Hlas 46 2017 by NVU Hlas ľudu

Ovce moje, ovce Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 74 | 18. 11. 2017 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4777/

Z obsahu

18. 11. 2017 | 46 /4777/

Uzávierka čísla: 15. 11. 2017

4 TÝŽDEŇ 4 Pocta fotografovi 5 Potenciál je tu, chýba zodpovednosť

8 SLOVENSKO 8 Krajské voľby plné prekvapení

9 ĽUDIA A UDALOSTI 11 Dobrá idea, ibaže... 13 Skôr záľuba ako reálny zisk 20 Slávny kulpínsky rodák

22 DETSKÝ KÚTIK

I keď virtuálna spoločnosť má definované pravidlá vyjadrovania sa, čoraz častejšie vznikajú slová, vo väčšine s negatívnou konotáciou, ktoré sa potom presadzujú aj do hovorenej reči. (s. 6) J. Pániková Foto: Pixabay

22 Jeseň v mojej dedine

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Od novembra poľnohospodári majú svoju agrárnu komoru 24 Broskyne proti kučeravosti chránime už teraz 28 Nielen kyslá pôda zaručí bohaté kvitnutie

31 KULTÚRA 32 K popularizácii dolnozemských Slovákov

V dňoch 10. až 12. novembra v Kysáči prebiehal 14. Festival Zuzany Kardelisovej. Na záver udelili ceny najúspešnejším. Medzi inými (zľava) Danke Tomanovej, Jánovi Privizerovi, Andrei Karasovej a Draganovi Karlečíkovi. (s. 31) E. Šranková

33 Duša jedna a dve blízke reči 34 Nie slová, ale skutky

40 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA

46 ŠPORT 48 Sriemska gólová lahôdka 49 Strelecká paráda vo Vrbare 51 Lesk a blesk automobilov Autor titulnej fotografie: Jaroslav Čiep

Padinské ženy svoju tvorivú a bohatú činnosť spolku prezentovali aj v druhú novembrovú nedeľu prostredníctvom už tradičného podujatia Jej výsosť tekvica – jedlo a liek. (s. 19) A. Chalupová

Editoriál

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúca zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa úradujúcej zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Tradícia a nové trendy Nie je všetko zlato, čo sa blyští. A nie všetko, čo k nám príde z Ameriky, treba brať ako sväté, nemenné. Nejde nám teraz o odevné módne výstrelky, ani o stravné návyky, ale o nové sviatky, ktoré prenikajú do našej každodennosti z moderného Západu.

ohnútkou na túto úvahu nám bol sobotňajší seminár pre žiakov zo slovenských základných škôl na tému Kalendárne zvyky a sviatky. Usporiadateľov inšpirovali blížiace sa decembrové sviatky a odborný tón mu udala etnologička Mgr. Anna Séčová-Pintírová. Všetkých nás zaujímalo, koľko terajšie mladé generácie poznajú tradičné sviatky, ako ich vnímajú, oslavujú? Či im ide iba o lesk, hluk, parádu, alebo vnímajú aj ich podstatu? Na základe vyplnených dotazníkov po prednáške odborníčka Séčová-Pintírová s potešením kvitovala: „Naše deti majú dobré poznatky o sviatkoch a zvykoch. To znamená, že ich rodina vedie dobrým smerom, že sme na tomto poli ešte nezlyhali. Je to vlastne zakódované v našej kolektívnej pamäti. Tradičnú kultúru si pestujeme, prenášame a obohacujeme o nové prvky. Deti sa tešia na sviatky, na darčeky, koláčiky, ale i na to, že je vtedy celá rodina pokope. Aj deťom totiž prekáža toto urýchlené tempo života, keď sa každý stále ponáhľa za robotou.“ V cykle kalendárnych obyčají majú svoje miesto mnohé zaužívané rituály, symboly, i menej či viac strnulé povery späté s tradičnými sviatkami. A tu do diskusie priam vyskočil nový moment: Halloween. Je to vôbec sviatok. Čo ním „oslavujeme“? Symbolizujú ho strašidelné až morbídne masky, kostýmy, v noci pri pohľade na nich tuhne krv v žilách... Halloween preniká aj k nám, inšpiruje (!!!) hlavne deti a dospievajúcu mládež... Čoraz hlasnejší sú odporcovia týchto nových

trendov. Zvlášť preto, že pripadá na chvíle krátko predtým, než v tichu vzdávame pamiatku našim zosnulým. „Dúfam, že mi nezačnú naškerené tekvice čoskoro vyskakovať pred oči z Fb... Spomeňme si radšej na 500. výročie reformácie a s úctou spomínajme na svojich zosnulých...“ napísala na sociálnej sieti Ľudmila BerediováStupavská, profesorka slovenčiny a horlivá zástankyňa našej tradície. Veríme, že stačí podať našim deťom len jednoduché vysvetlenie, odpovede na (ne)vyslovené otázky, a čas ukáže, či si Halloween našiel a kde si (ne)nájde živnú pôdu. Spätý je s keltským obyvateľstvom Britských ostrovov z 5. storočia pred n. l., migráciami sa dostal do USA a zo sviatku írskych katolíkov sa dostal do masovej americkej kultúry. Do Európy prenikol v 90. rokoch 20. storočia prostredníctvom reemigrantov, tlače, televízie, internetu, filmov. Označoval koniec leta a príchod zimy a nesie sa v znamení povery, že v poslednú letnú noc vychádzajú mŕtvi z hrobov a chodia po svete. Aby ich mŕtvi príbuzní nespoznali a pri návrate nevzali sebou na druhý svet, ľudia si pomáhali strašidelnými maskami a kostýmami. Uznáte, že toto nemá nič spoločné s našimi zvykmi navštíviť miesto večného odpočinku našich zosnulých a kvetmi a pietou si uctiť spomienku na nich. Rešpektujme cudzie sviatky a zvyky, ale nezaraďujme ich automaticky do našich kalendárov a životov. Ak už chceme veriť, že lampášom vo vydlabanej tekvici vyplašíme negatívne sily, urobme si z nej radšej sympatický motív...

Anna Francistyová

Čítajte nás aj na www.hl.rs. 46 /4777/ 18. 11. 2017

Týždeň 

InPress

AKTUÁLNE V POLITIKE

Mylný zvonček Rezignácia, verdikt a voľby Jasmina Pániková

onštatácia, že sa naše Národné zhromaždenie občas podobá opravdivému cirkusu, je už všetkým známa. Ak tam sedia predstavitelia národa, ako je to zaužívané počuť, nastoľuje sa otázka, aký sme to národ, keď môžeme zvoliť takých... Radšej nedokončíme túto vetu. Vo svoje zručnosti nás presvedčili aj na utorkovom zasadnutí. Pokým čítala návrhy, predsedníčka Národného zhromaždenia omylom stlačila zvonec, ktorým poslancom dáva najavo, že môžu hlasovať, a tak za daný návrh opozície hlasovala aj vládnuca koalícia. Avšak keď zbadali, čo sa udialo, predsedníčka parlamentu zopakovala hlasovanie, lebo vraj nemali kvórum, po ktorom, samozrejme, návrh nedostal väčšinu. O záhadnom zvonci sa vo verejnosti nehovorí po prvýkrát. Na túto prax skôr ukazovali aj niektorí poslanci z radov opozície, ktorí boli prekvapení tým, že opozícia hlasuje iba vtedy, keď počuje zvonec. Ak sa zvonec neohlási – nieto ani hlasovania, hoci ide aj o ich vlastný návrh. Zvončeková historka zapadla práve do Týždňa parlamentarizmu v Srbsku, keď v zhromaždení usporiadali výstavu fotografií z búrlivého poslaneckého života a keď by mali občanom priblížiť úlohu a význam národného zhromaždenia. Túto akciu usporadúvajú už tretí rok zaradom a či sa im darí priblížiť sa občanom alebo nie – nie je celkom známe. Možno aj majú určité úspechy, ktoré sa, žiaľ, ako prach rozpŕchnu po tom, ako zazvoní zvonček a všetkých ich ako istý druh zvierat pozve, aby pristúpili k činu. Parlamentárny zvonček nám je známy, vieme v čích je rukách, ibaže, aký zvonček pozval občanov, aby vyšli na voľby a hlasovali práve za týchto ľudí? Zvonček, ktorý sľuboval vyššie platy a penzie a lepší život? Čoskoro sa zase ohlási a vtedy by sme mali uvažovať svojou hlavou, nie ako naši poslanci, a čakať na znamenie. I keď môže byť aj falošné.

www.hl.rs

Vladimíra Dorčová-Valtnerová

chladnými daždivými novembrovými dňami aj správy z politického života prichádzajú v podobnom tvare. Pondelkovú neodvolateľnú rezignáciu Majdy Kršikapy z funkcie riaditeľky Agentúry pre boj proti korupcii, ktorá vo funkcii zotrvala iba dva mesiace, ako aj celkovú ročnú ságu o tejto významnej inštitúcii, možno vnímať ako metaforu nášho štátu. Agentúra totiž od lanského decembra bola bez hlavy, keďže z riaditeľskej funkcie po vymenovaní za sudkyňu Ústavného súdu odstúpila Tatjana Babićová, po čom sa až dvakrát − neúspešne − konala voľba nového riaditeľa. Pravdaže, nič by v tomto prípade nebolo podozrivé, keby Kršikapová svoje odstúpenie nejako zdôvodnila. Takto jej odchod z vedúceho miesta antikorupčnej inštitúcie, ktorá práve prednedávnom nasadila mimoriadnu kontrolu majetku niektorým funkcionárom, medzi ktorými je belehradský primátor



Siniša Mali, bývalý prezident Tomislav Nikolić a i., a zverejnila správu o výdavkoch na kampaň na prezidentské voľby, (znovu) vrhá tieň na úprimné odhodlanie štátneho vedenia vyrovnať sa s korupciou. Kto minul najviac peňazí na kampaň? No predsa rýchlejší, lepší, silnejší. Aleksandar Vučić teda minul až 62 percent celkového finančného fondu určeného na voľby (794 miliónov dinárov) a druhé dve miesta obsadili Vuk Jeremić (261 miliónov) a Vojislav Šešelj (79 miliónov). Trafená hus gága, ale nie vždy nahlas, takže možno v tomto prípade iba pošepla do uška Kršikapy, aby sa nemiešala do svojej roboty. Účinnosť prokuratúry, resp. súdov opäť nezložila skúšku. I keď je pravda, že sa začiatkom týždňa súdy vzchopili a vyniesli verdikt v prípade zapálenia amerického veľvyslanectva v Belehrade, ku ktorému prišlo v roku 2008 po proteste pod názvom Kosovo je Srbsko. Na konečný rozsudok, podľa ktorého traja páchatelia dostali 6 mesiacov podmienečne, jeden 5 mesiacov a ďalší traja

zúročili oslobodzujúci verdikt, počas týždňa odzneli rôzne komentáre – od oslavných po kritické. Akokoľvek, je dobre, že sa prípad pohol z miesta. Dúfajme, že nás z dôsledkov takého rozsudku nebude bolieť hlava. Tá nás určite zabolí, ak naše štátne vedenie, čiže srbský prezident Aleksandar Vučić znovu vypíše mimoriadne parlamentné voľby v roku 2018. Už nejde iba o špekulácie, lebo aj samotný prezident vyhlásil, že tento víkend Srbská pokroková strana (SNS), v čele ktorej je naďalej, rozhodne o ich eventuálnom vypísaní na rok. Avšak Republiková volebná komisia (RIK) v utorok pri schválení finančného plánu na rok 2018 zdôraznila, že prostriedky na prípadné mimoriadne parlamentné voľby neboli plánované. Finančným plánom RIK sú stanovené prostriedky na riadnu prácu komisie, ako aj na uskutočnenie riadnych volieb na členov národnostných rád národnostných menšín. Žeby v tom bol pes zakopaný vo veci (ne)vypísania mimoriadnych parlamentných volieb?

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

PETAR PECA POPOVIĆ, HUDOBNÝ KRITIK

Pocta fotografovi Oto Filip Do výstavy Zastavenosť, venovanej rocku, ktorá v prvej polovici novembra bola aktuálna v Knižnici mesta Belehrad, zaradili ste aj záber štiavnického rodáka Deža Hoffmanna, ktorý bol prvým úradným fotografom skupiny The Beatles...

Informačno-politický týždenník

− S Dežom Hoffmannom ma v Cannes v roku 1982 zoznámil Armando Moreno, zakladateľ organizácie FIDOF. Dežo mi vtedy venoval deväťdesiatu šiestu zo sto snímok, koľko členovia slávnej skupiny vôbec podpísali. O niekoľko rokov neskoršie, keď som natáčal vysielanie Od

nášho korešpondenta pre Televíziu Nový Sad, bol som v dohovore s Dežom v štúdiu, v ktorom vznikla snímka, ktorá sa ocitla na titulnej strane knihy Dežo Hoffmann – fotograf Beatles. Jednou zo zaujímavostí spätých s uvedeným fotografom je, že odviedol členov slávnej hudobnej skupiny k svojmu priateľovi, krajčírovi maďarského pôvodu, ktorý v roku 1956 emigroval z Maďarska, a šil saká bez golierov. To bol Dežov nápad. Také sako aj ja najčastejšie mám na sebe. • TÝŽDEŇ •

16. ZASADNUTIE POKRAJINSKÉHO ZHROMAŽDENIA

Deväťmesačná realizácia rozpočtu Jasmina Pániková

stredu 15. novembra pokrajinskí poslanci rokovali okrem iného aj o 9-mesačnej realizácii rozpočtu, mesiac po tom, čo rokovali o správe o realizácii rozpočtu za obdobie január – jún. Podľa slov pokrajinskej tajomníčky pre financie Smiljky Jovanovićovej, celkové príjmy sú uskutočnené v hodnote viac ako 50 miliárd dinárov, čo je 75, 59 % v súlade s plánovaným rozpočtom AP Vojvodiny. Takisto zdôraznila, že sú príjmy v porovnaní s rovnakým obdobím v minulom roku väčšie o viac ako 5 miliárd dinárov. Aj teraz, rovnako ako aj pred

mesiacom, predstavitelia opozície hlasovali proti správe o realizácii rozpočtu. Poslanecká skupina Srbskej radikálnej strany mieni, že zo správy vidieť, že sa AP Vojvodina nerozvíja, ale skôr živorí. „Veľký počet položiek zostane iba mŕtve slovo na papieri a zostanú nezrealizované. Realizácia tzv. kapitálnych výdavkov je uskutočnená v hodnote 205 miliónov dinárov a v roku 2016 sme mali trikrát viac realizovaných projektov,“ zdôraznil Đurađ Jakšić, predseda poslaneckej skupiny SRS. Podľa neho veľmi nízke výsledky má Pokrajinský sekretariát pre regionálny rozvoj, medziregionálnu spoluprácu a lokálnu samosprávu, ktorý uskutočnil svoj

program vo výške 28 %, Pokrajinský sekretariát pre zdravotníctvo 30 %, Pokrajinský sekretariát pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo 44 %. „Na základe uvedeného na konci roka 2017 budeme môcť konštatovať katastrofálne výsledky na území AP Vojvodiny,“ podčiarkol Jakšić. S ním sa uzhodli aj ostatní členovia opozície, ktorí pokrajinskej vláde vytýkajú najmä to, že nerealizuje kapitálne projekty takým tempom, akým boli plánované. „Z predvídaných 16 miliárd pre kapitálové vklady nie je realizované ani 5 miliárd,“ zdôraznil v mene Ligy sociálnych demokratov Vojvodiny Branislav Bogaroški, zatiaľ čo členovia skupiny Demokratic-

ká strana – Demokratický zväz Chorvátov vo Vojvodine ukázali na „nelogické výdavky na platy, ktoré sú vyššie za 30 miliónov dinárov v období, keď sú platy zamrznuté a takisto je platný zákaz zamestnávania“. S názorom opozície ohľadom realizácie kapitálnych projektov sa nezhoduje Pavel Surový, poslanec skupiny Aleksandar Vučić – Srbsko víťazí. „Opozícia, ktorá tejto vláde nechala dlh vo výške 9,4 miliardy dinárov, môže iba kritizovať,“ povedal Surový a doložil, že sú projekty zrealizované na 71 % z dôvodu, že väčšina súbehov bude ukončená vo štvrtom kvartáli, keď bude možné vykonať presnejší prierez stavu.

ZELENÁ EKONOMIKA V NAŠEJ KRAJINE

Potenciál je tu, chýba zodpovednosť J. Pániková

aloženie Ministerstva ochrany životného prostredia, ktoré bolo do júna t. r. súčasťou Ministerstva poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia, mnohí ocenili ako vhodný krok vo vhodnej chvíli. Súvisí to aj s Kapitolou 27, ako aj s postojom našej spoločnosti k ochrane životného prostredia. Okrem toho, že by sme vždy mali mať na zreteli dôležitosť ochrany prostredia, potrebné je čoraz viac nielen uvažovať, ale aj konkrétne podnikať na poli tzv. zelenej ekonomiky. Tejto téme bola venovaná panelová diskusia, ktorú v stredu 8. novembra v Novom Sade zorganizovalo Združenie novinárov Eko vest. Čo je koncept zelenej ekonomiky? Ide o model, ktorý zahŕňa recyklovanie a vrátenie do spotreby materiálu z odpadu. Je tento model uplatniteľný aj v našej krajine? Účastníci debaty sa uzhodli na tom, že máme kapacitu na realizáciu zelenej ekonomiky, ale... „My nemáme jasné smerovníky, • TÝŽDEŇ •

ktoré nás odvedú k Srbsku, aké by plechoviek Recan. V mene tejto sme chceli mať,“ povedal obrazne nadácie hovorila Jelena Kišová, riaditeľ Strediska pre cirkulárnu ktorá podčiarkla, že sa v našej kraekonomiku Siniša Mitrović. „Z cel- jine spracuje 42 % plechoviek, čo kového komunálneho odpadu sa nás zaraďuje takmer na rovnakú u nás spracuje iba 5 %, máme úplne úroveň s Maďarskom, ktoré na tieto nedoriešený systém spravovania farmaceutického odpadu, odpadu z bitúnkov a pod. Chceme ísť v kroku s európskymi integráciami a 17 rokov nemôžeme založiť stredisko pre fyzicko-chemické zaobchádzanie nebezpečnými látkami. Našej krajine je prioritou príliv investorov, avšak nemôžeme iba lákať investorov a nezaoberať sa odpadom, ktorý vznikne vo výrobe,“ kriticky ocenil Mitrović. Ako povedal, ročne pochováme 50 miliónov eur recyklovateľných surovín, a pritom jedno moderné recyk- Potrebné je sledovať správny obeh lačné stredisko stojí najviac 15 účely vyčlenilo omnoho viac prosmiliónov eur. V mori negatívnych príkladov sú triedkov. Zdôraznila, že cirkulárna predsa aj tie skvelé, príklady dobrej ekonomika závisí od samotného praxe, ktoré by mali byť vzorom dizajnu výrobku. Presnejšie, iba tie všetkým, ktorí uvažujú o cirkulár- výrobky, ktoré sú zhotovené tak, že nej ekonomike. Jedným z nich je sa po spotrebe môžu recyklovať aj nadácia na zber a recyklovanie a vrátiť do cyklu, majú črty cir-

kulárnej ekonomiky. „Avšak mala som možnosť vidieť v početných recyklačných strediskách, ktoré spracúvajú PET balenie, že existujú PET fľaše s PVC nálepkou, ktoré nie je možné spracovať a tých fliaš bolo niekoľko ton.“ Záverom debaty účastníci konštatovali, že terajšia situácia je iba následkom viacročnej neadekvátnej starostlivosti o nakladanie s odpadom, ako aj neprítomnosti zodpovednosti tých, ktorí sú na rozhodujúcich pozíciách. Ako príklad uviedli Nový Sad, kde ročne obyvatelia vyčlenia dva milióny eur za ochranu životného prostredia, a v ktorom, ako povedali, neexistuje žiadny systém ochrany životného prostredia. Uvedením cirkulárnej ekonomiky by v našej krajine mohlo byť otvorené okolo 30-tisíc nových pracovných miest. Ibaže vzhľadom na celkovú situáciu viac sa nám „oplatí“ dovážať odpad, než spracúvať vlastný. Foto: www.naviku-usvojimo.hr

46 /4777/ 18. 11. 2017

Týždeň INTERNET A KULTÚRA

Dvojaký prínos Jasmina Pániková

ktoré majú negatívne komentáre. Niektorí redaktori online vydaní odstraňujú také obsahy, druhí zase nechávajú, keďže im to zabezpečuje väčšiu návštevnosť stránky. Keď ide o skupiny hejterov, ktorí sú platení za svoju prácu na internete, situácia je jasná. Nastoľuje sa otázka, prečo jednotlivci majú potrebu kritizo-

nternet a spoločenské siete sa stali našou každodennosťou. O tom, aký je ich význam, nebudeme hovoriť. Nepovedali by sme nič nového, avšak skutočnosť, že prináša aj pozitívne, aj negatívne javy predsa zopakujeme. I keď určitým spôsobom uľahčili komunikáciu, predsa je to väčšinou textuálne dorozumievanie, v ktorom sa ťažko vyjadrujú emócie. Síce existujú rôzne emotikony, ktorými dopĺňame vyjadrenie emocionálnej zložky našej výpovede, ale ani tie často nie sú postačujúce. Internet umožňuje priestor aj pre tzv. hejterov – ľudí, ktorí kritizujú všetko a všetkých. Hejtovanie na internete sa v poslednom čase stalo časťou imidžu. Odborníci mienia, že často ide o frustrované osoby, ktoré píšu negatívne komentáre „Potreba urážať pramení v našej a zámerne provokujú iné nespokojnosti so sebou,“ osoby. Exituje niekoľko odkazuje Dr. Šibul. skupín hejterov – trolovia, spameri a flejmeri. Trolovia sú vať a vyjadrovať svoju nenávisť. osoby, ktoré majú potrebu upú- Doktor psychológie Aleksantať pozornosť na seba. Najprv sa dar Šibul mieni, že potreba za začali zjavovať na internetových zviditeľnením neprimeraných, fórach, kde rôznymi provokácia- príliš kritických obsahov prami navádzali účastníkov fóra, aby mení z potreby vyvolať reakciu: sa nezaoberali danou témou, „Predstavuje to svojrázny háčik, ale témou, ktorú oni nastoli- za ktorý sa niekto chytí, čím sa li. Spameri sú podobní trolom vyvolá reakcia. Výsledkom tej a rozpoznateľní sú hlavne podľa reakcie často môže byť urážka, toho, že diskusiu na internete čo zase otvára dvere k týraniu, zahrabávajú nepotrebnými sprá- vrstovníckemu násiliu a pod.“ vami, zatiaľ čo flejmeri píšu také Podľa neho také správanie odkomentáre, ktoré by mali vypro- zrkadľuje psychologický stav vokovať internetovú spoločnosť. jednotlivca, ktorý má určité Všetci príslušníci týchto skupín neúspechy a ktoré sa snaží pomôžu vystupovať samostatne tlačiť tak, že bude urážať iných. alebo skupinovo, čo sa zvlášť „Internet je určitá anarchická vyskytuje, keď ide o politické zóna, kde my, skrývajúc sa za obrazovkou či telefónom a za kampane. falošným menom, získavame smelosť vzoprieť sa aj voči auPREČO NEOPODSTATNENE toritám. Najľahšie dokážeme KRITIZUJEME? Súčasťou hociktorých správ, urážať osobu, ktorú nevidíme, a zvlášť tých politických, sú avšak keď začneme písať urákomentáre. Prirodzene, väčšiu žajúce komentáre, postavme si pozornosť vyvolajú tie správy, otázku, prečo to robíme a či by

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

sme boli rovnako smelí povedať to isté, ak by sme stáli pred tou osobou,“ odkazuje. AJ SPISOVNÝ JAZYK POD VPLYVOM KULTÚRY NA INTERNETE Bez ohľadu na to, v akom kontexte sú komentáre, do nášho jazyka sa dostávajú nové slová, ktoré vznikajú s rozvojom internetu a informačných technológií. Možno povedať, že si internet vytvára svoj vlastný jazyk, ktorý sa stáva prijateľným najprv medzi mladšou populáciou. Aj v tomto článku sme už naznačili niekoľko náhradných, nových slov. Internetový slovník skôr uprednostní slovo hejtovať než nenávidieť. Fotky a posty lajkujeme, informácie guglujeme a medzi nimi sú často aj fejk, ktoré si nečekneme. Koľko je tu čisto slovenských slov? Uznajme, málo. Aj keď niektorí považujú, že sú nové slová na úkor spisovných, predsa ide

slovenská podoba, je potrebný čas. Prekáža mi, keď existujú slová alebo slovenské ekvivalenty a používame anglické slová. Veľmi frekventované sloveso lajkovať sa rovnako používa aj u nás, aj na Slovensku, hoci sa používa aj slovo páči sa mi, ale existuje mienka, že je to slovo menej výstižné.“ Dr. Týrová zdôrazňuje, že oveľa väčším ohrozením pre vojvodinskú slovenčinu je fakt, že nepoužívame slová, pre ktoré máme slovenské slová, hoci aj nárečové, ale skôr kalky a srbizmy. „Prečo musí niekto pobediť a nie zvíťaziť? Prečo torta nie je lieskovcová, alebo v nárečí povedané aj léskovcová, ale lešniková? Slovenčinu si ohrozujeme my sami. Často sa prispôsobujeme jedni druhým, a to najmä tej väčšine, ktorá nehovorí spisovne.“ Naša spolubesedníčka jednoznačne mieni, že je to preto, lebo inteligencia nehovorí spisovne. Ako povedala, veľmi malé

„Ohrozením pre vojvodinskú slovenčinu sú skôr srbizmy, než nové slová,“ hovorí Dr. Zuzana Týrová.

o jav, ktorý nemožno zastaviť. „Jazyk je forma, ktorá sa stále vyvíja, a preto si nemyslím, že je preberanie cudzích slov zlé. Nové javy ani nemôžeme pomenovať inak než novými slovami,“ hovorí Dr. Zuzana Týrová, asistentka na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade. „Aby sa niektoré slovo ustálilo a aby sa mu našla

percento intelektuálov, ktorých jazyk by mal byť náčiním, nehovorí spisovnou slovenčinou. „Zriedkavé sú prípady, že sa napr. v školách počas prestávok učitelia rozprávajú spisovne, a to je zle. Ak deti nepočujú svojich učiteľov vždy hovoriť spisovne, tak sa ani nenaučia. Neexistujú vzory, ktoré sú pozitívne,“ konštatuje Týrová. • TÝŽDEŇ •

16. NOVEMBRA BOL MEDZINÁRODNÝ DEŇ TOLERANCIE

Bol, o rok bude zas, a dovtedy... Juraj Bartoš

lani uplynulo už 20 rokov odvtedy, čo Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov vyhlásilo 16. november za Medzinárodný deň tolerancie, a tak materializovalo ideu UNESCO (Organizácie spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru). Členské štáty UNESCO prijali Deklaráciu princípov tolerancie, čím prevzali na seba povinnosť zvýšenia povedomia spoločnosti o potrebe tolerancie a o nebezpečenstvách a negatívnych dôsledkoch intolerancie. Tolerancia spočíva v uznaní všeobecných ľudských práv a základných slobôd iného človeka, v rešpektovaní bohatstva a rozmanitosti kultúr − čítame na webovej stránke kalendár.azet.sk. Deklarácia princípov tolerancie je svojráznou výzvou pre členské štáty OSN, „aby v spojitosti s týmto dňom organizovali podujatia na podporu tolerancie od výchovných a vzdelávacích inštitúcií až po programy pre širokú verejnosť“, uviedla v osobitnom článku agentúra TASR. V ňom sa tiež uvádza: „Aktivita VZ

OSN z roku 1996 nadviazala na Medzinárodný rok tolerancie OSN. Ten vyhlásilo VZ OSN v roku 1993 na odporúčanie Generálnej konferencie Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO). Medzinárodný rok tolerancie sa slávil početnými podujatiami v roku 1995.“ Pri príležitosti uvedených osláv vtedajší prvý muž OSN Butrus Butrus Gálí podčiarkol: „Tolerancia neznamená akceptovanie brutality, ktorá sa oblieka do plášťa nacionalizmu, alebo ignorovanie porušovania ľudských práv pod pláštikom náboženstva.“ Žiaľ, naďalej sme svedkami nárastu intolerancie tak na mikropláne, ako i na makropláne. Problém intolerancie je zjavný nielen v našom regióne, skôr možno o ňom hovoriť (temer) ako o planetárnom. Národy, respektíve ich politickí či finanční exponenti hnaní silou etnickej, náboženskej i rasovej príslušnosti a/ lebo silou finančného zisku a ideou ovládnutia užším či širším okolím, sa nestránia vytvárania napätia a ohnísk, z ktorých potom ľahko vzbĺknu menej alebo viac (ne)kon-

trolované vojnové požiare. V nich o životy a majetky prichádzajú milióny ľudí, zatiaľ čo hŕstka politických a ekonomických mocnárov profituje. Medzinárodný rok tolerancie sa v roku 1995 pripomínal pri príležitosti 50. výročia založenia OSN. Lenže členské štáty najväčšej svetovej organizácie sa naďalej často správajú ako zhavranení bratia. Skôr vedome než nevedomky „zabudli“ na príkaz Deklarácie princípov o tolerancii, podľa ktorého „tolerancia nie je úslužnosť, ale ani ľahostajnosť“. Tolerancia v skutočnom zmysle slova nakladá rešpektovať a doceniť širokú paletu kultúr. Predpokladá v prvom rade dodržiavať všeobecné ľudské práva a základné slobody iného človeka, uviedol UNESCO. Jedným z predpokladov tolerancie je nesporne morálna cnosť, ktorá by mala krášliť človeka. Ľudia sa od ostatných živých bytostí líšia (aj) tým, že sú bytosti morálne. Pre nich by teda mal byť cele prirodzený záväzok pomáhať tým, ktorí pomoc potrebujú a uctievať inosť iných, aj keby ich to malo niečo stáť. V praxi však často na povrch vypláva

protipól tolerancie, t. j. intolerancia. Len čo sa ľudí zmocní strach prameniaci trebárs v absencii poznania objektívnej skutočnosti (alebo práveže v jej poznaní a uvedomení si vlastného ohrozenia, respektíve „ohrozenia“ vlastných potrieb a záujmov), zhadzujú zo seba morálnu košieľku a navliekajú si železnú košeľu netolerancie vyznačujúcu sa odporom voči všetkým, ktorí zmýšľajú a konajú v protiklade s ich vlastným počínaním. Denne nás život učí, že v konfrontácii so slabšími ekonomicky silnejší jedinci a spoločenské skupiny a štáty vychádzajú ako víťazi. Netrápi ich ani za máčny máčik skutočnosť, že svojím správaním bez škrupúľ spôsobili utrpenie slabším, že sa riadia pravidlom zub za zub, oko za oko, ktoré v duchu novej doby znie: Oko za zub! Každý rok sa 16. novembra zažne svetlo, ktoré − na chvíľku − osvetlí krásnu ideu Medzinárodného dňa tolerancie. Až sa (ten deň) skončí, jeho podstata ani čo by odplávala do ďalekej krajiny zabudnutia... Ako trebárs každý Medzinárodný deň žien.

Iný uhol reality V PONDELOK 13. NOVEMBRA ŠTUDENTI PODPÍSALI ZMLUVY o udelení štipendií v miestnostiach NRSNM v Novom Sade. Výška štipendia je 5-tisíc dinárov mesačne, v trvaní 10 mesiacov. Nositeľmi štipendia NRSNM sú títo študenti: Michaela Tárnociová, študentka matematiky z Pivnice, Marína Cicková, študentka práva z Kovačice, Anna Berédiová, študentka žurnalistiky zo Selenče, Milota Kulíková, študentka chémie z Kysáča, Martin Hložan, študent fyziky z Báčskej Palanky, Hana Kukučková, študentka chémie z Hložian, Lýdia Speváková, študentka matematiky z Báčskeho Petrovca, Iveta Makanová zo Silbaša a Daniela Vujovićová z Báčskeho Petrovca, študentky slovenského jazyka a literatúry. D. B. • TÝŽDEŇ •

Nikola Petkov 46 /4777/ 18. 11. 2017

Slovensko BRATISLAVA A BELEHRAD PODPÍSALI PROTOKOL V OBLASTI ZAMESTNÁVANIA

Proti čiernej práci Rastislav Boldocký

dhaľovanie nelegálneho zamestnávania, ale aj pomoc srbským robotníkom pracujúcim na Slovensku. Toto sú základné ciele protokolu o spolupráci v oblasti práce a zamestnávania, ktorý začiatkom novembra v Bratislave podpísali slovenský minister práce Ján Richter a jeho srbský rezortný kolega Zoran Đorđević. Ján Richter označil na spoločnej tlačovej besede za základný problém čiernej práce rôzne zahraničné agentúry. Ako vysvetlil, srbskí robotníci najčastejšie pracujú v oblasti automobilového sektoru a vo firmách zameraných na elektronický priemysel. Nelegálna práca bola podľa neho preukázaná v 24 firmách, ďalších 12 úrady preverujú. „Odkedy sme sprísnili zákon ohľadom agentúr dočasného zamestnávania na Slovensku, využívajú viacerí šancu vytvoriť si pobočku v okolitých

krajinách, kde legislatíva nie je tak prísna, a potom sem posielať vyslaných zamestnancov. Preto je dôležité, aby sme mali včas informáciu o ľuďoch, ktorí zo Srbska odchádzajú,“ zdôraznil slovenský minister práce. Momentálne to vyzerá tak, že Slovensko bude potrebovať v najbližšom období dovážať pracovnú silu zo zahraničia. „V otázke nedostatku pracovnej sily je päť minút po dvanástej. Ak chceme udržať na Slovensku aj naďalej rozvoj automobilového priemyslu, nemáme príliš na výber a musíme náš pracovný trh otvoriť pre zamestnancov z tretích krajín. V opačnom prípade automobilkám nezostane iná možnosť, ako sa zbaliť a odísť zo Slovenska,“ cituje denník Pravda prezidenta Zväzu automobilového priemyslu Juraja Sinaya. Srbský minister Zoran Đorđević v tejto súvislosti potvrdil záujem občanov Srbska o prácu na Slo-

Z podpísania protokolu

vensku. „Veľa občanov Republiky Srbsko si želá pracovať v zahraničí a začínajú na Slovensku. Migrácia a pohyb obyvateľov v Európe je normálny. Vláda si praje, aby všetky procesy, ktoré s tým súvisia, boli vyzdvihnuté na vyššiu úroveň,“ skonštatoval. Podľa ministrov by sa táto „vyššia úroveň“ mohla dosiahnuť aj lepšou informovanosťou. Srbskí zamestnanci v prvom rade musia poznať svoje práva. Preto podľa ministra Richtera sociálny rezort v blízkom čase vyškolí úrady

práce tak, aby ich zamestnanci boli schopní poskytnúť každému občanovi Srbska pracujúcemu na Slovensku písomnú informáciu v rodnom jazyku o pracovných právach a povinnostiach. Podľa aktuálnych štatistík na Slovensku pracuje 10 811 občanov zo Srbska, z toho 8 516 má povolenie pracovať na základe informačnej karty a 2 295 na povolenie prostredníctvom jednotlivých úradov práce. Foto: TASR

ULTRAPRAVIČIAR MARIÁN KOTLEBA UŽ NEBUDE BANSKOBYSTRICKÝM ŽUPANOM

Krajské voľby plné prekvapení R. Boldocký

ktorý bude mať len dvoch županov oproti doterajším šiestim. iasko neonacistov, straty Smeru Z kandidátov ľavice, respektíve a veľký úspech nezávislých kandidátov s podporou Smeru, kandidátov. Takto analytici svoj post obhájili len Jaroslav hodnotia novembrové krajské Baška v Trenčíne a Milan Belica voľby. Hoci pred nimi najviac v Nitre. Dlhodobo najsilnejšia pozornosti pútal súboj v Banstrana však prišla o županské skej Bystrici, kde županom bol posty v Trnave, Žiline, Prešove krajný pravičiar Marián Kotleba, a Košiciach. Prekvapením je nakoniec možno ešte viac zaunajmä prehra prominentného jali výsledky v ďalších krajoch. člena Smeru Richarda Rašiho Tam sa totiž do popredia dostali v metropole východu. Košicviaceré nové tváre. kému samosprávnemu kraju Kotleba nakoniec post žutak bude šéfovať spoločný pana neobhájil, mimoriadne kandidát strán KDH, SaS, OĽapresvedčivo ho porazil nezá- Nový banskobystrický župan Ján Lunter NO, Nova a šanca Rastislav vislý kandidát Ján Lunter. A Trnka. Pravicoví župani budú nielen to. Extrémisti z Ľudovej zmobilizovať, keď čelia hrozbe aj v Trnave (Jozef Viskupič), Žiline strany Naše Slovensko získali nástupu extrémizmu. (Erika Jurinová) a v Prešove (Milan v banskobystrickom krajskom Napínavejšie boli voľby žu- Majerský). Mimoriadne vyrovzastupiteľstve jediný mandát a panov v ďalších krajoch. Oveľa naný súboj bol v Bratislavskom vo zvyšku Slovenska ešte jeden menšie zisky než v minulosti samosprávnom kraji, kde nako− v Nitre. Počet získaných hlasov zaznamenal vládnuci Smer-SD, niec liberál Juraj Droba porazil

www.hl.rs

Kotlebovho politického subjektu bol pritom porovnateľný s tým v minulých voľbách, práve účasť bola o poznanie vyššia. Ukázalo sa tak, že slovenskí voliči sa dokážu

Informačno-politický týždenník

nezávislých kandidátov Rudolfa Kusého a Milana Vtáčnika. Hneď po voľbách niektorí poprední predstavitelia Smeru avizovali možné zmeny v strane, ale premiér Robert Fico toto odmietol. Zdôraznil, že voľby nevníma ako neúspech, keďže strana Smer bude mať v krajských zastupiteľstvách takmer deväťdesiat poslancov, čo je najviac zo všetkých politických subjektov. Krajské voľby v každom prípade naznačili základné vývojové tendencie na slovenskej politickej scéne. Okrem postupného poklesu podpory Smeru je to aj určité zasýtenie voličov tradičnými stranami. Z celkovo 416 poslaneckých kresiel v krajských zastupiteľstvách nezávislí získali až 162. Foto: Martin Domok • SLOVENSKO •

Ľudia a udalosti (Ne)bezpeční ležiaci policajti NAMIESTO POZNÁMKY

Vladimír Hudec

rčité dopravné značky majú vodičom poskytnúť dôležité informácie o prípadnom nebezpečenstve na ceste. Sú v tvare trojuholníka a spravidla sú postavené najmenej 50 metrov od križovatky, priechodu pre chodcov, úseku, na ktorom možno očakávať divinu, resp. domáce zvieratá na ceste a tomu podobne. Medzi také značky patrí aj tá, ktorá vodičov upozorňuje, že nasleduje nerovná cesta, resp. ležiaci policajt, čiže spomaľovač, umelá prekážka v podobe malého kopca na vozovke. V praxi sa však veľmi často stáva, že práve táto značka chýba, i keď ležiacich policajtov je na každom kroku čoraz viac, takže vodiči bývajú často príliš prekvapení, keď narazia na takúto prekážku, lebo o tom nejestvuje žiadne upozornenie ani zodpovedajúca značka. Takýto prípad sme zaznamenali v Jánošíku, kde je nebezpečenstvo o to väčšie, keďže je spomaľovač neštandardne vysoký a dá sa zdolať len veľmi obozretne, pričom aj pri rýchlosti

Spomaľovač v Ulici maršala Tita v Kulpíne

20 km/h možno spôsobiť poruchy na aute. Ani ležiaci policajt pred školou v Hajdušici nie je primerane označený. Nuž a na hlavnej ulici v Kulpíne smerom od Petrovca a po kostol sú až tri spomaľovače, na ktoré vodiči tiež nie sú upozornení zodpovedajúcou značkou. Len tesne pred samou prekážkou je postavená štvorhranná modrá značka, ktorá upozorňuje – hľa, tu je spomaľovač – a treba pribrzdiť. To zrejme nestačí a vodič, ktorý nepozná cestu, má iba dve možnosti: buď

náhle pribrzdí, alebo prejde cez prekážku rýchlosťou, akou jazdil dovtedy. Niekto možno povie, že v dedine je tak či onak maximálna dovolená rýchlosť 50 km/h. Je tomu tak, ibaže aj taká rýchlosť celkom stačí, aby pri narážke na spomaľovač došlo k poruche na vozidle. Koniec koncov úlohou spomaľovača je dodatočne spomaliť jazdu pod tých stanovených 50 km/h, a tým, že nejestvuje zodpovedajúca dopravná značka, ten spomaľovač neplní svoj účel, ale iba ohrozuje premávku.

BÁČSKY PETROVEC

Miestne voľby v nedeľu 19. novembra Jaroslav Čiep

plynuli štyri roky od posledných miestnych volieb v Báčskom Petrovci, takže v nedeľu 19. novembra 2017 občania budú zase mať možnosť voliť svojich zástupcov. Hovoríme, že budú mať možnosť preto, lebo v poslednom desaťročí v tomto prostredí záujem o voľby miestneho zastupiteľstva klesá úmerne tomu, ako klesajú kompetencie tohto spoločenského telesa. Naposledy v roku 2013 sa vo voľbách zúčastnilo iba 11,21 % voličov. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Predseda Zhromaždenia obce Ján Šuľan 2. októbra schválil rozhodnutie o vypísaní volieb na členov Rady Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec na mandátne obdobie 2017 – 2021.Volebná komisia v čele s Dragicou Pejkovićovou zistila, že celkový počet voličov je 5 810 a zverejnila oznam, že sa voľby uskutočnia v nedeľu od 7. do 20. hodiny. Hlasovať sa bude na dvoch volebných miestach. Volebné miesto číslo 1 je v budove Miestneho spoločenstva, kde je predsedníčkou volebného výboru Miroslava Horvátová, a

volebné miesto číslo 2 je v budove základnej školy, kde je predsedom volebného výboru Jaroslav Chlpka. O post člena RMS Báčsky Petrovec (spolu sa volí 15 členov) sa uchádza doteraz najmenší počet kandidátov. Listinu ustálili na čísle 28. Hoci ide o priame voľby, hlasuje sa za jednotlivcov, už z prehľadu prihlásených vidieť, že značná časť kandidátov sú aktivisti jednotlivých politických strán, ktoré budú súperiť o prevahu v RMS. Najstaršia kandidátka je dôchodkyňa narodená roku 1951 a najmladší kandidát je narodený roku 1993.

KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec Ymcáreň. Dňa 1. novembra začalo s prácou kreatívne centrum a netrpezlivo čaká na svojich kamarátov. Spolu sa tu môžu hrať, spievať, zabávať a tvorivo pracovať, v prípade, že rodičia potrebujú niekoho, kto im zabaví dieťa na určitý čas, alebo chcú, aby ich dieťa kvalitne trávilo chvíle v čase, keď sa venujú svojim povinnostiam. Vysokokvalitné sociálne služby s deťmi sú k dispozícii od 15. do 19. hodine každý pracovný deň bez oznámenia. Vďaka finančnej podpore z YMCA Švajčiarsko do konca novembra Ymcáreň bude bezplatná. xxx Prijatie pre športovca. V stredu 8. novembra 2017 v malej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec usporiadali prijatie pre mladého športovca Zoroslava Brtku. Tohto juniorského majstra Srbska a Vojvodiny v strelectve prijal predseda obce Srđan Simić. Mladý športovec dosiahol pozoruhodné úspechy v športovej disciplíne trap v ostreľovaní pohyblivých terčov. xxx Bezplatné detské autosedačky. Rada pre bezpečnosť cestnej premávky Obce Báčsky Petrovec oboznamuje, že v priebehu novembra bude rozdeľovať detské autosedačky. Prostredníctvom obecného Fondu pre bezpečnosť cestnej premávky zabezpečené sú peňažné prostriedky aj na tieto účely. Pri odovzdávaní sedačiek bude zorganizované aj povinné školenie na tému správneho používania a dôležitosti detských autosedačiek. Podmienkou na získanie autosedačky je, aby dieťa bolo prvorodené a narodené v roku 2017. Z dokladov treba priložiť výpis z matriky narodeného dieťaťa, technický preukaz vozidla (odčítanie je možné aj v obci) a kópiu osobného preukazu jedného z rodičov. Dokumenty treba priniesť do kancelárie číslo 8; osoba pre kontakt je Nebojša Stojisavljević. Počet sedačiek je obmedzený. J. Č-p

46 /4777/ 18. 11. 2017

Ľudia a udalosti K VÝROČIU ZAČIATKU VYSIELANIA TV PETROVEC

Štart 16. novembra 1997 Juraj Bartoš

tor) totiž v sobotu 1. novembra 1997 zašiel do sila AS Petrovec pri kanáli pred vchodom do Petrovca zo smeru Hložian. V neveľkých miestnostiach sa len tak hemžilo, hlavne ľuďmi; myši sa tam prešmykli iba občas. Lebo „zamestnanci a spolupracovníci TVP pripravovali vstupné vysielanie, ktoré by malo

okálne médium s regionálnym (ba prostredníctvom internetu i planetárnym) dosahom Televízia Petrovec, s. r. o., práve okrúžkovala druhé desaťročie sústavného vysielania. Na webovej stránke jej zakladateľa, Akciovej spoločnosti Petrovec, sa uvádza, že je založená s cieľom prezentovať činnosť svojho zakladateľa, ako i hospodárstvo, kultúru a snahy o zachovanie identity Slovákov vo Vojvodine. Wikipédia uvádza, že ide o komerčnú vojvodinskú televíziu, ktorá vysiela od 16. novembra 1997 z Báčskeho Petrovca. Ján Častven (sprava), Pavel Hansman a Pavel Keď v našom týž- Severíni tesne pred začiatkom vysielania TVP denníku vyšiel krátky článok opatrený tromi fotografia- odštartovať v nedeľu 16. novemmi (Začne vysielať Televízia Petro- bra o 19. hodine“. Mužovi, ktorý vec; HĽ, r. 54, č. 46, 8. 11. 1997, s. TVP „vymyslel“, – a (aj) dnes pôsobí 3) vznikol menší i väčší rozruch. ako hlava AS Petrovec – RastislaNielen medzi nedočkavými Slo- vovi Struhárovi sa správa o tom, vákmi, ktorým sa už dávnejšie že Hlas ľudu zahlási presný termín predtým dopočulo,„čo sa richtuje“, začiatku vysielania, dostala čoskoale aj v samotnej redakcii prvej ro po napísaní textu. „A ty si to dal do novín?“ „Pravdaže...“ „Ale to v sobotu bola len skúška, my sme sa ešte chceli pripraviť...“ Chceli – nechceli, informácia o začiatku vysielania TVP bola „vonku“, pán Struhár síce preBranislav Dobrijević (sprava) dal posledné pokyny kvapený bol, ale Jaroslave Čániovej, Júlii Hansmanovej a Pavlovi nezaváhal. PaTuranovi dol príkaz: TVP slovenskej televízie vo vtedajšej (jej spoluzakladateľom bola aj chýJuhoslávii a iste i širšie. Budúci rečná petrovská metláreň Koopediváci správu prijali s potešením, ratíva, ktorá onedlho stroskotala) pokým mančaft, ktorý sa na ná- začne vysielať 16. novembra 1997. ročný podnik začal chystať zhruba Diváci ju mohli sledovať prostredpol roka predtým, zostal tak trochu níctvom kanála 37/UHF, o čom v pomykove. hneď v spomenutom čísle HĽ Podpisovateľ prítomného prí- informoval a uviedol aj program spevku a vtedy aj spolupracovník TVP na celý týždeň. V spomenutú TVP (niekoľko týždňov i šéfredak- nedeľu, presne o 19.00 sa z obra-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

zoviek „ozval“ Úvod do programu. Po ňom nasledovalo vysielanie Nedeľa s vami. V jeho premiérovom vydaní odzneli informácie o budúcich programoch a ľuďoch, ktorí ich budú pripravovať. Nasledoval slovenský film Mišo. Po informácii o pondelkovom programe a odhláške TVP prepojila na program svetových televízií získaný prostredníctvom satelitu. Tak sa začal príbeh, ktorý trvá celé dve desaťročia. Niekomu sa páči viac, niekomu menej, nemožno ale nekvitovať prínos TVP v rovine informovania a pestovania slovenskej reči i podporovania kultúrnych obsahov slovenskej komunity v dnešnom Srbsku. Okrem Nedele s vami diváci si rýchle zvykli aj na ostatné pravidelné vysielania: Hit TV Petrovec, Moľu (kratší video záznam – komentár), Klenotnicu (zameriava sa na jazykové poučky), Citáty (výroky známych

naných novinárov (šéfredaktor Ján Častven a redaktor Pavel Hansman) TVP mala na zozname aj približne 40 externých spolupracovníkov. Vtedajšiu redakciu tvorili novinári Katarína Melegová-Melichová, Kvetoslava Benková, Jarmila Pálenkášová..., kameramani Daniel Šomodi, Ondrej Haška..., strihač Branislav Dobrijević, hlásateľky Júlia Hansmanová, Marta Lešťanová. Formálnym riaditeľom televízie bol Pavel Severíni. V súčasnosti je jej hlavnou a zodpovednou redaktorkou Mária Lovreová a predsedom Správnej rady TVP je Rastislav Struhár. Program TVP od začiatku sledovali diváci obcí Báčsky Petrovec, Báčska Palanka, Odžaci, Beočín a mesta Nový Sad. Štruktúra programu a vysielací termín sa počas prvých dvoch desaťročí fungovania zmenili len nepatrne. Podstatne výraznejšie zmeny (z takých i onakých dôvodov; v období jubilea ich prichodí nechať bokom) sa udiali na pláne personálneho zloženia redakcie. Pripomíname, že sa TVP starostlivo chystala na cestu, ktorú nastúpila 16. 11. 1997, členovia redakcie a viacerí spolupracovníci absolvovali vzdelávací

Pavel Hansman (zľava), Marta Lešťanová, Jaroslava Čániová a Ján Bartoš (vtedajší riaditeľ Kooperatívy)

osobností), Zvon (vysielanie vo funkcii TV denníka), Šport, Strnisko (vysielanie z oblasti hospodárstva), Album (hudobné vysielanie, namiesto neho teraz beží Hudobný mix) a Roleta (vysielanie o fungovaní miestnych spoločenstiev), Keď múzy prevravia (príspevky zamerané na kultúru). Posledné tri, podobne ako Komentár, už dávnejšie zanikli, avšak ostatné sú na programe dodnes. Okrem dvoch riadne zamest-

kurz. Tajomstvá televízie im o. i. sprostredkúvali televízny redaktor Ján Makan st., kameraman Duško Čekić, novinár Čedomir Keco. Hlava TVP mal vysoké nároky: žiadal, aby jej program bol „aspoň na úrovni televízie BK“ (alias Karićovej TV). Vytýčený cieľ sa nesplnil, čo vlastne nie je také zlé, majúc na zreteli, že BK už dávno zanikla a TVP trvá... So všetkými kladmi a zápormi. Ako každé (nielen) súkromné médium. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ČO HOVORÍ PEDAGÓG A AKÁ JE MIENKA RODIČOV ŽIAKOV Z JÁNOŠÍKA O DUÁLNOM VZDELÁVANÍ

Dobrá idea, ibaže... Vladimír Hudec

ž dlhšie sa hovorí o potrebe uvádzania duálneho vzdelávania do vzdelávacej sústavy Srbska. O tejto téme sa viedla obsiahla rozprava, v ktorej boli prezentované početné za a proti. V týchto dňoch v Národnom zhromaždení Srbska schválili zákon o duálnom vzdelávaní, ktorý sa začne uplatňovať v školskej sústave v školskom roku 2019/20. Schváleniu zákona v parlamente, rovnako ako aj v období jeho prípravy, predchádzala obsiahla rozprava. V tejto súvislosti sme navštívili jánošícku základnú školu a o mienku o danej téme požiadali tamojšieho pedagóga Janka Takáča, ktorý nám povedal:

Janko Takáč

– Myslím si, že je to veľmi dobrá idea prebratá zo systémov západnej Európy, predovšetkým Nemecka. Prednosti duálneho vzdelávania sú v tom, že žiaci viac času trávia v továrňach, kde sa v praxi zoznamujú s tým, čomu sa budú venovať počas celého života a neučia sa niektoré zbytočné veci. V Rakúsku napríklad žiaci sú dva dni v škole a tri dni v továrni. Z druhej strany si však myslím, že v našich podmienkach to aspoň nateraz vonkoncom nemožno uplatniť. Pozrite sa napríklad na obce Alibunár, Kovačica, Plandište, prakticky celý južný Banát. Koľko by sa tam našlo firiem, • ĽUDIA A UDALOSTI •

ktoré môžu prijať určitý počet mladých ľudí na praktickú výučbu a k tomu ich po ukončení školenia môžu aj zamestnať? Veď prevažná väčšina tunajších firiem doslova živorí na okraji existencie! Duálne vzdelávanie funguje v systéme, kde je vyvinutý priemysel a kde jestvujú početné pracovné miesta, na ktorých sa mladí ľudia môžu uplatniť hneď po skončení školy, avšak Srbsko má od toho veľmi ďaleko. Údajne máme síce zo 200 firiem, ktoré už majú certifikát, že sa môžu zapojiť do systému duálneho vzdelávania. Možno vo veľkých mestách existujú také podniky, ale v menších prostrediach ich veru nieto. V rozprave sa mnoho hovorilo o prípadnom vykorisťovaní a zneužívaní detí. Dokonca o tom, že ich po ukončení školenia podniky nebudú zamestnávať. Aká je vaša mienka o tom? – Také obavy sú vždy reálne. Pozrite sa, na akej úrovni sú u nás práva robotníkov. Zrejme na veľmi nízkej, takže sa veľmi ľahko môže stať, že sa v podobnej situácii ocitnú aj žiaci. Dokonca starší spoluobčania sa pamätajú na dobu, keď budúci remeselníci chodievali na prax do podnikov, ale tam namiesto toho, aby sa zaúčali do tajomstiev remesla, zametali dielňu, odchádzali majstrom na nákupy a tomu podobne. Ak by tak malo byť aj teraz, to nebude dobre. Pravdaže by sa tomu muselo predísť silnou kontrolou. Slovom, pre duálne vzdelávanie je najprv potrebné vybudovať systém, vyvinúť hospodárstvo, čiže rozviť továrne a zvýšiť práva robotníkov na omnoho vyššiu úroveň a len potom tam pustiť deti, aby sa učili. Duálne vzdelávanie je napríklad veľmi výhodné na remeselnícke dielne, v ktorých je nápomocná ruka žiaka vždy vítaná. Otázne však je, koľko máme legálne prihlásených dielní, čo je zasa následkom celkovej hospodárskej situácie v krajine. Slovom, duálne vzdelávanie je veľmi dobrá idea, ale v Srbsku ešte stále neuskutočniteľná.

Vladislav Staňo

Pokúsili sme sa osloviť aj niekoľkých rodičov dnešných siedmakov, ktorí po skončení základnej školy budú mať príležitosť ďalej sa školiť podľa duálneho systému vzdelávania. Nájsť spolubesedníkov nebolo však ani trochu jednoduché. Istý rodič, ktorého sme oslovili, hneď povedal, že sa s rodinou zberá do zahraničia, takže ho to ani veľmi nezaujíma. O druhom sme už vopred dostali podobnú informáciu. Nakoniec sme predsa našli spolubesedníkov ochotných vyjadriť svoju mienku. Vladislav Staňo: – Po Novom roku plánujem odísť na Slovensko, lebo z 25 000 dinárov, koľko mám tu plat, sa nedá vyžiť. Koncom školského roku by za mnou mali prísť aj manželka a syn Dávid, ktorý je teraz siedmak. Plánujeme, že základnú školu skončí na Slovensku, a potom uvidíme. Nakoľko je mi známe, Dávid by sa chcel vyškoliť za kuchára, prípadne za robotníka v potravinárskom priemysle. Od našich Jánošíčanov, deti ktorých sa už školia na Slovensku, som počul, že sú tam továrne, ktoré školia robotníkov na vlastné potreby, takže tie deti súbežne chodia do školy a do továrne robiť. Tak sa zaúčajú do budúceho povolania. Po skončení školy ich očakáva pracovné miesto v danej továrni, a to je vlastne to duálne vzdelávanie. Viacerí už takým spôsobom dostali zamestnanie, a to je dobre. Podľa mojej mienky to sa malo

uviesť aj u nás, dokonca omnoho skôr. Tým by sme istotne získali omnoho viac remeselníkov, ktorí tu teraz chybujú. Isteže mnohí využijú výhody tohto systému a rozhodnú sa pre povolanie remeselníckeho typu, než by sa zapísali napríklad do ekonomickej školy, s ktorou sa nemôžu zamestnať nikde. Veď nemôžu všetci byť právnici, lekári, ekonómi. Musí niekto robiť aj v továrňach alebo v dielňach. Okrem toho, že sa na praxi, ako sa to skôr volalo, možno omnoho viac naučiť ako iba z teoretickej výučby, nie je zanedbateľný ani fakt, že sa táto práca bude deťom hradiť, čo znamená, že si žiak vlastnou prácou sčasti bude financovať školenie, a tak pomôže rodičom.

Mariena Huťková

Mariena Huťková: – Vcelku si myslím, že je to dobre a že sa deti omnoho viac naučia z praktickej výučby, ako iba z teórie. To, pravdaže, za predpokladu, že sa na praktickej výučbe budú zaoberať svojím budúcim povolaním a nebudú robiť nejaké vedľajšie práce, ako tomu často bolo v minulosti. Nakoľko je mi však známe, podnik, v ktorom žiak bude pracovať, bude povinný po ukončení školenia zamestnať ho, takže predpokladám, že podnikateľovi bude v záujme dobre si pripraviť budúcich robotníkov. Konečne si myslím, že je korektné, aby žiaci za svoju prácu v danom podniku dostávali aj určitú úhradu, čo pre nich bude dodatočná motivácia.

46 /4777/ 18. 11. 2017

Ľudia a udalosti HLOŽANY: TROJPREDNÁŠKA O NÁSILÍ

Netreba s ním pod koberec Juraj Bartoš

ásilie netreba skrývať, treba o ňom hovoriť otvorene a včas, mohol by znieť odkaz pondelkového večierka v Hložanoch, na ktorom o násilí a sociálnej starostlivosti o starších občanov informovali pracovníčky Centra pre sociálnu prácu (CSP) v Báčskom Petrovci. Trojprednášku zorganizoval Spolok žien Slovenka s podporou Rady pre rodovú rovnosť Obce Báčsky Petrovec a CSP. Sociálna pracovníčka Mária Orosová hovorila o fenoméne a formách násilia v rodine. Psychologička Milka Grbićová sa sústredila na aktuálny stav v Báčskopetrovskej obci. Pôsobenie služby domáceho opatrovníctva a pomoci v dome ozrejmila jej koordinátorka, sociálna pracovníčka Miroslava Častvenová.

V tomto roku na území Obce Báčsky Petrovec zatiaľ bolo podaných 90 prihlášok týkajúcich sa násilia. Do ďalšieho konania CSP postúpilo 69, zatiaľ čo 21 zamietlo. Medzi potenciálnymi obeťami násilia je 13 starých osôb a častým terčom Pracovníčky CSP v Báčskom Petrovci páchateľov rodinné- (v úzadí, zľava) Miroslavu Častvenovú, ho násilia sú i deti a Máriu Orosovú a Milku Grbićovú privítala manželky. Násilníkom predsedníčka SŽS Viera Miškovicová je najčastejšie otec, t. j. manžel. Fyzické a psychické polície na tel. č. 192, do Centra násilie vo väčšine prípadov ide pre sociálnu prácu (780-057), ruka v ruke a takmer bez výnimky respektíve do Domu zdravia. V záujme bezpečnosti obetí sa opakuje. O ochranu pred násilníkmi môžu požiadať všetci čle- násilia CSP môže vypracovať plán novia rodiny, v ktorej dochádza služieb. Nový zákon o zamedzok násiliu. Môžu to urobiť tak, že vaní násilia v rodine umožňuje navštívia kompetentné ustano- orgánom polície vyrieknuť násilvizne alebo zavolajú do Stanice níkom zákaz prístupu k obetiam

ČERVENÝ KRÍŽ A SLNEČNÁ JESEŇ ŽIVOTA

Program pre dedkov a babičky J. Čiep

eľká sieň Slovenského vojvodinského divadla bola preplnená. Obsadené boli nielen miesta na sedenie, ale aj vstupná chodba a schody, smerujúce k vyššie postaveným radom. V obecenstve od tých najstarších po tie najmenšie batoľatá... Podobný obraz možno vidieť každý rok v novembri v Báčskom Petrovci, keď Miestna organizácia Červeného kríža realizuje príležitostný program pre našich starších spoluobčanov tradične pomenovaný Slnečná jeseň života. Práca miestnych aktivistov Červeného kríža je neprávom menej povšimnutá v spoločnosti. Pravidelné akcie dobrovoľného darcovstva krvi, zaobstarávanie nevyhnutných výrobkov, zabezpečovanie pomoci pre sociálne nezabezpečených občanov a množstvo iných drobnejších

www.hl.rs

aktivít pri realizácii spoločenských podujatí tvorí náplň ich bežnej práce. Tak je tomu aj v súčasnosti,

dili z Predškolskej ustanovizne Včielka, zo Základnej školy Jána Čajaka a Gymnázia Jána Kollára

Mladšia tanečná skupina vystúpila s choreografiou Ženilo sa motovidlo

v aktuálnom roku. To, čomu sa iste každý rok zvlášť tešia, je skutočnosť, že znovu stretnú známe, ale aj množstvo nových tvárí na danom podujatí. Na ich výzvu svoju účasť v programe potvr-

Informačno-politický týždenník

do 48 hodín alebo do 30 dní. Súd môže násilníkovi uložiť opatrenie vysťahovania z rodinného domu či bytu. Keď ide o rodinné násilie na starších osobách ako zraniteľnejšou sociálnou skupinou, jeho motívom o. i. je ekonomické vykorisťovanie, t. j. odňatie peňazí zo strany mladších príslušníkov rodiny. Okrem zámerného zanedbávania starších vyskytuje sa aj zanedbávanie následkom nevedomosti. Viaceré z 20 prítomných žien v kaviarni Pod lipami mali množstvo otázok, na ktoré im hostky pohotovo odpovedali. Dozvedeli sa, že osoby trpiace na demenciu a Alzheimerovo ochorenie netreba doma viazať ani zatvárať. S ich problémom treba oboznámiť susedovcov, aby aj tí dbali na ich pohybovanie. Ak je možné, treba im zabezpečiť opatrovnícke služby a konzultovať sa s odborníkmi v CSP v Báčskom Petrovci. Informácie týkajúce sa prípadného zaangažovania služby domácej starostlivosti je možné získať na tel. č.: 781-724 alebo 064/659-55-24. V piatok 10. novembra v programe venovanom starším spoluobčanom sa či už tancami, tradičnými a modernými, spevmi alebo recitáciami a prednesom vlastných básní a úvah predstavili najmladší škôlkari so svojimi vychovávateľkami, školáci a gymnazisti,

Škôlkari zaspievali pesničku Neodchádzaj slniečko

so žiackym domovom, ako aj z Kultúrno-umeleckého spolku Petrovská družina. Spoločnými silami skĺbili svoje vedomosti a talenty a do programu dali to, v čom sú najlepší.

ako aj miestny folklórny mladší a starší dorast. Program moderovala Irena Struhárová a organizáciu tohto programu mal na starosti tím pod vedením Tatiany Cerovskej. • ĽUDIA A UDALOSTI •

OŽIVENIE CHOVU OVIEC V PETROVCI

Skôr záľuba ako reálny zisk Jaroslav Čiep

prácou. Tento druh oviec, ktoré máme, sa pestuje predovšetkým rvý Petrovský poľnohospona mäso, nie napr. na mlieko. dársky jesenný veľtrh, ktorý V čom sa rozlišujú plemená sa uskutočnil v polovici okoviec? tóbra tohto roku, – Každé plemeno sa niesol v znamá niektoré inakšie mení oživenia vlastnosti, každé ovčiarstva v tejto inak rastie, sú typoobci. Návštevníci vo odlišné. Sú druhy, si mohli pozrieť ktoré možno chovať výstavu rôznych pri jasliach, iným viac druhov oviec, zodpovedá pasiens ktorými sa na kový chov, niektoré veľtrhu zúčastnili viac okotia, niektoré chovatelia z Petmajú iba jedno či dve rovca, Hložian, mláďatá, niektoré Silbaša a iných dávajú viac mlieka, miest, prípadne iné majú viac mäsa, si pochutnať na rozlišujú sa aj podľa ovčom kotlíkoodolnosti proti chovom paprikáši. Cinkotskovci: (zľava) Ladislav a Ján s mamou Zuzanou robám... Podľa mňa O ekonomickej – chov oviec ako rodinná záležitosť opodstatnenosti ovčiarskej vý- ré sa vždy dá predať, roby v súčasnosti na prednáške rovnako ako aj jahňatá. deň predtým hovoril Mr. Zoran Niekedy ani nemôžeNovaković z Poľnohospodárskej me vystačiť s mäsom, stanice Nový Sad, ktorý prízvu- lebo ľudia sa teraz už koval, že v našej krajine sa toto popánštili, nechcú živé, odvetvie z rôznych príčin využí- ale už spracované a porva iba na 30 % z jeho reálnych ciované mäso. Keď sa možností. predá zopár jahniat, tak Ovce ako domáce zvieratá sa tu je aj celý plat. Natev Petrovci, ale predovšetkým raz neviem, či by sme okolo neho, pestovali stáročia. Od vyžili iba z chovu oviec, druhej polovice minulého storo- ale vedľa zamestnania čia ich však bolo stále menej, aby nám to dobre príde na na začiatku tohto storočia ovčiar- doplnenie rodinného stvo nielen v Petrovci, ale takmer rozpočtu. vo všetkých častiach Vojvodiny, Aké plemeno oviec doslova zaniklo. V poslednom chováte a aká je práca čase sa však znovu objavuje zá- s ovcami? Ladislav v obore s vystavenými ovcami v Petrovci ujem o revitalizáciu chovu oviec, – Chováme ovce hoci skôr v malom. Medzi rodiny, plemena Ile de France, máme plemenu Ile de France v našich xxx ktoré sa v súčasnosti rozhodli takých 45 – 50 kusov. Nemožno podmienkach sa najlepšie darí Ostatní chovatelia oviec, ktochovať ovce, patrí aj rodina Cin- povedať, že to nie je namáhavá a tieto ovce okotia aj po štyri rých sme stretli na jesennom kotská z Petrovca. Zastavili sme práca – vyžaduje si hodne času jahňatá. poľnohospodárskom veľtrhu sa na kus reči s chovateľom oviec a úsilia. Veď treba vopred prichysAkým tempom mienite po- v Petrovci a ktorí vystavovali aj Ladislavom Cinkotským (1980). tať krmivo a byť s nimi každý deň. kračovať? plemená oviec, ktoré doma choPrečo ste sa rozhodli chovať Preto sme tu celá rodina, môj brat – Pokračovať určite budeme, vajú, sa zhodli, že ovčiarstvo vo ovce? Ján, aj naša mama, ktorá nám lebo sa nám táto práca páči. Roz- Vojvodine je ešte vždy takpove– Páčilo sa nám to a už dlhšie v tom všetkom pomáha, keď sami máhať čriedu budeme podľa diac v plienkach. Azda aj preto, sme túžili mať svoje stádo. Roz- nestačíme. Všetko si chystáme toho, ako nám to dovolí čas. Dob- že u nás neexistuje sektorová hodli sme sa kúpiť päť kusov viac-menej sami. Treba naťahať rou príležitosťou predstaviť našu stratégia a nie sme si vedomí – štyri ovce a barana, a tak sme dosť balov krmiva, prípravy sú prácu sú aj poľnohospodárske svojich potenciálov a možnosz lásky začali s chovom. Predo- náročné, ale na druhej strane veľtrhy, kde ľudia majú možnosť tí. Nie sme v stave dopestovať všetkým pre seba, kvôli mäsu. Po chovať ovce je dobrý psychický zoznámiť sa s viacerými druhmi ovčie mäso ani pre domáci trh čase sa počet oviec zvýšil a teraz oddych. Keď sčítame klady a zá- oviec. a potenciály sú predovšetkým ich už máme viac a vážnejšie sa pory, my sme spokojní s touto Koľko chovateľov oviec je v Európe a v celom svete.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

venujeme tejto práci. Presvedčili sme sa, že je z toho aj určitý zisk. Z čoho máte zisk? Z vlny, mäsa alebo z niečoho iného? – Predovšetkým z mäsa, kto-

v súčasnosti v Petrovci? – Teraz sme tu asi štyria – piati. Všetci sa tomuto chovu venujeme v malom. Nikto sa neodhodlal ovce chovať vo väčšom množstve. Odhadujem, že keby som sčítal všetkých v našom prostredí, v tejto chvíli sa v Petrovci chová viac ako sto oviec. Dakedy sme pastierov s čriedami stretávali predovšetkým na kanáli alebo v chotári. Ako je to dnes? – Všetci ovce držíme na jasliach. Je to azda aj komplikovanejšie, treba pripraviť stravu a zásoby na zimu, ale teraz pustiť ovce niekam von v Petrovci... no neviem. Takto je to namáhavejšie, ale, ako by som to najreálnejšie povedal, treba to chcieť. Nuž a keď to chceš a máš rád, tak to už nie je problém. Nesmieme sa na všetko pozerať cez financie, cez dinár. Ako som už povedal, je to práca, ale aj záľuba, aj psychický oddych od každodenného životného stresu.

46 /4777/ 18. 11. 2017

Ľudia a udalosti S JURAJOM KURIŠOM Z HLOŽIAN

O kvalite jedla svedčí dno kotlíka Juraj Bartoš

„N

ka, čím spestriť Deň zeleniny. Hlas rozumu, moja manželka, mi doma vraví: Usporiadajte súťaž vo varení bôbu.“ Poslúchol ju, poslúchli ho a je to: na hložianskej fazuliáde sa kúdolí aj spod vyše päťdesiat kotlíkov. Juraj Kuriš si sotva spomenie, kde všetko súťažil, koľko „zlatých kotlíkov“, medailí a diplomov priniesol domov.

ačim to chcieť... a načim aj vedieť. Ja som kumšt varenia rybacieho paprikáša v kotlíku zdedil po otcovi.“ Tak ústrednú tému rozhovoru, ktorý sme absolvovali uplynulú nedeľu večer, uzavrel Juraj Kuriš. V máji dovŕšil životnú päťdesiatku (1967). Po ukončení základnej školy v rodných Hložanoch absolvoval dva roky gymnázia v Petrovci, a potom ďalšie dva na strednej strojníckej v Novom Sade. Zapísal sa na vyššiu technickú, odbor strojníctvo. Keď mal pred sebou ešte len štyri skúšky, povedal si, že stačilo. Nepomohol ani hlas rozumu, ktorý sa tu ešte vyskytne. Odvtedy robil v živote všeličo. Čo sa muselo i čo sa chcelo. Kotlík mu učaril ešte kým behal bosý. Vari mohlo byť inak, keď otec Juraj tiež bol znamenitý kuchár? Bystré zvedavé kučeravé chlapča s hlbokými očami furt obskakovalo okolo ohníka, nad ktorým sa z kotlíka vznášala božská vôňa rýb. Prizeral sa, vnímal, zapáčilo sa Na 18. Futockej kapustiáde mu, nuž po čase... „Mal som sotva dvadsať, varili sme s kamarátmi pri rybárskej „Pred rokmi som vyhral v Maglići čárde pod Hložanami ryby. Vydarilo dvakrát, raz v Petrovci a Kulpíne: sa to. Potom som skúsil navariť štyri chrómované kotlíky som preaj doma a zjedlo sa... Keď som sa dal za 400 vtedajších nemeckých oženil, trúfol som si navariť bôb, mariek. Aby mi žena nehundrala, potom i paprikáš... Čoskoro som že tájdem a len trovím...“ začal chodiť na súťaže, darilo sa mi, Zaujímavé, že v Hložanoch dovždy sme boli ,tu niekde’ s Dudim teraz nikdy nezvíťazil vo varení (Vladimírom Dudášom z Petrovca, rybacieho paprikáša! Vlani uvaril pozn. J. B.). Ale onedlho som po- najlepšiu fazuľovicu na Dni zeleslúchol hlas rozumu. Manželka mi niny, tohto roku a predvlani bol furt vyhúdala, že ma v nedeľu niet druhý... Spomenie ešte prvé miesto doma... tak som od súťaží upustil.“ za najlepší paprikáš predvlani na Medzičasom dcéry vyrástli, obe Čárde u Vlasta, tiež 3. miesto vo sú na Slovensku, jedna pracuje, dru- varení baraniny na Palići a: „Mám há študuje, syn je šikovný, vysoko doma aj veľký kotlík z Petrovca za preskakuje predpísanú piatackú lat- 1. miesto na Strákovom memoriáli, ku, čiže látku. Hlas rozumu utíchol, asi z roku 2014; varil sa paprikáš no a tak sa hlava svornej rodiny z diviny.“ Na krídlach spomienok pred niekoľkými rokmi vrátila do zájdeme aj do Kanjiže, Kysáča, Ba„kotlikárskej arény“. A veru úspešne. noštoru, Bečeja, Ratkova, Kulpína... Keď Združenie poľnohospodárov o O o Hložany v rámci podujatia Deň „Na jar a teraz v jeseň ma zavolali zeleniny odštartovalo fazuliádu. na Novosadský veľtrh lovu a rybolo„Mali sme schôdzku, padla otáz- vu. Tam sa rybacia polievka varí za

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

45 minút, teda všetko treba pripraviť doma. Nášmu družstvu sa ušla cena obecenstva a jeden z členov poroty sa preriekol: Vaša polievka bola presvedčivo najlepšia, ibaže sa dvom členom komisie nepáčila jej farba. Inak za posledné tri roky som varieval aj na Detve, pozvali ma matičiari. Tam sa nesúťaží, ale sa predáva; čo sme navarili, to sme aj predali, čo znamená, že chutilo.“ „No veď... konečne aj niečo za peniaze. Veď ten váš sobášny hlas rozumu zaúradoval azda práve preto, že kotlíkovanie nie je rovno zárobková záležitosť.“ „Veru nie je. Len zriedkavo víťazi dostanú aj peňažnú odmenu; keď aj, tá patrí združeniu, ktoré reprezentujú. Pri dnešných súťažiach treba zložiť poplatok za účasť; kedysi súťažiaci dostali všetko zdarma; teraz si musia zaplatiť, a to stále viac.“ Vo svojom kotlíku Juraj Kuriš rád varí v podstate všetko. Pozor: dôraz je na slove rád! Predsa len vycítime, že najbližšie má k rybám. Prvá láska predsa vždy len zostáva na prvom mieste. Skúsime, obozretne, hodiť ďalšiu udičku: „Rybárske a kuchárske tajomstvo, pravda, zostane zamknuté za siedmimi zámkami; môžete predsa povedať, ako uvariť dobrý rybací kotlík len tak, na vlastné potešenie?“ „Namiesto toho vám poviem anekdotu. Do firmy Stilby v Petrovci ma volali aj prv, než ma zamestnali. Varieval som im, keď mali dáku príležitosť. Paprikáše: rybací, hovädzo-bravčový... Manželka už tam pracovala a len začala dobiedzať, aby som jej napísal ,recept’, že si ho vraj pýta istý jej spolupracovník. Vravím jej: Nemôžem ti, žena božia, dať ,recept’, keď ho nemám. Asi po mesiaci ma už omrzelo počúvať, ako ten robí na ňu nátlak, nuž som jej ten ,recept’ nadiktoval. Podrobne všetko zapísala, bolo toho viac ako dve strany. Po čase, keď som aj sám už pracoval u Stilbyho, pýtam sa dotyčného, že čo a ako dopadol ten kotlíkový. A on?! Varila moja žena presne podľa tvojho receptu

ale − nie je to ono. Vieš ty, reku, čo? Kúp ryby, zavolaj ma, budem variť a vy sledujte, čo a ako robím.“ Úprimný ako vždy, Juraj sa priznáva, že on naskutku žiaden recept nemá: „Mám v hlave základnú úmeru, pomer rýb a cibule. Sú niektoré všeobecné pravidlá, základom je dobrý materiál; viete, ako vravia: z ho... motúz neupletieš. Mäso, rybacie či akékoľvek iné musí byť čerstvé, nesmie sa dávať veľa cibule, paprika, normálne, musí byť pekná, kvalitná, rajčiakový pretlak ochutnám, ak je kyslý, dám menej... Veľa závisí od toho, aké ryby sú v kotlíku... V podstate, kým varím, stále ochutnávam a pridávam koreniny. Len málokedy jem to, čo som navaril; najem sa, kým varím. Podstata je hádam v tom, že mám jednoducho pre varenie cit.“ Veruže. Juraj Kuriš si, ako každý dobrý kuchár, slovníkom našich starých povedané, drží nos tam, kde robí. Od začiatku do konca procesu sa pevne drží všeobecných pravidiel, ako aj tých, ktoré časom sám nadstavil. „Chce to aj skúsenosti, vlastné skúšanie jednotlivých zložiek jedál. Raz ma zavolal istý kamarát. Napočítal som mu, čo presne má kúpiť; keď priniesol, idem variť a čo vidím? Nepriniesol fant, ktorý som žiadal, ale iný. Vraj je to jedno, len ty uvar s týmto... Nakoniec odišiel a kúpil, čo som prikázal a paprikáš sa chválil sám. Keď sme vyškrabovali dno kotla.“ o O o „Pointa je v tom, že kotlíkovanie treba chcieť. A ja to veľmi chcem. Keď sedíme všetci v pohode okolo kotlíka, nikam sa neponáhľame, bavíme sa, pomaly upíjame a paprikáš sa pomaly varí... Dnes, ak idete na súťaž, musíte si niekedy cibuľu udusiť doma. V zásade platí: bôb, paprikáše a guláše záväzne treba variť tri − štyri hodiny. Nemajú mať červenú farbu ako rybací, nesmú byť príliš husté ani riedke, mäso a bôb musia byť uvarené, ale nie aj rozvarené. Na súťažiach vieme: rybacia podkovička musí zostať celá; preto tie, ktoré dáme na hodnotenie, pridáme do kotlíka až pri konci varenia a polievku naberáme • ĽUDIA A UDALOSTI •

zo spodku, nie z povrchu.“ „Kotlíkovanie je teda záľuba, z neho sa ale vyžiť nedá,“ načierame naberačkou z dna kotlíka. Už aj preto, že pravda, na rozdiel od masti, nepláva na povrchu: „Všeličo ste v živote robili... pechorili sa, hrdlačili...“ „Keď sme sa roku 1990 s mojou zobrali, hneď sme šli do podnájmu. Neboli sme zamestnaní; manželka otehotnela, ja som odchádzal do begečskej chmeľnice, neskoršie sme u Begečanov obaja nádenníčili, oberali papriku a po čase sme začali šmelináriť. Nakupovali sme V spoločnosti kamarátov na vlaňajšom Dni zeleniny v Hložanoch tovar, hlavne odev a obuv, v Turecku, odchádzali sme do Bulharska, na padláši bol hotový. Aj teraz ho v nemocnici, trochu sme zmenšili Ukrajiny, na Slovensko... Asi tri používame.“ objem, ale zase robíme na plné roky sme mali vlastnú predajňu... Zase bola práve manželka tá, obrátky. Zle je, že zo všetkého, čo Potom som pracoval u stolára Valu ktorá prišla na originálnu ideu. dopestujeme, je čoraz menší zisk. v Hložanoch a u švagra v Petrovci, Juraj uznáva, že jej nikdy nechýbala Robiť sa musí, viem, len som nikdy robieval som ako čašník v krčme inšpirácia... „Kedyže ona navrhovala ani nesníval, že budem šmelinárčiť, v Hložanoch a v Petrovci... Koncom zasadiť maliny a jahody! Len ja som či záhradníčiť.“ deväťdesiatych sme sa začali zao- nechcel...“ Ona sa vraj viac orienHm, keby len hrdlačenie... Pliaga berať zeleninárstvom. Zakúpili sme tuje na kvetiny a on na zeleninu. ku pliage ako vrana k vrane sadá, v Novom Sade na trhovisku pult, Majú svoje pulty na trhoviskách pokoja nedá. Chmáry zatienia urobili sme fóliovníky...“ v Novom Sade a Báčskej Palanke, vysoké čelo, vrásky nad obočím „Ľudia ich robia hlavne v záhrade mali aj v Hložanoch, predávali tiež sa prehĺbia ako Dunaj po topení a vy...“ na trhu v Petrovci... snehov. „Mali sme fóliovníky u svokra v Po nie celkom jednoduchej ope„Žena porodila 13. septembra Petrovci, lenže... Bývali sme v Hloža- rácii Jurajova manželka Mariena sa 1991 a už 14. septembra ma zobrali noch, bolo treba cestovať, no a tak musela trhov zrieknuť; zamestnala ako príslušníka vojenskej polície sme raz priesadu našli zamrznutú. sa u Stilbyho. Neskoršie aj on. Teraz v zálohe... Nebol som si v nemocČo sme mali robiť...? Odstránili sme predsa zase odchádzajú na trh. nici pre ženu a dieťa, nevychutnal strechu nad kuchyňou rodinného „Okrem fóliovníka v Hložanoch som radosť... Hotová katastrofa! domu v Hložanoch, trošku sme to máme ešte dva v Petrovci, máme Odišiel som na 45 dní; potom som tam podmurovali, poohýbali rúrky, aj zem, pestujeme hlavne hrach, dva týždne bol doma a znovu ma zaviedli vykurovanie a – fóliovník uhorky, petržlen. Bol som aj ja vzali − až do 9. januára nasledu-

júceho roku bol som vo vojne...“ o O o Starostí a roboty vždy bolo neúrekom. Na to sa našinci nie často a nie veľmi sťažujú. Ibaže kdesi do priesmyku medzi výdatnými zdrojmi spomenutých i zamlčaných skutočností zapadlo niekoľko zjavných talentov Juraja Kuriša, ktorý napríklad takú matematiku má v malíčku. Keď hložianski ochotníci onehdy na doskách, ktoré svet znamenajú, predviedli Tajovského Statky-zmätky, pripomínajúc si prvé divadelné predstavenie v Hložanoch, rolu Ondriša Kamenského hoci debutant, k tomu ešte i hanblivý, Juraj Kuriš zahral vo vysokom rytme. Dlhšie než divadlo si ho pripútala šachovnica. Niekoľko rokov úspešne obhajoval „farby“ hložianskeho ŠK Budúcnosť a tri- − štyrikrát sa stal víťazom šachových majstrovstiev Hložian. Lenže... „Majstrovské zápasy sa vždy hrali v nedeľu dopoludnia a ja som odchádzal na trh... Peňazí nikdy dosť, najmä keď obe dcéry cestovali do Nového Sadu... takže som to musel vzdať. Šach mám aj teraz rád, zahrám si, hoci zriedkavo, pri počítači.“ Nuž a na tomto mieste na počítači dávame poslednú bodku, v nádeji, že náš spolubesedník ešte nepovedal posledné slovo na žiadnej roli, na ktorej sa cíti ako ryba vo vode.

Z NAŠICH DEDÍN

Boľovčania, čo robíte? Anna Lešťanová

lová v titulku sú prebraté z názvu slovenskej ľudovej piesne a my sme sa o aktuálnych dianiach v dedine na nábreží rieky Sávy porozprávali s jej občanom Pavlom Kukučkom. Ako zdôraznil, pri príležitosti pripomínania si 500 rokov reformácie, prednedávnom v slovenskom evanjelickom kostole v Boľovciach prebiehali misijné služby Božie, na ktorých sa zúčastnili početní hostia a domáci viery. Na slávnosti odhalili tabuľu farárov pôsobiacich v tomto cirkevnom zbore a zasadili strom reformácie. Zároveň si pripome• ĽUDIA A UDALOSTI •

Pavel Kukučka

nuli 170. výročie masovejšieho príchodu Slovákov do Boľoviec. „Keď prídete do našej dediny,

iste si všimnete aktuálne práce na realizácii veľkého projektu v samom strede. Intenzívne totiž prebiehajú práce na rekonštrukcii Domu kultúry a výstavbe budovy predškolskej ustanovizne, ktorú sme doteraz nemali. Mali sme iba predškolskú skupinu detí a rodičia boli nútení odvážať svoje ratolesti na celodenný pobyt do okolitých dedín, najčastejšie do Jakova,“ uviedol spolubesedník. Pre rekonštrukciu Domu kultúry v súčasnosti sa málo toho deje na kultúrnom pláne. Sála, ktorú boľovskí ochotníci majú k dispozícii hlavne na folklórne skúšky, je súčasťou športovej haly, kde dolu na prízemí trénujú športovci a

hore na poschodí cvičia tanečníci. V takýchto podmienkach sa im skutočne ťažko robí. Okrem týchto prác v Boľovciach prebiehajú i komunálne práce na úprave veľkého kanála vedľa dediny. Pavel Kukučka okrem iného pripomenul, že v Boľovciach zatiaľ nezaznamenali masovejší odchod mladých, najmä príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny, do zahraničia, konkrétne na Slovensko. Sú prípady, že jednotlivci odišli do cudziny buď na štúdium, alebo za prácou, ale ide o viac-menej ojedinelé prípady. Treba povedať, že Boľovce sú blízko Belehradu, čo ľuďom umožní ľahšie si nájsť prácu a zostať potom tam.

46 /4777/ 18. 11. 2017

Ľudia a udalosti NA SLOVO S NATAŠOU RUMANOVOU Z BINGULE

Tortám sa venuje celou svojou dušou Danuška Berediová

držím, ale inak sa nedá. Nejde mi len o peniaze, proste neviem každej dedine je aspoň nikoho odmietnuť. Keď naozaj jedna žena, ktorá robí torty musím odmietnuť objednávku, „za peniaze“. Mali tieto ženy stane sa, že sa ľudia nahnevajú, vždy toľko práce ako dnes? Aj ale mám iba dve ruky a deň má naša spolubesedníčka, tortárka iba 24 hodín. Zvlášť stálych záNataša Rumanová z Bingule, kazníkov si nedovolím odmietje prekvapená, že si toľko žien nuť. A zákazníkov mám teraz zo u nej objednáva torty. Možno všetkých okolitých dedín. je na príčine nedostatok času, Vaše torty sú známe nielen lebo na prípravu dobrej, chutnej podľa chuti, ale aj podľa krása peknej torty je potrebné hodne nej dekorácie? času. Avšak dôvod, prečo si zvolia − Nikdy vopred neviem, ako práve Natašu, bude torta vybezpochyby je zerať. Zakončím v tom, že také ju, urovnám tortové umea iba vtedy lecké diela, začnem rozaké ona robí, mýšľať, ako ju nedokáže vyozdobiť. Preto robiť takmer je každá moja ani jedna žena torta inakšia. vo svojej kuOzdoby môžem chyni. Nataša zopakovať iba si kladie ozaj v prípade, že vysoké ciele si niekto žiada a každá torta, Okrem klasických tort takéto presne takú ktorú pripraví, sú pre tých najmladších tortu, akú som musí byť peruž predtým fektná. To si vyžaduje veľa ener- urobila, alebo keď mi pošle obgie a času, ale aj málo spánku. rázok, ako mám tortu ozdobiť Aby po takmer desiatich rokoch fondánom. Všetko ostatné je dokázala naďalej robiť torty, moja schopnosť, talent vyrobiť Nataša pokoj a oddych nachádza a zladiť ozdoby. Nemohla by som vo svojej záhradke. Začneme s tortami. Ako sa výroba tort stala vaším povolaním? − Najprv som robila torty iba pre susedy. Potom sa to rozchýrilo, časom sa mi začalo lepšie dariť a postupne som zistila, aké dekorácie sa dajú robiť. V období, keď som ešte nerobila tak veľa tort ako teraz, zamestnala som sa v pekárni. Už vtedy sa však roznieslo po celej dedine a po Erdevíku, že vyrábam torty a keď Malé tortové umelecké dielo som si uvedomila, že nestíham robiť obe práce, v pekárni som však povedať, že som vždy spodala výpoveď. V posledných ro- kojná. Niekedy sa stane, že aj po koch mám toľko objednávok, že trpezlivej robote ešte raz vybenestíham. Najradšej robím sama, riem hotovú tortu z chladničky, a preto si nehľadám niekoho, dôkladne si ju obzriem, aby som kto by mi pomáhal. Stane sa, zistila, či je podľa mňa perfektná, že pracujem aj 18 hodín denne alebo či sa dá ešte stále vylepšiť. a hovorím si, že tak to už nevy- Chcem, aby moji zákazníci boli

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Nataša je hrdá na svoju záhradku

spokojní, čo aj sú, ale v prvom rade musím sama byť spokojná. Hovorím, že v každej mojej torte je časť mojej duše. Odovzdávam sa práci maximálne, taká som

Práca s kvetmi ju vždy upokojí

a neviem sa toho zbaviť. Neviem si prácu iba odfláknuť, všetko robím s láskou. Stane sa, že ak sa mi torta nevydarí, odložím ju nabok a nechám pre nás doma a začnem robiť druhú. Aké torty sa najčastejšie objednávajú a ktorá je vaša obľúbená? − Najčastejšie sa hľadá doboška, ktorá je veľmi náročná na prípravu, aj časove a aj inak. Niekedy výber nechajú na mňa. Vtedy sa iba poradíme, čo nemajú radi a ja navrhnem, akú tortu pripraviť. Mám už aj niekoľko vlastných receptov. Práve jedna

z tých – čokoládová − je moja obľúbená. Ale keby som si ja mala objednať tortu, bola by to doboška! Keď ju robím a je taká fajnová a šťavnatá, tak by som si rada z nej odkrojila, len keby nebola objednaná... Ako sa po takej náročnej práci zvyknete odreagovať? − Najťažšie mi padne, keď som časovo limitovaná. Počas takých dní sa doslova ani nedostanem von, hoci mi to chýba, chýba mi vzduch. Doteraz som všetky termíny dodržala, ale je to veľmi stresová práca, veľmi zodpovedná. Preto mám svoju záhradku. Každú voľnú chvíľku, keď sa napríklad kôra vysúša v rúre, využijem na to, aby som niečo urobila v záhradke, aby som aspoň odtrhala suché listy a poliala kvety. Potom si poviem: Nadýchni sa. A späť do kuchyne. Na to času vždy musím mať, kradnem si ho. Zbožňujem kvety natoľko, že už nemám nadostač priestoru vo dvore pre všetky moje nápady. Pred asi piatimi rokmi som dostala aj uznanie za najkrajší ekonomický dvor so záhradkou, ktoré mi udelilo šídske Ekologické hnutie. Foto: autorka a z archívu N. R. • ĽUDIA A UDALOSTI •

KULPÍNČANKY V RIEČKE PIEKLI KYSNUTÉ KOLÁČE

Vynikali krásou a chuťou Katarína Gažová

ráve na Martina, v sobotu 11. novembra, v Riečke, s ktorou je Kulpín zbrataný, usporia-

a Jarmila Chalupková, ktorá členky Spolku kulpínskych žien bezpečne zaviezla na Slovensko a späť. „V súťaži v Riečke sa zúčastňujeme takmer od samého začiatku

Kulpínske ženy počas prípravy kysnutých koláčov

dali 13. ročník súťaže v pečení kysnutých koláčov. Ani tohto roku na nej nechýbali členky Spolku kulpínskych žien, ktoré sa pravidelne zúčastňujú v súťaži a spravidla získajú aj uznanie za svoje koláče. Do Riečky v piatok 10. novembra odcestovali Mariena Struháriková, Anna Šimová, Katarína Zorňanová, Ivana Zorňanová

jej organizovania. Každý rok sa snažíme tamojšie obecenstvo prekvapiť inakšími a zaujímavejšími kysnutými koláčmi. V tíme, ktorý sa priamo zúčastnil v tohtoročnej súťaži, sme boli Struháriková, naša nová členka Anna Šimová a ja. Tradične súťaž v pečení prebieha v tamojšom Dome kultúry, a tak bolo aj tentoraz. Súťaž sa uskutočnila v sobotu 11. novembra

láče prezentovala predsedníčka Zorňanová. O všetky ponúknuté dobroty bol veľmi veľký záujem. Okrem súťaže v pečení koláčov hostitelia v čele so starostom Mariánom Spišiakom v riečanskom kultúrnom dome usporiadali večernú zábavu pri hudbe. Kulpínčanky okrem toho vyjadrili želanie vo voľnom čase lepšie spoznať Riečku, takže sa vydali na obchôdzku, v rámci ktorej navštívili viaceré priateľské, pohostinné

a zúčastnili sa ženy z Kordíkov, Králikov, Tajova, Kulpína a domácej Riečky. Tohto roku sme na náš príležitostne aranžovaný stôl pripravili: jablkovú a dulovú pitu, rozťahované rožky, lekvárové buchtičky a klobásové rožky. Keď ide o dekoráciu, k dulovej pite sme poukladali plody duly, k jablkovej jablká a ku klobásovým rožkom sme pridali na tanieri nakrájanú kulpínsku domácu klobásu. Trojčlenná hodnotiaca komisia súťaže, v ktorej boli traja muži, bola zvlášť oduševnená dulovou Vedľa naaranžovaného stola s kulpínskymi pitou. Pochválili dobrotami: (zľava) Anna Šimová, Katarína Zorňanová a Mariena Struháriková nás, že je to starodávna a už trochu zabudnutá domácnosti. Zašli aj do susednej kysnutá pochúťka,“ pochválila sa obce Tajov. V nedeľu 12. novembra po bopredsedníčka Spolku kulpínskych hoslužbách v tamojšom kostole žien Katarína Zorňanová. Po ukončení pečenia a aran- Riečania vyprevadili kulpínsku žovania súťažných stolov pred- výpravu na cestu domov so sľustaviteľky tímov prezentovali bom, že o rok zavítajú do Kulpína. svoje napečené kysnuté koláče. Foto: I. Zorňanová V mene kulpínskeho spolku ko-

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

ech sa páči, vážení, len čo tu posledný raz udriem na bubon, odfujazdite do svojho brlohu a tešte sa a radujte... Ako sa radovali a tešili potenciálni pútnici po Doasfaltovaní už teraz chýrečného Koridoru 11, t. j. úseku vozovky medzi Ubom a Lajkovcom. Kým ich z utešeného sna nevyrušila pani ministerka Zorana Mihajlovićová. Správou, že podala trestné hlásenie prokurátorovi pre organizovaný kriminál proti 14 osobám, medzi ktorými je i šarmantný Mrka alias exminister Milutin Mrkonjić. Lebo vraj cesta, • ĽUDIA A UDALOSTI •

ktorú stavali pod jeho dozorom a nikdy ju nesprevádzkovali, popraskala toť preto, že namiesto štrku vykonávatelia prác použili hlinu. Táto maličkosť vraj štát (t. j. jeho občanov) − po oprave diaľnice − bude stáť čosi viac ako miliardu dinárov. Predbežne. Namiesto toho, aby tú miliardu oferovali na prieskum možnosti zaplátať vzniknuvšiu popraskaninu práveže hlinou, a potom recept draho predať na svetovom trhu, ide sa na súd?! Či nie je pravda, že kto robí, ten i pochybí? Veď pred niekoľkými dňami páni

poslanci vládnucej koalície Omylom schválili dajaký návrh ľútej opozície. Údajne preto, že pani Maja Gojkovićovie, predsedníčka Národného zhromaždenia, neúmyselne stlačila zvonček, ktorý väčšinovej koalícii v poslaneckých laviciach slúži − na znamenie, že treba hlasovať Za (nejaký tam návrh)? A čo teraz s pani Majou? Vari nie je ľudské mýliť sa? Či práve omyl nemôže občas mať za následok nejaký pozitívny výsledok?! Zarezonoval aj rozsudok, ktorý súd vyriekol štyrom účastníkom protestu Kosovo je Srbsko (v Belehrade roku

2008), keď ktosi zapálil Ambasádu USA (žeby podľa niečích pokynov?). Pomerne nízke podmienečné tresty vyvolali reakciu amerického veľvyslanectva v Belehrade. Jeho osadenstvo sa čuduje, že „bolo treba tak veľa času“ a „že vôbec nikto nie je odsúdený na väzenie.“ Čo navrávajú dané skutočnosti? Ad 1: Veľké Ryby sa zase raz dostali zo siete. Ad 2: Tie isté Veľké Ryby sa určite dostanú za mreže, ak nie skôr, tak čoskoro po tom, čo v base skončia tí, ktorí r. P. 1999 do vtedajšej Juhoslávie vyslali Milosrdného Anjela.

46 /4777/ 18. 11. 2017

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Jubilejné stretnutie fénixovcov a priateľov Anna Lešťanová

iac ako dve desaťročia staropazovský Spolok pre afirmáciu invalidov Fénix organizuje mesačné posedenia pod názvom Fénix a priatelia. Pre mnohých členov tohto spolku tematické stretnutia v Klube pre denný pobyt seniorov a osôb s invaliditou v mestskom parku predstavujú takmer jedinú vychádzku z domu. Pre tých, ktorí nemôžu alebo nemajú ako prísť na stretnutia, pravidelne je zabezpečená preprava kombíkom, ktorá sa realizuje v spolupráci so Strediskom pre sociálnu prácu

* LETMO

Stará Pazova. Ako hovoria členovia spolku, vďaka týmto stretnutiam ich život je oveľa kvalitnejší, lebo sa tam môžu vždy niečo nové naučiť, vymeniť si navzájom skúsenosti, predovšetkým z oblasti zdravotníctva, prípadne sa pekne pobaviť v rámci hudobnej časti programu. Moderátorkou stretnutia zvyčajne býva Jelica Despotová, predsedníčka Spolku pre afirmáciu invalidov Fénix. Na uplynulých 90 stretnutiach do klubu, ktorý je vždy pri takýchto stretnutiach plný záujemcov, zavítalo vyše 200 popredných hostí z rozličných oblastí. Takéto niekoľkohodi-

Oto Filip

Prístupy

esiac knihy je síce za nami, no niektoré nové poznatky o knihách a vzťahu jednotlivcov k nim nám zatiaľ nevyšumeli z pamäti. Hoci sa vraví, že ukradnúť knihu nie je hriech, istý spisovateľ mal vyše hlavy toho, že mu pri návštevách priateľov, kolegov a známych pravidelne zmizli viaceré vydania z veľkej knižnice. Niektoré z nich neskoršie síce spoznal u tých istých známych, no vlastníctvo ťažko dokázal. Preto sa rozhodol podniknúť neobvyklý krok. Vypracoval pečiatku s textom: Táto kniha je ukradnutá od –povedzme – Žiku Pavlovića, a potom všetky vydania, ktoré mal, opečiatkoval kdesi na posledných stranách. Neskoršie rozprával, že sa mu tak podarilo vrátiť väčší počet ukradnutých kníh, zvlášť tých, na ktorých mu ozaj záležalo. Aj keď ide o publikácie, ktoré s venovaním daroval iným, mal originálnu príhodu. Jednu totiž objavil pri prechádzke vo výklade jedného z belehradských antikvariátov. Bola dosť drahá, no nezaváhal ani chvíľku. Vycáloval,

www.hl.rs

koľko bolo treba, napísal ďalšie venovanie a zaslal ju priateľovi, ktorý ju predtým predal. Ten nasledujúcich niekoľko rokov nezaklopal na jeho dvere. Keď nakoniec predsa prišiel, prvé slová logicky boli ospravedlňujúce. Z uvedeného netreba usudzovať, že väčšina ľudí prechováva vrúcny vzťah ku knihám. Sú aj opačné prípady. V posledný deň 62. Medzinárodného belehradského knižného veľtrhu istý vystavovateľ sa rozhodol na nezvyčajný krok. Viaceré vydania spolu s rôznymi nápojmi poukladal pred stánok a ponúkal zdarma. Šťavy a minerálky určené na pohostenie sa počas veľtrhových dní nevypili, kníh bolo beztak nadostač, takže sa mu to javilo ako vhodné východisko. Netrvalo ani niekoľko minút a po fľaškách koly nezostala ani stopa. Istá pani si zobrala hneď dve, odišla kúsok ďalej, dala si ich do tašky a vrátila sa po ďalšie. Onedlho sa minula aj minerálka. Len knihy zostali (až na pár výnimiek) ako tá dievčina, o ktorú nebol záujem: na ocot.

Informačno-politický týždenník

Z najnovšieho stretnutia Fénix a priatelia v Starej Pazove

nové mesačné stretnutia veľa znamenajú pre členov spolku, sú relaxujúce a pomáhajú im zabudnúť na každodenné problémy či trápenia, s ktorými sa stretávajú. Vo štvrtok 9. novembra hostkou jubilejného 90. stretnutia fénixovcov a priateľov bola akademička Dr. Tatjana Jocovićová, lekárka a výskumníčka z Belehradu, ktorá predstavila svoju najnovšiu knihu pod názvom Ako

byť zdravý a šťastný. Ide o štúdiu o zdravom živote a prosperite, v ktorej je dôraz na vzťah tela a duše, teda oblasti, ktorej sa Dr. Jocovićová roky venuje. K jubileu spolku Fénix zagratulovali i hostia, medzi ktorými boli Boris Babík, predseda Rady MS Stará Pazova, a Igor Feldy, farár staropazovský. V hudobnej časti programu vystúpil Ján Čemerský s priateľmi.

UČÍM SA + VIEM = STOJÍM ZA TO. Obec Báčsky Petrovec sa spolu s inými obcami zapojila do regionálneho projektu Učím sa + Viem = Stojím za to. Jeho cieľom je prostredníctvom pútačov vedľa ciest predstaviť žiakov základných a stredných škôl, ktorí dosiahli pozoruhodné výsledky na rôznych regionálnych súťaženiach. Na území Báčskopetrovskej obce od minulého týždňa na pútačoch vidieť tváre žiakov, ktorí dosiahli najlepšie výsledky v oblasti vedy a umenia. Projekt spoločne realizujú Združenie pre promóciu spoločenskej zodpovednosti a Obec Báčsky Petrovec. V Báčskom Petrovci sú predstavení piati žiaci ZŠ Jána Čajaka a v Hložanoch jedna žiačka ZŠ Jozefa Marčoka-Dragutina. Na jednom pútači v Petrovci sú všetci šiesti žiaci z tejto obce, ktorí sa zúčastnili v projekte. J. Č-p • ĽUDIA A UDALOSTI •

PADINSKÉ ŽENY USPORIADALI JESENNÚ ZÁBAVU

Jej Výsosť tekvica sa znovu osvedčila Anička Chalupová

padinských výtvarníkov Michala Povolného, Anny Kotvášovej, Jána Bačúra, odujatie venované tekvici, Jána Husárika, Kataríny ktoré deviaty raz usporiaa Juraja Lavrošovcov, Bidali členky padinského serky Petrášovej, Vesny Spolku žien, sa uskutočnilo Kuchárikovej. Boli tu aj obv nedeľu 12. novembra 2017. razy z fondu Obecnej orPadinské ženy, podobne ganizácie invalidov práce ako aj vlani a roky predtým, Kovačica, kým omaľované usporiadali podujatie Jej Výmagnetky, rôzne úžitkové sosť tekvica – jedlo a liek, na a dekoratívne predmety ktorom sa zúčastnili aktivistky vystavili autorky z Ečky. 13 ženských združení z územia Podujatie podporil PoVojvodiny. Okrem spolkov žien krajinský sekretariát pre z Kovačickej obce (z Crepaje, poľnohospodárstvo, vodoDebeljače, Kovačice a Uzdinu) hospodárstvo a lesníctvo, na túto jesennú zábavu zavítali Roztancované topánky mali rovnako domáci tanečníci, ako aj hostia spoza chotára ako i Obec Kovačica v čele aj spolkárky z Hložian, Silbaša, Aradáča, Vojlovice, Jánošíka, Dobano- spracovaniu a využitiu tekvice. V rámci chuťové bunky najviac potešil koktail s predsedom Milanom Garaševićom, viec a Hajdušice. Na úvod sa prihovo- tohtoročnej tekvicovej fiesty sa ko- Anny Kolárikovej, druhé miesto obsa- ktorý sa pri tejto príležitosti prítomrila predsedníčka hostiteľského spolku nala edukačná dielňa – výroba oleja dila tekvicová torta, ktorú pripravila ným prihovoril. Sieň padinskej reštaurácie bola Elenka Haníková a v príležitostnom z tekvice, ktorú viedla Dr. Violeta Mic- Ružena Gálová z Aradáča, kým tretie miesto získala Zlata Ranimirovová v niektorých chvíľach primalá pre z Crepaje, ktorá pripravila varenú tanečníkov, ktorých svojou hudbou tekvicu v cukrovom náleve. na tanečné pódium vylákali pa-

Členky komisie kovská-Stefanovićová, poradkyňa pre potravinársku technológiu v Inštitúte Tamiš v Pančeve. Nevyhnutnou súčasťou podujatia je aj degustácia a hodnotenie pripravených sladkých a slaných tekvicových lahôdok, o čo sa postarala päťčlenná komisia v zložení: Dr. Violeta Mickovská-Stefanovićová, Mária Viliačiková z Aradáča, Nataša Karkušová z Kovačice, Nikoleta Šimáková z Padiny a Anna Koláriková, členka domáceho spolku. Komisia rozhodla, že zo spolu dvadsaťšesť ponúknutých tekviVýstava prilákala pohľady návštevníkov cových zákuskov ich kultúrnom programe vystúpili mladé speváčky Jana Nemogová a Blanka Valentová, flautistka Tijana Nemogová a harmonikár Vladimír Halaj. Ako je už zvykom, súčasťou podujatia bola edukačná časť venovaná

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Najšikovnejšie autorky tekvicových pochúťok dostali poháre, diplomy a odmeny dinskí muzikanti, dvaja Vladimírovia: Hudec a už spomínaný Halaj. K tomu nechýbala ani chutná večera s tradičnou tekvicovou polievkou, ktorú pripravila padinská kuchárka Anna Hološová. Hostiteľky sa tiež postarali, aby si účastníci niečo Účastníčky dielne výroby tekvicového oleja pekné z podujatia odniesli aj domov. V rámci tejto spoločensko-zá- Okrem spomienok a dobrej nálady bavnej akcie bola usporiadaná aj mnohým sa do rúk dostali krásvýstava obrazov a rôznych ruč- ne odmeny z bohatej tomboly. ných prác na tému tekvice za účasti 46 /4777/ 18. 11. 2017

Ľudia a udalosti ŠÍD

Prezentácia knihy z dejín cirkvi Stanislav Stupavský

úvodom do väčšej a obsiahlejšej knihy o Slovenskej evanjelickej a. iestny odbor Matice sloven- v. cirkvi v Srbsku, premiéra ktorej skej a Slovenská evanjelic- sa uskutočnila v rámci oslavy Dňa ká cirkev v Šíde reformácie v Starej zorganizovali v stredu Pazove. Kniha vznikla 8. novembra prezenz potreby prezentovať táciu knihy Slovenská činnosť Slovenskej evanjelická a. v. cirkev evanjelickej cirkvi v Srbsku autorky Mgr. v Srbsku od založeAnny Petrovićovej. Na nia po súčasnosť, lebo podujatí v cirkevnej doteraz bola verejsieni sa okrem členov nosti málo známa MOMS a šídskeho alebo neznáma. cirkevného zboru zúAutorka sa počastnili hostia z Bap- Mgr. Anna Petrovićová ďakovala za pomoc tistickej cirkvi a hostia poskytnutú pri písaní z Evanjelickej metodistickej cirkvi knihy a zabezpečovaní údajov v Šíde. a osobitnú vďaku adresovala biskuKnihu prítomným predstavila povi SEAVC a seniorom Slovenskej sama autorka Anna Petrovićová, evanjelickej cirkvi Sriemskeho, ktorá povedala, že táto kniha bola Báčskeho a Banátskeho seniorátu,

Záber z prezentácie knihy v Šíde ako aj kňazom a iným spolupracovníkom. Svoj prejav na predstavovaní knihy v Šíde autorka Anna Petrovićová uzavrela slovami, že by bola šťastná, keby táto kniha v

budúcnosti prispela k zachovávaniu našej slovenskej duchovnosti, kultúry, obyčají a predovšetkým k zachovaniu našej slovenskej reči na týchto priestranstvách.

VO SVET(L)E ARCHITEKTÚRY (6)

Slávny kulpínsky rodák Oto Filip

któbrová Noc architektúry v Belehrade vskutku bola jedinečnou príležitosťou vidieť početné kreatívne architektonické modely unikátnych stavieb a iných objektov. Kvalitou, rozmanitosťou a významom sa medzi nimi vynímala tvorba jedného z najdôležitejších architektov Slovenska a slávneho architekta neoklasicizmu a funkcionalizmu Milana Michala Harminca (1869 – 1964). Patrí k nestorom slovenskej architektúry, ktorého tvorba pramení v dedičstve historických slohov. Okolnosti doby a dlhoročné pôsobenie na architektonickej scéne mu však umožnili aj dotyk s modernou a funkcionalizmom. Právom je označovaný ako architekt dvoch storočí a bravúrny eklektik zároveň. Pre jeho architektonické dielo je príznačná nesmierne široká štýlová a typologická rozmanitosť. Ako sa uvádza vo vysvetlivkách na výstave v rámci belehradskej Noci architektúry, impozantných takmer tristo realizovaných stavieb na území bývalého Rakúsko-Uhorska, neskôr Československa a dnes Slovenska, či

www.hl.rs

Michal Harminc s vlastným namaľovaným portrétom v ľudovom kroji v Maďarsku, Srbsku, Rumunsko a na Ukrajine v rokoch 1887 – 1951, ho radia k najproduktívnejším autorom nielen na Slovensku, ale aj v stredoeurópskom priestore. Z jeho životopisných údajov treba vyzdvihnúť, že sa narodil 7. októbra 1869 v Kulpíne v rodine tesárskeho majstra a že zomrel 5. júla 1964 v Bratislave. Už ako 17-ročný mla-

Informačno-politický týždenník

dík odišiel do Budapešti s jasným cieľom stať sa úspešným staviteľom, architektom a podnikateľom. Svoju samostatnú projekčnú a staviteľskú kanceláriu založil 1. apríla 1897 v Budapešti. Keďže Harmincovi bola vždy blízka národná otázka, príslušnosť k slovenskej národnosti neúnavne preukazoval bohatou osvetovou činnosťou, propagovaním slovenského ľudového umenia, tým, že patril k mecenášom mladých slovenských študentov v metropole Uhorska. Roku 1904 sa oženil so Slovenkou zo Žiliny Annou Holcovou a v tom istom roku zložil aj murársku a tesársku majstrovskú skúšku. Titul staviteľa získal v roku 1908, tiež v Budapešti. Jeho pôsobiskom sa odvtedy stalo celé Uhorsko. Na Slovensku sa usadil až v roku 1916, keď si najskôr otvoril kanceláriu v Liptovskom Sv. Mikuláši (1916 – 1918), a potom v Novom Smokovci (1919 – 1922). V rokoch 1922 – 1951 žil a tvoril v Bratislave, kde ako 95-ročný zomrel. Tvorivú dráhu a vôbec dielo Milana Michala Harminca možno periodizovať na tri základné obdobia. Prvým je tzv. budapeštianska etapa, spojená s historizujúcou líniou v jeho tvorbe, druhým je obdobie

Model Stodolovej vily v Liptovskom Mikuláši modernej oficiálnej monumentality ukotvené v eklekticizme a nastupujúcej moderne, tretím funkcionalistická perióda. Mimoriadne pozitívne vnímanou periódou Harmincovej tvorby sa stali diela, ktoré vytvoril po svojom definitívnom príchode na Slovensko v roku 1916, vyznačujúce sa solídnosťou, vážnosťou a reprezentatívnosťou, či už ide o obytné budovy, ako vily a domy, alebo o verejné stavby: sanatóriá, múzeá, administratívno-správne budovy. V tomto kontexte treba spomenúť Palác sanatórium v Novom Smokovci, či tri realizácie v Bratislave: Palác Tatra banky, Poľnohospodárske múzeum či hotel Carlton-Savoy. Všetko diela slávneho architekta a staviteľa európskeho formátu narodeného v našom Kulpíne. • ĽUDIA A UDALOSTI •

SLOVENSKO SA POČAS NOCI ARCHITEKTÚRY PREZENTOVALO AJ VÝSTAVOU APLIKOVANÁ NOSTALGIA

Krása a paralely dvoch metropol Oto Filip

a predsednícku krajinu Stredoeurópskej kultúrnej platformy, ktorou je v druhej polovici tohto roku Slovensko, sa také čosi aj patrilo: prezentovať sa kvalitne a viacrozmerne. Tým

vedy, techniky a vynálezov, druhou zase Aplikovaná nostalgia. Vznikla pri príležitosti vlaňajšieho slovenského predsedníctva v Európskej únii ako spoločný slovensko-srbský projekt, v ktorom dvaja majstri fotografie, náš a slovenský, počas viacdňových pobytov snímkami Vľavo moderná Bratislava, vpravo historický Belehrad

Pri trati

Rad modelov, rad fotografií

možno vysvetliť, že v rámci Noci architektúry pozornosť aktérov a návštevníkov slovenskej časti podujatia nebola upriamená len na túto oblasť tvorivej činnosti, lež aj na dve výstavy. Prvou boli Majstri ducha, ktorá je venovaná veľkým osobnostiam slovenskej

Pod dvoma mostmi

Cyklistky • ĽUDIA A UDALOSTI •

zachytávali ovzdušie a okamihy dní v Bratislave a v Belehrade. Najpodstatnejšími aktérmi výstavy pozostávajúcej z vyše päťdesiat rozmerných snímok sú Milena Anđela Mišićová-Atanackovićová (Nové Dillí 1982), ktorá si v Bratislave hlavne všímala miesta, výjavy,

Dva pohľady

architektúru a iné prvky pripomínajúce Belehrad. Jej kolega, slovenský fotograf Tomáš Hulík (Praha 1976) zase nasnímal metropolu Srbska objektívom nostalgického autora. Dvaja autori, z ktorých sa Mišićová-Atanackovićová v minulosti často viac venovala urbánnej tematike, Hulík zase prírode. Obaja však zvečňujú dve blízke, pritom i rozmanité mestá a metropoly, ktoré majú hodne spoločného. Ibaže si to treba najprv všimnúť, potom okom zrkadlovky zvečniť. Aj v tom je čaro fotografie: že spája štáty, mestá a ľudí. Zvlášť, keď nám autori dokážu vtlačiť do spomienok stavby a ulice, panorámy a mosty, vôbec tie nespočetné podoby dvoch metropol, ktoré spája i rieka Dunaj. Mišićová-Atanackovićová a Hulík nám predstavili Bratislavu a Belehrad

aj z neobvyklých perspektív, odhaľujúc ich skrytú krásu. Sú to zložky a zlomky dneška, no aj nenápadný pohľad do minulosti či náznak budúcnosti. Pohľad veľmi bohatý a osobitý. Preto ten názov Aplikovaná nostalgia. Lebo je v úzadí každého odchodu nostalgická túžba vrátiť sa. S tým, že sa v medzičase dá vidieť a zistiť, ako ten druhý, tam kdesi inde, žije, dýcha, tvorí... Výstava nedvojzmyselne pútavá a poučná. Jej púť štartovala vlani v Národnej banke Srbska, pokračovala na inom dejisku v Belehrade – na Fakulte architektúry – no nebolo by zle, keby si ju mohli pozrieť aj iní. Aj tu u nás vo Vojvodine, zvlášť v prostrediach, v ktorých vo väčšom alebo menšom počte žijú príslušníci slovenskej menšiny.

46 /4777/ 18. 11. 2017

Jeseň v mojej dedine Toto sú práce našich kamošov z Padiny, Pivnice, Kovačice, Jánošíka, Petrovca. Aká je jeseň vo vašej dedine? Danuška

Lea-Katarína Litavská, 4. 2, ZŠ Mladých pokolení, Kovačica

António Hedi, 3. 1, ZŠ maršala Tita, Padina

Siniša Popov, štvr ták, ZŠ T. G. Masar yk a, Jánošík

Anastázia Čapeľová, 3. 1, ZŠ maršala Tita, Padina

V jesennej krajine Katarína Valentíková, 4. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Jeseň v mojej dedine Do mojej dediny zavítala jeseň. Toto ročné obdobie so sebou prinieslo zmeny v prírode a pripravuje prírodu do zimného spánku. Jeseň v mojej dedine je farebná a veľmi pekná. Listy na stromoch sú žlté, červené, hnedé... Ovocné stromy sú plné zrelých

www.hl.rs

plodov. Oberajú sa jablká, hrušky a slivky. Padajú orechy a gaštany. Moja mama bude robiť ovocné kompóty a džemy z plodov, ktoré máme v našej záhrade. Ja som nazbierala liečivé bylinky, aby sme si mohli v zime variť čaj. V jeseni je chladnejšie, a preto sa lastovičky chystajú do teplých krajov. Keď sfúkne vietor zo stromov, zhodí listy ako zlaté dukáty.

Informačno-politický týždenník

Ivona Mihášová, 4. 1, ZŠ Mladých pokolení, Kovačica

Bola jeseň. Hana, Lea, Lana a Matea si chceli zhotoviť listový domček. Začali zbierať lístie a Matea povedala, že nemôže jednou rukou, lebo jej ľavá ruka bola zranená. Preto sa rozhodli, že si zavolajú ich otcov, aby im spravili dom z tehál. A keď ho spravili, otcovia odišli domov. Potom sa dievčence dohodili, ktorá bude hlavná a rozhodli sa, že to bude Lana. Hana zavolala otcov, aby prišli na návštevu. Keď prišli, Lana im uvarila kávu. Bolo im veselo, kým nezaspali. A na druhý deň niekto zvalil ten ich domček a boli smutné. Keďže už nemali ten domček, odišli k Hane. Hanin otec mal harmoniku, hral im piesne a bolo im veselo až do rána. Marína Čániová, 4. b, ZŠ Jána Čajaka, Báčsky Petrovec

• DETSKÝ KÚTIK• ••

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

AKTUÁLNE

Od novembra poľnohospodári majú svoju agrárnu komoru

Ročník XLVI 18. novembra 2017 Číslo

22 /1952

Z PRODUKČNEJ BURZY

Nižšie ceny poľnohospodárskych komodít Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade už druhý týždeň za sebou klesajú ceny takmer všetkých poľnohospodárskych komodít. To je hlavný dôvod, prečo sa opäť znížil aj obrat. Na momentálnu situáciu vplývajú predovšetkým nízke svetové ceny, ktoré neumožňujú vývoz domáceho tovaru. Došlo až k tomu, že sa do Srbska dováža lacnejšia sója zo susedných krajín. V dňoch od 6. 11. do 10. 11. 2017 bol na novosadskej Produkčnej burze opäť zaznamenaný nižší tovarový aj finančný Ľubica Sýkorová obrat. Pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom tovarový obrat bol nižší Po niekoľkomesačnom úsilí konečne bola začiatkom novembra oficiálne zaregistrovaná o 59,16 % a finančný o 61,50 %. Agrárna komora poľnohospodárskych výrobcov Srbska (Agrarna komora poljoprivrednih V uvedenom období kukurica bola proizvođača Srbije – AKPPS), do ktorej sú zapojené aj združenia poľnohospodárskoopäť lacnejšia. Vývozcom nezodpolesníckych gazdovstiev. vedá silnejší dinár a nižšie ceny na svetových trhoch, takže dopyt ednou zo základných úloh tejto verejné funkcie v rámci agrár- Rozvojový fond Vojvodiny zverejpo tejto plodine je na domácom organizácie je zastupovanie neho komorového systému, nil súbeh na schválenie dlhodotrhu veľmi slabý. Predávala sa poľnohospodársko-lesníckych ako aj spolupráca s príslušnými bých úverov na nákup pozemkov. po 17,37 din./kg (19,10 din./ gazdovstiev (fyzických aj právnic- ministerstvami, čo je predpo- Na tieto účely je zabezpečených kg s DPH). kých osôb). Je potrebné, aby sa kladom dobrého riadenia, ale 400 000 000,00 dinárov. Aj týmto Vôbec nebol záujem o gazdovstvá najskôr združovali na aj prepojenie s poľnohospo- spôsobom sa môžu získať propšenicu a sóju. Vysoká úrovni administračných (správ- dársko-lesníckymi systémami v striedky na kúpu pôdy, ktorá cena sóje (50,00 din./ nych) obvodov. Potom spoločne s Európskej únii a širšie. je základným predpokladom ostatnými rozvojovými subjektmi Organizovaním rôznych konzul- vytvorenia intenzívnej poľnokg bez DPH) umožnila v poľnohospodárstve a ekolo- tačných a edukačných stretnutí s hospodárskej výroby. Súbeh dovozcom dovážať gickom hospodárstve (rôzne poľnohospodárskymi výrobcami bude trvať, kým sa nevyčerpajú lacnejšiu zo zadružstvá a klastre) dosiahnu na v rôznych administračných obvo- prostriedky naň určené. Úvery v ak existuje hraničia. ○ území Srbska širšie horizontálne doch sa začína práca na zvýšení hodnote od 300 000 do 10 000 záruka od koprepojenie, takže budú oveľa ich povedomia o význame spo- 000 dinárov môžu dostať aktívne merčnej banky, lepšie poviazaní. Ďalšou činnos- ločného verejného vystupovania, registrované poľnohospodárske ale úroky môžu byť ťou agrárnej komory bude aj po- prezentácie, konkrétnej podpo- gazdovstvá, ktorých nositelia nie aj 3 % v prípade, ak je skytovanie odbornej pomoci pri ry na projektoch a využívania sú starší ako 65 rokov a peniaze úver zabezpečený hyrozvoji a vypracovávaní projektov podporných prostriedkov pod chcú investovať na území AP potékou. Vo výhode sú tí a zlepšenie využívania stimulov záštitou AKPPS. Vojvodiny. Úvery sa poskytujú záujemcovia o úver, ktorí sú z ... na dobu šesť rokov s obdobím miest a obcí AP Vojvodiny, ktoré pre poľnohospodársko-lesnícke Dobrá správa prichádza pre odkladu 12 mesiacov. Splátky sú zaradené do tretej a štvrtej gazdovstvá. Úlohami AKPPS bude aj pri- vojvodinských poľnohospodárov, sa vyplácajú štvrťročne, záloha skupiny rozvinutosti. Vtedy sa jatie a implementácia zákonov, ktorí chcú kúpiť pôdu, no nemajú predstavuje 20 % sumy investície. úroková sadzba znižuje o jedno s cieľom vykonávať tradičné dosť finančných prostriedkov. Úroková sadzba je 2 % ročne, percento. ○

Z obsahu Ako správne skladovať víno v pivnici?

Vinárstvo Elesko Str. 2

Kedy ich je dosť a kedy chýbajú? Str. 3

Str. 4 – 5

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OVOCINÁRSTVO

Broskyne proti kučeravosti chránime už teraz Ľubica Sýkorová

Súčasťou jesennej prevencie proti celej škále hubových a bakteriálnych chorôb je práve v tomto období po opadnutí lístia vykonať chemický postrek meďnatými a sírnatými fungicídmi.

učeravosť broskýň spôsobená hubou Taphrina deformans je najzávažnejšie ochorenie broskýň. Každoročne spôsobuje veľké škody v záhradách aj v produkčných sadoch. Zle ošetrené rastliny zastavujú vývin, deformujú sa im listy aj konáre, kondícia sa oslabuje, úroda sa znižuje alebo nie je vôbec. Často dochádza až k uhynutiu stromov. Šírenie podporuje daždivé počasie na jar pred a po pučaní. Ochrana proti tejto chorobe sa musí vykonávať každý rok. Grmaník broskyňový − Taphrina deformans spôsobujúci kučeravosť broskýň patrí k najrozšírenejším

a hospodársky najzávažnejším parazitom broskýň. Spôsobuje kučeravenie listov, na ktorých už od začiatku jarného pučania možno badať znetvorenie. Prvým včasným fungicídnym ošetrením sa zničia pretrvávajúce spóry huby skôr, než budú schopné infikovať (za prítomnosti vody) mladé lístky v otvárajúcich sa pukoch. Vhodným obdobím tohto ošetrenia je po skončení opadu listov na jeseň. Jesenná ochrana spadá na koniec novembra až začiatok decembra. Podmienkou je teplé, nad 7 °C, suché a bezveterné počasie. Výhodou jesennej aplikácie je obyčajne prístupnosť

terénu pre aplikačnú techniku vo veľkovýrobe a priaznivejšie poveternostné podmienky. Tento postrek nie je jednoúčelový, pretože meďnaté prípravky majú široké spektrum účinnosti aj proti ostatným chorobám broskýň (chrastavitosť, bakteriálna rakovina, monilióza atď.). Aj keď je časové obdobie na ochranu dostatočne dlhé, predsa sa najčastejšie dopúšťame chýb neskorou aplikáciou účinného fungicídu. Treba poznamenať, že účinnosť jesennej alebo predjarnej aplikácie je rovnaká pri kvalitnej aplikácii a použití účinného fungicídu. Jesenný postrek sa od-

porúča vykonať po opade listov, a to aj na vrcholoch konárikov. Organické fungicídy aplikujeme pri druhom ošetrovaní, t. j. v jarných mesiacoch. Dnes máme k dispozícii väčší počet fungicídov a pri výbere nám pomôžu v špecializovaných predajniach a poľnohospodárskych lekárňach. Ak z rôznych dôvodov nestačíme vykonať jesenný postrek, urobíme to v predjarí, na začiatku nalievania terminálnych pukov. A tu sa dopúšťame najviac chýb – v neskorom postreku, a to až v štádiu pučania, keď za priaznivých podmienok pre infekciu (daždivé počasie) táto už nastala. Termín postreku proti kučeravosti v predjarí sa musí riadiť len vývinom broskyne. Dôležitou podmienkou účinnosti ochrany okrem správneho výberu fungicídu je kvalita aplikácie. Aj tu sa dopúšťame častých chýb. Treba používať vysoký pracovný tlak, dýzy s väčšími otvormi vytvárajúce väčšie kvapky zabezpečujúce dokonalé pokrytie aj tej najmenšej plochy najvzdialenejších konárikov a pukov. ○

VINÁRSTVO

Ako správne skladovať víno v pivnici? Ľ. Sýkorová

Pri skladovaní vína je nutné čo najviac obmedziť negatívne faktory pôsobiace na víno. Pre správne uskladnenie vína je preto potrebné dodržiavať niekoľko podmienok.

a uskladnenie muštov a vín v domácnosti veľmi dobre vyhovujú pivnice, nachádzajúce sa napríklad aj v rodinných domoch. Dobrá pivnica musí spĺňať určité podmienky. Teplota pre biele vína je normálna teplota 8 až 10 °C, pre červené 12 až 14 °C. Teplota by mala byť stála, nekolísavá. Časté kolísanie teploty je omnoho väčším problémom než stála mierne vyššia teplota. Je potrebné si však uvedomiť, že čím vyššia teplota, tým víno rýchlejšie dozrieva. To znamená, že pri vyššej teplote môže rýchlejšie prekonať svoj vrchol, začať strácať na kvalite a predčasne zostarnúť. V studenej pivnici je víno viac chránené

pred chorobami, má aj menší výpar, ale horšie tu dokvasuje. Vlhkosť vzduchu – okrem teploty je dôležitá aj vlhkosť, ktorá je na skladovanie vína ideálna medzi 65 až 80 %. Nižšia vlhkosť zapríčiňuje odparovanie vína, vyššia zase vznik plesní. Opäť tu platí, že vlhkosť nesmie kolísať a musí byť stála. Vlhkosť vzduchu súvisí s teplotou a materiálom, z ktorého je pivnica vybudovaná. V suchej pivnici sa víno veľmi odparuje a rýchlo starne. Priveľmi vlhká pivnica pôsobí nepriaznivo na víno, ešte viac však na zariadenie. Zmenou teploty nastáva zrážanie pár, sudy potom plesnivejú, obruče hrdzavejú, vzduch je ťažký a potuchnutý.

Vlhkosť možno čiastočne regulovať vetraním. Okná a dvere majú byť upravené tak, aby sa dalo v pivnici kedykoľvek vetrať. Dlážka – v menšej pivnici je obyčajne z utlačenej hliny, prípadne v strede pivnice je pozdĺž betónový chodník a pod sudmi hlina s pieskom. Takáto dlážka je vzdušná a na zrenie vína vhodnejšia než betónová. Čistota v pivnici – musí sa pravidelne udržovať, v priebehu roka sa odporúča pivnicu aspoň 2 -krát vysíriť a raz za 3 až 4 roky vybieliť vápnom. Nesmú v nej byť uskladnené zapáchajúce látky, ako napríklad kvasená kapusta, zemiaky, repa a podobne. ○

46 /4777/ 18. 11. 2017

SLOVENSKÍ VINÁRI NA NAŠOM TRHU (2)

Vinárstvo Elesko

Oto Filip

e to známe už dávno. Totiž prvým symbolom kraja ležiaceho severovýchodne od Bratislavy je víno. Tým druhým je voda. A ako sa možno dočítať v početných turistických sprievodcoch, na východnej strane Malých Karpát sa tiahne pás miest a dedín, spätých prívlastkom vinohradnícke. Možno si pri tejto príležitosti pripomenúť len tri. Svätý Jur, ktorý je najbližšie k Bratislave, je starobylým mestečkom s vyše 700-ročnou vinohradníckou tradíciou. Ukážkou toho sú i vinohradnícke domy zo 17. až 19. storočia. Susedný Pezinok, v ktorom žije čosi nad 21 000 obyvateľov, je mestom kostolov a vinárskych tradícií. Jeho neprehliadnuteľnou charakteristikou sú viaceré meštianske domy. Predstavujú osobitný typ vinohradníckych domov s pôdorysom v tvare písmena U. Povšimnutiahodné je, že v jednom z nich sídli múzeum zamerané na históriu mesta a vinohradníctva. A v Schaubmarovom mlyne so

tiež lokálne odrody viniča, a to Rizling rýnsky, Frankovka, Zweigeltrebe či Alibernet. Elesko sa môže hrdiť aj najväčšou výsadbou novošľachtencov v odrodách Pálava a Dunaj na Slovensku. Viaceré z uvedených druhov vína mohli 19. októbra ochutnať a zhodnotiť i účastníci koštovky prebiehajúcej v novosadskom Pikniku.

S menom Modra sa spája aj vinárstvo Elesko, ktorého krédom je Žite s nami príbeh. Od roku 2009 toto vinárstvo, ktoré je akciovou spoločnosťou, vyrába prémiové vína výlučne z vlastnej úrody hrozna tak, že kombinuje tradičné postupy výroby s najmodernejšími technológiami. Umenie technológie v ňom sa opiera hlavne o tradície, ako aj o prirodzené poznanie. Lebo už z ľudskej skúsenosti je jasné, že niet modernosti bez rešpektovania pozitívnych hodnôt tradície. Ktoré je teraz na rade? Rovnako tak, ako niet profesionálnosti, ktorá by sa Keďže si presadenie na trhu okrem nových technologických žiada nielen kvalitný výrobok, výdobytkov a odborných poznat- ale aj komplexnú infraštruktúru, kov neopierala aj o prirodzené jasné je, prečo táto spoločnosť poznanie, získané na základe neustále vkladá aj do nej. Vďaka ľudskej emocionality a intuície. tomu vznikol i Elesko wine park Vína Eleska pochádzajú výhradne v Modre, Elesko reštaurácia, tiež z úrody viníc, ktoré má, väčšinu v Modre, ubytovacie kapacity, jedv Malokarpatskej (110 hektárov), no z najväčších súkromných múzeí časť aj v Tokajskej oblasti (15 v Európe, v ktorom sú desiatky originálnych diel kráľa pop-artu, výtvarníka so slovenskými koreňmi Andyho Warhola. Zoya múzeum je názov tejto inštitúcie súčasného moderného umenia, ktorá je

zo Správneho výberu, ktorý vo forme malého jedálnička či skôr nápojového lístka ponúka, možno dozvedieť, že sa víno Dunaj hodí ku grilovaným pochúťkam, divine alebo pečenej kačici, ako aj k dezertom z čokolády. Pinot Gris je skvelý k dusenej alebo pečenej hydine, šalátom, rizotám, zrelým kozím syrom alebo k sladkovodným rybám. Tokaj Lipovina Brut je veľmi vhodný ako aperitív, Frankovka modrá rosé je vhodná k zelenému šalátu, k lahodným čerstvým syrom... Jedinečnosť vín značky Elesko je založená najmä na kombinovaní rôznych klonov vybranej odrody. Kombináciou ovocného štýlu s elegantnejším minerálnym sa docieľuje vysoká kvalita a príťažlivosť vína, zároveň umožňujúc vyrovnávať aj rozdiely v jednotlivých ročníkoch. Takéto a podobné skúsenosti a praktiky sa veľmi zídu aj našim vinárom, z ktorých mnohí majú veľmi kvalitné vína, no ešte stále nevedia, ako sa s nimi presadiť na trhu. Výber dobrej odrody viniča je len prvou stanicou na dlhej ceste, ktorá sa končí pohárom božského nápoja v nejakej reštaurácii, hoteli, domácnosti. Našťastie, aj u nás každý rok pribúdajú nové vínne festivaly, podujatia, prehliadky a iné akcie, na ktorých sa úspešne prezentujeme nápojom, považovaným nielen za chutný zážitok alebo za zdroj

Pred koštovkou zachovanou mlynskou technikou sa nachádza jedinečná Galéria insitného umenia s dielami vytvorenými neškolenými umelcami z celého sveta. Do tretice, je tu mesto Modra, okrem vinohradníctva známe aj výrobou modranskej majoliky, keramiky s osobitým maľovaným vzorom. Z celého radu významných osobností, ktoré v nej pôsobili, k najvýznamnejším patril kodifikátor spisovnej slovenčiny Ľudovít Štúr. Jeho pôsobenie a život v meste pripomína múzeum, ktoré nesie jeho meno.

hektárov). Pre Malokarpatskú vinohradnícku oblasť sú príznačné biele odrody − Aurelius, Chardonnay, Sauvignon..., tiež červené odrody, ako Alibernet, Dunaj, Frankovka modrá, Merlot, Rubín, Rosa. S Tokajskou vinohradníckou oblasťou sa spájajú nápoje menom Furmint, Lipovina, Muškát žltý, Zeta. Kladúc dôraz na kvalitu a výnimočnosť Elesko do svojej základnej odrodovej skladby zaradil tzv. globálne odrody − Sauvignon, Chardonnay, Pinot gris, Pinot noir či Merlot,

Po degustácii: Aj od známkovania závisia perspektívy v areáli s výstavnou plochou väčšou ako tisíc štvorcových metrov, a to uprostred viníc. V Bratislave je aj Zoya gallery ako exkluzívny historický priestor, v ktorom je možné zažiť neobyčajný gastronomický zážitok medzi poprednými slovenskými umelcami. Dbajúc na to, že si každé jedlo pýta primerané víno a naopak, Elesko dbá aj na peknú súhru týchto dvoch zložiek. Tak sa

III

inšpirácie, ale i liek. Ak je pravdou to, že je vo víne pravda, tak je kvalita a zdravá konkurencia vinárov najlepším spôsobom, ako vymerať jej hĺbku. A pritom zistiť, kto aké šance na tunajšom trhu má, bez ohľadu na to, z ktorých viníc, či už našich alebo zahraničných jeho vína prichádzajú. ○ (V budúcom čísle: Mahid z Veľkej Mače)

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

VÝŽIVA RASTLÍN

Kedy ich je dosť a kedy chýbajú? Ľubica Sýkorová Živiny patria medzi základné faktory ovplyvňujúce rast rastlín. Sú to látky, ktoré rastliny prijímajú z pôdy a zo vzduchu na stavbu svojho tela. Rastliny prijímajú živiny len počas tzv. obdobia výživy, ktoré je podľa druhov a kultivarov rôzne dlhé. Základom je dĺžka vegetačného obdobia. Čím je dlhšia, tým viac živín potrebuje rastlina na svoj rast a vývin. Práve v tomto období je nevyhnutné poskytnúť rastlinám dostatok živín.

ri pestovaní kultúrnych rastlín rozlišujeme dve obdobia výživy: − kritické obdobie výživy trvá počas prvých rastových fáz. Je to podstatné obdobie vzhľadom na tvorbu hlavných orgánov, ktoré budú rozhodovať o množstve a kvalite úrody. Ide o tvorbu koreňov, listov, odnoží a kvetov, ktoré sú veľmi citlivé na negatívne vplyvy, spôsobené nedostatkom živín. Akékoľvek odchýlky od optimálnych požiadaviek sa prejavia na rastline. Rastliny v tomto období potrebujú len málo živín, ktoré sú schopné prijať, ale musia byť dostupné v prijateľných formách v pôde; − obdobie maximálnej potreby živín súvisí s maximálnou tvorbou (narastaním) organickej hmoty, čo je v druhej polovici vegetačného obdobia. Rastliny aktívne prijímajú zo sorpčného komplexu najviac ten prvok, ktorý je pre rastlinu v danom období najpotrebnejší. LIEBIGOV ZÁKON MINIMA O význame jednotlivých

prvkov pre rast a vývoj rastlín vedeli vedci už v 19. storočí. Zistili, že niektoré konkrétne prvky (N, P, K, Mg, atď.) sú pre rast a vývoj veľmi dôležité. Základný zákon, ktorý platí vo výžive rastlín, je Liebigov zákon minima, ktorý hovorí: „Ak sa v pôde vyskytuje jeden zo základných biogénnych prvkov (N, P ,K, Ca) v nedostatočnom množstve, rastlina môže využiť aj ostatné tri živiny len v obmedzenej forme, hoci ich je v pôde dostatok. Ak je koncentrácia daného prvku v koreňovej zóne príliš nízka, rastlina bude prirodzene čeliť jeho nedostatku a tento fakt skôr či neskôr obmedzí jej rast a vývoj.“ Ale platí to aj opačne, t. j. aj prebytok, teda príliš vysoká koncentrácia istého prvku má negatívny vplyv a môže byť toxická pre rastlinu. Jednoducho povedané − jeho podstatou je, že aj napriek tomu, že rastlina môže mať väčšinu živín v prebytku, jej rast bude obmedzovaný tou zložkou, ktorá je pre ňu nedostatočná.

AKO VOĽNÝM OKOM ROZPOZNAŤ NEDOSTATOK ŽIVÍN? Rastliny akékoľvek príznaky nedostatku živín ukážu na listoch alebo na iných častiach. Ak včas identifikujeme problém, môžeme ho ihneď riešiť, avšak k určitým poškodeniam môže dôjsť. Medzi príznaky, ktoré sú pozorovateľné voľným okom, patria: pomalý vývoj koreňovej sústavy, stoniek a listov, chloróza (žltnutie) alebo nekróza rôznych častí rastliny. Väčšina príznakov sa prejaví na listoch. Príznaky pozorovateľné na koreňoch, samozrejme, nie sú tak ľahko viditeľné, vtedy treba zobrať vzorku pôdneho profilu z aktívnej koreňovej zóny a poslať na analýzu. V rastlinách sa zistilo viac ako 50 chemických prvkov. Prvky potrebné na normálny vývin rastlín a zároveň nenahraditeľné inými prvkami sa nazývajú rastlinné živiny. Množstvo týchto prvkov a ich rozloženie je rozdielne, mení sa počas vegetačného obdobia

v závislosti od druhu rastlín a ich vývojového štádia. Biogénne prvky sa podľa množstva a nevyhnutnosti na život rastlín rozdeľujú do troch základných skupín: makrobiogénne prvky – makroelementy, mikrobiodénne prvky – mikroelementy a užitočné prvky. MAKROBIOGÉNNE PRVKY Makroelementy zo všetkých potrebných prvkov rastliny potrebujú najviac. Sú najviac zastúpené v stavebných látkach rastlinného tela. Sú prijímané z prostredia vo forme prístupných živín. Uhlík (C) – je základným prvkom všetkých organických látok, kde je hlavným stavebným materiálom. Rastlina ho prijíma hlavne zo vzduchu vo forme CO2. Vodík (H) – je potrebný pre všetky oxidačno-redukčné procesy. Rastlina ho získava z pôdnej vody, ktorú prijíma koreňmi. Uvoľňuje sa počas fotosyntézy. Kyslík (O) – je nevyhnutný na dýchanie. Najviac je potrebný pre rastové a aktívne pletivá rastlín, napr. korene. Uvoľňuje sa pri fotosyntéze. Dusík (N) – je základnou zložkou bielkovín, resp. aminokyselín. Intenzívne sa zúčastňuje rastu všetkých častí rastliny. Je

46 /4777/ 18. 11. 2017

18. – 24 . 11. 2017

POČASIE

nevyhnutný na tvorbu chlorofylu, od ktorého závisí intenzita fotosyntézy. Najväčšie množstvo dusíka sa nachádza v rozmnožovacích orgánoch, v mladých zelených častiach rastlín. Podporuje tvorbu listov, výhonkov, kvetov, semien, plodov. Je prijímaný z pôdy koreňovou sústavou, ale niektoré rastliny majú schopnosť prijímať ho aj zo vzduchu prostredníctvom nitrogénnych – hrčkotvorných baktérií. Pri nedostatku dusíka rastliny reagujú odchýlkami vývinu a rastu. Nedostatočne sa vytvára chlorofyl, rastliny majú bledú farbu, slabo zakoreňujú, nedostatočne odnožujú, porasty sú riedke a nízke. Spodné listy obvykle žltnú a schnú. Pri nadbytku dusíka sa prejavuje bujnenie rastlín. Rastliny sú sýtozelené, ale oslabujú sa ich pletivá. Ľahko políhajú a sú často napádané rôznymi chorobami a škodcami. Znižuje sa tiež rodivosť rastlín, predlžuje sa vegetácia a zhoršuje sa dozrievanie. Dusík pre rastlinu by mal byť dostupný v požadovanom množstve, čase a primerane rastovému a vývinovému štádiu. Nedostatkom dusíka trpia najmä pôdy na piesočnatom podloží. Fosfor (P) – podporuje kvitnutie a dozrievanie rastlín, ale zároveň spomaľuje rast. V pôde podporuje mikrobiálnu činnosť a rozklad organických látok. Pri jeho nedostatku rastliny nedostatočne nasadzujú kvety a plody. Znižuje sa tiež ich odolnosť proti nízkym teplotám počas vegetačného obdobia. Fosfor je po dusíku druhý najčastejšie chýbajúci prvok v pôde. Často býva pevne viazaný v pôde a tým nedostupný pre rastliny. Pri jeho nedostatku sú rastliny tmavozelené (na rozdiel od tých, ktorým chýba dusík), na listoch aj ich okrajoch môže byť pozorovateľná aj červená a purpurová farba. Rastliny môžu

byť zakrpatené, vývoj mladých rastlín je viditeľne pomalší. Draslík (K) – po dusíku a fosfore je toto tretí najčastejšie chýbajúci prvok. Práve preto sú všetky priemyselné hnojivá špecifikované práve pomerom týchto troch základných prvkov (NPK). Rastliny sú pri nedostatku draslíka citlivejšie na nedostatok vody a vysoké teploty. Na starších listoch môže dochádzať k nekrózam. Draslík má význam pri fotosyntéze a transporte glycidov. Zvyšuje odolnosť rastlín proti suchu, mrazu a chorobám. Podporuje vyšší obsah rezervných látok v zásobných pletivách, čím zvyšuje kvalitu úrod. Väčšie množstvo draslíka potrebujú rastliny vo fáze hromadenia zásobných látok v zásobných orgánoch, ako sú hľuzy, buľvy a semená. Vápnik (Ca) − má pre rastlinu mnohostranný význam. Predovšetkým neutralizuje nadbytočné kyseliny a spevňuje podporné pletivá, vplýva tiež na hospodárenie rastlín s vodou. Najviac vápnika sa nachádza v listoch a stonkách. Jeho nedostatok spôsobuje, že kyslé produkty látkovej premeny pôsobia v rastline ako jedy a sťažuje sa príjem dusíka a draslíka. Spomaľuje sa rast, korene hnednú, rastlina bledne a odumiera. Nadbytok vápnika obmedzuje pohyb asimilátov. Síra (S) − sa v rastlinnom tele vyskytuje najviac v kvete. Nedostatok síry spôsobuje nahromadenie nerozpustných dusíkatých látok a sacharidov, následkom čoho sa spomaľuje rast rastlín, tieto blednú a zakrpatievajú. Väčšinou je prítomná v pôde v dostatočnom množstve, takže jej nedostatok je dosť zriedkavý. Ak však nastane, staršie listy (celé) budú blednúť a na koncoch mladých stebiel môže byť pozorovateľná chloróza. Horčík (Mg) – prvým príznakom jeho nedostatku býva chloróza starších listov, ďalej

chloróza medzi žilnatinou, hnedé škvrny, neskôr rastliny žltnú a listy zasychajú. Nedostatok horčíka však nemá vplyv na samotný vývoj rastliny. Je nevyhnutnou súčasťou chlorofylu, ktorý je nepostrádateľný na fotosyntézu rastlín. Zúčastňuje sa energetických premien v rastline. Jeho vyšší obsah v semenách rastlín umožňuje vzchádzajúcim rastlinám rýchlu tvorbu listovej zelene. Železo (Fe) – nedostatok sa prejaví chlorózou medzi žilnatinou podobne ako pri horčíku, ale v tomto prípade budú ako prvé zasiahnuté mladé listy. Niekedy dochádza ku žltnutiu samotných žiliek. V závažných prípadoch sa na mladých listoch objavia aj nekrotické škvrny. Najviac železa obsahujú listy. MIKROBIOGÉNNE PRVKY Rastliny ich potrebujú len v malých množstvách, tzv. stopových množstvách, takže ich poznáme aj pod názvom stopové prvky. V telách rastlín sa nachádzajú len veľmi málo, pôsobia pri urýchľovaní niektorých biochemických procesov rastlín, no ich prítomnosť je pre normálny rast a vývin rastlín nevyhnutná. Ich nedostatok spôsobuje rastlinám zdravotné problémy – fyziologické poruchy, v určitých štádiách ich vývinu. Meď (Cu) – nedostatok tohto prvku sa vyskytuje veľmi zriedkavo, nakoľko ho rastliny potrebujú veľmi málo. Ak už sa nedostatok prejaví, hlavné príznaky sú tmavozelená farba najmladších stebiel a ich zdeformovaný, často skrútený tvar. Mangán (Mn) – začiatočné príznaky nedostatku sú podobné ako pri nedostatku železa a horčíka, teda chloróza medzi žilnatinou a následne sa na buď najmladších alebo najstarších listoch objavia nekrotické škvrny. Ak je podozrenie na nedostatok železa, horčíka alebo

mangánu, najlepším riešením je vykonať rozbor pôdy, ktorý jednoznačne určí, ktorý prvok chýba. Bór (B) – spozorovanie príznakov jeho nedostatku môže trvať dlho, pretože sa v rámci rastliny pohybuje veľmi pomaly. Nedostatok spôsobuje rozpad vnútorných tkanív rastlín a prejavuje sa odumieraním vrcholcov, výhonkov a koreňov. Analýza pôdy je v tomto prípade nevyhnutná. Vplýva na tvorbu kvetov, plodov a na delenie buniek. Ovplyvňuje aj vodný režim pôdy. Zinok (Zn) – nedostatok zinku sa niekedy prejavuje zníženou energiou rastu stebiel, rastliny majú často menšie listy. Okraje listov môžu byť zdeformované. Podporuje rast a vývin rastlín. Molybdén (Mo) – nedostatok sa tiež vyskytuje veľmi zriedkavo, prejavy sú chloróza starších listov medzi žilnatinou a stredných stoniek, ktorá postupne zasahuje aj mladšie steblá. Najmladšie steblá sa zdeformujú a následne uhynú. Ovplyvňuje asimiláciu dusíka rastlinou prostredníctvom nitrogénnych baktérií. UŽITOČNÉ PRVKY Ovplyvňujú činnosť a pôsobenie niektorých iných prvkov alebo ich rastlina prijala len náhodou. Nie sú nevyhnutné na normálny rast a vývin, ale priaznivo pôsobia a podporujú niektoré životné procesy rastlín a prostredie, v ktorom žijú. Kremík (Si) – spôsobuje tvrdosť a pevnosť bunkových blán, čo sa prejavuje pri starnúcich rastlinách. Chlór (Cl) – pre niektoré rastliny je nežiaduci a spôsobuje vývinové problémy (zemiaky, jahody, rajčiny), na niektoré naopak pôsobí priaznivo (jačmeň, cukrová a kŕmna repa). Sodík (Na) − je prijímaný väčšinou spolu so železom. Potrebuje ho napríklad cukrová repa. ○

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

5˚ | 8˚

3˚ | 6˚

1˚| 9˚

3˚ | 7˚

0˚ | 9˚

2˚ | 10˚

1˚ | 11˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OKRASNÁ ZÁHRADA

Ako správne nastielať mulčovaciu kôru?

Ľubica Sýkorová

Nastielanie alebo mulčovanie je agrotechnická metóda, ktorá sa používa v úžitkovej aj v okrasnej záhrade. Podstatou mulčovania je pokrytie povrchu pôdy vrstvou organického alebo anorganického materiálu, najmä z dôvodu potlačenia rastu burín. Ide o ekologickú metódu, ktorá nemá negatívny vplyv na životné prostredie, nevznikajú žiadne toxické rezíduá.

ulčovanie umožňuje minimalizovať mechanickú aj chemickú ochranu proti burinám, znižuje agrotechnické nároky na obrábanie pôdy. Chráni pôdu pred vysychaním, zlepšuje vodnú bilanciu a udržuje teplotu pôdy v zimných mesiacoch. Mulč potláča rast burín, pomáha proti erózii pôdy. Svojím postupným rozkladom dodáva do pôdy organickú hmotu a živiny. Pôda pod mulčovacou vrstvou zostáva kyprá a vzdušná, poskytuje životný priestor na užitočné živočíchy. Čo je dôležité, nastielaním mulču pre väčšinu drevín napodobňujeme prirodzené lesné prostredie. Poznáme rôzne druhy mulčovacieho materiálu. V okrasných záhradách, najmä pod kyslomilné dreviny a trvalky sa najčastejšie používa mulčovacia kôra. Do zeleninovej záhrady však určite nepatrí. Mulčovacia kôra je kôra z vy-

braných druhov drevín, ktorá má dobré izolačné vlastnosti. Ako sme už spomenuli, najčastejšie sa používa na mulčovanie trvalých záhonov. Trvalé záhony sú záhony, kde prevažnú časť porastu tvoria trvalky a dreviny, teda rastliny, ktoré zostávajú na svojom stanovišti niekoľko rokov. Je dôležité si však uvedomiť, že kôra, najmä z ihličnanov, výrazne okysľuje pôdu, čo nie je vhodné pre všetky trvalky. Tento typ mulču je najvhodnejší pre ihličnany, rododendrony, vresoviská, čučoriedky a ostatné kyslomilné rastliny. Znášajú ho však aj mnohé ďalšie okrasné druhy a v podstate je možné využiť ho v častiach, kde sa nachádzajú trvalé porasty. K ovocným krom či jahodám vhodným mulčom je slama, prípadne seno. AKO SPRÁVNE NASTLAŤ KÔRU? Najdôležitejšie je správne ulo-

ženie mulčovacej kôry, čo mnoho záhradkárov podceňuje v záujme jej šetrenia. Správne položenie mulčovacej kôry sa riadi pravidlom – čím viac, tým lepšie. Minimum je päťcentimetrová vrstva, no môžeme dať aj desať. Aj mulčovacia kôra presychá a stráca na svojom objeme, čo sa po čase prejaví najmä pri lacnejších baleniach kôry, pretože tu sa okrem kôry nachádza aj veľa rôznych prímesí,

RODODENDRON A AZALKA V NAŠEJ ZÁHRADE

Nielen kyslá pôda zaručí bohaté kvitnutie

Ľ. Sýkorová

Polotienisté miesto v záhrade s dostatkom vlahy je veľmi vhodným priestorom na pestovanie rododendronov a azaliek. Tieto krásne kríky milujú azda všetci. Najlepšie sa im darí, ak majú vytvorenú vhodnú mikroklímu.

ri ich výsadbe by sme im mali dopriať predovšetkým dostatok miesta a správne stanovište. Aby sa im darilo, potrebujú chránené miesto s dostatkom vlahy, mierny polotieň chrániaci rastliny pred slnečným úpalom, dostatočne humóznu, prevzdušnenú pôdu, kyslú pôdnu reakciu (pH 4,5 − 6,0), ktorú zabezpečíme vhodným substrátom

pre kyslomilné rastliny. Neznášajú dlhodobo zamokrenú pôdu. Zo skúseností mnohých pestovateľov vieme, že po odkvitnutí kvety nenechávame na kroch, ale ich vyštipujeme. Nestriháme! A to z toho dôvodu, že pod starými súkvetiami sa tvoria nové puky, ktoré budú kvitnúť o rok. Preto sa pestovatelia čudujú, že po starostlivom zostri-

haní starých kvetov rododendron nezakvitol. Rastliny môžeme prihnojovať špeciálnym hnojivom, čo podporí ich krásu a na jeseň pridávame hnojivo na vyzrievanie pletív. Substrát pod kríkmi neokopávame, ale burinu odstraňujeme ručne. Mulč nám zabezpečí slabšie vyparovanie vlahy. Počas sucha zalievame aj v jeseni a

ako napríklad vlákna. Kvalitné balenie mulčovacej kôry obsahuje celé kusy tvrdej kôry a nie drvinu. Tvrdá kôra vydrží najdlhšie a najpomalšie stráca vlhkosť. Treba si uvedomiť, že kôru neukladáme na záhon len pre to, aby pekne vyzerala, ale najmä preto, aby sme zabránili prerastaniu buriny a zadržali vlhkosť v pôde. A na tieto účely potrebujeme čo najhrubšiu vrstvu, ktorú nezabúdame polievať ako samotné rastliny. No príliš veľká hrúbka môže spôsobiť aj problémy spojené najmä hnitím a tlením pri rozklade organického materiálu, alebo môže dôjsť až prerastaniu koreňov do mulču. Pri malej hrúbke mulčovacej vrstvy zase nedokážeme dostatočne zabrániť rastu burín. Proti prerastaniu burín sa často používa kombinácia nastielania mulčov s tkanými a netkanými textíliami. Kôrové a iné organické mulče podliehajú postupnému rozkladu, preto ich musíme pravidelne dopĺňať. Výhoda kôrových mulčov je to, že sú to prírodné materiály so zaujímavým okrasným efektom, ktoré sa používajú najmä v sadovníctve. Nevýhodou môže byť rozširovanie hubových chorôb najmä v prípade používania mulčov nevhodnej kvality a pôvodu. Treba uprednostniť čisté kôrové mulče ihličnatých drevín, ktoré sú vďaka vyššiemu obsahu živíc odolnejšie proti rozkladu a sú menej kontaminované rôznymi patogénmi. 

aj v zimných mesiacoch, samozrejme, len ak nemrzne. Veľkokveté rododendrony majú veľké listy, sú vždyzelené a krovitého až stromovitého vzrastu. V našich klimatických podmienkach môžu dorásť do výšky 4 m. Sú mrazuvzdorné, avšak niekedy sa pri silných mrazoch môžu poškodiť pupene. Nízke odrody sú obyčajne kompaktné a bohato kvitnúce. Dosahujú výšku 120 – 150 cm. Vznikli krížením a sú takisto plne mrazuvzdorné. Veľkokveté azalky (rod Rhododendron) sú naopak opadavé kry, dosahujúce výšku 100 až 300 cm. Kvitnú výraznými kvetmi a žiarivými farbami. Lepšie znášajú slnečné prostredie ako vždyzelené druhy a sú takisto mrazuvzdorné. Japonské azalky sú veľmi početnou skupinou. Sú to nízke kry, ktoré bohato kvitnú a v mladosti by sme ich mali chrániť pred mrazom. V neskoršom veku prežijú zimu bez poškodenia. 

46 /4777/ 18. 11. 2017

ZDRAVIE A MY

Zákerná choroba vám prevráti život hore nohami (2)

šetky sme občas smutné, no ak sa neviete zbaviť pocitu, že vám už nikto a nič na tomto svete nedokáže urobiť radosť, nemusí to byť vaša vina. ČO SA DEJE U PSYCHIATRA? Keď má telo problém, ktorý bolí, utekáme k lekárovi, prečo to teda neplatí aj pre dušu? Psychiater je odborník ako každý iný. Porozprávate mu len to, čo sama chcete. Možno vás prekvapí, že pri človeku s objektívnym pohľadom vám to

pôjde ľahšie. Za skúšku nič nedáte a ak sa napriek tomu bojíte, čo povie okolie, môžete navštíviť lekára v inom meste. Keď sa potvrdí, že ide o depresiu, pacient by mal byť rád, lebo sa jeho choroba začne riešiť. Liečbou sa kvalita života podstatne zlepšuje. ZLÁ NÁLADA, SPLÍN Na jeseň nás častejšie prepadá akási melanchólia spojená s únavou. Zvýšená únava znižuje našu schopnosť riešiť stresové situácie, no za bežných okolností to dokážeme zvládnuť. Každý človek niekedy zažil smútok. Po prepustení z práce či tragickej udalosti alebo jednoducho vtedy, keď sa nie všetko vydarí, sme smutní z toho, že všetko, čomu sme venovali svoj čas, zlyhalo. Ak sú tieto pocity len prechodné a vidíte nejakú perspektívu, že toto mi nevyšlo, ale ide sa ďalej, je to v poriadku. Sú vám tieto vety dôverne známe? Víria vám hlavou alebo ich počúvate od blízkych? Tak neotáľajte a začnite konať! „Mrzí ma, že som dnes na blízkych bola taká nevrlá, ale neviem to ovplyvniť.“

„Radšej budem sama, ako s inými, aj tak ma nechápu.“ „Dnes sa zase necítim dobre, ani neviem prečo.“ „Som unavená a nedokážem sa sústrediť. Asi mám problémy s pamäťou.“ „Nič ma nebaví a nechutí mi jesť.“ „Nič sa mi nedarí, som neschopná.“ „Zase som sa poriadne nevyspala, v noci som sa budila s preľaknutím a ráno som vstávala so zlými pocitmi.“ TOTO ČLOVEKU S DEPRESIOU NEHOVORTE! • Vzchop sa už konečne! – biologická porucha mozgu nie je prejav duševnej lability. • Už sa k tomu nevracaj – rozhovor o smútku pomôže znižovať postihnutému úzkosť. • Potrebuješ zmenu – počas choroby nerobte vážne rozhodnutia, po liečbe ich chorý uvidí inak.

ČO POMÔŽE PRI SPLÍNE? • Spánok – Doprajte telu to, čo si pýta a choďte spať o hodinku skôr. • Relax – Najlepšie upokojí strečing, masáž či relaxačná hudba. • Prechádzky – Zmierňujú stres, osviežujú myseľ a prospievajú kardiovaskulárnemu systému. POZOR NA ZLODEJOV ENERGIE Tieto potraviny vás najskôr nabudia, no následne vyčerpajú: Kofeín, alkohol, zrejúce, fermentované, konzervované a údené jedlá, cukry a škroby. ČO BY STE MALI VEDIEŤ Zlyhanie nie je byť chorá, ale ignorovať to. Lieky svojvoľne neprestávajte brať, depresia má tendenciu sa vracať. Je dobré, ak s lekárom komunikujú aj ľudia z pacientovho okolia. Asi 2 % obyvateľstva trpí sezónnymi depresiami, ktoré sa objavujú najmä v jesenných a zimných mesiacoch. Ľudia s depresiou v drvivej väčšine prípadov nie sú nebezpeční pre svoje okolie, no ochorenie môže ohrozovať ich vlastné zdravie a život. 

KRÁSA

Triky na čistenie pleti po 40

emné, účinné a šetrné – také má byť čistenie pleti v zrelom veku. Zamerajte sa na produkty, ktoré pleť už počas neho hydratujú a vyživujú. Pleťové gély – jemné ako nikdy predtým! Mliečka, gély a peny na čistenie pleti ešte nikdy neboli také šetrné. Je to vďaka obzvlášť jemným tenzidom (umývacím substanciám), ktoré dôkladne čistia aj bez narúšania prirodzenej ochrannej vrstvy kože. Veľmi suchej pokožke ulahodia umývacie krémy s tzv. bi-gel technológiou, ktorá kombinuje dva rôzne gély na báze oleja a vody, vďaka čomu nie sú potrebné prídavné emulgátory. Čistiace oleje – skvelé na suchú pleť Máte po umytí tváre pocity nepríjemne napätej až svrbivej pokožky? Potom sú pre vás ideálne premasťujúce mlieka, ktoré pleti prinavrátia chýbajúci tuk. Mnohé ženy si obľúbili čistiace oleje, ktoré sa pri kontakte s vodou zmenia na jemne penivú mliečnu emulziu a odstraňujú sa vatovým tampónom alebo vlažnou vodou. Pokožku zanechávajú chránenú hodvábnym filmom. Rovnováha pre zmiešanú a mastnú pleť Najprv skvelá správa: mastná pleť starne pomalšie! Na jej čistenie potrebujete produkty, ktoré regulujú tvorbu mazu, no zároveň ju aj hydratujú. Majiteľky zmiešaného typu pleti by v ideálnom prípade mali používať 2 produkty – jeden na zmatnenie T-zóny a jeden na čistenie suchých partií. Dnes však už existujú aj pleťové gély a micelárne vody špeciálne určené na čistenie zmiešanej pleti. Dočistiť a tonizovať! Podľa typu pleti po vyčistení nezabudnite ešte naniesť pleťovú vodu. Dočistí pleť a pomáha obnoviť jej prirodzené pH, čím posilňuje jej obranyschopnosť. Okrem toho ju osvieži, zregeneruje a hydratuje. Pleťovú vodu (tonikum) neoplachujte. Micelárne vody – vyčistia aj bez oplachovania! Máte extrémne citlivú pleť, ktorá reaguje aj na vápenatú alebo chlórovanú vodu? Potom sú pre vás ideálnym riešením micelárne vody, ktoré dokonale odstránia nečistoty a mejkap aj bez drhnutia a dokonca aj bez oplachovania vodou. 

VII 29

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Farmárska fašírka

Kakaová roláda

S ur ov iny : 750 g bravčového mletého mäsa, 4 menšie rožky, 4 vajcia, trochu soli, mletého čierneho korenia, 500 g zemiakov, 2 stredné cibule, trochu masti alebo oleja, strúhanky na plech, 1 bravčová klobáska Takto sa to podarí: Rožky namočíme do vody, po 5 minútach vytlačíme z nich vodu a zamiešame do mletého mäsa. Pridáme vajcia, soľ a mleté čierne korenie. Zemiaky ošúpeme a pokrájame na plátky, cibuľku takisto. Vymastený plech posypeme strúhankou a rozložíme naň polovicu po-

Suroviny: Na cesto: 3 vajcia, 2 lyžice kakaa, 2 lyžice oleja, 1 lyžička kypriaceho prášku, 1/2 hrnčeka práškového cukru, 1/2 hrnčeka hrubej múky; Na plnku: 3 lyžice mlieka, 3 lyžice práškového cukru, ½ kg tvarohu, jahody (alebo iné svieže alebo zavárané ovocie) Takto sa to podarí: Cesto: Vajcia vyšľaháme s práškovým cukrom do peny. Pridáme olej, múku zmiešanú s kypriacim práškom a kakao. Zmiešame a cesto rozotrieme na plech vyložený papierom na pečenie. Pečieme pri teplote 180 °C. Po

krájaných zemiakov. Na zemiaky porozkladáme polovicu cibule a na cibuľu rozotrieme mleté mäso. Na mäso položíme surovú klobásku, rozložíme zvyšnú cibuľu a na ňu zemiaky. Vložíme do horúcej rúry. Pečieme orientačne hodinu pri 180 °C. Fašírku môžeme pokrájať na asi 3 cm x 7 cm pásy a opiecť do chrumkava  z každej strany.

Orechová roláda

Gaštanové guľky

Suroviny: Na cesto: 80 g polohrubej múk y, 120 g kryštálového cukru, 6 vajec, 20 g kakaa, 60 g mletých orechov, 1/2 lyžičky strúhanej citrónovej kôry, 1 kypriaci prášok; Na plnku: 50 g mletých vlašských orechoch, 120 g práškového cukru, 120 g masla Takto sa to podarí: Cesto: Žĺtky vymiešame s kryštálovým cukrom a kakaom do hustej peny. Pridáme múku zmiešanú s mletými orechmi, so strúhanou citrónovou kôrou a kypriacim práškom. Z bielkov vypracujeme sneh a zľahka ho zapracujeme do cesta. Na plech vystlaný papierom na

S ur ov iny : 600 g jedlých gaštanov, 150 g práškového cukru, 1 lyžica rumu, 1 lyžica mletých piškót, 100 g horkej čokolády Takto sa to podarí: Gaštany na oblej strane narežeme do kríža, vložíme do hrnca s vriacou vodou a varíme približne 15 minút. Uvarené gaštany scedíme, necháme vychladnúť a vylúpneme ich zo šupky. Gaštany pomelieme na mäsovom mlynčeku. Pridáme k nim práškový cukor, rum, mleté piškóty a vypracujeme hladké cesto. Z cesta

pečenie vylejeme cesto. Pečieme pri teplote 180 °C. Špáradlom preveríme, či je cesto upečené. Z cesta odstránime papier a pomocou navlhčenej utierky zavinieme a necháme vychladnúť. Plnka: vymiešame maslo s práškovým cukrom a orechmi. Vychladnutú roládu natrieme krémom a zavinieme. Ľubovoľne ozdobíme. 

upečení odstránime papier na pečenie, cesto hneď zrolujeme a necháme vychladnúť. Plnka: tvaroh osladíme, zriedime mliekom a zmiešame s nadrobno nakrájanými jahodami. Po vychladnutí roládu rozbalíme, potrieme pripravenou plnkou a opätovne zvinieme. Povrch rolády ľubovoľne ozdobíme. 

tvarujeme rukami malé guľky, ktoré napichujeme na špajdle a necháme stuhnúť v chladničke. Čokoládu roztopíme vo vodnom kúpeli a oblejeme ňou stuhnuté gaštanové guľky. Guľky môžeme posypať jedlými ozdobami alebo ich nechať iba obalené čokoládou. 

Zdroj: https://dobruchut.azet.sk/ POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 452 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Najlepší boli Kovačičania 14. FESTIVAL ZUZANY KARDELISOVEJ V KYSÁČI

Elena Šranková

Kysáči v dňoch 10. až 12. novembra prebiehal 14. festival Zuzany Kardelisovej. Organizovala ho Ustanovizeň pre kultúru a vzdelávanie Kultúrne centrum Kysáč a financovala Správa pre kultúru Mesta Nový Sad. Finančne ho podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. V prvý deň festivalu, v piatok 10. novembra, k hrobke Zuzany Kardelisovej, herečky a režisérky, podľa ktorej je festival pomenovaný, položili kyticu kvetov. Vo večerných hodinách vo veľkej sále KC bolo otvorenie festivalu. Vstupným príhovorom Svetlana Gašková a Miroslav Kolár informovali prítomných a hostí o festivale, predstaveniach, ktoré ich očakávajú, a o režisérke a herečke Zuzane Kardelisovej. Nasledoval príhovor Pavla Surového, riaditeľa KC Kysáč, ktorý sa zmienil o bohatej divadelnej tradícii v Kysáči a prízvukoval význam ženy v súčasnej spoločnosti. Festival otvorila Milinka Chrťanová, úradujúca asistentka pokrajinského tajomníka národnostných menšín – národnostných spoločenstiev. Spomenula, že sa festival už 14. rok prihovára divadelnou rečou a stále má čo povedať.

Z otvorenia festivalu: (zľava) Milinka Chrťanová, Svetlana Gašková, Miroslav Kolár a Pavel Surový

na starosti Peter Weinciller a. h. Potom javisko patrilo Kolektívu kreatívnych amatérov Kokram z Kovačice, ktorý zahrali hru Dra-

SÚŤAŽILI ŠTYRI PREDSTAVENIA Po otvorení sa predstavili herci Slovenského divadla VHV pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy. Predviedli hru Ferka Urbánka Diabol Andrea Karasová a Miloslav Jonáš v raji manželskom v réžii v predstavení Dr. – Cena za najlepšie Aničky Balážovej. V sobotu predstavenie a Cena Zuzany Kardelisovej súťažili dve predstavenia. Hosťujúci divadelníci z Divadla gana Karlečíka Nový Protheus Dominus, Močenok, Slovenská v réžii Svetlany Gaškovej. Preklad republika, ináč víťazi Festivalu urobil kolektív. V nedeľu súťažilo Aničky Jurkovičovej v Novom Divadlo VHV scény pri Dome kulMeste nad Váhom, predviedli dve túry 3. októbra v Kovačici s hrou jednoaktovky Mr. Taylor a Bubáci Branislava Nušića Dr. v réžii Danky autorov Augusta Monterrosa a Tomanovej. Predstavenia na tohtoročnom Josefa Pehra. Dramaturgiu a úpravu urobil Juraj Fotul a réžiu mal festivale hodnotila porota v zlo• KULTÚRA •

žení: Milinka Chrťanová (predsedníčka), Miluška Grňová a Jasmina Pavlovová. Po predstaveniach sa aj tohto roku konali rozhovory, ktoré viedla Anna Asodiová.

skú divadelnú tvorbu v Srbsku na Festivale Aničky Jurkovičovej v Novom Meste nad Váhom, odborná porota udelila hre Branislava Nušića Dr. v podaní členov Divadla VHV scény pri Dome kultúry 3. októbra v Kovačici. Cenu Zuzany Kardelisovej za najlepšie stvárnenie ženskej postavy na festivale odborná porota udelila Andrei Karasovej za stvárnenie postavy Márie Cvijićovej v predstavení Dr. Cenu za prácu ženskej postavy pri realizácii predstavenia udelili Aničke Balážovej za réžiu hry Diabol v raji manželskom. Osobitné ceny Kultúrneho centra Kysáč udelili: Petrovi Pavlíkovi za herecký výkon v predstaveniach Mr. Taylor a Bubáci, Draganovi Karlečíkovi za dramatický text Nový Protheus a Jánovi Privizerovi za zveľadenie činnosti Ochotníckeho divadla KC Kysáč. Po udelení cien sa prvýkrát pred domácim obecenstvom predstavilo Ochotnícke divadlo KC Kysáč hrou C. Raia Zmizni od svojej ženy v réžii Jána Privizera. Diváci v peknom počte sledovali jednotlivé predstavenia.

ODMENENÍ NA FESTIVALE Po vyhodnotení festivalu v nedeľu 12. novembra vyhlásili najlepších jednotlivcov a divadelné kolektívy. Ako povedala Chrťanová, predsedníčka poroty, 14. Festival Zuzany Kardelisovej poukazuje na znehodnocovanie ušľachtilých vlastností ľudskej bytosti. Povzbudzuje k úvahám o zmysle trendov a následného konania človeka, po- Annamária Simonovićová a Igor Piskla v predstavení Diabol v raji manželskom vrchnosti sve– Cena za prácu ženskej osoby pri realizácii domia, chamti- predstavenia vosti v každom zmysle, stierania reálneho sveta O divadlo kysáčskych ochotod toho vymysleného, či už intri- níkov v nedeľu bol však taký gami alebo technikou. záujem, že sa všetci diváci ani neCenu za najlepšie predstavenie vmestili do veľkej siene KC, takže na festivale Zuzany Kardelisovej, budú musieť počkať na reprízu. ktoré bude predstavovať sloven46 /4777/ 18. 11. 2017

Kultúra VÝSTAVA LESY A ROVINY MICHALA ĎUROVKU V NITRE

K popularizácii dolnozemských Slovákov PhDr. Jarmila Jurová, PhD. V mene predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa prihovorila Mgr. Art. Milina Sklabinská, PhD.

Miroslav Pap

cich projektoch zviditeľnenia slovenského vojvodinského umenia. NRSNM na podujatí reprezentoval predseda Výboru pre kultúru Ján

stredu 8. novembra 2017 v Galérii na schodoch Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre bola slávnostne otvorená samostatná výstava olejomalieb Michala Ďurovku, akademického maliara z Kysáča. Organizátorom výstavy je Katedra manažmentu kultúry a turizmu FF UKF v Nitre a Galéria SND v Kysáči. Okolo 80 účastníkov – výtvarníkov, pedagógov, študentov a ďalších hostí privítal vedúci katedry doc. PhDr. Boris Michalík, Účastníci vernisáže s autorom Michalom Ďurovkom (štvrtý zľava) PhD., následne sa prihovorili aj riaditeľ galérie SND v Kysáči Zmienila sa aj o význame pre- Slávik. Kurátorom výstavy, ktorá Michal Madacký a prodekanka zentácie slovenských umelcov zo potrvá do 10. januára, je riaditeľ Filozofickej fakulty UKF v Nitre doc. zahraničia na Slovensku a o budú- Slovenského vydavateľského cen-

NOVÝ SAD

Cena Pro Cultura Slovaca Jaroslav Čiep

stav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku a Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku v záujme verejného spoločenského uznania výsledkov a podielu na rozvoji kultúry dolnozemských Slovákov sa uzniesli na zriadení štatútu Ceny Pro Cultura Slovaca za prínos v oblasti kultúry dolnozemských Slovákov. Štatút bol schválený na stretnutí zástupcov zriaďovateľov, ktoré sa uskutočnilo v Novom Sade 2. novembra 2017. Na stretnutí Maďarsko zastupovala Katarína Királyová, riaditeľka ÚKSvM, KVSIK z Rumunska zastupoval Pavel Hlásnik a za domácich sa na vypracovaní podieľali riaditeľka ÚKVS Anna Chrťanová-Leskovac a tajomník NRSNM Ladislav Čáni. Doteraz sú ustanovené dve ceny zacielené na dolnozemských Slovákov. Prvá je Cena Ondreja Štefanka na

www.hl.rs

pamiatku literáta, spolkového činiteľa a výrazného lídra slovenskej Dolnej zeme. Cena sa od roku 2009 udeľuje každoročne dvom žijúcim osobnostiam slovenského zahraničného sveta, respektíve občanom Slovenskej republiky, ktorí svojou činnosťou výrazne a dlhodobo prispeli k rozvoju slovenského zahraničného sveta. Cenu udeľuje Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku v Nadlaku v spolupráci so Svetovým združením Slovákov v zahraničí. Spoločnosť pre edukáciu a kultúru v Nadlaku, Asociácia slovenských pedagógov v Srbsku a Čabianska organizácia Slovákov sú zriaďovatelia Ceny Samuela Tešedíka. Tá sa udeľuje každoročne začnúc rokom 2012 spravidla trom osobám za vynikajúcu pedagogickú, organizátorskú a riadiacu prácu v oblasti slovenského národnostného školstva v zahraničí, za didakticko-metodickú prácu vykonávanú v prospech vzdelávania

Informačno-politický týždenník

v slovenskom jazyku v zahraničí, za mimoriadnu voľno-časovú činnosť vyvíjanú pre deti a mládež v slovenských komunitách v zahraničí a za celoživotné dielo, ktorým sa vytvoril významný príspevok trvalej hodnoty pre rozvoj slovenskej vzdelanosti v zahraničí. Zriaďovatelia ceny môžu udeliť každoročne aj tri pamätné listy Samuela Tešedíka za mimoriadne úspechy dosiahnuté v oblasti školstva a vzdelávania. Novozriadená Cena Pro Cultura Slovaca sa bude udeľovať začnúc rokom 2018 za prínos v oblasti kultúry dolnozemských Slovákov (Chorvátsko, Maďarsko, Rumunsko a Srbsko) fyzickým osobám – jednotlivcom alebo kolektívom a právnickým osobám. Súčasti ceny sú umelecký artefakt, diplom a finančný príspevok vo výške stanovenej každoročne zriaďovateľmi. Zriaďovatelia ceny môžu udeliť každoročne aj tri pamätné listy za prínos v oblasti kul-

tra v Báčskom Petrovci Vladimír Valentík. Vo svojom vystúpení na vernisáži charakterizoval dielo Michala Ďurovku, pričom zdôraznil, že autor sa vo svojej tvorbe priblížil k špecifickému stvárneniu reality a vnímaniu farieb. Témou výstavy sú dolnozemské lesy a roviny. Vernisáž speváckym vystúpením spestrila Barbora Vontorčíková, absolventka katedry a evanjelická farárka v Hlohovci, ktorá interpretovala tri slovenské vojvodinské ľudové piesne. V závere podujatia sa autor výstavy poďakoval za možnosť vystavovať v atraktívnom prostredí FF UKF v Nitre. Osobitne zdôrazňujeme, že na vernisáži bolo mnoho študentov z Vojvodiny a ďalších krajanov žijúcich a pracujúcich v Nitre a okolí. Katedra manažmentu kultúry a turizmu FF UKF v Nitre plánuje v blízkej budúcnosti organizovať výstavy ďalších slovenských akademických a insitných umelcov z Vojvodiny, aby tým prispela k popularizácii dolnozemských Slovákov. Foto: A. Meleg

túry dolnozemských Slovákov. Cena a pamätný list Pro Cultura Slovaca sa bude udeľovať každoročne pri príležitosti Svetového dňa kultúrneho dedičstva 18. apríla. Oblasti, ktoré zahŕňa, sú prínosy v oblastiach ľudovej kultúry, divadelného umenia a umeleckého prednesu, výtvarného umenia, hudobného umenia, tvorby a realizácie významných kultúrnych podujatí, audiovizuálnej tvorby, za činnosť vo vedení kultúrno-umeleckých telies tradičnej a modernej kultúry, za úspešné riadenie kultúrnych ustanovizní, za šírenie dobrého mena slovenského dolnozemského umenia a kultúry doma a v zahraničí, za dlhodobú podporu slovenského dolnozemského umenia a kultúry, za ich prezentáciu a propagáciu, za vedecko-výskumnú činnosť v oblasti kultúry dolnozemských Slovákov a za mimoriadny kultúrny počin v slovenskom dolnozemskom i zahraničnom kontexte. Spravidla sa majú udeľovať dve ceny ročne za vynikajúce výsledky v jednej alebo viacerých oblastiach a najviac tri pamätné listy. Vyhlasovateľom udeľovania ceny je ÚKVS, ktorý organizačne a technicky zabezpečuje udeľovanie ocenení. • KULTÚRA •

BIBLIOTÉKA 2017

Duša jedna a dve blízke reči Martin Prebudila

ohtoročný 25. medzinárodný knižný veľtrh Bibliotéka 2017 sa začal vo štvrtok 9. novembra a trval do nedele 12. novembra v bratislavskej Inchebe. Navštívilo ho viac ako 45-tisíc ľudí, čo len potvrdzuje trend návratu k tradičnému čítaniu a rastúci záujem o knižné novinky. Tradične svoj spoločný stánok na veľtrhu mali dolnozem-

skí Slováci, tentoraz zastúpení zo štyroch štátov – Chorvátska, Maďarska, Rumunska a Srbska. Už v prvý deň svoju najnovšiu knižnú produkciu predstavilo Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci za prítomnosti jeho riaditeľa Vladimíra Valentíka, ako aj autorov, ilustrátorov a prekladateľov. Najprv sa hovorilo o vzácnej knihe Enike benike krikel bé – slovenská ľudová slovesnosť pre

Básnici a prekladatelia spolu pod jednou vlajkou: (zľava) Martin Prebudila, Zdenka Valentová-Belićová, Miroslav Demák, Jeremija Lazarević, Zoran Đerić a Ivan Negrišorac

V ÚSTRETY FESTIVALU ROZOSPIEVANÝ SRIEM

Účastníci prezentácie troch vzácnych kníh: (zľava) Miroslav Cipár, Martin Prebudila, Katarína Mária Hrkľová, Vladimír Valentík, Katarína Mosnáková-Bagľašová a Ľubomír Feldek deti v Srbsku, ktorú zostavila Katarína Mosnáková-Bagľašová a bohato ju ilustroval jeden z najznámejších slovenských akademických maliarov Miroslav Cipár. Doslov napísal tiež jeden z najznámejších súčasných básnikov Ľubomír Feldek, ktorého dve knihy boli preložené do srbčiny a prezentované na Bibliotéke: výber z básnickej tvorby Nasmejani otac a poviedky pre deti Bajka o Andersenu i dunavskoj vili v preklade Martina Prebudilu. V záverečnej časti bratislavského knižného veľtrhu, v sobotu 11. novembra, sa hovorilo až o piatich knihách autorov zo Srbska. Najprv bola prezentovaná kniha cestopisov Niečo medzi nami a dejinami Miroslava Demáka,

Prípravy v plnom prúde Anna Lešťanová

ohtoročný v poradí už 18. Festival mladých spevákov slovenských ľudových piesní Rozospievaný Sriem sa uskutoční v nedeľu 19. novembra v staropazovskej divadelnej sále. Organizátorom festivalu sú MOMS Stará Pazova a SKUS hrdinu Janka Čmelíka. O tom, že prípravy na festival prebiehajú v plnom prúde, sa presvedčili v nedeľu 12. novembra členovia festivalového výboru na zasadnutí, ktoré sa konalo v Slovenskom národnom dome. Členov tohto telesa, spevákov a členov orchestra, ktorí mali práve generálnu skúšku, v mene organizá• KULTÚRA •

Členovia festivalového výboru

ako i autobiografický román Viery Benkovej Tri ženy, dvaja muži a ja..., žiaľ, bez autorkinej prítomnosti. Po tomto predseda Spolku slovenských spisovateľov Miroslav Bielik predstavil až tri básnické zbierky troch významných srbských básnikov: Jeremiju Lazarevića – Kľúč od rozostavaného domu, Ivana Negrišorca – Výstava oblakov a Zorana Đerića – Nové devínske elégie. Uvedené knihy do slovenčiny preložili Miroslav Demák, Martin Prebudila a Zdenka Valentová-Belićová a veľmi vkusne a pestro ich graficky upravil belehradský dizajnér knižných vydaní Milan Panić. Foto: A. Meleg

tora festivalu privítali Anna Balážová, predsedníčka pazovských matičiarov, a Libuška Lakatošová, predsedníčka slovenského spolku, ktorá je zároveň i predsedníčkou organizačného výboru. V súťažnej časti festivalu sa zúčastní osem spevákov z Boľoviec, Bingule, Dobanoviec, Šídu a zo Starej Pazovy. Dvaja zahlásení speváci z Iloku pred týmto zasadnutím svoju účasť z oprávnených príčin zrušili. Kratšiu súvahu vlaňajšieho festivalu, ktorý prebiehal v Lugu, podal Pavel Kukučka, predseda výboru. Konštatoval, že to bol vydarený festival. Tentoraz si prítomní s úctou pripomenuli i na tamojšieho nedávno zosnulého kultúrneho snaživca Silvestra Kolára. O prípravách na tohtoročný festival hovorila L. Lakatošová. Na schôdzi vymenovali i tri poroty – odbornú, porotu obecenstva a pre kroj. Po súťažnej časti ani tentoraz na festivale nevystane revuálna časť. Generálnym patrónom podujatia je Obec Stará Pazova. 46 /4777/ 18. 11. 2017

Kultúra S IVANOU SVETLÍKOVOU A PAĽOM SAMPOROM

Nie slová, ale skutky Janko Takáč

ujatie Insitné dáždniky, turistický film Jedinstvena zemlja nadomak nas... Ako združenie ste usmernení na projektové financovanie. „Áno, aj keď sú u nás jednotlivci ochotní materiálne podporiť našu prácu, Kreatívne centrum sa najviac financuje z projektov. Aplikujeme na rôzne súbehy tak v Srbsku, ako aj v

obecné vedenie – okrem toho, že spolufinancovalo propagačný film Jedinstvena zemlja nadomak nas… na svojich súbehoch, ktoré organizuje na aktivity lokálnych združení, naše projekty nevidelo ako kvalitné alebo nadostač inovatívne, aby ich podporilo finančnými prostriedkami.“ Ktoré sú hlavné problémy, s ktorými sa stretáte dnes? Napríklad vaše súbory tvoria prevažne mladí ľudia – stredoškoláci a študenti, z ktorých mnohí študujú v zahraničí. Ako ich motivujete, organizujete? „Problémy sú početné. V oblasti kultúry, umenia a turizmu najväčší problém je neodbornosť a nedostatok porozumenia u ľudí, ktorí sú na čelných pozíciách. Potom – málo prostriedkov sa vyčleňuje pre združenia a súbory, napr. na zájazdy, kúpu krojov, inštrumentov a podobné. Problém je aj zabezpečenie miestností na aktivity združení – skúšky, dielne, programy, výstavy. Pritom u ľudí je aj preveľa namyslenosti, domýšľavosti, závisti… Ináč súbory, ktoré pôsobia v rámci Kreatívneho centra, pracujú a nacvičujú počas víkendov, keď má väčšina členov voľno a sú v dedine. Medziľudské vzťahy v našich súboroch sú na veľmi vysokej úrovni, čo je najdôležitejšie pre vysokú úroveň našej práce a obstátia nášho združenia.“ Získali ste početné a významné úspechy, predstavili ste Kovačicu

v najlepšom svetle. Aké sú reakcie na vašu prácu a aké máte plány do budúcna? „Úspechy sú vždy tam, kde sa mnoho pracuje. Jedným z našich obľúbených hesiel je: Nie slová, ale skutky (Res, non verba). Dodnes sa snažíme správať sa podľa neho. Najprv všetko dobre naplánujeme, potom to odrobíme najlepšie ako vieme, a len potom to dávame do verejnosti. Je veľa ľudí, ktorí sledujú naše aktivity, navštevujú naše podujatia, hodnotia našu prácu ako pozitívnu a posmeľujú nás, aby sme v tomto smere pokračovali. Aj internetová štatistika potvrdzuje, že väčšina ľudí pozitívne oceňuje našu prácu. Pravdaže, sú aj takí, ktorí bagatelizujú, podceňujú naše úspechy... Plány do budúcna nám nechýbajú! V súčasnosti nám prebiehajú tri projekty. Prvý už mal premiéru – kultúrno-umelecký program Dedina kovaná v čase a práve nás čaká zájazd do Starej Pazovy. Je tu potom projekt Portál 10 slovenských združení v Kovačici a Padine, ktorý by mal byť k dispozícii do konca roka. Na tomto internetovom portáli si návštevníci budú môcť pozrieť všetky dôležité informácie o desiatich sem zaradených združeniach a o ich budúcich aktivitách. Najnáročnejší projekt, ktorý je pred nami, je Digitalizácia insitného umenia, ako aj jej internetová prezentácia. Tento projekt je mimoriadne dôležitý pre insitné umenie. Pravdaže, máme aj plány na budúci rok, vypracúvame projekty, plánujeme všeličo, ale – Res, non verba! Sledujte teda naše aktivity!“

reatívne centrum pre turizmus, umenie a kultúru (KC TUK) je ochotnícke a neziskové združenie v Kovačici. Na čele s Ivanou Svetlíkovou, Annou Žolnajovou-Barcovou a Paľom Samporom od roku 2014 realizuje projekty späté s folklórom, výtvarným a hudobným umením a prezentáciou Kovačickej obce z aspektu cestovného ruchu. Na kus reči s Ivanou a Paľom sme si sadli, keď sa k nám dostala správa, že prvá repríza ich kultúrno-umeleckého programu Dedina kovaná v čase bude zrušená. Ide ináč o program, ktorý mal premiéru 30. septembra 2017 na letnom javisku v Miestnom spoločenstve Kovačica. Paľo Sampor a Ivana Svetlíková Reprízu, organizovanú aj ako prípravu na zájazd folkloristov do zahraničí. Dodnes sme prostriedky Starej Pazovy, zrušila Správna rada dostávali z Ministerstva turizmu, kovačického Domu kultúry 3. ok- Ministerstva kultúry, Úradu pre tóbra. Napriek všetkému Ivana a Slovákov žijúcich v zahraničí, ako Paľo sa nevzdávajú. Už 18. novem- aj pokrajinských sekretariátov pre bra dievčenská spevácka skupina kultúru a pre národnostné menšiny. Perla cestuje do Bratislavy, kde na- Veľmi sme spokojní s tou spoluhrá svoj segment pre populárny prácou! Spolupracovali sme aj s program RTVS Zem spieva. Zároveň Národnostnou radou slovenskej tam predstaví folklór kovačických a národnostnej menšiny, Ústavom pre vojvodinských Slovákov pred doteraz kultúru vojvodinských Slovákov. Na najväčším publikom: finále minu- lokáli veľmi dobre spolupracujeme loročnej sezóny tohto vysielania si s Galériou insitného umenia a s pozrelo až 583 000 divákov! Miestnym spoločenstvom, ktoré Zaujímavý bol vznik KC TUK: Vy, nám vždy poskytlo letné javisko na Foto: Elena Tomášová Ivana a Paľo, ste z Turistickej orga- naše podujatia. Na druhej strane (SensArture) nizácie Obce Kovačica, kým Anna kovačická lokálna samospráva – teda Žolnajová-Barcová je z Galérie insitného umenia. Ako ste prišli DVE JUBILUJÚCE VYSIELANIA NA na ideu založiť Kreatívne centrum? PROGRAME RTV STARÁ PAZOVA. V oslav„Ako veľmi dobrí kolegovia z TOOK nom roku, keď si v Podniku pre informovanie a GIU – ináč sú to dve inštitúcie, ktoré RTV Stará Pazova pripomínajú 50. výročie vtedy boli v tej istej budove – a ako založenia rádia, pochváliť sa môžu aj bohatým mladí a snaživí profesionáli často televíznym programom, ktorý je založený sme spolupracovali v oblasti kultúry v roku 2011. O tom svedčia i prednedáva na prezentácii cestovného ruchu nom odvysielané dva jubilujúce programy: Kovačickej obce. V jednej chvíli sa na 300. vysielanie relácie S vami a pre vás (po jednom mieste našli teda tri osoby slovensky) a Kultúra o 21 (po srbsky). Obe s novými ideami. Rozhodli sme sa ich úspešne pripravujú a moderujú kolegyne založiť združenie, vďaka ktorému Zdenka Kožíková a Jaroslava Klinková, i keď sa aj vo voľnom čase venujeme cesskôr podiel v tom mali aj Anna Simonovićová tovnému ruchu, umeniu a kultúre v a Branka Rodićová (vo vysielaní z kultúry). Prvé kolážové nedeľňajšie vysielanie S vami a pre vás, ako aj našej obci.“ piatkové vysielanie Kultúra o 21 odvysielali pred 6 rokmi v septembri. Odvtedy sa im práca darí, v čom V rámci združenia teraz pôsomajú veľkú podporu aj početného diváckeho auditória. bí dievčenská spevácka skupina Na fotke archívu RTVSP: Z oslavného vysielania relácie po slovensky S vami a pre vás, keď jedným Perla, Folklórny súbor Rozmarín, z hosťov bol i Miloš Lazić, riaditeľ podniku. Vedľa neho sedia Zdenka Kožíková (v strede) a Jaroslava chlapčenská spevácka skupina A. Lš. Klinková. Bardánsky furman. Máte za sebou výstavu fotografií, zaujímavé pod-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

NOVOSADSKÁ AKADEMICKÁ KNIHA VYDAVATEĽOM ROKA 2017

Afirmovanie skutočných hodnôt Oto Filip

akladateľstvo Akademska knjiga (Akademická kniha) v Novom Sade kontinuálne zverejňuje reprezentatívne tituly renomovaných domácich a zahraničných autorov z oblasti literatúry, filozofie, vedy a umenia. Produkcia tohto vydavateľa zahrnutá je viacerými knižnicami, ako Arhipelag, Epimeleja, Naučna misao, Horizonty, Psihe, Arcus, Súčasný román, vybrané a súborné diela. Špecifikum tohto nakladateľa je afirmovanie nesporných tvorivých hodnôt. Takto znie zdôvodnenie Ceny za vydavateľa roka 2017, ktorá sa v konkurencii a v užšom výbere piatich nakladateľstiev dostala

Časť vydaní

Akademickej knihe. O prestížnu cenu sa ešte uchádzal Službeni glasnik a Ústav pre učebnice (Belehrad), Geopoetika vydavateľstvo (tiež z Belehradu), ako aj zreňaninská Agora. Riaditeľku vydavateľstva založeného v roku 2006 Boru Babićovú sa opytujeme: Keďže konkurencia bola pomerne silná, prekvapilo vás uznanie? − Nečakala som ho, vedomá si toho, že sa v Srbsku mnohé veci riešia po linke príbuznosti. Som toho názoru, že odborná porota tohto roku bola objektívna, takže pri rozhodovaní vypojila možné vášne. Ste vydavateľom súkromným? − Áno a podľa toho sa líšime od nakladateľov štátnych, ktorí • KULTÚRA •

cudzími prostriedkami zverejňujú vydania. My to robíme peniazmi vlastnými. Pritom z verejňujeme kapitálne diela. V tom je zásadný rozdiel. Akademická kniha sa možno tohto roku akosi vyčlenila z iných, no na veľtrhu je veľa dobrých na- Bora Babićová kladateľstiev. Je šťastím, že sa v Srbsku zverejňujú natoľko dobré tituly. Možno najlepšie v celom regióne alebo na priestoroch niekdajšej Juhoslávie. Na knižnú scénu ste sa dostali v roku 2006... − To znamená, že sme začali krájať druhé desaťročie existencie. V tomto roku máme zverejnených okolo päťdesiat titulov, do sveta sme v prvom roku vyrazili s ôsmimi knihami. Rok čo rok permanentne rastieme, rozširujúc tak edície, ako aj počet titulov, ktoré uzrú svetlo sveta. Známe je, že máte viac knižníc a edícií, ako aj to, že je v názve

to akademická. Doká- je tu množstvo spolupracovníkov, že tento druh literatúry vyše sto, taktiež redaktorov, ktorí úspešne existovať v ne- sú zväčša zamestnaní na fakultách. ľútostnej konkurencii Na prvé stretnutie, ku ktorému literatúry klasickej, no došlo bezprostredne po vyhláseaj románov ľúbostných, ní víťazov uplynulého Knižného trilerov, iných kníh? veľtrhu v jednotlivých kategóriách, − Akademická literatúra zatiaľ toľko. O Akademickej knihe je nevyhnutná. Je pravda, by sa dalo rozprávať ešte veľa. Aj že je to malý trh, zvlášť pre o pocite spokojnosti, alebo skôr naše špičkové diela. No šťastia, ktorí aktéri tohto vydavateší nás, že takéto tituly teľstva majú, keď milovníci knihy, majú trvalú hodnotu, čo v snahe mať ich vzácne vydania, je výhodou vedeckých, neváhajú zdolať stovky kilometakademických vydaní. rov, aby si ich zadovážili v Novom Máme aj veľmi dôležitú zložku Sade alebo v Belehrade, na knižumeleckej literatúry. Zverejňujeme našich najlepších spisovateľov, vrátane spisovateľov novosadských. V tomto kontexte by som uviedla mená a diela Franju Petrinovića, Lasla Vegela, Tibora Varadiho, Aleksandra Tišmu, Radoslava Stánok Akademickej knihy na nedávnom Petkovića... Medzinárodnom knižnom veľtrhu v Belehrade Akým spôsobom pretrvávate v týchto ča- nom veľtrhu. Je to skvelý príbeh soch poznačených aj výraznou o knihách chápaných ako hlavné ohnivko v kultúre krajiny. A netreba ﬁnančnou krízou? − V prvom rade vďaka entuziaz- zabudnúť ani motto, ktorým sa mu a celému tímu Akademickej novosadské nakladateľstvo riadi knihy, ktorý je plne oddaný tomu, už roky: Knihy menia svet. K čomu čo robíme, nášmu poslaniu. Máme treba pridať i to, že aj nás. Aj v tom síce len piatich zamestnaných, no je ich krása.

NA KNIŽNOM VEĽTRHU BIBLIOTÉKA V BRATISLAVE v piatok 10. novembra bolo prezentovaná antológia krátkej slovenskej prózy v druhej polovici 20. storočia Crna boja radosti (Čierna farba radosti), ktorú zostavil a do srbčiny preložil prof. Dr. Michal Harpáň (vyšla vo vydavateľsve Agora). Prezentáciu moderovala PhDr. Zora Prušková, PhD. Okrem zostavovateľa sa v prezentácii zúčastnili autori zastúpení v antológii Alta Vašová, Pavel Vilikovský, Dušan Dušek, Jozef Puškáš, Jana Juráňová, Andrej Ferko a Dušan Tarage. A. M. 46 /4777/ 18. 11. 2017

Kultúra 9. SEMINÁR PRE ŽIAKOV V PETROVCI

Ako poznáme naše sviatky a zvyky? Anna Francistyová

A v korelácii s predmetom slovenský jazyk a literatúra teraz boli výučba náboženstva, ľudová a výtvarná kultúra. V práci seminára sa tohto roku zúčastnilo 53 žiakov a ich profesorky z 12 základných škôl s vy-

Základnej škole Jána Čajaka v Petrovci v sobotu 11. novembra prebiehal 9. seminár pre žiakov základných škôl. Jeho konkrétnou témou tentoraz boli kalendárne zvyky a sviatky. Od začiatku usporadúvania tohto seminára jeho základným cieľom je zveľaďovanie slovenského jazyka a z a c h ováva n i e kultúrnej identity slovenských žiakov vo Vojvodine. Na uplynulých seminároch si mladí frekventanti posvietili na vy- Zo spomienok starých rodičov brané slová, uro- do povedomia mladých generácií bili internetový časopis, film, bábkové divadlo, učovacím jazykom slovenským: príležitostné programy. Aj toto z Kovačice, Padiny, Aradáča, Stapremyslené jednodňové škole- rej Pazovy, Erdevíka, Pivnice, nie kreovala v mene Asociácie Selenče, Silbaša, Kysáča, Hložian, slovenských pedagógov jeho Kulpína a Báčskeho Petrovca. Po predsedníčka a profesorka slo- úvodných príhovoroch Vlasty venčiny Mária Andrášiková. Na Werleovej, riaditeľky petrovskej takéto osvieženie poznatkov školy, a profesorky Márie Andrášižiakov základnej školy z oblas- kovej, nasledovala odborná predti zvykoslovia ju vraj podnietil náška. Vo veľkej vstupnej školskej práve príchod zimných sviatkov. hale o cykle kalendárnych oby-

Konzultácie s etnologičkou Annou Séčovou-Pintírovou (prvá sprava)

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

čají hovorila etnologička Anna nočné grafiky, a to technikou Séčová-Pintírová. Prednášku ilu- linorezu. Do konca seminárneho strovala vlastným a archívnym dňa bola z nich malá výstava. materiálom z Múzea Vojvodiny, Ináč všetky práce, tak slohové, kde pracuje ako kustódka. Pre- ako i výtvarné, či videozáznamy hľad najdôležitejších sviatkov, budú zverejnené v nasledujúcom ktoré sa u nás oslavujú, doplnila čísle internetového časopisu zaujímavosťami a poverami z terénu. Pre žiacke auditórium pripravila i tri súťažné otázky a odmeny pre najrýchlejších žiakov so správnymi odpoveďami. Pre všetkých poslucháčov mala pripravený i dotazník. Na základe odpovedí, ktoré Linorez zdolávame s profesorkou Elenou Lončarovou si náhradne pozrela, zistila, že deti majú dobré Čaroslov, ktorý tiež vznikol práve poznatky o sviatkoch, o tradič- na jednom z uplynulých ročníkov ných jedlách a potešilo ju vraj i tohto seminára. to, že všetci poznajú vianočné Súčasťou žiackeho seminára aj vinše a piesne. tentoraz bolo zasadnutie Aktívu učiteľov slovenského jazyka. Na ňom Anna Hrková, profesorka NA DVOCH TVORIVÝCH z Kovačice, prezentovala úspešnú DIELŇACH V pokračovaní sobotňajšieho účasť tejto školy na dvoch meseminára sa žiaci podľa afinít dzinárodných projektoch a vyrozdelili do dvoch dielní. Časť zvala aj ostatné školy, aby sa im mladých účastníkov sa angažova- pripojili. Ide o akciu Noc s Andersenom, ktorej cieľom je vzbudiť u žiakov lásku k čítaniu kníh, a o projekt KREF. Tento je zameraný na výrobu krátkych kreatívno-edukatívnych žiackych filmov. V rámci 9. žiackeho seminára pre mladých účastníkov profesor Jaroslav Lekár pripravil i súťažné zábavné hry v teloAnna Hrková motivuje kolegyne zapojiť sa do medzinárodných školských projektov cvični. V sprievode hostiteľov potom la v jazykovej dielni a časť vo vý- všetci spolu navštívili Gymnátvarnej. V jazykovej, ktorú viedla zium Jána Kollára so žiackym profesorka Vesna Valihorová-Fili- domovom, Galériu Zuzky Medpovićová, žiaci prezentovali svoje veďovej a ústredie Matice slovenpripravené práce na danú tému, skej v Srbsku. Seminár finančne mnohé pripravené na počítačovú podporili Úrad pre Slovákov prezentáciu, doplnené čierno- žijúcich v zahraničí a Výbor pre -bielymi fotografiami z albumov vzdelávanie NRSNM. Účastníkom starých i prastarých rodičov. Vý- ako spomienka na túto osožnú tvarnú dielňu koordinovali pro- sobotu zostanú nielen darčeky, fesorky Daniela Triašková a Elena ďakovné listy, nové poznatky, Lončarová. Ich frekventanti vo ale aj krásne momenty zo vzávýtvarnom kabinete robili via- jomného kamarátenia. • KULTÚRA •

V KOVAČICKOM DOME KULTÚRY 3. OKTÓBRA

Práce a prípravy v plnom prúde Anička Chalupová

týchto dňoch je v Dome kultúry 3. októbra v Kovačici skutočne rušno. Počas pracovného času v budove majstri opravujú a vymieňajú okná a zamestnanci DK konajú prípravy na ďalší ročník Festivalu populárnej hudby pre deti Letí pieseň, letí 2017. Jeden z dôvodov osloviť Jána Tomáša, riaditeľa DK, bol aj ten, že sa prednedávnom (3. novembra) mal uskutočniť program Dedina kovaná v čase, v prednese ochotníkov Kreatívneho centra pre turizmus, umenie a kultúru, ktorý bol iba niekoľko dní skôr, rozhodnutím vedenia DK, zrušený. Ján Tomáš Prečo? − Program som najprv povolil, avšak nevedel som pritom, aká je v obci situácia s kurivom. Okrem toho pre každú činnosť, ktorá sa plánuje v DK, musím od obce žiadať povolenie. Naposledy som podal návrh na realizáciu celovojvodinského festivalu Letí pieseň, letí 2017 a program Dedina kovaná v čase. Keďže v uplynulom roku obec strovila viac kuriva, ako bolo naplánované, tohto roku, pokým sa neschváli nový rozpočet na rok 2018, musíme kurivo šetriť. Poradili mi, aby som sa rozhodol pre prioritné programy, lebo v opačnom prípade, počas zimy sa v sále DK nebude môcť uskutočniť ani jeden program. Tak som sa bez rozmýšľania rozhodol, že prioritným programom je festival Letí pieseň, letí, ktorý sa uskutoční už 16. decembra, –povedal na úvod Ján Tomáš, riaditeľ kovačického DK, a dodal, že trošku mu je divné to, že sa členovia KC TUK práve s týmto programom, ako aj všetky ostatné spolky, kultúrne ustanovizne a združenia, nechceli zapojiť do programu osláv Kovačického októbra 2017. • KULTÚRA •

− Vystúpili pred začiatkom osláv, teda 30. septembra, a podali žiadosť zopakovať program 3. novembra, už keď sa oslavy skončili. Neviem teda, o čo tu presne ide... – hovorí. V druhej polovici septembra sa mnohí Kovačičania potešili správe, že sa tzv. mládežnícka sála – malá sála DK, ktorá bola doteraz dlhé roky v rukách súkromníka, znovu stala súčasťou DK. Ako prišlo k tomu? − Po 19 rokoch sa nám podarilo vrátiť malú sálu, totiž, ešte to celkom nie je doriešené, lebo tam súkromník vymenil niektoré veci. Napríklad zbúral starý šenk, postavil nový a teraz za to žiada peniaze. Ďalší problém je, že zrušil starý systém vykurovania a postavil si iný. Radiátory, ktoré tam boli postavené, zmizli. Nejestvujú žiadne doklady, že tie práce vykonal v dohovore s niektorým z riaditeľov DK, ktorí sa v uplynulých rokoch vystriedali. Okrem toho nevyplatil dlh vo výške zhruba 150 000 dinárov za nájomné, k tomu nevyplatil účet za strovený elektrický

Mládežnícka sála dnes vyzerá takto

prúd a pod. Máme tu teda ešte dosť tých nevyriešených otázok, ale dôležité je, že je sála znovu naša, my o nej rozhodujeme a môžeme ju znovu používať. Teraz 1. decembra plánujeme v nej uskutočniť druhú zábavu so slovenskou hudbou, ktorá bude venovaná Mikulášovi. Sála sa bude počas pracovných dní využívať na skúšky ochotníkov a cez víkend, ak bude potrebné, budeme ju prenajímať. Ďalší ročník Festivalu populárnej hudby pre deti Letí pieseň, letí 2017 už klope na dvere. Ako prebiehajú prípravy? − V týchto dňoch v základnej

škole nacvičujú piesne, učiteľ Pavel Tomáš st. so žiackym speváckym zborom už zdolali 3 − 4 piesne, Želko Suchánek, náš choreograf, pracuje na tej hudobnej časti, stará sa o úpravu a pod. Tohto roku si vypočujeme 12 nových piesní. O organizácii festivalu sme sa už v týchto dňoch dohodli aj s predstaviteľmi NRSNM a ÚKVS. Plánujeme aj nejaké novinky, o ktorých sa milovníci detskej populárnej hudby dozvedia priamo na podujatí, ktoré sa uskutoční 16. decembra t. r., − povedal na záver Ján Tomáš, čerstvý riaditeľ tejto kultúrnej ustanovizne v Kovačici.

NOVEMBROVÝ VZLET prináša rozhovory s dvomi dámami, ktoré sa po štúdiách na Slovensku rozhodli vrátiť sa do Srbska – Tatianou Miškovicovou z Hložian a Danuškou Berediovou z Erdevíka. Píše sa aj o Rozhlasovej súťaži mladých recitátorov, exkurzii padinských ôsmakov, Detskom týždni v jánošíckej škole, výstave psov všetkých plemien v Debeljači a festivale alternatívneho umenia Bunkerfest v Novom Sade. O aktualitách z oblasti informačných technológií a videohier sa hovorí v rubrikách Info-svet (tentoraz o najnovšej verzii operačného systému Windows 10 – Fall Creators Update) a PC hry (Assassin’s Creed Origins), tiež možno čítať o filmovom umení (Blade Runner 2049, 5. október) a o súčasnej hudbe (Taylor Swift, EKV, Anathema). Literárno-výtvarná príloha Rozlety obsahuje nové literárne a výtvarné práce našich mladých autorov, ako aj dve poviedky (Mária Kotvášová-Jonášová, Tomáš Varga). Sú tu i Jazykové poučky, móda, enigmatika, dva komiksy, vtipy a iné zaujímavosti. Čítajte Vzlet! S. L. 46 /4777/ 18. 11. 2017

Kultúra VEČIEROK NOVOSADSKÝCH MATIČIAROV

Veselohra penzistov Jarmila Struhárová

ovembrový večierok novosadských matičiarov bol netradičný, lebo zriedka býva venovaný divadlu. V stredu 8. novembra totiž uhostili ochotníkov Kultúrno-umeleckého spolku Združenia novosadských penzistov, ktorí zahrali kratšiu veselohru Banka pre penzistov autorky Zuzany Karlečíkovej.

Spoločná fotografia po predstavení Členovia matičného vedenia si pozvali práve týchto hostí aj preto, že sú v ňom činní i viacerí novosadskí matičiari. Po uvítaní hostí predsedníčka MOMS Nový Sad Jarmila Struhárová dala slovo predsedníčke KUS novosadských penzistov Olge Kovačovej, ktorá hovorila o práci štyroch sekcií. Osobitne zdôraznila, že spolok pôso-

bí len dva roky a už dosiahol pozoruhodné úspechy medzi dôchodcami. Vyjadrila nádej, že v tejto spolupráci s novosadským MOMS sa bude pokračovať. Potom J. Struhárová predstavila Zuzanu Karlečíkovú, ktorá prečítala svoju báseň Keď priateľstvo zlyhá. Nasledovalo divadielko Banka pre penzistov. Je to druhá veselohra Z. Karlečíkovej, ktorú aj režírovala. Už niekoľko rokov pracuje v tomto spolku, najprv ako členka literárnej sekcie a teraz aj ako autorka kratších divadelných predlôh. V nich sú zmapované príbehy z každodenného života s dávkou humoru a satiry. Na doskách, ktoré svet znamenajú, úlohu penzistky, ktorá sa nemôže dočkať výplaty svojho dôchodku, veľmi dobre zahrala Anna Trusinová, ináč členka speváckej skupiny Šafárika. Aj ostatní herci podali dobrý výkon, takže sa početní diváci dobre zabavili a hercov odmenili potleskom. Po predstavení domáci a hostia mali družné posedenie. Prítomní boli aj podpredseda MSS pre Báčku Vladimír Fekete a čestný predseda MSS Rastislav Surový s manželkou. Foto: z archívu MOMS Nový Sad

 CHÝRNIK BÁČSKY PETROVEC. Komorný zbor Musica viva usporiada 10. Stretnutie slovenských zborov z Vojvodiny v sobotu 18. novembra 2017 o 19. hodine v Slovenskom vojvodinskom divadle v Báčskom Petrovci. Na koncerte sa okrem domácich zborov z Báčskeho Petrovca, Selenče, Nového Sadu a Starej Pazovy zúčastní i Spevácky zbor mesta Brezno zo Slovenskej republiky. J. Č-p NOVÝ SAD. Koncert Speváckeho zboru mesta Brezno zo Slovenska avizovaný je na piatok 17. novembra o 19. hodine v novosadskom evanjelickom chráme Božom. SELENČA. V nedeľu 19. novembra o 19. hodine v Dome kultúry v Selenči bude príležitostný kultúrno-umelecký program k oslave 70. výročia pôsobenia KUS Jána Kollára. Oslavy sa začali v piatok 17. novembra otvorením výstavy fotografií (v Dome kultúry o 16.30). NOVÝ SAD. Stretnutie so Silvestrom Lavríkom, slovenským prozaikom, dramatikom, scenáristom, textárom, publicistom a divadelníkom usporiadajú za podpory Lektorátu slovenského jazyka a kultúry v Belehrade a Novom Sade. Literárne posedenie v Belehrade bude 22. novembra o 17. hodine (v slavistickej knižnici Filologickej fakulty Belehradskej univerzity) a v Novom Sade 23. novembra (v seminárnej knižnici Oddelenia slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade). A. F. NOVÝ SAD. Slovenské kultúrne centrum Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade usporiada Katarínsku zábavu v sobotu 25. novembra o 21. hodine. Do tanca bude hrať skupina Maks zo Selenče. A. L.

VINICA ZREJE EXCELOVALA NA SLOVENSKÝCH JAVISKÁCH. Slovenské vojvodinské divadlo hosťovalo v dňoch 11. až 14. novembra v Slovenskej republike s inscenáciou drámy VHV Vinica zreje v réžii Michala Babiaka. V nedeľu 12. novembra Vinica zreje mala úspešnú reprízu v Spišskej Novej Vsi pred plnou sieňou divákov v tamojšom divadle, ktoré sídli v prekrásnej secesnej budove zo začiatku 20. storočia (1902). Má polkruhovitú formu, výnimočnú akustiku, bielu, zlatú a purpurovočervenú výzdobu. Publikum vnímavo sledovalo predstavenie, aby nakoniec súbor a režiséra odmenilo búrlivými ováciami. V pondelok 13. novembra súbor SVD s Vinicou zreje vystúpil v Lučenci na podujatí Divadelná jeseň, ktoré v tomto meste začalo 20. októbra a potrvá do 5. decembra. V tomto roku festival vyznieval v znamení osláv 70. výročia založenia divadelného súboru B. S. Timravy v tomto meste. Do programu tohtoročnej Divadelnej jesene okrem domáceho súboru a súboru SVD boli zaradené aj profesionálne súbory z Rožňavy, Košíc, Veľkého Krtíša, Banskej Bystrice, Budapešti, Popradu a Bratislavy. Aj tu inscenácia divákov nadchla a súbor podobne ako aj v Spišskej Novej Vsi zažil aj ovácie postojačky. Slovom, úspešný zájazd, ktorý bol ďalším potvrdením úrovne nášho slovenského vojvodinského divadelníctva. Na snímke Igora Bovdiša súbor SVD, ktorý sa zúčastnil zájazdu v Slovenskej republike na javisku divadla v Spišskej Novej Vsi. kmm

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

DRUŽBA LALITE S DEDINOU JABUKOVAC

Na Mitrovdanských slávnostiach Danica Vŕbová

alitské Mitrovdanské slávnosti prebiehali už po šiestykrát pri príležitosti slovenského kirbaja a dedinskej slavy svätého Dimitrija, medzi ktorými je iba pár dní. Príležitostný kulTanečné číslo KUS Floričika z Jabukovca túrny program bol v sobotu 11. nozápasoch, folklórnych slávnostiach. vembra v sieni starej školy a na ňom Naposledy však táto spolupráca vystúpil veľký počet účastníkov: vystala, preto sa spolkári rozhodli hostitelia programu – KUS Branislava Nušića z Lalite, Etno združenie Đurđic z Ratkova, AKUS Iva Lolu Ribara zo Sonty, KUS Mladost z Báča a KUS Floričika z bratskej dedinky Jabukovac. Laliť s Jabukovcom nadviazali spoluprácu pred takmer štyridsiatimi rokmi pri spoločnej účasti v televíznom vysielaní Vedomosti-bohatstvo. Odvtedy, podľa slov Nenada Živanova, podpredsedu a umeleckého vedúceho lalitského spolku Branislava Nušića, tieto dve dediny sa vo väčšej alebo menšej miere stretávajú pri futbalových

OZNÁMENIE Z ÚKVS

K programovej činnosti v roku 2018

odľa rozhodnutia Správnej rady Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov o programovej činnosti ÚKVS v roku 2018 rukopisy originálnych vedeckých, literárnych, monografických, bibliografických prác s recenziou, ktoré ako návrhy budú zaradené do zoznamu programovej činnosti Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov na budúci rok, treba doručiť Programovej rade a Správnej rade ústavu najneskôr do 30. novembra tohto roku. V jednom kalendárnom roku sa jeden autor môže uchádzať o vydanie iba jednej knihy. Návrhy na projekty, literárne večierky, výstavy, koncerty, divadelné predstavenia, rôzne • KULTÚRA •

vystúpenia, konferencie, dielne, resp. školenia s realizáciou na budúci rok treba s recenziou doručiť Programovej rade a Správnej rade ústavu najneskôr do 30. novembra tohto roku. Výnimkou sú podujatia a večierky hostí zo zahraničia, ktoré nepodliehajú pravidlám. Na základe včasných a v lehote doručených prihlášok Programová rada a Správna rada ústavu rozhodne a vypracuje zoznam priorít programových aktivít pri schvaľovaní návrhov na programovú činnosť a finančný plán na budúci rok, v rámci dostupných finančných možností s prihliadaním na rovnomerné zastúpenie navrhovateľov.

takýmto podujatím obnoviť jej kontinuitu: jeden rok Laliťania pôjdu do Jabukovca, nasledujúci Jabukovčania prídu do Lalite, a tak do kola. Toto podujatie sa uskutočnilo vďaka podpore Obce Odžaci a Miestneho spoločenstva Laliť. Foto: T. Obradovová

Sólistky KUS Branislava Nušića z Lalite

KNIŽNÉ DARČEKY PRE PAZOVSKÝCH ŽIAKOV. V roku veľkého jubilea, keď si pripomíname 500 rokov reformácie, všetci žiaci staropazovskej Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka vo štvrtok 9. novembra dostali predvianočné knižné darčeky – Bibliu malého čitateľa. Táto malá slávnosť sa konala na hodinách náboženstva, ktoré má na starosti Anna Kišová. Žiakom o krásnej ilustrovanej Biblii primerane napísanej ich veku (a po slovensky), stručne hovorili a knihy potom rozdelili Jaroslav Marcín, zástupca organizácie Eastern European Mission, Igor Feldy, tamojší evanjelický farár, a Janko Havran, riaditeľ školy (na fotografii). A. Lš. MLADÍ SPOLOČNE je názov projektu, ktorý za podpory Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny spoločne realizujú žiaci zo štyroch stredných škôl vo Vojvodine. Je to pokračovanie projektu Karpatské paralely. Začiatkom novembra sa v Gymnáziu Svetozara Miletića v Srbobrane v rámci tohto projektu, cieľom ktorého je pestovať multikultúrnosť a tradície materinského jazyka príslušníkov národnostných spoločenstiev, uskutočnilo prvé jednodenné stretnutie účastníkov. Okrem hostiteľov zo Srbobranu v zaujímavých dielňach sa zúčastnili aj stredoškoláci Gymnázia Borislava Petrova Bracu vo Vršci, Gymnázia Petra Kuzmjaka v Ruskom Kerestúre a Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici. Kovačické gymnázium s mentormi profesorkou Jarmilou Jonášovou a profesorom Miroslavom Juricom zastupovali žiaci Jana Galasová, Ema Chrťanová, Sára Miháľová a Adrián Čížik, ktorí prezentovali časť svadobných obyčají Slovákov v Banáte. A. Ch. 46 /4777/ 18. 11. 2017

Kultúra • Oznamy IN MEMORIAM

Alžbeta Chrťanová

6. 4. 1964 – 12. 11. 2017

eľká a neopísateľná bolesť naplnila naše srdcia, keď sme sa v nedeľu 12. novembra dozvedeli o predčasnej smrti našej kolegyne. Alžbeta Chrťanová, rod. Dudášová, sa po skončení Pedagogickej akadémie zamestnala ako učiteľka v Základnej škole Mladých pokolení v Kovačici. V štúdiu pokračovala na Učiteľskej fakulte v Belehrade a stala sa profesorkou triednej výučby. Už takmer 30 rokov vychovávala generácie žiakov, ktorým vštepovala lásku nielen k učeniu, ale i k umeniu. Bola vedúcou folklórnej sekcie nižších ročníkov, pracovala s divadelníkmi tak v škole, ako i v Dome kultúry, jej žiaci recitátori sa dostali až na republikovú súťaž. Dlhé roky spolupracovala aj s detským časopisom Zornička. Lásku k učiteľskému povolaniu, k divadlu a prednesu krásneho slova vštepila i svojim dvom synom, ktorí pokračujú v jej pedagogickej dráhe. Mali sme Ťa radi, Eržika, Ty si mala rada nás. Preto nám je tak smutno, ťažko nachádzame slová, ktorými sa Ti chceme naposledy prihovoriť, ktorými sa chceme s Tebou rozlúčiť. Ďakujeme Ti za všetku námahu, ktorú si vo svojom tvorivom živote vynaložila pri uskutočňovaní našich spoločných cieľov. Statočná a svedomitá práca, ktorou si prispievala, zostane nám vždy vzorným príkladom. Kolektív ZŠ v Kovačici Česť Tvojej pamiatke!

KRÁTKE SPRÁVY

Stará Pazova

Zasadala Správna rada MOMS Stará Pazova. Na zasadnutí členov Správnej rady MOMS Stará Pazova, ktoré vo štvrtok 9. novembra v Klube VHV SKUS hrdinu Janka Čmelíka viedla predsedníčka Anna Balážová, sa najprv hovorilo o nedávnom zasadnutí Správnej rady Matice slovenskej v Srbsku. O iniciatíve na novelizáciu matičných stanov hovorili podpredseda MSS pre Sriem Janko Havran a podpredsedníčka pazovských matičiarov Libuška Lakatošová. V rámci druhého bodu rokovacieho programu na požiadavku tamojšieho významného umelca Miroslava Benku matičiari schválili finančnú a logistickú pomoc pri nahrávaní filmu o spolunažívaní Slovákov a Srbov na Dolnej zemi – Sny Martina Jonáša. Odznela tu aj informácia o prípravách na blížiaci sa festival mladých spevákov slovenských ľudových piesní Rozospievaný Sriem, ktorý bude 19. novembra v Starej Pazove. x x x Zasadnutie členov správy SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Vo štvrtok 9. novembra v Klube VHV zasadali aj členovia správy SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Keďže sa zasadnutie tohto telesa slovenského spolku nekonalo od konca apríla, o čulej viac ako polročnej aktivite ochotníkov a o vykonaných mnohých investičných prácach v spolku obsiahlu správu podala

www.hl.rs

Libuška Lakatošová, predsedníčka spolku. Pochválila prácu všetkých programových foriem a pripomenula ich početné vystúpenia a dosiahnuté úspechy. Na schôdzi, na ktorej vládla príjemná atmosféra, odzneli aj informácie o naplánovaných väčších programoch do konca roka (Rozospievaný Sriem, Memoriál Juraja Ondríka, vianočný koncert...). Členovia správy spolku pochválili prácu vedenia v tomto kultúrnom stánku v čele s predsedníčkou Lakatošovou. Ochotnícky život v pazovskom slovenskom spolku je veľmi čulý a takmer každý deň sa tam organizujú nejaké akcie. A. Lš.

Belehrad

Insita v Národnom zhromaždení Srbska. Insitné umenie Srbska je názov expozície obrazov, ktorá od 27. októbra do 10. novembra zdobila steny predsiene Národného zhromaždenia Republiky Srbsko v Belehrade. Kurátorom výstavy, ktorá obsahovala 40 obrazov, je Dragan Mihajlović, známy srbský insitný maliar. Autormi vystavených prác sú maliari, členovia Galérie insitného umenia: Ján Glózik, Anna Kňazovicová, Ján Bačúr, Katarína Karlečíková, Pavel Ľavroš a Jozef Haviar. So štyrmi obrazmi autorov Martina Jonáša, Zuzany Chalupovej, Jána Kňazovica a Michala Povolného zo svojej zbierky Spomienky v rámoch sa predstavil zberateľ a majiteľ súkromnej galérie Ján Čech. Okrem obrazov kovačických a padinských výtvarných umelcov v expozícii boli aj diela maliarov, členov Galérie insitného umenia v Jagodine. A. Ch.

Informačno-politický týždenník

„Zdiplomovať“ je nespisovné Anna Horvátová

ískanie vysokoškolského diplomu dáva dôvod tešiť sa tak študentom, ktorí sa v dnešných neistých, turbulentných časoch s veľkou drinou musia dopracovať k úspechu, ako i rodičom, starým rodičom, či blízkym príbuzným, lebo je aj pre nich to skutočne veľkým potešením. A keď študenti dosiahnu takýto úspech, oni získajú diplom. Príslušníci nášho jazykového spoločenstva pod vplyvom srbčiny povedia takto: „Anna a Martina zdiplomovali.“ Zrejme je jasné, že nás tu zaujmú nespisovné slová „diplomovať“ a „zdiplomovať“. S týmito heslami sa nestretáme v slovníkoch spisovnej slovenčiny. Ide tu totiž o boľavú skutočnosť, s ktorou sa však stretáme nespočetnekrát, a ktorá nám narúša všeobecne záväznú normu spisovného jazyka. Do nášho spisovného jazyka sa pod vplyvom srbského diplomirati, ktoré je v tomto jazyku inak spisovné, vtisli našské slová „diplomovať“ a „zdiplomovať“. Namiesto týchto nespisovných slov pri ukončení vysokoškolských štúdií treba použiť slovenské spisovné: získať diplom. Týmto

vystihujeme tú radostnú skutočnosť, ten dôležitý moment pre študentov, že sú nositeľmi diplomu, a uvedená veta spisovne má znieť takto: „Anna a Martina získali diplom.“ Aj absolvovať štúdiá, zavŕšiť štúdiá, vyštudovať je na mieste. Preto sa aj takto môže povedať: vyštudovať na univerzite, vyštudovať popri zamestnaní. Keď chceme zdôrazniť, že študent získal kvalifikáciu v istom odbore, povieme: vyštudoval matematiku, filozofiu, vyštudoval za lekára. Rovnako nesprávne používame aj slová magistrovať, zmagistrovať. V tomto prípade ide o získanie hodnosti magistra, magistry či magisterky. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že písomný doklad o získaní kvalifikácie, hodnosti, vyznamenania, resp. diplom je v slovenčine v mužskom rode – ten diplom. Spomeňme, že v srbčine je to v ženskom rode – ta diploma. A aj ten pálčivý problém, že my dolnozemskí Slováci, žiaľ, ani nepovieme inak, len nenáležite takto: „Anna a Martina zdiplomovali a už im aj udelili diplómu.“ namiesto toho, aby sme použili spisovnú podobu: „Anna a Martina získali diplom a už im aj udelili diplom.“

BLAHOŽELANIE

Dňa 31. októbra 2017 na Fakulte technických vied v Novom Sade úspešne ukončil master štúdium Želislav Poliak z Kovačice a získal titul master inžinier graﬁckého inžinierstva a dizajnu. K úspechu mu srdečne blahoželajú ňanika, švagor a Janko Siromovci.

Spoločnosť EUROINEX, s. r. o., so sídlom na SLOVENSKU hľadá zamestnanca na pozíciu plnič nápojových automatov. Požiadavky: aktívna slovenčina, preukaz zahraničného Slováka, vodičský preukaz B, zdravotný preukaz, elektrotechnik §21 vyhl. č. 508/2009 Z.z. (výhodou). Mzdové podmienky od 1 000 – 1 300 € brutto. Kontakt: servis@euroinex.sk www.euroinex.sk • KULTÚRA • OZNAMY •

Oznamy Podľa článku 37 pokrajinského parlamentného uznesenia o pokrajinskej správe (Úradný vestník APV, čísla 37/2014 a 54/2014 – iné uznesenie, 37/2016 a 29/2017) a v súlade s článkom 79 Zákona o určení príslušnosti Autonómnej pokrajiny Vojvodiny (Úradný vestník RS, čísla 99/2009, 67/2012 – Uznesenie Ústavného súdu Republiky Srbsko IÚs-353/2009) a článkom 2 odsek 2 Pravidiel o stálych súdnych tlmočníkoch (Úradný vestník, čísla 35/2010, 80/2016 a 7/2017) pokrajinský tajomník pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá zverejňuje OZNAM NA DOSADENIE STÁLYCH SÚDNYCH PREKLADATEĽOV A STÁLYCH SÚDNYCH TLMOČNÍKOV ZNAKOV SLEPÝCH, HLUCHÝCH ALEBO NEMÝCH OSÔB PRE OBVODY VYŠŠÍCH SÚDOV NA ÚZEMÍ AUTONÓMNEJ POKRAJINY VOJVODINY I. Zverejňuje sa oznam na dosadenie stálych súdnych prekladateľov a stálych súdnych tlmočníkov znakov slepých, hluchých alebo nemých osôb pre obvod: 1. Vyššieho súdu v Novom Sade pre: albánsky jazyk – 1; arabský jazyk – 1; bosniansky jazyk – 1; turecký jazyk – 1; holandský jazyk – 1; jermenský jazyk – 1; dánsky jazyk – 1; slovenský jazyk – 1; maďarský jazyk – 1; nemecký jazyk – 1; anglický jazyk – 1; taliansky jazyk – 1. 2. Vyššieho súdu v Zreňanine pre: maďarský jazyk – 2; rómsky jazyk – 2; arabský jazyk – 1; rumunský jazyk – 1; slovenský jazyk – 1; macedónsky jazyk – 1; grécky jazyk – 1; bulharský jazyk – 1; čínsky jazyk – 2; albánsky jazyk – 1; posunková reč – 1. 3. Vyššieho súdu v Sriemskej Mitrovici pre: albánsky jazyk – 2; turecký jazyk – 2; bulharský jazyk – 2; arabský jazyk – 2; fársí jazyk – 2; taliansky jazyk – 1. 4. Vyššieho súdu v Subotici pre: fársí jazyk – 2; urdu jazyk – 2; paštský jazyk – 1; arabský jazyk – 2; turecký jazyk – 2; francúzsky jazyk – 2; taliansky jazyk – 1; holandský jazyk – 1; španielsky jazyk – 1; ruský jazyk – 1; bulharský jazyk – 1; macedónsky jazyk – 2; anglický jazyk – 2; albánsky jazyk – 1; posunková reč – 1. 5. Vyššieho súdu v Pančeve pre: chorvátsky jazyk – 1; český jazyk – 1; maďarský jazyk – 1; slovinský jazyk – 1; nemecký jazyk – 1; rumunský jazyk – 2; rómsky jazyk – 1; slovenský jazyk – 1; posunková reč – 1. 6. Vyššieho súdu v Sombore pre: maďarský jazyk – 3; nemecký jazyk – 1; slovenský jazyk – 1; rusínsky jazyk – 2; slovinský jazyk – 1; macedónsky jazyk – 1; čínsky jazyk – 1; paštský jazyk – 1; arabský jazyk – 1; urdu jazyk – 1; anglický jazyk – 1; chorvátsky jazyk – 1; posunková reč – 1. II. Kandidát na stáleho súdneho prekladateľa alebo stáleho súdneho tlmočníka znakov slepých, hluchých alebo nemých osôb (ďalej: kandidát) môže byť osoba, ktorá spĺňa nasledujúce všeobecné a osobitné podmienky, ktoré preukáže spôsobom určeným v ozname. Všeobecné podmienky: plnoletý a mal bydlisko na území AP Vojvodiny splnenie tejto podmienky sa dosvedčuje osobným preukazom (biometrický osobný preukaz musí byť prečítaný); štátny občan Srbska splnenie tejto podmienky sa dosvedčuje potvrdením o štátnom občianstve, ktoré nesmie byť staršie od šesť mesiacov; najmenej vysoké školské vzdelanie (pre kandidátov na stálych súdnych prekladateľov) splnenie tejto podmienky sa dosvedčuje diplomom o vysokom školskom vzdelaní; najmenej štvorročné stredné školské vzdelanie – štvrtý stupeň (pre kandidátov na stálych súdnych tlmočníkov znakov slepých, hluchých alebo nemých osôb) – splnenie tejto podmienky sa dosvedčuje diplomom o strednom školskom vzdelaní; 5. nebol prerušený pracovný pomer v štátnom orgáne pre ťažšie porušenie povinností z pracovného vzťahu – splnenie podmienky platí iba pre tých kandidátov, ktorí boli alebo sú v pracovnom pomere v štátnom orgáne. Splnenie podmienky sa preukazuje podpísaním vyhlášky kandidáta, že mu / jej nezanikol pracovný pomer v štátnom orgáne z

1. – 2. – 3. – 4.

dôvodu uloženého disciplinárneho opatrenia; kandidát sám zostavuje a podpisuje vyhlášku; 6. nie je odsúdený na trest väzenia v trvaní najmenej šesť mesiacov – splnenie podmienky sa preukazuje na základe osvedčenia z trestnej evidencie príslušnej Policajnej správy MV RS, ktoré nesmie byť staršie od šesť mesiacov. Osobitné podmienky pre kandidátov: 1. má mať zodpovedajúce vysoké školské vzdelanie pre určitý cudzí jazyk alebo aby úplne poznal jazyk, z ktorého a do ktorého prekladá ústny prejav alebo napísaný text – splnenie tejto podmienky sa dosvedčuje alternatívne: • diplomom o získanom vysokom školskom vzdelaní zodpovedajúcom pre určitý cudzí jazyk (pre kandidátov na stálych súdnych prekladateľov); • certifikátom, potvrdením alebo iným zodpovedajúcim dôkazom príslušnej organizácie, ktorým sa preukazuje odborná kompetencia na vykonávanie úkonov tlmočníka pre posunkovú reč, resp. odbornej kompetencie na prekladanie hovorenej reči do posunkovej reči a posunkovej reči do hovorenej reči (pre kandidátov na stálych súdnych tlmočníkov znakov slepých, hluchých alebo nemých osôb); • osvedčením komisie o zloženej previerke z jazykových poznatkov; • previerkou poznatkov z jazyka, ktorú vykonáva komisia; 2. má poznať právnu terminológiu používanú v jazyku, z ktorého a do ktorého prekladá: – splnenie tejto podmienky sa dosvedčuje previerkou vedomostí z právnej terminológie, ktorú uskutočňuje komisia, resp. osvedčením komisie o predchádzajúcej zloženej previerke vedomostí z právnej terminológie; 3. má mať najmenej päť rokov skúsenosti na prekladateľských úkonoch – splnenie podmienky sa dosvedčuje na základe potvrdení alebo iných zodpovedajúcich dôkazov o skúsenosti v prekladateľských úkonoch. III. Kandidát spolu s prihláškou na oznam doručuje originál alebo overenú fotokópiu uvedených dokladov, overenú notárom alebo v obecných správach, pre ktoré neboli vymenovaní notári. Dôkaz o splnení podmienok z článku 2 odsek 1 bodu 2 a 6, v súlade s článkom 103 odsek 2 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník RS, číslo 18/2016), z úradnej povinnosti obstará Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá. IV. Komisia, ktorú zriaďuje pokrajinský tajomník, rozoberá prihlášky kandidátov a dôkazy podané spolu s prihláškami na oznam a z dôvodu dosvedčenia splnenia osobitných podmienok preveruje poznatky z jazyka a právnej terminológie. Trovy previerky hradí kandidát. V. Prihlášky na oznam s dôkazmi o spĺňaní podmienok z bodu 2 tohto oznamu sa doručujú v 30-dňovej lehote po dni uverejnenia oznamu na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, Bulvár M. Pupina číslo 16, 21 000 Nový Sad s označením Prihláška na oznam na dosadenie stálych súdnych prekladateľov a stálych súdnych tlmočníkov znakov slepých, hluchých alebo nemých osôb pre obvody vyšších súdov na území APV. Prihlášky sa podávajú na tlačive, ktoré sa môže prebrať z internetovej stránky Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá www.puma.vojvodina.gov.rs v časti Servisy – rubrika Súdni tlmočníci. Oneskorené, nepovolené, nezrozumiteľné a neúplné prihlášky sa nebudú rozoberať. Previerka poznatkov z jazyka sa uskutoční najskôr v 30-dňovej lehote po poslednom dni lehoty na odovzdanie prihlášok. VI. V súlade so Zákonom o republikových administratívnych poplatkoch, sadzobník číslo 1, kandidát je povinný pri podávaní prihlášky zaplatiť 310,00 dinárov – ako poplatok na žiadosť, na účet číslo 840-742221843-57, referenčné číslo 97 11-223, účel platby – Republikové administratívne poplatky, prijímateľ: Rozpočet Republiky Srbsko.

Slovenská firma BRATISLAVA TRUCKING, s. r. o., hľadá do svojho tímu šikovných vodičov MKD. Požiadavky na zamestnanca:

Zamestnanecké výhody, benefity:

Vodičský preukaz: C, E Počet rokov praxe: 1 rok Osobnostné predpoklady a zručnosti: Od vhodných uchádzačov vyžadujeme bezúhonnosť, spoľahlivosť, flexibilitu a dobré komunikačné schopnosti

– komunikácia s dispečingom v slovenskom, maďarskom, anglickom a nemeckom jazyku − prepravujeme na 90 % iba kontajnery – fyzicky menej namáhavá práca − pravidelné školenia − bezplatná preprava vodičov na miesto výkonu práce a späť − po dohode so zamestnávateľom možnosť dohodnúť individuálne nastavenie dĺžky výkonu práce v zahraničí a dĺžky pobytu doma − bonus za beznehodovosť, úspornú jazdu a podľa odpracovaných rokov – vlastná báza v Holandsku, parkovanie s DKV kartou, ktorú zabezpečí firma

Kontakt: telefónne číslo: 00421 902 904 098 e-mail: jobs@bratislavatrucking.com • OZNAMY •

46 /4777/ 18. 11. 2017

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 16. novembra 2017 uplynulo osem rokov, čo nás opustil môj manžel, náš otec a dedko

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

OLGICA ŽIVANOV 1956 – 2017 z Kulpína

PAVEL MARČOK 1940 – 2009 – 2017 z Báčskeho Petrovca

hlasludu.info www.hl.rs S úctou a láskou si na Teba spomínajú: manželka Mária, syn Pavel, nevesta Tatiana, dcéra Mária, zať Nenad, syn Ján so Zuzanou a vnúčatá Maja, Ivana, Matej, Anna a Ján

SPOMIENKA

POSLEDNÝ POZDRAV

Utíchlo srdce, utíchol bôľ a hlas. Mala si rada život a všetkých nás. Bol to osud, v nemoci sila, čo Tvoj život náhle ukrátila? Zavrela si oči, srdce prestalo biť, aj keď si tak veľmi chcela ešte s nami žiť. Michal a Igor

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

ANDRIJOM ŠIMOM ZUZANA SVETLÍKOVÁ

10. 7. 1926 – 9. 3. 2005 – 2017

7. 10. 1950 – 31. 10. 2017 z Kulpína

ADAM SVETLÍK

8. 10. 1920 – 18. 11. 1998 – 2017

z Aradáča S večnou rozpomienkou na svojich rodičov a starých rodičov

ANDRIJOVI ŠIMOVI 7. 10. 1950 – 31. 10. 2017 z Kulpína

od Anny a Radovana

Ich najmilší: syn Adam, dcéra Suzana a vnúčatá Peđo, Jaroslava a Ivana

hlasludu.info www.hl.rs

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 22. novembra 2017 uplynie rok, čo nás navždy opustil milovaný manžel, otec, syn a brat

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

www.hl.rs

rodina Pavlisová

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo šesť mesiacov, čo nám do večnosti odišiel môj drahý manžel, náš otec a dedko

JÁN POLJAK

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

Nikdy na Teba nezabudne a spomienky si na Teba zachová

8. 7. 1966 – 22. 11. 2016 – 2017 z Kovačice

Ticho je bez Teba, sami sme a smutní. Chýbaš nám mnoho. S láskou a úctou si na Teba spomínajú: manželka Violeta, syn Oliver, mama Kata, sestra Zuzana s manželom a celá rodina

Informačno-politický týždenník

PAVEL KARDELIS

31. 3. 1934 – 10. 5. 2017 zo Starej Pazovy

S láskou a úctou v srdci si ho zachovávajú: manželka Anna a dcéry Anuša a Vlasta s rodinami • OZNAMY •

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÝ POZDRAV

Dňa 7. novembra 2017 sme sa rozlúčili s našou priateľkou

spolužiaci kovačickej základnej školy triedy c a celá generácia

SMUTNÁ SPOMIENKA

Nedá sa zabudnúť, v našich srdciach zostaneš navždy.

POSLEDNÝ POZDRAV

Sestry Zuzana Chalupková a Ružena Tatliaková s rodinami

JÁNOVI VRŠKOVI

JURAJA GAŠPARA

Dcéry Anna, Viera a Zuzana s rodinami

rod. Čelovská 19. 4. 1951 – 20. 11. 2012 – 2017 z Kulpína

S úctou

Valentíkovci a suseda Báďonská

S láskou na Teba spomíname.

MÁRIA GAJINOVOVÁ

5. 2. 1958 – 27. 10. 2017 z Kovačice

1956 – 2017 z Kulpína

24. 2. 1933 – 16. 11. 2007 – 2017 z Báčskeho Petrovca

Uplynie päť rokov, čo nie je s nami naša sestra a teta

PAVLOVI FARKAŠOVI

OLGICOU ŽIVANOV

S láskou a úctou si budeme spomínať na Teba.

SMUTNÁ SPOMIENKA

nášmu bývalému spolužiakovi

1957 − 2017 z Kysáča

DROBNÝ OZNAM

Tichú a trvalú spomienku si na Teba uchovajú susedovci: A. Gilbertová, Martišovci, A. Ďurovková, Surovci a Ďurovkovci

TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; tel. č.: 025/5827-710 a 060/5088-433.

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 16. novembra 2017 uplynul smutný a boľavý rok, čo ma opustil môj verný a dobrý priateľ, nemecký občan

Prečo bol osud taký krutý a nedoprial Ti ešte žiť? Tíško si žil, tíško si aj odišiel. Skromný v živote a veľký v dobrote.

HANS JOACHIM ROTHERT

1934 – 2016 – 2017 inšpektor Ministerstva kultúry vo výslužbe

„Dni človeka sú ako tráva a kvitne ako poľný kvet. Lebo ak sa vietor preženie nad ním, už ho niet.“ Žalm 103:15,16

S láskou si na Teba spomína verný priateľ

• OZNAMY •

Franz F. Havjar

46 /4777/ 18. 11. 2017

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 17. novembra 19.30 Zostrih piesní z festivalu Stretnutie v pivnickom poli z roku 2003 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 19. novembra 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu 21.00 Dotyky Utorok 21. novembra 12.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Dúhovka 22.00 Vysielanie pre dedinu Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Pondelok 9.10 Dotyky Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka Dobrý večer, Vojvodina – v druhej časti piatkového bloku, v Kumštárni, bude predstavená portrétová tvorba Michala Ďurovku, a dokumentárna poetická tvorba Zorana Đerića, ktorá vyšla po slovensky. Pri príležitosti 500. výročia reformácie Martin Luther bude tiež predstavený, a to nielen ako cirkevný dejateľ. Dúhovka pod názvom Zlomky zo životopisu profesora Dr. Michala Týra, nakrútená v roku 2012, bude venovaná nedožitým sedemdesiatym piatym narodeninám významného univerzitného profesora, lingvistu, slovakistu, vedca, pedagóga, autora početných prác, kníh a učebníc slovenčiny pre žiakov základnej školy.

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 17. novembra – Podfukári 2 Sobota 18. novembra – Lovci pokladov Pondelok 20. novembra – Nebezpečný cudzinec Utorok 21. novembra – Nadoraz Streda 22. novembra – Matky rebelky Štvrtok 23. novembra – Keď sa dobrí démoni stávajú zlými 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 19. novembra 17.00 Film: Roboti 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Grizly 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Dr. Tatiana Vujačićová sa zmienila o chorobách závislosti

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 19. novembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Rozspievané klenoty – finálová časť Činnosť kovačického cirkevného spevokolu 25-ročná Utorok 21. novembra 16.00 Tekvicová zábava v Padine Padinské mladé ženy prejavujú záujem o starodávne koláče Divadlo: Ženba a vydaj Piatok 24. novembra 16.00 Z archívu: RTV OK Film: Červené víno

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 46 RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.15 18.30 19.00 19.15 19.30 20.00

15.00 16.00 16.05 16.30 17.00 18.05 19.00

19.30 20.00

Utorok – piatok Servis Na dnešný deň Meniny Volíme melódiu dňa Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) Denník, informatívne vysielanie Hudba Oznamy, hudba a reklamy Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla

Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC

V tajničke je pomenovanie festivalu evergrínov, lyrických piesní

a poézie, ktorý sa uskutočňuje v Hložanoch. Utorok – piatok 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna autorka: ANNA ženské tajnička mravec Valjevo spojka vozovka dvor relácia (turecky) BIČIA- výbušnina meno (angl.) Sobota ROVÁ 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, červ týždenná relácia na aktuálnu živiaci sa krvou tému evanjelický Nedeľa (skr.) 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí ženské meno vyučovací týždňa predmet vpíšte 12.00 Hudobné pozdravy hriankový MSL a blahoželania chlieb Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

(srb.)

mama osob. zámeno

ženské meno

Matica slovenská

včasne vstáva

Nemecko

TELEVÍZIA PANČEVO

Španielsko

alt

roľa

overenie

ampér

stará mama (nem.) Taliansko

vpíšte APÉ

Nedeľa 19. novembra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň

stredoS HLA U morský strom ĽUD

Streda 22. novembra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

Oliver (skr.)

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

nomen nescio

číslovka

snaženie síra vpíšte ÁC

nasýtený uhľovodík názov časopisu

sestra (srb.) elektrón

popruh

hodina

liter

Newton

stroj na mletie

speváčka Stanić

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 45 VODOROVNE: sfarbená, lipa, syr, na, sto, i, elita, SA, čká, kov, NA, motel, á, života, jarok, h, deka, ako, ose, pred, metla, fi, yň, strať TAJNIČKA: SLNEČNÁ JESEŇ ŽIVOTA

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 43 z čísla 43 Hlasu ľudu z 28. októbra 2017 bolo: MARTIN LUTHER. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: DOMINIK HRNČAR, Ul. Žarka Zrenjanina č. 1, 26 210 KOVAČICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

46 /4777/ 18. 11. 2017

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Namiesto výhry vydreli bod Ján Bokor Tvrdé boje priniesli tesné výsledky. Vďaka výhre v Uljme belocrkvanský BAK je na krok k titulu majstra jesene. Dolina v Ivanove vydrela iba bod. Posledný Dunav pravdepodobne prezimuje s lampášom. Výsledky 13. kola: Borac – C. zvezda 3 : 1, Partizan – BAK 1 : 2, Vojvodina (S) – Sloga 1 : 2, Vojvodina (C) – Jedinstvo (V) 3 : 1, Dunav – Jedinstvo Stević 1 : 1, Vulturul – Jugoslavija 2 : 1, Strela – Dolina 1 : 1, Vojvodina (CC) – Radnički 2 : 1. STRELA – DOLINA 1 : 1 (0 : 0)

redohrou zápasu v Ivanove bolo piatkové zasadnutie vedenia Doliny s fanúšikmi, na ktorom si títo žiadali vysvetlenie zlého materiálneho stavu v klube. Mnohých zaujíma, kde a ako sa trovia peniaze z klubovej pokladnice. Na schôdzi boli aj predseda Obce Kovačica Milan Garašević a predseda ZO Zlatko Šimák. Predseda Doliny

Ondrej Sabo a tajomník Martin Povolný prítomným písomne predostreli údaje o finančnom hospodárení na necelý rok, aby tak ozrejmili dlhy, o ktorých sa už dlhšie povráva medzi milovníkmi futbalu v Padine. Vedúci FK Dolina sľúbili, že do konca jesennej časti majstrovstiev splatia všetky dlhy a na výročnom zasadnutí o tom podajú

Zachránil aspoň bod: Nikola Mihajlović (Dolina Padina)

dokumentovanú správu. Klub najviac dlhuje hráčom, ktorí dosahujú dobré výsledky a majú veľkú priazeň fanúšikov.

Na zápas do Ivanova prišli všetci hráči a na striedačke boli aj niektorí dorastenci. Na miniatúrnom, ale pekne upravenom ihrisku Dolina nesplnila rolu favorita; namiesto výhry sa musela

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Celý mesiac nevyhrali!

uspokojiť iba s bodom. V prvom polčase sa siete nevlnili, aj keď bolo veľa gólových šancí. Hosť Dobrić dvakrát zblízka kopal do brankára Lukića, tretíkrát mimo brány. Na druhej strane sa Maksimović a Gašović ocitli zoči-voči s brankárom Trkuljom, ktorý dobre reagoval. Po prestávke hostia boli častejšie pred bránou súpera, ale im nepresné prihrávky a strely neprinášali ovocie. Zranil sa záložník Doliny Važić, ktorý chýbal v obrane. Využil to rýchly Maksimović a v 77. min. prekonal Trkulju. Do konca nezostalo mnoho času, ale Mihajlović v 84. min. predsa vyrovnal. K úplnému zvratu neprišlo, lebo skúsený brankár Lukić bravúrne vyrazil na roh strelu Marka Rudića. V poslednej min. sa pred bránou Strely nepreslávil ani Cvetanović. Rozhodcovia Vladan Milošević, Nikola Kopitić a Aleksandar Janković prejavili slabé futbalové vedomosti. DOLINA: Trkulja, Koreň (Ugrenović), Cvetanović, Važić (Ilić), Kevdžija, Matuľa, Mirko Rudić, Marko Rudić, S. Rudić, Dobrić, Mihajlović V nedeľu Dolina bude hrať doma s Vojvodinou z dediny Crvena Crkva.

5 : 1, Lipar – Mladost 4 : 0, Vojvodina – Budućnost (P) 2 : 1, Crvenka – ŽAK 4 : 0, Budućnost (M) – Krila Krajine 0 : 0, Hercegovac – Borac 2 : 0, Kula – Slávia 4 : 0. V poslednom jesennom kole Slávia uvíta báčskopalanský Stari grad. Zápas sa začne v nedeľu o 13. hodine. Foto: J. Pucovský

KULA – SLÁVIA 4 : 0 (3 : 0) Ján Šuster

ni druhé hosťovanie v Kule za sebou nebolo úspešné pre futbalistov pivnickej Slávie, lebo v súboji s rovnomenným domácim mužstvom utŕžili presvedčivú prehru. Minul sa už celý mesiac, čo hráči a fanúšikovia Slávie nepocítili radosť z víťazstva. Po dvoch remízach prišli dve prehry, najpresvedčivejšia v nedeľu na ihrisku v časti Kuly Geder. Zdá sa, že je pre Pivničanov dobre, že sa blíži koniec jesennej časti majstrovstiev. Na zápase priemernej kvality nebolo ani 60 divákov, z ktorých bolo hodne Pivničanov. Obrany oboch mužstiev útoky najčastejšie zastavovali pred trestnými územiami. Góly

www.hl.rs

padli po veľkých chybách obrany Slávie. Plné ruky práce: Dávid Šuster, mladý brankár Slávie Najprv v 14. min. Vladimír Kuchta nepotrebne kročili náhradníci Záskalický a Pljuco, a nedovolene v trestnom území za- takže hostia z Pivnice zahrali omnoho stavil Bukejlovića, ktorý ani nebol vo lepšie. Štyri veľké šance, dva pokusy výhodnej šanci, rozhodca iba čakal, Tešanovića, strely Pljucu a Sekeruša aby domáci hráč spadol. Odpískanú zneškodnil výborný brankár Radulopenaltu Vojnović premenil – 1 : 0. V 19. vić. V 62. min. domáci založili protiúmin. rozhodca nariadil voľný kop pre tok, na loptu dobre reagoval AnđelKulu na dvadsať metrov zboku od ković a stanovil výsledok zápasu. SLÁVIA: Šuster, M. Žigmund, Vlabrány. Radulović strelou prekvapil všetkých na ihrisku trafiac pravý roh dimír Kuchta, Nímet (Záskalický), brány – 2 : 0. V 37. min. mladý brankár Mirković, Kotiv (Blažek), Sekeruš, Slávie Šuster urobil kardinálnu chybu, Vlastislav Kuchta, Tešanović, Petvyužil to Bukejlović a sieť hostí sa rović, J. Žigmund (Pljuco) Výsledky 14. kola: Stari grad – tretí raz vlnila. V druhom polčase na trávnik vy- Hajduk junior 1 : 2, Stanišić – Rusín

Informačno-politický týždenník

1. Stanišić 14 13 2. Crvenka 14 10 3. Hajduk junior 14 9 4. Budućnost (M) 14 7 5. Krila Krajine 14 6 6. Stari grad 14 7 7. Slávia 14 6 8. Vojvodina 14 6 9. Lipar 14 5 10. Budućn. (P) 14 3 11. Rusín 14 4 12. Kula 14 5 13. ŽAK 14 3 14. Hercegovac 14 2 15. Mladost 14 2 16. Borac 14 1

1 2 3 3 5 2 3 1 4 7 4 1 2 3 2 3

0 46 : 8 2 46 : 16 2 41 : 15 4 26 : 16 3 31 : 13 5 27 : 15 5 18 : 25 7 26 : 28 5 23 : 27 4 16 : 14 6 23 : 33 8 15 : 31 9 14 : 33 9 13 : 34 10 11 : 39 10 12 : 41

40 32 30 24 23 23 21 19 19 16 16 16 11 9 8 6

• ŠPORT •

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Presvedčivo, nie aj ľahko

5 : 1, Jedinstvo (R) – TSK 0 : 1, Mladost – Šajkaš 3 : 0, Sirig – Vinogradar 5 : 0. V predposlednom kole Tatra uvíta Proleter z Banoštora.

BAČKA – TATRA 1 : 4 (0 : 2) Pavel Pálik

atranci si zaslúžene priniesli tri cenné body z horúcej pôdy v Ďurdeve. Hostia začali naplno, už v 2. min. Pekić unikol domácej obrane, ale zo 6 – 7 metrov strelil nad bránu. V 19. min. Pekić (číslo 3) v 45. min. zvýšil na 0 : 2 Vuković z rohového kopu z pravej strany trafil žrď. Hostia tento zápas, ale to predsa nebolo neprestávali s tlakom a prevahu tak. Domáci v druhej časti nastolili korunovali gólom Petrovića v 28. prudké tempo a už v 46. min. Trivumin., ktorý po rohovom kope z ľavej nović skorigoval výsledok. Mužstvo strany vyskočil najvyššie a hlavou Bačky pokračovalo v útokoch, Kyloptu zaslal do siete – 0 : 1. Pekić sáčania sa príliš panicky, ale predsa v 45. min. rýchly útok skončil gó- úspešne bránili. Trvalo to takmer pol hodiny, až pokiaľ v 77. min. skúsený lom – 0 : 2. Zdalo sa, že Tatra ľahko vyhrá Tomljanović nezvýšil náskok na 1

: 3. Vo finiši zápasu hostia znova dominovali, gólom Pekića si zaistili výhru a tri cenné body v boji o titul jesenného majstra. Zápas v Ďurdeve sledovalo sotva 100 divákov, viedol ho Kljajić z B. Jarku, žlté karty dostali Dangubić a Matić (Bačka), Petrović, Novaković, Đaković a Srnka (Tatra). TATRA: Munjas, Đaković (Srnka), Pekić, Dražić, Petrović, Novaković, Stojaković (Ožvát), Gadžić, Tomljanović, Vuković (Klaić), Pavlović Výsledky 15. kola: ŽSK – Nový Sad 2 : 2, Bačka – Tatra 1 : 4, Proleter – Fr. partizan 1 : 1, Jedinstvo (G) – Sofex 1 : 1, Omladinac – Petrovaradín 1 : 3, Futog – Veternik

1. Sofex 2. Tatra 3. TSK 4. Jedinstvo (R) 5. Mladost 6. Veternik 7. Omladinac 8. Petrovaradín 9. Nový Sad 10. Šajkaš 11. Futog 12. Bačka 13. Fr. partizan 14. Sirig 15. Proleter 16. ŽSK 17. Jedinstvo (G) 18. Vinogradar

15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15

10 9 9 8 8 7 7 6 6 5 4 4 4 4 3 4 2 0

3 2 5 1 3 3 4 3 3 4 4 4 4 4 5 4 4 5 5 5 6 5 4 7 4 7 3 8 5 7 1 10 5 8 0 15

35 : 13 29 : 7 29 : 8 28 : 9 33 : 16 45 : 24 27 : 18 24 : 21 27 : 30 30 : 27 28 : 25 26 : 32 20 : 27 22 : 33 20 : 34 17 : 36 15 : 27 9 : 77

33 32 30 28 27 25 25 23 22 20 18 16 16 15 14 13 11 0

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Rozhodca nechcel trestať hráčov?! VLADIMIROVAC – HAJDUŠICA 0 : 3 (0 : 0) Vladimír Hudec

rvý polčas zápasu na ihrisku v Alibunári, kde Vladimirovac hrá svoje zápasy ako hostiteľ, neveštil nič dobrého Hajdušičanom. Obojstranne sa hralo slabo, ale domáci si predsa vytvorili dve-tri príležitosti. Na druhej strane jedinú šancu pre hostí mal Stefanovski pri konci polčasu, keď na center Ružić (číslo 11) presnou strelou zvýšil Pavlova vybehol sám pred náskok Hajdušice – 0 : 2 brankára, ktorý bol predsa strede ihriska, odbehol s ňou pred od neho rýchlejší. Po zmene strán sa však prejavil bránu a prekonal bezmocného rozdiel v kvalite dvoch mužstiev. brankára pre konečných 0 : 3. Po tomto góle domáci začali Hostia zahrali omnoho vážnejšie a za pätnásť minút rozhodli o víťazovi prejavovať nervozitu, sťažovali zápasu. Už v 47. min. Pavlov po sa rozhodcovi pre údajné hrubé peknej prihrávke Radovića priniesol zákroky hostí, vyhrážali sa hráčom radosť svojmu tímu. Iba o pár minút Hajdušice, dokonca hrozili im aj neskoršie Stefanovski začal rýchly bitkou! A rozhodca Nikola Grujić útok, prihral Ružićovi a tento silnou z Vršca im to toleroval! Neskoršie strelou z okraja šestnástky zvýšil sme sa dozvedeli, že pred zápasom náskok na 0 : 2. Konečne v 60. min. povedal, že nebude hráčov trestať osamelý Stefanovski prijal loptu na kartami?! Svoj sľub aj dodržal, aj keď • ŠPORT •

pre nešportové správanie sa najmenej dvoch domácich hráčov musel predčasne poslať do šatne. Prečo tak pískal, ťažko povedať. V každom prípade také správanie sa rozhodcu v 77. min. mohlo vyvolať vážnejší incident. Ilija Mršić ostrejšie zakročil a domáci búrlivo zareagovali. Zaváňalo to bitkou, ale sa našťastie všetko skončilo iba vyhrážaním a vzájomnými potýčkami hráčov. Rozhodca ani teraz nikoho nepotrestal. Namiesto toho, pravdepodobne si uvedomujúc, že viac nebude môcť kontrolovať hru a hráčov, predčasne odpískal koniec zápasu! Keby nebolo smutné, bolo by smiešne. HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták (Pavlov), Đukić, Maliar, M. Mršić, Stojkovski, Radović (Sándor), Kocevski, Stefanovski (I. Mršić), Miksád, Ružić Výsledky predposledného 12.

kola: Ševac – Potporanj 2 : 0, Borac (VG) – Jánošík 2 : 0, Polet – Partizan 3 : 2, Budućnost – Ratar 3 : 2, Borac (VS) – Karaš 2 : 1, Vinogradar – Dobrica 1 : 1. Hajdušičania v nedeľu v poslednom kole uvítajú mužstvo Vinogradar z Gudurice, pokým si v Jánošíku sily zmerajú prvý a posledný v tabuľke, Polet Izbište a domáci Jánošík.

1. Polet 2. Ševac 3. Budućnost 4. Potporanj 5. Hajdušica 6. Dobrica 7. Borac (VS) 8. Borac (VG) 9. Ratar 10. Partizan 11. Karaš 12. Vladimir. 13. Vinogr. (-1) 14.Jánošík

46 /4777/ 18. 11. 2017

12 12 12 12 12 12 11 12 11 12 11 11 12 12

8 8 7 7 6 6 6 6 5 5 3 2 1 1

2 2 1 3 3 2 1 4 2 4 2 4 1 4 1 5 2 4 2 5 0 8 1 8 3 8 1 10

27 : 19 30 : 18 35 : 21 26 : 16 29 : 19 26 : 31 32 : 26 18 : 22 19 : 13 21 : 17 19 : 26 12 : 31 11 : 28 18 : 36

26 25 24 22 20 20 19 19 17 17 9 7 5 4 47

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Sriemska gólová lahôdka JEDNOTA – SLAVIJA 8 : 0 (4 : 0)

Matej Bzovský

ž v úvode zápasu s mužstvom z novosadského sídliska Salajka bolo jasné, že Staropazovčania letia k najvyššej výhre tejto jesene. Od prvého hvizdu veľmi dobrého rozhodcu Nemanju Rankovića z Jarku domáci nemilosrdne dobýjali bránu hostí. Už v 7. min. mohli otvoriť skóre, ale Danilo Milenković krížnou strelou z pravej strany netrafil sieť. Viac sa mu darilo v 17. min. po vtipnej prihrávke Aleksandra Dimitrića, keď šikovne dorazil loptu do rohu brány bezmocného brankára Novosadčanov Glišića. O štyri min. nato po vydarenej akcii Dimitrić pridal druhý gól. Potom na scénu vykročil strelecky naladený Lazar Cvejić, ktorý výsledok prikrášlil najprv v 27. min., keď prešiel cez stred ako nôž maslom – 3 : 0. V 32. min. stredný útočník domácich prekvapil súperov

Potvrdil strelecké schopnosti: Lazar Cvejić (Jednota St. Pazova)

strelou k bližšej žrdi a potvrdil, že neprávom dlhšie sedel na striedačke. Aj v druhom dejstve si domáci bez väčších problémov poradili s bezmocnými hosťami, ktorí iba bezhlavo odkopávali loptu zo svojho poľa. Gólové lahôdky servíroval ďalej náhradník

Rade Pejić v 55. min, ktorý po dlhom šprinte stredom ihriska prekonal nešťastného brankára Slavije, ktorý sa vtedy aj zranil. Fanúšikovia Jednoty gól odmenili dlhým potleskom, lebo tento obľúbený navrátilec zo Slovenska bude skutočne veľkou posilou. Po ďalšom góle Milenkovića výsledok spečatil Cvejić, ktorý sa štvrtýkrát zapísal medzi strelcov. V tejto časti nevyrovnaného zápasu domáci mali ešte množstvo šancí, striel na bránu a rohových kopov, takže mohli hostí vyprevadiť s celým tuctom gólov. JEDNOTA: Jovišić, Živković, Zarić, Jelović, Popović, Milaković, Milenković, Dimitrić (Knežević), Cvejić, Galić (Rajić), Bajić (Pejić) V sobotu sa Jednota ocitne v susedstve, v Belegiši si zmeria sily s domácim Podunavcom. Výsledky 13. kola: Index – Hajduk (D) 1 : 1, Sloga (E) – Borac (Š) 1 : 1, Borac (NS) – LSK

Dobrý aj bod

Erdevíku dosiaľ nehosťovalo silnejšie a kvalitnejšie mužstvo od Borca zo Šajkaša. Bol to zápas, v ktorom hostia prejavili viac vôle vyhrať. Prvý gól v 28. min. bol plodom sólovej akcie strelca Cvijića, najlepšieho hráča domácich na zápase. Hostia vyrovnali prostredníctvom Krstevského v 35. min. Do konca zápasu hostia zo Šajkaša nemali mnoho príležitostí pohroziť domácemu brankárovi. Iba v závere Ilić bravúrnym zákrokom znemožnil útočníka Borca, aby ho pre-

www.hl.rs

Len bod: Boris Považan (Sloga Erdevík)

konal, a tak aspoň sčasti odčinil chybu, ktorú urobil pri jedinom góle hostí.

Informačno-politický týždenník

1. Sloga (E) 2. Jednota 3. Borac (Š) 4. Hajduk (D) 5. Sloga (T) 6. Hajduk (Č) 7. Kabel 8. Borac (NS) 9. Podunavac 10. Index 11. Jugović 12. Sremac 13. LSK 14. Hajduk (B) 15. Slavija 16. Kupinovo

13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13

10 9 7 7 7 6 5 6 5 3 4 3 3 3 2 1

2 4 5 3 2 3 5 2 2 5 2 3 2 1 2 3

1 30 : 8 0 33 : 9 1 31 : 17 3 21 : 17 4 19 : 18 4 20 : 15 3 17 : 14 5 16 : 13 6 20 : 19 5 14 : 16 7 21 : 28 7 15 : 23 8 22 : 33 9 12 : 22 9 12 : 35 9 10 : 26

32 31 26 24 23 21 20 20 17 14 14 12 11 10 8 6

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA

SLOGA (E) – BORAC (Š) 1 : 1 (1 : 1)

Lazar Pavković

2 : 1, Sremac – Jugović 1 : 2, Sloga (T) – Hajduk (Č) 2 : 1, Kupinovo – Podunavac 2 : 0, Jednota – Slavija 8 : 0, Hajduk (B) – Kabel 0 : 2.

Vzhľadom na problémy s futbalistami, ktorí nemohli hrať pre zranenia a karty, domáci musia byť spokojní s bodom získaným v zápase s kvalitným mužstvom Borca. Zápas v Erdevíku sledovalo 200 divákov. Rozhodca Saša Ranisavić žltými kartami potrestal Mikića, D. Považana, Smiljanića (Sloga), Živanova, Popina a Mijića (Borac). SLOGA: Ilić, Matić, Pendo, Kovačević, Halilović, Mikić, Grković, Cvijić, Simeunović (Bojanić – B. Považan), Doknić, D. Považan Foto: J. Pucovský

Druhý neúspech MLADOSŤ – DETELINARA MG 2:4

Ján Lačok

tolní tenisti petrovskej Mladosti nemali síl poraziť ani mužstvo Detelinara MG. Novosadčania boli úspešnejší a celkom zaslúžene zvíťazili. Pre Mladosť hrali: Bažík, Turan a Lomen, kým víťazstvo hostí vybojovali: Jovanović, Komlušan, Klamović a Islamović. Nasledujúci zápas Mladosť bude hrať v sobotu v Srbobrane. • ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

potom strelu Pavlisa z voľného kopu, hrozbu Valentíka, ale mal aj šťastie, lebo Kuntić dvakrát, Ožvát a Zeljković neboli presní. Nakoniec exhibičná hra Mladosti bola odmenená búrlivým potleskom z tribúny. MLADOSŤ: Leňa, Kobilarov, Zeljković, Nešković, Pavlis, Jakuš, Kuntić, Đokić (Šproch), Ilić (Ožvát), Severíni (Valentík), Kaňa Výsledky 13. kola: Potisje – Bačka 1 : 0, Tekstilac – Polet 2 : 0, Tavankut – Budúcnosť 3 : 1, Radnički – Mladost (A) 2 : 1, Tisa – Zadrugar 4 : 2, Preporod – Mladost (T) 2 : 0, Mladosť (P) – BSK 5 : 1, Sloga – Srbobran 0 : 0. V nedeľu Mladosť bude hosťovať v Turiji, kde ju očakáva domáca menovkyňa.

Strelecká paráda vo Vrbare MLADOSŤ – BSK 5 : 1 (2 : 1)

Juraj Pucovský

utbalisti Mladosti nezabudli, koľko sa pred rokom museli natrápiť, aby vo Vrbare položili na lopatky (2 : 1) mužstvo BSK z Báčskeho Brestovca. Práve preto nedeľný zápas s týmto súperom začali naplno, rozhodne a sebavedome. Už v 8. min. navrátilec do tímu Đokić rukou ukázal Neškovićovi, kde mu má prihrať, tento to perfektne urobil, strelec kľučkou hodil na trávnik brankára Ignjatovića, Milanovića a Stanića a loptu postrčil do prázdnej siete – 1 : 0. Hostia si ani len nepomysleli vzdať sa, dokázali to pokusy Sušića a Božića z voľného kopu, ktoré minuli bránu. Nie však aj krásny lob Vlajića v 21. min. ponad všetkých hráčov oboch mužstiev a brankára Leňu – 1 : 1. Domáci museli znova od začiatku, no dva pokusy Đokića, Ilića a Kuntića im nepriniesli radosť. Tá prišla v 45. min., keď výborný Kaňa zahral z rohu, v blízkosti prvej žrde stál Ilić a z dvoch – troch metrov loptu hlavou usmernil do siete prekvapených hostí – 2 : 1. V pokračovaní sa veľmi rýchlo Kaňa a Ilić znova stali stredobodom pozornosti 250 naladených fanúšikov Mladosti. Ten prvý v 49.

min. dobre natrápil strážcov, prízemne prihral druhému, ktorý sa opäť utrhol zo streleckej reťaze a Ignjatović musel tretíkrát vyberať loptu zo siete. Z tribúny sa ozval silný potlesk za preukázané majstrovstvo dvojice v belasom úbore. Petrovčania sa s tým neuspokojili. V 59. min. rýchly Kobilarov unikol pravou stranou, prihral do stredu, na loptu nabehol Đokić a bolo 4 : 1. O desať min. neskoršie nervózny Božić hrubo fauloval Đokića, od rozhodcu Kovača z Vrbasu právom dostal druhú žltú kartu, potom červenú a musel

Smoliarska trinástka TAVANKUT – BUDÚCNOSŤ 3 : 1 (0 : 1)

Ján Murtín

smoliarskom 13. kole mladé mužstvo Budúcnosti na hosťovaní v Tavankute zažilo ďalšiu prehru. No znova jeho hráči výkonom nerozčarovali, ale nepríjemný domáci súper a zvlášť rozhodcovská trojica v čele s Rakićom z Apatína majú prsty v tomto nepriaznivom výsledku. Okolo 150 divákov sledovalo pekný futbal, lebo bolo dosť vzrušenia pred oboma bránami. Domáci Vizin a Simić nepochodili • ŠPORT •

von z trávnika, aby porozmýšľal, či mu to bolo potrebné. Strelcom posledného gólu na zápase bol mladučký obranca BSK Čvokić, ktorý po centri nezastaviteľného Kaňu z pravej strany krásnym lobom prekonal svojho brankára Ignjatovića – 5 : 1. V poslednej štvrťhodine sa vyznamenal ináč veľmi dobrý strážca siete BSK, ktorého spoluhráči vo svojej bezmocnosti nechali napospas naladeným strelcom Mladosti. Priam je neuveriteľné, ako zastavil dva pokusy Kaňu, pričom raz loptu odrazil na brvno,

1. Mladosť (P) 2. Srbobran 3. Tisa 4. Potisje 5. Radnički 6. BSK 7. Mladost (T) 8. Budúcnosť 9. Sloga 10. Polet 11. Tavankut 12. Zadrugar 13. Preporod 14. Bačka 15. Mladost (A) 16. Tekstilac

ale domáci strážca siete bravúrne vyrazil loptu na roh. V 50. min. brankár Dragišić chybne prihral svojim obrancom, využil to Bedeković, a tak domáci vyrovnali výsledok. Nasledovala potom hra medzi dvoma šestnástkami, výraznejších šancí nebolo až do 75. min., keď sa domáci útočník vykĺzol v rohu šestnástky, rozhodca na prekvapenie a rozhorčenie hostí ukázal na biely bod. Domáci Godar ľahko skóroval – 2 : 1. Potom sa len hostia nesmeli priblížiť k bráne domácich, tendenčné rozhodovanie vyvolalo revoltu hostí, takže do konca zápasu až traja hráči Budúcnosti dostali žlté karty. Ešte nato v 85. min. po nedorozumení v trestnom území Hložančanov náhradník Tavankuta Pletikosić

tretíkrát matoval Dragišića – 3 : 1. Rozhodca Rakić žltými kartami trestal I. Skenderovića a štyroch hostí: Đ. Kovačevića, Alempića, Josipovića a D. Štefeka. BUDÚCNOSŤ: Dragišić, D. Štefek, O. Štefek, Dokić, Alempić, Galonja, Vujinović (Dugonjić), Đ. Kovačević (Grujić), Stojaković (Josipović), D. Kovačević, Adámek V nedeľu v Hložanoch bude hosťovať somborský Radnički. Kohútiky Budúcnosti pod vedením trénera Jána Hrubíka porazili báčskopalanský Stari grad 4 : 1. Góly dali Činčurák, Gostović, Ferková a Macko. Dorastenci trénera Zorana Rodića prekonali Zadrugar zo Srbského Miletića 2 : 1. Strelci boli Rodić a Lokić.

Majstrovsky: Nenad Đokić (stojí prvý od brvna) už v 8. min. otvoril skóre zápasu vo Vrbare

v súboji s brankárom Dragišićom, ako i hosť Stojaković, ktorého iba milimetre delili od strelenia gólu. V 34. min. po rohovom kope O. Štefeka odrazenú loptu zo šestnástich metrov majstrovsky zachytil Adámek a matoval bezmocného Horvatského – 0 : 1. Potom sa na scénu dostali muži v oranžovom úbore a nedovolili hosťom ohroziť bránu domácich pre údajné ofsajdy a fauly v útoku. Hneď v úvode druhého polčasu po peknej akcii Adámek ušiel strážcovi Szilimu, strelil na bránu,

46 /4777/ 18. 11. 2017

13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13

10 8 7 6 6 6 5 5 4 4 5 3 3 4 2 2

1 4 5 4 3 1 3 3 5 4 1 4 3 0 4 3

2 29 : 10 1 17 : 3 1 24 : 8 3 20 : 15 4 24 : 17 6 35 : 35 5 20 : 18 5 20 : 18 4 26 : 24 5 21 : 18 7 16 : 25 6 26 : 27 7 20 : 29 9 18 : 28 7 13 : 27 8 10 : 37

31 28 26 22 21 19 18 18 17 16 16 13 12 12 10 9

Šport DRUHÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

tento šport a svedomite sa mu venovali. Toto je štvrté víťazstvo Kulpínčanov zaradom, keďže iba prvý zápas v jesennej časti majstrovstiev prehrali. Kulpín je na druhom mieste tabuľky v konkurencii dvanástich volejbalových klubov. Prvé miesto patrí VK KULPÍN – VK HERCEGOVINA 3 : 1 Novej Pazove bez jedinej prehry tejto jesene. podporou hráčom Bojovná hra a maximálna angažovanosť priniesla Katarína Gažová Výsledky jednotlivých boli početní domáci Kulpínčanom nový úspech setov: 27 : 25, 25 : 20, 22 : olejbalisti Kulpína v sobotu fanúšikovia, ktorí mali 25, 25 : 22. 11. novembra doma privítali pôžitok z peknej hry, úspešných Relotu, ktorý za osem rokov pôsoVK KULPÍN: Relota, Zima, Lemužstvo VK Hercegovina z akcií a bojovného prístupu k zá- benia klubu v Kulpíne zohral vyše kár, Nemanja Petrović, ProdaRavného Topolovca. Je to kvalitné pasu. Aj napriek tomu, že v treťom 200 zápasov. Zástupca kapitána nović, Jaško, Kisić, Babić, Gaičić, a bojovné mužstvo s množstvom sete Kulpín mal náskok 9 : 4, cítili VK Kulpín Stanislav Zima tiež hrá Zavaroš, Ćirić, Jeftić, Grujić, Rade vysokých hráčov. Aj napriek tomu sa oscilácie v hre, čo mužstvo Her- v klube šesť rokov a je pochvalné, Petrović že dosiaľ nevymeškal ani jeden sa kulpínske mužstvo osvedčilo cegoviny využilo a set vyhralo. Nasledujúci novembrový víkend Keď ide o mužstvo VK Kulpín, tréning, čo je pekným príkladom Kulpínčania budú hosťovať v Šíde. ako lepšie v každom ohľade, a to ho priviedlo k víťazstvu. Veľkou treba spomenúť kapitána Borisa mladým ľuďom, aby sa zaujímali o

Štvrtá radosť na Martina

SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Odžačanov penalty šokovali MLADOST – ODŽACI 2 : 2 (0 : 1)

Juraj Pucovský

ovorí sa, že je bod z hosťovania vždy úspechom, ale neveríme, že sú s tým spokojní Odžačania po zápase v Báčskom Jarku. Skôr by sa mohlo povedať, že hostia majú za čím banovať, lebo sa im po dobrom výkone nepodarilo udržať dvojgólový náskok. Niekdajší prvoligista už v 4. min. dal najavo, že v súboji s tímom Mladost mieni zabodovať. Kanonier Galić z voľného kopu spoza šestnástky prekonal Rodića a priniesol radosť spoluhráčom. Iba o tri min. neskoršie Galić prihral Matijaševićovi, ktorého strelu z bránkovej čiary vykopol domáci hráč Đukić. Aj na začiatku druhej časti Odžačania boli lepší, brankár Rodić znemožnil Đorovića a Matijaševića, aby už vtedy možno zaistili výhru. No v 64. min. útok potiahol Đorović, prihral Galićovi, tento uvoľnil Matijaševića a lopta sa trepotala v dolnom rohu brány Mladosti – 0 : 2. Nepochopiteľné je, čo potom za necelú polhodinku premrhali hostia. Najprv v 70. min. lopta trafila do ruky kapitána Đorovića, rozhodca Banjac z Inđije odpískal penaltu a Marić skorigoval na 1 : 2. Šťastie potom dvakrát stálo pri bráne Rodića, lebo v 75. min. Matijašević a v 86. min. Bošković

www.hl.rs

trafili brvno jeho brány. Napokon v 90. + 3. min. šok pre Odžačanov; rozhodca Banjac videl faul nad domácim Đokićom, pískal druhú penaltu a Marić opäť prekabátil Ićitovića – 2 : 2. Nevedno, či sa domáci viac tešili z vydretého bodu, alebo hostia väčšmi smútili zo straty dvoch zaslúžených bodov. No aj to je futbal. ODŽACI: Ićitović, Pronek, Veselinović, Zahodili výhru: Marko Matijašević Babić, Zogović, Boš- (v červeno-bielom) ković, Galić, Matijašević (Baletić), Adamović, Ivelja domácom trávniku Odžačania v sobotu uvítajú Borac z dediny Sakule. (Vukasović), Đorović (Terzić) Výsledky 13. kola: Dinamo – V poslednom zápase jesene na

Bratstvo 2 : 0, C. zvezda – Bečej 1 : 5, Mladost – Odžaci 2 : 2, Radnički (NP) – Omladinac 0 : 2, Radnički (Š) – Radnički (Z) 3 : 3, Dunav – Bačka 1 : 1, Železničar – Radnički (SM) 1 : 0, Borac – Cement 0 : 2.

1. Bečej 2. Dinamo 3. Omladinac 4. Cement 5. Borac 6. Bratstvo 7. Radnički (Z) 8. Železničar 9. Mladost 10. Odžaci (-3) 11. Radnički (NP) 12. C. zvezda 13. Dunav 14. Bačka 15. Radnički (Š) 16. Radnički (SM)

13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13

12 10 8 8 7 7 7 6 5 7 6 3 2 1 1 0

0 1 42 : 7 0 3 23 : 5 2 3 21 : 15 0 5 23 : 17 3 3 20 : 13 2 4 22 : 9 1 4 23 : 18 1 6 14 : 12 4 4 19 : 19 1 5 17 : 18 1 6 17 : 18 2 8 16 : 28 3 8 15 : 25 4 8 11 : 24 1 11 11 : 45 2 11 5 : 23

36 30 26 24 24 23 22 19 19 19 19 11 9 7 4 2

Nechýbalo iba šťastie RADNIČKI (Š) – RADNIČKI (Z) 3 : 3 (2 : 2)

Lazar Pavković

íďania mali príležitosť vyhrať aj druhý zápas tejto jesene, tentoraz v súboji s menovcom zo Zreňanina. Hostia sa však ujali vedenia gólom Krstinića už v 8. min. a Matić o tri min. neskoršie zvýšil náskok. Skúsený Dmitrović v 26. min.

Informačno-politický týždenník

skorigoval a Teofanov v 30. min. aj vyrovnal na 2 : 2. V pokračovaní hry, presnejšie v 68. min., Manojlović celkom obrátil výsledok a zdalo sa, že domáci predsa vyhrajú. Šesť minút pred posledným hvizdom rozhodcu Delibašića z Vrbasu Milivojev vyrovnal. Šíďanom na tomto zápase nechý-

balo iba športové šťastie, ale aj bojovnosť a húževnatosť, aby sa tešili z výhry. Žlté karty dostali iba traja domáci hráči: Vidović, Jevtić a Ćirić. RADNIČKI (Š): Mitrović, Čavić, Kočijašević, Jevtić, Gardić (Urošević), Teofanov, Vidović, Drča (Bojanić), Manojlović (Gudan), Dmitrović, Ćirić • ŠPORT •

Kto mal 96 000 eur a vôľu na auto, mohol sa odviesť v tomto džípe

Čo väčšmi lákalo?

PO TROCH ROKOCH V NOVOM SADE

Lesk a blesk automobilov Juraj Pucovský

o trojročnej prestávke na Novosadskom výstavisku prebiehal 15. Veľtrh automobilov. V prie-

Dievča a Mustang behu piatich dní (25. – 29. októbra 2017) viac ako 18 000 návštevníkov obdivovalo vozidlá 40 vystavujúcich svetových značiek, ktoré Auto či raketa?!

mali vyše tridsať premiér nových modelov automobilov. Najviac ľudí sa len kochalo v lesku krásnych, silných, komfortných a spoľahlivých vozidiel, hoci viac ako 200 z nich odišlo z veľtrhu domov s kľúčmi kúpeného nového auta. Nepočuli sme len, či sa niekto odviezol v najdrahšom automobile na veľtrhu značky Audi A 8, ktorý stojí pre najväčší počet ľudí v tejto krajine nedosiahnuteľných 165 000 eur! Tohtoročný veľtrh neponúkol len nové autá, ale aj niekoľko desiatok oldtimerov, najviac z tridsiatych rokov minulého storočia, medzi nimi aj ten z roku 1939, ktorý svojho času vlastnil americký herec Klark Gable. Pozornosť návštev-

níkov upútal aj Cadillac nášho speváka Miloša Bojanića z roku 1958, samozrejme, aj niekoľko áut značky Fiat 750, kedysi veľ- Poznáte ho – starý, dobrý Fićko mi populárnych Fićkov, ktorých vlastnilo najviac mobilových pretekov prišli tiež na svoje. Početní návštevníci sledoJuhoslovanov. Milovníci rýchlej jazdy a auto- vali preteky na dráhe 201 metrov takmer 80 upravených, vylepšených automobilov a motocyklov nielen zo Srbska, lež aj z okolitých krajín. Vôňa benzínu, dymom zahalená trať, škrípanie kolies a pneumatík, veľké rýchlosti sťa blesky mnohým zvýšili adrenalín, priniesli pôžitok a pekný zážitok, Mnohí návštevníci preverili spoľahlivosť kvôli ktorému aj prišli pásov na simulátore prevrátenia auta na veľtrh.

Potlač ma, kamarát!

Dym, vôňa benzínu, škrípanie pneumatík – aj to bol veľtrh

Mužstvo MOMS Kovačica – 9. miesto na 21. Matičnom turnaji vo Vojlovici 2017

Pavel Bartko, Denis Čech, Miroslav Ďuriš, Dušan Králik (stoja zľava); Alexander Strakúšek, Daniel Bartoš, Miroslav Koreň, Miroslav Sachter (v drepe zľava)

Foto: Vladimír Hudec