Hlas 49 2017 by NVU Hlas ľudu

Ohnivé beluše v Novom Sade

Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 74 | 9. 12. 2017 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4780/

Z obsahu

9. 12. 2017 | 49 /4780/

Uzávierka čísla: 6. 12. 2017

4 TÝŽDEŇ 4 Smrť v priamom prenose 5 Stále neviditeľní občania 6 Hrôza bez konca

8 ĽUDIA A UDALOSTI 9 Prebytok v pokladnici 12 Najprv okná, potom generálna oprava 20 S poctou k prírode

Už tradičný Vianočný charitatívny bazár zoskupil v nedeľu v priestoroch Belehradského veľtrhu veľký počet návštevníkov, ktorí mali možnosť ochutnať, prípadne kúpiť gastronomické pochúťky, ponúkané na stánkoch desiatok veľvyslanectiev a iných účastníkov. (s. 19) O. Filip

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Pivnickí malí reportéri

23 OBZORY 23 #400 25 Obzory – zrkadlo kultúry slovenskej komunity v Srbsku

31 KULTÚRA 31 Náš posledný modernista? 32 Tvorivé paralely

K štvorstému číslu Obzorov sa v osobitnom príspevku zaoberáme vznikom a vývinom prílohy Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru. (s. 23 – 25) S. Lenhart

36 Truhlica kultúrnej rozličnosti

38 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA

46 ŠPORT 47 Nieto výsledkov bez obetovania sa 49 Nikdy slabšie tímy! 51 Aj dámy s opratami Autor titulnej fotografie: Juraj Pucovský

Poslednú tohtoročnú výstavu v Galérii Strediska pre kultúru Stará Pazova venovali tamojším maliarom a sochárom. V pondelok 4. decembra ju slávnostne otvoril výtvarný kritik Vladimír Valentík (na snímke štvrtý zľava). (s. 35) A. Lešťanová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúca zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa úradujúcej zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Foto: © Stockio

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI

Odstránenie straníckosti z menšinových parlamentov, či... Na sklonku ďalšieho búrlivého roka, ktorého (spoločensko-politické) ovzdušie znečisťovali nielen škodlivé plyny z automobilových výfukov, ale aj krikľavé prestrelky medzi sokmi v Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny, v diaľave zaznela dobrá správa! Vraj úpravy existujúceho zákona o národnostných radách národnostných menšín (ZoNRNM) by mali okrem iného prispieť k deložovaniu straníckej politiky z menšinových parlamentov. Úmysel viac nadovšetko žiaduci. Lež či aj uskutočniteľný v spoločnosti nasiaknutej straníckou politikou, ktorá sa zabetónovala už aj v kostnej dreni?

„O

čakávam transparentnejšie nakladanie financiami, ako aj depolitizáciu národnostných rád. Na budúci rok budeme mať aj voľby do národnostných rád a očakávame, že sa týmto zákonným riešením posilní účasť občanov v práci národnostných rád, ako aj vzťah medzi štátnymi orgánmi, radami a verejnosťou,“ vyhlásil štátny tajomník Ministerstva štátnej správy a lokálnej samosprávy Ivan Bošnjak na verejnom konzultovaní o zmenách a doplnkoch ZoNRNM 29. novembra t. r. v Novom Sade. Iba na doplnenie: išlo o verejné konzultácie za zatvorenými dverami pre médiá. Transparentnosť dialógu o jednom z najvýznamnejších zákonov z domény menšinových práv bola teda „na úrovni“. Ale vráťme sa k úmyslu štátu odstrániť straníckosť a politikárčenie z kruhov menšinových parlamentov. V prehľade ustanovení, ktoré sa menia, respektíve dopĺňajú v zákone o národnostných radách národnostných menšín, zverejnenom dňa 28. novembra t. r. na webovej stránke Kancelárie pre spoluprácu s civilnou spoločnosťou, sa uvádza návrh článku 7a, resp. doplnok článku 7, v ktorom sa upravuje nezlučiteľnosť funkcií, respektíve prác. Ak sa totiž navrhnutý doplnok schváli, člen národnostnej rady nebude môcť byť

členom orgánov politickej strany, ale ani funkcionárom, vymenovanou osobou alebo vedúcou osobou v orgánoch štátnej správy, pokrajinského orgánu správy, respektíve orgánu jednotky lokálnej správy, ktorý v rámci svojich povinností rozhoduje o otázkach, týkajúcich sa práce národnostnej rady. Avšak nevedno, v akej miere táto legislatívna zmena prispeje k očisteniu NRNM od vplyvov politických strán – ako sa neraz ukázalo – zhubných pre blahobyt všetkých príslušníkov menšinových spoločenstiev. Zvlášť, keď zákonodarca zatiaľ nenaplánoval úpravu zákonného ustanovenia, týkajúceho sa spôsobu kandidovania, resp. volebných listín v pretekoch o funkciu menšinových „begov“. Tie aj naďalej môžu navrhovať skupiny voličov, zapísaných do osobitného voličského zoznamu, združenia, ciele ktorých sa uskutočňujú v oblasti ochrany práv národnostných menšín, a registrované politické strany národnostných menšín. Ťažko si totiž možno predstaviť lídrov menšinových politických strán, aj tých, ktorí sú na výslní väčšinových strán, že sa čo len na štyri roky zrieknu politických vplyvov a stranícku dirigentskú paličku odložia do ústrania. Lebo vlk premení srsť, ale nie náturu – aj v nadchádzajúcich voľbách do NRNM, ktoré sú oznámené na rok 2018. Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Čítajte nás aj na www.hl.rs. 49 /4780/ 9. 12. 2017

Týždeň 

InPress

168 HODÍN

Rozprávková krajina

Smrť v priamom prenose

edzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) sa ani v závere svojho pôsobenia nedokázal vyhnúť kontroverziám, ktoré ho, raz s väčšou, inokedy s menšou intenzitou, sprevádzajú po celú dobu existencie. Na sklonku novembra rokovania jeho odvolacieho senátu v prípade šiestich bývalých vedúcich činiteľov bosnianskych Chorvátov dočasne prerušili onedlho potom, čo bývalý generál Slobodan Praljak, medziiným neslávne známy aj tým, že v roku 1993 dal zničiť Starý most v Mostare, začal protestovať proti tomu, že ho uznali za vinného. Následne vypil jed, aby trochu neskoršie zomrel v nemocnici v Haagu. Po tom, čo odvolací senát potvrdil jeho predchádzajúci rozsudok na dvadsať rokov za mrežami, bezprostredne pred vypitím jedu, generál vykríkol, že nie je vojnový zločinec a že neuznáva haagsky súd. Dlhoročné tresty, spolu 111 rokov väzenia, sú potvrdené aj iným obvineným, najvyšší z nich – 25 rokov odňatia slobody – premiérovi neuznanej Herceg-Bosny Jadrankovi Prlićovi. Neuplynulo mnoho času od-

Jasmina Pániková

polročnej analýze realizácie Akčného plánu pre kapitoly 23 a 24 Európska komisia uzavrela, že naša krajina mešká s realizáciou aktivít. Nemusíme byť expertmi z Európskej komisie, aby sme uzavreli, že sa v našej krajine takmer nič nemení. Pravdaže, na lepšie. Komisia oceňuje, že sú pred našou krajinou aj naďalej obrovské výzvy, keď ide o slobodu médií. Chýba nám úplné uplatňovanie mediálnych zákonov, chýba nám transparentnosť financovania médií, riešenie útokov a vrážd novinárov... Všetko napočítané je už roky známe. Vidí to Európska komisia, vidia to občania Srbska. A vedenie nášho štátu? O tom pochybujeme. V opačnom by (možno) niečo podnikli. Možno niektorým aj vyhovuje taká situácia v krajine, v ktorej nevládne zákon, ale istí jednotlivci a ich zákony. Jedným z dôkazov neuplatňovania predpisov sú aj utorkové protesty komunálnych pracovníkov, zamestnaných v kultúre a médiách. Všetci sa dožadujú iba jedného – zvýšenia platov o 10 %, o koľko im pred tromi rokmi znížili. Áno, podľa návrhu zákona o rozpočtovom systéme platy vo verejnom sektore budú zvýšené o 5 až 10 %, ibaže toto neplatí pre celý verejný sektor. Zaujímavé, nie? Keď znižovali platy, znížili všetkým. A teraz, keď existuje možnosť na ich zvýšenie, túto výhodu budú mať iba vyvolení. A dostávame sa na začiatok. Zamestnaní štrajkujú, podaktorí penzisti svoje jediné jedlo nachádzajú v kuchyniach Červeného kríža alebo vedľa odpadových kontajnerov, Európska komisia nám hovorí, že meškáme... Ale podľa tvorcov našej súčasnosti a budúcnosti rozvíjame sa obrovskou rýchlosťou a sme úspešnejší než pred tromi – štyrmi rokmi. Žijeme iba my v Srbsku a oni v Krajine Nekrajine, v ktorej je všetko ideálne? Na takom optimizme im určite závidia aj najlepší tvorcovia rozprávok.

www.hl.rs

Oto Filip



vtedy a už sa rôzne formy nenávisti zase začali intenzívne prejavovať, podmývajúc beztak slabé a chabé základy snáh o aké-také pomerenie sa. Chorvátsky premiér Andrej Plenković rozsudok nad šiestimi Chorvátmi označil za morálne nespravodlivý, prezidentka Kolinda Grabar-Kitarović podotkla, že Chorvátsko nebolo agresorom a že chorvátsky národ čelil veľko-srbskej agresii. Hoci chorvátske vedenie po rozsudku šestke zaútočilo na haagsky súd, jednotlivé médiá nezabudli pripomenúť, že ten istý súd predtým oslobodil generálov Antu Gotovinu, Mladena Markača a Ivana Čermaka, obvinených zo zločinov v operácii Búrka (Oluja). A že na lavicu obžalovaných Haag priviedol značnú časť politického a vojenského vedenia Srbska, vrátane Slobodana Miloševića. V rozhovore pre slovinský titul Delo hlavný haagsky obžalobca Serge Brammertz podotkol, že je historickou skutočnosťou, že sa nad príslušníkmi srbského národa v Búrke spáchali zločiny a že tú historickú skutočnosť chorvátska strana rada neguje. Uviedol, že je potrebné, aby sa politici dištancovali od tých, ktorí páchali zločiny, a nepoužívali nacionalis-

tickú rétoriku oživujúcu temných duchov z deväťdesiatych rokov. Podľa záhrebského portálu Index skutok Praljka v súdnej sieni bol vopred naplánovaný a vypočítaný. Ten si zvolil slobodnú smrť, aby zostal zapamätaný ako mučeník obetujúci sa za chorvátsku vec. Samovraždu označil za skutok zbabelca, ktorého obete nemali ten luxus slobodne si voliť, či budú žiť alebo si siahnu na život, keďže to za nich robili vojnové jednotky, ktorým Praljak velil, – uzaviera uvedený portál. Smrť v priamom televíznom prenose jasne naznačila, že na Balkáne naďalej nefunguje politika strategickej zhovievavosti, že je pomerenie kdesi v nedohľadne a že uplynú ešte roky, až nadobudne reálnu podobu. A že stále pretrvávajú rôzne hodnotenia a rozličné názory na tie isté udalosti. Niektoré sa vysúvajú do popredia, iné zase skrývajú. Tak sa, žiaľ, nikto napríklad nepristavil nad smrťou približne tridsaťtisíc Srbov, ktorí tiež boli obeťami vojny v Bosne a Hercegovine. Predovšetkým pre niekdajšie nereálne politické a vojenské ašpirácie buď predákov tamojších, alebo ich vládcov z tiene zo susedstva.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

ZORAN ĐORĐEVIĆ, MINISTER PRÁCE, ZAMESTNÁVANIA, BOJOVNÍCKYCH A SOCIÁLNYCH VECÍ

Vážime si podporu Slovenska Oto Filip Ako by ste charakterizovali súčasné vzťahy Srbska i Slovenska? − Nielen tomu, kto je rozhľadený, ale i každému inému je to jasné: tieto sú našou minulosťou,

Informačno-politický týždenník

súčasnosťou a budúcnosťou. Veľmi sa podobáme ako národy, ukážkou čoho je skutočnosť, že si navzájom rozumieme, keď sa rozprávame. Mimoriadne si vážime podporu Slovenska na európskej ceste Srbska. Mám nádej, že sa

čím skôr stretneme v Európskej únii, kde budeme p ok račovať v ešte širšej sp o lup r á ci. Charakteristikou našich bratských v z ť ah ov j e práve to, že pri rôznych prejavoch tlmočníci nemusia byť prítomní, čiže potrební. Možno to brať ako svedectvo skutočnosti, že sme si oveľa bližší než si to možno myslíme. • TÝŽDEŇ •

OSOBY SO ZDRAVOTNÝM POSTIHNUTÍM V NAŠEJ KRAJINE

Stále neviditeľní občania Jasmina Pániková

eň po Medzinárodnom dni osôb so zdravotným postihnutím, ktorý bol 3. decembra, Pokrajinský sekretariát pre hospodárstvo a turizmus usporiadal okrúhly stôl pod názvom Špecifiká podnikov pre profesionálnu rehabilitáciu a zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím. Na ňom sa zúčastnili predstavitelia firiem a iných subjektov, ktoré zamestnávajú uvedenú skupinu občanov. „Ide o možnosť nielen zistiť, s ktorými problémami zápasia podnikatelia, ale aj predstaviť naše aktivity na poli vylepšenia postavenia osôb so zdravotným postihnutím a ostatných citlivých a marginalizovaných kategórií,“ povedal na úvod Pavle Počuč, zástupca pokrajinského tajomníka pre hospodárstvo a turizmus. Zdôraznil, že pokrajinská vláda rozoznala dôležitosť postavenia týchto skupín občanov a v tej súvislosti aj pristúpila ku konkrétnym aktivitám. „Spolu s rezortným ministerstvom a lokálnymi samosprávami sme zabezpečili viac ako

40 miliónov dinárov na priamu a nepriamu podporu podnikom, ktoré zamestnávajú osoby so zdravotným postihnutím. Prezentovali sme tento druh hospodárstva a sociálneho podnikateľstva a spokojní sme s výsledkami, keďže podľa

Predstavitelia pokrajinskej vlády prisľúbili pomoc aj do budúcna

štatistických údajov v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka počet zamestnaných osôb so zdravotným postihnutím je zvýšený o 5 %. Medzitým je ešte veľa nezamestnaných, viac ako 7-tisíc a naše je právo a záväzok

nezamestnaných. Ako povedala Miljana Stojšićová-Stojanovská, riaditeľka Únie zamestnávateľov Vojvodiny, potrebné je motivovať veľkú skupinu osôb so zdravotným postihnutím, ktorá je v spoločnosti neviditeľná. „Áno, máme tieto oso-

chudobe, ktoré sú často nezamestnané, ktorým zdravotné problémy znemožňujú alebo sťažujú vstup do nejednej inštitúcie alebo dopravného prostriedku. Zrejme uplynie ešte mnoho času, kým základné mestské služby a infraštruktúra budú prispôsobené aj ich potrebám. Ich život je súhrnom stálych prekážok, ktoré dennodenne musia prekonávať: od rodiny po spoločnosť. Bez ohľadu na to, či ide o osoby s viditeľnou invaliditou, alebo o tie s tzv. neviditeľným postihnutím, ako sú mentálne, psycho-sociálne, sluchové a iné. V tomto roku uplynulo presne štvrť storočia od roku 1992, keď Spojené národy začali pripomínať Medzinárodný deň

osôb so zdravotným postihnutím. Jedným zo základných princípov a prístupov pri týchto osobách, ktoré sa snažia zúčastňovať sa v spoločenskom živote v plnej miere, je nesústreďovať sa na to, čo nedokážu, ale na to, v čom vynikajú. Basketbalistka Nataša Kovačevićová, s ktorou sa život nemaznal, patrí k osobám s nezlomnou vôľou. Verila sebe aj vtedy, keď jej po dopravnej nehode museli amputovať časť ľavej nohy. Vlastnou úpornosťou, vervou, dlhými mesiacmi cvičenia a driny, za pomoci protézy sa v roku 2015 zase dostala na ihrisko. A k športu, ktorý miluje. Nie náhodou bola prvou hostkou nedeľného Charitatívneho bazára v Belehrade, ktorý otvorila slovami či skôr konštatovaním,

POZNÁMKA

Bariéry Oto Filip

ch život je skutočný boj: o zdolanie každej prekážky, o odstránenie nepochopenia, o možnosť zapojiť sa do pracovného procesu, o aktívnu účasť v každodennom živote. Na invalidov si najčastejšie spomenieme len vtedy, keď zdravotné postihnutie zasiahne kohosi z našich blízkych, prípadne keď nás na rohu ulice osloví mladý zmrzačený Róm, pýtajúci pár desiatok dinárov. A pritom je invalidov takmer spravidla až desať percent populácie. Čo inými slovami znamená, že je približne toľko aj osôb, ktoré sú obeťami stereotypov, ktoré žijú v • TÝŽDEŇ •

v súlade s našimi možnosťami pomôcť týmto osobám,“ zdôraznil Počuč. Účastníci okrúhleho stola poukázali aj na ďalší problém: veľký počet osôb so zdravotným postihnutím, ktoré nie sú na zozname

by na zozname nezamestnaných, sú aj pozitívne príklady, keď sa ony zamestnajú, ale obrovským problémom sú tie osoby, ktoré nie sú motivované ani prihlásiť sa do úradu práce. A týmito osobami sa nikto nezaoberá.“ Avšak zamestnaním osoby so zdravotným postihnutím sa nekončia všetky problémy. Takmer v každom podniku zamestnaní majú určité predsudky k nim a veľmi často tieto osoby vykonávajú menej platené práce alebo sú iba pomocnými pracovníkmi, čo v nich vyvoláva pocit nerovnosti. Ako zdôraznila Nina Baranovská, poradkyňa pre integráciu osôb so zdravotným postihnutím v spoločnosti Gepard Vis, ktorá zamestnáva 30 osôb, prevažne s poškodeným sluchom, prax ukazuje, že osoby so zdravotným postihnutím môžu byť produktívne rovnako tak, ako aj iní zamestnaní. Problémom sú predsudky a neprítomnosť týchto osôb vo verejnosti. V súvise s tým konštatovali, že by aj médiá mali odohrať dôležitú úlohu a častejšie sa zaoberať touto tematikou, tak problémami, ako aj príkladmi dobrej praxe, avšak nielen raz ročne – v Medzinárodný deň osôb so zdravotným postihnutím. Foto: Pokrajinský sekretariát pre hospodárstvo a turizmus

že je jedinou invaliditou to, ak človek prestane veriť sebe, vlastným schopnostiam a podľahne zúfalstvu. Čo povedať aj o nezlomnej vôli Nika Vujičića, či státisíce iných osôb, ktorí život berú omnoho pozitívnejšie ako väčšina ľudí bez zdravotných postihnutí. V prekážkach, aj tých zdravotných, sa zrejme všetci zoceľujeme. Zvlášť invalidi. Foto: www.unsplash.com

49 /4780/ 9. 12. 2017

Týždeň SVET V ROKU 2017 (1)

Hrôza bez konca Oto Filip

eď sa úderom silvestrovskej polnoci 1. januára 2017 začal písať tento rok, za ktorým čo nevidieť konečne položíme bodku, ťažko sa dalo tušiť, že prinesie až toľko hrôz, teroru a drám. Nastúpil teda ďalší rok, ktorý nám zase nepriniesol veľa radostí, hoci bolo mnoho príležitostí zachovať sa správne a tak meniť veci k lepšiemu. Už na jeho štarte bolo známe, že kľúčovými svetovými udalosťami v ňom budú nástup nového prezidenta USA Donalda Trumpa, definitívne rozhodnutie o brexite, či voľby v Holandsku, Francúzsku, Nemecku. Z dnešného, súčasného pohľadu je jasné, že sa svetová politika značne zmenila v tom smere, že ju vo veľkej miere v súčasnosti ovplyvňuje vzťah USA a Ruska. To však, čo sa v januári 2017 nedalo ani len tušiť, je, že svet až v takej miere bude nútený čeliť početným hrozbám terorizmu. A kým sa mnohé štáty zaoberali vlastnými problémami

alebo nutnosťou zvládnuť neutíchajúcu utečeneckú krízu, európske vlády a bežný európsky občan v rovnakom čase, ako aj USA, stŕpali pre obavy z pôsobenia a posilnenia extrémistických síl. Ešte pred rokom bolo identifikovaných niekoľko najhorúcejších potenciálnych konfliktov: konfrontácia medzi Ruskom a členskými krajinami NATO, vážna kríza v Severnej Kórei a jej okolí spôsobená skúškami balistických a iných rakiet, teroristické útoky s množstvom obetí na území Európy a USA, zintenzívnenie konfrontácií v Turecku, vystupňovanie vojny v Sýrii… Ako zvyčajne, najlepšie je však vydať sa cestou uplynulými mesiacmi pohľadom chronologickým. Umožní to utvrdiť sa v presvedčení, že svojráznym úvodom do roku vlaňajšieho boli smutné udalosti, ktoré poznačili záver roku 2016. Predvianočný Berlín zažil smútok a šok pre teroristický útok, keď pod kolesami čierneho kamióna zahynulo 12 ľudí. K útoku sa prihlásilo teroristické

Ovzdušie bežného dňa na Blízkom východe

hnutie Islamský štát. Útočník z Berlína, 24-ročný terorista, Tunisan Anis Amri používal podľa informácií nemeckých úradov až štrnásť rôznych identít. Práve na Vianoce sa ruské lietadlo Tu-154 so 92 ľuďmi na palube vrátane členov slávneho armádneho umeleckého súboru Alexandrovovci niekoľko minút po štarte z letoviska Soči zrútilo do vôd Čierneho mora. Zahynuli všetci ľudia, ktorí boli na palube lietadla. V novoročnej noci si najmenej 39 mŕtvych a 69 zranených vyžiadal útok na nočný klub Reina v tureckom Istanbule. K nemu sa

O CENZÚRE KEDYSI A DNES

Vždy a všade prítomná Jasmina Pániková

„O

d začiatku fungovania Gutenbergovho tlačiarenského stroja sa pomaly začalo rozvíjať novinárstvo a od tej chvíle fakticky začal boj s cenzúrou. Najjednoduchšie povedané, cenzúra je vplyv nositeľov spoločenskej moci – nielen politikov, ale aj podnikateľov, intelektuálov, predstaviteľov cirkevnej spoločnosti, na obmedzenie slobody myslenia a slobodu prejavu,“ povedal na úvod prednášky o cenzúre prof. Dr. Vladimir Barović, ktorú v piatok 1. decembra usporiadala Novinárska asociácia Rusínov. Barović pripomína, že cenzúru nie je ľahko definovať najmä preto, lebo zahŕňa široké spektrum oblastí. Najčastejšie ju viažeme o novinárstvo, i keď sa ona vyskytuje

www.hl.rs

napr. v umení, ibaže je tam menej viditeľná. Prirodzene, keďže sú knihy staršie než noviny, aj cenzúra

Prof. Dr. Vladimir Barović

sa najprv tam zjavila. Ešte v roku 1559 Katolícka cirkev vypracovala Zoznam zakázaných kníh (lat. Index Librorum Prohibitorum). Platnosť tohto zoznamu bola zrušená až v roku 1966. Ak sa začiatky cenzurovania via-

Informačno-politický týždenník

žu o cirkev, ktorá sa riadila tým, že chcela zachovať vieru a morálku u veriacich, nastoľuje sa otázka, čo stojí za cenzúrou v novšej dobe. Aké dôvody majú tí, ktorí dnes alebo v nedávnej minulosti cenzurovali? V prvom rade stojí za tým politika. Ak nerobíte podľa očakávania ľudí, ktorí sú pri moci, môžete čakať určitý druh cenzúry. A tá sa nevzťahuje iba na vymazanie podaktorých častí textu, je to možno príliš očividné. Oveľa jednoduchšie a účinnejšie pre toho, kto chce cenzurovať, je zákaz inzercií. Profesor Barović uvádza, že sa takto najčastejšie cenzurujú médiá v zahraničí, vo vyspelých krajinách, avšak taký príklad máme aj v našej krajine. Nie tak dávno denník Danas zostal

tiež prihlásil Islamský štát. Január 2017 bol v mnohom mesiacom odchodov politikov: siedmeho januára vo veku 92 rokov zomrel v Lisabone otec portugalskej demokracie a bývalý portugalský prezident Mário Soares. V prvej dekáde januára vo veku 82 rokov zomrel aj bývalý iránsky prezident Akbar Rafsandžání, v rovnakom veku aj bývalý nemecký prezident Roman Herzog. (V budúcom čísle: Inaugurácia Donalda Trumpa) Foto: Juraj Mravec bez najväčších inzerentov a jeho existencia bola zotáznená. „V krajinách totalitného režimu bolo samozrejmosťou cenzurovať nielen text, ale aj fotografie. Napr. v Rusku sú aj teraz viditeľné následky takej cenzúry a aj dnes je prítomná určitá manipulácia s verejnosťou. V takých krajinách je veľmi ťažko zmeniť tzv. tradíciu – z totalitného režimu na demokraciu. Cenzúra bola prítomná aj u nás, aj v minulosti, aj počas vojnových 90. rokov,“ konštatoval Barović a na našu otázku, kedy bolo horšie, keď existovala otvorená cenzúra, alebo teraz, keď je čoraz viac prítomnejšia autocenzúra, pozorujúc zo svojho aspektu, odpovedá, že skôr bolo predsa ťažšie. Podľa výrazu tvárí prítomných novinárov mohlo by sa konštatovať, že neexistuje jednoznačná odpoveď. Vedieť presne, čo neslobodno zverejniť, alebo si vždy klásť otázku, či je to dostatočne „zabalené“, aby nenahnevalo tých, ktorí rozhodujú o vašej existencii – je to predsa subjektívne. • TÝŽDEŇ •

K 9. NOVEMBRU – MEDZINÁRODNÉMU DŇU BOJA PROTI KORUPCII

Na pliagu húfnicou paragrafov Juraj Bartoš

to z nás nepozná niekoho, kto poskytol dajaký úplatok? Obálku obsahujúcu určitú sumu peňazí určených lekárovi, profesorovi, policajtovi... Nemusia to vždy byť práve peniaze. Kolekcia korupčných darčekov sa vyznačuje širokým spektrom. Môžu to byť trebárs (drahé) módne doplnky alebo celé ošatenie, autiak, zaplatená dovolenka pre „dobrodinca“ a pod. Odkedy je svet svetom, to už tak chodí, no a keď to už raz tak chodí, myslia si mnohí, tak je to hádam scela prirodzené. Najmä ak je v pozadí „malej pozornosti“ zdravie (nás alebo našich najbližších), možnosť

zamestnania, získania priazne voličov pred voľbami, kladné vybavenie nejakej ošemetnej kauzy či postupu na profesionálnom rebríčku etc. a pod. Normálne, ak niekto dáva, niekto iný dané berie. Keď berie veľa, tak sa jeho kapitál priamoúmerne absencii bridenia na mýto zvyšuje, zatiaľ čo sa obsah peňaženiek poskytovateľov úplatkov stenčuje. Slovom, korupcia má rozmanité formy a nespočetné, skryté kanály, ktorými sa peniaze či statky – spôsobmi, nekorešpondujúcimi so zákonnými predpismi presúvajú, čo má za následok bohatnutie, respektíve ochudobňovanie jednotlivcov, formálnych skupín ba celých krajín. S cieľom predísť a/

OPÝTALI SME SA ZA VÁS: LUKA MIČETA, SPISOVATEĽ

Zatiaľ desať titulov Oto Filip

a októbrovom Medzinárodnom knižnom veľtrhu v Belehrade prebiehalo množstvo stretnutí a prezentácií nových vydaní. Niektoré z nich boli viac, iné menej navštívené, no podstatné je, že milovníci knihy mali možnosť stretnúť sa zoči-voči s mnohými spisovateľmi. Jedným z najpopulárnejších bol Luka Mičeta, autor viacerých historických románov, vzťahujúcich sa na srbské dejiny. Kedy sa začala táto etapa vašej publicistickej činnosti? − Keď som v roku 2008 podal demisiu na funkciu generálneho riaditeľa tlačovej agentúry Tanjug, rozprával som sa s viacerými priateľmi o tom, čo ďalej. Medziným aj s Dejanom Papićom, majiteľom vydavateľstva Laguna, ktorému bolo známe, že ma zaujímajú dejiny Srbska, od tých stredo• TÝŽDEŇ •

vekých po nedávne a že sa už dlhšie zaoberám nimi. A tak som sa postupne dostal k vážnemu písaniu. Vtedy som ani netušil, že titulov bude až toľko. Nasledovala kniha za knihou, každá bola bestsellerom, takže je tá o Stefanovi Prvovenčanom v poradí desiata. Knihy mali veľmi pekný ohlas vo verejnosti a aj vďaka nim sa serióznejšie začala zaoberať Nemanjićovcami. Viac sa rozpráva o ich mieste a úlohe v dejinách, spomínajú sa rôzne pomníky a múzeá. Keď ide o plány, v dohovore s patriarchom, ktorého som nedávno navštívil a ktorý mi vtedy dal požehnanie, rozhodol som sa napísať štúdiu, serióznu biografiu o Karađorđovi. Som pri konci. Pripomeniem, že sa tento rok dovŕšilo dvesto rokov od jeho zavraždenia. Ďalšou monografiou je tá o veľkom vládcovi, akým bol Uroš Nemanjić, ktorú plánujem ukončiť v roku 2018.

lebo „aspoň“ sankcionovať nezákonné finančné machinácie, čiže nezákonné bohatnutie jednotlivcov, respektíve skupín ľudí, štát ako taký už dávno postavil hrádze na zastavenie korupčných aktivít a trestné stíhanie ich protagonistov. Ako sa s korupciou pasuje naša krajina? Najjednoduchšia a hádam aj najpresnejšia odpoveď je: so striedavým úspechom. Vláda Republiky Srbsko 11. októbra 2001 založila Radu pre boj proti korupcii. Úlohou tohto odborného poradného telesa je zvážiť aktivity v boji proti korupcii, navrhovať vláde opatrenia, ktoré treba podnikať s cieľom účinného boja proti korupcii, ako i sledovať realizáciu a iniciovať schválenie predpisov a programov a iných aktov a opatrení v tejto oblasti. Znie krásne, ako porekadlo: Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú. Žiaľ, cesta k vytýčenému cieľu (eliminovaniu alebo aspoň zníženiu hladiny korupcie) vedie cez tŕnie záujmov rôznej proviniencie, často dokonca aj tých, ktorí by tie a také záujmy a s nimi súvisiace skutky mali identifikovať, zviditeľ-

ňovať, pranierovať a trestať. Veľmi často sa dozvedáme, že príslušné orgány tam i onam niekoho zlapali v dôsledku upodozrievania z brania a/lebo poskytnutia mýta; zdvihne sa veľký mediálny prach, v ktorom často zmizne rozuzlenie kauzy. Hoci jej rýchle a úspešné riešenie, bežiac pred oje voza, vlečúceho sa do vytúženej (hm, hm...) Európskej únie, na všetky zvony oznamujú najvyšší štátni činitelia a stranícki predáci. Ministerka spravodlivosti Nela Kuburovićová v septembri t. r. oznámila (citujeme z denníka Blic): „Prípravy na uplatnenie nových zákonných riešení a opatrení v boji proti korupcii a kriminálu sa uskutočnia do konca 2017 a začiatkom roku 2018, aby sa nadobuli všetky nevyhnutné podmienky na účinný začiatok reformy, ktorá sa začne 1. marca 2018.“ Majúc na zreteli skutočnosť, že legislatíva a realizácia opatrení v boji proti korupcii tesne súvisia s akčným plánom vzťahujúcim sa na Kapitolu 23 prístupových rokovaní, je viac než naliehavé, aby poslanci v Zhromaždení Srbska do konca t. r. naskutku schválili nový zákon o Agentúre pre boj proti korupcii. A potom už zostáva „iba“ účinne, teda nekompromisne a organizovane zaútočiť na pliagu húfnicou paragrafov.

Iný uhol reality

Nikola Petkov 49 /4780/ 9. 12. 2017

Ľudia a udalosti ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE BÁČSKY PETROVEC

Vymenovali riaditeľku Múzea vojvodinských Slovákov Katarína Gažová

vysvetlenie uvedených zmien, prízvukujúc, že vláštnu pozornosť na zasi to občania Petrovca a sadnutí Zhromaždenia Kulpína zaslúžia. Čeman obce Báčsky Petrovec v poukázal, že ide vlastne stredu 29. novembra venoo pridanie nových sluvali zmenám štatútu Verejžieb, ktoré má podnik ného komunálneho podniku Progres vykonávať. PoProgres, ako aj správam o dotkol, že ide o oblasti uskutočnených miestnych – gastronómia, obchod voľbách v Báčskom Petrovci a podobné, čo by vôbec a v Maglići. Po uvoľnení Pavnemalo byť v doméla Čániho z funkcie riaditeľa ne činností Progresu. Múzea vojvodinských SlováLogické by bolo, ako kov, ktorému vypršal mandát, uviedol, aby sa Progres do vedúcej funkcie v tejto Z novembrového rokovania v Zhromaždení obce v prvom rade venoval inštitúcii na nadchádzajúce vodovodu a čistej pitnej štvorročné obdobie zvolili Annu zdravie na obecnej úrovni. vode, tiež kanalizácii a podobným Diskusia sa rozprúdila v bode kapitálnym komunálnym prácam, Séčovú-Pintírovú, dipl. etnologičku – antropologičku z Báčskeho Petrovca. o zmenách Štatútu VKP Progres. ktoré stagnujú. Predseda obce Srđan Správu o realizácii rozpočtu Obce Riaditeľ Ljubomir Kabić v zdôvod- Simić pochválil prácu Progresu a Báčsky Petrovec v období január není povedal iba toľko, že ide o pozitívne zmeny vo fungovaní tohto – september 2017 Zhromaždenie zosúladenie štatútu s platným zá- komunálneho podniku po príchode obce schválilo bez diskusie. Okrem konom. Výborníci z radov opozície nového riaditeľa. Napriek úportoho výborníci schválili lokálny an- – Miroslav Čeman, Pavel Marčok a ným požiadavkám Marčoka, aby tikorupčný plán a založili Radu pre Spasoje Prodanov žiadali konkrétne riaditeľ vysvetlil zmeny v Štatúte

ZO ZASADNUTIA LOKALNÉHO PARLAMENTU

Stará Pazova sa uchádza o status mesta Anna Lešťanová

ýborníci Zhromaždenia obce Stará Pazova na 21. zasadnutí 1. decembra schválili iniciatívu predsedu obce, aby Obec Stará Pazova získala status mesta. Čo to bude znamenať pre občanov z hľadiska zlepšenia kvality ich života, ozrejmil predseda obce Đorđe Radinović, ktorý okrem iného povedal, že je to najvyššia úroveň v lokálnej samospráve, ktorá znamená aj väčšie kompetencie. Status mesta by umožnil i utvorenie mestských obcí, – Stará Pazova, Nová Pazova a Podunajsko – o čom by však v budúcnosti malo rozhodnúť zhromaždenie. Radinović k tomu pripomenul, že status mesta znamená aj plnší rozpočet a pozdvihnutie

www.hl.rs

všetkých inštitúcií na oveľa vyššiu úroveň. Schválenú iniciatívu treba spolu s patričnou dokumentáciou postúpiť republikovým orgánom. Na zasadnutí sa zúčastnila aj Libuška Lakatošová, národná poslankyňa, ktorá sa pozitívne zmienila o predloženej iniciatíve. Zo spolu 41 prítomných výborníkov za iniciatívu hlasovali 33 a v rozprave na uvedenú tému hovorili aj niekoľkí výborníci opozičných strán (Hnutia pre Obec Nová Pazova, Zelenej strany – Výborníckej skupiny Moja Pazova), ktorí boli proti takému rozhodnutiu. Podľa ich slov ingerencie mestskej obce sa nerozlišujú veľmi od miest-

Informačno-politický týždenník

neho spoločenstva a, ako uviedli, rýchlejší rozvoj skôr garantuje utvorenie troch osobitných obcí, než status mesta s tromi mestskými obcami. Na pripomienky opozície o infraštruktúrnych nedostatkoch predseda obce poukázal na to, o koľko je viacnásobne viac peňazí vložených v roku 2017 do tejto časti v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Akcentoval, že táto iniciatíva neprekáža Novopazovčanom a ich iniciatíve na získanie statusu obce, a podčiarkol, že za uplynulých šesť

VKP Progres, nestalo sa tak, lebo predseda Zhromaždenia obce Ján Šuľan oznámil koniec diskusie a nasledovalo hlasovanie. S osemnástimi hlasmi za bod týkajúci sa Štatútu VKP Progres bol schválený. Výborníci bez diskusie schválili aj Štatút VKP Komunalac Maglić. V pokračovaní zasadnutia vymenovali novú Komisiu pre uskutočnenie komasácie v Petrovci. Výborníci sa dožadovali správy predošlej komisie a na zloženie novej komisie odznela pripomienka, že do nej sú navrhnutí poľnohospodári, ktorí doteraz neboli spokojní s postupom komasácie. Bez rozpravy schválili aj analýza stavu bezpečnosti cestnej premávky v obci na rok 2016. Výborníci dali zelenú aj novému zloženiu Komisie pre vracanie pozemkov, ktoré sa dostali do spoločenského vlastníctva. Schválili aj správy a plány práce Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom, Základnej školy Jána Čajaka, ako aj PU Včielka v Petrovci. Medzi poslednými bodmi prerokovali správu o výsledkoch volieb do miestnych spoločenstiev Báčsky Petrovec a Maglić. Vládnuca väčšina v parlamente tvrdila, že voľby boli korektné a bez pripomienok a incidentov, kým opozícia o tom mala inú mienku. – sedem rokov 27 obcí v Srbsku nadobudlo status mesta a žiadna nová obec nebola formovaná. Radinović dodal, že teraz je šanca, aby sa táto iniciatíva, o ktorú sa zasadzuje už desať rokov, uskutočnila, a očakáva, že o tomto návrhu čoskoro budú rokovať v republikovom parlamente. Okrem Starej Pazovy takúto iniciatívu podali aj obce Bor a Prokuplje. Ak Obec Stará Pazova získa status mesta, to sa má uskutočniť cez zmenu zákona o územnej organizácii Republiky Srbsko. Na základe tohto zákona obec, ktorá sa stáva mestom, má mať viac ako 100 000 obyvateľov, ale to je možné aj v prípadoch, keď jestvujú osobitné ekonomické, geografické a historické dôvody. Podľa posledného sčítania obyvateľstva v Obci Stará Pazova žije 65 792 obyvateľov. V materiáli na toto zasadnutie Radinović uviedol geografické, dopravné a hospodárske podmienky, ktoré zodpovedajú zmene statusu Obce Stará Pazova. Samotná Stará Pazova je sídlisko mestského typu a obec má ešte deväť miestnych spoločenstiev. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE PLANDIŠTE

Prebytok v pokladnici Vladimír Hudec

a začiatku 17. zasadnutia Zhromaždenia obce Plandište vo štvrtok 30. novembra výborníci dostali informáciu o uskutočnení obecného rozpočtu počas prvých deviatich mesiacov tohto roku. Podľa tej informácie v období január – september 2017 sa do obecnej pokladnice vlialo 322 miliónov din., čiže 59 percent plánovaného rozpočtu. Z druhej strany v danom období bolo strovených 321 miliónov din., resp. 58,78 percenta plánovaných prostriedkov, čo znamená, že obec v uvedenom období zaznamenala prebytok v sume bezmála 692-tisíc din. V pokračovaní výbornícka väčšina poskytla súhlas na projekt verejno-súkromného partnerstva vo výmene žiaroviek pouličného osvetlenia v parkoch, na verejných plochách, dekoračnom osvetlení energeticky úsporný-

mi LED žiarovkami. Realizovať sa bude počas nasledujúcich 10 rokov vo všetkých dedinách obce okrem Plandišta, kde podobný projekt uskutočňujú prostredníctvom cezhraničnej spolupráce so susedným Rumunskom. Na zasadnutí bolo počuť údaj, že na údržbu verejného osvetlenia obec ročne vyčlení 20 miliónov din. a realizáciou tohto projektu sa očakávajú úspory v hodnote takmer dvoch tretín uvedenej sumy. Výborníci ďalej schválili plán integrity obce, vymenovali členov Rady pre zdravotníctvo, odvolali doterajších a zvolili nových členov Rady pre medzinacionálne vzťahy. Slovákov žijúcich v tejto obci na návrh NRSNM v tomto telese bude zastupovať Željko Cesnak z Plandišta a jeho zástupcom je Miroslav Hraško z Hajdušice. Podobne ako na minulých zasadnutiach aj na tomto chýbala rozprava a všetko sa skončilo

V Hajdušici je čo robiť – okrem iného aj na križovatke ulíc Vojvodinskej a Macedónskej, ktorá je ťažko schodná, najmä po daždi

úvodným slovom a hlasovaním o danom dokumente, pričom iba dvaja výborníci opozície (LSV a LDP) boli zdržaní. Títo dvaja potom v bode vyhradenom pre výbornícke otázky trochu zvlnili hladinu. Tak Vesna Jaćovićová nastolila otázku potreby angažovať pedagogických asistentov v škole v Plandišti, v ktorej je – podľa jej slov – čoraz viac detí s osobitnými potrebami. Marko Župunski z Markovićeva sa opýtal, prečo

do tejto dediny, počítajúcej menej ako 200 obyvateľov, obec v tomto roku nič neinvestovala, hoci v pokladnici – ako bolo počuť – sú peniaze. Predseda Zhromaždenia obce Endre Szabo odpovedal, že sa do niektorej dediny vkladalo viac, do niektorej menej, a že tam, kde sa vkladalo menej, na budúci rok by sa malo vkladať viac, včítane Markovićeva a Hajdušice, ktorá je podľa jeho slov v tomto roku príliš zanedbaná.

ZO ZHROMAŽDENIA OBCE KOVAČICA

programových rozpočtových programov, prostredníctvom 40 programových aktivít a 30 projektov, zdôraznila v úvodnom prejave k tomuto bodu Alžbeta Marková, vedúca Oddelenia pre financie, rozpočet a lokálnu daňovú administratívu. Čulá rozprava medzi zástupcami koalíZa novú riaditeľku Galérie cie pri moci a opozičnými insitného umenia v Kovačici výborníkmi v súvislosti vymenovali Annu Žolnajovús týmto bodom rokova-Barcovú, ktorá bola od 16. cieho programu trvala júna tohto roku úradujúcou maratónsky − pol druha riaditeľkou a predtým od 2. hodiny. februára 2009 kustódkou a Všetky uznesenia výborníci schválili Na zasadnutí rozobrazástupkyňou riaditeľa. väčšinou hlasov li a schválili aj Správu o Za necelé desaťročie Žoluskutočnení rozpočtu na Výborníci na zasadnutí 1. denajová-Barcová okrem iného organizovala mnohé výstavy maliarov cembra schválili aj tretí doplnkový obdobie január − september 2017. Za nového člena Obecnej rady doma a v zahraničí, podieľala sa rozpočet Obce Kovačica. Celkové na grafickej úprave katalógov príjmy a výdavky sú v porovnaní zvolili Miša Bojkovského z Padiny. Členovia lokálneho parlamentu a iných dokumentov pre obrazá- s predchádzajúcim (druhým doreň, kolektívne a samostatné expo- plnkovým) rozpočtom znížené prerokovali a odsúhlasili návrh, zície, vypracovala rôzne projekty, o 36 miliónov dinárov − z 817,6 aby sa časť priestorov v budovách bola sprievodkyňou početných milióna na 781,6 milióna diná- domov zdravia v Kovačici, Idvore, návštevníkov Galérie insitného rov. Fungovanie Kovačickej obce Uzdine a Samoši dala do prenájsa realizuje prostredníctvom 16 mu. umenia.

Vymenovali riaditeľku Galérie insitného umenia Ján Špringeľ

a trinástom zasadnutí Zhromaždenia obce v Kovačici výborníci prerokovali dvanásť bodov rokovacieho programu. Všetky rozhodnutia schválilo 33 prítomných výborníkov väčšinou hlasov. Pamätný dom Martina Jonáša sa aj oficiálne stal súčasťou Galérie insitného umenia. Podľa Uznesenia o zmenách a doplnkoch rozhodnutia o založení Galérie insitného umenia Kovačica riaditeľa obrazárne vymenuje zhromaždenie na obdobie štyroch rokov s možnosťou opakovaného vymenovania. • ĽUDIA A UDALOSTI •

49 /4780/ 9. 12. 2017

Ľudia a udalosti 19. SCHÔDZA ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKA PALANKA

Diskutovať nemal kto Juraj Bartoš

ak sa ukazuje, že v Zhromaždení obce Báčska Palanka koalícii pri moci už nemá kto ani len zďaleka „pohroziť“ vytrhnutím oprát. Nasvedčuje tomu (aj) priebeh 19. schôdze, ktorú 33 prítomní výborníci odbavili prakticky bez diskusie. Nie div, že rokovací program obsahujúci 17 bodov vyčerpali za necelé dve hodiny. Trvala by aj kratšie, keby sa po schválení zápisnice z predchádzajúcej schôdze nekonali voľby. Keďže členka Obecnej rady Milanka Lažetićová rezignovala (bez odôvodnenia), namiesto nej prítomní tajným hlasovaním zvolili Miroslava Vučkovića, hostinského z Báčskej Palanky. Neuskutočnila sa dokonca ani avizovaná diskusia o realizácii obecného rozpočtu v období január – september 2017, takže informáciu báčskopalanského primátora Branislava Šušnicu prijali

v tichosti. Preto uvedieme iba toľko, že za prvých deväť mesiacov sa do obecnej pokladnice zlialo 1 016 391 483 din., čo je 58,82 % z úhrnne 1 726 418 192 din., koľko bolo na rok 2017 stanovené druhým opravným rozpočtom. Ako sme informovali, koncom roku 2016 sa výborníci ZO Báčska Palanka uzhodli, že rozpočet na rok 2017 by mal „vážiť“ čosi menej než Výborníci si mlčky, v pohode vypočuli spravodajcov miliardu päťstodvadsať din. za mesiac na konto údržby o miestnych spoločenstvách. miliónov. Výborníci lokálnej samosprávy budov, 200 din. majitelia bytu vy- Poskytli aj súhlas k navrhnutým v stredu 29. novembra schválili členia na trovy investičnej údržby zmenám programu hospodárenia plán generálnej regulácie Silbaša, spoločných častí budov a 300 din. Verejného podniku Standard, ako i rozhodnutia vzťahujúce sa zaplatia v prípade núteného do- ako i k zmenám investičného na sadzby dane z majetku na sadenia profesionálneho správcu. plánu VKP Komunalprojekt na Výborníci na 19. schôdzi lokál- bežný rok. Uzhodli sa aj na uvoľúzemí obce a na určovanie cien stavebných pozemkov. Sem sa nej samosprávy poskytli súhlas není doterajších členov školských radí aj uznesenie, podľa ktoré- k zmenám finančného plánu výborov a vymenovali nových ho sú majitelia osobitných častí a ročného operatívneho plánu členov týchto telies v Technickej budov na území obce povinní obecného strediska sociálnej škole 9. mája a ZŠ Vuka Karadžića zaplatiť minimálne sumy, čiže 300 práce a pozmenili uznesenie v Báčskej Palanke.

PROBLÉM TÚLAVÝCH PSOV V KULPÍNE

Zdržiavajú sa hlavne v centre Katarína Gažová

k sa poprechádzate kulpínskymi ulicami, iste stretnete psov, ktorí vo svorkách pobehujú po dedine. Zdá sa, že idú svojou cestou a nikoho si nevšímajú, no v ranných hodinách, keď sa občania na bicykloch ponáhľajú do práce, mnohí sa zľaknú, že svorka psov na nich zaútočí. O túlavých psoch tajomník Miestneho spoločenstva Kulpín Zlatko Harminc hovorí: „Tie psy, čo vidíme na uliciach, vo väčšine prípadov nie sú vlastne túlavé psy. V skupine piatich psov možno jeden alebo dva nemajú majiteľov a ostatné ich majú, ale jednoducho vybehli z dvora von a túlajú sa po ulici. Dakedy zostanú na ulici aj v noci a cez deň sa zdržiavajú v centre dediny. Odkedy sa začal školský rok, často sú to domáce psy, ktoré sprevádzajú

www.hl.rs

Túlavé psy sa vyhrievali na novembrovom slniečku

deti na ceste do školy, a potom zostanú čakať, kým dieťa nevyjde zo školy. Vidieť ich hlavne v centre, kde je stánok s novinami a pekáreň, alebo vedľa parku.“ Tajomník MS ešte dodal, že spomenuté psy sú zvyknuté na ľudí a nateraz nerobia nič zlé. Akcie chytania túlavých psov má na

Informačno-politický týždenník

starosti obec a aspoň raz ročne býva aj v Kulpíne. „Mali sme aj také prípady, že sa občania k týmto zvieratám správali naozaj humánne. Napríklad v centre vedľa novinového stánku sa pohyboval pes, ktorého nešťastnou náhodou zrazilo auto. Pes mal zranenú nohu a ľudí

v okolí centra to dojalo, takže zavolali zverolekára, aby mu tú nohu ošetril. Pes bol pokojný a nikomu neublížil, dokonca akoby sa tak trochu stal miláčikom ľudí, ktorí sa tu denne pohybujú, preto sa tak voči nemu aj zachovali. Psy sa v centre zdržiavajú pri tunajšej predajni – pekárni a často sa stáva, že sa kupujúci zľutujú a dajú im kúsok pečiva alebo niečo z pekárne. Možno aj takéto správanie občanov prispieva k tomu, že sa psy tu zdržiavajú, pretože vedia, že dostanú niečo pod zub.“ Počas niektorých minulých akcií chytania túlavých psov, ktorých občania najčastejšie považujú za ohrozenie svojej bezpečnosti, a preto sa ich boja, na uliciach bolo málo psov. Akoby vycítili nebezpečenstvo a mnohé psy, ktoré majú majiteľov, odišli domov. Lapené boli iba tie, ktoré sa náhodou ocitli na ulici. • ĽUDIA A UDALOSTI •

BÁČSKY PETROVEC

Novembrové pohľadnice Jaroslav Čiep

d polovice októbra na hlavnej dopravnej tepne, ktorá delí Petrovec na dve polovice, stoja zátarasy. Cesta je uzavretá od centra poza semafor pri budove Zhromaždenia obce až po východ smerom do Nového Sadu. Iste ešte chvíľu potrvá, kým sa skončia práce na rekonštrukcii, čiže dôkladnej oprave štátnej cesty II. A triedy číslo 111 v Báčskom Petrovci. Priveľmi frekventovanú premávku cez stred Petrovca museli premiestniť do vedľajších ulíc a uličiek, ktoré slúžia ako obchádzkové trasy. Niektoré časti cesty sa pri premávke ťažkých nákladných áut úzkymi uličkami Petrovca aj zhumpľovali.

Asfaltovanie časti okolo semafora v prvých novembrových dňoch

reštaurácií, kaviarní, kvetinárstiev ap. Tie navidomoči spustli, obrat v nich prudko klesol v posledných dvoch mesiacoch a nejeden majiteľ

na búranie vyše storočného, z tehiel stavaného mostíka na Begeji. Ten najprv celkom zrúcali, aby ho potom nanovo vybudovali. K tomu aj vodovodári museli premiestniť hlavné potrubie, ktoré vedie práve

Vyžiadalo si to novú trasu hlavného vodovodného potrubia

Pritom vytrhol nielen pouličné káble, ale aj ten hlavný optický. V ten deň nielen Petrovčania, ale aj Kulpínčania zostali bez signálu. Pomaly, ale predsa sa práce blí-

Novinky: vyvýšené ostrovčeky v strede cesty nielen pri Vrbare, ale aj pri gymnáziu, dva v Ulici novosadskej a na križovatke s Ulicou partizánskou Zátarasy okolo zbúraného mostíka cez Begej

tadiaľ, takže Petrovčania jeden celý deň zostali bez vody. Na jedno popoludnie tunajší občania zostali aj

žia ku koncu. Vďaka aj prajnému počasiu v novembri. Ako sa dozvedáme, parterová úprava okolia

Stavanie nového širšieho priechodu cez Begej

Center Petrovca je pokojný, aký nebol dlhé roky. Ale bez premávky motorových vozidiel vidieť, že spustol. A práve tu je umiestnené množstvo miestnych obchodov a obchodíkov s rôznym tovarom, • ĽUDIA A UDALOSTI •

špekuluje, ako prežiť. Na úseku opravy vozovky sme si všimli, že jedine kníhkupectvo tlačiarne HL print je zavreté. Ale to už toľko nesúvisí s opravou cesty... Cestári najviac úsilia vynaložili

Nevyhnutná je aj úprava chodníkov – kaluže po daždi na priechode

bez internetu a káblovky z toho dôvodu, že šofér, ktorý vysýpal asfalt pri Vrbare, zabudol spustiť príves.

zrekonštruovanej vozovky však počká na budúci rok, najskôr sa na tom bude pracovať na jar.

49 /4780/ 9. 12. 2017

Ľudia a udalosti ZO ZÁKLADNEJ ŠKOLY JÁNA ČAJAKA V BÁČSKOM PETROVCI

Najprv okná, potom generálna oprava Jaroslav Čiep

novembri prebiehali práce na výmene okien na budove Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci. Už v polovici mája sme informovali čitateľov Hlasu ľudu, že prostredníctvom súbehu na financovanie projektov v oblasti energetickej účinnosti Správy pre kapitálové vklady AP Vojvodiny petrovská lokálna Nielen hlavná budova, ale aj chodby samospráva získala a jedáleň sú teplejšie finančné prostriedky na adaptáciu objektu zemí a teraz sme vymenili okná vo včítane výmeny dvier a okien v všetkých učebniach na poschodí. hodnote 8 984 000 dinárov. V tejto Aj vo všetkých kabinetoch, lebo súvislosti riaditeľka školy Vlasta ani tam okná od výstavby školy Werleová hovorí: (roku 1983 – pozn. J. Čiep) neboli – S výmenou okien sme začali vymenené. V druhej fáze vymenili v roku 2006. Plastové okná boli okná v jedálni, kabinete a učebni vbudované iba v učebniach na prí- techniky a v chodbe. Vykonáva-

Počas víkendov majstri vymieňali okná na učebniach

teľom prác je novosadský podnik Bob. Garantom tohto projektu, cez ktorého šli vybavovačky, bolo Zhromaždenie obce B. Petrovec. S majstrami sa nám dobre spolupracovalo, denne sme sa dohovárali, ako postupovať s prácou, aby sa vyučovací proces neporušoval. Kým trvala výučba, nové plastové okná vbudovali v chodbe a v častiach, kde sa nevyučovalo,

a v popoludňajších hodinách a počas víkendu v učebniach. Teraz nám do okien nainštalovali trojité sklá, takže už cítiť, že je teplejšie. K tomu možno očakávať veľké úspory na energiách. Očakáva sa, že sa do konca školského roku realizuje aj generálna oprava celej školskej budovy, na čo sa už teraz začali chystať.

ENEF KLASTER V BÁČSKOM PETROVCI

Energetická účinnosť J. Čiep

bec Báčsky Petrovec a ENEF klaster v Novom Sade v utorok 28. novembra usporiadali verejnú debatu na tému Energetická účinnosť: záväzok a zisk. Organizovanie podujatia vo veľkej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec podporili pokrajinské sekretariáty pre energetiku, stavebníctvo a dopravu a pre vysokoškolské vzdelávanie a vedeckovýskumnú činnosť. V mene Báčskopetrovskej obce nepočetných prítomných privítal predseda obce Srđan Simić. ENEF klaster má za sebou už viac ako dve desaťročia úspešnej činnosti, zoskupuje zo 25 podnikov a v jeho aktivitách účinkujú početné vojvodinské inštitúcie, včítane Prírodovedno-matematickej fakulty, Technologickej fakulty a Fakulty technických vied v Novom Sade,

www.hl.rs

Predseda Správnej rady ENEF klastra Zoltán Zavargo

viaceré pokrajinské sekretariáty a regionálne hospodárske komory z územia Vojvodiny. Predseda Správnej rady združenia Klaster pre energetickú účinnosť Zoltán Zavargo najprv hovoril o racionálnej spotrebe energie, zmenšení strát a použiteľnosti obnoviteľných energií – solárnej a biomasy. Zmienil sa aj o izolácii objektov, nízkoenergetických a pa-

Informačno-politický týždenník

sívnych domoch a o zavedení automatickej regulácie. Uviedol aj príklady dobrej Odborníci na úsporu energií v Petrovci takmer praxe pri verej- nemali komu preniesť svoje vedomosti no-súkromnom partnerstve, napr. pri verejnom poľnohospodárskych výrobcov už roky výhodne poskytuje Pro osvetlení v meste a inde. V pokračovaní tribúny prebie- Credit banka. Prvú verejnú debatu ENEF klashala prezentácia na tému úspory energie v súkromnom a verejnom teru v Báčskom Petrovci usporiasektore, v domácnostiach a poľno- dali 22. apríla 2015 na tom istom hospodárstve, ktorú uviedol Dušan mieste. Vtedajšia zaujímavá téma Gnjatić. Predstavili konkrétne prí- o úsporách pri vykurovaní a chladeklady dobrej praxe, ako usporiť na ní príbytkov prilákala omnoho väčší elektrickej energii pri adekvátnom počet záujemcov než tohto roku. Z led osvetlení hospodárskych ob- akých dôvodov sa tak stalo a prečo jektov, škôl a iných inštitúcií, ktoré nebolo záujemcov ani očakávanej inštaluje Kompanija Blagojević. Pre- diskusie a položených otázok, mali zentovali aj možnosti úverovania pri by sa zamyslieť vo vedení obce a v zabezpečení inštalácie zameranej Kancelárii pre lokálny a ekonomický na šetrenie energie. Úvery nielen rozvoj obce, ktoré toto podujatie pre domácnosti, ale napr. aj pre organizačne zastrešovali. • ĽUDIA A UDALOSTI •

REKONŠTRUKCIA SLOVENSKÉHO DOMU V ARADÁČI TAKMER PRI KONCI

Chýba ešte trochu peňazí Vladimír Hudec

stavili novú podlahu... Zadovážili sme aj určitý nábytok. Prostriedky na tieto účely aradáčske združenia dostali na základe projektov z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Gaspromneftu, Pokrajinského

sme to urobili sami. Nuž a v septembri sme oslovili primátora mesta Zreňanin so žiadosťou, aby nám poskytli peniaze aspoň na záverečné práce. Odpoveď sme však stále nedostali, ale očakávame, že v týchto dňoch

priestor, takže uvažujú, že tam postavia letné javisko, tak na potreby festivalu, ako aj iné programy. Priestorové podmienky na prácu si teda Aradáčania vytvárajú. Zostáva však problém javiska, keďže Labátova sála, čiže donedávna neformálny aradáčsky Dom kultúry, bola v procese reštitúcie vrátená potomkom pôvodných majiteľov. – Majitelia sálu spolu s druhou časťou budovy, ktorá nebola nacionalizovaná, chcú predať. Mali už aj záujemcov, ale vyhoveli našej žiadosti, aby s predajom trochu počkali, aby sme sa pokúsili zabezpečiť prostriedky na kúpu toho objektu. Nateraz je však všetko v začiatočnej fáze, aj keď sú určité náznaky, že sa nám to podarí. Kúpou toho domu, spolu s Labátovou sálou, by sme získali ďalší priestor. Problém je však v tom, že aj tie miestnosti sú v zlom stave a potrebné sú nové investície. K tomu Národnostná rada, Mesto Zreňanin a APV už investovali do sály niekoľko rokov pred prinavrátením bývalým majiteľom. Javí sa aj veľká dilema, kto by ten objekt mal mať na starosti. Ma-

roku 2014 Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny dala Kultúrnemu centru Aradáč, MOMS a Spolku žien Ruža na používanie na dobu 99 rokov byt rozlohy 81 štvorcových metrov, ktorý pre potreby aradáčskych Slovákov kúpila od rodiny Kováčovej. Byt však bol v príliš zlom stave a vyžadoval si dôkladnú rekonštrukciu. Aradáčania, šťastní, že budú mať vlastné miestnosti na činnosť, sa ihneď dali do práce a po troch rokoch neskoršie môže- Pre majstrov bolo mnoho práce vonku i vnútri me konštatovať, že práce dotiahli takmer ku koncu. sekretariátu pre vzdelávanie, ju dostaneme a že bude kladná. – Strecha bola vážne poško- predpisy, správu, národnostné Náplň práce aradáčskeho dená a premokala, v dôsledku menšiny a NRSNM. Slovenského domu bude rôzčoho steny a povala popuka– Práce sú takmer pri konci. norodá. Svoje skúšky tam bude li. Na viacerých miestach sa ob- Zostali nám ešte klampiarske mať divadelná sekcia, spevácke a niektoré skupiny, orchester, a možno aj iné závereč- tanečná skupina v tej začiatočné. Očakáva- nej fáze, keď sa učia tanečné li sme, že to prvky. Spolok žien Ruža tam zakončíme do bude mať svoje posedenia, maleta a že počas festivalu tento náš Slovenský dom otvoríme, – hovorí ďalej B a g ľ a š ov á . – Žiaľ, nemali sme na to peniaze. Pritom iba z lokálnej Niekdajší učiteľský byt, dnes Slovenský dom v novom rúchu samosprávy a MS sme nejavila aj vlaha, – hovorí členka dostali žiadne peniaze, aj keď správy vo všetkých troch zdru- časť objektu patrí mestu. Možno ženiach Anna Bagľašová. – Počas znie trochu divne, ale strecha na uplynulých troch rokov sme tom byte, ktorý bol v súkrom- Bude Labátov dom znovu dedinský? urobili skutočne mnoho: opravili nom, a teraz je vo vlastníctve sme strechu a prikryli ju úplne NRSNM, je vo vlastníctve obce! tičiari tiež. Sieň je vhodná aj na tica a Kultúrne centrum také novými škridlicami, kompletne To preto, lebo je to spoločná menšie podujatia, napríklad vý- kapacity určite nemajú. V KC sme vymenili elektrickú a vo- strecha so strechou na obecnom stavy a literárne večierky. Okrem sú toho názoru, že objekt pod dovodnú inštaláciu, kúpeľňu objekte bývalej škôlky a miest- toho je tam ešte jedna menšia určitými podmienkami treba sme prestavali na toalety, staré nostiach Harmónie. Najprv sme miestnosť vhodná na zasadnutia zveriť Miestnemu spoločenstvu, drevené vonkajšie okná a dvere poprosili mesto, aby strechu spolkov. Žiaľ, miestnosti aspoň čiže mestu. Ale o tom potom. sme nahradili plastovými, zbú- opravilo. Odmietli nás so zdô- zatiaľ bude možné používať od Najprv ho treba kúpiť, – hovorí rali sme jednu stenu, a tak sme vodnením, že na tie účely ne- jari do jesene, lebo v dome nie na záver naša spolubesedníčka. získali väčšiu sieň, upravili sme majú peniaze, takže sme potom je riešené vykurovanie. Okrem vonkajšie a vnútorné steny, po- dva roky zháňali povolenie, aby toho v úzadí domu je veľký Foto: Anna Bagľašová • ĽUDIA A UDALOSTI •

49 /4780/ 9. 12. 2017

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Cez život bez násilia Anna Lešťanová

a sklonku novembra sa v Starej Pazove uskutočnila debata o násilí na ženách a o zákonných opatreniach zameraných na ich ochranu pod názvom Cez život bez násilia. Debatu v spolupráci s Obcou Stará Pazova zorganizoval Ústav pre rodovú rovnosť. Ústrednou témou bolo rodovo založené násilie, povinnosti inštitúcií poverených ochranou žien a detí, ako aj novinky v zákonodarstve týkajúce sa Zákona o zamedzovaní násilia v rodine, a to všetko v rámci kampane 16 dní aktivizmu boja proti Z debaty o násilí v Starej Pazove násiliu na ženách. Kampaň je zameraná na informovanie člen Obecnej rady, a Diana Milomarginalizovaných skupín žien vićová, riaditeľka Ústavu pre ro– žien žijúcich na dedine, Rómok dovú rovnosť, ktorí poukázali na a žien s invaliditou. Začala sa dôležitosť segmentu posilnenia 25. novembra a potrvá do 10. žien v lokálnom spoločenstve, decembra – Dňa ľudských práv. zvlášť v ekonomickom zmysle. V rámci úvodnej časti debaty O postavení žien v spoločnosti usporiadanej 28. novembra sa v dejinách hovorila Libuška Laprihovorili Radoje Blagojević, katošová, národná poslankyňa. AJ TOHTO ROKU ZÁKLADNÁ ŠKOLA HRDINU JANKA ČMELÍKA mala svojho predstaviteľa na republikovej ekologickej súťaži Eko-Odraz. Andrej Simendić, žiak siedmeho ročníka pazovskej základnej školy, preukázal najprv pozoruhodné vedomosti v on-line kvalifikačnej súťaži na tému Trvalo-udržateľný rozvoj životného prostredia, ktorá sa uskutočnila 11. novembra. Ekologická súťaž Eko-Odraz, ktorú podporilo Ministerstvo ochrany životného prostredia, sa konala 25. novembra v Bore, kde Andrej v silnej konkurencii obsadil tretie miesto. Za tieto výsledky na Národnej ekologickej olympiáde v Bore dostal ďakovnú listinu a medailu. Foto: z rodinného albumu A. Lš.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Prihovorila sa aj Mirjana Radojevićová, pokrajinská poslan-

kyňa. Rada Žugićová, riaditeľka Strediska pre sociálnu prácu, sa zmienila o význame informovania žien o násilí a o opatreniach na ich ochranu. O formách násilia na ženách hovorila Milena Dujovićová, rodinná poradkyňa. Prácu lokálneho Koordinačného telesa pre ochranu obetí násilia v rodine predstavili a zároveň ozrejmili činnosť svojich ustanovizní Vladimir Nikolić, verejný prokuratór, Marína Čapová, policajná inšpektorka, a Milan Janković, právnik Strediska pre sociálnu prácu. Pri tejto príležitosti pripomenuli aj projekty obecného Strediska pre sociálnu prácu týkajúce sa násilia a realizované za podpory patričného pokrajinského sekretariátu. Moderátorkou debaty bola Dragana Stevićová, výborníčka ZO Stará Pazova.

HORELA LIPKA, HORELA... Čo stará vzletná pochodová slovenská ľudová pieseň (kedysi neformálna hymna XIV. Vojvodinskej údernej slovenskej brigády) má spoločné s fotkou nad týmto textom, ktorá znázorňuje horiacu skládku odpadu takmer sa opierajúcu o severnú časť Hložian? Iba ak – zabúdanie. Na bojovníkov XIV. VÚSB si dnes len málokto spomenie, nielen preto, že žijú iba niekoľkí z nich. Horiaca depónia (našťastie nehorí aj teraz; záber sme urobili v lete) tiež svedčí o zabúdaní. Onedlho sa oheň podarilo zahasiť, hoci sa dym ešte občas objavil. Nový predseda Rady Miesteho spoločenstva Hložany a nový riaditeľ tamojšieho Komunálneho podniku Gloakvalis koncom leta dali pevný pekný sľub. Ibaže naň zabudli alebo „zabudli“. Odpad síce medzičasom nakopčili a porovnali, ale ho neohradili, ba nedokončili ani ohradu cintorína. Vtedy vraveli, že roboty dokončia – len čo sa zlepší počasie. Počasie sa odvtedy zlepšilo niekoľko ráz... J. B. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ČLENKY SŽ SLOVENKA SI VYPOČULI DVE PREDNÁŠKY

Nemlčať o násilí Juraj Bartoš

ematický večierok, ktorý v Hložanoch usporiadal tamojší Spolok žien Slovenka v spolupráci s Výborom pre úradné používanie jazyka a písma Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, Asociáciou slovenských spolkov žien a Združením Etno dom Ženský kútik, prilákal v pondelok 4. decembra do kaviarne Pod lipami sotva viac než dve desiatky žien. Jeho prvá časť fakticky zapadla do tohtoročnej kampane 16 dní aktivizmu proti násiliu páchaného na ženách. V rámci druhej časti večierka bola reč o budúcom Srbsko-slovenskom slovníku administratívno-právnickej terminológie.

LETMO

Súkromie V niektorých prípadoch je naše alebo správanie iných diktované zvykmi, v iných neznalosťou, v tretích slabým povedomím o ľudských právach, aké máme alebo by sme mali mať. Nadmerné množstvo informácií najrozličnejšieho druhu pravdepodobne spôsobuje, že sa strácajú kritériá ohľadom toho, čo je vlastne tajomstvo. A ako ho možno chrániť. Pozoruhodné údaje v súvislosti s týmto zverejnil nedávno pokrajinský ombudsman Zoran Pavlović na medzinárodnej konferencii venovanej právu na súkromie. Počas posledných piatich rokov vo Vojvodine totiž neprebiehalo žiadne trestné konanie za neoprávnené zverejnenie tajomstiev. Bolo len sedem súdnych procesov za porušenie listového tajomstva, prípadne tajomstva inej zásielky, dvanásť za neoprávnené odpočúvanie a nahrávanie a štrnásť za nedovolené fotenie. Väčšina z nich bola zastavená, prípadne sa skončila oslobodzujúcim rozsudkom. Podobná situácia je s trestným činom – neoprávnené zisťovanie a zber osobných údajov. Z deviatich konaní sa skončilo sedem a len jeden rozsudok znamenal i trest.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Hovorili otvorene: Viera Miškovicová (zľava), Anna Tomanová-Makanová, Svetlana Selakovićová, Mária Andrášiková

Oto Filip

Právo na súkromie sa narúša každodenne, takže sa v tom stratili všetky kritériá. Azda najčastejší prípad sa vzťahuje na obete zločinov a nešťastí. Vo verejnosti sa nielen prezentujú, ale priam prepierajú mnohé detaily z ich života, taktiež okolnosti, ktoré spôsobili tragédiu. Bez súdu a odhadom Zdenka Valentová-Belićová obvinení sa automaticky vyhlasujú Kampaň má za cieľ upozorniť za vinníkov. Takáto prax dennodenne bije do očí. Zvlášť z titulných stránok na tento neželaný jav, ktorý rôznych denníkov, ktoré tragédie pova- je stále prítomný ako vypuklý žujú, v prvom rade chápu za spôsob, problém všade vo svete, treako zabezpečiť väčší náklad, tým aj bárs nemožno poprieť dlhozisk. Otázky etiky, dôstojnosti, práva dobé úsilie medzinárodných na súkromie sú pritom kdesi v ne- a národných inštitúcií o jeho dohľadne. A v Ústave, v článku 23, odstránenie. Problém je príjasne píše, že je ľudská dôstojnosť tomný aj v našom prostredí nedotknuteľná a všetci sú povinní a ženy sa len ťažko rozhodnú rešpektovať ju a chrániť. Platí to len na naň verejne reagovať, povedala papieri. Na tom inom, novinovom, sa úvodom večierka predsedníčka denne zverejňujú desiatky prípadov SŽS Viera Miškovicová. Anna odhaľovania tajomstiev príbuzných Tomanová-Makanová z postu a obetí, verejných osobností či osob- predsedníčky NRSNM hovorila ností zo sveta šou-biznisu. Je ich toľko, o jej aktivitách v tejto oblasti. že narúšanie práva na súkromie už Rada založila teleso, ktoré sa roky nie je súkromným, ale vážnym venuje danej problematike. Záa naliehavým verejným problémom. roveň poznamenala, že v ZhroPretrvávajúcim už dlho, keďže mu maždení Srbska schválili nový spoločnosť nedokáže úspešne čeliť. zákon o násilí na ženách, ktoré

teraz má váhu trestného skutku. Podčiarkla potrebu podnecovať odvahu žien, obetí násilia, aby o ňom hovorili verejne. Pripomenula tiež, že roku 2008 na pôde Zhromaždenia AP Vojvodiny založili sieť poslankýň. Námestníčka pokrajinského tajomníka pre demografiu a rodovú rovnosť Svetlana Selakovićová podrobnejšie ozrejmila spomenutý zákon, podčiarkujúc, že násilie na ženách je možné polícii alebo v strediskách pre sociálnu prácu oznámiť aj anonymne, pričom je polícia povinná reagovať na takéto násilie ako na trestný čin v pokuse (nielen vtedy, keď už je vykonaný). Prezentovala aj skúsenosti advokátky zo súdnej siene ako obhajkyne obetí i páchateľov násilia na ženách. K nemu, povedala, dochádza najčastejšie v rodine, teda tam, kde by ženy mali byť najbezpečnejšie. Selakovićová okrem fyzického násilia na ženách upozornila aj na iné podoby – psychické a ekonomické násilie. Povzbudila ženy, aby neváhali prihlásiť násilie, už aj preto, že podľa nového zákona nebude z domácnosti (alebo z bytu či rodinného domu) vysťahovaná žena, lež práve násilník, ktorému hrozí podstatne vyšší trest než doteraz. Výklad uzavrela konštatáciou, že sa ženy musia ekonomicky osamostatniť a samy popracovať na zmene vlastnej psychológie. Po zaujímavej diskusii, do ktorej sa zapojili niektoré hostky a členky SŽS, k slovu sa dostala členka NRSNM Zdenka Valentová-Belićová. Sprítomnila aktivity na príprave Srbsko-slovenského slovníka administratívno-právnickej terminológie, ktorý bude obsahovať približne 3 000 hesiel. Ako povedala, slovník by do konca bežného roku mali sprístupniť na webovej stránke NRSNM.

49 /4780/ 9. 12. 2017

Ľudia a udalosti KYSÁČANIA NA PODUJATÍ PARTNERSKÉ OBJATIE NA SLOVENSKU

Predstavili Kysáč, zvyky a špeciality Elena Šranková

o Veľkom Grobe na Slovensku 25. novembra prebiehalo podujatie Partnerské objatie, na ktorom sa zúčastnili predstavitelia Rady Miestneho spoločenstva Kysáč a ženská a mužská spevácka skupina Kultúrneho centra. Ako hovorí Ján Marčok, predseda RMS, pozvanie na toto podujatie dostali predovšetkým vďaka kysáčskej rodáčke Elene Privizerovej, ale i Viliamovi Rigovi, starostovi Veľkého Grobu. Medzi účastníkmi okrem domácich a Kysáčanov boli predstavitelia z Česka a Rumunska. Podujatie je inak spolufinancované progra-

nia po dnešný deň. Prezentáciu doplnili videozáznamami. V rámci spoločného kultúrno-umeleckého programu vystúpili vykrojovaní členovia speváckych skupín KC, po čom nasledovala veselica. Záujem o toto podujatie bol veľký a hostitelia boli výnimoční. Ako hovorí Ján Pálik, podpredseKysáčska gastronomická ponuka

o hostiteľoch a účastníkoch zájazdu, ktorí v peknom svetle predstavili svoj Kysáč. Okrem starostu Riga spomínajú aj iných členov organizačného tímu vo Veľkom Grobe − Jaroslava Andora, Jaroslava Uhera, Vojtecha Andora, predsedu poľovníckej spoločnosti, kde boli ubytovaní.

V rámci zájazdu sa Kysáčania v nedeľu zúčastnili na bohoslužbách v evanjelickom kostole. S tamojším zborom kysáčsky cirkevný zbor už mal družbu pred desiatimi rokmi a mnohí si na to dodnes spomínajú. Foto: z archívu RMS

KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec Predstavitelia štyroch krajín (Ján Marčok s mikrofónom)

mom EÚ Európa pre občanov, prebiehalo v kultúrnom dome vo Veľkom Grobe a malo niekoľko zložiek. Náš spolubesedník hovorí, že sa Kysáčania na ňom prezentovali v peknom svetle. V rámci Jarmoku tradícií a ochutnávky tradičných jedál predstavili kysáčske kroje, ručné práce, náčinie, zvyky a ponúkli najznámejšie jedlá, sármu a iné slané pochúťky, až po rôzne sladkosti a dobošovú tortu. V popoludňajších hodinách, keď účastníci predstavovali svoje prostredie, Kysáčania predstavili svoju dedinu, a to od jej založe-

www.hl.rs

da RMS, predstavitelia Veľkého Grobu už boli na takomto podujatí v Česku a Moldavsku, kde sa zoznámili s účastníkmi z Rumunska. Tohto roku do partnerského objatia pojali Kysáčanov, ktorým toto stretnutie okrem prezentácie svojho prostredia poslúžilo na nadviazanie kontaktov. Kysáčania mienia, že nadviazané známosti vyústia nielen do peknej družby, ale aj do hlbšej spolupráce, najmä v ekonomickej oblasti. Obaja spolubesedníci sa o podujatí Partnerské objatie zmieňujú pozitívne a pochvalne, ako aj

Informačno-politický týždenník

Nový richtár. Ako sme sa nepriamo dozvedeli, v piatok 1. decembra sa uskutočnilo konštitutívne zasadnutie novej Rady Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec. Zasadnutie prebiehalo za zatvorenými dverami, bez prítomnosti verejnosti. Novým predsedom RMS sa stal Ondrej Bovdiš a jeho zástupcami sú Vieroslava Struhárová a Samuel Šuľan. xxx Prijatie pre invalidov. V nedeľu 3. decembra pri príležitosti Týždňa osôb s invaliditou vo veľkej sieni Zhromaždenia obce usporiadali prijatie pre predstaviteľov združení a osoby s invaliditou z územia obce. Na

prijatí sa zúčastnili predstavitelia Združenia osôb s osobitnými potrebami MY z Petrovca, Združenia osôb s osobitnými potrebami Objatie z Kulpína, Obecnej organizácie dôchodcov invalidov práce a jednotlivci Stevan Nakić a Arsen Arsenović. xxx Domy pre utečencov. V utorok 5. decembra v budove Zhromaždenia obce sa uskutočnilo podpisovanie zmlúv o udelení nenávratnej pomoci na kúpu dedinských domov s príslušnými pozemkami. Pri tejto príležitosti s utečencami podpísali dvadsať zmlúv, ktoré im slávnostne odovzdal predseda obce Srđan Simić. J. Č-p • ĽUDIA A UDALOSTI •

DRAMATICKÝ PRÍBEH NA RYBNÍKU EČKA

Zachraňoval labuť, ohrozil vlastný život Vladimír Hudec

a rybníku Ečka neďaleko Bieleho Blata sa prednedávnom udiala opravdivá dráma. Labuť uviazla v bahne jazera, v ktorom po výlove rýb už nebolo vody. Všimli si to robotníci a – ako už viackrát predtým – chceli labuť zachrániť. Najsmelší bol najmladší, a tým aj najneskúsenejší nádenník Tihomir Ignjić a nápomocnú ruku mu podal skúsený rybár Michal Ďuríček. – Na dne každého jazera sa nachádza kanál, ktorým voda pri jeho vyprázdnení odteká do rieky, – vysvetľuje Ďuríček. – Tie kanály nie sú široké, ale sú hlboké a je v nich mnoho bahna, v ktorom labuť uviazla. V bahne po kolená sme sa jej priblížili. Hodil som na ňu malú sieť, zviazali sme ju a palicou (voláme ju štica), ktorou potískame čln, chceli sme ju zatlačiť na druhú stranu kanála. Palica však bola krátka, takže sa nám podarilo zatlačiť trochu viac od polovice a ďalej sa nedalo. Povedal som Tihomirovi: Nejdi ďalej, tam je už kanál. Uviazneš v bahne a bude zle. Ideme okolo a hrabľami ju vytiahneme.

Neposlúchol. Zašiel do polovice kanála, podarilo sa mu zatlačiť labuť, ale sám zostal v bahne vyše pása a nemohol sa hnúť. – Vyšiel som von z jazera, odišiel okolo a pristúpil z druhej strany kanála, – rozpráva ďalej náš spolubesedník. – Kým som prišiel, iní mu už podali povraz, ktorý si zaviazal okolo pazucha a pokúsili sa ho vytiahnuť. Bahno ho však nepúšťalo, mohli ho roztrhať. Na momenty zostal bez dychu. Chytil som ho za ruku a za druhú ma chytil kolega,

Michal Ďuríček: – Zachránil som niekoľko labutí, ale nikdy to nebolo také dramatické ako tentoraz.

ktorý nám prišiel pomôcť. Povedal som Tihomirovi: Teraz pomaly ťahaj nohy von a keď ti kolená vystúpia z bahna, čupni si. Trocha po troche a vytiahli sme ho. Vystúpil z kanála a ľahol si, taký bol vyčerpaný. Na

celom tele mal bahno zalepené ako omietku. Umyli sme aj labuť, ktorá potom pokojne odplávala a smelý záchranca ako odmenu za obetavosť od podniku dostal rozhodnutie o stálom pracovnom pomere. A tak sa tento chvíľami príliš dramatický príbeh šťastne skončil, vďaka predovšetkým skúsenosti rybára, ktorý bezmála 39 rokov, teda celý pracovný vek, pracuje na rybníku. Prezradil nám, že počas svojej rybárskej kariéry zažil niekoľko podobných situácií, keď zachraňovali labute, dokonca aj srny, ale nikdy to nebolo až také nebezpečné ako teraz. A keď sme sa ho opýtali, čo je v rybárstve najťažšie robiť, krátko odpovedal: – Všetko je ťažké, ale ťahanie siete a vyťahovanie rýb z jazera je predsa len najťažšie.

SNEH, KTORÝ NAPADAL V NEDEĽU RÁNO 3. DECEMBRA v Miestnom spoločenstve Selenča, cestárov neprekvapil. Obec Báč a báčska VKP Tvrđava v spolupráci s MS Selenča a Klubom poľnohospodárov sa aj tentoraz pripravili na možné poveternostné prekvapenia. Podnik uzavrel zmluvy s piatimi členmi Klubu poľnohospodárov o údržbe lokálnych ciest v Selenči počas zimy. Stanovené je, že majú svojimi strojmi odpratávať sneh z vozoviek a zabezpečiť nehatené pohybovania motorových vozidiel a občanov Selenče. Takéto služby a spôsob údržby sa už v minulom roku osvedčili, a preto aj tohto roku v Miestnom spoločenstve pokračujú s takou praxou. S akciou čistenia ciest sa začalo razom po prvom snežení v nedeľné ráno, takže Selenčania môžu očakávať, že sa počas zimy cesty budú pravidelne čistiť. J. B.-Ď.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

i je sneh a či prach? – vynorila sa (ďalšia, prirodzene, ako obyčajne, zbytočná, ba nemiestna) dilema v hlavách nášho občianstva, len čo naše (hm, keby aspoň cudzie, záškodnícke, zahraničné) médiá oznámili, že podaktorých poslancov priamo v ParLamente (hej, bre!, čo je démonkracia!) vypočúvali príslušníci polície. Bez uniforiem, civilisti. Údajne ohľadne Aféry Myš! Jaj, jaj... čo tie myši robili... po nose vraj šteklili. Nuž, a tak teraz... Teraz vysvitá, že vopred spomenutí poslucháči fakticky neboli páni policajti, lež boli páni veterinári, ktorí po • ĽUDIA A UDALOSTI •

spomenutom vyšetrení udalosti, keď vraj istá parlamentná myška (ako bolo zistené, vskutku to bola Myš Vypočítavá, pardon, Počítačová) uhryzla istého pána poslanca (podľa udania udávateľa/ľov údajne za nos). Preto a len preto, lebo ju iný, pohoršujúci sa pán poslanec poriadnym poslaneckým pohybom podistým plodonosne poľakal, priam prepadol, práveže na pôde parlamentu. Čo sa, prirodzene, neobišlo bez veľkého Lamentu Nad Parlamentom. Následne čoho sa, vraj, v Parlamente bude konať departi..., departmani..., pardon, doparoma...! Deratizácia! Áno,

de-ra-ti-zá-cia. Áno, cia. Pri ktorej deratizácii, parlament, pravdaže, bude pozbavený pliagy alias myšiek, myší, potkanov a krýs. Len ak je táto pomerne páčivá informácia portálu Portálmetla pravdivá... S očakávaním výsledkov naznačenej operácie alias deratizácie ruka v ruke ide – vykračuje i očakávanie roku 2018. Pardon: roku 2014. Akože, ako? – pýtate sa, nedoslýchavci nedoslýchaví, a odpoveď poskytli pred niekoľkými dňami – jój, zase oni?! – žurnalisti. Len čo niekdajší prvý podpredseda vlády, bývalý premiér, respektíve aktuálny pán prezident

z postu hlavného veliteľa Vojska Srbska pred týždňom vyjadril nádej, že VS čoskoro bude mať prvú ženu – generála/ku, háveď novinárska mu pripomenula, že onehdy bol býval sľúbil, že Srbsko prvú ženu – generála/ku dostane roku 2014. Ktorý rok MMXIV, samozrejme, príde čo nevidieť. Keď už prileteli prisľúbené ruské letúne MIG-y (a podľa písania Danasa z predchádzajúceho víkendu, pán prezident potvrdil, že Srbsko má záujem o ďalšiu zásielku MIG-ov), napevno priletí aj Radostne Vyčkávaný Rok 2014. Bum!

49 /4780/ 9. 12. 2017

Ľudia a udalosti KREATÍVNA DIELŇA V KULPÍNSKOM MÚZEU

Kukurica ako inšpirácia Katarína Gažová

ktivisti pedagogickej služby Muzeálneho komplexu v Kulpíne na sklonku novembra usporiadali pre žiakov Základnej školy Jána Amosa Komenského ďalšiu edukačnú a zábavnú dielňu. Pod vedením pedagogičky Dragany Vujaklijovej tentoraz pracovali so šúpolím, Nina Maglovská (zľava) a Irena Kuštrová vyhotovili vydarené materiálom vhodným na po- kvetinky zo šúpolia užitie v poľnohospodárskom jovej sa dozvedeli zaujímavé údaje prostredí. V stredu 29. novembra do mú- o kukurici ako jednoročnej byline zea prišli žiaci druhého ročníka so vhodnej na ľudské stravovanie a pre svojimi učiteľkami, aby sa zúčastnili zvieratá v mnohých častiach sveta. v dielni pomenovanej Kvetinky zo Obzreli si aj náčinie a prvé stroje, šúpolia. Predtým, než sa pustili do ktoré sa v minulosti používali na práce, žiaci si pozreli stálu výstavu sejbu a zber kukurice. Potom sa presunuli do muzeálnej múzea Dejiny pestovania kukurice. Z prednášky pedagogičky Vujakli- učebne, kde sa vyskúšali v mrvení

Radosť zo zaujímavej práce kulpínskych druhákov

kukurice na starom stroji a pripomenuli si, ako to v minulosti robili ich predkovia. V praktickej časti dielne namáčali šúpolie vo vode,

aby zmäklo, potom ho kreatívne spracovali, z neho formovali pekné kvetinky so stonkami a listami. Foto: z archívu múzea

KONCERT CHÓRU VIVA LA MUSICA Z KOVAČICE

Zo srdca a z hĺbky duše Stevan Lenhart

9 . – 15. 12. 2017

POČASIE

ovačický spevácky zbor Viva La Musica pôsobí dva roky ako sekcia Miestnej organizácie penzistov a má za sebou viac vystúpení. Jeho členovia sa pravidelne zúčastňujú v rôznych kultúrno-umeleckých akciách na území obce a niekoľkokrát vystupovali aj v iných prostrediach. Posledné úspešné hosťovanie zaznamenali na októbrovej Prehliadke speváckych zborov penzistov a dospelých v Subotici. V repertoári nateraz majú zhruba 30 piesní a pôsobia pod vedením profesorky Alžbety Hriešikovej. Raz týždenne sa stretávajú na skúškach, na ktoré chodia

Interpretujú ľudové, zábavné a svetové piesne: Viva La Musica

s radosťou: spievať a kamarátiť sa. Výsledky doterajšej činnosti členovia chóru Viva La Musica prezentovali na samostatnom koncerte 2. decembra večer v sieni kovačického Miestneho spoločenstva. Koncert pozostával z ľudových, zábavných a svetových piesní, ktorých interpretácie sa „zo srdca a z hĺbky duše“ stretli s pozitívnymi ohlasmi obecenstva. O aktivitách chóru a výbere piesní v príhovore sa zmienila vedúca Alžbeta Hriešiková a moderátorkou koncertu bola spisovateľka a profesorka Mária Kotvášová-Jonášová, ináč priateľka tohto speváckeho zboru, ktorá prispela do programu primeranými literárnymi pasážami.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

5˚ | 8˚

-1˚ | 4˚

-4˚| 6˚

1˚ | 9˚

2˚ | 7˚

1˚ | 7˚

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

KEĎ SA TAKMER CELÁ PLANÉTA OCITNE POD JEDNOU STRECHOU

Dobročinnosť bez hraníc Oto Filip

sa musí chystať šesť mesiacov dopredu. Pre rôzne okolnosti, priestorové, organizačné a iné, my sme prípravy začali len pred pol druha mesiacom. Preto jeho obnovenie po vlaňajšej prestávke považujem za veľký úspech. Niektoré štáty sa nestačili zapojiť, iné, ako napríklad USA, sú hlavným dejateľom odmeňovacej súťaže, tretie nastupujú na stánkoch blízkych krajín. Teší ma, že po tohtoročných organizačných problémoch všetky veľvyslanectvá, ktoré v minulosti v našom podujatí účinkovali, už oznámili, že sa na budúci rok včas pripravia a že s nimi na bazári môžeme počítať... Aj keď o čosi skromnejší než pred dvoma rokmi, najdôležitejšie je, že sa zachovalo to podstatné: duch a ovzdušie dobročinného bazára, na ktorý

dokázala vyrovnať s podotkla Kovačenásledkami dopravvićová na otvorení zase je to také, aké má byť. nej nehody z roku Vianočného chariPo vlaňajšej prestávke Via- 2013, po ktorej jej tatívneho bazára. nočný charitatívny bazár museli amputovať Riadiac sa od zazase spestril prvú decembrovú ľavú nohu po kočiatku heslom Prednedeľu, pripomínajúc nám, že leno. Vďaka obrovstavte si, čo všetko je sezóna sviatkov predo dvermi. skej vôli a protéze dokážeme zdolať Podujatie usporiadané Medziná- po dvoch rokoch spolu, usporiadarodným klubom žien (IWC) po sa dokázala vrátiť k telia bazára príjmy šestnásty raz zoskupilo predsta- aktívnemu športoz podujatia roky odviteľov približne štyridsať veľvy- vaniu, ktoré miluje vádzajú na zlepšeslanectiev a medzinárodných nadovšetko. V tom Basketbalistka nie postavenia najorganizácií. Samozrejme, i tisíce duchu znel aj jej od- Nataša Kovačevićová ohrozenejšej časti návštevníkov, ktorí mali možnosť kaz: nevzdávať sa populácie v Srbsku. kochať sa v kultúrno-umelec- nikdy, nepodliehať zúfalstvu, Menovite na pomoc chudobným, kom programe, bez ohľadu na to, v akej starým osobám, deťom, osobám prípadne zdolať pochmúrnej situácii, či s osobitnými potrebami, obetiam prvé nákupy na na akej ťažkej skúške sa nadchádzajúce človek ocitne. sviatky: zaují– Keďže je dnes Deň mavé suveníosôb s invaliditou, je ry, umelecké a veľmi dôležité, aby ste remeselnícke pochopili, že jedinou predmety z rôzinvaliditou je to, ak prenych svetových stanete veriť, že čosi končín. A keď môžete zdolať. Všetko, sa planéta ocitčo vlastne potrebujete, ne pod jednou je smelosť snívať, rojčiť. strechou, je jas- Lidija Medzinárodný ženský né, že sa nedeľa Bartušová-Vasiljevićová klub je prekrásnym nemohla obísť príkladom ženskej soani bez gastronomických špecialít lidarity. Musím uznať, že obdivuod výmyslu sveta. Tie šli na drač- jem všetky vaše aktivity, ktoré sú ku, takže nie div, že na stánkoch ozaj inšpirujúce. Najdôležitejšia Vo Vianočnom ovzduší: stánok Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade viacerých veľvyslanectiev už na príčina, pre ktorú sme dnes tu, pravé poludnie mali vypredané. je pomôcť tým, ktorí to najviac rodinného násiKeďže sa tento špecifický veľtrh potrebujú. Bez váhania môžem lia. Predovšetkonal 3. decembra, – v Medziná- povedať, že prostredníctvom kým v záujme rodný deň osôb s invaliditou – sily priateľstva môžeme výrazne ekonomického podujatie otvorila basketbalistka napredovať. Život ma naučil, že posilnenia ohroNataša Kovačevićová, ktorá sa je ozaj všetko realizovateľné, – zených skupín obyvateľstva a inkluzívneho vzdelávania. Členka Správnej rady Medzinárodného klubu žien Lidija Bartušová-Vasiljevićová podo- Pochúťok bolo mnoho aj na stánku Číny týka: – Počas uplynulých rokov zozbieraných návštevníci skutočne radi chodia. je približne pol milióna eur. Údaj, Aby si skrášlili nedeľu, pochutili že je v tomto roku o čosi me- si na neznámych jedlách, začali nej účastníkov ako pred dvoma sa chystať na sviatky, ktoré čo nerokmi, sa dá vysvetliť tým, že vidieť zaklopú na naše dvere: od sme pomerne neskoro štarto- Mikuláša, cez Lucku, po Vianoce, Z kultúrno-umeleckého programu vali s prípravami. Takýto bazár Nový rok a iné...

• ĽUDIA A UDALOSTI •

49 /4780/ 9. 12. 2017

Ľudia a udalosti NOVOSADSKÝ WINTER FEST ODŠTARTOVAL 23. NOVEMBRA, (S)KONČÍ SA 30. DECEMBRA 2017

S poctou k prírode Oto Filip

uliciach po mnohých rokoch. Ku kráse tohtoročného Winter festu výraznou dávkou svojho fotografického kumštu prispel

znikol len vlani, no akosi sme si naň už zvykli. Ako i na všetko pekné, čo človeka v krátkych zimných dňoch dokáže potešiť. Rozmanité, zábavné, veselé a pestré podujatie prebiehajúce od sklonku novembra a počas celého decembra na Námestí slobody v Novom Sade, sa v mnohom podobá vianočným trhom v Budapešti, Bratislave, Viedni. Slovom, pokrajinská metropola konečne získala Christmas market, aký už roky majú iné európske väčšie mestá. Sú na ňom totiž gastronomické pochúťky, suveníry a nápoje, rôzne programy a výstavy. Slávnostnú idylu vlani poznačilo opätovné hrkotanie fia- Vstupná brána pár dní predtým, než začalo snežiť kra na novosadských

i fotoreportér Tanjugu Jaroslav Pap, dlhoročný a osvedčený milovník prírody vo všetkých jej vydaniach a ročných obdobiach. Jeho nezabudnuteľné zábery nie tak dávno, počas jubilejného veľtrhu LORIST, krášlili stánok Poľovníckeho zväzu Srbska na Novosadskom veľtrhu. Teraz nám zábery podobné a veľkoplošné v samotnom srdci Nového Sadu pripomínajú, že život nekoluje len v mestách a v dedinách, ale i mimo nich. A že sú aj tam rôzne živé bytosti, na ktoré by sa človek nemal dívať len cez mušku poľovníckej pušky, ale predovšetkým napríklad cez ďalekohľad. V ich záujme a na vlastné potešenie. Diviaky, labute, jelene, úsvit a súmrak... Je to len niekoľko motívov, ktoré nám prostredníc-

O autorovi...

Vo vode sú doma

tvom svojej zrkadlovky Jaroslav priniesol zo svojich potuliek prírodou. Zase nám pripomínajúc, že rovnako ako planétu, aj prírodu

Na prechádzke

Zimná idyla

www.hl.rs

Keď sneh prikryje rovinu a breh Informačno-politický týždenník

máme len jednu. A budeme ju mať natoľko, a tak dlho, ako si ju budeme vedieť vážiť a chrániť...

Konkurencia je aj tu: diviaky • ĽUDIA A UDALOSTI •

SIEŤ 021

Poznať jazyk susedovcov bolo kedysi vecou dobrej výchovy Zlata Vasiljevićová

Sombore žije 85 903 obyvateľov. Z toho počtu Maďarov je o čosi menej než 10 000, Chorvátov 7 000, Bunevcov 2 000, Rómov okolo 1 000. Žijú tu aj Macedónci, Slováci, Nemci, ale sotva asi 100 príslušníkov každého spoločenstva. Stáročia sú ľudia na týchto priestranstvách odkázaní na vzájomné spolužitie. Pod dobrou výchovou sa rozumela aj znalosť maďarského a nemeckého jazyka, čiže jazyka svojich susedovcov. Avšak iná a inakšia rozprávka o Sombore v niekoľkých vetách znie takto. Sombor je mesto, v ktorom sa zdarma delil chlieb, aby ho Somborčania nekupovali v pekárňach Albáncov. Sombor je mesto, v ktorom boli zapálené pekáreň a kiosk s pukancami, lebo ich

vlastnili Albánec a Goranec. Sombor je mesto, v ktorom vypisovali grafity na Chorvátskom dome. Sombor je mesto, v ktorom zapálili adventistickú cirkev. Všetko napočítané sa stalo za posledných desať rokov. Posledný takýto incident bol zaznamenaný pred dvoma rokmi, keď na Chorvátskom dome vypísali grafit: Búrka (Oluja) – zločin, ktorý nezostarieva. Kiosk na pukance a slnečnicové semiačka, ktorý všetci Somborčania poznajú a volajú Zeka, je na začiatku hlavnej somborskej ulice celých 52 rokov. Majitelia sú Goranci. Zžili sa so somborským prostredím a netušili, že príde obdobie, keď ich kiosk bude zapálený len preto, že sú Goranci, a to až dva razy. Samet Garipi, majiteľ kiosku, si spomína na tie nemilé udalosti: − Kiosk mi prvýkrát zapálili roku

1999 a druhýkrát roku 2010. Ten druhý prípad sa skončil roku 2014, ale škodu si nemôžeme vynahradiť, lebo páchateľ v čase, keď vykonal trestný čin, bol maloletý. Škodu nemôžu zaplatiť ani rodičia, lebo nemajú majetok. Prichádzal sem i minister polície. Všetci sľubovali, ale dodnes škoda, ani hmotná, ani duševná, nie je vynahradená. Môžem sa poďakovať jedine občanom Sombora, ktorí sa nás zastali a stoja pri nás, – rozpráva Garipi za Sieť 021. To, že Sombor môže byť aj inakší, dokázali početní Somborčania, ktorí si zastali za Sameta, ktorý sem prišiel ako šesťročný chlapec, a za jeho rodinu. Napriek všetkému zostal a naďalej pracuje v Sombore. V tomto meste zostali aj majitelia pekárne Dvaja bratia, ktorú zapálili roku 2014. V tomto prípade páchateľa, jedného alebo viacerých,

Násilie na starších – tajomstvo, ktoré nevychádza z domu Barbara Keć-Radin

rbsko je z demografického hľadiska krajinou starých ľudí, a tam, kde je mnoho starých, tam je aj mnoho problémov, ktoré na nich číhajú. Odhaduje sa, že násilie na starých ľuďoch je omnoho častejšie, než je oficiálne nahlásených prípadov, ibaže sa o tom nehovorí. Staršie osoby, rovnako ako i deti predstavujú ideálne terče pre násilníkov. Sú bezmocní, nie sú schopní brániť sa, a čo je najdôležitejšie – nevedia, nechcú alebo nepoznajú spôsob, ako nahlásiť násilie. Staré osoby majú aj ďalší problém, keďže je ich v demografickom zmysle čoraz viac a čoraz menej je tých, ktorí by im mali poskytnúť ochranu a opateru, hovorí spolupracovníčka Strediska pre sociálnu prácu Mirjana Sokolovićová. – Sme národ, ktorý starne a má čoraz viac starších. Počet mladých a starších sa prakticky vyrovnal, čo • ĽUDIA A UDALOSTI •

znamená, že národ pomaly vymiera, –uviedla. Násilie nemusí byť len fyzické, ale sa pod tým rozumie aj psychické maltretovanie alebo znevažovanie staršieho muža alebo ženy, ako aj sexuálne zneužívanie, hovorí dobrovoľníčka Červeného kríža Jelena Bugarinová, ktorá sa špecializovala na tému ochrany starých osôb pred násilím. − Pod násilím na starých osobách sa rozumie každý čin ich diskriminácie, respektíve zanedbávanie špecifík a potrieb starých a môže sa prejaviť v rôznych formách, od zákonných a politických bariér po stereotypy každého druhu. Jednou z hlavných charakteristík tohto problému je to, že staré osoby odmietajú pochopiť, že narážajú na násilie alebo diskrimináciu, takže je ťažko získať validné údaje, − hovorí. Podľa prieskumu, ktorý uskutočnil Červený kríž Srbska, takmer polovica respodentov hovorí, že denne naráža na určitý druh diskriminácie

na základe rokov. Preto sa starším občanom radí, aby netrpeli a ihneď nahlásili násilie. − V prípade, že staršia osoba trpí maltretovanie v prostredí, v ktorom žije, najlepšie je, aby sa najprv obrátila na svoju rodinu, aby spoločne rozhodli, čo ďalej. Ak je však násilie v samej rodine, treba ho nahlásiť polícii alebo Stredisku pre sociálnu prácu, − uviedla Bugarinová. Diskriminácia starých osôb sa vyskytuje takmer všade a podľa prieskumov Ministerstva pre sociálne otázky najčastejšia je na pracovnom mieste a prejavuje sa v negatívnych postojoch k starším v spoločnosti. Takmer každý respodent, ktorý má krátko do dôchodku, vyhlásil, že sa stretol s týmto druhom diskriminácie. Odborníci apelujú na starších občanov, aby nahlásili každý druh násilia. Aký druh konania ich potom očakáva, pre Sieť 021 vysvetlil právnik Milan Janković: − Sporové konanie na ochranu pred násilím v rodine je osobitné

neodhalili ani nepotrestali. Pekáreň pracuje a Somborčania naďalej v nej kupujú chlieb a pečivo. Páchateľov nikdy nezistili. Stipan Kerhani súhlasil s rozhovorom pre Sieť 021, aby vyzdvihol, že je v tomto príbehu omnoho dôležitejšie to, že Somborčania v tejto situácii ukázali, akými sú. − To bol jednotlivec, možno nejaká skupina, ktorá urobila to, čo urobila, pod vplyvom situácie, ktorá vtedy vládla. To ale nie je tá pravá tvár Somboru. Pravou tvárou tohto mesta sú Somborčania, ktorí nám pomohli sanovať škody, podporili nás a ďalej kupujú v našich pekárňach, – hovorí Kerhani. Útokov nebol ušetrený ani Chorvátsky dom v Sombore – kameňmi a grafitmi. Poslednýkrát pred dvoma rokmi, a to v deň pred veľkou oslavou Chorvátov v Sombore Dužionice, ktorá sa uskutočnila za prítomnosti polície pred budovou v samotnom centre mesta. Všetky spomenuté útoky vždy súviseli s udalosťami na Kosove a v Chorvátsku. Za posledné dva roky podobných incidentov nebolo, čo dáva nádej, že Sombor zostáva tým, čím stáročia bol – mestom, v ktorom sa občania uctievajú bez ohľadu na ich národnosť alebo vieru. konanie a obžalobu môže vzniesť aj obeť, aj verejný obžalobca. Rozhoduje sa v zrýchlenom konaní a musí sa uzavrieť po iba dvoch pojednávaniach. Rýchlosť je taká veľká, že sa prvé pojednávanie má zvolať v osemdňovej lehote od chvíle podania žaloby a v prípade, že obžalovaná strana podá sťažnosť, Vyšší súd sa má vyjadriť v 15-dňovej lehote. Rozsudok sa tu stane vykonateľným aj v prípade, že nie je právoplatný a bez ohľadu na prípadnú sťažnosť sa musí dodržiavať a stáva sa vykonateľným. Problémy násilia na starých osobách sa budú časom len zväčšovať. Dôvod je jednoduchý − demografický obraz sa dramaticky mení. V priebehu nasledujúcich troch desaťročí obyvateľstvo v Srbsku náhle zostarne. O tom najlepšie hovorí skutočnosť, že sa za posledných 50 rokov účasť mladých do 14 rokov zmenšila takmer o polovicu a účasť tých nad 65 rokov sa zvýšila až dvaapolkrát. Preto sú systémové riešenia problému práv starých osôb nevyhnutné, aby sa nás „nepýtala starosť, kde nám bola mladosť“. Tieto texty vznikli v rámci projektu Sieť 021, ktorý financuje EÚ. Obsah je zodpovednosťou Rádia 021 a žiadnym spôsobom neodzrkadľuje stanoviská Európskej únie.

49 /4780/ 9. 12. 2017

Návšteva rodičov na hodine výtvarnej kultúry

Takto sa vyvíja kreatívnosť a spolupráca

Vedia aj experimentovať

Pivnickí malí reportéri Usilovní a tvoriví pivnickí žiaci 3. 1 triedy ZŠ 15. októbra nám poslali, ako a čo tvoria na hodinách výtvarnej. Staňte sa aj vy našimi reportérmi a tvorme spolu obsah vášho kútika. Pošlite nám vaše fotografie z nejakej akcie, ktorú ste mali a pridajte aj textík k tomu. Čakáme na vás aj na Facebooku, kde tiež zverejňujeme vaše práce. Danuška

Jakub Činčurák Dominik Žilaji

Diana Rumanová

Dijana Pudelková

Laura Grňová

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK• ••

Obzory

Z obsahu S fotograﬁou som sa dohovoril všade

str. 4 – 5

Ohnivá zem pod nohami slovensko-česko-srbských vtákov

str. 6 – 7

Plavba s Vranjkovićom

Nový Sad 9. 12. 2017 Ročník XXXIV Číslo 11/400

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

str. 8

JUBILEUM K OKRÚHLEMU ČÍSLU OBZOROV

# 400 Stevan Lenhart

na skutočnosť. Tá chvíľa je 40. výročie vychádzania Hlas ľudu.“ Z uvedeného príspevku sa naďalej dozvedáme, že priamy podnet vydávať osobitnú me-

tvorsté číslo našej prílohy sa zdá byť pravou chvíľou na svojráznu retrospektívu. Je vhodná príležitosť pozrieť sa na prejdenú cestu, pripomenúť si vznik a vývin Obzorov, posúdiť ich doterajší význam v kontexte kultúry vojvodinských Slovákov a na základe toho zároveň aj uvažovať o možnostiach súčasnej a budúcej koncepcie. Z príležitosti niektorého budúceho okrúhleho výročia Obzory by si určite zaslúžili byť predmetom obsiahlejších štúdií (možno aj bibliografického spracovania); tentoraz sme sa v súlade s priestorom rozhodli pozrieť sa na túto tému stručnejšie, osvetliť sám začiatok a Prvé číslo Obzorov zo dňa 28. januára 1984 tiež požiadať o slovo bývalých redaktorov. V prvom čísle Prílohy Hlasu sačnú kultúrnu prílohu vyšiel z ľudu pre kultúru, vedu, umenie Rady novín Hlas ľudu, ktorá v a literatúru zo dňa 28. januára júli 1983 vymenovala aj osobit1984 v úvodnom príspevku Ako nú pracovnú skupinu (v zložení sa zrodili Obzory prvý redaktor boli Ján Cicka, Samuel Čeman, Ján Cicka (1934 – 2006) hovorí Samuel Čelovský, Alžbeta Babo okolnostiach a podnetoch, ková a Anna Dudášová) na vyktoré viedli k realizácii idey o pracovanie koncepcie novej tejto prílohe: „Z radov našej kultúrnej prílohy. V decembri čitateľskej verejnosti boli časté 1983 bola prijatá koncepcia, ohlasy, že sú v týždenníku Hlas podľa ktorej „kultúrna príloha ľudu málo zastúpené literárna Obzory je zložka týždenníka tvorba a odborné príspevky z Hlas ľudu a jeho kultúrnej rubrikultúrnych, vedných a umelec- ky. Vychádzať bude v osobitnej kých oblastí. To sa pociťovalo graﬁckej úprave na ôsmich aj v samotnej redakcii našich malých stranách (Hlas ľudu novín a len sa čakala vhodná vtedy vychádzal na väčšom chvíľa tie mnohoraké vonkajšie novinovom formáte – pozn. S. a vnútorné podnety premeniť L.). Svojím vonkajším výzorom

a vnútorným rozmiestnením jednotlivých rubrík sa bude podobať osobitnému časopisu, ale v podstate osobitným časopisom nie je. Zostáva zložkou Hlasu ľudu a jeho kultúrnej rubriky, lebo bude vychádzať v rámci ustáleného nezvýšeného počtu strán týždenníka Hlas ľudu, a to v poslednom čísle v každom mesiaci. Teda ročne vyjde 12 čísel Obzorov, ktoré sa do rúk čitateľom dostanú spolu s Hlasom ľudu.“ Vtedajší redaktor Ján Cicka (ktorý prílohu Obzory potom redigoval až po číslo 187, čiže do 25. decembra 1999) v danom úvodnom príspevku tiež poukazuje na význam nadväzovania spolupráce s odborníkmi z oblasti kultúry, vedy a osvety, ako aj vôbec s tvorivými ľuďmi, osobitne z radov vojvodinských Slovákov, ale aj z celej (vtedajšej) krajiny a z radov všetkých jej národov a národností. Úvod do prvého čísla Ján Cicka uzavrel slovami: „Obzory si budú spĺňať svoje poslanie, ak budú dobre odpovedať na aktuálne otázky kultúry vojvodinských Slovákov, začierať do ich pokrokových žriediel minulosti, sprítomňovať kultúrne hodnoty bratských juhoslovanských národov a národností a svetové kultúrne hodnoty, osobitne nezúčastnených krajín. Takto si pracujúci, príslušníci slovenskej národnosti vo Vojvodine rozšíria svoje duchovné obzory.“ Odvtedy, čo citované slová uzreli svetlo sveta, okolnosti sa dodnes významne zmenili, v priebehu rokov aj koncepcia tejto kultúrnej prílohy prechádzala určitými obmenami, striedali sa redaktori a spolupracovníci,

menil sa dizajn… Ale ten základný cieľ, úloha a poslanie Obzorov boli v podstate vždy rovnako zamerané na prinášanie kvalitných príspevkov, v ktorých sa pozorujú, mapujú, analyzujú, posudzujú, kritizujú a rozoberajú rôzne témy, diela a udalosti, ale aj vytvárajú a objavujú niektoré nové javy a veci v oblastiach kultúry, vedy, umenia a literatúry. MICHAL ĎUGA: „Príloha Obzory vychádza pravidelne od roku 1984, nie je však tá jej dlhodobá prítomnosť na týchto priestoroch tým základným kladom, ktorým sa ona vyznačuje. Veď práve v tejto prílohe si svoje miesto nachádzajú hodnotné príspevky z oblasti vedy, umenia, kultúry a literatúry a tým spôsobom prenikajú medzi širší kruh svojich čitateľov. Ide o to, že sa takýmto nákladom, aký má táto príloha, vďaka nákladu týždenníka Hlas ľudu, nemôže pochváliť ani jeden odborný časopis, a to nielen na týchto priestranstvách. Nikdy nestrácala na význame a autori k nej pristupovali so zodpovedajúcim rešpektom. Aj napriek tomu, že vychádza raz mesačne, predsa vypĺňa ten prázdny priestor (čo bolo vlastne aj dôvodom jej založenia), ktorý sa často umele vytvára tematickým zameraním medzi literárno-odborným mesačníkom pre literatúru a kultúru Nový život a informačno-politickým týždenníkom Hlas ľudu, ktorý predovšetkým zaznamenáva kultúrne diania vojvodinských Slovákov v tom najširšom zmysle slova. Príloha Obzory kontinuálne hľadá témy a udalosti, ktoré sú obyčajne aj v jednom, aj v druhom časopise len okrajovo zobrazené a zhodnote>>>

JUBILEUM

24/II

>>>

9. 12. 2017 • 49 /4780/ znamnými osobnosťami o ich najnovšej tvorbe a úspešnej činnosti a nezabúda sa ani na pripomínanie ich významných životných jubileí, či na nositeľov početných cien a uznaní. To, čo osobitne poznačuje túto prílohu od jej začiatkov, je však jej multikultúrnosť. V časopise sa teda nesledujú iba udalosti slovenských historických dejín a slovenskej tvorby, ale aj udalosti a výročia z tvorby príslušníkov iných národov a národností, čiže národnostných menšín, ktoré pôsobia a žijú v našej krajine, predovšetkým ak ide o udalosti, ktoré majú praktický a historický význam pre ich celkovú kultúru. Okrem toho sledujú sa medzinárodné výstavy a ceny svetového významu, čím tie príspevky v tejto prílohe prekračujú medze nacionálnej

né, a často aj nepovšimnuté. Práve kvôli tomu je potreba po vydávaní jednej takejto prílohy úplne oprávnená a v plnej miere odôvodňuje cieľ jej zakladania a vychádzania. Funkciu redaktora Obzorov, prílohy pre kultúru, vedu, umenie a literatúru, ako sa až dodnes menuje, som vykonával od 28. júna 2008 do 23. januára 2016. Sledujú sa tam a zaznamenávajú tie najvýznamnejšie udalosti a diania z kultúry, literatúry a umenia, bez ohľadu na to, či ide o pôvodnú tvorbu, literárnu kritiku alebo informácie o početných knižných vydaniach, rôznych hudobných programoch a podujatiach. Informuje sa o rôznych výstavách z oblasti výtvarného umenia a zverejňujú sa aj početné rozhovory s autormi z oblasti vedy, kultúry a umenia. Z osobitného aspektu sa sledujú aj podujatia, ktoré sa predovšetkým uskutočňujú na území našej Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, kde sídlia takmer všetky verejné kultúrne inštitúcie slovenskej národnostnej menšiny, ktorá je pritom aj dejiskom všetkých kultúrnych podujatí vojvodinských Slovákov. Práve táto príloha nám umožňovala a Michal Ďuga (foto: O. Filip) umožňuje, aby sme viac priestoru a pozornosti venovali významným kultúry, čiže kultúry v našej udalostiam z oblasti kultúry, krajine, a pozornosť sa občas vedy, umenia a literatúry. Ne- venuje aj iným nekaždodenným raz sa pritom viac pozornosti udalostiam medzinárodného venuje významným udalostiam významu. Je pravda, že táto príloha z našej minulosti, ktoré možno práve v tom čase oslavujú počas svojho vychádzania významné výročie svojho jest- prechádzala početnými zmevovania. Zároveň sa práve v nami a rôznymi koncepciami. tejto prílohe nachádza veľký Predovšetkým ju poznačovala počet esejí, komentárov, kritic- skutočnosť, kto ju pripravokých pohľadov, ale aj recenzií val, či redigoval, ale aj napriek a prezentácií rôznych knižných tomu jej základné poslanie bolo vydaní a udalostí z našej naj- takmer vždy v hraniciach tej zabližšej skutočnosti. Nechýbajú čiatočnej tendencie a skôr sa dá ani početné rozhovory s vý- hovoriť o početných obmenách

toho istého predsavzatia, lebo na objavovanie niečoho úplne nového bol samotný priestor nedostatočný. Jej odklon od neformálnych javov a prúdov

problematiky školstva, vnímanej v širších medzimenšinových a nadnárodných prepojeniach. Cieľom bolo afirmovať dobovo aktuálne, no v médiách v slovenskej reči menej prítomné témy – menšinové a ľudské práva, práva marginalizovaných skupín, problematiku rozvíjajúceho sa tretieho sektoru. Obzory predkladali články, v ktorých sa vnímala menšinová kultúrno-spoločenská situácia z aspektu príslušníkov tak iných menšín, ako i väčšinového národa. Texty na témy: Elita a/alebo populizmus vojvodinských Slovákov, Marína Šimáková-Speváková Multikultúrnosť vo Vojvodine a médiá, Stredná Eubol len príčinou, aby sa ešte rópa a jej prízraky, Menšinová viac a dôkladnejšie skúmali a kultúra – malá kultúra?, Kultúra sledovali tie tradičné hodnoty a zodpovednosť, Náboženstvo nášho kultúrneho života. a občianske povedomie, AsiPríloha Obzory v týždenníku milácia?, Práva dieťaťa, Nové Hlas ľudu už svojou dlhoročnou učebnice atď. poskytli srbskí, tradíciou vychádzania získa- slovenskí, maďarskí, rusínla významné miesto v našich ski, chorvátski intelektuáli, kultúrnych kruhoch a práve vedci, spisovatelia, novinári kvôli tomu sa stretáva s veľkým a spoločenskí dejatelia (Dr. rešpektom zo strany početných Vladimir Ilić, prof. Dr. Alpár autorov a tvorcov a spolupráca Lósonc, Michal Ramač, prof. s nimi je veľmi úspešná a inten- Dr. Julian Tamaš, Boris Buzívna. Zahrňuje aj bohatú spo- den, prof. Dr. Ratko Božović, luprácu s autormi zo zahraničia, László Végel, Slavco Almăjan, ktorí na stranách tejto prílohy Radoslav Petković a iní). Boli uverejňujú predovšetkým svoje to kriticko-analytické texty, či príspevky, ktoré sa vzťahujú na interview písané a pripravovatunajšiu skutočnosť a tvorbu, né cielene pre tematické čísla ale píšu aj recenzie mnohých Obzorov, ktoré od augusta knižných vydaní z našej lite- 2004 vychádzali aj na osobitne ratúry a umenia. Preto som dizajnovanej webovej stránke toho názoru, že sa tá spolu- www.obzory.org.yu, vďaka podpráca má aj v budúcnosti iba pore Fondu pre otvorenú spozveľaďovať a rozmáhať a tým ločnosť. Stránka v roku 2006 súčasne aj obohacovať našu zanikla, bolo to však jedno z kultúrnu realitu, ale pritom aj prvých elektronických vydaní propagovať našu kultúru, vedu, tlačeného média v slovenskej umenie a literatúru v zahraničí reči vo Vojvodine. na obojstranný osoh a úžitok.“ V prílohe Obzory by sa aj dnes mohla venovať pozornosť MARÍNA ŠIMÁKOVÁ-SPE- aktuálnym témam kultúrnej VÁKOVÁ: „Ako redaktorka politiky, umenia, školstva, som sa zúčastnila v príprave vedy, z viacerých aspektov, Obzorov v rokoch 2002 – 2005. prečo nie aj v širších kontexKoncepcia prílohy sa v tomto tových súvislostiach. Dnešný období odlišovala od predchá- význam Obzorov vidím popri dzajúcich tak tematicky, ako aj základnej informačnej funkcii graﬁcko-vizuálne. Spočívala v o kultúre a umení, v podpore sledovaní spoločenskej, kultúr- kriticko-analytického pohľadu nej, politologickej, nábožen- na témy v uvedených oblasskej, umeleckej problematiky a tiach.“

JUBILEUM

HLAS ĽUDU • OBZORY

Obzory – zrkadlo kultúry slovenskej komunity v Srbsku Juraj Bartoš

o divadelných inscenáciách), MolDur (príspevky z oblasti hudby; mala krátku cestu), Jubileum, Interview, Mix (rozmanitá tematika), Komiks... Niektoré čísla boli tematické, ako napr. aprílové Obzory r. 2000, keď sme v rámci rubriky Hu-mor-ho... uverejňovali (aj v nasledujúcom roku) anekdoty zo života našich spisovateľov, umelcov a verejných pracovníkov. Existovali aj osobitné rubriky, akou

je Súčasná srbská próza vo výbere Đorđa Pisareva, v rámci ktorej som preložil viac než 30 krátkych próz alebo úryvkov z objemnejších diel, ktorými ma zásoboval vynikajúci spisovateľ, kolega novinár novosadského Dnevnika. Miroslav Dudok v rubrike Jazykovedná knižnička uverejňoval recenzie na lingvistické publikácie (sem neskoršie prispeli aj Zuzana Týrová a Júlia Hansmanová). Vieročka Šípková v rubrike Pohľadnice z Múzea Vojvodiny informovala o štruktúre a ponuke tejto inštitúcie, sem patria aj Postavy slovenskej vojvodinskej poézie vo výbere a interpretácii Víťazoslava Hronca... Nemôžem nepoukázať na pretrvávajúci problém prameniaci zo skutočnosti, že nazmar vyšli pokusy o odpoveď na otázku, aký proﬁl príspevkov kam vlastne patrí, takže doteraz máme situáciu, že povedzme literárne či výtvarné recenzie približne rovnakého významu a rozsahu majú domovské právo aj v kultúrnej rubrike, aj v Obzoroch, reportáže sa vyskytujú v Obzoroch i Mozaike, ba súrodé články z rôznych oblastí kultúry nachádzame vo všetkých troch zložkách našich novín. Za druhé obdobie svojho (neprerušovaného) pôsobenia na poste redaktora Obzorov možno označiť

to, v ktorom som prakticky opraty tejto prílohy odovzdal do rúk trom vtedy čerstvým profesorkám slovenčiny. Do Hlasu ľudu a prílohy Obzory prispievali už predtým, ako študentky slovenského jazyka a literatúry. Marína Šimáková, Zuzana Týrová a Anna Jašková úroveň Obzorov pozdvihli tak, že ju bude, dovolím si povedať, ťažké zopakovať či prekonať. Prezentovali aktuálnu kulturologickú problematiku slovenskej komunity i na pláne celospoločenskom, podnecujúc verejnosť k dialógu o pálčivých témach formou ich výskumného spracovania. Im patrí priekopnícky skutok, keď túto prílohu 3. augusta 2004 napojili na internet, Hlas ľudu sa stal čiastočne prístupný recipientom v celom svete. Vari sa chválim cudzím perím? Ani nie. Iba vyjadrujem prianie, aby mladí múdri šikovní ľudia častejšie a väčšou lyžicou dostali príležitosť na zúročenie svojich odborných znalostí. Po odstúpení troch dám čoskoro som Obzory redigoval sám, pokým som sa s nimi, júnovým číslom 6/289 roku 2008 nerozlúčil, z príkazu vtedajšieho zodpovedného redaktora Hlasu ľudu Michala Ďugu, ktorý ich redigoval, až kým štafetový kolík nezobral do rúk – podľa mojej mienky pevnejšie než ja a môj nástupca – terajší ich redaktor. Nazdávam sa, že by Obzory, rovnako ako týždenník Hlas ľudu potrebovali pevnejšiu koncepciu. Podstatne ľahšie by sa dalo k nej prehrýzť, keby pre odborných spolupracovníkov, ktorí by im vdýchli vyššiu kvalitu, bolo možné zabezpečiť primerané honoráre. Konečne, hlboko sa ospravedlňujem, ak sa mylne domnievam, že by táto príloha mohla a vari aj mala poslúžiť ako odrazový mostík pri skoku do sveta kultúry, vedy, umenia a literatúry povedzme študentom žurnalistiky a/lebo slovenského jazyka, respektíve iným budúcim akademickým občanom. S ich pomocou by Obzory mohli byť ešte vernejším zrkadlom toho, čomu hovoríme kultúra Slovákov žijúcich v Srbsku. Foto: A. Funtíková

25/III

rátko pred koncom pamätného roku 1999 vtedajší šéfredaktor Hlasu ľudu Oto Filip mi povedal, že od januára 2000 budem redigovať prílohu Obzory namiesto kolegu Jána Cicku, ktorý to robil od 1. čísla až po č. 187, teda aj celé 4,5 roka po tom, čo roku 1995 odišiel do výslužby. Mal som 45 rokov (mladý ako rosa na poludnie) a skúsenosti šéfredaktora mládežníckeho časopisu (1993 – 1997) a týždenníka Hlas ľudu (tuším október 1990 – december 1991). Kultúrnu rubriku – na rozdiel od kolegu Cileho – som predtým nikdy neredigoval, ani som do nej, či do Obzorov príliš neprispieval, čo nebola práve voda na mlyn, na ktorom prichodilo mlieť členité zložky kultúry kedysi juhoslovanských a už vyše desaťročia srbských Slovákov. Času na rozsiahlejšie prípravy koncepcie prílohy nebolo (ako ani teraz nie je na šprtanie v osobných záznamníkoch), takže som pri úvahách o nej vychádzal z postrehov bežného čitateľa. Do práce na príprave prílohy Obzory som sa pustil s veľkou chuťou a energiou. V novoustanovenom imprese na poslednej (8.) strane roč. XVII, č. 1/188, s dátumom 29. januára 2000, sa uvádza, že Obzory pripravuje krúžok v zložení: Juraj Bartoš – výkonný pripravovateľ, Jano Čáni, Jaroslav Čiep, Martin Prebudila. Je tam (až doteraz) i údaj: 1. číslo Obzorov vyšlo 28. januára 1984. Len v spomenutom roku do Obzorov prispelo vyše 50 autorov; okrem už spomenutých spolupracovali aj Miroslav Kaňa, Miroslav Dudok, Víťazoslav Hronec, Michal Týr, Stevan Lenhart, Milina Vrtunská, Vladimír Valentík... Neskoršie sa činili aj Pavel Matúch, Marína Šimáková, Zdenka Valentová-Belićová, Michal Ďuga, Zuzana Týrová, Zoroslav Spevák, Samuel Boldocký, Viera Benková, Vieročka Šípková, Andrea Speváková... Od začiatku sme sa snažili predovšetkým zaradiť do Obzorov viac a teda kratších textov, pripúšťajúc aj rozsiahlejšie – ak šlo o príspevky vedeckej proveniencie, respektíve analytické texty. Ďalší pokus smeroval k rozšíreniu tematických oblastí (konkrétne

k výraznejšiemu zastúpeniu hudby, divadla, prípadne filmu a vedy) a žánrovej palety (k úvahám, recenziám a článkom pribudli glosy, rozbory, viac rozhovorov a drobné poznámky pod čiarou). Záležalo nám najmä na zviditeľnení tvorby mladých ľudí, a tak sme predstavili (alebo sa výberom z vlastnej tvorby predstavili sami) viacerých mladých literátov a výtvarníkov; z podaktorých sú dnes už ozajstní kvalitní umelci, spisovatelia i vedeckí pracovníci. Pri uchopení kormidla Obzorov ani som netušil, že sa koncom toho istého roku, po páde režimu Slobodana Miloševića, stanem (druhý raz) úradujúcim, a potom aj riadnym zodpovedným redaktorom Hlasu ľudu. Následne čoho mi pribúdali povinnosti, tie sa množili najmä po ustanovení Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, kde sa mi dostala funkcia predsedu Výboru pre informovanie, ktorý sa sústredil najmä na vzdelávanie hlavne mladých novinárov a dopisovateľov lokálnych médií. Bolo to obdobie, ktoré sa (zdanlivo) ukazovalo ako pokojnejšie. Po vražde premiéra Srbska Zorana Đinđića (12. marca 2001) spoločenské turbulencie sa stupňovali, ibaže boli o čosi menej explicitné než predtým. Transformácia socialistickej spoločnosti zasiahla aj mediálnu sféru, najmä na pláne podozrivej privatizácie lokálnych médií. Zhromaždenie AP Vojvodiny postúpilo zakladateľské práva na NRSNM a Hlas ľudu poukazoval na zjavný nesúlad medzi jednotlivými zákonmi, ktoré sa týkali (aj) médií. Energiu potrebnú na prácu na redigovaní týždenníka a Obzorov navyše odčerpávali aj trenice na pôde NRSNM, hoci menej výrazné než sú aktuálne. Na štarte prvej etapy redigovania Obzorov sme uviedli množstvo rubrík: Lupa (literárne recenzie a glosy; neskoršie figurovala ako Knihy), Paleta (obsahovala recenzie výtvarných diel a záznamy o autoroch), Fragmenty (básne, krátke prózy a/lebo úryvky), Reflektor (literárne prejavy, respektíve odfotené výtvarné práce prevažne mladých autorov), Gesto (texty

I NT E RV IE W

9. 12. 2017 • 49 /4780/

SLOVO DALO SLOVO: DOC. DR. MARIÁN PAUER, ESFIAP, PUBLICISTA A TEORETIK FOTOGRAFIE

k druhému. Keď som prišiel do Trenčína, tak som v Dome kultúry mal kameru šestnástku. Chcel som pokračovať v kontakte s televíziou. Preto som robil šoty pre Televízne noviny. Krútil som to kamerou, ktorá bola nesmierne ťažká, mala asi desať kilogramov, strašná robota to bola. A všetky tie filmy, ktoré som nakrútil, v roku 2001 získal za knihu Fo- končil gymnázium, rozmýšľal bolo treba posielať vlakom tograf Beatles o Dežovi Hoff- som, kam. Vtedy ma opantal do Bratislavy. Keď som čosi mannovi, dvornom fotografovi animovaný film. Keď som videl urobil, rýchlo som utekal na slávnej liverpoolskej štvorice. prvý Disneyho film, tak som si stanicu, kde som to zasielal Ešte len dva pozoruhodné mo- povedal, že by bolo zaujímavé prvým rýchlikom. V Bratislave menty z jeho tvorivej biografie. robiť tie figúrky. Chcel som byť už čakali na stanici, hneď to išlo V roku 2005 mu Medzinárodná animátorom. Celkom dobre som do laboratória, kde ho vyvolali federácia fotografického a večer to šlo v Televíznych umenia (FIAP) udelila titul novinách. ESFIAP. A začiatkom febKeď nastúpila fotograruára 2012 prevzal Cenu fia, bola to len prax, alebo ministra kultúry SR za rok súbežne i teória? 2011 za významný prínos – Zaoberal som sa jedným v oblasti kritiky a teórie aj druhým, pretože som fotografie v slovenskom chcel robiť čo najmenej a medzinárodnom konchýb. Vtedy, keď som sa texte. Ozaj pozoruhodná začal zaujímať o ňu, fotocesta, zdolaná od čias, keď grafia bola remeslo. A to ešte ako žiak základnej škoremeslo sa bolo treba ly začal rojčiť o možnosti naučiť: ako naexponovať Marián Pauer: teoretik, znalec, autor film, ako ho vyvolať, ako cestovať po svete, či keď ho ako stredoškoláka lákali z toho vyvolaného urobiť knižky a prianie dostať sa aj sám kreslil, tak som si na to trúfal. obrázky v tmavej komore. To k tvorbe niečoho podobného. Bol som aj na prijímačkách, no bola alchýmia celého postupu, Boli to prvé náznaky vstupu nezobrali ma. Chvalabohu, lebo čo mňa nesmierne bavilo. Pokiaľ do pútavého sveta obrazov. bol by som sa stal otrokom, som nevidel tú hotovú fotku, lebo byť animátorom, keď tak stále som bol v nejakom sa všetko kreslilo, to sú malé vytržení, či to vyšlo alebo nemilióny obrázkov v jednom vyšlo? No a ono to bol krásny filme, ktoré sa robili ručne, pocit, keď sa fotka v tej tmačo je otrocká robota. Potom vej komore začala postupne som sa rozhodol, že pôjdem objavovať. Z toho som vždy do televízie a budem robiť mal veľmi dobrý pocit: že som ako asistent kamery, aby som nerobil niečo nadarmo, že to, mal prax. Neskoršie prišla čo robím, má zmysel. vojenčina, ktorú som si mal odFotografia je úžasné mékrútiť v Armádnom filme ako dium, existujúce ešte od pokameraman. Nenaplnili však lovice 19. storočia. Myslíte si, počty v bojovej rote, tak ma že prežije túto modernú dobu? šupli do nej a bolo po plánoch. – Ja som začínal analógom, Dva roky som zostal na vojne, kde bolo treba to remeslo. I keď stratil som kontakty, ktoré som mal kinofilm, vedel som, som mal predtým. Vrátil som že mám tridsaťšesť obrázkov. O profesorovi Karolovi sa do televízie, kde som robil Čiže robotu som si musel rozvrhPlickovi: jedna z viac než tridsať napísaných kníh ako asistent réžie. Potom, keď núť tak, aby som sa do tých 36 som sa oženil, vrátil som sa snímok zmestil. Rozmýšľal som Ako sa tie potom vyvíjali? do Trenčína. Tam som pracoval predtým, či ten záber, ktorý uro– V podstate, keď som končil ako metodik pre výtvarníctvo, bím, bude taký dobrý, aby som gymnázium, tak som si požičal fotografiu a film. mal ešte nejakú rezervu, alebo od strýka Flexaret a fotil som Na začiatku teda bola aj kedy cvaknúť. Dnes sa zmenila si rodinu: bratrancov, sester- kamera, aj film, aby ste na- filozofia fotografie. V analógu nicu. Bol to taký prvý dotyk, koniec predsa zakotvili vo sme rozmýšľali pred stlačením pokus urobiť nejaké fotogra- fotografii... spúšte. V digitáli sa stlačí spúšť, fie. Jednoznačne šlo o rodinné – Je to tak, no film je vlastne a potom sa rozmýšľa, čo z toho portréty. Vtedy ma fotenie sku- pohyblivá fotografia. Mal som vybrať. Aj študentom som hovotočne chytilo. Potom, keď som veľmi blízko aj k jednému, aj ril, keďže som desať rokov učil

S fotograﬁou som sa dohovoril všade Oto Filip

26/IV

ú ľudia, ktorých človek stretne v podstate nečakane a neplánovane, no ohúria ho rozsahom vlastných záujmov a vedomostí. Publicista, teoretik fotografie, vysokoškolský učiteľ, kurátor výstav, kultúrny dejateľ, novinár, spisovateľ... Slovom: mnoho všetkého a len jeden Marián Pauer. Už dve desaťročia je oficiálnym delegátom Slovenska v Medzinárodnej federácii fotografického umenia (FIAP), ktoré roky reprezentuje na svetových kongresoch uvedenej federácie. Len niekoľko zlomkov z jeho nesmierne bohatej biografie. Žurnalistiku študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v rokoch 1969 – 1974, titul PhDr. získal v roku 1980. Vo svojich začiatkoch pracoval ako asistent kamery v Československej televízii v Bratislave, k novinárstvu sa dostal v roku 1972, keď začal pôsobiť ako redaktor Trenčianskych novín. Už o desaťročie neskoršie sa stáva redaktorom v prestížnom Novom slove. Nemožno prehliadnuť ani jeho pôsobenie v Československej tlačovej kancelárii (ČSTK, potom TASR) ako šéfredaktora Obrazovej redakcie (1991 – 1995), potom v Literárnom týždenníku, v denníku Práca, mesačníku o obraze WATT-foto-video... V tomto tisícročí niekoľko rokov pôsobil aj v slobodnom povolaní, aby od roku 2007 približne desaťročie prednášal na Ústave mediálnej tvorby Fakulty masmédií, čiže dnešnej Paneurópskej vysokej školy v Bratislave. Je autorom viacerých monografií o významných fotografických osobnostiach, scenárov dokumentárnych televíznych filmov a rozhlasových relácií, multimediálnych projektov, tiež nositeľom významnej ceny Egona Erwina Kischa, ktorú

INTERVI EW

HLAS ĽUDU • OBZORY na Paneurópskej vysokej škole, že keď vy ten záber nevidíte v tej chvíli, keď stlačíte spúšť, tak ho nenájdete potom ani v počítači. Ono je najjednoduchšie pustiť motor a spoliehať sa, že hádam z toho niečo bude. To však nie je dobrý spôsob, pretože treba vedieť vystihnúť ten správny okamih, kedy treba stlačiť spúšť. Som stúpencom tejto teórie. Vždycky som sa snažil aj v analógu vystihnúť ten správny moment, keď treba siahnuť na spúšť, kedy je ten pohyb v mŕtvom bode trebárs a podobne. Fotografia ma odjakživa bavila aj teoreticky, aj prakticky. V prípade slovenskej fotografie je mnoho druhov: Stacho robí konceptuálnu, Pekár totálnu fotografiu, Martinček robil fotografie prírody... Ktoré sú vám zvlášť blízke? – Mal som obrovské šťastie, že som mal veľmi blízke vzťahy s osobnosťami v slovenskej fotografii. S Martinom Martinčekom som robil dvadsaťtri rokov všetky výstavy, všetky knižky. Bol mi veľmi blízky aj svojím životným, nesmierne ťažkým príbehom. Bol mi blízky i tým, že keď on nemohol cestovať po svete, tak si on ten

školy, ako keby som niekde na univerzite študoval fotograﬁu. Totiž hneď v praxi som mohol overiť to, čo mi hovorili, takže pre mňa to boli krásne roky. Ja som s fotograﬁou vlastne precestoval svet, s výstavami od Austrálie po Kanadu, cez

Pri jednom z hodnotení v rámci Tvorivej školy žurnalistiky v Banskej Štiavnici

Čínu a Rusko, po celú Európu. Preto fotografiu považujem za dar, s ktorým treba veľmi citlivo narábať. Karol Kállay mi vždy rozprával, že fotografia je reč, ktorá nepotrebuje tlmočníka. S tým súhlasím, pretože som sa s fotografiou dohovoril všade. Ste jeden z mála ľudí, ktorí je natoľko doma aj vo foto-

S Ivanom Čanigom (vľavo) a Romanom Uhliarom (vpravo)

graﬁi, no aj v publicistike... Kde sa vidíte viac? – Keď som odišiel z televízie, uvedomil som si, že keby som chcel pokračovať ako fotograf, musel by som do toho veľa investovať. Pretože som bol stúpencom toho, že každý žáner vo fotograﬁi si vyžaduje svoje. A vyžaduje si i technické zázemie: rôznu optiku, fotoaparáty, pomôcky a podobne.

kom sa mi darilo to písanie, takže som pritom aj zostal. Tak si myslím, že som teraz viac publicista ako fotograf. O vás je známe, že ste autorom, prípadne spoluatorom približne tridsiatich piatich kníh, že ste boli kurátorom zo dvestosedemdesiat výstav. Znamená to aj veľa dojmov. Zo strany ktorých fotografov zvlášť? – Je ich veľmi, veľmi veľa, takže by sme tu mohli sedieť veľmi dlho. Mohol by som začal Anselom Adamsom, Alfredom Stieglitzom, pokračovať Henri Cartier-Bressonom, Robertom Capom... To sa veľmi ťažko hovorí, kto je z nich naj. Je to, ako keď sa ma niekto opýta, ktorá je moja najobľúbenejšia kniha. Tých mám strašne veľa aj doma, veľmi veľa som ich i prečítal, takže neviem povedať dve alebo tri mená, ktorých mám najviac rád. Mám rád dobrú fotografiu. A tá, tak ako mi to potvrdil aj profesor Karol Plicka i Karol Kállay a mnohí ďalší, musí mať buď veľký obsah, alebo veľkú formu. Keď vidím takúto fotografiu, je mi jedno, kto je pod ňou podpísaný. Každá taká fotografia ma poteší. Vzhľadom na tom, že sa rozprávame počas Tvorivej školy žurnalistiky, na ktorej sme ako krajanskí novinári mnoho toho získali, nemožno sa neopýtať,

či aj vám tieto stretnutia čosi dali, znamenali? – Mám rád ľudí, s ktorými si môžem o niečom povedať. Myslím si, že tu sa zišla veľmi dobrá zostava ľudí, ktorí už niečo preskákali v médiách, majú čosi za sebou. Keď sme o niečom začali hovoriť, tak sme boli na rovnakej vlnovej dĺžke. A keď mám ten pocit, že sme na rovnakej vlnovej dĺžke alebo sme príbuzná krvná skupina, tak mám rád také stretnutia, lebo to nie je stratený čas. Dúfam, že keď obohatím niekoho niečím, nejakými novými poznatkami, tak tým získavam aj ja, pretože keď si uvedomím, o čom sa rozprávame, tak to posúva aj mňa vo fotografii. Pre mňa to nebol stratený čas, tie dni, ktoré sme tu prežili, pretože sme hovorili o praktických veciach, pozerali sme a hodnotili konkrétne fotografie, hovorili o fotografických dojmoch zo Štiavnice, kde sa každý mohol nejako prejaviť. Navyše som sem pritiahol ľudí, ktorých mám rád vo fotografii na Slovensku. Je to Ivan Čaniga, s ktorým som sedem rokov pôsobil na vysokej škole, Roman Uhliar, ktorého som tak isto vo fotografii objavil, ako i Joe Klamár, ktorého považujem za jedného z najkreatívnejších reportérov na svete a za tým si stojím. Práve máte rozpracované tri ďalšie knihy, sú tu výstavy, je tu kopa iných záväzkov. Zvýši sa čas i na rekreáciu? – Koníčkov mám veľmi veľa. Prvým z nich je cestovanie. Veľmi rád cestujem po neznámych miestach. Keď som bol mladý, v podstate som sa nezastavil celý týždeň: hrával som basketbal pre dorastencov z Trenčína, tancoval som v súbore, potom od 9. triedy v súbore Trenčan, s ktorým sme cestovali po svete. Bol som v jednom kuse v pohybe. Cítil som sa oveľa lepšie vtedy ako teraz, keď toho pohybu toľko nemám. Ale veľmi rád idem trebárs na bicykel, keď môžem, alebo rád si zaplávam, keď je niekde príležitosť na to. Veľmi rád mám teraz, že môžem mojim vnučkám a vnukovi obetovať čas, ktorý som nemal na vlastné deti. Pri vnučkách a vnukovi zisťujem vlastne, o čo všetko som prišiel pri vlastných deťoch.

27/V

svoj obrazový svet urobil na Liptove, na tom malom kúsku Zeme. Tridsať rokov som robil s Karolom Kállayom, o ktorom si dovolím tvrdiť, že bol náš najlepší reportér. Už v jeho šľapajach ide Joe Klamár. Mal som šťastie chodiť aj k pánovi profesorovi Karolovi Plickovi deväť rokov. Všetko to boli osobnosti, z ktorých mi každý niečo dal. Pre mňa to boli lepšie

Vedel som, že na to nebudem mať, keď budem mať rodinu s malými deťmi, takže som dal prednosť rodine, čiže venoval som sa fotograﬁi viac teoreticky. Písal som o nej, robil som výstavy a fotografoval hlavne pre seba. Začal som písať a cel-

I NT E RV IE W

9. 12. 2017 • 49 /4780/

ROZHOVOR SO SVETOBEŽNÍKOM – REŽISÉROM PETROM SERGE BUTKOM

Ohnivá zem pod nohami slovensko-česko-srbských vtákov (Alebo ako nestratiť krásnu obyčajnosť človečiny) družstve pri zázraku divadla. Pred touto prioritou som moje osobné a umelecké ambície vždy potlačil. A myslím, že to malo ežisér a producent Pezmysel. Dnes je síce počet hercov ter Serge Butko, Slovák vo VHV malý, ale týmto procežijúci v Českej republisom, o ktorom hovorím, je súbor ke, tráviaci veľa týždňov vykryštalizovaný. Moje prípadné v Srbsku, prevažne v Báčskom ďalšie projekty budem teda rePetrovci, ale aj krajinách Latinskej alizovať s týmto malým tímom. Ameriky, s petrovskými divadelMám nádej, že Marína Dýrová níkmi provokuje divadelné múzy, (ktorá do VHV prišla ako „mladé aj divákov. V ktoromkoľvek kúte teľa“ a dnes je z nej vyštudovaná, sveta sa nájde, s tamojšími umeltalentovaná režisérka) tú štafetu cami vytvára divadelné divy. Jeho Peter Serge Butko s objavovaním mládeže po mne umelecké dielo je poznačené pojpreberie. Ak však ešte nejaká mami experiment a provokácia, to sa deje výnimočne, prevažne divadlachtivá mládež v Petrovci ale aj spolupráca, ako to naposle- pracujem na projektoch, ktoré zostane... dy bolo aj v predstavení Birds in sám vyvíjam a starám sa o ne, Nerobíte len divadelné predthe House, ktoré na sklonku roku pretože tak mám väčší prehľad stavenia. Ale aj festivaly. Na 2016 uviedli v Divadle VHV v Pet- o projekte i slobodu výberu témy mysli mám teda konkrétny − SOS rovci, a ktoré svoj výsostný let či ľudí. To je pre môj život i prácu Film Fest v Báčskom Petrovci, dožilo v jeseni 2017. Vtedy tento dôležité. Keď ide o vzdelanie, ktorý zatiaľ nezažil, ale česko-slovensko-srbský myšlienka je stále živá projekt bol jedným zo 17 TURNÉ BIRDS IN THE HOUSE a iba čaká na rozkvet? zahraničných účastníkov – Podieľal som sa ako prestížneho divadelnéUsporiadateľom divadelného turné v sepproducent na niekoľkých ho turné po Argentíne, tembri až októbri v Argentíne, na ktorom sa festivaloch v Európe. Keď zúčastnilo aj Divadlo VHV, bolo Ministerstvo ktorý na medzinárodkultúry Argentíny prostredníctvom Národného som zvažoval, kde urobím nom konkurze z 1 150 divadelného inštitútu. Celé turné, ktoré sa môj vysnený (a v Európe prihlásených divadiel odohrávalo prostredníctvom siete festivalov jediný) festival nemých ﬁlz celého sveta vybrala usporadúvaných v 31 mestách (celkove v mov sprevádzaných živou odborná porota. Diva24 regiónoch Argentíny), trvalo 63 dní. Tak hudbou, rozhodol som sa delné vtáky z Petrovca sa Argentína stala križovatkou 76 divadelpre Petrovec, pretože som vyleteli vďaka režisérovi ných projektov, v ktorých sa hralo celkove vedel, že s Divadlom VHV Butkovi, ktorého do Pet360 predstavení v 100 divadlách. Na severe takúto veľkú akciu zvládnerovca priviedol vtedajší Argentíny, v regióne Zona Norte, predstavenie me. Bola to výrazná šanca riaditeľ Divadla VHV Ján Birds in the House bolo uvedené v mestách dostať Petrovec na festivaDorča a jeho nasledovJujuy, Salta, Tucumán, Santiago del Estero lovú mapu Európy, získavať ník Ján Černák zlákal a Tilcara, kým v Patagónii v mestách Santa dotácie, rozvíjať turistický na ďalšiu spoluprácu Rosa, Viedma a Calafate a v Ohňovej krajine ruch, dať miestnej mládeži a udržal v nej už takmer (Tierra del Fuego) v meste Rio Grande. Turnačas prácu, naučiť ich, ako 20 rokov. V dňoch 18. a né Birds in the House sa skončilo v regióne Birds in the House funguje produkcia... O tom 19. novembra sa Birds in Entre Ríos, v mestách Santa Fe, Paraná, Rosário (Foto: Milan Gross) už bolo dosť povedané. Pre the House s úspechom a Cordoba. Na turné ho uviedli 13-krát, čo zúčastnili dvoch slovenbol najväčší počet uvedenia predstavenia zahraničného súboru v rámci zájazdu. mňa myšlienka festivalu v Petrovci skončila, keď som ských festivalov, Noci divadiel v Prievidzi a Víkendu som absolventom brnianskej ktorý sme si s Jánom Černákom sa dozvedel, že festivalu ďalšia atraktívneho divadla vo Zvolene. divadelnej fakulty JAMU v ročníku stanovili, a to pritiahnuť k divadlu dotácia nebola udelená z toho Viac než dosť dôvodov na roz- legendárneho česko-slovenské- predovšetkým mládež. A preto dôvodu, že petrovské prostredie hovor s Petrom Serge Butkom... ho režiséra Petra Scherhaufera. som vždy zvolil štýl divadla, ktorý festival neprijalo. Prehrali sme. Bohužiaľ zomrel pomerne mladý talentovanému človeku dovolil Ja viem, že niektorí Petrovčania Peter, kto ste vy vlastne, keď a dodnes mi chýba, aj keď sme vyniknúť, menej talentovaný sa z tej prehry majú radosť. Ale mali natoľko blízky vzťah učiteľa ukryl v štýle a všetko to do seba neprehrali sme len my – VHV ide o profesionálny život? – Som režisér a producent. a študenta, že s ním dodnes pri zapadlo. To bola tá alternatíva – a ja. Prehrali sme všetci – celý Na niektoré projekty sa občas svojej tvorbe vediem vnútorné, nikoho neposlať domov, nikoho Petrovec. nevyčleniť. Dôležité bolo byť Vaša misia, nazvime to na nechávam angažovať inou pro- kritické rozhovory. V našom prostredí ťa poz- spolu, starí i mladí vo veľkom prvú loptu tak, je nielen chodiť dukciou, vtedy som len režisér. Ale

Vladimíra Dorčová-Valtnerová

28/VI

najú ako „alternatívca“, ktorý dokázal – a stále to úspešne robí – petrovských divadelných ochotníkov povzbudzovať, aby prekračovali vlastný tieň, aj hranicu divadelného myslenia a činenia. Ktoré predstavenia ste tu robili, s kým a akého druhu? – Bolo to päť predstavení, každé v inom štýle. Vychádzal som z toho, že od mladých ľudí, ktorí sa prvýkrát stretnú ako herci s divadlom, sa nedá očakávať super výkon. Ten v divadle prichádza časom, skúsenosťami a zrením. Pred každou mojou petrovskou réžiou sa hlásilo veľa začiatočníkov a ja som nikdy nikoho nevyhodil. Držal som sa zámeru,

INTERVI EW

HLAS ĽUDU • OBZORY sem a motivovať divadelníkov a iných ľudí, aby sa nebáli experimentovať, ale šíriť obzory našincom aj na cestách. A to nielen na Slovensku, ale takmer na dvojmesačnom turné v Argentíne. Ohnivú zem ste podmanili s projektom Birds in the House.

i divadelníkov v Argentíne však bola fantastická. Svedčí o tom aj pozvanie na budúci rok do Brazílie a Chile, možno do ďalších krajín. A ja som bol nadšený ešte z jednej veci. Niektoré iné súbory sa chovali trochu namyslene, ukazovali, aké sú hviezdy. Nič proti tomu,

Samino Koruniak: – Peter Serge Butko je meno a osobnosť, ktorá vo mne evokuje predovšetkým pocit spokojnosti v tom zmysle, že spoločne s ním (ako mladá, rozvíjajúca sa osobnosť) zisťujete a uvedomujete si bohatstvo vašej individuality a možných umeleckých schopností, ktoré vzájomne upevňujete, modiﬁkujete a prehlbujete. Spoločne odhaľujete vlastné vnútro a hľadáte pozitívnu cestu k realizácii vašich skrytých Samino Koruniak možností, pričom je pre neho dôležitá samotná vaša sebareﬂexia a sebauvedomovanie. Odhodlaný je pracovať s každým mladým indivíduom a charakterom, pričom to koná s takou samozrejmosťou, ľahkosťou (a ľudskosťou), pretože má počas spoločnej práce a vytváraní umeleckého projektu silnú potrebu vás hlbšie spoznať. Osobne som mu veľmi vďačný za to, že som mohol byť súčasťou, prípadne že som bol prítomný pri tvorbe a realizácii niektorých z jeho projektov, kde okrem iného sledujete jeho kreativitu, originálnosť, profesionalitu. Je priam zážitkom a nenahraditeľnou skúsenosťou zažiť to s ním.

patrí to k akémusi divadelnému koloritu. Ale naši chlapci − Jano Sklenár a Jaro Zima nestratili ani na chvíľu svoju prirodzenosť, tú krásnu obyčajnosť človečiny. Kamkoľvek sme prišli hrať, boli obľúbení od techniky až po organizátorov. Keď sme vyhrali konkurz na Argentínu, bol som rád, že sa budú môcť práve oni dvaja pozrieť do sveta pracovne, lebo to je ohromná skúsenosť. No a keď turné skončilo, uvedomil som si, že sme s predstavením, symbolicky až na koniec sveta vyviezli i istú vizitku toho, akí v podstate sú dolnozemskí Slováci. Tvrdá práca s úsmevom a nasadením – ten závan človečiny, ktorý mi na Dolnej zemi prirástol k srdcu. Stále sa sem vraciate a hlásate, vyzývate, aby Slováci odtiaľto neutekali. Prečo? – Pretože tu majú domov. Cestujem a pracujem po svete, poznal som mnohé národy, ich povahy a kultúry. A tá srbsko-slovenská, dolnozemská je jedna z najkrajších – vonia človečinou ako máloktorá iná, teda keď si odmyslím závisť, zatvorenosť do seba, nedôveru a istý malomestský pohľad na život, ktorého sa miestni ľudia často

Čo sa s tým dá robiť? – S potenciálom, ktorý tu máte, sa dá urobiť čokoľvek. Na začiatok sa musí vymeniť myšlienka „To sa nedá.“, za myšlienku „Musíme nájsť cestu, ako sa to dá!“. Veď vaše prostredie je svojím spôsobom veľmi bohaté. V dnešnej dobe ekoturistiky, v dobe zdravého životného štýlu by ste mali veľa čo ponúknuť. Treba vytvárať projekty, ktoré budú na jednu stranu rozvíjať a ťažiť z vašich dobrých tradícií a na druhú stranu vytvárať pracovné príležitosti predovšetkým pre mládež, ktorá sa v nich môže realizovať aj kreatívne. Sú na to medzinárodné fondy, ktoré rozvoj práve takýchto projektov (Start-up) podporujú. Projekty tu sú, ale zmena môže

Iveta Maďarová: – Niekedy nám do života prídu ľudia, ktorých neočakávame, ale nutne potrebujeme. Pamätám si, keď som sa s ním prvýkrát zoznámila, mala som pocit, že tento človek je veľmi inteligentný. Najprv som na ňom obdivovala povahu, potom jeho talent. Známosť s ním mi dala nielen skúsenosť herečky, ale aj niečo hlbšie. Ukázal mi, ako sa budujú sny a odvtedy som sa nezastavila. Niekedy mám pocit, že mu málo dávame, ale aj napriek tomu on sa k nám vždy vracia. Všetci by sme sa od neho mohli naučiť, Iveta Maďarová čo je to rodina. a Peter Serge Butko

ten konzervatívny postoj, ktorí na druhú stranu prezentujete, je vlastne škodlivý. Obmedzuje to dospelých v pohľade na život a na svet okolo seba, nehovoriac o tom najväčšom probléme, že to demotivuje mládež v nádeji na zmenu prostredia, v ktorom by mohla prežiť svoj život. Aj to je jeden z dôvodov, prečo mladí ľudia Dolnú zem opúšťajú. Nedokážu s týmto ovzduším koexistovať a odchádzajú na Slovensko, kde často radšej žijú ako Slováci druhej kategórie. Ale oni pritom len hľadajú nádej! Doma ju často i vďaka zatvorenosti prostredia nevidia. Je to smutné, pretože viem, že srdce majú tu, na Dolnej zemi. Viem to, aj ja sa identiﬁkujem ako Slovák viac tu medzi vami, ako medzi hornozemskými Slovákmi. Ale často sa pýtam sám seba: čo bude v budúcnosti s vašou spoločnosťou, keď prídete o ten ohromný potenciál, ktorý spolu s mladými ľuďmi od vás odchádza preč? Nezanikne to všetko, čo generácie pred vami tak tvrdo budovali?

nastať iba postupne, po krokoch. Potrebné je z tej časti mládeže, ktorá nechce z Dolnej zeme odísť, vytvoriť tím, ktorý by sa aj v spolupráci s obcou pokúsil vznik aspoň jedného takého projektu realizovať. Keď vytvoríte prostredie, ktoré mládeži umožní žiť naplnený život, vytvoríte im možnosť výberu, ktorý v súčasnosti nevidia, pretože on ani neexistuje. Ale pracovať na takomto projekte vyžaduje serióznu zmenu pohľadu na vec. Nepremýšľať o tom, komu to osobne prinesie koľko peňazí, ale ako to pomôže vašej spoločnosti. Tak ako vždy v histórii, aj teraz záleží iba na vás, čo s vami bude, ktorou cestou sa vaša súčasná spoločnosť vydá do budúcnosti. Ja tú súčasnú situáciu s odchodom mládeže vnímam ako veľmi kritickú, preto je nevyhnutné k tomu pristupovať zodpovedne. Lebo neskôr môže byť veľmi ťažké to napraviť. A zodpovední za to sme všetci. Foto: z archívu spolubesedníkov

29/VII

– Predstavenie Birds in the House som od začiatku pripravoval tak, aby bolo atraktívne pre medzinárodné publikum. Aby sa talent VHV mal šancu prezentovať aj v cudzine, nie iba na svojej pravidelnej trase – pár dedín na Dolnej zemi, sem-tam Slovensko. To predstavenie vznikalo dva roky za veľmi ťažkých podmienok. Technicky i technologicky náročné divadlo. Stálo nás veľa času a energie. Navyše to nebolo lacné predstavenie, ale peniaze sa mi podarilo priniesť z Česka. Ja osobne som s ani jedným uvedením v Petrovci nebol spokojný, stále to pre nás nebolo dorobené, nebolo to ono. Preto sme pred odchodom urobili týždenné sústredenie, kde sme už nemuseli riešiť technické problémy a predstavenie dotiahli do súčasnej podoby, s ktorou som spokojný. Do tej doby som bol veľmi nervózny, lebo sme boli vybraní z 1 150 prihlásených divadiel z celého sveta, to bola obrovská výzva. Vedel som, že ideme medzi tvrdo profesionálne divadlá, pred veľmi náročné argentínske publikum, často do slávnych a prestížnych divadelných domov. Reakcia publika

držia ako lokálnej tradície ako identiﬁkačného znaku. Nesúhlasím s tým, je to pre dnešnú dobu negatívne. Za váš pozitívny identiﬁkačný znak ja považujem vašu historickú úlohu. Veď vaši predkovia opustili domovinu aj preto, aby mohli byť slobodnejší, skultivovali Dolnú zem, udržali spoločenstvo, tradície a kultúru. Vy ste ohromne pracovití, tvoriví a odolní. Dokázali ste prekonať chudobu, vojny, politiku a udržali ste si identitu uprostred srbského prostredia. Ste známi otvorenosťou, ktorú prezentujete v priebehu Slávností atď. Ale v bežnom živote ju tak neprejavujete ani voči sebe navzájom, a to je škoda, pretože historicky ste dokázali, aká sila vo vás je, takže

HUD B A

9. 12. 2017 • 49 /4780/

Plavba s Vranjkovićom (Nikola Vranjković: Veronautika. Vydavateľstvo Multimedia Music, 2017) Janko Takáč

30/VIII

rešli už štyri roky, čo kultová srbská rocková kapela Block Out zanikla, keď ju opustil gitarista a autor väčšiny piesní Nikola Vranjković. Rozhodol sa pokračovať v sólovej kariére, pokým ostatní členovia sa tiež rozhodli rozísť sa s minulosťou a dnes tvoria ako skupina pod názvom Čovek Vuk. Napriek tomu, že Vranjković svoj prvý sólový album Zaovdeilizaponeti vydal ešte pred šestnástimi rokmi a medzičasom nahral len jedno EP vydanie (Bremeplov z roku 2014), so svojou novou sprievodnou kapelou je tento autor už roky jedným z koncertne aktívnejších srbských hudobníkov. Jadro jeho dnešnej kapely tvoria bubeník Vladan Božilović, gitarista Danilo Nikodinovski (z metalovej kapely Consecration), klávesista Ivan Zoranović a basgitarista Ivan Mihajlović (na koncertoch sa niekedy objavujú aj iní hudobníci). Nový Vranjkovićov album Veronautika obsahuje piesne, ktoré ináč už roky tvoria jeho koncertný repertoár. Väčšinu týchto piesní teda fanúšikovia už bezpochybne poznajú a takmer každá si už dávno našla svoje miesto v našom srdci. Počas minulých niekoľko rokov pozreli sme si Vranjkovićove vystúpenia v Pančeve a Zreňanine a sú to koncerty, ktoré na nás zapôsobili úrovňou kvality, dokonalou zvukovou produkciou (Vranjković je na domácej scéne tiež známy a vážený ako koncertný zvukár) a tvorivou silou tohto hudobníka, ktorý pravidelne usporadúva viac ako trojhodinové koncerty. Album Veronautika otvárajú piesne Fotelja, Zadrži svoj dah a Dve reči. Práve pieseň Fotelja,

ktorá trvá takmer 11 minút, je dôkazom presvedčivosti tohto autora a samého vydania. Vo veľmi pomalom tempe autor spieva o tom, ako stoicky znášame krajnú prázdnotu života a beznádejnosť (Malo sreće, puno suza, tek ko žar u mraku sinem... Prazne reči, mnogo snova, a od snova teške zore). Osobitne dojímavá je druhá časť so sprievodnými hlasmi. Nie je náhoda, že v tejto piesni

vychádza najavo vplyv hudby skupiny Joy Division (najmä albumu Closer) na Vranjkovića. Po chmúrnom úvode nálada sa nemení, lebo nasleduje stará a fanúšikom známa elegická pieseň Zadrži svoj dah. V nej autor hovorí o intuitívnom chápaní toho, čo sa deje vôkol nás (U snove dodao sam boje, sad se lepše vidi i manje razume sve / U oči pogledao tvoje, tvoja borba jede samo tvoje vreme). Možno najväčším hitom je skladba Dve reči – ide o ľúbostnú pieseň, v ktorej autor hovorí o láske z perspektívy jej pretrvávania alebo ukončenia (Sve što mogu reći stane u dve reči, bolje je da misliš da sam se umorio). Táto pieseň je známa aj vďaka videoklipu, v ktorom sa objavuje herec Sergej Trifunović. Konečne, vo štvrtej piesni

Moraćeš da naučiš da živiš sa tim sa nálada na chvíľu trochu mení. Vranjković ju nahral spolu s čiernohorskou kapelou Autogeni trening a jej rýchlejšie tempo trochu pripomína prvé dva albumy skupiny Block Out. Po nej nasleduje prvá z troch celkom nových (teda predtým neznámych) piesní na tomto albume. Ide o skladbu Džonatan Livingston, ktorú sme ešte nemali príležitosť vypočuť si na koncertoch. Vranjković ju nahral spolu so saxofonistom Jamalom Al Kiswaniom (z kapely Vroom), ktorý tu hral na ﬂaute. Pieseň Nikada ti neću više otkriti nijednu tajnu je najbližšia klasickému pop-rockovému prejavu a po nej nasleduje titulná Veronautika, ktorú Vranjković nahral spolu s Damirom Martinovićom-Mrletom z chorvátskej skupiny Let 3. Ide o čudný, zároveň atmosférický a dynamický zvukový experiment, ktorý sme nateraz tiež nemali príležitosť počuť v koncertnej verzii. Táto pieseň uzaviera prvú časť, čiže prvé CD albumu Veronautika. Nádherný, takmer 13-minútový kus Tajni život suterena otvára druhú časť a odkrýva jednu inakšiu stranu Nikolu Vranjkovića. Ide o ľúbostnú baladu, hovoriacu o tom, ako nám niektoré osoby ani po dlhom období neprestávajú chýbať (Vreme utrne, što ne izleči / Usput pobije, ko se ispreči) a oduševnili nás časti, v ktorých sa zapájajú gitarista Danilo Nikodinovski a Ivan Zoranović (hral na sitare). Pieseň Večernja zvona je posledná z celkom nových piesní, ktoré sú zaradené do Veronautiky (uverejnená

bola v sieti YouTube len týždeň pred albumom) a prináša prvky gothic metalu. Nasleduje výrazne trpká pieseň Marburg (hommo epilepticus), hovoriaca o autorovi, ktorý sa vyrovnáva s vlastnou minulosťou (I nisam tako crn da gazim reči / I praštam kome moj oproštaj treba / Al’ slike blede sve, vreme ih jede / Na prkos, bol i sećanje život se svede). Fototapet je ďalšou z tých piesní, ktoré sú fanúšikom už dlhšie známe. Ide o pieseň z roku 2015 a Vranjković ju nahral spolu s Danilom Nikodinovskim a Petrom Rudićom (Mravi, Svi na pod!). Nasledujú posledné dve nové a fanúšikom neznáme piesne Vi ste mi al’ mi smo oni (hovorí o súčasnej srbskej spoločnosti) a Vosak (spolupráca s Dragoljubom Crnčevićom-Crnketom z najznámejšej srbskej bluesovej kapely Point Blank). Album konečne zatvárajú staršie piesne Dve hiljade i kusur godina a Za životom il’ za sudbinom (obidve si pamätáme ešte z čias Block Out), ako aj krátky zvukový experiment Bućka. Podobne ako to bol prípad v minulých rokoch, skrze všeobecne príliš chudobnú produkciu ani tentoraz nebolo ťažko vybrať najlepší domáci album rockovej hudby. Ale v tomto roku vďaka Veronautike máme pred sebou album, ktorý je možno aj albumom celého minulého desaťročia, lebo nielen srbská, ale ani ex-juhoslovanská rocková scéna v poslednom čase nepamätajú jedno takéto silné a presvedčivé vydanie. Ide o majstrovské dielo, čiže album predstavujúci korunu tvorby tohto autora, gitaristu a speváka, ktorého poznáme a sledujeme už viac ako dvadsať rokov.

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S ﬁnančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044

Kultúra Náš posledný modernista? LITERÁRNY VEČIEROK SO ZLATKOM BENKOM

Danuška Berediová

stav pre kultúru vojvodinských Slovákov v rámci svojej pravidelnej činnosti

a toto posedenie moderovala predsedníčka ÚKVS Anna Chrťanová-Leskovac. Zlatko Benka je spisovateľ, básnik a novinár z Lalite. Má za sebou

Z ovzdušia v ÚKVS: (zľava) Anna Hrnčiarová, Zlatko Benka, Anna Chrťanová-Leskovac a Pavel Čáni; v úzadí Benkove koláže

v piatok 1. decembra usporiadal literárny večierok so spisovateľom Zlatkom Benkom z Lalite. Zároveň bola otvorená výstava autorových koláží. Hostí privítala

pätnásť kníh, dve drámy a dve bibliofílie. Ale autor sa priznal, že doma má ešte 12 kilogramov rukopisov. Píše aj po slovensky, aj po srbsky. Benka patrí do generá-

cie prozaikov, ktorá nadväzuje na modernizačnú tendenciu v slovenskej vojvodinskej literatúre. „Základný princíp tvorivosti je, aby sa autor odosobnil od svojho diela. Moje dielo je aj v týchto kolážach, preto som spokojný a šťastný, že to žije. A ja tu už nie som potrebný,“ takto hovoril autor o svojej tvorbe. Koláže, ktoré tvorí, podľa neho odzrkadľujú jeho vnímavosť a potrebu zaznamenať niečo, aby nebolo zabudnuté, čo je podľa neho najdôležitejšie. O tejto výtvarnej zložke Zlatka Benku hovoril akademický maliar, grafik Pavel Čáni. Povedal, že Benkove koláže obsahujú dadaistické prvky, intenzívny kolorit, globálne témy, novú estetiku, ktorá je produktom masmédií, a prvky filozofie Ďalekého východu. Niektoré svoje básne predviedol sám autor, ako sú Zbohom politika, Jedenáste prikázanie a najnovšiu Kým tušia. Báseň Vesmír volá, ktorú Benka napísal,

Zlatko Benka

keď mal 15 rokov, prečítala Anna Hrnčiarová, profesorka slovenčiny v Laliti. Pritom poznamenala, že deti ju stále radi recitujú. Hrnčiarová hovorila aj o tom, ako pri svojich umeleckých začiatkoch Benka v Laliti nebol pochopený. Spoluobčanov presvedčil až po stvárnení istej jeho drámy, keď podľa jej mienky Laliťania pochopili Benkovu tvorbu. Aneta Lomenová prečítala dve recenzie na tvorbu Zlatka Benku, a to od Petra Mišáka a Víťazoslava Hronca. Hronec vo svojej recenzii okrem iného uviedol, že je Zlatko Benka naším posledným modernistom.

V ŠÍDE

K výročiu MOMS Stanislav Stupavský

iestny odbor MSS v Šíde si v stredu 29. novembra pripomenul 72. výročie založenia. Vedenie sa postaralo o čím slávnostnejšie ovzdušie, preto k výročiu pripravilo primeraný program. Zorganizovalo ho spolu so šídskym cirkevným zborom. Svojou účasťou slávnostný večierok podporili aj hostia – predseda Matice slovenskej v Srbsku Ján Brtka a predseda Zhromaždenia obce Šíd Velimir Ranisavljević. MOMS-u zároveň zaželali úspešnú prácu • KULTÚRA •

i do budúcna. Matičnú činnosť od založenia 29. novembra 1945 po rok 1948, keď zanikla, skrátka prezentoval Stanislav Stupavský. Predsedníčka MOMS Šíd Nataša Kolárová podala správu o činnosti MOMS v minulom roku, podľa ktorej možno uzavrieť, že bola mimoriadne dobrá. Po oficiálnej časti nasledoval program, ktorý pripravili členky pivnického Komorného zboru Nádeje s vedúcou Annou Stojnevovou. V ich gratulačnom balíku boli duchovné piesne a recitácie, ktoré niektorých prítomných dojali až k slzám.

Komorný zbor Nádeje s hosťami a hostiteľmi po programe 49 /4780/ 9. 12. 2017

Kultúra JOZEF KLÁTIK A ALENA KLÁTIKOVÁ ALEBO 1 + 1

Tvorivé paralely

state hlavne na štarte výtvarnej púte. – Všetko sa začalo odvíjať od Aleninho návrhu, aby sme spolu vystavovali ako dcéra a otec. Vypracovali sme projekt, s ktorým sme sa zúčastnili na súbehu Kultúrneho strediska Nového Sadu. Orientovali sme sa na dva rozdielne prístupy. Stadiaľ aj ten

bami na plátne a maľbami. Ich námetom boli voľné formy z cyklu ozef a Alena Klátikovci neraz deformovaných hláv, umožňuuž vystavovali spolu. Aj na jar júce fantázii tlmočiť si ich podľa tohto roku, v apríli, v Galérii vlastného zdania: aj ako portréty Grafického kolektívu či v Galérii medziiným. Vcelku však bolo dosť mateCvijety Zuzorićovej v Belehrade 11. októbra v Galérii Národnej riálu a základov na porovnanie tvorby umelca, knižnice v Novom ktorý už má čo-to Bečeji, keď prezdolané a zažité: biehal umelecký účasť na približne večierok rodiny tisíc kolektívnych Klátikovcov: otca a 26 samostatných Jozefa, manželky výstavách a početBranky, ktorá prené študijné cesty zentovala novú vo vyše desiatich knihu poézie, a európskych kradcéry Aleny, či jinách, a autorky, vlani v Pančeve ktorá sa okrem Alena Klátiková na Trienále kresgrafiky intenzívby Srbska alebo ne zaoberá maliarv Novom Sade na stvom a kresbou podujatí Korene. Jozef Klátik a doteraz účinNajčastejšie kovala na približne však šlo o kolektívtridsiatich kolektívne podujatia. Sólo nych výstavách doma výstava otca a dcéry a v cudzine a mala tri menom 1 + 1 v nosamostatné výstavy v vosadskom Malom Novom Sade a v Novýtvarnom salóne, vom Bečeji. Nebolo trvajúca od 20. nomožné neopýtať sa vembra do 2. decemJozefa Klátika, ako bra, nebola počtom staršieho a autora, exponátov síce veľká, ktorý má výslnie za no bola zaujímavá sebou, ako vznikol originálnym konnápad urobiť takúto Jozef Klátik: Stavy ceptom. Vyplynul z výstavu. Tak isto, ako úmyslu dvoch umelsa on, nie ako otec, názov 1 + 1. Alena má celý cyklus cov spätých nielen ale ako výtvarný pe- deformovaných hláv, prakticky podobnou senzibidagóg, díva na tvorbu ide o kaktusy. Jej filozofia je asi litou a úvahami či médiami, v ktorých Jozef Klátik: Kríženie 4 Aleny, ktorá je v pod- taká, že každý kaktus osebe je sa vyjadrujú, ale aj oveľa intímnejším a silnejším putom: ide o otca a dcéru. Pritom sú obaja spätí aj s novosadskou Akadémiou umení: Jozef tam pôsobil ako profesor, Alena v roku 2014 ukončila odbor grafiky v triede Anice Radoševićovej, ako i master štúdiá vlani. Mylné by však bolo vyvodzovať z toho záver, že sa na výstave prezentujú podobnými dielami. Jozef sa predstavil niekoľkými inštaláciami, svojráznymi trojdimenzionálnymi plátnami, lavírujúcimi medzi obrazom a skulptúrou, Alena zase dielami Alena Klátiková: Hlavy alebo kaktusy? A možno aj oboje... pohybujúcimi sa kdesi medzi kresOto Filip

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Alena Klátiková: Alvaro

ako človek osebe a jej tvorivé uvažovanie je už dnes veľmi zrelé. Podotkol to na vernisáži i výtvarný kritik Sava Stepanov, nabádajúc ju, aby neopúšťala cestu, ktorou sa vybrala. Čiže, aby ďalej stavala na tom, čo začala. Podľa môjho názoru veľmi dobrá je v kresbe, tiež v tej expresívnej

časti, akou je maľba. Jej to sedí, takže kresbu dobre uplatňuje tak v maľbe, ako aj v grafike. A v jej námetoch možno okrem iného hľadať i spätosť človeka ako živej bytosti s prírodou. Aj v tom je ten odkaz 1 + 1. Keď ide o mňa, zostal som verný geometrii, hľadám to, čo jej ešte môžem poskytnúť, – uvádza Jozef Klátik. Kratšie stretnutie sme ukončili peknou správou: práve v posledný novembrový deň, keď sme sa rozprávali, Alene Klátikovej oznámili, že v polovici januára bude mať ďalšiu výstavu, len grafík, v Galérii belehradského Grafického kolektívu. Pekný tvorivý začiatok roku budúceho. Kto potom môže povedať, že na dcérach svet nezostáva... • KULTÚRA •

VEĽTRH VZDELÁVANIA 2017 V BÁČSKOM PETROVCI

sa poinformovali o možnostiach ďalšieho školenia v Srbsku a na Slovensku u predstaviteľov jednotlivých z prítomných nad 20 fakúlt. Tí im pritom rozdelili aj brožúrky, kde sú podrobnejšie popísané podmienky štúdia, ako i drobné darčeky a suveníry. Niektorí z predstaviteľov v Slávnostnej sieni a v učebni psychológie rozložili i prístroje a konali živé prezentácie, ktorými sa pokúsili upútať pozornosť žiakov a prilákať ich na svoje školy. Tento veľtrh vzdelávania na petrovskom gymnáziu iniciovala Kancelária pre mladých Obce Báčsky Petrovec a kým bola Z otvorenia deviateho Veľtrhu vzdelávania aktívna, sedem rokov spolu so školou ho aj organizovala. z domova, nielen z Nového Po jej zániku gymnázium Sadu, ale aj zo Sriemskych veľtrh organizuje samoKarloviec, Sombora, Belehstatne. Idea o tomto podradu a iných miest v Srbsku. ujatí sa zrodila ako snaha Väčšina z prítomných fakúlt vyjsť v ústrety a pomôcť už roky má záujem predstastredoškolákom v ich viť sa aj petrovským žiakom, profesionálnej orientácii. lebo sú ich potenciálnymi V poslednom desaťročí však študentmi. evidujeme, že najväčšia časť Prítomným sa v mene Žiaci mali možnosť informovať sa o ponuke petrovských maturantov sa Obce Báčsky Petrovec pri- odborov viacerých vysokých škôl rozhoduje pokračovať vo hovoril aj predseda Srđan zo Slovenska a zo Srbska svojom školení na niektorej Na petrovskom gymnáziu sú z fakúlt v Slovenskej republike. Simić a zároveň veľtrh otvoril. K nastávajúcemu jubileu – storoč- tri triedy maturantov a tri triedy Azda aj z toho dôvodu, že tam nici pôsobenia gymnázia – škole tretiakov. Trikrát po dve triedy žia- majú väčšiu šancu získať štipenkov v rámci jednej školskej hodiny dium, ako v Srbsku. verejne prisľúbil pomoc.

Nával univerzít zo Slovenska Jaroslav Čiep

„T

eším sa, že vás môžem privítať na deviatom Veľtrhu vzdelávania, ktoré organizujeme na Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom, ako i všetky univerzity a fakulty, ktoré sa zúčastnili na tomto veľtrhu,“ povedala na úvod podujatia v Slávnostnej sieni GJK riaditeľka Anna Medveďová v utorok 28. novembra. Zároveň pozdravila delegáciu lokálnej samosprávy a predstaviteľa veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade, radcu veľvyslankyne Jozefa Poláka. Aj predstaviteľov početných univerzít a fakúlt zo Slovenskej republiky, medzi inými aj Žilinskú univerzitu, Slovenskú technickú univerzitu, Poľnohospodársku univerzitu, Univerzitu Mateja Bela v Banskej Bystrici so svojimi fakultami, ktoré prišli do Petrovca tunajším žiakom predstaviť možnosti štúdia a potenciály ich študijných odborov. Riaditeľka školy privítala aj predstaviteľov univerzít a fakúlt, štátnych a súkromných

NOVÁ GALÉRIA V BELEHRADE

Štartovala tvorbou Vladu Veličkovića Oto Filip

menia nikdy dosť, peňazí nikdy menej. Vychádzajúc z toho, nie div, že pozitívne treba privítať nielen každé nové podujatie na našej výtvarnej scéne, ale i nové priestory, v ktorých ho možno verejnosti predstaviť. Nová belehradská galéria Rima, alebo po slovensky Rým, si už na štarte zabezpečila tri predpoklady úspešne sa etablovať: tradíciu, skvelú výstavu a lokalitu. Len na vysvetlenie. O jej tradíciu sa postarala skutočnosť, že vlastne ide o nové priestory známej kragujevskej galérie, ktoré sú v Belehrade umiestnené na peknom mieste: tesne popri parku Kalemegdan, neďaleko Veľvyslanectva Francúzska a blízko starej • KULTÚRA •

štvrte mesta Kosančićov venac. – S Veličkovićom spolupracuMajiteľa galérie Aleksandra Mi- jeme už dlho. Boli sme usporialojevića sa logicky opytujeme: dateľmi dvoch jeho výstav v KraRima alebo Rým je gujevci. Okrem tých vďačný názov... výstavných aktivít – Známe sú rýmy úspešne spolupracujeme tak, že sme v umení, v hudbe, v literatúre. V Belehsa začali zaoberať rade existujeme od i vydavateľstvom. 15. novembra, no Dokladom toho je našou ústredňou je edícia Šesť desaťrogaléria s rovnakým čí tvorby Vladimira názvom, existujúca Veličkovića v kresdeväť rokov, ktorá je be. Štyri desaťročia v Kragujevci. Oriensú už zverejnené. tujeme sa hlavne na Aleksandar Milojević Zostávajú ešte dve, výtvarníctvo, maľby, ktoré zrealizujeme no i na sochárstvo. počas nadchádzajúcich dvoch Tu v Belehrade ste štartovali rokov. Bol teda prirodzený a s výstavou osobnosti, akou je logický sled vecí, že sme našu Vladimir Veličković, o ktorú bol galériu otvorili práve jeho výobrovský záujem verejnosti... stavou.

Podujatie ďalšie? – Pôjde o skupinovú výstavu približne desiatich autorov, s ktorými spolupracujeme. Vernisáž bude na sklonku roka, orientačne okolo 20. decembra. Keď ide o Kragujevac, aké výstavné tempo tam máte? – Doteraz sme zorganizovali okolo päťdesiat výstav v samotnom Kragujevci, ako i niekoľko hosťujúcich mimo tohto mesta. Povedal by som, že ročne usporiadame najmenej päť alebo šesť výstav. Venujeme sa prednostne autorom domácim, hoci sme na niekoľkých výstavách mali i umelcov z územia niekdajšej Juhoslávie. Uzavriem tým, že ako organizátor a majiteľ mám rád všetky druhy umenia a všetky sú môjmu srdcu blízke.

49 /4780/ 9. 12. 2017

Kultúra ČARO VIANOC V KYSÁČI

Horí prvá sviečka na adventnom venci Elena Šranková

ných ozdôb a stromčeka. Z jeho slov sa početní prítomní dozvedeli, že je vianočný stromček pomerne mladá záležitosť a v dedinských

odujatie Čaro Vianoc, ktoré v Kysáči organizujú členovia KUS Vladimíra Mičátka, prebieha počas štyroch adventných nedelí. Každú nedeľu pritom zapaľujú po jednu sviecu na adventnom venci. Tohto roku Čaro Vianoc zorganizovali štvrtýkrát. V prvú adventnú nedeľu 3. decembra v Slovenskom národnom dome z tejto príležitosti otvorili výstavu Mládežníci EMC počas starých vianočných nedeľňajšieho vystúpenia ozdôb na stromčeku, ako i predajnú výstavu ručných prostrediach táto tradícia nemá prác, medovníčkov a iných pred- ani sto rokov. Avšak korene uctiemetov spätých s Vianocami. Výstavy vania stromov siahajú hlboko do otvoril Marijan Pavlov, etnológ, nášho prapôvodu. Prvý stromček ktorý hovoril o symbolike vianoč- prišiel z nemeckých a rakúskych

prostredí najprv krajín, a ktoré majú do miest, kde mal 40, 50 a viac rokov, výrazne estetickú v najväčšom počfunkciu a vešal sa te poskytli členky na povalovú hradu zberateľskej sekcie domu, nad stôl a to Zuzana Ďurovková hore koreňom. a Zuzana Nasádiová, Predseda KUS ale sa im pridali aj Vladimíra Mičátka Anna Domoniová Michal Francisty sa a Zuzana Ožvátová. v uvítacom príhoHosťami prvej advore medziiným ventnej nedele boli zmienil o význačlenovia Evanjelickej Aj starodávne vyzdobený me adventu, čiže stromček môže byť krásny metodistickej cirkvi, obdobia duchovktorí tiež prispeli nej prípravy na oslavu narodenia k bohatému duchovnému zážitku Spasiteľa a o adventnom venci. tohto večierka. Najmä Anna PálikoV takomto príležitostnom duchu vá-Kunčáková, superintendentka bola i báseň Adventný čas v pred- EMC, príležitostným príhovorom aj vedení Eleny Surovej, učiteľky na o symbolike stromu a stromčeka, dôchodku. O ozdobenie vianoč- ale i hudobníci, mládežníci tejto ných stromčekov v retro štýle sa cirkvi a spevokol Glória, ktorí zahrali pričinili spolkárky. Starodávne a zaspievali primerané piesne a vygule, ktoré pochádzajú hlavne zo rozprávali zaujímavý príbeh troch Slovenska, ale i Nemecka a iných stromov.

V ÚSTRETY 52. STRETNUTIU V PIVNICKOM POLI

Sviatok ľudoviek v decembri Anna Francistyová

omaly, pomaly, a už sme znovu takmer v tom istom niekdajšom zimnom termíne, v ktorom obvykle prebiehal festival slovenských ľudových piesní Stretnutie v pivnickom poli. Totiž jeho 52. ročník prebieha práve v dňoch tohto víkendu, teda od piatka 8. do nedele 10. decembra. Koncepcia súťažného podujatia sa nemení: v piatok a v sobotu (o 19. hodine) v kinosále budú prebiehať súťažné koncerty a v nedeľu (tiež o 19. hodine) to už bude koncert bez trémy a strachu. Organizátori len zmenia poradie spevákov, lebo v závere vystúpia tí odmenení. Z finančných dôvodov generálna skúška už nebýva týždeň pred festivalom, ale deň pred jeho začiatkom. Ten štvrtok síce býva pre spevákov a členov orchestra dosť dlhý, ale na docvičenie všetkých piesní – spolu so skúškami pred

www.hl.rs

každým koncertom – podľa slov vedúceho orchestra a predsedu SKUS Pivnica Valentína Michala Grňu to vraj stačí. Už pár rokov zaradom to potvrdili aj členovia odbornej poroty, ktorá aj tohto roku bude pracovať v štandardnom zložení: Juraj Ferík, predseda, Jarmila Juricová-Stupavská a Mária Zdravkovićová, členky. Kroje spevákov, ktoré sú povinnou súčasťou vystúpenia, bude hodnotiť etnologička Vlasta Vinkovičová. A dve odmeny aj tentoraz sú určené pre najlepších spevákov podľa mienky divákov na druhom súťažnom koncerte. Tohto roku sa na Stretnutie v pivnickom poli prihlásilo 18 spevákov. Keďže iba šesť prostredí reprezentujú dvaja účastníci (Selenču, Aradáč, Kysáč, Nový Sad, Kovačicu a Pivnicu) a ostatné prihlásené dediny a mestá (Báčsky Petrovec, Stará Pazova, Dobanovce, Kulpín, Hložany a Padina) majú iba

Informačno-politický týždenník

Sprievodcom festivalu je aj pravidelný bulletin

jedného predstaviteľa, aj napriek menšiemu počtu účastníkov máme uspokojivé zastúpenie prostredí – až dvanásť. Medzi spevákmi sú i známi a už na tomto podujatí odmeňovaní interpreti, ale aj nové

mená. Práve toto javisko im môže pomôcť dostať sa z anonymity, získať nové skúsenosti a nabrať odvahy do ďalších verejných vystúpení. Spevákov bude sprevádzať kvalitný 12-členný orchester na čele s predníkom Valentínom Michalom Grňom. Diania na javisku bude aj tohto roku koordinovať charizmatický rozhlasový novinár a moderátor Rastislav Zorňan. Sprievodnou akciou festivalu je aj tohto roku výstava ručných prác v organizácii Asociácie slovenských spolkov žien (v predsieni kinosály), nevystane recepcia pre všetkých účastníkov (v nedeľu o 16. hodine v zasadačke SKUS Pivnice) a tradičné tanečné zábavy po súťažných koncertoch v miestnostiach hostiteľského spolku. Ako jedno zo sedem podujatí s osobitným významom pre vojvodinských Slovákov Stretnutie v pivnickom poli organizujú NRSNM, SKUS Pivnica, Zhromaždenie obce Báčska Palanka a ÚKVS. Koordinuje ho realizačný výbor, nápomocní sú početní aktivisti v pracovných komisiách, rodiny, ktoré ubytovali účastníkov, podporovatelia festivalu. A tešia sa naň iste i verní diváci. • KULTÚRA •

V PAZOVSKEJ GALÉRII

Vystavujú staropazovskí akademickí umelci Anna Lešťanová

ajnovšiu, decembrovú výstavu v Galérii Strediska pre kultúru Stará Pazova venovali tamojším maliarom a sochárom. Kolektívnu výstavu staropazovských akademických umelcov a rodákov slávnostne otvorili v pondelok 4. decembra. Milovníci výtvarného umenia si

Po úvodnom príhovore Marjana Karavlu výstavu otvoril Vladimír Valentík (zľava)

ju môžu pozrieť do 8. januára 2018 a okrem kvalitných obrazov sú tu aj zaujímavé sochy, fotografie a mozaiky. Staropazovskí akademickí maliari a sochári sa po prvý raz zoskupili v tejto galérii v decembri 2003. Na tohtoročnej výstave svoje diela vystavuje 11 akademických umelcov staršej, strednej a mladšej generá-

akademických umelcov z tohto prostredia. Generačne až tri skupiny umelcov, kde je najmladšia Dragana Olujićová (1991), sa predstavuje, ako uviedol Valentík, s rozmanitou výtvarnou poetikou a poObrazy Zorana Kačarevića užitou technikou. Súčasťou cie. Nevystali ani tejto zaujímavej Účastníci diela Miry Brtkokolektívnej výstavej (1930 Nové kolektívnej vy sú aj umelecké Bánovce – 2014 výstavy diela, ktoré nie sú Belehrad), a tým také časté na výJán Agarský (1962 si jej kolegovia stavách – mozaiky a spolupracovní- Stará Pazova), Ksenija a trojdimenzionálne ci uctili pamiat- Joviševićová (1988 Be- práce. „U niektorých ku na jej život lehrad), Ján Stupavský umelcov, ktorých a dielo. Výstavu (1947 Stará Pazova), dobre poznám, zistil slávnostne otvoril Miroslav Havrilov (1975 som badateľný obVladimír Valentík, Belehrad), Martina Ka- rat v ich výtvarnej výtvarný kritik, ravlová-Hlodová (1980 poetike“, povedal ktorý väčšinu ma- Zemun), Pavel Pop (1948 Valentík a zaradil tu liarov a sochárov Stará Pazova), Zoran Ka- diela najmä Marjana aj osobne pozná čarević (1940 Kruševac), Karavlu. V krátkych a roky sleduje ich Marjan Karavla (1970 Be- črtách sa zmienil umeleckú tvorbu. lehrad), Jozef Klátik (1949 aj o akademickom Pochválil prácu Stará Pazova), Dragana sochárovi Jánovi Strediska pre kul- Olujićová (1991 Beleh- Stupavskom, ktorý túru Stará Pazova, rad) a Mira Brtková (1930 tohto roku oslavuje presnejšie tamoj- Nové Banovce – 2014 jubileum – 70 rokov šej galérie, ktorá Belehrad) života, a pri tejto prína sklonku roka zoskupila na ležitosti spomenul najnovšie kolektívnej výstave početných hodnotné uznanie, ktoré sa mu

Mozaiky Martiny Karavlovej-Hlodovej • KULTÚRA •

Najnovšie práce Jozefa Klátika

Socha Miroslava Havrilova

dostalo na Slovensku. Určitú zmenu a novinky vo výtvarnom prejave Valentík zistil i na najnovších dielach Jozefa Klátika, ako povedal veterána staropazovskej výtvarnej scény. V relatívne malom priestore pazovskej galérie najnovšia kolektívna výstava starapazovských umelcov pôsobí podľa slov výtvarného kritika Valentíka veľmi „dynamicky a priam osviežujúco“. Treba ju teda vidieť a kochať sa vo vystavených umeleckých dielach.

KRÁTKE SPRÁVY

Nový Sad

Pokrajinské uznanie Miroslavovi Benkovi. Pri nedávnom udeľovaní tradičných uznaní Ústavu pre kultúru Vojvodiny Miroslavovi Benkovi, scenáristovi, režisérovi, hercovi a dizajnérovi zo Starej Pazovy udelili Medailu kultúry ÚKV pre multikultúrnosť a interkultúrnosť. Jeho autorské predstavenia boli hrané na najvýznamnejších divadelných festivaloch nielen v našej krajine, ale aj v Iráne, Egypte, Rakúsku, Fínsku, Rumunsku a na Slovensku. Pri tejto príležitosti cenu Iskry kultúry, uznanie ÚKV za súčasnú tvorbu mladému umelcovi do 35 rokov, prijal huslista Robert Lakatoš. Medailu kultúry za zachovávanie kultúrneho dedičstva udelili Dr. Dragovi Njegovanovi, riaditeľovi Múzea Vojvodiny, a Medailu kultúry za životné dielo Boškovi Ševovi, grafickému dizajnérovi a profesorovi Akadémie umení v Novom Sade. Podľa Dnevnika

49 /4780/ 9. 12. 2017

Kultúra K 150. VÝROČIU NARODENIA

Adela Greisingerová (1867 – 1940) Jaroslav Čiep

ráve v týchto dňoch uplynulo presne 150 rokov od narodenia agilnej, významnej ženy, pracovníčky, ktorá celé desaťročia slúžila príkladom a konala v prospech svojho ľudu a svojho prostredia. Podľa genealógie podanej Jánom Podhradským Adela Kubániová sa narodila 6. decembra 1867 v Hložanoch. Jej otec, Ján Kubáni, bol učiteľom a vynikajúcim spevákom. Kubániovci mali päť detí a Adela bola ich najstaršou dcérou. Z jej súrodencov sestra Lujza bola vydatá za obchodníka v Pivnici Pavla Šustera, sestra Ema bola učiteľkou a vynikajúcou herečkou v ochotníckom divadle v Petrovci, zatiaľ čo brat Július bol učiteľom, a potom aj správcom základnej školy v Petrovci a po založení slovenského gymnázia v tejto dedine i jeho prvým, hoci len dočasným riaditeľom. Ján Kubáni zomrel v pomerne mladom veku, roku 1883 v Hložanoch. Už v roku 1887 sa Adelina matka s deťmi pre-

sťahovala do Petrovca. Adela, ako najstaršia dcéra, už od malička pomáhala matke a mladší súrodenci ju v tom nasledovali. Vzhľadom na to Adela si zachovala obdivuhodnú energiu a chuť do práce počas celého života. Roku 1892 sa vydala za Eduarda Greisingera (1865 – 1942), učiteľa v Petrovci. E. Greisinger sa venoval i poľnohospodárstvu, potom aj obchodu s týmito výrobkami. Adela mu v tom pomáhala. Vôľa k práci ich nikdy neopúšťala a v plnom rozsahu sa venovali aj kultúrnej činnosti a dobročinnej práci. Adela bola od mladi členkou divadla a spevokolu v Petrovci. Nebolo ani jednej zábavy alebo predstavenia, na ktorých by sa nezúčastnila. Po prvýkrát roku 1903 vystúpila v divadelnej hre Škriatok. Možno oprávnene tvrdiť, že sa so sestrami Adelou a Emou začalo

nové obdobie petrovského ochotníckeho divadla. Okrem toho roku 1906 Adela nacvičila so žiakmi prvé detské predstavenie v Petrovci Jozefovi bratia v Egypte. V rokoch po prvej svetovej vojne bola predovšetkým aktívna ako režisérka a nacvičila s domácimi ochotníkmi viac desiatok predlôh v Priemyselnom čítacom kruhu, v Sokolskej jednote, Združení slovenských žiakov na gymnáziu a MOMS Petrovec. V povojnovom období sa zintenzívnila aktivita aj v ženskom hnutí. Od založenia viac ako 20 rokov bola predsedníčkou petrovskej pobočky Ústredného spolku československých žien v Kráľovstve SCHS. Tu s ostatnými agilnými ženami konala pozoruhodnú osvetovú a dobročinnú prácu, venovala sa aj mládeži, so spolupracovníčkami

usilovne zbierala ľudové kroje, výšivky, rôzne náradie a riad, najmä zo starších čias, aby sa tak zachránili pamiatky pre ďalšie generácie. Pod jej vedením boli položené základy Národopisného múzea, ktoré vďaka jej pričineniu a profesora Michala Rapoša potešiteľne rástlo. Na základe vykonaných zbierok sa každoročne usporadúvali výstavy, predovšetkým počas Slávností. Keď sa zakladala Matica slovenská v Juhoslávii, Adela bola zakladajúcou členkou a zároveň i členkou užšieho výboru Matice. Činná bola aj v Sokole, najmä pri usporadúvaní SNS. Dožila sa 74 rokov, keď po krátkej chorobe umrela 20. decembra 1940. Pochovaná bola na petrovskom cintoríne. Na začiatku tohto roku bolo počuť iniciatívu v roku 150. výročia narodenia Adely Greisingerovej položiť pamätnú dosku na dom, v ktorom bývala a pôsobila. Táto žena si to určite zaslúžila. Iba si treba pozrieť do svedomia a pohnúť tam, kde táto iniciatíva uviazla.

VIANOČNÉ POHĽADNICE

obsadila 3. miesto v tzv. B-2 kategórii. V mene Oravského kultúrneho strediska cenu jej v Petrovci odovzdal Miroslav Katarína Gažová kultúrneho strediska zapojili aj výstava zahŕňa práce viac Žabenský a darčežiaci Slováci zo Srbska. V SVD, kde ako 2 000 žiakov z viacerých kom ju odmenila aj predvianočnom období hos- je výstava nainštalovaná, prítom- krajín: zo Slovenska, Poľska, predsedníčka Výtí zo Slovenska z Oravského ných pozdravila i riaditeľka Viera Česka, Ukrajiny, Srbska a konnej rady NRSNM kultúrneho strediska z Chorvátska. Témou Katarína MelegováDolného Kubína a ostatných prác boli vianočné, -Melichová. Riaditeľ návštevníkov, medzi ktorými biblické, zvykoslovŽabenský sa darčeboli predovšetkým žiaci zákné, ale aj prírodné kom za spoluprácu ladných škôl a výtvarníci, primotívy, ktoré žiaci odvďačil aj Svetlane vítala v utorok 5. decembra na zobrazovali rôznyZolňanovej a Vladivýtvarnom podujatí v Petrovci mi technikami. Deti Ocenená žiačka mírovi Valentíkovi, koordinátorka Výboru pre boli zaradené do ka- Ruženka Cicková riaditeľovi SVC. vzdelávanie NRSNM Svetlategórií podľa veku, z Kovačice Otvorenie výstana Zolňanová. Vo vestibule techník a typu škôl, vy hrou na hudobSlovenského vojvodinského ktoré navštevujú. ných nástrojoch spestrili žiačky divadla v Petrovci otvorili 14. Riaditeľ s potešením ZŠ Jána Čajaka v Petrovci: AnasMedzinárodnú posúťažnú Z otvorenia výstavy: (zľava) Svetlana konštatoval, že v súťaži tasija Mrdaková, Marta Milašivýstavu detských prác pod Zolňanová, Miroslav Žabenský druhýkrát účinkujú i žiaci novićová, Iveta Kováčová, Irena názvom Vianočná pohľadnica. so spolupracovníčkou a Viera Krstevská zo Srbska. A to úspešne, Miriam Nvotová a prednesom Výstava v Petrovci je výsledkom Krstevská. Viac o výtvarnej súťaži lebo dvanásťročná žiačka Ru- prózy Marcela Gániová. Výstava spolupráce NRSNM a Žilinského a náplni výstavy hovoril riaditeľ ženka Cicková zo ZŠ Mladých Vianočná pohľadnica bude v Petsamosprávneho kraja. Tentoraz sa Oravského kultúrneho strediska pokolení v Kovačici svojou via- rovci otvorená do konca januára do výtvarnej súťaže Oravského Miroslav Žabenský. Tohtoročná nočnou pohľadnicou na súťaži 2018.

Zachovanie tradície Vianoc

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

OSLAVY V SELENČSKEJ ŠKÔLKE

Desať rokov v krásnom objekte Juraj Berédi-Ďuky

Predškolskej ustanovizni Kolibrík v Selenči v pondelok 4. decembra oslávili 10. výročie jej pôsobenia v novovybudovanom vlastnom objekte. Najprv Ľudmila Čapandová, riaditeľka jubilujúcej ustanovizne, privítala prítomných a skrátka ozrejmila činnosť predškolskej ustanovizne od jej začiatkov až dodnes. Potom sa slova ujala Anna Boškićová, riaditeľka PU Kolibri v Báči, v rámci ktorej pôsobí aj selenčská škôlka. Privítala hostí najmä z obecnej úrovne, ÚKVS, tiež kolegyne a dôchodkyne, rodičov terajších škôlkarov a predstaviteľov sponzorov. Zároveň sa poďakovala za nezištnú pomoc všetkým inštitúciám, ktoré podporujú činnosť predškolských ustanovizní. Dôchodkyňa Mária Zolňanová, ktorá bola riaditeľkou

ustanovizne v Báči, keď sa začalo s výstavbou objektu v Selenči, si spomenula na to, ako tento objekt dala do prevádzky na Deň Selenče 17. októbra 2007. S prácou sa tu začalo 19. novembra

Zmienila sa o vynaložených snahách všetkých Najmladšia skupina škôlkarov s vychovávateľkami spoločenských činiteľov – tak niam, ktoré pokračujú s úspešnou obecných, ako aj lokálnych, aby sa prácou, o čom svedčia ocenenia z Republikového ministerstva pre vzdelávanie, a zaželala všetkým ešte veľa rokov úspešnej práce. Príležitostný program pozostával z recitácií, tancov a spevov. Každá skupina detí so svojimi vychovávateľkami sa snažila podať najlepší výkon, ktorý prítomní odmenili zaslúženým potleskom. Nechýbala ani narodeninová torta, darčeky k narodeninám tak deťom, ako aj predškolskej ustanovizni. Deti mali z osláv najväčšiu radosť. Tešili sa aj roRiaditeľka Ľudmila Čapandová počas príhovoru dičia, ktorí sú iste spokojní aj s ochotou vychovávateliek, aj 2007, keď boli priestory vybavené v Selenči vybudoval takýto nový s podmienkami, v akých ich deti potrebným nábytkom, didak- veľkolepý objekt pre mnohé ge- trávia čas a získavajú prvé základy tickým materiálom a hračkami. nerácie detí. Zavďačila sa kolegy- vzdelávania.

SARA MUFFINS Z HLOŽIAN

Bez tort by to nešlo Danuška Berediová

a názvom Sara muffins sa skrýva dvadsaťsedemročná Hložančanka Mária Eraková. Meno firmy si dala podľa svojej dcéry. A za Sárinými muffinmi sa skrývajú aj lollipopsy, macaronsy, dezerty v pohároch a iné sladké maškrty a, samozrejme, torty. Mária sa zaoberá výrobou týchto sladkostí už tri roky a pred rokom sa rozhodla firmu aj registrovať. Naša spolubesedníčka hovorí, že začala iba s výrobou muffinov. Najprv pre svoju domácnosť, potom aj kamarátkam a nakoniec ju sestra presvedčila, aby ich začala predávať. Časom si ich ľudia začali aj objednávať. A už vtedy si musela rozšíriť sortiment. Muf• KULTÚRA •

Mária vyrába aj svadobné torty

finy začala robiť aj so šľahačkou a obliekať ich do fondánu, pribudli lollipopsy, macaronsy a iné drobné koláče. Ako sama hovorí, bez tort by to nešlo, lebo ich ľudia objednávajú, a tak sa pustila aj

do toho. A teraz, hádam podľa tort, Sáru a Máriu najlepšie poznajú. Zákazníci majú rôzne želania a Mária je vždy ochotná na nové nápady. Ale stávalo sa, že jednu tortu si objednali aj viac ako desaťkrát. A tak sa objem práce zväčšoval. Ďalším krokom, ktorý Mária urobila pred rokom, bolo registrovanie firmy. „Na tento krok som sa rozhodla, lebo som mala naozaj veľa roboty, ale aj kvôli tomu, aby som mohla ešte viac postupovať. Najprv som trochu váhala a bola to pre mňa výzva, ale teraz som rada, že som to urobila. Lebo čoraz

Keď fotograﬁa povie viac ako tisíc slov

častejšie zákazníci žiadajú, aby torta mala etiketu s deklaráciou. Týmto som získala aj šancu vyrábať dezerty pre reštaurácie,“ hovorí. Jej plány sa týmto nekončia. Jej cieľ – rozšíriť biznis sa pomaly napĺňa: v budúcnosti by chcela vystavať ešte jednu dielňu a možno aj zamestnať osobu, ktorá by jej v tom pomáhala. Foto: z archívu M. E.

49 /4780/ 9. 12. 2017

Kultúra • Oznamy

„Brokola“ zdraviu prospešná, „praziluk“ zelenina vladárov, „blitva“ zdravá, „ľanča“ podnecuje duševnú sviežosť

Anna Horvátová

a jedálnom lístku sú čoraz viac zastúpené aj zelené ružičky, listy, priamo z prírody, zo záhrady. Ale čím ďalej, tým viac vidieť zeleniny aj v črepníkoch na balkónoch, v izbách, aj ako dekoráciu, ale predovšetkým ako prísady do jedál. Brokola (v srbčine) je v slovenčine brokolica. Tieto zelené ružičky na tanieri každému nechutia, zato ale každému prosperujú. Táto zelenina obsahuje veľa zdraviu prospešných látok. Je právom považovaná za jednu z najzdravších zelenín vôbec. Je cenná predovšetkým pre vysoký obsah vitamínu C. Pomáha organizmu znášať dokonca ionizujúce žiarenia.

Praziluk (v srbčine) je v slovenčine pór. Ešte vždy nepatrí medzi zaužívanú zeleninu, avšak tento zdroj minerálnych látok a vitamínov by nemal chýbať v žiadnej kuchyni. V ňom sa nachádza celý komplex vitamínov B, vitamíny A, C, E, K, ktoré pozitívne vplývajú na trávenie, chránia srdce a cievy. Dokonca už v starovekom Grécku poznali jeho liečivé účinky. Ukrýva sa v ňom celá škála minerálnych látok – horčíka, kremíka, draslíka, vápnika, železa. Pripisujú mu aj účinky afrodiziaka. Blitva (v srbčine) je v slovenčine mangold. Výborná listová zelenina, ktorá má mnohé pozitívne účinky, nízku kalorickú hodnotu a jednoduchú prípravu, je vlastne

CHÝRNIK KYSÁČ. V sobotu 9. decembra o 18. hodine v Slovenskom národnom dome v Kysáči (Ulica slovenská 47) v organizácii Slovenského kultúrneho a informačného centra Kysáč (SKIC) bude slávnostne otvorená výstava Zabudnutý slovenský národ vo Vojvodine.

aj posilňujúci nápoj a protijed na hmyzie uštipnutie. Ak vám nepasuje špenát, tak toto je jeho jemnejšia verzia. Podporuje trávenie, imunitný systém, kosti, kĺby, vlasy, nechty, ale aj nervový systém. Jeho nízka kalorická hodnota je pozitívom pri chudnutí. Sočivo (v srbčine) je v slovenčine šošovica. V národnom jazyku je to ľanča. Obsahuje komplex sacharidov, vápnik na spevnenie kostí, draslík, reguluje hladinu cukru v krvi, stimuluje produkciu hormónov, pomáha pri problémoch s obličkami. Aj toto sú nadostač dostatočné dôvody na ich zaradenie do jedálneho lístka a popri mäsových špecialitách vychutnať si aj zdravé plodiny.

TOPLANA, Nový Sad, Ul. Vladimira Nikolića číslo 1, podal tomuto orgánu žiadosť o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia a dostavba objektu teplárne, časťou výšky: prízemie a poschodie (P + 1) a časťou vysoké prízemie (VP) vnútornej komunikácie a komunikácie chodcov, komplex teplárne ISTOK v Ul. Marka Miljanova 2, na katastrálnych parcelách čísla 9313/2 a 9313/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 4. decembra 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-710/17, že je potrebný odhad vplyvov na životné

SKIC

prostredie a o určení rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

S I E Ť 2 1 VLNENIE VOJVODINY Projekt Sieť 21 realizuje Rádio 021 v partnerstve s ešte 20 vojvodinskými médiami s cieľom prispieť k schopnosti spoločnosti, aby sa pripravila do členstva v EÚ. TÉMY: • súdna účinnosť • rozpočtová zodpovednosť • ľudské práva

S I E Ť 2 1 VLNENIE VOJVODINY

mreza21.021.rs

rojekt Sieť 21 realizuje Rádio 021 v partnerstve s ešte 20 vojvodinskými médiami s cieľom prispieť k schopnosti spoločnosti, aby sa pripravila do členstva v EÚ. 38

www.hl.rs

TÉMY: Informačno-politický týždenník

• súdna účinnosť • rozpočtová zodpovednosť

• KULTÚRA • OZNAMY •

Oznamy

• OZNAMY •

49 /4780/ 9. 12. 2017

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

SPOMIENKA

na našich rodičov, starých rodičov a prastarých rodičov

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu ALFA ENTERIJER, s. s r. o., Báčsky Petrovec, Ul. Jána Husa číslo 53, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Priemyselný podnikateľský objekt výšky prízemie a poschodie (P + 1) určený na výrobu elementov na nábytok procesom rezania, frézovania a lepenia tabuľovo drevených materiálov, Nový Sad, južne od cesty Nový Sad – Rumenka, na katastrálnej parcele číslo 10343, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

MICHALA

1921 – 4. 12. 2007 – 2017

ANNU

1923 – 7. 12. 2012 – 2017

FABOKOVCOV zo Silbaša

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu NAFTOVÝ PRIEMYSEL SRBSKA, a. s., Nový Sad, Ul. národného frontu 12, splnomocnením podniku METROENERGY, s. s r. o., Nový Sad, Bulvár Európy číslo 11, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia – výmena jestvujúceho automatu za plnivo a výstavba vnútornej plynovej inštalácie do zariadenia na komprimáciu prírodného plynu na SSG NS 10, Ul. sentandrejská cesta b. č., Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3345/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 30. novembra 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-743/17, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Bulevar oslobođenja V-NSU248/NSL248, Bulvár oslobodenia číslo 28, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 6900/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 3. januára 2018. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 4. januára 2018 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 11.00 h.

Spomíname si s úctou a povďační sme za všetku lásku a dobrotu, ktorú ste nám dali. Dcéry Anna Červenská a Zuzana Čániová s rodinami

DROBNÝ OZNAM TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; tel. č.: 025/5827-710 a 060/5088-433. Na základe článku 102 odsek 2 Zákona o zamestnaných v autonómnych pokrajinách a jednotkách lokálnej samosprávy (Úradný vestník RS, číslo 21/2016) Obecná rada Obce Báč zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom súbehu na obsadenie pracovných miest na zamestnancov práce vodiča – doručovateľa práce na telefónnej ústredni Obecná rada Obce Báč oboznamuje všetkých záujemcov, že je oznam o verejnom súbehu na obsadenie pracovných miest na zamestnancov – práce vodiča – doručovateľa v Oddelení spoločných prác – práce na telefónnej ústredni v Oddelení spoločných prác zverejnený na úradnej internetovej prezentácii Obce Báč, a že sa rovnaký spolu s vyhláškou o súhlase na zoskupovanie údajov na verejnom súbehu na obsadenie pracovných miest na zamestnancov môže nahliadnuť a prebrať na úradnej internetovej prezentácii Obce Báč: www.bac.rs Oznam o verejnom súbehu obsahuje údaje o pracovnom mieste, prebrané z Pravidiel o vnútornej organizácii a systematizácii pracovných miest v obecnej správe Obce Báč a podmienkach na zamestnanie na pracovné miesta, odbornom zdokonaľovaní, vedomostiach a schopnostiach, ktoré sa hodnotia vo volebnom konaní a spôsobe ich previerky, telefónnom čísle, mene osoby poverenej poskytovaním dodatočných informácií o verejnom súbehu, adrese, na ktorú sa prihlášky podávajú, ako aj údaje o potvrdeniach, ktoré sa podávajú s prihláškou. Lehota na podávanie prihlášok je 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia v denníkoch.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu PODNIKATEĽSKÝ KOMPLEX – VÝROBA NÁBYTKU (zmena účelu s nevyhnutnou rekonštrukciou jestvujúcich podnikateľských objektov, výšky P, VP a P + 1, v rámci jestvujúceho komplexu), v Novom Sade Nositeľ projektu VITOROG-PROMET, s. s r. o., Nový Sad, Ul. novosadski put 132, podal tomuto orgánu žiadosť o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu PODNIKATEĽSKÝ KOMPLEX – VÝROBA NÁBYTKU (zmena účelu s nevyhnutnou rekonštrukciou jestvujúcich podnikateľských objektov, výšky P, VP a P + 1, v rámci jestvujúceho komplexu), v Novom Sade, Put novosadskog partizanskog odreda číslo 6, na katastrálnych parcelách č. 3367/1, 3367/2, k. o. Nový Sad, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 4. decembra 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-661/17, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určení rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

hlasludu.info www.hl.rs

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

• OZNAMY •

Oznamy BOLESTNÁ ROZLÚČKA

TICHÉ SPOMÍNANIE

s naším švagrom

JÁN TRIAŠKA

JÁNOM TRIAŠKOM 11. 7. 1957 – 25. 11. 2017 z Petrovca

13. 11. 1964 – 10. 9. 1989

z Petrovca

Odišiel dobrý človek, každý ho mal rád, odišiel nám do nenávratna, teraz nám zostáva len spomínať. S láskou a úctou

JÁN ČÚS

11. 7. 1957 – 25. 11. 2017

rodina Dudášová

Predobré srdcia na svete sme mali, ktoré vedeli nás milovať, keby sme láskou zobudiť ich chceli, neozvú sa nám viackrát, zmĺkli, stíchli, išli už spať. S bolestným srdcom si spomíname na syna, ktorý podľahol ranám, nezlučiteľným so životom. Bez slov rozlúčky nás náhle a nečakane opustil aj nám drahý synovec. Odpočívajte v pokoji, milí naši

SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÝ POZDRAV

na švagra

s tetkou

svojej susede

JÁNA HAŠKU

ANNOU HAŠKOVOU

ANNE HAŠKOVEJ

rod. Čapeľovej 1. 9. 1940 – 30. 11. 2017 z Kulpína

7. 7. 1936 – 13. 12. 2003 – 2017

rod. Čapeľovou 1. 9. 1940 – 30. 11. 2017

z Kulpína Susedovci: Abrahámovci, Petráš, Tatliakovci, Virágovci, Zabunovovci, Tŕpka, Maglovský, Činčurákovci, Triašková, Vidovci, Šimovci, Poparićovci, Kukučkovci, Síčovci, Melichovci a bývalí susedovci Leporisovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

s tetkou

na švagra

ANNOU HAŠKOVOU

SMUTNÁ SPOMIENKA

ANNOU HAŠKOVOU

JÁNA HAŠKU

V spomienkach stále s nami.

rod. Čapeľovou 1936 – 2003 – 2017 1. 9. 1940 – 30. 11. 2017 z Kulpína Zarmútené rodiny Ponigerová a Koruniaková

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

ANNOU HAŠKOVOU

JÁNA HAŠKU

ANNA KEVENSKÁ

rod. Kukačová 1948 – 2010 z Báčskeho Petrovca – 2017

Deň za dňom plynie, ale spomienka na Vašu láskavosť a dobrotu zostáva. S úctou a láskou si na Vás spomína

na strýka

7. 7. 1936 – 13. 12. 2017 z Kulpína

SPOMIENKA

1948 – 2002 – 2017

synovec Jaroslav s manželkou Zdenkou a deťmi Branislavom a Vlastislavom Jaškovci

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

so strynkou a krstnou mamou

Rodina Čapeľová

JÁN KEVENSKÝ

S úctou si na Vás spomína

JÁNA HAŠKU

rod. Čapeľovou 1. 9. 1940 – 30. 11. 2017 z Kulpína Ctime si každú chvíľu so svojimi milovanými, lebo nevieme, čo zajtrajšok prinesie.

Bolesťou unavená tíško si zaspala, zanechajúc všetkých nás, ktorých si rada mala.

dcéra s rodinou

rod. Čapeľovou 1936 – 2003 – 2017 1. 9. 1940 z Kulpína – 30. 11. 2017 Spomienky na Vás si s úctou zachováva švagor Kardelis s rodinou 49 /4780/ 9. 12. 2017

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA s naším švagrom

SMUTNÁ ROZLÚČKA

JÁNOM TRIAŠKOM

Opustil si nás náhle a nečakane, bez slov rozlúčky. Tichú spomienku si na Teba zachovajú

Teta ujova s rodinou

rodičia Bendovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 25. novembra 2017 umrela naša drahá mama a mamička

MÁRIU KYSEĽOVÚ

ANNU FEJDIOVÚ

MÁRIA MURTÍNOVÁ

rod. Gedeľovskú 1930 – 2006 – 2017 z Kysáča

1949 – 2009 − 2017 z Petrovca

Uplynulo jedenásť rokov, čo nie si s nami, ale v našich spomienkach ešte stále žiješ. V myšlienkach si nám stále blízko... Tvoji najmilší

Manžel Pavel a synovia Vladimír a Jaroslav

SMUTNÁ SPOMIENKA

vnuka

SINIŠA JAVORNIK

Čas lieči, čas hojí, ale zabudnúť nedovolí. Večne budeš boľavá rana v mojom srdci.

Informačno-politický týždenník

10. 7. 1922 – 25. 11. 2017 z Hložian

So zármutkom si na jej starostlivosť, dobrotu a lásku povďačne budeme spomínať. Dcéra Mária Uramová, vnuk Ondrej Uram s rodinou a vnučka Mária Dudková s rodinou

BOĽAVÁ SPOMIENKA

JOZEFA JURÍKA

28. 5. 1971 − 21. 12. 1987 z Nového Sadu

www.hl.rs

Doznel tlmený akord života, stíchla jeho tichučká pieseň, hmla studená padá na polia a nám do sŕdc bolestná tieseň. Spomienky nevyblednú, zostanú v srdciach tých, ktorým si bol blízky.

SMUTNÁ SPOMIENKA

na našu starkú

11. 7. 1957 – 25. 11. 2017 z Petrovca

11. 7. 1957 – 25. 11. 2017 z Báčskeho Petrovca

Rodina Očenášová

SPOMIENKA

JÁN TRIAŠKA

JÁNOM TRIAŠKOM

11. 7. 1957 – 25. 11. 2017 z Báčskeho Petrovca

S láskou si budeme na Teba spomínať.

BOLESTIVÁ ROZLÚČKA

s naším zaťom

na svojich milovaných

25. 12. 1992 – 27. 8. 2013 k nedožitým 25. narodeninám

Mama

dcéru a sestru

ANNU JAMBRICHOVÚČEMANOVÚ

25. 3. 1970 – 8. 12. 2007 uplynulo smutných 10 rokov z Kysáča Smutno a ťažko je bez Vás týmto životom kráčať. Zostalo nám len spomienky na Vás v srdci si zachovávať. Navždy Vás v srdci nosiť budeme a na prežité chvíle s Vami nezabudneme. Rodičia a starí rodičia, brat a ujo Ján Jambrichovci • OZNAMY •

Oznamy BOLESTIVÁ ROZLÚČKA

BOLESTNÁ ROZLÚČKA

s mojím manželom a naším otcom

s naším milovaným, jediným a nenahraditeľným synom

JÁNOM TRIAŠKOM

11. 7. 1957 – 25. 11. 2017 z Báčskeho Petrovca

Zaplakali oči, zaplakalo srdce bôľom, keď sme Ti navždy dali zbohom. Hoci si odišiel a niet Ťa medzi nami, v našich srdciach zostaneš žiť navždy s nami.

Neúprosný osud to najdrahšie nám vzal, len bolesť v srdciach, smútok a spomienky nám zanechal.

Tvoji: manželka Anna, synovia Branislav a Ján s manželkou Petrou

V našich srdciach si Ťa navždy uchováme. Tvoji zarmútení rodičia

SPOMIENKA Pri príležitosti oslavy 40 rokov od skončenia Základnej školy maršala Tita v Padine spomíname si na zosnulých učiteľov a spolužiakov

ZUZANU KOTVÁŠOVÚ

ZUZANU OBŠUSTOVÚ

JÁNA SRNKU

ANNU BABINKOVÚ

JÁNA BÍLEKA

JÁNA DIŠPITERA

MARTINA HLAVATÉHO

KATARÍNU PLVANOVÚ

PAVLA PLVANA

MARTINA POVOLNÉHO Generácia 1962

• OZNAMY •

49 /4780/ 9. 12. 2017

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 8. decembra 19.30 Zostrih piesní z festivalu Stretnutie v pivnickom poli z roku 2007, 1. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 10. decembra 11.00 Dúhovka 11.30 Agrosféra Utorok 12. decembra 12.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Dúhovka 22.00 Agrosféra Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka Dúhovka. V prvej polhodinke nedeľného vysielania k 120. výročiu narodenia prvého predsedu Matice slovenskej v Srbsku Dr. Janka Bulíka bude odvysielaný dokumentárny film o tomto humanistovi, národovcovi, demokratovi, kultúrnom a politickom dejateľovi. Agrosféra v druhej polhodinke nedeľňajšieho decembrového vysielania ponúka roľnícke, ovocinárske a vinohradnícke témy. Odznejú príspevky o tom, ako si Pazovčania pripravujú traktory na zimu, ako sa Pivničanom darí výroba organickej zeleniny a malín a o tom, aké vína tohto roku vyrobili Kulpínčania. Nevystanú ani užitočné informácie pre výrobcov.

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 8. decembra – Hugo a jeho veľký objav Sobota 9. decembra – Z lásky k mieru Pondelok 11. decembra – Výnimoční Utorok 12. decembra – Všetko alebo nič Streda 13. decembra – Vlk z Wall Streetu Štvrtok 14. decembra – Bez dychu 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 10. decembra 17.00 Film: Hľadá sa Nemo 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: 8 statočných 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Ondrej Pavčok, bývalý strihač TV Petrovec

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 10. decembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Mikuláš deťom priniesol mnoho radosti Naša krajina sa stáva krajinou seniorov Utorok 12. decembra 16.00 Niektoré deti nemajú privilégium vyrastať v biologickej rodine Odznel koncert dôchodcovského speváckeho zboru Viva La Musica Festival vedy v kovačickej základnej škole Piatok 15. decembra 16.00 Z archívu: RTVOK Film: Stuart Little

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 49 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) 15.00 16.00 16.05 16.30 17.00 18.05 19.00

19.30 20.00

Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla

Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí týždňa 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

V tajničke je meno a priezvisko autora (1937) próz, skečov a prvého šéfredaktora Kysáčskych novín.

autorka: ANNA odborníčka v BIČIAROVÁ agronómii

rieka

ženské 1. časť meno tajničky

tona

vpíšte ÉK

oddal sa pitiu

prídavné zariadenie

AS HL DU ĽU

zbavovalo špiny kopnutie kozácky náčelník

2. časť tajničky prudký horský potok

Zreňanin

ázijský nomád fáza

osobné zámeno

Pančevo

nahromadil, naniesol

dlhá samohláska

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 10. decembra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 13. decembra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

Rakúsko

neveľkým dojmom

označuje dátumom

model planéta

mendelevium

ženské meno

vojna (srb.)

a iné

spevák Goran

Jasna Milenkovićová

napadnutie, útok

jód

volt

kde

náterová látka

S bežala HLA U v poriadku D ĽU (angl.) práve (srb.) rok

citoslovce produkt z pálenej hliny

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 48 VODOROVNE: makovica, editor, P, Ava, Jovo, ne, sane, dno, kino, etán, kov, r, zem, VA, zavolal, OL, Emil, saldo, aa, Oton, J, r, lolotala TAJNIČKA: ADVENT

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 46 z čísla 46 Hlasu ľudu z 18. novembra 2017 bolo: JESENÉ LISTY. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ZUZANA VAJCOVÁ, Námestie oslobodenia č. 23, 26 215 PADINA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

49 /4780/ 9. 12. 2017

Šport DRUHÝ ŠACHOVÝ TURNAJ DRUŽSTIEV V KOVAČICI

Stará Pazova zvíťazila Ján Špringeľ

ruhú klubovú súťaž pod názvom Kovačický október zorganizoval Šachový klub Kovačica. V priestoroch Miestneho spoločenstva súťažilo štyridsať šachistov, či desať družstiev z deviatich miest, kde žijú vojvodinskí Slováci, alebo ak nemajú založený klub, aspoň súperia na rôznych turnajoch. Z objektívnych príčin tohto roku Šíd ospravedlnil svoju neúčasť.

Víťazné mužstvo zo Starej Pazovy Dobrá organizácia: Božidar Kračunov, predseda ŠK Kovačica

Hralo sa podľa Bergerových tabuliek, každé družstvo s každým, tempo hry na hráča 15 minút, polhodina na celú partiu. Každé družstvo tvorili štyria šachisti. Prvé tri umiestnené kolektívy získali poháre. Stará Pazova bola presvedčivo prvá: Uroš Petakov, Aleksandar Stamenković, Milan Skoko a Đorđe Kovačević získali maximálny počet bodov – 27. Vicešampiónmi sú vlaňajší majstri zo ŠK Kovačica: Vuk Žegarac, Božidar Kračunov, Milan Luketa a Pavel Krížov, dokopy

Záber zo súťaže

POHÁROVÝ ZÁPAS V DEDINE DIVOŠ

Najväčšou prekážkou Petrović! HAJDUK (D) – SLOGA (E) 3 : 3 (2 : 2) (po kopaní penált 5 : 4) Lazar Pavković

ba o týždeň neskoršie, čo Divošania v poslednom kole Vojvodinskej ligy – južnej skupiny zvrhli z trónu erdevícku Slogu, Hajduk susedovcov vyradil aj z pohárovej súťaže na území Oblastného futbalového zväzu Sriem. Dvesto divákov videlo pekný futbal a veľa výsledkových zvratov. Ľavokrídelník Mačvanski prvý trafil v 11. min., ale Halilović vyrovnal v 17. min. Savićević bol strelcom druhého gólu pre domácich v 22. min., no minútku pred odchodom na prestávku vyrovnal Simeunović.

www.hl.rs

Brankár Hajduka Dragoslav Petrović znova bol najväčšou prekážkou útočníkom Slogy

V druhom polčase sa siete vlnili ešte dvakrát. Teofilović priviedol

Informačno-politický týždenník

k vedeniu Slogu v 65. min., avšak o päť min. neskoršie svojim

vzali iba o tri body menej od Pazovčanov – 24. Na pomyselnom treťom stupienku stáli šachisti ŠK Mladosť z Báčskeho Petrovca v zostave Miroslav Pucovský, Mirko Kokeza, Juraj Červenák a Pavel Marčok. Petrovčania zozbierali 21 bodov. Zemiakovú medailu získali Selenčania (12 bodov), na piatej a šiestej pozícii zakotvili Jánošík a Kovačica II. (po 11 bodov), nasledujú Aradáč (9 bodov), Kulpín (7), Hložany (5 bodov) a Padina (bez bodu).

druhým gólom vyrovnal Mačvanski. Keďže sa zápas skončil bez víťaza, o tom, kto postúpi do semifinále, rozhodli pokutové kopy. Divošania boli v tom úspešnejší, keďže všetci piati hráči: Sovilj, Mačvanski, M. Petrović, Mandić a Simić prekonali Jokića. Na druhej strane sa medzi strelcov zapísali Halilović, D. Považan, Doknić, Pendo, ale brankár D. Petrović kryl strelu Simeunovića, a znova bol najväčšou prekážkou Erdevíčanom na ceste k úspechu. Hostia z Erdevíka zápas skončili s desiatimi hráčmi, lebo rozhodca Filip Todić z Vrdnika v 77. min. vylúčil z hry Matića. SLOGA: Jokić, Džibrić, Matić, Bojanić, Halilović, B. Považan, Simeunović, Doknić (Pendo), Teofilović, Vuković (Bošković), D. Považan Foto: J. Pucovský • ŠPORT •

S KARATISTOM BORISOM VRŠKOM Z KYSÁČA

Nieto výsledkov bez obetovania sa Elena Šranková

a v januári má pred sebou ďalší. Pobudri športe sa treba ne týždeň v Apatímnoho obetovať ne v kempingu pre v prospech výsledperspektívnych kakov, ale to z druhej straratistov. ny prináša veľa radosti Rodičia ujasňujú, a nových známostí – že ide o finančne vyplynulo z rozhovoru dosť náročný šport. s mladučkým karatistom Už sama skutočnosť, Borisom a jeho rodičmi že treba denne choIvanou a Jánom Vrškovdiť do mesta na trécami z Kysáča. ningy, o tom dosť Boris je siedmakom hovorí. Toho času a karate trénuje už šesť sa s prepravou delia rokov. Bol druhákom, s rodičmi Ivany Šmikeď sa na nahováranie Spočitujú medaily – Boris s mamou Ivanou tovej, tiež úspešnej mamy zapísal do klubu, v a otcom Jánom športovkyne. Tu sú, ktorom vtedy cvičili žiaci v Kysáči. tová záľuba – kata, čiže súborné pravdaže, aj výdavky na kimono Ako hovorí, hneď prvý deň sa mu cvičenie karate alebo boj proti na karate, cestovanie na turnaje... S trénerom Milanom Jovanovićom zapáčil tento šport a doteraz kaž- imaginárnemu nepriateľovi. Kedykoľvek môžu, z klubu sa snaBoris súťaží v ka- žia výdavky rodičom aspoň sčasti karate šampionátu v tureckom Isdodenne s radostegórii mladších do- kompenzovať. ťou trénuje. Teraz tanbule. Zážitky boli krásne a nerastencov a napriek už v Novom Sade, V máji tohto roku Boris bol čle- zabudnuteľné. I keď hovorí, že tomu, že je tam naj- nom našej reprezentácie a účast- najviac času trávil na súťažiach v Karate klube mladší, dosiahol toh- níkom 22. Balkánskeho detského alebo drukoval kamarátom, obMawashi. Je výto roku pekné borným žiakom, zrel si aj toto pekné mesto výsledky. Vlastnajradšej má maa bol i na dvoch výletoch. ní modrý pás tematiku, chémiu Okrem toho Boris už súa v lete má a angličtinu. Vie Rok 2013 a 2014: druhé miesto a dve prvé mies- ťažil na medzinárodných v pláne skla- ta na Pohári a pamätnom turnaji Jovu Kozomoru turnajoch v Slovinsku a aj pekne spievať, dať o hnedý. v Sriemskych Karlovciach. tohto roku bude dvakrát v Bosne. NajmilHovorí, že na druhýkrát súťažiť Rok 2015: 1. miesto na turnaji v Šabci; 2. miesto na šia mu je vlaňajšia súťaž každom trénin- súťaži zóny Sriem v St. Pazove; 2. miesto na trofeji St. v Banji Luke, na 4. Medzina Kysáčskom gu dáva svoje Pazovy; 3. miesto v Pančeve; 3. miesto na majstrov- národnom grawe-enerspevníku. Možno maximum, ale stvách Vojvodiny v Inđiji; 2. miesto v Sr. Karlovciach; gia pohári, kde bol druhý. raz budeme pí- Pózovanie v domáckej sa predsa pred 1. miesto Dunaj pohára v N. Sade; 1. miesto na Pohári Málo chýbalo, aby obsadil sať o ňom aj ako atmosfére súťažami prí- Vojvodiny v Beočíne; 1. miesto na pohári priateľstva prvé miesto a získal prvý o spevákovi, i keď nateraz s tým nesúhlasil. Tentoraz pravy zintenzívňujú, a keď v N. Sade; 2. miesto na Pohári Srbska v B. N. Sele; 2. pohár, za čím mu je tak je však stredobodom jeho špor- ide o štátnu úroveň, tak je to miesto v Belehrade. trochu ľúto. O Borisovi ešte prísnejšie. NieRok 2016: 1. miesto na pamätnom turnaji Igora mnoho povie aj diplom, kedy, keď tréner roz- Anđelkovića v Sombore; dvakrát 1. miesto na sú- ktorý dostal vo svojom káže, musí sa cvičiť aj ťaži zóny Báčka v Budisave; dvakrát 1. miesto na klube ako najlepší pretedoma. O trénerovi Majstrovstvách Vojvodiny v St. Pazove; 3. miesto na kár v rokoch 2016/2017. Milanovi Jovano- Majstrovstvách Srbska v Inđiji; dvakrát 1. miesto na Hovorí, že mu je vzorom vićovi sa zmieňuje pohári priateľstva v N. Sade; 3. miesto na turnaji v Novosadčan Jovan Simić, veľmi pozitívne a do- Bijeljine; 2. miesto na Pohári Vojvodiny v Temeríne; šampión Srbska v karate, teraz získaných 42 2. miesto na pohári v Banji Luke; 1. miesto na turnaji v cvičení kata. medailí nasvedču- v Budisave; 1. a 2. miesto na turnaji Noc šampiónov Boris smelo vyhlasuje, jú, že Borisa zrejme v Mladenovci. že trému počas súťaží vedie v tom správRok 2017: 2. a 3. miesto na pamätnom turnaji Duša- nemá, ale rodičia hovoria, nom smere. Presne na Rakića-Brajana v Belehrade; 1. miesto na pretekoch že sa v disciplíne kata trepolovica z toho sú zóny Báčka v St. Pazove, 1. miesto na Majstrovstvách ba dobre sústrediť a veru zlaté medaily. Okrem Vojvodiny v Inđiji; 3. miesto na Pohári podunajských aj rozmýšľať, nuž sa okrem tréningov a súťaží krajín v N. Sade; účasť na turnaji v slovinskom Kranji; fyzických príprav dôraz mladučký kysáčsky 3. miesto na Majstrovstvách Vojvodiny v B. N. Sele; 3. kladie aj na tie psychické. karatista sa zúčast- miesto na pohári priateľstva v N. Sade; 1. miesto na To si vyžaduje rozhovory ňuje aj v karate kem- turnaji mladších dorastencov v Šajkaši; 3. miesto na a podporu športovca aj na pingoch. Na kemp Majstrovstvách Srbska v Čačku, účasť na balkánskych tomto pláne. Karatista Boris (tretí sprava) na Tare si spomína školských hrách v N. Sade; 2. miesto na Pohári Srbska Snímky: autorka v Istanbule 2017 ako na veľmi náročný v Belehrade. a z albumu Vrškovcov

Borisove úspechy

• ŠPORT •

49 /4780/ 9. 12. 2017

Šport STAROPAZOVČANIA SPOKOJNÍ S JESENNÝM ROZBEHOM JEDNOTY

S novým trénerom Perišićom k cieľu Matej Bzovský

o poslednej výhre nad solídnym mužstvom Hajduka z Čurugu (3 : 0) na spoločnom posedení a rozlúčke s doterajším šéfom odborného štábu Milanom Vujasinom po jeho dlhšom (ne) úspešnom pôsobení vo FK Jednota a jeho asistentom Vladimirom Livajom, údajne vládla pekná atmosféra. Jednota sa v poslednej chvíli konečne, hoci tesne, prebojovala na dlho očakávanú prvú pozíciu v tabuľke. Stalo sa to tak preto, že najväčší konkurent o titul majstra, erdevícka Sloga, záverečný zápas jesene prehrala doma so susedmi z Divoša 0 : 1. Staropazovskí milovníci futbalu sú viac-menej spokojní s jesenným rozbehom Jednoty, ktorá získala 35 bodov, keďže desať zápasov vyhrala, päť hrala nerozhodne a žiaden neprehrala. Rovnaký počet bodov na druhom mieste má aj Sloga, ale o päť gólov slabšie skóre. Pazovčanov vari najviac mrzia remízy so susedmi v Belegiši, predtým aj so Sremcom vo Vojke (0 : 0), lebo by tieto príliš ľahko utratené body priniesli viac

(Ne)čakaný odchod: Milan Vujasin, doterajší tréner Pazovčanov

spokojnosti pred odchodom na dlhšiu zimnú prestávku. HRAŤ AGRESÍVNE Vedenie Jednoty na štarte nových majstrovstiev avizovalo cieľ – hrať agresívny futbal, lebo je takéto poňatie hry dnes veľmi dôležité. To sa im čiastočne podarilo. V letnom prestupovom termíne prišli hráči, ktorí mohli splniť tento cieľ. Z Batajnice sa presťahoval skúsený Milan Zarić (predtým hral v Starých Bánovciach), kým Lazar Bojbaša prestúpil zo surčinského Jedinstva. Do útočnej formácie

PO BELEHRADSKOM MARATÓNE, s tradíciou dlhšou ako tridsať rokov, do zoznamu pozoruhodných športových podujatí metropoly pribudol v nedeľu 3. decembra 2017 aj prvý polmaratón s názvom Belehradských 21 a Belehradských 10 (kilometrov). Napriek nepriaznivému počasiu zúčastnilo sa okolo štyri tisíce pretekárov. Ozajstná rieka bežcov, ktorým neprekážal ani sneh, vietor či chlad. Desiatky, ba stovky z nich sme vyfotili na časti trasy v Novom Belehrade. O. F.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

pribudli Predrag Milaković (vrátil sa z Batajnice), Aleksandar Dimitrić (Javor Ivanjica), Aleksa Bajić (Ljukovo), Danilo Milenković (Stepojevac vaga), Marko Rajić (13. mája Zemun polje) a David Knežević (Sremac Vojka). Pribudli tiež dvaja bonusoví hráči, Ivan Živković (Zemun) a Nikola Delić (Radnički Nová Pazova). Niektorí z týchto hráčov produkovali uspokojivé výkony. Najviac rozčaroval Knežević, od ktorého sa očakávalo, že prispeje k väčšej gólovej zásobe, ale jeho účinnosť bola veľmi slabá. Niekdajší brankár prvoligovej Inđije Miloš Milinović veľmi úspešne vykonával úlohu trénera brankárov, tiež sedel na lavici pre náhradníkov. Konečne sa v Jednote vytvoril skutočne kvalitný hráčky káder, takže mužstvo ihneď zaútočilo na titul, čo je i konečným cieľom – po dlhšom období sa dostať medzi republikových ligistov.

činnosť, neraz a neprávom u nás podcenenú. Po odchode doterajšieho tandemu trénerov vedenie FK Jednota sa ihneď postaralo o náhradníkovi. Novým šéfom odborného štábu je Dragan Perišić z Belehradu, ktorý vlastní A a B licenciu. Dosiaľ ako tréner pôsobil vo viacerých belehradských kluboch (Radnički, Dorćol, Brodarac, Zemun, IMT, Železnik), ako i v zahraničí (Malta, Rumunsko, Česko, Ukrajina, Francúzsko), zväčša ako pomocník prvého trénera. Hoci má iba 38 rokov, už nadobudol nadostač skúseností v tejto práci a do konca mesiaca navrhne meno svojho pomocníka. Problémom bude tréner

MAGNET PRE MNOHÝCH Predseda okyptenej správy Milić Stojaković sa staral o financie s najväčším peňažným príspevkom, kým sa dodatočné prostriedky zabezpečili z obecného rozpočtu. Keď ide o fi- Veľká zodpovednosť: nový tréner Jednoty Dragan Perišić (vpravo) nancie, v klube nebolo takmer žiadnych problémov. To, čo sa hráčom a iným brankárov, lebo sa Milinović vracia zamestnancom v klube sľúbilo, do Inđije, ale pravdepodobne aj načas sa aj vyplatilo, aj na konci ďalej bude náhradníkom na lavici tejto jesennej sezóny. Práve to Jednoty. bolo magnetom pre mnohých Keď ide o posily, zatiaľ je známe, cezpoľných hráčov, a preto Jednota že prišiel stredopoliar Nemanja v každom prestupovom termíne Vuković (Dunav Staré Bánovce), mala veľkú ponuku futbalistov – až kým talentovaný Dejan Galić na výber. Športový riaditeľ Milan opustil mužstvo, lebo si hľadá Latas nám potvrdil, že tak bude aj prvoligové pôsobisko. Ak sa rieši v budúcnosti. spor s veľmi dobrým Dušanom Nemalým problémom je predsa Ivkovićom, bude to veľká posila zloženie Správnej rady FK Jed- na poste pálčivej otázky stredného nota, lebo je v nej veľmi málo útočníka mužstva Jednoty. Hádam nadšencov z radu bývalých hráčov potom bude aj ľahšie dosiahnuť a funkcionárov. Prečo je to tak, cieľ – udržať sa na prvom mieste veľmi je ťažko vysvetliť, hoci sú Vojvodinskej ligy – južnej skupiny, pre všetkých záujemcov o prácu ktoré prináša postup do Srbskej v klube dvere dokorán otvorené. ligy – skupina Vojvodina. Mnohí však odmietajú tráviť voľný čas na túto spoločensko-športovú Foto: autor a z archívu D. P. • ŠPORT •

JESEŇ V MEDZIOBECNEJ LIGE SOMBOR – DRUHEJ TRIEDY

Nikdy slabšie tímy! Juraj Pucovský

hoda okolností tak chcela, že po skončení sezóny 2016/17 okrem majstra, Partizana z Kupusiny, postúpili aj ďalšie tri mužstvá: Rastina 1918, Jedinstvo Ribarevo a Dinamo Báčsky Breg. Tak v lige zostalo len šesť tímov, ku ktorým pribudli Graničar Riđica (najslabšie mužstvo MOL Sombor – prvej triedy), ako členovia Somborskej oblastnej ligy, Törekvés Svilojevo a somborská Šikara, ktorí nemali finančné a kádrové podmienky na obstátie v tomto stupni súťaže. Deväť klubov v „betónovej“ lige, ako to fanúšikovia vedia povedať o najnižšom stupni súťaže, v jeseni zohralo 35 zápasov. Súboj 2. kola KFK Kula – Graničar vystal, lebo futbalisti z dediny Riđica nepricestovali na ihrisko v kulskom Gederi. Domáci vyhrali kontumačne a hosťom odňali bod. Siete sa vlnili presne 140-krát, chýbali

Mužstvo Dinama zo Sonty vytvorilo najvyššie víťazstvo v lige – 8 : 2, ale v Laliti hralo len s desiatimi hráčmi

prvý, ale po prehre v Svilojeve 2 : 0 sa musel uspokojiť s druhou priečkou, síce iba so slabším gólovým rozdielom. O bod menej zoskupili Graničar, ktorému chýba(jú) eventuálne bod(y) z Kuly, a Šikara. Presne v polovici tabuľky je Törekvés. Najhorší záver v prvej šestke predsa mal ambiciózny KFK Kula, ktorý v 7. kole zažil debakel v Sonte – 8 : 2 (najvyšší výsledok v lige), potom aj pohromu so Sportom doma – 0 : 5, nuž z druhého miesta klesol na šieste?! Tri mužstvá, ktoré ani na jar nemajú žiadne šance o lepšie umiestnenie v tabuľke, vedie lalitská Panónia, ktorá jediné dve víťazstvá priam vydrela v súbojoch doma s mužstvami pod sebou, poslednou Telečkou 2 : 0 a predposledným Dinamom 4 : 3. Sonťania sa nečakane presvedčivo zaskveli s KFK Kulou (8 : 2), získali bod v Telečke (0 : 0) a doma s Törekvésom (1 : 1). Na obdiv je FK Telečka, najslabší tím v lige, ktorý už druhú

Panóniu 1 : 0 a rovnakým výsledkom KFK Kula bol úspešnejší od Šikary v Sombore. Už dávno sa nestalo, že sú mužstvá také vyrovnané, skôr slabé, ako silné. Žiaden tím nevynikol,

Šanca bratov Dobrićovcov s FK Dinamo – 4 : 3 Prvý vyrovnávajúci gól Graničara na zápase s lalitskou Panóniou – 2 : 2 ešte len štyri presné zásahy strelcov, aby diváci videli v priemere presne štyri góly na zápase. Domáce mužstvá strelili 88 gólov, hostia trafili brány 52-krát. Vďaka takému účinku domáci vyhrali na 23 zápasoch, vrátane je toho kontumáciou v Kule, zrodilo sa päť remíz, kým sa hostia radovali iba po skončení ôsmich stretnutí. Najviac gólov bolo v 7. kole – až 27, kým presvedčivo najslabšiu mušku mali strelci v 5. kole, lebo sa KFK Kula (hráči v bielom úbore) siete vlnili iba dvakrát, keď vyrovnal v posledných chvíľach Törekvés v Svilojeve porazil zápasu na lalitskom ihrisku – 3 : 3 • ŠPORT •

nedosiahol presilu nad súpermi, nezískal citeľný bodový náskok, ktorý by mu na jar pomohol ľahšie získať titul majstra. Úradne, aj tentoraz postúpi len majster, pravda, ak sa niečo nezmení, ako to bolo naposledy. Pohľad na tabuľku nás ubezpečuje, že v jarnej odvete až šesť mužstiev môže postúpiť o stupienok vyššie, lebo ich na tabuľke delia iba tri body! Stačí jedna výhra či prehra a už sa pozícia na tabuľke drasticky mení. Poďme teda radom. Bezdanský Sport zakotvil na prvom mieste vďaka triumfu nad KFK Kulou na hosťovaní 5 : 0, a tak prakticky odňal prvé miesto somborskému Metalcovi, ktorý bol takmer stále

sezónu nikoho nevyhral, ale riadne, s vôľou hrá zápasy tak doma, ako aj na hosťovaniach.

1. Sport 2. Metalac 3. Graničar (-1) 4. Šikara 5. Törekvés 6. KFK Kula 7. Panónia 8. Dinamo 9. Telečka

49 /4780/ 9. 12. 2017

8 8 8 8 8 8 8 8 8

5 5 5 5 4 4 2 1 0

1 1 1 0 1 1 2 2 1

2 20 : 6 2 19 : 12 2 24 : 9 3 17 : 18 3 11 : 13 3 17 : 21 4 17 : 21 5 12 : 18 7 6 : 25

16 16 15 15 13 13 8 5 1 49

Šport DRUHÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Padol aj najsilnejší! KULPÍN – MLADOST 3 : 2 Katarína Gažová

Zima, Ćirić, Zavaroš, Jeftić Kulpínčania v sobotu 9. decembra doma privítajú ďalší novosadský klub Botafogo. Výsledky 8. kola: Proleter – Hercegovina 3 : 1, Šíd – Partizan 1 : 3, Mladost (NP) – Maglić 3 : 0, Dunav volej – Kulpín 3 : 0, Botafogo – Mladost (T) 0 : 3, Vojvodina 2 – Sombor, hrali v utorok.

a Kataríny v sobotu 25. novembra Volejbalový klub Kulpín privítal doma prvý tím v tabuľke, VK Mladost z Novej Pazovy. Toto mužstvo predtým všetkých šesť zápasov v jesennej časti majstrovstiev vyhralo. No v Kulpíne sa im to predsa nepodarilo. Vzhľadom na to, že zápas bol najprv zahlásený na 30. novembra, a potom termín zmenili, Kulpínčania hrali s mladými hráčmi, lebo tí skúsenejší boli znemožnení hrať v tú sobotu. Predovšetkým treba pochváliť snahu mladého, Zo zápasu s Novou Pazovou v Kulpíne šestnásťročného hráča Vlastislava Jašku, ktorý každú za sebou vyčerpali, a predovšetchvíľu v hre maximálne využil. kým ten súboj s Novou Pazovou. Kulpínčania zápas s muž- Domáce mužstvo je kvalitné, má stvom novopazovskej Mladosti päť nových hráčov, zápas hralo hrali dobre, ale prvé dva sety s chuťou a bezchybne. Všetko prehrali iba zhodou nešťastných to vplývalo na presvedčivú a okolností. Nasledoval zvrat, keď zaslúženú výhru Novosadčasa domáci vzchopili a za veľkej podpory fanúšikov v hľadisku nasledujúce tri sety zvíťazili. TRETÍ CYKLOKROS V ŠÍDE Tréner Ján Lačok na tomto zápase poskytol šancu všetkým hráčom kulpínskeho mužstva, ktoré dokázalo, že má kvalitu, aby prekonalo aj najsilnejšieho Lazar Pavković súpera v lige. Výsledky jednotlivých setov: mimoriadne ťažkých pod22 : 25, 20 : 25, 25 : 17, 25 : 20, mienkach a zasneženej drá15 : 8. he v Šíde na pomocnom VK KULPÍN: Relota, Zima, ihrisku FK Jednota v nedeľu 3. Lekár, Prodanović, Jaško, Ki- decembra 2017 prebiehali tretie sić, Nemanja Petrović, Babić, tohtoročné preteky v cyklokrose, Ćirić, Zavaroš, Jeftić, Rade ktoré sa hodnotia pre tohtoročný Petrović, Hasík Pohár Srbska v horskej cyklistike. Súťaž prebiehala v šiestich DUNAV VOLEJ – KULPÍN 3 : 0 disciplínach a šídski cyklisti V prvú decembrovú nedeľu mali najviac úspechu. V kategóvolejbalisti Kulpína hosťovali rii mladších pionierov najlepší v Novom Sade. V chladnej hale bol Milan Mihajlović (CK Šíd). Športovo-rekreačného strediska Medzi pioniermi zvíťazili Miloš a s hodinovým meškaním na Živković a Sonja Božinovićová začiatok zápasu sa Kulpínčanom (CK Jednota). už od začiatku nedarilo. Akoby Predrag Tomić (CK Šíd) bol ich predošlé zápasy a šesť výhier najlepší dorastenec, kým Mária

nov. Kulpínčania prehrali, no napriek tomu nadobudnú nové sily, s pozitívnou energiou mienia pokračovať ďalej a úspešne. VK KULPÍN: Relota, Lekár, Nemanja Petrović, Jaško, Kisić, Prodanović, Babić, Gajičić,

1. Mladost (NP) 2. Kulpín 3. Sombor 4. Proleter 5. Mladost (T) 6. Partizan 7. Vojvodina 2 8. Hercegovina 9. Dunav volej 10. Botafogo 11. Šíd 12. Maglić

8 8 7 8 8 8 7 8 8 8 8 8

7 6 5 4 4 4 4 3 3 3 3 1

1 2 2 4 4 4 3 5 5 5 5 7

23 : 6 19 : 12 18 : 12 16 : 15 17 : 16 19 : 19 15 : 16 16 : 18 15 : 18 12 : 19 14 : 21 10 : 22

21 17 14 13 13 12 10 10 10 9 7 5

Preteky v snehu

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Najlepšia juniorka: Mária Tanciková

Najlepší veterán: Slobodan Radovanović

Tanciková zvíťazila medzi juniorkami. V konkurencii seniorov

zvíťazil Aleksandar Roman (CK Partizan Belehrad) a Slobodan Radovanović (CK Jednota) bol najúspešnejší medzi veteránmi. Fotky: St. Stupavský • ŠPORT •

Kobily Drava IV a Ema IV priniesli koniarke Milici Petrovovej výhru v konkurencii juniorov

Pätnásťročná Staparčanka Aleksandra Trnjakovová s Werou a Vilou III obsadila druhé miesto

ZO ZÁPRAHOVEJ SÚŤAŽE V NOVOM SADE

Aj dámy s opratami Juraj Pucovský

nes si jesenný veľtrh LORIST v Novom Sade bez fiakrov ani nedokážeme predstaviť. Medzi koňom a človekom sa zvláštny vzťah nadväzuje aj na záprahových súťažiach, ktoré už ôsmy rok sledujeme počas Medzinárodného veľtrhu koní a postroja. Rozhodcovský zbor posudzuje úbor a držanie tela voziara a spolujazdca, ale i kondíciu, čistotu a zladenosť koní, prispôsobenie a výzor postroja, ako i celkový dojem z jazdy. Divákov, hlavne milovníkov koní na dráhe Novosadského výstaviska, vždy najviac zaujme prekážková jazda – parkúr, ktorá pre mnohých návštevníkov, najmä ak sú z dediny, znamená aj kúsok nostalgie. Lepšie povedané, návrat do bezstarostného detstva, keď jedno alebo viac týchto plemenných, silných, gracióznych, krásnych a milých zvierat mala vo svojej

maštali takmer každá dedinská domácnosť. Voziari so svojimi spolujazdcami, koňmi a fiakrami i tohto roku absolvovali predpísanú dráhu s prekážkami v podobe bránok, ktoré boli sotva o niekoľko centimetrov širšie, ako je stopa kolies voza. Súťaž vonkoncom nie je jednoduchá, ak máme na zreteli, že treba zladiť skúsenosť, zručnosť držania oprát v rukách a povahu pohoniča s temperamentom a schopnosťami koní, ktoré musia mať najmenej štyri roky, aby úspešne zvládli vyskytujúce sa prekážky na dráhe. Najviac úspechov aj tentoraz zožali a búrku potlesku divákov si zaslúžili pretekári JK Quarter zo Zreňanina. V súpiske svojich členov tento klub má aj niekoľko mladých chlapcov i dievčat, šikovných voziarov zo Staparu. To je len dôkazom, že tento krásny, ale vôbec nie lacný šport v týchto častiach Banátu a Báčky aspoň v dohľadnej dobe nezanikne.

Staparčan Ljubomir Trnjakov, člen JK Quarter, triumfoval na trati dlhej 660 metrov s osemnástimi prekážkami bez jedinej chyby

To je ale paráda... Majster Vojvodiny seniorov Aleksandar Vukoje (JK Quarter) so svojimi miláčikmi Marou II a Vesnou IV

Mladí voziari v kontrolnej prehliadke dráhy

Čítajte Hlas ľudu!

Ročné predplatné:

Polročné predplatné:

2.600,00 din.

1.300,00 din.

Noviny si môžete objednať prostredníctvom:    

webovej stránky www.hl.rs/objednavka/ mailovej adresy nvuhlasludu@hl.rs telefónneho čísla 021 47 20 840 kolportérov

Hlas ľudu informuje o vás a vás.