Hlas 47 2017 by NVU Hlas ľudu

Protest novinárov proti ľahostajnosti vlády

Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 74 | 25. 11. 2017 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4778/

Z obsahu

25. 11. 2017 | 47 /4778/

Uzávierka čísla: 22. 11. 2017

4 TÝŽDEŇ 4 Čistá podstata špinavého sveta 6 Stabilita strategickej cesty

9 ĽUDIA A UDALOSTI 13 Tradícia, ktorú si treba vážiť 19 Háčkovanie ako vášeň 21 Zberateľstvo ako citové spojivo

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Zvieratká

Jubilejný 10. ročník podujatia Stretnutie slovenských zborov z Vojvodiny sa konal v sobotu 18. novembra 2017 v sieni Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci. Okrem Petrovčanov účinkovali aj Staropazovčania, Novosadčania, Selenčania a pohostinsky aj Brezňania zo Slovenskej republiky. (s. 31) J. Čiep

23 MOZAIKA

34 Majster magických grafík

Festival mladých spevákov slovenských ľudových piesní Rozospievaný Sriem, ktorý sa tohto roku konal už 18-krát, v organizácii MOMS Stará Pazova a SKUS hrdinu Janka Čmelíka odznel v nedeľu 19. novembra v staropazovskej divadelnej sále. (s. 32)

35 Sriem Branka Oreščanina

A. Lešťanová

24 Migračné vlny dolnozemských Slovákov... 26 Secesná svätyňa na Slovensku 30 Milleramové kúsky

31 KULTÚRA

36 K šesťdesiatinám Márie KotvášovejJonášovej

41 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA

46 ŠPORT 47 Znova na tróne 49 Bod pre jesenný titul? 51 Stoštyri rybárov za šťukami Autor titulnej fotografie: Juraj Bartoš

Oslavy 70. výročia KUS Jána Kollára v Selenči prebiehali od 17. do 19. novembra. Vyvrcholili kultúrno-umeleckým programom v nedeľu večer 19. novembra, keď na javisku Domu kultúry terajší a bývalí aktivisti spolku predstavili svoju činnosť. (s. 33) V. Šoškićová Foto: Z. Mandáčová

Editoriál

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúca zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa úradujúcej zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Stále napredovanie Tá súvaha je iste kladná. Do vzťahov Belehradu a Bratislavy, alebo aj naopak, rok, ktorý už pomaly odpisujeme, sa zapísal celým radom dianí, akcií, návštev, podujatí a stretnutí rozličnej povahy, dosahu, výsledkov a následkov. Čo len napočítať ich by si vyžiadalo kopu úsilia, už i preto, že šlo o styky skutočne mnohoraké: politické, hospodárske, sociálne, kultúrne...

redsa však istým spôsobom rok 2017 v uvedenom kontexte prebiehal v znamení štvorlístka návštev popredných slovenských dejateľov, nielen v Belehrade, ale aj v prostrediach, kde žijú príslušníci slovenskej národnosti. Prvou bola návšteva vysokej slovenskej delegácie v čele so štátnym tajomníkom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Lukášom Parízekom, v ktorej bol i predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ján Varšo, prebiehajúca od 27. do 29. marca. Pozitívne zarezonovala tak v oblasti dvojstrannej spolupráce a celkových vzťahov Bratislavy a Belehradu, ako aj keď ide o postavenie alebo prínos k riešeniu otvorených otázok a problémov slovenskej menšiny. O to skôr, že vysokí hostia zo Slovenska navštívili základné slovenské prostredia a inštitúcie, čo znamenalo možnosť získať komplexný prehľad o postavení a problémoch slovenskej komunity v Srbsku. K pobytu ďalšej slovenskej delegácie v čele s predsedom Národnej rady SR Andrejom Dankom a štátnym tajomníkom MZV a EZ Lukášom Parízekom došlo 23. júna pri príležitosti inaugurácie novozvoleného prezidenta Aleksandra Vučića. Okrem stretnutia s predsedníčkou Národného zhromaždenia Srbska Majou Gojkovićovou, na ktorom prerokovali aktuálne otázky bilaterálnej spolupráce a možnosti jej prehlbovania v rôznych oblastiach, predseda slovenského parlamentu Andrej Danko sa zúčastnil aj recepcie s krajanmi žijúcimi v Srbsku, prebiehajúcej na pôde

Zastupiteľského úradu SR v Novom Belehrade. Jeden z jeho základných odkazov bolo, že treba nájsť pozitívne signály všetkého, čo nás spája. Treťou návštevou bol pobyt štátnej tajomníčky Ministerstva financií SR Dany Meagerovej 16. a 17. októbra, počas ktorej bolo podpísané Memorandum o porozumení medzi dvoma ministerstvami financií. Čím sa, ako vyzdvihla veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Srbsku Dagmar Repčeková, začala taká prvá slovenská stopa v reformách verejných financií u nás. Návštevou štvrtou, ktorej úradná časť sa začínala práve vo chvíli uzávierky tohto čísla, je pobyt poslancov dvoch výborov Národnej rady SR: Výboru NRSR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, ako aj Výboru NRSR pre kultúru a médiá, prebiehajúcim od 21. do 24. novembra. Jej program a záber je ozaj široký a pestrý. Siaha od stredajšej návštevy Filologickej fakulty v Belehrade a pracovných rokovaní v našom parlamente s predstaviteľmi príslušných partnerských výborov, zahrňujúci aj návštevu a rozhovory v Starej Pazove, cez štvrtkové stretnutia v Kovačici, Petrovci a v Kysáči, po piatkový záver, na ktorý je naplánovaná návšteva NRSNM, RTV Vojvodina, ako aj stretnutia s predstaviteľmi pokrajinskej vlády a parlamentu. O tom všetkom však nabudúce. Nateraz len celkom opodstatnené hodnotenie, že je veľmi kladným faktom, ktorý by mohol byť príkladom iným, stále napredovanie vzťahov dvoch historicky blízkych a aj v súčasnosti výrazne priateľských krajín.

Oto Filip

Čítajte nás aj na www.hl.rs. 47 /4778/ 25. 11. 2017

Týždeň 

InPress

AKTUÁLNE V POLITIKE

Hra mačky Vietor priaznivý a myší a nepriaznivý Jasmina Pániková

k si otvoríte internetové vydanie týždenníka Vranjske, uvidíte iba čiernu obrazovku. Nie, nejde o ďalšiu kampaň mediálnych združení. Ide, žiaľ, o to, s čím sa možno stretnú mnohé médiá v našej krajine. Po tom, ako prestalo vychádzať tlačené vydanie týždenníka Vranjske, v objektívnom a smelom informovaní redakcia pokračovala v online vydaní, ibaže nie nadlho. Po dvoch mesiacoch zanikol aj portál, a to z finančných dôvodov, dva dni po tom, ako v niekoľkých mestách odzneli protestné uličné akcie Skupiny za slobodu médií. Akú ozvenu budú mať protesty – uvidíme. Žiaľ, možno rovnakú, akú aj akcia Stop mediálnej tme (čítaj: žiadnu). Akú podporu a zmenu možno očakávať, keď sa ten boj podobá na boj s veterným mlynom? Ten obrovský, veterný mlyn, pred ktorým by sa aj don Quijote dávno utiahol do ústrania, je nikto iný než naša vláda, ktorá nemá, nechce, alebo sa tvári, že nemá sluchu pochopiť bezvýchodiskovú situáciu, v ktorej sa nachádzajú médiá. Nedávno naša ministerka pre eurointegrácie vyhlásila, že mediálna scéna je lepšia než v krajinách regiónu, dokonca aj v niektorých členských štátoch únie, zatiaľ čo premiérka vtedy tvrdila, že je situácia katastrofálna, ale tá je, samozrejme, zdedená, od minulej vlády (ibaže aj minule boli v čele vlády tí istí ľudia ako aj teraz, nie?). Avšak teraz už nezdieľa mienku ohľadom mediálnej situácie s predstaviteľmi mediálnych združení. Nezáleží jej na riešení útokov na novinárov, stále prítomné štátne vlastníctvo v denníkoch Dnevnik, Politika, Večernje novosti... Komu zostáva riešiť tieto problémy, ak premiérka neprejavuje veľký záujem? Poslancom? Tí sú príliš zaneprázdnení svojimi problémami, v poslednom čase aj myšacími. Našťastie (zatiaľ) iba tými počítačovými. Ak sa začnú triafať živými myšami, tak to bude opravdivý zverinec. Aj tak sú už iba na krôčik od neho.

www.hl.rs

Oto Filip

kolo toho sa takmer všetko točí: v ktorých a ktorého plachtách bude aký vietor. Kým na vnútropolitickom pláne už približne mesiac pokračuje dialóg o Kosmete, v ktorom sa objavujú zaujímavé, pravdepodobne však celé roky oneskorené nápady a možné východiská z dlhotrvajúcej krízy, aj na tom európskom sa čosi deje. Možno to uzavrieť zo slov prezidenta Aleksandra Vučića, ktorý pred niekoľkými dňami aktualizoval otázku právne záväznej dohody s Prištinou, nevyhnutnej z aspektu budúceho vstupu do Európskej únie. Naznačil pritom medzi riadkami, že sa bude žiadať aj jej medzinárodné uznanie. Zatiaľ sa veci majú tak, že podstatou normalizácie vzťahov Belehradu a Prištiny je stanovenie rámcov, ktoré nás neprinútia uznať Kosovo, ale ktoré v každom prípade znamenajú alebo budú znamenať celý rad ústupkov: už realizovaných prostredníctvom jednotlivých segmentárnych dohôd, ako aj tých budúcich. Samozrejme, za predpokladu, že Priština realizuje svoj základný záväzok, vzťahujúci sa



na vznik a fungovanie Spoločenstva srbských obcí. A známe je, že veci v tej súvislosti už celé roky stagnujú. Kým sa Priština zase domáha výraznejšej roly USA vo všetkom, čo sa stáva, podpora členstvu Kosova v medzinárodných organizáciách vrátane OSN naráža stále na prekážku menom Belehrad. Umocnená je pochopením a podporou prejavenou zo strany stálych členov Bezpečnostnej rady: Ruska a Číny. Novým vetrom do plachiet srbských nárokov sa môže stať skutočnosť, že Srbská listina zvíťazila vo všetkých desiatich obciach so srbskou väčšinou v uplynulom druhom kole lokálnych volieb na Kosmete. Vcelku je reálne očakávať, že koniec tohto roku bude prebiehať v znamení príprav na pokračovanie dialógu, ktorý by v roku 2018 mal mať oveľa rýchlejší priebeh a mal by priniesť hmatateľnejšie výsledky. Voľby, tá u nás večne zaujímavá téma, no i príležitosť zistiť, aké sú skutočné preferencie a popularita jednotlivých strán, sa v posledných týždňoch skloňovali najčastejšie v súvislosti s tými belehradskými. Rozhodnutie padlo pred týždňom.

Uskutočnia sa v marci 2018, bez volieb mimoriadnych parlamentných. No aj tu si treba uvedomiť význam výroku Nikdy nepovedz nikdy, keďže je naznačené, že sa rozhodnutie o voľbách parlamentných môže aj zmeniť, v závislosti od situácie v štáte, Európe a vo svete. A tá sa, ako je všeobecne známe, mení deň čo deň. Inými slovami, tie voľby budú prebiehať, keď tomu príde čas, čokoľvek sa pod tým chápalo alebo mohlo chápať. U nás sa síce zvolebnilo už dávnejšie, raz opodstatnene, inokedy zase neodôvodnene, no to akoby ani nebolo podstatné. Dôležité je mať s čím kalkulovať, o kom rokovať, koho osočovať... Vyzdvihovať na strane jednej vlastné úspechy, na tej opozičnej len neúspechy. Kiežby sa aspoň časť času, energie a vervy strovenej na to upriamila na zachovanie akého-takého životného štandardu širokých vrstiev obyvateľstva, bolo by o poznanie viac dôvodov neodvolávať sa pri vzniku ktorejkoľvek ťažkosti buď na chyby spáchané predchodcami, alebo na nepriaznivé medzinárodné hospodárske, politické a iné vplyvy. V natoľko prepojenom svete, akým je ten súčasný, podobné problémy majú alebo môžu mať všetci. No zďaleka nie každý sa bráni tým, že mu nepriaznivý vietor dul do plachiet a tým znemožnil dosiahnutie naplánovaného.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

VLADIMIR PIŠTALO, SPISOVATEĽ

Čistá podstata špinavého sveta Oto Filip Keďže ste autorom knihy o Nikolovi Teslovi, môžete prezradiť čím vás jeho osobnosť tvorivo oslovila? – Bol to nezvyčajný človek. Povedal by som to tak, že keby neexistoval, bolo by ho treba vymyslieť. Je

Informačno-politický týždenník

to človek, ktorý spôsoboval zemetrasenia, človek, ktorý vedel robiť blesky, s tým, že tie jeho nesmerovali z neba na zem, ale zo zeme k nebu. Nikdy sa nedotkol ženy v živote, lebo žil ako mních. Bol priateľom dvoch amerických prezidentov. Žil úplne nesebecky, len za vedu a vynálezy.

Určitým spôsobom aj za ľudstvo. Vyzdvihoval ideu čistej energie, nazdávajúc sa, že je elektricita čistá podstata špinavého sveta. Je v tom aj istá mravná zložka. Veď čistá energia má aj ten morálny akcent, zvlášť dnes. Pozrite sa, nakoľko je táto naša planéta znečistená, ako všetko ide dočerta, ako každý rok pokračuje otepľovanie. Keby sme počúvali Nikolu Teslu v tej jeho nesebeckej oddanosti ľudstvu, mali by sme sa lepšie. Ale radšej predsa niekedy, ako nikdy. • TÝŽDEŇ •

PROTESTNÉ ZOSKUPENIE NOVINÁROV V NOVOM SADE

nič nedosiahneme, čakajú nás veľmi zlé roky nielen v médiách, ale aj v štáte a spoločnosti.“ Na otázku, či premiérka prejavila vážny záujem o dialóg s novinárskymi a mediálnymi zástupcami, Sejdinović odpovedal: „Sama skutočnosť, že nás prijala delegácia vlády Srbska v čele s premiérkou a že v nej bol aj minister kultúry a informovania Vladan Vukosavljević a minister správy a lokálnej samosprávy Branko Ružić, hovorí, že štát ako-tak vážne pochopil tieto požiadavky, avšak obávam sa, že je to viac v istom medzinárodnom kontexte, než následne vnútorných nátlakov.“ Na našu otázku, čo ak sa Skupina za slobodu médií odpovedí nedočká, odpoveď hlavy NSNV znela: „Premiérka povedala, že desať až pätnásť dní po schôdzke Na potrebu slobody médií poukázali aj novinári odpovede dostaneme. My sme sa v Novom Sade – na Námestí slobody dožadovali, aby odpovede neboli významu. Od štátu sa žiada, aby sa neexistuje ani možnosť na rozvoj áno – nie, lež aby boli precízne v súlade so zákonnými predpismi demokracie, neexistuje dialóg, ne- odôvodnené. Na druhej strane vzdal vlastníctva v Dnevniku, Poli- existuje ekonomický pokrok. Podľa poukázali sme na skutočnosť, že tike a spoločnosti Večernje novos- vzťahu tejto moci voči médiám požiadavky, ktoré sme podali, nie sú ti, aby zrušil novinovú agentúru určite nejdeme smerom k Európ- požiadavky, ktoré vznikli na základe Tanjug a zabezpečil finančnú dajakých našich subjektívnych nezávislosť od štátu pre RTS AKO SA PRIPOJIŤ zistení, lež na základe serióznych a RTV, tiež aby bol kontroSkupina za slobodu médií zoskupuje analýz monitoringov, výskumov lovaný každý prísun peňazí niekoľko stovák médií, organizácií, novi- atď., a že sme pripravení každú médiám prostredníctvom nárskych a mediálnych združení, občianok požiadavku, ak treba, dodatočne spolufinancovania, verejných a občanov ochotných spoločne bojovať za odôvodniť a podložiť empirickýobstarávaní, ako i od dobro- slobodu médií v Srbsku. Vznikla po vyhas- mi vecami.“ dincov a sponzorov. Ráta sa nutí novín Vranjske následne nepretržitých Pre jednotlivé médiá poskytli so znemožnením zneužívania politických a ekonomických nátlakov na vyhlášky a kratšie rozhovory aj na súbehoch pre projektové toto médium. Skupina ich udusenie po- iní účastníci protestu v Novom financovanie médií; žiada sa važuje za symbol stavu slobody médií Sade. Filozof Miroslav Keveždi i prerušenie práce na novej v našej krajine. povedal: „Ak je informácia kysmediálnej stratégii a navrhuje Kto sa chce pripojiť k iniciatíve, môže pod- líkom demokracie, médiá sú sa začať túto robotu od za- poriť jej požiadavky podpisom na stánkoch pľúcami demokracie. Nazdávam čiatku s novou metodológiou Skupiny za slobodu médií alebo na adrese: sa, že s tými pľúcami niečo nie je a novými ľuďmi, taktiež zme- www.zaslobodumedija.rs a môže sledo- v poriadku. Médiá musia dýchať niť členov rady REM, keďže si vať jej aktivity prostredníctvom facebooku: slobodne, nesmú byť vydierané, nerobili robotu. Požiadavky www.facebook.com/zaslobodu medija. nesmie existovať autocenzúra, nakoniec smerujú k tomu, aby sa nemuselo čítať medzi aby súdy neboli používané riadkami, aby sa nemuselo uvaako nástroj nátlaku na médiá a aby skej únii, lež k dajakým hlboko žovať o tom, či niektorý podávateľ štát vytvoril lepšie podmienky totalitným spoločnostiam.“ Ohľad- oznamov zaplatí alebo nechce na prácu lokálnych, regionálnych ne 13 požiadaviek, ktoré novinári reklamu pre spôsob, akým niektoré a tlačených médií. odovzdali premiérke Brnabićovej, médium informuje.“ Podľa mienky povedal: novinárky denníka Danas Gordany „Keď dostaneme odpoveď na Draganićovej-Noninovej dôležité HNUTIE SA ROZRASTÁ Na Námestí slobody v Novom naše požiadavky, určite koncipu- je, aby občania pochopili, že bez Sade sa 19. novembra zoskupilo jeme ďalšie akcie. Dobrá správa je, slobody médií neexistuje slobodná približne 70 novinárov, aktivistov že sa hnutie neustále rozširuje, že spoločnosť. Protestné zhromaždemimovládnych organizácií a osob- sa mu pripájajú nielen novinárske nie v Novom Sade sa obišlo bez inností verejného života. Predseda mediálne združenia, organizácie cidentov, ale i bez účasti novinárov Nezávislého spolku novinárov a novinári, ale aj občania a občian- slovenských redakcií. Žeby (sme) Vojvodiny Nedim Sejdinović na ske organizácie. Je fakt, že máme nemali žiadne problémy, na aké protestnom zoskupení v Novom aj veľkú podporu medzinárodných narážajú iné, vrátane podstatne Sade skonštatoval: „V krajine, v kto- organizácií. Mienim, že je toto cesta, novinársky a možno i ekonomicky rej neexistujú mediálne slobody, ktorou musíme ísť, a že ak tentoraz silnejšie médiá?

Proti kolapsu slobody médií Juraj Bartoš

ituácia, v ktorej sa už dlhšie nachádzajú médiá v Srbsku, nie je ani zďaleka ružová. Novinárske združenia usporiadali protestné zhromaždenia, aby oboznámili občanov s problémami v mediálnej oblasti. S cieľom získať podporu verejnosti pre požiadavky Skupiny za slobodu médií, ktoré v utorok 14. novembra predostreli predsedníčke vlády Srbska Ane Brnabićovej, uplynulú nedeľu v Belehrade, Novom Sade, Kragujevci a Vranji novinári občanom delili letáky a čierne odznaky s bielym textom: #StopMedijskomMraku, a ozrejmovali svoje požiadavky. Zároveň osem lokálnych rozhlasov vysielalo spoločný program Hlukom proti mračnu. Prostredníctvom vysielania ozrejmili každú požiadavku osobitne v rozhovoroch s občanmi. Trinásť požiadaviek mieria na zlepšenie katastrofálnej mediálnej situácie, ktorá pramení v studnici problémov celej spoločnosti, ktoré sa množia a prehlbujú, priamo ohrozujú novinárske slobody, čo im sťažuje prácu pri identifikovaní takisto zjavných a narastajúcich problémov v súčasnej spoločnosti. Aktuálny nezáujem o starostlivejší vzťah štátu je fakticky brzdou rozvoja nielen demokracie, ale i ekonomiky, kultúry a ostatných segmentov modernej spoločnosti, zároveň je živnou pôdou na pribúdajúcu beznádej a narastajúci strach z budúcnosti. POŽIADAVKY Okrem účinnejšej ochrany práva na prácu novinárov Skupina za slobodu médií sa dožaduje, aby štátne orgány v súlade so zákonom odpovedali na otázky a poskytovali novinárom požadované informácie verejného významu. Žiada od vlády a Zhromaždenia Srbska, aby boli preskúmané všetky doterajšie útoky na novinárov a vraždy novinárov a aby štátni funkcionári prestali urážať a ignorovať novinárov a médiá, ktoré kladú „ťažké otázky“, t. j. aby im včas poskytli vyhlášky a informácie s váhou verejného • TÝŽDEŇ •

47 /4778/ 25. 11. 2017

Týždeň OPÝTALI SME SA ZA VÁS: JADRANKA JOKSIMOVIĆOVÁ, MINISTERKA PRE EUROINTEGRÁCIU

Stabilita strategickej cesty Oto Filip

európskej ceste Srbska sa intenzívne rokuje stále. Vzhľadom na skutočnosť, že dialóg Belehradu a Prištiny v podstate stagnuje, ako aj na viaceré iné medzinárodné pomery, je logické, že sme sa ministerku pre eurointegráciu Jadranku Joksimovićovú opýtali: V akej miere vonkajšie okolnosti a hodnotenia významných svetových hráčov vplývajú alebo prípadne brzdia eurointegračný proces? – Prichystali sme päť prístupových kapitol. Nedávno sme do Bruselu zaslali našu pozíciu pre rokovania o Kapitole 9, vzťahujúcu sa na finančné služby. Je to štvrtá kapitola, ktorú sme úplne pripravili. Na schôdzi vlády sme koncom októbra schválili pozíciu

aj pre Kapitolu číslo 13, vzťahujúcu sa na rybolov. Čiže do konca roka budeme mať päť prichystaných a verím, že otvoríme tri alebo štyri prístupové kapitoly. Tým by sme zachovali doterajšiu dobrú dynamiku, čo je reálny prístup. Bola by som optimistkou, keby som sa nazdávala, že otvoríme všetkých päť kapitol. Preto som radšej toho názoru, že je otvorenie troch či štyroch kapitol do konca roku reálne. Netreba zabúdať, že sme doteraz spravidla otvárali po dve kapitoly. Ak otvoríme aj tri, bude to veľmi dobrý signál našim občanom, že je európska perspektíva Srbska

stále otvorená. Tak isto bude ukážkou skutočnosti, že sa naša administratíva usilovne angažuje na tom, tiež naše ministerstvá, zapojené do procesu rokovaní. Keď ide o prístupové kapitoly 23 a 24, pripravuje sa osobitná správa o ich realizácii. Pripomeniem, že som koncom septembra bola v Bruseli na rozhovoroch s veľvyslancami členov Európskej únie, ktorí sú tam akreditovaní. Po tomto Tanja Miščevićová bola tiež tam, aby na technickej úrovni prezentovala všetko, čo sa týka uvedených dvoch kapitol. Vzhľadom na aktivity, ktoré sme doteraz podnikli, nazdávam sa,

že uvedená správa bude dostatočne kladná, aby nám umožnila otvárať iné kapitoly, na ktoré sme pripravení. Keď ide o názory iných, Srbsko je v procese eurointegrácie. Je to naša najlepšia odpoveď z aspektu stanovenia pozície, tak na vnútropolitickom, ako aj na zahraničnopolitickom pláne. Mám na zreteli stabilnú zahraničnopolitickú pozíciu, ako aj modernizáciu krajiny, tiež stabilizáciu na vnútropolitickom pláne. Sme súčasťou procesu eurointegrácie, patríme k európskemu kontinentu a presvedčená som o tom, že naša cesta do Európskej únie bude úspešná. Uzavriem tým, že je eurointegrácia našou odpoveďou aj na komplikované medzinárodné vzťahy, ako aj na potrebu rozvoja samotného štátu.

PRÍPRAVY NA AKCIU PROTI NÁSILIU V PLNOM PRÚDE

Potrebná je 365-dňová kampaň Jasmina Pániková

ústrety akcii 16 dní boja proti násiliu na ženách, ktorá štartuje 25. novembra a potrvá do 12. decembra, Výbor pre rodovú rovnosť Zhromaždenia APV v spolupráci so Ženskou parlamentárnou sieťou a Pokrajinským ústavom pre rodovú rovnosť bude organizovať početné aktivity, s cieľom ukázať na problém násilia na ženách. O aktivitách a spresnení dátumov hovorili na zasadnutí v pondelok 20. novembra. Predsedníčka Výboru pre rodovú rovnosť Anna Tomanová-Makanová pripomenula, že akcia zahŕňa dôležité medzinárodné dátumy, ktoré spájajú ženy, násilie a ľudské práva – Medzinárodný deň boja proti násiliu na ženách (25. novembra), Svetový deň boja proti aidsu (1. decembra), Medzinárodný deň osôb s invaliditou (3. decembra), Výročie montrealského masakra

www.hl.rs

Kampaň štartuje už tohto týždňa – avizovali Snežana Kneževićová a Diana Milovićová

(6. decembra) a Medzinárodný deň ľudských práv (10. decembra). „Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie v spolupráci s koordinačným tímom bude navštevovať stredné školy, v ktorých sa v rámci jednej školskej hodiny budú zaoberať témou rodovo založeného násilia,“ avizovala Snežana Kneževićová, zástupkyňa pokrajinského ombudsmana pre rodovú rovnosť.

Informačno-politický týždenník

Keď ide o debaty na tému násilia na ženách Pokrajinský ústav pre rodovú rovnosť plánuje usporiadať kampaň Cez život bez násilia. „Prvú debatu budeme mať v pondelok 27. novembra v Sriemskej Mitrovici, v rovnakom dni budeme aj v Rume, 28. novembra v Starej Pazove, 29. novembra v Irigu a debata bude usporiadaná aj v Novom Sade, a to 5. decembra,“

povedala riaditeľka Pokrajinského ústavu pre rodovú rovnosť Diana Milovićová. Na našu otázku, prečo sú zastúpené iba mestá v Srieme, Milovićová odpovedala, že podľa plánu a programu ústavu v minulom roku bola pozornosť upriamená na Báčku, tohto roku na Sriem a na budúci rok sa zamerajú na Banát. V pokračovaní zasadnutia pozornosť upriamili aj na Medzinárodný deň mužov, ktorý bol 19. novembra a ktorý sa oslavuje od roku 1999. Ako na zasadnutí odznelo, cieľom tohto dňa je upriamiť pozornosť na zdravie mužov a chlapcov, propagáciu rodovej rovnosti a pod. Hosťom zasadnutia bol Dejan Pavlović, predseda Správnej rady Združenia otcov, ktorý prítomných oboznámil s aktivitami združenia, ako aj negatívnymi príkladmi v súdnej praxi, čiže s častou diskrimináciou mužov v súdnom procese. • TÝŽDEŇ •

NRSNM ZASADALA – TELEFONICKY

A tak trochu (viac) aj inkognito Juraj Bartoš

olo-kolo-naokolo a dopracovali sme sa, keď už voda bola v ušiach, v stredu, vo chvíľach, keď sa prítomné číslo Hlasu ľudu práve uzavieralo, k informácii, že áno: v stredu 15. novembra t. r. sa konala 17. schôdza Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Aj to telefonická. Ako druhá „na diaľku“ v produkcii aktuálnej zostavy NRSNM. Rozumieme, že predsedníčka a tajomník rady nám požadované informácie nemohli poskytnúť hneď, vo chvíli, keď sme volali, nijako ale nevieme pochopiť, ako je možné, že médiá o termíne schôdze, o jej rokovacom programe, ani priebehu schôdze a výsledkoch neboli včas informované. Ak sme si v nedeľu dovolili protestovať proti nevrlému vzťahu štátu voči novinárom a médiám, nemôžeme na tomto mieste nevysloviť nespokojnosť s „pozornosťou“ hlavy NRSNM a jej najbližších spolupracovníkov. Vari si verejnosť nezasluhuje informovanie z pôdy „nášho parlamentu“, keď pojednáva (alebo by to aspoň mal robiť) o otázkach, ktoré možno kvalifikovať ako verejný záujem. Sotva by sme sa o inkriminovanej schôdzi vôbec dozvedeli, nebyť ďalšieho listu, ktorý sme práve 15. novembra dostali na redakčnú mailovú adresu. „Prečo sa bojí predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová zvolať riadnu schôdzu NRSNM? Má znovu problém s kvórom? Vypovedali jej znovu podporu členovia NRSNM z jej listiny? Prečo sa predsedníčka Makanová bojí verejnej rozpravy a kritiky? Prečo sa bojí verejnosti a verejnej práci? Prečo sa bojí kontroly, a prečo nechce ukázať zmluvy a účty, koľko vyplatila svojmu manželovi Jánovi Makanovi a taktiež aj predsedníčke Výkonnej rady Kataríne Melegovej-Melichovej za angažmán otváracieho programu Slovenských národ• TÝŽDEŇ •

ných slávností? Prečo sa obmedzuje členom NRSNM vyjadriť svoj názor verejne k daným bodom telefonickej schôdze fyzicky na riadnom zasadnutí? Predsedníčka Makanová sa znovu dopúšťa nedemokratických praktík, keď zvoláva zasadnutie NRSNM telefonicky zo dňa na deň a v tom jej ešte asistuje (ne)právnik Ladislav Čani. Čo chcú zakryť telefonickým zasadnutím?“ Pravdaže ste uhádli. Autorom listu je Pavel Surový, člen NRSNM a predák politickej strany Slováci vpred! Mohli by sme mu vyčítať, že sa dožaduje otvorenej schôdze a na 16. schôdzi NRSNM v Petrovci (2. septembra) sa ani on, ani ostatní členovia z jeho listiny nezúčastnili, ale tento raz si poznámku odpustíme. Už aj preto, že až v stredu 22. novembra, krátko pred desiatou, sme z NRSNM dostali rokovací program 17. schôdze. V rozhovore s predsedníčkou, tajomníkom rady, ako i Pavlom Surovým sme sa dozvedeli, že všetky body boli schválené dokonca i hlasmi „opozičníkov“. Pravdaže, bez diskusie, bez výmeny mienok, trebárs je zrejmé, že tie nie sú celkom jednotné ohľadne správy o činnosti Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci za školský rok 2016 – 2017 a programu práce tejto inštitúcie na školský rok 2017 – 2018. Nie je vylúčené, že to isté iste platí aj o stanovisku k náčrtu komentára Koordinácie národnostných rád národnostných menšín a k návrhu stratégie rozvoja kultúry v Republike Srbsko. Rovnako nie je isté, že by, v prípade riadnej schôdze, nevyplávali na povrch aj rozdielne názory ohľadne mienok o voľbe riaditeľa Galérie insitného umenia v Kovačici, o voľbe zodpovedného redaktora Redakcie programu v slovenskom jazyku RTV alebo aj mienka o voľbe riaditeľa Múzea vojvodinských Slovákov v Báčskom Petrovci.

V liste, ktorý Surový zaslal na mailové adresy slovenských redakcií uplynulú stredu 15. novembra (keď zasadalo aj Zhromaždenie AP Vojvodiny, kde sú poslancami aj Pavel Surový a Anna Tomanová-Makanová), správne konštatuje: „Aj telefonické zasadnutie podľa Štatútu a rokovacieho poriadku NRSNM musí byť zvolané 3 dni vopred a nie znovu deň pred telefonickým zasadnutím.“ Tomanová-Makanová nám v telefonáte povedala, že členovia rady dostali „materiály“ s predstihom, že ich mohli pripomienkovať, ibaže to vraj neurobili, a dodala, že sa k nim vyjadrili príslušné výbory NRSNM, respektíve orgány lokálnej samosprávy a APV. V pozvánke s rokovacím programom 17. schôdze NRSNM sa ale uvádza dátum 14. novembra... Následne uvedených a ďalších skutočností naskutku nie je možné ignorovať slová Pavla Surového v spomenutom elektronickom liste: „Toto sú tie

nedemokratické praktiky a obmedzovania diskusie a rozpravy legitímne zvolených členov NRSNM. Kto ustráži pravdivosť telefonického hlasovania? Ako sa bude postupovať pri členoch NRSNM, ktorí sú v zahraničí...?“ Určite bude niečo aj na tom, že predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová stráca dôveru, ako aj na tom, že zasadnutia počas celého roka meškajú v dôsledku nedostatku kvóra. Lenže tak isto je pravda, že aj sám Pavel Surový prispel k skutočnosti, že slovenská komunita v Srbsku sa triešti, svojím občas nerozvážnym konaním, ktorým narúšal diskusiu na schôdzach rady, nehovoriac o údajných nátlakoch, ktoré mu pripisujú jednotliví jej členovia. K jeho konštatácii: Slováci si určite zaslúžia lepšie vedenie NRSNM a iné praktiky! – možno dodať, že si vlastne zasluhujú aj lepších, kvalifikovanejších a vľúdnejších členov; bez ohľadu na „listinu pôvodu“.

Iný uhol reality

Nikola Petkov 47 /4778/ 25. 11. 2017

Týždeň PRVÁ EURÓPSKA KONFERENCIA VENOVANÁ MENŠINOVÝM A LOKÁLNYM MÉDIÁM

Inovácie nielen technické, ale aj komunikačné Jasmina Pániková

vých médií a inovácií, menšinových médiách v Európe a pod. „Cieľom konferencie je aj naďalej sprítomniť a zviditeľniť menšinové médiá vo verejnom dialógu. Táto konferencia je zaradená aj do projektu PLUS dni interkultúrnosti

od heslom Nová narácia: sila spoločenstiev, hodnota rôznorodostí a zručnosť spolupráce prebiehala prvá Európska konferencia venovaná menšinovým a lokálnym médiám. Počas troch dní – od 16. do 18. novembra v Sriemskych Karlovciach a Novom Sade sa stretli domáci a zahraniční novinári a redaktori z početných európskych krajín, ako aj predstavitelia kultúrnych ustanovizní. Netreba zabudnúť, že konferencia je svojráznym pokračovaním päťročného cyklu Regi- Výsledkom dielní sú videopríspevky dostupné aj na Youtube onálnej konferencie venovanej menšinovým a lokál- Nadácie Nový Sad 2021 – Európnym médiám, ibaže tohto roku, ske hlavné mesto kultúry. Počas začlenením denníka Magyar Szó nadchádzajúcich 5 rokov budeme do združenia európskych menši- iniciovať témy, ktoré sú dôležité nových denníkov (MIDAS), vytvorili pre tento projekt. Od tohto roku sa podmienky na organizovanie medzi témy sme zaradili aj tému

menšinových a lokálnych médií, MIDAS a Fakulta pre manažment v Sriemskych Karlovciach. V porovnaní s minulými rokmi novinkou tohtoročnej konferencie boli dielne, v ktorých pracovali novinári a študenti Fakulty pre manažment. Rozdelení do niekoľkých skupín vo forme videopríspevkov spracovali témy kultúrnych práv, cirkulačnej ekonomiky, prístupných komunikácií a pod., čím vlastne prispeli k formovaniu siete menšinových médií pre projekt Nový Sad – Európske hlavné mesto kultúry 2021. V súvise s tým Momčilo Bajac, programový riaditeľ v kandidačnom procese Nový Sad – Európske hlavné mesto kultúry 2021, poznamenal, že sú menšinové médiá svojráznymi mediátormi medzi strategickými cieľmi

Momčilo Bajac

tvorcov obsahov,“ povedal Momčilo Bajac. Podľa neho by médiá mali motivovať a mobilizovať – podnietiť na akciu a kultúrnu produkciu, tlačiť národnostné rady, združenia a mimovládne organizácie a vytvárať siete, aktívne spolupracovať s Nadáciou a Mestskou správou pre kultúru, sledovať každé kultúrne podujatie a najmä hodnotiť, pričom nezabúdať ani na určité nedostatky a sprostredkúvať tieto informácie svojim čitateľom. Ďalšou novinkou tohtoročnej konferencie je aj téma prístupných komunikácií, presnejšie kampaň o prístupných komunikáciách, ktorá štartovala práve touto konferenciou, čím by sa malo prispieť aj k zvýšeniu povedomia jednotlivcov a ustanovizní o potrebe prekonania archi-

Diskutovali o našich a európskych médiách

Popísali zmluvu o spolupráci (zľava): Goran Kvrgić, dekan Fakulty pre manažment, Nataša Herorová a Jurij Giacomelli

európskej konferencie. Konferencie sa, okrem domácich redaktorov, tohto roku zúčastnili aj hostia zo Slovinska, Slovenska, Fínska, Nemecka, Rumunska a španielskeho územia Baskicko, ktorí mali možnosť diskutovať na tému kultúrnej rozmanitosti v kontexte menšinových médií a kultúry, no-

www.hl.rs

prístupných komunikácií, ktorá v najširšom zmysle predstavuje umožnenie informovania všetkých osôb bez diskriminácie,“ povedala v mene agentúry Heror Media Pont Nataša Herorová. Okrem tejto agentúry konferenciu zorganizovali aj Magyar Szó, Giacomelli Media, Asociácia médií, Stredisko pre rozvoj

Informačno-politický týždenník

tohto projektu a menšinovými spoločenstvami. „Dnešné médiá musia rozviť oveľa silnejší vzťah s publikom,“ mieni Bajac. „Tradičné médiá sa musia transformovať a priblížiť sa k mladému publiku. Jedným zo spôsobov približovania sa sú práve portály, ktoré môžu zveľaďovať aj tak, že sa budú uchádzať o prostriedky Nový Sad – Európske hlavné mesto kultúry 2021, čím svojich čitateľov nepredstavia iba ako nositeľov kultúry a identity, ale aj ako

tektonických bariér a sprístupnenia kultúrnych obsahov pre všetkých občanov, a tak pripraviť Nový Sad pre Európske hlavné mesto kultúry. Cieľom konferencie nebolo iba pozdvihnúť spoluprácu medzi menšinovými médiami, ale aj pozdvihnúť spoluprácu na vyššiu úroveň medzi agentúrami Heror Media Pont, Giacomelli Media a Fakultou pre manažment, čo rezultovalo podpísaním zmluvy o spolupráci.

• TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti VOĽBY DO RADY MIESTNEHO SPOLOČENSTVA BÁČSKY PETROVEC

Z 15 členov 13 sú kandidáti SNS Jaroslav Čiep

o tom, čo pred štyrmi rokmi v miestnych voľbách v Petrovci účasť voličov dosiahla historické dno, lebo sa v nich zúčastnilo iba 11,21 % voličov, možno povedať, že účasť voličov tohto roku bola takmer dvojnásobne väčšia (22,18 %). Ale predsa ešte stále menšia ako vo voľbách pred ôsmimi rokmi, keď roku 2009 hlasovalo 23,23 % voličov. Petrovčania v nedeľu 19. novembra priamo zvolili nové zloženie miestneho vedenia a zo spolu 5 810 vo voľbách sa zúčastnilo 1 289 voličov. Volebná komisia pre voľbu členov Rady Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec spočítala hlasy z volebných miest v ZŠ Jána Čajaka a Miestnom spoločenstve a zistila, že 32 lístkov bolo neplatných, takže platných lístkov bolo 1 257. Proces volieb prebiehal v pokoji. Kuriozitou je však, že viacerí kandidáti po celý deň postávali pred bránami volebných miest so svojimi zoznamami, v ktorých okrúžkovali

Z hlasovania v základnej škole

tých, čo prišli voliť. Pätnásť zvolených členov RMS Báčsky Petrovec v nasledujúcom štvorročnom období sú: Dipl. Ing. strojníctva Ondrej Bovdiš (získal 775 hlasov), stavebný inžinier Miroslav Častven (673), profesorka matematiky Zdenka Dudićová (657), Dipl. právnik Dušan Rašeta (646), podnikateľ Samuel Šuľan (639), profesorka biológie Vieroslava Struhárová

(603), Dipl. ekonómka Tatiana Mištecová (599), podnikateľ Vladimír Zabunov (593), poľnohospodár Janko Labát (583), dopravný technik Vladimír Valentík (580), strojný zámočník Igor Abrahám (552), jazyková redaktorka Anna Horvátová (532), administratívna pracovníčka Zdenka Tomanová (524), technik tlače Samuel Pekár (522) a hostinský Ján Lačok (496). V

minulom zložení iba O. Bovdiš a J. Lačok boli členmi RMS. Zaujímavosťou je, že teraz posledný podľa počtu hlasov Lačok vo voľbách pred štyrmi rokmi získal najväčší počet hlasov. Najstarší z nových členov RMS má 55 a najmladší 24 rokov. V minulom zložení RMS Petrovec bolo 13 mužov a dve ženy. Teraz ženy tvoria jednu tretinu, čiže pomer je 5 žien k 10 mužom. Dôvera voličov ku kandidátkam stúpa, lebo z 9 prihlásených postúpilo 5 žien (viac ako 55 %), kým pred štyrmi rokmi z 8 postúpili iba dve, čo bola štvrtina (25 %). Z prihlásených 17 mužov do RMS sa dostali 10. Hoci ide o priame voľby a hlasuje sa za jednotlivcov, z prehľadu vidieť, že značná časť nových členov RMS sú politickí aktivisti. V minulom zložení tón udávali členovia, resp. sympatizanti Demokratickej strany. Teraz členovia DS vo voľbách neuspeli. Vyhrali kandidáti Srbskej pokrokovej strany, ktorí získali 13 miest v RMS zo spolu 15.

VY A MY S ROVNAKÝM CIEĽOM

Objektívom čitateľa Elena Šranková

adom fotografií, ktoré nám poskytol, náš čitateľ Pavel Ivičiak z Kysáča zaznamenal búranie starej a výstavbu novej trafostanice v školskom dvore. Keďže je povolaním elektroinštalatér a k tomu pracuje v kysáčskej škole, mal k tejto záležitosti blízko. Nielen v zmysle fyzickej vzdialenosti od prác, ktoré tam prebiehali, ale aj z profesijného hľadiska. Ako hovorí, touto výmenou starej za novú trafostanicu sa značne zlepšila • ĽUDIA A UDALOSTI •

energetická situácia v dedine. To podľa jeho slov znamená, že v prípade nečasu nepríde k blikaniu a výpadku prúdu. Aby sa situácia ešte zlepšila, potrebné by bolo

vymeniť trafostanicu v centre dediny pred kostolom. Keď ide o novú trafostanicu v škole, náš spolubesedník hovorí, že vedľa nej nateraz stojí neosvetlený elektrický stĺp, na ktorý treba dať osvetlenie a usmerniť ho na trafostanicu a školský dvor. Takto je tam dosť tma a je to aj nebezpečné, najmä keď vo večerných hodinách rodičia prichádzajú po deti. Poznamenal aj to, že počas nedávneho dažďa medzi novovybetónovaným priestorom

okolo transformátora a cestou vznikla barina, ktorá bude ešte väčšia v prípade väčších dažďov. Treba však veriť, že sa i tieto nedopatrenia riešia a že čoskoro tam namontujú patričné osvetlenie. Foto: P. Ivičiak

47 /4778/ 25. 11. 2017

Ľudia a udalosti DELEGÁCIA ZO SLOVINSKA V STAREJ PAZOVE

V záujme dynamickejšieho rozvoja obce Anna Lešťanová

a hospodárskymi subjektmi z krajín Európskej únie, o čom bec Stará Pazova je známa svedčí i nedávny pobyt deleaj tým, že nadviazala dob- gácie slovinského Mesta Nová ré vzťahy Gorica v tejto a spoluprácu sriemskej obci. s početnýV budove ZO mi lokálnymi Stará Pazova či mestskými o možnostiach samosprávami spolupráce aj mimo územia v uvedených obkrajiny. Prvoralastiach medzi dým cieľom je Obcou Stará Panielen výmena zova a Mestom skúseností v obNová Gorica Z rokovania dvoch delegácií lasti hospodárrokovali vo stva, ale i spoluštvrtok 16. novem- zovskej obce navštívilo Novú Goripráca v oblasti bra dve delegácie cu v marci tohto roku. Na schôdzi kultúry, turizmu v čele s predsedom hostitelia svojim zahraničným a športu. Vedeobce Đorđom Radi- hosťom predstavili hospodárnie Obce Stará Výmena darčekov – Đorđe novićom a primáto- sku mapu Starej Pazovy a celého Pazova pokra- Radinović (zľava) a Matej rom mesta Matejom sriemskeho regiónu. Preto sa na čuje naďalej Arčon Arčonom. Bola to tomto pracovnom stretnutí zús dobrou praxou nadväzovania odvetná návšteva delegácie zo častnili aj predstavitelia Hospodárnových kontaktov s mestami Slovinska, lebo vedenie Staropa- skej komory Srbska – Regionálnej

K MEDZINÁRODNÉMU DŇU TOLERANCIE

Deň zhovievavosti a rešpektovania rozličností Milan Nedeljkov

rganizácia spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) roku 1995 vyhlásila 16. november za Medzinárodný deň tolerancie. Preložené do každodenného jazyka to znamená, že ide o deň vzájomnej zhovievavosti a všeobecného Rozličné kroje, jazyky, kultúra, rešpektovania rozlič- obyčaje nerozdeľujú, ale spájajú ľudí ností. V bieloblatskej základnej škole nepredstavuje žiaden problém, a vôbec v dedine tento deň defi- lebo oni, žijúci v multinacionálnom nujú ako deň spolunažívania ľudí a multikultúrnom spoločenstve, tú v heterogénnom prostredí, a pri- rozličnosť považujú za súčasť spotom to vonkoncom nenazývajú tým ločného kultúrneho a humánneho bombastickým − tolerancia. Dobré dedičstva s tendenciou zachovania spolunažívanie pre Bieloblatčanov všetkých hodnôt.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Práve tie hodnoty sa neraz natoľko prelínajú, že ani nemožno určiť jasnú hranicu. V tom aj celá podstata žitia a zachovania danej spoločnosti – neurčovať prísne hranice a medzníky, ktoré sa často stávajú kameňom úrazu a vzájomného nepochopenia medzi ľuďmi. Práve to rozhraničovanie sa často zmení na boj, žiaľ, bez fairplay a humánnosti pri riešení vzniknutého problému. V podstate človeka je, aby bol dobrý a humánny, ale tieto vlastnosti sa často strácajú v hmle intríg, klamstiev a ilúzií, z čoho vyplýva zlo. Toho sa treba strániť, a to vždy, nielen v Deň tolerancie.

hospodárskej komory sriemskeho obvodu a Regionálnej rozvojovej agentúry Sriem. Počas pobytu v Starej Pazove delegácia zo Slovinska navštívila priemyselné zóny na území obce, Národný dom futbalu, ako aj tunajšie úspešné hospodárske spoločnosti. Podľa slov Arčona slovinské skúsenosti v zabezpečovaní prostriedkov z EÚ fondov môžu byť veľmi osožné i pre Staropazovskú obec.



KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec Vianočné trhy 2017. Organizátori oboznamujú záujemcov o účasť, že sa Vianočné trhy uskutočnia v nedeľu 17. decembra na Námestí slobody so začiatkom o 14. hodine. Každý vystavovateľ bude mať k dispozícii stánok, osvetlenie pod každým stánkom s možnosťou pripojenia na elektrický prúd, ale šnúru si majú zabezpečiť sami, ako aj stoly, stoličky a pulty. Rozvrh vystavovateľov na stánkoch určí organizátor a výmeny nie sú možné. Každý stánok bude mať nadpis s menom vystavovateľa. Cena prenájmu stánkov je 500 din. za dĺžkový meter výstavného priestoru. Vystavovatelia, ktorí budú vystavovať a predávať potraviny, musia mať so sebou sanitárnu knižku pre prípad kontroly sanitárnej inšpekcie. Prihlášky treba doručiť osobne, mailom alebo poštou najneskoršie do 11. decembra a možno si ich zadovážiť v budove Obce Báčsky Petrovec, v miestnostiach Turistickej organizácie, alebo na webovej stránke www.backipetrovac.rs. J. Č-p • ĽUDIA A UDALOSTI •

V JÁNOŠÍCKEJ ŠKÔLKE

Čoraz menej detí Vladimír Hudec

ánošícka škôlka organizačne patrí k Predškolskej ustanovizni Poletarac v Alibunári, avšak nachádza sa v budove jánošíckej základnej školy, s ktorou − ako sa tomu povie − sa delí o všetko dobré a zlé, včítane školskej kuchyne, v ktorej pripravujú desiatu aj pre škôlkarov. − V tomto školskom roku máme zapísaných iba štyroch škôlkarov, zaradených do prípravnej skupiny, čo znamená, že sa pripravujú na začiatok školenia v základnej škole. Okrem toho do škôlky pravidelne chodia aj tri o rok mladšie deti, ale nemáme podmienky na pobyt ešte mladších detí. Na to sú predsa potrebné inakšie podmienky, inakšie toalety, spálňa, postele, a tomu podobné. Dokonca vzhľadom na čoraz menší počet detí v dedine myslím si, že by sme ani nemohli vytvoriť skupinu celodenného pobytu, − hovorí vychovávateľka Anna Tomeková. Podmienky na prácu s deťmi v tejto škôlke sú podľa jej slov na

slušnej úrovni. Majú vraj nadostač didaktického materiálu a hračiek, tiež televízny prijímač, ktorý pred niekoľkými rokmi dostali od Národnostnej rady. − NRSNM nám zabezpečila aj rôzne slovenské knihy a v tomto roku sa môžeme pochváliť aj novým laptopom, ktorý podstatne obohatil prácu s deťmi. Kúpili sme ho vďaka dotácii z NRSNM v sume 20-tisíc dinárov, pokým zvyšné prostriedky v rovnakej sume vyčlenila PU Poletarac z vlastného rozpočtu. Škoda však, že nemáme internet. Škola ho síce má, ale naše miestnosti sú trochu vzdialené od zariadenia, takže nedostávame signál. Nateraz sa vynachádzam tak, že si potrebný program − rozprávky, piesne, dokumentárne filmy o domácich zvieratách a tomu podobné preberám z internetu v škole, prípadne doma, a tuná to potom iba prezentujem deťom. Je to síce pre mňa dodatočný záväzok. Omnoho by bolo jednoduchšie, keby sa dalo priamo na hodine premietať z internetu, ale aj tak je lepšie ako byť bez

Jánošícki škôlkari s vychovávateľkou Annou Tomekovou pri novom počítači, ktorý im spestril pobyt v škôlke

počítača. Miestnosti jánošíckej škôlky sú útulné, čisté, vymaľované a teplé. Nábytok síce nie je nový, ale je v dobrom stave a zodpovedá účelu. Na otázku, čo im chýba, resp. čo by potrebovali, aby pobyt detí pozdvihli na ešte vyššiu úroveň, vychovávateľka Tomeková krátko odpovedala: − Chýba nám trochu viac detí. Žiaľ, aj odtiaľto ľudia húfne odchádzajú za prácou, buď do väčších miest alebo na Slovensko. Sú to mladí ľudia v reprodukčnom

veku, čo sa zrejme odzrkadľuje aj v tom, že sa v dedine rodí čoraz menej detí. Dokonca odchádzajú celé rodiny a s nimi aj deti. Jedna generácia v škôlke je trochu väčšia, druhá zasa menšia, ale už dávno sme nemali viac ako desať detí v jednej generácii. Vlani som síce mala jedenásť detí, z čoho až desiatich v prípravnej skupine a iba jedno mladšie dieťa, ale to bola na naše podmienky veľká generácia. Tohtoročná skupina je trochu menšia, a tak to funguje už viac rokov. Dokedy − uvidíme.

OBEC BÁČSKY PETROVEC

Ako je vybavená zimná služba? Jaroslav Čiep Keď povieme, že nás niečo prekvapilo ako sneh v januári, často to cynicky pripisujeme cestárom. Nie vždy to však zodpovedá skutočnosti. V akom stave je služba a mechanizácia určená na údržbu ciest na území Obce Báčsky Petrovec, presvedčili sme sa spolu s veliteľom Štábu pre mimoriadne situácie a zároveň i predsedom obce Srđanom Simićom, ktorý spolu so spolupracovníkmi v stredu 15. novembra vykonal prehliadku zimnej služby na nastávajúcu sezónu 2017/2018. Svoje ľudské zdroje a mechanizáciu zimnej službe v Obci Báčsky Petrovec poskytujú všetky komunálne podniky z územia • ĽUDIA A UDALOSTI •

Trinásť strojov pripravených na prvý sneh

obce, čiže VKP Progres Báčsky Petrovec, VKP Komunalac Maglić a Gloakvalis, s. r. o., Hložany. V stredu sa komunálnici

so svojou technikou dostavili na improvizované parkovisko na Garážu, ako Petrovčania zvyknú povedať, kde VKP Progres podľa

rozhodnutia lokálnej samosprávy nedávno presunul svoje ťažké stroje z centra Petrovca a sídla podniku. V núdzi so svojou mechanizáciou prispievajú aj členovia klubov poľnohospodárov pri čistení lokálnych vozoviek a pri údržbe regionálnej vozovky svoje dva kamióny poskytuje podnik Vojvodinaput-Bačkaput z Nového Sadu. Pred nastávajúcou zimnou sezónou počas prehliadky zimnej služby skontrolovali pripravenosť mechanizácie a preverili, či je zabezpečené dostatočné množstvo soli a agregátov nevyhnutných na údržbu ciest v obci Báčsky Petrovec. Vedúci služby tvrdia, že sú pripravení splniť všetky úlohy, ktoré ich v zimných mesiacoch očakávajú.

47 /4778/ 25. 11. 2017

Ľudia a udalosti MENÍ SA ÚČEL EVANJELICKEJ FARY V ZREŇANINE

Vdychujú jej nový život Vladimír Hudec

Náš spolubesedník ďalej uviedol, že po rekonštrukcii udova slovenskej evanje- v troch izbách na fare bude 40 lickej fary v Zreňanine bola až 50 lôžok. Z druhej strany takto vystavaná roku upravené miestnosti 1936 a okrem cirkevbudú vhodné aj na iné nej siene, v ktorej stretnutia, napríklad prebiehajú služby oltárnych krúžkov žien, Božie, už dávno hodnostárov cirkevzíva prázdnotou. ných zborov, tiež na Ako posledný kňaz ubytovanie zájazdov. v nej úradoval ĽudeDokonca sa môže pouvít Jurány, ktorý bol žiť aj na komerčné účenútený odísť počas ly, aby centrum bolo vojnovej víchrice sebestačné, čiže aby si roku 1943. V týchto zarobilo aspoň na krydňoch SEAVC v Srb- Vladimír Lovás ml. tie bežných nákladov. sku zreňaninskej fare Rekonštrukčné práce vdychuje nový život. Začali sa to- začali začiatkom novembra, keď tiž práce na rekonštrukcii budovy dôkladne opravili strešnú kons cieľom založiť Mládežnícke štrukciu a v zadnej časti vymenili cirkevné centrum. všetky škridlice. Nasleduje rekon– Skôr sa mládež stretávala v štrukcia elektrickej inštalácie, objekte Reformovanej cirkvi vo a potom, za pomoci moderných Feketići, ale tam sme utratili tie materiálov, povalu spustia troprajné letné termíny. Pokúsili chu nižšie. Tým získajú omnoho sme sa to vynahradiť organi- útulnejšie miestnosti, ktoré bude záciou táborov v petrovskom ľahšie vykurovať. Nateraz tieto internáte, avšak neviem z akých priestory plánujú síce používať dôvodov deti tam nechceli cho- iba v lete, ale všetko urobia tak, diť, – hovorí Vladimír Lovás ml., aby sa mohli používať aj v zime. farár aradáčskeho cirkevného – Podlaha v budove je dobzboru a administrátor v Zreňani- rá, všade sú parkety v dobne. – Preto sme uvažovali o nejakej lákavejšej lokalite a uzavreli sme, že by to mohol byť práve Zreňanin. Veľká fara je v dobrom LETMO stave, nemá vlahu, staticky je nepoškodená a pôvodnému účelu už asi nebude slúžiť, lebo v zreňaninskom zbore je čoraz menej členov. Jediné logické výy nemáme to šťastie vystriedať chodisko je, aby sa prispôsobila jednu štátom dotovanú spoločiným účelom. Veľký dvor je vhodnosť druhou, ak sa nám kvalita ný na športové aktivity a veľká zborová sieň na rôzne dielne pre jej služieb nepozdáva. Monopolné postavenie viacerých takýchto verejných deti. Jedným z motívov, prečo podnikov pretrváva ako pevný hrad, sme sa pustili do rekonštrukcie, ktorého ťažko dobyť. A pritom sa predje ten, že tým oživíme aj kostol, sa dajú robiť zmeny, o akých sa nám ktorý tiež plánujeme opraviť, dovčera ani nesnívalo. Na otázku, prečo lebo s príchodom detí bude vlak z Belehradu do Nového Sadu, ktorý častejšie používaný. Dúfame, v Starej Pazove spravidla prichádza na že týmto aspoň trochu ožijeme tretiu koľaj, posunuli na koľaj šiestu, aj cirkevný zbor, ktorý je v tejto výpravca odpovedal, že si istý súkromník chvíli takmer na zániku. Mieni- zakúpil päť lokomotív so súpravami, ako me, že mesto, akým je Zreňanin aj reláciu, takže sa tomu musí prispôso svojimi početnými obsahmi, sobovať príchod a odchod iných vlakov bude dostatočne lákavé, aby deti v rovnakom termíne. Čo sa nám majú kafrať do roboty, znel jeho dosť nevrlý sem rady prichádzali.

rom stave, takže stačí opraviť inštaláciu, spustiť povaly, izby vymaľovať a zabezpečiť nábytok. Predtým treba vybudovať toalety a kúpeľňu. Do kuchyne nemienime osobitne vkladať, len prispôsobíme čajovú kuchyňu,

Evanjelická fara a kostol v Zreňanine do budúcna vo funkcii mládežníckeho cirkevného centra

v ktorej sa dajú pripraviť raňajky, pokým varené jedlá budeme objednávať z reštaurácie, – hovorí náš spolubesedník. Cirkev na tieto účely dostala milión dinárov z Mesta Zreňanin,

Monopol

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

z republiky pribudlo ďalších 1,2 milióna a z NRSNM 200-tisíc dinárov a sľub, že na tieto účely budú vyčleňovať aj v nasledujúcich rokoch. V rokoch 2018 a 2019 vyčlenia aj prostriedky zo Svetového luteránskeho zväzu. – Financie sú teda viac-menej zabezpečené a, ak všetko bude prebiehať podľa plánu, už v roku 2019 by sme tam mali prijať prvú skupinu detí. To znamená, že by sme prevažnú časť prác mali

vykonať v priebehu budúceho roka, a potom začiatkom 2019 finalizovať, aby sme v lete zorganizovali prvý tábor, – povedal na záver pán farár Vladimír Lovás ml.

Oto Filip komentár. Otázka monopolného postavenia sa zase vynorila, keď sa mi istý kolega v Šabci, kde som bol na návšteve, sťažoval, že foťák, ktorý si kúpil v Rume cez jednu z internetových stránok, tých tridsaťpäť kilometrov poštou zdolával až osem dní. Príčinou bol, samozrejme, štrajk poštárov. Do zbierky takýchto ukážok pribudla i osobná skúsenosť. Istý dôležitý dokument z novosadského súdu, zaslaný doporučene, cestoval do Starej Pazovy tiež celý týždeň. Nebolo to však na tom všetkom najhoršie. Obálku sme však zastihli zastrčenú v bráne, namiesto toho, aby bola vsunutá do schránky. Inými slovami rovnako tak, ako sa objavila, mohla i zmiznúť, keby ju dakto z okoloidúcich zo špásu vybral a zahodil, alebo by ju vietor kamsi odvial. Ďalšou záhadou bolo, ako sa dokument tak smel

doručiť, keď vzhľadom na jeho význam a druh zásielky príjem musel byť podpísaný prijímateľom. Samozrejme − nebol. Predtým, než každý začne čosi stvárať vo svoj prospech, mal by si uvedomiť, že na svete nie sú len práva, ale i povinnosti. Na tie sa v prípade osobného záujmu najčastejšie ľahko zabúda. Rovnako tak, ako sa ľahko zabúdalo na iných napríklad v časoch, keď platy v uvedenom monopolistickom podniku boli na výslní. To je naše, my sme si to poctivo zarobili, zneli komentáre jeho zamestnancov. Veď načo konkurencia, keď sme my tu? Predsa by však bolo dobre, keby sa tá ujala aj u nás. Ak pre nič iné, tak ako korekcia prehnaných nárokov a ako spôsob odstránenia zvýhodneného monopolistického postavenia tých, ktorí si výhody vlastným pričinením a pôsobením vlastne nezaslúžili. • ĽUDIA A UDALOSTI •

DVANÁSTY VEĽTRH ETNO POTRAVÍN A NÁPOJOV

Tradícia, ktorú si treba vážiť Oto Filip

edno s druhým tesne súvisí: koniec novembra na Belehradskom veľtrhu si už roky nemožno predstaviť bez Veľtrhu etno

v hale číslo 3 Belehradského veľtrhu, na najdôležitejšej regionálnej prehliadke tohto druhu v juhovýchodnej Európe, prezentovali viac než dvetisíc rozličných potravinárskych produktov. Zväčša

jasné, prečo je základným podnikateľským poslaním podujatia, ktoré usporiadal Belehradský veľtrh, pod záštitou Ministerstva poľnohospodárstva, lesníctva a vodohospodárstva a Mesta Belehrad, za podpory Hospodárskej komory a Družstevného zväzu

na veľtrhu na svoje prišli nielen návštevníci, ale aj obchodníci, hotelieri, výrobcovia rôznych vybavení a zariadení, zásobovatelia obchodných reťazcov, majitelia reštaurácií, profesionálni gastronómovia a iní. Treba byť úprimný: väčšina domácich výdavkov u nás, či už je človek stále doma, alebo sa mu zvýšia prostriedky aj na vychádzky a návštevy reštaurácií, súvisí práve so stravou a nápojmi. Okolo nich sa veľa času a peňazí bude točiť aj v posled-

Erdevícky Vitastil je už roky pravidelným účastníkom belehradského podujatia

potravín a nápojov, rovnako tak, ako si ani naše najlepšie potraviny nemožno predstaviť inokedy a inde, než na uvedenom podujatí. Žiadna tradícia však nevzniká ľahko. Do nej sú zakomponované obrovské množstvá roboty, roky úsilia, tisíce gastronomických výrobkov. No konečný výsledok, keď sa podnikne novembrová ročná súvaha, iste stojí za to. Rovnako ako je charitatívny Vianočný bazár začiatkom decembra ukážkou gastronomických chutí mnohých krajín sveta, Veľtrh etno potravín je akousi veľkou reštauráciou, v ktorej zákazník na každom stole a stánku nájde sto chutí pochádzajúcich z mnohých oblastí Srbska. V závislosti od toho, či má rád ajvar z Leskovca, hrubú klobásu z Petrovca, maliny z Arilja, chomoľské syry, med z Fruškej hory, slnečnicové jadierka z Erdevíka, Futockú kapustu... To však zďaleka nie je všetko. Tých dobrôt je toľko, že sa akékoľvek prípadné plány zachovať si štíhlu líniu rýchlo rozplynú v stretoch s realitou ponúkanou na jednotlivých stánkoch. Aj tohto roku vystavovatelia v dňoch 22. až 25. novembra • ĽUDIA A UDALOSTI •

tradičných a charakteristických pre jednotlivé zemepisné pásma Srbska. Národné špeciality, organické potraviny, ručne vyrobené produkty, potraviny tradičné i netradičné – všetko, čo si pýta spotrebiteľ, no azda ešte viac trh, tak náš, ako aj zahraničný. A v dobe, keď sa výrobok len ťažko presadí bez kvalitnej značky, je

Nielen potraviny, ale aj nápoje prezentovali v hojnom množstve a rôznych formách

Srbska, lokálnych samospráv a turistických organizácií, získanie tovarovej značky etno produktu. Viacnásobné spätosti: výrobcu a zákazníka, vystavovateľa a návštevníka a hlavne biznisu a tradičných potravín sú už dávnejšie jasné a zjavné. Nie div teda, že si

nom tohtoročnom mesiaci, poznačenom početnými sviatkami. V tom zmysle dvanásty Veľtrh etno potravín a nápojov možno chápať aj ako vhodný úvod do rušného záveru roka tohto, prípadne nástupu roku budúceho.

NA OSLAVE DOMÁCEHO PATRÓNA V DOME ZDRAVIA V STAREJ PAZOVE riaditeľ tejto ustanovizne Dr. Aleksandar Omerović okrem iného uviedol, že v spolupráci s obcou nedávno kúpili ďalšiu sanitku a moderný ultrazvukový prístroj. Takisto však konštatoval, že tento rok bol veľmi ťažký pre zdravotníctvo a že predlženie zákazu zamestnávania v roku 2018 určite len prehĺbi problémy spôsobené nedostatkom kádrov. O zdravotný stav občanov z územia Staropazovskej obce sa toho času stará 417 zamestnancov Domu zdravia. Podľa slov Omerovića najväčší je nedostatok gynekológov – majú iba po jedného v Starej Pazove a v Novej Pazove, kým v Podunajsku ich nemajú vôbec. Cítiť aj nedostatok pediatrov. V nadchádzajúcom roku spolu s lokálnou samosprávou plánujú práce na úprave centrálneho objektu v Starej Pazove. A. Lš. 47 /4778/ 25. 11. 2017

Ľudia a udalosti TROJDŇOVÝ SEMINÁR V STREDISKU PRE SOCIÁLNU PRÁCU V PETROVCI

Bližšie o práci osobných asistentov Katarína Gažová

rvý seminár na tému Služba osobného asistenta dieťaťa s poruchami v rozvoji alebo invaliditou prebiehal v dňoch 17. až 19. novembra v miestnostiach Základnej školy Jána Čajaka v Petrovci. Zúčastnili sa ho osobní asistenti, ktorí pracujú s deťmi už niekoľko rokov, tiež potenciálni osobní asistenti, členovia tímov inkluzívneho vzdelávania od škôlky až po strednú školu z územia obce, predstavitelia Strediska pre sociálnu prácu v Petrovci, predstavitelia medzirezortnej komisie, rodičia detí, ktoré majú osobného asistenta. Táto služba je akreditovaná republikovým Ústavom pre sociálnu ochranu. Na seminári v organizácii Strediska pre sociálnu prácu pod vedením riaditeľky Biljany Drakulićovej bolo 25 účastníkov a finančne ho podporila obec. Vedúcimi tréningu osobných asistentov počas seminára boli pedagogička Katarina Majkićová a

dlhoročné pracovníčky v oblasti sociálnej ochrany Ivana Koprivicová a Dragana Stankovićová. „Stredisko pre sociálnu prácu už dlhší čas pracuje na zavedení štandardu osobného asistenta postihnutých a detí hatených v rozvoji. V práci z tejto oblasti sa často vyskytujú nezladené mienky, poznatky, informácie o tom, ako, čo a Zo seminára z oblasti sociálnej kedy má osobný asistent ochrany v Petrovci robiť. Práve preto sme na tomto edukačnom seminári chceli minára zamerali na edukáciu, pozoskupiť na jednom mieste všetky čas ktorej boli jasne opísané úlohy dôležité subjekty v reťazci práce osobného asistenta, pracovalo sa s postihnutými deťmi a vzhľadom na konkrétnych a praktických prína školský systém v Obci Petrovec. kladoch. Nehovorilo sa teda iba o Po skončení seminára budeme mať tom, čo je stanovené zákonnými ujasnené, čo je presne úlohou osob- pravidlami a regulatívmi. „Veľmi je dôležité, aby na lokálného asistenta, s cieľom poskytnúť dieťaťu takú podporu, ktorá mu nej úrovni spolupracovali všetci tí, umožní napredovať,“ vysvetlila ria- ktorí sú zapojení do reťazca služby osobného asistenta. Je podstatné, diteľka Drakulićová. Vedúce tréningu sa v rámci se- aby sa už počas seminára nadviazala

tesnejšia spolupráca medzi nimi. Služba osobného asistenta je služba sociálnej ochrany a realizuje sa v procese vzdelávania. Všetky subjekty zapojené do procesu sú dôležité, ale oporným bodom a nositeľom služby je osobný asistent, čiže osoba, ktorá pracuje a trávi čas s deťmi v školskom systéme,“ povedala prednášateľka na seminári Majkićová V prvý deň seminára sa hovorilo širšie o tom, čo je sociálny model a čo medicínsky model služby osobného sprievodcu, nasledujúci deň rozoberali vzťah dieťaťa a osobného asistenta a na záver sa širšie zmienili o tom, čo má robiť osobný asistent v systéme vzdelávania, a čo by nemal robiť. Po skončení seminára a záverečnom testovaní osobní asistenti získali licenciu na vykonávanie práce s postihnutými deťmi.

SKUPINA OBČANOV PONÚKA PROGRAM ROZVOJA

Dobré ráno, Futočania Juraj Bartoš

o Futogu začiatkom mája roku, z ktorého práve ukrajujeme posledné týždne, založili občianske združenie Dobro jutro Futožani. Hlavným mottom, ktorým sa riadia jeho členovia a sympatizanti, sú jedoduché slová: Za krajší a upravenejší Futog. Heslo im síce neprinieslo úspech v nedávnych voľbách do Rady Miestneho spoločenstva Futog, avšak združenie sa nevdzáva. Zasadzuje sa za zjednotenie malých výrobcov, zvýšenie kvality a odbytu ich výrobkov. Mieni oceniť predovšetkým ľudí a ich spoločensky prospešné idey a úsilia. Združenie má svoje stránky na spoločenských sieťach a na nedávnej Futockej kapustiáde jeho členovia na dvoch stánkoch rozdávali letáky s podrobnejšími informácia-

www.hl.rs

mi. Vo vytýčenom programe obsiahnutom v 14 bodoch zadefinovalo základné smery rozvoja Futogu v nadchádzajúcom období. Nabáda občanov k prebudeniu vedomia o tom, že je nevyhnutný silný obrat v prístupe k riešeniu početných problémov. Stratégiu rozvoja mesta buduje na vypracovaní reálnych a zrealizovateľných krátkodobých a dlhodobých plánov práce, ktoré nebudú závisieť od volebných výsledkov jednotlivých politických strán. S týmto cieľom združenie mieni, že treba utvoriť osobitné odborné výbory a komisie. Plán predpokladá aj otvorenie kancelárie na bezplatnú právnickú a poradenskú pomoc občanom Futogu. Nakladá tiež Rade Miestneho spoločenstva Futog, aby Ministerstvu pre štátnu správu a lokálnu samosprávu zaslala žiadosť o roz-

Informačno-politický týždenník

šírenie kompetencií miestnych spoločenstiev, ktoré sú – ako je známe – zredukované takmer na absolútnu nulu. Navrhuje tiež založiť poľnú službu, keďže je futocký chotár ponechaný na milosť a nemilosť zlodejov, ktorí odcudzujú úsilie veľkého počtu poľnohospodárskych výrobcov... Združenie sa tiež zasadzuje za založenie nového poľnohospo- Zakvitnutá idyla na futockej ulici dárskeho družstva, ktoré by bolo nositeľom združovania poľnohos- ni sa prezentuje ako nestranícka podárskych výrobcov a spracovate- organizácia, respektíve iniciatíva ľov, ako i za výstavbu síl, chladiarní slobodných a v rôznych oblastiach a spracovateľských kapacít. Plán úspešných ľudí, ktorí prostredníczahrnuje aj ideu výstavby špor- tvom profesionálneho a pracovnétovo-rekreačného centra Futoški ho angažmánu získali závideniahodDunavac pre vodné športy, kúpanie nú morálnu integritu. Predostretý a športový rybolov. Jeho súčasťou plán je vskutku náročný. Budúcnosť by mal byť medzinárodný kemp ukáže, v akej miere sa stretne s pre cyklistov podunajských krajín. pochopením občanov Futogu a ich Združenie Dobro jutro Futoža- predákov... • ĽUDIA A UDALOSTI •

Jesenné fotopaberky z Jánošíka a Hajdušice Vladimír Hudec

fúka smerom do poľa. V upratovaní sme zastihli aj nášho športového dopisovateľa Vladislava Staňa. Záhradu už síce upravil, ale mal tam aj hŕbu stavebného odpadu, ktorý teraz

jeseň si dedinčania upravujú priedomia a záhradky, znášajú kvety do chránených priestorov, vynášajú zvyšky zo záhrad, pripravujú kurivo na zimu... Tak tomu bolo v týchto dňoch aj v Jánošíku a Hajdušici. Pre obe dediny je príznačné, že pred domami rastú obrovské orechy, z ktorých v jeseň odpadne veľké množstvo listov, ktorých sa treba zbaviť. Mnohí to urobia tak, že ich zapália priamo na ulici, neuvažu- Andrej a Anna Kolárovci júc o následkoch, upravujú svoje priedomie zvlášť keď ide o zdravie ľudí a znečisťovanie naložil na vlečku a zaviezol do okolia. Andrej a Anna Kolárov- poľa. Vysype ho vraj do jamy ci v Jánošíku to robia trochu na ceste, a tak jedným úderom inak. Keďže orechové listy nie sú vykoná dva dobré skutky – zbaví vhodné na kompostovanie, resp. sa odpadu a vyrovná cestu. na zaoranie v záhrade, najprv ich Miroslav Širka z Hajdušice si dobre vysušia, a potom v jame kúpil pozemok v dedine, vysana konci záhrady zapália. Za dil tam ovocný sad, väčšinou záhradou je vraj pole a nikomu liesky, a odišiel za prácou na to nezavadzia, zvlášť ak vietor Slovensko. Sad zveril do opa-

Vladislav Staňo stavebným odpadom zahrabal jamu na poľnej ceste • ĽUDIA A UDALOSTI •

tery otcovi Pavlovi, mladému penzistovi, ktorého sme zastihli v prihnojovaní mladých stromov umelým hnojivom. Dobre sa vraj prijali, vydržali aj sucho, a teraz ich treba trochu prihnojiť, aby lepšie rástli. Pavel Širka: Mladým stromom Na dedine si vždy treba pomôcť

Prístrešie pre nového miláčika u Liptákovcov

možno zabezpečiť určité množstvo kuriva, za ktoré netreba zaplatiť – šúľky, vyschnuté stromy, staré dosky, ktoré pomôžu dosiahnuť v ýznamné úspory v rodinnom rozpočte. Práve tie výhody mal Jaroslav a Željko Sedliakovci usilovne na mysli aj Ja- pripravujú kurivo na zimu roslav Sedliak so svojím synom Željkom, keď Keďže do domácnosti pribudlo na cirkulári pílili laty zo starej ešte jedno auto, treba ho chrániť zbúranej šopy a spílené haluze pred dažďom. Vyriešili to tak, že z ovocných stromov a agátov. pred garážou postavili montoNebolo toho síce mnoho, ale vané prístrešie a tieto práce skončili práve vo chvíli, keď sme predsa sa trochu ušetrí. Srđan a Zvezdan Liptákovci aj my končili naše potulky po sa však zaoberali inými prácami. dedine. 47 /4778/ 25. 11. 2017

Ľudia a udalosti S DOKTOROM STOMATOLÓGIE MIRKOM VUJAČIĆOM

Povolanie ako šité na mieru človeka Katarína Gažová

Vlastne moje prvé pracovné miesto bolo v kulpínskej ordinácii, kde som zostal pol roka. Prax v menších prostrediach sa mi veľmi pozdávala.“ Odkedy pôsobíte súkromne?

dravotná ochrana zubov je súčasťou celkovej zdravotnej starostlivosti. Koľko pozornosti venujú občania svojim zubom, čiže ako často navštevujú zubára, hovorili sme s vedúcim súkromnej stomatologickej ordinácie v Petrovci Dr. Mirkom Vujačićom. Koľko rokov sa venujete tejto práci? „Stomatológiu som skončil v roku 2000 v Novom Sade. Povinnú prax som odpracoval na Klinike pre stomatológiu pri Zdravotníckej fakulte v Novom Sade, kde som pokračoval v špeciali- Dr. Mirko Vujačić so spolupracovníčkami zácii z orálnej chirurgie nasledujúcich šesť semestrov. Vtedy „V roku 2006 som skončil chirurgiu som bol zamestnaný na Fakulte pre a začal som rozmýšľať o súkromnej stomatológiu, ale lákala ma práca praxi. Spolu s manželkou Tatianou, v praxi. Ponúkli mi miesto v Dome ktorá je detská lekárka, sme začínali zdravia Báčsky Petrovec, a tak som skromne. Asistovala mi pri práci, dopoludnia pracoval v Novom Sade pracovali sme celý deň a vždy sme na klinike a popoludní v Petrovci. boli k dispozícii našim občanom. Bola to zaujímavá polyvalentná prax. Láskavosťou, efektívnosťou, správ-

nym prístupom sme si pomaly získali čoraz viac pacientov. Tak sa nám naskytla možnosť rozšíriť kapacity našej ordinácie a v roku 2010 sme sa presťahovali sem, kde aj doteraz sídlime. Postupne sa zvyšoval aj počet zamestnaných a teraz nás je sedem: štyria doktori a tri sestry. Neustále sa edukujeme, sledujeme svetové či európske trendy v stomatológii. Absolvovali sme hodne kurzov a seminárov, tak u nás, ako aj vo svete. Zdokonaľujeme sa vo Švajčiarsku, Taliansku, Slovinsku. Pre mňa má nesmierny význam, že ma vďaka úspešnej práci ordinácie v roku 2014 pozvali do Ameriky, na Harvard. Absolvoval som tam osožné semináre, čo je z profesionálneho hľadiska chvályhodné. Bolo to zdokonaľovanie v oblasti implantátov a umelých kostí.“ Venujú tunajší občania dostatočnú pozornosť zdraviu svojich zubov? „Máme veľmi disciplinovaných

NA SLOVO S DARKOM BÁBEĽOM Z BINGULE

Zachováva staré remeslo Danuška Berediová

arko Bábeľa je profesor slovenského jazyka a literatúry a momentálne učí slovenský jazyk s prvkami národnej kultúry v Ľube a Binguli, tiež zastupuje učiteľku slovenčiny na materskej dovolenke v Šíde. V cirkevnom zbore je kostolníkom a aktívny je aj v SKUS Štefánik v Binguli. Určite ho mnohí poznajú aj podľa jeho etno domu. Ako milovník a zberateľ starožitností zachováva aj jedno staré remeslo – valčekovanie stien, čiže maľovanie stien pomocou valčeka s rozmanitými vzormi. Zbiera starožitnosti asi osem rokov. Vôľu ešte má, ale priestor už nie. „Stále si hovorím, že ich viac nebudem zbierať, že je už dosť, lebo nemám kde veci skladovať, hromadia sa. Už mám aj duplikáty

www.hl.rs

a ľúto mi je zahodiť Galádik voľakedy hocičo, lebo každá chodili po dedine vec je pamiatka na maľovať a váľčoľudí, od ktorých som kuvať a mali dosť ich dostal. Povedal váľčokov. Keď som si, že teraz buapko zomreli, dem zbierať iba kropýtal som sa ich je. Pre ne ešte mám syna, či by mi niepriestor,“ s nadšením ktoré nepredal, rozpráva Darko. a on mi odpoveVo voľnom čase sa dal, že asi nie, ale valčekovaniu venuje že hocikedy, keď už takých 5 rokov. budem potreboHovorí, že sa mu vať, môžem prísť a vypožičia mi,“ odmalička páčilo. Keď istá žena chovysvetlil Darko, dila k nim maľovať a Kolegyni valčekoval obývačku v ako sa vynachávalčekovať, vždy sám trochu modernejšom dizajne dza. vyberal, ktorý vzor Voľakedy valvalčeka dajú. Valčeky sa dnes takmer čekované steny krášlili každú miestuž nedajú kúpiť. Darko má niektoré nosť v dome. A boli aj praktické, vlastné, ale hlavne si požičiava. „Apko lebo prikrývali nerovné steny. Dnes

Informačno-politický týždenník

pacientov, ktorí dbajú o svoje zuby a pravidelne si ich kontrolujú a liečia. Povedal by som, že je u nás starostlivosť o zuby pri dospelých pacientoch dostatočná. Keď ide o deti, už v druhom − treťom roku ich treba zaviesť k zubárovi, aby prekonali ten strach, osvojili si návyky starať sa systematicky o zuby. U nás v ordinácii najviac roboty máme v oblasti chirurgie a protetiky a pacientov máme stále viac, domácich i zahraničných, nielen z Európy, ale aj z Ameriky, Kanady, Emirátov a podobne. Ako vidieť, vaša ordinácia je moderne vybavená... „Snažíme sa, aby naše vybavenie bolo čím súčasnejšie. Môžeme sa porovnať napríklad s ordináciami v Slovinsku alebo na Slovensku. Vzťahuje sa to nielen na dané vybavenie, ale aj na úroveň služieb, ktoré poskytujeme. Máme tri pracovné stoličky, röntgenový digitalizovaný kabinet, intraorálne kamery, dentálny laser. Keď pacient príde do ordinácie, môže si tu vykonať všetko, čo potrebuje. Okrem moderného zariadenia pre nás je dôležitá tímová práca, ktorá dáva pozoruhodné výsledky. sa pomaly znovu vracajú do módy, ale s inými vzormi. „Chodím váľčokuvať aj mladším, ale viac to chcú starší. Prednedávnom som bol u jednej kolegyne zo školy v Sriemskej Mitrovici. V byte má tri steny biele a štvrtú bordovú, ktorú som váľčokuval bielou farbou. To veľmi pekne vypadlo, tá jedna stena akoby bola vytapetovaná,“ hovorí so spokojnosťou. Najčastejšie valčekuje počas letných prázdnin a nikdy mu nebolo cieľom takto zarábať, aj keď je to náročná práca a Darko ju robí veľmi pedantne. „Neviem určiť cenu svojej práce. Ja ju robím s vôľou a zo srdca. Nemôžem si od nejakej mamičky, ktorá žije sama a nemá ani dôchodok, pýtať dennú mzdu,“ priznáva sa Darko. Darko pred niekoľkými rokmi začal škrobiť (krochmeliť) a žehliť sukne a stará sa aj o spolkové kroje. „Ale o tom ti budem rozprávať druhý raz.“ Takto sa Darko s nami rozlúčil a naznačil novú tému na rozhovor. Foto: z archívu D. B. • ĽUDIA A UDALOSTI •

MIHÁLY MERKI Z KAĆA

Melie a predáva údenú papriku Juraj Bartoš

armok ako jarmok, pomysleli sme si, predierajúc sa dlhou hlavnou ulicou vo Futogu, na ktorej rozostavili svoje stánky predavači obligátnych jarmočných čačiek-mačiek, odevných a iných úžitkových a okrasných výrobkov. Náhlili sme sa, koľko len bolo možné v tom frmole, k centru diania na nedávnej 18. Futockej kapustiáde, keď odrazu – niečo nám padlo do oka! Vari sa nám marí, alebo...? „Takéto niečo, namojveru, vidím prvý raz v živote... To má byť dajaký žart, alebo...?“ Zdatný fúzač sa ani nepomýli, ani nenadurí, priam prekvapivo mäkkým hlasom odvetí: „Nech sa páči: ovoňajte, okoštujte. Toto je sladká paprika, údená.“ Bez okolkovania ma ponúka, posúvajúc nádobu s múkou farby plameňa, priamo pod nos. Mihály Merki sa volá tento muž z Kaća. Jasne to vidirť na pútači pri pulte, na ktorom predáva – údenú papriku. „Údená?!“ „Veruže údená. Len ochutnajte; samo sa vám povie.“ Neodolám, ochutnám. Po chvíli mám dojem, že som práve zjedol kúsok klobásky. Írečitý pán Merki už aj chrlí odpoveď na otázniky trčiace z prekvapených očí. „Také časy prišli. Nastúpili dajaké nové chute, nové momenty v kulinárstve. Zvyšuje sa počet vegetariánov a veganov, ľudia prahnú po takejto chuti... Keď sa ma pred dvoma rokmi

spýtali, že či mám údenú papriku, ho spýtať, aká je cena údenej... A čo myslel som si, že si zo mňa strieľajú. nepočuje! „50 gramov za 5 eur.“ „Dobre, Hlavne Belehradčania... Keď otázku a kupujú?“ „Ako sprostí; ktorí majú prazopakovali hádam aj dvadsiati, spýtal chy.“ Tu už nasledovala otázka, týkajúca som sa jedného z nich, že či naozaj... sa prípravy údenej papriky a prvý recept ,Nepovedz, starký, že nevieš... Nemám bol zaraz „vo vačku“. šajn, namojveru... Štyridsať rokov sa, „Hovorí mi: Nemôžeš ju surovú reku, venujem tejto robote, ale nikdy vrhnúť na riečice a sušiť, lebo bude som nepočul...“ Čo mal robiť Mihály Merki? Čo iné, než uvelebiť sa pred počítač a letom-let zaletieť svetom-internetom. Tam sa mu povedalo samo, že chýreční svetoví kuchári, akým je aj Jamie Oliver, veruže vo veľkom používajú aj údenú papriku. S cieľom odstrániť údené mäso z taniera, ale zachovať jeho chuť – pridaním údenej papriky do jedál s čerstvým mäsom alebo do jedál bez mäsa. Mihály Marki papriku pestuje s chuťou; „Pozerám sa ďalej, a čo nevidím: rovnako o nej i hovorí údená paprika sa v Španielsku, Francúzsku, Portugalsku predáva za obsahovať priveľa dechtu a bude mať 100 eur kilogram! Pravdaže, u nich za horko-trpkú chuť; ak ju vysušíš viac než hodinu roboty zarobia 8 eur, tí si to teda treba, nevstrebá do seba arómu dymu. môžu dovoliť. Mám kamaráta v Ma- Osušíš ju na 35 – 70 %, potom ju necháš ďarsku, v paprikárskej oblasti Kaloče, 24 hodín chladiť a zase sušíš... Tak som zavolám mu, spýtam sa ho, či vie dačo to skúsil, najprv malé množstvo, iba o údenej paprike. ,Ty vari ešte neúdiš?! takých 10 kíl; nepodarilo sa...“ Ale si ty, bratku zaostalý...’ Ako dlho ju Lenže Mihály Merki neodhodil flintu robíte vy tam? ,My tu, v Európe? Dávno, do papriky, skúšal ďalej a... „Keď sa už poldruha roka...’ zaj...va ma kamoš.“ mi podarilo všetko usporiadať ako Kaćský kamarát kaločského kami povedali, výsledok bol fantasticmaráta kamarátsky pekne-krásne po ký. Prídem do Belehradu a tam stará balkánskej ceste-neceste ihneď poslal pieseň: Máte údenú...? Máme. Sladkú, do peknej-krásnej, ale nezabudol sa štipľavú, zomletú na hrubo... Nech sa

páči: 100 gramov za 250 dinárov. Platia... ani nemihnú. Počúvam, čo vraví istá zákazníčka svojej spoločníčke: Pred desiatimi dňami mi kamarátka priniesla kilo z Paríža za sto eur... Parom vás, aby vás! No ale... Musím dávať lacnejšie, keď tam sú mzdy oveľa vyššie než u nás. Čo vám poviem: pôstna fazuľovica s údenou paprikou má chuť bôbu s údenými rebrami, chutí všade rovnako. Kupuje ju ten, kto si môže dovoliť...“ Keď už som si dovolil kúpiť sto gramov, dovolím si vypočuť niekoľko zážitkov pána Merkiho. S jedným dochutím prítomný text. „Na klobasiáde v Mužlji sa pri mne pristavil Petar Božović, náš známy herec: Máte údenú? Máme. Zobral zopár balení, aj pre kamarátov. V ten istý večer zazvoní telefón, počujem v ňom neznámy hlas: Starký, máš ty ešte z tej údenej? Mám. Počuj, prídeš do Turije na klobasiádu? Prídem. Prídem aj ja. Máš mi zbaliť desať krát po pol kilogramu údenej štipľavej, údenej sladkej a údenej zomletej na hrubo. Nechodil, nechodil, nakoniec prišiel a vraví: Teraz prídu chlapci pre ňu; ja som tebe zaplatil 20 eur a im dám za 40 eur pol kila. Slnko ti tvoje... čo je obchod!“ Tak mi jedným dychom Mihály Marki (1955) v kocke podal skúsenosť prvého a azda i jediného paprikára v Srbsku, ktorý vlani začal mlieť údenú papriku. Ak si z nej kúpite, ak ju pridáte do jedla, dozaista budete jesť aspoň s takou chuťou, s akou ju pripravuje a s akou o nej sám rozpráva. Má za sebou 5-ročnú skúsenosť penzistu a temer 40 rokov pestuje a spracúva papriku.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum! H ej, veru, ťažko tomu sýkorovi nad vodou lietavať; ešte ťažšie pougárovi bubnovať, novinky zvestovať. V krajine, v ktorej vládne otravná nuda. V ktorej krajine sa nič nedeje, iba čo si Pokrok klusá rezký krok po rezkom kroku, ani ten Po nábreží koník, čo beží (a Nový Jazdec, Ktorý Ním donedávna ešte ako pohŕdal, radostne, ba Spevavo beží s ním) priamo do náručia Ešte Šťastnejšej A Krajšej a atď. Bu... bubu...? Bubudúcnosti! Nuž čo? U nás Je Všetko V Najlepšom Poriadku, Presne Tak, Ako Má Byť. Súd pozbavil z upodozrievania • ĽUDIA A UDALOSTI •

(a teda i prípadnej zodpovednosti) Silákov, ktorí – ako sa príslušníkom tzv. siedmej sily mylne zdalo – počas inak-uguračnej slávnosti prezidenta Aleksandra Vučića trénovali prísnosť. Keď akože hrdúsili novinárov, niekoľko mesiačikov po tom, čo AV svätosväte vyhlásil (a čo už s tým urobíte, keď človek mieni a Pánboh zmení?!), že mu veru ani len nenapadne uchádzať sa o prezidentské kreslo, a Oni, Svalnáči, fakticky onehdy úbohých novinárov hmatom pod krk fakticky novinárov za... za... áno, správne: Zachránili. Pred...? Nuž, predsa, pred Niečím Ešte Horším, než je jemné vytlačenie

zo správneho miesta, na ktorom sa ocitli v nesprávnej chvíli a či naopak. Súd je súd, pravda je pravda a spravodlivosť... tá veru na horách nerastie a v poli ju nesejú, takže Tak. Všecko Je Tu V Najlepšom Poriadku (NP). V Ňom (NP)sa Naše Súdnictvo cíti (ozaj Sa Cíti!) ani voš pod chrastou. Presnejšie, Ako novinár(i)k(a) V Železnom Objatí už spomenutých SS, t. j. Svalnatých Spasiteľov. Dobre mu, Súdu, tak (aj naň príde súd, však?), a dobre aj tým, ktorí s ním majú do činenia. Vianoce idú, radujme sa, veseľme sa... Už aj v dôsledku skutočnosti, že prezident AV – hoci ho, ako sa sám priznal, jeho

stranícki kolegovia kolegiálne, teda enormne pritláčali (aby boli), takrečeno pravidelné predčasné parlamentné voľby predsa len nebudú. Aspoň nie spolu s belehradskými v marci r. P. 2018. Ako ozrejmila Hlava Zhromaždenia Srbska Pani Maja Gojkovićová, takéto rozhodnutie Hlavného výboru Srbskej pokrokovej strany „je v záujme Srbska a menej v záujme SNS“. Čo je, všakáno, priamo, respektíve nepriamo úmerné predchádzajúcim – mimoriadnym – republikovým voľbám, ktoré boli v záujme SNS a menej v záujme Srbska. Alebo opačne, či tak nejako? Bumbumbum!

47 /4778/ 25. 11. 2017

Ľudia a udalosti V KOVAČICKOM ŽENSKOM SPOLKU

Náročný, ale predsa úspešný rok Anička Chalupová

enský spolok v Kovačici o tri roky oslávi storočnicu svojho pôsobenia. Vo svojich dejinách má vypísané stovky strán. Aktuálna predsedníčka Ženského spolku Zuzana Jonášová hovorí, že napriek neblahej situácii, keď spolková činnosť v mnohých dedinách a mestách ustáva, kovačické ženy sa svojimi pracovitými rukami snažia zachovať to, čo im staršie generácie nechali do dedičstva. Na budúci rok bude tomu desať rokov, čo spolok sídli v miestnostiach, ktoré mu prenechala kovačická základná škola. S miernou dávkou rozhorčenia nad skutočnosťou, že je čoraz menej tých, ktorí si vážia činnosť žien, hovorí o aktivitách v aktuálnom roku: – Tohtoročná činnosť Ženského spolku bola mimoriadne bohatá a pestrá. Od začiatku roka sme absolvovali 54 aktivít. V porovnaní s minulým rokom je ich o 20 menej, ale niektoré ešte pribudnú do konca roka. Zúčastňujeme sa všade tam, kde môžeme, kde nám finančné prostriedky umožnia prispieť vlastnou prácou. Prostriedkov v spolkovej pokladnici je málo, čoraz menej je aj žien, ktoré sa zaujímajú o prácu v spolku. Od začiatku roka bolo niekoľko podujatí, ktorými sa môžeme naozaj pochváliť. Okrem početných výstav, podujatí, či projektov, ktorými dávame mladším generáciám na vedomie, že krásu a bohatstvo našej minulosti treba aj naďalej chrániť a zachovávať pred zabudnutím, našu činnosť sme prezentovali aj v rámci nahrávania televíznych vysielaní 150 minuta na TV Moja prva a vo vysielaní Kuhinja moga kraja našej štátnej televízie, ktoré bude odvysielané len na budúci rok. Počas vysielania sme sa usilovali prezentovať nielen činnosť nášho spolku, ale celú Kovačicu v tom najkrajšom svetle. Pre nedostatok finančných prostriedkov a zvlášť členiek spolky žien v Kovačickej obci aplikujú počas roka s jedným – dvomi projektmi. Na niekoľko tradičných akcií sa zameriava aj Ženský spolok v Kovačici. – Náš spolok nerozvetvuje svoju

www.hl.rs

činnosť, ale snaží sa kvalitne zachovať existujúce tradičné akcie. Tak napríklad nasledujúce posedenie pri čaji, ktoré usporiadame ku Dňu žien, bude 62. v poradí. Okrem toho medzi naše charakteristické podujatia patrí októbrový Jarmok umenia, ktorý sme tohto

a pracovali na organizácii sústavne a nie iba pár dní pred podujatím. Aký je dopyt po ručných prácach, ktoré ponúkajú kovačické ženy? – Ponuka je veľká, zvlášť preto, že Číňania vo svojich predajniach podobné veci ponúkajú za omnoho

Členky Ženského spolku v čele s predsedníčkou Zuzanou Jonášovou (druhá zľava) počas nahrávania televízneho vysielania

roku usporiadali 11. raz a prvýkrát spolu s obecnou Turistickou organizáciou. V rámci jarmoku býva aj Tortiáda. V porovnaní s uplynulými rokmi tentoraz sa zúčastnilo málo slovenských spolkov, najviac bolo domácich účastníkov, ktorým sa podarilo vypredať svoje gastronomické výrobky. Takéto podujatia, ako prax ukázala, sa dajú spoločne organizovať, ale potom vopred treba, aby všetci dali hlavy dokopy

nižšie ceny. To však nie je ručná práca, ale to mladším generáciám neprekáža. Ručné práce už nemajú taký význam v našej každodennosti ako v minulosti, keďže je teraz trochu iný spôsob života. Rozvíjate spoluprácu s inými spolkami? – Spolok žien v Kovačici spolupracuje takmer so všetkými slovenskými spolkami vo Vojvodine. So spolkami v Báčke sa pre sťaženú

prepravu stretávame trochu zriedkavejšie. Keby sme sa vedeli napr. dohodnúť so spolkami v Padine, Vojlovici a Aradáči, aby sme si objednali spoločnú prepravu, bolo by nám ľahšie. Spolupráca v každom zmysle musí byť sústavnejšia a bližšia, aby nám pomohla v práci. Ako vidíte spolkovú činnosť v budúcnosti? – Ak ľudia nebudú podporovať a chápať, čo náš spolok znamená pre Kovačicu a okolie, tak si myslím, že jeho činnosť čoskoro celkom zanikne. Máme tu prevažne staršie členky a mladšie neprejavujú žiaden záujem. O tri roky si pripomenieme 100 rokov činnosti spolku, na čo sme hrdí, takže bola by veľká škoda, aby spolok zanikol. Ako často sa členky spolku stretávajú a čo plánujú v nadchádzajúcom období? – Stretávame sa dvakrát týždenne a na posedenia chodia prevažne naše staršie členky, domáce alebo penzistky, a tie mladšie sa ozvú telefónom, zaujímajú sa, čo sa v spolku robí a pomôžu vždy, keď potrebujeme ich pomoc. Do konca roka nás očakáva ešte niekoľko akcií, na ktorých sa plánujeme zúčastniť. Chystáme ručné práce na charitatívny jarmok, ktorý organizujú predstaviteľky veľvyslanectiev v Belehrade, tiež na vianočný jarmok u nás, neskoršie aj novoročný. Slovom, vždy sa niečo v našom spolku robí a chystá.

TRADIČNÁ ZÁBAVA VENOVANÁ MARTINOM sa uskutočnila v sobotu 18. novembra bežného roku vo veľkej sále Miestneho spoločenstva Kovačica. Podujatie, ktoré každoročne usporadúvajú s cieľom zachovať tradíciu, ktorá nepretržite trvá už 20 rokov, spoločne zorganizovali Obecné združenie invalidov práce v čele s predsedom Martinom Ďurišom a Miestna organizácia invalidov práce vedená Martinom Lukáčom. Na zábave sa okrem domácich členov z Kovačice a Padiny zúčastnili aj hostia zo Starej Pazovy, Hajdušice a Jánošíka. Všetci sa pekne zabávali pri bohatej večeri so starodávnymi kovačickými špecialitami a na dobrú náladu a do tanca hrali padinskí muzikanti Vladimír Hudec a Ján Hlavča. Na snímke je momentka z tanečného pódia na Martinskej zábave v Kovačici. A. Ch.

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

NA KUS REČI S LÝDIOU HAJKOVOU Z KOVAČICE

Háčkovanie ako vášeň Anička Chalupová

rokoch však, vďaka internetu, Facebooku, rôznym kreatívnym stránkam, napr. Klubu šikovných ručičiek a pod., dostala som všelijaké nápady, včítane toho, ako vyrobiť zaujímavú detskú čiapku

innosti, ktoré radi vykonávame, nie preto, že nám prinášajú zisk, uznanie alebo nejakú inú formu odmeny, ale preto, že sa pri nich dobre cítime, majú pre nás zvláštny význam. Podľa slov odborníkov, keď vášnivo maľujeme, pletieme, pestujeme kvety a pod., náš život sa zázračne mení k lepšiemu aj v niektorých iných oblastiach. Takisto sa vraj najlepšie cítime pri činnostiach, na ktoré máme prirodzený talent, pri niečom, do čoho sa nemusíme Lýdia Hajková s dcérami Ivonou a Iskrou nútiť, a preto nám to ide akoby samo od seba. S tým s rôznymi detailmi − ružičkami, súhlasí aj Kovačičanka Lýdia Haj- sedembodkovanými lienkami ková, ktorá sa presvedčila, že ju a iné. Skúsila som a bola som háčkovanie a iné ručné práce šťastná, keď sa mi to podarilo. To robia šťastnou... ma podnietilo háčkovať ďalej, − Raz ročne, z príležitosti via- skúsiť inú vzorku. Teraz som začala nočných sviatkov, spolu s bra- vyrábať šály, neskoršie skúsim aj tom Želkom vyrábame všelijaké niečo iné. ozdoby a dekoráJedno je objaviť cie. Prednedávv sebe zdroj ranom ma zaujali dosti pri nejakej háčkované veci, záľube, ale čosi skúšam háčkovať celkom iné je detské čiapky. nájsť si času na Začalo sa to tak, to. Podľa vás ide že ešte moja stará najmä o to, ako si mama Mária Polianaplánovať čas? ková bola známa − Každodenne po háčkovaných pracujem do 16. veciach. Vyrábala hod. ako úradníčka obrúsky, ale vev obecnej správe dela aj pliesť a ja a keď prídem dosom sa na tie jej mov, najprv musím ručné práce už ako urobiť všetky dodieťa s láskou pomáce práce, venozerala. Bola veľmi vať sa trošku mojim šikovná a kreatívdvom dcérkam − na, všetkým nám Ivonke a Iskre a až v rodine vyrobila Vianočná ozdoba z dielne vo večerných hodikrásne veci. Keď dvoch autorov − Hajkovej nách si krátim voľa Poliaka som bola trošku ný čas háčkovaním. staršia, tak ma stará mať naučila O vaše ručné práce vládne úcháčkovať a pliesť, takže som už tyhodný záujem zákazníkov. Je ako žiačka základnej školy začala to len hobby, alebo dodatočná pliesť šály a pod. Neskoršie táto práca, ktorou si privyrábate? moja záľuba akoby zaspala. Po − Aj jedno, aj druhé, ale pre• ĽUDIA A UDALOSTI •

dovšetkým záľuba. Ešte keď vidím, že sa tie čiapky deťom páčia, že ich s radosťou nosia, mám Čiapka pre každý detský vkus srdce plné radosti. Pre − Bude to už tretí ročník, čo mňa je to i určitý druh relaxu. Len keby bolo viac času, lebo spolu s mojím bratom vyrábasedieť nad háčkovaním me ozdoby k Vianociam. Už sa do takej 2. − 3. hodiny nepamätám, kto prišiel na ten ráno, a potom vstávať nápad, ale pred tromi rokmi sme a ísť do roboty, nie je sa dohodli, že sa prihlásime na ľahko. Avšak ja to chcem, Vianočné trhy, ktoré sa tradične uskutočňujú v Kovačici. Ponúkli je to moja vášeň. Kto sú vaši zákaz- sme ručne vyrobené vianočné vence, stromčeky zo šišiek, visiace níci? − Začalo sa to tak, dekorácie, veľké stromčeky vyže som prvé práce pre- robené z prírodných materiálov zentovala na Detskom a pod. Každoročne sa snažíme jarmoku v Kovačici, s cie- ponúknuť unikátne veci, vyrobiť ľom ukázať ľuďom, čomu niečo, čo ešte nikto nevyrobil. Ako vidíte svoju záľubu v busa venujem. Už prvé dojmy boli sľubné a pekné, dúcnosti? − Ku každému sviatku by sa dalo ľudí prekvapilo, že sa mladá osoba zaoberá touto už niečo pripraviť. Nápady máme aj pomaly zabudnutou ručnou prá- ku Dňu zamilovaných, Dňu žien, cou. Tak sa to začalo a neskoršie Veľkej noci, tiež na rôzne pekné sa cez sociálne siete informácia výrobky do domu, darčeky k rôzrozšírila, záujem prejavili moje nym príležitostiam a pod. Kto si kolegyne z práce a pod. Najprv si váži a vidí hodnotu ručnej práce,

Na minulých Vianočných trhoch v Kovačici

objednali háčkovanú čiapku pre dieťa a neskoršie to videli iní, ktorí mi poslali fotky modelov s inými vzorkami. Plánov mám hodne, už som si prichystala vzorky pre detské topánočky, súpravy, rukavičky a pod. Milovníci úžitkových vecí vás poznajú ako autorku krásnych vianočných ozdôb. Pripravujete niečo nové na tohtoročné Vianočné trhy, ktoré čo nevidiac zaklopú na dvere?

ten si kúpi skôr takú originálnu vec namiesto tej z obchodu, kde sa ponúka milión rovnakých vecí. U nás to ešte ide trochu ťažšie, avšak v zahraničí to už dávno funguje. Tam si ručné práce väčšmi vážia. Plánujem tieto naše výrobky ponúknuť aj širšej verejnosti. Manžel už dva roky pracuje na Slovensku a bola by som rada, keby sa vrátil, aby sme si doma založili vlastný rodinný biznis.

47 /4778/ 25. 11. 2017

Ľudia a udalosti MARTINA KUKUČKOVÁ Z HLOŽIAN

Mladá úspešná rybárka Pochváľte sa nám svojimi doterajšími úspechmi. − Najprv som začala chodiť na vojvodinskú súťaž, ale tímovo, s naším klubom, ktorý dosahoval pekné úspechy. Jeden rok som bola aj

Danuška Berediová

artina Kukučková z Hložian je 18-ročná žiačka dopravnej školy v Novom Sade. V tomto školskom roku končí strednú školu. Odmalička vie, že sa chce stať policajtkou, ale ešte nevie, či bude študovať u nás, alebo na Slovensku. Asi tri roky trénovala futbal, bola brankárkou, a odmala tancuje vo folklóre. Okrem toho je úspešná rybárka. Odkedy sa zaoberáte týmto športom? − Mala som asi 7 rokov, keď som začala chodiť do školy rybo- Pri vode Martina sedí na špeciálnej rybárskej lovu, tu v hložianskej sedačke (Foto: z archívu M. K.) základnej škole. Vtedy som aj začala chodiť s otcom na na štátnej súťaži do 14 rokov, kde kanál na ryby. A keďže aj on rybárči som sa stala šampiónkou. Vďaka všetkému ma naučil. tomu som sa dostala na svetovú

súťaž vo Francúzsku, v meste Rouen, kde som bola tretia. Teraz pokračujem v lovení rýb s dámami, teda ide o ženy vo veku nad 15 rokov. Je to združenie na štátnej úrovni, v ktorom som už 4 roky. Ako to vyzerá na súťaži? − Hneď ráno účastníci losujú o miesto, kde budú loviť. Nasleduje príprava a kontrola krmiva, návnad a všetkého iného, lebo je pres- Početné poháre, ktoré Martina a jej ne určené, koľko čoho otec získali na súťažiach účastník môže mať. Po tom ide kŕmenie a štvorho- iba pre chlapov, lebo na súťažiach dinové lovenie rýb. Nakoniec stretám veľa žien. Mne sa tento sa úlovok váži a zapisujú sa šport páči, mám z toho radosť a povýsledky. Úspech často závisí čas tých 3 − 4 hodín sa dokonale od šťastia, ktoré mne tohto uvoľním. Ale keď sa mi nedarí, vie roku chýbalo. Vôbec sa mi ma to znervózniť. Teraz je to môj koníček, ale bola by som rada, keby nedarilo na súťažiach. Je pravda, že sa tento sa mi splnili sny a keby som sa šport považuje prevažne za dostala na svetové súťaže. Všetko to si však vyžaduje veľa úsilia a je mužský? − Nemôžem povedať, že by bol aj finančne náročné.

NA SLOVO S MÁRIOU KATONOVOU Z PETROVCA

Výrobky nasiaknuté pokojom a láskou Juraj Bartoš

eď naposledy zavrela dvere spoločnosti NIS v Novom Sade a odišla do dôchodku, odrazu mala hŕbu voľného času. Poradila si s ním poľahky. Pracuje aj teraz, ale čisto na vlastné potešenie. K tomu jej z novej roboty ešte aj kvapne do dôchodcovskej peňaženky. Jej výrobky upútali našu pozornosť na októbrovom jarmoku v Hložanoch a nedlho potom aj na tohtoročnej Futockej kapustiáde. Keď Mária Katonová z Báčskeho Petrovca potenciálnym zákazníkom trpezlivo ozrejmovala, čo vlastne predáva, o malé milé vecičky bol veru riadny záujem. Tobôž o mydlá, nuž sme sa o ne tiež zaujímali. „Vyrábam ich už štyri roky. Mám aj certifikát o absolvovanej dielni vo Vukováre. Proste sa mi to zapáčilo, je to prácu kreatívna, ktorá ma vypĺňa.“

www.hl.rs

„Z čoho ich vlastne vyrábate? Má Mydlá, ktoré sa vyrobia studeným váš spôsob vôbec niečo spoločné spôsobom, musia zrieť aspoň šesť s tým, ako sa kedysi vyrábali do- týždňov, tie vlastne ani nerobím.“ máce mydlá?“ „Nie, lebo ja ako surovinu používam tri druhy olejov: kokosový, olivový a palmový, k tomu prídavky z mäty, medovky alebo z levandule, aby tam bolo čím menej éterických olejov. Naše staré mamy kedysi dávno-dávno vyrábali mydlá z tukov. Tie mydlá sa používali hlavne na pranie bielizne Mária Katonová na 18. Futockej kapustiáde a iných textilných výrobkov a tieto sú prírodné, určené na hygienu celého Odbyt sa vraj darí striedavo. „Zátela. Oleje sa varia, aby klesla ich visí od toho, kde sme, na akom pH hodnota, aby sa mohli použí- podujatí. V podstate ide o to, že vať už na druhý deň po vyrobení. ľudí treba ešte veľa vzdelávať, aby

Informačno-politický týždenník

vedeli, čo je prírodný a čo nie je prírodný výrobok. Po druhé: ešte stále finančné možnosti ľudí nie sú práve najlepšie a viete, oleje sú drahé, takže ani moje mydlá nie sú lacné.“ Suveníry a úžitkové veci na pulte Márie Katonovej, fľašky (s domácou pálenkou a višňovým likérom), omaľované škatuľky či skrinky na šperky, ručníky, šály, uteráky, handrovky, vankúšiky naplnené levanduľou – to všetko sú ručne vyrobené veci. Sála z nich, rovnako ako z tváre našej spolubesedníčky, pokoj. Ten zase má korene v jej záhrade, o ktorej jej majiteľka vraví, že je naozaj pestrá, rastie v nej mäta, medovka, levanduľa, šalvia, jazmín, kostihoj... • ĽUDIA A UDALOSTI •

S MICHALOM MEDVEĎOM Z KYSÁČA

Zberateľstvo ako citové spojivo Elena Šranková

ysáčan Michal Medveď nie je až takým náruživým zberateľom šálok, ako by sa to podľa ich počtu dalo uzavrieť. Zbieraniu sa s veľkou záľubou venovala jeho manželka Mária, ktorá už dva roky nie je medzi živými. So zaslzenými očami Michal hovorí, že jeho zbieranie šálok, a najmä starostlivosť o tie nazbierané, je svojrázna pamiatka na zosnulú manželku. Kedy teta vlastne začala zbierať šálky? − Veľmi dávno, pred dvadsiatimi rokmi. Prvé šálky si priniesla od brata Michala Urbana, ktorý sa tiež venoval tomuto koníčku. Od neho si doniesla aj prvé poličky na ukladanie šálok. Ďalšie poličky som potom už robil sám. Hovoríte, že väčšinu šálok nazbierala manželka? − Áno. Niektoré síce pribudli aj po jej smrti, ale málo. Nikoho, kto mi venoval šálku, som neodmietol, pridal som ju do zbierky. Najnovšie som šálku dostal od hostí zo Slovenska, z Krupiny. Bola to 47-členná skupina penzistov, ktorí si so záujmom a obdivom pozreli kolekciu. Predtým som už mal skupinu učiteliek, taktiež zo Slovenska, ktoré sa tiež nemohli načudovať. Okrem šálok z tunajších prostredí máte šálky aj zo zahraničia? − Nielen zo Slovenska, ale sú tu aj šálky z Poľska, Írska, Talianska, Turecka, Chorvátska, Macedónska, Čiernej Hory. Pravdaže, aj od nás. Napríklad z Kovačice a Jánošíka, kde manželka mala známych,

• ĽUDIA A UDALOSTI •

s ktorými sa skamarátila počas cirkevných návštev. Každý, kto vedel, že zbiera šálky, už či z Kysáča alebo inokade, záväzne jej priniesol nejakú aj z cesty do zahraničia. Vaša úloha tiež nebola ľahká. Urobili ste police pre koľko šálok? − Pre viac ako 1 500. Už viackrát som ich spočítal a zratoval za pomoci kalkulačky. A pritom do tohto počtu nerátam šálky, ktoré denne používame. Keď ide o poličky, niekedy som aj celý deň strávil v dielni a zamestnával sa ich výrobou. Keby manželka žila, už by sme istotne šálkami zaplnili ďalšie miestnosti. Teraz sú uložené v dennej izbe s jedálňou a v chodbe.

Je to ozaj krásna ozdoba. A keď ich treba umývať? − Prenajímam si dve ženy, ktorým treba osem hodín na to, aby

šálky poumývali. Robí sa to dvakrát do roka, pred Veľkou nocou a pred Vianocami, keď sa aj zvyčajne v domácnostiach robí veľké upratovanie. Manželka to vždy

robila sama. Nechcela pomoc. Synov a mňa poslala preč a dala sa do roboty. Za dve popoludnia šálky umyla a poukladala na svoje miesto. Všetky šálky sú rozdielne? − Áno. Nieto dve rovnaké. Niektoré sú menšie, iné väčšie, rôznofarebné i jednofarebné, s najrozličnejšími motívmi a rozličných tvarov. Takmer všetky sú porcelánové. Sú aj také, čo majú svoj tanierik, ale veru už aj také, ktoré som musel zliepať. Najstaršia mala viac ako 120 rokov a pamätám sa, že ju teta dostala od pána učiteľa Párnického. Šálky zbierate ako pamiatku na manželku. Akú záľubu máte vy? − Skôr som sa venoval športom. Až 41 rokov som bol šoférom na Irmove a počas robotníckych športových hier som hrával futbal. Teraz som už iba fanúšikom Tatry. Na zápasy záväzne chodím, zvlášť keď je pekné počasie, i keď som chodieval aj keď Tatra hrala mimo Kysáča. Bol som aj rybárom. Loviť ryby bol pre mňa psychický oddych, aj napriek tomu, že som ich veľmi nejedol. Najradšej mám totiž ryby bez kostí, ale také v kanáli nemožno nachytať. Dnes mi už zdravotné problémy nedovoľujú ísť na rybačku, a preto som udice dal synom Jánovi a Pavlovi. Ste penzista. Ako plynú vaše dôchodcovské dni? − Chovám sliepky, ošípané, varím, teraz v zime sa mám okolo pecí a sporáka. Chodievam na podujatia penzistov, na kultúrne programy teraz už menej, lebo ma trochu trápia nohy. A kedysi som bol tanečníkom. Vystupoval som v programoch, na festivaloch, rád som si zatancoval aj na zábavách, ale to je už raz tak. Pribudli roky, a to až 75. Ibaže sa nejako rýchlo nazbierali...

47 /4778/ 25. 11. 2017

Zvieratká

Čo sa to v lese deje? Jeleň parohami píše úlohy. Ježko si pichliačmi umý va nohy. Veverička na chvoste jedáva hrušky. Sova len očami vo dne húka: Jeseň, tá nemôže spočítať mušky.

Mačičky, ježkovia, sovičky, motýliky,... Ktoré sú vaše obľúbené zvieratká? Nakreslite ich, alebo im venujte básničku. Na vaše práce čakáme aj na Facebooku. Danuška Kristína Morgensteinová, 2. a, ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín

Môj miláčik

Rastislav Beláni, 2. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Žiačik ježko

Sára Chrčeková, šesťročná, Pivn

ica

Ježko chodil do školy v neďalekom lese. Jedného dňa ochorel a nemohol ísť do školy. Bol veľmi smutný. A takto nariekal: „Ach, ach, ach,... jaj, jaj, jaj,... čo si počnem, keď do školy nemôžem ísť?!“ Mamička ho iba tešila, že iste má dobrých spolužiakov, ktorí mu zavolajú. A veru bolo tak. Večer mu zazvonil telefón. Bola to veverička Vierka. Všetko mu vyrozprávala, o čom sa v škole učili, čo majú na domácu úlohu a prezradila mu aj to, že jej veľmi chýbal v škole. Nemal jej kto huňatý chvost prečesať, tak celučký deň bola strapatá. Ježko sa poďakoval veveričke, že mu zavolala. Potom sa rýchlo dal do učenia a možno si ešte úlohy neskončil... Malvína Blažková, 2. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Moje obľúb ené zvieratá sú mačk y. Mám ich od šiesti ch rokov. Volajú sa Maza a Sivka. Naše mačk y majú každá hnedé oči, štyri nohy a jeden chvostík. Sivka a Maza jedávajú granuly a mäsko. Maza má čierno -bielu srsť a Sivka hnedo-sivú. Moje krásne mačk y sa starajú o malé mačiatka. Ale sú rady, aj keď sa hrajú s loptičkou, chytajú myšk y a preskakujú obruč. Nemajú rady, keď zostanú samy doma a keď ich nechám na dvore. Naše mačk y majú dve búdy. Pri búdach majú mištičky na jedlo a vodu. V búdach majú vankúše, na ktorých spia. Jedného dňa som zachránil mačiatko, keď šlo ku psíkovi, ktorý ho chcel chytiť. Rýchlo som ho zobral a vrátil medzi ostatné mačiatka. Rád mám Mazu a Sivku a ony mňa tiež, lebo sa hrám s nimi každý deň. Darko Hriešik, 4. 2, ZŠ Mladých pokolení, Kovačica

Darinka Slivková, 3. 2, ZŠ maršala Tita, Padina Ema Papová, tretiačka, ZŠ T. G. Masaryka, Jánošík

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK• ••

Mozaika

ROČNÍK XVII 25. novembra 2017 ČÍSLO

220

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

V ŠPORTOVO-PODNIKATEĽSKOM STREDISKU VOJVODINA V NOVOM SADE (SPENS)

Z obsahu

Ponuka bola skvelá Oto Filip

stým spôsobom november je mesiac neutrálny. Menej rušný než jeho nástupca december, menej štedrý ako jeho predchodca október. No je to i mesiac, keď dakde vrcholia, inde zase pokračujú, alebo sa končia prípravy na skutočnú zimu, zvlášť v zásobovaní potravinami. Lebo aká by to bola domácnosť, keby nemala aspoň Pútač podujatia nejaké zásoby potravných článkov? Pritom nejde len o tie tradičné, ako múka, cukor,

Francúzsky syr sa predával za pár tisíc dinárov za kilogram

Aj ajvaru bolo dosť

zemiaky, masť, vajcia, rozličné zeleniny, strukoviny... Aj keď skladovanie ovocia a zeleniny už dávno nie je len výhodou rodinných domov, čo znamená, že ich možno skladovať aj v bytoch v obytných budovách, najmä v ich pivniciach, kde je sucho, tma a chlad, doplnenie existujú- Kilogram štrúdlí stál 500 dinárov cich zásob vždy príde uprednostňovavhod. Medziinia prírodnej pred ným aj preto, tzv. rýchlou straže s príchodom vou, na novosadchmúrnych skom SPENS-e a sychravých sa nedávno kojesenných dní nalo viacdňové prichádza i jepodujatie: Veľtrh senná depresia. zimných zásob Poznačená je stratou potravín, v ktoenergie, únavou, sklesrom prím hrali lou náladou, väčšou porôzne zaváraniny, trebou spánku alebo medy, lekváry, problémom s ním... d ž e m y, s y r y, Zatočiť s ňou dokáže viaceré druhy práve správna strava, zákuskov...Výber viaceré vitamíny, najmä bol ozaj široký, vitamín D, tak isto čas no ceny zväčša strávený na slnečnom zase o čosi vyšsvetle. šie ako v obchoV záujme správnej Bez medu by to v zime nešlo doch bežných, či životosprávy, tak isto v nákupných reťazcoch. Ako to povedal jeden z predajcov: za domáce sa (dobre) platí. Kto na to má − nech sa páči. Inému zostávajú len dve možnosti: poháre na zimu si prichystať sám, alebo sa ich zriecť. V každom prípade je však dobre, aby takýchto a podobných podujatí bolo stále a viac. Tak pre napredovanie tunajšej gastronomickej kultúry, ako aj z aspektu zlepšenia zdravotného stavu obyvateľstva, na ktorý veľmi vplýva aj to, čo dennodenne konzumujeme. Lebo nie vždy vieme, čo jeme...

Skvelá ponuka nielen džemov

Migračné vlny dolnozemských Slovákov... Str. 2

Kvapka radosti v kalichu horkosti Str. 6

Milleramové kúsky Str. 8

Mozaika ZEM STARNE, PROBLÉMY ZOSTÁVAJÚ

Migračné vlny dolnozemských Slovákov... Viera Benková

eby sme začali, pravda, keby bolo času (ako ho je v tejto uponáhľanej dobe vlastne málo, alebo ho vôbec niet) prehŕňať sa v starých dobových fotografiách a v kalendároch, iste by sme zostali prekvapení, čo všetko by sme tam objavili. Po smrti môjho otca v roku 1982 postupne som zriaďovala rodinné dokumenty, ako i album s fotkami. Pritom som objavila priam zázračne dobre zachované čiernobiele snímky z ciest môjho otca Pavla Benku po v tedajšej Európe za prácou a štúdiami.

ťom a potomkom svedectvo o vlastnej práci, stopy o cestách za lepším zárobkom a istote. Vlny vysťahovalcov neboli len medzi dvoma svetovými vojnami. Našinci smerovali do sveta ešte koncom devätnásteho storočia, potom aj pred prvou svetovou vojnou a po nej v storočí dvadsiatom. To zopakovali aj po veľkej ekonomickej kríze v rokoch 1929 a neskoršie, po druhej svetovej vojne. A dnes? Dnes sa deje to isté, čo bolo aj v spomínaných obdobiach. Nástup zrýchlenej doby, nové objavy, vývoj priam dokonalej techniky, vesmírne lety, vyvinutý automobilový

VČERA, DNES, ZAJTRA...

Zuzana Tušiaková, Júlia Otčenášová, Katarína Kohútová a jej manžel (v hornom 1. rade stoja zľava); Zuzana Kulíková, Zuzana Kyseľová, Júlia Čemanová a dve neznáme (v druhom rade zľava); Pavel Benka, Mária Heverová, Pavel Vesteg, Zuzana Ožvátová, Anna Šranková (Madackých) a Júlia Anušiaková (3. rad zľava); Juraj Čeman, Ján Kulík a Ján Škuráň (4. rad zľava)

slovenské prostredie, ktorého príslušníci v snahe zachovať si identitu a rodiny, čeliť strachu z chudoby a neistoty, opäť odchádzajú inam: hlavne na Slovensko, ale aj do ďalších končín sveta. A tak vidíme a zisťujeme, že tento svet sa, aj podľa názoru mnohých múdrych ľudí, najmä vedcov a filozofov, až tak nemení. Ibaže Zem starne a mnohé migrácie a javy sa opakujú... Pri prehŕňaní fotografií, keď sme robili rozhovor o mojom otcovi pre storyteller s autorkou Vladimírou Dorčovou-Valtnerovou, našla som aj dve zaujímavé fotografie zo spomínaného obdobia Početní dolnozemskí Slováci na skupinovej fotke z roku 1935 vo Francúzsku vysťahovalectva, čiže z rokov, keď aj Nikdy by som ani len netušila, priemysel, nové technológie, dolnozemskí Slováci odchádzali čo všetko a presne našich Slo- éra počítačov a digitalizácie, za zárobkami do západnej Euróvákov kedysi lákalo dostať sa ako aj iné príznačnosti moder- py. Najčastejšie to bolo v rokoch nielen do európskych štátov, nej doby v posledných rokoch 1928 − 1936, keď zväčša šli ale aj do ďalekých krajín, ako priniesli a znamenajú nielen do Francúzska a Belgicka. Tam sú Kanada, ale i štáty Južnej pokrok, no spôsobili aj určité sa ocitla nejedna vlna pricháAmeriky, alebo odísť na Sibír problémy, zvlášť so zamestna- dzajúcich, ale i odchádzajúcich či vôbec Východ a Západ. Bola nosťou, taktiež istú devastáciu. robotníkov. Pred nami sú dve charakteto v prvom rade azda snaha Tá vplýva nielen na mnohé štáty mať sa lepšie, zanechať de- a ich obyvateľov, ale aj na naše ristické fotografie z tej doby:

jedna skvele zachovaná, kým sa pod druhú riadne podpísal zub času. Obe boli uverejnené aj v našom predvojnovom Národnom kalendári. Tá zachovalejšia sa našla aj v albume môjho otca, ktorý sa spolu so sestrou Máriou Benkovou-Struhárovou a jej synmi ocitli vo francúzskom mestečku Châlette-sur-Loing, kde bola fabrika amerického priemyselníka Hutchinsona. Ten svoj kapitál z Ameriky predvídavo včas preniesol do Európy. V tom čase sa totiž začal rozmáhať letecký priemysel a výstavba letísk, takže sa v jeho francúzskej továrni vyrábali práve pneumatiky na lietadlá, ako aj farby a laky. Ale, či nie je to čosi rovnaké, alebo podobné, ako sa veci majú aj dnes? S rýchlym rozvojom automobilového priemyslu na Slovensku, tiež inde, v ďalších štátoch, naši mladí robotníci Slováci sa uchádzajú o prácu v cudzine, zanechávajúc pritom vo Vojvodine (pravda, aj inde) rodičov, starých rodičov a veru i domy. Tie sa vyprázdňujú, mestečká a dediny vyľudňujú. Je to smutný obraz, no proti tomu je obyčajný človek najčastejšie bezmocný. Život a najmä svet sa vždy hýbe, ide dopredu... Snímky: Z archívu Viery Benkovej

HLAS ĽUDU | 25. 11. 2017 • 47 /4778/

ĽUDIA A OSUDY

Keď sa kolo života točí v nejednom smere Stanislav Stupavský

Láska k folklóru, piesni a tancu ju odviedla aj do základnej hudobnej ačať treba azda tým, že je školy v Šíde. Skončila ju úspešne, Nataša Kolárová osoba v naj- aby sa následne ako hudobníčka krajšom životnom veku. Na- a speváčka zapojila aj do práce vonok je ako aj mnohé iné: keby v Slovenskom kultúrno-umelecste sa s ňou stretli, ani by vám kom spolku Jednota v Šíde. Bok po nenapadlo, že by sa práve o nej boku s touto záľubou šla i ďalšia, na dal napísať zaujímavý, navrstvený ktorú si dnes s nostalgiou spomína. životný príbeh. K stretnutiu došlo V škole sa totiž zaujímala aj o šach, v rodinnom dome v Šíde, v ktorom stala sa členkou šachového klubu žije s manželom Vladimírom, pro- a na školských súťaženiach i majfesorom telesnej výchovy a veľkým sterkou Sriemu v šachu. Životná milovníkom futbalu a športu, ako aj púť ju ďalej viedla do Sriemskej s dcérou Mateou, Mitrovice. Tam skodnes študentkou čila strednú pedagov Novom Sade. Je gickú školu. Potom to pokojný život do Belehradu, kde sa v takej hojnosdo tajov žurnalistiky ti, ktorou sa ani zaúčala vo vtedajšom nemožno veľmi Juhoslovanskom inštichváliť, no predsa túte pre novinárstvo. sú spokojní s tým, Až sa znovu vrátila čo majú. Rozprávk povinnostiam, ktoku o svojom životré mala v Slovenskom nom kole, ktoré sa dome. Bola stálou zatočilo v sedemčlenkou spolkového desiatych rokoch Nataša Kolárová dnes orchestra, účinkovala minulého storoako speváčka na pivčia, Nataša začína spomienkou nickom festivale v roku 1995. Spona prvé školské roky v Základnej mína si aj na zájazdy na Slovensko škole Sriemskeho frontu v Šíde so súborom SKUS Jednota v roku a na stretnutie so svojou učiteľ- 1990 a 1994, ako aj v tomto roku, kou slovenčiny Annou Krásniko- ktoré sa jej zapísali do spomienok vou, o ktorej aj dnes vraví, že bola ako drahokamy plné zážitkov. žiakom druhou matkou. Učiteľka práve vtedy vštepila do nej čosi, o čom ani nesnívala, že ju bude sprevádzať celým životom: lásku ku svojej národnej príslušnosti, tak isto odhodlanie chrániť si ju už od detstva. Preto sa zapojila do folklórnej pobočky – fol- Kedysi, v hudobnej škole klórom sa začala zaoberať už v základnej škole. Prvé Jej spoločenská aktivita a diplom tanečné kroky ju nacvičila učiteľ- žurnalistky jej otvorili dvere zaka. Od nej sa naučila ešte čosi: to, mestnania v Rádiu Šíd. Bolo to jej aby všetko, čo robí, robila s láskou. prvým zamestnaním. Odchodom

Z čias, keď pôsobila v Rádiu Šíd

Aj spev je jej záľubou

Ondreja Krásnika do výslužby sa stala redaktorkou a hlásateľkou programov v slovenskej reči na vlnách Šídskeho rozhlasu. Boli to roky, v ktorých sa možno mohla plne venovať svojej rodine, avšak nestalo sa tak. V roku 2000 do Šídu totiž prišla farárka Olina Kolárová, takže je z Nataše onedlho n ov á k a nt or k a v cirkevnom zbore. Nové sily v kostole spôsobili aj rozprúdenie činnosti cirkevného spevokolu, ktorý Ako kantorka vedie Nataša a ktor ý začal účinkovať na mnohých podujatiach vo Vojvodine. Bez neho si v kostole v Šíde takmer nemožno predstaviť žiadnu aktivitu. Okrem tejto činnosti rozprúdila sa aj aktivita v SKUS Jednota, v ktorom dnes vedie ženskú spevácku skupinu. Táto sa zúčastnila na mnohých kultúrnych podujatiach, ako aj na zájazde na Slovensko v tomto roku. A keď sme si už mysleli, že by sme za Natašinou bohatou činnosťou mohli položiť bodku, prekvapila nás ďalším údajom. Otvorila nám srdce, rozprávajúc

III

o tom, s čím sa všetko stretávala počas svojho pôsobenia na humanitárnom pláne. V roku 2015, keď vrcholila migračná kríza, ako členka ekumenickej skupiny nesebecky pomáhala utečencom. Pôsobila na hraniciach vo chvíľach, keď počas dňa k nim prichádzalo aj 8 000 migrantov. Neskoršie aktívne pracovala pomáhajúc i migrantom v troch strediskách v Šíde. V súčasnosti je predsedníčkou Miestneho odboru Matice Slovenskej v Šíde a jedným z podpredsedov MSS pre Sriem. Aj v Matici sa snaží rozprúdiť a zveľadiť činnosť

medzi touto malou hŕstkou Slovákov v Šíde, čo sa jej nateraz aj darí. Miestny odbor MOMS Šíd počas dvoch rokov, odkedy je v jeho čele, organizoval viaceré úspešné podujatia. Zhodou rôznych okolností Nataša, aktívna na toľkých kultúrnych a spoločenských plánoch, je dnes nezamestnaná. A preto trávi dni i v očakávaní, že sa kolo života zatočí, keď ide o ňu, aj v tom krajšom smere – zamestnaniu. S rovnakým prianím opúšťame Kolárovcov, nechávajúc ich v teplom a útulnom rodinnom dome, z ktorého žiari vzájomná harmonickosť, akú by si mohli popriať mnohé rodiny.

Mozaika KAPLNKA PANNY MÁRIE KRÁĽOVNEJ VO VYHNIACH

Secesná svätyňa na Slovensku Anička Chalupová

výškovou budovou Park Hotel, ktorá bola začiatkom 80. rokov minulého storočia najvyššou stavbou nielen v Šanghaji. Kamenná kaplnka mala búrlivé

tavba neveľká, no jedinečná: kamenná Kaplnka Panny Márie Kráľovnej vo Vyhniach bola a zostala vzácnou cirkevnou pamiatkou Slovenského stredohoria a vôbec Banskobystrického kraja. Počas jednodenného septembrového v ýletu účastníkov Ateliéru fotografie v Banskej Štiavnici, ktorý prebiehal v rámci tohtoročnej Tvorivej školy žurnalistiky usporiadanej Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ), posádka krajanských novinárov mala príležitosť navštíviť a kochať Secesná svätyňa z roku 1913, sa v kráse a histó- dielo architekta Ladislava Hudeca rii Kaplnky Panny Márie Kráľovnej z roku 1913. dejiny. Medziiným ako zázraV diele architekta Ladislava Hu- kom odolala rozsiahlemu podeca, označovaného za „otca žiaru, ktorý v roku 1945 zničil ázijských mrakodrapov“. Je to vyhnianske kúpele. Jej origijeho jediná stavba na Sloven- nálne skice a modrotlače sú v sku, zatiaľ čo sa v Číne preslávil súčasnosti uložené v archíve University of Victoria v Kanade. Podľ a údajov z histórie farnosti a publikovanej literatúry prvá kaplnka bola postavená ešte v roku 1734 Magistrátom mesta Banskej Štiavnice, i to zo zbierok miestnych veriacich. Mala hlavný Pamätná tabuľa na kaplnke, ktorú pri príležitosti oltár s patrónom kaplnk y sv. Já100. výročia posvätenia tohto chrámu v roku nom Nepomuc2014 postavili Obec Vyhne, Spolok architektov kým. O jej údržbu Slovenska a Rímskokatolícka cirkev, farnosť sa staralo mesto. Vyhne

REPORTÉRI

Kúpeľná kaplnka bola v roku 1874 reštaurovaná, v rámci čoho bola obnovená kamenná dlažba, lavice, plastika sv. Jána Nepomuckého a iné časti. Stará Kaplnka sv. Jána Nepomuckého bola zbúraná v roku 1896 v súvislosti s rozširovaním kúpeľov. Na stavbu tej novej, Kaplnky Panny Márie Kráľovnej prispeli mestá Banská Štiavnica a Banská Belá, majiteľ kúpeľov, milodarmi aj občania Vyhieň. Nová kaplnka stála 8 000 korún Pred otvorením...

V úchvatne krásnej prírode

Časť návštevníkov

a bola postavená predovšetkým zásluhou starostu Kolomana Horvátha z Banskej Štiavnice. Vysvätili ju v júli 1914 archidiakon Wolfgang Rudnay a farár Jozef Daubner. Slovenského rodáka Ladislava Hudeca, šanghajského architekta a autora novej Kaplnky Panny Márie Kráľovnej, ktorá dnes stojí ukrytá v lese nad kúpaliskom Termál na nadmorskej výške 345 m, objavila širšia verejnosť až v roku 2009, keď Číňania v Šanghaji, v ústrety EXPO 2010, usporiadali prvú výstavu o Ladislavovi Edvardovi Hudecovi na Slovensku. V jeho rodinnom archíve našli vyše

HLAS ĽUDU | 25. 11. 2017 • 47 /4778/

Otec ázijských mrakodrapov

Čaro interiéru

Základná zložka kaplnky

Pohľad do výšky

100 rokov starú, zabudnutú pohľadnicu s týmto kostolíkom vo Vyhniach, na ktorej napísal: „Toto je moja prvá stavba kostola 1912/1913. Zistenie, že kaplnku v malej dedinke navrhol slávny otec ázijských mrakodrapov, bolo nielen pre obyvateľov Vyhní, ale aj pre celé Slovensko prekvapujúce. Ladislav Eduard Hudec bol nielen významným architektom, ale aj pokrokovým mysliteľom. Badať to i zo skutočnosti, že kaplnku staval riadiac sa myšlienkou zjednotenia cirkví. Ako evanjelik pomáhal mnohým z presvedčenia a lásky k blížnemu. A ako staviteľ sa navždy zapísal do dejín tak ázijskej, menovite čínskej, no i slovenskej architektúry. Snímky: Anička Chalupová, Oto Filip

Ladislav Hudec sa narodil v roku 1893 v Banskej Bystrici v rodine staviteľa Juraja Hudeca. Architektúru vyštudoval v Budapešti. V roku 1914 sa stal členom Uhorskej kráľovskej spoločnosti architektov a dobrovoľne odchádza do uhorskej armády. Po úteku z ruského zajateckého Ladislav Eduard Hudec (1893 – 1958) tábora v Sibíri osud ho zaviedol do Šanghaja, kde vybudoval prestížny architektonický ateliér. V rokoch 1918 až 1947 v meste zrealizoval vyše 60 stavieb, z ktorých sa väčšina stala kultúrnymi pamiatkami Číny. Jeho 22-poschodový Park Hotel bol dlhé desaťročia najvyššou budovou Ázie. V meste postavil aj prvú klimatizovanú nemocnicu, prvý pivovar, Grand Theatre, Moore Memorial Church, tri budovy na prestížnom Ľudovom námestí a pod. Keď sa v Číne rozpútala občianska vojna, s rodinou odišiel do Európy, neskoršie po druhej Svetovej vojne emigroval do USA. Zvyšok svojho života prežil v Berkeley, kde vyučoval na univerzite. Zomrel v roku 1958 a pochovaný bol v Banskej Bystrici.

Spoločná pamiatka pred jedinečnou stavbou

Stredná časť kaplnky

Krása ticha

Mozaika FUTBAL AKO SPÔSOB ŽIVOTA, ZVEZDA AKO TRHÁK

Kvapka radosti v kalichu horkosti Ján Špringeľ

či onakého politika. Bez ohľadu na hriechy na duši či jazvy na svedomí. Škoda, že len na deväťdesiat minút. Prikrátky time out v na-

„L

INÍ PÍŠU

Crvena zvezda a Partizan, hrajú Ligu Európy. Skríženia zbraní chudobných s bohatšími podľa Ščepána pri- Delije proti Arsenalu: veľká šou v rozohnenom kotle nášajú „atmosféru spontánnosti a emócie opojnou. Nedeľou života. Veď na bez falošností“. Podľa riadite- otázku, ktorú udalosť v histórii ľa marketingu Zvezdy Zorana Juhoslávie či Srbska pokladáte Avramovića futbal je „globálnym za najvýznamnejšiu, nejeden

en na chvíľu obkročmo osedlať čas. Vyhupnúť mu do strmeňov. Opojiť sa pocitom víťaza. Zaškeriť sa priamo do jeho večnej, neomylnej plynulosti. Odveká túžba, odkedy čas odmeriava veky,“ začína úvodník na prvej strane týždenníka Smena na nedeľu Stano Ščepán. Tex t z pera známeho športového novinára vznikol pred štvrťstoročím. Písaný je na margo povestného zápasu Slovana s AC Miláno v Lige majstrov koncom októbra 1992. Neskorší TV komentátor a hovorca primátora Bratislavy v spomínanom článku rozoberá popularitu futbalu, píšuc, že nám športový zápas Lopta je aj ich slávospevom a Zvezda prináša „nádherný čas srdcovou záležitosťou: sestry Benkové z Petrovca, Margarita − budúca právnička zabúdania“: a Martina − budúca lekárka, pred erbom „Ale aj preto, že je to fanúšikov čas súdržností. Bez ohľadu na vyznávanie modly takého šom veku závisti, klamu a seGól Kangu na zápase s Krasnodarom posunul Zvezdu do Ligy Európy baklamu, egoizmu a mocibažnosti. No vďaka za fanúšik najpopulárnejšieho aspoň to krátke športového kolektívu by odnadýchnutie. Za povedal, že sú to zisky európskej ilúziu vyhupnuaj svetovej futbalovej trofeje tia do strmeňov Crvenej zvezdy. času. Za únik od Fanúšikovia oboch belehradreality do krajiny ských megaklubov berú súperom zabúdania.“ vietor z plachát. Podlamujú im Príspevok je kolená. Búrlivým potleskom aj do dn e s a k t uzúrivým piskotom. Skandovaálny. V ka ždej ním. Pritvrdzujú muziku. Udávajú z krajín starého tón. Spevom a revom. A južankontinentu, kde skou náturou. Na Severe či na je futbal viac než Juhu! So závalom a záplavou hrou hier. Dvoj- Nirvana zvaná Marakana: fanúšikovia Floriany zástav. Nejednému naskakujú násobne to platí z Malty si v Belehrade vychutnali ohromujúcu husiu kožu. práve pre Srbsko atmosféru zo štadióna Rajka Mitića Neoceniteľné: Kovačičan žijúci I naďalej budú klubovou podv roku, ktorý je za v Rotterdame Matija Lukić sa nami: reprezentácia je po ro- náboženstvom“ a „srdcovou porou a posilou. Furt. Aj keď má fotografoval s vychádzajúcou vstupenka cenu zlata. Aj keď je koch pôstu znovu na významnej záležitosťou miliónov“. hviezdou Crvenej zvezdy Urošom scéne, k tomu oba veľkokluby, Futbal je drogou. Blaženou, vstup zdarma. Račićom

HLAS ĽUDU | 25. 11. 2017 • 47 /4778/

(DUCHA)PLNKY

Výber: Oto Filip Erik Ondrejička

Objav nad objavy

Opitá planéta

Tým božským objavom nad všetky objavy je, že sa múdrosť dá nabúchať do hlavy. Vďaka za svet plný palíc, skál a pästí. Aj za ten dar zmúdrieť čo sa do nás zmestí.

Položte mi ruky prosím dole na zem. Na štyroch akosi predsa lepšie vládzem spomaliť kolotoč opitej planéty. – Keď ju riadne držím na štyroch zapretý.

Pamäť

Politika

Idú svetom chýry, že niet takej vety, čo by si predseda nevryl do pamäti. Len škoda, že v každej pamätanej vete začiatok a koniec trošku sa mu pletie.

Znalca politiky máločo vyplaší. Vie, ktorí sú naši a ktorí judáši. Len laik sa z toho ťažko vysomári. Keď judášov ženú naši janičiari.

Karikatúra: Jugoslav Vlahović

(e)PIGRAMY

Smiech je liek Záhoráci hrajú šachy. – Mat, – povie prvý. – Otyc, – povie druhý. – Otec, snívalo sa mi, že si mi dal tisíc dinárov! – Môžeš si ich nechať, synku!

Z veselých skúseností – Budete sa u nás cítiť ako doma! – vraví majiteľ horského hotela novému hosťovi. – To hádam nie, dúfal som, že sa tu zotavím... Zdôverujú sa kolegyne: – Ja so svojím mužom nemôžem ísť do divadla. Dej ho vždy rozruší, a potom plače. – Nič si z toho nerob. Ten môj plače, už keď chcem kúpiť lístky.

Mladý muž sa pýta: – Slečna, mám u vás šancu? – Áno, ste druhý v poradí. – A kto je prvý? – Hocikto iný, – odpovedá s úsmevom mladá dáma. – Váš kašeľ sa mi nepáči, – vraví lekár pacientovi. – Nedá sa nič robiť, – bráni sa pacient, – ja inak kašľať neviem.

Povedali o jeseni Jeseň je inflácia listov. Na jeseň bociany odlietajú, no deti sa rodia ďalej. Valeriu Butulescu, rumunský básnik

25. 11.– 1 . 12. 2017

POČASIE

V jednom záchveve jesene je milión smrtí leta. Kamil Peteraj, slovenský

básnik a textár Voči sebe samým máme dodržiavať prísnu disciplínu jesene a voči ostatným prejavovať milého ducha jari. Čang-Čao, čínsky básnik

– Ocko, máš dobrú optickú pamäť? – To mám, synček. Prečo sa pýtaš? – Práve som ti rozbil zrkadlo na holenie. Chlapík hovorí svojmu priateľovi: – Nehovoril som s manželkou osemnásť mesiacov. – Prečo nie? – Nerád ju prerušujem. – Oci, aké je to byť opitý? – Vidíš tam tie dva psy? Keď si opitý, vidíš štyri. – Ale oci, tam je len jeden pes... Dvaja kamaráti sa rozprávajú: – Počuj, včera som videl tvoju ženu celú v čiernom. Vari vám niekto z rodiny umrel? – Ale, čoby umrel... Len som sa vrátil neskoro z krčmy domov, tak sme sa riadne povadili, že od jedu začala nosiť smútok po prvom mužovi.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

2˚ | 12˚

5˚ | 9˚

3˚| 8˚

0˚ | 5˚

-1˚ | 6˚

2˚ | 6˚

5˚ | 11˚

VII

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

DIÉTY

Milleramové kúsky

Nízkotučné tekvice

Suroviny: Na cesto: 200 g múky, trochu kypriaceho prášku, 100 g masla alebo margarínu, 2 lyžice práškového cukru, trochu soli, 3 žĺtky, 1 – 2 lyžice kyslej smotany; Na plnku: 500 ml mlieka, 2 vanilínové pudingy, 170 g cukru, 800 g milleramu; Na polevu: 400 g zmrazeného ovocia, cukru podľa chuti, 1 vrecúško polevy na torty Takto sa to podarí: Cesto: Z uvedených surovín zamiesime cesto a necháme v chladničke pol hodiny. Vychladené cesto rozvaľkáme a preložíme do vymasteného a múkou vysypaného plechu veľkosti 20 x 35 cm. Plnka: Pudingy a cukor vymiešame v trochu mlieka a zavaríme do zvyšného mlieka. Zložíme zo sporáka a do horúceho primiešame milleram. Vylejeme na cesto a pečieme v rúre na 170 °C orientačne 30 minút. Poleva: Zmrazené ovocie prevaríme s cukrom. Môžeme ovocie pretlačiť cez

k rozmýšľate, ako by ste si obohatili svoj jedálny lístok, teraz je to správne obdobie na prípravu rôznych jedál z tekvice. Môžete sa ich najesť do sýtosti, pretože obsahujú málo kilojoulov a veľa vitamínov. Bohaté na živiny. Podľa oranžového zafarbenia dužiny môžete odhadnúť množstvo karoténu v tekvici. Čím je dužina tmavšia, tým viac karoténu obsahuje. Tekvice sú zdrojom železa, medi, draslíka a horčíka. sitko a zbaviť semiačok, ale aj nemusíme. Do vriaceho ovocia pridáme polevu na torty rozmiešanú s 2 lyžicami vody. Necháme prevrieť a vylejeme na vychladnutý koláč. Zdroj: https://www.coolinarika.com/recept/

DOMÁCNOSŤ

Aj ony majú dátum spotreby

ikdy nezabudneme skontrolovať dátum spotreby mlieka v chladničke či iných potravín, ale málokedy si spomenieme na tieto veci v domácnosti, ktoré by sme nemali používať dlhšie, ako je ich expirácia. Vankúš: 2 – 3 roky. Po tomto čase sa stane vankúš domovom prachu a roztočov a stratí tvar. Veľmi ľahko môžete mať bolesti v krku práve kvôli vankúšu, ktorý máte príliš dlho. Papuče, šľapky: 6 mesiacov. Po polroku by ste mali papuče vymeniť alebo naozaj často, veľmi často prať a umývať. Papuče sú totiž liahňou hubovitých ochorení. Zubná kefka: 3 mesiace. Pri zubnej kefke by to malo byť jasné pravidlo. Nemali by ste čakať dovtedy, kým sa nezničia štetinky. Lebo riskujete tým aj rôzne bakteriálne choroby. Špongie: 2 týždne. Ak sa umývate špon-

giou, tak po 2 týždňoch sa na nej začnú tvoriť huby a plesne a sú rovnako liahňou baktérií. Dokonca ani časté umývanie nie je riešením tohto problému. Hrebeň: 1 rok. Hrebene by sme mali čistiť raz do týždňa a vymeniť ich raz za rok. Ak máte hrebeň zo zvieracích štetín, treba ho vymeniť každých 7 až 10 mesiacov. Podprsenka: 1 až 2 roky. Ak podprsenka stratí svoj tvar, elasticitu, je príliš veľká alebo malá, musíte sa cítiť nekomfortne. Aj toto by vás malo upozorniť, že je čas vymeniť ju. Uterák: 1 až 3 roky. V uteráku sa po čase tiež usádzajú baktérie. Ani pravidelné pranie nevyrieši tento problém. Najlepšie je ich meniť. Predlžovací kábel: 1 – 2 roky. Akýkoľvek predlžovací kábel má určitú kapacitu. Ak ju prekročíte, kábel sa pokazí a môžete tým spôsobiť vážne problémy.

Mozaiku číslo 220 pripravil Oto Filip

VIII

Účinky na trávenie. Dužinu tekvíc tvorí prevažne voda a vláknina, ktoré priaznivo pôsobia na trávenie. Vláknina na seba viaže škodlivé látky z čreva a tie sa spolu s ňou ľahko vylúčia z organizmu. Tekvice zároveň znižujú množstvo tukov v krvi a pôsobia močopudne, preto ich konzumáciu odporúčajú pri ochorení obličiek; 100 g tekvice má len 88 kJ. Semienka nevyhadzujte! Po spracovaní dužiny sa zamerajte na semienka, ktoré vám dodajú ešte viac účinných látok. Obsahujú skoro všetky stopové prvky, vitamíny skupiny B, vitamín C, draslík, fosfor, vápnik, železo, zinok a horčík. Môžete si ich opražiť, nasekané pridať do zeleninových šalátov a múčnikov. Na organizmus majú regeneračný a omladzujúci vplyv. Tekvicová šťava. Rovnako pozitívne na naše telo pôsobí aj pitie šťavy z tekvíc. Podporuje trávenie aj odvodňovanie organizmu. Odporúča sa pri chorobách močových ciest a zápche. Skladovanie v zime. Ak máte veľkú úrodu tekvíc, dajte si záležať, aby ste ich uskladnili v suchom a chladnom prostredí. Vydržia vám tak až do jari. Počas celej zimy ich môžete pripravovať na sladko aj na slano, dusiť, zavárať alebo plniť a zapekať.

Kultúra Desaťročie zborovej prehliadky STRETNUTIE SLOVENSKÝCH ZBOROV Z VOJVODINY V PETROVCI

Jaroslav Čiep

Ako prvý sa predstavil domáci Komorný zbor Musica viva pod taktovkou Marieny Stankovićovej-Krivákovej. Zbor bol založený roku 2000 a veľmi rýchlo našiel prístrešie v MOMS Petrovec. Od roku 2010 sa osamostatnil. Naplno sa zú-

vali aj na Slovensku. Doteraz vydal 7 cédečiek. Miešaný zbor Slovenského kultúrneho centra Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade zaspieval piesne zo svojho repertoáru pod vedením dirigentky Anny Crve-

ubilejný 10. ročník podujatia Stretnutie slovenských zborov z Vojvodiny sa konal v sobotu 18. novembra 2017 v sieni Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci. Na koncerte sa okrem domácich zborov zúčastnil aj Spevácky zbor mesta Brezno zo Slovenskej republiky. Spoluorganizátormi koncertu okrem hlavného organizátora Komorného zboru Musica viva sú Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Sústredenie slovenských vojvodinských zborov v Petrovci, na aké nás zboristi zvykli a ktoré pretrváva už Organizátori a hostitelia: Komorný zbor Musica viva celé desaťročie, tohto roku bolo trochu skromnejšieho rázu. častňuje v kultúrnych podujatiach niovej. Zbor vznikol roku 1998 a je Aj napriek tomu, že šlo o jubilej- nielen vo svojom prostredí. Vystu- zároveň i cirkevným zborom noný ročník. Pamätáme si aj roky, poval i v zahraničí − na Slovensku, vosadského evanjelického zboru, keď na koncerte vystupovalo aj v Rumunsku a Bulharsku. Doteraz čo determinuje aj jeho repertoár. dvakrát toľko speváckych telies. vydal dve cédečká. Okrem stálej Za roky svojho pôsobenia vydal Napriek všetkým ťažkostiam čle- dirigentky určitú dobu dirigovali cédečko s ľudovými piesňami a 3 novia Komorného zboru Musica aj Anna Medveďová a Slovenka cédečká s cirkevnými piesňami. viva aj tohto roku zrealizovali 10. Benková-Martinková. Stretnutie slovenských zborov z So svojou dlhoročnou dirigentVojvodiny. kou Annou Đurđevićovou na kon-

Hosťovali na Slovensku, v Slovinsku, Chorvátsku, Maďarsku, Česku a Bulharsku. Nositeľmi sú mnohých ocenení a na viacerých festivaloch. Od začiatku dirigentom a vedúcim zboru je Dr. Súdi. Od roku 2014 pri zbore pôsobí aj Orchestrík. Na záver koncertu viac piesní zo svojho repertoáru zaspieval hosťujúci Spevácky zbor mesta Brezna pod dirigentským vedením Milana Pazúrika. Tento zbor už vstupoval na petrovskom koncerte roku 2010. Brezniansky zbor je zmiešaným speváckym zborom. Vznikol roku 1977 ako ženský zbor. V roku 1984 prebral umelecké vedenie zboru Dr. Pazúrik. V roku 1988 zmenil názov na terajší, od roku 1990 sa rozrástol o mužskú spevácku zložku a doteraz vystupuje ako zbor zmiešaný. Slovenské zborové interpretačné umenie reprezentoval na festivaloch v Maďarsku, Rumunsku, Taliansku, Francúzsku, Poľsku, Rakúsku, Nemecku, Česku a Grécku. Niektoré repertoárové skladby má nahraté i v Slovenskom rozhlase. Celkom na záver koncertu speváci všetkých zborov si spoločne zastali na javisko a pod vedením Juraja Súdiho spoločne zaspievali pieseň Aká si mi krásna. Je to dlhoročná tradícia ukončenia tohto

Hostia zo Slovenska − Spevácky zbor mesta Brezna Novosadskí šafárikovci sa nevzdávajú

Na koncerte sa každý z účinkujúcich zborov predstavil ukážkou zo svojho repertoáru, čiže štyrmi piesňami, kým hosťom sa dostalo trošku viac pozornosti a času. Koncert zborov otvorila predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová a moderovala ho Viera Dorčová-Babiaková. • KULTÚRA •

certe v Petrovci sa aj tohto roku predstavil Miešaný zbor Tília zo Starej Pazovy. Pri niektorých piesňach im hralo aj trio flautistiek. Tília pôsobí pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka a pri evanjelickej cirkvi. Zbor bol založený roku 2001. Je nevyhnutnou zložkou všetkých osláv vo svojom prostredí a hosťo-

Často hosťujú na podujatiach doma a v zahraničí. Komorný zbor Zvony zo Selenče zapôsobil prednesom cirkevných a svetských piesní pod vedením dirigenta a vedúceho Dr. Juraja Súdiho. Zvony boli založené roku 1993. Počas svojho pôsobenia absolvovali viac stovák koncertov, nacvičili viac ako 300 zborových skladieb a navštívili väčšinu slovenských prostredí vo Vojvodine.

koncertu v Petrovci. Po koncerte nasledovala spoločná družba a bližšie vzájomné utužovanie dlhoročného priateľstva v aule Základnej školy Jána Čajaka. Nasledujúce riadky skôr patria do čiernej kroniky, ako na strany venované kultúre v Hlase ľudu. Predsa nemožno nespomenúť, že kým speváci spievali na javisku, niekto „úradoval“ v ich šatniach a z toho potom mala prácu aj polícia.

47 /4778/ 25. 11. 2017

Kultúra Z FESTIVALU ROZOSPIEVANÝ SRIEM 2017 V STAREJ PAZOVE

Zvíťazila Martina Kukučková z Boľoviec zo Starej Pazovy, Daniela Greksová z Dobanoviec a Maja Macková zo Šídu. Výkony spevákov sledovali a hodnotili odborná porota, porota obecenstva a porota pre ľudový odev. Podľa rozhodnutia odbornej poroty, ktorá pracovala v zložení: Vladana Bzovská, Anna Verešová, Zlatko Chňupa, Jaroslav Petržľan a Vlatko Miksád, víťazkou 18. festivalu mladých spevákov slovenských ľudových piesní Rozospievaný Sriem sa stala Martina Kukučková z Boľo-

Anna Lešťanová

ohtoročný 18. festival mladých spevákov slovenských ľudových piesní Rozospievaný Sriem odznel v nedeľu 19. novembra v staropazovskej divadelnej sále v organizácii MOMS Stará Pazova a SKUS hrdinu Janka Čmelíka. V mene organizačného výboru hostí, účastníkov a divákov pozdravila a privítala predsedníčka Libuška Lakatošová. Okrem iného pove-

Šídu. Najpôvodnejšiu slovenskú ľudovú pieseň na tohtoročnom festivale zaspieval Igor Uheli zo Starej Pazovy a najautentickejší kroj podľa príslušnej poroty (Ružena Červenská a Katarína Vršková) mala Andrea Rumanová zo Starej Pazovy. Ceny najúspešnejším na festivale udelil Pavel Kukučka, predseda festivalového výboru. Spevákov sprevádzal slovenský ľudový orchester pod vedením Vladislava Forgáča a v ňom hrali i Mário Mitnáver, Ivan Sandor, Sandor Gyorfy, Vladimír Kolárik, Samu Kiss, Miroslav Malko a Branislav Kováč. V mene odbornej poroty správu prečítal kultúrny dejateľ z Iloka Miksád. Povedal, že sa na tohtoročnom festivale zúčastnili v prednese slovenských ľudových piesní kvalitní speváci a pochválený bol aj ľudový orchester, ktorý ich sprevádzal. Do budúcna

Najautentickejší kroj mala Andrea Rumanová zo Starej Pazovy

Víťazka festivalu Martina Kukučková z Boľoviec dala, že je Sriem rozospievaný už veľa rokov a vďaka týmto mladým spevákom, ktorí sa snažia piesňou, hudbou a krojom zachovávať svoju tradíciu a kultúru, slovenská ľudová pieseň sa na týchto priestoroch bude spievať ešte dlho. Na veľký význam tohto podujatia v príhovore poukázal aj Ján Brtka, predseda MSS. Medzi hosťami v obecenstve bola i Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka NRSNM. Po zvučke

festivalu – piesne Neďaleko od Vojky je Pazova zaspievala vlaňajšia víťazka Rozospievaného Sriemu Mária Bzovská zo Starej Pazovy. Ináč v minulom roku sa tento festival uskutočnil v Lugu a namiesto minútkou ticha pamiatku na nedávno zosnulého tamojšieho kultúrneho snaživca Silvestra Kolára si obecenstvo uctilo búrlivým potleskom. V súťažnej časti tohtoročného festivalu vystúpilo 8 spevákov z piatich prostredí: Igor Uheli zo Starej Pazovy, Martina Kukučková z Boľoviec, Jovana Trkulja zo Šídu, Andrea Rumanová zo Starej Pazovy, Tijana Farkašová z Bingule, Ema Kočišová

Spoločná fotografia na konci festivalu viec. Druhú cenu si vyspievala Maja Macková zo Šídu a dve tretie ceny Ema Kočišová zo Starej Pazovy a Daniela Greksová z Dobanoviec. Porota obecenstva, ktorej členmi boli: Miroslav Pap st., Blaženka Dierčanová a Danica Galátová, svoju cenu udelila Jovane Trkuljovej zo

O vydarenú revuálnu časť programu sa postarali Jana Kubečková-Vukovićová a Juraj Kubečka

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

by speváci, ako konštatovala porota, mali trochu viac prihliadať na výber piesní, výslovnosť, teda na hovorovú kultúru a dynamickosť piesní, čiže na vnášanie emócií do prednesu. V revuálnej časti festivalu na potešenie početného obecenstva vystúpili Juraj Kubečka, zakladateľ festivalu, jeho dcéra Jana Kubečková-Vukovićová, víťazka 1. festivalu Rozospievaný Sriem, a Mária Bzovská. Generálnym patrónom festivalu bola Obec Stará Pazova a okrem početných sponzorov toto podujatie podporili aj MSS a staropazovský cirkevný zbor. O úpravu scénografie sa postarali členky Združenia pazovských žien pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Tohtoročný festival mladých spevákov slovenských ľudových piesní Rozospievaný Sriem bol veľmi úspešný a aj nasledujúci festivalový ročník sa uskutoční v Starej Pazove. • KULTÚRA •

Spolu pri oslave jubilea

70. VÝROČIE KUS JÁNA KOLLÁRA V SELENČI

Trojdňové oslavy Viera Šoškićová

plynulý víkend bol v Selenči v znamení veľkých osláv, lebo do 70 rokov kontinuálnej práce kultúrno-umeleckého spolku svoj príspevok dalo mnoho terajších a bývalých aktivistov. Oslavy 70. výročia KUS Jána Kollára v Selenči prebiehali od piatka 17. do nedele 19. novembra. V piatok v predsieni Domu kultúry bola otvorená výstava fotografií z činnosti tohto 70-ročného spolku. Každá sekcia, teda spevácka, tanečná, divadelná a ľudový orchester mali osobitné panely, na ktorých bola zobrazená činnosť z dávnejšej a bližšej minulosti, ako i terajšia práca. Výstavu otvorila a spolkárom k sviatku zablahoželala predsedníčka Rady Miestneho spoločenstva v Selenči Katarína Vrabčeniaková. Vernisáž obohatil Orchestrík Základnej školy Jána Kollára a Komorného zboru Zvony pod vedením Dr. Juraja Súdiho. V sobotu večer 18. novembra, tak ako to kedysi bývalo, spolok zorganizoval tanečnú zábavu. Na tých niekdajších veľa rokov hrávala a mládež pri slovenských ľudových piesňach zabávala skupina Maks. Tak bolo aj teraz a na úspešnej zábave sa všetky generácie mohli zabávať až do rána. KORUNA OSLÁV Oslavy vyvrcholili kultúrno-umeleckým programom v nedeľu večer 19. novembra, keď sa na javisku Domu kultúry obecenstvu predstavili terajší a bývalí aktivisti spolku. Program sa začal piesňou Nad Selenčou vyšla hviezda jasná, ktorá bola svojráznou hymnou spolku. Potom • KULTÚRA •

predsedníčka spolku Malvína Zolňanová v úlohe moderátorky pozdravila všetkých prítomných a osobitne hostí: predsedu MSS Jána Brtku, predsedu Výboru pre kultúru NRSNM Jána

že sa prelínala bývalá a terajšia činnosť v spolku. Minulé časy boli sprítomnené vďaka nahrávkam na videoprojektore a terajšia doba sa prezentovala na javisku. Každú sekciu teda osobitne predstavili najprv kratším textom, potom odzneli archívne príspevky a nakoniec sa pripravenými číslami predstavili na javisku aktuálni členovia. Začalo sa divadelnou sekciou a pri tejto príležitosti herci zahrali úryvok z predstavenia Pán

Orchester bol vždy súčasťou spolku Slávika, predsedu Obce Báč Borislava Tomáš z roku 1995, ktoré bolo predAntonića, zástupcu predsedu Obce vedené pri oslave 100 rokov divadla Báč Zdenka Kolára, predsedníčku v Selenči. Divadelníci v dávnej minuRady MS Selenča a riaditeľku ZŠ Jána losti pôsobili aj pri hasičskom spolku, Kollára Katarínu Vrabčeniakovú, deleaj pri cirkvi. gáciu priateľského spolku z Pukanca, Selenču už v minulosti považovali delegáciu Demokratického zväzu za kolísku ľudovej pesničky medzi Slovákov a Čechov slovenskými v Rumunsku, aj býdedinami. Svoju valých predsedov, spevácku kariéru režisérov, choreopráve v jubilujúgrafov, všetkých com spolku si vyčlenov tohto spolbudovali Michal ku, ako i všetkých, Zolárek, Vlasta ktorí svojou dlhoFadošová, Mária ročnou prácou Turanská, Juraj prispeli k zveľadeSúdi a mnohí iní. niu a zachovaniu V nedeľu večer sa slovenskej kultúry na javisku diváv Selenči. kom predstavili Program bol Michal Zolárek koncipovaný tak, Na ukážku aj divadlo a Mária Turan-

ská. Terajšia dievčenská skupina si zvolila zmes slovenských ľudových piesní, a potom sa im pripojila ženská spevácka skupina, ktorá pôsobila pred terajšou speváckou skupinou. Spevákov a tanečníkov vždy sprevádzal ľudový orchester, ktorý sa aj v tento večer predstavil zmesou piesní. Aktivisti KUS J. Kollára zachovávajú nielen slovenské ľudové piesne, ale aj kroje a domov si prinášajú odmeny z festivalov Stretnutie v pivnickom poli, Cez Nadlak je... a z festivalu slovenských krojov v Kysáči. Festival Zlatý kľúč tiež založili selenčskí spolkári. Tentoraz to auditóriu primerane pripomenul Dr. Juraj Súdi, ktorý svoj život venoval hudbe a vždy ochotne spolupracoval so spolkom. Nakoniec sa predstavila tá najdynamickejšia sekcia – tanečná. Prvá folklórna skupina v Selenči vznikla, keď sa bolo treba zúčastniť na Slovenských národných slávnostiach. Prvý významnejší festival, na ktorý si spomínajú niekdajší folkloristi, bol v roku 1968 vo Východnej. Selenčský folklór dosiahol svoj rozkvet pod vedením Kataríny Berédiovej. V tomto období spolok získal najvyššie uznania – Iskru Kultúry a Októbrovú cenu Obce Báč. Na javisku si pri tohtoročnej oslavnej príležitosti zatancovali aj bývalí spolkári, aj terajší. Ich vystúpenie povzbudilo každého aspoň si zadupkať a niektorým oživilo pekné spomienky na dávne časy. Na záver programu bývalým predsedom a dlhoročným aktivistom a sponzorom spolku boli odovzdané ďakovné listiny. Oslavy podporili: ÚSŽZ, Obec Báč, Žilinský samosprávny kraj, Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, správu, predpisy a národnostné spoločenstvá, Slovan-Progres, Zdravo Organic, MS Selenča, Etno sekcia MOMS, Rádio Báčka, štedrí súkromníci a spoluobčania.

47 /4778/ 25. 11. 2017

Foto: Zdenka Mandáčová

Kultúra ROZPRÁVKY PRE DOSPELÝCH ALBÍNA BRUNOVSKÉHO V GALÉRII BELEHRADSKÉHO GRAFICKÉHO KOLEKTÍVU

Majster magických grafík Oto Filip

výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave v triede Vincenta Hložníka. e to, alebo skôr bola (keď- S rokmi 1963 – 1966 sa spája že sa končí práve dnes 25. umelecká ašpirantúra na VŠVU, novembra) výstava právom kde od roku 1966 pôsobil ako označovaná za výtvarný svia- pedagóg. Hodnosť docenta získal tok. Všetko sa vlastne začalo v roku 1973, hodnosť profesora iniciatívou Jugoslava Antonića, v roku 1981. V roku 1963 mal Budimira Dimitrijevića a Dragu prvú výstavu grafiky v BratislaRakočevića zozbierať Brunovské- ve, v roku 1971 prvú výstavu malieb, tiež v Bratislave. Umelec svetového mena, považovaný za objaviteľa imaginatívno-magickej kresby na Slovensku, získal od roku 1973 veľké množstvo domácich a svetových ocenení, najmä za grafiku. Vynikajúci slovenský grafik, ilustrátor, maliar a tvorca grafických návrhov slovenských bankoviek zásadne zmenil v polovici 70. rokov dovtedajší prejav, spresňujúc ho bohatým repertoárom metafor spätých fabulačnými reťazcami, kým štylizáciu odvtedy Portrét majstra Brunovského nahrádza portrétnym vystihnutím. Jeho výtvarný prejav, oznaho grafiky z opusu 1975 – 1997, čovaný za imaginatívno-magický, tak zo súkromných zbierok, ako našiel mnohých pokračovateľov, aj z depozitáru samotného Grafic- najmä medzi jeho študentmi. kého kolektívu. A tak 13. novem- Albín Brunovský ilustroval prebra odštartovala klady desiatok kníh pocta bratislavsvetovej literatúry, skému maliarovi ktoré získali mnohé a grafikovi, ilustrácelosvetové ocetorovi a pedagónenia, nielen na govi, patriacemu Bienále ilustrácií k najvýznamnejv Bratislave (BIB). ším umelcom 20. Jeho grafika bola storočia, zvlášť ako súčasťou všetkých majstrovi malej reprezentatívnych grafickej formy. kolekcií na výstaPre tých, ktorí vách českoslovenmožno nie sú naskej grafiky doma toľko zasvätení do i vo svete. tejto sféry umenia, V monografii treba uviesť pár o Brunovskom jej základných živoautorka Ľudmila topisných údajov. Peterajová uváAlbín Brunovský sa Plagát výstavy dza, že tento nánarodil v Zohore rodný umelec dal (Bratislava – vidiek) 25. decembra slovenskému umeniu čosi, čo 1935, zomrel pred dvoma desať- predtým nemalo. Jeho tvorba ročiami, konkrétne 20. januára vyvolávala dojem, že je rafino1997 v Bratislave. V rokoch 1951 vaným výplodom, cudzokrajným – 1956 bol študentom Strednej nádherným kvetom s dráždivou školy umeleckého priemyslu vôňou exotiky, dokonalosťou v slovenskej metropole, v roku staromajstrovstva, mondénnou 1961 absolvoval Vysokú školu modernosťou. Je to čiastočne

sú konečné a že každá doba má svojich čudákov a svoje zázraky. Mohol sa o nich presvedčiť každý, kto počas uplynulých necelých dvoch týždňov zavítal do galérie na Obilićevom venci číslo 2. Aj z toho zlomku tvorby umelca svetového mena, z jeho malieb,

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Dáma s klobúkom II

tak, ale aj pravý opak je pravdou. Albín Brunovský je síce tvorcom diela mimoriadne príťažlivého pre vnímateľa: vyjadruje sa jazykom klasiky, tlmočí aktuálne fakty a problémy navlečené neraz do kostýmov histórie – a výklady významov necháva na diváka. Vyžaduje aktívneho partnera, ktorý nadobúda pocit voľnosti

Teplé leto II

grafík, gratulácií a ilustrácií, z textov a kníh o ňom, je jasné, že je jeho celkové dielo mimoriadne bohaté, navrstvené a mnohotvárne v tematike a výraze, a pritom absolútne virtuózne v technike.

Don Giovanni

pri svojej vlastnej interpretácii diela, kvituje Peterajová. Ljiljana Cinkulová v texte k výstave uvádza, že Brunovský samostatne v Belehrade vystavoval štyrikrát a že poslednýkrát v ňom pobudol v roku 1984 pri príležitosti výstavy, ktorú mal tiež v Grafickom kolektíve. Tvorba veľkého majstra tvorivej imaginácie a umeleckého remesla – podľa nej – aj v našej počítačovej civilizácii zachováva presvedčenie, že v umení veci nikdy nie

Rozprávka z Trenčína

Práve preto by sa Rozprávky pre dospelých pokojne mohli uchádzať nielen o výtvarný, ale aj o celkový umelecký počin roka, s ktorým budeme spätý ešte len niekoľko týždňov. • KULTÚRA •

STARÁ PAZOVA

Sriem Branka Oreščanina Anna Lešťanová

Stará Pazova, Združenia výtvarných umelcov Leonardo Nové Banovce a Združenia výtvarných umelcov Šlos Golubince. Doteraz vydal šesť kníh – výtvarných monografií, ktoré znázorňujú

príbehy v obrazoch o Vojvodine a Srieme, o ľuďoch, ktorí tam žili a žijú... Na piatkovom programe Večierok Branka Oreščanina sa zú- Obrazy a knihy popredného častnili početní hos- pazovského maliara tia, medzi ktorými lokálna samospráva podporila aj Đorđe Radinović, predseda tlačenie najnovšej publikácie Obce Stará Pazova. Totiž práve tohto popredného pazovské-

rem Branka Oreščanina je názov najnovšej knihy známeho maliara zo Starej Pazovy. Premiéra tejto hodnotnej publikácie bola v piatok 17. novembra v sta- Branko Oreščanin ropazovskej divadelnej sále. Branko Oreščanin (1949) pochádza z Nových Karloviec, dediny patriacej do Inđijskej obce, a preto Sriem a Sriemčania nie sú náhodou častými témami na jeho umeleckých dielach. Maliarstvo Oreščanina je podľa slov odborníkov čistý realizmus s jemnými prímesami expresionizmu. Je členom Večierok piesňou spestrila spevácka skupina Združenia výtvarných umelcov Združenia pazovských žien

ho maliara, ktorej vydavateľom je Stredisko pre kultúru Stará Pazova. V programe vystúpili chór základnej školy z Nových Karloviec, sriemski básnici a spisovatelia a spevácka skupina Združenia pazovských žien. Pri tejto príležitosti v aule divadelnej sály otvorili výstavu grafík Oreščanina a milovníci výtvarného umenia si ju môžu pozrieť do 5. decembra.

1. SEMINÁR SPEVU PRE SLOVENSKÚ MLÁDEŽ

K trasovaniu vlastnej cesty Aneta Lomenová

ností našej mládeže a prilákať aj nové talenty, ktoré sa zatiaľ nemali možnosť verejne prejaviť a ukázať svoju afinitu k sólovému spevu. Interpretačné dielne týkajúce sa

Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov usporiadali 1. edukačný seminár na podporu rozvoja vokálneho umenia mladých interpretov v žánri populárnej hudby. Seminár sa začal v sobotu 11. novembra a pokračoval v sobotu 18. novembra 2017 v miestnostiach ústavu pod vedením školiteľky Dr. Slovenky Benkovej-Martinkovej. Seminár absolvovalo 15 frekventantov vo veku 15 až 25 rokov, Počas prednášok a to z Báčskeho Petrovca, Selenče, Pivnice, Padiny, Kysáča, populárnej hudby boli rozdelené Aradáča a z Nového Sadu. Idea na teoretické a praktické cvičenia zrealizovať takéto dielne sa zrodila spevu v niekoľkých blokoch. Frekv roku 2016 s cieľom podnietiť ventanti pracovali za pomoci huskvalitnenie speváckych schop- dobných podkladov a analyzovali • KULTÚRA •

Na konci seminára spoločná fotografia so školiteľkou na pamiatku

tri hudobné štýly: populárny – pop / rock, evergrín, džez, mužskú a ženskú interpretáciu. Školiteľka poskytla ukážky štýlov na konkrétnych nahrávkach a možnosť interpretovať skladby vo vlastnom výbere mali aj sami účastníci. Spracovali sa najmä populárne skladby domácich a svetových speváckych hviezd. Speváci tak mohli získať vzácne informácie a skúsenosti od našej renomovanej hudobnej odborníčky a vykliesniť si vlastné cestičky k úspešnému hudobnému životu. Školiteľka Benková-Martinková

dielne ohodnotila ako úspešné a tvorivé. Venovala sa každému účastníkovi zvlášť a nesebecky jednotlivo poskytovala rady mladým kolegom. Veríme, že toto školenie dá podnet účastníkom aj naďalej sa zdokonaľovať v oblasti sólového spevu. K tomu, tu sa im naskytla šanca na účasť na Festivale slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč 2018, ako aj na ďalších koncertoch a podujatiach, ktoré ústav podporí v roku 2018. Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov si váži a podporuje kreativitu mladých nadaných ľudí z našej slovenskej komunity, preto s týmto a podobnými projektmi plánuje pokračovať aj v nadchádzajúcom roku.

47 /4778/ 25. 11. 2017

Kultúra NARODENINOVÝ VEČIEROK V ÚKVS V NOVOM SADE

K šesťdesiatinám Márie Kotvášovej-Jonášovej Elena Šranková

Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade bol vo štvrtok 16. novembra literárno-umelecký narodeninový večierok venovaný spisovateľke pre deti a mládež Márii Kotvášovej-Jonášovej pri príležitosti jej životného jubilea – 60. narodenín. V uvítacom prejave Anna Chrťanová-Leskovac, riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, spomenula, že si tohto roku vytýčili predstaviť jubilantov, ktorým od založenia ústavu nebola venovaná pozornosť. Medzi nich patrí i Mária Kotvášová-Jonášová, ktorej večierok bol pekne navštívený. V ÚKVS urobili také večierky už Pavlovi Grňovi, kysáčskemu spisovateľovi, a Jánovi Bačúrovi, padinskému insitnému maliarovi. O jubilujúcej kovačickej spisovateľke sa vo štvrtok v ústave hovorilo aj ako o učiteľke slovenčiny v kovačickej základnej škole, ktorá

Z novembrového večierka v ÚKVS: (zľava) Zuzana Čížiková, Mária Kotvášová-Jonášová a Aneta Lomenová

pracovníčke, ktorá bola i novinárkou, hlásateľkou, moderátorkou, herečkou, režisérkou a viackrát odmeňovanou recitátorkou. Podujatie svojou prítomnosťou poctili i Dagmar Repčeková, veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Srbsku, a Anna Tomanová-Ma-

sku, za čo jej odovzdala Medailu veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade.

k slovenčine a peknému slovu svojim zverencom, ktoré pretrváva takmer štyri desaťročia. Zdôraznila i jej vytrvalú prácu na kvalitnom umeleckom prejave recitátorov, podnecujúcu mentorskú prácu so začínajúcimi literátmi, jej aktivitu na divadelnom a kultúrnom poli, čo spôsobilo, že je Mária Kotvášová-Jonášová dnes rozpoznateľnou kovačickou značkou. Jej miesto v našej literatúre pre deti, v ktorom sú rodina a škola dve žriedla inšpirácie, ocharakterizovala ako stabilné. Jubilantka Kotvášová-Jonášová sa i sama prihovorila prítomným. Hovorila o začiatkoch v písaní poviedok, o tom, ako prišlo k ich publikovaniu a o žiakoch ako tvorivých bodoch inšpirácie. V rámci umeleckej časti večierka vystúpili členovia detskej divadelnej sekcie KUS Petrovská

Jubilujúcu autorku a organizátorov potešil záujem o tento literárny večierok

Petrovskí malí divadelníci v scénke Za koho sa vydať, podľa zdramatizovanej prózy jubilujúcej autorky

vštepuje svojim žiakom lásku k materinskému jazyku a nacvičuje recitátorov často odmeňovaných doma a v zahraničí. Aj ako o dlhoročnej aktívnej kultúrnej

www.hl.rs

kanová, predsedníčka NRSNM. Veľvyslankyňa sa jubilantke poďakovala za mimoriadny prínos pre rozvoj slovenskej menšiny a zachovanie slovenskosti v Srb-

Informačno-politický týždenník

O osobnostnom spisovateľskom a ľudskom profile Márie Kotvášovej-Jonášovej sa zmienila Dr. Zuzana Čížiková, docentka na Katedre slavistiky Filologickej fakulty v Belehrade. Zvlášť prízvukovala jej neustálu prácu na zveľaďovaní a pozdvihovaní našej jazykovej kultúry u detí a nesebecké vštepovanie lásky

družina z Báčskeho Petrovca pod vedením Daniely Legíňovej-Sabovej, recitátorka Danica Vŕbová a hudobníci Juraj Súdi ml. a Valentína Kovačevová. Moderovala Aneta Lomenová. Portrét jubilantky dotvorili videoprojekciami osobných archívnych fotografií Márie Kotvášovej-Jonášovej a krátkych téz z jej života. • KULTÚRA •

ZO SPRÁVY ODBORNEJ POROTY 14. FESTIVALU ZUZANY KARDELISOVEJ

nukou súčasných technológií. Členovia Divadla VHV scény v Kovačici pri Dome kultúry 3. októbra, ktorí predviedli hru Dr. Branislava Nušića v réžii Danky Tomanovej, zachytili nadčasovosť témy a podali ju akceptovateľným spôsobom Pripomeňme, že Elena Šranková súťažili štyri predstavenia. Podľa kysáčsky Festival mienky členiek odbornej poroty Zuzany Kardelisovej plynuli dva týždne, čo sa predstavenie Diabol v raji manspolupracuje s Festispustila opona za 14. festi- želskom autora Ferka Urbánka valom Aničky Jurkovivalom Zuzany Kardelisovej v predvedení členov Slovenskéčovej, ktorý prebieha v Kysáči. Ide o festival ochotníc- ho divadla VHV pri SKUS hrdinu v Novom Meste nad kych divadelných súborov, ktorý Janka Čmelíka v Starej Pazove Váhom. Víťaz z kysáčmá svoje zameranie. Divadelné v réžii Aničky Balážovej poukáskeho festivalu totiž hry, ktoré v rámci neho súťažia, zalo na nezmysel povrchného Najlepšie predstavenie na festivale – Dr. postupuje na Festival zobrazujú postavenie a poslanie úsudku, intríg a klebiet. Víťazný Aničky Jurkovičovej v Novom Mes- Aničky Jurkovičovej a opačne. Tak ženy v spoločnosti. súbor tohtoročného Festivalu te nad Váhom, Divadlo Dominus bude aj tentoraz. Najúspešnejšie v Močenku, Slovenská predstavenie v Kysáči – Dr. v podaTohtoročné predstavenia republika, v jednoaktov- ní kovačických divadelníkov bude podľa hodnotenia odbornej kách Mr. Taylor a Bubáci reprezentovať Festival Zuzany poroty boli veľmi hodnotné spracovalo kruté témy Kardelisovej v Novom Meste nad a mali silný odkaz. Ako člens divadelným nadhľadom. Váhom. Porota, ktorá pracovala ky poroty konštatovali, k diČlenovia Združenia ob- v zložení: Milinka Chrťanová (predvadlu, ktoré pre mnohých čanov Kolektív kreatív- sedníčka), Miluška Grňová a Jasmiznamená život, prichádzajú nych amatérov KOKRAM na Pavlovová, mieni, že spoluprácu a s ochotou v ňom zostáv Kovačici s autorom hry organizátorov týchto dvoch festivajú mladí ľudia. Divadlo Nový Protheus Draganom valov treba naďalej podporovať, nestráca zo svojho zmyslu, Karlečíkom a režisérkou lebo je to jedna z ciest, kde môžu smeruje ku katarzii, oslovuje Svetlanou Gaškovou uva- naše slovenské divadelné súbory srdce a myseľ súčasného žovali o spôsobe dosahu prezentovať našu kultúru aj mimo diváka, ktorému je od zavidiny lepšieho – s po- hraníc Srbska a opačne. čiatku určené. Tohto roku Hosťujúci divadelníci z Močenka

Spoluprácu dvoch festivalov treba podporovať

BOHATÁ VÝSTAVA UMENIE Z KOVAČICE – PADINY, ktorá prezentuje umelecké diela Juraja Lavroša (1963) a Vladimíra Galasa (1984), insitných maliarov z Padiny, odnedávna zapĺňa priestory Turčianskej knižnice v Martine na Slovensku. Sú to desiatky olejomalieb, ktoré zobrazujú život ľudí pri práci v minulosti. Táto výstava sa snaží priblížiť návštevníkom tvorbu mladšej generácie insitných výtvarníkov, ktorí prostredníctvom pestrej palety farieb rozprávajú o poetike, šťastí a oslave života v Padine a Kovačici. Juraj Lavroš sa venuje maliarstvu už vyše 30 rokov. Jeho rozpoznateľnou tematikou na obrazoch sú husi, kým najčastejšie maľuje ťažkú prácu poľnohospodárov, robotníkov a rybárov. Vladimír Galas patrí do mladšej generácie výtvarníkov. Insitou sa zaoberá iba niekoľko rokov. Takých 16 rokov si cibrí svoju výraznú umeleckú zručnosť a zmysel pre výtvarníctvo. Jeho obľúbené maliarske motívy sú kone, krajinky, ľudia a pod. Vystavená expozícia obrazov týchto dvoch autorov bude sprístupnené milovníkom insitného umenia až do Vianoc. A. Ch. • KULTÚRA •

RÓMEO A JÚLIA V SVD V PETROVCI. V nedeľu 19. novembra na javisku Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci pohostinne vystúpili herci Národného divadla Tošu Jovanovića zo Zreňanina. Domácemu publiku sa predstavili hrou Williama Shakespearea (1564 – 1616) Rómeo a Júlia v réžii Nikolu Zavišića. Zámerom tohto predstavenia je osloviť mladých divákov a klasika Shakespeara priblížiť senzibilite generácií narodených v 21. storočí. Celý príbeh sa odohráva v priebehu niekoľkých dní, kde emocionálny oheň nesie všetko pred sebou. Podľa slov režiséra, snažili sa ukázať zmysel láskyplného vzrušenia v prostredí moderných kostýmov, mobilnej scénografie, groteskných zbraní na zábavu v úmyselne bleskurýchlom rytme a rýchlej montáži na jednej strane a nezmyslu hlúposti J. Č-p a nenávisti na strane druhej. 47 /4778/ 25. 11. 2017

Kultúra V ZÁKLADNEJ ŠKOLE MLADÝCH POKOLENÍ V KOVAČICI

Projektmi skvalitňujú výučbu Anička Chalupová

metódu. Okrem všetkých žiakov našej školy v akcii účinkovali aj žiaci z iných škôl v Kovačickej obci. Nielen teda tí, ktorí majú štvorky a päťky z prírodných vied, hlavne z biológie, fyziky, chémie, tiež zo zemepisu, ale aj iní. Na začiatku podujatia s predsta-

– Žiaci nižších ročníkov mali veľký záujem o toto podujatie, kde prezentovali to, čo sa naučili v rámci predmetov svet vôkol nás, respektíve príroda a spoločnosť. Slovom, sme spokojní s touto novou akciou v škole, ktorá nám dala silu, aby sme niečo podobné organizovali aj do budúcna. Deti sa chcú učiť, chcú vidieť, sú zvedavé a treba len využiť tú ich pozornosť, nejako ju získať. Laboratórne metódy tu vždy boli a budú, i keď nemáme všetky potrebné prostriedky na experimenty a možnosť ukázať to, čo sa bežne na hodinách nedá prezentovať. Z druhej strany závisí to aj od človeka a jeho kreativity. Naši profesori prostredníctvom tohto projektu prišli na nové myšlienky o tom, ako priblížiť žiakom na hodinách niektoré prírodné javy. Festival vedy je jeden z pro-

o prvýkrát bol v Kovačici, pod patronátom Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, usporiadaný Festival vedy, a to v rámci projektu Dođoh, videh, naučih. Na námet profesora fyziky Nenada Grozdanića a za pomoci profesorov, Centra pre talenty a štuPodujatiu sa rovnako tešili dentov Fyzickej fai profesori; na snímke kulty v Belehrade, profesori Darina Poliaková žiaci základných a Vladimír Šimák škôl z celej Kovačickej obce, ako zakladateľkami projektu Bratské i kovačickí gymnakolo. Jedna zo škôl zapojených zisti mali príležitosť do toho projektu bola i ZŠ Acu priamo sledovať Aleksića v Aleksandrovci, ktorá rôzne demonštrapri príležitosti 180. výročia pôtívne prezentácie Z 1. ročníka Festivalu vedy v Kovačici sobenia tejto výchovno-vzdevedeckých pokulávacej ustanovizne navrhla ten sov, ako napríklad Faradayovu vením o živote nášho známeho projekt z minulosti znovu oživiť. klietku, Teslov transformátor, vedca Mihajla Pupina Idvorského Veľmi krásny nápad, ktorý sa Ohnivé tornádo, Optickú lavičku vystúpili žiaci idvorskej základnej určite aj zrealizuje. Už 15. mája a iné. Podľa slov Aničky Bírešovej, školy. Jednoducho povedané, 2018 na Deň našej školy prídu riaditeľky ZŠ Mladých pokolení veľmi masová akcia, ktorá prilákolegovia k nám a urobíme prov Kovačici, tento festival mal za kala rovnako žiakov, ako aj protokol o jeho obnovení. Koncom úlohu prezentovať demonštra- fesorov iných premetov. Tu boli októbra taký protokol už podpítívne metódy vo výučbe. sali školy v Belehrade a Dolove. najzastúpenejšie pokusy z fyziky, – Ako aj sám názov hovorí, keď ktoré demonštrovali študenti Je to dobrý zato len počuješ, tak zabudneš, keď z fakulty a žiaci z Centra pre čiatok a veríme, že sa to podarí aj talenty, a prenám. Vždy sme zentované ako škola boli boli pokusy aj pek ne vítaní našich žiakov v Aleksandrova profesorov. ci a aj účastníci Napríklad projektu, ktorí prezentáciu chodili k nám, uskutočnili si zachovávajú aj profesori z krásne spomienrobotiky Daky na kovačickú rina Poliaková Momentka z demonštratívnej metódy vo výučbe školu a priateľa Vladimír Šimák, účinkoval jektov, ktorými kovačická škola stvá, ktoré tu vznikli. Ak poznáme aj profesor Janko plánuje obohatiť svoju činnosť inú kultúru, inú tradíciu, tak ju Posádka profesorov kovačickej základnej školy Husárik so svo- aj v budúcnosti. Riaditeľka školy môžeme aj lepšie rozumieť a uznávať. jimi minerálmi, o tom hovorí takto: v čele s riaditeľkou Aničkou Bírešovou (stojí Na záver riaditeľka kovačickej profesorka Ele– Aby naša škola nebola iba druhá sprava) v Aleksandrovci na Omastová so obyčajný odchod do učební, školy Anička Bírešová poznamevidíš, tak si niečo aj zapamätáš, žiakmi prezentovala pokus o frontálny spôsob výučby a po- nala, že škola bude pokračovať ale keď v tom aktívne účinkuješ, vzniku sopky, profesorka Evka dobne, vždy bol osobitný dôraz aj s ďalšími projektmi – KREF, tak to nikdy nezabudneš. Takto Omastová zaujala účastníkov na tolerancii, interkultúrnosti, Voda – kráľovná života, Noc s Ansme chceli prilákať deti k tým pokusmi z chémie a ďalší. pestovaní svojich a uctievaní dersenom a ďalšími, ktorými kažmenej obľúbeným, ale rovnako Riaditeľka Bírešová medziiným zvykov a obyčají iných národov doročne prezentujú kovačickú krásnym predmetom, ktoré sa podotkla, že v akcii bola veľmi a národností. V minulosti boli základnú školu nielen doma. najlepšie vyučujú cez demon- dôležitá aj účasť najmladších kovačická základná škola so záštratívne pokusy, laboratórnu žiakov: kladnou školou v Dimitrovgrade Foto: z archívu školy

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

TRADIČNÁ AKCIA PETROVSKÝCH GYMNAZISTOV

Program podaný zo srdca Jaroslav Čiep

rodičia, žiaci a profesori mali možnosť sledovať vydarený a pestrý program. Ten s láskou a zo srdca podali žiaci petrov-

ž niekoľko rokov sa žiaci petrovského Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom pravidelne podieľajú na realizácii humanitárneho programu pre širšie obecenstvo. Výťažok z tohto programu je adresovaný žiakom školy, ktorí sú slabšieho sociálneho zabezpečenia. Aj tohto roku Spoločne k dobrému výkonu: hudobníci, vo štvrtok 16. no- speváci a tanečníci vembra program gymnazistov prebiehal vo veľkej ského gymnázia. Zároveň jeho sieni Slovenského vojvodinského náplňou iba potvrdili domniendivadla. Návštevníci, priaznivci, ku, že náš dorast má na to, že vie

Niekoľko pesničiek predviedol školský chór

a chce aj ďalej zošľachťovať „našu kultúrnu vinicu“. Podnet na uskutočnenie pravidelného humanitárneho koncertu podal pred tromi rokmi vtedajší žiak 3. c triedy Vukašin Zelić, s cieľom, aby sa stal školskou tradíciou. Táto idea sa všetkým zapáčila a odvtedy si našli spôsob, ako pravidelne pomôcť niektorým zo svojich spolužiakov. Tak trochu nekonvenčne a podľa percepcie mladej generácie aj tohto roku vyznel kultúrno-umelecký program v predvedení gymna-

Z ČINNOSTI PETROVSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLY

Sarvašské dobrodružstvo Vesna Valihorová-Filipovićová

Po namáhavých skúškach dostavil sa úspech. Užilo si ho 31 žiakov a 9 učiteľov v stredu 15.

števa Arboratória a múzea makiet známych budov z územia bývalého Uhorska. Sarvašským

ovorí sa, že aj ďaleké cesty sa začínajú prvým krokom. Keď ide o túto záležitosť, prvé kroky urobila Asociácia slovenských pedagógov, keď urobila projekt na putujúce divadlo, ktorého autorkou a koordinátorkou je Mária Andrášiková. Divadlo nacvičili žiaci nižších a vyšších ročníkov Základnej školy Jána Ča- Spoločne pred fotoaparát po premiére v slovenskej jaka a pripravili sa na základnej škole v Maďarsku vystúpenie najprv do sarvašskej slovenskej základnej novembra v maďarskom Sar- žiakom bolo predstavenie Únos školy, a potom do slovenských vaši. Po privítaní nasledovalo starkých v podaní petrovských základných škôl vo Vojvodine. zoznámenie sa so školou, náv- žiakov prekvapením. Ani hosťujú• KULTÚRA •

zistov. Javisko patrilo nadaným recitátorom, básnikom, hudobníkom, spevákom, tanečníkom a divadelníkom. V skĺbenom programe diváci mali možnosť vypočuť si ukážky z tvorby svetoznámych básnikov, aj v origináli po francúzsky, prednesy nádejných adeptov našej lyriky, ukážky z klasických a moderných melódií, prednesy talentovaných jednotlivcov či hudobných kolektívov, sólové čísla spevákov a speváčok, ukážky moderných a klasických slovenských ľudových tancov. Všetky tieto vedomosti a zručnosti títo mladí ochotníci nadobudli prevažne v našej najstaršej stredoškolskej ustanovizni.

ci žiaci nezostali ľahostajní pri ich kultúrno-umeleckom programe a pri tónoch z citary. Spoločným želaním všetkých žiakov a záverečným bodom bola pieseň Po nábreží koník beží. Niekto spieval, niekto hral na citarách. Ešte maličká chvíľa družby a cesta späť. Cesta iná, plná dojmov a zážitkov. Hovorí sa, že to, čo je dobré, netreba meniť. Treba ho vari i zopakovať, a to čím skôr pri ďalších cestách po Vojvodine, pri vystúpeniach v slovenských školách. Tak posilňovať našu identitu a pestovať slovenčinu. V príprave tohto predstavenia sa angažovali učitelia: Mária Andrášiková, Jarmila Pantelićová, Vesna Valihorová-Filipovićová, Jana Kopčoková-Gániová, Miluška Anušiaková-Majerová a Michal Struhár. Idea kostýmov patrí výtvarníčkam Daniele Triaškovej a Elene Lončarovej. Spolu so žiakmi protagonistami všetci sa tešia na ďalšie dobrodružstvá podobné tomu sarvašskému. Foto: J. Lekár

47 /4778/ 25. 11. 2017

Kultúra

Nastvárali majetok, teraz stvárajú problémy Anna Horvátová

o všetko možno v našej slovenčine stvárať a nastvárať?! Všeličo. A tu aj uvedieme niektoré: – možno stvárať problémy, stvárať nervozitu, stvárať zlú krv, stvárať nepríjemnosti; – stvárať možno aj podmienky alebo predpoklady; – stvárať možno aj majetok, ba tu často počujeme aj sloveso nastvárať, napr.: „Boli časy, že sa dalo nastvárať z platov.“; „Ľahko tak žiť, keď im rodičia nastvárali.“;„Len stvárajú, a ani deti nemajú.“ Lenže aj tu narážame na nenáležité javy v ľudovej reči, ktoré nás príliš trápia. V našej slovenčine, v nárečovej podobe, sa teda dá všeličo aj stvárať, aj nastvárať, ale ako je to v spisovnej slovenčine?! Je pravdou, že sloveso stvárať patrí do slovnej zásoby spisovnej slovenčiny, ale je pravdou aj to, že slovenské sloveso stvárať má iba jeden význam, – pritom je to citovo zafarbené sloveso – a to je: robiť niečo neprístojné, vystrájať, vyčíňať, vyvádzať, šarapatiť: stvárať čertoviny, stvárať nezbedy. Určite vám je známa aj takáto otázka: „Čo to stvárate?“ – ktorou sa privrávame v prípade, keď si niekto hocčo dovoľuje. O posmešnej osobe sa povie: „Z každého si stvára posmech.“ Zvratné sloveso stvárať sa znamená to isté, čo i slovesá robiť sa, diať sa, odohrávať sa. Je tiež citovo prifarbené a hodí sa v prípadoch, ako napr.: „U susedov sa zase bohviečo stvára, suseda odišla aj z domu.“ Toto sú všetky možné súvislosti,

CHÝRNIK

KOVAČICA. Literárne posedenie a premiéru knihy Otec rytier, mama dračica avizovali na piatok 24. novembra (o 18. hodine) v Základnej škole Mladých pokolení v Kovačici. Literárny večierok je venovaný 60. narodeninám a 20. výročiu literárnej tvorby Márie Kotvášovej-Jonášovej. NOVÝ SAD. V sobotu 25. novembra od 11. hodiny v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov bude 13. muzikologická konferencia Slovenská hudba vo Vojvodine. Tohtoročná konferencia bude venovaná konkrétnej téme: Slovenskí hudobní skladatelia pôsobiaci vo Vojvodine. Odborné príspevky pripravili prednášatelia zo Srbska a zo Slovenska a súčasťou bude príleži-

v ktorých je použitie slovesa stvárať, stvárať sa náležité. A keďže my viac ako dobre poznáme aj susedný jazyk – srbský, v ktorom sú slovesá stvarati, stvarati se viacvýznamové, tie nenáležité javy sa dostali aj do našej ľudovej slovenčiny. Preto pod vplyvom srbčiny vravíme: „stvárajú problémy“, „stvárajú podmienky“, „stvárajú majetok“, čo je, samozrejme, v slovenčine nesprávne. Tu sme vlastne prekopírovali srbské spojenia so slovesom stvarati. V slovenčine v takýchto prípadoch stojí buď sloveso robiť, buď slovesá vyvolávať, spôsobovať: robiť / vyvolávať problémy; robiť / spôsobovať nervozitu; robiť / vyvolávať nepokoj; robiť nepríjemnosti; robiť zlú krv. Naše spojenia „stvárať podmienky“, „stvárať predpoklady“ sú kópie srbských spojení stvarati uslove, preduslove, a treba ich vystriedať spojeniami: robiť, vyvolávať, utvárať, vytvárať podmienky / predpoklady. Keď ide o zveľaďovanie majetku, tu sa hodia nám dobre známe slovesá gazdovať / zgazdovať / nagazdovať a hospodáriť alebo honobiť. Naši ľudia zvyknú povedať, že si „stvárajú zásoby“, čo je doslovný preklad srbského stvarati zalihe a v spisovnej slovenčine to bude robiť si, zhromažďovať si, hromadiť zásoby. Nenáležité zvratné sloveso„stvárať sa“ stretávame aj pri vyjadrení, že prišlo do bitky, do zvady. Tak namiesto spojení „stvorila sa bitka, zvada,“ treba použiť strhla sa, vznikla, vypukla bitka, zvada.

www.hl.rs

tostná výstava, ktorú pripravili Literárne a hudobné múzeum Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici. Predstavený bude aj zborník prác z minuloročnej muzikologickej konferencie venovanej životu a dielu Martina Kmeťa. BÁČSKY PETROVEC. V ZŠ Jána Čajaka v Petrovci v sobotu 25. novembra o 8. hodine začne s prácou 18. Výtvarný tábor Makovička. NOVÝ SAD. Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov usporiada v piatok 1. decembra o 18. hodine vo svojich miestnostiach literárny večierok so spisovateľom Zlatkom Benkom z Lalite. Obohatí ju aj výstava jeho koláží. A. F.

Informačno-politický týždenník

Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Podľa článku 3 pravidiel pridelenia rozpočtových prostriedkov Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá na financovanie a spolufinancovanie modernizácie infraštruktúry ustanovizní základného a stredného vzdelávania a výchovy a žiackeho štandardu na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny (Úradný vestník APV, číslo 4/17) a článku 3 pravidiel pridelenia rozpočtových prostriedkov Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá na financovanie a spolufinancovanie modernizácie infraštruktúry predškolských ustanovizní na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny (Úradný vestník APV, číslo 14/17) a v súvislosti s pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2017 (Úradný vestník APV, číslo 69/16, 27/17 – opr., 29/17 a 39/17) Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá zverejnil SÚBEH NA FINANCOVANIE A SPOLUFINANCOVANIE OBSTARANIA VYBAVENIA PRE USTANOVIZNE ZÁKLADNÉHO A STREDNÉHO VZDELÁVANIA A VÝCHOVY, ŽIACKEHO ŠTANDARDU A PREDŠKOLSKÉ USTANOVIZNE NA ÚZEMÍ AUTONÓMNEJ POKRAJINY VOJVODINY NA ROK 2017 Súbeh sa vypisuje na sumu prostriedkov zabezpečených pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2017 (Úradný vestník APV, číslo 69/16, 27/17 – opr., 29/17 a 39/17), a to na financovanie a spolufinancovanie obstarania vybavenia pre ustanovizne základného a stredného vzdelávania a výchovy, žiackeho štandardu a predškolské ustanovizne na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny v celkovej sume 10.100.000,00 dinárov (na úrovni základného vzdelávania a výchovy 4.000.000,00 dinárov, na úrovni stredného vzdelávania a výchovy 700.000,00 dinárov, pre ustanovizne žiackeho štandardu 1.400.000,00 dinárov a pre predškolské ustanovizne 4.000.000,00 dinárov). Obstaranie vybavenia sa vzťahuje na vybavenie pre vzdelávanie, vybavenie pre bezpečnosť, počítačové vybavenie, vybavenie pre telovýchovu, vybavenie pre výtvarné umenie, vybavenie pre hudobnú kultúru, vybavenie pre ubytovanie / nábytok, kuchynské vybavenie a iné). Uskutočnenie finančných záväzkov sa bude konať v súlade s likvidnými možnosťami rozpočtu Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2017. PODMIENKY SÚBEHU 1. Podávatelia žiadostí Užívatelia, ktorí majú právo zúčastniť sa v rozvrhovaní prostriedkov sú: − školy pre základné vzdelávanie a výchovu, školy pre stredné vzdelávanie a výchovu a ustanovizne žiackeho štandardu na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, ktorých zakladateľkou je Republika Srbsko, AP Vojvodina alebo jednotka lokálnej samosprávy; − jednotky lokálnej samosprávy (výlučne pre potreby predškolských ustanovizní) na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny. Užívateľ je povinný pri obstaraní vybavenia konať v súlade s ustanoveniami Zákona o verejnom obstaraní (Úradný vestník RS, číslo 124/12, 14/15 a 68/2015). 2. Kritériá rozvrhovania prostriedkov Kritériá rozvrhovania prostriedkov podľa pravidiel o pridelení rozpočtových prostriedkov Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá na financovanie a spolufinancovanie modernizácie infraštruktúry pre ustanovizne základného a stredného vzdelávania a výchovy a žiackeho štandardu na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a podľa pravidiel pridelenia rozpočtových prostriedkov Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá na financovanie a spolufinancovanie modernizácie infraštruktúry pre predškolské ustanovizne na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny sú: 1. význam realizácie projektu – pokiaľ ide o bezpečnosť žiakov, učiteľov, resp. detí, vychovávateľov a zamestnancov, ktorí používajú objekty; 2. význam realizácie projektu – pokiaľ ide o zabezpečenie kvalitných podmienok pre pobyt a realizáciu výchovno-vzdelávacej práce; 3. finančná opodstatnenosť projektu; 4. udržateľnosť projektu; 5. lokálny, resp. regionálny význam projektu; 6. aktivity podniknuté z dôvodu realizácie projektu; 7. zabezpečené zdroje prostriedkov na realizáciu projektu (uprednostnia sa projekty, na ktoré sa zabezpečili prostriedky na spolufinancovanie z iných zdrojov). SPÔSOB PODÁVANIA ŽIADOSTÍ Žiadosti o pridelenie prostriedkov sa podávajú na jednotnom súbehovom tlačive sekretariátu (jedna ustanovizeň podáva len jedno súbehové tlačivo). Kompletnú súbehovú dokumentáciu si možno stiahnuť od 22. 11. 2017 z webovej stránky sekretariátu www.puma.vojvodina.gov.rs. Žiadosti sa odovzdávajú poštou na adresu Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá s označením Pre súbeh – na financovanie a spolufinancovanie obstarania vybavenia pre ustanovizne základného a stredného vzdelávania a výchovy, žiackeho štandardu a predškolské ustanovizne na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2017, Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad, alebo sa podávajú osobne v spisovni pokrajinských orgánov správy v Novom Sade (prízemie budovy pokrajinskej vlády). Spolu s prihláškou na súbeh sa podáva aj nasledujúca povinná dokumentácia: 1) fotokópia potvrdenia o daňovom identifikačnom čísle vzdelávacej ustanovizne, resp. jednotky lokálnej samosprávy (zakladateľky predškolskej ustanovizne); 2) neviazaná ponuka – predbežný účet na obstaranie vybavenia. Lehota na podávanie prihlášok na súbeh je 30. 11. 2017. Sekretariát si vyhradzuje právo žiadať si od podávateľa prihlášky, podľa potreby, dodatočnú dokumentáciu a informácie, resp. na splnenie podmienok určiť splnenie potrebných podmienok. Komisia nebude rozoberať: – neúplné prihlášky, – oneskorené prihlášky (odoslané po lehote uvedenej ako posledný deň súbehu), – neprípustné prihlášky (prihlášky podané neoprávnenými osobami a subjektmi, čo sa neurčili súbehom), – prihlášky, ktoré nesúvisia so súbehom určeným účelom, – prihlášky užívateľov, čo v predchádzajúcom období neopodstatnili prostriedky pridelené z pokrajinského rozpočtu finančnými a naračnými správami. Výsledky súbehu budú zverejnené na webovej prezentácii sekretariátu. Zainteresované osoby dodatočné informácie súvisiace s uskutočnením súbehu môžu dostať v sekretariáte na tel. č.: 021/487-4157, 487-4884 a 487-4262.

• KULTÚRA •

Oznamy

• OZNAMY •

47 /4778/ 25. 11. 2017

Oznamy DROBNÝ OZNAM TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; tel. č.: 025/5827-710 a 060/5088-433.

SPOMIENKA

Uplynulo päť rokov, čo nás opustila naša VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

MÁRIA GAJINOVOVÁ

1951 – 2012 – 2017 z Kulpína

hlasludu.info www.hl.rs

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

GRATULÁCIA Dňa 27. októbra 2017 na Oddelení slovenského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade úspešne ukončila štúdium ŽELMÍRA KOLÁRIKOVÁ z Padiny a získala titul diplomovaná filologička slovenského jazyka a literatúry. K tomuto úspechu jej srdečne blahoželajú a do budúcna všetko dobré prajú rodičia a brat Želislav s priateľkou Gabrielou.

S láskou a úctou si na Teba spomínajú Tvoji najmilší

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu VITOROG-PROMET, s. s r. o., Nový Sad, Ul. novosadski put 132, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu PODNIKATEĽSKÝ KOMPLEX – VÝROBA NÁBYTKU (zmena účelu s nevyhnutnou rekonštrukciou jestvujúcich podnikateľských objektov, výšky P, VP a P + 1, v rámci jestvujúceho komplexu), v Novom Sade, Put novosadskog partizanskog odreda číslo 6, na katastrálnych parcelách č. 3367/1, 3367/2, k. o. Nový Sad, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

BLAHOŽELANIE Dňa 17. novembra 2017 ALEXANDRA KREKOVÁ z Kysáča na Fakulte technických vied Univerzity v Novom Sade obhájila diplomovú prácu a získala titul diplomovaná inžinierka v priemysle. K úspechu jej blahoželajú a veľa úspechov v ďalšom školení a v živote prajú rodičia Jarmila a Paľko a sestra Ivana.

BLAHOŽELANIE Dňa 17. novembra 2017 ALEXANDRA KREKOVÁ z Kysáča na Fakulte technických vied Univerzity v Novom Sade obhájila diplomovú prácu a získala titul diplomovaná inžinierka v priemysle. Mladej inžinierke zo srdca gratulujú starká a starký Baďanovci.

BLAHOŽELANIE Mladej inžinierke ALEXANDRE KREKOVEJ z Kysáča, ktorá obhájila diplomovú prácu s deviatkou, veľa úspechov v ďalšom živote prajú susedovci Ďurovkovci.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 l inzercia@hl.rs 42

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba internej stanice na zásobovanie palivom motorových vozidiel výšky P Nositeľ projektu Institut za ratarstvo i povrtarstvo, Nový Sad, Ul. Maksima Gorkog 30, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba internej stanice na zásobovanie palivom motorových vozidiel výšky P, na katastrálnej parcele číslo 3823/1, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 20. novembra 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-691/17, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu NAFTOVÝ PRIEMYSEL SRBSKA, a. s., Nový Sad, Ul. národného frontu 12, splnomocnením podniku METROENERGY, s. s r. o., Nový Sad, Bulvár Európy číslo 11, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia – výmena jestvujúceho automatu za plnivo a výstavba vnútornej plynovej inštalácie do zariadenia na komprimáciu prírodného plynu na SSG NS 10, Ul. sentandrejská cesta b. č., Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3345/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

• OZNAMY •

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 24. novembra 2017 uplynulo dvadsať rokov, čo nás opustil môj manžel a náš otec

rod. Milerová 1970 – 2012 – 2017 z Aradáča

1941 – 1997 – 2017 z Kysáča

Tvoji najmilší

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

Dňa 10. novembra 2017 nás náhle a nečakane opustila naša manželka, matka a mamička

S láskou a úctou si na Teba spomíname Tvoja dcéra Antónia s priateľom Patrikom zo Slovenska, mama Mara, otec Ďuro, brat Miroslav s manželkou Svetlanou a deťmi Teou a Valentínou

SMUTNÁ SPOMIENKA

ANNA ČINČURÁKOVÁ

Dňa 26. novembra 2017 uplynie ťažkých a boľavých 36 rokov, čo odišiel z radov živých vrele milovaný syn a brat

MILINA MATKOVIĆOVÁ

JÁN MADACKÝ

To, že sa rana zahojí, je len klamné zdanie. V srdci bolesť zostáva a tiché spomínanie.

BOLESTIVÁ SPOMIENKA

Dňa 28. novembra 2017 uplynie osem rokov, čo navždy zavrel oči

rod. Séčová 21. 10. 1953 − 10. 11. 2017 z Pivnice

VLADKO KUKUČKA

1959 – 1981 – 2017 z Nového Sadu Drahý náš, už nie si sám. V tichosti večného pokoja už takmer štyri roky s Tebou je ocko MICHAL KUKUČKA. Veľmi nám chýbate. Smútime za Vami. Zarmútená mama a manželka Anna a sestra a dcéra Zdenka s manželom Predragom

SPOMIENKA

Dňa 27. novembra 2017 uplynie sedem smutných rokov od smrti môjho manžela, nášho otca, tesťa, svokra a deda

JURAJA PETRÍKA

MICHAL SUDICKÝ

21. 9. 1942 – 27. 11. 2010 – 2017 z Kysáča

1944 – 2009 – 2017 z Hložian

Tí, ktorých milujeme, neodchádzajú, žijú v našich srdciach každý deň. Tvoji najmilší

hlasludu.info www.hl.rs

V našich srdciach a spomienkach žiješ a budeš žiť večne.

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

Po kratšej chorobe dňa 12. novembra 2017 nás navždy opustila naša milovaná mama a stará mama

ANNA UHRÍKOVÁ

rod. Verešová 27. 4. 1936 – 12. 11. 2017 zo Starej Pazovy

V krásnych spomienkach si Ťa zachováme a nikdy na Teba nezabudneme. Dcéra Katarína a vnučka Lidija Popovićové

• OZNAMY •

Tvoji najmilší

Nedá sa zabudnúť, v našich srdciach zostaneš navždy. Tým, ktorí si spomenú, ďakujeme. Navždy zarmútení Tvoji: manželka Mária s deťmi

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

Po kratšej chorobe dňa 12. novembra 2017 nás navždy opustila naša milovaná mama a stará mama

ANNA UHRÍKOVÁ

rod. Verešová 27. 4. 1936 – 12. 11. 2017 zo Starej Pazovy

Spi tíško, snívaj svoj večný sen, v spomienkach sme s Tebou každý deň. Dcéra Anna, zať Zdenko a vnuk Milan s rodinou Ušjakovci

47 /4778/ 25. 11. 2017

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 24. novembra 19.30 Zostrih piesní z festivalu Stretnutie v pivnickom poli z roku 2003, 2. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 26. novembra 11.00 Dúhovka 11.30 Boh náš je láska Utorok 28. novembra 12.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

8.00 8.05 9.05 9.30 14.45 15.00 15.05

Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Dúhovka 22.00 Boh náš je láska Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta 16.10 Dotyky Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka Dúhovka. V polhodinovom dokumente bude predstavený život a dielo insitného maliara Jána Glózika z Kovačice, ktorý nedávno oslávil 60. narodeniny. Časté motívy jeho obrazov sú práce v poli, zimné krajinky, zvyky a obyčaje a muzikanti. Boh náš je láska. Do druhej polhodinky nedeľňajšieho vysielania sú zaradené príspevky z koncertu Speváckeho zboru mesta Brezno, o knihe Slovenská evanjelická augsburského vyznania cirkev v Srbsku v slove a obrazoch, ktorú zostavila Svetlana Vojnićová-Feldyová, o činnosti zreňaninského cirkevného zboru a o tom, ako v jánošíckom cirkevnom zbore ďakovali za tohtoročnú úrodu.

www.hl.rs

15.30 16.00 17.00 17.15

Popoludňajší program Slovenská ľudová hudba (sobota) Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) Motívy (nedeľa) Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 24. novembra – Útek z Alcatrazu Sobota 25. novembra – Hrbáč Lagardere Pondelok 27. novembra – Oko berie Utorok 28. novembra – Neuveriteľný Hulk Streda 29. novembra – Svetová invázia Štvrtok 30. novembra – V zajatí Sahary 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 26. novembra 17.00 Film: Mravec Z 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Najlepší ocko 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Z rozhovoru s Malvínou Zolňanovou, predsedníčkou selenčského KUS Jána Kollára

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 26. novembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Piesňou obveselili kresťanské srdcia Pirohovo-haluškovou party sa odmenili za celoročné dobrovoľnícke aktivity Utorok 28. novembra 16.00 Jej Výsosť tekvica – potravina a liek Osemdesiatiny Jána Bačúra Literárny večierok so spisovateľkou Máriou Kotvášovou-Jonášovou Aktivity padinských dôchodcov Piatok 1. decembra 16.00 Z archívu: RTVOK Film: Pani zima

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 47 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) 15.00 16.00 16.05 16.30 17.00 18.05 19.00

19.30 20.00

Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla

Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí týždňa 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

V tajničke je meno a priezvisko hudobníka narodeného 1957 v Kulpíne; v súčasnosti pracuje ako hudobný redaktor Novosadského rozhlasu. autorka: ANNA povaha BIČIAROVÁ

súcit

Rijeka

otec spisovateľ druh vpíšte (slov.) Trifković obilniny T A L poplach

druh pálenej hliny vysielal mesto v Taliansku

Milan Popović

2. časť tajničky

röntgen juniorka do 17 rokov

autoznačka Trstenik

vpíšte PAM

Pančevo

kilometer

časť

ž. meno

miliampér

hl. mesto Lotyšska

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 26. novembra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 29. novembra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

Verdiho opera

vpíšte AAL

rímskym 1 000

newton 1. časť tajničky druh revolvera

čin, úkon

Ekatarina Velika

vpíšte ÍOR

má niečo na sebe

osobné zámeno

opytovacie zámeno tantal

pravidelné zvuky

ad notam mäkká spoluhl.

AS mučiť, HL DU trýzniť ĽU

ár

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 46 VODOROVNE: pijavica, Elena, ev, tost, msl, Ane, mati, ranostaj, D, nn, E, a, apé, oma, oliva, S, Oli, etán, sestrica, e, trak, h, mlyn, Ana TAJNIČKA: JESENNÉ LISTY

spojka

riečny ostrov

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 44 z čísla 44 Hlasu ľudu zo 4. novembra 2017 bolo: ZLATÝ KĽÚČ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: LÝDIA MILECOVÁ, Ul. Jánošíkova č. 17, 21 469 PIVNICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

47 /4778/ 25. 11. 2017

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Bezmocní hostia Ján Bokor Po predposlednom jesennom kole Belocrkvania môžu oslavovať jesenný titul. Mužstvo z dediny Crvena Crkva smúti po katastrofe s druhou v tabuľke, padinskou Dolinou. Posledný Dunav prekvapil Jedinstvo vo Vlajkovci a Crepajčania boli úspešní na ihrisku Slogy. Góly neboli len v Jabuke, kde Jugoslavija remizovala so Strelou. Výsledky 14. kola: Crvena zvezda – Radnički 2 : 1, Dolina – Vojvodina (CC) 6 : 1, Jugoslavija – Strela 0 : 0, Jedinstvo Stević – Vulturul 2 : 1, Jedinstvo (V) – Dunav 2 : 3, Sloga – Vojvodina (C) 0 : 1, BAK – Vojvodina (S) 4 : 0, Borac – Partizan 4 : 1. DOLINA – VOJVODINA (CC) 6 : 1 (4 : 0)

ahšie ako sa predpokladalo Dolina zaznamenala vysokú výhru. Na svojom prvom hosťovaní v Padine hostia z dediny Crvena Crkva sa predstavili v bledom svetle. Výkon, ktorý podali, nezaujal divákov a títo nemali obavy, že Dolina nezíska body. Otázne len bolo, koľko gólov strelia domáci hráči. V prvom polčase sa hralo iba na bránu sympatického brankára Joševského. Nezvyčajne nízky a zaguľatený brankár hostí sa snažil,

aby sa jeho sieť vlnila čím zriedkavejšie a napriek tomu musel loptu až šesťkrát vyberať z brány. Domáci neustále obliehali bránu zmýleného súpera. Gólostroj začal Cvetanović v 13. min. Potom sa prejavili strelecké schopnosti Marka Rudića, ktorý strelil dva pekné góly. Pokiaľ jeho spoluhráči mrhali početné šance, Cvetanović z hranice trestného územia ešte raz rozvlnil sieť Joševského – 4 : 0. Hostia v prvom polčase ani raz neohrozili bránu domácich. Po prestávke, v 48. min., Saša Rudić trafil horný roh brány – 5 : 0. Tempo hry neskoršie kleslo a Padinčania dovolili súperovi, aby si trochu vydýchol. Tak po rohovom kope hosť Marković zachytil loptu

Brankár Joševski a lopta v sieti po prvom góle Cvetanovića

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Výsledok uzavreli v 11. minúte SLÁVIA – STARI GRAD 1 : 1 (1 : 1)

Ján Šuster

poslednom majstrovskom zápase tejto jesene v Pivnici domáca Slávia hrala nerozhodne s báčskopalanským mužstvom Stari grad. Pred asi 200 divákmi starí rivali predviedli bojovnú hru. Škoda, že tento zápas pokazil rozhodca Igor Kolaković z Báčskej Palanky, ktorý nadŕžal hosťom, takže ho revoltovaní domáci fanúšikovia na polčase a na konci vyprevadili do šatne špatnými slovami a pískaním. Nemôžeme pochopiť rozhodcovskú organizáciu, že na tento zápas delegovala Palančana Kolakovića za hlavného rozhodcu, ktorému pomáhali Marko Mirković z Kuly a Ivan Čapko z Ruského Kerestúra! Prví pohrozili domáci v 5. min, keď Nímet loptu vhodil z autu, J. Žigmund ju predĺžil k Tešanovićovi, ktorý mieril nad bránu. V 9. min. po

www.hl.rs

hlavou pri prvej žrdi a upravil ju do siete bezmocného Trkulju. Bol to čestný gól Vojvodiny v 50. min. a všetko to, čo sa im podarilo urobiť. Záver zápasu znova patril Padinčanom, ktorí mali šance na ešte presvedčivejšiu výhru. Z plnej iniciatívy a množstva šancí využili len jednu. Tretíkrát strelcom bol Cvetanović. Pani Katarina Petrovićová z Pančeva sa v role hlavnej rozhodkyne nevynašla najlepšie, robila chyby, ale našťastie hráči hrali korektne. DOLINA: Trkulja (Králik), Koreň, Cvetanović, Kevdžija, Mirko Rudić, Marko Rudić, S. Rudić, Dobrić (Záborský), Ilić, Ugrenović (Hlavča), Mihajlović V poslednom kole Dolina bude hosťovať v Barande.

rohovom kope skončila nad bránou. Kovačevića na Z druhej časti záloptu nabehol pasu je hodné spoPivničan Petmenúť prudkú strerović a zblízka lu Petrovića, ktorá hlavou rozvlnil skončila vedľa ľavej sieť Brňu – 0 : žrde mužstva hos1. Radosť Palantí. Palančania mali čanov netrvala v poslednej min. dlho, lebo v 11. veľkú šancu, keď min. Pivničania Gnjatović dobre odvyrovnali. Dobcentroval, no strela rú prihrávku Božina zblízka mivyužil Kuchta, nula cieľ. Žlté karty ktorý bol rýchna tomto zápase dolejší od svojho stali Nímet a Sekeruš strážcu a vedľa (Slávia), Ahmetović vybiehajúceho Na záver bod: Vlastislav (St. grad). brankára Đur- Kuchta (Slávia Pivnica) SLÁVIA: Brňa, kovića trafil – 1 : Z á s k a l i c k ý, M . 1. Do konca polčasu sme zazname- Žigmund, Nímet, Mirković, Konali ešte dva pokusy Sekeruša, kto- tiv (Kutenič), Sekeruš (Pljuco), rý nedokázal oklamať Đurkovića, Kuchta, Tešanović, Petrović, J. kým strela J. Žigmunda v 37. min. Žigmund

Informačno-politický týždenník

Výsledky posledného 15. kola: Borac – Kula 4 : 3, Krila Krajine – Hercegovac 3 : 1, ŽAK − Budućnost (M) 0 : 3, Budućnost (P) – Crvenka 2 : 1, Mladost – Vojvodina 0 : 3, Rusín – Lipar 4 : 5, Hajduk junior – Stanišić 1 : 1, Slávia – Stari grad 1 : 1. Foto: J. Pucovský

1. Stanišić 15 2. Crvenka 15 3. Hajduk junior 15 4. Budućnost(M)15 5. Krila Krajine 15 6. Stari grad 15 7. Vojvodina 15 8. Lipar 15 9. Slávia 15 10. Budućnost(P) 15 11.Rusín 15 12. Kula 15 13. ŽAK 15 14. Hercegovac 15 15. Borac 15 16. Mladost 15

13 10 9 8 7 7 7 6 6 4 4 5 3 2 2 2

2 2 4 3 5 3 1 4 4 7 4 1 2 3 3 2

0 47 : 9 3 47 : 18 2 42 : 16 4 29 : 16 3 34 : 14 5 28 : 16 7 29 : 28 5 28 : 31 5 19 : 26 4 18 : 15 7 27 : 38 9 18 : 35 10 14 : 36 10 14 : 37 10 16 : 44 11 11 : 42

41 32 31 27 26 24 22 22 22 19 16 16 11 9 9 8

• ŠPORT •

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

rig 0 : 2, TSK – Mladost 0 : 0, Veternik – Jedinstvo (R) 1 : 2, Petrovaradín – Futog 3 : 0, Sofex – Omladinac 1 : 2, Fr. partizan – Jedinstvo (G) 4 : 2, Tatra – Proleter 4 : 0, ŽSK – Bačka 2 : 2. Program posledného 17. kola, v sobotu a nedeľu 25. a 26. novembra 2017 o 13. hodine: Omladinac – Fr. partizan, Futog – Sofex, Mladost – Veternik, Bačka – Nový Sad, Proleter – ŽSK, Jedinstvo (G) – Tatra, Jedinstvo (R) – Petrovaradín, Sirig – TSK, Vinogradar – Šajkaš.

Znova na tróne TATRA – PROLETER 4 : 0 (2 : 0)

Hráč Tatry Tomljanović (číslo 10) v 86. min. dal tretí gól na zápase Pavel Pálik

ysáčski futbalisti mali počas celého zápasu viac z hry, hrali rýchlo a presne kombinovali. To im prinieslo plody. Hostia na taký výkon domácich nestačili a nepomohli im ani časté simulovania, že boli hrubo faulovaní. Také správanie sa hráčov z Banoštoru často vyvolalo smiech v obecenstve. Domáci sa ujali vedenia v 20. min., keď Vuković dobre vypálil

z asi šestnástich metrov a niekto z hostí zmenil smer lopty – 1 : 0. Na 2 : 0 zvýšil Tomljanović v 28. min., keď z čiary trestného územia prízemnou strelou trafil dolný roh brány Proletera a brankár Matić bol bezmocný. Aj keď mužstvo Tatry i v druhom polčase bolo omnoho lepšie od súpera, k tomu malo mnoho príležitostí, na góly sa predsa len čakalo veľmi dlho. Tomljanović trafil v 86. min. a Pekić v 90. min. uzavrel skóre zápasu, po ktorom

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA

Prvý úspech BAČKA – MLADOSŤ 1 : 4 Ján Lačok

3. kole petrovskí stolní tenisti dosiahli prvý úspech v nových majstrovstvách, keď v Srbobrane porazili domácu Bačku. V mužstve Mladosti hrali Bažík, Turan a Lomen. Tento posledný priniesol Petrovčanom dve výhry, v dvojhre porazil Cvetnarova a úspešný bol aj so spoluhráčom Turanom v štvorhre. Mužstvo Bačky hralo v zložení: Cvetnarov, Josifljević a Bodirožić. Mladosť v nedeľu 26. novembra 2017 uvíta STK Sloga z Ostojićeva. Foto: J. Pucovský • ŠPORT •

Tatra znova zasadla na trón. Nedeľný zápas v Kysáči sledovalo asi 150 divákov, viedol ho Čalija zo Šajkaša. Žlté karty dostali Vuković a Ábelovský (Tatra), Lukaja, Svetozar Krstić, Starčević a Čović (Proleter). TATRA: Kosturanov, Srnka, Pekić, Dražić, Petrović, Đaković, Stojaković (Martinko), Gadžić, Vuković (Klaić), Tomljanović, Ábelovský (Jambrich) Výsledky 16. kola: Nový Sad – Vinogradar 9 : 1, Šajkaš – Si-

10 10 9 9 8 8 7 7 7 5 5 4 5 4 3 4 2 0

5 3 4 4 4 4 5 4 4 5 4 6 3 5 5 2 5 0

1 33 : 7 2 36 : 15 3 29 : 8 3 30 : 10 4 33 : 16 4 29 : 19 4 27 : 21 5 46 : 26 5 36 : 31 6 30 : 29 7 24 : 29 6 28 : 28 8 24 : 33 7 28 : 34 8 20 : 38 10 19 : 38 9 17 : 31 16 9 : 86

35 33 31 31 28 28 26 25 25 20 19 18 18 17 14 14 11 0

NA CYKLOKROSOCH O POHÁR SRBSKA ÚSPECHY CK JEDNOTA

Medailí ako maku Lazar Pavković

N Nepozná prehru: Miroslav Lomen (STK Mladosť)

1. Tatra 16 2. Sofex 16 3. TSK 16 4. Jedinstvo (R) 16 5. Mladost 16 6.Omladinac 16 7. Petrovaradín 16 8. Veternik 16 9. Nový Sad 16 10. Šajkaš 16 11. Fr. partizan 16 12. Futog 16 13. Sirig 16 14. Bačka 16 15. Proleter 16 16. ŽSK 16 17. Jedinstvo (G) 16 18. Vinogradar 16

a prvom tohtoročnom cyklokrose o Pohár Srbska, ktorý prebiehal v Sombore, cyklisti šídskeho CK Jednota získali šesť medailí – tri zlaté, dve bronzové a jednu striebornú. Najmladšia Sonja Božinovićová po veľkom boji s hostkou z Budapešti získala zlatý kov. Miloš Živković skončil na treťom mieste a Mária Tanciková bola presvedčivo najlepšia medzi mladšími dorastenkami, Jovana Radovanovićová sa ovenčila

bronzom, kým Emilija Đačaninová do cieľa dorazila štvrtá. Nikola Đokić skončil na druhom mieste, kým Slobodan Radovanović zvíťazil v pretekoch veteránov, a tak ukončil úspešné jazdy cyklistov Jednoty. Minulý víkend v Sriemskej Mitrovici prebiehal ďalší cyklokros o Pohár Srbska, kde pretekári Jednoty boli ešte úspešnejší, získali až desať medailí. Prvé miesta si vybojovali Sonja Božinovićová, Nikola Đokić, Mária Tanciková, Anastasija Đorđićová a Slobodan Radovanović.

47 /4778/ 25. 11. 2017

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Nová facka v susedstve PODUNAVAC – JEDNOTA 0 : 0 Matej Bzovský

o výhre nad najslabším mužstvom v lige, novosadskou Slavijou až 8 : 0, fanúšikovia Jednoty celkom prirodzene očakávali tri body aj z hosťovania v susednom Belegiši. V tých starých, dobrých časoch pazovského futbalu Jednota tam odchádzala iba na priateľské zápasy, a to s druhým mužstvom, kde sa na záver s hostiteľmi kamarátili v tzv. treťom polčase. A nebol to prípad iba s touto teraz upravenou dedinou. No časy sa zmenili. Podunajské kluby z Pazovskej obce z roka na rok zaznamenávali čoraz lepšie výsledky, kým staropazovský futbal plával dolu vodou, ale o tom trochu neskoršie. Korektní Belegišania nedeľný zápas dočkali so značne oslabeným mužstvom, bez piatich hráčov a Jednota len bez spoľahlivého Jelovića, ktorý mal dve žlté karty. Domáci sa predsa nezľakli

svojich susedovcov, ktorí bojujú o titul majstra. Podunavac hral od začiatku nebojácne, nastolil prudké tempo, takže sa hostia museli brániť. Prvú šancu mal pohyblivý domáci útočník Tintor, ale jeho prudká strela skončila nad bránou výborného brankára Jovišića. Rýchlo si rozháraní hostia upravili svoje rady, vyloženú šancu mal Dimitrić, ale zblízka hlavou netrafil sieť. Hneď nato sa Milenković ocitol sám pred brankárom, no zaváhal, a domáci strážca siete zablokoval jeho prízemnú strelu. V druhom polčase sa nič podstatné nezmenilo. Obojstranne sa striedali útoky. Zmeny v mužstve hostí priniesli viac príležitostí, ale nepresné strely leteli nad bránu alebo vedľa nej, no lopta sa najviac ocitla v rukách veľmi dobrého brankára Adrovića. Náhradník Rade Pejić, ktorý len dočasne hral pre Jednotu, lebo sa vracia na Slovensko,

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Päťka na záver HAJDUŠICA – VINOGRADAR 5 : 0 (3 : 0) Vladimír Hudec

www.hl.rs

klubu všetci traja dostali žlto-čierny dres s erbom FK Hajdušica a so svojím menom na chrbte. HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták, Đukić (Pavlov), Maliar, M. Mršić, Stojkovski, Petrović, Kocevski (Radović), Stefanovski (Janković), Ružić (Sándor), Miksád (Folťan)

Nemohli lepšie

zápase posledného kola Hajdušičania boli omnoho lepší a zaslúžene oslavovali výhru. No zápas začali príliš nervózne, k čomu prispela aj hrubá hra hostí. Našťastie, mladý rozhodca Jarkovački z Belej Crkvy nepodľahol provokáciám hostí a trestal ich žltými kartami. Veterána Nenada Božića, pre nešportové správanie a ostrú hru, mohol predčasne zaslať do šatne. Prvý gól domácim po sólovom útoku priniesol Ružić v 18. min. Náskok zvýšil Maliar v 34. min. efektným gólom z voľného kopu z diaľky a vo finiši prvého polčasu z penalty presný bol Stefanovski. Po zmene strán už bolo otázne, s akým len výsledkom sa skončí zápas. Hostia viac nemali síl a tréner Hajdušice Milorad Mršić vystriedal až piatich hráčov. V 55. min. M. Mršić hlavičkoval – 4 : 0, a potom do konca to bola ako hra mačky s myšou. Lopta však nechcela do siete. Pritom sa domáci snažili pripraviť gólovú šancu útočníkovi Jankovićovi, ktorý sa na tomto zápase rozlúčil s aktívnym hraním futbalu. Nemal však šťastie, aby bohatú

kde je zamestnaný, prebudil útok hostí, ale predsa nepriniesol lepší výsledok. Zmeny v radoch hostí predsa prišli neskoro. V 75. min. nepočetní diváci videli najkrajší okamih tohto príliš zaujímavého zápasu; najlepší jednotlivec na trávniku Stefan Tintor sa z polovice ihriska pokúsil lobovať vybiehajúceho brankára Jovišića, ktorý bravúrne zachránil svoju sieť. JEDNOTA: Jovišić, Delić (Bijbaša), Zarić, Popović, Milaković, Milenković, Galić, Cvejić (Rajić), Knežević, Dimitrić, Bajić (Pejić) V sobotu Jednota zohrá posledný jesenný zápas s Hajdukom z Čurugu. Výsledky 14. kola: Hajduk (D) – Kabel 2 : 3, Slavija – Hajduk (B) 1 : 0, Podunavac – Jednota 0 : 0, Hajduk (Č) – Kupinovo 4 : 0, Jugović – Sloga (T) 1 : 1, LSK – Sremac 5 : 2, Borac (Š) – Borac (NS) 2 : 1, Index – Sloga (E) 0 : 1.

JÁNOŠÍK – POLET 0 : 3 (0 : 0) Vladislav Staňo

Na rozlúčku – Aco Anđelovski (vpravo) od predsedu Hajdušice Vladimíra Maliara dostal dres futbalovú kariéru skončil gólom. Vo finiši zápasu Stefanovski strelou z okraja šestnástky stanovil konečný výsledok 5 : 0. Tak, ako je to už tradíciou, vedenie klubu aj tentoraz pripravilo pre futbalistov a najvernejších fanúšikov večeru. Zároveň to bola príležitosť na rozlúčku s troma dlhoročnými hráčmi, ktorí prestali hrať futbal. Kopačky na klinec zavesili Anđelovski, Janković a pred viacerými rokmi aj G. Demse. Za dlhodobú vernosť

Informačno-politický týždenník

ánošíčania v nekompletnej zostave uvítali prvé mužstvo v tabuľke, Polet z Izbišta. Oslabení domáci úspešne čelili lídrovi. Dokonca z niekoľkých rýchlych útokov vážne ohrozili brankára hostí Ilića. V druhom polčase hostia útočili a domáci sa húževnato bránili. Darilo sa im to do polovice polčasu, a potom začali strácať sily... Hostia iba jeden gól dali z hry po protiútoku, kým brankára Radaka dvakrát prekonali z voľných kopov. JÁNOŠÍK: Radak, Prokić, Šterba, Privratský, Živanov, Jakimov, A. Staňo, Pavlovic, Húszka, Caran, Đorđijevski Ďalšie výsledky 13. kola: Dobrica

Cvijić pre radosť INDEX – SLOGA 0 : 1 (0 : 0) Lazar Pavković

hosťovania na Žiackom ihrisku v Novom Sade mužstvo erde víckej Slogy sa vrátilo so zaslúženými troma bodmi. Domáci bran- Dobrý finiš: kár Oparnica Milenko dlho odolá- Simeunović val strelcom (Sloga Erdevík) Erdevíčanov. Prekonal ho iba Cvijić v 85. min. zápasu. Tento triumf Slogy je dobrá ouvertúra pred posledným zápasom jesene, keď v Erdevíku bude hosťovať mužstvo zo susedstva – Hajduk z dediny Divoš. SLOGA: Ilić, Džibrić, Matić (Pendo), Halilović, Mikić, Grković, Cvijić, Teofilović (B. Považan), D. Považan (Simeunović), Doknić, Vuković

– Šavac 2 : 0, Karaš – Vladimirovac 3 : 0, Ratar – Borac (VS) 3 : 2, Partizan – Budućnost 1 : 2, Potporanj – Borac (VG) 5 : 2.

1. Polet 13 2. Budućnost 13 3. Potporanj 13 4. Ševac 13 5. Hajdušica 13 6. Dobrica 13 7. Ratar 12 8. Borac (VS) 12 9. Borac (VG) 13 10. Partizan 13 11. Karaš 12 12. Vladimirovac 12 13. Vinogradar (-1)13 14. Jánošík 13

9 8 8 8 7 7 6 6 6 5 4 2 1 1

2 2 30 : 19 3 2 37 : 22 1 4 31 : 18 1 4 30 : 20 2 4 34 : 19 2 4 28 : 31 2 4 22 : 15 1 5 34 : 29 1 6 20 : 27 2 6 22 : 19 0 8 22 : 26 1 9 12 : 34 3 9 11 : 33 1 11 18 : 39

29 27 25 25 23 23 20 19 19 17 12 7 5 4

• ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Bod pre jesenný titul? MLADOST (T) – MLADOSŤ (P) 0 : 0

Samuel Medveď

etrovskej Mladosti s menovkyňou v Turiji nikdy nebolo ľahko, lebo Turijčnania vedia hrať futbal. Aj v nedeľu v chladnom počasí a na peknom trávniku sa hral kvalitný a dynamický futbal, chýbali len góly. Mohlo ich byť tak v sieti hosťa Leňu, ale i domáceho Ađanského, lenže obaja brankári pôsobili spoľahlivo a nedali sa oklamať útočníkom. V prvom polčase domáca Mladost mohla prvá prísť k vedeniu. Turijčania mali najlepšiu šancu v 38. min.,

keď lopta bola už skoro za chrbtom Leňu, ale zacvendžala žrď a petrovský brankár koženú predsa chytil. Hostia prví zaútočili v 4. min., Kaňa dobre vystrelil nad brvno. V 16. min. Leňa vybránil z dvoch pokusov prudkú strelu. V 21. min. rozohrávali Đokić, Ilić, potom výborný Kuntić dobre namieril, ale Dragan Ađanski sa nedal prekvapiť. V 33. min. rýchly Ilić prevalcoval niekoľkých domácich obrancov, zľava prenikol, ale súperi odrazili loptu takmer zo samej brány. Do druhého polčasu Petrovčania vošli s plným nasadením. Zvlášť

dobre rozohrával Kuntić, ktorý už v dohrávke zápasu, v 92. min. dobre prihral Severínimu a tento z ideálnej pozície kopal do rúk Ađanského. Dobrú šancu mali Petrovčania i v 71. min. Kaňov voľný kop prekvapil aj petrovských útočníkov, ale i domácich obrancov a brankára, lopta pred bránou odskočila a skončila nad brvnom. MLADOSŤ: Leňa, Zeljković, Kobilarov, Nešković, Jakuš, Babiak, Kuntić, Đokić (Valentík), Ilić (Severíni), Pavlis (Ožvát), Kaňa Foto: J. Pucovský

Rozhodla jedna strela

Poslednú šancu mal hosť Bošković, keď zľava ušiel domácej obrane, ale kopol nad bránu Budúcnosti. BUDÚCNOSŤ: Dragišić, Radosavljević, O. Štefek, Đ. Kovačević, Alempić, Dokić, Dugonjić (Vujinović), Lalatović, Josipović, D. Kovačević (Stojaković), Adámek V poslednom kole Budúcnosť bude hosťovať v dedine Adorjan. Výsledky 14. kola: Bačka – Srbobran 0 : 3, kontumačne, BSK – Sloga 3 : 2, Mladost (T) – Mladosť (P) 0 : 0, Zadrugar – Preporod 2 : 1, Mladost (A) – Tisa 0 : 3, Budúcnosť – Radnički 0 : 1, Polet – Tavankut 2 : 0, Potisje – Tekstilac 3 : 0. Foto: J. Pucovský

BUDÚCNOSŤ – RADNIČKI 0 : 1 (0 : 1)

Jediný gól v Hložanoch strelil hosť Milorad Resanović v 43. minúte

Ján Murtín

ladí futbalisti Budúcnosti ešte raz zaplatili krutú daň svojej neskúsenosti. Napriek veľkej územnej prevahe znova nevyužili množstvo šancí a zažili porážku od súpera, ktorého museli zdolať! Dobre organizovaná obrana Somborčanov v čele so spoľahlivým brankárom Bulovićom úspešne čelila agresívnejším domácim. O. Štefek a Adámek na ľavej strane pekne kombinovali a vytvárali šance, ktoré Josipović a Dugonjić zahadzovali. V 37. min. Lalatović z voľného kopu z osemnástich • ŠPORT •

metrov mieril na hanbu, vysoko nad bránu. Hostia z prvej a jedinej strely na bránu Budúcnosti v 43. min. dali gól. Po vymyslenom voľnom kope na 35 metrov zboku hosť Kovačević odcentroval a najlepší hráč Radničkého Resanović hlavou z piatich metrov trafil sieť brány Dragišića – 0 : 1. Pre údajný faul protestoval Đorđe Kovačević a rozhodca Kuzmanović z Kuly mu ukázal žltú kartu. Somborčania v pokračovaní múdre spomalili hru, takže výrazných šancí pred bránami dlho nebolo. V 70. min. po dueli Đ. Kovačevića a Resanovića prišlo k potýčke týchto dvoch hráčov

Výborný v Turiji: Sebastijan Kuntić (Mladosť Petrovec)

a rozhodca oboch potrestal žltými kartami. Keďže to domácemu Kovačevićovi bola druhá žltá na zápase, musel von z trávnika. Číselne slabší domáci na prekvapenie začali viac útočiť. Po prieniku z ľavej strany Adámek dvakrát umožnil svojim spoluhráčom dostať sa do pekných šancí, ale brankár strely vyrazil na roh. Brankár Bulović si perfektne poradil aj s pokusom Lalatovića, strelou Dokića a hrozbou Stojakovića, ktorí mohli vyrovnať. V 85. min. Resanović lakťom zranil O. Štefeka, ale nevidel zaslúženú druhú žltú kartu, čo vyvolalo protesty domácich hráčov a fanúšikov z tribúny.

1. Mladosť (P) 2. Srbobran 3. Tisa 4. Potisje 5. Radnički 6. BSK 7. Polet 8. Mladost (T) 9. Budúcnosť 10. Sloga 11. Zadrugar 12. Tavankut 13. Preporod 14. Bačka 15. Mladost (A) 16. Tekstilac

47 /4778/ 25. 11. 2017

14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14

10 9 8 7 7 7 5 5 5 4 4 5 3 4 2 2

2 2 29 : 10 4 1 20 : 3 5 1 27 : 8 4 3 23 : 15 3 4 25 : 17 1 6 38 : 37 4 5 23 : 18 4 5 20 : 18 3 6 20 : 19 5 5 28 : 27 4 6 28 : 28 1 8 16 : 27 3 8 21 : 31 0 10 18 : 31 4 8 13 : 30 3 9 10 : 40

32 31 29 25 24 22 19 19 18 17 16 16 12 12 10 9 49

Šport DRUHÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Rozohraní v chladnej hale VK ŠÍD – VK KULPÍN 1 : 3

Katarína Gažová

predposlednú novembrovú sobotu mužstvo Volejbalového klubu Kulpín hosťovalo v Šíde. Súperom Kulpínčanov bolo veľmi skúsené a dobré mužstvo domácich. V prvom sete sa kulpínski volejbalisti akoby zohrievali a, hoci dlho mali náskok, predsa prehrali. V ďalších troch setoch im už neprekážala ani chladná telocvičňa, v ktorej bola

teplota iba päť stupňov. Hostia sa naplno sústredili na hru a všetky tri sety zvíťazili. Kulpínčania znova potvrdili, že majú kompaktný tím a talentovaných hráčov, nuž sú výsledky viditeľné, lebo majú za sebou už päť víťazstiev. Výsledky jednotlivých setov: 27 : 25, 22 : 25, 16 : 25, 18 : 25. VK KULPÍN: Relota, Zima, Lekár, Nemanja Petrović, Jaško, Prodanović, Kisić, Babić, Gajičić, Ćirić, Za-

SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Neveští to nič dobrého... ODŽACI – BORAC 1 : 2 (0 : 2)

Juraj Pucovský

A. Šušnjar využil dobrú prihrávku z ľavej strany a na polčas sa odišlo s presvedčivým 0 : 2. Domáci v pokračovaní zahrali

Hráči Kulpína na palubovke varoš, Jeftić, Grujić, Rade Petrović Kulpínčania z druhého miesta v tabuľke vo štvrtok 30. novembra 2017 doma privítajú lídra, mužstvo

VK Mladost z Novej Pazovy, ktoré bude veľmi silným súperom. Domáci sa budú snažiť hrať ako najlepšie môžu a vedia.

kého. O dve min. neskoršie silne, ale nepresne zboku pálil najlepší strelec domácich Galić. Konečne v 82. min. najlepší domáci hráč Veselinović zľava pekne odcentroval a Galić hlavou zblízka prekonal Kozlovačkého – 1 : 2. V 85. min. sa do šance dostal Veselinović, ale ho strážca siete Borca v poslednej chvíli znemožnil, aby domácim predsa zachránil bod. ODŽACI: Ićitović, Bortnik, Veselinović, Babić (Pronek), Zogović, Adamović, Kostić (Balević), Ivelja (Slavuljica), Galić, Matijašević, Đorović

– Radnički (SM) 3 : 2, Bačka – Železničar 1 : 1, Radnički (Z) – Dunav 2 : 0, Omladinac – Radnički (Š) 4 : 0, Cement – Radnički (NP) 2 : 0, Odžaci – Borac 1 : 2, Bečej – Mladost 4 : 1, Dinamo – C. zvezda 0 : 0.

osledný zápas jesene na Mestskom štadióne v Odžakoch prebiehal v pochmúrnom ovzduší, nielen z hľadiska poveternostných podmienok. Na tribúne 44 divákov, na trávniku bezmocný domáci tím v stretnutí so solídnym mužstvom z banátskej dediny Sakule, nad osudom FK Odžaci veľký otáznik, čo s ním bude na jar! Občasné hrozby útočníkov domácich Ivelju, Matijaševića a Galića obrana tímu trénera Branka Savića, niekdajšieho hráča belehradského Partizana, úspešne zastavovala. Po nedorozumení hlavného rozhodcu Dina Kalafata z Nového Sadu a jeho pomocníka Aleksandra Vladića zo Šídu, ktorý Dvaja Mladenovia, jeden gól – v 82. min. Veselinović centroval a Galić v 32. min. signalizoval ofsajd, hlavou prekonal Kozlovačkého – 1 : 2 domáci hráči a brankár Ićitović zastali, ale vynaliezavý Smajlagić omnoho útočnejšie, Matijašević sa V poslednom kole Odžačania potrafil roh brány Odžačanov – 0 : 1. v 61. min. rozbehol sám ku bráne cestujú do Novej Pazovy na zápas Domácim hráčom a vedeniu potom Borca a z pätnástich metrov strelil s domácim mužstvom Radnički. nepomohli ani protesty. V 44. min. rovno do rúk brankára KozlovačVýsledky 14. kola: Bratstvo

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Mohlo byť aj horšie OMLADINAC – RADNIČKI (Š) 4 : 0 (3 : 0)

Lazar Pavković

užstvo zo Šídu môže byť šťastné, že na hosťovaní v Nových Bánovciach neutŕžilo aj presvedčivejšiu prehru, lebo domáci Omladinac nevyužil ešte množstvo šancí. Tri góly domáci dosiahli v prvom polčase prostredníctvom Roganovića, Ležajića a Marka Živkovića, kým bodku položil Labović v 89. min., ktorý do Omladinca prestúpil práve z radov Šíďanov. RADNIČKI: Mitrović, Čalić, Kočijašević, Drča, Jevtić, Gardić, Vidović, Bojanić, Manojlović, Dmitrović, Mileusnić V poslednom kole Radnički doma uvíta mužstvo beočínskeho Cementu. • ŠPORT •

Otec a syn Trusinovci zo Selenče v očakávaní úlovku

Pohľad na pretekársku dráhu

Táto šťuka Jánovi Dobríkovi nepostačila na víťazstvo

ŠŤUKIÁDA V SELENČI

Stoštyri rybárov za šťukami Juraj Berédi-Ďuky

štyri prúty. Organizátori všetkým zabezpečili návnady – živé rybky. hladné, hmlisté a pochmúrne Súťažiaci museli rešpektovať ryráno v nedeľu 19. novembra bárske pravidlá, ktoré sa vzťahujú 2017 nebolo prekážkou, aby na veľkosť ulovenej šťuky. Tie sa uskutočnila súťaž v lovení šťúk, pod mieru ihneď púšťali do vody. ktorú na kanáli D-T-D v blízkosti Súťaž prebiehala v športovom a férovom ovzduší. Ulovené šťuky razom odvážili a väčšinu z nich vrátili späť do vody. Prišli športoví rybári z Nového Sadu, Kovilja, Vrbasu, Batajnice, Savinho Sela, Báčskej Palanky, Vajsky, Bođan, Odžakov, Sivca, Tovariševa a domáci Selenčania. Súťaž sa začala o ôsmej ráno a trvala Organizátori pre všetkých účastníkov do trinástej hodiny, prichystali raňajky keď rozhodca ohlásil koniec. Organizátori Báča zorganizoval Spolok špor- pre všetkých účastníkov zabezpetových rybárov Ikra zo Selenče. čili raňajky a občerstvenie. Prvé prízemné mrazy, voda plná Po skončení súťaže sa všetci kyslíka a blížiaca sa zima sú do- presunuli do sály Hasičského konalým receptom na aktivitu spolku v Selenči, kde organizátori tohto dravca – šťuky. vyhlásili víťazov, odovzdali im V to nedeľné ráno ku kanálu pri- peňažné a vecné odmeny, pohášlo 52 tímov (sedem zo Selenče), re, medaily a uznania. Šťukiádu vyzbrojených rybárskym výstro- podporili a rybárov aj na dráhe jom, pripravených a dobre nala- navštívili a posmelili predseda dených na súťaž. Tím tvorili dvaja Obce Báč Borislav Antonić a jeho pretekári, ktorí mohli mať najviac zástupca Zdenko Kolár. Pr vé miesto na Selenčan Jaroslav Šťukiáde 2017 obsadil Alexy so štyrmi tím Selenčanov pod prútmi názvom Jeden a pol muža, ktorý tvorili Pavel Mandáč a Daniel Rago. Táto dvojica ulovila najťažšiu šťuku (vážila 1 490 g) a práve ona im zabezpečila víťazstvo. Na druhom mieste skončil tím Tri

šešira z Báčskej Palanky, ktorý ulovil šťuky vážiace 860 gramov. Tretie miesto si rozdelili tím Bistro z Báčskej Palanky a tím Kovilj z Kovilja, ktorých úlovok vážil 580 gramov. Na štvrtom mieste skončil tím Selenčanov Legendy, ktorých šťuky vážili iba 490 gramov. Prvých päť tímov priamo postúpilo do súťaže Super liga šťukiády 2017, ktorá bude vo Vrbase 3. decembra 2017. Mnohí rybári konštatovali, že čas bol ideálny na lovenie šťuky, ale predsa úlovok nebol na úrovni očakávaného. Napriek malému

Dvaja Pavlovia zo Selenče, Prácky (stojí) a Častvan (sedí)

Zdenko Kolár (stojí v strede), zástupca predsedu Obce Báč, prišiel podporiť rybárov

počtu ulovených šťúk súťaž sa predsa vydarila a všetci rybári po spoločnom obede spokojní opúšťali SelenVíťazi Šťukiády ču v nádeji, že 2017: Daniel sa o rok znovu Rago a Pavel Mandáč (zľava) stretnú na ďalšej Šťukiáde 2018.

Mužstvo MOMS Vojlovica – Detvan – 10. miesto na 21. Matičnom turnaji vo Vojlovici 2017

Miroslav Zdychan, Ivan Halabrín, Michal Spišiak, Vlada Popov, Nenad Veljanovski (stoja zľava); Jaroslav Beracka, Damián Halabrín, Vladimír Kolárik (v drepe zľava)

Foto: Vladimír Hudec