Hlas 46 2016 by NVU Hlas ľudu

O Vzlete na okrúhlom stole Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 73 | 12. 11. 2016 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4725/

Z obsahu

12. 11. 2016 | 46 /4725

Uzávierka čísla: 9. 11. 2016

4 TÝŽDEŇ 4 Sen a blen 5 Verím, že integračný kurz bude dominantný 6 Podporujú učiteľov

8 SLOVENSKO 8 Slovensko má druhého miliardára

9 ĽUDIA A UDALOSTI 10 Aspoň trojnásobný osoh 15 O Slovenský dom sa stará krajčír 17 Chutným jedlom k srdciam škôlkarov

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Priateľstvo je drahokam

23 MOZAIKA 23 Spomínam na Hammamet 26 Obraz(áreň) obecného života 30 Čokoládové kúsky s višňami

31 KULTÚRA 31 Seminár divadelný, okrúhly stôl o Vzlete

Správna rada Matice slovenskej v Srbsku a predsedovia MOMS zasadali v nedeľu 6. novembra v Dome MSS Ľudovíta Mišíka v Petrovci. (s. 7) K. Gažová Zavrela sa opona za 13. Festivalom Zuzany Kardelisovej v Kysáči, na ktorom najlepšie predstavenie bolo kysáčske pod názvom Zámka škripí. (s. 32) E. Šranková

33 Najnovšia tvorba trinástich autorov 34 Je to stále krajšie

39 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Žiadna novinka z Kovina 48 Bolo to opravdivé derby 51 Láska na celý život Autorka titulnej fotografie: Anna Francistyová

V Štúdiu M Novosadského rozhlasu sa v sobotu 5. novembra zhromaždili mladí milovníci umeleckého prednesu poézie a prózy, ktorí sa zúčastnili na 43. Rozhlasovej súťaži recitátorov. (s. 35) J. Pániková

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Teplo v duši

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•



Kalendárny rok 2016 je pomaly za nami, kalendár kultúrnych podujatí takmer vyčerpaný, ale stále tu niečo chýba: pravdaže, ešte sme „nespívali“ na Stretnutí v pivnickom poli. Ale tento víkend budeme.

ž sa nejdeme zamýšľať nad novým termínom festivalu. Pekne to bývalo prvých niekoľko desaťročí v snehom zaviatom januári, počas zimných prázdnin, ale... Tak bolo, už nebude. Prvou obeťou v nových mechanizmoch prípravy veľkých podujatí (čítaj: grantový systém financovania) sa stal práve termín nášho najstaršieho hudobno-speváckeho podujatia. Posledný januárový víkend je definitívne minulosťou. Aj keď stáli diváci a zvlášť Pivničania zimný festival s nostalgiou spomínajú. Tak ako aj ďalšie tradičné zimné úkony, ktoré pomaly pohlcuje moderná doba: napríklad priadky, zakáľačky... Lebo tie sa (v Pivnici) organizovali pred festivalom alebo po festivale. Tak teda 51. ročník Stretnutia v pivnickom poli prebieha práve v dňoch tohto víkendu, 11. – 13. novembra. Býval už aj neskoršie: napríklad predvlani to bolo v dňoch 14. – 16. novembra. Ako hovorí predseda SKUS Pivnica Valentín Michal Grňa: „Všetko je pod kontrolou.“ Prihlásených je 19 spevákov a speváčok z našich prostredí (Pivnica, Lug, Padina, Selenča, Kovačica, Kysáč, Nový Sad, Petrovec, Stará Pazova, Hložany, Vojlovica), aj zo zahraničia (Chorvátsko, Rumunsko). Prichádzajú dobrí, skúsení, afirmovaní speváci, ktorí už nielen na pivnickom, ale aj na selenčskom festivale získali ceny za prednes. A netreba podceniť ani nových interpretov. Nechceme nikoho favorizovať, ale podľa našich odhadov a aj podľa mienky Viliho Grňu – predsa povieme – „koordinátora“ festivalu, bude to jeden z najkvalitnejších a najsilnejších festivalových ročníkov. Dôraz je na speve, na pôvodných pesničkách, autentických krojoch. Vidieť to aj v koncepcii festivalu: dva súťažné koncerty – piatkový a sobotňajší, tretí – nedeľňajší, na ktorom znovu vystúpia všetci speváci, ale niektorí s cenou v rukách, primeraná výstava v organizácii Asociácie slovenských spolkov žien, tradičné tanečné zábavy po koncertoch. Obvyklé stretnutie s členmi odborných porôt v nedeľu poobede nebude, lebo pokyny odborníkov účastníci hlavne poznajú a akceptujú – predovšetkým, že treba vystúpiť s dvoma piesňami rôzneho tempa (aby neboli vyradení z konkurencie o ceny), že si treba obliecť primeraný kroj, spievať zrozumiteľne. Nevystane však nedeľňajšie stretnutie účastníkov v zasadačke spolku pri tradičnej festivalovej torte, keď všetci speváci dostanú i diplom za účasť a dozvedia sa, ktorú pesničku večer zaspievajú a ktorý kroj si majú obliecť. So získanými prostriedkami treba rozvážne narábať, preto organizátori vyradili i generálku, ktorá bývala v nedeľu pred festivalovým víkendom. Po turbulenciách, ktoré trochu otriasli týmto festivalom, keď sa dostal do nového organizačného systému ako jedno zo sedem podujatí s osobitným významom pre vojvodinských Slovákov, máme pocit, že sa „koč vracia do starých koľají“. Cítiť opraty starého dobrého tímu: bulletin je načas pripravený, podporovatelia sa vraj aj sami ozývajú a ponúkajú hmotnú i finančnú pomoc. Znovu sa v súbore pred festivalom v dobrej nálade zakáľa, kvasí kapusta, aj kurivo je zabezpečené, počas festivalu vraj bude „v súbore teplo“. Ako v dušiach všetkých milovníkov tohto nášho viac ako polstoročného renomovaného festivalu slovenských ľudových piesní. Anna Francistyová

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  46 /4725/ 12. 11. 2016

Týždeň 

InPress

Proti sivej Jasmina Pániková

„J

www.hl.rs

Sen a blen Oto Filip

azdite opatrne – niekto vás má rád!“ často vídame na fotkách diaľnic z rôznych kútov sveta. Keďže je diaľničný úsek Ljig – Preljina konečne otvorený, na tabuliach by mohlo písať: „Jazdite čím častejšie, do januára je bezplatné.“ Aspoň tak avizovala ministerka stavebníctva, dopravy a infraštruktúry Zorana Mihajlovićová. Od 1. januára jazdenie po tomto diaľničnom úseku bude stáť zhruba 140 dinárov pre automobily. Táto cena je formovaná podľa terajšieho cenníka, hoci sa očakáva nový, ktorý by mal zvýšiť cenu diaľničného poplatku o 10 %. Dlho očakávané otvorenie cesty Ljig – Preljina malo, samozrejme, aj priamy prenos na Verejnom servise RTS. Avšak pásku tentoraz neprestrihol premiér, aj keď bol tam. Ako je to možné? Niekoľkí chlapci, účastníci ceremoniálu vyobliekaní do srbského kroja, pobežali k červenej páske, a tým symbolicky aj otvorili novú cestu. Samozrejme, bolo to časťou celkového otváracieho programu. Istotne by im nedovolili a ani sami chlapci by sa neopovážili ukradnúť niekomu 5 minút slávy. Každá nová diaľnica alebo iba úsek je v našej krajine veľkým úspechom. V niektorých je to samozrejmosťou. U nás stále v určitých veľkých mestách nemáme ani vyasfaltované ulice. Najnovšia kampaň vlády Srbska pripomína, že by sme mali nemocnice, predškolské ustanovizne, školy a, samozrejme, nové cesty, keby sivá ekonomika nebola až taká rozrastená. Cieľom je pozdvihnúť na nohy všetkých občanov a postaviť sa proti šíreniu sivej ekonomiky. Chcú nás na to motivovať aj odmeňovacou súťažou. Do konca tohto mesiaca by mali definovať pravidlá tejto súťaže a od januára nech sa páči – zbierať účty a očakávať odmeny. Nebudeme pesimisti už na začiatku, ale takú kampaň sme už mali. Trochu sme sa pohrali, dostali dajaké odmeny a ekonomika...? Tá sa farbila dosiva.

168 HODÍN

olitika je, ako aj láska, poznačená očakávaniami. Podľa Aristotela je v prvom rade službou pre polis: obec, mesto, štát. Politici to ešte odvtedy mimoriadne radi zdôrazňujú. Kto ešte nepočul slovné spojenia, ako sú: Sme vo vašich službách, dávam sa do služby, sme tu na to, aby sme slúžili ľudu. Neobíde sa bez nich žiaden premiér, minister, žiadna vláda. Pritom je však najčastejším spoločným menovateľom všetkých lákavá možnosť vyhovieť svojej politickej strane, občas aj sebe. Kdesi medzi hlušinou uvedených slov a dimenziami a kvalitou skutkov sa dosť často objavujú šumy, naznačujúce, že pekné vyhlásenia a priania pripomínajú veľký sen, no nemusia zákonite byť hlboko zakotvené v realite. Na jednej strane správy o úspechoch finančných, fiškálnych, budovateľských, na tej druhej údaje o chudobných, o kríze, o prepúšťaniach, o prebujnenom štátnom aparáte... Dni plynú, my s nimi tiež, ďalší mesiac strieda predošlý a v podstate je zásadných prelomov stále málo. Treba však byť objektívny a uznať aj to, že je i celý kontinent už dlhšie vystavený tektonickým otrasom a skúškam: terorizmu, nedôvere, zrážkam, extrémizmu...



Ich následky cítime aj my: v podobe nevraživosti, vyčíňania násilníkov, spolčovania sa kriminálnych a iných skupín, hromadenia zbraní... V pondelkovom rozhovore pre RTS premiér Aleksandar Vučić na konto zbraní nájdených v Jajinciach a v Novom Belehrade podčiarkol, že polícia napredovala vo vyšetrovaní ohľadne toho a že sú veci omnoho vážnejšie než sa to zdalo v prvej chvíli. Podotkol, že mu je najdôležitejšie, aby mu rodina bola ochránená, a že keď ide oňho, zostávajú výsledky. Oznámil tiež, že počká na správy príslušných orgánov. Žijeme teda v období rôznych dilem a drám, no i spomenutých očakávaní, tak domácich, napríklad rastu platov, ale aj regionálnych. Veď koľko len času bolo potrebné, aby konečne vznikol a začal pôsobiť Špeciálny súd pre vojnové zločiny, tzv. OVK, ktorý prvé obžaloby zverejní len v prvej polovici roku 2017. Koľko pokusov o normalizáciu vzťahov Belehradu a Prištiny vyšlo nazmar pre nezmyselné podmieňovania? Dialóg pre nerealizovanie dohôd práve stagnuje a kosovskí lídri, ktorí v praxi vykonali viac než málo, odkazujú, že ten nemá alternatívu. Svojrázne pokrytectvo v slovách a v skutkoch. Koľko šancí

upevniť regionálnu spoluprácu a susedské vzťahy je premárnených pre predvolebné a volebné potreby tunajších štátov? Aby však všetko nevyznelo ako výlučné maľovanie mračien, na oblohe kde-tu zasvieti aj niektorá pozitívna správa. V pondelok je otvorená dlho a túžobne očakávaná časť Koridoru 11, vyše štyridsať kilometrov dlhá autostráda Ljig – Preljina. Stavali ju niekoľko rokov, lebo okrem vozoviek bolo treba vybudovať až šesťdesiatšesť mostov a štyri veľké tunely. Pri jej slávnostnom otvorení v pondelok premiér Vučić odkázal, že ide o dôkaz, že Srbsko netápe na jednom mieste, ale sa mení a napreduje, spája a zjednocuje. V lotyšskej Rige, na samite Čína plus 16, pár dní predtým sa stretol s premiérom Číny Li Keqiangom. Ten tlmočil spokojnosť pre spoluprácu dvoch krajín, poprial úspech v ďalšom napredovaní Srbska a vyjadril znepokojenie nad ohrozením osobnej bezpečnosti premiéra. Ukážkou kvalitných vzťahov dvoch krajín je podpísanie viacerých dohôd, týkajúcich sa najmä infraštruktúrnych projektov. Kde je vôľa, tam je i cesta. Ukážkou je rýchlo a dobre sa vyvíjajúca spolupráca Pekingu a Belehradu. Menej slov a snov a viac skutkov je asi ten ozaj vhodný návod, aby sa čo-to aj u nás, ale aj inde, predsa ako-tak zlepšilo.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

Prof. Dr. IVO VISKOVIĆ, FAKULTA POLITICKÝCH VIED, BELEHRAD

Možné a nemožné Oto Filip – Ako možno tlmočiť slová istého vysokopostaveného vládneho činiteľa o tom, že strácame pevnú pôdu pod nohami? – Faktom je, že sa nám situácia značne zhoršila. Teraz je omnoho ťažšie schvaľovať niektoré rozhodnutia vzhľadom na to, že sa nám dejú niektoré veci, ktoré nie sú v poriadku. Myslím si, že politika dvojitého metra, ktorú si možno občas všimnúť v správaní Európ-

Informačno-politický týždenník

skej únie, ako aj u niektorých väčších síl, škodí tomu, čo by sme v tejto chvíli chceli urobiť: byť veľmi konštruktívni a v najpozitívnejšom zmysle slova byť súčasťou dobrých európskych integrácií. Ak sa každý ústupok, akékoľvek obetovanie sa Srbska neváži a namiesto toho sa toleruje vyčíňanie inej strany, ak sa akákoľvek, hoci i tá najmenšia chybička Srbska kladie pod mikroskop, to spôsobuje reagovanie tak verejnej mienky, následne aj politi-

kov. Predsa verím tomu, že situácia nie je natoľ ko kritická a natoľko zložitá, aby sa nemohla urovnať. Pravdepodobne je potrebné rozprávať sa nielen s Prištinou, ale aj s tými, ktorí v Európe, ako aj globálne, mimo nej, vplývajú na našu pozíciu. Nazdávam sa, že možno nájsť spoločný jazyk. Veľmi by som nerád bol na mieste tých, ktorí dnes musia stanovovať a viesť našu zahraničnú politiku. Vraví sa, že je politika umenie možného, tiež to, že je srbská diplomacia umením nemožného. • TÝŽDEŇ •

SLOVO DALO SLOVO: JÁN CINGEL, VÝSKUMNÝ PRACOVNÍK, GLOBSEC

Verím, že integračný kurz bude dominantný Oto Filip

ž skutočnosť, že je Ján Cingel jedným zo spoluzakladateľov bratislavského Global Security Forum – GLOBSEC-u, ktorý sa v roku 2011 stal inšpiráciou pre vznik Belehradského bezpečnostného fóra (BBF), vysvetľuje jeho aktívnu účasť vo všetkých uplynulých snemovaniach BBF. Výnimkou nebolo ani posledné, šieste fórum, na záver ktorého sa aj konal tento rozhovor. Tém bolo mnoho, času málo. Veď by úvahy o súčasnom zložitom svete, krajinách západného Balkánu, o NATO, eurointegrácii, perspektívach, mohli trvať celé hodiny. – Pôsobili ste v Slovenskej atlantickej komisii, teraz v GLOBSEC-e, v Belehrade iste nie ste prvýkrát. Ako by ste stručne zhodnotili uplynulé tri dni Belehradského bezpečnostného fóra? – GLOBSEC po šiestykrát bol partnerom tunajšieho fóra, ktoré zatiaľ bolo najväčšie svojho druhu, zároveň aj najlepšie pripravené. Hodnotím to ako veľký úspech. Čo sa týka vzťahov Srbska s NATO, Ruskom, krajinami západného Balkánu, s Európskou úniou, nemôžem nevyzdvihnúť, že toto bolo jedným z prvých podujatí u vás, na ktorých sa zúčastnil vysoký predstaviteľ NATO James Appathurai. Na paneli o vzťahoch Srbska i aliancie boli okrem neho prítomní aj predstavitelia vlády Srbska: podpredseda Ivica Dačić a minister obrany Zoran Đorđević. Šlo zároveň o jedno z prvých fór na túto tému, otvorených pre verejnosť, čo je tiež pomerne dôležitý krok. To platí aj pre dialóg medzi Srbskom a NATO, aj keď, samozrejme, bolo zdôraznené, že Srbsko je neutrálne a udržiava si svoju vojenskú neutralitu, a tak isto nemá ambíciu vstúpiť • TÝŽDEŇ •

do NATO. Zo strany NATO bolo Rusku je táto propaganda a strapotvrdené, že toto rozhodnutie tegická komunikácia tiež veľmi Srbska akceptujú. Dokonca pán dôležitá, pretože Rusko má svoj Appathurai vysvetlil, že neexis- vplyv na tunajšie krajiny a chce si tuje žiaden skrytý plán nejakým ho udržať. Využívanie takýchto spôsobom vtiahnuť Srbsko do nástrojov na udržanie vlastného aliancie. Do NATO totiž vstupujú vplyvu je v niektorých krajinách krajiny, ktoré sa za to rozhodnú, výraznejšie, v niektorých zase ktoré to chcú dobrovoľne, za nie je až také výrazné. V súčassplnenia určitých podmienok. nosti sa dalo vidieť napríklad v Opakujem, Srbsko sa rozhodlo byť neutrálne, čo, samozrejme, NATO rešpektuje. – Veľa sa hovorilo aj o vzťahoch medzi západným Balkánom a Európskou úniou… – Tá téma bola tiež veľmi dôležitá, dosť sa o nej hovorilo. Zástupcovia krajín Európskej únie sa snažili ubezpečiť svojich partnerov V prestávke medzi dvoma panelmi zo západného Balkánu, že politika rozširova- Čiernej Hore, kde pred voľbami nia je stále aktuálna. Čiže o tom, boli proruské a protinatovské že tieto krajiny majú do únie naratíva veľmi silné. dvere otvorené a musia teda – Keďže BBF vlastne praplniť reformy a pokračovať v mení v GLOBSEC-e, ktoré sú prístupových rozhovoroch. To to odkazy GLOBSEC-u, ktoré bol tiež taký dôležitý moment, sú všeobecne aplikovateľné? týkajúci sa relácie Srbsko, západ– Zúčastnil som sa na všetkých ný Balkán a európska integrácia. doterajších šiestich belehrad– Rezonovali však aj iné ských bezpečnostných fórach. témy? Zopakujem, že toto najnovšie – Bola to napríklad téma bolo aj podľa úrovne odbornípropagandy a strategickej ko- kov, i podľa počtu účastníkov, aj munikácie. To znamená rôzne odborne, najlepšie medzi nimi. naratíva, ktoré používa jednak Keď ide o tie odkazy, GLOBSEC Rusko, alebo aj iné krajiny, rôzne sa snaží stáť na tých hodnozoskupenia, ako je napríklad tách, na ktorých je postavená takzvaný Islamský štát. Táto pro- Európska únia a transatlantická paganda sa využíva prostred- aliancia. To znamená – demokníctvom sociálnych médií pre racia, vláda zákona alebo právny získanie svojich podporovateľov štát, dodržiavanie medzinárodv krajinách západného Balkánu. ných dohôd a medzinárodného Viaceré z nich majú problém s práva. Do tých odkazov možno tým, že mladí ľudia odchádzali zaradiť aj otvorenú diskusiu do Sýrie a Iraku. Vo vzťahu k rôznych názorových prúdov, čo

sme mohli vidieť aj tu v Belehrade. Čiže tá pluralita názorov bola ozaj zabezpečená. Ide o potrebu rozprávať sa, aj keď sa nezhodujeme, o to, minimálne si vypočuť toho svojho názorového oponenta, skúsiť vysvetliť mu svoju pozíciu. Je to aj v regióne západného Balkánu, aj v regióne strednej Európy veľmi dôležité. – V poslednom čase sú v tejto časti Európy dosť vyhrotené vášne. Ako dlhoročný odborník, ako sa dívate na tunajšie integračné perspektívy: optimisticky alebo pesimisticky? – Z pohľadu integrácie západného Balkánu a hlavne Srbska som optimistom. Samozrejme, sú tu také medzihraničné okolnosti a udalosti, to, že si rôzne strany robia prieky. Netreba zabúdať, že v Chorvátsku nedávno boli voľby a že v rámci predvolebnej kampane boli spravené niektoré kroky. Predsa verím, že ten integračný kurz bude dominantný. A že podporovatelia rozširovania, medzi ktorých patrí napríklad aj Slovensko, Česká republika a mladé krajiny Európskej únie, dokážu o tom presvedčiť tie staršie, alebo trochu euroskeptickejšie štáty. Čiže, že ten kurz rozširovania únie bude stále platný. A že krajiny, ktoré kandidujú na členstvo v nej, vrátane Srbska, budú mať možnosť – po splnení stanovených podmienok – vstúpiť do EÚ, že im nebudú kladené žiadne ďalšie zbytočné prekážky. To znamená, že keď sa to, na čom sa dohodne alebo už sa aj dohodlo, bude splnené, tie krajiny budú aj prijaté.

46 /4725/ 12. 11. 2016

Týždeň NRSNM VYČLENILA ĎALŠIE PROSTRIEDKY

Podporujú učiteľov Jasmina Pániková

árodnostná rada slovenskej národnostnej menšiny pokračuje v podpore vyučovania materinského jazyka. Už niekoľko rokov finančne podporuje učiteľov, ktorí učia predmet slovenský jazyk s prvkami národnej kultúry. Najnovšiu takú zmluvu o finančnej podpore podpísali vo štvrtok 3. novembra v miestnostiach NRSNM. Sumu v hodnote 130-tisíc dinárov určili pre trinástich učiteľov. Každý z nich dostane prostriedky na základe počtu skupín, ktoré učia. Predsedníčka rady Anna Tomanová-Makanová podotkla, že na základe schválenej stratégie v oblasti vzdelávania podporujú všetkých žiakov a profesorov, ktorí prejavujú záujem o vyučovanie

a pestovanie materinského jazyka. Ako povedala, prostriedky, ktoré rozdelili učiteľom, neboli zaradené do plánu a programu, avšak členovia rady sa uzhodli na tom, aby sa od niektorých plánov odstúpilo a uprednostnila táto podpora. „Posledné dva roky v Novom Sade financujeme aj predškolskú výučbu. Mali sme dostatočný počet detí, vychovávateľku, a preto sme sa rozhodli na podporu,“ povedala a pripomenula, že od roku 2005 dodnes NRSNM zo svojich prostriedkov vyčlenila viac ako 4 milióny dinárov pre učebnice žiakom, ktorí sa učia slovenský jazyk s prvkami národnej kultúry. Takisto tí žiaci sa pravidelne zúčastňujú rôznych táborov doma a v zahraničí. Predseda Výboru pre vzdeláva-

Každá podpora je vzácna

nie NRSNM Ján Brna zdôraznil, že nasledujúci školský rok by nemal odštartovať s rovnakými problémami. Ak by zostala rovnaká situácia, NRSNM už teraz uvažuje nad možnými riešeniami. Ako jedno z možností, ktoré by bolo najprijateľnejšie nielen pre žiakov, ale aj učiteľov a rodičov, je diaľkové vyučovanie. „Takéto vyučovanie

by sa nestretávalo s problémom formovania skupín a vyhlo by sa aj problému zaraďovania vašich hodín do bežných vyučovacích hodín v školách,“ povedal prítomným učiteľom J. Brna a ako možno zatiaľ jediný problém vytýčil moderné technológie, pomocou ktorých by sa realizoval takýto druh vyučovania.

KU DŇU BOJA PROTI FAŠIZMU A ANTISEMITIZMU

Burinu je najlepšie ničiť v zárodku Juraj Bartoš

a počesť utrpenia prenasledovaných židov dátum 9. novembra si civilizovaný svet pripomína ako Deň boja proti fašizmu a antisemitizmu počas tragickej udalosti známej ako Krištáľová noc v Nemecku roku 1938. Atentát, ktorý 7. novembra 1938 spáchal 17-ročný žid na nemeckého veľvyslaneckého radcu Ernsta von Ratha v Paríži, poslúžil ako zámienka na hroznú „odvetu“ a spôsobil úžasnú lavínu. Nasledovalo totiž vyhrotenie už predtým starostlivo chystanej antisemitskej kampane v medzivojnovom fašistickom Nemecku. Nasvedčujú tomu rasové protižidovské tzv. Norimberské zákony, ktoré nacisti prijali už v roku 1935, uvádza školský servis portálu TASR, a spresňuje: „Týmito zákonmi bolo zavedené delenie občanov na Árijcov, miešancov prvého alebo druhého stupňa a židov.“ Ako spúšť na začatie teroru vyznel 9. novembra 1938 štvavý

www.hl.rs

prejav ríšskeho kancelára Adolfa Hitlera v Mníchove. Nasledovali úžasné protižidovské jatky, keď vzápätí do dávno tlejúcej pahreby fúkli svorne ríšsky minister propagandy Joseph Goebbels a vedenie Národno-socialistickej nemeckej robotníckej strany (NSDAP). V pogrome proti židom v celej krajine „od 7. do 13. novembra bolo asi 400 ľudí zabitých alebo dohnaných k samovražde a stovky ďalších utrpeli ťažké zranenia. Viac ako 1 400 synagóg, modlitebníc a ďalších spoločenských priestorov, ako aj tisíce obchodov, domov a židovských cintorínov boli zničené. Počas pogromu zasypalo ulice veľa črepín z výkladov, lustrov, okien a pohárov – odtiaľ pomenovanie Krištáľová noc“. V neľudských čistkách za krátky čas bolo zatknutých 45 000 židov; väčšina zomrela v koncentračných táboroch. Tí, ktorých neodviedli s rukami v putách, boli pozbavení politických práv a štátneho občianstva. Nesmeli uzavierať manželstvá s „čistokrvnými“ prí-

Informačno-politický týždenník

slušníkmi nemeckého národa, úrady im obmedzili aj základné občianske práva a osobitne židia boli biľagovaní tým, že na verejnosti boli povinní nosiť žltú šesťcípovú hviezdu, nuž sa stali svojráznym chodiacim terčom... Všetko to bolo „iba“ vrcholcom ľadovej hory. Počas Krištáľovej noci prišlo o život viac než 1 300 občanov židovského pôvodu, uvádza citovaný portál. Podstatne drastickejšie to mali príslušníci židovského národa nielen vo sfašizovanom Nemecku, ale aj v ostatných krajinách Európy, ktoré tento štát počas 2. svetovej vojny okupoval. V masových likvidáciách v Osvienčime, Dachau a ďalších koncentrákoch, kam fašisti a ich prisluhovači transportovali židov temer z celej Európy, sa obeťami holokaustu stalo šesť miliónov židovského národa. Ako pred tromi rokmi informoval belehradský denník Danas, podľa mienky troch štvrtín z úhrnne 5 847 anketovaných židov

žijúcich vo ôsmich západoeurópskych krajinách, v týchto krajinách sa stupeň antisemitizmu zvyšuje (najmä na internete). Nasvedčujú tomu väčšie či menšie skupiny, formálne i neformálne, ktoré či už verejne, alebo utajene oživujú myšlienky nacizmu, semitizmu a fašizmu bazírujúce o. i. na rasovej diskriminácii. Nie iba v západnej Európe, ale aj v niekdajších krajinách socializmu... Nie náhodou pokrajinský ochranca občanov AP Vojvodiny už celý rad rokov poukazuje na potrebu hovoriť verejne o porušovaní ľudskej dôstojnosti a ľudských práv, o diskriminácii a násilí, podčiarkujúc, že treba odsúdiť v zárodku necivilizované prejavy sympatií k ideám nacizmu a fašizmu. Vyzýva kompetentné orgány k včasnému a činorodému prevenčnému pôsobeniu zacielenému na zamedzenie možného návratu katastrofy s nedozernými následkami. Ozvena týchto a takýchto slov je však akosi čoraz slabšia... • TÝŽDEŇ •

ZASADALA SPRÁVNA RADA MSS

O novelizácii Stanov Matice slovenskej v Srbsku Katarína Gažová

chôdze Správnej rady MSS sa v nedeľu 6. novembra v Petrovci, v Dome MSS Ľudovíta Mišíka zúčastnili predstavitelia 18 MOMS zo súhrnného počtu 29. Ústredným bodom rokovania boli návrhy na novelizáciu Stanov MSS, ktoré Legislatívna komisia a Dozorná rada MSS sformulovali do 13 bodov. Predostrel ich predseda tejto komisie Pavel Turan a hlasovaním o každom bode zvlášť, všetky body návrhu novelizácie Stanov MSS boli po dlhšej rozprave väčšinou hlasov schválené. Najviac sa diskutovalo o tom, či MOMS môže byť samostatná právnická osoba. Pritom Pavel Turan vysvetlil, že sa ďalej v texte novelizácie stanov v tomto bode uvádza, že výnimkou môžu byť málopočetné MOMS, ktoré by mali problém organizovať sa samostatne. Predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová vysvetlila, že k takému návrhu došlo z praktických dôvodov, lebo už ani z rozpočtov obce, pokrajiny, ani republiky nemožno prostriedky prijímať na iné žírové účty, ako je ten v trezore, a potom sa zo všetkých MOMS-ov zlievajú prostriedky na ten jeden jediný účet. Sú to vlastne prostriedky, ktoré patria tým miestnym odborom. Keď budú MO samostatné

právnické osoby, bude to lepšie aj sa tiež podrobnejšie rozoberal, bol pre nich, lebo nebudú musieť za- v nasledujúcom znení v rámci novesielať všetky účty do ústredia, aby lizácie: „Predseda MSS určuje z listiny sa odtiaľ vyplácalo, a za tie svoje zvolených podpredsedov troch prostriedky, za ktoré vypracovali funkčných podpredsedov z regiónu projekty, tiež budú samy zodpovedať. Po vysvetlení tento bod stanov bol jasnejší. Novinkou v stanovách je aj to, že sa predseda môže voliť najviac dvakrát za sebou, teda dva mandáty, a potom sa volí ďalší. Hodne sa tiež hovorilo o zmene v bode týkajúcom sa voľby predsedu a podpredsedov MSS. V novelizácii sa uvádza, že „kandidáta na predsedu v každom volebnom období na- V sieni Domu MSS Ľudovíta Mišíka v popredí vrhnú predstavitelia debata o zmenách v Štatúte MSS MOMS z iného regiónu (Báčky, Banátu a Sriemu)“. Keď ide Báčka, Banát, Sriem a určí vykonávao podpredsedov v novelizácii sa teľa funkcie prvého podpredsedu.“ uvádza: „Volí najmenej dvoch pod- Nejasnosti okolo bodov novelizácie predsedov z každého regiónu listiny po Pavlovi Turanovi vysvetlil aj člen ustálených kandidátov Správnej Legislatívnej komisie MSS Pavel rady MSS spomedzi členov Mati- Lomiansky a predseda Dozornej ce. Kandidátov na podpredsedov rady Michal Šranka. navrhnú jednotlivé MOMS-y, ktoré Informácie o angažovaní členov pôsobia na území regiónu, z ktorého NRSNM z matičnej listiny v NRSNM sa podpredseda volí.“ Bod, ktorý podali predsedníčka MSS a Výkonnej

OPÝTALI SME SA ZA VÁS: PhDr. JÁN TAZBERÍK, CSc., TAJOMNÍK SPOLKU SLOVENSKÝCH SPISOVATEĽOV

Nejde o náhodu Oto Filip

ásnik, literárny kritik, kulturológ PhDr. Ján Tazberík (Rimavská Sobota 1950), taktiež tajomník Spolku slovenských spisovateľov, patrí k osobnostiam, ktoré sú v poslednom čase hybnou silou zintenzívnenia stykov medzi Spolkom slovenských spisovateľov a Združením spisovateľov Srbska. Práve preto sa ho bolo treba opýtať: – Ste toho názoru, že vzťahy dvoch združení budú takýmto • TÝŽDEŇ •

urýchleným tempom pokračovať aj v budúcnosti? – Ja si myslím, že áno. Lebo keď zoberiete napríklad niektoré časopisy, napríklad Slovenské pohľady alebo Literárny týždenník, tie sa začínajú už programovo venovať istým aktivitám, ktoré bežia vo Vojvodine a medzi vojvodinskými Slovákmi. To isté prebieha v knižnej produkcii. Pravidelne, už tretí rok do nej zaraďujeme tituly, ktoré súvisia s vojvodinskými Slovákmi, ale aj so srbskými spisovateľmi. To už nie je náhoda, akési vyboče-

nie, ale normálny trend. Ja som bol redaktorom niektorých tých kníh, napríklad Vierky Benkovej a jej Zobraných básní, i Martina

rady NRSNM Katarína Melegová-Melichová, podpredseda pre Báčku NRSNM Juraj Červenák a predseda Výboru pre kultúru NRSNM Ján Slávik. Zo správ bolo vidieť, že aktivity boli sústavné, mnohopočetné a vykonávané dôkladne. OTÁZNE VYPLÁCANIE TROV PODPREDSEDOVI Na záver schôdze sa rozoberala mienka o úhrade trov podpredsedov MSS. Tento bod ako doplnenie rokovacieho programu predostrel Michal Šranka, predseda Dozornej rady MSS. Išlo o požiadavku Pavla Baláža z Kovačice, podpredsedu MSS pre Banát, aby sa mu retroaktívne vyplatili všetky trovy od roku 2009, ktoré súvisia s jeho angažovaním v MSS. Ako vysvetlila predsedníčka, na súpise trov, ktoré uvádza podpredseda Baláž, niektoré vôbec nesúvisia s činnosťou MSS. Záverom bolo dohodnuté, aby Dozorná rada Matice prekontrolovala zoznam trov, ktoré uviedol Pavel Baláž a aby sa mu vyplatilo, keď na to budú peniaze, lebo, ako bolo povedané, peňazí na vyplácanie nieto. Pred koncom schôdze predsedníčka MSS hovorila aj o aktuálnej a povážlivej situácii s vyučovaním slovenčiny v školách. Na Správnej rade schválený návrh novelizácie Stanov MSS sa bude rozoberať na Zhromaždení MSS začiatkom nasledujúceho roka. Prebudilu. Samozrejme, vyšiel aj Víťazoslav Hronec a jeho básnická zbierka. Zo srbských autorov vlani vyšiel Danilov, teraz na Bibliotéke bude mať Radomir Andrić krst knihy poézie, takže je to svojím spôsobom obohatenie slovenského čitateľa o nový pohľad na slovenskú a srbskú poéziu. Počul som, že Viťo Hronec chystá antológiu slovenskej poézie. O chvíľu by to malo vyjsť a ja ju očakávam ako revolučný čin. Lebo u nás často vládnu stereotypy pri pohľade na dejiny. Teraz príde niekto, kto sa pozrie tak z boku, samozrejme, fundovaný niekto, a na to sa mimoriadne teším. Keď budú to vidieť obe strany, je to inšpiratívne, a nevidím, prečo by sa to nemalo ďalej rozvíjať.

46 /4725/ 12. 11. 2016

Slovensko V REBRÍČKU BOHÁČOV SPOD TATIER NAĎALEJ KRAĽUJE ČESKÝ MINISTER FINANCIÍ ANDREJ BABIŠ

Slovensko má druhého miliardára Rastislav Boldocký

odnota majetku 25 najbohatších Slovákov sa rovná zhruba 15 percentám vlaňajšieho výkonu národnej ekonomiky. Vyplýva to z tohtoročného rebríčka boháčov, ktorý každoročne prináša slovenská verzia časopisu Forbes. Hoci sú v tomto „klube vyvolených“ väčšinou známe mená, nechýba ani zopár zaujímavých nováčikov. Najbohatším Slovákom s odhadovaným majetkom 2,25 miliardy dolárov je český minister financií Andrej Babiš (62). Oproti vlaňajšku si prilepšil o 220 miliónov eur. Zatiaľ čo Babišovo umiestnenie sa očakávalo, oveľa väčší rozruch vyvolalo druhé miesto. Ivan Chrenko si zvýšil majetok o 290 miliónov a tesne prekročil hranicu miliardy. Stal sa tak druhým slovenským miliardárom a prvým žijúcim pod Tatrami. Chrenko je zakladateľom a partnerom v

nadnárodnej developérskej skupine HB Reavis. Developér začínal s biznisom v prvej polovici deväťdesiatych rokov a so zosnulým partnerom Viliamom Pančíkom, ktorý sa objavil na osemnástej priečke so sumou 200 miliónov eur, mali povesť developérov, pred ktorými má konkurencia veľký rešpekt. HB Najbohatší Slováci: Andrej Babiš, Reavis stojí za mnohými realit- Ivan Chrenko a Jaroslav Haščák nými projektmi na Slovensku, v Česku, ale aj v Chorvátsku, Poľsku že ide o trochu iný typ boháčov, a Maďarsku. Na Slovensku stáli na- na aký sme v strednej a východnej príklad za výstavbou Auparkov a Európe zvyknutí. „Miroslav Trnka, patrí im aj komplex bizniscentier Peter Paško, Rudolf Hrubý, Richard Marko, Maroš Grund, Anton Zajac. Apollo v Bratislave. Prekvapením nie je ani tretie Tieto mená, ktoré verejnosť a bulvár miesto Jaroslava Haščáka, muža až tak nepozná, si dobre zapamäčíslo jeden finančnej skupiny Penta, tajte. Úspešní ľudia, ktorí si svoje ktorá podniká v zdravotníctve, v súkromie chránia, nepatria medzi médiách či realitách. Za zmienku falošnú ,smotánku’ a nepredvádzajú však určite stojí výrazný prienik ľudí sa na luxusných autách, v biznise zo softvérovej spoločnosti Eset do sú však dobre známi,“ napísal týžprvej desiatky rebríčka. Aj preto, denník PLUS 7 DNÍ. „Na slovenské

MUŽI ZÁKONA SPOD TATIER POMÁHAJÚ PRI OCHRANE HRANICE S MACEDÓNSKOM

Slovenskí policajti v Srbsku R. Boldocký

elkovo pätnásť slovenských policajtov od posledného októbrového týždňa pôsobí na srbsko-macedónskej hranici. K ich rozmiestneniu došlo na základe bilaterálnej dohody medzi dvoma krajinami. Minister vnútra Robert Kaliňák označil misiu ako ukážkový príklad takzvanej flexibilnej a efektívnej so-

lidarity, ktorú Slovensko ponúka ako alternatívu povinným utečeneckým kvótam. Novú misiu zároveň označil za súčasť snáh SR ako predsedajúceho štátu v Rade Európskej únie ísť príkladom pri dôslednej ochrane vonkajších hraníc EÚ. „Verím, že aj táto pomoc opätovne prispeje k zlepšeniu bezpečnostnej situácie, ktorá je aj vďaka prijatým opatreniam výrazne lepšia ako v minulom roku,“ uviedol Kaliňák.

Vláda premiéra Roberta Fica dlhodobo odmieta Bruselom navrhnuté povinné utečenecké kvóty. Tie sú súčasťou balíka reformy azylovej politiky únie a predvídajú, že každý členský štát by mal prijať vopred určitý počet utečencov. Podľa slovenskej vlády sú však kvóty neúčinné a stretávajú sa s veľkým odporom viacerých členských krajín. „Kvóty sú politicky mŕtve, nikto ich nerešpektuje, nikto

REAKCIE ZO SLOVENSKA NA PREKVAPIVÝ VÝSLEDOK AMERICKÝCH VOLIEB

Kiska blahoželal Trumpovi R. Boldocký

íťazstvo Donalda Trumpa v súboji o Biely dom, zdá sa, nepolarizuje len americkú, ale aj slovenskú spoločnosť. Vyplýva to najmä z prvých komentárov tunajších médií. V čase našej uzávierky sa z oficiálnych predstaviteľov k Trumpovmu úspechu vy-

www.hl.rs

jadril len prezident Andrej Kiska. „Blahoželám Donaldovi Trumpovi k víťazstvu vo voľbách,“ reagoval. „Spojené štáty sú dôležitý partner a spojenec Slovenska aj Európskej únie a považujem za dôležité, že to tak zostane aj v budúcnosti,“ doplnil. Menej zmierlivé sú už komentáre tlače, čo možno vycítiť už z ich titulkov. „Trump urobí

Informačno-politický týždenník

pomery až skromne pôsobiaci podnikatelia sú aj v bežnom živote jednoduchí ľudia s obyčajnými záľubami. Trnka hrá na gitare vo svojej kapele, Paško je známy šachista a zberateľ umenia, Zajac zas rád loví ryby harpúnou.“ Ak sa pozrieme na zoznam najbohatších Slovákov, padne nám do očí, že sa tento rok na ňom objavili niektoré notoricky známe mená, ako je podnikateľ údajne napojený na bývalého politika Vladimíra Mečiara Vladimír Poór (24. miesto, 90 mil. eur), bývalý šéf Slovnaftu Slavomír Hatina (21. priečka, 120 miliónov eur), alebo kontroverzný podnikateľ Ivan Kmotrík (19. miesto, 160 miliónov eur). V prvej dvadsaťpäťke nájdeme jedinú ženu. Je ňou Mária Blašková, vdova po jednom zo spolumajiteľov spoločnosti Třinecké železiarne. (Foto: www.cas.sk) ich neaplikuje, ale právne žijú, lebo rozhodnutie ministrov vnútra stále existuje,“ skonštatoval nedávno premiér Fico. Práve pomoc pri ochrane vonkajších hraníc slovenská vláda označuje za jedno z opatrení, ktoré by mali nahradiť povinné kvóty. Minister vnútra Kaliňák aj preto pri príležitosti odchodu Slovákov na srbsko-macedónske hranice pripomenul, že v priebehu posledného roka vyslala SR na ochranu vonkajších hraníc EÚ už viac ako 300 policajtov. „V porovnaní s inými krajinami je tento náš príspevok jeden z najvyšších,“ dodal.

z Ameriky desivú reality šou,“ hlása denník SME, podľa ktorého víťazstvo realitného magnáta bude slúžiť najmä tým, ktorým vyhovuje chaos. Menej kritický voči budúcej americkej hlave štátu je spravodajský portál aktuality.sk, podľa ktorého svet nevie, čo od Trumpa môže čakať. Ten sa vraj môže ukázať v celej nahote, ale aj prekvapiť. No a ľavicová Pravda sa na celú vec pozerá celkom inak. V komentári Debakel označuje voľby najmä za veľkú prehru Hillary Clintonovej, pričom poukazuje na jej nadštandardné vzťahy s veľkým biznisom. • SLOVENSKO •

Ľudia a udalosti NA SLOVÍČKO S PREDSEDOM MS V JÁNOŠÍKU

Nemáme vlastné peniaze, závisíme od obce Vladimír Hudec

iné účely, ale výlučne v Jánošíku. Kedy tento projekt bude realieď sme sa predsedu jánošíc- zovaný, závisí len a len od obce. keho Miestneho spoločenNovinkou v tejto juhobanátskej stva Ivana Listmajera opý- dedinke je aj to, že komunáltali, čo nového v dedine, krátko ne práce, čiže distribúciu vody odpovedal: a údržbu dedinského vodovodu, – Nové je to, že očakávame odvádzanie a prečisťovanie odpazačiatok realizácie projektu úpra- dových vôd, ako aj nakladanie s vy tzv. Kročkovej komunálnym odpabary na konci Ulice dom od MS prebral 3. októbra, ktorá Komunálny podnik je už dávno zaneUniverzal v Alibunári. dbaná, obrastená Občania tomu kládli stromami, kríkmi a veľký odpor, mieniac, trstinou a občania že oni, čiže MS majú ju veru používajú spravovať to, čo si aj na vyhadzovanie vlastnými prostriedodpadu. Na uvedené kami vystavali. účely Obec Alibunár – Muselo sa to tak dostala dotáciu urobiť, – hovorí náš z podniku Naftagas spolubesedník. – MS v sume 2 milióny Ivan Listmajer podľa zákona nemá dinárov. Cieľom je právo zaoberať sa túto barinu dôkladne vyčistiť, pre- komunálnymi činnosťami. Nie hĺbiť a pozmeniť na malé jazierko, je to nič nové. Ten zákon platí už ktoré potom niekomu zveríme desať, možno aj viac rokov, ibado údržby a gazdovania. Ak to že sa z rôznych dôvodov, aspoň nebude možné, v súlade so zmlu- u nás, neuplatňoval. Podobne vou, ktorú podpísali Naftagas, je to urobené vo všetkých dediAlibunárska obec a MS Jánošík, nách v našej obci. Podľa mňa je prostriedky sa môžu použiť aj na to dobre, lebo v komunálnom

podniku sú na to aj kádrovo, aj technicky pripravení, inak ako v MS. Iná je však vec, Kročkova bara sa má pozmeniť na jazierko že aj oni prekonávajú začiatočné organizačné problémy, detského ihriska a pomohli aj najlebo sa pre nedostatok robotníkov mladším jánošíckym futbalistom. na jednej strane a nemožnosť za- Na účte viac peňazí nemajú a ako mestnávania vo verejnom úseku sa nateraz veci majú, ani ich mať na strane druhej nemôžu orga- nebudú, čo zasa znamená, že MS nizovať tak, ako by mali a chceli. samostatne, bez obce, v dedine Vcelku však v komunálnej sfére nemôže urobiť takmer nič. – Prakticky jediné, čo môžeme podľa mňa cítiť pokrok. Tak napríklad Univerzal významne zmenšil urobiť v prospech našej dediny, cenu prípojky na kanalizáciu a je navrhovať, čo by bolo potrebumožnil splácanie na 6 splátok, čo né v dedine urobiť a od obce podnietilo mnohé jánošícke do- závisí, či to aj schváli alebo nie. mácnosti, aby sa pripojili. Okrem Práve v týchto dňoch mienime toho podnik odváža aj komunálny vypracovať finančný plán na odpad, a to na ústrednú skládku rok 2017, ktorým navrhneme v Alibunári, takže naša nelegálna riešenie jednotlivých otázok. Je skládka, ako my tomu povieme to predovšetkým oprava ciest pri hore, bude postupne úplne v jednotlivých uliciach, oprava chodníkov, úprava stredu dediny eliminovaná. Predseda jánošíckeho MS ďalej a iné menšie práce. Uvidíme, čo hovorí, že miestna samospráva sa z toho aj uskutoční. Je jasné, že okrem toho, že nemá právo za- by bolo omnoho lepšie, keby sme oberať sa komunálnymi činnos- sami boli pánmi vo svojej dedine, ťami, nemá právo ani na vlastné ale zákon nám to v tejto chvíli prostriedky. Posledné, ktoré im nedopraje a zákony sa zrejme zostali z predchádzajúceho obdo- musia uplatňovať, – povedal na bia, minuli v tomto roku na úpravu záver.

ŠÍD

Obec podporuje prácu spolkov Stanislav Stupavský

utorok 1. novembra predseda Zhromaždenia obce Velimir Ranisavljević v miestnostiach Slovenského domu v Šíde mal rozhovory s predstaviteľmi slovenských spolkov, ktoré tu pôsobia. V rozhovoroch sa zúčastnili: Blaženka Dierčanová, predsedníčka Slovenského kultúrno-umeleckého spolku Jednota, Olina Kolárová, farárka v slovenskom evanjelickom a. v. cirkevnom zbore v Šíde, Stanislav Stupavský z Miestneho odboru Matice slovenskej, Slobodan Radovanović, predseda Cyklistického klubu Jednota, ako aj Ján Čipkár z vedenia Spolku Sriemskej zakáľačky a klobasiády. Vo svojom príhovore predseda ZO Ranisa- Zo zasadnutia v Slovenskom dome v Šíde • ĽUDIA A UDALOSTI •

vljević povedal, že cieľom tohto stretnutia je zmapovať potreby a plány práce spolkov na budúci rok 2017, na základe ktorých potom v najkratšej lehote doručia svoje finančné plány a žiadosti o dotácie z obecného rozpočtu v roku 2017. Okrem toho povedal, že toto je jeho prvá návšteva, ktorou by chcel nadviazať bližšiu spoluprácu so spolkami v budúcnosti, častejšie sa stretávať a spoločne riešiť vzniknuté problémy. Predstavitelia spolkov na stretnutí ozrejmili svoje požiadavky na rok 2017 a uzavreli, že do konca novembra každý spolok doručí Zhromaždeniu obce Šíd svoje plány a žiadosti o financovanie, ktoré budú zaradené do obecného rozpočtu na rok 2017.

46 /4725/ 12. 11. 2016

Ľudia a udalosti UDRŽATEĽNÁ VÝSTAVBA: KU KVALITNÝM, ŠETRNÝM A ÚTULNÝM BUDOVÁM A DOMOM

Aspoň trojnásobný osoh Oto Filip

ríbeh o zelených budovách by bolo možno najlepšie začať údajom, že Srbsko troví až štyrikrát viac elektrického prúdu na jednotku spoločenského produktu než krajiny EÚ, alebo trikrát viac energií na štvorcový meter než spomínané štáty. Podľa niektorých odhadov viac ako polovica strovenej energie u nás vyjde nazmar pre zlé izolácie a inštalácie. Na ročnej úrovni to znamená škodu prevyšujúcu pol miliardy eur. Aby sa to obmedzilo, tak u nás, ako aj inde, v trende sú tzv. zelené budovy. Ide vlastne o udržateľnú výstavbu, ktorá je efektívna vo využívaní zdrojov a ohľaduplná k životnému prostrediu. Má v nich byť čerstvý vzduch, správne osvetlenie, tepelný komfort, dostatok priestoru, ktoré u ľudí podporujú tvorivosť,

Pútač konferencie a veľtrhu

Zelená je farbou budúcnosti

Stánok prvého usporiadateľa, spoločnosti Energo

kých certifikátov, že je príslušný regulatív pre túto oblasť vypracovaný, no, že ešte len treba podniknúť kopu vecí. Podľa nej vybudovanie jednej zelenej budovy sa výsostne oplatí: náklady na ňu sú menšie o päť percent ako na budovu obyčajnú, no pritom sa zároveň usporí 20 až 50 percent prúdu, 40 percent vody, kým je odpadov až o 70 percent menej. Osoh je aspoň trojnásobný: kvalitnejší život a bývanie, menšia spotreba zdrojov a zachovanie životného prostredia, stimulovanie ekonomického rastu. Hoci sme v uvedenej oblasti len na začiatku cesty, čo badať aj podľa nie veľmi oslňujúcej návštevnosti spomínaného veľtrhu, alebo aj okolnosti, že sa ten len

pohodu, produktivitu. Ich výstavba sa začína premysleným výberom pozemku, v nej sa používajú bezpečné a prírodné materiály s čo najvyšším podielom lokálnych zdrojov, výsledkom čoho má byť príjemný a efektívny dizajn a energeticky efektívna prevádzka budovy. Otvárajúc začiatkom novembra veľtrh a konferenciu venovanú zeleným budovám v novobelehradskom BelExpo stredisku a hoteli Holiday Inn podpredsedníčka vlády a ministerka stavebníctva, dopravy a infraštruktúry Zorana Mihajlovićová podotkla, že doteraz svetlo sveta uzrelo 1 600 energetic- Jedna z novostavieb v strede Pazovy

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

v súčasnosti osamostatnil do osobitného podujatia z veľtrhu

Podľa nového dekrétu Ministerstva energetiky tento záväzok majú všetky firmy v Srbsku, ktoré trovia viac ako 30 000 kw hodín elektrického prúdu ročne, ako aj lokálne samosprávy, v ktorých žije viac než 20 000 obyvateľov. Keďže sa odhaduje, že uvedený

Málo návštevníkov: pre termín v strede týždňa alebo nezáujem?

Eko-expo, ak by sa v praxi pridal plyn, tak by sa mnohé mohlo dobehnúť. Známe je, že v Srbsku všetky objekty, ktorých výstavba alebo rekonštrukcia štartovala po septembri 2012, musia mať certifikát alebo tzv. energetický pas. Tento dokument ukazuje, aká je kvalita budovy a aké náklady na vykurovanie môžu mať jej obyvatelia. Od júna tohto roku všetky verejné podniky musia zamestnať energetického manažéra, ktorý má na starosti úspory prúdu, plynu a iných energií.

dekrét zahrnie viac než 70 percent hospodárstva v Srbsku, je jasné, čo by to znamenalo pre celkové energetické úspory. Povedané inak, certifikáty sa majú stať zárukou nižších účtov za energie, menších poplatkov na chod domácností. Okrem toho len v Belehrade sa žiada súrne opraviť a upraviť fasády na približne 2 000 budovách: jednak preto, že sú nebezpečenstvom pre chodcov, ako aj kvôli tomu, že sa pre ich zlý stav stráca asi tretina energie pri vykurovaní budov. Zelené budovy a zatepľovanie sú teda pojmy, ktoré do budúcna budeme oveľa častejšie skloňovať ako doteraz. Na všeobecný a osobný osoh. • ĽUDIA A UDALOSTI •

O SLUŽBE PRE ZAMESTNÁVANIE V BÁČSKOM PETROVCI

(Ne)zamestnanosť takmer (ne)existuje Jaroslav Čiep

vrdenie v titulku tohto príspevku, úmyselne zostavené tak trošku ironicky, azda možno vydedukovať aj z takého dôvodu, že pobočka Národnej služby pre zamestnávanie v Báčskom Petrovci pomaly, ale iste odumiera. Vidia to a pociťujú predovšetkým osoby, ktoré často otvárajú dvere tohto úradu. Kríza už príliš dlho máta obyvateľov našej krajiny, už viac ako dve desaťročia. Najsmutnejšie je však to, že jej nevidieť konca. Po zruinovaní výrobných kapacít zo strany tak zahraničných, ako aj domácich faktorov, naše hospodárstvo sa po dvoch desaťročiach (ne) zotavuje. Citeľný progres nebolo vidieť ani po veľkých finančných injekciách zo západu.

Dlhé roky v pobočke Národnej služby pre zamestnávanie v Báčskom Petrovci pracovali dve radkyne, ale vlani už v tomto čase koordinátorka radkyňa Miluška Ponigerová dostala príkaz nastúpiť do práce v Novom Sade. Údajne z dôvodu, že v petrovskej pobočke nie je nadostač práce pre dve osoby. Odvtedy v Petrovci zostala pracovať a pasovať sa s evidenciou nezamestnaných iba radkyňa Mirjana Vidakovićová. Ale pred mesiacom aj ju presunuli do Nového Sadu. Ako sa možno dočítať z papiera na dverách služby, v Petrovci sa s nezamestnanými pracuje dva dni v týždni, len v utorok a vo štvrtok od 8. do 15. hodiny,

v ostatné dni iba v Novom Sade. Z niekdajšieho štandardne evidovaného počtu vyše 2 000 nezamestnaných v Báčskopetrov-

NOVINKA V PETROVSKOM GYMNÁZIU

Aby ihrisko zostalo ihriskom J. Čiep

edysi v osemdesiatych rokoch minulého storočia, keď som aj sám dral lavice petrovského gymnázia, vedľa veľkej telocvične pre kolektívne športy a priľahlej malej telocvične vyhradenej predovšetkým pre gymnastiku, na školskom nádvorí boli tri upravené terény. Na najväčšom z nich sa hrával malý futbal a hádzaná, na menšom basketbal a na treťom, kde v súčasnosti stojí žiacky domov, sa hrával volejbal. Prvé dve ihriská boli už vtedy vybetónované, iba to tretie malo obyčajný zemový povrch. Betónový povrch nie je práve najšťastnejším riešením pre futbalové ihriská, ale iného východiska vtedy nebolo. Po dostavbe internátu betónové ihrisko sa čoraz častejšie využívalo aj ako dočasné parkovisko pre hostí internátu, predovšetkým pri školských oslavách. Preto na Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom • ĽUDIA A UDALOSTI •

v Báčskom Petrovci začali roz- tartanová hmota pomalšie zlumýšľať, ako tomu zabrániť. Časom čuje a každý krok človeka alebo totiž betón nielen na školských ihriskách začali nahrádzať súčasnejšie povrchy. Ide o zmes gumenej a plastovej hmoty pomenovanej tartan. Na petrovskom gymnáziu už pred niekoľkými rokmi vypracovali ideový projekt, aby veľké ihrisko na školskom dvore prichystali pre tento druh umelej hmoty. Nateraz páskami ohradené vynovené ihrisko Koncom ok- na nádvorí gymnázia tóbra majstri ukončili kladenie vrstvy tartanu zvieraťa ju môže poškodiť. Ani na ihrisku. Pracovníci gymnázia, po ukončení procesu tvrdnutia resp. žiackeho domova oznámili, povrchu ihriska sem sa už nebude že musia zabezpečiť plochu ihris- chodievať automobilmi, lebo by ka, lebo pri nižších teplotách sa ho ich váha rozdrvila. Na parkova-

skej obci, v súčasnosti, ako sme sa neúradne dozvedeli, evidujú čosi viac ako 600 osôb. Žeby sa zvýšila zamestnanosť? Nie. Ten zoznam sa denne skracuje, lebo mnohí za skyvou chleba odchádzajú von z krajiny, predovšetkým na Slovensko. Iní zase nevidia význam „trčať“ na zozname, keď nie sú výhľady zamestnať sa priamo v rodnom prostredí. Pred časom Petrovská obec utratila súdnu pobočku, v súčasnosti jej podateľna pracuje v Petrovci iba v utorok a všetko ostatné si občania tejto obce musia vybaviť v Novom Sade. Teraz sa postupne ide zrušiť nielen služba pre zamestnávanie, ale aj ďalšia služba: ako sme sa totiž dozvedeli, keď si zamestnanci chcú uzavrieť, prípadne predĺžiť zdravotnú dovolenku, v Petrovci to môžu vykonať iba raz v mesiaci, inokedy musia cestovať do Báčskej Palanky. Obec Báčsky Petrovec teda či už úmyselne, alebo čírou náhodou, „puká“ v inštitučných švíkoch a zlé jazyky hovoria, že je už len otázkou času, kedy sa nastolí aj otázka zmyslu existovania samotnej obce ako územnej jednotky. Bodaj by si jazyk prehryzli! nie treba teda hľadať iné riešenia. „Táto podlaha stála našu školu 4,38 milióna dinárov a vyfinancovali sme ju z vlastných zdrojov v prospech bezpečnosti žiakov,“ povedala riaditeľka petrovského gymnázia Anna Medveďová a dodala, že práce ešte nie sú celkom ukončené. „V nasledujúcom období plánujeme vykresliť čiary, aby ihrisko bolo celkom funkčné nielen pre futbal, ale aj pre hádzanú a tenis. K tomu plánujeme vedľa jeho dlhšej časti zo strany od telocvične ihrisko aj fyzicky ohradiť. V spolupráci s ekologickým združením plánujeme vedľa vysadiť kríky. K tomu postavíme aj nízke stĺpiky pospájané reťazami, aby sme zabránili prechodu automobilov cez ihrisko,“ spresnila riaditeľka Medveďová. Keď bude príležitosť, tartanový povrch získa aj menšie ihrisko pre basketbal.

46 /4725/ 12. 11. 2016

Ľudia a udalosti ZELENINÁROM VEREŠOVCOM ZO STAREJ PAZOVY UKRADLI 150 KILOGRAMOV KARFIOLU

Zlodeji kradnú aj cez deň Anna Lešťanová

mali v ľuďoch či neľuďoch. Im zlodeji odniesli značné množstvo kapusty a červenej papriky. K tomu po sebe, hádam bez štipky svedomia, zanechali polámanú a pošliapanú zeleninu, ktorá sa už nemohla zotaviť. Prípad krádeže karfiolu Verešovci prihlásili hájnickej službe. „Po 15 minútach k nám prišiel hájnik na služobnom aute,“ rozpráva Pavel Vereš. „Spýtal sa ma, či som chytil vinníka.

zainteresovaný, na pozemok ani nevstúpil, nasadol do auta a odišiel“. Hájnická služba pôsobí pri Oddeanželia Anna a Pavel Verešovci lení pre poľnohospodárstvo Obce zo Starej Pazovy sa zeleninárStará Pazova, z ktorej nám v písomstvom zaoberajú dlho rokov. nej forme poskytli niekoľko odpovedí Za domom vlastnia väčší pozeo práci tejto služby. Na otázku, koľko mok, na ktorom pestujú zeleninu mali doteraz prihlásených krádeží a pracujú tam od svitu do mraku. poľnohospodárskych výrobkov, odZeleninu predávajú na trhoch, a tak povedali, že majú niekoľko prípadov, si privyrábajú na živobytie. Každý do 5, čo je oveľa menej v porovnaní dinár z predaného tovaru je s uplynulými dvomi rokmi. ťažko zarobený, no o to ťažšie „Hájnická služba sa nezaobeHájnik im padne, keď im zlodeji rá odhaľovaním páchateľov Anna Verešová nám vyrozprávala, že jej dedo vtrhnú do záhrady a ukradkrádeží a v prípade, že zastihnú tú najkrajšiu zeleninu. Pavel Macho bol v 60. rokoch minulého storočia nú ľudí v nedovolených činhájnikom v Starej Pazove a veľa času trávil v obPozemok je síce neohradený nostiach, prikážu im prestať s a z druhej strany je poľná chôdzke polí. Všetci sa ho báli a nikdy sa nevedelo, prácou a nechať to, čo zobrali. cesta, ktorá vedie na známu kde odišiel a kadiaľ sa vráti. Hovorí, že dnes zlodeji V prípade, že tak neurobia, Gajićovu baru. Verešovcom kradnú aj cez deň a nikoho sa neboja. hájnik pozve políciu a spítotiž prednedávnom zo záše zápisnicu o spôsobenej hrady zmizlo okolo 150 kilogra- Odpovedal som, že nie, a zopakoval škode,“ znela odpoveď obecného mov karfiolu. Vtedy sa vraj na trhu som, že som zistil škodu na vlastnom Oddelenia pre poľnohospodárstvo. predával za 100 dinárov kilogram, pozemku, aby z toho urobili nejakú Konkrétne keď ide o ukradnutý kartakže si každý ľahko vypočíta, o akú zápisnicu a pátrali po zlodejoch,“ fiol z Verešovej záhrady, náčelníčka hovorí rozčarovaný. Hájnik podľa uvedeného oddelenia Dragana Stopeňažnú stratu ide. Aj ich prví susedovci sa tiež skla- jeho slov „o celý prípad nebol veľmi janovićová odpovedala, že hájnická

Anna a Pavel Verešovci

služba je poverená dozorom nad majetkami v chotári. „Chcela by som využiť túto príležitosť a apelovať na našich občanov, aby svojmu majetku venovali väčšiu pozornosť v čase, keď siatiny dozrievajú.“ Keď ide o pracovný čas, odpovedali nám, že služba je aktívna počas celého dňa, lebo nemajú klasický pracovný čas od 7. do 15. hodiny. Pre nich nejestvuje ani sviatok, ani víkend a v chotároch trávia toľko času, koľko je potrebné. Ak nám niekto z poľa alebo zo záhrady niečo ukradne, komu sa máme sťažovať? Táto otázka zostala zatiaľ bez odpovede.

POĽNOHOSPODÁRI ZO SRBSKA POBUDLI V AMERIKE

Užitočná turisticko-edukačná cesta V A. Lešťanová

dňoch 22. až 29. októbra dvadsiati poľnohospodári z celého Srbska absolvovali peknú a osožnú cestu do ďalekej Ameriky. Domov sa vrátili s novými poznatkami zvlášť o tom, ako zveľadiť výrobu a zmenšiť výrobné náklady. Túto cestu do Chicaga po prvýkrát organizovala spoločnosť Delta Agrar v spolupráci so spoločnosťou Pioneer. Bola to svojrázna odmena pre poľnohospodárov za ich úspešnú a dlhoročnú spoluprácu s uvedenými spoločnosťami, ktoré takéto turisticko-edukačné cesty plánujú organizovať každý rok. Medzi účastníkmi cesty bol aj popredný poľnohospodár Michal Domoni-Lakatoš zo Starej Pazovy. Vyjadril veľkú spokojnosť s tým, že bol v skupine poľnohospodárov zo Srbska a uviedol, že ich pobyt v Amerike bol perfektne zorganizovaný, predovšetkým vďaka vedúcemu cesty Lukovi Popovićovi, riaditeľovi distribúcie Delta Agrar.

www.hl.rs

Michal Domoni-Lakatoš zo Starej Pazovy (sprava) a Ján Bohuš z Hložian

Po trojdňovej turistickej obchôdzke Chicaga poľnohospodári zo Srbska navštívili poľnohospodárov v štáte Iowa. Na veľmi úrodnej pôde, ako povedal Domoni-Lakatoš, tam pestujú najmä kukuricu a sóju a zaoberajú sa aj chovom dobytka, vďaka čomu dostávajú potrebné maštaľné hnojivo. – Na takých sálašníckych hospodárstvach poľnohospodári obrábajú 1 000 až 4 000 hektárov pôdy a na to

Informačno-politický týždenník

potrebujú veľmi málo pracovnej sily. Navštívili sme napríklad rekordéra USA v pestovaní kukurice za rok 2014 Johna Maxwella, ktorému sa urodilo 20,8 tony kukurice z hektára, – uviedol náš spolubesedník. Poľnohospodári zo Srbska sa od tohto skúseného roľníka a dobytkára dozvedeli aj to, ako pripraviť pôdu na sejbu bez orby, ako uplatňovať agrotechnické opatrenia v klimatických podmienkach s mnoho dažďa, vhodných najmä pre kukuricu, a ako dosiahnuť čím vyššiu produktivitu. – Mali sme aj prezentáciu o pestovaní sóje a veľmi zaujímavé je zvlášť to, že my tu dosahujeme lepšie výnosy tejto poľnohospodárskej kultúry. Sója totiž nechce veľa spŕšok, a preto oni tam sadia iba odrody s kratšou vegetáciou, kde sú aj výnosy menšie. Mechanizácia, ktorú používajú na obrábanie pôdy, je takmer identická ako naša, ibaže my viac používame stroje výrobcu Class a oni John Deere, – prízvukoval. Poľnohospodárom z Iowy prob-

lémy neraz spôsobujú ničivé tornáda a iba v takých prípadoch štát im pomáha. Všetci majú vlastné silá a odbornú pomoc im poskytujú agronómovia, ktorí ich pravidelne navštevujú. Každý poľnohospodár má presne vypočítané, do posledného centa, vrátane všetkých parametrov, koľko stojí výroba danej poľnohospodárskej kultúry na jednom hektári pôdy. Tak z hektára kukurice výrobca má vraj 108 dolárov profitu, o niečo menej z hektára sóje. Počas pobytu v Amerike poľnohospodári zo Srbska navštívili aj sídlo spoločnosti Pioneer, kde im ukázali proces šľachtenia hybridného osiva. Na 20 hektároch sa rozprestierajú skleníky, v ktorých sa robí selekcia a výsledok distribuuje do celého sveta. Nechybovali ani prednášky popredných odborníkov z tejto oblasti. V továrni John Deere mali možnosť vidieť, ako sa vyrábajú 24- až 60-riadkové sejačky, ktoré sú ťahané silnými traktormi. Foto: z archívu M. Domoniho-Lakatoša • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA KUS REČI S ODBORNÍKOM ADAMOM JONÁŠOM

Mimoriadne dobrý pestovateľský rok Anička Chalupová

niekoľkodňových dažďov boli výnosy trošku zmenšené, ale, ako hladné a daždivé počasie v ok- hovorím, bolo to len minimálne. tóbri spôsobilo problémy naKukurica je lídrom medzi obilšim poľnohospodárskym vý- ninami pestovanými na poliach robcom. Spomalilo zber jesenných v Kovačickej obci. Zhruba povedaplodín, optimálna lehota na sejbu né, polovica pôdy je každoročne pšenice sa minula. No aj napriek obsiata kukuricou, ktorá tohto neprajnému počasiu Adam Jonáš, roku mala optimálne podmienky. diplomovaný agronóm z Kovačice, Zber kukurice mohol byť zakonhovorí, že tohtoročná úroda bola čený už na sklonku augusta, lebo mimoriadne dobrá. optimálna vlhkosť na ,lámanie’ kukurice je približne 24 – 25 percent. Porasty zasiate v optimálnej lehote sú nateraz v dobrej kondícii Tí, ktorí zo zvyku dodržiavajú staré tradičné pravidlá, zber kukurice kukurice čoraz menej, a preto si chodníci, len čo vidia, že úroda vykonali v septembri. Niektorí myslím, že taká kukurica zo sýpok, bola dobrá, snažia sa znížiť cenu poľnohospodári zasa čakali, aby ktorá je kvalitnejšia a používa sa s úmyslom čím viac zarobiť. Aké sú začiatky nového pessa vlhkosť znížila, aby sa kukurica na ľudskú výživu, napr. o takých tovateľského roka? nemusela umele dodatočne sušiť. 10 rokov bude veľmi vzácna. – Optimálna lehota na Niektorým sa podarilo vykosejbu pšenice je od 5. do nať zber kukurice, keď vlhkosť 20. októbra a v tejto výzrna klesla pod 15 percent robnej sezóne sa sejba a uskladniť ju vo vlastných začala až v druhej polovici sýpkach. V poli ešte zostalo októbra. Pred začiatkom trochu kukurice na koreni dažďov v druhej polovici z tých dôvodov, že výrobcovia uplynulého týždňa sa ešte čakali krajšie počasie. V tomto Dipl. agronóm Adam Jonáš intenzívne sialo, ale aj naroku bolo celkom normálne, priek tomu sú obsiate miže sa výnosy kukurice pohynimálne plochy. Myslím – Hoci mám už vyše 30-ročnú bovali nad 10 ton z hektára, si, že Kovačica a Padina prax v tomto odbore, nepamätám čo je v porovnaní s minulými budú zasa medzi rekorsa na taký dobrý rok, ako bol tento rokmi omnoho lepšia úroda. dérmi, keď ide o malé aktuálny. V tomto výrobnom roku Nechcem povedať, že sú to plochy pod pšenicou. 2015/2016 zásoba vlahy v zemi ,výnosy, ktoré sa budú pa- Cukrová repa tohto roku mimoriadne dobre Ten optimálny termín nebola dostatočná, ale mali sme mätať’, lebo vďaka pokroku urodila na sejbu sa minul, nejaký tú výhodu, že v priebehu roka súčasnej technológie verím, Cukrová repa sa vyberá tolerantný dátum je 5. november, množstvo a rozvrh zrážok podľa dynamiky, akú sta- ale už po tom termíne každý seje bol takmer ideálny. Rok novili cukrovary. Keď ide na vlastné riziko. Pri sejbe pšenice vyhovoval nielen slnečnio úrodu – tohtoročné vý- treba prihliadať na tri základné ci, ale všetkým siatinám, nosy sú vysoké. Charakte- princípy: kvalitu (deklaráciu) osiva, napr. kukurici, pšenici ristické pre toto územie je, optimálnu lehotu sejby a správne a zvlášť cukrovej repe, že sa výnosy repy merajú a kvalitné agrotechnické opatpre ktoré tohtoročné pov tonách z hektára, kým sa renia. V ojedinelých prípadoch časie a vôbec podmienky výnosy vo vyvinutých kra- sa stalo, že niektoré plochy boli rastu boli veľmi prajné. jinách uvádzajú v tonách obsiate pšenicou do 10. októbra. Poďme však radom. Sója To sú porasty, ktoré sa už zelenajú. nespracovaného cukru. sa v našich slovenských Výrobcovia sú už ako- V týchto našich dvoch dedinách sa dedinách dosť seje, by nainfikovaný tou bo- ešte stále tradične dôveruje stazvlášť v Báčke a Srieme, ľavou témou v poľnohos- rým pranostikám, že sa pšenica avšak v Kovačickej obci podárstve, v ktorej ide môže siať až po Katarínu. Tomu ju takmer nieto, lebo o nízke výkupné ceny netreba veriť, lebo skúmaním jej tunajšia kvalita pôdy obilnín. a praxou bolo dokázané, že sejba jednoducho neprospieZber kukurice v Kovačickej obci je na 99 percent – Myslím si, že výrob- po 5. novembri je riziková, takmer va. Jej miesto zaujala ukončený covia môžu byť spokojní je isté, že úroda bude nízka. Veslnečnica, ktorá tohto roku dala veľmi dobré výnosy. že takú mimoriadne dobrú úrodu s výnosmi, avšak s cenou poľno- rím, že poľnohospodári nebudú Menšie obavy vznikli síce v záve- budeme mať častejšie. V posled- hospodári nebudú nikdy celkom riskovať, skôr pšenicu nebudú ani rečnej fáze rastu, kde následkom nom čase je prírodne vysušenej spokojní. A zasa výkupcovia, ob- pestovať.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

46 /4725/ 12. 11. 2016

Ľudia a udalosti MUZEÁLNY KOMPLEX V KULPÍNE

Bohatstvo ideí vo vhodnom prostredí

Katarína Gažová

epartment Múzea Vojvodiny v Kulpíne rad rokov spolupracuje s rôznymi inštitúciami, školami, združeniami. Počas tohto roka múzeum navštívilo tisíc turistov. Početné turistické agentúry propagovali Muzeálny komplex v Kulpíne z toho dôvodu, že vytvorili ponuku kaštieľov vo Vojvodine, kde bol zaradený i kulpínsky. Prácu múzea zhodnotila vedúca komplexu v Kulpíne Dragana Vujaklija. Čo múzeum ponúka turistom? – Naše exponáty sú veľmi zaujímavé pre turistov, je to národné bohatstvo, ktoré my chránime. Preto často prichádzajú dejepisári, odborníci z oblasti

* LETMO

Pokrok K

Oto Filip

edysi propagandisti najvplyvnejší štát tvrdého socializmu opisovali ako krajinu, v ktorej zajtra už znamená včera. Hoci sa toto pekné heslo v danom prípade ani zďaleka nerealizovalo, jeho podstata sa predsa začala napĺňať v tejto počítačovej ére. Všetko sa v nej mení a vyvíja takou závratnou rýchlosťou, že je otázne, či nebo môže byť hranicou tomu všetkému. Platí to najmä o súčasných technológiách. Na nedávnej konferencii Bizit v Belehrade, tematicky upriamenej na digitálnu transformáciu podnikania, odznel údaj, že sa v tejto chvíli zo šiestich najúspešnejších spoločností vo svete až päť zaoberajú súčasnými technológiami. Pred desaťročím situácia bola radikálne inakšia: medzi prvými desiatimi bol len Microsoft. Schválenie stratégií a zákonov prispievajúcich k rozvoju a digitálnej transformácii Srbska, domáce patenty, vlastne produkty, širšie používanie informačných technológií v hospodárskych odvetviach a v nadstavbe, sú niektoré kroky, ktorými sa štát

www.hl.rs

dejín umenia, študenti, penzisti, záujemcovia o poľnohospodárstvo. Okrem toho pracujeme aj v oblasti edukácie mladších občanov. Počas roka máme okolo 25 edukačných programov, ktoré realizujeme v spolupráci s kulpínskou základnou školou pre žiakov všetkých vekových kategórií. Dielne súvisia s ročnými obdobiami, záujmami žiakov a pod. Tak nasledujúca dielňa bude venovaná výrobe bábik zo šúpolia. Populárna je aj dielňa maľovania na skle, kde sa hlavne stvárňujú motívy tohto kaštieľa, parku. Každoročne so školou usporadúvame aj maskový bál, ktorý sme tentoraz zaradili do aktivít Detského týždňa. Akciu podporili i mládežníci zo združenia Terra a tiež Združenie osôb s osobitnými potrebami Objatie (Zagrljaj).

snaží byť hybnou silou v tejto oblasti a digitálnu transformáciu čím lepšie nasmerovať na správnu a úspešnú cestu. V niektorých segmentoch sa mu to veľmi dobre darí. Tak sme podľa E-správy na 24. pozícii vo svete, čo je následkom toho, že sme za posledné dva roky dokázali postúpiť až o tridsať miest vyššie na tomto zozname. Odhaduje sa, že je to v danej sfére najvýraznejší rast v Európe. Podstatné však vo všetkom budú odborné kádre, ktorých je stále málo. A bude ich málo aj naďalej, pokiaľ sa nebude ústretovo a cieľavedome viac vkladať do ich štúdií, zdokonaľovania a školenia, až dovtedy, kým odborníci u nás budú zväčša skromne platení. Darmo nám všetky svetové uznania a prvé priečky na medzinárodných súťažiach z matematiky, fyziky, komputeristiky či vôbec techniky, ak sa nevynaloží aspoň dvojnásobne viac úsilia a prostriedkov na udržanie tých nadaných u nás. Pokrok je síce krásna vec, no aj jeho základy sa ocitnú na sklenených nohách, ak si už v tej najbližšej budúcnosti nebudeme oveľa viac vážiť to najlepšie, čo tu máme – mladých expertov.

Informačno-politický týždenník

Dragana Vujaklija, vedúca múzea

Na december tiež plánujete pozoruhodné aktivity? – V decembri nasledujú novoročné dielne, a tak sa budeme spolu tešiť na koncoročné sviatky. Okrem ZŠ Jána Amosa Komenského záujem o spoluprácu vyjadrila i maglićská ZŠ Žarka Zrenjanina. Počas roka početné združenia tu realizovali svoje aktivity. V parku pred múzeom sa rozrastá aleja búst významných osobností z dejín Slovákov a Srbov žijúcich a pôsobiacich v Kulpíne. Tohto roku pribudli dve busty: spoločná busta Lenky Dunđerskej a Lazu Kostića, ako aj busta Đorđa Dunđerského.

sú štyria strážnici, ktorí sa striedajú, takže máme 24-hodinový dozor, potom dvaja vyšší kustódi: Taňa Đuđićová a spomenutý Filip Forkapić a ja ako kustódka a vedúca pedagogickej služby a celého komplexu. Zimné otváracie hodiny múzea od 1. novembra do 1. apríla sú od 9.00 do 15.00; počas víkendov máme zavreté. V lete máme počas víkendov otvorené a cez týždeň pracujeme od 9.00 do 17.00. Najviac nám chýba nejaká pohostinská časť pre turistov v rámci komplexu. Jedine im ponúkame možnosť kúpiť si suvenír.

Iste najväčším podujatím v roku bolo to trojité na sklonku júla? – Každoročne tuná bývajú Predslávnosťové dni v Kulpíne a tohto roku prebiehali spolu s oslavou Dňa Kulpína a podujatím Svadba voľakedy a dnes. Nasledovalo nakrúcanie seriálu Santa Maria della Salute, ktorý sa bude vysielať v roku 2017. Treba tiež spomenúť, že sme v tomto roku mali novú tematickú výstavu Z dejín pestovania kukurice, na ktorej pracovali početní odborníci z oblasti poľnohospodárstva a aktívne sa podieľal i náš kolega Filip Forkapić, vyšší kustód Muzeálneho komplexu v Kulpíne. Medzi zamestnancami múzea

Aká je možnosť úpravy budovy kaštieľa a okolia? – Objekty múzea sú v relatívne zlom stave. Sú to staré budovy, ktoré treba udržiavať. Posledných desať rokov sa nerobilo na ich renovovaní, čo vidieť už na prvý pohľad. Múzeum je ešte stále v procese reštitúcie, Nikola Tanurdžić má právo na tento majetok. Patríme medzi pamätníky kultúry a štát na takéto účely nemá možnosť vyčleňovať prostriedky. Isteže by múzeum bolo lákavejšie pre turistov, keby sa budovy renovovali. Obnova múzea je v kompetencii Ústavu pre ochranu pamätníkov kultúry, ale predmet reštitúcie nemôže byť aj predmetom adaptácie. • ĽUDIA A UDALOSTI •

BÁČSKA PALANKA

O Slovenský dom sa stará krajčír Juraj Bartoš

Slovensko, strednú generáciu, ktorú by spolkový život zaujímal, nemáme.“ Báčskopalanskí Slováci Ondreja Majerského poznajú aj ako divadelníka. A nielen oni, lebo, ako hovorí, prvý raz si zahral ako žiak učňovskej školy a divadelníčil aj po návrate z vojenčiny: „Keďže som pracoval v krajčírstve, ktorého majiteľom bol Sándor Faragó, poznal som veľa Maďarov, naučil som sa veľmi dobre po maďarsky, takže som sa zapojil do činnosti maďarského Kultúrno-umeleckého spolku Sándora Vecseru. Ako tanečník, aj ako herec. Až keď, teraz už nebohá, Elenka Hložanová režírovala divadelnú hru Jána Čajaka Z povinnosti, zavolali aj mňa; potrebovali staršieho herca. Ako otvorili Slovenský dom, tu som, keď treba, zahrám si aj v slovenskom divadle.“ Je vari celkom prirodzené, že sa v maďarskom spolku, v ktorom sa činil v rokoch mladosti, zoznámil

otva si niekto, kto zájde do Slovenského domu v Báčskej Palanke, nevšimne tichého vľúdneho pána, ktorý sa tlmeným úsmevom a tichým hlasom prihovorí každému, kto sa pristaví pri výčape. Muž, ktorý umýva poháre a podáva návštevníkom občerstvenie, prichádza prvý a odchádza posledný, až keď urobí poriadok. Odkedy vlastne? „Som tu už pätnásť rokov. Prakticky si teraz takmer ani neprivyrobím, ale už som si tak zvykol na tento kútik, aj ľudia si zvykli na mňa, že je mi ľúto všetko toto nechať.“ Tak vraví penzista Ondrej Majerský, ktorý sa v role domovníka stará o majetok Slovenského domu ako o vlastný. Za tritisíc dinárov by sotva niekto sem prichádzal v utorok, štvrtok a v nedeľu otvoriť, zavrieť a poupratovať po rekreantoch, ktorí si chodia zahrať stolný tenis. Ak sú v Slovenskom dome dáke slovenské programy v réžii Miestneho odboru Matice slovenskej, pán domovník vraj robí zdarma, a keď zábavy, svadby a podobné masovky usporiada niekto iný, za rovnaký poplatok, domovníkovi kvapne určité percento. Pritom dohliadať na poriadok nie je vždy jednoduché a príjemné. „Niekedy sa, keď je tu svadba, ľudia chcú štverať na stôl, vyskakovať na stoličky... Zvyčajne pomôže Krajčír – domovník v Slovenskom dome pekné slovo, niekedy zaberie upozornenie, že zavolám so svojou budúcou manželkou políciu.“ Katarínou Turi. Žiaľ, pred dvoma Slovenských programov je vraj rokmi sa pominula; zostali mu, na v Slovenskom dome už pome- potešenie, dcéra a syn. A vnúčatá. nej. „Stretávame sa, ale už nie Nie, naše prekvapenie sa tu ako skôr, keď naše termíny boli nekončí. Skôr sa len začína. Keď v stredu, piatok a nedeľu, keď počujeme, že sa Ondrej Majersa tu, na poschodí, hrávali rôzne ský narodil – v Ľube. Rovnako spoločenské hry; teraz prídeme ako jeho otec, ktorého otec zase iba ak traja – štyria muži, aj to len prišiel – z Bajše. keď sa stretávajú členky Spolku „Ako 16-ročný som prišiel do žien na svojich ,priadkach’. Je nás Báčskej Palanky na remeslo a už čoraz menej, podaktorí zomreli, som sa do Ľuby nevrátil. Rodiiní pochorievajú, mladí odišli na čia zostali tam, a tam aj zomreli. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Aktéri divadelnej inscenácie Zypa Cupák; Ondrej Majerský piaty zľava (2011)

Najprv som pracoval u krajčíra Sándora Faragu, otca terajšieho predsedu maďarského spolku. Dobre mi bolo u neho, lenže za socializmu súkromníci ani ich zamestnanci nemali nárok na úvery, takže som nemohol ani snívať, že budem stavať dom. Preto som sa roku 1969 zamestnal v známej báčskopalanskej textilnej továrni Marina. Po piatich – šiestich rokoch ma podnik poslal do Vyššej textilnej školy v Maribore.“ Vrátil sa s diplomom textilného modelára. Kolegyňa modelárka, vraví, kreslila, on robil šablóny a prvé, ukážkové výrobky. Hm, reku, trošku divné: krajčírskemu remeslu obyčajne holdujú dievčatá, vravíme ľúbeznému mužovi. Odpoveď je tu hneď a zaraz, ani z rukáva: „Ako dieťa vyrastal som v malej dedine; nevedel som nič o dákych tam fakultách. Štyri roky som chodil pešo do Erdevíka do školy, lebo vyššie triedy sme v Ľube nemali ani vtedy. Neboli ani autobusy, ani traktory. Ráno o šiestej sme sa – bolo nás aj pätnásť – pobrali, aby sme do pol ôsmej boli v škole... O vysokých školách som ani nepočul, vedel som, že v Ľube sú stolári, murári, krajčíri... Toto posledné sa mi zdalo najľahšie: v lete robíš v chládku, v zime v

teplom, a tak som sa rozhodol, že budem ,šnajder’.“ Odpracoval v spoločenskom úseku (kde sa robilo po osem hodín, nie ako u súkromníka „od rána do večera“ a, pravdaže, bol aj úver) celých 31 rokov a poď ho do dôchodku. Krajčírsku ihlu však pán majster Majerský do sena neodhodil. Zaregistroval súkromný remeselnícky podnik a dopracoval sa na najsilnejší podnik v krajčískom odbore v Báčskej Palanke. Šije šaty, košele, sukne, dámske a pánske šaty a iné odevné predmety, ale aj závesy, záclony... Hoci sa u nás textilný priemysel, tobôž krajčírske remeslo dávno ocitlo na šikmej ploche, Ondrej Majerský sa nepošmykol, nezrútil. Dobrá povesť jeho výrobkov je zárukou ich plynulého odbytu. Okrem zákazníkov – jednotlivcov, krajčírstvo pána Majerského svojimi výrobkami zásobuje aj niektoré báčskopalanské obchody. Ako sa Ondrej Majerský nevie, presnejšie nemôže rozlúčiť so Slovenským domom, lebo mu zrejme prirástol k srdcu, tak nevie, presnejšie nechce skoncovať ani s krajčírskym remeslom. Veď prečo by aj? Pokým človek robiť môže, vie a chce, a pokiaľ to, čo robí, robí lepšie než dobre, azda je len prirodzené, aby v tom pokračoval. Kýmkoľvek sa mu darí. Nuž – nech sa darí...

46 /4725/ 12. 11. 2016

Ľudia a udalosti Z ČERVENÉHO KRÍŽA V KOVAČICI

Balíky pre 400 sociálne ohrozených Anička Chalupová

najhorších foriem chudoby, hoci je ohrozených z roka na rok čoraz hruba 400 balíkov potravín, viac. Tentoraz, v druhej tohtoročnej každý v hodnote takmer 1 000 vlne pomoci, rozdeľovanie ktorej dinárov, v týchto dňoch smeruje sa nedávno začalo v spolupráci na adresy tých najchudobnejších s Červeným krížom Vojvodiny, riaobyvateľov Kovačickej obce. Do- diteľstvom pre tovarové zásoby AP stanú ich ľudia v hmotnej núdzi, Vojvodiny, Obcou Kovačica v čele neúplné rodiny s deťmi, rodiny s viac s predsedom obce Milanom Garaako tromi deťmi, invalidi a osoby ševićom a Strediskom pre sociálnu so zdravotným postihnutím bez prácu, k ohrozeným obyvateľom príjmov zo zárobkovej činnosti. smerujú balíky, ktoré obsahujú 10 Bližšie o tom nám povedala Milina kg múky, dve konzervy a 2 l jedléZahorcová, tajomníčka Červeného ho oleja. Aj takáto malá pomoc je kríža v Kovačici. pre ohrozených občanov vítaná. Je to reálny poBez ohľadu na to, čet sociálne ohrože tentoraz v balíku zených občanov neboli hygienické v Kovačickej obci? výrobky, ľudia boli – Musím uznať, veľmi povďační aj za že jedno je zoznam to, čo sa nám podaa iné je reálny stav. rilo zabezpečiť. Na zozname je 400 Keďže je počet užívateľov podposociálne ohrory a v súčasnosti sa zených občanov operuje s počtom Milina Zahorcová, v Kovačickej obci 600 sociálne ohro- tajomníčka ČK v Kovačici omnoho väčší od zených osôb. Pripočtu balíkov, tom na zoznamoch ktorými Červený vôbec nemáme sociálne ohroze- kríž disponuje, ako sa vynacháných starobných či invalidných dô- dzate? chodcov. Za posledných 5 – 6 rokov – Áno, je to problém, že nemáme sa počet balíkov nemenil. Balíky nadostač balíkov pre všetkých. s potravinami a hygienickými potre- V minulosti to bolo omnoho lepbami rozdeľujeme dvakrát do roka, šie, mali sme viacerých donátorov, a to s cieľom prispieť k zmierneniu zvlášť to boli podniky, ktoré každý

mesiac prispievali tovarom do Červeného kríža a pomáhali sociálne ohrozenému obyvateľstvu. Napr. továrne na obuv Vkus a debeljačská Moda zabez- Dobrovoľníci Slavica a Jožef Banjaiovci pečovali obuv sa často zapájajú do akcií ČK pre deti a dospelých. Teraz, žiaľ, v Kovačickej toľko toho, že nám ani nestačia obci nevidím potenciálnych doná- skladovacie kapacity. V týchto aktorov, ktorí by takýmto spôsobom ciách pravidelne ruky prikladajú aj základné školy, kde dorastenci pomáhali. Aká je spolupráca Červeného Červeného kríža zozbierajú slušné množstvo školských potrieb, odekríža s obyvateľmi? – V Kovačickej obci je vždy mno- vu a obuvi pre žiakov zo sociálne ho dobrých ľudí, ktorí pomôžu, ohrozených rodín a pod. Aké akcie plánujete uskutočniť nielen svojim spoluobčanom, ale aj iným. Napr. v roku 2014 mnohí do konca bežného roka? – Okrem akcie dobrovoľného darobčania tejto obce prejavili svoju solidaritu a humánnosť v mimo- covstva krvi v kovačickom gymnáriadnych situáciách, keď poskytli ziu, ktorá sa uskutočnila prednedávpomoc pre obyvateľov ohrozených nom, v rámci pravidelných aktivít povodňami. Obyčajní ľudia vždy plánujeme edukáciu v poskytovaní radi pomôžu iným v mimoriadnych prvej pomoci zamestnaných v zásituáciách, ale v takýchto pravidel- kladných školách, Predškolskej ných akciách skôr potrebujeme ustanovizni Kolibrík, Gymnáziu pomoc firiem a podnikov, ktoré by Mihajla Pupina a v lokálnej samomohli niekoľkokrát ročne prispieť. správe. Záujem o dielne je veľký Občania tradične počas roka do a veríme, že aj túto akciu Červený Červeného kríža prinášajú odev kríž v Kovačici úspešne dotiahne a obuv, takže dakedy nazbierame do konca.

Hložančania v jeseni života Jasminka Činčuráková -Galambošová

nedeľný podvečer 7. novembra v Dome kultúry v Hložanoch prebiehal tradičný program Slnečná jeseň života. Na jednom mieste sa stretli tí, na ktorých svet zostáva, aby prejavili úctu k tým, ktorí dávajú múdre rady a smernice do života. Program sa aj tentoraz vyznačoval pestrým obsahom. V plnej sieni kultúrneho domu svojim starým rodičom a ostatným seniorom sa predstavili žiaci Základnej školy Jozefa Marčoka

www.hl.rs

Z programu, pri ktorom diváci nešetrili dlane a potleskom odmenili účastníkov

Dragutina a škôlkari. Hodinový program ponúkol pásma básní, piesní a ľudových tancov.

Informačno-politický týždenník

Nechýbali ani divadelné scénky a žarty, ani výstižné slohové práce o starých rodičoch, o jeseni, o živote

všeobecne, ktorými žiaci svojim starším spoluobčanom popriali, aby mozaika ich každodenného života bola ešte mnoho rokov plná slnečného svitu, zdravia a radosti. Návštevníci programu všetkých účastníkov odmenili dlhotrvajúcim potleskom. Slnečnou jeseňou života svojich spoluobčanov viedli Elena Zvarcová a Ivan Kriška a úvodom sa prihovorila riaditeľka školy Katarína Zimová, ktorá prítomným popriala ešte mnoho spoločných stretnutí a ešte mnoho slnečných jesení. Podujatie koordinovala profesorka triednej výučby Anna Zahorcová. • ĽUDIA A UDALOSTI •

KONŠTATUJEME S KUCHÁRKOU V MAGLIĆSKEJ ŠKÔLKE

Chutným jedlom k srdciam škôlkarov Vladimíra Dorčová -Valtnerová

ovorí sa, že láska prechádza cez žalúdok. Platí to nielen vo vzťahu medzi ženou a mužom, ale každý rodič, ktorý má alebo mal škôlkara, potvrdí, že je to axióma aj vo vzťahu dieťaťa k škôlke. O tomto sme uvažovali, keď sme sa vybrali za Zuzanou Petrovićovou, kuchárkou v maglićskej škôlke. Kuchárkou je už takmer 20 rokov, takže plným právom môže potvrdiť túto evidentnú pravdu. Zuzka, ako jej v škôlke po domácky hovoria, nie je odjakživa Maglićankou, lež je pôvodom z Kovačice. Láska ju priviedla do Maglića, keď si dievčenské priezvisko Petráková vymenila za terajšie – Petrovićová. „Chodila som do petrovského gymnázia, na kulturologický smer. Pavel Mučaji bol mojím triednym profesorom. V tých časoch bola veľká prestíž dostať sa na túto školu,“ hovorí kuchárka Zuzka. „Keď som skončila gymnaziálne školenie, mala som sny o budúcom štúdiu v Novom Sade, ale tie sa nesplnili. Namiesto toho som sa vydala...“ Do škôlky sa dostala ešte v roku 1988 ako pestúnka. „Vtedy pestúnka mohla byť aj osoba so strednou školou, až neskoršie vyšiel iný zákon, ktorý už hovoril o vychovávateľkách. Potom prišli krízové roky, v predškolských ustanovizniach bola

zrušená možnosť celodennédobre. Veď hádam sa vie, ho pobytu. Jedno obdobie že sa jedáva za stolom...“ som dokonca robila aj ako Neraz sa stáva, že keď upratovačka, len aby som sa rodičia opýtajú detí, čo nezostala bez roboty, alebo robili v škôlke, dostanú aby som nemusela cestovať odpoveď: Jedli sme mado Nového Sadu.“ karóny. Až potom sa možKuchárkou sa stala pred no dozvedia, že čo naozaj takmer dvadsiatimi rokmi, robili. Čiže kvalita a chuť keď vystriedala vtedajšiu kojedla v škôlke je skutočne legyňu, ktorá odišla do dôveľmi dôležitá. Od Zuzachodku. „Keď v roku 1997, ny Petrovićovej si rodičia, či 1998 vtedajšia kuchárka prevažne mamy, pýtajú reodišla do dôchodku a znovu cepty na prípravu jednotlisa otvoril celodenný pobyt, ja vých jedál. „Ja im hovorím, som dostala novú – kuchársku že zatiaľ im neprezradím. – pracovnú pozíciu.“ Ale pred odchodom do Zvyčajne predpokladáme, dôchodku napíšem taký že kuchárky, či už v škôlke, škotenučký receptár, a potom le, hocikde, rady varia. Niekedy sa mamy prekvapia, aké sú je však opak pravdou. Zuzana to jednoduché jedlá.“ V rePetrovićová vo svojom srdci ceptári určite budú aj tie varenie nenosí. „Kuchárkou jedlá, ktoré sa naučila variť som už takmer 20 rokov. To od petrovských kuchárok neznamená, že varenie zbož- V maglićskej škôlke sa varia jedlá, ktoré deťom Márie Fejdiovej a Kataríny ňujem. Nerada totiž varím, ale vždy chutia Ponigerovej. je to zvyk z domu, že sa takmer Istú spokojnosť z dobre každý deň varí a že v nedeľu musí iné, aj kontakt s nimi bol inakší,“ vykonanej práce kuchárke prinášajú byť pravý nedeľný obed... Ale život nostalgicky spomína na zašlé časy aj situácie, v ktorých pri stretnutí chápem tak, že celý život robíš to, naša spolubesedníčka. „Ale možno s deťmi, škôlkarmi, mimo predčo musíš. Hoci som mala príležitosť prišlo len k zasýteniu v práci...“ školskej ustanovizne, kuchárka vidí V škôlke deťom najviac chutia úsmev na detských tváričkách. „Mám odísť zo škôlky...“ Kuchárka Zuzana, ktorá počas makaróny, špagety, „bôbiky“. Tak to dobrý pocit, keď na ulici stretnem pracovného týždňa denne pripraví bolo voľakedy, tak je to aj teraz. Ale deti, ktoré na mňa volajú: Dobrý raňajky, desiatu a olovrant a obed kuchárky, aj táto maglićská, si všíma- deň, Zuzka, alebo keď deti ukazujú pre 65 detí, hovorí, že kedysi pred jú zmeny v stravovacích návykoch. svojim mamám: aha, ide teta Zuzka! 25 – 30 rokmi bolo oveľa krajšie „Skôr deti lepšie jedli, nepreberali. Aj Pocit z opätovaného normálneho robiť v škôlke. „Iná bola atmosféra. v škôlke sme si všimli, že deti doma ľudského vzťahu detí ku mne je Všetko bolo iné. Krajšie. Deti boli jedia pred počítačom. A to nie je krásny...“

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

znamuje sa občanom, aby si vydýchli. Odteraz môžu spávať pokojne. Do prezidentského kresla vo Washingtone sa uvelebí Donald Trump. Tak ako po voľbách v Srbsku, aj v Spojených štátoch amerických sa teda začína nová lepšia krajšia a šťastnejšia budúcnosť. Good luck, Amíci! Šťastnú cestu a – tak vám treba. Mnohí štátnici, ale aj obyčajní a neobyčajní ľudia pánovi Trumpovi už zablahoželali alebo aspoň okomentovali jeho víťazstvo. Ruský • ĽUDIA A UDALOSTI •

prezident napríklad syntagmou: Trump, blahoželám. Priamej súperke v prezidentských voľbách p. Clintonovej stačilo jediné slovo: Blahoželám. Zato ale oveľa menej skúpy bol, ako uvádza Blesk, pán Vojislav Šešelj: Mám srdce veľké ako Zlatibor, teší ma, že sotil Hillary do žumpy. Originálne a tak veľa hovoriace o autorovi výpovede, nie? Mimochodom: recept na to ako tatíčka dostať von z jamy je síce dávno známy, ako ale maminu vytiahnuť zo žumpy... Hm, hm... Na

to má odpoveď iba ak niekto so srdcom veľkým ako Zlatibor. Európska únia sa vraj trasie v strachu, že ju opustí (aj) Holandsko. Lebo jeho občania s ňou nie sú spokojní. My sa zatiaľ nemusíme príliš obávať objatia trasúcej sa EÚ. Veď nám svoju teplú náruč široko otvára Matička Rossia. Čo najlepšie postrehli občania tunajšej dedinky Adžinci. Ktorí si ju premenovali na Putinovo. Lebo, ako povedali v tévéreportáži, táto dedinka má veľa spoločného s ruskými dedinami.

Vraj sa tatam len ťažko dostať, zima do nej prichádza skoro a – všetci tamojší ľudia sú veľmi pohostinní. Nuž, nech stojí, koľko má stáť. Záverom smutná správa: na našich na roliach (zase ten Blesk) poľnohospodári, údajne ZASADILI o polovicu menej pšenice než sa od nich očakávalo. Blesk síce neuvádza, ale dôvod je zrejme zrejmý: keby totiž tú pšenicu ZASIALI, zrejme by ňou OBSIALI väčšie plochy než vysádzaním. Bumbumbum!

46 /4725/ 12. 11. 2016

Ľudia a udalosti ETNO MÚZEUM NA RODINNOM MAJETKU V PADINE

Staré veci pre mladé generácie Martina Valentová

eď ide o zachovanie rodinného a kultúrneho majetku, Zuzana Masaryková z Padiny to má v malíčku. Už vyše desať rokov vo vlastnom dome uschováva, dokumentuje a vystavuje rozsiahlu zbierku starých predmetov a ľudového odevu. Ako sama hovorí, všetko sa začalo tak, že jej bolo ľúto vyhodiť predmety, ktoré sa v modernej domácnosti už nepoužívajú, ale spravidla vyvolávajú nostalgické pocity pripomínajúc ľuďom dávne časy. V Etno múzeu u tety Zuzany návštevník si môže pozrieť veľký počet exponátov, ako fotografie, knihy, kuchynské riady, postele s duchnami, detská kolíska, lavice, stoly, skrine plné odevných predmetov, a k tomu aj to, čo zvlášť upútalo našu pozornosť – koč a tkáčske krosná. Čo vás podnietilo, aby ste sa venovali zberateľskej činnosti? – V prvom rade mi bolo ľúto zrieknuť sa týchto vecí. Všetko, čo tu vystavujem, je moje vlastné rodinné dedičstvo, ktoré mi zostalo po svokre, matke, starej mame a niektoré veci i po rodičoch mojich starých rodičov. Je v tom mnoho histórie a našej

mladšie generácie, aby poznali kultúru a tradíciu predkov. Skadiaľ k vám prichádzajú návštevníci? – Najčastejšie sú to Padinčania a Kovačičania, čiže ľudia, čo ma poznajú a vedia, kde bývam. Zatúlajú sa sem-tam aj návštevníci z iných vojvodinských prostredí, ale veľmi zriedkavo. Tohto roku som mala návštevu i z Belehradu a zo Slovenskej republiky. Ktorá je tá najstaršia vec, ktorú tu máte?

www.hl.rs

KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec Základná škola Jána Čajaka. Školský výbor na svojom 12. zasadnutí v stredu 2. novembra 2016 schválil rozhodnutie o voľbe riaditeľa školy na základe vypísaného konkurzu, na ktorý sa prihlásili dvaja kandidáti, obaja profesori triednej výučby v tejto ZŠ. Školský výbor jednoznačne uprednostnil doterajšiu úradujúcu riaditeľku Vlastu Werleovú pred Milošom Krstovským. Vlasta Werleová sa stala úradujúcou riaditeľkou školy v júni, keď po voľbách dovtedajší riaditeľ Ján Brna odstúpil a ujal sa politickej funkcie zástupcu predsedu obce. x x x

Pestrá zbierka šálok

– Asi by to boli tieto tkáčske krosná. Sú z roku 1885, ešte moji prastarí rodičia na nich tkali a fungujú dodnes – tkám na nich krásne koberce, ktoré medziiným i predávam. Krosná sú asi pre všetkých návštevníkov tá najzaujímavejšia vec, zvlášť pre tých mladých, keďže väčšina ani nevie, čo to je. Potom je tu porcelánová jedálenská súprava, ktorá má takisto Koč, na ktorom sa ako mladucha viezla viac ako 100 rokov na sobáš a ktorú moja stará slovenskej kultúry, preto som mama dostala ako svadobný dar. tej mienky, že ich treba zachrániť A tu je ešte aj jeden koč, neviem pred zabudnutím a zachovať pre presne, koľko má rokov, ale určite

Zuzana Masaryková za krosnami

Informačno-politický týždenník

vyše päťdesiat, keďže som sa na ňom prvýkrát viezla v dávnych 60. rokoch minulého storočia, a to práve k sobášu. Mnohým predmetom neviem presný vek, viem iba povedať, od koho som ich zdedila a na základe toho potom aspoň približne určiť, aké sú staré. Spolupracujete i s niektorými združeniami? – Zatiaľ iba so ženským spolkom z Padiny. Práve v tomto roku som im pomohla v realizácii projektu Zachovajme od zabudnutia starodávny padinský ľudový kroj, za čo som dostala i ďakovnú listinu. A ešte chcem povedať, že hoci sa tomuto venujem najmä kvôli sebe, s radosťou prijmem pozvanie na spoluprácu s hociktorým združením, ktoré o to prejaví záujem.

Vianočne trhy 2016. Organizátori podujatia Vianočné trhy v Báčskom Petrovci oboznamujú všetkých záujemcov, ktorí sa plánujú prihlásiť, že sa podujatie uskutoční v nedeľu 18. decembra 2016 na Námestí slobody so začiatkom o 14. hodine. Každý vystavovateľ bude mať k dispozícii stánok, osvetlenie pod každým stánkom a možné je i pripojenie na elektrický prúd. Stoly, stoličky a pulty si vystavovatelia zabezpečujú sami. V prípade, že sa chcú pripojiť na elektrický prúd, majú si zabezpečiť predlžovaciu šnúru. Rozvrh vystavovateľov na stánkoch určí organizátor a výmeny nie sú možné. Každý stánok bude mať nadpis s menom vystavovateľa. Prenájom stánkov stojí o 200 dinárov viac ako vlani, čiže 700 dinárov dĺžkový meter výstavného priestoru. Vystavovatelia, ktorí budú vystavovať a predávať potraviny, záväzne musia mať pri sebe sanitárnu knižku pre prípad kontroly sanitárnej inšpekcie. Prihlášky treba doručiť osobne, mailom alebo poštou najneskoršie do 8. decembra a možno si ich zadovážiť v budove Obce Báčsky Petrovec, v miestnostiach Turistickej organizácie alebo stiahnuť z webovej stránky www.backipetrovac.rs. J. Č. • ĽUDIA A UDALOSTI •

PETROVČANKY PRIVÍTALI ŽENY SPOZA CHOTÁRA

Veselo na batôžkovej zábave Jaroslav Čiep

Brna, spevom sólistky Jarmila Kolárová a Katarína Balážová, prednea posedenie si aktivistky som básne Katarína Spolku petrovských žien poArňašová, moderázvali spolkárky z ostatných torskými úvahami „sesterských“ združení. Na ich Anna Hansmanová. Domáce ženy sa na záver programu primeranými darčekmi zavďačili všetkým prítomným spolkom. Na začiatku programu prítomných pozdravil aj predseda Rady Miestneho Bohatý výber na batôžkovom stole bo v „batôžkoch“ priniesli hostia. Bola tam petrovSpolkové speváčky a časť spolkárok z iných prostredí ská klobása, rôzne šaláty, jedinečná výzvu spoločne stráviť príjemný sáči a v Starej Pazove. doboška a iné dobvečer odpovedalo 15 spolkov Veselá nálada vládla roty, ktoré prítomní z celej Vojvodiny, k tomu predsta- už od príchodu hosmaškrtili celý večer. vitelia dvoch ďalších petrovských tí a neskoršie sa iba Domáce sa vyzdružení: KUS Petrovská družina stupňovala. Úvodom nasnažili, aby si a Komorného zboru Musica viva. sa prihovorila predsedprítomní na zábaV nedeľu 6. novembra, podob- níčka SPŽ Mária Gašve čosi odniesli aj ne ako i vlani, v sieni komplexu parovská a zaspievala domov. Tomu svedMuž medzi ženami: veselý herec Ondrej Brna Vrbara petrovské ženy pripravili spevácka skupina SPŽ čilo presne tristo batôžkovú zábavu s bohatou ná- Petrovčanky. Svojím hereckým spoločenstva Báčsky Petrovec vecných odmien z prichystanej plňou – navrstveným umeleckým šarmom zapôsobil herec Ondrej Ján Rybovič. tomboly.

programom, tombolou a hudbou do tanca. Program k jubilejnej desiatej batôžkovej zábave sa niesol v znamení 95. výročia založenia prvého Spolku žien v Petrovci, ale aj v Ky-

Siene vo Vrbare boli príliš plné, takže aj miesta na tanec bolo primálo, ale to neprekážalo dobrej nálade. Veselé pesničky na zábave vyhúdali muzikanti Ján Andrášik a Ján Zelenák. K tomu nechýbalo ani bohaté občerstvenie, ktoré pripravili domáce spolkárky, ale-

PADINA

Knižnica spolupracuje s Domom seniorov Elenka Ďurišová

stredu 2. novembra bežného roku zamestnankyne Obecnej knižnice Kovačica, oddelenie v Padine, spolu so svojimi spolupracovníkmi a členmi literárneho krúžku pôsobiaceho pri knižnici navštívili Dom seniorov Fénix v Padine. Knihovníčky Eva Taubertová a Zdenka Obšustová tak odpovedali na pozvanie Želky Hrkovej, sociálnej pracovníčky, a Olivery Borozanovej, zástupkyne riaditeľa Domu seniorov, ktorá úvodom programu • ĽUDIA A UDALOSTI •

privítala hostí. V programe pod názvom Zlatá jeseň sa prihovorila Zdenka Obšustová, ktorá predstavila prácu a ponuku knižnice a zároveň pozvala prítomných, aby navštívili knižnicu, ktorá je presťahovaná do miestností Základnej školy maršala Tita. V pokračovaní vystúpili žiaci základnej školy Ivana Megová, Ivana Haníková, Marína Tordajová, Marko Kratica, Andrej Trnovský, Luka Zarić a Aleksandar Jovan Radović, ktorí sa predstavili recitáciami a skečmi, ako aj pesničkami, ktoré zaspievali za sprievo-

du študenta Vladimíra Halaja. Insitný maliar Z programu v padinskom Dome seniorov Fénix a autor Pavel Povolný Juhás povedal slovo Martina Valentová a Elenka Ďurio sebe a svojej bohatej tvorbe, šová. Po nich sa k slovu dostala už zarecitoval báseň Ranená breza renomovaná spisovateľka Ružena Márie Rázusovej-Martákovej a Eva Kraticová. Na konci programu sa knihovTaubertová prečítala úryvok z diela tohto autora. Svoju tvorbu prezen- níčky v mene účastníkov poďatovala aj Zuzana Slivková, známa kovali za pozvanie a domáci za ako teta Zuzana. V pokračovaní ako návštevu v presvedčení, že pekná predstaviteľky strednej padinskej spolupráca bude pokračovať aj v spisovateľskej generácie vystúpili budúcnosti. 46 /4725/ 12. 11. 2016

Ľudia a udalosti PREDSTAVENÉ CÉDEČKO V KULPÍNSKOM KOSTOLE

Posolstvo ďalším generáciám Anna Francistyová

ž úctyhodných 36 rokov v rámci evanjelického cirkevného zboru v Kulpíne pôsobí spevokol. Založený bol na podnet vtedajšieho zborového farára Juraja Šefčíka, na začiatku mal až 54 členov a prvých 28 rokov ho nacvičoval zborový kantor Samuel Červenák. Od roku 2008 repertoár a skúšky spevokolu má na starosti zborová kantorka a dirigentka Miloslava Petrášová. Nezaváži skutočnosť, či si Na prezentácii cédečka v nových pelerínach a s novými motýlikmi: členovia spevokolu chceli kulpínsky zborový spevokol s dirigentkou Miloslavou Petrášovou cédečkom uctiť vlaňajších 35 rokov, ani to, či im tento krok podľa prvej piesne, ktorú spevokol Červenák, ostatné sú z najnovšieho vlani nevyšiel: dôležité je, že si nacvičil v tom dávnom roku 1980. repertoáru. Program prezentácie odznel v neprejdenú cestu uctili a do vienka Na tomto hudobnom nosiči je 16 ďalším generáciám vydali cédeč- nábožných piesní, z čoho 6 vznikli, deľu 6. novembra v podvečerných ko. Pomenovali ho Kto dá mi sily... kým vedúcim spevokolu bol kantor hodinách v plnom kostole, a to nielen vďaka domácim cirkevníkom, ale aj vďaka hosťom, ktorí obohatili túto slávnosť. Okrem kulpínskeho spevokolu, ktorý zaspieval sedem

POĎAKOVANIE ZA ÚRODU VO VOJLOVICKOM cirkevnom zbore usporiadali v nedeľu 6. novembra, keď veriaci na bohoslužbách vyjadrili svoju vďaku Pánu Bohu za všetko požehnanie, starostlivosť a dary, ktoré počas roka dostali. Tohto roku kostol darmi prírody vyzdobili výšivkárky Slovenského kultúrno-osvetového spolku Detvan. Tak ako každý rok usilovné ruky žien pripravili výstavu rôznych druhov plodov, ovocia a rastlín, ktoré sú veľkým bohatstvom a telesnou potrebou každého človeka počas celého roka. Prekrásne vyzdobený kostol navštívil veľký počet veriacich a pripojili sa im aj najmladšie deti, ktoré spolu so svojimi katechétkami predviedli program s básničkami, modlitbami a dvoma piesňami. Prítomným sa slávnostnou kázňou prihovoril farár Branislav Kulík, ktorý okrem telesných darov hovoril aj o daroch duchovných. Príležitostné piesne zaspieval vojlovický cirkevný spevokol pod taktovkou Evky Brezníkovej. A. K-ová

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

piesní z cédečka, v slávnosti prezentácie cédečka s jednou piesňou vystúpili aj zbory z Petrovca (mladší a starší cirkevný spevokol), spevokol z Hložian a obecný spevokol evanjelickej cirkvi Credimus. Slová vďaky i podpory terajším, ale i bývalým a potenciálnym novým členom spevokolu v príhovoroch vyslovili kulpínsky zborový farár Jaroslav Javorník a senior báčsky a farár selenčský Vladimír Valent. V príležitostnom programe nechýbali nábožné texty, slová o práci hostiteľského spevokolu i poďakovanie za pomoc pri vydávaní cédečka. Tieto časti programu mali na starosti Anna Koruniaková, Vierka Petrášová a Anna Peťkovská. Hrou na husliach prispel mladý hudobník Martin Ján Javorník. Okrem pekných dojmov z tohto hudobného večierka všetci prítomní si z kulpínskeho kostola odniesli i darček: čerstvé cédečko Kto dá mi sily...

V 24. NEDEĽU PO SV. TROJICI 6. novembra v staropazovskom cirkevnom zbore, ako aj vo filiálnom zbore v Sl. Vinohradoch, sa ďakovalo za úrody zeme. Ochotní cirkevníci už v piatok po ranných modlitbách vyzdobili najmä oltárny priestor, ale aj celý kostol v Starej Pazove plodmi z polí a záhrad. Príležitostná nedeľná kázeň zborového farára Mgr. Igora Feldyho sa niesla v znamení odkazu, že bez Božieho požehnania márne je ľudské namáhanie. K hojnej účasti cirkevníkov v kostole prispeli aj konfirmandi, ktorí sa rozhodli zostať na službách Božích. A. lš. Foto: K. Verešová • ĽUDIA A UDALOSTI •

VOJNOVÉ NEZÁBUDKY (39)

A najzlovestnejšie je absolútne ticho Ján Cicka STREDA 2. júna Nič sa v noci a po polnoci nestalo. Spali sme ako dúhy. Vilka odišla do mesta kúpiť všelijaké maštrancie pre účesy, lebo kaderníctva naokolo nerobia, tak má trochu viac zákazníčok a zákazníkov. Zostal som doma striehnuť na cigarety. Máme prúd, aj vodu, tak som sa oholil, umyl, naraňajkoval, po dlhšom čase vypil všetky tabletky na srdce a idem na cigaretovú postriežku. Rádio o 11.00 hodine hlási: 23 °C. Je polojasno a polooblačno. Viac polojasno. Až slnečno. Už by som si mal odskočiť do redakcie. Cnie sa mi za kolegami, viac – yňami. Poplach o 11.23. Koniec poplachu o 12.50. Naša siréna meškala. Nič sa nestalo, okrem prerážania bariéry, jedného výbuchu kdesi ďaleko, dobrého krátkeho slnenia. Vilka sa ešte stále nevrátila z mesta. Oproti v Zelenej budove z nadstavaných bytov tečie voda. Ktosi zabudol na kohútik. Robia vodný poplach. O 13.00 hodine zmizol prúd a slabne aj prúd vody. Pred pol druhou sa Vilka vrátila z mesta. Idem po noviny a cigarety. Švagor Kuraj je v NS s kombíkom. Príde k nám a Vilka pôjde s ním do Kovačice. Načim robiť v záhrade. Vraví, že sa vráti asi v pondelok, utorok. Sirény o 16.00 hodine. Hučia! Prišiel švagor Kuraj s Puškárom. Odviezli Vilku počas poplachu. O 16.45 koniec poplachu. Vracali sa Majorošky z krytu. Krik na Aliho, že neotvoril bicykláreň. Aj oni majú právo byť tu. Chvalabohu majú. Ale riadiť neprišli, stará chcela zaplatiť. Aj by to človek pustil medzi nás, ale obe sú stelesnená panika. Máme výsostné trampoty so Síčovkou, ešte nám chýbajú práve takéto dve. Ja sa obesím a ujdem do viníc, ak sa k nám ony nasťahujú. So všetkými v kryte sa povadili, teraz útoky preniesli na náš terén. Bože, Bože, čo nás takto tresceš! Dragan prišiel o 17.30. Unavený. • ĽUDIA A UDALOSTI •

O 17.41 hodine prišiel prúd, ale zmizla voda. O 19.30 som sa šiel pomaličky chystať na noc. Umyl som si najprv filozofickú časť tela, potom otrockú. Uvaril som si dupľovanú dávku kávičky, spustil rolety, poukladal medzi dvere handry – brzdy a nech sa stane, čo sa má stať! Už sa blíži večerná deviata hodina, chváľ každý duch Hospodina... Tak to nejako ohlasovali noční hlásnici v Kukučínových poviedkach. Aj Dragan sa už vyspal. Prišiel ku mne s prázdnymi pivnými fľašami. Šesť má on, štyri som pridal ja. Vravím mu: „Máme u mňa ešte štyri plné.“ „Nič to“, odpovedá. „Zídu sa nám, nech máme poruke.“ „Keď toľko piva zvlačuješ,“ vravím mu, „ty sa chystáš na dlhotrvajúcu vojnu.“ Zajtra si musím kúpiť mesačný autobusový lístok! Poplach o 22.05 hodine. My sme už sedeli dolu. Okolo 23.00 zrazu som zo stoličky na vchode videl cez konáre svetelné lopty našich striel. Ale nebolo počuť ani výbuchy, ani lietadlá. Potom kdesi v diaľke rachot. O chvíľu sa všetko utíšilo. Šiel som na obchádzku vchodov a krytu. Sám. Dragana som pred polnocou našiel pred vchodom k Bose a Goce. Podebatovali sme si a šli pred náš vchod krátko po polnoci. Už tam nebolo nikoho okrem Sulićovcov a spiacej babky. Sulićová s babkou šli prvé, za nimi Dragan a o pol druhej, ako poslední, ja so Sulićom. Aké je to divné. Na chvíľu zavládlo hrobové ticho. Zrazu popred Zelenú budovu ktosi beží, je to mladý rýchly beh. Rýchlo sa stráca. Zmizol, akoby ho nebolo. Je stále ticho. Zlovestné ticho. V takejto noci je každé ticho zlovestné ticho! Vlastne všetko je zlovestné. Hukot lietadiel, výbuchy rakiet, praskot motoriek, silné buchnutie dverami na oneskorenom aute, vlak v diaľke, tresknutie výťahovými dvermi, škrípanie autobusových bŕzd, osamelý výkrik, hulákanie podnapitých (aj tých je dosť), tikot hodín, mravčanie mačiek pri kontajneroch, brechot

psov, silnejšie pípnutie vtáka v sne, vlastný tlkot srdca... plač dieťaťa. A najzlovestnejšie je absolútne ticho. Vyčkávanie na niečo hrozné v tom zlovestnom tichu. Je už po druhej, idem si ľahnúť. Nie spať. ŠTVRTOK 3. júna Ej veru, spal som. Ale iba dve hodiny. Pred štvrtou som sa zobudil spotený a viac nie a nie zaspať. Nuž som vstal, vypil kávu a čaj (lipu so šípkou), naraňajkoval som sa,

oholil, umyl celý, vypil tabletky, vyžehlil letné nohavice, obliekol čistú spodnú bielizeň a hybaj k lekárke a do redakcie. Idem na kontrolu, zanesiem aj papiere kardiológovi, lebo do Kamenice mám ísť 21. júna. Počul som v rádiu: v hoteli Hyatt bude predajná výstava kovačicko-padinských insitárov. Je to maslo Galérie Pavla Čapu. Dneska sa rozhoduje, či pukne mier, alebo sa budeme škrabať aj tam, kde nás nesvrbí. Nezabudnúť si kúpiť mesačný lístok. Smola! Vilka v náhlosti zobrala aj moje doklady: osobný preukaz, pas, zdravotnú knižku, bankové knižky. A tak som odišiel iba do redakcie, porozprával sa so Smiljou, Pucovským, Šimákovou. Pri návrate som si kúpil mesačný lístok a cigarety Primo, tvrdé, po cene 13.50 din. Autobusy zriedka premávajú, a tak som domov cestoval takmer dve hodiny. Celkove to bolo takto: odišiel som po ôsmej a vrátil som

sa o dvanástej. Na železničnom nádraží som stretol prof. Michala Harpáňa. Náhlil sa, a tak sme iba prehodili: „Ako sa máš?“ „Ešte dýcham.“ „Bohvie, čo dýchaš...“ počul som odchádzajúceho. V meste som strávil dva poplachy. O 9.00 hodine bol krátky, druhý okolo jedenástej trvá, aj keď som už doma a je pol jednej. Som uťahaný, nevyspatý, dám si prieslinku a – spať! O 13.25 zahučalo lietadlo a začul sa silný výbuch blízko nás. Všetci bežia dolu, pomaly sa obliekam, práve som si totiž ľahol spať. Vysvitlo, že to bolo prerážanie bariéry, ale čert nespí. Dragan prišiel o štvrtej popoludní, ale šiel hneď spať, neprišiel na obed, keďže nebolo prúdu. Zobudil som ho o siedmej večer, prihrial mu sármu, dal som si aj ja, vypil kávu, poumýval riady. Horkýže to umývanie, keď si musíš prihriať vodu, a potom osobitne hrnčekom studenou vyplachovať. O pol deviatej večer som už bol schystaný na NATO výlet. Černomirdin a Ahtisari popoludní odleteli z Belehradu. Zhromaždenie Srbska a zväzová vláda prijali podmienky, ale NATO ešte nesľúbil prestávku na bombardovanie. A tak ďalej… Nalej! Kedy toto prestane, sám pánbožko vie. Niektorá zo stálych obyvateliek krytu už šla. Počujem cez oblok, ako jej Željo kričí: „Kam ideš?!“ „Už je všetko hotové!“ „Čerta hotové!“ Nevaríme nikomu, ani sebe samému. Deti sa ešte hrajú, hoci Pokojný večer padal na naše vŕšky, na sivé polia (Krasko). Pokojný večer? Nepokojná noc! Bol som sa poprechádzať dolu. Na 3. vchode už sedia. Naša babka sa zdisciplinovala, už leží na gauči. Vraj, ak nebude, prúdu, ťažko sa jej zostupuje potme, nemá baterky. Včera večer na obchôdzke som sľúbil Bose, že ju s Gocou zavolám na kávu. Volal som ich, Bosa je unavená, Goca pod terapiou. Povedal som im, že sa hnevám.

46 /4725/ 12. 11. 2016

Aká je jeseň? Dni sú chladnejšie, a to je znamenie, že k nám zavíta jeseň. Na stromoch sú žlté list y. Vtedy sa v poli láme kukurica. Vše tci sa pomaly chystajú na zimu. Ľudia si pripravujú kurivo. V ovocných sadoch oberajú jablká, hrušky, slivky a hrozno. A aj zvieratká vedia, že prichádza zima, a p reto si chystajú zásoby potravín. Ivona Širková, 2. 3, ZŠ maršala Tita v Padin e

Alexander Pa

p, trojročný, Pi

Darinka Slivková, 2. 2, ZŠ maršala Tita v Padin

vnica

Priateľstvo je drahokam

Priateľstvo ako kvet, Priateľstvo je bol svet. bez neho by ne , m dáva radosť Priateľstvo ná ť. os ar st po s nami je tu až dáva smiech, Do života nám hriech. ny neprináša žiad

Veršovačku o priateľstve nám zaslali žiačky zo Selenče. Inšpirovala nás rozmýšľať o tomto vzácnom životnom dare. Iste každý z vás má priateľov, s ktorými trávi mnoho času a ktorí vás pochopia vždy i v dobrom, i v zlom. Skutočný priateľ je ten, kto sa vie obetovať aj vtedy, keď nám je ťažko, keď sa nám zdá, že sme sa ocitli v bezvýchodiskovej situácii. Vtedy priateľ pomôže, poradí alebo sa s ním iba porozprávate a už sa vám svet zdá ružovejší a vaše ťažkosti menšie. Rovnako však treba vedieť to priateľstvo i opätovať. Vtedy je priateľstvo skutočný vybrúsený drahokam.

Andrea Čobrdová, 4. 1, ZŠ 15. októbra v Pivnic i

plné žiar y, Priateľstvo je e darí. m v ňom dobr ná sa všetkým votom, Srdce vyplní ži tom. po y sk lá e plní sm dy pre teba, Priateľ je tu vž oznať seba. pomôže ti sp ia Čúsová, rová a Klaud Valéria Fača v Selenči ra lá ZŠ Jána Kol čka, injanc, druhá Andrea Brošć a v Jánošíku yk ZŠ T. G. Masar

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

oš, 2. 2, Dominik Ľavr ta v Padine Ti la ZŠ marša

• DETSKÝ KÚTIK • •

Mozaika

ROČNÍK XVI 12. novembra 2016 ČÍSLO

208

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

V TUNISKU, PRVÝKRÁT

Z obsahu

NA CESTÁCH

Spomínam na Hammamet Miroslav Demák

hospodársky darilo. Zájazdy boli pomerne lacné, JAT lietal aj tam, kde už roky nelieta... A tak sme si my dvaja zaleteli do Tuniska. Do štátu, v ktorom sa v tých rokoch turizmus začínal iba budovať. Viťo Hronec bol v Tunisku rok pred nami, a dobre si pamätám, ako som vtedy čítal v novinách, že túto krajinu „za minulý rok navštívilo 35-tisíc turistov“. V priebehu ďalších desať rokov ten počet vzrástol takmer stokrát. My, teda vtedajší Juhoslovania, sa môžeme

k chceme byť úprimní, musíme uznať, že každý z nás je aspoň trochu predpojatý ku všetkému, čo nie je naše. A čo nie je naše, na to sa pozeráme ako na cudzie. V tom prípade už v samotnom pozorovaní býva skrytý úmysel. Ešte horšie je, keď sa toho dopúšťajú tí, ktorí by mali byť nestranní, teda ľudia ako ja, novinári. Nerobíme to vždy s nekalým úmyslom, často len celkom podvedome. Ale to nás neospravedlňuje. Cesta do novinárskeho pekla často býva vydláždená dobrými úmyslami. Záchrana pred ním spočíva vo včasnom uvedomení si zhubného vplyv u pre dpojatos t i a v snahe vyhnúť sa mu, aspoň v miere, ktorá nepresahuje naše sily. Do Tuniska som cestoval ako turista, v roku 1979. Šiel som tam plný predsudkov. Plne si to uvedomujem až dnes. Po bitke Turisti, kde ste? je každý generál, môžete povedať, a budete mať pravdu. chváliť, že v rozvoji tuniskej turistiky Ja by som sa však chcel s čitateľmi sme boli priekopníkmi. O tom sme podeliť o to, čo nakoniec bolo ináč, sa presvedčili v okamihu, keď sme než som očakával, ale aj o to, čo tie pristáli v Hammamete. Dôkazom moje očakávania splnilo. tvrdenia o priekopníkoch nebol iba fakt, že sme tam cestovali medzi PRIEKOPNÍCI prvými Európanmi (z Ázie a AmeV sedemdesiatych rokoch, keď sme riky vtedy do Tuniska cestovali len s manželkou strávili dva týždne pri obchodníci, podnikatelia, prípadne Stredozemnom mori v tuniskom archeológovia a religionisti), ale aj Hammamete, Juhoslovania sa odrazu fakt, že našu skupinu v hoteli privítal „rozpŕchli“ do celého svete. A teraz mladý čašník slušnou srbčinou, donemám na mysli našich „gastarbei- konca s „lalinským“ prízvukom. Mladík terov“. Pas mohol dostať každý, víza totiž turistickú školu absolvoval v Nodo väčšiny vtedajších, najmä nezú- vom Sade. Aj väčšina jeho kolegov častnených krajín, neboli potrebné. sa školila v Juhoslávii, vo Francúzsku Platy boli slušné, lebo Juhoslávii sa a v Taliansku.

V meste Hammamet boli v čase našej návštevy dokončené iba štyri hotely. Ďalšie sa ešte len stavali. Pritom to bolo, spolu s ostrovom Djerba a mestom Sousse najväčšie turistické centrum na tuniskom pobreží. O miere návštevnosti najlepšie svedčí fotografia z pláže. Bývalo nás na nej iba niekoľko, v lepších prípadoch desiatka. Je síce pravda, že viacerí hostia radšej plávali v bazéne, ktorý bol v hotelovej záhrade, ale aj tak možno hovoriť o takmer prázdnych plážach. Kúpanie v bazéne malo totiž aj svoje výhody. Bolo to nielen bližšie k izbám a k baru, ale v bazéne ste nemuseli neustále zápasiť s vlnami, ktoré viacnásobne prevyšovali tie, na ktoré bola väčšina našincov zvyknutá z Jadranu. Ľudia predsa prišli do Hammametu na dovolenku, takže sa nechceli príliš namáhať, a tak radšej leňošili pri bazéne. Veď to už mali zaplatené v cene zájazdu. Ja som však radšej plával v zvlnenom mori a slnil sa na nekonečne dlhých piesočných plážach. A na pláži bola aj oveľa väčšia zábava. V mori ste sa zabávali prekonávaním vĺn, na brehu ste sa mohli baviť s predavačmi, ktorých bolo asi toľko, koľko turistov. Najčastejšie to boli dvanásť- – trinásťroční chlapci, ktorí ponúkali všetko, čo si len viete predstaviť: od posúchov, chladenej limonády z čerstvých citrónov – až po rôzne spomienkové predmety. Medzi tými predmetmi dominovali ťavy z kože (od veľkosti palca po polmetrové), opaky, hlinené bubny, ovčie kožušiny. Nakoniec každý z nás aspoň raz neodolal a kúpil si niečo, čo potom roky >>>>>

Obraz(áreň) obecného života Str. 4

Znamenia popri ceste Str. 6

Šťavnaté jablká po celú zimu Str. 8

Mozaika >>>>> zbieralo prach na zastrčených miestach v bytoch. Na kupovaní týchto artefaktov z domácich rodinných dielní bolo aj tak najlepšie jednanie. Cena, ktorú predavač zapýtal, bola spravidla dvojnásobne vyššia od tej, za ktorú vám niečo mohol predať. Chlapci totiž každý večer museli za predaný tovar priniesť domov očakávanú tržbu. Keď sa im podarilo niečo predať drahšie, inú vec mohli dať dokonca pod cenu. Pre mňa bolo jednanie dobrým spôsobom, ako si krátiť čas na pláži. Raz som sa dokonca jednal vyše hodiny. Prejavil som záujem o dva plátenné klobúky, ktoré boli dobrou ochranou pred africkým slnkom. Slnko v Tunise aj v druhej polovici septembra pálilo skutočne parádne. Predavač si zapýtal 15 tuniských dinárov. Ja som to odmietol. Tváril som sa, že o klobúky vôbec nemám záujem. Chlapec nebol naivný, hneď spustil cenu o dva dináre. Nesúhlasil som ani s tým. Vstal som a išiel preč. On za mnou. Zasa sme sa jednali. On vychvaľoval svoj tovar, ja som

dinára. Vyslúžil som si však prezývku, ktorá mi tam prischla na celú dobu pobytu. Od tej chvíle ma už všetci predavači na pláži zdravili oslovením bandito. Najkrajšie na tom je, že v tom nebolo nič nepríjemné, lebo to vyslovovali skôr ako uznanie, než ako nadávku. BÚRKA V PÚŠTI Spomienky na Hammamet sú však poznačené aj pomerne nepríjemným problémom, s ktorým sa tam stretla moja manželka. Niekoľko dní po našom prílete do Tuniska ju postihli koliky spôsobené kameňmi v obličkách. Kto zažil bolesti pri obličkových kameňoch, iste si vie predstaviť, že z dovolenky už nemala takmer nič. Bolesti sú to veľmi intenzívne. Museli sme vyhľadať lekára. Pán doktor vyštudoval vo Francúzsku a hneď po stanovení diagnózy predpísal liečenie injekciami. Prvú jej dali už v ambulancii, ostatné jej pichala jedna pani z našej skupiny, ktorá bola zdravotnou sestrou. Dodnes spomíname, že na dezinfekciu sme používali pätnásťročnú whisky. Injekcie síce pomáhali, ale nie natoľko,

„Berber“ zo Starej Pazovy v Hammamete známy ako bandito

ho hanil, ale nie príliš, lebo som vedel, že ho vyrobil niekto z jeho rodiny a mohlo by to vyznieť ako urážka. V jednaní, ako v druhu hereckého umenia, treba zachovávať správnu mieru. Potom sa akoby on nahneval a odišiel. Vrátil sa však veľmi rýchlo, lebo potenciálnych kupcov bolo na pláži príliš málo... Ale aby som to príliš nenaťahoval, poviem hneď konečný výsledok. Oba klobúky som nakoniec kúpil za dva a pol

aby sa manželka mohla kúpať v mori. Nárazy vĺn boli príliš silné a kamene v obličkách by to veľmi trpieť nechceli. Kým som si ja zabehol zaplávať do mora, manželka zostala v bazéne, ale neraz aj na lôžku v izbe. Potom sa však udialo niečo, čo aj mňa odradilo od kúpania sa v mori. Bolo to okolo tretej popoludní počas najväčších horúčav, keď sme si po obede dopriali siestu v chládku bungalovu. Odrazu

sa nad Hammametom objavila najčernejšia čierňava, akú som vôbec v živote videl. Jasný slnečný deň sa zmenil na bezhviezdnu noc a keď sa spustil lejak, nebolo vidieť ani bungalov vzdialený asi 5 metrov od nášho. Z neba nepadali kvapky, ale valila sa z neho voda ako keby sme boli pod vodopádom. A tak to trvalo asi pol hodiny. Potom tak náhle, ako sa búrka privalila, dážď ustal a nebo sa vyjasnilo. Všimli sme

Divoká riava, ktorá nasledovala po búrke v Hammamete, znečistila pláže v dĺžke aspoň desať kilometrov, takže sme na tri dni mohli na kúpanie v mori zabudnúť. Rozhodli sme sa preto, že si zakúpime nejaký výlet. Najviac sa nám pozdával nápad navštíviť Kerouan, miesto v púšti, ktoré je považované za štvrté sväté mesto islamu. Niekoľkohodinová cesta autobusom do mesta, ktorého názov

Pol hodiny predtým tu tiekol ten tridsaťcentimetrový potôčik.

si však niečo zvláštne – všetci turisti šli niekam k pozemku za hotelom. Tým pozemkom pretekal maličký potôčik, ktorý mohlo preskočiť aj päťročné dieťa. Hneď som pochopil, že potok sa musel rozvodniť, ale to, čo sme uzreli, nám takmer vyrazilo dych. Pred nami netiekol potôčik, ale hučiaca rieka širšia než 50 metrov. Divoká riava už odniesla nesmierne množstvá piesku, takže nakoniec tiekla zopár metrov pod úrovňou okolitého pozemku. Voda bola kalná, plná piesku, ktorý voda stále tlačila do mora, ale rovnako tak plná konárov, agáv a celých stromov, ktoré proste vyrvala z miest, kde rástli. Ohromený tým, čo sa udialo priamo pred nami, som si spomenul na kurióznu správu z tlače. Písalo sa v nej, že uprostred Sahary sa utopilo asi desať členov jednej expedície do púšte. Členovia expedície si totiž postavili stany na dne vyschnutej rieky a v noci sa strhla búrka, ktorá ich jednoducho zmietla ako pierka. Na vlastné oči som videl, že o tom vôbec netreba pochybovať.

vlastne neviem, ako mám písať. Po srbsky sa nazýva Keruan, anglická verzia jeho mena je Kairouan a arabská Al Qajrawan. Rozhodol som sa pre túto poslednú, však leží v Tunisku. Cesta do tohto mesta, ktoré v čase našej návštevy ešte nebolo na zozname svetového dedičstva UNESCO (je tam od roku 1988), ani „hlavným mestom islamskej kultúry (za čo ho vyhlásili tridsať rokov po našej návšteve, roku 2009), viedla prakticky celý čas púšťou. Nebola to však púšť, akú som si predstavoval. Všade vôkol cesty, ktorou sme šli, bola púšť prevažne kamenná, nie piesočná. Možno aj preto, že sme sa až toľko nevzdialili od mora, takže aj dažde tu bývajú častejšie, sem-tam bolo vidieť riedke rastlinstvo a na ňom sa pasúce somáriky a ťavy. Aj obyvateľov púšte sme stretali, lebo aj oni už oveľa radšej cestujú autami asfaltovou cestou než ťavami naprieč púšťou. Al Qajrawan bol úplne podľa našich predstáv. Je to typické mesto v severoafrickej púšti,

HLAS ĽUDU | 12. 11. 2016 • 46 /4725/ aké nájdete aj v Alžírsku alebo v Maroku. Vybudovali ho Arabi roku 670. Väčšinovým obyvateľstvom v ňom však boli domáci Berberi, ktorí napriek prechodu na islam boli považovaní za občanov druhej triedy. To viedlo k viacerým povstaniam. Už 15 rokov po založení mesta ho dobyli berberské vojská vedené ženou menom Al-Kahina. Potom El Qajrawan ešte dvakrát menil majiteľov, kým ho roku 800 Arabi

zitu v arabskom svete. Okrem toho mešita je zvláštna tým, že je v nej kamenné stĺporadie, ktoré stavitelia mešity sami nerobili. Použili tu viac než sto obrovských stĺpov z bývalého Kartága, nie však rodiska Hannibala, ale z toho, ktoré na rovnakom mieste postavili Rimania. O tom sa však viac dozviete v záverečnej časti tohto textu. V mešite som zažil (píšem to v jednotnom čísle, lebo ostatní členovia našej skupiny

Po lejaku sa v mori vôbec nedalo kúpať

definitívne obsadili a na jeho čelo sa dostal jeho prvý emir. Mestské uličky sú tu veľmi úzke, domy všetky uzatvorené z vonkajšej strany, kde je najčastejšie iba vstupná brána, v strede mesta mešita a vedľa nej starosvetské „obchodné centrum“ – bazár, alebo ako ho tam nazývajú suk. Všetko je rozpálené pod africkým slnkom na oblohe bez jediného mráčika. Takmer nikde žiadne stromy. Vlastne stromy v meste sú, lenže všetky sú v záhradách, ktoré sa nachádzajú vo vnútorných záhradách, uprostred obytných budov. Najprv sme si pozreli mešitu, lebo tá je považovaná za štvrtú najdôležitejšiu v celom islamskom svete. Od nej sú dôležitejšie iba hlavné mešity v Mekke, Medine a tzv. Chrám na stene (mešita Al Aksa) v Jeruzaleme. Táto mešita v Al Qajrawane je impozantná stavba, na prvý pohľad väčšia než by ste to čakali v malom púštnom mestečku, nazývaná Ukbetou mešitou. Mešita však bola niekoľko storočí považovaná za poprednú univer-

nenašli odvahu pozerať sa na to) aj niečo naozaj výnimočné rituálnu obriezku. Obriezka obyvateľov púšte má viacero zdravotných výhod, takže je tam celkom logická. Viem, že Židia už aspoň tri a pol tisícročia obrezávajú chlapcov, vždy v siedmy deň po narodení. Najzaujímavejší na tom je fakt, že zrážanlivosť krvi počas celého života človeka je najlepšia práve v siedmy deň po narodení. V Qajrawane som bol tiež mierne šokovaný, že v mešite sa obriezka vykonávala aj na chlapcoch, ktorí mali 8 alebo až 10 rokov. Všetko sa to dialo za neustáleho ujujúkania veľkého počtu žien z rodín, pre ktoré obriezka na takomto svätom mieste bola takou mimoriadnou udalosťou. Len chudáci chlapci ležali schúlení na rohožke hneď pri vstupe do mešity. Nemal som z toho vôbec dobrý pocit, a tak som sa pobral za ostatnými k remeselníkom a predavačom v suku. Ak si z Tuniska chcete domov priniesť skutočne vzácnu spomienku, mali by ste si kúpiť ručne tkaný koberec. Tie, ktoré

sme videli v Al Qajrawane, a cena, za akú predavači boli ochotní vám koberce predať, to bola viac než výhodná kúpa. Pre menej náročných tu bola mimoriadne bohatá ponuka pestro maľovanej keramiky, výrobky z tepanej mede, bohatá ponuka rôznych častí beduínskych odevov a veľ mi zaujímavé bodné a sečné zbrane. Tie však nik nemal odvahu kúpiť, lebo na letisku by z toho mohol vzniknúť veľ k ý problém. Radšej sme si pochutnali na osviežujúcom čaji, ktorý bol jedinou záchra- Veža Ukbetovej mešity sa veľmi líši nou pred neustá- od minaretov, na aké sme zvyknutí vajúcou páľavou. Pri popíjaní čaju sme sa stretli aj smiernym smútkom vyslovili s niečím skutočne výnimočným. naši noví známi: „Jej hodnota Mužom z našej skupiny sa totiž je u nás taká veľká, že sa sotva prihovorilo niekoľko Tunisanov nájde niekto dostatočne bohaasi takto: „Vy tu len nakupujete, tý, aby mohol zaplatiť patričnú ale my by sme tiež veľmi radi cenu.“ Od tej chvíle bolo jasné, kúpili niečo od vás.“ Návrh možno kto do konca pobytu v Tunisku neznel doslovne takto, však už bude hlavnou hviezdou v našej hodne rokov uplynulo odvtedy, skupine. Výlet to bol pekný, ale všetci aby som si to presne zapamätal. Nik z nás nemal najmenšie tuše- možno s výnimkou našej novej nie, čo by to mohlo byť, až nám krásavice sa tešili, kedy slnko spolubesedníci – „záujemcovia“ zapadne, lebo až večer nás s úsmevom povedali, že u nich čakal návrat do nášho hotela je zvykom, že si muž ženu od jej v Hammamete. O pár dní sme leteli späť do rodiny kúpi. Priemerná cena za ženu je hodnota jednej ťavy. Mla- Belehradu, s medzipristátím na dé slečny z našej skupiny sa im Malte. Nakoľko sme väčšinu však veľmi páčili a hneď zahlásili, whisky použili na dezinfekciu že za brunetky a tmavovlásky by pred pichaním injekcií, vo free dali aj dve ťavy, ale za blondínky shope na Malte som si kúpil najmenej tri. Naším dievčatám to 15-ročný Ballantine’s. Batožina bolo zábavné, väčšine to aj poli- nám bola stále v útrobách liechotilo, ale všetkým padli sánky tadla, takže som fľašku so vzáca zostali s otvorenými ústami, nou liehovinou niesol v igelitovej keď Tunisania jednohlasne vyhlá- taške. Po prílete na belehradské sili, že medzi našimi dievčatami letisko sme hneď zobrali taxík do je aj skutočný skvost. Všetci sme Pazovy, takže som whisky stále vedeli, že meradlá krásy sú síce držal v igelitovej taške. Vydržav rôznych kútoch sveta rôzne, lo to až do okamihu, keď som ale že tým skvostom je mladá vyberal kľúče z vrecka. Taška dievčina z Bosny, ktorá merala nevydržala, fľaška padla na beviac než 185 cm, vážila viac než tónové schody... Asi veľmi veselo 120 kg a pritom bola prirodzená nezneli slová, ktorými som to blondínka, nás ohromilo. Úplne skomentoval: „No, na zdravie!“ nás dorazila až veta, ktorú s ne-

III

Mozaika OBJEKTÍVOM A PEROM: PÄTNÁSŤ ROKOV TV KOVAČICA

REPORTÉRI

Obraz(áreň) obecného života Ján Špringeľ

tvrtého novembra 2016 uplynulo pätnásť rokov, čo začala s prácou TV Kovačica (v ten deň v roku 2001 sa na obrazovkách zjavil signál TVOK). Tamojší rozhlas mal vtedy už tridsať rokov činnosti za sebou (Rádio Kovačica začalo vysielať 1. mája 1971) . V začiatočných rokoch obecná televízia pracovala v priestoroch niekdajšej starej Galérie insitného umenia, tesne popri rozhlase, na prvom poschodí Domu kultúry 3. októbra. O tvorbe a spracovaní obrazu, druhoch záberov, perspektíve, priestorovej hĺbke, obrazovej komunikácii obrazu

sa vtedajší TV nováčikovia učili na viacdňových kurzoch tak

v Kovačici, ako i v Novom Sade. Svoj nový príbytok má RTVOK

v renovovaných miestnostiach na Jánošíkovej ulici (na prvej snímke väčšia časť zamestnancov začiatkom októbra 2015). Rozhlas je na prvom poschodí spolu s VKP Naš stan, kým sesterská TV sídli na prízemí. Kreatívny kameraman Vladimír Kuchárik (na druhej snímke) patrí medzi tých, ktorí sú v TV od začiatku. Práca v médiách znamená nemať obmedzený pracovný čas, nemať piatka, nemať sviatku. Vladovi sa však taká tvorivá a tímová práca páči. Na snímke je záber z Nového Sadu pred budovou Novosadského rozhlasu, s ktorou Rádio Kovačica desaťročia úspešne spolupracuje. Film, ktorý kameraman Kuchárik

HLAS ĽUDU | 12. 11. 2016 • 46 /4725/ nakrúcal pre ZŠ Mladých pokolení v Kovačici, získal titul najlepšieho na Balkánskom polostrove. Nie je inak ani s redakciami (rubrikami) v rečiach národností TV Vojvodina. Výsledkom skvelej spolupráce Slovenskej redakcie TV Nový Sad s Kovačičanmi je aj polhodinový dokumentárny film Futbalová Kovačica. Na tretej fotografii je päťčlenný produkčný tím, v ktorom boli kameraman, zvukár, redaktor, režisér a scenárista. Slovenská redakcia TV Kovačica vysiela program v utorok, piatok a nedeľu od 16. do 18. hodiny. Rovnako tak redaktori, zodpovední za slovenský jazyk,

pripravujú počas pracovného týždňa, od pondelka do piatka, i správy v slovenčine. Vysielajú po tých v srbčine každý deň od 15. hodiny a v reprízovom termíne 7 od 19. hodiny. Špecifikum RTVOK je tvorba až v štyroch rečiach (okrem v srbčine a slovenčine ešte i v maďarskom a rumunskom jazyku). Na štvrtej snímke je časť redaktoriek pri príležitosti odovzdávania Ceny kapitána Mišu Anastasijevića roku 2012. Za prvých pätnásť rokov činnosti mali re-

5 daktori česť stretnúť sa a robiť rozhovory s nejednou známou osobnosťou zo Srbska, Slovenska, Maďarska, Rumunska, potom s ľuďmi, ktorí žijú ďaleko od Kovačice, ale na rodisko nezabúdajú. Občas sa stáva, že šéfredaktori zveria i ťažšie práce ich zverencom. Anna Sucháneková a Tatiana Bovdišová boli akreditované sledovať výstavu v Galérii insitného umenia a tam urobiť rozhovor s balkánskou speváckou megahviezdou Miroslavom Ilićom (piata momentka). Najväčší význam lokálna televízia má v tvorbe dokumentárnych filmov. Kovačická TV už nakrútila niekoľko vydarených dokumentov: Dedičstvo otcov (o výstavbe Padiny), o niektorých vzdialenejších banátskych slovenských dedinách (Jánošík, Biele Blato; na šiestej snímke Tatiana Bovdišová s meškárkami z Aradáča), pre dokument o konopách sa takisto cestovalo aj mimo Kovačice (Padina, Kulpín a Báčsky Petrovec), ako i skvelé portréty remeselníkov z obce.

Tvorba dokumentárneho filmu si ale žiada trpezlivosť, veľa stráveného času a neraz i najviac finančných prostriedkov. Veľký význam pre úspech jednotlivého

kvalitných odpovedí taktiež závisí výsledok snaženia novinára – jeho pripravených otázok (na siedmej fotografii je majiteľ Galérie Babka Pavel Babka s novinárkou – dnes riaditeľkou RTVOK

6 filmu nemajú iba novinári – scenáristi a kameramani, ale i ľudia z výrobného štábu, predovšetkým strihový a zvukový majster. Od voľby spolubesedníka a jeho

Oľou Glózikovou-Jonášovou a na ôsmej momentke autor jadžentu Janko Pavlis v štúdiu RTVOK pred nakrúcaním relácie OK Šport).

Mozaika Z PERA MAJSTROV: IVO ANDRIĆ

Znamenia popri ceste – Nech! Aspoň sa bude vedieť, že sme boli oheň. A za vami zostane iba slizká stopa ako po slimákovi.

O živote Iba aktívni ľudia a ich bojovnosť a bezohľadnosť posúvajú život vpred, ale iba pasívni ľudia a ich trpezlivosť a dobrota ho udržiavajú a robia prijateľným a znesiteľným.

x x x Čudesné a samovražedné šialenstvo, ktoré chvíľkami ako smrtonosný plameň zachváti slabé a ohraničené ľudské bytosti: chcieť byť všetkým, chcieť sa na všetkom zúčastniť.

x x x Kto na tomto svete nedokáže organizovať svoj život, nezaslúži si žiť; kto ho však organizuje s úspechom, stratí pri tom toľko sily a sviežosti, že život pre neho už nemá veľkú cenu. x x x Niekto povedal, že národ si môže ustrážiť svoju slobodu iba za cenu večnej ostražitosti. A vy si teraz predstavte, aký je to život! x x x Ťažko je človeku, ktorý nemá zmysel pre žart, i spoločnosti, ktorá sa nevie, nesmie alebo nemôže bezstarostne smiať. x x x Životná sila človeka sa okrem iného meria aj jeho schopnosťou zabúdať. x x x Dávajte si pozor na ohrozených ľudí i na ľudí, čo si myslia, že sú ohrození. Takí neustále pociťujú potrebu ochraňovať sa a brániť, a preto často a nečakane a zákerne útočia. x x x Najlacnejšie sa predávajú talentovaní a schopní ľudia, lebo tých prefíkaní kupci najviac hľadajú, a oni sami si často neuvedomujú svoju hodnotu. V tom treba hľadať príčinu mnohých veľkých osobných tragédií výnimočných ľudí.

O literatúre x x x Život je už taký, že človek sa často musí hanbiť za to, čo je v ňom najlepšie, a práve toto tajiť pred svetom, dokonca aj pred tými, ktorí sú mu najbližší. x x x Keď som čítal (alebo videl), ako niektorí veriaci nenávidia a prenasledujú tých, čo neveria, zišlo mi na um, že možno sa tak nevedomky mstia aj za svoju slabú alebo nedôslednú vieru. Často išlo o obetavých a neľudských fanatikov. Tento jav vo mne prebúdzal myšlienku, že neveriacim by bolo lepšie a ľahšie, keby veriaci naozaj tvrdo a úplne verili všetkému tomu, čo nazývajú svojou vierou. x x x To, čo nazývame láskou k životu, z veľkej časti nie je nič iné ako spätosť s istými životnými formami a návykmi. Možno niekde v tom spočíva aj koreň celého ľudského strachu z nebytia. x x x – Vy zhoríte, a neužitočne. Za vami zostane iba popol.

Každý štýl je dobrý a každá forma prijateľná, ak sa nachádzajú v službe niečoho, čo nie je iba štýl, iba forma. x x x Pravdu povediac, vždy som najväčšmi túžil po jednom: aby som mohol opísať všetko, čo vidím, a vyjadriť všetko, čo cítim. x x x

Najväčší efekt v poézii sa dosiahne vtedy, ak sa básnikovi podarí prekvapiť čitateľa niečím známym.

Spisovateľ musí písať a rozprávať, ale nesmie vytvárať príbeh zo svojho života. Tí, čo to robia, prehrešujú sa aj voči sebe, aj voči čitateľom, no najväčšmi voči pravde.

x x x

Mŕtvy umelec má pred živým veľkú prednosť, pozostávajúcu z toho, že ľudia mu bez váhania dôverujú. Zo všetkých možných úmyslov, ktoré mohol mať vo svojej práci, v jednom zo svojich diel, alebo v niektorej jednotlivosti svojho diela, ľudia si vyberajú vždy ten najlepší, najušľachtilejší a pre neho najvýhodnejší. So živým umelcom je to často práve naopak.

Čoraz častejšie sa mi stáva, že zabudnem na pekný obraz alebo novú myšlienku, ktorá sa mi v noci zjaví vo vedomí. Skôr to bolo vylúčené. Aj niekoľko dní som v pamäti nosil každý detail, nezaznamenávajúc si nič na papier. Nič nie je krajšie, hlbšie, ani beznádejnejšie ako ľudová múdrosť v starobylých porekadlách a veršoch! Ona je krutou fatamorgánou nášho svedomia; nepočujeme ju a nechápeme dovtedy, kým neurobíme niečo, čo je v rozpore s tým, čo nás učí, ale vtedy sa okamžite zjaví, aby spoločne s nami nariekala nad tým, čo sme bláznivo a nenávratne stratili.

x x x Na každú knihu, ktorá predstavuje dobré umelecké dielo, mohli by sme napísať: „Vyrvané zo života, môjho i vášho.“ x x x Často si cez deň i v noci (najmä však v noci) kladiem otázky, či iba píšem o človeku, ktorý trpí, alebo naozaj vidím trpiaceho, alebo či som to ja, kto trpí, a zároveň aj opisujem vlastné utrpenie.

Mozaiku číslo 208 pripravil Oto Filip

x x x

x x x Nič v nás tak nepodnecuje prácu našej fantázie a nič nie je také vzrušujúce, ako pohľad na staré civilizácie na ich prameni, ktorý už dávno vyschol. Preložil: František Lipka

HLAS ĽUDU | 12. 11. 2016 • 46 /4725/

(DUCHA)PLNKY

Výber: Oto Filip

ONDREJ KALAMÁR ALEBO PRÍBEH (AJ) O AFORIZMOCH

Uraziť sa môže iba idiot Oto Filip

12. – 18. 11. 2016

POČASIE

o dvoch stretnutiach so slovenským spisovateľom Ondrejom Kalamárom, na dvoch rôznych miestach v Belehrade, v máji a v októbri, zvedavosť nedala pokoja. Čím žil a žije, skadiaľ pramení ten jeho humor, ktorý nezaprie keby neviem čo bolo? Zo základných životopisných údajov sa možno dozvedieť, že sa narodil v máji 1958 vo Zvolene, že študoval na Strednej priemyselnej škole dopravnej, taktiež vo Zvolene. Na Vysokej škole dopravy a spojov v Žiline tiež, kde vysokoškolské štúdium nedokončil, pretože, ako sám vraví, mu zvyšok odpustili pre dobré správanie. Pracoval ako mechanik motorových lokomotív v ŽOS Zvolen, ako rezač a brúsič prírodného kameňa, potom ako živnostník v oblasti reklamy a obchodu. Publikovať začal časopisecky, knižne debutoval zbierkou pocitových básní Bezdotyková fáza času (1995). Nasledovali básne Moje potichu (2011), aby sa v posledných rokoch venoval spomienkovej próze, no najmä aforizmom. Odvlani je členom Spolku slovenských spisovateľov a slovenského PEN centra. Prestávka medzi dvoma udalosťami, na vojvodinskom veľtrhovom knižnom stánku bola priam uliata na rozhovor o tej fáze jeho tvorivého opusu. – Čo najviac inšpiruje autora aforizmov? Svet plný kontrastov, potreba zareagovať na nezmysly, čosi tretie? – K tvorbe aforizmov človeka inšpiruje v podstate všetko, pretože, kde sa pohne, život je samý aforizmus. Proste život je založený na určitých tých protikladoch. Stačí dať slova a aforizmus je na svete. A politika je taká vďačná téma, že sa núka sama, úplne. Napríklad jeden politický aforizmus. Môžem povedať, že u nás je taký výrok, že novinári sú hyeny, čo použil jeden z najvyšších politických predstaviteľov. Ja mám aforizmus, že Novinári sú hyeny, bezočivo sa starajú poctivým politikom do kradnutia. Čo sa týka imunity, tak to hovorím, že Naše ľahké dievčatá v parlamente sú na tom veľmi dobre, lebo tie majú imunitu, nemôžu sa ani nakaziť. – Mali ste dakedy nepríjemnosti pre túto formu tvorby? To, že ľudia ostro reagovali, chceli vás zažalovať...

– Zažalovať ma zatiaľ nechcel nikto. Ja mám vlastne jedno také krédo, ktorého sa držím a ktoré každému aj hovorím: že uraziť sa môže iba idiot. Pretože keď niekto niečo povie, tak buď to je pravda a nemám sa prečo uraziť. Lebo to pravda nie je a tiež sa nemám prečo uraziť. Takže, kto sa urazí, vlastne len dokazuje svoju idiociu. Ak môj aforizmus niekoho urazí, tak pre mňa je to vyznamenanie, lebo – je to trafená hus. – Na istom blogu píše, že vaša poézia je určená pre dospelých čitateľov s detskou dušou, kým sú vaše aforizmy, bonmoty a sentencie určené všetkým... – Mám vydané tri zbierky aforizmov: O.K. mihy (2012), Vypadnuté z O.K. (2013), O. K.om O.čom (2015)

a momentálne chystám aj štvrtú. Mala by uzrieť svetlo sveta v máji budúceho roku. Mala by sa volať, keďže ja mám také iniciálky, OK alebo okej a vždy to zapracovávam do názvov, lebo O.K. v slovenčine, s bodkami za písmenami, znamená aj oko. Táto štvrtá zbierka sa bude volať Od O.K. do buka. U nás je známe to príslovie Od buka do buka. To je taká tá miera, keď niekto chce povedať, že niečo je bez miery, tak to povie tak: od buka do buka. – Môžeme tento kratší rozhovor uzavrieť konštatovaním, že je aforizmus ako stručná forma založený na odkaze... – Vždy sa snažím, aby tie mali tie významy vo viacerých vrstvách. Napríklad Týraný muž vždy vie, ktorá bije. Najviac ma poteší, keď dakde čítam aforizmy a ktosi sa začne smiať. A potom uplynie chvíľka a začne sa smiať ďalší, iný. To je znak, že sa aforizmus vydaril. Tomuto druhu tvorby sa venujem posledných šesť rokov. Za ten čas som napísal okolo dvadsaťtisíc aforizmov. Ešte na záver poviem jeden, čo sa na Slovensku najviac ujal a azda sa aj najviac páči: Zabi muchu a zachrániš h...o.

Vypadnuté z O.K. Hladný systému neverí. Kto má čisté svedomie, má väčšinou len zlú pamäť. Ktoré číslo je moje šťastné? Každé, ktoré prežijem. Na sexe sa mi najviac páči, keď sa ho zúčastním. Najlepším dôkazom neexistencie inteligentných foriem života vo vesmíre sme my. Dnes je svet neskutočne krásny! Vyčistil som si okuliare. Dnes som videl na jednej stene nápis Milujem ťa! Zamyslel som sa, kto už môže milovať stenu...? Dofrasa, o čom to tá zem točí? Domov je miesto, na ktorom smieš parkovať. Jeden chytrák mi povedal, že on vidí aj to, čo mne unikne. A neklamal. Vidí prd. Ja nemám schizofréniu, to ten druhý! Je tak teplo, že sa mi začínajú páčiť oblečené baby... Kde iní žasnú, my len začíname. Keď umrie humorista, málokto pochopí, že je to jeho posledný vtip. Keď už plačeš, neskoro je rozliať mlieko. Mal také hlboké myšlienky, že sa nikdy nevynorili. Ktovie, z čoho bude žiť vláda, keď nás celkom vycicia. Najsmutnejšie je, keď sa zo sex-partnera stane ex... Najosamelejší sú tí, ktorí sa ešte aj pohádať musia sami so sebou. Nerobte si starosti. Lebo ich budete mať. Nemám rád samotu, ešte aj ten sex je občas lepší vo dvojici... Noc je len žmurknutím zemegule. Sú dva základné typy ľudí: Ja a tí ostatní. Uhol dopadu sa rovná uhlu podrazu.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

2˚ | 11˚

3˚ | 12˚

4˚| 12˚

5˚ | 14˚

6˚ | 15˚

5˚ | 15˚

4˚ | 14˚

VII

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

Čokoládové kúsky s višňami Suroviny: Na cesto: 3 vajcia, 15 lyžíc cukru, 15 lyžíc oleja, 15 lyžíc mlieka, 15 lyžíc múky, 4 lyžice kakaa, kypriaci prášok; Na plnku: 500 g višní, 100 g čokolády, 5 dl vody, 150 g cukru, 2 čokoládové pudingy; Na polevu: 2 dl sladkej smotany, 100 g čokolády Takto sa to podarí: Cesto: Vyšľaháme bielky s cukrom a keď vznikne tuhý sneh, pridáme a primiešame žĺtky, múku, mlieko, olej, kakao a kypriaci prášok. Polovicu cesta vylejeme do plechu vystlaného papierom na pečenie veľkosti 20 x 35. Pečieme 10 minút na 170 ºC. Plnka: Na polovicu cesta nakladieme olú-

pané a odkvapkané višne. Na ne nastrúhame čokoládu. Natrieme puding. Puding uvaríme predtým ako sme pripravili cesto. Cukor a pudingové prášky vymiešame v 1 dl vody a túto zmes zavaríme do 4 dl vriacej vody. Necháme trochu vychladnúť a natrieme na višne a nastrúhanú čokoládu. Vylejeme druhú polovicu cesta a pečieme na rovnakej temperatúre ešte orientačne 35 minút. Doba pečenia závisí od rúry. Na vychladnuté cesto vylejeme polevu. Poleva: Rozlámanú čokoládu

PRAVDA ALEBO KLAMSTVO?

Aj týmto mýtom stále veríme!

ude vás z teplého chleba bolieť brucho, nesmie sa naozaj po víne piť pivo? Sú to múdrosti, ktoré existujú už desaťročia, ale sú skutočne pravdivé? 1. Nečítaj pri zlom svetle, zničíš si oči. Oči sa pri zlom svetle rýchlejšie unavia a možno aj bolia. Kto však číta bez riadneho svetla len príležitostne, nemusí sa obávať škôd. Ohrození

sú však mladí a deti, ktorí noc čo noc hodiny čítajú pri zlom svetle. Takejto obrovskej záťaži sa oko prispôsobí a postihnutí potom majú problémy zaostriť do diaľky. 2. Z teplého chleba ťa bude bolieť brucho. Je to len rozprávka, ktorá azda vznikla preto, lebo maškrtenie príliš veľkého množstva surového chlebového cesta vedie k bolesti

ŽIVOTNÝ ŠTÝL

Ako ľahšie vstávať do chladných rán?

eseň je krásna, keď zasvieti slniečko. Horšie je ráno vstať z vyhriatej postele do tmy a chladu. Ako zmierniť toto utrpenie?

1. Vpustite do izby svetlo. Ak nevstávate za úplnej tmy, hneď po prebudení roztiahnite žalúzie, rolety alebo závesy a pustite dnu denné svetlo. 2. Pretiahnite sa. Nastavte si budík asi o 10 minút skôr ako treba a užite si ostávajúci čas naťahovaním sa v posteli. Ak vonku nemrzne, otvorte si okno a zhlboka sa nadýchnite. 3. Funguje hudba. Spríjemnite si ráno obľúbenou skladbou, pospevujte si a pokojne sa i zavlňte do rytmu. Alebo si nastavte energickú pesničku ako vyzváňanie budíka. 4. Naštartujte sa sprchou. Pozbierajte odvahu a šup do sprchy! Vyskúšajte sprchové gély s prídavkom levandule, mäty alebo citrusov. Sprchujte sa vlažnou vodou, nie horúcou. 5. Raňajkujte. Urobte si čas na bohaté raňajky. Ideálny je celozrnný chlieb alebo cereálie a porcia ovocia, ktorá vám zdvihne hladinu cukru v krvi a dodá potrebnú energiu. 

VIII

a sladkú smotanu zohrievame na sporáku, aby sa dobre zmiešali, nesmie však prevrieť. Keď poleva trochu vychladne, vylejeme na upečený koláč.  Foto: E. Šranková brucha. Mikroorganizmy, ktoré cesto obsahuje, predovšetkým kvasnice, pracujú v žalúdku ďalej a produkujú nafukujúce plyny. Pri pečení sa však mikroorganizmy takmer úplne usmrtia. 3. Vajíčka sa musia po uvarení opláchnuť, potom sa lepšie lúpu Nezmysel, neschladené vajíčko sa šúpe rovnako dobre ako schladené, takže opláchnutie v studenej vode nepomôže. Vajíčko sa dá dobre olúpať, ak má vyšší obsah kyselín a tento sa zvyšuje postupne po jeho znesení. 

TIPY A TRIKY

Šťavnaté jablká po celú zimu

ablká sú dobré nielen pre zdravie, ale aj pre krásu. Ako ich uskladniť tak, aby sme z nich mali čo najväčší úžitok? 1. Jabĺčka trhajte opatrne. Jablko je zrelé vtedy, ak sa dá odtrhnúť ľahko – stopka sa po pootočení ľahko oddelí od konára. Zrelé jablko má široký a hlboký kalich a hnedé jadierka. 2. Skladujte ich na chladnom a tmavom mieste s dostatočnou vlhkosťou. Vhodným miestom je odvetraná pivnica. Slabú vlhkosť môžete zvýšiť, ak do miestnosti dáte nádoby s vodou. 3. Jablká uskladňujte buď na policiach na ovocie, alebo v plochých prepravkách. Môžu byť vystlané drevenými hoblinami alebo vlnitým papierom. Ak máte vyššie prepravky, oddeľte jednotlivé vrstvy ovocia vlnitým papierom, aby sa nepotlačili. 4. Uskladňujte iba zdravé a nepoškodené ovocie so stopkami. 5. Uskladnené ovocie pravidelne kontrolujte a vždy odstráňte zhnité a nahnité kúsky, lebo môžu nakaziť ďalšie zdravé jablká. 6. Rýchlemu vysychaniu jabĺk zabránite, ak prekryjete prepravky perforovanou fóliou. 

Kultúra DVE PEKNÉ AKCIE V PETROVSKEJ ŠKOLE

Seminár divadelný, okrúhly stôl o Vzlete Anna Francistyová

ločnej párhodinovej práce bolo bábkové divadlo, trefne zapadol do tohtoročných osláv 150. výročia divadla v Petrovci. A ktovie: tak ako jeden z prvých žiackych seminárov podnietil obnovenie či založenie žiackych časopisov v niektorých školách, možno tento jeho 8. ročník bude vzpruhou na oživenie báb-

seminára navštívili a zoznámili sa s pôsobením Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom a s ústredím Matice slovenskej v Srbsku. Mimo protokolu a spontánne znovu vznikli i nové priateľstvá, ktoré sú ďalším pokladom týchto žiackych stretnutí.

emináre pre žiakov základných škôl, ktoré pred ôsmimi rokmi „vymyslela“ profesorka slovenčiny a aktuálna predsedníčka Asociácie slovenských pedagógov Mária Andrášiková, na radosť účastníkov prebiehajú každoročne. Vďaka podpore Úradu pre VZLET MÁ Slovákov žijúcich v zaSTÁLE SVOJICH hraničí a Výboru pre ČITATEĽOV vzdelávanie NRSNM Kultúrna identita v sobotu 5. novema národné povedomie bra petrovská škola v radoch prichádzajúprivítala účastníkov cich generácií vojvojeho 8. ročníka a ten dinských Slovákov sa odznel na tému Čaro pestujú aj prostrednícľudových rozprávok. tvom mládežníckeho Do tejto výchovčasopisu Vzlet. A tak, no-vzdelávacej akcie kým mladí seminabolo tentoraz angažoristi boli v gymnáziu vaných 52 žiakov z 10 a v Matici, ich učiteškôl: z Kulpína, Kovačilia v školskej zborovce, Pivnice, Starej Pani aktívnou účasťou zovy, Erdevíka, Kysáča, prispeli k úspechu ďalSelenče, Silbaša, Padi- Na žiackom seminári vzniklo nielen desať postavičiek, šej plánovanej akcie: ny a Báčskeho Petrov- ale aj celé bábkové divadlo Soľ nad zlato okrúhleho stola pod ca. Realizovaná bola názvom Časopis Vzlet prostredníctvom troch dielní, do kového divadla v našich školách. – dnes a zajtra, ktorý usporiadali ktorých sa žiaci sami prihlásili podľa Spoločné dielo účastníkov všet- Asociácia slovenských pedagógov, vlastných afinít. V literárnej (viedla kých troch tvorivých dielní – báb- ZŠ Jána Čajaka, NVU Hlas ľudu ju profesorka Vesna Valihorová-Fi- kové divadielko Soľ nad zlato si a redakcia Vzletu. Účastníkom sa na lipovićová) mladí autori dotvárali ľudovú rozprávku Soľ nad zlato, v dramatickej (pod dozorom profesorky Jarmily Pantelićovej) sa robila dramatizácia pripravenej predlohy a nacvičované boli jednotlivé úlohy a vo výtvarnej (na starosti ju mali profesori Daniela Triašková, Elena Lončarová a Michal Ďurovka) sa robili bábiky – postavy pre bábkové divadlo. Voľba tohtoročného seminára padla práve na bábkové divadlo, lebo sa pomaly vytráca zo škôl, a pritom ponúka všestranné umelecké a tvorivé angažovanie detí. Znovu je tu dôraz na vylepšovaní vyjadrovacích schopností Na okrúhlom stole o Vzlete bolo povedané: Všetky nápady, a zároveň na prehlbovaní kladné- sugescie a poznámky sú vítané. ho vzťahu k slovenskej literatúre, konkrétne k ľudovej slovesnosti. v sobotu do vstupnej haly petrov- úvod prihovorili profesorka Mária Nápad kreátorky seminára Márie skej školy prišli pozrieť i ďalší žiaci Andrášiková a riaditeľka hostiteľAndrášikovej, aby výsledkom spo- tejto školy. Potom mladí účastníci skej školy Vlasta Werleová. • KULTÚRA •

Zodpovedný redaktor časopisu Vzlet Stevan Lenhart na začiatku diskusie predostrel okrem iného návrhy členov Správnej rady Vzletu (viac fotiek, menej textu), prisľúbil i mobilnú aplikáciu Vzletu. Zdôraznil významnú úlohu takýchto stretnutí s učiteľmi, ktorí na hodinách slovenčiny čerpajú materiály aj z tohto nášho jediného mládežníckeho časopisu. Zaujímalo ho, či texty nie sú príliš náročné pre mladých čitateľov, čo ich najviac zaujíma. Oslovené učiteľky a učitelia otvorene hovorili o tom, že by ideálne bolo, keby sme mali dva mládežnícke časopisy – pre žiakov základnej školy a pre starších mládežníkov. Podľa ohlasov z terénu žiakov potešia ich zverejnené práce vo Vzlete, a keď ich takto motivujeme už vo vyšších ročníkoch základnej školy, je dosť pravdepodobné, že v písaní literárnych či novinárskych textov zotrvajú aj v strednej a na vysokej škole. Smer diskusie na okrúhlom stole o Vzlete udala i jazyková redaktorka Hlasu ľudu Anna Horvátová, ktorá priblížila aj novú rubriku Jazykové poučky. Podľa mienky diskutérov mladí čitatelia by si v časopise priali „záživnejšie“ komiksy, portréty mladých umelcov zo Slovenska i z našich prostredí. Učiteľom sa páčil návrh šéfredaktora, aby do budúcna jednu stranu v časopise pripravovali čitatelia a aby to zakaždým boli žiaci inej školy. Vyjadrili i prianie, aby sa v časopise dbalo na dôsledné zastúpenie prostredí, aby sa nezabúdalo na západný Sriem, a ako pozitívum vyzdvihli skutočnosť, že sa už roky nemenila cena časopisu. Veru nie je ľahko kreovať časopis tak, aby v ňom boli zladené záujmy čitateľov od 12 do 20 rokov, ale redakcii Vzletu iste tento okrúhly stôl pomôže v koncipovaní nových čísel. Aj čitateľov jesto (nebudeme sa teraz zamýšľať nad ich počtom vzhľadom na aktuálne masové sťahovanie Slovákov do zahraničia...), len vypočuť si ich sugescie, návrhy a zladiť to s redakčnými možnosťami.

46 /4725/ 12. 11. 2016

Kultúra 13. FESTIVAL ZUZANY KARDELISOVEJ

Cenu za najlepšie predstavenie získali Kysáčania Elena Šranková

pokrajinskej vlády a Pokrajinského sekd piatka 4. do nedele 6. no- retariátu pre kultúru, vembra v Ustanovizni pre verejné informovanie kultúru a vzdelávanie Kul- a vzťahy s nábožentúrne centrum v Kysáči prebiehal skými spoločenstva13. Festival Zuzany Kardelisovej. mi. S potešením Je to festival ochotníckych diva- konštatovala, že ide delných súborov s inscenácia- o festival, ktorý má mi zobrazujúcimi postavenie svoju tradíciu, lebo a poslanie ženy v spoločnosti. je v dnešnej dobe Organizátorom aj tentoraz bolo ťažko niečo organiKultúrne centrum, financovala ho zovať a zvlášť udržať. Správa pre kultúru Mesta Nový Ako však povedala, Sad a finančne podporil Úrad budú sa snažiť, aby pre Slovákov žijúcich v zahraničí. sa to zlepšilo. Medzi Cena Zuzany Kardelisovej Prvým krokom k otvoreniu hosťami okrem iných sa dostala Ivane Oravcovej (sprava) festivalu bola pietna pamiatka, boli Zorica Šijaková, keď v piatok napoludnie na ky- úradujúca zástupkyňa náčel- Divadla 21 Opatová – Trenčín sáčskom cintoríne položili kyticu níčky Správy pre kultúru Mesta predviedli hru To ste vy, pán Takvetov k hrobke Zuzany Karde- Nový Sad, a Srđan Simić, pred- ner? v réžii Romana Oravca. Ide lisovej, divadelnej ochotníčky, seda Báčskopetrovskej obce so o predstavenie urobené na mopodľa ktorej je festival pome- spolupracovníkmi. Po otvorení tívy hry amerického autora Johna novaný a zrodil sa z Memoriálu sa predstavili herci domáceho Patricka Opalu má každý rád. Je Zuzany Kardelisovej. Vo večer- Ochotníckeho divadla Kultúrne- to ináč víťazné predstavenie 19. ročníka Festivalu Aničky Jurkovičovej v Novom Meste nad Váhom, s ktorým kysáčsky Festival Zuzany Kardelisovej spolupracuje už rad rokov a výsledok je vymieňanie víťazov. V nedeľu popoludní bolo najprv súťažné predstavenie, ktoré predviedli herci Slovenského divadla VHV pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove. Zahrali inscenáciu Dušana Kovačevića v preklade Jána Jankoviča MaPočas rozhovorov kovačických ochotníkov s porotou: ratónci bežia čestné kolo režisé(zľava) Ján Kohút, Milina Chrťanová a Ján Jambrich ra Alexandra Baka. V tento deň ných hodinách vo veľkej sále KC ho centra. Predviedli hru Vladimí- najočakávanejšou časťou bolo pri otvorení festivalu Svetlana ra Hurbana Vladimírova Zámka zhodnotenie festivalu a udelenie cien najúspešnejším. Na počesť Gašková v príhovore informovala škripí v réžii Svetlany Gaškovej. Divadelné hody pokračovali odmenených na záver festivalu prítomných a hostí o festivale, predstaveniach, ktoré ich oča- v sobotu, keď kysáčske obecen- bolo predstavenie Ľuboslava kávajú, a o režisérke a herečke Z. stvo sledovalo ďalšie dve sú- Majeru Pod baldachýnom – konKardelisovej. Nasledoval príhovor ťažné predstavenia. Najprv to certné spomínanie si na Mariutku Pavla Surového, riaditeľa KC Ky- bolo predstavenie Tma autora a tak... v réžii Ľuboslava Majeru. sáč, ktorý prízvukoval význam a režiséra Dragana Karlečíka na Predstavenie predviedol divadela postavenie žien v súčasnej spo- malej scéne. Predviedli ho her- ný súbor Slovenského vojvodinločnosti. Festival otvorila Tatjana ci Združenia občanov Kolektív ského divadla. Tak ako to bývalo v minulých Banjaninová, pomocníčka po- kreatívnych amatérov KOKRAM krajinského tajomníka pre pod- v Kovačici. Druhým súťažným rokoch po predstaveniach, aj ujatia, festivaly a amaterizmus. predstavením bolo divadlo zo tentoraz bývali rozhovory s poPozdravila prítomných v mene Slovenskej republiky. Ochotníci rotou, na ktorých odzneli mno-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

hé pochvalné slová, ale aj postrehy, ktoré majú prispieť k tomu, aby sa predstavenia ešte vylepšili. Na tohtoročnom festivale porota pracovala v zložení: Ján Kohút (predseda), herec a režisér, Milina Chrťanová, bábkoherečka a novinárka, a Ján Jambrich, herec. Cenu za najlepšie predstavenie udelili Ochotníckemu divadlu KC Kysáč za hru Vladimíra Hurbana Vladimírova Zámka škripí v réžii Svetlany Gaškovej. Toto divadlo bude zároveň predstavovať slovenskú divadelnú tvorbu na Festivale Aničky Jurkovičovej v Novom Meste nad Váhom, na Slovensku. Cenu Zuzany Kardelisovej udelili Ivane Oravcovej za stvárnenie postavy Opaly Kronkieovej v predstavení To ste vy, pán Taner? Divadla 21 Opatová z Trenčína. Osobitnú cenu Kultúrneho centra Kysáč udelili Združeniu občanov Kolektív kreatívnych amatérov KOKRAM v Kovačici za zveľadenie ochotníckej činnosti v Kovačici a Svetlane Gaškovej za réžiu a dramaturgiu hry VHV Zámka škripí. Diplom udelili Tatiane Klinkovej za dlhoročné všestranné a nezištné angažovanie sa v činnosti Ochotníckeho divadla Kysáč. Pred udelením cien festivalu sa Osobitná cena KC Kysáč dostala do rúk Michala Gombára, učiteľa na dôchodku, za dôsledné sledovanie kysáčskeho divadelníctva. Zdôvodnenie odbornej poroty prečítala M. Chrťanová a ceny najúspešnejším odovzdal Pavel Surový, riaditeľ KC Kysáč. V správe poroty okrem iného konštatovali, že 13. Festival Zuzany Kardelisovej volá na zmenu k lepšiemu, ponúka možnosť dobrým premáhať zlo, odmieta zvrátené hodnoty, odsudzuje scestie, nechce tmu, hľadá svetlo a verí v lepšie časy. • KULTÚRA •

V GALÉRII SND V KYSÁČI

Najnovšia tvorba trinástich autorov E. Šranková

o štvrtok 3. novembra v Galérii SND otvorili 4. Bienále kysáčskych akademických výtvarných a úžitkových umelcov. Občanom Kysáča tak

kropisy trinástich autorov. Vystavuje totiž dvanásť autorov z Kysáča, ako i tí, čo sú kysáčskeho pôvodu: Ján Agarský, Michal Ďurovka, Ljupka Ergová, Viera Fajdnovićová-Súdiová, Mária Gašková, Nenad Leskovac, Michal Madacký,

Po vernisáži: (zľava) Vladimír Valentík, Ján Agarský, Milan Súdi, Svetlana Miháľová, Michal Ďurovka, Michal Madacký, Pavel Pop a Miroslav Pavlovič

sprístupnili najnovšie olejomaľby, maľby akrylovými farbami, grafiky, fotografie, ilustrácie, ba-

Svetlana Miháľová, Miroslav Pavlovič, Milan Súdi, Zdenka Mária Madacká a Katarína Kardelisová-

-Gašková. Hosťom bienále je Pavel Pop. V otváracej časti prítomných privítal kurátor bienále, vedúci Galérie SND a vystavovateľ M. Madacký, ktorý výstavu i otvoril. Príspevok, ktorým si Milan Súdi sa na bienále predstavil týmito Foto: M. Ďurovka zaspomínali dvoma olejomaľbami na zosnulého akademického grafika a dizajnéra kov, ktorí sa zaoberajú voľnou N. Leskovca, prečítal M. Ďurov- umeleckou tvorbou, predstavujú ka. Nešo, ktorý vystavoval na úžitkoví umelci, prítomná je tiež všetkých doterajších bienále, ilustračná tvorba a zastúpená je zanechal trvalú pečať v pôsobení i fotografia. Realizáciu 4. Bienále kysáčGalérie SND, za čo sú mu kysáčskych akademických výtvarných ski výtvarní a úžitkoví umelci povďační. O tvorbe autorov vy- a úžitkových umelcov finančne stavujúcich na 4. bienále hovoril podporila NRSNM. Vďaka nej výtvarný kritik Vladimír Valentík. vydali i katalóg, v ktorom okrem Ako svojráznosti kysáčskeho bie- vystavujúcich autorov predstavili nále spomenul, že si maliari vždy i doterajšiu šesťročnú činnosť Gamedzi seba zavolajú jedného lérie SND, počas ktorej usporiadali z kolegov, ako i skutočnosť, že 24 výstav. Aktuálna výstava bude sa na výstave okrem výtvarní- otvorená do 30. novembra.

K VÝSTAVE SAVU SPREMU V PETROVCI

V Pegaze nielen kone, ale aj krajinky, portréty Jaroslav Čiep

menom Savu Spremu z Maglića sa Petrovčania stretajú pomerne často, veľmi málo Petrovčanov však vie o jeho záľube. Tí, ktorí to vedia, sú určite členovia Združenia petrovských výtvarných umelcov, kde je aj Spremo členom a v poslednom čase sa aktívne zúčastňuje na ich spoločných výstavách a iných podujatiach. V piatok 4. novembra v súkromnej Galérii Pegaz maliar Savo Spremo (18. 9. 1954 Biograd) po • KULTÚRA •

prvýkrát petrovskej verejnosti prezentoval časť svojej umeleckej tvorby v rámci jeho 6. samostatnej výstavy. Prítomní mali možnosť pozrieť si zo 50 obrazov, na ktorých umelec znázornil zátišia, krajinky, portréty, ale i zvieratá, kde sú dominantným motívom kone. Tie sú, ako sa autor zdôveril, jeho srdcovou záležitosťou. Návštevníkov na vernisáži v Galérii Pegaz, ktorá sa nachádza v dome Anny Boldockej-Ilićovej, privítala jej majiteľka. „Savo Spremo už od malička preukazoval výtvarnícky talent.

Ako umelec sa intenzívnejšie začal prejavovať v gymnazi- Prvýkrát vystavuje v Petrovci: álnych ča- maliar Savo Spremo (druhý zľava) soch, ale potom sa uberal v inom smere. bol vyhlásený za jedného z desiaHoci umeleckú školu neukon- tich najlepších maliarov amatérov čil, umelecky sa predsa neustále Nového Sadu,“ prízvukovala vo vzdelával. Maliarstvo sa mu stalo svojom príhovore predsedníčka koníčkom. Pozerajúc sa na jeho ZPVU Mária Ivičiaková a česť otvoobrazy, je jasné, že by akademický riť výstavu sa dostala predsedovi titul bol poľahky získal. Preto nie Obce Báčsky Petrovec Srđanovi div, že v rokoch deväťdesiatych Simićovi. 46 /4725/ 12. 11. 2016

Kultúra STRETNUTIA: Ing. MARIÁN POTROK, SEKRETARIÁT BIENÁLE ILUSTRÁCIÍ BRATISLAVA (BIB)

Je to stále krajšie Oto Filip

ie stretnutia sa počas uplynulých piatich rokov stali akousi samozrejmosťou. Veď BIB je tradičným účastníkom nášho najvýznamnejšieho knižného podujatia, Marián Potrok z jeho sekretariátu – tiež. V tú nedeľu, keď sa belehradský veľtrh začínal, spoločne konštatujeme, že je ten dobrým hostiteľom, aj keď ide o Bibianu. – Vravíte to aj z osobného hľadiska a skúseností? – Chodieval som sem aj v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch minulého storočia, keď úroveň kníh v Srbsku bola, dá sa povedať, o takých tristo percent slabšia ako teraz. Teraz sa tu vydáva veľmi veľa kníh, na vysokej úrovni obsahovej, polygrafickej, grafickej. Ľudia začali viac čítať. Predtým sa čítalo menej, a preto sa robili nízke náklady. Teraz sa robí inak, vlastne je obrovský výber na všetkých pavilónoch, a to si neviem predstaviť, čo to bude vo štvrtok, keď nastúpi tzv. školský deň. Keď prídu žiaci a študenti z celého Srbska, ktorí budú mať voľno. Teší ma, že sa ľudia a národ stávajú kultúrnejšími. Veľa čítajú, nepomerne viac v porovnaní s obdobím pred

takými tridsiatimi a čosi rokmi. – Veľkú zásluhu na tom určite má aj tento veľtrh? – Iste. Pretože prináša nové a nové veci, a potom aj tu je rozvinutý kapitalizmus. Často sa hovorilo, že ľudia, ktorí nemajú veľký kapitál a chcú trošku zarobiť, že

sa to dá najskôr na knihách. Tam netreba veľký kapitál, lebo ak taký vydavateľ dobré knihy vydá, tak ich predá rýchlo a peniaze môže otočiť ďalej. Viacerí dnešní magnáti získali ten začiatočný kapitál práve na knihách. Rozprávam to z pohľadu praktického, lebo som robil a som ozaj dlho v tejto branži.

– Koľko je to vlastne? – Začal som v nej skončením vysokej školy v roku 1978. Robil som v podniku zahraničného obchodu Slovart, vtedy bol monopol a mal som tam na starosti knihy či polygrafické služby. Po skončení Slovartu som mal súkromnú firmu, ktorá tlačila knihy, z čoho viac ako polovicu detských. Potom nastúpila pauza dva-tri roky, keď som robil v tlačiarni, ktorá tiež súvisí s týmto. Posledných osem rokov som v Bibiane, kde robím s detskými ilustráciami, s knihami, takže ja som sa vlastne celý život v tejto oblasti pohyboval. Pre mňa tu nie je takmer nič nové, nie som nejaký nováčik, ktorý by došiel z nejakej inej sféry. – Váš príspevok na tohtoročnom veľtrhu, určený študentom slavistiky, hlavne slovenčiny, má tri zložky: všeobecnú informáciu o vzniku BIB, údaje o nositeľoch Grand Prix a správu o účasti srbských ilustrátorov a kultúrnych dejateľov na bienále. Mohli by ste však stručne priblížiť niektoré zaujímavosti z jeho polročnej existencie? – Je to druhá najstaršia výstava, ktorá existuje v histórii

Slovenska, hneď po Bratislavských hudobných slávnostiach. Úspešne prežila celé to obdobie, stále pokračuje a má veľký ohlas vo svete. Stále sme prítomní na Slovensku a vo svete, už niekoľko rokov aj tu v Srbsku, stále sa zviditeľňujeme. Sme azda jedinou organizáciou na Slovensku, ktorá vyvíja takúto činnosť. Tu vo Vojvodine sme navštívili okolo tridsať dedín a miest. Tam sme jednak prezentovali svoju činnosť, jednak nosíme dary vo forme kníh, čomu sú hostitelia veľmi radi. Je to viacročný spoločný projekt nášho riaditeľa pána Tvrdoňa s pánom Babkom z Kovačice. Nadobudol také miery, že tam, kde dôjdeme, organizujeme ilustračné súťaže žiakov, ktoré komisia vyhodnotí. Tí najlepší dostanú zaujímavé ceny: napríklad z oblasti výpočtovej techniky. Okrem tejto činnosti máme v súčasnosti aj ďalšiu: účinkovanie na Dňoch slovenskej kultúry v Niši a na okolí. Zveľaďujeme aj spoluprácu s Banátskym kultúrnym centrom, sídliacim v Novom Miloševe, ktorá odštartovala pred dvoma rokmi. Zhrniem to tak, že sme v podstate veľmi radi, že sme tu, aj na veľtrhu. Je to každým rokom krajšie a krajšie.

ZÁKLADNÉ HESLO 61. MEDZINÁRODNÉHO KNIŽNÉHO VEĽTRHU V BELEHRADE KNIHY DO RÚK sa veľmi úspešne ujalo v praxi. Na rozdiel od minulých rokov, keď sa počet registrovaných návštevníkov pohyboval okolo 150 000, medzi 23. a 30. októbrom 2016 ich bolo až 188 409. Z vyše tisíc účastníkov (1 002), čiže vystavovateľov, spoluvystavovateľov a predstaviteľov, priamych vystavovateľov bolo 480, z toho 68 zo zahraničia z 13 krajín. Najväčšia prehliadka vydavateľskej činnosti, literatúry a kultúry v tejto časti juhozápadnej Európy sa neobišla bez až 610 rozmanitých programov, 11 výstav a 9 programov v rámci 2. Festivalu tvorivosti mladých. Samozrejme, ani bez tradičných uznaní za najlepších vydavateľov, vydavateľský počin roka, najkrajšiu detskú knihu, najlepšieho vydavateľa v diaspóre. Netreba prehliadnuť ani to, že výstavnú a programovú časť veľtrhu sledovalo až 1 207 akreditovaných novinárov, tak tunajších, ako aj tých z cudziny. Boli z 13 štátov, najmä zo susedných, no aj z krajiny čestného hosťa – Iránu, ako aj z Číny, Ruska, Japonska, Ukrajiny, Poľska... Vcelku pozoruhodná udalosť svedčiaca o tom, že kniha nielenže je, ale i zostáva naším najlepším sprievodcom a spolupútnikom životom. O. F. Tak to bolo po všetky dni: Na fotke záber z ústrednej haly 1.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

43. ROZHLASOVÁ SÚŤAŽ RECITÁTOROV

Striedali sa verše, vety, dialógy Jasmina Pániková

áujem o prednes poézie a prózy medzi žiakmi základných a stredných škôl a študentmi sa potvrdil ešte raz. V poradí 43. Rozhlasová súťaž recitátorov tentoraz zhromaždila 49 mladých recitátorov, ktorí v sobotu 5. novembra v Štúdiu M Novosadského rozhlasu súťažili o titul najlepšieho vo svojej kategórii. Aj tohto roku súťaž prebiehala v štyroch kategóriách: poézia – nižšie ročníky, próza – vyššie ročníky, poézia – vyššie ročníky a poézia – stredné a vysoké školy. Najviac súťažiacich bolo v kategórii poézia – vyššie ročníky a najcitovanejšou autorkou bola Mária Kotvášová-

Filip Gál zvíťazil už po druhýkrát

-Jonášová. Úryvky z jej tvorby si zvolilo až 5 recitátoriek. Tohtoročnú súťaž otvorila predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová. Súťaž ocharakterizovala ako svojráznu školu, na ktorej je možné verejne si vyskúšať svoj talent a schopnosti predniesť báseň alebo prozaický text. Komisia, ktorá hodnotila výkony, pracovala v zložení: Katarína Melegová-Melichová • KULTÚRA •

Početní selenčskí hudobníci prezentovali nové cédečko

(predsedníčka poroty), zo Starej Pazovy, predstaviteľDr. Zuzana Týrová a Kar- ka SKUS hrdinu Janka Čmelíka. mena Zorňanová (člen- Druhé miesto obsadila Iveta ky). V kategórii nižších ročníkov v prednese poézie prvú cenu získal Filip Gál z Aradáča, žiak 4. ročníka. Druhé miesto získala Anabela Myjavcová z Petrovca, žiačka 4. ročníka, zatiaľ čo sa na treťom mieste ocitol Milan Hansman z Petrovca, žiak 4. ročníka. V kategórii vyšších ročníkov v prednese prózy najlepšia bola Elena Straková z Kovačice, žiačka 6. ročníka. Druhú cenu dostala Ivana Zorňanová z Erdevíka, žiačka 7. ročníka, a tretiu Hana Katarína Ďurovková z Kysáča, žiačka 8. ročníka. V prednese poézie spomedzi žiakov vyšších ročníkov najlepší bol Andrej Simendić zo Starej Pazovy, žiak 5. ročníka. Druhú cenu dostala Marcela Gániová Spomedzi najstarších recitátorov z Petrovca, žiačka 5. ročníka. najúspešnejšia bola Ema Kočišová Tretiu cenu dostali dve žiačky: šiestačka Ema Pudelková z Pivni- Galasová z Petrovca, žiačka 4. ce a siedmačka Jana Kalapišová ročníka GJK. Tretiu cenu si vyrecitoval Martin Krajčík, žiak z Bieleho Blata. V kategórii najstarších recitáto- Strednej zdravotníckej školy 7. rov najlepšia bola Ema Kočišová apríla v Novom Sade.

Hodnotiac tohtoročnú súťaž predsedníčka komisie K. Melegová-Melichová poznamenala, že by do budúcna bolo potrebné pouvažovať nad tým, aby sa pre školy, v ktorých slovenčina nie je vyučovacím jazykom, vytvorila osobitná kategória. Ako povedala, takto rovnoprávne súťažia všetci žiaci, čo nie je spravodlivé. Samozrejme, pochválila školy, ktoré, aj keď nemajú vyučovanie v slovenčine, predsa sa venúvajú umeleckému prednesu. Takou školou je aj ZŠ Nestora Žučného v Laliti, ktorú pri tejto príležitosti aj odmenili. Najlepším recitátorom odmeny udelili predsedníčka MSS K. Melegová-Melichová a koordinátorka Výboru pre vzdelávanie NRSNM Svetlana Zolňanová. Pre víťazov nižších a vyšších ročníkov základnej školy Matica aj tentoraz zabezpečila odchod na Mikulášske trhy na Slovensku. Javisko nepatrilo iba recitátorom. V revuálnej časti na ňom vystúpili speváci a hudobníci ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci a ZŠ Jána Kollára v Selenči. Prezentovali spoločné cédečko, ktoré bude doplnkom k učebnici z hudobnej výchovy pre 3. ročník základných škôl.

46 /4725/ 12. 11. 2016

Kultúra VESELÍ PAZOVČANIA PREDSTAVILI SVOJE PRVÉ CÉDEČKO

Krčmárik maličký Anna Lešťanová

rámci staropazovského SKUS hrdinu Janka Čmelíka pôsobia až tri detské tanečné skupiny, s ktorými pracujú choreografka Ružena Červenská a nacvičovateľka Katarína Šašová. Tanečníkov sprevádza detský orchester, v ktorom sú mladí hudobníci – žiaci početných hudobných škôl. Keďže za sebou majú mnohé úspešné vystúpenia, rozhodli sa pod spoločným názvom Veselí Pazovčania na pamiatku vydať svoje prvé cédečko a pomenovali ho Krčmárik maličký. Cédečko predstavili na hudobno-

-speváckom večierku v pondelok 7. novembra v Klube VHV. Miestnosti klubu boli primalé pre všetkých záujemcov – rodičov, starých rodičov, členov spolku, MOMS a občanov o toto podujatie. Cédečko so slovenskými ľudovými piesňami je svojráznym projektom, ktoré okrem rodičov podporil prostredníctvom Obce Stará Pazova i miestny matičný odbor. Veselí Pazovčania cédečko nahrali počas leta v Štúdiu Šaš a okrem členov orchestra, choreografky a nacvičovateľky do tímu na jeho úspešné vydanie sa ochotne zapojili aj Zoran Stošić s hudobnými radami a Vladimír Lepšanović

s technickou prípravou obálky. Hosťami – spevákmi na ich prvom Obsah cédečka i na tvári miesta: cédečku sú v Klube VHV zo staršej detskej skupiny Maja Gedeľovská a Mária Fol- lislav Fitoš, Boris Potran a Darko ťanová a z mladšej detskej skupiny Vereš. Na pondelkovom večierku Andrea Opavská a Andrej Filko. o význame tohto projektu hovorili Hudobno-spevácky orchester Veselí Libuška Lakatošová, predsedníčka Pazovčania pracuje v zložení: vedúci spolku, Anna Balážová, predsedníčAlexej Materák a členovia Vladislav ka MOMS, a o tom, ako cédečko Gubečka, Ján Vereš, Ivor Šaš, Dária uzrelo svetlo sveta, sa zmienila Kabasová, Anna Domoniová, Že- Ružena Červenská.

S KNIHOU V NOVOSADSKOM ŠAFÁRIKU

Matičný večierok venovaný Miroslavovi Macháčovi Danica Vŕbová

Pazove, ktorý na tento večierok priniesol i niekoľko obrazov zo svojej tvorby na ukážku. Večierok moderovala tajomníčka MOMS v Novom Sade Danica Vŕbová, ktorá s Rastislavom Zorňanom a Elenou Surovou prečítala niekto-

radičný matičný večierok v Novom Sade bol v stredu 2. novembra uskutočnený po prvýkrát vo vynovených miestnostiach Slovenského kultúrneho centra Pavla Jozefa Šafárika. Novosadskí matičiari ho tentoraz venovali staropazovskému spisovateľovi hajdušického pôvodu Miroslavovi Macháčovi. Bola to premiéra jeho najnovšej knihy Poviedky, ktorú zo srbčiny preložil – teraz už zosnulý – profesor Samuel Boldocký a vydala ju Ma- Autor Miroslav Macháč (druhý sprava) s Jánom tica slovenská Agarským, Danicou Vŕbovou a Rastislavom v Srbsku v edícii Zorňanom Matičné súzvuky. Je to štvrtá kniha ré texty z predstavovanej knihy. próz Miroslava Macháča a jediná Spieval Zmiešaný spevácky zbor v slovenskom jazyku. Ilustrovaná je Šafárika pod vedením Anny Crvevýtvarnými prácami Jána Agarské- niovej a početným návštevníkom ho, akademického maliara zo Starej sa prihovorila predsedníčka MOMS

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Záujemcovia o literatúru vo vynovených miestnostiach Šafárika

v Novom Sade Jarmila Struhárová. Privítala i hostí: predsedníčku MSS Katarínu Melegovú-Melichovú, podpredsedu MSS pre Sriem Michala Baláža, predsedníčku MOMS v Starej Pazove Annu Balážovú a čestného predsedu MSS Rastislava Surového. Odzneli i texty z knihy z pera Anny Horvátovej a Jána Kevického a o autorovej tvorbe hovorila i K. Melegová-Melichová. Prítomným sa prihovoril aj Zoran

Jakšić, riaditeľ umeleckého tábora v Krčedine, ktorý Macháčovi daroval pri tejto príležitosti jeho portrét. Autor Miroslav Macháč vo svojom príhovore vyjadril vďaku všetkým, ktorí ho podporili a podporujú v jeho tvorbe, a zahlásil aj ďalšie literárne večierky venované tejto knihe. Na záver každému návštevníkovi odovzdal jednu svoju knihu. Foto: J. Boldocký • KULTÚRA •

NAMIESTO POZNÁMKY

Lepší katalóg než samochvála Juraj Bartoš

Kysáči sa 1. októbra 2016 uskutočnil 1. Festival slovenských ľudových krojov Slovákov vo Vojvodine. Zároveň si početní návštevníci zrejme vydareného podujatia mohli pozrieť aj výstavu fotografií Čelarevčana Petra Dešića Slovenský kroj v každodennom použití. Prečo tento návrat? Ktosi komusi, s odstupom zopár týždňov po uvedených udalostiach, poslal mail. V ňom uviedol „všetky“ médiá, ktoré o nich informovali. Ba: v tom lístočku trojrohom jeho autor, akiste, všakáno, neúmyselne, pozabudol spomenúť aj týždenník Hlas ľudu. Ktorý veruže taktiež o oslave slovenského ľudového kroja v Kysáči informoval; v tlačenom i elektronickom vydaní.

Veľa slov (samo)chvály sme veru odvtedy počuli od človeka, ktorý prišiel na inak ozaj skvelú (ale v praxi už predtým, pomerne podobným spôsobom zrealizovanú) myšlienku. Pričom tak „trochu“ prekáža(la) aj informácia, že sa podujatia zúčastní(ilo) veľmi veľa slovenských prostredí. A ešte „trošku“ viac mnohým zavadzal nádych samochvály muža, ktorý na skvelý nápad akože prišiel sám, pričom ale ide o niečo už videné, iba v trošku odlišnom balení. V Kysáči 1. októbra 2016 prítomní videli kroje z 11 (jedenásť) prostredí. Väčšina médií (alebo všetky, ktoré o tejto „priekopníckej” udalosti informovali?) nespomenula, že o. i. neboli zastúpené: Jánošík, Erdevík, Lug, Hložany, Silbaš, Kulpín... No a? Neboli teraz, budú, kiežby boli, inokedy. Je však pravda, že „slovenských

prostredí” až tak strašne veľa zastúpených nebolo. A nebolo ešte dačo, čo sa týka spomenutej výstavy nádherných fotografií, čo zrejme byť malo a mohlo, a volá sa – katalóg. Zaslúžila si ho aj výstava, aj jej autor a veruže i verejnosť. O to skôr, ak je pravda, že mesto Nový Sad k organizácii podujatí v Kysáči prispelo sumou 600 000 din. Keď už spomíname verejnosť, jej veľká časť dozaista vie podstatne viac o tom, čo Plagát bol, katalóg nie tu spomenieme iba náznakovo. V Laliti 17. apríla 2016 2016 konalo tradičné podujatie sa uskutočnila tzv. Krojová zábava. Čaro višieň. Prítomní v Dome Ako roky predtým: s prvoradým kultúry videli 24 ženských, mužcieľom prezentovať krásu krojov. ských a detských slovenských Zastúpené boli slovenské kroje z krojov. Znalecky o nich hovorili 8 prostredí a k tomu ešte zopár dve dámy. Podobne ako v Kysáči. srbských. V Silbaši sa 12. júna Ibaže trošku skôr.

Ďalší fujarový seminár

OBRAZY, KTORÉ VEDIA POTEŠIŤ DUŠU ČLOVEKA. Na podkroví kovačickej obrazárne sa v piatok 4. októbra uskutočnila vernisáž umeleckých diel autora Rada Van Ladomerského zo Slovenskej republiky. Jeho tvorbu charakterizujú dva umelecké štýly: pop-art, ktorým sa snaží poukázať na krásu ľudskej tváre, a insitný štýl zachytávajúci bežné radosti a starosti života, ktorými oživuje svoje vymyslené postavičky z kreslenej rozprávky Familie Perlenschlips. Výstavu, ktorá bude v Galérii insitného umenia v Kovačici sprístupnená nadšencom výtvarnej tvorby do 30. novembra, slávnostne otvorila Oľga Beňová, konzulka Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Srbsku. Pri tejto príležitosti krátke príhovory mali Ján Husárik, zástupca predsedu Obce Kovačica, Mária Raspirová, riaditeľka GIU, a Rado Van Ladomerský, autor výstavy. K slávnostnejšiemu ovzdušiu podujatia prispel aj Marek Wolf, gitarista zo Slovenska. Na snímke je insitná maliarka Alžbeta Čížiková s autorom výstavy R. V. Ladomerským, ktorý jej venoval namaľovaný portrét. A. Ch. • KULTÚRA •

lovenské kultúrne centrum Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade vyzýva fujaristov a iných hudobníkov zo Srbska, ktorí majú záujem absolvovať základy interpretácie na slovenskom tradičnom nástroji – fujare, aby sa prihlásili na 4. fujarový seminár vojvodinských Slovákov pod názvom Fujara naša slovenská. Projekt podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Seminár sa uskutoční 3. a 4. decembra 2016 v Novom Sade, v miestnostiach SKC P. J. Šafárika a

bude ho viesť Ján Šimiak, fujarista z Očovej. Účastníci seminára budú rozdelení do dvoch pracovných skupín: začiatočníci a pokročilí. Prihlášky treba poslať najneskôr do 25. novembra 2016 na adresu: SKC P. J. Šafárika Vuka Karadžića 2a 21 000 Nový Sad alebo e-mailom na adresu safarikns@gmail.com Viac informácií získate na tel. čísle: 069/180-19-81.

Súťaž pre škôlkarov a školákov

nižnica Štefana Homolu v Báčskom Petrovci vyhlasuje literárnu a výtvarnú súťaž na témy: Kniha, s ktorou som vyrastal / vyrastala, Môj obľúbený (rozprávkový) hrdina alebo Čo sa skrýva za dverami knižnice... Súťaž je neanonymná: na súťažnej práci – literárnej či výtvarnej – treba uviesť meno a priezvisko autora, vek, adresu. Súťaže sa môžu zúčastniť deti

materských škôl (výtvarné práce) a žiaci základných škôl (výtvarné a literárne práce). Súťažiaci môže zaslať neobmedzený počet prác a môže si zvoliť viacero tém. Práce treba priniesť osobne do knižnice alebo zaslať na adresu: Knižnica Štefana Homolu, 21 470 Báčsky Petrovec, Ľudovej revolúcie 9 Súťaž je otvorená do 31. marca 2017.

46 /4725/ 12. 11. 2016

Kultúra HLOŽANY

Jesenné listy padli... Juraj Bartoš

udú? Nebudú? Neviem... Ani ja neviem; niet ani plagáty... Tak asi nebudú. Takto a podobne sa pýtajú Hložančania, ktorým sa podujatie známe ako Jesenné listy zapáčilo a zase sa naň – márne – tešili. Kolážový večierok, ktorý založil Mr. Samuel Fekete, utkaný z populárnych piesní, sprievodného poeticky ladeného textu a prednesov básní, sa vlani dožil 14. vydania a teraz... Pätnásty ročník Jesenných listov sa konať nebude. Aspoň nie do konca tohto roku. Potvrdila nám to sama predsedníčka Miestneho odboru Matice slovenskej v Hložanoch Mária Bartošová-Korčoková. Dôvod je cel-

kom prozaický. MOMS nemá peňazí na vyfinancovanie účasti spevákov, hudobníkov a zvukárov. Nepovedala nám, či sponzori prispieť nechcú, alebo ich matičiari neoslovili. Málo chýbalo k tomu, aby Jesenné listy „padli” už vlani. Organizátori zostali prekvapení, keď nielen speváci zvonku, ale aj domáci pýtali honorár za pieseň – dve, ktoré zaspievali. Vlani matičiari aké-také peniažky v pokladnici mali, nuž honoráre boli. Teraz peniaze nie sú (MOMS zriaďuje knižnicu), tak ani Jesenné listy nebudú. Hložianskym muzikantom a spevákom potlesk obecenstva, v časoch, keď znovu a zase priťahujeme opasky, zrejme nestačí. Nezaujíma ich, že podaktorí ich spo-

Vypadať a vyzerať alebo dobre vypadáš či vyzeráš? Anna Horvátová

a označenie istého vzhľadu či výzoru neraz použijeme sloveso „vypadať“ ako najvhodnejšie. A tu robíme chybu. Slovesá vypadať a vyzerať sa významovo líšia. Vypadať znamená: – postupne sa uvoľniť odniekiaľ a vypadnúť, povypadávať: Vlasy mu vypadali (Kal.).; Drak ostarel, vypadali mu zuby (Chrob.).; v prenesenom zmysle: Krása tvoja mi z mysle nikdy nevypadá (Sládk.). = nevymizne. Ako nedokonavé znamená dospievať k nejakému výsledku, končiť sa, dopadať: Čo chcem, vždy vypadá naopak (Sládk.). – ale neznamená to, čo sme chceli ním označiť. Významovo bohatšie sloveso je vyzerať, a ním označujeme: – každú chvíľu pozerať odniekiaľ alebo niekam, vykukovať: Soňa vyzerala oblokom (Jégé).; Mišo vyzerá z pôjda (Laz.).; Nesvedčilo mladému dievčaťu vyzerať na cestu (Vans.).; – pozerať (koho, čo) s očakávaním, s túžbou sa dívať, hľadieť, či nejde ten, koho očakávame, či sa nezjavuje to, čo čakáme: S uplakanými očami vy-

www.hl.rs

zerala svojho syna (Zúb.).; Trebárs je zaoblačené, vyzerajú (deti) prvú hviezdu (Taj.).; Paľko vyzeral si tanečnicu (Kuk.). = zrakom si vyberal; – v hovorenej podobe (o veciach) znamená byť viditeľný, ukazovať sa, vyčnievať: Spod sukničky vyzerali bosé nôžky (Šteinh.).; Spod nej (kôry) vyzerá holé drevo (Kuk.).; v prenesenom význame: Akoby z tých očí strach vyzeral (Hor.). = sú plné strachu; v hovorenej podobe používame na vyjadrenie smerovať, byť obrátený: Moja spálňa vyzerala dvoma oblokmi na dvor (Jégé). A dostali sme sa po ten náš omyl. Istý vzhľad, výzor označujeme slovom vyzerať: vyzerať dobre, zle, mlado, smiešne, pekne, nahnevano: Žena vyzerala pôvabne (Tomášč.).; Vyzeral ako štrnásťročný chlapec (Taj.).; Ten chlap vyzerá na partizána (Tomašč.).; Vrcholky hôr vyzerali ani z cukru (Mor.). = boli biele. Vyzerať je aj zdať sa, javiť sa, ukazovať sa: Vyzerá to, ako keby Rusi ustúpili (Heč.).; Situácia vyzerala zle (Sev.).; Vyzeralo to, že nechcú s nami ísť (Ondr.). Toto slovo sa hodí aj na vyjadrenie ironickosti: Pekne (krásne) vyzeráme!

Informačno-politický týždenník

luobčania tento a iné programy chystajú celkom zdarma: pripravujú konferenciersky prednes, dekorujú javisko, zháňajú sponzorov, účast- Úvodom vlaňajších Jesenných listov níkov, občerstve- predsedníčka MOMS sa ani nenazdala (?), že položila za nimi bodku nie atď. V hre je, tak sa javí, predsa (aj) niečo iné. Isté napätie Struhár potvrdil informáciu, ktorú na tenkom spojení medzi MOMS sme získali od predsedníčky MOMS. To, že na „identitu“ a kultúru, ktorá a Kultúrno-osvetovým spolkom Jednota netrvá „odvčera“. Spolkári, sa pestuje v rámci miestneho Futbajemne povedané, nie sú dvakrát lového klubu Budúcnosť, peniaze nadšení situáciou, v ktorej matičiari sú (a to neporovnateľne viac než síce chystajú program, ale v ňom na dáke tam kultúrne programy), vystupujú prevažne práveže spol- málokoho zaujíma. Alebo povedzkári. Bez ohľadu na skutočnosť, že me Rada Miestneho spoločenstva pod realizáciu Jesenných listov a Hložany súrnym spôsobom rieši podaktorých iných podujatí sa „pod- „neriešiteľný problém“? Sotva. Rada pisujú“ spoločne. Nasvedčuje tomu predsa na schôdzky nemá času... aj skutočnosť, že najbližší prednovo- Nie div, že Jesenné listy padli akosi ročný (niekdajší Štefanský) program predčasne. Mr. Fekete by sa akiste koncom decembra usporiada KOS opýtal: Kde sa podeli tí dobrí ľudia? Jednota; jeho predseda Rastislav

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. Deviaty Koncert slovenských zborov z Vojvodiny sa uskutoční v sobotu 12. novembra o 19. hodine v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára. Okrem domácich zborov na tohtoročnom koncerte vystúpia aj speváci Slovenského kresťanského speváckeho zboru Krédo – Viruju z Telgártu, zo Slovenska. BÁČSKY PETROVEC. V nedeľu 13. novembra o 16. hodine slovenský evanjelický a. v. cirkevný zbor v Petrovci pri príležitosti 210. výročia narodenia a 150. výročia smrti Karola Kuzmányho, evanjelického kňaza a podpredsedu Matice slovenskej, prichystal spomienkové pásmo slova a hudby Sláva šľachetným, ktoré bude v evanjelickom kostole. BÁČSKY PETROVEC. V nedeľu 13. novembra o 18. hodine vo veľkej sieni Slovenského vojvodinského divadla odznie celovečerný program Kultúrno-umeleckého spolku Petrovská družina pod názvom Dostáľi sťe peknvo pozdraveňia, ktorým si členovia spolku pripomenú 125 rokov

spolkovej činnosti v Petrovci. BÁČSKY PETROVEC. Koncert speváka Miloša Radovića bude vo štvrtok 17. novembra o 19.30 v Slovenskom vojvodinskom divadle. Ide o večierok „staromestskej“ hudby a evergrínov. Miloš Radović vystúpi ako sólista v sprievode klavíra a gitary. J. Č-p JÁNOŠÍK. Základná škola T. G. Masaryka, Slovenská evanjelická a. v. cirkev v Jánošíku a SVC v Báčskom Petrovci usporiadajú krst knihy Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej Detstvo našich predkov. Prezentácia knihy s príležitostným programom bude v nedeľu 13. novembra o 14. hodine v kaviarni U Žiakov v Jánošíku. NOVÝ SAD. NRSNM a ÚKVS usporiadajú promóciu cédečka autorských skladieb Slovenky Benkovej-Martinkovej pod názvom Nová v utorok 15. novembra o 19. hodine v štúdiu Firchie Think Tank Studio (Bulvár Despota Stefana 5) v Novom Sade. a. f. • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy K 10. VÝROČIU SMRTI MARTINA ZLOCHA

Nedokončená rola novinára, herca a kultúrneho dejateľa Anička Chalupová

redčasne opustil tento svet... Kovačičania ho poznali ako všestranného kultúrneho dejateľa, ktorý bol svojou prácou všadeprítomný. Zaujímal sa o prácu v niekoľkých oblastiach národného života, všetky jeho záľuby súviseli s materinskou rečou a ľudovou minulosťou. Veľmi dobre poznal dejiny svojej rodnej dediny, zvyky a obyčaje, ľudovú tradíciu, mal rád ľudí. Jeho všestrannosť sa začala ešte v detstve, keď ako žiak základnej školy literárne tvoril a zaujímal sa o divadlo. Martin Zloch (20. 3. 1970 – 8. 11. 2006) debutoval v detskom predstavení ako trinásťročný chlapec. V rámci Divadla VHV scény v Kovačici počas svojej dvadsaťročnej

hereckej kariéry stvárňoval mnohé roly. Koncom osemdesiatych rokov hral najprv v predstavení Marat versus Sade, v ďalších rokoch sa okrem herectva prejavil aj ako režisér v divadelných predstaveniach U Kanátov, Pytliakova žena a Cholera, v ktorých prispel aj ako kronikár kovačického divadelného života. Profesionálnym vzorom mu bol Tomáš Hriešik Máško. Martin Zloch pracoval vyše pätnásť rokov ako novinár. Začal v Kovačickom rozhlase, kde bol hlásateľom, autorom vysielania Banátskou šíravou. Vysielaním Na modrej vlne sprevádzal poslucháčov viac ako desať rokov. Neskoršie

PRACOVNÁ PONUKA Ponúkame možnosť zamestnania na Slovensku, respektíve aj v iných krajinách EÚ pre tieto profesie: klampiar (srb. limar), zámočník (srb. bravar), lešenár (srb. radnik na skeli) a zvárač (srb. varilac). Možnosť zárobku od 4 € za hodinu. V prípade záujmu nás neváhajte kontaktovať na telefónne číslo: 060/053-67-32. Termín nástupu do práce podľa dohody. Poznámka: Nie sme pracovná agentúra, ale zamestnávateľ.

novinárčil aj v lokálnej televízii, moderoval programy v slovenskej reči. Po ňom zostali vzácne dokumentárne záznamy zo života Slovákov v Kovačici, jeho dokumentárny film Vianoce v Kovačici získal aj cenu. Lásku usmerňoval aj k literatúre: písal poéziu a prózu, teda básne a poviedky pre deti. Svoju tvorbu uverejňoval v Klasoch, v časopise literárnych snaživcov z Padiny a Kovačice. Bol zakladateľom a predsedom Literárnej družiny Mateja Ambrózyho v Kovačici. Svojou prácou vyoral hlbokú brázdu aj v Matici slovenskej v Ju-

Firma

hoslávii / Srbsku, kde stál už pri jej obnovení a v dvoch mandátoch bol aj podpredsedom MOMS Kovačica. Pomáhal a podnecoval prácu Ženského spolku. Smrť ho prerušila v príprave osláv 10. výročia založenia družiny básnikov, vydania publikácie o kňazovi a poetovi Matejovi Ambrózymu, v príprave projektu storočnice Kovačického procesu, nakrúcania dokumentárneho filmu z oblasti etnografie a pod. Mal ešte mnohé plány pred sebou. Odišiel kamarát, usilovný pracovník, človek užitočný a chtivý do každej roboty. (Použité pramene: Časopis Literárnej družiny Mateja Ambrózyho (2007) a zborník 100 rokov divadla v Kovačici (1914 – 2014)

AGROCROP, a. s.,

prijme zamestnancov na prácu s traktorom, zber a spracovanie úrody Potrebné vodičské oprávnenie skupiny B alebo T. V prípade záujmu ozvite sa na mail: marek.macaj@agromacaj.sk alebo telefón: +421 905 732 961

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS70, NSU70, NSL70 NS ŠANTIĆ (TELEKOM)

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad daného stavu a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu rozhlasovej základňovej stanice mobilnej telefónie – NS Banatić

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu –základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS70, NSU70, NSL70 NS ŠANTIĆ (TELEKOM), na Bulvári cára Lazara 73, na katastrálnej parcele číslo 3926/10, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 7. novembra 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-685/16, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad. org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS Banatić, Ul. pariske komune číslo 25, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 4944, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 7. novembra 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-528/16, že je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie a o určení rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

• KULTÚRA • OZNAMY •

46 /4725/ 12. 11. 2016

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

DROBNÝ OZNAM

s mojou sestrou a našou tetkou

T E S N Í M E (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088-433.

MÁRIOU MELEGOVOU rod. Vrbovskou 8. 8. 1942 – 28. 10. 2016 z Báčskeho Petrovca

s našou priateľkou

MARKOU MAKOVNÍKOVOU 1950 – 2016 z Kysáča

V našich srdciach a spomienkach budeš žiť navždy. Anna a Ján Závišovci

DROBNÝ OZNAM NA PREDAJ dom v Selenči v Ul. Čajakovej; tel. č.: 063/167-65-70.

Večný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky na Teba si zachováme. Brat Samuel Vrbovský s manželkou, deťmi a vnúčatami

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

SMUTNÁ SPOMIENKA

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

s kmotrou

MARKOU MAKOVNÍKOVOU 1950 – 2016 z Kysáča

Dňa 5. novembra 2016 uplynul rok, čo nás opustil manžel, otec a starký

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, Blok Prerada, Ul. narodnog fronta č. 12, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia kanalizačnej sústavy a zariadenia na spracovanie odpadových vôd v RNS, na k. p. č. 2555/1, 14, 42 a 16; 2556/3; 2498/18, 29, 30 a 32, k. o. Nový Sad III. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu sekretariátu.

SMUTNÁ ROZLÚČKA

MICHAL GOMBÁR

1944 – 2015 – 2016 z Kysáča Tichú a trvalú spomienku si na neho zachovávajú: manželka Anna a dcéry Mária a Anna s rodinami Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie – NS66, NSX66, NSU66, NSL66 PAVLA PAPA – MUP Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS66, NSX66, NSU66, NSL66 PAVLA PAPA – MUP, Ul. Pavla Papa 44, v Novom Sade, na katastrálnych parcelách č. 7144/1, 7144/2 a 7145, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 8. novembra 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-212/16, ktorým je daný súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Kmotra Darinka Čapeľová

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s krstnou mamou

MÁRIOU MAKOVNÍKOVOU 1950 – 2016 z Kysáča

Ten večný pokoj Ti prajeme a spomienku na Teba si navždy zachováme. S láskou sa s Tebou lúči krstniatko Jasmina Damjanovová s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA na

PAVLA KRIVÁKA 20. 11. 1951 – 2. 11. 2015 – 2016 z Báčskeho Petrovca

S láskou v srdci si na Teba spomínajú

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 l inzercia@hl.rs 40

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

manželka Zuzana a dcéra Daniela s rodinou

• OZNAMY •

Oznamy POSLEDNÝ POZDRAV

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

svatovi

s našou mamou, manželkou, starou mamou a prababkou

MÁRIOU MAKOVNÍKOVOU

KATARÍNOU HEKELOVOU

rod. Vrškovou 16. 10. 1950 – 31. 10. 2016 z Kysáča

3. 7. 1938 – 25. 10. 2016 z Kovačice

JÁNOVI BÚRIKOVI

Kmotrovci Levárskovci a bratranec Ján Jurík s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 14. novembra 2016 uplynie rok, čo nás navždy opustil manžel, otec a starý otec

S úctou svatovci Medovarskovci

SPOMIENKA

na manželku, matku a starkú

Dňa 10. novembra 2016 uplynul rok, čo nás opustil manžel, otec a starý otec

SAMUELOM RYBOVIČOM

SAMUEL GALAMBOŠ

12. 10. 1950 – 3. 11. 2016 z Báčskeho Petrovca

19. 1. 1949 – 14. 11. 2015 – 2016 z Lalite

manželka Marka a synovia Janko a Miroslav s rodinami

Manžel Michal a deti Katarína, Anka, Zlatko a Jaroslav s rodinami

SPOMIENKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s manželom, otcom a starým otcom

JÁN MACKO

Spomienku na Teba si zachovávajú:

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

6. 11. 1948 – 5. 11. 2016 z Kulpína

Večný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky si na Teba zachováme.

1949 – 2015 – 2016 z Hložian

V srdciach si zachovávame spomienku na Teba.

Nikdy na Teba nezabudneme. Manželka Mária, syn Samuel s Jankou, dcéra Mária a vnučka Gabika

Manželka Zuzana, synovia Stanislav a Branislav s manželkami a vnúčatá Stanislav, Gabriela, Danica a Marek

SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynuli ťažké a smutné roky, čo žijete iba v našich myšlienkach, snoch a v našich srdciach

ANNA ŠTEFANIDESOVÁ

ZUZANU GÁNIOVÚ

1968 – 1993 – 2016 z Hložian

rod. Kováčovú 1940 – 2011 – 2016 z Báčskej Palanky rodom z Petrovca

JÁN KOVÁČ

1918 – 1999 – 2016 Len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a s láskou v srdci si na Teba spomínať. Manžel Ján, syn Ján a dcéra Jarka s rodinami • OZNAMY •

ZUZANA KOVÁČOVÁ

1929 – 2009 – 2016

z Báčskeho Petrovca Tichú spomienku Vám s láskou a úctou venuje

Odišla si preč, nás to roky bolí. Opustila si nás proti svojej vôli. Neúplná cesta, prerušená púť, bola si s nami krátko, preč Ťa vzala smrť. Boh má právo rozhodnúť, keď si Ťa vzal k sebe. Tíško, tíško spíš, nevychádzaš z našich sŕdc, nemožno na Teba zabudnúť.

dcéra Mária s rodinou 46 /4725/ 12. 11. 2016

Rodičia a brat s rodinou

Oznamy SPOMIENKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

VELIMIR STOJIMIROVIĆ 1961 – 2011 – 2016

Čas plynie, spomienky pretrvávajú... Saša, Igor a Jarmila

SPOMIENKA

pri pätnástom výročí smrti manžela, otca a apka

MICHALA PEŤKOVSKÉHO 1936 – 2001 – 2016 z Kysáča

JÁN BÚRIK

6. 11. 1948 – 5. 11. 2016 z Kulpína Je ticho po bolesti, je celkom blízko ku hviezdam. Pozdravy na stuhách, vyklonené sviece a zopár veršov na rozlúčku. Manželka Anna

S láskou si na neho spomínajú: manželka Anna, syn Ján s manželkou Zuzanou a vnukovia Jaroslav a Ján s rodinami

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

JÁN BÚRIK

6. 11. 1948 – 5. 11. 2016 z Kulpína

JÁN BÚRIK

Života kniha zavrela sa, písaná srdcom, krvou zo žíl. Zápis v nej zlatým písmom hlása, že otec čestne život dožil. Nech jeho telo v rodnej hrude v pokojnom spánku odpočíva. V pamäti našej žiariť bude pamiatka jeho stále živá. Dcéra Anna s rodinou

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

6. 11. 1948 – 5. 11. 2016 z Kulpína Život a smrť. V nich nikdy nie si sám, Tvoj odchod žije s nami. Aj trýzeň smútku do nádejí prekvitá. Ty žiješ v nás – my v Tebe nie sme sami. Syn Ján s rodinou

• OZNAMY •

POSLEDNÁ ROZLÚČKA so svojou dcérou a sestrou

MÁRIOU MAKOVNÍKOVOU

rod. Vrškovou 16. 10. 1950 – 31. 10. 2016 z Kysáča

Odišla si tíško, ako odchádza deň, len pekná spomienka v našich srdciach zostáva naďalej. Márne Ťa naše oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. S láskou si na Teba budú spomínať:

POSLEDNÝ POZDRAV svojej manželke

MÁRII MAKOVNÍKOVEJ

rod. Vrškovej 16. 10. 1950 – 31. 10. 2016 z Kysáča

Ako tíško si žila, tak tíško si odišla. Skromná v živote, ale veľká v láske a dobrote. S láskou a úctou si na Teba bude spomínať manžel Jaroslav

mama Elena Vršková a brat Michal s manželkou Júliou a deťmi Vladimírom a Marínou s rodinami

POSLEDNÝ POZDRAV mame a starkej

MÁRII MAKOVNÍKOVEJ

rod. Vrškovej 16. 10. 1950 – 31. 10. 2016 z Kysáča

Utíchol Tvoj hlas, srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohla s nami žiť. Milovali sme Ťa, Ty si milovala nás, tú lásku v srdci nezničí ani čas. V našich srdciach budeš stále žiť.

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s mamou a starkou

MÁRIOU MAKOVNÍKOVOU

rod. Vrškovou 16. 10. 1950 – 31. 10. 2016 z Kysáča

Dotĺklo srdce, utíchol hlas, mala si rada život a všetkých nás. Bol to osud, čo Tvoj život vzal, alebo sila? Zavrela si oči, srdce prestalo biť, aj keď si chcela tak veľmi žiť. Na Teba si stále budeme spomínať.

Dcéra Elenka a vnúčence Jana, Daniel, Gabriela a Filip

• OZNAMY •

Syn Jaroslav s manželkou Blaženkou a deťmi Emou a Martinom

46 /4725/ 12. 11. 2016

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 11. novembra 19.30 Zostrih piesní zo Stretnutia v pivnickom poli z roku 2006 20.00 Dobrý večer, Vojvodina

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

Nedeľa 13. novembra 11.00 Dúhovka 11.30 Agrosféra

Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň

Utorok 15. novembra 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV

8.00 8.05 9.05 9.30

17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 22.00 Agrosféra Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka Dobrý večer Vojvodina – v pravidelnom piatkovom bloku budú okrem iného odvysielané príspevky z Festivalu Zuzany Kardelisovej v Kysáči, z Rozhlasovej súťaže recitátorov v Novom Sade a o výučbe slovenčiny v čelarevskej základnej škole. V pokračovaní v kultúrnom magazíne odznie rozhovor s režisérom Ľuboslavom Majerom pri príležitosti jeho životného jubilea, riport z bienále kysáčskych akademických výtvarných a úžitkových umelcov a príspevok o tvorbe troch súčasných slovenských spisovateľov. Dúhovka prinesie ďalšiu polhodinku venovanú 150. výročiu divadla v Petrovci pod názvom Paberky z klubovne petrovského divadla.

www.hl.rs

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16,00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15,30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16,00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17,15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 11. novembra – Boxer Sobota 12. novembra – Dieťa 44 Pondelok 14. novembra – Pomstiteľ Utorok 15. novembra – Sprisahanie Streda 16. novembra – Nebezpečný náklad Štvrtok 17. novembra – Alžbetin dvor, 5. časť 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každý pondelok 20.15 Hudobný mix

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 13. novembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Insitná tvorba štetcom Slováka Rado Vana Ladomerského Utorok 15. novembra 16.00 Tekvicová zábava prilákala do Padiny mnohé spolky žien Kultúrno-umelecký program KZ Skala Piatok 18. novembra 16.00 Z archívu TVOK Slovenský film: Kým sa skončí táto noc

Nedeľa 13. novembra 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Vymedzený čas 24.00 Záver vysielania

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

TV OBCE KOVAČICA

Mária Ďurišová, predsedníčka Komisie pre komasáciu v k. o. Báčsky Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 46 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC

V tajničke je názov podujatia, ktorým sa vzdáva úcta seniorom.

Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

autorka: ANNA BIČIAROVÁ

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

2. a 1.

epická 1. časť jaternica báseň tajničky samohláska čuch

kilo volt bojoval silou

2. časť tajn. potlesk

rozumie číslovka polovica

počítačový antivírusový program

TELEVÍZIA PANČEVO

polomer

Nedeľa 13. novembra 20.10 Repríza relácie Dobrý deň

nanosiť

keramikárska hlina

plech na pečenie

bezvládie

podal súprava na jedenie

odlišná

sever druh morskej ryby nočný vták

karát

umenie (lat.) AS HL DU ĽU

elektrón

línia

vápnik

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

röntgen rieka v Taliansku

rieka v Rusku

Streda 16. novembra 12.15 Dobrý deň, kolážová relácia

vrelý AS HL DU kelvin (prísl.) U Ľ

Rumunsko ochorenie posledné písmená abecedy

mesto v Č. Hore

Valjevo volt

3. časť tajničky

spoluhláska

vpíšte ZAA

koráb

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 45 VODOROVNE: zjemnila, lev, idol, asistent, tečie, oi, Anka, Z, S, nalej, t, pé, opera, ole, ide, RI, Ignác, asi, RO, e, st, satan, ty, omína TAJNIČKA: JESENNÉ LISTY

školská literatúra

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 43 z čísla 43 Hlasu ľudu z 22. októbra 2016 bolo: DEŇ HLASU ĽUDU. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ĽUDMILA PÁNIKOVÁ, Námestie XII. VB č. 8, 26 000 PANČEVO-VOJLOVICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

46 /4725/ 12. 11. 2016

Šport Mračná nad Dolinou čoraz hustejšie VOJVODINSKÁ LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Ján Bokor Po minimálnej výhre Dinama 1945 z Pančeva, na pekelne horúcom ihrisku v Banátskom Karađorđeve a remíze Kozari v Nakove títo dvaja kandidáti o titul jesenného majstra si vymenili miesta a teraz je lídrom Dinamo 1945. Ostatné kluby hodne zaostávajú a hrajú iba o prestíž. Najhoršie pochodili kovačická Slávia, ktorá dožila katastrofu na hosťovaní v Kovine, a aj padinská Dolina, ako obvykle – prehrala, tentoraz doma. Výsledky 13. kola: Dolina – Budućnost 1 : 6, Sloga – Vojvodina 1928 2 : 1, Jedinstvo BK – Dinamo 1945 0 : 1, Sloboda – Jedinstvo 2 : 2, Radnički (S) – Proleter 4 : 2, Polet – Kozara 2 : 2, Vršac United – ŽAK 3 : 0, Radnički (K) – Slávia 5 : 0. Program 14. kola: Budućnost – Slávia, ŽAK – Radnički (K), Kozara – Vršac United, Proleter BK – Polet, Jedinstvo – Radnički (S) Dinamo 1945 – Sloboda, Vojvodina 1928 – Jedinstvo, Dolina – Sloga. DOLINA – BUDUĆNOST 1 : 6 (0 : 3) povestnej padinskej doline sa nevyjasnelo. Mračná nad Dolinou sú čoraz hustejšie. Vedenie klubu a nový tréner Nikola Marjanović sa snažia udržať činnosť klubu a dotiahnuť jesennú časť majstrovstiev do konca. Najhoršie je, že hráči, ktorým vedenie dalo úplnú dôveru, prví začali skladať zbrane. Dochádzka na tréningy je slabá a mnohí sa nezjavujú ani na

zápasoch. Bez toho sa lepšie výsledky nemôžu očakávať. Na zápas so solídnym celkom Budućnosti sa ledva zozbierala jedenástka. Cezpoľní hráči prišli načas a museli vyčkávať „domácich“, aby doplnili ekipu. Hrali všetci, čo prišli. Náhradníkov nebolo. Skúsený tréner Marjanović posmelil svojich zverencov, ktorí ani nehrali tak slabo, ako to hovorí konečný výsledok. Naopak. Podali jeden z lepších jesenných výkonov. Vo väčšej časti zápasu Padinčania nehrali

podriadenú úlohu. Keby mali trochu viac šťastia, výsledok mohol byť aj prajnejší. Prvú gólovú šancu mal Matuľa, ale hlavičkoval do rúk brankára hostí Medića. Neskoršie obranca hostí Paulovu strelu vyrazil z bránkovej čiary. Hostia v prvom polčase vsietili tri lacné góly po voľných kopoch a nepozornosti domácich obrancov. Strelci boli Topić v 12.,Vukoje v 34. a Jovandić v Dragan Bajić (vľavo) v snahe zastaviť útočníka hostí 39. minúte. Po prestávke hráči Doliny zahrali útočne a po najkrajšej stratili sebadôveru a v závere prijali akcii, ktorú začal Baić, pokračoval ešte tri góly. Strelci boli Vukoje v 82., Musa a efektne zakončil Paul, sko- Radin v 85. a Zekanović v 89. minúte. rigovali výsledok. Hostia sa museli Rozhodca Milošević z Banátskeho brániť a mali aj šťastie. Silnú strelu Brestovca nemal veľa roboty a dobre Baića brankár Medić vyrazil z brány. vykonal svoju úlohu. DOLINA: Đurić, Koreň, Subašić, Dobre zamyslené akcie do konca nedotiahli Matuľa, Paul a Ostojić. Po Šimek, Paul, Baić, Matuľa, Ostojić, nevyužitých šanciach domáci zrazu Ugrenović, Bančov, Musa

Žiadna novina z Kovina RADNIČKI (K) – SLÁVIA 5 : 0 (3 : 0) Ján Špringeľ

ni jednu výhru nemajú Kovačičania v majstrovských zápasoch s Radničkim z Kovina od sezóny 2008/09, keď slávisti postúpili do Prvej juhobanátskej ligy: deväť zápasov – šesť prehier, tri remízy. Výhry Radničkého boli fanúšikom Slávie boľavé: v Kovačici 1 : 4 (november 2010), v Kovine najprv 3 : 1, potom 5 : 1, v sezóne postupu hostiteľov do Vojvodinskej ligy až 7 : 1, vlani vo vyššej súťaži „iba“ 2 : 1 a v nedeľu nový výprask tentoraz päťgólový. Bezgólovú remízu zohrali tieto kluby iba pred rokom v dedine insity. Kovinčania nastrieľali Kovačičanom 30 gólov, Slávia zavlnila sieť Radničkého iba deväťkrát na rovno toľkých zápasoch. Pri spomínaných výsledkoch treba ale mať na zreteli, že Kovinčania hrali prím, keď bol Radnički v Prvej juhobanátskej lige spolu so Sláviou: dva-

www.hl.rs

Záložník Slávie Sebastián Čolak krát bol vicešampiónom, kým z prvej pozície nepostúpil do Vojvodinskej ligy, ktorú hrá už päť sezón zaradom. Sezónu predtým, ako sa do Banátskej zóny prebojovala i Slávia, získal ligovú zemiakovú medailu. Kovačičania hrali na skrížení zbraní

Informačno-politický týždenník

v Kovine bez vykartovaného Pavla Čížika (podľa nových pravidiel povinný oddych má futbalista po štyroch žltých kartách). Navyše pri jednom doskoku sa pred prestávkou zranil brankár Trbojević a jeho štart v nasledujúcom kole je otázny. Podľa slov trénera Zlatka Mršulova jeho náhradník Dušan Králik úspešne debutoval, mal dva – tri vydarené zákroky a nemá vinu o góly Radničkého v druhom polčase. Slávia dominovala iba v úvodných minútach: Gigović a Miodrag nepremieňajú šance a Ďuriš triafa do brvna. Lodivod hostí Mršulov mieni, že prvé dva góly Kovačičanov vznikli po chybách obrany: prvý Forgića (12 ‚) hlavičkou po centrovanej lopte 1 : 0, kým druhý zaváňal postavením mimo hry Kostića v 30 ‚ – 2 : 0. Skóre polčasu uzavrel druhým gólom jeden z najlepších na trávniku, hrotový útočník Vuk Kostić, ktorý mieril presne po rýchlej akcii domácich (36 ‚).

Malinović zavinil penaltu dve minúty po pauze. Z bieleho bodu úspešný bol Simić – 4 : 0. Desať minút pred záverečným hvizdom rozhodcu Bogićevića zo Zreňaninu Vasiljević trafil presne – 5 : 0. SLÁVIA: Trbojević (Králik), Jovnáš, Ďuriš, Mitić, Malinović, Čolak, Ćirić, Stanojković (Válovec), Miodrag, Toma (D. Čížik), Gigović

1. Dinamo 1945 13 2. Kozara 13 3. Polet 13 4. Budućnost 13 5. Jedinstvo (NB) 13 6. Vršac United 13 7. Radnički (S) 13 8. Proleter 13 9. Radnički (K) 13 10. Vojvodina 1928 13 11. Sloboda 13 12. ŽAK 13 13. Jedinstvo (BK) 13 14. Sloga 13 15. Slávia 13 16. Dolina 13

10 10 7 6 6 6 6 6 6 5 5 5 4 3 3 0

2 1 2 4 3 3 2 2 1 2 2 2 1 3 2 0

1 45 : 6 2 35 : 10 4 30 : 19 3 19 : 12 4 18 : 15 4 18 : 17 5 28 : 22 5 15 : 16 6 24 : 21 6 18 : 17 6 17 : 19 6 20 : 25 8 18 : 25 7 18 : 36 8 20 : 34 13 5 : 54

32 31 23 22 21 21 20 20 19 17 17 17 13 12 11 0

• ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Hajduk na kolenách Po svadbe (nie) je možné hrať futbal P HAJDUK – JEDNOTA 1 : 8 (0 : 3)

Matej Bzovský

o neúčelných výkonoch na mnohých predchádzajúcich stretnutiach útočníci staropazovského mužstva sa v závere jesennej časti majstrovstiev konečne zobudili. Nečakane zrazili na kolená domáce mužstvo bojujúce o záchranu. Počas celého zápasu hostia boli hravejší a rýchlejší a aj v osobných dueloch ťahali za kratší koniec. Po jednej nevyužitej šanci domácich a dvoch šanciach podnikavejších hostí v úvode zápasu nasledovala opravdivá gólová kanonáda strelecky naladených hostí. Skóre otvoril Danilo Marković v 26. minúte, ktorý sa ešte dvakrát zapísal do listiny

strelcov. Nadviazal skúsený Vladimir Matić, tiež s tromi peknými gólmi a o vysokú výhru sa ešte postarali Janković a Krivokuća. Až v závere zápasu domáci dosiahli čestný gól, ale vysokú prehru mnoho nezjemnili. JEDNOTA: Jovišić, Stošić (Stajić), Blagojević, Galić, Bošković, Jelović, Rajak (Mićunović), Janković, Krivokuća (Popović), Matić, Marković Ak by Staropazovčania chceli do konca jesene postúpiť vyššie v tabuľke, museli by už na nedeľu v Novom Sade vyhrať nad veľmi dobrým celkom Kabelu, a potom na vlastnej ploche aj na mužstvom z Kupinova, čo je predsa omnoho reálnejšie.

Hostitelia museli vyhrať! MLADOST – SLOGA 2 : 0 (0 : 0)

Károly Vig

rdevíčania aj bez svojho kapitána Borisa Považana na hosťovaní v Báčskom Jarku podali silný odpor domácej Mladosti. Tréner hostí Ninković dobre postavil hru, takže mužstvo Slogy bolo rovnoprávnym súperom, útočilo, ale aj úspešne čelilo útokom domácich. Na úrovni bol aj brankár hostí Tojagić, ktorý vychytal početné strely na jeho bránu. Domáci sa správali tak, že bolo jasné, že nemienia prehrať, a rozhodca Stefan Kedžo z Nového Sadu im toleroval ostrú hru. Vytvorili si aj Erdevíčania niekoľko šancí, ale ich nevyužili, čo sa im v pokračovaní vrátilo ako bumerang. Už v druhej minúte pokračovania Đorđević zaslal nečakanú strelu na bránu hostí a priniesol prednosť svojmu celku. V 60. minúte Džepina aj druhýkrát prekonal Tojagića a položil bodku za výsledkom tohto príliš divného zápasu. SLOGA: Tojagić, Džibrić, Matić, Cvijić, Kalinić, Raičević, Teoﬁlović, • ŠPORT •

Macanović (Pap), Simeunović, Bojanić, Grković Výsledky 13. kola: Sremac – Kabel 2 : 0, Index Hajduk (Č) 2 : 0, Hajduk 1925 Podunavac – ŽSK 3 : 1, Mladost – Sloga 2 : 0, Sofeks – LSK 2 : 1, Slavija – Veternik 1 : 1, Borac – Kupinovo 0 : 3, Hajduk (B) – Jednota 1 : 8.

1. Mladost 13 2. Hajduk (Č) 13 3. Kabel 13 4. Hajduk 1925 Pod. 13 5. Sremac 13 6. Sloga 13 7. LSK 13 8. Index 13 9. Jednota 13 10. Kupinovo 13 11. Slavija 13 12. Sofex 13 13. Borac 13 14. Hajduk (B) 13 15. Veternik 13 16. ŽSK 13

10 9 9 8 8 7 7 6 6 5 3 4 3 2 1 0

2 2 1 3 3 2 1 3 2 1 5 1 2 2 2 0

1 2 3 2 2 4 5 4 5 7 5 8 8 9 10 13

25 : 5 20 : 12 25 : 15 31 : 12 27 : 10 35 : 19 14 : 12 21 : 14 27 : 15 18 : 19 16 : 17 11 : 22 11 : 31 14 : 40 14 : 34 8 : 40

32 29 28 27 27 23 22 21 20 16 14 13 11 8 5 0

HAJDUŠICA – BORAC (VS) 1 : 3 (1 : 1)

Vladimír Hudec

utbalisti Hajdušice v derby kola v nedeľu uvítali druhoumiestnený celok Borac Veliko Središte po svadbe ich spoluhráča Milana Mršića. V sobotu sa svadbili a v nedeľu všetci spolu, vrátane aj ženícha, hrali futbal, avšak v ich hre nebolo cítiť únavu. Hrali pekne a kolektívne a vcelku boli lepším celkom na ihrisku. Aj začiatok veštil prajný výsledok. Už v piatej minúte Radović vrazil do šestnástky, brankár hostí nešikovne intervenoval, rozhodca Miailović právom ukázal na biely bod, z ktorého presný bol Mladenović. Aj predtým Radović po peknej prihrávke Spasovského strieľal, ale brankár hostí tú strelu zneškodnil. V polovici polčasu Spasovski pekne strieľal z okraja šestnástky a brankár Borca znovu dobre intervenuje. V 32. minúte Radović a Spasovski vybehli pred brankára, kombinovali, avšak tento druhý z nepatrnej blízkosti strieľal vedľa. Iba tri minúty neskoršie prišiel trest. V jednom z málopočetných útokov útočník hostí centroval pred bránu Melicha a Čakara ju vedľa bezmocného Melicha zaslal do siete. Aj po tomto góle Hajdušičania zostali lepší a nebezpečnejší, ibaže v závere útoku Maliar, Spasovski a Radović buď neboli presní, alebo brankár hostí dobre intervenoval. Po zmene strán domáci pokračovali s ofenzívnou hrou, avšak v 13. minúte

Stojkovski sa zahrával pred vlastnou bránou, hostia to využili, ukradli mu loptu a obrátili výsledok vo svoj prospech. Hajdušičanov toto nezmýlilo, ale aj naďalej obliehali bránu Borca, skúšali z diaľky, Radović dokonca trafil žrď, ale sieť za chrbtom hosťujúceho brankára akoby bola začarovaná. Hostia nielenže si získanú prednosť vedeli udržať, ale v nadstavenom čase aj tretíkrát matovali Melicha pre konečných 1 : 3. HAJDUŠICA: Melich, Mršić, Folťan, Maliar, Stojkovski (Đukić), Marko, Pomorišac, Mladenović (Hrudka), Radović, A. Lipták, Spasovski Výsledky 11. kola: Karaš – Ševac 2 : 1, Vojvodina – Partizan 2 : 1, Banat – Borac (VG) 4 : 2, Ratar – Potporanj 1 : 0, Radnički 1927 – Vladimirovac 2 : 1, Dobrica – Dunav 0 : 6.

1. Vojvodina 11 2. Borac (VS) 11 3. Dunav 11 4. Karaš 11 5. Hajdušica (-1) 11 6. Potporanj 11 7. Ševac 11 8. Borac (VG) 11 9. Partizan 11 10. Vladimirovac 11 11. Ratar 11 12. Dobrica 11 13. Banat 11 14. Radnički 1927 (-1)11

7 7 6 6 6 5 5 5 3 3 3 3 2 2

3 2 2 2 2 2 2 1 3 3 2 2 1 1

1 2 3 3 3 4 4 5 5 5 6 6 8 8

22 : 11 32 : 10 25 : 17 17 : 11 11 : 8 21 : 13 16 : 12 17 : 17 18 : 19 12 : 17 22 : 26 11 : 26 9 : 31 9 : 31

24 23 20 20 19 17 17 16 12 12 11 11 7 6

SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Nikdy slabšie TSC – RADNIČKI 4 : 0 (1 : 0) Lazar Pavković

íďania na hosťovaní v Báčskej Topole dožili jednu z najťažších porážok tejto jesene. Majúc na zreteli slabú hru a nevôľu futbalistov Radničkého, dobrých znalcov futbalu v Šíde táto prehra vonkoncom neprekvapila. Vedenie Radničkého počas jesennej časti majstrovstiev zmenilo až troch trénerov, ale ani to nepomohlo, aby milovníci futbalu v Šíde, ale aj na hosťovaní pozerali kvalitnejší futbal. Horšiu futbalovú jeseň klubu s dlhoročnou

tradíciou nepamätajú ani tí najstarší milovníci futbalu v tomto sriemskom meste. RADNIČKI: Radaković, Katanić (Smajić), Aperlić, Vuković, Puškaš (Jovanović), Dmitrović, Považan, Grumić, Tomić, Sarić, Radić Výsledky 13. kola: Borac – Omladinac 0 : 2, Radnički (NP) – Dunav 1 : 1, Crvena zvezda – Vršac 1 : 1, Radnički (Z) – Sloga 2 : 3, TSC – Radnički (Š) 4 : 0, Radnički (SM) Bratstvo 1946 2 : 2, Železničar – Bačka 1901 1 : 1. Voľný bol Cement.

46 /4725/ 12. 11. 2016

Šport SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Bolo to opravdivé derby MLADOSŤ – HAJDUK-JUNIOR 2 : 1 (2 : 0) Samuel Medveď

ie tak dávno (do júla 2013) kulský Hajduk bol členom najvyššej štátnej futbalovej ligy. Po bankrote sa kulský superligista fakticky rospadol, podobne ako apatinská Mladosť, či novosadskí kanárikovia z Detelinary, ktorí momentálne hrajú v Mestskej futbalovej lige Nového Sadu. Klub, z ktorého cestou slávy vykročil Kucurčan Ljubomir Fejsa, reprezentant Srbska, musel tiež začať od nuly. Teraz títo hrajú v oblastnej lige, nachádzajú sa v hornej časti tabuľky a spolu s Petrovčanmi a Báčskobrestovčanmi patria k favoritom v boji o primát. Tento zápas teda vo Vrbare vzbudil slušnú pozornosť mnohých milovníkov futbalu. Domáci Petrovčania boli iste zvedaví, či modrí budú pokračovať vo víťaznom slede a zaznamenajú aj jedenástu výhru zaradom, alebo si hlavne mladí futbalisti renomovaného Hajduka z Petrovca odnesú aspoň bod. Mladosť aj na tomto zápase hrala svoju hru, peknú, rýchlu, s množstvom dobrých kombinácií, čo sa, pravdaže, mnohým milovníkom futbalu aj páči. V prvom polčase Mladosť hrala lepšie. V 7. minúte po odrazenej lopte z pravej strany šikovne zahral Sladojević a domáci viedli 1 : 0. Mladosť potom ešte viac pridala a keď sa v 15. minúte, po tom, čo hostia hrali v trestnom území rukou a kapitán Pavlis realizoval penaltu,

očakávalo, že hostia ešte do polčasu inkasujú ten-ktorý gól, a podobne ako iné celky opustia ihrisko s najmenej štyrmi gólmi v sieťovej kapse, to sa predsa nestalo. Mladosť v druhom polčase nehrala tak ako počas prvých 45 minút. Druhý polčas priniesol

lepšiu hru hostí. Hralo sa celkovo ostrejšie, ale predsa v hraniciach fair play. Rozhodcovia arbitrovali horšie než v prvom polčase. Už v 48. minúte lopta nešikovne oklamala Leňu, no hráčom z Kuly sa nepodarilo trafiť bránu. Mladosť na opačnej strane

Lepšie po prestávke SLÁVIA – ŠIKARA 3 : 1 (0 : 1) Ján Šuster

o 200 divákov v nedeľu v Pivnici pozeralo dobré a zaujímavé stretnutie. Prví prihrozili hostia už v 2. minúte, ale Jovanović zblízka hlavičkoval vedľa. V 9. a l2. minúte sa vyznamenal brankár Brňa. Domáci mali prevahu, ale ich útoky končili pred trestným územím Šikary. V 33. minúte rozhodca Mudrinić na intervenciu svojho pomocníka odpískal jedenástku, čo vyvolalo veľkú revoltu domácich hráčov a obecenstva. Jedenástku Mišković premenil. Prvú vážnejšiu strelu na bránu hostí zaslal Benka z hranice trestného územia v 36. minúte, ale brankár hostí bol pohotový. Domáci mali do konca polčasu ešte tri šance, ale ich J. Žigmund, Benka a Krnjajić nevyužili. Nevedno, čo domáci tréner Mladen Prole povedal svojim hráčom v prezliekarni, ale od začiatku druhého

polčasu všetko bolo celkom inak. Domáci zatlačili hostí do ich trestného územia. Už v 47. minúte ostrá strela J. Žigmunda odletela nad. Trochu neskoršie Novićević kľučkoval a v šestnástke ho obranca Randžić nedovolene zastavil. Rozhodca bol blízko, ukázal na penaltu, avšak strelu Drinčića brankár zaslal mimo. V 51. minúte domáci gólom J Žigmunda vyrovnali. V pokračovaní Jusković, Vlastislav Kuchta, Drinčić a Novićević nevyužili ďalšie príležitosti. V 75. minúte Nímet z autu loptu zaslal pred bránu súpera J. Žigmund zmenil smer lopty a Benka ju zblízka zaslal do siete. Na druhej strane tri pekné šance mali aj hostia, ale Brňa úspešne strážil svoju sieť. Posledný gól padol v 90. minúte znovu po aute Nímeta. Skóroval Novićević. SLÁVIA: Brňa, Roganović, Benka, M. Žigmund, Mirković Jusković (Petrović), Drinčić, Nímet, Krnjajić

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Ďalšie body na konte Budúcnosti BUDÚCNOSŤ – MLADOST 3 : 1 (2 : 1) Ján Murtín

13. kole si domáci bez problémov na konto pripísali ďalšie tri body. Už v prvej minúte po rohu Adámeka Lalatovićovu hlavičku bravúrne vyrazil na roh brankár Mladosti. Vo 4. minúte po aute Latinovića Ćetković zblízka prehodil prázdnu bránu a zostalo 0 : 0. V 11. minúte studená sprcha obliala zo 200 divákov, keď nepresnú prihrávku domácich hosťujúci stredopoliar Uzelac korunoval gólom pre 0

www.hl.rs

: 1. Netrpezliví fanúšikovia očakávali, že sa výsledok čoskoro zmení, najmä keď domáci zatlačili mladých hostí na ich polovicu, ale šance sa nevyužívali a kulminovalo to v 26. minúte, keď Adámekovu strelu z penalty výborný brankár Bulović kryl, ale už o minútu v nasledujúcom útoku Krstić prekabátil dvoch súperov a popod vybiehajúceho brankára zaslal loptu do siete a vyrovnal. Do konca polčasu sa valili útoky na bránu hostí, aby jeden z nich – akciu Ilića a Krstića – využil Sekulić v 45. minúte. V druhom polčase zverenci Sinišu

Informačno-politický týždenník

Stanivuka rutinovane kontrolovali hru a hostia nemali síl ohroziť Korturanova. Naladený Štefek a Sekulić pripravili zopár šancí, ktoré útočníci domácich nevedeli využiť. K tomu bojovní hostia dvakrát loptu vykopli z bránkovej čiary. Konečne v 69. minúte Krstić z 18 metrov presnou strelou skončil akciu Ognjena Štefeka a druhýkrát prekonal hosťujúceho brankára stanovujúc konečných 3 : 1. BUDÚCNOSŤ: Kosturanov, Štefek, Latinović, Ćetković, Ardalić, Rodić, Adámek (Vučković), Lalatović (Živojinov), Krstić, Ilić (Zečević), Sekulić

dobre strieľala z kopačky Igora Kaňu, potom mal dobrú šancu i Trojanović, keď mu Fábry z pravej strany prihral hlavou. Rozhodca mohol ešte raz pískať jedenástku v prospech Mladosti, po tom, čo bol faulovaný Ožvát. Hostia svoj čestný gól vsietili veľmi pekne. Totižto v 72. minúte spoza šestnástky ponad živý múr trafili horný roh brány a Leňa bol bezmocný. MLADOSŤ: Leňa, Fábry, Jakuš, Rupar, Kajtez (Babiak), Severíni (Vlaisavljević), Kaňa, Sladojević, Trojanović (Torbica), Ožvát, Pavlis (Novićević), J. Žigmund, Vlastislav Kuchta (Vladimír Kuchta) Výsledky 13. kola: Mladosť (BP) – Hajduk Junior 2 : 1, Rusin – Lipar 2 : 1, Krila Krajine – Mladost (K) 2 : 0, Slávia – Šikara 3 : 1, ŽAK – Polet 6 : 0, BSK – Törekvés 1 : 0, Borac – Stari grad 2 : 5, Budućnost – Hercegovac 0 : 1.

1. Mladosť 2. BSK 3. Hajduk Junior 4. ŽAK 5. Rusin 6. Krila Krajine 7. Slávia 8. Hercegovac 9. Mladost (K) 10. OFK Šikara 11. Lipar 12. Törekvés 13. Stari Grad 14. Budućnost 15. Polet 16. Borac

13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13

13 1 0 39 : 12 10 2 1 43 : 8 8 0 5 27 : 22 7 2 4 28 : 18 6 4 3 23 : 14 6 3 4 24 : 14 6 2 5 25 : 22 6 1 6 18 : 25 5 3 5 21 : 27 5 2 6 19 : 20 5 2 6 20 : 23 3 2 8 18 : 23 2 5 6 12 : 23 2 3 8 14 : 28 1 5 7 8 : 29 11 11 19 : 50

37 32 24 23 22 21 20 19 18 17 17 11 11 9 8 4

1. Bečej 1918 2. Budúcnosť 3. Sloga 4. Srbobran 5. Tisa 6. Bačka 7. Zadrugar 8. Polet 9. Potisje (-1) 10. Mladost (T) 11. Tekstilac 12. Tavankut 13. Radnički 14. OFK Vrbas 15. Mladost 16. Subotica

13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13

11 1 1 41 : 6 9 2 2 33 : 11 9 2 2 26 : 13 7 3 3 20 : 14 6 4 3 27 : 16 6 3 4 23 : 20 5 3 5 26 : 23 5 3 5 20 : 24 5 3 5 18 : 16 5 2 6 17 : 25 4 2 7 11 : 26 4 1 8 17 : 21 3 4 6 11 : 23 3 3 7 11 : 20 3 2 8 17 : 29 00 13 7 : 38

34 29 29 24 22 21 18 18 17 17 14 13 13 12 11 0

• ŠPORT •

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Domáci o štipku lepší TATRA – TSK 2 : 0 (1 : 0) Pavel Pálik

Kysáči sme už dávno nesledovali lepšie futbalové predstavenie. Počas celého zápasu hralo sa otvorene, bojovne, rýchlo a technicky na pozoruhodnej úrovni. Domáci predsa boli o štipku lepší a mali aj viac šancí. Prvú mal Tomljanović už v 3. minúte, ale keď sa ocitol sám pred brankárom hostí Adamom, zaváhal a strelil do neho. Domáci občas hrali rýchlo, prihrávali si presne a dovádzali obrancov hostí do zúfalstva. Tak bolo aj v 40. minúte, keď Klaić prenikol po pravej strane až po bránkovú čiaru a prízemne zaslal loptu na penaltu. Tam sa ocitol Petković, ktorého obranca hostí faulom znemožnil dať gól. Správne nariadenú jedenástku premenil Ivković. Iba o 2 minúty aj hostia vážne prihrozili. Po rohovom kope z ľavej strany Pupovac hlavičkou trafil žrď.

V 60. minúte Dražić prenikol po pravej strane a centroval na druhé brvno, kde osamelý Ivković z dvoch metrov loptu zaslal do nebránenej siete, a ako sa ukázalo, stanovil

konečný výsledok. Vo finiši zápasu hostia sa snažia dať aspoň jeden gól. V tej ofenzíve akoby zabudli na obranu, čo domáci využili a z pro-

Majú za čím banovať ZLATICA – AŠK 1 : 1 (0 : 0)

ol to zápas dvoch celkov podobných kvalít, avšak hostia majú za čím banovať, lebo boli lepší počas celého zápasu. V prvých 20 minútach nebolo žiadnych výhľadných príležitostí. Hralo sa hlavne medzi dvomi šestnástkami a s častými chybami na oboch stranách. Prvú vážnejšiu príležitosť mal Apostolović v polovici polčasu, ktorý z asi 18 metrov strieľal presne

do brankára. A keď už všetci očakávali odchod na prestávku, AŠK mal najvýhľadnejšiu príležitosť na zápase. Po Vesinovom centri najlepšie reagoval Birmanac, ale trafil brvno. Na odrazenú loptu nabehol Gál, ale jeho strelu brankár bravúrne kryl a zachránil vlastnú sieť. Aj po zmene strán hostia útočili a domáci sa hlavne bránia. V 60. minúte dvojica Gál – Birmanac bola úspešnejšia. Gál pekne prihral a Birmanac bol neúprosný pre 0 : 1.

radín – Vinogradar 1 : 0, Futog – Borac 1 : 7, Tatra – TSK 2 : 0, Proleter – Mladost 2 : 2, Jugović – Jedinstvo 1 : 0, Šajkaš – Sirig 0 : 2 (zápas prerušili v 70. min.), Omladinac – Miletić 3 : 1 a Titel – Bačka 0 : 4. Program 14. kola: Sirig – Omladinac, Mladost – Jugović, Vinogradar – Bačka, Miletić – Titel, Jedinstvo – Šajkaš, TSK – Proleter, Borac –Tatra a Petrovaradín – Futog.

Petković, Kuzmanović (Todorić), Klaić (Nestorović), Ivković, Tomljanović (Martinko) Výsledky 13. kola: Petrova-

1. Borac 2. Jugović 3. TSK 4. Proleter 5. OFK Futog 6. Tatra 7. Bačka 8. Mladost 9. Omladinac 10. Vinogradar 11. Jedinstvo 12. Petrovaradín 13. OFK Sirig 14. Šajkaš 15. Miletić 16. Titel

Desať minút neskoršie na nešťastie Aradáčanov domácim sa z takmer jediného vážnejšieho útoku podarilo vyrovnať. Do konca zápasu sa hrá na polovici domáceho celku a v 90. minúte šťastie hosťom znovu obrátilo chrbát. Korać po rohovom kope dobre reagoval, ale aj tentoraz brankár Zlatice bol na úrovni. AŠK: Eötvös, Birmanac (Maksimović), Korać, Prodanović, Ďuríček, Petrović, Gál (Životin), Vesin, Vučetić, Mijić, Apostolović Výsledky 12. kola: ZŠF Petlić – OFK Klek 1 : 3, Zlatica – AŠK 1 : 1, Omladinac – MSK 3 : 2, OFK Stajićevo – Jedinstvo 0 : 2, OFK Gradnulica – Rusanda 0 : 0, Zadrugar – Potisje 4 : 5, Radnički 1911 – ŽFK Banat 5 : 1.

1. Omladinac 12 2. Rusanda 12 3. OFK Stajićevo 12 4. Radnički 1911 12 5. Potisje 12 6. MSK 12 7. Jedinstvo 12 8. Zadrugar 12 9. OFK Gradnulica 12 10. AŠK 12 11. Zlatica 12 12. OFK Klek 12 13. ŽFK Banat 12 14. ZŠF Petlić (-1) 12

Ivkovićovi (celkom vľavo) nebolo ťažko loptu zaslať do nebránenej siete

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Vladimír Gál

tiútokov si pripravili štyri šance, z ktorých je ozaj ťažšie nedať, ako dať gól. Celkove výhra domácich nad favorizovaným celkom hostí je úplne zaslúžená. Zápas sledovalo okolo 300 divákov, pískal Panić z Ďurdeva a žlté karty dostali Klaić, Kuzmanović, Jovanović, Ivković a Petković z mužstva Tatry a Jelić z TSK. TATRA: Subašić, Dražić, Mihajlović, Srnka, Petrović, Jovanović,

13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13

13 0 9 2 9 1 7 3 7 0 5 5 6 1 5 4 4 5 4 5 5 1 5 0 4 0 3 2 30 01

8 8 7 6 6 5 5 5 4 4 2 3 1 1

0 62 : 11 2 38 : 22 3 27 : 11 3 29 : 15 6 24 : 29 3 21 : 13 6 29 : 26 4 15 : 13 4 18 : 17 4 18 : 27 7 19 : 24 8 30 : 23 9 13 : 30 8 22 : 32 10 23 : 49 12 6 : 52

39 29 28 24 21 20 19 19 17 17 16 15 12 11 9 1

3 1 32 : 10 2 2 34 : 9 1 4 35 : 15 4 2 29 : 9 4 2 31 : 19 3 4 24 : 17 3 4 24 : 18 2 5 28 : 26 4 4 19 : 16 3 5 18 : 23 5 5 12 : 24 0 9 16 : 48 3 8 10 : 39 1 10 9 : 51

27 26 22 22 22 18 18 17 16 15 11 9 6 3

VO FUTBALOVÝCH KLUBOCH HAJDUŠICA A JÁNOŠÍK dôraz kladú aj na prácu s mladými generáciami, a tak si zaisťujú hráčsku budúcnosť. Pre oba kluby je príznačné aj to, že bok po boku sa do tajomstiev futbalu zaúčajú chlapci a dievčence. Najmladší Hajdušičania prednedávnom pod vedením bývalého hráča Sinišu Ognjenovského súťažia v pionierskej lige južného Banátu, pokým Jánošíčania, teraz pod taktovkou Branka Vašalića, ktorý roky pracoval v Hajdušici, trénujú iba niekoľko mesiacov a hrajú iba na turnajoch a priateľských zápasoch. Jeden taký zápas začiatkom novembra futbalové nádeje týchto dvoch klubov zohrali v Hajdušici. Neprekážalo im ani chladné a daždivé počasie. Aj keď kamarátenie bolo prvoradým cieľom, povedzme, že sa zápas skončil nerozhodným výsledkom. O góly FK Hajdušica sa postarali Dejan Branković a Ognjen Ognjenovski a FK Jánošík Anna Hučková a Darina Váneková. Na fotografii: Futbalové nádeje Hajdušice a Jánošíka so svojimi trénermi. vlh Foto: Vladimír Maliar • ŠPORT •

46 /4725/ 12. 11. 2016

Šport DRUHÁ VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Dve výhry, jedna prehra Katarína Gažová

pokračovaní majstrovstiev v Druhej lige Srbska – severná skupina volejbalisti Kulpína zohrali tri zápasy. Zaujímavé je, že na vlastnej pôde utŕžili porážku a na dvoch hosťovaniach vyhrali. HERCEGOVINA – KULPÍN 1 : 3 Po presvedčivej prehre od mužstva Vojvodina 2 Kulpínčania v druhom kole hosťovali v Ravnom Topolovci, kde nad domácou Hercegovinou vyhrali výsledkom 1 : 3. Do Topolovca odcestovali bez niekoľkých hráčov, takže v prvom sete boli dosť strnulí, robili hodne chýb a prehrali 25 : 18. Keď tréner Ján Lačok niektorým hráčom zmenil pozície na teréne a dal im osožné rady, v ďalších troch setoch boli lepší a zaslúžene vyhrali 18 : 25, 25 : 27 a 20 : 25.

VK KULPÍN: Zima, Relota, Lekár, Petrušić, Borović, Petrović, Ćirić, Zavaroš KULPÍN – DUNAV VOLLEY 1 : 3 V treťom kole Kulpínčania na vlastnej pôde uvítali silné mužstvo VK Dunav Volley z Nového Sadu. Aj napriek snahám celého mužstva zápas prehrali 1 : 3. V prvom sete Kulpínčania dobre štartovali, ale nakoniec ho prehrali. Rozhodkyňa totiž mala niekoľko pripomienok na ich hru, a tak ich vykoľajila, čo sa potom odzrkadlilo aj na konečný výsledok setu (25 : 27). V druhom sete domáci psychicky upadli a hrali nahnevane. Na druhej strane hostia akoby dostali vietor do chrbta, hrali s maximálnym výkonom a vyhrali 19 : 25. Tretí set zvíťazili Kulpínčania (26 : 24), ale vo štvrtom rozhodujúcom urobili niekoľko chýb a umožnili súperovi, aby vyhral set 20 : 25, a tým aj zápas.

Na domácom ihrisku si Kulpínčania (z ľavej strany siete) nevedeli poradiť so silným mužstvom Dunav Volley VK KULPÍN: Zima, Relota, Lekár, Petrušić, Borović, Babić, Petrović, Ćirić, Zavaroš, Očenáš, Hasík MLADOST EXPANS – KULPÍN 0 : 3 Minulý víkend vo štvrtom kole na hosťovaní v Novej Pazove Kulpínčania zohrali jeden z lepších zápasov v jesennej časti majstrovstiev. Mužstvo Kulpína bolo príliš oslabené bez troch špičkových hráčov a trénera Lačoka, ale aj napriek tomu mali pevnú vôľu

na dobrú hru. Od začiatku zápasu sa všemožne snažili a dokázali, že každý z nich má jednotlivecké kvality, ktoré sa dajú využiť v tímovej hre. Domáci sa snažili všetkými silami čeliť súperovi, ale proti naladeným Kulpínčanom sa jednoducho nedalo, o čom svedčí aj presvedčivé víťazstvo 0 : 3 (v setoch 23 : 25, 21 : 25, 26 : 28) VK KULPÍN: Relota, Lekár, Petrović, Borović, Babić, Benka, Zima, Ćirić, Zavaroš

V HLOŽANOCH UKONČILI ŠKOLU RYBOLOVU 2016

Úspešné finále pri Dunaji Jasminka Činčuráková-Galambošová

druženie športových rybárov Šaran v Hložanoch v spolupráci so Základnou školou Jozefa Marčoka Dragutina úspešne realizo-

valo aj tohtoročnú školu rybolovu. Deň X bol v nedeľné predpoludnie 23. októbra, keď sa konala oficiálna interná súťaž v rybolove pri Dunaji. Prvýkrát si najmladší účastníci svoje teoretické vedomosti a praktické zručnosti, ktoré nadobudli počas

Časť účastníkov súťaženia a frekventantov tohtoročnej školy rybolovu s predsedom združenia Samuelom Valom a tajomníčkou Máriou Dudkovou

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

trvania tejto školy, vyskúšali na rieke. Bolo to ozajstnou výzvou, lebo nádejní mladí frekventanti mali náročný terén a aj poveternostné podmienky boli neobvyklejšie než si to zvykli. Bola totiž hmla a iba 6 °C nad bodom mrazu. No to ich vôbec neodradilo od súťaženia. Až 23 žiakov rybárov si zaumienilo zmerať Mladí rybári v akcii: Ani hmla, si sily s dospelými. Hlavne brala ani chladno ich neodradili od súťaže ryba hlaváč európsky, ktorá je pomerne malá, ktorá má veľkú gramov. Najúspešnejším boli udelené sploštenú hlavu v dorzoventrálnom vecné odmeny – rybárske teleskosmere. Organizátor ohodnotil súťaž pické prúty a všetkým účinkujúcim kladne. Úhrnne súťažilo 30 špor- aj ďalšie potreby – háčiky, olovené tových rybárov. Víťazkou sa stala záťaže, plaváky atď. Nemožno nemladá členka ZŠR Šaran Martina spomenúť, že najmladší športoví Francistyová (inak svoje združenie rybári po absolvovaní teoretickej zastupuje v kategórii pionierov), kto- časti dostali od organizátora rybárske rej úlovok vážil 1 455 gramov. Druhé prúty pre začiatočníkov, s ktorými si miesto obsadil Ivan Vrška – účastník skúšali zručnosti v súťažiach počas tohtoročnej školy rybolovu, ktorého leta pri kanáli, ako aj členský lístok úlovok vážil 1 kilogram a 70 gramov ZŠR Šaran. Partnerom tohtoročnej a tretie miesto obsadil Samuel Macko školy rybolovu bol aj miestny Ko(kategória seniorov) s úlovkom 970 munálny podnik Gloakvalis. • ŠPORT •

Vybavenie z čias niekdajších V laboratóriu: Tak sa robilo kedysi

Maestro dnes Vždy prichystané: kamera a foťák

Dlhoročná láska: FK Vojvodina

SVET ŠPORTU BORIVOJA MIROSAVLJEVIĆA

Láska na celý život Oto Filip

ôbec sa netreba diviť tomu, že nemalú časť októbrovej retrospektívnej výstavy fotografickej tvorby Boru Mirosavljevića, prebiehajúcej v Múzeu Vojvodiny, zabrali práve športové momentky. Za týmto veľkým mágom vojvodinskej fotografie je už šesťdesiatpäť rokov tvorby. Už v rokoch päťdesiatych a šesťdesiatych minulého storočia vznikajú jeho prvé fotoreportérske, najčastejšie športové fotografie. Všestranný a zvedavý, tvorivý a senzibilný, už od začiatku sa kvalitou líšiaci od iných, Mirosavljević vtlačil nenahraditeľnú pečať tak vojvodinskej, ako i srbskej a juhoslovanskej fotografii. Na jeho záberoch život, vnímaný jeho citlivým okom, trvá v plnej špecifickosti a kráse. Nie div, že jednu zo svojich monografií, šiestu v edícii Zlaté oko, ktorá uzrela svetlo sveta k jeho šesťdesiatke, pomenoval práve tak: Fotografie,

na ktorých život trvá. Kritik Sava Stepanov má pravdu, keď vstupný text do nej pomenoval Kamera viac než život, konštatujúc v ňom, že zo všetkých tematických orientácií je autor najvernejší práve téme menom človek, ktorá sa ako ústredná niť konštantne tiahne celou jeho tvorbou. V rokoch deväťdesiatych Bora zverejňuje monografiu Vojvodina – moja láska, obsahujúcu športové fotografie venované Futbalovému klubu Vojvodina, v ktorom istý čas bol i zamestnaný. Publikácia svojím spôsobom dokumentárna, no i krásna. Lebo je v nej toľko drám, navonok bežných okamihov, scén, ktoré len skúsené oko dobrého fotoreportéra dokáže vidieť. Dokladuje to aj týchto niekoľko záberov z jeho októbrovej výstavy. Vznikli dávno, pred niekoľkými desaťročiami, skromnou technikou, no ich ovzdušie pozorovateľa oslovuje dodnes. Raz darmo: majster vždy zostáva majstrom.

Jedno z uznaní za spoluprácu

Súboj v skoku Brankárov let

Prehra

Rozhodcovo posledné slovo

Aj radosť, aj smútok

Dve dvojice

Smečovanie Kovačičana Milana Dinića

Veteráni BK Presing

Ľudovít Mišík mal za lubom, aby sa Marína Puškárová stala hráčkou silného MBK Ružomberok

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Basketbalový klub Presing Kovačica

Majstri pod košom

V roku, keď Juhoslávia získala prvé striebro na MS (1963), vybudovali v Kovačici prvé basketbalové ihrisko. V základnej škole zohrali priateľský duel Zreňanin a Pančevo. V čase, keď juhoslovanskí basketbalisti získali druhý svetový vicešampiónsky titul (1967), v Kovačici na ihrisku gymnázia sa zohral basketbalový turnaj už aj s účasťou domácich podkošových majstrov, zoskupených pod menom Študent. Keď mali modro-bielo-červení brániť striebornú medailu z OH v Mexiku na Olympiáde v Mníchove (1972), založili Kovačičania prvý basketbalový klub – Slávia. Slávia zanikla v sezóne 1990/91, ktorá bola i sezónou obrovských úspechov druhej Juhoslávie (piaty titul majstra Európy, tretí titul majstra sveta). V posledných desaťročiach 20. storočia boli obľúbené i basketbalové turnaje v organizácii mládežníkov a BK Slávia. Druhý klub pod menom Abas založili roku 2000, rok pred posledným titulom majstra sveta Divca a spoločnosti, a dva roky pred striebornou medailou Kovačičanky Maríny Puškárovej, podkošovej reprezentantky Srbska a Čiernej Hory, na Univerziáde v Kórejskej republike. Tretí klub Presing založili začiatkom tohto desaťročia (2012). Zo začiatku hral v Letnej rozvojovej lige Basketbalového regiónu Pančevo. Teraz veteráni klubu organizujú (aj) medzinárodné turnaje. Práve sa skončila prvá časť súťaže. Kovačičania z desiatich klubov sa zatiaľ delia o druhé miesto. Na siedmich zápasoch skončili so štítom, v troch na ňom. Najznámejšie basketbalové mená dediny insity sú Pavel Jaško a Marína Puškárová. Jaško hrával okrem v Slávii aj pre pančevský Dinamo, Crepaju a Banatsko Novo Selo. Puškárová si obliekala dres niekoľkých významných klubov v Srbsku, Čiernej Hore, Taliansku a vo Francúzsku. V tričku Crvenej zvezdy Belehrad získala Pohár Srbska a Čiernej Hory, kým na univerziáde ako reprezentantka Srbska a Čiernej Hory stála so spomínaným striebrom na druhom stupienku víťazov. V Kovačici jestvuje päť úradných ihrísk pre basketbal: dve betónové na nádvorí základnej školy a gymnázia. V týchto vzdelávacích ustanovizniach sú aj telovýchovné siene s palubovkami a basketbalovými tabuľami a desaťročia najznámejšie a najobľúbenejšie (už niekoľko rokov so špeciálnou podlahou) ihrisko v ŠRS Slávia.

Okrem Maríny Puškárovej najúspešnejší basketbalista z Kovačice je aj Pavel Jaško

Ján Špringeľ

Rozskok Kovačičanov a pančevského Tamišu II.

Ihrisko v ŠRS Slávia je plné od začiatku jari do neskorej jesene

Priateľstvo nadovšetko

Basketbalové turnaje v Kovačici sú obľúbené dodnes

Útok hostiteľov, tlačenica pred trojbodovou čiarou

Veteráni BK Slávia Kovačica

Momentka z medzinárodného zápasu veteránov BK Presing Kovačica – BK Old Boys Lugoj Rumunsko