Hlas 45 2016 by NVU Hlas ľudu

Stála konferencia ÚSŽZ v Bratislave

Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 73 | 5. 11. 2016 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4724/

Z obsahu

4 TÝŽDEŇ 5 Posilňovanie slovenskosti krajanov – priorita 6 O tlači a o tom, čo ju tlačí... 7 Ženy tvoria, muži rozhodujú

8 NA PULZE DNÍ 8 Macošská politika vyľudňuje dediny

5. 11. 2016 | 45 /4724

Uzávierka čísla: 7. 11. 2016

Svojráznou gratuláciou k 65. narodeninám prof. Mgr. Ľuboslava Majeru, nášho popredného režiséra a pedagóga z Báčskeho Petrovca, ktorých sa dožíva práve v čase tlačenia tohto čísla Hlasu ľudu (3. novembra), je aj rozhovor s oslávencom. Ako na fotografii, kde je pod svetlami reflektorov, v ňom sme si posvietili na názory a pocity z prejdenej cesty a na budúcnosť nášho divadelníctva. (s. 34) J. Čiep

12 ĽUDIA A UDALOSTI 13 Spomienka po 75 rokoch 15 Nie je to šport bohatých 19 Zemiakové hody znova chutili

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Krása sa dá namaľovať

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 31 KULTÚRA 35 Je to veľmi obohacujúce

V poslednú októbrovú nedeľu v Dome kultúry 3. októbra v Kovačici bola finálová časť Festivalu slovenských ľudových piesní v prednese detí Rozspievané klenoty 2016. Na ňom si svoje hlasové možnosti vyskúšalo dvadsať mladých speváckych talentov z desiatich prostredí vo Vojvodine a z Obrenovca. Na snímke zľava: Maja Gedeľovská zo Starej Pazovy a Mária Magdaléna Torňošová z Kovačice, ktoré na festivale triumfovali. (s. 31) A. Chalupová

35 Inšpirácia: Ako prežiť 36 Rozbíjanie stereotypov

38 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Lopta môže prejsť, hráč nie 47 Zaslúžený bod 50 Dvakrát meria, potom švihá Autor titulnej fotografie: Ľudo Pomichal

Vyhodnotením dvojvíkendového podujatia a udelením cien najúspešnejším jednotlivcom a kolektívom v nedeľu 30. októbra vo veľkej sieni SVD v Petrovci sa zatvorila opona za 47. ročníkom Prehliadky slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby v Srbsku Divadelný vavrín. (s. 32 – 33) A. Francistyová

Editoriál

Bojovníci jesene života a tí druhí

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE

Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak



V sídelnom meste našej krajiny sa občas štrajkuje. (Ale nič sa tým nerieši.) V tento utorok belehradskými ulicami s transparentmi pochodovali dôchodcovia.

ašich najstarších spoluobčanov nahneval sľub srbského premiéra, že od januára budúceho roku penzie budú „hrubšie“ o jedno, resp. dve percentá. Združenie syndikátov penzistov Srbska a Združenie syndikátov penzionovaných vojenských osôb Srbska tento sľub zhodnotili ako ponižujúci. V prvom rade by bolo vari kultúrne vrátiť to, čo sa im z dôchodkov v uplynulých dvoch rokoch odoberalo. Aspoň tak hovorili penzisti so svojimi transparentmi v utorkové predpoludnie pred vládou Srbska a Ústavným súdom Srbska, od ktorého žiadali zrušenie Zákona o dočasnom zriadení výplaty dôchodkov. Tento zákon totiž stanovil, že penzisti nižšie výplaty majú dostávať do konca roku 2017. Štrajk dôchodcov nebol veľký. Možno ani nie je podstata v počte štrajkujúcich, ale v silnom odkaze (ak sme ho pochopili) pre širšiu, zvlášť mladšiu populáciu: bojujme za seba, svoje práva a svoj lepší dnešok a budúcnosť. Teraz! Lebo zajtra nebudeme vládať. Rôzni ľudia bojujú na rôznych frontoch. Keď sa pozrieme na najnižšie územné jednotky štátneho zriadenia, čiže na miestne spoločenstvá, aj tu sa odohrávajú životné boje. Pozor, ide o život – neživot v politike! Lebo ak šéf rady miestneho spoločenstva neprichádza z radov najsilnejšej politickej strany, to veru nie je podľa chuti tej istej najsilnejšej strany v celom Srbsku. Treba to zmeniť. Spôsoby, ako k spomínaným „nutným“ zmenám prísť, sú rôzne. Napríklad také nátlaky, tie veľmi často prinášajú plody. Alebo stačí nevyčleniť žiaden dinárik na projekty určitého miestneho spoločenstva, ktoré má chybnú stranícku farbu. Ale počkajte! Veď aj to je – nátlak! A už je na obzore zmena, či odstúpenie?! Vraj sa k takým zmenám schyľuje v Miestnom spoločenstve Kulpín. Iné báčske miestne spoločenstvo ohlásilo, aj v iných médiách, aj v Hlase ľudu, prípravy na voľby, ktoré mali byť 13. novembra. Mali byť v Pivnici, ale asi nebudú v ten deň. Niektorí občania Báčskopalanskej obce hovoria, že ide o nedopatrenia v samotnej procedúre organizovania miestnych volieb, keďže vraj RMS Pivnica neoboznámila palanské zhromaždenie s rozhodnutím vypísať voľby do RMS. Iní tvrdia, že obecná centrála stopla voľby, pretože sa do konca lehoty na prihlasovanie kandidátov do volebných pretekov neprihlásil uchádzač o miesto v RMS z radov už toľkokrát spomínanej najsilnejšej politickej strany v našej krajine. U nás je všetko možné. Aj nemožné. Zvlášť tie boje politické sú už – naozaj nemožné. Alebo povedzme si na rovinu: nechutné! Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  45 /4724/ 5. 11. 2016

Týždeň 

InPress

(Staro)nové rozhodnutia výšime platy a niektorí občania Srbska budú mať vyššie platy než inokedy,“ avizoval premiér pred niekoľkými dňami. Medzinárodný menový fond dal zelenú a náš premiér ihneď šup pred kamery, úsmev na pery a zvestovať novú, potešujúcu správu. Platy budú zvýšené od 5 do 7 percent, ale pozor! Nie pre celý verejný sektor. Pre učiteľov, lekárov, políciu, vojsko, kultúrnych pracovníkov. Iných? Nič! Občas sa zdá, že premiér pod verejným sektorom chápe iba tieto profesie. Keď ide o penzistov, tí by mali dostať po 5- – 6-tisíc dinárov a od prvého januára (hádam roku 2017) by penzie mali byť zvýšené (až?) o 1,5 %. Ak by nebolo tragické, bolo by smiešne. Medzitým, nie všetci penzisti túto správu prijali s oduševnením. Niektorí sa rozhodli protestovať v centre Belehradu, a to najmä pre znížené penzie a utrhnutie získaných práv. Chcú iba jedno – vrátenie výšky penzie na úroveň, aká bola pred znížením, čiže aká bola pred novembrom 2014. Spomeňme si iba na ubezpečovania, ako v žiadnom prípade penzie nebudú znížené. Ukázalo sa, že sa vyrieknuté často zabudne. Takisto ako sa zabudlo, že všetkých riaditeľov verejných podnikov, ktorí nebudú pracovať zodpovedne, jednoducho zmenia. Znelo to veľmi sľubujúce. Takých príkladov v našej krajine je neúrekom – Azotara, RTB Bor, Petrohemija... Dlžoby sa iba hromadili a stále hromadia. Avšak tentoraz MMF povedal: Dosť! Čo by sa udialo v opačnom? Tieto a podobné firmy by pokračovali v zabehanom a štát by aj naďalej odpúšťal všetky ich dlžoby? Medzitým, aj s rozhodnutím MMF prišlo (staro)nové premiérovo rozhodnutie – tentoraz do konca roka zmenia vedenia všetkých verejných podnikov, „vďaka“ ktorým sa podaktoré podniky ocitli na okraji priepasti. Je začiatok novembra. Uvidíme.

www.hl.rs

168 HODÍN

Nádeje a frustrácie Oto Filip

Jasmina Pániková

„Z

168 HODÍN

ikdy nevrav nikdy. Už pred mesiacmi viac vecí naznačovalo, že sa aj v ekonomike všeličo môže zmeniť. Na lepšie. Preto ľudia naozaj netrpezlivo a s nádejou čakali správu o výsledkoch neľahkých najnovších rokovaní popredných činiteľov Srbska s misiou Medzinárodného menového fondu o šiestej revízii trojročného aranžmánu z obozretnosti. Na základe fiškálnej rovnováhy, výsledkov, ako je tridsať miliárd dinárov suficitu na sklonku októbra, rastu hrubého národného produktu a iných ukazovateľov, svetlo sveta konečne uzrela dlho očakávaná správa: možno počítať so zvýšením predtým znížených platov vo verejnom úseku, ako aj dôchodkov. Skromne, ale predsa. Penzisti pred Novým rokom môžu očakávať jednorazovú pomoc v sume od päťtisíc do šesťtisíc dinárov, ako aj nepatrný rast dôchodkov od 1,5 do 1,7 percenta. Vo verejnom úseku rast platov osvetových pracovníkov by mal byť od šesť do sedem percent, iných kategórií, ako sú vojsko, polícia, sociálne ustanovizne... po päť percent. Počas pondelkového pobytu v Nemecku, kde premiér Aleksandar Vučić navštívil štyri spolkové krajiny, na tému uvedených



výsledkov a zvýšenia príjmov, podotkol, že možno nakladať len s tým, čo sa zarobilo, že Srbsko realizovalo seriózne ekonomické reformy, ktoré mu umožnili napredovať na Doing business zozname z 91. na 47. pozíciu. Z Hamburgu tiež odkázal, že Srbsko pokračuje v európskej ceste a v budovaní právneho štátu, ako aj v ďalšom silnení ekonomiky so zámerom prilákať viac investorov. K tomuto pobytu došlo onedlho po alarmujúcich víkendových správach, že sa v lese neďaleko premiérovho rodinného domu v belehradskom predmestí Jajinci našlo auto naložené zbraňami. Bolo v ňom niekoľko ručných granátov, protitanková strela, munícia do ostreľovačskej pušky. Zalesnená lokalita, kde zbrane našli, neďaleko cesty, kde autá musia spomaliť, bola, podľa ministra vnútra Nebojšu Stefanovića, vhodným miestom pre pokus o atentát. Inými slovami, nešlo o žiaden nevinný incident, takže premiéra ihneď previezli do bezpečia. Premiér Vučić odkázal v pondelok, že verí bezpečnostným službám Srbska, no že má obavy, že sa ťažko zistí, kto sú osoby, ktoré zbrane priviezli do lesa. Na týchto, ktorých časť pochádza z niekdajších bojísk v Chorvátsku a v Bosne a Hercegovine, sú odhalené tri rozličné

DNA stopy. Minister Stefanović vylúčil možnosť, že zbrane pri Jajinciach niekto náhodou nechal a oznámil, že sa vyšetrovanie rozvetví do viacerých smerov. V každom prípade čosi v sústave zabezpečenia ochrany premiéra zrejme zlyhalo. A podľa tragických skúseností z roku 2003 a zavraždenia premiéra Zorana Đinđića známe je, čo nedopatrenia pri osobnej ochrane vysokopostavených štátnych alebo vládnych dejateľov, či podceňovanie nebezpečenstva môže znamenať. Prvý podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Ivica Dačić vyzval všetkých, ktorí na starosti majú bezpečnosť premiéra a jeho rodiny, aby – vzhľadom na eskalovanie nátlakov na našu krajinu – boli zvlášť ostražití. Nazdáva sa, že mnohým vo svete zavadzia krajina a jej líder, ktoré vedú nezávislú politiku a nepracujú v žiadnom cudzom záujme. Zostáva dúfať, že sa táto kauza čím rýchlejšie vysvetlí, lebo žiadne stresové stavy a nové frustrácie nič dobrého ani normálneho priniesť nemôžu. O to skôr, že je problémov všetkých druhov ozaj veľa: od stagnovania dialógu Belehradu a Prištiny pre podmieňovania albánskej strany, cez štrbiny v srbsko-amerických vzťahoch spôsobené rozdielnymi postojmi k dianiam v Savamale, po eskalujúce násilie v bežnom živote alebo drámy, ako je napríklad smrť troch a zranenie jedenástich penzistov v ilegálnom Dome dôchodcov v Pančeve...

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

DRAGAN VELIKIĆ, SPISOVATEĽ

Lipský veľtrh Oto Filip – Ktorý z veľtrhov by ste označili za svoj najobľúbenejší? – Ťažko odpovedať na túto otázku. V Srbsku je to iste Belehradský knižný veľtrh, v zahraničí ten v Lipsku, na ktorom som prezentoval najviac svojich kníh. V Nemecku je známejší ten vo Frankfurte, ktorý je viac veľtrhom pre knižných

Informačno-politický týždenník

agentov a predaj. Ten v Lipsku je prednostne autorský, upriamený na reláciu čitateľ – spisovateľ. Keď sa v Nemecku zverejňuje kniha, tak sa chystá alebo na jar pre Lipsko, alebo na jeseň pre Frankfurt. Posledných mojich päť románov zverejnených v nemčine mali premiéry v Lipsku a aj Vyšetrovateľ (Islednik) tam bude

mať premiéru. Mám rád Lipský veľtrh, lebo je jeho podstatou vzťah autor – čitateľ. Mám tiež rád aj veľtrh v Budapešti, tak aprílový, ako aj júnový. Veľmi mi je ťažko vyčleniť tie naj, proste preto, lebo spravidla na všetkých z nich ide o nejaké rekapitulovanie. Belehradský veľtrh je ozaj dôležitý najmä preto, že všetko, čo sa prepasie počas roka, možno na ňom nahradiť. Je teda značkou osebe, tiež jedným veľmi pozitívnym prínosom z aspektu kultúry v Srbsku. • TÝŽDEŇ •

STÁLA KONFERENCIA SLOVENSKÁ REPUBLIKA A SLOVÁCI ŽIJÚCI V ZAHRANIČÍ 2016

Posilňovanie slovenskosti krajanov – priorita Anna Horvátová

odporuje dostatočne Slovenská republika svojich krajanov vo svete, alebo zabúda na diaspóru?! Je na tom maďarská menšina lepšie, alebo koľko vyčleňuje maďarský štát pre potreby svojich krajanov mimo hraníc?! Otázok neúrekom a odpovedí či záverov... Jedným sa zdá, že Slovensko na svojich krajanov nedostatočne prostriedkov vyčleňuje, iní zase vyjadrujú uspokojenie nad starostlivosťou Ocenení krajania materského štátu. Kritické a tie krajšie hodnotenia čí. Odzneli tu referáty, diskusné vzdelanosti a kultúrnej identity odzneli na práve nedávno ukon- príspevky, ba i podnetné návrhy. Slovákov žijúcich v zahraničí, ako čenej Stálej konferencii Slovenská Predtým však v slávnostne rámco- aj prínosného slovensko-slovenrepublika a Slováci žijúci v zahra- vanej otváracej časti programu v ského dialógu. Medzi ocenenými ničí v dňoch 28. a 29. októbra piatok 28. októbra Ján Varšo, pred- krajanmi boli aj laureáti zo Srbska: v priestoroch bratislavského ho- seda Úradu pre Slovákov žijúcich Katarína Melegová-Melichová, tela Sorea Regia za prítomnosti v zahraničí, v prítomnosti Štefana predsedníčka Matice slovenskej krajanov z viac ako dvadsiatich Rozkopála, vedúceho Kancelárie v Srbsku, Anna Tomanová-Maštátov Európy, Ameriky a Ázie. prezidenta SR, Lukáša Parízeka, kanová, predsedníčka NRSNM, Snemovanie krajanov, ktoré Úrad štátneho tajomníka Ministerstva a prof. Dr. Ján Kišgeci, ako i Mojmír pre Slovákov žijúcich v zahraničí zahraničných vecí a európskych zá- Benža (SR), Dušan Daučík (Švédorganizuje každé dva roky, patrí ležitostí SR, Konráda Rigó, štátne- sko), Ján Fúzik (Maďarsko), Andrej medzi najvýznamnejšie podujatia ho tajomníka Ministerstva kultúry Kuric (Chorvátsko), Peter Lipták v oblasti štátnej politiky Sloven- SR, Vladimíra Skalského, predsedu (Česko), Pavel Pollák (SR), Marian skej republiky. Na tohtoročnom Svetového združenia Slovákov v Mark Stolárik (Kanada). Po tomto snemovaní, ktoré si pripísalo už zahraničí a ďalších hostí a účast- slávnostnom ocenení zaslúžilých štrnásty ročník, sa akcentovali níkov Stálej konferencie ocenil 10 nasledoval krst najnovšieho titulu dve kľúčové témy: Slovenského vydavateľZákon č. 474/2005 Z. ského centra v Báčskom z. o Slovákoch žijúcich Petrovci – Slovenského v zahraničí a potresvetového kalendára, ba jeho novelizácie zakladateľa a šéfredakv kontexte doterajtora Vladimíra Valentíka, ších skúseností a noktorý spolu s Katarínou vej Koncepcie štátnej Mosnákovou-Bagľašovou politiky Slovenskej prezentovali tento titul. republiky vo vzťahu Rokovaciu atmosféru duk Slovákom žijúcim chovne zjemnila aj prev zahraničí na obdozentácia projektu Pavla bie rokov 2016 – 2020 Demeša a Zdenka Dzura Desať rokov Zákona janina Kostoly Slovenska. 474/2005 o Slovákoch Krst Slovenského svetového kalendára – Do obsahu konferencie žijúcich v zahraničí Vladimír Valentík a Katarína Mosnáková-Bagľašová trefne zapadlo aj otvorea pôsobnosti Úradu nie fotografickej výstavy pre Slovákov žijúcich v zahraničí: predstaviteľov krajanského sveta Krajanské foto-dotyky 2006 – 2015 podpora a uchovávanie národné- a osobnosti zo Slovenska, ktoré kurátora výstavy Ľuda Pomichala. ho povedomia, jazykovej a kultúr- vniesli významný vklad v rámci Záverov z konferencie je hodnej identity krajanov v slovenskom upevňovania národného povedo- ne, tak v oblasti kultúry, školstva svete vo svetle doterajších skúse- mia, rozvíjania spolkového krajan- a vzdelávania, ako i keď ide o fiností Slovákov žijúcich v zahrani- ského života, podpory slovenskej nancie. Uvidíme, čo z toho v dňoch • TÝŽDEŇ •

pred nami zažije. Pre nás je takým osožným, žiaľ ale smutným záverom, keďže nás je tu na týchto priestranstvách čoraz menej, že sa odporúča zjednodušiť možnosť udelenia či znovuzískania občianstva pre Slovákov žijúcich v zahraničí, tiež apeluje na úrad a na Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu, aby aj naďalej vyvíjali maximálne úsilie zamerané na udržiavanie úrovne slovenského školstva a skvalitňovanie výučby slovenského jazyka medzi Slovákmi v diaspóre. Odporúča sa aj naďalej podporovať projekty zamerané na motiváciu rodičov so slovenským pôvodom pri rozhodovaní o zapisovaní detí do prvých ročníkov slovenských škôl, resp. do slovenských tried. Jedným z odporúčaní je, aby sa zastupiteľské úrady viac zaoberali problematikou školstva a vzdelávania, ako i to, aby určité tituly učebníc boli distribuované školám a vzdelávacím centrám, ktoré o ne prejavia záujem. Účastníci konferencie tiež vysoko oceňujú podporu Slovenskej republiky, ktorá podstatne prispieva k zachovávaniu hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva slovákov žijúcich v zahraničí, ale aj k tvorbe nových produktov vo všetkých oblastiach umenia – hudby, tanca, divadla, literatúry, vydavateľskej činnosti, výtvarnej činnosti a kultúry vo všeobecnosti. Azda najkratším, ale najtrefnejším záverom konferencie je ten, ktorým sa odporúča pracovať na zjednodušení systému podávania žiadostí o poskytnutie dotácií a ich vyúčtovaní. Okrem toho, že sú účastníci konferencie sklamaní nezáujmom ústavných činiteľov o Stálu konferenciu a o Slovákov žijúcich v zahraničí, na druhej strane pozitívne hodnotia doterajšie aktivity a obetavosť organizátorov a podporovateľov krajanského života vo svete, ich úsilie rozvíjať slovenskú spolupatričnosť, hodnoty kultúrneho dedičstva, ako i priebežné aktivity ÚSŽZ, ktorý sa snaží zabezpečovať optimálne organizačné, ekonomické a spoločensko-politické podmienky pre uchovávanie a rozvoj jazykovej, kultúrnej a národnej identity Slovákov v diaspóre.

45 /4724/ 5. 11. 2016

Foto: Ľudo Pomichal

Týždeň DRUHÝ MEDIA MARKET

O tlači a o tom, čo ju tlačí... Oto Filip

úbežne s druhým polčasom 61. Medzinárodného knižného veľtrhu v Belehrade konal sa aj v poradí druhý Media Market alebo Podnikateľský veľtrh informácií, komunikácií a marketingu. Prebiehal od 26. do 30. októbra v hale číslo 3 Belehradského veľtrhu, prinášajúc celý rad zaujímavých obsahov. Dominovali mu vkusne upravené stánky, bezplatné exempláre novín pochádzajúce zrejme z remitendy, pár výstav a zaujímavý sprievodný alebo skôr tematický program. Ak sa tematický program vlani konal v znamení privatizácie, jej priebehu a výsledkov, tento rok sa ohnisko záujmu a pozornosti účastníkov a návštevníkov presunulo do inej oblasti. Šlo hlavne o rozbory súčasnej printovej žurnalistiky, o jej spätosť so sieťou globálnou a sociálnymi sieťami, o rozbor kolumny ako osobitného žánru. Jedným z prvých záverov je, že printová žurnalistika bude žiť naďalej, no že bude musieť oveľa viac klásť dôraz na kvalitu. Je to spôsob, aby ju elektronické

Stánok denníka Blic

médiá, vyznačujúce sa pohotovým reagovaním, nepritlačili a neudusili. Na tribúne s názvom Print nie je mŕtvy, na ktorom hlavnými panelistami boli predstavitelia rôznych kategórií tlače, sa hovorilo aj o veľkom vplyve politiky na zotrvanie, financovanie a rozvoj tlačových médií. Tieto od nej v nemalom počte prípadov závisia, následkom čoho je, že sa postupne javia dve kategórie printových titulov. Jedny pracu-

júce profesionálne a iné sú profitujúce na základe orientovanosti na určitú politickú opciu. Zaujímavé boli aj ďalšie tematické tribúny, ako Prečo tabloidy zvíťazili, Vplyv internetu na tlačové médiá, Úloha kolumny a komentára v novinárstve, Médiá a rocková kultúra… Okrem samotných predstaviteľov médií na jednotlivých stánkoch návštevníkov vítali aj známi autori, osobnosti šoubiznisu,

herci, karikaturisti. Práce Predraga Koraksića Coraxa a najlepšie snímky známych fotoreportérov, ako sú Srđan Ilić, Jaroslav Pap, Marko Đurica, Andrej Isaković a iní, boli základom dvoch výstav. Mnohí sa, samozrejme, tešili aj z karikatúr Marka Somborca z Blicu. Vcelku, tak z aspektu vizuálneho, ako aj z toho obsahového, tento nový veľtrh úspešne stanovuje a trasuje vlastný profil. Škoda len, že svetlo sveta uzrel iba vlani. Problémy a neľahká pozícia tunajšej tlače existujú už riadne dlho. Inak povedané, bolo sa o čom rozprávať aj pred rokmi. Už v tých chvíľach, keď sa novinárstvo u nás prestalo považovať za jednu z uznania hodných spoločenských veľmocí a keď začalo zápasiť s veľkými existenčnými problémami, s nepochopením, s rútením sa v smere dna. Tak politika, ako aj nejeden predstaviteľ samotného povolania mal v tom všetkom prsty. O to ťažšie je vyhrabať sa z problémov von. Dobre je však, že sa o nich na Media Markete bez zábran aj rozprávalo, aj niektoré východiská navrhovali.

OPÝTALI SME SA ZA VÁS: prof. Dr. TANJA MIŠČEVIĆOVÁ, HLAVNÁ NEGOCIÁTORKA

K tesnejšej spätosti vedy a ekonomiky O. Filip

eď sa na sklonku októbra na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Belehrade konala konferencia o vede, výskume a inováciách v prístupovom procese Srbska do Európskej únie, neraz zazneli obavy z toho, ako finančne podvyživená veda zdolá nemalé skúšky, ktoré sú pred ňou. Bol to podnet položiť prof. Dr. Tanji Miščevićovej, hlavnej vyjednávačke v procese eurointegrácie, otázku: – Ako vlastne prísť k potrebným prostriedkom na uvedené

www.hl.rs

účely? Nie je málo tých, ktorí sa nazdávajú, že to v prvom rade závisí od Európskej únie? – Aj dnes sme v rozhovore s vedeckým spoločenstvom vysvetľovali a ozrejmovali predovšetkým ten súvis vedy a výskumov s rozvojom štátu, s priemyslom, vôbec s hospodárstvom. Keď otvoríme a, dúfam, súbežne aj zatvoríme kapitoly

Informačno-politický týždenník

25 a 26, to nebude znamenať koniec robôt na tomto pláne. Bude to vlastne iniciácia, kontrola, ďalšie sledovanie všetkých našich plánov v tejto oblasti. Nie je len Európska únia poverená alebo povinná pomôcť nám, prispievať k rozvoju vedy a výskumu v Srbsku. To je pochopiteľne záväzkom aj nášho štátu. Zvyčajnou praxou je, aby najväčšie prostriedky na tieto účely neboli

z rozpočtu. Najväčšie sumy na vedu, na výskumy, na inovácie majú mať pôvod v priemysle, prichádzať stadiaľ, teda zo strany tých, ktorí majú záujem využiť vedecké poznatky na vlastný rozvoj, na svoju výrobu. Žiaľ, my, a to je tá spätosť, ktorá u nás nie je, nemáme veľmi vyvinuté to promovanie vedy v priemysle, ani adekvátne vyjadrenú potrebu priemyslu investovať do vedy. To musíme rozvíjať. Je to jedna z hlavných skúšok prístupovej Kapitoly číslo 25, dokonca aj v prípade prístupovej Kapitoly 26, zameranej na vzdelávanie. • TÝŽDEŇ •

VÝSLEDKY GLOBAL MEDIA MONITORING PROJEKTU

Ženy tvoria, muži rozhodujú P Jasmina Pániková

ozeráme televíziu, čítame noviny a správy na webe, počúvame rozhlas. Všímame si obsahy uvedených médií, ale čoraz častejšie aj kto ich číta, kto ich tvorí alebo aj kto prispieva k ich ucelenosti. Okrem toho, že sa všeobecne pozoruje situácia v médiách, v poslednom čase sa sleduje aj to, koľko je žien a mužov, či už na nosných pozíciách, alebo zamestnaných v novinárskej časti médií. Situácia v našich slovenských médiách vo väčšine prípadov ide v prospech žien, aspoň keď ide o ich počet zamestnaných. Je to tak aj napr. vo verejných servisoch RTS a RTV, ale to neznamená, že sú ženy ako také aj vo väčšej miere zastúpené v obsahoch médií. K tomuto záveru prišli na základe výskumov, ktoré vykonali výskumníci Global Media Monitoring Project. O tom, akým spôsobom sú v mé-

Snježana Milivojevićová prezentovala výsledky Globálneho mediálneho monitoring projektu (Foto: Medija centar Vojvodine) diách prezentovaní muži a ženy, nakoľko sú zastúpení a aké je rodové rozdelenie úloh tých, ktorí tvoria správy, hovorila v stredu 26. októbra v Nezávislom spolku novinárov Vojvodiny Snježana Milivojevićová, výskumníčka projektu a profesorka na

Fakulte politických vied v Belehrade. Projekt Kto tvorí správy sa realizuje už 20 rokov v 114 krajinách. Špecifikom tohto projektu je to, že monitoring prebieha počas iba jedného dňa. Ako prof. Milivojevićová povedala, cieľom bolo zachytiť obyčajný deň, ktorý nemá súvis s určitým sviatkom žien alebo iným významným dátumom. Skúmajúc taký všedný deň zistili, že v médiách dominuje mužský svet, ktorý produkujú ženy. Síce ženy sú prítomné v médiách, ale iba keď ide o pracovnú časť. Keď ide o mediálne obsahy, v ktorých priamo účinkujú ženy, situácia je iná. V našej krajine ženy tvoria 22 % mediálneho obsahu, zatiaľ čo najlepšia situácia je v Severnej Amerike – 36 %. Iba na porovnanie – na Blízkom východe, časti sveta, ktorá je známa po „menšom uctievaní žien“, sú v médiách ženy zastúpené 18 %. Keď ide o túto problematiku nie je veľký rozdiel medzi nami a Blízkym východom.

V ktorých oblastiach sú ženy prítomné a kde sa ich úloha stráca? Ako na prezentácii odznelo, čím je téma dôležitejšia, tým sa viditeľnosť žien stráca. Ženy ako zdroje informácií sa javia veľmi zriedkavo. Veľmi zriedkavo aj komentujú, analyzujú. Všimnime si, koľkokrát sa zjavujú analytici, politickí, kultúrni alebo hociktorí iní, a koľkokrát analytičky. Na základe pozorovaného by sa mohlo uzavrieť, že nemáme odborníčky, čo ale vôbec nie je pravda. Ženy sú najmenej zastúpené v politických témach a najviac v zábavných, ako aj v tých, ktoré sa týkajú zdravotníctva alebo vzdelávania – v oblastiach, ktoré sa tradične chápu ako „ženské profesie“. Summa summarum: v našej krajine sú ženy prítomné ako novinárky, hlásateľky, občas aj ako redaktorky, ale keď ide o rozhodovaciu pozíciu či tú, ktorá bude mať v mediálnych obsahoch dominantnú pozíciu – tú stále držia muži. Prejavuje sa to aj v používaní rodovo citlivého jazyka, na ktorý sme si natoľko zvykli, že si ani nevšímame, či budú novinárky, doktorky, psychologičky, alebo budú všetci novinári, doktori, psychológovia.

NO COMMENT

Sľuby sa sľubujú, nikto sa už neteší Juraj Bartoš

ociálnu pomoc v Srbsku poberá až 579 830 ľudí, napísal denník Danas (24. októbra), odvolávajúc sa na úradné údaje, ktoré získal z Ministerstva práce, zamestnávania a sociálnej politiky. Z nich tiež vyplýva, že v aktuálnom roku náš štát „na všetky druhy sociálnej pomoci ohrozeným občanom a rodičkám“ vyčlení úhrnne 86,4 miliardy dinárov. Od týchto sa podstatne líšia údaje, ktoré zopár dní skôr prezentoval premiér Aleksandar Vučić (keď vláda zasadala vo vojenskej kasárni v Niši). Ako povedal, sociálne platby v tomto roku budú tvoriť cca až 143 miliárd din. Kebyže z toho koláča malo kúsať ním spomenutých („iba“) asi 120 000 poberateľov sociálnej pomoci, tak by sa každému za každý mesiac v roku ušlo viac než 99 000 din. Avšak novinár Danasu vypočítal, že naskutku každý sociálne ohrozený za jeden mesiac priemerne poberá 12 413 din. Podľa toho, ako vec ozrejmil prvý muž vlády, bolo možné uzavrieť, že sa poberateľom sociálnej pomoci vlastne oplatí nič nerobiť, keďže ich štát fakticky počas roka častuje dvanástimi (celými) minimálnymi • TÝŽDEŇ •

platmi. Dobre (ak je ozaj dobre; a práveže nevedno, prečo by to malo byť dobré): mýliť sa je ľudské. Mať v hlave deň čo deň na tisíce údajov vrátane rôznych súm vyjadrujúcich na stovky položiek štátneho eráru nie je nič jednoduché a je dozaista prinajmenšom zaťažujúce. Pri výbere (zdroja) údajov je teda celkom možné a ľudské chybiť. Je ale zakázané spýtať sa, či je (úplne) ľudské pri deklamovaní hŕby číselných ukazovateľov vo funkcii podčiarknutia zložitosti narábania štátnymi peniazmi, respektíve inými štátnymi záležitosťami sršať nervozitou a hnevom? Je vari na úrovni konzumu zakázaného ovocia spochybniť opodstatnenosť zvýšených tónov a šľahanie pohľadom zo strany vysokých štátnych funkcionárov (rovnako i tých prebývajúcich na nižších konároch štátnej, respektíve spoločenskej hierarchie)? Nejde tu iba o otázku (ne)presnosti údajov. Irituje predovšetkým (často neogabaný, negatívnymi emóciami prifarbený) spôsob ich prezentácie. Spôsob komunikácie ľudí z vyšších polôh smerom k ľuďom v polohách nižších. Komunikácia s verejnosťou

bez nadsádzky, pokojným hlasom (aj vtedy, keď jeho majiteľ zvestuje najhoršie správy), skôr s vráskami ustarostenosti na tvári než s falošne nasadeným trpkým úsmevom. Či nie ľudskosť a odbornosť robia štátnika štátnikom, vedúceho vedúcim, nadriadeného nadriadeným? Občania právom rátajú, aby sa tí, ktorí sa dostali ku kormidlu práve ich pričinením, správali s citom pre chúlostivé otázky. Budúcnosť obetí neutešenej sociálnej situácie v našej krajine, rovnako i s ňou súvisiaca nezamestnanosť a podobné patálie takými otázkami nesporne sú. Nehovoriac o občasne zo šedej sociálnej skutočnosti sa vynárajúcej „licitácii“ odpoveďou na otázky, či a kedy a o koľko štát zvýši (alebo aspoň úplne prinavráti) platy zamestnancom verejného úseku a zaslúžené dôchodky penzistom. Chudobných tlačí sto kamienkov v topánkach. Dostali sa tam práve preto, že tenulinký rodinný rozpočet na nové boty nedočahuje. Najmenej potrebujú k celej biede ešte aj verbálny bič. Pred takým štvrťstoročím – poďme na chvíľku na iný terén – delegácia Matice slovenskej v Juhoslávii navštívila ministra školstva. Jej členo-

via sa posťažovali na to i oné. O. i. aj na to, že sa (aj) slovenskej populácii v Srbsku rodí čoraz menej detí, a tak sú zvyšným slovenským triedam hrozbou – prázdne lavice. Súdruh pán minister delegácii odpovedal (na prvý pohľad vtipnou) otázkou. Parafrázujem: Vari chcete, aby som vám ja robil deti? Členovia delegácie zostali bez textu a vrátili sa tam, odkiaľ prišli, zatrpknutí, zahanbení. Nie, ministri, ani iní štátni funkcionári a spoločenskí dejatelia nie sú na to, aby (iným) robili deti. Na postoch, ktoré zaujali, sú predovšetkým preto, aby vytvorili podmienky primerané pre dôstojný život. Aby predovšetkým popracovali na zabezpečení sociálnej istoty pre občanov, kvôli ktorým sú tam, kde sú. Majúc na zreteli, že cesta k istote vedie cez labyrint, na začiatku ktorého sú zabezpečené pracovné príležitosti a na jeho konci stabilné odmeny za odvedenú prácu. Ak na to nemajú, nie sú ani prví a, žiaľ, akiste ani poslední; ale ľudskosť, pekné slovo (nie len pred voľbami), dakedy zaváži viac než – beztak otáznych – zopár percent viac na konte sľubov. Lebo z prázdnych sľubov sa už pomaly nemá kto tešiť...

45 /4724/ 5. 11. 2016

Na pulze dní S AGROEKONÓMOM PROFESOROM DR. MILADINOM M. ŠEVARLIĆOM

Macošská politika vyľudňuje dediny Juraj Bartoš

oľnohospodári v Srbsku sú zase na križovatke, na ktorej sa stretávajú starý, končiaci sa ekonomický rok a nový hospodársky rok, ktorý sa jesennou oračkou a sejbou začal pred časom. Roky sa striedajú, vrásky na čelách ľudí pripútaných k brázdam zostávajú, ba prehlbujú sa. Lebo ich problémy nemá kto riešiť; presnejšie, nerieši(l) ich ten, kto mal. O problémoch agrárnikov hovoríme s význačným srbským agroekonómom Dr. Miladinom Ševarlićom (Čačak 1949), riadnym profesorom Poľnohospodárskej fakulty Univerzity v Belehrade. Ako 18-ročný bol najmladší výborník v Zhromaždení mesta Belehradu a v tomto roku je prvý raz (nezávislým) poslancom v Národnom zhromaždení Srbska, kam sa dostal z volebnej listiny DSS – Dveri. Pán profesor, je známe, že sa neostýchate verejne povedať, že časť rozpočtu Republiky Srbska určená pre poľnohospodárstvo je nepostačujúca. Prečo je taký a – je ozaj agrár v Srbsku krava dojnica? „Dva úseky najviac prispievajú k ekonomickej, sociálnej a politickej stabilite Srbska: diaspóra a poľnohospodárstvo. Diaspóra za jediný rok daruje srbskému štátu, čiže svojim príbuzným v našom štáte 3 miliardy eur a poľnohospodárstvo dvakrát viac; predstavte si, že by neexistovalo tých 9 miliárd eur dôchodku. Poľnohospodárstvo je dôležité aj preto, lebo zabezpečuje potravinársku bezpečnosť. Kýmkoľvek nie sme odkázaní na cudziu varechu, môžeme byť relatívne spokojní ohľadne zdravotnej bezpečnosti potravín, s ich cenovou konkurenčnosťou, ako i potravinárskou nezávislosťou od zahraničného faktora. Pokiaľ sa jedná o skutočnosť, že sa z poľnohospodárstva viac ťaží než sa doň vracia – je viac než evidentné. To naskutku aj je dôvod, pre ktorý nemáme základné prostriedky v agrárnom rozpočte z poľnohospodárstva, ale všetko, čo sa z poľnohospodárstva od-

www.hl.rs

čerpáva, sa vlieva do spoločného rozpočtu Republiky Srbsko a odtiaľ máme – koľko sa nám udelí. Len roku 2015 subvencie pre rastlinnú výrobu sa znížili päťnásobne, keďže maximálna plocha pôdy, pre ktorú sa subvencie udeľujú, bola

sme ministra, ktorý nie je z oblasti agráru a bol pozbavený funkcie v dôsledku aféry s aflatoxínom, ktorú bolo možné riešiť pomocou trhových mechanizmov. Osobne som to navrhol, avšak zdá sa, že aj jednej, aj druhej strane, ktoré sa zapojili do rozpravy, viac šlo o presadenie vlastných politických postojov než o to, aby dospeli k uspokojujúcemu riešeniu, takže teraz Srbsko vyváža mlieko do Čiernej Hory podľa európskych štandardov (0,05 aflatoxínu v 1 kg mlieka), kým na našom trhu mlieko takej kvality nemáme. To svedčí o nezodpovednosti voči vlastnému obyvateľstvu a voči našim poľnohospodárskym výrobcom.“ Ako vôbec tlmočiť neakceptovanie mienky odboru? „Ja som teraz prvý raz poslanec v Zhromaždení Srbska a som veľmi rozčarovaný. V zhromaždení sa 95 percent času míňa na to, aby jedni o druhých hovorili špatne. Iba päť percent času zostáva na prevažne formálnu diskusiu a prípadne na konštruktívny prínos k vylepšeniu zákonov. Skutočnosť, že za posledných päť rokov bolo pozmenené 88 zákonov, je jasným dôkazom, že my buď už v admi-

pri uzurpácii poľnohospodárskej pôdy alebo je im to úhrada za ,aktivity’ v strane.“

LÚPEŽ DRUŽSTEVNÉHO VLASTNÍCTVA V máji ste pre istý denník vyhlásili, že sedliak prežil Turkov, ale neprežije Európsku úniu. Čo ste vlastne chceli povedať? „Povedal som to, majúc predovšetkým na zreteli výsledky kompletného súpisu poľnohospodárstva po 52 rokoch, keďže sme medzičasom všetky banky údajov a plánov rozvoja poľnohospodárstva bazírovali na metóde voľného odhadu. Najprv chcem povedať niečo iné: svetové spoločenstvo si uvedomuje význam poľnohospodárstva, takže v období po roku 2012 tri roky vyhlásilo za medzinárodné roky, ktoré zacieľujú fókus na družstevníctvo a dedinu. Žiaľ, u nás je družstevníctvo úplne alebo prevažne zničené, lebo tranzitívnym režimom nevyhoznížená zo 100 hektárov na 20 ha. vuje zachovanie tretieho úseku V tomto roku v úseku rastlinnej hospodárstva, ktorý prakticky výroby subvencie (po maximálne neutralizuje nedostatok malých 20 ha) sú znížené z 12-tisíc dinárov rodinných gazdovstiev; tieto, pona 4-tisíc po hektáre, teda trikrát. kiaľ nie sú združené, nemôžu byť Znamená, že z hľadiska každého ekonomicky rentabilné.“ gazdovstva jednotlivo subvencie Škrtí možno štát a akým spôza posledné dva roky boli znížené sobom tieto gazdovstvá? pätnásťkrát. Taký úder nemôže „Áno, viacerými spôsobmi. Po zniesť žiadne poľnohospodárstvo prvé: od 1. júla 1953 až po prijatie ktorejkoľvek krajiny. Naša krajina posledného Zákona o družstvách koncom decembra roku sa zatiaľ s ním vyrovnáva, ale utrácame na konku2015 nie je doriešená otázrenčnosti aj na domácom ka návratu uzurpovaného trhu, nie to na svetových Žiaľ, u nás je družstevníctvo úpl- družstevného majetku. trhoch, o to skôr, že na naPodľa môjho odhadu ide šom trhu sú dominantné ne alebo prevažne zničené, lebo o sumu v hodnote 5 až 10 suroviny, pokým výrobky tranzitívnym režimom nevyhovuje miliárd, koľko úhrnne stojí spracovateľského priemys- zachovanie tretieho úseku hospo- pôda, spracovateľské kalu sú zastúpené v menšej pacity, skladovacie a iné dárstva, ktorý prakticky neutrali- objekty vrátane družstevmiere.“ Ako je možné pochopiť zuje nedostatok malých rodinných ných domov v dedinách. skutočnosť, že u nás už gazdovstiev. Prijatím nového zákona dávnejšie máme na scéne tento režim prakticky lepolitiku, ktorej daň predovšet- nistratíve nemáme kvalitné kádre, galizoval najväčšiu lúpež družkým spláca sedliak? alebo že sa pod politickými nátlak- stevného majetku v Európe. „Mám dojem, že sa robí premi schvaľujú riešenia, ktoré majú Nikto nechápe, že družstevné myslená politika ničenia poľno- za účel poslúžiť na jednorazové vlastníctvo je súhrn súkromných hospodárskych gazdovstiev. U použitie v prospech istej lobistickej jednotliveckých vlastníctiev, a že nás sa v odbore za posledné štyri skupiny. V teréne je veľa príkladov družstevníci – aspoň u nás – sú roky vystriedali štyria ministri: mali na to, ako stranícke kádre vyvodia fyzické osoby. To je najväčšia kriv-

Informačno-politický týždenník

• NA PULZE DNÍ •

da, akú tento režim spáchal voči Pre koho vyľudňujeme tie dediny? zvonku. Uvediem jeden príklad. družstevnému sektoru poľnohos- Vari pre rieky migrantov, ktoré sem Mali sme jedinú továreň na kompodárstva a hospodárstva vôbec. prišli akože náhodou?“ bajny v tejto časti Európy – Zmaj. Rovnako nevidím prečo – pod Má na tom podiel aj predchá- Bola zlikvidovaná, celý pozemok nátlakom lobistov zahraničných dzajúci režim? a infraštruktúra v Zemune, na bánk – boli zrušené sporiteľné „Pravdaže má. Srbsko po celé križovatke medzinárodných ciest a úverové družstvá (SÚD). Ďalej tieto roky nevyčlenilo prostriedky boli ,na tácke’ dané obchodným predchádzajúci režim urobil istú na vklady a využívanie predprí- reťazcom a Chorvátsko potom ,na virtuóznu vec: zničil domáúhore’ v Županji postavilo ce banky, umožnil zahranovú továreň na kombajny. Teraz vyváža niekoľko ničným bankám vstup na tunajší trh, a tak sporiteľné kombajnov za rok a Tento režim iba pokračuje v po- stovák a úverové družstevníctvo zarába milióny eur. Zničili litike predchádzajúcich režimov sme továreň traktorov IMR bolo zničené.“ Vari to znamená, že voči dedine, lebo ničiac sedliacke v Rakovici a naposledy aj vplyv politického faktora gazdovstvá ničí aj dedinu. továreň traktorov IMT ako po zmene politickej sústanajväčšieho výrobcu trakvy v Juhoslávii a neskoršie torov v tejto časti Európy aj v Srbsku zosilnel? stupových fondov EÚ. Keďže aj – lebo stranícko-stavbárska loby „Uplatnením tzv. urýchleného samotné Srbsko bolo povinné má primárny záujem o uzurpáciu konkurzného konania v rokoch vyčleniť 53 miliónov eur, vyplý- 36 hektárov stavebného pozemku 2010, 2011 a v prvej polovici 2012 va, že na zlepšenie konkurencie v Novom Belehrade. Zostali sme v Srbsku zaniklo 40 % družstiev. poľnohospodárstva a zmenše- bez akéhokoľvek výrobcu traktoVšetok ich majetok bol zoštát- nie regionálnych nený a postúpený do ,portfólia’ rozdielov medzi ruRepublikovej správy pre maje- rálnymi oblasťami tok. Na základe vtedy platného úhrnne malo byť k Zákona o družstvách majetok použitiu viac než družstiev nemôže zdediť nikto, 228 miliónov eur. okrem iného družstva na tom Tento režim iba území alebo územne príslušného pokračuje v politidružstevného zväzu. Taký predpis ke predchádzajúby pred medzinárodným súdom cich režimov voči vždy padol, avšak v Družstevnom dedine, lebo ničiac zväze Srbska niet nikoho, kto by si sedliacke gazdovtrúfol pustiť sa do sporu. Koneč- stvá ničí aj dedinu. ne, stačilo v procese otvárania To, čo iné krajiny kapitol pre pridruženie k EÚ, aby dokázali za rok – predstavitelia Družstevného zväzu dva – akreditovali Srbska kontaktovali s Družstev- správy pre agrárne ným zväzom Európy a povedali, že platby – my sme žiadajú, aby sa celkový družstevný neurobili od roku majetok, ktorý bol odňatý bez 2012 doteraz a úhrady, vrátil; to by bolo zabu- pravdepodobne dované do programu záväzkov neurobíme ani do Srbska voči EÚ.“ konca roku 2017. Srbsko sa neakreditovalo pre Možno až v polovici roku 2018 rov a naši poľnohospodári kupujú čerpanie 175 miliónov eur ur- akreditujeme Správu pre agrárne traktory z druhej ruky. Západná čených v rozpočte EÚ pre naše platby, ibaže prostriedky, ktoré Európa sa zbavuje zastaranej poľnohospodárstvo na obdobie boli prístupné pre roky 2014 a mechanizácie a my, kupujúc ich rokov 2014 až 2020 údajne preto, 2015 už nebudeme môcť čerpať. ,haraburdie’, aj na náhradné dielce že v Správe pre agrárne platby My vskutku máme dve agrárne budeme dávať viac než by sme nie je nadostač zamestnancov? politiky: jednu, ktorá je omnoho dali za nový traktor IMT.“ „To je podľa môjho hlbokého lepšia – na území Vojvodiny a Prednedávnom ste vyhlásili, presvedčenia výhovorka a zne- druhú, ktorá je podstatne horšia že 250-tisíc z celkove asi 628-tisíc važovanie zdravého rozumu tých, – na území ústredného Srbska. poľnohospodárskych gazdovktorí sa zaoberajú agrárnou a Vojvodine je vhod aj fakt, že celé stiev v Srbsku zmizne do roku rurálnou politikou v Srbsku. Ide o územie už má prístup k Fondu 2020. Na základe čoho ste doto, že tranzitívne režimy obetovali pre cezhraničnú spoluprácu a k speli k takému počtu? poľnohospodárstvo a dedinu. V iným medzinárodným projektom.“ „Zmiznú najprv odumieraním rozpätí rokov 2002 – 2012 v SrbZnamená to, že režimy sa obyvateľstva; ako po druhé, v dôsku bolo zlikvidovaných 150-tisíc menia a smer zanedbávania sledku nedostatku infraštruktúry v rodinných poľnohospodárskych poľnohospodárstva a dediny dedinských oblastiach. Chystám sa gazdovstiev, čo je 500 dedín a v pretrváva? opýtať ministerku pre štátnu sprákaždej z nich po 300 domácností. „Áno, lebo smer diktuje niekto vu a lokálnu samosprávu, koľko sa • NA PULZE DNÍ •

za rok vyčleňuje len na odpadové koše, stromoradia a chodníky v piatich mestách v Srbsku? Od severu k juhu sú to: Subotica, Nový Sad, Belehrad, Kragujevac a Niš! Verím, že to sú väčšie výdavky než celkové vklady do infraštruktúry pre 4 539 srbských dedín. To, že sa 20 alebo 30 rokov nevkladá do obnovy dedinských ciest, nezaujíma nikoho. A dedina je najlepšie prostredie pre demografickú obnovu obyvateľstva a pre revitalizáciu života človeka, ktorý bude v súlade s prírodou.“ PROBLÉM VOLEBNEJ SÚSTAVY Čo je hlavná príčina nedostatočnej súčinnosti poľnohospodárskych gazdovstiev a ich nerozhodného nástupu voči štátu ohľadne ochrany vlastných záujmov? „S nástupom transformácie, najmä od mandátu Ivany Dulićovej-Markovićovej a naďalej, je propagovaný model združení. Združenia sú síce významné ako lobistické skupiny, nemôžu však nahradiť družstvá alebo kooperácie, ktoré sú hospodárske organizácie. Dnes máme problém s jednotlivými združeniami, ktorým vtedajšia úradujúca moc poskytovala subvencie povedzme na výstavbu chladiarní v oblasti ovocinárstva. Združenia síce chladiarne postavili, teraz treba vyvážať, ale združenie to robiť nemôže. Členovia združení založili družstvá, nemôžu však postúpiť majetok združenia do družstva, keďže na základe našich zákonov, v prípade likvidácie združení, nakladanie ich majetkom je nutné poveriť inému združeniu alebo štátu.“ Existuje východisko pre malé poľnohospodárske gazdovstvá? „Jediný spôsob na to, aby obstáli, podľa mojej mienky, je zriadiť v Srbsku verejné družstevné partnerstvo a namiesto cudzincov financovať našich ľudí, ktorí treba aby sa stali trhovo konkurenční, tiež znížiť veľké regionálne nerovnomernosti rurálneho rozvoja vybudovaním trhovo-výkupných, dorábajúcich a spracovateľských centier, ktoré štát bude spolufinancovať, ale vskutku budú vo vlastníctve družstevníkov, pričom

45 /4724/ 5. 11. 2016

>>>

Na pulze dní >>> družstevníci po uplynutí určitej lehoty musia štátnu časť kúpiť, aby štát neskoršie tie prostriedky odvádzal na iné účely.“ Akým spôsobom by podľa vášho názoru štát mal a mohol vplývať na vyváženejší vzťah medzi priamymi výrobcami a konzumentmi poľnohospodárskych výrobkov? „Mienim, že podstatný problém našej krajiny tkvie vo volebnej sústave. Vytvorili sme politokraciu a títo, ktorí sú na politickej scéne, sú len vrch ľadovej hory; deväť desatín je tých, ktorí činia ,podporu’ a žijú z politických strán. Keby sme mali volebnú sústavu, ktorá by regulovala, aby občania vo svojom volebnom obvode volili a odvolávali svojho poslanca podľa mena a priezviska, bola by úplne iná situácia. Takto dnes – a nielen dnes – máme viac než 70 obcí z úhrnne 169 v Srbsku, ktoré nemajú svojho poslanca v Zhromaždení Srbska, takže sa nikto nestará o ich rozvoj. Máme 20 členov vlády, z ktorých iba jeden nie je z Belehradu alebo z Vojvodiny...“

,My, genetici, dnes vieme, ako funguje tretina génov, o fungovaní druhej tretiny sa môžeme iba domnievať a o tretej nemáme poňatia.’ Ja sa pýtam všetkých nás: nastúpili by sme do lietadla a

– ukázali, že toho biznisu sa treba zrieknuť a niekomu ho podstrčiť. Piate: oni – v dôsledku vojny v Ukrajine – získali odbyt GMO na 25 miliónoch hektárov (z asi 40 miliónov hektárov obrábacej pôdy v tej krajine). Šieste: Európa nie je EURÓPA NECHCE GMO za GMO. Siedme: Všetci poľovníci Pán profesor, zasadzujete sa za vo svete hovoria, že živočíchy, to, aby Srbsko nesúhlasilo s dovokým majú konvenčné potraviny, zom GMO (geneticky modifinevstupujú na role s gekovaných organizmov) skôr neticky modifikovanými než bude prijaté do Európskej bylinami. Ôsme: Ameriúnie. Prečo predovšetkým? ka prvá začala s výrobou Vytvorili sme politokraciu a títo, GMO, a tam je zničené „Po prvé, som hlboko presvedčený, že všetko, čo nie je ktorí sú na politickej scéne, sú len 50 % úľov včiel. Deviate: v súlade s prírodou, nemôže vrch ľadovej hory; deväť desatín je nemecký včelár zažalobyť spoločensky užitočné a svoj štát preto, že mu tých, ktorí tvoria ,podporu’ a žijú z val ekonomicky udržateľné. Nepri kontrole medu našli počul som, že použitie ató- politických strán. peľ geneticky modifikomovej bomby od Hirošimy vanej kukurice z výmery a Nagasaki do dnešných dní slúžiacej na výskum, a – po testovanie kórejských rakiet roba šialených kráv. Zodpovedal že mu bolo naložené, aby ten s atómovými ,hlavami’ – prispelo niekto za to? Nezodpovedal. Ná- med zničil ekologicky bezpečne. k blahobytu ľudstva. Predstavte sledky znášali iba farmári. A ľudia, Na súde vyhral nad štátom. Bol si, keby tie ohromné peniaze na- ktorí jedli tie potraviny. Tretie: to prvý súdny proces, v ktorom miesto do atómových zbraní boli technológia na patentovanie GMO sa dokázalo, že GMO nie sú ,v vložené do rozvoja poľnohospo- priviedla k expanzionistickému mierumilovnej koexistencii’ s prídárstva vo svete. Nebolo by hladu rozvoju poľnohospodárstva na rodou. Desiate: francúzsky farmár a nebolo by chudobných ľudí. základe GMO. Ešte pred piatimi zažaloval Monsanto z použitia Keď ide o technológiu, vyskytu- rokmi sme mali nepretržitý rast Roundupu, z ktorého ochorel, v jú sa početné otázky pre diskusiu. a rok 2015 bol prvým rokom, dôsledku čoho francúzsky súd Prvá: na dvojdňovom zhromaž- keď na globálnej úrovni došlo k odsúdil Monsanto na uhradenie dení v Srbskej akadémii vied a zmenšeniu plôch s GMO (asi o 2,8 odškodného. Konečne: máme aj umení roku 2014 k téme geneticky milióna hektára). Ak technologicky stanovisko Svetovej zdravotníckej modifikovaných organizmov ko- najvyspelejšie krajiny začínajú organizácie pre Európu, ktorá lega Milenko Stupar z Poľnohos- upúšťať od výroby GMO – vari to vlani glyfosát ako základnú zložku podárskej fakulty v Novom Sade, nestačí na to, aby sme poklepkali totálneho herbicídu vyhlásila za parafrázujem, povedal asi takto: prstom po čele? Štvrté: Aká je tu kancerogénny.“

www.hl.rs

leteli na výške 12-tisíc metrov, keď ani pilot nevie, ako fungujú dve tretiny mechanizmov v lietadle? Podľa mojej mienky ide o spoločensky nezodpovedné správanie spoločností, ktoré vyrábajú GMO, lebo patentovali živé organizmy, privlastnili si patent na život! Druhé: ešte stále je nám v čerstvej pamäti Crazy cow alebo cho-

logika, aby Monsanto bol predaný, keď v Amerike sú najväčšie plochy s GMO (takmer 80 miliónov hektárov) a dosahovali dobrý profit? Zrejme najnovšie výsledky výskumov – ktoré sú známe iba im

Informačno-politický týždenník

Je vôbec možné (a ako) čeliť ,invázii’ GMO na globálnej úrovni? „Obdivujem krajinu, ktorá má technologicky rozvinuté poľnohospodárstvo, obzvlášť priemyselné poľnohospodárstvo, akou je Dánsko, ktoré vlani prijalo stratégiu rozvoja na najdlhšie obdobie – na 25 rokov – a v ktorej ako hlavný cieľ stanovilo, aby počas nadchádzajúceho štvrťstoročia sanovalo celkové doterajšie škody, ktoré spôsobilo priemyselne vyvinuté poľnohospodárstvo, jeho prepojením na organické poľnohospodárstvo. Ich odborníci vypočítali, aké sú ekonomické a neekonomické škody, ku ktorým došlo na základe používania priemyselnej technológie v poľnohospodárskej výrobe (pesticídov, herbicídov, minerálnych hnojív a i.), aké je znečistenie pôdy, vodných tokov, flóry a fauny, výrobcov, zdravotnej bezpečnosti spotrebiteľov. Uzavreli, že sa subvenciami pre tento model dopracujú k zdravému národu a ekologicky udržateľnému životnému prostrediu. O tom ale dnes vo svete nikto nehovorí.“ CHÝBA POLITICKÁ VÔĽA Dánsko je ďaleko pred nami; čo by sme v tomto ohľade mohli my...? „S pomocou priateľov v krajine a zo zahraničia napísal som text prvej Deklarácie o GMO v Srbsku proti dovozu, pestovaniu, spracovaniu a obratu GMO. V rodnom Čačku som rokoval so zástupcami lokálnej správy, ktorí sa uzhodli, aby sa deklarácia dostala na rokovací program schôdze zhromaždenia mesta. V priebehu piatich minút som deklaráciu odôvodnil, rátal som s kritikami, odmietaním a pod., avšak bol som milo prekvapený: najprv ju pochválili všetci predstavitelia výborníckych skupín, potom jednotliví výborníci dokonca navrhli, aby som zostril niektoré pojmy, ktoré uvádzam v deklarácii. Jej vstupné heslo znie: Neprajeme si GMO na našom území! a záverečné: Ponechajme krajinu našich predkov našim deťom bez GMO! Deklaráciu schválili jednohlasne. Odvtedy dodnes v Srbsku boli schválené dva návrhy na deklaráciu – už spomenutý môj text, ako i text Zelených Srbska – v zhromaždeniach 127 obcí a miest, čiže vo viac než troch štvrtinách všetkých lokálnych samospráv v • NA PULZE DNÍ •

Srbsku. Neexistuje ani jeden štát rozvoj poľnohospodárstva roku Tenisu urobí najväčšieho statkára na svete, v ktorom takú deklaráciu 2015 sú zmenšené viac než o v Európe. schválili legitímne štátne orgány; tretinu s ohľadom na rok 2014. Azda zhromaždenie nie je na podobné deklarácie schvaľovali Máme rovnaké alebo nižšie vý- to, aby žiadalo správy od vlády zhromaždenia výrobcov, mimo- kupné ceny poľnohospodárskych a dostávalo odpovede na určité vládnych organizácií atď, takže výrobkov, kým sa všetky výrobné otázky, napríklad: či je lepší dáky sa Srbsko najreprezentačnejším náklady zvýšili; súčasne bola daň Klemens Tenis alebo je lepšie zaspôsobom pripojilo k rodine pona nehnuteľnosti zvýšená trikrát mestnať 3-tisíc agronómov, ktorí čítajúcej viac než päťtivlastnia faktor číslo 1 pre rozsíc regiónov v Európe, voj – vedomosti? Predstavte si ktoré sú GMO-free – bez 3-tisíc mladých zamestnaných GMO. Predstavte si, keby tie ohromné agronómov – to je 3-tisíc roAk tri štvrtiny legitímdín, to je 6-tisíc detí atď.“ nych štátnych orgánov peniaze namiesto do atómových v základni, bez ohľadu zbraní boli vložené do rozvoja poľ- SRBSKO ZOSTANE MIMO na stranícke rozdiely, nohospodárstva vo svete. Nebolo EÚ? dosiahne v tomto ohľaAko komentujete skutočde jednohlasný súhlas, by hladu a nebolo by chudobných nosť, že Republika Srbsko tak aktuálna moc, re- ľudí. celý rad rokov ukracovala publikové zhromaždeAP Vojvodinu o 7 % prosnie a vláda nemajú ani morálne, za posledné tri roky! Dostaneme triedkov z republikového rozani politické a ani demokratické sa potiaľ, že ľudia nebudú môcť počtu stanovených Ústavou a právo meniť Zákon o GMO bez zaplatiť dane na domy a majetky a teraz sa to, zdá sa, zmení? referenda. Nastoľujem otázku, stanú sa z nich daňoví dlžníci. Čiu „Ukracovala republika aj poľnoprečo sa neobnoví výskum, ktorý politiku vyľudňovania dediny my hospodárstvo o chýbajúcich 5 %, a profesor Gilles-Eric Séralini zverej- to uplatňujeme? Prečo nil roku 2012, – robil ich na štyroch v Srbsku máme vyše generáciách potkanov kŕmených 4-tisíc nezamestnaných geneticky modifikovanou kukuri- agronómov? Prečo mlacou – a ktorý ukázal, že v druhej dým ľuďom nedáme po generácii prichádza k poškodeniu 10- – 20-tisíc eur, aby orgánov, v tretej k zvýšeniu počtu rozvíjali vlastné domácpotkanov chorých na rakovinu nosti? Mňa sa všetkými a vo štvrtej k nemožnosti, aby spôsobmi pokúšajú zadokonca ani tento, čo do rozmno- staviť, keď vyrukujem s žovania expanzionistický druh, argumentmi – začnúc nemal schopnosť zachovať ani predsedníčkou zhrolen prostú reprodukciu. A dejiny maždenia – lebo nenás učia, že všetko, čo postihne majú odpoveď na moje byliny a živočíchy, skôr či neskôr údaje.“ postihne aj človeka.“ Ste člen Výboru pre Lenže či u nás, ako v Dánsku, poľnohospodárstvo sú podmienky na taký seriózny Zhromaždenia Srbska; ako sa vám pozdáva a náročný zákrok? „Podmienky sú, nie je politická doterajšia práca vývôľa. Stratégia schválená roku boru? 2014 s lehotou platnosti desať „Kedykoľvek som sa rokov zakotvila, že vláda musí pokúsil navrhnúť neschváliť Národný program rozvoja jakú tému alebo som poľnohospodárstva a Národný žiadal, aby prišiel niekto z vlády keďže predseda vlády Aleksandar program rurálneho rozvoja. Ani referovať ohľadne vstupu nemec- Vučić povedal, že Vojvodine dá aj jeden, ani druhý program nie je kého Tenisu alebo iných otázok, dodatočných 1,9 miliardy, aby sa prijatý. Znamená, že nikto ne- predseda výboru mi povedal – že jej to vynahradilo, žiadam, aby môže kontrolovať, čo a ako robí stačí, keď o tom budem disku- aj pre poľnohospodárstvo bolo alebo nerobí ministerstvo. Preto tovať ja?! Vari som ja rokoval s postarané o ten rozdiel vo výške 5 aj máme chaos v oblasti agrárnej Tenisom, takže môžem o tom %. K tomu, pravdaže, došlo preto, a rurálnej politiky, a preto sú poľ- hovoriť? Je všeobecne známe, že vo Vojvodine už nie je pri moci nohospodári počas uplynulých že táto spoločnosť v Nemecku iná politická opcia. Naskutku ide štyroch rokov okradnutí o celý vôbec nevlastní pôdu, nemá ani o najhorší príklad správania. Je to jednoročný agrárny rozpočet. jednu farmu ošípaných a naraz príklad štátne nezodpovedného Vezmite Zelenú knihu alebo Správu sa dáva na známosť, že jej bude správania, lebo ak zákon existuje, o činnosti Ministerstva poľnohos- umožnené vybudovať 20 fariem, treba ho povinne dodržiavať.“ podárstva a ochrany životného každá zaberie 3-tisíc hektárov najAko vidíte Srbsko o takých prostredia na rok 2015 a v resumé kvalitnejšej pôdy 1. a 2. akostnej desať rokov? Bude členom EÚ? nájdete údaje, že prostriedky na triedy?! To znamená, že Srbsko z „Nezodpovedné je správanie • NA PULZE DNÍ •

politikov, ktorí hovoria, že nás vovedú do Európy. Prepáčte – vari sme my niekde inde než v Európe? Vari nás najprv vysťahujú na daktorý iný kontinent, a potom nás znovu vovedú do Európy? Európske spoločenstvo odstúpilo od svojich troch základných princípov a tými sú sloboda pohybu tovarov, ľudí a kapitálu. ES sa pozmenilo na nadnárodný štát EÚ pod dáždnikom NATO, ktoré má viac než expanzionistické závery voči štátom, ktoré sú mimo tohto vojnového zväzu. Osobne sa nazdávam, že ďalšie krajiny po Chorvátsku nikdy nebudú prijaté do EÚ. Únia sa jednoducho baví ,vo vlastnej biede’ odchodom Veľkej Británie, finančnou krízou a migrantskou krízou; čiže EÚ nefunguje na základe svojich základných zložiek, odstupuje od zásad spolupráce – uviedla sankcie Ruskej federácii pod nátlakom Ameriky a NATO paktu, odštiepili Kosovo a Metóchiu, aby urobili vojenskú základňu a vysťahovali NATO z Nemecka. Po druhé: vzťah voči Spolkovej republike Juhoslávii a osobitne voči Srbsku ohľadne Zmluvy o stabilizácii a pridružení je znevažujúci. Oni proste potrebujú trh a zdroje, ako i lacnú pracovnú silu; nič iné ich nezaujíma. Tretí dôvod, pre ktorý Srbsko nebude prijaté do EÚ, sú práve veľké spoločnosti prichádzajúce z krajín EÚ, ktoré prostredníctvom Srbska budú realizovať výhodnejšiu výmenu na zahraničnom trhu s Ruskou federáciou – budú mať mimocolnú výmenu.“ Aké sú šance na to, aby sa v Srbsku o desať rokov žilo lepšie, v čo nás ubezpečuje aktuálna úradujúca moc, podobne ako predchádzajúca? „Musíme sa venovať sebe a musíme využívať zdroje, ktorými nakladáme. Je možné, aby jedna štvorčlenná rodina, organizovaná v družstevnom systéme, z polovice hektára zeleninárskej výroby a z polhektára drobného ovocia žila solídne. Farmárov v Európe nezaujíma, aká je cena na hociktorom výkupnom punkte, lež to, koľko nakoniec sám dostane z hospodárenia družstva.“

45 /4724/ 5. 11. 2016

Fotografie: autor a z archívu prof. Dr. M. Ševarlića

Ľudia a udalosti ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKY PETROVEC

Dom zdravia dostal novú riaditeľku N Katarína Gažová

a 7. zasadnutí báčskopetrovského lokálneho parlamentu, ktoré sa uskutočnilo v stredu 26. októbra, z funkcie riaditeľa zdravotníckej ustanovizne Dom zdravia Báčsky Petrovec odvolali Dr. Jána Ryboviča a za úradujúcu riaditeľku tejto ustanovizne na obdobie pol roka vymenovali Dr. Annu Boldockú-Ilićovú. Zhromaždenie obce na zasadnutí schválilo správu o realizácii obecného rozpočtu v období január – september 2016. Ako zdôraznila výborníčka Dragica Pejkovićová, netreba mlčať o tom, že je obecný rozpočet zaťažený vyplácaním prostriedkov samozdanenia občanom, ktorí si to vymáhali súdnou cestou. Výborníci schválili aj zmenu rozhodnutia o vymenovaní predsedu a členov Komisie pre komasáciu v Obci B. Petrovec – k. o. B. Petrovec. Ako povedal predseda obce Srđan Simić, nevyhnutné je zmeniť Komisiu pre komasáciu, lebo ten dôležitý

proces treba urýchliť a čím skôr pozitívne zakončiť, aby sa mohli realizovať ďalšie projekty. V súvislosti s komasáciou v Petrovci bolo povedané, že trvá príliš dlho, nespokojných občanov je mnoho a ani komasácia v Kulpíne ešte nie je zakončená. Na návrh Komisie pre administratívno-mandátne otázky výborníci ZO schválili zánik mandátu výborníkov Jána Pavlisa (Slováci vpred!), Novozvolení výborníci: (zľava) Tatiana Rajka Perića (SPS) a Tatiany Demanová-Javorníková, Gavra Govorčin Vujačićovej (SNS), namiesto a Veroslava Sľúková-Cerovská ktorých do ZO pribudli noví výborníci: Tatiana Demanová-Ja- zhromaždenie hlasovaním odsúvorníková (Slováci vpred!), Gavra hlasilo. Druhá novelizácia Uznesenia o zaGovorčin (SPS) a Veroslava Sľúkováložení Knižnice Štefana Homolu sa -Cerovská (SNS). Začal aj postup scudzenia nehnu- vzťahovala na počet členov Správteľností vo verejnom vlastníctve nej rady, v ktorej doteraz boli traja Obce B. Petrovec, konkrétne ide o členovia a teraz toto teleso bude ponuku na predaj štyroch bytov mať päť členov. Bez diskusie výborníci schválili v Petrovci a pracovno-podnikateľského priestoru v Kulpíne, ktorú Správu o práci a realizácii ročného

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE ALIBUNÁR

Predísť vzniku deficitu v obecnej pokladnici Vladimír Hudec

strednou témou siedmeho zasadnutia Zhromaždenia obce Alibunár v piatok 28. októbra bol stav obecnej pokladnice. Najprv výborníci koalície pri moci schválili správu o uskutočnení obecného rozpočtu v prvom polroku, ako aj správu o rozpočte za prvých deväť mesiacov tohto roku. Hneď potom nasledovalo schválenie druhého tohtoročného opravného rozpočtu. V správach sa uvádza, že sa v prvom polroku do obecnej pokladnice vlialo 230 miliónov din. a do konca septembra ďalších 131 miliónov, čiže spolu 361 miliónov din., čo tvorí 45 percent prostriedkov plánovaných na tento rok. Náčelníčka oddelenia pre financie Anita Mitrovićová vysvetlila, že najviac prostriedkov obec získala z vyberania rôznych

www.hl.rs

daní a poplatkov, ako aj z transferu prostriedkov z vyšších orgánov moci, pričom boli zabezpečené aj dodatočné účelové prostriedky. Na zasadnutí bolo počuť aj to, že lokálna samospráva vyhovela požiadavkám všetkých užívateľov rozpočtových prostriedkov a k tomu vkladala aj do infraštruktúry, čiže do škôl, športových objektov, domov smútku, melioračných kanálov... Predsa po deviatich mesiacoch v rozpočte sa objavil deficit v sume 25,5 milióna dinárov, čo je podľa mienky člena Obecnej rady Đuricu Gligorijeva následkom neplánovaných mimoriadnych príjmov na začiatku roka z dane z prenosu absolútnych práv v sume 22 miliónov dinárov, ale na druhej strane sa neuskutočnila plánovaná licitácia a prenájom štátnej pôdy, takže vystali príjmy z nájomného, a vyskytli sa aj

Informačno-politický týždenník

určité neplánované výdavky, ako napr. nevyplatené platy tajomníkov MS z minulých rokov. Informoval, že ten deficit bol už v prvých októbrových dňoch krytý z príjmov z nájmu štátnej pôdy v sume vyše 30 miliónov dinárov. Upozornil však, že obec do budúcna musí zlepšiť vyberanie vlastných príjmov. Ilustroval to údajom, že príjmy z dane zo samostatného vykonávania činnosti sú zanedbateľné, a že z dane zo zárobkov je uskutočnených iba 50 percent plánovaných príjmov. – Všetko to nás podnietilo k tomu, aby sme sa zamysleli nad tým, ako rok dotiahnuť do konca a zároveň uspokojiť všetky potreby. Náš rozpočet je síce stabilný. Nemáme dlhy ani úvery, ale týmto opravným rozpočtom obecné financie predsa chceme vtesnať do reálnych rámcov, – povedal Gligorijev.

programu práce Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom na šk. rok 2015/2016, ako aj program práce na šk. rok 2016/2017. Bod vzťahujúci sa na odvolanie členov Správnej rady PU Včielka v Báčskom Petrovci a vymenovanie nových bol vyradený z rokovacieho programu. Namiesto toho do rokovacieho programu zaradili bod o vymenovaní členov volebnej komisie pre voľby členov Rady Miestneho spoločenstva Hložany, ktoré sa uskutočnia v januári 2017. Na zasadnutí odvolali doterajšiu a vymenovali novú Komisiu pre uskutočnenie verejnej dražby na prenájom poľnohospodárskeho pozemku v štátnom vlastníctve. Zmeny sa udiali aj v zložení obecnej Rady pre mladých, kde Martin Pucovský z Kulpína podal demisiu a novou členkou sa stala Ivana Murtínová z Hložian.

Až na výnimku niekoľko principiálnych otázok výborníkov z radov opozície týkajúcich sa zrazu záujmov výborníka, ktorý je zároveň aj riaditeľom jednej základnej školy, či účelového míňania prostriedkov z prenájmu štátnej pôdy a oneskorenia licitácie na prenajímanie tej pôdy, iných otázok nebolo a výborníci koalície pri moci (opozícia nehlasovala) schválili druhý opravný rozpočet stanovený v sume 777 miliónov din., čiže menší o 83 miliónov din. V pokračovaní výborníci jednohlasne schválili donáciu obce pre nemocnicu v Pančeve určenú na rekonštrukciu podstanice pre kyslík v sume 2 milióny dinárov. Z funkcie bol na osobnú žiadosť uvoľnený doterajší predseda komisie pre uskutočnenie licitácie na prenajímanie štátnej pôdy Zoran Prebiračević a na jeho miesto je zvolená tajomníčka ZO Biljana Vragovićová. V pokračovaní zasadnutia s novým rozpočtom boli zladené finančné plány a programy užívateľov rozpočtových prostriedkov vrátane miestnych spoločenstiev. V súlade s tým v MS Jánošík je finančným plánom stanovená suma 1,94 milióna dinárov. • ĽUDIA A UDALOSTI •

28. OKTÓBER V PETROVCI

Spomienka po 75 rokoch Jaroslav Čiep

ohto roku sa dovŕšilo 75 rokov od mučeníckej smrti petrovských mladíkov, ktorých na šibeniciach popravili maďarskí okupanti na odvetu za zapálenie fabrík konôp v tomto prostredí. Bolo to v prvom roku druhej svetovej vojny, presnejšie 28. októbra 1941. Aby sa nezabudlo na ich ideály a hrdinský čin, ktorý sa skončil tragicky, lokálna samospráva, podobne ako to zvykne robiť celý rad rokov, aj tentoraz zorganizovala pietnu spomienku venovanú ôsmim popraveným mladíkom. Predstavitelia lokálnej samosprávy, spoločenských organizácií a združení, učitelia a žiaci petrovských škôl v čele s predstaviteľom organizácie ZZBNOV Jánom Kaňom sa v piatok 28. októbra o desiatej

Labát, Martin Hrubík, Ján Marčok, Rudo Hrubík, Branislav Mokić, všetci z Petrovca, Jovan Žeravljev z Nového Sadu a Ljubomir Doroslovački z Bečeja. V súčasnosti na tom mieste vo dvore budovy SVD stojí pomník s menami našich prvobojovníkov vyrytými do kameňa. Príležitostná pietna spomienka pri pomníku a pri spoločnej hrobke na Kladenie vencov k pomníku na nádvorí Slovenského vojvodinského divadla partizánskom cintoríne v Petrovci aj tohto roku prebiehala podľa zau- níkov po oslobodení Petrovčania generáciám pokúsil ozrejmiť predžívaného obradu a programu. Po preložili a vybudovali im primeraný seda Rady Miestneho spoločenstva piesni v podaní chóru základnej náhrobný pomník. Zástup sa teda Báčsky Petrovec Ján Rybovič. Spoškoly pod vedením profesorky presunul na tzv. partizánske hroby, mienku na petrovských martýrov kde viaceré organizácie, združe- si uctievajú aj v škôlke a v miestnej nia a žiaci položili vence či kytice základnej škole. V ústrety tomuto kvetov. Po primeraných veršoch dňu žiaci a ctitelia hrobku martýrov básnika Paľa Bohuša sa význam na petrovskom cintoríne vhodne obete martýrov slobody mladým upravia a ozdobia kvetmi.

Telesné pozostatky zavraždených martýrov slobody boli roku 1946 prenesené do spoločnej hrobky, ktorú každý rok v tento deň žiaci ozdobia živými kvetmi

hodine predpoludním zhromaždili na nádvorí Slovenského vojvodinského divadla. Budova súčasného SVD kedysi niesla meno Dom kultúry 28. októbra, čo bola trvalá spomienka na tragickú udalosť, keď na mieste neďaleko nej, vtedy na nádvorí starého Obecného domu, fašistickí okupanti na výstrahu pred podobnými činmi domáceho obyvateľstva exemplárne umučili mladíkov. O život vtedy prišli Pavel Ďuga, Ján • ĽUDIA A UDALOSTI •

Marieny Stankovićovej-Krivákovej pri pomníku martýrom slobody odzneli primerané básne žiačok petrovského gymnázia a svojrázna hodina dejín v podaní profesora Jána Bendu. V príležitostnom programe sa prihovoril aj predseda Báčskopetrovskej obce Srđan Simić a vence k pomníku položili i viaceré združenia. V pietnej spomienke na martýrov slobody sa pokračovalo pri spoločnej hrobke, kam týchto prvobojov-

V ZÁKLADNEJ ŠKOLE ĽUDOVÍTA ŠTÚRA v Kysáči učitelia, žiaci a penzisti spolu s hosťami v piatok 28. októbra oslávili Deň školy. Anna Vozárová, riaditeľka školy, pozdravila jubilantov, ktorým udelila darčeky za odpracovaných 10 rokov v škole. Tohto roku ich dostali upratovačky Mária Muchová a Anna Čemanová a tajomník Rade Kovačević. Kolektív do dôchodku vyprevadil Zorana Vitasa, profesora anglického jazyka, o ktorom rozlúčkový prejav prečítala Jana Dudášová, profesorka angličtiny. V slávnostnom programe v školskej telocvični účinkovali žiaci, ktorí sa predstavili príspevkami o Ľudovítovi Štúrovi, recitáciami, dramatickým pásmom, chórovým spevom a rytmickým tancom. Predseda Rady MS Kysáč Miloslav Chrťan odovzdal darčeky 45 prváčikom. M. Ď-ka 45 /4724/ 5. 11. 2016

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Odpad nie sú smeti

Katarína Verešová

Mladí robia z Kikindy sa zapojila do projektu pod názvom Budo záujme ochrániť planétu vanie partnerstva na zodpovedné a teda aj svoje najbližšie ži- nakladanie s odpadmi. Cieľom votné prostredie, Únia pod- projektu je zapojiť do triedenia nikateľov Vojvodiny v spolupráci odpadov rôzne podniky a tým s mimovládnou organizáciou podstatne zmenšiť tak divoké, ako aj oficiálne obecné skládky. Z as adnutie o tejto problematike uskutočnili v stredu 26. októbra v Starej Pazove za účasti predstaviteľov obce a obecných inšpektorov v oblasti ochrany životného prostredia, predstaviteľov komunálnych podnikov VoVladimir Babić a Marija Srdićová dovod a kanali-

* LETMO

Oto Filip

Nevrlosť H

ovoriť o kultúre možno mnohými spôsobmi. Obľúbenosť jednotlivých druhov tej klasickej, ako je napríklad výtvarníctvo, sa v prípade širšej verejnosti dá zistiť i exaktne. Napríklad sledovaním počtu návštevníkov jednotlivých múzeí, galérií, vôbec výstavných priestorov, tak tých uzavretých, ako i tých na otvorenom. V snahe priblížiť diela velikánov, ale aj popularizovať maliarstvo, konajú sa vernisáže, odborné porady, sympóziá, festivaly, dielne. Žiaľ, nie všade sa takéto snahy cenia. Pri nedávnej sobotňajšej prechádzke so zámerom prezentovať, čo ponúkajú novosadské galérie, všetko šlo hlavne bez problémov. Prídeš, porozprávaš sa, vyfotíš, odídeš. Až na Múzeum mesta Nový Sad, v ktorom sú od polovice októbra verejnosti sprístupnené maľby jedného z najväčších súčasných srbských maliarov a zároveň jedného z najväčších francúzskych maliarov druhej polovice 20. storočia. Jasné je, že ide o nie tak dávno

www.hl.rs

zosnulého Ljubu Popovića (Tuzla 1934 – Belehrad 2016). Keďže som v živote mal tú česť stretnúť sa s ním a viem čo-to o jeho úchvatnom tvorivom opuse, požiadal som vrátnika, že chcem vyfotiť pár záberov diel pochádzajúcich z jednej zo súkromných zbierok. To nepôjde, musíte zaslať list riaditeľke, vysvetliť čo, kde, kedy, prečo... zareagoval pružne vrátnik. Tak jej zavolajte, vysvetlím jej to cez telefón. Po kratšom váhaní vytočil číslo, no ani ona, ani jej zástupca sa neozvali. Nezostalo iné než bozkať dvere, otočiť sa a pobrať preč. A pritom si vyčítať, načo sa človek na čosi také vôbec opýtal? O to skôr, že pohľadu neuniklo, že iní návštevníci práce na pokoji fotili. Nie nadarmo sa vraví, že sa človek učí, kým je živý. Po návšteve galérií v niekoľkých európskych metropolách, kde nikomu ani len na um nezíde robiť novinárovi prekážky, nastúpil nový poznatok, že každé pravidlo má aj výnimku. To nič, že negatívnu. Veď poriadok musí byť. Keď nie iný, tak aspoň ten byrokratický.

Informačno-politický týždenník

Nové kontajnery na ústrednom pazovskom námestí

zácia a Čistoća, predstaviteľov Ekologického hnutia Eko san a predstaviteľov firiem, ktoré prejavili záujem o triedenie odpadov vznikajúcich počas výrobného procesu. Pri tej príležitosti Vladimír Babić z Eko hemika, d. o. o., Nový Sad vysvetlil zákonné predpisy v oblasti nakladania s odpadom a okrem iného povedal: „Firmy platia komunálnemu podniku za odvoz smetí podľa počtu kvadrátov užitočného priestoru, z čoho zisk má len komunálny podnik. Zákony umožňujú aj lepší spôsob nakladania s odpadom, lebo odpad nie sú smeti.“ Marija Srdićová zo združenia Mladí robia poukázala na niektoré dobré a užitočné podujatia, ktoré sa začali realizovať vo Voj-

vodine, ako je napríklad výstavba ekologických budov. Z druhej strany vyzdvihla, že existuje kopa nedbanlivých podnikov a lokálnych samospráv, ktoré napriek tomu, že majú podpísané zmluvy, svoje záväzky nevykonávajú. Medzi ne patrí problém spaľovania animálneho odpadu v Srieme, ako aj meškanie s realizáciou recyklácie odpadu na úrovni Sriemu, pretože investori regionálnej skládky v Inđiji čakajú peniaze z republikového fondu na jej ukončenie. Po uzavretí debaty účastníci tohto ekologického projektu odhalili na námestí Dr. Zorana Đinđića v Starej Pazove nové kontajnery na triedenie plastiky, papiera a skla, ktoré tam umiestnil podnik Čistoća.

KRÁTKE SPRÁVY

Hložany Popoludnie s penzistami. Hložianski penzisti a invalidi práce sa v nedeľu 23. októbra kamarátili v kaviarni Pod lipami. Vypili si kávu, posedeli v príjemnom neformálnom rozhovore, chrumkajúc pečivo v pohode, pri červenom jablku, ktoré dostal každý, kto prišiel. Nedeľné posedenie usporiadala miestna organizácia penzistov a invalidov práce ako tradičnú aktivitu v októbri – mesiaci starých osôb. Niekoľkými primeranými literárnymi príspevkami ho obohatili členky MOP. Takto trochu inak než v dňoch bežných penzisti strávili príjemné popoludnie. Všetci prítomní sa uzhodli, že z neho majú dobrý pocit. Z. T-ová • ĽUDIA A UDALOSTI •

O POĽOVNÍCTVE VRÁTANE JEHO JUBILEA

Nie je to šport bohatých Oto Filip

Lovecký zväz Vojvodiny, tiež sa vyznačujúci dlhou tradíciou, Loa sklonku októbra Poľovnícky vecký zväz Kosova a Metóchie... zväz Srbska aj úradne oslá- Máme vyše dvesto združení a vil nemalé jubileum – 120 medzi 70 000 a 75 000 registrovarokov existencie. Starší od neho ných poľovníkov. Keď ide o zahraje pravdepodobne len Strelecký ničných poľovníkov, tí sem chodia zväz Srbska. v stále menšom počte, lebo im – Sme bratia v zbrani, – uvá- naši susedia ponúkajú prajnejšie dza na úvod stretnutia v rámci podmienky na poľovačku. Tam si novosadského súboru veľtrhov môžu ľahšie zobrať divinu, ktorú LORIST samostatný poradca Po- zastrelia, čo sa u nás nie vždy dá. ľovníckeho zväzu Srbska Rodoljub Nechápeme ich ako konkurentov. Hadži Cenić. – Vravím to preto, Práve naopak: boli by sme radi, lebo možno v oboch zväzoch keby sem chodili častejšie a viac, šlo o tých istých lebo by sme tak aj ľudí, ktorí kedysi my viac zarobili. poľovali a predtým Poľovníctvo trénovali, ako namnohí stotožňurábať so strelnými jú len s odstrelom zbraňami. zvierat... Vráťme sa však – Azda najväčdo súčasnosti. ším problémom je Ako hodnotíte zlá informovanosť stav poľovníctva ľudí, čo spôsobuu nás? je zlý vzťah k po– Ohľadne jeho ľovníkom, vôbec statusu nemohol k lovu. Odstrel je by som tlmočiť len korunou dlhej spokojnosť, rovnapráce na chove ko ako aj väčšina a ochrane diviny. lovcov. Problém Aby sme mohli ponetkvie len v nás, ľovať, musíme mať či v štáte, ale ide divinu, musíme ju o problém, ktorý Rodoljub Hadži Cenić chovať, starať sa sa objavil takmer o ňu, chrániť ju. všade vo svete. Je totiž stále Ľudia si nie sú vedomí, koľko my menej poľovníckych revírov. Aj ročne vnesieme mladých bažanpre šírenie infraštruktúry, aj pre tov do revírov. Len poľovnícke klimatické zmeny, aj pre používanie pesticídov, herbicídov a iných prípravkov v poľnohospodárstve. Následkom je, že je diviny stále menej. Ohrozená je tak drobná divina – jarabica, prepelička, no aj tá väčšia má kvôli tomu problémy. Poľovníci sa dostávajú do čoraz ťažšej situácie aj pre vzťah štátu k poľovníctvu. Nanucujú sa nám rôzne predpisy a poplatky, ktoré nám veľmi viažu ruky. Ako ste na tom s organizovanosťou, členstvom? S rekordnými loveckými trofejami – V tejto chvíli existuje niekoľko poľovníckych zväzov v na- združenie v Obrenovci vnieslo šej krajine: Lovecký zväz Srbska vlani viac než 4 500 bažantov. oslavujúci 120 rokov existencie, Iné zase po tisíc, dve, po päťsto

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Titul Lovac starší od Poľovníckeho zväzu Srbska

za rok. Nejde teda len o to, ako uzrieť bažanta a streliť doň. Odchod do prírody je pre skutočného poľovníka sviatkom? – Dakto ide loviť desať, iný možno aj menej ráz počas sezóny, ktorá trvá niekoľko mesiacov. Teraz je aktuálna sezóna poľovania na drobnú divinu, napríklad na bažanty a zajace.

som zastrelil len pár bažantov a jedného zajaca. Ale vždy som z poľovačky mal radosť: aj keď som len chodil sem a tam po revíri, aj keď som strieľal, aj keď som nestrieľal... Vraví a vzápätí poskytuje informácie o ukážkových kúskoch vystavených na stánku Poľovníckeho zväzu Srbska. Rozpráva o rohoch a o tom, čo určuje ich

Na stánku Poľovníckeho zväzu

Často počuť tézu, že lov je záľubou tých horných desaťtisíc? – Nesúhlasím s tým. Väčšinu našich členov možno označiť za ľudí bežných, podľa príjmov priemerných, no takých, ktorí aj ten posledný dinár vyčlenia, aby mohli odísť na poľovačku. Je to láska, hobby, rekreácia, priatelenie s inými. Ľudia si o nás myslia, že len vraždíme zvieratá, ktoré potom odnášame domov. To vôbec nie je pravda. Ja som napríklad veľmi aktívny a dosť často chodím do lovu, no vlani

kvalitu, tiež o diviakovi zastrelenom na necelých dvadsať kilometrov od stredu Belehradu. Stretnutie uzaviera konštatovaním, že poľovačka nie je športom bohatých, no predsa je drahým športom. Lebo treba zaplatiť odchody do lovísk vzdialených až sto kilometrov, prichystať sa na ne, mať kvalitného psa, ktorý si vyžaduje osobitnú opateru a tréning. – Tým na dedinách, ktorých revíry sú v ich okolí, je predsa o čosi ľahšie ako nám v mestách. No podstatné je, že nás všetkých poháňa vpred rovnaká záľuba, – uzavrel Rodoljub.

45 /4724/ 5. 11. 2016

Ľudia a udalosti METEORY PADAJÚ AJ V PADINE

Túžba po poznaní vedie medzi hviezdy Anička Chalupová

ôže sa pochváliť vzácnym nadaním. Už v detstve ju zaujali hviezdy, meteory, nedotknuteľný a ďaleký vesmír. V mladej astronomickej komunite meno mladej Padinčanky, študentky astrofyziky na Matematickej fakulte Univerzity v Belehrade, je už známe. Talentovaná Debora Pavelová sa venuje netradičnej oblasti – astronómii a astrofyzike. – Najväčšmi milujem meteory a pozorovateľskú astronómiu. Zaujalo Debora ako účastníčka 14. výročnej konferencie Krok do vedy ma to ešte v detstve a pred niekoľ- v Petnici – Science Center v minulom roku kými rokmi, keď som po prvýkrát navštívila Výskumnú stanicu Petnica, na Medzinárodnú meteorickú konfe- bádateľ na Katedre pre fyziku môj záujem o vedu sa stal oveľa renciu vo Viedni, i keď som vtedy bola Univerzity v San Diegu v Kaliforserióznejším. Keď som tam prišla, iba čerstvou dospeláčkou. Okrem nii. Bol to on, čo ťa nasmeroval k rovnako ma zaujímala fyzika, ma- toho si spomínam aj na konštrukciu astronómii? tematika a astronómia. Preto som rádioteleskopu, ktorú som spracovala – Musím uznať, že keby sa on nezaten prvý rok najprv bola zapojená počas školských prázdnin minulý rok čal tým zaoberať, dodnes by som ani do multidisciplinárneho programu, v Petnici. Zámerom tohto projektu len nevedela o Petnici a astronómii. ktorý obsahoval všetky bolo detektovať mik- Keďže ma vždy zaujímali prírodné tieto oblasti. Neskoršie rovlnné pozadie. vedy, keby to nebola astronómia, som si uvedomila, že Získala si už neja- bola by to fyzika. Ujo Dušan je ešte ma najväčšmi zaujíma ké ocenenia za svoju stále mojím vzorom. astronómia. V naslePočas leta si v Padine, u svojho prácu? dujúcich rokoch som – Nie. Všetko, čo v starého otca Dušana Kereša, začala sa ďalej zdokonaľovala Petnici robím a pred- nejaký výskum. O čo ide? práve v tejto oblasti, ne– Ide tu zhruba o pokus detektostavujem na medziskoršie som sa pripojila národnej konferencii, vať meteory. Meteorická skupina v aj k Petnickej meteoricrobím len preto, že to Petnici (MGP) má totiž kamery na kej skupine (PMG). veľmi milujem. Ešte detekciu meteorov. Jedna je namonDebora Pavelová Na ktoré výskumy som sa nedopracova- tovaná v Petnici, druhá v Belehrade si najlepšie pamätáš? la k tomu, aby som sa a tretiu sme umiestnili v Padine, u – Najčastejšie si spomínam na tým zaoberala profesionálne. Najväč- starého otca na streche. Toto miesto projekt, ktorý bol spätý s meteormi. ším potešením pre mňa bolo, že som bolo vhodné pre MGP, takže sme ju Pracovali sme na tom, ako odhaliť už dvakrát mala možnosť zúčastniť v dohovore so skupinou nastavili skutočný počet meteorov pri telesko- sa na medzinárodnej konferencii. práve v Padine. Takmer vo všetkých pickom pozorovaní. Tá práca bola Táto veda akoby sa dostala pod krajinách tieto organizácie majú neskoršie publikovaná a prezentova- kožu celej vašej rodiny. Prof. DrSc. desiatky kamier rozmiestnených ná verejnosti. Veľmi som na to hrdá, Dušan Kereš ml., astrofyzik, v sú- po celom štáte. Videopozorovanie pretože sme sa s tou prácou dostali časnosti pôsobí ako profesor a patrí medzi najnovšie techniky po-

Okom kamery nainštalovanej na komíne sa všeličo môže pozorovať, ale iste najzaujímavejší je pohyb meteorov

zorovania meteorov a zároveň je aj najrozšírenejšie v poslednom čase. Veľmi pomáha pri odhaľovaní nových rojov meteorov a k tomu je oveľa presnejšie než akákoľvek iná technika pozorovania. Pomocou neho môžete určiť meteorické spektrá, vínny lesk a ďalšie zaujímavé meteorické javy. Ako vidíš seba v budúcnosti? – To je dobrá otázka. Vidím seba ako niekoho, kto sa venuje robote, ktorá ho zaujíma a do ktorej je proste zamilovaný. Možno to dokonca nebude ani astronómia, ale niečo iné, ale najdôležitejšie je, aby sa mi cieľ, ktorý si stanovím, podarilo splniť. Chcela by som sa aj v budúcnosti zaoberať vedou. Pravdepodobne to bude zasa len astronómia alebo fyzika. Snažím sa teraz mať len malé ciele, ktoré ma postupne, jeden za druhým, odvedú k nejakému vyššiemu cieľu, – povedala na záver nádejná výskumníčka Debora Pavelová. Foto: D. Pavelová, D. Kereš st.

NOVÉ KNIHY

Oblaky autora Františka Havjara Bohumila Koreňová

ovačický rodák František Havjar žijúci v zahraničí, v Stuttgarte, dlhé roky odchádzal a vždy znovu sa vracal do svojej Kovačice. Veď tu zanechal svojich najmilších: otca, matku a starých rodičov. Už v útlom veku mu stará matka často rozprávala o zvykoch a živote ľudí v Kovačici.

www.hl.rs

Hoci bol vtedy ešte malý, všetko mu utkvelo v pamäti a často, keď mal v zahraničí času, rozmýšľal o tom. Po skončení školy v Kovačici a v Belehrade krátko pracoval v Belehrade a od roku 1967 žije v Nemecku. Často hovoril, že všade na svete je pekne, ale jedna je Kovačica. Kniha, ktorú dlhé roky písal, je výsledkom jeho rozmýšľania o Kovačici, o jej obyvateľoch, o láske k Bohu. Koncom minulého roku

Informačno-politický týždenník

vyšla tlačou pod názvom Ten nový nebeský Jeruzalem a oblaky nad Kovačicou. Čitatelia vycítia jeho veľkú lásku ku Kovačici a jeho milým Kovačičanom. Najdôležitejším odkazom knihy je viera v nášho spasiteľa Ježiša Krista, ktorá nás privedie i k Bohu. Rozmýšľa o našej existencii, o záchrane našej duše, o otázkach života a smrti, o pokornosti a láske k Bohu. • ĽUDIA A UDALOSTI •

PRESS PHOTO SRBSKO

Život v nezvyčajných podobách Oto Filip

nách, na sociálnych sieťach, kamkoľvek sa človek otočí. Fotografia reportérska, ako jej zvláštny druh, prezentujúca nielen dej, ale aj rôzne symboly a odkazy, si tiež vyžaduje nevšednú kreativitu, vizuálnu jedinečnosť, no aj istú dokumentačnú hodnotu. V záujme uvedeného vznikol projekt Press Photo Srbsko ako štátny súbeh o najlepšiu snímku Jaroslav Pap: Odvrátený svet prírody zverejnenú v médiách. Vysokými umeleckými a eticTým najúspešnejším prislúcha tak odmena, ako aj tematická výstava, kými štandardmi v doméne dokumentárnej fotografickej pročasto i dielne v rámci nej.

iadne z médií súčasného umenia nie je natoľko rozšírené a s takými nekonečnými možnosťami používania a uplatnenia ako fotografia. Tým sa dá vysvetliť, prečo sa svetová fotografická scéna vyvíja, obrazne povedané, svetelnou rýchlosťou, pričom jedna zmena neuveriteľne rýchlo doháňa a nahrádza ďalšiu. Podľa niektorých zistení vo svete sa denne urobí pár miliárd záberov, tak fotoaparátmi, ako aj mobilnými telefónmi, tabletmi, inými vymoženosťami súčasnej doby. Na porovnanie – je to viac než svetlo sveta uzrelo počas celého 19. a 20. storočia. Pritom je tá dnešná, na rozdiel od fotografie niekdajšej, ktorá často bola výsadou bohatých, masovo prístupná. Priam neprehliadnuteľná. Vidieť ju na billboardoch, v novi- Srđan Ilić: Sneh pri Novom Sade

Robert Getel: Prelet

dukcie sa vyznačuje i výstava Press Photo Srbsko, sprístupnená návštevníkom počas 2. Media Marketu na sklonku októbra na Belehradskom veľtrhu. Prím na nej hrali tí najlepší z najlepších: Marko Đurica, Srđan Ilić, Jaroslav Pap, Andrej Isaković... Okrem jedinečnosti, ich zábery dávajú zvláštny nádych navonok bežným okamihom, vplývajúcim istým spôsobom na naše vnímanie reality a aktuálnych spoločenských procesov. To, že to ozaj vedia, dokladujú aj tieto snímky. Zvolené sú z mnohých. Voľba neľahká, vzhľadom na skutočnosť, že sa fotografia až 70 percentami podieľa na vizuálnom materiáli, ktorý denne vnímame prostredníctvom médií a vo verejnom priestore.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

o tak, vážení. Čo bolo ďaleko, už je celkom blízko. Ešte sa len niekoľko ráz vyspať a bude to. Ak je vôbec pred voľbami v Amerike spať možné. Celou planétou len tak lomcuje predvolebná horúčka. Tak sa aspoň zdá prepoteným, prepáčte, prepotentným Amíkom. Kto čoskoro zahrá prvé husle v Spojených štátoch? Stávkové kancelárie majú plné ruky práce. Bude osud Spojených štátov čoskoro v rukách republikánskeho kandidáta miliardára Donalda Trumpa (čítaj: Trampa)? Alebo v dlaniach demokratickej kandidátky a niekdajšej prvej dámy USA Hillary Clintonovej • ĽUDIA A UDALOSTI •

(viem, že vieš, ale: čítaj Klintonovej)? Situácia v kotlíku s predvolebnými výskumami sa každú chvíľu mení. Napätie si kozmickou rýchlosťou razí cestu k vŕšku naelektrizovanej špirály. Médiá i jasnovidci melú iba o jednom. Či svet, pardon, Ameriku, pardon, USA očakávajú Trumpoty alebo Clintnoty... Aha, aj U nás Na juhu to len tak vrie. Vraj: Kosovo je posadnuté Billom a Hillary Clintonovcami. Tak navráva titulok v utorkovom Blesku. Nuž, ak po Dni D v USA zmenia volebný zákon a dovolia voliť aj občanom Našej Južnej Pokrajiny,

pani HC to má vyhraté. Pred niekoľkými dňami naše príslušné orgány do nastavenej pasce lapili istú osobu. O ktorej osobe sa všetci, najmä médiá (zase a znovu?!) a jasnovidci (vrátane populácie politickej proveniencie) – domnievajú, že je... ššš... Ššpión. Ale asimôžbyť predsa nie je. Čo keď je dotyčný vlastne obyčajný turista? Ktorého zaujal – a prv než bol temer zajatý azda i dojal – nebývalý rozmach tunajšej ekonomiky. Nie je vylúčené, že chcel túto oblasť podrobne preskúmať a zistiť možnosť uplatnenia aj Tam, Odkiaľ Prišiel. Nikdy nevedno... Čudné veci sa dejú

deň čo deň... Toť pred zopár dňami ľudia našli auto. S arzenálom rôznych zbraní. V záujme zachovania pokoja premiér povedal, že nebol v otázke pokus o atentát. Nedivme sa, ak časom na povrch rozbúreného mora zamorenej verejnej mienky vypláva oficiálna verzia. A nám sa uľaví. Ak sa napr. dozvieme, že si totižto to tam to auto zabudol dáky jarmočný hosť. Pri návrate, dajme tomu tak trošku spoločensky unavený, z chýrečného jarmoku. Vianoce a Nový rok, čas(y) radosti a veselosti, letia oproti nám... Bum-BAM!

45 /4724/ 5. 11. 2016

Ľudia a udalosti DETVANOVCI NA SLOVENSKU

Nezabudnuteľné dni v Jaklovciach Alena Kulíková

o viacročnom plánovaní sa stretnutie divadelných ochotníkov, priateľov z troch súborov – vojlovického zo Srbska, hubovského a jaklovského zo Slovenskej republiky – podarilo zrealizovať. Bolo to v dňoch 20. až 24. októbra tohto roku, keď sa stretli na festivale Divadelné Jaklovce 2016 pri príležitosti osláv 95. výročia založenia súboru Jozefa Gregora Tajovského. Na slávnostnom prijatí u starostu mesta Jaklovce k jubileu prví zagratulovali Vojlovičania, členovia Slovenského kultúrno-osvetového spolku Detvan, ktorí pricestovali vo štvrtok, a Jaklovčanom sa v piatok 21. októbra, v prvý deň osláv, predstavili dvomi divadelnými predsta-

veniami. Mládežnícka divadelná sekcia predpoludním predniesla muzikál Futúrum lásky v réžii Terézie Veberovej-Oravcovej, pokým dospelí vo večerných hodinách zahrali veselohru Páám doktor. Réžiu komického predstavenia mala na starosti Vladana Cvijanovićová. Vojlovičanov na oboch predstaveniach po- Spoločná fotografia na pamiatku tleskom podporilo vyše 300 divákov, ktorí ich na konci výšivkárky, ktoré pripravili výodmenili vyše päťminútovým stavu ručných prác. Návštevníci potleskom, kvetmi a darčekmi. festivalu sa s prácou a činnosťou Neskoršie pri večeri nasledova- spolku Detvan mohli oboznámiť lo kamarátenie všetkých troch aj prostredníctvom výstavy fotografií, ktoré znázorňovali sekcie súborov. Okrem divadelníkov Jaklovča- pôsobiace v spolku. V sobotu na ústrednej oslave nom sa predstavili aj vojlovické Jaklovčania svojim ochotníkom udeľovali uznania za prácu na divadelnom poli. Domáci divadelníci obecenstvu predniesli drámu Štefana Králika Trasovisko. Nedeľa patrila Hubovčanom, kto-

DIELŇA FRAKTÁLNEJ KRESBY PO DRUHÝKRÁT. Vlani na sklonku roka združenie Petrovillage po prvýkrát v Petrovci usporiadalo dielňu fraktálnej kresby. Je to vnútorná práca s jednotlivcom cez art terapiu, ktorej základy vznikli z teórie fraktálnej geometrie. V podstate ide o energetickú kresbu. Psychologička Olena Grňová, ktorá do Petrovca znovu zavítala v piatok 28. októbra, záujemcom v rámci druhej dielne zdôraznila, že kreslením fraktálov sa vlastne otvárame tvorivej sile v nás, otvárame sa novým možnostiam pri riešení problémov a vytvárame kreatívny prístup k životu. Fraktály vplývajú na zvyšovanie sebadôvery a sebaúcty. Tak ako u dospelých, i u detí kreslenie fraktálov vplýva na zlepšenie motorických a kognitívnych funkcií a na emocionálnu stabilitu. Táto psychodiagnostická a art terapeutická metóda priniesla dobré výsledky v práci v oblasti zdravotných, psychických, školských problémov u detí, tiež vzťahových i rodinných. V pokračovaní tvorivej dielne spoločne kreslili diagnostické kresby. Aktivistky Petrovillage na stredu 9. novembra chystajú ďalšiu prednášku zo zdravotníctva. J. Č.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

rí pred jaklovským obecenstvom úspešne predviedli veselohru Ženský zákon v réžii Petra Olosa. Po predstavení na javisko boli pozvaní aj Vojlovičania, aby festival spoločne uzavreli piesňou Na Kráľovej holi. Detvanovci si voľné chvíle na Slovensku užili aj na rôznych výletoch a okrem iného navštívili aj Banícke múzeum v Gelnici. Divadelníci troch súborov si sľúbili, že sa opäť stretnú o rok v Hubovej a vo Vojlovici o dva.

PODUJATIE SLNEČNÁ JESEŇ ŽIVOTA prebiehalo 37. ráz v podobe slávnostného programu v nedeľu 30. októbra vo veľkej sieni KC Kysáč. Organizáciu mali na starosti aktivisti Miestnej organizácie Červeného kríža v čele s tajomníčkou Elenou Fulmekovou. Prítomných privítala profesorka triednej výučby Anna Legíňová, ktorá moderovala bohatý program. V mene Mestskej organizácie ČK tajomník Dragan Lazić už po tretíkrát priniesol dar najstaršej Kysáčanke, 95-ročnej Márii Vozárovej. Dar prebral a v jej mene sa poďakoval jej syn. Škôlkari (na fotke), žiaci a členovia detských folklórnych súborov sa tancami, básňami, piesňami a divadielkami snažili odvďačiť starým rodičom za ich lásku a ochotu, zároveň im popriali, aby jeseň života prežili v zdraví, v kruhu najbližších a aby bola pokojná a slnečná. M. Ď-ka • ĽUDIA A UDALOSTI •

HLOŽANY

Zemiakové hody znova chutili

Zemiakové pochúťky sladké

Zemiakové maškrty slané

odujatie, ktorého fókus zacielili na tradičné zemiakové jedlá, Zemiakové hody, usporiadal Spolok žien Slovenka v sobotu 22. októbra. V kaviarni Pod lipami v Hložanoch dva rady stolov v zadnej sále zdobili slané, respektíve sladké dobrôtky z najpoužívanejšej zeleniny. Okrem domácich priniesli ich aj členky ženských spolkov z Báčskeho Petrovca, Maglića, Kysáča, Aradáča a Starej Pazovy. Skôr než začala degustácia zemiakových pochúťok, od-

Úvodom programu sa prihovorili Viera Miškovicová (vľavo vpredu) a Jasminka Činčuráková-Galambošová; zaspievala skupina SŽS

KIRVAJ V KOVAČICI. V predposlednú októbrovú nedeľu v Kovačici prebiehali cirkevné hody. Príležitostnými službami Božími, ktoré viedli senior banátsky Pavel Sklenár, farár CZ Kovačica I, a Martin Bajza, farár CZ Kovačica II, kovačickí cirkevníci si spolu s hosťami z Jánošíka vedenými jánošíckym farárom Slađanom Danielom Srdićom pripomenuli pamiatku posvätenia slovenského evanjelického kostola, ktorý bol vystavaný a posvätený pred 188 rokmi. V popoludňajších hodinách v kovačickom chráme usporiadali koncert duchovnej hudby, kde vystúpili spevokoly oboch kovačických cirkevných zborov a spevokoly z Jánošíka (na snímke). A. Ch. Foto: J. Haviar • ĽUDIA A UDALOSTI •

znel kratší kultúrno-umelecký program. Prítomných privítala predsedníčka SŽS Viera Miškovicová, príspevky o pestovaní a používaní zemiakov prečítali hložianske spolkárky: Jasminka Činčuráková-Galambošová, Miriam Murtínová a Jelena Červenáková. Sobotný večer pokračoval zábavnými zemiakovými súťažami a pobavením pri hudbe Jána Zelenáka a Jána Andrášika z Kulpína.

SLÁVNOSŤ KONFIRMÁCIE v slovenskom evanjelickom cirkevnom zbore v Šíde usporiadali v nedeľu 30. októbra, keď miestna farárka Olina Kolárová na konfirmovanie pripravila spolu päť detí, tri dievčence a dvoch chlapcov. Hoci je zvykom konfirmáciu organizovať koncom školského roku, v cirkevnom zbore v Šíde sa tentoraz z opodstatnených dôvodov rozhodli takú prax prerušiť. Z cirkevného zboru odchádza totiž farárka Olina Kolárová a zabezpečenie nového farára je pod veľkým otáznikom, nuž sa v zbore rozhodli najmladšiu generáciu detí konfirmovať teraz. Do príprav detí sa zapojila aj kantorka Nataša Kolárová a nových členov cirkevného zboru privítala dozorkyňa Zuzana Stupavská. Všetkým konfirmandom farárka odovzdala Rozpomienku na konfirmáciu a primerané darčeky – spevníky. St. S. 45 /4724/ 5. 11. 2016

Ľudia a udalosti V ZÁKLADNEJ ŠKOLE V SILBAŠI

Prezentácia stredoškolského vzdelania na Slovensku Z prezentácie silbašským siedmakom a ôsmakom

Spoločná fotka zo ZŠ bratov Novakovcov v Silbaši

Jaruška Ferková

re ôsmakov výber stredoškolského vzdelania často znamená neľahký krok do budúcnosti. Počas posledného októbrového týždňa niekoľko našich škôl malo možnosť oboznámiť sa s prezentáciou Strednej odbornej školy hotelových služieb a obchodu z Bratislavy, ktorú realizovala vychovávateľka Jana Hrnčiarová. Je to novinka pre našich žiakov, ktorým sa ponúka možnosť získať stredoškolské vzdelanie na Slovensku. Jana Hrnčiarová, ináč petrovská rodáčka, navštívila tieto základné školy: Jána Čajaka v Báčskom Petrovci, Jozefa Marčoka Dragutina v Hložanoch, bratov Novakovcov v Silbaši, Jána Amosa Komenského v Kulpíne a Ľudovíta Štúra v Kysáči. Zaujímavou prezentáciou a virtuálnou prehliadkou školy ôsmakom a v niektorých školách aj siedmakom ozrejmila podmienky a možnosti študovania na spomínanej strednej škole v Bratislave.

www.hl.rs

Školenie je dvojročné, trojročné alebo štvorročné. Žiaci dostali potrebné informácie o odboroch

v tejto škole, ako napr. pracovník marketingu a obchodu, pracovník v hotelierstve a cestovnom ruchu, kuchár, čašník, servírka, cukrár a iné remeslá. Treba poznamenať, že aj ceny sú výhodné a napr. ubytovanie v internáte stojí 20 eur mesačne. So školou je teda spojený internát, jedáleň, ako i Centrum voľného času, v rámci ktorého je ponuka až 25 krúžkov. Žiaci tejto bratislavskej strednej školy majú

PAMIATKU REFORMÁCIE a vstup do posledného roku pred 500 rokmi reformácie staropazovský cirkevný zbor SEAVC zasvätil v nedeľu 30. októbra doobeda službami Božími s Večerou Pánovou a s vystúpením detí so spevom a poobede návštevou pivnických cirkevníkov. Počas návštevy hrobky svojho dlhoročného farára Martina Slamaja a farárovej Márie, rod. Sklabinskej, spomienku na svojho zosnulého predchodcu oživil Ján Zahorec, farár pivnický, primera-

Informačno-politický týždenník

zdarma i železničnú prepravu po Slovensku. Ponúkajú sa možnosti cestovania a práce vo svetových hoteloch a po skončení školenia žiaci sa môžu rozhodnúť, v ktorej krajine by chceli získať pracovné skúsenosti, či už na Slovensku, v Srbsku, alebo niekde inde. – S prezentáciou som nadmieru spokojná. Všetko uplynulo veľmi dobre. Páčili sa mi školy a tiež záujem žiakov. Myslím si, že naša škola, prezentácia, ako i virtuálna prehliadka školy zaujala slovenských žiakov v Srbsku, – povedala Jana Hrnčiarová.

nú báseň predniesla Zdenka Kámaňová a pivnickí evanjelici na pazovskom cintoríne zaspievali nábožnú pieseň. Reformačný koncert sa v pazovskom kostole uskutočnil na večierni, keď o význame reformácie hovoril pivnický farár Ján Zahorec. V pok račovaní pivnický zmiešaný spevokol pod taktovkou Anny Stojnevovej predniesol duchovno-literárne pásmo a domáci chór Tília pod vedením Anny Đurđevićovej vystúpil s duchovnými piesňami. Spolu zaspievali pieseň Keď Ježiš môj. Stretnutie uzavreli spoločným spevom hymny Hrad prepevný Martina Luthera, ako to býva v evanjelických chrámoch k Pamiatke reformácie. I. F. Foto: M. Gíreg • ĽUDIA A UDALOSTI •

VOJNOVÉ NEZÁBUDKY (38)

Nič nezačínaj, aj tak to nedokončíš Ján Cicka PONDELOK 31. mája ... Aj sa stalo. O 15.40 hodine prileteli lietadlá, hučali, a kdesi zhadzovali bomby. Bolo ich dobre počuť. Všetci sme zbehli dolu, okrem Vilky, ktorá zostala ležať. Hrozne sa jej spalo. Vtedy zmizol prúd, zmizla voda. O piatej ráno som šiel znovu spať. Zobudil som sa o deviatej; chcem otvoriť roletu, keď Vilka vraví: „Siréna!“ Vstal som a – bez umytia, bez jedla – poď ho zase dolu! Toto začína byť ozajstná vojna. No babku Síčovku sme ráno nechali spať na gauči. Máme s ňou iba oštary. Kým toto píšem, prišiel prúd. V noci boli terčom elektrárne a trafáky. Aj ten na Rímskych šiancoch. Preto nebolo prúdu. Voda prichádza pomaly. Už som sa oholil, umyl celý (nie sprcha), raňajkoval som len idúcky a idem čakať cigarety. Len či budú? Počas poplachu sme neboli dolu. Skončil sa krátko pred desiatou a začal sa o 8.50 hodine. Ako ten čas letí... Bol som kúpiť noviny, margarín a už je pol dvanástej. Nemáme inej roboty, len čakať na ďalší poplach. Ničoho sa chytiť, nič si začať, lebo to aj tak nedokončíš. Veď nemáš ani vôle. Chcem sa ísť dolu slniť, zajtra bude dážď, ale ma má volať Zuzka Kurajová, tak musím čakať pri telefóne. Už zopár dní Blic uverejňuje TV program skrátený, ale aspoň je. Napriek tomu, TV takmer nehľadím. Bol tu Mile s menoslovom tých, čo majú právo na humanitárnu pomoc v potravinách z Miestneho spoločenstva. Z nášho vchodu sú Burianovská, Malovićka a možno Síčovka. Táto posledná to akiste dá deťom, ktoré o ňu vonkoncom nedbajú. Volala Buca: Marko získal diplom, aj to so štvorkou. Prešiel som cez rozum natovcom: obedoval som okolo dvanástej s Brankou. Nebol poplach, najedol som sa na pokoji. Pred samotným poludním volala Inka z Atén. Najprv som sa krátko rozprával s ňou ja, potom sa spojenie prerušilo. Keď sa ozvala znovu, hovorila s ňou Vilka. Inka vraví, že už majú o nás správy len z TV, z internetu nie. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Poplach o 12.52 hodine. Asi ďaleko, lebo siréna v kasárni mlčala. O 13.20 poplach zrušili, idem sa slniť. Bol som trochu vonku, slnko bolo príliš silné, tak som sa vrátil domov a ľahol spať. Spal som od druhej do pol piatej. Vilka zapojila práčku, uvarila mi kávu a teraz sa idem naozaj slniť. Teploty 29 °C. Zajtra sa ochladí, oznámili hrmavicu s lejakmi. Vilka vraví, že Síčovka na vchode, keď sa vyspala, tak hlasno rozprávala Alimu, že ju upozornila: „Ľudia spia.“ „Tak čo?“ odpovedala „Zajtra môže byť po nás, nech sa aspoň vyrozprávam.“ Sme my len s ňou potrestaní. Muž ju rozmaznal; ak jej budeme povoľovať, vyjde nám všetkým na vrch hlavy. Keď som sa slnil, okolo piatej, zahučala siréna. Nestalo sa nič, iba preletelo lietadlo a poplach sa skončil o 18.25. Dilema: pozerať program v TV, alebo ísť do predajne? Odišiel som do predajne. O 19.34 hodine sa hlásila Alenina mať Mária so zvesťou: „Máme syna Dejana, Alena porodila včera 30. mája o 17.05 hodine. Váži vyše 4 kg.“ BLAHOŽELÁME! Poplach oznámili pomerne zavčasu – o 20.35. Už je takmer 23.00 hodín. Čakám každú chvíľu, že prídu. Ženy sa dokartovali a pred polnocou šli spať. O 00.05 hodine som na severovýchode zočil dva plamene a tri výbuchy. Videla to aj tetka Dara, ktorá s Batom sedela za múrikom Željkovej záhrady. O pol druhej som šiel spať, Sulić tiež, babku Síčovku sme nechali v bicyklárni. Ani som sa poriadne nevyzliekol, keď znova zarachotilo. Jeden z výbuchov, tak sa mi aspoň zazdalo, celkom blízko, akoby v kasárni. Zobudil som Vilku, prišla za mnou dolu, ale ostatní nepočuli, tak neprišli. Nahnevaná, vrátila sa hore spať. Neviem, prečo, ale tejto noci som mal strach, a tak som sa prechádzal a fajčil. Šiel som si ľahnúť o pol tretej... UTOROK 1. júna Začína sa štvrtý mesiac vojny. Sedemdesiaty deň vojny. Medzinárodný deň detí.

31. výročie nášho sobáša. ... spal som takmer do deviatej. Dobre som sa vyspal, vstával som spotený. Je aj prúd, aj voda, ktorá zmizla o desiatej. Oholil som sa, umyl celý, naraňajkoval a po napísaní týchto riadkov idem po Blic, chlieb a mlieko. Vilka robí účes susede Dragici. Je zamračené, podchvíľou popŕcha, ale je teplo. Jedenásť hodín. Hrmí, blýska sa, fúka silný vietor, prší. Bol som v parčíku odtrhnúť Vilke ruže, ale dážď ma odohnal. Podarilo sa mi odtrhnúť väčšiu halúzku s niekoľkými púčkami.

Dala ich do vázy. Nikam sa hnúť, a chcel som ísť do redakcie. Vilka ma poslala, Necer rozkázal kúpiť „isključivo Rubinov vinjak“ a počastovať susedov za Dejana I. Kúpil som aj 5 pív, dve šťavy, to ako k nášmu výročiu. Cigariet u Juce niet, ale za traťou som kúpil 3 balíky Primo po cene 13,5 dinára. Divné, bola pokojná noc a nateraz je pokojný deň. Ani ľudí niet na ulici, lebo podchvíľou prší. Po prvýkrát vraj zasiahli Kikindu; dostala to kasáreň. Ej, Lalo, Lalo, zabudol si položiť tácňu s kávou na mapu v Pentagone! Koštunica v dnešnom Blici vyčíslil 30 000 bombardovacích náletov na Spolkovú republiku Juhosláviu. Naskutku úctyhodné číslo. Majevica, Majevica, plameň šľahá naše líca. Naše líca plameň šľahá, na životy zlosyn siaha. Majevica, Majevica, kedy zmizne hrmavica? Hrmavica kedy zmizne, kedy zlosyn facku zlizne?

Refrén: Majevica, Majevica, zmizla krutá povíchrica. Povíchrica zmizla krutá, duša smútkom zatiahnutá. Volala Alena z pôrodnice. Zablahoželal som jej. Aj Dejanovi I. Po tretej popoludní lietadlo, ktoré nebolo ani počuť, zhadzovalo letáky. Paja – Pajšela uchytil pre mňa trojaké letáky; prikladám ich k nezábudkám. Na ich obsah, veľmi priezračné posolstvá, sa nik nenachytá. Vtip od Katice: Ide Lala trocha rozkročmo. Sosa sa ho spytuje: „Lalo, prečo tak kráčaš?“ „Ale... Mám tu medzi nohami dvoch lokátorov a jedného neviditeľného!“ Vtip od Bosy Baškalovej: Chytil Lala zlatú rybku. Tri žiadosti: Prvá, aby mu bol otec Clinton; druhá, aby mu matka bola Madlena; tretia, aby zostal sirotou. Kolujú správy: Tie letáčiky sú vraj rádioaktívne. Poplach zase prišiel veľmi včas: O 20.05. Vilka sa práve uvelebila na gauči. Ali vykrikuje ako kamelot: „Poplach! Poplach!“ Na podstenie vchodu sme vyniesli liter vinjaku, misu pečiva žu-žu, dve šťavy, citrónovú a pomarančovú. Častovali sme pri príležitosti narodenia Dejana a nášho výročia. Prišla aj tetka Dara. Bolo veselo takmer až do jedenástej v noci, medzičasom sa ženy dali do kartovačky pri petrolejovej lampe. O 23.00 alebo aj skôr sa začul najprv výbuch, potom zahučali lietadlá. O 23.05 hodine prišiel prúd a máme aj vodu. Vyniesol som hore fľaše, trochu vinjaku zostalo, šťavu sme vypili, žu-žu zjedli. Idem dolu, už je pol dvanástej. Neviem prečo, ale ak som sa v predchádzajúcu noc bál ísť spať, teraz, len čo prešla polnoc, hneď si idem ľahnúť. Ženy sa ešte kartujú, ani babka ešte nespí, spia iba Sulić a Dragan na svojich miestach v bicyklárni. Kým toto píšem, počujem, ako sa ženy rozprávajú pred vchodom, čo znamená, že rovno dohrali v karty a čoskoro pôjdu spať. To, že ja idem spať takto zavčasu, to nie je podľa kostolného poriadku; ešte aspoň raz tejto noci budem fujazdiť dolu. To by bolo celkom primerané vojnovým podmienkam.

45 /4724/ 5. 11. 2016

Janko Hraško v škole

, štvrták, Marko Supek a v Jánošíku yk ar ZŠ T. G. Mas

školy, druhé Keď Janko začal chodiť do mi malý. Nemal deti sa mu smiali, že je veľ stne kamaráti mnoho kamarátov. Vla Pani učiteľ ka i. rad zo školy ho nemali kovi smiali. Jan sa y ab , nedovolila deťom i smiať, našiel Keď sa deti prestali Jankov aráta medzi am si najlepšiu kamarátku a k arátka sa kam a pši spolužiakmi. Najle arát bol kam pší ajle a n volala Teodora il dorob elne Dominik. Janko si pravid po už tom po máce úlohy. Kamaráti ho i rad ím s n sa ež a ti i čase mali veľmi rad al a m sa nil ože ol, ást vyr hrali. Keď Janko l na Janka, synáčika, ktorý sa podoba Darko Slivka, 2. 2, mi pekne veľ keď bol malý. Tak Janko ZŠ maršala Tita v Padine ca života. žil so svojou rodinou do kon

Krása sa dá namaľovať

Andrej Múdry, piatak , Laliti ZŠ Nestora Žučného v

Vkročili sme už do novembra a vás milí kamaráti stále lákajú jesenné krásy. Jeseň je taká pestrá, dokonca aj vy ste ju verne ilustrovali na svojich prácach, ktoré priam hýria farbami. Najusilovnejší sú žiaci z Padiny. Neúnavne kreslia, maľujú a zasielajú nám svoje práce. Píšu aj o jeseni. Lalitskí žiaci spracovali tému Janko Hraško v škole inšpirovanú rozprávkou o tomto zaujímavom malom hrdinovi, ktorú si tiež iste s radosťou prečítate. Tešíme sa na vaše ďalšie práce a nech sa vám darí.

Jeseň

padávajú. Robia ja. Listy zmenili farbu a o Prišla jeseň do nášho kra ny a lastovičky cia Bo é. ačka, oberačka a in lám ce: prá ľné po é oh sa mn ia sa musia teplejšie jov. Príroda ide spať. Ľud kra h lýc tep do jú dza chá od ie pršiavať. Ráno bý va adnejšie. Začína aj častejš odievať, pretože sú dni chl , tak že prišla jeseň. i sú kratšie a noci sú dlhšie hmla a je chladnejšie. Dn Jana Havelová, 2. 3, ZŠ maršala Tita v Padine

Naďa Marková, 4. 1, ZŠ 15. októbra v Pivnici

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Petra Pintírová, 2. c, ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci

á, 2. 1, Nina Petrášov v Padine ta Ti ZŠ maršala

• DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLV 5. novembra 2016 Číslo

21 /1927/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Kukurica zdražela, pšenica zlacnela

AKTUÁLNE

V príprave je nový zákon o dočasných N sezónnych prácach

Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 24. 10. do 28. 10. 2016 bol v porovnaní s predchádzajúcim týždňom zaznamenaný väčší tovarový aj finančný obrat. Po niekoľkých týždňoch trhovej stagnácie v uvedenom období sa obchodovalo najmä s kukuricou a so pšenicou. Najväčší dopyt bol po merkantilnej kukurici. Predávala sa po 14,80 din./kg (bez DPH), čo je pri porovnaní s cenou z predchádzajúceho Ľubica Sýkorová týždňa o 4,22 % viac. Okrem kukurice vývoznej kvality sa obchodovalo aj s kukuricou, ktorá Sezónne práce sa vyznačujú svojou závislosťou od ročných období, pravidelným obsahovala do 18 % vlhkosti. Jej cena bola každoročným opakovaním sa a svojou dĺžkou. Letnými sezónnymi prácami sú 12,80 din./kg (bez DPH). Svetová produkcia hlavne práce v poľnohospodárstve. Týmto spôsobom si v Srbsku zarába na kukurice mierne klesla napriek rekordným živobytie pomerne veľký počet ľudí, ktorí nie sú prihlásení ani poistení. úrodám, najmä kvôli horším výsledkom v Brazílii a Južnej Afrike. Spotreba kuerajšia vláda pripravuje ľudí. Podľa slov ministra sys- výrobu potravín, kurice stúpa rýchlejšie ako sa pôvodne zmeny aj v tejto oblasti. tém bude časovo limitovaný krmiva či energie. predpokladalo, hlavne vďaka silnému Podľa slov ministra prá- na 90 dní, aby nedošlo k Čoraz častejšie sa nárastu spotreby na kŕmne účely v Indii. ce, zamestnanosti a sociálnych tomu, že sa takáto práca slovo biohospodárVšeobecne sa cena kukurice vo svete otázok vlády Republiky Srbsko stane praxou. Ak by všetci stvo (srb. bioprivreda) mierne znižuje. Aleksandra Vulina už čoskoro títo brigádnici boli prihlásení skloňuje aj u nás. Merkantilná pšenica sa predávala bude prijatý Zákon o dočasnej najmenej na minimálnu mzdu, Do biohospodárstva po 14,70 din./kg (bez DPH), čo je sezónnej práci v poľnohos- do štátnej pokladnice by sa patria všetky odvetvia pri porovnaní s predchádzajúcim podárstve, ktorý zabezpečí zliali miliardy dinárov. Podľa hospodárstva, ktoré využíobdobím nižšia cena o 2,65 %. legálne zamestnanie pre viac Vulina to by bolo dobré aj vajú obnoviteľné biologické Na svetových trhoch cena pšeako 300 000 sezónnych bri- pre zamestnávateľov, aj pre zdroje zo zeme a mora, ako aj nice potravinárskej sa stagádnikov. brigádnikov, ktorým by boli biologický odpad na produkciu bilizuje, až mierne stúpa. V rámci boja proti sivej zabezpečené všetky práva, potravín, krmiva, biomateriPodobne ako v predekonomike je to podľa neho boli by prihlásení, poistení álov a energie. S neustálym chádzajúcom týždni, veľmi dôležitý zákon, pretože v prípade zranenia pri práci rastom celosvetovej populácie ani v tomto nikto práve poľnohospodárstvo a mali by zaplatené všetky sú prírodné zdroje čoraz viac nemal záujem o s takýmto počtom „na čierno“ povinné odvody. Čiže budú ohrozené. Neudržateľná je aj ○ sóju. zamestnaných ľudí je „veľký mať dôchodkové, zdravotné globálna závislosť na fosílnych odpadu. Na rezervár sivej ekonomiky“. a sociálne poistenie. Ako sa palivách, ktorá navyše ohrozu- dosiahnutie Nový zákon by mal byť prijatý nový zákon osvedčí v praxi, je životné prostredie. Cieľom tohto cieľa sú pred začiatkom nových se- zistíme už čoskoro. biohospodárstva sa preto nevyhnutné inovázónnych poľnohospodárskych v posledných rokoch stalo cie v oblasti pôdohos... prác a do prvej vlny – systéBiohospodárstvo vo svete najmä udržateľné využívanie podárstva, lesníctva, rybmom poukazov – by malo byť nie je novinka. Ide o využí- obnoviteľných prírodných ného hospodárstva, ako aj pri zaradených najmenej stotisíc vanie prírodných zdrojov na zdrojov, ako aj biologického výrobe potravín a energie. ○

Z obsahu Hrozno, zbery a výbery

Exotické rastliny v zime Str. 3

Str. 4

Prečo sú invázne druhy burín nebezpečné? Str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU Repka olejná (foto: Ľ. Sýkorová)

OCHRANA RASTLÍN

Rezistencia škodcov repky olejnej proti insekticídom Pracovná skupina zo SR a ČR: J. Tancik, M. Seidenglanz, E. Hrudová, P. Kolařík, J. Havel, J. Rotrekl, P. Tóth, J. Poslušná, J. Šafář, E. Plachká, K. Hudec V súvislosti s rezistenciou proti insekticídom sa u škodcov repky olejnej hovorí predovšetkým o blyskáčikoch (pyretroidy). Problém s rezistenciou môže nastať aj pri ďalších škodcoch, ak sa nebudú dodržiavať určité pravidlá, ktoré môžu vo vývoji rezistentných populácií zabrániť alebo aspoň zabrzdiť.

elekcia rezistentných populácií hmyzu k insekticídom nie je totiž z ekologického hľadiska nič neprirodzené. Druhy živiace sa rastlinami disponujú od pradávna mechanizmami, ako sa vyrovnať s rôznymi, pre nich toxickými látkami, ktoré im chystajú v nepretržitom boji o prežitie ich hostiteľské rastliny. Človekom vyrobené insekticídy sú z fylogenetického uhla pre organizmy obývajúce túto zem len epizódka, lebo hmyz tu bol dávno pred nami.

5. – 11. 11. 2016

POČASIE

BLYSKÁČIK O vývoji rezistencie európskych populácií blyskáčika (srb. repičin sjajnik) Meligethes aeneus k pyretroidom je toho napísané už pomerne mnoho. Prvé zmienky zlyhávania účinnosti v poľných podmienkach, ktoré boli publikované, pochádzajú z konca 20. storočia (Francúzsko). A už v prvej dekáde 21. storočia sa začali rýchle množiť ďalšie údaje o výskyte populácií rezistentných proti pyretroidom z rôznych častí Európy. V ČR sme prvé rezistentné populácie zaznamenali v roku 2008 (v tomto roku začal systematický monitoring), na Slovensku v roku 2012. Vysoko citlivé ani citlivé

populácie blyskáčika na pyretroid lambda-cyhalothrin v súčasnej dobe nenájdeme ani v ČR, ani na Slovensku. Všeobecne s pyretroidnými insekticídmi registrovanými v dávkach do 10 g účinnej látky/ha (lambda-cyhalothrin, alfa-cypermethrin, gamma-cyha-

Skočka repková

lothrin, zeta-cypermethrin) sa nedá dosiahnuť uspokojivá účinnosť. I keď rovnaké dávky rôznych pyretroidov vyvolajú približne rovnakú mortalitu v jednej konkrétnej populácii, účinnosť na poli jednotlivých pyretroidných insekticídov sa výrazne líši, keďže tá je do značnej miery určená vyššou registrovanou dávkou. Z toho potom vyplývajú i rozdiely v podieloch citlivých, resp. rezistentných populácií zostavených pre jednotlivé pyretroidy. Kým lambda-cyhalothrin registrovaný v dávke 7,5 g ú. l./ha zlyháva na

západnom Slovensku i vo všetkých regiónoch ČR, na tau-fluvalinate registrovaný v podstatne vyššej dávke (48 g/ha) budú ešte niekde populácie blyskáčika reagovať citlivo. Na túto skutočnosť je nutné brať zreteľ pri voľbe insekticídu. Ak je teda do repky nutné použiť niektorý z pyretroidov, či už priamo na blyskáčika, alebo na niektorého iného škodcu (ktorý sa vyskytuje v dobe, keď tam sú aj blyskáčiky), je použitie pyretroidov registrovaných vo vyšších dávkach lepšia voľba. To je z praktického hľadiska. Z výskumného hľadiska je záver striktný: úplne vylúčiť všetky pyretroidy z ďalšieho využívania v ochrane proti blyskáčikom v repke olejnej. Bohužiaľ, znepokojivé sú výsledky korelačných analýz, ktoré indikujú vzájomnú pozitívnu väzbu medzi citlivosťou, resp. rezistenciou blyskáčika proti pyretroidom (lambda-cyhalothrin) a neonikotinoidom (thiacloprid). Výsledky naznačujú, že rezistencia proti pyretroidom tiahne dolu aj citlivosť na neonikotinoidy. To je veľmi nepríjemné v skupine, ktorá je vnímaná ako alternatíva za zlyhávajúce pyretroidy. A iná plnohodnotná alternatíva v skutočnosti nie je. Organofosfáty (chlorpyrifos-ethyl, chlorpyri-

fos-methyl, malathion), pymetrozine a indoxacarb – na ne sú české i slovenské populácie blyskáčika vysoko citlivé, sú toxické pre včely a ich využívanie v repke je teda do značnej miery limitované. SKOČKA REPKOVÁ Skočka repková (srb. repičin buvač) Psylliodes chrysocephala je ďalší škodca, u ktorého bola potvrdená rezistencia proti insekticídom. Rezistenciu proti pyretroidom vykazujú populácie z prímorských regiónov Nemecka, Dánska a Švédska. Slovenské a české populácie s najväčšou pravdepodobnosťou vykazujú na pyretroidy stále vysokú úroveň citlivosti. Problémy ale môžu byť s účinnosťou neonikotinoidných (najmä thiacloprid) prípravkov. Vo vzťahu k všeobecne už známym problémom spojeným s možnosťou rýchlej selekcie rezistentných populácií hmyzích škodcov proti insekticídom treba dodržiavať pri ich používaní určité zásady aj v prípade skočky repkovej (platí aj pre skočky z rodu Phyllotreta). OCHRANA – k aplikácii pristupovať len pri dosiahnutí prahového výskytu; – dodržiavať registrované dávky (v žiadnom prípade ich neznižovať!); – neaplikovať insekticídy s rovnakým mechanizmom účinku po sebe (striedať odlišne pôsobiace látky: aplikácia 2-krát pyretroid na jeseň je zle) ○

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

1˚ | 14˚

6˚ | 16˚

8˚| 15˚

5˚ | 14˚

6˚ | 10˚

3˚ | 12˚

3˚ | 11˚

5. 11. 2016 • 45 /4724/

SLOVO NIELEN O VÍNE

Hrozno, zbery a výbery Oto Filip

najpríjemnejšie! Víno odkrýva tajomstvo srdca, to staré je, ako aj starý priateľ, najlepšie. Vedel to aj Francis Bacon, že: Na kúrenie je najlepšie staré drevo,

nohé, čo poteší človeka, má cenu zlata. Kvalitné vína nevynímajúc. Ešte pred takými pätnástimi rokmi každá fľaša jedného z najdrahších vín na svete, ktorým je Pinot Noir z francúzskych pivníc Domaine la Romanée-Conti, stála 3 500 eur. Dokonca jednu fľašu z roku 1939 vydražili až za 85 000 Víno je aj významnou zložkou eur. A sú aj gastronomickej ponuky vína drahšie, za ktoré treba dnes zaplatiť na pitie staré víno, na dôverné závratné sumy, prevyšujúce rozhovory starí priatelia a na stotisíc eur, zvlášť na aukciách. čítanie starí autori. Viktor Hugo vravel, že Boh Vo víne je nielen pravda, ale je stvoril vodu – človek víno. s ním aj kopa roboty. Veď nie ani Samuel Johnson za jednu z ne- náhodou alebo nadarmo vznikla výhod vína označil to, že núti myšlienka alebo odkaz, že vinica človeka zamieňať myšlienky za nepotrebuje pána, ale sluhu. slová. Podľa arménskeho príslo- Platí to už celé storočia. Známe via Keď vchádza víno, odchádza- je, že sú napríklad na Slovensku jú tajomstvá. Nezistené príslovie najstaršie archeologické nálezy vraví, že: Mladá žena, pečená o pestovaní viniča z 2. storočia hus a holba vína – najlepšia a najstaršie písomné záznamy to medecína. Ešte Plutarchos o pestovaní viniča a výrobe tvrdil, že víno je medzi nápojmi hrozna z 11. storočia. Začiatok najušľachtilejšie, medzi liekmi vinohradníctva v Srbsku sa spája najchutnejšie a medzi pokrmami s menom cisára Marka Aurélia Proba narodeného v cárskom meste Sirmiume v roku 232, ktorý zasadil vinič na úpätiach Fruškej hory, a to v okolí svojho rodiska. Zvlášť v 19. storočí dochádza u nás k intenzívnemu rozvoju vinohradníctva ako azda najdôležitejšieho vtedajšieho hospodárskeho odvetvia. V roku 1848 vznikom Navipovej pivnice štartovala organizovaná výroba vín Stánok vojvodinských vinárov v Srbsku. Dnes je na Veľtrhu turizmu v Novom Sade

vinárstvo vyvinutou zložkou poľnohospodárstva, vďaka aj veľkému počtu malých výrobcov. Pre azda všetkých z nich platí nasledujúce. Kým symbióza s prírodou neprinesie gazdovi dobrú odmenu, kým nenastúpi to pekné ovzdušie hroznovej oberačky, vinohradník musí vo svojej výrobnej dielni pod holým nebom tráviť celé týždne a mesiace, úporne a každodenne znášajúc riziká vrtochov počasia. A sú tu aj atypické roky, so značnými klimatickými výkyvmi, s rôznym stupňom vlahy, náročné na zvládnutie technologických postupov ošetrovania viniča počas celej

Vína sú rôzne, medzi nimi sú aj tie bežné, konzumné

Monografia na pohľadanie: Vinohradnícky atlas

múdrosti má schopnosť samoregulácie. Slovom, ide o súhru rôznych činiteľov, ako klíma, pôda, svahové profily, celková topografia, dĺžka slnečného svitu, šľachtenie, fľašovanie... Vznik dobrého vína je vlastne umením. V božskom nápoji je totiž zahrnuté všetko: láska, trápenie, fascinácia, rozkoš, sloboda. Otec moderného umenia Paul Cézanne tvrdil, že príroda je stále rovnaká, ale nič, čo z nej vnímame očami, nie je stále. Možno ho doplniť konštatovaním, že ani tie chute nie sú stále. Lebo aj v prípade vína

vegetácie. Keď nezostáva iné, ako reagovať na tlak chorôb, ako sú peronospóra či múčnatka, postrekmi alebo inak. Predpokladom vzniku dobrého, certifikovaného vína s chráneným zemepisným označením sú aj osvedčené pestovateľské metódy, vitálne kry nezaťažené chémiou, kvalitný rez viniča hroznorodého, dobrá konvenčná ochrana vinohradov, piv- Hrozno je základom nice vybavené modernou technológiou, krédo, závisia najmä od nás. A toho, čo najmenej zasahovať do prí- čo z prírody dokážeme vydorody, keďže tá pri svojej odvekej lovať. ○

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OKRASNÁ ZÁHRADA

Exotické rastliny v zime Ľubica Sýkorová

Zimné obdobie je charakteristické minimom kvitnúcich rastlín. Tie, čo sme preniesli zo záhrady a terasy do bytu, naďalej potrebujú starostlivosť a špecifické podmienky, ktoré im zabezpečia príjemné prezimovanie a odpočinok do jari. Ak v jeseni kvety neskoro odložíme na prezimovanie, môžu ich poškodiť prvé prízemné mrazíky. Keď ich po odložení zabudneme polievať, môžu vyschnúť. Všetkého treba tak akurát.

zimnom období prísun vlahy minimalizujeme, aby rastliny prešli obdobím vegetačného pokoja, nezačali zavčasu pučať, dobre prezimovali a počas celého

Podslnečník (Foto: www.vanmeuwen.com)

ni uprednostňujeme draselné hnojivá, ktoré podporia vyzretie pletív a dobré prezimovanie. Hnojiť však treba najneskôr do konca júla. Neskoršia aplikácia by mohla spôsobiť zlé vyzretie pletív a následné namrznutie v zime. Na exotických rastlinách uplatňujeme aj rez, konkrétne rez zmladzovací. V jeseni alebo na jar zmladzujeme napr. durmany, olovníky, mučenky. AKO PREZIMOVAŤ NIEKTORÉ EXOTICKÉ RASTLINY? Podslnečník – A b u t i l o n ( s r b. sobni javor, kineski fenjer, indijski slez) pochádza z Južnej Ameriky. U nás môže prezimovať v chlade, v tme alebo na svetle. Ak je v zime teplota vyššia ako 10 °C alebo nižšia ako 5 °C, rastlina odreaguje zhadzovaním listov. Na jar urobíme zmladzovací

nasledujúceho roka nás tešili krásnymi kvetmi. Počas vegetácie rastliny v nádobách potrebujú dostatok živín, preto ich musíme pravidelne prihnojovať. Dbáme na vyvážený pomer živín. Dusík je potrebný pre rast, nesmieme ho však predávkovať, pretože rastliny sú potom málo odolné proti nepriaznivému počasiu a trvalé výsadby by mohli vymrznúť. Fosfor podporuje tvorbu kvetov, draslík má vplyv na vyzrievanie pletív, a tým dobré prezimovanie. V jarnom období môžeme používať dusík a fosfor. Kon- Oleander com leta a v jese- (foto: http://www.ebay.com/)

rez. Takisto zhadzuje listy aj v tme, vtedy zálievku obmedzíme na minimum. Na jar po vyložení rastliny von listy opäť vypučia,

Bugénvilea

Bugénvilea – Bougainvillea glabra (srb. bugenvilija) prezimuje v tme alebo na svetle v chladnej miestnosti. Ak prezi-

(Foto: floradania.dk)

vtedy už polievame výdatnejšie. muje pri teplote nižšej ako + 12 Oleander – Nerium oleander °C, podobne ako podslnečník je síce jedovatá rastlina, ale zhodí listy, takže môže byť aj cez leto nás poteší bohatými v tmavej miestnosti. V jesejednoduchými alebo plnými kvetmi rôznych farieb. Niektoré sú a j vo ň avé , najmä večer. Počas zimy ho musíme preniesť dovnútra, do svetlej miestnosti, teplota nesmie klesnúť pod 5 °C, ale ani nesmie byť vyššia ako 16 °C. Vôbec mu nevyhovuje ústredné Enciánový stromček kúrenie. Po(Foto: www.flickr.com) čas zimných mesiacov rastlinu zalievame ni alebo na jar ju zmladíme. iba občas (raz za desať dní), Citrusy – Citrus sú najnánajlepšie dažďovkou a neprih- ročnejšie na prezimovanie, nojujeme. pretože vyžadujú teplotu od

5. 11. 2016 • 45 /4724/ 8 do 10 °C a dostatok svetla. Ak tieto podmienky nezabezpečíme, neprinesú v ďalšej sezóne plody, pretože kvietky počas kvitnutia odpadnú. Durman – Datura (srb. tatula, anđeoska truba, beladona, bunika) obyčajne pestujeme vo veľkej nádobe, v ktorej aj prezimuje. Po prenesení do chladnej, tmavej miestnosti mu opadnú listy, preto obmedzíme zálievku. Na jar, keď začne pučať, vyžaduje zmladenie. Von ho vynesieme asi v polovici mája, keď pominie riziko jarných mrazíkov. Predtým rastlinu otužujeme a začneme polievať. Enciánový stromček – Solanum rantonnetii je atraktívny pre svoje modré kvety so žltým okom, ktoré kvitnú až do prvých mrazov, a dlhými prevísajúcimi konárikmi. Prezimujeme ho na svetlom a chladnom mieste pri 5 – 10 °C. Ak teplota neklesne pod 8 °C, môže rastlina kvitnúť aj v zime. Olovník – Plumbago (srb. plum-

VINÁRSTVO

Môže víno ochorieť?

Aj keď sa to nezdá, áno – môže. Pri príprave ovocných a hroznových vín alebo počas ich skladovania vznikajú rozličné chyby a choroby, ktoré zhoršujú akosť vína.

Ľ. Sýkorová

C Olovník (Foto: jardinage.ooreka.fr)

horoby vína zapríčiňujú škodlivé mikroorganizmy, ktoré sa do vína dostávajú z hrozna, prípadne počas spracovania hrozna. Ochorenie vína sa môže preniesť zo suda do suda znečisteným náradím, prípadne vzduchom. Víno sa lieči ťažko a často bezúspešne, preto je najlepšie chorobám vína predchádzať dodržiavaním všetkých pravidiel pri výrobnom procese a udržovaním maximálnej čistoty.

bago) pochádza z Južnej Afriky. Ak nám rastie voľne v záhrade, na jeseň ho musíme presadiť do kvetináča a preniesť dovnútra, pretože neznáša mrazy. Prezimovať musí v studenej miestnosti, ktorá má prirodzené svetlo. Počas zimných mesiacov ho zalievame veľmi opatrne, aby korene nezačali ○ hniť.

BIRZOVATENIE VÍNA Birza je choroba vína spôsobená aeróbnymi kvasinkami, ktoré pri dostatočnom prístupe vzduchu (nedoplnená nádoba) vytvárajú na povrchu vína súvislý sivobiely až sivý povlak (kožku). Povlak postupne hrubne, trhá sa a klesá na dno, čím spôsobuje zakalenie vína. Na birzovatenie sú náchylné najmä

mladé, nízkoalkoholické a nedostatočne zasírené biele i červené vína. Vína, ktoré obsahujú 12 obj. % alkoholu, birza nenapáda. Víno, ktoré je napadnuté birzou, dolejeme, pričom vyplavíme birzu. Ak je víno už zakalené, treba ho silnejšie zasíriť, prefiltrovať a sceliť s vínom, ktoré obsahuje viac alkoholu. OCTOVATENIE VÍNA Je najrozšírenejšou a azda najčastejšou chorobou vína. Octovatenie sa prejavuje typickou octovou arómou. Ochorenie spôsobujú baktérie rodu Acetobacter, ktoré pre svoj metabolizmus potrebujú dostatočný prístup kyslíka a vyššie teploty (okolo 30 – 35 °C). Prenášačom octových baktérií je najčastejšie vínna muška Drosophila melanogaster. Náprava takto chorých vín už nie je možná a zoctovatené víno nie je vhodné ani na destiláciu.

MYŠINA Je bakteriálne ochorenie vína. Ľahko napadnuteľné sú vína, ktoré majú nízku koncentráciu kyselín, sú zle uskladňované (pri vyšších teplotách) a neboli dostatočne ošetrované oxidom siričitým. Myšina je choroba, ktorá vínu dodáva typickú pachuť pripomínajúcu myšací moč. V ľahkých prípadoch ochorenia je možné víno ošetriť aktívnym uhlím a filtráciou. V ťažších prípadoch je náprava nemožná. MLIEČNE A MANITOVÉ KVASENIE Vyskytuje sa pri vínach s nízkym obsahom kyselín. Víno má mliečny zákal, sladkokyslú chuť a vôňu po kvasenej kapuste. Choré víno sa odporúča prefiltrovať a prekvasiť čistými kultúrami kvasiniek. Víno pri manitovom kvasení má nepríjemnú sladkastú príchuť. ○

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

RASTLINNÁ VÝROBA

Prečo sú invázne druhy burín nebezpečné? Ľubica Sýkorová Buriny sú z poľnohospodárskeho hľadiska chápané ako nežiaduca vegetácia spôsobujúca na pestovaných kultúrnych rastlinách rôzne škody. Pre ľudské zdravie je nezanedbateľné ani uvoľňovanie ich peľu do ovzdušia a s tým súvisiace zvýšené riziko peľových alergií.

edzi veľmi nebezpečné patria tzv. invázne druhy burín, ktoré u nás pôvodne nerástli, nemajú tu prirodzených nepriateľov, rýchlo sa šíria a ich likvidácia je problematická. Na naše územie boli zavlečené buď pri obchodovaní s rastlinami, alebo rôznymi inými prirodzenými spôsobmi. AKO SA ZBAVIŤ INVÁZNYCH BURÍN Dôležitá je prevencia, čiže predchádzať zavlečeniu týchto rastlín na naše územie. Ak ich už objavíme, uprednostňujeme mechanické spôsoby ich likvidácie – vykopávanie podzemných častí, sekanie stoniek, kosenie, orbu. Odstránené zvyšky rastlín nevyhadzujeme na smetiská, pretože majú vysokú schopnosť prežiť a ďalej sa nekontrolovane šíriť. Tým je ohrozené nielen naše zdravie, ale aj biodiverzita v našom okolí. Za najdôležitejšie vlastnosti inváznych druhov rastlín sa považujú: vysoká konkurenčná schop-

Iva voškovníkovitá (Foto: agronomija.rs)

rická – srb. cigansko perje – divlji duvan (Asclepias syriaca), iva voškovníkovitá – srb. obična iva (Iva xanthifolia) a ambrózia obrovská – srb. džinovska ambrosia (Ambrosia trifida).

Glejovka americká (Foto: extension.umaine.edu) nosť (vitalita, odolnosť proti stresom, dlhé obdobie kvitnutia a tvorby plodov, formovanie dominantného porastu v štádiu semenáčikov, rýchly vegetatívny rast, schopnosť prežívať nepriaznivé obdobia (sucho, záplavy), schopnosť rásť aj na odlišných typoch stanovíšť, ako je tomu na miestach ich prirodzeného výskytu), dobré reprodukčné vlastnosti (vegetatívne rozmnožovanie pomocou podzemkov, hľúz; generatívne – tvorba veľkého množstva semien, vysoká klíčivosť semien, klíčiace semená nemajú zvláštne nároky na prostredie), neexistujú domáci prirodzení nepriatelia alebo ich prítomnosť je obmedzená. V Srbsku sa za posledných desať rokov nebezpečne rozšírili najmä tri druhy burín: glejovka ame-

opatrenia, kým chemické ošetrenie herbicídmi je neúčinné. IVA VOŠKOVNÍKOVÁ Je jednoročná bylina, ktorá taktiež pochádza zo Severnej Ameriky, ale sa veľmi intenzívne šíri po Európe, najmä v Chorvátsku, v Republike Srbskej, v Maďarsku a Rumunsku. Spôsobuje problémy v porastoch kukurice, cukrovej repy, sóje a slnečnice. Najvhodnejším spôsobom odstraňovania je mechanické ničenie kosením. Plánovanie zásahu je potrebné sústrediť do obdobia pred kvitnutím druhu (najneskôr v čase kvitnutia), aby sa zabránilo vysemeneniu a rozšíreniu na nové lokality. Biomasu je potrebné odstrániť. POZOR: U citlivých ľudí môže kontakt s listami spôsobovať zápaly kože. Je to tiež známy peľový alergén!

GLEJOVKA AMERICKÁ AMBRÓZIA OBROVSKÁ Je viacročná rastlina Je jednoročná burina, ktorá rozšírená najmä v Pa- narastie až do trojmetrovej výšnónskej nížine, v južnej ky. Rozmnožuje sa semenom, Európe a Rusku. Pochá- ktorého klíčivosť môže byť až 40 dza zo Severnej Ameriky. rokov. Jedna rastlina vyprodukuje V Panónskej nížine sa najčastejšie vyskytuje na území severnej Báčky, na juhu Maďarska a v hornej Podunajskej nížine. Vo svojej domovine sa glejovka americká v minulosti pestovala ako textilná rastlina pre hodvábne chlpy na semenách, inde vo svete skôr ako okrasná rastlina v záhradách a parkoch. V poraste nápadne vyniká jej trváca, sivastá silne mliečiaca byľ s výškou až do dvoch metrov, ako aj listy, súkvetie a plody. Koreňové výlučky glejovky obmedzujú hlavne rast obilnín, ale tiež množstvá burín. Z hubových ochorení je glejovka hostiteľom fuzarióz, múčnatiek i hrdzí a tiež Ambrózia obrovská vírusovej mozaiky uhoriek. (Foto: pmcafee2013.wordpress.com) Pri silnom výskyte narúša samoreguláciu ekosystému a 150 000 semien. Veľké problémy pretože je medonosná, priťahuje spôsobuje v porastoch sóje, cukopeľovačov znižujúc tak opelenie rovej repy, zemiakov, slnečnice plodín, najmä slnečnice. Darí a kukurice. Aj ona pochádza zo sa jej na slnečnom stanovišti, Severnej Ameriky. U nás bola na pieskovitej a úrodnej pôde. evidovaná v Despotove, Savinom Vyhovujú jej najmä záplavové Sele, Kucure, Ravnom Sele, Kooblasti v blízkosti riek. U nás vilji, Gardinovciach. Ničenie sa nemá prirodzených nepriateľov. môže robiť herbicídmi, ktoré sa Veľmi ťažko sa ničí, účinné sú používajú na ničenie obyčajnej iba mechanické a agrotechnické ambrózie. ○

5. 11. 2016 • 45 /4724/

RADY A NÁPADY

TIPY A TRIKY Z MÓDY

Najčastejšie chyby pri zazimovaní obuvi

príchodom chladnejších dní vyťahujeme čižmy a letné či jesenné topánky putujú z nášho dosahu. Na čo si dať pozor pri ich odkladaní? Nie všetky umývame. Topánky treba pred odložením očistiť, hlavne ak sú špinavé, zaprášené alebo zablatené. Ale umývanie nemusí byť tá najsprávnejšia cesta. Spôsob čistenia záleží od materiálu. Kožené topánky: Neumývame vodou a už vôbec nie mydlom alebo saponátom, topánky aj kožené podrážky čistíme vlhkou handričkou alebo jemnou navlhčenou kefkou. Potom necháme voľne vysušiť (nie na priamom slnku ani pri priamom zdroji tepla) a ošetríme impregnačným sprejom. Kožené lakovky: Hoci majú povrch, ktorý vodu odpudzuje, neznáša ju najlepšie. Aby ste ich v lete nevytiahli popraskané, očistite ich iba vlhkou flanelovou handričkou. Semiš: Brúsenú kožu čistíme iba impregnačným sprejom a gumovou kefkou. Voda je tabu. Textilné topánky: Nikdy ich neperte a pokiaľ možno, ani neumývajte. Pred zazimovaním ich vykefujte nasucho alebo použite na textilnú obuv určené ošetrujúce penové spreje, ktoré hĺbkovo čistia a oživujú farby.

Športová obuv: Konečne niečo, čo sa dá prať! Ideálne v rukách, ale dajú sa vyčistiť aj v práčke, ale zvoľte šetrný program. Gumená obuv: Tak to je najjednoduchšie. Neškodí ani voda, ani mydlo a ani poriadna kefa. Umyť, vysušiť, odložiť. Aj vnútro treba vyčistiť. Zápach, zanesená špina na vnú-

ve ideálne. Najlepšie je, keby ste aj na obuv, ktorú práve nepoužívate, mali skrinku na topánky. Aby mali dostatok vzduchu a nenavlhli, nezabúdajte na otvory. Topánky je dobré vyplniť špeciálnymi nadstavcami na udržiavanie tvaru, alebo si pomôžte výplňami z papiera či molitanu. Topánky prikryte ešte jedným papierom,

tornej vložke, niekedy aj plesne či parazitujúce huby. Existujú už rôzne dezinfekčné spreje do topánok, ktoré likvidujú baktérie, odstraňujú zápach a celkovo čistia. Použijeme ich hlavne pri typoch obuvi, ktoré nemôžeme vydrhnúť vodou a saponátom. Topánky však treba aj po spreji dobre vyvetrať. Kam s nimi? Škatule nie sú prá-

alebo ich uložte do látkového vrecúška kvôli prachu. Na čo si dať pozor! Neleštite a neimpregnujte vlhkú obuv! Nekombinujte krátko po sebe viacero druhov rôznych ošetrujúcich a leštiacich prípravkov. Nikdy nepoužívajte chemické prostriedky, ktoré nie sú určené na ošetrovanie daného typu obuvi. 

PRE KRAJŠIE BÝVANIE

Odhaľte tajnú reč spotrebičov!

eď správne preložíte signály spotrebičov, môžete problém odstrániť aj sami, bez toho, aby ste museli volať na pomoc odborníka. Ako na to? Umývačka riadu kňučí: „Riad nie je celkom čistý.“ To znamená, že umývačke sa nedostáva dostatočné množstvo horúcej vody, aby odstránila aj zažraté nečistoty. Vyskúšajte, či je umývačka dobre nastavená a či

umýva naozaj s horúcou vodou. Myslite pritom aj na sitko, zachytávajú sa tam zvyšky jedla, takže ho pravidelne vyprázdňujte! Chladnička sa sťažuje: „Potraviny nie sú chladné.“ Tak vám chladnička naznačuje, že je prepracovaná. Možno sú chladiace častice zanesené prachom, takže chladnička musí vynaložiť viac energie na chladenie, aby stihla vychladiť všetky potraviny. Problém jednoducho vyriešite tým, že

ich vyčistíte špeciálnou kefkou alebo povysávate vysávačom. Práčka sa ponosuje: „Bubon veľmi páchne.“ Keď sa dvierka od práčky zatvárajú príliš natesno, nemôže unikať vodná para a tvorí sa pleseň. Potom bubon aj náležite páchne. Preto po každom praní nechajte dvierka otvorené a raz za čas bubon utrite uterákom. Sušička piští: „Bielizeň nie je suchá.“ Pravdepodobne je upchaté sitko na vlákna a vzduch nemôže správne cirkulovať. Po každom použití ho radšej vyčistite. Plynový sporák narieka: „Nejde zapáliť oheň.“ Problém: zvyšky jedla blokujú zápalný bod, a preto nejde zapáliť oheň. Horáky pravidelne čistite. 

VII

Šikovný tip na spracovanie fazule. Prekáža vám tvrdosť sušenej fazule? Predtým, ako sa pustíte do varenia, treba ju namočiť do vody. Ak však použijete minerálku, výsledok bude celkom iný. Sušenú fazuľu treba pred varením namočiť do vody, aby nasala dostatok tekutiny a dala sa uvariť. Keď ju však pred varením namočíte do minerálnej vody, vďaka soliam a minerálom sa čas následného varenia výrazne skráti. Vyskúšajte a uvidíte! Ako uvariť hydinu, aby ostala čo najšťavnatejšia? Najšetrnejším spôsobom, ako pripraviť varené mäso či krehké druhy zeleniny a ovocia, je pošírovanie. To znamená pripravovať jedlo vo vode, vo vývare či v mlieku, pri teplote 70 až 82 °C. Tekutina sa iba veľmi jemne vlní a netvoria sa v nej bublinky. Na túto techniku prípravy sa hodia suroviny, ktoré počas varenia majú tendenciu vysychať či sa rozpadať. Zásadou je vkladať mäso do horúcej vody. Iba tak sa jeho povrch uzavrie a vnútro sa nevysuší. Podobne sa dajú pripravovať aj ryby, ktoré sa vďaka tomuto šetrnému vareniu nerozpadnú. Päť tipov, ako šikovne využiť kopec odrezkov z krehkého cesta. Určite sa vám stalo, že ste piekli koláč z krehkého cesta a ostal vám kopec odrezkov. Tu je zopár nápadov, ako ich bezo zvyšku využiť. 1. Zvyšky natlačíme do mafinového plechu a obložíme kúskami slaniny a zeleniny, zalejeme rozšľahaným vajcom a upečieme. 2. Zvyšky spracujeme späť do gule, rozvaľkáme, posypeme škoricovým cukrom a spracujeme do valčeka. Nakrájame na kúsky a upečieme. 3. Do zvyšného cesta stačí primiešať orechy alebo kúsky čokolády, vytvarovať z neho malé cookies a upiecť. 4. Cesto spojíme, rozvaľkáme a nakrájame na trojuholníčky. Posypeme nasekanou čokoládou, pokvapkáme rozpusteným maslom, zrolujeme do rožtekov a upečieme. 5. Cesto spracujeme s mletými pistáciami a upečieme z neho placku. Po vychladnutí podrvíme a máme posýpku na zmrzlinu. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Chrumkavá kačka s knedličkami

Zemiaková roláda Suroviny: 5 veľkých zemiakov, 2 mrkvy, 3 vajcia, soľ, korenie, mletá rasca, majorán, 200 g syra, 150 g údeného syra, 200 g šunky, cibuľa, 3 strúčiky cesnaku Takto sa to podarí: Očistené zemiaky a mrkvu nastrúhame na veľkých slzičkách a pridáme soľ, korenie, mletú rascu, majorán, vajcia, najemno nastrúhanú cibuľu a pretlačený cesnak. Všetko dobre zamiešame a dáme na plech, kde sme si vopred dali papier na pečenie. Rovnomerne roztrieme na plech a dáme do vyhriatej rúry piecť na 165 C̊ orientačne 35 minút. Upečené necháme mierne vychladiť. Potrieme syrom a poukladáme šunku. Natrieme druhýkrát syrom a zrolujeme. Posypeme postrúhaným údeným syrom a dáme ešte na 20 minút do rúry. Upečené necháme trochu vychladiť. Nakrájame na 2 cm pásiky a podávame. 

Pečený králik so zeleninou Suroviny: 2 králičie stehná, 1/2 cukety, 1 paradajka, hlávkový šalát, cibuľa, cesnak, 1 brokolica, trochu karfiolu, soľ, mleté čierne korenie, olivový olej, kurkuma, horčica, mletá červená paprika Takto sa to podarí: Cibuľu a cesnak nakrájame, pridáme horčicu a olej. Zmiešame a pridáme kurkumu, korenie a trošku morskej soli. Dobre premiešame a zalejeme vodou, aby sme vytvorili šťavu na polievanie stehien. Stehná okoreníme, opaprikujeme a dáme na plech. Môžeme z alobalu urobiť „misku“, aby neunikala šťava. Polejeme trochou šťavy a dáme piecť do rúry na 190 °C asi 50 minút. Pravidelne obraciame a polievame šťavou. Brokolicu a karfiol umyjeme, rozoberieme na ružičky a uvaríme v mierne osolenej vode. Cuketu ošúpeme a nakrájame na pol kolieska. Paradajku nakrájame na malé kocky. Brokolicu a karfiol zlejeme a necháme v panvici. Pridáme k tomu cuketu a paradajku, osolíme, okoreníme, opaprikujeme a chvíľu robíme na panvici. Mäsko naložíme na tanier a zeleninu vložíme do šalátového listu. 

Koláč z kyslého mlieka Suroviny: Na cesto: 5 dl kyslého mlieka, 2 dl oleja, 500 g múky, 1 kypriaci prášok, 500 g kryštálového cukru, 2 lyžice kakaa, 150 g posekaných orechov; tuk a múka na vymastenie a vysypanie plechu; Na polevu: 100 g čokolády na varenie, 100 g stuženého tuku Takto sa to podarí: Cesto: Kyslé mlieko, olej, múku, kypriaci prášok, cukor a kakao spolu dôkladne vymiešame, primiešame posekané orechy a premiešame. Cesto vylejeme na plech vymastený tukom a vysypaný múkou a pečieme vo vyhriatej rúre na 180 C̊ približne 20 minút. Poleva: Polámanú čokoládu na varenie a stužený tuk rozpustíme vo vodnom kúpeli za stáleho miešania. Vychladnutý koláč polejeme rozpustenou čokoládou, necháme stuhnúť a pokrájame na úhľadné trojuholníky.  Foto: http://www.kaufland.sk/

Suroviny: Na omáčku: 300 g vykôstkovaných sliviek, 2 lyžice citrónovej šťavy, 2 lyžice vody, 2 lyžice kryštálového cukru; 2.3 kg kačice, 400 ml vriacej vody, 2 lyžice slnečnicového oleja, soľ, mleté čierne korenie; Na knedle: 80 g strúhanky, 45 g hladkej múky, 2 vajcia, 2 veľké zemiaky, 2 lyžice nasekanej petržlenovej vňate, 2 lyžice nasekanej pažítky, 2 lyžice masla, muškátový oriešok Takto sa to podarí: Omáčka: Všetky suroviny na omáčku zmiešame v hrnci a varíme na miernom ohni za stáleho miešania asi 5 minút. Trochu vychladnutú zmes dáme do mixéra a rozmixujeme na hladkú omáčku. Kačica: Rúru predhrejeme na 200 °C. Kačicu popicháme vidličkou a zalejeme vriacou vodou, aby sa stiahla; 15 minút necháme chladnúť, potom osušíme a dáme do plechu prsiami dolu. Potrieme soľou a korením zvnútra aj zvonka a pokvapkáme olejom. Pečieme 45 minút, obrátime a pečieme ďalších 45 minút. Kačicu vyberieme a zakryjeme alobalom. Knedle: Zemiaky v šupke varíme v osolenej vode 35 až 45 minút. Scedíme a necháme trochu vychladnúť. Olúpeme a nakrájame na väčšie kusy. Vychladnuté zemiaky roztlačíme s múkou, muškátovým orieškom, strúhankou, vajcami, bylinkami, so soľou a s korením. Vypracujeme nelepivé cesto, z ktorého tvarujeme knedle. Varíme ich v osolenej vode asi 15 minút, kým nevyplávajú na povrch. Hotové knedle scedíme a na masle opražíme dozlatista. Knedle umiestnime na tanier, pridáme kačacie stehno a plátky pŕs. Ozdobíme kvietkami pažítky a slivkovou omáčkou. 

Trojfarebný tvarohový koláč Suroviny: Na prvé cesto: 300 g polohrubej múky, 1 kypriaci prášok, 250 g práškového cukru, 2 lyžicu kakaa, 170 g rastlinného tuku na pečenie, 1 vajce; Na druhé cesto: 250 g polohrubej múky, 160 g práškového cukru, 1 kypriaci prášok, 1 dl oleja, 6 lyžíc vody, 3 vajcia; Na plnku: 500 g tvarohu, 200 g kryštálového cukru, 2 vajcia, 40 g masla, 6 lyžíc rumu Takto sa to podarí: Prvé cesto: Na dosku preosejeme múku s kypriacim práškom, cukrom a kakaom. Pridáme postrúhaný tuk, vajce a vypracujeme cesto. Cesto vyvaľkáme, preložíme na plech a natrieme plnkou. Plnka: Vymiešame tvaroh s cukrom, vajcami, zmäknutým maslom a rumom. Na plnku nalejeme druhé cesto. Druhé cesto: dôkladne vymiešame všetky suroviny. Pečieme v rúre vyhratej na 180 C̊ približne 35 minút.  Foto: http://www.kaufland.sk/

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 427 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Laureátky festivalu Gedeľovská a Torňošová ROZSPIEVANÉ KLENOTY 2016 V KOVAČICI – FINÁLOVÁ ČASŤ

Anička Chalupová

z Aradáča, Anastasija Korčoková a Teodora Obrenovová z Nového Sadu, Shaili a Pavel Ponigerovci-Forerovci z Báčskeho Petrovca, Stefany Medovarská zo Selenče, Dávid Beška z Vojlovice a Mária Folťanová zo Starej Pazovy. Krásne, zaujímavé a pred zabudnutím oprášené pesničky na festivale poukazujú na to, že ide o podujatie, ktoré z roka na rok dostáva na kvalite a kvantite a stáva sa jedným z dôležitejších festivalov na Dolnej zemi. Za to vďaka patrí predovšetkým Domu kultúry 3. októbra a Základnej škole Mladých pokolení, ale aj početným podporovateľom festivalu, ktorí sa snažia spoznať význam podujatia, ako i využiť rady a vedomosti odborníkov z tejto oblasti. Na podujatí sa slova ujali Milan Garašević, predseda Obce Kovačica, a Anička Bírešová, riaditeľka ZŠ v Kovačici, ktorí zdôraznili význam tejto jedinečnej akcie nielen pre Kovačickú obec, ale pre celú Vojvodinu a širšie. Mladých spevákov na festivale Rozspievané klenoty 2016 spre-

o finálovej časti vojvodinského Festivalu slovenských ľudových piesní v prednese detí Rozspievané klenoty 2016 sa podľa rozhodnutia odbornej komisie laureátkami stali Maja Gedeľovská zo Starej Pazovy (v staršej vekovej kategórii) a Kovačičanka Mária Magdaléna Torňošová (v mladšej vekovej kategórii). V poslednú októbrovú nedeľu v kovačickom Javisko hýrilo krásnymi slovenskými krojmi, slávičím Dome kultúry 3. októbra spevom a ľudovou hudbou bola usporiadaná finálová časť podujatia Rozspievané klenoty 2016, v rámci ktorej si hlasové možnosti vyskúšalo zhruba dvadsať malých a o štipku starších speváckych talentov z týchto osád vo Vojvodine: z Aradáča, Boľoviec, Báčskeho Petrovca, Obrenovca, Nového Sadu, Starej Pazovy, Padiny, Selenče, Vojlovice, Jánošíka a Kovačice. Posudzovacia komisia, ktorá pracovala v zložení: Ing. Ivan BabMarek Hromčík z Padiny, najmladší účastník podujatia ka z Kovačice, jeden zo zakladateľov tohto festiz Boľoviec, ktorá vystúpila vádzal slovenský ľudový orchesvalu, Ružena Červenská, Maja Gedeľovská Mária Magdaléna v najautentickejšom žen- ter pod taktovkou Pavla Tomáša choreografka zo Starej zo Starej Pazovy Torňošová z Kovačice skom ľudovom kroji. Na ml, ktorý hral na kontrabase, a Pazovy (predsedníčka), a festivale vystúpili a svoju okrem neho orchester tvorili aj Vladimír Kováč, hudobník z Báčskej sympatie obecenstva. Podľa slov Palanky, nemala ľahkú úlohu ani predsedníčky komisie do budúcna osadu predstavili aj Suzana Hučko- títo hudobníci: Ivana Ivaničová, tohto roku. Podľa jej rozhodnu- treba viac prihliadať na výber piesní, vá a Anđela Mrđová z Jánošíka, Ele- Vieroslava Válovcová, Andrea tia najúspešnejšími spevákmi na ktoré sú už pomaly zabudnuté a onóra Abelovská a Daniela Vršková Babková, Gabriela Feketyová a Ivan Šandor (husle), Šanu tohtoročnom 24. festivale Rozspie- skrývajú sa ešte v pamäti Kiš (klarinet), Jožef Kováč vané klenoty 2016 boli: v mladšej mnohých starých mám. (viola), Vladimír Kolárik vekovej kategórii Mária Magdaléna Najmladším účastníkom (cimbal), Dušana BabinTorňošová z Kovačice (prvá cena), na festivale bol Padinčan cová (flauta) a Pavel ToMelany Medovarská zo Selenče Marek Hromčík a rozhodmáš st. (harmonika). O (druhá cena) a Michaela Molnárová nutím osobitnej komisie, úpravu javiska sa, ako aj z Boľoviec (tretia cena), a v staršej ktorú tvorili členky Žendlhé roky predtým, pričinil skupine spevákov Maja Gedeľovská ského spolku v Kovačici, Ženský spolok v Kovačici zo Starej Pazovy (prvá cena), Blanka najautentickejší mužský a program úspešne viedla Valentová z Padiny (druhá cena) ľudový kroj mal oblečený moderátorská dvojica Daa Gabriela Svetlíková z Kovačice Veljko Ranković z Obreniela Severínyová a Martin (tretia cena). Kovačičanka Mária novca a nositeľkou ceny Posudzovacia komisia: (zľava) Ivan Babka, Torňoš. Magdaléna získala aj najväčšie sa stala aj Martina Agarská Ružena Červenská a Vladimír Kováč • KULTÚRA •

45 /4724/ 5. 11. 2016

Kultúra DIVADELNÝ VAVRÍN 2016 – 2. VÍKEND

Najúspešnejší Petrovčania Jaroslav Čiep Katarína Gažová Anna Francistyová

predstavení udelili Ivanovi Privizerovi a Hane Kataríne Ďurovkovej.

rehliadku slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby v Srbsku Divadelný vavrín 2016 od 21. do 30. októbra realizovali spolu NRSNM, ÚKVS, Obec Báčsky Petrovec a Divadlo VHV vo veľkej sieni Slovenského vojvodinského divadla a prebiehala v rámci významného jubilea 150. výročia divadla v Báčskom Petrovci. Do druhého týždňa Divadelného vavrína divákov voviedli divadelní aktivisti združenia Komar z Padiny a Kovačice, ako aj divadelný súbor KC Kysáč. V piatok 28. októbra dosky petrovského javiska najprv patrili mladučkým, ale aj už ostrieľaným hercom z Padiny, ktorý vystupovali za Združenie občanov Komar z Kovačice a Padiny, so zaujímavou hrou Trampoty farmára Johna Enderbyho autora britského a kanadského spisovateľa Stephena P.

Môžeme zabudnúť na to, čo bolo predtým a začať nový život? Aj o tom je nové kysáčske predstavenie

Spoločne pripravia divadelné predstavenie, ktoré sa aj napriek neočakávaným prekážkam úspešne skončí. Cenu obecenstva si za svoj herecký výkon zaslúžili Pavel Pokorác a Ivana Čapová. Druhé piatkové predstavenie patrilo Ochotníckemu divadlu KC Kysáč pri Ustanovizni pre kultúru

vycibrenom predstavení darilo presadiť. Hlavný hrdina sa po osemročnom ťažkom väzení za vraždu svojho priateľa, ktorého podozrieval z intímnych stykov so

DIVADELNÝ VEČER VOJLOVIČANOV Druhý večer druhého víkendu Divadelného vavrínu sa niesol v znamení ochotníkov z Vojlovice, ktorí v sieni SVD zahrali dve predstavenia. Žiaľ, aj v sobotňajší divadelný večer bolo v hľadisku málo divákov. Ochotnícke divadlo SKOS Detvan najprv predviedlo predstavenie Páám doktor v réžii Vladany Cvijanovićovej. Divadelné predstavenie na satirický, ale nie zlomyseľný spôsob vysvetľuje súčasný stav v zdravotníctve. V podstate bol dôraz daný na vzťah medzi lekárom a pacientmi. Odborná porota vyhodnotila toto divadelné predstavenie ako zaujímavú ideu, ktorú však treba

Humor v zdravotníckej ordinácii – z predstavenia Páám doktor

Nové padinské divadelné nádeje v súčinnosti so staršími hercami

H. Butlera Leacocka. Režisér Fedor Popov podotkol, že sa mu po viacročnej odmlke v Padine podarilo aktivizovať mladých hercov a pripäť ich k divadlu. V predstavení nastavil obraz skutočnosti priamo do svojho prostredia a v podstate sujetu je, že združenie občanov do svojej kultúrno-osvetovej akcie zapojí zverencov nápravného zariadenia (polepšovne) a žiakov špeciálnej triedy základnej školy.

www.hl.rs

a vzdelávanie Kultúrne centrum Kysáč. Prišli s naštudovanou predlohou Vladimíra Hurbana Vladimírova Zámka škripí v réžii Svetlany Gaškovej. Ide o celkom inú polievočku, ako bola tá komarovská. Totiž z dosť komplikovanej predlohy VHV zostrojenej v modernistickom a expresionistickom štýle si Kysáčania vybrali jeden ústredný motív, a to ľudské svedomie, ktoré sa im v pomerne

Informačno-politický týždenník

svojou manželkou, vracia domov. Dozvedá sa však, že mu za ženou nechodil priateľ, ale švagor. Symbolická postava v hre stelesňujúca svedomie ústrednej postavy sa stále pohráva so zámkou, ktorá škripí, a tým mu pripomína osudové väzenie. Všetky tie pletky vedú k symbolickej očiste, čiže k samovražde. Veľmi dôkladné rozhovory prebiehali v divadelnom klube aj po tomto predstavení. Porotcovia režiséri Miroslav Benka, Ján Makan a Ján Čáni, k tomu aj ich kolega Ľuboslav Majera mali čo povedať a diskutovať o tomto predstavení. V mene obecenstva Zuzana Tárnociová a Ondrej Brna ceny za herecké výkony v tomto

dopracovať, lebo cieľ na záver predstavenia vystal. Predstavenie sa podľa odbornej mienky viac podobalo na skeče. Vojlovický súbor v tomto predstavení bol mnohopočetný, a to porota ocenila pozitívne. Porota obecenstva ceny udelila Miroslavovi Oravcovi a Kataríne Kalmárovej. Druhé vystúpenie OD SKOS Detvan – Futúrum lásky bolo modernejšie a avantgardnejšie. Tereza Veberová-Oravcová bola autorkou predlohy, režisérkou a mala na starosti aj úpravu textu, scénu, kostýmy a masky. Vojlovičania predviedli hodinový moderný muzikál, do ktorého zapojili mladých hercov, baletných • KULTÚRA •

za najúspešnejší dizajn svetla Za herecké výkony odmenení Draganovi Karlečíkovi (Kovačica, boli: za najúspešnejší mužský KOKRAM, Tma), za najúspešnej- debut Želko Horniaček z Kovačice, šie technické prevedenie Mar- za najúspešnejší ženský debut kovi Kaćanskému, Ondrejovi Stanislava Baková zo Starej PaMištecovi, Vladimírovi Zimovi zovy, za najúspešnejšiu epizódnu (Báčsky Petrovec, Divadlo VHV, Birds in the house), za najúspešnejší scénický pohyb Jánovi Jambrichovi (Kysáč, Ochotnícke divadlo KC Kysáč pri Ustanovizni pre kultúru a vzdelávanie Kultúrne centrum Kysáč, Zámka škripí), za najúspešPozoruhodné efekty a výkony hercov v muzikáli Futúrum lásky nejšiu choreografiu Steumelcov, spevákov, interpretov našich prostrediach“ a že „sa tejto fanovi Vidovićovi a Alise hiphopu. Takýmto spôsobom si zložke predstavenia, teda jazyku, Oravcovej (Vojlovica, SKOS vyskúšala svoje schopnosti na nevenovala náležitá pozornosť Detvan, Futúrum lásky), za poli avantgardy vo vydarenom, už pri samom preklade textov najúspešnejšiu autorskú páčivom a na zaujímavý spôsob a ani pri scénickom predvedení“. hudbu Jaroslavovi Zimovi predvedenom predstavení s pô- V nádeji, že do budúcna tvor- (Petrovec, Divadlo VHV, sobivými zvukovými, svetelnými covia divadelných predstavení Birds in the house), za naja inými efektmi a so zvláštnymi viac pozornosti venujú javiskovej úspešnejšie kostýmy Tekostýmami. Ceny poroty obe- reči, za „najčistejšiu slovenčinu na reze Veberovej-Oravcovej censtva udelili Alise Oravcovej javisku“ na tohtoročnej prehliad- (Vojlovica, SKOS Detvan, a Martinovi Marekovi. ke Cenu za kultúru hovoreného Futúrum lásky), za naj- Režiséri najúspešnejších predstavení: slova Anna Tomanová-Makanová, úspešnejšiu scénografiu (zľava) Fedor Popov, Svetlana Gašková predsedníčka NRSNM, udelila Alexandrovi Bakovi (Stará a Peter Serge Butko V NEDEĽU SA SÚŤAŽILO súboru predstavenia Zámka škripí Pazova, Slovenské divadlo A HODNOTILO VHV pri SKUS hrdinu Janka Čme- mužskú postavu Jaroslav Hriešik V záverečný deň tohtoročnej z Kysáča. divadelnej prehliadky si diváci Odborná porota v zložení: líka, Maratónci bežia čestné kolo), z Kovačice, za najúspešnejšiu pozreli ešte jedno súťažné pred- doc. Dipl. režisér Miroslav Ben- za najúspešnejšiu dramatizáciu epizódnu ženskú postavu Ivana stavenie. Vystúpili hostitelia – ka, významný umelec, Dr. Ján Fedorovi Popovovi (Kovačica – Pa- Čapová z Padiny, za najúspešnejDivadlo VHV Petrovec s nekon- Čáni a Dipl. režisér Ján Makan dina, Združenie občanov Komar, šiu mužskú postavu Janko Šarkézy zo Starej Pazovy a za venčnou inscenáciou Birds in the (predseda) sa v spránajúspešnejšiu ženskú house, ktorej autorom a režisé- ve krátko vyjadrila postavu Hana Katarína rom je Peter Serge Butko. Bola o najvýraznejších Ďurovková z Kysáča. to skutočne zahlásená „magická prvkoch v každom A keď ide o najlepdivadelná hodina, keď môžeme predstavení a osošie predstavenia podľa zabudnúť na okolitý reálny svet“. bitne zdôraznila, že mienky odbornej poroty V rozhovoroch po predstavení od- kladom prehliadky tak tretiu cenu získalo borníci podčiarkli ukážkovú har- je až osem autorpredstavenie Zámka škrimonizáciu a disciplinovanú súhru ských inscenácií. pí z Kysáča, druhú cenu všetkých divadelných elementov, Správu prečítal Ján predstavenie Trampoty ale dovolili si aj postrehnúť, že Makan a ceny udelil farmára Johna Enderinscenácia nebola dosť čitateľná, Ján Meleg, predseda byho Združenia občalebo obsahovala veľa drobných Organizačno-správnov Komar z Kovačice a nescelených príbehov. Ceny po- nej rady prehliadky. – Padiny a prvú cenu, roty obecenstva získali herec Ján Diplomy za úspešktorá je zároveň aj CeSklenár a technik Ondrej Mištec, né herecké výkony nou Národnostnej rady ktorý modeloval bábku, ktorá podľa rozhodnutia slovenskej národnostnej „hrala“ v predstavení. odbornej poroty Odborne o predstaveniach: (zľava) Ján Čáni, menšiny, získalo predstaNa začiatku slávnostného udelili: Alexandre Milina Florianová, Miroslav Benka a Ján Makan venie Birds in the house vyhodnotenia prehliadky svo- Čížikovej a Jánovi ju správu podala Milina Flo- Chrťanovi z Kovačice, Zlatkovi Trampoty farmára Johna Enderby- Divadla VHV Petrovec. Na zatvorení 47. Divadelnérianová, ktorá nielenže viedla Fábrymu a Vladimírovi Verešovi zo ho), za najúspešnejšiu pôvodnú rozhovory po predstaveniach, Starej Pazovy, Pavlovi Kožíkovi a predlohu Draganovi Karlečíkovi ho vavrína si po udelení všetci ale hodnotila pritom aj scénický Pavlovi Pokorácovi z Padiny, Kristi- (Kovačica, Združenie občanov prítomní pozreli dokumentárjazyk. Musela však konštatovať, ánovi Križanovi z Kysáča, Kataríne Kolektív kreatívnych amatérov no-hraný film o slovenských diže „kultúra hovoreného slova Kalmárovej, Martinovi Marekovi KOKRAM, O láske... a Tma), za vadelníkoch vo Vojvodine Óda na 47. Divadelnom vavríne je a Alise Oravcovej z Vojlovice a najúspešnejšiu réžiu Petrovi Serge na rovinu, kde autorom scenára Butkovi (Divadlo VHV Petrovec, a režisérom je Peter Serge Butko. verným odzrkadlením neblahej Jánovi Sklenárovi z Petrovca. jazykovej situácie v jednotlivých Tu sú i ceny odbornej poroty: Birds in the house) • KULTÚRA •

45 /4724/ 5. 11. 2016

Kultúra K 65. NARODENINÁM ĽUBOSLAVA MAJERU

Prejdenú cestu nebúrame Jaroslav Čiep

oznám jedného človeka: je svetobežcom, ale je aj tunajší, náš, domáci. Je uctievaný, hýbe ním tvorivosť a v duši hľadá iba naplnenie túžob hrať sa. K tomu ma oslovuje jeho jednoduchosť a absencia ctižiadosti. Keď som ho oslovil, že by som k jeho „okrúhlejším“ narodeninám pre noviny urobil rozhovor s ním, povedal skromne, že ani netreba... Takže ten klasický rozhovor naskutku ani nebol. Predsa v roku, keď sa aj v jeho a aj v mojom rodnom Petrovci oslavuje 150 rokov divadelníctva, pri viacerých podujatiach som mal príležitosť pýtať sa ho na jeho postoje. Tento rozhovor namiesto gratulácie je súhrnom jeho rozmýšľaní a pocitov, ktoré náš oslávenec autorizoval. Pre to trošku čitateľskej verejnosti, ktorá nepozná prof. Mgr. Ľuboslava Majeru, pripomíname, že sa (3. novembra) práve dožil 65. narodenín. Majera štúdium divadelnej réžie absolvoval na VŠMU v Bratislave roku 1975 a režíroval viac ako 150 hier národnej a svetovej klasickej i súčasnej dramatickej spisby, bábkové hry a vyše 100 rozhlasových hier. Režíroval v mnohých mestách v Srbsku, v bývalej Juhoslávii a na Slovensku. Svoju režijno-umeleckú tvorbu prezentoval na scénach v mnohých štátoch Európy, aj v Egypte a Kanade. Vytvoril si osobitý provokačný režijný rukopis, ktorého aktuálnosť a tvorivá svojbytnosť bola ocenená množstvom prestížnych ocenení. Je profesorom na Akadémii umení v Novom Sade a na Katedre dramaturgie, réžie a teatrológie Fakulty dramatických umení AU v Banskej Bystrici. Je nositeľom spoločenských vyznamenaní: Októbrovej ceny mesta Kikinda a Báčskeho Petrovca, republikového zlatého odznaku Zlatna značka za rozvoj kultúry a i. V Balade o poručíkovi a Mariutke v roku 1978 ste sa prvýkrát režijne zapísali v rodisku

www.hl.rs

v domácom divadle a pohli s kým ani rozprávať. Bežíme do lavínu úspechov. Po 38 rokoch nejakého pohybu. Aj pohyb je sa opäť tešíme na Mariutku, ekvivalentom nejakej životnosti, tentoraz je to autorský projekt a preto sa sochári snažia zachytiť pomenovaný Pod baldachý- dynamický pohyb, čiže dynamiku nom. Aké sú vaše pocity po hmoty. Na druhej strane zabútejto premiére? dame, že aj jazyk je živá hmota. – Sú to zmiešané pocity od Všetko, čo je tvorivé, má zmyzačiatku do konca. Vôbec aj vra- sel, ale pohyb nemôže suplovať canie si vlastných spomienok na jazyk, čiže živú matériu, ktorá samotný artefakt a práca znovu sa vyvíja, rozvíja, mení, dožíva na tom. Vyronili sa mi mnohé transformácie... situácie a spôsoby, akými sme sa to pokúšali spraviť vtedy. Teraz už vidíme svoju silu, svoje schopnosti a aké stopy tie desaťročia na nás zanechali. Jubileum 150 rokov nášho divadla poznačil aj váš divadelný návrat do rodiska... – Ja chodievam von z Petrovca, aby som sa mal kam vrátiť. Pre mňa je to celkom normálna vec a zvykol som si na kočovnícky život. Ten oblúk je normálny, životne prirodzený a človek sa zvyčajne vracia na „miesto zločinu“. Čo zostáva vašou nesplnenou túžbou v divadle? – Aj v tejto najnovšej hre na koniec parafrázujem Čechovova: ešte zostávam tu, ešte si tu trochu posedím..., takže predpokladám, že Ľuboslav Majera: Návrat k Mariutke ma zdravie a zdravý rozum ešte poslúžia. Chcem sa ešte hrať Na odbornom kolokviu a paa aby ma pri hre pristihlo to, čo nelovej diskusii v auguste odkaždého smrteľníka pristihne. zneli aj dosť trúchlivé slová Chcem sa hrať – homo ludens vo týkajúce sa budúcnosti našich mne žije. Fellini to pekne hovorí: divadiel a nášho divadelníctva. ak ste nestretli to dieťa niekde Ako vnímate tie slová? v sebe, nie na ulici, tak neviem, – Existuje čierna diera v našich dušiach v danom momente, lebo o čom ste žili. V poslednom čase sa v na- je spoločenská situácia taká a gešich divadlách predstavenia nerálne panuje pocit beznádeje, čoraz viac stavajú na pohybe, absencie „nášho slnka“. V živote menej na slovnom prejave. som večný skeptik, ale si myslím, Môže pohyb suplovať jazykové že je to len nejakým spôsobom (ne)vedomosti? dôkaz triezvosti a racionality, že – Tektonické zmeny v spo- pochybujem vo všetko; kým to ločnosti spôsobili aj náš veľký neskúsim. Je to vlastne životná odliv energie v ľudstve, samým múdrosť a osobne sa tak staviam tým aj duchovnosti tohto pros- k tomu. Vzhľadom na všetky tredia, sme už chudobní ako tie tie Scilly a Charybdy, ktorými kostolné myši a nemáme sa už som aj osobne prešiel spolu s

Informačno-politický týždenník

cestovaním do Nantes (E. Kočiš: Putovanje za Nant, Narodno pozorište Sombor 1997, réžia: Ľ. Majera, pozn. J. Č-p), verím, že ten Nantes existuje, že ten vlak existuje, a keby som neveril, nerobil by som ani túto najnovšiu premiéru v Petrovci. Jestvuje teda viera v obstátie tunajšieho divadla? – Práve tá viera vo voľačo, čo je ďaleká budúcnosť, je motivačná. Viacerí ľudia nemajú informácie o tom, ako priestor tratí energiu, tratí ľudí. Dosvedčuje tomu aj prostá informácia, že koľko je napr. prváčikov v základnej škole v Petrovci. Podstatne ich je menej ako kedysi. Ale treba s nimi pracovať, podchytiť ich, aby sme aj ďalej „žili“. Je treba, aby deti získali skutočné duchovné hodnoty, nie tie zvrátené, aké vyplávali v súčasnosti. Existencia ochotníckeho divadla je ponechaná na milosť a nemilosť grantového systému, ale na druhej strane vznikajú niektoré iné združenia, ktoré pokračujú v tradícii nášho divadelníctva, tak aj kedysi v Petrovci hralo divadlo osem, či aj viac združení... Aj vtedy sa to atomizovalo a každý si utvoril svoju skupinku. Čo bude ďalej, naisto neviem, ale keby som neveril, zrejme sa toho vzdám. Mimochodom, ani môj otec po Golom otoku nemusel robiť divadlo, a prečo ho robil? U človeka existuje potreba za hraním. Vytvorenie paralelného sveta na scéne, ktorá má svoje trvanie a presné pravidlá, je potrebná ako liek. Je to skôr liečebná metóda, očista ducha a hlavy, tela, všetkého... Aj v nás treba aktivovať obranný reflex a podporiť imunitno-obranný systém, pozrieť sa, ako sami seba zorganizovať a využiť všetku vlastnú silu. Často zbytočne tratíme energiu na žabo-myšie vojny, ale aj napriek týmto našim malichernostiam divadlo nezakape nikdy. • KULTÚRA •

LITERÁRNY VEČIEROK S MARTINOM PREBUDILOM

Inšpirácia: Ako prežiť Michal Ďurovka

ečierok poézie, na ktorom predstavili básnika X generácie našej vojvodinskej postmoderny Martina Prebudilu, sa uskutočnil v sobotu 29. októbra v KUS Vladimíra Mičátka v Kysáči. Prítomných privítala Anna Asodiová, podpredsedníčka spolku, a rozhovor s hosťom básnikom, spisovateľom a novinárom viedla Milina Chrťanová. Prítomní mali možnosť dozvedieť sa mnohé zaujímavosti zo života básnika, od narodenia v nemocnici v Obrenovci 25. mája 1960, až po súčasnosť, keď ho na písanie inšpiruje skutočnosť, ako prežiť. Napríklad ako vznikla jeho prvá zbierka roku 1977 – bibliofília Prolećni plodovi / Jarné plody, zaspomínal si na našu modernu, postmodernú dobu, na Titovo obdobie a krásne študentské časy

Z ovzdušia na večierku: (zľava) Anna Asodiová, Aneta Lomenová, Martin Prebudila, Milina Chrťanová a Michal Ďurovka

na Katedre slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade, kde v prvej polovici 80. rokov vyštudoval slovenský jazyk a literatúru. Samozrejme, zmienil sa i o paralele medzi generáciou X v Amerike a tej u nás, kam patrí aj on. Nevystala

spomienka na román Rezervista bez rezervnej kože, ktorá bola zdramatizovaná a úspešne postavená na scénu roku 1998 v kysáčskom ochotníckom divadle ako predstavenie Záložák. Prezradil, ako vznikli dve zbierky poviedok pre

SLOVO DALO SLOVO: ZUZANA KUGLEROVÁ, SPISOVATEĽKA

Je to veľmi obohacujúce Oto Filip

ej tvorivý opus je už dnes pozoruhodný: približne dvadsaťpäť titulov alebo množstvo zbierok básní, titulov historickej a inej prózy, kníh pre deti a mládež. Debutovala v rokoch gymnaziálneho štúdia zbierkou básní Madona v hmlách, ktorú označila za zbierku maturitnej poézie. O dva roky neskoršie jej vyšla ďalšia kniha básní Opakovaný záber. Nasleduje venovanie sa hlavne historickým témam, pretaveným do povesťovej a románovej tvorby. K poézii sa vrátila po vyše štvrťstoročí zbierkou lyrickej ľúbostnej poézie HRAJ (sa so mnou), ktorá zahrnula básne z obdobia rokov 2002 – 2015 uverejňované na internetových portáloch. To, čo sa však nemožno dočítať zo žiadnych poznámok o jej tvorbe, je úprimná povaha tejto Bratislavčanky a Žilinčanky, ktorú tak rada dáva najavo smiechom, keď ju čosi poteší. V máji pobudla v Spolku spisovateľov Srbska, v októbri v Novom Sade, v Petrovci, na Knižnom veľtrhu v Belehrade. • KULTÚRA •

– Vraví sa, že každá návšteva čosi nové znamená. Ak nie iné, tak širšie horizonty... – Som v Srbsku druhýkrát. Písala som o tom reportáže v Literárnom týždenníku, kde pracujem ako redaktorka. Mňa do Srbska to ťahalo už dávnejšie, už aj kvôli tomu, že sa vo vlastnej tvorbe venujem i histórii. V rámci toho som rada čítala knihy s historickou tematikou, v ktorých som sa stretávala aj s Dolnou zemou, so Slovákmi žijúcimi vo Vojvodine. Mala som v sebe túžbu prísť, ktorú sa mi v tomto roku dvakrát podarilo naplniť. Prvýkrát v máji, keď som prišla s kolegami Jánom Tazberíkom a Ondrejom Kalamárom. Teraz sme prišli v tej istej zostave pozrieť Knižný veľtrh v Belehrade. Znovu je to veľmi obohacujúce, ako to bolo aj prvýkrát. Aj vďaka tomu, že sa stretávame s ľuďmi, ktorí sú veľmi úprimní, veľmi veselí. V podstate,

nachádzame tu hodnoty, ktoré sa trošku už z tej slovenskej komúny akoby vytrácali alebo sú utlmenejšie než sú tu. – Tie pobyty zrejme budú pokračovať... – Verím tomu, že v budúcnosti, keďže sa mi už teraz načrtá taký väčší koncept spolupráce, ktorú by som v rámci svojej vlastnej tvorby chcela naplniť, prídem aj tretíkrát. Čiže na budúci rok v apríli, v máji. Dúfam, že tu budeme dlhšie. Ako spisovateľka, ktorá sa venuje najmä historickej tvorbe, mám v mysli koncepciu historického románu, ktorý sa čiastočne odohráva tu pri Belehrade a čiastočne na Slovensku. Tým pádom musím prísť sem preštudovať nejaké materiály a teším sa, že som našla ľudí, ktorí mi v tom chcú pomôcť. Už staré listinné pramene ukazujú na prepojenosť medzi Dolnou

deti: Pozemšťan Milan a Vincent bez ucha bola venovaná synovi a V Anninom sne črieda koní bdie bola venovaná dcére. Zostavil tri monografie: o Jurajovi Ondríkovi, Michalovi Filipovi a o Jánovi Makanovi. V poslednom čase sa zvlášť venuje prekladateľskej činnosti. Pracoval ako redaktor v Slovenskej redakcii Novosadskej televízie a v súčasnosti je redaktorom v Slovenskej rubrike Novosadského rozhlasu... Na večierku nechýbal ani prednes poézie z niektorých básnikových zbierok. Zo zbierky Nezamkýnaj prázdny dom básne predniesla Aneta Lomenová, zo zbierky Horeznačky Michal Ďurovka a z najnovšej, ktorú vydal Spolok slovenských spisovateľov v Bratislave, 3 bodky v dvoch vytiach, čítal samotný autor. Boli tu aj darčeky pre hosťa, ktoré pripravili carving majster Pavel Chrťan a Zuzana Očenášová-Žabková, ktorá omaľovala sklenenú fľašu. Foto: M. Madacký zemou a touto krajinou, Hornou zemou, čiže Slovenskom. Vychádzam z toho. Samozrejme, že tieto vzťahy my obnovujeme, lebo ich generácie pred nami mali už vybudované. Viacerí z nás sme ako ľudia, ktorí sa narodili a žijú na Slovensku, zatiaľ nemali príležitosť na to. Ja osobne som na to takisto nemala príležitosť. A som veľmi vďačná, že som ju tu u vás našla, že to je pre mňa také silné. – Čomu sa môžeme učiť z dejín? Tým skôr, že je tu i názor o tom, kto je nútený zopakovať si ich... – O dejinách sa píše skôr v súvislostiach výrazných a bolestných udalostí a skúseností. To sa týka vojen, to sa týka bitiek, to sa týka nejakých násilných aktov. Ale medzi tým boli dlhé obdobia pokojného, krásneho života. To sa v podstate málokedy dostáva do listinných prameňov. Myslím si, že tomuto sa máme naučiť: ako žiť v pokoji, v mieri, ako sa vzájomne obohacovať, ako si dávať to svoje tak, aby ten druhý na druhej strane proste to prijal v dobrom. O mne sa vie, že som taký pacifista, že mám veľmi rada, keď je medzi ľuďmi radosť. Keď je medzi nimi mier, keď je medzi nimi pokoj. A myslím si, že v dejinách to je, len sa o tom málo vie a málo sa o tom píše. Píše sa skôr o konfliktoch.

45 /4724/ 5. 11. 2016

Kultúra K VÝSTAVE ZA HORAMI, ZA DOLAMI V MÚZEU VOJVODINY

Rozbíjanie stereotypov Oto Filip

najkrajšie, najcharakteristickejšie, najstaršie, čo máme. Základom olo to takmer umenie nemož- toho nebolo len pol druha tisíce ného. Stačí si predstaviť situá- predmetov – pochádzajúcich od ciu, keby človeka 18. storočia až do doby niekto požiadal zhrsúčasnej – ktoré vlastnúť vlastný život do ní Múzeum Vojvodiny, niekoľkých záberov ktoré patrili, prípadne alebo exponátov. sa týkajú Slovákov, zoRiadne by sa natrápil radených do viacerých a pravdepodobne by zbierok dobových a tevôbec nebol spokojmatických, no aj jeho ný s vlastným výbefonotéka s ľudovými rom. Dlho, celé roky piesňami nahrávanými chystané podujatie v teréne či bohatá foZa horami, za dolatotéka, taktiež početné mi alebo Tri storočia exponáty, ktoré pribudli Slovákov vo Vojvodine Anna Séčová-Pintírová do zbierok vďaka uvemožno zaradiť k tým denému viacročnému nevšedným udalostiam, ktoré budú projektu. Bolo ich celkom dosť, aby ešte dlho rezonovať v nás. Lebo už ôsmi autori, experti z rozličných obidea znázorniť život jedného národa lastí, z ktorých každý mal na starosti v jeho základných súradniciach a buď jeden celok alebo dva, mohli oblastiach počas tak dlhého časo- urobiť dobrý prierez obdobia od vého úseku si zaslúži bezvýhradnú čias prisťahovania Slovákov na tieto úctu. končiny, po koniec 2. svetovej vojny. Rovnako tak aj prípravy, v ktorých Prínos k tomu globálnemu pohľadu, sa angažovalo celé Múzeum Vojvo- či na predmety z Múzea Vojvodiny, diny, no aj naše početné inštitúcie, alebo na tie vypožičané poskytol aj spolky, jednotlivci... Čiže, ako vraví Múzeum vojvodinských Slovákov kustódka Mgr. Anna Séčová-Pin- ako dôležitý partner pri realizácii tírová, šlo najmä o to, predstaviť samotnej výstavy. Anna Séčováširšiemu publiku to najraritnejšie, -Pintírová vyzdvihuje povšimnutia-

hodný aspekt výstavy. – Šlo nám aj o to, rozbiť stereotypy o Slovákoch, o tom, že Slováci tancujú, spievajú, sú šikovní a majú modrý odev. Význam prvej výstavy tematicky venovanej výlučne Slovákom, inštalovanej v dlhej, 169 rokov trvajúcej tradícii Múzea Vojvodiny, nie je ale len v tom, že je, ale najmä v konečnom výslednom bode. Povahou multidisciplinárna, obsahovo je

Tie najstaršie – knižné exponáty

mimoriadne bohatá. Nesústreďuje sa len na kultúru, ale sú na nej sprístupnené aj rozvetvené hmotné a duchovné aspekty osudu a žitia príslušníkov slovenskej menšiny, syntetické prierezy dvanástich oblastí, ktorými sme žili kedysi, no žijeme nimi aj dnes. Všetko témy ako odraz prežívania, zažívania a reflektovania doby. Vraviace veľa



PIESŇOU A POÉZIOU VZDALI HOLD JESENI. V rámci októbrových osláv v piatok 28. októbra v Gymnáziu Mihajla Pupina v Kovačici odznel príležitostný program. Dievčenský spevácky zbor pod taktovkou profesora hudby Pavla Tomáša ml. zo svojho širokého repertoáru predniesol niekoľko piesní v rečiach národnostných spoločenstiev, ktoré žijú v Kovačickej obci, a interpretáciou svetových piesní poukázal na cudzie jazyky, ktoré sa vyučujú v gymnáziu. K slávnostnejšiemu ovzdušiu prispel aj školský orchester a mladí literáti, ktorí básňami o jeseni a láske pookriali dušu nejedného milovníka pekného slova. V rámci programu ako hostia niekoľko príležitostných básní A. Ch. predniesli žiaci kovačickej základnej školy.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

každému, kto hľadá nové poznanie a poznatky, obohatenie, ale aj krásu. Škoda len, že Múzeum Vojvodiny nemá viac priestorov na takéto široké podujatia. Lebo sa jedna veľká, ústredná miestnosť a priestory pred ňou zdajú byť malé na všetko to, čo kustódi, etnológovia, historici či kunsthistorici chceli znázorniť. Nuž o vkusoch netreba diskutovať. Najpodstatnejšie je, že je viacročné podujatie korunované výstavou kvalitnou, nevšednou a netradičnou. Jej autorom za to úsilie: klobúk dole. Lebo tým pravým spôsobom dávajú vedieť o našich troch storočiach, o skúškach, ktoré nás nemíňali, o tom,

ako sme žili, smútili a veselili sa, o práci umožňujúcej nám obstáť, o tom, čo sme obliekali a ako sme sa mali… Výstava, ktorou Múzeum Vojvodiny vlastne vstúpilo do svojho 170. roku existencie, je príkladom alebo i ukážkou hodnou nasledovania. Najmä preto, že sa navzájom ešte stále nepoznáme natoľko, aby nás čosi nové nedokázalo prekvapiť.

CHÝRNIK

BANSKÁ BYSTRICA. Katedra hudobnej kultúry Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici v spolupráci s ďalšími inštitúciami usporiadala v dňoch 19. – 22. októbra 12. medzinárodné sympózium o zborovom speve Cantus Choralis Slovaca 2016. Medzi prednášateľmi bol aj Dr. Juraj Súdi zo Srbska. Téma jeho prednášky bola Činnosť a vplyv slovenskej zborovej kultúry na rozvoj a šírenie interkulturality vo Vojvodine. Cestovné trovy mu hradil vysielateľ – NRSNM. Prednáška J. Súdiho oslovila prítomných a hneď dostal pozvanie aj na seminár pre vedúcich speváckych zborov v Budapešti. PIVNICA. Najstarší hudobno-spevácky festival vojvodinských Slovákov Stretnutie v pivnickom poli bude prebiehať od 11. do 13. novembra v Pivnici. Na 51. ročníku tradičného festivalu v prednese spevákov z mnohých našich prostredí odznejú ďalšie menej známe pôvodné slovenské ľudové piesne a zaskvejú sa tradičné kroje. Všetky tri koncerty budú v kinosále so začiatkom o 19. A. F. hodine. • KULTÚRA •

TRADIČNÝ FESTIVAL PADINA SPIEVA

Znovu najkrajšie spievala Alenka Elenka Ďurišová

(cimbal), Vladimír Petrovič (viola), Vlastimír Povolný (kontrabas), Ladislav Hlavatý a Vladimír Halaj

nedeľu 30. októbra práve v Deň výročia posviacky kostola v Padine odznel 43. ročník Festivalu ľudových piesní Padina spieva. Organizátormi boli Dom kultúry Michala Babinku a MOMS Padina a finančne ho podporili: Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Obec Kovačica, hostiteľský Dom kultúry a početní sponzori. Moderátorkou bola Andrea Lomenová. Spevákov nacvičila Anita Petráková, ktorá bola aj v čele orchestra Alenka Povolná Denis Grnča (prvé husle), ktorý hral v zložení: Jana Galasová (druhé (harmonika). Orchester v tomto husle), Denis Galas (klarinet), Iva- zložení obecenstvu pripomenul 3. na Povolná (flauta), Daniel Cicka cenu v kategórii orchestrov získanú

na tohtoročnom Folklórnom festivale Tancuj, tancuj... v Hložanoch. Po príhovore predsedu Zhro-

Saňa Maglocká

maždenia obce Kovačica Zlatka Šimáka spevácka súťaž sa naplno rozbehla. O priazeň obecenstva a

NO COMMENT

OZNÁMENIE Z NRSNM

Vilimu nemá kto písať Juraj Bartoš

torému Vilimu? Valentínovi Michalovi z Pivnice, známemu ako Vili. Huslistovi a folkloristovi od hlavy po päty, predsedovi SKUS Pivnica. A niekto by mu už len (a veruže dávno) napísať mal. Odpoveď na jeho list, ktorý ešte 7. júna prostredníctvom Hlasu ľudu adresoval verejnosti, upozorňujúc na porušenie Pravidiel Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... počas jeho 46. ročníka (v Hložanoch 28. mája t. r.). Reagovanie pod názvom Na margo 46. FF Tancuj, tancuj..., ako i Pravidlá FFTT v úplnom znení možno vyhľadať na adrese www.hl.rs. Vili teda poukázal na to, že „jeden z členov poroty, ktorá hodnotila prednes tancov, bol podpísaný ako autor choreografie – Ján Slávik“, čo je v rozpore s Pravidlami FFTT. Vari len o tom vedel aj Ján Slávik (inak predseda Výboru pre kultúru NRSNM a člen odbornej poroty, ktorá zhodnotila prednesy tanečných súborov) v role autora • KULTÚRA •

choreografie štylizovaného tanca, ktorý predviedol Folklórny súbor Mladosť z Aradáča. Nepríjemné, čo? Rovnaký pocit vyvoláva aj ďalšia Viliho konštatácia poukazujúca na iné prehrešenie, keď „jeden zo súborov a, žiaľ, i odmenený na festivale, predviedol jeden tanec a spracovaný zvyk, obyčaj – KUS Petrovská družina“. Ako je známe, odbornú porotu navrhujú programová rada a koordinátor festivalu (v tomto prípade to bol Jaroslav Kriška, choreograf KOS Jednota v Hložanoch) a jej zloženie schvaľuje organizačno-správna rada na čele s predsedom (v danom prípade je ním Michal Hataľa st., inak čestný predseda KOS Jednota Hložany). Časť verejnosti dozaista (zatiaľ márne) zdieľa očakávanie Valentína Michala Grňu, „že sa o tomto zmienia spoluzakladatelia a patričné orgány festivalu za dobro všetkých ochotníkov, ktorí ešte stále vytrvávajú na pestovaní slovenskej tradičnej kultúry“. Ján Slávik onedlho po zverejnení Gr-

poroty sa uchádzalo šesť účastníkov, ktorí odspievali po dve piesne, a to: Ivana Hološová, Vladimír Povolný, Saňa Maglocká, Denis Grnča, Tijana Nemogová a Alenka Povolná. Odbornú porotu tvorili: hudobník Vladimír Hudec a speváci a hudobníci Katarína Petrášová a Ján Holúbek. Kým porota zasadala a sčitovali sa hlasy obecenstva, vystúpili dievčenská a mužská spevácka skupina pôsobiace pri Dome kultúry Michala Babinku. Mužská skupina vystupuje aj ako Zbor Viliama Figuša Bystrého. Keď ide o súťažnú časť podujatia, pri vyhodnotení festivalu porota a obecenstvo jednohlasne aj tohto roku pridelili prvé miesto Alenke Povolnej. Druhá cena sa dostala debutantovi Denisovi Grnčovi a tretiu si vyspievala Saňa Maglocká.

ňovho listu prisľúbil, že sa príslušné orgány o ňom vyjadria – po letných dovolenkách. Tie však ale „trvajú neprirodzene dlho“. O liste sa totiž ešte furt (verejne) nezmienila ani organizačno-správna rada, ani Výbor pre kultúru NRSNM, tobôž nie sama Národnostná rada. Keďže článok 28 pravidiel predpisuje, že „rozhodnutia odbornej poroty sú konečné“, otázku víťaza 46. FFTT zrejme možno považovať za uzavretú. Na rozdiel od otázky zodpovednosti za riadny galimatiáš. Článok 40 pravidiel predsa jasne zakotvuje, že predseda a členovia organizačno-správnej rady môžu byť uvoľnení z funkcie aj pred vypršaním ich mandátu, povedzme, „ak konajú v rozpore so zákonom, pravidlami, alebo inými stanoveniami festivalu; ak zapríčinia škodu festivalu svojím neodborným, bezohľadným alebo nesprávnym konaním“. Že čo teda robiť? Čo iné, než „iba“ konať v súlade s pravidlami FFTT. Či nie?

Predĺženie súbehov Nového života, Zorničky a súťaže Čo dokáže pekné slovo

Hlase ľudu č. 37 z 10. septembra 2016, na s. 37, sme zverejnili tri literárne súbehy, resp. súťaže: Literárnu súťaž Nového života o najlepšiu prózu, básnický cyklus a literárnu esej, Literárnu súťaž Zorničky o poviedku a báseň pre deti a Literárnu súťaž žiakov základných a stredných škôl o žiacke literárne práce (próza a poézia) Čo dokáže pekné slovo. Vypísali ich Literárno-vydavateľská komisia Výboru pre kultúru NRSNM, Slovenské vydavateľské centrum a redakcie časopisu pre literatúru a kultúru Nový život a časopisu Zornička. V súbehoch sa uvádza, že sú otvorené do 1. novembra 2016, avšak podľa oznámenia z NRSNM lehota súbehov je predĺžená a otvorené sú do 30. novembra 2016.

45 /4724/ 5. 11. 2016

Kultúra • Oznamy INSITA NA SLOVENSKU

Čaro imaginácie Anička Chalupová

rojekt s názvom Čaro imaginácie. Slovenská kovačická insita, ojedinelý fenomén kultúrneho dedičstva dvojice autorov Jarmily Gerbocovej, kurátorky krajanských zbierok Slovenského národného múzea – Historického múzea v Bratislave, a Vladimíra Valentíka, riaditeľa Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci, sa stal koncom leta skutočnosťou. Jeho cieľom bolo predstaviť po prvýkrát Galériu insitného umenia, ktorá prednedávnom oslávila šesťdesiatku, prostredníctvom jej členov maliarov aj na Slovensku. Premiéra bola najprv v Dome umenia v Piešťanoch, následne sa s touto výstavou do konca októbra oboznamovali návštevníci v Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici v Thurzovom dome na Námestí SNP. Jej prezentácia v Bratislave začína 9. novembra, keď bude doplnená o ďalšie artefakty, vypožičané tiež z kovačickej galérie.

Neodustávajte! Anna Horvátová

eraz nám jediná kvapka preleje pohár. Alebo nemáme síl zotrvať v činnosti, ba zdá sa nám, akoby sme bojovali s veternými mlynmi. Nič nám nejde od ruky! Nič sa nedarí! A potom v sklamaní a s trpkou horkosťou zvykneme povedať: „Ja odustávam, viac sa nebudem usilovať.“ Ale zase vždy je nejaká nádej, a vtedy takto zvykneme vravieť: „Netreba odustáť. Treba bojovať až do konca.“; „Pri neúspechu netreba odustáť.“ Alebo „Neodustávame!“, „Neodustávaj“, „Neodustávajte!“. Niekedy sme sa zamysleli nad tým, čo to za slovo „odustáť“, či je slovenské, alebo len poslovenčené? V srbčine nachádzame slovesá odustati, odustajati, povzbudzujúce nemojte odustati atď. V slovenčine tento čin zrieknutia sa, či nedostatočnej motivácie ďalej bojovať, beznádeje vyjadríme slovesom vzdať sa. Je to najhoršie, keď sa ľudia vzdajú, netreba sa vzdať, treba bojovať. Ani nádeje sa netreba vzdať. Slovesom vzdať sa alebo nedokonavým vzdávať sa vyjadríme: – zrieknuť sa, odriecť sa: vzdať sa majetku, vzdať sa funkcie, miesta, úradu, mandátu; vzdať sa – prestať bojovať; vzdať sa nádeje – stratiť nádej; – podrobiť sa v boji nepriateľovi, zložiť zbrane, kapitulovať. Vzdať sa niekomu na milosť a nemilosť, znamená odovzdať sa do moci niekoho. Nezvratné vzdať je zaužívané v športovej terminológii, povedzme: vzdať zápas, vzdať preteky – nepokračovať v zápase, v pretekoch a uznať svoju porážku. Aj napriek mnohým ťažkostiam, nedorozumeniam, nikdy sa netreba vzdávať, netreba sa ani vzdať nádeje. Nevzdávajte sa. Je to správne.

www.hl.rs

Výstava potom v historickej budove Slovenského národného múzea na nábreží Dunaja (mimochodom realizovaný projekt Kulpínčana Milana Michala Harminca) bude sprístupnená návštevníkom až do konca februára 2017. Jej súčasťou, podľa slov autorov Jarmily Gerbocovej a Vladimíra Valentíka, budú Hovory o insite za účasti domácich a zahraničných kunsthistorikov, odborníkov na tento druh výtvarného umenia. Súčasťou vystavených 64 diel autorov sú aj videonahrávky rozhovorov s Martinom Jonášom a Zuzanou Chalupovou, k dispozícii je aj video o kovačickej Galérii insitného umenia. Dvojica autorov Gerbocová a Valentík sa rozhodla pre tento nezvyčajný projekt z viacerých dôvodov: prvýkrát prezentovať Galériu insitného umenia na Slovensku ako významnú inštitúciu tohto druhu výtvarného umenia, prezentovať ju v čase, keď je Slovenská republika predsedajúcou krajinou Rady EÚ, a v čase, keď sa verejnosti prezentujú nielen domáce dejiny, ale i dejiny krajanov – Slovákov žijúcich v zahraničí, ako integrálnu súčasť slovenských dejín. Galéria insitného umenia sa významom svojho obrazového fondu, najrozmanitejšími aktivitami a tisíckami každoročných návštevníkov dostala do povedomia nielen Vojvodiny, Srbska, ale i návštevníkov z celej Európy a zámoria. A o tom, že je o insitné umenie Slovákov žijúcich vo Vojvodine záujem aj v okolitých krajinách, svedčí bohatý program jej prezentácií i v nasledujúcom roku.

Narodeniny a výročia v novembri 2016 3. novembra 1951 v Báčskom Petrovci sa narodil Ľuboslav Majera, prvý školený, teda profesionálny režisér vojvodinských Slovákov, toho času vysokoškolský profesor na akadémiách umení v Novom Sade a v Banskej Bystrici. (Blahoželáme k 65. narodeninám.) 8. novembra 1961 v Hložanoch sa narodila jazykovedkyňa doc. Dr. Anna Makišová. Pôsobí na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade. (Blahoželáme k 55. narodeninám.) 8. novembra 1921 na Slovensku, v Dolnom Kubíne, zomrel Pavol Országh Hviezdoslav, básnik, prekladateľ, politik, predseda Matice slovenskej. Narodil sa 2. februára 1849 vo Vyšnom Kubíne. (Pripomíname si 95. výročie smrti.) 10. novembra 1906 v Kulpíne sa narodil Pavel Cesnak, učiteľ a riaditeľ kulpínskej základnej školy. Bol aj riaditeľom petrovského gymnázia a činný aktivista v spoločenskom a kultúrnom živote, zvlášť v organizovaní slovenského divadelného ochotníctva. Zomrel 13. decembra 1959. (Pripomíname si 110. výročie narodenia.) 27. novembra 1951 na Slovensku, v Lučenci, zomrela Božena Slančíková-Timrava, prozaička a autorka divadelných hier. Narodila sa 2. októbra 1867 v Polichne. (Pripomíname si 65. výročie smrti.)

Informačno-politický týždenník

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu AS Naftna industrija Srbije, Nový Sad, Ul. narodnog fronta 12, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba objektov komplexu staníc na zásobovanie palivom (SSG) Nový Sad 3, výšky P, Ul. braće Ribnikara, na katastrálnych parcelách č. 7804/2, 7804/3, 7804/1 a 7805, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu AS Naftna industrija Srbije, Nový Sad, Ul. narodnog fronta 12, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba objektov komplexu staníc na zásobovanie palivom (SSG) Nový Sad 11, výšky P, na rohu Bulvára cára Lazara a Ul. podgorička, na katastrálnej parcele číslo 3922/15 a 3922/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NSU211, NSL211-Hotel Vigor Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NSU211, NSL211-Hotel Vigor, Ul. Jožefa Atilu číslo 2, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 5062, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 28. októbra 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501682/16, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

• KULTÚRA • OZNAMY •

Oznamy PRACOVNÁ PONUKA

GRATULÁCIA

Ponúkame možnosť zamestnania na Slovensku, respektíve aj v iných krajinách EÚ pre tieto profesie: klampiar (srb. limar), zámočník (srb. bravar), lešenár (srb. radnik na skeli) a zvárač (srb. varilac).

Krásny pozdrav pre Teba, dedo náš milý, ako kyticu rozmarínu prinášame na narodeniny.

Možnosť zárobku od 4 € za hodinu. V prípade záujmu nás neváhajte kontaktovať na telefónne číslo: 060/053-67-32. Termín nástupu do práce podľa dohody. Poznámka: Nie sme pracovná agentúra, ale zamestnávateľ.

Firma

AGROCROP, a. s.,

prijme zamestnancov na prácu s traktorom, zber a spracovanie úrody Potrebné vodičské oprávnenie skupiny B alebo T. V prípade záujmu ozvite sa na mail: marek.macaj@agromacaj.sk alebo telefón: +421 905 732 961

S prianiami plamennými, aby si nám v zdraví žil, ostal vždy taký milý, aby dlhé, dlhé roky šťastné boli Tvoje kroky. Svojmu dedovi MICHALOVI BABKOVI šťastné 75. narodeniny želajú vnučky Ivka, Blaženka, Mirka a Andrea.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2074_01 NS_Nový_Sad_ Maksima_Gorkog Nositeľ projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – v Ul. sutjeska 3, na katastrálnej parcele číslo 858, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 26. októbra 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-595/16, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie – NS Grbavica 2 Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS Grbavica 2, Ul. Puškinova 1, na katastrálnej parcele číslo 1373, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 25. októbra 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-564/16, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad. org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie – NS2071_01 NS_Novi_Sad_ Bulevar_oslobođenja Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2071_01 NS_ Novi_Sad_Bulevar_oslobođenja, Bulvár oslobodenia číslo 47, na katastrálnej parcele číslo 6918, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 28. októbra 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-97/16, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

S I E Ť 2 1 VLNENIE VOJVODINY Projekt Sieť 21 realizuje Rádio 021 v partnerstve s ešte 20 vojvodinskými médiami s cieľom prispieť k schopnosti spoločnosti, aby sa pripravila do členstva v EÚ. TÉMY: • súdna účinnosť • rozpočtová zodpovednosť • ľudské práva

mreza21.021.rs 45 /4724/ 5. 11. 2016

Oznamy POSLEDNÁ ROZLÚČKA s kmotrom

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

POSLEDNÝ POZDRAV priateľovi

ONDREJOM HAŠKOM 26. 5. 1965 – 26. 10. 2016 z Kulpína

Večný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky si na Teba zachováme.

JÁNOVI KOPČOKOVI z Petrovca

Kmotrovci Zelenákovci a krstniatka Jaroslav a Tatiana s Vesničkou

Iba spomienka…

Sýkorovci

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba budovy pre televízne a rozhlasové vysielanie, suterén, prízemie, tri poschodia a podtiahnuté poschodie (Su + P + Z + (1)) a prízemných (P) energetických objektov

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu

Nositeľ projektu Verejná médiová ustanovizeň Rádio-televízia Vojvodina, Ignjata Pavlasa číslo 3, Nový Sad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba budovy pre televízne a rozhlasové vysielanie, suterén, prízemie, tri poschodia a podtiahnuté poschodie (Su + P + Z + (1)) a prízemných (P) energetických objektov v Petrovaradíne, Kamenički put b. č., na katastrálnej parcele číslo 2701/1, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 31. októbra 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-645/16, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Nositeľ projektu STEP TRANS, s. s r. o., Nový Sad, Ul. prímorská 86, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Strieška ľahko zápalných tekutín, Ul. prímorská 86, na katastrálnej parcele číslo 394/3, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad, v komplexe HINS, a. s., v konkurze, v Novom Sade. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu

Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie – NS2376_01 NS_Novi_Sad_Almaška_crkva, Ul. almaška číslo 13, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 8721, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 5. decembra 2016. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 6. decembra 2016 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 13.00 h.

Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2039_02 NS_Novi_Sad_Jovana_Dučića, Bulvár Jovana Dučića 13, na katastrálnej parcele číslo 7770/15, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 5. decembra 2016. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 6. decembra 2016 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 11.00 h.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2363_01 NS_Novi_Sad_Merkur, Ulica rumenačka č. 150, na katastrálnej parcele číslo 3849/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 5. decembra 2016. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 6. decembra 2016 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2073_01 NS_Novi_Sad_Novosadski_ sajam Nositeľ projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2073_01 NS_Novi_Sad_Novosadski_sajam, Ul. hajduk Veljkova 11, na katastrálnej parcele číslo 7540/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 25. októbra 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-596/16, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

• OZNAMY •

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA na mojich rodičov

na svojich rodičov

JÁNA HOLÚBEKA

KATARÍNU HOLÚBEKOVÚ

1937 – 2010 z Báčskeho Petrovca1934 – 2016 Bolesťou unavení tíško ste zaspali, zanechajúc všetkých, čo ste radi mali. Len kyticu kvetov na hrob Vám môžeme dať a večný spánok priať.

JÁNA HOLÚBEKA

S úctou si spomínajú: syn Ján, nevesta Milinka a vnuk Igorko Holúbekovci

POSLEDNÝ POZDRAV

KATARÍNU HOLÚBEKOVÚ

1937 – 1. 10. 2010 – 2016 1934 – 10. 10. 2016 z Báčskeho Petrovca Všetko zmizlo, všetko sme stratili, iba stopy Vašej lásky nám zostali. Navždy zostanete v našich srdciach.

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dcéra Katarína a Željko

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na brata a uja

s bratom

ADAMOM CICKOM

ONDREJA BÁĎONSKÉHO

MARKO JELENKOVIĆ

12. 8. 1959 – 14. 10. 2016 z Kovačice

22. 11. 1936 – 23. 10. 2006 – 2016 z Báčskeho Petrovca

1998 – 2016

... Tento Svet bol pre Tvoju čistú, mladícku a umeleckú dušu nedokonalý... Zostaneš nám, vnuk môj, navždy v srdci.

Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť.

Zostalo nám len spomínať na spoločne prežité chvíle…

Viera Benková

Sestra Katarína Lačoková s rodinou

Tvoji: sestry Katarína Suchánska s deťmi a Zuzana Kupcová s manželom a deťmi

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s mamou a starou mamou

MÁRIOU MELEGOVOU

rod. Vrbovskou 8. 8. 1942 – 28. 10. 2016 z Báčskeho Petrovca

DROBNÝ OZNAM T E S N Í M E (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088-433.

Len láska, úcta a spomienky zostávajú v srdciach tých, ktorí Ťa milovali. Syn Ján s manželkou Tatjanou a dcérou Nikianou a syn Miloslav s manželkou Annou a synmi Miroslavom a Darkom

S úctou si na Teba budeme spomínať. Kmotra Mária a krstné deti Mariena a Štefan

hlasludu.info www.hl.rs

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 l inzercia@hl.rs • OZNAMY •

45 /4724/ 5. 11. 2016

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA s manželom a otcom

TICHÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na otca a starého otca

ONDREJOM HAŠKOM

Dňa 2. novembra 2016 uplynulo pätnásť rokov, čo nás navždy zanechal

PAVLA LEVÁRSKEHO

26. 5. 1965 – 26. 10. 2016 z Kulpína

PAVEL LEVÁRSKY

1931 – 2001 – 2016 z Báčskeho Petrovca

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovajú: manželka Anna, syn Ondrej, dcéra Anna s priateľom Miroslavom a dcéra Nataša s priateľom Igorom

ROZLÚČKA

So smútkom a úctou si na Teba spomína

Uplynulo 9 rokov, čo nás opustil náš drahý

ONDREJOM HAŠKOM

SPOMIENKA

Dňa 3. novembra 2016 uplynuli štyri roky, čo nás opustil môj manžel, náš otec a starý otec

PAVEL GALICKÝ

JÁN LEPORIS

1937 – 2007 – 2016 z Nového Sadu rodom zo Selenče

26. 5. 1965 – 26. 10. 2016 z Kulpína

V srdciach si zachováme spomienku na Teba.

syn Zdeno s rodinou

syn Vladimír s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

so švagrom

Trvalú spomienku si na Teba zachováva

manželka a deti s rodinami

SPOMIENKA

Tvoja pomoc, rada a útecha nám neustále chýbajú. Nič a nik nenahradí prázdno, ktoré cítime v našich srdciach. Tichú a trvalú spomienku si zachovávajú:

S láskou si na neho spomínajú Rodina Lehotská

3. 11. 2012 – 3. 11. 2016 zo Silbaša

manželka Zuzka, synovia Ondrej a Paľko s rodinou a dcéry Katka a Vierka s manželmi

SPOMIENKA

na rodičov, sestru a manželku

ZUZANA ČERNIVEC

rod. Babjaková 1949 – 2014 – 2016 z Petrovca

Pokým sú živí Tí, čo Ťa v srdci nosia, ani Ty si neumrela. Žiješ s nami v našich myšlienkach a v našich srdciach.

JÁNA PONIGERA

1919 – 1986 – 2016

www.hl.rs

rod. Valovú 1924 – 2005

Budete stále žiť v našich srdciach a myšlienkach.

Tvoji najmilší

ANNU PONIGEROVÚ

Informačno-politický týždenník

ANNU ŽIVKOVIĆOVÚ rod. Ponigerovú 1947 – 2008

KATARÍNU PONIGEROVÚ rod. Bohušovú 1957 – 2011

Ján Poniger s rodinou

• OZNAMY •

POSLEDNÝ POZDRAV nášmu švagrovi

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 4. novembra 2016 uplynuli tri roky, čo nás opustil milovaný manžel, otec a dedo

JÁNOVI KOPČOKOVI 1942 – 2016 z Petrovca

Spoločné chvíle a krásne spomienky navždy zostanú uchované v našich srdciach. Rodiny: Báďonská, Urbančeková, Lehotská, Báďonská a Lekárová

POSLEDNÝ POZDRAV nášmu kmotrovi

Prečo bol osud taký krutý a nedoprial Ti ešte žiť? Prečo si nás musel navždy opustiť? Ako tíško si žil, tak si aj odišiel, skromný v živote, v láske a v dobrote. Utíchol smiech, zmizla radosť, všetko sa zmenilo ŠTEFAN na ukrutnú žalosť. ČAPEĽA Navždy zostaneš 1959 – 2013 – 2016 v našich srdciach, z Kysáča až do konca nášho života. S láskou si na Teba spomínajú:

JÁNOVI KOPČOKOVI 26. 6. 1942 – 22. 10. 2016 z Báčskeho Petrovca

manželka Darinka, dcéra Jasmina Damjanovová, vnúčikovia Nemanja, Uroš a Stefan a zať Dejan

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 27. októbra 2016 nás náhle a nečakane opustila naša drahá sestra a teta Trvalú spomienku na Teba si zachovajú kmotrovci Triaškovci

SPOMIENKA na našich rodičov a starých rodičov

ZUZANA ŠRAMKOVÁ KATARÍNU SPEVÁKOVÚ rod. Snidovú 1940 – 25. 5. 1992 – 2016

DANIELA SPEVÁKA

1944 – 2016 z Báčskeho Petrovca

1930 – 1. 11. 1996 – 2016

z Báčskeho Petrovca Čas plynie, ale spomienka zostáva večná. S láskou, úctou a vďakou si na Vás spomínajú

Trvalú spomienku na ňu si zachovajú:

bratia a sestry s rodinami

syn Daniel a dcéra Katarína s rodinami • OZNAMY •

45 /4724/ 5. 11. 2016

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

Piatok 4. novembra 19.30 Cesty a smerovky 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 6. novembra 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre penzistov Utorok 8. novembra 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 22.00 Vysielanie pre penzistov Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka

Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16,00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15,30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16,00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17,15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

Cesty a smerovky – zo seriálu redaktorky Anny NemogovejKolárovej (televízny archív z roku Nočný program 1990) odvysielaná bude časť, v ktorej 23.00 Rozhlasová hra pre je k životnému jubileu výstižne dospelých (utorok) podaná životná púť Samuela Kováča 24.00 Slovenská tanečná, ľudová st., bývalého hudobného redaktora a umelecká hudba (nedeľa) RNS, učiteľa hudobnej kultúry a skladateľa. Dobrý večer, Vojvodina – v pravidelnom piatkovom bloku budú okrem iného odvysielané príspevky o aktivitách boľovského spolku, o jesenných kvetinách, o pálení pozberových zvyškov kukurice v poli a rady odborníkov. Vysielanie pre penzistov prináša príspevky o službe, pomoci a opatrovaní v dome Ekumenickej humanitárnej organizácie v Obci Báčsky Petrovec, o domove pre staršie a dospelé osoby v Padine, o programe venovanom starým osobám v Ekumenickej humanitárnej organizácii v Novom Sade a o koncerte zboru penzistov La musica v Kovačici.

www.hl.rs

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 4. novembra – Výplata Sobota 5. novembra – Zrodenie vlkolaka Pondelok 7. novembra – Pomsta v mene syna Utorok 8. novembra – Posledná pevnosť Streda 9. novembra – Tak istí špióni ako my Štvrtok 10. novembra – Alžbetin dvor, 4. časť 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 6. novembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Víťazkou festivalu Padina spieva sa stala Alena Povolná Utorok 8. novembra 16.00 Rozspievané klenoty – celý festival Jesenná mozaika žiakov Gymnázia Mihajla Pupina Piatok 11. novembra 16.00 Z archívu TVOK Slovenský film: Ružové sny

Nedeľa 6. novembra 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Návrat Sommersbyho 24.00 Záver vysielania

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

TV OBCE KOVAČICA

Ivana Ilićová, tajomníčka združenia YMCA

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 45 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je názov tradičného hložianskeho festivalu evergrínov, lyrických piesní a poézie. autorka: Eva ANNA herečka tajnička (zdrob.) meter BIČIA- Numanagić ROVÁ

kolená

cverny chodí sediaceho

spieva alt

urobila jemnejším

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. mačkovitá

modla

šelma

vysievalo

ktorý asistuje 4. a 3. samohl.

prúdi

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 6. novembra 20.10 Repríza relácie Dobrý deň Streda 9. novembra 12.15 Dobrý deň, kolážová relácia

západ

Anna (dom.)

vtipná krátka báseň

ulej AS U mladé L H D rastliny ĽU

Španielsko kráča

výkrik toreadora

ocenenie

Taliansko

mužské meno spojka

azda, hádam starší (skr.)

čert, diabol

osobné zámeno

znepokojuje, trápi

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 44 VODOROVNE: kľúč, ísť, aa, Kata, zlatý, av, Aida, ara, tarkavé, e, e, re, k, ľ, stereo, pokazil, lova, iní, obalia, S, nel, S, ra, orodovať TAJNIČKA: ZLATÝ KĽÚČ

tona vpíšte REÁ

spevohra

vpíšte PÉ

Rijeka TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

síra

Rumunsko

elektrón

Sombor

ad notam

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 42 z čísla 42 Hlasu ľudu z 15. októbra 2016 bolo: JÁN CICKA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: MICHAL KULÍK, Ul. vojvodinská č. 152, 21 211 KYSÁČ. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

45 /4724/ 5. 11. 2016

Šport Desiata výhra v poradí SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

LIPAR – MLADOSŤ 1 : 4 (0 : 2)

Samuel Medveď

ráve v Lipare Petrovčania zaznamenali už desiatu výhru v súťažnej šnúre. Mnohí sa totiž obávali, ako dopadne toto hosťovanie na, vraj, veľmi horúcom ihrisku, kde domáci netratia body. Tak už v 1. minúte, v prvom útoku, ktorý po ľavej strane zapracoval Trojanović a prihral do stredu pred

bránu, Fábrymu nebolo ťažko prekonať domáceho brankára. Mladosť už viedla 0 : 1 a slušný počet petrovských divákov veril, že hráčom v bielo-modrých dresoch nebude ťažko na tomto zápase zdolať kondične nepripravený domáci celok. Lipar síce dvakrát pohrozil hosťom z Petrovca, no v 18. minúte sa prejavil strážca siete Mladosti Leňa, keď parádne vybránil jednu peknú

strelu z asi dvadsať metrov. Domáci ešte raz ohrozili bránu Petrovčanov hlavičkou po rohovom kope, ale Leňa znovu dobre zareagoval. V 40. minúte rohový kop zahrával aj kapitán hostí Pavlis. Z pravej strany kopal pred samú bránu. V klbku bol najrýchlejší Jakuš a na oddych sa odišlo s dvomi gólmi v domácej sieti. A len čo sa začalo hrať v druhom polčase, Mladosť viedla 0 : 3. Mnohí

Lopta môže prejsť, hráč nie POLET – SLÁVIA 3 : 2 (2 : 1)

Ján Šuster

eď sa správa o zápase začína s rozhodcom, to znamená, že si on svoju prácu nevykonal dobre. Nuž a rozhodca Nikola Cugulj z Apatinu počas celého nedeľňajšieho zápasu očividne nadŕžal domácemu celku. Domáci hrali surovo, riadiac sa tým, že lopta môže prejsť, ale hráč nie, ale aj nadávali rozhodcovi, ktorý všetko to toleroval. V takejto situácii hráči Slávie viac mysleli na svoje nohy ako na hru. Všetko vyvrcholilo po ukončení zápasu, keď niekoľkí domáci hráči, ale aj viacerí diváci zaútočili na hostí, a títo im nezostali dlžní. Osobitne mimo ostatných sa však bili domáci Zejak a hosť Babić a obaja dostali červenú.

Ostatní nič?! Možno je ľa vybiehajúceho Brňu šťastná okolnosť tá, že zvýšil náskok domácich. zápas sledovalo iba zo Konečne v 80. minúte 30 divákov. Babić sa najlepšie vynaInak aj napriek šiel v skrumáži pre konečných 3 : 2. Do konca takému bojovému ovzdušiu prví sa razápasu hostia zahodili dovali hostia v 16. miešte štyri pekné šance. núte, keď po rohovom SLÁVIA: Brňa, Rokope Juskovića lopta ganović, Zarin, M. Žigmund, Mirković, prišla k voľnému Roganovićovi a tento ju Stanko Zarin: Jusković, Drinčić, NíSlávia Pivnica zblízka zaslal do siete. met (Babić), Krnjajić V 26. minúte po rohovom kope (Vlastislav Kuchta), J. Žigmund, nerozhodnosť hostí využil Zejak Novićević a zblízka hlavičkoval – 1 : 1. V 29. Výsledky 12. kola: Hajduk minúte rozhodca prísne odpískal Junior – Budućnost 2 : 3, Herjedenástku pre Polet, ktorú Zejak cegovac – Borac 4 : 1, Stari grad premenil. Vukašinović v 70. minúte – BSK 0 : 4, Törekvés – ŽAK 0 : 3, využil chybu zadákov hostí a ved- OFK Šikara – Krila Krajine 0 : 3,

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Nepomohla ani totálna ofenzíva SLOGA – BUDÚCNOSŤ 2 : 0

Ján Murtín

súboji jediných dvoch celkov, ktoré môžu ohroziť favorizovaný Bečej, ako víťaz vyšli zaslúžene domáci. V opravdivom majstrovskom súboji sa čakalo na chyby súpera, pričom

www.hl.rs

šťastnejší domáci vedeli trestať zaváhanie hostí. Už v 9. minúte domáci útočník Kovačević prvou strelou na bránu hostí prekonal bezmocného Kosturanova – 1 : 0. Po tomto góle domáci posilnili obranu a iba protiútokmi ohrozovali bránu hostí, ktorí sa

Informačno-politický týždenník

bezúspešne snažili vyrovnať. Po zmene strán hosťujúci stratég Stanivuk zavelil totálnu ofenzívu, no zopár výborných prienikov po stranách nemal kto realizovať. Najlepšiu šancu mal Ardalić, ktorý sa v rozhodujúcom okamihu vykĺzol. Nuž a potom v nadstavenom čase, v 94. minúte, Ninković stanovil konečných 2 : 0. Výsledky 12. kola: Polet – Zadrugar 3 : 0, Mladost (T) – Potisje 1 : 0, Mladost (A) – Tekstilac 3 : 0, Bačka – Subotica 6 : 0, Srbobran – Radnički 1 : 1, Bečej 1918 – Tisa 2 : 1, OFK Vrbas – Tavankut 0 : 0.

si ešte ani nesadli na tribúnu, Trojanović uvoľnil Kaňu a tento si pekne vychutnal svoje strelecké vlohy. Liparčanom sa v 65. minúte vydaril jeden rýchly protiútok a vsietili čestný gól. V pokračovaní zápasu domáci zahrali trochu ostrejšie. Stúpla trochu nervozita napomáhaná z hľadiska. Terčom im boli omnoho mladší petrovskí hráči, Fábry a zvlášť Babiak, ktorý v úlohe obrancu hral veľmi dobre. V 79. minúte hostia položili bodku za presvedčivou výhrou pekným gólom Kajteza. MLADOSŤ: Leňa, Babiak, Rupar, Jakuš, Severíni, Kajtez, Fábry, Ožvát (Vlaisavljević), Trojanović (Torbica), Kaňa (Dragin), Pavlis Mladost – Rusín 0 : 0. Program 13. kola: Mladosť – Hajduk Junior, Rusín – Lipar, Krila Krajine – Mladost (K), Slávia – Šikara, ŽAK – Polet, BSK – Törekvés, Borac – Stari grad, Budućnost – Hercegovac.

1. Mladosť 12 2. BSK 12 3. Hajduk Junior 12 4. ŽAK 12 5. Rusín 12 6. Krila Krajine 12 7. Mladost 12 8. Slávia 12 9. OFK Šikara 12 10. Lipar 12 11. Hercegovac 12 12. Törekvés 12 13. Budućnost 12 14. Stari grad 12 15. Polet 12 16. Borac 12

11 1 9 2 8 0 6 2 5 4 5 3 5 3 5 2 5 2 5 2 5 1 3 2 2 3 1 5 1 5 11

0 1 4 4 3 4 4 5 5 5 6 7 7 6 6 10

37 : 11 42 : 8 26 : 20 22 : 18 21 : 13 22 : 14 21 : 25 22 : 21 18 : 17 19 : 21 17 : 25 18 : 22 14 : 27 7 : 21 8 : 23 17 : 45

34 29 24 20 19 18 18 17 17 17 16 11 9 8 8 4

1. Bečej 1918 2. Budúcnosť 3. Sloga 4. Bačka 5. Srbobran 6. Tisa 7. Polet 8. Potisje 9. Mladost (T) 10. Zadrugar 11. Radnički 12. OFK Vrbas 13. Mladost (A) 14. Tekstilac 15. Tavankut 16. Subotica

10 1 8 2 8 2 6 3 6 3 5 4 5 3 5 3 5 2 4 3 3 4 3 3 3 2 3 2 3 1 00

1 37 : 5 2 30 : 10 2 23 : 11 3 23 : 16 3 19 : 14 3 26 : 16 4 19 : 20 4 16 : 13 5 17 : 20 5 21 : 23 5 10 : 19 6 11 : 9 7 16 : 26 7 7 : 26 8 13 : 20 12 7: 37

31 26 26 21 21 19 18 17 17 15 13 12 11 11 10 0

12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 12

• ŠPORT •

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Zaslúžený bod MLADOST – TATRA 1 : 1 (0 : 0)

Pavel Pálik

metrov vypálil vedľa samého brvna. od z horúcej pôdy na noPo zmene strán hostia povosadskom Novom naselji stupne prebrali hru a mali aj málokto očakával, ale si ho niekoľko šancí, kým domáci tatranci vskutku zaslúžili. V prvej svoje útoky končili pred trestčasti domáci majú jemnú prevahu ným územím. V 79. minúte a aj niekoľko príležitostí. V 21. domáci hráč Joksimović hral minúte Srnka nešikovne inter- rukou vo vlastnom trestnom Savić (17) pekným oblúčikom prekabátil domácu obranu venoval vo vlastnom trestnom území, ale rozhodca to nepoúzemí, zavinil faul a rozhodca trestal penaltou. Predsa vo finiši rov z pravej strany oblúčikom nariadil jedenástku, ktorú pre- zápasu, keď sa už očakával koniec, zaslal loptu do opačného rohu 1. Borac 12 12 0 0 55 : 10 36 menil Stajić. V 30. minúte mohol Savić sa vynašiel v skrumáži pred a vyrovnal. 2. TSK 12 9 1 2 27 : 9 28 TATRA: Subašić, Klaić (Misini), vyrovnať Kuzmanović, ale z 10 domácou bránou a z asi 10 met3. Jugović 12 8 2 2 37 : 22 26 Mihajlović, Srnka, Ábelovský, 4. Proleter 12 7 2 3 27 : 13 23 Jovanović, Dražić, Kuzmanović, DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA 5. OFK Futog 12 7 0 5 23 : 22 21 Tomljenović, Ivković, Petković 6. Mladost 12 5 3 4 13 : 11 18 (Savić) 7. Tatra 12 4 5 3 19 : 13 17 Výsledky 12. kola: Sirig – Jugović 2 : 3, Vinogradar – Titel 8. Vinogradar 12 4 5 3 18 : 26 17 3 : 3, Bačka – Omladinac 1 : 1, 9. Bačka 12 5 1 6 25 : 26 16 ŠEVAC – HAJDUŠICA 0 : 0 Miletić – Šajkaš 5 : 2, Jedinstvo 10. Jedinstvo 12 5 1 6 19 : 23 16 – Proleter 2 : 1, TSK – Futog 1 : 11. Omladinac 12 3 5 4 15 : 16 14 Vladimír Hudec čo je vari aj najspravodlivejší 0, Borac – Petrovaradin 4 : 2. výsledok tohto zápasu. Program 13. kola: Futog – Bo- 12. Petrovaradin 12 4 0 8 29 : 23 12 o ťažkom a hrboľatom HAJDUŠICA: Melich, Mršić, rac, Jugović – Jedinstvo, Šajkaš 13. Šajkaš 12 3 2 7 22 : 30 11 trávniku a za chladného Folťan, (Z. Lipták), Maliar, – Sirig, Omladinac – Miletić, 14. OFK Sirig 12 3 0 9 11 : 30 9 a veterného počasia dva Stojkovski, Marko, Pomorišac, Petrovaradin – Vinogradar, Tat- 15. Miletić 12 3 0 9 22 : 46 9 celky v dedinke Kusić na sva- Mladenović (Hrudka), Radović, ra – TSK, Proleter – Mladost, 16. Titel 12 0 1 11 6 : 48 1 hoch Vršackého brehu zohrali A. Lipták, Spasovski (Đukić) Titel – Bačka. opravdivý majstrovský zápas. Výsledky 10. kola: Borac (VS) Málopočetní diváci mali príleži- – Dobrica 6 : 0, Dunav – Radtosť vidieť aj niekoľko pekných nički 1927 3 : 0, Vladimirovac šancí na oboch stranách, ale boli – Ratar 4 : 0, Potporanj – Banat ukrátení o góly. 3 : 1, Borac (VG) – Vojvodina 2 Hostia však mali častejšie lop- : 3, Partizan – Karaš 1 : 1. Stanislav Stupavský tu v nohách, vytvorili si aj viac príležitostí, ale siete predsa len edenástym kolom sa v nedeľu skončila jesenná časť majstrovstiev zostali nedotknuté. Spasovski 1. Vojvodina 10 6 3 1 20 : 10 21 v Obecnej futbalovej lige Šíd. Najpríjemnejším prekvapením jesendvakrát, a potom aj Atila Lipták 2. Borac (VS) 10 6 2 2 29 : 9 20 časti majstrovstiev bol tím OFK Binguľa, ktorý na konci získal nevyužili vyložené šance, keď 3. Hajdušica (-1)10 6 2 2 10 : 5 19 titulnej jesenného majstra. V poslednom kole Binguľčania mali na svojej sa ocitli zoči-voči s brankárom. 4. Potporanj 10 5 2 3 21 : 12 17 strane aj fortúnu. Hosťovali totiž v Berkasove, avšak domáci celok sa Peknú príležitosť mal aj Maliar, 5. Karaš 10 5 2 3 15 : 10 17 nezjavil na ihrisku a Binguľčania tento zápas vyhrali kontumačne 0 : ktorý po rohovom kope strieľal 6. Ševac 10 5 2 3 15 : 10 17 3 a na vlastné konto si zapísali ďalšie tri body. vedľa. Skúšali Hajdušičania aj Šídska Jednota skončila jesennú časť majstrovstiev tak ako ju aj 7. Dunav 10 5 2 3 19 : 17 17 z diaľky. začala v premenlivej forme – od presvedčivých výher po katastroDomáci však nehrali úplne 8. Borac (VG) 10 5 1 4 15 : 13 16 fálne prehry. V poslednom kole na hosťovaní v Jamene utŕžili ďalšiu podriadenú úlohu a tiež si vy9. Partizan 10 3 3 4 17 : 17 12 tvorili niekoľko príležitostí, z kto- 10. Vladimirovac 10 3 3 4 11 : 15 12 porážku 3 : 1 a v konečnom prezimujú v dolnej časti tabuľky. Jediný gól pre Šíďanov vsietil Radosavljević. rých dve boli stopercentné, ale 11. Dobrica 10 3 2 5 11 : 20 11 Aj napriek presvedčivej prehre v poslednom kole s tímom Sinđelića sa brankár hostí Melich nedal 10 2 2 6 21 : 26 8 v Gibarci 4 : 0 Ľubania predsa vcelku úspešne skončili jesennú časť prekvapiť. Po obojstranne za- 12. Ratar 10 1 1 8 9 : 26 4 majstrovstiev. Mohlo síce byť aj lepšie, ale vzhľadom na hru s umiesthodených šanciach dva celky 13. Banat si v konečnom rozdelili body, 14. Radnički 1927 10 1 1 8 7 : 30 4 nením v strede tabuľky môžu byť celkom spokojní.

V Kusići nerozhodne

Obecná liga Šíd

• ŠPORT •

45 /4724/ 5. 11. 2016

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Domáci boli usilovnejší Ján Bokor

Domáce celky boli úspešnejšie a vyhrali päť zápasov, tri sa skončili nerozhodne a na hosťovaní nikto nevyhral. V tabuľke neprišlo k väčším zmenám. Vedúca Kozara a druhoumiestnený Dinamo 1945 sa pevne držia v čele tabuľky a vo ﬁniši rozhodnú o jesennom majstrovi. Väčšina mužstiev si zabezpečila miesta v strede tabuľky, pokým tri juhobanátske kluby – kovačická Slávia, Sloga Plandište a Dolina Padina nemôžu pokojne čakať zimnú prestávku. Výsledky 12. kola: Budućnost – Radnički (K) 4 : 1, Slávia – Vršac United 1 : 1, ŽAK – Polet 1 : 1, Kozara – Radnički (S) 3 : 2, Proleter – Sloboda 0 : 0, Jedinstvo (NB) – Jedinstvo (BK) 2 : 1, Dinamo 1945 – Sloga 6 : 1, Vojvodina 1928 – Dolina 4 : 0. Program 13. kola: Dolina – Budućnost, Sloga – Vojvodina 1928, Jedinstvo (BK) – Dinamo 1945, Sloboda – Jedinstvo (NB), Radnički (S) – Proleter, Polet – Kozara, Vršac United – ŽAK, Radnički (K) – Slávia. VOJVODINA 1928 – DOLINA 4 : 0 (1 : 0)

asť kirvaja futbalisti Doliny strávili na pekne upravenom ihrisku v Perleze. Nekompletnú zostavu Doliny viedol Nikola Marjanović a vodca domácich bol Jovo

Simanić, ktorý úspešne trénoval i Padinčanov. Domáci vložili viac úsilia, kým Dolina dávala odpor iba v prvom polčase. Po prijatí prvého gólu Padinčania sa úplne vzdali. Ani

domáci neukázali veľa peknej hry, ale vedeli využiť chyby nevoľných hostí, čo im prinieslo vysokú výhru. Do 35. minúty sa viedol pomerne vyrovnaný boj. Domáci častejšie útočili, ale sa hostia dobre bránili, avšak keď sa najmenej očakávalo, sieť Doliny sa rozvlnila. Kapitán domácich Malbaški videl medzeru v obrane hostí a prekvapil brankára Đurića a Ondrej Bílek úspešnejší v dueli bolo 1 : 0. so svojím súperom Po prestávke hráči Doliny vybehli na ihrisko akoby a nezaujímavo a Kostić zahodil pohádaní a v priebehu 6 minút peknú šancu vsietiť čestný gól pre dostali tri veľmi lacné góly. Výsle- hostí. Vcelku výhra domácich je dok hlavičkou zdvojnásobnil ne- zaslúžená, ibaže keby hráči Doliny strážený Stanojević, ihneď potom boli trochu pozornejší, nemusela Đokić realizoval penaltu a v 66. byť až taká vysoká. DOLINA: Đurić, Koreň (Šiminúte bolo všetko rozhodnuté. Lopta sa poprechádzala vedľa mek), Subašić, Bílek, Kostić, nôh obrancov hostí, aby ju nako- Durgala (Ostojić), Paul, Baić, niec Pavićević kopol do siete. Do Matuľa (Kovarček), Bančov, konca zápasu sa hralo rozhárane Musa

Bod ako Vršacká veža SLÁVIA – VRŠAC UNITED 1 : 1 (0 : 1)

Ján Špringeľ

koval brvno diaľkovým projektilom. V 50. min. lávisti zachránili v poGigović strelil tesnučko sledných minútach bokom. Sedem minút zápasu cenný bod. neskoršie Ďuriš po sóHostia boli v prvom pollovom útoku strelil nad. čase lepším súperom V 58. min. skúsil z diaľavy a zaslúžene viedli miniBirđan. Najdynamickejšie málnym výsledkom. Už a najdramatickejšie chvíle v úvode skríženia zbraní zažila hŕstka mrznúcich sa zaskvel Dragan Birđan. a mrzutých fanúšikov Možno najlepší futbalista domácich v posledných po centrovanej lopte hlaminútach hry. Najprv P. Najväčšiu možnosť pre domácich zachránil Jovica vičkoval v 10. min. tesne Motorov, keď zablokoval strelu hlavou Ďuriša Čížik strelil zo štandardky mimo. Po štvrťhodine hry (vpravo) ľavačkou skvele v 79. min. bolo už 0 : 1. Po rohovom Vzápätí a v napätí Ćulibrkope Ćulibrka hlavičkoval presne nebezpečnejší strelec gólu Jova- kovi sa zo skrumáže nedarí spehrotový útočník Jovanović: bol nović. Tri minúty pred polčasom čatiť osud hostiteľov. Po novom vyšší v skoku pred malým vápnom diaľková delovka Pavla Čížika výbornom voľnom kope P. Čížika skončila nad. Slávia v prvej časti boli pred gólom Vršca v 87. min. za od Mitića. V polovici polčasu oblúčik Mi- takmer nemala príležitosť streliť okamih tri možnosti o zmenu skóodraga prekvapil málopočetných na bránu Đonovića nebyť po- re. Najzrelšiu mal v malom štvorci divákov a aktérov na futbalovej vestných striel z voľných kopov Ďuriš: jeho hlavičku zablokoval pažiti. Birđan prízemnou strelou P. Čížika a autových vhadzovaní Motorov. Minútu neskoršie padol z hranice pokutového územia Miodraga. druhý gól: z protiútoku po pravej Úvodné sekundy po oddychu strane talentovaný Stanislav Toma trafil Trbojevića v 28. min. Desať minút pred prestávkou bol ešte patrili Unitedu: Birđan opečiat- matoval Đonovića nízkou strelou

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

do pravého rohu – 1 : 1. Tréner Slávie Zlatko Mršulov zdôraznil po meraní síl, že si jeho mužstvo proti Vršcu šťastne vydolovalo bod. Kovačičania hrajú nasledujúce dva zápasy na trávnikoch rivalov – v Kovine a Srpskej Crnji. SLÁVIA: Trbojević, Miodrag (Válovec), Mitić, P. Čížik, Ďuriš, D. Čížik (Ćirić), Čolak, Jovnáš, Toma, Gigović, Stanojković (Malinović)

1. Kozara 12 2. Dinamo 1945 12 3. Polet 12 4. Jedinstvo (NB) 12 5. Proleter 12 6. Budućnost 12 7. Vršac United 12 8. Radnički (S) 12 9. Vojvodina 1928 12 10. ŽAK 12 11. Radnički (K) 12 12. Sloboda 12 13. Jedinstvo (BK) 12 14. Slávia 12 15. Sloga 12 16. Dolina 12

10 9 7 6 6 5 5 5 5 5 5 5 4 3 2 0

0 2 33 : 8 2 1 44 : 6 1 4 28 : 17 2 4 16 : 13 2 4 13 : 12 3 3 13 : 11 3 4 15 : 17 2 5 24 : 20 2 5 17 : 15 2 5 20 : 22 1 6 19 : 21 1 6 15 : 17 1 7 18 : 24 2 7 20 : 29 3 7 16 : 35 0 12 4 : 48

30 29 22 20 20 19 18 17 17 17 16 16 13 11 9 0

• ŠPORT •

VOJVODINSKÁ FUTBALOVÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Hralo sa o nič JEDNOTA – BORAC 5 : 1 (2 : 0)

Matej Bzovský

inulú sobotu na ihrisku Jednoty hralo sa – o nič. Domácim body už veľa neznamenajú, lebo doterajší zisk stačí iba na záchranu. K tomu bol to ďalší pokles návštevy v jesennej časti. Na tribúnach bolo sotva 100 najvernejších divákov.

Taká slabá návšteva vonkoncom neprekvapuje, lebo hráči Jednoty v doterajšom priebehu majstrovstiev hlavne rozčarovali svojich fanúšikov. Domáci od začiatku kontrovali priebeh zápasu. Vedenia sa ujali už v 16. minúte, keď odcentrovanú loptu brankár hostí vyrazil pred seba a dobiehajúci

Dva rozličné polčasy SLOGA – HAJDUK 1925 PODUNAVAC 2 : 2 (2 : 0) Karoly Vig

omáci celok uvítal hostí v najsilnejšej zostave a očakával, že bez väčších ťažkostí vyhrá a inkasuje ďalšie body. V súlade s tým aj začali zápas ofenzívne a nedovolili súperovi žiadne šance.

Už vo ôsmej minúte rozhodca Banjac z Inđije správne nariadil jedenástku pre domácich, ktorú rutinovane premenil Halilović. Lepšou hrou Erdevíčania už v 20. minúte gólom Matića zvýšili náskok – 2 : 0, čo bol aj výsledok polčasu.

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Vladimír Hudec

radáčania na vlastnej pôde utŕžili porážku od skromného mužstva Klek z rovnomennej dediny. Bol to vlastne zápas obratov, v ktorom malo prednosť raz jedno, a potom zasa druhé mužstvo. Prví sa vedenia ujali domáci gólom Apostolovića, ktorý v 15. minúte vyrazil sám pred brankára a ľahko ho prekonal. Hostia vyrovnali v 21. minúte po skrumáži v šestnástke AŠK. Eötvös dvakrát intervenoval, ale tretíkrát musel kapitulovať. Po zmene strán sa domáci znovu ujali vedenia, keď v 62. minúte Petrović peknou strelou • ŠPORT •

jeden náhradník, Mićunović, sa našiel zoči-voči s brankárom, nezaváhal a lopta sa poslednýkrát ocitla v sieti slabo hrajúcich hostí, ktorí hrali v úplne omladenej zostave s ôsmimi bonus hráčmi! Tesne pred posledným hvizdom hostia vyrovnali po nepozornom zákroku domácej obrany.

Po zmene strán domáci akoby poľavili, hrali pomalšie a nezaujato, čo hostia vedeli využiť a gólmi Jerkovića v 56. minúte, a potom aj štyri minúty pred koncom vyrovnali a domov si zaslúžene odniesli bod, pokým Sloga znovu zbabrala príležitosť vyhrať na vlastnom ihrisku. SLOGA: Tojagić, Džibrić, Matić, Cvijić, Kalinić, Raičević, Halilović, Smiljanić (Bojanić), Simeunović, Považan (Macanović), Grković Ostatné výsledky 12. kola: Kabel – Hajduk (B) 4 : 3, Kupinovo – Slavija 1 : 1, Veternik – Sofeks 1 : 1, LSK – Mladost 0 : 3, ŽSK – Index 0 : 2, Hajduk (Č) – Sremac 2 : 2.

1. Mladost 2. Hajduk (Č) 3. Kabel 4. Hajduk 1925 P 5. Sremac 6. Sloga 7. LSK 8. Index 9. Jednota 10. Slavija 11. Kupinovo 12. Borac 13. Sofeks 14. Hajduk (B) 15. Veternik 16. ŽSK

neobozretnosť domácej obrany a aj štvrtýkrát prekonali domáceho strážcu siete, a tak si domov odniesli tri vzácne body, z 18 metrov prekopokým aškovcom nal brankára Klezostalo banovať za ka. Nuž a potom zahodenou príležisa za tri minúty tosťou vyhrať. Trevýsledok menil ba však povedať, až trikrát. Najprv že domáci hrali bez hostia v 69. minúte niekoľkých špičkovyrovnali a iba dve vých hráčov – Gála, minúty neskoršie Striška, M. Števka, aj tretíkrát preNenina, Rajčevića, konali Eötvösa a čo sa zrejme prejabolo 2 : 3. Ich radosť však krátko Milan Števko je pre zranenie vilo aj na hre. AŠK: Eötvös, trvala, iba jednu mimo trávnika Birmanac, Živominútku, lebo už v nasledujúcom útoku Vučetić tin, Korać, Prodanović, Apostoopravdivým eurogólom z vyše lović, Petrović, Ďuríček, Vučetić, 20 metrov vyrovnal. Konečne v Maksimović, Mijić Výsledky 11. kola: Radnički 82. minúte hostia využili jednu

Zápas obratov AŠK – OFK KLEK 3 : 4 (1 : 1)

Marković ľahko trafil sieť. Aj neskoršie mali domáci útočníci až štyri stopercentné šance, ale ich začiatočnícky zahodili. V 26. minúte Matić sa po rohu ocitol v šestnástke a iste skóroval a stanovil výsledok polčasu. V druhom polčase sa stále hralo na polovici húževnato brániacich sa hostí. V 46. minúte Janković sa uvoľnil a peknou strelou nedal šancu solídnemu brankárovi hostí Kocićovi zachrániť si sieť. Po ďalších nevyužitých príležitostiach v 71. minúte náhradník Gajić po sólovej akcii mieril do siete. Konečne ešte

JEDNOTA: Duvnjak, Stošić, Blagojević, Popović, Bošković, Jelović, Čonka (Mićunović), Krivokuća, Janković (Gajić), Matić, Marković (Rajak) Na nedeľu Jednota hosťuje v Beške, kde si sily zmeria s domácim Hajdukom.

12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 12

9 2 1 23 : 5 9 2 1 20 : 10 9 1 2 25 : 13 7 3 2 28 : 11 7 3 2 25 : 10 7 2 3 35 : 17 7 1 4 13 : 10 5 3 4 19 : 14 5 2 5 19 : 14 3 4 5 15 : 16 4 1 7 15 : 19 3 2 7 11 : 28 3 1 8 9 : 21 2 2 8 13 : 32 1 1 10 13 : 33 0 0 12 7 : 37

29 29 28 24 24 23 22 18 17 13 13 11 10 8 4 0

1911 – ZŠF Petlić 9 : 0, ŽFK, Banat – Zadrugar 2 : 1, Potisje – OFK Gradnulica 5 : 2, Rusanda – OFK Stajićevo 3 : 0, Jedinstvo – Omladinac 0 : 1, MSK – Zlatica 0 : 0.

1. Rusanda 2. Omladinac 3. OFK Stajićevo 4. Radnički 1911 5. Potisje 6. MSK 7. Zadrugar 8. Jedinstvo 9. OFK Gradnulica 10. AŠK 11. Zlatica 12. ŽFK Banat 13. OFK Klek 14. ZŠF Petlić

45 /4724/ 5. 11. 2016

11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11

8 7 7 5 5 5 5 4 4 4 2 1 2 1

1 3 1 4 4 3 2 3 3 2 4 3 0 1

2 34 : 9 1 29 : 8 3 35 : 13 2 24 : 8 2 26 : 15 3 22 : 14 4 24 : 21 4 22 : 18 4 19 : 16 5 17 : 22 5 11 : 23 7 9 : 34 9 16 : 47 9 8 : 48

25 24 22 19 19 18 17 15 15 14 10 6 6 3 49

Šport MICHAL ŠUĽA NA ME V ULTRAMARATÓNE

Dvakrát meria, potom švihá! Ján Špringeľ

Pripravujúc sa na tieto náročné dlhú 42,195 km zabehol po dvadpreteky banátsky Zatopek získal siaty prvý raz za posledné dva roky ovačický vytrvalostný bežec šampiónsky titul na Novosadskom a štvrtýkrát pod tri hodiny (2:59,51). Michal Šuľa (nar. 7. októbra maratóne v behu na 25 km výsledÚčasť na šampionáte starého kon1974) reprezentoval Srbsko kom 1:39. Predtým bol 25. septembra tinentu si vybojoval splnením limitu v 24-hodinovom behu Kovačičan s padinskými na majstrovstvách Srbska v 24-hona Majstrovstvách Eukoreňmi víťaz rópy v ultramaratóne Pe t ro v s k é h o vo francúzskom Albi maratónu na 8 22. a 23. októbra. Za km a deň skôr celý deň a úplnú noc v Belehrade zíszabehol vlastný rekord kal prvé miesto – 212 km a 809 m, čo na šesťhodinoje druhým výsledkom vom ultramaraSrbska všetkých čias tónskom behu. (ide o diaľavu ako od D vadsiateho budovy RTV Vojvodina siedmeho auna Ulici sutjeska 1 v Nogusta sa vlaňajší Synovi Damiánovi najprv vštepil lásku vom Sade po stred Kecvíťaz Balkánskej k atletike, a potom sa od neho dal na tú skemétu v Maďarsku). bežeckej ligy istú – ibaže hodne dlhšiu – dráhu Spomedzi 98 najlep- Rozcvička na lavičke stal vicešamších ultramaratóncov piónom Jadovničkého dinovom ultramaratóne na Palići na starom kontinente zakotvil na 33. maratónu vo vytrvalostnom behu 18. júna, keď bežal 203 kilometrov priečke (z atlétov zo Srbska Željko na 111 km. Šiesteho augusta stál na a 520 metrov, čo mu stačilo na druhú Zeljković bol na 48. a Igor Vojnić-Zelić druhej priečke víťazov na Pančev- priečku a splnenie dvestokilometna 71. mieste). skom nočnom maratóne, kde dráhu rovej kvóty.

Hostia bojovní – domáci apatickí RADNIČKI (Š) – RADNIČKI (Z) 0 : 1 (0 : 1)

ostia sa domov vrátili s maximálnou korisťou. Aj keď minimálna, ich výhra je úplne zaslúžená. Dokonca mohla byť aj presvedčivejšia. Od prvej minúty zápasu bolo vidieť, že hostia sú kvalitnejší a bojovnejší celok, a že do Šídu prišli po všetky tri body. Jediný gól na zápase dal Jeftić už v 9. minúte. Na druhej strane apatickí Šíďania počas zápasu sa iba niekoľkokrát pokúsili ohroziť bránu hostí, ale tie ich slabé pokusy strážca siete menovca zo Zreňaninu Radović ľahko zneškodňoval. RADNIČKI (Š): Radaković, Katanić, Aperlić, Sarić, (Knežević), Puškaš, Dmitrović, Grumić, Považan, Rodić, Plavanski (Smajić), Tomić Ostatné výsledky 12. kola: Omladinac – Železničar 2 : 0, Bačka 1901 – Radnički (SM) 3 : 1, Bratstvo 1946 – TSC 2 : 1, Cement – Crvena zvezda

www.hl.rs

0 : 0, Vršac – Radnički (NP) 2 : 0, Dunav – Borac 0 : 3. Voľná bola Sloga

1. Bratstvo 1946 11 2. Omladinac 11 3. Dunav 12 4. Borac 11 5. Bačka 1901 11 6. Vršac 12 7. Radnički (SM) 11 8. TSC 11 9. Cement 12 10. Železničar 11 11. Radnički (Š) 11 12. Sloga 11 13. Radnički (NP) 11 14. Radnički (ZR) 11 15. Crvena zvezda 11

8 8 7 6 6 6 4 4 3 2 3 1 2 2 1

2 0 2 4 2 0 3 2 4 5 2 6 3 3 4

1 24 : 7 3 18 : 7 3 17 : 11 1 18 : 8 3 15 : 11 6 13 : 15 4 13 : 12 5 10 : 12 5 11 : 15 4 11 : 13 6 9 : 16 4 11 : 15 6 12 : 19 6 6 : 18 6 7 : 16

Informačno-politický týždenník

Tri týždne predtým získal druhé miesto na jedinom bosniackom maratóne – Dráhami Branka Ćopića. Tohto roku na významnej 48-hodinovej maturite vytrvalosti v Aténach medzi bežeckou elitou Európy na prvotriednom podujatí, aj keď zranený, zakotvil na piatej priečke. Pre najlepšieho športovca Obce Kovačica v roku 2015 účasť na ME vo Francúzsku bola najvýznamnejším podujatím v krátkej a mimoriadne úspešnej športovej kariére.

Zovšadiaľ krátko

SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Lazar Pavković

Obdivuhodná vytrvalosť

26 24 23 22 20 18 15 14 13 11 11 9 9 9 7

SLOGA – RADNIČKI 1 : 5 (1 : 3). V prvom kole pohárovej súťaže Sriemskeho obvodu v Erdevíku sa stretli domáca Sloga a republikový ligista Radnički zo Šídu. Hostia boli lepší a presvedčivo porazili svojich susedovcov. Góly pre Šíďanov vsietili Katanić, Smajić, Dmitrović, Sarić a N. Bojanić a čestný gól za Erdevíčanov dal B. Bojanić. SLOGA: Roška, Babić, Matić, Pap (Grković), Tojagić (Považan), Raičević, Halilović, Smiljanić, Teoﬁlović, B. Bojanić, Simeunović RADNIČKI: Ranisavljević, Sarić (N. Bojanić), Puškaš, Katanić (Mijatović), Rodić, Vuković, Tomić (Bošnjaković), Dmitrović, Knežević, Smajić, Aleksić l. p. HAJDUŠICA – VRŠAC UNITED 3 : 2 (1 : 1). Hajdušičania pokračujú s dobrými výsledkami v pohárovej súťaži južného Banátu. Tak minulú stredu vo štvrťfinálovom zápase na vlastnom ihrisku porazili vojvodinského ligistu Vršac United. Góly pre Hajdušičanov dali Spasovski, Atila Lipták a Radović. V semifinále Hajdušičanov očakáva ešte tvrdší oriešok – republikový ligista Vršac. Zápas zohrajú na budúcu stredu

na ihrisku vedľa storočného parku v Hajdušici. vlh NAŠA HVIEZDA – MAGLIĆ 1 : 1 (0 : 1). V poslednom kole jesennej časti majstrovstiev v Medziobecnej lige Báčska Palanka 1. trieda futbalisti silbašskej Našej hviezdy v nedeľu 30. októbra hrali nerozhodne s hosťujúcim celkom z Maglića. Hostia boli lepší v prvom polčase a gólom Santrača v 30. minúte sa ujali vedenia 0 : 1. Domáci vyrovnali v 57. minúte a strelcom bol kapitán Nikola Laćarak. NAŠA HVIEZDA: Mirković, Torić (Fabok), Žarković, Zelen, Babić, Trivunović, Novčić, Grňa, Zbućnović, Laćarak, Paroški (Popin) Výsledky 9. kola: Kriváň – Soko 1 : 2, Tvrđava – Borac 2 : 1, Kulpín – Budućnost 2 : 6, Neštin – Vojvodina 0 : 1. Naša hviezda jesennú časť majstrovstiev ukončila na 3. mieste so 17 bodmi, selenčský Kriváň prezimuje na 6 priečke v tabuľke a má 12 bodov, kým Kulpín má najviac dôvodov na obavy, keďže zakotvil na predposlednom 9. mieste a získal iba 5 bodov. r. k. • ŠPORT •

NAJKRAJŠIE FOTOGRAFIE JESENE

Andrej Meleg, Báčsky Petrovec

Anna Margaréta Valentová, Selenča

eseň so svojou pestrou paletou farieb bola (a je) naozaj fotogenickým ročným obdobím. Do fotosúťaže o najkrajšiu fotografiu jesene, ktorú realizovala redakcia Hlasu ľudu v online vydaní v dňoch 10. až 21. októbra, sa zapojilo 11 našich čitateľov s úhrnne 39 fotografiami. Najvydarenejší fotografický pohľad na jeseň ponúkla Tatiana Imreková z Pivnice, ktorý bol na titulnej strane minulého čísla Hlasu

Branislav Cerovský, Kulpín

ľudu. Všetky fotografie, ktoré do stanoveného termínu prišli na našu adresu, sme zverejnili v galérii fotografií v online vydaní Hlasu ľudu. Avšak pred čitateľov predkladáme fotografie, ktoré sa našli v užšom výberovom kruhu. Ďakujeme, že s nami tvoríte obsah Hlasu ľudu! Redakcia Hlasu ľudu

Mária Balcová, Hložany

Marienka Šinková, Hložany

Tatiana Imreková, Pivnica

Veľmi úspešný v pionierskej kategórii – štátny reprezentant Daniel Medovarský s oceneniami

Teodora Petej a Nikola Vlaov – tréneri klubu (v drepe) v spoločnosti členov klubu

Tréning šampióna Mareka Medovarského

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Klub bojových športov Vatreni udarac – Fire Kick Kulpín Medzi najmladšie, ale úspešné športové kluby v Kulpíne patrí Fire Kick, v ktorom trénujú kick box. Založený a úradne registrovaný bol v januári roku 2015 a v tom istom roku sa jeho členovia zúčastnili na vojvodinských a republikových majstrovstvách. Podľa slov predsedu klubu Nikolu Vlaova práca so súťažiacimi kulminovala v bežnom roku a najväčším úspechom je, že klub má reprezentanta Srbska v kategórii juniorov, Mareka Medovarského, ktorý je zároveň aj prvoumiestneným na republikovom rebríčku. V pionierskej kategórii pozoruhodné výsledky dosiahol Daniel Medovarský, ktorý je trojvíťaz Vojvodiny a prvoumiestnený v tejto kategórii v Srbsku. Veľmi dobre sa darilo aj ďalším členom klubu: Kristíne Maglovskej, Nemanjovi Govorčinovi, Michalovi Peťkovskému a ďalším. Predseda Nikola Vlaov ako športový operatívny tréner kick boxu sa naplno venoval tomuto zvláštnemu a zaujímavému športu, ktorému sa učil od najlepších majstrov bojových športov. Svoje dlhoročné skúsenosti a vedomosti nezištne prenáša na mladých v Kulpíne. V klube trénuje zo dvadsať mladých ľudí, s ktorými okrem Nikolu pracuje aj jeho sestra Teodora Petejová. Obaja majú licenciu trénerov tohto športu. Teodora je tiež aj fitness inštruktorkou a má skupinu, s ktorou trénuje aero kick box, čo je hudobná forma kick boxu, podobná aerobiku. Fire Kick je mladý klub. Financujú sa z členského a časť prostriedkov dostávajú aj z obce. Tie prostriedky využívajú na kúpu vybavenia potrebného na trénovanie a tohto roku sa im podarilo kúpiť aj ring. Podobné kluby ako je kulpínsky sú aj v Báčskej Palanke a vo Vrbase. Práve s vrbaským klubom majú Kulpínčania dobrú spoluprácu. Fire Kick je členom Kick box zväzu Vojvodiny a Srbska a Zväzu thajského boxu Srbska. O dva týždne sa reprezentant Marek Medovarský zúčastní na štátnych majstrovstvách a do konca kalendárneho roka bude debutovať aj v Juniorský reprezentant seniorskej konkurencii. Kick boxeri trénujú trikrát týždenne v starej telocvični kulpínskej Srbska Marek školy, ktorú si renovovali, a plánujú si zadovážiť ďalšie vybavenie nevyhnutné Medovarský (zľava) na zaoberanie sa týmto športom. Predsedove snaženia sú zamerané aj a tréner Nikola Vlaov na vypestovanie ďalších reprezentantov z radov členov klubu.

Aj dievčatám sa darí v kick boxe: Kristína Maglovská s trénerom Nikolom

Katarína Gažová Fotografie: z archívu klubu

Ukážkový zápas domáceho kick boxu v ringu na PDvK 2016 v Kulpíne Tréner Nikola posmeľuje hráčov pred zápasom

Šampióni Marek Medovarský a Daniel Medovarský s trénerom Nikolom

Takto je to na zápasoch...

Stánok klubu Vatreni udarac – Fire Kick Kulpín na prvom veľtrhu športu v Novom Sade