Hlas 49 2016 by NVU Hlas ľudu

Jesenné upratovanie vo Vojlovici Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 73 | 3. 12. 2016 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4728/

Z obsahu

3. 12. 2016 | 49 /4728

Uzávierka čísla: 30. 11. 2016

4 TÝŽDEŇ 4 Každý svojou cestou 6 Nový ombudsman na 6-ročné obdobie 7 Matica slovenská v Srbsku – novelizácia stanov a život etnika

8 NA PULZE DNÍ 8 Pohybujeme sa neustále v tom istom kruhu

11 ĽUDIA A UDALOSTI 12 Predsedníčka podala demisiu 13 Malí agenti – veľké výsledky

V roku nedožitých 90. narodenín Martina Kmeťa (1926 – 2011) 12. konferencia muzikológov a hudobných odborníkov bola v sobotu 26. novembra 2016 v ÚKVS venovaná práve dielu tohto neúnavného etnomuzikológa, skladateľa, pedagóga a dirigenta. (s. 31) A. Francistyová

16 Z lásky pre viac ako 700 detí

22 DETSKÝ KÚTIK 22 O čom sa dá snívať

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Vyššie subvencie pre poľnohospodárstvo 24 Vysúkať rukávy a výsledok nevystane 26 Jesenní škodcovia obilnín

31 KULTÚRA 33 Pohľad reálny

Vo veľkej sále Kultúrneho centra Kysáč v nedeľu 27. novembra bol 23. Kysáčsky spevník. Tentoraz súťažili iba nádejní speváci, lebo sa nikto neuchádzal o účasť na festival Stretnutie v pivnickom poli. (s. 35) E. Šranková

36 Majstrovská ulička v Petrovci 37 Snažíme sa o vyváženosť

40 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 47 Veľmajstri v Petrovci 48 Vydarený debut v novej spoločnosti 50 V strede tabuľky Autor titulnej fotografie: Vladimír Hudec

Výtvarný tábor Makovička, 17. v poradí, sa uskutočnil v sobotu 26. novembra 2016 v Základnej škole Jána Čajaka v Báčskom Petrovci. Zúčastnilo sa na ňom zo 60 nadaných mladých výtvarníkov z ôsmich prostredí. (s. 34) J. Čiep

Editoriál

Rozličnosť jesenného upratovania

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková



Koncom novembra a začiatkom decembra, keď Celziove stupne čoraz častejšie bozkávajú bod mrazu, pod dozorom slnka vychádzame do ulíc upratať svoje priedomia. Uvítať adventné obdobie, pre ktoré je príznačné duchovné „upratovanie“ vo vlastných srdciach.

rispieť k naplneniu poslania adventných týždňov, ale aj života vôbec, – pri ktorom potreba po pokojnom prežití každého dňa rastie s každým novým ránom – môžeme rôznymi spôsobmi. Môžeme si napríklad skrášliť pohľad z domu na ulicu, a to tak, že odpraceme jesenné listy, ostriháme vyschnuté konáre stromov. Niektorí ľudia však aj pri tejto činnosti, vedome či nevedome, znečisťujú vlastné okolie, keď spaľujú suché lístie a trávu na otvorenom. To nie je v súlade s postulátmi ochrany životného prostredia, ani v súlade so Zákonom o ochrane proti požiaru, ktorý zakazuje spaľovanie strniskových zvyškov, odpadkov a iných rastlinných zvyškov na otvorenom. Za porušenie tohto zákonného pravidla, pravdaže, stanovené sú aj peňažné tresty. Pri jesennom, resp. zimnom, teda koncoročnom upratovaní mnohí ľudia praktizujú aj „vyčistiť“ spoločensko-politické či kultúrne dvory, v ktorých sa osobne činia. K očiste, čiže doriešeniu nepríjemnej situácie, pre ktorú kulpínsky KUS Zvolen dočasne utíchol – o čom sme písali v našich novinách, prišlo práve počas nedávnych jesenných dní. Možno teda kvitovať, že pred niekoľkými týždňami zvolenovci dokázali najsť spoločný jazyk v záujme vyšších cieľov: pokračovania pestovania a rozvíjania kultúrnych tradícií v tejto dedine. Ukázali, že je možné dopracovať sa ku kompromisu, ponechávajúc aj možnosť pre budúcu spoluprácu dvoch „znepriateľených“ strán. Časom. No už teraz v kulpínskom spolku znovu otvorili dvere dokorán a vítajú tanečníkov, spevákov, divadelníkov, ochotníkov v každom zmysle slova. Vítajú kultúru! Do tretice, v tematickom opuse upratovania sa nám nanútila téma duchovného upratovania. Predvianočné obdobie nás priam vábi, aby sme vrhli samopoznávacie svetlo do vlastnej duše. Veď poriadok vo vlastnej duši, vyrovnanie sa s vnútornými démonmi je základnou podmienkou, aby sme svojou spoločenskou činnosťou a aktivizmom prispeli k budovaniu lepšej budúcnosti. Tento proces v ľudskom živote môžeme vnímať ako katarziu, príznačnú pre divadelnú tragédiu, teda očistu od vášní, emocionálne odreagovanie, a zároveň uvedomenie si vlastných hodnôt, životných postojov, citov – svojho miesta v užšom a širšom spoločenstve. Aj o tom by jesenné upratovanie malo byť, lebo život je cyklický sled udalostí, osudov, emócií, v ktorom platí Senecov výrok, že stať sa dobrým človekom je umenie. Preto si v tieto sviatočné dni pripomíname význam (divadelnej) katarzie. A potrebu po rozličnosti jesenného upratovania. Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  49 /4728/ 3. 12. 2016

Týždeň 

InPress

Každý svojou cestou

Renomé? Jasmina Pániková

ni po viac ako 7-mesačnom pátraní, hádaní a veštení verejnosť nevie, kto v noci, keď sa sčitovali hlasy, v centre Belehradu búral objekty. Väčšina nevie, niekoľkí vedia, ale ticho! Nikto ani slovko! Iba podaktoré médiá písali a stále píšu o tom. Podaktorí sa dostali aj na súd, a to vďaka ministrovi Stefanovićovi. Máme na mysli týždenník NIN, ktorý mal text Nebojša Stefanović, hlavný fantóm zo Savamaly. Očividne sa minister veľmi rozhneval a žaloval autorku článku, zodpovedného redaktora týždenníka a NIN. Tento týždeň už absolvovali pojednávanie a rozsudok bude do Nového roku. V ten chladný utorok, keď ranná teplota bola - 1 alebo 0, hŕstka pokrokárskych nadšencov ukázala, že ich ani mrazivé ráno nezastaví podporiť pred súdom svojho straníckeho kamaráta. Hoci... Keď sa trochu pozastavíme nad tým... Podporiť niekoho? Je to o. k., ale... Utorok, ráno... A oni nie sú na svojom pracovnom mieste? Naše spoločnosti začali poskytovať pracovné voľno, keď chceme „podporiť priateľa v núdzi“, alebo sa to vzťahuje iba na pokročilých, pokrokových? A minister... Ten vyhlásil, že mu je článkom narušená reputácia a česť! Aby bolo niekomu narušené dobré meno, musí ho najprv mať. Musí ho najprv získať... A pán minister, ktorý viac ako 7 mesiacov nemôže zistiť a vo verejnosti povedať, kto zaviazal strážnika (ktorý neskoršie aj umrel) a búral objekty, sotvaže môže mať renomé... Ako je otázne Stefanovićovo „dobré meno“, takisto je aj práca nášho súdnictva. V prípade Savamala nebolo usporiadané ani jedno súdne pojednávanie, na ktorom by boli predložené aké-také dôkazy. Z druhej strany máme ministra, ktorý žaluje novinárku ako fyzická osoba a ihneď máme aj prvé pojednávanie a avizovaný dátum rozsudku. Keby nebolo smutné, tak by bolo smiešne.

www.hl.rs

168 HODÍN

Oto Filip

o nás čaká v roku pred nami? Čo sme zvládli a kde sme zlyhali? Možno očakávať pozitívne posuny vpred a kto by ich mohol ohroziť? Každý december rezonujú takéto a podobné otázky, typické pre obdobie súvah a plánovania na prelome odchádzajúceho a prichádzajúceho roka. Voľby sa nám počas uplynulého vyše štvrťstoročia viacstraníckosti natoľko dostali pod kožu, že by nezaujatý pozorovateľ z cudziny ľahko mohol mylne usúdiť, že sa nasledujúce prezidentské majú konať o pár týždňov alebo o taký mesiac. Opozícia navonok trvá na spoločnom kandidátovi, no pritom azda každý do prvého plánu vysúva seba. V predvolebnom kontexte sa v dňoch za nami často spomínalo meno ochrancu občanov Sašu Jankovića ako prípadného spoločného kandidáta, čo ho automaticky posunulo do pozície možného terča. O voľbách nemlčia ani strany pri moci, skadiaľ prichádzajú rozličné hodnotenia. Od toho, že definitívne zatiaľ nevedno, na koho voľba padne, po konštatovanie, že pre pokrokárov nebude žiadnou tragédiou, ak nezvíťazí ich kandidát (Maja Gojkovićová), po oznámenie možnej demisie



(Aleksandar Vučić) v prípade zvolenia niekoho, koho nepodporuje. Propaganda už robí svoje, takže je jasné, že cesta k prezidentskému kreslu bude výrazne posiata tŕňmi, bez ohľadu na to, o koho pôjde. Jedinou známou v množstve neznámeho je, že uchádzačov bude mnoho, oveľa viac tých bez akýchkoľvek šancí než kandidátov vážnych. Optimistu by v uplynulom týždni prípadne mohla potešiť správa, ktorá nedávno prišla z Bruselu. Na stretnutí premiéra Aleksandra Vučića s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom okrem známeho konštatovania, že aliancia rešpektuje vojenskú nezávislosť Srbska, hostiteľ Stoltenberg zhodnotil náš štát ako vývozcu stability v regióne. Zo strany Belehradu bola tlmočená ochota pokračovať v spolupráci s NATO, keďže bez nej niet mieru a stability v tomto pásme, čo je zase predpokladom ďalšieho ekonomického rastu a pokroku Srbska. O pár dní neskoršie, od pondelka do stredy, sa Brusel opäť stal dejiskom pokračovania dialógu s Prištinou, na ktorom je v čele našej delegácie riaditeľ Kancelárie pre Kosovo a Metóchiu Marko Đurić. Námetom rozhovorov bolo predovšetkým uplatnenie dosiahnutých dohôd vzťahujúcich sa na telekomunikácie,

justíciu a slobodu pohybu, ako aj na Spoločenstvo srbských obcí. Témy komplikované, v rôznych fázach (ne) realizácie, viaceré vzájomne podmienené, všetky závisiace od stupňa záujmov a ochoty oboch strán. Zdá sa, že omnoho menej než takéto otázky alebo prezidentské voľby v roku 2017, verejnosť zaujímajú rôzne finančné aféry, príprava rozpočtu na rok 2017 alebo otázky štandardu príslušníkov vojska, ktorého časť dáva jasne najavo nespokojnosť v tejto oblasti. Prezident Tomislav Nikolić a premiér Vučić sa k nej vyjadrili, nie však v rovnakej tónine. Prezident pre protest prejavil porozumenie kvitujúc, že ten, kto si neželá svoje vojsko, bude ľutovať, že má cudzie, kým premiér tlmočil vďačnosť všetkým príslušníkom Vojska Srbska, okrem tých, ktorí – ako podotkol – štrajkujú proti vlastnému štátu. Nad všetkým však zostáva akosi vo vzduchu visieť dilema: ak sa v tzv. Bielej knihe prezentovanej v pondelok v Belehrade Radou zahraničných investorov celkovo kladne hodnotia uplynulé reformy, obnovenie makroekonomickej stability, fiškálna konsolidácia a regulatórny pokrok na základe zmien troch pilierových zákonov: o práci, privatizácii a konkurze, kedy sa to premietne aj do často omieľanej vety znejúcej zabezpečenie lepšieho života občanov? Alebo na začiatok aspoň niektorých, tých najohrozenejších kategórií obyvateľstva?

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

Doc. MgA. MICHAL MURIN, ArtD., PRODEKAN PRE MEDZINÁRODNÉ VZŤAHY FAKULTY VÝTVARNÝCH UMENÍ AKADÉMIE UMENÍ, BANSKÁ BYSTRICA

Každý piaty Oto Filip – Významným segmentom vyučovacieho procesu je aj mobilita študentov, vrátane ich odchodov do cudziny... – Mali sme hodnotenie nielen na našej akadémii, ale aj širšie, v ktorom sme obstáli veľmi dobre

Informačno-politický týždenník

v rámci celého Slovenska. Tým, že u nás na Akadémii umení je aj Hudobná fakulta, jasné je, že hlavne tí hudobníci a výtvarníci často cestujú vonku. Keď ide o krajiny, sú to Španielsko, Česká republika, je to veľmi intenzívne aj s Poľskom. Samozrejme, menej sa

darí odísť do krajín, ako je napríklad Nórsko. Študenti majú o to záujem, no Erazmus predpokladá, že by mali prísť k nám ich študenti. Preto sa to s takými krajinami nedarí. No napríklad s Fínskom máme veľmi intenzívnu spoluprácu. Na ukážku možno uviesť, že napríklad v treťom ročníku približne dvadsať percent našich študentov odíde na zahraničnú stáž. • TÝŽDEŇ •

OBNOVITEĽNÉ ZDROJE ENERGIE

Potenciály treba využiť Oto Filip

nergií je stále menej, potrieb po nich stále viac. Jednou z prvých a reálnych možností riešiť tento hlavolam je rázna orientácia na obnoviteľné zdroje energie. V prvom rade na biomasu, palivo získané z rastlín alebo ich častí: stromov, rôznych pozostatkov po poľnohospodárskej výrobe a podobne. Podľa údajov Agentúry pre ochranu životného prostredia v roku 2013 sme využívali len 32 percent potenciálu obnoviteľných zdrojov energie, kým sa ich účasť v celkovej finálnej spotrebe energie pohybovala vtedy okolo 19 percent. Pritom je tu záväzný cieľ, ktorý treba realizovať do roku 2020:

a pokrajinských inštitúcií, hospodárskych komôr, bánk... Jej priebeh a dosahy možno stručne vyjadriť slovami, že využívanie obnoviteľných zdrojov v posledných rokoch síce stúpa, no ešte stále ide len o veľký potenciál, ktorý treba využiť. Otvárajúc podujatie predseda vojvodinskej vlády Igor Mirović podotkol, že sa analyzujú možnosti, aby pokrajinská administratíva spolu s lokálnymi samosprávami poskytovala subvencie tým technológiám, ktoré predovšetkým vo verejných ustanovizniach umožnia prechod na energiu lacnejšiu a vyžadujúcu menšie náklady. Oznámil aj ochotu pomôcť možným investorom v tejto oblasti,

Z konferencie v Novom Sade

dosiahnuť 27 percent obnoviteľných zdrojov energie v celkovej energetickej spotrebe. Otázkami, ako to dosiahnuť, sa nedávno zaoberali účastníci medzinárodnej konferencie SEE ENERGY – Connect and Supply 2016, ktorá v Master stredisku Novosadského veľtrhu zoskupila približne dvesto účastníkov, zástupcov početných spoločností, predstaviteľov približne desať štátov, taktiež štátnych • TÝŽDEŇ •

o to skôr, že naše zákonodarstvo poskytuje upravené a férové podmienky na investovanie v oblasti obnoviteľných zdrojov. Podľa predsedníčky Národnej asociácie pre biomasu – SERBIO Nataše Pavićevićovej-Bajićovej cieľom SERBIO je práve vznik konceptu umožňujúceho väčšie využívanie biomasy. Odhaduje sa, že sú až dve tretiny celkových obnoviteľných zdrojov práve zdroje z nej, v prvom rade les-

nej a poľnohospodárskej. To je mi z rôznych obilnín, kukurice, základ, na ktorom treba stavať sóje, cukrovej trstiny. Známy je ďalej. Predpokladom zvýšenia príklad Brazílie, kde etanol zapodielu udržabezpečuje až 40 teľnej energie percent množz obnoviteľstva palív pre ných zdrojov autá. Na druhej v energetickej strane však na bilancii štátu sú výrobu akéhorôzne školenia koľvek biopalia zdokonaľova sú potrebné vanie na túto siatiny, ktoré by tému, podpora mohli zabezpeštátu malým čiť potravu pre energetickým stovky miliónov projektom, spähladujúcich ľudí tosť domácich vo svete. Jedia medzinárodným spôsobom ných spoločností Nataša Pavićevićová-Bajićová využiť výhody zapojených do biopalív a neúseku obnoviteľných zdrojov zredukovať pramene potravín energie, lepšie nakladanie je tieto pramene celkom vylúčiť so zdrojmi, ktoré máme, z procesu získavania biopalív. podnecovanie nového bio- Hoci sú zrnká kukurice a šťava energetického odvetvia, z trstiny tradičnými prameňmi rozvoj trhu biomasy na zá- etanolu, ten alkohol možno klade vzniku logistických vyrábať aj z býľ, listov, z celého a obchodných stredísk... O týchto a iných možnostiach sa detailnejšie hovorilo na viacerých paneloch: Nové perspektívy využívania biomasy, Biomasa a zveľaďovanie životného prostredia, Regionálny prehľad: Inovácie v podnikaní s biomasou, Ako pestovať viac biomasy a rozšíriť jej využívanie, Investície, zákonný rámec a inštitúcie poskytujúce podporu. Keďže biomasa tvorí viac než 60 percent tunajších obnoviteľných zdrojov energie – na druhom mieste je vodný potenciál s 30 percentami – jasný je Významný energetický zdroj: jej význam tak pre napre- odpadové drevo dovanie energetiky, ako aj pre celkový hospodársky rast. radu sekundárnych rastlinných Robenie palív z rastlín je osožné produktov, ktoré sa najčastejšie nielen pre planétu, ale aj pre nás. hádžu alebo spaľujú. Treba tak Vo svete globálne rastie potreba chcieť, ako aj vedieť, ako realipo biopalivách, po náhradách zovať tieto zelené sny. Času na pre benzín a diesel, vznikajúci- to nie je veľa. 49 /4728/ 3. 12. 2016

Týždeň REAGOVANIE

K textu Z. Speváka: Reagovanie na text Lepší katalóg než samochvála J. Bartoša V Hlase ľudu, č. 48 / 26. 11. 2016, s. 6, bol zverejnený list Zoroslava Speváka adresovaný zodpovednej redaktorke Hlasu ľudu: Reagovanie na text Lepší katalóg než samochvála Juraja Bartoša (uverejnenom v HĽ, č. 46 / 12. 11. 2016). V ňom sa autor, inak univerzitný profesor a „pedagóg“, prevažne sústreďuje na rozdávanie „pedagogických faciek“ mne, týždenníku Hlas ľudu, respektíve jeho šéfredaktorke Vladimíre Dorčovej-Valtnerovej. Pravdaže témou (nie terčom) môjho príspevku nebola tá a taká, akú ju dotváril Z. S. „akcia“ (1. Festival slovenských ľudových krojov Slovákov vo Vojvodine, Kysáč 1. 10. 2016). Je predsa jasné, že som neposudzoval kompletnú „kysáčsku“ udalosť; vyjadril som sa k dvom zjavným skutočnostiam. Po prvé: skonštatoval som, že k výstave fotografií Petra Dešića chýbal katalóg, čo je nepopierateľná PRAVDA pravdivá. Organizátorovi inak zrejme solídneho festivalu krojov som síce pripísal samochválu, ale nie som jediný, kto si ju všíma, predovšetkým v jeho televíznych a iných verejných vystúpeniach pred festivalom i po festivale. Ako sa náhradne dozvedám, ani výstava fotografií Branislava Kokavca (v rámci tej istej udalosti) nebola

opatrená katalógom. S ohľadom na skutočnosť, že mesto Nový Sad na celé podujatie poskytlo AŽ 600 000 dinárov, tie katalógy vari predsa nielen mali, ale aj mohli byť. Nie, nebudem špekulovať o tom, prečo neboli. Iba zase konštatujem, to je škoda. Aj menej dobrí znalci výstav než je Z. S. určite vedia, prečo. Nebyť pri dákej udalosti nebráni nikomu na svete, tobôž nie novinárom, vyjadriť sa o jej jednotlivých segmentoch. Vedia o tom a denne sa presviedčajú aj menej inteligentní konzumenti žurnalistických obsahov než je podpisovateľ reagovania, na ktoré reagujem. Z. S. mi pripisuje syntagmu pán „novinár“. Aký biedny pokus o šľapák. Mám totiž hmotný dôkaz (diplom) o nadobudnutí vysokoškolského vzdelania v odbore žurnalistiky. Sú i dôkazy na to, že v NVU Hlas ľudu pracujem viac než 30 rokov (čo ako novinár, čo ako zodpovedný redaktor týždenníka Hlas ľudu a časopisu Vzlet). Novinárske práce som vykonával aj v Petrovskom rozhlase, Novosadskom rozhlase, Televízii Nový Sad a veruže i v Televízii Petrovec, ba bol som i členom redakcie časopisu Zornička, keď tam šéfredaktorom bol – Zoroslav Spevák. Ten(to) istý. A predsa iný.

Ako uvádza Z. S. v reagovaní: „Aj informovanie o tejto kysáčskej akcii bolo nedobromyseľné a zákerné.“ Nevedno prečo, len vypočítal celý rad funkcií prítomných na „akcii“. Mená ich nositeľov nie. Nespomenul ani to, či dotyční funkcionári, ako i on sám, sledovali celučkú celú udalosť, alebo, ako sa dozvedám(e), boli len pri otváracom ceremoniáli a videli iba začiatok prehliadky krojov na javisku v sále KC Kysáč. Raz sa vo svojej nedoslýchavosti neviem načudovať, ako pán univerzitný profesor a „pedagóg“ Z. Spevák, ktorý náhle zahorel nebývalou láskou k ľudovej tvorivosti, k folklóru, ktorým (ak sa mi len nezdá) donedávna otvorene pohŕdal, vehementne preferujúc elitizmus a pranierujúc populizmus, nezostal a nenadchýnal sa inak fascinantnou a inovatívnou „akciou“ od jej začiatku po jej koniec. „Je pravda, že ste mená vysokých hostí ani neuviedli?“, pýta sa Z. S., hoci pozná odpoveď, ktorá znie: NIE JE PRAVDA. Kolegyňa Elena Šranková práveže uviedla (nielen funkcie), ale aj mená osobností, ktoré v rámci kysáčskej udalosti úradne hovorili. Že nespomenula menovite všetkých úradných hostí? Koľko médií, každý deň, „zamlčí“ množstvo mien a priezvisk účastníkov rôznych udalostí,

vystavujúc sa potenciálnym útokom trebárs univerzitného profesora a „pedagóga“, ktorý svoje jedovaté šípy (žeby s predbežným úmyslom?) mieri len na Hlas ľudu. Mimochodom: úvodzovky, ktorými som opakovane ohrnul termín pedagóg vzťahujúci sa na Dr. Zoroslava Speváka, komeniológa a znamenitého detského spisovateľa, prikazujem čitateľom vymazať; sú tam iba preto, aby si dotyčný uvedomil, ako asi chutí úvodzovkové znevažovanie. V reagovaní Z. Spevák prideľuje Hlasu ľudu urážlivú sústavnú neobjektívnosť, nadŕžanie (neuvádza komu) a cenzúru a píše: „A vyvrcholením tej urážlivosti je tento úbohý, zákerný textík J. Bartoša.“ Hoci Z. S. nič z toho, čo som v texte Lepší katalóg než samochvála napísal, nepoprel argumentmi, vyvodzuje ďalší famózny nanajvýš „inteligentný“, „pravdivý“, až diletantský záver, ktorý práve o jeho autorovi hovorí veľmi veľa. Keď totiž zazlieva šéfredaktorke, že „publikovaním tohto trápneho, zlomyseľného a diletantského textu vlastne prekročila rubikon“. Na akú vojnu sa to máme tešiť? Kde pán doktor boli, keď v Hlase ľudu a iných tunajších (aj) slovenských médiách zúrila skutočná cenzúra? Juraj Bartoš

DOZVUKY ZO 7. ZASADNUTIA POKRAJINSKÉHO ZHROMAŽDENIA

Nový ombudsman na 6-ročné obdobie Jasmina Pániková

Tentoraz nemožno hovoriť, že vládnuca koalícia a opozícia hlaba 10 bodov a zhruba 12 hodín sovali odlišne. Síce sa poslanci strávených v sieni ZhroLigy sociálnych demokratov Zoran Pavlović je mimoriad- nezúčastnili v hlasovaní, ale maždenia APV. Takto nym profesorom na Právnickej poslanci Demokratickej strany by sa skrátka mohlo opífakulte pre hospodárstvo a súd- podporili návrh aj keď, ako sať posledné zasadnutie nictvo v Novom Sade a bývalým v mene strany Nenad Boropokrajinských poslancov, okresným verejným obžalob- vić povedal, nikto sa s nimi ktoré bolo vo štvrtok 24. com v Novom Sade. Zaoberá nekonzultoval o návrhu na novembra. sa teoretickou prácou v oblasti nového ombudsmana. Možno Aspoň predstaviteľov ochrany ľudských práv, slobody práve preto Borović ani neve„siedmej sily“ prekvapiobčanov a trestným právom. Je del povedať novinárom, ako lo, že ihneď na začiatok zasadnutia predseda členom Akadémie medzinárodného práva v Haagu sa nový ochranca volá. Či je zhromaždenia zaradil a Viktimologickej spoločnosti Srbska. Nikolić alebo Pavlović... poslanecké otázky, ktoPredstavitelia Srbskej raré trvali viac ako hodinu. Po tom, hodinová rozprava, či je kandidát dikálnej strany boli proti tomuto ako podaktorí poslanci buď dostali Zoran Pavlović správna osoba na návrhu. Ako povedali, predošlá odpovede, ktoré čakali, alebo nie, túto funkciu alebo nie. ochrankyňa občanov mala blíz-

www.hl.rs

na rad prišiel aj prvý bod týkajúci sa voľby nového pokrajinského ochrancu občanov – ombudsmana a ďalšia

Informačno-politický týždenník

ko k Demokratickej strane a nový ombudsman k Srbskej pokrokovej strane. Členovia SNS túto informáciu nechceli veľmi komentovať, avšak o kandidátovi hovorili iba v superlatíve. Milenko Jovanov, predseda poslaneckej skupiny Srbskej pokrokovej strany, zdôrazňoval, že po prvýkrát bude pokrajina mať opravdivého ochrancu občanov, „ktorý bude chrániť obyčajných občanov“. Nový ombudsman nebol veľmi naladený rozprávať sa s novinármi. Iba skrátka povedal, že po nastúpení do funkcie (do 30 dní odo dňa zloženia prísahy) bude hovoriť o plánoch a aktivitách. Foto: pokrajinská vláda • TÝŽDEŇ •

PRÍSPEVOK K VEREJNEJ ROZPRAVE

Matica slovenská v Srbsku – novelizácia stanov a život etnika

• TÝŽDEŇ •

regiónom (to jest členom MSS) práva navrhovania kandidátov na predsedu i (funkčných, čo je to?) podpredsedov MSS. Prečo je to zlý návrh? Preto, že je taký návrh v úplnom rozpore s Ústavou Republiky Srbsko, s jej zákonmi. Preto takou úpravou stanov MSS rozvracia právny systém štátu, znevažuje demokratické práva občanov, členov MSS. Bola by to i tyrania. Bolo by to v rozpore s demokraciou, tvorivými schopnosťami členstva MSS. A rúhanie členstvu. K tomu navrhnutý, neobmedzený počet mandátov na post predsedu MSS vylučuje meniteľnosť vedúceho kádra MSS, vylučuje z MSS nových dejateľov, vylučuje energiu nových vedúcich, vylučuje a znevažuje znalosti ľudí, ich ideí, poznanie reality, skúsenosti, zručnosti, spoločenské vedomosti, kompetentnosť a prianie novými metódami, novou praxou pomôcť členom MSS, slovenskému etniku, plniť úlohy MSS definované i článkom 1 Stanov MSS. Práve i preto v Stanovách MSS načim obmedziť počet mandátov predsedu MSS iba na 2 mandáty. Po sebe opakujúce mandáty. Tak ako je to už zakotvené v platných Sta-

novách MSS! Zasadzujem sa o to, aby sa nezrušila MSS, za posilnenie jej činnosti, dosahov vo výsledkoch aktivít. Aby sme to zabezpečili svojou prácou, spoluprácou, návrhmi ideí i akčných programov práce, zapojením mladých, vzdelaných, schopných ľudí. Mladých, v MSS chýbajúcich. Tým, ktorí sa činia, by sa mala podať dôvera, úcta k ich znalostiam, rozvoju vedomostnej spoločnosti, spoločnosti starajúcej sa o etnikum, hmotné i duchovné hodnoty, nezamorovanie okolia. Ľuďom vychovaným a praktizujúcim ústretovosť, s prejavom práva na odlišnosť v mienkach, v praktizovaní dialógu. Dialógu o všetkom. O tom, s čím sa zhodujeme, a o tom, s čím sa nezhodujeme. Vtedy to bude súčasťou krajšieho dneška i budovania zajtrajška. Zajtrajška pre nás, naše deti, našich inorečových spoluobčanov. Text prof. Dr. Vladimíra Valenta, univerzitného profesora na dôchodku a člena MOMS Belehrad, je úryvok z rozsiahleho komentára autora, ktorý je v úplnosti zverejnený na www.hl.rs.

INÝ NÁHĽAD

náme sú mi návrhy komisií MSS, zo dňa 6. novembra 2016, i obsah uznesenia Správnej rady MSS, ktoré sa týkajú (komisiami navrhnutej) novelizácie Stanov MSS, stanov datovaných 13. marcom 2010. Poznámkami, ako neprávnik, dúfam ako dobroprajník, upozorňujem na obsah Zákona o združeniach RS (2009, 2011). V Zákone o združeniach a v článku 2, odsek 1, hovorí sa o združovaní právnických osôb. Podľa uznesenia SR/MSS navrhuje sa existencia (budúcich) právnicky samostatných organizácií. Takými organizáciami by sa mali stať terajšie MOMS-y. Uzavieram, že z toho môže vyplývať záujem SR/MSS o vylúčení, z MSS, prácou, výsledkami činnosti a počtom veľkých MOMS-ov, ktoré osamostatnením budú právnickým subjektom. Môže to, následne, viesť k rozkladu MSS a zániku MSS ako inštitúcie. V súvise s osamostatnením MOMS-ov spomeniem článok 4, odsek 2 – status právnickej osoby v tom zákone. Podľa toho odseku budúci MOMS, nakoľko chce vlastniť bankový účet, bude musieť byť právnickou osobou. MOMS ako právnicky subjekt, potom, bude vlastniť subjektu patriace práva a záväzky: sídlo, organizačnú štruktúru, program práce, spoločenské ciele. Keď sa to stane, opytujem sa, načo by takému subjektu bola potrebná MSS? Osobite keby v osamostatnených MOMS-och jestvovali osoby (ktoré, objektívne i jestvujú), ktoré nemilujú dnešnú MSS, nevážia si jej prácu, neschvaľujú činy, závery, smernice práce jej orgánov a ani jej predstaviteľov. K tomu ešte majú i mnoho pripomienok na bežnú prax, nespoluprácu vedúcich MSS, zanedbanú spoluprácu s MOMS-ami, hašterenie sa so slovenskými subjektmi! Podľa môjho chápania č. 7, od. 3 Zákona o združeniach a článku 7, odsek 3, v MSS právo na taký status nemajú MOMS-y ako pobočky a filiálky. V tom zmysle SR/ MSS schválila rozhodnutie, ktoré je v rozpore so Zákonom o zdru-

ženiach. To preto, že čl. 7 zákona nedovoľuje a tým aj vylučuje, aby existujúce MOMS-y vlastnili právnický status. Pravdou je, že č. 10, od. 2 toho zákona dovoľuje právnickým subjektom zjednotenie, založenie nového právnického subjektu. Otázka znie: Prečo by sa osamostatnené subjekty, MOMS-y, znovu združili v organizáciu, z ktorej práve vystúpili? A prečo by v MSS neexistovali a neboli platné vnútorné, iba pre MSS platné, podúčty MOMS-ov a do podúčtov odborníkom alokované finančné prostriedky MOMS-ov? Tým skôr, že sa vie, komu finančné prostriedky patria a boli zabezpečené projektmi, darmi, donáciami a inými spôsobmi. Osobitý následok na stav, výsledky práce MSS by mohol mať návrh o neobmedzenom počte za sebou sa opakujúcich mandátov predsedu MSS. Negatívny následok sa vzťahuje i na právo, aby kandidatúra na budúceho predsedu bola geograficky, regiónmi, ovplyvnená. Navrhnuté je SR/MSS, nepovolenie všetkým členom i regiónom Srbska (v ktorých žijú i pôsobia Slováci) regionálnou, vnútornou organizáciou MSS a

Ďuro Varga

Vladimír Valent

49 /4728/ 3. 12. 2016

Na pulze dní S DEJINÁROM JAROSLAVOM MIKLOVICOM

Pohybujeme sa neustále v tom istom kruhu Juraj Bartoš

enu Samuela Tešedíka za rok 2016 udelili počas 7. stretnutia slovenských dolnozemských učiteľov v Békešskej Čabe (v Maďarsku), ktoré sa konalo 14. – 15. októbra. Toto uznanie sa udeľuje učiteľom slovenského národnostného školstva pôsobiacim mimo Slovenskej republiky za vynikajúcu pedagogickú, organizačnú a riadiacu prácu, ako i za mimoriadnu činnosť s deťmi a mládežou vo voľnom čase. Hovoríme s jedným z tohtoročných laureátov, profesorom dejín Jaroslavom Miklovicom. Narodil sa v Báčskom Petrovci roku 1959, kde vychodil základnú školu a po maturite na Gymnáziu Jána Kollára získal vysokoškolský diplom na Katedre dejín Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade. Obhájil diplomovú prácu na tému Srbsko-slovenská politická spolupráca v Južnej Báčke 1895 – 1905. Pracuje v ZŠ hrdinu Janka Čmelíka a v Strednej ekonomickej škole v Starej Pazove. Je jedným zo spoluzakladateľov Pazovského kalendára, v ktorom riadne publikuje a prispieva aj do periodík Rovina, Hlas ľudu, Dolnozemský Slovák, Národný kalendár atď. Jeho texty nájdeme i v zborníkoch o Selenči, Hložanoch a Kysáči. Je tiež autorom doplnkov k učebniciam i textov kvízu Koliko se poznajemo, prekladá učebnice... Cena Samuela Tešedíka: medaila, diplom, peňažná odmena. Ktorá z týchto troch zložiek vás potešila najviac? „Hm, je to tak trochu nešikovná otázka... Potešilo ma samotné uznanie ako také, aj skutočnosť, že tu boli ľudia, ktorí tiež dostali tú istú cenu: Vlatko Miksád z Iloku, Pavol Hlásnik z Nadlaku a Anna Molnárová z Tótkomlóša. Sú to ľudia, ktorí sa po celý život venovali a venujú práci v škole a mimo školy, Slovákom, národnostnej práci.“ O niektorých z nich u nás vieme možno viac než o tom, čo robíte vy. V čom je háčik?

www.hl.rs

„Neviem. Historickou vedeckou prácou sa zaoberám ešte od čias štúdia, teda viac než 30 rokov. Už v diplomovej práci som sa zaoberal obdobím od kongresu nemaďarských národností Uhorska po hodžovské voľby. Na základe

ohľadu na ich kvalitu, vedeckú váhu alebo...? „V každom prípade zbierať materiály a písať treba. Aby sa nezabudlo. Je tu však problém filtrovania zozbieraného. Niektoré monografie sú urobené na vysokej úrovni, pokým iné... Z hľadiska historika mienim, že pri mnohých nie sú uplatnené vedecké kritériá, takže obsahujú veci, ktoré tam nemali byť, ale z hľadiska obyčajného čitateľa sa mi páči každá kniha o našich dedinách.“ Pre budúce generácie zostáva takže nielen zrno, ale aj pleva? „Zostáva aj obilie, aj klasy. Prečo? U nás je trend, podľa ktorého sa strašne málo venúvame lokálnym dejinám; platí to najmä pre Báčku. Stará Pazova je jediná slovenská dedina, ktorá má kompletne spracované dejiny od najstarších čias po súčasnosť, t. j. vrátane súčasnosti; zahrnuté sú vo ôsmich publikáciách prevažne historicko-etnografických, slovenských a srbských. Na obzore je deviate: lokálny zberateľ Ján Horvát dokončuje školskú monografiu, ja pracujem na úprave textov. Všetci sa opierajú o publikáciu

o to, že teraz sú prístupné archívy; všetko je zdigitalizované. Maďari to majú fantasticky urobené. Z prístupných zdrojov jasne vyplýva, že Hložany sa síce roku 1756 spomínajú, avšak ide o to, že v tom roku hložianski Srbi podpísali osadnícku zmluvu. Mená podpisovateľov tam nie sú, ale spomenuté súpisy od roku 1757 sú jasné: pred rokom 1770 v Hložanoch Slováci neboli, hoci tam po roku 1772 už tvorili 85 % obyvateľstva.“ Kto by sa mal lokálnymi dejinami zaoberať? „Prirodzene, predovšetkým dejinári, ibaže profesorov dejín je dosť, ale dejinárov je málo. Nech sa nikto neuráža, viem, prečo to hovorím. Našťastie máme profesorku dejín a dejinárku v jednej osobe Gabrielu Gubovú. Jej kniha Slováci v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov 1918 – 1929 je naskutku extra; mal by si ju prečítať každý. V podstate nemám nič proti lokálnym zberateľom, podporujem každú ich snahu; sú však veci, ktoré by nemali robiť. V poriadku je zbieranie, ale písať nemôže každý, najmä nie sám. Keď sa predsa do toho pustia, dobre by bolo, aby sa konzultovali s nami dejinármi. Osobne som ochotný každému, kto sa mi obráti ohľadne pomoci, vyjsť v ústrety.“

VYTÍNAME VLASTNÉ KORENE Prečo vás zaujali práve dejiny? „Mal som dobrú profesorku dejín v základnej škole Katarínu Kaťu Spevákovú. Proste nám vedela vštepiť vzťah k dejinám, zaujať nás toho som urobil dokumentárny ich obsahom. Mal som tiež šťastie, film o hodžovských voľbách, keď že moja stará mať z otcovej strany som pracoval ako honorárny spobola sčítaná, vedela veľmi veľa lupracovník Slovenskej redakcie rozprávok, poznala rôzne povesti Televízie Nový Sad. Jedna časť dipa vždy ma dákou vedela zaujať. lomovky bola uverejnená v Rovine, Pôvodne som predsa chcel jedna v Hlase ľudu, tiež v študovať archeológiu, ale Národnom kalendári atď. ma neprijali, potom som sa Neskoršie ma viac zaujali Najväčší problém nás tunajších zapísal na právo, po dvoch lokálne dejiny. Roku 2003 mi vyšla publikácia Stará Slovákov bol a je, že sme nikdy ne- rokoch som to nechal a dal som sa na dejiny. Po ukončení Pazova 1769 – 1794 (bola vydaná aj v srbčine roku mali významnú politickú osobnosť, štúdia som najprv pracoval 2007), potom odpis Jesen- politika, ktorý by dokázal pre nás v základnej škole v Maglići roku 1991 som prešiel do ského kroniky, odpis Prvého urobiť niečo viac. Vždy sme sa vydali aStarej Pazovy.“ súpisu Staropazovčanov. Takže ste už viac PazovBol som odborným porad- dopredu dákou chybnou cestou. čan než Petrovčan? com Kreatívnej školy Moj „Teraz som nejako napoly... Pazavičaj (Moje rodisko) a naposledy Karola Borovského Bács Bodrog vlani tlačou vyšli Súpisné listiny vármegye a na Dr. Jána Siráckeho, zovčania sú špecifickí, sú praví Petrovca, ako jediná publikácia pri ktorý s odstupom času zistil, najmä hraničiari. Hovorím, že ľahko je príležitosti 270. výročia príchodu v prípade textu do prvého zborníka byť Slovákom v Báčke, či v Padine Slovákov do Petrovca.“ o Hložanoch, že urobil chybu; v alebo Kovačici; načim byť Slovák Máloktorá slovenská dedina v knihe Hložany 2 už píše, že Slováci tu. Treba vedieť, ako sa zmenila Srbsku nemá svoju monograﬁu, do tejto dediny prišli po roku 1770, štruktúra obyvateľstva: keď som zborník či dáke „hybridné vydanie roku 1756, ako uviedol v prvom sem prišiel, Stará Pazova mala čosi nie“. Je lepšie vydávať knihy, bez zborníku Hložany 1756 – 1986. Ide nad 9 300 obyvateľov a z toho

Informačno-politický týždenník

• NA PULZE DNÍ •

bolo 6 400 Slovákov! Treba mať Kto sa na tom konkrétne podie„Najväčší problém je v tom, že na zreteli, že Pazovská obec prijala ľal, kto to mal zamedziť? voľakedy roku 1958 vo vtedajzhruba 50 000 utečencov. V roku „Kto za to môže...? Možno sme šej SFR Juhoslávii schválili zákon, 1992 Stará Pazova mala asi 16 500 na vine aj my intelektuáli, že sme v na základe ktorého sa cirkevné obyvateľov, teraz má 27 000 a počet danej chvíli nič nepodnikali; avšak matriky mali pozbierať, prepísať Slovákov je čosi nad 5 000. A predsa teraz je už pozde. Najväčší problém a vrátiť cirkvám. Tak sa mi zdá, že sa nepoddali. Ja som si vedomý nás tunajších Slovákov bol a je, zo všetkých obcí vo Vojvodine to skutočnosti, že k asimilácii musí že sme nikdy nemali významnú zrealizovali iba tri: Báčska Palanka prísť, je však na nás, či ju urýchlime politickú osobnosť, politika, ktorý (čiastočne), v Petrovci (prepísali a alebo spomalíme.“ by dokázal pre nás urobiť niečo vrátili kompletne všetko), a tak sa Majúc na zreteli skutočnosť, viac. Vždy sme sa vy– aspoň sa tak dozvedáme od dali dopredu dákou ľudí pri moci, rovnako ako od ich chybnou cestou.“ predchodcov – že „žijeme čoraz Prečo sa ako dejilepšie“, nie je paradox, že ľudia nár zaoberáte práve a teda aj Slováci húfne odtiaľ obdobím novoveku? odchádzajú...? „Najviac ma zau„Každému je toľko dobre, koľko jímajú genealógie, si sám zariadi, avšak... Vrátim sa v pôvod jednotlivých tejto súvislosti do Békešskej Čaby. rodín a naposledy, Keď sme tam v októbri prišli, práve pod vplyvom kamaotvárali štvrté oddelenie materskej rátov zo Slovenska, škôlky v slovenskej reči. U nich sa Nového Sadu atď. sa počet detí v slovenských triedach venujem 1. svetovej rapídne zvyšuje, kým u nás – klesá. vojne, presnejšie zaU nich síce zosekli peň, ale korene ujímajú ma Slováci, zostali zdravé a my, tu žijúci Slo- t. j. slovenskí vojaci, váci, si vytíname vlastné korene, ktorí počas nej zahynuli. Keď už mi zdá, že aj v Subotici. Tesne po 5. priprávame sa sami o slovenskú takú banku údajov robí celý svet, októbri 2000 bol prijatý nový zákon svojbytnosť. Nikde inde vo svete prečo by sme si ju neurobili aj my?“ o archívoch, na základe ktorého sa nemajú Slováci také práva ako tu, Chystáte na túto tému knihu; matriky nevracajú cirkvám, ale zostávajú v trvalom vlastníctve archínikde. Lenže ich nevyužívame. ako idete na to? Prečo Slováci v Pazove obstáli, „Pomocou rôznych archívov. vov a teraz prijali ďalší zákon, podľa hoci sa z väčšinového obyvateľstva Našťastie v Európskom spoločen- ktorého by sa to predsa malo vrátiť. dostali do polohy menšinového? stve ich zdigitalizovali. Existujú Pravdaže, archívy ich vrátiť nechcú, Vojenská hranica bola exlebo im z toho kvapká suchý teritoriálna jednotka. Na peniaz: každý ,Dobrý deň’ u jej území platili vojenské nich stojí 300 – 400 dinárov. Osobne sa vždy prikláňam k radi- Sú nadšenci, akým je nazákony. Prvá podmienka bola, že tunajší Slováci kálnejšiemu prúdu a zasadzujem príklad Ján Horvát v Starej budú mať vlastného farára Pazove, ktorý si to vyfotil a učiteľa, a tak aj bolo. Prvý sa stále za to, že žiakom treba po- o vlastnej trove, alebo Ján evanjelický farár na Dolnej skytnúť viac našich dolnozemských Guba v Pivnici, takže sa to zemi bol práve v Pazove. dejín. My sme tu od roku 1745, teda čiastočne dá pozisťovať.“ Staropazovský cirkevný zbor je prvý slovenský vo máme naše vlastné dejiny. ABY ČÍTALI OBYČAJNÍ Vojvodine, ktorý mal svojho ĽUDIA farára; teda staropazovskí Slováci osobitné archívne fondy týkajúce Čiže výskumami sa môže zaosi zachovali hrdosť a svojbytnosť. sa 1. svetovej vojny, obsahujúce berať ten, kto chce a môže obetoJe síce pravda, že používajú viac množstvo vzácnych údajov. To je vať vlastné peniaze. Nie sú žiadne srbizmov než Slováci v iných pros- základ a ďalej na to idem za pomoci fondy, z ktorých by sa takáto trediach, avšak treba mať na zreteli známych v rôznych spolkoch, res- práca finančne zabezpečila na fakt, že je Belehrad odtiaľ vzdialený pektíve s pričinením ľudí, ktorých základe projektov? iba 30 kilometrov a ekonomika je to tiež zaujíma. Prichádzam po nich „Sú, ale získané prostriedky nelen ekonomika... Mne osobne je prostredníctvom sociálnych sietí. pokryjú ani 20 percent vložených ľúto, že Sriem bol dlho pomerne Pokiaľ ide o Srbsko, v Belehrade peňazí. Povedzme, ja mám komzanedbaný: naša politická špička má výborne usporiadaný a zdigita- pletne všetko, čo sa týka Starej za posledných 40 rokov dovolila, lizovaný archív Knižnica Svetozara Pazovy od roku 1760 po rok 1800 aby nám – takmer alebo až úplne Markovića, potom je tu Národná z Viedenského vojenského archívu. – zanikli slovenské osady v Srieme: knižnica Srbska, čosi má aj Matica Je toho zhruba 1 500 strán formátu Erdevík, Binguľa, Ľuba, Šíd, Boľovce, srbská v Novom Sade. Pravdaže, v A4 a A3. Všetko je to v staronemAšaňa, Dobanovce... Prečo sme si Srbsku to trošku mešká kvôli ne- čine, ktorú málokto ovláda. Keď to dovolili a teraz sa budeme biť dostatku finančných prostriedkov, som to robil, preklad jednej strany do pŕs, že sme veľkí Slováci, lebo Maďarsko už zdigitalizovalo všetky do slovenčiny stál 20 vtedajších v jednotlivých dedinách máme matriky, osadnícke zmluvy a iné nemeckých mariek. Mne to zdarma jedno – dve deti v ročníku zapísané dokumenty.“ urobil ujo, inak... Ide teda o čistý na hodiny pestovania slovenského Máte prístup k matrikám vo entuziazmus, nie o dáky výnosný jazyka?!“ Vojvodine? podnik a medzi entuziastom a • NA PULZE DNÍ •

bláznom je veľmi malý krôčik.“ V čom teda vidíte zmysel publikovania svojich kníh? „Viete ako: vždy mi zazlievali: ,Píšeš tú knihu; prečo sa nepokúsiš pokračovať v postgraduálnom štúdiu...?’ Mojím cieľom je, aby sa to, čo vydám, čítalo. Budem písať pre obyčajných ľudí, nie pre doktorov vied; najväčší problém je napísať pre obyčajného človeka, zaujať ho a ,prinútiť’, aby knihu prečítal. Keď som vydal prvú staropazovskú knihu, prišla za mnou istá tunajšia mamika a vraví: ,Čedo moje, super si napísau.’ To pre mňa bolo najväčšie uznanie. Všetkých 500 exemplárov sa predalo, cieľ je splnený. Chcem len dodať, že ja fakticky prezentujem historické dokumenty, nepúšťam sa do ich analýzy, do vedeckej činnosti, čo by som vlastne mohol a mal robiť, ale v tom prípade by som prišiel o čitateľov. Na druhej strane poskytujem východiskový materiál tomu, kto sa chce určitou problematikou zaoberať.“ Hovorí sa, že kto nepozná minulosť, nemá budúcnosť. Koľko sa vlastne v súčasných školách vsádza na túto premisu? „Škola má plánom a programom zahrnuté aj dejiny Slovákov a Slovenska. Osobne sa vždy prikláňam k radikálnejšiemu prúdu a zasadzujem sa stále za to, že žiakom treba poskytnúť viac našich dolnozemských dejín. My sme tu od roku 1745, teda máme naše vlastné dejiny. Ibaže sú vsunuté v 7. ročníku do dvoch – troch školských hodín. V poriadku: sme Slováci. Lenže čo my dnes naskutku máme spoločné so Slovenskom? My už 270 alebo trochu menej žijeme mimo materského štátu.“ Ale zároveň sme predsa len aj súčasťou slovenského národa, máme spoločný jazyk... „Áno, ale vždy som za to, aby naše deti radšej vedeli viac o dedine, v ktorej žijú, než o Slovensku, o Clevelandskej dohode a podobne. Predsa pripomeniem, že kedysi sme nemali ani toľko; vo 8. ročníku sa hovorilo iba o 14. Vojvodinskej údernej slovenskej brigáde a v jednom odseku aj o prisťahovaní Slovákov do Báčky, Banátu a Sriemu, takže toto, čo máme dnes, je úspech, ale zase je to len málo.“

49 /4728/ 3. 12. 2016

>>>

Na pulze dní >>> V medzivojnovom období Slováci mali svoje politické strany. Andrej Labáth v brožúrke Naša politika skonštatoval, že s ktoroukoľvek väčšinovou stranou Slováci šli do koalície, parafrázujem, všetci ich oklamali. Následne čoho sa začali navzájom trieštiť. V súčasnosti máme na scéne štyri – päť politických strán. Sme znovu tam, kde sme boli? „Na túto otázku nechcem odpovedať.“ Ale dejiny sú predsa výsledkom istej politiky, nie? „Nie, politika je výsledkom dejín.“ Nie je to skôr dilema typu či bolo skôr vajce alebo sliepka...? „Na túto otázku odpoviem takto: Smilja Tartalja v Záhrebe dakedy roku 1983 alebo 1984 vydala knihu Ciklični krugovi u istoriji (Cyklické kruhy v dejinách).“

Znamená, že oni sami (vtedajšia naša slovenská politická elita) si uvedomili, že sa dopustili chyby. Chybné koaličné zväzky sú, ako sa hovorí: Spolky – čertove volky.“ Kým sme v Juhoslávii po 2. svetovej vojne budovali socializmus, mali sme na scéne politiku reštriktívnu voči cirkvi... „Ale existoval ,národný kľúč’. Boli sme zastúpení všade? Boli. Mali sme školy a ďalšie ustanovizne, cirkev, spolky...? Mali. Nikdy sme sa nemali lepšie. Teraz je otázka, či vieme, chceme a či sme schopní využiť možnosti, ktoré umožňujú platné zákony. Roku 1903 v Starej Pazove pôsobil istý učiteľ z Horniakov a napísal: ,Stav školstva v trojjedinom kráľovstve (teda v Kráľovstve Chorvátska, Slavónska a Dalmácie, čiže po zrušení vojenskej hranice): Na ceste ľudového rozvoja Slovákov nestojí nikto, ale sami sebe stoja, lebo nevedia využiť to, čo im zákon umožňuje.’ (zakončený citát).” Stále je to o tom istom. Vari dačo bude v slovách význačného slovenského spisovateľa a satirika Milana Lasicu My sme národ holubičí? Je to proste náš genetický kód, alebo...? „Mienim, že sme sa tu časom ,zaštepili’, prijali sme od tunajších národov ich genetické vlastnosti;

nozemských Slovákov; pristúpil ku mne istý človek a vraví: ,Ja sledujem vašu prácu’, a potom: ,Tam ste to smelo napísali, že sa nesťahovala len chudoba, ale aj bohatí.’ Pravdaže šli aj bohatí. Nemôžem ani opísať, aké bohatstvo priniesli sem ľudia, ktorí sa osídlili v Pazove. Za socializmu sme brnkali na city, akože ľudia šli, lebo im bolo ťažko, že boli

HISTORIK SA BOJÍ TOHO, ČO VIE Čiže – dejiny sa opakujú... „O politike mám vlastnú mienku a nechávam si ju pre seba. Ako chudobní. Vskutku utekali pred digresiu od tohto všetkého poviem násilnou maďarizáciou a katolíckou len toľko, že sú situácie, keď sme cirkvou. Pritom sa nikto nezaoberal hore, a sú tie, keď klesáme, čiže tým, že sa zo slovenských krajov s pohybujeme sa neustále v istom evanjelikmi sťahovalo aj strašne kruhu. Napríklad medzivojnová veľa katolíkov, ktorí konvertovali a politika... Jedni sa držali demokraprešli na evanjelické vierovyznanie, tov, druhí sa prikláňali k radikálom alebo že sa v Pazove poslovenčilo 30 a Nikolovi Pašićovi – jednému z jej maďarských rodín. To je jedinečný zakladateľov a najmarkantnejšej prípad vo svete!“ osobnosti srbskej politickej scény Často sa opakuje Cicerov vý19. a 20. storočia (to ako historik rok, že dejiny sú učiteľkou života môžem tvrdiť). Boli to naši a poslom minulosti. Ale evanjelickí farári, zvlášť v Samuel Butler povedal: Banáte. S časovým odstuBoh nemôže zmeniť minupom, poznajúc činnosť Nilosť, historici môžu. Otáz,Na ceste ľudového rozvoja Slo- ka znie: Sami, alebo pod kolu Pašića a jeho Radikálnu stranu, moja osobná mienka vákov nestojí nikto, ale sami sebe vplyvom tých, o ktorých je, že keby sa vtedy v danej stoja, lebo nevedia využiť to, čo im nechcete hovoriť? chvíli pripojili k radikálom, „Viete ako... Preto sa zaopolitický život Slovákov v zákon umožňuje.’ Zakončený citát. berám prevažne 18. storomedzivojnovom období by čím. To je najmenej pálčivá sa dostal podstatne ďalej. Chybná už nie sme tí praví Slováci. Možno otázka, nepodujímam sa na žiadnu bola koalícia s demokratmi; Bulík sa je to naše šťastie. Alebo nešťastie. interpretáciu. Uvedomujem si, že síce potom ako osobnosť s dobrým Slovom, vieme povedať, čo načim naskutku platí heslo ,Dejiny píšu vímenom snažil o nápravu, ale už a kedy načim.“ ťazi.’ Ako študent som mal šťastie, že bolo neskoro. Ale naše aktuálne vnútorné nás učila celá plejáda vynikajúcich Zachoval sa list z obdobia porady konfrontácie sú zjavné: obno- srbských historikov. Okrem iných Slovákov Dunajskej banoviny v Pet- vili sme Maticu slovenskú v Ju- akademik Slavko Gavrilović. Vedel rovci počas Slovenských národných hoslávii, čiže v Srbsku, vznikla hovoriť tri hodiny v kuse, vedel nám slávností, keď už ,dohorelo’... Je to Národnostná rada slovenskej upútať a udržať pozornosť. Keď zakončil prednášku, povedal: ,Teraz list istému evanjelickému farárovi, národnostnej menšiny... sa máte báť toho, čo viete.’ Význam „A máme v nej dva prúdy...“ v ktorom sa písalo, aby prišiel, aby Zase máme zopár politických tohto odkazu som pochopil až pred pomohol, aby vplýval na Pašića a aby sám bol naším predstaviteľom. strán a je otázne, či a na čo je to 15 – 20 rokmi; že sa ako dejinár mám Ten človek (Samuel Širka, evanjelic- dobré...? báť toho, čo viem, lebo neviem ký farár v Hložanoch) v danej chvíli „Zase spomeniem Maďarsko. nikdy, komu bude alebo nebude konal múdre a ponuku odmietol. Čaba je pre mňa Magna mater dol- vyhovovať tá-ktorá interpretácia

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

konkrétnych historických faktov. Svojho času bola v obehu definícia, podľa ktorej dejiny sú veda, ktorá skúma minulosť ľudskej spoločnosti od najstarších čias po súčasnosť, bodka. Natíska sa otázka, prečo sa vlastne učíme dejiny? Odpoveď znie: Aby sme nerobili tie isté chyby, ktoré robili naši starí. Lenže to nikto nedodržuje.“ Koľko deti v školskom veku naskutku zaujímajú dejiny? „Súčasné deti nezaujíma nič; teda zaujíma ich dobrý mobil. Našťastie sú aj výnimky, deti, ktoré prahnú po vedomostiach. Svet je taký, aký je, ani rodinný život nie je ako kedysi, keď sa sedelo v rodinnom kruhu a rodičia sa s deťmi rozprávali aspoň dva-tri razy za týždeň... Nie div, že sa deti odcudzujú. Vždy hovorím rodičom, aby si našli času na rozhovor s deťmi, aby dospievajúci mladí ľudia získavali istotu a dôveru. V zásade deti menej zaujímajú spoločenské vedy a teda i dejiny.“ Spisovateľ, český disident a prezident Václav Havel napísal, že „falšovatelia dejín slobodu národa nezachraňujú, ale ohrozujú“. Je u nás a v akej miere ohrozená sloboda národa? „V takej miere, v akej si ju ohrozujeme sami.“ A darí sa nám...? „Myslím si, že áno. Lebo jednotlivec istým spôsobom uzaviera spoločenskú zmluvu, ktorá definuje vzájomné záväzky. Jednotlivec je povedzme povinný riadne odvádzať dane; ak si túto povinnosť nespĺňa, nemôže od štátu očakávať, že splní svoje záväzky.“ Lenže ak si jednotlivec záväzky spĺňa a štát nie... „To už je iná vec. Tu sa už dostávame k sade morálnych noriem a ohľadne morálnych noriem vieme z praxe – náhľady sa rôznia.“ Ako vám znie myšlienka neznámeho autora: „Dejiny sú napísané niečo niekým, kto pri tom nebol.“? „To je pravda. Hovorí sa, že otec dejín je Herodot. Prečo? Preto, že sa aktívne podieľal na udalostiach, ktoré opisoval. Ale zároveň sa snažil poskytnúť aj odpoveď na otázku, prečo k jednotlivým udalostiam došlo, teda snažil sa identifikovať pozadie problémov, dôvody ich vzniku. V súčasnosti máme problém s tým, že sa problémy ani nesnažíme konštatovať. Dejiny sú v podstate jeden veľký príbeh; sám názov hovorí o ich podstate: dejepis – opísanie určitého deja.“ • NA PULZE DNÍ •

Ľudia a udalosti USTANOVIZNE BÁČSKOPETROVSKEJ OBCE V KAMPANI

Náčelník polície Vukašin Ivanišević pripomenul, že boj proti násiliu je jednou z priorít Ministerstva vnútorných vecí. Podľa evidencie polície vlani bolo na území Obce B. Petrovec evidovaných 7 a tohto roku 12 trestných činov násilia v rodine. Rozdiel v počte sa dá vysvetliť zmenou zákonných predpisov, konkrétne Zákona o verejnom poriadku. Spoločným cieľom silia sú však veľmi silné. Tak do roku na ženách prihlásených Stredisku orgánov, organizácií a inštitúcií, ktoré 2005 násilie v rodine nebolo vôbec pre sociálnu prácu v Petrovci sa od bojujú proti násiliu v rodine, je pozaradené medzi oblasti, ktorými sa roku 2014 a dodnes značne zvýšil. skytnúť podporu obetiam rodinného zaoberá rodinný zákon. Vtedy sú Tak v roku 2015, ako aj v tomto násilia, aby násilníka prihlásili. Riaditeľka Domu zdravia Anna vlastne definované postupy ochrany roku, bolo 52 prihlásených prípadov pred násilím v rodine. V mentalite ľudí násilia v rodine. Vlani 50 percent pri- Boldocká-Ilićová poukázala na násilie v rodine bolo vysvetľované jatých prihlášok postúpili do ďalšej skutočnosť, že doktor ako prvý má ako súkromná vec danej rodiny. procedúry, kým tohto roku je to v teréne kontakt s obeťou násilia. V praxi mali rôzne prípady – Povinnosťou zámerných fyzických zranenás občanov je ní žien a detí, psychického prihlásiť patričným násilia, tiež zneužívania službám nielen sasexuálneho i ekonomicmotné násilie, ale kého, zanedbávania detí aj podozrenie z alebo starších osôb. V roku násilia, – vysvetlila 2014 Dom zdravia podpísal Drakulićová. Feprotokol o spolupráci so nomén rodinného Strediskom sociálnej práce násilia na ženách a políciou a výsledky tej je podľa tejto odspolupráce v teréne vidieť borníčky veľmi Predstavitelia inštitúcií zapojených do boja proti násiliu aj v tom, že sa počet zranešpecifický a zloži- na ženách: (zľava) Biljana Drakulićová, Vukašin Ivanišević ní v prípadoch rodinného tý. Predovšetkým a Anna Boldocká-Ilićová násilia citeľne znížil. V minuz toho dôvodu, že nejestvujú príklady, že by v rodi- percento trochu vyššie. Za prvých losti vládla mienka, že násilie v rodine ne, kde dochádza k násiliu, ono 20 dní novembra t. r. dostali päť patrí do rodiny a netýka sa nikoho nezanechalo stopy v rozvoji detí. prihlášok násilia v rodine, ktoré sú mimo nej. V takých prípadoch sa Stredisko pracuje s obeťami násilia, v odbornej procedúre. Keď je život neraz aj lekári ocitli v neľahkej situácii. v najväčšom počte prípadov sú to obete násilia ohrozený, v spolupráci Dnes je situácia celkom iná a vďaka ženy, taktiež s násilníkmi, a potom s políciou jej zabezpečia ubytovanie spolupráci viacerých inštitúcií sa aj s deťmi, na ktoré násilie v rodine v krízovom centre, čo je vtedy pre ňu spoločne bojuje proti násiliu v rodine. veľmi vplýva. Počet prípadov násilia najbezpečnejšie.

Šestnásť dní aktivizmu proti násiliu na ženách Katarína Gažová

– K

ampaň pod týmto názvom sa začala 25. novembra Medzinárodným dňom boja proti násiliu na ženách a potrvá do 10. decembra, Medzinárodného dňa ľudských práv. Realizuje ju 1 700 organizácií vo vyše 100 štátoch sveta, – uvádza sa v propagačnom tlačive, ktoré pripravilo Stredisko pre sociálnu prácu Obce Báčsky Petrovec v rámci spomenutej kampane. Na tlačovke o aktuálnej téme násilia na ženách hovorili: Biljana Drakulićová, úradujúca riaditeľka Strediska pre sociálnu prácu v Petrovci, Vukašin Ivanišević, náčelník Stanice polície v Petrovci, a Anna Boldocká-Ilićová, úradujúca riaditeľka Domu zdravia v Petrovci. Všetky tieto inštitúcie a ustanovizne sa zapojili do kampane a navzájom veľmi dobre spolupracujú. Psychologička Biljana Drakulićová apelovala na občanov, aby prihlásili násilie v rodine vo svojom okolí kompetentným ustanovizniam a inštitúciám, lebo len tak bude možné bojovať proti nemu. Predsudky našich ľudí ohľadom ná-

ŠÍD

Spolužitie s azylantmi Stanislav Stupavský

ž takmer dva roky občania Šídu sú konfrontovaní s novou situáciou, v ktorej sa ocitli nie vlastnou vinou ani z vlastného želania. Jednoducho žijú na trase migrácií, v rámci ktorých ľudia opúšťajú krajiny, kde sa vedú vojny, a smerujú do západnej Európy, hľadajúc predovšetkým mier, ale aj zamestnanie a nový domov pre svoje rodiny. Predseda obecnej Rady pre migrácie a tajomník Obecnej organizácie Červeného kríža Ivica Jović uviedol, že je v tejto chvíli v Obci Šíd v troch prijímacích centrách zaregistrovaných takmer 2 000 migrantov, • ĽUDIA A UDALOSTI •

Ivica Jović, predseda obecnej Rady pre migrácie

z ktorých je najviac ubytovaných v centre v Šíde, potom v centre v Adaševciach a v centre na Principovci. Celkový počet migrantov tvorí viac ako 5 % celkového počtu obyvateľov Šídskej obce, čo má ur-

čitý vplyv na život obyvateľstva, predovšetkým mesta Šíd, ale aj dediniek Sot a Adaševci. Občania si už zvykli na toto spolužitie s ľuďmi inej kultúry Záber zo šídskeho trhu a iného vierovyznania, ktorí sa tu nachádzajú nie z bezpečnosť, je tiež pod kontrolou. Danej situácii sa snažia prispôvlastnej vôle. Avšak ako čas plynie, vznikajú aj rôzne problémy, sobiť aj migranti, ktorí sa vynav prvom rade zdravotné, o ktorých chádzajú rôznymi spôsobmi, ako riaditeľ Domu zdravia Šíd Krsto prísť k dinárom, aby si mohli dačo Kureš tvrdí, že sú pod kontrolou kúpiť v predajniach. Riešenie našli a neohrozujú ani azylantov, ani v predaji konzervovanej stravy, občanov. Predseda Šídskej obce obuvi a oblečenia, ktoré dostávajú Predrag Vuković hovorí, že situácia, ako pomoc, a tak sa šídsky zelený ktorá v určitých chvíľach ohrozovala trh zmenil na ozajstný blší trh. 49 /4728/ 3. 12. 2016

Ľudia a udalosti ZO ZHROMAŽDENIA OBCE ALIBUNÁR

Predsedníčka podala demisiu Vladimír Hudec

tutívnom zasadnutí ju zvolili do funkcie predsedníčky obecného zhromaždenia. Za nového predsedu Zhromaždenia obce je zvolený penzista Siniša Gavrančić, tiež z listiny SNS. Z funkcie bol uvoľnený aj člen Obecnej rady Zlatomir Grubanov, tiež podal demisiu. V pokračovaní zasadnutia výbornícka väčšina počítajúca 13 výbor-

a ôsmom zasadnutí Zhromaždenia obce Alibunár v pondelok 28. novembra predsedníčku ZO Zuzanu Đukićovú uvoľnili z funkcie na jej osobnú žiadosť. Demisiu podala ešte 10. novembra, pretože, ako nám povedala, nesúhlasí s politikou predsedu obce Predraga Belića. – To už viac nie je politika Aleksandra Vučića. Predseda obce Alibunár prevzal všetku moc do svojich rúk a sám rozhoduje o všetkom. Upozornila som na to všetky stranícke orgány, aj Aleksandra Vučića osobne, ale doteraz som žiadnu odpoveď nedostala, nuž som sa rozhodla, že bude najlepšie, keď sa vzdám funkcie, – povedala nám po zasadnutí teraz už bývalá predsedníčka alibunárskeho lokálneho parlamentu. Zuzana Đukićová bola do zhromaždenia Alibunárskej obce prvýkrát zvolená vo voľbách roku 2012 z listiny Srbskej pokrokovej strany. Keď v júni minulého roku došlo k prestavbe moci v tejto

* LETMO

a kvalitu a pestrosť novembrovej kultúrnej, zvlášť výstavnej ponuky v Bratislave vplývalo niekoľko činiteľov. Okrem tradície zrejme i skutočnosť, že prebiehal Mesiac fotografie, alebo tá, že je Slovensko v druhom polroku 2016 predsedajúcou krajinou Európskej únie. Navyše, v druhej polovici novembra odštartovali aj Vianočné trhy v meste, takže o ich návštevníkov, domácich a cezpoľných Slovákov, vôbec nebola núdza. A ani turistov, zvlášť z krajín Ďalekého východu, nebolo málo. Zaujímavý komentár mala istá pani, ktorá z Bojníc pricestovala do populárnej Blavy: – Keď už som tu, tak by bolo škoda nepozrieť si aj výstavy. Táto mi je dnes šiesta... Napriek skutočnosti, že vstup len na niektoré výstavy bol voľný, kým sa cena lístkov na väčšinu ostatných pohybovala od troch do piatich eur,

www.hl.rs

ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE ŠÍD Zuzana Đukićová bola v čele alibunárskeho obecného zhromaždenia takmer pol druha roka

obci, po prvýkrát nastúpila do funkcie predsedu zhromaždenia ako prvá žena v dejinách obce. Po voľbách v apríli tohto roku sa znovu dostala do obecného parlamentu, tiež z listiny SNS Aleksandar Vučić Srbsko vyhráva a na konšti-

Oto Filip

Ponuka N

níkov vládnucej koalície (opozícia nebola prítomná a teraz už bývalá predsedníčka opustila zasadnutie) schválila rozhodnutie o organizácii obecnej správy, podrobný plán regulácie Banátskeho Karlovca a ďalšie dokumenty. Celkom na záver namiesto Zuzany Đukićovej na čelo jednotlivých pracovných telies vymenovali novozvoleného predsedu ZO Sinišu Gavrančića.

galérie a múzeá vôbec nezívali prázdnotou. Miestni, turisti, žiaci, študenti... Azda každý sa zaujímal o čosi, okrem časti skupiny stredoškolákov, ktorá so svojím pedagógom zavítala na jednu zo spomínaných výstav. Tematika príbuzná tomu, čo študovali, takže im uvádzačka, napriek tomu, že mali zaplatiť vstupné, umožnila pozrieť si ju zdarma. No dosť sa rozčertila, keď si všimla, že niekoľkých exponáty nebavia: – Namiesto toho, aby ste si vážili krásu, úsilie a výtvory autorov, zízate, ani neviete, kde. Ak vám je to tu trápne, tak nevyrušujte iných a nekazte im dojem. Poberte sa von na Vianočné trhy a dajte si čosi na môj účet za tých niekoľko eur, koľko ste usporili. Alebo si kúpte krabičku cigariet... Viacerí sa zahanbene pozreli buď jedni na druhých, alebo do podlahy. Neodišiel však nik. Aj to je kultúra. Alebo presnejšie: aj tak sa dá budovať alebo pestovať vzťah k nej.

Informačno-politický týždenník

Založili nový verejný podnik Stanislav Stupavský

stredu 23. novembra sa uskutočnilo 7. zasadnutie Zhromaždenia obce Šíd, na ktorom hlavnou témou rokovacieho programu bol zánik verejného podniku pre byty a stavebné pozemky, ktorý sa doteraz indirektne financoval z obecného rozpočtu. Toto sa muselo urobiť z jednoduchého dôvodu, že sa práca lokálnej samosprávy musela zosúladiť so zákonom. Namiesto tohto verejného podniku Zhromaždenie obce založilo nový verejný podnik Verejné osvet-

kruhového objazdu na križovatke v Ulici Karađorđovej a rekonštrukcia semafora v strede mesta, na údržbu ktorého dnes už ani nejestvujú súčiastky. Do funkcie úradujúceho riaditeľa nového verejného podniku vymenovali Dušana Lastića, master manažéra zo Šídu. V nasledujúcich bodoch výborníci venovali pozornosť akčnému plánu na zlepšenie postavenia migrantov v Obci Šíd v období rokov 2016 – 2020 a schválili rozhodnutie o vypracovaní detailných urbanistickych plánov pre mesto Šíd a Miestne spoločenstvo Vašica.

Starý semafor v strede mesta čaká na rekonštrukciu

lenie, služby a údržba. Okrem verejného osvetlenia do kompetencie nového podniku zverili starostlivosť o stavby a údržbu lokálnych ciest a ulíc v celej obci. Jedným z prvých záväzkov bude realizácia nedávno schváleného projektu výstavby

Zhromaždenie obce odvolalo doterajších a vymenovalo nových členov školských výborov v Základnej škole Savu Šumanovića v Erdevíku, Strednej škole Nikolu Teslu v Šíde a v Základnej škole Branka Radičevića v Šíde. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ÚSPEŠNE UZAVRELI PROJEKT VODNÝ AGENT

Malí agenti – veľké výsledky Jasmina Pániková

roky úspešne implementuje projekt Vodný agent v početných školách oložili ste si niekedy otázku, aká v celej krajine. Na zozname škôl je je priemerná denná spotreba aj ZŠ Žarka Zrenjanina v Novom vody na osobu u nás a napr. Sade, kde v pondelok 28. novembra v Európe? V Európe je prezentovali výsledky proto 150 litrov na osobu jektu. Tohto roku projekt a u nás až 350 litrov! získal podporu MinisterRozdiel skutočne nie je stva poľnohospodárstva zanedbateľný. Málokto a ochrany životného proz nás dbá na to, ako stredia a 15 škôl z Nového dlho nechá tiecť vodu Sadu, Belehradu a Nišu počas napr. umývania bolo zapojených do mezubov, riadov, auta... dzinárodného projektu Na tieto a iné „maVodný agent. ličkosti“ by sme viac Programová manažérka mali prihliadať kvôli projektu Majda Adlešićová racionálnemu trovenám povedala, že okrem niu vody, ale aj kvôli toho, že žiakom teoreticrodinnému rozpočtu. Majda Adlešićová v jednej z tried zapojených do ky vysvetľovali význam Dokonca ani Európska projektu zodpovedného trovenia únia, na dvere ktorej vody na pitie, debatovali ešte stále klopeme, netoleruje ne- vinsku. V tom istom roku s nimi o tom, akým spôsobom sa prečisťuje racionálne používanie vody a iných začalo spolupracovať novosadské voda, projekt mal aj praktickú zložku. prírodných zdrojov. združenie Kultúra na dlani, ktoré tri „Okrem toho, že vyhotovili plagáty

Ak chceme mať ekologicky uvedomelých občanov, musíme ich zaúčať od útleho veku. Práve to je cieľom organizácie Vodná agentúra, ktorú v roku 2013 založili v Slo-

o šetrení vody, mali aj dielňu, v rámci ktorej vypracovali čističku vody. Je to veľmi dôležité, lebo sme ich naučili, že raz použitá voda sa môže recyklovať v prípade, že nie je veľmi znečistená, a potom znovu použiť. Keďže sme nainštalovali vodomer, žiaci mohli sledovať, koľko vody strovili, resp. koľko ušetrili. Veľmi rýchlo, takmer v každej škole sa zistilo, že spotreba vody sa znížila o zhruba 30 %, čo je, uznajme, veľmi dôležité pre školský rozpočet. Avšak nejde iba o finančný efekt, ale aj o zvýšenie povedomia o význame racionálneho trovenia vody, ktoré žiaci presadzovali aj vo svojich rodinách,“ hovorí programová manažérka projektu. Kto sa môže stať vodným agentom? Adlešićová hovorí, že to môže byť každá základná škola, podmienky neexistujú. Samozrejme, agentmi nemusia byť iba školy. Napríklad Zábavný park Starli v Novom Sade sa do projektu zapojil takým spôsobom, že podporil tri novosadské školy a pre deti organizuje bezplatný cyklus dielní o význame vody, na aké účely sa voda používa a prečo je nevyhnutné, aby sme ju zachovali aj pre ďalšie generácie.

SIEŤ 021 HLÁSI

Obec Inđija pod lupou štátneho revízora Danijela Gorčićová

ko uvádza organizácia Transparency Srbsko, v našej krajine sa cez uskutočnené verejné obstarávania ministerstiev, štátnych ustanovizní a podnikov a verejných fondov ročne „obráti“ takmer 300 miliárd dinárov prostredníctvom uzavretých zmlúv s rôznymi uchádzačmi. Peniaze z verejných príjmov lákajú početných maklérov a ako také sú príčinou korupcie v spoločnosti. S cieľom zastať tomu do cesty, v našej krajine sa v posledných niekoľkých rokoch uplatňuje koncept verejných obstarávaní, keď ide o míňanie spoločných peňazí. Pred dvomi rokmi Štátna revízorská inštitúcia podala žiadosti o začatie priestupkového konania proti čelným ľuďom Obce Inđija, a to na základe správy o revízii finančných správ a správnosti hospodárenia na rok 2012. V uvedenej správe je totiž ozrejmené porušovanie Zákona o verejných obstarávaniach, takže • ĽUDIA A UDALOSTI •

napríklad Obec Inđija neuskutočnila postup verejného obstarávania na zmluvné služby v hodnote 10,6 milióna dinárov, špecializované služby v hodnote 10,3 milióna dinárov, ako aj stavebné objekty v hodnote 7 miliónov dinárov. V tom istom období Verejný podnik Direkcia pre výstavbu Inđija takisto neuskutočnil postup verejného obstarávania na služby poistenia v hodnote 622 000 dinárov, práce na výstavbe lokálnej cesty v hodnote 11,5 milióna a práce na rekonštrukcii cesty v hodnote 7 miliónov. Podľa mienky revízora čelní ľudia obce porušili zákon, pretože nevypísali verejné obstarávania. Novým zákonom sú však stanovené ostrejšie tresty za priestupky súvisiace s verejným obstarávaním. – Novinkou je, že je stanovený nový trestný čin o zneužitiach pri verejných obstarávaniach, kde je trest od šesť mesiacov do päť rokov. Tento zákon stanovil aj tresty za priestupky od stotisíc do milión dinárov, – vysvetľuje právnik Vladimír Jovanović.

Organizácia poverená dozorom na uplatňovaní tohto zákona je Správa pre verejné obstarávania, jedno z dvoch najdôležitejších telies súvisiacich s verejnými obstarávaniami. Nevypísanie verejného obstarávania je len jeden z priestupkov. Počas vypisovania a v procese uskutočňovania verejných obstarávaní sa vyskytujú početné nesprávnosti tak zo strany objednávateľa, ako aj zo strany uchádzača. – K najčastejším priestupkom prichádza, keď sa určitými zvláštnymi špecifickosťami obmedzí predmet obstarávania, takže sa nemôžu všetci uchádzať. Dakedy sa tak robí nevedome, ale často aj úmyselne. To je najťažšie zistiť, avšak tu treba mať na zreteli, že pri dodatočných podmienkach v dokumentácii sa takisto vyskytuje najviac problémov, – hovorí radca v Správe pre verejné obstarávania Miloš Jović. Pri zneužitiach pri verejných obstarávaniach sa vždy objavia tí, ktorí sú právom nespokojní. Preto

by práve poškodení uchádzači mali prihlásiť korupciu alebo priestupky v postupoch obstarávania. Inštitúcie sa takisto často vyhýbajú vypísaniu verejného obstarávania pre komplikované procedúry, no ešte častejším prípadom zneužitia je tzv. sekanie veľkých verejných obstarávaní na niekoľko verejných obstarávaní malej hodnoty, pretože je v takých prípadoch procedúra rýchlejšia a menej transparentná. Z toho dôvodu zdĺhavé, zložité a nákladné procedúry uskutočnenia verejných obstarávaní podmienili niekoľko zákonných zmien. Cieľom verejného obstarávania je, aby objednávateľ za peniaze daňových poplatníkov zvolil ponuku, ktorá najlepším spôsobom uspokojí jeho požiadavky tak z hľadiska vlastností a kvality, ako aj podľa dodávky za prijateľnú cenu. Po otvorení a realizácii kapitoly 5 v rokovaniach s Európskou úniou náš systém verejných obstarávaní by mal vystúpiť z oblasti zneužití a korupcie a priblížiť sa k svojmu základnému cieľu.

49 /4728/ 3. 12. 2016

Ľudia a udalosti VEĽTRH ETNOPOTRAVÍN A NÁPOJOV VSTÚPIL DO DRUHÉHO DESAŤROČIA EXISTENCIE

Dobroty tradičné a netradičné Oto Filip

red pár dňami na scénu vstúpil aj posledný tohtoročný mesiac. Čo iné je však december než obdobie súvah, sviatkov, občas aj veľkého hodovania. Z tohto aspektu dobrým ťahom na bránu bolo stanovenie termínu prestížneho regionálneho podujatia, akým je

brandománia, azda každý výrobca sa riadne snažil, aby sa práve na jeho stánku ocitlo hodnotenie menom produkt so zemepisným označením. Veľtrh etnopotravín a nápojov, ktorý kedysi štartoval skromne, s nejedným otáznikom nad ďalším osudom, už dávno prekonal začiatočnú fázu vlastných dejín. Za pár

vinárskych výrobkov, aj o súvahu uplynulého, náznak budúceho. Na veľtrhu nielenže oddychovali oči návštevníkov, nakupovalo sa a dohováralo, ale sa i uzavierali zmluvy, počúvali rady odborníkov. Vystavovatelia v prvom rade zisťovali tep trhu. So základným a prvoradým cieľom to kvalitné rýchlo presadiť nielen v gastronomickej, ale aj v turistickej ponuke. Práve preto toto Začala sa sezóna údenín podujatie, ktorého patrónmi sú Ministerstvo poľnohospodárstva Čím chutnejšie, čím špecifickejšie, a ochrany životného prostredia čím tradičnejšie, čím vkusnejšie a Mesto Belehrad láka nielen ra- – konkurencia je obrovská, no súdových návštevníkov, ale aj dis- ťažiť sa oplatí. A ak október oznatribútorov, zásobovateľov hotelov čujeme za sviatok milovníkov knihy, a obchodných reťazcov, majiteľov november pokojne môže byť sviatreštaurácií, profesionálnych gastro- kom potravinárov. Vďaka veľtrhu, nómov... Základnou smernicou je ktorý sa rok čo rok nezoštíhľuje, ale získať uznávanú tovarovú značku práve naopak: každý rok rastie do etnovýrobku, prakticky zname- šírky. Pri národných špecialitách, nenajúcu, že cesta produktu na trh spočetných dobrotách vyrobených a k spotrebiteľovi bude aspoň podľa osobitných tradičných alebo dvojnásobne kratšia než u toho, i netradičných receptov, to inak kto ju nemá. azda ani nejde.

Od šalátov po džemy

Veľtrh etnopotravín a nápojov, na podvečer decembra. Konkrétne, na dni od 23. do 26. novembra, keď prebiehal v hale číslo 3 Belehradského veľtrhu. Na 11. Veľtrhu etnopotravín a nápojov si na svoje prišli nielen gurmáni a podnikatelia, ale aj celý rad výrobcov a predajcov. Veď na ňom účinkovalo viac ako 400 vystavovateľov, ktorí v Belehrade počas štyroch dní prezentovali okolo dvetisíc výrobkov. Potravinárskych, špecifických pre isté zemepisné oblasti, najčastejšie ručne vyrobených, podľa osobitných návodov a v neveľkých množstvách. V mori národných špecialít platilo známe heslo: Povedz mi, čo ješ, a poviem ti nielen aký si, ale aj skadiaľ si. Tenká a suchá sriemska klobása, petrovský kulen, ajvar z Leskovca, med z Fruškej hory, bermet zo Sriemskych Karloviec, slnečnicové jadierka a rastlinný olej z Edevíku..., každá z týchto dobrôt má svojich milovníkov, rovnako tak ako i osvedčených výrobcov. Keďže však žijeme v ére značiek menom

www.hl.rs

rokov sa vyprofiloval do podujatia uznávaného, obsahom a významom rozsiahleho. Preto na ňom aj tento rok boli predstavitelia re-

Malina stále populárna

gionálnych hospodárskych komôr, zástupcovia družstevných zväzov a niektorých štátnych inštitúcií, predstavitelia lokálnych samospráv, združení, turistických organizácií... Lebo šlo aj o najdôležitejšiu regionálnu prehliadku tradičných potra-

Informačno-politický týždenník

POČÍTAČOVÝ KURZ PRE INVALIDOV. V miestnostiach Kancelárie pre mladých Obce Stará Pazova toho času prebieha počítačový kurz pre piatich nezamestnaných invalidov. Tento bezplatný kurz zorganizovali Agentúra sv. Savu z Čačku, Národná služba pre zamestnávanie – filiálka v Sriemskej Mitrovici a Kancelária pre mladých Obce Stará Pazova. Kurz vedie Miroslav Diovčoš, profesor matematiky a informatiky v staropazovskom Gymnáziu Branka Radičevića, ktorý nám povedal, že základný kurz počítačového písomníctva pozostáva zo štyroch modulov: operatívny systém, program Word, Excel a práca na internete. Kurz trvá 90 školských hodín, čiže 22 pracovných dní. Účastníci nakoniec dostanú zodpovedajúci medzinárodne uznávaný certifikát, ktorý im umožní ľahšie si nájsť zamestnanie. Na fotografii je vedúci Miroslav Diovčoš (stojí) s účastníkmi kurzu. A. Lš. • ĽUDIA A UDALOSTI •

STOLÁRSKA DIELŇA SLÁVIK V ERDEVÍKU

Malý rodinný biznis Danuška Berediová

odinný biznis, či už malý, stredný alebo veľký, všade vo svete tvorí dôležitú súčasť ekonomiky. V EÚ je to až 60 % a k tomu tieto firmy zamestnávajú najväčší počet ľudí v súkromnom sektore. V Srbsku iba malé percento rodinných firiem je v rukách tretej generácie majiteľov. Na túto tému sme sa porozprávali s Mišom Slávikom, zakladateľom stolárskej dielne Slávik, ktorá je dobrým príkladom úspešného rodinného biznisu v Erdevíku. Kedy ste sa začali zaoberať stolárskym remeslom? Miroslav Slávik – Bolo to v roku 1968, keď som začal pracovať ako učeň. niesli z Nemecka a ktoré ste Po dvoch rokoch som odišiel mohli využiť vo svojej dielni na vojenčinu, potom som sa doma? – Skúseností som nadobuoženil a odišiel do Nemecka. V Mníchove som osem rokov dol naozaj mnoho. Na prvom zostal pracovať na jednom mies- mieste som sa naučil, že stolárte ako stolár. Synovia sa nám ske práce musia byť pedantne tam narodili. Po tých ôsmich a zručne vykonané. Proces začína rokoch sme sa vrátili do vtedaj- výberom materiálu a končí kvalitným výrobkom. Pracujeme podľa európskeho pracovného času od 7. do 17. hodiny, s prestávkou na raňajky a na obed. Nesmierne dôležitá je aj zodpovednosť. Vedomie o tom všetkom priniesol som si do svojej vlasti a všetkému som naučil aj svojich synov. Snažia sa pracovať tak, aby získali dôveru zákazníkov, aby dodržali kvalitu a sľúbenú lehotu na vypracovanie každého výrobku. Keďže je u nás zlá ekonomická situácia, orientujete sa aj na región? – Za týchto 37 rokov sme nemali pády, stále sme išli hore. Zakladateľ stolárskej dielne Aj počas rokov inflácie sme Mišo Slávik vydržali. Dnes je tu roboty stále menej, takže áno, orientujeme šej Juhoslávie a v Erdevíku som sa rozhodol založiť stolársku sa aj na zahraničie. Zvlášť na dielňu, ktorá existuje od roku Rakúsko a v poslednom čase 1980 a pracuje dodnes. V roku čoraz častejšie aj na Rumun1992 som dielňu ponechal mojim sko. V Rumunsku v poslednom synom Miroslavovi a Vladimírovi, čase prebieha duchovná obroda vyučeným stolárom. Okrem toho a každoročne dostaneme jednu máme zamestnaného jedného novú baptistickú cirkev, ktorú potom vybavíme lavicami, okrobotníka. Aké skúsenosti ste si pri- nami a dverami. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Čo je potrebné, aby jeden súkromný biznis dobre fungoval? – Začína sa to už v škole. Voľakedy sme mali mnoho učňov, teraz ani jedného, lebo deti nemajú záujem, pretože ich neusmerňujú a nehovoria o tom, čo dnes znamená byť súkromníkom. Neučia ich to ani v škole, ani rodičia. Teraz vidíme, že sa mnoho hovorí o duálnom vzdelávaní a mám nádej, Vladimír Slávik že sa v budúcnosti týmto spôsobom oživia aj naše reBude vo vašej dielni pracomeslá. V každom biznise treba vať aj tretia generácia? sledovať súčasné trendy a treba – Mám päť vnúčat a všetky sú sa stále učiť. V stolárstve je dievčatá. Zatiaľ iba jedna vnučka dôležitá škola a teória, aby sa prejavila záujem o stolárstvo, a to poznalo drevo a spôsob jeho o dizajn nábytku. Je výbornou spracovania a aby sa vedelo žiačkou a plánuje sa zapísať na pracovať na veľkých strojoch. lesnícku fakultu v Belehrade. S nimi je dnes proces výroby Vidím, že má zmysel a už teraz oveľa rýchlejší. Ale najdôleži- jej to ide. Často nám pomáha tejšie je, aby mladí ľudia prvé v dielni, zvlášť v projektovaní skúsenosti získali z praxe, lebo nábytku. Mám nádej, že bude tá zostáva a iba s ňou sa ďalej úspešná a že bude pokračovať môže pokračovať. v našom rodinnom biznise.

KYTICA BLAHOŽELANÍ KATARÍNAM. Slovenské deti z predškolských ustanovizní, žiaci základných škôl a členovia slovenských kultúrno-umeleckých spolkov zo Starej Pazovy, Bingule (na snímke), Erdevíku a zo Šídu v sobotu 26. novembra v sieni Slovenského domu v Šíde predniesli pestrý program slovenských piesní, tancov a recitácií venovaný Katarínam. Na programe bol prítomný aj predseda Zhromaždenia obce Šíd Velimir Ranisavljević. Stáva sa to už tradíciou, že žiaci a členovia slovenských spolkov zo sriemskych dedín spolupracujú organizujúc spoločné koncerty. Bola to zároveň príležitosť pre mladý orchester Veselí Pazovania, aby predstavil svoje prvé cédečko. St. S. 49 /4728/ 3. 12. 2016

Ľudia a udalosti VIANOČNÉ BALÍKY ZO SLOVENSKA PRICESTOVALI DO KOVAČICE

Z lásky pre viac ako 700 detí Anička Chalupová

oncom novembra do mestečka insity zavítali hostia zo Slovenska, ktorí tradične v ústrety vianočným sviatkom priniesli darčeky pre deti v Kovačickej obci. Koľko lásky sa zmestí do škatule od topánok 2016 alebo Každé dieťa je jedinečné je názov vianočného projektu, ktorý každoročne realizuje Slovenská evanjelická cirkev z Podlužian v čele s pánom farárom Jozefom Havrilom a v spolupráci so Strediskom pre sociálnu prácu v Kovačici. Tohto roku na potešenie mnohých detí v Kovačickej obci v stredu 23. novembra do miestností SSP v Kovačici zasa pricestovali vianočné balíky zo Slovenska. Napriek tomu, že tento rok pripravili viac než 710 balíkov

pre deti z náhradných, sociálne slabých a ohrozených rodín, ku každému jednému balíku cirkevný zbor ECAV Podlužany v spolupráci s inými cirkevnými zbormi Považského seniorátu, základnými a materskými školami a početnými sponzormi pristupoval individuálne. Podľa slov Dušanky Petrákovej, riaditeľky Strediska pre sociálnu prácu Kovačica, každý jeden balík je pripravený pre konkrétne dieťa, ktoré má svoje meno a priezvisko, vek, svoje záujmy, potreby a pod. – Tohto roku bol veľmi veľký záujem pomôcť, zapojiť sa, pripraviť sa a sme radi, že sme to všetko zvládli tak ako sme si naplánovali, – povedal Jozef Havrila, námestný farár CZ v Podlužanoch, a dodal: – Vďaka Pánu Bohu vždy sme veľmi šťastní, keď

Darčeky, ktoré potešia mnohé deti

už prídeme na toto miesto, že sa môžeme stretnúť s tými, ktorí sú hlboko v našich srdciach, že tu môžeme vyložiť dielo, ktoré sa nám podarí dokončiť a tešiť sa na ďalšie spoločné chvíle. Do akcie sa zapojilo aj Oddelenie policajného pridelenca Veľ-

vyslanectva Slovenskej republiky v Česku. Vianočné balíky v hodnote 16 000 eur, ktoré obsahujú iba nové veci, budú deťom odovzdané pred vianočnými sviatkami 20. decembra v sieni Miestneho spoločenstva v Kovačici.

ČERVENÝ KRÍŽ A POPULÁCIA STARŠÍCH V PETROVCI

Slnečná jeseň života Jaroslav Čiep

tom, čo sa organizácii Červeného kríža v Báčskom Petrovci podarilo uskutočniť v priebehu tohto roku, tajomníčka Tatiana Cerovská povedala: „Na sklonku roka máme za sebou poslednú šiestu akciu dobrovoľného darcovstva krvi v Petrovci.

Na úrovni obce sme naplánovali 18 takých akcií a zostalo nám zrealizovať ešte dve 6. decembra, a to v Kulpíne a Hložanoch. Okrem humanitárnej činnosti a zadovažovania nevyhnutných tovarov pre sociálne nezabezpečených občanov každý rok na sklonku roka chystáme aj tradičný program venovaný našim starším Vždy najsympatickejší: škôlkari z Predškolskej ustanovizne Včielka

Staršia skupina tanečníčok moderných tancov

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

spoluobčanom pod už známym názvom Slnečná jeseň života.“ Aj tohto roku program Slnečná jeseň života, ktorý pripravila Miestna organizácia Červeného kríža Báčsky Petrovec, prebiehal v sieni Slovenského vojvodinského divadla. V piatok 25. novembra 2016 sieň takmer do posledného miesta vyplnili starší občania, resp. starí rodičia a rodičia detí účinkujúcich v tradičnom programe. Na javisku sa striedali účastníci od najmladších škôlkarov,

cez žiakov základnej školy, po gymnazistov. Jedni sa predstavili recitáciami, iní zase scénkami, aforizmami, sólovým a chórovým spevom, hrou na hudobných nástrojoch, modernými a našimi slovenskými ľudovými tancami. Pripojili sa aj žiaci hudobnej a baletnej školy, ako aj Kultúrno-umeleckého spolku Petrovská družina. Organizáciu programu mali na starosti Tatiana Cerovská, Jarmila Pantelićová, Jana Kopčoková-Gániová, Anička Laćarková a Marta Pavčoková. • ĽUDIA A UDALOSTI •

KRÍŽOM-KRÁŽOM ZA REPORTÁŽOU

Poskytuje opateru rodičkám, vdychuje život medovníčkom Vladimíra Dorčová -Valtnerová

ulpínčanka Jarmila Zimová už 16 rokov pracuje ako sestra na intenzívnom oddelení Ústavu pre perinatológiu Gynekologicko-pôrodníckej kliniky Betanija v Novom Sade. Denne pridáva ruky k rýchlejšiemu zotaveniu matiek po cisárskom pôrode, čo znamená, že pomáha aj novému životu, bábätku, aby čo najrýchlejšie malo svoju matku pri sebe. Zásluha za to patrí Jarmilinej matke, ktorá bola tým hnacím motorom, ktorý jej pomohol rozhodnúť sa o budúcom povolaní. – Chcela som byť obchodníčkou, keďže moji rodičia kedysi vlastnili obchod. Ale mama insistovala na medicíne, a tak som sa zapísala do strednej zdravotníckej školy. V júni som školu skončila, v auguste som už nastúpila do práce, – hovorí Jarmila Zimová. – Pracovisko som nemenila. V Betaniji som teda už celých 16 rokov. Naša spolubesedníčka hovorí, že cisárske pôrody sa v súčasnosti stali takmer pravidlom. – Niektoré ženy si vyslovene žiadajú cisársky pôrod, ale sú aj prípady, keď je tento druh pôrodu nevyhnutný. Lebo ak je prvý pôrod cisárskym rezom, spravidla aj každý nasledujúci musí byť taký.

Pracovných skúseností nadobudla už veľa. Hovorí o tom nielen počet rokov strávených v klinike, ale aj spôsob, akým rozpráva o svojej práci, z ktorého cítiť sebavedomie a úctu k životu a k matke, ktorá nový život priniesla na svet. Takej zdravotnej sestre žena môže veriť a odovzdať sa do jej rúk v období, keď čerpá silu na novú životnú úlohu. Jarmila Zimová pomáha ženám nielen na postpôrodnom oddelení. Pomáha totiž aj gazdinkám, ktoré nestíhajú pripraviť sladké pochúťky na sviatky. Pečie totiž medovníky, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou vianočných sviatkov. – Inšpiráciu na pečenie medovníkov som dostala pred tromi rokmi, keď sme sa s kulpínskymi cirkevníkmi zúčastnili na Vianočných trhoch v Petrovci z iniciatívy našej kantorky Milušky Petrášovej, – vracia sa do neďalekej minulosti naša spolubesedníčka. – Tam na stánku hneď vedľa nás Silbašanky predávali krásne medovníčky. Zhodou okolností v tom istom roku v našom dome sa med doslova cícerkom začal liať: brat začal včeláriť. A rozhodli sme sa: budeme piecť medovníčky. Týmto rozhodnutím Jarmila realizovala svoje kuchársko-umelecké vlohy, lebo musíme uznať, že nie každý dokáže vyhútať, vytvarovať,

a potom ešte aj ozdobiť medovníčky tak perfektne, ako to robí Jarmila. Zároveň vlastne pomohla aj svojmu bratovi – včelárovi, lebo sa stala jeho vernou zákazníčkou. Čoskoro sa práca s medovníčkami rozrastala, vyhutovali sa tvary pre deti, pre dospelých, pre zaľúbených, či jednoducho pre maškrtníkov. V septembri lanského roku vďaka podujatiu Svadba voľakedy a dnes v Kulpíne, ale zvlášť v novosadskej Betaniji sa rýchlo rozchýrilo: Zimová robí medovníčky – pekné na oko, chutné na jazyk! Vianočné, veľkonočné, svadobné, narodeninové. Ako sa chýry začali roznášať do širšieho okolia, začala sa rozširovať aj paleta ponúkaných tvarov: hviezdičky, ninja korytnačky, minionsy, prasiatko Pepa, srdiečko s nápisom Milujem ťa, zajačiky, vajíčka, ale aj serióznejšie medovníkové stavby. Objavili sa napríklad aj domčeky a kostoly so štyrmi adventnými sviečkami. – Cesto zamiesim, rozvaľkám, potom za pomoci foriem, ktoré som si predtým sama nakreslila na mastný kartón, vykrajujem tvary a kus za kusom pečiem. Avšak niektoré formičky som si aj kúpila hotové, napr. stromček a vločku, – vysvetľuje Jarmila, vynášajúc na stôl hotové medovníčky. Zostávame takmer bez komentára. Krása niekedy nepotrebuje opis, ani slová.

Medovníkové bohatstvo Jarmily Zimovej z Kulpína

Najprv híkame: – Super! – ale potom zostane ticho, kým obzeráme malé medovníkové umelecké diela. Tu naša medovníková pekárka prehovorí: – Mám zvyk všetko si zapisovať, ako moja starká, – usmieva sa a vysvetľuje Jarmila, kým hľadá v zošite číslice, ktoré nás zaujímajú. – Vlani som počas vianočných sviatkov predala 302 kusov medovníkov, 45 200-gramových balíkov menších ozdobených medovníkov, ale veľa som predala aj neozdobených, aj tých na váženie (pol kilogramu, kilogram a pod.). Medovníková kumštárka z Kulpína nás záverom rozhovoru „varuje“: – Nezabudnite napísať, že med v mojich medovníkoch je domáci, môjho bratov výrobok! – smeje sa spolu s matkou, kým nás vyprevádzajú. Nasadáme do auta, zamávame – do budúceho stretnutia u Zimovcov v Kulpíne, ale potom už na medové témy s Jarmiliným bratom Pavlom.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum! S ohromným zadosťučinením dnešné bubnovanie začíname správou, na akú sme dlho-dlho čakali; takže – môžeme začať! Veseľme sa, radujme sa! Čaká na nás okrúhlych päť, áno 5, t. j. V rokov Zlatého Obdobia. Namojveru, pán premiér (dovolím si to tvrdiť, hoci som osobne pri tom nebol, za čo sa Všetkým, ktorí si myslia, že pougár môže a smie bubnovať iba z tváre miesta udalosti, o ktorej bubnuje, alebo má právo oznámiť občanom • ĽUDIA A UDALOSTI •

iba a len to, čo mu Vrchnosti naložia) Aleksandar Vučić osobne povedal, že práve Zlaté Obdobie na nás čaká. Na sto percent povedal V/5/päť rokov. Dobre... nepovedal, kedy sa presne to Zlaté Obdobie začne, ale – nebuďme malicherní. Určite sa začne. Nie je vylúčené, že potrvá aj celých päť + V + 5 rokov. Aby sme si naň lepšie zvykli. Ako na tento – už naskutku otravný – Miloševićov švédsky štandard. No-no-no, vy tam, žltí aj s vaši-

mi kompánmi, nechechcite sa ani blázni nad múkou. Vám môžeme byť povďační za to, že ste nás voviedli (veď ste to, všakáno, aj sľúbili) do EÚnie, práve tak ako onen krajčír vyobliekal do neviditeľných šiat dotyčného cisára. Takže tam chceme, lebo musíme mašírovať znova a zase. Čo nie je práve med lízať. Toť tu boli znovuazaseaopäť páni z Európskej komisie a čo nevidia: vraj, tak povedali: korupciu na všetkých úrovniach. Žiaľ, odišli

prv, než minister hospodárstva Goran Knežević v Ukazováku B92 objasnil, že, po prvé: niet krajiny bez korupcie, a potom, že: budeme proti nej, korupcii, bojovať. Správne. V súčasnom svete obstoja iba bojovní (bojovníci), takže: korupciu netreba nikdy vykynožiť úplne. Inak nás opustí bojovnosť a bez nej, bez Bojovnosti, veruže, ďaleko nezájdeme. Vari len nebudeme bielou vranou v Bielom Svete Korupcie. Bumbumbum!

49 /4728/ 3. 12. 2016

Ľudia a udalosti NARODENINY KYSÁČSKEJ ŠKÔLKY

Lienka je už tridsaťročná Elena Šranková

utorok 29. novembra deti a vychovávateľky v kysáčskej škôlke Lienka oslávili narodeniny. Pred 30 rokmi sa totiž škôlka presťahovala do novovybudovaného objektu

tí najmladší a najúprimnejší, ale nechybovali ani narodeninové piesne, torty a, pravdaže, hostia. Výstava Stroj času, ktorú nainštalovali v telocvični, tiež zaujala pozornosť prítomných, lebo vystavili fotografie početných generácií, čo doteraz chodili

Škôlkari prichystaní na oslavu narodenín

a z rámcov Základnej školy Ľudovíta Štúra bola preradená do Predškolskej ustanovizne Radosno detinjstvo v Novom Sade. Na utorkovej narodeninovej oslave bolo skutočne veselo. Svojimi výstupmi sa o to pričinili

do kysáčskej škôlky, ako i fotky z obdobia výstavby a otvorenia tohto objektu. Vedúca vychovávateľka Miluša Grňová úvodom povedala, že otvorenie budovy škôlky v roku 1986 bolo veľkou a radostnou udalosťou pre celý

Kysáč. Za 30 rokov do škôlky chodilo veľa detí, ktoré si rady spomínajú na chvíle v škôlkarských priestoroch, v ktorých získali vedomosti, zručnosti, sebaistotu, samostatnosť a priateľstvá. Program začal hymnou, ktorú pre škôlkarov pred 30 rokmi napísal spi- Blahoželanie k jubileu Lienky sovateľ Pavel Grňa. Pokračoval výstupmi, o prípravu škôlke budú pokračovať celý ktorých sa pričinil celý kolektív december. Toho času je ináč v kysáčskej škôlky. Bolo vidieť, že to robili s láskou. K jubileu škôlkarom za- Lienke zapísaných 197 detí; rozblahoželali a primeranými slova- delené sú do dvoch jasličkových mi sa prihovorili Rastislav Surový, skupín, ktoré sú jazykovo zmiečestný predseda MSS a predseda šané, čiže výchovno-vzdelávacia MOMS Kysáč, Branko Predojević práca sa realizuje v slovenčine v mene Rady Miestneho spolo- a v srbčine. V troch skupinách čenstva, a Mirjana Đurđevová, sa vyučuje v srbskom jazyku a v riaditeľka PU Radosno detinjstvo. piatich skupinách sa vyučuje Škôlkari pre hostí prítomných na v slovenčine. Zamestnaných je narodeninách pripravili darčeky, spolu 28, z čoho je 20 vychováktoré im budú pripomínať oslavu vateliek a sestier a k tomu je tu tohto jubilea Lienky. Oslavy v aj technická služba.

ODZNEL 5. ROČNÍK KOVAČICKÉHO BÁLU

Dobrá zábava, hudba a nálada Anička Chalupová

poslednú novembrovú sobotu v Kovačici odznel 5. ročník spoločensko-zábavného podujatia s názvom Kovačický bál 2016. Tradičné podujatie Kovačický bál usporadúva Memoriálne stredisko Dr. Janka Bulíka, ktoré vzniklo s cieľom zachovávať pamiatku na osobnosť a dielo Dr. Janka Bulíka, ako i pestovať kultúru, zvyky a obyčaje Slovákov v Kovačici. Okrem Detskej svadby členovia tohto strediska organizujú rôzne kultúrne a zábavné večierky, z ktorých ten usporiadaný v sobotu 26. novembra do kovačickej reštaurácie Červené víno prilákal početných

www.hl.rs

hostí. Okrem bohatej večere aktivisti MS Dr. Janka Bulíka v čele s predsedom Jánom Dišpiterom pre návštevníkov prichystali príležitostný program, v ktorom sa za hudobného sprievodu domácej skupiny Hot Music Band predstavili mladé speváčky Mária Magdaléna Tor- Príjemná hudba vábila účastníkov ňošová a Gabrie- podujatia na tanečné pódium la Svetlíková, predstaviteľky Kovačice na po- Rozspievané klenoty 2016, ako aj krajinskom festivale slovenských osvedčená rozhlasová speváčka ľudových piesní v prednese detí Zuzana Ďurišová-Plahetková. V

Informačno-politický týždenník

programe nechybovali ani humoristické scénky, v ktorých sa zúčastnili známi kovačicko-padinskí herci Anna Širková, Snežana Garafiátová a Pavel Kožík Arkaško. Organizátor podujatia i tohto roku prichystal bohatú tombolu a odmeňovacie otázky z dejín Kovačice pripravil Pavel Baláž. O tom, že sa i tohtoročný Kovačický bál vydaril, svedčila dobrá nálada, ktorá účastníkov podujatia držala pevne v hrsti až do neskorej nočnej hodiny. • ĽUDIA A UDALOSTI •

VOĽBY V PETROVSKOM CIRKEVNOM ZBORE

Jána Vidu zvolili za farára Jaroslav Čiep

odišiel do zahraničia a správa cirkevného zboru mu schválila trojročnú dovolenku. Vtedy Biskupský úrad za zastupujúceho farára do Petrovca vyslal Jána Vidu, ktorý tento post zastával do nedele 20. novembra. Zvyčajne, keď farský úrad zostane bez farára, zbor vypíše výzvu, čiže

nedeľu 20. novembra 2016 v evanjelickom cirkevnom zbore v Báčskom Petrovci zasvätili poslednú nedeľu cirkevného roka – 26. nedeľu po Sv. Trojici, ktorá kresťanov vyzýva k bdelosti a očakávaniu stretnutia so Spasiteľom Ježišom Kristom. V spomínanú nedeľu Chronologický prehľad mien a rokov sa v petrovskom evanje- pôsobenia farárov v cirkevnom zbore lickom cirkevnom zbore v Báčskom Petrovci: Ondrej Stehlo (1783 po skončení služieb Bo- – 1818), Ján Stehlo (1818 – 1868), Juraj žích uskutočnil volebný Mrva (1868 – 1915), Samuel Štarke (1915 – konvent, na ktorom volili 1957), Pavel Škantík (1957 – 1978), Samuel zborového farára. JediVrbovský (1979 – 2008), Juraj Nímet (2008 ným kandidátom podľa návrhu presbyterstva – 2012), Vladislav Ivičiak (2013 – 2016).

Farári

bol Ján Vida, doterajší zastupujúci farár v tomto zbore. Na konvente predsedali Samuel Vrbovský, biskup SEAVC v Srbsku, a synodálny dozorca Mr. Pavel Lomiansky. Doterajší petrovský farár Vladislav Ivičiak v septembri minulého roka

inak povedané súbeh, na ktorý sa môžu prihlásiť všetci záujemcovia o miesto farára v danej farnosti. V takom prípade sa každý z prihlásených kandidátov predstaví domácim cirkevníkom na nedeľných bohoslužbách. Takým spôsobom

HOSTIA ZO SLOVENSKA NAVŠTÍVILI SEAVC V KOVAČICI. V poslednú novembrovú nedeľu, ktorá bola zároveň prvou adventnou nedeľou, do cirkevného zboru Kovačica II zavítali hostia zo Slovenska. Na službách Božích kázal doc. Mgr. Ľubomír Batka, Dr. theol., dekan Evanjelickej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorého spolu so študentmi teológie privítal zborový farár ThMgr. Martin Bajza. K slávnostnému ovzdušiu na bohoslužbách v kovačickom kostole prispeli aj členovia ženského a zmiešaného cirkevného spevokolu, ktorí za hudobného sprievodu vedúcich Anky Naďovej a Jána Dišpitera predniesli niekoľko piesní. Na snímke je časť cirkevnej správy s farárom Martinom Bajzom a doc. Mgr. Ľubomír Batka, Dr. theol. (druhý sprava), so študentmi teológie. A. Ch. • ĽUDIA A UDALOSTI •

udiať v máji nasledujúceho roku. Mgr. Ján Vida sa narodil 4. júna 1987 v Novom Sade v rodine Jána a Anny, rodenej Hložanovej. Základnú školu vychodil v Kulpíne a roku 2006 maturoval na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ktorú ukončil roku 2011.

sa v Petrovci aj doteraz zvyčajne volili farári. Keďže doterajší farár Vladislav Ivičiak prednedávnom podal výpoveď, Petrovčania mohli teda vypísať súbeh, ale ho nevypísali. Presbyteriálny konvent rozhodol, že tentoraz uplatní druhú možnosť na voľbu nového farára, ktorú umožňuje ústava cirkvi, keď presbyterstvo evanjelického zboru navrhne iba jedného kandidáta. Novozvolený petrovský kňaz Ján Vida Za pozvaného kandidáta Jána Vidu na nedeľňaj- Za kňaza bol ordinovaný 16. októbra šom presbyteriálnom konvente 2011 v Kulpíne. Najprv bol v roku hlasovali všetci prítomní cirkevníci, 2011 kaplánom v cirkevnom zbore iba jeden bol zdržaný. Tým sa Ján v Erdevíku a v rokoch 2012 – 2015 Vida stal petrovským farárom. Ďalej bol farárom v cirkevnom zbore v má nasledovať slávnosť inštalácie Erdevíku a Lugu. V septembri roku farára, jeho uvedenie do úradu v 2015 sa stal zastupujúcim farárom cirkevnom zbore, ktoré by sa malo v Báčskom Petrovci.

PRVOU ADVENTNOU NEDEĽOU sa začína obdobie duchovnej prípravy na slávenie vianočných sviatkov. Advent znamená príchod a prvú adventnú sviecu na vianočnom venci 27. novembra v predpoludňajších hodinách v staropazovskom evanjelickom kostole rozsvietili tamojšie ratolesti – besiedkari, ktorí pripravujú aj program k nadchádzajúcim Vianociam. Príležitostné služby v prvú adventnú nedeľu mal na starosti zborový farár Mgr. Igor Feldy, ktorý nám povedal, že na tretiu a štvrtú adventnú nedeľu majú naplánované zvláštne programy, ako je ekumenicko- humanitárny koncert v kostole a tradičný vianočný bazár na novej fare. A. Lš. 49 /4728/ 3. 12. 2016

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Plánujú výstavbu rehabilitačno-holistického strediska Anna Lešťanová

kola pre základné a stredné vzdelávanie Antona Skalu v Starej Pazove sa zaoberá kontinuálnou edukáciou a rehabilitáciou detí hatených v rozvoji a osôb s invaliditou. Pri škole pôsobí moderne vybavený denný pobyt Iskorak, zameriavajúci sa na poskytovania podpory osobám s osobitnými potrebami po ukončení školenia. Toho času je v pláne výstavba rehabilitačno-holistického strediska Osnovac. Tento obecný projekt financuje delegácia Európskej únie a škola Antona Skalu je poskytovateľom služieb. Ide o účelový objekt určený pre žiakov tejto ustanovizne a pre žiakov iných škôl, ktorí majú podporu defektológov a potrebujú senzorovú integráciu. Podľa slov Tanje Todorovićovej, riaditeľky Školy pre základné a stredné vzdelávanie Antona Skalu, rehabilitačné stredisko bude pozostávať z troch vysoko špecializovaných izieb, čiže senzorovej izby na stimuláciu, bielej izby na relaxáciu a slanej izby. Stredisko budú navštevovať deti a mladí, užívatelia denných služieb sociálnej ochrany v lokálnom spoločenstve, pomoci v domácnosti a žiaci

Tanja Todorovićová (Foto: z archívu T. Todorovićovej)

hatení v rozvoji. Projekt trvá dva roky a odštartoval v decembri roku 2015. Prvý rok sme využili na prípravu projektových aktivít.

www.hl.rs

Pohľad na výstavu v škole Antona Skalu

16. hodiny, a angažovaní budú odborníci z viacerých oblastí, ako sú defektológovia, pediatri, psychológovia, pedagógovia. Ide o jedinečný projekt tohto typu v krajine. V tejto škole je inak vždy rušno, neraz tam majú inštalovanú nejakú páčivú výstavy. Tentoraz vystavujú žiaci kreatívnej sekcie a tkáčskej dielne, ktorí sa pripravujú na vianočné a novoročné sviatky.

ČARO VIANOC V KYSÁČI. Členovia KUS Vladimíra Mičátka tretíkrát zaradom organizujú predvianočné podujatie, počas ktorého budú štyri programy, ale i predajné výstavy vianočných a novoročných darčekov, medovníčkov, pohľadníc a ozdôb (na fotke). Podujatie sa začalo v prvú adventnú nedeľu 27. novembra, keď zapálili prvú sviecu na adventnom venci a hovorili o tomto období a príchode Vianoc. V programe v Slovenskom národnom dome účinkovali Michal Francisty, Elena Surová, Anna Páliková-Kunčáková, Milina Chrťanová, Zuzana Očenášová-Žabková a Zorica Pavlovová. O slávnostnú atmosféru sa pričinil i spevokol Glória EMC. V druhú adventnú nedeľu na programe Mičátkovcov hosťami budú veriaci zo SEAVC, novosadského zboru, v tretiu nedeľu z Baptistickej cirkvi z Kysáča a v poslednú adventnú nedeľu z EMC E. Š. z Kysáča.

ŠTUDENTI NAVŠTÍVILI PETROVEC. Vedenie Oddelenia slovakistiky na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade aj tohto roku zrealizovalo celodenný výlet do Petrovca a okolia. Na výlete vo štvrtok 24. novembra sa zúčastnili všetky štyri ročníky študentov slovakistiky, ako aj študenti prvého a druhého ročníka, ktorí počúvajú slovenčinu ako cudzí jazyk a študenti všetkých štyroch ročníkov, ktorí študujú srbskú filológiu v kontakte so slovenskou. Dokopy ich bolo takmer 50 a viedli ich profesorky Dr. Jarmila Hodoličová, Dr. Anna Makišová a asistentky Dr. Zuzana Týrová a Dr. Daniela Marčoková. Dozvedeli sme sa, že najprv v Novom Sade navštívili výstavu o Slovákoch v Múzeu Vojvodiny a v Petrovci navštívili Gymnázium Jána Kollára, Galériu Zuzky Medveďovej, najstarší dom,

Do projektu je zapojených 30 potenciálnych užívateľov – 15 ženského a 15 mužského pohlavia. Rehabilitačno-holistické (spája všetky tri oblasti: vzdelávanie, zdravotníctvo a sociálnu ochranu) stredisko bude pôsobiť pri škole Antona Skalu ako nová služba sociálnej ochrany. Výstavba má začať v blízkej budúcnosti, a to v pokračovaní denného pobytu Iskorak. Toho času čakajú na stavebné povolenie pre tento objekt, ktorý je montážny, takže bude rýchlo vystavaný a zariadený. Podľa stanovených kritérií všetky tri miestnosti budú pracovať paralelne, od 8. do

Informačno-politický týždenník

ústredie Matice slovenskej v Srbsku, expozície Múzea vojvodinských Slovákov a Spolku petrovských žien, ako aj Poľnohospodárske múzeum v Kulpíne. Výlet finančne podporila Národnostná rada slovenskej J. Č. národnostnej menšiny. • ĽUDIA A UDALOSTI •

VOJNOVÉ NEZÁBUDKY (42)

Papagáj sa nevrátil, a život...? Ján Cicka NEDEĽA 6. JÚNA Nejaká žena si šla odtrhnúť ružu v našom parčíku. Stará Majoroška bola na balkóne. „Necháš tie ruže, to sú naše!“ „No len tvoje, veď je tu sto bytov.“ Pred pár dňami nejaký fafrnok jazdil na bicykli kľukatým chodníkom popred parčík. Zacengal. Stará bola na balkóne. „Tadeto sa nesmie jazdiť,“ kričí. „Ty mi zakážeš, babizňa!“ odvrkol fafrnok. „Natruc tebe budem jazdiť práve tadeto!“ „Počkaj, veď ti ja dám!“ „Ale sa ťa bojím...“ zakončil debatu. To je Majoroška. Na všetko si nárokuje, na všetko má právo. Záväzky neuznáva nijaké. Nevie pochopiť žart, nevie sa priblížiť k ľuďom, zaradiť sa do kolektívu. Sólistka, separatistka, temer satanistka! Aj babku Síčovku je ľahšie zniesť. Popoludní počujem babku Burianovskú v byte nad nami tíšiť, krotiť vnuka: „Marko, Marko, Marko, Marko, Marko...“ Marko je neposedník, staršia Snežana je tichá a najmladší Nikola s vlečkou sa ani nepočuje. Znamená, vrátili sa susedia. Dva a pol mesiaca neviem, kde boli. Lecko bol zmobilizovaný. Vrátili sa susedia. Vracia sa aj mier? Aliho staršia dcéra Antigona búcha loptou na balkóne. Ktosi z balkóna ju napomenul: „Od tretej do piatej sa spí, drieme oddychuje.“ Viac ani raz nebuchla. Vrátili sa deti. Vracia sa aj život? Spal som od pol štvrtej do pol piatej. Vonku je horúco, 27 °C. Burianovských deti robia štabarc po schodoch. Trochu mi to zavadzia, zvykli sme si na ticho, v strehu na hukot a odrazu – detské nezbedy. No a máme tu mystérium. V piatok som bol nakŕmiť papagáje. Boli v klietke oba. Dnes predvečerom som ich šiel na• ĽUDIA A UDALOSTI •

kŕmiť znovu. Klietka v poriadku, dvierka zavreté, aj drôtom pripevnené, ale v klietke iba jeden papagáj – ten s červeným chocholom. Po druhom ani stopy, ani perie, ani som ho nenašiel uhynutého. Jednoducho ho niet. Mám iba jediné vysvetlenie: ešte niekto má kľúč od bytu. Ale kto? Vzácnejšie veci v byte sú nedotknuté, klietka tiež a papagája niet, niet a niet. Možno majú kľúč Jovandićovci alebo Nikola. Ale prečo sa mi neohlásili, alebo neskoršie neoznámili? Takto som z toho celkom sprostý. Dobre som poprezeral klietku; nemohol z nej vyletieť. Alebo sa nejako prešmykol a čupí kdesi v byte? Možno predsa uhynul? Môžbyť sa dakde pricvikol. Ale hláska nepočuť. Pôjdem ešte raz hore, dám ku klietke krmivo a vodu. Ak bude načaté, tak je tu. Keď nie, tak zaúradovalo mystérium. Sherlock Holmes, do toho! Zavolal som pomocníka Dragana – Wotsona a šli sme hore na 5. poschodie. Preskúmali sme znova situáciu: papagája niet, nezhynul, neuletel. Kde teda je? Hľadali sme pre istotu vo všetkých kútoch bytu. Márne. Dal som pred klietku do jednej nádobky krmivo, do druhej vodu. Ak je tu niekde živý, príde, pošarapatí, a to bude znak. Ak nie, tak mystérium potrvá. Poplach o 22.15 hodine. Predtým bolo počuť niekoľko výbuchov, ale nezreteľných, nevieme, či pálili naši, či oni. Sedíme pred vchodom. Správy hovoria, že naši prerušili rozhovory. Sulićová počula neúradnú správu: Milošević má výron krvi na mozgu! Budeme tejto noci spať pokojne? Poplach zrušili, ale nevieme, kedy; sirénu nepočuť. Všetci šli spať, len ja som odišiel na 3. vchod, kde boli Rada, Jovanka a Ranka. Rozprávali sme sa takmer do polnoci, a potom som šiel pozerať polnočný Telefakt. Najhlavnejšia správa:

Rozhovory OSN a VJ (aj polície) pokračujú zajtra na kumanovskom športovom letisku. V Mionici bolo popoludní zemetrasenie 2,4° Richterovej stupnice. Je po polnoci. Ide sa na pánty. Poplach o 1.06 hodine; len čo som si ľahol. Idem dolu. Tvrdia, že preletelo lietadlo, nepočul som. Ale všetky sirény hučali ako zjašené, až naháňali strach. Vydržali sme do pol tretej.

PONDELOK 7. júna Sedemdesiaty šiesty deň vojny. Vstal som o ôsmej. Ešte som nepočul nijaké správy. Vypil som kávu, idem sa dať do poriadku, zaskočiť po Blic a gniaviť višne. Totiž Stana nám doniesla asi 3 kg, urobíme z nich šťavu. Čistá obloha, slniečko, pofukuje vetríček. Denné teploty majú prevýšiť 30 °C. Burianovskovci boli včera len na návšteve bytu. Život sa teda aj ďalej pritlmil. Ináč v dvadsiatich bytoch za naším vchodom je 11 detí. Aký-taký priemer. Je 9.30. Zmizol prúd, vodu máme. O 10.15 hodine poštár priniesol blahoželanie od Aleny zaslané 24. mája. Je to blahoželanie Vilke k meninám takéhoto znenia: „Naša drahá Vilma!

Všetko najlepšie k meninám, veľa zdravia, šťastia a mnoho lásky Vám zo srdca želajú rodina Dusparová plus Šlepecká. Bozkávajú Vás Dejana a Mirko.“ Nová Dubnica 24. 5. 1999. Keď som toto dopísal, lietadlo prerazilo vzdušnú bariéru, počuť jeho hukot. Šiel som so Stanou hore k papagájovi. Stana má bystrejší zrak. Hneď si povšimla trochu väčší otvor medzi dvomi drôtikmi na klietke. To bude vysvetlenie: prešmykol sa tade a uletel. Detektívny prípad je zakončený. Ad acta! Dopoludnia som obtrhal stopky z višieň. Nechal som ich, budú na čaj. Višne som umyl, popoludní ich budem gniaviť. Skoro do pol druhej som čakal u Jace na cigarety. Prišla so správou: „Dneska nie sme na zozname.“ Za traťou som si kúpil dva balíky Boss. Tesne pred druhou prišiel Rasťo z Erdevíka. Siréna o 16.10 hodine. Rasťo, Dragan a ja dokončujeme obed. Rasťo praží zemiaky, Dragan pripráva paradajkový šalát, ja budem variť hustú polievku. Len čo sme sadli za stôl, zahučala siréna. Nedali sme sa; obed sme skonzumovali. Kým nebol prúd, do tretej, gniavil som višne. Pogniavil som polovicu, druhú som neskoršie dokončil so Stanou. Pridali sme aj limuntus. Mám to občas zamiešať do zajtra popoludní. Zistil som, že nemáme dosť cukru, tak volám Vilke do Kovačice. Ak zajtra príde, nech donesie cukor, lebo neviem, či v ho NS dostať. Už je pol deviatej, mal som ísť dolu na prechádzku pred sirénou, ale stále mám niečo robiť. Ináč Rasťo tu zostáva do štvrtka, má nejaké skúšky alebo kolokviá, také niečo. Nepýtal som sa ho, čo presne. Nestihol som, lebo som zavolal aj Stanu na kávu a bola aj tetka Dara. Zarozprávali sme sa, a tak nám prešiel čas.

49 /4728/ 3. 12. 2016

Moje sny Mám veľmi divný sen. Chcela by som byť policajtkou v oblasti kriminalistika. Baví ma to, lebo chcem pátrať po zlodejoch. Prejavujem záujem o toto povolanie, lebo tak celého života vlastne pomáhaš iným ľuďom. Keď som bola malá, vždy som rozmýšľala, ako mi svedčí tá robota. Chcela by som byť aj riadnou policajtkou, ale som pochopila, že to nie je pre mňa. Radila som sa aj s rodičmi a poradili mi, že sa musím najprv lepšie učiť, a potom aby som rozmýšľala o tomto povolaní. Mám nádej, že sa mi tento môj veľký sen jedného dňa aj splní. Marína Sabová, ZŠ Jána Kollára v Selenči

Jana Trnovská, 2. 2, ine ZŠ maršala Tita v Pad

Moja najlepšia kamarátka

Denis Slávik, 1. 1, ZŠ 15. októbra v Pivnici

O čom sa dá snívať? Snívať sa dá aj otvorenými očami a svojou obrazotvornosťou, milé deti, vyčariť to, čo si prajeme, aby sa nám v živote splnilo. Môžeme snívať o dobrých kamarátoch, o tom, čo by sme si priali mať v budúcnosti, ktorému povolaniu by sme sa chceli venovať. Aj o tom, ktoré krajiny by sme radi navštívili, alebo čo by sme si priali zmeniť a vylepšiť v prostrediach, kde žijeme. Čo by ste chceli mať iné v škole, do ktorej chodíte? Aj o tom sa dá, samozrejme, snívať. Sny sú rôzne a treba veriť v to, že sa dajú aj splniť. A aj tie nadchádzajúce: sviatočné vianočné a novoročné, ktoré nás onedlho čakajú...

Branka je meno mojej kamarátky. Ona je pre mňa najlepšia. Má osem rokov a je vlastne mojou spolužiačkou. Býva v Silbaši. Opísala by som ju fyzicky, že je hnedovláska nízkej postavy. Branka má dvoch bratov: Miška a Darka. Má pomalú chôdzu, ale keď začne utekať, je rýchla ako zajko. V škole je výbornou žiačkou. Vždy mi rada s niečím pomôže. Moja kamarátka má na sebe najradšej trenírky a tenisky. Chcela by som mať veľa takých kamarátok, ako je Branka. Anna Cinkotská, 2. 1, ZŠ bratov Novakovcov v Silbaši

Marko Kratica, 3. 3, ZŠ maršala Tita v Padine Martin Pap, štvrták, ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLV 3. decembra 2016 Číslo

23 /1929/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Cena pšenice stále rastie

AKTUÁLNE

Vyššie subvencie pre poľnohospodárstvo N

Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade pokračuje rast cien prvotných poľnohospodárskych komodít. V dňoch 21. 11. – 25. 11. 2016 bol pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom tovarový obrat vyšší o 174,87 % a finančný obrat o 196,85 %. Kukurica sa predávala v rozpätí od 15,20 do 15,60 din./kg (cena bez DPH), jej priemerná cena Ľubica Sýkorová bola 15,25 din./kg (16,78 s DPH). Pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom táto komodita bola Väčšina našich poľnohospodárov je presvedčená, že v ostatných krajinách, drahšia o 1,51 %. Kvôli veľmi dobrým výnosom najmä tých západných, sa farmárom žije oveľa ľahšie. Určite majú pravdu, no nielen u nás, ale aj celosvetovo, v tomto roku je aj tam život farmára nie je bez problémov. Za svoje práva však tvrdo bojujú a kukurica v porovnaní s jej cenou pred rokom už dávno pochopili, že spoločnými silami dosiahnu viac. lacnejšia o 7,5 %. Už od začiatku novembra rastie cena pšepäť tu máme december, nákup zariadení pre sklady a výrobky a bravčonice. Vtedy sa predávala po 15,00 din./kg obdobie, keď sa suma- mraziarne, do spracovateľ- vé mäso z krajín (cena bez DPH), v uvedenom období jej rizuje, robia sa plány ského priemyslu. Prioritou Európskej únie, tzv. priemerná cena bola 16,74 din./kg (18,42 na budúci rok. Všetci domáci Ministerstva poľnohospodár- prelevmany zostása DPH). V porovnaní s predchádzajúcim poľnohospodári sú zvedaví, či stva bude investovanie do vajú v platnosti do týždňom bola drahšia o 5,61 %. sa v novom roku konečne niečo oblastí poľnohospodárskej konca roka 2016. Tým Zdražela aj sója o 1,23 %. Jej cena zmení aj v agrárnej politike. výroby, ktoré môžu zvýšiť svoju spôsobom boli aspoň bola 41,00 din./kg (45,10 din./kg s Najnovší minister poľnohos- konkurencieschopnosť, taktiež čiastočne chránení najDPH). podárstva ihneď po nástupe zvýšiť konkurencieschopnosť mä malí výrobcovia, ktoNa svetových burzách – konkrétdo funkcie sľúbil, že k určitým poľnohospodárskych gazdov- rí nedokážu konkurovať ne v Chicagu pšenica zlacnela zmenám (k lepšiemu) musí stiev a intenzívne podporovať dovozu lacných výrobkov. o 0,40 % a kukurica zdražela dôjsť. Svet aj Európa pochopili, spracovateľský priemysel. V Platením dovozných poplato 2,52 %. Pšenica zlacnela že rozvoj spoločnosti závisí od roku 2017 budú subvencie ur- kov za určité výrobky (okrem aj v Budapešti – o 0,28 %, výskumu a inovácií. Budúcnosť čené na nákup zariadení, stro- platenia cla) sa zabezpečuje (aj poľnohospodárstva) je o jov, mechanizácie a výstavbu vyrovnanie domácich cien so kukurica zdražela o 0,94 nových prístupoch, technoló- skladovacích priestorov vyššie zahraničnými, ktoré sú nižšie. %. Na burze v Chicagu giách, materiáloch, zdrojoch o dve miliardy dinárov. Jedným Európska komisia už viackrát zdražela aj sója o energie, ktoré zlepšia život z dôvodov zvýšenia subvencií upozornila Srbsko, aby zrušila že stále ○ 5,06 %. ľudí, uchránia vzácne prírodné pre tieto účely je, aby domáce tieto poplatky a v podstate sa presne zdroje, zlepšia efektivitu ich poľnohospodárstvo bolo adek- odblokovala dovoz potravinár- nevie, či dovátne pripravené na trhové skych výrobkov, predovšetkým máce mlieko od využívania alebo recykláciu. Aj podľa názoru ministra súťaženie s Európskou úniou. mäsa, mlieka, mliečnych výrob- 1. 1. 2017 zostane bez Nedimovića investície sa musia kov, čím sú domáci výrobcovia ochrany, čiže či budú ... usmerniť predovšetkým na zaVláda Srbska koncom júna v ohrození. Minister poľnohos- zrušené dovozné poplatky bezpečenie nových zariadení, tohto roku rozhodla, že dovoz- podárstva Branislav Nedimović za mliečne výrobky z EÚ. A je ○ technológií, výstavbu objektov, né poplatky na mlieko, mliečne ešte v minulom týždni potvrdil, december...

Z obsahu Už nepatrí len poľnohospodárom Str. 3

Výhody používania agrotextílie Str. 6

Do vášho receptára Str. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

HLOŽIANSKE KVETINY NA PIVNICKOM TRHU

Vysúkať rukávy a výsledok nevystane

Katarína Gažová

Bola sychravá novembrová streda, keď sme zavítali do Pivnice. A streda je v Pivnici trhový deň, takže bez ohľadu na daždivé počasie, Pivničania na trh prišli a predavačom sa darilo. Ponuka na trhu rôznorodá a našu pozornosť upútali krásne jesenné kvety. Oslovili sme ich majiteľku a z reči do reči zistili, že je z Hložian a v poslednom čase pravidelne prichádza na trh do Pivnice, kde sa jej predaj skutočne dobre darí.

nna Korčoková sa kvetinárstvu venuje intenzívne spolu so svojou rodinou. Doma v záhrade majú tri fóliovníky, v ktorých pestujú iba kvetiny. Pre kvalitné rastliny najprv treba kvalitné semeno. „Semiačka si zadovažujeme prostredníctvom odborníčky v oblasti kvetinárstva Mr. Ivanky Bošnjakovej z Nového Sadu, s ktorou spolupracujeme rad rokov a ktorá je aj mojou odbornou poradkyňou v tejto oblasti. Sú to semiačka z dovozu z Holadska a sú kvalitné, prvotriedne. Kvetiny pestujeme celý rok. Teraz sa venujeme primulám – prvosienkam, práve ich presádzame; cyklámeny už pomaly pripravujeme k 8. marcu. Pestujeme aj sedmokrásky záhradné (lat. Bellis), taktiež sa venujeme izbovým kvetinám. Konkrétne mojím obľúbeným kvetom je ibištek čínsky (čínska ruža, Hibiskus rosa chinensis).“ Ponuka našej spolubesedníčky na pivnickom trhu bola bohatá. Ako podotkla – to, o čo sa ženy

Kvetinárka Anna Korčoková

zákazníkov mám aj na trhoch v rôznych prostrediach. Je to hlavne v Petrovci, Čelareve, Pivnici, ale aj doma v Hložanoch. Chodievala som aj do Kulpína, do Gajdobry a môj syn s našou ponukou kvetín chodieva na trh do Kysáča, teda tu v okolí na trhoch predávame pravidelne. Predaj ide solídne, hoci sa cíti nedostatok kúpnej sily. Okrem mňa sa pestovaniu kvetín venujú aj môj syn, nevesta a vnúčatá. Jesienky lákali pestrosťou farieb Pravdaže, majú aj najviac zaujímajú a aj kupujú, sú svoje zamestnania, lebo si nejesienky a sirôtky. môžeme dovoliť žiť iba z týchto Anna Korčoková chodí na trhy príjmov. Ja som tá, ktorá sa stále predávať každý deň. „Kvetiny venuje kvetinárstvu a moja rodina predávam aj doma, hoci veľa mi v tom pomáha.“

(srb. ljutić), je to krásny kvet rôznych farieb, o ktorý bol aj napriek vyššej cene veľký záujem. Sirôtka je veľmi populárna a veľmi vďačná kvetina na pestovanie. Keď sa teraz na jeseň posadí, ona trvá do nasledujúceho leta. Je taktiež záujem o begónie, petúnie, gerbery. Podľa mojej skúsenosti, kupci sa viac orientujú na sezónne kvety ako na trvalky.“ Anna Korčoková bola zamestnaná v Kultúre v Báčskom Petrovci, a potom aj v Neografii. Keď zostala bez práce, vysúkala rukávy a začala sa intenzívne venovať kvetinám, ktoré aj predtým boli jej veľkou záľubou. Teraz sa kvetinárstvu venuje naplno. Na konci rozhovoru nám vysvetlila, že keď sa dá kvetom všetka potrebná ochrana a opatera,

Anna nám prezradila, že kvety môže pestovať iba ten, kto ich má skutočne rád. To je jedna nepretržitá robota, stále treba niečo robiť, pretože kvety chcú každodennú opateru a starostlivosť. Len vtedy budú pekné a zdravé. A keď sú už na prvý pohľad pekné, prilákajú aj zákazníkov, aby si ich kúpili. „Teraz nám zostala už iba menšia časť sirôtok, pestovali sme veľké množstvá a podarilo sa nám popredať ich Sirôtky sú tradične lákavé kvetiny za výhodnú cenu, takže môžeme byť spokojní. Na dopestuje sa kvalita, a to zaručuje väčšie množstvá kúpených kvetov solídny zárobok – jeden slušný sa snažíme dať aj určitú zľavu. plat. Z neho však nemôže vyžiť Zákazníci si najviac kupujú tie celá rodina. My sme sa na tvári známejšie kvetiny, ako napr. už miesta presvedčili, že záujem spomenutú sirôtku, ale záujem o kvetiny, ktoré Anna s rodinou majú aj o niečo nové. Vlani sme dopestovali, aj v Pivnici bol napo prvý raz pestovali Ranunculus ozaj pozoruhodný. ○

Na pivnickom trhu sa predaj daril

3. 12. 2016 • 49 /4728/

PRÍKLADY: BRATISLAVSKÁ STARÁ TRŽNICA

Už nepatrí len poľnohospodárom Oto Filip

Odpoveď na otázku, čím všetko nám boli alebo a aj sú mestské tržnice, prípadne rôzne trhy, je nielen komplexná, ale istým spôsobom aj nevyčerpateľná. Nejde len o miesto, kde sa chodí nakupovať a ktoré je nezanedbateľnou súčasťou našej každodennosti.

ržnice sú aj ukazovateľmi stupňa hospodárskeho rozvoja a stavu dediny a záhradníctva, dejiskom dialógov a priatelenia sa, miestom, na ktorom si gazdinky a nielen ony vymieňajú rady a recepty, arénou rôznych stretnutí, náznakom identity daného mesta. Zvlášť dnes, v období evidentnej globalizácie, ktorá postihuje nejednu špecifickosť, trhy a tržnice sú aj svojráznymi múzeami na otvorenom alebo v zatvorenom priestore. Dnešná Stará tržnica bola v roku 1928 známa ako Ovocný trh

až po mliečne výrobky alebo zeleninu a ovocie vychutnať na tvári miesta. Akýsi piknik, no nie v prírode, ale uprostred Bratislavy. Ďalší deň nemalé prekvapenie spôsobila skutočnosť, že sa v tých istých priestoroch Starej tržnice konala zaujímavá konferencia pod názvom Pohyb, inovácie a spojenie, venovaná medziiným tomu, ako urobiť život v meste kvalitnejším a lákavejším. V rámci nej sa konali aj rôzne debaty. Prítomnosť odborníkov a návštevníkov usporiadatelia využili aj na to, aby prezentovali tak exponáty z múzea dopravy, ako aj nové dopravné modely pre budúcnosť. Príbuzným podujatím bola i tematická ekologická výstava, obsahovo pestrá, ilustráciami a údajmi nabitá. Dominovalo jej druhotné využívanie odpadov alebo stručne – recyklácia. V rovnakom čase pred tržnicou bolo vystavené auto na elektrický pohon a šarmantné hostesky Bratislavskej vodárenskej spoločnosti prezentovali svoju firmu. Keď sa na základe trochu dôvtipu a iniciatív na jednom priestore za pár dní udeje až desať rozmanitých udalostí, svedčí to o skutočnosti, že liekom pre tržnice, receptom na ich záchranu je multifunkčnosť a úpornosť. Inými slovami, heslo Nikdy nepovedz nikdy sa v tomto prípade prejavilo ako cieľavedomý a správny zásah do srdca terča. Nový život bol

skoncentrovaná nielen pravda, novými obsahmi. ale aj dlhoročná skúsenosť. Tak napríklad v jednom z letTak ako každá z tržníc má ných dní sa tam konal aj potrasvoje dejiny – mnohé z nich vinový trh, aj burza oblečenia, v tejto časti Európy vznikli ešte v druhej polovici 19. storočia – každá má aj svoju, spravidla líšiacu sa od iných, súčasnosť. Tá bratislavská, sídliaca v samotnom centre slovenskej metropoly, si vonkoncom nepripúšťa, aby Časť ponuky ju nahlodal zub času. V dobe, keď sa iné, pre nástup rôzPráve v nich sa možno azda nych novodobých foriem obnajlepšie dozvedieť o lokálnej chodovania – hypermarkety, tradícii, o niekdajšej architek- veľké nákupné strediská, Dopravná kapsula pre budúcnosť túre, o kultúrnych vplyvoch. Aj obchodovanie cez internet... o úrovni životného štandardu, – s dôvodmi obávajú o vlastnú aj burza staroo lokálnych zvykoch, o tom, čo budúcnosť, mesto Bratislava žitností, aj detsa na poliach a v záhradách vdýchlo ďalší život starej tržnici ské divadielko. Na rozdiel od v danom prostrenašich potravidí pestuje. – Ak nových trhov, chceš vedieť, kde kde platí návod si a ako tam ľudia – obzrieš si, nažijú, po príchode kúpiš a odídeš, do nového mesten tržnicový ta najprv navštív v Bratislave tržnicu... Na tieto má aj zaujímaslová už nebohévý aspekt. Pre ho kolegu Pavla návštevníkov je Degustácia priamo na tržnici Kaňu, vyslovené prichystaných ako dobromyseľná vdýchnutý historickej budove niekoľko stolov, kde si možno v priamom susedstve známeho rada, ťažko zabudpotraviny, od tých pekárenských bratislavského Manderláku. ○ núť. V nich je totiž Z konferencie o inováciách

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Jesenní škodcovia obilnín Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra V jeseni, zvlášť keď je dlhá a teplá, na založených porastoch obilnín môžu spôsobiť nemalé škody rôzni škodcovia, ktorí ohrozujú rastliny, kým sú ešte malé a veľmi zraniteľné. Tieto poškodenia majú veľký vplyv na prezimovanie porastu.

bilniny napáda celá škála škodlivých organizmov počas celého vegetačného obdobia. Už počas vzchádzania obilnín na jeseň sú to skočka obilná – Phyllotreta vittula, skočka steblová – Chaetocnema aridula, skočka dreňová – Chaetocnema hortensis, voška trávová – Metopolophium dirhodum, voška čremchová – Rhopalosiphum padi, voška ovsená – Sitobion avenae, cikádka burinová – Psammotettix alienus, ostrôžka priesvitná – Javesella pellucida. Mladé vzchádzajúce rastliny poškodzujú larvy hrbáča obilného – Zabrus tenebrionides, o ktorom sme podrobne písali v predchádzajúcej prílohe Poľnohospodárske rozhľady. Škody spôsobujú aj larvy dvoch múch: zunčavky jačmennej – Oscinella frit a zelenušky žltopásej – Chlorops pumilionis. Mladé rastliny tiež môžu požierať slimáky a hlodavce. Podzemné časti rastlín obilnín môžu na jeseň poškodzovať drôtovce –

larvy kováčikov a pandravy – larvy chrústov. VOŠKY Na obilninách sa vyskytujú každý rok vo väčšej alebo menšej miere. Je to drobný hmyz, ktorý sa živí vyciciavaním štiav z pletív rastlín. Na obilninách sa vyskytujú od vzchádzania porastu na jeseň –najmä ak je dlhá a nadmerne teplá. V jesennom období obyčajne nezapríčiňujú významné priame škody, ale môžu významne škodiť nepriamo, prenosom vírusových ochorení. Na obilninách sa vyskytuje okolo 10 druhov vošiek, ale v strednej Európe sú najvýznamnejšie tri druhy: voška ovsená, voška trávová a voška čremchová. ŠKODLIVOSŤ VOŠIEK Priamo škodia vyciciavaním štiav z listov, stoniek a klasov, čím odčerpávajú značnú časť asimilátov. Zníženie úrody môže byť až 40 %. Priame škody sú významné

v podmienkach vysokého výskytu vošiek na klasoch vo fáze mliečnej zrelosti a mliečno-voskovej zrelosti, čo má za následok zníženie počtu zŕn v klase, zníženie HTZ, a tým aj zníženie úrody. Nepriame škody vznikajú stratou asimilačnej plochy v dôsledku prekrytia listov hubami na miestach, kde sa nachádza medovica. Medovica je tekutina obsahujúca cukry, ktorú vylučujú vošky a olepujú rastlinu. Na tieto miesta sa sťahujú huby – černe, ktoré prekrývajú asimilačnú plochu rastliny. Oveľa vážnejšie nepriame škody môžu vošky spôsobiť prenosom vírusových ochorení. V literatúre sa uvádza okolo 30 druhov vírusov škodiacich na obilninách, ale v Európe hospodársky významné sú len 4 druhy, a to: vírus žltej zakrpatenosti jačmeňa (Barley yellow dwarf luteovirus – BYDV) – srb. virus žute patuljavosti ječma; vírus žltej mozaiky jačmeňa (Barley

yellow mosaic virus), vírus miernej mozaiky jačmeňa (Barley mild yellow virus) a vírus zakrpatenosti pšenice (Wheat dwarf virus). Najviac vyskytujúci a hospodársky najvýznamnejší druh v strednej Európe je vírus žltej zakrpatenosti jačmeňa. Tento vírus parazituje na okolo 100 druhoch divorastúcich a pestovaných rastlín z čeľade lipnicovité (Poaceae). Z obilnín sú to: jačmeň, pšenica, raž, ovos a kukurica. Tieto vírusy sa neprenášajú ani mechanicky, ani semenom, ale prenášajú ich iba perzistentné vošky – to sú vošky, ktoré po satí štiav na infikovanej rastline sú schopné prenášať vírus počas celého života. V literatúre sa uvádza až 25 druhov vošiek, ktoré prenášajú tento vírus. Najvýznamnejšie druhy sú: voška čremchová, ovsená, trávová, kukuričná, obilná,… Zdrojom infekcie sú obyčajne rastliny jačmeňa a pšenice z výdrvu, trvalé trávne porasty, ale aj burinné druhy tráv. Aj kukurica je významným zdrojom nákazy na jeseň, keď vošky z porastov kukurice preletujú na porasty vzchádzajúcich ozimín. Väčšiemu výskytu viróz napomáha teplá a dlhá jeseň, mierna zima a skorá sejba ozimín.

3. 12. 2016 • 49 /4728/ Symptómy na napadnutých rastlinách obilnín týmto vírusom sa začínajú prejavovať neskoro na jeseň, ale najmä až na jar nasledujúceho roku. Infikované rastliny zaostávajú v raste, sfarbené sú dožlta a majú ježovitý tvar. Napadnuté rastliny nevytvárajú klasy a po čase sa sušia. OCHRANA PROTI VOŠKÁM – PREVENTÍVNE OPATRENIA Na zníženie priamych a nepriamych škôd je možné bojovať viacerými agrotechnickými opatreniami, ako sú: správny osevný postup a organizácia porastov (priestorová izolácia), kvalitne urobená žatva, zaorávanie rastlinných zvyškov po žatve, ničenie rastlín z výdrola, ničenie trávnych burín, letná hlboká orba, správne termíny sejby a optimálne hnojenie. Z hľadiska škôd spôsobených virózami sejba ozimín by mala byť neskoršie, pri konci agrotechnického termínu, aby rastliny po vzídení boli vystavené možnej infekcii čo kratšiu dobu. Dôležité je, aby porasty obilnín nesusedili – najmä jarný jačmeň by nemal byť v blízkosti ozimného. Základným opatrením na jeseň by mala byť skorá likvidácia rastlín z výmrvu, lebo tieto sú najväčším zdrojom infekcií počas jesene. Zmenšeniu preletu infikovaných populácií vošiek a iného hmyzu zabraňujú aj vetrolamy medzi pozemkami. Pri pšenici môžeme pri slabšej infekcii dopad choroby eliminovať miernym zvýšením dávky dusíka, pri jačmeni toto opatrenie má menší efekt.

3. – 9. 12. 2016

POČASIE

JESENNÁ OCHRANA PROTI VOŠKÁM Porasty zo skorých termínov sejby, najmä v podmienkach teplej jesene, treba pravidelne kontrolovať a v prípade výskytu vošiek podľa potreby aplikovať insekticídy. V oblastiach s pravidelným výskytom viróz sa odporúča morenie osiva insekticídmi. Porasty vysiate v neskorších termínoch (druhá polovica októbra a neskôr) sú menej vy-

stavené napadnutiu voškami, len v prípade dlhej teplej jesene sa aj v týchto porastoch môžu vyskytovať vošky. Treba ich taktiež kontrolovať a podľa potreby zasahovať. Aplikácia na jeseň sa vykonáva vo fáze 2 – 3 listov, v prípade potreby sa opakuje po 2 – 3 týždňoch. Najčastejšie sa používajú pyrethroidy pre ich dobrú perzistenciu a majú aj repelentný účinok. CIKÁDY Živia sa vyciciavaním štiav z pletív listov, na ktorých sa objavujú svetlé škvrny. Poškodenia sa môžu zameniť s poškodeniami strapkami. Hlavné škody spôsobujú prenosom vírusových ochorení. Na obilninách, ako aj na iných plodinách, sa vyskytujú od jari do jesene. Na jeseň zriedka spôsobujú významné priame škody, ale rozšírenie vírusových ochorení priaznivo podporuje dlhá a teplá jeseň. Na obilninách sa vyskytuje viac druhov cikád, ale najväčší význam majú dva druhy: cikádka burinová – Psammotettix alienus a ostrôžka priesvitná – Javesella pellucida. Cikádka burinová prenáša vírus zakrpatenosti pšenice – Weat dwarf virus (WDV). Ostrôžka priesvitná je prenášačom viacerých vírusov: vírus sterilnej zakrpatenosti ovsa (Oat sterile dwarf virus), prúžkovitosti pšenice (Wheat streak mosaic virus), vírus drsnej zakrpatenosti kukurice (Maize rough virus). Straty spôsobené vírusovými chorobami sa v závislosti od podmienok prostredia pohybujú medzi 12 – 70 %. Väčšie straty sú pri jesenných infekciách. Na jeseň sú väčšie riziká infekcie vtedy, ak je jeseň dlhá a teplá. Symptómy vírusových ochorení na jeseň nie sú viditeľné, objavujú sa až na jar, ale rastliny infikované vírusom sú citlivejšie na nízke teploty. Najčastejšie symptómy na obilninách sú žltnutie, chloróza listov, ktorá môže končiť nekrózou a zosychaním listov. Pšenica často reaguje červením alebo červenofialo-

vým sfarbením listov. Výrazným symptómom je spomalený rast, niekedy až zakrpatenosť rastlín, zakrpatený je aj koreň. Niekedy sa môže prejaviť aj nadmerná tvorba odnoží. Na zníženie úrody najviac vplýva sterilita napadnutých rastlín, klasy sa vôbec netvoria alebo sú hluché. Potvrdenie viróz v začiatočných fázach je možné iba analýzami v laboratóriách. PREVENTÍVNE OPATRENIA OCHRANY Na zníženie priamych a najmä nepriamych škôd spôsobených cikádami na obilninách je možné využiť takmer rovnaké agrotechnické opatrenia, ako sme spomínali pri voškách. Priama ochrana obilnín proti cikádam je taktiež podobná ako ochrana proti voškám. Porasty zo skorých termínov sejby, najmä v podmienkach teplej jesene, treba pravidelne kontrolovať a v prípade výskytu cikád podľa potreby aplikovať insekticídy. Ošetrenie možno zopakovať aj na jar proti mladým larvám, ktoré intenzívnym cicaním ďalej prenášajú vírus. V oblastiach s pravidelným výskytom viróz sa odporúča morenie osiva insekticídmi. SKOČKY Na obilninách sa vyskytujú a škodia tri druhy skočiek: skočka obilná, skočka steblová a skočka dreňová. V strednej Európe sa najviac vyskytuje skočka obilná. Škodí v štádiu imága na jeseň, na jar vyžieraním malých dierok do listov. Skočka steblová a skočka dreňová škodia aj v štádiu imága, podobne ako skočka obilná, ale väčšie škody zapríčiňujú larvy na jar, ktoré sa vžierajú do listových pošiev a do stebla, kde v dreni vyžierajú chodbičku. Ak sú napadnuté mladé rastliny, ktoré ešte neodnožili, obyčajne zahynú. Ak sú napadnuté rastliny, ktoré už odnožili, zahynie iba napadnuté steblo. Napadnuté rastliny sa slabšie vyvíjajú a majú nižšiu úrodu. Najväčšie škody zapríčiňuje na mladých rastlinách

za teplého a suchého počasia na jar a na jeseň. Z preventívnych agrotechnických opatrení v ochrane obilnín proti skočkám významné sú sejba v optimálnom termíne a pri správnej hĺbke, ničenie burín najmä z čeľade lipnicovité (Poaceae), na ktorých sa živia imága po prezimovaní. Chemické opatrenia proti týmto škodcom sa zriedka používajú. MUCHY V jesennom období na obilninách môže zapríčiňovať významné škody niekoľko druhov múch. Väčšina z nich škodí na jeseň aj na jar, teda na mladých rastlinách a niektoré majú viac generácií a škodia aj neskoršie počas vegetácie, a to najmä na klase. Sú to škodcovia, ktorí sa nevyskytujú často vo väčšom množstve, ale v prípade premnoženia môžu zapríčiniť významné škody. V strednej Európe sa najviac uvádzajú tieto dva druhy: zunčavka jačmenná – Oscinella frit a zelenuška žltopása – Chlorops pumilionis. Z agrotechnických opatrení sa odporúča neskorá sejba ozimín a skorá sejba jarín. Na lokalitách, kde sa tento škodca pravidelne vyskytuje, sa odporúča zakladať hustejšie porasty, tiež podporiť rýchly vývoj obilnín v skorých fázach, aby rastliny čím skôr prekonali kritické štádium pri napadnutí (2 – 4 listy). Problém pri priamej ochrane je v dlhom období kladenia vajíčok a v skrytom spôsobe života lariev. Letovú aktivitu múch môžeme monitorovať pomocou modrých lepových dosiek alebo modrých vodných misiek. Chemická ochrana proti 1. a 3. generácii škodcu sa vykonáva po vzídení do fázy 2 – 3 listov a proti 2. generácii 7 dní po vyklasení hlavného stebla. Ošetrenie je vhodné zopakovať po 8 – 10 dňoch. Vyrovnané hnojenie fosforom a draslíkom zvyšuje odolnosť rastlín proti napadnutiu zelenuškou. Odporúča sa tiež ničiť pýr plazivý a výdrv ozimín. ○

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

0˚ | 6˚

-4˚ | 3˚

-3˚| 3˚

-3˚ | 4˚

-4˚ | 3˚

-1˚ | 5˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZELENINÁRSTVO

Výhody používania agrotextílie Ľubica Sýkorová V súčasnosti si svetový, ale aj náš domáci trh vyžaduje, aby sme čerstvú zeleninu mali na našich stoloch aj v období, keď prírodné podmienky nedovoľujú pestovanie na otvorenom. Zeleninári už dávno pochopili význam stavania a používania skleníkov, fόliovníkov, tunelov a podobne. Chránený priestor umožňuje úplnú kontrolu všetkých mikroklimatických podmienok.

šte stále vysoké náklady na zahrievanie priestorov po prirovnaní k cene zeleniny nastoľuje otázku, či je takéto pestovanie rentabilné. Existuje aj lacnejší spôsob, ako dopestovať kvalitnú zeleninu. Medzi ne určite patrí nastielanie a pokrývanie rastlín, pomocou ktorého môžeme výrazne znížiť výdavky a zvýšiť

výrobu a použitie čerstvej zeleniny počas celého roku. S cieľom čo ekonomickejšie a skoršie dopestovať zeleninu, ako aj znížiť používanie ochranných prípravkov, zintenzívnené je používanie nastielacieho materiálu na pokrývanie. Dnes sa takéto materiály vo svete používajú na obrovských plochách a každým rokom sa zväčšujú. Nastielanie tzv. mulčovanie je staré agrotechnické opatrenie, ktorého hlavnou výhodou je zadržiavanie pôdnej vlhkosti, zvyšovanie teploty pôdy, zabraňuje rastu burín. Zber taktiež môže byť o desať dní skôr, čo má význam

najmä pri skorej jarnej výrobe (zabezpečenie väčšieho profitu). AGROTEXTÍLIE V poslednom desaťročí s cieľom skorej výroby sa okrem mulčovania odporúča pokrývanie rastlín materiálmi, známymi pod názvom agrotextília. V tomto prípade sa nemusí stavať nosná konštrukcia

ako pri fóliovníkoch a skleníkoch, znižujú sa výdavky na objekt aj prácu. Agrotextília je polypropylénový syntetický materiál vyrobený z polypropylénových vlákien. Dnes je na trhu väčší počet materiálov pod rôznymi trhovými názvami, ale s rovnakými základnými charakteristikami. Agrotextília zabezpečuje lepšie mikroklimatické podmienky pre rastliny (prepúšťa svetlo, vzduch, vodu). Je veľmi ľahká a veľmi elastická, čo zľahčuje použitie a manipuláciu s ňou. Tlak na rastliny môžeme prirovnať s tlakom kvapky rosy. Pôda pod agrotextíliou sa v priebehu dňa zahrieva a v noci

sa pomalšie chladí, takže teplotné výkyvy sú oveľa menšie. Kvapky vody (zalievanie alebo dážď) pomaly stekajú cez mikropόry na tkanine a rovnomerne navlažujú rastliny a pôdu. Pôda rovnomerne schne a nevytvára sa prísušok. Kvôli postupnému vyparovaniu vzdušnej vlhkosti cez mikropόry nedochádza ku kondenzácii. Pri

nízkych teplotách voda v mikropόroch agrotextílie spôsobuje vytvorenie tenkej ľadovej „škrupiny“, ktorá zamedzuje ďalšiemu úniku teploty. Agrotextília zamedzuje pôsobeniu nepriaznivých účinkov vetra tak na rastlinu, ako aj na pôdu. Obdobie používania agrotextílie závisí od vlastností materiálu. Niektorá umožňuje ochranu pred nízkymi, niektorá pred vysokými teplotami, čiže zabezpečuje skorší zber zeleniny o desať až tridsať dní. Jednou z významných funkcií agrotextílie je značná a v niektorých prípadoch aj úplná eliminácia

použitia insekticídov. Napríklad pri pestovaní mladých zemiakov, ak používame agrotextíliu popri tom, že zber je oveľa skôr, porasty nemusíme ošetrovať prípravkami proti pásavke zemiakovej (srb. krompirova zlatica). Zároveň zabraňuje listovým voškám (ktoré sa rady pasú na zemiakoch, a tým spomaľujú rast rastlín) prenášať rôzne vírusové ochorenia, ktoré vyvolávajú degeneratívne zmeny a znižujú kvalitu a úrodu zemiakov. Agrotextília má najčastejšie dvojnásobné, spevnené okraje s jedným alebo dvojnásobným adhezívnym (zvyšujúcim priľnavosť) stehom. Je UV stabilná, rozličnej šírky (1,2 – 12,75 m), dĺžky a je recyklovateľná. Pestovanie zeleniny týmto spôsobom zabezpečuje lepšie mikroklimatické podmienky, čo znamená rýchlejšie a vyrovnanejšie klíčenie a vzchádzanie, zdravý porast, kvalitnú, skoršiu a bohatú úrodu. Okrem zeleniny textília je vhodná aj na pestovanie ovocia, pod mulčovacie a dekoračné materiály, v sadoch, škôlkach,… EKOTEXTÍLIE V posledných rokoch sa stretávame aj s tzv. ekotextíliami. Sú ekologickou alternatívou k bežne používaným agrotextíliam a netkaným textíliam na báze vlákien vyrobených z ropy. Na rozdiel od nich sú vyrobené zo 100 % kompostovateľnej biomasy. Majú priemernú životnosť 3 – 5 rokov, rozkladajú sa pod vplyvom teploty a vlhkosti. Nezanechávajú po svojom rozklade žiadne nežiaduce chemické zvyšky a na konci svojej životnosti slúžia ako biologické hnojivo. Môžu plne nahradiť herbicídy a sú ideálne pre ekologické pestovanie plodín. Ekotextílie pohlcujú slnečné žiarenie a tým zamedzujú rastu burín, zaisťujú ľahký prienik vody do pôdy rovnomerne po celom povrchu, znižujú odparovanie vody, udržujú pôdnu vlhkosť, zabraňujú tvorbe pôdneho prísušku, majú vynikajúcu UV stabilitu – lepšiu ako agrotextílie, obsahujú prírodné spomaľovače horenia. Na výrobu ekotextílií sa používa recyklovaná biomasa. Vďaka technológii výroby a 100 % kompostovateľnosti je využitie ekotextílií veľkým prínosom pre životné prostredie. Znižujú agrotechnické nároky na obrábanie pôdy a zlepšujú vlahové pomery v pôde. Sú vhodné pre producentov plodín v biokvalite. ○

3. 12. 2016 • 49 /4728/

ZDRAVIE A MY

KRÁSA

Problémy s akné

kné patrí medzi najčastejšie sa vyskytujúce ochorenia v dermatológii. V puberte sa s rozličnou intenzitou vyskytuje takmer u každého človeka, v skorej dospelosti opäť spontánne vymizne. Niekedy však pretrváva aj do 30. roku života i dlhšie. Pretože prejavy akné sa vyskytujú najmä na tvári, pri ťažšom priebehu môžu pôsobiť kozmeticky rušivo aj vyvolávať

psycho-sociálnu záťaž. Akné postihuje kožné oblasti bohaté na mazové žľazy, najmä tvár, hrudník a hornú časť chrbta. Prejavy sa vyznačujú nadmernou produkciou mazu, folikulárnou poruchou rohovatenia a následnou tvorbou komedónov a zápalov. Vznik akné závisí od mnohých príčin, medzi ktoré patrí dedičnosť, tvorba mazu, hormóny, baktérie a folikulárne poruchy

rohovatenia. Liečba vyžaduje trpezlivosť zo strany pacienta i lekára, je individuálna u každého pacienta a závislá aj od konkrétnych prejavov. Pri vzniku primárnych nezápalových prejavov akné je väčšinou postačujúca lokálna liečba, pri vzniku sekundárnych zápalových prejavov je vhodná i celková liečba, ktorú však odporúča i kontroluje kožný lekár. 

RODINA

Čím potešiť blízkych

re tých, ktorí ešte nenakupovali vianočné darčeky, je tu pár dobrých nápadov, ako potešiť svojich blízkych. Pre domáce. Malé prekvapenia čakajú na vašich blízkych v podobe kuchynských prístrojov. Nekupujte ich však bez predchádzajúcej dohody, aby ste svoju svokru či starú mamu zbytočne nezásobovali tým, čo určite nepotrebujú. Do kúpeľa. Dobre viete, že vaša najlepšia kamarátka miluje vylihovanie vo voňavom

kúpeli, no väčšina kozmetických balíčkov je veľmi drahá? Vyrobte si ju jednoducho samy

PORADŇA

Čaro vianočnej ruže

očas sviatkov väčšinu našich domácností zdobí prýštec najkrajší, ľudovo nazývaný aj vianočná hviezda. Ako sa však oň postarať, keď odkvitne? Správna starostlivosť. Hviezda má rada svetlé miesto, nie však priame slnko. Toleruje aj polotieň. Zemina by mala byť vlhká, ale nie premokrená, pri prílišnom zalievaní listy zožltnú a rastlina odumrie. Má rada

rosenie vlažnou vodou, čím sa zvýši vlhkosť vzduchu. V období kvitnutia ju hnojte raz týždenne. Nevyhadzujte ju! Väčšina z nás tento kvet po odkvitnutí jednoducho vyhodí, pretože nevie, ako sa oň postarať. Po Vianociach vrch rastlinky hlboko zrežte, pozor však na šťavu, ktorá po poranení kvetu vyteká, pretože je jedovatá. Po manipulácii s ružou si preto umyte ruky. Počas leta ju môžete

doma. Do sklenenej nádoby s vrchnákom nasypte farebnú soľ. Na skrášlenie pridajte farebné pierka. Môžete ich umiestniť dovnútra nádoby alebo ich sekundovým lepidlom pripevniť na vonkajšiu stranu. Nezabudnite na knižky. Každý rok je na trhu veľa zaujímavých knižných noviniek. Na pultoch v predajniach nájdete zaujímavé knihy pre manžela, starú mamu či tatka.  pestovať vonku na chránenom mieste, s príchodom studených jesenných nocí ju premiestnite späť dovnútra. Dostatok tmy. Od konca septembra rastlinku asi mesiac držte v teplej a tmavej miestnosti najmenej 14 hodín. Už po troch týždňoch na nej začnú vyrastať drobné kvietky a farebné listene. Miestnosť by mala byť úplne tmavá, ružu ruší aj svetlo pouličnej lampy. Tmu môžete docieliť aj zakrytím rastliny kartónom alebo nepriesvitným vedrom. Kvitnutie trvá až do Hromníc. Za dobrú starostlivosť sa vám v období nasledujúcich Vianoc odmení väčším množstvom kvetov ako minulý rok. Nech vám prinesie veľa radosti! 

VII

Je to tak, ako nás kedysi učili?

ybrali sme niektoré mýty, ktoré medzi nami kolujú o zdraví, a pritom nie sú pravdivé alebo platia len čiastočne. Každé tehotenstvo stojí budúcu mamičku jeden zub. Nemusí to byť tak. Dieťa síce oberá matku o vápnik, ale z kostí, nie zo zubov. Tehotenstvo síce mení prostredie v ústach, ale nie natoľko, aby sa rozpadol celý zdravý zub. Je nebezpečné potláčať kýchanie? Áno. Ak si pravidelne podržíte nos a potlačíte kýchnutie, vzduch a vlhkosť sa pod veľkým tlakom dostávajú do citlivých oblastí uší, pričom hrozí nebezpečenstvo infekcie. Naozaj hrozí človeku, ktorému pukajú kĺby prstov, artritída? Nie. V kĺboch prstov pukne niekedy takmer každému. Tento zvuk vzniká z toho, že sa uvoľňuje vzduch nahromadený medzi kosťami. Je pravda, že vápnik nechty zlepšuje? Nie. Vápnikové preparáty nepomáhajú spevniť nechty. Pravdepodobne nám chýba skôr zinok. Ženy, ktoré si preto kupujú tabletky s obsahom vápnika, vyhadzujú peniaze. Vírusy v zime zamŕzajú. Nie je to pravda, vírusy prežijú aj 80-stupňový mráz. Tento mýtus či nedorozumenie, že keď udrie mráz, zastaví sa šírenie chrípkových vírusov, vznikol na základe pozorovania ľudí, ktorí si všimli, že počas najväčších mrazov, najčastejšie cez vianočné sviatky, akoby ustali choroby. Nie je to tak. V tomto období mráz vírusy nezničí, je to však čas prázdnin a dovoleniek, takže je menej kontaktu s vírusmi. Keď je silný mráz, tiež radšej sedíme doma. Vírusy naopak možno zničiť varom, aj preto sa odporúča vreckovky vyvárať. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

Dvojfarebné rezy

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Jogurtové kúsky Suroviny: Na cesto: 250 g múky, 170 g margarínu, 100 g cukru, 4 žĺtky, 1 vanilínový cukor a 1 kypriaci prášok; Na plnku: 150 g cukru, 3 jogurty (v poháriku), 2 smotany, 5 lyžíc múky, 5 bielkov Takto sa to podarí: Cesto: Z uvedených surovín zamiesime cesto. Podelíme na jednu trochu väčšiu a jednu menšiu časť. Väčšiu časť dáme vychladiť (asi za hodinu) do chladničky a menšiu do mrazničky. Keď sa vychladia, väčšiu časť cesta rozvaľkáme a dáme do plechu, ktorý sme potreli margarínom. Na cesto vylejeme plnku. Na plnku rovnomerne nastrúhame (na strúhadle) menšiu časť cesta. Plnka: Mixérom vyšľaháme cukor, jogurty, smotany a múku. Osobitne vyšľaháme bielky na tuhý sneh a zamie šame do jogurtovej zmesi. Foto: E. Šranková

Koláč troch chutí Suroviny: Na cesto: 2 poháre polohrubej múky, 1 pohár práškového cukru, 300 ml kyslej smotany alebo jogurtu, 1 vajce, 1 lyžica octu, 1 lyžička sódy bikarbóny, 3 lyžice celého maku, 2 lyžice kakaa, 150 g mletých orechov a posekaných hrozienok; Na plnku: 250 g masla, 200 g cukru, 3 vajcia, 1 a ½ lyžice hladkej múky, 250 ml mlieka a 150 ml rumu Takto sa to podarí: Cesto: Vajce vymiešame s cukrom,

pridáme smotanu alebo jogurt, múku so sódou a nakoniec ocot. Všetko spolu premiešame. Rozdelíme na tri časti, najlepšie polievkovou lyžicou do troch nádob. Každú časť ochutíme. Do jednej dáme mak a natrieme rovnomerne na plech veľkosti 25 x 30 cm, vyložený papierom na pečenie. Pečieme na 180 C̊ 15 minút. Do druhej dáme kakao a do tretej mleté orechy a pokrájané hrozienka. Upečieme

tri pláty. Plnka: Vajcia vymiešame s cukrom, pridáme múku a postupne prilievame horúce mlieko. Na sporáku za stáleho miešania privedieme k varu. Maslo vymiešame a postupne pridávame vychladenú vaječnú hmotu a rum. Plnku rozdelíme a potrieme cestá. Na spodku je makové, v strede kakaové a navrch dáme orechové cesto. Koláč potrieme plnkou a vrch  ozdobíme čokoládou.

so žĺtkami, pridáme mlieko a škrob a za stáleho miešania privedieme k varu. Pridáme šťavu a kôru z citróna a varíme do zhustnutia. Potom pridáme nalámanú čokoládu a miešame, kým sa čokoláda neroztopí a nespojí s krémom. Nakoniec primiešame šľahačku. Prikryjeme krém fóliou a necháme aspoň 1 hodinu v chladničke vychladnúť. Makové cesto: Bielky a vajcia vymiešame s cukrom do bielej peny. Pridáme olej a vanilkový cukor a znovu poriadne prešľa-

háme. Pridáme štipku soli, múku zmiešanú s makom a kypriacim práškom. Takto pripravené cesto nalejeme na plech vyložený papierom na pečenie. Pečieme do zlatožltej farby asi 7 – 8 minút v predhriatej rúre na 200 °C. Vychladnuté cesto nakrájame na tri rovnomerné pásy. Plnku vyberieme z chladničky, vyšľaháme ručným šľahačom, kým nebude nadýchaná. Pretrieme každý plát krémom a navrch ešte môžeme nastrúhať bielu čokoládu (alebo horkú). 

Ester rezy Suroviny: Na plnku: 240 ml mlieka, 250 ml smotany na šľahanie, 1 citrón (šťava a kôra), 1 lyžica škrobu (gustinu), 75 g cukru, 2 žĺtky, 80 g bielej čokolády; Na makové cesto: 2 bielky + 4 vajcia, 110 g cukru, 2 lyžice oleja, 1 vanilkový cukor, štipka soli, 3 lyžice polohrubej múky, 1/2 šálky mletého maku, 1 lyžička kypriaceho prášku Takto sa to podarí: Plnka: Citrónovú kôru nastrúhame na jemnom strúhadle a vytlačíme šťavu z citróna. Zmiešame cukor

Suroviny: Na čokoládovú vrstvu: 200 g horkej čokolády, 125 g masla, 1 lyžica práškového cukru, štipka soli, 3 vajcia, 1/2 lyžičky kypriaceho prášku, 1 a 1/4 lyžice polohrubej múky; Na tvarohovú vrstvu: 400 g jemného tvarohu, 1 plechovku salka – kondenzovaného mlieka, 2 vajcia, 2 lyžice hladkej múky, 1 vanilkový cukor Takto sa to podarí: Pripravíme si plech na pečenie veľkosti 30 x 20 cm a vyložíme ho papierom na pečenie. Rúru predhrejeme na 180 C̊ . Tvarohová plnka: Tvaroh vymiešame s vajíčkami a vanilkovým cukrom. Následne pridáme kondenzované mlieko a múku. Dôkladne premiešame a odložíme bokom. Čokoládové cesto: Čokoládu rozpustíme vo vodnom kúpeli a necháme vychladnúť. Maslo vymiešame so soľou a práškovým cukrom do peny. Postupne pridávame jedno vajíčko po druhom a zakaždým dôkladne vymiešame mixérom dohladka. Postupne pridáme vychladnutú čokoládu a spojíme. Pridáme preosiatu múku spolu s kypriacim práškom a jemne premiešame. Čokoládové cesto navrstvíme na plech. Lyžicou navrstvíme tvarohovú plnku, do stredu každej tvarohovej kôpky navrstvíme ešte čokoládové cesto a pomocou lyžice spojíme – vytvoríme mramorový efekt. Takto pripravený koláč pečieme vo vopred vyhriatej rúre asi 45 minút. Upečený necháme vychladnúť a podávame. TIP na domáce salko: Suroviny: 200 ml plnotučného mlieka, 200 g kryštálového cukru a 20 g masla Takto sa to podarí: Všetky suroviny zmiešame vo vyššom hrnci. Na miernom ohni privedieme k varu. Od bodu varu varíme asi 10 minút. Nezľaknite sa, bude to peniť. Po 10 minútach bude hmota stále tekutá, odstavíme a chladnutím bude hustnúť. Prelejeme mlieko do pohára a o niekoľko hodín sa dostaví výsledok. Z tejto dávky budeme mať asi 200 g hustého salka. Plechovka salka má asi 400 g. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 429 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Premyslene k dielu Martina Kmeťa 12. KONFERENCIA MUZIKOLÓGOV A HUDOBNÝCH ODBORNÍKOV V ÚKVS

Anna Francistyová

hudobnej kultúry navrhli vydať na cédečku skladby Martina Kmeťa, ktoré podpísal ako skladateľ alebo ako upravovateľ.

by, ale o vplyv hudobných nástrojov: najprv dychových, potom strunových a napokon gombičkovej harmoniky. Pri dešifrovaní vyše 500 ľudových piesní z viacerých prostredí vo Vojvodine tento zanietený odborník presne rozhraničil piesne prinesené sťahovaním zo starej vlasti, potom tie dodatočne importované zo Slovenska a tie prebraté od iných národov a národností. Účastníci konferencie si posvietili na jeho podiel v príprave vydania

ravidelná muzikologická konferencia venovaná slovenskej hudbe vo Vojvodine otvorila v sobotu 26. novembra v Ústave REFERENTI ZO SRBSKA pre kultúru vojvodinských Slovákov I ZO SLOVENSKA ďalšiu vzácnu tému. Aj tohtoročnú konV roku nedožitých 90. ferenciu usporiadali narodenín etnomuNRSNM (konkrétnejšie zikológa, skladateľa, Výbor pre kultúru a Kopedagóga a dirigenta misia pre hudobnú činMartina Kmeťa (19. 2. nosť) a Ústav pre kultúru Juraj Ferík priniesol vzácne 1926 – 6. 4. 2011) orgavojvodinských Slovákov. dokumenty a korešpondenciu nizátori a účastníci sa Tému konferencie Život snažili zviditeľniť jeho a dielo etnomuzikológa muzikologických konferencií, býval všestrannú hudobnú Martina Kmeťa ocenil aj ich aktívnym účastníkom, kde sa činnosť a zhromaždiť v príhovore Ján Slávik, neraz i kriticky zmieňoval výsledky jeho práce. predseda Výboru pre o niektorých záležitostiach Konečným cieľom kultúru NRSNM, a na v oblasti hudby a piesní vojtohto mapovania Mr. Martin Kmeť konci celkovú koncepciu vodinských Slovákov. Bol a výskumov má byť (1926 – 2011) a priebeh konferencie vynikajúci pedagóg, venoknižná publikácia. pochválila i Veronika Va- val sa i spracovaniu hudby Na základe priebehu konferen- silová, riaditeľka Odboru vzdeláva- v škôlke, pre študentov vycie môžeme konštatovať, že už nia a edičnej činnosti Národného pracoval skriptá... Takmer denne sa snažil zveľaďovať zborník prác z tohto podujatia osvetového centra v Bratislave. Na konferencii túto oblasť kultúry, sledoval referátmi prispeli: všetky vydania ľudových profesor a sklada- piesní, vo svojich štúdiách teľ Deneš Fišteš, aj polemizoval s ich zostaMilina Sklabinská dirigent Juraj Fe- vovateľmi. aj o muzikologických prácach rík, Mgr. art., Mgr. Martina Kmeťa Kristína Lomenová EXPERT z Ústavu hudobnej NA PAZOVSKÚ PIESEŇ Martin Kmeť je ináč doposiaľ zbierky Ľudové piesne Slovákov vedy Slovenskej akadémie vied jediný etnomuzikológ, ktorý urobil vo Vojvodine zostavovateľa Juraja v Bratislave, hudob- systematický výskum piesní v Starej Feríka st., na jeho tvorbu nahranú ná teoretička v Novosadskom rozhlase, na záznaMgr. art. Milina my o jeho tvorbe v slovenských Kvôli ukážke si profesor a skladateľ Deneš Sklabinská, dirivojvodinských médiách. Fišteš prisadol aj ku pianínu gentka Mgr. art. Tohtoročnú konferenciu mobude vzácnym dokumentačným Slovenka Benková-Martinková, derovali Milina Sklabinská a Anna počinom. Ak sa napríklad k 100. ArtD., profesorka slovenského Medveďová. Spestrili ju spevom výročiu narodenia Martina Kmeťa jazyka Ľudmila Berediová-Stučlenovia Zmiešaného zboru SKC podarí ďalší vydavateľský kúsok, pavská a etnologička Mgr. Anna P. J. Šafárika pod vedením Anny bude to zaslúžená vďaka tejto Medveďová-Gašková. Crveniovej. Zaspievali skladbu osobnosti a jeho prínosu hudbe Hovorilo sa o prínose Martina Martina Kmeťa Božská iskra, ktorú vojvodinských Slovákov, ktorej Kmeťa k výskumu slovenskej na text P. J. Šafárika napísal práve zasvätil celý život. Navyše účastníci ľudovej piesne v Starej Pazove, pre spevácky zbor tohto spolku. konferencie navrhli vyzvať poten- o jeho účasti na našich festiOrganizátorka konferencie Milina ciálnych spolupracovníkov, aby valoch, o jeho pedagogickej Mladá odborníčka Kristína Sklabinská predstavila i zborník do ÚKVS priniesli i ďalšie notové práci. Kolegovia hudobníci Lomenová, rodáčka prác z 11. konferencie Slovenská záznamy a hudobniny Martina osobitne vyzdvihli jeho ná- zo Starej Pazovy hudba vo Vojvodine 2015, ktorej Kmeťa z terénu. Navrhli tiež ustano- ročný, vyspelý a čistý jazyk témou bola Dramaturgia a maviť Cenu Martina Kmeťa, ktorou by v odborných prácach. A z prác, Pazove. Podľa jeho záznamov pri nažment hudobných podujatí. Na sa oceňoval prínos jednotlivcov do ktoré tu odzneli, dozvedeli sme sa špecifickom slovenskom speve záver sa organizátorom a účasthudobného života vojvodinských i to, že M. Kmeť s radosťou podporil v Starej Pazove nejde o preberanie níkom konferencie poďakovala i Slovákov a ako doplnenie učebníc myšlienku o organizovaní týchto prvkov zo srbskej ľudovej hud- vdova Danica Kmeťová. • KULTÚRA •

49 /4728/ 3. 12. 2016

Kultúra DNI MATICE SLOVENSKEJ V MATICI SRBSKEJ V NOVOM SADE

Z histórie Matice slovenskej Elena Šranková

matičnú vedu a edičnú činnosť Matice slovenskej z pera Petra Cabadaja, vedeckého tajomníka Matice slovenskej, prečítala Zuzana Pavelcová, riaditeľka

o zintenzívnenie vzťahov nielen Matice slovenskej a Matice srbskej, ale aj ostatných. Ako podujatiach, ktoré prepovedal, spolupráca medzi Mabiehali v rámci Dní Matice ticami slovenskou a srbskou sa slovenskej v Matici srbskej, prehĺbila aj vďaka sme písali aj v minutomu, že Matica lom čísle Hlasu ľudu. slovenská podpoPo vstupných akciách rila akciu Republiky v utorok 22. novemSrbsko na ochranu bra pokračovali i srbského kultúrv stredu a vo štvrtok neho dedičstva na v Matici srbskej, ako Kosove a Metóchii i v Galérii Matice srbv UNESCO. skej v Novom Sade. Medzi prítomnýV stredu 23. nomi na stredajšom vembra v priestoroch večierku okrem Matice srbskej strehostí zo Slovenska dobodom bola boli členovia a priaprednáška Matica telia Matice srbslovenská – ochranskej, predstavitelia kyňa slovenského náMatice slovenskej roda Mariána Tkáča, v Srbsku a kultúrni predsedu Matice slo- Zo stredajšieho večierka: (zľava) Zuzana Pavelcová, dejatelia. Predsevenskej. Z nej sa prí- Marián Tkáč a Dragan Stanić da Stanić privítal i tomní dozvedeli, ako vznikala Matica slovenská, ako Krajanského múzea Matice slo- Mladena Veskovića, vyššieho poradcu v Ministerstve kultúry pôsobila v minulosti, ako i o tom, venskej v Martine. Hostí privítal Dragan Sta- a informovania Republiky Srbsko ktoré medzníky najviac poznačili matičnú činnosť. Predseda nić, predseda Matice srbskej. pre medzinárodnú spoluprácu Tkáč sa zmienil i o jej aktivitách Zmienil sa o dobrej spolupráci v oblasti jazykovej kultúry a liv súčasnosti. Prácu zameranú na dvoch Matíc a zasadzoval sa terárnej tvorivosti a súčasnej

tvorivosti Srbov v zahraničí, ako i slovenského básnika Miroslava Bielika, ktorého dlhodobým odborným pôsobiskom bola Matica slovenská. Prítomní mohli spomenuté prejavy sledovať v srbskom preklade, ktorý bol premietaný na videobeame. Na koniec večierka premietali i film o dejinách Matice slovenskej. Vo vitrínach pred slávnostnou sieňou Matice srbskej boli vystavené knihy a časopisy z vydavateľskej činnosti Matice slovenskej. Vo štvrtok 24. novembra v Galérii Matice srbskej bol folklórny program, v rámci ktorého vystúpili členovia Folklórneho súboru Vila a SKC P. J. Šafárika z Nového Sadu. Predviedli tance z bohatého slovenského a srbského dedičstva. Po vystúpení folkloristov predstavitelia novosadského zboru SEAVC, SKC P. J. Šafárika a MOMS Nový Sad v neformálnom rozhovore oboznámili Mariána Tkáča, predsedu Matice slovenskej, s pôsobením Slovákov žijúcich v Novom Sade.

V KYSÁČI HOSŤOVAL BORA OTIĆ

Príbehy zozbierané v knihe E.Šranková

ak ako na mnohých doterajších prezentáciách knihy Šorom, sredom autora Boru Otića aj v Kysáči atmosféra bola uvoľnená a účinkovali v nej takmer všetci prítomní. Niekto nahlas, niekto potleskom a všetci úsmevmi. Knihu známeho novinára predstavili v sobotu 26. novembra v priestoroch Slovenského národného domu. Ani v Kysáči nechybovala hudobná zložka, nuž na úvod odznela známa pieseň Vyjdem na Torinu v predvedení ženskej speváckej skupiny KC Kysáč pod vedením Miloslava Kardelisa. Z videoukážky sa prí-

www.hl.rs

tomní dozvedeli, ako knihu predstavili a prijali na begečskej čárde a na Prírodovedno-matematickej fakulte v Novom Sade. Autor knihy a známeho televízneho vysielania 5kazanje pútavo, ako vždy, rozprával o tom, ako kniha vznikala, ako pripravoval jednotlivé príbehy súvisiace s vojvodinským spôsobom života, ktoré publikoval v predstavenej knihe. Prečítal úryvky pripomínajúce ľudí a obyčaje, ale i archaický jazyk. Hosťom na prezentácii v Kysáči bol vojnový pilot v penzii Živica Trifunjagić, ktorý tiež zaujímavo vyrozprával o nehode s lietadlom a katapultovaní neďaleko Savinho Sela, po čom sa stal členom svetového klubu

Informačno-politický týždenník

Fotograﬁa na obálke knihy je z Petrovca, prezradil Kysáčanom autor Bora Otić

katapultovaných letcov. Na záver večierka bolo, pravdaže, podpisovanie výtlačkov tým,

čo sa rozhodli odniesť si knihu domov a dôkladnejšie sa zoznámiť s jej obsahom. • KULTÚRA •

V ÚSTAVE PRE KULTÚRU VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV

vojvodinského rodáka. S Michalom Madackým ústav nadviazal spoluprácu počas prípravy monografie Slováci v Srbsku z aspektu kultúry

svedkom,“ povedala riaditeľka ÚKVS Anna Chrťanová-Leskovac. Návštevníkom sa prihovoril aj samotný spoluorganizátor výstavy

a jeho panelové fotografie ako výsledok tohto projektu sú dnes vo vlastníctve ústavu. Odvtedy s Michalom spolupracujeme nepretržite a dnešné podujatie je toho

a predseda Galérie SND v Kysáči Michal Madacký. Predstavil autorov vystavených fotografií a skrátka ohodnotil umelecké diela svojich kolegov. Sú to: Aleksandar Plačkov,

Andraš Otoš, Andrea Merníková, Bora Otić, Branislav Kokavec, Daniela Pavlovičová, Darko Dozet, Dragan Kurucić, Dušan Kostić, Dušan Tordaj, Emília Valentíková, Filip Bakić, Geza Lenert, Goran Mulić, Hana Tanciková, Igor Bovdiš, Ján Agarský, Ján Valo, Jaroslav Králik, Jaroslav Pap, Jovan Popović, Martin Candir, Michal Ďurovka, Michal Madacký, Milko Rybár, Milovan Ulićević, Mirko Bílek, Miroslav Pavlovič, Predrag Uzelac, Slađana Pantelić, Zoran Veselinović, Zorica Matković-Madžarević, Željko Mandić a Željko Škrbić. Slovo mal aj umelecký kritik a riaditeľ SVC Vladimír Valentík a výstavu otvorila riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Anna Chrťanová-Leskovac. Podujatie spríjemnila hudobná skupina Tanja Senić i Jazz propeleros prednesom niekoľkých skladieb. Výstava fotografií Majstri fotografie bude v ÚKVS otvorená do 15. decembra.

Na v ýstave prebiehajúcej od začiatku novembra v bratislavskom Dome umenia, spoločne usporiadanej Fotogalériou Lang v Samobore a belehradským Múzeom histórie Juhoslávie, kurátori Želimir Koščević a Momo Svedkovia Cvijović prezentujú približne sedemdesiat snímok, zaradených do tematických blokov. Tita hodnotia ako neobyčajného amatérskeho umelca hodného povšimnutia, ako zvedavého a húževnatého fotografa očareného mrakodrapmi v New Yorku, ostrovom Brioni, chrámami v Mexiku či pamätihodnosťami nezúčastnených krajín, ktoré ako štátnik často navštevoval. Väčšina záberov je teda z prezidentových zahraničných ciest, no sú tam aj zábery na témy, akou je prvýkrát v New Yorku, prípadne tie týkajúce sa súkromia, manželky Jovanky, priateľa Krležu, dokonca aj viaceré autoportréty. Niektoré

z nich sú na úrovni vydarených pohľadníc, iným nemožno zaprieť snahu posvietiť si na špecifickosti a ovzdušie prostredia. Snímky hlavne dokumentárno-historické, odrážajúce nielen práve všimnutý okamih reality, ale zároveň obsahujúce aj niektoré skryté hlbiny zrkadliace to, čo sa skrýva za svetom viditeľným. Fotky špecifické v prvom rade tým, že ich autorom a aktérom bol uznávaný prezident uznávaného štátu, ktorý rád mal fotoaparát v ruke. Škoda len, že sú na našich krážoch výstavy takého alebo podobného rázu ozaj zriedkavé. Že by nedozrela doba alebo my?

Z expozície Majstri fotografie Aneta Lomenová

ýstavná miestnosť Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov vo štvrtok 24. novembra zastrešila umelecké fotografie tridsiatich štyroch autorov z Vojvodiny. Ide o zmenšené výstavné zloženie reinštalované z 2. bienále fotografií menom Majstri fotografie, ktoré bolo otvorené 4. júna 2016 v Galérii Slovenského národného domu v Kysáči. Na tohtoročnom bienále bol veľký záujem o účasť a vďaka tejto skutočnosti vznikla idea, aby táto výstava bola predstavená aj návštevníkom v ÚKVS a upevnila sa tak spolupráca s galériou v Kysáči. „Nesmierne nás teší, že po dlhšom čase môžeme v našej galérii otvoriť výstavu fotografií. Posledná taká výstava bola v roku 2009 kanadského fotografa Ondreja Miháľa,

K VÝSTAVE JOSIP BROZ TITO AKO FOTOAMATÉR

Pohľad reálny Oto Filip

netrúfol označiť ho za fotoamatéra. Skôr sa šlo do inej, propagandistickej krajnosti, zvlášť pri sklonku Titovho života a v prvých rokoch po roku 1980. Ani huby po daždi vznikali rôzne, luxusne technicky vybavené tematické monografie, viaceré s námetom Tito vo fotogra-

o, že doživotný prezident Juhoslávie Tito fotil rád, často a mnoho, bolo známe, ešte kým žil. Je tiež známe, že bol nielen veľkým milovníkom, ale aj patrónom fotografie, ktorý s vervou zvečňoval ľudí a zaznamenával udalosti odohrávajúce sa v jeho okolí. Tá jeho záľuba sa dala zbadať zvlášť zo snímok, na ktorých je zvečnený s fotoaparátom alebo kamerou v ruke, prípadne pochádzajúcich z jeho súkromného, na vtedajšie časy ozaj perfektne vybaveného fotolaboratória. Samozrejme, nikto si v tej Z cyklu o Krležovi ére netrúfal vrhnúť seriózny hodnotiaci pohľad na tento fii, Tito na cestách, Tito vo vlasti… aspekt jeho záľub. Jednak sa to, Propaganda a zárobok boli pritom keďže šlo o hlavu štátu, nepatrilo, prvoradé. A keď ich nekupovali jednak by sa napísať čosi kritické jednotlivci, masovo ich vykupovali nik neodvážil, jednak by si nikto fabriky, školy, inštitúcie… • KULTÚRA •

49 /4728/ 3. 12. 2016

Kultúra VÝTVARNÝ TÁBOR PRE ŽIAKOV V BÁČSKOM PETROVCI

Makovička takmer batôžková Jaroslav Čiep

zborovni a v učebniach Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci v sobotu 26. novembra od rána bolo rušno, lebo sa tu po 17-krát zoskupili makovičkári. Výtvarný tábor Makovička teda nevystal ani tohto roku. Znovu sa v Petrovci stretli nadaní žiaci prevažne vyšších ročníkov základnej školy zručných vo výtvarníctve, tentoraz z ôsmich prostredí so svojimi výtvarnými pedagógmi. Okrem domácich Petrovčanov na výzvu organizátorov prajne odpovedali a do Petrovca pricestovali aj žiaci zo Starej Pazovy, Kysáča, Pivnice, Selenče, Hložian, Kulpína a Maglića. Po evidovaní účastníkov program

Pri kreslení vzoriek s profesorkou Tanackovićovou

Vladimír Valentík. Žiaci sa potom rozhodovali pre prácu v jednej z troch ponúknutých dielní – pre maliarsku, sochársku alebo grafickú dielňu. Tie mali na starosti profesori výtvarnej kultúry Verica Tanackovićová a Ján Agarský a študentka Emília Valentíková. Na rozdiel od minulých rokov Do základov práce s drôtom v sochárstve výtvarný tábor žiakov zaúčal Ján Agarský Makovička, ktorý výtvarného tábora aj úradne otvo- dlhý rad rokov organizuje petrovská rili. Na úvod sa makovičkárom škola, nemal tematické zameranie, prihovorili úradujúca riaditeľka čiže každý školiteľ v rámci dielne petrovskej školy Vlasta Werleová, o téme rozhodoval sám. „Kresliari predseda Výboru pre vzdeláva- sa zamerali na vzorky, sochári na nie NRSNM Ján Brna a tohtoročnú zvieratká z rozprávok a grafici na Makovičku otvoril výtvarný kritik divadlo,“ povedala nám profesorka

Profesorky Triašková a Lončarová na záver vyhlásili najúspešnejších makovičkárov

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Daniela Triašková v mene organizačného výboru tábora a prezradila, že tohto roku nepochodili na grantoch. Tábor sa uskutočnil predovšet-

Na záver komisia vyhodnotila najvydarenejšie práce a usporiadali aj malú výstavu výtvarných prác, ktoré vznikli na tohtoročnej Makovičke. V rámci maliarskej dielne odmeny získali: prvú Laura Hruškárová zo Starej Pazovy, druhú Estera Zajacová z Pivnice a tretiu Sara Gajinovová z Petrovca. V sochárskej dielni najúspešnejšie boli: Anita Grňová z Pivnice a Sára Obuchová z Kulpína, ktoré obsadili prvé miesto, druhú cenu získala Nina Marčoková z Kysáča a tretiu Michaela Danková z Maglića. Poradie odmenených v rámci grafickej dielne bolo nasledujúce: prvá bola Iveta Kaňová z Petrovca, dve druhé ceny získali Emília Gániová a Matea Širková, obe z Petrovca, a na treťom mieste sa tiež umiestnili dve výtvarníčky: Anna Čobrdová

V rámci grafickej dielne aj mladé posily

kým s finančnou pomocou výborov NRSNM, Asociácie slovenských pedagógov a petrovskej základnej školy, resp. sponzorov, takže bol sčasti aj batôžkový.

z Pivnice a Dajana Jana Brnová z Petrovca. V kategórii žiakov nižších ročníkov ceny získali: štvrtáčka Ema Speváková, tretiačka Abigejl Eliášová a druhák Peter Šuľan.

Malá výstava výtvarných prác z tohtoročnej Makovičky • KULTÚRA •

23. KYSÁČSKY SPEVNÍK

Súťažili nádeje Elena Šranková

nedeľu 27. novembra bol 23. Kysáčsky spevník. Prebiehal vo veľkej sále Kultúrneho centra Kysáč, ktoré je organizátorom tohto hudobného podujatia. Prvý Kysáčsky spevník bol v nedeľu 21. novembra 1993 a bol jedným z prvých výberových festivalov, kde sa volili predstavitelia konkrétneho prostredia na festival Stretnutie v pivnickom poli. Tohtoročný spevník bol prvý ročník, kde sa o postup na pivnický festival nesúťažilo. Dvadsiaty tretí Kysáčsky spevník pozostával z troch častí. Najprv v dvoch kategóriách – v mladšej a staršej – súťažili speváci, po čom nasledovala revuálna časť festivalu. Na úvod sa prihovoril Pavel Surový, ria-

diteľ KC, a po jeho slovách na javisku súťažilo deväť najmladších speváčok. Najúspešnejšie boli Lucia Stajićová, ktorá získala prvú cenu poroty, a Kristína Tordajová, ktorá dostala druhú cenu poroty, kým obecenstvo práve jej dalo najviac hlasov. V staršej vekovej skupine súťažili tri dievčatá a dvaja chlapci. Najlepšie Lucia Stajićová Miodrag Križan výsledky v rámci tejto kaSad a KC pripravilo darčeky pre tegórie dosiahli títo speváci: od svojich štyroch rokov a odBoris Vrška dostal cenu za au- menená bola na všetkých desia- súťažiace nádeje. Spev hodnotentickú pieseň, Miodrag Križan tich spevníkoch, na ktorých sú- tila porota v zložení: Ján Ravza, dostal 1. cenu poroty a obecen- ťažila. Tentoraz Nina vystupovala Andrea Lomenová a Anna Asostva, a Jana Sabová dostala 2. v revuálnej časti, kde ešte spievali diová. Hudobný sprievod mal na cenu poroty a obecenstvo jej sólisti Ema Makovníková a Ján starosti orchester pod vedením Francisty, ako i ženská, mužská Miloslava Kardelisa. Moderovali udelilo za najkrajší kroj. Miluša Vranková a Ivan Madacký. Pritom špeciálnu cenu udelili a zmiešaná skupina KC Kysáč. Festival aj tentoraz podporila Členky ženskej speváckej skupiny Nine Francistyovej. Na Kysáčskom spevníku vystupuje nepretržite Správa pre kultúru Mesta Nový sa postarali o úpravu javiska.

STARÁ PAZOVA

Koncert klasickej hudby Anna Lešťanová

rvý z radu naplánovaných koncertov klasickej hudby v organizácii Strediska pre kultúru Stará Pazova a Hudobnej školy Ljubinka Lazića vo Vojke sa uskutočnil v sobotu 26. novembra vo vstupnej hale staropazovskej divadelnej sály.

Podľa slov magistra kontrabasu a významného hudobníka Ljubinka Lazića takéto hudobné večery sa budú usporadúvať raz mesačne. Na prvom koncerte vystúpili žiaci tejto hudobnej školy (od začiatočníkov po žiakov stredných hudobných škôl) nielen z územia Staropazovskej obce, ale i širšie, a zahrali na

Počas vystúpenia: Dávid Sládok (sprava) a Aleksa Mutvić

Väčšia časť účastníkov koncertu s Mgr. Ljubinkom Lazićom (tretí sprava) • KULTÚRA •

potešenie početného obecenstva diela klasickej hudby na niekoľkých nástrojoch (klavír, flauta, gitara...). Zakladateľ školy prízvukoval, že cieľom takýchto verejných vystúpení nie je iba publikum pobaviť, lež ju aj hudobne edukovať. Koncerty sú naplánované až do júna budúceho roku. Vstupná hala divadelnej sály je akustická a vhodná i na

takéto programy. „Počas mojich štúdií v Mníchove som bol šesť mesiacov štipendistom niekdajšieho Fondu pre mladé talenty Obce Stará Pazova. Na to som však nezabudol a práve týmito koncertmi sa chcem odvďačiť tomuto lokálnemu spoločenstvu,“ vyhlásil po sobotňajšom úspešne realizovanom koncerte Ljubinko Lazić.

49 /4728/ 3. 12. 2016

Kultúra PUBLIKÁCIA DANIELA CHORVÁTA

Majstrovská ulička v Petrovci Jaroslav Čiep

lani sa sme si pripomenuli výročie príchodu Slovákov do Petrovca. Viacerými podujatiami sa konkrétnejšie zdôrazňovalo, ako a prečo sem prišli naši predkovia pred 270 rokmi a aké mali na to pohnútky. Jednou z vlaňajších akcií bola aj netradičná prednáška národného aktivistu a lekára vo výslužbe Daniela Chorváta v Spolku petrovských žien. Jeho prvá publikácia datuje ešte do obdobia, keď sa v Petrovci konala oslava 250. výročia príchodu Slovákov, keď sa spolu s rovnako zmýšľajúcimi spoluobčanmi snažil posilniť národné povedomie aktivitami, akými boli aj úprava najstaršieho domu, stavanie mostíka Zuzky Medveďovej a upravenie areálu Trohákov. Vtedy vydal aj knihu Z dejín zdravotníctva v Petrovci 1745 – 1995.

Vlani k Vianociam sa Daniel Chorvát pousiloval zozbierať, knižne vydať materiály a spomienky, ktoré húževnato zbieral za posledných dvadsať a viac rokov. V decembri „pod stromček“ spoluobčanom ponúkol 300-stranový rukopis pomenovaný 270-ročný slovenský Petrovec s podtitulom Susedia Zuzky Medveďovej a iné záznamy a maľby starých, ale i súčasných čias. Táto publikácia existuje aj v digitálnej podobe ako elektronická kniha na cédečku. V polovici aktuálneho roku Daniel Chorvát zostrojil aj rukopis Prvý počítač. V ňom píše o modernizácii Petrovčanov, ktorý sa neobmedzili len na tú Bohušovu motyku – moju gotiku. Daniel Chorvát aj tohto roku

„pod stromček“ vydal ďalšiu knihu. Jej názov je Majstrovská ulička a podtitulok Ulica Jána Labátha a 271-ročný slovenský Petrovec 2016. Táto tretia publikácia je vytlačená na 104 stranách veľkého A4 formátu. O knihe a o svojom predsavzatí Daniel Chorvát nám prezradil aj nasledujúce: „Pekné výročie 270 rokov existencie súčasného Petrovca treba pripomínať ľuďom, aj sebe. Naši predkovia neboli len sedliaci, ale boli aj osvetoví pracovníci a tiež aj majstri, ktorí mali aj svoj majstrovský cech. Svojou vytrvalosťou, výkonnosťou boli „videní“ a vyhľadávaní. Snažil som sa zachytiť svoje poznatky, a to, o čom sa o majstroch dozvedel z roz-

právania iných. Skĺbil som to do ucelenejšej podoby a vydal knižne.“ Autor vlastne touto knihou splnil svoj dávny sľub vydať knihu o uličke majstrov. „Petrovec mal okolo 200 majstrov a v tejto uličke nebol dom, v ktorom nemali do činenia s majstrovstvom. Aj rodičia nášho martýra Jána Labátha boli majstri kušniari. Z jedného konca uličky bola Kováčova vyhňa ako jeden zdroj informácií a z druhého konca druhým zdrojom bola rodina pána učiteľa Majeru a jeho otca stolára. Ich vnuk je mojím priateľom a informátorom o remeselníctve tiež. Väčšinu informácií som zachytil z rozprávania týchto dôveryhodných ľudí,“ ozrejmil autor svoje počiny. Kniha zachytáva príbehy o petrovských rodinách škopiarov, štepiarov, košikárov, mäsiarov, kolovratárov, maliarov, natieračov, fotografov, medovnikárov, štrikerov, plechárov, stolárov, výšivkárov, obuvníkov... Knihu záverom dotvára aj fotografická príloha, ktorej jadro autor získal od súčasného petrovského združenia podnikateľov.

KOVAČICKÁ INSITA NA SLOVENSKU

Hajkove kohúty spievali v Bratislave Anička Chalupová

aléria Babka už vyše štvrťstoročia v rámci svojej činnosti prezentuje a sprostredkúva výtvarnú tvorbu slovenských insitných umelcov z Vojvodiny. Naposledy v tomto kontexte v polovici novembra na Slovensku predstavila aj umeleckú tvorbu insitného maliara Pavla Hajka (1952) z Kovačice, ktorý v uplynulom období spolu s kolegom maliarom Pavlom Cickom vystavoval svoje obrazy v Prešove, Rožňave, Prievidzi a pod. – Moje dojmy z výstavy v Bratislave sú prekrásne. Keď vám dvaja guvernéri slávnostne otvoria výstavu, tak je to veľká česť. Myslím si, že to máloktorý maliar z nášho prostredia zažil, – podotkol náš spolubesedník Pavel Hajko, insitný maliar z Kovačice. Vernisáž a výstava sa uskutočnili v priestoroch Národnej banky Slovenska pod záštitou

www.hl.rs

Jozefa Makúcha, guvernéra NBS, a Jorgovanky Tabakovićovej, guvernérky Národnej banky Srbska. Dlho ste pripravovali túto výstavu? – Výstavu sme plánovali zhruba tri roky. No neboli to nejaké náročné prípravy. V posledný mesiac sme sa trošku pousilovali, aby sa výstava vydarila na výbornú. Nápad na usporiadanie výstavy na Slovensku vznikol ešte vtedy, keď sme mali výstavu obrazov v Národnej banke Srbska. Čakali sme iba na vhodný čas, keď sa budú môcť na výstave zúčastniť obaja guvernéri. Na výstave bolo milovníkom výtvarného umenia sprístupnených 53 vašich umeleckých prác. Aké motívy sú na nich zastúpené? – Rozpoznateľnou témou na mojich obrazoch je kohút. Okrem toho pre výstavu som spracoval aj jednu novú tému, a to je naša cesta z druhej strany života. Veľmi veľa

Informačno-politický týždenník

Aké sú vaše ďalšie plány? – Obyčajne si naše plány stanovíme hneď na začiatku roka, takže ich máme, len nevieme, či sa realizujú. Jeden z plánov je aj monografia, ktorú plánujem pripraviť k 45. výročiu mojej výtvarnej tvorby, ktorú si pripomeniem na budúci rok, – povedal nám na záver insitný umelec Pavel Z otvorenia výstavy obrazov Hajko. v Bratislave: autor výstavy Pavel Hajko Hajko vystavoval svoje (v strede) s Jovankou Tabakovićovou, diela na viac ako dvadsiaguvernérkou NB Srbska, a Jozefom tich samostatných výstaMakúchom, guvernérom NB Slovenska vách a zúčastnil sa na viac čítam, pritom tvorím obrazy po- ako sto kolektívnych výstavách. Z mocou handier a keď tak vznikne jeho tvorby sa nadchli milovníci nejaká maľba, potom sa pozerám, výtvarníctva v Austrálii, Kanade, čo tam vidím. Často sa mi na obraze Cypre, Japonsku, Malajzii, USA, zjavia rôzne príšery, ktoré sú potom Španielsku, Taliansku a, samopodnetom na moje nové témy. zrejme, najviac v krajine našich Výstava v Národnej banke predkov – na Slovensku. Slovenska v Bratislave bola Foto: sprístupnená do 2. decembra. z archívu Galérie Babka • KULTÚRA •

STRETNUTIA: DOCENT JURAJ SAPARA, DEKAN FAKULTY VÝTVARNÝCH UMENÍ AKADÉMIE UMENÍ V BANSKEJ BYSTRICI

Snažíme sa o vyváženosť Oto Filip

stretnutiu došlo tesne pred otvorením výstavy Mladé súčasné slovenské umenie z Banskej Bystrice v Galérii Akadémie umení na Petrovaradínskej pevnosti. Napriek viacerým aktuálnym stretnutiam a záväzkom dekan, docent a akademický sochár Juraj Sapara s rozhovorom súhlasil hneď. Samozrejme, prvá otázka sa akosi zákonite musela vzťahovať na vzťahy dvoch vysokoškolských inštitúcií: tej z Banskej Bystrice s tou z Nového Sadu. – Dokladom spolupráce výtvarných zložiek dvoch akadémií umení je už pár vydarených projektov a podujatí... – Začnem tým, že sme nie tak dávno boli pozvaní tunajšou Akadémiou umení na medzinárodný študentský workschop, tematikou ktorého bolo, že študenti mali reagovať na súčasné alebo pár rokov dozadu inštalované sochy v priestore mesta Nový Sad. Tie, ako sme dostali informácie, nie celkom boli v súlade s kvalitnými estetickými kritériami. V rámci tvorivej dielne účastníkom, ktorí boli aj z Poľska, Čiech, Maďarska, zo Slovenska, samozrejme, aj domáci študenti, sa táto akcia podarila. Badať to z ich reagovaní či už v digitálnej, alebo nejakej inej podobe. Ten pobyt si moji študenti veľmi chválili. Z týchto dobrých priateľských vzťahov, tiež pretože tu mám i kolegu a priateľa, dlhoročného kamaráta Đulu Šantu, s ktorým sme sa stretávali aj na sympóziách v zahraničí, a tým, že je z Petrovca, takže ani tá jazyková bariéra nie je, vyplynula aj táto súčasná návšteva. Prišli sme teda prezentovať, samozrejme, v skratke vzhľadom na výstavné možnosti, našu fakultu, kde je zastúpená Katedra maľby, gra• KULTÚRA •

fiky, sochárstva a nových médií. Toto realizujeme čisto z našich grantových záležitostí, ktoré sa dajú získať v rámci Slovenska. Čiže nejde o európsk y, ale o vnútroštátny grant, kde sa na podporu prezentácií pre študentov dajú získať peniaze, ktorými je zaplatený prevoz vecí, inštalácia exponátov, náš pobyt tu a tak ďalej. – Dnes je zjavná orientácia mnohých na nové médiá. Ako je to v prípade Fakulty výtvarných umení? – My sa snažíme – a ja som v pozícii dekana už päť rokov – o istú vyváženosť médií nových a médií pôvodných. Súčasné výtvarné trendy sú teda naklonené presahu médií. Čiže ja osobne vediem ateliér socha a aplikované médiá. Tu sa pracuje nielen so sochou ako takou alebo ako s figúrou, ale aj s médiami, ako je video, proste so všetkými, ktoré sú výtvarne použiteľné a študenti majú možnosť kombinovať ich. Na Katedre sochárstva máme viaceré ateliéry plus prípravný ročník a každý z nich sa zameriava na iné. Jeden ateliér sa zaoberá špeciálne inštaláciou, ďalší plastikou, máme ateliér, ktorý sa venuje čisto figúre, a potom je tu ten môj ateliér, ktorý má sochu a aplikácie do iných médií. Tak to funguje aj na grafike. Nie sú to teda len klasické médiá. – Keď ide o našich vyštudovaných odborníkov, evidentný je problém s ich zamestnaním. Ako sú na tom mladí ľudia, ktorí získajú diplom na vašej

fakulte? Môžu sa uplatniť na trhu práce? – Pokiaľ sa budeme orientovať na štatistiku, ktorú my musíme evidovať v rámci vyhodnocovania úspešnosti našich študentov, máme podklady z Úradu práce, ktorý to eviduje, a podľa ktorých je naša akadémia na tej zamestnanosti veľmi dobre. Nevieme to presne, lebo niekedy tie spätné väzby so študentmi zaniknú, ale z oficiálnych štatistických podkladov vyplýva, že máme najmenej z tohto druhu vysokých škôl ľudí, ktorí sa hlásia ako neza-

mestnaní. Niektorí sa uplatňujú pri reštaurovaní alebo v iných oblastiach, iní chodia učiť na stredné školy atď. V oblasti sochárstva tá uplatniteľnosť alebo nejaké profesionálnejšie pokračovanie je náročnejšie, lebo je to nákladné, treba zariadiť ateliér, no grafici, ako i maliari sa uplatňujú napríklad aj v reklame. Osobne by som povedal, že nie je to nejaký problém, s ktorým by sa bolo treba momentálne zaoberať. – Je vám Vojvodina dostatočne známa? – Môžem povedať takto: Mal som priateľa Mirka Petroviča, ktorý sa narodil v Petrovci, ale celý život viac-menej – od nejakých pätnástich rokov – prežil na Slovensku a odvtedy sme boli priatelia. Znamená to, že ja o Petrovci, Vojvodine, sčasti aj o Srbsku, viem dosť.

Narodeniny a výročia v decembri 2016 1. decembra 1961 v Sriemskej Mitrovici sa narodil Ladislav Čáni, básnik, spevák a pesničkár. Pracoval ako profesor na Slovanskom gymnáziu v Bratislave, ako redaktor časopisu Slováci v zahraničí, ako štátny radca na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky, toho času je tajomník NRSNM. Žije v Báčskom Petrovci. (Blahoželáme k 55. narodeninám.) 14. decembra 1961 v Kulpíne sa narodil Michal Babiak, docent na Katedre estetiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Píše štúdie a vedecké články z oblasti literárnej vedy, estetiky, teatrológie, hudby. Pôsobí aj ako

režisér a dramaturg i vo viacerých profesionálnych divadlách, a to nielen na Slovensku, ale aj v Slovinsku, Chorvátsku a Srbsku. Venuje sa aj opernej réžii. Žije v Bratislave. (Blahoželáme k 55. narodeninám.) 24. decembra 1886 na Slovensku, v Martine, sa narodil Ivan Lilge-Lisecký, prozaik, publicista, prekladateľ. V Petrovci bol i kaplánom. (Pripomíname si 130. výročie narodenia.) 29. decembra 1951 v Kysáči zomrela Eržika Mičátková, vedúca ženského hnutia, spisovateľka a prekladateľka. (Pripomíname si 65. výročie smrti.)

49 /4728/ 3. 12. 2016

Kultúra PIVNICA

O dievčati, ktoré písalo... Ján Salčák

„K

to si myslí, že mu slobodu iní vybojujú, ten jej nie je hoden,“ povedal kedysi dávno Milan Rastislav Štefánik a nepodal informáciu o pravde, sám bol pravdou! Na 12. Banskobystrickej teatrologickej konferencii v cykle DNES A TU, Divadlo v období hodnotovej krízy, ktorá prebiehala 27. a 28. novembra roku 2015 na Fakulte dramatických umení Akadémie dramatických umení v Banskej Bystrici, doc. Mgr. Michal Babiak, Mr., príslušník generácie, ktorá vyoráva najhlbšiu brázdu na „národa roli dedičnej“ v Republike Srbsko, nastolil veľmi závažné otázky na tému divadla: načo je divadlo v chorľavej dobe, aká je jeho podstata, jeho zmysel, bytie, aké

si úlohy dokáže na seba vziať. A odpovede na svoje otázky hľadá prirovnaním s Hölderlinovou vidinou, že žije v období duchovného kvasu, ktorý raz dozreje „k tichu a kráse“, ako to povedal vo svojej básni Mladým básnikom. Tá vidina sa dnes naplnila. Na básnikovu otázku, načo je básnik na svete, filozof Hajko odpovedá, citujem: „Lebo básnik nemá len podať informáciu o pravde bytia, báseň musí byť samou tou pravdou, ak chce

prekročiť obmedzenia každodennosti.“ Na otázku Načo je divadlo v chorľavých časoch? odpovedali režisérka Katarína Mišíková-Hitzingerová a Dievča, ktoré písalo... (pre nezasvätených čitateľov to dievča bolo Anna Franková – pozn. a.) v sobotu večer 26. novembra roku 2016 v Divadle Janka Čemana tak, že: nepodali informáciu o pravde, ale boli samou tou pravdou a prekročili hranice každodennosti! V tom im nezištne pomohli: najprv a predovšetkým Samuel Gašperec, absolútny víťaz prvého ročníka autorskej literárnej súťaže v rámci seminára Píšeš? Píšem! roku 2016 s hrou Dievča, ktoré písalo...; potom: Róbert Mikla hudbou, Peter Zbončák scénografiou,

 VINICA ZREJE V NADLAKU. Slovenské vojvodinské divadlo v Báčskom Petrovci s inscenáciou VHV Vinica zreje v réžii Michala Babiaka na pozvanie hosťovalo 26. novembra 2016 v Nadlaku. Pred početným obecenstvom tak z Nadlaku, ako aj Békešskej Čaby, z Maďarska, súbor predviedol prvú reprízu tejto inscenácie. Dlho po poslednej replike doznieval búrlivý potlesk divákov, ktorých predstavenie oduševnilo. Na snímke: Súbor SVD s režisérom a hostiteľmi na nadlackom javisku. kmm

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Janko Merník realizáciou scény, Janko Brňa svetlom, Mirko Tót zvukom, kolektív Divadla Janka Čemana kostýmami a Zbončák sa pousiloval i o plagát, bulletin a foto; tiež a, samozrejme, najviac herečky, deti a herci (poradím nie podľa výkonov, ale podľa úradných propagačných materiálov: Kristína Ďurčianska, Mirko Gedra, Želka Gedrová, Anna Pintírová, Anka Tótová, Olga Ćosićová, Ján Kmeťko, Jaroslav Šimon, Vladimír Brňa, Gustáv Merník, Dalibor Brňa, Mia Gedrová a Maja Tótová. Samozrejme, že v týchto chudorľavých časoch hodnotovej krízy bez peňazí nemožno spraviť divadlo. O tú hmotnú časť sa postaral vedúci projektu Štefan Séč a sponzori hmotnými príspevkami, NVU Hlas ľudu mediálnou podporou. Keďže sa medzičasom žiadne závažné podujatie u nás bez pomoci Úradu pre Slovákov

žijúcich v zahraničí nemôže udiať, neudialo sa ani toto. Nemenej k prekročeniu hraníc každodennosti prispeli vzácni hostia z priateľských okolitých divadiel a závideniahodný počet divákov, čo sa na pivnických premiérach v poslednom čase stáva samozrejmosťou. Foto: Tatiana Imreková

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. V nedeľu 4. decembra o 18. hodine vo veľkej sieni Slovenského vojvodinského divadla MOMS Petrovec usporiada 24. festival Spievajže si, spievaj. a. f. NOVÝ SAD. V stredu 7. decembra o 19. hodine v renovovaných

miestnostiach cirkevného zboru a SKC P. J. Šafárika bude matičný večierok, na ktorom Mgr. Vladimír Obšust, farár novosadský, bude hovoriť na tému Ľudová symbolika predvianočného – adventného obdobia. Vystúpi aj Zmiešaný spevácky zbor SKC P. J. Šafárika s príležitostným programom. Správna rada MOMS • KULTÚRA •

20 ROKOV CYPERSKO-SLOVENSKÉHO PRIATEĽSTVA

Šafárikovci na Cypre Danica Vŕbová

dňoch 24. – 29. novembra menšia zložka, čiže tri páry Folklórneho súboru SKC P. J. Šafárika z Nového Sadu pobudli na Cypre. Ich hostiteľmi bol Zväz

reografiami a sólista Ivan Slávik zaspieval slovenské vojvodinské ľudové piesne. Všetkých účastníkov programu hrou na harmonike sprevádzal známy virtuóz Ondrej Maglovský, ktorý hral aj na zábave. Folklórom sa predstavili aj Cyper-

rými sa počas štúdií zoznámili, – ochotne nám o zväze, Slovákoch a ich aktivitách porozprávala predsedníčka Zväzu priateľstva Cyprus – Slovensko Elena Christodoulouová. – Prvé Slovenky sa na Cyprus prisťahovali v 70. rokoch minulého storočia. Vtedy začala na Cypre vznikať slovenská komunita, ktorá má dnes približne 1 000 členov. Sme komunita veľmi aktívna, niekoľkokrát do roka organizujeme akcie pre našich

byť stále v kontakte s vlasťou, so Slovenskom. Veľa našich podujatí je zameraných na aktivity pre deti. Každoročne v septembri sa zúčastňujeme na festivale, ktorý organizuje turistická obec Protaras vo východnej časti ostrova. Tam prezentujeme Slovensko prostredníctvom slovenskej kuchyne, teda pripravujeme slovenské jedlá a sladkosti. Keďže je festival určený predovšetkým zahraničným turistom, propagujeme takto Slo-

Cyperskí študenti predviedli tanec Syrtos

priateľstva Cyprus – Slovensko, ktorý v tomto období oslavoval 20. výročie pôsobenia. Slávnostný program týchto osláv, ktoré sa konali 26. novembra v Lemon parku v Cyperskom sídelnom meste Nikózii, šafárikovci spestrili hudbou, spevom a tancami tak dolnozemskými, ako i tými zo Slovenska. Vzácni hostia na programe boli Ján Varšo, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, slovenská veľvyslankyňa na Cypre Oksana Tomová a redaktorka a moderátorka RTVS v Bratislave Ingrid Slaninková. Podľa slov veľvyslankyne O. Tomovej na návšteve tejto veľmi špecifickej komunity Slovákov na Cypre, ktorá vzniká posledných 40 rokov, po prvýkrát hosťoval zahraničný slovenský súbor. Stalo sa to vďaka podpore Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a tento zájazd krásne nadviazal na výstavu obrazov známej insitnej maliarky Zuzany Chalupovej. Na otázku, prečo si na oslavu vybrali práve slovenský zahraničný súbor, pani Tomová odpovedala, že preto, lebo sme aj my Slováci v Srbsku špecifická komunita. Keď ide o samotný program, šafárikovci vystúpili so štyrmi cho• KULTÚRA •

čania, a to Tanečný klub Cyperskej univerzity z Nikózie dvoma dynamickými choreografiami: Syrtos a Sousta. – Náš zväz bol založený pred 20 rokmi po rozdelení československo-cyperského spolku. Prvými členmi boli Cyperčania, ktorí vyštudovali na Slovensku a ich slovenské manželky, s kto-

Šafárikovci: A keď prišli naši k vašim…

členov, ktoré majú vždy slovenské podfarbenie. Vďaka aktivitám organizovaným Zväzom priateľstva Cyprus – Slovensko majú Slováci na Cypre možnosť utužovať medzi sebou priateľské vzťahy a hlavne

V STAREJ PAZOVE PREMIETAJÚ AJ SLOVENSKÉ FILMY. Na programe Strediska pre kultúru Stará Pazova vo štvrtok 24. novembra bol slovenský film Boxer a smrť (na fotografii záber) režiséra Petra Solanu z roku 1962. Premietanie sa realizovalo v spolupráci s Veľvyslanectvom Slovenskej republiky v Belehrade. I keď záujem pazovského obecenstva o takého kultúrne obsahy nie je veľký, predsa, ako sme zistili od Alexandra Baka, zamestnanca strediska, s premietaním slovenských filmov budú pokračovať v januári budúceho roku. V zásobe totiž majú niekoľko slovenských filmov. Ich premietanie je naplánované na rovnakom mieste ako aj toto novembrové, teda vo vstupnej hale divadelnej sály, ktorá sa v týchto zimných mesiacoch vykuruje. Ináč film Boxer a smrť premietali i v septembri v rámci Dňa slovenskej kultúry na Voždovci v Belehrade. Spolupráca medzi slovenským veľvyslanectvom

vensko aj im, nielen Cyperčanom. Šafárikovci a Cyperčania za krátky čas rozvili pekné priateľstvo a naplánovali si aj ďalšiu spoluprácu. Foto: ZPSC

a pazovským strediskom sa zintenzívnila počas Festivalu slovenských filmov, ktorý sa konal aj v tomto prostredí začiatkom októbra, a vyústila do tejto najnovšej „slovenskej filmovej“ akcie. a. lš. 49 /4728/ 3. 12. 2016

Kultúra • Oznamy IN MEMORIAM

Jaroslav Fúsek (1963 – 2016)

ohorela svieca života Jaroslava Fúseka, kovačického všestranného hudobníka a vynikajúceho skladateľa, otca, kamaráta... Odišiel tam, kde spätný lístok neplatí, odkiaľ niet návratu. V poslednú novembrovú sobotu (26. novembra) vo večerných hodinách prechádzajúc sa ulicami svojho milovaného rodiska, hľadal múzy pre svoju poslednú skladbu, ktorú už nikdy nenapíše. Zastal na chvíľu oddýchnuť si a zaspal trvalým snom. Správa o jeho skone sa rýchlo rozšírila mestečkom insity, veď všetci poznali Funďa, majstra hudobníka. Veľa toho zostalo v nás – po koncertoch, festivaloch, debatách s týmto hudobne nadaným, ale životom bičovaným človekom, ochotným hodiny a hodiny rozprávať o hu-

dobnom žití Slovákov nielen v Kovačici, ale aj širšie. Narodil sa 12. mája roku 1963 v Kovačici, kde absolvoval základnú a nižšiu hudobnú školu. Už ako mládenec hudobne vynikal. V 80. rokoch začal nacvičovať Mužskú spevácku skupinu Bohemi, v Gymnáziu Mihajla Pupina hlasovo cibril mladých nádejných spevákov. Niekoľko rokov neskoršie úspešne sa vyskúšal aj ako vedúci ženskej speváckej skupiny Sláviky, pôsobil aj ako člen Ľudového orchestra Rosička. V rokoch plného rozkvetu Hudobnej mládeže v Kovačici zastával úlohu vedúceho ženskej a mužskej speváckej skupiny, speváckej skupiny Rozmarín a okteta. Rád učil mladých hrať na hudobných inštrumentoch. Najprv len tak skromne, na domácej pôde, neskoršie aj šir-

šie, začal sa prejavovať aj ako skladateľ. Svoju prvú pieseň skomponoval v roku 1986, keď sa inšpiroval básňou slovenského spisovateľa Juraja Tušiaka. Neskoršie spolupracoval s textármi Jánom Šofrankom, Zuzanou Gajanovou st. a pod. Jeho piesne okrem dcéry Melisandy na rôznych hudobných podujatiach

radi interpretovali známi rozhlasoví speváci Eva Omastová, Anna Zlochová-Naďová, Anička Petrášová-Elchekhová, Michal Cesnak a iní. Viac jeho pesničiek bolo víťazných na festivaloch Letí pieseň, letí, Piesne mladosti, ZAFEST, ktoré sú rozpoznateľnou hudobnou zložkou života v Padine a Kovačici. Bol autorom početných ocenených nových lyrických, tanečných a detských piesní na festivale Zlatý kľúč a pod. Posledná rozlúčka s kovačickým bohémom v kovačickom Dome smútku, ktorá sa uskutočnila v pondelok 28. novembra 2016, zarosila slzami oči mnohým, ktorí z úcty k jeho osobnosti a dielu prišli z domácej pôdy a širšie. Česť jeho pamiatke! A. Ch.

Údaje o čase a mieste − s čiarkou alebo bez čiarky? Anna Horvátová

iarka má vo významovej a gramatickej stavbe vety, resp. textu tri základné funkcie: vyčleňovaciu, pripájaciu a odčleňovaciu. Jedno z pravidiel o písaní tohto interpunkčného znamienka hovorí, že príslovkové určenia rozličného druhu alebo toho istého druhu so širším a užším určením neoddeľujeme čiarkou. A to v písaných formách textu aj spôsobuje najväčšie dilemy a nedopatrenia. Toto pravidlo sa uplatňuje aj v dátume s určením miesta, napr.: v Novom Sade 13. októbra 2016, v Báčskom Petrovci 25. mája 2016. Keďže ide o príslovkové určenie miesta a príslovkové určenie času, neoddeľujeme ich čiarkou: Nový Sad 26. 7. 2003; v Belehrade 7. júla 1996; Kovačica január 2016. To isté platí aj vo vetnej súvislosti,

www.hl.rs

napr.: Podujatie sa uskutočnilo dnes o 13. hodine v Novom Sade. Podľa uvedeného pravidla čiarka nepatrí ani medzi príslovkové určenia toho istého druhu, ak jedno z nich rozširuje alebo zužuje význam druhého, napr.: v piatok 25. mája o 13. hodine; v Báčskom Petrovci v Ulici Janka Kráľa; v obchodnom dome Mercator na Bulvári oslobodenia v Novom Sade a pod. V údajoch s dátumom, ktoré uvádzame v listoch, pozvánkach a iných písomnostiach, je slovo „dňa“ nadbytočné. Namiesto spojenia: V Belehrade dňa 4. júla 2010 uprednostňujeme vyjadrenie: V Belehrade 4. júla 2010. V slovenskom pravopise je toto azda najväčšou dilemou, či pri údajoch o čase a mieste písať čiarku alebo nie. Ešte raz tu zopakujeme, že sa v tých prípadoch čiarka nepíše.

Informačno-politický týždenník

Oboznamujeme zákazníkov, že v rámci svojich služieb vypracúvame projektovú dokumentáciu na legalizovanie nelegálne vystavaných objektov, ako aj na výstavbu všetkých druhov objektov, a to: obytných, hospodárskych, ekonomických a pomocných. Vykonávame aj odborný dozor pri výstavbe v súlade s predpismi, ako aj technickú prehliadku objektov a povolenie na používanie. Okrem toho vypracúvame výpočty pre železobetónové a oceľové konštrukcie s potrebnou špecifikáciou materiálu.

hlasludu.info www.hl.rs • KULTÚRA • OZNAMY •

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynuli štyri roky, čo nás opustila

SMUTNÁ SPOMIENKA

MÁRIA GAJINOVOVÁ

manžel Ivan, dcéra Vesna a syn Davor s rodinami

Nositeľ projektu AS Naftna industrija Srbije, Nový Sad, Ul. narodnog fronta 12, podal žiadosť tomuto orgánu o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba objektov komplexu staníc na zásobovanie palivom (SSG) Nový Sad 11, výšky P, na rohu Bulvára cára Lazara a Ul. podgorička, na katastrálnych parcelách číslo 3922/15 a 3922/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 23. novembra 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-711/16, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určení rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

sestra Ľudmila s dcérami Jarmilou a Ľudmilou s rodinami

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

JÁNOM PAVELKOM 2. 9. 1947 – 22. 11. 2016 z Petrovca

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu

Trvalú spomienku na Teba si zachová

s milovaným manželom, oteckom a starým otcom

Nositeľ projektu AS Naftna industrija Srbije, Nový Sad, Ul. narodnog fronta 12, podal žiadosť tomuto orgánu o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba objektov komplexu staníc na zásobovanie palivom (SSG) Nový Sad 3, výšky P, Ul. braće Ribnikara, na katastrálnych parcelách č. 7804/2, 7804/3, 7804/1 a 7805, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 23. novembra 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-712/16, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určení rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

T E S N Í M E (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088-433.

2. 9. 1947 – 22. 11. 2016 z Báčskeho Petrovca

Zostaneš navždy v našich srdciach a spomienkach. S láskou Tvoji: dcéra, vnučka a vnuk s rodinami

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu

Firma

JÁNOM PAVELKOM

11. 8. 1929 – 23. 11. 2011 z Petrovca

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

DROBNÝ OZNAM

s bratom a ujom

SAMUEL LEKÁR

1951 – 2012 – 2016 z Kulpína

Na Teba si s láskou spomínajú:

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Pred piatimi rokmi 23. novembra nás navždy opustil môj otec a náš apko

Púť ďaleká už skončila, skončilo putovanie. Mal si silu, pohľad plný vôle, chcel si ísť domov, domov na jarmoky... ale telo sklamalo, nedovolilo Ti prísť... k nám domov. Zostal smútok a v srdci bolestná tieseň. Manželka Zuzana, syn Ján a dcéry Zdenka, Anna, Marta a Zuzana s rodinami

AGROCROP, a. s., VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

prijme zamestnancov na prácu s traktorom, zber a spracovanie úrody Potrebné vodičské oprávnenie skupiny B alebo T. V prípade záujmu ozvite sa na mail: marek.macaj@agromacaj.sk alebo telefón: +421 905 732 961

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

49 /4728/ 3. 12. 2016

Oznamy TICHÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na švagrinú a tetu

BOLESTNÁ ROZLÚČKA

so strýkom

JÁN PAVELKA VIERU BOLDOCKÚ

JÁNOM PAVELKOM

1947 – 2015 – 2016 z Petrovca

S láskou si na Teba spomínajú: Mária, Annamária a Mariana s rodinami

2. 9. 1947 – 22. 11. 2016 z Petrovca

1947 – 2016 z Petrovca

Na Teba si budú spomínať: švagriná Katarína a synovci Vlastislav a Vladimír Pavelkovci s rodinami

TICHÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na nášho dobrého suseda a priateľa

VIERU BOLDOCKÚ

Dr. JANKA HODOLIČA

1947 – 2015 – 2016 z Petrovca

27. 1. 1947 – 5. 12. 2015 – 2016 z Báčskeho Petrovca

Spomienky na Teba si navždy zachovávame.

S láskou a úctou si na našu Eku stále spomíname.

Na nášho priateľa si stále budeme len v dobrom spomínať. Tvoji priatelia

SMUTNÁ SPOMIENKA

na sesternicu

na našu milú sesternicu

Doznel tlmený akord života, stíchla jeho tichučká pieseň, hmla studená padá na polia a nám do sŕdc bolestná tieseň.

Vladimír a Milina s rodinami

Sesternica Milina a bratranec Vlado s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA na mamu a starkú

1950 – 2015 – 2016 profesora na Fakulte technických vied v Novom Sade

Žiješ v našich spomienkach. Susedovci Bartošovci

SPOMIENKA

Dňa 6. decembra 2016 si pripomenieme 1. výročie úmrtia manžela, otca, svokra a starého otca

VIERU BOLDOCKÚ 1947 – 2015 – 2016 z Petrovca

Dr. JANKA HODOLIČA

S láskou na Teba spomíname. Syn Rasťo, nevesta Slávka, vnučky Ninka a Hanka

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

1950 – 2015 – 2016 profesora na Fakulte technických vied v Novom Sade

Smútiaca rodina • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

na našu starkú

Uplynuli dva roky, čo ma navždy opustil môj manžel

MILINA MATKOVIĆOVÁ

JÁN ČELOVSKÝ

rod. Milerová 1970 – 2012 – 2016 z Aradáča

3. 10. 1943 – 1. 12. 2014 z Kysáča

ANNU FEJDIOVÚ

Na Teba nezabúdajú: dcéra Antónia s priateľom Patrikom zo Slovenska, mama, otec a brat Miroslav s manželkou Svetlanou a deťmi Teou a Valentínou

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo 20 rokov, čo nás opustil náš drahý

Roky plynú, ale spomienka na Teba zostáva. Zostalo veľké ticho a veľa spomienok na naše spolunažívanie.

rod. Kopčokovú 1949 – 2009 – 2016 z Petrovca

Jej najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA

Manželka Zuzana

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynuli dva roky, čo nie je s nami náš drahý dedo

JÁN ČELOVSKÝ JÁN TOMAN

1926 – 1996 – 2016 z Kulpína

S láskou si na neho spomínajú: manželka Anna, dcéra Anna, vnučka Anna s rodinou a vnuk Dušan

SPOMIENKA na

3. 10. 1943 – 1. 12. 2014 – 1. 12. 2016 z Kysáča

Kto Ťa poznal, spomenie si, kto Ťa mal rád, nezabudne. Žiješ v srdciach tých, ktorí Ťa milovali.

Stále si s nami v našich spomienkach. S láskou a úctou si na Teba spomínajú

4. 12. 1947 – 15. 10. 2016 z Padiny

Syn Michal s rodinou

vnukovia Michal a Miroslav

SPOMIENKA

JÁNA BOBOŠA

3. 10. 1943 – 1. 12. 2014 – 1. 12. 2016 z Kysáča

JÁN ČELOVSKÝ

na svojho drahého deda a pradeda

JÁNA LABÁTA

JÁNA ČELOVSKÉHO

16. 2. 1945 – 3. 12. 2002 – 2016 z Báčskeho Petrovca

3. 10. 1943 – 1. 12. 2014 z Kysáča

S bôľom v srdci zostala Tvoja zarmútená manželka

hlasludu.info www.hl.rs • OZNAMY •

Sú dni, ktoré preplačeš, sú rozprávky, ktorým uveríš. Sú milovaní, ktorí sa stratia, nie sú však časy, ktoré sa vrátia. Trvalú spomienku na Teba si zachovávajú:

Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť.

dcéra Milina, zať Ján a vnuk Igor Holúbekovci 49 /4728/ 3. 12. 2016

Vnučka Nataša s rodinou

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2

RÁDIO NOVÝ SAD 3

Piatok 2. decembra 19.30 Zostrih piesní zo Stretnutia v pivnickom poli z roku 1994, 2. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina

Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

Nedeľa 4. decembra 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre penzistov Utorok 6. decembra 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Vysielanie pre penzistov Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka

Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16,00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15,30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16,00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17,15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých Dobrý večer Vojvodina. V (utorok) pravidelnom bloku okrem iného 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a budú odvysielané príspevky umelecká hudba (nedeľa) o medzinárodnej muzikologickej konferencii, o divadelnej premiére v Pivnici a o tradičnom 23. Kysáčskom spevníku. V pokračovaní bude odvysielaný portrét etnomuzikológa, skladateľa, pedagóga a dirigenta Martina Kmeťa pri príležitosti nedožitých 90. TV STARÁ PAZOVA narodenín. Utorok – sobota Vysielanie pre penzistov ponúka 17.00 Správy príspevky: o 90-ročnom bývalom 22.00 Správy bojovníkovi Jánovi Ďurkovi Nedeľa z Erdevíka, o tom, ako sa zmienili 13.00 S vami a pre vás penzisti o jednorazovej finančnej pomoci, ktorú prednedávnom S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality dostali, z podujatia Slnečná zo staropazovského prostredia, jeseň života v Petrovci. Návod ako i z iných slovenských prostredí. na vypracovanie adventných V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad vencov a vianočných ozdôb podá prepevný. Repríza v pondelok a stredu Zuzana Očenášová-Žabková. o 14.00, resp. o 22.05.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 2. decembra – Smrtonosná pomsta Sobota 3. decembra – Búrlivé výšiny Pondelok 5. decembra – Zóna úniku Utorok 6. decembra – Nepriestrelný plán Streda 7. decembra – Za mrežami Štvrtok 8. decembra – Nevera po slovensky, 2. časť 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 4. decembra 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Sahara 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Jaroslav Spevák, predseda DHS v Báčskom Petrovci

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 4. decembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Na piatom Kovačickom bále Utorok 6. decembra 16.00 Mikuláš, čo to v kapse schovávaš? Návšteva dekana Ev. bohosloveckej fakulty UK Kovačice Insitné umenie Kovačice predstavené v Bratislave Piatok 9. decembra 16.00 Mikulášsky večierok v organizácii MS Dr. Janka Bulíka Slovenský film: Ženský zákon

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 49 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko slovenskej spisovateľky, dramaturgičky a autorky literatúry pre deti a mládež (1914 – 2004). autorka: ANNA BIČIAROVÁ

liate súhlas umelý koralový poťahovala tajnička železo zaslať obvod násyp na... ostrov (srb.)

trpieť hladom

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. Verdiho

otec (slovinsky)

opera

stimulovanie výsledný ráz

granátové jablko (srb.)

starší

atestácia

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 4. decembra 20.10 Repríza relácie Dobrý deň Streda 7. decembra 12.15 Dobrý deň, kolážová relácia

liter

spozoroval, objavil

upravovanie vlastnila rozhodnutie v šachu

ženské meno

mesto v Chorvátsku

solmiz. slabika

Taliansko

druh skladby

účastník v niečom

Bor

zbieranie oná vpíšte EĽ

Nový Zeland TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

lantán Báčan (srb.)

obidve

vpíšte EK elektrón časť eura rovnaké písmená

mnoho, hodne

vpíšte IE joule

veľkostatok

plošná jednotka

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 48 VODOROVNE: sneženie, ánna, os, N, akiste, kz, el, RK, obetoval, ver, ky, i, arka, lep, č, advent, kA, roj, I, anjel, IK, kasička, Paralia TAJNIČKA: ADVENT

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 46 z čísla 46 Hlasu ľudu z 12. novembra 2016 bolo: SLNEČNÁ JESEŇ ŽIVOTA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: KATARÍNA HOLOKOVÁ, Ul. Jánošíkova č. 231, 26 000 PANČEVOVOJLOVICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

49 /4728/ 3. 12. 2016

Šport SLÁVISTI PO PRVOM „POLČASE“

Cvičenie dáva umenie Ján Špringeľ

den polčas). Rovnako zápasov ako brankár Slávie majú na svojom konte aj Mitić, Gigović a Miodrag. Zápas menej od spomínaného kvarteta má Ďuriš. Na trávniku 12-krát boli Stanojković, Ćirić a Čolak, 11-krát si slávistické tričko obliekali Daniel Čížik a Válovec. Desať štartov zaznamenali Jovnáš a Pavel Čížik. Sachter hral osemkrát a na jednom skrížení zbraní menej hral Toma. Čech a Petrák majú po 5 štartov, Jaško, Králik a

nej a posledný mesiac sme vôbec netrénovali, iba hrali zápasy. V takej situácii žiaden tréner nemôže robiť napr. kombinácie z voľných či rohových kopov. A štandardné situácie neraz donášajú plný zisk bodov,“ skonštatoval tréner Slávie Zlatko Mršulov. Lodivod Slávie je pre- Povestné diaľkové voľné kopy ľavačkou svedčený, že Slávia mohla kapitána Pavla Čížika si fanúšikovia mať na záver prvej časti Slávie vychutnávali vo veľkom

vadsaťjeden hráčov, dvadsaťštyri gólov, štrnásť získaných bodov a pätnáste miesto v tabuľke je bilancia futbalistov Slávie na konci jesennej časti majstrovstiev vo východnej skupine Vojvodinskej ligy v sezóne 2016/17. Šampionát Kovačičania nezačali dobre: tri prehry zaradom v prvých troch augustových kolách, ďalšie dve v kuse vo 8. a v Mršulovovi a ďalším členom 9. kole začiatkom októbra. Najvedenia je cieľ i naďalej zostať úspešnejším obdobím futbalisv elitnej súťaži. Na to okrem tov z dediny insity je september. stopéra Radenkovića, ktoréIba jedna prehra v Perleze od mu končí polročný dištanc, Vojvodiny 1928, cenná remíza so potrebujú v zimnej prestávke Slogou v Plandišti a dve vzácne aspoň tri posily. Slávisti majú výhry (Dinamo 1945 Pančevo za lubom zosilniť konkurenciu a Dolina Padina). s po jedným obrancom, stredoOd 10. do 14. kola bol opak poliarom a útočníkom. pravdou: fanúšikovia Slávie sa „Takmer celé jedno mužstvo len raz tešili z víťazstva a z jedKovačičanov hrá futbal v kluného nerozhodného výsledku, boch na Slovensku. Proti tomu pokým na troch meraniach síl nemôžeme. Chlapi robia a douznali súperom, že boli lepší datočne si zarábajú trénovaním a zaslúžene zvíťazili. Na štyroch a hraním,“ konštatoval záverom zápasoch nedali Kovačičania ani kouč Slávie a postrehol, že sľúgól a iba na jednom gól neprijali. bené peniaze od Športového Jediným hráčom, ktorý sa zjavil Mužstvo kovačickej Slávie v jesennej časti majstrovstiev vo všetkých 15 dueloch Slávie, je Malinović. Trbojević bol strážcom Garaj 2 a Radenković jeden štart. najmenej päť bodov viac: svätyne na 14 zápasoch (13 a jeTakmer polovicu gólov pre „V prvom súboji na Sláviu (11 z 24) dal ne- vlastnom trávniku nás únavný ostrostrelec rozhodcovia a niekoľko Gigović. Stanojković dní neskoršie aj disciplia kapitán P. Čížik vsietil nárna ligová komisia po štyri, Toma dal dva potrestali neprimerane góly a po jedenkrát a nezaslúžene vysokýzavlnili sieť Malinović, mi trestami. Hrozilo, že Čolak a Ďuriš. nebudeme hrať v Ko„Dávno známe múd- vačici a rozmýšľali sme rosti hovoria, že cviče- i o odstúpení z ligy. Hneď nie dáva umenie. Naj- potom prišla nečakaná, lepšie výsledky sme ale zaslúžená výhra nad dosahovali, keď sme lídrom z Pančeva. Dinaboli najpočetnejší na mo 1945 nikto iný nepretréningoch. Ako pri- konal za dva a pol roka chádzali poľné práce jeho existencie. V histo- Talentovaný čiarový obranný a útočný a chladnejšie počasie, rickom prvom derby vo hráč Renato Jovnáš (tmavší dres) zohral kvalitnú debutantskú jeseň futbalistov ubúdalo. vyššej súťaži od odvekéNeskôr – po septem- ho rivala Doliny sme hrali brových úspechoch lepšie a výkonnejšie v oboch pol- zväzu Obce Kovačica klub dostal, bolo na tréningoch len časoch. Proti celku z Kikindy sme avšak očakával väčšiu podporu Goleádor Slobodan Gigović (v tmavšom sedem – osem hráčov, možno zohrali najlepšie a hádam podnikateľov zo šíkov klubových drese) pokračuje v stopách skvelých fanúšikov. potom o polovicu me- aj bojovejšie ako s Dinamom.“ hrotových útočníkov Slávie: Burčula, Bíreša, Bosnića...

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

MEDZINÁRODNÝ ŠACHOVÝ TURNAJ

Veľmajstri v Petrovci Jaroslav Čiep

Báčskom Petrovci sa od pondelka 21. do soboty 26. novembra 2016 uskutočnil Medzinárodný šachový turnaj 14. Vojvodinskej údernej slovenskej brigády. Šlo o nekaždodenný šachový turnaj v tomto prostredí. Ako sme sa dozvedeli

veľmajstri, vrátane aktuálneho šachového majstra Srbska Miroslava Markovića (2 474 bodov). Práve Marković zase dokázal svoju šachovú úroveň a aj turnaj v Petrovci vyhral. Účastníci turnaja 14. VÚSB v Petrovci boli hráči a hráčky z Bulharska GM Vladimir Dimitrov (2387) a WCM Gergana Peycheva

Zo zápasov v hre na 64 políčkach

Milovníci šachu tento veľmajstrovský turnaj mohli sledovať každý deň od 17. hodiny vo veľkej sieni Miestneho spoločenstva

veľmi vysoko na rebríčku. Je to úroveň, ktorú niekto z domácich sotvaže niekedy dosiahol“. Hlavným rozhodcom na turnaji

Účastníci Medzinárodného šachového turnaja v Petrovci, organizátor a rozhodca

od predsedu Šachového klubu Mladosť a manažéra samotného turnaja Pavla Marčoka, turnaj na takej vysokej úrovni doteraz v Petrovci nikdy nebol zohraný. Kategorizovaný bol Medzinárodnou šachovou federáciou FIDE a na ňom sa zúčastnili aj traja

(2148), z Talianska FM Angelo Damia (2260), z Indie Tickoo Sahil (2164), WIM Dharia S Parnali (2219), WIM Shalmali Gagare (2030), AIM Aggarwal Vaibhav (1957) a zo Srbska GM Borko Lajthajm (2414) a IM Ivan Sredojević (2366).

Víťaz turnaja veľmajster Miroslav Marković (vpravo)

Báčsky Petrovec, kde aj hráči ŠK Mladosť hrávajú svoje zápasy. Riaditeľ turnaja pre naše noviny vyhlásil, že „ide o medzinárodný turnaj s hráčmi umiestnenými

bol medzinárodný rozhodca Mihajlo Savić z Belehradu. Hralo sa bergerovým spôsobom a trvanie zápasov bolo limitované na 90 minút.

DRUHÁ VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Silný súper KULPÍN – BANÁT 1 : 3 Katarína Gažová

a domácom teréne v sobotu 26. novembra volejbalisti Kulpína prehrali od silného súpera VK Banat z Vršca. Hostia aj v Kulpíne potvrdili svoje doterajšie úspechy v jesennej časti majstrovstiev, počas ktorej na siedmich zápasoch prehrali iba dva sety. Kulpínčania sa snažili a silnému súperovi odňali aj tretí set tejto jesene. Prvý set totiž vyhrali po• ŠPORT •

merne ľahko výsledkom 25 : 21. V druhom sete však hostia zoradili šíky a vyhrávajú rovnakým výsledkom 21 : 25. V prvej časti tretieho setu Kulpínčania mali prevahu v hre, ale sa potom začali striedať chyba za chybou, čo hostia využili a set riešili vo svoj prospech 20 : 25. Aj štvrtý set vyhralo mužstvo, ktoré robilo menej chýb; bolo to teda mužstvo z Vršca a zaslúžene vyhralo 21 : 25. Napriek prehre Kulpínčania aj na tomto zápase potvrdili, že

sú kvalitné mužstvo a ich ďalšie tréningy budú zamerané rovno na odstránenie chýb, aké robili na zápase s Vrščanmi a ktoré v konečnom boli na vine, že na vlastnej pôde utratili body. VK KULPÍN: Relota, Lekár, Očenáš, Borović, Benka, Petrović, Babić, Zima, Ćirić, Stojanović, Govorčin, Zavaroš Na nedeľu 4. decembra VK Kulpín hosťuje v Sombore, kde si sily zmeria s tamojším rovnomenným celkom

1. Banat 2. Dunav volej 3. Šíd 4. Hercegovina

7 7 7 7 5. Vojvodina NS Seme 2 7 6. Mladost (T) 7 7. Kulpín 7 8. Sombor 7 9. Proleter 7 10. Kikinda 7 11. Mladost (NP) 7 12. Botafogo 7

49 /4728/ 3. 12. 2016

7 6 5 4 3 4 3 3 2 2 2 1

0 1 2 3 4 3 4 4 5 5 5 6

21 : 3 18 : 9 17 : 10 15 : 12 15 : 12 14 : 16 12 : 14 9 : 15 12 : 8 11 : 17 9 : 16 9 : 20

21 17 14 12 11 9 9 8 8 8 6 3 47

Šport SLÁVIA PIVNICA PO UKONČENÍ JESENNEJ ČASTI MAJSTROVSTIEV

Vydarený debut v novej spoločnosti

Spoločná fotka pivnických futbalistov po úspešnom ukončení jesennej časti majstrovstiev

Ján Šuster

ligy Báčska Palanka – 1. trieda, ale aj reorganizáciou súťaže, o ukončení jesennej časti ktorou sú kluby z obcí Báčsky majstrovstiev v Sombor- Petrovec, Báčska Palanka a Báč skej oblastnej pripojené k mužlige titul jesennéstvám z obcí Odžaho majstra celkom ci, Kula a Sombor, zaslúžene získala a tak je utvorená petrovská Mladosť Somborská oblasts príliš bezpečným ná liga. päťbodovým náVedenie klubu skokom pred drudobre urobilo, keď houmiestneným predĺžilo spolumužstvom BSK prácu s trénerom z B. Brestovca. MeMladenom Prolem dzi týmito dvomi z Báčskeho Dobrémužstvami treba Igor Novićević sa svojím ho Polja. Mužstvo aj hľadať budúce- streleckým výkonom pod jeho taktovkou ho majstra a kan- zaradil medzi lepších tak doma, ako aj na didáta na postup, strelcov v lige hosťovaní hralo lebo majú veľký otvorene, pričom bodový náskok sa nerešpektovali pred ostatnými ani mužstvá z hormužstvami v lige. nej časti tabuľky. Pivnická Slávia Na domácom zaujala siedme teréne Slávia nemiesto, čo znameprehrala ani jeden ná, že milovníci zápas, kým dva s futbalovej hry v Hercegovcom a Pivnici musia byť Liparom remizovaspokojní s výkola. Z hosťovania si nom mužstva poPivničania priniesli čas uplynulej jese5 vzácnych bodov. ne. Úspech je o to Miloš Mirković zohral Vyhrali v Mladenoväčší, ak sa vie, že všetkých 15 zápasov ve nad domácou Slávia je nováčik v Budućnostou a tejto súťaži, do ktorej sa prebojo- dva zápasy remizovali, a to v vala ako majster Medziobecnej B. Palanke s FK Stari grad a v

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Kruščići s FK Mladost. Štatisticky pozorované výkon pivnickej Slávie bol takýto: V tričku Slávie vystúpilo 19 hráčov. Všetky zápasy zohrali iba Brňa a Mirković. O jeden zápas menej majú Krnjajić, Roganović a Jozef Žigmund. Po 13 zápasov zohrali Michal Žigmund a Jusković a po 12 Novićević, Nímet, Drinčić a Vladimír Kuchta. Jedenásťkrát na ihrisko vybehli Zarin a Vlastislav Kuchta a o jeden zápas menej Benka. Petrović zohral 8 a Babić 6 zápasov, a po tri zápasy zohrali Milec, Kotiv a Milić. Rozhodcovia hráčom Slávie ukázali 34 žltých Tréner Mladen Prole dobre viedol mužstvo kariet, čiže priemerne majstrovstvami viac ako dva na každom zápase, a 2 červené. Pre Sláviu Benka a Vlastislav Kuchta po 2 a odpískali 5 jedenástok a proti raz sa do listiny strelcov zapísali nej 4 najprísnejšie tresty. V ko- Zarin a Krnjajić. V konečnom Pivničania si na nečnom Slávia 6 zápasov vyhrala, 4 remizovala a 5 prehrala. vlastné konto zapísali 22 bodov, Pritom vsietila 28 a prijala 25 čo je vcelku slušná zásoba, aby gólov. Najlepším strelcom Slávie jarnú časť dočkali pokojne a bez je Novićević, ktorý sieť súperov obáv o status v tomto rangu vlnil až 17-krát, a tak sa zaradil súťaženia, pravdaže, ak sa neumedzi lepších strelcov v celej čičíkajú na vavrínoch, ale sa aj lige. Drinćić a J. Žigmund dali na pokračovanie majstrovstiev po 5 gólov, Roganović 3, Babic, náležite pripravia. • ŠPORT •

NAVŠTÍVILI SME FK MLADOST VO VOJLOVICI

Bolo ťažko, ale zotrvali Vladimír Hudec

utbalisti vojlovickej Mladosti jesennú časť majstrovstiev v západnej skupine druhej Juhobanátskej ligy skončili na treťom mieste s 15 bodmi. Päť zápasov vyhrali a tri prehrali a pritom svojim súperom dali 15 a prijali 11 gólov. Dosiahli to aj napriek problémom, ktoré ich sprevádzali počas celého roka. – S tým, čo sme dosiahli, musíme byť spokojní vzhľadom na všetko, čo sa nám stávalo počas roka, – povedal nám dlhoročný predseda klubu Muhamed Cimirotić. – Najprv sme na jar za príliš divných okolností zostúpili z Prvej juhobanátskej ligy. Všade, kde sme odchádzali, nám hovorili, že zostúpime, a niektoré zápasy, ktoré sme

Mužstvo a vedenie vojlovickej Mladosti

rozpočtu dostávame omnoho menej peňazí než nám to podľa rangu súťaže patrilo. Vrchol všetkého bolo rozhodnutie Zhromaždenia

V klube sa do futbalových tajomstiev zaúča aj veľký počet detí

objektívne nemuseli prehrať, sme divne prehrávali. Okrem toho už niekoľko rokov dozadu z mestského

mesta zo 7. júla toho roku, ktorým náš štadión a miestnosti dali na spravovanie VKP Mladost v Pančeve.

My sme sa však s tým nezmierili a mienime žalovať mesto Pančevo, lebo si myslíme, že to, čo vystavali generácie milovníkov športu vo Vojlovici, majú spravovať sami Vojlovičania a nikto iný. Náš spolubesedník ďalej hovorí, že za takých okolností vedenie vynaložilo veľké úsilie, aby klub, ktorý má dlhú tradíciu, nezanikol. – Nechceli sme odstúpiť od súťaže, aj keď bolo príliš ťažko. Robili sme pod veľkým nátlakom. Vo verejnosti bolo počuť všelijaké dezinformácie o nás, ale aj o mne osobne. Aj napriek všetkému podarilo sa nám v klube okrem prvého mužstva zoskupiť aj veľký počet detí, ktoré môžu trénovať bez toho, aby platili členské. V tejto chvíli máme 69 registrovaných kohútikov, pio-

nierov a kadetov, súťažia na úrovni mesta a južného Banátu. Okrem toho máme aj školu futbalu, v ktorej sa do tajomstiev futbalu zaúča 19 chlapcov narodených roku 2009 a mladší. S nimi pracujú mladí tréneri a robia to zdarma. Vďaka peknému počasiu na našom ihrisku s umelou trávou trénovali donedávna. Žiaľ, s tréningami sme museli prestať, lebo je chladno a my peniaze na platenie telocvične v niektorej z pančevských škôl nemáme a zdarma nás nepustia. Predsa klub nie je úplne bez peňazí. Aj keď je to príliš málo, z rozpočtu predsa len určité prostriedky dostanú. Toho roku vraj dostali 270-tisíc. Okrem toho prizarobia si aj prenajímaním priestoru pre jarmočné obsahy počas dedinských osláv a klubovej siene pre rôzne príležitosti a občas sa zjaví aj ten-ktorý sponzor. – Vynachádzame sa, čo iné, ale veru ak nemáme nadostač peňazí, aby sme napríklad vyplatili rozhodcov, zaplatíme aj z vlastného vrecka. Aj hráči sú príliš tolerantní. Hrajú úplne zdarma a netrápia nás až tak veľmi, aby sme im kúpili kopačky. Trochu nám problém predstavuje platenie vody a elektrického prúdu. Elektrinu však vyplatím ja, lebo ja tu aj žijem a vodu hádam už nejako vyplatíme. V každom prípade zimná prestávka je pred nami. Musíme si dať hlavy dokopy a vidieť, čo a ako ďalej, – hovorí na záver príliš sklamaný predseda vojlovických futbalistov.

POHÁROVÁ SÚŤAŽ SRIEMSKEHO OBVODU

Šíďania postúpili do semifinále RADNIČKI – LSK 4 : 0 (1 : 0)

Lazar Pavković

štvrťfinálovom zápase pohárovej súťaže Sriemskeho obvodu futbalisti Radničkého zo Šídu uhostili vojvodinského ligistu LSK z Laćarka. Zo sto divákov pozeralo nezaujímavý zápas. Domáci predsa boli podstatne lepší, zaslúžene presvedčivo vyhrali a postúpili do semifinále tejto súťaže. • ŠPORT •

Domáci sa ujali vedenia v 30. minúte. Peknú akciu svojich spoluhráčov gólom korunoval skúsený Dmitrović. S minimálnym náskokom domácich sa odišlo aj na oddych. Po zmene strán domáci pridali plyn a už v 47. minúte je 2 : 0. Slabého brankára hostí Aleksića prekonal Plavanski. Hostia však nie sú úplne nečinnými pozorova-

teľmi toho, čo sa deje na ihrisku. Niekoľkokrát totiž boli v príležitosti prekonať Ranisavljevića, ale mladý brankár Radničkého bravúrnymi zákrokmi dal najavo, že nedovolí žiadne prekvapenie. Bodku za výsledkom tohto zápasu položil Darko Považan gólmi v 68. a 74. minúte. Okrem Šíďanov do semifinále pohárovej súťaže na území Sriem-

skeho obvodu postúpili Železničar z Inđije, Omladinac z Nových Bánoviec a Hajduk Podunavac z Belegiša. Zápasy semifinále sa zohrajú na začiatku jarnej súťažiacej sezóny 2017. RADNIČKI: Ranisavljević, Katanić, Aperlić, Vuković (Sarić), Dmitrović (Bošnjaković), Považan, Grumić, Plavanski (Aleksić), Rodić, Đurkić, Tomić

49 /4728/ 3. 12. 2016

Šport BIELOBLATSKÁ MLADOSŤ NA KONCI JESENNEJ ČASTI MAJSTROVSTIEV

V strede tabuľky Darko Sládeček

Poničan, ktorý je aj najlepším strelcom v lige. Obrana kapitulovala 15-krát. Počas uplynulej jesene však bolo cítiť výkyvy v hre mužstva Mladosti, čo vyvrcholilo v piatom kole, keď vo Farkaždine prehrali až 5 : 0. V posledných dvoch kolách však Bieloblatčania pozdvihli hru na vyššiu úroveň a zaslúžene doma vyhrali nad Slogou Jarkovac 3 : 1, pokým Partizanu v Tomaševci v poslednom kole nastrieľali až 9 gólov.

red začiatkom jesennej časti majstrovstiev v B skupine Mestskej ligy Zreňanin účastníci odmietli návrh Futbalového zväzu mesta Zreňanin, aby sa v najnižšom rangu hralo trojkolo. Keďže je v lige toho času iba 8 klubov, aj polosezóna trvala pomerne krátko, čiže necelé dva mesiace. Bieloblatská Mladosť sa v prípravách na túto polosezóBudúcnosť bieloblatského futbalu so svojím trénerom nu snažila predísť problémom, Csabom Kuruncim s ktorými klub zápasil v minulých sezónach, ci dedinských osláv a to bol nedostatok sily zmerali veteráni hráčov. Keďže v dediMladosti a Potisja zo ne nemajú nadostač susedného Knićanikvalitných futbalisnu. Hostia boli lepší tov, museli ich hľadať a vyhrali 2 : 5, ale výmimo, a tak počas presledok tohto zápasu chodnej doby priviedbol menej dôležitý. li posily – štyroch hráV treťom polčase pri čov z Mužlje, dvoch zo bohatom stolovaní si Zreňanina a jedného starí páni pripomezo Stajićeva. V takom nuli na časy, keď aj posilnenom zložení sami hrali majstrovMladosť vyhrala tri ské zápasy. zápasy, dvakrát remiBieloblatčania nezovala a dva zápasy mienia zaháľať ani prehrala. Získala spolu počas zimnej pre11 bodov a prezimuje stávky. Totižto už 3. na 4. mieste v tabuľke. Útočníci Mladosti Starí páni Bieloblatčania a susedia z Knićaninu si pripomenuli zašlé časy, keď bojovali o body decembra sa zúčastnia turnaja v športosieť súpera rozvlnili vom stredisku Šumice autami prepravujú mužstvo na v Belehrade. Účasť na tomto Tak ako aj iným športovým turnaji, v ktorom víťaza očakolektívom, ani bieloblatskej hosťovanie. V klube okrem seniorského kávajú aj významné odmeny, Mladosti nekvitnú ruže keď ide o financie, ale sa im hlavne darí mužstva funguje aj škola fut- si zaslúžili tým, že počas leta z rôznych zdrojov zabezpečiť balu, ktorú vedie bývalý hráč v rámci odmeňovacej súťaže prostriedky na nehatené fungo- Csaba Kurunci. V tejto chvíli pivovaru Carlsberg zbierali zátky vanie klubu. Najväčšie percento túto školu navštevuje a do ta- z pivových fliaš. Nazbierali ich v rozpočte klubu sú prostriedky, jomstiev futbalu sa zaúča spolu vraj 11-tisíc, a tým sa zaradiktoré získal na základe súbehu 30 najmladších Bieloblatčanov li medzi 16 najúspešnejších, od lokálnej samosprávy Zre- a medzi nimi aj 6 dievčeniec, za čo sa im okrem pozvánky ňanin. Tie peniaze postačia na ktoré hrajú spolu s chlapcami, na turnaj dostala aj garnitúra diéty a cestovné náklady roz- lebo ich je predsa málo, aby športového úboru. Konečne hodcov a delegátov, finančný mohli utvoriť dievčenský tím. koncom decembra a v januári príspevok klubu k súťaži a na Najmladší Bieloblatčania súťažia sa zúčastnia zimného turnaja lekárske prehliadky. Tými pro- v troch vekových kategóriách, v malom futbale v Krištáľovej striedkami čiastočne kryjú aj a to ročník 2006, 2008 a 2009 dvorane v Zreňanine. Bude to Janko Poničan je najlepším cestovné náklady. Zájazdy na a cez zimu sú pravidelní účast- pekná príležitosť na rekreáciu, strelcom klubu a celej ligy hosťovanie sú v podstate naj- níci Minimaxi ligy v Zreňanine. a tým sa postupne začnú aj priObčas sa však stretnú a zo- pravovať na jarnú časť majstrovväčší problém, ale ich preko22-krát. Z toho až 14 gólov, čiže návajú za pomoci sponzorov, hrajú zápas aj starí páni. Tak stiev, v ktorej, ako nám povedali, priemerne dva na každom zá- avšak v značnej miere pomá- tomu bolo aj v posledný sep- plánujú vybojovať umiestnenie pase súperom nastrieľal Janko hajú aj hráči, ktorí vlastnými tembrový víkend, keď si v rám- vo vrchu tabuľky.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

V bedmintone dominuje rýchlosť a sila

Hádzanári chcú zopakovať zlaté časy z konca 20. storočia

Kráska v odeve, iba navonok surovcov, z amerického futbalu

PIATY MEDZINÁRODNÝ VEĽTRH ŠPORTU V BELEHRADE

Jarmok športových známok Ján Špringeľ

„K

aždý z nás sa má najprv opýtať sám seba: Koľko času som dnes venoval športu či rekreácii?“ vyzval početných prítomných a prostredníctvom médií i ďalších občanov Srbska počas citového prejavu na slávnostnom otvorení Veľtrhu športu minister športu a mládeže vo vláde Srbska Vanja Udovičić. Podotkol, že za posledný rok, od veľtrhu po veľtrh, pribudol rekordný počet cenných kovov. Len na najdôležitejších tohtoročných podujatiach v Riu Srbsko získalo sedemnásť medailí, z čoho osem na OH a deväť na paraolympiáde. Osobitný priestor sa na tohtoročnej športovej burze, ktorá prebiehala v dňoch 25. – 27. novembra, dostal halovým Majstrovstvám Európy v atletike, ktoré budú v Belehrade od 3. do 5. marca 2017. Prišli si ale na svoje nielen milovníci kráľovnej

športov. Ako na bežiacom páse pred zrakmi viac ako 60 000 divákov sa počas troch dní striedali prezentácie najlepších alebo nádejných v gymnastike, v športoch s malou či veľkou loptou, s raketou, nespočetné bojové športy, ako i tie zamerané na presnosť či krásu tela. Nechýbal ani motorizmus. Z každého rožka troška: na radosť armády športovcov, trénerov, funkcionárov či fanúšikov športu a rekreácie. Obec Kovačicu počas prvého dňa veľtrhu reprezentovali i niektoré športové esá: dnes už seniorská stolnotenisová reprezentantka Izabela Lupulescuová a jej do tejto sezóny klubový, ale stále reprezentačný tréner Nikolae Lupulescu. Po veľtrhu spolu so svojimi spoluhráčkami v juniorskej reprezentácii Srbska Sabinou Šurjanovou, Tijanou Jokićovou, Draganou Vignjevićovou a trénerom Lupulescom odcestujú do Kapského Mesta v

Z veľtrhu do Kapského Mesta: Izabela Lupulescuová

Juhoafrickej republike, kde sa od 30. novembra do 7. decembra zúčastnia juniorských Majstrovstiev sveta v stolnom tenise. Na veľtrhu bol aj stolný tenista vo vozíku z Debeljače Boris Stojiljković, ktorý sa síce pre silnú konkurenciu na paraolympiádu v Riu nedostal, ale z druhého najznámejšieho svetového zrazu telesne postihnutých Malmö Open si v roku 2011 vybojoval dve bronzové medaily. Kolkársky reprezentant Srbska Želislav Jakáb z Padiny (zlatý junior a bronzový kadet z MS a Svetového pohára) sa nachádza na titulnej strane vkusne upraveného katalógu Kolkárskeho zväzu Srbska a FK Dolina sa nachádza v ročenkách FZ Srbska za roky 2013/14 a 2014/15, keď Padinčania boli členmi Prvej ligy Srbska, a zaznamenaný je aj pohárový úspech – Padinčania medzi 32 najlepšími klubmi v štáte. Piaty Veľtrh športu slávnostne otvoril Vanja Udovičić

Boris Stojiljković

Vo volejbalovom Dome slávnych v USA sú aj mená Vanju Grbića (na snímke) a jeho brata Nikolu Prvý krok na pokrok – v golfe

Karatisti, tréner a vedenie KK Slávia Akroturs

Na tréningovom kempingu

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Karateklub Kovačica Nađa Lakičinová Karateklub Slávia Kovačica je založený v septembri roku 1980 vďaka entuziastovi a so získanou trénerovi z Debeljače Patóvi Péterovi. Pri zrode stáli okrem iných aj Ján Marko, Jozef Hrk, medailou Herman Fos, Adam Hrk a Stanislav Todorov. Slávistom od začiatku chýbal dódžó, čiže miestnosť na trénovanie, takže sprvoti trénovali v malej sieni ŠRS Slávia, neskoršie v telocvični ZŠ Mladých Erik Gajan, pokolení a v mládežníckej sieni a v sieni gymnázia. nositeľ Plakety Juhoslovanský športový týždenník Tempo v roku 1982 písal, že karate trénuje 30 slávistov a slávistiek. Dr. Janka Bulíka V roku 1986 KK Slávia zorganizoval silný turnaj pri príležitosti 15. výročia Rádia Kovačica. Účinkovali karatisti z Debeljače, Padiny, Zreňanina, Nového Sadu, Novej Pazovy, Temerínu a iných dedín. Dva roky neskoršie pod taktovkou trénera J. Marka bolo v klube 200 súťažiacich v rôznych kategóriách. Po kratšej prestávke klub znovu začal fungovať začiatkom roku 1993 pod menom KK Slávia Akroturs a sponzoroval ho aj majiteľ podniku Akroturs Miroslav Kopčok. Ján Marko a Predrag Stameno v tých rokoch už vlastnili čierny opasok prvého danu. Erik Gajan ako prvý Kovačičan získal Plaketu Janka Bulíka ako najlepší športovec medzi Slovákmi v SR Juhoslávii na rok 1999. V rokoch 2000 – 2004 začala v Kovačici pracovať pobočka KK Pančevo 92 pod vedením karate šampióna Dragana Vukelića (bronzový z Majstrovstiev Juhoslávie v súťaži jednotlivcov a v konkurencii družstiev, súčasne majiteľ čierneho opasku štvrtého danu). Od roku 2005 pod jeho vedením pôsobí KK Kovačica orientujúc sa výlučne na prácu Vukašin Stojković s mladšími karatistami. cvičí pod dozorom Na Balkánskom šampionáte reprezentovali Srbsko a KK Kovačica Bojan Vukelić (dnes majiteľ čierneho opasku Jána Marka prvý dan) a Dejan Krkljuš. Od roku 1998 dodnes titul najlepšieho športovca Obce Kovačica získali karatisti Maša Dragojlov (2009), Miloš Stefanović (2013), Dejan Krkljuš (2014), Anđela Lakičin (2015) ako športové nádeje, Erik Gajan (1998) a Bojan Vukelić (2013) v kategórii kadetov, družstvo kadetiek KK Kovačica (2006, 2007 a 2009), Erik Gajan (2000), Bojan Vukelić (2011 a 2012) v konkurencii juniorov, Maja Maravić (2008), Dunja Ostojin (2010) v triede junioriek, Ján Marko (2002) ako športový pracovník roka a Dragan Vukelić (2010), osoBojan Vukelić bitná odmena za prínos v karate športe. Maša Dragojlov a Bojan Vukelić získali v rozličných (v strede), najlepší rokoch i uznanie ako športové nádeje južného Banátu a Dragan Vukelić získal tohto junior v Obci Kovačica Boris Jonas roku i ocenenie Karatezväzu Vojvodiny za štyridsaťročný prínos v karate, kým sa v roku 2012 s diplomom jeho syn a najúspešnejší kovačický karatista v poslednom desaťročí Bojan a medailou čoskoro stane zväzovým rozhodcom. Ján Špringeľ Fotografie: z archívu autora a KK Kovačica

Dejan Krkljuš (druhý sprava) na turnaji v Belehrade

Trénujú karate od predškolského veku Medailisti s trénerom Vukelićom

Jaroslav Mlynárček, Erik Gajan a Želimír Tomáš cvičia

Kumite tréning kovačických karatistov Kovačičania v Dolove