Hlas 43 2018

Štefánikovci svojej Laliti Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 75 | 27. 10. 2018 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4826/

43



Z obsahu

27. 10. 2018 | 43 /4826/

Program návštevy podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu Richarda Rašiho v Srbsku od 17. do 19. októbra 2018 okrem rokovania a podpisovania zmlúv so štátnymi činiteľmi na republikovej úrovni v Belehrade a pokrajinskej úrovni v Novom Sade tiež zahrnul jeho návštevu Báčskeho Petrovca a Selenče a rokovania so zástupcami slovenskej menšiny.

J. Čiep

MOMS Petrovec v pondelok 22. októbra v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci usporiadal literárny večierok venovaný nedožitým 75. narodeninám profesora, literárneho kritika, jazykovedca, publicistu, zostavovateľa učebníc a prekladateľa Samuela Boldockého, inak dlhoročného predsedu petrovských matičiarov.

J. Čiep

Uzávierka čísla: 24. 10. 2018

Medzinárodnú konferenciu Mediálne dimenzie slovenského života v zahraničí usporiadali v Novej Belej pri príležitosti 60. výročia založenia a vychádzania časopisu Život v Poľsku.

Počas uplynulého víkendu sa okrem jubilujúceho periodika hovorilo aj o slovenských médiách vo viacerých európskych krajinách vrátane Srbska. Odprezentovaný bol aj tretí ročník Slovenského svetového kalendára a program osláv uzavrela slávnostná akadémia Život s krajanmi, krajania so Životom.

J. Bartoš

Príjemným prekvapením 38. festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč bola debutantka Iveta Kováčová. Za skladbu Jesenný dážď (zhudobnila text Samuela Kováča) získala sošku NRSNM a zlatú plaketu, za skvelý prednes i Cenu za interpretáciu.

Festival priniesol 12 nových slovenských skladieb a odznel v nedeľu 21. októbra v sieni Domu kultúry v Selenči.

A. Francistyová

V sobotu 20. októbra v Aradáči otvorili rekonštruovaný Slovenský dom, ktorý pred štyrmi rokmi kúpila Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny pre potreby Kultúrneho centra Aradáč, MOMS a Spolku žien Ruža.

V. Hudec

Editoriál

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Bude to nová rada

A

kékoľvek budú výsledky blížiacich sa volieb do Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny (voľby sa uskutočnia v nedeľu 4. novembra), na základe štyroch vyhlásených volebných listín možno už teraz povedať, že bude to nová rada s niektorými novými menami. Činnosť budúceho zloženia NRSNM však ukáže, či sa objavia a realizujú aj nejaké nové idey a stratégie v oblastiach kultúry, vzdelávania, informovania a úradného používania jazyka a písma.

Pripomeňme si, že založenie a samé začiatky činnosti NRSNM sa vyznačovali veľkým entuziazmom, sprevádzaným víziou o inštitúcii tunajšej slovenskej národnostnej menšiny, ktorá bude prispievať k posilňovaniu národného povedomia, chrániť získané práva a určovať stratégie smerov v oblastiach dôležitých pre národnú identitu Slovákov v Srbsku, ako aj financovať ich aktivity v daných oblastiach. Onedlho však v rámci samej NRSNM a jej výborov začali vznikať nedorozumenia, pri ktorých hlavným kritickým argumentom bolo tvrdenie, že činnosť tejto inštitúcie je spolitizovaná, čo v minulosti bolo aj dôvodom na podanie demisií predstavi-

• •

Stevan Lenhart

V tomto čísle TÝŽDEŇ

6 Šesťdesiat rokov so Životom

ĽUDIA A UDALOSTI Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

teľov niektorých výborov. Otázka politizácie NRSNM sa kladie aj v období pred nadchádzajúcimi voľbami a bude sa určite klásť aj potom. Je to však osobitná téma, ktorá sa týka aj (ešte stále nie presne definovaných) verejno-právnych postavení národnostných rád v Srbsku a ich zloženia.

V predchádzajúcom a v tomto čísle Hlasu ľudu sme predstavili štyri aktuálne volebné listiny Slovákov v Srbsku. Sú to volebné listiny: 1. Slováci vpred! – Pavel Surový, 2. Matica slovenská v Srbsku – Libuška Lakatošová, 3. Hej, Slováci!

– Michal Baláž, 4. Liga Slovákov Vojvodiny. Každej volebnej listine sme poskytli jednu novinovú stranu na predstavenie kandidátov, vízií a odkazov.

Pripomíname, že každý volič by si mal overiť si, či je zapísaný do osobitného zoznamu voličov pre národnostné menšiny (možno to urobiť na webovej stránke Republikovej volebnej komisie). Príslušníci národnostných menšín s volebným právom v Srbsku, ktorí ešte stále nie sú zapísaní do tohto osobitného zoznamu voličov, majú času zapísať sa do 31. októbra.

12 Nové kompostéry pre domácnosti

MOZAIKA

20 K moru do Slovinska? Áno!

KULTÚRA

30 Sedem titulov slovenských autorov v jednom dni

ŠPORT

43 Stará Pazova obhájila prvenstvo Autor titulnej fotografie: Juraj Pucovský

43 /4826/ 27. 10. 2018

3

Týždeň 

InPress

7 DNÍ

Sila Boha... Kauza, zmluva, spor Juraj Bartoš

„Sila Boga ne moli.“ Nie, nebudeme tu rozjímať nad tým, či je citované príslovie vskutku chorvátskeho pôvodu, ako tvrdí istý jeho prekladateľ do češtiny, alebo výpoveď Sila Boha neprosí (ako sme ju tu preložili) má srbské korene. Je to proste „stav, do ktorého sme sa dostali zhodou okolností“, ako znie časť tlmočenia výpovede Sila Boga ne moli na portáli vukajlija. com, čo si môžete overiť aj sami. Ťažko je ale overiť si, čo je v úzadí niektorých „zhodou okolností“ vzniknuvších javov a ešte ťažšie je uveriť, že sú proste „ničím vyvolané“, že k ním nedošlo s predbežným záujmom niekoho, kto je buď majiteľ sily alebo k m. s. má blízko, respektíve je mu formálne alebo nie podriadený. Uplynulý pondelok správca Národného divadla v Belehrade Dejan Savić odvolal renomovaného dramatika a divadelného kritika Željka Hubača z postu (už dlhodobo úradujúceho!) riaditeľa Drámy ND a súrnym spôsobom na jeho post dosadil režiséra Juga Radivojevića. S cieľom „pozmeniť zameriavaciu priamku dramatického repertoáru, ktorý bude, ako aj doteraz, oporou umeleckého rozpoznávania Národného divadla.“ Nuž, ak ten repertoár aj doteraz bol oporou umeleckého rozpoznávania, tak kto je tu kto?

Len dva dni predtým v Belehrade na tlačovke prezident Aleksandar Vučić sa vyrútil na Rádio-televíziu Srbska, menovite na novinárku tohto verejného servisu: „Koľko krát ste vy, pani Stojisavljevićová, koľkokrát z vašej televízie, z RTS šli plakať tam do miestností Vuka Jeremića, kvôli jednému oznámeniu Milenka Jovanova...“ Časť kolektívu Národného divadla na znamenie protestu proti spupnosti správy divadla usporiadala tlačovku, argumentovane poukazujúc na vynikajúce výsledky práce Željka Hubača. Avšak novinárky Stojisavljevićovej sa nezastal nikto z tých, od ktorých sa to (alebo už ani nie?!) dá očakávať. Mimochodom, spomenuté príslovie má aj pokračovanie. V originálnom jazyku celé znie: Sila Boga ne moli a Bog silu ne voli. Lež majitelia sily a ich poslušníci na to, že Boh silu nemá rád, kašľú odjakživa. Až po chvíľu, kým ich nebuchla / nebuchne prvá časť príslovia.

4

www.hl.rs

S

audskoarabský novinár a disident Džamál Chášakdží dňa 2. októbra navštívil konzulát Saudskej Arábie v Istanbule a stadiaľ viac nevyšiel von. Z konzulátu však tvrdili, že on opustil ich budovu a odmietali obvinenia. Odvtedy bol takmer dva týždne považovaný za nezvestného. Až kým zmiešané saudsko-turecké policajné vyšetrenie dňa 15. októbra nenašlo pevné dôkazy o tom, že Chášakdží bol na konzuláte zavraždený, čo nakoniec uznala aj vláda Saudskej Arábie, vysvetľujúc, že stalo sa to pri bitke, ktorá vypukla po určitej hádke. Okolnosti smrti tohto novinára dodnes nie sú vyjasnené, ale všeobecne sa predpokladá, že jeho tragický koniec súvisí s jeho kritikami na účet vlády saudského korunného princa Mohammada bin Salmana. Pre nejestvovanie slobody tlače v Saudskej Arábii musel Chášakdží vlani utiecť do USA, kde pokračoval písať pre Washington Post. Jeho brutálna a podľa všetkého plánovaná smrť predstavuje škandál a hanbu Saudskej Arábie v očiach medzinárodnej verejnosti, ktorá v týchto dňoch očakáva, ako sa voči tejto kauze vyjadrí prezident USA Donald Trump. Je to svojrázny

problém pre prvého človeka USA, lebo v saudskoarabskom princovi má významného strategického a obchodného partnera. Ozaj, bude sa americký prezident vo vzťahu k Saudskej Arábii ohľadom tejto kauzy riadiť politickými a finančnými záujmami alebo princípmi ľudskosti, spravodlivosti a demokracie?

Svetovú pozornosť v týchto dňoch upúta aj Trumpovo oznámenie, že USA odstúpia od zmluvy o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu, ktorú roku 1987 podpísali vtedajší prezidenti USA (Ronald Reagan) a Ruska (Michail Gorbačov), čím bolo ukončené obdobie Studenej vojny. Rozhodnutie o vypovedaní odzbrojovacej zmluvy Trump odôvodňuje tvrdením, že Moskva danú zmluvu porušuje. Všeobecné obavy z možného vypuknutia nukleárnej vojny však nezdieľa vojensko-politický analytik Miroslav Lazanski, ktorý hosťujúc vo vysielaní Rádia Belehrad U središtu pažnje (V strede pozornosti) ubezpečil tunajšiu verejnosť, že vojna medzi svetovými silami v tejto chvíli nie je pravdepodobná, lebo vraj nebolo by to v skutočnom záujme ani jednej strany...

Macedónsky parlament 19. ok-

Iný uhol reality

Informačno-politický týždenník

tóbra presnou dvojtretinovou väčšinou hlasov (80 z celkového počtu 120 poslancov) schválil návrh zmeny názvu krajiny na Severné Macedónsko, čo by malo vyriešiť dlhotrvajúci spor so susedným Gréckom. Premiér Macedónska Zoran Zaev tento krok označil za historický, pokým najvplyvnejšia opozičná strana VMRO-DPMNE tvrdí, že potrebná väčšina hlasov sa dosiahla podplácaním opozičných poslancov.

Medzi uzávierkami dvoch čísel našich novín, v piatok 19. októbra v Belehrade bola pochovaná heroína juhoslovanského a srbského filmu, divadla a televízie Milena Dravić (1940 – 2018). Ako herečka debutovala roku 1959 vo filme Vrata ostaju otvorena a vo svojej kariére zohrala roly vo vyše 100 filmoch a v početných divadelných predstaveniach a televíznych seriáloch. Za hereckú činnosť získala celý rad významných ocenení, medzi ktorými aj viac zlatých arén na Filmovom festivale v Pule, Cenu za najlepšiu vedľajšiu ženskú úlohu na Festivale v Cannes, Zlatú ružu na Filmovom festivale v Benátkach a viac Cien za životné dielo.

Pripravil: Stevan Lenhart

Nikola Petkov

• TÝŽDEŇ •

VICEPREMIÉR SR RICHARD RAŠI V SRBSKU

Vysoká delegácia Slovenskej republiky aj v Báčskom Petrovci Jaroslav Čiep

P

uvítacích slovách riaditeľky gymnázia Anny Medveďovej, vicepremiér SR Raši v krátkosti podal súhrn toho, ako nás Slováci zhora vidia a ako vnímajú našu existenciu v zahraničí. Potom objasnil podstatu návštevy a hovoril o rokovaní a podpísaní zmlúv v Belehrade.

V pokračovaní sa hosťom zo Slovenska prihovárali aj jednotliví predstavitelia tunajších slovenských inštitúcií, spolkov, združení a asociácií.

Na jednej strane boli takí, čo ďakovali za doterajšiu pomoc Slovenska vo finančnom zakrytí ich aktivít. Na

odpredseda vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu Richard Raši priletel 17. októbra na pracovnú návštevu Srbska, kde mal okrem iného podpísať medzištátne memorandum o porozumení pri spolupráci v oblasti inovácií, inovatívnej digitalizácie a transferu Protokolárne stretnutie s lokálnymi politikmi technológií. Medzi hlavné témy jeho pracovnej cesty patrila aj Agenda Počas svojej pracovnej cesty pod- rozvoj Nenadom Popovićom podpísali 2030 a zavedenie vládneho cloudu predseda vlády navštívil aj Podnikateľ- memorandum o porozumení medzi na Slovensku. ské a inovačné centrum v Petrovci, kde dvoma štátmi. Richard Raši navštívil Vicepremiér SR Richard ho privítala riaditeľka Jana aj štátne datacentrum a rokoval i Raši vo štvrtok 18. októbra Zabunovová. Sprevádzala s riaditeľom Úradu pre informačné z Nového Sadu okľukou ho objektom, vo výstavbe technológie a elektronickú štátnu cez Selenču podľa harktorého participovala aj správu Mihailom Jovanovićom. monogramu prišiel aj na V zložení delegácie vedenej podSlovenská republika. Na návštevu viacerých punkkonci návštevy v Petrovci predsedom vlády SR Richardom Ratov v Báčskom Petrovci. podpredseda vlády navští- šim boli aj jeho poradcovia Katarína Najprv početnú delegáciu vil Galériu Zuzky Medveďo- Rothová-Neveďalová a Martin Dorčák. zo Slovenskej republiky vej, patriacu pod ostrešie Pricestovali aj vedúca odboru komuprivítali v budove lokálnej Múzea vojvodinských Slo- nikácie a protokolu ÚPPVII Karolína samosprávy. Tu sa hostia vákov. O aktuálnej výsta- Tichá, generálna riaditeľka sekcie stretli s predsedom Obce ve akademickej maliarky investícií ÚPPVII Alena Sabelová, geBáčsky Petrovec Srđanom Uvítanie Richarda Rašiho na akademickej pôde na Márie Gaškovej z Kysáča nerálny riaditeľ sekcie informačných Simićom. petrovskom gymnáziu a samotnej inštitúcii hovo- technológií verejnej správy Jaroslav Neskoršie hostia v čele rila riaditeľka Anna Séčová- Kmeť a Zdeno Gecelovský z protokolu s podpredsedom vlády SR mali na strane druhej jednotlivci si nárokovali -Pintírová. ÚVSR. Zo zastupiteľského úradu Sloprograme aj stretnutie so skupinou aj na miliónovú pomoc zo Slovenska.

V piatok delegáciu zo Slovenskej re- venskej republiky v Belehrade hostí slovenskej národnostnej menšiny Ide totiž o peniaze z nedoriešených publiky čakalo prijatie u predsedníčke sprevádzali aj veľvyslankyňa Dagmar v Srbsku. V Slávnostnej sieni Gymnázia bilaterálnych vzťahov bývalých krajín vlády Srbska Any Brnabićovej. S mi- Repčeková a tlmočníčka Bratislava Jána Kollára so žiackym domovom, po Československa a Juhoslávie... nistrom pre inovácie a technologický Laćarková.

PREDSEDA POKRAJINSKEJ VLÁDY IGOR MIROVIĆ SA V NOVOM SADE STRETOL S PODPREDSEDOM VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Predseda pokra-

jinskej vlády Igor Mirović sa vo štvrtok 18. októbra stretol s podpredsedom vlády Slovenskej republiky pre investície a digitalizáciu Richardom Rašim. Návšteva vysokého hosťa zo Slovenskej republiky je odzrkadlením dobrej spolupráce, ale aj príležitosťou na zintenzívnenie a zveľadenie vzťahov v početných oblastiach s dôrazom na poľnohospodárstvo, vysoké vzdelávanie a kultúru, vyhlásil predseda Mirović. Na zasadnutí zhodnotili, že jestvuje potenciál aj na spoluprácu v oblasti úseku IT a digitalizácie. „Jedným z cieľov politiky pokrajinskej vlády je spolupráca s početnými európskymi regiónmi, a keď ide o priateľské vzťahy dvoch štátov – Slovenska a Srbska, vytvárajú sa možnosti na ľahšie uskutočňovanie konkrétnych foriem spolupráce,“ zdôraznil predseda Mirović. „Naše krajiny pestujú tradične dobré a priateľské vzťahy a na tých základoch chceme budovať spoločnú budúcnosť,“ povedal podpredseda vlády SR Richard Raši.

Elena Šranková

• TÝŽDEŇ •

PODPREDSEDA VLÁDY SR PRE INVESTÍCIE A INFORMATIZÁCIU RICHARD RAŠI V SELENČI. Vysokú delegáciu v čele s podpredsedom vlády SR Richardom Rašim a v sprievode slovenskej veľvyslankyne v Srbsku JE Dagmar Repčekovej dňa 18. októbra v Business stredisku privítali: predsedníčka Rady Miestneho spoločenstva Selenča Katarína Vrabčeniaková, riaditeľ podniku Slovan-Progres Juraj Bocka a riaditeľ Strediska pre organickú výrobu v Selenči Jozef Gašparovský. Vysoká delegácia pobudla v Selenči s cieľom, aby sa na tvári miesta presvedčila o živote Slovákov v tomto prostredí. Hostia najprv dali vyhlášky pre slovenské médiá, ktoré sledovali ich návštevu, a potom mali rozhovor s predstaviteľmi Selenče, ktorí mali delegáciu oboznámiť s tunajším kultúrnym, spoločenským a náboženským životom.

Juraj Berédi-Ďuky 43 /4826/ 27. 10. 2018

5

Týždeň SLOVÁCI V POĽSKU

Šesťdesiat rokov so Životom M Juraj Bartoš

šéfredaktorka Agáta Jendžejčíková – predniesla príspevok pod titulkom Život s krajanmi, krajania so Životom. Člen rady pre vysielania a transmisiu (Slovensko) Pavol Holeštiak prezentoval prácu pod názvom Časopis Život v kontexte slovenskej krajanskej tlače vo svete. Šéfredaktorka časopisu Slovenské dotyky Naďa Vokušová (Česko) zaslala text pod titulkom Vyše 35 rokov novinárskej spolupráce s časopisom Život; prečítala ho Milica

la príspevkom Impresie redaktorky. Napoedzinárodnú vedeckú konkon vystúpila ferenciu Mediálne dimenzie aj redaktorka slovenského života v zahraničí Milica Majeriusporiadal Spolok Slovákov v Poľsku. ková-Molitoris V sobotu 20. októbra v Centre slo– hovorila na venskej kultúry v Novej Belej bola tému Význam predovšetkým reč o 60. výročí zalok ra j a nské h o Časť účastníkov konferencie venovanej časopisu ženia a vychádzania kultúrno-spoločasopisu Život Život čenského časopisu Slovákov žijúcich pre slovenskú v Poľsku Život. O jubilantovi a potom masmediálnej komunikácie Univerzity komunitu v Poľsku. aj o iných slovenských médiách Cyrila a Metoda v Trnave); prečítala ho V tretej a štvrtej časti kon- Kovačičanka Hekeľová. Nakoniec si v krajinách Európy okrem doferencie (Slovenské krajanské prítomní vypočuli príspevok lektora mácich informovali aj referenti médiá v Európe a Potenciál slovenského jazyka a kultúry Inštitúzo Slovenskej republiky, Švédkrajanských médií v súčasnosti) tu slovanských filológií Jagelovskej ska, Rakúska, Srbska a Českej hovorili domáci a autori zo za- univerzity v Krakove Miloša Horvátha republiky. Zároveň uviedli do hraničia. O téme Svensk Slovak Súčasná situácia v štylistike – je štylistika života tretí ročník Slovenského Info – Slovenské slovo vo Švédsku vedou alebo umením každodennosti? svetového kalendára a otvorili sa vyjadril redaktor rovnomendve výstavy.

Redakcia Života do konca bežného ného periodika Dušan Daučík. roka vydá zborník prác z konferenÚčastníkov obsažnej konfeRiaditeľ SVC v Báčskom Petrovci cie. Po jej ukončení na pôde Centra rencie privítala šéfredaktorka Vladimír Valentík si zvolil tému slovenskej kultúry uviedli do života mesačníka Život Agáta JendžejSúčasná slovenská periodická Slovenský svetový kalendár na obyčajný číková. Pozdravnú reč povedal tlač v Srbsku a novinár týžden- rok 2019. O ňom hovoril jeho zakladaDušan Krištofík, veľvyslanec Krstiny Slovenského svetového kalendára níka Hlas ľudu Juraj Bartoš – K teľ a šéfredaktor Vladimír Valentík.

Slovenskej republiky v Poľsku 2019 absolvovali Milica Majeriková75. výročiu vychádzania sloven- Otvorené boli aj dve výstavy: Život a prihovoril sa aj univerzitný Molitoris, Agáta Jendžejčíková, ského vojvodinského týždenníka s krajanmi, krajania so Životom (skany profesor a predseda Spolku Vladimír Valentík a Ľudomír Molitoris Hlas ľudu. Šéfredaktorka časopi- svedčiace o 60-ročnej dráhe jubiluSlovákov v Poľsku Jozef Čongva, neskoršie prišiel a prihovoril Majeriková-Molitoris. Moje stretnutie su Pohľady Ingrid Žalneva vrhla Pohľad júceho periodika) a Obálka časopisu sa aj generálny konzul SR v Krakove so Životatvorcami – znel názov prí- na krajanov v Rakúsku. Redaktor Peter Život v slávnostnom šate (najlepšie Tomáš Kašaj. Organizáciu pevne spevku Mariána Servátku, diplomatu Luha sa prezentoval prácou Rozhla- výtvarné práce zo súbehu na danú sové vysielanie pre Slovákov žijúcich tému). Na záver programu zaslúžilým držala v hrsti redaktorka Života Mi- a jazykovedca zo Slovenska.

Generálny tajomník Spolku Slo- v Malopoľsku – relácia Prameň. Témou jednotlivcom udelili ďakovné listy, lica Majeriková-Molitoris. Podujatie podporili: Veľvyslanectvo Slovenskej vákov v Poľsku Ľudomír Molitoris práce riaditeľky Krajanského múzea ako aj primerané odmeny ocenerepubliky vo Varšave, Slovenský in- hovoril na tému Časopis Život a iné Matice slovenskej Zuzany Pavelcovej ným mladým výtvarníkom. V nedeľu štitút vo Varšave, Úrad pre Slovákov vydavateľské aktivity Spolku Slovákov bola Krajanská problematika v mediál- predpoludním sa konala svätá omša žijúcich v zahraničí a Spolok Slovákov v Poľsku. Slovakistka a jazykovedkyňa nom svete Matice slovenskej. Príspevok v kostole Sv. Kataríny v Novej Belej Maryla Papierz svoj príspevok „Život“ Periodiká Slovákov žijúcich v zahraničí a podvečer v Centre slovenskej kulv Poľsku.

Konferencia mala štyri časti; prvé czytany podala v poľštine. Odborná a komparácia ich distribúcií pripravila túry odznela slávnostná akadémia dve organizátori pomenovali Život asistentka Inštitútu slovanských filo- autorská dvojica Norbert Vrabec a Má- Život s krajanmi, krajania so Životom. s krajanmi, krajania so Životom I. a II. lógií Jagelovskej univerzity v Krakove ria Hekeľová (vedúci a doktorandka Základný obraz o jubilantovi poskytla Vlasta Juchniewiczová sa predstavi- Katedry mediálnej výchovy Fakulty

OSLAVA DŇA HLASU ĽUDU prebiehala v piatok 19. októbra, keď náš týždenník oslávil 74. narodeniny. Pri tej príležitosti v priestoroch NVU Hlas ľudu v Novom Sade udelili výročné ceny najlepším novinárom a dopisovateľom Hlasu ľudu a ceny mládežníckeho časopisu Vzlet. Prítomných privítal Samuel Žiak, riaditeľ NVU Hlas ľudu, po čom prítomní minútou ticha vzdali poctu predčasne zosnulému redaktorovi Otovi Filipovi. Zdôvodnenia komisií prečítali Stevan Lenhart a Jasmina Pániková, šéfredaktori Hlasu ľudu a Vzletu.

Podľa rozhodnutia komisie prvú Cenu novín Hlas ľudu si v tomto roku zaslúžila zodpovedná redaktorka časopisu Vzlet Jasmina Pániková za príspevky v pravidelnej kolumne InPress. Druhú Cenu novín Hlas ľudu získal novinár redaktor Hlasu ľudu Juraj Bartoš za seriál príspevkov Medzi Slovákmi v Békešskej Čabe.

Tretia Cena novín Hlas ľudu sa dostala do rúk novinárke Hlasu ľudu Aničke Chalupovej za rozhovor Maliarstvo ako duševné upokojenie Jána Bačúra. Cenu dopisovateľa získal Ján Špringeľ z Kovačice za dopisovateľskú spoluprácu a za seriál príspevkov Potulky za titulkami. Cenu časopisu Vzlet si v tomto roku zaslúžil Filip Filip zo Starej Pazovy za seriál príspevkov v rubrike Info svet.

Odmeneným zablahoželali Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka Správnej rady NVU Hlas ľudu, Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka NRSNM, Ján Brtka, predseda MSS, a Boris Varga, riaditeľ NVU Ruske slovo.

E. Š.

6

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

Voľby do národnostných rád PREDSTAVUJEME

Slováci vpred! – Pavel Surový

K

to tvorí kandidačnú listinu?

– Na listine Slováci vpred! – Pavel Surový sa nachádzajú odborníci a nie politici! Žiadne politické strany by nemali zasahovať do riadenia slovenskej komunity, a preto sme vytvorili tím odhodlaných a pracovitých ľudí, ktorým záleží na postavení Slovákov v Srbsku a ktorí chcú zmeny v oblasti vzdelávania, informovania, úradného používania jazyka a písma, tiež v kultúre Slovákov.

Do fungovania Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny chceme priniesť profesionalitu, účelové využívanie finančných prostriedkov, tiež transparentné rozhodovanie a nakladanie finančnými zdrojmi.

Byť predstaviteľom Slovákov je veľká zodpovednosť, preto skoncujeme so zneužívaním Národnostnej rady pre osobné ciele a záujmy úzkej skupiny ľudí. Budeme podporovať zveľaďovanie našej kultúry a tradície, podporovať naše inštitúcie, cirkev, spolky a združenia – tak, ako to mnohí z našej listiny už robia. Nezostaneme iba pri slovách. Všetci spolu to dokážeme!

Ktoré sú podľa mienky členov listiny v tejto chvíli najdôležitejšie problémy v slovenskom národnostnom spoločenstve v Srbsku?

Aké riešenia – v rámci kompetencií NRSNM – ponúka vaša listina?

– Našou odbornosťou, profesionalitou, pracovitosťou a slušnosťou chceme meniť veci k lepšiemu! Zapojíme všetkých Slovákov, aby svojimi návrhmi vplývali na rozhodovanie v NRSNM. Maximálne využijeme Európske prístupové fondy, finančnú podporu z AP Vojvodiny a Fondu pre menšiny Republiky Srbsko, granty a financovanie z lokálnych samospráv. Pomôžeme pri vypracovaní projektov slovenským dedinám, školám, inštitúciám, združeniam, asociáciám, spolkom žien, kultúrno-umeleckým spolkom, penzistom, športovým klubom a cirkvám.

Aktívne zapojíme mladých do fungovania rady. Pripravíme pre nich projekty, na ktorých budú pracovať. Umožníme mladým, aby sa uchádzali o prostriedky z pokra-

• VOĽBY DO NÁRODNOSTNÝCH RÁD •

jiny, republiky a Eurofondov.

Tak budú propagovať seba a zároveň pomôžu nám Slovákom. Vklad do mladých je vkladom do našej budúcnosti.

Oni zajtra budú viesť našu slovenskú komunitu. Budeme sa zasadzovať o to, aby diplomy získané v zahraničí boli platné v našom štáte. Tak naša inteligencia zostane pôsobiť vo svojom rodisku. Spravodlivo a verejne chceme rozhodovať o štipendiách stredoškolákov a študentov. Bude to krok vpred, aby mladí neodchádzali do zahraničia, ale aby sa uplatnili v Srbsku.

Vybudujeme jedinečné centrum Slovákov za hranicami Slovenska, v ktorom budú sídliť: Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, slovenské vydavateľstvá, inštitúcie, predstavitelia škôl a fakúlt, kultúrno-umelecké spolky, spolky žien, združenia a asociácie Slovákov, poľnohospodári, penzisti a predstavitelia cirkvi.

Bude to reprezentatívne spoločensko-relaxačné, kultúrno-informačné a duchovné

stredisko Slovákov vo Vojvodine. Priestory Slovenského centra budú otvorené zdarma pre všetkých Slovákov. Tak si Slováci bez poplatkov budú organizovať svoje podujatia, posedenia, semináre, výstavy...

Vytvoríme právny tím, ktorý bude mapovať dodržiavanie zaručených práv Slovákov v Srbsku. V spolupráci s lokálnymi samosprávami budeme sledovať narúšanie práv Slovákov a patrične reagovať.

Budeme podporovať zápis slovenských detí do slovenských škôl, budeme aktívne bojovať proti asimilácii a proti úpadku slovenských dedín.

Lebo keď nebude Slovákov v malých prostrediach, aj veľkí budú malí.

Odkaz voličom.

– Preto dajme šancu novým, mladým, poctivým, ale aj osvedčeným a skúseným ľuďom, ktorí chcú úprimne pomôcť všetkým Slovákom.

Voľme bez nátlaku, rozumom a srdcom! Slováci, preto vykročme spolu vpred!

Krúžkujme číslo 1 Slováci vpred! – Pavel Surový.

43 /4826/ 27. 10. 2018

7

Voľby do národnostných rád PREDSTAVUJEME

Hej, Slováci! – Michal Baláž K to tvorí kandidačnú listinu?

– V rámci predvolebnej kampane do Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v roku 2018 oboznamujeme všetkých Slovákov vo Vojvodine a v Srbsku, že na voľbách vystupujeme samostatne ako skupina voličov s listinou číslo 3 pod názvom Hej, Slováci! – Michal Baláž.

Ktoré sú podľa mienky členov listiny v tejto chvíli najdôležitejšie problémy v slovenskom národnostnom spoločenstve v Srbsku? Aké riešenia – v rámci kompetencií NRSNM – ponúka vaša listina?

– Podmienky na prácu v NRSNM doteraz boli všelijaké a práve preto by sme si do budúcna mali plne uvedomiť, že slovenská národnostná rada zastupuje naše záujmy a dožaduje sa uplatňovania všetkých zákonných predpisov týkajúcich sa našich ľudských a menšinových práv, s cieľom zachovať našu jazykovú, kultúrnu a národnú identitu. Určite sa všetci zhodujeme, že sa spoločnosť musí neprestajne vyvíjať k lepšiemu, a aby to bolo možné, je nutné budovať školstvo zdola, dlhodobo a systematicky. V tejto dnešnej situácii len jedno má zmysel: študovať, pracovať a milovať svojich blížnych. Je to jediná cesta, ako sa dostať zo situácie, kde prázdne marketingové heslá znamenajú viac než cnosť, ideály a spravodlivosť, kde peniaze znamenajú viac než kompetencie, kde namiesto myšlienok a praktických cieľov víťazia prázdne slová. Práve preto touto kandidatúrou rozširujeme vedomie o cnostných ľuďoch, ktorí budú po prípadnom zvolení vo verejných funkciách.

Predovšetkým my sami musíme chcieť našu spoločnosť a krajinu viesť k lepšiemu. Ak by to nebola naša vnútorná túžba, žiadny marketing nepomôže.

Veríme, že si slovenský národ môže pomôcť sám. Nepotrebuje mocných patrónov. My sme 8

www.hl.rs

ľudia z národa. My sme pracovníci, penzisti, poľnohospodári.

My vieme robiť svoju robotu dobre a robíme ju poctivo, ako sa aj vy snažíte byť najlepší v tom, čím sa živíte. My sme vy.

Veríme, že človek, ktorý dočíta tieto slová, bude na nadchádzajúcich voľbách hlasovať podľa svojho svedomia, bez strachu a vo vedomí, že jeho hlas má moc a silu meniť veci v spoločnosti k lepšiemu.

V NRSNM budeme sa zasadzovať o vytvorenie stabilnej inštitúcie, ktorá bude zastupovať a hájiť záujmy Slovákov v Srbsku v oblasti vzdelávania, kultúry, informovania a úradného používania jazyka a písma, a navyše budeme prihliadať na to, aby naša NRSNM bola príkladom pre podobné inštitúcie, aby sme sa dokonca stali vzorovou inštitúciou pre všetky národnostné rady v Srbsku.

Stranícka príslušnosť nám nie je podstatná. My vieme, chceme a dokážeme: − predovšetkým decentralizovať prácu NRSNM a tým umožniť všetkým prostrediam vplývať na

Informačno-politický týždenník

rozhodovanie, keďže zoskupujeme predstaviteľov Slovákov takmer zo všetkých prostredí v Báčke, Banáte a Srieme, ale aj z Belehradu; − všetkým našim prostrediam a kultúrnym subjektom spravodlivo a transparentne zabezpečiť pracovné podmienky v dobrom ovzduší a na to aj patričné financie; − podporovať spolky, združenia, náboženské a iné organizácie, ktoré zachovávajú a pestujú slovenské povedomie; − zachovať existujúce slovenské triedy v predškolských ustanovizniach a školách a uviesť výučbu slovenčiny tam, kde teraz neexistuje; − zasadzovať sa za posunutie slovenčiny zo skupiny voliteľných do skupiny povinných predmetov u detí, ktorým je slovenčina materinským jazykom; − zachovať a podporiť slovenské médiá v Srbsku; − zasadzovať sa za dôsledné uplatnenie slovenčiny v úradoch, v štátnych orgánoch a v súdnictve; − zasadzovať sa za hospo-

dársky a komunálny rozvoj v prostrediach, kde žijú Slováci, lebo materiálna základňa je predpokladom na zachovanie získaných práv v oblasti vzdelávania, kultúry, informovania a používania slovenského jazyka a písma.

Odkaz voličom.

– Vieme, že si kladiete otázku, či sme práve my najlepšia opcia, a dobré je pýtať sa. Určite cítite, že chcete rozumieť súčasným vzťahom v slovenskej verejnosti.

A to sa môže ľahko dosiahnuť.

Každý môže byť tým, čím sa rozhodne. Každý z vás má svoj hlas a každý je dôležitý.

Chcete istú budúcnosť pre slovenskú menšinu v Srbsku?

Chcete transparentné vedenie NRSNM? Chcete v NRSNM ľudí z národa? Chcete, aby sa váš hlas počul?

Milí Slováci, vážení občania, pozývame vás, aby ste 4. novembra využili svoje práva a v priamych voľbách odovzdali svoj hlas listine Hej, Slováci! – Michal Baláž.

Buďme spolu na správnej ceste!

• VOĽBY DO NÁRODNOSTNÝCH RÁD •

Voľby do národnostných rád PREDSTAVUJEME

Liga Slovákov Vojvodiny

K

to tvorí kandidačnú listinu?

– Na listine číslo 4 Liga Slovákov Vojvodiny sa nachádzajú títo kandidáti: Zdenko Kolár, Dipl. Ing. priemyselného manažmentu zo Selenče, Ján Gages, inžinier technológie potravín z Kovačice, Jarmila Agárska, homeopatička z Kysáča, Daniel Spevák, poľnohospodár z Báčskeho Petrovca, Adam Paľov, učiteľ praktického vyučovania z Aradáča, Anna Pintírová, diplomovaná právnička z Nového Sadu, Ján Slávik, organizátor kultúrnych aktivít z Kysáča, Ján Litavský, politológ z Kovačice, Anna Durgalová, administratívna pracovníčka z Padiny, Milko Rybár, dôchodca z Nového Sadu, Robert Mamojka, profesionálny manažér z Kulpína,

Antónia Čapeľová, špecialistka profesionálna manažérka zo Selenče, Andrej Stano, poľnohospodár z Kovačice, Juraj Javorník, Dipl. Ing. stavebníctva zo Selenče, Ivana Lenhartová, zdravotná sestra z Kovačice, Jozef Provodovský, podnikateľ zo Selenče, Žan Petrák, obchodník z Kovačice, Tatiana Javorníková, dipl. grafická inžinierka zo Selenče, Adam Siroma, agronóm z Kovačice, Michal Poliak, poľnohospodársky mechanik – technik zo Selenče, Marína Gojkovićová, maturantka gymnázia z Pančeva.

Ktoré sú podľa mienky členov listiny v tejto chvíli najdôležitejšie problémy v slovenskom národnostnom spoločenstve v Srbsku? Aké riešenia – v rámci kompe-

• VOĽBY DO NÁRODNOSTNÝCH RÁD •

tencií NRSNM – ponúka vaša listina?

– Najdôležitejším problémom, s ktorým sa stretávajú vojvodinskí Slováci v dnešnom čase, sú ťažké podmienky života na Dolnej zemi a z tej príčiny sa mnohí rozhodujú opustiť svoj dom a odsťahúvajú sa späť na Slovensko, najmä mladí ľudia a študenti, ale aj celé rodiny, a tak slovenské dediny vo Vojvodine zostávajú prázdne.

Skrze tento dôvod nám zanikajú triedy v slovenských školách a slovenskí učitelia čakajú každý nasledujúci školský rok s neistotou, či budú mať prácu, alebo sa budú musieť baliť a odísť na Slovensko.

Je to smutná realita, v ktorej sa tento štát nachádza.

Liga Slovákov Vojvodiny zasiahne širšie vo svojom

pôsobení v Národnostnej rade v čase pred nami a na základe Článku 10 Štatútu Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny nadviaže spoluprácu s vládou Slovenskej republiky s cieľom podporiť slovenskú komunitu vo Vojvodine, v smere rozvoja podnikateľskej činnosti vojvodinských Slovákov, aby si tu mohli zabezpečiť podmienky hodné života v 21. storočí, aby šťastie pre svoje rodiny nemuseli hľadať tam, odkiaľ ich predkovia odišli pred 260 rokmi.

Sme pevne presvedčení, že je to možné a sme schopní to dosiahnuť!

Odkaz voličom.

– „Zastavme ich, bratia, veď sa ony stratia, Slováci ožijú.”

43 /4826/ 27. 10. 2018

9

Ľudia a udalosti ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE ALIBUNÁR

Opravný rozpočet pomôže z problémov

Vladimír Hudec

Ú

strednou témou 26. zasadnutia Zhromaždenia obce Alibunár v pondelok 22. októbra bol druhý tohtoročný opravný rozpočet. Trochu nečakane pred začiatkom rozoberania rokovacieho programu predseda obce Dušan Dakić informoval, že oficiálne preberanie povinností nového od bývalého predsedu obce neprebiehalo celkom podľa predpisov. Upozornil aj na niektoré iné problémy, na ktoré narazilo nové vedenie, týkajúce sa blokády obecného účtu pre nesplatenie troch splátok úveru Komerciálnej banky, zastavenie dotácií z vyšších orgánov moci pre nedopatrenia v súvislosti s programom ochrany poľnohospodárskej pôdy, neúčelového trovenia prostriedkov sociálnej ochrany, meškania s výplatou na základe súdnych rozsudkov a iné. Nasledovala polemika, v ktorej účinkovali dvaja výborníci lojálni bývalému predsedovi obce Predragovi Belićovi, ktorý tiež dostal slovo, aj keď na zasadnutí bol prítomný

Predseda obce Alibunár Dušan Dakić upozornil na početné problémy a nedopatrenia

iba ako občan?!

V súvislosti s opravným rozpočtom námestníčka Oddelenia pre financie Anita Mitrovićová povedala, že zmeny v rozpočte sú vlastne následkom problémov, o ktorých hovoril predseda obce Dakić.

Okrem toho opravným rozpočtom sa lokálna samospráva snaží riešiť problém blokády účtu Turistickej organizácie na sumu 7,5 milióna

dinárov. Ďalšie dôvody sa týkajú pokračovania prác na vŕtaní studne vo výletnom mieste Devojački bunar a rekonštrukcie dvoch ulíc v Alibunári. Vcelku týmto opravným rozpočtom prostriedky boli navýšené o 1,2 milióna dinárov. Keď ide o priamych užívateľov rozpočtových prostriedkov, väčšina vykonala iba prerozdeľovanie prostriedkov a len nepatrne boli prostriedky zvýšené pre MS Alibunár, Seleuš a Lokve na organizáciu miestnych podujatí.

Aj v Turistickej organizácii vykonali prerozdeľovanie prostriedkov, ktoré sú kvôli spomínanej blokáde zvýšené o 4 milióny dinárov. Iba v rozpočtoch dvoch najmenších miestnych spoločenstiev Nového Kozjaku a Jánošíka neboli žiadne zmeny v porovnaní s prvým opravným rozpočtom.

Výbornícka väčšina (dvaja výborníci nehlasovali) schválila navrhnuté zmeny, ako aj zmeny finančných plánov, ktoré v súlade s týmto opravným rozpočtom vykonali všetci užívatelia rozpočtových prostriedkov. V pokračovaní výborníci schválili správu o realizácii

obecného rozpočtu, v ktorej sa uvádza, že za prvých 9 mesiacov toho roku obec nakladala s 402,2 milióna dinárov. Z toho strovila 391,3 milióna a 30. septembra na obecnom účte bolo 10,8 milióna dinárov. Anita Mitrovićová však pripomenula, že práve v tom období bol blokovaný účet obce a zastavená dodávka dotácií z republikovej úrovne v sume 14 miliónov dinárov, ako aj výplata príslušnej časti dane zo zárobkov, ktorá je významným zdrojom financovania obce. Prvé dotácie po odblokovaní sa na účet dostali až 3. októbra. Vcelku v spomínanom období bolo uskutočnených 56 percent z plánovaných príjmov.

Výbornícka väčšina schválila aj niekoľko rozhodnutí z komunálnej oblasti a majetkových vzťahov, ako aj niekoľko rozhodnutí o zmene členov správnych rád jednotlivých ustanovizní, medzi nimi aj jánošíckej školy, kde namiesto Ivana Listmajera, ktorému prestal pracovný pomer v škole, za člena školskej rady z radov zamestnaných zvolili učiteľa Ondreja Urbana.

SEMINÁR O PROFESIONÁLNEJ SELEKCII V PETROVCI

Smerovanie k pracovnej efektivite

Katarína Gažová

E

dukačné stretnutie z oblasti pracovnej psychológie pre cieľové skupiny podnikateľov, departmenty ľudských zdrojov, agentúry, ktoré sú sprostredkovateľmi pri zamestnávaní, usporiadali vo štvrtok 18. októbra v Podnikateľsko-inovačnom centre v Petrovci.

Edukátorkou bola Katarina Suvajdžićová, doktorandka na Filozofickej fakulte a spolupracovníčka Centra pre psychologický konsalting a intervencie.

Cieľom seminára bolo edukovať frekventantov o tom, čo je profesionálna selekcia a ako sa realizuje, ďalej ako robiť rozhovory s kandidátmi na pracovné miesta, ako použiť psychologické testy a ako kreovať anketu a otázky s cieľom firme a sebe zabezpečiť kvalitných robotníkov a spolupracovníkov. Ak sa nedbá na profesionálnu selekciu,

10

www.hl.rs

nosti kandidáta a minimalizovanie chýb pri výbere najlepšieho kandidáta.

Do ohľadu sa berú biografické údaje: pohlavie, vzdelanie, odpracované roky, pracovná skúsenosť, miesto bývania, ako aj osobné údaje, Adepti seminára o profesionálnej selekcii ktoré vo veľkej miere určujú správanie veľmi rýchlo sú viditeľné následky.

Department pre ľudské rezorty sa osoby na pracovisku.

Keď hovoríme o schopnostiach okrem profesionálnej selekcie má zaoberať aj zlepšovaním podmie- záujemca o pracovné miesto, prinok na pracovisku, prihlasovaním hliada sa na intelektuálne, psychosomatické a psychosenzuálne a odhlasovaním robotníkov atď.

Profesionálna selekcia je proces, a špecifické intelektuálne schopprostredníctvom ktorého identifi- nosti. Pri selekcii musí dbať aj na kujeme kandidáta a zisťujeme, či vedomosti a zručnosti. Dôležitou jeho kompetencie zodpovedajú časťou profesionálnej selekcie je požiadavkám práce a hodnotám analýza pridanej dokumentácie spoločnosti. Cieľom je predpove- kandidáta, uplatňovanie testov danie budúcej pracovnej úspeš- vedomostí, psychologických tes-

Informačno-politický týždenník

Edukátorka seminára Katarina Suvajdžićová

tov, previerka cestou rozhovorov a berú sa, pravdaže, do ohľadu aj motivačné listy – odporúčania.

Po rozhovore s kandidátom a jeho ocenení sa rozhodne o výbere kandidáta na dané pracovné miesto. Nakoniec je tu v rámci profesionálnej selekcie sledovanie efektu samotnej selekcie.

Seminár v Petrovci zaujal prítomných účastníkov, ktorí sa aktívne zapájali do debaty o tejto osožnej téme.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

V ARADÁČI OTVORILI SLOVENSKÝ DOM

Konečne vo vlastných miestnostiach Vladimír Hudec

N

a skromnej slávnosti v sobotu 20. októbra v Aradáči otvorili Slovenský dom, ktorý pred štyrmi rokmi od niekdajšieho aradáčskeho učiteľa Samuela Kováča kúpila Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny a dala ho na používanie aradáčskemu Kultúrnemu centru, Miestnemu odboru Matice slovenskej a Spolku žien Ruža, čiže trom organizáciám, ktoré pestujú kultúru a tradície tunajších Slovákov. Nasledovala rekonštrukcia značne schátralej budovy.

Slávnosť hudbou otvorili otec a syn Miroslav a Martin Zvarovci a tajomníčka Kultúrneho centra Anna Bagľašová privítala hostí: predsedníčku NRSNM Annu Tomanovú-Makanovú so spolupracovníkmi, predsedu MSS Jána Brtku so spolupracovníkmi, predstaviteľov obecnej a miestnej samosprávy, predstaviteľov základnej školy a aradáčskych združení, predstaviteľov MOMS z

kračovaní zahrali meškárky a Mariena Mikuľová zarecitovala báseň.

Listom zo zahraničia sa ozval bývalý predseda KC Aradáč Dr. Ivan Bagľaš, jeden z iniciátorov zabezpečenia priestorov pre kul-

Prihovoril sa aj predseda KC Aradáč Ján Zvara

túrnych pracovníkov. „Mali sme víziu pod jednou strechou zoskupiť všetkých ochotníkov, ktorí pracujú na poli zacho-

Zmluvu o dávaní Slovenského domu na dlhoročné používanie podpísali predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová (zľava), podpredseda MOMS Janko Bagľaš, predseda KC Ján Zvara a predsedníčka Spolku žien Ruža Mária Viliačiková

Vojlovice, Hajdušice, Zreňaninu a Dobanoviec, ako aj všetkých občanov, ktorí sa zúčastnili tejto nevšednej udalosti, keď aradáčski kultúrni pracovníci – Slováci po prvýkrát v dvestotridsaťročných dejinách dostali niečo svoje. V po• ĽUDIA A UDALOSTI •

organizovať kultúrne aktivity...

Toto bola vážna otázka, ktorá trápila nielen mňa, a ktorá ma motivovala, aby sme naštartovali projekt kúpy a adaptácie prvého Slovenského domu v Aradáči.

vania a rozvoja slovenskej kultúry v Aradáči. Základným problémom bol jednoduchý fakt – žiadna strecha nad hlavou neexistovala.

Nemali sme adekvátne podmienky na nacvičovanie, stretávanie sa, nemali sme kde privítať hostí,

Cieľom bolo vytvoriť podmienky na nerušenú činnosť divadelníkov, tanečníkov, muzikantov, spevákov a iných ochotníkov. Zároveň sme chceli na nádvorí organizovať už rozbehnuté podujatia a nové projekty. Myšlienkou bolo a stále zostáva motivovať dedinčanov, aby sa stretávali a tvorili ako jedna komunita, ktorá si takýto stánok určite zaslúži. Som nesmierne rád, že sa táto naša vízia realizuje v roku, keď KC oslavuje svoje piate výročie, meškárky 40., FS Mladosť 50. a divadlo 130. výročie,“ uviedol v liste Aradáčanom Dr. Ivan Bagľaš.

Svoje potešenie nad tým, že aradáčski Slováci v treťom pokuse dostali svoj kultúrny stánok, vyjadril aj aktuálny predseda KC Ján Zvara a konštatoval, že si to svojou činnosťou zaslúžili a že investícia nebola márna, pretože tento objekt budú vedieť využiť najlepším možným spôsobom.

Podnetnými slovami sa prihovoril aj podpredseda MSS Dr. Branislav Kulík.

Dom slávnostným prestrihnutím stuhy otvorila a aradáčskym ochotníkom na používanie odovzdala Anna Tomanová-Makano-

vá, ktorá povedala: „Srdce mi je plné, keď otvárame nové kultúrne stánky, keď nechávame stopy za nami a každodenne rozmýšľame o tom, ako na týchto priestoroch aj naďalej zostať životaschopnou menšinou, akou sme boli aj doteraz. Už viac ako desať rokov napĺňame plán a program NRSNM, keď sme si povedali, že naši ochotníci, tanečníci, speváci, matičiari, usilovné ženy, divadelníci, musia mať priestory, kde sa budú stretať, čiže všetci tí, ktorí chcú našu kultúru a tradíciu zachovávať, zveľaďovať a odovzdávať mladým generáciám, musia mať normálne podmienky na prácu. Toho roku je aktuálny Aradáč, a očakávam, že do konca roka sa skončia práce aj v Erdevíku, v Bielom Blate sa stavia nový matičný dom. V každom našom prostredí sú viditeľné stopy činnosti Národnostnej rady. Kultúrnemu centru, Spolku žien Ruža a MOMS Aradáč sme tento dom dali na používanie na 99 rokov a verím, že v ňom dokážu svojou láskou a energiou zjednotiť a pokračovať v slávnom mene Aradáčanov. Aradáč je špecifická slovenská dedina aj tým, že roky tu spolu žijú Slováci s väčšinovým národom, a verím, že aj tento dom budete spoločne zdieľať a používať na všetko to, čo si vy určíte, že je vašou prioritou.“ Do rekonštrukcie bolo úhrnne vložených 1,66 milióna dinárov a prostriedky okrem NRSNM poskytli aj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Mesto Zreňanin a Naftový priemysel Srbska (NIS).

Pod vedením predsedníčky Spolku žien Ruža Márie Viliačikovej k ukončeniu prác ruky priložili usilovné členky spolku, ale aj matičiari a členovia KC. Osobitnú vďaku na slávnosti vyslovili aj majstrovi Jánovi Viergovi, ktorý bol nápomocnou rukou od prvého do posledného dňa, Jánovi Backovi, ktorý prispel k ukončeniu prác, a bývalému predsedovi KC Ivanovi Bagľašovi, ktorý mal na starosti písanie projektov na zabezpečenie prostriedkov na rekonštrukciu a vybavenie Slovenského domu.

43 /4826/ 27. 10. 2018

11

Ľudia a udalosti OBEC BÁČSKY PETROVEC

Nové kompostéry pre domácnosti Jaroslav Čiep

inšpektorka pre ochranu životného prostredia Tatiana Milina bec Báčsky Petrovec spolu Turanová a komunálny inšpektor s Nemeckou organizáciou Duško Lukáč vyzvali záujemcov pre medzinárodnú spolu- o bezplatné nádoby na komposprácu GIZ a Fakultou technických tovanie, aby sa prihlásili do určevied z Nového Sadu má účasť nej lehoty. Záujem občanov bol zrejme veľký, lebo prišlo viac ako 180 prihlášok.

V stredu 17. októbra na pôde Báčskopetrovskej obce zorganizovali prezentáciu projektu Kompostujme spolu, ktorá prilákala značný počet Petrovčanov. V mene Predstavitelia nemeckého GIZ investora, nemeckej a novosadskej Fakulty technických vied organizácie pre zav Petrovci hraničnú spoluprácu GIZ, do Petrovca v projekte zmenšenia množstva pricestovali zodpovední pre biologicky rozložiteľného odpadu samotný projekt Maša Šašićová prostredníctvom kompostovania. a Phong Giang. V mene Fakulty Do projektu patrí aj rozdelenie technických vied z Nového Sadu nádob na kompostovanie domác- o význame projektu komposnostiam ochotným dobrovoľne tovania v domácnosti hovoril sa zapojiť do projektu. Obecná profesor Nemanja Stanisavljević.

O

ŽIACI A ZAMESTNANCI BIELOBLATSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLY, ako aj jednotliví rodičia v týchto dňoch upratovali park vôkol školy.

Opadané lístie, halúzky a iný organický odpad pozbierali a vyniesli na skládku. Toto nie je prvá a, samozrejme, ani posledná akcia tohto druhu v tejto škole. Je to vlastne jedna z početných pracovnopedagogických akcií, ktoré sú akoby zabudnuté a vyradené zo škôl ako neprimeraný spôsob výchovy mladých. Tieto akcie sú však veľmi významné na vytváranie pracovných zvykov a starostlivosti o okolie. Kolektív bieloblatskej školy na akciu využil pracovný, ale nevyučovací deň, ktorý sa môže využiť na rôzne kultúrne, športové a iné aktivity. V bieloblatskej škole sa rozhodli, že ho využijú na ekologickú aktivitu ako významný segment v predstavovaní dediny budúcim návštevníkom. medzi obcami Mošovce a Laliť.

M. N.

12

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Do kompostérov gymnazisti už ukladali lístie z líp

Protokol o prevzatí drevených kompostérov pre občanov s investormi podpísal predseda Báčskopetrovskej obce Srđan Simić.

Maša Šašićová vyzdvihla, že projekt domáceho kompostovania sa uskutočňuje v troch obvodoch v Srbsku a Báčsky

Petrovec si zvolili preto, lebo tu už od skôr existuje vyvinuté ekologické povedomie občanov a samotný proces kompostovania nie je novinkou, keďže verejné kompostovanie v parkoch, ako aj domáce kompostovanie sa tu uplatňuje takmer dve desaťročia.

Partnerom v tomto IMPAKT projekte je aj Ministerstvo ochrany životného prostredia, za pomoci ktorého vyhotovili brožúrky o kompostovaní, ktoré plánujú rozdeliť občanom spolu s kompostérmi.

V pokračovaní prítomní hostia a obecní inšpektori odpovedali na otázky prítomných ohľadom zmenšenia odpadu kompostovaním biologického odpadu.

Týmto spôsobom sa zmenšuje biologicky rozložiteľný odpad na skládkach a zároveň sa získava domáce prírodné hnojivo.

Ako sľúbili zodpovední za tento projekt v Obci Báčsky Petrovec, v nasledujúcich dňoch výrobca kompostérov prihláseným domácnostiam doručí nové kompostéry na domáce adresy.

PIETNU SLÁVNOSŤ KU DŇU OSLOBODENIA, ktorý Selenča oslavuje 17. októbra, usporiadali pri pomníku padlých bojovníkov v strede dediny, kde príležitostný program predviedli žiaci základnej školy. Prítomným sa prihovorila predsedníčka Rady MS Selenča Katarína Vrabčeniaková, ktorá občanom zablahoželala a zároveň prítomných vyzvala, aby minútkou ticha vzdali poctu obetiam druhej svetovej vojny, ako aj všetkých vojen dodnes. Veniec položili predstavitelia Miestneho spoločenstva a kytice kvetov žiaci základnej školy a predškolskej ustanovizne. Pietnej slávnosti sa zúčastnili predstavitelia MS, učitelia a žiaci, deti a vychovávateľky predškolskej ustanovizne, predstavitelia kultúrnych inštitúcií, účastník vojny Ján Trusina v mene bojovníkov, ako aj niekoľko občanov Selenče. Tohto roku si Deň oslobodenia Selenčania pripomenuli naozaj skromne, akoby zabúdali na obete a svojich spoluobčanov, ktorí svoje mladé životy dali za krajší život v slobode.

J. B.-Ď.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

SLNEČNÁ JESEŇ ŽIVOTA V KYSÁČI

Prejav úcty babkám a dedkom Elena Šranková

V

októbri sa starším ľuďom dostáva viac prejavov úcty a pozornosti ako inokedy, keďže si v tomto mesiaci pripomíname i Medzinárodný deň starých rodičov symbolizujúci jeseň života.

V našich prostrediach z tej príležitosti prebiehajú primerané podujatia a programy, ktorých cieľom je podnietiť ľudí, aby premýšľali o vplyve starších, a najmä svojich starých rodičov na ich životy a na spoločnosť. Takýto tradičný program pomenovaný Slnečná jeseň života v nedeľu 21. októbra zorganizovala Základná organizácia Červeného kríža v Kysáči, ktorý aj tentoraz bol veľmi navštívený. Do veľkej siene KC Kysáč prišli prevažne starí rodi-

čia vystupujúcich detí, ale aj rodičia, súrodenci, príbuzní a spoluobčania.

Bola toto príležitosť udeliť darček najstaršej Kysáčanke Anne Francistyovej, ktorá práve v nedeľu oslávila 97. narodeniny. Záro- Škôlkari prví odovzdali starým rodičom tanečné a hudobné pozdravy veň bolo počuť, že najstarším párom v Kysáči sú Anna z Predškolskej ustanovizne Lienka, prejavujú svoje city k deťom a vnúa Štefan Legíňovci, ktorí darček žiaci Základnej školy Ľudovíta Štúra čatám, podávajú im nápomocnú dostanú v Novom Sade. Pred za- a tanečníci KC Kysáč – členovia fol- ruku a vždy sa podelia s nimi o čiatkom programu minútou ticha klórnych skupín Krôčik a Slniečko. životné múdrosti.

Program moderovala Anna Levzdali poctu zosnulej Anne Gombá- Jedni tancovali, druhí recitovali, rovej, dlhoročnej tajomníčke ZOČK ďalší čítali vlastné práce o starých gíňová a svojou prítomnosťou ho v Kysáči, ktorá neúnavne pracovala rodičoch a tým im preukázali lás- poctili predstavitelia Červeného ku. Z prečítaných prác vyplynulo, kríža z Nového Sadu a Lediniec. v tejto organizácii.

V programe vystúpili škôlkari že sú starí rodičia tí, čo nesebecky

MATURANTI PETROVSKÉHO GYMNÁZIA, ktorí stredoškolské vzdelanie absolvovali pred osemnástimi rokmi, sa v sobotu 20. októbra konečne znovu stretli v školských laviciach. Spolu so svojou triednou profesorkou Annou Hansmanovou, inak profesorkou slovenského jazyka a literatúry na dôchodku, békaši z generácie 1999/2000 oslávili plnoletosť ukončenia školenia na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Najprv ich privítala riaditeľka gymnázia Anna Medveďová, a potom sa po takmer dvoch desaťročiach presunuli do svojej „starej“ učebne, kde na hodine triednického vyučovania porozprávali o svojich úspechoch, zaspomínali na spolužiakov, ktorí sú za hranicami – na Slovensku, v Česku, Austrálii a v Kanade, a potom v družnom rozhovore pokračovali pri večeri.

VDV Foto: J. Diňa

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbum-bumbum-bum!

N o tak čo? Počuli ste, čo sa stalo pred týždňom? Zase háveď novinárska (HN) repce. Akože proti verejnému servisu Rádio-televízii Srbska (RTS) a fakticky zbrojí proti Hlavnému Redaktorovi temer Všetkých Veľmi Významných a Množstva Vedľajších Médií.

HN vyčíta RTS, že „stiahol reklamu SBB pre EON, ktorú na základe zmluvy vysiela už po celé dni“. A to vraj len a iba preto, lebo novinár televízie N1 sa zastal RTS, keď „žiadal od prezidenta Srbska, aby nerobil nátlak na novinárov verejného servisu a neetiketoval

• ĽUDIA A UDALOSTI •

televíziu N1“. Ako tvrdí denník Danas, RTS stiahnutie reklamy odôvodnil argumentom, „že ide o konkurenčnú firmu“ nuž a verejný servis má na to právo.

Pravdaže má. Rovnako, ako má právo POCHOPIŤ, aj to BLESKOVE čiže hneďarazomužajmomentálne! – po tom, čo sa tá istá reklama vo vysielaniach RTS reklamovala IBA zanedbateľné štyri dni. Bez toho, aby niekomu prekážalo, že ide o reklamu konkurenčnej firmy!

Nuž čo? Všetko má svoju pevnú logiku. Čistú ani slza nad pevnou logikou.

Nie je nelogické, ako keď, povedzme HN (háveď novinárska) po rozhovore

pána prezidenta Aleksandra Vučića s námestníkom zástupcu štátneho tajomníka USA pre európske a euroázijské otázky Matthewa Palmera napíše, že Srbsko a USA nemajú rovnaké stanoviská ohľadne Kosova – keď ich doteraz, všakáno, práveže mali... ak sa mitonám len nemarí. Veď si novinár denníka Blic s tým istým pánom Palmerom posedel, podebatoval, a tak mu vysoký hosť zo zámoria o. i. povedal, že vraj si vie predstaviť seba ako penzistu v Srbsku.

No veru! Neviem, ako kto, ale osobne by som to nabetón tiež dokázal. Prirodzene – s americkou penziou.

Vráťme sa ale k čírej logike. Máme tu ďalší najlogickejší možný dôkaz na to, že súdnictvo je u nás nadovšetko slobodné. Istá sudkyňa istého základného súdu v Belehrade, napísal Blic, zrušila vraj vlastný rozsudok, na základe ktorého SNS bola povinná zaplatiť jednému zo zakladateľov Zväzu za Srbsko Draganovi Đilasovi 300 000 dinárov. Úplne slobodne a BLESKOVE prišla na to, kde je ten peso zakopaný.

Prirodzene, bez nátlakov zboku. Všakánourčitedozaista! A kto tomu neverí, neverí... nech si zanôti, alebo nech sa strčí do r...!

43 /4826/ 27. 10. 2018

13

Ľudia a udalosti V KOVAČICKOM ETNO DOME ZUZA

Zachovávajú pred zabudnutím Anička Chalupová

V

prvej polovici októbra v Kovačici usporiadali dve tvorivé dielne, v rámci ktorých sa kovačické ženy učili pripravovať takmer zabudnuté jedlá a vyrábať domáce mydlá.

Autorkou projektu je Mária Kurajová, majiteľka Etno domu Zuza, ktorý znovu začal naplno žiť pred vyše dvomi rokmi. − Nápad založiť etno dom

Prajú si aspoň na chvíľku žiť v dedinskom prostredí, stráviť niekoľko dní v atmosfére obyčajnej sedliackej domácnosti a zaujímajú sa hlavne o starodávne jedlá.

Ako najchutnejšie jedlo uvádzajú varené slepačie mäso s plneninou a paradajkovou omáčkou. Na raňajky si najčastejšie prajú domáce karťáše, lepníky, kapustníky, rejteše, pirohy a pod. Výber Bez práce nie sú koláče: Anna Širková (sprava), Eva Srdanovićová a Vierka Kurajová je hlavne podľa môjho vkusu.

Ako vznikol nápad usporiadať prvé tvorivé dielne? − Nápad vznikol práve na základe potreby turistickej ponuky v našom domácom prostredí, a tak som spolu s niekoľkými

Mária Kurajová, majiteľka Etno domu Zuza

som dostala po smrti mojich rodičov, s cieľom zachovať pamiatku na nich. Upravili sme miestnosti v dome tak, ako vyzerali v minulosti. Ideu neskoršie podporil aj môj manžel Vladko, a tak sme sa v roku 2013 pustili do renovácie a úpravy miestností v starom rodičovskom dome, − hovorí Mária Kurajová.

Zaujímavé je, že ste etno dom pomenovali menom Zuza, prečo? − Pre meno Zuza som sa rozhodla preto, že som chcela zachovať spomienku na sedem Zuzán, z ktorých niektoré žili v tomto dome a ďalšie v susedných dvoch.

Kto sú vaši súčasní návštevníci? − V súčasnosti sa o takýto spôsob vidieckeho turizmu zaujíma mnoho cezpoľných turistov.

14

www.hl.rs

K dynamike akcie prispela aj najmladšia účastníčka Lucia Válovcová, na snímke s Evou Vlajinovou

Skôr na obdiv ako na použitie: mydlá domácej výroby

ženami rozhodla, že usporiadame dielne, kde sa o vedomosti a recepty našich starých mám nesebecky rozdelíme s mladými gazdinkami. Projekt Zachovajme pred zabudnutím, dielne u Zuzy za finančnej podpory Obce Kovačica sme uskutočnili 11. októbra, keď staršie a skúsenejšie kovačické a padinské ženy v rámci

Informačno-politický týždenník

dvoch dielní učili mladé gazdinky pripravovať starodávne jedlá a vyrábať domáce mydlá. Chystali sme starodávne pochúťky – sladké herovky a pampúchy a slané karťáše. V akcii sa zúčastnili Padinčanky Anna Funtíková, Eva Petrášová a Eva Srdanovićová, ako i Kovačičanky Eva Vlajinová, Anna Širková, Vierka Kršiaková a Vierka Válovcová.

Plánujete podobné akcie aj v budúcnosti? − Do budúcna plánujeme uskutočniť podobné dielne pre

deti, ktorým chceme podobným spôsobom ukázať, ako sa tu v minulosti žilo, aké jedlá sa v tomto dome chystali a pod. Uvažujeme aj o tom, že sa do budúcna budeme častejšie stretávať vo väčšom počte a vymieňať si staré recepty, ktoré sme si zachovali a zdedili od našich mám. Takto sa budeme snažiť zachovať pred zabudnutím spomienky a hodnoty z minulosti, ďalej ich zveľaďovať a odovzdávať do vienka mladým generáciám, − podčiarkla na záver Mária Kurajová.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ZO ZDRUŽENIA PAZOVSKÝCH ŽIEN

Veselé posedenie k výročiu Katarína Verešová

V

stredu 17. októbra v Združení pazovských žien pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka si slávnostne pripomenuli 97. výročie pôsobenia tohto ženského

tovej vojne v rámci Slovenského kultúrno-umeleckého spolku hrdinu Janka Čmelíka. Aj tentoraz sa na oslave zúčastnili členky viacerých združení a spolkov žien, ako aj predstaviteľky Asociácie slovenských spolkov žien.

Záber z posedenia

Spevácka skupina žien spolku, ktorý nastal v rámci Československého zväzu, potom pôsobil v rámci inštitúcie Slovenského národného domu a po druhej sve-

O význame dlhoročného pôsobenia a najmä o užitočnosti pôsobenia Združenia pazovských žien hovorila Libuška Lakatošová,

POĎAKOVANIE ZA ÚRODU V KYSÁČI. Nedeľňajšie služby Božie v kysáčskom kostole 21. októbra prebiehali nielen v znamení poďakovania za úrodu zeme, ale aj v znamení výmeny kňazov báčskeho seniorátu. Lalitská farárka Viera Bátoriová si z tejto príležitosti za základ kázania zvolila slová napísané v 5M 8,11-20, z Výzvy k vďačnosti voči Bohu, ktoré sú podľa jej slov viac než aktuálnym napomenutím aj dnes, hoci boli vyslovené pradávno národu Izraelskému. Aj tentoraz kysáčski cirkevníci oltár kostola bohato a pekne vyzdobili najrozličnejším ovocím a zeleninou, ale i zaváraninami, kvetmi, chlebom... O vďakyvzdaní za úrodu sa spievalo aj v pesničkách a spomínalo v modlitbách. Vystúpil i spevokol kysáčskeho cirkevného a. v. zboru pod vedením Dariny Marčokovej.

E. Š.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

republiková poslankyňa a predsedníčka Slovenského kultúrno-umeleckého spolku hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove: „V našom spolku je najaktívnejšia ženská skupina, lebo ani jedna aktivita bez nich nemôže byť. Teší ma, že majú entuziazmus a že poukazujú deťom, ako si treba chrániť duchovnú a kultúrnu identitu.“ Úvodom ženská spevácka skupina zaspievala tri pazovské piesne oblečená v modrasto-bielych farbách pazovského kroja. Anna Balážová, predsedníčka Miestneho odboru Matice slovenskej, prečítala príležitostnú báseň Márie Záborskej k 240. výročiu príchodu Slovákov do Starej Pazovy a Katarína Verešová, archivárka Ústredného archívu SEAVC v Srbsku, k 140. výročiu narodenia prvej predsedníčky Československého spolku žien prečítala úryvok z nádejnej publikácie zo života Ľudmily Hurbanovej, a to práve tú časť, ktorá hovorí o podmienkach a cieľoch založenia Československého spolku žien vo vtedajšom Kráľovstve

Srbov, Chorvátov a Slovincov po prvej svetovej vojne.

Nasledovali nárečové žartovné črty, ktoré ženy pestujú vo svojej činnosti. Tak poetka Anna Malková zo Starej Pazovy prečítala svoju prácu Bovdáš Mišo a publicistka Ružena Šimoniová zo Selenče žartovnú rozprávku pod názvom Keď som sa ja vydávala. Anna Slamajová zo Starej Pazovy zarecitovala báseň Zuzany Jonášovej-Brngárovej Urýchlený život, speváčka a predsedníčka Združenia pazovských žien Anna Horvátová zaspievala pieseň Pri potôčku voda tečie a tohtoročná odmenená recitátorka Anna Hrnčiarová z Lalite zarecitovala báseň Jána Bottu Margita a Besná.

V závere programu sa prihovoril a o aktívnej činnosti žien v duchovnom a kultúrnom živote sa pochvalne zmienil pazovský farár Igor Feldy.

Nasledovalo veselé posedenie pri rôznych pochúťkach, medzi ktorými dominovali parené buchty, v Pazove zvané nadlacke.

KRÁTKE SPRÁVY Kulpín Kirvaj. V 3. októbrovú nedeľu v Kulpíne oslávili Pamiatku posvätenia evanjelického chrámu.

Príležitostné bohoslužby tohto roku vykonal kysáčsky farár Ondrej Marčok. Neodmysliteľnou súčasťou slávnosti je aj tradičný dedinský kirvaj. V nedeľu 21. októbra počasie síce veľmi nežičilo, bolo sychravo a chladno, no

napriek tomu Kulpínčania a ich hostia si nedali ujsť príležitosť odísť na kirvaj, kde sa ponúkal rôznorodý tovar. Najviac ich lákali sladké pochúťky a pečené gaštany. Nechýbal, pravdaže, ani veľký výber hračiek a kolotoče.

Prechádzka medzi predajnými stánkami bola zároveň príležitosťou stretnúť známych a zastaviť sa na kúsok rozhovoru.

K. G.

43 /4826/ 27. 10. 2018

15

Ľudia a udalosti K DESIATEMU VÝROČIU EVANJELICKÉHO TÁBORA VERIACICH SEAVC V SRBSKU

Pookriať dušu a upevniť sa vo viere Katarína Verešová

P

o vyčerpajúcej práci a psychickej záťaži ľudia potrebujú oddych, ako aj duchovné uvoľnenie. Často však na to nestačia len duchovné povzbudenia získané v kostole na bohoslužbách alebo ranných

Svetlana Vojnićová-Feldyová

modlitbách. Preto už desať rokov býva slušný záujem evanjelických Slovákov z Vojvodiny o tábor v Crikvenici (chorvátske prímorie), usporadúvaný v Life centre, ktoré vlastnia evanjelickí Nemci z Württemberska. Tábory pre evanjelikov z Chorvátska a zo Srbska sa vždy usporadúvajú v októbri, keď je pláž pod oknami Life centra pustá, ale prechádzky pri mori po ranných či popoludňajších duchovných povzbudeniach blahodarne pôsobia na pľúca a myseľ, keď dívajúc sa do morských hĺbok a nebeských šírav človek zistí, aký je malý a aké sú jeho problémy zanedbateľné.

Organizátorkou aj tohtoročného 10. jubilejného duchovného tábora v Crikvenici je Mgr. Svetlana Vojnićová-Feldyová, solianska farárka a pazovská farárová. V dňoch 22. až 26. októbra tohto roku v Crikvenici zorganizuje duchovný tábor, na ktorom šesťdesiatim slovenským evanjelikom z Vojvodiny spolu s ňou bude prednášať Mgr. Ján Meňky, farár z Michaloviec. Témou tábora je Božie kráľovstvo. „O duchovné sústredenie v Crikvenici som prejavovala záujem ešte počas štúdia teológie v Bratislave, a zvlášť keď

16

www.hl.rs

som sa stala zamestnankyňou chorvátskej evanjelickej cirkvi.

Duchovnými sústredeniami som zväčša bola poverená ja, a to dvakrát do roka, na jar po Veľkej noci pre celé rodiny, keď deti boli na prázdninách (prednášky pre deti sme organizovali zvlášť), a v jeseň, keď sme usporadúvali tábor zameraný viac biblicky. Keď som neskôr začala bývať v Srbsku, pomyslela som si, že by nebolo zle do takéhoto duchovného podujatia zapojiť aj evanjelikov z Vojvodiny. Najprv to bola menšia skupina, ktorá sa pridávala k chorvátskemu táboru. Keď som zistila, že záujem jestvuje aj zo strany zborových farárov, aj zo strany ľudí vo Vojvodine, v roku 2009 sme šli tridsiati traja a mali sme niekoľko prednášateľov,“ spomína si Mgr. Svetlana Vojnićová-Feldyová.

O rok neskoršie na duchovné povzbudenie šlo 60 účastníkov, a tak to zostalo dodnes. Prednášateľmi boli: Seija Uimonen

Pamiatka z jesennej pláže

Igor Feldy a ďalší farári SEAVC v Srbsku: Mgr.Vladislav Ivičiak, Mgr. Slađan Daniel Srdić a Mgr. Olinka Kolárová (pred odchodom na Slovensko). Prednášky boli rôzne, príležitostne ladené odbornosti prednášateľov, ako

Rozjímanie v skupine s farárom Slađanom Danielom Srdićom

(ktorá v Chorvátsku pôsobila 20 rokov ako farárka), Ondrej Peťkovský s manželkou farárkou Zuzanou Peťkovskou a Zuzana Kolárovská zo Slovenska, ktorí istý čas pôsobili aj vo Vojvodine, Maria Luisa Riener (diakonisa z Nemecka), emeritný biskup ECAV Dr. h. c. prof. ThDr. Julius Filo, turčiansky senior Mgr. Marián Kaňuch a Dr. Luka Ilić.

V evanjelickom tábore prednášali okrem organizátorky jej manžel a pazovský farár Mgr.

Informačno-politický týždenník

aj jednotlivým výročiam, akým bolo aj 500.výročie reformácie, keď o živote Martina Luthera hovoril Dr. Luka Ilić. Na duchovnom sústredení mali aj kantorov a od roku 2013 kantorom je Pavel Kadlečík. Pozoruhodná je aj práca v skupinách, kde si veriaci môžu otázkami doplniť vedomosti. Na samostatných posedeniach účastníci tábora majú možnosť porozprávať sa s duchovnými o životných situáciách.

Zvlášť pozoruhodné je, že sa slovenskí evanjelici z rozličných dedín tu navzájom zblížia a skamarátia. Popoludňajšie a večerné prechádzky pobrežím alebo posedenia na balkónoch s výhľadom na morskú šíravu rozptyľujú dušu a spôsobujú radosť a vyvolávajú smiech.

Radosť prinášajú aj jednodňové výlety, na ktorých v predchádzajúcich rokoch navštívili Rijeku, Opatiju, Záhreb, Terst, Labin, Pulu, Briony a okolité ostrovy a tohto roku sa plánuje odchod do dediny Smiljane, kde sa narodil Nikola Tesla. „Určite toto bude posledný duchovný tábor takéhoto rázu v Crikvenici, lebo cítim, že záujem pomaly klesá, asi preto, že si ľudia myslia, že za tú sumu, ktorú treba zaplatiť za autobus, ubytovanie a stravovanie si môžu dožičiť dlhší pobyt v Grécku.

Lenže treba mať na zreteli, že tu dostávame celodenný program, ktorý tiež treba zabezpečiť a pripraviť,“ pripomenula Svetlana Vojnićová-Feldyová a dodala: „Pred nami sú roky života a verím, že aj pri takýchto duchovných táboroch potrebujeme obliecť jeho obsah do iného rúcha, obnoviť trochu svoje horizonty, ako aj pôsobenie cirkvi. Boh si to od nás žiada. Dokonca aj náš reformátor povedal Semper reformanda! Preto považujem za takú výzvu pre seba a pre ďalšie roky robiť to trochu inak a do toho zapojiť aj iné vekové skupiny členov cirkvi.“ • ĽUDIA A UDALOSTI •

POTULKY KYSÁČOM (6)

Ďalšia prechádzka centrom T Elena Šranková

outo potulkou končíme putovanie po centre Kysáča. V budúcej písomnej potulke sa postupne presunieme na druhý koniec dediny, k základnej škole. S túlaním tentoraz začíname pri ďalšom modrom dome.

SLOVENSKÝ NÁRODNÝ DOM V Slovenskom národnom dome dnes pôsobia Miestny odbor Matice slovenskej v Srbsku, Galéria SND a Kultúrno-umelecký spolok Vladimí-

Detské ihrisko

Mládežnícka organizácia v Kysáči prestala s prácou koncom roka 2005.

Slovenský národný dom

ra Mičátka. Vynovený Slovenský národný dom slávnostne otvorili 20. novembra 2010.

Občania Kysáča si zakúpili túto budovu dávneho roku 1934, upravili ju a stala sa strediskom národných a spoločenských aktivít. S rekonštrukciou budovy Slovenského národného domu sa začalo 25. mája 2009, pričom sa dbalo, aby sa zachoval jeho pôvodný vzhľad.

MLÁDEŽNÍCKY DOM Budovu bývalého mládežníckeho domu vystavali v roku 1951 pre potreby elektrickej centrály. Centrála začala s prácou v auguste 1952.

Neskoršie tu sídlil podnik Javor.

V roku 1963 sa vtedajšiemu vedeniu mládežníckej organizácie podarilo získať dom v centre dediny pre potreby mládeže. Mladým sa podarilo upraviť mládežnícky dom tak, aby bol vhodný na organizovanie tanečných a hroznových zábav, maškarných plesov, rybacích večierkov, vítanie Nového roka. Tu volili krásku roka a v lete krásku leta... Usporadúvali diskotéky, gitariády, dokonca festivaly, ale aj pracovné a iné akcie.

DETSKÉ IHRISKO Detské ihrisko pred bývalým mládežníckym domom vybudovali v lete roku 2015. Projekt na výstavbu ihriska vypracovalo Občianske združenie Vrana. Ide o primeraný priestor s certifikovaným a kvalitným náradím na detské hry a zábavu. Sú tu medziiným hojdačky, preliezačky, šmýkačky, hojdačky vážky, ako i lavičky. Spravidla je ihrisko plné detí, ktoré sa tu rady hrajú, ale i rodičov, ktorí dávajú pozor na ich bezpečnosť.

POĽOVNÍCKY DOM K budove poľovníkov sa dostaneme, keď pokračujeme cestou poza cintorín.

Na základe ústnych prameňov získaných od najstarších kysáčskych poľovníkov za začiatok organizovaného poľovníctva sa považuje rok 1900. Z odpisu zápisnice z porady občanov Kysáča 7. marca 1910 vidieť, že sa hovorilo ohľadom založenia poľovníckeho spolku.

Poľovnícky dom

Mládežnícky dom • ĽUDIA A UDALOSTI •

Po druhej svetovej vojne, 12. augusta 1945, v národnom dome v Kysáči bol druhýkrát založený poľovnícky spolok. Roku 1966 členovia spolku pracovnou akciou vybudovali prvý poľovnícky dom. V ňom pôsobili až do roku 1985. Potom ho zbúrali a začala sa výstavba nového, moderného poľovníckeho domu, ktorí poľovníci používajú od roku 1990.

43 /4826/ 27. 10. 2018

17

DETSKÝ KÚTIK

Jaroslava Urbanová, tretiačka, ZŠ T. G. Masaryka, Jánošík

M i š ko ZŠ Ľu Teplý, 6. 1 dovít , a Štú ra, Ky

s áč

, , piatak šík o Kotuľač Daniel asar yka, Ján M .

G .

T ZŠ

Sr đ an ZŠ 15 Mamojka . ok tó , b ra , P iv ni

Moje zaujímavé cestovanie

Jedno z mojich zaujímavých cestovaní bolo, keď som cestoval s rodičmi na pohorie Taru.

Ako sme šli cestou, videl som veľa pekných krajov. Keď sme pricestovali, prechádzal som sa nábrežím rieky Driny, a práve vtedy bol organizovaný rafting na rieke Drine. Zastavili sme sa a dívali, ako sa spúšťali na člnoch mladí športovci. Boli sme aj v meste Bajina Bašta a tam mi bol veľmi zaujímavý malý domček na rieke Drine. Na tejto rieke som videl aj elektráreň. Okrem toho videl som aj najkratšiu rieku v Európe, ktorá sa volá Vrelo. Ubytovaní sme boli v meste Sekulići, v ktorom ma očaril veľký jedľový les. Obchádzali sme mestá v okolí a jazerá. Prešli sme aj známy Drvengrad, kde sa mne veľmi páčilo.

Toto cestovanie bolo zaujímavé a veľmi mi učarilo, takže dúfam, že sa tam ešte raz vrátim, lebo v tom kraji našej vlasti je ešte veľa toho na obzeranie a odhaľovanie.

Erik Danko, piatak, ZŠ Jovana Popovica, Susek

ca

Moje zaujímavé cestovanie

Matej Mucha, 8. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Aj vaše meno v Detskom kútiku

Kde cestovali žiaci zo Suseku, čo nakreslili deti Jánošíka, Pivnice a Kysáča, pozrite si v najnovšom Detskom kútiku. Chcete, aby sa aj vaša práca našla na tejto strane? Pošlite nám ju na adresu našej redakcie alebo na stránku Detského kútika na Facebooku.

Danuška

Každý mesiac máme vo zvyku ísť na návštevu k mojej starej mamke a dedkovi do Belehradu. Je to vždy zaujímavé cestovanie. Mne je pekne, ale mojej sestre Jane je vždy z cesty zle, avšak nie je všetko také chmúrne.

Cesta do Belehradu trvá vyše dvoch hodín, avšak je plná zážitkov.

Premávka ako premávka, automobily, nákladné vozidlá, motocykle... ale keď sa lietadlá začnú spúšťať, mám dojem, akoby sa spúšťali na náš automobil, a to už nie je žart. To je preto, že cestujeme popri letisku.

A u starých rodičov – hostina, radostí a rôznych prekvapení, koľko len chceš. Keď sa pobavíme s rodičmi, ideme na prechádzku na rôzne znamenité miesta, ktorými sa naše hlavné mesto hrdí. Rada sa vozím električkou. Mimochodom ideme aj kadečo nakupovať. Belehrad je veľmi pekný. Je to hlavné mesto našej krajiny, metropola.

Rada cestujem, ale najradšej sa vraciam domov. Veď to vystihuje aj naše príslovie: Všade dobre – doma najlepšie.

Lara Crnobrnjová, piatačka, ZŠ Jovana Popovića, Susek

18

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK •

Mozaika

ROČNÍK XVII 27. oktobra 2018 ČÍSLO

230

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

VČERA, DNES, ZAJTRA...

ZO STRETNUTIA S PALANČANOM ŠTEFANOM SIČOM

Z obsahu

Život sa s ním nemaznal

druhom svete. Nie nadarmo sa hovorí, že nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch. Pán Sič v roku 1999 pochoval emohli sme si nevšimnúť človeka manželku, s ktorou vedno žili 44 rokov, ale sediaceho na trojkolke a nie na deti nemali, o rok neskoršie prežil infarkt lavici medzi ostatnými návšteva odvtedy chodí o barlách, prepravuje sa níkmi služieb Božích v báčskopalanskej na trojkolke.

Bagremare v 5. nedeľu po Štefan Sič je verným cirsvätej Trojici 1. júla 2018. kevníkom. Pätnásť rokov bol Pozorne počúval kázeň Vlakurátorom, potom zvonárom, dimíra Obšusta, pána farára dvanásť rokov mu zverili poknovosadského cirkevného ladnicu v palanskom zbore, zboru, založil si ruky, keď sa sedem – osem rokov členom modlil, spieval zo spevníka... presbytéria. Vcelku 35 rokov, Po skončení služieb domožno aj celých 40 vykonával máci pán farár Vladimír Grňa zodpovedné úlohy v cirkvi. Tesa nám prihovoril: „Toto je raz na svojej trojkolke každú báči Štefan Sič, roky horlivý nedeľu pravidelne navštevuje cirkevník, ktorý urobil veľmi služby. Keď ho cirkevníci neviveľa pre náš palanský evandia v kostole, a to sa stáva len jelický zbor,“ zoznamujúc nás vtedy, keď je špatné počasie, s človekom, ukazujúc dva alebo ho choroba znemožní, svietniky a kríž s nápisom s ustarostením sa medzi sebou Ježiš, ktoré práve zhotovil pýtajú: „Čo je s báči Sičom?“ muž na trojkolke. Až neskorPochválil sa nám, že sešie, z jeho rozprávania sme si uvedomili, že je pán Sič Štefan Sič a Vladimír Grňa po službách Božích v Bagremare dem rokov bol kolportérom Hlasu ľudu a pripomenul, že zdravotne postihnutý. sme vtedy v Báčskej Palanke mali 40 až 60 odberateľov. Na otázku, či teraz číta naše noviny, odpovedal: „Nie, nečítam žiadne noviny, nechcem sa ,prplať s politikou, nepáči sa mi to, čo hovoria politici! Čítam len Evanjelický hlásnik a náboženskú literatúru, verím v moc a lásku Pána Boha. V televízii sledujem iba šport, ale nie futbal a iné hry, kde sú kontakty medzi hráčmi. Páči sa mi volejbal, tenis, atletika, plávanie, slovom, tie športy, kde nieto hrubostí.“ O Štefana Siča sa v rokoch neskorej jesene života stará neter, sestrina dcéra, a v dome žije viac generácií. Hoci 26. augusta dovŕšil 85 rokov a ťažko chodí, rukami môže ešte ako pracovať.

Aj pracuje, vyrába hlavne z dreva okrem spomenutých svietnikov i hračky, iné predmety. Naposledy zhotovil miniatúrny sedliacky koč dlhý asi meter, do ktorého v palanskom kostole pred oltárom naložili početné plody jesene, keď 7. októbra pán farár Vladimír Grňa konal služby Božie Cirkevník Sič (vľavo) vždy mal rád život a spoločnosť venované poďakovaniu za úrodu.

Nuž, čo na záver zaželať tomuto Pochádza z mnohodetnej rodiny, ktorá žila na Radoši, hoci sa jeho rodičia zozná- kolegami spadol z deväťmetrovej výšky, všestrannému človekovi? Aby spod mili v Torži (dnešné Savino Selo), kde boli lebo tesári zle urobili lešenie. Všetci zo- jeho rúk vyšlo ešte hodne vyrobených sluhovia u tamojšieho bohatého Švábu. stali nažive, ale sa veľmi dokaličili. Štefan predmetov z dreva a aby mohol v kostole Odmladi sa Štefan pretĺkal životom ako mal zlámané rebrá, nohu, koleno, bedrá, oslavovať a velebiť Ježiša Krista, ktorému mohol a vedel. Po prvé, z Radoša sa od- rozbitú hlavu, pritlačené pľúca, stal sa je veľmi povďačný, že napriek mnohým sťahoval do Báčskej Palanky, kde ľahšie invalidom... Jeho traja kamaráti sú už na životným nerestiam je stále živý.

Juraj Pucovský

N

získaval pracovnú príležitosť, oženil sa, a v roku 1962 vystaval nový dom. Život sa so Štefanom Sičom nikdy nemaznal. Bol stavebným robotníkom, pracoval široko-ďaleko, ale doma, v Báčskej Palanke zažil nešťastie. Spolu s troma

K moru do Slovinska? Áno!

Str. 20

Kapitoly z minulosti a historická cesta Str. 22

Keď je pekne hosťom, aj jemu je pekne Str. 24

Mozaika KOPER – PRÍSTAVNÉ, ALE I HISTORICKÉ STARÉ MESTO

K moru do Slovinska? Áno!

Elena Šranková

K

eď je v októbri slnečno a teplo, ako tohto roku, ani dovolenka pri mori nie je zmeškaná. Dokonca ani na tom trochu severnejšom, slovinskom pobreží. Pri temperatúre vzduchu

Koper je v regióne Istria, približne 5 km vzdialené od hranice s Talianskom, takže je škoda neodskočiť si do neďalekého Terstu. Mesto Koper je dvojjazyčné, pričom aj slovinský, aj taliansky jazyk sú oficiálne. Má malebné staré mestské centrum a nachádza

V prístave zakotvia aj zaoceánske výletné lode 26 stupňov a teplote mora 20,6 C ani kúpačka nie je vylúčená.

V meste Koper / Capodistria sa mimo sezóny možno poprechádzať, poobzerať si historické pamiatky, fotografovať zaujímavé

sa v ňom najvýznamnejší prístav v krajine – Luka Koper, ktorý je hlavným prispievateľom do hospodárstva. Občas sa v ňom pristavia aj zaoceánske výletné lode a je to atrakcia, najmä pri odchode

NA CESTÁCH...

Titovom námestí (Titov trg), ktoré je historickou dominantou mesta. Je to stred starého mesta s množstvom zaujímavých budov, križovatka hlavných mestských ciest a jedno z najkrajších námestí na bývalom benátskom území. Hlavné budovy okolo neho sú Pretoriánsky palác, Katedrála Nanebovzatia Panny Márie s vežou, kúsok ďalej Karminova rotunda, Loggia, Arméria (zbrojnica) a Foresteria (ubytovne).

Na vežu možno vystúpiť po 204 schodoch a z vrchu s a kochať v prekrásnom pohľade na mesto, záliv a blízke zázemie. Ináč mestská Katedrála Nanebovzatia veža je v podstate sú- Panny Márie s vežou časťou rímskej pevnosti a v období od 15. do 17. storočia vysvetlia a usmernia turistov. Na každom kroku v Kopri sú útulné bola zmenená na zvonicu.

Historická časť, ideálna na ro- kaviarničky, v ktorých sa oplatí mantické prechádzky, je aj v hĺb- posedieť.

Z Titovho námestia sa priľahlými ke mesta. V úzkych vydláždených uličkách sa nachádza množstvo uličkami možno ľahko dostať na obchodíkov s peknými výkladmi a Prešernovo námestie (Prešernov ústretovými predavačmi, ktorí sa trg) s Ponteho fontánou. Na konci snažia splniť každé prianie zákaz- tohto námestia sa nachádza posledníka. Zároveň si tak možno doplniť ná zachovaná brána Muda, ktorá dojem o Slovincoch ako o ľuďoch, v súčasnosti predstavuje hranicu čo radi pomôžu, vyjdú v ústrety, medzi historickým a súčasným

Pretoriánsky palác na Titovom námestí miesta, ktorých je neúrekom. Koper sa nachádza na juhozápade Slovinska, v Terstskom zálive, na bezmála 47-kilometrovom slovinskom pobreží, na ktorom sú ešte známe Ankaran, Izola, Piran a Portorož.

20

lode, keď tí z lode, čo odchádzajú, mávajú tým, čo ich vyprevádzajú, a opačne. Pri odchode lode MSC Sinfonia dokonca hrala živá hudba, a to typické slovinské pesničky.

Potulky týmto mestom je najlepšie začať v malebnom centre, na

II

Loggia je zdobená krásnymi benátskymi gotickými zaoblenými oblúkmi

HLAS ĽUDU | 27. 10. 2018 • 43 /4826/

Je čas nakupovať Koprom.

Od brány Muda sa oplatí poprechádzať k Taverne, ktorá kedysi, v období Benátskej republiky, bola skladom soli a dnes je dejiskom najrozličnejších podujatí: hudobných, gastronomických, kultúrnych... K Taverne treba ísť Ulicou pristaniškou a prejsť vedľa trhu. Za Tavernou sa nachádza Carpacciovo námestie (Carpacciov trg), ktoré dostalo meno podľa slávneho benátskeho maliara

Ponteho fontána na Prešernovom námestí Vittorea Carpaccia. Ten údajne v 16. storočí žil a tvoril v Kopri spolu so synom Benedettom v Carpacciovom dome zo 14. storočia.

Verejná pláž v Kopri nie je veľmi veľká, postačí pre 800 osôb. Časť pláže je kamenistá a časť tvorí trávnik so stromami, kde sa v letných mesiacoch dá dobre ukryť pred slnkom. Nachádzajú sa tu aj sprchy, kabíny na prezlečenie, toalety, dve kaviarne, fast food

Brána Muda – hranica medzi historickým a súčasným Koprom

Chodník a cyklotrasa do neďalekej Izoly

Morské špeciality vždy chutia

(pljeskavica, pomfrit), palacinky s nutellou a zmrzlina. Vstup na pláž je voľný, platí sa iba prenajímanie slnečníkov a plážových stoličiek.

Dobre sa najesť možno aj mimo pláže. Neďaleko v neveľkej reštaurácii s piatimi stolíkmi na ulici za populárne ceny ponúkajú chutné morské špeciality.

Z Kopra sa možno pešo prejsť do neďalekej Izoly. Koper a Izola sú spojené pekne upraveným chodníkom

a cyklotrasou popri samom mori.

Z druhej strany chodníka chládok držia stromy, žiadne autá v okolí.

Samozrejme, v októbri si v Kopri okrem spomenutého možno posedieť v kaviarničke alebo čítať knihu na pláži, prípadne na inom príjemnom mieste, vychutnávať si kávu a zmrzlinu, pozorovať západ slnka na mori... Jedným slovom možno si oddýchnuť ako sa patrí.

Pohľad na Tavernu (budova s oblúkmi)

Vždy romantický západ slnka pri mori

III

21

Mozaika 300 ROKOV SLOVENSKEJ BÉKEŠSKEJ ČABY (3)

Kapitoly z minulosti a historická cesta Pripravil: Jaroslav Čiep

N

ajväčší sviatok Slovákov u na šich susedovcov usporiadala Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku (CSSM) v Békešskej Čabe v sobotu 7. júla 2018. Určite nie všetkým našim čitateľom je známe, že dolnozemské mesto Békešská Čaba si v tomto roku pripomína 300. výročie svojho znovuzaloženia Slovákmi. V treťom pokračovaní seriálu o tristo rokoch Békešskej Čaby uverejňujeme časti príspevkov našich kolegov Zlatka Papučeka a Andrei Kissovej z Ľudových novín, ktoré ako týždenník vychádzajú v Budapešti.

Kapitoly z minulosti a súčasnosti Slovákov na čabianskej Radnici V rámci oficiálneho programu Dňa Slovákov v Maďarsku v sobotu 7. júla predpoludním bola pre pozvaných hostí a záujemcov v slávnostnej sieni čabianskej Radnice prezentácia kolektívnej monografie Kapitoly z minulosti a súčasnosti Slovákov v Békešskej Čabe, ktorá vyšla v maďarskom i slovenskom jazyku. Hostí privítala riaditeľka Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM), spoluautorka publikácie Tünde Tušková, ktorá zvlášť pozdravila významných hostí – primátora mesta Békešská Čaba a spoluhostiteľa podujatia Pétra Szarvasa, generálneho konzula Slovenskej republiky v Maďarsku Igora Furdíka, ako i ďalších významných hostí z Maďarska a zo zahraničia, predstaviteľov médií a každého prítomného, ktorý si svojou prítomnosťou uctil podujatie. „Knihu venujeme predovšetkým Ľudovítovi Haanovi, prvému a najvýznamnejšiemu predstaviteľovi miestnej historiografie, ktorý položil základy bádania dejín Békešskej Čaby, a ktorý symbolizuje slovensko-maďarské súžitie v tomto priestore,“ pokračovala úvodným príhovorom riaditeľka VÚSM. „Okrem toho si

22

myslím, že osláviť 300. výročie znovuzaloženia Békešskej Čaby sa nedá bez spomenutia Ľ. Haana, ako ani bez spomenutia Čabanov, ktorým sa za tie stáročia podarilo vytvoriť, resp. vytvárať naše mesto. Štúdie obsiahnuté v monografii nám hovoria o tom, ako sa formovala multikultúrna koexistencia v tunajších lokálnych

Najnovšia publikácia o Békešskej Čabe pomeroch, ako sa zbližovali rôzne národné spoločnosti, nakoľko a do akej miery sa naučili spolu žiť, vzájomne sa tolerovať. Naším cieľom bolo, aby monografia vyšla dvojjazyčne, t. j. v slovenskom i v maďarskom jazyku, aby si ju mohli prečítať aj tí Čabania, ktorí svoj materinský jazyk už neovládajú, ale ich slovenské korene, ich identita je ešte stále prítomná a aj tí obyvatelia mesta, ktorí majú maďarský pôvod a majú záujem hlbšie spoznať naše bikultúrne mesto. Tentoraz je však naša viackultúrna Čaba predstavená trochu z iného pohľadu, a to tak, ako ju vidia Slováci za hranicami a ako ju poznajú, zažívajú tu žijúci Slováci. Dovoľte mi poďakovať sa každému, kto nám pomohol, aby mohla kniha v oboch jazykoch uzrieť svetlo sveta. Zrod knihy je dôkazom toho, že aj našim kolegom, priaznivcom záleží na tom, aby sme mohli predstaviť minulosť a taktiež súčasnosť

IV

mesta, demonštrujúc tým slovensko-maďarskú vzájomnosť.“ Po úvodných slovách Tušková odovzdala primátorovi mesta nielen slovo, ale aj jeden exemplár knihy v oboch jazykoch. „Bez koreňov rastlina zahynie. Ako by sa teda človek zachoval bez svojich koreňov?“ Touto myšlienkou spisovateľky Alžbety Schäfferovej začal svoj príhovor Péter Szarvas. „VÚSM aj doteraz odviedol kvalitnú a značnú prácu v oblasti výskumu minulosti, kultúry a tradícií Slovákov žijúcich v Maďarsku a táto publikácia dokazuje, že naďalej pracuje s plným nasadením. Pri príležitosti 300. výročia znovuosídlenia nášho mesta ako jeho primátor som hrdý na to, že Békešská Čaba je tradične pevným centrom Slovákov žijúcich v Maďarsku.

Táto publikácia, ako aj slovenské ustanovizne a inštitúcie fungujúce v našom meste, akými sú Dom slovenskej kultúry, Slovenská základná škola, gymnázium a žiacky domov či, samozrejme, VÚSM, dokazujú, že v meste 300 rokov žijú spolu v mieri Slováci a Maďari.

Táto publikácia, pri zrode ktorej stáli Miroslav Kmeť, T. Tušková a Alžbeta Uhrinová, znamená pre nás, obyvateľov Békešskej Čaby viac ako obyčajná kniha... Vďaka tejto knihe sa môžeme vrátiť do svojej minulosti, do dôb, keď sme sa narodili, ukazuje, aké sme mali tradície, na ktoré môžeme byť hrdí a ukazuje nám aj to, prečo je dobré v súčasnosti žiť v tomto meste.“ Po príhovore prvého muža mesta nasledovalo hudobné pásmo.

Na flaute hrala Beáta Šutinská, dcéra tiež prítomného hudobného skladateľa, bývalého riaditeľa miestnej slovenskej školy Jána Šutinského. Zaznela pieseň z Tranoscia – rodinnej relikvie, kultúrneho kódu čabianskych Slovákov – Pán Búh jest má síla i doufání, ktorú spievali predkovia Čabanov, keď prichádzali na Dolnú zem, a ktorá sa stala medzičasom hymnou čabianskych Slovákov. Po nej nasledovali slovenské dolno-

INÍ PÍŠU

zemské ľudové piesne zo zbierky J. Šutinského Lastovienka malá.

Po kultúrnom bloku sa ujala slova doktorka literárnych vied z Univerzity v Bukurešti Dagmar Maria Anoca, aby predstavila knihu. Druhým odborným recenzentom knihy bol riaditeľ Župného archívu Békešskej župy, doktor historických vied Ádám Erdész, ktorý zhodnotil monografiu takto: „Tridsaťtri štúdií publikácie sa dotýka rôznych vedeckých disciplín, niektoré z nich dokonca aj umenia... My teraz držíme v rukách dielo, ktoré v sebe spája tradíciu, ktorá sa často uchováva v slovesnosti a v tejto zbierke je spojená s vedou. Som teda presvedčený o tom, že táto publikácia nebude len často citovanou vedeckou monografiou, ale takpovediac aj kultovým predmetom, ktorý bude mať významné miesto v knižniciach Čabanov – jednotlivcov i rodín, ale aj ľudí žijúcich v okolí. V súlade s tým zorné pole tejto publikácie je nesmierne široké, mnohé štúdie sa venujú histórii a historickým vedám, jazykovedným otázkam, etnografickým problémom. Na týchto vedných disciplínach sú potom založené tie súhrnné štúdie, ktoré sa zaoberajú identitou, duševnou povahou alebo slovenskosťou tunajšieho obyvateľstva. Na tieto štúdie nadväzujú texty, ktoré sú venované súčasnému inštitucionálnemu systému mesta, používaniu jazyka a kultúrnym možnostiam v meste.

Osobitá kapitola je venovaná tým pokladom, ktoré rozhodujúcou mierou ovplyvnili tiež povedomie a identitu čabianskych Slovákov...“ Redaktorka knihy Alžbeta Uhrinová sa vo svojom príhovore zamyslela nad okolnosťami v dobe jej zrodu. „Vydanie tejto knihy sme považovali za potrebné a dôležité o. i. aj preto, že napriek snahám slovenských organizácií a inštitúcií, ako aj knižnice, múzea a spolkov, ochrancov mesta a ľudového umenia sa slovenská minulosť Békešskej Čaby dostáva čoraz viac do úzadia. Marginalizuje sa, nedostáva dostatok pozornosti.

HLAS ĽUDU | 27. 10. 2018 • 43 /4826/ Málo, alebo vôbec nerozprávame napríklad o tom – a aj to robíme iba potichu, ostýchavo, – že toto mesto pred 300 rokmi znovu založili Slováci. No i vtedy rýchlo dodáme, že Čaba sa v pápežskom spise spomína už v roku 1332, čo nikto nespochybňuje, lebo je to historický fakt. Podobne ako tá historická skutočnosť, že Čaba sa koncom 17. storočia, v období protitureckých bojov vyľudnila.

Obyvateľstvo utieklo a celá oblasť bola zničená a pustá. Slováci, ktorí sa sem prisťahovali, ju za jedno storočie pozdvihli doslova z blata a pretvorili ju na najväčšie, dynamicky sa rozvíjajúce sídlo celej župy. Neskôr sa mesto postupne premenilo na viacnárodnostné sídlo, dnes tvoria väčšinu obyvateľstva Maďari, ale Békešska Čaba si aj naďalej ustrážila viacnárodnostný charakter.“ Záverečné myšlienky k publikácii dodal jej ďalší redaktor, docent Miroslav Kmeť. „Békešská Čaba sama osebe nemá len miestny alebo regionálny význam, ale určite aj nadregionálny alebo dokonca celoštátny. Má a mala neobyčajný význam tak v 19. storočí, ako aj v prvej polovici 20. storočia v celom slovenskom svete... Napríklad Ján Kutlík, keď

Z prezentácie knihy v mestskej radnici ne bohatý. O tom, že rečníkom sa oň podarilo vzbudiť záujem, svedčil po ukončení prezentácie neustály pohyb pred stánkom VÚSM na hlavnom námestí, kde si záujemcovia mohli zadovážiť toto užitočné a obsažné čítanie.

Na Harruckernovej historickej ceste Festival Békešská Čaba 300 priniesol bohatú programovú ponuku. Tešiť sa mohli aj tí, ktorí sa zaujímajú o miestnu históriu, špeciálne o ľudovú architektúru.

Na Harruckernovu historickú cestu v koči písal o Čabe, používal zaujímavý prívlastok ,naša veličizná Čaba .

A toto sa spomína aj v prácach mnohých iných autorov, Slovákov z Báčky, Banátu, Sriemu... Často, keď cestovali smerom na horné Uhry, alebo na Slovensko, prechádzali Békešskou Čabou a veľakrát sa toto mesto v ich textoch spomína.“ Obsah publikácie je mimoriad-

Kruh na zachovanie tradícií a kultúry v Békešskej Čabe pozýval totiž na Harruckernovu historickú cestu. Tento spolok založili pred piatimi rokmi z iniciatívy obyvateľov Békešskej Čaby, ktorí považovali za dôležité zachovať miestne tradície, zachrániť a popularizovať historické, kultúrne, stavebné, gastronomické dedičstvo. Členovia Kruhu organizujú

podujatia, predstavenia, výstavy a aktívne sa podieľajú na prípravách podobných akcií. Podarilo sa im zachrániť pred zbúraním najstarší obytný dom v meste, tzv. Mlynárov dom. V roku 2016 odovzdali obnovený dom verejnosti a stal sa jednou zo zastávok novej Harruckernovej historickej cesty, ktorú sprístupnili v rámci Festivalu Békešská Čaba 7. a 8. júla tohto roku. Návštevníci si mohli vybrať z viacerých termínov a cestu absolvovať aj so sprievodom v slovenskom jazyku vďaka pedagógom miestnej slovenskej základnej školy.

Prípravy historickej cesty, ktorá je približne 900 metrov dlhá a jej cieľom je spájať a prezentovať stavebné hodnoty ľudovej a meštiackej vrstvy, sa začali pred viac ako rokom. V júli minulého roku historickú cestu, ktorá sa začína od Mlynárovho domu a vedie cez Rozprávkový dom a Slovenský oblastný dom až na hlavné námestie, už absolvovali členovia Kruhu a ich hostia. Vtedy predseda Kruhu Sándor Mácsai pre portál beol.hu vyjadril nádej, že tento rok, keď oslavujú 300. výročie znovuzaloženia Békešskej Čaby, sa im podarí túto cestu oživiť a ponúknuť záujemcom dvoj- až trojhodinovú prehliadku so sprievodom a hudobným, tanečným, kultúrnym programom.

Nádej a plány zrealizovali a 7. júla pred Radnicou na Námestí sv. Štefana odštartoval vláčik smerom k Mlynárovmu domu.

Na prvej zastávke záujemcov vítali melódiou pastierskej fujary vďaka členom hudobného krúžku, zameriavajúcim sa na tento nástroj, a pozdravil ich člen

V

predsedníctva Kruhu a odborník na ochranu pamiatok Béla Kis, ktorý im porozprával o histórii budovy a jej rekonštrukcii.

Podľa dobových máp Mlynárov dom stojí na svojom mieste už 200 rokov, bol zobrazený už na prvej mape Békešskej Čaby v roku 1818. Pôvodne slúžil ako suchý mlyn, bol jedným z troch takýchto zariadení, ktoré fungovali v meste až do roku 1860. V r. 2014 členovia Kruhu zachránili dom pred zbúraním, lebo v tom čase sa nachádzal v životu ohrozujúcom stave. K cestujúcim sa tu pridal aj primátor mesta Péter Szarvas, ktorý vyjadril svoju radosť z toho, že sa historická cesta zrealizovala.

Od Mlynárovho domu k ďalšej zastávke, k Rozprávkovému domu vedie iba niekoľko minútová cesta pešo. Tak ako Suchý mlyn, aj táto budova bola kedysi ľudovým obytným domom a má charakteristické črty tradičného slovenského stavebníctva. Dom je zariadený dielami maliara, grafika, sochára a návrhára bábok Mihálya Schénera – dozvedeli sme sa od vedúcej Rozprávkového domu Krisztiny Veresovej pri osviežujúcej limonáde. V tomto dome okrem stálej výstavy čestného občana Békešskej Čaby sa uskutočňujú rôzne kultúrne programy a funguje tu aj národnostný klubový dom.

Blížiac sa k Slovenskému oblastnému domu, kam nás doviezli na kočoch, nás vítali známe melódie slovenských ľudových piesní v podaní členov speváckeho zboru Čabianska ružička. Slovenský oblastný dom, ktorý určite nie je neznámy našim čitateľom, v tomto roku tiež prešiel rekonštrukciami a čakal návštevníkov na mestských slávnostiach v obnovených šatách. Kočový sprievod pokračoval smerom späť na Námestie sv. Štefana, kde sa zastavil pri Podstenkovom dome, postavenom špeciálne na Festival Békešská Čaba 300. Tu si účastníci vypočuli v podaní hercov úryvky z novej knihy Lászlóa Bagdiho Legendy Čaby.

Harruckernovu cestu je možné absolvovať aj pešo, a medzi zastávkami objavovať ďalšie skryté a neskryté krásy čabianskych ulíc. Pomocníkom na prechádzke bude brožúra s mapou a opismi jednotlivých zastávok.

Foto: J. Čiep

23

ý

Mozaika

a

V PIVNICI VINCÚRA JURAJA KUBEČKU

Keď je pekne hosťom, aj jemu je pekne Juraj Bartoš

„Máme tu dva a pol hektára, teda 9 500 kŕčov hrozna, viac červených ako bielych druhov.

Vinohrad je mladý, je v najlepšej forme, ako ja. Ja mám 73 rokov, on 14. Voľakedy vinohrady trvali aj sto rokov, teraz iba takých 20 – 25, lebo pribudli ochorenia, s ktorými sa nevieme popasovať.

Z bielych odrôd máme taliansky rizling, chardonnay a biele burgundské alebo veltlínske biele a z červených je tu game, muscat hamburg, merlott, pinot noir a cabernet sauvignon. Keď je normálny rok, tak v tomto vinohrade naoberáme 25 – 30 000 kilogramov hrozna. Vkladám do kvality,

P

richádza november, čas, keď vinári začnú ochutnávať nové, teda tohtoročné víno.

Ešte celkom nevykyslo, ešte sa čistí, ale volá, vábi do pivníc, šteklí zvedavosť milovníkov chutnej kvapôčky. Podľa starej vinárskej povery (na Slovensku) sa mladé víno má ochutnať na svätého Martina. Ktorý kedysi 11. novembra „chodieval na bielom koni“.

Keby naň siahli skôr, pri zvukoch pohárov by sa vraj mohlo zlomiť.

A to by bola škoda. Úžasná škoda!

Predsa sa u nás mladé vínko už ochutnáva, popíja, pochvaľuje. V jeho spoločnosti sa veru človeku zavše zažiada zaspievať, rozveseliť sa.

Zanevrieť na arménske príslovie: Keď vchádza víno, odchádzajú tajomstvá. O jeho pravdivosti sme sa, s mierou, presvedčili pred asi štyrmi mesiacmi. Nie, neodskočili sme si do Arménska, lež do Erdevíku.

Peknú múdrosť sme si pekne overili v pivnici muža, ktorý určite nikomu nič zle nemyslí. Lebo Juraj a Ruženka Kubečkovci ak sa niekto naspieval (a nielen pesničiek o víne, o vínku – lebo na trhu je veľká konkurencia, vínečku), tak Juraj Kubečka, náš čiže z jedného kŕča získam 2 – 2,5 znamenitý ľudový spevák a od kilogramu hrozna a dostávam 1 istého času aj výborný vincúr, sa až 1,5 litra vína. Orientujem sa na veruže naspieval – dosýta. Mali suché vína. To sú tie, v ktorých v sme radosť z chvíľ strávených sa jednom litre zvýšilo len 2 až s ním, keď hrozno v jeho vino- 4 gramy cukru. Polosuché vína hrade bolo ešte zelené a kyslé, obsahujú 4 – 12 gramov zvyškov ako onen sobotný veterný drsný cukru, polosladké 12 – 20 gramov júnový deň. atď.“ Spolu s manželkou Ruženkou „No roboty je tu neúrekom. Žeby privítal nás, účastníkov Stretnutia ste to zvládali sami dvaja?“ pod lipami, s jemu vlastným širo„Ale, čo by... Najväčšiu časť kým slnečným úsmevom, ktorý práce odvedieme manželka Rusa iskril ako mladé víno. Hneď ženka a ja, a potom sme tu tiež ja pred vchodom do chaty, ktorá a Ruženka. Zvyknem žartovať, že je v období robôt vo vinohrade tu žijeme ako utečenci na nútenej ich domovom, začal svoj výklad práci. Robotníkov zaangažujeme obohatený prifarbený jeho žia- len podľa potreby, lebo práce vo rivým furtáckym duchom. vinohrade sa musia urobiť rýchle,

24

VI

REPORTÉRI

najmä postrek.“ Kým pán Kubečka „prednáša“, mládež sa čoraz viac vžíva do jeho výkladu a namiesto dažďa, ktorému visia nohy z olovenej oblohy, popŕchajú otázky. Práve Vinohrady, vinohrady, dobré víno dávate... padla jedna z arzenálu vína. Nie som protivník ekoloklasických: „Odkedy sa zaoberáte gických prostriedkov, ktorými vinárstvom?“ sa víno vylepšuje, dodávajú mu „Krásnym povolaním vinohrad- chuť, arómu, alkohol, cukor, ale níctvom som sa začal zaoberať u mňa to niet; používam jedine roku 1986; o tri roky neskoršie bentonit na čírenie vína.“ som začal vyrábať víno. A víno Kým pán Kubečka hovoril, popijem... hádam toto nikto nena- hľadom sme sa naobjímali dretáča... 57 rokov. Vám želám, aby vené sudy, ktoré si tam v pivnici ste ho pili ešte dlhšie. Ale treba ho ležia ani samodruhé mamičky, piť múdro, nepreháňať, ibaže sú o poznanie trpezlivejšie v dať si tri až päť decilitrov očakávaní chvíle, na ktorú sa tešia denne.“ spolu so zvedavými návštevníkmi. Ďalšia otázka z pléna Pred ktorými veru pán domáci nič znela: „Biele či červené?“ nezastiera... „Hovorí sa, že červené „Toto je bariková miestnosť, víno je zimné víno a biele vek barikových sudov je dva roky je letné. V lete sa pije ľah- a ja ich mám už štyri roky, takšie víno a v zime, keď je aj že už neposkytujú kvalitu, akú strava ťažšia, mastnejšia, predovšetkým sám vyžadujem; veď tu sú aj zabíjačky, a budem ich musieť nahradiť novýteda aj škvarky, májošky, mi. Znalci vína pocítia, že vo víne brezáky, šunky, klobásy, z nich už necítiť čerstvú dubovinu, tak sa viac hodí červené tú ušľachtilú chuť dreva. Keď víno víno.“ nalejeme do nového suda, už o tri mesiace ho môžeme konzuNESKLAMAŤ KUPCOV movať.“ Kebyže tam vtedy vo vinohrade Niekde sme prečítali: Aj v škabol taký príjemný teplý deň ako redom sude môže byť dobré víno. teraz na sklonku októbra, môž- A na tomto mieste dopĺňame nebyť by sme si aj dlhšie pohovorili známeho autora: Ani v najkrajšom vonku. Keďže nás ale bezočivý sude zlé víno nebude dobré. No vietor obdaroval husou kožou, ale... pst! Počúvajme vincúra, nemusel nám Juraj Kubečka po- dobrého ako dobré víno. vedať dvakrát, že sa ide dolu. V „Inak barikové sudy urobili jeho vínnom chráme sme zaraz Francúzi a ochránili model, teda pookriali. Ohriala nás atmosféra aj my ich musíme robiť tak, ako samotného priestoru, po chvíli aj ich urobili oni. Sú tri veľkosti: chutný mok a najmä srdečnosť 225-litrový, 375- a 500-litrový. našich hostiteľov.

Zatiaľ v nich mávam len červe„Keď je oberačka, spracúvam né víno: cabernet sauvignon a hrozno také, aké je, nesladím ho. pinot noir alebo veltlín červený.

Robím vína také, aké robili naši Červené vína školím najmenej predkovia, prirodzené. Snažím tri roky; teraz predávam víno zo sa mať kvalitné odrody hrozna zberu roku 2013. Červené víno – z takých je ľahko urobiť dobré potrebuje dlhšiu dobu na vyzretie

HLAS ĽUDU | 27. 10. 2018 • 43 /4826/ v drevených nádobách, kde sa okysličí. Biele vína práve opačne, potrebujú hneď nerezové čiže inoxove nádoby. Alebo sa nalieva hneď do týchto, z medicínskeho plastu, ktoré sám používam. Lebo treba ochrániť hroznové extrakty, a to je možné v optimálnej lehote do dvoch rokov, potom už ich špecifické vône klesajú.“ Náš pán gazda, dobrý gazda, ktorý ako gazda v peknej pitnej pesničke, dobré víno máva, znovu a zase podčiarkol, že veľmi dbá na kvalitu, lebo má predsa svojich kupcov a nesmie ich sklamať. Za rok vraj vyrobí 12 000 až 15 000 litrov vína. „Nechcem rozširovať výrobu, pre moje potreby to stačí, preto nechodievam ani na veľtrhy.

Robíme tuto koštovky a výlety, také príbehy o víne, trápime sa okolo kotlíkov, roštu a ražníkov, tu je aj jazero...“ „Ale veď to je skutočná idyla, vám je tu naskutku pekne...“ „Keď je hosťom pekne, aj mne je pekne. Nuž a aby aj vám bolo pekne, teraz by som vám dal poháre, nech sa páči, rozdeľte si ich... Najprv vám ponúknem ružové víno, ktoré vyrábam z odrôd hamburg a game. Vo Francúzsku je známe tým, že z neho vyrábajú chýrečné mladé víno božolé (beaulojais). Pijú ho už začiatkom novembra; ja ho robím trochu inak, tak, aby trvalo aspoň šesť mesiacov. Toto, ktoré vám ponúkam teraz, je zo zberu 2016 a má 12 percent alkoholu, pokým božolé má 10 až 10,5 percenta; čím väčšie percento alkoholu víno obsahuje, tým je trvanlivejšie.“ „Ako druhé víno ponúkam chardonnay, tiež z roku 2016, a potom si dáme kráľovské víno cabernet sauvignon z bariku. Ponúkam vám teda najpredávanejšie vína, lebo nemáme času na chutnanie osem – deväť druhov vín, ktoré mám.“ Chardonnay sa u Kubečkov skladuje v pivnici, v ktorej je teplota 16 °C. Podáva sa na začiatku stolovania, kde sa ponúkajú rožky, čiže „kífle“, pasuje k nemu aj pečivo s tvarohom alebo mladé syry či ryby a špeciality z rýb, napríklad paštéty. Po ružovom víne (u nás známom ako „rozé“) nasleduje hlavné jedlo a hlavné víno a s tortami a koláčmi sa zase na stôl vracia ružové víno. Slinky, slinky, priatelia, tie nás už riadne

začali štekliť pri zratovaní spo- vína treba dva kilogramy hrozna, fľaškovaného vína, priemerná menutých a ďalších dobrôtok. V čiže liter nemôže stáť menej ako cena 7,5 decilitrovej fľaše je 5,8 temer kritickej chvíli pán Kubečka 200 dinárov; v obchodoch náj- eura. Zmenšili výrobu; štát platí 7 odrazu len zmenil platňu: „Dovoľte dete aj po 120 din., ale to víno 500 eur po hektári vyklčovaných predstaviť sa mi trošku viníc – aby nemali vína aj poéziou. Keď povieme nazvyš, a tak ochránili vinohrad, vinohradník, jeho cenu.“ hrozno a víno, tak to je A ak je pravda, že vo poézia.“ A pokračoval víne je pravda, čo to znatakto: mená? Znamená, že ten„Keď, pútniče, tohto svet pravda zaujíma to unáhleného sveta, čoraz menej, nie? ovlažuješ svoje pery „No vrátim sa na to orosenej čaše vzne...ergo bibamus! Dajme šeného nápoja, ktorý si pozor, koľko vypijeme, hrdý nosí názov víno, aby sme niekomu neveď, že tento ušľachtipovedali pravdu do očí. lý nápoj, tento opojný Lebo pravda vie aj uraziť, nektár stelesňuje silu takže čo ešte povedať o zeme, krásu slnečných Tajomstvo božského moku chránia kvalitné sudy víne... Je to jediný božský lúčov pretvorených na nápoj, ktorý nás sleduje hroznové víno. Cez tento nápoj nie je kvalitné. Podľa údajov z od narodenia až po smrť. Všade úsmev tvoj zažiari, sladká opoj- roku 2016, za posledných desať je prítomné a treba ho chápať ako nosť ponesie tvojho ducha, vízia rokov predaj vína klesol aj o 40 súčasť výživy, nie ako alkohol; budúcnosti zružovie a pomôže ti percent. Francúzi predtým vypili musíme sa snažiť, aby sme ho zabudnúť na starosti všedných 70 litrov vína na obyvateľa; v v súlade s tým aj používali. Žiaľ, dní. Ušľachtilosť tohto nápoja Srbsku sa vypilo 7 litrov a teraz u nás nemáme osobitnú kultúru si zasluhuje, aby jeho pitie vždy sa, žiaľ, v Srbsku vypije len 4 litre pitia vína.“ bolo chutným nápojom pre pijú- po obyvateľovi a vo Francúzsku „No veru... Nie náhodou Viccich, aby vždy slúžilo na zdravie spotreba klesla na 42 litrov; naši tor Hugo povedal či napísal: Boh stvoril vodu a človek víno. Ako vlastne víno, ktoré nevypijete sám, predáte?“ „Patrím k pionierom, ktorí našli cestu k najľahšiemu predaju: predávam víno doma. Naučil som kupcov, aby dochádzali sem.“ „Pán Kubečka, nepovedzte, že im sem-tam aj nezaspievate.

Vaše vína sú výborné a čo váš hlas? Je tiež ako víno – čím starší, tým lepší?“ Malá provokácia nebola daromná. O chvíľku sa pivnica rozozvučala tlmeným tenorom. „Vinohrady, vinohrady, dobré vínko dávate...“ Dobrá pieseň a dobré víno majú spoločnú vlastnosť. Svojim konV Kubečkovom vinohrade zumentom sa spravidla mália. Aj a potešenie všetkých nás. Preto susedovci Chorváti vypijú 20 lit- nám sa čas v Kubečkovej pivnici sa už dávno hovorí: In vino veritas rov. Najmenej vypijú Číňania, iba enormne rýchle krátil a odrazu ergo bibamus! Čo znamená: Vo 3 decilitre za rok, len červené. len prišiel čas na odchod. Savíne je pravda, preto – pime ho! Keďže je ich 1,5 miliardy, vypi- mozrejme, práve keď bolo najNa zdravíčko!“ jú za rok 500 miliónov litrov. V príjemnejšie. Pookriati, v dobrej „Ďakujeme, na zdravie!“ Srbsku klesla výroba vína z 35 nálade, podaktorí aj s fľaškami miliónov litrov na 25 miliónov Kubečkovho červeného a bieleho FRANCÚZI 40 LITROV, za rok. Priemerná cena litra pobrali sme sa hore schodmi. ČÍŇANIA – 3 DECILITRE vína vo svete je 1,5 eura a 7,5 Neboli šmykľavé. Veď, akoby aj Po poézii nasledovala „próza“. decilitrových fľašiek 2,5 eura. boli, po kvalitnom vínku-vínečKým sme vypíjali druhý, spolovice My vyvážame do sveta liter za ku. Nikomu sa nohy nezapletali. plný pohárik, pán Kubečka otvoril 1,3 eura a fľaškované temer ani Verte nám na slovo. Alebo si to, novú stranu pomyselnej encyk- nevyvážame. Všade cena kles- radšej, overte na tvári miesta. lopédie: „Na výrobu jedného litra la, iba Francúzi zachovali cenu Zaručene neoľutujete.

VII

25

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

Nutellový koláč Suroviny: Na cesto: 250 g mletých plazma keksov, 40 g masla, 100 ml broskyňovej alebo marhuľovej šťavy, prípadne multivitamín, 30 g práškovej čokolády. Na plnky: 250 g krémového tvarohu, 50 g cukru, 150 g nutelly, 0,5 l sladkej smotany. Na polevu: 150 g mliečnej čokolády, 150 ml sladkej smotany Takto sa to podarí: Cesto: Zmiešame keksy a práškovú čokoládu a pridáme roztopené maslo. Postupne pridávame šťavu, aby sme dostali zmes, ktorá sa nebude mrviť. Pritlačíme ju do plechu veľkosti 26 cm a dáme do chladničky, kým pripravíme plnky. Plnky: Nutellu zohrejeme v nádobe s teplou vodou. Mixérom vyšľaháme krémový tvaroh s cukrom a túto zmes rozdelíme na rovnaké časti do dvoch nádob. Vyšľaháme sladkú smotanu. Polovicu sladkej smotany pridáme do prvej nádoby s krémovým tvarohom a dobre zmiešame. Druhú polovicu zmiešame s roztopenou Nutellou a pridáme do druhej nádoby s krémovým tvarohom a tiež dobre zmiešame. Cesto potrieme najprv bielou, a potom nutellovou plnkou. Dáme do chladničky. Poleva: Vo vodnom kúpeli roztopíme čokoládu a sladkú smotanu a necháme vychladnúť. Občas premiešame a potrieme po vrchu koláča.

Zdroj: coolinarika.com

NEW – KRÁSA

Máte ruky vysušené ako papier?

V

onku sa trocha ochladí a naše ruky sú zrazu vysušené ako papier. Aj vy máte potrebu neustále sa krémovať?

Poradíme vám, ako si pokožku rúk udržať jemnú a hebkú.

1. Aj vy si ruky umývate studenou vodou? Chyba! Vždy si pusťte vlažnú vodu a používajte len malé množstvo mydla.

Možno vám bude vyhovovať viac klasické mydlo ako tekuté.

2. Krém noste aj v kabelke.

Malé 30 ml balenia sú na to ideálne. Nádherne voňajú a zmestia sa aj do kozmetickej taštičky. Takto ich budete mať vždy poruke.

3. Raz do týždňa doprajte rukám extra výživnú masku. V miske zmiešajte 6 lyžíc tvarohu, 1 žĺtok a 3 lyžice olivového oleja.

Zmes vtrite do pokožky rúk a natiahnite si igelitové jednorazové rukavice. Nechajte pôsobiť aspoň 20 až 25 minút.

BÝVANIE

Viete, aká má byť ideálna teplota v byte?

V

itaj jeseň! Mnohí z nás sa tešia na toto ročné obdobie, keď sa zababušia do deky, dajú si pohár burčiaku či teplého čaju. Je to ale tiež prechodné obdobie, keď sa treba pripraviť na ešte väčšiu zimu.

Chráňte sa proti vlhkosti. Naše topánky si teraz vyžadujú oveľa väčšiu pozornosť ako zvyčajne kvôli zvýšenej vlhkost i. S emiš ové a kožené topánky naimpregnujte, tiež kožené bundy. Zabezpečte si aj pršiplášte či iné prechodné plášte proti vetru a dažďu.

Očistite radiátor od prachu.

Radiátor je dobré pred vykurovaním očistiť od prachu a špiny. Buď s hybnou umelohmotnou kefou, alebo niektoré vysávače majú úzke nadstavce, ktoré vojdú aj medzi rebrá radiátora. Môžete skúsiť prach vyfúkať aj fénom.

Záhradný nábytok. Najprv treba opraviť rôzne odreniny na nábytku.

Môžete ich ošetriť aj moridlom či impregnačným olejom. Drevený nábytok je nevyhnutné ošetriť kvalitným olejom proti vysychaniu.

Nakoniec ho odložte do miestnosti, kde teplota neklesne pod 0 °C. Vyčistite odkvapové rúry. Odkvapy treba vyčistiť od nánosov lístia, konárikov a rôznej inej mechanickej špiny. Buď na to použite špeciálne náradie, alebo pomôže aj silný prúd vody. Upchatiu žľabov môžete predísť tak, že si kúpite špeciálnu mriežku na zachytávanie nečistôt.

Pripravte si teplé deky. Operte a vyložte teplé deky niekde na oči, pretože v tomto období po nich siahnete častejšie.

Mozaiku číslo 230 pripravil Jaroslav Čiep

26

VIII

Nájdite správnu teplotu. Teraz je najlepší čas nastaviť tú správnu teplotu v byte. Viete o tom, že ideálna teplota v obývacích a pracovných priestoroch je 20 a v spálni 16 stupňov? Príliš chladno?

Dajte si sveter navyše a prikryte sa dekou.

Vytrieď te si oble če nie . A k ešte v skriniach strašia letné tielka, tak je čas pretriediť si šatník. Okrem toho, že vymeníte sezónne oblečenie, pov yhadzujte poškodené, staré či malé šaty.

Ostatné operte a odložte do škatúľ či vákuových plastických vriec.

Dajte podložky pod obuv. Na mokrú obuv od blata si zabezpečte špeciálny odkvapkávač so zvýšeným okrajom, ktorý bráni, aby voda stekala na podlahu. Na odkladanie topánok je vhodná aj podložka z bambusu, ktorá je vodovzdorná.

Zabezpečte sa proti prievanu.

Najlepšie je, keď pod dvere alebo okná, cez ktoré ťahá studený vzduch, dáte tesnenia. Môžete si ich aj sami vyrobiť, napríklad vypcháte úzky valec farebnej látky handrami a zošijete. Získate tak aj peknú dekoráciu.

Impregnujte aj dáždniky. Aby dáždniky odolali poveternostným vplyvom, dažďu, vetru, špine, je dobré ich impregnovať. Zostanú tak v lepšej kondícii.

Psy a mačky češte. Psíky a mačičky na jeseň pĺznu, preto ich treba denne dobre vyčesať.

Rátajte s tým, že srsť nájdete aj na pohovkách, kreslách, takže bude treba častejšie vyťahovať vysávač.

Kultúra

Kultúra

38. FESTIVAL SLOVENSKEJ POPULÁRNEJ HUDBY ZLATÝ KĽÚČ

Nástup mladých interpretov Anna Francistyová

T

klavíri prispel Zoran Stajić. Koordinátorkou a umeleckou riaditeľkou festivalu aj tohto roku bola Slovenka Benková-Martinková. Keď ide o nové populárne akordy, na festivale boli

radičný októbrový hudobný sviatok potešil milovníkov nových populárnych skladieb v nedeľu 21. októbra.

Znovu radosť malo nielen obecenstvo v sieni Domu kultúry v Selenči, ale aj televízni diváci vďaka priamemu prenosu Televízie Vojvodina.

Festival Zlatý kľúč slávnostne otvorila Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka NRSNM, auditóriu a televíznym divákom sa prihovorili aj Jozef Debutantka a víťazka Iveta Kováčová Kočonda, zástupca predsedu Rady Miestneho spolo- zastúpené rôzne žánre: rege, kančenstva Selenča, a Dr. Zoran No- tri, swingový džez, džezový valčík, vaković, predseda Zhromaždenia popová balada, rocková fanková obce Báč. K prvému stretnutiu s pieseň. V odbornej porote, ktorá

cenu za skladbu sa odborná porota rozhodla udeliť Slovenke Benkovej-Martinkovej za skladbu Samotár. Je aj autorkou textu a interpretovala ju Ivana Hriešiková.

Texty hodnotila Katarína Melegová-Melichová. Vo svojej správe konštatovala, že pre tohtoročný festival boli príznačné pochmúrna atmosféra, nešťastná láska, beznádej. Pochválila texty Slovenky Benkovej-Martinkovej, Samuela Kováča, Ondreja Pavčoka, Anety Lomenovej, Borisa Gabríniho, ktoré sa len s malými zásahmi alebo bez zásahov mohli zaradiť do verejného predvedenia. Cenu za najlepší text získal Boris Gabríni, ktorý sa vyznačuje „intenzívnou lyrikou a silným citovým nábojom“. Ocenená skladba sa volá Skúsme to, Boris je aj autorom hudby a na koncerte ju zaspieval v duete s Hanou Hanuľovou.

Skladba Milujem dážď autora Juraja Súdiho ml. sa najviac páčila divákom v Dome kultúry v Selenči, teda získala Cenu obecenstva. Pritom dostala aj najviac SMS hlasov

Speváčka Magdaléna Kaňová a odmenený autor Juraj Súdi ml. Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov (niekoľkí vystúpili aj v súťažnej časti). Mladí speváci vystúpili ako sólisti, v duete, v trojici a spolu s Komorným zborom Zvony vo finálovej piesni. Vzácnu festivalovú skúsenosť tu získali: Janko Hrubík, Valentína Chalupová, Anna Torďanská, Gabriela Nosáľová, Gabriela Svetlíková, Viktória Fačarová, Una

Úspešný textár Boris Gabríni a Hana Hanuľová novými 12 slovenskými skladbami, ktoré priniesol 38. festival slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč, prispela moderátorka Anna Zorňanová.

Hodnotili ich odborníci, ale aj diváci, ktorí hlasovali za svojich favoritov priamo v sieni Domu kultúry alebo prostredníctvom esemesiek.

Spevákov sprevádzal 6-členný orchester pod vedením Samuel Kováča a Ondreja Pavčoka, ktorí mali na starosti aj hudobnú produkciu. Členmi orchestra boli i Ivan Galamboš, Vlastimír Struhár, Jaroslav Leporis a Milan Jančurić. V štúdiu pri nahrávaní nových skladieb hrou na • KULTÚRA •

mala na starosti hudobnú zložku nových skladieb a ich prednes, boli Aleksandar Dujin, Jana Kubečková-Vukovićová a Ervín Malina.

Podľa mienky tejto trojice odborníkov prvú cenu, teda Zlatú plaketu NRSNM za najlepšiu skladbu a sošku Zlatý kľúč získala debutantka Iveta Kováčová. Zhudobnila text Samuela Kováča Jesenný dážď a za skvelý prednes skladby získala aj Cenu za interpretáciu. Druhú cenu za skladbu Povedz mi, kde si získala Ivana Ilićová. Autorkou textu je Annamária Gierová a pieseň na koncerte zaspievala Andrea Lačoková. Tretiu

Odmenená autorka Ivana Ilićová a interpretka Andrea Lačoková divákov. Autorom textu je Michal Kaňa, ktorý s mladým skladateľom úspešne spolupracuje už tri roky, novú pieseň presvedčivo zaspievala Magdaléna Kaňová.

V revuálnej časti vystúpil jubilujúci Komorný zbor Zvony so svojím vedúcim Jurajom Súdim. Organizátori si aj takto uctili 25 rokov pôsobenia tohto hudobného telesa. Svoje miesto pred mikrofónom dostali aj frekventanti vokálneho seminára

Amidžićová, Vlastimír Povolný, Martin Labát a Daniel Cicka.

Organizáciu podujatia mali na starosti spoluzakladatelia a spoluorganizátori: NRSNM, Miestne spoločenstvo Selenča, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a Obec Báč. Podporili ho početné inštitúcie a podniky. Spoločné dielo oceňujeme veľmi kladne a novým skladbám prajeme priazeň poslucháčov a dlhý život.

43 /4826/ 27. 10. 2018

27

Kultúra OSLAVY 70. VÝROČIA ČINNOSTI KUS ŠTEFÁNIK

V tej Laliti je...

Juraj Pucovský

P

rvého augusta 1948 na valnom zhromaždení zanikol MOMS v Laliti, namiesto ktorého vznikol Kultúrno-osvetový spolok Štefánik. Uplynulo teda

spoločenských organizácií, oslávili 20. a 21. októbra 2018.

V sobotu večer v preplnenej sieni Domu kultúry prebiehal kultúrno-umelecký program, pozostávajúci z tancov, spevov, hudby a veselých scénok. Tanečníci sa

Branislava Nušića tancom Pečalbarske igre iz Crne Trave pod taktovkou choreografa Radoslava Radojičića a Bogdan Grgić po slovensky zarecitoval báseň Strepnja Desanky Maksimovićovej.

Vtipne ho moderovala známa herecká dvojica – Zuzana Valentová a Michal Demiter.

V príležitostnom referáte predseda KUS Štefánik Dušan Párnický Z tanca Červené jabĺčko... sa zmienil o dejinách a činnosti kultúrnych organizácií tancuj..., ktorá jediná dosiaľ trvala lalitských Slovákov, pripomenul dva dni. Štefánikovci úspešne mená choreografov, režisérov zorganizovali aj 28. prehliadku

Ženská spevácka skupina zaspievala niekoľko piesní

sedem desaťročí od pôsobenia tejto kultúrnej inštitúcie, ktorá od roku 1956 prívlastok osvetový zmenila na umelecký, a dodnes je nositeľom kultúrnych, zábavných

Scénka V krčme

a spoločenských aktivít v tomto prostredí.

Pekné jubileum terajší členovia KUS Štefánik spolu so svojimi spoluobčanmi a hosťami, medzi ktorými boli Libuška Lakatošová, predsedníčka SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy a poslankyňa v republikovom parlamente, Tatiana Vujačićová, poslankyňa v Zhromaždení AP Vojvodina, Ján Šuľan, predseda Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec, a predstavitelia domácich

28

www.hl.rs

predstavili siedmimi choreografiami, tancovali najmladšia skupina, stredná a najstaršia tance, ktoré nacvičili Anna Turčanová, Ruženka Holičová, Ivan Slávik a terajšia vedúca FS Marína Šimeková, ktorá celkový program koncipovala a režírovala. Ženská spevácka skupina zaspievala niekoľko pesničiek, zo sólistov vystúpili Marína Šimeková, Adriána Lamošová, Michaela Šimeková, tiež dueto M. Šimeková a Daniela Valentová, ako aj mužsko-ženská dvojica Marína Šimeková a Miroslav Zorňan, vedúci orchestra a nacvičovateľ spevákov. Veľmi pekným prekvapením a osviežením pre obecenstvo bolo aj hudobné číslo mladučkého orchestra, čo môže iba potešiť, lebo štefánikovci vždy zápasili s nedostatkom hudobníkov. Pekne zapôsobila aj scénka pomenovaná V krčme, ktorú zahrali herci Michal Demiter, Ján Zorňan-Pekár st., Juraj Terek a Denis Rybár.

V programe ako hosťujúci sa predstavil súbor lalitského KUS

Informačno-politický týždenník

Mladučký orchestrík: Keby len vydržali čím dlhšie hrať!

slovenských ochotníckych divadelných súborov v roku 1997, za účasti 28 súborov, ktoré súťažili o ceny, a nebolo im malé a nízke javisko v niekdajšej slovenskej cirkevnej škole v Laliti. Program bol skončený piesňou V tej Laliti je..., ktorú spoločne zaspievalo asi 50 ochotníkov a vyše 150 divákov v sále.

V nedeľu popoludní v Dome kultúry prebiehala ukážka starých remesiel. Ženy v krojoch prezentovali návštevníkom, ako sa kedysi česali konope, priadlo na kolovrate, tkali handrovky (po Moderátori Zuzana Valentová lalitsky ronde). Mnoa Michal Demiter hí tam po prvýkrát, zvlášť mladší, videli a početných snaživkrosná, kolovraty, cov, ktorí sa pričinili špuliere, zvíjačky, k početným úspemotovidlá, ručnú chom tak doma, ako práčku... Svoje obaj v zahraničí, najmä razy a iné omaľona Slovensku. S hrvané veci predstadosťou zdôraznil, že vila insitná maliarka KUS Štefánik v roku Zuzana Hrnčiarová 1982 úspešne zora výrobky z dreva ganizoval Prehliadku O dejinách spolku slovenských folklór- hovoril jeho predseda vystavil Miroslav Farkaš. nych súborov Tancuj, Dušan Párnický • KULTÚRA •

SPOMIENKOVÝ VEČIEROK V BÁČSKOM PETROVCI

K nedožitým 75. narodeninám Samuela Boldockého Petrovec a venoval nedožitej životnej sedemdesiatpäťke strere Samuela Boldoškolského profesodockého 25. ra, ale aj dlhoročného apríl bol vždy predsedu petrovských veselý deň, lebo vtedy matičiarov Samuela oslavoval narodeniny.

Boldockého.

Sobota 25. apríla 2015 Kedysi sme o Bolpre rodinu a kamarátov dockom napísali: „...

Samuela Boldockého v prípade uplatnenia bola smutná, lebo tento príslovia, že človek, nestor nášho slovenskéktorý má s kým osláviť ho etnika práve v deň „Hľadajte podstatu svoje sviatky, je bohatý. svojich 72. narodenín umeleckého diela,“ U jubilanta a našinca dokončil tuzemskú odkazuje i dnes púť. Slovenská menši- z obrazovky profesor profesora Samuela Boldockého s radosťou na v Srbsku, ale i širšie Boldocký v tento deň zostala chudobnejšia môžeme konštatovať, že je vskutku o profesora, literárneho kritika, veľmi bohatý človek.“ A teda bol. jazykovedca, zostavovateľa učebníc Ale i my dodnes so spomienkou a antológií, prekladateľa a spo- na jeho veselú, dôvtipnú povahu ločenského pracovníka, ktorý po a uštipačné humorne ladené posiedmich krížikoch životného údelu známky, či ostrý pohľad spoza do neuniesol i ťarchu zákernej choroby. pol nosa spustených okuliarov, sme Profesor Samuel Boldocký um- tiež bohatí.

O životnom kréde zhrnutom do rel, ale jeho duch stále žije s nami.

Bolo to vidieť aj na spomienkovom výroku: Ak nemôžeš pridať, tak neuvečierku v pondelok 22. októbra beraj, ako i o životných smerniciach, v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána literárnych a literárnokritických, Kollára so žiackym domovom v Báč- priateľských a iných zaujímavosskom Petrovci. Pripravil ho MOMS tiach mohli si spomenúť prítomní Jaroslav Čiep

P

na večierku. Nové generácie sa mohli zoznámiť s postojmi profesora Boldockého.

Na úvod večierka si riaditeľka gymnázia Anna Medveďová za-

Viery Benkovej, Dalimíra Hajka, Etely Farkašovej, Márie Myjavcovej a Kataríny Pucovskej. V neprítomnosti niektorých autorov ich texty prečítali Miroslav Babiak, Miluška Anušiaková-Majerová a Viera Dorčová-Babiaková. Odzneli aj listy Viery Tapalagovej a Stanislava Bajaníka z Bratislavy, ako aj Boldockého úvahy pri preberaní Ceny Ondreja Štefanka v roku 2015. Na záver oficiálnej časti večierka profesorova dcéra Annamária Boldocká-Grbićová slovami plasticky vykreslila, ako bolo vyrastať v rodine Samuela

Veľký záujem o matičný večierok

spomínala na dlhé roky spolupráce v tom istom školskom kabinete, na čo sa obrazom nadviazali úryvky z dokumentárneho filmu SAMOhyb Televízie Nový Sad spred piatich rokov. Potom sa o S. Boldockom ako na páse striedali prednesy príspevkov Kataríny Melegovej-Melichovej,

a Márie Boldockých. Nakoniec sa svojmu niekdajšiemu priateľovi a „bratovi“ prihovoril Veno Nechvátal zo Starej Pazovy.

Jednotlivé body večierka hudobnými číslami popretkával gymnaziálny komorný orchester pod vedením profesora Juraja Súdiho.

VÝSTAVA V NOVOSADSKOM KAŠTIELI EĐŠEG

Umením spolu Danica Vŕbová

V

pondelok 22. októbra v krásnom ovzduší novosadského kaštieľa Eđšeg bola otvorená výstava Umením spolu. Túto výstavu súčasného vizuálneho umenia, ktorá je výsledkom spolupráce ústavov pre kultúru vojvodinských Rusínov, Maďarov, Rumunov, Chorvátov a Slovákov, priaznivci tohto druhu umenia budú môcť navštíviť do 31. októbra.

Výstavu otvorili riaditelia ústavov Predstaviteľka slovenskej súčasnej pre kultúru príhovormi na svojom grafiky Alena Klátiková (stojí materinskom jazyku. Riaditeľka v strede) pri svojich obrazoch ÚKVS Anna Chrťanová-Leskovac • KULTÚRA •

Z otvorenia výstavy

vo svojom príhovore pripomenula, že táto výstava je organizovaná pri príležitosti 10. výročia založenia a pôsobenia menšinových ústavov vo Vojvodine. Každý ústav z tejto príležitosti oslovil umelca zo svojich radov. Z vojvodinských Slovákov svojimi litografiami sa predstavila Novosadčanka Alena Klátiková, diplomovaná grafička, ktorá sa zároveň zaoberá i maliarstvom a kresbou.

V mene Pokrajinského sekretariátu

pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami prítomných pozdravila Ivana Borojová. Kustódka výstavy Nela Tonkovićová predstavila každého umelca, ktorého diela sú vystavené, a dodala, že sa názov kaštieľa Eđšeg symbolicky hodí k tomuto podujatiu, keďže v maďarčine znamená jednota.

Večierok hudobne spestrila kapela Serboplov dvomi príležitostnými skladbami.

43 /4826/ 27. 10. 2018

29

Kultúra NA 63. VEĽTRHU KNÍH V BELEHRADE

Sedem titulov slovenských autorov v jednom dni Martin Prebudila

rátov premiestnila na výstavisko novosadského Vydavateľstva Prometej. Tu riaditeľ tohto podniku Zoran Kolunžija odovzdal ďalšie autorské výtlačky Miroslavovi Demákovi. Sú to jeho vybrané cestopisy v srbčine Koja reka nema izvor?, ktoré zo slovenčiny preložil Martin Prebudila. A to nebolo všetko. Riaditeľ Kolundžija odovzdal aj výtlačky zbierky básní Imunitet poetky Márie Ferenčuhovej, ktorú do srbčiny preložil Ladislav Čáni, jej pôvodnému slovenskému vydavateľovi Jurajovi Kuniakovi.

Celkom na záver, už vo večerných

Poprednému slovenskému básnikovi Milanovi Richteroa 63. Medzinárodvi vyšla aj ďalšia kniha, ktorá nom belehradbola predstavená na výstavisku skom knižnom renomovaného belehradskéveľtrhu, otvorenom ho vydavateľa Arhipelag. Ide v nedeľu 21. októbra, už o výber z jeho básv pondelok 22. októbra nickej tvorby pod bolo hodne prezentácií názvom Viđeno u nových knižných vydaní. snegu, ktorú do V prvých popoludňajších Na výstavisku Arhipelag: (zľava) Igor Hochel, srbčiny spoločne hodinách bolo veľmi ruš- Miroslav Demák, Martin Prebudila, Juraj Kuniak, preložili Martin no aj na výstavisku Po- Zvonko Taneski, Gojko Božović a Dušan Šimko Prebudila a Mirokrajinského sekretariátu slav Demák. Pre Na výstavisku pokrajinského sek- neprítomnosť básnika pre kultúru a informovanie. Svoje najnovšie vydania predstavil novo- retariátu sú vystavené aj najnovšie autorské výtlačky riasadský vydavateľ Grafomarketing, knižné a časopisecké vydania Slo- diteľ Arhipelagu Gojko okrem iného aj dve knihy našej venského vydavateľského centra Božović odovzdal preZoran Kolundžija a Miroslav Demák poetky a prekladateľky Zdenky Va- z Báčskeho Petrovca. Práve na tomto kladateľom. Táto zbierka pri odovzdávaní autorských výtlačkov lentovej-Belićovej: debutovú dvoj- mieste po prezentácii Vvydavateľ- vyšla tiež k básnikovým rečovú básnickú zbierku Eterizácia / stva Grafomarketing riaditeľ SVC životným sedemdesiatinám. V po- hodinách, tiež na pôde Vydavateľstva Eterizacija a preloženú knihu Kratak Vladimír Valentík využil príležitosť kračovaní programu na výstavisku Prometej milovníci pekného slova sa nesrećni život Merilin Monro sloven- a Miroslavovi Demákovi odovzdal Arhipelag prebiehala aj prezentá- mohli oboznámiť s tvorbou slovenského básnika a dramatika Milana autorské výtlačky čerstvo vytlačenej cia tvorby Miroslava Demáka a jeho ského autora žijúceho vo Švajčiarsku Richtera. O uvedených knihách ho- knihy pre deti s originálnym pome- kolegov z Klubu nezávislých spiso- Dušana Šimku a s jeho novým romávorili redaktor vydania Zoran Đerić novaním Láskovičky, k spisovateľo- vateľov z Bratislavy Igora Hochela, nom Mermer i granit. Do srbčiny ho a literárny kritik Franja Petrinović, vej sedemdesiatke, ktoré oslávi 2. Juraja Kuniaka a Zvonka Taneského. preložila Zdenka Valentová-Belićonovembra t. r. obaja z Nového Sadu.

Potom sa skupina hosťujúcich lite- vá.

N

49. SMEDEREVSKÁ BÁSNICKÁ JESEŇ

Odmenený Miroslav Bielik M. Prebudila

M

edzinárodný festival poézie 49. Smederevská básnická jeseň sa skončil vo štvrtok 18. októbra udelením viacerých cien a prednesom z vlastnej poetickej tvorby v rámci už tradičného ústredného programu Meridiány. Vystúpilo tu viac ako 50 literátov zo sedemnástich krajín zo štyroch kontinentov, medzi nimi aj básnik a predseda Spolku slovenských spisovateľov Miroslav Bielik.

V rámci slávnostného otvorenia festivalu 17. októbra bola udelená prestížna festivalová cena Zlatý kľúč, ktorá sa za rok

30

www.hl.rs

2018 dostala azerslovenskej poézie bajdžanskému Milan Rúfus, ktorébásnikovi Hagamu ako laureátovi ni Habibogluovi tiež vydali výber (1966). Laureáz poézie v preklade do srbčiny pod tovi odovzdali názvom Skidanje teda zlatý kľúč s krsta / Snímanie mesta Smedez kríža. revo a príležitostne mu knižV rámci festivalu ne vydali výber sa od tohto roku z jeho básnickej udeľuje aj odmena tvorby, ktorý do za najlepšiu báseň srbčiny preložila o Dunaji – Cena Vera Horvatová.

Tomislava StevaV tomto kontexte Miroslav Bielik (zľava) novića. Meno má v prednese vlastnej tvorby si dovolíme pripopodľa Smederevmenúť, že jedným čana, ktorý sa celý z prvých nositeľov tejto ceny život venoval umeniu, hudbe, v dávnom roku 1990 bol bard literatúre, maliarstvu, bol au-

Informačno-politický týždenník

torom 12 básnických zbierok a jedného prozaického diela.

Túto novoustanovenú cenu po prvýkrát udelili slovenskému básnikovi Miroslavovi Bielikovi za báseň Mosty na Dunaji. Pri preberaní ceny vyzdvihol vynikajúcu a úspešnú spoluprácu medzi Združením spisovateľov Srbska a Spolkom slovenských spisovateľov v poslednom päťročnom období, zvlášť v rámci projektu medzinárodnej antológie poézie Veľký pán Dunaj, ktorá by mala uzrieť svetlo sveta do konca roku. Podľa jeho slov, s básnikom a riaditeľom festivalu Goranom Đorđevićom sa počas ich osobitného stretnutia dohodli, že do budúcna Smederevo bude hlavným európskym mestom, ktoré bude prezentovať poéziu o Dunaji. Na záver M. Bielik zaželal Smederevu, aby "Dunaj večne tiekol a aby poeti Smedereva boli živí a zdraví ešte dlho rokov."

• KULTÚRA •

LITERÁRNY VEČIEROK V ÚKVS

Miroslavovi Demákovi k sedemdesiatke Juraj Bartoš

tak, že prečítali niekoľko vlastných, veruže dobrých básní. Kuniak naásnik, spisovateľ, preklavyše dodal: „Ja som precestoval dateľ, vydavateľ, reasi celý svet... nechcem to daktor, vyštudovaný nejako prehnať, skutočne žurnalista a už zopár rokov to myslím úprimne, mám i penzista Miroslav Demák taký dobrý pocit, že takého sa 2. novembra dožije sedobrého hostiteľa, akého sme demdesiatky. Od roku 1993 mali v Mirovi včera a dnes, žije v Bratislave, avšak do som nestretol nikde na svete; rodnej Starej Pazovy a na takže ďakujeme.“ významnejšie kultúrne Nuž a Miroslav Demák, ako udalosti v Srbsku prichádza dobrý hostiteľ, znovu a zase často. Hlas ľudu čoskoro nadchol hŕstku publika nieo svojom niekdajšom nokoľkými iskrivými vtipnými vinárovi uverejní rozsiah- Na večierku: (zľava) Zvonko Taneski, Juraj príbehmi a serióznymi koKuniak, Miroslav Demák, Martin Prebudila lejší príspevok. Zahrnie aj mentármi. Prestal vraj písať a Igor Hochel podrobnejšie biografické básne, keď mal 35 rokov (pre a iné údaje, ktoré na utorkovom okrem jubilanta odpovedali aj deti tvoril aj potom) a teraz – znovu stretnutí organizovanom Ústa- spisovatelia Juraj Kuniak a Igor napísal jednu, po srbsky. „Raz ju vom pre kultúru vojvodinských Hochel (obaja sú členmi Klubu budete aj čítať... možno.“ Prečo Slovákov o jubilantovi povedal nezávislých spisovateľov na Slo- prestal...? „Radšej budem prekladať moderátor príjemného večierka vensku) a Zvonko Taneski z Ma- dobré básne dobrých básnikov, Martin Prebudila. cedónska. Moderátor ich stručne ako písať zlé básne.“ Dôležitá je Pri tejto príležitosti Demáko- predstavil a oni večierok obohatili tvorba, skonštatoval Demák, a

B

vi, slovami oslávenca povedané, „záhradu pekne porýľovali jeho priatelia“. Na Prebudilove otázky

tvrdenie, že bibliografické a biografické údaje „sa stratia“, ilustroval vlastným zážitkom. Možno najlepší literárny kompliment mu vraj udelila istá staršia pani na literárnom večierku v Belehrade, keď mu udeľovali jednu z početných cien a ona mu povedala: „Pán spisovateľ, nehnevajte sa, ale ja vám môžem zaručiť, že o päť rokov sa 95 % tu prítomných na vaše meno pamätať nebude, ale takisto vám môžem ručiť, že 95 % si bude veľmi dobre pamätať na vašu poviedku.“ Prv než mu riaditeľka ÚKVS Anna Chrťanová-Leskovac s predstihom odovzdala krásnu kyticu a Vladimír Valentík najnovšiu knihu, jubilant Miroslav Demák jemu vlastným spôsobom dodal: „Však o to ide v literatúre, aby si pamätali tvoje dielo a nie – koľko si mal kíl.“ Veru, veru – kilogramy pribúdajú, prípadne ubúdajú, avšak váha napísaného slova zostáva.

K 140. VÝROČIU ĽUDOVEJ KNIŽNICE DOSITEJA OBRADOVIĆA V STAREJ PAZOVE

Kniha pre každého Katarína Verešová

Ľ

udová knižnica Dositeja Obradovića má vo fonde 170-tisíc kníh, vyše 5 tisíc členov a 29 zamestnaných. Vo štvrtok 18. októbra dôstojne oslávila 140. výročie pôsobenia.

Na slávnostnej akadémii v divadelnej sále úvodom bol premietaný dokumentárny film o dejinách tejto inštitúcie. Tu bolo okrem iného uvedené, že prvá čitáreň v Starej Pazove bola založená 12. júla 1878 vďaka Vladimírovi Hurbanovi, Đorđovi Paunkovićovi, Nikolovi Petrovićovi, Mihajlovi Vujićovi, Pavlovi Jankovićovi, Milošovi Popovićovi a Antunovi Ruppovi. O knihu sa zvýšil záujem aj v roku 1904, keď bola založená čitáreň Srbov remeselníkov, a v roku 1905, keď vznikla Slovenská pospolitá čitáreň. Roku 1923 ju obnovil Ferdinand Klátik. V medzivojnovom období knihami sa zaoberali rozličné spolky a kluby.

• KULTÚRA •

Dragana Milašová, riaditeľka jubilujúcej knižnice

Počas druhej svetovej vojny Nezávislý chorvátsky štát zakázal používať knihy v cyrilike a ľudia v boji o holý život málo mysleli na knihu. Po druhej svetovej vojne, v období obnovy krajiny a kurzov pre negramotných, boli založené knižnice v sedliackych družstvách, továrňach, v kultúrno-umeleckých spolkoch. V roku 1973 mestská čitáreň sa zmenila na Mestskú knižnicu menom Dositeja Obradovića a v roku 1982 knižnica dostala svoj

hrabávajú a stláčajú. Toto je moja metafora významu nehybnosti.“ Predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović pochválil snahu knihovníkov. Sľúbil, že obec aj naďalej bude finančne podporovať knižnicu, že všetky ustanovizne, v ktorých knižnice pracujú, dovedie do poriadku, len aby sa zachovalo všetko to, čo knižnica vo svojich fondoch má.

Prítomných pozdravila aj riaditeľka knižnice Dragana Milašová a Laslo Blašković, správca Národnej okrem iného zdôraznila: „Počas knižnice Srbska tohto takmer pol druha storočia pestujeme knihu, obohacujeme terajší priestor výstavbou nového objektu. Dnes Ľudová knižnica literárny život v dvoch rečiach, Dositeja Obradovića má aj sedem v slovenskej a srbskej, čím sme vysunutých oddelení na území sa stali jednou z najstarších multinacionálnych a multikultúrnych Obce Stará Pazova.

Pazovských knihovníkov a hostí inštitúcií v Srbsku.“ V príležitostnom programe na slávnostnej akadémii pozdravil aj Laslo Blašković, správca Národ- účinkovali: herec Ivan Bekjarev, nej knižnice Srbska. Okrem iného žiačka ZŠ Simeona Aranického ozrejmil svoju ironickú metaforu zo Starej Pazovy Ljubica Ogno tom, ako si predstavuje čitateľa jenovićová a Mestský chór Stabudúcnosti: „Predstavujem si ho rá Pazova. V chodbe divadelnej ako bytosť vážiacu tristo kilogra- sály bola nainštalovaná výstava mov. Nehýbe sa, posúva len hrubý pod názvom Bibliotéka z fókusu ukazovák, ktorým si privoláva lokálnych novín Naša reč od 1976 vizuálne a digitálne obrázky, vďaka do 1982, ktorú pripravila Nataša ktorým sotva dýcha, lebo ho za- Filipová.

43 /4826/ 27. 10. 2018

31

Kultúra

15. Festival Zuzany Kardelisovej

49. Prehliadka slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby v Srbsku

Divadelný vavrín 2018

26. októbra – 2. novembra 2018 Divadelná sála Strediska pre kultúru Stará Pazova

PROGRAM Piatok 26. októbra 19.00 Otvorenie 49. Divadelného vavrínu 19.45 SKUS hrdinu Janka Čmelíka a SD VHV, Stará Pazova: Diablov čardáš, autorka: Hana Zelinová, réžia: Anička Balážová Sobota 27. októbra 18.00 DK 3. októbra Kovačica, Divadlo VHV scéna v Kovačici: Emigranti, autor: Slavomír Mrožek, réžia: Danka Tomanová 19.30 Náš Demák na našom Vavríne – posedenie so spisovateľom Miroslavom Demákom, ktorý v tomto roku oslávi sedemdesiatiny (sprievodné podujatie, aula divadelnej siene) 20.00 KUS Zvolen, Kulpín: Konečná stanica, autor: Stanislav Štepka, réžia: Alexander Bako Nedeľa 28. októbra Pauza

Pondelok 29. októbra 20.00 KOKRAM, Kovačica: X-krát gombík, autor a réžia: Dragan Karlečík Utorok 30. októbra Pauza Streda 31. októbra 18.00 Neformálna divadelná skupina Fedor teatar, Padina: Dve vône ruže, réžia: Fedor Popov 20.00 Dom kultúry Michala Babinku, Padina: Ženské rozhovory, autor: Dušan Radović, réžia: Fedor Popov Štvrtok 1. novembra Pauza Piatok 2. novembra 19.00 Slávnostné zatvorenie 49. Divadelného vavrínu, udelenie cien najúspešnejším jednotlivcom a súborom 20.00 Divadlo Dobricu Milutinovića, Sriemska Mitrovica, SD VHV a SKUS hrdinu Janka Čmelíka, Stará Pazova: Tamo daleko, podľa predlohy VHV Milica Nikoličová, réžia: Miroslav Benka (hosťujúce predstavenie na počesť odmenených)

Kysáč 26. – 28. októbra 2018

PROGRAM Piatok 26. októbra 12.00 – Pietna spomienka pri hrobke Zuzany Kardelisovej na kysáčskom cintoríne 20.00 – Otvorenie festivalu Divadlo „A“ a Divadlo SHANTI, Slovenská republika, Prievidza Albert Marenčin: Príbeh oklamanej ženy Dramatizácia: Amália Lomnická Réžia: Štefan Orság Sobota 27. októbra 20.00 – Divadlo „A“ a Divadlo SHANTI, Slovenská republika, Prievidza Carlo Goldoni: Škriepky Preklad a réžia: Peter Palik Nedeľa 28. októbra 17.00 – Ochotnícke divadlo Janka Čemana, Pivnica Václav Šuplata: Tajomný šepot Réžia a dramaturgia: Jaroslav Šimon 20.00 – Kolektív kreatívnych amatérov KOKRAM a Divadlo VHV scéna pri Dome kultúry 3. októbra, Kovačica Marc Camoletti: Tri letušky v Paríži Réžia: Danka Tomanová 21.30 – Vyhodnotenie festivalu a udelenie cien

KOVAČICKÝ OKTÓBER 2018 – TRETÍ VÍKEND

Emigranti v domácom repertoári

Anička Chalupová

V

rámci osláv Kovačického októbra 2018 sa uplynulý víkend uskutočnila premiéra divadelnej hry Emigranti.

Dom kultúry 3. októbra, Divadlo VHV scéna v Kovačici si na túto divadelnú sezónu zvolilo hru autora Slavomíra Mrožeka (1930 – 2013), poľského dramatika, tvorcu poľského absurdného divadla, prozaika, spisovateľa, publicistu a kresliara. Hlavné roly v tomto divadelnom predstavení stvárňujú Ivan Cicka a Ján Chrťan, ktorí v sobotu 20. októbra oduševnili obecenstvo v sieni kovačického DK. Táto herecká dvojica v réžii skúsenej a osvedčenej režisérky Danky Tomanovej filozofovala na javisku o živote, a pritom akoby glosovala o tom, čím

32

www.hl.rs

Kovačickí Emigranti: Ivan Cicka a Ján Chrťan a ako vtedy žila spoločnosť. Robotník a intelektuál žijú v pivničnej časti domu v bezmennej krajine v Európe.

Intelektuál emigroval z politických dôvodov a robotník s cieľom, aby si našiel prácu a zarobil peniaze.

Producentom projektu je Goran Bo-

bić a technické záležitosti mali na starosti Igor Barca a Pavel Toman.

Informačno-politický týždenník

SÚČASNÁ KRÁSA SPOJENÁ S MINULOSŤOU SLOVENSKÉHO KROJA bola v nedeľu 21. októbra prezentovaná aj vo vstupnej hale divadelnej sály v Starej Pazove. Ide o výstavu fotografií veľkého formátu riaditeľa Kultúrneho centra v Kysáči, grafického dizajnéra a fotografa Pavla Surového a jeho kolegu fotografa Branislava Kokavca. Otvorenie výstavy doplnila módna prehliadka dobového ľudového odevu zo Starej Pazovy, Boľoviec a Vojlovice a prednesy pazovských piesní. Ako speváci vystúpili: Ivana Vozárová, Alexandra Filková, Andrea Rumanová, Daniel Molnár a Martina Mitnáverová, rod. Kukučková. Zároveň bola prezentovaná aj kniha Slovenská krása v slovenskom ľudovom kroji autora P. Surového.

V príprave a realizácii tohto podujatia zo Starej Pazovy účinkovali Zlatko a Hana Rumanovci a Anna Zolnajová. Výstavu otvoril Hviezdoslav Čmelík, rodák národného hrdinu Janka Čmelíka.

K. V-ová • KULTÚRA •

V PADINE

SCÉNA

Sviatok slovenských ľudových piesní Anička Chalupová

V

o finálovej časti 26. vojvodinského festivalu slovenských ľudových piesní v prednese detí Rozspievané klenoty 2018, ktorá sa uskutoční v nedeľu 28. októbra o 18. hodine, Padinu budú zastupovať Maja Durgalová a Teofil Marček.

Tradičným októbrovým podujatím v Padine je už dlhé roky prehliadka mladučkých spevákov slovenských ľudových piesní Pieseň je naša radosť.

Jeho účastníci čím presvedčivejším prednesom bojujú o postup do finálovej časti festivalu Rozspievané klenoty v Kovačici. Slovenský ľudový orchester, ktorý tohto roku sprevádzal divákov, hral v zložení: profesor Pavel Tomáš ml., Anita Petráková, Jana Galasová a Dušan Ďuriš (husle), Teofil Marček Tijana Nemogová (flauta), Saša Ďurica (kontrabas), Vlastimír Povolný (viola) a Daniel Cicka (cimbal). Obecenstvu sa predstavilo spolu 20 interpretov. V konkurencii žiakov nižších ročníkov vystúpili: Amely Nemčeková, Staša Tomášiková, Timea Tomano-

vá, Jana Cicková, Atina Povolná, Ema Petrovičová, Marína Masaryková, Maja Durgalová, Maja Durgalová Nataša Nemčeková, Marián Topalov, Teodora Gorančićová a Pavel Martiš.

Z vyšších ročníkov si spevácke vlohy vyskúšalo osem spevákov: Viktória Bačúrová, Maja Nikolićová, Teofil Marček, Natália Bačúrová, Naďa Šimáková, Marína Tordajová, Marína Mikulášová a Marta Marčeková. Odborná porota, ktorú tvorili: Elena Sládečeková, Katarína Megová a Vladimír Hudec, rozhodla, že si prvé miesto zaslúžili: Maja Durgalová (nižšie ročníky) a Teofil Marček (vyššie ročníky). Druhé miesto si vyspievali Jana Cicková a Marta Marčeková. Tretie miesto získali Timea Tomanová a Marína Tordajová, ktoré získali aj najväčšie sympatie obecenstva.

Organizátorom podujatia Pieseň je naša radosť, ktorý sa uskutočnil 19. októbra, je Základná škola maršala Tita v Padine. Festival moderovala Tijana Bešková.

NA VEĽVYSLANECTVE REPUBLIKY SRBSKO V BRATISLAVE

Prezentovaná kniha Chlapček z hrášku Anička Chalupová

N

a pozvanie srbského veľvyslanca prof. Dr. Momčila Babića na Veľvyslanectve Republiky Srbsko v Bratislave sa 16. októbra uskutočnila premiéra knihy Chlapček z hrášku z Vydavateľstva BUVIK. Autorkou rozprávky je slovenská spisovateľka Mária Ďuríčková a ilustrátorom najmladší predstaviteľ školy insity Miroslav Hraško z Hajdušice.

Kniha Chlapček z hrášku má podtitul Mirko Hraško maľuje Janka Hraška. Táto Účastníci podujatia v Bratislave (Foto: z archívu P. Babku) detská kniha určená deťom od troch rokov spojila do neobyčajného spoločenstva ľudí Baláž, zberateľ a všestranný kultúrny dejateľ, ako viacerých generácií s jedným spoločným záujmom, i editorky knižky Milica Matejková a Mária Števková láskou k deťom a k detskej knihe. Na jej slávnostnom z Vydavateľstva BUVIK. Česť slávnostného uvedenia uvedení do života v Bratislave sa zúčastnili: Ing. Peter knihy do života sa dostala do rúk bábkoherečke Tvrdoň, iniciátor a krstný otec myšlienky vydania Barbore Krajč-Zamiškovej spolu s deťmi zo základnej knižky, priateľ vojvodinských Slovákov a riaditeľ školy na Dubovej ulici, ktoré zaspievali príležitostné Bibiany, Marián Potrok a Michal Lörincz z OZ Kiwanis, pesničky, predniesli hru na rozprávku, maľovali a nemedzinárodnej dobročinnej organizácie na pomoc skoršie otvorili i výstavu detských ilustrácií.

Kniha Chlapček z hrášku bola sprístupnená aj deťom, JUDr. Ján Varšo, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, MUDr. Mojmír Vrlík, honorárny návštevníkom stánku BIBIANY v rámci tohtoročného konzul Republiky Srbsko, Pavel Babka, riaditeľ Galérie 63. Medzinárodného knižného veľtrhu v Belehrade

Babka v Kovačici, ilustrátor Miroslav Hraško, Pavel v hale 2.

• KULTÚRA •

Ujo Acid v modernej pustatine. Psychedelickí hardrockeri Uncle Acid & the Deadbeats sa na novom albume Wasteland (Vydavateľstvo Rise Above) inšpirovali súčasným svetom, v ktorom panujú technológie a ľudia sa podobajú živým mŕtvolám s pohľadmi upretými do smartfónov. Frontman Kevin Starrs má dnes 32 rokov, pamätá si obdobie pred internetom ako jeden lepší svet a je mu vraj ľúto, že dnešné mladé generácie nepoznajú nič iné. Hlavným singlom z nového albumu je pieseň Shockwave City, ku ktorej sám Starrs režíroval videoklip. Významnou inšpiráciou pre túto anglickú skupinu sú tiež staré hororové filmy, ako aj film noir a na najnovší album vplývalo postapokalyptické ovzdušie Carpenterovho filmu Útek z New Yorku.

Gorilla Biscuits konečne v Srbsku. Newyorskí HC / punkeri Gorilla Biscuits mali koncertovať v Belehrade roku 1991, ale pre kritickú situáciu vo vtedajšej Juhoslávii sa rozhodli, že predsa počkajú na nejakú vhodnejšiu chvíľu. Medzičasom sa však členovia skupiny rozišli (niektorí z nich si založili skupiny CIV a Quicksand) a hrali spolu iba príležitostne, ale roku 2005 sa znovu dali dokopy pod menom Gorilla Biscuits. Vystupovať budú po prvýkrát v našej krajine 28. októbra 2018 v priestore SKCNS Fabrika v Novom Sade.

Diskografia tejto skupiny obsahuje len jeden dlhohrajúci album Start Today (1989), ale tiež vydali kopu demo, 7-inčových, bootleg a koncertných nahrávok.

KONCERTY 26. októbra, Dom mládeže v Pančeve: Znoj + Raskid 13 + Enjoy Sarma 27. októbra, Shamrock bar v Novom Sade: Dža ili Bu 1. novembra, Mládežnícke stredisko CK 13 v Novom Sade: John Dikeman / Luke Stewart / Aleksandar Škorić (džez, improv) Pripravuje: S. L.

43 /4826/ 27. 10. 2018

33

Kultúra

KRÍŽOVKA

„Osigúrať sa načim!“ Anna Horvátová

P

red odchodom na cestu nie je od veci, či skôr je potrebné „osigúrať sa“. Nedajbože, niečo sa stane a v cudzine nastanú poriadne opletačky a k tomu je to finančne veľmi náročné. Odporúčajú to dokonca aj v cestovných kanceláriách. Tak za hranice vyraziť áno, ale s potrebnými dokladmi.

A keď sa „osigúrame“, čo v podstate urobíme?! Srbské osiguranje, osigurati se, osiguravajući zavod sa v slovenčine neprekladá ako „osiguráňe“, „osigúrať sa“, „osigurávajúci zá-

vod“. Áno, počuť to v konverzácii, ale je to srboslovenské slovo, a také nie je v slovníkoch, lebo je nesprávne.

Po slovensky sa poistíme. Poistiť sa proti požiaru, poistiť si byt, či zabezpečiť sa poistnou zmluvou, na všetky tieto opatrenia by sme mali prihliadať, lebo dva živly – voda a požiar sú dobrými sluhami, ale zlými pánmi.

Poistiť sa je aj urobiť opatrenie na zvýšenie istoty, bezpečnosti, napr.: horolezec sa poistil lanom.

Ustanovizeň vykonávajúca poistenie vo väčšom rozsahu je poisťovňa alebo poisťovacia inštitúcia.

Príležitostný organový koncert Anička Chalupová

O

náčinie spisovateľ sladká Oleg Lona Andrić pochúťka monosov naberanie

rozdelilo jedol na poludnie epická báseň

vpíšte RÁ

zhotovila, vybudovala

rovnaké samohlásky

Kazachstan Volt živá bytosť

opytovacie zámeno mazúrium

áno (srb.) kyslík

trýzniteľ

Niš osob. zámeno

trávnatá plocha

stará turecká jednotka hmotnosti

lumen ozdobná rastlina

ponad trýzni Taliansko orgán zraku dve písmená

1. časť tajničky

2. a 3. samohl. lepkavo

Kovačický rodák a známy organista MgA. Janko Siroma, PhD. taktovkou Jána Dišpitera. V rámci tohto vyše hodinového programu s básňou svojho starého otca Pavla Babinca, ktorý sa inšpiroval posvätením kostola, vystúpil mladučký Luka Stojković.

Peňažné príspevky z nedeľňajšej ofery sú určené na opravu organu v tomto slovenskom evanjelickom kostole.

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 42 VODOROVNE: zahradil, plemeno, prameň, P, R, sen, Ma, e, UŇ, let, soľ, para, trubica, rod, pila, a, utekal, ši, ata, E, Iveta, ab, lova, ako TAJNIČKA: DEŇ HLASU ĽUDU

BÁČSKY PETROVEC. Matica slovenská v Srbsku usporiada v stredu 31. októbra o 19.30 h v Slovenskom

raj

S plemeno psov HLADU ĽU zemina

CHÝRNIK

www.hl.rs

autorka: papier ANNA usporia- na oba- dekáda BIČIA- danie ľovanie ROVÁ

2. časť tajničky

rganovým koncertom v slovenskom evanjelickom kostole sa v nedeľu 21. októbra skončil tretí víkend osláv Kovačický október 2018.

V kirvajovú nedeľu na slávnostných nešporných službách Božích venovaných 190. výročiu posvätenia chrámu Božieho v Kovačici si milovníci organovej hudby vypočuli skladby svetoznámych nemeckých a rakúskych skladateľov v prednese známeho organistu MgA. Janka Siromu, PhD. Tento kovačický rodák toho času pôsobí ako učiteľ organu na ZUŠ Františka Oswalda v Bratislave a na štátnom Konzervatóriu v Bratislave. Vstupným príhovorom najprv prítomných oslovil Martin Bajza, farár cirkevného zboru Kovačica II, a zaujal ich pozornosť zaujímavosťami z dejín cirkevného života tunajších Slovákov. K obohateniu podujatia prednesom príležitostných piesní prispeli Ženský cirkevný spevokol a Zmiešaný cirkevný spevokol pod

34

V tajničke je názov festivalu slovenskej populárnej hudby, ktorý tradične prebieha v Selenči.

ženské meno

V KOVAČICI

ČÍSLO 43

vojvodinskom divadle kultúrno-umelecký program Keď rozvonia jeseň.

MSS

Informačno-politický týždenník

šansoniér Montan

druh rastliny západ S HLADU ĽU

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 40 z čísla 40 Hlasu ľudu zo 6. októbra 2018 bolo: ŠTEFAN LEŠKA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ĽUDMILA PÁNIKOVÁ, Námestie XII VB č. 8, 26 000 Pančevo – Vojlovica.

Blahoželáme.

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

• KULTÚRA •

Oznamy DROBNÉ OZNAMY TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou – ochraňuje pred vetrom, chladom, prachom. Je úsporou pri vykurovaní. Inštalujeme a opravujeme rolety, harmonika dvere, pásové záclony, siete proti hmyzu; tel.: 060/5088-433 a 025/5827-710.

KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

Predškolská ustanovizeň KOLIBRI, Kovačica, číslo 885, dňa 19. 10.

2018, na základe rozhodnutia Správnej rady zverejňuje OZNAM o vypísanej verejnej dražbe na predaj vozidla Predškolská ustanovizeň KOLIBRI, Kovačica, oznamuje predaj cestou verejnej dražby služobného vozidla: 1. Osobné vozidlo značka: ZASTAVA, model: 101 SKALA 55 CPZK; rok výroby 2002; farba: OM BIELA; číslo podvozku: VX1128A0001096762; objem motora: 1116; číslo motora: 129A0641572917; motorové palivo: benzín 98; počet miest na sedenie: 5 Vozidlo je poškodené, neúplné a neregistrované.

Začiatočná cena vozidla je 31.549,40 dinárov Na uskutočnenie postupu verejnej dražby na predaj služobného vozidla vymenovaná je komisia v zložení: 1. Euđenija Babićová, predsedníčka, 2. Vesna Zakićová, členka, 3. Anna Pišpecká, členka Náhradnou členkou komisie v prípade neprítomnosti predsedníčky alebo členiek komisie je Anna Cicková.

Právo účasti na dražbe majú všetky právnické a fyzické osoby, ktoré do začiatku dražby zaplatia účasť vo výške 10 % na základnú cenu vozidla na účet Predškolskej ustanovizne Kolibri, Kovačica, číslo 840413661-66, ktorý je evidovaný v Správe pre trezor NBS, s poznámkou: „Uplata depozita za javnu licitaciju za vozilo“. Účastník, ktorý ponúkne najvyššiu cenu, si bude môcť prevziať vozidlo.

Trovy (PDV) – daň z pridanej hodnoty, prenos vlastníctva, ako i trovy transportu vozidla a podobné znáša kupec.

Predmetové vozidlo sa predáva v danom stave, bez práva na odvolanie.

Predaj sa uskutočňuje podľa princípu „pozreté – kúpené“. Účastníkovi, ktorý ponúkne najvyššiu cenu, sa zaplatená účasť započíta do kúpnej či predajnej ceny. V prípade odvolania od podpisovania zmluvy zaplatená účasť sa nevracia.

Ostatným účastníkom účasť bude vrátená v lehote 15 dní odo dňa ukončenia verejnej dražby.

Kúpna a predajná zmluva sa uzaviera s účastníkom, ktorý ponúkne najvyššiu cenu, v lehote 5 dní do dňa verejnej dražby. Kúpené vozidlo kupec je povinný vyplatiť v celkovej sume pred prevzatím v lehote 5 dní pred podpisovaním zmluvy. Ak v uvedenom termíne nezaplatí sumu, bude sa považovať, že odstúpil od dražby, ale zaplatená účasť mu nebude vrátená.

Verejná dražba sa uskutoční dňa 30. 10. 2018 o 12. hodine v miestnostiach zborovne Predškolskej ustanovizne Kolibri, Ul. Dr. Janka Bulíka b. č., Kovačica.

Predmetové vozidlo možno pozrieť každý pracovný deň od 10.00 do 13.00 hodiny na parkovisku ustanovizne, pred cirkevnou obcou v Kovačici.

Dodatočné informácie možno dostať na tel. č.: 013/662-122, kontakt Euđenija Babićová, predsedníčka komisie.

SPOMIENKA

na rodičov a starých rodičov

KATARÍNU MELICHOVÚ rod. Pausovú 1932 – 2008 – 2018

a

JURAJA MELICHA

z Kovačice

1934 – 2009 – 2018

S veľkou láskou a úctou si na Vás spomínajú: dcéra Katarína, zať Juraj a vnúčatá Zdenko, Marínka a Zlatko s rodinami Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po vypracovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu, Infrastruktura železnice Srbije, a. s. z Belehradu, Ul. Nenanjina č. 6, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Odstraňovanie dočasného montážovo demontážového železničného cestného mosta MD 88 cez Dunaj v Novom Sade, na k. p. č. 10680 a 10423/1, k. o. Nový Sad 1 a k. p. č. 3005 a 2960/1, k. o. Petrovaradín. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písomnej forme na adresu sekretariátu.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po vypracovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Vuković Commerce 2015, s. s r. o., z Veterniku, Ul. novosadski put č. 106, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanjie riečného nánosu z koryta rieky Dunaj od km 1250+000 do kmi 1249+500, na k. p. č. 6610/2, k. o. Petrovaradín. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písomnej forme na adresu sekretariátu.

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

• OZNAMY •

v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 | inzercia@hl.rs

Oznamujte

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

43 /4826/ 27. 10. 2018

021/47-20-844 inzercia@hl.rs 35

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA na

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s naším drahým

MÁRIU VÍZIOVÚ

JANKOM PETRÍKOM

rod. Krajčiovú 23. 10. 2017 – 23. 10. 2018 z Báčskeho Petrovca

Ťažko je naučiť sa žiť bez Teba.

V živote si nám mnoho znamenala.

S láskou si na Teba spomíname.

Dcéra Milota, zať Pavel a vnuk Pavel

SPOMIENKA

Dňa 23. októbra 2018 uplynul rok, čo nás nečakane a navždy opustila naša mama, mamička a svokra

9. 5. 1989 – 9. 10. 2018 z Kovačice

V tichosti večného pokoja bude Ťa sprevádzať naša láska a krásne spomienky.

Navždy zostaneš v našich srdciach.

S láskou ňanika Brtková a bratranec Želko

SPOMIENKA

Uplynulo sedem rokov od smrti nášho drahého manžela, otca, svokra a opiho

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s

MÁRIOU BOKOROVOU

rod. Marušníkovou 17. 1. 1950 – 13. 10. 2018 z Padiny

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovajú svatovci Strehovskovci

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 24. októbra 2018 uplynulo jedenásť rokov, čo nás navždy opustil manžel, ocko, starký a prastarký

MICHALA ŽILAJIHO

8. 6. 1943 – 19. 10. 2011 – 19. 10. 2018 z Pivnice

MÁRIA VÍZIOVÁ rod. Krajčiová 1940 – 2017 – 2018 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba spomíname a nikdy na Teba nezabudneme.

Syn Vladimír, vnučka Hanka a nevesta Anka

POSLEDNÝ POZDRAV

JÁN LEPORIS 3. 9. 1937 – 24. 10. 2007 z Nového Sadu

S úctou a láskou si na Teba spomíname a tichú trvalú spomienku zachovávame.

Manželka Erka, dcéra Vierka, zať Gunter a vnučky Katharina, Thereza a Franziska z Nemecka

SMUTNÁ SPOMIENKA

ŠTEFANOVI PRIVIZEROVI 1942 – 2018 z Kysáča

PAĽO ČERMÁK 1958 – 2008 – 2018 zo Silbaša

S láskou a úctou si na Teba spomíname.

Manželka, syn a dcéra, vnukovia a pravnúčence

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 31. októbra 2018 uplynú dva boľavé roky, čo nie je s nami

MÁRIA MAKOVNÍKOVÁ rod. Vršková 1950 – 2016 – 2018 z Kysáča

od spolužiakov z petrovského Gymnázia Jána Kollára generácie 1960/61

hlasludu.info www.hl.rs 36

www.hl.rs

Večnú spomienku s láskou a vďakou si zachovávajú

Informačno-politický týždenník

S láskou a úctou si na Teba spomínajú: manžel, deti a vnúčatá

mama Katarína a brat Danko

• OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s dobrosrdečnou a láskyplnou manželkou, matkou a starkou

SPOMIENKA

Dňa 23. októbra 2018 uplynulo desať rokov, čo sme bez našej mamy

ANNY PONIČANOVEJ rod. Pucovskej 1950 – 2008 – 2018 z Báčskeho Petrovca

MÁRIOU BOKOROVOU

rod. Marušníkovou 17. 1. 1950 – 13. 10. 2018 z Padiny Osud je občas krutý, nevráti, čo raz vzal...

Zostanú iba spomienky a v srdci veľký žiaľ...

Zarmútení:

manžel Ján, syn Miroslav s manželkou Jarmilou a s deťmi Ivanom, Matijom a Ivetkou, a dcéra Mária Dubovská s manželom Jánom a s deťmi Jankom a Leou

Roky sa minuli a v srdci zostala prázdnota, ktorú vypĺňa spomienka na Teba, Tvoju dobrotu, lásku a obetavosť.

S úctou a láskou si na Teba vždy spomíname.

Dcéry Jarka a Danka

SMUTNÁ ROZLÚČKA

ANKA DANKOVÁ

rod. Týrová 15. 6. 1953 – 15. 10. 2018 z Báčskeho Petrovca

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s manželom, otcom a dedom Tu už nie si, drahá mama, ale v našich srdciach navždy zostaneš uchovaná...

Syn Vladimír a dcéra Annamária s rodinami

PAVLOM OČOVEJIM 27. 5. 1941 – 14. 10. 2018 z Báčskeho Petrovca

SMUTNÁ ROZLÚČKA

ANNA DANKOVÁ

„Ajhľa, na piade si mi vymeral dni a čas môjho života je ako nič pred Tebou. Len ako márnosť stojí tu každý človek.“ Ž 39,6 Ten, kto Ťa poznal, pozná moju bolesť, a vie, čo som s Tebou utratila. Sily vrátiť Ťa nemám, ale do Božích rúk Ťa porúčam.

Manželka Anka, syn Pavel a dcéry Anna a Mariena s rodinami • OZNAMY •

rod. Týrová 15. 6. 1953 – 15. 10. 2018 z Báčskeho Petrovca

„Dni človeka sú ako tráva a kvitne ako poľný kvet.

Lebo ak sa vietor preženie nad ním, už ho niet.“ Žalm 103, 15, 16 Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachováme.

Brat Ján s rodinou z Pivnice 43 /4826/ 27. 10. 2018

37

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 26. októbra 19.30 Festival Zlatý kľúč 2018, 1. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 28. októbra 11.00 Dúhovka 11.30 Náboženské vysielanie Utorok 30. októbra 12.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. V pravidelnej relácii budú predstavené listiny kandidátov na voľby do Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Po tom nasleduje Pulz mladých.

Dúhovka prinesie reportáž z 38. festivalu Zlatý kľúč, na ktorom sa sústreďujú skladatelia, textári, speváci a hudobníci s cieľom podnietiť novú hudobnú produkciu v slovenskom jazyku a popularizovať ju v pravom zmysle slova. Na tohtoročnom festivale 1. cenu odbornej poroty za skladbu a samým tým aj zlatú plaketu a sošku NRSNM získala debutantka Iveta Kováčová.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30 14.45 15.00 15.05

15.30 16.00 17.00 17.15

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Nedeľa 28. októbra 17.00 Film: Scooby-Doo a škola príšeriek 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Žiar tela Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok)

15.00

16.00 16.05 16.30 17.00 18.05

RÁDIO PETROVEC

Popoludňajší program Slovenská ľudová hudba (sobota) Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) Motívy (nedeľa) Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

www.hl.rs

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

38

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 26. októbra – Ukradnutá identita Sobota 27. októbra – Vtedy v Mexiku Pondelok 29. októbra – More lásky Utorok 30. októbra – Hľadá sa ideálny muž Streda 31. októbra – Šípy vášne Štvrtok 1. novembra – Volanie o pomoc

19.00

Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla

Utorok – piatok 19.30 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 20.00 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota Nedeľa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 7.00 Servis relácia na aktuálnu tému Na dnešný deň Nedeľa Meniny 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 7.30 Oznamy, hudba a reklamy týždňa 8.00 Správy 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské Slovenská hudba každý vysielanie 9.00 Správy deň od 5.00 – 20.00.

9.05 Hudba a aktuality Svetová hudba každý 9.30 Oznamy, hudba a reklamy deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 28. októbra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Detský festival slovenských ľudových piesní Pieseň je naša radosť Utorok 30. októbra 16.00 Kovačická VHV scéna uviedla nové predstavenie Riport z belehradského Knižného veľtrhu Aktivity kovačických penzistov Piatok 2. novembra 16.00 Z archívu: RTVOK Film: Pani zima

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 28. októbra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 31. októbra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 16.25 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

Šport Na konci bič plieska!

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA ZÁPAD – SEVER

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

GLOGONJ – SLÁVIA 0 : 3 (0 : 1)

VOJVODINA – HAJDUŠICA 2 : 1 (2 : 1)

Ján Špringeľ

„V

v čele peletónu s 19 bodmi. Kovačičania zakončia jesennú časť majstrovstiev ako lídri, poprípade ako vicemajstri. Ak Polet Idvor vyhrá nad Pobedou v Samoši viac ako dvojgó-

Bezočiví domáci

Vladimír Hudec

N

yhrali sme nad súperom roziektorí futbalisti z dediny Crdielom triedy. Mnohé kluby vena Crkva nemohli zabudsa sťažujú na hrboľaté ihrisnúť Hajdušičanom výprask ko v Glogonji: nedávali (7 : 1), ktorý sa pred dvoma rokmi sme tomu dôraz pred ako lídri tabuľky dožili v Hajdušici. zápasom – aký trávnik Strojili sa, že sa im vypomstia, preje pre hostí, taký je i pre javili veľkú aroganciu. Hralo sa na hostiteľov. Rozprávalo sa tvrdom ihrisku takmer bez trávy, i o rozohnených fanúšiv susednej dedine Vračev Gaj, lebo koch domácich. Celkovo ihrisko v Crvenej Crkve nezodpovesa ich mohlo napočítať dá predpisom. na štadióne na prstoch Zápas bol nervózny od samého jednej ruky. Našich skalzačiatku, rozhodca Sarka z Vršca ných bola ale tam triudelil až sedem žltých kariet – štyri dsiatka a nechýbala ani hosťom a tri domácim futbalistom.

Avšak aj napriek nervozite hra bola veľká slávistická vlajka, ktorá skrášlila ovzdušie,“ rovnocenná. Vedenia sa už v 11. min. reportuje tréner Kovačiujali hostia po rýchlom úniku Nikolu čanov Adam Lupu.

Ružića. V 20. min. po peknom centri Ešte v sezóne 2004/05 pred bránu hostí domáci vyrovnali Glogonj bol (zopár roa v 35. Jožić z voľného kopu ponad kov pred padinskou Domúr zaslal loptu za chrbát brankára linou) na výslní. Dedina, Stojanovského a ako sa ukázalo, už ktorá mala vtedy tritisíc Stredopoliar Slávie Stefan Stojić (modrý dres) vtedy stanovil konečný výsledok obyvateľov, získala pre- začal akciu, z ktorej sa zrodil prvý gól zápasu. svedčivé prvé miesto v Srbskej lige Po zmene strán sa hralo hlavne – skupina Vojvodina, pred futbalovo lovým rozdielom, stane sa majstrom medzi dvoma šestnástkami. Hostia vyspelejšími prostrediami, akými prvej časti. V opačnom prípade titul sa síce snažili vyrovnať, hrali útočne, sú Čelarevo, Beočín, Báčka Palanka bude patriť futbalistom z Kovačice. ale sa ich útoky končili na okraji šestVýsledky 8. kola: Polet – Omlači Vrbas. nástky Vojvodiny. Jedinú príležitosť Od roku 2008 klub hrá v súťaži, kde dinac 1927 7 : 0, Glogonj – Slávia mal Maliar, ktorý strieľal z okraja šestje i dnes. Najväčší úspech dosiahli 0 : 3, Tempo – Vojlovica 2018 0 : 2, nástky, ale lopta odišla vedľa brány. v sezóne 2015/16 keď skončili na Unirea – Pobeda 1 : 0, voľný bol Domáci na druhej strane hrali hrubo, tretej pozícii. Slávii sa podarilo vyhrať Mundial. provokovali, oplzlými nadávkami V poslednom kole kovačická Slávia v Glogonji po desaťročí (naposledy urážali hostí, v čom sa im pripojili aj diváci, takže futbalistom Hajdušice 23. novembra 2008 vodnopólovým je voľná. výsledkom 2 : 7).

Kovačičania prvý gól dali tri minúty pred zmenou strán. Ukážkovú DRUHÉ MIESTO PRE KOVAČIČANOV NA OLYMPIÁDE akciu na jeden dotyk začal Stojić, VO VRNJAČKEJ BANJI. V kúpeľoch Vrnjačka Banja sa pokračovali v nej Dudášovci a Bakoš konala 11. olympiáda pre seniorov, ktorej sa medzi 210 vsietil prízemnou strelou v šestnástšportových družstiev z celého Srbska zúčastnila aj desaťke – 0 : 1. Päť minút po prestávke členná výprava z Kovačice. Tvorili ju členovia Obecného Svetlík zmenil smer lopty neďaleko združenia penzistov v Kovačici. Seniori súťažili v štafetovej bieleho bodu a prekabátil brankára rýchlej chôdzi, hádzali šípky, súťažili v strelectve a basketGlogonja – 0 : 2 . Štvrťhodinu pred bale, kopali loptu do brány. Penzisti z Kovačickej obce sa záverečným hvizdom Bakoš potvrdil zapojili takmer do všetkých športových hier a dosiahli renomé najlepšieho strelca Slávie – 0 : pozoruhodné výsledky. Obecné združenie penzistov v 3. Poslednú polhodinu červenú kartu Kovačici prezentovali dve športové družstvá: Anna Biskupre zákrok nad útočníkom domácich povićová, Ján Koreň, Adam Barca, Mária Cicková a Mária dostal Tomáš.

Zámečníková, kým v druhom celku boli Anna Nemcová, SLÁVIA: Kandić, Ďuriš, Marko Ljiljana Bobošová, Zuzana Ďuricová, Alžbeta Hriešiková Moldovan, Tomáš, Čerňoš, Buzaa Martin Žiak. džija, Stojić, V. Dudáš, S. Dudáš, Na snímke OZP Kovačica je úspešný trojlístok kovačicSvetlík, Bakoš; striedali: Čech, Mikých penzistov, ktorý obsadil 2. miesto v hádzaní šípok: hajlov, Milan Moldovan, Ostojić Ján Koreň, Mária Cicková a Adam Barca (zľava).

Po ôsmom kole majú slávisti jediní A. Ch. zohratých všetkých osem duelov. Sú • ŠPORT •

vonkoncom nebolo príjemne a viac dbali na svoje nohy, ako na loptu.

HAJDUŠICA: Stojanovski, Z. Lipták (Đukić), Folťan (Ćulum), Maliar, Mršić, Marko, Pavlov (Petrović), Radović, A. Ružić, A. Lipták, N. Ružić Výsledky 9. kola: Borac (VG) – Jánošík 4 : 2, Borac (VS) – Vinogradar 3 : 1, Dobrica – Ratar 3 : 3, Partizan – Budućnost 2 : 1, Karaš (J) – Karaš (K) 2 : 2, Ševac – Sloga 3 : 1.

Pionieri Hajdušice na hosťovaní v Plandišti utrpeli porážku 5 : 2. Góly za Hajdujšicu vsietili Kormányos a Mršić.

1. Budućnost 2. Hajdušica 3. Karaš (J) 4. Ševac 5. Ratar 6. Karaš (K) 7. Partizan 8. Vojvodina 9. Borac (VS) 10. Vinogradar 11. Jánošík 12. Borac (VG) (-1) 13. Dobrica 14. Sloga

43 /4826/ 27. 10. 2018

9 9 9 8 9 9 9 9 9 8 9 9 9 9

7 7 5 5 4 4 4 3 3 3 2 2 1 0

1 1 4 0 3 3 1 2 2 1 1 1 1 3

1 40 : 11 1 33 : 8 0 14 : 6 3 18 : 12 2 19 : 19 2 19 : 21 4 15 : 22 4 17 : 21 4 11 : 15 4 12 : 17 6 13 : 23 6 13 : 32 7 14 : 22 6 8 : 17

22 22 19 15 15 15 13 11 11 10 7 6 4 3

39

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Dolina tonie stále nižšie!

Ján Bokor

V 11. kole mužstvá zohrali zaujímavé zápasy. Derby bolo v Uljme, kde domáci Partizan porazil rovnomenný tím z dediny Gaj. Poslední Crepajčania zaznamenali prvú výhru nad predposledným Poletom z Izbišta. Najhoršie pochodila padinská Dolina, ktorá prehrala so susedmi zo Seleuša. Na druhej priečke je Radnički z Barandy, ktorý zaznamenáva skvelé výsledky.

Výsledky 11. kola: Jedinstvo Stević – Jedinstvo (V) 1 : 0, Jugoslavija – Borac 1 : 0, Partizan (U) – Partizan (G) 3 : 0, Dunav – Potporanj 2 : 2, Radnički – Spartak 1911 2 : 0, Strela – Sloga 3 : 0, Vojvodina (C) – Polet 5 : 3, Vulturul – C. zvezda 3 : 1, Dolina – Vojvodina (S) 1 : 3.

DOLINA – VOJVODINA (S) 1 : 3 (1 : 1)

N

amiesto plánovaných bodov Padinčania sa doma dožili prehry s príchuťou blenu.

Podobne ako na predchádzajúcich zápasoch domáci robili chyby, hnali vodu na mlyn súpera. Mužstvo

Doliny sa gólom Kelečevića už na začiatku ujalo vedenia. Hostia zo Seleuša vyrovnali, aj keď si mnohí diváci mysleli a tvrdili, že strelec bol v postavení mimo hry. Rozhodcovia gól uznali a domáci márne

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Batinica obrátil výsledok

SLÁVIA – BUDUĆNOST 3 : 2 (1 : 2) Ján Šuster

S

usedské derby v Pivnici sledovalo asi 200 divákov a po zápase sa z výhry tešili domáci. Hostia z dediny Parage boli trochu lepší v prvom polčase, vedeli využiť slabiny mužstva Slávie.

Už v 1. min. Batinica odcentroval pred bránu, na loptu nabehol Petrović a prekonal brankára Đurkovića. Len čo sa pohli zo stredu ihriska, lopty sa zmocnil hráč Budućnosti Marić, z veľkej vzdialenosti prekvapil Brňu a v 2. min. bolo 1 : 1.

V ďalšom priebehu hry hostia častejšie ohrozovali bránu domácich, ale ich útoky obrana ľahko zastavovala. Predsa v 21. min. Jandrić z takých 25 metrov trafil pravý dolný roh brány Slávie – 1 : 2.

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Kto čaká...

NAFTAGAS – AŠK 1 : 0 (0 : 0)

ž na samom začiatku, v 5. min. Aradáčania mali prvú, najväčšiu príležitosť na zápase.

Po pravej strane dobre unikol Adamov, centroval, ale Birmanac iba vrchom kopačky zasiahol loptu, ktorá odišla pár centimetrov vedľa brány.

Inak zápas bol tvrdý s častým prerušovaním hry. Aradáčania mali viac loptu na nohách, ale nie aj nebezpečné akcie. Domáci bez niekoľkých hráčov čakali svoju príležitosť z prerušenia hry a protiútokov. Dočkali sa jej v poslednej minúte zápasu. Keď už všetci mysleli, že si súperi rozdelia body, domácim sa podarilo z jedinej akcie na zápase dať gól a priniesť radosť svojim fanúšikom.

AŠK: Kurtešan, Milović, Životin, Đuríček, Mijić, Striško, Pajević, Korać, Adamov, Števko, Birmanac (K. Gál) AŠK je v nedeľu voľný.

40

www.hl.rs

Nevieme, čo tréner Mladen Prole počas prestávky povedal svojim hráčom, len je pravda, že Slávia v pokračovaní zahrala omnoho lepšie.

V 55. min. Kotiv kopal z rohu z ľavej strany, pred bránou sa vytvorila veľká tlačenica a lopta sa od brankára Đurkovića odrazila do siete. Batinica v 71. min. v nezastaviteľnom útoku prekľučkoval aj brankára Budućnosti a zblízka dorazil loptu do siete – 3 : 2.

Rozhodca Šolaja z Báčskej Palanky žltými kartami potrestal hostí Sekeruša, Ponjevića a Marića.

SLÁVIA: Brňa, Záskalický, Benka, Trivunović, Ćorda, Kotiv, Nímet, Petrović, Batinica, Kutenič (Budić), Babić (Milec) Výsledky 10. kola: Hercegovac – Tvrđava 0 : 0, Slávia –Budućnost 3 : 2, Borac – Lipar 5 : 4, Stari grad – Radnički 4 : 0, Odžaci – Krila Krajine 1 : 0, ŽAK – Rusín 2 : 1, Kula – Vojvodina 1 : 2, Polet – Kulpín 3 : 2.

V budúcom kole mužstvo Slávie bude hosťovať v Báči, kde si o 14. hodine zmeria sily s domácou Tvrđavou.

Dorastenci Slávie vyhrali nad Crvenkou 4 : 2; dva góly dal Kalko, raz trafili Budić a Milić.

Pionieri Slávie boli lepší od rovesníkov z Kulpína 1 : 0 a výhru im zabezpečil Salčák.

Rozhodca nadŕžal hosťom

Obkradnutí v Sivci?!

POLET – KULPÍN 3 : 2 (2 : 0) Juraj Pucovský

F

utbalisti Kulpína sa z hosťovania v Sivci vrátili domov rozčarovaní a rozhorčení, lebo zásluhou rozhodcu Nemanju Malbašića zo Somboru prehrali zápas! Domáci Polet v prvom polčase získal náskok 2 : 0, keď trafil Bosnić v 13. a 30. min. Po prestávke sa Zbućnović a Milenković postarali o vyrovnanie výsledku.

Delegát Vladimir Jovanović zo Somboru po zápase do zápisnice okrem iného napísal aj toto: „... Prvé štyri góly boli celkom regulárne, kým víťazný domáci dosiahli (strelec Romić) v nadstavenom čase, v 94. min. z penalty, ktorú rozhodca veľmi ľahko odpískal! Bol to mimoriadne napätý zápas, s množstvom nešportového správania sa, ktoré rozhodca netrestal, a tak riskoval, že sa mohli zrodiť ťažšie incidenty...“ Toto hádam všetko hovorí o priebehu zápasu v Sivci!

KULPÍN: A. Ďuga, Kolarski, Popržen, Anđić, Milenković, Trnjanov, Bulatović, Zbućnović, S. Haška (Pereza), A. Haška, Zorzić

MLADOSŤ – ZADRUGAR 2 : 4 (0 : 4)

Vladimír Gál

U

protestovali.

Po prestávke Doline nič nežičilo.

Rozhodkyňa Katarina Petrovićová z Pančeva „nevidela“ očividnú penaltu, keď brankár Vojvodiny fauloval Ugrenovića a znemožnil ho skórovať.

Darko Sládeček

B

ieloblatčania znova prehrali na domácom trávniku. Hostia z Lazareva boli lepší, ale zápas poznačili aj početné chyby rozhodcov na škodu domácich, čo vnášalo nervozitu medzi hráčov. Už v 6. min. po voľnom kope hostí Sládeček odrazil loptu z čiary, ale namiesto obrancov Mladosti dobehol Jakšić a zaslal ju do siete. Domáci sa usilovali útočiť prostredníctvom Poničana, Kalapiša a Šofranka, hoci mali rozhodcov proti sebe.

V 15. min. však po rohovom kope Goda hlavou trafil vlastnú sieť. V 28. min. Poničan vybehol sám pred bránu hostí, kde ho z chrbta fauloval Erski.

Rozhodca ukázal na biely bod, ale nie aj červenú obrancovi hostí, ako to pravidlá nakladajú. Strelu Poničana z pokutového kopu brankár Stanišić kryl.

V 30. min. po rohovom kope hostia znovu lepšie

Informačno-politický týždenník

Neskoršie anulovala aj gól Kelečevića pre údajný ofsajd. Namiesto toho, aby mali výsledkový náskok, domáci futbalisti zažili veľký šok. Vynaliezaví hostia z protiútoku strelili druhý gól.

V radoch Doliny sa vystupňovali nervozita a nesváry medzi hráčmi.

Hostia to využili a vďaka tretiemu gólu si zaistili výhru.

Po nepríjemnej prehre tréner Doliny Damjan Vidić povedal, že hráči nesplnili dohovor a sľuby, ktoré si dali pred zápasom. No okrem chýb svojich futbalistov vyzdvihol aj krivdu rozhodcov, ktorí už viackrát poškodili jeho mužstvo tak doma, ako i na hosťovaniach.

DOLINA: Bujaković, Šajber, Matuľa, Mitić, Stoisavljević (Ilić), Čížik, Hlavča (Plvan), Đokić, Kelečević, Ugrenović, Zemen V nedeľu Dolina bude hosťovať v Pavliši.

vyskočili a Jakšić sa druhýkrát zapísal do listiny strelcov. Na samom konci polčasu Necsov chcel vykopnúť loptu zo svojej šestnástky, ale trafil Lučića, lopta oklamala brankára – 0 : 4.

Po zmene strán sa hralo len na polovici hostí, ktorí sa bránili, ale hrali hrubo, čo im rozhodca toleroval. V 60. min. Poničana v šestnástke zrazili až traja súperi. Rozhodca odpískal pokutový kop, ale kartu znova nevyberal z vrecka. Z bieleho bodu presný bol Gibarov. V 75. minúte po hrubom zákroku nad Kalapišom rozhodca konečne ukázal Erićovi červenú kartu, aj keď to mal urobiť ešte v prvom polčase. V 87. minúte Poničan z pätnástich metrov presnou strelou stanovil konečný výsledok.

V nasledujúcom kole Bieloblatčania pocestujú do Mihajlova. Dobrý výsledok môžu očakávať iba ak budú hrať ako v druhom polčase tohto zápasu a menej sa zaoberať verdiktmi rozhodcov.

MLADOSŤ: Sládeček, Necsov, Poničan, Đurić (Horváth), Berbakov, Žižić (Szabó), Kalapiš, Kočević, Goda, Šofranko, Karácsonyi (Gibarov)

Výsledky 10. kola: Tamiš – Bilećanin 5 : 0, OFK Klek – Jedinstvo 2 : 0, OFK Gradnulica – ŽFK Banat 3 : 2, OFK Stajićevo – MSK 0 : 0, voľné bolo Potisje.

• ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Jednota – Borac, Tatra – Hajduk (Č); voľný je Jugović.

Zaslúžená radosť Kysáčanov

Foto: P. Pálik

SLOGA (E) – TATRA 2 : 3 (1 : 1) Lazar Pavković

Pavel Pálik

F

utbalisti kysáčskej Tatry sa z hosťovania v Erdevíku zaslúžene vrátili šťastní, lebo vďaka bojovnosti, ale aj futbalovým vedomostiam získali tri body.

Hostia od prvého hvizdu veľmi dobrého rozhodcu Miloša Negovanovića zo Sriemskej Mitrovice domácim dali na vedomie, že sa do Kysáča chcú vrátiť ako víťazi.

Ten svoj cieľ v úplnosti aj splnili!

Hráči mužstva domácej Slogy na tomto zápase proste súťažili, kto urobí väčšiu chybu, čo súper vedel využiť a bez mnoho vyliateho potu nedostatky domácich znalecky premenil na svoje víťazstvo.

Tatra sa ujala vedenia gólom Gadžića už v 6. min. a Ristić vyrovnal hlavu po rohovom kope Mikića v 38. min. V 49. min. Pekić využil chybu Ristića a Tatra viedla 1 : 2. Podobným spôsobom Pekić v 70. min. zvýšil na 1 : 3. Výsledok skorigoval Simeunović v 72. min.

Vo finiši Boris Považan mal dve príležitosti, ale jeho strely zblízka zneškodnil naladený Munjas.

Napriek skutočnosti, že domáci majú niekoľkých zranených hrá-

Ani po tomto rohovom kope domácich výsledok v Erdevíku sa nezmenil čov, v mužstve Slogy je prítomná kríza, a preto je rozčarovanie verných erdevíckych fanúšikov zo zápasu na zápas čoraz väčšie.

SLOGA: Petrović, Đurkić, Halilović, Rosić, Ristić, Smiljanić, Grković, B. Považan, Grubiša (Simeunović), Mikić (Doknić), Šarić TATRA: Munjas, Zirić, Dražić, Berić, Petrović, Apić, Sapundžić (Pekić), Gadžić, Barić (Klaić), Ćetković, Nastić (Stevanović) Výsledky 10. kola: Sloga (E) – Tatra 2 : 3, Jugović – Jednota 2 : 1, Borac – Prvý máj 0 : 2, Podrinje – Sremac 0 : 1, Podunavac – Radnički (Š) 1 : 2, LSK – Hajduk (B) 1 : 7, Hajduk (D) – Sloga (T) 3 : 0; voľný bol Hajduk (Č).

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

Nový debakel Juraj Pucovský

Favoriti tentoraz získali len po bod. Stanišić 1920 remizoval doma s novozaloženým odžackým Lidrom, kým sa Borcovi nepodarilo poraziť Sport na hosťovaní v Bezdane. Tretí uchádzač o titul Graničar si ľahko poradil s mužstvom Dinama z B. Bregu.

Metalac v Sombore podľahol Dinamu zo Sonty a lalitská Panónia zažila nový debakel doma.

Výsledky 8. kola: Panónia – Telečka 0 : 3, Stanišić – Lider 1 : 1, Sport – Borac 1 : 1, Metalac – Dinamo (S) 0 : 2, Graničar – Dinamo (BB).

PANÓNIA – TELEČKA 0 : 3 (0 : 2)

J

e to prvá majstrovská prehra Laliťanov doma s mužstvom z Telečky v dejinách! Hostia od začiatku prekvapili mužstvo Panónie útočnou hrou, ktorá im

• ŠPORT •

po chybách obrany za tri min. priniesla dvojgólový náskok. V 10. min. trafil Prekrajac a v 12. min. po strele Krčedinca bolo 0 : 2. Zápas prakticky už vtedy bol rozhodnutý,

Program 11. kola: Sloga (T) – Sloga (E), Hajduk (B) – Hajduk (D), Radnički – LSK, Sremac – Podunavac, Prvý máj – Podrinje,

1. Jugović 2. Prvý máj 3. Podrinje 4. Borac 5. Sremac 6. Sloga (E) 7. Hajduk (B) 8. Podunavac 9. Hajduk (D) 10. Tatra 11. Jednota 12. Sloga (T) 13. Radnički (Š) 14. LSK 15. Hajduk (Č)

10 9 10 10 9 9 9 10 9 9 9 9 9 10 9

7 7 5 5 5 5 4 4 4 3 3 3 2 2 0

1 0 3 3 3 1 1 1 0 3 2 1 2 1 0

2 12 : 8 2 19 : 10 2 13 : 5 2 14 : 7 1 8: 4 3 19 : 12 4 16 : 12 5 1 4 : 10 5 15 : 8 3 11 : 9 4 10 : 11 5 6 : 13 5 12 :18 7 5 : 26 9 1 : 25

22 21 18 18 18 16 13 13 12 12 11 10 8 7 0

Prehra v Kaći JUGOVIĆ – JEDNOTA 2 : 1 (2 : 0) Matej Bzovský

V

edúce mužstvo v bojovnom zápase prekonalo Pazovčanov vďaka dvom gólom z prvého polčasu, ktorých autormi boli Ćeran v 13. min. a Terzić v 45. min.

V druhom polčase mužstvo Jednoty zahralo lepšie, viac útočilo, vytváralo si šance a jednu z nich v 77. min. premenil Đuran.

JEDNOTA: Jovišić, Cvetanović, Bojbaša, Živković, Grubor, Tošić (Igrač), Zarić, Šobot, Mihajlović, Vujčić (Đuran), Zogović

Druhý polčas domáci začali s odhodlaním čím skôr skorigovať výsledok. Terek v 63. min. z voľného kopu trafil brvno, o dve min. neskoršie M. Obradov z piatich metrov kopol nad bránu, aby tento istý hráč v 73. min. trafil pravú žrď. No a potom v 75. min. Krčedinac ušiel obrane Kapitán Živojin Lazić (druhý zľava) trafil Panónie, prehodil vysieť Telečky. Kde je tu faul? biehajúceho Valenta.

Tak domáci utŕžili aj hoci sa do polčasu sieť branká- tretiu prehru doma a z možných ra Marjakaja dvakrát vlnila, ale dvanástich bodov získali iba jerozhodca Mudrinić anuloval oba den! góly! Ten Šinkarčuka v 28. min. pre PANÓNIA: Valent, Stolić údajný ofsajd, a keď Lazić v 37. (Brkin), S. Dobrić, Stojanović min. hlavou trafil sieť, rozhodca (Terek), Lazić, A. Obradov, M. z Apatína „videl“ faul domáceho Obradov, Stoisavljević, Šinkarkapitána nad súperom. Domáci čuk (Majera), Turčan, Z. Dobrić sú drasticky poškodení, oba góly V nedeľu Panónia bude hosťoboli celkom regulárne! vať v Báčskom Bregu.

43 /4826/ 27. 10. 2018

41

Šport DRUHÁ VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Dobrý štart

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Prehra aj pri Šlajzi VRBAS – MLADOSŤ 1 : 0 (0 : 0)

Samuel Medveď

O Kulpínski volejbalisti na štarte novej súťaže zaznamenali dve výhry

Katarína Gažová KULPÍN – MLADOST 3 : 1 užstvo Kulpína v sobotu 13. októbra 2018 v prvom zápase majstrovstiev Druhej ligy Srbska – severnej skupiny na svojich parketách privítalo volejbalistov Mladosti z Turije.

V prvom sete domáci hrali slabo a presvedčivo prehrali výsledkom 15 : 25. No po tom začiatočnom šoku sa Kulpínčania rýchlo spamätali, skoncentrovali a ďalšie tri sety vyhrali na veľkú radosť domáceho obecenstva, ktoré hlučne podporilo domácich hráčov. Zápas sa skončil výsledkom 3 : 1.

Výsledky:15 : 25, 25 : 17, 25 : 20, 25 : 18.

VK KULPÍN: Relota, Lekár, Nemanja Petrović, Ćirić, Babić, Grubešić, Barišić, Gajičić, Rade Petrović, Prodanović, Kisić

M

HERCEGOVINA – KULPÍN 1 : 3 Volejbalisti Kulpína v nedeľu 21. októbra hosťovali v Ravnom Topolovci. Súperom im bolo mužstvo Hercegoviny. V prvom sete Kulpín dominoval a vyhral ho výsledkom 17 : 25. V ďalšej hre sa zopakovalo to, čo aj viackrát predtým. V druhom sete sa hostia príliš uvoľnili a domácim dovolili vyrovnať. No potom sa znova vzchopili, tretí a štvrtý set zvíťazili. Tak ako týždeň predtým, aj teraz výsledok bol 3 : 1 v prospech VK Kulpína.

Výsledky jednotlivých setov: 17 : 25, 25 : 23, 24 : 26, 15 : 25.

VK KULPÍN: Relota, Zima, Le-

42

www.hl.rs

kár, Nemanja Petrović, Babić, Gajičić, Grubešić, Ćirić, Barišić, Rade Petrović, Ljubojević Nasledujúci zápas Kulpínčania budú hrať doma s bojovným mužstvom VK Sombor.

čividné je, že petrovskému FK Mladosť tejto jesene vôbec nekvitnú ruže. Zlý september, štyri prehry zaradom, potom výhra v Tavankute a remíza s Pačirom doma a znova október priniesol nové tri prehry zaradom. Odchod trénera Sladojevića pred zápasom s Radničkim 1912, na striedačke iba náhradníci bez kormidelníka...

Minulú sobotu na štadióne pri Šlazi vo Vrbase bol aj nový tréner Zlatko Ćorović, ale musel sedieť v hľadisku a odtiaľ viesť mužstvo.

Podľa slov kapitána Pavlisa zápas nemal kvalitnú úroveň.

Hralo sa hlavne v strede ihriska, takmer bez šancí. Domáci neboli

OBECNÁ LIGA ŠÍD

Nespokojní Binguľčania Lazar Pavković JEDNOTA ŠÍD – NAPREDAK VAŠICA 4 : 0 (0 : 0). Zápas v Šíde sa začal minútkou ticha na počesť nečakane zosnulého viacročného brankára OFK Bikić Gorana Bugarského. Naladeným domácim futbalistom potom nebolo ťažko prekonať súpera z Vašice, najviac vďaka trojnásobnému strelcovi Goranovi Đorđevićovi. Strelcom štvrtého gólu bol D. Janković v 90. min.

OMLADINAC BATROVCI – JEDNOTA ĽUBA 1 : 2 (0 : 0). Ľubania prejavili viac vôle, vynaložili väčšie úsilie, a to sa im oplatilo. Ganić strelil vedúci gól za Jednotu v 55. min., Lazić vyrovnal o desať min. neskoršie, kým víťazstvo hosťom priniesol Ćalić v 85. min.

ERDEVÍK 2017 – JEDNOTA MOROVIĆ 0 : 0. Erdevíčania hrali oveľa lepšie od hostí, ale tú prevahu nevedeli korunovať gólmi. Rozhodca Ljubomir Gavrilović v 58. min. odpískal penaltu za domácich, ktorú Pap zahodil. Najväčšie zásluhy za bod, ktorý získali v Erdevíku, patria skúsenému brankárovi Slobodanovi Lukićovi.

SINĐELIĆ GIBARAC – OFK BINGUĽA 3 : 2 (1 : 2). Zápas v dedine Gibarac je prerušený v 77. min., keď Binguľčania inkasovali tretí gól, ktorý bol hetrik domáceho hráča Marčetića. Hostia tvrdili, že gól padol z postavenia mimo hry. Najnespokojnejší z radov OFK Binguľa, brankár Vanja Volić prebehol hodnú časť trávnika, odstrčil rozhodcu Stefana Marčoka z Erdevíka a bol to predčasný koniec zápasu. Góly za hostí dali D. Vidović v 11. min. a Mikić v 12. min.

Informačno-politický týždenník

lepší, ale gól Krajinovića v 57. min. rozhodol o víťazovi zápasu.

Domáci hrali príliš bezočivo?!

Rozhodcovia na úrovni ligy, nepoškodili súperov, ale hlavný arbiter z Kuly Csongor Szabó trochu viac nadŕžal domácim.

Najlepšiu šancu za Mladosť mal Igor Kaňa, avšak netrafil do prázdnej brány.

MLADOSŤ: Leňa, Šproch, Babiak, Poznanović, Jakuš, Beronja, Kobilarov (Fábry), Pavlis (Đokić), Ožvát, Severíni (Srdanović), Kaňa Výsledky 10. kola: Mladost (T) – Tekstilac 1 : 1, Crvenka – Radnički 5 : 0, Sloga – BSK 5 : 0, Tavankut – Mladost (A) 2 : 0, Bačka – Tisa 1 :1, Bajša – Budućnost 0 : 1, Radnički 1912 – Polet 5 : 1, Vrbas – Mladosť (P) 1 : 0.

Mladosť v nasledujúcich dvoch kolách bude hrať doma vo Vrbare, najprv s menovkyňou z Turije, a potom s Poletom z Karavukova.

Je to príležitosť, aby mužstvo zahralo lepšie a zlepšilo si chudobnú bodovú zásobu.

1. Radnički 1912 10 2. Sloga 10 3. Bajša 10 4. Tisa 10 5. Tekstilac 10 6. Mladost (A) 10 7. Budućnost 10 8. Vrbas 10 9. Radnički (S) 10 10. Crvenka 10 11. Bačka 10 12. Mladost (T) 10 13. Tavankut 10 14. Polet 10 15. Mladosť (P) 10 16. BSK 10

9 8 5 5 5 5 4 4 4 3 3 3 3 2 2 0

1 1 3 2 2 2 3 1 1 3 3 2 0 2 1 3

0 28 : 3 1 23 : 10 2 14 : 6 3 17 : 11 3 15 : 11 3 18 : 16 3 6: 6 5 15 : 19 5 13 : 21 4 12 : 10 4 17 : 16 5 15 : 17 7 6 : 17 6 11 : 20 7 6 : 14 7 7 : 26

28 25 18 17 17 17 15 13 13 12 12 11 9 8 7 3

• ŠPORT •

TRETÍ ŠACHOVÝ TURNAJ KOVAČICKÝ OKTÓBER 2018

Prihlasovanie družstiev

Poháre pre najlepších

Sústredenosť na hru

Stará Pazova obhájila prvenstvo Ján Špringeľ

D

ruhý raz zaradom presvedčivo šachisti zo sídla Slovákov v Srieme vyhrali tretiu klubovú súťaž pod názvom Kovačický október, ktorú zorganizoval Šachový klub Kovačica 21. októbra 2018.

V priestoroch Miestneho spoločenstva zá-

tabuliek (každé družstvo s každým), tempo hry na hráča 15 minút, teda polhodina na celú partiu. Jedno družstvo tvorili štyria šachisti. Prvé tri najlepšie kolektívy získali poháre.

Stará Pazova bola znovu prvá, získala 19 bodov. Aj vicešampiónsky titul obhájil rovnaký klub – ŠK Kovačica, získal 16 bodov. Na pomyselnom treťom stupienku stáli šachisti z

Plna sieň šachistov v Miestnom spoločenstve Kovačica

polilo viac ako tridsať šachistov, či osem družstiev zo siedmich miest, kde žijú vojvodinskí Slováci, alebo ak nemajú založený klub, aspoň súperia na rôznych turnajoch.

Tohto roku Kovačičania rozšírili turnaj aj na iné šachové kluby pôsobiace v tejto juhobanátskej obci, ale sa ŠK Spartak Debeljača z neznámych príčin, hoci sľúbil, nedostavil na súťaž. Z objektívnych príčin na treťom turnaji Báčsky Petrovec, Hložany a Šíd ospravedlnili svoju neúčasť.

Hralo sa podľa Bergerových

Jánošíka, zozbierali vcelku 11 bodov.

Zemiakovú medailu, obdobne ako vlani, získali Selenčania (10 bodov), na piatej zakotvil Aradáč (8 bodov), nasledujú Kulpín (7 bodov), druhé mužstvo Kovačice (5 bodov), kým ôsma Padina získala bod.

Na prvom turnaji 23. októbra roku 2016 hostitelia z tímu ŠK Kovačica I. zvíťazili na

Sriem (vľavo) verzus Báčka v Banáte

turnaji, dokopy mali okrem dvoch remíz všetky výhry, získali 26 bodov (skóre 33).

V tesnom závese bola ŠK Mladosť Báčsky Petrovec s rovnakým počtom bodov 26 (slabšie skóre 30,5). Tretie miesto dosiahol takisto domáci celok Kovačica II. (18 bodov).

Vlani na už spomínaných prvých dvoch priečkach boli Stará Pazova a Kovačica I., kým pohár pre tretie miesto získal Báčsky Petrovec.

V popredí súboj mladosti a skúsenosti

Mužstvo MOMS Kysáč – 7. miesto na 22. Matičnom turnaji v Pivnici 2018

Igor Bagoňa, Ivan Privizer, Ján Chrťan, Igor Ábelovský (stoja zľava); Boris Surový, Michal Račko, Milan Dragoljević, Marián Kulík (v drepe zľava)

Foto: Juraj Bartoš