Hlas Ludu 45 2018 by NVU Hlas ľudu

70 rokov KOS Jednota Hložany Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 75 | 10. 11. 2018 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4828/



Z obsahu

Voľby do národnostných rád všetkých uznaných menšín v Srbsku sa uskutočnili v nedeľu 4. novembra 2018. Tak sme aj my Slováci volili svojich 29 zástupcov do slovenského národnostného parlamentu, čo ilustruje fotografia z Báčskeho Petrovca. Nateraz vieme len predbežné neúradné výsledky, ale v čase tlačenia tohto čísla Hlasu ľudu Republiková volebná komisia zverejní aj oficiálne výsledky. J. Čiep

10. 11. 2018 | 45 /4828/

Uzávierka čísla: 7. 11. 2018

Na 49. Prehliadke slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby v Srbsku Divadelný vavrín zvíťazili Kulpínčania. Tamojší zvolenovci sa po mnohých rokoch mohli tešiť z takého veľkého úspechu. Neoslavovali však priamo v Starej Pazove, ale na zájazde na Slovensku. Rovno v ten večer (piatok 2. novembra) s víťaznou Konečnou stanicou autora Stanislava Štepku a v réžii Alexandra Baka totiž vystupovali v Topoľčanoch. A. Francistyová

Spisovateľ, publicista a vydavateľ Miroslav Demák dňa 2. novembra oslávil 70. narodeniny. O svojej doterajšej tvorbe a činnosti, ale aj o plánoch hovorí v interview v prílohe Obzory. Na tradičnej 45. Rozhlasovej súťaži mladých recitátorov sa tohto roku zhromaždilo 59 milovníkov poézie a prózy, žiakov nižších a vyšších ročníkov základných škôl, ako i žiakov stredných škôl a študentov vysokých škôl. Podujatie prebiehalo v sobotu 3. novembra v Štúdiu M Novosadského rozhlasu. E. Šranková

M. Prebudila Foto: J. Bartoš

V slovenskom evanjelickom cirkevnom zbore vo Vojlovici v týchto dňoch postavili základy novej zborovej siene, ktorá im poskytne omnoho lepšie podmienky na prácu a stretávanie sa. V. Hudec

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Hodina diplomacie

alo by sa mnoho toho naučiť o diplomacii na príklade vzťahov medzi Českom a Slovenskom, ich vzájomného uznávania sa, rešpektovania demokratickej vôle iného národa, pokojného rozchodu a pokračovania spolupráce aj po zániku spoločného česko-slovenského štátu, ktorý existoval v období 1918 – 1992. Úvodnou hodinou by určite mohla byť dokumentárna panelová výstava pod názvom 100 rokov, usporiadaná v belehradskom Archíve Juhoslávie z príležitosti stého výročia od vzniku 1. Československej republiky, nadviazania diplomatických vzťahov medzi Juhoslovanským kráľovstvom (SHS) a Československom a ukončenia prvej svetovej vojny. Výstava je nainštalovaná v slávnostnej sieni Archívu Juhoslávie a pozostáva z troch tematických častí v podobe plagátov s fotografiami a sprievodnými textami. Prvá časť Československá štátnosť 1918 hovorí o okolnostiach vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov, ako aj o hlavnom aktérovi jeho založenia T. G. Masarykovi a iných osobnostiach významných pre uznanie Československa v zahraničí (Edvard Beneš, Milan Rastislav Štefánik a iní). Uvedené sú aj rôzne zaujímavosti, medzi ktoré patrí aj zoznam vecí a osobností, ktoré Česi a Slováci podarili svetu. Druhá časť pod názvom 100 rokov slovenskej diplomacie hovorí o významných osobnostiach z radov Slovákov a ich prínose

k československej štátnosti, ako aj o najvýznamnejších slovenských diplomatoch z daného storočného obdobia. Chronologicko-encyklopedicky sa hovorí o historických osobnostiach, pilieroch československej diplomacie, akými boli Ivan Daxner, Milan Rastislav Štefánik, Štefan Osuský, Milan Hodža, Ján Papánek, Juraj Slávik a Vladimír Svetozár Hurban. Pripomína sa tiež turbulentné obdobie druhej svetovej vojny (keď Československo dočasne zaniklo), ako aj ďalšia cesta k slobode a demokracii, v nasledujúcich desaťročiach sťažená dominanciou autoritárnej komunistickej ideológie, ktorá bola ukončená Nežnou revolúciou roku 1989. Pozornosť je venovaná aj slovenskej diplomacii od vzniku Slovenskej republiky roku 1993 až dodnes. Tretia časť výstavy obsahuje fotografie, ktoré v srbskom mestečku Rudnik pred 100 rokmi vytvoril Vítězslav Knejfl, rakúsko-uhorský oficier českého pôvodu. Knejfl pred storočím síce pobudol v Srbsku ako príslušník okupantského vojska, ale tieto jeho fotografie sú zaujímavým dokumentom o vtedajších ľuďoch a udalostiach. Výstavu spoločne organizovali Veľvyslanectvo Českej republiky a Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Belehrade v spolupráci s Archívom Juhoslávie. Výstava potrvá od 2. do 20. novembra. Stevan Lenhart

V tomto čísle

TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

5 Spoločná recepcia v Belehrade 15 Rozvoniavali koláče a starodávne polievky

OBZORY

32 Pri príležitosti životného jubilea 43 Ako chutí prehra? Autor titulnej fotografie: Juraj Bartoš

19 Pri Dunaji o Dunaji a o poézii 45 /4828/ 10. 11. 2018

Týždeň 

InPress

Kam povedú zápalisté slová?

Dobre, lepšie, najhoršie

Jasmina Pániková

„K

eď našej krajine bude dobre, dobre bude aj penzistom, aj všetkým zamestnaným v Srbsku,“ vyhlásil nedávno minister práce. Prečo minister použil budúci čas? Naša krajina však stojí pevne na nohách, ekonomika sa bleskovo rýchle rozvíja, mesačné mzdy sa pravidelne vyplácajú, priemerné platy vynášajú 500 eur, máme spokojných penzistov, na úradoch práce menej a menej nezamestnaných... Nie? To nie je v našej krajine? Pochybili sme... Naša krajina (aj my spolu s ňou) ešte stále čaká lepšie dni a tie akoby prichádzali našimi vlakmi, veľmi pomaly prichádzajú. V štarte meškajú niekoľko rokov... Všetci si ešte stále pamätáme nášho bývalého prezidenta, ktorý už pri vyslovení prvej vety vyznieval, akoby nemal ani štipku vôle rozvíjať krajinu, v čele ktorej bol, a v duchu svojej politickej strany hnať ju dopredu. Aký bol, taký bol, prezidentom bol päť rokov a zrejme ešte stále zbiera plody svojho prezidentovania. Koordinuje vzťahy medzi našou krajinou, bratskou severnou a tou, z ktorej prichádzajú žltí ľudia (ako kedysi predpovedali známi srbskí proroci), aj keď o tej koordinácii takmer nepočuť, a v týchto dňoch sa mu po druhýkrát do rúk dostali kľúče štátnej vily, do ktorej sa nasťahoval ako prezident krajiny, a takisto mal sa aj vysťahovať, keď tú funkciu už nemal. Ibaže vláda trochu pozmenila nariadenie a určila, že vila bude na reprezentácie predsedu jeho koordinácie a, samozrejme, aj na jeho bývanie. Predsa je niekomu dobre v našej krajine! Kiežby tak všetkým vláda zabezpečila bývanie... A ako bude nám – lepšie, horšie, rovnako – ukáže čas. Iba deň po menšinových voľbách začalo vyjadrovanie nespokojnosti a svojrázne obviňovanie za spôsobenie nepravidelností na voľbách. Možno sme sa mali prizrieť na slovinskú, grécku alebo poľskú menšinu, ktoré na voľbách mali iba jednu listinu. Aspoň by nikto nikoho nemohol obviňovať.

www.hl.rs

7 DNÍ

eďže na začiatku novembra máme krásne slnečné počasie, s teplotami nad 20 °C, ani neprekvapuje hrmavica z viacerých strán. Žiaľ, namiesto dažďa pršia zápalisté slová a duní ani spod zeme. Najprv zahrmelo z mediálneho záhonu. Týždenník Ilustrovana Politika vyvolal rozhorčenie veľkej časti verejnosti, keď svoju titulnú stranu opatril titulnými stranami týždenníkov Vreme a NIN a denníka Danas a titulkom v jej dolnej časti: Psy sú pustené (s podtitulkom Prečo mlčia RTS a Politika). V texte Psy sú pustené jeho autor Đorđe Martić útočí na Danas. Obviňuje kolektív tohto denníka (viacnásobne odsúdeného na vysoké peňažné pokuty v období, keď terajší prezident bol ministrom informovania) z „aktuálneho podenkového boja jeho sponzorov proti prezidentovi Srbska“. Novinárske organizácie odsúdili titulnú stranu a inkriminovaný text, s pripomienkou, že jeho autor roku 1999 (ako hlavný a zodpovedný redaktor) zverejnil v denníku Politika ekspres príspevok pod názvom Ćuruvija sa dočkal bômb. Mal váhu obžaloby na novinára Slavka Ćuruviju, ktorý potom čoskoro bol zavraždený. Na text v Ilustrovanej Politike zareagovala aj Suzana Vasiljevićová, radkyňa pre médiá prezidenta Srbska. Odstúpila z postu členky Dozornej rady Politiky AD, lebo, ako uviedla v liste organizáciám novinárov, „...svojím členstvom nechcem poskytnúť podporu takejto redakčnej politike, na ktorú, žiaľ, nemôžem vplývať, ale ani vám dôvod na neoprávnené útoky na prezidenta“. Sám Vučić vyhlásil, že ako prezident republiky a občan odsudzuje titulnú stranu Ilustrovanej Politiky. Neodpustil si však spočítať niektorým médiám to, že naň útočia. Bez pomyselnej hrmavice sa neobišli ani voľby do 18 národnostných rád menšín a spoločenstiev v Srbsku v nedeľu 4. novembra. O miesta v ich nových

Informačno-politický týždenník

zostavách sa uchádzali kandidáti z úhrnne 58 kandidačných listín. Iskrilo sa najmä v radoch bosniackej národnostnej menšiny v Srbsku. Ohník pod kotlík najjemnejšie povedané nesvornosti bosniackej komunity v Srbsku niekoľko dní pred voľbami (žeby náhodou práve vtedy?) zažal poslanec a hlava Srbskej radikálnej strany Vojislav Šešelj, odsúdenec Medzinárodného trestného tribunálu v Haagu. Z poslaneckej lavice počas zasadnutia Národného zhromaždenia Republiky Srbsko označil Rasima Ljajića (terajšieho a vôbec dlhodobého ministra vo vládach Srbska a predsedu Sandžackej demokratickej strany) za vodcu drogového kartelu. Predbežné výsledky volieb do Národnostnej rady bosniackej národnostnej menšiny ukázali, že najviac hlasov získala listina Sebaurčenie (na čele s predákom Strany demokratickej akcie Sulejmanom Ugljaninom, ministrom v predchádzajúcej vláde Srbska), pokým listina Matica bosniacka – akademik Muamer Zukorlić, muftija (aktuálny minister vo vláde Srsbka – pozn. J. B.), skončila na 2. mieste. Oslavujúc neskoro v nedeľnej noci víťazstvo, Ugljanin o. i. vyjadril uspokojenie nad tým, že sa teraz

o zodpovednosť podelí s viacerými politickými opciami a taktiež z toho, „že spoločne porazíme toho netvora, fašistický výtvor srbský štát Srbsko, ktorý chce legalizovať genocídu a zločiny ako prostriedok na dobýjanie teritórií a riešenie politických otázok“. Jeho politický sok Zukorlić v tejto súvislosti mieni (uviedol denník Danas): „Vážnejšie treba pozorovať, čo sa deje, lebo on (Ugljanin – pozn. J. B.) tu nie je sám, lež má svojich mentorov, ktorí mu hovoria, čo je nasledujúce.“ Danas tiež uvádza: „Značný počet analytikov mieni, že Ugljanin kvôli týmto vyhláškam má podstúpiť aj trestnú zodpovednosť.“Akože by aj mal, avšak nie je prvý z tých a takých, ktorí „boli na tej ceste“, ibaže sa ich počínanie skončilo v duchu výroku: Vajatali hory, porodili myš. Aj posledný októbrový deň krášlili teplé slnečné lúče. Skalili ho aj ďalšie ľadové slová. Ich autorom je Nasim Haradinaj, predstaviteľ veteránov tzv. OVK, inak brat po strýkovi kosovského premiéra Ramusha Haradinaja. Priznávajúc sa, že vraždil srbských vojakov, kedykoľvek mal na to príležitosť, dodal, že je mu ľúto, že ich nepovraždil toľko, koľko sa mu žiadalo. Pripravil: Juraj Bartoš

Iný uhol reality

Nikola Petkov

• TÝŽDEŇ •

K STOROČNICI VZNIKU ČESKOSLOVENSKA

Spoločná recepcia v Belehrade

Jaroslav Čiep

a Veľvyslanectve Českej republiky v Belehrade sa v pondelok 29. októbra

2018 konal spoločný príjem veľvyslanectiev Slovenska a Česka. Dôvodom tohto nekaždodenného stretnutia bolo pripomínanie si 100 rokov od založenia

niekdajšieho spoločného štátu Čechov a Slovákov – Československa. Za prítomnosti mnohých hostí, z diplomatického sveta v Belehrade, spoločenského živo-

ta, ale aj predstaviteľov slovenskej menšiny v Srbsku, na úvod prijatia intonovali bývalú československú hymnu. Následne veľvyslanci týchto dvoch štátov,

ktoré vznikli po rozklade spoločného štátu, sa prihovorili prítomným. Najprv veľvyslanec Tomáš Kuchta za Českú republiku, a potom aj za Slovenskú republiku veľvyslankyňa Dagmar Repčeková. V ich krátkych príhovoroch po srbsky a po anglicky obaja vyzdvihli tie najhodnotnejšie chvíle zo spoločnej histórie teraz

už dvoch suverénnych štátov. Hostia v pokračovaní recepcie mali možnosť pochutnať si aj na tradičných špecialitách z oboch krajín, podívať sa na zaujímavý kultúrno-umelecký program a užiť si krásne ovzdušie v budove a na nádvorí bývalej ambasády Československa v Belehrade. Foto: z archívu VSRvB

PREDSTAVILI SLOVNÍK A UDELILI ŠTIPENDIÁ ŠTUDENTOM

Význam slovníka viacnásobný Danuška Berediová-Banovićová

edna z posledných akcií z činností NRSNM v tomto zložení bola tlačová konferencia v piatok 2. novembra, venovaná sprístupneniu elektronickej podoby srbsko-slovenského Právnického terminologického slovníka. Po tlačovej konferencii udelili aj štipendiá študentom na akademický rok 2018/2019. Prítomných privítala predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová. Komisia pre štipendiá zasadala 1. novembra 2018 a rozhodla, že štipendiá vo výške 4-tisíc dinárov v priebehu 10 mesiacov v akademickom roku 2018/2019 udelia týmto študentom: Maríne Bartošovej z Hložian, Jánovi Andrášikovi z Báčskeho Petrovca, Nine Chalupovej z Kovačice, Vladimírovi Vaňovi Valentovi zo Selenče, Anne Demrovskej z Báčskeho • TÝŽDEŇ •

Petrovca, Alexandre Čmelíkovej zo Slankamenských Vinohradov, Alene Kolárovej z Lugu, Márii Kotvášovej z Kovačice, Sani Žiakovej z Jánošíka a Ivane Petrášovej z Padiny. Komisia udelila aj jednorazovú finančnú pomoc Teodore Belićovej, Vladimírovi Ededymu a Ivane Kovačevićovej. Srbsko-sloven- Desiati študenti získali štipendium vo výške 4-tisíc dinárov a jednorazovú finančnú s k ý p r áv n i c k ý pomoc dostali traja študenti terminologick ý lićová. Je to slovník prekladový, ktorí pôsobia v oblasti preklaslovník vznikol na základe ini- v elektronickej podobe a všetci dateľstva, lingvistiky a práva. ciatívy prekladateľskej služby záujemcovia si ho môžu vyhľadať Ako člen tímu, ktorý pracoval Zhromaždenia APV, ktorú zana stránke NRSNM. Obsahuje na tomto slovníku, hovoril aj prof. mestnankyne podali na Výbor viac ako 8 000 základných hesiel. Dr. Miroslav Vitéz. Povedal, že je pre úradné používanie jazyka Valentová-Belićová povedala, že význam tohto slovníka viacnáa písma NRSNM a na Pokrajin- vypracovanie tohto právnického sobný: „Chápeme ho ako nástroj ský sekretariát pre vzdelávanie terminologického slovníka vy- na uplatňovanie národnostných, a predpisy. O tomto slovníku plýva z dlhoročnej skúsenosti ľudských práv z jednej oblasti hovorila Zdenka Valentová-Be- kompetentných odborníkov, našej kultúrnej autonómie.“ 45 /4828/ 10. 11. 2018

Voľby OBEC BÁČSKY PETROVEC

Predbežné výsledky volieb Jaroslav Čiep

a troch hlasovacích miestach v Báčskom Petrovci v nedeľu 4. novembra zo zapísaných 3 049 voličov na voľby do Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny vyšlo 885 voličov, pričom 20 lístkov bolo neplatných. Na voľbách sa zúčastnilo iba 29,02 % z volebného telesa. Čo je dôvodom, že dve tretiny voličov nevyšlo na voľby, ukáže čas. Podľa predbežných neoficiálnych výsledkov, ktoré sme získali od pomocného volebného telesa, najviac

hlasov v Báčskom Petrovci získala listina Matica slovenská v Srbsku – Libuška Lakatošová: 434 hlasov. Listina Hej, Slováci! – Michal Baláž získala 203 hlasov. Listina Slováci vpred! – Pavel Surový získala 169 hlasov a listina Liga Slovákov Vojvodiny 59 hlasov. V Hložanoch z 1 096 svoje hlasovacie právo využilo 308 Slovákov (28,10 %). Najviac hlasov –157 získala listina Hej, Slováci! – Michal Baláž. Po nej nasledujú listina Matica slovenská v Srbsku – Libuška Lakatošová: 62 hlasov, listina Slováci vpred! – Pavel Surový: 57 hlasov a listina Liga Slo-

vákov Vojvodiny: 19 hlasov. V Kulpíne v menšinovom voličskom zozname je zapísaných 1 045 Slovákov, z ktorých hlasovalo 277 (26,45 %). Predbežné výsledky volieb sú takéto: listina Matica slovenská v Srbsku – Libuška Lakatošová: 128 hlasov, listina Slováci vpred! – Pavel Surový 72 hlasov, listina Hej, Slováci! – Michal Baláž 43 hlasov a listina Liga Slovákov Vojvodiny 14 hlasov. V Obci Báčsky Petrovec podľa aktuálnej evidencie do osobitného voličského zoznamu je zapísaných 5 314 občanov s hlasovacím právom. Z

Na voľbách aj jeden z najstarších Petrovčanov Michal Tkáč tohto počtu je 5 192 Slovákov (v roku 2014 – 5 602 Slovákov), 96 Rómov, 6 Rusínov, 5 Maďarov, 3 Slovinci a po 1 Ukrajinec a Nemec. Okrem Slovákov v tejto obci svojich predstaviteľov volilo aj ďalších šesť menšín.

V KOVAČICI A PADINE

Väčšina hlasov listine Slováci vpred! Anička Chalupová

a území Kovačickej obce bolo do osobitných voličských zoznamov zapísaných 10 456 občanov. Z toho na ôsmich volebných miestach hlasovacie právo mohli využiť Maďari, Rumuni, Rómovia, Nemci, Bosniak a Egypťan.

975 voličov v Kovačici najviac hlasov získala listina Slováci vpred! – Pavel Surový: 394 hlasov. Listina Matica slovenská v Srbsku – Libuška Lakatošová získala 229 hlasov. Listina Liga Slovákov Vojvodiny získala 179 hlasov, pokým listine Hej, Slováci! – Michal Baláž svoje hlasy zverilo 173 voličov.

KOVAČICA Do osobitných voličských zoznamov v Kovačici bolo zapísaných 3 938 Slovákov. Podľa predbežných neoficiálnych výsledkov hlasovania

PADINA Na tohtoročných voľbách do NRSNM svoje volebné právo v Padine využilo 847 voličov z celkového počtu zapísaných 3 778 Slovákov.

V Padine podľa predbežných výsledkov mala najviac hlasov listina Slováci vpred! – Pavel Surový: 354. Listina Matica slovenská v Srbsku – Libuška Lakatošová získala 306 hlasov. Listina Hej, Slováci! – Michal Baláž 104 hlasov a listina Liga Slovákov Vojvodiny 83 hlasov. Okrem Kovačice a Padiny volebné

miesta, na ktorých mohli hlasovať Slováci v Kovačickej obci, boli aj v Uzdine, Debeljači a Crepaji.

STARÁ PAZOVA

Najviac hlasov za pazovských nositeľov dvoch listín Katarína Verešová

a základe zatiaľ neoficiálnych údajov výsledky volieb na členov do Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Starej Pazove sú nasledujúce: listina Matica slovenská v Srbsku – Libuška Lakatošová získala 1 682 hlasov, listina Hej, Slováci! – Michal Baláž 326 hlasov, listina Slováci vpred! – Pavel Surový 66 hlasov

www.hl.rs

a listina Liga Slovákov Vojvodiny 21 hlasov. Podľa slov Vesny Jovanovićovej, predsedníčky pracovného telesa Obce Stará Pazova pre uskutočňovanie volieb pre priame voľby na členov NRNM, voľby prebiehali nerušene. Hlasovacie právo (teda tých, ktorí sa ľubovoľne prihlásili ako právoplatní občania národnostných menšín) malo 3 870 občanov. Najviac, úhrnne 3 155 je

Informačno-politický týždenník

Slovákov, pokým Rómov je 676 a ostatných je rovno 40: Ukrajincov 13, Slovincov 6, Rumunov 5, Grékov 4, Maďarov 4, Bunevcov 3, Vlasi sú dvaja a s jedným príslušníkom sú zastúpení Rusíni, Nemci a Bosniaci. Všetci príslušníci národnostných menšín mali právo hlasovať v Starej Pazove, v budove strednej školy na štyroch volebných miestach. Záujem o voľby na členov do Národnostnej rady slovenskej národ-

nostnej menšiny bol pomerne veľký, lebo zo 3 155 voličov slovenskej národnostnej menšiny hlasovalo až 2 095 osôb, čo je vyše 65 %. Záujem o voľby stúpol v podvečerných hodinách azda preto, že nositeľmi dvoch listín boli občania Starej Pazovy. Oficiálne výsledky zverejní Volebná komisia v Sriemskej Mitrovici, kde sú odovzdané hlasovacie listiny. • VOĽBY •

STREDNÝ A JUHOVÝCHODNÝ BANÁT

s tým, že Jánošíčania uprednostnili listinu Slováci vpred!, ktorej svoj hlas zverilo 107 voličov. Matica slovenská dostala 70, Hej, Slováci! 2 a Liga Slovákov Vojvodiny 14 hlasov. V tejto dedine sa volieb zúčastnilo 36,8 % z celkových 532 voličov z voličského zoznamu.

Skromný ohlas voličov Vladimír Hudec

j v strednom a juhovýchodnom Banáte voľby členov NRSNM poznačila pomerne malá účasť voličov, čo čiastočne možno vysvetliť všeobecnou apatiou a nezáujmom občanov o voľby. Okrem toho značný počet občanov, ktorí sú zapísaní do osobitného voličského zoznamu, sa nachádza mimo krajiny a z tých dôvodov nehlasovali. Na druhej strane do volebného procesu sa nezapojili početní mladí ľudia, ktorí medzi dvomi voľbami získali volebné právo, ale sa do voličského zoznamu nezapísali. Niežeby im to nebolo umožnené, dokonca mohli sa o tom aj informovať, iba že pre neskúsenosť, ale aj nezáujem o tieto záležitosti to neurobili. V pokračovaní uvádzame výsledky hlasovania občanov, ktorí mali hlasovacie právo, a to aj využili.

HAJDUŠICA Aj v susednej Hajdušici viac dôverujú listine Slováci vpred!, ktorej svoj hlas zverilo 78 hajdušických Slovákov. Matici slovenskej dôveruje 28 tunajších voličov, listina Hej, Slováci! dostala 8 hlasov, a Liga Slovákov Vojvodiny 11. Inak v tejto dedine svoje volebné právo využilo 45,7 % z celkových 284 voličov.

Na volebnom mieste v Hajdušici BIELE BLATO Do osobitného voličského zoznamu v Bielom Blate je zapísaných 255 Slovákov, avšak svoje volebné právo využilo iba 83 voličov, čiže 32 % z celkového počtu voličov. Z toho počtu Bieloblatčania najviac hlasov – 44 – zverili listine Matica slovenská v Srbsku – Libuška Lakatošová. Listina Slováci vpred! – Pavel Surový dostala 20 hlasov, listina Hej, Slováci! – Michal Baláž 11 a Liga Slovákov Vojvodiny 8 hlasov.

KYSÁČ

ARADÁČ V Aradáči svoje volebné právo využilo 143 Slovákov, čo je 21 % z celkových 651 Slovákov, zapísaných do osobitného voličského zoznamu v tejto dedine. Z toho počtu najviac hlasov dostala listina Matica slovenská v Srbsku – 56. Listina Slováci vpred! dostala 33 hlasov, listina Hej, Slováci! dostala 14, a listina Liga Slovákov Vojvodiny 40 hlasov. JÁNOŠÍK V Jánošíku si hlasy tiež rozdelili listiny Slováci vpred! a Matica slovenská,

PANČEVO – VOJLOVICA Slováci v Pančeve hlasovali na dvoch volebných miestach – vo Vojlovici a v meste Pančevo. Do osobitného voličského zoznamu bolo spolu zapísaných 707 Slovákov. Z toho počtu vo Vojlovici svoje volebné právo využilo 171 voličov a v meste iba 20. Spolu teda 191, čiže 27 %. Za listinu Slováci vpred! hlasovalo 32 voličov, Matici slovenskej svoj hlas zverilo 137 voličov, listina Hej, Slováci! dostala 4 a listina Liga Slovákov Vojvodiny 18 hlasov.

Najviac hlasov Najviac hlasov pre získala listina číslo 1 volebnú listinu číslo 1 A SELENČA

Elena Šranková

j tentoraz, ako i v roku 2014, Kysáčania hlasovali na dvoch volebných miestach. Volebné miesto číslo 6 bolo v Základnej škole Ľudovíta Štúra. Okrem 1 172 príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny do volebných zoznamov tam mali zapísaných Z hlasovacieho miesta v kysáčskej škole i príslušníkov nemeckej (5), rusínskej (3) a po jednom príslušníkovi aškalijskej, maďarskej a róm- voľby do Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Volebné skej národnostnej menšiny vyšlo 562 miesto číslo 7 bolo v Kultúrnom centre voličov, pričom 14 lístkov bolo neplatKysáč. Na tomto volebnom mieste ných. Podľa predbežných výsledkov bolo zapísaných 1 127 príslušníkov najviac hlasov v Kysáči získala listina slovenskej národnostnej menšiny Slováci vpred! – Pavel Surový (233). a v zoznamoch boli tiež príslušníci Nasleduje listina Matica slovenská bunevskej národnostnej menšiny (11), v Srbsku – Libuška Lakatošová (170). rómskej a maďarskej (po 9), nemeckej Listina Liga Slovákov Vojvodiny získala 81 a listina Hej, Slováci! – Michal Baláž (6), rusínskej (2) a ukrajinskej (1). Zo zapísaných 2 299 voličov na 64 hlasov. • VOĽBY •

Juraj Berédi-Ďuky

j v Obci Báč na volebnom mieste číslo 4 v Základnej škole Jána Kollára v Selenči boli voľby do Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Do osobitného voličského zoznamu bolo zapísaných 1 974 a hlasovalo 649 voličov. Z celkového počtu použitých lístkov 16 bolo neplatných a 633 bolo platných. Podľa oficiálnych výsledkov v Selenči najviac hlasov získala listina Slováci

vpred! – Pavel Surový – 251 hlasov. Listina Liga Slovákov Vojvodiny získala 207 hlasov, Listina Matica slovenská v Srbsku – Libuška Lakatošová 151 hlasov, kým listine Hej, Slováci! – Michal Baláž svoj hlas zverilo 24 voličov. Na týchto voľbách teda ako aj na minulých Selenčania sa rozhodli uprednostniť listinu Slováci vpred! – Pavel Surový. V Selenči hlasovali aj Rómovia, ktorí z piatich listín uprednostnili listinu číslo 1 Všeeurópske rómske hnutie. Táto listina získala 53 hlasov.

45 /4828/ 10. 11. 2018

Voľby PIVNICA

U Slovákov v popredí listina s číslom dva Katarína Gažová

olebné miesta číslo 5 a 6 v budove Základnej školy 15. októbra boli v nedeľu 4. novembra prístupné Pivničanom na voľbu členov národnostných rád. V Pivnici do voličských zoznamov bolo zapísaných 1 540 Slovákov a 9 Rómov. Na hlasovaní sa zúčastnilo 412 Slovákov, ale 4 hlasovacie lístky boli neplatné,

takže sa počíta 408 hlasov, čiže 26 %. Tak na volebnom mieste číslo 5 bolo zapísaných 761 voličov Slovákov, hlasovalo 209 a dva lístky boli neplatné, teda platných bolo 207. Na druhom hlasovacom mieste v Pivnici s číslom 6 bolo zapísaných 779 voličov Slovákov, hlasovalo 203 občanov, aj tu dva lístky boli neplatné, takže platných hlasov bolo 201. Súhrnne na oboch volebných miestach výsledky hlasovania Slovákov sú nasle-

LALIŤ

Matičiari oslavujú Juraj Pucovský

a nedeľných voľbách členov Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Laliti najviac hlasov – 153 – získala listina Matica slovenská v Srbsku – Libuška Lakatošová. Druhá je listina Slováci vpred! – Pavel Surový – 93 hlasov, na treťom mieste skončila Liga Slovákov Vojvodiny – 8 hlasov a listina Hej, Slováci! – Michal Baláž získala najmenej dôvery, lebo za ňu hlasovali len šiesti voliči. Z celkove 428 zapísaných Slovákov v osobitnom voličskom zozname hlasovalo 268 voličov, pričom 8 lístkov bolo neplatných. V Laliti okrem príslušníkov slovenskej národnosti mali právo voliť aj piati Rusíni, z ktorých to využili dvaja, kým jediná Ukrajinka

tiež hlasovala. Členovia volebného výboru po sčítaní hlasov do zápisnice zapísali, že nemajú žiadne pripomienky k uskutočneniu hlasovania na volebnom mieste číslo 2 v Laliti. Voľby ináč počas celého dňa sledovali dvaja pozorovatelia zo Starej Pazovy. Viacerí Laliťania sa sťažovali, že im nedovolili voliť, sami sme sa o tom presvedčili v dvoch prípadoch, lebo neboli zapísaní v osobitnom voličskom zozname, tvrdiac, že pred štyrmi rokmi také problémy nemali?! Kedy a ako zmizli ich mená zo zoznamu, nie je známe. V nedeľu 4. novembra 2018 v Laliti bola oslava výročia posviacky chrámu Božieho evanjelickej cirkvi – kirbaj, nuž si viacerí, predovšetkým Slováci, nenašli času odísť hlasovať.

ERDEVÍK

Hlasovalo 196 Slovákov

o osobitného voličského zoznamu v Erdevíku bolo zapísaných 377 Slovákov a 16 Maďarov. Hlasovalo sa na jednom volebnom mieste – v Miestnom spoločenstve Erdevík. Hlasovalo 196 Slovákov, čiže 52 %. Volebná listina Slováci vpred! – Pavel Surový získala 114 hlasov, volebná listina Matica slovenská v Srbsku – Libuška Lakatošová získala 35 hlasov, volebná listina Hej Slováci! – Michal Baláž získala 36 hlasov a volebná listina Liga Slovákov Vojvodiny získala 11 hlasov. D. Berediová-Banovićová

www.hl.rs

dujúce: listina č. 1 Slováci vpred! – Pavel Surový získala 63 hlasov, čiže 15 %, listina č. 2 Matica slovenská v Srbsku – Libuška Lakatošová 201 hlasov, čiže 49 %, listina č. 3 Hej, Slováci! – Michal Baláž 31 hlasov, čiže 7 %, a listina č. 4 Liga Slovákov Vojvodiny v Pivnici získala 113 hlasov, čiže 27 %. Keď ide o hlasovanie občanov rómskej národnosti v Pivnici, zapísaných bolo 9 voličov. Na každom volebnom

mieste v Pivnici hlasovali po 2 občania, teda súhrnne 4. Rómovia mali možnosť hlasovať za jednu z piatich listín. Všetci štyria hlasovali za listinu č. 3 Rešpekt pre Rómov – Vladan Stanojević. Údaje o hlasovaní a výsledkoch volieb poskytla tajomníčka Miestneho spoločenstva Pivnica Vlasta Šusterová-Červená, ktorá podotkla, že voľby v Pivnici prebiehali bez problémov a výtržností.

ŠÍD

Slováci hlasovali na dvoch volebných miestach Stanislav Stupavský

j šídski Slováci v nedeľu 4. novembra hlasovali za svojich predstaviteľov do Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Hlasovanie prebiehalo na dvoch volebných miestach – v miestnostiach Obecnej organizácie Červeného kríža (volebné miesto č. 6) a v miestnostiach Miestneho spoločenstva Šíd (volebné miesto č. 7). Na volebnom mieste č. 6 vo voličskom zozname bolo evidovaných 289 Slovákov a na voľbách sa zúčastnilo 110. Volebná listina č. 1 Slováci vpred! – Pavel Surový získala

12 hlasov, volebná listina č. 2 Matica Slovenská v Srbsku – Libuška Lakatošová 53 hlasov, volebná listina č. 3 Hej, Slováci! – Michal Baláž 28 hlasov a volebná listina č. 4 Liga Slovákov Vojvodiny 17 hlasov. Na volebnom mieste v Miestnom spoločenstve Šíd evidovaných bolo 288 Slovákov a hlasovalo 107. Volebná listina č. 1 získala 20 hlasov, volebná listina č. 2 získala 34 hlasov, volebná listina č. 3 získala 39 hlasov a volebná listina č. 4 získala 12 hlasov. Hlasovanie na obidvoch volebných miestach prebiehalo bez problémov a pripomienok.

OBEC SURČÍN

Najviac hlasov listine číslo 3

Obci Surčín sa voľby do NRSNM dňa 4. novembra konali na troch volebných miestach: v Surčíne, v Dobanovciach a v Boľovciach. V Surčíne bolo do osobitného voličského zoznamu zapísaných 15 Slovákov, z ktorých sa vo voľbách zúčastnili jedenásti. Výsledky hlasovania: volebná listina č. 1 Slováci vpred! – Pavel Surový získala 1 hlas, volebná listina č. 2 Matica slovenská v Srbsku – Libuška Lakatošová získala 1 hlas, volebná listina č. 3 Hej, Slováci! – Michal Baláž získala 9 hlasov, pokým volebná listina č. 4 Liga Slovákov Vojvodiny nezískala hlasy. V Dobanovciach bolo zapísaných 171 Slovákov s hlasovacím právom. Z hlasov občanov, ktorí sa zúčastnili vo voľbách, listina č. 1 Slováci vpred! –

Informačno-politický týždenník

Pavel Surový získala dva hlasy, listina č. 2 Matica slovenská v Srbsku – Libuška Lakatošová získala 7 hlasov, listina č. 3 Hej, Slováci! – Michal Baláž získala 55 hlasov a listina č. 4 Liga Slovákov Vojvodiny nezískala hlasy. V Boľovciach bolo zapísaných 335 Slovákov s hlasovacím právom. Z hlasov občanov, ktorí sa zúčastnili vo voľbách, listina č. 1 Slováci vpred! – Pavel Surový získala 17 hlasov, listina č. 2 Matica slovenská v Srbsku – Libuška Lakatošová získala 17 hlasov, listina č. 3 Hej, Slováci! – Michal Baláž získala 64 hlasov a listina č. 4 Liga Slovákov Vojvodiny získala 1 hlas. Dva hlasovacie lístky boli neplatné. Ž. Čapeľa • VOĽBY •

Ľudia a udalosti Zmeny v obecnom štatúte ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE BÁČSKY PETROVEC

Katarína Gažová

ajviac času na schôdzi báčskopetrovského lokálneho parlamentu v stredu 31. októbra venovali rokovaniu o návrhu Štatútu Obce Báčsky Petrovec. K tomuto bodu výborník Gavra Govorčin podal dodatok, ktorý výborníci po diskusii schválili. Iniciatívny návrh štatútu obce výborníkom predostrel tajomník Obecnej rady Rastislav Labáth. Ako vysvetlil, v lehote deväť mesiacov sa má schváliť nový obecný štatút, zladený s platným zákonom. Keď ide o zmeny v porovnaní s doterajším textom štatútu, Labáth poukázal, že ide o zmenu počtu členov Obecnej rady, ako aj o zmenu počtu výborníkov lokálneho parlamentu. V obecnej rade doteraz bolo deväť členov a iniciatívny návrh pracovnej skupiny je, aby sa ten počet znížil na päť členov, teda predsedu, tajomníka a troch členov rady. Keď ide o počet výborníkov, navrhnuté je znížiť ho z terajších 31 na 21 výborníkov. Pripomenul pritom, že doterajší štatút bude platný po

nové lokálne voľby, a potom sa už začne uplatňovať nový. Dodatok vzťahujúci sa na počet výborníkov Zhromaždenia obce podal výborník Gavra Govorčin, ktorý navrhol, aby sa počet výborníkov znížil z 31 na 25. Podľa jeho zdôvodnenia tento počet

o financovaní kádrov a vybavenia v Dome zdravia Báčsky Petrovec. Predseda Zhromaždenia obce Ján Šuľan ozrejmil, že lekári špecialisti, ktorí prichádzajú pracovať do Domu zdravia v Petrovci, sa sčasti financujú z obce. Novinkou je, že sa aj práca defektológa – lo-

Z októbrového zasadnutia najvyššieho obecného telesa

bude prajný aj pre menšie politické strany, ktoré majú svojich predstaviteľov v zhromaždení. Po rozsiahlejšej diskusii za a proti tento návrh bol predsa schválený. Bez diskusie výborníci schválili Uznesenie o začiatku postupu odcudzenia nehnuteľností vo verejnom vlastníctve Obce B. Petrovec. Ďalej sa diskutovalo

gopéda bude financovať takýmto spôsobom. Výborníci posúdili a schválili Uznesenie o zmene v Predškolskej ustanovizni Včielka. Vzťahuje sa to na škôlku v Kulpíne, kde po dostavbe budovy namiesto troch budú pracovať so štyrmi skupinami škôlkarov. Začiatok práce objektu meškal, lebo sa čakalo na

povolenie na používanie. Preto sa v Kulpíne s prácou začalo iba po 20. októbri. Na otázku výborníkov, koľko nových robotníkov sa tuná zamestná, predseda obce Srđan Simić odpovedal, že Ministerstvo pre správu a lokálnu samosprávu povolilo prijať troch zamestnancov. Zároveň poďakoval riaditeľke PU Včielka Zuzane Pašićovej, že zotrvala v predsavzatí zrekonštruovať doterajšiu a dostavať novú časť budovy škôlky, na čo finančne prispeli pokrajina a obec. Schválený bol i akčný plán pre oblasti sociálna a zdravotná ochrana v rokoch 2018 – 2020, ktorý ozrejmila riaditeľka Strediska pre sociálnu prácu v Petrovci Biljana Drakulićová, ako aj zmeny týkajúce sa založenia Rady pre zdravie Obce B. Petrovec, kde do funkcie predsedníčky zvolili Tatianu Demanovú-Javorníkovú a novou členkou je Anna Greksová. Z funkcie riaditeľa SVD uvoľnili a následne na nasledujúce štvorročné obdobie vymenovali doterajšiu riaditeľku Vieru Krstovskú. Na záver odznelo niekoľko výborníckych otázok.

V ZÁKLADNEJ ŠKOLE V SILBAŠI

Prednáška o bezpečnosti na internete Jaruška Ferková

rednášku a dielňu s názvom Tijana klik usporiadali v stredu 31. októbra pre žiakov 7. a 8. ročníka v ZŠ bratov Novakovcov v Silbaši a Despotove. Žiakom prednášal Igor Jurić, zakladateľ Nadácie Tijany Jurić. Cieľom prednášky je naučiť žiakov, ako bezpečne používať internet, vedieť rozpoznať • ĽUDIA A UDALOSTI •

prípadné riziká sociálnych sietí a ovládať spôsoby, ako sa chrániť pred týmito nebezpečenstvami. Konkrétne sa hovorilo o vydieraní prostredníctvom spoločenských sietí, falošnom predstavovaní jednotlivcov, ako aj o násilí medzi vrstovníkmi, ktoré neraz má tragické následky. V rámci prednášky boli premietané tri filmy inšpirované skutočnými udalosťami. Prednáška

Z prednášky v Silbaši

hlboko zapôsobila a dojala nielen žiakov, ale aj učiteľov. Takmer nikto nezostal ľahostajným k nemilej skutočnosti, ktorá je prítomná aj

v našej krajine. Údaje hovoria, že každodenne v Srbsku na uvedené nebezpečenstvá doplatí 100 až 200 ľudí.

45 /4828/ 10. 11. 2018

Ľudia a udalosti NA 27. SCHÔDZI ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKA PALANKA

V obehu bol aj súdny rozsudok Juraj Bartoš

ýborníci v Zhromaždení obce Báčska Palanka lámu rekordy. Trinásť bodov rokovacieho programu (14. celkom ignorovali) 27. schôdze lokálnej samosprávy absolvovali expresne, ani čo by sa hnali za dajakými neodkladnými povinnosťami. Zrejme by to urobili ešte rýchlejšie, nebyť vedúceho výborníckej skupiny radikálov, ktorý v piatok 2. novembra niekoľkokrát podnietil akú-takú diskusiu, t. j. výmenu názorov so zdôvodňovateľmi jednotlivých návrhov správ orgánov a inštitúcií. Po schválení zápisnice z 26. schôdze predseda obce Branislav Šušnica skrátka prezentoval správu o realizovaní obecného rozpočtu za prvých deväť mesiacov v tomto roku. Celkový dôchodok a príjmy vykázal na 1 113 302 148 din. (čo je 57,70 % z naplánovanej sumy), vrátane presunutých prostriedkov z roku 2017, ktoré tvoria 310,8 milióna din. Najviac do pokladnice prispeli daňoví poplatníci, a to poplatkami na konto dane z dôchodku, zisku a kapitálových ziskov sumou 545 289 692 din. (77,53 % z plánovaných) a ďalších 192 052 763 din. (66,44 %) z dane z

majetku. Transferové prostriedky z vyššej úrovne moci tvoria 253 191 481 din. (71,70 %). Celkove lokálna samospráva v období prvých troch kvartálov roku 2018 minula 1 464 014 065 din. (t. j. 61,76 % zo sumy vytýčenej plánom). Z toho 391 616 434 (63,05 %) na platenie služieb a tovarov, 224 721 496 din. (68,29 %) na zamestnancov, 222 180712 din. (48,68 %) na základné prostriedky atď. Poznámky o hlavnej téme na schôdzi mal iba vedúci výborníckej skupiny SRS Dragan Bozalo. Mieni, že rozpočet je podstatne zdravší než v uplynulých rokoch, odkedy sa Srbská pokroková strana chopila moci, a to bez ohľadu na to, že vsúvate niektoré veci do rozpočtu uprostred roka. Prítomní na začiatku schôdze prijali návrh spomenutého výborníka, aby sa body týkajúce sa Predškolskej ustanovizne Mladosť pretriasli spolu a aby za každý hlasovali osobitne, takže 28 prítomných výborníkov hlasovalo za správu o činnosti tejto ustanovizne v roku 2017 – 2018 a poskytli súhlas k ročnému plánu, ako i k doplnku jej predškolského programu na rok 2018 – 2019. Všetky tri body opodstatnil riaditeľ PU Mladosť Goran Šatara a okrem Bozala (poukázal

na problémy kapacít) diskutoval aj báčskopalanský primátor Branislav Šušnica. Informoval, že okrem štyroch škôlok, ktoré otvorili za 3 posledné roky, existuje plán aj na piatu (v Obrovci). Výborníčka Dina Tankosićová (SNS) pochválila prácu zamestnancov PU a podčiarkla, že okrem rôznych odmien Mladosť získala aj Októbrovú cenu Obce Báčska Palanka na rok 2018. Bez diskusie výborníci schválili informáciu o bezpečnosti v PU Mladosť a v školách na území obce, ako aj rozhodnutia o získaní nehnuteľností do verejného vlastníctva obce prostredníctvom darov, respektíve o prijatí práva obce na investora nad rekonštrukciou a dostavbou školského objektu v Silbaši. Návrh na uznesenie o postavení pamätníka niekdajším obyvateľom Báčskej Palanky nemeckej národnosti opodstatnil Miroslav Šolaja: „Iniciátorom je Združenie podunajských Švábov v Nemecku a kompletný investor bude Združenie Nemcov v Báčskej Palanke.“ Výborník Miroslav Hemela sa spýtal, či pamätník bude postavený ako bratskému národu a či absolvoval verejnú rozpravu. Šolaja zopakoval, že všetky združenia môžu podať žiadosť o výstavbu pamätníka. Ne-

skôr, v rámci predposledného bodu rokovacieho programu, výborníci vymenovali päťčlenný výbor na uskutočnenie rozhodnutia o postavení spomenutého pamätníka. Nikdy doteraz sa vari nestalo, že vystala diskusia, keď sa na rokovacom programe ocitol Verejný komunálny podnik Komunalprojekt. Nebolo tomu inak ani teraz, keď sa v rámci 10. bodu hovorilo o vymenovaní úradujúceho riaditeľa tohto podniku (t. j. riaditeľky Anny Žigmundovej), respektíve o rozhodnutí o vypísaní verejného súbehu na voľbu riaditeľa VKP Komunalprojekt. Na základe rozhodnutia Apelačného súdu v Novom Sade bolo totiž stornované uznesenie o vymenovaní na post riaditeľa Komunalprojektu Aleksandra Bogunovića. Obidva návrhy zhromaždenie schválilo, hoci Dragan Bozalo mal poznámky. O. i. povedal: „Tento súdny rozsudok je vám napomenutie, aby ste zvážneli!“ Po jeho slovách, že rátal s tým, že ho prekvapuje, že mandát nezobral námestník Bogunovića Đuro Škrbić, zareagoval Škrbić a nasledovala výmena replík. Skončila sa konštatáciou Bozala namierenou do tábora koalície: „Hovorím vám, že nemáte kádre, to vám hovorím!“ Nikto nediskutoval ohľadne uvoľnenia a vymenovania členov školského výboru ZŠ Vuka Karadžića v Báčskej Palanke a rovnako nikto nepoložil ani výbornícku otázku, takže schôdza trvala necelých 70 minút.

ZO ZÁKLADNEJ ŠKOLY V KULPÍNE

Obavy o počet žiakov Katarína Gažová

o školského roku 2018/2019 v ZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne vstúpili s celkovým počtom žiakov 222, čo je o jedného žiaka menej ako v minulom školskom roku. Počet tried zostal nezmenený – súhrnne šestnásť: osem v slovenskom vyučovacom jazyku a osem v srbskom. Do prvého ročníka zapísali 35 žiakov. V slovenskej triede je 17 a v srbskej 18 prváčikov. Prvákov majú na starosti učiteľky Milina Grňová a Danuška Galádiková. V rozhovore s riaditeľkou školy Jovankou Zimovou sme sa dozvedeli pekné správy o práci školy, ale riaditeľka zároveň vyjadrila obavy, ako to bude vyzerať do budúcna, keďže už v nasledujúcom školskom roku

www.hl.rs

sa počet prvákov drasticky zníži. Na počet detí v škole v značnej miere vplýva aj sťahovanie celých rodín do zahraničia. „Počas letných prázdnin sme upravili školský dvor a omaľovali sme aj fasádu školskej budovy. Vďaka ochote našich kolegov, členov školského kolektívu, ako aj členov športových klubov, hlavne volejbalistov a kickboxerov, vystavali sme striešku pre bicykle, aby nemokli, keď prší. Vo vnútri budovy prebiehali bežné úpravy. Hygienické uzly zvyčajne renovujeme asi trikrát do roka, lebo deti tam vedia urobiť veľký neporiadok. Polámu batérie v toaletách, takže musíme montovať nové, a tak to ide stále dokola.“ Začiatkom školského roka v kulpínskej škole žiaci prejavili pozoruhodný záujem o prácu pre-

Informačno-politický týždenník

Veselá chasa na školskom dvore

dovšetkým športových krúžkov: volejbalového, basketbalového. Pracujú aj krúžky zamerané na ostatné vyučovacie predmety. „Novinkou v našej škole je, že v tomto školskom roku máme fakultatívne vyučovanie slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry v srbských triedach. Prihlásil sa chvályhodný počet žiakov – až 73, ktorých sme rozdelili do štyroch skupín. S nimi pracuje profesorka Kristína Nováková. Učebnice sme dostali z Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a

práca sa nám dobre darí. Deti sú aktívne a majú záujem o vyučovanie slovenčiny. Povinným voliteľným predmetom je aj nemčina, ale tu vznikol problém, lebo naša profesorka je na materskej dovolenke. Problém sme úspešne riešili a iné kádrové zmeny nemáme.“ Na vykurovanie budovy školy používajú plyn, čo hradí obec, ako aj výdavky na vodu a elektrinu. Vonku ešte zostalo dokončiť montovanie odkvapových rúr na budove telocvične, a potom už budú pripravení na zimu. • ĽUDIA A UDALOSTI •

VÝSTAVA DROBNÝCH ZVIERAT V PETROVCI

Krása a starostlivosť Jaroslav Čiep

„P

ozývame všetkých členov, chovateľov, sympatizantov a priateľov klubu, aby sme spoločne usporiadali 43. výstavu holubov, hospodárskych zvierat, králikov a vtákov.“ Takto vedenie Klubu drobnochovateľov pozývalo záujemcov na spoločné podujatie, ktoré sa zrealizovalo v sobotu 3. a v nedeľu 4. novembra v hale v Ulici Leninovej 95. Petrovčanom je táto lokalita známa ako Marlesov sklad. Podľa slov predsedu klubu Vladimíra Abraháma miestni drobnochovatelia okrem toho, že sa pravidelne stretávajú vo svojom klube, občas súťažia aj vo varení najchutnejšieho zajačieho paprikáša. Pre návštevníkov Slávností pravidelne chystajú trochu

väčší kotol tejto špeciality. K tomu viackrát do roka organizujú burzu drobných zvierat a často súťažia na výstavách nielen v krajine, ale aj za hranicami. A dosahujú pozoruhodné výsledky. K tomu si odtiaľ zadovažujú „sviežu krv“ pre ďalší chov zvierat.

Až 224 vystavených holubov rôznych druhov si mohli pozrieť návštevníci výstavy

telia v domácom prostredí zorganizovali medzimestskú výstavu holubov, hospodárskych zvierat, králikov a vtákov. Prihlásil sa značný počet záujemcov (vyše 50 vystavovateľov) a milovníci drobných Krásne jedince králikov vzbudzovali obdiv zvierat sa v nedeľu Ako sme v úvode uviedli, už mali v čom kochať. Návštevníci 43-krát petrovskí drobnochova- si mohli obzrieť alebo aj kúpiť

predovšetkým králiky, holuby, sliepky, kačice, papagáje. Svoje zvieratá do Petrovca priniesli aj drobnochovatelia z Kuly, Deronjov, Báčskej Palanky, Pivnice, Selenče, Kysáča, Čelareva, Hložian, Futogu, Vrbasu... Odborní posudzovatelia na záver vyhodnotili vystavené exempláre a ich majiteľom udelili diplomy a poháre. Vyhlásených bolo 43 šampiónov v jednotlivých kategóriách. Ani pri tejto výstave nechýbala burza drobných zvierat pred halou.

JESENNÉ UPRATOVANIE V PADINE

Starajú sa o svoje okolie Jana Štaubová

oriadok, čistota a kultúra prostredia je ukazovateľom úrovne vzťahu občanov k svojmu okoliu, svojej

dedine. K tomu patrí aj tradičné jesenné upratovanie okolia základnej školy v Padine. V sobotu • ĽUDIA A UDALOSTI •

3. novembra v škole usporiadali pracovnú akciu, s cieľom spoločným úsilím zabezpečiť poriadok a čistotu. Účastníci akcie upratovali nádvorie školy, park pred školou, kostolnú záhradku, mladší žiaci vysádzali kvety, starší zametali opadané lístie a pomáhali im aj učitelia. Rodičia žiakov zabezpečili kvety, aby takisto prispeli k úprave školského dvora. Pracovnú sobotu mali aj ochrancovia prírody. Ako hovoria, tvorba hniezdnych podmienok patrí k najstarším metódam ochrany vtáctva. V minulom školskom roku uskutočnili prvú fázu projektu výroby vtáčích búd a teraz prebiehala záverečná fáza – umiestňovanie týchto umelých hniezd na rozličných

lokalitách v dedine. Žiaci spolu s vedúcimi environmentálneho krúžku a v spolupráci s Ekologickým hnutím

Padina umiestňovali búdy po stromoch v areáli školy a pred školou, pred cintorínom a v areáli Loveckého domu. Treba poznamenať, že srdečná vďaka patrí sponzorom, ktorí zabezpečili potrebný materiál na výrobu búd, ako aj kameramanovi Vladimírovi Kuchárikovi, ktorý celý priebeh umiestňovania vtáčích domčekov nahrával. Video si možno pozrieť na webovej stránke padina.edu.rs. Foto: S. Sládečeková

45 /4828/ 10. 11. 2018

Ľudia a udalosti PETROVSKÝ CINTORÍN

Koncom októbra a začiatkom novembra Jaroslav Čiep

pakuje sa to pravidelne každý rok vo všetkých našich dedinách. Rovnako ako dlho rokov dozadu i tentoraz – v stredu 31. októbra, keď si evanjelici pripomínajú Deň reformácie, a 1. novembra, na sviatok Všechsvätých, aj Petrovčania vo väčšom počte ako inokedy navštívili miestny cintorín. V tichých jesenných dňoch nielen nové časti petrovského cintorína, ale aj tie staršie sú primerane upravené a už zožltnutá tráva je skosená. Náhrobné kamene a okolie hrobov je príležitostne vyzametané, vyutierané a cintorín, hoci je už jeseň, akoby „rozkvitol“. Celý je posiaty pestrými farbami živých a umelých kvetov. Kde-tu vidieť aj niekoľko sviečok, avšak tento zvyk si Petrovčania neosvojili

a uspokojujú sa iba s kvetinovou výzdobou hrobiek. V uvedených dňoch sa celé rodiny spoločne vydávali na obchôdzku hrobiek, ktoré vyzdobili kvetmi. V tichom rozjímaní pri

V Petrovci od 31. júla Petrovský cintorín je najupravenejší v novembri 1995, keď ho otvorili, zosnulých pochovávajú chovávanie. Aj tá sa, žiaľ, rapídne z Domu smútku, teda celých 23 rozrastá. Vedľa terajšieho cintorína je rokov. Odvtedy v tejto aktuálnej ďalšia časť, v ktorej sa už nepochováva, a je známa ako partizánske hroby. Cez cestu hlavného vchodu na partizánske hroby v Ulici Borisa Kidriča je židovský cintorín. Tieto hroby dlhé roky ležali obrastené krovím, v húštine. Vlani podjeseň Zväz židovských obcí Srbska s finančnou podporou Nemeckej spolkovej republiky ako pamiatku na Židov z Báčskeho Petrovca umučených v holokauste zabezpečil, aby vyklčovali a primerane ohradili Kytice kvetov sú aj na starších hroboch židovský cintorín. O tomto svedčí aj tabuľa pri vchode. Ubehol ďalší hroboch sa v spomienkach vra- časti cintorína pribudlo takmer rok, ale bez primeranej sústavnej cali k svojim zosnulým, s ktorými 3 000 hrobiek. K tomu upravili starostlivosti židovský cintorín prežili kus života. a otvorili aj novú parcelu na po- zase zarastá...

NAŠA ANKETA NA TRHU V PADINE

Kupujú sa hlavne kvety, ovocie a zelenina

Anna Hediová

Eva Mikulášová

Anička Chalupová

edávny sviatok Všetkých svätých kompletne zmenil sortiment tovaru na padinskom trhu, ktorý sa koná vo

www.hl.rs

štvrtok. Okrem ovocia a zeleniny predajné stánky 1. novembra spestrili rôzne ikebany a zvlášť pestrofarebné chryzantémy. Anna Hediová: – Začiatkom jesene máme taký zvyk,

Informačno-politický týždenník

Mara Plvanová

že zapĺňame naše poličky v komôrkach tovarom, ktorý budeme potrebovať a používať v zime. Kupujeme zväčša čerstvú zeleninu – kapustu a pod. Okrem toho pri príležitosti

sviatku Všechsvätých kupujeme kvety na hrobky našich najmilších. Ceny sú trošku vyššie ako inokedy. Keby naše padinské ženičky nechodili za prácou do Belehradu, na nákupy by sa šlo zriedkavejšie. Eva Mikulášová: – Toto je obdobie, keď sa padinské gazdinky na padinskom trhu zásobujú čerstvým ovocím a zeleninou. Ešte sa dá nájsť paprika, kapusta, ktorú už môžeme pomaly nakladať do sudov, pekné čerstvé uhorky na šalát. Ceny sú hlavne podobné ako v uplynulom období a iba niektorý tovar musel zdražieť, lebo úroda bola slabá. Mara Plvanová: – Na našom trhu už niekoľko rokov predávam ručníky, svetre, orechy, domáce výrobky z mäsa... Zdá sa mi, že sa dnes kupuje menej ako v uplynulých dňoch. Ceny našich domácich výrobkov sú rovnaké ako vlani. Napríklad orechy predávam za rovnakú cenu ako v minulom roku, čiže kilogram ešte stále stojí 900 dinárov. • ĽUDIA A UDALOSTI •

VO VOJLOVICKOM EVANJELICKOM CIRKEVNOM ZBORE

Stavajú nové miestnosti Vladimír Hudec

malá pre väčší počet ľudí. Z tých dôvodov sme sa rozhodli, že zbúrame šopy a iné pomocné objekty a na tom mieste postavíme novú budovu. Bude to objekt rozlo-

ojlovický slovenský evanjelický cirkevný zbor patrí medzi zbory strednej veľkosti. Nie je teda ani veľmi veľký, ani celkom malý. Okrem pravidelnej činnosti týkajúcej sa duchovného života vojlovických Slovákov tento zbor v posledných rokoch rozvíja aj čulú investičnú aktivitu. Pred niekoľkými rokmi dôkladne rekonštruovali farskú budovu zvonku i zvnútra, predtým z príležitosti oslavy storočnice opravili kostol a v týchto dňoch sa pustili do ďalšej náročnej práce – výstavby novej zborovej budovy, s cieľom zabezpečiť lepšie podmienky na prácu a rôzne stretnutia. – My v podstate nemáme riadne cirkevné priesto- Vďaka svojpomoci cirkevníkov základy ry, v ktorých by sme sa novej budovy sú už vybetónované schádzali, prijímali hostí, v zime mávali služby Božie, – ho- hy asi 300 štvorcových metrov, vorí dozorca tohto zboru Martin v rámci ktorého bude jedna veľká Marko. – Máme iba jednu zboro- sieň, čiže modlitebnica, v ktorej vú miestnosť, ktorá je súčasťou budeme v zime mávať bohofarskej budovy a bytu, ale je príliš služby, lebo v kostole nemáme

vykurovanie, a ako je známe, do kostola spravidla chodia starší ľudia, ktorým je zima. Bude to však multifunkčná sieň, v ktorej budeme aj vítať hostí, prípadne organizovať iné podujatia. V budove bude aj kuchyňa a toalety, ktoré nám teraz tiež chýbajú. Nuž a v terajšej sieni sa budú schádzať deti v Nedeľnej škole, pripravovať sa na konfirmáciu a podobne. Podľa slov nášho spolubesedníka táto investícia bude stáť okolo 80-tisíc eur. Na otázku, odkiaľ zadovážia prostriedky, povedal, že na začiatok zabezpečili vlastné prostriedky, avšak počítajú aj s pomocou lokálnej samosprávy, AP Vojvodiny a Republiky Srbsko. Významné prostriedky mienia ušetriť vlastnou prácou, v čom sa prejavili už na začiatku. Základy síce vykopali bagrom, ale ďalšie zemné práce vykonali sami, čiže pooprávali to, čo bager nedokázal. Podľa pokynov architekta pospájali a postavili armatúru, a potom aj vybetónovali základy. V tých pracovných akciách sa zúčastňovalo 12 až 15 ľudí. Ak to počasie dovolí, už v týchto dňoch plánujú vybetónovať základy nad zemou a podlahu.

Z núdze sa stali aj majstrami na viazanie armatúry – Sú to významné úspory, avšak murovanie musíme zveriť majstrom. S prácami budeme pokračovať v súlade s prílevom prostriedkov. Sľúbili nám pomoc z viacerých strán a uvidíme, či sľuby dodržia. Museli sme však začať stavať, aby sme mali na základe čoho pýtať peniaze a hádam o dva, tri roky budovu dokončíme, – hovorí dozorca cirkevného zboru Marko a informuje, že v tejto chvíli na území Vojlovice a celého Pančeva je zo 1 000 Slovákov evanjelikov, ktorí sa hlásia k SEAVC, avšak iba polovica sú členovia, ktorí pravidelne platia členské. Foto: B. Kulík

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bum-bumbum-bumbumbum!

obré ráno, dobrý deň, dnes sa bubnovať nebude. Iba párkrát bumbumbum! Počúvajte príbeh z trhu! „Dobré ráno, starká!“ „Starký? Čo ja viem, kde je... Hádam susedu zase macká!“ „Ale, choďte... Boli ste hlasovať?“ „Dobre sú, vďakabohu, aj otec, aj stará mať. Oddychujú v cintoríne. Len ten drobizg... Zdrhli všetci pod Tatry! No, či sa to tak patrí?“ „Nuž, dobre im tak. A čo poviete na tú našu novú radu?“ • ĽUDIA A UDALOSTI •

„Čože – čo? Kradnú? Ej, za kradnutia zle platia – koho chytia, vymlátia!“ „Vy ste starká, akási hluchá... Vravím, že radu!“ „Máš pravdu, dieťa moje – cítiť voľačo spod lopúcha... A kde si počula, že kradnú?“ „Nekradnú, starká, zatiaľ nie. Však sú ešte stále noví.“ „Ejha, tak hajde do šenku, hasiť a hneď! Keď vravíš, že horí...“ „Jój, starká, starká... Nikde nič nehorí, len čo sa kúdolí z komína.“ „Jáj, aj mňa akosi v kĺboch omína.

Akiste sa čas zmení zase.“ „Veď to vám tu práve... Nová rada, nové radosti na obzore!“ „Máš pravdu, dieťa moje. Aj ten môj starký...“ „Babka, babka... Deň je krátky; zostávajte mi živá – zdravá!“ „No veď, aj horšie sa stáva! Neviem, či vieš, že máme novú radu...“ „Ja už tájdem, starká moja. Načim mi prekopať záhradu...“ „Dobrý deň, stará pani! Vitajte na trhu!“ „Ja? Čo by som mala...? Gunára

v batohu.“ „No veď, práve! Zaplatíte trhový poplatok!“ „Hej, či si drzý, chlapče! Kto si, čo si; chceš dve-tri na zadok?“ „Ja som, stará, inkasant!“ „Pomóc, ľudia! Je tu satan! Poplatok chce, fafrnok, a pred voľbami sľubovali hory-doly!“ „Voľby, stará, tie už boli. Minuli sa sťa predvolebné sľuby. Teraz alebo zaplať, alebo práš domov; takých, ako si ty, mám plné zuby!“ Bumbumbum!

45 /4828/ 10. 11. 2018

Ľudia a udalosti NA KROJOVEJ ZÁBAVE V SLOVENSKOM SPOLKU ĽUDOVÍTA ŠTÚRA V MELBOURNE

Výnimočne veselá nálada Tatiana Chrťanová

Pivnice, Jánošíka, Selenče… Návštevníci zábavy nielenže sa v ten deň obliekli do krojov, ale aj súťažili o titul najkrajšieho detského kroja a kroja pre dospelých. Za najkrajší detský kroj vyhlásili ten, ktorý mal oblečený Samko Sľúka. Sienna Varhelyiová bola druhá a Thalia Hrašková tretia. V konkurencii dospelých zvíťazila Candice

lovenský spolok Ľudovíta Štúra v Melbourne už mnoho rokov organizuje tradičnú krojovú zábavu v tamojšom Slovenskom dome, na ktorú si Slováci žijúci v Austrálii obliekajú svoje pôvodné kroje prinesené z rodiska. Tohtoročná krojová zábava sa uskutočnila 20. októbra a na nej sa v krojoch predstavilo 40 návštevníkov. Boli predstavené tak kroje zo Slovenska, čiže z Detvy, Myjavy, Košíc…, ako aj kroje z takmer všetkých slovenských dedín vo Vojvodine, z ktorých sa Slováci odsťahovali do ďalekej Austrálie – Padiny, Báčskeho Petrovca, Hajdušice, Vo víre tancov

JESENNÁ MOZAIKA V KOVAČICKOM GYMNÁZIU. V rámci tohtoročných osláv Kovačického októbra žiaci Gymnázia Mihajla Pupina usporiadali tradičný program Jesenná mozaika, ktorý prebiehal v piatok 26. októbra. V príležitostnom programe účastníci prezentovali svoje básnické a spevácke vlohy. Za hudobného sprievodu Pavla Tomáša ml. vystúpili členovia mužskej a dievčenskej speváckej skupiny, ktorí predniesli známe populárne piesne, kým sólistov hudobne sprevádzal Pavel Litavský, žiak záverečného ročníka tejto školy. Básne o jeseni a láske odzneli v podaní členov literárneho krúžku. A. Ch. Foto: z archívu gymnázia

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Butler, Danka Sľúková bola druhá a Stan Poniger získal tretiu cenu. Treba povedať, že na Mladí sa radi obliekajú do ľudových krojov vlaňajšej krojovej zábave bolo viac druhov Peškovci. Program začali tí najkrojov, avšak tohto roku na zábave mladší, členovia DFS Liptáriček, po vládla zvláštna ná- nich zatancovali tie trochu staršie lada. Bolo cítiť, že ratolesti zoskupené vo FS Liptárik rovnako tak ako a na záver zatancoval FS Liptár. voľakedy, aj v sú- Návštevníci boli milo prekvapení, časnosti ľudia radi keď dievčenské tance spolu zanosia a prezentujú tancovali dievčence z Liptárika a svoje kroje, ale si aj Liptára. Mladí teda chcú tancovať, radi zaspievajú s ka- obliekať sa do krojov a kamarátiť sa marátmi, alebo si za- so svojimi blízkymi a tak pestovať tancujú a vyzvŕtajú a zachovávať tradíciu, ktorú si ich staré pestrofarebné rodičia a starí rodičia priniesli z sukne. Nálada bola rodiska. Zároveň prisľúbili, že ju výnimočná. Do tan- budú udržiavať a prenášať na ca hrali Pavel Sľúka a mladé pokolenia, kým sú živí, tak, Benjamín a Joshua aby nikdy nezanikla.

V ŠKÔLKE LIENKA V BIELOM BLATE sú v týchto dňoch inšpirovaní jeseňou. Zaoberali sa tým, ako si zhotoviť odev z prírodných materiálov a ako ten odev vidia na sebe. Za materiál, z ktorého budú vytvárať nové kreácie, si zvolili kukuricu, takže deti v ten deň do školy priniesli kukuričné lístie, zrnká, stopky, vlásky a iné, z čoho sa usilovali vyhotoviť ukážky odevných predmetov. Dali sa do práce a za pomoci svojej vychovávateľky Ilonky Vrškovej utvorili rôzne zaujímavé kreácie – šatky, nohavice, košele, kabátiky... Bolo skutočne pôžitkom pozorovať ich, s akým záujmom sa dali do tejto tvorivej a edukačnej práce. M. N. • ĽUDIA A UDALOSTI •

U ZUZANY NAD DOLINOU

Rozvoniavali koláče a starodávne polievky Anička Chalupová

obci podporila Obec Kovačica, okrem majiteľky domácnosti účinkovali aj ďal- Domáce záviny rozvoniavali šie padinské ženy, v celom dome z ktorých najmladšia mala 23 rokov a najstaršia vyše hanou tekvicou, višňami, jablka70 rokov. Počas jednodenných mi a makom, ako aj v príprave dielní sa v príprave starodávnych orechových rožtekov vyskúšali kysnutých závinov so syrom, strú- účastníčky Ruženka a Tatiana

o vidiecko-turistickej domácnosti v Padine U Zuzany nad Dolinou majiteľky Zuzany Masarykovej okrem poskytovania ubytovacích a gastronomických služieb už šesť rokov usporadúvajú aj rôzne zaujímavé tvorivé dielne. V stredu 31. októbra sa u Masarykovcov stretla skupinka žien, ktorá sa podujala oživiť staré tradičné recepty, a tak zachrániť pred zabudnutím obľúbené jedlá našich starých a prastarých rodičov. Jedlá, ktoré sa v minulosti pravidelne varili a tvorili tradičný jedálny lístok v padinských domácnostiach, boli predo-

Zuzana Masaryková, vedúca projektu, s čerstvo upečenými orechovými rožkami

Podobné jedlá naposledy pripravili aj účastníčky dielní, ktoré sa realizovali vďaka projektu

Po usilovnej práci nasledovala chvíľka oddychu

Cesto sa vydarí, iba ak sa správne spracuje

10. – 16. 11. 2018

POČASIE

všetkým múčne jedlá a rôzne polievky. Hojne sa v nich používala kapusta, syr, zemiaky, jedlé tekvice a pod.

Dielne u Zuzany nad Dolinou 2018. V projekte, ktorý súbehom na spolufinancovanie projektov združení občanov v Kovačickej

K chutným lakotám nechýbalo ani občerstvenie v podobe kávy a šťavy

Štaubové, Eva a Katarína Šuľové, Elenka Haníková, Anna Bokorová, Zuzana Masaryková st., Zuzana Holíková, Zuzana Melichová, Mária Povolná, Eva Petrášová a Katarína Nemcová. V popoludňajších hodinách im na chuť prišli aj starodávne a pomaly už zabudnuté tradičné polievky. Podobný projekt Zuzana Masaryková, majiteľka vidiecko-turistickej domácnosti, zrealizovala koncom uplynulého roka, keď okrem prípravy tradičných padinských pochúťok učila účastníčky vyšívať a dekupáž technikou skrášľovať úžitkové veci.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

17˚ | 5˚

16˚ | 6˚

19˚| 9˚

19˚ | 9˚

15˚ | 8˚

16˚ | 8˚

• ĽUDIA A UDALOSTI •

45 /4828/ 10. 11. 2018

Ľudia a udalosti ROZLÚČKA S FARÁRKOU VIEROU BÁTORIOVOU A 166. VÝROČIE POSVIACKY KOSTOLA V LALITI

odovzdali aj dary. Dojatá programom a vidiac slzy v očiach mnohých cirkevníkov pani farárka sa im prihovorila slovami: „Ďakujem vám všetkým, nech vás Pán žehná a opatruje. Odpusťte mi, nestekali po lícach, akoby plakal ak som vás niečím urazila. Naplačte, celý kostol! Najúprimnejšie zazneli to nie je pohreb, to je len dovidenia. slová najmladších, ktorí okrem iného A zídeme sa zas, ak nie v chráme, odkázali svojej duchovnej pastierke: tak doma.“ Minulú nedeľu, 23. po Trojici, v La„Zanechali ste hlbokú stopu, veď boli ste tu s nami dlhý čas, spoločné liti oslávili 166. výročie posvätenia chrámu Božieho – kirbaj. V kostole, ktorý prvýkrát posvätil nestor seniorátu v. p. Ján Stehlo 7. novembra 1852, odznela posledná kázeň v aktívnej službe V. Bátoriovej na základe textu proroka Izaiáša (66; 2), cirkevný spevokol pod vedením kantora L. Tamašiho zaspieval piesne: Ústami Dozorca Štefan Smišek a predsedníčka a srdcom spievam, Bože, OKŽ Mária Hrnčiarová odovzdali dary Otče, prijmi naše chvály. zážitky na srdce klopú, spomínať Na záver služieb Božích silne zaznela bude každý z nás. Nezabudneme z hrdiel všetkých v kostole známa nikdy na dôveru, na našu pani fa- pieseň Hrad prepevný. To má byť rárku. Nech aj ďalšie vaše kroky podnetom dnešným a budúcim šťastné sú po dlhé roky. Dnes vám generáciám Laliťanov, aby si chrápatrí veľká vďaka, drahá naša pani nili a zveľaďovali chrám Boží, ktorý

Dovidenia, a zas sa zídeme... Juraj Pucovský

ve významné udalosti v predchádzajúcich dvoch nedeliach poznačili celkovú činnosť slovenského evanjelického cirkevného zboru v Laliti, na ktoré jeho členovia hádam nikdy nezabudnú. V 22. nedeľu po Trojici, 28. októbra, v kostole sa zhrnulo asi dvakrát viac ľudí ako na bežných službách Božích. Právom, lebo sa lalitský zbor oficiálne lúčil so svojou pani farárkou Vierou Bátoriovou. Chvíľa to slávnostná, vznešená, ale aj clivá, lebo ani jedna rozlúčka nie je ľahká. Viac ako 26 rokov Viera Bátoriová viedla lalitský zbor, v kostole zvestovala slovo Božie, sobášila mladomanželov, krstila novorodeniatka, konfirmovala mládež, pochovávala zosnulých, ale aj radila, posmeľo-

Farárka Viera Bátoriová na kancli

nili sa v ňom deti, mládež, dospelí, detský cirkevný orchester, členky Oltárneho krúžku žien a zmiešaný spevokol. Piesne a orchester nacvičil kantor Ladislav Tamaši, primerané básne a prozaické texty zvolila učiteľ-

Pred oltárom s deťmi, mládežou a členmi spevokolu

vala a posilňovala veriacich, najmä tých v núdzi. Teraz sa to skončilo, pani farárka odišla do dôchodku a bude sa môcť viac venovať svojim najmilším, deťom a vnúčatám. Po príležitostnej rozlúčkovej kázni na základe Pekne zapôsobil aj detský cirkevný orchester textu z Piatej knihy Mojžišovej (1; 28 – 33) nasledoval ka Anna Turčanová. Počas programu ozaj pestrý a kvalitný program veno- hádam nebolo cirkevníka v laviciach, vaný odchádzajúcej farárke. Zúčast- ktorému sa nezaleskli slzy v očiach,

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Spevokol zaspieval niekoľko piesní za sprievodu kantora Ladislava Tamašiho

Nech vás Pán žehná a ochraňuje

farárka!“ Potom nasledovali teplé a milé rozlúčkové slová zborového dozorcu, profesora Štefana Smišeka a predsedníčky Oltárneho krúžku žien Márie Hrnčiarovej, ktorí farárke

zdedili od svojich predkov, lebo je kostol miestom, kde nachádzame svoj druhý domov. Po odchode V. Bátoriovej lalitský zbor bude administrovať senior báčsky a farár selenčský Vladimír Valent. Služby Božie budú v kostole prebiehať každú nedeľu, vykoná ich administrátor Valent, kňaz, ktorého on určí, alebo predčitateľky lalitského zboru. Laliťania veria, že časom znova dostanú riadneho farára, lebo nikdy dosiaľ v 228-ročných dejinách zboru neboli bez svojho duchovného pastiera. Prajeme im, aby sa to čím skôr splnilo. • ĽUDIA A UDALOSTI •

POTULKY KYSÁČOM (8)

Zastávka pri ďalších objektoch N Elena Šranková

a záver našich písomných potuliek Kysáčom možno konštatovať, že by v tejto dedine mali čo ukázať návštevníkom, ale i svojim spoluobčanom. Kto vie, možno sa raz potulky, vďaka nejakému projektu, alebo zhodou iných okolností, realizujú aj v skutočnosti. Dovtedy, kým sa tak nestane, poďme aspoň písomne navštíviť ešte niektoré budovy v Kysáči.

EVANJELICKÁ METODISTICKÁ CIRKEV Metodistický zbor za svoj vznik v Kysáči vďačí Modrému krížu, prebudeneckému abstinentskému hnutiu rozšírenému koncom 19. storočia na Slovensku, poznačenému prácou sestier Royových. Do roku 1956 sa zbor schádzal u Roháčkovcov. Priestory na Širokej ulici (Dr. Janka Gombára 24), v ktorých EMC sídli teraz, kúpili pre zborové potreby v roku 1957. Bol to dom Kulíkovcov, veľký gazdovský. Polovicu domu skôr predali Rímskokatolíckej cirkvi a druhá bola voľná. Do roku 1989 v tomto dome teda pôsobili Evanjelická metodistická a Rímskokatolícka cirkev. V spomenutom roku metodisti kúpili zodpovedajúci dom vedľa Pravoslávnej cirkvi v strede dediny a renovovali ho pre potreby Rímskokatolíckej cirkvi. Metodistický zbor v roku 2001 začal vo dvore budovať a za päť mesiacov ukončil výstavbu novej modlitebnice Elim. V tom istom roku sa začala aj výstavba uličnej časti domu, pretože zub času urobil svoje. NOVKABEL Podnik Javor konštituovali 16. decembra 1957 a s prácou začal 1. januára 1958. Vo výrobnom programe boli kolárske, stolárske, debnárske a iné rozličné výrobky z dreva. Iniciátorom založenia podniku a neskoršie prvým riaditeľom bol stolársky majster Ján Matúš. Javor najprv sídlil v objekte známom ako Mládežnícky dom v centre Kysáča. Správa bola v terajšom dome penzistov a dve kancelárie mali aj na obecnom úrade. V roku 1960 Javor od obyvateľov Železničnej ulice odkúpil väčšiu časť záhrad za stodolou až po železničnú trať. V Jánošíkovej ulici tiež kúpili dom Michala Marčoka s pozemkom, kde roku 1961 vystavali nový podnik. Pretože v Javore pracovali i stavební robotníci, 1. septembra 1977 k podniku Javor pripojili stavebný podnik Jedinstvo. Javor 27. marca 1980 pripojili k spoločnosti Novkabel v Novom Sade, pre ktorý už predtým vyrábali v Javore obaly z dreva pre káblový priemysel. Toho času pracuje v ňom iba 12 až 15 robotníkov, kým napríklad v roku 1997 ich bolo 167. Dodnes v Javore opravujú a vyrábajú bubny, čiže obaly z dreva pre káblový priemysel. JEDINSTVO Murárska dielňa Jedinstvo bola založená roku 1958 z iniciatívy majstrov murárov. Zakladateľom a hlavným vedúcim bol Juraj Čeman. V tom čase v dedine bola aktuálna výstavba betónových chodníkov, čo bol dôvod na založenie Jedinstva. Neskoršie sa začalo aj s výstavbou rodinných domov. Jedinstvo si na vlastné potreby a za zarobené peniaze v januári 1960 kúpilo dom v Ulici železničnej 5. Medzi významnejšie objekty, ktoré murári Jedinstva vybudovali, patria ambulancie v centre a v Novom Kysáči, lekáreň, základná škola a požiarnický dom. Robili aj v Stepanovićeve, Báčskej Palanke, Rumenke, Novom Sade a inde. Takmer po dvadsiatich rokoch stavebný podnik Jedinstvo pripojili k podniku Javor, ktorý prebral majetok aj robotníkov. Dnes je budova tohto podniku prázdna, ako i objekty Centroslavije a Novitetu, v ktorých sa v minulosti Kysáčania zamestnávali a živili tak svoje rodiny.

Evanjelická metodistická cirkev

Novkabel

Jedinstvo

ŽELEZNIČNÁ STANICA Kysáčom prechádza medzinárodná železničná trať Budapešť – Subotica – Nový Sad – Belehrad. Skôr železničná doprava bola jediným spojivom Kysáčanov s Novým Sadom, nuž všetci robotníci a stredoškoláci cestovali vlakom. Aj dnes mnohí túto možnosť prepravy využívajú na cestu do Nového Sadu. Cesta trvá 14 – 16 minút. Cestujúcich je však podstatne menej než v minulosti, keď sa vedelo, že z mesta prichádza tretiarka, alebo šestárka, čiže vlaky o 15.00 a 18.00 h. Vtedy sa zo železničnej stanice hrnulo množstvo žiakov, robotníkov a tých, čo si v meste boli vybaviť nejakú záležitosť. Dnes väčšina uprednostňuje autobusy a autá.. Koniec seriálu • ĽUDIA A UDALOSTI •

Železničná stanica 45 /4828/ 10. 11. 2018

DETSKÝ KÚTIK

Jeseň v jánošíckej škole Takto si žiaci jánošíckej základnej školy užívajú v zlatom ročnom období. Andrea Brošćinjaková, štvrtáčka, ZŠ T. G. Masaryka, Jánošík

Ema Papová, štvrtáčka, ZŠ T. G. Masaryka, Jánošík

škôlkarka, Renata Pecníková, vnica ZŠ 15. ok tóbra, Pi

Jeseň

Valentína Rauzová, škôlkarka, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Jeseň

eseľuje. Listy a stromov nás rozv ov od pl ňa vô á nn anie chodníkov, šej dediny. Jese práce. Sú to zamet ľa Jeseň prišla do na ve noho ajú m a di ľu . V jeseň enne prechádza m padajú zo stromov z našu ulicu každod erajú hrušky, broskyne, Ce . v.. to lis ie an ab hr zimu. Ob zbieranie orechov, jú zaváraniny pre čo. Príroda jnov. Ženy chysta my deti učíme všeli sa le ko V š ľa. traktorov, komba po do hrávajú jú sa za ti ád de ch lapi od plých krajov, jablká, hrozno. Ch so hneď odletia do te y im ák át ar Vt . m ok ka án sa sp obdobím. Ja ým čn sa chystá na zimný ro m V jeseň ný u. be ro ľú do je mojím ob đelou a Teo na uliciach. Jeseň nou, Tamarou, An vtedy Ivo em , uj ou lav Tin os y: že ed o, tri ojej páči jeseň pret sa ne M spolužiačkami z m e. et v l o i a kratšie sú ak 3, sú chladnejšie dn Jana Havelová, 4. . ny ni na di svoje narode Pa , ta ZŠ maršala Ti

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Leto sa už pomaly po dlhých slnečný ch a horúcich dňoch chystá na slnečnú pestrú jeseň. Z krá sneho a teplého leta sa časom vy tv orí chladnejšie, ale zato pestrejšie ob dobie jesene. Je to príprava prírody na tuhú a chladnú zimu. Znakom prích odu jesene je štebotavá pieseň lastovičiek , ktorú si spievajú pred od chodom do teplých krajov. Lis ty stromov najskôr zmenia farbu zo ze lenej na žltú, až na oranžovú, a p otom pomaly padajú na zem. Je seň znamená aj návrat do školsk ýc h lavíc po dlhom prázdninovom od dychu. Záhrada ná m podá svoje bohatst vo, o k toré sme sa starali celé leto. Aj zvieratká cítia blížiacu sa zimu, a p reto sa chystajú na zimný spánok. Jese ň je krásne ročné obdobie, ale prin áša chladné a daž divé počasie. Viktória Kotvášov á, 3. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

• DETSKÝ KÚTIK •

Obzory

Z obsahu Čože je to sedemdesiatka...?!

str. 2 – 3

Časopis Život – zrkadlo života Slovákov v Poľsku Slovenská Bajša viac ako 300-ročná

str. 4-5

Nový Sad 10. 11. 2018 Ročník XXXV Číslo 10/410

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

str. 6 – 7

INTERVIEW

MIROSLAV BIELIK, PREDSEDA SPOLKU SLOVENSKÝCH SPISOVATEĽOV

Pri Dunaji o Dunaji a o poézii Martin Prebudila

a nedávnom Medzinárodnom festivale poézie 49. Smederevská básnická jeseň (16. – 18. októbra t. r.) sa zúčastnil aj básnik a predseda Spolku slovenských spisovateľov Miroslav Bielik, s ktorým sme v prestávke nahusteného programu urobili rozhovor nielen o tomto významnom podujatí, ale aj o tom, čo sa plánuje v najbližšej budúcnosti na literárnej relácii Bratislava – Belehrad.

drića a takisto u nás najmä kolegom, ktorí sa zaslúžili o preklady do slovenčiny – Miroslavovi Demákovi, Martinovi Prebudilovi, Zdenke Valentovej-Belićovej a niektorým ďalším. Sú to skutočné hodnoty a takýmto spôsobom sa nahradila celková kultúrna spolupráca oboch národov, Slovákov či Srbov. Možno povedať, že pri takýchto príležitostiach Miroslav Bielik (foto: Milan Panić) sa projektuje aj spolupráca na ďalšie obdobie. Pred veľtrh a v Bratislave je zanami je vydanie antológií, tých čiatkom novembra na rade prvých zväzkov, či už antológia už tradičná Bibliotéka, na čo v srbskom jazyku o Dunaji a ta- vaše vydavateľstvo aj tentoraz kisto pripravujeme do konca pripravuje viacero prekvapení, roka slovenský variant prekladov nové tituly. O ktoré konkrétne klasikov národných literatúr knižné vydania ide? o Dunaji a spolu s riaditeľom – V tomto roku pripravíme festivalu v Smedereve Gora- v preklade do slovenčiny Ranom Đorđevićom už myslíme domira Uljarevića z Podgorice, aj o tom, ako sa koncentrovane ktorý je zapísaný v srbskej poézii pripraviť na prezentáciu projektu ako viac-menej domáci autor,

Festivaly takéhoto typu sú aj miestom, na ktorom sa vytvára možnosť prehlbovania spolupráce medzi zahraničnými básnikmi, ale aj medzi literárnymi združeniami, spolkami. Aký je váš pohľad na tieto možnosti a konkrétne na doterajšie výsledky pripravujú sa vydania ďalspolupráce? ších významných predsta– V týchto dňoch uplyviteľov srbskej poézie, sú nulo presne päť rokov od to Adam Puslojić a Matija podpísania Zmluvy o spoBećković. To sú také isté lupráci medzi Spolkom piliere, samozrejme, knihy slovenských spisovateľov budú pribúdať, preklady a Združením spisovateľov v poézii a poézii a próze ďalSrbska. Som veľmi rád, že ších predstaviteľov srbskej pán predseda ZSS Radomir literatúry a naopak, teda Andrić zavítal i na festizo slovenskej literatúry do val poézie do Smedereva srbského jazyka sú preložea mali sme možnosť bilanné viaceré významné diela covať spoluprácu za poza posledné obdobie a tak sledných päť rokov a muisto je pripravené viacero sel objektívne povedať, že vydaní jubilujúceho Mirobola to spolupráca veľmi slava Demáka, ktoré už boli plodná, ktorá priniesla predstavené na belehradnielen realizáciu projektu skom veľtrhu a tiež aj na Dvaja predsedovia dvoch literárnych antológie klasikov, antonovembrovej Bibliotéke spolkov: Radomir Andrić a Miroslav Bielik v Bratislave. lógie poézie o Dunaji tých národov a štátov, ktorými Dunaj preteká, ale výsledkom všeobecnej poézie o Dunaji, a Do konca roka plánujete vytejto spolupráce je aj desiatka to v súvislosti s blížiacim sa 50. dať aj kapitálne dielo, antolóvydaných prekladov zo srbskej výročím Smederevskej básnickej giu o Dunaji pod názvom Veľký poézie a literatúry do slovenčiny jesene. pán Dunaj. Ktoré sú všetky a opačne. Vďačíme skutočne za krajiny zastúpené a v akej je V našom hlavnom meste fáze realizácie tento projekt? to kolektívu spolupracovníkov a priateľov okolo Radomira An- odznel belehradský knižný

– Tento spomínaný projekt, ktorý sa vlastne začal pred piatimi rokmi naším dohovorom medzi ZSS a SSS po viacerých kolokviách, odborných stretnutiach, smeruje k ﬁnálnemu usporiadaniu antológie klasikov od Nemecka, Rakúska, Slovenska, Maďarska, Chorvátska, Srbska, cez Rumunsko, Bulharsko až k Ukrajine. Z každej krajiny sú vybraní desiati klasici, teda desať básní, samozrejme, so sprievodným aparátom, či už biograﬁckými medailónikmi o daných autoroch alebo úvodnými poznámkami a štúdiami o mieste a postavení literatúry o Dunaji v tej-ktorej krajine. My pripravujeme na Slovensku už preklady týchto klasikov do slovenského jazyka a som veľmi rád, že je to už tá spolupráca so Združením spisovateľov Srbska, no konkrétne aj s Milanom Panićom, ktorý sa podieľa na nielen technickej, ale aj organizačnej príprave tohto spoločného diela. Budúci rok by sa malo konať následné stretnutie k ďalším dimenziám tohto projektu v Bulharsku, takže vlastne ten projekt je životaschopný do budúcnosti. A verím, že to spomínané prezentačné podujatie v Smedereve na mieste, ktoré je genius loci čo sa týka Dunaja a vôbec v podstate európskej veľrieky, ktorá prináša množstvo a množstvo podnetov, bude ďalším momentom na medzinárodnú prezentáciu tejto poézie. Ale teraz sa to ešte môže násobiť tým, že sa Smederevo zapíše ako centrum poézie o Dunaji. Ďakujem za rozhovor, pán Bielik, a do ďalšieho stretnutia pri Dunaji, či už u nás, alebo hocikde v Európe. – Som veľmi rád, že som mohol byť tu, v tomto meste naozaj poetickom.

INTERVIEW

10. 11. 2018 • 45 /4828/

MIROSLAV DEMÁK, SPISOVATEĽ

Čože je to sedemdesiatka...?! Martin Prebudila

z predaja, šli do vydania peniaze sa otočili, vrátili nových kníh. ESA bola do vydavateľstva. A po druhé, keď ide o per predvečer jeho 70. narodenín, jednoducho mojou srdsonál, ešte žili Mučaji, ktoré oslávil 2. novembra, covou záležitosťou. Po Tušiak, Grňa, Majerová, s naším popredným spisovateľom, príchode na Slovensko Xénia Mučajiová, a pribásnikom, prekladateľom, publi- som pol druha roka bol pojili sa nám aj dvaja cistom a vydavateľom Miroslavom šéfom marketingu v Slomladí a talentovaní Demákom sme spolu pobudli na venskom pedagogickom autori Zoroslav Spenedávno skončenom 63. Medzi- nakladateľstve, a potom vák a Tomáš Čelovský. národnom belehradskom kniž- som prešiel do VydavaVeď to bola radosť robiť nom veľtrhu, ale aj v Ústave pre teľstva TIGRA. Tam som s nimi. Spolupracovali kultúru vojvodinských Slovákov bol najprv šéfredaktorom Mladý básnik Miroslav Demák na Stružských sme so Slniečkom z Brav Novom Sade a na záver aj na a neskôr aj konateľom večeroch poézie v Macedónsku v roku 1981 tislavy a s viacerými inoDivadelnom vavríne v Starej Pa- firmy. Zopár rokov bolo časy. Jednak finančná základňa rečovými časopismi. zove, kde sa v rámci sprievodného skvelých, vydali sme nieprogramu prehliadky prihovoril koľko titulov, na ktoré som sku- bola absolútne iná, my sme ne- Z tej spolupráce vznikla celá jeho Pazovčanom. Tento rozho- točne hrdý. Medzi takéto tituly mali žiadne problémy vyfinan- antológia juhoslovanskej poézie vor k jeho životnému jubileu sa by som zaradil Encyklopédiu sve- covať takmer všetko, čo sme si pre deti, ktorá bola publikovaná nám podarilo urobiť u mňa doma tových dejín s internetovými lin- zamysleli. Nebol problém rozšíriť v Pionieroch. Navštevovali sme v tichý štvrtkový podvečer v jednej kami (asi prvá kniha toho druhu časopis Pionieri (ktorého názov detské časopisy v Belehrade, prestávke počas jeho týždňo- na Slovensku), prvé maxileporelo som zmenil na Zorničku) na 32 v Gornjom Milanovci, Sarajeve, strán a ešte k tomu Skopje... Dobrá spolupráca bola vej návštevy rodiska na bolo aj 16 strán aj pri vydávaní spoločných vydasklonku októbra. prílohy Mravec, ní detských kníh s Mladinskou každá druhá stra- knjigou z Ľubľany, Albatrosom Miro, patrí sa na zana bola farebná... z Prahy, Mladými letami z Bratičiatku zablahoželať Darilo sa nám do slavy, Domovinou s Budyšina... ti k sedemdesiatke a, vydavateľstva dosamozrejme, popriať ti stať skutočne najUž keď spomínaš Slovincov, ešte veľa dobrého zdralepšie kádre. Bolo v tej veľkej Juhoslávii v isvia a hodne tvorivých peňazí na nákup tom roku ich časopis pre deti chvíľ. A bez stereotypu tisícov exemplárov Ciciban bol vyhlásený za najsa opýtať – ako nesieš kníh zo Slovenska krajší časopis a vtedajšie naše týchto sedem skvelých a chodiť s nimi do Pionieri boli hneď za ním... krížikov na pleciach? každej našej dediny. – Áno, presne, ale oni vydá– Ďakujem, ale poviem, Do každej školy sme vali časopis na 64 stranách, vo Na jednom z literárnych stretnutí so žiakmi že to ani nie je nejaké základnej školy v polovici 80. rokov: (zľava) zavítali prakticky výbornej grafickej úprave, a na vzácne jubileum, väčšiAnna Majerová, Juraj Tušiak a Miroslav Demák každý polrok. Pri druhé miesto sme sa dostali nou sa dnes považuje, tom sa toľko kníh práve my a nie Dečje novine, v technike 3D Dinosaury, Dávne že by sedemdesiatpäťka mala

20/II

byť to vzácnejšie jubileum. Ja som však pri päťdesiatke hovoril, že idem počítať roky retrospektívne, takže teraz mám tridsať rokov. V určitom pohľade je to tak, lebo som v tomto roku mal toľko roboty, koľko som robil, keď som mal asi tridsať rokov. Ibaže je to teraz iná robota. Keď sa však pozriem, čo som všetko urobil, je jasné, že som potreboval hodne času, takže čas beží... Aj tu po štyridsiatke, aj keď som odišiel na Slovensko väčšinu času som bol vydavateľom. Vydával som knihy iným. Tak v SPN, v Tigre i v ESE. Práve v posledne spomenutom vydavateľstve som nikdy nebol zaznamenaný. Všetky peniaze, ktoré sa získali

civilizácie, Mytológie, Hmlistý Albión (s nádhernými ilustráciami Vladimíra Jerka z Ukrajiny)... TIGRA bola medzinárodné vydavateľstvo. Spolumajitelia boli z troch štátov, ale pritom všetci pôvodom z Vojvodiny. Škoda, že sa to skončilo skôr, než som si to ja prial. Už keď spomíname tie naše nešťastné 90. roky, ako by si porovnal súčasnú dobu, aj keď je to dosť ťažko, s predchádzajúcim obdobím, teda konkrétne s 80. rokmi, keď ste celá skupina literárnych druhov robili na tom povestnom piatom poschodí budovy Dnevnik v Novom Sade? Ale aj na desiatom... – Však to sú neporovnateľné

Na vlaňajšom Salóne kníh v Novom Sade s kamarátom Michalom Horeckým zo Žiliny predalo... Ja si spomínam, že sme my priviezli zo Slovenska v jednom roku 50 000 klíringových dolárov – a tie sme aj v priebehu dvoch rokov vypredali, všetky,

Kekec, Neven, sarajevská Vesela sveska... Keď ide o knižné vydania, neskoršie si vo vydavateľstve

HLAS ĽUDU • OBZORY MIROSLAV DEMÁK sa narodil 2. novembra 1948 v Starej Pazove. V rodisku absolvoval základnú školu a gymnázium, novinárstvo vyštudoval na Filozoﬁckej fakulte UK v Bratislave (1967 – 1972). Po skončení štúdia začal pracovať ako novinár v redakcii Hlasu ľudu. Hoci mohol odísť do belehradskej Politiky, rozhodol sa prijať miesto výkonného redaktora Nového života, ktorý vtedy redigoval Michal Harpáň. Z Nového života prešiel (1981) do časopisu Pionieri. V rokoch 1988 – 1993 bol riaditeľom vydavateľstva Tvorba. V roku 1991 sa stal jedným zo zakladateľov Vydavateľstva ESA v Bratislave a o štyri roky ho prevzal do vlastných rúk. Medzitým sa v roku 1993 s rodinou presťahoval na Slovensko. V lete 1997 sa stal šéfredaktorom a jedným z majiteľov vydavateľstva TIGRA, kde pôsobil do roku 2006. Odvtedy pracoval ako redaktor zahraničných vydaní vo vydavateľstve Knižné centrum (Žilina), ale neprerušil ani prácu vo vydavateľstve ESA, kde sa orientoval predovšetkým na vydávanie literatúry Slovákov žijúcich v Srbsku, v Maďarsku a v Rumunsku. Ako dôchodca naďalej žije a tvorí na relácii Bratislava – Stará Pazova. S J. Siráckym a O. Štefankom roku 1996 obnovil časopis Dolnozemský Slovák. V Starej Pazove založil ročenku Pazovský kalendár, ktorý pravidelne vychádza od roku 2002. Je autorom básnických zbierok: Z otvorenej dlane (1974) a Zverokruh (spolu s poéziou Víťazoslava Hronca Medzi dvoma ohňami, (1977)), výberu z poézie Prestavba Elsinoru (2008), kníh poviedok Švédske domky (1980) a Kráľom bude ten, ktorý sa vráti (2001). Okrem kníh pre deti O troch umelcoch (1977), Trojhlavý drak Štefan (1979), Tchorí chór (1985), Husle (1993, 2008), Rozprávky o troch umelcoch (dve vydania v roku 2013) a Láskovičky (2018), autorom je dvoch kníh cestopisov: Magnólia z Diamantovej hory (2013) a Takmer niečo (2017). Preložil viac ako dvadsať knižných titulov. Je nositeľom ceny za detskú literatúru Srbska Neven (Belehrad), Ceny Anny Frankovej (Skopje) a Slnečné hodiny (Sriemska Mitrovica), ako aj Andrićovej ceny (Belehrad). m. p.

Pri udelení plakety Sima Matavulju v Združení spisovateľov Srbska, ktorú prebral od predsedu Radomira Andrića dňa 9. decembra 2017 sa potom zmenšuje a aj peňazí Tomas Tranströmer písal so je čoraz menej na knihu. Je veľ- železnou pravidelnosťou tri a pol ká vynaliezavosť Slovenského básne za jeden rok, tak by bolo vydavateľského centra aj jeho treba poéziu aj prekladať. Ale riaditeľa, že to vôbec fungu- v tom prípade by Erik musel je, niekto, kto by nemal toľko čakať na preklad 25 rokov... energie ako Vlado Valentík, tak to zbalí a zdvihne ruky. Na druhej strane keď ide o preklady súčasnej slovenskej literatúry, obdivujem Miška Harpáňa a Zdenku Valentovú-Belićovú. Toľko próz dokázali preložiť. Ja už nemám výdrž päť – šesť hodín sedieť, prekladať prózu. Skôr ma baví prekladať poéziu a prózu by som radšej písal... Možno?! Vieš, keď som prestal písať poéziu, sám seba som ospravedlňoval tým, že radšej budem prekladať dobrých básnikov, ako písať zlé básne. Ešteže sa občas viem tak zahrať pri detskej literatúre, lebo tam sa môžem hrať vyslovene. Sedemdesiatpäťročný Mám v pláne niekoľko posrbský básnik Adam Puslojić viedok, z rodinnej ságy... a sedemdesiatnik Miroslav Demák v Belehrade 23. mája 2017 Aké máš plány do budúcna, presnejšie povedané na budúci rok? Namiesto záveru... – Už mám preložených asi – Neviem, čo si vybrať... Asi osemdesiat srbských básnikov uznať, že som takmer vždy mal a najnovšie som dostal ponuku možnosť robiť to, čo ma baví. A urobiť 100 srbských básnikov ešte by som chcel pozdraviť iluv preklade Mira Demáka. Žiad- strátorov mojej knihy Láskovičky, ny kľúč, že každý po dve – tri, žiakov padinskej základnej školy. päť básní, nie, to nie, ale keď Bol by som rád, keby ich vnuci mali ide o obdobie, tak od Jovana v Srbsku slovenského spisovateľa, Steriju Popovića, cez Dositeja ktorému by ilustrovali novú knihu... až podnes. Mám sľúbené aj generačnému druhovi Branislavovi Ďakujem ti za rozhovor a v Veljkovićovi, že mu preložím mene čitateľov Hlasu ľudu a v knihu. Možno celý budúci rok osobnom mene želám ti ešte strávim prekladaním básní Eri- raz veľa dobrého zdravia a veľa ka Ondrejičku. Hovorím si – ak tvorivých chvíľ aj do budúcna.

21/III

Obzor – Tvorba bol riaditeľom, prakticky si vystriedal dovtedajšieho riaditeľa Jána Kopčoka. Ako sa vám potom ďalej pracovalo? Ako sa pozeráš na dnešnú situáciu vo vydavateľstvách? – Treba povedať, že v rámci Obzoru boli tri organizácie združenej práce – tlačiareň Kultúra, týždenník Hlas ľudu a vydavateľstvo Tvorba. My sme boli finančne samostatní a bolo nás až šestnásť zamestnaných. Pamätám si, napríklad, že Miro Demák so synom Michalom a vnukom Filipom na stretnutí sme v roku 1992, aj Staropazovčanov žijúcich keď už bola vojnová na Slovensku v Bratislave 21. februára kríza, z dotácií dostali 2015 rovnako prostriedinflácia stihla zjesť väčšiu časť. ky – Slováci, Rumuni a Rusini, ale my sme vydali (čo do Žiaľ, od roku 1992 s infláciou si objemu) trojnásobok ako tieto nevedeli poradiť ani oveľa lepší dve národnosti. Rukopisy sme odborníci, než sme boli my. Dnes je ťažko hovoriť, že kto mali pripravené tak, že hneď po schválení dotácií sme ich dávali hospodári trhovo, kto prežije, do tlače, teda skôr než z toho takže aj vydavateľská produkcia

INTERVIEW

M ÉDIÁ

10. 11. 2018 • 45 /4828/

Z MEDZINÁRODNEJ KONFERENCIE MEDIÁLNE DIMENZIE SLOVENSKÉHO ŽIVOTA V ZAHRANIČÍ (1)

Časopis Život – zrkadlo života Slovákov v Poľsku Juraj Bartoš

22/IV

júni 2018 vydal ústredný výbor Spolku Slovákov v Poľsku 720. číslo kultúrno-spoločenského časopisu Život, čím zaokrúhlil šesť desaťročí vychádzania periodika, ktoré pre Slovákov žijúcich v Poľsku je tým, čím je týždenník Hlas ľudu pre Slovákov v Srbsku. Vlastne má ešte väčšiu špeciﬁckú váhu, s ohľadom na skutočnosť, že slovenská menšina v Poľsku nemá takú rozvetvenú sieť médií ako slovenská komunita v Srbsku. V Centre slovenskej kultúry v Novej Belej sa 20. októbra uskutočnila medzinárodná vedecká konferencia pod názvom Mediálne dimenzie slovenského života v zahraničí. Účastníci z Poľska, Slovenska, Švédska, Rakúska, Srbska a Česka v prvej časti podujatia hovorili o jubilujúcom Živote a v pokračovaní aj o iných slovenských médiách v krajinách Európy. Po uzavretí konferencie boli sprístupnené dve výstavy: Život s krajanmi, krajania so Životom a Obálka časopisu Život v slávnostnom šate. Zároveň uviedli do života tretí ročník Slovenského svetového kalendára. Oslavu šesťdesiatky Života 21. októbra uzavreli slávnostnou akadémiou Život s krajanmi, krajania so Životom. Na tomto mieste prinášame výňatky z výkladov, ktoré odzneli na konferencii a hovoria o jubilujúcom periodiku. Šéfredaktorka mesačníka Život Agáta Jendžejčíková si za názov témy zvolila heslo, ktoré vzniklo, keď tento časopis začal vychádzať: Život s krajanmi, krajania so Životom. Jeho vznik, ako podčiarkla, bol „opodstatnený v prvom rade tým, že Slováci na Spiši a Orave v povojnových rokoch vyvinuli snahu, aby ich slovenská identita prežila“. V päťdesiatych rokoch 20. storočia si uvedomili, že potrebujú „nejaký priestor na prezentáciu svojich myšlienok, svojho národného povedomia,

Titulná strana Života a prišli s nápadom vytvoriť si nejaký časopis“. Myšlienku po niekoľkých rokoch zmaterializovali, a tak „prvé číslo časopisu Život putovalo ku krajanom 15. júna 1958“. Predtým vo Varšave vyšli príležitostné čísla: najprv v marci 1957 (pod názvom Krajanský život), a potom v januári a marci 1958 (už ako Život). Vydavateľom bola Spoločnosť kultúrno-sociálna Čechov a Slovákov v Poľsku. Jej predsedom bol Adam Chalupec, ktorý sa stal prvým redaktorom Života a „zobral si na starosť organizáciu redakcie a všetkého, čo je potrebné k tomu“. V pokračovaní úvodného prejavu aktuálna šéfredaktorka o. i. povedala:

„Život bol vytvorený ako kultúrno-spoločenský časopis pre menšiny Čechov a Slovákov. Pán Chalupec bol redaktorom Života do roku 1990 a redakcia sídlila vo Varšave. Všetky časopisy národnostných menšín boli tam združené na jednom mieste. Na začiatku vychádzania časopisu, aby sa zaručila jeho rentabilnosť, bolo preň príznačné masové predplatiteľské hnutie na Spiši, na Orave, aj v českých strediskách. Niektorí krajania si predplácali aj po päť, ba i po dvadsať kusov, aby počet výtlačkov bol čo najvyšší, takže prvých niekoľko čísel vyšlo až v dvadsaťtisícovom náklade. Obávali sa, že keby náklad

bol menší, tak im povolenie na vydávanie vlastného časopisu zoberú. Počet predplatiteľov sa postupne zmenšoval, najprv sa stabilizoval na 5 000 výtlačkoch, a potom náklad dlhé roky bol 3 500 výtlačkov. V súčasnosti Život vychádza v náklade 2 100 kusov. Od roku 1959 sa začali uskutočňovať stretnutia redaktorov Života s dopisovateľmi a doručovateľmi časopisu, konajú sa aj teraz, raz v roku, ako porady, na ktorých sú prítomní aj predsedovia miestnych skupín Spolku Slovákov v Poľsku, členovia obvodných výborov a ústredného výboru. Tam sa vyhodnocuje predplatné, rozprávame sa o problémoch, s ktorými sa stretávajú pri doručovaní časopisu, o obsahovej stránke... Významným rokom v živote redakcie je rok 1990, keď sa od 1. júna novým vydavateľom Života stal ústredný výbor vtedajšej Kultúrno-sociálnej spoločnosti Čechov a Slovákov v Poľsku. Šéfredaktora Chalupca vystriedal Ján Špernoga, vtedy už dlhodobý pracovník redakcie. Roku 1992 Spolok Slovákov v Poľsku získal stavbu v Krakove a zároveň vyvinul snahy na založenie tlačiarne, a tak sa spoločnosť uzhodla, že redakcia bude presťahovaná do Krakova, čo sa aj stalo roku 1993. Neskoršie sa formát časopisu zmenšil a v januári roku 2000 sme vydali prvé plnofarebné číslo Života; bolo to päťsté číslo, malo 38 strán a farebnú fóliovanú obálku. Roku 2007 do tlačiarne bol kúpený systém CTP, ktorý podstatne zvýšil kvalitu tlače a počet strán sa zvýšil na 42. V súčasnosti časopis distribuujeme tak, že väčšina nákladu ide do miestnych skupín na Spiš a na Oravu, tam máme jedného – dvoch doručovateľov v každej obci, zasielame aj poštou – do zámoria a do Európy, samozrejme, tiež do Poľska a na Slovensko. (...) Dôležité je aj to, akú úlohu

HLAS ĽUDU • OBZORY

M ÉDI Á

23/V

zohráva Život v kraa posledná funkcia je objednávky a postupne sme to janskom hnutí, keďže udržiavanie národného rozširovali, vždy sme mali pozitívny umožňuje istý konpovedomia, keďže je výsledok tlačiarenskej činnosti takt so starou vlasťou časopis v slovenskom a čoskoro sme prešli na farbu. a zároveň vždy podjazyku a články svojím Momentálne sme pred ďalšou inporoval a podporuje obsahom preferujú vestíciou, ktorá by nám mala zaistiť slovenské školstvo. názorové preferencie kúpu štvorfarebného stroja, takého, Snažíme sa, aby obsačitateľov.“ aký sme kedysi snívali. Je pravda, že pre nás je polygraﬁcká činnosť hová stránka zaujala VYDALI VYŠE 1 500 dodatočná, a hlavná náplň je otázka nielen starších, ale aj TITULOV najmladšiu generáudržiavania národného povedomia, ciu. Život prispieva Ľudomír Molitoris, ale práve cez vydavateľskú činnosť aj k aktívnej činnosgenerálny tajomník sme začali vydávať rôzne knihy, ti v oblasti folklóru Spolku Slovákov v Poľ- ktoré sa dotýkajú našich otázok.“ Agáta Jendžejčíková (sprava) a Milica Majerikováa ochotníckeho divasku, sa vyjadril na tému Okrem iného Spolok Slovákov Molitoris delníctva, k populaČasopis Život a iné vy- v Poľsku vydáva aj ročenku, čiže plácali aj 50 ba 100 kusov, len aby rizovaniu dychových orchestrov; časopis vychádzal. Od roku 1958 davateľské aktivity Spolku Slovákov Almanah (vyšlo už 17 ročníkov) všetky tie kultúrne zložky sa za Život svojim čitateľom umožňuje v Poľsku. Ozrejmil, že niekdajšia a tlačou vyšiel aj Atlas slovenskej tých 60 rokov odzrkadľujú na stály styk s mesačným slovenským stránkach časopisu Život. Myslím slovom, pričom zachycuje slovenský si, že Život splnil a naďalej spĺňa jazyk v jeho celistvosti, vrátane dôležitú úlohu pri dúchaní do jeho vývinu a modernizácie. pahrieb slovenskosti v Poľsku.“ Druhý význam Života je vzdelávanie a vytváranie určitého hodnotového systému. Už v čase svojho vzniku bol jediným periodikom na Spiši a Orave, čiže v tom čase plnil vzdelávaciu a mienkotvornú funkciu na tomto území. Veľmi dôležité boli a aj dnes sú články, ktoré informovali o činnosti vtedajšej Spoločnosti Čechov a Slovákov Časť účastníkov konferencie v Novej Belej a majú inšpirujúcu a motivujúcu funkciu. Ďalej je tu vzdelávanie v národných otázkach a v oblasti Kultúrno-sociálna spoločnosť Če- kultúry v Poľsku. Ako povedal pán histórie. Potom je to aj vzdelávanie chov a Slovákov vyvíjala aj hospo- Molitoris, celkove doteraz vydali Ľudomír Molitoris v jazyku, tu sú tiež roľnícke otázky, dársku činnosť. Roku 1961 mala približne 1 500 publikácií, čiže nieprávnické rady, zdravotnícke rady, päť podnikov a zamestnávala tisíc koľko miliónov kníh, medzi nimi, VIACNÁSOBNÝ VÝZNAM kuchárske rady, náboženská stránka pracovníkov! Prispievala na stavbu pravdaže, aj slovenskú literatúru, ŽIVOTA a, samozrejme, je tu i všeobecný lýcea, hradila štipendiá, avšak štát antológie slovenskej prózy a poézie, Milica Majeriková-Molitoris, prehľad krajanských záležiako i knihy pre deti. Zároveň redaktorka časopisu Život, hovo- tostí. Život je založený na tlačia knihy aj v poľštine, pre rila na tému Význam krajanského národných a kresťanských poľských objednávateľov: „V časopisu Život pre slovenskú komu- hodnotách.“ istom období sme boli najväčnitu v Poľsku. „Už sám ten fakt, ším vydavateľom mladej poľMajeriková dodala, že že časopis od roku 1958 každý tretí význam Života je skej poézie. A vydali sme aj mesiac, okrem obdobia vojnového budovanie, udržiavanie pre nás veľmi dôležitú prácu stavu, prichádza do krajanských a kreovanie komunity a Kanonické vizitácie Dunajecdomácností, v skutočnosti svedčí o štvrtou dôležitou funkciou kého dekanátu v Spišskom tom, že má obrovský viacnásobný je možnosť reprezentácie. biskupstve z roku 1832 – to význam pre túto komunitu. je podrobný popis každej O poslednej téze poskytV prvom rade je to pestova- la zaujímavé vysvetlenie: dediny.“ nie a kultivovanie slovenského „Všetci vieme, ako prebieČlen Rady pre vysielanie jazyka. V čase vzniku časopisu halo pripojenie Spiša a Oraa retransmisiu Pavol HolešŽivot, respektíve už po vojne, po vy k Poľsku; Slováci ako tiak (zo Slovenskej republiky) Pamätná kniha časopisu Život pripojení Oravy a Spiša ku Poľsku komunita bývali vnímaní sa venoval téme Časopis Život (výtvarná práca) bolo slovenské slovo prakticky negatívne, byť Slovákom v kontexte slovenskej krajannedostupné; hranice boli herme- bolo niečo zlé, takže časopis, keď ju zlikvidoval (procedúra trvala skej tlače vo svete. Stať o Živote ticky uzavreté, takže jedna z vô- vyšiel, umožnil pozitívne prezen- 8 rokov!). Neskôr bola založená uzavrel postrehom, ktorým uzaviebec prvých požiadaviek krajanov tovanie Slovákov a slovenskosti Československá spoločnosť, ktorej rame prvú časť záznamu z konfebola mať nejaký časopis. To sa ale vo vlastnej komunite, lebo oni sa ústredný výbor sídlil v Krakove. rencie v Novej Belej: „V súčasnosti podarilo, až keď nastalo politické hanbili alebo sa nechceli prihlá- Pripomenul, že im Československo Život patrí k obsahovo a ilustračne oteplenie, pričom predpokladom siť k slovenskej menšine, lebo sa roku 1991 pomohlo pri kúpe strojov najbohatším časopisom pravidelne vydávania bola požiadavka vyso- báli, že z toho budú plynúť nejaké pre tlačiareň a na vybudovanie haly. vychádzajúcim mimo hraníc Slovenkého nákladu – až 20 000. Lenže konzekvencie. Časopis prezentuje „Zistili sme, že na vytlačenie ska. Naši krajania chápu časopis Slovákov v Poľsku toľko nebolo, Slovákov a dáva najavo, že Slováci sú Života nám treba len 3 – 4 dni, ako symbol slovenskej národnej takže si niektorí jednotlivci pred- dobrí, že je dobre byť Slovákom. No tak sme roku 1993 začali prijímať identity v Poľsku.“

ŠTÚ D IE

10. 11. 2018 • 45 /4828/

STOPAMI PRVÝCH SLOVÁKOV V BÁČ-BODROŽSKEJ STOLICI (1)

Slovenská Bajša viac ako 300-ročná DrSc. Ján Babiak

Historia est testis temporum, lux veritatis, vita memoriae, magistra vitae, nuntia vetustatis. História je svedkom doby, svetlom pravdy, životom spomienok, učiteľkou života, zvestovateľkou dávnych čias. Cicero PROBLÉM ore uvedená sentencia starorímskeho senátora, orátora a ﬁlozofa jasne ukazuje na to, aký má byť postoj k interpretácii našej minulosti. Je naozaj tak? Asi nie aj v tomto prípade, lebo keď ide o prvých Slovákoch v Báč-bodrožskej stolici, platí tu aspoň dvojaká pravda. Podľa starších autorov prví Slováci prišli do Bajše v rokoch 1718 – 1720, kým v novšej dobe bolo toto tvrdenie vyvrátené, lebo vraj prvá vlna slovenských prisťahovalcov prišla do Petrovca v roku 1745 a keď ide o Slovákov v Bajši, títo prišli v rokoch 1754 – 1755. Zástancovia prvého tvrdenia sú niektorí maďarskí (posledne aj A. Kočiš a A. Feketeová), srbskí (najmä D. J. Popović) a slovenskí autori (M. Ambrózy, M. Kmeť, J. Maliak, A. Sirácky), kým za druhou konštatáciou stojí J. Sirácky a jeho nasledovatelia. A problém by nebol, keby v dátume prvého príchodu Slovákov do Báč-bodrožskej stolice šlo len o pár rokov, veď „cól sem, cól tam, nám je to všetko jedno“, ale v tomto prípade je rozdiel v dátach ponad 35 rokov, respektíve aj ponad pol storočia. Je to príliš veľký rozdiel, aby sa tento problém len tak zanedbal. Toto je pokus o krok bližšie k pravde, už aj preto, že sú prvé spomenuté tvrdenia potreté, kým to druhé

24/VI

tvrdenie nie je. Neprávom, lebo pedantnejšia inšpekcia prístupných dát dáva dôvody na inú konklúziu. Ale poďme radom.

DOBA PO TURKOCH Keď Turci vedení Kara Mustafom v roku 1683 zázrakom prehrali pod Viedňou, ako nás to v dejinách učili, osmanské vojsko priam zutekalo na juh, až po Belehrad. Ani to nebolo tak, lebo, spomeňme len boje v Podunajsku: ešte v tom istom roku (1683) Turci

roku (1688) padol aj Belehrad a front sa posúval ďalej na juh. Len rýchla reorganizácia v osmanskom cisárstve pomohla, aby v Bulharsku a Macedónsku turecká armáda zastavila prenikanie habsburského vojska. V ďalších zrážkach Turci vrátili aj stratené severné teritórium, až po Dunaj a Sávu. Potom sa boje znovu vrátili na územie dnešnej Vojvodiny. V roku 1691 habsburské vojsko utrpelo ťažké porážky pri Slankamene, a potom E. Savojský v zdrvujúcej poráž-

stolice. Veď za ten čas aspoň trikrát prechádzal tu front a vedľa toho vojenským jednotkám, z hociktorej strany boli, pri všetkých spomenutých zrážkach v Budínskom a Jágerskom pašalíku, ale aj južnejšie táto oblasť bola na ceste. Preto vojsko pri nástupe alebo pri ustupovaní to vedelo v značnej miere využiť v neprospech osadníkov. Nie div, že pre spomenuté dôvody Báč-bodrožská oblasť bola takmer v úplnosti spustošená. Ani päť rokov od mieru s Turkami neprešlo, keď Habsburskou monarchiou otriaslo dovtedy najväčšie stavovské povstanie – povstanie Františka II. Rákociho. Hneď v začiatkoch zaznamenalo veľké úspechy a na priestory Báč-bodrožskej stolice preniklo v roku 1704. Tak aj tie

Smery pohybu tureckého a habsburského vojska s ohľadom na Báč-bodrožskú stolicu (označená štvoruholníkom) vo Veľkej viedenskej vojne (1683) a po nej (do roku 1699)

prehrali boj v zrážke pri Parkáni (dnes Štúrovo), o dva roky (1685) po dlhom obliehaní padla dovtedy turecká pevnosť Nové Zámky, potom v roku 1686 po dvojmesačných bojoch padol aj Budín a v tom istom roku (1686) zjednotené kresťanské vojsko porazilo Turkov aj pri Päťkostolí (Pečuj). Aj v boji pri Haršani v roku 1687 sa Habsburská monarchia Osmanom revanšovala za porážku v roku 1526 (prečo tento boj sa aj dnes volá Moháč II). Potom v ďalšom

ke Turkov pri Zente (Senta) dňa 11. septembra 1697 dal bodku za touto dlhotrvajúcou vojnou, keď sa 26. januára 1699 v Sriemskych Karlovciach uzavrel mier, ktorým sa kresťansko-osmanská hranica stabilizovala na riekach Sáva, Tisa a Moriša, kým v Srieme bola riešená suchou hranicou na ťahu Sr. Mitrovica – Slankamen. Všetky tieto zrážky v trvaní takmer dvoch desaťročí v značnej miere vplývali aj na obyvateľstvo Báč-bodrožskej

osady, čo začali znovu ožívať, boli bezohľadným vyčíňaním nespokojných povstalcov znovu zmenené na popol a trosky. Čo nezničili Turci, to dokončili Kuruci. Ani vtedy, keď Satmárskym mierom v roku 1711 povstalci zložili zbraň, doba utrpenia neprestala, lebo v roku 1716 vypukla nová turecká vojna. Aj prvé zrážky v Srieme, pri Irigu vyzneli ako ťažké straty habsburského vojska pod vedením M. Petráša a A. Monasterlija. Len Savojský v bojoch na Vezirci a v šir-

ŠTÚ DI E

HLAS ĽUDU • OBZORY šom pomedzí miest Petrovaradín, Sr. Karlovce a Bukovac zastavil ďalší tok tureckých úspechov. Potom boli Turci vyhnaní z Temešváru, Alexander von Wüttenberg vtiahol do Veľkého Bečkereku (dnes Zreňanin) a padlo aj Pančevo a Belehrad. Turecký debakel znovu zachránil len mier v Požarevci 21. júla 1718, ktorým Osmanská ríša utratila všetky oblasti v Panónskej nížine, aj Temešvársky pašalík a bola posunutá za Dunaj a Sávu.

prípadne vojenským zásobovateľom, alebo boli predávané zemepánom, resp. dávané do prenájmu. Keď sa tie formálno-administratívne problémy zriadili a to bolo vykonané už len na začiatkoch panovania Márie Terézie, zemepanské presídľovanie poddaných sa konalo už po vyskúšaných metódach v severnejšie postavených stoliciach. Išlo hlavne o kolonizáciu menších húfov poddaných s priamym angažovaním zemepánov, vlastne nimi určených sprostredkovateľov – impopulátorov, lokátorov, ktorí odchádzali do severných častí štátu a odtiaľ privádzali nových poddaných. Keďže táto kolonizácia bola spravidla účelová, najčastejšie sa končila úspešne. Medzi prvými kolonizátormi nových osadníkov boli zemepáni Čarnojević, Stratimirović, Grasalkovič, Redl a ďalší. Kolonizácia organizovaná štátnymi vrchnosťami prebiehala pomalšie, lebo si vyžadovala najprv vytvorenie komisií pri komore, ako i osobitných orgánov, ktoré by presun poddaných organizovali. Aj prístup k problému sťahovania na komorné panstvá bol serióznejší a spravidla začínal skúmaním terénu a utváraním migračného plánu, takže tento spôsob kolonizácie vo svojom plnom zmysle zažil len od polovice 18. storočia. Na priestoroch Báč-bodrožskej stolice sa začal v roku 1762, keď bola vydaná kráľovská rezolúcia, riešiť problém všetkých nenasťahovaných komorských majetkov. Na doriešenie tohto problému bol poverený presvedčený merkantilista a vzdelaný kameralista, dvorský komorný radca A. Kotman (Cotthmann). Táto kolonizácia dávala prioritu štátotvornému národu (nemeckému) a vyznačovala sa príchodom pomerne veľkých skupín kolonistov, najčastejšie naraz do niekoľkých osád a len keď kvalita majetkov bola horšia od predpísaných, do ohľadu sa vzali kolonisti inej národnosti.

Ešte predtým, ako niektorý z troch naznačených kolonizačných spôsobov zažil v praxi, len čo to vojnová situácia dovolila, migrácie tak z vlastnej iniciatívy a na vlastnú zodpovednosť, začali sami kolonisti. Keďže šlo o migrantov z rôznych krajov, na spustošené a ľudoprázdne priestranstvá báčskeho dištriktu prichádzali noví prišelci dosť pestrého národného koloritu. Najviac šlo o Ilírov, ako vtedy menovali srbský živel. Ich začiatky siahali ešte do čias pred Moháčskou bitkou, ale aj po nej. Sťahovanie získalo na intenzite, keď sa na vojnovom poli situácia pohla v neprospech Turkov, a vyvrcholilo príchodom srbského živlu s pećským patriarchom Arsenijem III. Čarnojevićom roku 1690. Do konca 17. storočia v severnej časti Báčky už boli aj Bunevci, „katolícki Srbi“. Príchod prvých Slovákov sa uznávaním nových dát musí posunúť aspoň na koniec druhej dekády 18. storočia, teda na rok 1718 (a nie na rok 1745), kým systematická kolonizácia Maďarov, najmä do severnej časti stolice, pričinením hlavne kaločského arcibiskupa Čákiho, sa konala v rokoch 1728 – 1731. Nemeckí kolonisti najprv prichádzali na pozvanie jednotlivých zemepánov a keď sa prejavila kolonizácia na komorné panstvá, kolonisti tejto národnosti masovo nasťahovali Baju, Apatín, Prigrevicu, Kolut, Filipovo, Gakovo, Gajdobru, Krnjaju, Palanku, Bezdan, Karavukovo, Hodžak a iné lokality. Prvé hlúčky kolonistov rusínskej národnosti prišli najprv do Kuly, v roku 1743, a len potom do Ruského Kerestúru a inde. Okrem kolonistov spomenutých národností neskoršie na priestoroch Báč-bodrožskej stolice bolo aj Čechov (vo Filipove, Bezdane, Apatíne) a keď sa im to dovolilo, bolo tu aj Židov (v Baji, Petrovci a Sivci) a v malom počte našlo sa aj Arménov, Kozákov (v Sente a Kanjiži), Rumunov (v Kysáči a Parabuti), Rómov a Grékov5.

I. Jakšić: Iz popisa stanovništva Ugarske početkom 18. veka. Vojvođanski muzej, Novi Sad 1966, s. 18. J. Sirácky: Sťahovanie Slovákov na Dolnú zem v 18. a 19. storočí. SAV, Bratislava 1971, s. 154. 3. D. J. Popović: Prilozi proučavanju etničkih odnosa od sredine 16. veka do 1921. – Vojvodina. SKA, posebna izdanja, Beograd 1925, knj. 53, s. 96-97. 4. I. Acsády: Dejiny poddanstva v Uhorsku. Bratislava 1955 5. Podľa J. Babiak: Za slnkom napoludnie. ASP, Báč. Petrovec 2015, s. 172 – 173. 1. 2.

25/VII

DEMOGRAFICKÉ NÁSLEDKY A MOŽNÉ RIEŠENIA Po vyčerpávajúcich vojenských zásahoch na začiatku 18. storočia oblasť medzi Dunajom a Tisou bola celkom znivočená a len zriedka osídlená. Na vtedajších mapách väčšina bývalých osád bola označená ako deserta, teda pustatina. Podľa Schünemanna bolo vtedy v Báčke sotva 2 – 3 obyvateľov na štvorcovom kilometri, hlavne Srbov a Bunevcov, čo žili vedľa Dunaja a menších riek, v kolibách, chatrčiach alebo zemľankách. Ani pol druha desaťročia po Turkoch sa stav podstatne nezlepšil. V roku 1715 bolo v celej Báč-bodrožskej stolici, nepočítajúc Vojenskú hranicu, len 58 osád. Podľa I. Jakšića (1966)1 boli to zväčša celkom malé osady (do 10 domov malo 14 osád, 11 – 20 domov malo 29 osád, 21 – 30 domov malo 7 osád a 31 – 40 domov malo 5 osád). Ponad 100 domov mal len Futog (137) a Baja (237), kým Obrovac nedovolil súpis obyvateľstva. Národnostné presvedčenie sa vtedy neevidovalo a neskoršie analýzy súpisov ukázali, že v tých osadách žilo len 1 202 srbských, 35 maďarských a 30 nemeckých rodín2. Keď sa o päť rokov neskoršie (roku 1720) znovu sčítalo obyvateľstvo v Báč-bodrožskej stolici, tak v báčskej časti bolo 28 osád s úhrnne 693 rodinami a v bodrožskej časti bolo 27 osád s úhrnne 604 rodinami3,

čo pre celú stolicu v priemere vynášalo 23,5 rodiny na osadu. Podľa I. Acsádyho (1955)4, počítajúc aj Vojenskú hranicu, vtedy v tejto oblasti bolo 30 888 obyvateľov, teda 3 – 5 osôb na 1 km². Taký stav v Báč-bodrožskej stolici bolo možné vylepšiť len novou kolonizáciou poddaných zo severnejších oblastí, ktoré vtedy boli preľudnené. Problém sa hneď na začiatku riešil väčšou toleranciou pre migrantov (aj utečencov), čo prišli na vyľudnené priestory, a zväčšenou agitáciou pre všetkých vlastníkov obrábacej pôdy (zemepánov, katolíckej cirkvi a eráru), aby sa pričinili o príchod novej pracovnej sily na svoje majetky. Prvá sa do systematickej kolonizácie dala Katolícka cirkev, keď na svoje majetky nasťahovala občianstvo katolíckeho vierovyznania. Tak Kaločské arcibiskupstvo a arcibiskup Imre Čáky (Csáky) začali s akciou kolonizovania katolíkov v najsevernejších častiach Báč-bodrožskej stolice a o pár desaťročí urobila to aj Báčska arcidiecéza. Kolonizácia nových poddaných na zemepanské majetky na začiatku nebola intenzívna, lebo sa len málo bývalých majiteľov z tohto priestoru hlásilo na svoje majetky. Aj tí, ktorí si na ne nárokovali, museli mať na to zodpovedajúcu, predpismi stanovenú dokumentáciu a vedľa toho museli vyhovieť aj prísnym predpisom vrchností vo Viedni, ktoré verne tlmočili a uskutočňovali úradníci komornej administratívy tzv. neoaquistickej komisie. V Báč-bodrožskej stolici osobitné správy tejto komornej administratívy boli v Baji a Palanke. Pre prísne procedúry najväčšia časť pôdy bývalých zemepánov zostala bez majiteľov, a tak ju do rúk prevzala kráľovská komora. Ako štátne vlastníctvo (erár) tieto majetky boli potom udeľované zaslúžilým neuhorským dôstojníkom, cisárskym úradníkom,

POÉZIA · H UD B A

Z TVORBY PREKLIATEJ ČESKEJ POETKY ŠÁRKY SMAZALOVEJ Jeseň, ranený deň, tlejúci podvečer s vôňou slnka a s vôňou chryzantém. A toto všetko je teraz pre mňa? Aj tieto listy sú pre mňa? Vedieť o tom skôr prišla by som už pred sto rokmi. Kde teraz zmizla trúchlivá túžba kúpiť si veniec keď toto tu je všetko pre mňa? Niekam zmizla aj so stuhami dlhými sťa vône ihličia v nedozernom lese; nakoniec ju pošliapu – a veniec si zlomí nohu!

10. 11. 2018 • 45 /4828/

34. BELEHRADSKÝ DŽEZOVÝ FESTIVAL

Bez hraníc Vladimír Lenhart

ohtoročný Belehradský džezový festival usporiadaný pod heslom Bez hraníc dokázal ospravedlniť tematický zámer a do programu zapojiť hudbu zo všetkých strán sveta, s osobitným úsilím predstaviť aj domácich špičkových džezerov, ktorí svoju dobrú povesť získali skôr v zahraničí než doma. Festival prebiehal od 25. do 29. októbra a v Dome mládeže ho otvorila domáca skupina Fish in Oil, ktorá mala tú možnosť a česť na koncert si povolať vzácneho hosťa z New Yorku, svetoznámeho avantgardného gitaristu Marca Ribota.

Jeseň, ranený deň, a na aleju ani nedovidíš. A pôjdeme spolu a pôjdem iba ja, pretože ty – nikdy nebudeš. Fish in Oil & Marc Ribot

Keď toto všetko je teraz pre mňa, keď toto všetko teraz mám, kúpim si kytice, ktoré sú od teba – ty nikdy nebudeš. Ďakujem – poviem. Takáto jeseň, ranený deň, vo mne krváca.

26/VIII

Preklad z češtiny: Viera Benková ŠÁRKA SMAZALOVÁ (1945 – 1968) bola vo svojej literárnej tvorbe pod vplyvom beatnikov; spolupracovala s divadlom Orfeus, pridala sa k umeleckej komunite na Hanzlberku. Táto báseň pochádza z jej posmrtne vydaného poetického výberu Zvod ﬂauty (vydavateľstvo Vyšehrad, Praha 1972).

Počúvali sme hlavne skladby z ich nového albumu (ktorý vydali v deň koncertu) pod názvom Sve će biti u najboljem redu, ktorému pán Ribot pridal šmrnc newyorskej džezovej avantgardy, čiže zvuk, aký aj sama skupina Fish in Oil pestuje od svojho založenia. Dali sa počuť prvky noise, rockovej, surf a klasickej džezovej hudby a úspešne všetky tieto elementy zmiešali do jedinečnej hudobnej formy. Okrem Fish in Oil na 34. BDžF sa predstavili aj ďalší domáci hudobníci, obecenstvo však viac zaujímali džezeri, ktorí prišli z iných krajov sveta. Spevák Kurt Elling je súčasnou globálnou džezovou hviezdou a už tretíkrát belehradskému obecenstvu priniesol ovzdušie Broadway. Klavirista a skladateľ Chucho Valdés Jazz Batá do Belehradu prišiel z Kuby. Milovníkom džezu priniesol vlastný originálny prejav, ktorý pomenoval Jazz Batá a v ktorom spojil prvky tradičných

bubnov – batá a afro-kubánskeho džezu. Známy trubkár Enrico Rava z Talianska vystúpil spolu so saxofonistom Joeom Lovanom z USA a spolu ukázali, prečo práve pod ich vedením vznikla kopa mladých, talentovaných a originálnych hudobníkov. Pozornosť zvedavejšieho obecenstva však viac upútali koncerty pioniera techno-džezu Jimiho Tenora z Fínska alebo zakladateľov nového noise-free-džezu Cortex z Nórska a The Thing zo Švédska pod vedením dobre známeho Matsa Gustafssona. Zaujímavým bodom tohtoročného BDžF bol aj koncert maďarského cimbalistu Miklósa Lukácsa, o ktorom možno povedať iba to, že so svojím triom vytvára horľavú fúziu maďarskej ľudovej hudby a rýchleho be-bop džezu, nachádzajúc ich spoločné body. Nebudeme tajiť, že obľúbenou skupinou na festivale nám boli The Necks z Austrálie. Ide o akustické trio, ktoré sa po tridsaťročnej kariére a sedemnástich albumoch ešte stále vymyká deﬁníciám, ktorými by tejto skupine mnohí hudobní kritici radi zastali na chvost a označili ich ako džez alebo niečo iné. Väčšina ich platní pozostáva iba z jedinej skladby (inými slovami cca 50 minút úplnej improvizácie), založenej na klavírovej trojtónovej melódii (Chris Abrahams), ktorá sa vďaka kontrabasu (Lloyd Swanton) a sade bicích (Tony Buck) postupne transformuje v jedinečnú symbiózu, pričom jeden nástroj napodobňuje druhý. Na koncerte uplatnili taký mód hudobného prednesu a výsledok bol homogénny minimalizmus, ktorý sa spustil na poslucháčov a prikryl ich ako veľká zvuková deka. Hoci BDžF bol mediálne sledovaný možno tak ako nikdy doteraz, zdá sa, že najrýchlejším a najobjektívnejším médiom bolo samotné obecenstvo, keďže každý koncert bol prenášaný naživo prostredníctvom opcie Facebook Live niekoľkými desiatkami mobilných telefónov...

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S ﬁnančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044

Kultúra

45. ROZHLASOVÁ SÚŤAŽ MLADÝCH RECITÁTOROV

Chvályhodná práca detí a učiteľov Elena Šranková

z Báčskeho Petrovca (M. Anušiaková-Majerová). Spomedzi najstarších na komisiu najviac zapôsobil prednes Moniky Bažaľovej z KOS Jednota v Hložanoch (nácvik M. Anušiaková-Majerová). Druhú cenu dostala Valentína Hudecová, Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom v Petrovci (nácvik Marta Pavčoková). V mene odbornej poroty K. Melegová-Melichová odporučila pedagógom, aby pri výbere textov, ktoré zverujú svojim odchovancom, volili trochu širší diapazón, aby sa z roka na rok neopakovali tie isté texty. Zdôraznila tiež, aby podbali na výber textov pri-

a tradičnom mieste, v Štúdiu M Novosadského rozhlasu v sobotu 3. novembra prebiehal 45. ročník Rozhlasovej súťaže mladých recitátorov. Na podujatí sa tentoraz zhromaždilo 59 milovníkov poézie a prózy. Súťaž otvorila predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová. Okrem iného pochválila prácu učiteľov mimo pravidelných vyučovacích Odmenení recitátori s členmi poroty a s koordinátorkou VPV NRSNM hodín, lebo neúnavne Mia Majerová z Báčskeho Petrovca pracujú s deťmi, ktoré (nácvik Miluška Anušiaková-Majerová) majú blízko k peknéa Dávid Simendić zo Starej Pazovy mu slovu. Prítomným (Anna Poľovková). Tretiu cenu sa veršami Pavla Orszískali Mia Jašová zo Starej zágha Hviezdoslava, Pazovy (Lýdia Gedeľovská) a hovoriacimi o vyznaní Matej Hrk z Kovačice (Zuzana autora k materinskej Petríková). reči, prihovoril Martin V kategórii prednesu prózy Prebudila, hlavný a najúspešnejšia bola Elenka zodpovedný redaktor Straková z Kovačice (nácvik programu v slovenskej Mária Kotvášová), druhú cenu reči Rádia Nový Sad. udelili Andrei Petrusovej z ErMarcel Hanáček, bývadevíka (Ruženka Ďuríková). lý šéfdramaturg Rádia Aleksandar Asodi Za najlepší prednes poézie Elenka Straková Regina zo Slovenskej respomedzi žiakov vyšších ročpubliky, sa v príhovore zameral níkov porota ocenila prednes Veroniky meraný veku recitátorov, keďže, ako na slovenčinu ako poklad, ktorý Bažaľovej z Hložian (nácvik Monika povedala, mladé, súčasné generácie spája Slovákov na Slovensku Bažaľová). Druhá cena sa dostala An- majú problém so staršími veršami s tunajšími dolnozemskými Slodrejovi Simendićovi zo Starej Pazovy a literatúrou. Odporučila pedagógom, vákmi. Hlavná a zodpovedná (Lýdia Gedeľovská) a Filipovi Gálovi aby siahli po súčasných textoch, ktoré redaktorka 2. programu Rádia z Aradáča (Jaroslava Števková). Tre- sú blízke deťom a ktoré deti rozumejú. Nový Sad Milada Stankovićová tiu cenu získala Tatiana Filipovićová medziiným spomenula, že sa na Odmeny pre najúspešnejších recitá3. programe rádia vysiela v 16 torov zabezpečili Matica slojazykoch, a tým sa pestuje mulvenská v Srbsku, Národnostná tikultúrnosť Vojvodiny. Odkázala rada slovenskej národnostnej prítomným, aby pokračovali menšiny a Asociácia slovenv pestovaní svojej tradície. ských pedagógov. V revuálAj v tomto roku recitátori Veronika Bažaľová nej časti vystúpili ochotníci súťažili v štyroch kategóriách: SKOS Detvan z Vojlovice, ktorí v prednese poézie žiakov nižvá (predsedníčka), Zuzana Týrová predviedli detské divadelné ších ročníkov, v prednese prózy, a Marcel Hanáček (členovia). predstavenie Peter Pán v rév prednese poézie žiakov vyšších žii Alisy Oravcovej. Odmeny ročníkov a poslednú skupinu tvoROZHODNUTIE POROTY udelila koordinátorka Výborili žiaci stredných škôl a študenti V kategórii prednesu poézie žiakov ru pre vzdelávanie NRSNM vysokých škôl. Prednes všetkých nižších ročníkov prvú cenu dostal Svetlana Zolňanová a súťaž účastníkov hodnotila trojčlenná Aleksandar Asodi z Kysáča (nácvik bás- Monika Bažaľová moderovala Anna Asodiová. porota: Katarína Melegová-Melicho- ne Anna Legíňová). Druhú cenu získali • KULTÚRA •

45 /4828/ 10. 11. 2018

Kultúra 49. DIVADELNÝ VAVRÍN (2.)

Herci zachránili divadlo Anna Simonovićová

lávnostným ceremoniálom a udelením cien najúspešnejším jednotlivcom a súborom 2. novembra sa v Starej Pazove skončila 49. Prehliadka slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby v Srbsku Divadelný vavrín. Predtým než sa venujeme zatvoreniu prehliadky, slovko-dve

znázornilo rozhovory žien o mužoch od uzavretia manželstva až po cintorín. V prvom sa herečkou večera stala Martina Tomášiková v úlohe Gabriely a v druhom Irena Ondríková. V piatok sa Divadelný vavrín skončil udelením cien najúspešnejším jednotlivcom a súborom. Prítomným sa najprv prihovorila Libuška Lakatošová, predsedníč-

divadelníkom a podieľala sa aj v organizácii tejto prehliadky. Vyjadrila nádej, že aj nové zloženie NRSNM bude mať cit v tom pokra-

Cicka získali diplomy za herecký výkon. Tretiu cenu získalo predstavenie Ženské rozhovory DK Michala Babinku z Padiny a diplom za herecký výkon získali dve herečky z tohto súboru: Zuzana Sucháneková a Tiana Nemogová. Diplomy za herecký výkon získali aj Marína Havranová zo Starej Pazovy, Dušana Babincová

Tamo daleko – úspešná premiéra na počesť odmenených na Divadelnom vavríne

Ceny a diplomy pre najúspešnejších jednotlivcov a najlepšie súbory

o posledných dvoch predstave- ka Organizačno-správnej rady niach. Vo štvrtý prehliadkový prehliadky a predsedníčka SKUS a súbežne aj posledný súťažný hrdinu Janka Čmelíka. Vyjadrila deň – v stredu 31. októbra na ľútosť, že na tohtoročnom vavríne 49. Divadelnom vavríne vystú- bolo iba šesť predstavení, ale aj pili divadelníci z Padiny s dvo- nádej, že ich na jubilejnom 50. mi predstaveniami a réžiu oboch podpísal režisér Fedor Popov. Neformálna divadelná skupina Fedorteatar predviedla Dve vône ruže (autora Emilia Karbalida) a Dom kultúry Michala Babinku Ženské rozhovory (autora Dušana Radovića). V oboch predstaveniach hral mladý herecký súbor. Potvrdzuje to, že sa za posledných niekoľko rokov Fedorovi Popovovi darí zoskupovať mladých hercov. Na druhej strane však, ako Po predstaveniach – odborná porota poznamenal sám režisér Po- a moderátor rozhovorov pov, svedčí to aj o tom, že sa mladí nezdržiavajú v divadle dlho. ročníku bude viac, lebo divadlo Najdôležitejšie však je predsa, aby má u nás dlhú tradíciu. Prejav herci mali radosť zo skúšok, aby mal aj Goran Jović, predseda sa v dedine niečo dialo a aby sa Zhromaždenia obce, a Divadelhrávalo divadlo. V oboch pred- ný vavrín zatvorila Anna Tomastaveniach hrajú ženy a témou sú nová-Makanová, predsedníčka muži. V prvom o jedného bojuje NRSNM. Poznamenala, že Nápäť žien a v druhom šesť herečiek rodnostná rada vždy pomáhala

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

čovať, lebo dolnozemskí Slováci sú v tomto raritou – divadlo sa tu hrá už 150 rokov. OCENENIA ODBORNEJ POROTY Podľa rozhodnutia odbornej poroty (Ján Makan, Miroslav Benka a Miroslav Fábry) prvú cenu, ktorá je zároveň aj Cenou Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, získalo predstavenie Konečná stanica v podaní kulpínskeho KUS Zvolen. Režisér tohto predstavenia Alexander Bako je odmenený za najúspešnejšiu réžiu. Z tohto súboru sú odmenení aj Mária Koruniaková ako najúspešnejšia herečka a Ján Trpinský ako najúspešnejší herec na prehliadke. Diplom za herecký výkon získali Viera Dorčová-Babiaková, Katarína Kolárová a Jasna Chalupková. Druhú cenu získalo predstavenie Emigranti DK 3. októbra v Kovačici a dvaja aktéri tohto predstavenia Ján Chrťan a Ivan

a Darina Čechová z Kovačice a Jana Galasová z Padiny. Epizódne úlohy na prehliadke najúspešnejšie stvárnili Miroslav Havran a Ranka Lepšanovićová v predstavení Diablov čardáš zo Starej Pazovy. Za najúspešnejší debut odmenená je Ivana Čížiková z predstavenia X-krát gombík súboru KOKRAM z Kovačice. S ocenením, že naše súbory si stále dajú záležať na zachovávaní a pestovaní materinského jazyka, a s odporučením, aby sa aj do budúcna do prípravy predstavenia zapojovali jazykoví odborníci – a to nielen na čítačkách, ale aj na javisku – cena Národnostnej rady za kultúru hovoreného slova podľa ocenenia Lýdie Gedeľovskej, profesorky triednej výučby, dostala sa staropazovskému súboru. Na počesť odmenených bolo premiérovo predvedené predstavenie Tamo daleko podľa predlohy VHV Milica Nikoličová v réžii Miroslava Benku a v podaní Divadla Dobricu Milutinovića zo Sriemskej Mitrovice a SDVHV a SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy. Úspešnou premiérou bola položená bodka za 49. Divadelným vavrínom. Predstavenie bolo v srbčine a pripravené k tohtoročnému pripomínaniu storočnice od Veľkej vojny. • KULTÚRA •

KOS JEDNOTA HLOŽANY

z viacerých rodín súčasne vystupujú príslušníci až troch generácií. Mimochodom, hložianski folkloristi sa roku 1984 zúčastnili nakrúcania prvého slovenského dolnozemského hraného filmu Mišo i natáčania Priadok pre vtedajšiu TV Nový Sad. V tom období v spolku pôsobila aj recitačná, výtvarnícka sekcia, fotosekcia a spevácky zbor, predtým tu bola aj dobre vybavená knižnica... Pri príležitosti 50. výročia spolku (2008) vyšla kazeta hudobných nahrávok V Hložanoch je tretí, tam mi srdce letí a počas osláv 250 rokov príchodu Slovákov do Hložian (2006) vydali aj nosič zvuku V tých Hložanoch... Divadelná činnosť sa v Hložanoch rozbehla 12. mája 1913, keď ochotníci zahrali Tajovského Statky-zmätky. Žiaľ, v poslednom štvrťstoročí hložianske divadlo nefunguje. O organizovanú formu výtvarníctva sa roku 1974 pričinila skupina KaPaJa. Po viacročnom útlme v roku 1994 založili neformálny výtvarný krúžok Pod lipami, ako i výstavu Z palety hložianskych výtvarníkov, teraz známu ako Hložianska paleta, ale výtvarníci rodných spoločenstiev. Sotva by už pôsobia samostatne. Slávnostný večierok trval hodisa dopracoval po súčasnú úroveň, nu a pol. V úvodnom príhovore nebyť mravčej práce predovšetkým choreografky Márie Miškovicovej, predseda KOS Jednota Rastislav hudobníka a skladateľa Jána Ďuri- Struhár privítal menovite predsedu Zhromaždenia cu a organizátora Báčskopetrovskej a predsedu Jána obce Jána Šuľana, Adámeka, ktorí jeho zástupcu Jána postavili základný Brnu, podpredsedu kameň kvalitného NRSNM Juraja Čerfolklóru v dedine. venáka, predsedníčNavyše, spolu so ku Výkonnej rady Samuelom MiškoNRSNM Katarínu vicom sa mierou Melegovú-Melivrchovatou pochovú, predsedu dieľali na založení Matice slovenskej Prehliadky slovenv Srbsku Jána Brtku, ských folklórnych riaditeľku podniku spolkov. Jej prvého Agroplod Jarmilu ročníka sa 5. 4. 1970 Bohušovú a predzúčastnilo 8 súbosedu Rady Miestrov. Z nej roku 1989 neho spoločenvyrástol súčasný Monika Bažaľová stva Hložany Pavla Folklórny festival Žemberyho. Struhár Tancuj, tancuj..., na ktorom každý rok svoju tvorbu pre- zdôraznil, že divadelníci, výtvarníci, zentuje zhruba 20 súborov a skupín. hudobníci, speváci šírili dobré meno FFTT má za sebou už 48 ročníkov, Hložian všade, kde vystupovali, z toho 26 odznelo v Hložanoch, prezentujúc kultúru nášho prosväčšina v amfiteátri, ktorého ideo- tredia svojou prácou, z pokolenia vým tvorcom bol Pavel Báďonský na pokolenie dokázali zachovať si svoje jedinečné tradície. Prítomní a projektoval ho Ján Pažitnaj. Spomenuté boli mená desiatok laureáti spolkovej ďakovnej listiny ochotníkov, predovšetkým taneční- sa poďakovali a zaželali jubilujúcekov (medzi nimi aj viac než 20 man- mu spolku ešte veľa úspechov. Po želských párov), tiež skutočnosť, že ukončení slávnostného večierka sa láska k ľudovému spevu a tancu sa spolkári s pozvanými hosťami prenáša z kolena na koleno, čomu pobavili v podniku Oáza MB pri nasvedčuje i skutočnosť, že často spoločnej večeri a zábave.

Jubilejný darček mladého sedemdesiatnika Juraj Bartoš

lávnostným koncertom V tých Hložanoch... Kultúrno-osvetový spolok Jednota založený 12. septembra roku 1948 oslávil sedemdesiatku. V plnej sále Domu kultúry v piatok 2. novembra vystúpili hložianski tanečníci, speváci, hudobníci a recitátori. Úvodom večierka predseda spolku Rastislav Struhár udelil uznania štátnym a pokrajinským orgánom a inštitúciám, ako i majiteľom niekoľkých hložianskych podnikov, ktorí podporujú činnosť spolku. Záujemcovia si v predsieni DK mohli pozrieť Jesennú výstavu niekdajšej skupiny hložianskych výtvarníkov KaPaJa. KOS Jednota od založenia doteraz získal množstvo uznaní: Cenu Obce Báčsky Petrovec, Iskru kultúry Kultúrno-osvetového spoločenstva Vojvodiny, Rad bratstva a jednoty niekdajšieho Predsedníctva SFR Juhoslávie, Chartu Zväzu ochotníkov Srbska, Zlatú plaketu Zväzu kultúrno-ume leckých spolkov a organizácií Bosny a Hercegoviny a ďalšie. Koncert sa začal piesňou Pod Hložanami drevo rúbajú v predvedení tria JAR, kto- Štefan Mravík ré tvoria Jaroslav Kriška, Adam Vladislav Stupavský a Rastislav Struhár. Pieseň Ej, mám ja lúčku... zaspieval Jaroslav Kriška. Detská folklórna skupina predviedla detské hry a tance. Potom nasledoval exkurz do minulosti, spolu so ženskou speváckou skupinou (Balážová – Dobríková –Murtínová – Feketeová – Hataľová) a sólistom veteránom, niekdajším harmonikárom Štefanom Mravíkom (zaspieval pieseň Žena moja). Po dvoch básňach Samuela Feketeho v podaní Damiána Feketeho a Moniky Bažaľovej sa predstavili ďalší speváci: Jana Stupavská piesňou Jahoda, jahoda, Adam Vladislav Stupavský V tých Hložanoch je, Ma• KULTÚRA •

Deti sú budúcnosť spolku rína Zahorcová Naprostried Šimandre, Anna Dudková Po doline tichý vetrík povieva, Katarína Dobríková Nič krajšieho nepoznám a Rastislav Struhár Čardáš dvoch sŕdc. Publiku sa páčili aj rezké tance mladšej a staršej tanečnej skupiny. Nakoniec na javisko nastúpili všetci spolkári účinkujúci v programe oslavy (okrem detí) a spolu zaspievali pieseň Tie Hložany. Vyhrával orchester v zložení: Rastislav Struhár (vedúci), Samuel Kováč, Vlastimír Struhár a Ivan Galamboš. Hudobno-spevácku zložku koncertu vyprofilovali Rastislav Struhár a Jaroslav Kriška. Vizuálne program stvárnila Olja Tordajová a pod scenár sa podpísala Katarína Melegová-Melichová, inak aj autorka textu, ktorý „tlmočil“ fotografie a zábery na videobeame. Režisérom a organizátorom celého podujatia bol Michal Hataľa. Prítomných programom viedla Elena Vršková. Cieľom KOS Jednota bolo zachovať a zveľadiť duchovné, folklórne, divadelné, výtvarné, hudobno-spevácke a folklórne tradície Slovákov v týchto končinách. Spolok zároveň podnecoval aj multikultúrnosť a pestoval spoluprácu s príslušníkmi väčšinového národa a ná-

45 /4828/ 10. 11. 2018

Kultúra MATIČNÝ PROGRAM V PETROVCI

Kultúrna agitácia Jaroslav Čiep

národného povedomia, ale aj prezentovať verejnosti jednotlivých kandidátov z matičnej listiny do NRSNM. Úvodom túto konštatáciu svojím príhovorom potvrdila aj Libuška Lakatošová, nositeľka listiny MSS. Prednedávnom sa kandidáti MSS do NRSNM predstavili aj v Selenči s podobným programom a v Petrovci sčasti zopakovali jeho obsah. Azda aj preto

atica slovenská v Srbsku doteraz – od svojho obnovenia roku 1990 dodnes – nemala vo zvyku usporadúvať program, aký sme sledovali v stredu 31. októbra 2018 v sieni Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci. Azda aj preto počet stoličiek v sieni SVD bol len zo štvrtiny obsadený divákmi a prvý rad zaplnili kandidáti v blížiacich sa voľbách do Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Cieľom Matice slovenskej v Srbsku usporiadaním tejto predvolebnej aktivity, zaobalenej do tvaru kultúrno-umeleckého programu Na záver spoločne zaspievali matičnú hymnu pomenovaného Keď rozvonia jeseň, bolo propa- v najväčšej miere v programe govať matičnú činnosť smeru- účinkovali Selenčania. Najprv sa júcu k zachovaniu slovenského obecenstvu predstavil Komor-

ný zbor Zvony s ich vedúcim a dirigentom Jurajom Súdim. Jednotlivé piesne s jubilujúcimi Zvonmi zaspieval aj operný spevák Boris Domáce tri páry KUS Petrovčan v tanci Babík zo Starej Pazovy. V pokračovaní večierka pri združení YMCA v Báčskom sa s tanečnými bodmi na javisku Petrovci – KUS Petrovčan. Zaspievala aj sólistka Margarita Benková za hudobného sprievodu harmonikára Zdenka Makovníka. V predposlednom bode programu zmes slovenských ľudových piesní zaspievala ženská spevácka skupina zo Starej Pazovy. Na záver odznela matičná hymna Po nábreží koník beží..., ktorú na javisku spolu s účastníkmi vystriedali ochotníci KUS Jána zaspievala nositeľka matičnej Kollára zo Selenče (dve choreo- listiny a ďalší dvaja kandidáti. grafie) a nový súbor pôsobiaci

ZÁJAZD PETROVSKÝCH ŽIAKOV CHÓRISTOV

Nezabudnuteľné zážitky Mariena Stankovićová-Kriváková

pevácky zbor ZŠ Jána Čajaka z Petrovca má za sebou pekný výlet s pracovnou náplňou do mesta Martin na Slovensku. S dirigentkou Marienou Stankovićovou-Krivákovou absolvovali od 25. do 28. októbra svoju druhú návštevu Spojenej evanjelickej školy v Martine. Prvýkrát tu boli v roku 2015. Aj tentoraz si domov priniesli nezabudnuteľné zážitky, a to z Detských služieb v martinskom evanjelickom kostole, z Festivalu klobás, kde tiež spievali, z návštevy martinského skanzenu a cintorína, kde spievali

www.hl.rs

Z vystúpenia chóristov v Martine (Foto: z archívu zboru)

pri hrobke Karola Kuzmányho, a z martinského jarmoku. Tu totiž práve vtedy prebiehali Dni Mesta Martin – Martinské hody. Detské bohoslužby v Spojenej

Informačno-politický týždenník

evanjelickej škole, ktorá spája škôlku, základnú školu a gymnázium, sú súčasťou školenia. Konajú sa raz mesačne a vtedy je veľký kostol plný detí. Pet-

rovský zbor vystúpil na takýchto službách v piatok v dvoch termínoch: najprv pre deti zo škôlky a nižších ročníkov základnej školy, a potom pre žiakov vyšších ročníkov a gymnazistov. Bol to pre nich výnimočný zážitok – spievať v kostole plnom detí, ktoré počúvajú, smejú sa a tlieskajú. V sobotu petrovskí chóristi spievali na Medzinárodnom festivale klobás a v nedeľu na slávnostných bohoslužbách, venovaných storočnici založenia Československej republiky. Úhrnne 22 detí, ktoré boli na tomto zájazde, bolo ubytovaných u vrstovníkov z martinskej školy, ktorí sľúbili, že návštevu vrátia v máji budúceho roku, keď sa bude oslavovať Deň Petrovca. Zájazd detského zboru z petrovskej školy finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. • KULTÚRA •

PREZENTÁCIA KNIHY ONDREJA MIHÁĽA V KULPÍNE

Zachovanie ľudových pesničiek Katarína Gažová

slávnostnom salóne vedľajšej budovy Poľnohospodárskeho múzea v Kulpíne (sídli tu Spolok kulpínskych žien) v sobotu 3. novembra usporiadali prezentáciu knihy silbašského rodáka, publicistu a fotografa Ondreja Miháľa Pesničky pod oblokom v Silbaši. Knihu Ondrej venoval svojej matke Márii Miháľovej, rod. Čelovskej, ktorá bola pôvodom z Kulpína. Vydarené kultúrne podujatie s pozoruhodnou návštevnosťou usporiadali spoločne MOMS Kulpín, Spolok kulpínskych žien, Kanadský slovenský inštitút v Toronte, Združenie pre muzeálne agrárne dedičstvo so sídlom v Kulpíne a Poľnohospodárske múzeum v Kulpíne. Hostí z viacerých prostredí privítala autorka podujatia a moderátorka Katarína Pucovská. V mene MOMS a Spolku kulpínskych žien sa obecenstvu prihovoril a hostí privítal predseda MOMS Kulpín Pavel Gaža. Cieľom publikácie Pesničky pod oblokom v Silbaši podľa slov autora Ondreja Miháľa bolo v tlačenej forme zachovať piesne,

Z prezentácie knihy v Kulpíne: (sprava) Ondrej Miháľ, Katarína Pucovská, Ján Kišgeci a Pavel Gaža

ktoré sa kedysi spievali v Silbaši. Tak, a ako si ich Ondrej uchoval v pamäti z mladosti, keď ich počúval doma v Silbaši, a potom po presťahovaní aj v Kanade. Matka Ondreja Miháľa bola rozhlasová speváčka a pesničky naživo spievala v Novosadskom rozhlase. Často chodievala do Kulpína, takže autor predpokladá, že mnohé z piesní zaradených do knihy pochádzajú z Kulpína. Na premiére knihy uznal, že nie je etnomuzikológ, ani hudobný pedagóg, učiteľ spevu, spevák ľudových piesní, ani folkloris-

ta, ale ako človek zaoberajúci sa históriou je presvedčený, že to, čo sa mu podarilo zozbierať a zapísať, bude prínosom pre milovníkov slovenských piesní. Notový zápis piesní mal na starosti Milan Aleksić a predslov k publikácii napísal Štefan Kocák zo Slovenska. Z dvestopäťdesiat zapísaných piesní do knihy je zaradených do dvesto ľudových piesní v silbašskom nárečí, ktoré naspievali Ondrejova mama Mária Miháľová, rod. Čelovská, a Zuzana Hložanová, rod. Šomodiová, zo Silbaša. Tieto dve ženy

boli najlepšími kamarátkami a najčastejšie spolu spievali, pokiaľ sa ich životné cesty nerozišli. Autor knihy na večierku hovoril o vzniku knihy, ktorá je jeho srdcovkou, o audiozápisoch piesní, ktoré nahral so svojou matkou v roku 1970, a videonahrávkach, ktoré naspievala teraz už 86-ročná Zuzana Hložanová tohto roku v Silbaši. Niekoľko pesničiek zapísaných v knihe zaspievala profesorka hudby Olivera Gabríniová-Popadićová. Pred 25 rokmi bolo založené Poľnohospodárske múzeum v Kulpíne, na pôde ktorého prezentovali spomenutú knihu. Na začiatky Poľnohospodárskeho múzea a Združenia pre muzeálne agrárne dedičstvo si zaspomínal Ján Kišgeci, hosť večierka. Múzeum sa zaoberalo agrárnym zberateľstvom a ako podotkol Kišgeci, je snaha, aby sa taká činnosť múzea obnovila. Do diskusie o knihe Ondreja Miháľa sa zapojili viacerí hostia, ktorí pochválili aj jeho zberateľskú snahu. Kniha bola vytlačená v Starej Pazove v náklade 500 výtlačkov. Všetkým prítomným na večierku autor venoval túto svoju novú knihu.

VÝSTAVA MILOSLAVA DVORÁKA V NOVOM SADE

Farby pestré a optimistické Danuška Berediová-Banovićová

pondelok 5. novembra v Archíve Vojvodiny bola otvorená výstava Môj svet obrazov slovenského autora Miloslava Dvoráka, ktorú organizovalo Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Belehrade. Výstavu Miloslava Dvoráka v Srbsku obecenstvo mohlo vidieť už v Niši, Novom Miloševe a Pančeve. Prítomných privítal riaditeľ Archívu Vojvodiny Nebojša Kuzmanović a výstavu otvorila veľvyslankyňa Dagmar Repčeková. Na začiatok o Miloslavovi Dvorákovi poveda• KULTÚRA •

Výstavu otvorili: (zľava) veľvyslankyňa Dagmar Repčeková, riaditeľ Archívu Vojvodiny Nebojša Kuzmanović a spolupracovníčka Archívu Ljiljana Dožićová

la, že ide o neurolekára, ktorý sa zaoberá ľudskou hlavou. „Tá radosť z jeho obrazov mi dáva nádej, že s ľuďmi to nie je také zlé a že existujú dobré myšlienky. Všeobecne si myslím, že jeho pohľad do ľudského mozgu a ľudskej duše vyšiel veľmi optimisticky,“ povedala veľvyslankyňa. O autorovi ešte povedala, že začal dosť neskoro maľovať, ale aj napriek tomu jeho obrazy majú blízko k dokonalosti. Dvorák sa naplno venuje svojmu povolaniu a tieto obrazy sú výsledkom jeho angažovania sa vo voľnom čase. Výstava Môj svet obrazov v Archíve Vojvodiny bude sprístupnená do 20. novembra.

45 /4828/ 10. 11. 2018

Kultúra VÝSTAVA VIERY FAJNDOVIĆOVEJ-SÚDIOVEJ V ÚKVS

Pri príležitosti životného jubilea Danuška Berediová-Banovićová

iera Fajndovićová-Súdiová sa narodila 12. augusta 1948 v Báčskom Petrovci. Vyštudovala monumentálne maliarstvo na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Je členkou Združenia úžitkových umelcov Srbska v Belehrade. Rad rokov pôsobila ako samostatná maliarka v Kysáči, až kým ju choroba Výstavu otvorili Aneta Lomenová a Vladimír Valentík v tom neznemožnila. vodov znemožnená Pri príležitosti prísť. A. Lomenová jej 70. narodenín povedala, že tvorba Ústav pre kultúru Viery Fajndovićovojvodinských Slovej-Súdiovej sa vákov zorganizoval v ústave nachádza výstavu, ktorá bola a návštevníkom na otvorená v utorok obdiv ponúka po 6. novembra. Príprvýkrát. tomných v ústave Slovo odovzdala privítala Aneta Lovýtvarnému kritimenová, v mene kovi Vladimírovi riaditeľky Anny Valentíkovi, ktorý Chrťanovej-Lessa zmienil o tvorbe kovac, ktorá bola jubilujúcej autorky z objektívnych dô- Darček k autorkinmu jubileu prijal jej manžel Milan Súdi a otvoril výstavu. Aj

keď autorka na výstave nebola prítomná, Valentík povedal, že obrazy na výstave nasvedčujú, že je medzi nami veľmi prítomná. „Jej prvé obdobie sa značne rozlišuje od všetkého iného, čo neskoršie poznáme. Napr. na obálke Nového života, posledného, ktorý vyšiel, je jeden výsek z jej tvorby, ktorej sa venovala pri ukončení štúdia, teda ide o výber z jej diplomovej práce. Neskoršie sa predovšetkým venovala figurálnej tvorbe. Zvolila si variant surrealizmu a v rámci toho tiež môžeme rozoznať určité obdobia,“ povedal okrem iného o jej tvorbe Valentík. Na začiatku vernisáže skladbu Balet predviedli Marína Cerovská na husliach a Georgina Bovnarová na harmonike. Na záver darček k narodeninám Aneta Lomenová odovzdala autorkinmu manželovi Milanovi Súdimu. Výstava v ÚKVS bude sprístupnená do 6. decembra.

V GALÉRII INSITNÉHO UMENIA V KOVAČICI

Obrazy malajzijskej insity Anička Chalupová

umenia, rad rokov maľovala motívy estrofarebné obrazy z kultúry, tradície malajzijskej výtvarníča každodenného ky budú sprístupneživota v štátoch, né milovníkom výtvarného v k t o r ýc h ž i l a umenia v Galérii insitného (Thajsko, Juhosláumenia v Kovačici do konca via, Mexiko, Sudán, Tradičný malajzijský tanec novembra 2018. Taiwan, SAE a MaNa základe spolupráce V záverečnej časti podujatia lajzia). Na jej obrazoch, ktoré GIU v Kovačici a Veľvyslatrochu pripomínajú výtvarnú všetkým predstaviteľom ustanectva Malajzie v Belehratvorbu Zuzany Chalupovej, novizní a združení, ktoré doteraz de v nedeľu 28. októbra vo Nikadi Arman, šéf diplomatickej misie Malajzie dominujú ženy v pestrých úspešne spolupracovali s touto výstavnej sieni na podkroví krojoch, ktoré sú znázorne- kultúrnou ustanovizňou, ako i GIU slávnostne otvorili výstavu GIU, o maliarke a jej výtvarnej né pri každodenných prácach. účastníkom tohtoročných výobrazov Datin Elizy Tajuddino- poetike hovoril Nikadi Arman, Zaujímavú a bohatú expozíciu tvarných dielní pre najmladších, vej, insitnej maliarky z Malajzie. šéf diplomatickej misie Malajzie. výstavy obohatil tanečný pár, riaditeľka GIU udelila ďakovné Po vstupnom príhovore Anny Datin Eliza Tajuddinová (1953), ktorý predniesol tradičný malaj- listy a príležitostné darčeky. Žolnajovej-Barcovej, riaditeľky pionierka malajzijského insitného zijský tanec.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

MEDZINÁRODNÁ VÝSTAVA KOMICKÝCH KRESIEB NA VEĽTRHU MÉDIÍ 2018

SCÉNA

Nátury dobrej karikatúry Ján Špringeľ

iaty salón karikatúry Ilustrovanej Politiky na 4. veľtrhu médií v hale číslo 3 rozjaril početných návštevníkov Belehradského veľtrhu od 24. do 27. októbra. Karikaturista Aleksandar Karakušević Klas (1928 – 2002) kreslil pre – nás. Roky rokúce. Počas viac ako polstoročnej kariéry neúnavný maestro naskicoval, vykreslil či namaľoval viac ako tridsaťtisíc úsmevných kresieb, na ktorých zveličoval charakteristické rysy osôb alebo vecí. Klas bol triedou. Obrom vo svojom o(d)bore. Svedčí o tom jeho šesťdesiat samostatných výstaviek po celej Záber z výstavy zemeguli, získal dupľom viac – stodvadsať prestížnych odmien za svoju vytrvalú prácu. Doma a v zahraničí. Preto sa dostal roku 1990 do Guinnessovej knihy rekordov. Ako najodmeňovanejší autor na svete. Zaoberal sa okrem iného i maliarstvom, bol aj grafickým dizajnérom. Ilustroval pre Ilustrovanu Politiku. Redigoval v nej rubriku Smiech. Pre tento známy týždenník kreslil aj politické karikatúry. A práve tie jeho politické zatínali najviac do živého. Ilustroval, nelustroval.

Na pamiatku na kresliaceho reportéra a mysliaceho výtvarníka, človeka s fúzami, fajkou a psíkom na (takmer) každej žartovnej kresbe, týždenník Ilustrovana Politika organizuje od roku 2009 medzinárodný súbeh karikatúry. Prvých karikaturistov odmenili v spomínanom roku,

druhý a tretí súbeh prebiehali v rokoch 2010 a 2011. Po rokoch odmlky štvrtú súťaž zorganizovali v roku 2017 a piatu tohto roku. Kým v prvých ročníkoch bola téma voľná, tohtoročnou

Lazo Sredanović-Dikan, Čierna Hora

Goran Milenković, Srbsko

Ilya Katz, Izrael • KULTÚRA •

tematikou bol peniaz. Víťazov zväčša vyhlasovali v deň, keď bolo výročie vytlačenia prvého čísla novín Ilustrovana Politika (11. novembra 1958), tohto Rhaed Kalil, Sýria roku zopár týždňov skôr: na burze novín a novinárstva. Tam, kde vy nestačíte, je pri tom Ilustrovana Politika, heslo je v tomto roku jubilujúceho týždenníka. Ak ste sa nedostali na najvplyvnejší jarmok kníh v regióne, poprípade nezastavili na trhu žurnalistiky, predkladáme ukážky karikatúr niekoľkých autorov, ktorí sa prebojovali do najužšej konkurencie o Klasovu odmenu na tému peniaz.

Poetická Borghesia. Slovinskí pionieri elektronicko-industriálneho zvuku Borghesia na aktuálnom vydaní Proti kapitulácii (Vydavateľstvo Moonlee Records) zhudobnili poéziu tamojšieho modernistického básnika Srečka Kosovela (1904 – 1926), ktorý počas svojho krátkeho, ale plodného tvorivého života vyjadril prenikavú kritiku vtedajšej európskej politiky. Hudba na albume Proti kapitulácii sa opisuje ako retrofuturistický industrial art rock, ktorý sa štýlovo pohybuje medzi dákym alternatívnym soundtrackom Blade Runner, dusným ovzduším britských Coil, melancholickosťou berlínskeho obdobia Davida Bowieho a priamočiarosťou Nine Inch Nails. Zvukovú produkciu mal na starosti Aldo Ivančič; okrem neho na albume hrajú Dario Seraval, Ivo Poderžaj, Irena Tomažin Zagoričnik, Jelena Rusjan, Sašo Benko a Andraž Mazi. U l i c e proti fašizmu #18. Združenie Antifašistická akcia Nového Sadu v sobotu 10. novembra usporiada 18. festival Ulice proti fašizmu v priestore SKCNS Fabrika. V koncertnej časti festivalu vystupujú skupiny The Truth (Kraljevo – Záhreb), Mamurlook (Nový Sad), Loš primjer (Slavonska Požega), Vršnjačko nasilje (Nový Sad) a The Movement (Kodaň). Odznie i prednáška o antifašistickom odkaze punkovej scény v Kraljeve počas 90. rokov a na programe je aj projekcia filmu Mladý Karl Marx (2017).

KONCERTY 10. novembra, Radio Cafe v Novom Sade: IrieFM 10. novembra, Dom mládeže v Belehrade: Quasarborn + Alitor + Contaminated Mind 11. novembra, Firchie ThinkTank Studio v Novom Sade: Decapitated (Poľsko) + Hatesphere (Dánsko) + Thy Disease (Poľsko) + Grimaze (Bulharsko) + Dehydrated (Rusko)

45 /4828/ 10. 11. 2018

Pripravuje: S. L.

Kultúra HOSŤOVANIE V SVD

Životný osud Lazara Dunđerského Jaroslav Čiep

redstavenie o Lazarovi Dunđerskom, najsilnejšom a najbohatšom Srbovi z Panónskej nížiny v Rakúsko-uhorskej ríši, mali možnosť pozrieť si aj diváci v Slovenskom vojvodinskom divadle v Báčskom Petrovci v pondelok 5. novembra. Lazar ako veľký mecén, starostlivý otec a verný priateľ bol Lazar na petrovskom javisku predstavený v monodráme Lazar v mimoriadne úspešnom vystúpení Text napísal Zoran Subotički a dráMiodraga Petrovića, herca Srbského mu profesorsky zrežíroval Ľuboslav národného divadla v Novom Sade. Majera. Predstavenie vyprodukoval

IN MEMORIAM

Jarmila Struhárová 23. 3. 1945 – 2. 11. 2018

o veku 73 rokov v piatok 2. novembra 2018 svoju životnú púť ukončila Jarmila Struhárová, predsedníčka Miestneho odboru Matice slovenskej v Novom Sade. Jarmila Struhárová, rod. Viergová, sa narodila v roku 1945 v Zreňanine. Základnú školu skončila v Padine, gymnázium absolvovala v rodisku. Anglický jazyk a literatúru vyštudovala na Filozofickej fakulte v Novom Sade. Dvadsaťtriročná čerstvo

vyštudovaná profesorka sa zamestnala ako novinárka a prekladateľka v Pokrajinskom sekretariáte pre informácie Výkonnej rady AP Vojvodiny. Tu pracovala až po odchod do dôchodku. V roku 1990 sa zapojila do činnosti práve obnoveného MOMS Nový Sad a od roku 2009 v ňom bola podpredsedníčkou. O štyri roky sa stala predsedníčkou novosadského MOMS, ktorý z tohto postu viedla vyše päť rokov. Nesebecky sa angažovala na matičnom poli a bola aj spoluautorkou knihy Na krídlach jubilea – 20 rokov činnosti MOMS Nový Sad. Pohreb Jarmily Struhárovej bol v pondelok 5. novembra na novosadskom cintoríne. Česť jej pamiatke! A. Ch.

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. Komorný zbor Musica viva v sobotu 17. novembra 2018 o 19. hodine v aule Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci usporiada 11. Stretnutie slovenských zborov z Vojvodiny. Na koncerte okrem domáceho zboru vystúpia aj ostatné aktívne slovenské zbory z celej Vojvodiny, ako i hostia zo Slovenskej republiky. NOVÝ SAD. Ženský spevácky zbor Belius zo Slovenskej republiky, z Očovej, v piatok 16. novembra o 19. hodine uvedie koncert v slovenskom evanjelickom kostole v Novom Sade. Zborom diriguje Oľga Budinská. Tento zbor o deň neskôr vystúpi aj na Stretnutí slovenských zborov z Vojvodiny. J. Č-p

www.hl.rs

Marcons z Nového Sadu. Príbeh o veľkostatkárovi Lazarovi cez svojráznu životnú spoveď a pomyselné zdôverovanie sa synom Gedovi (Gedeonovi) a Đokovi (Đorđovi), či dcére Lenke (Jelene) alebo aj priateľovi básnikovi Lazovi Kostićovi dostane úplne nečakaný rozmer a objaví sa v novom svetle krása jedného osudu, na ktorý sa nespravodlivo zabudlo. Lazar Dunđerski (25. 3. 1833 – 13. 7. 1917) bol jedným z najtalentovanejších podnikateľov v

druhej polovici 19. a na začiatku 20. storočia v našom regióne. S veľkým úspechom sa venoval poľnohospodárstvu, priemyslu, bankovníctvu, obchodu a obzvlášť vynikal ako dobrodinec a mecenáš. Predstavenie Lazar je súčasťou trilógie Báječný svet Dunđerskovcov. Jej prvá časť, v ktorej sa hovorí o tragickej láske medzi Lenkou a Lazom Kostićom, bola uvedená na konci roku 2015. Aj monodráma Lazar sa v niektorých častiach opiera o tú prvú časť. Pri minimalistickej scénografii záťaž je na hercovom výkone, schopnosti herca premeniť sa na autentickú postavu v konkrétnom veku v 19. storočí. A že sa hercovi Miodragovi Petrovićovi to podarilo, spoľahlivým barometrom bola emocionálna odpoveď divákov a búrlivý potlesk na konci predstavenia.

BANSKÁ BYSTRICA, SLOVENSKO. Prezentácia knihy Pamätník slovenských vojvodinských literátov, umelcov a kultúrnych pracovníkov na začiatku 21. storočia autorov Vladimíra Valentíka a Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej bude v utorok 13. novembra o 16.00 v Banskej Bystrici. Organizátormi sú Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici – Centrum slovanských štúdií a Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci. Súčasťou programu bude vernisáž obrazov Lesy a roviny akademického maliara z Kysáča Michala Ďurovku. Podujatie bude v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici (Lazovná 9, spoločenská sála).

Informačno-politický týždenník

E. Š.

Jožef Bisák 22. 11. 1952 – 5. 11. 2018 Kamaráti, bratia, pomaly sa tratia... Navždy sa stratil ďalší z našich bratov, kamarátov: Jožef Bisák, spevák a sólista Opery Srbského národného divadla v Novom Sade, Jožko, ako sme ho volali. Narodil sa 22. novembra 1952 vo Vojlovici rodičom Jožefovi a Márii, rod. Kolárikovej, skonal 5. novembra t. r. ako 66-ročný po dlhej a ťažkej chorobe v nemocnici v Sriemskej Kamenici. Pochádzal z výsostne hudobnej rodiny: otec Jožef Bisák st., stolár, po celý život hrával na husliach a deti vychovával s láskou k hudbe, Jožkova sestra Júlia je operná speváčka. Jožko po základnej hudobnej škole v Pančeve skončil aj Strednú hudobnú školu Stanković v Belehrade – odbor hra na klarinete. Už ako 19-ročný vynikajúci talent – tenor sa zamestnal v SND v Novom Sade (1971). A ako člen speváckeho zboru Opery a sólista zotrval tu do predčasného dôchodku (2007).

S manželkou sopranistkou Ljubicou Musulin mali dve deti: Magdalénu a Jožefa ml. Považovaný bol za pilier speváckeho zboru Opery SND, ale sa osvedčil aj ako sólista v operách Traviata, Carmen, Lucia di la Mermur... V Novosadskom rozhlase má 30 nahrávok slovenských ľudových a zábavných piesní, toľko aj maďarských. Zostanú v pamäti jeho duetá v Kvetoslavou Čániovou-Benkovou, Želmírou Benkovou, Jaroslavou Benkovou..., jeho spolupráca a kamarátstvo s Jurajom Feríkom, Ondrejom Maglovským, Pavlom Ľavroškom, vojlovickými spolkami: slovenským a maďarským, novosadským Šafárikom, rusínskou Matkou... Zostane v pamäti ako vzorný spevák, hudobník a človek, s ktorým bolo česť kamarátiť sa a hrať. Jožef Bisák bol pochovaný v piatok 9. novembra na katolíckom cintoríne v Budisave. Česť jeho pamiatke. p. m. • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy

KRÍŽOVKA

Ráno si „prvo“ vypijem kávu, potom idem na nákupy

ČÍSLO 45

V tajničke je názov festivalu lyrických piesní a evergínov v Hložanoch. autorka: mačkokombi- varené internet colná ANNA tajnička spojka vitá BIČIAnéza jedlo times budova šelma ROVÁ

Anna Horvátová vojsko

mladá krava

stroj na zdvíhanie vpíšte L M

strana sveta

Nevada ... rosa

Eddie Bauer

liečivý prípravok

uzrenie

značka tónu north

ž. meno spojka

kalcium

kovbojská slávnosť

nerozhodné v šachu

kúpele (angl.) Taliansko

vpíšte ÉRB

jazykovedec Bernolák ampér

ženské meno

melódia nasýtený plynný uhľovodík

pohybuje sa

2. a 1. samohl.

Ratomir Tvrdić

plemeno psov

link text vpíšte LIO síra

ozdobná čiapka tvrdá samohl.

kutočne si ráno „prvo“ vypijeme kávu?! Tá raňajšia káva je, uznajte, najchutnejšia. Ale ako je to s tou príslovkou „prvo“? Tu už niečo nesedí. Azda sa netreba veľmi zamýšľať nad pôvodom tohto slova. „Prvo“ je srbský termín, ktorý sme si privlastnili tak ako mnohé iné, neuvedomujúc si, že v slovnej zásobe spisovnej slovenčiny nie je. Na vystriedanie tohto srbského slova sa nám ponúkajú tieto náhrady: – najprv: vo funkcii priraďovacej spojky, keď vyjadruje časovú postupnosť (uvedený príklad) a aj najskôr, najsamprv, najskorej. Najskôr je i synonymum prísloviek zozačiatku, sprvu, sprvoti: napr. najskôr nechápala, čo chcú. V určitých prípadoch sa hodí i spojenie v prvom rade: v prvom rade treba zistiť, kto zapríčinil chybu, a potom obviniť... O prídavnom mene prvý by sa mohlo písať a písať. Byť prvý, byť na

prvom mieste, získať prvú cenu ešte ako každému lichotí. Pri vypočítavaní je to takto: po prvé, po druhé, po tretie; alebo rozkázal po prvé, po druhé atď. Ak sa nám niečo podarí pri prvom pokuse, bez skúšania, povieme, že sme to zdolali na prvý raz. Niekedy v prvom hneve, v najprudšom návale hnevu, všeličo vyslovíme, čo si v prvom momente ani neuvedomíme. Veľkú dôležitosť pripisujeme i osobám, ktoré nám poskytnú závažné informácie priamo z prameňa, od očitého svedka – z prvej ruky, nie „z pravej ruky“. Za povrchne napísanú diplomovku – z prvej vody nemožno povedať, že je najlepšia. Keďže je všetko v duchu prvý, aj mäsové výrobky chceme prvej triedy, prvej akosti, prvej kvality. Pri narazení na prvý problém sa netreba vzdávať, čo by sme často v prvej chvíli urobili. Niekedy je i ten prvý dojem na prvý pohľad zdanlivý.

alt

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 44 VODOROVNE: Jahorina, eta, ozaj, slnečná, eaa, ea, E, ňs, Ander, ž, Krk, VA, Ina, ara, vata, a, J, opatrila, to, ii, id, Al, katar, opadalo TAJNIČKA: SLNEČNÁ JESEŇ ŽIVOTA

• KULTÚRA • OZNAMY •

prístrešie na táborovanie

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 42 z čísla 42 Hlasu ľudu z 20. októbra 2018 bolo: DEŇ HLASU ĽUDU. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: BOŠKO VLČEK, Jánošíkova č. 156, 26 000 VojlovicaPančevo. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu IGM Neimar, s. s r. o., zo Zreňanina, Ul. Michajlovačka 66, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Exploatácia/využívanie tehelnej suroviny na povrchovom kope Ledine, pri Zreňanine. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písomnej forme na adresu sekretariátu.

GRATULÁCIA MILINE ČILIAKOVEJ z Kulpína srdečne blahoželáme k úspešnému ukončeniu štúdia a na ďalšej ceste životom jej prajeme veľa šťastných chvíľ. Nech Tvoje sny sa stanú skutočnosťou a životné úspechy budú odmenou. Priateľ Ján s rodinou

GRATULÁCIA Na Prírodovedno-matematickej fakulte v Novom Sade dňa 30. októbra skončil štúdiá MARTIN HLOŽAN z Báčskej Palanky a získal titul diplomovaný master fyzik. K tomuto úspechu mu srdečne blahoželajú a do budúcna veľa úspechov prajú otec Janko a brat Andrej. 45 /4828/ 10. 11. 2018

Oznamy BOĽAVÁ SPOMIENKA

Je tomu rok, čo nás náhle a nečakane opustila naša manželka, matka a mamička

SMUTNÁ ROZLÚČKA

ANNA ČINČURÁKOVÁ

Tvoji najmilší

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať:

DROBNÝ OZNAM

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou – ochraňuje pred vetrom, chladom, prachom. Je úsporou pri vykurovaní. Inštalujeme a opravujeme rolety, harmonika dvere, pásové záclony, siete proti hmyzu; tel.: 060/5088-433 a 025/5827-710.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 1. 11. 2018 schválil rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Prevádzka na termické spracovanie nebezpečného

www.hl.rs

1960 – 2018 z Hložian

Už ani žiadne slovo, ba ani len žiaden hlas nenahradí toho, čo ho predčasne vzal čas. Zarmútené rodiny Pavčoková a Šepšová

manželka Anna a dcéry Anna, Mária a Andrea s rodinami

Nositeľ projektu s. s r. o., ŠTRAND, Ul. Ilariona Ruvarca 3 a, Nový Sad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Objekt na spracovanie mäsa a výrobu mäsových výrobkov výšky P + 1 kapacity do 9 t denne, na katastrálnej parcele 2500, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

ONDREJOM SUDICKÝM

18. 9. 1948 – 19. 10. 2018 z Báčskeho Petrovca

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

s bratrancom

ONDREJ MURTIN

rod. Séčová 21. 10. 1953 – 10. 11. 2017 z Pivnice

S láskou a úctou na Teba spomínajú a vo svojich srdciach si Ťa uchovávajú

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

Informačno-politický týždenník

SPOMIENKA

Už dávno nie sú s nami naši rodičia a starí rodičia

ZUZANA MEDVEĎOVÁ

SAMUEL MEDVEĎ

rod. Seleštianska 1917 – 1988 – 2018 1921 – 1998 – 2018 z Báčskeho Petrovca

S láskou a modlitbou si spomínajú dcéry Zuzana a Anna s rodinami Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu UNITRADE EXPORT, s. s r. o., Belehrad, Slanački put číslo 26, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Zariadenie na skladovanie a spracovanie bezpečného odpadu, ktorý sa nachádza na Ul. Prva Nova b. č., na katastrálnej parcele číslo 4086, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 31. októbra 2018 schválila rozhodnutie číslo VI-501-528/18, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

a bezpečného odpadu, na k. p. č. 15365/99, k. o. Zreňanin I – pracovnej zóny. Nositeľ projektu je Remondis Medison, s. s r. o., Ul. Dr. Đorđa Radića č. 1, Zreňanin. Rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt sa môže dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

MARTINA BABINCA

12. 6. 1962 – 10. 10. 2018 z Kovačice

MICHAL JURÍK

ZUZANA JURÍKOVÁ

1920 – 2003 Odpočívaj v pokoji... S úctou a láskou si na Teba spomína

S bôľom v srdci a so slzami v očiach si na Teba stále spomína

mama

z Kulpína S úctou a láskou si spomínajú

sestra Katarína s manželom Pavlom Ďurišovci

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

rod. Chalupková 1925 – 2013

rodiny Juríková, Marčoková a Jonášová

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s láskyplnou manželkou, matkou a babičkou

JARMILOU STRUHÁROVOU rod. Viergovou 23. 3. 1945 – 2. 11. 2018 z Nového Sadu

S bôľom v srdciach a so slzami v očiach si na Teba vždy budú spomínať:

JARMILA STRUHÁROVÁ rod. Viergová 1945 – 2018 z Nového Sadu

S veľkým bôľom a smútkom sa lúčime od našej Jarky. Členovia novosadského MOMS

manžel Janko, syn Milan s manželkou Marínou a vnučky Lucia a Júlia

SMUTNÁ ROZLÚČKA

ANNA VALENTÍKOVÁ rod. Sojáková 2. 12. 1939 – 28. 10. 2018 z Kulpína

hlasludu.info www.hl.rs

DROBNÝOZNAM

S láskou si na Teba budú spomínať

KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278. • OZNAMY •

Tvoji najmilší

45 /4828/ 10. 11. 2018

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 9. novembra 19.30 Festival Zlatý kľúč 2018, 3. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 11. novembra 11.00 Dúhovka 11.30 Agrosféra Utorok 13. novembra 12.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník

Dobrý večer, Vojvodina. Pravidelná relácia okrem príspevkov z našich prostredí uvedie novú epizódu Čaroslovníka. Nasleduje Spektrum a v ňom sa hostia v štúdiu zmienia o 45. Rozhlasovej súťaži mladých recitátorov, ktorá minulú sobotu prebiehala v Štúdiu M Novosadského rozhlasu.

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 9. novembra – Policajtom proti svojej vôle Sobota 10. novembra – Neuveriteľná cesta kapitána Drakea Pondelok 12. novembra – Ničivé plamene lásky, 2. časť Utorok 13. novembra – Čarodejov učeň Streda 14. novembra – Kráľovstvo Štvrtok 15. novembra – Krycie meno U. N. C. L. E.

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Agrosféra. V relácii pre poľnohospodárov sa diváci dozvedia, aké dojmy si z veľtrhu Nedeľa 11. novembra v Taliansku priniesli pivnickí pestovatelia 17.00 Film: Megamozog ekopotravín, aká bola uplynulá sezóna pre pestovateľov lieskovcov a prečo je dobrá 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí kulpínska kapusta. Odznie aj príspevok o novom 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa záväzku poľnohospodárov.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30 14.45 15.00 15.05

15.30 16.00 17.00 17.15

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00

18.15 18.30 19.00 19.15 19.30 20.00

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

15.00

16.00 16.05 16.30 17.00 18.05

RÁDIO PETROVEC

Popoludňajší program Slovenská ľudová hudba (sobota) Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) Motívy (nedeľa) Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

www.hl.rs

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Ničivé plamene lásky, 1. časť 24.00 Záver vysielania

19.00

Utorok – piatok Servis Na dnešný deň Meniny Volíme melódiu dňa Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) Denník, informatívne vysielanie Hudba Oznamy, hudba a reklamy Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla

Utorok – piatok 19.30 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 20.00 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota Nedeľa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 7.00 Servis relácia na aktuálnu tému Na dnešný deň Nedeľa Meniny 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 7.30 Oznamy, hudba a reklamy týždňa 8.00 Správy 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské Slovenská hudba každý vysielanie 9.00 Správy deň od 5.00 – 20.00. 9.05 Hudba a aktuality Svetová hudba každý 9.30 Oznamy, hudba a reklamy deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 11. novembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Milá návšteva v RTVOK Utorok 13. novembra 16.00 Aktivity dôchodcov Deň osvetových pracovníkov Pieseň je naša radosť 2018 Piatok 16. novembra 16.00 Z archívu RTVOK Film: Pani Zima

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 11. novembra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 14. novembra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 16.25 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

Šport Hrboľaté ihrisko prekážalo hosťom DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

ŠEVAC – HAJDUŠICA 1 : 1 (1 : 0)

Vladimír Hudec

inulú stredu Hajdušičania zohrali štvrťfinálový zápas pohárovej súťaže južného Banátu s mužstvom FK Vršac, členom Srbskej ligy – skupina Vojvodina. Podali skvelý výkon, mali výhru v hrsti, ale v závere zápasu poľavili a dovolili súperovi, aby vyrovnal. Po nerozhodnom výsledku 1 : 1 v penaltovom rozstrele úspešnejší boli hostia, vyhrali

5 : 6 a postúpili do polofinále. Po tomto príliš vyčerpávajúcom zápase bolo nereálne od futbalistov Hajdušice očakávať ešte jeden skvelý výkon. V prvom polčase v dedine Kusić hrali slabo, k čomu čiastočne dopomohlo aj nerovné a tvrdé ihrisko, na ktorom sa lepšie vynachádzali domáci futbalisti. Silný vietor tiež pomáhal domácemu mužstvu. Ševac to nevedel lepšie využiť, hoci sa jeho mužstvo ujalo vedenia v polovici

polčasu po slabom zákroku a nedorozumení obrancov Hajdušice. Po zmene strán hostia boli omnoho lepší, neustále útočili, vytvárali si šance. Petrović takmer zo 40 metrov za pomoci vetra trafil žrď, A. Ružić bol sám pred brankárom, ale sa nevynašiel, kapitán Maliar z nepatrnej blízkosti strieľal vedľa. Konečne v 88. min. prišla odmena za útočnú hru, keď kapitán hajdušických futbalistov pekne centrovanú loptu usmernil do siete pre konečných 1 : 1. HAJDUŠICA: Melich, Pejčić, Pavlovic, Maliar, Mršić, Folťan, Pavlov (Petrović), Marko, A. Ružić, A. Lipták, N. Ružić Výsledky 11. kola: Borac (VS) – Jánošík 2 : 1, Dobrica – Borac (VG) 1 : 0, Partizan – Vinogradar 2 : 1, Vojvodina – Ratar 2 : 0, Karaš (J) – Budućnost 0 : 3, Sloga – Karaš (K) 5 : 1.

1. Hajdušica 11 2. Budućnost 11 3. Karaš (J) 11 4. Ratar 11 5. Vojvodina 11 6. Ševac 9 7. Partizan 11 8. Karaš (K) 10 9. Borac (VS) 11 10. Dobrica 11 11. Vinogradar 10 12. Borac (VG) (-1) 11 13. Jánošík 11 14. Sloga 11

8 8 5 5 5 5 5 4 4 3 3 3 2 1

2 1 4 3 2 1 1 3 2 1 1 1 2 4

1 38 : 9 2 45 : 15 2 14 : 13 3 23 : 23 4 23 : 23 3 19 : 13 5 19 : 27 3 20 : 26 5 13 : 18 7 17 : 22 6 13 : 21 7 15 : 33 7 17 : 28 6 16 : 21

26 25 19 18 17 16 16 15 14 10 10 9 8 7

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA

AŠK – ZADRUGAR 5 : 1 (3 : 1)

STK MLADOSŤ – STK JEDNOTA 3 : 4

Veľký zvrat

Najlepší výkon tejto jesene Vladimír Gál

radáčania sa so svojimi fanúšikmi rozlúčili v najlepšom svetle celej polosezóny. Síce nezačalo sa to najlepšie pre domácich, lebo už v 10. min. hostia centrovali z voľného kopu pred bránu, lopta sa od Striška odrazila do žrde, potom na nohu Grbušića, ktorému nebolo ťažko dať gól z dvoch metrov. Po tomto góle Aradáčania úplne prebrali hru, od tej chvíle na ihrisku hralo iba jedno mužstvo – domáce. Nečakalo sa dlho ani na gól. V 20. min. Adamov prihral pred bránu, Birmanac sa ocitol sám pred brankárom a rutinovane ho prekonal. V 27. min. Adamov urobil všetko sám, odňal loptu súperovi na 30 metrov od brány, prekľučkoval troch hráčov hostí a z desiatich metrov matoval brankára. Do konca prvého polčasu Adamov mal ešte jednu šancu, ale strieľal nad bránu. V 45. min. V. Gál centroval, Mijić hlavou prihral Birmancovi a tento tiež hlavou loptu zaslal do siete – 3 : 1. Už v prvej minúte pokračovania Števko po sólovej akcii zvýšil náskok. Aradáčania si potom vytvárali početné šance a je opravdivým zázrakom, že nedali viac gólov. V 70. min. veterána V. Gála vystriedal • ŠPORT •

jeho syn Kristián a ukázal, že bude pokračovať v otcových stopách. V 90. min. na center Koraća K. Gál hlavičkoval do brvna a odrazenú loptu zaslal do siete. Bol to prvý majstrovský gól tohto nádejného šestnásťročného futbalistu. AŠK: Kurtešan, Ďuríček, V. Gál (K. Gál), Striško, Zakić, Matejin, Števko, Pajević, Adamov (Milović), Mijić, Birmanac (Korać) Výsledky 12. kola: OFK Klek – Potisje 0 : 3, OFK Gradnulica – Bilećanin 6 : 1, OFK Stajićevo – Jedinstvo 3 : 1, Naftagas – MSK 1 : 2. V nedeľu Aradáčanov očakáva ťažké hosťovanie v Mihajlove.

1. Potisje 11 2. MSK 11 3. Tamiš 11 4. OFK Klek 11 5. AŠK 11 6. OFK Stajićevo 11 7. Bilećanin 11 8. Zadrugar 12 9. Naftagas 11 10. Jedinstvo 11 11. OFK Gradnulica11 12. ŽFK Banat 11 13. Mladosť 11

10 7 7 8 6 5 5 4 4 2 2 1 1

1 3 3 0 1 2 0 2 1 2 1 3 1

0 38 : 11 1 31 : 11 1 33 : 14 3 31 : 16 4 24 : 12 4 21 : 17 6 17 : 30 6 29 : 28 6 21 : 28 7 13 : 27 8 22 : 38 7 8 : 31 9 19 : 44

31 24 24 24 19 17 15 14 13 8 7 6 4

Ani doma sa im nedarí MLADOSŤ– ŽFK BANAT 1 : 1 (1 : 0)

Darko Sládeček

ieloblatčanom sa nepodarilo vyhrať na domácom trávniku nad nie až tak dobrým súperom zo Zreňanina. Práve tak ako aj pred týždňom počas celého zápasu fúkal silný vietor, hatil hru, ale výkon domáceho mužstva nebol ani zblízka taký, ako na zápase v Mihajlove.

Na začiatku domáci zahrali výborne. Striedali sa šance, ale sieť za chrbtom brankára hostí sa nevlnila. Najlepšiu šancu mal Šofranko, keď z desiatich metrov strelil ponad brvno. Konečne v 33. minúte Kalapiš zaslal loptu do voľného priestoru pred bránu hostí, Poničan bol najrýchlejší a skóroval. Do konca polčasu domáci mali ešte niekoľko šancí, ale sa výsledok nemenil.

Samuel Medveď

o dlhšom čase sa stretli stolní tenisti z Petrovca a zo Starej Pazovy v majstrovskom zápase. Bolo to piate majstrovské kolo a druhá prehra Petrovčanov. Predminulú nedeľu STK Mladosť prehrala v Kanjiži 1 : 4. Zápas Petrovčnanov a Staropazovčanov bol veľmi napínavý. Domáci viedli 3 : 1 a boli blízko k výhre. Nakoniec Lomen, Turan a Bažík stratili výhru, ktorá sa očakávala! Výsledky: Lomen – Skopljak 3 : 0, Bažík – Striško 3 : 1, Šramka – O. Turčan 1 : 3, štvorhra: Lomen / Šramka – V. Turčan / O. Turčan 3 : 1, Lomen – V. Turčan 1 : 3, Turan – Skopljak 1 : 3, Bažík – O. Turčan 0 : 3.

Aj na začiatku druhého polčasu domáci začali útočne, pritom zanedbali vlastnú bránu, čo hostia už v 47. minúte využili a prostredníctvom Drndarevića vyrovnali. Nuž a potom počas celého druhého polčasu obe mužstvá robili chyby, šancí nebolo, takže sa výsledok nezmenil. MLADOSŤ: Perišić, Necsov, Poničan (Horváth), Szabó, Đurić, Berbakov, Žižić (Goda), Kalapiš, Gibarov, Kočević, Šofranko Bieloblatčania v nasledujúcom poslednom kole pocestujú do susednej Ečky, kde ich privíta mužstvo Jedinstvo 2014.

45 /4828/ 10. 11. 2018

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Prerušili neúspešnú sériu Ján Bokor Väčšina zápasov sa skončila tesnými výsledkami. Po výhre nad Gajom Radnički sa dostal na pozíciu lídra, kde vystriedal Uljmanov, ktorí získali iba bod s Kačarevom. Siete sa nevlnili ani v Jabuke, v Ivanove a Seleuši tiež nebolo víťaza. Borac Starčevo zvyšuje formu, keďže získal body v Banátskej Palanke. Spartak 1911 vyhral v susednej Crepaji. Tri body si na chudobné konto konečne zapísali aj Padinčania. Výsledky 13. kola: Jugoslavija – Jedinstvo (V) 0 : 0, Partizan (U) – Jedinstvo Stević 0 : 0, Dunav – Borac 1 : 2, Radnički – Partizan (G) 3 : 0, Strela – Potporanj 0 : 0, Vojvodina (C) – Spartak 1911 0 : 2, Vulturul – Sloga 3 : 2, Dolina – Polet 3 : 1, Vojvodina (S) – Crvena zvezda 1 : 1. DOLINA – POLET 3 : 1 (1 : 1)

epočetní diváci na ihrisku Doliny sa konečne dočkali výhry domácich. Po skromnom výkone mužstvo Doliny zdolalo predposledné mužstvo Polet z Izbišta. K prepotrebnej výhre sa

domáci nedostali ľahko, ako by sa z výsledku dalo uzavrieť. Tím Poleta sa organizovane bránil, často zakladal protiútoky, v 16. min. Nikolić využil trhlinu v obrane domácich, vybehol pred

Hostia z Izbišta (v modrom) v Padine dlho mali bod v hrsti... Bujakovića a prekonal ho – 0 : 1. Domáci robili chyby, čo sa im mohlo vypomstiť. Hostia ešte dvakrát ohrozili bránu, ale lopta minula cieľ. Tesne pred odchodom na prestávku prihrávku Hlavču využil Stoisavljević a vyrovnal na 1 : 1. Druhý polčas patril domácim hráčom. Rozbehli sa po trávniku, viac a nebezpečnejšie útočili. Vytrvalí hostia podľahli v 72. min., keď Matuľa dobre centroval z ľavej strany a loptu do siete skúseného brankára Ilića usmernil Kelečević. V nasledujúcom útoku sa lopty zmocnil mladý kapitán Doliny

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Slabo, slabšie, najslabšie HERCEGOVAC – SLÁVIA 5 : 1 (2 : 1)

Ján Šuster

utbalisti pivnickej Slávie v Gajdobre podali najslabší výkon tejto jesene a utŕžili opravdivý výprask. Všetky rady hostí nefungovali ako treba; prihrávky nepresné, útoky pomalé, obrana slabá, bojovnosť nijaká, slovom, mužstvo Slávie vychytil slabý deň. Ani domáci neboli omnoho lepší, ale vedeli využiť veľké chyby súpera, zabezpečili si vysoké víťazstvo, s ktorým pravdepodobne ani nerátali. Preto okolo 100 divákov sledovalo iba priemerný zápas. Napodiv, hosťom sa dobre začalo dariť. V 8. min. rýchlo zaútočili, Záskalický v trestnom území uvoľnil Petrovića, ktorý ako skúsený kanonier zaslal loptu do siete za chrbát brankára Németha. K vyrovnaniu výsledku prišlo v 24. min., lopta sa po rohovom kope odrazila k voľnému Vukosavovi, ktorý ju zblízka dorazil do siete. V 36. min. veľká chyba obrany Slávie, lopty sa zmocnil R. Trivunović a razantnou strelou prekonal Brňu. Do konca polčasu Kuchta nevyužil jednu veľkú príležitosť na vyrovnanie výsledku. V druhom polčase znova veľkú chybu najprv 56. min. využil Hrnjez a zvýšil na 3 : 1. Vo finiši Pivničania spravili ešte niekoľko

www.hl.rs

chýb v obrane, čo umožnilo Iveljovi v 83. min., a potom i náhradníkovi Savićovi v 86. min. uzavrieť výsledok tohto zápasu. Na druhej strane hostia v druhom polčase ani raz vážnejšie neohrozili bránu domáceho súpera. Zápas viedol rozhodca Radanović z Báčskej Palanky a žlté karty dostali Novčić, V. Hrnjez a Vukosav z radov domáceho Hercegovca. SLÁVIA: Brňa, Záskalický (Budić), Benka, Trivunović, Ćorda, Kotiv, Kuchta, Petrović, Batinica (Milec), Kutenič, Nímet (Babić) Výsledky 12. kola: Hercegovac – Slávia 5 : 1, Borac – Tvrđava 0 : 0, Stari grad – Budućnost 1 : 1, Odžaci – Lipar 1 : 0, ŽAK – Radnički 1 : 1, Kula – Krila Krajine 1 : 2, Polet – Rusín 1 : 3, Kulpín – Vojvodina 2 : 7. Program 13. kola: Vojvodina – Hercegovac, Rusín – Kulpín, Krila Krajine – Polet, Radnički – Kula, Lipar – ŽAK, Budućnost – Odžaci, Tvrđava – Stari grad, Slávia – Borac. Zápasy sa začnú o 13. hodine. Tabuľka: 1. Stari grad 25 bodov, 2. Rusín 23, 3. Vojvodina 23, 4. Slávia 21... 11. Kulpín 14... 14. Odžaci 9... 16. Polet 6 bodov.

Informačno-politický týždenník

Matuľa a presnou strelou tretí raz rozvlnil sieť hostí. Dolina získala cenné body, ale výkonom neoduševnila. Body sú zapísané a výkon sa zabudne. Súperov treba pochváliť za korektnú hru a rozhodcovia v čele s Krijanom Todorovićom z Vršca nemali ťažkú úlohu. DOLINA: Bujaković, Kutálek, Stoisavljević, Šajber, Matuľa, Čížik (Záborský), Kelečević, Hlavča (Babuchna), Popović, Mitić, Đorić V nedeľu Padinčania budú hrať v Banátskom Novom Sele s domácou Slogou.

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

Domácim len dva body Juraj Pucovský

red posledným kolom situácia v tabuľke tak pri vrchu, ako aj pri dne je veľmi zaujímavá. Borac z Báčskeho Gračca len v prípade prehry môže stratiť titul jesenného majstra, ale keďže doma uvíta Dinamo (BB), očakáva sa isté a presvedčivé víťazstvo, ktoré by ho upevnilo na prvom mieste. Nováčik Lider a Graničar z Riđice rozhodnú o tom, kto bude druhý. Domáci Odžačania musia vyhrať a hosťom stačí iba bod, aby Stanišić 1920 posunuli z druhej priečky na tretiu. Od 7. po 11. miesto rozdiel medzi mužstvami je len štyri body. Mužstvo Dinamo Sonta po výhre nad Dinamom v B. Bregu iste získalo sebadôveru a uhostí deprimovaných Laliťanov. V prípade triumfu somborského Metalca v dedine Svetozar Miletić a bezdanského Sporta v Telečke, čo predsa nie je celkom uskutočniteľné, lalitská Panónia by, ak prehrá v Sonte, jesennú časť skončila na poslednom 11. mieste! Výsledky 10. kola: Stanišić 1920 – Telečka 3 : 3, Sport – Jedinstvo – Lemeš 0 : 0, Metalac – Lider 2 : 3, Graničar – Borac 2 : 3, Dinamo (BB) – Dinamo (S) 3 : 4; voľná bola Panónia. Program posledného kola: Dinamo (S) – Panónia, Borac – Dinamo (BB), Lider – Graničar, Jedinstvo Lemeš – Metalac, Telečka – Sport; voľný je Stanišić. • ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Hanebná réžia rozhodcu Grmušu PODRINJE – JEDNOTA 2 : 1 (0 : 1) Matej Bzovský

taropazovčania očakávali tvrdý zápas s nováčikom v lige v Mačvanskej Mitrovici. Do súpera sa pustili nebojácne, od začiatku hrali naplno, ale ich o výhru alebo aspoň o bod ukrátil neobjektívny rozhodca Branko Grmuša z Petrovaradína.

Bol to hanebný výkon rozhodcu s píšťalou, ktorý nikto z vedúcich a nepočetných fanúšikov Jednoty neočakával. Tento, vraj perspektívny, mladý rozhodca dosť slušne viedol prvý polčas, hoci dovolil špinavú a agresívnu hru domácich. Podrinje malo neškodnú iniciatívu, ale sa hostia dobre bránili.

Hráči Jednoty zakladali nebezpečné protiútoky a ujali sa vedenia v 30. min. Po peknej prihrávke Igrača dobiehajúci Tošić obišiel dvoch obrancov, a potom peknou prízemnou strelou zavesil loptu do rohu brány domácich. Hneď na začiatku druhého polčasu, presnejšie v 50. min., rozhodca zobral osud výsledku zápasu do svojich rúk. Po zvyčajnej skrumáže v trestnom území hostí útočník Podrinja Trebovac sa asi potkol, spadol ako pokosený, hoci žiadneho kontaktu so súperom nebolo. Grmuša asi ledva dočkal ukázať na biely bod, z ktorého domáci vyrovnali! Toto príliš zdeprimovalo a znervóznilo Pazovčanov, ktorí po nepozornom

zákroku svojej obrany inkasovali druhý gól. V poslednej štvrťhodine hostia sa pokúsili vyrovnať, mali dve šance, ale ich nekontrolovane zahodili. Tesne pred ukončením zápasu sa náhradník Marko Rudić šikovne zmocnil lopty, ale ho v šestnástke súper oboma rukami hodil na zem a rozhodca to posúdil ako predstieranie faulu. Protesty rozhorčených hráčov Jednoty nepomohli, rozhodca ich „odmeňoval“ žltými kartami, pre červené asi nemal odvahy. JEDNOTA: Jovišić, Cvetanović, Zogović, Mihajlović, Zarić, Bojbaša, Tošić (M. Rudić), Grubor (Najdanović), Vujčić, Igrač (Denić), Šobot

Strach im nohy sputnal?! JUGOVIĆ – TATRA 2 : 0 (1 : 0)

Pavel Pálik

atranci začali zápas v Kaći so strachom a hneď v 2. min. inkasovali gól! Domáci hráč Plavšić najvyššie vyskočil za centrovanou loptou a hlavou trafil ľavý horný roh. Ten istý hráč opäť hlavou v 47. min. stanovil konečný výsledok zápasu. Víťazstvo domácich je celkom zaslúžené. Vedúce mužstvo v tabuľke od začiatku zahralo naplno, mohli by sme povedať vyľakalo hostí. Slabý rozhodca Gaćinović toleroval také správanie sa Kaćanov. Kysáčski futbalisti mali viac loptu

na nohách v strede ihriska, ale ich útoky sa končili pred trestným územím Jugovića. Bojazlivá hra a nedostatok odvahy za 90 minút hry priniesli iba jednu strelu, a to mimo brány súpera. Pred 300 divákmi rozhodca Gaćinović žlté karty ukázal Terzićovi (Jugović), Nastićovi, Apićovi a Petrovićovi (Tatra). TATRA: Kosturanov, Zirić, Pekić, Berić (Filipović), Petrović, Apić, Sapundžić (Barić), Gadžić (Klaić), Dražić, Ćetković, Nastić Výsledky 12. kola: Sloga (E) – Hajduk (Č) 2 : 0, Jugović – Tatra 2 : 0, Podrinje – Jednota 2 : 1,

Za pomoci brankára...

Vyľakaní Kysáčania (v oranžových dresoch) ťažko čelili Kaćanom Podunavac – Prvý máj 1 : 3, LSK – Sremac 1 : 3, Hajduk (D) – Radnički 4 : 0, Sloga (T) – Hajduk (B) 2 : 1; voľný bol Borac (Š). Nasledujúce 13. kolo sa bude hrať 10. a 11. novembra o 13. hodine a stretnú sa: Hajduk (B) – Sloga (E), Radnički – Sloga (T), Sremac – Hajduk (B), Prvý máj –

OBECNÁ LIGA ŠÍD

Úspech Ľubanov

SLOGA (E) – HAJDUK (Č) 2 : 0 (1 : 0)

Lazar Pavković

OFK BAČINCI – JEDNOTA ĽUBA 1 : 2 (0 : 2). Ľubania v poslednom kole jesene hosťovali na ihrisku Ćirin rit, kde dosiahli minimálne, ale zaslúžené víťazstvo. Strelcom za domácich bol Marković a výhru hosťom priniesli Ćalić a Ruman. OFK BINGUĽA – GRANIČAR JAMENA 1 : 1 (0 : 1). Binguľčania si v poslednom kole na svoje konto zapísali iba bod. Timarac bol strelcom prvého gólu na zápase v prvom polčase a za domácich vyrovnal Farkaš po prestávke.

apriek slabému výkonu Erdevíčanom sa podarilo poraziť bledé mužstvo z Čurugu. Diváci videli vlastný gól Borislava Stanišića už v 3. min. V druhom polčase mužstvo Slogy malo viac pokusov, ale strely jeho útočníkov končili mimo brány alebo v rukách brankára Plemića. Predsa v 76. min. Smiljanić za pomoci brankára Hajduka strelil druhý gól. SLOGA: Petrović, Đurkić, Halilović (Vuković), Rosić, Ristić, Smiljanić, Grković, B. Považan (Simeunović), Bajunović, Grubiša, Doknić • ŠPORT •

LSK, Jednota – Podunavac, Tatra – Borac (Š); voľné je Podrinje. Tabuľku vedie Jugović (25 bodov), erdevícka Sloga na štvrtom mieste má 22 bodov, kysáčska Tatra je deviata (15 bodov), pazovská Jednota je dvanásta (12 bodov), trinásty je šídsky Radnički, ktorý zoskupil 11 bodov...

OMLADINAC BATROVCI – JEDNOTA ŠÍD 1 : 0 (1 : 0). Futbalisti šídskej Jednoty donedávna boli na prvom mieste v lige. Po celkom zaslúženej prehre doma s Erdevíkom Šíďania rozčarovali aj v Batrovciach, kde víťazný gól strelil Bodo. Mužstvo Jednoty sa dostalo do krízy, alebo je otázka v niečom inom? ERDEVÍK 2017 – NAPREDAK VAŠICA 1 : 2 (1 : 1). Bol to bojovný zápas, v ktorom hostia z Vašice presnejšie triafali. Nenadović bol strelcom za domácich, kým P. Petrović trafil už v 1. min. a A. Mladenović v 64. min., čo postačilo na výhru hostí.

45 /4828/ 10. 11. 2018

Šport VOLEJBALOVÝ TURNAJ V KOVAČICI

prostredí: „Zisk skúseností a sebavedomie na ihrisku patrí k základným cieľom organizovania takýchto súťaží. Akosť z roka na rok vo všetkých účinkujúcich kluboch stúpa naďalej podpo- a vidieť, že aj silné kluby nie sú rovať športovcov nedosiahnuteľnými métami pre alebo kultúrnych tie z južného Banátu alebo južnej dejateľov, ktorí časti Srbska.“ sú usilovní a ich Jeden z prvých štyroch duelov výsledky sú ne- (na jednej zo štyroch sietí) zohrali sporné,“ vyhlásil volejbalistky Slávie (posilnené jedpredseda Kova- ným chlapcom) a Crvenej zvezdy. čickej obce Milan Už prvý set (12 : 15 v prospech Garašević, ktorý belehradského klubu) ukázal, že aj slávnostne rozdiel v kvalite volejbalových škôl otvoril turnaj. nie je vôbec priepastný. Dobrú atmosféru umocňovali aj početní fanúšikovia – hlavne rodičia detí, ktorí priateľskú súťaž sledovali z výšky – balkónu telovýchovnej siene. „Nikdy sa nevie: možno práve z týchto žiakov sa zrodí nový Srećko Lisinac. Dnes jeden z najlepších stredných blokujúcich hráčov na starom kontinente je z nášho mestečka Vraneši. S reprezentáciou Dievčence C. zvezdy na zápase so Sláviou Srbska je držiteľom po dvoch cenných kovov Jeden z organizátorov turnaja z ME a Svetovej ligy, ako aj striebra Miroslav Tomáš, tréner VK Slávia, z MS pre mladších seniorov v Brazípripomenul, čo okrem nových lii,“ odhaduje a informuje profesor kamarátstiev dostali na turnaji telesnej výchovy Ivan Terzić, tréner jeho zverenci a účastníci z iných VK Borac Vraneši.

Radšej pri sieti, než na sieti Ján Špringeľ

re tínedžerov a budúcich dospievajúcich školákov je digitálny svet ich univerzom. Odpojiť ich v súčasnosti z internetu pol druha hodiny denne na športový tréning je už obrovským úspechom: tak rodičov, ako aj ich cvičiteľov, školského kolektívu či športového klubu. Úspech je o to väčší, keď sa pod jednou telovýchovnou Starší školáci kovačického VK Slávia strechou zoskupí na turnaji viac ako 150 najmladších volej- udeleným medailám za účasť) balistov. Potom sa bez falošnej takýchto športových stretnutí skromnosti môže hovoriť medzi od prvého dňa pôsobenia Škohosťami a hostiteľmi o – festivale ly volejbalu Odbojka 013, ktorú volejbalu. Podarilo sa to VK Slávia pre Kovačicu a okolie vyhútal Ivan Krgović v roku 2012. V šľapajach Kovačica 3. novembra 2018. Do Kovačice pricestovali minulú medzinárodne úspešného trénera sobotu volejbalové školy ZŠ Savu z Pančeva už o rok neskoršie zdaŽebeljana z Crepaje, VK Jedin- rene pokračoval profesor telesnej stvo z Kačareva, VK Borac Vraneši výchovy Miroslav Tomáš so svojimi (Obec Vrnjačka Banja) a VK Crvena skvelými pomocníkmi. „Keď Krgović, Tomáš a ich spozvezda Belehrad. Organizátorov reprezentoval VK Slávia. Rivalita lupracovníci začínali so školou na palubovke, kamarátstvo pred volejbalu, mnohí neveriaci Tomázápasom a po ňom bolo prítomné šovia spochybňovali, že sa volejbal od zrazu všetkých družstiev na ZŠ ako netradičný šport pre Kovačicu a Crepaju dostane na výslMladých pokolení v Kovačici. Všetci účinkujú, nikto nie je nie. Podarilo sa to každodennou porazený, motto je (aj napriek prácou. Obec Kovačica bude aj

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

(T) – Crvenka 2 : 2, Sloga – Tekstilac 2 : 0, Tavankut – Radnički (S) 2 : 3, Bačka – BSK 6 : 1, Bajša – Mladost (A) 0 : 0, Radnički 1912 – Tisa 4 : 1, i Ožvát. Vrbas – Budućnost Druhý gól domá2 : 1, Mladosť – Poci dali v 60. min, keď let 2 : 0. Kobilarov prebehol V 13. kole budú povedľa obrancov hrať: Polet – MlaPoletu, zacentroval dost (T), Buduća Ožvátovi nebolo nost – Mladosť (P), ťažko stanoviť vý- Dva zápasy – dva Tisa – Vrbas, Mlagóly: Nenad Kobilarov sledok zápasu. dost (A) – Radnički MLADOSŤ: Leňa, (Mladosť Petrovec) 1912, BSK – Bajša, Šproch (Plavšić), Radnički (S) – Bačka, Tekstilac Fábry, Severíni, Jakuš, Babiak, Kobilarov (Beronja), Poznano- – Tavankut, Crvenka – Sloga. vić (Valentík), Ožvát, Pavlis, Zápasy sa začnú o 13. hodine. Kaňa Foto: J. Pucovský Výsledky 12. kola: Mladost

Znova vo svižnom tempe MLADOSŤ – POLET 2 : 0 (1 : 0) Samuel Medveď

j druhý zápas zaradom vo Vrbare zohrali petrovskí modrí vo svižnom tempe a porazili hostí z Karavukova. Polet, ktorý platí za veľmi tvrdé mužstvo, tentoraz hral férovo, takže celkove možno povedať, že za príjemného jesenného počasia diváci sledovali korektný zápas, v ktorom modrí boli lepší. Mladosť premrhala zopár gólových šancí, takže sa lopta v sieti Karavukovčanov mohla ocitnúť ešte aspoň dva razy. Tak v 58.

www.hl.rs

min. rýchly Kobilarov z ľavej strany centroval pred bránu, Ožvát namiesto toho, aby zblízka triafal sieť, prihral spoluhráčovi a šanca zostala nevyužitá. V 85. min. Kaňa sa ocitol sám pred brankárom hostí, ale jeho strela minula tesne vedľa ľavej žrde. Prvý gól modrí vsietili v 19. min., keď Kobilarov v strede prijal loptu, dobehol k bráne a rutinovane prekonal brankára Poletu Markovića. V prvej časti zápasu z dvoch pokusov ohrozili bránu Karavukovčanov Kaňa a Poznanović. Dobre strieľal na bránu

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

DRUHÁ VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Mužstvo VK Kulpín pred nedeľňajším zápasom s Proleterom

Športový pozdrav: Kulpínčania a Zreňaninčania

Ako chutí prehra? KULPÍN – PROLETER 3 : 2 Katarína Gažová

v druhom mali pekný náskok 21 : 16 a namiesto toho, aby j na štvrtom zápase v jesennej čas- ho čím skôr ukončili úspešne, ti majstrovstiev VK Kulpín zvíťazil, začali atraktívne kombinoa tak má na vať, robiť chyby, konte maximálny čo hostia šikovne zisk. V nedeľu 4. využili a tento set novembra 2018 vyhrali. V tretej volejbalisti Kulčasti Kulpínčania pína položili na znova presvedči- Predseda VK Kulpín Todor lopatky zreňaninvo dominovali a Radanov pozorne sleduje ský VK Proleter. vyhrali. Aj štvrtý zápas a zapisuje údaje Hoci je mužstvo set domáci zasa Proletera skúsené úspešne začali, a bojovné, predsa no vo finiši sa lepšie od začiatku západarilo hosťom, ktorý su sme videli, že výsledok vyrovnali na sú domáci Kulpín2 : 2. Posledný piaty set čania lepší. Zdalo bol dlho poznačený sa, že rutinovane neurčitosťou, ale sa zohrajú zápas predsa skončil v pros hosťujúcim spech domáceho tímu. mužstvom a zvíVýsledky setov: 25 : ťazia presvedčivo, 21, 26 : 28, 25 : 22, 23 ale nestalo sa tak. : 25, 15 : 13. Možno povedať, VK KULPÍN: Relota, Záujem obecenstva Tréner Ján Lačok vysvetľuje že počas celého Lekár, Petrović, Ba- o hru kulpínskych hráčom, ako majú hrať zápasu zverenci bić, Gajičić, Grubešić, volejbalistov je vždy Jána Lačoka držali Benka, Zima, Ćirić, pozoruhodný početných fanúšikov v napätí. Zelenović, Barišić, Popadić, V prvom sete hráči Kulpína vyhrali ľahko, Hasík

Hráč domácich Stanislav Zima sa v jednej chvíli ocitol v sede

Hráči Proletera vynaložili veľké úsilie, ale predsa prehrali

Mužstvo VK Kulpín má kvalitných hráčov, no v budúcnosti s nimi treba popracovať na psychickej stabilite, aby každý set zahrali maximálne vážne a sústredene. V nasledujúcom zápase VK Kulpín bude hosťovať u bývalého prvoligového mužstva VK Bečej.

Mužstvo MOMS Báčsky Petrovec – 9. miesto na 22. Matičnom turnaji v Pivnici 2018

Rastislav Pavlov, Martin Ušiak, Goran Popovicki, Igor Ivančić, Vladimír Severíni, Stanisav Ožvát, Miroslav Fejdi (stoja zľava); Samuel Rybársky, Alexander Šproch, Ivan Pucovský, Pavel Ožvát (v drepe zľava)

Foto: Juraj Bartoš