Hlas 44 2016 by NVU Hlas ľudu

Jesenný sonet

Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 73 | 29. 10. 2016 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4723/

Z obsahu

29. 10. 2016 | 44 /4723

Uzávierka čísla: 26. 10. 2016

4 TÝŽDEŇ 4 Rokovania výjazdové a iné 5 Cez menšinové médiá k eurointegrácii 7 Belehrad je partnerom sveta

8 SLOVENSKO 8 Teším sa každému novému dňu

9 ĽUDIA A UDALOSTI 11 Ťažko chyby iných napraviť 12 Všetko to spolu súvisí

Vo štvrtok 20. októbra NVU Hlas ľudu usporiadala okrúhly stôl na tému menšinového novinárstva v Srbsku v procese eurointegrácie. Diskusie sa zúčastnili predstavitelia rezortných štátnych a pokrajinských inštitúcií, predstavitelia médií a mediálni experti. (s. 5) J. Pániková

13 Dôležité je prekonať ostych

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Októbrová inšpirácia

23 OBZORY 23 Hviezdne obdobie petrovského divadla 26 Veľké polstoročné jubileum 30 Tie osobné územia

31 KULTÚRA 31 Médiá sú lievikom pre nové slová

Vďaka divadelnej stopäťdesiatke v Petrovci tohto roku prebieha i tradičná Prehliadka slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby v Srbsku. Divadelný vavrín vo svojom 47. ročníku od 21. do 30. októbra ponúka – ako aj vlani – 10 súťažných predstavení. Mladí ochotníci zo združenia KOKRAM v Kovačici (na snímke) počas prvého víkendu vystúpili s dvomi inscenáciami. (s. 32 – 33) A. Francistyová

36 Odmalička hudba v srdci zaštepená 37 Tradičná kultúra na fotografiách

39 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Výhra s dvomi tvárami 48 Ledva proti desiatim 51 Bežci – počasie: 1 : 0 Autorka titulnej fotografie: Tatiana Imreková

Špecifikum Slankamenských Vinohradov je tzv. brehovská hudobná tvorba. Kto počúval autentické brehovské piesne, dobre vie, že ich autormi boli muzikanti na sláčikových inštrumentoch a speváci Pavel Lazár a Ján Macho. (s. 19) K. Verešová

Editoriál

Kultúra na stračej nôžke globalizácie

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM

Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová



Globalizácia sa v kontexte našej spoločnosti zväčša skloňuje v negatívnych odtieňoch, lebo tento jav je vraj zhubný pre tzv. tradičné identity a kultúry, akou je aj tá naša slovenská.

ez pochybností možno povedať, že mnohoraké procesy prebiehajúce v rámci globalizácie kulturologicky transformujú náš svet. Kritizuje sa amerikanizácia či digitalizácia, ktoré patria k základným prvkom uvedeného procesu. Ale globalizácia sa využíva, vlastne zneužíva v oblastiach, ktoré by mali život urobiť krajším, a to v prospech „vyšších“ politických (čítaj: populistických) cieľov. Zrejme však ide aj o osobné záujmy, lebo globalizácia prebieha aj v materiálnych sférach. Vďaka nej niektorí si rýchlejšie a účinnejšie naplnia vlastné mešce, povedzme prostredníctvom takých populistických krokov, ako je financovanie vystúpenia hudobnej hviezdy alebo hviezdičky počas osláv Dňa Obce Beočín. Hviezdička sa zajagala na hodinku, dve, ale knižnica v Lugu zostala bez svetla. Pravdaže, metaforicky. Pre knižnicu v Lugu, ktorá je pobočkou obecnej knižnice so zakladateľskými právami v rukách spomínanej obce, totiž prestali vyčleňovať skromnú almužnu pre lužskú knihovníčku. Áno, mesačnú almužnu vo výške necelých 4-tisíc dinárov „knihomoľka“ už nedostáva. Knihy a časť kultúry sa dostala pod zámku. V niektorých obciach sú pod zámkou aj financie, ktoré sa vyčleňujú na divadelnú kultúru. Istá časť Kovačičanov tvrdí, že sa do kultúry neinvestuje vôbec, a tam, kde sa investuje, napríklad do domu kultúry, sa takmer nič nedeje. O tomto napovedá aj skutočnosť, že až 40-percentné divadelné obsadenie javiska tohtoročného Divadelného vavrína v Petrovci je z radov kovačických divadelníkov, ale oni prichádzajú z občianskych združení. Bez obecnej podpory... Globalizácia sa z knižníc prelieva do divadla, a odtiaľ aj do folklóru. Tam sa totiž okrem „globalizačného“ prúdu štylizácie ľudových tancov prejavil globálny trend posúvania problémov pod koberec, ako sa to stalo aj v prípade tohtoročného porušenia pravidiel Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... v Hložanoch. Hlas ľudu už niekoľkokrát písal na túto tému, ale k epilógu (a očiste) ešte neprišlo. Doteraz (!) sa táto, a vôbec súvaha tohtoročného FFTT, nedostala na stôl organizačnosprávnej rady tohto celomenšinového festivalu, ktorá sa od skončenia festivalu ani len nestretla. Aspoň nie pred očami verejnosti, hoci sa v HĽ, č. 31, str. 31, hovorilo o predpoklade, „že sa (schôdza, pozn. a.) uskutoční po skončení sezóny letných dovoleniek“. Na obzore je už zimná dovolenka, ktorá buď vyrieši situáciu, alebo doslov nedopovedanej (knižnej, divadelnej, folklórnej a i.) situácie v dôsledku nízkych teplôt zamrzne. A ten náš koberec bude mať ďalší a ďalší „problémový“ kopček, do ktorého sa budeme potkýnať počas prechádzky našou kultúrou. Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  44 /4723/ 29. 10. 2016

Týždeň 

InPress

Viac nádychov ako výdychov

Ľudskosť, kde si?

Oto Filip

Jasmina Pániková

poslednom čase je čoraz viac humanitárnych akcií, ktoré sa snažíme neodignorovať. Snažíme sa prispieť, koľko je v našej moci. O humanitárnej akcii Vrchnáčikom k úsmevu sme mnohokrát písali aj v našom týždenníku. Sledujeme ich prácu, úspechy, prispievame k zbieraniu vrchnáčikov, lebo nám je všetkým vzácny každý detský úsmev. A potom zrazu počujeme, že sa do skladu, v ktorom boli dve tony vrchnáčikov a vozíky, niekto vlomil a, samozrejme, všetko odniesol. S právom sa nastoľuje otázka, aké osoby sa pohybujú medzi nami?! Kde a ako sa stratí aj to najmenšie zrnko ľudskosti a dopustí taký nemravný čin? Ozaj, či si nemôžeme uctievať niečiu snahu, ale vždy myslíme iba na seba, na vlastný zisk či upokojenie vlastných potrieb? Tento prípad istotne nie je ojedinelý. Nevážime si už nikoho a nič. Učiteľov v škole, kolegov v práci, iných ľudí na ulici, svojich spoluobčanov. Neuctievame, ale iba „hodnotíme“. Niektorí z nás sa stali väčšími expertmi od samotných expertov a dovoľujú si mať poznámku o všetkom. Spomínané humanitárne združenie sa nevenuje tej práci preto, lebo má z toho zisk alebo si zakladatelia združenia chcú tým spôsobom robiť vlastnú reklamu. Nie! Existuje preto, aby pomáhalo tam, kde náš štát nie je veľmi úspešný. Namiesto toho, aby sme im boli povďační za to, že pomohli početným chorým deťom, my ich zneužijeme. Dobrou správou v tomto prípade je to, že páchateľov tohto činu rýchlo lapili. Nie veľmi potešujúcou je skutočnosť, že sú medzi nimi aj maloleté osoby. Ak si už v maloletom veku formujú register trestov, ako to bude neskoršie?

www.hl.rs

168 HODÍN

eď sa čosi chce, tak sa na to aj (z) môže. V bežnom virvare dianí, kolotoči starosti a napätí poznačenom bežnými neurotickými situáciami, akákoľvek a akokoľvek kladná správa poteší. Ako tá, zverejnená na začiatku tretej dekády októbra, ktorej podstatou je, že sa Misia MMF, ktorá v Srbsku pobudla v rámci šiestej revízie zmluvy, pozitívne vyjadrila o dosiahnutých makroekonomických výsledkoch, ako sú lepšie príjmy, lepšie vyberanie daní a menšie náklady. Keď ide o zvýšenie platov a penzií, na obzore nič nové. Dve strany sa nezhodli okolo úrovne tohto rastu, takže netrpezlivým nezostáva iné, než čakať, či akési zmeny k lepšiemu neprinesú ďalšie rozhovory na túto tému, zahlásené na začiatok novembra. Naplní sa konečne ten aspekt poslania politikov, poslancov či ministrov, ktorým je starať sa, aby sa ľuďom, ktorých zastupujú, žilo lepšie? Alebo stále bude pretrvávať kdesi v nedohľadne? Heslo spoločnými silami dvakrát o sebe dalo vedieť v rozpätí troch dní. Najprv sa na rokovacom programe spoločného zasadnutia republikovej a pokrajinskej vlády v Novom Sade ocitlo viac než dvadsať spoločných projektov, tiež témy, ako sú modely financovania alebo pokrajinský rozpočet na rok 2017. Po tejto schôdzi



premiér Aleksandar Vučić oznámil 22. októbra, že vláda Srbska vyčlení 1,9 miliardy na obnovenie okolo sto škôl, jaslí a iných objektov vo Vojvodine, ako aj to, že sa realizácia uvedených projektov začne hneď. Podľa pokrajinského premiéra Igora Mirovića precízne sú stanovené všetky detaily rozvoja Vojvodiny v nadchádzajúcom období. Významné vklady možno očakávať pri veľkých štátnych projektoch, ako sú divadlo v Subotici, budova RTV, Klinické stredisko… Dva dni po pobyte vlády Srbska v Novom Sade a oslavách 72. výročia oslobodenia mesta, pri príležitosti ktorého prebiehala aj vojenská prehliadka, konalo sa ďalšie spoločné zasadnutie, tentoraz vlád Srbska a Slovinska. Na následnom podnikateľskom fóre v HKS dve strany kvitovali, že existuje veľký priestor na zveľaďovanie spolupráce a ekonomických vzťahov dvoch krajín, napríklad v oblasti turizmu či vojensko-hospodárskeho úseku. Slovinsko patrí medzi prvých desať zahraničnoobchodných partnerov a investorov a jeho spoločnosti v Srbsku zamestnávajú viac než 25 000 ľudí. Predstavitelia vlád dvoch krajín podpísali v pondelok aj viac dohôd o spolupráci Belehradu a Ľubľany v oblasti dopravy, kultúry, intelektuálneho majetku. V celkom inej tónine odzneli slová kosovského premiéra Isu Mustafu,

ktorý vyhlásil, že sú problémy s opozíciou ohľadne vzniku Spoločenstva srbských obcí urovnané a že ono vznikne: na základe dohody, ktorá bola prvá podpísaná v Bruseli, ako aj na základe rozhodnutia Ústavného súdu, stanovujúceho, že toto spoločenstvo nemá mať výkonné oprávnenia. Vedúci Kancelárie pre Kosovo a Metóchiu Marko Đurić na to reagoval konštatovaním, že spoločenstvo možno založiť jedine na základe dohodnutého a nie teda toho, čo ktosi jednostranne zmenil. Po Trepči a probléme s telekomunikáciami nové nedorozumenia medzi Prištinou a Belehradom. Zdá sa, že pribúdajú nové oblaky alebo prinajmenšom otázniky nad znením novembrovej správy o pokroku v eurointegrácii. Dilemy, týkajúce sa zasielania humanitárnej pomoci sýrskemu meste Aleppu, vojenské cvičenia s Ruskou federáciou, neuvádzanie sankcií Moskve, pomalé zlaďovanie zahraničnej politiky Srbska s európskou sa hromadia a čas neúprosne plynie. Po pondelkovom zasadnutí Byra pre koordinovanie služieb bezpečnosti a následnej tlačovej konferencie premiéra Vučića sa zase v plnej nahote prejavilo, ako málo týmto balkánskym rovnobežkám chýba, aby sa opäť stali možným dejiskom nových drám s nedozernými následkami. Sú dejiny ozaj dobrou a osvedčenou učiteľkou života?

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

STANA BOŽOVIĆOVÁ, ŠTÁTNA TAJOMNÍČKA MINISTERSTVA POĽNOHOSPODÁRSTVA A OCHRANY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

Tri veľké projekty Oto Filip – Oblasť environmentalistik y si už dnes žiada ozaj veľké investície... – Mali sme viac rozhovorov na túto tému, vrátane tých s Európskou delegáciou a komisiou. Máme avízo a nádej, že v roku 2017 získame okolo sto miliónov eur na infraštruktúrne projekty v oblasti životného pro-

Informačno-politický týždenník

stredia. Len na projekt v Niši sa odvedie viac ako polovica tejto sumy. Nemôžem presne povedať, koľko si ktorý projekt vyžiada prostriedkov, keďže sú tu procedúry EÚ kvôli tendrom, no v každom prípade by malo ísť o sumu sto miliónov až stodvadsať miliónov eur. Je to veľká vec, veľké nenávratné a priame vklady, no i odkaz vláde Srbska, aby sa strategicky

angažovala v oblasti chránenia životného prostredia. Konkrétne teda: viac ako 50 percent týchto prostriedkov sa použije na vybudovanie zariadenia na prečistenie odpadových vôd v Niši, čo sú ozaj veľké prostriedky. Počas uplynulého roka sa vláda a naše ministerstvo angažovalo na príprave štúdie a technicko-projektovej dokumentácie. Za pomoci Švédska a Švédskej rozvojovej agentúry sme zabezpečili okolo milión eur na vypracovanie projektu. Potom je tu otázka čističky odpadových vôd v Kragujevci, ako aj otázka regionálneho strediska na riadenie odpadov v Novom Sade. To sú tie tri veľké infraštruktúrne projekty, ktoré sa vyfinancujú uvedenými prostriedkami. • TÝŽDEŇ •

HLASĽUDOVSKÝ OKRÚHLY STÔL

Cez menšinové médiá k eurointegrácii Jasmina Pániková

šetkým nám je známe, že otvorenie Kapitoly 23 znamenalo aj otvorenie nových strán, keď ide o ľudské práva, súdnictvo atď. Avšak realizujú sa reformy obsiahnuté akčným plánom, najmä tie, ktoré sa týkajú aj médií? O týchto a podobných témach diskutovali účastníci okrúhleho stola Menšinové novinárstvo v Srbsku v procese európskych integrácií s dôrazom na Kapitolu 23, ktorý v sieni Zhromaždenia APV usporiadala NVU Hlas ľudu. Debaty sa zúčastnili početní mediálni experti, medzi ktorými boli Slobodan Arežina, člen negociačného tímu s EÚ, pomocník pokrajinského tajomníka pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami Đorđe Vukmirović, predseda Nezávislého spolku novinárov Vojvodiny Nedim Sejdinović, predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka Výboru pre informovanie NRSNM Anna Jašková a ďalší. Moderátorom okrúhleho stola bol redaktor Oto Filip. OKRÚHLY STÔL AKO PRÍNOS K PRÁCI NEGOCIAČNÉHO TÍMU „Úlohou médií nie je iba informovať, ale aj iniciovať debaty o úlohe a postavení médií,“ zdôraznila zodpovedná redaktorka týždenníka Hlas ľudu Vladimíra Dorčová-Valtnerová. Práve touto debatou Hlas ľudu otvoril novú kapitolu v spolupráci s pokrajinskými, republikovými a medzinárodnými, resp. občianskymi inštitúciami, ktoré chcú dať svoj prínos cez interkultúrny dialóg o mediálnych témach. Ako riaditeľ NVU Hlas ľudu Samuel Žiak podotkol, týmto menšinové médiá chcú upriamiť pozornosť na seba, na svoju existenciu a zaujať určité miesto, ktoré im patrí v procese eurointegrácie. O takomto spôsobe zapájania sa do realizácie otvorenej Kapitoly 23 sa pochvalne zmienil aj Slobodan Arežina. „Skúsenosti ľudí, ktorí sú v médiách, národnostných radách, ale aj čitateľov, poslucháčov či divákov môžu byť • TÝŽDEŇ •

vania, ale, ako povedala, badateľný je slabý záujem lokálnych samospráv, čo má za následok početné nepravidelnosti vo vypisovaní súbehov a netransparentnosť rozdelenia prostriedkov. Je viac než očividné, že táto časť procesu nefunguje najlepšie. Podobne je to aj s vypracovaním novej mediálnej stratégie. Ako moderátor debaty O. Filip povedal, už sme sa ocitli v záverečnej časti roku 2016 a stále nevieme, čo prinesie nová stratégia, a takmer „Potrebné je aj konkretizovať vzťahy nikto sa serióznejšie ani medzi zakladateľmi a médiami,“ pozna- nezaoberá tou otázkou. menala Vladimíra Dorčová-Valtnerová. Potvrdil to aj N. Sejdinović, ktorý povedal, že veľmi vzácne. Aj týmto spôsobom nie je formované žiadne teleso, sa môže zachovať tento druh in- ktoré by sa zaoberalo vypracoformovania v materinskom jazyku, vaním stratégie, aj keď štát mal nielen preto, že je informovanie záväzok nielen formovať teleso na v materinskom jazyku jedným z či- vypracovanie, ale aj teleso, ktoré niteľov integrácií národnostných spoločenstiev, ale aj preto, lebo by médiá mali prispieť k lepšej komunikácii v celkovej spoločnosti. Všetci by mali vedieť, čo sa deje napr. v slovenskej spoločnosti, o problémoch, ktoré sa netýkajú iba uskutočňovania práv, ale aj každodenných problémov,“ povedal Arežina. Podľa neho potrebné je, aby sa všetci zapojili do procesu reforiem, lebo práve v procese zmien možno meniť vzťahy, vylepšiť to, čo nebolo dobré, a dostať sa k najlepšiemu riešeniu pre spoločenstvo. MENŠINOVÉ MÉDIÁ, KAPITOLY A NOVÁ MEDIÁLNA STRATÉGIA Samozrejme, ani na tomto okrúhlom stole nemohla vystať téma privatizácie lokálnych médií. Keď ide o ich financovanie predsedníčka Výboru pre informovanie Anna Jašková poznamenala, že aj v akčnom pláne pre menšiny je uvedené, že privatizované médiá sa financujú cez súbehové financovanie. Pre novinárov a redaktorov boli zorganizované školenia o tomto druhu financo-

na médiá. „Jedným z dôležitých bodov akčného plánu pre Kapitolu 23 je depolitizácia správnych výborov verejných servisov, ktorá by mala byť vykonaná do roku 2018. Ak máme na mysli, kto sú noví členovia Regulačného telesa pre elektronické médiá, tak nám je všetko jasné,“ povedal. ZÁVERY Rozbehnúť diskusiu o takýchto dôležitých otázkach je aj dôkazom zrelosti toho, kto ju organizuje. Určitým dôkazom sú aj závery, ktoré vyplynuli z tohto okrúhleho stola. O význame online médií nemusíme hovoriť, ale keď ide o financovanie, mali by sa aj pre tieto médiá vyčleňovať určité prostriedky. Koordinácia národnostných rád je formovaná s cieľom hájiť záujmy všetkých národnostných rád, medzitým rozhodnutia a návrhy, ktoré sa tam schvália, členovia národnostných rád vôbec nedostávajú a s tým cieľom by bolo potrebné formalizovať prácu

Nedim Sejdinović vyjadril určitú skepsu ohľadom realizácie Kapitoly 23

by sa zaoberalo evalváciou stále aktuálnej stratégie. Poznamenal, že sa médiami zaoberajú viaceré kapitoly, napr. Kapitola 10, ktorá sa zaoberá informatickou spoločnosťou, alebo Kapitola 5, týkajúca sa verejného obstarávania, s ktorým súvisí aj financovanie médií cez verejné obstarávania, kde existuje druh politického vplyvu

koordinácie. Určité závery sa týkali aj stáleho školenia novinárov a redaktorov, návrhu, aby sa vzhľadom na vekový priemer zamestnaných novinárov zákaz zamestnávania nevzťahoval aj na mediálny sektor, ako aj zmeny v systematizáciách, ktoré nepoznajú nové pracovné miesta a ktoré sa týkajú online novinárstva.

44 /4723/ 29. 10. 2016

Týždeň ZO 4. SCHÔDZE VÝBORU PRE KULTÚRU NRSNM

Ide o absenciu kompetencií, alebo...? Juraj Bartoš

a 4. schôdzi Výbor pre kultúru Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny schválil závery z 3. schôdze, prijal správu (s doplnkami) o činnosti výboru v prvom polroku a jeho členovia sa uzhodli aj s doplnkami k plánu aktivít, ktoré chcú zrealizovať do konca kalendárneho roka. Akosi najkonkrétnejšie vo štvrtok 20. októbra diskutovali v súvise s návrhmi na projekty Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Okrem iného sa uzhodli, že treba pripraviť kalendárium podujatí na rok 2017. Ján Slávik informoval členov výboru o tom, že z prostriedkov ÚSŽZ si možno nárokovať ohľadom účasti na Južnoslovenských detských a mládežníckych folklórnych slávnostiach v Dulovciach (odchádza víťaz festivalu Zlatá brána), na Krajanskej nedeli 52. folklórnych slávností Pod Poľanou v Detve, na 4. Krajanskom dvore (tiež na Detve), seminári kreatívneho písania v Pivnici. Úrad podporí tiež otvárací program SNS 2017, školu choreografie slovenských ľudových tancov, hudby a spevu

v Srbsku, odchod choreografov na zdokonaľovanie do Slovenskej republiky, ako i tradičné folklórne festivaly: Stretnutie v pivnickom poli, Tancuj, tancuj... a Zlatú bránu, divadelné prehliadky: 3 x Ď a Divadelný vavrín, detský festival populárnej hudby Letí pieseň, letí, ako i nový projekt Kam speje náš slovenský kroj vo Vojvodine. V súvislosti s ním predseda VPK Ján Slávik o. i. povedal: „Všimli sme si, že náš ľudový kroj je čoraz kratší a gýčovitejší a nazdávame sa, že na takomto okrúhlom stole by mali byť prítomní etnológovia, ako i ľudia, ktorí sa zaoberajú krojom (šijú šaty alebo aj inak).“ Prítomní súhlasili s návrhom Anny Medveďovej, aby pri tom boli aj choreografi. V diskusii dospeli k názoru, že Muzikologickú konferenciu organizuje jej zakladateľ – hudobná komisia NRSNM, spolu s Ústavom pre kultúru vojvodinských Slovákov. Alexander Bako sa zasadzoval za to, aby úrad vyfinancoval cesty súborov na podujatia na Slovensku. Predseda VPK o. i. skonštatoval, že v Úrade „odmietajú z roka na rok“ prostriedky pre folklórny seminár, a Medveďová navrhla, aby

ho zaradili ako seminár učiteľov. Inak pokojné ovzdušie schôdze rozvlnil Vladimír Valentík. Oboznamujúc prítomných, že roku 2017 Štátna vedecká knižnica chystá veľké, finančne náročné podujatie, podotkol, aby sa nestalo, „keď príde apríl, spýtame sa – kto to zaplatí, ako tam odídeme“. Zmieňujúc sa kriticky o práci komisií, dodal, že nebola docenená reprezentačná výstava našich akademických maliarov v Niši (čo pripomenul Ján Agarský), na ktorú neboli vopred určené prostriedky na cestovné trovy. S osobitným rozhorčením konštatoval „zlý dopad“ toho, čo sa udialo vlani. V súvise s 20. výročím úmrtia Michala Kiráľa, priekopníka grafického dizajnu u nás, povedal: „Chceli sme mu urobiť výstavu. Pozbieral som obrazy; predvčerom som ich vrátil. Chceli sme vydať veľkolepejší katalóg... menej alebo viac náročnú knižku. Mali sme to v programe VPK, písali sa osobitné programy na menšiny u nás, na Slovensko a – projekt Michal Kiráľ: nula dinárov!?“ Podčiarkol, že „ten, kto sedí v komisii a rozhoduje, by v prvom rade musel vedieť, o čom rozhoduje“, aby nedával

zelenú len projektom, „v ktorých je osobne zaujatý“. Martin Prebudila podotkol, že sa VPK dožadoval, – „ešte kým boli pomerne dobré vzťahy medzi NRSNM a ÚSŽZ, teraz to z rôznych dôvodov trošku kleslo, mali sme konkrétne návrhy – aby sme mali našich predstaviteľov, ktorí by sugerovali úradu, ktoré projekty odtiaľ sú prioritné“. Pripomenul taktiež, že „z rôznych dôvodov neboli podporené niektoré knižné vydania monografického druhu... lebo si za ne nemal kto zastať“. Na otázku Michala Ďurovku: „Kto to určuje?“ odpovedal Vladimír Valentík: „Teraz to určuje Katarína Melegová-Melichová.“ Na otázku podpisovateľa prítomného príspevku, z akého postu, dodal: „Z postu predsedníčky Výkonnej rady NRSNM.“ Nemožno sa neopýtať, či v daných (a veru aj iných) súvislostiach ide „iba“ o absenciu kompetencií, alebo aj o osobné veci ľudí, ktorí rozhodujú? Rozhodne by si to mali ujasniť v prvom rade práveže členovia NRSNM. A veru už dávnejšie, ba hneď na začiatku práce v terajšej (už i pozmenenej) zostave.

PRI PRÍLEŽITOSTI OSLAVY – DŇA HLASU ĽUDU v piatok 21. októbra v miestnostiach Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu, ktorá pôsobí už 72 rokov, boli udelené jubilejné odmeny a ročné novinárske ceny novinárom a spolupracovníkom týždenníka Hlas ľudu a mesačníka Vzlet. Po úvodnom príhovore Samuel Žiak, riaditeľ NVU Hlas ľudu, udelil osobitné jubilejné ceny za dlhodobú prácu v NVU Hlas ľudu novinárom redaktorom: Jurajovi Pucovskému (35 odpracovaných rokov), Anne Francistyovej (30) a Ľubici Sýkorovej (20), novinárkam: Anne Lešťanovej (20) a Kataríne Gažovej (20), jazykovej redaktorke Anne Horvátovej (20) a lektorke Márii Domoniovej (10). Stevan Lenhart, zodpovedný redaktor mládežníckeho časopisu Vzlet, podal správu komisie, ktorá rozhodla, aby sa Martina Valentová z Padiny stala tohtoročnou nositeľkou Ceny Vzletu. Doc. PhDr. Martin Kasarda, Dr. publicista, pedagóg zo Slovenska a predseda posudzovacej poroty, podal správu komisie pre výročné ceny Hlasu ľudu. Juraj Bartoš si zaslúžil 1. novinársku cenu za seriál rozhovorov Na pulze dní. Jasmina Pániková získala 2. novinársku cenu „za profesionálny a objektívny prístup k spracovaniu národnostných, politických a sociálnych tém a odvahu spracovať ich reportérsky vyspelo, ľudsky, mravne a s nadhľadom“. Juraj Pucovský získal 3. novinársku cenu „za jeho novinárske písanie a redaktorskú prácu pri tvorbe športovej rubriky Hlasu ľudu“. Cenu týždenníka Hlas ľudu za dopisovateľskú spoluprácu si zaslúžil Vladimír Lenhart z Kovačice. Prítomným sa prihovoril v mene NRSNM Juraj Červenák, predseda Správnej rady NVU HĽ Pavel Zima a zodpovedná redaktorka Hlasu ľudu Vladimíra Dorčová-Valtnerová, ktorá zároveň zablahoželala odmeneným a jubilantom a všetkým zamestnancom NVU Hlas ľudu popriala úspešnú prácu v nadchádzajúcom A. Ch. období. Na snímke: Odmenení novinári a jubilanti.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

VEDA, VÝSKUM A INOVÁCIE V PRÍSTUPOVOM PROCESE SRBSKA DO EÚ A V REALIZAČNEJ PRAXI

Základy udržateľného rastu Oto Filip

riateľstvo v skutkoch. Podávanie pomocnej ruky Srbsku vtedy, keď ju najviac potrebuje – v prístupovom procese smerujúcom do Európskej únie. Takto by sa stručne dala zhrnúť podstata dvoch významných podujatí, prebiehajúcich v priestoroch Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Novom Belehrade v pondelok a v utorok. Prvá konferencia, zameraná na inovácie, združila v pondelok expertov zo Slovenska a Srbska pôsobiacich v oblasti inovácií, výskumu a univerzitných technických parkov. – Cieľom tej druhej, utorkovej, vzťahujúcej sa na prístupovú Kapitolu 25, bolo, – vyzdvihuje veľvyslankyňa SR v Srbsku pani Dagmar Repčeková, – porozumieť, kde sa Srbsko nachádza dnes a zamerať sa na to, ako ďalej riešiť oblasť vedy a výskumu na ceste eurointegrácie, ktorá je budúcnosťou Srbska. Otvárajúc utorkové podujatie s názvom Veda a výskum v prístupovom procese do EÚ a v realizačnej praxi veľvyslankyňa Repčeková podotkla, že je Kapitola 25

oblasťou, kde Slovensko môže budovania vedomostnej spoloča je pripravené odovzdávať svo- nosti v rámci Dunajskej stratégie je skúsenosti Srbsku. Hovorila Európskej únie. aj o tom, že na pondelkovom – Sme partnermi a skutočnosť, fóre o inováciách kvitovali, že je že sa takto voľne a naladene stredné a drobné podnikanie tou rozprávame, svedčí veľmi veľa hybnou silou, ktorá najpružnejšie o našich partnerských vzťahoch, dokáže reagovať na zmeny a požiadavky trhu. Je to čosi, čomu sa má venovať zvýšená pozornosť. Aj podľa námestníka ministra školstva prof. Dr. Viktora Nedovića veda a výskum sú oblasti prinášajúce inovácie, znamenajúce hybnú silu pre pokrok spoločnosti. O prístupovom procese, najmä o Kapitole 25, o hlavných skúškach, problémoch, nárokoch Predsedníctvo utorkovej konferencie a očakávaniach hovorila hlavná negociátorka prof. Dr. Tanja o porozumení, o podpore, ktorú Miščevićová. Vyše desať expertov máme ohľadne otvorenia kapitol z dvoch krajín ozrejmili v rám- 25 a 26, ako aj tej číslo 5, do konci dvoch tematických panelov ca roku. Máme veľkú podporu v utorok celý rad tém, skúseností predsedajúcej krajiny Slovenska, a návrhov. Okrem prezentovania máme výbornú spoluprácu s EÚ možností vedecko-výskumnej a Európskou komisiou. Dnes sme spolupráce dvoch priateľských sa rozprávali s vedeckým spolokrajín osobitnú pozornosť ve- čenstvom, vysvetľujúc predovšetnovali i stratégiám inteligentnej kým tú spätosť výskumu a vedy špecializácie, tiež možnostiam s rozvojom štátu, jeho priemyslom

OPÝTALI SME SA ZA VÁS: SONJA LICHTOVÁ, PREDSEDNÍČKA BELEHRADSKÉHO FONDU PRE POLITICKÚ EXCELENTNOSŤ

Belehrad je partnerom sveta O. Filip

– S

lovensko vždy bolo ohniskom základnej inšpirácie pre vznik Belehradského bezpečnostného fóra (BBF). Idea sa zrodila na bratislavskom Globsecu v roku 2010 a Slovensko a Globsec od prvej chvíle plne podporovali BBF, – uviedla na začiatku nedávneho stretnutia v Belehrade prvá osobnosť Belehradského fondu pre politickú excelentnosť Sonja Lichtová. – Nám je toto spojivo, pracovne a tvorivo veľmi dôležité a mám nádej, že také bude aj v budúcnosti, – vraví. Nebola to však jediná otázka, na ktorú sa jej bolo • TÝŽDEŇ •

treba opýtať: – Pre všetky doterajšie Belehradské bezpečnostné fóra sú príznačné pútavé témy. Kto je ich autorom: len ten prvý organizačný trojlístok, alebo aj iní? – Príprava a práca na usporiadaní fóra je veľmi zložitým príbehom, procesom, do ktorého sú zapojení mnohí. Organizátorom nie sme len my tri, dve Sonje a Maja. Je to oveľa širšie od toho a nás troch. Je tu predovšetkým náš programový

riaditeľ Marko Savković, ktorý sa vo všetkých tých prípravných rozhovoroch aktívne zúčastňuje, ako aj množstvo spolupracovníkov všetkých troch organizácií. Vedieme ozaj seriózne rozhovory, ktoré štartujú hneď ako sa skončí fórum. To znamená, že sme už vlani v novembri definovali základnú tému, ako aj niektoré rámce tohtoročných panelov. Vtedy svetlo sveta uzrelo i prianie usporiadať stretnutie premiérov Vučića a Ramu. Témy objavujeme hlavne prostredníc-

a ekonomikou, – vyzdvihuje Tanja Miščevićová. Následne podčiarkla, že zelené svetlo pre otvorenie troch prístupových kapitol bude závisieť od správy o pokroku v dialógu Belehradu a Prištiny. Prof. Dr. Viktor Nedović, v mene rokovacej skupiny pre Kapitolu 25, uvádza, že nám v prvom rade ide o odporúčania v záujme zveľadenia sústavy. V žiadnej chvíli sme nevideli tento proces ako čosi, čo by nám nanútila EÚ, ale sa na Kapitolu 25 dívame ako na proces, v ktorom zveľaďujeme vlastný zákonodarný, potom aj administračný a inštitucionálny rámec. – Paralelne s procesom rokovaní prebieha naše čoraz hlbšie zapájanie sa, vnáranie do európskeho výskumného priestoru, ako aj naša čoraz intenzívnejšia účasť v najširšom programe pre výskum a inovácie EÚ Horizont 20 – 20, kde Srbsko má status pridruženého členského štátu, – vraví. Tento príspevok najlepšie ukončiť myšlienkou Steffena Hudolina, predstaviteľa delegácie EÚ v Srbsku, ktorý kvitoval, že je prístupová Kapitola 25 jedným zrelým balíkom, ktorý možno podporovať. Veľký podiel na tom, že je to tak, má práve Slovensko. tvom dialógu, a tak pred, ako aj po vlaňajšom fóre, sme zdolali vážny proces strategického plánovania. Inštitút pre otvorenú spoločnosť zabezpečil prostriedky na ten proces, lebo sme celé dni viedli rozhovory na tému, čo a ako ďalej. Treba si uvedomiť, že BBF postupne prerastá aj nás samotných. Keď sme s fórom štartovali, ani sme len netušili, že nadobudne takéto dimenzie. Neznamená to, že nekontrolujeme jeho základné trendy, no jasné je, že sa stal veľmi uznávaným brandom. Mnohí pozorovatelia uvádzajú, že je vo svojej triede najdôležitejším zoskupením od Istanbulu po Viedeň. Stačí sa len pozrieť na počet ľudí, ktorí sa chcú v jeho práci zúčastniť, a je jasné, že je čímsi aj atraktívnym, aj významným. Čímsi, čo môže byť tou pravou odpoveďou na mnohé skúšky dneška, – vyzdvihuje Sonja Lichtová.

44 /4723/ 29. 10. 2016

Slovensko SEDEM OTÁZOK PRE SAMUELA JOVANKOVIČA, PREDSEDU SPOLKU SLOVÁKOV Z JUHOSLÁVIE

Teším sa každému novému dňu Rastislav Boldocký

etrovčan Samuel Jovankovič prišiel s rodinou na Slovensko v auguste roku 1992. „Pracoval som v Historickom múzeu v Novom Sade ako kustód, vedúci oddelenia a námestník riaditeľa. Mali sme výborné kontakty s múzeami a výskumnými pracoviskami historických vied na Slovensku, a tak som dostal možnosť ďalšieho vzdelávania v dejepisnom odbore,“ spomína. „Dostal som dva roky neplateného voľna, začal som postgraduálne štúdium národných dejín na Filozofickej fakulte v Trnave. Aby mal z čoho žiť, zamestnal sa ako expert pre zahraničných Slovákov v Ústave pre zahraničných Slovákov Matice slovenskej. Prácu v Bratislave si našla aj jeho manželka, napriek tomu zo začiatku nepredpokladali, že zostanú žiť na Slovensku. „Malo to byť iba dočasne, lebo sme plánovali, že sa vrátime do Petrovca, keď ukončím postgraduálne štúdium,“ vysvetľuje. Po zrušení Ústavu pre zahraničných Slovákov Matice slovenskej pracoval deväť mesiacov na Školskej správe ako metodik pre vyučovacie predmety dejepis, zemepis, občianska výchova a etická výchova. Od roku 1996 až do dôchodku pôsobil ako výskumný pracovník – didaktik vyučovacieho predmetu dejepis pre základnú školu a všetky druhy stredných škôl v Štátnom pedagogickom ústave (ŠPÚ) v Bratislave. Bol aj stále je spoločensky aktívny. Od roku 1993 je členom Spolku Slovákov z Juhoslávie (SSJ), kde pôsobil na viacerých funkciách a v súčasnosti je jeho predsedom. – Čo bolo pre teba na Slovensku najťažšie? – Keďže sme neplánovali zostať na Slovensku, nekúpili sme si byt. Bývali sme v podnájme. Druhou vecou bolo to, že zanikol Ústav pre zahraničných Slovákov Matice slovenskej a musel som si hľadať novú prácu. – Kedy si si uvedomil, že tu zostaneš žiť?

www.hl.rs

– Dlho, celé roky som si myslel, že sa vrátime domov do Petrovca. Aspoň my dvaja s manželkou, a to aj v prípade, ak by sa deti rozhodli po štúdiách zostať na Slovensku. Rodina mojej manželky a známi boli voči mne, ale aj celej mojej rodine veľmi ústretoví, pomáhali nám. Na každom pracovisku, kde som pôsobil, boli kolegovia veľmi milí, dobroprajní a so sympatiami hovorili a spomínali si na Juhosláviu. Zlomový okamih nastal vtedy, keď sme oslavovali moje okrúhle narodeniny a synovia povedali, aby som sa nehneval, ale že sa oni tu, na Slovensku, cítia doma. A že by si veľmi priali, aby sme aj my rodičia zostali na Slovensku. – Mal si v rámci svojho zamestnania kontakty so Srbskom či bývalou Juhosláviou, respektíve ovplyvnil nejako pôvod tvoju kariéru? – Moje kontakty s Juhosláviou, respektíve so Srbskom boli a sú stále veľmi čulé. Na pracovisku v ŠPÚ ako didaktik dejepisu som mal v pracovnej náplni tvorbu učebných osnov, vzdelávacích štandardov a iných pedagogických a metodických materiálov z dejepisu. Okrem toho som bol aj recenzentom učebníc dejepisu, z ktorých sa žiaci učili o minulosti ľudskej spoločnosti. V tejto práci som vždy dbal na to, aby historické skutočnosti, procesy a fakty boli pravdivé, a to sa týkalo aj histórie Juhoslávie a juhoslovanských národov, ale aj slovenskej národnosti v Juhoslávii, respektíve Srbsku, ale aj v iných štátoch, kde Slováci žijú ako národnostná menšina. Profesionálne kontakty s Juhosláviou, respektíve Srbskom som mal a aj mám ako tlmočník a prekladateľ srbského a chorvátskeho jazyka. Ešte roku 1994 som zložil potrebné tlmočnícke skúšky a stal som sa súdnym tlmočníkom a prekladateľom. Zo srbského či chorvátskeho jazyka a opačne som tlmočil na najvyšších štátnych úrovniach – popredným štátnym činiteľom na úrade vlády, v parlamente, na ministerstvách... Okrem toho prekladám zo srbského a chorvátskeho jazyka

Informačno-politický týždenník

rôzne písomnosti, ktoré klienti potrebujú odovzdať na patričné štátne orgány – výpisy z registra trestov, rodné listy, sobášne listy, rôzne vysvedčenia a osvedčenia, rozsudky...

V rámci Spolku Slovákov z Juhoslávie sme buď organizovali, alebo sme sa zúčastňovali rôznych kultúrnych podujatí, seminárov, konferencií, ktoré organizovali podobné krajanské spolky, ale aj iné občianske združenia alebo orgány pôsobiace na Slovensku alebo v Srbsku. Organizujeme prednášky z minulosti slovenskej národnosti v bývalej Juhoslávii. Vydávame knihy s historickou tematikou a nemôžem nespomenúť Ročenku SSJ. – Čo považuješ za svoj najväčší úspech? – Veľmi sa teším a napĺňa ma to radosťou, že mám rodinu, manželku, dvoch ženatých synov, dvoch vnukov, že sme všetci zdraví a že sa máme radi. Teraz ako dôchodca, ak by som bilancoval svoju profesionálnu kariéru učiteľa, výskumného pracovníka a historika, teším sa, že som verejnosti sprístupnil niektoré historické fakty a skutočnosti z minulosti slovenského národa, ale aj z historických vzťahov slovenského a bratského srbského národa. Napísal som a publikoval štyri odborné knihy, som spoluautorom ďalších kníh, troch učebníc dejepisu pre sluchovo postihnutých žiakov, uverejnil som asi 200 štúdií, článkov a iných textov s historic-

kou tematikou, recenzoval som veľké množstvo učebníc dejepisu, učebných a iných textov s historickou problematikou, seminárnych a diplomových prác z dejepisu, bol som predsedom odbornej komisie pre kariérny postup učiteľov dejepisu, tajomníkom dejepisnej predmetovej komisie... Pracoval som aj ako vedecký pracovník, aj ako kustód, bol som aj politickým funkcionárom na lokálnej úrovni, mal som príležitosť byť pri obnove Matice slovenskej v Juhoslávii, viac než dvadsať rokov pôsobím v rôznych funkciách v Spolku Slovákov z Juhoslávie, redigoval som a do tlače pripravil 5 čísel Ročenky SSJ, ako tlmočník som bol nápomocný najvyšším činiteľom Srbska a Slovenskej republiky, zúčastnil som sa na desiatkach medzinárodných seminároch a konferenciách v 6 štátoch Európy. – Ľutuješ niekedy, že si odišiel? – Žeby som ľutoval, to nie, ale ma niekedy v minulosti vychytil veľký smútok, že som zostal žiť v Slovenskej republike. Bolo to najmä vtedy, keď ochorela moja matka, keď som jej nemohol byť nápomocný. Často mi je veľmi clivo za príbuznými a priateľmi, ktorí zostali žiť v rodisku. Vtedy si na počítači pustím naše slovenské vojvodinské piesne, ale často s nostalgiou počúvam aj srbské ľudové alebo aj komponované piesne. – Čo by sa muselo stať, aby si sa vrátil? – Neviem, už veľké, prelomové udalosti neočakávam, teším sa každému novému dňu, každému úspechu rodnej vlasti, ale aj Slovenskej republiky. Zvykol som si žiť na Slovensku. Do Petrovca ma ťahajú spomienky na príbuzných, starých kamarátov, Vrbaru... Riadim sa tým múdrym, starým výrokom: Nikdy nehovor nikdy... – Komu fandíš, keď hrajú Slovensko a Srbsko v nejakom športe? – Keď hrajú Slovensko a Srbsko v nejakom športe, som veľmi pokojný, spokojný, lebo viem, že vyhrajú naši... • SLOVENSKO •

Ľudia a udalosti Privítali vzácnych hostí ŠÍD

Stanislav Stupavský

piatok 21. októbra Šídsku obec navštívili vzácni hostia, a to: delegácia japonského veľvyslanectva z Belehradu v čele s prvou tajomníčkou Masajoši Jamato, delegácia v čele s Irenou Vo- Predseda obce Predrag Vuković a prvá tajomníčka Veľvyslanectva Japonska jačkovou-Solorano, stá- v Belehrade Masajoši Jamato lou zastupiteľkou UNDP Predsedovi obce odovzdali aj prov Srbsku, Vladimir Cucić, komisár pre utečencov Republi- jekt riešenia dopravy na križovatke ky Srbsko, a Marija Peruničićová, ulíc Karađorđovej, Lazu Kostića poradkyňa pre systém lokálnej a Námestia republiky, kde sa plásamosprávy Ministerstva štátnej nuje výstavba kruhového objazdu. Do programu návštevy bola správy a lokálnej samosprávy. Hostia predsedovi Obce Šíd Predragovi zaradená aj návšteva Miestneho Vukovićovi odovzdali generálny spoločenstva Adaševci a Základnej projekt riešenia kvalitného záso- školy Vuka Karadžića v tejto dedinbovania pitnou vodou, ktorý bol ke, kde zorganizovali volejbalový a vypracovaný za finančnej podpory futbalový zápas, ktoré zohrali celky Japonska v rámci podpory posky- detí z Adaševiec a detí ubytovaných tovanej prostrediam, v ktorých v troch centrách pre utečencov sú ubytovaní utečenci a azylanti. v Šídskej obci.

KU DŇU OSLOBODENIA STAREJ PAZOVY od fašistických okupantov účastníci národnooslobodzovacej vojny, rodiny padlých bojovníkov, záložní vojenskí velitelia, predstavitelia Batajnickej garnizóny, obcí Stará Pazova, Sriemska Mitrovica a Inđija, Miestneho spoločenstva Stará Pazova a niektorých politických strán v nedeľu 23. októbra položili kvety k pomníku padlým bojovníkom v druhej svetovej vojne v centre a k pomníku národnému hrdinovi Jankovi Čmelíkovi v parku. O tom, že netreba zabúdať na padlých vlastencov, hovorili: Branko Crnobrnja, predseda Organizácie záložných vojenských veliteľov Obce Stará Pazova, Goran Jović, predseda Zhromaždenia obce Stará Pazova, a Stanko Cerić, predseda Obecného výboru ZZBNOV Stará Pazova. O národnom hrdinovi Jankovi Čmelíkovi hovoril Šimon Domoni, predseda Miestneho výboru Zväzu bojovníkov NOV, a žiačky ZŠ hrdinu Janka Čmelíka predniesli básne a tematicky ladené vlastné práce. K. V-ová

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE PLANDIŠTE

Bez rozpravy, opozícia sa zdržala Vladimír Hudec

a úvod 7. zasadnutia Zhromaždenia obce Plandište v stredu 19. októbra predseda ZO Endre Szabo informoval, že výborníci skupiny občanov My môžeme utvorili výbornícku skupinu, predsedom ktorej je Vladimír Hudec. Hneď potom – po kratšom zdôvodnení vedúceho rozpočtovej služby Jozsefa Borosa – výbornícka väčšina bez rozpravy schválila správu o uskutočnení rozpočtu v prvom polroku bežného roku. Výborníci nemali náladu viesť rozpravu ani o návrhu druhého tohtoročného opravného rozpočtu. V návrhu rozpočtu, ktorý bol výborníkom zaslaný spolu s pozvaním na zasadnutie, je plánované zvýšenie obecného rozpočtu o 10 miliónov dinárov, čiže v celkovej sume 498,4 milióna • ĽUDIA A UDALOSTI •

dinárov. V zdôvodnení sa uvádza, že sa na tento spôsob vlastne zlaďujú rozpočtové príjmy a výdavky z realizácie dvoch projektov, ktoré sú výsledkom cezhraničnej spolupráce s Rumunskom. K tomu sa očakáva aj určité zvýšenie príjmov z daní z dôchodku, zisku a kapitálového zisku, ako aj z transferových prostriedkov z vyšších úrovní. Pred samým začiatkom zasadnutia výborníkom doručili doplnok, ktorým sa rozpočet stanovuje v sume 589,4 milióna dinárov, čo je o ďalších 88,8 milióna viac. Predseda obce Jovan Repac vysvetlil, že ide o účelové prostriedky, ktoré Úrad pre spravovanie verejných vkladov republikovej vlády medzičasom určil na dôkladnú rekonštrukciu základnej školy v Plandišti. Takto navrhnutý opravný rozpočet výborníci koalície pri moci schválili.

V pokračovaní výbornícka väčšina schválila zmeny generálneho urbanistického plánu pre mesto Plandište, ako aj rozhodnutie o udelení peňažnej odmeny najlepším študentom z územia obce. Týmto rozhodnutím je stanovené, že okrem iných, hlavne administratívnych podmienok, študent musí mať priemernú známku 8,5. Ďalších bezmála dvadsať bodov sa vzťahovalo na kádrové otázky. Tak za riaditeľa kultúrneho strediska Vuka Karadžića bol zvolený doterajší úradujúci riaditeľ Miroslav Petrović. Okrem toho zmenili jednotlivých členov školských výborov zastávajúcich inú politickú orientáciu od vládnucej (SNS) vo všetkých troch školách v obci, teda aj v hajdušickej, kde Đuru Bajata a Slavoljuba Igića vystriedali Mišo Hrudka a Milan Smiljković. Zvolili aj členov Rady

pre medzinacionálne vzťahy z radov srbského národa, lokálnu Radu pre zamestnávanie a obecnú volebnú komisiu... Všetky tieto body s výnimkou voľby OVK, ktorá je schválená jednohlasne, boli schválené väčšinou hlasov vládnucej väčšiny, pokým opozícia bola zdržaná. Celkom na záver výborníci skupiny občanov My môžeme upozornili, že pre nedostatok internetu lekár v dedinských ambulanciách nemôže stanoviť termín prehliadky u špecialistu, čo je odnedávna jeho úlohou, takže pacienti ho musia ešte raz navštíviť v Plandišti?! Aby sa to nestávalo a aby sa pacienti bez potreby neotravovali, táto výbornícka skupina sugerovala, aby lokálna samospráva pomohla Domu zdravia v zavedení internetu do ambulancií, a tak pacientom obľahčila túto záležitosť.

44 /4723/ 29. 10. 2016

Ľudia a udalosti KONKRÉTNE PODUJATIA PARTNERSKÝCH MIEST LEOPOLDSDORF A STARÁ PAZOVA

investovania na tomto priestore je spolupráca s terajším vedením staropazovskej lokálnej samosprávy vynikajúca. V spoločnosti sa preto rozhodli, že priestor pri Nových Bánovciach rozšíria o nový skladovací priestor rozlohy 30 hektárov pomenovaný Log max beta. V rámci tohto komplexu otvoria veľké nákupné centrum rozlohy 12 hektárov. – Leopolsdorf a Stará Pazova majú tie spoločné body, že sa nachádzajú v blízkosti Viedne, respektíve Belehradu. Z toho dôvodu chceme okrem ďalšej skladovacej haly vybudovať aj nákupné cenMichael Müller, generálny riaditeľ spoločnosti Eyemaxx (druhý sprava) v Log trum, aké máme max alfa pri Nových Bánovciach so synom a u nás v Rakúsku a spolupracovníkmi ktoré je najväčšie v Európe, – poveSpolu s delegáciou mesta prišiel dal Michael Müller. aj generálny riaditeľ spoločnosti Predseda Obce Stará Pazova Eyemaxx Michael Müller, ktorý pri Đorđe Radinović informoval, že tejto príležitosti povedal, že zo sa týmto spôsobom zamestná všetkých zastupiteľstiev v Európe ďalších 700 robotníkov. Muamer je mu toto – stavané od roku 2008 Ragipović, riaditeľ Eyemaxx pre a dokončené vlani – najmilšie. Srbsko, zdôraznil, že sa táto inAko vysvetlil, to nielen preto, že vestícia začne realizovať už konjeho manželka pochádza zo Srb- com tohto roku a bude rýchlo ska, ale aj preto, že po začiatoč- ukončená, lebo sa táto spoločnosť ných problémoch pred začiatkom zaoberá aj stavbárstvom.

Vybudujú najväčšie nákupné centrum v Srbsku Katarína Verešová

o tom, čo na minuloročnom Regionálnom veľtrhu hospodárstva v Novej Pazove podpísali protokol o partnerskej spolupráci, predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović so spolupracovníkmi v piatok 21. októbra privítal delegáciu rakúskeho mesta Leopoldsdorf (Bezirk Wien-Um-

gebung) v čele s primátorom Fritzom Blasnekom. Trojdňová návšteva členov Mestskej rady, Kultúrneho strediska, Hasičskej brigády a športových klubov tohto rakúskeho mesta sa začala v logistickom centre EYEMAXX Real Estate AG sídliacom neďaleko diaľnice Nový Sad – Belehrad, pretože sídlo tejto spoločnosti je práve v Leopoldsdorfe.

BUDÚCI ZDRAVOTNÍCI NA SLOVENSKU

Zdokonalili si materinský jazyk Sára Valentíková

asť žiakov 4. 5 triedy Zdravotníckej školy 7. apríla v Novom Sade spolu s profesorkou srbského jazyka Mirjanou Krajnovićovou pobudla od 2. do 8. októbra v tábore Spoznaj svoje korene v meste Hronec na Slovensku. V tom istom čase tam boli i žiaci budapeštianskeho gymnázia. Hlavnou témou tábora bolo zdokonaľovanie slovenského jazyka prostredníctvom komunikácie a písania rôznych textov. Každé predpoludnie do tábora prichádzali dvaja redaktori z rozhlasu Regina z Banskej Bystrice, s ktorými si žiaci rôznymi zaujímavými spôsobmi rozširovali vedomosti o Slovensku a zároveň mali

možnosť každodenne sa rozprávať spisovnou slovenčinou. V popoludňajších hodinách chodili na výlety a navštívili viaceré zaujímavé miesta v danej oblasti. Na salaši Zbojská sa naučili, ako sa robia korbáčiky a tí najodvážnejší mali príležitosť stať sa zbojníkmi. Najväčšmi sa im páčili Vysoké Tatry, kde mali možnosť zažiť prvý sneh. Ani večer sa nenudili, ale sa napríklad naučili tancovať horehronský, belgický a indiánsky tanec, pozerali filmy a vcelku sa pekne kamarátili. Hoci niekedy bolo namáhavé a boli unavení, domov si priniesli pekné zážitky, nadobudli nových kamarátov a ako najdôležitejšie skvalitnili si vedomosti zo slovenského jazyka.

Trochu učenia, trochu kamarátenia v škole v prírode

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ZDRUŽENIE CHORÝCH NA SKLERÓZU MULTIPLEX Z BELEHRADU 18. októbra usporiadalo predajnú humanitárnu výstavu pod názvom Obrazom k zariadeniu centra. Podujatie sa uskutočnilo v miestnostiach Aneksu v Novom Belehrade. Na výstavu boli pozvaní aj členovia Galérie insitného umenia v Kovačici a zúčastnili sa nasledujúci maliari z Padiny: Ján Husárik, Ján Bačúr, Pavel Povolný-Juhás, Martin Markuš, Anna Kotvášová, Biserka Petrášová, Mária Hlavatá-Pavelková a Desa Petrov-Morar, maliarka z Pančeva. Ako nám povedal insitný maliar Ján Bačúr z Padiny, táto výstava bude prenesená aj do ďalšej belehradskej Obce Mirijevo. Okrem organizátorov a predsedu združenia Željka Vješticu prítomným sa prihovoril aj predstaviteľ americkej ambasády v Belehrade. Na fotografii: Ján Bačúr, Anna Kotvášová a Pavel Povolný-Juhás na humanitárnej výstave. E. Ď. Foto: zo súkromného archívu J. Bačúra • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA KUS REČI S IVETOU DOMONIOVOU, PREKLADATEĽKOU V OBECNOM ÚRADE STARÁ PAZOVA

Ťažko chyby iných napraviť Katarína Verešová

nosti do slovenčiny vykonáva aj administratívno-odborné práce. Často prekladá výpisy z matričných kníh a rozličné potvrdenia. Úradné obecné doklady prekladá výlučne na žiadosť jednotlivcov, ktorých je naozaj hodne, čo ju teší. Tak napríklad za týždeň preloží až 10 výpisov z matriky narodených a sobášených. Takisto na požiadanie novomanželov prekladá do slovenčiny pri sobášoch, ktorých tiež nie je až tak málo.

ríliš okaté chyby na vývesných tabuliach verejných ustanovizní v Starej Pazove podnietili nás porozprávať sa s Ivetou Domoniovou, úradnou obecnou prekladateľkou pre slovenský jazyk. Ako mladá odborníčka s diplomom Katedry slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade tiež si všimla tieto okaté chyby, ktoré sa objavili na niektorých verejných miestach. – Musíme mať na zreteli, že túto prácu robím štyri roky a že mnohé chyby z predchádzajúcej doby zostali na tabuliach dodnes. Možno ste si všimli starý nápis na Gymnáziu Branka Radičevića, kde okrem nesprávne napísaného názvu školy chybuje dĺžeň na a, sú tam evidentne aj zvyšné bodky. Tabule s názvami ulíc ,Karaďorďova’, ,Zmaj Jovova’ a v slovenčine „Sladkovićeva’ tiež sú tam už dlho. Áno,

* LETMO

Zákazník

urópske štandardy, európska prax, európske služby, európske prístupy... Nazdávame sa, že o eurointegrácii vieme mnoho, ale hlboko zakorenené zvyky nás ešte stále opantávajú ako neúprosná železná košeľa. Podnikateľ v tom európskom najskôr objaví možnosť využiť pracovníka od svitu do mraku. Prečo nie aj cez víkend, keď sa mu to hodí. O plate najradšej nedebatuje a mlčí, lebo je v podstate rád a vrúcnym zástancom toho, aby ten čím dlhšie pretrvával v tunajších skromných rámcoch. Ako každý správny obchodník, majiteľ istej renomovanej spoločnosti predávajúcej takmer všetko, od bielej techniky po počítače, sa snaží využiť každú chvíľu. V záujme toho sú jeho predajne otvorené každý pracovný deň, ako aj v sobotu do šestnástej hodiny. To nič, že iné obchody pracovný čas v sobotu končia zvyčajne o trinástej alebo štrnástej. Ktosi príde, nazdáva sa. • ĽUDIA A UDALOSTI •

a zelená zóna napíše kostrbato ,zóne’. Okamžite som reagovala, ale trvalo to vyše roka, kým výrobcovia tabúľ svoju chybu opravili. Žasnem aj nad tabuľou na vstupe do dediny, na ktorej nejaký majster dal dĺžeň na ,Pazová’! Viete, pravdepodobne by som musela byť v dielňach a tam prstom ukazovať, kde čo majú zalepiť alebo vyfarbiť. Vari sa to inak nedá, ibaže ma tam nevolajú. Čo sa týka nápisu na Základnom súde v Starej Pazove, ten preklad som nerobila ja, oni majú pokrajinského prekladateľa, – vysvetlila Iveta Domoniová. V Pazove vidieť nesprávne nápisy aj na niektorých súkromných firmách. Je chvályhodné, že si dajú

Iveta Domoniová

aj ja si často všimnem, že niekto bez môjho vedomia niečo preloží nesprávne. A vôbec neviem, kto je to, – sťažuje sa Iveta Domoniová, odborná pracovníčka v obecnom Oddelení pre všeobecnú správu, ktorá okrem prekladateľskej čin-

Oto Filip V tých istých predajniach sú služby zákazníkovi celkom iný príbeh. Kým je na ďalších európskych rovnobežkách ten pánom, ktorému sa často chodí aj do domu čosi demonštrovať a inštalovať, u nás sú podstatné len a len peniaze. Prianiu zákazníka položiť mu reťaz na elektrickú pílu jeden z predajcov s nevôľou vyhovel, no neodpustil si poznámku, že to nie je jeho robota a že by sa za to malo osobitne platiť. Jasná výzva siahnuť do vrecka a čosi mu ponúknuť. Na požiadavku doručiť elektrický sporák v tom istom meste popoludní prišla odpoveď, že to robia len medzi dvanástou a jednou každý pracovný deň. Ak ho tak veľmi potrebujete, tak si zoberte voľno – odkázal. Vzhľadom na to a keďže je akousi novou módou sporáky dodávať bez elektrického káblu, za ktorý treba priplatiť takých 1 600 dinárov, bolo iluzórne sa opýtať, či by kábel náhodou nemohli aj inštalovať. Pohľadajte si elektrikára – odkazuje predavačka. Ozaj, je pri takejto praxi nášmu zákazníkovi Európa čoraz bližšie, alebo sa vzďaľuje?

Na vchode do pazovského gymnázia

Keď ide o úradné používanie jazyka a písma, pre verejné podniky prekladá texty pre pečiatky, hlavičky a tabule. – Hoci im pekne napíšem a záväzne upozorním, na

Tabuľa na budove súdu

ktoré písmenko majú dať dĺžeň alebo mäkčeň, neraz sa stalo, že v tlačiarni alebo v dielni vypíšu chybne. Prvú takú zlú skúsenosť som mala s VKP Čistoća, keď išlo o znaky na parkoviskách. Niekto si domyslel, že namiesto červená

záležať a dajú si text na tabuli vypísať aj po slovensky. Avšak oficiálnu obecnú prekladateľku nikdy neoslovili, aby im to napísala správne po slovensky. – Samozrejme, že niektoré nedopatrenia, ktoré sa vyskytli bez mojej účasti, sama napraviť nemôžem. Pretože si každá oprava verejných nápisov vyžaduje aj určité dodatočné výdavky z peňazí daňových poplatníkov, bola by som rada, keby pazovský Miestny odbor Matice slovenskej v Srbsku alebo niekto iný podal takú žiadosť, – povedala Iveta Domoniová. Na oficiálnej webovej stránke starapazova.rs slovenčina takmer nie je zastúpená a v existujúcom texte sa tiež vyskytujú gramatické chyby. Naša spolubesedníčka hovorí, že ten preklad vznikol pred jej zamestnaním a že si tento oficiálny webový portál Obce Stará Pazova vyžaduje dôkladné osvieženie, a potom aj vsunutie textov v slovenčine.

44 /4723/ 29. 10. 2016

Ľudia a udalosti (STARO)NOVÝ VEĽTRH V BELEHRADE

Všetko to spolu súvisí Oto Filip

ni stred metropoly, ani Kalemegdan, ani žiadna iná turistická lokalita a príznačnosť Belehradu sa v uplynulom týždni nemohla vyrovnať výstavným priestorom Belehradského veľtrhu. Akoby šlo o malé, mimoriadne rušné mesto v tom veľkom: mesto žijúce knihami, desiatkami tisíc návštevníkov, stretnutiami, výstavami, prezentáciami... Spôsobil to nielen 61. Medzinárodný knižný veľtrh, no

Aká má byť nová škola?

aj jeho sesterské podujatia, ktoré sa tradične konajú na sklonku októbra. V prvom rade ide o (staro)nový Veľtrh vzdelávania a učebných

pomôcok, ktorý vznikol tohto roku zlúčením Veľtrhu vzdelávania Zvonce, existujúceho takmer desaťročie, a 47. Medzinárodného veľtrhu vybavení a súčasných učebných pomôcok Učila. Koná sa od stredy do nedele v znamení hesla Vzdelané Srbsko – úspešné Srbsko pod patronátom Belehradského veľtrhu a Ministerstva vzdelávania, vedy a technologického rozvoja. Okrem už tradičných obsahov, ako prezentácie fakúlt, informácie o štipendiách a štúdiách, o zladení našich odborov s nárokmi domáceho a medzinárodného trhu, o význame učebných pomôcok pre zveľaďovanie vyučovacieho procesu, dôraz je aj na niektorých aspektoch iných a novších. Napríklad na promovaní modelov vzdelávania vedľa zamestnania a praxe, ako určitého druhu diaľkového štúdia, na duálnom koncepte vzdelávania, na posune vzdelávacieho systému od reprodukčného k tvorivému, na vzťahu vzdelávania a hospodárstva, keďže je zjavná odborná nespôsobilosť mnohých mladých kádrov. Všetko uvedené a mnohé iné obsahy vyplývajú zo skutočnosti, že len vzdelaná spoločnosť môže byť

Aj festivaly vedy majú svoje opodstatnenie pri lákaní detí a žiakov do hlbín vedy

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Pútač nového veľtrhu

spoločnosťou úspešnou. Veď nie náhodou sa napríklad v Európskej únii preferuje koncept čoraz širšieho, tak odborného, ako aj celoživotného vzdelávania. Diktované je to skutočnosťou, že ten, kto nedokáže držať krok s dobou, už o chvíľu bude meškať za ňou. Reforma je teda heslom dňa aj vo vzdelávaní, od základného po vysokoškolské. Mala by sa ráznejšie presadiť zvlášť v tých inštitúciách, ktoré sa dodnes neve-

dia zbaviť zvyšku akademických, teoretických, nešpecifikovaných a nešpecializovaných, nedostatočne uplatniteľných alebo málo osožných poznatkov a vedomostí. Mnohé zo smerníc, ako z toho kola von, sa objavili práve na novoutvorenom Veľtrhu vzdelávania a učebných pomôcok. A v tom je jeho hlavný význam a prínos k terajším a budúcim trendom vo vzdelávaní.

V SOBOTU 22. OKTÓBRA PODPREDSEDA ÚRADU pre Slovákov žijúcich v zahraničí PhDr. Peter Prochácka navštívil základnú školu v Selenči. Pretože bol nepracovný deň, vzácneho hosťa v škole v mene kolektívu privítala riaditeľka ZŠ Katarína Vrabčeniaková. Účelom návštevy bol darček, čiže knihy pre žiacku knižnicu, ako aj pedagogické príručky pre profesorov. Riaditeľka školy sa za darček poďakovala, a potom hosťa oboznámila s činnosťou školy a s plánmi do budúcna. Hosť okrem iného uviedol, že práve plynie lehota na podávanie žiadostí o dotácie, ktoré treba do stanoveného termínu podať úradu. Potom spoločne navštívili Etno priestor v Dome kultúry, kde sa chránia zachované predmety z minulosti Selenče. V Etno priestore hostí privítal a s aktuálnou výstavou a s činnosťou etno sekcie hostí oboznámil Ján Strehársky, člen etno sekcie. J. B-édi • ĽUDIA A UDALOSTI •

NÁSILIE NA ŽENÁCH JE AJ NAŠA VEC

Dôležité je prekonať ostych Jasmina Pániková

aždý vzťah s narušenou rovnováhou moci je potenciálnym vzťahom, v ktorom silnejšia osoba môže prejaviť násilie voči slabšiemu jednotlivcovi. Násilie, ktoré sa deje v rodinných domoch, je storočia tabu témou. Násilie na ženách sa často chápe ako niečo triviálne a z toho dôvodu mnohé ženy, ktoré trpia násilie, nechcú alebo nesmú rozprávať o tom. Potrebné je o tom hovoriť, lenže nie všetky ženy majú rovnakú odvahu alebo úroveň dôvery voči niekomu inému. Občas je ľahšie o svojom probléme porozprávať niekomu, koho nepoznáme. A nevidíme. Práve z týchto dôvodov existujú SOS telefóny. Navštívili sme SOS ženské centrum v Novom Sade, dobrovoľnícku organizáciu, ktorá prostredníctvom telefonických rozhovorov poskytuje ženám pomoc. Privítali nás tam psychologičky Lana a Ivana, ktorá je aj koordinátorkou centra. Obe už majú bohatú skúsenosť v práci centra. „SOS ženské centrum bolo založené v roku 2002. Poskytujeme rozličné druhy pomoci – psychologické a právnické rady, preventívnu

S ich pomocou možno počítať: Lana (zľava) a Ivana

FEMINISTICKÉ PRINCÍPY AKO ZÁKLAD „Podstata týchto princípov spočíva v tom, že neprejavujeme žiadne pochybnosti o tom, čo žena hovorí,“ vysvetľuje Lana. „Nepreverujeme, či sa násilie naozaj udialo a neprihlasujeme ho ďalej. Rešpektujeme anonymitu ženy, čiže nikto nie je povinný povedať nám ani svoje meno, ani z ktorého mesta volá. Žena u nás dostane podporu už preto, lebo sa osmelila zavolať nám a hovoriť o probléme. Naším cieľom je vrátiť žene sebadôveru, všetko to,

Prekonať strach a zavolať pomoc – to je prvý krok

a edukačnú prácu s mladými atď., no našou základnou aktivitou je SOS telefón,“ hovorí Lana. Dobrovoľníčky sú k dispozícii každý pracovný deň od 17.00 do 21.00 a celkový rozhovor funguje na feministických princípoch. Čo to vlastne znamená? • ĽUDIA A UDALOSTI •

čo násilím bolo zničené. Posmeľujeme ženy, chápeme ich problémy, ale nikdy neposkytujeme rady v tom zmysle, že mienime, že by sa určitá žena mala rozviesť a že sa všetky problémy tým riešia. Samozrejme, ak potrebuje radu, ktorá sa týka

právnických otázok, tak jej ju za pomoci našej právničky poskytneme. Ženy často nevedia, aké možnosti existujú. Naša pomoc je rôznorodá – od tzv. servisných informácií po psychologickú podporu.“ Okrem telefonického poskytovania pomoci funguje aj poradňa prostredníctvom mailov, ako aj poradňa v samotnom centre. Zaujímalo nás, koľko majú telefonátov alebo aj návštev na týždennej úrovni. „Vzhľadom na to, že pracujeme iba počas pracovných dní a iba po 4 hodiny, týždenne máme zhruba 5 telefonátov a aspoň jednu návštevu v centre,“ hovorí Ivana. „Problém je v tom, že nekryjeme väčší počet hodín a víkendy, keď sa vyskytuje veľký počet násilných prípadov. Sme dobrovoľnícka organizácia, ktorá ledva živorí. Pre rozšírenie našich služieb donácie sú nevyhnutné. Združenia podobného druhu majú aspoň jedného zamestnanca. My sme všetky dobrovoľníčky. Naša práca sa v tomto roku zvýšila o 30 %. Máme väčší počet telefonátov, väčší počet žien prichádza priamo do centra. Jedine nás trápi udržateľnosť.“ PODPORA OD ZAČIATKU Ak sa zväčšila potreba po pomoci, znamená to, že aj násilie nadobudlo väčšie rozmery? Naše spolubesedníčky mienia, že v poslednom čase sa, našťastie, zvýšilo povedomie o násilí. Ženy nadobúdajú väčšiu odvahu v prekonávaní problémov a odvahu hovoriť o tom.

Ako povedali, občas zavolajú aj muži, ktorí sa informujú, kde môžu prihlásiť násilie, ktoré si všimli u príbuzných, v susedstve a pod. „Často nám volajú ženy, ktoré si nie sú isté, či to, čo prežívajú, je násilie, ale sú si vedomé, že to, čo sa im stáva, nie je celkom bežné. Žiaľ, mnohé si myslia, že pokým ich partner nezačne fyzicky týrať, to ešte nie je násilie. Často ani kompetentné osoby nerozoznajú, kedy ide o násilie, čo by sa nesmelo stávať. Potrebný je čas, aby žena zozbierala sily a prezradila svoj problém. Ak v tej chvíli ukážete nedôveru a minimalizujete jej problém, ,stratíte’ ju navždy. Oveľa dôležitejšie je, aby aj samotná žena pochopila, o čo ide. Je to prvý krok, ktorý je veľmi dôležitý a ktorý my podporujeme. Samozrejme, s našou podporou ženy môžu počítať aj počas rozvodu a po ňom. Často sa ani rozvodom traumy nekončia. Spomeňme si, koľkokrát sme počuli, že bývalý manžel zaútočil alebo zavraždil bývalú manželku. Osoba, ktorá sa po rozvode správa násilne, cíti, že stráca moc a kontrolu, a v takom, psychicky zúženom vedomí, už nemá čo stratiť, a preto ide do krajností.“ AKO CHÁPEME PROBLÉM NÁSILIA? „V našej krajine sa všetko robí naopak,“ hovorí Ivana. „Určité ustanovizne ihneď poskytujú odbornú pomoc násilníkom. Cez tzv. proces nápravy správania ihneď sa venujú násilníkovi. A kde je tu žena? Musí sa vysťahovať z domu, odísť do krízového centra, a muž zostane doma a dostane väčšiu pozornosť. Nehovorím, že je to celkom zle, ale zabúdame na obeť násilia. Žena je zase na druhom mieste.“ O tom, koľko náš štát finančne podporuje organizácie, ktoré bojujú proti násiliu, sa naše spolubesedníčky nechceli ani zmieňovať. Iba podotkli, že v tomto roku 80 % takých organizácií nedostalo žiadnu podporu z lokálnych samospráv. Je to rovnako zdrvujúce ako aj doslovná nevšímavosť voči rakúskemu modelu Zákona o ochrane pred násilím v rodine. V prípade jeho schválenia polícia by mala väčšie práva, ihneď by bolo možné uložiť opatrenie a násilníka vzdialiť z domu. Avšak naši poslanci nepochopili význam tohto dokumentu a jednoducho ho ignorovali.

44 /4723/ 29. 10. 2016

Ľudia a udalosti

Človek mieni, pánboh zmení, alebo: z podnikateľa − spisovateľ Juraj Bartoš

plynulo zhruba aj pol roka odvtedy, čo zazvonil mobil a v slúchadle zaznel hlas muža, o ktorom som dávno predtým počul ako o podnikateľovi a humanistovi, ktorý v rokoch krízových pomáhal tým, ktorí pomoc potrebovali. Osobne sme sa nepoznali. Čo mu nebránilo navrhnúť mi, ani čo by sme už boli starí známi, aby som s ním zašiel do Báčskeho Petrovca za niekdajším staropazovským farárom a sriemskym seniorom Pavlom Andrášikom. Zopár dní neskoršie sme boli tam. Miroslav Macháč svojmu niekdajšiemu, zjavne blízkemu a vzácnemu spoluobčanovi s radosťou daroval, ako zdôraznil, prvý exemplár svojej najnovšej, v poradí už štvrtej knihy s jednoduchým názvom Poviedky. Po čase ma konečne cesta zaviedla do Starej Pazovy. Na stretnutie s človekom, ktorý stroje vo svojej riadne rozvetvenej firme nahradil počítačom. A teraz namiesto kovových a plastových výrobkov širokého spektra produkuje výtvory literárne. Dlho, veľmi dlho si Miroslav Macháč (narodený v Hajdušici roku 1951) ani len nepomyslel, že bude písať poviedky, tobôž nie romány. Až kým nezaúradovala náhoda, život sám. Stalo sa, že Miroslavovi zomrela manželka Anna. Pochoval ju, ako najlepšie vedel. Patrilo sa nebohej, taký je už dávny zvyk, vzdať úctu aj v novinách. Prichodilo zostaviť primeraný text. Miroslav, ktorý dovtedy hmotne podporil nejedného autora pri vydávaní kníh, poprosil kamarátov, dôverných priateľov, osvedčených majstrov krásneho slova, aby mu zostavili vhodný text, malú emotívnu spomienku na milovanú životnú družku. Niektorí aj vyhoveli jeho prianiu, avšak nebolo to to. Nespokojný s ponukou, báseň napísal sám. Tak sa to začalo. Po prvej nasledovali ďalšie veršovanky, najprv po srbsky. Čoskoro presedlal na kratšie prózy a onedlho si

www.hl.rs

trúfol aj na román, nuž sa doteraz Miroslav Macháč podpísal ako autor štyroch kníh. Piata je na ceste do tlačiarne (ak už z nej dokonca nevyliezla?). Mnohé exempláre svojich diel autor sám zaniesol do slovenských škôl a knižníc, alebo ich priamo daroval svojim známym i neznámym ľuďom. Nie preto, aby sa chválil. Preto, lebo Miroslav Macháč je proste človek, ktorý (sa) rád rozdáva. Prahne po priateľstve, po výmene myšlienok so známymi i neznámymi ľuďmi. Stoicky prijme aj mienku, ktorá nie je v zhode s jeho vlastným presvedčením či životným krédom, s ktorým opäť súhlasiť síce nemusíte, dozaista ale uznáte, že jeho majiteľ (ktorého inak krášli otvorenosť a úprimnosť, teda vlastnosti, ktoré sa vedia vrátiť spôsobom bumerangu) nie je žiaden bledý obraz muža bez stanoviska, akých mnohí z nás stretávajú, často dokonca aj v zrkadle. Z podnikateľa sa teda vykľul spisovateľ. Počujme na chvíľku

rozprávač. Vedel hovoriť tak zaujímavo, že som ho mohol počúvať po celé hodiny. Teraz, odkedy píše, hovorí menej. Skúsil písať básne, ale to nebola jeho parketa. V próze je doma. Píše neuveriteľne ľahko, lebo vyráža z neho to, čo sa v ňom dlho hromadilo. Osobitne je talentovaný na dialógy a krátku prózu, ktorá je fakticky veľká matúra literatúry. Hoci sú jeho príbehy krátke, obsahujú vnútornú dramatiku, nuž Miroslav Macháč pred svojím domom môžu poslúžiť ako predloha pre skeče, pre divadelné neskrýva súvislosti, ktoré spôsobili obrat v jeho živote. inscenácie.“ „Buďme reálni: moje poviedky o O o „V Hajdušici sme naskutku žili čítajú predovšetkým penzisti. v istom umeleckom okolí: je tam Mnohé som uverejnil v Pazovprekrásny park a kaštieľ; mož- ských novinách. Sú o konkrétnych no tá umelecká žilka má pôvod ľuďoch. Prvú knihu, ktorú som ešte v rokoch detstva... Dlho som napísal, Láska na prvý pohľad, nerozmýšľal o tom, že budem som zaniesol Božene Hudecovej do Hajdušice. Chcel som sa jej zavďačiť: ona bola moja učiteľka. Prvý exemplár mojej štvrtej knihy som farárovi Andrášikovi odniesol preto, lebo jediný veril, že zo mňa môže byť spisovateľ. Zoznámil ma s profesorom Samuelom Boldockým. Ten si ma čoskoro obľúbil, takže sme sa spriatelili natoľko, že keď prichádzal do Pazovy, zakaždým prišiel najprv ku mne, navštevovali sme sa čoraz častejšie. Môžem povedať, že Samuel Boldocký ma vyškolil, urobil zo mňa spisovateľa. Spomínam si, keď mi povedal: Ó, ty vieš písať! Prvý raz som počul, že viem písať?! Ale zostali mi v ušiach aj Prvý výtlačok Poviedok – pre Pavla Andrášika prvé jeho slová kritiky: Nehnevaj sa, ale takéto, aké je, je to ,šuvix’; jeho dôverného priateľa, žurna- spisovateľ, iba čo som finančne voľačo ti z toho vyhodím. Keď Salistu, publicistu a kronikára staro- pomáhal iným spisovateľom. Keď muel Boldocký zomrel, musel pazovského Branka Rakočevića. som začal písať, odrazu bolo: som svoje poviedky opravovať „Talent. Talent, ktorý človek má, Ten nemá poňatia, ten je negra- sám. Pochopil som, čo vlastne robil on, koľko sa s nimi natrápil. vie síce dakedy dlho byť ukrytý, motný...“ Nevravím, nevydarili sa mi všetavšak kedy-tedy, ako prameň, vyNehnevá sa na nikoho, ale nerazí... Miroslav vždy bol zaujímavý zostáva slepý. Ani nevďačný. Ani ky poviedky, ktoré som napísal.

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

29. 10. – 4. 11. 2016

POČASIE

Ale je pravda, že moje poviedky iná žena a vynadala mi, že verím sa čítajú. Moju prvú knihu, novelu v hlúposti. Hovoril som jej, že ju Láska na prvý pohľad, som na počujú, aby nehovorila tak. Čo ma literárnom večierku dal herečke po tom, vravela. Akéže bociany, aké Rade Đuričinovej. Povedala mi: hlúposti... Na druhý deň bociany Viete čo, pane, ja nemám na to odleteli a už sa nikdy viac nevrátili času. V nasledujúci deň už hovo- na náš komín.“ rila trochu inak: Viete, pane, kvôli vám som nespala celú noc... Tak sa jej zapáčila.“ o O o „Keď moja Anna bola ťažko chorá, ani doktori jej nedávali žiadnu nádej... Ale predtým, aby si vedel, keď som bol malý, u mojej starkej v Hajdušici bývali bociany. Príbeh ide takto: Zachránil som malého bociana i stará góľa mi vravela: Vieš čo... Ďakujem ti, ja V pracovni s vnučkou Larou alebo moje pokolenie sa ti jedného dňa odvďačíme. Keď bolo najväčšie o O o bombardovanie Nového Sadu Ako sa to vie v živote zvrtnúť... roku 1999, pár bocianov žilo v Miroslav Macháč začal štuNovom Sade, pri moste a vraví dovať na Ekonomickej fakulte v jeden bocian druhému: Vieš čo, Belehrade, avšak nedoštudoval; títo sú šialení, poďme my odtiaľto dal sa na podnikanie. „Vtedy čím ďalej. Leteli, leteli, až prišli do Sriemskych Karloviec. Vidia tam pekný kostol, pekný les, nablízku Dunaj, ryby, žaby. Zase jeden vraví: Títo sú šialení, prídu aj sem; poďme my ešte ďalej. Leteli, až prileteli do Inđije; tam je veľké kúpalisko. Super, môžeme zostať tu, tu sa môžeme kúpať! Lenže... Jój, tu je zoologická záhrada, títo sú šialení, chytia nás; poďme ďalej! Keď prišli do Starej Pazovy a uzreli tento kameň pred mojím domom, ktorý omaľoval Staropazovčan, akademický maliar Marjan Karavla, povedali: Toto je najkrajšie, čo sme v našom Spisovateľ začínal – v dielni živote videli. A urobili si hniezdo na komíne mojej kotolne. Napísal som o tom poviedku... Bociany tu Stará Pazova bola známa podľa žili tri roky, a tak predĺžili mojej množstva remeselníkov a najmä Anne život. Lebo verila v to, že výrobou rôznych plastových výprišli pomôcť; aj ja som veril. robkov. Začal som tiež podnikať Keď sa Anna pominula, prišla a mal som šťastie, že som na trh

prišiel hneď so skutočným hitom: stierače na autá sa predávali úžasne; nestihol som vyrábať, taký bol po nich dopyt! Objednávky prichádzali zo Záhrebu, Ľubľany, zo všetkých najväčších automobilových firiem vtedajšej Juhoslávie.“ Miroslav čoskoro na trh začal dodávať širokú škálu iných výrobkov; siahol aj po kovoch, robota sa darila, podnik sa šíril, jeho meno malo čoraz väčší cveng. Nie div, že v istom období robil aj riaditeľa remeselníckeho družstva v Batajnici, a potom aj v Opove, čím si rozšíril celé spektrum kontaktov. Úspešný súkromník? Hotová rakovina v období socializmu... „Bol som jedným z najmladších súkromných podnikateľov. Pravdaže sa ma pokúšali zlanáriť do vtedajšieho Zväzu komunistov Juhoslávie. Nechcel som; dodnes som nebol ani nie som členom žiadnej politickej

strany. Počas socializmu u nás súkromníci boli hlavní ,nepriatelia’ štátu, furt sme mali na krku rôzne inšpekcie. Bolo treba vydržať, prežiť tie časy... Vydržal

som, hrdlačil aj v sobotu, aj v nedeľu; zariekol som sa, že budem pracovať a tvarovať vlastnú budúcnosť sám.“ o O o „Moja manželka zomrela, nuž som si hľadal druhú ženu; bolo ich, takých i onakých, ale jedno ti poviem: všetky moje niekdajšie sú moje terajšie. Lebo som za žiadnou z nich nezavrel dvere. Nikdy sme sa nehádali a žiadna láska sa nestala náhodou. Prvá bola R.: keď ma videla, povedala: Ja teba poznám; ja som ťa snívala. Ukázalo sa, že jej muž bol v nemocnici v tom istom čase, keď aj moja manželka... Keď zomrel, stretli sme sa v P., v reštaurácii. Zistili sme, že jej manžel zomrel v ten istý deň, keď aj moja manželka. V ten istý deň, v tú istú hodinu boli aj pochovaní. Nezostali sme dlho spolu. Má dcéry, tie majú svoje deti; musí na ne dozerať... Jedna ju ťahá tam, druhá tam...“ Ženy, ženy, ženy... Večný sen (žeby iba?) vdovcov. Kto nie je v ich koži, sotva ich pochopí... „Šesť – sedem dní pred smrťou – a to počulo veľa ľudí, – spýtal som sa manželky: Dobre, Anna, ty odídeš na ten svet, tebe tam bude pekne, dostaneš najkrajšie kvety; v ten deň, keď budeš odchádzať, celá Pazova bude vylepená tvojimi fotografiami, no a čo si ja počnem...? Vraví mi: Ja stále budem aj potom pri tebe. Viem, ale mne to nestačí. Môžem si ja nájsť voľajakú? Neodpovedala. Vieš, ja som nikdy nechcel dobrodružstvo; mojím cieľom vždy bolo, aby sme sa so ženou zhodli... Keby nebolo toľko tých žien, nikdy by som nenapísal toľko poviedok.“ o O o Miroslava Macháča sa čoraz ohnivejšie zmocňuje spisovateľská horúčka. Pritúli si ho šťastena, ako onehdy, keď tiež začínal temer z ničoho, ako podnikateľ? Na túto otázku odpovie iba ak majster čas (a čitatelia, predovšetkým milovníci realistickej spisby).

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

5˚ | 15˚

5˚ | 16˚

5˚| 14˚

4˚ | 10˚

1˚ | 8˚

0˚ | 9˚

3˚ | 12˚

• ĽUDIA A UDALOSTI •

44 /4723/ 29. 10. 2016

Ľudia a udalosti MESIAC BOJA PROTI RAKOVINE PRSNÍKA

Medzi faktory, ktoré vplývajú na vznik choroby, patrí genetický faktor. Okrem toho sa rakovina prsníka často zjavuje u žien, ktoré už predtým mali karcinóm vaječníkov, potom u žien, ktoré roky používali hormonálne terapie, kým ženy, ktoré nerodili a nedojčili, sú tiež v rizikovej skupine, ako aj tlsté ženy ochorie 1 300 žien a ženy, ktoré nie sú a 400 žien z toho fyzicky aktívne a ktoré počtu túto chorokonzumujú nadmerné bu, žiaľ, neprežije. množstvá alkoholu. Rakovina prsníka je U starších žien sa ranajčastejším rakovikovina prsníka diagnovým ochorením nostikuje častejšie. u žien. Diagnóza taRakovina prsníka nekej choroby je veľmi bolí, ale sa prejavuje vážna. Ak sa však hrčkou v prsníku, ktochoroba zistí načas, rú možno nahmatať aj teda vo včasnej dotykom ruky alebo fáze, vyliečenie je Organizátorka prednášky Tatiana Vujačićová (sprava), krvavým výtokom odborníci z Inštitútu v Kamenici Nataša Prvulovićovástopercentné. PráBunovićová, Zoran Radovanović a predseda obce Srđan z prsníka. Pomoc odve preto by ženy Simić borníkov v Kamenici raz v roku preventívne mali podstúpiť mamografiu, na prítomné ženy, aby sa hlásili ženy často vyhľadajú až vtedy, keď ultrazvuk, magnetovú rezonan- na pozvanie, alebo aby sa aj sa- je choroba v pokročilom štádiu a ciu prsníkov. Predovšetkým sa to mostatne zaujímali o preventívne keď po vyšetrení ihneď nasleduje vťahuje na ženy vo veku nad 50 vyšetrenia. V domoch zdravia sa chirurgický zákrok. Prítomné ženy sa ochotne zarokov života. Pre ženy mladšie od robí ultrazvuk a mamografia, pokiaľ magnetovú rezonanciu robia v Inpojili do diskusie. Nejedna úprim45 rokov odporúčajú vyšetrenie štitúte v Kamenici. Prednášatelia ne vyrozprávala svoje skúsenosti prsníkov ultrazvukom, ktoré nemá žiadne negatívne následky. Ako hovorili aj o symptómoch rakoviny s touto ťažkou chorobou a nejedvysvetlila doktorka Prvulovićo- prsníka, uviedli faktory vplývajúce na sa poďakovala odborníkom vá-Bunovićová, mamografia je na vznik choroby u žien, vysvetlili, – prenášateľom, že patria k tímu röntgenový zápis oboch prsníkov. ako sa táto zákerná choroba lieči doktorov, ktorí mnohým ženám Magnetová rezonancia nasleduje a ako potom ďalej žiť po prekonaní zachránili život. po vyšetrení ultrazvukom a ma- choroby. mografiou. Odborníci z Inštitútu v Sr. Kamenici preto apelovali aj

Každá žena bojuje, lebo ju rodina potrebuje Katarína Gažová

prevencii, diagnostike a terapii zákernej choroby – rakoviny prsníka v pondelok 24. októbra v plnej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec prednášali prof. Dr. sci. med. Zoran Radovanović, chirurg – onkológ, a Mr. sci. med. Nataša Prvulovićová-Bunovićová, rádiologička z Inštitútu pre onkológiu Vojvodiny v Sriemskej Kamenici. Prednášku v B. Petrovci usporiadali aj preto, že je október mesiacom boja proti rakovine prsníka. Organizátorkou prednášky bola Dr. Tatiana Vujačićová z Fóra žien Obecného výboru SNS v Petrovci, ktorá vyjadrila potešenie, že sa na prednáške zúčastnil pozoruhodný počet žien, čo znamená, že pochopili význam prednášok z oblasti zdravotníctva. Ako podotkla, každá žena musí dbať o svoje zdravie, lebo je potrebná svojim najbližším. Návštevníčky prednášky a hostí z Inštitútu v Kamenici privítal predseda obce Báčsky Petrovec Srđan Simić. Podľa štatistických údajov vo Vojvodine ročne na rakovinu prsníka

KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec

ĎAKOVALI ZA ÚRODU. V nedeľu 23. októbra v slovenskom evanjelickom kostole v Šíde členovia tohto cirkevného zboru tradičné služby Božie venovali ďakovaniu za úrodu. Cirkevníčky ozdobili oltár (na fotografii) a farárka Olinka Kolárová kázeň venovala tejto udalosti. St. S.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Zber elektronického odpadu. Po druhýkrát tohto roku sa v Základnej škole Jána Čajaka v Petrovci vedľa kotolne uskutočnil zber elektronického odpadu. Po prvej akcii, ktorá bola v máji, druhú zrealizovali v stredu 19. októbra a trvala od rána do 14. hodiny. Výzva ekologického krúžku školy zabrala i tentoraz. Petrovčania už tretí rok za sebou účinkujú v tejto trojnásobne užitočnej akcii – v domácnostiach sa zbavili zbytočných vecí, v škole separovali odpad a na dôvažok prispeli k ochrane svojho životného prostredia. V minulosti peniaze získané z predaja odpadu petrovskí ekológovia použili na kúpu plastových košov na separovanie odpadu, ako aj na kúpu nevyhnutných kníh povinného čítania do školskej kniž-

nice v miestnej základnej škole. xxx Aj našinci v slovenskej Farme? Televízia Markíza pripravuje pokračovanie reality show Farma, ktorá v novej sezóne privíta aj zahraničných Slovákov žijúcich po celom svete. Tí budú mať jedinečnú šancu vrátiť sa aspoň na chvíľu do krajiny svojich predkov, spoznať ľudí žijúcich na Slovensku a vyskúšať sa v slovenskom farmárskom živote. Do Srbska tiež vycestoval štáb zo Slovenska, ktorý postupne prechádza krajinou a hľadá tie najzaujímavejšie typy pre nich. V Báčskom Petrovci casting bol 19. a 20. októbra v Slovenskom vojvodinskom divadle a ako počuť, bolo i niekoľko záujemcov o účasť na Farme. J. Č. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ZÁHRADKÁRSKE NOVINKY

Sladký zemiak zaujal Pazovčanky Katarína Verešová

ho záhradkára. Dokonca aj kus fólie dostala od Márie Leníkovej, pisovný názov tropickej rastliny aby zo skúšobného pestovania z čeľade pupencovitých zvanej batáty nemala žiadne výdavky. povojník batatový (alebo batá- Bolo len treba tie dve rastlinky tový), po latinsky Ipomoea batatas, od seba oddeliť na vzdialenosť alebo neformálne batata alebo jedného metra. batáta, sa ešte naplno neujal, ale – Jednoducho som ich použ ho tohto roku niektoré staro- sadila a čakala, čo sa udeje. pazovské záhradkárky skúšobne Ani som ich nezalievala, ani zasadili do svojich záhrad. A boli nehnojila. A čo som dostala? veľmi milo prekvapené Z jednej rastlinváhou, akosťou a úrodky urodilo okolo nosťou novej rastliny. dvoch a z druhej – Priesady som na až šesť kilogramov jar kúpila od istého sladkého koreňa, – pána z Golubiniec, s hrdosťou hovorí ktorý mi poradil, aby Katarína Uheliová. Katarína Uheliová s debnou plnou som batátové hľuzy Tento druh tro- batát z jednej priesady zasadila pod fóliu a pickej rastliny ponechala rásť. Pozorchádzajúci zo strednej lila Katarína Uheliová. Doložila, že ne som sledovala ich Ameriky v žiadnom sa batáty dajú opekať rovnako ako vývin, kvitnutie a doprípade nesmie počas obyčajné zemiaky, len ich treba zrievanie. Až keď dopestovania vymrznúť. viac dosoliť. Očakáva k tomu, že zreli a keď som hľuzy A keď urodí, urobí ra- jej táto zelenina prospeje zdravybrala, bola som milo dosť každej gazdinke. viu, lebo má zdarné účinky proti prekvapená, aké veľké Batáta zo záhrady – Vo vinici som vari- vysokej hladine cholesterolu a niektoré narástli. Ten Márie Leníkovej la hrachovú polievku a očným chorobám. Počula takisto, najväčší sladký zemiak namiesto obyčajného že preventívne zabraňuje vznivážil až tri a pol kila, – spomína si zemiaka do polievky som nakrájala ku niektorých druhov rakoviny a Mária Leníková tejto jesene po tento oranžový sladký zemiak. iných chorôb. Pretože sladký koreň obsahuje zbere batatov. Rýchlo sa rozvaril na kašu a z neho Dve priesady venovala svojej polievka, ktorú som okoštovala aj draslík, ktorý priaznivo pôsobí rodáčke Kataríne Uheliovej, ktorá spolu so susedkou, bola trochu na srdcovú činnosť, je to ďalší taktiež dodržala radu spomínané- sladšia, ale zato výborná, – vysvet- dôvod, aby sa táto zelenina začala

viac pestovať v našich záhradách. Keď máme na zreteli, že sú nám jará a letá teplejšie ako v dobe našich predkov, to znamená, že existujú optimálne podmienky na pestovanie batátu vo väčších množstvách a tým si poľnohospodárske rodiny môžu zabezpečiť dodatočný zdroj zárobku. Len ešte treba vyskúšať nové jedlá z tejto, ako sa ukázalo, veľmi úrodnej plodiny.

KRÁTKE SPRÁVY

Kovačica Podporili projekty. V pondelok 24. októbra vo veľkej sieni Zhromaždenia obce Kovačica predseda obce Milan Garašević podpísal zmluvy s predstaviteľmi rôznych združení a spolkov z územia obce o (spolu)financovaní projektov z oblasti poľnohospodárstva. Prostriedky v celkovej sume bezmála 800 000 dinárov získalo sedem združení a spolkov. V prvom kole rozdeľovania prostriedkov, ktoré sa uskutočnilo v apríli bežného roka, prostriedky na základe schválených projektov získalo 10 združení v celkovej sume 1 790 000 dinárov. A. Ch.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

áva sa na známosť občanom, ktorí sa už (zase) trasú kvôli nadchádzajúcej zime, aby sa nebáli. Všetko predsa bude v najlepšom poriadku. Ako u nás – už dávno – v dokonalom poriadku aj je bolo a bude. Ako je známe, firma značky EPS, teda Elektrohospodárstvo Srbska, usporiadala zhromaždenie, aj to vedecké, ktorého témou bola téma: Ako sa budeme hriať počas nadchádzajúcej zimy. Veru tak: téma – aj to bez otáznika. Veď prečo by tam mal byť otáznik, keď je odpoveď jasná, že jasnejšia • ĽUDIA A UDALOSTI •

sotva môže byť. Hriať sa, áno, vážení, budeme tak, že sa, ako na to prišlo práve naše milované EPS, budeme – čo? Zhro... Zhro-maž... Áno, správne: zhro-maž-ďo-vať! Budeme sa zhromažďovať kdekoľvek a kedykoľvek nás zima zovrie do svojho studeného náručia. A bude nám teplo – teplúčko ani pod perinou uprostred leta. Veru tak! A navyše, pri príležitosti tých našich zhromažďovačiek si môžeme usporiadať aj odmeňovaciu súťaž. Presnejšie hru na šťastie. Ktorých Hier už máme toľko, že každá nová Hra je vítaná! Tak-

že navrhujem, aby všetci, ktorí (sme) sa včas nezásobili palivom a nezahoreli nadostač láskou k tým a najmä Tomu, ktorí/ý nás ubezpečujú/je, že už žijeme v blahobyte, ktorý blahobyt (a vari sme si ho nezaslúžili, há?!) ešte potrvá a potrvá a pretrvá (tak nám treba), teda aby (sme) všetci tí a takí Lo... lo..., áno: losovali. Aby (sme) vyťahovali každý po jednej zápalke (každá bude o rozdielny kúsoček kratšia). Ten, kto vytiahne najkratšiu, stane sa Celonárodným Víťazom Veľkej Losovacej Súťaže a ako správny a

extra šťastný výherca na každom budúcom zhromaždení uzimených dostane čestné miesto – v samom alias najužšom strede jedinečnej a zrejme i velikánskej hŕbe súťažiacich. V prípade, že sa, vážení spoluzimtrasúcisa, do avizovaného Veľkého Losovania – z vám (ne) pochopiteľnýcch dôvodov – zapojiť nechcete, odporúčame vám hriať sa, aj počas najbližšej zimy, klasickým spôsobom: pri piecke naloženej rozkošnými sľubmi našich milých politikov. Bub-bub-bubm!

44 /4723/ 29. 10. 2016

Ľudia a udalosti V PREDŠKOLSKEJ USTANOVIZNI VČIELKA V KULPÍNE

Uplynulé leto sme vylíčili všetky miestnosti v budove škôlky, ofarbili sme drevenú obšívku a dezinfikovali celú budovu. Na dvore sme začali upravovať pieskovisko. Tento priestor sme zastrešili a plánujeme vybudovať aj betónovú obrubu okolo pieskoviska, ktorú potom dáme obložiť nejakou hmotou, aby ten priestor, kde sa naši škôlkari radi hrajú, bol čím bezpečnejší. Do kuchyne sme kúpili nový plynový profesionálny sporák, čo nám tiež pomôže pri každodennej práci. Koľko vychovávateliek pracuje v škôlke? Vychovávateľka Saška zoraďuje najmladších škôlkarov: idú na prvú – Na celodennom pobyte prechádzku do neďalekého parku sme dve vychovávateľky: Vierka Petrášová a ja. Prístaršej slovenskej skupine máme tri skupiny, teda okolo 70 detí. 27 a v srbskej 17 detí. Pracujeme Všetkých záujemcov o poldenný pravnú slovenskú skupinu vedie v jednej doobedňajšej zmene, pobyt sme prijali, ale na celoden- Želmíra Častvenová, prípravnú lebo je dosť priestoru pre všetky ný sme nemali možnosť všetkých srbskú Katarína Kolárová. Kažuvedené skupiny. prijať, takže ešte stále máme deti, doročne dostávame potrebný Mení sa počet detí v kulpín- ktoré čakajú na takúto možnosť. didaktický materiál, ako aj nové skej ustanovizni? Vykonali ste v poslednom hračky. Takisto dostávame novú – Pred takými tromi rokmi čase nejaké práce na úprave literatúru pre vychovávateľky a knihy pre deti. Dobre sme záa aj skôr sme mali väčší počet budovy a jej okolia? detí, ktoré boli rozdelené do – Počas letného voľna sa vždy sobení a myslím si, že naša práca štyroch skupín. Mali sme až 90 využije čas, aby sa niečo upravilo. s deťmi je kvalitná. detí v jednom školskom roku. Teraz v posledných rokoch máme

Veselá hŕba ratolestí Katarína Gažová

útulnej kulpínskej škôlke v centre dediny denne býva 70 detí so svojimi vychovávateľkami, kuchárkou, upratovačkou. Keď sa hrajú vonku na dvore, ich veselú detskú vravu počuť široko-ďaleko. Počet detí sa v porovnaní s minulým školským rokom nezmenil, vysvetlila v rozhovore vedúca vychovávateľka Alexandra Pucovská. Do koľkých skupín sú rozdelené deti v škôlke? – V Kulpíne aj v tomto školskom roku máme tri skupiny detí. Prvú tvoria deti na celodennom pobyte a je to zmiešaná, teda slovensko-srbská skupina, a máme tu škôlkarov od troch do päť rokov. Na poldennom pobyte máme jednu slovenskú skupinu, v ktorej sú deti zo staršej a z prípravnej skupiny, teda vekovo je zmiešaná a sú tu deti päťročné aj šesťročné. Rovnako zmiešanú skupinu máme aj srbskú. Na celodennom pobyte máme 26 detí. V spomenutej

ĎALŠIA DIELŇA U ZUZANY. V sobotu 22. októbra sa v miestnostiach súkromnej ubytovne majiteľky Zuzany Masarykovej uskutočnila dielňa venovaná servítkovej technike, čiže dekupáži. Organizátorom dielne bol spolok U Zuzane nad Dolinou a finančné prostriedky na projekt poskytla Obec Kovačica. V rámci projektu boli totiž realizované dve dielne – vyšívanie a dekupáž, ako aj sadenie kvetov v parku a okolo ubytovne. Ako uviedla Z. Masaryková, cieľom dielní je vytvoriť suveníry pre návštevníkov Padiny. Pre veľký záujem plánujú zorganizovať ešte jednu dielňu dekupáže, a to pre členky Spolku žien v Padine. E. Ď.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

POĎAKOVANIE ZA ÚRODY ZEME v kysáčskom evanjelickom a. v. zbore sa konalo v nedeľu 23. októbra. „Na Teba sa upínajú oči všetkých a Ty im načas dávaš pokrm. Otváraš svoju ruku a všetko živé sýtiš podľa ľúbosti...“ týmito slovami Žalmu 145, 15-21 sa začala kázeň slova Božieho, v ktorej velebný pán Ondrej Marčok, farár kysáčsky, sprítomnil posolstvo nedele, keď veriaci ďakovali Pánu Bohu za úrody zeme a bohatstvo požehnania. Myšlienka vzdávania vďaky sa niesla aj v príležitostných piesňach, ktoré odznievali kostolom vo výbere pani farárky Dariny Marčokovej. Bohoslužby spestril bohato vyzdobený oltár, na dekorovaní ktorého sa podieľali veriaci, čím vyjadrili svoju vieru a srdce plné lásky a vďaky. M. Ď-ka • ĽUDIA A UDALOSTI •

HUDOBNÁ TVORBA V SLANKAMENSKÝCH VINOHRADOCH

Brehovčania, komuže to hráte? Katarína Verešová

Skôr si hundrali popod nos, ale túžby po iných ženách, výstrahy. s úsmevom. – Keď sa Pazovčanom takéto ychravé októbrové dni v Brehovskí muzikanti žartovne vtipné veselé piesne zapáčiSlankamenských Vinohraospievali síce aj sami seba, a li, začali sme vymýšľať ďalšie, doch vyvolávajú nostalgiu to v piesňach: za veselým spoločenským a roBrehovčania, dinným životom ľudí žijúcich v komuže to hrátejto fruškohorskej dedine. Avšak te, V Kertís šore práve v takom tichom upršanom veselo sa mávajú, ešte keď im Brehovčania zahrajú… V s a m o tných piesňach sa opisuje nielen spôsob života, ale aj doba, v ktorej vznikli. Napríklad: Tem Milenko Jašov ke´ do Brehov taj- Hudci na začiatku svadby šov, zamiluvav si vom Maru, ej ľepšiu ako Kláru najčastejšie v zime. Trénovali (pieseň vznikla v čase televízne- sme struny, hlasy a strofy, kým ho seriálu Dlhé, horúce leto); Ke´ ,neľahli’ do rytmu a kým sme Šimon Macho s basou (sprava), Pavel Lazár s husľami sa v Brehách žito tlačilo, Kuľhavi- neutvorili celok. Niektoré piesne a Ján Macho s gitarou v spoločnosti najbližších mu sa to velmo páčilo (tlačenie na nastali počas šľachtenia stromov. tlačiarkach), Aj tem Mišo Majerov V tichosti sme si pospevovali, či zasneženom ovzduší sa tuná me, zaspať. Vtedy nastala prvá kúpiv si vom kamión (furmani opakovaním pamätali, a potom kedysi vymýšľali najžartovnejšie ťahavá autorská pieseň s kolegami precvičovali. Prvý raz slovenské vojvodinské piesne. Pavla Lazára Pri Dunaji sme ich zahrali na prvých jarných Kto počúval autentické bre- pri čardi, stoja ženi pri veseliciach, alebo príležitostne hovské piesne, dobre vie, že ich čámci, v ktorej sa spomíke´ bolo načim, – spomína si Ján autormi boli muzikanti na sláči- na Kuľhavý a jeho žena Macho na zašlé časy, keď vymyskových inštrumentoch a speváci Kuľhavka (keď sa v „čámleli aj peknú zbierku takzvaných Pavel Lazár a Ján Macho. Niektorí ci“ prevrátili). Pieseň Na mastných piesní. Jednou z nich je tie pesničky výsmešne nazývali podrume ninto ništ, pome Už sa šeci žeňja, ja sa ešťe ňebóm, „nôty spod krkóšky“, verejne ich Fitošovi piť (tiež Lazárov ešťe si zráňika ňedoveďjem domov hodnotili ako nespisovné, hoci skvost) v Slankamen(venovaná vtedajším mládenfakticky ich s úsmevom a vo ských Vinohradoch a v com – kamarátom Švagríkovi, veselej spoločenskej nálade radi Starej Pazove vyvolala Zolianovi a Folťanovi). počúvali ako nárečové ľudovky. taký záujem na dlhých Žiaľ, texty týchto piesní nikto Okrem piesne autora Jána Machu dvojdňových svadobnikdy nezapisoval, ani Ján MaSlankamenské vinohrady, všet- ných veseliciach, že si cho ako autor mnohých z nich: ky ostatné poskytujú žartovný ľudia začali objednávať – Niektoré z nich sú nahrané v pohľad na diania a správania sa „svoje“ pesničky. RTV Stará Pazova, v novosadtunajšieho pazovského a boľov– Neboli to platené skom štúdiu M RTV, ako aj na ského ľudu, a to s plným menom objednávky, i keď mali cédečkách. a priezviskom jednotlivcov. zadanú tému alebo Ľutuje vraj aj to, že sa nikdy Ako sa stalo, že sa v tzv. zľudo- príbeh. Skôr sme si za verejne ako orchester nepredvenej piesni spomína konkrétna autorstvo dali zaplatiť stavili na Slovensku, hoci ich osoba? Po Tirindovej kapele v na veseliciach ,na bíčik’, boli pozvali Muchovci: – Keď Starej Pazove sa pred päťde- keď sme pred dotyč- Ján Macho s manželkou dnes prišlo pozvanie, že my brehovskí siatimi rokmi na svadby začali ným človekom zaspieMachovci máme hrať s terchovprenajímať muzikanti zo Slanka- vali jeho pieseň, – spomína si predali kone), Už sa Kňazmac skými Muchovcami, veľmi sme menských Vinohradov, huslista dnes Ján Macho. Na otázku, či sa ožeňiv, buďe sa veseľiť… Všetky sa potešili. Lenže už vtedy sme Pavel Lazár a bratia Machovci. ženy hnevali, keď počuli manže- brehovské piesne zosmiešňujú sa my ako kapela boli rozpadli, Nikto z nich nepoznal noty, ale lovu pieseň, Macho odpovedá: nezbedy, neplechy, huncútstva, – hovorí Ján Macho.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

hrať sa naučili natoľko, že svojou svojráznou melodikou pazovské balady (na prehúdanie) a čardáše (na dva kroky) dopĺňali novými, vlastnými pesničkami. Dôvodom na vymýšľanie žartovných piesní boli dlhé pytačkové noci, keď pytači museli u mladej doma vyčkať úsvit a nesmeli, samozrej-

44 /4723/ 29. 10. 2016

Ľudia a udalosti KOVAČIČANIA NA KOSOVE A METÓCHII

Prezentovali slovenskú kultúru a tradíciu Anička Chalupová

elegácia Kovačickej obce pobudla v dňoch 16. a 17. októbra v severnej časti Kosova a Metóchie – v Obci Zvečan. So zámerom nadviazať spoluprácu medzi obcami Kovačica a Zvečan, ktorá sa má rozvíjať vo viacerých oblastiach, predstavitelia kovačickej obecnej správy v čele so Zoranom Savanovom, zástupcom predsedu Zhromaždenia obce, členky Ženského spolku v čele s predsedníčkou Zuzanou Jonášovou a Paulína Papová, podnikateľka z Idvoru, sa okrem stretnutia s predstaviteľmi Obce Zvečan zúčastnili aj na veľtrhu Šikovné ruky vidieckych žien v Zubinom Potoku. Na tomto veľtrhu, ktorý z príležitosti Medzinárodného dňa

Maliarky Husáriková a Kňazovicová na návšteve u Stevana Vulovića, starostu Zubinho Potoka

Výstava ručných prác kovačických žien upútala pozornosť početných návštevníkov na veľtrhu v Zubinom Potoku

vidieckych žien spoločne usporiadali Mimovládna organizácia Santa Marija, Inšpirácia a Usilovné Kolašinky, kovačické ženy svojimi bohatými

CIRKEVNÝ SPEVOKOL CREDIMUS z Báčskeho Petrovca pobudol od 21. do 23. októbra v Šarišsko-zemplínskom senioráte, kde sa na pozvanie Biskupského úradu ECAV na Slovensku zúčastnil na Misijnom podujatí k 500. výročiu reformácie. Najprv v piatok spevokolisti navštívili evanjelický CZ Hanušovce nad Topľou, kde večer v chráme mali koncert. V sobotu sa presunuli do malebného mestečka Sabinov, kde takisto vo večerných hodinách vystúpili v evanjelickom chráme. A na záver – v nedeľu sa Obecný spevokol Credimus zúčastnil na slávnostných službách Božích v evanjelickom chráme v Bardejove pri príležitosti začiatku Roka reformácie. Na prvom stretnutí Šarišsko-zemplínskeho seniorátu, ktoré sa konalo v nedeľu 23. októbra v Bardejove, slávnostne vyhlásili Rok reformácie. Tieto slávnostné služby boli vysielané v priamom prenose slovenského rozhlasu, takže spev Credimusu sa dal počuť na celom Slovensku. J. L. Foto: z archívu Obecného spevokolu Credimus

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ručnými unikátmi prezentovali slovenskú kultúru a tradíciu. Tejto návšteve Kosova a Metóchie predchádzala účasť dvoch kovačických insitných maliarok na 12. ročníku výtvarného tábora Gazivode 2016, ktorý sa uskutočnil od 6. do 12. októbra. Na tomto podujatí,

ktoré sa uskutočňuje v organizácii Kultúrneho strediska v Zubinom Potoku, každoročne sa stretávajú prevažne akademickí maliari zo Srbska. Tohto roku sa okrem dvadsiatky umelcov a výtvarníkov z Belehradu a Knjaževca po prvýkrát zúčastnili Eva Husáriková a Anna Kňazovicová, insitné maliarky a členky Galérie insitného umenia v Kovačici. Účastníci výtvarného tábora Gazivode 2016 navštívili aj početné kultúrne a historické pamiatky – monastier Duboki Potok zo 14. storočia a umelé jazero Gazivode. Foto: z archívu A. Kňazovicovej a MVO Santa Marija

CESTA K ZDRAVIU V PETROVILLAGE. V miestnostiach Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec v piatok 21. októbra zorganizovali prednášku z oblasti alternatívneho zdravotníctva. Návštevníkov povzbudila dipl. farmaceutka Aleksandra Obradovićová za pomoci Access Bars techniky. Počas krátkej úvodnej prednášky záujemcovia sa zoznámili s uvedenou technikou, ktorá „je novinkou, je inakšia a výnimočná na mnoho spôsobov“. Je to jeden z najľahších spôsobov, ako prísť k vlastnému pokoju a ako ľahko žiť. Človeka učí, ako si uvoľniť myšlienky, zošľachtiť telo a dosiahnuť vnútornú rovnováhu. Access Bars alebo iba Bars technika je ľahká manuálna technika, ktorá človeku pomáha dosiahnuť vnútorný pokoj. Aktivistky Petrovillage na piatok 28. októbra chystali dielňu fraktálnej kresby a už v nedeľu 30. októbra ďalšiu dielňu prípravy surovej stravy. J. Č. Foto: z archívu A. Obradovićovej • ĽUDIA A UDALOSTI •

VOJNOVÉ NEZÁBUDKY (37)

Vilkine meniny sme oslávili s mliekom Ján Cicka SOBOTA 29. mája ... spal som do pol deviatej. Zobudili ma rozhovorom Jovanka a Trkuljová. Prišli na účes. Vilka ako vstala, stále robí a má dnes meniny. Nestihol som jej ani zablahoželať, hoci som to urobil narýchlo pred spaním. Dragan odišiel nakrátko do roboty. Bol som po chlieb, mlieko, citróny a Blic. V novinách veľký ručný titulok: Juhoslávia podpíše Rezolúciu OSN. Predpoludním sa ozvala Alena: je ešte doma, neporodila. Vravím jej, nech počká do 1. júna a budeme mať sviatok naraz. My deň sobáša a jej malý narodeniny. Okolo dvanástej zmizol prúd, predtým prišla voda. Vilka začala strihať susedu Trkuljovú: najprv „Majka Muju šišala na struju...“, a potom pokračovala ručným strojčekom. Žartujem, že Trkuljka má zaplatiť za prúd aj za fyzickú robotu. Juhoslávia podpíše Rezolúciu OSN a kovboji si ďalej budú vrhať tomahawky. Je 12.12 hodín. Volám Dragana a Dragana niet. Dragan má plyn a kávu. Dragan neprišiel, hoci sľúbil, že len čo opraví rolety. O druhej popoludní, keď Vilka zakončila účesy, mali sme lovecký deň: vybrali sme všetky suché potraviny z chladničky (prúdu niet) a jedli, kto čo chcel; nakoniec sme to zaliali mliekom. Tak sme oslávili Vilkine meniny. Aj sme sa trochu poškriepili pre špinavý uterák, vlastne handru na utieranie riadu. Nezdržal som sa, vyprskol, vyfajčil cigaretu a šiel do malej izby ľahnúť si. Trochu stíšiť horúce čelo v studených dlaniach. Ach, tá vojna! Željko z Blavy hlásil: na rade je telefónia. Podobný titulok som našiel v Blici: Na rade sú telefóny. Pekne. Ak zostaneme bez prúdu, vody, kúrenia, telefónov, telekomunikácií, teda bez potravín a akýchkoľvek informácií, tak sme, ako tomu hovoria Česi: V PRDELI! Takmer som zabudol na tento prípad: Keď okolo jednej lietadlo úderom prerazilo vzdušnú bariéru, čo je už pravidlom, Síčovka zletela dolu a ľahla si na gauč. Ale keď sa to o polhodinu zopakovalo, • ĽUDIA A UDALOSTI •

čo už takmer nie je pravidlom, tak sme ju márne prehovárali, aby šla hore, že nie je poplach. Zostala tam spať; vraj má kľúč. Keď buchlo druhý raz, ja som v parčíku rezal ruže pre Vilku k meninám. Ali vraví: „Každá ruža, jedna cigareta.“ „Nie,“ vravím ja, „toto buchlo do tých, čo kradnú ruže.“ Dragan prišiel, keď už som si ľahol, hodne neskoro. Neviem, prečo sa tak dlho zdržal. Už je 19.25. Míňa sa horúci pokojný deň. Ako bude v noci? Tušenie mi vraví: horúco tiež. Po dlhšom čase bol u nás Rile. Vilka na stole sušila rezance, tak sme nemali kde hrať šachy. Čoskoro odišiel; idem sa spláchnuť a pomaličky obliekať. Keď začínam písať tieto riadky, Vilka sa rozpráva s otcom. Napomína ho, aby nejedol sladké, vystríha ho: „Pozor na cukrovku!“ Otec sa spytuje, či nám niečo chybuje. Nič, iba mier. Ešte povedal, že ani Peter, ani Štefan nemajú robotu. Je to dosť chúlostivé. Predpoveď počasia na zajtra: ranná teplota 16 °C, najvyššia denná 30 °C. Vilka robí nejaké koláče a pečie mäso na zajtra. Neviem, či to stihne, kým zareve na poplach. Siréna sa ozvala o 21.35. A u nás na stole sa sušia rezance, koláč sa chladí na balkóne, mäso pečie v rúre; pijeme kávu. Neponáhľajte sa, natovci! Bola už prvá hodina v noci, keď sa aj mäso upieklo. Prúd sme dokonca mali silný a bola aj voda. Ženy šli spať, Dragan tiež. Mariška spí na gauči, Sulić v kúte, ja som prišiel hore napísať tieto štyri riadky, vypiť čaj, vypočuť správy a hybaj – dolu. Ale najprv som si trochu zamaškrtil. V správach o jednej spomínali Vrdnik, BGD, Batajnicu, Kosovo... Nálet bol o 23.30 hodine. Pár minút po druhej sme so Sulićom zobudili starkú Síčovku: „Ideme spať. Pôjdete aj vy?“ Šla. Líham s veľkou obavou, že o chvíľku sa všetci nájdeme spolu dolu. Nestalo sa, ale... NEDEĽA 30. mája ... dobre sme sa vyspali. Ibaže o deviatej ráno, ešte som ležal, zahúkala siréna. No počkaj, už

sprznia aj tento svätý deň, a to predpoludním. Kávu si pred odchodom vypijeme, ba uvažujem aj o raňajkách. Dokonca som sa vysprchoval, oholil, prezliekol čistú bielizeň. Počujem z balkóna, že Bosa je u Dragana. Ak je ešte tam, idem k nim. Bosa odišla, s Draganom som si vypil ďalšiu kávu, „drmli“ sme si po dve klekovače a zliezli dolu, aby sa ostrihal. Ja som potom šiel von trochu sa slniť, doobeda, aj vyvetrať bicykláreň. Je pol dvanástej.

Je pol jednej, obed na stole, vonia pečienkou, zákuskom, nejakou tichou sviatočnou náladou, a tak sa mi znova natíska do mysle Hájnikova žena: Zas svitla svätá nedeľa, deň ako slza krásny, čistý... ... a do toho siréna. Bože, ani na pokoji naobedovať nedovolia?! Predsa sme obedovali. Vilka vraví: „Ponáhľaš sa, hlceš ako Plutón.“ Asi mi bude zle po tomto obede. Ani som nežuval. Zjedol som aj dve krempity z chladničky. Nevieme, o koľkej prestal poplach. Vieme, že bol dva razy. Nepočuli sme lietadlá. Preladili sme z poplachu na pokoj: zdriemneme si. Je 13.51. Viečka sa zatvárajú, hlasy sa strácajú, hlava mi klesá... Majevica, Majevica, uplakané strachom líca, strachom líca uplakané, kedy sadne úsmev na ne Majevica, Majevica, Letí rakiet povíchrica, Povíchrica rakiet letí, Rúcajú sa šťastné svety

Keď som si strihal nechty na nohách, na balkóne, zahučala siréna. Nevzrušil som sa, ale keď zahučali lietadlá, šiel som si umyť nohy, obliecť sa, a potom dolu. Prišla aj Vilka z piateho poschodia, kde si bola priľahla a zadriemala. Nálet trval okolo pol hodiny, potom odišli. Najstarší Aliho vnuk prišiel so správou: rádio hlási, že zasiahli strednú milicionársku školu a tunel oproti Mostu slobody v Sriemskej Kamenici. To všetko sa udialo medzi piatou a šiestou hodinou. Pred siedmou sme šli hore na kávu. Vraj naše sídlisko volajú Bombaj a Rafinériu Garavi sokak (známa NS vokálno-inštrumentálna skupina). Je takmer 21.00 hodín. Končí sa pekný deň, v ktorom boli tri poplachy a dvakrát prerážanie vzdušnej bariéry. Prerážanie som nezaregistroval, prvé dva poplachy sme ignorovali (slnenie, obed), ale tretí nás zahnal dolu, či vyhnal z bytu na ulicu. Pekný deň bol aj preto, že sme mali silný prúd, teplú vodu, nedeľný obed, dobrý výdatný spánok. Čo viac človek potrebuje k šťastiu? Stačia tieto malicherné každodennosti alebo každodenné malichernosti. Proste som rád, že žijem. Všetci sme, keď odleteli lietadlá, boli nejako uvoľnení, normálni. Kým sme vysedávali na podstení, Aliho dvaja vnuci nás zabávali napodobňovaním sumo zápasníkov. Blíži sa noc, zvážnieme! Siréna o 21.40. Tichá letná noc. Ženy hrali karty. Po polnoci odišli spať. Prechádzal som sa po námesačnej ceste, kráčal za vlastnou tôňou. Zrazu čosi strašne zarachotilo, až zalomcovali vchodové dvere. Nebolo vôbec počuť hukot lietadiel. Bola to raketa. O chvíľku boli dolu ženy. Posedeli, komentovali a Milena s mojou šli hore. Sulićová zostala, ja som si šiel zajesť z krempity a vypiť bazovú šťavu a idem dolu k nim. Je 1.57. Do pol tretej sme sa so Sulićovou prechádzali po ceste, Sulić spal v kúte, Mariška na gauči. O pol tretej prišiel Ali a vraví: „Zasa buchlo.“ Túto druhú explóziu sme my vnútri ani nezaregistrovali. Idem si ľahnúť, a čo sa má stať, to sa stane!

44 /4723/ 29. 10. 2016

Zoroslav Jesenský

Bratova pomoc Mamááááá.... Tak strašne som osamelá. Chýba mi naša rodina celá. Kde ste, milí rodičia, kde mám brata? Hádam viete, že všetkých vás mám naozaj rada!

Andrej Dudáš, 5. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči Suzana Hučko vá ZŠ T. G. Masar , štvrtáčka, yka v Jánoší ku

Októbrová inšpirácia

Chcem z kúpeľne von! Kto kľúčik otočil? Už mám ruky čisté, je tu dáky zvon?

Ako to už máme zachodené, v poslednom kútiku v mesiaci vás potešíme veršami Zoroslava Jesenského. Tentoraz je to páčivá báseň Bratova pomoc, ktorá výstižne sprítomňuje vzťah dvoch súrodencov: sestry a brata. Nevystali ani vydarené ilustrácie väčšinou na tie aktuálne jesenné témy, ktoré vás inšpirujú k tvorbe. Poslali nám ich žiaci z Jánošíka, Padiny, Kysáča, Báčskeho Petrovca. A my vám zasielame výzvu, aby ste sa neostýchali a prispeli do Detského kútika, ktorý je tu iba pre vás, milé deti.

Mám z tmy veľký strach, päsťou búcham po dverách. Tu sa konečne brat objaví. Vraví: dosť bolo zábavy. Ihneď dvere odomknem, najprv však tvoju čokoládu zjem. Dobre, nemám náladu, ber si tú prekliatu mliečnu čokoládu. Keď je beda, keď je rata, vždy sa môžem spoľahnúť na staršieho brata. K jeho srdcu vedie veľmi jasná niť: každú pomoc musím draho zaplatiť.

Miroslav Supek, štvrtá k, ZŠ T. G. Masaryka v Ján ošíku

Natali Kotvášová, 2. 2, ZŠ maršala Tita v Padine

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Matea Kolárová, 4. b, ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci

• DETSKÝ KÚTIK • •

Obzory

Z obsahu Polstoročné jubileum festivalu BITEF

str. 4 – 5

Judášovo znamenie na trifore kláštora Studenica str. 6 – 7 Tie osobné územia

Nový Sad 29. 10. 2016 Ročník XXXIII Číslo 10/388

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

str. 8

DIVADLO

Hviezdne obdobie petrovského divadla Katarína Melegová-Melichová Pokým ľudia budú hercami a herci ľuďmi, bude divadlo.

Karel Čapek

topäťdesiatročné obdivuhodné pretrvávanie divadla v Petrovci je naozaj možné iba vďaka tomu, že na petrovskej černozemi vyrastali ľudia, ktorí sa stávali hercami a ako herci neprestávali byť ľuďmi. Preto sú dejiny tohto divadla vlastne príbehmi osobnostnými. Každá divadelná doba, čiže každé vývinové obdobie petrovského divadla bolo poznačené veľkými menami, tak režisérskymi, ako aj hereckými, bolo poznačené prácou ľudí, ktorí boli ochotní svoj čas, sily, schopnosti obetovať kúzelnému svetu divadla a tým zušľachťovali náš duch, našu reč, našu kultúru. O hlboko zakotvených divadelných tradíciách v petrovskom prostredí a o ponímaní Petrovčanov tohto kultúrneho fenoménu hovorí fakt, že k 90. výročiu divadelníctva sa Petrovčania postarali, aby konečne divadlo dostalo svoj stánok v podobe novej, na tú dobu honosnej budovy Domu kultúry, čím sa podmienky pre prácu divadelníkov podstatne zlepšili. K ďalšiemu kvalitatívnemu posunu prichádza v druhej polovici sedemdesiatych rokov. Totiž koncom roka 1975 (v novembri) Kultúrno-osvetové spoločenstvo Vojvodiny a Zväz ochotníckych divadiel Vojvodiny zorganizovali v Novom Sade poradu na tému ako nasmerovať ďalší vývin slovenského divadelníctva. Prítomní boli tak predstavitelia

kultúrno-umeleckých spolkov, ... A UDIAL SA NÁM v rámci ktorých sa divadlo pes- MAJERA tovalo, predstavitelia domov Táto skutočnosť a fakt, že kultúry, etablovaní režiséri Ľuboslav Majera ako štipendista a herci ochotníci, ale aj novinári RTV Nový Sad ukončil štúdium a kultúrni dejatelia. Účastníci v roku 1975 na VŠMU v Bratiporady sa zhodli, že ďalší vývoj slave v odbore divadelná réžia nie je možný bez profesionali- u profesorov Karola Zachara zácie. Keď ide o spôsob tohto a Miloša Pietora, podnietila kroku, názory sa rozchádzali. Jedni boli za to, aby sa v Novom Sade založilo divadlo národností, ktoré by malo spoločné odborné služby, priestory, kostymérov, scénografov a tri herecké súbory: slovenský, rumunský a rusínsky. Zdôvodňovali to tým, že takto cesta k profesionálnemu divadlu Balada o poručíkovi a Mariutke bude najkratšia. Prevahu však mali tí, ktorí boli dovtedy a ani odvtedy nezanázoru, že slovenské poloprofe- znamenaný rozmach divadla sionálne divadlo treba situovať v Petrovci. tam, kde má korene a publikum. Majerova prvá inscenácia Tak sa rozhodlo, že v Petrovci Balada o poručíkovi a Mariutke bude sídlo Ochotníckeho di- (Kreft – Lavreňov), premiérovo vadla VHV, ktoré bude mať tri uvedená 16. decembra 1978, scény: v Petrovci, v Kovačici bola prvou malou javiskovou a v Starej Pazove a bude mať formou v slovenských dolnofunkciu profesionálneho pre zemských rámcoch, ale aj prvým slovenskú národnosť v Juhoslá- predstavením, ktoré malo vycizevii. Kým sa vypracovali stanovy lovaný každý pohyb, každé slovo, novej inštitúcie, kým sa podľa každý pohľad dvoch protagonisschválených stanov zvolili všet- tov v predstavení – manželov ky orgány, uplynul rok. Zakla- Zuzany a Jána Častvenovcov. dajúce zhromaždenie bolo na Balada o poručíkovi a Mariutke Vianoce roku 1976 v Petrovci bola v dejinách prvým slovena už od roku 1977 divadlo malo ským predstavením, ktoré sa nárok na prostriedky z úrovne zúčastnilo na Zväzovom festivale Autonómnej pokrajiny Vojvodi- ochotníkov Juhoslávie v Trebinji ny. Tieto sa delili na tri scény (1979). Vtedy tento festival už a každá z nich mala nárok aj na kvitoval 23. ročník. prostriedky z rozpočtu svojej Predstavenie bolo zaradené lokálnej samosprávy. do sprievodného programu,

pretože šlo o malú javiskovú formu. Z festivalového letopisu uvádzame slová jedného z kritikov: „Balada o poručíkovi a Mariutke nám predstavila pravdepodobne najnadanejšiu ochotníčku na festivale – Zuzanu Častvenovú, a to v divadelnej hre, ktorá bola dobre a dôkladne urobená, vedená istou zručnosťou a vedomosťou režiséra Ľuboslava Majeru.“ Mariutka bola najskloňovanejším slovom v Trebinji na všetkých rozhovoroch po predstaveniach. V správe poroty sa s ľútosťou konštatuje, že nemôžu udeliť zlaté masky predstaveniu, ktoré bolo zaradené kvôli javiskovej forme do sprievodného programu a ktoré si to právom zasluhuje. Na Festivale malých javiskových foriem Vojvodiny v Pančeve v tom istom roku (kde tiež bola prvým slovenským predstavením v jeho dejinách) inscenácia zožala dovtedy nezaznamenaný úspech: okrem titulu najlepšieho predstavenia festivalu, získala cenu za réžiu, herectvo, scénograﬁu... S predstavením sa vystúpilo aj na festivale profesionálnych divadiel Malo pozorje v Novom Sade. Ide o kultové predstavenie nielen pre nás ako slovenskú národnosť, ale aj v juhoslovanských rámcoch. V priebehu ďalšieho desaťročia sa k sebe radili úspešné predstavenia, ktoré si kvalitou vydobyli zúčastniť sa pokrajinských festivalov ochotníckych divadiel v Kikinde v konkurencii stoviek divadelných súborov, tak srbských, ako aj v rečiach národ-

>>>

DIVADLO >>> ností. Či už to bol Nebeský oddiel Andreja Privratského (1979), Chvastúň Bogoljuba Krajnova (1982), Milica Nikoličová Jána Makana (1984), Mirandolína

29. 10. 2016 • 44 /4723/ alebo k 175. výročiu narodenia spisovateľa, zakladateľa srbskej drámy a jedného z vedúcich srbských intelektuálov tej doby Jovana Steriju Popovića, inscenovanú Popanštenú kotrbu (1981). Srbskú klasiku si vtedy Slovák Majera a slovenskí diva-

Kráľ Ubu

24/II

Ľuboslava Majeru (1986), Dom Bernardy Alby Andreja Privratského (1987) alebo Kráľ Ubu Ivana Hansmana Jesenského (1989). ÚSPECHY, UZNANIA, ODMENY, CENY... Posledné tri predstavenia z pokrajinského festivalu sa svojou kvalitou prebojovali aj na republikový Festival ochotníckych divadiel v Kule, kde najvyššie ocenená bola inscenácia Privratského Dom Bernardy Alby, a tak sa Petrovčania prvýkrát zúčastnili v konkurencii 31. Zväzového festivalu ochotníckych divadiel v Trebinji (1987). Novinárka Sonja Jovanovićová o tomto vystúpení napísala: „Atmosféra skľúčenosti a Lorcových zatlmených emócií a vášní bola takmer fyzicky prítomná vo vzduchu; za režiséra Privratského, zdá sa, tohto roku v Trebinji hrali všetci, ba aj na scéne v klietke zajaté holubice.“ Vtedy na festivale neexistovala cena za predstavenie vcelku, ale porota TV Sarajevo svoje uznanie udelila práve tomuto predstaveniu, čo sa považovalo za takmer rovné výhre. Po Mariutke nasledovali aj ďalšie úspešné predstavenia malej javiskovej formy Ľuboslava Majeru s petrovskými divadelníkmi. Spomeňme predstavenie pre deti Nikolo a Nabuchodonozor (1979), či Deti (1980), ktoré sa tiež stali víťazným predstavením vojvodinského Festivalu malých javiskových foriem v Pančeve

delníci trúﬂi situovať na záchodové misy, namiesto dobových kostýmov herci boli v pamukových bombarďákoch, budúca pani ministrová hrala na drumbliach a masky by skôr prináležali cirkusovej aréne... Taká Popanštená kotrba vyvolala náramný rozruch v divadelných kruhoch. A rozhodlo s l ovo j e d n é h o z najvýznamnejších divadelných režisérov a neskoršie aj nositeľa Ceny za systematický scénický výskum dramatického die- Vrabčiaci la Jovana Steriju Popovića prof. Dejana Mijača, ktorý ohodnotil Popanštenú kotrbu ako smelý, inovatívny a jedinečný umelecký počin. A opäť sa Petrovčania ovenčili cenami, či už na vojvodinskom Festivale malých javiskových foriem v Pančeve, alebo na zväzovom Festivale malých javiskových foriem BRAMS v Belehrade. Srbský divadelný kritik, teatrológ, divadelný režisér Dejan Penčić-Poljanski napísal, že to bola „výnimočná inscenácia, neodolateľne smiešna a premyslená...“. ROZKVET DETSKÉHO DIVADLA Osemdesiate a deväťdesiate roky sa vyznačujú v divadle aj intenzívnou prácou s deťmi.

O to sa zaslúžili Štefan Kaňa a Mariena Lavircová a od roku 1993 Ján Čáni, ktorý s deťmi vypísal najžiarivejšie stránky divadelných dejín už či s Kráľom Mackom (1993), Mačkiným domom (1994), Princeznou Sedmokráskou (1995), Zajkom Chvastúňom (1997) alebo Vrabčiakmi (1999). Toto posledné sa robilo v roku, keď krajinu bombardoval NATO. Aj tieto predstavenia sa ovenčili početnými cenami: Kráľ Macko a Mačkin dom titulom najlepšieho predstavenia v Srbsku, cenou za réžiu, hudbu (Stanislav Majerský), masky a hereckými uznaniami, kým Zajko Chvastúň na pokrajinskej Prehliadke detských divadiel v Inđiji získal cenu za najlepší kostým a scénografiu, na celoslovenskej prehliadke 3 x Ď v Starej Pazove za najlepšiu herečku bola vyhlásená Katarína Melichová zo Zajka Chvastúňa a Vrabčiaci získali tak 2. cenu na Detskom divadelnom festivale Vojvodiny, cenu za najlepší herecký výkon

Daniela Speváková, cenu za najlepšiu scénograﬁu výtvarník Ján Triaška a 2. cenu na Republikovom festivale v Bečeji a k tomu aj cenu za najlepší kolektívny herecký výkon a cenu za najlepšiu hudbu udelili Kvetoslave Benkovej. Do konca deväťdesiatych rokov Ľuboslav Majera podpísal v Petrovci ešte jedenásť inscenácií a ďalších 21 predstavení okrem už uvedených režírovali Michal Babiak, Stanislav Sládeček, Matúš Oľha, Vladislava Fekete, Ilija Maleš, Pavel Čiliak a Zuzana Tárnociová. Repertoár sa rôznil a zaň by sa nezahanbili ani profesionálne divadlá vo veľkomestách. Hral sa Sachs, Plautus, Aristofan,

Jarry, Pinter, Ionesco, Shepard, Lorca, Shakespeare, Keno, Wiliams, Gorkij, Čechov, Reza, ale aj Lebović-Obrenović, Držić, Sterija Popović, Savić, Hristić a naši Timrava, VHV, Tušiak, Tajovský, Stodola... Petrovskí divadelníci získavali v tých rokoch so svojimi inscenáciami tie najvyššie uznania na prehliadkach a festivaloch vo vtedajšej 23-miliónovej Juhoslávii, či už to bolo v Kikinde, Kule, Trebinji, v Belehrade, v Pančeve, alebo na Večierkoch bratstva v Prizrene, Stretnutiach Abraševićovcov vo Valjeve, na Divadelných dňoch v Mostare, na celojuhoslovanskom festivale v Sisku, na Scénickej žatve v Martine, na detskom divadelnom festivale Májové hry v Bečeji... Zo začiatku osemdesiatych rokov datujú aj dohody o spolupráci medzi Divadelným súborom Jána Chalupku z Brezna a Divadlom VHV – scénou v Petrovci, ktorú podpísali Ladislav Vagaday a Katarína Melegová a z februára roku 1983 datuje Listina o dlhodobej spolupráci medzi divadelníkmi z Petrovca a Robotníckym kultúrno-umeleckým spolkom Abraševića v Mostare, v rámci ktorého pôsobilo Ochotn í c ke d i v a d l o s mládežníckou scénou. Podpísali ju Maksimiljan-Maks Grubelić a Katarína Melegová. K 120. výročiu divadla v Petrovci sa roku 1986 organizovali oslavy, v rámci ktorých vznikol aj dokumentárny ﬁlm TV Nový Sad pod názvom Divadlu s láskou, ktorý ako autorka podpísala Katarína Melegová. Bolo to svedectvo tak bohatej činnosti petrovských divadelníkov, ako aj ich prínosu keď ide o Prehliadku slovenských ochotníckych divadiel, ktorú založili roku 1970, a ich umeleckého priekopníctva a presadenia sa v celoštátnych rámcoch. K 125. výročiu divadla 27. a 28. septembra roku 1991 Spolok vojvodinských slovakistov zorganizoval medzinárodné sympózium na tému 125 rokov ochotníckeho divadla Slovákov v Juhoslávii, z ktorého potom roku 1995 SVS vydal aj zborník.

DIVADLO

HLAS ĽUDU • OBZORY Počas osláv v Petrovci vystúpili divadelníci z Kikindy, Nadlaku a Brezna. K spomínanému jubileu bola usporiadaná aj dokumentárna výstava autora, historika Jaroslava Miklovica s príležitostným katalógom. Neskoršie výstava hosťovala aj na Slovensku, najprv v Dome zahraničných Slovákov v Bratislave, a potom aj v ďalších mestách. Problém bol však ten, že sa časť vzácnych exponátov tejto výstavy nikdy nevrátila domov. Tak petrovskí divadelníci zostali bez časti najstaršej a nenahraditeľnej dokumentácie o svojej činnosti. Pri tej príležitosti po 125 rokoch v Petrovci ožila nenáročná predloha Augusta Kotzebueho Starý vozka Petra III., ale tentoraz ako laudatio na činnosť petrovských divadelníkov a ich cesty, ktorá nikdy nebola iba zábavou, kratochvíľou, ale spôsobom, ako si zachovať a cibriť reč, ako si zachovať svoju svojbytnosť v inorečovom prostredí a držať krok s pokrokovými prúdmi doby. Roku 1992 v Juhoslávii už nastúpila jednak kríza politická, ale aj tá ekonomická, čo sa odzrkadlilo aj na pomeroch v divadle. Vtedy sa rozhodli Petrovčania po 15 rokoch schváliť nové stanovy divadla, na základe ktorých sa divadlu v Petrovci vracia právna subjektivita, teda nie sú viac iba jednou z troch scén Divadla VHV. K 130. výročiu divadla Petrovčania zorganizovali 1. ročník Petrovských dní divadelných (PDD), ktoré boli koncipované ako medzinárodné podujatie a prebiehali v dňoch 23. až 27. augusta roku 1996. Okrem Petrovčanov, ktorí predviedli tri predstavenia, hosťovali divadlá z Kikindy, Zvolena a z Nového Sadu. Okrem jedného petrovského predstavenia – Ženby v réžii Privratského, všetky ostatné podpisuje ako režisér Ľ. Majera.

divadla. Okolo divadla a v ňom sa zoskupovali a tvorivo k nemu prispievali aj profesionálni výtvarníci a hudobníci. A čo herci a technika? Sústavnou a odbornou prácou sa vytvorilo herecké a technické jadro, ktoré sa k svojim záväzkom stavalo profesionálne, aj keď sa k nim dostávalo až po odrobenej šichte, ktorá im zaručovala živobytie. Patrí sa pri tomto jubileu spomenúť aj ich mená: Ondrej Koroš, Zuzana a Ján Častvenovci, Viera Balážová, Pavel Čiliak, Miroslav Babiak, Katarína Melegová-Melichová,

Plagát predstavenia Nebeský oddiel hier, z ktorých niektoré zažili aj úspech na Juhoslovanskom festivale rozhlasovej tvorby v Ochride. Od založenia troch scén petrovskí divadelníci si svedomite spĺňali funkciu profesionálneho divadla pre svojich súkmeňovcov. Inscenácie sa vtedy dožívali tridsiatich a viacerých repríz, a väčšina z nich patrila hosťovačkám. Pri väčšine inscenácií scénograﬁa bola minimalistická, aby sa predstavenia mohli odohrať aj na menších a technicky chudobnejších javiskách. A aj sa hrali. Bolo to obdobie, keď Slováci vo všetkých prostrediach vedeli, že majú divadlo s tromi scénami, ktoré sú vo funkcii profesionálneho divadla, lebo sa hosťovalo aj v tých najodľahlejších prostrediach. O b d i v u h o d ný r oz m a c h a vzostup divadla, jeho hviezdne chvíle sú jednak výsledkom toho, že z Petrovca na štúdium réžie odišli a skončili po Majerovi aj Makan, Hansman, Struhár, Čáni, Chlpka, ale aj dramaturgiu Vladislava Fekete, čo sa zákonite muselo odzrkadliť aj na vývin

Miluška Anušiaková-Majerová, Ilija Maleš, Ondrej Brna, Andrej Matúš, Pavel Kukučka, Jaňa Urbančeková-Fejzulahiová, Ružena Šimoniová-Černáková, Ján Hansman, Hana Majerová, Samer Hamadeh... A technici Vladimír Lačok, Daniel Lekár, Pavel Franka... V takej forme, v akej divadlo pôsobilo aj z aspektu legislatívy, aj po stránke organizačnej, sa ďalej a vyššie nedalo. Všetko, čo sa mohlo, sa dosiahlo. Po hviezdnych 80. a 90. rokoch najprv sa poľavilo v práci s deťmi, potom prišli časy, keď vojnová povíchrica a bieda, v ktorej sme všetci boli miliardármi, rozviala po kontinentoch dovtedy súdržný herecký kolektív. V Petrovci z neho zostalo iba torzo. Už v novom miléniu sa práce s deťmi chopila, ale nie v rámci divadla, ale KUS Petrovská družina Daniela Legíňová-Sabová. DIVADLO V TREŤOM MILÉNIU Slováci v Srbsku konečne dostali profesionálne divadlo,

o čom rozhodnutie Hospodárskeho súdu datuje do 30. mája roku 2003. Nie však transformovaním dovtedajšieho divadla, ale Domu kultúry, takže v rámci neho na začiatku pôsobila aj Galéria Zuzky Medveďovej a múzeum. Divadlo VHV tak stratilo sústavné financovanie Vojvodinou. Od roku 2005 si SVD prevzalo aj organizovanie Petrovských dní divadelných. Dnes je to podujatie, v rámci ktorého sa hodnotí naša divadelná produkcia jednak v kontexte štátu, v ktorom žijeme, a jednak v kontexte národa, ku ktorému patríme. Pre petrovský divadelný dnešok je charakteristické, že sa produkuje málo predstavení a tieto sa k tomu dožívajú málopočetných repríz a hosťovačiek. Tak v Divadle VHV, ako aj v SVD. Na lokálnej samospráve je financovanie prevádzkových výdavkov aj profesionálneho, aj ochotníckeho divadla. Keďže v krízových rokoch je kultúra prvá, ktorá pocíti nedostatok a ktorej sa tí, ktorí o prostriedkoch rozhodujú, zrieknu, nie div, že sme dočkali oslavu 150. výročia divadla v Petrovci v ošarpanej budove, bez zamestnancov v Divadle VHV a na symbolickom počte zamestnancov v SVD, ktorého produkcia spočíva aj ďalej na vynikajúcich ochotníkoch. Títo aj dnes musia pristupovať k práci s veľkou dávkou obety. Hoci sa totiž splnila dávna túžba a realizovala snaha založiť profesionálne divadlo, okrem profesionálnej škrupiny SVD vlastne nedisponuje žiadnymi inými prostriedkami ako profesionálne inštitúcie tohto druhu. Máme nádej, že záväznosť obdivuhodného a úctyhodného divadelného diela našich predchodcov si uvedomia aj čelní ľudia našej lokálnej samosprávy, a tak po stránke finančnej, organizačnej, ako aj priestorovej zlepšia podmienky, v akých sa dnes pokračuje v 150-ročnej divadelnej tradícii. Divadelné umenie tu vždy bolo a má aj zostať silnou zbraňou proti odnárodňovaniu a v boji za zachovanie našej svojráznosti, inakosti a sebaúcty. Toto dedičstvo nám treba len ďalej vedieť zúročovať, aby nám neuniklo cez prsty. ○ Fotografie z archívu petrovského divadla

25/III

Z JAVISKA NA ROZHLASOVÉ VLNY A OBRAZOVKY Veľký počet petrovských inscenácií v 80. a 90. rokoch natočila TV Nový Sad pre svoje potreby, či už pre dospelých, alebo pre deti, takže sa aj takto sprístupnili najširšiemu slovenskému vojvodinskému auditóriu. Petrovčania natočili najviac svojich inscenácií v TV Nový Sad tak kvôli vysokej umeleckej úrovni inscenácií, ale aj kvôli vysokej

kultúre hovoreného slova, za čo tento súbor získal najviac odmien na prehliadkach a festivaloch. Okrem toho hercov angažovala televízia aj pre svoje projekty a vysielania. Toto divadlo bolo aj základom, na ktorom spočívala produkcia rozhlasových hier v Redakcii literárno-dramatických programov Novosadského rádia, v ktorej tíme boli dramaturg Juraj Madacký, režisér Ľuboslav Majera a zvukár Michal Goda. V 80. rokoch, kým existovala spomenutá redakcia, nahrali viac ako stovku rozhlasových

DIVAD LO

29. 10. 2016 • 44 /4723/

50. BELEHRADSKÝ MEDZINÁRODNÝ DIVADELNÝ FESTIVAL BITEF 2016

Veľké polstoročné jubileum Pařízeka a v produkcii Burgthe- hra so spevom predviedli herci atra z Viedne bolo zamerané z Nemecka a Pobrežia Slonoviny. na dlhý sled sólových bodov, Predstavenie Sloboda je najBelehrade bol od 24. sepv ktorom herečky rozmazané drahšie kapitalistické slovo (Maja tembra do 2. októbra 2016 čiernou farbou na tvárach pro- Pelević a Olga Dimitrijević) mala uskutočnený jubilejný 50. stredníctvom výpovede pre- podobu fotografického dokuMedzinárodný divadelný zentujú sólové príbehy. mentu výletu výkonného umelca festival BITEF pod vedením Napriek silným výkonom k Severnej Kórei. Aj keď trochu umeleckého šéfa a selekStefanie Reinsperger ako nedôsledná, dráma podotkla rad tora festivalu prof. PhDr. somálskeho piráta a srb- zaujímavých tém – nostalgie po Ivana Medenicu, ktorý na ského pašeráka predsta- komunistickej minulosti a ťažkostomto mieste vystriedal venie bolo ladené v duchu tiach kolektívneho myslenia – aj jedného zo zakladateľov „českého humoru“, čiže Pelevićová, aj Dimitrijevićová festivalu Jovana Ćiriloako to precízne vyhod- nadviazali príjemné a atraktívne va (1931 – 2014). Zvolil notil Michaley Coveny v vzťahy k sebe a publiku. si 12 predstavení v hlavlondýnskom The Stage: V hre Svita N°2 s podtitulkom nom programe, sedem „Skôr maslo – nôž, než ne- Encyclopédie de la Parole skladasprievodných programov bezpečný skalpel.“ Bolo to teľ a režisér Joris Lacoste vytvára a stretnutie teatrológov, predstavenie takmer bez predstavenie, ktoré – ako uvádza umenovedcov a divadelvzájomnej interakcie herec parížsky Liberation – „oslovuje ných kritikov sveta, ktorí Prof. PhDr. Ivan Medenica, umelecký šéf – herec a herci – hľadisko. tak semiotikov, ako aj tínedžerozoberali najpálčivejšie a selektor festivalu BITEF Predstavenie Súcit: His- rov“ a zakladá sa tak na pevných divadelné témy. nović, pedagóg a režisér Dejan tória guľometov (Compassion: teoretických základoch, ako aj na Mijač, dramaturgička Biljana The History of the Machine Gun) všeobecnom zoskupení banalít OTVÁRACÍ PROGRAM autora a režiséra Mila Raua z prevzatých z internetu. SkrátV deň otvorenia festivalu v Srbljanovićová a iní. Na javisku potom vystúpilo berlínskej Schaubühne am Leh- ka, je to „zvukový portrét našej Národnom divadle v Belehrade doby“ začnúc od spôsobov ako najväčšia hviezda sa zúčastnil TAO, tanečné divadlo z Pejej fungovania po všeobecamerický režisér Robert Wilson, kingu / Londýna s predstane prítomné diskurzy. Bolo ktorý zároveň otvoril tohtoročný vením 6&7, realizovaným to predstavenie stavané jubilejný 50. BITEF 2016 pre- v koprodukcii TAO Dance na jazykových prvkoch a javom v trvaní do 50 minút, s Theatre z Pekingu a Sadler hlasových možnostiach, prológom s piatimi minútami v Wells Theatre z Londýna. ktorými americká skladateľúplnom tichu, akoby vzdal úctu Dramaturgicky a komka a performérka Meridith tým, čo už nie sú medzi nami. Pre- pozične ohromujúce a v Monková (1942) začiatkom dovšetkým jeho zakladateľom, rámci priamočiarej taneč70. rokov ovplyvnila svet. ktorí mu umožnili, aby sa jeho nej choreografie na prvý Žiaľ, odchádzajúc do lacných svetová sláva začala práve tu, v pohľad jednoduché, toto druhotriednych epigonstiev Belehrade. Wilson prízvukoval, tanečné predstavenie je typu amerického „reality že divadlo je jedinečné v tom, že abstraktné a apokalypticAmerický režisér Robert Wilson otvoril show“ Lacoste premrhal zhromažďuje básnikov, maliarov, ky prekvapivo synchronitohtoročný festival šancu vytvoriť ideovo komsochárov, tanečníkov, hudbu, zované v priamych linkách, architektúru a ľudí z rôznych rytmicky opakovaných po pa- niner Platz zaoberalo sa témou plexnú divadelnú štruktúru. Národné divadlo v Belehrade oblastí spoločenského, ekono- roxizmus a zároveň zlovestných Európy po postkoloniálnom období, rasizmom, tlejúcim di- uviedlo hru Patrioti klasického mického a politického života, a krásnych. vošstvom, cestou ktorí „v tom fóre zdieľajú niečo do nočnej mory a spoločné“. Nakoniec viditeľne DIVADLO SVETA DNES Do oficiálnej časti programu pocitmi viny, keď dojatý Wilson povedal: „Keď strácame našu kultúru, strácame selektor a umelecký riaditeľ fes- ide o utopených našu pamäť!“ Okrem Wilsona tivalu prof. PhDr. Ivan Medenica utečencov, zdevasgratulovať k jubileu a pozdraviť pozval dvanásť predstavení z tované mestá či výobecenstvo tiež prišli divadelníci Poľska, Rakúska, Číny, Nemecka, kriky genocídy. Čo zo štyridsiatich krajín, spolu ich Singapuru, Srbska, Francúzska, by sme mali cítiť? bolo viac ako 100: svetoznámy Libanonu a Chorvátska. Ako Čo môžeme uroteatrológ prof. Sorbóny, PhDr. prológ festivalu bolo uvedené biť? Ako povedal George Banu, Margaret Sorenso- predstavenie Kantor Downtown spomenutý Robert Režisér Dušan David Pařízek nová, režisér Eimuntas Nekrošius, autorskej dvojice Jolaty Janiczak Wilson: „Umelci hviezda ruského a sovietskeho a Wiktora Rubima v produkcii problémy nevyriešia, ale môžu dramatika z 19. storočia J. S. herectva Ala Demidova, ako Teatr Polski, Bydgoszcz, Poľsko. klásť otázky. A to je presne to, Popovića v réžii Andraša Urbana. Predstavenie Krkolomná tma čo BITEF robil počas 50 nád- Je to aktuálna satira, v ktorej aj ruská teatrologička Natalia Vagapova, ktorá už 50 rokov (The Ridiculous Darkness) Wolfra- herných rokov.“ Predstavenie postavy túžia vytrhnúť sa z konsleduje tento festival a vyda- ma Lotza v réžii Dušana Davida Veľvyslanec: Nemecko-africká textu chmúrnej skutočnosti, Miroslav Benka

26/IV

la obsiahlu a bohato graﬁcky vybavenú monograﬁu BITEF: divadlo, festival, život. Aj kritik londýnskeho The Obserwer a The Stage Michael Coveney, slovinský režisér a dramatik Dušan Jova-

DI VADLO

HLAS ĽUDU • OBZORY zamknúť oči a s publikom spievať mená srbských politikov z obdobia celých desaťročí dozadu až po dnešné aktuálne mená. Predstavenie nebolo na úrovni predošlých Urbanových réžií. Na záver sa nám predstavilo predstavenie Nad hrobom hlúpej Európy autorskej dvojice Sebastijana Horvata a Milana Markovića Matisa v produkcii Chorvátskeho národného divadla Ivana pl. Zajca z Rijeky. Ide o predstavenie, v ktorom sa chce dostať typická chorvátska rodina do skupiny ľudí, kde sa všetci zúfalo snažia dostať prácu upratovačky v rodine vydesených migrantov na rozbúranej lodi! *** Medzinárodná päťčlenná porota v zložení: Yun-Cheol Kim, predseda, ináč riaditeľ National Theatre Company z Kórejskej republiky, Seoul, prof. PhDr. Aleksandra Jovićevićová, teatrologička a pedagogička, Rím, prof. PhDr. Femi Osoﬁsan, spisovateľ, dramatik a režisér, Ibadan, Nigéria, scénický dizajnér svetového formátu, podľa Teater Heute dva roky zaradom vyhlásený

za najlepšieho scénografa v Nemecku Aleksandar Denić, Berlín/Belehrad a teatrológ prof. PhD. Thomas Irmer, Potsdam/ Berlín. Porota sa rozhodla, že za najlepšie predstavenie vyhlási a Grand Prix Mira Trailović udelí predstaveniu The Ridiculous Darkness Wolframa Lotza v réžii brnianskeho rodáka a absolventa pražskej DAMU Dušana Davida Pařízeka v produkcii Burgtheater, Viedeň, Rakúsko. Ináč, Pařízekovi sa dostala aj cena za réžiu, ktorú udelila osobitná porota najstaršieho srbského denníka Politika. Osobitnú cenu Jovana Ćirilova udelili predstaveniam Svita No. 2 podľa Jorisa Lacoste a Encyclopédie de la Parole a Jazda na obláčiku v réžii Rabih Mroué divadla z Bejrutu, Libanon. *** Tematicky BITEF bol zameraný na „steny v ľudskej duši“. Prvá stena postavená v Európe, pretože padol Berlínsky múr, je ostnatý plot na maďarských hraniciach, odstrašujúci prostriedok proti utečencom z Afriky, Sýrie a Libanonu vstupujúcich

DEJINY FESTIVALU BITEF – DEJINY SVETOVÉHO DIVADLA

na severnejšiu, „bohatšiu“ časť Európy. Showcase belehradských divadiel bola neoﬁciálne časť tohtoročného festivalu. No predsa na rozdiel od iných divadelných festivalov BITEF bol a je viac než prezentácia predstavení. Novosť a trendy v divadelnej produkcii sú prvoradé, ale vždy v širšom kontexte spoločensko-politických a kultúrnych dejinných a aktuálnych dianí, diskusií, sprievodných akcií. Jedným z najviac

Spomeňme si na tie najvýznamnejšie mená, ktoré tvorili dejiny divadla a tohto festivalu: Jerzy Grotovský, Ingmar Bergman, Tadeusz Kantor, Peter Brook, Eugenio Barba, Ellen Stewart a divadlo La MaMa, Konrad Swinarski, Anatolyj Efros a Jurij Ľubimov, Samuel Beckett, Andrzej Wajda, Living Theatre, Peter Shuman, Richard Schechner a Joseph Chaikin, Otomár Krejča, Ariane Mnouchkineová, Andy Warhol, Peter Zadek, Victor Garcia, Jiři Menzel, Patrice Chéreau, Luca Ronkony, Andrei Şerban, Lindsay Kemp, Steven Berkoﬀ, Simon McBurney, Lev Dodin, Piotr Fomenko, Carmello Bene, Peter Stein, Jan Fabre, Meridith Monková, Pina Bauschová, George Tabori, Arpad Gönc, Frank Castorf, Lev Dodin, Rezo Gabriadze, Lloyd Newson so DV8, Valerij Fokin, Robert Wilsona, Christoph Marthaler, Robert Lepage, Jürgen Gosh, La Fura dels Bauch, Commediants, Heiner Goebbels, Jiří Kyllián, Roman Polák, Saburo Teshigawara, Alvis Hermanis, Romeo Castellucci, Thomas Ostermeier, Sasa Waltzová, Tomaž Pandur a ďalší divadelní velikáni našej doby... Najznámejšie divadlá sveta a najznámejšie voľné trupy od Ázie, ďalekého východu po Európu, Severnú a Južnú Ameriku po africké divadlá. Na BITEF-e so svojimi autorskými predstaveniami a slovenskými divadelníkmi dvakrát vystúpil aj autor týchto riadkov.

stanovených programov je (od roku 1999) BITEF Polyfónia, kde mladí umelci a študenti skúšali v tvorivých dielňach, študovali tanec a hlas, najmä početné diskusie. Všetky tieto pramene sú zamerané na problematiku národnej identity a účel po katastrofe občianskych vojen v rokoch 1990 – 1995. Festival prebiehal aj v rámci 28. Kongresu Svetovej divadelnej kritiky. Poctenými prezentáciami, diskusiami: Kam speje svetové divadlo v rámci 21. storočia, BITEF na ﬁlme, kde boli prezentované najúspešnejšie premiéry početných svetových divadiel, ktoré vystupovali na predchádzajúcich BITEF-och. Žiaľ, je dojem, že kritika a obecenstvo boli výrazne polarizovaní a neschválili Medenicov výber predstavení, ktorý bol mesiacmi predtým zahlasovaný ako stretnutie najvyspelejších a najinovačnejších dianí v rámci svetovej tvorby. Festivalom dominovali väčšinou komorné obsadenia (nepočítajúc domáce súbory), v predstaveniach chýbala komunikácia medzi súborom a samotnými účastníkmi a najmä na línii predstavenie – obecenstvo, teda chýbala komunikácia ako jeden z podstatných a ústredných elementov, bez ktorej divadlo ako také neexistuje. Chceme hlboko veriť, že mladému a nadanému teatrológovi, umenovedcovi a polyglotovi vysoko dištinktívneho vkusu, pánovi prof. PhDr. Medenicovi sa do budúcna, najmä keď ide o výber predstavení a koncept festivalu BITEF, bude dariť. ○ Foto: BITEF

27/V

Sú zriedkavé festivaly, ktoré sa môžu súčasne počítať k dejinám vývinu svetového divadla druhej polovice 20. storočia a začiatku 21. storočia. A jedným z nich je BITEF. Festival bol založený v dávnom roku 1967 vo vtedajšej Titovej Juhoslávii, keď polarizácia medzi Východom a Západom bola výrazná a tieto dve časti sveta boli rozštiepené železnou oponou. Vďaka Mire Trailovićovej a Jovanovi Ćirilovovi všetci tí, ktorí prichádzali zo Západu a z Východu, mohli si pozrieť, čo sa to deje v divadelnom umení, v americkej a európskej avantgarde 60. a 70. rokov – a to u nás, v Belehrade, na neutrálnej a na rozdiel od vtedajšieho tvrdého komunizmu sovietskeho typu pomerne liberálnej pôde.

Záber z predstavenia Krkolomná tma (The Ridiculous Darkness)

I KON O LÓ GIA

29. 10. 2016 • 44 /4723/

Judášovo znamenie na trifore kláštora Studenica Janko Maglovský Ó, bozk zradný, naplnený si nezákonnosťou a záhubou, / ó, bozk trpký a duši škodlivý, / spôsobujúci zánik.

28/VI

Eusebius Alexandrijský

rifora Bohorodičkinho chrámu v kláštore Studenica svojou kamennou ozdobou pútala zvláštnu pozornosť výskumníkov srbských stredovekých pamiatok. Jahňa s krížom na obločnom stĺpe tejto trifory (na fotografii), ikonografický motív, význam ktorého sa pokúsime rozlúštiť, nemožno pochopiť mimo ikonologického kontextu obrazu, do ktorého je vbudovaný. Preto musíme najprv objaviť zorný uhol, v súvzťažnosti s ktorým sú rozvrhnuté jednotlivé prvky jeho ikonografie. Sústredenejším rozborom ikonografického riešenia spozorujeme, že obraz je rozdelený pomyselnou zvislou osou na dve rôznorodé polovice. Tým chceme zdôrazniť, že zo symbolického aspektu obraz nie je súmerný, aj keď je prítomná určitá symetria a vyváženosť výtvarného riešenia. Ten stupeň vizuálnej rôznorodosti, čím vlastne aj symbolickej, nie je zdôraznený spôsobom, akým je to urobené na južnom portáli studenického chrámu, kde sú dva symbolicky protikladné rastlinné ornamenty vypracované dvomi úplne rozličnými kompozičnými postupmi. Na trifore sú obidve rastliny vypracované podľa rovnakej geometrickej schémy. Keďže os symetrie trifory spočíva v rovine súmernosti celkového chrámu, bolo by možné takto rozdelený obraz orientovať k severnej a k južnej strane sveta. To však nepripúšťa prevaha negatívnych symbolov na južnej strane: záhuba babylonskej neviestky na tympanóne, siréna v hornom poli viniča na obločnici, ošípaná v piatom poli zhora, hriešny brat na južnej konzole, ale tiež pokorný brat na severnej. Podľa základných pravidiel topografickej symboliky chrámu, výjavy by mali stáť naopak – negatívne na severe a pozitívne na juhu. Zostáva možnosť pozerať sa na obraz bez

súvisu s touto orientáciou, aby sa sebe aj slnečný lúč, v úplnosti v topografickej symbolike chrámu sa zhoduje aj so symbolickým zúčastňoval len svojou východnou významom oltárnej apsidy, jej polohou. Tým by jeho dvojaké roz- architektonickým prevedením a jej delenie nezáviselo od symboliky liturgickým ustrojením priestoru, a severu a juhu, čím by symbolika čo je najdôležitejšie – s mystickým trifory dôvernejšie súvisela so významom ikonografie jej fresky. symbolikou západnej fasády. V Keďže sa pohľad pozorovateľa tom prípade možnosť vnútornej, zhoduje so smerom dopadu lúčov autonómnej orientácie obrazu z výsosti vychádzajúceho slnka, musí ustúpiť, lebo negatívne by sa je jasné, že sa práve z tých dônachádzalo vpravo a pozitívne na vodov orientácia trifory (vľavo: ľavej strane obranegatívne – vpravo: zu. Z toho vyplýva, pozitívne) zhoduje s že zodpovedajúca hľadiskom „zvnútra orientácia by bola človeka“. Na začiatku len tá vo vzťahu sa tam zdôrazňuje, k pozorovateľože obidva výhonky vi. Na obraze by viniča – rovnako ten v tom prípade z vpravo, ako aj ten pozorovateľovho vľavo – vyrastajú aspektu na ľavej z hriechu, resp. zo strane boli negazla (had a drak). Na tívne a na pravej ľavom, ktorý sa kvôli strane pozitívne siréne alebo žene s znaky. V rozpore rybím chvostom javí s týmto, na prvý ako posadnutý hriepohľad vyhovujúchom, všetky podoby cim riešením, je treba rozumieť ako však jeden veľmi symboly jednotlijednoduchý fakt. vých vášní, alebo Okno, ako archi– v súhlase s krestektonický prvok, ťanskou mystikou nie však ako ob– celých skupín hrieraz, nie je v bezchov vyplývajúcich z prostrednej funknich (tých vášní). Na Detail ľavej časti cii človeka mimo pravom, pozitívnom, trifory oltárnej apsidy neprítomnosť takých chrámu, ako sú to na Bohorodičkinom napríklad vchody. symbolov môže nachráme v kláštore Ťažko uveriť, že sa značovať, že tento Studenica (Foto: obraz, ktorý krášli výhonok je od nich Národné múzeum, studenickú triforu, očistený. To stačí ku Belehrad) bude riadiť podľa kontextu, v ktorom človeka mimo svätyne. Navyše sa rozoberá baránok s krížom na nevyhnutne treba spomenúť aj studenickej trifore. všeobecne známy fakt, ktorý sa Jahňa s krížom, ako ho pri takmer vždy berie do úvahy ako deskriptívnom rozoberaní stusamozrejmosť, ale nikdy sa ne- denickej plastiky nazývame, bolo stáva časťou rozboru. Okno, ako interpretované ako Boží baránok. otvor v stene, je vo funkcii svetla Tvrdenie, že ide o Ježišov znak – osvetľovania architektúrou vy- (nech už ho formulujeme akomedzeného priestoru a ako taký koľvek), nezakladá sa na podrobsa môže podieľať na svetelnej nejšom rozbore ikonografického symbolike. riešenia. Na základe všeobecného Ak pristúpime k problému z tej vizuálneho dojmu tento zložitý strany, orientácia obrazu trifory vo znak je zaradený medzi motívy, vzťahu k dopadovému lúču slnka, ktoré – podľa výtvarnej usúvzťažako aj symbolika vyvstávajúca z nenosti baránka a kríža – vyjadrujú toho, úplne je zhodná so symbo- ústrednú tému kresťanskej sotelickým významom svätého chrámu rológie. Motív je ináč veľmi rozšíPánovho v rámcoch kresťanského rený v románskom umení, najmä symbolického modelu vesmíru. na jeho sochárskych dielach, a je Symbolika trifory, zahrnujúca v symbolom eucharistickej Kristovej

obete. Textovú predlohu v novozákonnom kánone nachádzame v slovách posledného proroka a Predchodcu Kristovho – Jána Krstiteľa: „Ajhľa, Baránok Boží, ktorí sníma hriech sveta“ a „Ajhľa, Baránok Boží!“ Starozákonný predobraz bol objavený v slovách proroka Izaiáša: „Strápený pokorne trpel a neotvoril ústa / ako baránok vedený na zabitie a neotvoril ústa.“ Tieto slová sú zapísané vo zvitku, ktorý tento prorok drží v ruke na freske studenického Ukrižovania: „Ako baránok vedený na zabitie.“ Pri vynášaní úsudku o studenickom baránkovi zanedbaná bola skutočnosť, že v kresťanskej mystike baránok nie je výlučne Ježišov znak. Baránok je predovšetkým symbol krotkosti a miernosti, nevinnosti. Okrem niektorých miest v novozákonnom a starozákonnom kánone svedčia o tom aj časté, z nich vyplývajúce symbolické použitia znaku baránka a ovce v kresťanskej poézii a v iných textoch kresťanského stredoveku. Kvôli podopreniu vyššie povedaného, ale aj kvôli závažnosti, akú bude mať pre ďalší rozbor tohto znaku, poukazujeme na nasledujúci básnický obraz: „Pastier a baránok, súc vedomé ovce, boli ste ním ako múdre baránky poslaní medzi vlkov, božskými kázňami meniac ich ukrutnosť na krotkosť, vierou privolávajúc neodstrániteľnú myšlienku: rozpomeň si na nás, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ V odbornej literatúre je známy údaj, že znak baránka, resp. ovce má širší symbolický význam. Ním sa môžu predstaviť apoštolovia alebo, všeobecne berúc, príslušníci stáda Dobrého pastiera, ale môže byť aj atribútom nejakého svätca. Baránok je teda ikonografický motív, ktorý sa môže voľne podieľať na budovaní poetických obrazov. Tým spôsobom ho treba chápať aj v procese zisťovania ikonografickej témy vyjadrenej týmto zložitým znakom. Až prehodnocovaním ikonografických jednotlivostí v rámci celkového riešenia, pre ktoré sa ustálil technický termín baránok s krížom, porozumieme vzájomnému vzťahu, pomocou ktorého boli tieto dva znaky skĺbené, aby bol vyjadrený určitý postoj v kresťanskej viere. Na známych príkladoch baránka s krížom, ten-

IKONOLÓGI A

HLAS ĽUDU • OBZORY svoju ikonograﬁu v stretnutiach svätcov, najčastejšie v stretnutí Márie a Alžbety. Bozk sa zjavuje ako výraz bezhraničného vzájomného vlastnenia, zjednocovania cez príslušnosť tej istej duchovnej snahy, ako výraz hlbokého uctievania, radosti, pokornosti a lásky. Ako rituálny znak, starší je od epochy kresťanstva, ktorá sa ho ujala a doplnila novými hodnotami. Tak aj v kompozícii Judášovej zrady z Kristovho cyklu, témou ktorej je Judášov bozk, nie je predstavená len samotná udalosť, ktorá vedie ku Kristovmu utrpeniu a ukrižovaniu, ale aj celá hrôza z činu zrady pomocou bozku a navyše ešte Spasiteľa. Táto scéna má upozorňovať kresťana na večného Judáša v človeku. Dvojznačnosť bozku zdôraznená je pri skúmaní poetiky ranobyzantskej literatúry. Z tohto všetkého vyplýva, že bozk na studenickom motíve je vlastne znesväcovanie kríža ako svätého predmetu – falošný bozk mieru, zato však opravdivý bozk zrady. To nie je vzdávanie úcty svätému krížu a jeho celovanie, o ktorom hovorí svätý Sava, syn „ktitora“ Studenice, zostavovateľ jej tipika a prvý srbský archiepiskop. Celková hrôza poškvrňujúceho bozku tiahne pravoslávnymi cirkevnými obradmi takmer vo všetkých dňoch roka vo formulke: „Nedám ti bozk Judášov.“ Tento výraz pokornosti nachádza sa v modlitbe pred prijímaním v liturgiách svätého Jána Chryzostoma a svätého Vasilija Veľkého. Uvedené dôvody vystačia na to, aby sme rozumeli studenický motív baránka s krížom. Krížom je označený Kristus a baránkom Judáš. Vyššie sme uviedli ikonograﬁcké zvláštnosti, ktoré nepritakávajú skutočnosti, že v ikonologickej rovine ide o baránka, ako sa to chápalo v doterajších rozboroch tohto znaku. Pretože má už veľké zvinuté rohy, on je už dospelá ovca. Jeho výskyt na steble vášnivého úponku viniča, úponku vyrastajúceho zo zlého koreňa, vnucuje mu negatívny význam. Problém najľahšie vyriešime na jazykovom pláne, takže: „Mnohí vlci chodia v ovčích rúchach. Ovčie rúcha síce majú, lenže nie i zuby a pazúry. Aj keď sú pokrytí krotkou kožou, pričom navyše klamú aj vzhľadom dobra, hniloba neviery zo zubov im kvapká jed.“ Tento poetický obraz vyplýva z Kristovho ponaučenia: „Varujte sa falošných prorokov, ktorí prichádzajú k vám v ovčom rúchu, ale vnútri sú draví vlci.“ Básnický obraz Cyrila

Jerusalemského nie je možné v celosti výtvarne znázorniť, aby pritom nebol obťažený ľudovými prímesami. Zostavovateľ obrazu studenickej trifory uspokojuje sa s tým, že znak milostivosti (či už ide o baránka, ovcu, alebo barana) kontaminoval negatívnym významom viničového úponku, do ktorého je znak vbudovaný. Básnický obraz o prestrojenom vlkovi Cyril Jerusalemský voľne doplňuje nebezpečnými tesákmi a pazúrmi, zdôrazňujúc zhubnosť podvodu. Aby bola zachovaná jeho hrôza, studenický motív baránka prestrojeného na vlka ponecháva úplný dojem krotkosti, aby podvod a z neho vyplývajúce ponaučenie boli uchopené až očami rozumu. Ak by baránok mal ikonograﬁcky zdôraznené znaky krvožížnivosti, podvod by nebol zrejmý. A práve pasce a podvody zúrivosti sú tie nástrahy, z ktorých sa veriaci vrúcnymi modlitbami chcú vykúpiť, nástrahy, o ktorých vo svojich besedách cirkevní pohlavári poučujú. Úponok nakazený zlým koreňom, vinúci sa ľavou stranou studenickej trifory, treba rozumieť ako hriechuplný úponok, ktorý podlieha vášňam. V tom kontexte aj Judášovo znamenie by malo zastupovať jednu z tých vášní. Z predošlého výňatku sa možno dopátrať odpovede, čo autori tejto trifory chceli vyjadriť takouto ikonografiou hanebného Judášovho úkonu. To je pachtenie po striebre. O tom, že baránok z Kristovho sprievodu, Judáš Iškariotský, podľahol vášnivej záľube vlastniť striebro, núkajú evanjeliové texty. Na nich sa zakladajú vo Veľký štvrtok mnohé kázne, ktoré veriacich poučujú, že čin falošného Judášovho bozku, vyvolaného pachtením po striebre, tohto Kristovho nasledovníka zničilo, a že pokánie jednej neviestky, vyjadrené úkonom úprimného bozku, rozdriapalo rukou spísané potvrdenie jej hriechov. Studenický ikonograf sa vyznačuje výnimočnou zručnosťou pri symbolickom sprostredkovaní obsahu. Vychádza z udalosti, ktorá sa vo výtvarnom stvárnení fresky vyjadruje scénickým výjavom, plným dramatickosti, v ktorej sa sám úkon, sám znak zrady, po troche aj tratí. Vychádzajúc zo znaku, ktorý je kostrou diania, teda zo samotného bozku, scénu predstavuje len samotnými účastníkmi, nevyhnutnými k tomu, aby sa úkon a jeho zmysel vyrozumeli. To sú Kristus a Judáš. Krista predstavuje kríž, jeho skutočný znak. Pre Judáša

nachádza znak vlka v ovčej koži, symbol, ktorý je nanajvýš účelný pre falošného medzi dvanástimi, ako aj pre falošného proroka. Jediné ikonograﬁcko-ikonologické spojenie medzi dramatickým výjavom textu a fresky zostáva falošný bozk. Touto prácou sme chceli poukázať, že budovanie poetických obrazov, rovnako básnických, ako ikonopiseckých v srbskom stredovekom, ale aj byzantskom umení, vyplýva zo širokého a úplne voľného používania symbolov zo svätých spisov. Nevysloviteľným tajomstvám približujú sa tajnými cestičkami – mystickou meditáciou o téme daného znaku božského či ľudského výtvoru. Tvorcovské zásady byzantského obrazu ľahšie vystopujeme v textoch. Poetickým figúram osnovaným pomocou farieb alebo prostredníctvom dlátka, ba špachtle, porozumieme len cez zohľadňovanie stredovekej duchovnosti, ktorej sa jej vlastná poetika nikdy nespreneverí, o čom zachované texty zanechávajú úplné zreteľné stopy. Je nesporné, že mnohé postavy sú staré, ale tu sa zjavujú ako hlásatelia kresťanstva, ktorí sa zúčastňujú osláv nového Boha, lebo staré časy sa minuli a nové klopú na vráta. Sú tu na to, aby svedčili o novej múdrosti o stelesnenom Logu, o svetle novej cesty a pravdy, ktorá je vzkriesenie a život. Pasce neuchopiteľného objasňujú sa poznaním slova Božieho, o ktorom kresťanom svedčia ich sväté knihy. Jemu vďačíme, že nás podoba nevinného baránka nemôže prekabátiť, lebo falošný bozk pochádza od vlka a úponok, na ktorom sa rozmáha – je Judášovo znamenie. Preložil: Víťazoslav Hronec Historik umenia Janko Maglovský sa narodil 22. októbra 1946 v Boľovciach. Roku 1981 zakončil štúdiá dejín umenia na Filozoﬁckej fakulte Belehradskej univerzity, kde potom pracoval ako asistent v Inštitúte dejín umenia na projekte Vzťah srbského a byzantského umenia. Uverejnil viac ako 20 štúdií, z ktorých sedem bolo preložených do slovenčiny. Žije ako dôchodca v rodisku. Jeho štúdiu Judášovo znamenie na trifore kláštora Studenica (pôvodne uverejnenú v časopise Zograf roku 1984) uverejňujeme (v skrátenej podobe a bez poznámok pod čiarou) k autorovým sedemdesiatinám. (vh)

29/VII

to, na romanických skulptúrach, vždy vyjadruje ideu eucharistickej Kristovej obete, okrem jedného, romanikou nadchnutého príkladu – toho v Studenici. Základná ikonografická schéma alebo všeobecný vizuálny dojem je to, podľa čoho sa studenický baránok s krížom podstatnejšie nerozlišuje od vžitých riešení v romanike. Podrobnejším pozorovaním zistíme absenciu svätožiary, ktorú by Božský baránok, vzhľadom na reprezentačnosť svätyne, celkom určite mal. Ďalej, skrútené rohy, vlastne len jediný roh – keďže je hlava podaná v ľavom profile – je tiež ikonografický detail, ktorý sa odchyľuje od vžitého obrazu. Neprítomnosť nimbu nepopiera možnosť, že je reč o Božskom baránkovi. Ani rohy výslovne nehovoria, že ide o negatívny znak. Takto ikonograficky definovaný baránok, bez nimbu a s rohami, núka veľmi malú možnosť, aby sme ho pochopili ako Kristov znak. Nevyvrátiteľná pravda je, že kríž, ktorý sa zúčastňuje aj v ikonografii studenického výjavu, je znakom Spasiteľa. Nie je známe, že by niektorý svätec, ktorý by ako atribút mal kríž, bol predstavený týmto spôsobom, teda pomocou baránka a kríža. Tak vlastne máme dosť dôvodov na to, aby sme ťažisko problému usmernili na uchopenie vzťahu kríža – ktorý predstavuje Krista alebo je znamením jeho moci, a baránka – ktorý tu nie je Kristov znak. Na samom začiatku možno postrehnúť, že v ikonografii studenického baránka s krížom nieto vzdialenosti medzi jeho hlavou a krížom, vzdialenosti, ktorá je samozrejmá v ikonografii Božského baránka. Je to dôsledok skutočnosti, že baránok bozkáva kríž. To je vlastne aj základná charakteristika tohto výtvarného znaku. Zvláštny je najmä spôsob, akým baránok kríž bozkáva. On sa tým vydeľuje z celého radu romanických výjavov a vo význame jeho bozku treba pátrať po ideovej podstate studenického znamenia. Bozk alebo celovanie je mikroštruktúrou tohto zložitého znaku. V kresťanskej duchovnosti sú na všetkých úrovniach dva úplne rozličné bozky: bozk mieru a Judášov bozk. Obidva sú hlboko vbudované do kresťanských obradov. Mysticko-symbolické znamenie bozku vyvodzuje sa z novozákonného a starozákonného kánonu. Jeho pozitívny význam je naďaleko rozšírený a má silný poetický náboj. Bozk mieru získal

VÝSTAV Y

29. 10. 2016 • 44 /4723/

CRISTINA GARCÍA RODERO: S OTVORENÝMI ÚSTAMI

Tie osobné územia Oto Filip

iektorí ľudia spia s otvorenými ústami. Iní ich zase majú často otvorené aj cez deň, hoci nerozprávajú. Ak sú oči zrkadlom duše, tak je motív otvorených úst vlastne esejou o antropológii tela. V ústach pramení výkrik, naznačujúci

alebo spôsobenom smrťou a stratou milovanej bytosti. Ľudí prekvapených, zívajúcich, začudovaných, tých opantaných nádejou a strachom, ľudí smejúcich sa, tých utrápených... Všetko to možno objaviť na výstave S otvorenými ústami autorky Cristiny Garcíe Roderovej, prebiehajúcej od 27. septembra do 11. novembra

Cristina, ktorá sa v roku 2009 stala prvou španielskou fotografkou, Pred spoveďou č l e n ko u chýrečnej medzinárodnej fotograﬁckej agentúry Magnum, prvou tematickou retrospektívou výstavou, zahŕňajúcou približne päťdesiat fotograﬁí nafotených v rokoch 1975 – 2014, z ktorých je väčšina prvýkrát sprístupnená verejnosti,

ani lucídnosť. Akoby šlo o svojráznu knihu na stenách, knihu – mozaiku, ktorú sa nelistuje, ale sa ňou prechádza, a pritom obdivuje. Jej pozoruhodné zábery nás opäť upevňujú v presvedčení, že je snímka vlastne tou barlou,

v galérii Inštitútu Cervantes v Belehrade. V podstate ide o štúdiu rozmanitého správania sa, pocitov a emócií vyjadrených Pri znaku ústami pri rôznych príležitostiach, okolnostiach a časoch. Cristina García Rodero (1949), návštevníka vlastne sprevádza vysokoškolská učiteľka foto- svojou kariérou, dobou, osou grafie na Univerzite Complutense, je nositeľkou početných cien, ako sú Národná cena za fotografiu (1996) alebo World Press Photo. Jej práce, prednostne zamerané na výskum ľudského správania, na stáročné zvyky a tradície či na nové spoločenské móresy a správanie, mali doteraz možnosť obdivovať milovníci Daj mi ho! fotografie aj v Múzeu moderného umenia v New Yorku, aj na Bienále v Be- časovou a priestorovou. Čiernonátkach, aj v madridskom mú- bielymi zábermi rozpráva svoje zeu Prado, či v Múzeu súčasnej príbehy, v žiadnom momente fotografie George Pompidou... nestrácajúc niť rozprávania,

o ktorú sa opiera spomienka. Stačí zalistovať v rodinnom albume alebo sa poprehŕňať v krabici obsahujúcej staré fotograﬁe. Profesor sociálnej psychológie na Univerzite Complutense v Madride Florentino Moreno Martin uvádza, že aj zábery Cristiny Rodero, na ktorých sú neznáme osoby, majú tú vlastnosť, že aktivujú intímne pocity v našich biograﬁckých spomienkach, že sa s nimi stávame nezvyčajne blízki. To teda možno zhodnotiť jediným slovom: umenie. Alebo aj tiché svedectvo o stave vnímania vlastnej duše.

Z doterajšej tvorby

30/VIII

celú škálu pocitov: raz eufóriu, inokedy bolesť, tretíkrát paniku, potom možno úplnú spokojnosť. Výkrik je čímsi, čím

V očakávaní bozku novorodeniatko dáva najavo svetu, že žije, na konci životnej cesty je i príznakom obrovskej bolesti pri odchode vlastnom

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. S ﬁnančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad

Kultúra Médiá sú lievikom pre nové slová PREDNÁŠKA A DEBATA NA FILOZOFICKEJ FAKULTE

Anna Francistyová

aujímavo a poučne bolo vo štvrtok 20. októbra v knižnici slovakistiky na Filozofickej fakulte v Novom Sade, a to vďaka hosťovi a prednášateľovi doc. PhDr. Martinovi Kasardovi, Dr. Tento známy spisovateľ, novinár, vedúci Ústavu mediálnych štúdií na Fakulte masmédií Paneurópskej vysokej školy v Bratislave a šéfredaktor mesačníka o knižnej kultúre na Slovensku Magazín o knihách si pripravil prednášku pod názvom Hipsteri, hackeri, pokémoni, fašisti a čipky: médiá ako jazykové laboratórium. Iste nediví, že oslovila akademické auditórium, kde boli i študenti slavistiky z Belehradu. Prednášku usporiadal lektorát slovenského jazyka a kultúry Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a Oddelenie slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade. Teoreticky, ale i na príkladoch profesor Kasarda hovoril o nových jazykových situáciách v slovníku bežného konzumenta: vďaka novým slovám pomenúvajúcim nové reálie i vďaka slovám z minulosti, ktoré akoby „vstali z mŕtvych“. A zvlášť tu spracoval úlohu médií... „Médiá sú lievikom pre nové slová, lebo vôkol nás je strašne veľa nových vecí a všetky zvyčajne potrebujú aj nové slová. Tie nové slová zvyčajne vznikajú v užších skupinách ľudí a keď sa tá skupina stane zaujímavá pre médium, medializujú sa aj tie nové slová,“ povedal profesor Kasarda a uviedol i tento príklad: „Najradšej to ukazujem na slove suši: pred takými 10 rokmi sme ho ani nejedli, ani sme ho nemali v jazyku. A sem sa dostalo aj vďaka médiám, lebo ony z toho urobili takú módu, že vraj: Kto nejedol suši, neochutnal chuť Japonska.“ MÔŽEME ČI MUSÍME POSLOVENČIŤ? Študenti mali početné otázky pre prednášateľa a my sme sa ho opýtali, do akej miery dovoliť poslovenčovať nové slová a v ktorých kategóriách byť citlivejší? Takto nám odpovedal: „Ja sa zastávam jazykového spoločenstva, lebo ono má nejaký prirodzený cit, že ktoré slová vieme spracovať bez toho, aby sme ich • KULTÚRA •

nutne poslovenčovali, a ktoré sú to slová, ktoré potrebujú, aby sme sa ich radšej zmocnili, preložili si ich a používali tak po svojom. Ťažko nájsť na to pravidlo. Keď si napríklad

však hovoríme napríklad o kulinárstve, spoločenských pohyboch, tak je dobre priblížiť jazyk tým ľuďom, ktorí ho používajú, a to je oveľa širšia skupina ľudí, ako sú napríklad

Profesor Martin Kasarda o našich nových slovách a o jeho novej knihe vezmeme počítačovú terminológiu, tá je vlastná úzkej skupine ľudí, ktorí s ňou pracujú dennodenne, a bola by až škoda to veľmi poslovenčovať. Oni si musia rozumieť, či už sa rozprávajú s Angličanmi, Nemcami, alebo so Srbmi, so Slovákmi a musia tú terminológiu mať presnú. Keď

odborníci na počítač. Čiže trochu by som to nechal aj na spoločnosť, nech pracuje s tým jazykom.“ „A čo sa týka tej prísnosti k jazyku,“ odpovedal profesor na druhú časť našej otázky, „treba si uvedomiť, že je to živý organizmus, mladí budú vždy hovoriť inak, ako hovoríme my

v strednom veku alebo starší ľudia. Ale vari viac prihliadať na to, aby sa snažili hovoriť správne gramaticky a štruktúrou toho jazyka. Nové slová sa vedia prispôsobiť gramatike, treba ich len správne používať – skloňovať, časovať. O tých ,našich’ slovách hovorila aj pani profesorka Součková. Keď si napríklad ideme niečo ,vygúgliť’. Toto sloveso vnímame ako slovenské slovo, aj keď slovo Google je názov technologickej firmy. My sme si ho však prispôsobili: dali sme mu predponu, koncovku, vieme s ním pracovať ako so slovenským slovom. Toto je cesta, ako si prevzaté slová zaradiť do jazyka, ako s nimi pracovať, ako ich nechať žiť v tom našom jazyku.“ Po prednáške a jazykovej diskusii bola beseda s autorom, ktorú predovšetkým o jeho najnovšom románe Budúcnosť na predaj, ale i o jeho doterajšej tvorbe a úskaliach v nej moderovala profesorka a literárna kritička Marta Součková. Martin Kasarda doteraz vydal tri poviedkové knihy a dva romány. V študentoch slovakistiky a slavistiky v Srbsku má tento spisovateľ verných čitateľov a po debate s autorom sme zistili, že ich zvlášť oslovuje groteska a postmoderna v jeho literárnej poetike.

SPOLOK ŽIEN SLOVENKA V HLOŽANOCH

Prezentoval matičné vydania Juraj Bartoš

Jasminkou Činčurákovou-Galamohtoročnú a vlaňajšiu bošovou a Annou knižnú produkciu MaGalambošovou tice slovenskej v Srbsku prečítali viac úryvpredstavili v Hložanoch. V kov a básní z kníh, rámci literárneho večierka (v ktoré si po dopondelok 24. októbra), ktorý znení programu usporiadal tamojší Spolok ženy mohli pozrieť žien Slovenka, o najnovších i kúpiť. Večierok knižných vydaniach MSS inniekoľkými lyricformovala jej predsedníčka kými pesničkami Katarína Melegová-Melicho- V rámci literárneho večierka v kaviarni Pod lipami spestrila Marína vá. Zároveň predsedníčke vystúpili: Anna Galambošová (zľava), Zuzana Zahorcová. SŽS Viere Miškovicovej odo- Dudková, Katarína Melegová-Melichová, Miriam Miškovicová navzdala ďakovný diplom pre Murtínová, Marína Zahorcová koniec odovzdala a Jasminka Činčuráková-Galambošová tento spolok, ako i pre zopár hŕbku detských ďalších hložianskych združení a py po sebe,“ povedala hlava MSS, kníh Ondrejovi Zahorcovi, knipodnikov, ktoré podporili Sloven- podčiarkujúc, že za posledných 7 hovníkovi knižnice MOMS Hložany rokov táto inštitúcia vydala 31 kníh. a Melegová-Melichová primeské národné slávnosti. „Snažíme sa zintenzívniť vydava- Ona, spolu s členkami SŽS Miriam ranými darčekmi potešila dámy teľskú činnosť, zanechať trvalé sto- Murtínovou, Zuzanou Dudkovou, prezentujúce matičné vydania.

44 /4723/ 29. 10. 2016

Kultúra DIVADELNÝ VAVRÍN 2016 – 1. VÍKEND

Polovica súťažného repertoáru Jaroslav Čiep Anna Francistyová Katarína Gažová

d piatka 21. októbra, keď ho otvorili, až do nedele 30. októbra 2016 vo veľkej sieni Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci trvá Divadelný vavrín 2016. Prehliadka slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby v Srbsku Divadelný vavrín má za sebou už 46 ročníkov a tento aktuálny 47. sa zo Starej Pazovy prinavrátil do Petrovca, lebo sa tu oslavuje významné jubileum – 150. výročie divadla. Program prehliadky organizačne realizuje Divadlo VHV a v prvej časti obsiahol sedem divadelných predstavení, k tomu jednu vernisáž kostýmov a jednu prezentáciu knihy. Návštevníkom vavrína sú k dispozícii i dokumentačná výstava 150 rokov divadla v Petrovci v predsieni SVD a panelová výstava Fenomén divadla alebo divadelný fenomén pred vchodom do SVD. Predtým ako tohtoročný Divadelný vavrín aj oficiálne otvorili, v piatok napoludnie v Slávnostnej sieni Gymnázia

Pri otvorení výstavy kostýmov v Galérii Zuzky Medveďovej

Kostýmový svet Marije Havran, ktorú si pred mesiacom záujemcovia mali možnosť prezrieť aj v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade. Návštevníkov privítal riaditeľ Múzea vojvodinských Slovákov Pavel Čáni a výstavu otvoril podpredseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí veľvyslanec Peter Prochácka. Mária Havranová (1966) je úspešná scénografka a kostýmová výtvarníčka v slobodnom povolaní, pôvodom je Kovačičanka žijúca a pôsobiaca prevažne v profesionálnych divadlách na Slovensku.

trochu novú kategóriu do divadelného sveta prinieslo Kreatívne centrum pre cestovný ruch, umenie

výborného kultúrno-umeleckého programu. Otázne je však, koľko je v tom divadelných prvkov a dramatickosti. Na tú otázku zrejme budú musieť dať odpoveď členovia hodnotiacej komisie Ján Makan, Miroslav Benka a Ján Čáni. Keď ide o porotu obecenstva, tú tvoria Ondrej Brna a Zuzana Tárnociová a v tomto predstavení najviac zabodovali herci Pavel Kožík a Anna Širková. AJ SOBOTA BOLA KOVAČICKÁ Druhý víkendový deň patril Združeniu občanov Kolektív kreatívnych amatérov KOKRAM v Kovačici, ktorého členovia sa obecenstvu a členom porôt na 47. Divadelnom vavríne predstavili dvomi autorskými a režijnými predstaveniami Dragana Karlečíka. Najprv to bola inscenácia O láske..., ktorá sa satiricky upriamila na populárne realitné televízne

Kovačičania a Padinčania na svadbe, a to priamo v divadle

a kultúru Kovačica, ktoré zahralo „folklórne divadlo“ Mamo moja, ja sa vidám ľem do Kovačici... Na javisku sa objavilo viac ako 50 „postáv“, ktoré stvárňovali svadobčanov na

programy. Čo sa stane, ak sa čo len vo sne previníte voči populárnej osobnosti, čiže prezidentke? Nuž nasleduje výsluch, trest, vykúpenie pred veľkou porotou... V predstavení

Uvádzačka, traja „direktori“ a následne hovoriaci obraz otvorili tohtoročný Divadelný vavrín

Jána Kollára so žiackym domovom tamojší gymnazisti mimo konkurencie prvýkrát zreprízovali hru Sen noci svätojánskej Williama Shakespeara. Žiakov k inscenácii tejto hry pedagogicky viedli profesorky Annamária Boldocká-Grbićová a Marta Pavčoková. Hodinu pred otvorením divadelnej prehliadky v Galérii Zuzky Medveďovej bola sprístupnená zaujímavá výstava pomenovaná

www.hl.rs

Divadelný vavrín 2016 otvoril starý herec „z hovoriaceho obrazu“. Bola to vlastne performancia piatich hercov z domáceho mančaftu VHV, ktorí sa svojským spôsobom trochu pohrali a parodovali aj aktuálnych menšinových zástupcov a politikov v podobných situáciách pri otvorení podujatí. Po otváracom programe si diváci mohli pozrieť prvé z nie veľkého počtu súťažných predstavení. Tak

Informačno-politický týždenník

Pred veľkou porotou v kovačickom predstavení O láske...

tradičnej svadbe v Kovačici a Padine. Autorka predstavenia a režisérka je Ivana Svetlíková. Ide o dobre naštudovaný materiál z dedičnej ľudovej kultúry predstavený v rámci

zapôsobili aj mladší herci, ale aj tí s bohatou divadelnou kariérou. Ceny poroty obecenstva, ktoré boli udelené na rozhovoroch po predstavení (vedie ich Milina Florianová), • KULTÚRA •

zaslúžene sa dostali dvom mladým protagonistom: Adamovi Strakúšekovi za úlohu úradníka a Alexandre Čížikovej za úlohu jeho kolegyne. Druhé predstavenie združenia KOKRAM pod názvom Tma na prehliadke malo premiéru. Odznelo v úplnej tme a na malej scéne, teda na javisku boli aj herci, aj diváci. Ako nám neskôr povedal autor a režisér Dragan Karlečík, pohnútkou vzniku inscenácie boli súčasné pomery

pochválili mladý kolektív za odvahu. Obidve predlohy sú „ambiciózne“, mladý kovačický kolektív posmelili vyhláseniami, že sa vybral správnym smerom a že má obrovský potenciál. Kokramovcom by veľmi prospel dobrý herecký seminár a po vystúpeniach v Petrovci zvlášť vyzdvihli ako ucelenejšie predstavenie Tma, v ktorom bola aj štýlová čistota, aj dôslednosť zvlášť vo využívaní svetelných efektov. Medzi týmito dvomi kovačickými predstaveniami v spomenutú sobotu 22. októbra v Klube Divadla VHV bola ďalšia prezentácia knihy Makan zostavovateľa Martina Prebudilu. Knihu vlani vydalo Slovenské vydavateľZvukár, herci a režisér Tmy na scéne, ské centrum ako ale nie v hre a nie v tme 2. zväzok v edícii v kultúrnych dianiach Kovačice, ale Tália a premiéra bola v Ústave pre priestor deja je vlastne duša, ktorá kultúru vojvodinských Slovákov. Na vedie boj proti tme. A keď ide o petrovskom predstavovaní modespôsob podania, autor si vraj takto rátor a zostavovateľ knihy Martin splnil svoj dávny sen: urobiť insce- Prebudila zdôraznil význam tejto náciu bez reflektorov. Totiž každý akcie, lebo sa koná v roku osláv z hercov nosil si vlastné svetielko. 150. výročia divadla vojvodinských Ceny poroty obecenstva boli udele- Slovákov. Riaditeľ SVC Vladimír

tej osoby“. Aj napriek tomu odznel tu návrh sprístupniť verejnosti tak túto knihu, ako aj monografiu o Ľuboslavovi Majerovi aj v preklade do srbčiny. V NEDEĽU SÚŤAŽNÉ I NESÚŤAŽNÉ PREDSTAVENIE V záverečný večer prvého víkendu 47. Divadelného vavrínu v Báčskom Petrovci mali diváci možnosť sledovať tri divadelné predstavenia. Divadelný večer v sieni SVD v nedeľu 23. októbra otvorilo Slovenské divadlo VHV pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove s predstavením Maratónci bežia čestné kolo v réžii Alexandra Baka. Pazovčania spracovali text Dušana Kovačevića, podľa ktorého je nakrútený aj populárny film srbskej produkcie Maratonci trče počasni krug. Pazovský súbor ho na javisku

Pazovskí Maratónci vyvolali búrlivý smiech v hľadisku

O monografii k vlaňajšej šesťdesiatke Jána Makana: (zľava) Ďula Šanta, Ján Makan, Martin Prebudila, Vladimír Valentík a Živko Popović

né Andrei Karasovej (v predstavení Speváčka) a Jánovi Chrťanovi (za úlohu Vedúceho). V predstavení ešte hrali Darina Dudková (Podriadená) a Miroslav Sabo (Mladík). Autorom hudby je Miroslav Sabo, zvuk mal na starosti Marek Chalupa, svetlo Ján Chrťan a kostýmy celý kolektív ochotníkov. V rozhovoroch odborníci upozornili na jazykové chyby zvlášť v prvom predstavení, tiež na to, že treba byť na scéne hlasnejší, ale • KULTÚRA •

Valentík hovoril o pohnútke založiť edíciu divadelných titulov, o „nekonvenčnej“ knihe o televíznom a divadelnom režisérovi a pedagógovi Jánovi Makanovi hovorili i Ďula Šanta, grafický dizajnér, Živko Popović, profesor na Akadémii umení v Novom Sade, a Peter Prochácka, podpredseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. V príhovore J. Makan divadelným slovníkom pripustil, že „každá monografia je určitým spôsobom zavraždenie

Miroslav Babiak v adaptácii predstavenia Kráľ Ubu

mi konceptu boli Miroslav Babiak a Ján Čáni. V tomto divadelnom happeningu účinkoval Miroslav Babiak. „Inscenácia Kráľ Ubu bola v histórii Divadla VHV v Báčskom Petrovci jednou z najhrávanejších a najocenenejších,“ píše sa v bulletine prehliadky. Záverom nedeľňajšieho divadelného večera vystúpilo Ochotnícke divadlo pri SKC Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade s predstavením Bos taurus. Autorom predlohy a režisérom je Rastislav Zorňan, ktorý mal na starosti i výber slovenskej ľudovej hudby, keďže sa dej predstavenia odohráva v dedinskom prostredí. Predloha je inšpirovaná poviedkou Martina Kukučína Rysavá jalovica, ibaže sa dej odohráva v súčasnosti. Diváci pozitívne reagovali na diania na javisku a smiechom

podal svojráznym spôsobom. Hoci divadelné predstavenie sledoval menší počet divákov, predsa pazovský divadelný súbor vedel zaujať diváka od začiatku do konca vyše 90-minútového predstavenia. Obecenstvo búrlivo reagovalo na humorné, hoci aj morbídne scény. Porota pochválila predstavenie s pripomienkou na jazykové nedopatrenia – krátenie koncoviek vo výslovnosti slov, zvlášť na konci vety. Z pazovského súboru diplom poroty Šafárikovci si posvietili na súčasný život obecenstva dostali Janko na dedine, pravdaže, z toho humorného uhla Šarkézy (stvárnil postavu Lakiho Topalovića) a Valentína Hu- a potleskom podporili výstup nodecová (v predstavení hrala dieťa). vosadských divadelníkov. Cenu V Klube Divadla VHV odznelo obecenstva udelili Rastislavovi potom nesúťažné predstavenie: Zorňanovi, ktorý hral dedinčana Kráľ Ubu – politické zhromaždenie Adama, a Anne Príbeľovej za poľudu. Autorom je Alfred Jarry, autor- stavu susedy July. 44 /4723/ 29. 10. 2016

Kultúra NA 7. STRETNUTÍ SLOVENSKÝCH DOLNOZEMSKÝCH UČITEĽOV

Udelili ocenenia Samuela Tešedíka Anička Chalupová

poločnosť pre edukáciu a kultúru v Nadlaku, Asociácia slovenských pedagógov v Srbsku a Čabianska organizácia Slovákov v spolupráci so Svetovým združením Slovákov v zahraničí každoročne organizujú Stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov, v rámci ktorého udeľujú aj Cenu a Pamätný list Samuela Tešedíka. Tohto roku k organizácii ruky priložili aj Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku, Pedagogicko-metodické centrum Slovákov v Maďarsku a Slovenská škola v Békešskej Čabe. V dňoch 14. a 15. októbra 2016 v Békešskej Čabe v Maďarsku v rámci tradičného 7. stretnutia slovenských

Tohtoroční laureáti učiteľov z Chorvátska, Maďarska, Rumunska a Srbska udelili prestížne medzinárodné učiteľské ocenenie Cenu Samuela Tešedíka, ktorá zahŕňa medailu, diplom a finančnú odmenu. Získali ju: Jaroslav Miklovic zo Srbska, Vlatko Miksád z Chorvátska,

MOMS ČELAREVO

Anna Molnárová z Maďarska a Pavel Hlásnik z Rumunska. Cena sa udeľuje za celoživotné dielo trvalej hodnoty a za vynikajúcu pedagogickú, organizátorskú a riadiacu prácu v oblasti slovenského školstva v zahraničí. Pri tejto príležitosti udelili aj Pamät-

ný list Samuela Tešedíka, a to Márii Štefankovej z Rumunska, Veronike Árendášovej z Maďarska a Padinčanke Darine Poliakovej zo Srbska, profesorke informatiky v ZŠ v Kovačici. Je to ocenenie za prínos a tvorivosť v oblasti výchovno-vzdelávacej práce s deťmi a mládežou v komunitách zahraničných Slovákov. Na stretnutí v Békešskej Čabe sa okrem profesorky Poliakovej zúčastnili aj Anička Bírešová, riaditeľka kovačickej ZŠ, profesorka Zuzana Lenhartová a profesorka Anna Hrková, ktorá na jednej z tematických prednášok hovorila o mimoškolských aktivitách v ZŠ Mladých pokolení a o spolupráci tejto školy so školami v Európe. Foto: z archívu školy

miestnej ZŠ Zdravka Čelara, ktoré sa učia slovenský jazyk s prvkami národnej kultúry, sa predstavili kratším programom, ktorý s nimi nacvičila ich učiteľka Mária Supeková. Jednotlivé body programu, v ktorom sa striepracuje s deťmi, ktoré boli prítom- dali básničky a pesničky, zahlásila né, recitovali a spievali na všetkých žiačka Miona Struháriková. Vystúpili našich podujatiach“. Apeloval na aj speváci KOS Jednota z Hložian Anna Hašková, Jaroslav Kriška, Marína Zahorcová a sprevádzali ich hudobníci bratia Rastislav a Vlastimír Struhárovci z Hložian. Slova sa ujal i čestný predseda MSS Rastislav Surový: upozornil na chúlostivú situáciu vo vyučovaní slovenského jazyka a podčiarkol, že učiteľkám „nestačí len povedať ďakujem, ale je potrebné, aby sme sa snažili aj každodenne im poPásmom slovenských básní a piesní môcť“. Matičná aktivistka sa predstavili žiačky, ktoré slovenčinu Elena Surová prečítala text vyučuje učiteľka Mária Supeková o duchovnom bohatstve slovenského národa a zareSlovákov, aby sa stretávali častejšie citovala Škultétyho báseň Materinská „nielen, keď niečo oslavujeme, ale aj reč. Poeticky ladený príhovor Janko keď dovedieme nejakých divadelní- Čérný uzavrel výzvou: „Predkovia kov, recitátorov...“ a vyzval rodičov, naši pracovali, aby v hanbe neboli; aby svoje deti zapisovali na hodiny pokračujme tak, aby naši potomkoslovenčiny. via zahanbení neboli.“ Predsedníčka Matice slovenskej Na záver úradnej časti osláv Onv Srbsku Katarína Melegová-Meli- drej Šinka, na základe uznesenia chová matičiarom odovzdala ba- Správnej rady MOMS Čelarevo, udelil lík kníh, časopisov a pomôcok pre ďakovné listiny zaslúžilým členom učiteľku a žiakov, „ktoré im môžu a aktivistom neveľkej slovenskej poslúžiť v každodennej práci“. Žiačky komunity.

Oslávili 20. výročie založenia Juraj Bartoš

vadsiate výročie založenia Miestneho odboru Matice slovenskej oslávila hŕstka čelarevských Slovákov v nedeľu 23. októbra. Prv než spolu so svojimi hosťami zaspievali hymnu MSS Po nábreží koník beží, prítomných v reštaurácii na štadióne Futbalového klubu ČSK Pivara privítal podpredseda MOMS Čelarevo Ondrej Šinka, ktorý sa potom krátko zmienil o prejdenej ceste matičného odboru. Pripomenul, že hŕstka entuziastov najprv založila iniciatívny výbor na

v Čelareve. Pri tejto udalosti vtedy o. i. boli: veľvyslanec Slovenskej republiky v Juhoslávii Dr. Miroslav Mojžita, predseda Matice slovenskej v Juhoslávii Michal Spevák, predseda MOMS Hložany Samuel Fekete a hodný počet Slovákov z Čelareva. Čelarevskí matičiari čoskoro po založení odboru usporiadali tradičnú slovenskú zábavu.

Prítomným na matičných oslavách lahodila slovenská reč, ktorá v Čelareve už mizne...

čele s Jankom Čérným. Stretával sa v rodinnom dome Michala Leňu, až 19. októbra 1996 založili MOMS

www.hl.rs

Podpredseda Šinka zdôraznil, že „veľkú zásluhu má aj pani učiteľka Mária Supeková-Kukučková, ktorá

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

ZO 61. MEDZINÁRODNÉHO KNIŽNÉHO VEĽTRHU V BELEHRADE (23. – 30. októbra 2016)

munitách od Argentíny, Kanady, USA, cez Austráliu po európske krajiny. Myslím si, že tento kalendár bude naším adekvátnym reprezentantom na Stálej konferencii v piatok v Bratislave, kde bude ných až tristotisíc titulov a každý Zo srbských ilustrátorov, ktorých mať krst. Veľtrh v Belehrade je príOto Filip rok Medzinárodný knižný veľtrh celkovo bolo približne 280, cenu ležitosťou na jeho predpremiéru. ribližne štyristopäťdesiat do- v Teheráne navštívi až šesť milió- v roku 1989 získal umelec Dušan Okrem týchto vydaní sme priniesli aj tie zo sklonku mimácich a zahraničných vy- nov obyvateľov Iránu. nulého roku a ďalšie. stavovateľov, vyše tridsaťtisíc Hovorila aj o knihe ako Je ich dosť. Môžeme štvorcových metrov výstavných moste spájajúcom nákvitovať, že najfrekvenpriestorov, medzi stotridsať a rody a epochy, tiahnutovanejšou autorkou stopäťdesiattisíc návštevníkov, com v smere každého bola Viera Benková, Moslimská republika Irán ako domu, každého jazyka ktorej sme počas ječestný hosť a slogan Knihy do rúk a každej kultúry vo svedenástich mesiacov – najväčší sviatok knihy v tejto te. Aj preto treba čítať vydali až tri knihy, čo časti Európy ozaj ťažko slovami literárne diela, svoje sa u nás až tak často vystihnúť a popísať. Najlepšie je a iné: aby sa národy nestáva. Vlani sme sa zažiť ho, vrátane kníh, výstav, pre- a ľudia lepšie poznali na Bibliotéke dohodli zentácií, tej jedinečnej nálady, ktorá a navzájom si rozumeso spisovateľmi z Brasála zo všetkých tvárí, poznačujúc li, aby rozdiely medzi tislavy a Zvolena, aby ovzdušie programov: ústredných, nimi boli menšie. zavítali k nám práve sprievodných, iných. Veľtrh by, samozrej- Z utorkového odovzdania autorských výtlačkov v tomto období. Využili me, nebol tým, čím je, Kataríne Mosnákovej-Bagľašovej sme ich prítomnosť, nebyť účasti zástupcov desiatok krajín. Medzi nimi Petričić – čestné uznanie za ilustro- aby sme im usporiadali literárnu aj slovenských spisovateľov, tiež vanie knihy Guliver med pritlikavci. besedu, večierok v Ústave pre kulpredstaviteľov bratislavskej Bibiany Táto stručná mozaika by nebola túru vojvodinských Slovákov. Na – Medzinárodného domu umenia úplná bez údaja o tom, že sa po veľtrh, na náš stánok sme priniesli pre deti. Prezentovala sa výstavou pondelkovom slovenskom slove ich nové knihy. Jánovi Tazberíkovi Ilustrátori ocenení na BIB, ktorej o ilustráciách skloňovalo aj ďalšie, práve v piatok vyšla nová zbierka vernisáž bola 24. októbra popo- to literárne, menovite v utorok básní. Nové knihy majú aj poetka ludní, no aj prednáškou o vzniku popoludní, na stánku Pokrajinského Zuzana Kuglerová a básnik a autor Bienále ilustrácií Bratislava (BIB), sekretariátu pre vzdelávanie, správu aforizmov Ondrej Kalamár. Súhrnne môžem povedať, že to je v tomto o nositeľoch prestížnych cien Grand a národnostné spoločenstvá. Prix, ako aj o účasti srbských ilu– Pre tohtoročný veľtrh sme finančne ťažkom, najnáročnejšom strátorov na uvedenom podujatí, prichystali tri veľké prekvapenia, roku doteraz vo vydavateľstve zreaktorú v Sále Janka Veselinovića vlastne štyri, lebo máme tu i hostí lizované. V záujme toho, aby sme sa v pondelok mal Marián Potrok zo Slovenska. K tomuto knižné- predstavili na úrovni, tak ako to bolo Veľtrh otvoril Dragan Stanić zo sekretariátu Bienále ilustrácií. mu veľtrhu, vlastne v pondelok aj v minulých rokoch, – podčiarkuje V nedeľu podvečer najdôležitej- Osobitne akcentoval skutočnosť, večer, uzrela svetlo sveta kniha riaditeľ SVC Vladimír Valentík. Uvedené, no i mnohé ďalšie udašie kultúrne podujatie v regióne, že sa počas polročnej existencie Viery Benkovej Päť ročných obten veľký a neodolateľný výklad slov bienále a jeho 25 ročníkov prezen- dobí. Vydali sme aj veľmi peknú losti, nevšedné a krásne, svedčia, a snov otvoril predseda a zaujímavú knihu v rámci že je ľuďom kniha, či už tá prečíMatice srbskej prof. Dr. našej novej edície Národo- taná, preložená, napísaná, slovom Dragan Stanić alias Ivan pisných zošitov. Ide o knihu, každá, osudom, priateľom v núdzi Negrišorac, podčiarkuktorá rozoberá detský folklór a nenúdzi. Lebo zostáva, aj keď sa júc, že otváraním kníh my v Jánošíku menom Detstvo mnohé iné pominie. Nie nadarmo vlastne otvárame seba našich predkov autorky Kata- sa vraví, že aj svet je vlastne knisamých, spoznávajúc, ríny Mosnákovej-Bagľašovej. hou, v ktorej listujeme niektoré kto sme a čo sme. ČítaDnes jej odovzdáme autorské stránky. Nagres Abjar na záver nie kníh, učenie jazykov exempláre a 13. novembra svojho prejavu pripomenula motto a pochopenie sveta oznabude mať v Jánošíku aj krst. tohtoročného knižného veľtrhu čil za rozličné aspekty tej Je tiež rovnako veľkou uda- v Teheráne, ktorým bolo Zajtra je istej veci. Prihovárajúc sa losťou, že sa Srbsko a Slováci neskoro na čítanie, odkazujúc, že v mene Iránu ako čestnév Srbsku stávajú stredobodom preto treba začať čítať už dnes. ho hosťa, spisovateľka Na pondelkovej prezentácii Bibiany slovenských svetových dianí. A nie nadarmo profesor Dragan a režisérka Narges Abjar Čiže, k tomuto veľtrhu sa nám Stanić na záver svojho vstupného osobitne vyzdvihla význam a od- tovalo až 7 580 ilustrátorov zo 110 podarilo vydať prvý ročník nového príhovoru podotkol, že sa treba kazy Andrićovho románu Most na krajín s 59 860 originálmi ilustrácií Slovenského svetového kalendára. otvárať knihe, aby sme nezostali Drine, taktiež tisíce rokov trvajúcej a vyše 9 500 kníh. Počas trvania BIB Nejde o pokus, ale o predsavzatie, uzavretí do samého seba. Kniha tradície písania a prekladania v Irá- bolo udelených 25 hlavných cien takže už začíname pracovať na je slovom, večnou hodnotou, a ne. Len počas posledných štyroch – Grand Prix. Jediným slovenským ďalšom ročníku. Tento kalendár práve preto ju treba mať čím časrokov je v tejto krajine zverejne- držiteľom tejto ceny je Dušan Kállay. obsahuje texty o slovenských ko- tejšie v rukách.

Najkrajší jarmok snov a slov

• KULTÚRA •

44 /4723/ 29. 10. 2016

Kultúra U HUDOBNÉHO PEDAGÓGA PAVLA TOMÁŠA ST.

Odmalička hudba v srdci zaštepená Anička Chalupová

námy hudobný odborník a pedagóg Pavel Tomáš st. sa narodil v Kovačici, tam skončil základnú školu a nižšiu a strednú Hudobnú školu Kornelija Stankovića v Belehrade. Z učiteľského chlebíka si začal uhrýzať už pred bezmála 40 rokmi. Pracoval v základnej škole v Padine, Jánošíku, Samoši a v Kovačici, kde aj dnes pôsobí. Spolu sme si pripomenuli jeho skúsenosti i postrehy z doterajšieho pôsobenia. Aké boli začiatky vašej kariéry? – Dávno som začal pracovať, niekde v 70. rokoch minulého storočia. Roku 1978 som po prvýkrát vošiel do tejto školy, mám 36 odpracovaných rokov, lebo vtedy sa muselo ísť aj na vojenčinu. Hneď po skončení strednej školy som začal pracovať. Prečo ste sa rozhodli pre síce krásne, no zrejme čoraz ťažšie povolanie učiteľa hudby? – Môj otec a starý otec boli vynikajúcimi ,sluchistami’. Starý otec bol narodený roku 1900 a už ako 14- – 15-ročný chlapec si – bez vedomia rodičov – kúpil harmoniku z Budapešti. Keďže mal dobrý sluch, ľahko sa na nej naučil hrať. Často si ľudia z dediny spomínali na starého otca ako na výborného speváka a harmonikára. Presne sa počulo, kedy Mišo Tomáš s kamarátmi šiel večer do krčmy na zábavu, lebo sa jeho hlas a hudba rozliehala široko po dedine. Otec mal tiež dobrý sluch, ale sa hudbou málo zaoberal. Z jeho iniciatívy som už ako šesťročný chlapec dostal harmoniku a onedlho mi objednal vyučovanie u dobre známeho učiteľa Andreja Miháľa, ktorý mi dal ten prvý hudobný základ. Tak teda otec ako iniciátor a vynikajúci hudobný pedagóg Miháľ sú zaslúžilí za to, čím sa ja dnes zaoberám. Čo je v tomto povolaní to najkrajšie? – Najkrajšie je to, keď sa niečo nacvičí, urobí a keď to ukážete verejnosti. Od praveku, od začiatku ľudstva, hudba bola sprevádzajúci prvok človeka. Akýkoľvek krok v hudbe má svoje pekné, menej alebo viac pekné strany. Ešte keď som hrával po svadbách a zábavách (zhruba 2,5-tisíca zábav a z toho približne 700 svadieb), uvedomil som si, že po mne prebehli tie tzv. ,zimomrávky’. Bol to pre mňa teda

www.hl.rs

veľký efekt, keď som videl spokojných ľudí, ktorí zažívali príjemný pocit z hudby. Je to ten zvláštny spojovník medzi hudobníkom a tými, ktorým ste to venovali. Stáva sa mi často, napr. aj na hodine, najčastejšie v 5. ročníku, že keď chcem žiakom niečo vysvetliť, sadnem si za klavír, zahrám im to, zaspievam a deti to odmenia potleskom. Neviem, či sa ešte

zaspievajú intonačne čisto, čo je fatálny problém, ktorý treba doriešiť ešte v tom najnižšom stupienku, v útlom veku, v predškolskom veku a pod. Ten ručníček treba rozväzovať, robiť s nimi, spievať, čo je jediným spôsobom a jediným modusom. Stáva sa, že rovnako tak ako žiak pred skúškou, aj ostrieľaný učiteľ ako ste vy máva trému?

V deťoch vidí veľký potenciál pre rozvoj kultúry v každom prostredí

niektorému učiteľovi takéto niečo stáva. Ja sa usilujem čím krajšie, čím kvalitnejšie podať tú látku a ony sa k tomu pripoja zdvihnutím rúk hore a sledujú ma potleskom tak, že vo mne vyvolajú ten krásny, zvláštny pocit a radosť. Skúste porovnať hudobnú scénu spred povedzme 20 rokov a teraz. Je veľký rozdiel? – Zdá sa mi, že táto nová doba, nesmiem povedať, že ničí, ale vďaka tým civilizačným výdobytkom, napr. elektronike, nám trošku ,pohubila’ nielen ľudovú hudbu, ale zasiahla aj do iných sfér hudby, ako je napr. klasická, vážna hudba a pod. Jednoducho mladí ľudia si teraz myslia, že svet začína od zjavu tej elektronickej hudby. Uvažujem, že rozdiel v hudbe medzi tou spred 20 alebo až 40 rokov a touto dnešnou je veľký. V minulosti napr. nielen môj starý otec, ale aj iní spievali pri rôznych príležitostiach, napr. pri zakáľačkách, ktoré sa dnes už zriedkavo konajú. Deti spievali hrajúc sa na ulici a pod. Vtedy nebolo potrebné deti ,rozspievávať’, v tých časoch deti spievali omnoho intonačne čistejšie. V súčasnosti deti majú hlasy akoby zviazané do ručníčka. Stáva sa, že napr. vo vyšších ročníkoch zo 150 chlapcov dvaja – traja

Informačno-politický týždenník

– Tréma môže byť stimulačná a destimulačná, ale vo väčšine prípadov je negatívna vtedy, keď človek nie je pripravený. To je problém, potom tá neistota ešte vzrastá. Keď sa človek pripraví, tak tá stimulačná tréma trošku dbá o človeka, alebo kvôli nej sa človek 100-percentne venuje tomu, čo robí, a zvlášť keď ide o prácu s deťmi. Musí sa robiť a keď sa robí, tak sú aj výsledky a tréma je normálna vec. Po 36 rokoch práce na hodinách nieto trémy, ale keď ide o nejaký verejný výstup, nejaký program, keď sa naplní sieň obecenstvom, tak vtedy aj ja, aj deti máme určitú stimulačnú trému. Mimo školských aktivít sa v súčasnosti zaoberáte nacvičovaním Komorného zboru Skala, ktorý si tohto roku zapísal piaty ročník pôsobenia. – Človek pokým žije, ak má sluch, má právo spievať a verejne vystupovať. Okrem všetkých speváckych skupín, ktoré máme v našom prostredí, všimol som si, že v našej dedine je ešte mnoho mužov, ktorí neboli angažovaní v niektorej z pôsobiacich skupín. Tak som ich oslovil, čo sa im páčilo, a začali sme nacvičovať. Tohto roku sme začiatkom októbra usporiadali koncert, ktorým sme zároveň

oslávili naše piate výročie činnosti. Nacvičujeme nielen slovenské ľudové piesne, ale venujeme sa aj srbským, ruským, anglickým a iným piesňam. Aká je budúcnosť hudby v tomto prostredí? – Naša dedina bola z tej hudobnej stránky, zdá sa mi, najmocnejšia práve vtedy, keď pôsobil učiteľ Miháľ. Ja som to nezažil, ale ľudia rozprávali. Dozvedel som sa aj vďaka fotografiám, rôznym zápisom, že najväčší hudobný potenciál naša dedina mala po roku 1900, od 1920 do 1930 a neskoršie. Vtedy bola obrovská energia v ľudstve a vo vôli zaoberať sa kultúrou. My dnes máme tiež potenciál v ľuďoch a deťoch, ale robíme iba to, čo sa v škole dá urobiť. Napr. z 1 700 škôl v Srbsku ako školský orchester sme boli aspoň 15-krát na republikovej prehliadke a z toho sedemkrát sme obsadili prvé miesto. Potenciál je teda v deťoch. Keď skončia základné vzdelanie, neskoršie niektoré mladé talenty padnú do rúk neodborníkom, ktorí im zničia všetko to, čo získali v základnej škole. Česť výnimkám! Či ide o Kovačicu alebo Padinu, situácia je rovnaká. Nehovorím, sú aj takí, ktorí zakončili hudobné akadémie, hrdý som na mojich žiakov, ktorých som učil a kde som bol iniciátorom, aby im rodičia kúpili husle, flautu, prosil som ich, aby im umožnili vážnejšie hudobné vzdelanie. Jeden z nich dnes študuje na najväčšej fakulte na planéte, v Salzburgu, kde sa narodil Mozart. To je úspech, a keď ide o ľudovú tvorbu, znovu som prednedávnom inicioval niekoľko chlapcov a dievčat, aby sa učili hrať na gitare, ale nie tú klasiku, ale proste aby nacvičili akordy, lebo v súčasnosti nemáme žiadny zábavný orchester. Keď sa to pohne napred, potom ako tá ryba, keď zahryzne do háčika, možno z nich budú aspoň dvaja dobrí gitaristi. A ja som im vždy tu poruke, aby som im pomohol. V súčasnosti je nie celkom prajná situácia, ale ako hovorí staré ľudové príslovie – po každom daždi vyjde znova slnko, – mám nádej, že sa to pohne a že sa to koleso otočí, vyjde z blata a že nás začne slnko ohrievať. Ja som sa hudbou nezaoberal iba pre seba, ale i preto, aby som iným a dedine pomohol. Získal som veľké skúsenosti, ktoré by som rád, okrem môjmu staršiemu synovi, z lásky odovzdal aj iným. • KULTÚRA •

V MÚZEU VOJVODINY DO DECEMBRA

Tri storočia Slovákov na jednom mieste Anna Francistyová

Je skutočne premyslene schystaná, bohatá, multidisciplinárna, lebo jej cieľom bolo „predstaviť tie charakteristiky Slovákov vo

rámci oslavy Dňa múzea Vojvodiny v stredu 26. októbra Miroslav Štatkić, pokrajinský tajomník pre kultúru, verejné inforNa vernisáži i pôvodné slovenské ľudové piesne movanie a vzťahy s náboženskými archívny materiál svojich zbierkach majú 1 500 muspoločenstvami, a výtvarné diela zeálnych predmetov svedčiacich otvoril vzácnu, prezentujú hmot- o živote tunajších Slovákov a že niekoľko rokov priné, duchovné skutočne dozrel čas na takúto pravovanú výstavu i kultúrne dedič- muzeálnu syntézu. K tej syntéze Za horami, za dolastvo a sú výsled- príhovorom prispel i Pavel Čáni, mi s podtitulom Tri kom spolupráce riaditeľ Múzea vojvodinských storočia Slovákov vo Múzea Vojvodiny, Slovákov, a priamou ukážkou zo Vojvodine. nositeľa projektu, slovenskej hudobnej a literárJe to prvá výstaa početných kul- nej klenotnice vernisáž obohatili va v tomto múzeu túrnych, vedec- speváčka Katarína Mosnákovávenovaná vojvokých a vzdeláva- -Bagľašová s harmonikárom Ondinským Slovákom, Oplatí sa navštíviť výstavu, ktorá je dielom ôsmich autorov cích ustanovizní drejom Maglovským, hudobníci ich životu, tradícii, a inštitúcií. Riadi- Ervín Malina a Maja Alvanovićodejinám, kultúre, spolunažívaniu Vojvodine, ktoré reprezentujú teľka múzea Dr. Ágnes Ózerová vá a recitátorka Iveta Galasová. s ostatnými obyvateľmi Vojvodiny. ich identitu“. Muzeálne predmety, v príhovore pripomenula, že vo

V PETROVCI VYHODNOTENIE FOTOSÚBEHU ÚKVS

Tradičná kultúra na fotografiách Jaroslav Čiep

yhodnotenie 6. kola fotosúbehu Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorý sa niesol v znamení zbierky starých fotografií znázorňujúcich práce a remeslá vojvodinských Slovákov, sa uskutočnilo v sobotu 22. októbra v reštaurácii Aróma v Báčskom Petrovci. ÚKVS už tradične organizuje túto akciu, cieľom ktorej je podnietiť k zbieraniu a dokumentovaniu fotografií znázorňujúcich momenty tradičnej kultúry Slovákov žijúcich v Srbsku. „Témou tohtoročného konkurzu boli remeslá a práca doma i v poli. Zaslaných bolo 213 fotografií od 21 účastníkov z Aradáča, Bingule, Hložian, Kovačice, Kysáča, Padiny, Pivnice, Starej Pazovy, Vojlovice, Čelareva, Báčskej Palanky, respektíve z iných prostredí. Väčšina zaslaných fotografií datuje do prvej polovice 20. storočia, a to hlavne do medzivojnového obdobia, až po 70. roky 20. storočia. Fotografie znázorňujú tradičnú kul• KULTÚRA •

Aróma bola primalá, aby prijala všetkých účastníkov a záujemcov túru, ako i práce a remeslá Slovákov žijúcich vo Vojvodine – chmeľové oberačky, oberačky hrozna, okopávanie v poli, kosenie a tlačenie žita, oračku, zabíjačku, mrvenie kukurice, prácu s trstinou, chovanie a čistenie sliepok, chovanie ošípaných, pastiersku robotu, vŕtanie studne, strihanie oviec, rúbanie dreva a z remesiel evidujeme kováčske, murárske, holičské, maliarske, mäsiarske či krajčírske remeslá.

Ba ešte jedna zaujímavá téma z prác je zvečnená na fotografiách, a to je spracovanie konôp. Táto rastlina sa už dávno nepestuje na našich poliach, ale v posledných dvoch – troch rokoch znovu zaznamenávame jej návrat. Zvláštny je spôsob, ktorým sa konope spracovali, a práve to už môžeme vidieť iba na fotografiách,“ zdôvodnil práce predseda komisie Ján Demrovský.

Úlohou komisie bolo vybrať desať najcharakteristickejších, ktoré najlepšie znázornia určitú prácu alebo remeslo. Komisia – v zložení Ján Hlaváč, Anna Séčová-Pintírová a Ján Demrovský – sa z množstva fotografií rozhodla vybrať 10 najprimeranejších, ktoré sa do budúcna budú používať i ako pohľadnice. Z týchto potom dve fotografie vyhodnotila ako najzriedkavejšie a ich majiteľov odmenila primeranými darčekmi. Sú to fotografia kováča Pavla Červenáka z roku 1964, tá, ktorú zaslala Anna Kucháriková z Vojlovice, a fotografia znázorňujúca trepanie konôp v rodine Belániovej, ktorú zaslal Ján Guba z Pivnice. Bohatý umelecký program, ktorý predchádzal vyhodnoteniu, otvorila riaditeľka ÚKVS Anna Chrťanová-Leskovcová, a v ňom účinkovali folkloristi SKC P. J. Šafárika z Nového Sadu, staršia skupina detského folklórneho súboru KUS Petrovská družina, recitátori Monika Bažaľová a Martin Krajčík a herci Anna Fehérová a Ján Chalupka.

44 /4723/ 29. 10. 2016

Kultúra STAROPAZOVSKÍ FOLKLORISTI V TOM ISTOM DNI

LITERÁRNY VEČIEROK V ÚKVS

Vystúpili na dvoch Stretnutie s novými festivaloch knihami Katarína Verešová

sobotu 22. októbra členovia FS Klasy SKUS hrdinu Janka Čmelíka vystúpili v Rume na 53. festivale hudobných spolkov Vojvodiny a detský súbor na 14. medzinárodnom festivale detského folklóru Radičević a priatelia. Na festivale v Rume iba Staropazovčania a maďarský súbor z Báčskej Topoly reprezentovali folklórnu tvorbu národnostných spoločenstiev. Podujatie prebiehalo 22. a 23. októbra a vystúpilo 14 súborov. Na tomto tradičnom hudobnom festivale, ktorý kontinuálne prebieha od roku 1963, folkloristi FS Klasy vystúpili s tancami v choreografii Zlatka Rumana a zmesou staropazovských piesní v interpretácii Darka Uheliho. Vedúcim orchestra bol Vladislav Forgáč. Odborná

porota im udelila striebornú medailu. Namiesto Vidovdanských stretnutí – lebo tento pravoslávny sviatok dávno prešiel, ale v snahe zachovať aj toto medzinárodné kultúrne podujatie – KUS Branka Radičevića v Starej Pazove práve v sobotu 22. októbra zorganizoval koncert pod názvom Radičević a priatelia. Vystúpili všetky tri detské skupiny tohto pazovského spolku a ako hostia folkloristi z Nových Bánoviec, z macedónskeho mestečka Vevčani a mladučkí folkloristi zo SKUS hrdinu Janka Čmelíka pod vedením choreografiek Ruženy Červenskej a Kataríny Šašovej. Škoda, že radičevićovci predbežne tento koncert v pazovskej divadelnej sále zahlásili na 20. hodinu a dodatočne, bez informovania novinárov a divákov, program začali o 19. hodine...

Odazvati se na poziv Anna Horvátová

ko v slovenčine zareagovať pri týchto srbských formuláciách: odazvati se na poziv, odazvali su se na poziv? Môžeme tu použiť spojenie, ktoré sa nám zdá také najpodobnejšie alebo najprimeranejšie – „odvolať sa na pozvanie“, alebo si to žiada iný tvar?! No tak určite to nie je ten správny preklad. Veď významy slovesa odvolať sú: zavolať na iné miesto: čo znamená odvolať niekoho z prednášky, či odvolali ho do susednej miestnosti, tiež zbaviť úradu, funkcie ap.: odvolali ministra, vyslanca. Alebo

www.hl.rs

aj vyhlásiť za neplatné, zrušiť: odvolať svoj sľub, slovo, odvolať schôdzku. Zvratným slovesom odvolať sa vyjadrujeme pripomenúť niečo na podporu svojho postupu: odvolať sa na autoritu, na článok, ako i podať námietky (na vyššiu inštanciu): odvolať sa proti rozsudku. V tomto prípade predsa chceme vyjadriť niečo iné, neodvolávame sa na pozvanie, ale pozvanie prijmeme. Možno dokonca aj vyhovieť pozvaniu. V slovníkoch sa jasne uvádza pod heslom prijať, okrem ešte veľa významov, toto: prejaviť súhlas s niečím, akceptovať: prijať pozvanie.

Informačno-politický týždenník

Danica Vŕbová

ilovníkom pekného slova pondelok 24. októbra spríjemnil literárny večierok v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade. Moderovala ho Katarína Mosnáková-Bagľašová, ktorá prítomných privítala v mene ústavu. Účastníkmi posedenia boli poprední spisovatelia a básnici zo Slovenska: spisovateľka pre deti a mládež Zuzana Kuglerová, básnik Ján Tazberík a spisovateľ Ondrej Kalamár, ktorý je aj členom PEN klubu. Na tomto večierku

boli prezentované ich najnovšie zbierky: Vstup na vlastné bezpečie O. Kalamára, Hraj sa so mnou Z. Kuglerovej a Svetlo a iné stroje J. Tazberíka. Aneta Lomenová, zamestnankyňa ústavu, prečítala výber z tvorby týchto autorov a Katarína Mosnáková-Bagľašová prečítala jednu báseň Jána Tazberíka v srbskom preklade. Nechýbal ani príhovor riaditeľky ÚKVS Anny Chrťanovej-Leskovac. Týchto autorov na 61. Medzinárodný veľtrh kníh v Belehrade vyslal PEN klub a ich hostiteľom je Slovenské vydavateľské centrum v Petrovci.

KRÁTKE SPRÁVY

Kovačica

Knižná prezentácia. V piatok 21. októbra Obecná knižnica v Kovačici v spolupráci s Galériou insitného umenia vo svojich priestoroch usporiadala prezentáciu knihy Bilo jednom u Kovačici autora Aleksandra Šipku z Belehradu, ktorý vo svojej publikácii hovorí o stretnutiach insitných maliarov z celej Európy v Kovačici. Pri tejto príležitosti milovníkom pekného slova sa prihovorili aj Anna Barcová-Žolnajová, kustódka Galérie insitného umenia v Kovačici, a úradujúci riaditeľ hostiteľskej inštitúcie Miroslav Mlynárček. Koncert speváckeho zboru. Milovníci hudby prišli na svoje v sobotu 22. októbra, keď v sieni Domu kultúry 3. októbra odznel koncert slovenských a srbských ľudových piesní a svetových skladieb. Usporiadali ho členovia speváckeho zboru Viva La Musica, ktorý pôsobí pri Miestnej organizácii penzistov v Kovačici. Toho času je sedemnásťčlenný a vedúcou zboru je Alžbeta Hriešiková. Na koncerte sa príležitostnými básňami prihovorili divákom i kovačickí spisovatelia: Mária Kotvášová-Jonášová, Đurica Krstin, Zuzana Čížiková a Eva Pavićevićová. A. Ch.

CHÝRNIK

KYSÁČ. Večierok poézie, na ktorom predstavia básnika X generácie našej vojvodinskej postmoderny Martina Prebudilu, sa uskutoční v sobotu 29. októbra o 18.00 h v KUS Vladimíra Mičátka v Kysáči (Ulica slovenská číslo 47).

KYSÁČ. Vo štvrtok 3. novembra o 19. hodine v Galérii Slovenského národného domu v Kysáči (Ulica slovenská číslo 47) bude slávnostné otvorenie 4. bienále kysáčskych akademických výtvarných a úžitkových umelcov.

M. Ď-ka

A. F. • KULTÚRA •

Oznamy PRACOVNÁ PONUKA Ponúkame možnosť zamestnania na Slovensku, respektíve aj v iných krajinách EÚ pre tieto profesie: klampiar (srb. limar), zámočník (srb. bravar), lešenár (srb. radnik na skeli) a zvárač (srb. varilac). Možnosť zárobku od 4 € za hodinu. V prípade záujmu nás neváhajte kontaktovať na telefónne číslo: 060/053-67-32. Termín nástupu do práce podľa dohody. Poznámka: Nie sme pracovná agentúra, ale zamestnávateľ.

Firma

AGROCROP, a. s.,

prijme zamestnancov na prácu s traktorom, zber a spracovanie úrody Potrebné vodičské oprávnenie skupiny B alebo T. V prípade záujmu ozvite sa na mail: marek.macaj@agromacaj.sk alebo telefón: +421 905 732 961

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 14. 10. 2016 schválil rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Sanácia manipulačných ropovodov Ø 600 mm v rámci Terminálu Nový Sad, na k. p. č. 2009/3, k. o. Nový Sad, nositeľa projektu VP Transnafta Pančevo z Belehradu, Ul. Belanovićeva č. 2. Rozhodnutie o rozhodovaní o potrebe po vypracovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2191_02 NS_Veternik_2, Ul. Dragoslava Srejovića č. 62, na katastrálnej parcele číslo 3453, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 24. októbra 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-657/16, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2253_02 NS_Nový_Sad_Bazar, Bulvár Mihajla Pupina 1, na katastrálnej parcele číslo 223/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 28. novembra 2016. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 29. novembra 2016 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 13.00 h.

Nositeľ projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2380_01 NS_Nový_Sad_Detelinara, Hram Rođenja Svetog Jovana Krstitelja, Ul. Kornelija Stankovića, na katastrálnej parcele 5462/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 21. októbra 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-576/16, ktorým sa poskytol súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie – NS2080_01 NS_Nový_Sad_Kvantaška_pijaca, na katastrálnej parcele číslo 8529/5, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 28. novembra 2016. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 29. novembra 2016 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 11.00 h.

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2188_01 NS_Nový_Sad_Laze_Telečkog, Trifkovićovo námestie 6, na katastrálnej parcele číslo 10022, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 28. novembra 2016. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 29. novembra 2016 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

• OZNAMY •

44 /4723/ 29. 10. 2016

Oznamy POSLEDNÝ POZDRAV

POSLEDNÝ POZDRAV Nášmu priateľovi

drahému

IVANOVI FERKOVI – UČOVI

IVANOVI FERKOVI 3. 5. 1974 – 21. 10. 2016 z Kysáča

od báčiho Mira

od priateľov: Meda, Krajla, Jureho, Pačeho, Zokiho, Jana, Bebu, Ondra, Gajgera a Cipa

POSLEDNÝ POZDRAV

nášmu spolužiakovi zo základnej školy

IVANOVI FERKOVI – UČOVI

SMUTNÁ SPOMIENKA

z Kysáča

SVETLANA TRABAKOVÁ

rod. Nátoňová 1968 – 2005 – 2016 z Petrovca

Nikdy na Teba nezabudne Tvoja generácia 1974 s triednymi učiteľmi

IVANOVI

Tvoji najmilší

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS113, NSU113, NSL113 NS-INDUSTRIJSKA ZONA 2, Ul. prímorská číslo 86, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 385/1, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

www.hl.rs

ANNA LAČOKOVÁVITÉZOVÁ

1952 – 1998 – 2016 z Báčskeho Petrovca S nami si v našich spomienkach, v našich srdciach... Tvoji: Martinka, Anička s rodinou a Miroslav

SPOMIENKA na

ZUZANU VRŠKOVÚ

rod. Čuvárovú 17. 11. 1952 – 27. 4. 2015 – 2016 z Kovačice Čas plynie, ale spomienka na Teba navždy zostáva v našich srdciach. S láskou a úctou si na Teba spomínajú manžel Ondrej a syn Michal

POSLEDNÝ POZDRAV

S láskou si na Teba spomíname.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

SPOMIENKA

Dňa 30. októbra 2016 uplynie osemnásť rokov, čo nás opustila naša milovaná matka a manželka

Navždy zostaneš v našich srdciach a spomienkach. Alena a Miroslav

DROBNÝ OZNAM T E S N Í M E (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088-433. DROBNÝ OZNAM NA PREDAJ jedna tretina jutra (19 árov) obrábateľnej pôdy v Kulpíne; hlásiť sa na telefónne číslo: 063/762-11-02.

Informačno-politický týždenník

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Auto servis Stojanov LTE – NSU219, NSL219, Ul. zrenjaninski put číslo 16, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 250/29, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

• OZNAMY •

Oznamy POSLEDNÝ POZDRAV

SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA

môjmu veľkému človekovi

Dňa 21. októbra 2016 nás po ťažkej chorobe opustil náš milovaný manžel, ocko a starký

IVANOVI FERKOVI

JÁN KOPČOK

3. 5. 1974 – 21. 10. 2016 z Kysáča

26. 6. 1942 – 21. 10. 2016 z Báčskeho Petrovca Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť. S veľkým žiaľom sa s Tebou lúčia:

Keby srdce plné dobroty a lásky bolo podmienkou pre večný život, Ty by si bol medzi nami navždy. Teta Anka

POSLEDNÉ ZBOHOM

môjmu bratrancovi, človekovi veľkého srdca

manželka Anna, dcéra Jasna s rodinou, vnučka Andrea a Vladko a vnukovia Janko a Martin Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie – NSU223 NS-Stevana Divnina Babe Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU223 NS-Stevana Divnina Babe, Ul. Stevana Divnina Babe číslo 4, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 5616, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 18. októbra 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-627/16, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Nahliadnutie do predmetového rozhodnutia možno vykonať v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad. org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

IVANOVI FERKOVI 3. 5. 1974 – 21. 10. 2016 z Kysáča

Úsmev si mal na perách, dobrotu v srdci, lásku v duši... Sesternica Tatiana s manželom Zdenkom a deťmi Vladimírom a Petrou

• OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie – NS Liman 2 Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS Liman 2, Ul. Veljka Petrovića č. 10, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3782, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 18. októbra 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-565/16, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Nahliadnutie do predmetového rozhodnutia možno vykonať v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad. org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

44 /4723/ 29. 10. 2016

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

so svojou mamou a starkou

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

s manželom, otcom a dedom

ANNOU MADACKOU

PAVLOM ČELOVSKÝM

rod. Kulíkovou 4. 4. 1948 – 19. 10. 2016 z Kysáča

24. 2. 1947 – 20. 10. 2016 z Kulpína

Zarmútení: Večný pokoj Ti prajú Tvoje deti: syn Ján Madacký a dcéra Anna Hricová s rodinami

POSLEDNÝ POZDRAV kmotre a krstnej mame

manželka Mira, synovia Dragan a Igor s manželkami a vnukovia Michal, Oliver a Viktor

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 23. októbra 2006 ma opustil môj oco

ANNE MADACKEJ

ONDREJ BÁĎONSKÝ

rod. Kulíkovej 4. 4. 1948 – 19. 10. 2016 z Kysáča

„Nezájde viac tvoje slnce, a tvoj mesiac sa neskryje, lebo Hospodin ti bude večným svetlom...“ Izaiáš, 60, 20 S úctou rodina Ďurovková: Zuzana, Michal, Pavel, Ján a Michal

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynuli dva roky, čo nie je s nami manžel, otec a starý otec

22. 11. 1936 – 23. 10. 2006 – 2016 z Petrovca

Oco, uplynulo desať rokov, čo nie si s nami. Na Tvoju lásku, dobrotu a starostlivosť nezabúdame. Dcéra Anna s manželom Štefanom Urbančekovci

SMUTNÁ SPOMIENKA na manžela a otca

MIROSLAVA ŠUSTERA

JÁN TANCIK

1937 – 2012 – 2016 z Báčskeho Petrovca

1930 – 2014 – 2016 z Báčskeho Petrovca

Spomienku na neho si zachovávajú

S láskou si na Teba spomíname.

Jeho najmilší

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Tvoji najmilší

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s bratom, švagrom, ujkom a bratrancom

PAVLOM ČELOVSKÝM 24. 2. 1947 – 20. 10. 2016 z Kulpína

Tak ako tíško si žil, tak tíško si tento svet aj opustil. Pamiatku na Teba si navždy zachovajú Tvoji: Marka, Oto, Filip, Dávid a bratranci a sesternice s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA na nášho otca a deda

ONDREJA BÁĎONSKÉHO 22. 11. 1936 – 23. 10. 2006 – 2016 z Petrovca

Dotĺklo srdce, utíchol hlas, mal si rád život a všetkých nás. Bol to osud, čo Tvoj život vzal, alebo sila? Zavrel si oči, srdce prestalo biť, aj keď si chcel tak veľmi žiť. Na Teba si stále spomíname. Dcéra Zlatka s manželom Pavlom a vnukovia Pavel a Andrej

SMUTNÁ SPOMIENKA na manžela, otca a deda

BRANKA PODKONJAKA

1952 – 2010 – 2016 z Kulpína

Čas plynie, ale spomienka na Teba navždy v našich srdciach zostáva. Manželka Anna, syn Rastimír a dcéra Tatiana s rodinami • OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA Dňa 12. októbra 2016 nás nečakane opustil náš drahý a starostlivý manžel, otec a starký

PAVEL DEMROVSKÝ

senior banátsky narodil sa v Báčskom Petrovci 27. 10. 1930 umrel vo Vojlovici 12. 10. 2016

„Len v Bohu utíši sa moja duša; od neho pochádza moja spása. Len On je moja skala, moja spása, môj hrad; veľmi sa nesklátim.“

Žalm 62, 2-3

S láskou a neutíchajúcim smútkom sa s Tebou lúčime a na Teba si budeme spomínať. Manželka Anna, syn Miroslav s manželkou Oľou a deťmi Katarínou a Vladimírom a dcéra Jaroslava s dcérou Tatianou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

PAVEL DEMROVSKÝ

1930 – 2016 farár vojlovický a senior banátsky

„Miluj Hospodina, svojho Boha, poslúchaj Jeho hlas a pridŕžaj sa Ho; lebo od toho závisí tvoj život a dĺžka tvojich dní.“ 5. Mojžišova 30, 20 So svojím kňazom a čestným seniorom sa lúči a pietnu spomienku si na neho zachová slovenský evanjelický a. v. cirkevný zbor vo Vojlovici

• OZNAMY •

44 /4723/ 29. 10. 2016

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 28. októbra 19.30 8 martýrov slobody, dokumentárny film 20.00 Dobrý večer, Vojvodina

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

Nedeľa 30. októbra 11.00 Písmenkovo 11.30 Boh náš je láska

Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň

Utorok 1. novembra 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV

8.00 8.05 9.05 9.30

17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 22.00 Boh náš je láska Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Písmenkovo 8 martýrov slobody – dokument autora Miroslava Kriváka nakrútený roku 1976, je venovaný bojovníkom, ktorých maďarskí fašisti práve na tento deň pred štvrťstoročím popravili v Petrovci. Dobrý večer, Vojvodina – v pravidelnom piatkovom bloku budú okrem iného odvysielané príspevky o 20-ročnej obnovenej činnosti MOMS Čelarevo, o priebehu 47. Divadelného vavrínu v Petrovci a o Veľtrhu kníh na belehradskom výstavisku. Boh náš je láska – náplňou októbrového náboženského vysielania budú príspevk z posviacky zrekonštruovaného chrámu v Petrovci, o novej publikácii Slovenská evanjelická cirkev v Srbsku, o medzinárodnej sesterskej konferencii v Metodistickej cirkvi v Kysáči a pozornosť bude venovaná aj zosnulému dôchodcovi seniorovi banátskemu Pavlovi Demrovskému, farárovi vojlovickému.

www.hl.rs

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16,00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15,30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16,00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17,15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 28. októbra – Miss špeciálny agent 2 – Krásna a nebezpečná Sobota 29. októbra – X-MEN – Prvá trieda Pondelok 31. októbra – Vražedná hra Utorok 1. novembra – Znova 17 Streda 2. novembra – Flyn Carsen – Honba za kópiou osudu Štvrtok 3. novembra – Alžbetin dvor, 3. časť 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 30. októbra 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: – Till eulenspiegel 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Rozhovor s Pavlom Spevákom, nositeľom športového uznania Obce Báčsky Petrovec

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 30. októbra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Spoločné nešporné služby Božie v kirvajovú nedeľu v Kovačici Utorok 1. novembra 16.00 Dekorácia predmetov technikou dekupáž Finále Rozospievaných klenotov Koncert Komorného zboru Skala Piatok 4. novembra 16.00 Z archívu TVOK Slovenský film: Ľalie poľné

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 44

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je názov festivalu nových skladieb populárnej hudby, ktorý sa uskutočňuje v Selenči. autorka: ANNA ten, kto druh BIČIAkáže kvetu ROVÁ

dlhá samohláska

čas

HL ĽU AS DU

Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

RÁDIO PETROVEC

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. rovnaké

opatrilo Katarína adresou onak

samohl.

vpíšte AV

1. časť tajničky druh papagája oblasť (latinsky)

Verdiho opera

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 30. októbra 20.10 Repríza relácie Dobrý deň Streda 2. novembra 12.15 Dobrý deň, kolážová relácia

odpor, nechuť

pestré, strakaté

hojdať energia

elektrón

solm. slabika snoval

kelvin vpíšte EIN

dvojkanálový záznam zober!

mäkká samohl. poškodil kolená sediaceho

nie takí

peniaze (slang. srb.) TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

vpíšte opotre- úžitkové Í A bované zviera

chodiť vpíšte KÝ

2. časť tajničky

HL ĽU AS DU

RÁDIO STARÁ PAZOVA

medzinárodný štandard síra

zabalia

radón sever

vpíšte NEL

dinár

vpíšte RA volt

zdvorilo prosiť

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 43 VODOROVNE: desatina, eta, riad, ňadro, Dr, hpi, sane, lalok, es, A, A, Arso, ss, Z, a, V, ukončila, ľalia, Al, upieral, dav, okov, ulaz, Oto TAJNIČKA: DEŇ HLASU ĽUDU

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 41 z čísla 41 Hlasu ľudu z 8. októbra 2016 bolo: RUDOLF JAŠÍK. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: KATARÍNA HAVRANOVÁ, Ul. Janka Jesenského č. 47, 22 300 STARÁ PAZOVA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

44 /4723/ 29. 10. 2016

Šport Výhra s dvomi tvárami VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

BUDÚCNOSŤ – MLADOST (T) 6 : 1 (0 : 1)

Ján Murtín

11. kole futbalisti hložianskej Budúcnosti vybojovali najpresvedčivejšiu výhru tejto jesene, avšak je to výhra s dvomi tvárami. V prvých 45 minútach totiž, aj napriek tomu, že mali častejšie loptu v nohách, Hložančania ani raz neohrozili hosťujúceho brankára. Zhustnutá obrana hostí z Turije nedovolila ani jednu strelu na bránu. Na druhej strane niekoľkokrát z protiútokov ohrozili Kosturanova, a potom v 41. minúte po dlhom

centri z voľného kopu Srdanova, Radovanović na päťke nadvýšil Rodića a Ćetkovića a hlavičkoval pre šokujúcich 0 : 1. V 45. minúte hosťujúci hráč Stojanović po vykĺznutí na šmykľavom trávniku zostal nehybne ležať a pohotovostne bol prepravený do Urgentného strediska v Novom Sade. Pod týmto dojmom jeho spoluhráči v druhom polčase zostali iba pozorovatelia rapsódie v modrom. Už v 48. minúte na center Sekulića Ćetković efektným volejom vyrovnal výsledok. Hostia v 53. minúte

mali veľkú príležitosť znovu sa ujať vedenia, ale Vasićovu strelu zblízka Kosturanov výborne kryl. Iba tri minúty neskoršie Kostić akciu Sekulića a Ilića skončil presnou strelou pre 2 : 1. V 64. minúte Markovića prekonal aj naladený Ilić a v 68. minúte mladý Lalatović dal svoj prvý gól v drese Budúcnosti – 4 : 1. Konečný výsledok stanovil náhradník Živojinov dvomi gólmi, pričom ten druhý bol opravdivé veľdielo, keď odrazenú loptu dropkickom vmestil do pravej šibenice hosťujúcej brány.

Rozhodca Janjić z Gajdobry nemal ťažkú prácu. Žltými kartami trestal iba domáceho Krstića a hosťa Vasića pre vzájomné potýčky. BUDÚCNOSŤ: Kosturanov, Krstić, Štefek, Ćetković, Ardalić, Rodić, Adámek (Latinović), Lalatović, Malidžan (Živojinov), Ilić (Tucakov), Sekulić Výsledky 11. kola: OFK Vrbas – Polet 1 : 2, Tavankut – Bečej 1918 1 : 4, Tisa – Srbobran 4 : 0, Radnički – Bačka 1 : 3, Subotica – Mladost (A) 1 : 2, Tekstilac – Sloga 1 : 4, Potisje – Zadrugar 3 : 2. Tabuľka: 1. Bečej 28, 2. Budúcnosť 26, 3. Sloga 23..., 14. Tavankut 9, 15. Mladost (A) 8, 16. Subotica 0.

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Kruščićania po prvýkrát v Petrovci MLADOSŤ – MLADOST 4 : 1 (1 : 1)

Samuel Medveď

ol to znova navonok dosť ľahký zápas pre petrovských futbalistov, ktorí z nedele na nedeľu presviedčajú, že im ani nie je miesto v takejto pomerne slabej lige, a že ak zhoda okolností neurčí niečo iné, Mladosť by mala obsadiť bezpečne prvé miesto, aj keď si na to určite nárokuje výborné mužstvo

z Báčskeho Brestovca. Mladosť poľahky zdolala menovkyňu z Kruščića. Predsa hostia v úvode, v 7. minúte zápasu prekvapili Igora Leňu aj zadákov Mladosti, ktorá dovtedy stále útočila 0 : 1. Mladosť vyrovnala až v 21. minúte. Torbica prenikol po pravom krídle, dobre odcentroval a Severínimu sa podarilo hlavou loptu zaslať do siete. Mladosť mala i naďalej drvi-

vú iniciatívu. Hostia boli omnoho slabšie mužstvo, ľahko utrácali loptu v dueloch, len dvakrát zaútočili a Leňa len dvakrát mal loptu v rukách. Mladosť raz trafila žrď, a potom aj kapitán Pavlis nastrelil brvno. Tento hráč v 60. minúte z jedenástky zavinenej hrou hostí rukou v šestnástke zdolal brankára Čobrdu a Mladosť viedla 2 : 1. V pokračovaní takmer každý domáci

útočník mohol skórovať. Podarilo sa to najprv zadákovi Ruparovi v 78. min., a potom v 89. minúte aj Kajtezovi, ktorý využil dobrú prihrávku a presnou strelou zdolal po štvrtýkrát Čobrdu. MLADOSŤ: Leňa, Fábry (Babiak), Pavlis, Jakuš, Rupar, Kajtez, Torbica (Ožvát), Severíni, Trojanović, Sladojević, Kaňa (Milenković)

jedného hráča Slávie, zmenila strelu Jelisavca z voľného kopu smer a ocitla sa v sieti. Tento gól úspešne kryl. V tej istej minúte akoby dal krídla Pivničanom, ktorí J. Žigmund všetko dobre urobil, zatlačili hostí do ich ibaže z asi 11 metrov trestného územia a strieľal nad. Konečne v 20. minúte výsledok v 73. minúte Zarin už bol vyrovnaný. Po po pravej strane odfaule nad Krnjajićom behol svojim strážv trestnom území com, bol rýchlejší aj rozhodca Mahotka zo od brankára, ktorý Somboru ukázal na jenepotrebne opustil denástku, ktorú Drinbránu a z mŕtveho čić premenil. Nátlak uhla trafil opačné domácich pokračuje brvno, od ktorého a v poslednej minúte Martin Benka strelil sa lopta odrazila do prvého polčasu Benka druhý gól pre Sláviu siete. Do konca mali prekľučkoval dvoch domáci ešte dve výzadákov a z desať metrov koso hľadné šance, ale ich Babić v 77. loptu zaslal do siete 2 : 1. a Drinčić v 80. minúte nevyužili. V 57. minúte brankár Brňa SLÁVIA: Brňa, Benka, Zarin,

Roganović, Mirković, Drinčić, Jusković, Vlastislav Kuchta (Babić), Krnjajić (Kotiv), J. Žigmund, Petrović (Vladimír Kuchta) Výsledky 11. kola: Lipar – Hajduk junior 3 : 1, Krila Krajine – Polet 5 : 0, Rusin – Šikara 2 : 0, ŽAK – Stari grad 3 : 0, BSK – Hercegovac 6 : 0, Borac – Budućnost 1 : 2. Program 12. kola: Hajduk junior – Budućnost, Hercegovac – Borac, Stari grad – BSK, Törekvés – ŽAK, Polet – Slávia, Šikara – Krila Krajine, Mladost – Rusin, Lipar – Mladosť. Tabuľka: 1. Mladosť (BP) 31, BSK 26, 3. Hajduk junior 24..., 6. Slávia 17..., 14. Budućnost 6, 15. Polet 5, 16. Borac 4.

Výhra Pivničanov nebola otázna SLÁVIA – TÖREKVÉS 3 : 1 (2 : 1)

Ján Šuster

olo to prvé stretnutie dvoch celkov a hostia sa pivnickému obecenstvu predstavili v dobrom svetle. Domáci však od samého začiatku dali najavo, že nemienia prehrať. Už v 3. minúte Vlastislav Kuchta odbehol po pravej strane svojmu strážcovi, nízko odcentroval pred bránu, ale Krnjajić túto šancu nerozvážne zahodil, aj keď bol iba niekoľko metrov od brány. Istý hráč bol nepresný aj dve minúty neskoršie, a potom, keď sa to najmenej očakávalo, v 14. minúte útočník hostí Kuntić prešiel svojho strážcu, uvoľnil Ostojića, tento z okraja šestnástky vypálil, lopta trafila

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Padinčania bezmocní Ján Bokor Dvaja kandidáti na titul majstra vyhrali na hosťovaní a zväčšili si bodový náskok. Vedúca Kozara viedla tvrdý boj v dedinke Novi Kozarci a Dinamo 1945, vysokou výhrou v Padine potvrdila, že má silné mužstvo. Po výhre nad kovačickou Sláviou Polet sa vrátil na tretiu priečku. Ostatné kluby po premenlivých výsledkoch utvorili veľkú kolónu klubov s malým rozdielom v bodoch. Ďaleko za všetkými zostala iba Dolina bez získaného bodu. Výsledky 11. kola: Vojvodina 1928 – Budućnost 3 : 1, Dolina – Dinamo 1945 0 : 8, Sloga – Jedinstvo (NB) 0 : 1, Jedinstvo (BK) – Proleter 3 : 1, Sloboda – Kozara 0 : 1, Radnički (S) – ŽAK 2 : 1, Polet – Slávia 5 : 2 Vršac United – Radnički (K) 1 : 0. Program 12. kola: Budućnost – Radnički (K), Slávia – Vršac United, ŽAK – Polet, Kozara – Radnički (S), Proleter – Sloboda, Jedinstvo (NB) – Jedinstvo (BK), Dinamo 1945 – Sloga, Vojvodina 1928 – Dolina. DOLINA – DINAMO 1945 0 : 8 (0 : 3)

tretnutie dvoch najúspešnejších juhobanátskych klubov sa ničím nepodobalo tým niekdajším. Pokým sú Pančevčania na dobrej ceste prinavrátiť starú slávu Dinama, Padinčania prežíva-

jú najťažšiu krízu v dejinách klubu. Dolina nemohla čeliť silnému súperovi. Hráči Dinama boli v hlavnej úlohe a futbalistom Doliny patrila iba úloha bezmocného statistu. Skóre zápasu otvoril Stojanov-

Pokles po prestávke POLET – SLÁVIA 5 : 2 (1 : 1)

Ján Špringeľ

Kozarci, Banatski Karlovac, Vršac, Nakovo a Kovačica – až polovica úperi z 11. kola hrali prím v mi- ligistov súťažila tak pred polstomoriadne silnej Banátskej lige ročím, ako i teraz. v sezóne 1968/69. Nakovčania Viac ako dvesto divákov zažisa stali šampiónmi súťaže, slávisti si lo studenú sprchu v 26. minúte. Hrotový útočník Slávie Slobodan Gigović potvrdil povesť ostrostrelca, keď po štandardke mieril presne do siete Kristijana Kovača – 0 : 1. Rozhodujúca momentka Dobrá hra do polčasu: Miroslav Ďuriš (modrý dres) zápasu prišla zaslúžili šieste miesto. Takmer päť v 39. minúte: zranený Marko Spahić desaťročí po týchto majstrovstvách odchádza z trávnika a jeho náhradsa v rovnakej konkurencii takmer ník Danilo Vukobrat za štyridsať minič nezmenilo: Banatsko Veliko nút nastrieľal Kovačičanom hetrik. Selo, Sutjeska, Novi Bečej, Novi Už prvý z nich dal iba tri minúty

• ŠPORT •

Trojnásobný strelec Nikolić kopol ponad hlavu Kostića

ski, ktorý si skôr obliekal aj dres Doliny už vo 8. minúte. Mladí hráči Doliny potom dlho obetavo bránili vlastnú sieť, ale sa znovu zavlnila v 40. minúte, keď veľmi dobrý stredopoliar Ahčin prudkou strelou prekvapil brankára Đurića. Výsledok prvého polčasu uzavrel v 42. minúte Stojanovski z presnej penalty. Po prestávke sa Dolina niekoľkokrát dostala pred bránu Tomića, ale od čestného gólu bola ďaleko. Po góle Tošića v 61. minúte (0 : 4) domáci sa vzdali. Nemali silu

a ani vôľu bojovať o čestný výsledok. Veľmi dobrý hrotový útočník Nikolić v závere dosiahol hetrik a do listiny strelcov sa zapísal aj Milanović. Domáci posledné tri góly dostali v posledných troch minútach nerovnoprávneho zápasu. Obe mužstvá hrali veľmi korektne, takže rozhodca Milan Gaborov zo Zreňanina nemal ťažkú úlohu. DOLINA: Đurić, Koreň, Bílek, Kostić, Durgala (Paul), Baić, Matuľa, Šimek (Ostojić), Ugrenović, Bančov (Hlavča), Musa

po tom, ako vybehol na trávnik, a tri minúty pred oddychom zo skrumáže pred bránou hostí – 1 : 1. Domáci za dve minúty (58. a 59.) obrátili skóre vo svoj prospech: najprv Nikola Jovandić na 2 : 1 a vzápätí druhým gólom Vukobrat na 3 : 1. Zverencom trénera Zlatka Mršulova sa podarilo streliť nádejný ďalší gól pre 3 : 2 – Aleksandar Stanojković diaľkovým šípom strelil najkrajší gól v 71. minúte

Ako sa stáva už zvykom, Slávia poľavila v posledných minútach. Stredopoliar Milan Misić trafil trefne a presne z boku v 78. minúte na 4 : 2. Skóre skríženia zbraní uzaviera tretím gólom Vukobrat šesť minút pred záverečným hvizdom Boška Raškovića z Pančeva. Slávia: Trbojević, Mitić, Malinović, Ďuriš (Válovec), Čolak, Stanojković, P. Čížik, Ćirić (D. Čížik), Jovnáš, Miodrag, Gigović

Obecná liga Šíd Stanislav Stupavský

Jednota (Šíd) – Sinđelić (Gibarac) 1 : 4. Na rozlúčku v jesennej časti majstrovstiev šídska Jednota znovu sklamala svojich fanúšikov. Susedia z Gibarca boli silnejší a lepší celok, čo aj výsledok 1 : 4 potvrdil. Česť Šíďanom zachránil Milutinović. Jednota (Ľuba) – Napredak (Vašica) 1 : 5. Aj Ľubania sa so svojimi fanúšikmi na tento rok rozlúčili prehrou. Hostia z Vašice boli omnoho lepší a zaslúžene vyhrali. Čestný gól pre Ľubanov dal Zečević. OFK Binguľa – Graničar (Jamena) 3 : 1. Binguľčanom v týchto majstrovstvách všetko šlo ako po masle. Počas celej jesene boli v konštantne dobrej forme , čo muselo priniesť aj výsledky. Kolo pred koncom jesennej časti sa nachádzajú na druhom mieste a majú 24 bodov, iba 4 menej od lídra celku Bikić. V nedeľu pre Binguľu skórovali Ćosić, Popović a Kramar. 44 /4723/ 29. 10. 2016

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Domov si odniesli iba bod INDEX – SLOGA 2 : 2 (1 : 1) Károly Vig

rdevíčania sa na hosťovaní v Novom Sade predstavili v kompletnej zostave a v dobrom svetle. Striedali sa útoky na jednej, a potom aj na druhej strane, a potom v 13. minúte centrovanú loptu pred bránu Slogy Klarić premenil. Tojagić

intervenoval, ale bol bezmocný 1 : 0. Po tomto góle hostia zrýchlili hru, ale výsledok zostal nezmenený až po 45. minútu, keď Cvijić z voľného kopu z okraja šestnástky odcentroval, domáci obrancovia odrazili loptu, ktorá padla na nohu Simeunovićovi a tento silne vypálil a vyrovnal.

V druhom polčase sú Erdevíčania omnoho lepší a domácim vnucovali obavy, že tento zápas prehrajú. Tieto obavy sa stali ešte opodstatnenejšími, keď v 51. minúte Grković opravdivou delovkou zaslal loptu do siete vedľa bezmocného domáceho brankára pre 1 : 2 a domáci hráč Bosić opodstatnene dostal červenú

Bez gólov nemožno vyhrať SLAVIJA – JEDNOTA 2 : 0 (1: 0) Matej Bzovský

riveľa úsilia, primálo umenia! Takto by sa mohol skrátka ocharakterizovať sobotňajší výkon Jednoty v stretnutí s domácim mužstvom, ktorému tiež nekvitnú jesenné ruže. Od začiatku zápasu domáci boli podnikavejší, často sa dostávali do trestného územie hostí, ktorí do 26. minúty úspešne zachraňovali svoju sieť. Vedenia sa ujali domáci po skrumáži pred hosťujúcou bránou, keď Jašović zblízka prekonal Lazara Jovišića. A potom sa črtala prvá

nebezpečnejšia akcia Staropazovčanov. Vyloženú šancu však zmaril Renato Lapčević, aj na tomto zápase jeden z najslabších jednotlivcov v útoku Jednoty. Do ukončenia polčasu skúsený Vladimir Matić po sólovom úniku trafil brvno. V druhej polovici zápasu nič sa podstatne nezmenilo vo výkone neúčelne hrajúcich hostí. Obrana Jednoty podpísala kapituláciu až v 76. minúte po peknom zákroku mladého domáceho náhradníka Marjanovića. Posledná štvrťhodinka priniesla len obojstranné pološance, ale viac práce mal hosťujúci

kapitán Jovišić. Ďalšia prehra Jednoty a do ukončenia prvej časti majstrovstiev ich akiste bude ešte. Máme dojem, že to veľmi netrápi jednotlivých členov tzv. vedenia. Aj málopočetní fanúšikovia sa už ľahostajne pozerajú na zápasy v týchto majstrovstvách, vedomí si toho, že sa nič podstatne nemôže zmeniť. V klube nepodnikajú žiadne opatrenia a tréner Milan Vujasin aj po štyroch rokoch zostane na lavičke, aj keď je jasné, že je jedným z vinníkov neúspechov v uplynulom období. Kým iné športové kolektívy v obci

pre ostrú hru. Predsa aj keď počtom slabší domáci sa šikovne bránili a v 75. minúte sa im podarilo aj vyrovnať. Kalinić vo vlastnej šestnástke hral rukou a rozhodca Danijel Olah z Titela správne ukázal na biely bod. Domáci túto príležitosť, ktorá sa im vyskytla, vedeli využiť, a tak sa Erdevíčania domov vrátili iba s jedným bodom, aj keď pokojne mohli inkasovať všetky tri. SLOGA: Tojagić, Džibrić, Matić, Cvijić, Glumčević (Kalinić), Raičević, Halilović, Smiljanić, Simeunović, Považan (Bojanić), Grković z roka na rok zaznamenávajú čoraz väčšie úspechy, situácia v Jednote sa zhoršuje. O tomto by mali pouvažovať aj zodpovední v lokálnej samospráve, ktorí dosť sľubovali, ale sľuby zatiaľ nespĺňajú. JEDNOTA: Jovišić, Jovanović, Marković, Bošković, Dukić (Stošić), Jelović, Čonka, Janković (Lapčević), Matić, Rajak (Stajić), Krivokuća Výsledky 11. kola: Hajduk (Č) – Kabel 1 : 2, Sremac – ŽSK 5 : 0, Hajduk 1925 Podunavac – LSK 1 : 0, Mladost – Veternik 2 : 1, Sofex – Kupinovo 4 : 2, Borac – Hajduk (B) 1 : 0. Tabuľka: 1. Hajduk (Č) 28, 2. Mladost 26, 3. Kabel 25..., 6. Sloga 22..., 9. Jednota 14..., 14. Hajduk (B) 8, 15. Veternik 3, 16. ŽSK 0.

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Ledva proti desiatim HAJDUŠICA – PARTIZAN 2 : 0 (0 : 0) Vladimír Hudec

ostia z dedinky Kajtasovo do Hajdušice docestovali iba desiati, ale im to neprekážalo, aby hostiteľovi podali silný odpor. Dokonca prvú šancu na zápase mali práve hostia v 13. minúte, keď ich hrotový útočník prekvapil obranu domácich a ocitol sa sám na polovici Hajdušice. Folťan ho však dobehol a odňal mu loptu. Inak aj pred touto šancou a aj po nej hostia sa uzavreli do vlastnej šestnástky a iba protiútokmi sa pokúšali ohroziť Melicha. Hralo sa teda takmer výlučne na polovici hostí, ale okrem niekoľkých pokusov z diaľky bez vážnejších príležitostí.

www.hl.rs

Po zmene strán domáci začali ešte ofenzívnejšie a hostia zmenili taktiku. Aj naďalej sa síce bránili, ale začali uplatňovať aj opravdivú obštrukciu hry. Padali a vylihovali simulujúc zranenie a mladý a príliš neskúsený rozhodca im to toleroval. To sa im však mohlo vypomstiť v polovici polčasu, keď Mladenović v šestnástke bol nedovolene zastavený. Rozhodca právom ukázal na biely bod, ale strelu Jankovića brankár kryl a akoby to dalo krídla hosťom, aby sa ešte húževnatejšie bránili, ale aj odťahovali hru v očakávaní posledného hvizdu. Vynervovaných domácich futbalistov, ktorým sa vskutku nič nedarilo, to úplne vykoľajilo. Nuž a potom, keď

Informačno-politický týždenník

sa už všetci začali obávať, že Futbalisti Partizana nedovolene zastavili Mladenovića si hostia (úplne vpravo na zemi), a potom protestovali z Hajduši- u rozhodcu ce odnesú bod, Mladenović v 86. minúte pek- Mladenović, Pomorišac, Janković, nou strelou z 25 metrov z voľného A. Lipták, Đukić (Hrudka) Ostatné výsledky 9. kola: Ševac kopu prekonal brankára – 1 : 0. Po tomto góle domáci akoby poľavili – Borac (VS) 1 : 2, Karaš – Borac a umožnili hosťom, aby niekoľkokrát (VG) 2 : 0, Vojvodina – Potporanj prihrozili, a potom v nadstavenom 0 : 0, Banat – Vladimirovac 1 : čase Stojkovski sólovou akciou 2, Ratar – Dunav 2 : 2, Radnički prenikol a po dvojitej prihrávke 1927 – Dobrica 1 : 3. Hajdušica sa po deviatom kole s Jankovićom z asi 11 metrov konečne úplne zlomil odpor hostí a nachádza na druhom mieste a má 18 bodov, koľko má aj prvoumiestbolo konečných 2 : 0. HAJDUŠICA: Melich, Mršić, Z. nená Vojvodina Crvena Crkva. Foto: Vladimír Maliar Lipták, Folťan, Stojkovski, Marko, • ŠPORT •

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Rýchlo a bojovne TATRA – JEDINSTVO 4 : 0 (3 : 0) Pavel Pálik

atranci konečne zahrali tak ako to diváci od nich očakávajú. Hrali rýchlo, bojovne a technicky na pozoruhodnej úrovni. Videli sme celý rad pekných kombinácií a šancí, a čo je dôležité, viackrát sme počuli aj potlesk pre vydarené futbalové ťahy. Zdá sa nám, že rozhodca v 11. minúte nesprávne anuloval gól Kuzmanovića pre postavenie mimo hry, no v 17. minúte Kuzmanović centruje z pravej strany a Tomljanović z uhla pätky presne prízemnou strelou prekonáva brankára hostí Govedinu, a je to 1 : 0. V 29. minúte

libero hostí Malinović hlavičkou obhadzuje vlastného brankára a je už 2 : 0. V 35. minúte Kuzmanović zutekal obrancom hostí a stanovil výsledok prvej časti. Po oddychu domáci spokojní s vedením trochu poľavili a umožnili hosťom vyrovnať hru. No to trvalo menej ako pol hodiny. Vo finiši domáci znovu útočili a mali aj niekoľko pekných šancí. Jednu z nich v 81. minúte Ivković premenil v gól a stanovil konečný výsledok. Zápas sledovalo okolo 200 divákov, pískal Živković z N. Sadu a jedinú žltú kartu dostal Petrović z Tatry. TATRA: Subašić, Ábelovský

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Šťastie Selenčanom obrátilo chrbát BORAC 1946 – KRIVÁŇ 1 : 1 (0 : 1) Michal Poliak

horúcej pôdy v Obrovci, kde viackrát aj vyhrávali, kriváňovci si tentoraz domov odniesli iba bod. Keby mali trochu viac šťastia, mohli aj vyhrať. Domáci hrali ostro a počas celého zápasu konali nátlak na rozhodcu Latinovića, ale sa tento nedal vyľakať. Prvú príležitosť mali v 10. minúte domáci futbalisti, ale strela ich útočníka skončila vedľa. Ihneď potom hostia preberajú iniciatívu, čo veľmi rýchlo urodilo plodom. V 23. minúte Kućenič z voľného kopu pasoval Nikićovi a tento pomedzi početné nohy domácich a hosťujúcich hráčov loptu zaslal do siete – 0 : 1. V 40. minúte peknú príležitosť mal aj Pavlov. Ocitol sa zoči-voči s brankárom, ale strieľal vedľa. V druhom polčase domáci viac útočia, ale aj naďalej hrali hrubo, čo sa im aj vypomstilo, keďže ich obranca pre ostrú hru musel predčasne odísť pod sprchy. Nuž a vo chvíli, keď sa očakávalo, že početnejší hostia zvýšia náskok, v 65. minúte domáci útočník využil nedorozumenie Lučara a Nikića,

• ŠPORT •

ukradol loptu a prekonal Naďa. Ani po tomto góle sa domáci neuspokojili, a aj ďalej nadávali rozhodcovi, ktorý ešte jedného ich hráča zaslal do prezliekarne. Vo finiši zápasu hostia mali až tri stopercentné šance. Najprv v 85. minúte v šestnástke je nedovolene zastavený Pavlov, ale sa rozhodcova píšťala neozvala. A keď padol aj Medić, rozhodca ukázal na biely bod, ibaže Nikić trafil žrď. Istý hráč v 89. minúte z 20 metrov trafil brvno a v nadstavenom čase Pavlov zaslal loptu do nebránenej siete, ale ju domáci obranca vykopol z gólovej čiary, po čom rozhodca ihneď odpískal koniec. KRIVÁŇ: Naď, A. Strehársky, Kočonda, Deljanin, Lučar, Nikić, Aleksi (Medić), Kućenič, Pavlov, Sklabinský (M. Strehársky), Salijević Výsledky 8. kola: Soko – Naša hviezda 0 : 3, Budućnost – Tvrđava 3 : 1, Vojvodina – Kulpín 4 : 2, Maglić – Neštin 2 : 0. Tabuľka: 1. Budućnost 18, 2. Neštin 17, 3. Naša hviezda 16, 4. Maglić 14, 5. Vojvodina 12, 6. Kriváň 12, 7. Borac 11, 8. Soko 7, 9. Kulpín 5, 10. Tvrđava 1.

Skrumáž pred gólom Jedinstva (Ožvát), Mihajlović, Srnka, Petrović, Todorić (Martinko), Dražić, Kuzmanović, Petković, Ivković a Tomljanović (Misini) Výsledky 11. kola: Borac – Vinogradar 9 : 0, Petrovaradín – TSK 2 : 3, Futog – Mladost 2 : 1, Proleter – Sirig 4 : 1, Jugović – Miletić 5 : 1, Šajkaš – Bačka 2 : 3, Omladinac

– Titel 4 : 0. Program 12. kola: Sirig – Jugović, Mladost – Tatra, Vinogradar – Titel, Bačka – Omladinac, Miletić – Šajkaš, Jedinstvo – Proleter, TSK – Futog a Borac – Petrovaradin. Tabuľka: 1. Borac 33, 2. TSK 25, 3. Proleter 23..., 7. Tatra 16..., 15. Miletić 6, 16. Titel 0.

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Hostia sa lepšie vynašli PETLIĆ – AŠK 1 : 2 (0 : 1) Vladimír Gál

Novakovića skóroval pre 0 : 1. Do konca polčasu ešte len Vučetić skúšal zápase súperov rovnakej kvality sa z diaľky, ale jeho strela skončila vedľa. hostia lepšie vynašli a zaslúžene Prvú štvrťhodinku pokračovania vyhrali. Aradáčania od začiatku diváci sledovali nezaujímavý futbal mali viac loptu v nohách a už v tretej medzi dvomi šestnástkami. Nuž a minúte po veľkej chybe domácej obra- potom v 60. minúte dvojica Novaković ny sa mohli ujať vedenia. Po tom, čo – Gál prinútila domáceho brankára aj domácim ukradol loptu, Gál z asi 16 druhýkrát kapitulovať. Na prihrávku Novakovića strelcom znovu bol Gál. Po tomto góle sa zobudili aj domáci a v 75. minúte korigovali výsledok. Do konca zápasu obe mužstvá mali po dve šance, ale výsledok zostal nezmenený. AŠK: Eötvös, Birmanac, Životin, Apostolović, Ďuríček, Korać, Vesin, Gál, Vučetić, Mijić, Novaković Výsledky 10. kola: OFK Klek – MSK 1 : 2, Zlatica – Jedinstvo 0 : 3, Omladinac – Rusanda 3 : 2, OFK Stajićevo – Potisje 1 Vladimír Gál (v bielom drese) dvomi : 2, OFK Gradnulica – ŽFK Bagólmi matoval súpera nat 1 : 1, Zadrugar – Radnički metrov skúšal domáceho brankára, 1911 2 : 2. ktorý bravúrne zachránil vlastnú sieť. Aradáčania sa po desiatom kole Aj druhú výhľadnú šancu na zápase si nachádzajú na 10. mieste a majú 14 vytvorili hostia, ale Mijić strieľal nad bodov. Na nedeľu si na vlastnom ihrisbrvno. Konečne v treťom pokuse v ku zmerajú sily s celkom OFK Klek. polovici polčasu Gál po nahrávke Foto: Ivan Pančić

44 /4723/ 29. 10. 2016

Šport TENIS AKO REKREÁCIA V OKTÓBRI

Petrovčania proti Palančanom a naopak Pavel Hansman

ní tekutinou z pálenice a koštovke ďalšej od heslom Hrajme tenis, aby petrovskej špeciality sme na liečivý pohyb nezabudli nasledovalo súťaženie GEM plus alebo tretí polčas v B. Palanke a mimo tenisových ihrísk sa vo štvorhre. V nanajnestratili skupina voľakedy vynivýš zaujímavom stretnutí (ostré ných, čiže zaujatá analýza gémov, kajúcich futbalistov a volejbalistov podanie, vynikajúce smeče, lucídne setov a zápasu. z Báčskeho Petrovloby atď.) Pavel Belička ca a Báčskej Palanky (66) a Ján Kolár (69) V PALANKE INÁ SITUÁCIA po kratšej prestávke O tri týždne neskoršie petrovzdolali Dragana Perića obnovila športové (65) a Petra Dugan- ská posádka putovala do Báčskej a kamarátske kondžića, a tak potvrdili Palanky. V Petrovci slnečno a pri takty. víťazstvo staršej sku- Dunaji kraľovala hmla. Práve to bol Tentoraz na tepiny rekreantov nad argument, ktorý hostia pri analýze nisových kurtoch. mladšou. Nechýbalo nepriaznivého výsledku uvádzali Najprv druhéani stretnutie v muž- ako dôvod porážky (3 : 2 pre domáho októbra t. r. na skom mixe, v ktorom cich). Nevideli vraj dobre loptičky, ihriskách tenisovej najmladší a najstarší ale veľmi dobre videli, že hostitelia akadémie SA-HA Petrovčania Michal Po- pre toto stretnutie nováčika Gavru v Petrovci, a potran a Pavel Hansman Novického (56) z dorasteneckého tom na antuke ŠS Jak oltárne sviece: M. Gatalo, D. Perić, J. Bartoš, M. Potran, ukážkovými topspína- mužstva prekomandovali do prvéTikvara v Báčskej P. Belička, P. Hansman, P. Dugandžić, J. Kolár a V. Fekete mi brejkli Jána Bartoša ho, a to vo veľkej miere i rozhodlo Palanke. Piati proti (zľava) v Petrovci a Miroslava Gatalu a na o víťazovi: Gatalo zdolal Potrana, piatim, povedal by moderátor STV Dugandžićom (59) a súťaženie tabuli sa zjavil konečný výsledok Jovicki Hansmana, Bartoš FekeAndrej Bičan. Alebo: aby sa fyzicky v dvojhre uzavreli najmladší Pet- v posilňovaní tela a ducha 4 : 1 pre teho a vo štvorhre Kolár a Belička a inak nezanedbali, dopĺňa špor- rovčan Michal Potran (61) proti domácich veteránov. boli lepší od Dugandžića a Perića. tový redaktor týždenníka HĽ Juraj Miroslavovi Gatalovi (66). Gatalo Nasledovalo záväzné posedenie, Víťazný bod pre domácich získali Pucovský. V Petrovci boli tradične znížil na 2 : 1. Po liečivom občerstve- tromfy víťazov, argumenty poraze- vo štvorhre Gatalo s Jovickým proti Potranovi a Bartošovi. Tak v Palanke, ako aj začiatkom PRVÝ ŠACHOVÝ TURNAJ DRUŽSTIEV KOVAČICKÝ OKTÓBER dvoch remíz mali všetky výhry a mesiaca v Petrovci nasledovala dokopy získali 26 bodov (skóre analýza pri stole plnom argumen33). V tesnom závese bol ŠK Mla- tov, tromfov a prepotrebných vidosť Báčsky Petrovec s rovnakým tamínov. počtom bodov 26, ibaže s trochu Na posilnenie tela a ducha. Ján Špringeľ tak ako je tomu od tohto roku aj slabším skóre – 30,5. Tretie miesto Foto: Martin Hansman v majstrovstvách, štyria hráči. Prvé dosiahol takisto domáci celok Koa Mile Kremenović ydarené začiatočné klubové tri umiestnené kolektívy získali vačica II (18 bodov). Zemiaková súťaženie pod názvom Kova- poháre. medaila patrila ŠK Radnički Šíd čický október zor(17), piaty bol ŠK Naftagas ganizoval Šachový klub Jánošík (15), na šiestej priečKovačica 23. októbra. ke zakotvila ešte jedna doV priestoroch Miestneho máca zostava, ŠK Kovačica spoločenstva súťažilo III (14), Selenčania dosiahli takmer päťdesiat šachis11 bodov, Aradáčania 10, tov z ôsmich miest, kde ŠK Budúcnosť Hložany 9,5, Najprv výhra, potom prežijú vojvodinskí Slováci. Kulpín 6 a Padina 1. hra. Petrovskí stolní tenisti Z objektívnych príčin do Podľa Felixa Mendels- v majstrovstvách v rámci Druhej Kovačice nepricestovali sohna šach je príliš vážny stolnotenisovej ligy dosiahli šachisti zo Starej Pazovy, na hru a príliš hravý na vážne prvú výhru. V Novom Sade 16. ktorí sa vopred osprazamestnanie. A práve takí októbra zdolali STK Čarda kod vedlnili. vyznávači kráľovskej hry mali Braše z Begeča výsledkom 4 : 1. Hralo sa podľa Bergev stredisku banátskych Slo- Minulú nedeľu však rovnakým Momentka zo stretnutia šachistov z Kulpína rových tabuliek (každé (na ľavej strane) a Jánošíka vákov minulú nedeľu svoj výsledkom (1 : 4) utrpeli prehru družstvo s každým), temsviatok. Domáci šachisti doma v zápase s celkom STK po pre hráča 15 minút, polhodina na Na turnaji zvíťazili hostitelia – tvrdia, že sa o rok znovu stretnú – Vojvodina 2011 z N. Sadu. celú partiu. Jedno družstvo tvorili, družstvo ŠK Kovačica I. Okrem v Kovačici na druhom turnaji. s. m.

lepší hostitelia, keď si najprv druhý najmladší Petrovčan Ján Bartoš (62) slajzovými bekhendmi poradil s najstarším Báčskopalančanom Vladimírom Feketem (72). Nasledovalo víťazstvo Pavla Hansmana (71) nad favorizovaným Perom

Zvíťazili hostitelia

Zovšadiaľ krátko

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

Naštartovať hodinky a rýchlo napred

24. NOVOSADSKÝ MARATÓN PEROM A OBJEKTÍVOM

Bežci – počasie: 1 : 0 Jasmina Pániková

edeľa 16. októbra. Počasie daždivé, ideálne nevychádzať z domu celý deň. Avšak novinárska zvedavosť nedala pokoj a bola silnejšia než hocijaký dážď a vietor. Uskutoční sa Novosadský maratón alebo nie? Približujúc sa k Námestiu slobody viditeľné boli prvé znaky, že maratón predsa bude. Na tohtoročný maratón sa prihlásilo viac než tisíc účastníkov, rozličných vekových kategórií, rozličných bežeckých skúseností, rozličných dôvodov na účasť. Práve pre túto rôznorodosť bolo zaujímavé sledovať celkový maratón. Jedni mali iba jeden cieľ – zvíťaziť, zatiaľ čo druhá skupina bežcov sa prišla kamarátiť a dobre pobaviť. Siniša Radivojević z belehradského klubu Partizan mal skutočne iba jeden cieľ – byť prvý. To sa mu aj podarilo a dráhu dlhú 42,195 km zvládol za 2 hodiny, 38 minút a 57 sekúnd. V ženskej konkurencii najrýchlejšia bola Marijana Čegar Lukić z Atletického klubu Apatin. Na dráhe dlhej 25 km najrýchlejší bol ultramaratónec Michal Šuľa z kovačického klubu MaratonKO. Svoje bežecké schopnosti ukázala aj jeho spo-

luobčianka Sabína Sucháneková, ktorá v kategórii stredoškoláčok dobehla do cieľa druhá. Ani tento maratón sa nezakončil bez tých najmladších, ktorí takisto súťažili. Samozrejme, máme na mysli bábätká, ktoré síce ešte nevedia ani chodiť, ale preto sa niektoré z nich ukázali ako veľmi rýchle v plazení. Či k tomu prispeli kúsky obľúbených keksov alebo hračky – to nevieme, ale niektoré z nich sebavedome „pochodovali“ a ocitli sa pri cieli. A aký by to bol maratón, ak by na ňom nesúťažili aj zvieratká, ktoré sú údajne veľmi pomalé... Tentoraz súťažili iba dve korytnačky, z ktorých korytnačka ženského pohlavia bola rýchlejšia. Presnejšie mužský súťažiaci vtiahol nohy do svojho panciera a rozhodol sa nepohnúť sa ani milimeter, čo veľmi dobre využila jeho súperka a zvíťazila. Ako sme na začiatku naznačili, počasie bolo daždivé a veterné, ale ono pravdepodobne prekážalo iba nešportovcom. Takmer každý bežec, keď dobehol k cieľu, poznamenal, že podmienky boli ideálne na bežanie. Ako povedali, nebolo teplo a dážď padal presne toľko, aby ich osviežil. Uvidíme, ako to bude o rok.

Záväzná rozcvička pred štartom

Dvaja úspešní Kovačičania Sabína Sucháneková a Michal Šuľa

Medzi týmito stredoškolákmi sú istotne budúci víťazi maratónu

Jeho súperi sú iba na štarte, a on už prešiel pol dráhy

Šídski hádzanári v roku 1968

Mužstvo v roku 1971

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Hádzanársky klub Radnički Šíd

Prvý tréner klubu Dušan Erić

Brankár – rozcvička

Hádzanári a vedenie klubu v roku 2013 Na tréningu

Hádzanársky klub Radnički v Šíde založený je v máji roku 1958. Predtým sa týmto športom zaoberali iba žiaci v rámci školských sekcií a robotníci v podnikoch rekreačne. Hádzaná sa hrala aj v Spolku pre telesnú výchovu Partizan, z ktorého vlastne aj vznikol hádzanársky klub. Prvým predsedom klubu bol Vukašin Mijatović a prvým trénerom Dušan Erić. Klub najprv súťažil v Sriemskej lige, a potom postupoval, až kým sa roku 1979 nedostal do 1. zväzovej, tzv. bielej ligy niekdajšej Juhoslávie. V klube vyrástli početní športovci, ktorí v kariére pokračovali aj v zahraničí, akými boli Mitrović a Ubavić, ktorý hral v Macedónsku a Španielsku. Do klubu však prichádzali a hrali aj známi hádzanári z priestorov bývalej Juhoslávie – Fajfrić, Lekić, Bešlić, Spasojević, Radović, Grubić a iní. Aj na trénerskej lavici sa striedali početní známi tréneri a medzi nimi aj Grozdanić, Zeljković, Vučinić, Gačić, Raca... Za Radnički hrali aj mnohí Slováci, ako napríklad Miroslav Kevo, Pavel Poprocký, Miroslav Dierčan, Miroslav Fodora, Ondrej Macko... Ďakujúc svojmu hádzanárskemu klubu milovníci športu v Šíde vo svojej športovej hale mohli vidieť početné svetoznáme hádzanárske kluby z Bulharska, Kuby, Rumunska, Francúzska, Maďarska, Nemecka, Poľska, ako aj známe kluby bývalej Juhoslávie. Klub dnes súťaží v 2. lige Srbska. Jeho predsedom je Zoran Kovinčić, ktorý je aj trénerom prvého mužstva, pokým dlhoročný tréner a legenda klubu Aleksandar Ubavić prevzal prácu s dorastencami. Stanislav Stupavský Fotografie: z archívov klubu, Aleksandra Ubavića a Dušana Erića

Pivotmén v akcii Dnešné mužstvo Radničkého

Radnički – Borac Banja Luka

Legenda: Aleksandar Ubavić

Zo zápasu Radnički – Crvena zvezda

Dorast Radničkého z roku 2015 Mužstvo roku 2015