Hlas 50 2017 by NVU Hlas ľudu

Ján Triaška Báčsky Petrovec

Ku Dňu ľudských práv

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 74 | 16. 12. 2017 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4781/

Z obsahu

16. 12. 2017 | 50 /4781/

Uzávierka čísla: 13. 12. 2017

4 TÝŽDEŇ 4 Kapitoly bez smoly 5 Mnohoraké aspekty ľudských práv 7 O krajanských prioritách a problémoch

9 SLOVENSKO 9 Uznanie pre slovenské tradície

10 ĽUDIA A UDALOSTI 10 V PU Poletarac 1 750 detí

V sobotu 9. decembra t. r. v Hajdušici zasadalo Zhromaždenie Matice slovenskej v Srbsku. (s. 5) V. Hudec

14 Mydlo z prepeličích vajec 19 Medovníky ako okúzľujúce umenie

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Blížia sa nám sviatky

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Spoločná poľnohospodárska politika po roku 2020 24 V záujme malej a tradičnej výroby 28 Teoreticky poľahky, prakticky už ťažšie

31 KULTÚRA 33 Slováci v objektíve

V záverečnom koncerte 52. Stretnutia v pivnickom poli, ktoré prebiehalo v dňoch 8. – 10. decembra v Pivnici, vystúpili nielen odmenení speváci, ale všetci súťažiaci. Tohto roku ich bolo iba 15. Aj touto spoločnou fotografiou verejne oceňujeme ich prínos do zachovania tradície nášho najstaršieho hudobno-speváckeho podujatia. (s. 31) A. Francistyová

36 Truhlica kultúrnej rozličnosti 37 Dôkaz, že idem správnym smerom

39 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA

46 ŠPORT 48 Bez obáv, že vypadnú? 49 Dôkazom úspešnosti je kopa medailí 51 Pôžitkári bieleho športu Autor titulnej fotografie: Oto Filip

Vystúpením staropazovských divadelníkov SD VHV s predstavením Diabol v raji manželskom sa vo štvrtok 7. decembra oficiálne začal 24. Memoriál Juraja Ondríka v Starej Pazove. (s. 34) A. Lešťanová

Editoriál

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúca zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa úradujúcej zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Foto: Pixabay

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI

Žijeme v rovnakom štáte? Každý má právo na život, slobodu a osobnú bezpečnosť. (…) Všetci sú pred zákonom rovní a majú právo na rovnakú základnú ochranu bez akejkoľvek diskriminácie. (…) Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva. (…) Každý má právo na prácu, na slobodnú voľbu povolania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti nezamestnanosti. Každý má, bez akejkoľvek diskriminácie, nárok na rovnaký plat za rovnakú prácu.

ú to výňatky zo Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktorú Organizácia spojených národov prijala 10. decembra 1948. Šesťdesiatdeväť rokov neskoršie svet si môže položiť prst na čelo, v akej miere sa články uvedenej deklarácie aj uctievajú. Neurobíme chybu, ak povieme, že sú zriedkavé krajiny, ktoré sa týchto stanov aj dodržiavajú. A naša? O tom možno donekonečna diskutovať. Ochranca občanov Zoran Pašalić ku Dňu ľudských práv vyhlásil, že občania našej krajiny už roky veľmi ťažko uskutočňujú svoje práva, medzi ktorými sú najohrozenejšie ženy a deti obete násilia, osoby s invaliditou, príslušníci rómskej národnosti a LGBTI populácie. Aj napriek tomu, že počas minulých rokov boli značne vylepšené zákonodarné rámce, ktoré sa týkajú ochrany uvedených skupín, tieto osoby sa stále nachádzajú na tzv. čiernej listine. Máme zákon o zamedzovaní násilia v rodine, osobitný protokol o ochrane detí a žiakov pred násilím, schválenie deklarácie proti homofóbii je na obzore. Ale to, v čom nám nepomôžu žiadni právnici, zákony, ani deklarácie je vyrovnať sa s hlboko zakorenenými predsudkami k príslušníkom uvedených skupín. Prečo sa nepríjemne cítime, ak sa ocitneme vedľa skupiny Rómov? Prečo sa s odporom pozeráme na pár rovnakého pohlavia? Prečo osoby s invaliditou vo väčšine

prípadov vykonávajú menej platené práce a sú považované za druhotriednych pracovníkov? Prečo...? Otázky zatiaľ zostávajú nezodpovedané. V Deň ľudských práv sa v našich médiách o nich hovorilo viac než inokedy. Usporiadaný bol aj druhý veľtrh menšín Svorná mozaika Srbska, kde sa podobne ako vlani predstavilo niekoľko národnostných menšín – kultúrne a gastronomicky. A nevystali ani ošúchané výpovede našich politikov – že sú národnostné menšiny mostom pre spoluprácu s inými krajinami, ako aj tá, že sú menšiny zapojené do každého rozhodnutia našej vlády. Áno, sú zapojené, majú možnosť vyjadriť svoju mienku, ale koľkokrát bola mienka národnostných rád, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu menšín, aj akceptovaná? O tom sa nevyjadrovali. Ministerka pravdy Nela Kuburovićová oceňuje, že Srbsko dosiahlo najvyšší stupeň ľudských práv vzhľadom na minulé roky. V Srbsku, v ktorom my žijeme, ešte stále nie je doriešené otvorenie firiem na základe „falošných osobných preukazov“, plagiáty dizertácií, mútne kúpy bytov, súdne konania s tajkúnami. A starostlivosť štátu o svojich občanov, najmä tých chorých, klesá čoraz nižšie. V štáte „s najvyšším stupňom ľudských práv“ sa skôr vyčlenia prostriedky na hudobnú fontánu, než napr. pre choré deti. Žijeme v rovnakom štáte? Jasmina Pániková

Čítajte nás aj na www.hl.rs. 50 /4781/ 16. 12. 2017

Týždeň 

InPress

168 HODÍN

Nezbední a odmenení

Kapitoly bez smoly

onečne týždeň, ktorému nedominovali len čierne správy. Skôr šlo o akúsi rovnováhu tých kladných a tých záporných. Pozitívnych bolo hlavne v rovine diplomaticko-regionálnej. Belehrad navštívili členovia Predsedníctva Bosny a Hercegoviny Dragan Čović, Mladen Ivanić a Bakir Izetbegović. Námetom rozhovorov so srbským prezidentom Aleksandrom Vučićom bola regionálna stabilita, problém Kosova, otázka hraníc, ako aj budovanie trate Belehrad − Sarajevo. Po dvojdňových rokovaniach s poprednými hosťami zo susednej Bosny a Hercegoviny prezident Vučić pri príležitosti snemovania Vysokej rady pre spoluprácu Srbska, Bulharska, Rumunska a Grécka bol hostiteľom aj premiérom Bulharska, Rumunska a Grécka: Bojkovi Borisovovi, Alexisovi Tsiprasovi a Mihaiovi Tudoseovi. Začiatkom týždňa prezident Vučić pobudol v Paríži, kde sa konala vrcholná konferencia venovaná klimatickým zmenám. Pred sebou má aj dôležitú návštevu Moskvy, taktiež v decembri. Na vnútropolitickej scéne pohľady sa hlavne upierali na Národné zhromaždenie Srbska, nielen na otrasne povážlivé

Jasmina Pániková

očas minulých dňoch v Národnom zhromaždení bolo ako v úli. Naši poslanci neúnavne rokovali o štátnom rozpočte na nasledujúci rok. Aspoň taký obraz o sebe podávali oni sami, realita však bola inakšia. Väčšinu svojho času, ktorý im je hradený pozoruhodným výnosom peňazí, utratili na rozdávanie urážok a vzájomné obviňovanie a viac ako 900 amendementov na rozpočet čakalo svoj rad. Oveľa väčší rozruch, než ich urážky a snahy prvej dámy parlamentu ich zmierniť, na sociálnych sieťach vyvolal počin jedného z členov hnutia Už bolo dosť! (Dosta je bilo!). Kritizujúc návrh rozpočtu na Twitteri istý poslanec, pravdepodobne nevedome, k textu pripojil aj link, ktorý viedol k istému pornografickému filmu. Tweet nebol zaveľa viditeľný, ale predsa dosť dlho, aby si ho všimli početní používatelia tejto siete, urobili screen shot a zdieľali ho ďalej. Na stranu nezbedného poslanca si zastal čelný človek hnutia, ktorý chcel žartovne poznamenať, že ich hnutie občas vyzerá veľmi seriózne, občas aj nudne, ale jeho členovia sú predsa len ľudia, ktorí si občas pozrú aj také filmy... Aké filmy má rád najznámejší politik z Jagodiny, nie je známe (ani si neprajeme vedieť), no správa, ktorá najprv vyzerala ako zo známeho satirického portálu Njuz.net, šokovala verejnosť. Spomínaného politika Prvý európsky dom odmenil Cenou najeurópan za rok 2017. Žeby on, ktorému podľa jeho slov, na rôznych oslavách nehrali iba Beethoven a Chopin, iba z dôvodu, že „bol vtedy ešte malý“, pestoval európske hodnoty a bol za ne odmenený? Áno! Odmenu dostal za rozvoj lokálnej samosprávy. Uznajme, Jagodina sa za posledné roky veľmi rozvíja, môže byť príkladom mnohým lokálnym samosprávam, no pozerať sa na jej čelného človeka ako zástancu slobody všetkých ľudí bez ohľadu na farbu pleti, vierovyznanie či sexuálnu orientáciu – je takmer nemožné.

www.hl.rs

Oto Filip



ovzdušie, ktoré v ňom už dlhšie vládne. V pondelok sa totiž v parlamente začala rozprava o 2 317 amendementoch k rôznym návrhom zákonov, z ktorých sa 919 vzťahuje na návrh rozpočtu na rok 2018. V rozprave o rozpočte minister financií Dušan Vujović podotkol, že nie je možné všetkým maximálne dať všetko. Takisto to, že sa limitujú priority, ktoré majú zabezpečiť stabilitu a trvalé zvýšenie hrubého národného produktu. Uviedol, že by Srbsko na budúci rok malo dosiahnuť 3,5-percentný rast a že sa dostalo z prvej a najťažšej fázy procesu reforiem. Podľa názoru Fiškálnej rady rozpočet je vyrovnaný a jeho schválením sa položia základy na ďalších päť až sedem rokov. Na druhej strane absentujú štrukturálne reformy, zvlášť keď ide o Elektrohospodárstvo Srbska, o štátne podniky, ako Bor, o petrochemický komplex. Stále nie je upravený ani počet zamestnaných, ani platy vo verejnom úseku. Predseda Fiškálnej rady Pavle Petrović je toho názoru, že sa dosiahnutá rozpočtová rovnováha a zmenšenie verejného dlhu v porovnaní s hrubým národným dôchodkom má zachovať natrvalo, alebo má vydržať aspoň niekoľko rokov. Dlho očakávanou správou je to, že Srbsko otvorilo ďalšie dve

prístupové kapitoly v pondelok na Medzivládnej konferencii v Bruseli. Šestka sa vzťahuje na právo hospodárskych spoločností, tridsiatka na hospodárske vzťahy so zahraničím. Týmto činom počet otvorených kapitol stúpol na dvanásť, z ktorých dve sú dočasne uzavreté. Skutočnosť, že sa namiesto plánovaných troch kapitol teraz otvorili dve, sa tlmočí ako politické rozhodnutie, ktorým Brusel a členské štáty Európskej únie sledujú dva ciele. Na strane jednej podporujú eurointegračný pokrok Srbska, na tej druhej poukazujú, že všetko môže byť aj lepšie. Komisár pre rozšírenie Johannes Hahn sa na začiatku týždňa kladne vyjadril o otvorení kapitol, no podčiarkol, že sa Belehrad v budúcnosti musí upriamiť predovšetkým na oblasť vlády zákonov, ako aj na normalizáciu vzťahov s Kosovom. Podotkol, že Srbsko musí dosiahnuť pokrok, keď ide o nezávislosť súdnictva, slobodu prejavu, médiá, práva národnostných menšín, boj proti korupcii a organizovanej kriminalite vrátane prania peňazí. Na otázku, či sa na otváranie ďalších nových kapitol bude musieť čakať pol roka, odpovedal, že je rýchlosť dôležitá, no kvalita ešte dôležitejšia. A že len to sa počíta. Povedané inak, tak ako aj dve nové kapitoly, ktoré sú v pondelok otvorené na základe všeobecného súhlasu, i tie ďalšie musia byť bez smoly. Čiže prichystané kvalitne, komplexne a bez výhrad.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

LI MANCHANG, VEĽVYSLANEC ČÍNSKEJ ĽUDOVEJ REPUBLIKY V SRBSKU

Skvelé vzťahy Oto Filip Ako by ste stručne zhodnotili stav dnešných čínsko-srbských vzťahov? – Tieto sú veľmi skvelé. Tak ako aj v rokoch predošlých, aj v tomto roku sú na vysokej úrovni. Predse-

Informačno-politický týždenník

da Stáleho výboru Celočínskeho národného kongresu Zhang Dejiang pobudol v druhej polovici júla na viacdňovej návšteve v Srbsku a predsedníčka Národného zhromaždenia Srbska Maja Gojkovićová navštívila Čínu mesiac predtým. Vyzdvi-

hol by som skutočnosť, že sú vzťahy Pekingu a Belehradu deň čo deň lepšie. Neplatí to len o ich politickom aspekte, ale aj o aspekte hospodárskom, kultúrnom, vôbec o všetkých oblastiach spolupráce. • TÝŽDEŇ •

V HAJDUŠICI ZASADALO ZHROMAŽDENIE MATICE SLOVENSKEJ V SRBSKU

Ako prinavrátiť matičnú pôdu Vladimír Hudec

sobotu 9. decembra v Slovenskom dome v Hajdušici sa uskutočnilo zasadnutie zhromaždenia Matice slovenskej v Srbsku. Témou zasadnutia, na ktorom bolo prítomných 45 delegátov zo 14 MOMS, bola iniciatíva na novelizáciu stanov a voľba nového tajomníka. Na úvod hostí privítal predseda hajdušického MOMS Vladimír Hudec a skrátka ich informoval o minulosti a súčastnosti tejto juhobanátskej dediny. Oficiálnu časť zasadnutia otvoril predseda MSS Ján Brtka, ktorý navrhol pracovné predsedníctvo v zložení Libuška Lakatošová zo Starej Pazovy (predsedníčka pracovného predsedníctva), Vladimír Fekete z Báčskej Palanky, Janko Havran zo Starej Pazovy a Branislav Kulík z Vojlovice, čo následne bolo aj schválené. Na úvod stretnutia predseda Dozornej rady MSS Michal Šranka v mene toho orgánu nastolil otázku legitimity zasadnutia, tvrdiac, že nie je zvolané v súlade s platnými stanovami, podľa ktorých zhromaždenie riadne zasadá raz v roku a ostatné zasadnutia sú mimoriadne a zvoláva ich buď Správna alebo Dozorná rada, alebo tretina MOMS. Podpredseda MSS Branislav Kulík však toto poprel ustanovením v článku 45, v ktorom sa uvádza, že zhromaždenie MSS zvoláva predsedníctvo a nie je určené koľkokrát v roku môže zasadať. Zároveň pripomenul,

že táto a podobné nedôslednosti túto funkciu dipl. právnička Kristína v platných stanovách by mali byť do- Benková z Petrovca, ale osud dvoch riešené novou novelizáciou. Rozprúdi- zamestnankýň v MSS, z ktorých jedla sa diskusia aj o tom, ako sa počítajú na zastávala aj funkciu tajomníka. zasadnutia, a ktoré v Vlastne viacerí disporadí je toto hajdukutéri vyjadrili obašické − prvé s týmto vy, či Matica bude vedením, alebo 23 mať prostriedky, od obnovenia MSJ, aby vyfinancovala a tomu podobné. ešte jeden plat, ale Väčšina sa uzhodla, aj obavy z toho, že že toto zasadnutie v prípade výpoveje predsa len 23, pride jednej z dvoch čom Ivan Zafirović pracovníčok dôjde z Vojlovice trefne k súdnemu konakonštatoval, že podniu. Predseda MSS stata je v tom, že by však ubezpečil, že sa matičiari mali čím dobre spolupraviac stretávať, a že je cuje s predsedom menej dôležité, či Báčskopetrovskej to bude na riadnom Ján Brtka delegátom obce, ktorá finanalebo mimoriadnom predostrel aj dokumenty cuje plat tajomníka, zasadnutí. a že v rozpočte na o vlastníctve pôdy Zasadnutie porok 2018 sú určené kračovalo v omnoho miernejšom prostriedky aj pre MSS. Podpredseda ovzduší, a tak zhromaždenie väčšinou MSS Branislav Kulík informoval, že hlasov schválilo iniciatívu Správnej jestvuje iniciatíva, ktorá by mala dorady, aby sa vykonala ďalšia noveli- stať podporu väčšiny v NRSNM, aby zácia stanov. Svoje výhrady vyslovil táto inštitúcia už v roku 2018 na bežnú iba MOMS Báčšky Petrovec, v ktorom činnosť Matice vyčlenila prostriedky mienia, že novelizácia nie je potrebná v sume dvoch miliónov dinárov. Tieto vzhľadom na to, že začiatkom roka prostriedky spolu s inými dotáciami sú po obsiahlej rozprave schválené by podľa jeho slov mali postačiť aj novely stanov. na platy, aj na bežnú činnosť a aj na Omnoho viac sa rokovalo o návrhu pomoc menším MOMS. Bolo však predsedu MSS Jána Brtku na nového počuť aj obavy, že sa zamestnaním tajomníka MSS. Stredobodom po- ešte jedného pracovníka v MSS ešte zornosti však nebola kandidátka na viac zvýši dlh, ktorý Matica má už voči

Branislavovi Slivkovi, Jánovi Babiakovi a Pavlovi Balážovi. Nakoniec prítomní delegáti tajným hlasovaním Kristínu Benkovú zvolili za novú tajomníčku MSS v nadchádzajúcom štvorročnom mandáte. Na záver zasadnutia predseda MSS Ján Brtka informoval o tom, že je prednedávnom vykonaná konverzia 4/6 pozemku pod budovou MSS, ktorý bol v štátnom vlastníctve, takže je teraz Matica úplne na svojom, s tým, že je nevyhnutné na ňu prepísať aj ďalšie 2/6 pozemku. Ide o pozemok, ktorého užívateľom bola Obec Báčsky Petrovec a táto ho osobitným rozhodnutím v roku 2006 darovala Matici. To rozhodnutie však dodnes nie je zrealizované a teraz je nevyhnutné, aby najprv obec vykonala konverziu, a potom bude možné zrealizovať rozhodnutie o darovaní Matici. Bola to akiste krajšia časť správy predsedu MSS, lebo v pokračovaní informoval aj o tom, že Matica nečinením bývalého vedenia utratila právo na prinavrátenie 10 jutár pôdy, ktorú vlastnila v Nových Karlovciach. Túto pôdu Matica kúpila v dávnom roku 1932 a agrárnou reformou jej roku 1946 bola štátom odňatá so zdôvodnením, že Matica nie je poľnohospodárska firma a že si prostriedky na činnosť má zabezpečiť iným spôsobom. Lehota na podanie žiadosti na prinavrátenie tej pôdy vypršala 5. marca 2014. Síce v roku 2006 vtedajší predseda MSS Ján Babiak podal žiadosť, aby pôda bola prinavrátená Matici, ale, žiaľ, urobil to na chybnú adresu a odvtedy nikto nič nepodnikol. Nuž a táto žiadosť podľa slov predsedu dáva určitú, síce malú, ale predsa len nádej na to, že pôda môže byť prinavrátená.

V NEDEĽU PREBIEHAL DRUHÝ VEĽTRH VENOVANÝ NÁRODNOSTNÝM MENŠINÁM

Mnohoraké aspekty ľudských práv Oto Filip

olo to podujatie, jedno z mnohých, usporiadané k 10. decembru − Medzinárodnému dňu ľudských práv. Prebiehalo v hale 5 Belehradského veľtrhu, za účasti tak usporiadateľov Kancelárie pre ľudské a menšinové práva, ako aj predstaviteľov národnostných rád, civilného úseku, nezávislých inštitúcií, samozrejme, i početných kultúrno-umeleckých spolkov a združení. Slovenskú národnostnú menšinu v tomto poslednom segmente reprezentovali tento rok Staropazovčania. • TÝŽDEŇ •

Otvárajúc podujatie, riaditeľka Kancelárie pre ľudské a menšinové práva Suzana Paunovićová vyzdvihla význam svornej mozaiky Srbska, ekonomických práv, ktoré označila za prioritu v pôsobení vlády, menšinovej politiky, kde je po rokoch prestávky znovu vo funkcii rozpočtový Fond pre národnostné menšiny. Osobitný význam pridáva schváleniu zákona o zamedzovaní násilia v rodine, ako aj tomu, aby v roku 2018 jednou zo základných oblastí pôsobenia bolo zastavenie a znemožnenie násilia mladistvých. Podotkla, že sa žiadne rozhodnutie vlády, týkajúce

sa menšinovej politiky, neschválilo bez účinkovania menšín v tomto dialógu. Minister obrany Aleksandar Vulin odkázal, že Srbsko rovnako miluje a rešpektuje všetkých svojich občanov a že si akúkoľvek rozličnosť váži a chce ju chrániť. Vo vyhláseniach, ktoré mali po otvorení druhého Veľtrhu národnostných menšín, minister pre prácu, zamestnávanie, bojovnícke a sociálne otázky Zoran Đorđević podčiarkol, že vláda bude podnikať všetko, aby menšinové práva boli na ešte vyššej úrovni ako sú dnes. Predseda parlamentného

Výboru pre ľudské a menšinové práva a rodovú rovnosť Meho Omerović podčiarkuje, že sme všetci ľudia a že preto farba pleti, národnostná príslušnosť, náboženská orientácia, invalidita či čokoľvek iné, čím sa jeden človek líši od druhého, nesmie byť prekážkou v tom, aby užíval všetky práva. Veľa podnetných slov a odkazov vzťahujúcich sa na mnohoraké aspekty a význam ľudských práv. Slovom − ďalšie kamienky do pestrej mozaiky Srbska, na ktorú treba byť hrdý, vylepšovať ju a chrániť za každú cenu.

50 /4781/ 16. 12. 2017

Týždeň SVET V ROKU 2017 (2)

Inaugurácia Donalda Trumpa Oto Filip

niektorých osobnostiach, skutkoch a politikách sa už vopred dá predpokladať, že prinesú viac starostí než radostí. Potvrdzuje to aj prebratie amerického prezidentského úradu Donaldom Trumpom od jeho predchodcu Baracka Obamu. Trump bol síce podľa amerického magazínu Time osobnosťou roka 2016, no v roku 2017 podnikol niekoľko kontroverzných skutkov, ktoré mali výrazný dopad nielen na politiku USA, ale aj na tú svetovú. Keď 20. januára prebral úrad ako 45. prezident USA, pričom počas protestov spätých s jeho inauguráciou zatkli vyše 210 osôb, bolo jasné, že ho čaká aspoň päť náročných výziev: či dokáže zjednotiť Ameriku, či bude pôsobiť bez Ruska alebo s Ruskom, aké výsledky dosiahne v boji s terorizmom, či si plne uvedomí, že sú mu EÚ a NATO spojencami,

čo bude robiť s Čínou, didátkou konzervatívnej ktorá sa derie na miesto únie CDU/CSU za nemecAmeriky? K jeho prvým kú kancelárku. V súvislosti krokom patrilo niekoľko s migračnom krízou sa v rozporuplných rozhodprvej dekáde februára minutí: podpísanie dekrénistri šestnástich krajín vo tov o zákaze migrácie Viedni dohodli, že balkánz Blízkeho východu, ska trasa zostane uzavretá. pokračovanie výstavby V polovici februára KĽDR múru s Mexikom, snahy potvrdila skúšku balistickej o zrušenie či náhradu strely stredného doletu, systému zdravotného Americký prezident Donald Trump výrazne ktorú označila za úspech. poistenia, ktorý vypra- poznačil svetovú politiku v roku 2017. Je najhoršie Nasledovali skúšky ďalšie, coval Barack Obama, hodnoteným prezidentom USA za ostatných 70 ktoré spôsobili vlnu napätia rokov. zrušenie či obmedzenie medzi ňou a susedmi, takisregulácie na ochranu životného viacerými ďalšími rozhodnutiami. to i rastúce znepokojenie vo svete. Okrem na USA, pohľady sveto- V Nemecku sa 12. februára konali prostredia. Už v zime, jeho imigračný výnos spôsobil obrovské vej verejnosti sa na začiatku roku prezidentské voľby, v ktorých množstvo protestov a chaos na le- 2017 upriamovali aj na Sýriu: zvíťazil rešpektovaný sociálny detiskách v USA, tiež kopu protestov na mierových rokovaniach o nej, mokrat Frank-Walter Steinmeier. aj vo svete. Začiatkom decembra prebiehajúcich na rozhraní januára Funkcie sa ujal 19. marca. Rumuni rozhodnutie USA uznať Jeruzalem a februára v kazašskej Astane je takmer celý február protestovali za hlavné mesto Izraela spôsobilo dohodnuté, že prímerie z konca proti vláde, ktorú obviňovali zo vlnu palestínskych protestov vo decembra 2016 platí a že si na jeho snahy chrániť skorumpovaných východnom Jeruzaleme, v Pred- dodržiavanie posvietia Turecko, politikov. jordánsku i v pásme Gazy a otriaslo Rusko a Irán. ( V budúcom čísle: Veľká Šiesteho februára sa Angela beztak nepokojným Blízkym výBritánia a EÚ) chodom. Nepreslávil sa veľmi ani Merkelová oficiálne stala kanSnímka: Sita/AP Kiyoschi Ota

Z (PRED)VIANOČNEJ RECEPCIE NA VEĽVYSLANECTVE SLOVENSKEJ REPUBLIKY V BELEHRADE

Mikulášske a iné priania Oto Filip

výstava Petra Dešića z Čelareva. Stručne bilancujúc uplynulý rok, podčiarkla, že v Srbsku o nedeli 3. decembra a Viabol celý rad dôležitých nočnom charitatívnom návštev zo Slovenska, bazári v Belehrade rýchlo s ktorými prišiel i rad odprišla streda, s ňou i už tradičkazov, ktoré si niektorí ná koncoročná recepcia pre možno aj mylne vysvetkrajanov. Svojráznu súvahu lili. Preto kvitovala, že sa roka si na pôde VeľvyslanecSlovensko nebude mietva SR v Novom Belehrade šať do našich rozhodnutí vypočulo približne 250 hosa našej vôle. Vyzdvihla, tí, predstaviteľov slovenskej že nadchádzajúci rok menšiny: zástupcov miest bude pomerne zložitý, a obcí, organizácií, inštitúcií, keďže sa v ňom budú cirkvi, škôl... konať voľby. A je tu i rad Privítala ich veľvyslankyňa výročí, ktoré si treba priSR v Belehrade Dagmar Reppomenúť: 100 rokov čeková, príhovorom, v kto- V srdečnom ovzduší: veľvyslankyňa SR v Srbsku Československa, 100 rom vyzdvihla, že je kdesi Dagmar Repčeková a jej zástupca Igor Vencel rokov od ukončenia v polovici mandátu a že do počas vítania hostí prvej svetovej vojny, jeho konca plánuje navštíviť tie slovenské prostredia, v ktorých speváčkou Andreou Lačokovou 100 rokov nadviazania diploešte nebola. K uvoľnenej sviatoč- a skupinou Lego, tiež fotografická matických vzťahov so Srbskom.

www.hl.rs

nej nálade a k pekným dojmom prispeli dve umelecké zložky: tá hudobná, reprezentovaná

Informačno-politický týždenník

–Storočnica 1. svetovej vojny je príležitosťou na zamyslenie sa nad nezmyselnosťou vojen, ktoré je veľmi dôležité v tomto období, keď možno vypozorovať, ako sa svet okolo nás zhoršuje, aký je nepriateľský, ako sa radikalizuje, ako mladí ľudia strácajú záujem o realitu, o spoločenský život a uprednostňujú smartfóny a virtuálnu komunikáciu, ktorá ich oddeľuje od reality. Je úlohou nás rodičov, aby sme ich vrátili späť do romantiky spoločenského života, aby sme im znovu pripomenuli hodnoty, na ktorých stojí ľudstvo. Keďže je dnes Mikuláša, chcem vám na tento deň dať, alebo vštepiť myšlienku svornosti a lásky. To, čo bude ďalej, bude zložité, no keď sa máme radi, vieme veci lepšie prekonať. Šťastné Vianoce, krásny budúci rok a nech sa vám všetkým darí, nech ste hlavne zdraví. A nech vás všetkých stretnem s úsmevom na budúci rok, – uviedla veľvyslankyňa na záver (pred)vianočného príhovoru. • TÝŽDEŇ •

BRATISLAVA

O krajanských prioritách a problémoch Katarína Melegová -Melichová

piatok 8. decembra v Bratislave v organizácii Svetového združenia Slovákov v zahraničí (SZSZ) v súčinnosti s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) zorganizovali stretnutie členov expertnej komisie Slovákov žijúcich v zahraničí a odborníkov zo Slovenskej republiky na tému strategických

LETMO

Diplomati

O väčšine diplomatov možno konštatovať, že sú ľudia schopní, vzdelaní, erudovaní… Ako i že v ich slovníku bežne nie je slovo nemôžem alebo spojenie nedá sa. Príjemné, hoci neplánované stretnutie s jedným z najdôležitejších z nich, s veľvyslancom Číny v Srbsku Li Manchangom, mohlo človeka plne utvrdiť v presvedčení, že i poprední diplomati sú ľudia z krvi a mäsa a dokážu sa prispôsobiť každej situácii. Počas prechádzky Dobročinným vianočným bazárom v Belehrade predstaviteľ Číny sa pristavil pri ich národnom stánku. Na žiadosť povedať pár slov o terajších vzťahoch dvoch krajín zareagoval hneď: plynulou srbčinou. To, že takéto správanie má vo zvyku, potvrdil aj následný stručný rozhovor s istým Zemunčanom, ktorému sľúbil, že príde na akési kultúrne podujatie. Nie je síce známe, či náš veľvyslanec v Pekingu ovláda čínštinu a v akej miere, no je jasné, že naučiť sa tak dokonale rozprávať po srbsky musela pre čínskeho veľvyslanca byť ozajstná drina. A nie sú ani všetci diplomati rovnakí. K iným sa nedá len tak dostať, hlavne pre ľudí vôkol nich, rôznych šéfov kabinetu, tajomníkov, ochrankárov… Keď pred pár rokmi bolo potrebné vyjadrenie o téme akejsi konferencie od skromne postaveného úradníka vo veľvy• TÝŽDEŇ •

a aktuálnych otázok ďalšieho posilňovania spolupatričnosti Slovákov v zahraničí. Diskusné príspevky sa zamerali na oblasti, v rámci ktorých aktivity podporuje ÚSŽZ, čiže na vzdelávanie, vedu a výskum, kultúru, informačnú oblasť a médiá. Komisii predsedali predseda ÚSŽZ Ján Varšo a predseda SZSZ Vladimír Skalský. Prácu komisie sledoval aj generálny riaditeľ sekcie ministra Ministerstva zahraničných

Oto Filip

slanectve jednej z významných svetových mocí, prejavilo sa, čo je to skutočná byrokracia. Bolo treba napísať a zaslať žiadosť, ozrejmiť, o aké médium ide, na aké účely sa vyhlásenie žiada, či je prioritné, nakoľko je termínom podmienené… Prekážok bolo veľa, času málo, takže veľmi rýchlo vypršala chuť mať aj tento aspekt rozboru. Niekdajšia socialistická Juhoslávia mala mnoho kladov, tiež určité zápory. V dejinách však zostalo zapísané, že jej zahraničnú politiku na kľúčových svetových destináciách reprezentovali skutočne špičkoví experti: politici, diplomati z povolania, prípadne intelektuáli s vysokým medzinárodným renomé. Tieto kádre tvorili najlepší z tých najlepších. Nie teda div, že sme v medzinárodných reláciách mali oveľa výraznejšie miesto a pozíciu než bola naša skutočná veľkosť. Vedieť si zvoliť správnych ľudí na správne pozície znamenalo ak nie celú polovicu, tak aspoň tretinu úspechu. O dlhoročnom šéfovi Titovho kabinetu, diplomatovi a publicistovi Berislavovi Badurinovi sa povrávalo, že dokázal raz prečítať Ústavu Švédska a následne ju zreprodukovať. A že na početné záväzky prezidenta nepotreboval žiaden záznamník. Všetko totiž mal uložené v hlave. Diplomat ako sa patrí.

vecí a európskych záležitostí Michal Kottman a podpredseda ÚSŽZ Peter Prochácka. K témam účastníci dostali aj údaje o počte Slovákov v jednotlivých krajinách strednej a východnej Európy (viac ako 561-tisíc), v zámorských krajinách (viac ako 859-tisíc) a v západnej Európe, kde ich žije viac ako 200 tisíc. V rokoch 2014 – 2016 prvej skupine krajín z ÚSŽZ bolo pridelených prostriedkov prostredníctvom grantov vo výške 2 232 923,18 eur, čo bolo 79,50 percenta z celkovej sumy; druhej skupine krajín 218 616 eur, čiže 7,78 percenta a tretej skupine 334 988 eur alebo 11,93 percenta a Svetovému združeniu Slovákov v zahraničí 22 200 alebo 0,79 percenta. Podľa oblastí pridelenie prostriedkov v pozorovanom období bolo: vzdelávanie, veda a výskum získali 738 767,59 eur alebo 26,07 percenta; kultúra 1 689 385,52 eur alebo 59,61 percenta; informácie 332 055 eur alebo 11,72 percenta a médiá 73 820 eur alebo 2,60 percenta. ÚSŽZ podporil aj rad podujatí na Slovensku, na ktorých sa zúčastňujú krajania: Medzinárodný letný tábor pre žiakov základných a stredných škôl, Bienále fantázie v Martine, Palárikova Raková v Čadci, Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slo-

vensko, Južnoslovanské detské a mládežnícke slávnosti, Pamätný deň zahraničných Slovákov, Krajanská nedeľa a Krajanský dvor na Folklórnych slávnostiach pod Poľanou na Detve, Stála konferencia Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí a účasť na knižnom veľtrhu v Bratislave Bibliotéka. Zo Srbska sa v práci Expertnej komisie zúčastnili Vladimír Valentík, Svetlana Zolňanová a Katarína Melegová-Melichová. Posledné dve boli prijaté aj predsedom Výboru Národnej rady SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Ľubomírom Petrákom a členom Výboru NRSR pre kultúru a média Miroslavom Čížom. V piatok večer bolo zasadnutie Generálnej rady SZSZ, na ktorom prijali správy o práci a hospodárení a informáciu o projektoch na rok 2018. V sobotu 9. decembra bolo prvé zasadnutie Programovej konferencie v dejinách SZSZ, na ktorom boli prítomní a zoskupenie oslovili generálny biskup ECAV Miloš Klátik, generálny dozorca ECAV Imrich Lukáč, generálny konzul v Maďarskej republike Igor Furdík a ďalší. Tu sa tiež hovorilo o krajanských prioritách a o problémoch, ktoré im stoja v ceste k dosiahnutiu priorít.

Iný uhol reality

Nikola Petkov 50 /4781/ 16. 12. 2017

Týždeň NÁSILIE PÁCHANÉ NA ŽENÁCH A DEŤOCH

Nesmie byť tabu, nesmie byť zanedbané Jasmina Pániková

Tragicky sa končili aj prípady, keď ženy – obete násilia vzali keď sa medzinárodná kamspravodlivosť do vlastných rúk paň 16 dní aktivizmu boja proti a zavraždili násilníka. Pri vynášanásiliu na ženách ukončila 10. ní rozsudku tieto okolnosti súd decembra – v Deň ľudských práv, nebral do úvahy, bez ohľadu na to, to neznamená, že sa o tejto téme že šlo o roky týrané ženy, ktoré sa už nemusí hovoriť a nepokračovať o pomoc obracali aj na poverené v boji. Ako mnohokrát zdôrazniinštitúcie. Na toto upozornila aj li predstavitelia pokrajinského Danica Todorovová a položila ombudsmana, Ústavu pre rodootázku, či sa tieto ženy považujú vú rovnosť či iných inštitúcií za obete alebo kriminála združení, zaoberajúcich sa ničky? touto problematikou, je neNielen počas kampane vyhnutné počas celého roka boja proti násiliu na žeupozorňovať na následky, ktonách, ale aj pri každom ré spôsobuje násilie, druhy zmieňovaní sa o počte násilia, prezentovať zákonný prípadov násilia, alebo rámec, týkajúci sa boja proti počte vrážd vždy hovonásiliu a telesá, ktoré sa nim ríme o prípadoch, ktoré priamo zaoberajú. Problém sa udiali v partnerských rodovo založeného násilia vzťahoch – páchatelia a ochrana žien a detí pred sú súčasní alebo bývalí rodovo založeným násilím je partneri. Avšak o ženách, globálnym problémom a ako ktoré nie sú obeťami svotaký musí byť stále prítomnou jich partnerov, sa zriedka témou. hovorí. Takými obeťami sú staré ženy a dievčenNOVÝ ZÁKON S DOBRÝM ce. Veľmi často obete ani ODKAZOM nepoznali svojho vraha, „Chceme odoslať odkaz, že žili samé, boli obete brunásilie na ženách musíme za- Oranžová farba – rozpoznateľná farba kampane proti násiliu v celom svete tálneho násilia, fyzického staviť, a to môžeme urobiť iba a sexuálneho. Páchateľmi spoločne. Jednotlivec sotvaže dva dni po uvedenej konferencii venovaná aj nedávna výročná sú vo väčšine prípadov osoby, ktodokáže niečo, ale združené sily (9. decembra), resp. tri dni pred konferencia siete Život bez ná- ré majú patologickú potrebu spáinštitúcií, vlád, médií a za pomo- Výročnou konferenciou siete Ži- silia. Účastníci konferencie boli chať násilie na starej žene, alebo je ci medzinárodných organizácií vot bez násilia, ktorú organizuje jednotní v tom, že presné výsledky násilie späté s vydieraním peňazí môžu priniesť pozitívne výsledky,“ Pokrajinský ochranca občanov budú viditeľné až po roku. To, čo alebo krádežou. Posledný taký prípoznamenala šéfka Agentúry UN – ombudsman, otázku súvisiacu je viditeľné po šiestich mesiacoch, pad sa udial koncom novembra, WOMEN Milana Rikanovićová na s počtom prihlásených prípadov je zvýšený počet vyrieknutých keď 89-ročnú starenku zbili traja nedávno uskutočnenej konferen- násilia sme položili aj Snežane súrnych opatrení, ktorých bolo maloletí (dvaja 12-roční a jeden cii v Novom Sade, keď prezento- Kneževićovej, zástupkyni pokra- zhruba 11 500. Vanja Macano- 14-ročný), a pritom sa vedľa nej vali výsledky prieskumu v rámci jinského ombudsmana. Rastie vićová z Autonómneho ženského fotili, mysliac si, že ju zavraždili. projektu Integrovaná odpoveď na násilie alebo dôvera v inštitúcie? strediska mieni, že tento zákon Nastoľuje sa otázka, ako zachrániť násilie na ženách vo Vojvodine – „Je to veľmi dobrá otázka, ale má dobrý odkaz: „Je aj svojráz- tieto skupiny žien, ktoré sú bezdruhá fáza. Ako vtedy povedala, zároveň aj veľmi ťažká. Áno, počet nym preventívnym zákonom. branné. V tomto prípade 14-ročný veľmi je dôležité rozpoznať všetky prihlásených prípadov je väčší, ale Pre obete nesie pozitívny odkaz chlapec môže byť trestne stíhaný, druhy násilia. „Najviditeľnejšie je ja by som si priala a dúfam, že to a páchateľom pripomína, že môžu ale keď ide o mladších násilníkov, to fyzické násilie, ale existujú aj neznamená, že je násilie v zostu- mať oveľa serióznejšie následky, trest neexistuje. Prípadne môžu ďalšie, ktoré nám často unikajú. pe, ale že ženy získali dôveru v in- než v minulosti. Skôr chýbala zodpovedať rodičia, ak sa dokáže, Násilie sa stalo takmer samo- štitúcie, vzhľadom na to, že podľa komunikácia medzi inštitúciami že je správanie dieťaťa zapríčinezrejmosťou v našej spoločnosti, nového zákona existuje povinná a práve v nedostatku komunikácie né zanedbaním, alebo týraním. a to nesmieme dovoliť. Počas spolupráca aj medzi inštitúciami, cez malé pukliny unikali seriózne Bude mať taký rozsudok pozitívny prvých troch mesiacov platnosti čiže vzájomné informovanie sa, prípady, ktoré sa neraz končili účinok na maloletého páchateľa? zákona o zamedzovaní násilia spracovanie štatistických údajov, tragicky.“ Sotvaže.

www.hl.rs

v rodine sme mali viac ako 10-tisíc prihlásených prípadov násilia. To neznamená, že násilie narastá. Rastie dôvera žien v inštitúcie a z toho dôvodu všetky inštitúcie musia mať tú správnu odpoveď – ako reagovať.“ Vzhľadom na to, že v tomto roku v našej krajine v partnerskom násilí o život prišlo zhruba 30 žien, a posledná vražda sa udiala iba

Informačno-politický týždenník

takisto existujú aj skupiny pre koordináciu a spoluprácu, ktoré majú záväzok stretať sa raz za dva týždne. Považujem, že všetko toto sa dostalo do verejnosti, k ženám, a že ony majú väčšiu dôveru v inštitúcie.“ Zákon o zamedzovaní násilia v rodine je platný od 1. júna t. r. Práve šesťmesačnému obdobiu uplatňovania tohto zákona bola

• TÝŽDEŇ •

Slovensko HOREHRONSKÝ VIACHLASNÝ SPEV ZAPÍSALI DO REPREZENTATÍVNEHO ZOZNAMU NEHMOTNÉHO KULTÚRNEHO DEDIČSTVA UNESCO

Uznanie pre slovenské tradície Rastislav Boldocký

a prestížnom Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO má Slovensko už piaty prvok. Po fujare, terchovskej muziky, gajdošskej kultúre a spoločných bábkarských tradíciách s Českou republikou začiatkom decembra pribudol aj horehronský viachlasný spev. Na juhokórejskom ostrove Jeju o tom rozhodli členovia Medzivládneho výboru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Horehronský viachlasný spev je typický intenzívnymi hrdelnými prejavmi a veľkou nosnosťou na diaľku. Charakterizujú ho aj viachlasné súzvuky a patrí medzi najvýraznejšie tradície regiónu Horehronia. „Náš región sa spája

Mužská spevácka skupina Fsk Kráľová hoľa z Podhorelej

skôr s vysokou nezamestnanosťou a tvrdým životom, no máme tu aj niečo, čím sa skutočne môžeme pochváliť a na čom môžeme stavať. Horehronský viachlasný spev je dedičstvo, ktoré nám zanechali naši predkovia a jeho tradícia sa tu udržala celé stáro-

čia,“ povedal ešte v roku 2015 pre denník Pravdu člen folklórneho súboru Kráľova hoľa z Pohorelej Jaroslav Bodnárik, iniciátor nominácie horehronského viachlasného spevu do slovenského zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva.

Komisia UNESCO v Kórei posudzovala 35 nominácií a viachlasný spev sa naplno presadil. „Pri hodnotení slovenskej nominácie nevzniesli ani jednu pripomienku,“ uviedla pre TASR manažérka Slovenského ľudového umeleckého kolektívu Lucia Sopková. Tradícia viachlasného spievania je spojená s prvkami vyplývajúcimi z valašsko-pastierskeho spôsobu života, ktorý do regiónu prinieslo dosídľovanie územia na základe valašského práva (14. – 17. storočie). Je charakteristickým symbolom obcí Vernár, Telgárt, Šumiac, Pohorelá, Heľpa, Závadka nad Hronom a Polomka. Jednou z najznámejších piesní, ktorá je horehronským viachlasným spevom interpretovaná, je Na kráľovej holi. Foto: YouTube

NOVÝM MAJITEĽOM LUXUSNEJ VILY CASTELLO PRI OPATIJI SA STANE MILIONÁR Z ESETU MIROSLAV TRNKA

Slovák kupuje „Todorićov zámok“ R. Boldocký

uviedla pre slovenské verzného podnikateľa Ivicu médiá Zuzana HošaloTodorića. Počas vojnových rokov hotely pritom nemali ážne problémy ekonomické- vá zo ESET-u. Trnka je peniaze na vyplácanie doho finančného giganta Ag- zakladateľom tejto IT dávateľov, takže sa ich dlhy rokor otriasli v posledných spoločnosti, ktorá pohromadili. Aj tie voči Agromesiacoch nielen Chorvátskom, núka celosvetovo znákoru. „Celkový dlh predstaale aj celým regiónom bývalej my antivírový program. voval asi jedenásť miliónov Juhoslávie. Celá kauza sa dokon- Cena jeho majetku sa kún, čo je v prepočte asi 1,5 ca dotkla aj Slovenska, i keď trochu odhaduje na 640 miliómilióna eur. Todorić prišiel v iným spôsobom. Milionár Miroslav nov eur, pričom podľa informácií roku 1996 s návrhom, ktorý Trnka sa rozhodol vyuchorvátsa neodmieta. Dajte mi Vilu žiť rozpredaj majetku skych médií Vila Castello: Novým majiteľom lukratívnej Castello a dlh vymažem,“ spoločnosti Agrokor Vilu Castello nehnuteľnosti pri Opatiji bude Slovák Miroslav vysvetli pre Plus 7 dní jeden a kúpiť lukratívnu Vilu kúpil za 8,1 Trnka (Foto: Július Dubravay) zo zamestnancov Liburnie. Castelo v Medveji pri milióna eur. V ďalšej časti reportáže z Opatiji. Ako píše týždenník nehnuteľnosť tróni, a za zmienku Medveje prináša týždenník príbeh „Miroslav Trnka Plus 7 dní, nehnu- určite stojí aj menšia štýlová bu- vzostupu a pádu Ivicu Todorića, môže potvrdiť, že reteľnosť na skale nad dova pri vile. Od spomínanej veže na ktorého miestni obyvatelia agoval na ponuku zo morom je naozaj mi- vedie priamy chodník k moru, aj napriek problémom nezaSotheby‘s a dal cenomoriadne lukratívna a navyše tam nájdete menší prístav nevreli. „Vždy sme vedeli, kedy vú ponuku vyššiu, než vďaka týčiacej sa veži pre lode,“ uvádza časopis vo svojej prichádza a odchádza. Hore na bola požadovaná cena Miroslav Trnka pripomína zámok. reportáži a prináša jej históriu. kopci si vybudoval heliport, tana kúpu spomínanej (Foto: SITA) Vila začiatkom deväťdesiatych kže sme sledovali jeho vrtuľník,“ „Obydlie z roku 1916 s nehnuteľnosti Vila Castello v Chorvátsku. Ide o súkrom- 969 štvorcovými metrami obytné- rokov patrila hotelovej spoloč- tvrdí jeden z nich miestny rybár. nú aktivitu Miroslava Trnku, kúpa ho priestoru pôsobí impozantne. nosti Liburnia a chátrala. Medzi „Nemôžeme na neho povedať je v súčasnosti v procese a k sfina- Pocit majestátnosti umocňuje hlavných dodávateľov Liburnie krivé slovo. Obci určite pomohol, lizovaniu transakcie ešte nedošlo,“ rozľahlý park, v ktorom luxusná patril práve Agrokor kontro- dokonca nám vystaval kaplnku.“

• SLOVENSKO •

50 /4781/ 16. 12. 2017

Ľudia a udalosti ZASADALI VÝBORNÍCI ZHROMAŽDENIA OBCE STARÁ PAZOVA

V PU Poletarac 1 750 detí Anna Lešťanová

ačiatkom týždňa sa konalo druhé decembrové zasadnutie Zhromaždenia obce Stará Pazova. Za necelé dve hodiny výborníci väčšinou hlasov schválili všetkých šesť bodov rokovacieho programu. Najväčšiu rozpravu vyvolali prvé dva body – ročné plány práce predškolských ustanovizní Poletarac Stará Pazova a Radost Nové Banovce. Na niekoľko otázok opozičných výborníkov – od toho, či sú v adaptovaných súkromných domoch, ktoré pre veľký počet detí PU Poletarac má v podnájme, zabezpečené adekvátne podmienky v súlade s platnými predpismi, po kúpu nového služobného vozidla a nevyhnutnú výstavbu nových budov predškolskej

Milica Blešićová, riaditeľka PU Poletarac

ustanovizne v samotnej Pazove, obsiahle odpovede poskytla Milica Blešićová, riaditeľka PU Poletarac Stará Pazova. Okrem iného povedala, že domy, v kto-

rých sú deti umiestnené, celkom sú zrekonštruované a prispôsobené potrebám: „Toho času je v Poletarci zapísaných až 1 750 detí a Obec Stará Pazova patrí medzi zriedkavé obce, v ktorých nejestvuje čakacia listina, keď ide o prijatie detí do ustanovizne.“ Nové služobné auto kúpili, ako uviedla Blešićová, vďaka dobrému hospodáreniu v samotnej ustanovizni a používať ho budú všetci zamestnanci v záujme dosiahnutia ešte lepších pracovných výkonov. Pre obmedzený počet detí v skupinách nevyhnutná je i dostavba, či výstavba nových predškolských ustanovizní v Starej Pazove. Podľa – zatiaľ iba – predbežných informácií železničná stanica Nová Pazova v zrýchlenom konaní získa status zastávky. Na

základe takého rozhodnutia na stanici už nebudú zamestnaní výpravcovia vlakov a iní zamestnanci. Zmenšený bude aj počet vlakov, ktoré budú zastávať v tejto dedine Staropazovskej obce. O týchto plánovaných novinkách hovoril na pondelkovom zasadnutí ZO Stará Pazova (11. decembra) výborník Bogoljub Milanović, zamestnaný na železničnej stanici v Novej Pazove. Apeloval, aby tamojšia lokálna samospráva vplývala na vedenie v podniku Železnice Srbsko ohľadom zmeny takého rozhodnutia. Podľa slov Milanovića novopazovská železničná stanica patrí medzi frekventovanejšie stanice a po získaní statusu zastávky, keď tam už nebudú zamestnanci, v značnej miere sa zmenší bezpečnosť cestujúcich.

ŠÍD

Decembrová cena pre Stanislava Stupavského Blaženka Dierčanová

stredu 6. decembra v Galérii Savu Šumanovica v Šíde sa uskutočnilo slávnostné zasadnutie z príležitosti 73 rokov od oslobodenia dediny v druhej svetovej vojne. Zasadnutie otvoril predseda Zhromaždenia obce Velimir Ranisavljevic, ktorý vo svojom príhovore vzdal poctu bojovníkom a obyvateľom Šídu padlým za slobodu. Pri tejto príležitosti Obec Šíd tradične udeľuje Decembrovú cenu – najvyššie obecné uznanie určené zaslúžilým organizáciám a jednotlivcom, ako aj plakety. Uznania sa udeľujú za dosiahnuté úspechy v oblasti vedy, kultúry a iných spoločenských aktivít ako prínos k rozvoju a afirmácii obce. Toho roku Decembrovú cenu z jedenástich kandidátov dostali: Radovan Grčić, vedúci Srbského kultúrno-umeleckého spolku sv.

www.hl.rs

Sávu a vynikajúci choreograf a pracovník v oblasti kultúry, ktorý má za sebou rad úspechov, a Stanislav Stupavský (1947), slovenský novinár a kronikár, dopisovateľ Hlasu ľudu, dlhoročný tajomník Miestneho spoločenstva Šíd, ktorý do dôchodku odišiel z postu riaditeľa Rádia Šíd. Okrem toho bol aktívny aj v oblasti kultúry, bol predsedom SKUS Jednota, kde zanechal viditeľné stopy, zvlášť v oblasti divadelníctva, a bol aj medzi zakladateľmi FK Jednota. Ako kronikár napísal šesť monografií o dedinách v Šídskej obci, v ktorých žijú Slováci, tiež o činnosti slovenského spolku a MOMS. Poslednú monografiu, ktorá bola predstavená verejnosti v auguste t. r., so spoluautormi Štefanom Stupavským z Brna, Ondrejom Stupavským z Hložian a Jánom Stupavským zo Starej Pazovy, venoval rodinnej vetve Stupavskovcov na Dolnej zemi.

Informačno-politický týždenník

Uznania laureátom odovzdal predseda obce Predrag Vuković. Vo vyhlásení pre novinárov Stanislav Stupavský povedal: „Na mojich pleciach je už 70 rokov, neočakával som toto uznanie, ale som rád, Laureáti − Stanislav Stupavský (sprava) že si moje snahy nie- a Radovan Grčić kto všimol a že si táto spoločnosť váži moje dielo vo rokoch 1980 − 1982 som bol predviacerých oblastiach. Som hrdý sedom spolku. Bol som aktívnym na svoju prácu v Miestnom spo- aj vo Futbalovom klube Jednota, ločenstve, kde som bol 24 rokov bol som jedným zo zakladateľov. zamestnaný ako tajomník. Keď Vo svojej spisovateľskej práci som som tam začal pracovať, v Šíde sa venoval kronikárstvu, uverejbolo iba 5 km asfaltových ciest, nil som šesť monografií a nahral a keď som odišiel, všetky ulice dva dokumentárne filmy, ktoré boli asfaltované a taktiež bola obsahujú dôležité informácie a vybudovaná kanalizácia. Som dokumenty, na ktorých som roky hrdý aj na roky strávené v SKUS pracoval a ktoré zostanú budúcim Jednota, kde som začal ako di- pokoleniam. Táto najvyššia cena vadelník, neskôr ako režisér a v našej obce ma veľmi potešila.“ • ĽUDIA A UDALOSTI •

OKRÚHLY STÔL V KYSÁČI

O bezpečnosti mladých Elena Šranková

tredobodom okrúhleho stola Bezpečnosť mladých v Novom Sade, ktorý sa uskutočnil v Slávnostnej sieni Základnej školy Ľudovíta Štúra v Kysáči v stredu 6. decembra, boli špecifické problémy týkajúce sa bezpečnosti predovšetkým mladých Kysáčanov. Ide o časť projektu Mladí a reforma úseku bezpečnosti – promovanie bezpečnosti Predstavitelia RMS Kysáč a Europolisu mladých v Novom Sade, ktorý podporila Misia OBSE v Srbsku. Partnermi v projekte sú Mestská tickej spoločnosti Europolis. Z jeho správa pre šport a mládež a Novo- slov okrem iného vyplynulo, že sa sadské mládežnícke fórum. Okrúhly 61 percent, čiže dve tretiny anketostôl zorganizovali v spolupráci s Ra- vaných cítia bezpečne. Tí, čo sa tak dou Miestneho spoločenstva Kysáč. necítia, ako rizikové situácie uviedli Výsledky výskumu bezpečnostnej dopravu, násilie, kriminalitu, krádeže, situácie mladých ľudí v kratších čr- ale aj ozbrojené vyúčtovania na tách predstavil Dane Pribić, výkonný ulici. Ako bezpečnostný problém riaditeľ Centra pre rozvoj demokra- uviedli narkomániu, fyzické násilie,

Z OKRÚHLEHO STOLA V STAREJ PAZOVE

Za pokojné riešenie pracovných sporov

nedostatok polície na určitých miestach a zlé osvetlenie niektorých ulíc. Ako nebezpečné miesta mladí uviedli Dunajský park, tiež časti mesta Satelit a periférne časti, zvlášť Detelinaru. Stredoškoláci sa necítia bezpeční ani vo svojich školách, uvádzajú vrstovnícke násilie a vyúčtovania medzi školami. Vyplynulo, že si výsledky výskumu trochu protirečia. Dve tretiny anketovaných sa totiž vyjadrilo, že sa v Novom Sade cítia bezpečne a tri štvrtiny z nich utrpelo nejaké fyzické alebo verbálne násilie. I keď mladí políciu uviedli na prvom mieste ako niekoho, komu veria, predsa v tejto inštitúcii nehľadajú pomoc, keď trpia nejakým násilím. Tu je teda priestor na zveľadenie spolupráce lokálneho

zmienili Bojan Kovrlija, náčelník staropazovskej Obecnej správy, Jovo Bjelić, predseda Únie zamestnávateľov, a Rade Erceg, predseda Zväzu samostatných syndikátov Obce Stará Pazova. Ako bolo počuť, staropazovská sociálno-ekonomická rada je jednou z troch rád pôsobiacich vo Vojvodine (aktívne sú ešte sociálno-ekonomické rady v Novom

Anna Lešťanová

ociálno-ekonomická rada Obce Stará Pazova usporiadala v utorok 12. decembra okrúhly stôl na tému Sociálny dialóg medzi syndikátom a zamestnávateľom a pokojné riešenie pracovných sporov. Na okrúhlom stole v malej zasadačke tzv. Bielej budovy sa okrem sociálnych partnerov, členov Sociálno-ekonomickej rady, čiže Zväzu samostatných syndikátov Obce Stará Pazova, Únie zamestnávateľov a lokálnej samosprávy zúčastnili aj početní predstavitelia rezortných obecných, pokrajinských a republikových orgánov. Okrúhly stôl v Starej Pazove sa uskutočnil v spolupráci s Ministerstvom pre prácu, zamestnávanie, bojovnícke a sociálne otázky, s cieľom • ĽUDIA A UDALOSTI •

Momentka z okrúhleho stola

zveľadiť sociálny tripartitný dialóg na lokálnej úrovni a poukázať na možnosti pokojného riešenia pracovných sporov. O význame debaty o tejto veľmi vážnej a aktuálnej téme sa v úvodných príhovoroch

Sade a Rume) a jednou z dvanástich v celej krajine. O doterajšej činnosti tohto tripartitného telesa hovoril Milenko Vučinović, tajomník Sociálno-ekonomickej rady Obce Stará Pazova.

prostredia a polície, aby sa mladí posmelili vyhľadať pomoc v prípade ohrozenia svojej bezpečnosti. Účastníkmi okrúhleho stola v kysáčskej škole okrem už spomenutých boli žiaci siedmich a ôsmich tried, ináč členovia žiackeho parlamentu, tiež predstavitelia školy, škôlky, Domu zdravia, Strediska pre sociálnu prácu, Kancelárie pre mladých, poľovníckeho spolku a futbalového klubu. Hovorilo sa o bezpečnostných problémoch v Kysáči, ktoré sú v mnohom podobné tým v meste. Tak žiaci, ako aj iní prítomní spomínali uličné osvetlenie, dopravnú infraštruktúru, túlavé psy, nočnú neadekvátnu činnosť známej kysáčskej kaviarničky, nedostatočný počet policajtov v dedine a nereagovanie polície a inšpekcií. Spoločne dospeli k záverom, ktoré môžu zlepšiť bezpečnosť predovšetkým mladých a zvýšiť dôveru v príslušné inštitúcie z územia mesta, zvlášť keď ide o úsek bezpečnosti. Moderátorka okrúhleho stola bola Jelena Plavka z Centra pre rozvoj demokratickej spoločnosti Europolis.

Najväčší problém v realizácii sociálnom dialógu v Srbsku je ten, že zamestnávatelia vo veľkých spoločnostiach (hlavne zahraniční investori) neprejavujú záujem zúčastniť sa v rokovaniach tohto druhu, čo je chybná cesta, lebo spokojný robotník je aj úspešný a výkonný robotník. Obsiahlu prezentáciu na tému Zákonodarné rámce sociálneho dialógu v Srbsku mala Jesenka Čvoro, šéfka Oddelenia pre sociálny dialóg spomínaného ministerstva. O úlohe a význame Republikovej agentúry pre pokojné riešenie pracovných sporov sa zmienili Ivica Lazović a Dragana Andonovská. Agentúra je osobitnou organizáciou vlády RS a vykonáva odborné práce, ktoré sa vzťahujú na pokojné riešenie kolektívnych a individuálnych pracovných sporov a iných prác určených zákonom. Pôsobí 12 rokov a v prvom desaťročí práce začali 13 052 pracovných sporov, z čoho právoplatne riešili 4 698 individuálnych a 112 kolektívnych. Na otázku, prečo treba riešiť pracovný spor v tejto agentúre, odpoveď znela, že tam sa všetko koná dobrovoľne, zdarma, účinne a objektívne.

50 /4781/ 16. 12. 2017

Ľudia a udalosti OBEC BÁČSKY PETROVEC

Spoločne proti rodinnému násiliu Jaroslav Čiep

zorganizovala tematické prednášky, podotkla Legíňová. Riaditeľka Strediska pre sociálnu prácu Biljana Drakulićová hovorila o význame poradenskej služby Rodinka, ktorá v nasledujúcom roku plánuje ešte viac pracovať s evidova-

konferencie bolo násilie páchané na ženách, starých a slabých ľuďoch. V našej krajine situácia ohľadom partnerského a rodinného násilia nie je ružová. V poslednom desaťročí o život prišli stovky žien a detí, avšak celoživotné následky a traumy nosia v sebe i obete, ktoré utrpia zranenia a týrania. S cieľom poukázať na nutnosť boja proti násiliu v rodine, Rada pre rodovú rovnosť v dedinách z územia obce

nými páchateľmi násilia. Dodala však, že sa nedostatočná pozornosť venuje prevencii: „Každý jav v spoločnosti, ktorý je malígny, neželateľný, ako násilie v rodine, musí mať prevenčné opatrenia.“ Stredisko pre sociálnu prácu je inštitúcia, ktorá aktívne spolupracuje s inými inštitúciami a usiluje sa počas práce s ich klientmi ohľadom iných záležitostí zistiť, či v tých rodinách nie sú prítomné zárodky rodinného násilia.

globálnej kampani 16. dní aktivizmu proti násiliu páchaného na ženách sa zúčastnilo 1 700 organizácií v 100 krajinách sveta. Toto celosvetové podujatie, ktoré trvalo od 25. novembra do 10. decembra, aktívne podporili aj v Obci Báčsky Petrovec. Predsedníčka Obecnej rady pre rodovú rovnosť Anna Legíňová usporiadala 6. decembra tlačovú konferenciu, na ktorú pozvala predstaviteľov lokálnej samosprávy, Strediska pre sociálnu prácu Na spoločnej úlohe – zamedzovaní a Policajnej stanice. Témou rodinného násilia

Najčastejšie obete násilia sú ženy a páchajú ho muži. V tomto roku v Srbsku 27 žien prišlo o život týmto spôsobom. V Obci Báčsky Petrovec v aktuálnom roku, podľa údajov psychologičky Milky Grbićovej, v stredisku evidovali 91 prípadov násilia. Našťastie, prípady nemali tragický koniec, ale sú viaceré prípady, kde obete utrpeli ťažkú ujmu na zdraví. Prijali aj 70 opodstatnených prihlášok. V porovnaní s obdobím do schválenia nového zákona o zamedzovaní násilia v rodine 1. júna 2017 evidujeme 20-percentné zvýšenie počtu prihlášok násilia v rodine a 50 % viac prihlášok zhodnotili ako opodstatnené v porovnaní s prvým polrokom. „Najdominantnejším tvarom násilia je psychické násilie a nezriedka sa objavia aj združené tvary fyzického a psychologického násilia,“ zdôraznila Grbićová. Polícia má podľa nového zákona takisto väčšie kompetencie. Veliteľ

policajného útvaru Policajnej stanice Báčsky Petrovec Ivan Radosavljević povedal, že majú aj dvoch policajtov špeciálne vyškolených pre tieto prípady. V období od júna do novembra vydali 32 núdzových opatrení, z ktorých 19 zákazov páchateľov kontaktovať obeť násilia a 13 dočasných vzdialení páchateľa z bytu. V dvoch prípadoch núdzové opatrenia boli porušené, takže policajní činitelia podali priestupkové prihlášky a súd im uložil trest odňatia slobody v trvaní 60 dní. Tieto údaje svedčia o inakšom prístupe policajtov v rodinnom násilí. Predseda obce Srđan Simić odsúdil násilie a povedal, že aj obec symbolicky olíčila budovu lokálnej samosprávy oranžovou farbou, čiže farbou medzinárodného logo 16 dní aktivizmu boja proti násiliu na ženách. Avizoval aj formovanie Rady pre bezpečnosť a hovorilo sa aj o výstavbe útulku pre ženy pre obce Báč, Báčska Palanka a Báčsky Petrovec. Násilie je závažným problémom aj v našom prostredí, avšak nestačí, aby sme iba 16 dní v roku otvorene hovorili o tomto probléme.

ZASADALA RADA MIESTNEHO SPOLOČENSTVA KULPÍN

Proti zmene názvu hlavnej ulice Katarína Gažová

tredobodom pozornosti miestnej správy Kulpína na schôdzi v pondelok 11. decembra bola iniciatíva Srbskej pravoslávnej cirkvi, Cirkevnej obce Kulpín k premenovaniu názvu Ulice maršala Tita, hlavnej ulice v Kulpíne, na Ulicu metropolitu Stratimirovića. V prvom bode zasadnutia predseda Rady MS Kulpín Miroslav Čeman prečítal návrh finančného plánu MS Kulpín, ktorý sa má stať súčasťou pripravovaného rozpočtu Obce Báčsky Petrovec na rok 2018. Členovia vyjadrili pripomienky v tom zmysle, že sa položky finančného plánu v porovnaní s minulým rokom veľmi nezmenili. Jednou z najväčších položiek sú stále výdavky, ktorá obsahuje platobné transakcie, účty za elektrinu, komunálne služby, telefón a súhrnne vynáša 875-tisíc dinárov. Pri tejto sume bolo poznamenané, že na účet

www.hl.rs

MS sú pripojené aj účty za strovenú elektrinu v kulpínskom múzeu a v ďalších objektoch v centre dediny. Na bežné opravy a údržbu (opravu a údržbu budovy a vybavenia) MS Kulpín – podobne ako aj iné miestne spoločenstvá z územia obce – dostáva ročne iba 100-tisíc dinárov, o čom sa rada vyjadrila, že je to veľmi málo prostriedkov, ktoré nepostačia ani na tie základné potreby. Plánované príjmy a výdavky MS Kulpín na rok 2018 vynášajú 2 milióny 298-tisíc dinárov. Predseda Čeman uviedol aj naplánované kapitálne projekty pre Kulpín: dokončenie kanalizácie, rekonštrukcia vodovodnej siete, výstavba ciest v uliciach, rekonštrukcia budovy Miestneho spoločenstva, výstavba telocvične pri Predškolskej ustanovizni Včielka, rekonštrukcia školského športového terénu, rekonštrukcia chodníka v Ulici maršala Tita a v ďalších uliciach, kúpa miestností pre združenie penzistov a výstavba

Informačno-politický týždenník

kruhového objazdu v centre dediny. Tieto plánované projekty a finančné plány MS Kulpín po schválení postúpilo ďalej obecným orgánom. Iniciatívu Srbskej pravoslávnej cirkvi, Cirkevnej obce Kulpín k zmene názvu Ulice maršala Titan na Ulicu metropolitu Stratimirovića zaslala báčskopetrovská Obecná rada do MS Kulpín, aby miestne vedenie dalo svoju mienku o tom návrhu. Rada mala v prvom rade pripomienku k tomuto opačnému postupu, keďže Obecná rada spomenutú iniciatívu zasiela Miestnemu spoločenstvu na posúdenie. O tom, že iniciatíva bola podaná a k nej pridaných 75 podpisov občanov Kulpína, ktorí ju podporujú, malo najprv rokovať miestne vedenie. Medzičasom sa občania Kulpína zorganizovali a nazbierali 260 podpisov proti tomu, aby sa Ulica maršala Tita premenovala na Ulicu metropolitu Stratimirovića. Členovia rady po podrobnej diskusii

rozhodli napísať list Obecnej rade, že nepodporujú túto iniciatívu Srbskej pravoslávnej cirkvi, Cirkevnej obce Kulpín o zmene názvu hlavnej ulice. Názov ulice má zostať taký, aký bol doteraz. Takýmto spôsobom akceptovali aj želania 260 občanov, podpisovateľov petície proti zmene názvu, ale aj ďalších občanov, ktorí majú takúto mienku. V diskusii zdôraznili, že v Kulpíne sú omnoho závažnejšie komunálne záležitosti, ktoré treba riešiť, ako je napríklad dokončenie kanalizácie, ktorá je v tejto dedine prepotrebná. V záverečnom bode členovia hovorili o dávaní pôdy vo vlastníctve MS Kulpín na použitie miestnym združeniam, aby si takýmto spôsobom privyrobili na riadnu činnosť. Teraz pôdu užíva FK Kulpín a do MS prišli ďalšie dve žiadosti, z Poľovníckeho spolku Fazan a z Volejbalového klubu Kulpín. Rozhodli, že sa táto otázka bude riešiť na jar. • ĽUDIA A UDALOSTI •

AKO OŽIVIŤ KOVAČICKÉ NÁMESTIE

Nové podujatia v novom roku Ján Špringeľ

na začiatok apríla, takže máj môže byť vyhradený nielen pre Deň Kovačice (Deň knižnice, Deň založenia Galéria sedliakov – maliarov atď.), ale aj predstavovanie jednotlivých krajín EÚ počas Dní Európy na viacerých stánkoch obecnej Turistickej organizácie.

a trinástom zasadnutí Zhromaždenia obce Kovačica 1. decembra predseda obce Milan Garašević oznámil viacero podujatí, ktoré sa udejú na zrenovovanom námestí v strede Kovačice počas roku 2018. Staronové námestie s priestrannou pešou zónou je v prevádzke od konca minulého roku, keď deti z Kovačickej obce na (ne) formálnom otvorení okrem balíkov dostali do daru aj možnosť sledovať divadelné predstavenie pre najmladších. V ten deň na tom istom mieste v rámci primeraného vianočného programu vystúpili aj spevácke skupiny z Kovačice. V polovici marca tohto roku sa

NIELEN UMENIE Kultúrne udalosti či festivaly v menších prostrediach by sa nemali organizovať v dňoch, keď sú obyvatelia Srbska sústredení na fandenie našim predstaviteľom na Eurosongu, OH či Majstrovstvách Európy alebo sveta v kolektívnych a individuálnych športoch, o ktoré je veľký záujem. Inými slovami v našich mestečkách by sa 17. júna v popoludňajších a 22. i 27. júna vo večerných hodinách počas zápasov na MS Na Tvorivej škole žurnalistiky v Banskej Štiavnici odborný v Rusku nemalo nič organizovať. gestor Marián Pauer predstavil známeho fotografa Romana Alebo práve naopak: držať palce Uhliara (vpravo) a jeho originálnu 360-stupňovú panoramatickú futbalovej reprezentácii Srbska fotografiu Zvolena na námestí pred veľkoplošnou otvorenom závisí, žiaľ, od „Kovačicu by som rád navštívil,“ obrazovkou s možnosťou občerpočasia. Na sklonku sep- vyhlásil popredný slovenský fo- stvenia a zámožným spoločenským tembra do Domu kultúry tograf Roman Uhliar počas pred- programom. Pred futbalovými MS v Rusku vrátili Mládežnícku sieň, ta- nášky frekventantom Tvorivej školy kže aj v prípade zlých pove- žurnalistiky v Banskej Štiavnici by sa mohol na námestí za pomoternostných podmienok by 13. septembra. Autor, ktorý žije ci a podpory Futbalového zväzu sa majorita zo zahlásených striedavo vo Zvolene a v Austrálii, Srbska, FZO Pančevo a FZ obcí Kovačica – Opovo kultúrnych akcií na zorganizovať turnaj nekrytej ploche v nohejbale. mohla uskutočniť Ani iné športy by v susedných sponesmeli zostať na mínaných priestonámestí nepovšimroch (mimochonuté – ideálne je na dom, funkčné a už názornú ukážku (za osvedčené na rôzne pomoci žineniek) kultúrne akcie je aj bojových športov. nádvorie Miestneho Šachové kluby spoločenstva s kryz obce sú ochotné tým javiskom). podporiť a majstri Námestie je priam hry na 64 políčok aj ideálne na výstavy priložiť ruky k orgafotografií veľkých Námestie je šanca predstaviť početným nizácii simultánky formátov na rozturistom na malom priestore všetkých školákov, gymnazismerných paneloch. Bude druhá súťaž vo varení bryndzových halušiek umelcov: najstaršia maliarka Alžbeta tov a šachistov s doKovačicu vďaka ma- prebiehať v strede Kovačice? Momentka z prvej Čížiková (vľavo) a jediná intarzistka mácim alebo zahraliarom navštívili nesúťaže 10. júna na nádvorí Miestneho spoločenstva Anna Lenhartová ničným veľmajstrom. spočetní (aj) najzná- Kovačica. Občanov Kovanámestie zaskvelo vďaka skvelej mejší domáci či zahraniční organizácii Kovačického polma- fotografi, poprípade sledovali ich okrem toho, že je naslovovzatý čickej obce je z roka na rok čoraz ratónu, rušno bolo aj počas štartu vernisáže „v celom svete“. A nesle- odborník – fotograf, zapísaný aj do menej. Aj napriek tomu je chtivých Karavány insity a do tretice zabo- dovali iba výtvarných umelcov. Guinnessovej knihy rekordov ako organizátorov (zvlášť umeleckých dovali aj žiaci nižších ročníkov, Podobné nádherné výstavy tvorca jedinečnej 360-stupňovej a spoločenských) dianí v Kovačici keď knižnica pre nich zorganizo- už roky okrášľujú belehradskú panoramatickej fotografie Zvolena, stále neúrekom. Lebo, ako to pred vala Letnú dielňu na otvorenom pevnosť Kalemegdan, novšie aj na ktorej je 1 500 Zvolenčanov. polstoročím napísal Aleksandar o pokusoch. Promenádu pri Sáve. Po sídelnom Keďže je Kovačická obec multikul- Obradović, chýrečný futbalový meste by sa takéto výstavky o eu- túrna, parádna by bola fotografia manažér Dr. O: „Niet veľkého kluMOŽNOSTÍ NEÚREKOM rópskych či svetových mestách, maestra Uhliara občanov obce bu bez veľkého mužstva a niet V roku 2018 je priestorových metropolách alebo krajinách na v srbských, maďarských, rumun- veľkého mužstva bez vynikajúcich hráčov.“ Platí to nielen v športovom príležitostí na marketing udalostí dva-tri týždne mohli presťahovať ských a slovenských krojoch. pre turistov a občanov obce ešte aj na námestie do sídla banátskych Druhý Kovačický polmaratón or- manažmente, ale aj v riadení kulviac. Úspech väčšiny eventov na Slovákov. ganizátori z AK Maratonko avizujú túrnych udalostí. • ĽUDIA A UDALOSTI •

50 /4781/ 16. 12. 2017

Ľudia a udalosti NEOBVYKLÝ VÝROBOK HAJDUŠIČANA FERENCA ZSIZSIKA

Mydlo z prepeličích vajec Vladimír Hudec

ajdušický podnikateľ Ferenc Zsizsik pred dvomi rokmi založil farmu japonských prepelíc, s cieľom predávať vajcia, o ktorých je dokázané, že majú liečivé účinky. Medzičasom farmu úradne registroval v patričných orgánoch, a to na 5 000 kusoch prepelíc, avšak v tejto chvíli v nej chovajú iba 3 500 kusov. Okrem toho sa dopracoval k novému výrobku a prednedávnom nám vyrozprával, o čo vlastne ide. − Predaj vajec bol v podstate celkom slušný, ale sa predsa časom začali objavovať významné zvyšky, takže som začal uvažovať, ako ich využiť. Najprv mi napadlo, že by sa vajcia dali konzervovať, ale od toho som veľmi rýchlo upustil. Uvedomil som si, že predsa ide o potravinu a že asi nebudem môcť splniť všetky podmienky, aby tá výroba bola legálna a výrobok bezpečný

po ľudské zdravie. Asi pred rokom sa však zrodila idea, že by nebolo od veci pokúsiť sa vyrábať mydlo podľa vzoru klasického domáceho mydla, aké sa odjakživa vyrábalo na dedine, do ktorého by sme mohli pridať vajcia, a tak mu zabezpečiť aj tú veľmi vítanú zdravú zložku. Riadil som sa tým, že aj rôzne iné prípravky na ošetrenie a pestovanie pleti obsahujú vajcia, čo znamená, že vajce prajne vplýva na pokožku. S touto ideou náš spolubesedník prostredníctvom internetu nadviazal kontakty s výrobcami mydiel s úmyslom vymieňať si skúsenosti. Nikto mu však neveril, že je možné do mydla pridávať vajcia. − Nedal som sa veru odradiť, − hovorí. − Bol som úporný, robil som všelijaké pokusy, kým som konečne nedostal výrobok, ktorý sa podobal mydlu. Na rozdiel od domáceho mydla, ktoré sa vyrábalo varením odpadových tukov, základné zložky

V ZÁUJME ROZVOJA ŠPORTU V ŠKOLÁCH. Predstaviteľom základných škôl z územia Obce Báčsky Petrovec vo štvrtok 7. decembra 2017 v ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci slávnostne odovzdali zmluvy uzavreté s obecným športovým zväzom, ako aj športové vybavenie, ktoré si školy určili ako prioritu. Ako na úvod povedal predseda zväzu Siniša Stanivuk, športový zväz už tohto roku v januári školám pridelil finančnú pomoc a teraz to robí tiež. Prítomné boli riaditeľky všetkých štyroch základných škôl – Vlasta Werleová z Petrovca, Jovanka Zimová z Kulpína, Katarína Zimová z Hložian a Darinka Milanovićová z Maglića, ako aj predstaviteľka petrovského gymnázia, profesorka telovýchovy Tatiana Kriváková-Amidžićová. Cieľom je promovať vzdelávaciu funkciu športu, toleranciu a predovšetkým zodpovednosť v športe. Predstaviteľkám škôl odovzdali i športové pomôcky, ktoré majú prispieť ku kvalitnejšiemu rozvíjaniu športu v školách v celkovej hodnote 300-tisíc dinárov. J. Č-p

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

môjho výrobku sú jedlý olej a masť, ktoré v chemickom procese za pomoci kaustickej sódy (tzv. mastnej sódy) dávajú mydlo, ktorému sa v záverečnej fáze procesu pridávajú svieže vajcia a ďalšie prídavky kvôli vôni a farbe. Mydlo som potom odniesol do Ústavu pre verejné zdravie v Pančeve na analýzu. Ani tam najprv nechceli veriť, že sa mydlo dá vyrobiť z vajec. Predsa vykonali analýzu, ktorá potvrdila, že ten výrobok Ferenc Zsizsik je hrdý na svoj výrobok možno bezpečne používať na umývanie ľudského tela, o čom Balenie je už záležitosťou firmy, som dostal aj zodpovedajúci cer- ktorá výrobok bude predávať ako svoj. V tejto chvíli môžem vyrobiť asi tifikát. Výrobok a potvrdenie o jeho tonu mydla, čiže 1 000 kusov mekvalite teda mal, avšak aby to všet- sačne. Výroba je však v začiatočnej ko vyrástlo na komerčnú výrobu, fáze, takže finančné efekty možno očakávať až o dva-tri mesiace, keď potreboval aj peniaze. − Žiaľ, peniaze na financovanie sa výrobok dostane do predajní. vážnejšej výroby mydla, balenie Môj finančný záujem vidím v tom, a marketing nemám. Preto som že vajcia z farmy predám omnoho s jednou belehradskou firmou drahšie ako konzumné a, pravdaže, uzavrel zmluvu o spoločnej výro- aj moja práca bude mať určitú hodbe. Tam zabezpečia financie a ja notu, − optimisticky uzavrel tento mám na starosti výrobu mydla. podnikavý Hajdušičan.

ADVENTNÉ POSEDENIE INVALIDOV PRÁCE V KYSÁČI sa uskutočnilo 8. decembra v Slovenskom národnom dome. I keď tentoraz nebolo batôžkové, členky tejto organizácie predsa na občerstvenie priniesli najrozličnejšie slané a sladké dobroty. Stretnutie otvoril Ján Pálik, predseda Miestnej organizácie invalidov práce, a potom sa striedali príhovory prítomných. Z tejto príležitosti si najmä členky spravidla zvolia príspevky späté s adventným obdobím a Vianocami. Hovorilo sa však aj o tom, čo invalidov práce najviac trápi – o starobe, ale i o vysťahovaní a ťažkom živote v cudzine, ktorý skúsili aj niektorí z nich. Príhovory tentoraz mali Magda Lomenová, Zuzana Strehovská, Mária Sláviková, Zuzana Ferková, Rastislav Surový a jeho manželka Elena a tri Anny – Legíňová, Domoniová a Privizerová. E. Š. • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA SLOVO SO SAMUELOM GALÁDIKOM Z BINGULE

Zabíjačky voľakedy a dnes Danuška Berediová

ecember je mesiac, v ktorom sa na dedinách odjakživa usporadúvajú zabíjačky. Časy sa však menia a zmenili sa aj zabíjačky. O tom, na aké zabíjačky si spomína a ako sa pozerá na tie dnešné, porozprávali sme sa so Samuelom Galádikom z Bingule. Na aké zabíjačky si spomínate z detstva? − Narodil som sa roku 1937 a spomínam si na zabíjačky, už keď som mal 8 či 9 rokov. V majetnejších domácnostiach zabíjali povedzme po 3 − 4 kusy, ale musím pripomenúť, že vtedy bravy boli inej sorty ako teraz. Boli to mangulice, ktoré sú teraz zase populárne, lasáni,

Samuel Galádik

pomorávky, turopoľky. Tieto staré sorty sa museli chovať aspoň do roka, čo si možno nemohla dovoliť každá domácnosť. Vtedy v domácnostiach bol väčší počet duší ako dnes, šesť až deväť. Keď však ide o prípravu mäsa, najprv na rad prichádzali kačice. Na jar sa vyliahli a v žatve dospievali. K tomu sa rezali aj mladé husi. V októbri a v novembri sa rezali mladé kurence a kohútiky. Až potom prichádzala na rad zabíjačka. Keď prišli zabíjari, najprv sme raňajkovali. Neskoršie ženy pripravili pečeň, ale jedlo sa iba postojačky. Na obed sa najčastejšie varil paprikáš a večeru chystal každý podľa svojich možností. Spomínam si, keď sa ešte robilo na zemi. Až keď som mal asi 20 rokov, začalo sa robiť na tzv. réme (drevený stojan, na ktorý sa vešali zabité a očistené • ĽUDIA A UDALOSTI •

ošípané). Dvory neboli vybetónované, požičiavali sa dodatočné vandle, sud na solenie, koryto... Preto sa musel robiť rozvrh, kto bude kedy zabíjať. Naťahala sa slama do batohu na zem a brav sa položil bruchom dolu. Batoh sa zapálil, a potom sme papekmi dbali, aby srsť obhorela. Aj do zubov sa dala slama, aby aj to obhorelo. Dbalo sa tiež, aby kožka nezhorela, aby sa mohla nechať slanina. To všetko trvalo hodný čas. A medzičasom sa pila pálenka, morušovica. Ale hlavne sa robilo. Ženy vyprážali masť. Ešte pred večerou sa dbalo, aby sa nasolilo mäso. Opaľovanie brava na zabíjačke u Ondreja Rumana v Binguli začiatkom Ako to vyzeralo, keď sa skončili 40. rokov minulého storočia práce na zabíjačke? − Nakoniec bolo veselo. Najčas- nechávalo sa na leto, ako som už V čom je podľa vás ten najväčší tejšie sa spievalo, žartovalo. Niekde hovoril, kým nevyrástli husi a kačice. rozdiel medzi zabíjačkami voľasa po večeri hrali karty. Nie každý Narobili sa brezáky a májošky, ktoré kedy a dnes? rok, ale zvykom bolo, že chodili mas- sa jedli v zime. V každej domácnosti − Teraz sa hodne zabíja. To je ten kované skupiny, tzv. namačkarení. sa chystala kyslá kapusta. Hlavná hlavný rozdiel. Teraz možno viac Vytvorili takú uvoľnenú a pozitívnu potrava v zime boli krumple, bôb, jeme bravčové, ako by sme mali. atmosféru. Najčastejšie Aj viac sladkostí, tukov. to boli susedia, známi Všeobecne sa kuchyalebo ďalšia rodina. Doňa zmenila. Voľakedy máci ich uhostili a dali sa skromnejšie varilo im niečo aj na cestu. a ženy nemali ani toľko Spomínam si, že bola času. Len s konopami jedna taká skupina, sa robilo polovicu roka. ktorá to skutočne poTeraz sa rýchlejšie robí trebovala, teda jedlo. na zabíjačkách. To na Často to boli aj cigáni. zemi bolo ťažšie – opaPo večeri často všetko ľovať, vyberať šunky, zostalo na stoloch, lebo potom obrátiť brava sa hodne toho vypilo. a rezať pri chrbtine, Ráno sa zase prichápotom slaninu a všetdzalo kvačkať klobásy Záber z tej istej zabíjačky: ženy umývajú črevá ko vypierať... Teraz roa bližšia rodina zostabia aj tak, že odnesú la na raňajkách, niekedy sedeli aj mäso, ktoré sa niekde dodalo, nie- mäsiarovi a on im všetko hotové dopoludnia. A už ďalší deň sa išlo kde nie. Doma sa piekol chlieb, ale prinesie domov. Teraz počujem, k inej rodine. Preto sa dbalo, aby nie každý deň. že ak nemá 180 kg, to ani nie je rozdiel bol aspoň dva dni, aby sa vo Čo pre deti znamenala zabí- brav. Medzitým, kedysi sa často väčšej rodine všetkým stihlo odísť jačka? rezali dva po 80 kg. Ten, ktorý mal pomôcť. V poslednom čase sa dbá, − Deti sa radovali, lebo sa tu schá- 110 − 120 kg, to bol ozajstný brav aby zabíjačka bola v sobotu, lebo dzala širšia rodina. Bola to rodinná a slanina mala 10 − 12 cm. Aj tieto zamestnaným najväčšmi zodpove- hostina. Aj rodičia, aj deti vstávali nové sorty sa ľahšie a rýchlejšie dá víkend. V minulosti všetci boli včasráno, a potom očakávali prí- vychovajú a aj iným spôsobom – sedliaci, tak zabíjačka mohla byť chod príbuzných. Prišli strýkovia, koncentrátmi. Či je to dobre, ukáže hocikedy. Bolo to dosť namáhavé. švagrovia, tety... Deťom to zostalo čas. Lebo tak narýchlo vychované A k tomu bývala veľká zima, stávalo v pamäti a rozprávali jedny druhým, nie je celkom prirodzené. Voľakedy sa, že bolo snehu po kolená. So ako to u nich bolo na zabíjačke. Aj nálada na zabíjačkách bola dosť zabíjačkami sa začínalo začiatkom v škole sme sa chválili, že budeme veselá, možno sme ani nevedeli decembra a končilo tesne pred zabíjať medzi Mikulášom a Luc- o lepšom. Kračúnom. Mäso sa väčšinou údilo, kou. A niekto sa opýtal: A máte čiže sušilo, lebo neboli chladničky dobré bravy?, odpovedali sme: A Staré fotografie poskytol a mrazničky. To, čo sa dalo zachovať, už aké sú... Darko Bábeľa z Bingule 50 /4781/ 16. 12. 2017

Ľudia a udalosti NA SLOVO S MAJOU BOŽOVIĆOVOU, MÓDNOU NÁVRHÁRKOU

Samostatná a odvážna Danuška Berediová

spešná dvadsaťosemročná módna návrhárka Maja Božovićová pochádza z Pivnice. Po ukončení strednej umeleckej školy v Novom Sade sa rozhodla študovať na Slovensku, a to na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Odborné skúsenosti nadobudla aj v niekoľkých belgických avantgardných štúdiách. Má za sebou už mnohé ceny: prvé miesto na Mercedes-Benz Prague Fashion Week v roku 2013, Mladý módny tvorca od Nadácie Tatra Banky 2013, keď mala možnosť ušiť

Z kolekcie Proces

šaty pre slovenskú moderátorku Adelu Banášovú, a Best Fashion Graduate 2014 od Slovak Fashion Council. Na Slovensku je známa ako zástankyňa slow fashion. Táto filozofia hlási návrat k prírode a prírodným a recyklovateľným materiálom a k lokálnym dizajnérom. Je to vlastne móda, ktorá nepominie s koncom sezóny, ale je tu dlhšie, je udržateľná. Lebo módny priemysel je hneď po ropnom druhým najznečisťovanejším priemyslom na svete. Maja neustále tvorí a momentálne aj učí na súkromnej strednej ume-

www.hl.rs

Maja Božovićová

leckej škole dizajnu. I keď žije a pracuje v Bratislave už deväť rokov, nestratila kontakt so Srbskom. Robila totiž kostýmy pre divadelné predstavenie Birds in the house a jej najnovšia kolekcia je inšpirovaná práve Vojvodinou. Ste pedagogička v škole dizajnu a máte svoju dielňu. Po všetkých vašich úspechoch, ktorá práca vám je v tomto momente dôležitejšia, tvoriť alebo prenášať svoje vedomosti iným? − Svoju pedagogickú činnosť a prácu na vlastných projektoch vnímam ako veľmi spätú a prepojenú. Na škole učím odevný dizajn a mimo školy ho robím. Aby som teda správne prenášala svoje vedomosti a skúsenosti žiakom, potrebujem robiť dizajn. A aby dizajn bol kvalitný a zaujímavý, potrebujem sa neustále vzdelávať, čo ma zase vracia k žiakom. Aby som im vedela poradiť, musím byť v obraze, čo sa dnes deje a čo sa bude diať v budúcnosti. Je to také kolečko. Vaša najnovšia kolekcia sa volá Luxury problems. Médiá na Slovensku o nej píšu, že má príchuť Srbska. Ako vznikla táto kolekcia a čo vás inšpirovalo? A ešte aké materiály ste použili? − Pre novú kolekciu hlavná inšpirácia prišla z vlastných percepcií o tom, čo je potrebné, aby spoločnosť, dokonca ľudstvo, zažilo skutočný pokrok. Podľa

Informačno-politický týždenník

môjho názoru je to vymazanie hraníc, ako rasizmus, status, nacionalizmus atď. I keď, pravda, doteraz nás práve tieto veci zaraďovali niekam do spoločnosti a neboli sme tým stratení. Keď rozmýšľam o budúcnosti, tak si myslím, že takéto zmýšľanie už nie je potrebné a že skutočne záleží na tom, akým si človekom, bez ohľadu na pohlavie, farbu pleti, či číslo na bankovom účte. Pre túto myšlienku som sa vrátila ku svojim koreňom a oblasti, kde som odrástla – Vojvodine, kde ešte dnes žije mnoho národností a ako prostredie je veľmi tvorivé, živé a bohaté. A tým aj veľmi moderné, demokratické a vyspelé. Použila som prírodné materiály, a to ľan, konopu, bavlnu, hodváb, tencel, vlnu, a ako poslednú inováciu − drevo. Z posledného spomenutého materiálu som vytvorila sukňu a plášť, kabelku a opasok. Používam ekologicky

Mercedez-Benz Prague Fashion Week, Design Week Bratislava, Design Week Budapest... Špeciálna príležitosť tvoriť šaty pre múzu večera Adelu Banášovú bolo v rámci ocenenia Nadácie Tatra Banky − Módny tvorca roka. Čo považujete za svoj doterajší najväčší úspech? − Hmm, ako ťažko povedať, nakoľko všetko, čo sa mi udialo, malo zmysel. Aj tie ocenenia, ale aj tie nepodarené veci vnímam ako úspech, nakoľko som sa z nich ozaj niečo naučila. Ale ak mám spraviť výnimku, tak považujem za veľký úspech všetky pracovné skúsenosti v zahraničných štúdiách, ako A. F. Vandevorst, Honest by Bruno Pieters a Trois Quatrs v Belgicku. Rozmýšľali ste o tom, či by ste boli rovnako úspešná, aj keby ste zostali v Srbsku? − Áno, rozmýšľala som o tom. Myslím si, že by som určite aj

Z kolekcie Spomienky pre budúcnosť

certifikované látky, alebo využívam odpadkové látky. Kde prezentujete svoju tvorbu? − Doteraz som svoju tvorbu prezentovala priebežne iba na odborných − profesionálnych udalostiach. Veľakrát si z ponuky takéto udalosti vyberám nakoľko priebežne cielim prezentovať svoju tvorbu odbornej verejnosti. Také akcie sú Fashion Live!,

v Srbsku bola úspešná, ale iným štýlom, resp. smerom by som sa vyvíjala. Fungovanie mimo svojej domoviny ma donútilo byť samostatnou a odvážnejšou, čo ma v konečnom dôsledku priviedlo k skvelým skúsenostiam, tak na Slovensku, ako aj mimo Slovenska, z ktorých dodnes čerpám. Foto: z archívu M. B. • ĽUDIA A UDALOSTI •

PREDAJNÁ VÝSTAVA VIANOČNÝCH OZDÔB V KYSÁČI

Ponuka k sviatku Elena Šranková

keď je v každej domácnosti vianočných ozdôb viac než dosť, pred Vianocami nemožno odolať a nekúpiť ďalšiu drobnosť. Aby to Ponuka sekcie ručných prác Kysáčania mohli urobiť bez odcho- Na výstave predávali aj najmladší za pomoci spoločenstva. Ide o Vianočný ba- žu, aby si každý kúpil to, čo mu zár s primeraným programom, k sviatkom ešte chybuje, prípadne du do mesta, po- starých mám ktorý usporiadajú v Kultúrnom sa inšpiroval na vypracovanie starali sa členovia ozdôb a dekorácií vlastnými rusekcie ručných prác KUS Vladimíra rácií obohatí ďalším podujatím, centre Kysáč o 10. hodine. Výstavy a bazár iste pomô- kami. Mičátka. V prvú adventnú nedeľu ktoré oznámila Rada Miestneho totiž začali s predajom toho, čo svojimi šikovnými rukami pripravili k nadchádzajúcim sviatkom. MIKULÁŠ ZO SPOLKU ŽIEN NAVŠTÍVIL DETI Pokračovanie predajnej výstavy V ZDRUŽENÍ MY. Aj tohto roku v stredu 6. deusporiadali aj minulú, druhú adcembra medzi deti v dennom pobyte v Združení ventnú nedeľu, keď zapálili ďalšiu rodičov detí s osobitnými potrebami MY v Báčsviecu na adventnom venci. V poskom Petrovci vedľa trhoviska zavítal Mikuláš v nuke boli medovníčky, rozličné kožuchu. V spoločnosti viacerých členiek Spolku ozdoby na stromček, z papiera petrovských žien prišiel s plným batohom darpletený snehuliaci a vence, adčekov, ale nechýbal ani tradičný korbáč. Lenže ventné sviece a iné výrobky vynebolo ho treba. Mikuláš a spolkárky sa postarali zdobené dekupážou, vianočné o bohatý obsah balíkov, v ktorých nechybovali pohľadnice, kvetinové aranžmány, ani sladkosti, ale ani kniha – Biblia pre deti. Tunajpletené a šité ozdobné predmety. šie deti, menšie a väčšie, sú dobré a k tomu aj S predajnou výstavou členovia usilovné. Spolu so svojimi vychovávateľkami sa tohto spolku budú pokračovať usilovne chystajú na nastávajúce Vianočné trhy. Spoločnými silami vytvorili množstvo pekných suvenírov aj počas nasledujúceho víkendu. a vianočných ozdôb. Zopár z nich na znak vďaky, že na nich nezabudli, darovali členkám Spolku žien, aby V sobotu 16. decembra sa ponuka J. Č-p nimi ozdobili svoje spolkové miestnosti. primeraných sviatočných deko-

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

o bolo ďaleko, už je celkom blízko. Už je celkom tu! Predposledné bubnovanie v roku, v ktorom sme si potykali s Lepším Životom. Nuž prichodí sumovať. Tak sa mrknime, čo sme tu naposledy mali za radosti – veselosti. Mali sme napríklad Medzinárodný deň ľudských práv. Aj právo povedať, že u nás sú ľudské práva veruže na veľmi vysokej úrovni. Podľa denníka Danas ministri vo vláde Srbska usúdili, že stav ľudských práv v Srbsku je na uspokojivej úrovni, a že súčasná vláda v Srbsku vykonala veľa na tom • ĽUDIA A UDALOSTI •

poli... No veru... Našským športovým slovníkom povedané – nechala srdce na teréne! A to srdce na tom teréne teraz bije, tlčie, pulzuje, len tak praská v radosti nad vysokou úrovňou ľudských práv! Chúďatko. A zase a znovu ten Danas! A mudrovanie maďarského historika Arpáda Hornyáka (hm, hm, žeby pochádzal odniekiaľ z Horniakov?). Ten tam tvrdí, že nie je ľahké zbaviť sa niekdajších ideológií. Nuž, pán Hornyák, ako sa vezme. Respektíve, komu ako. U nás veru niekomu popracovať

na zmene sebasasamého padne ľahko a inému aj ľahšie. Povedzme istému Nášmu Znamenitému Pánovi Intelektuálovi, ktorý NZPI vsadil na slová pred časom vyrieknuté Samým Naším Vodcom: „Je normálne meniť sa, keď sa starne. My, aby sme mohli čokoľvek vykonať, budeme musieť všetko zmeniť. A to najprv seba!“ No a tak sa Najprv Seba Sa zmenil, od hlavy po päty, aj NZPI, keď sa, popľujúc si do dla..., pardon, na bradu, celým bytím priklonil k Akože Strešnej Inštitúcii Tunajšej Slovače. Ktorú ASITS celé roky označoval

za Klinicky Mŕtvu Gerontologickú Organizáciu. No a?! Majúc na zreteli, že vopred spomenutý pán Hornyák povedal aj toto: „Jedna vec je, čo robíme, a iná, čo hovoríme.“ Vari nám len, konečne, svitlo, že NZPI nám, príslušníkom tunajšej Slovače, svojím nezištným skutkom umožnil pochopiť, že nám práve svitá Nová Zora! Nuž teda, milá Slovač, s Novým Zo..., pardon, s Novou Zorou – Napred! Do útoku v Novom roku! Bumbumbum!

50 /4781/ 16. 12. 2017

Ľudia a udalosti Z RECEPTÁRA HLOŽANČANKY ZUZANY GRŇOVEJ

Keď zašteklia vône koláčov Juraj Bartoš

pecializovaný kulinársky časopis Torte i kolači kuchárky nielenže dobre poznajú, ale môžu doň zasielať aj vlastné recepty. Za každý, ktorý redakcia uverejnení, dostanú honorár: 1 000 dinárov alebo dokonca dvojnásobne vyššiu sumu, ak sa ich produkty dostanú na titulnú stranu. Zuzana Grňová vraví, že doteraz tam má uverejnených 187 vlastných receptov... Prv než povieme, ako na ne chodí, patrí sa krátko ju predstaviť. Roku 1992 Zuzana Grňová s manželom Pavlom a synom Rastislavom odišli do Južnej Afriky. V hlavnom meste Pretórii kúpili pizzeriu s istým kompánom Grékom, ona ale robievala krémové buchty pre isté cukrovinkárstvo.

Polnočná alias novoročná torta

Dobre sa jej darilo, ibaže... Manžel čoskoro ťažko ochorel, a keď doma umrel, vrátila sa aj ona so synom do Hložian, krátko pred bombardovaním Juhoslávie. V auguste 2001 tu otvorili samoobsluhu, Proteu. Zuzana je síce na dôchodku, trochu predsa aj teraz pomôže v obchode, a hlavne sa venuje svojej dávnej záľube, pri ktorej sa zavše uvoľní. „Už ako malá som sa krútila popri mame, keď vypekala koláče a bola som rada, keď mi dovolila pomáhať. Nielenže som vyšľahala bielky, ale stále som jej aj radila, aby pridala ešte to i to... Dodnes rada experimentujem.“ Prvý recept v časopise Torte i kolači jej uverejnili roku 2007. Bola to torta Zebrička. Pravdaže sa potešila a skúšala ďalej. Hovorí, že do časopisu, v ktorom si celkom

www.hl.rs

Jednu čiastku hmoty vylejeme do menšej nádoby, ktorú sme predtým potreli masťou. Zmes odložíme do chladničky. Kým sa chladí, zohrejeme zvyšné kondenzované mlieko, pridáme doň bielu čokoládu a miešame, pokým sa neroztopí. Pridáme extrakt mäty, premiešame. Vylejeme na čiernu čokoládu, porovnáme a odložíme do chladničky, aby hmota stuhla. Zvyšnú čokoládovú hmotu s amarantom necháme zmäknúť na ohni a potrieme ňou hmotu s bielou čokoládou a mätou. Odložíme do chladničky na dve hodiny, aby koláč stuhol. Ochladený vyberieme z modly a pokrájame na kúsky.

hrozienka a pečivový prášok, vymiešame. Z bielkov vyšľaháme tuhý sneh, primiešame cukor, dobre vyšľaháme a pridáme zmes s hrozienkami; rozdelíme ju na tri časti. Okrúhlu modlu natrieme masťou a posypeme múkou, nalejeme jednu časť zmesi, porovnáme a pečieme na 200 °C asi 15 minút. Rovnakým spôsobom pripravíme a Zuzana Grňová rada experimentuje upečieme ďalšie dve cestá. Na plnku vymiešame žĺtky, prášsolídne za posledné roky privyrobi- kový cukor a mlieko. Varíme vo la, prevažne posiela recepty, ktoré vodnom kúpeli až kým zmes neza základ majú starodávne torty zhustne; necháme ochladiť. Maslo a koláče známe z hložianskych vymiešame a primiešame ho do kuchýň. Ona „len“ tie recepty obo- plnky so žĺtkami. Trochu plnky hatí o nové zložky a ich pomery. necháme na natieranie celej torty. „Robím aj celkom nové torty, ale Tortu natrieme zhora i dookola. rada experimentujem s koláčmi, Čokoládu s olejom zohrejeme aké robili naše mamy a staré mamy. vo vodnom kúpeli. Až čokoláda Taký je napríklad chýrečný zmäkne, polejeme vrch torty po,bakin kolač’, čiže keksy na levou. Keď sa poleva začne chladiť, železe: robím ho s banánmi vyrezávané číslice z pomarančovej Torta Zebrička a tekvicami.“ kôry poukladáme na polevu a tortu Na požiadanie nám ukázala ozdobíme ľubovoľne. a poskytla niekoľko receptov TORTA ZEBRIČKA – medzi inými aj polnočnú Suroviny: 2 l mlieka, 5 vretortu. Tá sa, podobne ako cúšok vanilkového pudingu, niekoľko ďalších, dostala 200 g cukru, 250 g margaaj na titulku kuchárkami rínu, 200 g bielej čokolády, obľúbeného časopisu. 200 g čiernej čokolády, 100 „Ako sa časy menia, meg opečených lieskovcov, 500 nia sa aj recepty. Polnočná g šľahačky, 1 balenie kôr na torta je vlastne torta so rozen tortu sušeným ovocím, známa Príprava: Roztopíme puje dávno, jej príprava je ľahká ding v 4 dl studeného mliea krášli ju moja dekorácia, pre ka. Zvyšné mlieko uvaríme s ktorú som si zvolila hodiny...“ cukrom; keď zovrie, zavaríme Vianoce klopú na dvere. Aj v Čoko-mätové kúsky roztopený puding. Miešame, kuchyni Zuzany Grňovej bude kým hmota nezhustne. Odlokraľovať neodolateľná mámivá ČOKO-MÄTOVÉ KÚSKY žíme z ohňa a necháme vychladiť. zmes vôní škorice, anízu, vanilky... Suroviny: 300 g čokolády, 400 Osobitne vyšľaháme margarín, Neskúsite piecť spolu s ňou? g kondenzovaného mlieka (ale- vymixujeme ho s ochladeným pubo sladkej smotany), 4 – 5 lyžíc dingom. Rozdelíme zmes na dve POLNOČNÁ TORTA semiačok amarantu, 170 g bielej časti. Do jednej pridáme roztoSuroviny: 12 bielkov, 12 lyžíc čokolády, 2 lyžice extraktu mäty penú čiernu čokoládu, do druhej cukru, 5 lyžíc múky, 200 g sušených Takto sa to podarí: Na dobre bielu čokoládu. Šľahačku priprafíg, 200 g hrozienok, 200 g orechov vyhriatu panvu dáme 1 lyžicu víme podľa pokynu na vrecúšku posekaných nie nahrubo, 1 vre- semiačok amarantu, necháme ich a trošku necháme bokom – na cúško kypriaceho prášku, poma- vypukať (dbáme, aby nezhoreli, dekoráciu. Kôry naplníme takto: rančová kôra; Plnka: 12 žĺtkov, 300 majú zostať biele). Rovnakým radom ukladáme kôru, čiernu g práškového cukru, 5 lyžíc mlieka, spôsobom pripravíme aj zvyš- plnku, šľahačku, bielu plnku, šľavrecúško vanilkového cukru, 250 ný amarant. Na miernom ohni hačku, až kým sa nestroví všetok g masla (margarínu); Poleva: 100 necháme zmäknúť čokoládu materiál. Potom tortu uložíme do g čokolády, 3 lyžice oleja ponorenú do 280 g kondenzo- chladničky, aby stuhla; nakoniec Takto sa to podarí: Do múky vaného mlieka. Odložíme z ohňa, ju natrieme zvyšnou šľahačkou pridáme nadrobno pokrájané figy, primiešame vypukaný amarant. a kakaom a urobíme prúžky.

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

NA KUS REČI S NATAŠOU ĎURICOVOU Z KOVAČICE

Medovníky ako okúzľujúce umenie Neskoršie som sa pokúsila robiť Aký máte recept na výrobu ružičky na ozdobu. Teraz pečiem medovníkov? dobené medovníky patria aj všelijaké iné tvary s vianočnou − Vyskúšala som niekoľko remedzi diela, ktoré tematikou, ako sú malé ceptov. Podľa niektorých cesto obdivujú ľudia na domčeky, o ktoré vládne bolo tvrdé, nedalo sa vyvaľkať, celom svete. Aj u nás vo veľký záujem verejnos- až ma ruky boleli. Bol to riadny Vojvodine máme talenti na internete. Pečiem telocvik. Všelijaké recepty som tované Slovenky, ktoré aj stromčeky, zvončeky, našla na internete, neskoršie od sa tomuto remeslu či hviezdičky, snehuliakov a známych a dokonca som vytvorila záľube venujú naplno. iné. Neviem, či by som vô- vlastný recept, podľa vlastnej Bezpochyby každá žena bec mohla robiť na objed- chuti. Zväčša sú všetky ingrevie, že pečenie a najmä návku, lebo jednoducho diencie na výrobu medovníkov zdobenie, na ktoré čloneviem vyhodnotiť všetko podobné, v otázke sú iba nuansy. vek musí mať aj umeto úsilie a čas venovaný Moje medovníky všetci ohodnotili leckú žilku, nie je vôbec práci. ako chutné, tak nemienim už viac ľahkou záležitosťou. VyS medovníkmi sa pod- experimentovať. Som členkou jedžaduje si mnoho času a ľa vás dajú robiť divy, nej skupiny na internete, ktorá sa trpezlivosti. Mladá Kovavždy sú vítané nielen zaujíma o výrobu medovníkov, tak čičanka Nataša Ďuricová Pomoc v práci neraz poskytnú aj ratolesti, na vianočnom, ale na tam vidím všelijaké komentáre a všetky predpoklady má niekedy však (ne)narobia viac škody ako úžitku každom stole, a vytvára chutné umeavšak okolo lecké diela, ktoré je veru ľúto zjesť. O aké tvary medovníčkov nich je priveľa roboty? Ako dlho sa venujete výrobe máte najväčší záujem? Čo − Na pohľad je to len a zdobeniu medovníkov? všetko sa dá nájsť vo vašom ako obyčajný cifrovaný − Skúsila som svoje prvé me- portfóliu? koláčik a vlastne na ich dovníky napiecť a ozdobiť pred − Zo začiatku to boli iba jed- výrobu treba stroviť naotohtoročnými veľkonočnými noduché tvary, aké možno nájsť zaj mnoho času. Treba si sviatkami. Idea sa zrodila ponajprv pripraviť vhodné stupne. Videla som to najprv na a dobré cesto, upiecť, pri Facebooku a ešte predtým, keď tvorbe medovníkového mi kamarátka namiesto torty domčeka treba naprík narodeniu synčeka priniesla klad bočné strany pole- Vianočné domčeky už netrpezlivo medovníčky. Nevedela som, či sa piť, ozdobiť a podobne. čakajú, aby niekoho potešili mám na ne len pozerať, alebo ich Obávam sa, keby som sa môžem aj zjesť, také boli krásne. pustila vyrábať medovníky na ob- zároveň si vymieňame skúsenosti. To ma podnietilo, aby som ich aj jednávku, že by som to nezvládla, Pečiete medovníčky len pre sama skúsila pripraviť a odvtedy lebo mám málo voľného času. svoju rodinu alebo aj pre iných? sa im venujem. − V súčasnosti tieto moje Ako vyzerala táto vaša cukmedovníkové dobroty perárska práca na začiatku? čiem iba pre mojich najmil− Vyzerala celkom dobre, na ších a známych. Plánujem sa zjedenie. Podstatné je, že sú chutso svojimi výrobkami zúčastné. Keď som si však stanovila niť iba na Vianočnom trhu v prísny záväzok pekne ich ozdobiť, Kovačici. Málo mám času na na začiatku to šlo pomaly a zvlášť Cesto treba najprv dobre to, aby som sa tejto záľube, pomaly vtedy, keď mi pomáhali vyvaľkať… ktorá je krásnym remeslom, moji malí pomocníci − synčevenovala vážnejšie. Vyžaduje kovia Janko a Denis. Keď som skoro v každej domácnosti: kruhy, si to veľmi veľa pedantnej zamiesila cesto, vždy som z cesta srdiečka a pod. Neskoršie som Medovníčky nie sú iba sladkosti, práce, mnoho pozornosti a musela kúsok odtrhnúť a dať im, si kúpila vzorky s veľkonočnou sú to malé umelecké diela presnosti. aby aj oni niečo robili. Máme tematikou, skvelé medovníky som Vyskúšali ste sa dakedy aj vlastné plechy na pečenie napiekla a ozdobila aj k jednej Som zamestnaná, matka dvoch aj v niektorej ručnej práci? medovníkov, ja veľký, oni dvaja svadobnej príležitosti. Na me- detí, mám hodne práce v dome... − V minulosti moja sestra háčmalé. Majú veľkú chuť pomáhať dovom srdiečku boli znázornení Jedna včela za celý svoj život kovala, mama vyšívala, ale mňa to mi, chcú byť pri každej výrobe ženích a mladucha. Keď ide o vyprodukuje lyžičku medu a veľmi nebavilo. Musím uznať, že medovníkov, baví ich to. Raz sa cesto, z ktorého vznikajú chutné mladá medovníčkarka sa snaží rada pečiem aj torty. Keď niekto stalo, že som medovníky napiekla medovníčky, tak zo začiatku som kúsok svojho života ponechať má narodeniny alebo meniny, a ozdobila bez ich pomoci, tak vyrábala tenké medovníčky, kto- na radosť nielen svojich detí, vždy sa usilujem upiecť zaujímavú boli veľmi rozčarovaní. Odvtedy ré sa ľahko poškodili, polámali. ale aj celej rodine a známym. tortu pre deti. Anička Chalupová

• ĽUDIA A UDALOSTI •

sa snažím vždy im nechať po kúsku medového cesta, aby mali z toho radosť.

50 /4781/ 16. 12. 2017

Ľudia a udalosti

MIKULÁŠSKY DARČEK ODOVZDALI POVOLNOVCOM Z PADINY. Na Mikulášskom večierku v stredu 6. decembra 2017 v sieni Miestneho spoločenstva Kovačica sa zoskupili najmladší Kovačičania a Padinčania, aby piesňami a básňami oživili povesti o svätom Mikulášovi a predovšetkým poskytli pomoc iným deťom v hmotnej núdzi. Členovia Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka v čele s predsedom Jánom Dišpiterom uplynulý týždeň odovzdali primerané darčeky účastníkom tohtoročnej 11. Detskej svadby, kým peniaze „vytancované“ s mladou nevestou, ako obvykle, venovali na charitu. Finančné prostriedky v hodnote viac ako 26 000 dinárov a 12 eur odovzdali Ivane a Denisovi Povolnovcom z Padiny. Účastníci podujatia si v rámci príležitostného programu spomenuli aj na výročia známych slovenských spisovateľov a iných významných osobností.

NAJMLADŠIA DETSKÁ FOLKLÓRNA SKUPINA SKUS JEDNOTA V ŠÍDE je aktívna aj tejto sezóny a čo je najdôležitejšie, stále pribúdajú noví členovia. Nacvičuje ich Helena Čániová-Uramová. V stredu 6. decembra ich navštívil Mikuláš a deti mu s radosťou zarecitovali básničky, ktoré s Natašou Kolárovou chystajú pre štedrovečerný program v kostole. Nikto sa nenaľakal ani nerozplakal, hoci najmladší tanečníci majú iba 4 roky a tí najstarší 9. Veľká kapsa bola rýchlo prázdna: Mikuláš deťom rozdelil cukríky, pomaranče, jablká, oriešky a čokoládky. Na záver zatancovali choreografiu Vrť sa dievča, ktorá bude zaradená do programu novoročného koncertu 29. decembra v SKUS Jednota.

A. Ch.

B. D.

ADVENTNÉ STRETNUTIE CIRKEVNÍKOV Z HAJDUŠICE A JÁNOŠÍKA, ktoré sa viac ako desať rokov tradične organizuje striedavo v jednej alebo druhej dedine v nedeľu najbližšiu Lucii, tohto roku sa v nedeľu 10. decembra uskutočnilo v Jánošíku. Cirkevníci z dvoch blízkych dedín sa najprv zúčastnili na večerných službách Božích v jánošíckom kostole. Privítal ich a liturgoval Slađan Daniel Srdić, farár jánošícky a administrátor hajdušického cirkevného zboru, a primeranou kázňou sa prihovoril diakon zreňaninského biskupstva pôsobiaci vo Vršci a okolitých dedinách Alen Palatinus. Na bohoslužbách boli aj predstavitelia rímskokatolíckeho zboru zo susedných Jermenoviec. Po službách sa hostia a domáci bavili v družnom rozhovore a spoločne spievali nábožné pesničky. vlh

VIANOČNÉ VÔNE. Cirkevný zbor SEAVC Belehrad - Zemun v spolupráci s Anglikánskou ortodoxnou cirkvou a chórom The International Belgrade Singers zorganizoval 9. decembra v Slovenskom evanjelickom kostole na Tošinom bunari humanitárny koncert. Zozbierané peniaze venovali Stredisku pre nezvestné a zneužívané deti, menovite deťom so svalovou atrofiou. Úvodom koncertu sa prihovorili Anna Petrovićová, farárka SEAVC v Belehrade (na snímke), a Igor Ďurčík, biskup Anglikánskej ortodoxnej cirkvi v Srbsku. Po biskupovom príhovore farárka zapálila sviečku na adventnom venci. Medzi vystúpením speváckeho zboru The International Belgrade Singers príležitostnú poéziu v srbskom, anglickom a slovenskom jazyku čítala Anna Mosnáková a spievalo dueto Ivana Šljivićová - Marijana Vasiljevićová. J. Š.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

SIEŤ 021

Riziko, že Srbsko získa nových „právne neviditeľných“ občanov Zoran Strika

eznáma, čo sa stane s utečencami, ktorí uviazli na území Srbska, zväčšila riziko, že stúpne počet „právne neviditeľných“ občanov. Za posledné roky Srbsko vykonalo značný krok dopredu v otázke zmenšenia počtu obyvateľov Srbska, ktorí nemajú absolútne nijaké práva ani ochranu. Medzitým tá situácia by sa mohla zmeniť v budúcnosti, v prípade, že sa nevyrieši postavenie utečencov, ktorí prišli do Srbska po otvorení balkánskej trasy. Presný počet apatridov v Srbsku nie je známy. Údaje z UNHCR v Srbsku hovoria, že ich je momentálne 2 300. Od roku 2009 sa viac ako 20 000 osobám podarilo zapísať sa do knihy narodených, a tak sebe umožnili získať aj ostatné doklady, ktoré sú im nevyhnutné. Neznámy je aj presný počet utečencov v Srbsku, ale odhaduje sa, že ich je asi 4 000. Práve v polovici októbra Rada Európy varovala, že je v Srbsku niekoľko tisíc utečencov s nevyriešeným právnym postavením, poukazujúc, že je nevyhnutná stratégia, ktorá by vyriešila právne postavenie týchto ľudí. Z UNHCR hovoria pre 021.rs, že je veľmi znepokojujúce to, že sa apatridita prenáša z generácie na generáciu, a preto je veľmi ťažko, aby sa deti, ktorých rodičia sú „neviditeľní“, stali „viditeľné“. „Môžeme povedať, že utečenecká kríza priviedla k riziku z apatridity detí cudzincov, ktoré sú narodené vo vyhnanstve, ktorých fakt narodenia nie je včasne evidovaný v knihe narodených. Dôvodom tohto je najčastejšie situácia, v ktorej rodičia nemajú osobné doklady, čiže dôkaz o svojom občianstve. Veľký počet osôb, ktoré tranzitovali cez Srbsko počas ,utečeneckej krízy’, ako aj tých, ktoré sú momentálne v Srbsku, nevlastnia platné osobné doklady. Príslušné orgány v Srbsku v takejto situácii vo veľkej miere konali veľmi flexibilne a umožnili zápis • ĽUDIA A UDALOSTI •

detí narodených na území Srbska do matrík, tesne po narodení v zdravotných ustanovizniach v Srbsku, aj keď ich rodičia nevlastnili doklady, ktoré sú na to nevyhnutné, po čom matrikári týmto deťom vydali rodné listy (domáci a medzinárodný formulár). Týmto spôsobom je urobený prvý krok, medzitým, aby tieto deti vlastnili dôkaz o občianstve, je nevyhnutné, aby veľvyslanectvá/ konzuláty krajín, ktorých sú rodičia občanmi, vykonali zápis ich občianstva. Je veľmi problematické očakávať, že sa osoby, ktoré zo

„Vlastnenie osobných dokladov je predpokladom užívania všetkých práv a takto vy nemáte ani zdravotnú, ani sociálnu ochranu. Môžete dostať pohotovú zdravotnú starostlivosť, ale ak potom ochoriete, vy nie ste súrny prípad. Nemôžete mať riadnu prácu, ale ani sa prihlásiť na úrad práce. Nemôžete nadobúdať majetok, sobášiť sa, ani byť uznaný ako rodič. Týmto sú najviac postihnuté deti, ktoré sa veľmi ťažko môžu zapísať do základnej školy a na strednú nemajú žiadnu šancu“, rozpráva Radojev.

svojich pôvodných krajín unikli v dôsledku prenasledovania, obrátia na veľvyslanectvá svojich štátov so žiadosťou o zápis občianstva“, vysvetľujú v UNHCR paradoxnú situáciu, v akej sa nachádzajú utečenci. Apatriditou v Srbsku sú najviac postihnutí Rómovia a zvlášť tí, ktorí sú vysťahovaní z Kosova a Metóchie. V dôsledku marginalizácie a hlbokej chudoby nemajú nevyhnutné vedomosti alebo sa necítia schopnými pokúsiť sa získať doklady a dosiahnuť ekonomické, kultúrne, sociálne, ale aj politické práva, ktoré im patria. Tým, ktorí sa s takými situáciami stretávajú, pomáha mimovládna organizácia Praxis. Koordinátor v tejto organizácii Milan Radojev pre 021.rs hovorí, že o tých, ktorí nemajú žiadne doklady, nikto nevie ani že existujú.

Aj on, ako aj z UNHCR, poukazuje, že je veľkým problémom, že „právna neviditeľnosť“ prakticky funguje podľa princípu dedenia. „Mali sme prípad, že tri generácie nemajú žiadne práva, lebo stará mama nemala osobné doklady. Jej deti sa nemohli zapísať do knihy narodených, a tak tie deti si nemohli zapísať svoje deti a nakoniec sú desiatky osôb v jednej rodine postihnuté týmto problémom. V takom prípade určite najviac trpia deti, ale v ranom detstve ony ani nevedia, čo sú to doklady. Dôležitosť všetkého si uvedomia, iba keď trochu vyrastú, keď vrazia hlavou do múra, lebo nemôžu nič robiť, liečiť sa, zamestnať. Vtedy si uvedomujú, že sú právne neviditeľní,“ dodáva náš spolubesedník. Pred piatimi rokmi Srbsko podpísalo dohodu o porozumení,

ktorá prispela, aby sa počet „neviditeľných“, ktorých sa vtedy odhadovalo na 30 000 osôb, zmenšil na 2 300. Súdna procedúra sa značne zlepšila, ale ešte stále neexistuje systémové riešenie pre tento problém. Keďže riešenia niet, tým je Ústava porušená, kde sa uvádza, že každý má právo na právnu subjektivitu. Z UNHCR hovoria, že sa Srbsko stalo príkladom v regióne z hľadiska spôsobu riešenia problémov zápisu do matrík, ale že sa príbeh tu nekončí. „Ešte stále existuje veľmi dôležitý problém, ktorý je nutne riešiť, aby nedošlo k vzniku nových apatridov. V Srbsku neexistuje možnosť, aby sa narodenie dieťaťa, ktorého matka je ,právne neviditeľná’, zapísalo do knihy narodených ihneď po narodení, ako aj aby sa mu potvrdilo občianstvo. Zápis dieťaťa závisí od predchádzajúceho zápisu matky, ako aj od jej získavania všetkých základných osobných dokladov, čo vedie k situácii, že sa aj dnes v Srbsku rodia ,právne neviditeľné’ deti, ktorých právna subjektivita závisí od osobného postavenia rodičov. Pripomíname, že v súlade s Dohodou o právach dieťaťa, ktorú Srbsko podpísalo, existuje záväzok, aby sa každému dieťaťu ihneď po narodení umožnil zápis faktu narodenia, určilo meno a umožnilo získavanie občianstva, nezávisle od postavenia rodičov,“ uzavierajú v UNHCR pre 021.rs. Jedna z vecí, ktorá sťažuje zmenšenie počtu „neviditeľných“, je aj nedôvera v inštitúcie alebo zlé skúsenosti, keď sa sami pokúšali získať svoje práva. Radojev hovorí, že doteraz nemali prípad, že by niekto nechcel dostať doklady a získať svoje práva. Tento text vznikol v rámci projektu Sieť 021 financovaného EÚ. Obsah textu je zodpovednosťou Rádia 021 a v žiadnom zmysle neodzrkadľuje stanoviská Európskej únie.

50 /4781/ 16. 12. 2017

Ema Francistyová, 8. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Blížia sa nám sviatky

Jasmina Faragová, ôsmačka, ZŠ Jána Kollára, Selenča

Tentoraz nám písali malí erdevícki reportéri. Navštívil ich Mikuláš! Za ním príde Lucka a čoskoro sú tu Vianoce. Tešíte sa na sviatky? Danuška

Viktória Macáková, 3. 2, ZŠ maršala Tita, Padina Vaňa Ožvátová, 5. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Mikuláš v Erdevíku

a hodinách slovenčiny sme mali vzácneho hosťa. Navštívil nás Mikuláš. Na našu otázku: „Mik, mik, Mikuláš, povedz, čo nám dáš?“ Mikuláš odpovedal: „Dobrým deťom koláče a zlým korbáče.“ My žiaci sme mu spievali a on nás potešil sladkosťami, ale niektorí dostali aj cesnak a cibuľu na znak, že si majú opraviť svoje správanie voči učiteľom a spolužiakom. Piataci ZŠ Savu Šumanovića v Erdevíku, navštevujúci hodiny slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK• ••

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLVI 16. decembra 2017 Číslo

24 /1954

Z PRODUKČNEJ BURZY

Najviac sa obchodovalo s kukuricou

AKTUÁLNE

Spoločná poľnohospodárska N politika po roku 2020

Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 4. 12. do 8. 12. 2017 pokračoval pokles cien kukurice a pšenice. Pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom bol tovarový obrat vyšší o 38,56 % a finančný o 29,23 %. V uvedenom období sa najviac obchodovalo s kukuricou, ktorej Ľubica Sýkorová cena opäť mierne klesla. Predávala sa po 16,70 din./kg bez DPH (18,37 Aj napriek tomu, že Srbsko nie je členom Európskej únie, domáci poľnohospodári din./kg s DPH), čo je v porovnaní s sa zaujímajú o diania v tomto spoločenstve, konkrétne o novinky týkajúce sa predchádzajúcim týždňom o 1,05 poľnohospodárstva. Spoločná poľnohospodárska politika EÚ (SPP) sa od svojho % menej. vzniku až dodnes nepretržite menila. Je jednou zo základných politík Európskeho Aj pšenica bola opäť lacnejšia. spoločenstva od ich založenia v roku 1957. Do praxe vstúpila v roku 1962 a stala sa Predávala sa po 17,80 din./kg jednoznačne najnákladnejšou politikou Európskeho spoločenstva. bez DPH (19,58 din./kg s DPH), čo je pri porovnaní s jej cenou o druhej svetovej vojne a regionálnych potravín. Vzniká zmeny v poľnohospodárskej poliz predchádzajúceho týždňa o neboli štáty schopné za- tiež prvé nariadenie, ktoré sa tike, no ekológovia návrh kritizujú 0,48 % menej. bezpečiť vlastnú poľnohos- týka organických potravín. Únia a mnohí odborníci varujú, že Nikto neprejavil záujem o podársku produkciu a bolo nutné sa snaží, aby farmári citlivejšie poľnopolitika v takto nastavenej sóju, ktorá bola v ponuke nastaviť účinný mechanizmus na reagovali na požiadavky spot- podobe oslabí ochranu životného v cenovej relácii od 48,00 kontrolu a zabezpečenie dodávok rebiteľov. prostredia a vytvorí podmienky do 48,50 din./kg bez potravín. K tomu mala primárne Počas reformy v roku 2003 sa na nekalú súťaž medzi farmármi. DPH. ○ slúžiť aj poľnohospodárska poli- objem vyplácaných prostriedkov Oznámenie, ktoré má načrtnúť,

tika v rámci spoločenstva. Počas sedemdesiatych a osemdesiatych rokov prichádza ku kríze z nadprodukcie. Únia uvádza, že sa SPP stala obeťou vlastného úspechu. V dôsledku fixných cien, o ktorých rozhodovali ministri poľnohospodárstva zhora a nie trh, dochádza k hromadeniu zásob. V roku 1992 sa SPP preorientovala z podpory trhu na podporu farmárov. Zásahy do cien tovaru sa obmedzili v prospech novovzniknutých priamych platieb poľnohospodárom. V polovici 90. rokov sa objavujú snahy o ochranu tradičných

stáva nezávislý na množstve produkcie. Cieľom bolo uvoľnenie finančných prostriedkov na kvalitnejšiu produkciu, ktorá by v prvom rade napĺňala štandardy v oblasti bezpečnosti potravín, či zaisťovala dobré životné podmienky pre zvieratá. Po dvoch vlnách rozšírenia v rokoch 2004 a 2007 sa zdvojnásobil počet európskych farmárov, čím sa zmenil aj typický charakter poľnohospodárskej a vidieckej krajiny. Prvý náčrt novej agropolitiky EÚ predstavuje viac zodpovednosti pre členské štáty. Komisia navrhla

kam by sa mohla európska poľnohospodárska politika (SPP) uberať po roku 2020, zverejnila Európska komisia 29. 11. 2017. Zatiaľ nejde o legislatívny návrh. Ten predloží Európska komisia až neskôr. Cieľom je zjednodušiť pravidlá a zaviesť viac flexibility. Viacerí experti však navrhnuté reformy nevidia pozitívne. Hodnotia ich ako snahu EÚ vyhnúť sa zodpovednosti. Podľa nich reforma uľahčí život iba Európskej komisii, no pre farmárov aj členské štáty zostane politika naďalej veľmi komplexná. Člen-

ské štáty aj farmári často kritizujú SPP práve pre jej komplexnosť. Podľa nich predstavuje neprijateľnú byrokratickú záťaž hlavne pre farmárov, ktorí nemajú ani čas, ani potrebné odborné znalosti, aby sa vyznali v množstve pravidiel a podmienok na získanie fondov. ○

Z obsahu Dva ďalšie druhy Str. 3

Pôda potrebuje organické hnojivá (2) Str. 4 – 5

Do vášho receptára Str. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

UDRŽATEĽNÉ POĽNOHOSPODÁRSTVO

V záujme malej a tradičnej výroby Oto Filip Veľtrh etno potravín a nápojov, ktorý na sklonku novembra prebiehal na Belehradskom veľtrhu, mal pozoruhodnú tak výstavnú, ako aj odbornú zložku. Tá druhá sa realizovala prostredníctvom celého radu sprievodných programov a podujatí, z ktorých sa dal získať veľmi dobrý prehľad a prierez súčasného stavu nášho potravinárstva, tiež opatrení, ktoré Srbsko v tejto sfére čakajú počas cesty do Európskej únie. Jedným z prioritných je kvalita potravinárskych produktov, vyjadrená prostredníctvom označení výrobkov s chránenou značkou alebo so zemepisným pôvodom.

oci názov zaujímavého tematického okrúhleho stola bol Pozícia a perspektívy poľnohospodárskych gazdovstiev s malou a tradičnou výrobou, v podstate šlo o celý rad odporúčaní, týkajúcich sa prekonávania problémov existujúcich v tejto oblasti, ako i možností dostať sa k potrebným značkám, ktoré znamenajú ľahšie presadenie sa výrobcov nielen na domácom, ale aj na zahraničnom trhu. V rámcoch širších ide o európsky projekt Udržateľné poľnohospodárstvo pre udržateľný Balkán a v rámci neho o akciu Posilnime malých – Zlepšenie udržateľnosti

malých poľnohospodárskych gazdovstiev prostredníctvom výroby malých množstiev výrobkov s pridanou hodnotou a s transparentnými opatreniami podpory. Účastníci okrúhleho stola sa upriamili na viacero oblastí: súčasnú pozíciu malých výrobcov tradičných produktov v Srbsku, regulatívov a perspektívy v oblasti výroby a obratu tradičných produktov z poľnohospodárskych gazdovstiev, na prekážky medzi registráciou a certifikáciou, na ochranu práv užívateľov, ktorí majú označenia zemepisného pôvodu pred nelojálnou konkurenciou, na podnety pre malých výrobcov,

ako aj na povedomie spotrebiteľov, vzťahujúce sa na výrobky so značkou. V mene nositeľa aktivít v projekte – Asociácie poľnohospodárov – na štarte okrúhleho stola hovoril Miroslav Kiš. Zmienil sa o vzťahu štátu a poľnohospodárskej politiky k výrobcom tradičných produktov, o prekážkach, ktoré brzdia ich napredovanie, o nedostatočnej spolupráci všetkých zainteresovaných ohľadom zlepšenia postavenia týchto výrobcov. Hovoril aj o tohtoročnom prieskume, ktorý v lete zahrnul deväťdesiatich dvoch výrobcov tradičných produktov. Väčšina z nich uviedla, že nie je dostatočne informovaná o postupe certifikácie. Inými slovami najviac je výrobcov, ktorí len čiastočne rozumejú podstatu konceptu označenia produktov so zemepisným pôvodom. Z toho logicky vyplýva odpoveď, prečo dosť skromne nerealizujú ochranu svojich produktov a ich certifikovanie, mieniac, že je všetko podstatné ukončené registrovaním produktu. Mnohí respondenti sú toho názoru, že je postup certifikácie nielen náročný, ale aj riadne komplikovaný. Preto viacerí z nich radšej pôsobia na okraji legálnych tokov, čo vysvetľujú nemožnosťou adekvátne vyhovieť vysokým nárokom certifikácie, ktoré sú stanovené platnými zákonnými predpismi. Mnohí uviedli, že im ani systém ochrany značiek nie je dostatočne jasný. Následkom všetkého uvedeného je demotivácia chrániť si svoje

produkty tak, ako je to praxou vo vyvinutých štátoch a v súlade s našimi možnosťami. – Veľmi rada som tu vzhľadom na to, že sa malí výrobcovia tradičných produktov už roky domáhajú takých zmien v sys-

téme, ktorými by sa ich pozícia a podnikanie zlepšilo, – podotkla Dragana Tar (SEEDEV). Hovorila o uplatnení štátnych opatrení, vzťahujúcich sa na bezpečnosť potravín, o tom, ako sa k tejto otázke stavia Európska únia, o veľkej rozmanitosti a kvalite tradičných výrobkov, o ich špecifickostiach, o menších spracovateľských kapacitách, o ustanoveniach Zákona o bezpečnosti potravín, ako aj o možnostiach zmenšiť

finančné a administračné zaťaženia výrobcov, čo má prispieť k ich ľahšiemu podnikaniu. Dr. Predrag Ikonić z novosadského Inštitútu pre potravinárske technológie sa zmienil o prekážkach medzi registrovaním a certifikovaním výrobkov s geografickým pôvodom, ako i o tom, prečo je certifikovaných produktov neporovnateľne menej ako registrovaných. Poukázal na zastaranosť niektorých zákonných ustanovení týkajúcich sa tejto oblasti, na to, že je v príslušnom štátnom registri 69 výrobkov so zemepisným pôvodom, z čoho je 52 domácich, kým sú zvyšné z územia niekdajšej Juhoslávie. Uviedol, že, bohužiaľ, dnes polovica z týchto výrobkov neexistuje, ani reálne vo výrobe, kým je z tej druhej polovice len päť výrobkov certifikovaných. Registráciu označil len za prvý krok spejúci ku konečnému cieľu: k získaniu adekvátnej pozície na trhu a hospodárskych účinkoch vyplývajúcich z nej. Stevica Marković zo Združenia Leskovački ajvar podčiarkol, že okrem všetkých problémov, ktoré sú v širšej rovine, veľkým problémom je aj zneužívanie názvov a značiek iných, ktoré sa rozmáha bez toho, aby príslušné orgány na takéto podrazy adekvátne reagovali. Vcelku možno uzavrieť, že sú na jednej strane pekné európske štandardy, ku ktorým treba spieť, na tej druhej odvrátená prax, často poznačená nelojálnou konkurenciou. A v sendviči, kdesi medzi týmito dvoma pólmi, samotní výrobcovia, ktorých trápi celý rad problémov: od otázky investovania do výroby, cez nedostatok pochopenia iných, po to, ako produkty predať, aby sa na nich neprerobilo a aby ich kvalita bola najlepšou vizitkou do budúcnosti. ○

50 /4781/ 16. 12. 2017

SLOVENSKÍ VINÁRI NA NAŠOM TRHU (4)

Dva ďalšie druhy

Oto Filip

Vinárstiev a vín z malokarpatskej vinárskej oblasti, najteplejšej, najjužnejšej a najslnečnejšej na Slovensku, je ozaj mnoho. Na koštovke, ktorá v druhej polovici októbra prebiehala v Novom Sade, účastníci mali možnosť vychutnať širokú škálu prívlastkových a odrodových vín štyroch podnikov: Eleska z Modry, Mahidu z Veľkej Mače, Dious (Horné Orešany) a Vajnory (Bratislava). Každý z nich sa snaží presadiť sa a etablovať aj na našom trhu.

ak Dious, ako i Vajnory sú dvoma vinárstvami v mnohom špecifickými. V zemepanskej pivnici zo 17. storočia, ktorá kedysi

Tá je prvým, dalo by sa povedať, aj riadiacim mottom spoločnosti, dokupujúcej vinice a smerujúcej k tomu, aby sa v budúcnosti stala

Pivnica Horné Orešany patrila k majetku Smolenického zámku, v Horných Orešanoch sa vyrába vyše desať druhov vín. Pod starými klenbami dnes sídli moderná vinárska prevádzka, kde sa z bielych vín vyrábajú Rizling vlašský, Veltlínske zelené, Rizling rýnsky, Chardonnay, Rulandské biele, Sauvignon, Devín, z rosé ̶ ružových vín Rulandské modré Pivnica Vajnory a Cabernet sauvignon, z vín červených Frankovka modrá, Alibernet, Modrý Portugal a Cabernet sauvignon. Všetko to sú vína vyznačujúce sa mimoriadnou čistotou a výrazným odrodovým charakterom. Niekdajšiu slávu orešanských viníc v prvom rade pripomína názov spoločnosti Víno Dious. Ide o to, že je Dious historický názov obce Horné Orešany, symbolizujúci zároveň aj tradičnú orešanskú kvalitu.

úplne sebestačná aj pri pestovaní hrozna. Trendom je výroba akostných prívlastkových vín, výhodou skutočnosť, že ako nová firma všetku technológiu nakupovala

ako novú. Keďže sú kvalita a riadenie kvality na prvom mieste, niet divu, že na základe auditu získali certifikáciu ISO 9001. Za veľmi krátky čas vína uvedenej spoločnosti dokázali prilákať pozornosť mnohých a zaujať Vína Dios

leus, čo znamená Vinné. Tamojšie družstvo má v súčasnosti viac ako 150 hektárov vlastných vinohradov. Na základe priemernej ročnej produkcie okolo 450 000 litrov vína Vajnory patria k popredným výrobcom tohto nápoja na Slovensku. Z vín vyrábaných z hrozna dopestovaného vo vajnorských vinohradoch, z odrôd bielych a modrých možno uviesť Rulandské biele, Rulandské šedé, Rizling rýnsky, Rizling vlašský, Feteasca regala, Sauvignon, Tramín červený, Chardonnay, Silvánske zelené, Devín, Muškát ottonel, Frankovka modrá, Rulandské modré, Syrah... Keď ide o výrobu vína, vďa-

ich aj vo veľmi silnej konkurencii. Vo vinárstve, ktoré vzniklo pred necelým desaťročím, sa produkuje ročne okolo 80 000 fliaš. Časť z toho sa už exportuje do USA, onedlho pravdepodobne aj do iných krajín. Usudzujúc podľa toho, ako orešanské vína chutili milovníkom božského nápoja v Novom Sade a v Belehrade, na takomto exportnom zozname sa ľahko môže ocitZ novosadskej koštovky núť aj Srbsko. Posledným prezentovaným líst- ka modernizácii prebiehajúcej kom v tomto vinárskom štvorlístku v roku 2002, skvalitneniu obráje Víno Vajnory. Vyše osem storočí bania viníc a výsadbe niekoľkých hektárov nových viníc s najkvalitnejšími odrodami štepov, ktoré sú vypestované v Rakúsku, skvalitnil sa nielen proces spracovania, ale aj výroby už chýrečných vajnorských prívlastkových vín. Ukážkou ich kvality sú desiatky ocenení z početných populárnych výstav a súťaží, dosiahnuté len za posledných pár rokov. Tento pohľad na štyri slovenské vinárstva, Exkluzívne vajnorské vína nachádzajúce sa v srdci Vajnory patria k oblastiam s vyni- Európy a uchádzajúce sa o miesto kajúcim vínom. Svedectvom toho na našom trhu, treba azda uzavrieť je napríklad údaj, že ešte v roku údajom, že práve vajnorské vína 1204 táto obec bola nazývaná Zeu- boli najúspešnejšie na októbrovej novosadskej koštovke. Účastníkom najviac chutil, čiže najviac bodov na základe hodnotenia získal vajnorský Tramín červený. Na druhom mieste sa rovnoprávne ocitli Generál Pellé (Vajnory) a Devín (Dious), na treťom vajnorský Rizling rýnsky. Je to nielen ukážka toho, aké slovenské odrody tunajší milovníci vína uprednostňujú, ale aj vhodný orientačný bod z aspektu budúceho exportu známych slovenských vinárstiev. Aj na náš trh... ○

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

RASTLINNÁ VÝROBA

Pôda potrebuje organické hnojivá (2) Ľubica Sýkorová MOČOVKA Je tekutým, dôležitým hospodárskym hnojivom, ktoré možno použiť na hnojenie alebo prihnojovanie mnohých plodín, napr. kŕmnej repy, silážnej kukurice, repky olejky, strniskových krmovín, na hnojenie lúk a pasienkov. Používa sa tiež na prevlhčovanie a obohacovanie kompostov alebo sa pridáva do závlahovej vody. Je to čiastočne skvasený moč hospodárskych zvierat, zriedený vodou v rôznom pomere. Výživná hodnota močovky závisí od množstva vody použitej na riedenie a od druhu zvierat. Hnojivá hodnota močovky je oproti maštaľnému hnoju podstatne nižšia. Obsahuje veľa dusíka aj draslíka, ale je veľmi chudobná na fosfor a vápnik a hlavne jej chýbajú humusotvorné látky. Hodnotnou zložkou močovky sú rastové látky – heteroauxíny. Dusík nachádzajúci sa v močovke je rovnocenný s dusíkom rýchlo pôsobiacich priemyselných hnojív. Dusíkaté látky tvoriace moč rýchlo amonizujú a menia sa na nestabilný uhličitan amónny. Chemické zme-

ny potom pokračujú ako pri maštaľnom hnoji. Stratám na amoniakálnom dusíku možno zabrániť: – rýchlym odtokom močovky do močovkovej jamy; – hnojiskom s dostatočným spádom na odtok močovky; – zakrývaním močovkových jám na obmedzenie prístupu vzduchu; povrch odpadovej jamy treba zakryť vrstvičkou odpadového oleja. Produkcia močovky závisí od krmiva zvieraťa, podstielky a obdobia ustajnenia. Moč hovädzieho dobytka obsahuje 1 % N, 0,04 % P, 1,2 % K, 0,02 % Ca. Priemerné zloženie močovky je 0,25 % N, 0,01 % P, 0,4 % K, 0,09 % Ca. Časť moču sa zachytí v podstielke. Keďže pri hnojení sa močovka riedi vodou, obvykle v pomere 1 : 2 – 3, nie je potrebné nechávať ju v močovkových jamách skvasovať. Pri hnojení močovkou treba vychádzať z požiadavky čo najväčšieho zamedzenia styku so vzduchom, preto sa aplikuje na kyprú vlhkú pôdu alebo sa zavádza radličkami močovkovača do pôdy. Vlhké podmračné počasie pôsobí na zníženie strát amoniaku.

Močovkou sa hnojí v dávkach 100 – 150 m3/ha, v prepočte na neriedenú formu k tým plodinám, ku ktorým sa odporúča hnojiť hnojom, ďalej na lúky a pastviny. Vtedy sa môže riediť v pomere 1 : 10 –15. Močovka je dusíkato-draselné hnojivo. Preto treba pamätať pri hnojení na vyrovnanie nedostatkového fosforu. Fosfor sa najčastejšie dopĺňa pridaním superfosfátu buď priamo do močovky (15 – 20 kg/m3), alebo sa rozhodí a zapracuje do pôdy po močovkovaní. HNOJOVICA Je zmes tekutých a pevných výkalov hospodárskych zvierat bez pridania akýchkoľvek vedľajších látok. Správnym hnojením hnojovicou je možné ušetriť značné množstvo priemyselných hnojív, možno nahradiť celú potrebu draslíka pre rastlinu a udržať správnu hladinu mikroelementov v pôde. Zvýši sa tým intenzita mikrobiálneho života v pôde, množstvo mikroorganizmov a pôdnej biomasy. Jej množstvo a zloženie závisí od druhu zvierat, zamerania chovu a od technológie ustajnenia. Druhy hnojovice:

– močovková: produkuje sa riedením močovky hospodárskych zvierat; – hnojová alebo kompostová: je vodou riedený plne vyzretý maštaľný hnoj alebo kompost; – pravá: nazývaná tiež plnohodnotná, obsahuje riedené tuhé a kvapalné výkaly hospodárskych zvierat. Okrem dusíkatých a organických látok hnojovica obsahuje aj mikroelementy, najmä B, Mn, Cu, Zn, Mo, Fe. Najkvalitnejšiu hnojovicu produkujú zvieratá mladého hovädzieho dobytka vo výkrme. Ich hnojovica obsahuje až 10 % sušiny a 7,5 % organických látok. V tuhej časti hnojovice sú zastúpené najmä organické látky a v tekutej minerálne látky. Dusík v hnojovici má veľký význam, lebo je veľmi ľahko prístupný pre rastliny a zároveň je lepšie využiteľný ako dusík z priemyselných hnojív. Hnojovica tiež obsahuje pre rastliny dobre prístupný fosfor a draslík. METÓDY SPRACOVANIA HNOJOVICE Najväčšie problémy z hľadiska ochrany životného prostredia sú s hnojovicou. Vyvážanie hnojovice na poľnohospodár-

50 /4781/ 16. 12. 2017

16 . – 22. 12. 2017

POČASIE

sky využívané plochy sa nie vždy stretáva s pochopením ochrancov životného prostredia a niekedy aj samotní užívatelia pôdy nie sú spokojní s takýmto spôsobom využívania. Okrem toho v niektorých veľkochovoch (hlavne ošípaných) množstvo kontinuálne produkovanej hnojovice presahuje kapacitné možnosti pôdnych plôch, ktoré sú pre aplikáciu k dispozícii. Vtedy sa hnojovica stáva závažný rizikový faktor, ktorý môže výrazne zhoršovať kvalitu životného prostredia, a preto sa hľadajú metódy jej rýchlej a finančne nenáročnej likvidácie. Aj hnojovica obsahuje živiny, ktoré by sa mali využiť na obohatenie našich pôd, ktoré sú čím ďalej, tým viac devastované a potrebujú obnoviť zásobu humusu a prirodzených živín. K tomu treba zvoliť vhodnú metódu využívania hnojovice s vylúčením negatívnych vplyvov na životné prostredie, so zachovaním hnojivých vlastností hnojovice ako hnojiva a v neposlednom rade za prijateľných ekonomických podmienok. V prípade, že pre dané množstvo produkovanej hnojovice je dostatočne veľká plocha poľnohospodárskej pôdy na hnojenie, jej najefektívnejšie využívanie je priama aplikácia. Hnojovica rýchle uvoľňuje živiny, ktoré obsahuje. Už v prvom roku aplikácie uvoľňuje do pôdy pre rastliny 50 % dusíka. Hnojovica musí byť aplikovaná rovnomerne v homogénnom stave, aby celá plocha bola vyhnojená rovnako, aby nevznikali prehnojené miesta. K tomu je potrebné využiť čo najvhodnejšie aplikačné zariadenia a ešte pred aplikáciou hnojovicu homogenizovať. Problémom priamej aplikácie hnojovice je strata dusíka únikom v amoniakálnej forme, ktorý sa významne podieľa na tvorbe zápachu. Po

oxidácii vzdušným kyslíkom sa stáva jedným z hlavných zdrojov kyslých dažďov. Podiel amoniakálneho dusíka z celkového dusíka v hnojovici ošípaných predstavuje 50 – 60 %. Zvyšovaním obsahu sušiny v hnojovici sa jeho podiel znižuje a naopak. Najvyšší únik je počas aplikácie a prvých 10 hodín po aplikácii, preto ju treba čo najskôr po aplikácii zapraviť do pôdy, aby sme zabránili úniku dusíka a tvoreniu zápachu. Strata dusíka pri aplikácii bez zapravenia do pôdy je po 24 hodinách až 75 % a po 3 dňoch 90 %. Najväčšia strata a zápach sa tvorí pri rozstrekovaní hnojovice. Vtedy strata amoniakálneho dusíka predstavuje 40 – 55 %. Aplikáciou s vlečenými hadicami je možné stratu znížiť na 10 – 18 %. Pri použití aplikátora s podpovrchovým zapracovaním hnojovice do pôdy sa strata zníži na 5 %. Takáto aplikácia prináša so sebou ďalšie výhody: – nešíri sa zápach pri hnojení; – hnojovica nesteká na svahoch pri aplikácii po povrchu a nesplavuje sa pri daždi; – hnojovica je rovnomerne aplikovaná; – môže sa aplikovať do riadkov počas vegetácie, pričom sa nedostáva na rastliny; – znižuje sa možnosť vodnej erózie, pretože sa neupchávajú pôdne póry na povrchu. Z praktických skúseností je známe, že pri aplikovaní na pole sa hnojovici nevenuje dostatočná pozornosť. Pred aplikáciou sa nehomogenizuje vôbec alebo len občas. Vo veľmi malom podiele sa využívajú špeciálne aplikátory, ktoré sa v zahraničí uplatňujú z ekologických dôvodov, ale aj z hľadiska hospodárnosti so živinami. Najčastejší spôsob aplikácie hnojovice na pôdu je rozstrekovanie cisternami.

Keď sa má hnojovica efektívne využívať, mala by sa aplikovať na jeseň a v menšej miere na jar. Z toho vyplýva, že 60 – 70 % vyprodukovanej hnojovice by sa malo aplikovať v priebehu 2 – 3 mesiacov v roku. Nepriazeň počasia často túto dobu skracuje. Veľmi dôležitým obmedzením je kapacita skladovacích priestorov, ktorá je často budovaná na trojmesačnú produkciu. Z toho vyplýva, že musia byť vyprázdňované aj v čase, keď sa hnojovica na pôdu nemôže aplikovať (vegetácia, zimné obdobie). V takýchto prípadoch sa hnojovica likviduje. To znamená, že sa nevyužije jej hnojivý účinok a čo je oveľa horšie, veľakrát to zanecháva nepriaznivý vplyv na životné prostredie. V západnej Európe sa budujú skladovacie kapacity na hnojovicu na šesťmesačnú produkciu a v severnej Európe až na deväť mesiacov. Vzniknuté ekologické problémy viedli k tomu, že sa hlavne vo veľkochovoch hľadajú rôzne spôsoby spracovávania a využívania hnojovice. Najjednoduchším spôsobom je separácia, t. j. oddelenie nerozpustných pevných častíc hnojovice od časti tekutej s rozpustnými látkami (fugát). Separátormi rôzneho druhu a konštrukcie sa separáciou zníži objem a obsah sušiny vo fugáte, ako aj koncentrácia organických látok a živín, pričom je možné použiť ho na hnojenie závlahami. Oproti hnojeniu hnojovicou lepšie steká z rastlín (menšie riziko poškodenia) a vsakuje do pôdy, čím sa znižuje únik čpavku a zápachu. Na druhej strane bez ďalšieho spracovania obsahuje aktívne škodlivé zárodky a semená burín. Okrem toho tekutá časť obsahuje rýchlo sa uvoľňujúci dusík a môže dôjsť pri závlahách k prehnojeniu pozemku s následnými závažnými ekologickými prob-

lémami. Odseparovaná pevná časť hnojovice má kašovitú konzistenciu s obsahom sušiny 15 až 30 % (podľa použitého separátora). Najčastejšie sa uskladňuje v hnojiskách, kde dozrieva za podmienok ako maštaľný hnoj. Kvalitná hnojovica by mala obsahovať minimálne 9,3 % sušiny, 7,0 % organických látok a 0,2 – 0,3 % dusíka. Hĺbkové zapravenie hnojovice do pôdy znižuje riziká jej povrchového zmyvu. Napriek tomu je potrebné, aby sa hnojovica neaplikovala príliš blízko ku koreňom, keďže by ju rastliny nedokázali dostatočne efektívne využiť. Nevyužité živiny sa potom stávajú rizikom znečistenia. Použitím slamy zaoranej do pôdy sa hnojovica absorbuje a znižuje sa riziko jej zmyvu, resp. infiltrácie do vodných zdrojov. Pri aplikácii hnojovice sa odporúča dodržiavať uvedené zásady: – jednorazovo neaplikovať viac ako 50m3/ha, rozstrekovače by nemali aplikovať viac ako 5 mm tekutého odpadu za hodinu; – obsah živín hnojovice by sa mal určiť analýzou, aby sa zabezpečilo neprekročenie ročného limitu 170 kg/ha N z organických hnojív; – výber pôd určených na aplikáciu treba uskutočniť tak, aby bola zabezpečená ochrana životného prostredia a vodných zdrojov; – aplikovanú hnojovicu na svahových pôdach je potrebné ihneď zaorať, neaplikovať hnojovicu na pôdach so sklonom nad 12°; – hnojovicu neaplikovať priamo na listy a iné časti rastlín určené na priamu ľudskú konzumáciu; – hnojovica by sa nemala použiť na čerstvo meliorovanú pôdu minimálne 2 roky. ○

Foto: pixabay

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

4˚ | 11˚

0˚ | 5˚

-1˚| 5˚

-1˚ | 3˚

-3˚ | 1˚

-3˚ | -1˚

-5˚ | 0˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

AKO OCHRÁNIŤ CHRÁNENÉ ZNAČKOVÉ VÝROBKY (1)

Teoreticky poľahky, prakticky už ťažšie

Juraj Bartoš

častníci odbornej porady Zneužitie chránených výrobkov Srbska počas 18. Futockej kapustiády (v novembri t. r.) identifikovali rad problémov a vymenili si mienky o možnostiach prevencie pri ochrane značkových výrobkov. Tak sa javí (a v praxi sa aj vskutku cíti), že existujúca legislatíva a najmä jej (ne)uplatňovanie nedostatočne prispieva k poriadku na trhu. Pokiaľ ide o kontrolu pestovania výrobkov s „nálepkou“ chránených, je to ešte ako-tak. Je ale viac než zrejmé, že sa na trhu bežne predávajú i falzifikáty. Na škodu výrobcov originálnych výrobkov, ako aj ošmeknutých spotrebiteľov. Ešte stále dobré meno Futockej kapusty – okrem začiatkom roka zosnulého Gorana Puaču – rovnako zanietene buduje a obhajuje aj jeden z jej popredných pestovateľov Miroljub Janković: „Je dobre známe, že sa na trhoch predáva veľmi veľa kapusty pod názvom Futocká kapusta. Ide teda o zneužitie uznávaného názvu, jej dobrého mena, ktoré získala dávno. Samým tým priekupníci kazia dobré meno výrobcom Futockej kapusty, pripravujúc ich o výhody, takže títo nie sú adekvátne odmenení za vložené množstvo práce a úsilie, aby dosiahli geografickú ochranu mena pôvodu.“ Na podobné problémy narážajú aj iné výrobky, napríklad leskovský ajvar, pirotský kačkavalj, fruškohorský lipový med, hložianska babura, petrovská hrubá klobása, begečská mrkva, horský syr z Jazku, vína z Banoštoru a iné početné chránené výrobky. Predseda Zväzu tradičných výrobkov Srbska Original Srbija Stevica Marković hovorí, že zväz sa činí na prezentácii a reklamovaní výrobkov s chráneným geografickým pôvodom: „Lenže potom tie naše snahy niektorí ľudia zneužívajú. Mám informáciu, že sa Futocká kapusta v istom hypermarkete v Leskovci predáva za cenu 17 din./ kg a vo Futogu stojí 40 – 50 din. My sme už v Leskovci mali rozhovory s trhovými inšpektormi. Zaujímalo ich, ako vlastne náš ajvar vyrábame, za akých podmienok. Neprajeme si, aby tí, ktorí porušujú dobré meno týchto výrobkov, hneď boli

potrestaní, ale sme za to, aby sa proti nim pôsobilo prevenčne, aby sme ich donútili správať sa v súlade s predpismi.“ Marković okrem iného prízvukuje, že je v Srbsku celkove zaregistrovaných asi 50 výrobkov so zemepisným pôvodom, avšak niet ich na trhu, hoci získali postavenie zvýhodnených. Asociácia poľnohospodárov pôsobí už osem rokov. Združuje tak zeleninárov, ako i výrobcov obilnín, mäsa, mlieka atď. Jej hlava – Miroslav Kiš hovorí, že pracujú ako dobrovoľníci. Boli vraj prijatí aj na Ministerstve poľnohospodárstva,

v pozorovanej oblasti a že teda majú na základe čoho chrániť poľnohospodárov a ich výrobky so zisteným zemepisným pôvodom, ako aj používateľov týchto výrobkov. Podrobnejšie prácu inšpekcie ozrejmila vedúca úseku Oddelenia intelektuálneho vlastníctva Juhobáčskeho správneho obvodu Vidosava Đurićová. Začala tým, čo je iste majiteľom chránených výrobkov známe: tie výrobky sú zaevidované v Ústave pre intelektuálne vlastníctvo, majú primeravú dokumentáciu, ktorou sú výrobcovia povinní sa preukázať, keď inšpekcia podnik-

Ako odlíšiť skutočnú Futockú kapustu (na snímke) od falošnej? Pomerne ťažko. ibaže: „Nám tam veľa sľúbia, nechajú nás unášať sa tým, že sa veľa toho rieši, a potom uplynú celé mesiace a len málo toho sa zrealizuje. Lež nenechávame sa tým znechutiť. Vedomí sme si skutočnosti, že naše záujmy nikto nemôže obhajovať lepšie než my sami. Nejde o to, aby asociácii niekto pomohol; žiadame len toľko, aby si každý urobil svoju časť práce, aby si inštitúcie spĺňali úlohy. Aby všetci dodržovali zákony. Žiaľ, keď o tomto hovoríme, označujú nás za kritikov, za niekoho, kto nikdy nie je spokojný. My vlastne žiadame len to, aby sa čím skôr zrealizovalo to, čo je zahrnuté v prijatých opatreniach a rozpočte. Nerozumieme, prečo platby zakotvené v rozpočte meškajú, alebo ich ani nedostaneme. Dožadujeme sa, aby sa pre poľnohospodárov vyčleňovalo viac peňazí, aby sme boli konkurenční.“ Náčelníčka Trhovej inšpekcie Juhobáčskeho obvodu Stanka Kneževićová skonštatovala, že inšpekčné služby majú k dobru rozsiahly regulatív na úpravu vzťahov

ne poradnú kontrolu. Ak im niečo chýba, inšpekcia ich upozorní, že sú povinní odstrániť nedopatrenia, ale ich nepotrestá. Sústreďujúc sa na podstatu problému, čiže na predaj výrobkov s chráneným zemepisným pôvodom, povedala, že inšpekcia je fakticky spojivo medzi výrobcami skutočných chránených výrobkov a súdom, ktorý určuje trest pre priestupníka: „Zákonom o osobitných kompetenciách na účinnú ochranu intelektuálneho vlastníctva je predpísané, že inšpekcia, keď nájde a identifikuje výrobky, ktoré majú ráz porušenia práva intelektuálneho vlastníctva, má právo také výrobky zobrať ako opatrenie zabezpečenia dôkazu. Potom oboznámime nositeľa práva, ktorý je povinný v zákonom stanovenej lehote do 15 dní podať žalobu v súde, ktorý ďalej vedie konanie.“ Đurićová tiež podčiarkla nevyhnutnosť spolupráce zo strany výrobcov: „Keďže je vaše výrobky potrebné skladovať, prepravovať, poznávať, čo nie je jednoduché ako

pri niektorých bežných výrobkoch, inšpektori, ktorí konajú v tejto oblasti ochrany práv intelektuálneho vlastníctva, spolupracujú s majiteľmi chránených výrobkov, organizujú takéto zhromaždenia, na ktorých nás nositelia práva učia, aby sme vedeli odlíšiť skutočne chránené výrobky od falošných. My potom vykonávame kontroly. Ak nemáme istotu, či ide o falošné výrobky, musí nám pomôcť niekto, kto je schopný poznať skutočnosť. Preto musíme mať k dispozícii osobu kompetentnú a odbornú, ktorá môže potvrdiť, že sa skutočne jedná o falošnom výrobku, aby sme tie výrobky mohli skonfiškovať.“ Inšpektorka apelovala na záujemcov, aby si všimli články 20 a 21 spomenutého zákona o intelektuálnom vlastníctve (dá sa vyhľadať na internete), ktorý stanovil, že je možné obrátiť sa na rezortné ministerstvo ohľadne osobitnej ochrany, pričom treba predložiť doklady, z ktorých vyplýva, ako poznať konkrétne výrobky s chráneným zemepisným pôvodom. V Srbsku je, dodala, 25 oddelení a po prijatí oznámenia ministerstvo vystaví príkaz, na základe ktorého všetky oddelenia kontrolujú výrobky daného druhu na všetkých miestach, na ktorých sa vyskytujú. V súlade s tým Đurićová podčiarkuje: „Obrátiť sa priamo na ministerstvo je dôležité práve preto, že sa v tom prípade nadväzuje spolupráca na podstatne širšej úrovni. Ak v predpísanej lehote do 15 dní od chvíle, keď vás oboznámime, že sme odobrali podozrivé výrobky, nepodáte žalobu, s ohľadom na vlastnosti tovaru, o akom je reč, ten bude vrátený majiteľovi, ktorému bol dočasne odcudzený. V tejto chvíli nemáme možnosť, aby sme my dokazovali porušenie práva, to musíte dokázať vy a my zabezpečujeme dôkazy, že je to vykonané.“ Ľudia, ktorí získali certifikáty o tom, že vlastnia výrobky s chráneným zemepisným pôvodom, nijako nie sú nadšení takýmto (zložitým) postupom ochrany ich produktov. Domnievajú sa, že na nich je vyrábať a vyrobené dodať na trh. O eliminovanie nelojálnej konkurencie by sa, mienia, mal postarať štát. K téme sa vrátime v nasledujúcom čísle Poľnohospodárskych rozhľadov. 

50 /4781/ 16. 12. 2017

TIPY A TRIKY PRI VÝBERE STROMČEKA

Aký stromček vybrať?

o nákupnom zhone, upratovaní a pečení prichádza konečne čas na to najhlavnejšie – výzdobu vášho stromčeka. Dnes máte na výber z rôznych druhov vianočných stromčekov. Pri kúpe zvažujte nielen priestor, ale aj typ ozdôb. Jedlička – normandská jedlička je najpredávanejší vianočný stromček. Má peknú jemnú čečinu a dlho vydrží. Navyše krásne vonia. Pevné konáre udržia aj ťažšie ozdoby. Smrek – ľudia ho majú od

nepamäti spojený s Vianocami. Jeho nevýhodou je, že v teplej miestnosti rýchlo opadá. Borovica – má krásne dlhé ihličie, ktoré neopadáva ani po vyschnutí. Je vhodná do väčšieho priestoru, keďže pôsobí mohutne. Ozdoby na ňu musia byť tiež väčšie, aby vynikli. DOBRÝ TIP! Čerstvosť stromčeka je veľmi dôležitá. Pri kúpe preto spravte malý test. Chyťte medzi prsty ihličie asi 15 cm od

ZDRAVIE A MY

Čo robiť, ak máte kosť v krku?

ko si poradiť s nečakanými situáciami, ktoré môžu počas vianočných sviatkov vzniknúť? POREZALA SOM SA Rýchlo vyčistiť a zastaviť krvácanie. Pri krájaní jedla stačí jeden nešikovný pohyb a problém je na svete. Na rozdiel od popálenín, rezné rany umyte pod tečúcou vodou len krátko. Ak je krvácanie veľmi silné, zastavte ho 10 minút trvajúcim tlakom na ranu. Z obväzu alebo čistej tkaniny vytvorte ochrannú vrstvu a ranu prekryte. POPÁLILA SOM SA Ihneď to schlaďte. Pri vianočnom pečení či zapaľovaní sviečok sa nám to môže stať veľmi rýchlo. Nedávajte si na to ľad, postihnuté miesto okamžite schlaďte studenou vodou z vodovodu. Ak je popálenina vážna, nechajte miesto pod vodou 20 minút. Keď bolesť ustúpi, prikryte miesto potravinárskou fóliou, obväzom, čistou tkaninou

alebo mikroténovým vreckom. Ak sa vám vytvoria pľuzgiere, neprepichujte ich. Popáleninu väčšiu ako dlaň človeka by mali ošetriť v zdravotníckom zariadení, menšiu ako dlaň, len ak

je na citlivých miestach – tvári, krku, prednej stene hrudníka a prstoch. Ak si popálite jazyk, chlaďte ho takisto popíjaním studenej vody. MÁM KOSŤ V KRKU Zajedzte ju a nepanikárte! Počas sviatkov býva zbytočným problémom zaseknutá kosť v hrdle. Ľudia majú hrôzu zo zadusenia, ak prehltnú rybaciu

špičky konára a potiahnite ruku k sebe. Ak ostane ihličie na stromčeku a nepoláme sa, stromček je v poriadku. Keď opadne, stromček už vysychá a dlho nevydrží. Spoločná radosť. Ozdobovanie stromčeka milujú predovšetkým deti. Vychutnajte si to spolu s nimi a dovoľte im, aby pridali ruku k dielu. Malý, ale milý! Ak máte malý byt, málo miesta alebo skrátka tento rok nemáte chuť stavať veľký strom a vešať veľa ozdôb, môžete siahnuť po živom stromčeku v kvetináči. Výhody? Určite vydrží zo všetkých živých stromčekov najdlhšie a vonia najkrajšie. Výhodou je aj to, že si každý rok môžete vymyslieť a vyskúšať nový štýl ozdobovania a nezruinujete rozpočet. 

kosť a tá ostane v krku. Rybacou kosťou sa nedá zadusiť. Najužšie miesto dýchacích ciest je hlasivková štrbina s rozmermi približne 2 x 1 cm. Rybacia kosť má hrúbku 1 – 3 mm a dĺžku pár centimetrov, nemôže teda vzduchotesne uzavrieť hlasivky. Čo radí odborník, ak sa vám stala táto nepríjemnosť? Kosť zajedzte dvomi tuhými sústami a pár hltmi vody. Tým ju spláchnete do žalúdka. Nezabudnite sa pritom pozrieť na hodinky. Problém je, že organizmus zotrvačnosťou pocitu v mozgu bude ešte 30 – 45 minút signalizovať pocit cudzieho telesa, aj keď tam už nie je. Táto situácia nie je nebezpečná, len nepríjemná, preto je dôležité vedieť čas, aby ste po 10 minútach nemali pocit, že to už trvá hodinu. Špeciálny tip: Aby vám nebolo na Vianoce, Silvestra a Nový rok zle, myslite na to, že máte rovnako veľký žalúdok ako cez rok, že váš mozog neznesie dvojnásobok dávky alkoholu ako v nesviatočné dni. Snažte sa spraviť pred Vianocami a počas nich nejaké dobré skutky, aby ste odohnali smutnú náladu, ktorá zhoršuje prípadné telesné ochorenia. 

ADVENTNÉ DEKORÁCIE

Hrnčeky nielen na čaj

o sviatočnej nálady nás v decembri dostane i tento jednoduchý nápad, ktorý vyčarí z nášho domova útulné hniezdočko. Vyberte z kredenca štyri rovnaké hrnčeky, naplňte ich drobnejším materiálom – malými šiškami, lieskovými orieškami či celou škoricou, a zapichnite do prostriedku jednofarebnú sviečku. Na hrnček ešte môžete prilepiť, prípadne na uško priviazať číslo. Pre väčší efekt postavte všetky štyri hrnčeky na etažérku. 

VII 29

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Banánový cheesecake

Pizzové korunky

Suroviny: cesto na pizzu, paradajkový pretlak, oregano, syr mozzarella, šampiňóny, šunka Takto sa to podarí: Cesto na pizzu pokrájame a dávame do plechu na pečenie maffinov. Cesto potierame paradajko-

Suroviny: Na cesto: 250 g keksov, 125 g masla, 50 g hnedého cukru; Na banánovú plnku: 700 g krémového syra, 130 g cukru, 2 lyžice škrobu (gustinu), 3 vajvým pretlakom, posypeme cia, 3 zrelé banány, 2 dl sladkej oreganom a kladieme na kocky smotany, vanilínový cukor; Na nakrájanú mozzarellu, nakrá- polevu: 2 dl sladkej smotany, 180 jané šampiňóny a tenké plátky g smotany alebo jogurtu, šťava a šunky, nakrájané na kúsky. kôra z citróna, 50 g práškového Pečieme v rúre vyhriatej na cukru 200 °C orientačne 12 minút.  Takto sa to podarí: Cesto: Keksy zomelieme, pridáme cukor a roztopené maslo. Zmiešame a utisneme na dno okrúhleho plechu na torty. Banánová plnka: Vyšľaháme krémový syr s cukrom a gustinom. Za stáleho šľahania pridáme jedno po jedno vajce. Banány rozpučíme a pridáme ku

Raw slivkové guľky

syru. Pridáme i sladkú smotanu a vanilínový cukor a šľaháme mixérom niekoľko minút. Plnku vylejeme na cesto a pečieme 15 minút v rúre vyhriatej na 180 °C. Po 15 minútach znížime na 90 °C a pečieme ešte asi 75 minút. Po upečení necháme vychladnúť najprv na izbovej teplote, a potom v chladničke. Poleva: Vyšľaháme sladkú smotanu, pridáme smotanu, citrónovú šťavu a kôru, ako i práškový cukor. Polevou polejeme celú tortu a ozdobíme banánmi, respektíve polevou môžeme polievať každý kúsok.  Zdroj: https://moja-kuhinja.com.hr/

Orechové muškacóny

Suroviny: Na guľky: 40 g chia semienka, 50 ml vody, 250 g sušených sliviek, 200 g kokosu, 40 g sezamu, 50 ml kokosového oleja; Na polevu: 100 g horkej čokolády, 30 ml kokosového oleja Takto sa to podarí: Chia semienka zalejeme vodou a necháme odstáť 15 minút. Sušené slivky zalejeme vodou a necháme odstáť 1 hodinu.

Slivky, kokos, sezam, chia semienka, kokosový olej a vodu zo sliviek zmiešame v mixéri. Rozmixované tvarujeme vlhkými rukami na guľky. Chladíme 1 hodinu. Poleva: Čokoládu roztopíme vo vodnom kúpeli, pridáme kokosový olej, zmiešame a pokvapkáme guľky.  Zdroj: https://casprezeny.azet.sk/

Suroviny: 500 g múky, 250 g masti, 250 g mletých orechov, 250 g cukru, 3 vajcia; Na posýpanie: práškový cukor Takto sa to podarí: Do veľkej nádoby dáme všetky suroviny a zamiesime hladké, trochu lepkavé cesto. Rúru zohrejeme na 180 °C. Formy na muškacóny v ymastíme a vysypeme múkou. Naplníme do polovice a pečieme tvary rovnakých veľkostí a hrúbky, aby sa piekli rovnomerne. Pečieme 15 minút. Po upečení necháme 5 minút

vo formičkách. Keď vyberieme, posypeme mletým cukrom.  Zdroj: http://domacica.com.hr/

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 454 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Víťazstvo Padinčanky Alenky Povolnej NA 52. STRETNUTÍ V PIVNICKOM POLI

Anna Francistyová

počet vystúpení na festivale pre odmenených tentoraz zabezpečila spevákov nebol ohraničený na NRSNM a laureátom ich udelili Anna netradičnom termíne v Pivnici trikrát. Iste sa k tejto záležitosti Tomanová-Makanová, predsedníčv dňoch 8. – 10. decembra vyjadrí organizačno-správna rada ka NRSNM, a Pavel Bolehradský, prebiehalo 52. Stretnutie v piva na 52. pivnickom festivale od- podpredseda SKUS Pivnica. nickom poli. Zúčastnil sa na ňom borníci disponujúce ceny rozdelili Miesto v tomto riporte si zaslúžia malý počet spevákov (iba 15) takto: prvú cenu za prednes aj členovia orchestra: Valentín Mis ohľadom na niekdajšie ročrozhodli udeliť Alenke Povolnej chal Grňa (predník), Đorđe Petriško, níky, keď sme mali aj viac ako z Padiny, druhú cenu získala Pavel Tomáš ml. a Anita Petráková dvojnásobný počet, a každý Anna Hašková z Hložian, dve (I. husle), Štefan Brňa, Lazar Hrgić súťažný koncert mal aj pretretie ceny si vyspievali Zlatko a Miloš Hrgić (II. husle), Ondrej stávku... Klinovský zo Selenče a Igor Maglovský (harmonika), Sándor ZaTohto roku bolo prihláseUheli zo Starej Pazovy. Ceny za dányi Rötheli (cimbal), Jozef Malina ných 18 spevákov, ale neprišli autentickosť piesne sa dostali (husľová kontra), Irenka Rötheliováobaja predstavitelia Kysáča do rúk Gabriely Feketovej z -Buraiová (violončelo) a Vladimír a spevák z Aradáča. Na 52. Kovačice a Jarmily Vachulovej Čáni (kontrabas). Sprevádzali nielen Stretnutí s dvoma pesničkaz Pivnice. Osobitnú mi a v dvoch krojoch napokon cenu za prínos festivystúpili: Kristína Krajčíková valu odborná porota a Zlatko Klinovský (Selenča), udelila hudobníkoMargarita Benková (Báčsky vi, upravovateľovi Petrovec), Kristína Kuchtová a členovi festivalovéa Juraj Súdi (Nový Sad), Igor ho orchestra OndreUheli (Stará Pazova), Daniela Pre víťazku Alenku Povolnú jovi Maglovskému. aj soška NRSNM Greksová (Dobanovce), Daniela Obecenstvo svoje Žihlavská a Jarmila Vachulová (Piv- dúceho orchestra, z 15 spevákov dve ceny určilo pre Pivninica), Daniela Feketová a Ján Bartoš až 11 boli debutanti. Avšak vďaka čanky Danielu Žihlavskú (Kovačica), Maja Levárska (Kulpín), pravidelným skúškam s orches- a Jarmilu Vachulovú. Martina Hanusová (Aradáč), Anna trom (od štvrtka do nedele) cítil Etnologička Vlasta VinHašková (Hložany) a Alenka Povolná sa pokrok v ich verejnom vystú- kovičová účastníkov fesHložančanka Anna Hašková (Padina). pení a výkone. Členovia odbornej tivalu prirovnala k por- si vyspievala druhú cenu Pripomeňme, že pred otvorením poroty hodnotiacej autentickosť celánovým bábikám, festivalu vo výstavnej miestnosti a prednes piesní, ktorú aj tohto ktoré vyobliekané vo vtedajších súťažiacich spevákov, ale v revuálpri vchode do kinosály Asociácia roku tvorili: Juraj Ferík (predseda), krojoch zdobili kedysi naše príbyt- nej časti nedeľňajšieho koncertu i slovenských spolkov žien usporia- Jarmila Juricová-Stupavská a Mária ky. Potešila sa ďalším zachovaným členov mužskej speváckej skupiny dala výstavu ručných prác. Pripravili Zdravkovićová (členky), uznali, že exponátom z babičkiných skríň FS V pivnickom poli SKUS Pivnica, ho členky siedmich spolkov žien aj napriek malému počtu spevákov na festivalovom javisku a ceny za ktorých nacvičil V. M. Grňa. Vystúpiť spolu s hostiteľským pred festivalovým obepivnickým spolkom censtvom a za sprievodu a predovšetkým to boli festivalového orchestra exponáty k blížiacim sa bola svojrázna odmena vianočným sviatkom. tejto skvelej 11-člennej Výstava bola aj predajdružine a ich zmesi pivného rázu. nických ľudových piesní Zakladatelia a orgaboli krásnym darčekom nizátori Stretnutia sú divákom a účastníkom na NRSNM a SKUS Pivnica, záver festivalu. spoluorganizátori ZhroPred záverečným konmaždenie obce Báčska certom bola recepcia pre Palanka a Ústav pre účastníkov, po súťažných kultúru vojvodinských Mužská spevácka skupina FS V pivnickom poli s vedúcim Valentínom Michalom koncertoch pravidelné taSlovákov. Na otvorení Grňom a odmeneným harmonikárom Ondrejom Maglovským nečné zábavy v miestnosfestivalu sa auditóriu tiach hostiteľského spolku. prihovorila Anna Tomanová-Ma- mali neľahkú prácu pre ich výkony najautentickejší kroj navrhla udeliť Zvlášť v sobotu a nedeľu hľadisko kanová, predsedníčka NRSNM, takmer vyrovnanej kvality. Vo svojej Alenke Povolnej z Padiny a Anne bolo plné divákov a ich podpora, počas festivalu organizátorov správe navrhli organizátorom ako Haškovej z Hložian. Raz možno ako i pomoc početných inštitúcií a účastníkov prišli podporiť i Ján jednu z možností na zvýšenie počtu festivalovú cenu dostane aj šikovný a štedrých jednotlivcov iste moSlávik, predseda Výboru pre kultúru účastníkov v budúcich ročníkoch a vždy v kroji vyobliekaný mode- tivuje organizátorov i v príprave NRSNM, Anna Chrťanová-Leskovac, zmenu v stanovách festivalu: aby rátor Rastislav Zorňan. Ceny pre ďalších ročníkov.

• KULTÚRA •

riaditeľka ÚKVS, tiež Ján Brtka, predseda MSS, nevideli sme však nikoho z vedenia Báčskopalanskej obce... Poďme však radšej do spevu. Podľa slov Valentína Michala Grňu, predsedu SKUS Pivnica a ve-

50 /4781/ 16. 12. 2017

Kultúra TAM PRI DUNAJI V BRATISLAVE

ského národného múzea. Cieľom niekoľkoročného projektu novosadského múzea je predstavenie hlavných charakteristík Slovákov v tejto oblasti, ako dokladu ich vlastnej identity. Znázornené je tu bohatstvo Predtým výstava bola nainštalovaná slovenského hmotného, duchovnéAnna Horvátová v Novom Sade a Martine; verejnosti ho a kultúrneho dedičstva v širších rezentovať svojich predkov, čin- bude sprístupnená do 1. apríla 2018. kultúrno-historických súvislostiach, Azda vhodnejšie miesto nie je. ktorým sa vlastne približuje život nosť, kultúru, tradíciu, kroje za slovenskej národnej komunity hranicami nášho štátu je vo Vojvodine od čias príchodu skutočným zadosťučinením. z pôvodnej vlasti. HistoricZároveň je to aj veľkou cťou ká časť výstavy je venovaná a zodpovednou poslaneckou príchodu Slovákov do novej úlohou. Práve taká sa dostala vlasti, organizovaniu náboAnne Séčovej-Pintírovej, čerženského života a rozvoju stvej riaditeľke Múzea vojvoškolstva v 18. storočí. Tematicdinských Slovákov v Báčskom ké celky vypovedajú o rozvoji Petrovci, ktorá prostredníckultúrnych, hospodárskych tvom výstavy zaniesla dobrý a národnostných inštitúkus slovenskosti z Dolnej zeme cií, predstavujú významné do krajiny našich predkov. osobnosti z akademického, Séčová-Pintírová ako zamestpolitického, kultúrneho, umenankyňa Múzea Vojvodiny Anna Séčová-Pintírová, riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov, Vladimír Valentík, leckého života našich predv Novom Sade so svojím odriaditeľ Slovenského vydavateľského centra, kov. Pritom dôležitú časť tvorí borným tímom nainštalovala a Katarina Novaková-Radisavljevićová, téma politických a kultúrnych výstavu Za horami, za dolami, kurátorka v Múzeu Vojvodiny stykov Slovákov a Srbov na Tri storočia Slovákov vo Vojvovojvodinských priestrandine v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave na Vajanského Je to výsledok spolupráce dvoch stvách. No a prvky tradičnej kultúry nábreží a v piatok 7. decembra vý- múzeí – nášho novosadského Múzea približujú zbierkové predmety z etstava bola sprístupnená verejnosti. Vojvodiny a bratislavského Sloven- nologických zbierok nášho múzea

Návrat ku koreňom

z konca 19. a začiatku 20. storočia. Ako ukážky hmotnej kultúry, zakotvené v kontexte javov podstatných pre uchovávanie a pestovanie etnickej a lokálnej identity, sú predstavené hospodárske aspekty. A to pre nás charakteristické a, žiaľ, už zabudnuté, pestovanie chmeľu a konopí, ale aj duchovná a obyčajová prax v ročnom a životnom cykle. Tradičný odev a domáca textília tiež. Súčasťou výstavy je aj prezentácia insitného umenia z Galérie insitného umenia v Kovačici, ako svojrázneho fenoménu tunajších kovačických a padinských Slovákov. Tento hodnotný, dá sa povedať, svetový, multidisciplinárny projekt, ktorý je výsledkom práce tímu etnológov, historikov, historikov umenia, poctili početní návštevníci, z našich domácich predstaviteľov to boli Šani Dermaku, veľvyslanec Srbska v Slovenskej republike, Nebojša Kuzmanović, zástupca pokrajinského tajomníka pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami, Dr. Ján Šuľan, predseda Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec, Anna Speváková, riaditeľka Knižnice Štefana Homolu a predstavitelia Múzea Vojvodiny v Novom Sade. Foto: Andrej Meleg

Z VERNISÁŽE V KYSÁČI

Zabudnutý slovenský národ vo Vojvodine Elena Šranková

rvým podujatím, ktoré organizovalo Slovenské kultúrne a informačné centrum v Kysáči, bola výstava Zabudnutý slovenský národ vo Vojvodine, ktorú otvorili v sobotu 9. decembra v Slovenskom národnom dome. Prítomných na vernisáži privítala a v mene Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá pozdravila Milinka Chrťanová, úradujúca námestníčka pokrajinského tajomníka tohto sekretariátu. Recenzent výstavy prof. Dr. Zoroslav Spevák na vernisáži povedal, že si tradíciu treba zachovávať a vážiť, čo znamená, že ju treba uskladňovať, venovať sa jej odborne, katalogizovať ju, dávať do poriadku a odovzdávať ako takú budúcim generáciám. A to takým

www.hl.rs

štýlom, akým tradíciu prezentuje Miroslav Brna. V katalógu, ktorý vydali z príležitosti výstavy a ktorý vyšiel s finančnou podporou spomenutého sekretariátu, okrem iného napísal: „V rámci projektu Zabudnutý slovenský národ vo Vojvodine tentoraz zo svojej zázračnej jaskyne na svetlo sveta vyniesol známe, ale aj menej známe, ba exkluzívne materiály (portréty, fotografie, plagáty, tiež predmety každodenného použitia, odevné či pracovné), prostredníctvom ktorých oprašuje, zbavuje prachu zabudnutia, niektoré výnimočné postavy našich dejín (Ján Čajak, Dr. Ján Kvačala, Mičátkovci, Igor Štefánik, Karol Miloslav Lehotský, Zuzka Medveďová), niektoré významné udalosti (Slovenské národné slávnosti, návšteva Dr. Milana Hodžu Petrovca, kladenie základov budovy Gymnázia Jána Kollára...), rovnako

Informačno-politický týždenník

Aktéri vernisáže v Kysáči: (zľava) Michal Hrušík, Zoroslav Spevák, Miroslav Brna, Pavel Surový a Milinka Chrťanová príbehy a predmety z každodenného života (kroje, náčinie a pod.).“ Na vernisáži sa prihovorili i Michal Hrušík, tretí tajomník vo Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Srbsku, autor výstavy M. Brna a Pavel Surový, riaditeľ Kultúrneho centra Kysáč a poslanec v Zhromaždení AP Vojvodiny, ktorý výstavu aj otvoril. Výstava bude v Kysáči otvorená do 15. decembra, keď sa presťahuje najprv do Aradáča, a potom do Báčskeho Petrovca. Po výstave nám Miroslav Brna, predseda SKIC povedal, že Slovenské kultúrne a informačné centrum

vzniklo preto, že počas 43 rokov nazbieral veľmi mnoho materiálu, ktorý nemá kde prezentovať. Vďaka projektu, ktorý získal, mieni v budúcnosti realizovať ešte väčšie výstavy, nielen v Kysáči, ale aj v iných prostrediach, z ktorých tiež má nazbieraný materiál. A aj vydávať literatúru týkajúcu sa známych Slovákov z minulosti, ktorú by dostávali v prvom rade inštitúcie. Ak o to bude záujem, tak by to dostalo aj širší rámec. V prípade vypísania rádiofrekvencie v pláne má obnoviť činnosť Kysáčskeho rozhlasu. • KULTÚRA •

K VÝSTAVE PETRA DEŠIĆA NA VEĽVYSLANECTVE SLOVENSKEJ REPUBLIKY V BELEHRADE

Slováci v objektíve Oto Filip

návštevníci mohli kochať v dvoch slovenských výstavách: v Majstroch ducha, ako aj v Aplikovanej nostalgii.

e to prax osožná a opodstatnená: prezentovať Slovensko viacerými spôsobmi, vrátane výstav. Veľvyslanectvo SR v Belehrade takto mnohým podujatiam umožňuje aj ďalšiu dimenziu, alebo ekonomickým slovníkom povedané, pridanú hodnotu. Pri príležitosti septembrových historických dátumov: Dňa Ústavy a Dňa ozbrojených síl SR výstavu na pôde slovenského zastupiteľského úradu mal Andrej Fábry z Dobanoviec Rado van Ladomerský, na fotke Petra Dešića začiatkom októbra na belehradskej Fakulte architekMikuláš popredným predstatúry sa v rámci Dňa architektúry viteľom slovenskej menšiny ne-

Nového Sadu, potom i v Národnom múzeu v Pančeve. Kochať sa v kráse a v námetoch jeho záberov možno dlho. priniesol 6. decembra Práve preto sa nelen tradičnú krajanskú patrilo rozlúčiť bez recepciu, ale i zábery odpovede na to, čo Petra Dešića, už roky hľadá a objavuje vo zamilovaného do fotografii: objektívu a mo- Petar Dešić − Rozhodujúca je mentiek znázoru mňa emócia, otázňujúcich život Slovákov ka chvíle. Povedal by som, že v týchto končinách. Jeho sú moje zábery expresionisticpútavý slovenský príbeh, ko-dokumentárne. Mám aj iné nafotený vo chvíľach svia- námety a témy, no Slováci sú točných a bežných. Za tri najkomplexnejšou a najlepšie roky Dešić navštívil 24 na- preskúmanou oblasťou, ktorej šich dedín, urobil pritom sa venujem. Je to jediná oblasť stovky snímok, ktorých v osobnom fotografickom opuse, časť prezentoval i na Veľ- ktorou sa môžem zatiaľ prezenvyslanectve SR v Novom tovať prostredníctvom výstav. Belehrade. Toto svojráz- Uzavrel by som tým, že sú Slováci ne bohatstvo sprístupní teda vstupné vízum pre všetky verejnosti aj od 17. do 31. janu- iné výstavy, ktoré ešte len prídu... ára 2018 v Kultúrnom stredisku

MIROSLAVOVI DEMÁKOVI V BRATISLAVE A BELEHRADE

Za štyri dni dve ceny Martin Prebudila

inulú stredu 6. decembra v bratislavskom sídle Matice slovenskej Slovenské pohľady, najstarší časopis vychádzajúci na Slovensku, udelil výročné ceny za rok 2017 piatim literátom, ktorí do tohto mesačníka v uplynulom roku zaslali príspevky. Ocenenia si prevzali z rúk šéfredaktora Bystríka Šikulu. Na návrh redakcie Slovenských pohľadov cenu za oblasť poézie si prevzal Andrijan Turan, za oblasť prózy Peter Holka, v kategórii esej a publicistika bol ocenený Vincent Šabík, cenu za oblasť literárnej kritiky a histórie získal Bohuš Bodacz. Za oblasť prekladu si cenu prevzal Miroslav Demák, ktorý zo srbčiny preložil úryvok z románu srbského spisovateľa Janka Vujinovića a básne Jeremiju Lazarevića. Vianočnú cenu predsedu Matice slovenskej získala redakcia Slovenských pohľadov a prevzal si ju šéfredaktor Bystrík Šikula. • KULTÚRA •

A v sobotu (9. decembra) sa básnikovi, spisovateľovi a prekladateľovi Miroslavovi Demákovi, staropazovskému rodákovi dlhšiu dobu žijúcemu v Bratislave, dostalo ďalšie vysoké ocenenie za prínos k rozvoju srbsko-slovenských vzťahov a jeho vlastnú

Po prijatí Ceny Slovenských pohľadov v Bratislave doterajšiu bohatú a rozmanitú literárnu tvorbu. V ten deň sa v povestnej Ulici francúzskej číslo 7 v Belehrade konalo výročné zhromaždenie Združenia spiso-

vateľov Srbska. V prvej slávnostnej časti boli udelené Ceny ZSS za celoživotné dielo, ktoré získali: Alek Vukadinović, Laureát Miroslav Demák (sprava) v Belehrade prof. Dr. Slavko s predsedom Združenia spisovateľov Srbska Gordić, Miloš Radomirom Andrićom Jeftić, Miloš Kovačević, Stojanka Radenko- mene Spolku slovenských spisovićová-Cvetkovićová a Slobodan- vateľov a jej predsedu Miroslava ka Vukovićová. V pokračovaní Bielika, a potom uviedol, že srbboli udelené tradičné Plakety ská literatúra má na Slovensku s podobizňou Simu Matavulja, dobré meno a ilustroval to fakznámeho spisovateľa srbského tom, že Cena Slovenských porealizmu a prvého predsedu hľadov bola udelená za preklad Združenia spisovateľov Srbska prózy Janka Vujinovića a poézie (založeného v dávnom roku Jeremiju Lazarevića. Nakoniec 1905), ktoré tentoraz dostali: povedal aj to, že sa narodil na Cornel Ungureanu, Maja Her- južnej hranici slovenskej kulmanová-Sekulićová, Miroslav túry, ale srbským spisovateľom Demák, Lela Markovićová a Rade želá, aby hranicu nepoznali ani na juhu, ani na severe, ani na Petričević. Pri preberaní tejto ďalšej vzác- východe, ani na západe. Foto: Milan Panić nej ceny laureát Miroslav Demák a Štefan Cifra najprv pozdravil zhromaždenie v 50 /4781/ 16. 12. 2017

Kultúra Z 24. MEMORIÁLU JURAJA ONDRÍKA V STAREJ PAZOVE

Dve divadelné predstavenia a dva koncerty Anna Lešťanová

dňoch 7. až 10. decembra v Starej Pazove prebiehal 24. Memoriál Juraja Ondríka. Vystúpením staropazovských divadelníkov – členov SD VHV

Juraj Ondrík-Gombík (1933 – 1992)

s predstavením Ferka Urbánka Diabol v raji manželskom a v réžii Aničky Balážovej sa vo štvrtok 7. decembra oficiálne začalo tohtoročné podujatie venované Jurajovi Ondríkovi, tamojšiemu všestrannému kultúrnemu snaživcovi. Program pokračoval v piatok 8. decembra pietnou spomienkou pri hrobke Juraja Ondríka na mestskom cintoríne. Tu si delegácia SKUS hrdinu Janka Čmelíka zaspomínala na život a dielo Juraja Ondríka-Gombíka, barda staropazovského divadelníctva, a položila na hrobku kvety. Vo večerných hodinách v divadelnej sále vystúpilo Divadlo VHV Báčsky Petrovec s predstavením Birds in the hause v réžii Petra Serge Butku. O obe predvedené divadlá na tohtoročnom memoriáli tamojšie obecenstvo prejavilo malý záujem. Pazovské javisko v sobotu

www.hl.rs

9. decembra patrilo Kovačičanom. Predviedli folklórny program pod názvom Dedina kovaná v čase z produkcie Kreatívneho centra pre turizmus, umenie a kultúru v réžii Spoločné vystúpenie troch zborov v staropazovskom kostole Ivany Svetlíkovej. Pred zaho farára Igora Feldyho čiatkom programu v aule zapálili dve adventné divadelnej sály otvorili sviece na vianočnom výstavu Insitné dáždniky. venci. O vystúpení troch V rámci 24. Memoriálu zborov z troch cirkví – Juraja Ondríka, ktorý sa Slovenskej evanjelickonal za podpory Úrakej, Rímskokatolíckej du pre Slovákov žijúcich a Srbskej pravoslávnej v zahraničí a Obce Stará – vo svojich príhovoPazova, v druhú adventroch sa zmienili traja nú nedeľu 10. decembra farári: Igor Feldy, Joza v evanjelickom kostole odDuspara a Mile Jokić. znel humanitárny ekumeDobrovoľné peňažné nický koncert, na ktorom príspevky z koncertu vystúpili staropazovský Dve adventné sviece usmernia na humanizmiešaný chór Tília s diri- na vianočnom venci tárne účely. Záverečným gentkou Annou Đurđevićovou, chór sv. Cecilija zo Zemunu srbského z Novej Pazovy s diri- bodom koncertu bolo spoločné s dirigentkou Minou Bošnjako- gentkou Tamarou Pajdićovou. predvianočné vystúpenie troch vou a chór sv. vladiku Nikolaja Po uvítacích slovách zborové- zborov. LITERÁRNY VEČIEROK V PAZOVSKEJ KNIŽNICI. V organizácii Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića vo štvrtok 7. decembra sa v Starej Pazove konal zaujímavý literárny večierok, na ktorom hostkou bola Vesna Dedićová, známa novinárka a spisovateľka. V rozhovore s moderátorkou programu Natašou Filipovou, vyššou knihovníčkou – poradkyňou, početné auditórium malo možnosť dozvedieť sa viac o živote a tvorbe hostky z Belehradu, hoci najviac času a pozornosti venovali jej románu Seti se naše ljubavi. Vesna Dedićová je širšej verejnosti známejšia ako autorka televízneho vysielania Balkanskom ulicom. V príjemnej atmosfére sa mnohí Pazovčania s ňou po večierku aj osobne zoznámili, a potom i porozprávali. Pri tejto príležitosti si mohli kúpiť jej knižné vydania. Ako hostka prezradila v rozhovore, na obzore je aj jej desiaty román. Na fotografii momentka z literárneho večierka: (sprava) Dragana Milašová, úradujúca riaditeľka knižnice, Vesna Dedićová a Nataša Filipová.

Informačno-politický týždenník

A. Lš. • KULTÚRA •

V PADINE VYHODNOTILI LITERÁRNU SÚŤAŽ

Úhrnne 66 prác Anička Chalupová

utorok 12. decembra v Základnej škole maršala Tita v Padine udelili ceny žiakom za najlepšie práce zaslané na literárny súbeh Čo dokáže pekné

Časť odmenených účastníkov s organizátormi a hosťami

slovo. Na tohtoročný súbeh, ktorý už siedmy rok vypisuje Komisia pre literárno-vydavateľskú činnosť Výboru pre kultúru NRSNM spolu so Slovenským vydavateľským centrom, prišlo 66 prác, z čoho 51 v kategórii žiakov vyšších ročníkov a 15 v kategórii žiakov stredných škôl a gymnázií. Téma bola tentoraz voľná (aj v poézii, aj v próze) a najviac prác poslali z kovačickej ZŠ (20), z Bieleho Blata (13) a Padiny (11). Jedna práca prišla aj zo Starej Pazovy. Práce hodnotila odborná komisia, ktorú tvorili Martin Prebudila, predseda, Zuzana Valentíková a Svetluša Hlaváčová, členky. Podľa ich názoru v kategórii žiakov ZŠ od 5. do 8. ročníka 1. cenu získala Anna Čobrdová, ôsmačka ZŠ 15. októbra v Pivnici, 2. cenu získali Nataša Petrovičová, siedmačka z padinskej ZŠ, a Andrej Simendić, siedmak ZŠ hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy, 3. cenu získali mladí autori Darko Svetlík, ôsmak z kovačickej ZŠ, a Vladko Hromčík, siedmak zo ZŠ Bratstva a jednoty v Bielom Blate. Špeciálnymi cenami boli odmenení Isidora Belićová, šiestačka zo ZŠ Đorđa Natoševića v Novom Sade, Lea Herčeková, siedmačka z Pivnice, • KULTÚRA •

a Žaneta Zadunajská, ôsmačka z Bieleho Blata. V kategórii žiakov stredných škôl a gymnázií 1. cenu získala Hana Čížiková, štvrtáčka na Gymnáziu Mihajla Pupina v Kovačici, 2. cenu získali petrovské gymnazistky Emília Jana Pálešová, tretiačka, a Patrícia Kmeťková, prváčka, 3. cenu tiež získali žiačky petrovského gymnázia: prváčka Maja Opavská a štvrtáčka Vladimíra Sabová. Komisia navrhla udeliť aj tri špeciálne uznania a tieto diplomy sa dostali mladým literátom: Jánovi Farkašovi, druhákovi na kovačickom gymnáziu, Branislavovi Popovi, tretiakovi, a Petre Častvenovej, tiež tretiačke petrovského gymnázia. V poslednej časti podujatia spisovatelia Miroslav Demák a Jeremija Lazarević v krátkych črtách predstavili svoju literárnu tvorbu a svoje najnovšie knižné vydania. Účastníkom sa prihovorili aj Mária Galasová, riaditeľa ZŠ maršala Tita, a Ján Slávik, predseda Výboru pre kultúru NRSNM.

DVE AKCIE V ZŠ 15. OKTÓBRA V PIVNICI

Vedomosti žiakov na skúške

Na pamiatku spoločná fotka

Maja Kubincová

utorok 12. decembra v Slávnostnej sieni Základnej školy 15. októbra v Pivnici, v organizácii Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a Asociácie slovenských pedagógov a za finančnej podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, bol usporiadaný kvíz Poznaj svoju minulosť a zároveň slávnostne vyhodnotený projekt Moji slovenskí predkovia.

DECEMBROVÝ VZLET čitateľom darúva ilustrovaný vreckový kalendár na rok 2018 a prináša články o Veľtrhu vedy v kovačickej škole, výtvarnom tábore Makovička, hosťovaní petrovského školského divadla v Sarvaši, programe k Medzinárodnému dňu tolerancie v Pivnici, exkurzii kovačických gymnazistov v Taliansku, ako aj rozhovor s talentovanou Padinčankou Janou Nemogovou a mladými výrobcami malinových pochúťok z Báčskeho Petrovca. O aktualitách z oblasti informačných technológií a videohier sa píše v rubrikách Info-svet (Android 8.0) a PC hry (Ode). Percipienti majú k dispozícii aj informácie zo sveta filmového umenia (Vražda v Orient Expresse) a súčasnej hudby (Gorillaz, Lacuna Coil, Slowdive, Innercity). Literárno-výtvarná príloha Rozlety obsahuje nové literárne a výtvarné práce našich mladých autorov, ako aj výber zo súčasnej slovenskej prózy (Soňa Uriková). Sú tu i Jazykové poučky, móda, enigmatika, dva komiksy, vtipy a iné zaujímavosti. Čítajte Vzlet! S. L.

V projekte Moji slovenskí predkovia sa mohli zúčastniť žiaci, ktorí majú výučbu v slovenskom jazyku, alebo navštevujú hodiny slovenčiny. Komisia Výboru pre vzdelávanie NRSNM posúdila prihlásené práce a najúspešnejšie odmenila. Prvú cenu získala Anna Čobrdová zo ZŠ 15. októbra v Pivnici, 2. cenu získali Vladislav Gubečka zo ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove a Jaroslava Jarmila Grňová z pivnickej školy, 3. cenu získali Lucia Stajićová zo ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči, Adrijana Vladka Šimeková zo ZŠ Nestora Žučného v Laliti, ako i Anastázia a Renata Farkašové, tiež z lalitskej školy. Koordinátorkou kvízu Poznaj svoju minulosť bola profesorka Vesna Kámaňová. Súťažilo 9 štvorčlenných tímov, a to zo ZŠ Jána Kollára v Selenči, ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci, ZŠ Mladých pokolení v Kovačici, ZŠ Savu Šumanovića v Erdevíku, ZŠ Bratstvo v Aradáči, ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove, ZŠ maršala Tita v Padine, ZŠ Jozefa Marčoka-Dragutina v Hložanoch a ZŠ 15. októbra v Pivnica. Vedomostný kvíz bol určený pre žiakov 7. a 8. ročníka a prebiehal v troch kolách. Tímy s najväčším počtom bodov postúpili do finále. Po namáhavej súťaži víťazom kvízu sa stala skupina žiakov zo ZŠ 15. októbra v Pivnici. Finalisti dostali knižné odmeny a všetci účastníci kvízu ďakovné listy.

50 /4781/ 16. 12. 2017

Kultúra RECENZIA POVINNÉ ČÍTANIE (NIELEN) PRI VOJVODINSKOM VIANOČNOM STROMČEKU

Truhlica kultúrnej rozličnosti (Žikica Milošević: Izgubljeni u ravnici, Manje poznate priče iz istorija naroda Vojvodine, Color Media Communications : Nový Sad 2017) Vladimíra Dorčová-Valtnerová

opulárne čítanie z dejín národov, ktoré v súčasnosti žijú, ale i kedysi žili na území terajšej Vojvodiny z pera známeho novinára a publicistu Žikicu Miloševića pod názvom Izgubljeni u ravnici (Stratení v rovine, pozn. a.) patrí medzi tie knižné publikácie, ktoré by každá (vojvodinská) domácnosť mala mať. I preto, že vždy s hrdosťou pripomíname, že Vojvodina je multikultúrna, multietnická a multikonfesionálna pokrajina. Je dobre známe, že národnostné spoločenstvá, akými sú slovenské, rusínske, maďarské a i., žijúce na území voľakedajšieho Panónskeho mora, majú práva, ktoré patria do spektra kultúrnej autonómie, teda práva umožňujúce ochranu a rozvoj národnostnej identity. No pomerne menej je známe, že medzi týmito príslušníkmi národností kedysi žili aj národy, ktoré sa buď (vedome) asimilovali alebo sa stratili. Napríklad takí Francúzi, Taliani, Bieli Rusi či Arméni. Práve o týchto dvoch, podmienečne povedané, skupinách národov, teda tých, ktoré sa nestratili, a tých, ktoré sa stratili, Žikica Milošević prináša krátky historický prierez, spravidla ilustrovaný konkrétnymi životnými príbehmi. Zvlášť zaujímavý príbeh je ten o Francúzoch, ktorí sa v druhej polovici 18. storočia za čias vlády Márie Terézie prisťahovali do severného Banátu, konkrétne do Kikindy a súčasnej dediny Banatsko Veliko Selo. Avšak, ako sa uvádza v knihe, „táto časť Banátu bola výlučne plánovaná pre katolíkov, a keďže Nemci boli ,spoľahlivejší‘ od Francúzov (Maďari očividne boli najmenej spoľahliví), ihneď do ich susedstva nasťahovali Nemcov“. Toto v podstate znamenalo budúcu, a to rýchlu asilimáciu, čiže ponem-

www.hl.rs

čovanie, keďže Francúzi nevlastnili právo používania francúzskeho jazyka v školách a kostoloch. Milošević v texte o Francúzoch Francúzi v Banáte – Epopeja zámeny identity s happyendom uvádza, že „už v roku 1850 je zaznamenaných iba niekoľko Banátčanov, ktorí vedeli hovoriť po francúzsky, a neskoršie sa ten počet ešte znížil“. Zvláštny publicistický prístup k téme dejín vojvodinských národov sa u autora Žikicu Miloševića prejavuje v originálnom uhle pohľadu na osudy niektorých dedín, resp. ich vznik, alebo na osudy ich obyvateľov. Napríklad v texte Lug – Slovenská Kanada v Srieme vznik dediny Lug, ktorú v roku 1902 založili „hnaní túžbou po slobode, Slováci luteráni z Báčky, vynikajúci drevorubači“, opisuje do istej miery romanticky, ale s množstvom

historických udalostí, dát a mien a priezvisk. Tým vlastne „spláca dlh“ novinárskemu poslaniu, ktoré okrem toho, že má funkciu informačnú, má funkciu aj vzdelávaciu, dokonca aj kronikársku. Z množstva zaujímavých príbehov spomenieme ešte iba príbeh o určitom sociálnom experimente Buljkes, čiže o Gréckej republike, „siedmej republike“, v ktorej sa žilo podľa gréckych zákonov a ktorá existovala na mieste dnešného Maglića v rokoch 1945 – 1948. Určite nejedného čitateľa zaujmú údaje o tomto nevšednom štáte v štáte, ktorý zanikol so vznikom Informbyra. Kniha, trochu nad 130-stranová, prinášajúca 21 textov, vyšla v októbri 2017 vo vydavateľstve Color Media Communications. V úvode knihy prof. Dr. Srđan Šarkić kvituje, že autor, skúmajúc

Po premiére publikácie v Maglići uskutočnenej 16. novembra 2017: (zľava) Vladimíra Dorčová-Valtnerová, úradujúca zodpovedná redaktorka Hlasu ľudu, Žikica Milošević, autor, Uranija KozmidisLuburićová, potomok Grékov z Buljkesu, Srđan Simić, predseda Báčskopetrovskej obce, Vasilios Proveleggios, predseda Občianskej strany Grékov v Srbsku, Vinka Marjanovićová, matrikárka v Maglići, Christian Reissmüller, šéf oddelenia pre kultúru a tlač nemeckého veľvyslanectva, a Robert Čoban, vydavateľ.

Informačno-politický týždenník

archívne dokumenty, literatúru a toponymá, pritom vedúc rozhovory s potomkami „stratených“ národov, populárnym a jasným spôsobom dal celkový obraz národných migrácií vo Vojvodine. Ide aj o svojrázne pátranie po identite autora knihy, keďže, ako sa na jej začiatku vyznáva, „menenie identity u nás bol ,rodinný biznis‘“, totiž predkovia Žikicu Miloševića, ktorý vyrastal v Sriemskej Mitrovici, predtým než sa zapísali ako Srbi, boli Bulharmi, dokonca Cincarmi. „Podľa toho, kto ťa ako zapísal...“, hovorí Milošević. A vlastne v tejto vete, či motte sú zakódované aj životy a osudy mnohých národov, ktorých teraz vo Vojvodine niet, alebo ich je iba štipka. Veľa kníh o dejinách národov a národností vo Vojvodine písaných populárnym štýlom na našom knižnom trhu ani niet. Rovnakou témou sa zaoberá napríklad kniha Ljubivoja Cerovića Narodi na tlu Vojvodine (Od praistorije do dvadesetog veka) (2015) z Vydavateľstva Prometej, ale je písaná náučným štýlom, teda viac je určená čitateľom z vedeckých kruhov. Z druhej strany Miloševićova kniha Stratení v rovine osloví širšiu čitateľskú obec, čo možno kvitovať ako dobre definovanú cieľovú skupinu, lebo ak multikultúrnosť vnímame ako život, nie iba ako chvíľkový životný štýl, treba ju prezentovať v najširšom možnom kruhu. Konzultujúc početnú literatúru a pramene, autorovi sa podarilo napísať populárne čítanie, ktoré je dobre ilustrované dobovými fotografiami, aj tými, ktoré vznikli v súčasnosti. Vo Vojvodine zvyčajne hovoríme o multikultúrnosti, zabúdajúc, že je dôležitejšie, aby sme žili jedni s druhými, než jedni vedľa druhých. No táto publikácia v interkultúrnom kontexte pestuje spomienku na historické medzníky, dôležitými pre vznik a rozvoj, resp. stratenie sa niektorých národov, ktoré poznačili kultúrny rámec Vojvodiny a bez ktorých by Vojvodina nebola tým, čím je dnes: truhlicou kultúrnej rozličnosti. Foto: z archívu Color Media Communications • KULTÚRA •

S MÁRIOU ANDRÁŠIKOVOU, NOSITEĽKOU CENY SAMUELA TEŠEDÍKA

Dôkaz, že idem správnym smerom Anna Francistyová

a úvod iste stačí konštatácia, že prácu Márie Andrášikovej z Petrovca, profesorky slovenčiny a predsedníčky Asociácie slovenských pedagógov, naša verejnosť dobre pozná. Jej šľachetné ciele pri inovácii výučby, pri organizovaní učiteľských akcií v regióne Dolná zem oceňujú aj jej kolegovia a žiaci z Rumunska, Maďarska a Chorvátska a ak sa opýtame petrovských žiakov, tak ju iste zaradia medzi učiteľov, s ktorými sa na maturitnom večierku najťažšie lúčia... Podnetom tohto rozhovoru s ňou je Cena Samuela Tešedíka, ktorú v októbri prijala na slávnosti v Nadlaku. Vaša vízia pracovať so žiakmi iste má korene v učiteľskej rodine, v akej ste vyrastali, ale bolo vám učiteľstvo odjakživa v prvom pláne? „Po ukončení štúdia slovenčiny nemala som presne vytypované, čím budem. Mohla som byť novinárkou, lektorkou, prekladateľkou, ale už vtedy si vyštudovaní slovenčinári ťažko hľadali prácu. Po troch beznádejných rokoch pátrania po práci, osud mi doprial byť učiteľkou slovenčiny v petrovskej škole. Začiatky boli ťažké, lebo som bola vyštudovaná slovenčinárka, ale bez učiteľskej praxe. Predsa som mala jednu veľkú výhodu: vyrastala som v učiteľskej rodine. Mojím vzorom bol otec a už v detstve – ani si to neuvedomujúc – mi vštepoval lásku k tomuto povolaniu. A tak skoro tridsať rokov kráčam otcovými učiteľskými stopami a snažím sa byť takou učiteľkou, akým učiteľom bol on. Nikdy som to neoľutovala, navyše som hrdá, že som tým, čím som.“ Ste učiteľka slovenčiny, ale inovatívna, plná nápadov, ako učivo spestriť, ozvláštniť. Do akej miery sa vám darí všetky idey realizovať vo výučbe? • KULTÚRA •

„Byť učiteľom slovenčiny v menšinovom školstve je náročné, ale aj príťažlivé. Základom nášho povolania je nielen láska k povolaniu, láska k deťom, ktorým pripravujeme miesto v živote, ale aj upevniť v nich lásku k materinskému jazyku, vštepovať u detí hrdosť na svoj pôvod. A všetko to v súčasnej dobe nie je ľahko. Dnešné generácie žiakov sú náročnejšie, vnímavejšie a moderná doba, doba počítačov kladie na každého z nás vysoké nároky. Snažím sa predsa sledovať trendy a držať krok s dobou. Na hodinách využívam informačnú technológiu, obsiahle učivo a hodiny sa snažím urobiť atraktívnejšími a z pasívnych žiakov urobiť aktívnych. Chcem, aby školské hodiny boli pre žiakov zábavou, aby prichádzali s túžbou počuť, zistiť a naučiť sa vždy niečo nové. Samozrejme, že nie vždy sa mi podarí všetky idey realizovať, ale neustále pátram po nových nápadoch, po nových inovatívnych metódach a takýmto spôsobom zdokonaľujem svoju prácu.“ Semináre pre žiakov, ktoré sú vaším „výmyslom“, sme už sledovali 9 ročníkov. Ako podľa vašej mienky tieto akcie spĺňajú svoje poslanie? „Sú to už tradičné semináre pre žiakov, na ktoré sa tešia nielen žiaci, ale aj učitelia, ktorí sú tiež jeho súčasťou. Z roka na rok záujem o semináre stúpa, čo závisí aj od témy seminára. Na nedávnom semináriKalendárne zvyky a sviatky úhrnne bolo 70 účastníkov z našich 12 vojvodinských základných škôl. Čo veru nie je

málo! Od začiatku usporiadania seminárov základným cieľom je zveľaďovanie slovenského jazyka a zachovávanie kultúrnej identity slovenských žiakov vo Vojvodine. V priebehu týchto deviatich rokov žiaci vďaka súčasnej technológii a svojej tvorivosti zvládli vybrané slová, urobili spoločný časopis Čaroslov, ktorý dodnes vychádza online, tiež film, bábkové divadlo, prvý literárny kvíz z našej slovenskej vojvodinskej literatúry, spoločný kultúrno-umeleck ý program, načreli do dejín vojvodinských Slovákov... Zo seminárov žiaci odchádzajú obohatení o nové priateľstvá, plní dojmov, zážitkov a vždy aj s otázkou: Bude seminár aj o rok?“ Čo vám osobne dali početné semináre, kurzy, vedecké konferencie, na ktorých ste sa zúčastnili? „V súčasnosti okrem pedagogického optimizmu, radosti z práce, šľachetnosti, lásky a obetavosti, učitelia sa potrebujú permanentne vzdelávať, zdokonaľovať. Absolvovala som početné semináre, kurzy, okrúhle stoly či už doma alebo v zahraničí. Vďaka tomu zvládla som súčasnú informačnú technológiu, informovala sa o nových metódach výučby, čo mi umožňuje neustále skvalitňovať vyučovacie hodiny. Vedecké konferencie mi umožnili získať viac informácií a poznatkov o našom menšinovom školstve, možnosť zhodnotiť ho, evidovať v ňom určité problémy, ale aj možnosti na jeho skvalitnenie. Zoznámila som sa tiež so slovenským národnostným školstvom v Rumunsku,

Maďarsku a Chorvátsku.“ Je chvályhodné vaše zameranie na súdržnosť a spoluprácu slovenských dolnozemských komunít. Čo by sa v tomto smere dalo ešte urobiť? „Z postu predsedníčky Asociácie slovenských pedagógov nadviazala som spoluprácu so slovenskými pedagógmi z Rumunska, Maďarska a Chorvátska. Táto spolupráca prerástla v prekrásne priateľstvá, na čo som veľmi hrdá. Naším poslaním je predovšetkým obstáť na týchto priestoroch, zachovať si identitu, kultúru, jazyk. Naučiť terajšie generácie žiakov, tak ako naučili naši predkovia nás, že musíme bojovať a nikdy sa nevzdávať svojej identity. Totiž našou spoločnou úlohou je vytvoriť základ zajtrajšej existencie Slovákov na Dolnej zemi. A tak už tretí rok v petrovskej škole sa realizuje výchovno-vzdelávací projekt koncipovaný ako stretnutie žiakov základných škôl s vyučovacím jazykom slovenským z Dolnej zeme. Týmto projektom sa rozvíja aj hrdosť z dolnozemskej spolupatričnosti a skvalitňuje sa dolnozemská súčinnosť žiakov a učiteľov. V tomto smere plánujem vypracovať sieť výmenných zájazdov, ktoré sú jedným z možných spôsobov, ako povzbudiť identitu mladých dolnozemcov. Ďalší možný krok dolnozemskej súčinnosti je spoločná organizácia Medzinárodnej konferencie k otázkam slovenského národnostného školstva a zachovania národnostného povedomia v krajinách strednej, južnej a východnej Európy.“ A na záver taká očakávaná otázka: Čo pre vás znamená Cena Samuela Tešedíka a ako ovplyvnila váš pedagogický zajtrajšok? „Samozrejme, že je to pre mňa výnimočná pocta. Byť ocenená cenou sarvašského velikána Samuela Tešedíka, ktorý sa trvale zapísal do dejín ako priekopník novodobého školstva, vo mne vyvoláva nadšenie, radosť a hrdosť. Každé ocenenie prináša ľuďom spokojnosť so sebou, so svojím výkonom a podporuje motiváciu. Pre mňa je povzbudením do ďalšej práce, dodáva mi novú energiu a ukazuje mi, že idem v živote správnym smerom.“ Foto: z archívu M. A.

50 /4781/ 16. 12. 2017

Kultúra NA MATIČNOM VEČIERKU V NOVOSADSKOM ŠAFÁRIKU

Prezentácia publikácie o SEAVC v Srbsku Danica Vŕbová

a večierku Miestneho odboru Matice slovenskej v Novom Sade v utorok 5. decembra predstavená bola kniha Slovenská evanjelická augsburského vyznania cirkev v Srbsku v slove a v obrazoch zostavovateľky farárky Svetlany Vojnićovej-Feldyovej. Pravidelné matič- Záber z večierka počas vystúpenia Jána Struhára né stretnutie otvoril Miešaný spevácky zbor SKC P. Crveniovej dvoma príležitost- slovách predsedníčky novoJ. Šafárika pod vedením Anny nými piesňami. Po pozdravných sadského MOMS Jarmily Stru-

Umyjem sa „sapúnom“, a potom pôjdem kúpiť „masnú sódu“ Anna Horvátová

en návrat k prírode je ozaj vidieť na každom kroku. Čím ďalej, tým menej sa orientujeme na chemické továrenské produkty, vystriedajúc ich domácimi z prírodných zložiek. Sama ponuka týchto výrobkov je pomerne bohatá. Namiesto vysušujúcich šampónov, sprchovacích gélov uprednostňujeme domáce, prírodné prostriedky. Aj tie pracie prostriedky. Len nedávno sme sa pohŕdavo pozerali na „sapún“. Ale či si vôbec uvedomujeme, že nielenže „sapún“ nie je každý „sapún“, ale že to nie je ani slovenské slovo?! Prostriedok na uvoľňovanie špiny pri umývaní a praní v srbčine je sapun; v slovenčine je to mydlo − toaletné mydlo, kokosové, škoricové mydlo, či mydlo na pranie. „Sapún“, „sapúm“, alebo hocaké napodobeniny srbského slova nie sú slovenské slová; ide tu zase len o neúspešné preklady. Tak sa zdá, že sme v tom už takí

experti, len nie prijať to svoje, slovenské. Varenie domáceho mydla v domácnostiach už akosi zaniká. Varilo sa zo živočíšnych tukov a pridávala sa doň „masná sóda“. V srbčine je ten názov masna soda v poriadku. Avšak tento silný chemický prostriedok má odborný názov hydroxid sodný, v slovenčine tomu povieme kaustická sóda. Medzi chemické prostriedky patrí aj katran, ktorý ale v slovenčine pod týmto názvom neobstojí. Tekutina vznikajúca pri rozkladnej destilácii dreva alebo uhlia je v slovenčine decht. Vieme si určite privolať tú neznesiteľnú vôňu, keď zapácha dechtom. Dechtový olej, náter je vhodný na natieranie; ovocné stromy dechtujeme proti chorobám a škodcom, dechtujeme plot, teda napúšťame dechtom. Podobný výzorom je, ako my tomu povieme − prehorený olej. Je to spálený – použitý olej z výfukov, ktorý má tiež nepríjemný zápach.

hárovej slova sa ujal farár Igor Feldy, ktorý počas príhovoru zažal prvú adventnú sviecu. Na úvod knižnej prezentácie Ján Struhár a Danica Vŕbová prečítali recenzie a posudky, potom farár novosadský Vladimír Obšust hovoril o tejto kapitálnej knihe a o svojom príspevku v nej. Kniha Slovenská evanjelická augsburského vyznania cirkev v Srbsku v slove a v obrazoch vznikala od roku 2008 a v nej sú, ako aj sám titulok hovorí, zhrnuté všetky informácie a diania v evanjelických cirkevných zboroch od roku 1931 dodnes. Pri jej vzniku participovalo 33 autorov. O tejto obsiahlej a vzácnej publikácii podrobnejšie hovorila zostavovateľka Vojnićová-Feldyová, ktorá na záver večierka darovala novosadskému MOMS jeden exemplár. Večierok sa niesol v slávnostnom, ale i príjemnom a priateľskom ovzduší. Foto: J. Boldocký

CHÝRNIK BÁČSKY PETROVEC. Desiate výtvarné snemovanie sa uskutoční v sobotu 16. decembra o 16. hodine v priestoroch Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec; tiež 16. decembra o 18. hodine v Galérii Zuzky Medveďovej v Petrovci bude vernisáž 14. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku. BÁČSKY PETROVEC. V sobotu 16. decembra o 19. hodine v Slovenskom vojvodinskom divadle bude premiéra divadelného predstavenia vo vlastnej produkcii Tilda na motívy knihy Roalda Dahla Matilda v réžii Kataríny Mišíkovej-Hitzingerovej. J. Č-p KOVAČICA. V sobotu 16. decembra o 19. hodine v Dome kultúry 3. októbra v Kovačici sa uskutoční 19. Festival populárnej hudby pre deti Letí pieseň, letí. NOVÝ SAD. Prezentácia knihy Imigranti u Vavilonskoj kuli bude v stredu 20. decembra o 19. hodine v Ústave pre kultúru Vojvodiny (Ul. vojvodu Putnika 2, Nový Sad). O knihe budú hovoriť: Vladimíra Dorčová-Valtnerová, Vladimir Pištalo, Zoran Đerić, Nebojša Kuzmanović a Zdenka Valentová-Belićová. Večierok vlastnou hudbou spríjemní pesničkár Miloš Zubac. NOVÝ SAD. V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov (Njegošova 16/2, Nový Sad) usporiadajú v piatok 22. decembra o 18. hodine predvianočný večierok s vianočnou rozprávkou pre deti. A. F.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

Oznamy DROBNÉ OZNAMY

NÁRODNÁ KNIŽNICA DOSITEJA OBRADOVIĆA 22 300 Stará Pazova, Slovenski trg b. č. tel.: 022/310-440

zverejňuje SÚBEH NA VOĽBU RIADITEĽA KNIŽNICE na obdobie štyroch rokov

PODMIENKY: Kandidát má spĺňať nasledujúce podmienky: – má mať vysoké vzdelanie (diplomové akademické štúdium – master, špecialistické akademické štúdium) v oblasti spoločenských vied (VII-1 stupňa) a najmenej päť rokov pracovných skúseností v odbore. K prihláške na súbeh kandidát je povinný priložiť: pracovnú biografiu; overenú fotokópiu diplomu o získanom vzdelaní; potvrdenie o štátnej príslušnosti Republiky Srbsko (nie staršie ako 6 mesiacov); potvrdenie, že voči nemu neprebieha trestné konanie, t. j. doklad o bezúhonnosti trestu; výpis z matriky narodených – originál alebo overenú fotokópiu; dôkaz o pracovnej skúsenosti v odbore; návrh programu práce a zveľaďovania Národnej knižnice Dositeja Obradovića v Starej Pazove v mandátnom období štyroch rokov. Lehota prihlasovania na súbeh začína platiť odo dňa zverejnenia súbehu v týždenníku Hlas ľudu. Neúplné a oneskorené prihlášky sa nebudú rozoberať. Prihlášky s potrebnými dokladmi sa zasielajú na adresu: NÁRODNÁ KNIŽNICA DOSITEJA OBRADOVIĆA, 22 300 Stará Pazova, Slovenski trg b. č., s poznámkou – Pre verejný súbeh na voľbu riaditeľa Bližšie informácie o súbehu možno dostať na telefónne číslo: 022/310-440. REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská daňová správa Mesta Nový Sad Ul. Bulvár Mihajla Pupina 3 21 000 Nový Sad tel.: 021/4871-730 OZNÁMENIE o zverejnení Verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitú dobu v Mestskej daňovej správe Mesta Nový Sad Pracovné miesto: Vyšší daňový inšpektor v Oddelení pre daňovú kontrolu fyzických osôb, podnikateľov a právnických osôb a odhad trhovej hodnoty nehnuteľností – 1 vykonávateľ. Text verejného súbehu na obsadenie uvedených pracovných miest možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/ a webovej prezentácie Mestskej daňovej správy Mesta Nový Sad www.gpu.novisad.rs Mestská daňová správa Mesta Nový Sad

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Telep NS48, NSH48, NSU48, NSL48, Ul. Gorana Kovačića číslo 22, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 5930, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 9. januára 2018. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 10. januára 2018 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; tel. č.: 025/5827-710 a 060/5088-433. KUPUJEM staré a nové perie, alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel. č.: 063/826-92-05 a 021/782-278. BERIEM pôdu do árendy v Obci Báčsky Petrovec; tel. č.: 063/82787-45

hlasludu.info www.hl.rs REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre majetok a majetkovo-právnické práce Ul. národného frontu 53 21 000 Nový Sad tel.: 021/4890034 OZNÁMENIE o zverejnení Verejného súbehu na obsadenie výkonných pracovných miest na neurčitú dobu v Mestskej správe pre majetok a majetkovo-právnické práce Mesta Nový Sad 1. Pracovné miesto: Šéf oddelenia pre finančné práce v Úseku pre finančné práce, Oddelenie pre finančné práce – 1 vykonávateľ. 2. Pracovné miesto: Vykonávateľ pre finančnú operatívu v Úseku pre finančné práce, Oddelenie pre finančné práce – 1 vykonávateľ. 3. Pracovné miesto: Vykonávateľ pre finančno-administratívnu operatívu v Úseku pre finančné práce, Oddelenie pre finančné práce – 1 vykonávateľ. Text verejného súbehu na obsadenie uvedených pracovných miest možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/ Mestská správa pre majetok a majetkovo-právnické práce Mesta Nový Sad Na základe článkov 4 a 94 Zákona o zamestnaných v autonómnych pokrajinách a jednotkách lokálnej samosprávy (Úradný vestník RS, č. 21/2016), článku 3 a článku 11 Pravidiel o uskutočňovaní interného a verejného súbehu na obsadenie pracovných miest v autonómnych pokrajinách a v jednotkách lokálnej samosprávy (Úradný vestník RS, č. 95/2016), Obecná rada Obce Kovačica zverejňuje OZNÁMENIE O VEREJNOM SÚBEHU NA OBSADENIE VÝKONNÉHO PRACOVNÉHO MIESTA V OBECNEJ RADE KOVAČICA Obecná rada Obce Kovačica oboznamuje, že je vypísaný verejný súbeh na obsadenie výkonného pracovného miesta: 1. Stavebný inšpektor, hodnosť poradca, 1 vykonávateľ. Lehota na podávanie prihlášok je 15 (pätnásť) dní a nadobúda platnosť od nasledujúceho dňa odo dňa zverejnenia oznámenia v denníku Dnevnik. Oznam o zverejnenom verejnom súbehu je na webovej stránke http://www.kovacica. org/dokumenti/konkorsi a na oznamovacej tabuli Obecnej správy Obce Kovačica.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Savu Kovačevića NSU149, NSL149, Ul. Savu Kovačevića 10, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 4671, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 9. januára 2018. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 10. januára 2018 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 11.00 h.

• OZNAMY •

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

hlasludu.info www.hl.rs

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

50 /4781/ 16. 12. 2017

Oznamy BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s milovaným manželom a otcom

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul rok, čo nie si medzi nami, ale žiješ v našich srdciach

JÁNOM JAKUŠOM

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Uplynul rok, čo nám do večnosti odišiel náš milovaný manžel, otec a starký

PAVEL OŽVÁT

22. 9. 1968 – 9. 12. 2017 z Petrovca

9. 5. 1943 – 13. 12. 2016 – 2017 z Kysáča

S láskou a úctou v srdci si ho zachovávajú Zaplakali oči, zaplakalo srdce bôľom, keď sme Ti navždy dali zbohom. Hoci si odišiel a niet Ťa medzi nami v našich srdciach zostaneš navždy s nami. S láskou navždy Tvoji: manželka Andrea, dcéra Andrea a synovia Ján a Tomáš

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s drahým bratom

JÁNOM JAKUŠOM 22. 9. 1968 – 9. 12. 2017 z Petrovca

manželka Zuzana a syn Emil s rodinou

Tvoji osamelí

BOLESTIVÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

Dňa 17. decembra 2017 uplynie rok, čo sme navždy stratili nášho

JÁN JAKUŠ 22. 9. 1968 – 9. 12. 2017 z Petrovca

Po krátkych cestách chodili sme spolu, na ďalekú odišiel si sám. Opustil nás navždy náš dobrý priateľ, kmotor a krstný otec. Takého si Ťa uchováme v spomienkach. Odpočívaj v pokoji.

JAROSLAVA BÍLEKA

1978 – 2016 – 2017 z Kovačice Trvalú spomienku na Teba si, Jarko, zachovávajú: krstná mama, sesternice Lýdia a Jarmilka a bratranec Ján s rodinou Dišpiterovci

Kmotrovci Dudášovci

SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Pri príležitosti prvého výročia smrti nášho švagra

Tvoj náhly odchod nás prekvapil. Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť. S láskou

MÁRIU VESTEGOVÚ

hlasludu.info www.hl.rs

JÁNA SVETLÍKA

rod. Madackú 1930 – 2016 – 2017 z Kysáča

brat Vladimír Jakuš

S láskou si na ňu spomínajú

1951 – 2016 – 2017 z Kovačice

s úctou si na Teba stále spomína

manžel a dcéry s rodinami

rodina Bartková

SPOMIENKA

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

na rodičov

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Detelinara NS97, NSU97, NSL97, Námestie majke Jevrosime 5 a, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 5492/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 9. januára 2018. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 10. januára 2018 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 11.30 h.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

PAVLA PÁLIKA

17. 1. 1923 – 28. 8. 1997

ANNU PÁLIKOVÚ

rod. Miháľovú 17. 8. 1924 – 20. 12. 2012 z Kysáča

Večnú pamiatku si zachovávajú a na Vás si s láskou spomínajú: syn Pavel, nevesta Zuzana a vnučky Alenka a Ľudmilka s rodinami • OZNAMY •

Oznamy SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

1923 – 1957 – 2017 z Báčskeho Petrovca

Tvoje: manželka Mária, dcéry Katarína Nímetová a Mária Diňová s rodinami

SPOMIENKA

Uplynie smutný rok, čo ma opustil milovaný synovec

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 13. decembra 2017 uplynul ťažký a boľavý rok, čo nás opustil manžel, otec a starý otec

MICHALOM MURTÍNOM

1949 – 2017

21. 7. 1949 – 29. 10. 2017 z Begeča

Čas plynie, všetko pomaly bledne, ale krásne spomienky na Teba nám zostanú večné. Vnúčatá: Branislav s rodinou, Miroslav, Ivana, Daniela a Martina

Svokrovci Lomianskovci a švagor Michal

TICHÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

Dňa 17. decembra 2017 uplynie boľavý rok, čo nie je s nami môj brat

JAROSLAV BÍLEK

1. 5. 1978 – 17. 12. 2016 – 2017 z Kovačice Kto umiera, neodchádza ale zostáva živý s tými, ktorí ho mali radi. Už len kyticu kvetov na hrob Ti môžem dať, za všetko dobré ďakovať a spomínať. Snívaj svoj večný a pokojný sen, ja v spomienkach som s Tebou každý deň. Ňanika Babincová

so zaťom a švagrom

MICHALOM MURTÍNOM

ŠTEFAN MELEG

Je už 60 rokov, čo si odišiel, ale spomienky nás navždy spájajú.

SMUTNÁ ROZLÚČKA

so starým otcom

na manžela, otca a starého otca

JAROSLAV BÍLEK

PAVLA ARŇAŠA

1. 5. 1978 – 17. 12. 2016 – 2017 z Kovačice

1954 – 1997 – 2017 z Petrovca

Nešťastná a smutná bola hodina, ktorá Ťa vytrhla od nás v najkrajšom kvete mladosti. Navždy zostaneš v našich srdciach.

Kto umrie, neodchádza, ale zostáva živý s tými, ktorí ho mali radi.

Zarmútená sestra Marína s manželom Vladimírom a synom Lazarom

SPOMIENKA

Stále nám rovnako chýbaš.

SPOMIENKA

na našich rodičov, starých rodičov a prastarých rodičov

na uja

JANO SVETLÍK

SAMUELA LOMENA

1951 – 2016 – 2017 z Kovačice Tak ako tráva a kvet vädnú aj život ľudský má svoj čas. Raz skončí žitie, tône zblednú, vráti sa k Bohu každý z nás. Zarmútení: manželka Katarína, syn Ján a dcéra Katarína Koreňová s rodinami • OZNAMY •

Tvoji najmilší

JÁNA JONÁŠA

29. 7. 1928 – 3. 3. 2017

1. 11. 1940 – 15. 12. 2006 – 2017 z Báčskeho Petrovca

MÁRIU JONÁŠOVÚ 9. 1. 1928 – 17. 12. 2007

z Kovačice Na ich láskavosť a dobrotu s úctou spomínajú: synovia Ján a Pavel a dcéra Mária s rodinami

Trvalú spomienku si na neho zachovávajú rodiny Záborská a Kardelisová

50 /4781/ 16. 12. 2017

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

Po kratšej a ťažkej chorobe nás navždy opustil

SPOMIENKA

na našu starkú a prastarkú

PAVEL AGARSKÝ

13. 2. 1932 – 18. 11. 2017 kostolník zo Starej Pazovy

KATARÍNA DIŇOVÁ

Náznakový vánok preletel, keď zazvonil kostolný zvon. Vtedy si opustil náš spoločný dom. Ťažko nám bolo vyprevádzať Ťa v ňom. Ďakujeme pánovi farárovi Igorovi Feldymu za krásne slová rozlúčky a všetkým tým, ktorí ho prišli vyprevadiť na poslednú cestu. Dcéra Anna, vnučka Ivana a vnuk Milan s rodinami

rod. Hansmanová 1929 – 2016 – 2017 z Báčskeho Petrovca

Uplynul rok od rozlúčky s Tebou. Spomíname na všetko pekné... Tvoj syn Ján s rodinou

BOĽAVÁ SPOMIENKA

KATARÍNU DIŇOVÚ

rod. Hansmanovú 13. 12. 2016 – 13. 12. 2017 z Petrovca

Len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a s láskou na Teba spomínať. Vnučky Anna Galambošová a Katarína Andrášiková s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA s manželom a otcom

JÁNOM ZÁBORSKÝM

5. 9. 1963 – 8. 12. 2017 z Báčskeho Petrovca

MICHAL VALENTÍK

MIROSLAV VALENTÍK

1944 – 2016 – 2017

1972 – 1991 – 2017

S láskou a úctou si navždy na Teba budú spomínať:

z Kulpína Nech vás v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 15. decembra 2017 uplynulo päť rokov, čo nie je s nami náš drahý manžel, ocko a dedo

Vaši najmilší

SMUTNÁ ROZLÚČKA

MICHAL KĽÚČIK-MINO 28. 7. 1939 – 2. 12. 2017 z Pivnice

JÁN GUBEČKA 5. 8. 1945 – 15. 12. 2012 − 2017 zo Starej Pazovy

S láskou a úctou Ťa neustále nosíme v našich srdciach a chránime si spomienky na Teba. Manželka Mária, syn Miroslav a dcéra Katarína Rumanová s rodinami

www.hl.rs

Život vyhasol bez posledných slov rozlúčky. Pusto a prázdno, ktoré zostalo po Tebe, nedá sa ničím nahradiť. Chýbajú nám Tvoje kroky, pomoc a rada, Tvoja veľká láska a dobrota. Zarmútení: manželka Zuzana, syn Vlastimír s manželkou Jarmilou a deťmi Blankou a Róbertom

Informačno-politický týždenník

manželka Anna, syn Ján a dcéra Anna s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s vrele milovaným bratom

JÁNOM ZÁBORSKÝM

5. 9. 1963 – 8. 12. 2017 z Báčskeho Petrovca

Na Tvoju dobrotu a lásku nikdy nezabudnú

sestra a bratia

• OZNAMY •

Oznamy SPOMIENKA

Dňa 10. decembra 2017 uplynul rok, čo nás opustil náš príbuzný

SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA Dňa 29. októbra 2017 nás po ťažkej a krátkej chorobe opustil

JÁN ŠUSTER

1959 – 2016 – 2017 z Pivnice

S úctou na neho spomínajú: ujo Michal s manželkou, bratranci Ján, Drahomír a Ľubomír s rodinami

SPOMIENKA

Dňa 17. decembra 2017 uplynie smutný a boľavý rok, čo nás opustil náš milovaný syn

JAROSLAV BÍLEK 1978 – 2016 – 2017 z Kovačice

Prečo bol osud taký krutý a nedoprial Ti ešte žiť? Prečo si nás musel navždy opustiť? Ako tíško si žil, tak si aj odišiel, skromný v živote, veľký v láske a dobrote. Utíchol smiech, zmizla radosť, všetko sa zmenilo na ukrutnú žalosť.

MICHAL MURTÍN

21. 7. 1949 – 29. 10. 2017 z Begeča Osud Ti nedoprial s nami byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť. Manželka Alžbeta a dcéry Milina Dudášová a Mária Marková s rodinami

SPOMIENKA

V našich srdciach zostaneš až do konca nášho života. S láskou si na Teba spomínajú Tvoji navždy zarmútení rodičia

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 9. decembra 2017 nás opustil náš drahý manžel, otec, dedo a svokor

STEVO LATINOVIĆ 3. 8. 1934 – 9. 12. 2017 z Báčskeho Petrovca

ZUZANA

20. 9. 1938 – 17. 11. 2007

MICHAL

29. 4. 1932. – 11. 12. 2007

HATAĽOVCI Zostali nám iba spomienky, ktoré si navždy zachováme.

z Hložian

Na Vašu dobrotu a lásku si spomínajú Tvoji: manželka Anna, syn Vladimír, vnúčatá Stevan a Andrea a nevesta Ranka

• OZNAMY •

dcéra Marienka a syn Miško s rodinami 50 /4781/ 16. 12. 2017

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 15. decembra 19.30 Zostrih piesní z festivalu Stretnutie v pivnickom poli z roku 2007, 2. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 17. decembra 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu 21.00 Dotyky Utorok 19. decembra 12.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Dúhovka 22.00 Vysielanie pre dedinu Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta

Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka Dúhovka priblíži atmosféru 52. festivalu Stretnutie v pivnickom poli. Víťazkou sa stala Alenka Povolná z Padiny a získala aj Cenu za najautentickejší kroj. Druhú cenu odbornej poroty za prednes udelili Anne Haškovej z Hložian, ktorá tiež získala i Cenu za kroj. V reportáži sa dozviete aj kto sú ostatní nositelia festivalových cien. Dotyky – Posledné tohtoročné vysielanie rodinného magazínu Dotyky odznie v predvianočnom ovzduší. V štúdiu hostitelia uvítajú najúspešnejších v roku, bude sa voliť hit roka a nevystane ani tradičný recept.

www.hl.rs

Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

Pondelok 9.00 Dotyky

RÁDIO NOVÝ SAD 3

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 15. decembra – Piatok 13 Sobota 16. decembra – Bláznivo zamilovaní Pondelok 18. decembra – Zázrak na 34. ulici Utorok 19. decembra – Najkrajší vianočný darček Streda 20. decembra – Vianoce bez Santa Clausa Štvrtok 21. decembra – Vianočné prázdniny 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 17. decembra 17.00 Film: Thor – Legendy Valhaly 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Tom Sawyer 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Anna Stojanovićová, bývalá hlásateľka a novinárka TV Petrovec

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 17. decembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Starší ľudia potrebujú našu pomoc Vianočné vône v Belehrade Utorok 19. decembra 16.00 Odmenili najúspešnejších literátov na súbehu Čo dokáže pekné slovo Jej Výsosť tekvica Poľovníctvo nie je iba záľuba Koncert Kresťanských sŕdc Piatok 22. decembra 16.00 Z archívu: RTV OK Film: Pani zima

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 50 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC

V tajničke je pomenovanie tradičného koncertu ľudových piesní, ktorý sa uskutočňuje v Báčskom Petrovci.

Utorok – piatok 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia rozsiahla výrobok omladinska 14.00 Dozvuky, denná informatívna autorka: 3. časť prvé ANNA morská na predaj radna rádium písmeno tajničky relácia BIČIAryba epická akcija a kúpu báseň ROVÁ Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu výhonok tému popi! Nedeľa kto sa 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí podpora vláme týždňa ostrov v 12.00 Hudobné pozdravy Jadrane nočný a blahoželania vták Ana Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Stanićová

mužské meno voliteľ

druh bodavého hmyzu

síra

rieka počítačová adresa liter Ivan Stodola

AS spojka HL DU U stránka Ľ

TELEVÍZIA PANČEVO

matka nahnal deň v týždni (srb.)

1. časť tajničky

Nedeľa 17. decembra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň

tesla

Streda 20. decembra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

Radmilo Armenulić

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

tlačiť

pond

zaskoč! ad notam

posledné písmeno

1. časť tajničky reper Forbes

tórium vpíšte CPO

mesto v Taliansku north

tona 2. časť tajničky

praktické učenie sa (srb.)

karát opyt. zámeno

neodborník

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 49 VODOROVNE: adaptér, Grňa, kop, riava, ZR, on, etapa, naplavil, ó, A, malo, Md, Mars, Karan, ai, atak, J, V, utekala, oj, taman, keramika TAJNIČKA: PAVEL GRŇA

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 47 z čísla 47 Hlasu ľudu z 25. novembra 2017 bolo: ONDREJ MAGLOVSKÝ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: KATARÍNA STANOVÁ, Nikolu Teslu č. 95, 26 210 KOVAČICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

50 /4781/ 16. 12. 2017

Šport POLROK V ZNAMENÍ RENOVOVANEJ KOLKÁRNE

Nové rekordy v Kovačici Ján Špringeľ

savljević (613 kolkov v 9. kole so somborským Violkárska dráha je znohorom 4 : 4). Pančevčan vu v prevádzke: veta hrajúci pre Kovačicu preje, ktorá sa v Kovačici bral tak štafetu rekordéra skloňuje už polrok vo všetod Belehradčana Gorana kých pádoch. Prvý výsleOstojića (613 : 610). dok na modernizovanej Štrnásteho októbra kolkárni bol 1 : 7 (3 277 prvý duel v šampionáte : 3 480), zaznamenaný Prvej ligy Srbska – sku27. augusta 2017 v priapina Vojvodina zohrali aj teľskom súboji kolkárov slávistky. Rekordérkou Slávie s najlepším srbským medzi slávistkami na inej Erby klubom Belehradom. dráhe je Anna Husárová Prvým rekordérom na novej domáci rekordér aj Miroslav Hr- (535 zrazených kolkov, Mužstvo Okno – prví víťazi turnaja na kovačickej dráhe je reprezentant ček, ktorý mal v konečnom súčte v 7. kole, súper Vrbas sviežej dráhe Srbska – skupina Vojvodina Srbska a držiteľ zlatej medaily iba o 6 „ležatých“ kolkov menej Dana 6 : 2) z tohtoročných MS v Nemecku od vychýreného reprezentanta Kovačičanky sú po prvej na 5. mieste. Vyhrali dvakrát, Goran Ostojić (člen KK Belehrad, majstrov sveta (604). V prvom časti šampionátu v Prvej lige raz remizovali, tri razy prehrali, majú na konte zatiaľ päť zrazených 610 kolkov). Do his- meraní síl pre Sláviu ešte hrali bodov. Desiateho februtórie Slávie sa zapísal ako prvý Bíreš, Toman, Prodanov, Siroma, Beracka, Strakúára nasledujúceho roka šek a Suchánek. bude v Kovačici derby Úvodnú majso Spartakom Debeljastrovskú výhru ča, odvekými rivalkami na staronovej a dobrými kamarátkami. kolkárni v KoPrvé dva turnaje na vačici dosiahli čerstvej dráhe zohrali slávisti 24. sepv rámci októbrových tembra. V 3. osláv. Na prvom tradičkole Prvej ligy nom súperení 7. októbra Srbska – skupina súťažilo deväť celkov – z Vojvodina Slávia Kovačice Zvončice, Okno, porazila Egység In auto, Penzisti, Family, Báčska Topola Svatky, z Pančeva Panmaximálnou výčevskí luzeri a z Padiny Stará dráha z polovice sedemdesiatych rokov slednicou 8 : 0. PK Ľavroš I a PK Ľavroš v Kovačici je od 9. apríla 2017 minulosťou Zo slávistov bol II. Víťazom sa stalo Okno, najlepší Pančevčan Dušan Pro339 zrazených kolkov. danov (570 kolkov). K triumfu Na turnaji ako prvé na čerstvú O deň neskoršie 8. pomohli aj Mihajlov, Milosa- kolkársku dráhu vykročili dámy októbra zohrali turnaj, vljević, Bíreš, Hrček a Toman. ktorý nebol na jar práve družstva Zvončice Prvú časť sezóny, hrá pre renovovanie sa každoročne v jesekolkárne: obecné ni aj zopár „jarných“ RŠH v kolkoch. kôl v Prvej lige Srbska Účinkovalo jedno – skupina Vojvodina, družstvo z Pančeva Slávia skončila na 8. a deväť z Kovačice, mieste: na jedenástich Debeljače a Padiny. zápasoch trikrát skonPančevčania boli čili so štítom, šesťkrát prví (410 kolkov), na ňom, dvakrát remiJánošík z Kovačice zovala, získala vcelku získal vicešampiónosem bodov. sky titul (367), kým Nielen v majstrovna pomyselnom stvách je slávistickým treťom stupienku Prví rekordéri Hrček a Ostojić rekordérom čerstvo víťazov stálo pa(zľava) so spoluhráčmi Bírešom dinské družstvo a Báránym na prvom priateľskom vynovenej kovačickej PK Ľavroš (363). meraní síl KK Slávia – KK Belehrad kolkárne Zoran Milo- Nové rekordy na vynovenej dráhe

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

POZORUHODNÝ ÚSPECH BIELOBLATSKEJ MLADOSTI

Postup celkom reálny Vladimír Hudec

dvanásť. Je to lebo brankár Edvin vskutku pozoruKocsis pre pracovieloblatská Mladosť uplyhodná účasť hráné povinnosti nenulej jesene príjemne prečov na tréningoch, mohol hrať a času kvapila všetkých milovníakou sa nemôže na hľadanie brankov futbalu vo svojej dedine, pochváliť ani jekára viac nebolo. ale aj na území mesta Zreňaden klub v tomto Bieloblatčanom nin. Bez prehraného zápasu sa usmieva aj skvestupni súťaže, ale aj mnohé mužstvá lá jar. Vlastne už vo vyšších ligách. teraz sú takmer Ako to dosiahol? istí, že postúpia „Trval na tom, do vyššej ligy. aby sme sa mu zá„Je to celkom reväzne hlásili, keď Miroslav Gladić priniesol álne,“ presvedčený nemôžeme prísť prerod mužstva Mladosti je náš spolubesedna tréning a ak sa ník. „Od druhého mu niekto nehlásil, ihneď volal v tabuľke, zreňaninského Borca, a opýtal sa, prečo neprišiel“, máme o osem bodov viac. Na hovorí Sládeček. „ Tým asi mo- jar potrebujeme získať ďalších tivoval hráčov, aby prichádzali, desať, čo by podľa mojej mienky a tak sa vyhli ospravedlňovaniu, nemalo byť problémom. Omnoprečo netrénovali. Nuž a neho väčší problém bude, ako vyskoršie to ani nebolo potrebné, financovať súťaž v tej lige, kde lebo hráči videli, že pravidelné súťaží 14 klubov, sezóna je tréningy dávajú výsledky, že omnoho dlhšia a z finančnéobecenstvo začalo čoraz viac ho aspektu náročnejšia. Verím prichádzať na zápasy a dostali však, že v prípade, ak postúBieloblatčanom neprekážal ani sneh a chlad, vôľu správať sa zodpovedne. pime a budeme robiť tak, ako aby usilovne trénovali Môžem povedať, že sme zá- uplynulej jesene, nájdeme si aj obsadila prvé miesto a získala koľkým hráčom zmenil miesto pasy vyhrávali hlavne tak, že sponzorov, ktorí nám pomôžu. titul jesenného majstra Mest- v tíme a disciplinoval hráčov sme mali omnoho viac síl od Prvý krok bude dohovoriť sa skej ligy Zreňanin – B skupina. tak, aby pravidelne prichádzali súperov, viac sme bežali.“ s trénerom o ďalšej spolupráci, Pritom útočníci Mladosti keďže zmluva, ktorú súperom nastrieľali 27 gólov, sme mali, vypršala 1. v priemere 4,5 na zápase. Na decembra tohto roku.“ druhej strane sieť za chrbBieloblatskí futbatom brankára Sládečeka sa listi nezaháľali ani po vlnila iba štyrikrát. Na zápaukončení jesennej soch hralo 18 hráčov, z čoho časti majstrovstiev, ale deviati zohrali všetkých 6 usilovne trénovali až zápasov. Vlaňajší prvý stredo 1. decembra. Mužlec ligy Janko Poničan sieť stvu sa medzičasom súperov vlnil 12-krát, Pavel pripojili aj mladší doKalapiš vsietil šesť a Boris rastenci Štefan ŠofranŽižić štyri góly. Po jednom ko, Đurađ a Nemanja góle dali Šofranko, Đurić, Žižićovci, Kristián Síč, Paraljov, Gibarov a Tapai. Daniel Jonáš, Arnold „Tajomstvo nášho úspePalfi a Patrik Zaduchu je v tom, že sme donajský. Okrem nich viedli nového trénera,“ hovýznamnou posilou vorí tajomník klubu Darko budú aj navrátilci do Sládeček. „Po demisii Jána mužstva Kristián KuV dobrej nálade čakajú jar – futbalisti Mladosti Nosáľa situácia s trénerom po poslednom tréningu runci a Stojan Žižić. bola skutočne trápna, a poV očakávaní skvelej tom nám niekto poradil, aby na tréningy. Počas augustoZásluhy na úspech Mladosti jari, začiatok zimných príprav sme kontaktovali profesora vých príprav na tréningoch sčasti patria aj nášmu spolube- si naplánovali na 1. februára telocviku a futbalového trénera bolo prítomných zo pätnásť sedníkovi, ktorý si po desiatich budúceho roku. Miroslava Gladića zo Zreňanina. hráčov, v auguste a septembri rokoch znovu zastal do brány. Zavolali sme ho a dohovorili trinásť, v októbri a novembri Bolo to, ako hovorí, z núdze, Foto: z archívu FK Mladosť

• ŠPORT •

sa. Síce bol trochu problém zabezpečiť honorár a cestovné, ale musím povedať, že nám v tom pomohli naši súkromní spracovatelia trstiny.“ Nový tréner – podľa slov nášho spolubesedníka – doslova priniesol prerod mužstva. Nie-

50 /4781/ 16. 12. 2017

Šport PIVNICKÁ SLÁVIA PO PRVEJ ETAPE V SOMBORSKEJ OBLASTNEJ LIGE

Bez obáv, že vypadnú?

Uspokojili fanúšikov − futbalisti a vedenie Slávie v jeseň roku 2017

Ján Šuster

o ukončení prvej časti majstrovstiev Somborskej oblastnej ligy titul jesenného majstra zaslúžene získalo mužstvo FK Stanišić z rovnomennej dediny, s deväťbodovým náskokom nad druhou Crvenkou. Bodový rozdiel je taký, že už teraz môžeme očakávať postup Stanišićanov do Vojvodinskej ligy – severnej skupiny. No to bude známe iba po skončení pätnástich jarných kôl v roku 2018. Pivnická Slávia obsadila deviate miesto s rovnakým počtom bodov, ako má aj siedma Vojvodina z Tovariševa. Pivničania z pätnástich zápasov šesť vyhrali, štyri hrali nerozhodne a päť prehrali, čo im umožnilo získať 22 bodov, teda rovnaký počet ako predminulej jesene. Gólový pomer je negatívny – 19 : 26. Fanúšikovia pivnického mužstva môžu byť spokojní s výsledkami. Úspech by bol ešte väčší, keby slávisti nestratili viacero bodov na domácom ihrisku a keby ich neobjektívni rozhodcovia neboli poškodili na niekoľkých zápasoch. Vedenie klubu urobilo dobre, že predĺžilo spoluprácu s trénerom Mladenom Prolem z Báčskeho Dobrého Polja. Pod jeho taktovkou mužstvo tak doma, ako i na hosťovaniach hralo útočne, pričom nerešpek-

www.hl.rs

Pätnásť zápasov − Boris Petrović

tovalo ani tie najlepšie tímy z hornej časti tabuľky. Dobre je, že tréner Prole do mužstva zaraďoval aj mladých pivnických hráčov. Slávia na domácom trávniku prehrala jeden zápas s Crvenkou, kým hrala nerozhodne s Liparom, kerestúrskym Rusínom, báčskopalanským Starim gradom a trikrát vyhrala. Pivničania si z hosťovaní priniesli desať bodov; tešili sa z víťazstiev nad Vojvodinou v Tovariševe, Borcom v Báčskom Gračci, ŽAK-om v Sombore a bodu z Kruščića, kým prehrali s jesenným majstrom v Stanišići, v Mladenove a dvakrát v Kule. Dres Slávie si v jeseni obliekalo 21 hráčov: všetkých pätnásť zápasov zohrali iba Petrović a Mirković, štrnásťkrát hrali Brňa, M. Žigmund, Tešanović, Vlastislav

Informačno-politický týždenník

Kuchta a Sekeruš, J. Žigmund a Kotiv majú trinásť zápasov v nohách, Vladimír Kuchta hral na dvanástich zápasoch, Nímet, Pljuco a Babić si dres obliekli jedenásťkrát; nasledujú Benka (9), Záskalický (8), Kutenič (7), Blažek a Milec po dva zápasy, pokiaľ sa raz na trávniku vyskúšali Čobrda, Šuster a Bajić. Strelci Pivničanov neboli najlepšie naladení; najpresnejší bol Sekeruš (4 góly), Vlastislav Kuchta a J. Žigmund dali po tri góly, dvakrát trafili Mirković, Petrović, Pljuco a Kutenič, kým sa raz do listiny strelcov zapísal Tešanović.

Štyri góly − Marko Sekeruš

Rozhodcovia hráčov Slávie potrestali 32 žltými kartami a troch vylúčili z hry potom, ako im ukázali druhú žltú na zápase. Na záver konštatujme, že Slávia má solídne bodové saldo a nemala by mať obavy, že vypadne z tejto spoločnosti, pravda, ak sa

Dobre robí − Mladen Prole, tréner Slávie

jej mužstvo dobre pripraví na jarnú časť majstrovstiev.

1. Stanišić 2. Crvenka 3. Hajduk junior 4. Budućnost (M) 5. Krila Krajine 6. Stari grad 7. Vojvodina 8. Lipar 9. Slávia 10. Budućnost(P) 11. Rusín 12. Kula 13. ŽAK 14. Hercegovac 15. Borac 16. Mladost

15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15

13 2 0 47 : 9 10 2 3 47 : 18 9 4 2 42 : 16 8 3 4 29 : 16 7 5 3 34 : 14 7 3 5 28 : 16 7 1 7 29 : 28 6 4 5 28 : 31 6 4 5 19 : 26 4 7 4 18 : 15 4 4 7 27 : 38 5 1 9 18 : 35 32 10 14 : 36 23 10 14 : 37 23 10 16 : 44 22 11 11 : 42

41 32 31 27 26 24 22 22 22 19 16 16 11 9 9 8

• ŠPORT •

FIRE KICK – VATRENI UDARAC KULPÍN

Dôkazom úspešnosti je kopa medailí Katarína Gažová

Ajetović. Organizácia prvého takéhoto podujatia u nás v Kulpíne bola náročná, ale úspešne sme to zdolali. Zúčastnili sme sa aj v kempe perspektívnych športovcov v Kanjiži a ja ako tréner som absolvoval ďalšie edukatívne semináre v Novom Sade.“ Poslednou súťažou boli Majstrovstvá Vojvodiny v Temeríne, kde klub získal tri zlaté a jednu striebornú medailu. Vynikli tam dvaja pionieri, Daniel Medovarský a Nikola Drača, potom mladšia dorastenka Ivana Podkoniaková, a všetci získali zlaté medaily, a napokon Samuel Eliáš, senior − debutant, striebornú. V túto sobotu je súťaž v Prokuplji, kde sa

ž niekoľko rokov v Kulpíne pôsobí klub Fire kick – Vatreni udarac, v ktorom sa trénuje kickbox. Z roka na rok majú čoraz viac členov a pokrok kvality cvičencov je neustále viditeľnejší. Klub od jeho založenia vedie predseda a tréner Nikola Vlaov, v čom mu pomáha trénerka, jeho vlastná sestra Teodora Petej. Trénujú v starej telocvični základnej školy, ktorú si vzorne upravili a prispôsobili svojim potrebám. Tréningy sú trikrát v týždni a súťažiaci kickboxeri cvičia každý deň. V rozhovore s predsedom sprítomníme rad úspechov klubu Fire kick v roku 2017: „V tomto roku sme pokračovali v práci takým tempom ako doteraz. Záujem o kickbox narastá, takže v klube máme šesť debutantov, ktorí začali súťažiť, čo je pekný počet. Tohto roku sme mali piatich hráčov, ktorí boli najlepší vo Vojvodine v rozličných vekových a hmotnostných ka-

Tréner s perspektívnymi pioniermi: Daniel Medovarský, Nikola Vlaov a Nikola Drača (zľava)

tegóriách. Máme aj troch štátnych reprezentantov. Najúspešnejší v tomto roku boli: Marek Medovarský, Ivana Podkoniaková, Daniel Medovarský, Nikola Drača, Robert Kudron, Samuel Eliáš, Đurica Novakov a Ivan Milutinović. Marek Medovarský postúpil medzi seniorov a dosiahol vynikajúce • ŠPORT •

Po úspešnej súťaži v Temeríne: Ivana Podkoniaková, Teodora Petej, Nikola Drača, Nikola Vlaov, Samuel Eliáš a Daniel Medovarský (zľava)

výsledky. Je nositeľom striebornej v Kulpíne bola ukážkou, a zlatej medaily, štátnym repre- ako prebiehajú súťaže zentantom v seniorskej konku- aj v iných prostrediach. rencii a do konca roka ho čaká „Tento večierok mal ešte finálový zápas o prvé miesto profesionálneho mov Srbsku. Ďalej máme mladšiu derátora, do programu dorastenku Ivanu Podkoniakovú, sme zapojili folklórne ktorá minulú jar začala súťažiť skupiny z Kulpína, zaa dosiahla veľmi pekné výsledky. bezpečili sme medaily Hoci debutantka, získala prvé pre pretekárov, poháre a miesto vo Vojvodine, dvakrát darčeky. Večierok nebol obsadila aj prvé miesta v Srb- súťažného rázu. Vystúpi- Marek Medovarský (zľava) exceloval sku, čo je naozaj pekný úspech li kickboxeri debutanti na podujatí kickboxu v Kulpíne a rýchly pokrok v tomto športe. z nášho klubu rôznych Keď ide o pionierov, spomeniem kategórií a hostia z mnohých zúčastní aj Ivana Podkoniaková. Okrem členov Fire Kick klupredovšetkým Daniela Medo- klubov. Okrem kickboxu sme bu na ich tréningy prichádza aj varského, ktorý tohto veľký počet rekreantov. Nikola roku na dvadsiatich záVlaov pracuje ako hlavný tréner. pasoch nemal ani jedPomáha mu Teodora, ktorá stále nu prehru, čo je naozaj pracuje aj so ženami v skupichvályhodné. Daniel je ne Aero kickbox fitness, čo je viacnásobný pokrajinský hudobná forma tohto športu. a dvakrát štátny víťaz.“ S priestorom, v ktorom trénujú V septembri klub uspošportovci, sú spokojní. Pre hráčov riadal revuálne podujatie občas treba niečo aj dokúpiť. Tak kickboxu a boxu, čím sa teraz plánujú doplniť ochranné aj širšej verejnosti predstavili tieto športy. Za po- Mladšia dorastenka Ivana Podkoniaková vybavenie, aby tréningy a súťaže prebiehali bez problémov moci obce a početných s trénerom Nikolom Vlaovom počas a zranení. Peňazí nikdy nie je sponzorov sa kulpínske- príprav na zápas v Kulpíne dosť, ale vynachádzajú sa ako mu klubu podarilo urobiť úspešnú prezentáciu a prilákať do programu zaradili aj súboje vedia. Na budúci rok plánujú početné obecenstvo, kde boli aj boxerov, kde vystúpil aj Kulpínčan časť telocvične vybaviť novým rodičia detí z klubu Fire kick, ktorí Nenad Zamfirović, profesionálny náradím, aby tak získali menšiu možno dovtedy nemali možnosť pästiar, ktorý trénuje s nami, ako posilňovňu na tréningy. Foto: z archívu N. Vlaova vidieť svoje deti súťažiť. Udalosť i najlepší srbský boxer Geard 50 /4781/ 16. 12. 2017

Šport DRUHÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Dobrou súhrou k úspechu KULPÍN – BOTAFOGO 3 : 0

VK KULPÍN: Relota, Lekár, Jaško, Zavaroš, Prodanović, Nemanja Petrović, Gajičić, Ćirić, Jeftić, Hasík, Rade Petrović, Lačok, Jagoš Výsledky 9. kola: Sombor – Proleter 0 : 3, Mladost (T) – Vojvodina NS Seme 2 2 : 3, Kulpín – Botafogo 3 : 0, Maglić – Dunav volley 0 : 3, Partizan – Mladost (NP) 1 : 3, Hercegovina – Šíd 1 : 3.

Radosť Kulpínčanov po získanom bode

Katarína Gažová

becenstvo na zápase v telocvični kulpínskej základnej školy malo v sobotu 9. decembra 2017 veľkú radosť z výkonu a víťazstva domáceho mužstva. VK Kulpín doma privítal novosadský Botafogo,

ale tomuto bojovnému mužstvu sa tentoraz na hosťovaní nedarilo. Domáci sa prejavili v plnom svetle a predovšetkým svojou kvalitou vynikli mladí hráči. Starší spoluhráči im v tom iba pomáhali a už to šlo ako po masle. Kulpínske mužstvo vyniká aj priateľstvom a solidaritou

na ihrisku. Sú to tie vlastnosti, ktoré ich spájajú do dobrého celku vedeného trénerom Jánom Lačokom. Zápas s Botafogom sa vyznačoval dobrou súhrou Kulpínčanov, ktorí poľahky prekonali súpera. Výsledky jednotlivých setov: 25 : 15, 26 : 24, 25 : 21.

PAZOVČANIA ROZMÝŠĽAJÚ O KVITNUTÍ JARNÝCH RUŽÍ

Posily iba predo dvermi Matej Bzovský

eustále menší počet staropazovských milovníkov koženej je vcelku spokojný s minulou jesennou sezónou. Pravda, radosť im priniesol horko-ťažko získaný jesenný titul bez prehry, ale sú si vedomí, že je to iba prvý kúsok cesty k návratu do starých, dobrých koľají. Oveľa namáhavejšia cesta ich predsa očakáva na jar. Nebude ľahko, lebo sú im v pätách Erdevíčania, Borac Šajkaš a aj temerínska Sloga, ktorá sa nezriekla návratu do republikovej ligy. Nevieme, či okyptené vedenie

www.hl.rs

klubu, tí dvaja − traja ľudia v ňom dôkladne analyzovali uplynulú sezónu, lebo sú dvere pre spravodajcov hlavne zavreté, dá sa spoza nich iba nakuknúť. Tak bolo aj pri predstavení nového šéfa odborného štábu Dragana Perišića, keď zároveň oslávili jesenný titul. No netreba im hádam ani zazlievať. Preto sa o niektorých novinkách dozvedáme od športového riaditeľa Jednoty Milana Latasa. Športová, presnejšie futbalová biografia nového trénera D. Perišića (má 38 rokov), vlastní A a B licenciu, je dosť bohatá. Pôsobil vo viacerých domácich a zahraničných kluboch,

Informačno-politický týždenník

no futbal hrával v novobelehradskom FK Radnički, kde bol na štarte tohtoročných majstrovstiev kratšie obdobie prvým trénerom. O ňom sme počuli aj to, že je odborne vzdelaný, prísny a pedantný vo vykonávaní svojich povinností. Iste sa viac o ňom dozvieme priamo od neho, keď 22. januára 2018 začnú prípravy na jarnú sezónu. Aj o tom, kto bude jeho pomocníkom, ktorý je v tejto chvíli v zahraničí. O spôsobe financovania už aj vtáčiky na konároch spievajú, ako i o tom, že Jednota nikomu nedlhuje, výplaty hráčov a trénerov sú pravidelné a včasné. Novým

1. Mladost (NP) 2. Kulpín 3. Vojvodina 2 4. Proleter 5. Sombor 6. Mladost (T) 7. Dunav volley 8. Partizan 9. Šíd 10. Hercegovina 11. Botafogo 12. Maglić

9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9

8 7 6 5 5 4 4 4 4 3 3 1

126 : 7 222 : 12 321 : 20 419 : 15 420 : 18 519 : 19 518 : 18 520 : 22 517 : 22 617 : 21 612 : 22 810 : 25

24 20 14 16 15 14 13 12 10 10 9 5

domovníkom je bývalý tréner dorastencov Dragan Milić a jeho úlohu koordinátora práce všetkých mladých kategórií prebral doterajší tréner prvého mužstva Jednoty Milan Vujasin. Aktuálne sú aj diania v hráčskom kádre. O výpustku zatiaľ požiadali stredopoliar Dejan Galić a útočník Aleksandar Dimitrić. Odchod ohlásil aj učiteľ brankárov Miloš Milinović, ktorý sa údajne vracia do prvoligovej Inđije, čo by bola veľká, nenahraditeľná strata, lebo bol aj náhradným strážcom siete. Prihlášku na príchod do Jednoty podpísal iba stredopoliar Nemanja Vuković z Dunava Staré Bánovce. Fanúšikov najviac poteší, ak sa do tímu vráti Dušan Ivković, ale tento výborný útočník predsa musí zmeniť svoje správanie na tréningoch a zápasoch. • ŠPORT •

Dobrá partia tenistov − rekreantov: Miroslav Ilić, Mišo Gatalo, Gavra Jovicki, Ján Bartoš, Pavel Hansman, Michal Potran, Dragan Perić, Ján Kolár, Vladimír Fekete a Pavel Belička (stoja zľava)

PETROVČANIA A PALANČANIA 25 ROKOV S RAKETOU V RUKÁCH

Pôžitkári bieleho športu Juraj Pucovský

az športovec – navždy športovec. Táto skutočnosť platí aj pre skupinu niekdajších žiakov petrovského Gymnázia Jána Kollára. V žiackych a mladíckych dňoch s veľkou chuťou behali hlavne za futbalovou loptou, hrali dobre a úspešne volejbal, basketbal, hádzanú, stolný tenis... Keď pribudli rôčky, nohy už na to nevládali, objavili pre nich nový šport, kde sú hlavné rekvizity žltá loptička, napätá sieť a raketa. Tenis je krásny šport. Vyžaduje si plné sústredenie, dobrý postreh, bleskovú reakciu, rýchlosť a presnosť. Tenis často nazývame aj bielym športom. Prečo? Možno preto, že tenisti uprednostňujú úbor bielej farby. Tenisové začiatky v Petrovci prebiehali pred mnohými rokmi na tenisovom kurte, ktorý bol na mieste, kde dnes stojí gymnaziálny internát. Práve niekdajší žiaci a profesori GJK sa neskoršie postarali o nové ihrisko, kde sa dlho pekne zabávali, aby sa neskoršie presťahovali do tenisového dvorca SA-HA, ktorý je pre nich

to isté, ako Wimbledon, Roland Garros, Flinders Park a Flushing Meadows pre profesionálov. Je tomu už 25 rokov, čo z iniciatívy Petrovčana žijúceho v Báčskej Palanke Vladimíra Feketeho pravidelne hrávajú tenisti − rekreanti a veteráni z týchto dvoch prostredí. Pre týchto pôžitkárov bieleho športu je to krásny zážitok najmenej dva razy v roku. Zahrajú si tenis ako najlepšie vedia a môžu, vyhrajú či prehrajú, pritom sa dobre pobavia, rekreujú, po zápasoch pekne kamarátia, ale i zaspomínajú na početné príhody zo zašlých čias. Aj na to, že najstarší medzi nimi Vladimír Fekete je vždy Petrovčanom, keď vyhrajú Petrovčania, k Palančanom sa hlási, keď títo majú lepšie podania, forhendy, bekhendy, esá, výsledky a nadovšetko sa mu, ako sme počuli, nedarí v súbojoch s o rok mladším Pavlom Hansmanom. Pôžitkárom bieleho športu z Petrovca a Báčskej Palanky doprajme ešte veľa pekných, zdravých a šťastných chvíľ s raketou v rukách a v družnom kamarátení.

Úspešný forhend Pavla Hansmana

Spálené kalórie vynahradí obsah petrovskej ťapše

„Takto to bolo s petrovským tenisom a našimi stretnutiami...“ povedal na úvod posedenia Pavel Hansman

Volejbalista a tenista: Michal Potran

Štvrťstoročná štvorhra: Pavel Belička, Ján Kolár, Dragan Perić a Mišo Gatalo (zľava)

Je čas na

Spoločensko-zábavný časopis pre mládež

Ročné predplatné:

400,00 din. Polročné predplatné:

200,00 din.

Časopis si môžete objednať prostredníctvom:  webovej stránky www.vzlet.rs/predplatne/  mailovej adresy vzlet@hl.rs  telefónneho čísla 021 47 20 840  kolportérov

Čítajte Vzlet!