Hlas 51 2016 by NVU Hlas ľudu

YMCA a vedomostné mosty v Petrovci Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 73 | 17. 12. 2016 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4730/

Z obsahu

17. 12. 2016 | 51 /4730

Uzávierka čísla: 14. 12. 2016

4 TÝŽDEŇ 4 Nové kapitoly 5 Slávnosť v slovenskej skupine škôlkarov 6 Spolu rastieme, rozdelení padáme

9 ĽUDIA A UDALOSTI 11 Svorná mozaika Srbska 13 Vedomosti ako mosty na ceste do budúcnosti 18 Štetcom proti šedosti

22 DETSKÝ KÚTIK

Už tradičná predvianočná slávnostná recepcia pre krajanskú komunitu usporiadaná Veľvyslanectvom Slovenskej republiky v Belehrade bola príležitosťou na rekapituláciu roku uplynulého, ako aj na stručný pohľad do roku budúceho. (s. 6) O. Filip

22 Čo nám prináša zima?

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Viac financií pre agrosektor 25 Dve jubileá, podobné odkazy 28 Ošetrovanie ovocných stromov počas zimných mesiacov

31 KULTÚRA 32 Život okorenený humorom 34 Aplikovaná nostalgia

Druhé odborné stretnutie slovenských knihovníkov v Srbsku pomenované Motivačné aktivity s detským čitateľom sa uskutočnilo v Báčskom Petrovci v piatok 9. decembra 2016. Na ňom účinkovalo zo 40 knihovníkov z celej Vojvodiny. (s. 31) J. Čiep

37 Z krajčírskej dielne – do kostola

41 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Darček(y) pod stromček(y) 48 Šport, ktorý Marekovi dáva krídla 51 Gajićova bara – staropazovské jazero Autorka titulnej fotografie: Katarína Gažová

Na sviatok svätého Mikuláša Memoriálne stredisko Dr. Janka Bulíka v Kovačici usporiadalo večierok, na ktorom odzneli úryvky o živote a diele známych slovenských spisovateľov, veršovačky o Mikulášovi, ale realizovalo aj ďalší ročník humanitárnej akcie. (s. 19) A. Chalupová

Editoriál

Vianoce bez Vianoc, ale... C

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI

Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

•

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM

Najčastejšie sa stáva, že rodiny patriace do sociálne znevýhodnenej kategórie obyvateľstva skutočné vianočné čaro nezažijú.

hudoba, ktorá je aj v 21. storočí horúcou témou, neprejavuje ani náznak priazne, aby si aspoň vo vianočné dni ľudia z uvedenej marginalizovanej skupiny (konečne) užili život. Naďalej denne zápasia s chudobou a jej následkami. V zime je tento boj ťažší o bremeno, ktoré sebou prinášajú zimné „radovánky“. Chlad, mráz (nie komunistický dedko Mráz), omrzliny. Áno, aj to sa stáva – bezdomovcom, ale aj tým, ktorí majú aký-taký domček, ale nemajú na ohrev. Vyhľadávanie spôsobov, ako preklenúť zimné obdobie, je životnou prioritou pre sociálne znevýhodnené rodiny, ktoré napríklad žijú alebo sa stretajú v petrovskom chudobinci, starej Čajakovej škole, či v kovačickom dome stretávania ľudí žijúcich na okraji chudoby. Vlastne takmer každá dedina, o meste ani nehovoriac, má takéto miesta, ktoré sú vyplnené skôr smútkom, než životnou radosťou. Margíny, na ktorých žijú ľudia, ktorí bočia od nás alebo od ktorých bočíme my. Vedome, nevedome. V spoločnosti sú chudobné vrstvy veľmi často segregované, menej integrované do spoločnosti nielen na základe ekonomických a sociálnych ukazovateľov, ale ako si uvedomujeme – aj priestorovo v rámci konkrétnych dedinských, mestských štvrtí a budov, ktoré sociálne znevýhodnené skupiny obývajú. Jav, ktorý hovorí o tom, že niektoré rodiny ťažšie alebo vôbec neuspokojujú minimum existenčných potrieb, nie je špecifický iba pre našu spoločnosť. Vo všetkých vyspelých krajinách existuje systém sociálnej ochrany, nuansy sú len v spôsobe jeho organizácie. Základnou príčinou, prečo existuje tento jav, je určite vysoká nezamestnanosť, na čo poukázala aj úradujúca riaditeľka Strediska pre sociálnu prácu Obce Báčsky Petrovec Biljana Drakulićová pre naše online vydanie. Ale sú organizácie a inštitúcie, dokonca jednotlivci bdejúci nad rodinami, ktoré sú v nevýhodnom sociálno-materiálnom postavení. Ich dobročinnosť je zakotvená v štátnej sociálnej politike a vo veľkom dobrom srdci niektorých ľudí. Stredisko pre sociálnu prácu v Petrovci už celý rad rokov sociálne znevýhodneným rodinám pomáha v boji proti finančno-materiálnej závislosti, chudobe a – zime. Z množstva akcií, ktoré vo svojej činnosti táto inštitúcia má, významnou je decembrová akcia, ktorá sa týka preklenutia zimného obdobia, a tohto roku je usmernená na rodiny s jedným alebo viacerými deťmi a na starobné rodiny. Týka sa zadovažovania ohrevu pre nich, na čo tohto roku z petrovského obecného rozpočtu vyčlenili 325-tisíc dinárov, a to pre 65 rodín. Na toto gesto sa možno dívať ako na vianočný darček pod stromček od Ježiška, alebo keď chcete – dedka Mráza. Ako však zabrániť chudobe a minimalizovať jav vznikania sociálne znevýhodnených rodín? Formulka je jednoduchá, a opäť neraz často neuskutočniteľná: zamestnanie + vzdelanie. Zamestnanie totiž predstavuje liek na bezbolestnejšiu integráciu do spoločnosti, kým vzdelanie dáva (mladému) človekovi novú kvalifikáciu, ktorá mu umožní stať sa konkurenčnejším na pracovnom trhu a ponúkne teda východisko zo sociálnej, resp. materiálnej závislosti. Je náš štát schopný tieto dve ingrediencie zmiešať a upiecť koláč, ktorý bude stačiť pre všetkých členov spoločnosti? Chceme veriť, že áno. Ale… Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Čítajte nás aj na www.hl.rs. 51 /4730/ 17. 12. 2016

Týždeň

InPress

Čokoblokáda Jasmina Pániková

www.hl.rs

Nové kapitoly Oto Filip

a našej politickej scéne nikdy nie je nudne. Takmer každý týždeň sa vyskytne niečo, čo vyvolá opravdivú lavínu reakcií. Medzi chorvátskymi a našimi politikmi je ešte stále prítomná čokoládová téma. Srbské čokolády pre chorvátske deti! Problém? Pre niektorých asi áno. Nikto možno ani nepredpokladal, že čokolinda rozbúri zmiernenú hladinu srbsko-chorvátskych vôd. Bol to možno iba úvod na to, čo nás dočkalo hneď v pondelok – Chorvátsko nedovoľuje, aby Srbsko otvorilo Kapitolu 26. Takmer každý proeurópsky srbský politik, keď sa dostal k mikrofónu, využil možnosť zopakovať, že Srbsko otvára až tri kapitoly naraz! Tri! Avšak nemysleli, že susedovci zase zopakujú júnový scenár o blokovaní otvorenia kapitoly. Vtedy kapitoly 23 a 24, teraz 26, ktorá sa týka kultúry a vzdelávania. Ministerka poverená európskymi integráciami Jadranka Joksimovićová Kapitolu 26 ohodnotila ako najľahšiu. Síce nečakala, že napr. Chorvátsko bude mať pripomienky k vzdelávaniu v chorvátskom jazyku. Nečakal to ani premiér. S delegáciou odcestoval do Bruselu a väčšina z nich sa v ten istý deň aj vrátila domov. Pozerajúc nášho premiéra, občas sa získava dojem, že je viac flegmatickej povahy než výbušnej. Avšak tentoraz ani flegmatik nemohol ovládať svoje emócie. Zdá sa, že na tejto európskej ceste bude náš premiér potrebovať pevné nervy. Otvorenie štartovalo počas jeho mandátu a otváranie kapitol bude aktuálne aj po už avizovaných prezidentských voľbách. Do volebného balíka istotne budú zabalené aj parlamentné voľby. Ak v kreslách zostanú dve aktuálne osoby, možný problém ohľadom otvorenia kapitol jednému z nich zdvihne tlak a druhý sa (možno) ani neozve. Bude príliš zaneprázdnený napr. vyznamenaním zahraničných politikov.

168 HODÍN

asy sa pomaly, ale iste menia. Zmeny sú rôzne: raz nenápadné, inokedy až nápadne rýchle. Pri jednotlivých udalostiach, skloňujúcich sa podľa vzoru srbská čokoláda v Chorvátsku alebo divoké ovzdušie v Národnom zhromaždení Srbska, človek si povie: Veruže, najvyšší čas, aby sa tento rok konečne skončil. A pritom nevieme, čo nám prinesie ten ďalší. Tá nevedomosť neplatí však pre základné finančné koordináty štátu, stanovené schválením štátneho rozpočtu v parlamente po búrlivých, šesť dní trvajúcich rozpravách a hádkach. Počas nich a rokovaní o návrhoch vyše tristo doplnkov, z ktorých žiaden nedostal zelenú, azda to ovzdušie ani nemohlo byť podstatne inakšie. Každý si totiž iba húdol to svoje a iných nepočúval. Hľadanie kompromisov je takmer nemožnou misiou aj v prípade menej chúlostivých záležitostí, kdeže by nebolo vtedy, keď ide o to najcitlivejšie – peniaze. Začiatok týždňa poznačili dve udalosti, vymykajúce sa svojím významom a dosahom z rámcov bežných politických koľají. V Belehrade pobudol minister zahraničných vecí Ruskej federácie Sergej Lavrov, ktorého prijal prezident Tomislav Nikolić a stretol sa, samozrejme, aj

s premiérom Aleksandrom Vučićom a hostiteľom, prvým podpredsedom vlády Ivicom Dačićom. Náplňou väčšiny rozhovorov bola ďalšia spolupráca Belehradu a Moskvy, zvlášť ekonomická a politická, ako aj ďalší rozvoj vzťahov na základe strategického partnerstva a záujmu dvoch štátov prehlbovať ho vo všetkých smeroch. Na stretnutí Vučić – Lavrov je tlmočený záujem Srbska o zveľadenie spolupráce v oblasti energetiky, poľnohospodárstva a telekomunikácií, o rozšírenie kapacít na uskladnenie plynu v Banátskom Dvore, ako aj o export vozidiel Fiatu na ruský trh, tiež trh Euroázijskej únie. Rusko prostredníctvom ministra Lavrova oznámilo, že nebude zasahovať do vnútorných vecí Srbska, vyjadrujúc ochotu nájsť balans vo vzájomných záujmoch. Pozorovatelia to tlmočia ako áno eurointegrácii, nie NATO a neuvádzajte sankcie Rusku. Jednou z tém rozhovoru bola, samozrejme, i nadchádzajúca návšteva predsedu vlády Ruskej federácie Dmitriho Medvedeva v Srbsku. Na pondelkovej tlačovej konferencii, komentujúc niektoré mediálne dohady o tom, že ruský šéf diplomacie prišiel s cieľom robiť niektoré nátlaky, týkajúce sa jednotlivých otázok, vrátane otázky prezidentského kandidáta, šéf diplomacie Ivica Dačić to skomentoval slovami, že

Lavrov neprišiel kvôli nátlakom, ale s cieľom pomôcť Srbsku. Vyzdvihol taktiež, že Srbsko je veľmi vďačné Rusku za pomoc v zachovávaní územnej integrity a zvrchovanosti. V ten istý deň nás slovenský šéf diplomacie Miroslav Lajčák potešil peknou správou, že na utorkovej Medzivládnej konferencii v Bruseli Srbsko otvorí nové kapitoly v prístupových rokovaniach s Európskou úniou. Skonštatoval, že je Slovensko, ktoré v druhej polovici roka predsedá Rade EÚ, spokojné pre skutočnosť, že rozšírenie zostalo na rokovacom programe únie, ako i to, že všetky krajiny, ktoré sú súčasťou procesu rozšírenia, dosiahli pokrok v tom období. Spolu štyri prístupové kapitoly ako ukážka významu a dosahov pomoci Slovenska, tak isto skutočnosti, že sa časy u nás predsa menia: raz pomalšie, inokedy rýchlejšie. Otvorené sú dve kapitoly, číslo 5 (verejné obstarávanie) a 25 (veda a výskum), tá číslo 26 (kultúra a vzdelávanie) nedostala zelené svetlo pre blokádu Chorvátska. To premiéra Vučića iritovalo natoľko, že sa v pondelok v noci z protestu vrátil z Bruselu. Nové kapitoly v eurointegrácii, ale aj nová kapitola vo vzťahoch s Chorvátskom, jasné je, aká. Najdôležitejšie vo všetkom však je, že orientácia smerom k Európe zostáva ako pohyb v správnom smere a že otvorené dvere jednotlivých kapitol treba čím skôr i zavrieť. Ako inak než urýchlenými reformami.

JEDNA OSOBNOS , JEDNA OTÁZKA

SAŠA JANKOVIĆ, OCHRANCA OBČANOV REPUBLIKY SRBSKO

Nový optimizmus Oto Filip – Pred niekoľkými d ami, konkrétne 10. decembra, vám udelili cenu Dobrý príklad nového optimizmu... – Ľahko byť optimistom, keď je všetko ružové. Ale práve vte-

Informačno-politický týždenník

dy, keď sú mnohé skúšky a výzvy pred nami, by sme mali byť optimistami, hľadať základy optimizmu. Ja dosť cestujem po Srbsku. Pritom sa stretávam s rozličnými ľuďmi, tak s tými mladými, ako aj so staršími, s ľuďmi roz-

ličných orientácií. Z takmer všetkých z nich čerpám optimizmus, napriek niektorým ťažkým momentom, k tor ými všetci prechádzame. Ľudia v Srbsku mi nielenže poskytujú príčiny byť optimistom, ale aj vedomie, že každú ťažkosť môžeme zdolať. • TÝŽDEŇ •

V ŠKÔLKE KOLIBRI V NOVOM SADE

Slávnosť v slovenskej skupine škôlkarov Elena Šranková

d prvého septembra v škôlke Kolibri jestvuje prvá slovenská skupina škôlkarov v Novom Sade. V stredu 7. decembra malých škôlkarov navštívili vzácni hostia v čele s Jánom Varšom, predsedom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý slávnostne otvoril toto predškolské zariadenie. Škôlkari so svojimi vychovávateľkami Danielou Đukićovou Tanec, spev a rados z programu a Ivetou Demrovskou pre hostí pripravili program, počas ktorého Radosno detinjstvo a Mestom Nový tancovali, ale i recitovali a spievali Sad, ktorá vyústila v otvorenie tejto slovenské básne a piesne. Prítom- triedy, ako i vybavenie priestoru pre ným sa prihovorili Tamara Anićová, 17-člennú skupinu detí, ktorá sa vedúca pedagogickej jednotky, v programe predstavila ako veselá Mirjana Đurđevová, riaditeľka a súdržná. Zároveň vyzdvihli, že je Predškolskej ustanovizne Radosno jazyková a kultúrna viacrozmernosť detinjstvo, Anna Tomanová-Maka- dôležitá a obohacuje spoločnosť, nová, predsedníčka NRSNM, a J. nuž tieto deti budú obohacovať Varšo, predseda ÚSŽZ. Vyzdvihli tieto priestory o krásnu slovenčinu, dobrú spoluprácu medzi Úradom tradície a zvyky. V duchu mikulášpre Slovákov žijúcich v zahraničí, skeho sviatku a ovzdušia deťom NRSNM, Predškolskou ustanovizňou rozdelili sladké darčeky, knihy a cé-

dečká. Medzi hosťami na tejto slávnosti boli Lidija Tomašová, náčelníčka Mestskej správy pre vzdelávanie Mesta Nový Sad, Ján Brna, Tatiana Naďová a Svetlana Zolňanová – predseda, podpredsedníčka a koordinátorka Výboru pre vzdelávanie NRSNM, Marijana Popovová, zástupkyňa riaditeľky PU, Aleksandra Miletićová, vedúca vychovávateľka v objekte Kolibri, a Alenka Repcová, psychologička. Po programe J. Varšo, A. Tomanová-Makanová a Mirjana Đurđevová podpísali zmluvu, ktorou sa reguluje používanie nábytku a didaktického materiálu. Ako vyhlásil predseda Varšo, je dôležité, aby sa v každej krajine, nielen v Republike Srbsku a vo Vojvodine, vytvárali podmienky na udržiavanie, prezentovanie a rozvíjanie slovenského jazyka,

tradície a zvykov. To preto, že to obohacuje samotnú spoločnosť a prispieva k pozitívnym vkladom do výchovy detí, ich vzťahu nielen k domovskej krajine, kde žijú, ale i ku krajine ich predkov. Preto ÚSŽZ podporil ešte tri ďalšie predškolské zariadenia. Podľa slov predsedníčky Tomanovej-Makanovej je dobre, že sa deťom v útlom veku, v predškolskej ustanovizni, dala možnosť vyučovať po slovensky. Znamená to väčšiu záruku, že sa po zapísaní do školy rozhodnú vyučovať slovenský jazyk s prvkami národnej kultúry. Na vybavenie priestorov a didaktický materiál pre túto skupinu detí ÚSŽZ vyčlenil 4 000 eur a podobnú sumu vyčlenila i NRSNM. Priestory zabezpečili PU a Mesto Nový Sad. Súčasne od 1. septembra začali s prácou slovenské skupiny v škôlkach v Báčskej Palanke, Čelareve a Bielom Blate, kde NRSNM financuje aj prácu vychovávateliek. Pracuje sa na tom, aby sa slovenské skupiny škôlkarov otvorili aj vo Vojlovici a v Šíde.

PREDSEDA ÚSŽZ DR. JÁN VARŠO V SRBSKU

O národnostných témach aj v Petrovci Jaroslav Čiep

redposlednou zastávkou druhého dňa návštevy Srbska predstaviteľov Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v čele s predsedom úradu JUDr. Jánom Varšom, CSc., zároveň i prvou v Báčskom Petrovci, bolo stretnutie s inštitúciami a zástupcami slovenskej komunity v Srbsku v sídle Matice slovenskej Dr. Ján Varšo udelil medailu v Srbsku. Na domácej pôde hostí Dr. Jánovi Kišgecimu zo Slovenskej republiky v stredu 7. decembra poobede privítala počuť aj avízo knihy biografického predsedníčka MSS Katarína Mele- charakteru, ktorá čoskoro vyjde o našom profesorovi a vedcovi, gová-Melichová. Túto návštevu Petrovcu predse- tohtoročnom jubilantovi, ktorý da ÚSŽZ Dr. Ján Varšo využil aj na oslávil 75. narodeniny. V pokračovaní predsedníčka MSS to, aby osobne udelil medailu tohto úradu Dr. Jánovi Kišgecimu za ne- Melegová-Melichová so svojimi zištný prínos k rozvoju slovenskej spolupracovníčkami rozdelila knižmenšiny v Srbsku. Zároveň bolo né darčeky. Ide o knihy pre všetky • TÝŽDEŇ •

predškolské ustanovizne na území Srbska, kde sa vyučuje po slovensky. Tie sa už dlhý rad rokov zadovažujú práve z grantov ÚSŽZ. Predstavitelia Správnej rady Matice slovenskej v Srbsku z viacerých MOMS, ako i samotné vychovávateľ- Knižné darčeky pre predškolské ustanovizne ky, si pohovorili aj o pálčivých problémoch. Diskutu- števy predsedu ÚSŽZ Dr. Jána júci sa pri takmer dvojhodinovom Varša Petrovca vo večerných hostretnutí dotkli závažných existen- dinách predpokladal i stretnutie ciálnych tém tunajších Slovákov. s predstaviteľmi lokálnej samoHovorilo sa aj o témach národnost- správy v malej sieni Zhromaždenia ných, ekonomických, školských obce Báčsky Petrovec. Hosťa zo a vydavateľských, duchovných a Slovenska tuná prijal predseda obce Srđan Simić so svojimi spocirkevných. Plánovaný harmonogram náv- lupracovníkmi. 51 /4730/ 17. 12. 2016

Týždeň Z PREDVIANOČNEJ RECEPCIE NA VEĽVYSLANECTVE SLOVENSKEJ REPUBLIKY V BELEHRADE

Spolu rastieme, rozdelení padáme Oto Filip

štátnych inštitúcií v záujme toho, aby sa Srbsko na ceste k lepšej buri pozoruhodné belehradské dia- dúcnosti posunulo ďalej. Dokladom nia, týkajúce sa viac alebo menej toho je aj otvorenie prístupových i Slovákov už v prvej dekáde kapitol číslo 23 a 24 už v lete. decembra: charitatívny Vianočný Podotkla tiež, že prišla aj do bazár (4. 12.), predvianočná recep- obdobia veľkého sváru, nielen cia na Veľvyslanectve medzi dvoma skuSR v Belehrade (8. 12.) pinami. Napriek viaa do tretice Prvý veľtrh cerým apelom na národnostných menšín súdržnosť veľa toho (10. decembra). Samosa nezmenilo. Konštazrejme, v prvom pláne tujúc, že je v príprave je už tradičná slávnostalebo postupe viac ná recepcia usporialegislatívnych dokudaná pre slovenskú mentov zaoberajúcich komunitu ambasádou sa otázkami menšín, SR pri príležitosti blížiaako je napríklad nový cich sa sviatkov. Bola to Veľvyslanky a Zákon o národnostpríležitosť, aby veľvy- Dagmar Repčeková ných radách, Akčný slankyňa pani Dagmar plán pre národnostné Repčeková vrhla pohľad na rok za menšiny a podobne, podčiarkla, nami, poznačený v prvom rade že by ozaj privítala, keby sme sa predsedníctvom Slovenska v Rade aspoň v tomto dokázali spojiť, či Európskej únie. Kvitovala, že sa už sa máme, alebo nemáme radi. v druhom polroku konal celý rad V tomto období, keď sa pripravujú aktivít, ktorými sa Slovensko dob- nové zákony a novely existujúcich, re zapísalo do povedomia našich ktoré budú mať výrazný dopad na

SVET V ROKU 2016 (2)

Vo foyeri ambasády sa konala výstava k nedožitým 95. narodeninám Ale andra Dubčeka

príslušníkov národnostných menšín v Srbsku, jasný je význam toho dať stranou vzájomné rozpory a zachovať súdržnosť. Čiže spoločne ťahať za jeden povraz. – Je také príslovie: Spolu rastieme, rozdelení padáme. Treba sa spojiť, treba vygenerovať nových vodcov, keď neveríte tým, ktorých máte. Sadnime si za stôl a porozprávajme sa o tom, čo nás bolí tak, aby sme sa neurážali, aby sme si to otvorene povedali. Tak na jednej, ako aj na druhej strane je veľa dobrých ná-

padov. Vyberme si tie najlepšie, aby sme ukázali, že Slováci neboli len tie Zuzky a Katky, ktoré chodili obsluhovať bohatých pánov, ale že je to veľmi bohatý národ, – vyzdvihla a odkázala pani veľvyslankyňa Repčeková zástupcom miest a obcí, v ktorých žije slovenská menšina, ako aj predstaviteľom NRSNM, Matice slovenskej, dejateľom politickým, hospodárskym, kultúrnym, náboženským a iným. Padne tento apel na väčšiu súdržnosť konečne na úrodnú pôdu?

dohody s Tureckom o migrácii. Následne prvého apríla grécky parlament schválil rozhodnutie o návrate migrantov do Turecka, aby úrady tejto krajiny začali koncom mája evakuáciu z utečeneckého svoju hranicu pre utečencov, ná- prezident Vladimir Putin nariadil tábora pri Indomeni, ktorý za krátsledkom čoho v Grécku uviazlo 37 stiahnutie väčšiny ruských vojsk ky čas opustilo pár tisíc migrantov. 000 migrantov. Západní politici sa z uvedenej krajiny. Čosi krajšie: 21. marca prezident zhodli, že tzv. balkánska trasa USA Barack Obama počas hiszostane uzavretá naplno. torickej návštevy Kuby rokoval V polovici marca sa navŕšil s jej vodcom Raúlom Castrom. piaty, najhorší rok občianskej Tretiu dekádu marca poznavojny v Sýrii. Začala sa hromadčili teroristické útoky v Bruseli, nými protestmi proti režimu ktoré si vyžiadali najmenej 34 Bašára Asada 15. marca 2011. mŕtvych a desiatky zranených. Piaty rok vojny si vyžiadal najOdsúdili ich početní svetoví menej 50 000 obetí, 1,5 milióna lídri. K dvom explóziám toho ľudí sa ocitlo v núdzi a takmer 22. marca sa prihlásil Islamský milión bolo nútených opustiť štát. Do verejnosti sa vtedy svoje domovy. Úplne alebo dostala aj správa, že vycvičil čiastočne je zničených okolo až štyristo bojovníkov na vlnu 200 000 obydlí alebo o 20 per- Čo im prinesie zajtrajšok alebo neistý osud útokov v Európe. Francúzsko cent viac ako v roku 2014. Podľa na celej čiare jeden z nich zmarilo v pokroodhadov Spojených národov čilom štádiu plánovania. Teror z augusta 2015 takmer päť rokov V podvečer nástupu vlaňajšej jari nezasahoval len Európu: bombový trvajúci sýrsky konflikt si dovtedy CDU Angely Merkelovej prehrala útok v meste Láhaur v Pakistane 27. vyžiadal najmenej 250 000 mŕt- v krajinských voľbách, kým po- marca spôsobil smrť okolo 70 ľudí vych. Zo 7,6 milióna Sýrčanov sa pulisti z Alternatívy pre Nemecko a zranenia vyše 280 osôb. stalo utečencami vo svojej krajine (AfD) výrazne posilnili. Lídri krajín a viac ako štyri milióny utiekli do Európskej únie sa 18. marca zhodli (V budúcom čísle: zahraničia. Štrnásteho marca ruský na spoločnom postoji k návrhu Hasenie oh a benzínom)

Utečenecká vlna pokračovala O. Filip

e niekoľko udalostí, ktoré si treba všimnúť pri chronologickom pohľade na február 2016. V polovici druhého tohtoročného mesiaca Bosna a Hercegovina odovzdala v Bruseli žiadosť o prijatie do EÚ. Vo veku 93 rokov 16. februára zomrel bývalý šéf OSN Egypťan Butrus Butrus-Ghálí. V tretej dekáde februára sa na prímerí v Sýrii dohodli USA a Rusko, verbálne s tým súhlasila aj Rada v Damasku, sýrski Kurdi a tzv. umiernená opozícia. Súbežne s inými drámami pokračovala aj utečenecká vlna: 110 000 utečencov a emigrantov prišlo od začiatku roka dovtedy do Európy cez Stredozemné more, väčšina z Grécka. Veľa pre obmedzenie počtu prichádzajúcich znamenal samit Európskej únie a Turecka na tému migrácií, ktorý prebiehal 7. marca. O to skôr, že Macedónsko v polovici marca úplne uzavrelo

www.hl.rs

Informačno politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

NO COMMENT

Ľudskosť nemá národnosť Juraj Bartoš

horvátsko, aspoň dočasne, zahatalo cestu Srbska do Európskej únie: stoplo otvorenie Kapitoly 26. Vzťahy medzi dvoma krajinami sa opäť uberajú paralelne s aktuálnym pohybom ortuti v teplomeroch. Pred pol druha mesiacom v centre Jasenovca – na budove miestnej škôlky – osadili spomienkovú tabuľu. Okrem mien 11 padlých chorvátskych brancov (vo vojne pred viac než dvoma desaťročiami), je na nej aj odznak HOS (Chorvátskych oslobodzovacích síl) a pozdrav z obdobia NDH (Nezávislého štátu Chorvátska): Za dom spremni. Pred niekoľkými týždňami si v chorvátskom Dubrovníku pripomenuli zrážku

chorvátskych jednotiek s niekdajšou Juhoslovanskou ľudovou armádou. Prezidentka Kolinda Grabarová-Kitarovićová pri tej príležitosti deťom udelila čokoládky. Keď ju upozornili, že ide o výrobky pôvodom zo Srbska, ospravedlňujúc sa, povedala: „Nahradíme čokoládky chorvátskymi výrobkami.“ „Nereagovanie chorvátskeho štátu na ustašovské nápisy v Jasenovci, na mieste ustašovských tovární smrti ťažko kompromituje celé Chorvátsko,“ napísala v záhrebskom Jutarnjom liste komentátorka Jelena Lovrićová. Ona mieni, že „neznesiteľným a morálne škandalóznym mlčaním o Jasenovci predáci štátu robia hanbu sebe, ale aj celému Chorvátsku“.

V Novom Sade 18. novembra otvorili výstavu Vukovar – ubijanje jednog grada (Vukovár – vraždenie jedného mesta). Výstražnú sadu fotografií pri príležitosti 25. výročia vojnového ničenia Vukováru pred oči verejnosti predostrel Srđan Veljović. Výstava mala byť prístupná celý mesiac. Ibaže 6. decembra zaúradovali vandali: porozbíjali výklady galérie Šok koridor 22 (v Priechode Milana Mladenovića) a bolo po výstave, po kultúre. Črepiny, pravdaže, lietali aj po spoločenských sieťach. Podľa „milovníkov“ výstav „ide o zneužitie fotografií“. Podľa rozumných: „Je fakt, že si nikto neuctieva cudzie obete.“ Páchatelia incidentu v Novom Sade sú stále neznámi a na udalosť, ktorá nectí ani mesto, ani pokrajinu,

ani krajinu, kompetentné orgány zatiaľ (verejne) nereagovali. V stredu sme na webovej stránke kurir.rs našli text pod názvom Príbeh, ktorý nikoho neponechá ľahostajným: Takto Srbka a Chorvátka zvíťazili nad rakovinou. Je o tom, ako novinárka Vesna Miletićová z Vranja pomohla prekonať ťažké ochorenie predtým jej neznámej osobe, Mirjane Davidovićovej, rodom z Rijeky, ktorá žije v Nemecku. Jej slová: „Spojila nás choroba, a to niečo, čo je medzi nami, je priateľstvo, ktoré sa rozvilo...“ Veru. Priateľstvo, ľudskosť a láska nemajú národnosť, drahí zhavranení bračekovia a sestričky, vznášajúci sa vo vysokých polohách. Učte sa od tzv. obyčajných malých a naskutku veľkých Ľudí.

OPÝTALI SME SA ZA VÁS: JUDr. JÁN VARŠO, CSc., PREDSEDA ÚRADU PRE SLOVÁKOV ŽIJÚCICH V ZAHRANIČÍ (ÚSŽZ)

Potrebné je koordinovať úsilie O. Filip

oci cieľom jeho trojdňovej návštevy v Srbsku boli pravidelné stretnutia a konzultácie s inštitúciami slovenskej národnostnej menšiny, nemožno prehliadnuť skutočnosť, že k pobytu predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Dr. Jána Varša u nás došlo onedlho po založení Rady vlády SR pre krajanské otázky. – Na nedávnom, prvom zasadnutí uvedenej Rady ste rozprávali o diagnóze stavu, o potrebe terapie, ktorej predpokladom sú, aspoň sa to tak mohlo pochopiť, zase financie. Ide istým spôsobom o váš nadriadený orgán, ktorý by vás mal strategicky usmerňovať? Ako vidíte jeho poslanie a úlohy? – Najskôr by som chcel čosi spresniť. Áno, hovoril som o diagnóze, hovoril som o terapii, ale nehovoril som, že lie• TÝŽDEŇ •

kom na túto diagnózu by mali byť financie. Ale som povedal, že treba nájsť nástroje na to, ako na daný stav, ktorý existuje v spoločenstve Slovákov vo svete, reagovať. Čiže to je prvá vec. Druhá vec: naozaj tiež treba z právneho hľadiska povedať, že Rada vlády pre krajanské otázky nie je nadriadený orgán Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, pretože Úrad bol zriadený zákonom a má svoje kompetencie.

Ale správne ste v otázke položili dôraz, že cieľom tejto Rady je strategicky usmerňovať štátnu politiku Slovenskej republiky. Jej inauguračné zasadnutie sa konalo 30. novembra v Bratislave pod vedením ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a predsedu tejto Rady pána Miroslava Lajčáka. Na ňom sme si v podstate vymenili názory na to, čo sa očakáva od nej, nielen externe, ale aj interne. A všetci jej členovia, ktorí sú vlastne reprezentantmi rezortov, ktoré sú najviac zainteresované do krajanskej agendy, ako Ministerstvo zahraničných vecí, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Ministerstvo školstva, Ministerstvo kultúry, ale aj Ministerstvo vnútra (otázka osvedčení) a Ministerstvo fi nancií, odkiaľ prichádzajú tieto prostriedky, sa zhodli, že je potrebné koordinovať úsilie SR vo vzťahu ku krajanom v zahraničí.

Najmä z toho dôvodu, že je to zakreslené aj v programovom vyhlásení vlády o posilňovaní podpory našich krajanov v zahraničí. Potrebné je teda nájsť spôsoby a metódy, akými by to ona mala realizovať. Myslím si, že prvá a najdôležitejšia otázka je, aby sme boli navzájom informovaní všetci, čiže jednotlivé rezorty o vzťahu k našim krajanom. Druhá otázka, na ktorú som apeloval ja, je, že by sme mali koordinovať i účasť predstaviteľov Slovenskej republiky v jednotlivých podujatiach, či už na Slovensku, alebo v zahraničí. Aby sa tým vyjadrila aj morálna podpora snaženiu, ktoré vykonávate aj vy médiá, ale aj všetci tí, ktorí pôsobia na poli posilňovania národného povedomia a kultúrnej identity. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí privítal zriadenie tohto orgánu a veríme, že sa mu podarí naplniť ciele, ktoré si stanovil.

51 /4730/ 17. 12. 2016

Týždeň ESEJ

Čo je škola nám? Dr. Mária Myjavcová

áto trošku starosvetsky štylizovaná otázka sa mi nevdojak natisla ako nápoveď toho, nad čím už dávnejšie uvažujem a s čím by som sa chcela s vami, našimi slovenskými učiteľmi, podeliť. Inak sama táto otázka, práve v takomto znení, sa mi v pamäti vynorila ako spomienka na detstvo, keď k prvým zdrojom mojej literárnej výchovy patrila medziiným aj útla Čajakova knižočka Rečňovanky pre slovenskú mládež. Otázka Čo je škola nám? je názov jednej z básničiek, ktoré zostavovateľ vzal do svojich Rečňovaniek a ktorú som, spolu s celým radom iných básničiek z tejto knižočky, kedysi vedela spamäti. Autorom tejto umelecky relatívne neobratnej päťstrofovej básničky je Franko Víťazoslav Sasinek (1830 – 1914), horlivý stúpenec slovenského národného hnutia v 60. a 70. rokoch 19. storočia. V Matici slovenskej zastával funkciu tajomníka a múzejníka. V oblasti krásnej literatúry zostal síce iba pri pokusoch, ale zato má nesporné zásluhy o rozvoj slovenskej historiografie. Otázka Čo je škola nám? sa v uvedenej básničke opakuje na začiatku každej strofy. Po nej nasleduje odpoveď. Vcelku autor tu formou básne poukazuje na poslanie školy v živote nie jednotlivca, ale celého národa. To päťnásobné zdôrazňovanie významu školy vrcholí v záverečných veršoch: „Slnko naše nezapadne, / Keď nám školský kvet nezvädne.“ Slovenskí buditelia 19. storočia, z predmatičného i z matičného obdobia, si veľmi naliehavo uvedomovali význam školy, osvety v národnouvedomovacom procese. Tak to bolo na začiatku formovania novodobého slovenského národa. A tak isto aj naši predkovia videli v škole, slovenskej škole, zábezpeku svojej budúcnosti. Vedomie o úzkej spätosti školy s osudom nás ako etnickej enklávy bolo potom stále zdrojom snáh o udržanie nepretržitého rozvoja školstva v slovenskej reči. Isteže

www.hl.rs

aj baťko Čajak, učiteľ detí slovenských rodičov v našich vojvodinských končinách, nie náhodou siahol po Sasinkovej básni, aby i tunajšej Slovači pritvrdil, že „Slnko naše nezapadne, / keď nám školský kvet nezvädne.“ Zo správ Matice slovenskej v Juhoslávii, pravidelne uverejňovaných v časopise Náš život, sa aj dozvedáme, ako cieľavedome bola sledovaná situácia v našom školstve a čo všetko sa podnikalo kvôli náprave, kvôli rozvoju slovenského školstva v Juhoslávii. Odvtedy však pretieklo veľa vody Dunajom. Pre rozvoj nášho slovenského školstva mala bezpochyby veľký význam práve skutočnosť, že sme si ako osobitné etnické spoločenstvo vo Vojvodine mohli pripraviť celé generácie našich slovenských učiteľov a zabezpečiť tak vyučovanie slovenských žiakov v slovenčine v relatívne uspokojivom rozsahu. Lenže voda Dunajom aj ďalej tečie a časy sa menia. Ide to vari oveľa rýchlejšie, ako sme boli pripravení, a tak si dnes už chcej-nechcej musíme priznať, že tá naša slovenskosť začína strácať svoju podstatu. Po desaťročiach sledovania procesov v našom slovenskom jazyku a po desaťročiach aktívneho kontaktu s naším školstvom zmocňuje sa ma akási tieseň. Uvedomujem si nápadný pokles nášho slovenského jazykového vedomia i povedomia, s čím súvisí jednak nedostatočné ovládanie slovenčiny, jednak ľahostajný, ba priam odmietavý postoj k slovenčine a ľahkovážny príklon k srbčine. V oblasti školstva sa táto situácia prejavuje ako nechuť, nevôľa k slovenčine ako vyučovaciemu predmetu, vyúsťujúca až do nezáujmu o slovenskú školu vôbec. Takúto relatívne nepriaznivú situáciu možno síce odôvodniť celkovými sociologickými a kulturologickými zmenami v súčasnej spoločnosti, ktoré celkom prirodzene zasiahli aj naše etnikum, ale bolo by vari chybou, keby sme sa tak nič po nič vzdali, ale aj keby sme akoby nič pokračovali s doterajšou praxou. Najmä by sme si

Informačno politický týždenník

mali uvedomiť, že ak nám – ako sa hovorí v tej básničke – školský kvet zvädne, zapadne i slnko nad nami. Nemetaforicky povedané: zanikneme. S ľútosťou si však musíme priznať, že ten kvet nám už začal vädnúť všade tam, kde slovenskí rodičia považujú slovenskú školu pre svoje dieťa za zbytočnú a radšej si preň volia školu srbskú. V tomto krátkom príhovore chcem iba načrtnúť, ako si – na základe svojho osobného poznania, ale aj na základe nášho objektívneho hodnotenia našej súčasnej sociolingvistickej menšinovej situácie – predstavujem cestu k náprave, hoci som si vedomá, že v súčasnej v mnohom ohľade nepriaznivej situácii môže všetko toto, čo tu navrhnem, vyzerať ako hudba budúcnosti. Nuž pozrime sa, čo by sa teda v záujme zachovania našej slovenskosti a teda i slovenčiny orientačne asi malo podnikať. (1) Zabezpečiť primeranú celoslovenskú inštitucionálnu formu starostlivosti o naše slovenské kultúrne hodnoty, kam nesporne patrí i jazyk, alebo aspoň zabezpečiť koordináciu pôsobenia Matice slovenskej a Slovenskej národnostnej rady v tejto oblasti. (2) V oblasti jazykovej situácie vychádzať z faktu, že sme dnes už spoločenstvo dvojjazykové s rozličným stupňom jazykovej kompetencie jednotlivcov v slovenčine. V záujme cieľavedomej „regulácie“ nášho slovensko-srbského bilingvizmu vydávať praktické jazykové príručky a jazykových odborníkov viesť ku konfrontačnému spracovaniu slovenčiny a srbčiny, jazykov, ktoré sú v našom jazykovom vedomí v prirodzenom kontakte. (3) Cieľavedome, ale nenúteným spôsobom – v masmédiách a v neposlednom rade i v pôsobení cirkevných a podobných spoločenstiev – prebúdzať a posilňovať etnické povedomie členov nášho jazykového spoločenstva a pokiaľ sa ešte dá, spomaliť proces etnickej indiferentnosti.

(4) Vzhľadom na neprimeranú jazykovú prípravu našich budúcich učiteľov na predchádzajúcich stupňoch vzdelávania zabezpečiť permanentné jazykové semináre ako formu jazykového doškoľovania učiteľov. (5) Zabezpečiť permanentnú starostlivosť o pozdvihovanie jazykovej kultúry v našom školstve, a to jazykovej kultúry všetkých, ktorí sa podieľajú na výchovno-vzdelávacej práci so slovenskými deťmi. (6) So zreteľom na našu špecifickú jazykovú situáciu bude treba čím skôr vypracovať novú koncepciu vyučovania slovenčiny a srbčiny a podľa toho koncipovať aj učebnice jazyka. (7) V školskej praxi prestať u žiakov vytvárať predstavu o slovenčine ako „ťažkom“, „komplikovanom“ a ešte ktovieako nezvládnuteľnom jazyku. Naopak: viesť žiakov k odkrývaniu kvalít slovenského jazyka alebo aspoň k poznaniu, že je to rovnako dobre organizovaný systém, ako aj systém hociktorého iného jazyka. Súčasne prestať s preferovaním výučby pravopisu a viesť žiakov k čím lepšiemu ovládaniu slovenského jazyka ako takého. Na záver si chcem, ako sa to hovorí, vstúpiť do svedomia. Možnože som sama mala – aspoň v jednotlivých z uvedených úloh – prejaviť väčšiu aktivitu a zasiať viac semena do role dedičnej, ale nech je teraz už tak, ako sa hovorí v prísloví: Dobré zrno zostane a plevu vietor odnesie. Bola by som rada, keby ten môj jazykový záhonček dobrým zrnom zúrodnili mladší nadšenci. Aby nám „školský kvet“ ešte nezvädol. Úvahu autorka predniesla na spoločnom snemovaní vojvodinských slovakistov a slovenských vojvodinských učiteľov v rámci Slovenských národných slávností r. 1999 na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Ten istý text bol potom zaradený do knihy autorky Bolo, ako nebude (Báčsky Petrovec : Kultúra, 2004, s. 153 – 156). • TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti ŠÍD

Oslávili Deň oslobodenia v druhej svetovej vojne Stanislav Stupavský

iesty december roku 1944 nebol pekný, bol daždivý a chladný. Vo vzduchu bolo cítiť, že sa niečo udeje. V ten večer aj Mikuláš zostal doma a deti v strachu z vojny zabudli, že by sa mali tešiť darčekom. Psy sa utiahli pod slamu a boli ticho, ale potom namiesto toho, aby sa ozvali kohúty, zem sa odrazu zatriasla a ozvali sa pušky. Rapotali samopaly, najprv v diaľke, potom čoraz bližšie a bolo počuť aj hlasy partizánov. Viedol sa ťažký boj, ale bolo badať, že Nemci rýchlo opúšťajú Šíd... Bez ohľadu na chmúrne a daždivé počasie Šíďanom svitol krásny deň v novej slobode. Odvtedy uplynulo 72 rokov, ale Šíďania nezabúdajú na ten deň, keď v druhej svetovej vojne

konečne aj k nim zavítala sloboda. Práve preto, aby sa naň nikdy nezabudlo, Šíďania tento deň oslavujú ako svoj sviatok a ako najväčšie obecné uznanie ustanovili Šiestodecembrovú cenu, ktorú dostávajú jednotlivci alebo kolektívy za mimoriadne spoločenské výkony a úspechy. Tohto roku Šiestodecembrovú cenu ako najvyššie obecné uznanie získal Dom zdravia v Šíde na návrh Obecnej organizácie Červeného kríža za aktivity, ktorým sa táto ustanovizeň venovala v minulom roku a v prvom rade za zabezpečovanie fungovania zdravotníctva a poskytovanie zdravotnej ochrany utečencom a azylantom. Druhým laureátom sa stal Cvetin Aničić, režisér ochotníckeho divadla Branislava Nušića v Šíde, za

jeho prácu na kultúrnom poli, predovšetkým keď ide o réžiu divadelných predstavení v šídskom divadle, s ktorými v minulých rokoch zaznamenal úspechy nielen v Srbsku, ale aj v zahraničí. Ceny laureátom odovzdali na slávnostnom zasadnutí Zhromaždenia obce Šíd, ktoré Riaditeľ šídskeho Domu zdravia Krsto sa uskutočnilo v sieni Kureš a režisér Cvetin Aniči Kultúrno-vzdelávacieho so Šiestodecembrovými uznaniami strediska a ktoré bolo spestrené ho delegácie bojovníkov a lokálnej primeraným kultúrnym progra- samosprávy položili kvety na hrobku bojovníkov padlých v druhej mom. Oslava výročia oslobodenia sa svetovej vojne, k pamätnej tabuli začala už v ranných hodinách, keď obetiam druhej svetovej vojny pri Obecná organizácia Zväzu bojov- Dome kultúry a k pamätnej tabuli níkov Šíd usporiadala slávnostné obetiam bombardovania Šídu roku zhromaždenie, po ukončení ktoré- 1991.

STARÁ PAZOVA

Na krok od statusu mesta Anna Lešťanová

tátny tajomník Ministerstva štátnej správy a lokálnej samosprávy Ivan Bošnjak pobudol v stredu 7. decembra v Starej Pazove. Počas tejto pracovnej návštevy hovoril o zmenách a doplnkoch Zákona o lokálnej samospráve, ktorý nadobudne platnosť v budúcom roku, ako aj o sprievodných zákonných riešeniach, tiež o Zákone o zamestnaných v orgánoch jednotiek lokálnej samosprávy (začal sa uplatňovať 1. decembra tohto roku) a o Zákone o platoch na lokálnej úrovni. V rozhovore štátneho tajomníka Ivana Bošnjaka s obecným vedením v čele s predsedom obce Đorđem Radinovićom v budove ZO rokovali o kľúčových témach z oblasti spolupráce staropazovskej lokálnej samosprávy a uvedeného ministerstva. • UDIA A UDALOSTI •

Ivan Bošnjak zľava s or em Radinovi om a Marinou Savi ovou

Podľa slov Ivana Bošnjaka Obec Stará Pazova patrí medzi tie zriedkavé prostredia, v ktorých badať rast populácie, tak na úrovni obce, ako aj v jednotlivých miestnych spoločenstvách, ktoré ju tvoria. Aj samotná Stará Pazova geograficky a ekonomicky presahuje rámce

dediny, takže čoskoro možno očakávať, že získa status mesta. Tento status, ako uviedol štátny tajomník, iste by priniesol osoh tak občanom, ako aj tunajšiemu hospodárstvu. Obec Stará Pazova sa teda v súčasnosti dostala na krok od statusu mesta, čo bolo aj jedným zo

strategických cieľov obecného vedenia. – Lokálna samospráva v Starej Pazove dobre pracuje, dobre spravuje pozemky, nemá problémy s likvidnosťou, medzi prvými vydala obligácie, a to všetko sú pozitívne predpoklady na získanie statusu mesta, – vyhlásil I. Bošnjak. – Všetky infraštruktúrne projekty, ktoré boli doteraz realizované, rekonštrukcia centier jednotlivých dedín, investície vo všetkých sférach života a práce občanov vedú práve k tomuto veľkému cieľu, – uviedol predseda obce Radinović. Získanie statusu mesta Starej Pazove by umožnilo ešte účinnejšie fungovanie administratívy, čo konkrétne znamená založenie napríklad komunálnej polície a hospodárskeho súdu, keďže na území Staropazovskej obce jestvuje okolo 1 200 hospodárskych subjektov.

51 /4730/ 17. 12. 2016

Ľudia a udalosti NA KUS REČI S TANJOU BUBESKOVOU, VEDÚCOU ODDELENIA PRE SPOLOČENSKÉ ČINNOSTI OBCE KOVAČICA

je založený na našom území, my nemáme žiadne ingerencie a nemôžeme vplývať na to, ktoré linky otvorí alebo zruší. Prepravca o tom rozhoduje na základe ekonomickosti a účinnosti. V týchto dňoch obec rokuje s týmto podnikom, aby niektoré denné linky, ktoré nasledujú krátko po sebe, inak rozvrhli a vrátili znovu aj tú s večerným termínom odchodu o 20.30 h, ktorá Najv čší počet cestujúcich z Kovačickej obce zodpovedala žiavyužíva služby prepravcu VP ATP Pančevo kom z popoludznamená, že tí, čo podali žiadosť ňajšej zmeny. Obec teda nemôže do 30. septembra, majú právo na vplývať na prepravcu, ale pokúsime subvencovanie cestovných líst- sa dobrou politikou s ním sa dohodkov, ktoré zaplatili na september. núť. Podstatné je, že obec nemôže Subvencovanie sa v žiadnom inom subvencovať ani refinancovať žiadprípade neuznáva. neho prepravcu, zvlášť nie toho, Jeden z prepravcov, ktorý ktorý nie je z nášho územia. Najprepravuje žiakov z Kovačickej väčšie percento detí, ktoré denne obce, je aj Verejný podnik Auto cestujú do stredných škôl z územia transport Pančevo. Od 6. okt bra Kovačickej obce (až 52,9 percenta), 2016 má však nový cestovný po používa služby VK ATP. Nasleduje riadok, s tým, že pre ekonomicky autoprepravca Expres-preprava nevýnosnú situáciu zrušil linku z Debeljače, ktorý prepravuje dePančevo – Kovačica s odchodom beljačské deti do Gymnázia Mihajla o 20.30 h. Čo to znamená pre Pupina v Kovačici a do stredných žiakov, ktorí chodia popoludní škôl v Pančeve. Okrem toho máme do školy k dispozícii domáceho prepravcu – Obec môže iniciovať, aby ve- Naš stan, ktorý prepravuje deti z Parejný prepravca otvoril určitú linku, diny do gymnázia v Kovačici, ako ktorá vyhovuje potrebám žiakov. aj Oli trans, ktorý kryje tie menšie Keď však ide o podnik ATP, ktorý dediny z Kovačickej obce, ako je nie je naším autoprepravcom, nie napr. Uzdin.

Obec vyčlenila 24 miliónov na prepravu žiakov Anička Chalupová

Kto má právo na subvencova nie cestovných výdavkov bec Kovačica podobne ako – Tohto roku sa preplácanie reav minulých rokoch aj tohto lizuje trochu inak než v uplynulých roku zabezpečila rozpočtové rokoch. Tentoraz si žiaci, resp. roprostriedky na spolufinancovanie dičia môžu sami zvoliť prepravcu. programu subvencovania výdavkov Obec preplatí cestovné výdavky prepravy žiakov z územia obce. rodičom, ktorí podali žiadosť o ich Právo na subvencovanie cestovných subvencovanie, a nie prepravcovi, výdavkov majú žiaci, ktorí denne ako to bolo v minulosti. Niektoré cestujú do stredných škôl a majú kategórie detí majú právo na úhratrvalé bydlisko na území du stopercentnej sumy. Sú Kovačickej obce. Podľa to deti rodičov samoživiteslov Tanje Bubeskovej, ľov, potom deti rodičov užívedúcej Oddelenia pre vateľov sociálnej pomoci, spoločenské činnosti, tiež deti, ktoré sú v ťažkej obec každému žiakovi finančnej situácii, ako i deti prepláca výdavky na z viacdetných rodín a pod. prepravu v sume 4 000 Aké sú podmienky sú dinárov. behu – Obec tohto roku – Súbeh bol vypísaný vyčlenila 24 miliónov Tanja Bubesková v septembri, platný je do dinárov, čo je okolo konca aktuálneho roku. 53-percentná účasť prostriedkov Z dôvodov finančnej konštrukcie obecného rozpočtu v subvencovaní, sa teda vzťahuje na prvú polovicu kým pokrajina účinkovala s 30 % školského roku 2016/2017 a v januprostriedkov. Obec uznáva výdavky ári nasledujúceho roku bude vyprepravy zo všetkých osídlených písaný znovu. Žiadosť treba podať miest obce do Gymnázia Mihajla v stredisku služieb Kovačickej obce Pupina v Kovačici a do stredných a žiaci majú právo na subvencovaškôl v Pančeve, Belehrade, Novom nie cestovných výdavkov na ten Sade a Alibunáre. mesiac, na ktorý podali žiadosť. To

ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE STARÁ PAZOVA

Niekoľko dôležitých rozhodnutí Anna Lešťanová

a 9. zasadnutí ZO Stará Pazova, ktoré sa konalo v piatok 9. decembra vo veľkej zasadačke tzv. Bielej budovy, výborníci schválili niekoľko významných rozhodnutí, s cieľom zosúladiť Z pracovnej časti zasadnutia dokumenty so Zákonom o rozpočtovom systéme a zákon- na neurčitú dobu v obecnej správe, nými riešeniami, ktoré sledujú fun- verejných podnikoch a ustanovizgovanie verejných podnikov. Tak niach (780). Potrebnú zelenú na piatkovom napr. schválené sú rozhodnutia o začiatku postupu likvidácie Direkcie zasadnutí staropazovského lokálnepre výstavbu Obce Stará Pazova, ho parlamentu dostala aj Stratégia o maximálnom počte zamestnaných rurálnom rozvoji na obdobie rokov

www.hl.rs

Informačno politický týždenník

2015 – 2025, ako aj zosúladenie štatútu verejných podnikov Čistoća a Vodovod a kanalizácia s aktuálnymi zákonnými riešeniami Na zák lade rozhodnutia mandátno-administratívnej komisie noví výborníci Aleksandar Mijić z Belegiša z volebnej listiny Aleksandar Vučić – Srbsko víťazí a Goran Antić zo Starých Bánoviec z volebnej listiny Ivica Dačić – Socialistická strana Srbska zložili prísahu.

– Toto zasadnutie bolo svojráznou prípravou na to nadchádzajúce zasadnutie, ktoré sa uskutoční už onedlho a na ktorom ústredným bodom bude schvaľovanie obecného rozpočtu na rok 2017, – povedal po pracovnej časti zasadnutia Goran Jović, predseda ZO Stará Pazova, a doložil, že je spokojný s dnešnými konštruktívnymi návrhmi a sugesciami zo strany opozičných strán. A tie sa vzťahovali hlavne na kádrové zmeny v niektorých pracovných telesách ZO a v správnych a dozorných radách verejných podnikov. Za tajomníčku obecnej volebnej komisie namiesto Vesny Jovanovićovej vymenovali Snežanu Plećašovú. • UDIA A UDALOSTI •

Z PRVÉHO VEĽTRHU VENOVANÉHO NÁRODNOSTNÝM MENŠINÁM

Svorná mozaika Srbska Oto Filip

nohými podujatiami a skutkami, vyhláseniami a inými spôsobmi Srbsko si pred týždňom pripomenulo 10. december – Medzinárodný deň ľudských práv. Veľmi povšimnutou a skutočne vydarenou novinkou na uvedenom pláne bol Prvý veľtrh národnostných menšín, usporiadaný Kanceláriou pre ľudské a menšinové práva v spolupráci s národnostnými radami. Slovenskú národnostnú menšinu na ňom reprezentovala 40-členná výprava SKOS Detvan z Vojlovice.

Účastníkov podujatia prebiehajúceho v hale číslo 3a Belehradského veľtrhu privítala riaditeľka Kancelárie pre ľudské a menšinové práva Suzana Paunovićová slovami, že sú tunajšie menšiny najlepším mostom k lepším vzťahom so susedmi. Otvárajúc podujatie podotkla, že sa symbolickým sloganom Svorná mozaika Srbska zasiela najlepší odkaz o význame spolužitia, porozumenia a vzájomnej úcty národov žijúcich v našej krajine. Pripomenula, že v Srbsku je 26 národnostných menšín, z ktorých 21 zvolilo svoje rady, ktorých činnosť financuje štát, tiež to, že Srbsko bude chrániť svoju zložitú etnickú mozaiku a pracovať na jej ďalšom zveľaďovaní.

Pestrá gastronomická ponuka na stánku Rusínov kroje, staré remeslá, ľudovú tvorivosť, vydavateľskú činnosť, ako aj gastronomické špeciality. Podujatie sa konalo aj v znamení pestrého kultúrno-umeleckého programu, v rámci ktorého spolky prezento-

Pred úradným otvorením nebude rukojemníkom akejkoľvek politiky. Národnostné menšiny, na zlepšení pozície ktorých sa Srbsko stále angažuje, chápe ako dôležitý segment spoločnosti. – Skutočne som pocítil ozajstnú hrdosť, keď riaditeľka Paunovićová pozdravila predstaviteľov týchto skvelých ľudí. Je mi známe, ako je známe aj vám, že vždy je čosi, čo ešte treba urobiť, no viete vy, ako to viem aj ja, že v tomto štáte niet nenávisti, že v tomto štáte nie sú predsudky, že tento štát má rád každé svoje dieťa, bez ohľadu na to, v ktorej reči plače... Na žiadnu národnostnú

Stánok SKOS Detvan z Vojlovice a NRSNM

Na pamiatku na 10. december Podľa ministra pre prácu, zamestnávanie, bojovnícke a sociálne otázky Aleksandra Vulina politika Srbska k národnostným menšinám je v súlade s najvyššími svetovými štandardmi a žiadna z menšín nikdy • UDIA A UDALOSTI •

menšinu v tomto štáte sa nesmie ani nemôže pozerať cez nejakú inú krajinu. My ju máme radi preto, lebo sa tu raduje a plače, pretože bola tu v časoch ťažkých a menej ťažkých... – vyzdvihol minister Vulin.

Po otvorení veľtrhu spolu s riaditeľkou Paunovićovou navštívili väčšinu stánkov zo spolu pätnástich národnostných rád, koľko sa ich na veľtrhu zúčastnilo. Prvý veľtrh tohto druhu, na ktorom sa zúčastnili i Záujem bol veľký predstavitelia štátnych orgánov a inštitúcií, medzinárodných organizácií, organizácií civilnej spoločnosti a médií, bol príležitosťou, aby reprezentanti národnostných menšín prezentovali vlastné bohaté kultúrne dedičstvo a zvyky, teda

vali tradičné tance a piesne, rôzne hudobné čísla, slovom – ukážky svojho folklóru. Pútavý kolážový program ako vcelku pekný spôsob pripomenúť si deň významný pre nás všetkých.

51 /4730/ 17. 12. 2016

Ľudia a udalosti ČO BY SME VŠETCI MALI VEDIEŤ

Bozk na ruku nie je „buržoázny prežitok“ Viera Dorčová-Babiaková

všetkých vzťahoch treba dodržiavať zásady slušného správania sa. Na stav pre kultúru vojvodinských seminári sa hovorilo o význame Slovákov v piatok 9. decembra uplatňovania a o normách spolov Novom Sade zorganizoval čenského protokolu, tiež o tom, ako seminár pod názvom Spoločenský sa treba správať na spoločenských protokol a jeho uplatnenie v praxi, podujatiach a v spoločnosti vôbec. ktorý viedol PaedDr. Ján Pavlík Osobitnou staťou boli pozdravy, z Ružomberka, renomovaný od- oslovenia a predstavovanie. V tej borník na spoločensúvislosti sa na ský a diplomatický seminári hovoprotokol na úrovni rilo aj o tykaní samosprávy. Na a vykaní. Praseminári sa zúčastvidlá protokolu nilo zo 40 predstahovoria, že tyviteľov miestnych kanie navrhuje spoločenstiev, škôl, spoločensky dôinštitúcií, ustanoležitejšia osoba, vizní, organizácií staršia dáma a spolkov. mladšej, starší Cieľom seminápán mladšiemu ra bolo oboznámiť a v prípade žena záujemcov so zák– muž tykanie ladnými princípmi jednoznačne protokolárneho navrhuje žena. správania sa vo PaedDr. Ján Pavlík Ďalším segvšetkých sférach mentom odborživota. Ide o súbor noriem, ktoré by ného zdokonaľovania bol bozk na si každý z nás mal uvedomiť a pou- ruku či líce pri pozdravení. PaedDr. žívať ich v každodennom živote. Vo Pavlík hovorí, že bozk na ruku nie

Účastníci seminára prejavili primeraný záujem o nesy spoločenského protokolu

je „buržoáznym prežitkom“, lež bežným spoločenským aktom. Pripomenul, že ak sa v spoločnosti pán rozhodne pri stretnutí bozkať ruku jednej dáme, povinný je pobozkať ruku všetkým prítomným dámam. Súčasťou prednášky boli aj vizitky. Hovorilo sa o tom, ako majú vyzerať, čo sa na nich uvádza, aká farba musí byť ap. Hovorilo sa aj o protokolárnom správaní sa na recepcii, o protokolárnom

DETSKÉ VYSIELANIA NAKRÚTENÉ V KULPÍNSKOM MÚZEU

Vedomosti ako odpovede na detskú zvedavosť Katarína Gažová

rvú časť detského vysielania Pýtam sa, pýtam (Pitam se, pitam se) v produkcii Rádio-televízie Vojvodina nakrútila Detská redakcia tejto televízie na sklonku októbra 2016 v Muzeálnom komplexe v Kulpíne. Vtedy boli spracované témy vzťahujúce sa na ochranu životného prostredia a zachovávanie kultúrneho dedičstva. Pedagogička múzea Dragana Vujaklijová žiakom tretieho ročníka Základnej školy Jána Amosa Komenského v Kulpíne podala formou ukážkovej prednášky poznatky o vystavených exponátoch. Tak

www.hl.rs

Tretiaci kulpínskej školy – malí herci s učiteľkou Danušou aládikovou sprava a pedagogičkou kulpínskeho múzea Draganou Vujaklijovou

deti získali podrobnejšie poznatky o žltom zlate – kukurici a pšenici,

Informačno politický týždenník

a potom aj o konopách a chmeli. Pomocou zbierky strojov na sejbu,

poradí tých, ktorí majú vystúpiť na nejakých oslavách či podujatiach, ako aj o oblečení. Účastníci seminára Spoločenský protokol a jeho uplatnenie v praxi sa vyjadrili, že ide o veľmi užitočnú vec, lebo všetci by sme mali poznať základy slušného správania sa, čo v dnešnej dobe nie je až také časté. oto: A. Lomenová

žatvu a iných im tiež vysvetlila, čo sa robilo v minulosti počas roka so spomenutými poľnohospodárskymi kultúrami. Ďalšiu časť spomenutého vysielania pre deti nakrúcala RTVV minulý týždeň v kulpínskom múzeu. Redaktorkou oboch častí detského vysielania bola Jelena Soldatovićová a réžiu mala na starosti Olga Agucićová. V tejto druhej časti vysielania Pýtam sa, pýtam Dragana Vujaklijová ako pedagogička tretiakom kulpínskej školy predstavila výstavu o rožnom dobytku, ovčiarstve, pestovaní ošípaných, čiže o odvetviach poľnohospodárstva, ktoré sa vzťahujú na chov domácich zvierat. Venovali sa aj starým strojom vystaveným v osobitnej zbierke múzea, pomocou ktorých sa pripravovala pôda pred sejbou. Bolo to pre deti ozaj poučné a neobyčajne zaujímavé. Prvá časť spomenutej relácie už bola odvysielaná a druhá bude na programe vo februári. • UDIA A UDALOSTI •

YMCA SRBSKO – STRETNUTIE MLADÝCH LÍDROV V PETROVCI

Vedomosti ako mosty na ceste do budúcnosti Katarína Gažová

situácii v nich, ako aj o možnostiach vzájomnej spolupráce, o problémoch, s ktorými sa v práci denne stretávajú, ako aj o snahe hľadať riešenie problémov prostredníctvom príkladov z praxe. Hovorilo sa aj o tom, kde získať finančné prostriedky na aktivity a aké projekty spoločne realizovať. Účastníci prvého d a stretnutia v YMCA

ládežnícke združenie YMCA Srbsko usporiadalo v dňoch 9. až 11. decembra vo svojich miestnostiach vo Vrbare v Petrovci trojdňové stretnutie mladých. Na stretnutie pomenované vedoMOSTY – nové cesty k budúcnosti pozvali predstaviteľov mládeže z viacerých prostredí. Stretnutie otvorila Hana Tanciková, predsedníčka združenia, ktorá menovite privítala hostky Annu Tomanovú-Makanomladí by mali využívať možvú, predsedníčku NRSNM, nosti a šance, ktoré sa im u a Katarínu Melegovú-Melinás ponúkajú. chovú, predsedníčku MSS, Katarína Melegová-Meako aj mládežníkov. lichová podotkla, že takéto Združenie YMCA Srbsko stretnutia majú slúžiť zdov spolupráci s NRSNM a konaľovaniu a osobnému niektorými lokálnymi partrozvoju každého mladého nermi zorganizovalo celočloveka, čiže v ich prospech. víkendové aktivity. Bolo to stretnutie mladých, nielen Z otvorenia trojd ového kamarátenia mladých Mladosť je zvedavá, chce sa niečo naučiť, chce sa uplatniť, lídrov, ale aj dobrovoľ- v Petrovci a preto vedomosti a zručnosníkov, ľudí, ktorí aktívne ti, ktoré mladí získajú na takýchto pracujú v združeniach, organizáAnna Tomanová-Makanová ciách alebo kultúrno-umeleckých poukázala, že je takéto stretnutie stretnutiach, majú im v tom pomôcť. – Obsah stretnutia je zameraný na spolkoch, kde sa stretávajú mladí. mladých z rôznych prostredí osožné Stretnutie zhromaždilo zvlášť tých, z hľadiska nadviazania kontaktov, spomenuté aktivity, tiež na to, ako ktorí aktívne pracujú s mládežou, vzájomnej výmeny skúseností, aby organizácia mládeže má fungovať, a jeho cieľom bolo, aby sa stretli sme videli, kde nám je mládež dnes, na rôzne hry, ktoré môžu účastníci a zoznámili, aby predstavili prácu lebo vieme, že veľký počet mladých ďalej v práci využiť. Cieľom stretnuzdružení, debatovali o aktuálnej odchádza zo Srbska. Napriek tomu tia u nás v Petrovci je tiež umožniť

účastníkom, aby zdokonaľovali svoje schopnosti a zručnosti v oblasti komunikácie a tímovej práce, získali motiváciu na ďalšie aktivity. Pozvané boli všetky mládežnícke organizácie zo slovenských prostredí a ozvali sa predstavitelia z Hložian, Kulpína, Kysáča, Selenče, Starej Pazovy, Padiny, Kovačice a Petrovca. Koncept stretnutia je neformálny a zameraný skôr na to, ako na ten zábavnejší spôsob prezentovať napríklad tému komunikácie alebo vedenie organizácie mladých. Tak v piatok 9. decembra v prvý deň stretnutia odznela videoprezentácia, ktorú prichystal Martin Širka, dobrovoľník petrovského združenia mládeže. Bola to prezentácia o Petrovci a o samom združení YMCA. Podaná bola zábavným a pútavým spôsobom, aby aj mládež z iných prostredí získala viac poznatkov o našom prostredí a našom združení. O vlastných skúsenostiach v práci združenia hovorili dobrovoľníci z Petrovca Ivana Ilićová a Róbert Parkáni, – vysvetlila predsedníčka Hana Tanciková. V nasledujúcich dňoch YMCA realizovala aj ďalšie naplánované aktivity, medzi ktoré zaradila i predstavenie programu EDS – Európska dobrovoľnícka služba a programu EÚ, ako aj zoznamovanie s dobrovoľníkmi zo Slovenska, ktorí sú v Petrovci na dlhodobej Európskej dobrovoľníckej službe v organizácii YMCA.

SVIATOČNÁ NÁLADA V NOVOSADSKOM CIRKEVNOM ZBORE

Vianočný koncert detí, mládeže a dospelých Danica Vŕbová

tretiu adventnú nedeľu v novosadskom cirkevnom zbore usporiadali vianočný koncert, na ktorom vystúpil Miešaný zbor Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Novom Sade pod vedením Anny Crveniovej a Komorný zbor Agapé s umeleckou vedúcou Tatianou Jaškovou, ktorá koncert spestrila i sólovým prednesom. Staré koledy členky Komorného zboru Agapé zaspievali za sprievodu ľudového orchestra SKC P. J. Šafárika pod taktovkou • UDIA A UDALOSTI •

Juraja Súdiho ml. Na koncerte sa predstavili i novosadské detičky, ktoré nacvičila Anna Filková, a zaspievali pesničku Boh ma miluje. Novosadské deti s umeleckou vedúcou Annou ilkovou Nábožné texty prečítali Jaroslav Boldocký, Olinka Krošláková a Danica Vŕbová, Vladimír Obšust hovoril na tému Ľudová symktorá mala na starosti i moderovanie koncertu. bolika predvianočného – adventného obdobia. Na záver vianočného koncertu farár Obšust Koordinátorkami koncertu boli Juliana Brtková vyjadril vďaku a radosť z plných lavíc ľudí a a Anna Brtková-Valentová. Tento koncert pekne nadviazal na večierok všetkým zaželal pokojné a šťastné prežitie organizovaný začiatkom decembra pričinením nadchádzajúcich sviatkov. Foto: I. Valent MOMS Nový Sad, na ktorom novosadský farár 51 /4730/ 17. 12. 2016

Ľudia a udalosti Z ČINNOSTI ZDRUŽENIA DEA DIA V KOVAČICI

Zúčastnili sa v projekte na Karibiku Anička Chalupová

imovládne združenie Dea Dia v Kovačici doteraz absolvovalo niekoľko medzinárodných projektov. Naposledy skupinka stredoškolákov a vysokoškolákov z Kovačickej obce pobudla dva týždne na Karibiku, kde sa zúčastnila ďalšieho medzinárodného projektu. V dňoch 22. novembra až 5. decembra na ostrove Martinik, ktorý sa nachádza v súostroví Malé Antily medzi Atlantických oceánom a Karibským morom, prebiehal projekt, ktorého sa okrem hostiteľov z Francúzska zúčastnili aj mladí zo Španielska, Gruzínska, Talianska a zo Srbska. Vedúcou výpravy zo Srbska bola prof. Anna Brtková, koordinátorka a zakladateľka mimovládneho združenia Dea Dia v Kovačici. – Témou projektu bolo sociálne a spoločenské podnikateľstvo, kde ide o zapojenie ľudí zo sociálne marginalizovaných skupín do

Medzi účastníkmi workshopov boli aj členovia Mimovládneho združenia Dea Dia s profesorkou Annou Brtkovou sedí v druhom rade štvrtá sprava

komunity a nájsť pre nich prácu. Náplňou projektu bola aj návšteva niekoľkých podnikov, v ktorých pracujú ľudia zo sociálne marginalizovaných skupín, ako napr. ľudia s osobitnými potrebami, ľudia, ktorí boli odsúdení za nejaký trestný čin a pod. Členmi tímu z našej krajiny boli stredoškoláci a vysokoškoláci

Nemanja Nedeljković, Michael Hromčík, Debora Pavelová, Michael Farkaš a Milana Stojadinovová. Do akých obsahov boli zapo jení účastníci projektu – Pracovný program obsahoval rôzne workshopy a prezentácie o rozličných kultúrach a ich obyčajach, tradičných jedlách, tancoch

a pod. Okrem edukačných dielní frekventanti programu sa zúčastnili aj niekoľkých zaujímavých exkurzií, navštívili zaujímavé miesta na ostrove Martinik, videli prales, boli pri vulkáne Mount Pelée, kúpali sa v Atlantickom oceáne a v Karibskom mori, obdivovali krásu známej pláže Les Salines. Súčasťou projektu bol aj rozlúčkový večierok s účastníkmi, ktorý mal interkultúrny obsah. Každý z nás si odtiaľ priniesol veľmi krásne zážitky a vzácne skúsenosti. Aké sú ďalšie plány združenia Dea Dia – Čoskoro plánujeme uskutočniť edukačné dielne z oblasti programových jazykov, kde sa gymnazisti budú uschopňovať v Java, Ruby a Python programe, tiež budú mať možnosť sa učiť o grafickom a webovom dizajne, nadobudnúť poznatky o aplikovanej matematike, rozvoji mobilnej aplikácie a pod. oto: z archívu MZ Dea Dia

STARÁ PAZOVA

Roráty ako zachovávanie krásnej tradície Anna Lešťanová

„P

rípravu k Vianocam tvorí čas adventní. Advent znamená príchod. Štyri nedele adventnie predstavujú štvrtý advent Ježišov (do tela, do cirkve, do srdca a k súdu) a sám ten čas adventní má byť obrazom starej smluvy, času prorockého, pripomínajúceho príchod messiáša. V čase adventnom držia sa roráty, predzornie služby božie. Meno majú od latinského slova ros – roris, čo značí rosu a vzaté je z proroctva Izajašovho: rosu dejte nebesá z húry. Pod rosou sa tu rozumie messiáš Ježiš. Preto sa tie služby držia zavčas ráno, keď rosa padá a predmetom jích sú proroctvá na Ježiša. Tma vôkol chrámu upomína nás na tmu neznámosti pred príchodem Krista,“ písal kedysi Vladimír Hurban (1850 – 1914), Anna ilipová, rod. Kuľhavá, staropazovský evanjelický farár. po rorátnych službách v roku 1962

www.hl.rs

Informačno politický týždenník

Počas adventného obdobia namiesto ranných modlitieb (v utorok a piatok) v Starej Pazove sa konajú rorátne služby Božie, ktoré sú krásnym svedectvom zachovávania tradície. Týchto služieb sa pravidelne už celé desaťročia zúčastňuje Anna Filipová (1947), rod. Kuľhavá. Voľakedy sa rorátne služby začínali včasráno, o 5. hodine. Sám odchod do kostola, často po tuhej zime a snehu, ktorý vrždí pod nohami, pre veriacich nepredstavoval žiaden problém. Naša spolubesedníčka, aktívna cirkevníčka v tomto zbore, hovorí, že pre ňu rorátne služby Božie majú osobitné čaro a duchovne ju posilňujú. Vyobliekaná vo sviatočnom ľudovom kroji na roráty začala chodiť už ako 14-ročná dievčina spolu so sesternicou. „Šaty na oblečenie sa pripravili večer a ráno o štvrtej mama mi pomáhala ich upraviť a

Počas adventného obdobia Anna ilipová hodne času venuje pesničkám a modlitbám

vlasy učesať do vrkoča,“ spomína si na zašlé časy Anna Filipová. Chrám Boží pol plný ľudí a presne sa vedelo, kde ktoré dievky z ktorej ulice majú počas služieb stáť. V súčasnej dobe sa rorátne služby začínajú o 8. hodine ráno a zvyčajne ich býva osem do Vianoc. • UDIA A UDALOSTI •

SPOLOK PETROVSKÝCH ŽIEN

Timrava a krátka súvaha roka Jaroslav Čiep

árodná umelkyňa Božena Slančíková-Timrava (1867 – 1951) bola prozaičkou, autorkou poviedok a noviel, dramatičkou, poprednou predstaviteľkou druhej vlny literárneho realizmu.

12. decembra na poldruhahodinovom večierku ozrejmili jej životnú cestu a literárne dielo. Viaceré spolkárky si podľa svojho vkusu vybrali úryvky z jej poviedok a noviel, ktoré na večierku prečítali. Ako nám na tomto pravidelnom pondelkovom stretnutí povedala

Spomienka na Timravu v Spolku petrovských žien

Pamiatku na 65. výročie úmrtia tejto spisovateľky si uctili aj v Spolku petrovských žien, keď v pondelok

predsedníčka SPŽ Mária Gašparovská, spolok má za sebou ozaj bohatý a pestrý rok.

* LETMO

Úplatkárstvo

o všetkých prieskumoch verejnej mienky patrí jej vysoké miesto na priečke negatívnych javov. Takmer 40 percent občanov zaraďuje korupciu medzi tri najväčšie problémy v štáte, kým až 45 percent občanov nie je spokojných so spôsobom, akým moc bojuje proti nej. Deviateho decembra bol Medzinárodný deň boja proti korupcii, opäť vhodná príležitosť vrhnúť pohľad na niektoré znepokojujúce údaje. Tak z istého štatistického zistenia vyplýva, že viac ako polovica občanov (54 percent) je ochotných účinkovať v boji proti korupcii týkajúcej sa štátnych orgánov, no samotní respondenti neboli pripravení poukazovať na korupčné správanie sa. Jasné je, že predpokladom protikorupčnej nálady je rast zodpovednosti, právne tresty a etické odsúdenie nositeľov neprípustného správania. Na základe podaní občanov možno uzavrieť, že je úplatkárstvo u nás najviac zastúpené v oblasti vzdelávania, práce a zamestnávania, a to pre rodinkárstvo a neúčelové míňanie prostriedkov. Takmer tridsať percent občanov sa priznáva k tomu, že dávali úplatky. Vzhľadom na skutočnosť, že počet korupčných skutkov ročne prevyšuje 350 000, dosť • UDIA A UDALOSTI •

– Práve doznievajúci rok sa v našom spolku niesol v znamení 95. výročia založenia Spolku žien v Petrovci a v ňom v našej kronike zaznamenávame množstvo aktivít a podujatí. Viaceré sú pravidelné prednášky a výstavy, potom Deň otvorených dverí každý posledný piatok v mesiaci, alebo prijímanie rôznych návštev a turistických skupín. Často sme cestovali aj za chotár. Urobili sme si výlet na Divčibare, do Valjeva a Banje Vrujci a boli sme aj na Slovensku, v Málinci, ako aj v Iloku a na Radoši. Kysáčanky sme navštívili na Dni kysáčskej sármy a na literárnom posedení a v Pivnici sme boli na literárnom stretnutí. V Starej Pazove sme sa tri dni učili tkať, štikovať a novým technikám pletenia, háčkovania a vyšívania. V Hložanoch sme sa zúčastnili zemiakových hodov. S Múzeom Vojvodiny v Novom Sade sme tiež spolupracovali na výstave o Slovákoch, účinkovali sme aj na Dni dedinských žien... Doma sme prichystali viaceré

Oto Filip chabo pôsobí údaj, že v tomto roku Ministerstvo vnútorných vecí v spolupráci s obžalobou podalo trestné prihlášky proti 1 056 osobám obvineným z 1 611 trestných činov s elementmi úplatkárstva. Schválenie súboru protikorupčných zákonov, ako aj nového Zákona o Agentúre pre boj proti korupcii, ktorý je v záverečnej fáze, zostane bez výsledkov, ak sa stále nebude presadzovať zásada nulovej tolerancie k negatívnemu spoločenskému javu. A to nie je záväzok len Ministerstva spravodlivosti, ale aj všetkých spoločenských aktérov, od štátnych inštitúcií, cez nezávislé telesá a mimovládky po občanov. Transparentnosť Srbsko oceňuje, že sme aj vlani prepásli viaceré príležitosti zlepšiť zákony, posilniť inštitúcie, odhaliť zodpovedných za úplatkárstvo a trestať ich. Bez toho každý rok státisíce prípadov korupcie zostane neodhalených. A ani tých odhalených nie je málo. Odhaduje sa, že v Srbsku sa každý rok udejú státisíce prípadov podplácania verejných úradníkov. Za trestné skutky prijímania a dávania úplatkov sa ročne podá neporovnateľne menej trestných prihlášok než je zistených prípadov. A počet právoplatne odsúdených je mnohonásobne menší od počtu podaných prihlášok. Nie je aj to jeden z prvých dôvodov, prečo korupcia stále bujnie ani huby po daždi?

Mária Gašparovská

výstavy a v poslednom čase aj gombíkovú výstavu žiakov, ktorých sme cez Detský týždeň učili domácim zručnostiam. Privítali sme predstaviteľky 15 spolkov a združení na našej Batôžkovej zábave a vykonali sme aj iné prospešné práce. K tomu sme trošku vynovili náš príbytok, najnovšie sme odo dvora zateplili zadnú stenu, – na dúšok napočítala predsedníčka SPŽ. V decembri petrovské ženy tiež mali na starosti viaceré podujatia. Najprv si zavolali farára Jána Vidu a kantora Pavla Očovejiho na adventný večierok, potom s Mikulášom pobudli v Združení rodičov detí s osobitnými potrebami My, kde deti potešili rôznymi darčekmi a sladkosťami. Okrem večierka venovaného Timrave do konca roka sa ešte chystajú na Vianočné trhy. Na rozdiel od minulých rokov, nebudú mať svoj stánok, ale návštevníkov privítajú vo svojich miestnostiach, kde prichystajú svadobnú kapustu, varené vínko, žitko, torty a suveníry. Na nasledujúci rok si v SPŽ naplánovali početné aktivity. Už 6. januára 2017 chcú osláviť jubileum, čiže 15 rokov jestvovania a pôsobenia obnoveného spolku. – Keďže sú naše miestnosti dosť malé, dúfame, že ten program uskutočníme v Klube poľnohospodárov, – uzavrela Mária Gašparovská.

51 /4730/ 17. 12. 2016

Ľudia a udalosti V PREDVIANOČNEJ ĽUBĽANE A PTUJI

Vyzdobené a krásne Oto Filip

aždé mesto má čosi jedinečné a špecifické, čoho inde niet. Tak turistu do Paríža spravidla láka Eiffelova veža a Víťazný oblúk, do Ria Socha Krista Spasiteľa, do Mníchova Beer-fest, do Nového Sadu Exit... Za tie roky od roku 1989, presnejšie od predposlednej návštevy slovinskej metropoly po tú poslednú začiatkom decembra, Ľubľana sa výrazne zmenila: nie síce na nepoznanie, ale podstatne na lepšie. Veď nie náhodou ju vyhlásili za Zelené mesto Európy 2016. Veľa zelene, veľa parkov, veľa prírody, veľa čistoty,

Pohľad na nočnú ubľanu

Decembrový brožúrkový pútač

nočným ovzduším, tak i krátky pobyt v tomto meste, obmedzený na jeden večer a zlomok rána, celkom stačí na ukotvenie pekných zážitkov v spomienkach. Vianočný stromček ako dominanta vianočnej výzdoby na námestí, pútavé osvetlenie, vody rieky, v ktorých sa láme svetlo žiaroviek. Bohatá vianočná nádielka v novom šate. Stovky metrov dlhé pestrofarebné žiarovkové reťaze, rôzne dobroty – to všetko neodmysliteľne patrí k predvianočnej ľubľanskej atmosfére. Ako i rôzne programy, sviatočné trhy v starom mestskom jadre, čarovné ovzdušie na Kongresovom námestí, produkty zo slamy, podujatia pre dospelých a deti okorenené príbehmi súčasnými či spomienkami na zašlé časy. Pre každého čosi. Známy americký reportér Cameron Hewitt, ktorý pre americké čitateľské publikum píše o európskych mestách, má

Ptuj v noci

usporiadaná doprava, cyklistické dráhy, bicykle na dosah ruky...

Keď sa to všetko ocitne ruka v ruke so slávnostným predvia-

Obchody sú v znamení sviatkov

Ľubľanu skutočne rád. Jedno z najmenších európskych hlavných miest mu natoľko prirástlo k srdcu, že raz napísal, že je jediným mestom na svete, kde môžeš za kávu za dve eurá mať pohľad za milión dolárov. A to vtedy ešte ani nebol december. Ten dych Vianoc nebadať len

Keď stromy svietia...

www.hl.rs

Informačno politický týždenník

Z denných príprav na sviatočné dni v Ptuji

v Ľubľane. Cítiť ho aj v starobylom Ptuji, mestečku unikátnom a úchvatnom, s úctyhodnou tradíciou. Mesto na severovýchode Slovinska, pri brehoch rieky Drávy, v ktorom žije okolo dvadsaťtisíc obyvateľov, dodnes si zachovalo krásne historické jadro, chránené ako pomník kultúry, no zároveň otvorené k svetu. Malým dokladom toho sú zmluvy o priateľstve s naším Aranđelovcom alebo slovenskou Banskou Štiavnicou, taktiež s viacerými mestami v Chorvátsku, Nemecku, Macedónsku alebo Francúzsku. Ptuj so stáročnou tradíciou vína sa tiež od začiatku adventu na sklonku novembra chystá na koncoročné sviatky. Štipka z toho ovzdušia je aj na nadchádzajúcich záberoch. Sú priam pohľadnicovo krásnym svedectvom, prečo je december po máji azda najkrajší mesiac v roku... Alebo v každom prípade najpútavejší. • UDIA A UDALOSTI •

MATIČNÉ PREDNÁŠKY V PETROVCI

úspech so svojou metódou. Napriek vysokému veku prihlásil sa do 14. Vojvodinskej údernej slovenskej brigády. Bol na fronte nielen lekár, ale i človek, priateľ. Po vojne sa spolu s rodinou vrátil do Chicaga. Tam i umrel 30. apríla 1964. V druhej časti Dr. Milan Breberina spolu s chirurgom onkológom Dr. Miroslavom Miháľom hovorili o častom ochorení – zhubnom nádore hrubého čreva, resp. konečníka. Vysvetlili, ako sa treba vyšetrovať, čoho sa dodržiavať v stravovaní a nakoniec obaja lekári špecialisti spolu Dr. Juraj uča ako dobrovoľník v prvej svetovej odpovedali na otázky vojne v strede

Zabudnutý Dr. Juraj Guča Jaroslav Čiep

študoval medicínu. Po skončení štúdia maďarské úrady ho začali iestny odbor Matice slo- stíhať ako pansláva a národovvenskej v Petrovci v piatok ca, nuž ho cesta odviedla do 9. decembra zorganizoval ďalekej Ameriky. Tesne pred v Dome Matice slovenskej Ľudovíta prvou svetovou vojnou sa tu Mišíka posedenie s prednáškou aj oženil so Selmou, Židovkou, o menej známej osobnosti z dejín ktorá potom ako jeho družka nášho lekárstva. V druhej časti – ošetrovateľka na srbskom posedenia sa hovorilo o pomerne fronte v prvej svetovej vojne častom zákernom ochorení. zomrela v Gevgelii na škvrnitý V prvej časti matičného posede- týfus. nia o veľkej osobKým žil v Chinosti našich dejín cagu, tam už preDr. Jurajovi Gučovi, biehali prípravy inak petrovskom na vytvorenie rodákovi, hovosamostatného ril prof. Dr. Milan Československa a aj tu Breberina, chirurg Dr. Guča priložil ruky k onkológ, ktorý sa v dielu, poznal sa s Dr. súčasnosti aktívne Štefánikom a Masazaoberá dejinami rykom. Keď Rakúskolekárstva v Srbsku. -Uhorsko vypovedalo Dr. Breberina sa Srbsku vojnu, spolu poďakoval našej s prvou manželkou spisovateľke VieSelmou sa prihlásil re Benkovej, že Dr. Miroslav Miháľ ako dobrovoľník do mu poskytla časť výpravy lekárov a spracovaného dokumentárneho vojakov na srbský front. Cesta Dr. a fotografického materiálu. Guču so 400 dobrovoľníkmi na lodi Dr. Juraj Guča sa narodil roku Brindizi bola skutočnou epopejou. 1876 v zámožnejšej sedliackej ro- Neďaleko albánskych hraníc loď dine v Petrovci. Do školy chodil narazila na mínu a rýchle sa potonajprv v rodisku, potom v Sarvaši pila. Dr. Gučovi a ešte asi 100 doba po skončení strednej školy v Pešti rovoľníkom sa podarilo dostať na

pobrežie a zachrániť sa. Stroskotancov ošetrili v Skadri a prijal ich aj čiernohorský kráľ Nikola. Po skončení vojny sa vrátil do Chicaga a po čase sa oženil s rodáčku zo Slovenska Emíliou Kučerovou. Mali dve deti, syna Juraja a dcéru Gladys narodenú roku 1923, Objavná prednáška Dr. Breberinu ktorá zmaturovala na o Dr. učovi gymnáziu v Petrovci v prítomných. Obom lekárom sa roku 1943 – 1944. Dr. Juraj Guča pred druhou sve- v mene matičiarov za účasť potovou vojnou pôsobil v Petrovci a ďakovala predsedníčka MOMS liečil pacientov. Bol špecialista na Petrovec a MSS Katarína Melegovákrčné žily a v Amerike mal veľký -Melichová.

POU ÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

itajte, priatelia, na dnešnej tlačovke, na ktorej tlačovke bude reč o niečom, k čomu ma podnietila jedna či dve z nedávnych, ako huby po výdatnom daždi sa množiacich tlačoviek. Úvodom dnešného bubnovania alias tlačovky sa ale musím zdôveriť s istou súkromnou záležitosťou. Keď pred niekoľkými dňami náš prezident vyjadril ustarostenosť nad aktuálnym stavom v našej armáde z hľadiska, podľa jeho mienky (ktorá jeho mienka je v rozpore s mienkou nášho premiéra) nepostačujúceho hmotného zabezpečenia (tuším • UDIA A UDALOSTI •

časti) jej príslušníkov, začal sa mi, bez vlastného pričinenia, čelom vzad, točiť film z čias môjho vojenčenia, čiže vykonávania základnej vojenskej povinnosti. Náhle ma začala prenasledovať dobiedzavá otázka: Ozaj, aký som ja vlastne bol vojak? Film točiaci sa dozadu sa náhle pretrhol, ako onehdy, keď sme v kine sledovali napätú scénu na železničnej stanici vo filme Posledný vlak do Gun Hillu a mňa sa, priatelia, začalo zmocňovať úžasné zúfalstvo. Ako niekomu, komu to, citujem výrok istého tunajšieho Nášho Súčasného Veľmi Význačného Mo-

rálne Bezvadného Pána Dr. Niečoho „vždy myslelo pomalšie“, po čase mi predsa len zablikalo svetielko nádeje. A tak, živiac sa právom na nádej čím skorého riešenia otravnej dilemy, prestávam byť zúfalý. Cele ma vzpružila nedávna tlačovka nášho pána premiéra. Na ktorej tlačovke náš pán premiér skonštatoval, že pán Vuk Jeremić (spomíname si?: exkandidát na post hlavy Spojených národov, respektíve môžbyťakistehádammožnourčite budúci exkandidát na funkciu prezidenta Srbska) onehdy platil za (ohohó!) – rozmaznaného vojaka! No a

tak uvažujem o tom, že zabehnem na jednu z najbližších početných tlačoviek nášho pána premiéra a spýtam sa ho na vlastnú povesť vojaka v sivo-olivovej rovnošate niekdajšej Juhoslovanskej ľudovej armády. On ju určite pozná a povie mi o nej pravdu a len pravdu; nech je akákoľvek. Pravdaže sa mu za celkom osobnú otázku vopred ospravedlním. Akože sa ospravedlňujem Dvom Veľkým Postavám Našej Aktuálnej Tunajšej Slovenskej Ľudovej Vpred Sa Rútiacej Scény za obdržané (zatiaľ ibaalen verbálne) zauchá. Bumbumbum!

51 /4730/ 17. 12. 2016

Ľudia a udalosti V HLOŽANOCH KONEČNE NIEČO NOVÉ

Štetcami proti šedosti Juraj Bartoš

pôjdeme až na jar.“ „Dovtedy hádam dostaneme aj sľúbené peniaze a nakúpime statívy a iné potreby,“ ujme sa slova Karol Bartoš a dodá: „Komunálny podnik Gloakvalis nám dal 20 000 dinárov. Za osemtisíc sme nakúpili farby, štetce, papier a iné materiály. Vlani sme dostali 10 000 z rozpočtu Obce Báčsky Petrovec; toľko nám obec schválila aj na tento rok, lenže, zdá sa, že v obecnej pokladnici peniaze zatiaľ nie sú. Uvidíme, ako sa nám toto

edem piatkových večerov sa vo vstupnej miestnosti budovy, v ktorej sídli hložiansky Komunálny podnik Gloakvalis, svietilo. Pred týždňom a predtým aj pred dvoma tiež sme vstúpili dnuka. Pri stoloch za dverami sa Strom tiesnilo zopár dievčeniec. Veselo štebotali a pozerajúc sa na fotky s motívmi prírody, s chuťou OD KRÚŽKU PO ZDRUŽENIE maľovali. Ako je (nie veľmi) známe, v „Dnes tu máme len piatačky, Hložanoch roku 1994 vznikol šiestačky a jednu Neformálny výtvarný krúžok ôsmačku; ostatné Pod lipami a hneď usporiadal šli do Petrovca na prvú kolektívnu výstavu pod besiedku. Inak ich tu názvom Z palety hložianskych býva 14 – 15 a jeden výtvarníkov. Po niekoľkých chlapec,“ víta nás rokoch jej názov skrátili; tevšestranná hložianraz jej názov znie Hložianska ska výtvarníčka Mipaleta. Neformálny krúžok sa lina Balážová. „Pred najprv stal jednou zo sekcií týždňom sme robili miestneho Kultúrno-osvedekupáž, predtým tového spolku Jednota. V issme maľovali a krestom období pôsobil i v rámci lili, nabudúce budeMOMS Hložany, a potom sa me robiť výstrižky. opäť vrátil do spolku. Dievčence sú talen„Vždy boli problém peniatované a každá si Budúce výtvarníčky usmer uje Milina Balážová ze,“ hovorí maliar Ján Mišbuduje vlastný štýl.“ kovic, ozrejmujúc, prečo sa Prezeráme hŕbu výtvarných bude dariť; ak deti budú vytrva- výtvarníci osamostatnili a 4. prác, fotografujeme a počúvame lé, usporiadame im aj osobitnú ďalšie informácie vedúcej výtvar- výstavu.“ nej dielne pani Balážovej: „Na Okrem Balážovej a Bartoša s prvej hodine sme kreslili na voľnú deťmi pracuje aj Ján Miškovic a tému. Potom maľovali strom, ďal- nadchádza i niekdajšia učiteľka výšou témou bolo zátišie, štvrtý raz tvarnej kultúry a maliarka Zuzana kreslili ceruzou stred Hložian na Galambošová, dozvedáme sa pri základe fotografie, piaty raz sme druhej návšteve malebnej dielrobili dekupáž, dnes maľujeme ne. Organizuje ju vlani založené prírodu, nabudúce sa začneme Združenie výtvarných umelcov venovať zimným motívom. Von Hložianska paleta.

katalóg a skromné občerstvenie po otvorení jedinej výstavy v roku.“ Miškovic ako jeden z troch zakladateľov výtvarnej skupiny KAPAJA (roku 1972, s Pavlom Báďonským a Karolom Bartošom), ktorá niekoľko rokov fungovala v rámci KOS Jednota, a potom zanikla, vraví: „Zistili sme, že nemáme nových a najmä mladých výtvarníkov. Rozhodli sme sa usporiadať výtvarnú dielňu s cieľom zvýšiť záujem o výtvarníctvo a rozšíriť základne nášho združenia.“ Združenie výtvarných umelcov má svoj štatút a vedenie: predseda je Branislav Galamboš, tajomníčka Milina Balážová a pokladníčka Vesna Bartošová. Už

ľaše na sp sob dekupáže

Je nám tu super. Počítač Ten nám v bec nechýba.

www.hl.rs

Informačno politický týždenník

januára 2015 založili osobitné združenie: „Nemali sme nijaký vplyv na nakladanie so spolkovými peniazmi. Spolok sa zredukoval len na folklór: zanikla divadelná sekcia, recitačná..., výtvarníci boli posunutí do úzadia. Iba čo nám spolok vyfinancoval

na začiatku cesty, ktorá zrejme bude hrboľatá, sa Hložianska paleta podujala na vzácny pokus o narušenie dedinskej jednotvárnosti maliarskymi štetcami. Po prestávke, t. j. po zimných prázdninách mienia pokračovať v začatom. • UDIA A UDALOSTI •

V KOVAČICI

V srdciach najmladších prebýva láska a humanita Anička Chalupová

utorok 6. decembra sa v organizácii Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka a v spolupráci s kovačickou ZŠ Mladých pokolení uskutočnil mikulášsky večierok, ktorý bol určený pre účastníkov tohtoročnej jubilejnej 10. Detskej svadby a ich hostí. Na večierku odznel príležitostný program, na ktorom malí a tí Čas malých trošku väčší účastníci zaujali prítomných úryvkami hovoriacimi o živote a diele spisovateľov Ľudovíta Štúra, Pavla Jozefa Šafárika, Svetozára

Hurbana-Vajanského a Boženy Slančíkovej-Timravy, ako aj veršovačkami o Mikulášovi. Okrem detí

svadobníkov na mikulášskej oslave

z Kovačice a Padiny príležitostnou básňou sa hostiteľom prihovoril Ivan Čeman, žiak prvého ročníka Základnej školy Ľudovíta Štúra

IKUL Š V ZDRUŽENÍ Y. Kde sa vzal, tu sa vzal, Mikuláš pod oknom stál. V ruke veľkú paličku, na hlave mal čiapočku. Z bielych fúzov teplý šál, tak na deti vykúkal… Tieto slová počuli azda všetky deti. Neraz aj tie v dennom pobyte v Združení rodičov detí s osobitným potrebami My v Báčskom Petrovci. V utorok 6. decembra do ich príbytku vedľa trhoviska zavítal ozajstný Mikuláš v kožuchu. Aktivistky Spolku petrovských žien ho tam priviedli s plným batohom sladkostí. Mikuláš mal v ruke korbáč pre prípadných nezbedníkov, ale nepotreboval ho. Lebo deti boli dobré a k tomu aj tvorivé. K nastávajúcim Vianociam a Vianočným trhom spolu so svojimi vychovávateľkami vytvorili množstvo krásnych ihlicových aranžmánov. Spolkárky združeniu odovzdali aj peňažný príspevok na palivo na prepravu ich členov, ktorému sa veľmi potešili. A Mikuláš potom šiel ďalej potešiť aj ostatné deti... J. Č. • ĽUDIA A UDALOSTI •

v Kysáči, ktorý do Kovačice zavítal so svojou triednou učiteľkou Annou Legíňovou. V programe

nechýbali ani detské pesničky, ktoré účastníci zaspievali za hudobného sprievodu prof. Jána Dišpitera, predsedu MS Dr. Janka

Bulíka. Vo svojom príhovore Dišpiter podotkol, že v uplynulých ročníkoch ruky k tejto akcii priložili účastníci nielen z Kovačice a okolia, ale aj z iných slovenských prostredí vo Vojvodine, vďaka ktorým sa doteraz zozbieralo viac ako 2 000 eur. Záverom večierka sa členovia strediska poďakovali mladým účastníkom programu za krásne prednesy a príjemné chvíle a odmenili ich peknými darčekmi, pokým „natancované“ peniaze s mladou nevestou, ako aj obvykle, venovali na humanitárne účely. Z celkovej sumy zhruba 45 000 dinárov polovicu venovali chorobou postihnutému Ervinovi Cickovi z Kovačice a druhá polovica odcestovala do Kysáča, do rúk Dorotey Kockovej a Miestneho odboru Matice slovenskej v Kysáči, ktorý finančne podporí aj ďalšie deti. Peňažnú pomoc symbolicky odovzdali Nataša Povolná, mladucha, a Daniel Toman, ženích na tohtoročnej Detskej svadbe. Na záver podujatia si účastníci Detskej svadby sľúbili, že tradíciu neprerušia a o svadbu sa budú hrať aj na budúci rok.

TRADIČN ADVENTN STRETNUTIE navzájom si blízkych cirkevných zborov Jánošíka a Hajdušice, desiate v poradí, sa uskutočnilo v tretiu adventnú nedeľu v Hajdušici. Na úvod služieb Božích zaspieval spevokol hajdušickej cirkevnej mládeže. Po príhovore Slađana Daniela Srdića, farára jánošíckeho a administrátora hajdušického cirkevného zboru, liturgoval a veriacim sa primeranou kázňou prihovoril teológ z Aradáča Ivica Grujić-Litavský. Program stretnutia obohatili aj jánošícke cirkevné spevokoly Jas a Glória. Ako každé stretnutie, aj toto sa skončilo priateľským dobrosusedským posedením v zborovej sieni hajdušického zboru pri slaných a sladkých pochúťkach, ktoré pripravili členky hajdušického Oltárneho krúžku žien. Bola to, pravdaže, vhodná príležitosť, aby si veriaci, ako je to už zvykom, spolu zaspievali ešte niekoľko nábožných piesní. Na fotografii: Hajdušičania a Jánošíčania na bohoslužbách v hajdušickom kostole. vlh 51 /4730/ 17. 12. 2016

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Humanitárny ekumenický koncert Anna Lešťanová

tretiu adventnú nedeľu 11. decembra v staropazovskom evanjelickom kostole odznel humanitárny ekumenický zborový

nočnom venci. O vystúpení troch zborov z troch cirkví – Slovenskej evanjelickej, Rímskokatolíckej a Srbskej pravoslávnej, vo svojich príhovoroch sa zmienili traja farári I. Feldy, Jozo

Ch r sv. Cecilija zo Zemunu

Ch r Ars vocalis z Belehradu

koncert, na ktorom vystúpil tamojší Zmiešaný zbor Tília v čele s dirigentkou Annou Đurđevićovou, Chór sv. Cecilija zo Zemunu s dirigentkou Minou Bošnjakovou a belehradský chór Ars vocalis s dirigentkou Katarínou Stankovićovou. Po uvítacích slovách zborového farára Igora Feldyho a dozorcu Jána Havrana pred začiatkom poldruhahodinového koncertu tri dirigentky zapálili tri adventné sviece na via-

Duspara a Dušan Višekruna. Do popredia vysunuli myšlienku, že rozličnosť prezrádza krásu rovnosti a spája ľudí. Tento koncert bol ekumenického rázu a dobrovoľné peňažné príspevky usmernia, Zmiešaný zbor Tília zo Starej Pazovy

podobne ako aj výťažok z vianočného bazáru, ktorý sa uskutoční v štvrtú adventnú nedeľu na novej evanjelickej fare, ako pomoc ľuďom v núdzi. Záverečným bodom koncertu bolo spoločné vystúpenie troch zborov. Koncert duchovných piesní sa uskutočnil za prítomnosti početných hostí a veriacich. Medzi nimi bola aj Libuška Lakatošová, republiková poslankyňa, ktorá o. i. zaželala krásne prežitie nadchádzajúcich sviatkov.

KOVAČICA

Adventný koncert duchovnej hudby Anička Chalupová

dventná doba nie je našťastie len časom nákupnej horúčky. Má predovšetkým svoj duchovný obsah. Jej súčasťou sú aj adventné koncerty či pásma slova a hudby. Jeden taký koncert, ktorý usporiadal slovenský evanjelický cirkevný zbor Kovačica I, sa uskutočnil v 3. adventnú nedeľu 11. decembra. V sieni zborového domu CZ Kovačica I predvianočnú atmosféru svojou hudbou a spevom spoločne dotvorili: mládežnícky cirkevný spevokol pod vedením prof. Pavla Tomáša ml., zmiešaný

www.hl.rs

ládežnícky cirkevný spevokol

cirkevný spevokol, ktorý vedie Ján Nemček st., a ženský cirkevný

Informačno-politický týždenník

spevokol pod taktovkou Alžbety Hriešikovej. K slávnostnej chvíli

prispeli aj hostia: Mária Kováčová, prof. na dôchodku, prečítala príležitostný text a členovia mužského komorného zboru Skala vystúpili pod vedením Pavla Tomáša st. Účastníci tohto predvianočného adventného koncertu predviedli skladby starých majstrov od obdobia baroku, cez klasicizmus, po súčasných domácich a svetových skladateľov. O význame adventu ako obdobia duchovnej prípravy a očakávania hovoril vznešený pán Pavel Sklenár, senior banátsky a farár slovenského evanjelického cirkevného zboru Kovačica I. • ĽUDIA A UDALOSTI •

VOJNOVÉ NEZÁBUDKY (44)

Nemám rád ani takúto radosť Ján Cicka

alo pršať, nepršalo. Predsa som trochu zmokol, no rýchlo sa to usušilo na duši. Pivo ma vrátilo do života. Blahoslavený nápoj! Željko mi dal pásku službukonajúceho o 20.00. Idem do krytu, mrknem sa, či je niekto tam. Keď som bol po 19.00 hodine, nebolo nikoho. Bola si robiť účes Verka zo Zelenej. Okolo 22.00 na správach novinka: V Kumanove predstavitelia VJ a OSN podpísali vojensko-technickú dohodu. Skupina 8 vyniesla rozhodnutie o zastavení bombardovania ZRJ. NATO zatiaľ nič. Mesto je ešte zatemnené, ale národ sa spochabil. Z tmy sa ozývajú výstrely zo všelijakých zbraní. Streľba radosti. Blázniví prestali, teraz strieľajú bláznivejší. Treba sa chrániť. Hádame sa v tme na ulici. Ja a Bata tvrdíme, že sme to na rádiu nepočuli. K tomu dodávame: NATO má palicu v hrsti, prestane vojna, keď ju vypustí. Nik nám neverí, všetci sa radujú. Strieľa aj vojsko slepými nábojmi z kanónov. Je viac streľby ako počas bombardovania. Jedno dievča sa pristavilo pri nás na bicykli a vraví: „Ľudia po meste nosia zástavy, radujú sa.“ Toto bude bláznivá noc, ale vydržíme, hoci do rána a zajtra sa vyspíme. Budeme spať na pokoji? Budeme! V našej bicyklárni sedí väčšina pri svetle, pijú kávu, bozkávajú sa. Prišla aj babka Síčovka a vraví: „Strieľajú, strieľajú...“ Vravíme jej: „Koniec vojny!“ Nepočuje, je vyľakaná. Ali pred ňou tancuje, aby ju presvedčil, že je to od radosti. Aj verí, aj neverí. Naučili sme sa neveriť. Sedí na gauči, je celá zmätená, ale pomaly prichádza k sebe. Rasťo pozerá TV, ja píšem. Možno som posledný službukonajúci v kryte. Aj som zažartoval: „Všetci do krytu, lebo teraz strieľajú bláznivejší a menej obozretnejší. Zblúdilá guľka je hotové nešťastie, keď je mier na • ĽUDIA A UDALOSTI •

dosah ruky.“ Pozor! Pozor! Pozor! Treba sa rozumne tešiť MIERU! Inter arma muse silet! Ešte zbrane hovoria. Nemám ani takúto radosť rád. Toto bude bláznivá noc. Len aby nebola pre niekoho tragická. Rasťo zažil začiatok vojny u nás. Vyzerá, že sa, zhodou okolností, dočkal u nás aj jej konca. Pred polnocou zažali aj svetlá na ulici. Divné, naučili sme sa premávať potme ako slepúchovia či netopiere. Sedíme na vchode, vidíme sa, smejeme sa, hádžeme petardy. Prišiel som doniesť z mojich zásob. Ak ich nájdem, teraz ja tresnem. Aj to schuti! A vykríknem: „Kde ste, natovci?!“ Druhá petarda vystrelila dobre. Željko spoza plota povedal, že ma dá zavrieť. „Željko, bozkaj ma! Nikoho, ničoho sa nebojím.“ V kryte, o polnoci, som odovzdal pásku susedovi Živkovićovi slovami: „Ja som moju vojnu skončil, teraz pokračujete vy!“ V kryte zostala spať iba Bosa Baškalová, tá jediná neverí, takže jeden službukonajúci stráži jedného spachtoša. Obyvatelia nášho vchodu sa dohovorili: zajtra o piatej popoludní v bicyklárni urobíme malú mierovú slávnosť. Vilka sľúbila, že napečie koláče. Čím prispejú ostatní, to sa uvidí. Dožili sme sa vytúženého mieru. Čo pre nás znamená mier? MIER je to, keď môžeš o polnoci počuť Alenu zo Slovenska: Blahoželám vám k ukončeniu vojny; keď môžeš na pokoji odísť spať a nezobudiť sa do rána; keď zlovestne nehučia lietadlá vo dne v noci; keď pred útekom z bytu nespúšťaš rolety; keď nezakrúcaš písací stroj do deky; keď nezhášaš svetlá; keď nespávaš oblečený; keď máš vodu, aj teplú; keď sa môžeš dosýta vysprchovať; keď sa môžeš oholiť; keď do výťahu vstupuješ bez obáv; keď nemusíš ty susedovcom alebo oni tebe silne búchať na dvere; keď sa

môžeš voľne prechádzať povedľa kasárne, do ktorej nepadajú bomby; keď viac nerinčia okná; keď deti neplačú; keď papagáje neulietajú z klietky; keď si voľne sadneš pred TV a zadriemeš... Keď si jednoducho zhlboka voľne vydýchneš! Mier je, keď ťa na polovici obeda neprerušuje siréna, keď ti ponad hlavu neletí raketa, mier je pokoj v duši, blaženosť v srdci, mier je, keď nemáš triašku na celom tele, keď ťa neľaká buchnutie dvermi, ani hukot chladničky, ani tikot hodín v hluchej noci, ani vrzgot postele, ani náhlivé

kroky po chodbe, keď nemáš strašné sny, keď sa môžeš slniť na balkóne alebo na ulici... Mier je, keď pokojne hľadíš do belasej oblohy, keď si v pokoji prečítaš noviny, keď si pokojne vŕtaš dierky v nose. Keď viac nepočuješ NATO bum! ŠTVRTOK 1 . júna Prvé mierové ráno s vyspatou tvárou. Povedľa sympatickej hlásateľky na TV obrazovke sa skvie titulok: KONIEC AGRESIE. V dnešnom Blici na strane 3 vsuvka s nadtitulkom: Nemecké vojenské pramene tvrdia, s titulkom: Zastavené útoky, a s podtitulkom: Shey: NATO nevyniesol také rozhodnutie. Treba sa mať na pozore. Byť v strehu. V inom článku na strane 3 sa v podtitulku istého článku uvádza: NATO potvrdil odchod

juhoslovanského vojska. Toto už vonia na optimizmus. Babka Síčovka o polnoci, keď sa už presvedčila, že to nie je bombardovanie, a pred spaním povedala milú vec. Zaďakovala sa všetkým susedom týmito slovami: „Ďakujem vám, že ste sa o mňa starali. Prajem vám, aby ste sa dožili hlbokej staroby, ako ja. A aby ste mali takých dobrých susedov ako mám ja.“ O svojich deťoch povedala: „Máš deti, nemáš deti...“ To nemáš, sa vzťahovalo na jej dcéru a syna, ktorých nemala pri sebe v týchto ťažkých chvíľach, keď ich najviac potrebovala. Pekné a smutné. Amen. Úradná propaganda trúbi o našom víťazstve, víťazstve rozumu a múdrej politiky mieru nad vojnou. Vari sme zvíťazili? Sotva. Namiesto 28 000 vojakov teraz príde 51 000 príslušníkov mierových síl. Takmer dvojnásobne viac. Naším víťazstvom predsa nie sú zrúcané mosty, továrne, rafinérie, ani mŕtvi... Svet vraví: Čaká nás humanitná katastrofa. Zrejme má blízko k pravde. Znepokojuje ma jedno: NATO ešte nepotvrdil suspenziu leteckých útokov; ani Clinton v Bielom dome, ani Bulatović ešte nezrušili vojnový stav v SRJ. Ešte sme teda vo vojne. Čo ak sa pri stiahnutí nášho vojska z Kosova vyskytnú vážnejšie incidenty?! Keď som cez poludnie spal, hlásila sa Inka. Nepočula, že je koniec vojny. Potvrdila správu, že je už tri mesiace tehotná. Začiatkom decembra sa teda narodí škrečok. Najlepšia správa spolu s mierom. Správa z rádia: Zvíťazila politika mieru a Slobodana Miloševića (vyhlásil generál Svetozar Marjanović). O 15.30 na TVRTS: Bombardovanie Juhoslávie je úradne zastavené, – vyhlásil generálny tajomník NATO Javier Solana. Od tejto chvíle verím, že sa začal mier.

51 /4730/ 17. 12. 2016

Radostný december

Ku kráse sviatkov v poslednom mesiaci roka sa pridáva aj začiatok zimných prázdnin. Na sklonku roka sa veru tešíme na sviatky, darčeky, školské voľno. Ale to, čo robí decembrovú radosť dokonalou, je keď vonku nasneží. Zimné hry sú jedinečné a zaujímavé. Sánkovačka, guľovačka, stavanie snehuliakov, korčuľovanie na ľade… Všetky deti z decembrových krásnych chvíľ majú nesmiernu radosť. Do tohto decembrového kútika sme vám pripravili aj vydarené práce vašich kamarátov, tak sa v nich pokochajte a užite si tú jedinečnú radosť decembrovú.

elánia Králiková, . a, ZŠ ána Amosa Komenského v Kulpíne

Anna určíková, . 1, ZŠ hrdinu anka Čmelíka v Starej Pazove

Čo nám prináša zima Pomaly nám prichádza zima. Deťom prináša radosť a starším starosť. Rodičia musia odhadzovať sneh, zakladať do pecí, donášať uhlie a deti sa guľujú, sánkujú a robia snehuliaka. Prichádza nám Mikuláš, a potom aj dedko Mráz a prinesú nám rôzne darčeky, ktoré sme si zaželali. Potom sú tu aj Vianoce, keď ozdobíme stromček a ideme do kostola. Na Nový rok často sledujeme aj ohňostroj. Po zimných prázdninách budeme netrpezlivo čakať jar. Samuel Chr an, . , ZŠ maršala Tita v Padine

Bianka ašková, 3. a, ZŠ ána Amosa Komenského v Kulpíne

Na klzisku Janko ochorel. Keďže sa necítil dobre, šla s ním k lekárovi mama. Vošli do plnej čakárne. Janko si sadol na stoličku, z ktorej práve vstalo jedno dievča a hneď ho niekto potiahol za rukáv. Otočil sa a zbadal Miška zo svojej ulice, ktorý mal na ruke sadru. – Čo sa ti stalo? – opýtal sa ho. – V sobotu popoludní, keď som si urobil domáce úlohy, zavolal mi môj kamarát Miro. Keďže zima už bola poriadna, snehu bolo nadostač, teplota nízko pod nulou, všetky bariny okolo našej dediny boli zamrznuté. Miro mi povedal, Annamária Andrášiková, 1. a, ZŠ aby som si zobral korčule a prišiel na Gujdove jamy, kam sme sa často ána Amosa Komenského chodievali korčuľovať. Na Gujdovkách už bolo plno detí, všetci sa tlačili na v Kulpíne klzisko. Pridali sme sa aj my. Ľad bol vyleštený ako sklo. Pretekali sme sa, kto skôr urobí kruh okolo klziska. V jednom okamihu som sa pošmykol a padol rovno na ľad. Pritom som si udrel pravú ruku. Na okamih sa mi nezdalo, že by to mohlo byť tak vážne, ale keď som s poranenou rukou nemohol hýbať, poprosil som kamaráta Mira, aby ma odprevadil domov. Matka ma hneď zobrala k lekárovi, aby mi ruku ošetril. Lekár zistil, že ruka je zlomená, a preto som dostal sadru, ktorú som musel nosiť dva týždne. Tešilo ma to, že kým mám na ruke sadru, nebudem si musieť písať domáce úlohy. Ale ruka je už v poriadku a práve dnes mi sadru dávajú dolu. A tak sa čas môjho oddychu skončil.

ária určíková, 1. 1, ZŠ hrdinu anka Čmelíka v Starej Pazove

Amadea Čemanová, . 1, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSK KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník 17. decembra 2016 Číslo

24 /1930/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Nižšia cena pšenice

AKTUÁLNE

Ľ. Sýkorová

Viac financií pre agrosektor

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch 5. – 9. decembra t. r. po dlhšie trvajúcom raste cien došlo k ich stabilizácii, dokonca niektoré komodity zlacneli. Pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom bol tovarový obrat menší až o 61,39 % a finančný o 63,50 %. Cena kukurice sa stabilizovala na úrovni 15,80 din./kg (17,38 din./kg s DPH). Pri porovĽubica Sýkorová naní s jej cenou z predchádzajúceho týždňa to bolo o 0,91 % viac. A je rozhodnuté. V roku 2017 sa rozpočet Ministerstva poľnohospodárstva a V predchádzajúcom období cena pšenice ochrany životného prostredia zvýši o 8,11 % (v dinároch o 3,284 miliardy), čiže na neustále rástla. V uvedenom období sa agrár bude vyčlenených 43,778 miliardy dinárov. tento trend zastavil, aby na konci týždňa jej cena klesla. V priemere sa predávala odľa slov ministra poľ- podpora pre včelárov, konkrét- budúcom roku po 17,60 din./kg (19,36 din./kg s DPH), čo nohospodárstva a ochrane za jeden úľ z terajších 600 dostávali vyššie je o 2,72 % menej ako v predchádzajúny životného prostredia na 720 dinárov. subvencie, predocom týždni. Srbska Branislava Nedimovića Pri kúpe nových špecializo- všetkým v dobytkárSójové výlisky so 44-percentným na subvencie je určených 3,284 vaných traktorov pre ovoci- stve, ale aj v ďalších obsahom bielkovín sa predávali miliardy dinárov a najväčšie nársko-vinohradnícku výrobu poľnohospodárskych zvýšenie rozpočtu na budúci majiteľom sa z rozpočtu vráti 50 činnostiach. Od budúpo 44,80 din./kg (53,76 din./kg s rok je v oblasti podpory in- % z celkovej sumy traktora, ako ceho roku stimul sa bude DPH), sója po 45 din./kg. Cena vestíciám vo výške 2,2 miliardy aj 50 % pri výstavbe chladiarní dávať za kvalitné mliekové kŕmneho jačmeňa s bezplatným dinárov, čo je v porovnaní s a spracovateľských objektov. plemená kráv, kvalitné mäuskladnením do 15. 1. 2017 bola rokom 2016 štyrikrát viac. Viac Počíta sa aj s vyplácaním sové plemená (kravy aj býky), 17,00 din./kg (18,70 din./kg peňazí dostane aj Správa pre podporných prostriedkov vo za kravy určené na reprodukciu, s DPH). agrárne platby, jej rozpočet výške od 40 do 50 % pri kúpe taktiež za plemenné ovce a Na svetových burzách, bude väčší o 2,522 miliardy zariadení a nových strojov pre barany, kozy, capy, ošípané, konkrétne v Chicagu, dinárov. rastlinnú a dobytkársku výrobu. teľce, včely, sliepky, morky, pšenica zdražela o V budúcom roku by sa malo ... ryby… Pokrytá je takmer celá 5,17 %, aj kukurica začať s vyplácaním po 5 000 Ešte v tomto roku pred živočíšna výroba. o 4,46 %. ○ dinárov za každú kravu určenú poslancami Zhromaždenia Zmenou Zákona o poľnohosna reprodukciu, ktoré doteraz Srbska sa má urýchleným podárstve a rurálnom rozvoji sa fondy, musí neboli v systéme podpory. Za postupom nájsť návrh o zme- okrem iného umožní aj Správe sa čo najskôr kvalitné chovné prasnice a ne a doplnení Zákona o poľ- pre agrárne platby pracovať zmeniť existujúci kance budú zvýšené podporné nohospodárstve a rurálnom plynule a nepretržite, čo je jed- zákon. V opačnom prostriedky zo 7 000 na 10 000 rozvoji a Zákona o stimuloch nou z podmienok na využívanie prípade peniaze z IPARD din./kus. Prémia za mlieko v poľnohospodárstve a rurál- IPARD fondov. Pretože naši fondov budú pre nášho sedvšak zostáva rovnaká – sedem nom rozvoji. Na základe týchto poľnohospodári budú môcť od liaka aj naďalej nedostupné. ○ dinárov za liter. Zvyšuje sa aj zmien by poľnohospodári v budúceho roku využívať tieto

Z obsahu Škodcovia hrachu siateho (1) Str. 4

Vinič a silné mrazy

Do vášho receptára Str. 5

Str. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

RASTLINNÁ VÝROBA

Pestovanie horčice bielej a horčice čiernej (1)

Dr. Vladimir Filipović Inštitút pre výskum liečivých rastlín Dr. Josifa Pančića Belehrad

Horčica biela (Sinapis alba L.) a horčica čierna (Brassica nigra (L.) Koch) (srb. bela i crna slačica) sa pestuje v Európe, Ázii aj v Amerike. Najlepšie výsledky pri pestovaní horčice dosiahli v Holandsku. V časoch cisára Diokleciána sa mladé rastlinky bielej horčice používali ako potravina a semeno sa používalo ako korenina.

stredoveku sa používala ako korenina na zlepšenie chuti soleného mäsa. Prostredníctvom Arabov sa výroba rozšírila aj do Španielska. V 17. storočí sa objavila v Nemecku a Anglicku. Semeno horčice ako koreniny bolo opísané už v indických a sumerských textoch, ktoré pochádzajú z obdobia 3000 rokov pred naším letopočtom. Pripomeňme si, že aj v Svätom písme v Novom zákone drobné semeno horčice predstavuje symbol viery. Rastlina horčice sa často spomína v spisoch starých Grékov a

po osobe, čo je približne 70 % z celoročnej produkcie Kanady. Najväčší výrobcovia semena horčice sú Kanada, Nepál, Rusko, Česko a USA. Pestuje sa aj v Indii, Pakistane a v Bangladéši, ale neexistujú údaje o presných množstvách, pretože tu sa pestujú v združených osevoch s repkou. V našej krajine sa najviac pestuje vo Vojvodine. Spotreba horčice vo svete rastie, čo súvisí s rastúcou populáciou ľudstva. Stabilný dopyt po nej je najmä kvôli tomu, že neexistuje iná zámena. Na trhu

Rimanov, o ktorých sa predpokladá, že ju ako prví skultúrnili. Podľa údajov predsa len pochádza z európskeho kontinentu, Stredozemia s druhotným centrom na Blízkom východe. Dnes je rozšírená v strednej a južnej Európe, ako aj v ostatných oblastiach s miernou až chladnou klímou. Ročná spotreba horčice vo svete je viac ako 300 000 ton. Najväčší konzumenti sú Francúzi, ktorí jej ročne spotrebujú 0,7 kg

je dnes prítomných takmer 1 000 druhov horčice. Dokonca existuje aj múzeum horčice – Mount Horeb vo Wisconsine (USA), kde sa nachádza viac ako 3 000 pohárov s rôznymi špecialitami z horčice zozbieraných z celého sveta.

CHEMICKÉ ZLOŽENIE A POUŽITIE Semeno horčice je chudobné na kalórie a cholesterol, ale bohaté na proteíny a minerály

(vápnik (Ca), horčík (Mg), draslík (K) a niacín-vitamín B3. Semená čiernej a bielej horčice majú podobné chemické zloženie: 30 – 40 % mastného oleja, o niečo nižší obsah proteínov, enzýmu mirozínu, éterických olejov a iné. No najdôležitejšou zložkou bielej horčice je glykozid sinalbín a čiernej sinirgín, ktoré zapríčiňujú štipľavú chuť semena. Semeno horčice sa najviac používa ako korenina v mnohých jedlách, najmä v mäse, klobáskach, v rôznych omáčkach, zaváraných uhorkách,… Omáčkam horčica zabezpečuje arómu a viskozitu. Pre komerčné použitie sa obyčajne kombinuje biela horčica kvôli pikantnosti s čiernou kvôli aróme, kým žltú farbu dodáva kurkuma. Okrem použitia horčice ako koreniny semeno sa vo veľkej miere používa aj v medicíne. Ako prvý ho začal používať Hippokrates. Starí Gréci semeno horčice používali proti žalúdočným ťažkostiam, na vyvolanie zvracania, čaj z bielej horčice na kloktanie pri zápale hrdla. V medicíne sa využíva na vonkajšie aj vnútorné použitie, a to najmä olej zo semena bielej horčice (proti rakovine, nadúvaniu, pre lepšie trávenie). Semeno sa používa aj ako obklad proti akútnej bolesti, pri zápale pľúc a rôznych ochoreniach dýchacích orgánov. Vyparujúci sa olej je silná bojová otravná látka (plikavac), spôsobujúca iritáciu a začervenanie. Používa sa aj proti reumatickým bolestiam a bolestiam brucha. Semeno čiernej horčice sa pridáva do farieb, mazív a aj pri výrobe mydla. Liečivé účinky semena čiernej

horčice sú podobné ako liečivé účinky semena bielej horčice. Ľudoví liečitelia ho odporúčajú pri epilepsii, alopecii (vypadávaní vlasov), pri uštipnutí hadom, pri bolestiach zubov, pri zápale pľúc a podbrušnice. Odporúča sa taktiež ako čajová prísada proti čkaniu. Múka z jej semena sa považuje za antiseptikum. Všetky časti horčice obsahujú glukozinoláty, ktoré rozložené v pôde majú insekticídne, fungicídne a nematocídne vlastnosti. Okrem toho pestovaním horčice sa zlepšuje štruktúra a úrodnosť pôdy. Vedci zo Štátnej univerzity v Oklahome (Oklahoma State University) a Americkej poľnohospodársko-odbornej služby (ARS) potvrdili, že olej z horčice chráni pred listériou (Listeria), E. coli, Staphylococcus aureus a ďalšími možnými patogénmi nachádzajúcimi sa v potravinách vďaka vysokému obsahu alylizotiokyanátu (93 %). Odporúča sa pri sejbe pomaly vzchádzajúcich rastlinných druhov ako „rastlina marker“. Horčica veľmi rýchlo označí riadky a neskôr sa odstráni. V organickej výrobe má horčica viacnásobnú úlohu. Používa sa ako krycia plodina vo viacročných výsadbách (ovocné sady, vinohrady...), pričom sa môže využiť aj na zelené hnojenie. Jednou z potenciálnych úloh je aj založenie porastov s cieľom priestorovej izolácie organických a konvenčných parciel (izolačné pásmo) alebo ako ekokoridorov v poraste, kde pôsobí ako repelent a opeľovač. Treba spomenúť, že obidva druhy horčice sa používajú ako zelené hnojivo. V Európe ekologickí farmári oveľa častejšie používajú na zelené hnojenie práve bielu horčicu. Seje sa obyčajne v auguste alebo septembri a zaoráva sa na začiatku kvitnutia. V našich podmienkach sa toto hnojenie v širšom meradle ešte nepoužíva. Horčica ako zelené hnojivo chráni pred stratou nitrátov, ktoré sa namiesto úniku do pôdy ukladajú v samotných rastlinách. Kvety horčice sú veľmi bohaté na nektár, preto sú vhodné pre ○ včelárov. (Pokračovanie) preklad: Ľ. Sýkorová

4 30

170 ROKOV DRUŽSTEVNÍCTVA VO VOJVODINE (1846 – 2016) A 60 ROKOV NOVÍN POLJOPRIVREDNIK

Dve jubileá, podobné odkazy Oto Filip

vďaka svojim novinárom, zamestnancom, podpore verných Jeho dejiny sú skutočne dlhé a bohaté, jeho osud bol taký i onaký, no azda najpodstatnejšie je, že spolupracovníkov. Uplynulé devojvodinské družstevníctvo, napriek všetkým krízam a pádom, predsa vstúpilo do 21. storočia obnovené. saťročia nás zaväzujú umožniť, Síce aj s batohom zdedených problémov z minulého storočia, no zároveň s odhodlaním odolať všetkým aby Poljoprivrednik existoval, skúškam, ktoré náročný trhový zápas so sebou zákonite nesie. O tom, kde sú a aké sú družstvá dnes, rozvíjal sa a žil v duchu toho, čo čo sa zmenilo v porovnaní so včerajškom, čo treba podnikať už zajtra, sa hovorilo aj na slávnostnej mu tieto časy umožňujú, – poakadémii, prebiehajúcej 7. decembra popoludní v Master stredisku Novosadského veľtrhu. dotkla. A keďže sa každé oslavy úfam, že sa zhod- o poznanie väčšia než doteraz, bola poznačená mnohými končia, reči vranete, že je slovo tiež to, že sa zo základov zmenil turbulenciami, zriedkavo via, no napísadružstvo jedno systém financovania verejných posiata ružami a oveľa né zostáva, trz najkrajších slov, lebo je aso- potrieb, keďže sú do prvého častejšie tŕňmi. V mene valou spomienciáciou na solidaritu, na spolu- plánu vysunuté zásady rozvoja, družstevných zväzov krakou na jubilepatričnosť, na spravodlivosť, na ekonomickej opodstatnenosti, jín regiónu sa prihovoril um tunajšieho vzájomnú pomoc a podporu. Som podnecovania hospodárskeho hosť zo Slovinska Peter družstevníctva Vrisk, ktorý pozitívne oceje príležitostná nil najmä skutočnosť, že monografia mesa politika v Srbsku zbanom 170 rokov vila odmietavého postoja Pozdravný prejav družstevníctva k družstevníctvu. mal Igor Mirović vo Vojvodine, Slávnostná akadémia sa konala aj v znamení ďalšie- podpísaná troma autormi: Mgr. ho jubilea: šiestich desaťročí Jelenou Nestorovou-Bizonjovou, Dr. Franci Avsecom zo Slovinska a Dr. Koviljkom Lovrem. Na slávnostnej akadémii sa o nej zmienil a predstavil ju účastníkom akademik Dragan Škorić. Premietnutý je aj dokumentárny film o súSymbolická skratka na privítanie časnom družstevníctve autorky redaktorky RTV si istý, že sa práve týmito hodno- rastu, dôvery a spolupráce všetVesny Jovanovićovej. tami v ďalekom roku 1846 riadili kých úrovní moci. Na nutnosť V rámci osláv jubileí zakladatelia družstva Gazdov- a význam združovania, zvlášť bola nainštalovaná i výský spolok v Báčskom Petrovci, dnes, keď je poľnohospodárskestava poľnozáberov prvého na priestoroch dnešnej mu výrobcovi veľmi ťažko pretrvať fotoreportéra Gorana Vojvodiny a jedného z prvých vo na trhu sám, poukázal pokrajinMulića a udelené sú i svete, – uvedenými ský tajomník pre O Poljoprivredniku rečnila uznania, jubilejné lisslovami predseda poľnohospodárstvo Dr. Gordana Radovićová tiny popredným družvlády Vojvodiny Vuk Radojević. stevníkom. Igor Mirović začal V prejave v mene kontinuálneho vyVcelku na záver možsvoj pozdravný hostiteľa podujatia chádzania špecialino súhlasiť s jedným z prejav adresovaný predseda Družstev- zovaného časopisu odkazov predsedu Družúčastníkom slávného zväzu Vojvo- pre poľnohospostevného zväzu Vojvodinostnej akadémie: diny Radislav Jo- dárstvo a dedinu ny Radislava Jovanova: družstevníkom, vanov podotkol, Poljoprivrednik, o že tunajšie poľnohospopredstaviteľom že v pokrajine v význame ktorého dárske družstevníctvo pokrajinskej vlády, súčasnosti pôsobí hovorila riaditeľka môže mať v budúcnosti rezortného minisokolo štyristo poľ- podniku Poljopripozíciu, akú malo pri terstva, odborní- Prvé postrehy nohospodárskych vrednik Dr. Gorzačiatkoch, keď bolo kom a vedcom, po- o monografii družstiev, s ktorými dana Radovićová. medzi prvými. Jasné je, predným predstavi- o družstevníctve: je spätých približne – Záväzkom nás že k tomu vedie cesta teľom družstevných akademik Dragan Škorić stotisíc poľnohos- všetkých, ktorí žiRadislav Jovanov dlhá. Zdá sa i veľmi zväzov krajín regiónu. Podotkol, podárov. Zmienil sa stručne aj jeme a pracujeme že podpora družstevníctva a in- o komplexnej rozvojovej ceste v tejto dobe, je nedovoliť, aby náročná, zvlášť v prípade, ak by tenzívnej poľnohospodárskej poľnohospodárskeho družstev- sa noviny vydali krivolakými mu vystala širšia spoločenská ○ výroby v roku pred nami bude níctva, ktorá aj vo Vojvodine chodníčkami. Doteraz zotrvali podpora.

– D

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia hrachu siateho (1) Ing. Ján Tancik, PhD. Porasty hrachu sú napádané rôznymi druhmi fytofágov počas celej vegetácie, od sejby až po zber. Podzemné časti najmä mladých rastlín napádajú drôtovce (čeľaď Elateridae), larvy chrústov – pandravy (čeľaď Scarabaeidae), larvy listárikov (Sitona sp.), tiež húsenice rôznych druhov siatic (čeľaď Noctuidae).

ysiate osivo môžu zničiť rôzne druhy vtákov, najmä holuby, bažanty, vrany a iné. Naklíčené osivo v pôde napádajú drôtovce a larvy kvetárok, najmä kvetárky všežravej,

Kolónia vošiek na hrachu Delia platura. Vzchádzajúce mladé rastliny poškodzujú imága rôznych druhov nosánikov, najmä listáriky: listárik čiarkovaný, Sitona lineatus, ale aj dlhánik kukuričný, Tanymecus dilaticollis, dlhánik burinový, Tanymecus palliatus. Počas vegetácie nadzemné časti hrachu, najmä listy, napádajú vošky: voška hrachová, Acyrthosiphon pisum, a voška maková, Aphis fabae, strapky: strapka hrachová, Kakothrips pisivorus, a larvy motýľov z čeľade Noctuidae, a to: mora gama, Autographa gamma, mora kapustová, Mamestra brassicae, a sivka-

vec konopný (mora bavlníková), Helicoverpa armigera. Semená hrachu poškodzujú zrniarka hrachová a obaľovač hrachový. Nadzemné časti okrem škodcov z triedy hmyz môžu poškodzovať aj roztoče, slimáky, hlodavce a niektoré druhy vtákov. V tomto seriáli uvedieme najvýznamnejších špecializovaných škodcov hrachu, a to: vošku hrachovú, strapku hrachovú, listárika čiarkovaného, zrniarku hrachovú a obaľovača hrachového. VOŠKA HRACHOVÁ Voška hrachová (srb. zelena graškova vaš), Acyrthosiphon pisum (Aphididae, Sternorrhyncha), je veľmi nebezpečným škodcom hrachu, ktorý môže výrazne ovplyvniť úrodu. Pri silnom napadnutí pred kvitnutím a vytváraním strukov v priaznivých podmienkach pre jej vývoj môže znížiť úrodu až o 60 %. Škodí vyciciavaním štiav z listov a generatívnych orgánov, vylučovaním medovice a prenosom nebezpečných vírusových ochorení. Kolónie vytvára na listoch, pukoch, kvetoch a strukoch, najmä na najmladších častiach rastliny. Napadnuté rastliny žltnú a predčasne zasychajú. Výrazne znižujú nasadenie pukov, kvetov a strukov. POPIS Voška hrachová patrí medzi najväčšie vošky u nás. Telo bezkrídlej samičky je dlhé 3,5 až 6 mm, nazeleno sfarbené. Okrídlené samičky majú bledohnedú hruď a hlavu, telo zelené. V rozpätí krídel merajú 10 mm. Nymfy sa podobajú na dospelé samičky.

BIONÓMIA Voška hrachová má u nás úplný vývojový cyklus, prezimuje v štádiu vajíčka na viacročných bôbovitých rastlinách. Už v apríli sa z vajíčok liahnu samičky zakladateľky, ktoré rodia nymfy, z ktorých dorastajú neokrídlené samičky. Okrídlené samičky sa vyskytujú najmä v tretej generácii, je to koncom mája a tie preletujú na hrachové porasty. Počas leta sa na hrachu vyvinie 4 až 6 generácií. Po začiatku zrenia hrachu vošky odlietajú z porastu. EKOLÓGIA Tejto voške vyhovuje teplé a mierne vlhké počasie. Pri teplotách nad 20 °C populácie vošiek rýchlo narastajú. Vývoj obmedzujú nižšie teploty (pod 16 °C), chladný dážď a suché počasie.

škou hrachovou môže výrazne ovplyvniť termín sejby. Porasty zo skorých termínov sejby (marcové) sa vyhnú masovému napadnutiu, ktoré u nás nastáva v júni. Pri napadnutí v starších vývojových fázach straty na úrode sú menšie. Podobne sú aj skoré odrody menej zasiahnuté. Aj pestovaním v zmeskách (hrach + jarné obilniny) straty na úrode sú nižšie. Hrach treba vysievať na poliach, ktoré sú čím viac vzdialené od porastov lucerny alebo ďateliny. Priama ochrana Monitoring treba začať od polovice mája – jedenkrát do týždňa vizuálnou kontrolou najmenej 100 rastlín zo všetkých strán pozemku na okrajoch porastu. Po prechode do generatívnej fázy dvakrát do týždňa kontrolovať porast rovnakým spôsobom. Prah škodlivosti sú 3 vošky na rastlinu bez ohľadu na rastovú fázu hrachu. Insekticídy aplikovať len pri prekročení prahu škodlivosti, a to popoludní alebo vo večerných hodinách. V období kvitnutia po-

Imágo pestrice V takýchto podmienkach neprichádza k jej premnoženiu. Výskyt vošiek výrazne potláčajú prirodzení nepriatelia: larvy a imága lienok, larvy pestríc, zlatoočiek, dravé bzdochy a parazitoidy, najmä druh Ahidius ervi a tiež entomopatogénne huby. OCHRANA Preventívne opatrenia Z agrotechnických opatrení napadnutie porastov hrachu vo-

užívať prípravky bezpečné pre včely. Pyrethroidy musíme používať vždy vo večerných hodinách po aktívnom nálete včiel a iného užitočného hmyzu. Pri ekologickom pestovaní hrachu sa môžu použiť prípravky NeemAzal TS so zmáčadlom Wetcit. Treba si dávať pozor a používať iba odporúčané dávky. Vo vyšších dávkach tieto prípravky môžu byť fytotoxické. ○ Foto: J. Tancik

VINOHRADNÍCTVO

Vinič a silné mrazy Ľubica Sýkorová Mráz môže poškodiť vinič rôznym spôsobom – môže spôsobiť nekrózu očiek, poškodiť celý výhonok, či dokonca spôsobiť poškodenie rozsiahlych nadzemných častí. Stupeň poškodenia závisí nielen od veľmi nízkych teplôt, ale aj od kondičného stavu rastlín, od citlivosti jednotlivých odrôd, od výšky úrody v predchádzajúcom vegetačnom období, ako aj od vyzretia dreva.

edzi faktory, ktoré v zimných mesiacoch môžu negatívne vplývať na možné poškodenie viniča, je aj neharmonická výživa počas vegetácie, poloha vinice, či teplotné výkyvy. Na zimné mrazy sú najcitlivejšie očká (púčiky) viniča. Poškodia ich niekoľko dní trvajúce mrazy pod mínus 18 °C. Pri nižších teplotách býva poškodené aj drevo viniča. Všeobecne možno povedať, že vinič v dobrej kondícii býva poškodený vtedy, ak: – niekoľko dní je teplota nižšia ako -18 °C (poškodzujú sa púčiky), – niekoľko dní je teplota nižšia ako -20 °C (dochádza k poškodeniu kambiálneho pletiva), – niekoľko dní je teplota nižšia ako -22 °C (dochádza k poškodeniu starého dreva).

17. – 23. 12. 2016

POČASIE

AKO OCHRÁNIŤ VINIČ PRED SILNÝMI MRAZMI? Na ochranu pred silnými mrazmi treba myslieť už pri výbere vhodnej polohy na založenie výsadby – treba sa vyhnúť mrazovým kotlinám, nížinným polohám, ktoré sú na úpätí uzavreté, zo severnej strany otvorené a pod; pri výbere odrôd so zohľadnením odolnosti proti zimným mrazom; dodržiavaním správnej agrotechniky, výživy atď. Pôdu udržiavame v kyprom stave, najmä v suchšom roku. Nedostatok vlahy bráni vyzrievaniu dreva i púčikov. Aj ochrana proti chorobám a škodcom má veľký

význam, pretože len zdravá listová plocha môže vplývať nielen na úrodu hrozna, ale aj vytvoriť dostatok látok potrebných proti mrazu. Ďalšími činiteľmi ovplyvňujúcimi odolnosť proti

mrazom, sú hustota výsadby a spôsob vedenia. Správne vyzrievanie púčikov i dreva podporuje dostatok svetla. Odolnosť viniča proti mrazom závisí aj od množstva vody, ktorá

4 30

v pletivách zostane po vyzretí, a koľko sa nahromadí rezervných látok – cukrov a minerálnych látok, najmä draslíka. Pokiaľ ide o pôdu, najviac trpí vinič mrazmi na ľahkých pôdach. Dusíkom hnojíme v prvej polovici vegetácie. Humus zlepšuje príjem živín a reguluje pôdnu vlahu. Aj úroda ovplyvňuje úrodnosť – spravidla po extrémne veľkých úrodách zmrzne obyčajne aj odolnejší kultivar. Ak mráz čiastočne poškodí hlavný púčik, tento oneskorene vypučí a na letoraste sa nevyvinú kvety. Prípadne hlavný púčik nevypučí vôbec a vypučia iba vedľajšie púčiky, ktoré majú menšiu násadu ako tie hlavné. Keď mráz poškodí hlavné aj vedľajšie púčiky, zaniká aj jednoročné drevo a vinič pokračuje v raste zo spiacich púčikov starého dreva. Tieto letorasty však nerodia, ale dá sa z nich v priebehu dvoch rokov vypestovať plodonosné drevo. Keď zamrzne aj staré drevo, vinič ešte môže vyhnať z hlavy. Keď zamrzne koreň, čo sa stáva pri veľmi silných mrazoch bez snehu na ľahkých piesočnatých pôdach, vinič sa už nedá zachrániť – hynie. Priamou ochranou je zakrývanie – zaorávanie rodivých výhonkov, rezervných čapíkov. ○

PRIPOMÍNAME

Nezabudnime na prikrmovanie vtákov Ľ. Sýkorová

očas zimných mesiacov nezabudnime na našich malých operencov. Pripravme si pre nich kŕmidlá a vhodné krmivo. Kŕmiť začíname počas mrazivých dní. V žiadnom prípade nekŕmime vtáky počas vegetačného obdobia, keď je v prírode dostatok potravy. Podľa rád odborníkov nikdy nekŕmime solenými, praženými a údenými potravinami. Najvhodnejšie sú naturálne zrná, oriešky a plody, prípadne loj a tuk. Vtáky lákajú semená bohaté na tuky a bielkoviny, najobľúbenejšie sú

napríklad slnečnicové. Strieška kŕmidla by mala zakryť priestor s krmivom, aby krmivo nemoklo a nezanieslo sa snehom. Najvhodnejšie je umiestniť kŕmidlo na miesto s dostatočne veľkým voľným priestorom naokolo, aby vtáky mohli včas uniknúť pred prípadným nebezpečenstvom. Najvhodnejším spôsobom, ako vtáky dlhodobo udržať v záhrade, je vysádzanie kríkov a stromov, ktoré rodia bobule, semená a rôzne plody vhodné aj na zimné kŕmenie. ○

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

-1˚ | -8˚

-0˚ | -9˚

0˚| -9˚

0˚ | -4˚

1˚ | -5˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OVOCINÁRSTVO

Ošetrovanie ovocných stromov počas zimných mesiacov Ľubica Sýkorová Mechanické ošetrenie ovocných stromov je dôležitou súčasťou boja proti chorobám a škodcom. Má sa robiť po celý rok, ale najmä po opade listov v jesenných a zimných mesiacoch, keď je možné dobre vidieť do korún stromov. Metódy mechanickej ochrany sú jednoduché, nenáročné, no veľmi účinné. MECHANICKÉ SPÔSOBY OCHRANY Starú odumretú kôru (borku) z kmeňov a konárov stromov môžeme zoškrabať v hociktorom ročnom období, najlepšie po daždi, keď je borka rozmočená a dá sa škrabkou alebo oceľovou kefou odstrániť. Počas zimných mesiacov sa pod touto kôrou ukrýva veľký počet rôznych škodcov, ich vajíčok a lariev, preto je čistenie kmeňov a hrubých konárov veľmi dôležité. Pri tejto práci musíme byť opatrní, aby sme nepoškodili zdravú kôru. Ak nájdeme práchnivejúce drevo, musíme ho celé vyškrabať alebo vyrezať a ranu vydezinfikovať. Vhodný je napríklad stromový balzam, ktorý slúži súčasne ako dezinfekcia i na ošetrenie rezných rán. Hniezda húseníc a mumifikované plody zostrihujeme ihneď po ich výskyte (v lete aj v zime). Ponechaním hniezd húseníc a mumifikovaných plodov na stromoch podporujeme rozširovanie žravých škodcov a hniloby plodov. Zostrihnuté časti treba spáliť. Na opadanom lístí z ovocných stromov nachádzame spravidla zárodky chorôb (chrastavitosti) alebo vajíčka a larvy škodlivého hmyzu (vošiek, mér, puklíc, ap.), ktoré na jar ožívajú a vyliezajú z nich na stromy, preto opadané lístie na jeseň, najneskôr do konca februára zhrabujeme. Zhrabaním, zakompostovaním alebo spálením zničíme tieto škodlivé činitele. Proti poškodeniu ovocných stromov zimnými mrazmi chránime kmene stromov a silnejšie konáre natieraním vápnom. Natierame najmä kmene marhúľ, broskýň, ale aj citlivé odrody jabloní. Toto vykonávame po jesennom postreku aj v decem-

bri, za suchého bezmrazého počasia. Účel bielenia spočíva v ochrane pred výkyvmi teplôt a namŕzaním kôry pri silných mrazoch. Mladé vysadené stromčeky chránime obalením papierom, kartónom a pod. Pôda pod ovocnými stromami a kríkmi má byť kyprá a prevzdušnená. Zabezpečíme to zrýľovaním pôdy do hĺbky 0,20

zimy. Stromy, ktoré neprejavujú schopnosť regenerácie po tuhej zime, slivky napadnuté napr. šarkou, suché nerodiace stromy zo záhrady likvidujeme aj spolu s ich koreňmi.

m v jesennom období, aby cez zimu premrzla a prevzdušnila sa. Vo vegetačnom období (od jari do jesene) je účelné na povrch pôdy pod stromami nastlať 0,10 až 0,15 m vrstvu materiálu, ktorý je schopný zamedziť vyparovaniu vlahy a rastu burín (maštaľný hnoj, pokosená tráva, kukuričné kôrovie, zdravé opadané lístie ap.). Na jeseň nástielku zarýľujeme do pôdy. Ochrana kmeňov pred hlodavcami prichádza do úvahy len v neoplotených sadoch obalením kmeňov rozličným materiálom ešte pred príchodom

vypestovaní správneho tvaru v začiatočnom vývoji stromu v rámci výchovného rezu alebo v období rodivosti v rámci udržovacieho rezu. Zimný rez sa využíva v období vegetačného pokoja, a to od októbra do konca marca. Uplatňuje sa pri pestovaní všetkých druhov a tvarov ovocných drevín (okrem orechov, ktoré v zime nerežeme vôbec). Kôstkoviny režeme v rámci zimného rezu v jeseni a jadroviny v predjarí. Účinok zimného rezu sa nám prejavuje v tom, že nám stromy ženie do rastu a odďaľuje

REZ A PRIEREZ KORUNY Rez a prierez koruny ovocných stromov a krov je dôležitým agrotechnickým opatrením pri

plodnosť. Hovorí sa mu aj „rez na drevo“. Treba si pripomenúť, že výchovným rezom usmerňujeme v predjarí korunu stromov podľa našich potrieb. Ide najmä o vypestovanie hlavných kostrových konárov v primeranom množstve, aby koruna nemala zbytočne veľa konárov, ktoré by ju zahusťovali. Výchovný rez robíme spravidla 3 až 5 rokov po výsadbe stromu. Po ňom nasleduje udržovací rez, ktorý vykonávame na stromoch alebo kroch aj niekoľko desaťročí počas ich rodivosti, až do prípadného zmladzovacieho rezu. Udržovacím rezom udržiavame korunu v plnej rodivosti za primeraného rastu. Rozdiel medzi výchovným a udržovacím rezom je v tom, že pri výchovnom reze robíme krátky alebo stredný rez, čiže skracujeme minuloročné prírastky, čím formujeme korunu, dosahujeme bujnejší rast so súčasným oddialením rodivosti. Pri udržovacom reze prírastky skracujeme len obmedzene alebo neskracujeme vôbec, vrcholovo-terminálne púčiky nechávame vyrastať. V podstate udržovací rez je rezom presvetľovacím a ozdravovacím. V rámci neho odrezávame všetky prebytočné konáre, ktoré korunu zahusťujú, rastú bujne v zvislom smere a ktoré zasychajú alebo majú nevyliečiteľné rany. Tieto úkony robíme spravidla pri kôstkovinách počas vegetácie hneď po zbere úrody, pri jadrovinách v jesennom alebo v predjarnom období. Pre presvetlenie koruny v rámci udržovacieho rezu volíme ročné obdobie podľa ovocného druhu takto: kôstkoviny a orechy režeme štyri týždne po zbere úrody (august – september), jadroviny režeme od októbra do februára. Za mrazivého počasia pri teplote pod -5 °C rez nerobíme. Všetky rezné plochy treba zahladiť nožom, dezinfikovať a zatrieť farbou alebo voskom. ○

RADÍME SI NAVZÁJOM

Užime si sviatky bez hádok

tedrý večer príde každý rok tak nečakane rýchlo. A vždy nás to zaskočí. Všetci sme doma nervózni, uťahaní, a preto sa namiesto vytúženej harmónie počas sviatkov dokážeme riadne pohádať. Dá sa tomu vyhnúť? Vianočný stromček bliká, ryba rozvoniava a darčekov je tento rok zase požehnane. Nič už nechýba, len dobrá nálada. Vy už po státí pri sporáku netúžite po ničom inom, len si vyložiť nohy. Deti sú zvedavé, čo sa bude robiť, keď sa vybalia darčeky. A váš manžel na ich otázky nereaguje, lebo už pätnástykrát v priebehu reklamy prepína všetky stanice dookola. Po pravej vianočnej nálade ani stopy. Namiesto toho visí vo vzduchu hádka. Prípravy netreba brať až tak vážne. Prípravami na sviatky pokoja a mieru je mnoho ľudí takých vystresovaných, že práve počas týchto dní im prasknú nervy. Predovšetkým my ženy bývame na Vianoce už na konci so silami, a tak sa niet čo diviť, že nám už neostáva žiadna sila radovať sa. Neustále rastúce požiadavky detí na darčeky a vlastná predstava o harmonických Vianociach ženie mnohé z nás k obavám, či to všetko zvlád-

neme a či nezlyháme. Odborníci radia, že si netreba zbytočne pridávať stres. Nezaoberajte sa ničím, čo nemusí byť vybavené krátko pred Vianocami alebo počas nich. Väčšinu stresových situácií pred sviatkami si spôso-

Ako sa vyhnúť hádkam. Viete, aké sú tri hlavné dôvody hádok počas Vianoc? Skúste si spomenúť na tie minulé. Nehádali ste sa náhodou pre užitočné a menej užitočné darčeky, pre to, čo sa bude variť, či ku komu

bujeme samy. Kto nám povedal, že musíme mať napečených 13 druhov koláčov, 7 chodov jedál, vyleštené okná a každý štvorcový centimeter uprataný? Stojí to za stratu rovnováhy, pokoja a radosti? A deti potrebujú viac ako najmodernejšie hračky to, aby na ne rodičia mali čas.

sa pôjde na návštevu najskôr? Psychológovia odporúčajú niekoľko tipov, ako sa vyhnúť stresu a nepríjemným konfliktom. Predovšetkým sa včas celá rodina porozprávajte, ako si predstavujete Vianoce. Kto sa o čo postará a ako budete tráviť spoločný čas. Nezabudnite si

RADY A NÁPADY

Starostlivosť o koberce

našej dobe plnej laminátov, parkiet, kachličiek a alergikov sa nájde ešte zopár nadšencov, ktorí nedajú dopustiť na možno ťažšie udržiavateľný, ale zato mäkučký a teplučký koberec. Ak patríte medzi nich, ponúkame vám zopár trikov, ako čo najdlhšie uchovať krásu koberca. V prvom rade bezpečnosť. Asi najdôležitejšie pravidlo, ktoré by ste mali dodržiavať, je koberec poriadne pripevniť, aby vám nehrozilo pošmyknutie alebo zakopnutie o uvoľnený okraj. Použite na to obojstran-

nú lepiacu pásku. Ak koberec umiestňujete na citlivejšiu podlahovú krytinu, ako napríklad parkety, dajte pozor, aby vám ju páska nepoškodila. Údržba. Váš koberec sa nestane zásobárňou prachu a liahňou roztočov, keď ho aspoň raz týždenne dôkladne povysávate. Ak patríte medzi alergikov, je potrebné vysávať ho aspoň dvakrát týždenne a nezabudnite si zadovážiť vysávač vhodný pre alergikov s mikrofiltrom, ktorý alergénne potvorky do vzduchu neprepustí. Čo sa týka prášenia ko-

bercov, nemali by ste ich tejto procedúre podrobovať viac ako dvakrát ročne. Čo s fľakmi? Pri značnom znečistení kobercov vám vysávač veľmi nepomôže. V takom prípade treba siahnuť po silnejších zbraniach. Najlepšie urobíte, keď si požičiate alebo zaobstaráte tepovací stroj a zašpinené miesto vyčistíte vhodným čistiacim prípravkom na koberce. Príjemným vedľajším efektom je oživenie zájdených farieb. Pri menších fľakoch si postačíte aj sama. Všeobecne však platí – čím rýchlejšie, tým

VII

4 30

všetci vyčleniť čas len pre seba, aby ste sa o seba nepotkýnali 24 hodín denne. Odporúčame, aby ste trochu spomalili a aj zastali, uvedomili si, že pre svoje deti môžete znamenať celý svet. Vianočný čas by sme nemali premrhať zlou náladou, hnevom či hádkami. Mali by sme ho prežiť viac zmyslami – voňať, ochutnávať, počúvať viac ako rozprávať, dotýkať sa, ale hlavne cítiť. Nuda a stereotyp zabíjajú pohodu. Aj ony kradnú vianočnú atmosféru a vyvolávajú hádky. Kedysi oveľa viac priebeh vianočných sviatkov určovali náboženské obrady či zvyky, ktoré dnes už pomaly vymierajú. Neboli na škodu. Vianoce totiž nezaváňali nudou. K nude má blízko stereotyp. Červeno-zlaté dekorácie, kapustnica, kapor, rozbaľovanie darčekov a návšteva starých rodičov. To je každoročná klasika. Štyri až päť členov rodiny sa musí vždy dohodnúť, i keď možno by radšej zažili Vianoce aj inak. Čo tak vymyslieť tento rok niečo, čo by naozaj vyhovovalo všetkým a prinieslo by čerstvý vánok do osláv vašich sviatkov? DOBRÁ RADA: Nemajte prehnané nároky, čo sa týka harmónie počas Vianoc. Zostaňte realistkou. Problémy v rodine či v partnerstve nezmiznú len preto, že sú Vianoce. Vážne rozhovory radšej odložte. ○ Foto: freshome.com lepšie. Čistite škvrnu smerom od okrajov k stredu, aby ste ju zbytočne nerozšírili. Ušpinenie tekutinou: Ak sa vám na koberec niečo vyleje, vysajte z neho čo najviac tekutiny pomocou papierových kuchynských utierok. Ako ďalšia prichádza na rad handra s teplou vodou – ale bez čistiaceho prostriedku. Ten by totiž spôsobil rýchlejšie znečistenie ošetrenej plochy. Zaschnuté nečistoty: Ak ste si nečistotu všimli prineskoro, môže sa stať, že je do tkaniny pevne zaschnutá. V takom prípade ju opatrne zoškrabte lyžicou alebo chrbtom noža z vlákien koberca. Aj v tomto prípade vám na zvyšky pomôže čistiaci prípravok určený na koberce. ○

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Medovníčky

Vianočné hviezdičky Suroviny: 300 g margarínu alebo masla, 2 vajcia, 200 g cukru, 2 vrecúška vanilínového cukru, 1 kypriaci prášok, 600 g múky Takto sa to podarí: V miske spracujeme všetky uvedené suroviny a cesto rozvaľkáme na hrúbku pol centimetra. Formičkami vykrajujeme kolieska a hviezdičky. Kladieme na plech vystlaný papierom na pečenie a pečieme na 180 až 190 ˚C asi 8 – 10 minút. Po upečení iba koláčiky, ktoré sme vykrojili ako hviezdičky, posypeme mletým a vanilínovým cukrom, ktoré sme predtým

Suroviny: Na cesto: 3 lyžice medu, 2 vajcia, 50 g margarínu, 150 g práškového cukru, kypriaci prášok, kypriaci prášok do perníka, kakao a škoricu podľa chuti; Na potretie: 1 žĺtok; Na výzdobu: práškový cukor, bielok a ocot. Takto sa to podarí: Po zmiešaní všetkých surovín zamiesime cesto, ktoré pred pečením držíme v chladničke 24 hodín. Rozvaľkáme ho na hrúbku pol centimetra, vykrajujeme formičkami a pečieme v rúre 15 – 20 minút na 150 °C.

Africká torta zmiešali. Koláčiky zliepame marhuľovým alebo šípkovým lekvárom. ○

Jogurtové kúsky Suroviny: Na cesto: 250 g múky, 170 g margarínu, 100 g cukru, 4 žĺtky, 1 vanilínový cukor a 1 kypriaci prášok; Na plnku: 150 g cukru, 3 jogurty (v poháriku), 2 smotany, 5 lyžíc múky, 5 bielkov Takto sa to podarí: Cesto: Z uvedených surovín zamiesime cesto. Podelíme na jednu trochu väčšiu a jednu menšiu časť. Väčšiu časť dáme vychladiť (asi na hodinu) do chladničky a menšiu do mrazničky. Keď sa vychladia, väčšiu časť cesta rozvaľkáme a dáme do plechu, ktorý sme potreli margarínom. Na cesto vylejeme plnku. Na plnku rovnomerne nastrúhame (na strúhadle) menšiu časť cesta. Plnka: Mixérom vyšľaháme cukor, jogurty, smotany a múku. Osobitne vyšľaháme

Po upečení medovníčky hneď potrieme rozšľahaným žĺtkom. Výzdoba: Bielok vyšľaháme mixérom s dvakrát preosiatym práškovým cukrom a trochou octu. ○

bielky na tuhý sneh a zamiešame do jogurtovej zmesi. Pečieme na 180 ˚C asi 40 minút. Doba pečenia je orientačná, závisí od rúry. ○ Fotky: E. Šranková

Suroviny: Na cesto: 7 vajec, 7 lyžíc cukru, 7 lyžíc múky, 1 kypriaci prášok; Na prvú plnku: 1 margarín, 250 g práškového cukru, 3 žĺtky, 300 g mletých Plazma keksov, 2 dl pomarančovej alebo inej šťavy; Na druhú plnku: 6 dl mlieka, 250 g cukru, 3 vanilínové pudingy, 1 žĺtok, 1 margarín; Na čokoládovú polevu: 100 g čokolády, 3 lyžice oleja; Na šľahačku: 2 – 3 šľahačky, voda alebo mlieko, cukor; Ešte potrebujeme: 800 – 1 000 g malín, 1 balenie detských piškót. Takto sa to podarí: Cesto: Vyšľaháme bielky na tuhý sneh a pridávame cukor. Pridáme žĺtky a nakoniec múku a kypriaci prášok. Dobre premiešame a vyhrnieme na pomastený a pomúčený plech (40 x 27 cm), alebo na plech vystlatý papierom na pečenie. Pečieme na 180 ºC asi 20 – 30 min. Prvá plnka: Margarín vymiešame s práškovým cukrom, pridáme žĺtky, a potom i Plazma keksy a šťavu. Dobre premiešame. Druhá plnka: Vymiešame práškové pudingy s cukrom. Z mlieka odlejeme trochu do pudingových práškov a cukru. Dobre vymiešame a túto zmes vylejeme do zvyšného vriaceho mlieka. Miešame, kým puding

nezhustne do želanej hustoty. Do vlažnej (letnej) plnky pridáme žĺtok a margarín a dobre zmiešame. Čokoládová poleva: Roztopíme čokoládu, pridáme olej a dobre zmiešame. Šľahačka: Vyšľaháme šľahačku podľa návodu na

balení alebo vlastného receptu, s mliekom alebo vodou a cukrom. Na piškótu natierame plazmovú (keksovú) plnku, potom polovicu pudingovej plnky. Na pudingovú plnku naukladáme detské piškóty a ak na ne dávame svieže maliny, tak ich môžeme pofŕkať mliekom. Ak dávame zmrazené maliny, tak netreba. Na maliny vyhrnieme druhú polovicu pudingovej plnky. Túto plnku potrieme čokoládovou polevou a tortu nakoniec vyzdobíme šľahačkou. ○

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 430 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Motivačné aktivity s detským čitateľom ODBORNÉ STRETNUTIE SLOVENSKÝCH KNIHOVNÍKOV V PETROVCI

Jaroslav Čiep

o vydarenom prvom vlaňajšom stretnutí slovenských knihovníkov Komisia pre knižničnú činnosť Výboru pre kultúru Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny zase povolala slovenských knihovníkov do Báčskeho Petrovca. Druhé odborné stretnutie slovenských knihovníkov v Srbsku odznelo v piatok 9. decembra vo veľkej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec.

Hajdušici, Erdevíku, Pivnici, Aradáči, Lugu, Laliti, Boľovciach, Bielom Blate, Kovačici a v Petrovci. Knižné darčeky dostali aj petrovské a kovačické gymnázium. K tomu Knižnica Štefana Homolu knižné darčeky pripravila pre mestskú knižnicu v Novom Sade, v Báčskej Palanke a pre Oddelenie slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade. Knihovníčky a knihovníci si najprv zvolili pracovné predsedníctvo, ktoré tvorili Jarmila Stojimirovićová,

stretnutí majú prevahu knihovníčky a knihovníci zo základných škôl, ktorí pracujú s deťmi. Ale deti sú užívateľmi služieb často veľmi náročnými aj vo verejných knižniciach. Podľa platných štandardov verejné knižnice

vymožeností, ktoré ponúka dnešná doba, – povedala na úvod J. Stojimirovićová. O tom, ako pestujú u detí lásku ku knihe a k peknému slovu od najmladšieho veku, príspevky na takmer dvaapolhodinovom snemovaní prečítali alebo aj názorne premietli Zorica Vučenovová z Knižnice Veljka Petrovića v Báčskej Palanke, pobočky v Pivnici, a Katarina Novakovićová z Detského oddelenia Mestskej knižnice v Novom Sade. O tom, ako sa im pracuje v školských knižniciach, verejnosti priblížila Adela Obšustová zo Základnej školy Bratstva-jednoty

Knihy pre školské knižnice

Pracovné predsedníctvo Uskutočnilo sa pod názvom Motivačné aktivity s detským čitateľom. Petrovec je svojráznou kolískou slovenského knihovníctva u Slovákov žijúcich v Srbsku. Aj tohto roku sa v Petrovci zoskupilo viac ako 40 knihovníkov. Prišli ako predstavitelia verejných knižníc alebo sú profesori a učitelia poverení prácou v školských knižniciach. Vlani sa knihovníci na tomto fóre pokúsili o mapovanie situácie a zoznamovanie sa s aktuálnym stavom knižníc. Tohto roku prednesené príspevky boli nacielené na prácu s deťmi a ako zatraktívniť knižnice pre žiakov a vôbec deti. Predsedníčka komisie pre knižničnú činnosť Jarmila Stojimirovićová privítala účastníkov a hostí. Zároveň vyzvala predsedníčku Výkonného výboru NRSNM a predsedníčku Matice slovenskej v Srbsku Katarínu Melegovú-Melichovú, aby predstaviteľom školských a verejných knižníc rozdelila prichystané knižné darčeky. Knihy tak získali školy v Kulpíne, Hložanoch, Kysáči, Padine, Jánošíku, Starej Pazove, Selenči, Silbaši, • KULTÚRA •

Zuzana Valentíková, Jaruška Ferková a Mariena Surová. A potom sa všetci spolu dali do práce. – Pri výbere témy tohtoročného stretnutia Komisia pre knižničnú činnosť mala na zreteli skutočnosť, že na

by mali mať osobitné oddelenie pre detských čitateľov. Aj zamestnancov angažovaných výlučne na prácu s detským čitateľom. Nie všetky knižnice majú na to podmienky kádrové i priestorové. Ale vo väčšine knižníc deťom sa bez ohľadu na všetko venúva osobitná pozornosť. Realizujú sa rozličné aktivity s cieľom deťom vštepiť lásku k čítaniu a odpútať ich od počítača a iných technických

v Bielom Blate. O svojich skúsenostiach hovorila aj Anna Gašparovićová zo Základnej školy Ľudovíta Štúra v Kysáči. Keď ide o prácu s deťmi a ako sa im vo verejných knižniciach darilo v posledných rokoch, prítomní sa dozvedeli od Anny Tomanovej z Obecnej knižnice v Kovačici a od Jarmily Stojimirovićovej a Moniky Necpálovej z Knižnice Štefana Homolu v Báčskom Petrovci.

Všetci účastníci druhého stretnutia knihovníkov v Báčskom Petrovci 51 /4730/ 17. 12. 2016

Kultúra VEČER HUMORU V KYSÁČI

Život okorenený humorom Elena Šranková

nedeľu 11. decembra vo veľkej sále Kultúrneho centra Kysáč bol Večer humoru. Pripomeňme, že podujatie po desaťročí obnovili vlani z iniciatívy

okorenený humorom. Početní diváci sa dobre bavili a výstupy ochotníkov odmenili silným potleskom. Presýtení každodennými starosťami Kysáčania podporujú takéto podujatie, počas ktorého sa trochu uvoľnili, naladili,

Kovačičania: Z príhod pred obchodom

mladého herca Ivana Madackého, ktorý sa i tentoraz prihovoril obecenstvu. Vystúpili domáci divadelníci, ako i ochotníci z Nového Sadu, Pivnice, Kovačice a Padiny. Na javisku sa striedali scénky zobrazujúce každodenný život človeka

ale aj nasmiali, neraz až do sĺz. Hercom sa šikovne podarilo cez humor upozorniť aj na nepekné a negatívne javy tak vo svojom prostredí, ako i v krajine. Kysáčskemu obecenstvu sa v nedeľu ako predstavitelia novosadskej výpravy predstavili Rastislav

ŠIESTE ZI N RADOV NKY V STARE PAZOVE odzneli v piatok 9. decembra v tamojšej divadelnej sále. Bohatý program v organizácii Strediska pre kultúru Stará Pazova pozostával z početných speváckych, hudobných a poetických bodov. Zimné radovánky boli prvým z radu naplánovaných novoročných programov v tomto prostredí a program úspešne moderovali Minja Subota, autor mnohých detských hudobných seriálov, a Sanja Dragašová, zamestnankyňa strediska. K dobrej nálade prispelo i pekne upravené javisko s trblietajúcimi svetielkami. Na týchto 6. zimných radovánkach vystúpili žiaci škôl cudzích jazykov, malé členky baletného súboru z Inđije, žiaci divadelnej sekcie ZŠ Simeona Aranického, školský chór ZŠ Boška Palkovljevića Pinkiho pod vedením Vladany Bzovskej, chór stredných škôl, ktorý od septembra má na starosti Andrea Dvornická-Machová, a Zmiešaný spevácky zbor Tília s dirigentkou Annou Đurđevićovou, všetci zo Starej Pazovy.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Zorňan a Samuel Medveď. Z Pivnice hrali: Olja Ćosićová, Želka Gedrová, Marína Čásarová, Anna Tótová, Vlasta Brňová, Miroslav Imrek, Ján Kmeťko a Jaroslav Šimon. Z Kolektívu kreatívnych amatérov KOKRAM z Kovačice skeče pred kysáčskym obecenstvom predviedli: Marek Chalupa, Želko Horniačik, Alexandra Čížiková, Dušana Babincová a Pavel Litavský. Z Padiny vystupovali Anna Širková a Snežana Garafiátová. Keď ide o domácich Pivničania: Ke si domáca zavolá hercov, v rámci ve- majstra do domu, ale zle si prečíta čierka vystúpili Tatia- inzerát... na a Milan Klinkovci, Jaroslav Marčok, Ján Jambrich a aj domáce, ktoré ožívajú pri fitnes Dušan Francisty. Diváci vďaka trénerovi. V skečoch nezaobišli spomenutým hercom videli, aké ani politikov, mužov, čo vysedávaťažké to majú staršie ženy, ktoré jú pred predajňami, fungovanie sa rozhodnú vynoviť dom a ob- pohostinských objektov... Zábavný večierok moderovali jednajú si chybného majstra, aké „trampoty“ so svojimi zamestná- Anna Madacká a Ivan Privizer a vateľmi majú bedinérky v Belehra- robili to humorným spôsobom. de, čo trápi poľnohospodárov, ale

Na fotografii je ukážka z programu, ktorý Staropazovčanov uviedol do blížiacich sa slávnostných vianočných a novoročných sviatkov. A. Lš. • KULTÚRA •

LITERÁRNY VEČIEROK V SPOLKU KYSÁČSKYCH ŽIEN

K narodeninám Daniela Pixiadesa E. Šranková

Knižnici Michala Babinku v Kysáči bol v stredu 7. decembra literárny večierok venovaný 85. narodeninám spisovateľa Daniela Pixiadesa. Zorganizovali ho členky Spolku kysáčskych žien. Na večierku prvýkrát predstavili i čerstvú publikáciu tohto spisovateľa. Ide o knihu poézie pre dospelých Toky, ktorú zo srbčiny preložila Katarína Pucovská, novinárka Novosadského rozhlasu. Pravdaže, hovorilo sa i o životnej púti a tvorbe D. Pixiadesa, slovenského, čiernohorského a chorvátskeho emigrantského spisovateľa, ktorý sa narodil roku

1931 v Kysáči a toho času žije v Kanade. Jeho neprítomnosť nebola prekážkou tomu, aby sa prítomní zo slov Ľudmily Berediovej-Stupavskej, predsedníčky SKŽ, a K. Pucovskej podrobnejšie dozvedeli o tom, kde sa Daniel Pixiades vyškolil za učiteľa, kde učil a pôsobil, kým ho cesty nezaviedli najprv do Čiernej Hory, a potom do Kanady. Na stretnutia s ním si zaspomínala i poetka Viera Benková, ktorá bola tiež na literárnom večierku v Kysáči. Tvorbu D. Pixiadesa predstavili prostredníctvom jeho básní pre deti, tiež básňou Odkaz z najnovšej zbierky, ako i úryvkami z prvej časti memoárovej knihy Zápisky bez poradia. O to sa pri-

činili K. Pucovská, Ľ. Berediová-Stupavská a členky SKŽ Miluša Grňová, Daniela Đukićová a Zorica Pavlovová. O vydaní zbierky Toky sa zmienil Vladimír Valentík, riaditeľ SVC, ktorý povedal, že je vzácna príležitosť predstaviť a uviesť do sveta túto knihu práve v rodisku básnika, v Kysáči. Pri tejto príležitosti odovzdal prekladateľke Pucovskej autorské výtlačky. Knihy Daniela Pixiadesa sa dostali aj do kysáčskej knižnice. Knihovníčke Alene Uhlárikovej

NADANÉ SLOVENSKÉ DETI ZO SRBSKA NA VÝLETE

Mikuláš a Vianoce na Slovensku Jaroslav Čiep

entrum ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského v Bratislave vzniklo roku 2004. Vzdelávajú dospelých a poskytujú široké portfólio vzdelávacích programov kvalifikovanými odborníkmi s dlhoročnými skúsenosťami v oblasti celoživotného vzdelávania a v troch riadených útvaroch. V Útvare pre celoživotné vzdelávanie okrem iných je aj útvar vzdelávania krajanov. Majú aj vlastné študijné a kongresové stredisko. Nachádza sa v Modre, v malebnom a tichom prostredí Malých Karpát, hneď na začiatku cesty do známej rekreačnej oblasti Harmónia. Centrum už dlhší rad rokov organizuje záujmové podujatie Mikuláš a Vianoce na Slovensku. Tak aj tohto roku pre 46 žiakov • KULTÚRA •

vyšších ročníkov základných škôl s vyučovacím jazykom slovenským v zahraničí a 11 učiteľov, ich

2016 zorganizovali toto podujatie. Jeho cieľom je zážitková forma vzdelávania sa v slovenskom jazy-

Spoločná fotografia mikulášskych výletníkov zo Srbska na Slovensku

sprievodcov, z Maďarska, Poľska, ku a zvykosloví Vianoc, so zameraUkrajiny, Chorvátska, Rumunska a ním na históriu a tradície sviatku Srbska, v dňoch 2. až 5. decembra Mikuláša a Vianoc na Slovensku.

ich odovzdali K. Pucovská a V. Valentík. Večierok svojou prítomnosťou poctili Rastislav Surový, čestný predseda MSS a predseda MOMS Kysáč, s manželkou, Ján Slávik, predseda Výboru pre kultúru NRSNM, a hostia z Dobanoviec. Tak ako vždy, aj tentoraz kysáčske spolkárky prichystali pečivá a nevystalo ani šampanské, keďže večierok bol z príležitosti narodenín spisovateľa D. Pixiadesa.

Na odporúčanie Matice slovenskej v Srbsku na Slovensko odcestovalo 13 žiakov – najúspešnejší mladí herci z divadelnej prehliadky 3 x Ď a z Rozhlasovej súťaže recitátorov – a učiteľky Miluška Anušiaková-Majerová a Adela Obšustová. Všetci spolu si dlho budú spomínať na vianočnú atmosféru, výlet na Bratislavský hrad, obchôdzku Starého mesta a návštevu výstavy Cosmos – Discovery, ako i na Zochovu chatu a hrad Červený kameň, či divadelné predstavenia. Radi si budú spomínať aj na Mikulášsku zábavnú diskotéku a slávnostnú večeru, kde sa aj sami prezentovali recitáciami a spevom, a najmä na mikulášske darčeky, ktoré im odovzdala vedúca strediska Jana Chladecká. Na výlete sa zúčastnili: Juraj Jonáš z Kovačice, Saša Čižmanský a Alexander Kolár z Kysáča, Ivana Zorňanová z Erdevíka, Marta Kukučková a Andrej Simendić zo Starej Pazovy, Lea Blatnická a Ema Pudelková z Pivnice, Filip Gál z Aradáča, Anabela Myjavcová, Milan Hansman a Marcela Gániová z Báčskeho Petrovca a Jana Kalapišová z Bieleho Blata.

51 /4730/ 17. 12. 2016

Foto: z archívu MSS

Kultúra V GALÉRII NÁRODNEJ BANKY SRBSKA V BELEHRADE

Aplikovaná nostalgia Oto Filip

zdialenosť medzi Belehradom a Bratislavou je približne 570 kilometrov, blízkosť medzi nimi neporovnateľne kratšia. Možno to uzavrieť nielen

z ich nadštandardných vzťahov, ale aj zo slov, že sú Srbi a Slováci, napriek rozdielom, rovnakí. Vyslovila ich veľvyslankyňa Slovenskej

republiky v Srbsku pani Dagmar Repčeková pri slávnostnom otvorení výstavy fotografií Aplikovaná nostalgia, ktorej vernisáž sa konala 6. decembra v Galérii Národnej banky Srbska v Belehrade. Zovšeobecnene povedané, podstatou projektu, ktorým Kancelária pre európsku integráciu takmer desaťročie spája Srbsko s inými krajinami Európy, je objavovať styčné body medzi Belehradom a metropolami členských štátov EÚ. Ide o sériu spoločných výstav snímok dvoch fotografov, jedného zo Srbska

www.hl.rs

a druhého z krajiny, ktorá v danom období predsedá Rade EÚ. Základnou myšlienkou je týmto spôsobom podporiť kultúrnu výmenu medzi dvoma štátmi, ako aj propagovať európske hodnoty a spoluprácu Srbska s členskými

štátmi únie. Výstava pozostávajúca z osemdesiat fotografií, nainštalovaná v rámci slovenského predsedníctva v Európskej únii, nie náhodou upútala pozornosť mnohých, tak na samotnej vernisáži, ako aj po nej. Lebo je jednou z najkrajších v poslednom čase v Belehrade, taktiež preto, lebo námety a kvalita záberov ozaj nasvedčujú, čím všetko sme si so Slovenskom blízki. Jej prvými aktérmi sú naša fotografka Milena Anđela Mišić-

-Atanacković (Nové Dillí, India, 1982), ktorá pobudla v októbri v Bratislave, kde si všímala miesta,

Informačno-politický týždenník

udalosti, výjavy, architektúru, špecifiká a osobnosti pripomínajúce Belehrad. Aj jej kolega, fotograf zo Slovenska Tomáš Hulík (Praha 1976), ktorý v septembri navštívil Belehrad, aby nasnímal metropolu Srbska a jej obyvateľov objektívom nostalgického fotografa.

Univerzity Komenského v Bratislave, odbor životné prostredie, a zúčastnil sa na početných expedíciách na Ďaleký východ, na ostrov Sachalin, Borneo, do Malajzie, Južnej Kórei, Indonézie, Mongolska, tiež do Kene. Jeho fotografický vývoj vo veľkej miere ovplyvnila príroda a jeho snímky

Milena, ktorá dnes žije a pracuje v Belehrade, vyštudovala fotografiu a jej zábery boli zaradené do výstav Nové obrazy Belehradu 2000 – 2010, Medzinárodný salón miniatúry a Salón Belehrad. Vystavovala trikrát samostatne: Ani na nebi, ani na Zemi (Belehrad 2001), Moja India (Niš 2005) a Ženy Indie (Belehrad 2006). Od roku 2000 pracuje ako fotoreportérka pre niekoľko belehradských novín a zamestnaná je v redakcii denníka Večernje novosti. Je jednou zo zakladateliek Asociácie fotoreportérov Srbska. Jej kolega Tomáš Hulík vyštudoval na Prírodovedeckej fakulte

boli zaradené do viac ako štyridsať výstav na Slovensku, v Českej republike, v Poľsku či USA. V roku 2011 získal bronzovú medailu na súťaži Európsky fotograf roka za fotografie v kategóriách krajinky a reportáž. V roku 2014 obsadil prvé miesto v kategórii ochrana životného prostredia na súťaži Slovak Press Photo. Tieto údaje z ich stručných biografií zverejnené pri príležitosti najnovšej výstavy plne opodstatňujú krásu a jedinečnosť ich fotopohľadov na dve metropoly dvoch ozaj blízkych krajín. Svedectvom toho sú aj zábery pred vami, konkrétne znázorňujúce selfie, panorámu, spodok mostov. Slovom, niekoľko špecifík Belehradu a Bratislavy. • KULTÚRA •

VIANOCE V SPOMIENKACH VIEROSLAVY SVETLÍKOVEJ

Vôňu detskej radosti ešte cítiť… Anička Chalupová

sviečky na kovových štipcoch, Ktoré obyčaje sa u ktoré rodičia nikdy nezapaľovali vás na Vianoce dodnes tomto čase si možno mno- z bezpečnostných dôvodov. Pozachovali hí spomínate na Vianoce zo dobne to bolo aj s cukríkmi – Mám troch synov: svojho detstva. Na zasnežený obalenými v staniole, neskorDarka, Zlatka a Vladka, z dvor a zimu, ktorá do červena šie fondánové salónky, ktoré ktorých sú dvaja už dosfarbila noštek nejednému dieťa- boli len na ozdobu a nie aj na spelí, ale keď boli malí, záťu a dostala sa aj dospelým pod ochutnanie. väzne som s nimi na Vianechty. Na dym z komínov po Kedy sa u vás chystal vianoce šla do kostola. Keď uliciach, kde bolo počuť detský nočný stromček ide o vianočný stromček, krik a smiech. Na domácu atmo– U nás sa kedysi dodržiavala tak ja ho ozdobím jeden sféru a vôňu izby s pomarančom taká obyčaj, že sme stromdeň skôr, teda v noci, kým ček postavili a ozdobili ešte všetci spia, a ráno na ešte dva-tri dni skôr. Prečo Štedrý deň je stromček to tak bolo? Preto, lebo postavený. Jedlá priprásme žili v dome starého vam podobne ako moja otca Adama, ktorému mama, ale pečiem trošku na Štedrý večer chodila náročnejšie koláče. celá rodina, príbuzní a Vianoce už klopú na susedovci zagratulovať dvere. Čo si prajete pod k meninám, tak nebolo vianočný stromček a uje od roku 1 1. Okrem kvetov, času chystať ešte i strom– Predovšetkým si praček. To boli Vianoce, keď včiel, krajiniek, prác na dedine jem, aby sme spolu s manbol dom plný detí a hostí. a zamilovaných párov ma uje želom Pavlom oslávili Vianoce v kruhu našich detí, Dnes toho už niet, zostali aj zimné radovánky. iba spomienky. V súčasnosti deti prídu len na chvíľočku koľko týždňov pred zavinšovať a už aj idú preč. sviatkami. V kostole Aká bola u vás tradícia sme potom dostali vianočné balíčky, ktona Štedrý večer – Na Štedrý večer 24. rým sme sa veľmi tešili. aliarka so svojimi oma ovanými lampášmi decembra som s bratom a Balíčky chystali aj prírodičmi šla do kostola, kde buzní, ku ktorým sme pod stromčekom. Na praskajúci som recitovala nejakú básničku, na Vianoce chodili paoheň v peciach, vykúrené izby. ktorú som dostala na fare aj nie- lazovať. Keďže bol môj brat malý, musela Na napätie a prípravy na Štedrý som palazovať aj deň, veršovačky v kostole. Na namiesto neho, a to štrnganie príborov, prskavky a takto: Ja som malá na všetkých tých, ktorí nám z veverička, pýtam lásky potajomky chystali darsi ja do košíčka…, čeky a teraz ich máte už len na ale do balíka, nie čiernobielych fotografiách... tak ako je to dnes, Vo svojich spomienkach sa na sme dostali oriešky, chvíľku k Vianociam v detstve jabĺčko, pomaranč, vrátila aj Vieroslava Svetlíková, nejakú čokoládku a insitná maliarka z Kovačice, kovové peniaze v ktorá sa maliarstvom začala hodnote 5, 10 alezaoberať ešte v detstve a svoju bo 20 dinárov. Keď Pred nieko kými rokmi oma ovala viac prvú olejomaľbu namaľovala sa na Štedrý večer ako 1 tekvičiek, ktoré boli krásnou pred 25 rokmi. prišlo z kostola, ozdobou na vianočnom stromčeku – Moje Vianoce z detstva doma nás na stole sú spomienky na hrejivý počakala večera. Mama schystala aby sme sa spolu tešili príchodu cit domu, na umelú jedličku s domáce opekance s makom, najkrajšieho sviatku v roku. Pod ozdobami, ktoré boli vyrobené pečené zemiaky s domácou vianočný stromček, nielen sebe, ale z orieškov a šišiek, a s cukríkmi. klobásou, sármu, koláče po aj všetkým, prajem to, čo je najvzácDnes na našich vianočných železe a drobné zliepkané ko- nejšie – šťastie a zdravie, – povedala stromčekoch blinkajú elektric- Vianoce s bratom aroslavom láčiky s lekvárom, ktorých vôňu na záver Vieroslava Svetlíková z ké svetielka a svetelné reťaze. a sesternicou arienkou vzadu V minulosti to boli tenučké koncom . rokov minulého storočia podnes cítiť. Kovačice.

• KULTÚRA •

51 /4730/ 17. 12. 2016

Kultúra LUG

Vylámať si zuby na kultúre Juraj Bartoš

užania sú dozaista hrdí na nový pekný priestranný Dom kultúry. Ibaže. Kultúrny stánok nemá zamestnanca, ktorý by sa oň staral, prirodzene, za primeranú mzdu, takže sa oň stará predovšetkým tamojší spolok žien a Kultúrno-umelecký spolok Mladosť. Predsedníčka KUS Mladosť Anna Čelovská je zároveň tajomníčka Miestneho spoločenstva Lug a matrikárka. Hovorili sme s ňou pri poslednej návšteve idylickej

iroslav Gašpar a Anna Čelovská pri otvorení festivalu Rozospievaný Sriem

dedinky v údolí. Nie prvý raz. Nikdy však predtým nedávala najavo prípadnú nespokojnosť a rozčarovanie z toho, ako to vlastne beží v zákulisí kultúrnych dianí. Až teraz... „S ohľadom na naše možnosti v tomto roku sme sa priam prekonali. Naši spolkári sa zúčastnili na Folklórnom festivale Tancuj, tancuj... v Hložanoch, na Detskom folklórnom festivale Zlatá brána v Kysáči, vystúpili po dva dni na Slovenských národných slávnostiach (staršia a mladšia tanečná skupina). Úspešne sme zorganizovali 4. ročník nášho podujatia Spievanky, spievanky, ako i oblastný festival Rozospievaný Sriem... Ani sama nemám jasné, ako sme to zvládli finančne; veď celkové náklady na všetky podujatia činili asi milión dinárov!“ Hlava lužského spolku kvituje pomoc Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, z ktorého dostali 500 eur

www.hl.rs

na podujatie V lipovom chládku a medovom sládku, a vraví, že Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny zaplatila 40 000 dinárov za zvukovú techniku na tomto podujatí. A to je vraj všetko, čo na tento rok dostali. Vlastne, donedávna bolo všetko. Totiž, konečne, až začiatkom decembra im vraj z rozpočtu Obce Beočín presunuli 40 000 dinárov a pred niekoľkým dňami napevno sľúbili aj ďalších 50 000. Na účet spolku predtým pribudlo aj požadovaných 50 000 dinárov z pokrajinského rozpočtu. FINANČN LAVOLA Y „Najviac ma štve skutočnosť, že nám v Pokrajinskom sekretariáte pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá dávno schválili prostriedky, ktoré sme žiadali v projekte pre Rozospievaný Sriem, ale sme ich dostali iba prednedávnom. Súbeh bol uzavretý ešte začiatkom apríla; od augusta som tam márne volala, vždy som počula to isté: ,Bude to tohto týždňa... Aha, podpisujú rozhodnutie; peniaze dostanete...’ Už som sa hanbila telefonovať, avšak

ciu podujatí a bežnú činnosť KUS Mladosť, úhrnne 180 000 dinárov. Podľa nej už 22. apríla podpísali zmluvu na 180 000 din., ale dlho-dlho nedostali nič. Darmo, hovorí

Záber zo záveru Rozospievaného Sriemu

predsedníčka, vytáčala aj telefónne čísla v obci... Vraj že jej radili, aby (už schválený) projekt vypracovala inak. Že aj potom, keď urobila, ako jej poradili, peniaze predsa neprichádzali... „Po prijatí opravného rozpočtu v Zhromaždení obce Beočín (v septembri) nám oznámili, že spolok dostane len polovicu z požadovanej sumy, teda 90 000 din. a ženský spolok namiesto 70 000 dostane 35 000! Nakoniec sme podpísali doplnok k zmluve na 90 000, ale v obci mi povedali, že dostaneme iba 40 000 din.! Písala som do obce, že sú dôvody na súdne konanie, s čím som oboznámila aj predsedu Rady omentka z podujatia V lipovom Miestneho spoločenchládku a medovom sládku stva Lug. Od neho na druhej strane som si nevedela mám informáciu, že predsa spolok predstaviť, ako inak splatiť dlhy za nakoniec dostane aj tých 50 000, čo podujatia, ktoré sme zorganizovali. mi potvrdili aj v obecných službách Všetko robíme ,na úver’ a čo, keď pre financie. Naskutku neviem, čo si nám tí, ktorým sme za služby či tovar mám myslieť; to bolo na zbláznenie: nezaplatili hneď, nabudúce nebudú dlhujeme za autobusy, za zvukovú chcieť vyjsť v ústrety?“ techniku na Rozospievanom Srieme, Aj Obec Beočín vraj pôvodne treba zaplatiť za mäso atď. a schváschválila prostriedky na organizá- lené prostriedky meškajú...“

Informačno-politický týždenník

ČIT RE I O FUNKCIE Čelovská dodáva, že spolok zaťažujú aj iné výdavky. Veď mali predstaviteľku na Stretnutí v pivnickom poli, tiež v Šíde na detskom festivale Keď si ja zaspievam a zúčastnili sa i na Šídskom kultúrnom lete, boli v Radoši na podujatí Májové drevo... S rozhorčením konštatuje ďalšie nemilé prekvapenie: „To, čo sa deje, sú nepochopiteľné

veci... Žena, ktorá pracovala (dvakrát v týždni) v čitárni v Lugu, dostávala 2 500 – 3 200 din. ako honorár za jeden mesiac. Keďže jej, ak sa nemýlim, až v septembri zaplatili za máj, prestala pracovať, a tak čitáreň, ktorá patrí Kultúrnemu centru Beočín, nefunguje. Keď knihovníčka zavolala do Beočínu s otázkou, čo ďalej, povedali, že nevedia, a že nie sú peniaze... Mimochodom, v tej čitárni je už viac kníh, ktoré sme dostali my Lužania: darovali nám ich z Hlasu ľudu, NRSNM, MSS, ako i jednotlivci, povedzme náš bývalý spoluobčan Samuel Kolár; knihy doniesli aj predstavitelia strany Slováci vpred!, ale do školy. Riaditeľku KC Beočín nezaujíma, že žiaci nemajú prístup k povinnej lektúre v čitárni, ktorá je navyše vo veľmi povážlivom stave. Vlani bývala otvorená trikrát v týždni, tohto roku iba dva razy a teraz je zavretá, ale nikto sa nad tým nevzrušuje.“ Na otázku, či a ako na chúlostivú situáciu reagovalo Miestne spoločenstvo Lug, Čelovská odpovedá spýtavým pohľadom a krátkou vetou: „Neviem, či vôbec vedia, že čitáreň nefunguje.“ Foto: B. Dierčanová • KULTÚRA •

SLOVO MÁ ZOLTÁN FARAGÓ, PREDSEDA KUS SÁNDORA VECSERU

Z krajčírskej dielne – do kostola J. Bartoš

aďarský Kultúrno-umelecký spolok Sándora Vecseru v Báčskej Palanke založili v máji 2001. Jeho predseda Zoltán Faragó (1961) hovorí, že maďarské spoločenstvo v tomto meste počíta asi 3

Zoltán Fara

000 ľudí, avšak celé desaťročia sa tu maďarský jazyk v školách nevyučoval. Posledné dva roky sa žiaci základných škôl môžu učiť aj maďarčinu. Pričinila sa o to skupina tamojších entuziastov za podpory Zväzu vojvodinských Maďarov. Odzrkadlí sa to aj na činnosť spolku? „Mienime, že sme na dobrej ceste k zachovaniu nášho spoločenstva. Pravdaže, zmiešané manželstvá a absencia školy zanechali neželané následky na náš jazyk. Moja generácia zo ZŠ Kláry Fejesovej (iba 8 žiakov) bola posledná, ktorá absolvovala základnú školu v maďarskej reči. Teraz aj naša národnostná rada pochopila naše snahy; pracujeme na istom projekte... Katolícka cirkev nám dala starý schátralý Kostol sv. Antona. Na základe zmluvy, po zakončení tretej fázy prác (prvé dve sme • KULTÚRA •

ukončili), dostávame na používanie celý objekt na 50 rokov. Investormi sú lokálna samospráva a pokrajina a počítame aj s prostriedkami z Maďarska. Maďarské kultúrne centrum bude prístupné pre všetkých ľudí, ktorí sa chcú podieľať na pozdvihnutí kultúrneho života nášho mesta.“ Ktoré sú hlavné aspekty činnosti vášho spolku „Naším hlavným cieľom je zachovanie maďarskej kultúry, tradície a jazyka.“ Čím sa prevažne zaoberáte „Mali sme veľmi dobrý spevácky zbor, žiaľ, učiteľovi Stevanovi Makovi choroba nedovolí viesť ho naďalej. S ním odišli aj starší členovia a mladších akosi nebolo... Teraz sa nám podarilo založiť spevácku skupinu (zatiaľ to nie je zbor) a úspešne pracuje aj ženská sekcia. Veľmi veľký problém sme mali s výučbou materčiny: keď aj niekto zakončí štúdium maďarského jazyka, inklinuje k väčším centrom. V

Zreštaurovaný katolícky kostol – budúce sídlo kultúrneho strediska a KUS Sándora Vecseru

žiaci obľúbili, odišla do Budapešti, takže aj tu máme zmenu. Niektorí žiaci si medzičasom namiesto maďarčiny zvolili iný predmet, hoci Národnostná rada maďarskej národnostnej menšiny deťom, ktoré navštevujú hodiny maďarčiny, poskytuje podporu v hodnote 50 eur za rok, organizujeme im jednu alebo aj dve exkurzie a udeľujeme

avisko Slovenského domu pripravené na esenný bál

Báčskopalanskej obci sme počas uplynulého školského roku mali asi 200 žiakov, ktorí sa učili maďarský jazyk ako fakultatívny predmet. Žiaľ, učiteľka, ktorú si

balíky so žiackymi potrebami.“ Spomenuli ste všetky formy činnosti, alebo... „Existuje aj literárna sekcia. Jej členovia sa prejavujú, keď máme

a arského

dáke oslavy: pripravia zopár básní alebo rozhovor týkajúci sa významných udalostí či osobností. Máme aj malú knižnicu.“ Kde teraz sídli váš spolok „Zatiaľ sme v budove bývalého Podunavlja, nad starým kníhkupectvom. Teraz sú miestnosti, ako i celá budova v zlom stave.“ Aké podujatia or anizujete „V októbri usporadúvame Jesenný bál. Snažíme sa zachovať tradíciu vyprevádzania leta. Vo februári, v období fašiangov, máme Maskový bál. Obidve podujatia sú tradičné a dobre navštívené, do tanca vyhráva kvalitná maďarská hudba, a to nielen maďarské, ale aj inorečové piesne, keďže je na našich zábavách vždy pestrá spoločnosť. Pri októbrovom stretnutí varievame paprikáš v kotlíkoch a na budúci rok mienime usporiadať aj výstavu zaváranín a kompótov. Inak prvý maskový bál zorganizoval môj otec vo svojej krajčírskej dielni pred asi päťdesiatimi rokmi. Najprv to bolo stretnutie najbližších priateľov a rodiny, postupne sa bál rozrastal, presťahoval sa k Dunaju. Teraz ho už celý rad rokov organizujeme v Slovenskom dome a vždy sa tu cítime veľmi príjemne.

51 /4730/ 17. 12. 2016

Kultúra VEĽTRH VZDELÁVANIA 2016 V BÁČSKOM PETROVCI

Kam ďalej do školy? Jaroslav Čiep

ým aktívne pracovala Kancelária pre mladých Obce Báčsky Petrovec, snažila sa vyjsť v ústrety a pomôcť stredoškolákom

a zamestnaní, ktorí žiakom hovorili o svojich skúsenostiach a pracovných záväzkoch, tiež aj o tom, čo bolo potrebné, aby sa stali tým, čím sú dnes. Druhou formou pomoci stredoškolákom v ich budúcej proPonuka odborov jednotlivých vysokých šk l

Trikrát meraj, raz strihaj, platí aj pre stredoškolákov v ich profesionálnej orientácii. Niekoľko rokov do školy privádzala predstaviteľov viacerých odborov

fesionálnej orientácii bol konkrétny styk s početnými vysokými školami v krajine a v zahraničí. Sedem rokov

PREZENT CIA NOV O VZDEL VACIE O PROFILU V STARE PAZOVE. Na 13. zasadnutí Hospodárskej rady Obce Stará Pazova (v širšom zložení), ktoré sa prednedávnom uskutočnilo v miestnostiach Národného domu futbalu, predstavitelia Technickej školy v Starej Pazove prezentovali nový vzdelávací odbor: technik mechatroniky – povolanie budúcnosti. Do tohto usmernenia by sa v tejto škole prví žiaci mali zapísať už v budúcom školskom roku 2017/2018 a o ňom pri tejto príležitosti hovorili Lazar Đukić, riaditeľ školy, a profesor Saša Đekić. Uvádzaním nového vzdelávacieho profilu by sa hospodárstvu zabezpečil potrebný školený káder. Na fotografii G. Majstorovića: (zľava) Lazar Đukić, Suzana Ilićová, náčelníčka Oddelenia pre hospodárstvo Obce Stará Pazova, a Saša Đekić. a. lš.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

za sebou KZM vyzývala predstaviteľov viacerých vysokoškolských ustanovizní predstaviť sa budúcim študentom v rámci Veľtrhu vzdelávania v Petrovci. Kancelária pre mladých už nepracuje, takže Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom tohto roku samostatne zorganizovalo ôsmy veľtrh vzdelávania. V piatok 9. decembra 2016 ho otvorila riaditeľka gymnázia Anna Medveďová. „Hoci sme v rámci Dňa otvorených dverí samostatne zorganizovali veľtrh fakúlt, svojimi doterajšími skúsenosťami a bázou dát nám veľmi pomohli aj bývalí aktivisti Kancelárie pre mladých a pomocnú

ruku priložili aj predstavitelia YMCA Srbsko. Tohto roku v Slávnostnej sieni našej školy máme predstaviteľov 15 fakúlt z našej krajiny a zo Slovenska,“ povedala riaditeľka. I keď je tento počet predstaviteľov vysokoškolských inštitúcií takmer o polovicu menší ako vlani, zastúpené boli viaceré spoločenské a prírodovedné odbory štátnych a súkromných fakúlt zo Srbska a jedna zo Slovenska. Petrovskí maturanti v posledných rokoch, zvlášť keď ide o žiakov slovenských tried, takmer na 90 percent sa v školení rozhodujú pokračovať na niektorej z fakúlt v Slovenskej republike.

OD ENY ZA V TVARN PR CE. V Mládežníckom stredisku v Novom Sade v piatok 9. decembra slávnostne otvorili výstavy úspešných prác, zaslaných na výtvarný konkurz na témy Pravidelné spravovanie odpadom – Reduce, Reuse and Recycle a Klimatické zmeny a mladí. Uchádzalo sa vyše 300 žiakov z 10 základných škôl z územia Mesta Nový Sad. V kategórii Pravidelné spravovanie odpadom – Reduce, Reuse, Recycle, medzi odmenenými sú i traja žiaci Základnej školy Ľudovíta Štúra v Kysáči: ôsmačka Mila Privizerová (vľavo na fotografii Michala Ďurovku) obsadila 1. miesto, ôsmak Ivan Martiš obsadil 2. miesto a piatačka Marína Šmitová dostala diplom. Za podporu v organizovaní výtvarného konkurzu ďakovný list dostal Michal Ďurovka, učiteľ výtvarnej kultúry, a za účasť na konkurze ZŠ Ľudovíta Štúra. E. Š. • KULTÚRA •

LITERA TOUR PO SIEDMYKRÁT NA ODDELENÍ SLOVAKISTIKY

V Braku s umeleckou hodnotou Jasmina Pániková

kcia Litera tour je už medzi študentmi slovakistiky na Filozofickej fakulte v Novom Sade veľmi známa. Vďaka nej majú možnosť zoznámiť sa so spisovateľmi zo Slovenska,

o stránku vizuálnu a materiálnu, a preto sme aj náš vydavateľský nápad postavili na snáď vizuálne príťažlivých knihách,“ povedal Michalík. Zaujali ich aj prekladové tituly, ktoré nemajú v slovenskom literárnom preklade silné miesto, a ide predovšetkým o rumunských

Využili možnos oboznámi sa s tvorbou a podebatova s hos ami

Príjemné posedenie z ava s artou Součkovou a Petrom ktorí im prezentujú svoju tvorbu a zároveň aj vydavateľstvo, v ktorom publikujú. Posledné také posedenie, siedme v poradí, so spisovateľom a predstaviteľom vydavateľstva usporiadali v utorok 13. decembra. Hosťami boli spisovateľ Maroš Krajňak a v mene vydavateľstva Brak hovoril Peter Michalík, programový riaditeľ rovnomenného bratislavského knižného festivalu. Debatu s hosťami moderovala lektorka slovenského jazyka Marta Součková. Spomínaní hostia sa neocitli náhodou spolu. Okrem toho, že sú pomerne novými menami v literárnom svete (Krajňak debutoval v roku 2011 a vydavateľstvo Brak pôsobí dva roky), spája ich aj niečo iné. Krajňak ako autor troch kníh, z ktorých všetky tri boli nominované na prestížnu cenu Anasoft litera, svoju štvrtú knihu vydá práve pod značkou vydavateľstva Brak. Ide o vydavateľstvo, v ktorom, ako Peter Michalík povedal, vnímajú knihu ako súbor rôznych činností a remesiel. „Ide nám nielen o obsahovú stránku, ale aj • KULTÚRA •

arošom Kraj akom, ichalíkom a ukrajinských spisovateľov. Spisovateľa Maroša Krajňaka slovenská čitateľská verejnosť spoznala v roku 2011. Už v nasledujúci rok jeho debut bol nominovaný na cenu Anasoft litera 2012, rovnako ako aj v roku 2013 a 2014. Ako na utorkovom

posedení povedal, postup do finále tejto súťaže pochopil ako „udelenie mandátu pokračovať v písaní“. „Na prvú knihu som dostával spätnú väzbu, pozitívnu, negatívnu, a nominácia debutu do finále ma povzbudila a dala mi jasnú informáciu, že to, čo robím, asi má zmysel a treba v tom pokračovať,“ povedal Krajňak. Z postu literárnej kritičky lektorka M. Součková ho ocharakterizovala ako spisovateľa, ktorý sa venuje problematike hraníc medzi Slovenskom, Ukrajinou a Poľskom. Avšak to nezobrazuje

prostredníctvom jazyka, ale konfliktov, vzťahov a tenzií. Spisovateľ Krajňak to opodstatnil ako spomienky na príbehy, o ktorých počúval v detstve a za ktoré cítil, že by mal spracovať v knihe. Poslednou uskutočnenou literárnou túrou, ktorá je zároveň aj poslednou v tomto roku, predstavili v poradí piate vydavateľstvo. Je to osožné najmä pre študentov či začínajúcich autorov, ktorí nielenže sa môžu osobne zoznámiť so spisovateľmi a vydavateľmi, ale aj vypočuť si dobrú radu, ktorá určite osoží.

DECE BROV VZLET čitateľom darúva nástenný kalendár na rok 2017 a prináša príspevky o Výtvarnom tábore Makovička, seminári pre žiakov základných škôl a výlete mladých slovakistov. Možno si prečítať rozhovor s nadaným fotografom a hudobníkom Filipom Fejdim, články o divadelných predstaveniach v Kovačici, anketu so študentmi na tému Slovensko či Srbsko?, ako aj anketu s padinskými žiakmi, ktorí sa zmienili o vyučovaní cudzích jazykov v ich škole, pokým žiaci z petrovskej základnej školy pripravili stranu s článkami o ich činnosti. Aktuality a zaujímavosti z oblasti informačných technológií a videohier prinášajú rubriky Info-svet (tentoraz o internetových výpadkoch) a PC hry (Inside), píše sa o filmovom umení (Snowden, Jesen samuraja) a súčasnej hudbe (Dua Lipa, Nick Cave). Literárno-výtvarná príloha Rozlety obsahuje verše, prózu a výtvarné práce mladých autorov, ako aj recenziu zbierky nových poviedok zo Slovenska a výber z poézie a prózy renomovaných spisovateľov (V. A. Hronec, Marek Vadas). Čítajte Vzlet! S. L. 51 /4730/ 17. 12. 2016

Kultúra SLOVAK PRESS PHOTO: SÚŤAŽ, NA KTORÚ SA ĽAHKO NEZABÚDA

Dnešok v plnej rozmanitosti Oto Filip

Platí to zvlášť pre zábery mladých fotografov a študentov. Úroveň re tom malom mori fotograficportáží bola vysoká, úroveň aktualít kých podujatí, ktoré poznačili zase o čosi nižšia než sa očakávalo. uplynulý bratislavský Hlavnú cenu súťaže november, súťaži Slovak Grand Prix získal scenáPress Photo, konkrétne jej rista, fotograf, kameraman víťazom v desiatich kaa režisér Ivan Holub za tegóriách, zaslúžene patrí snímku Večera (kategória osobitné miesto. Každodenný život), znázorAutentické svedectvá ňujúcu skupinu pygmejo aktualitách, každodenských detí v chudobnom nom živote, životnom Burundi, ktoré dokážu prostredí, športe, svete prežiť len vďaka tomu, že umenia a šoubiznisu, ďalraz denne dostanú najesť šie kategórie, ako sú reporsa v rámci slovenského táž, portrét alebo tvorba nutričného programu. Úplmladých fotografov do 25 né, akoby posvätné ticho rokov a študentov fakúlt medzi nimi vládne nielen Ví azná snímka Večera autora Ivana oluba žurnalistiky, Stredoeuróppočas čakania na jedlo, ale ska fotografia a Grant Bratislavy za- udalosti a javov poznačujúcich rok, i počas samotného jedenia. hrnuli a zmapovali početné udalosti, ktorý práve odpisujeme, dosiahli, Okrem výraznej tematickej pesosobnosti a procesy na Slovensku podľa mienky päťčlennej medzi- trosti príznačnosťou uplynulej súa vo svete, súvisiace s utečeneckou národnej poroty v čele so Stanley ťaže bolo aj výrazné zastúpenie krízou, vojnovými konfliktami, pro- Greene (USA/SR), vyššiu kvalitu sérií fotografií. Riaditeľka súťaže testmi, sociálnymi témami, ekolo- prác než v ročníkoch predošlých. Jana Garvoldtová kvituje ako pogickými problémami... Vyjadrilo sa k nim takmer dvesto fotografov (presnejšie 191), ktorí spolu zaslali až 1 522 snímok. Očití svedkovia

Boris Németh obsadil tretie miesto za sériu Párové asociácie. Na snímke: Olja Triaška-Stefanović foto rafka a án Triaška maliar

zitívne, že sa do nej zapája stále viac a viac autorov, predovšetkým fotografov z médií, ktorých zábery sú stále kvalitnejšie a kvalitnejšie. O oprávnenosti jej názoru sa mohli presvedčiť početní návštevníci Starej radnice Múzea mesta Bratislavy a Justiho siene Primaciálneho paláca v Bratislave, kde od 20. októbra do 30. novembra boli vystavené najlepšie odmenené a ocenené fotografické práce.

U PÁNA MAJSTRA V PIVNICI

Takéto niečo si u Číňana nekúpite Anna Čásarová

anko Milec je pivnickým rodákom. Pracuje v kresťanskej škôlke Koráb. Aj svoj voľný čas využíva kreatívne: robí ručné práce, konkrétne – figúrky a ozdoby z dreva. Ako sám hovorí, majstrovské ruky urobia mnohé umelecké diela. Pristavili sme sa pri ňom a oslovili ho niekoľkými otázkami. Ako ste sa dostali anko ilec k tomuto remeslu – Túžil som robiť výrobky z dreva už po skončení ôsmej triedy. No vtedy som nemal ani prostriedky, ani miesto, kde to budem robiť. e to váš nápad – Áno, vždy som obdivoval nejakú vec, ktorú mama kúpila od niekoho,

www.hl.rs

kto sa tou prácou už dlhšie baví. Vtedy som si zakaždým povedal, že také niečo budem i ja jedného dňa robiť. Ako dlho sa venujete tomuto koníčku – Vážne som začal s touto prácou pred desiatimi rokmi. Vtedy som začal byť, ako ja tomu hovorím, ,,drevený majster“. Verím, že mi toto remeslo bolo osudom predurčené. Čo vás inšpiruje vyrába takéto krásne ozdoby – Už samým tým, že som zamestnaný v škôlke, v Korábe, tým maličkým vyrábam rôzne hračky. Urobil som aj niektoré väčšie veci, ako je kuchynka, módny salónik a podobné. Pre mňa je najväčšou

Informačno-politický týždenník

inšpiráciou radosť a láska detičiek, keď im niečo prinesiem. áte nejaké vzory pre svoje výrobky – Keďže väčšina z nás má dnes prístup k internetu, aj ja odtiaľ čerpám nápady a vzory. Ale začal som už robiť aj vlastné. Ko ko týchto úžitkových a ozdob- Pestrá ponuka hračiek a ozd b ných prác ste už ožno si tieto výrobky od vás vypracovali – Je ich nespočetne mnoho, na aj kúpi – Áno. Nie tak dávno sme mali niektoré som i zabudol, že som ich tradičný Korábov jarmok, kde som robil. Nevediem si štatistiku. Čo by ste ešte v budúcnosti sa po prvýkrát rozhodol aj širšej verejnosti ukázať, čo robím. Tam chceli vypracova – Vždy som bol spokojný s malými som potom niektoré veci aj predal. vecami. Aj naďalej plánujem vyrábať A záujemcovia si môžu aj objednať, takéto malé predmety, ozdoby alebo ak sa im niečo z mojich výrobkov hračky pre deti. Tento koníček mi páči a v danej chvíli to nemám zhotovené. upokojuje dušu. • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy

Sliepky vajcia nenosia! Anna Horvátová

lovenské slovesá niesť a nosiť sú viacvýznamové. V slovenčine tieto slovesá vyjadrujú tú istú činnosť; ich význam je nasledujúci: – držať niečo a s tým sa pohybovať, napr.: niesť dieťa, kôš / nosiť dieťa na rukách, nosiť nákupy; – prichádzať s niečím, prinášať: nesiem vám novinu, nesiem / nosím obed, večeru na stôl; – pri pohybe držať sa povrchu, unášať: voda nesie strom, vietor nesie dym; – držať niečo zdola, podopierať: stĺpy nesú balkón; – mať na sebe, v sebe, ako označenie, vyznačovať sa: petrovská knižnica nesie slávne meno, pomník nesie nápis s odkazom, dievča nesie matkino meno (volá sa ako matka); – dávať, poskytovať úžitok a pod.: strom nesie dobré ovocie, kapitál nesie

zisk; – mať podiel na niečom, znášať: – niesť / znášať zodpovednosť; – mať istý dostrel: puška nesie ďaleko; ledva ho nohy nesú; nesie svoj kríž (znáša ťažkosti, utrpenie); čo nám nesiete?, resp. čo vás sem nesie?(prečo prichádzate?); expresívne: koho sem čerti nesú!; niesť kožu na trh (riskovať). Nosi sa / niesť sa vyjadruje: – spočívať na niečom pohybujúcom sa: niesť sa / nosiť sa na koni, dieťa sa nesie na otcových pleciach; – pomaly sa pohybovať v priestore, vznášať sa: za autom sa nesie oblak prachu, hudba sa nesie zďaleka; expresívne – kráčať, vykračovať si: dievča sa hrdo nesie / nosí; zvesť sa nesie z úst do úst, šíri sa rýchlo. Sloveso nosiť sa odporúča vtedy, keď osoba opakovane, často, zvyčajne má niečo na sebe, pri sebe (oblečenie, ozdobu, výstroj

TKE SPR VY

Koncert na petrovskom ymnáziu. V stredu 7. decembra na Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom v rámci hodín hudobnej kultúry v Slávnostnej sieni tejto školy bol zorganizovaný koncert. Pred žiakmi gymnázia koncertoval Marek Stupavský, študent 3. ročníka Vysokej školy múzických umení v Bratislave. J. Č.

RNIK

B ČSKY PETROVEC. Vernisáž 4. bienále slovenských výtvarníkov amatérov bude v sobotu 17. decembra o 18.00 hod. v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci. KOVAČICA. Tradičný 18. festival populárnej hudby pre deti Letí pieseň, letí bude prebiehať v nedeľu 18. decembra o 18.00 hod. vo veľkej sieni

OPRAVA

Domu kultúry v Kovačici. NOV SAD. Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vo svojich miestnostiach (Njegošova 16/2) v pondelok 19. decembra o 18.00 hod. usporiada predvianočný večierok pre deti pod názvom Vianočná rozprávka. A. F.

Z príspevku Macháčove Poviedky v Slovenskom dome (Hlas ľudu, č. 50, 10. 12. 2016, s. 37) vyplýva, že „predsedníčka MOMS Báčska Palanka je Anna Balážová“. Menovaná je totiž predsedníčka MOMS v Starej Pazove. Za neúmyselnú chybu sa A. Balážovej a čitateľom ospravedlňujem. J. Bartoš • KULTÚRA • OZNA Y •

V súvislosti s vtákmi a najmä v súvislosti so sliepkami, resp. hydinou, keď ide o význam klásť, znášať vajcia, treba použiť sloveso niesť, napr.: sliepky, morky, kačice, husi nesú vajcia, teda zo dňa na deň vypustia z tela vajce. Aj tvary sliepky nesú, sliepky nenesú, sliepky prestali niesť, vyjadrujú správny význam, a pri takýchto tvaroch sa nemusí použiť slovko vajce. Pri slovesách zniesť a znášať slovo vajce však musí stáť: naša mládka zniesla vajce. Nosiť vajcia môže napr. žena na trh, obchodník do obchodu. V slovenčine sa má teda takto povedať: „Sliepky dobre nesú.“; „V zime sliepky zle nesú.“; „Kačica znáša vajcia do hniezda.“; „Suseda nosila na trh vajcia.“; „Nosím vajcia na tortu.“

ILOVNÍCI KNÍ

Báčsky Petrovec

a pod.): nosí (jedny) topánky, také šaty sa už nenosia, nosí uniformu, nosí smútok, nosí okuliare, bradu, zbraň; nosí dieťa pod srdcom (je ťarchavá); nosí niekoho na rukách (prejavuje mu veľkú lásku); nosí niečo v hlave (stále na to myslí); nosí drevo do hory (nepotrebne rozmnožuje niečo); expresívne – nosiť parohy (byť klamaným manželom). Príkladov je neúrekom, avšak žeby „sliepky nosili vajcia“, o tom sme sa veru v slovníkoch slovenského jazyka nedozvedeli. O slovenskom slovese nosiť treba vedieť, že je síce viacvýznamové, ale význam „nosiť vajcia“ nepozná. No a odkiaľ sa to vzalo v nárečovej podobe nášho jazyka? Je to doslovný preklad srbského spojenia koke nose jaja. Nepodliehajme vplyvu srbčiny.

Za výhodné ceny vám ponúkame tieto naše knižné vydania: 1. Andrej Čipkár: Prečo???, rozprávky pre deti, cena 300 din.; 2. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz, román pre tínedžerov, cena 500 din.; 3. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din.; 4. Jaroslav Feldy: Keď v živote nekvitli iba ruže – Ranená mladosť, skutočné životné osudy ľudí zo sriemskych dedín Erdevíka a Bingule, sága o troch rodinách, cena 600 din.; 5. Zborník prác Kysáč 1773 – 2013, od založenia po súčasnosť, cena 2 000 din. Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii lasu udu na tel. č.: 021/47-20-840, alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu hl.rs, lipova hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

51 /4730/ 17. 12. 2016

Oznamy SPO IENKA na brata

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

DROBN OZNA T E S N Í E dihtujeme okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088-433.

DROBN OZNA PRENA Í A zariadený jednoizbový byt v Bratislave, časť Ružinov; tel. č.: 062/17-88-485.

Oznamujte

Firma

NA KIŠA

– 11 – 1 z Petrovca

Nič už nie je také ako bolo predtým. Chýbaš nám. Bratia a sestra s rodinami

AGROCROP, a. s.,

prijme zamestnancov na prácu s traktorom, zber a spracovanie úrody Potrebné vodičské oprávnenie skupiny B alebo T. V prípade záujmu ozvite sa na mail: marek.macaj@agromacaj.sk alebo telefón: +421 905 732 961 Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZN ENIE o schválení rozhodnutia o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že 7. 12. 2016 schválil rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Sklad ropových derivátov, na katastrálnej parcele 382/1, k. o. Nový Sad IV, nositeľa projektu SPEED, s. s r. o., z Belehradu, Ul. partizanske avijacije číslo 6A. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou správy Technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, v ktorej sa konštatovalo, že predmetový projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, ak sa dodržia predpísané ochranné opatrenia. Kvôli ochrane činiteľa životného prostredia, nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a realizovať opatrenia definované kapitolou 8.0 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie, ako i zabezpečiť realizáciu programu sledovania vplyvov na životné prostredie, predpokladané kapitolou 9.0 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

www.hl.rs

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZN ENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS166, NSU166, NSL166 – Bul. vojvode Stepe II (IDEA), na Bulvári vojvodu Stepu 32, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 10753/19, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Informačno-politický týždenník

POSLEDN ZBO O

KATARÍNE AR INCOVE

rod. Kokavcovej 1 3 – 1 z Báčskeho Petrovca zomrela a pochovaná je v Rakúsku Navždy zostaneš v našich srdciach. Smilja, Milinka a Vierka

BOĽAV SPO IENKA

D a 1 . decembra 1 uplynuli roky, čo nie je s nami náš drahý manžel, ocko a dedo

N GUBEČKA

. .1 –1 .1 . 1 – 1 zo Starej Pazovy

Bol si človek, ktorý mal ve ké srdce plné lásky a dobroty pre všetkých nás. Tá dobrota a láska zostanú v našich srdciach navždy. Manželka Mária, deti a vnúčatá

SPO IENKA

D a 1 . decembra 1 uplynie dvadsa rokov, čo si Pán života a smrti povolal k sebe do večnosti našu mamičku

ZUZANU LO ENOVÚ rod. Vitézovú 1 1 –1 – 1 z Kysáča

S láskou, v akou a úctou si na u spomínajú a Pánu Bohu akujú za spoločne prežité roky nevesta Magdaléna, vnuk Ján s rodinou a vnučka Alenka s manželom Jankom

hlasludu.info www.hl.rs • OZNA Y •

BOĽAV ROZLÚČKA

SPO IENKA

na manžela a otca

S UTN SPO IENKA

Uplynie šes rokov, čo nás opustila naša drahá

so synom a bratom

OŽKO BAL ŽO

NA BELU

– – z Pivnice

. 3. 1 – 3. 1 . 1 z Kovačice

rod. Labátová 1 .1 . 1 –1 .1 . 1 z Aradáča

Utíchlo srdce, utíchol hlas, mal si rád život a všetkých nás. Bol to osud alebo sila, čo Tvoj život náhle ukrátila Zavrel si oči, srdce prestalo bi , aj ke si tak ešte chcel ve mi ži .

„Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v neho.“ Najmilší: syn Kristián, manželka Anna a rodina Pintírová

S láskou a úctou si na Teba spomínajú

Zarmútená matka Mária a brat s rodinou

S UTN ROZLÚČKA s otcom a starým otcom

PAVLO

ANNA ĽAVROŠKOV

manžel Pavel, syn Pavel s manželkou Zuzanou, vnučky Iveta Jelinek a Hana Kos s manželmi a pravnúčatá Diana, Juraj, Peter a Leon

SPO IENKA

KUKUČKO

SINIŠA AVORNÍK

1 . 1. 1 3 – 1 . 1 . 1 z Báčskeho Petrovca

Pú aleká už skončila, skončilo putovanie. Doznel tlmený akord života, stíchla jeho tichučká piese . Zostaneš navždy v našich srdciach a láska k Tebe nikdy nevyhasne. Syn Pavel s manželkou Milinou a vnúčatá Tatiana a Stanislav so snúbenkou Mirkou

S UTN ROZLÚČKA s otcom a starkým

PAVLO

KUKUČKO

1 . 1. 1 3 – 1 . 1 . 1 z Báčskeho Petrovca

Ako tíško si žil, tak tíško si odišiel. Skromný v živote, ale ve ký v láske a dobrote. S láskou a úctou si na Teba budú spomína syn Ján s manželkou Marienou a vnuk Darko

• OZNA Y •

. .1

1 – 1. 1 . 1 – z Nového Sadu

Kto a poznal, spomenie si, kto a mal rád, nezabudne. Žiješ v srdciach tých, ktorí a milovali. Mama

POSLEDN POZDRAV starkému

PAVLOVI KUKUČKOVI 1 . 1. 1 3 – 1 . 1 . 1 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba bude spomína vnuk Vladko s manželkou Andrejkou

51 /4730/ 17. 12. 2016

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 16. decembra 19.30 Reportáž z roku 2014 v ústrety festivalu Letí pieseň, letí 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 18. decembra 11.00 Písmenkovo 11.30 Vysielanie pre dedinu 21.00 Dotyky Utorok 20. decembra 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Vysielanie pre dedinu Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta

Utorok 16.10 Paleta 17.00 Písmenkovo Dobrý večer, Vojvodina – v pravidelnom bloku okrem iného budú odvysielané príspevky zo seminára o spoločenskom protokole a jeho uplatnení v praxi, o výrobe variech na herovky a o nahrávaní novoročného programu 2. kanálu TV Vojvodina. Dotyky – posledné tohtoročné vysielanie bude v sviatočnom ovzduší. Predstavení budú najúspešnejší jednotlivci v bežnom roku a voliť sa bude aj hit roka 2016.

www.hl.rs

Predpolud ajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.00 Správy Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popolud ajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16,00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15,30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16,00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17,15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

Pondelok 9.00 Dotyky

RÁDIO NOVÝ SAD 3

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 16. decembra – Spy game Sobota 17. decembra – Neporaziteľný Pondelok 19. decembra – Posledné Vianoce Utorok 20. decembra – V krajine bez Boha Streda 21. decembra – Princ a ja – Kráľovské Vianoce Štvrtok 22. decembra – O siedmich rokoch 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 18. decembra 17.00 Kreslený film: Artur zachráni Vianoce 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Raz za život 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno politický týždenník

Rozhovor po zápase STK Selenča

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 18. decembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Literárny večierok v kovačickej ZŠ Mladých pokolení Utorok 20. decembra 16.00 Vianočné trhy v Kovačici Zabávali sa dôchodcovia Slovenský film: Drak sa vracia Piatok 23. decembra 16.00 Festival Letí pieseň, letí do svojich dejín zapísal 18. ročník Kreslený film: Jozefovo stretnutie s bratmi

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 51 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC

V tajničke je sviatok narodenia Božieho Syna.

Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

autorka: ANNA železné putá BIČIAROVÁ

Syn Boží

argón

západ

mužské dal, oferoval meno

lov

jazdením vychodila

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

značka kozmetiky

krík

kniha (zdrob.)

nakrivo

ozubnicová železnica

alt

apelovanie

tajnička

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 18. decembra 20.10 Repríza relácie Dobrý deň Streda 21. decembra 12.15 Dobrý deň, kolážová relácia

vpíšte YŠ

ž. meno nula

S pokožka LA U H UD jednoducho Ľ

počítačová adresa (skr.) rovnaké samohl.

kiloliter

príklad (skr.)

m. meno meter

trhlina, žliabok

nemecká marka

druh bodavého hmyzu TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

vpíšte ANO

podal vpíšte OY

domáci miláčik

autoškola ročné obdobie

skos, pokos!

ozdoba Vianoc opyt. zámeno liter

masti najvyššia karta

štát v Ázii

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 50 VODOROVNE: napravil, opravil, vložil, O, iaf, okop, NU, snaha, Azra, OT, álpa, r, Michal, to, umešan, V, rel, vada, ál, metal, rok, cola TAJNIČKA: MICHAL PLAVEC

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 48 z čísla 48 Hlasu ľudu z 26. novembra 2016 bolo: ADVENT. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: SAMUEL PAVLOV, Ul. generála Štefánika č. 26 a, 21 470 BÁČSKY PETROVEC. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

51 /4730/ 17. 12. 2016

Šport Darček(y) pod stromček(y) BOHATÁ NÁDIELKA FUTBALOVÉHO ZVÄZU SRBSKA

Lazar Pavković Ján Špringeľ

deň, keď sa Crvena zvezda pred štvrťstoročím stala jediným klubom z východnej časti Európy majstrom sveta (8. decembra), do Kovačice na návštevu Futbalového zväzu obcí Kovačica – Opovo zavítali

Slávistické tričká od jedného z najlepších futbalistov Srbska všetkých čias prebral Renato ovnáš názov foto: Darcek

delegácie Futbalového zväzu Srbska v čele s generálnym tajomníkom Jovanom Šurbatovićom a futbalovou legendou Vladimirom Petrovićom Pižonom a Futbalového zväzu Vojvodiny s predsedom Draganom Simovićom a členom Výkonného výboru Goranom Dračom. „Ôsmy december roku 2016 sa

navštívili také významné osobnosti zo sveta srbského futbalu. Futbalový zväz Srbska venoval po dvadsať kompletov výstrojov a po päť lôpt klubom Vojvodina Crepaja, Spartak 1911 Debeljača, Slávia Kovačica, Dolina Padina, Pobeda Samoš, Unirea Uzdin, Polet Idvor, Borac Sakule, Tempo Sefkerin, Omladinac 1927 Opovo a Radnički Baranda. Všetkým vo farbách dresov, v ktorých hrajú majstrovské zápasy na domácom trávniku,“ neskrýval oduševnenie návštevou a nádielkou Predrag Perović, predseda FZO Kovačica – Opovo. „Prvýkrát sme v rámci projektu donácií srbským klubom z nižších súťaží v jednej z vojvodinských obcí. Dnes navštívime ešte Šíd a Nový Sad. Cieľ nám je pomôcť klubom, ktorým finančná situácia nie je ružová a z druhej strany aj také kolektívy sú piliermi rozvoja srbského futbalu. Od februára Futbalový zväz Vojvodiny klubom z najnižších súťaží začne deliť do daru futbalové lopty,“ informoval futbalovú verejnosť zoskupenú v PRS Relax Dragan Simović, primáš FZ Vojvodiny. Jovan Šurbatović bol príjemne prekvapený úrovňou, ktorú za necelú hodinu videl v Kovačici – od futbalových a ďalších ihrísk až po plaváreň. „Mňa a ďalších spolupracovníkov poprosil predseda Slaviša Kokeza,

Darček aj pre FK ednota z Ľuby

stane medzníkom v dejinách Futbalového zväzu obcí Kovačica – Opovo. Nestalo sa od jeho založenia dodnes, že nás v tom istom dni

www.hl.rs

aby sme donáciu v pokrajine začali práve v Kovačici. Cieľom nám bude zjaviť sa v každej obci. Futbal je viac od hry a v Srbsku je bezpo-

Informačno-politický týždenník

chyby jednotkou. Týmto spôsobom vyjadrujeme aj úctu futbalovým nadšencom, ktorí svoj voľný čas venujú hre hier. Podávame im ruky s vedomím, že futbal – to nie je

úbor. Na stretnutí bolo počuť, že Šídska obec patrí medzi tie lokálne samosprávy vo Vojvodine, ktoré najväčším percentom prostriedkov z obecného rozpočtu podporujú športové kolektívy. V obci je spolu 20 klubov, z čoho 12 súťaží v obecnej lige. Predseda Futbalového zväzu Srbska Slaviša Kokeza tiež oznámil, že zväz mieni pokračovať s akciou

ostia a ich hostitelia na slávnosti v Šíde

iba reprezentačný, či ten ligový na tej najvyššej úrovni. Vynikajúci futbalisti sú na začiatku kariéry

pomáhania malým klubom na území celého Srbska. Zároveň Šíďanom prisľúbil, že pomôže, aby sa FK Radnički, ktorý sa nachádza na dne tabuľky Srbskej ligy – skupina Vojvodina, už na jar vymanil z nebezpečnej zóny tak, že sa v kontaktoch s väčšími klubmi pokúsi dohovoriť, aby mladých hráčov vypožičali Radničkému, kde títo budú nadobúdať nevyhnutnú skúsenosť. Dresy, trenírky a lopty predstaviteľom klubov v Kovačici a Šíde odovzdala štvrtá hviezda Crvenej zvezdy Vladimir Petrović ostite vo FZO Kovačica – Opovo Predra Pižon. O svojom novom Perović druhý sprava s Vladimirom trénerskom angažmáne vo Petrovićom, Dra anom Simovićom FZ Srbska nám o. i. povedal: a ovanom Surbatovićom z ava „V tejto chvíli som radcom neraz produktom práve trénerov trénera pre mladšie kategórie: mladdedinských tímov,“ doplnil čerstvo šej, mládežníckej a kadetskej selekvymenovaný generálny tajomník cie. Pravdaže, som aj so Slavoljubom FZ Srbska. Muslinom. Hrali sme v tom istom klube, iba krôčik nás delil od zisku V PRAVA FZ SRBSKA A FZ Pohára UEFA roku 1979. Mienim, VO VODINY A V ŠÍDE že Muslin s futbalistami, ktorých Výprava Futbalových zväzov Srb- teraz má v reprezentácii, dosiahne ska a Vojvodiny, tentoraz posilnená úspech a že nám túžobná účasť po aj predsedom FZS Slavišom Koke- rokoch postu na Majstrovstvách zom, po Kovačici zavítala aj do Šídu, sveta v Rusku už o necelý rok bude kde sa stretla s obecným vedením, zabezpečená s Tošićom, Tomićom, vedením tamojšieho obecného Tadićom a ich spoluhráčmi.“ Futbalového zväzu a predstaviteľmi futbalových klubov z územia obce, Foto: Ján Špringeľ ktorým tiež odovzdali športový a Petar Vejnović • ŠPORT •

SKROMNÝ VÝKON FUTBALISTOV STAROPAZOVSKEJ JEDNOTY V JESENNEJ ČASTI MAJSTROVSTIEV

Očakávalo sa omnoho viac Matej Bzovský

a neúspešnú jesennú sezónu v južnej skupine Vojvodinskej ligy najvernejší fanúšikovia Jednoty, ktorá tohto roku pod týmto menom mala osláviť 70. narodeniny, už pomaly zabúdajú. Po príchode početných posíl sa očakávalo omnoho viac od ôsmeho miesta. Ukázalo sa však, že sú tie posily predsa len nedostatočne kvalitné, aby bojovali o titul. Z 15 zápasov mužstvo Jednoty radosť svojim priaznivcom prinieslo iba siedmimi výhrami. Dvakrát remi-

zovali a šesť zápasov prehrali, čo im prinieslo iba 23 bodov a chudobné ôsme miesto v tabuľke. Toto je možno odzrkadlením celkovej situácie v klube, ktorý už dlhšie funguje bez kompletnej správy. Bývalí futbalisti, ale aj funkcionári sa od klubu svojej mladosti takmer úplne vzdialili. Na otázku prečo, nevieme presnú odpoveď. Správna rada zostala prakticky na troch osobách – predsedovi Miljanovi Stojakovićovi, Jánovi Kišovi a Milanovi Latasovi. Je tu aj tajomník Mirko Inđić, ktorý sa však viac zaoberá prácou v Obecnom futbalovom zväze.

Očakáva sa, že sa počas zimnej prestávky uskutoční valné zhromaždenie, na ktorom by sa mali analyzovať nielen výsledky na zelenej ploche, ale aj financovanie klubu z obecného rozpočtu. Mnoho totiž bolo sľubov pred voľbami. Na to si však milovníci športu tuná dávno zvykli a neveria, že sa v budúcnosti niečo podstatne zmení, lebo sa obecný futbal presťahoval na iné miesto. Pritom sa zabúda na skutočnosť, že Stará Pazova významne podnietila rozvoj tohto obľúbeného športu na obecnej úrovni. To je však ešte iba nôta

FUTBALOVÝ KLUB TATRA V ROKU 2016

Splnili sa im všetky plány Pavel Pálik

kysáčskom Futbalovom klube Tatra sú spokojní s výsledkami, ktoré dosiahli počas roka, ktorý sa pomaly chýli ku koncu. Na

tumačne, pretože brankár Munjas v istý deň bránil aj pre dorast. Tento zápas sa ináč skončil bez víťaza 1 : 1, takže možno povedať, že Tatra neprehrala ani jeden zápas. Útočníci Tatry boli výnimočne naladení a na

dar Stepanov a technici Pavel Kocka a Michal Kohút. V Novosadskej oblastnej lige uplynulej jesene štartovala Tatra výhrou vo Futogu 0 : 3 a jesennú časť skončila remízou v Kysáči s Petrovaradínom 0 : 0. Zohrali spolu 15 zápasov, 5 vyhrali, šesť remizovali a 4 prehrali, a tak získali 21 bodov s pomerom daných a prijatých gólov 22 : 18. Aj tejto jesene v tričku Tatry hralo 24 hráčov a góly dali Ivković a Tomljanović po 6, Abelovský a Kuzmanović po 2 a Petrović, Dražić, Ožvát, Todorić a Savić po jednom, kým si jeden gól v Kysáči hostia dali sami.

vážneho posudzovania hodná. Teraz sa hráči Jednoty, podobne ako aj v iných kluboch, nachádzajú na zimnej dovolenke. Za ten čas však okyptené vedenie klubu musí rozmýšľať o posilách, ktoré iste veľa neprispejú ku konečnému lepšiemu umiestneniu v bežnom súťažiacom ročníku, a tým ani podstatne nezvýšia návštevu na tribúnach, ktoré už dlhšie zívajú prázdnotou. Neveríme ani to, že prídu noví snaživci do vedenia a vari najmenej, že sa situáciou v jubilujúcej Jednote budú zaoberať v lokálnej samospráve, alebo vo Futbalovom zväze obce.

Tatra hrala pod taktovkou trénera Dragana Miškovića, športovým riaditeľom zostal Stepanov a technickými Kocka a Kohút. Podľa slov Stepanova dosiaľ ani jeden hráč nevyjadril žiadosť, že chce opustiť klub. Na druhej strane v klube plánujú počas prechodnej doby útok posilniť dvomi hráčmi – stredným útočníkom a stredopoliarom. Počas roka v klube úspešne pracovali aj s mladšími futbalistami, a to s pioniermi a kohútikmi, čo je zárukou, že v Kysáči ani do budúcna nebude núdza o kvalitných futbalistov. Najmladších kysáčskych futbalistov do tajomstiev futbalovej hry zvádzali tréneri Neno Feleć a Marián Kulík. Žiaľ, dorastenecký celok Tatra nemá. Vyfinancovať všetko to zrejme nebolo ľahko, ale ďakujúc sponzorom, pomoci mesta Nový Sad, ale aj občanom Kysáča a samotným členom vedenia FK Tatra rok končí úspešne.

užstvo Tatry pred posledným zápasom tejto jesene začiatku roka si totiž vytýčili plán, že obsadia prvé miesto v Mestskej lige Nový Sad a postúpia do Novosadskej oblastnej ligy, v ktorej plánovali jeseň skončiť v strede rebríčka. Tieto plány sa im v konečnom aj splnili. Tatra na konci jarnej časti majstrovstiev bola prvá a postúpila a v jeseň v Oblastnej lige skončila na 8. mieste. V Mestskej lige NS tatranci zohrali spolu 24 zápasov, z čoho 20 vyhrali, tri remizovali a jeden prehrali kon• ŠPORT •

tých 24 zápasoch vsietili až 101 gólov, čiže priemerne vyše 4 góly po zápase, pokým obrana prijala iba 23 gólov. Najlepším strelcom bol Zorzić, ktorý svojim súperom nastrieľal až 25 gólov. Grijak dal 22, Rašiovan 11, Klaić 10, Đukanović 9, Ožvát 8, Budík, Anđić, Savić a Žugić po 2 a Alargić, Jakšić, Osmajić, Abelovský a Jambrich po jednom. Pod taktovkou trénera Jovana Ninkovića farby Tatry hájilo spolu 24 hráčov. Športovým riaditeľom bol Aleksan-

Kysáčske futbalové nádeje 51 /4730/ 17. 12. 2016

Šport ÚSPECHY MLADÉHO KICK BOXERA Z KLUBU FIRE KICK V KULPÍNE

Šport, ktorý Marekovi dáva krídla Katarína Gažová

d založenia klubu bojových športov Fire Kick v Kulpíne v roku 2015 jeho členom je aj Marek Medovarský z Petrovca. Tento osemnásťročný mladík ihneď preukázal svoj talent pre tento šport a vďaka svojej vytrvalosti a úpornosti v trénovaní v tom istom roku začal aj súťažiť. „Marek má už za sebou rad úspechov v kick boxe. Viackrát bol prvý na vojvodinskej úrovni, a potom dvakrát aj republikový víťaz, čo sú, pravdaže, pozoruhodné výsledky pre náš mladý klub. Jeho postup je rýchly, takže už prešiel z juniorskej reprezentácie Srbska do seniorskej. V kick boxe sú kategórie vekové, ale aj váhové a Marek zvládol úspešne všetky zápasy v kategórii do 63,5 kg. Pripravený je na poloprofesionálne, ale aj na profesionálne zápasy. S ním sme tohto roku tiež začali trénovať aj thajský box a posledný jeho úspech bol práve v tomto športe,“ hovorí

tréner Nikola Vlaov. športy sú predsa Medzinárodná podobné, a preto sa im môžeme revue v thajskom boxe bola v nedeľu venovať súčasne. 4. decembra v NoOba sa hrajú v rinvom Sade. Marek gu, nosí sa rovnaký športový úbor, ibaaj tentoraz reprezentoval svoj klub že je thajský box v najkrajšom svetle. pôvodný a v ňom V spomínanej kaje dovolené viac tegórii do 63,5 kg používať údery. jeho súperom vo Existuje tendenfinále bol boxer zo cia, aby oba tieto Slovenskej republiky športy boli zaraLeonard Borak, nad dené do programu ktorým presvedčivo olympijských hier. zvíťazil prerušením Posledne sa mení v druhom kole. situácia aj v Srbsku „Rozdiel medzi a týmto športom kick boxom a thaj- Úspešná dvojica arek sa venuje viac poským boxom je prin- edovarský v avo a jeho zornosti,“ vysvetlil cíp, že v kick boxe tréner Nikola Vlaov tréner Vlaov. sú boxeri na určitej Medzinárodnej dištancii, pokým v thajskom boxe revue thajského boxu v Novom Sade sú dovolené údery lakťami a súpe- sa zúčastnili boxeri zo Slovenska, renie zblízka, keď môžete podržať Slovinska, Chorvátska, Bosny a Hersúpera, zhodiť ho dolu. Tieto dva cegoviny a Srbska. Marek exceloval

a bol najlepším na revue, na čo sú v kulpínskom klube Fire Kick právom hrdí. Nasledujúceho roku boxerov z tohto klubu očakávajú pokrajinské a štátne majstrovstvá, na ktorých sa, tak Marek, ako aj ďalší kulpínski boxeri budú snažiť dosiahnuť čím lepší úspech, ale aj získavať vzácne skúsenosti. Tréner Vlaov je s doterajšími výsledkami spokojný. Doteraz získali spolu 25 medailí, majú deväť registrovaných súťažiacich hráčov a nasledujúci rok ich bude ešte viac. Marekove výsledky sú skvelé, za čo môže zavďačiť veľkej oddanosti tomuto športu a vytrvalej práci spolu s trénerom. „So svojimi úspechmi tohto roku som nesmierne spokojný. Bolo veľa zápasov, čo je dobre kvôli získavaniu čoraz viac skúseností. Účasť na medzinárodnej revue v Novom Sade bola vynikajúca akcia. Super je, že sa mi podarilo vyhrať a chcel by som, aby takých podujatí bolo ešte viac,“ povedal nám Medovarský a šiel do sály trénovať.

V ŠÍDE OTVORILI KLZISKO

Na radosť milovníkov korčuľovania Stanislav Stupavský

piatok 9. decembra v Šíde bola nevšedná športová udalosť. Totižto pred Domom kultúry v strede mesta otvorili umelé klzisko. Na otváraní bolo takmer kompletné obecné vedenie, ale aj početní

športovci, a tí najmladší, ktorí sa klzisku najviac aj potešili. Milovníkom korčuľovania tento športový objekt dal na používanie predseda obce Predrag Vuković. Klzisko stálo 5 miliónov dinárov, ktoré na tieto účely zabezpečil Komisariát pre utečencov. Na ňom sa

ladí hokejisti belehradského Partizanu prezentovali tento šport Ší anom

Škola korču ovania z Belehradu na šídskom klzisku

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

v istej chvíli môže korčuľovať 30 osôb, avšak predseda obce prisľúbil, že už na rok klzisko bude aspoň dvakrát väčšie. Vstup na umelú ľadovú plochu je voľný a pre tých, ktorí nemajú korčule, zabezpečené je 50 párov, ktoré sa môžu prenajať za sto dinárov. Túto nevšednú udalosť obohatili

členovia Hokejového klubu Partizan z Belehradu prezentáciou hokejového športu a členovia detskej skupiny belehradského Korčuliarskeho klubu Pionir, ktorí sa najmladším, ale aj tým trochu starším Šíďanom predstavili svojím programom prezentácie korčuľovania ako športu. • ŠPORT •

TRADÍCIA KOLKÁRSTVA MUŽOV V KOVAČICI

Žiadne jednoročky, kolky sú – trvalky posledná, ktorú mohla hrať na vlastnej, tzv. asfaltovej kolkárni. Niekdajšia k sa má na zreteli fakt, že po štvordráhová hrdosť niedeviatom kole sezóny 2015/16 len Kovačice, ale Pr vej ligy i Vojvodiny, vybuSrbska – skupina dovaná v polovici Vojvodina boli sedemdesiatych na poslednom rokov minulého mieste v tabuľke storočia na Ulici s iba 5 bodmi, vinohradníckej (susedná Dolina 1, patrí dnes do Padina bola piata poslednej kvalis 9 bodmi), kolkátatívnej triedy Predseda Želimír riešik je spokojný ri Slávie v druhej kolkární podľa s kolkárskym rokom 2016 časti sezóny hrali medzinárodných dokonale, takže a srbských štandardov. Tak majstrovstiev majú slávisti na siedna konci šampiako v minulosti mimoriadne mej priečke osem bodov z 11 duelov. onátu získali zeúspešní kolkári susedného Štyri zápasy vyhrali, sedem prehrali miakovú medailu. Spartaku z Debeljače nemohli so skóre 33,5 : 54,5. Dolina je šiesta a Od štvrtých svoje majstrovské zápasy hrať má na svojom konte 10 bodov. Všetky Kovačičanov boli vo vlastnej (vtedy iba dvoj- zápasy hrali Siroma, Bíreš, Mihajlov, v minulej etape Kolkársky klub Slávia vlani štvrtý, zatiaľ siedmy dráhovej) kolkárni, ale hrali Toman a Miroslav Hrček, 8 M. Stramajstrovstiev kúšek, 3 Diňa st. a po 2 J. Strakúšek úspešnejšie iba KOLK RNE V KOVAČICI a Suchánek. Dokopy deväť kolkárov. celky zo ZreňaToman bol najúspešnejší na viac ako ninu (prvý Banát Podľa slov Kovačičana Jána Jonáša, bývalého kolkárskeho rozhodcu, polovici meraní síl: šesťkrát, z čoho a tretí Kristal), nadšenca a dobrého znalca najstaršej športovej hry na území Kova- dvakrát zrazil viac ako 600 kolkov ako aj vicešamčice, v mestečku insity sa už roku 1900 hrali kolky v dnešnom starom (611 v 8. a 608 v 10. kole). Bíreš bol pión Apatín. Koparku. Neskoršie sa hádzali kolky v krčmách: Štimlerovej (dnes je to najlepší trikrát, Hrček dvakrát, Siroma vačičania zohrali nádvorie Domu kultúry), Janišovej (súčasne je tam budova bývalé- raz. Aj tejto jesene, podobne ako spolu 18 zápaho hotelu Park) a Benkovej na dnešnej Štúrovej ulici. Roku 1932 u sov – desať vySiromovcov na Tretej ulici je vybudovaná na tú dobu modernejšia hrali (z tohto až kolkáreň. Tri desaťročia neskoršie vo dvore Domu kultúry bola osem v druhej vybudovaná betónová dráha a 27. januára 1962 tam i dvojdráhová časti), raz remiasfaltovaná kolkáreň. V rokoch 1974 a 1975 vznikla súčasná kolkáreň, zovali a sedemktorá vtedy patrila medzi najmodernejšie v Juhoslávii. krát skončili na Ján Špringeľ

Slávie bol šesťkrát J. Čerňoš, 5-krát Toman, po 4 razy Hrček a Mihajlov, raz Siroma a M. Strakúšek. Vo dvoch kolách mali dvaja slávisti identické

štíte (skóre 69,5 najlepšie skóre, kým v sied- v Kovačici, v tejto sezóne Slávia svoje : 74,5) a na svoje mom kole rovnaký počet majstrovské zápasy ako domáci celok konto si zapísali Vytrvalos a presnos : zrazených kolkov (495) mali hrá v blízkej Padine. Dolina totiž 21 bodov (Do- Želko Toman až traja (Siroma, Hrček a M. v priebehu desaťročia menila dvakrát lina zakončila Strakúšek). po dve závodné dráhy z asfaltovej na súťaž na šiestej pozícii). Sezóna 2015/16 bola pre Sláviu dráhu so segmentovými doskami. Tričko so slávistickým znakom si Milovníci tohto obliekalo 11 kolkárov: na každom športu z najslomeraní síl bol Tomáš Siroma, Želvenskejšej deko Toman a Juraj Čerňoš. Iba raz diny teda môžu chýbal Miroslav Hrček a dvakrát v kolkárni Doliny Zlatko Mihajlov. Desať klubových v tesnom záveštartov v sezóne 2015/16 si zapísal se reštaurácie Pavel Bíreš, deväť Martin Strakúšek, Šport sledovať trikrát hral Želimír Čerňoš, dvakrát počas šampioMartin Diňa a raz Martin Suchánek nátu každý týža Jaroslav Strakúšek. V spomínanom deň po jeden majstrovskom ročníku najviac kolkov napínavý duel, v jednom skrížení zbraní zrazil Mikeďže Padinčahajlov, v obecnom derby s Dolinou nia a Kovačičania v Kovačici (4 : 4), keď zrazil 599 kolkov. hrajú striedavo Podobný husársky kúsok dosiahol ako hostitelia. aj v odvetnom zápase v Padine (5 : Po prvej čas3 pre Sláviu), keď zrazil 552 kolkov. Kronikár kolkárskeho športu v Kovačici án onáš v avo so synom Vladimírom a bratom Pavlom ti tohtoročných Najlepším jednotlivcom na zápasoch • ŠPORT •

Vlani v derby s Dolinou Zlatko ihajlov bol dvakrát najlepší vlani, vo dvoch kolách dvaja slávisti mali zhodný najlepší výsledok. Kolkársky klub Slávia pod vedením predsedu Želimíra Hriešika dbá aj na mladšie kategórie: na Majstrovstvách Srbska pionierov na rok 2017 nastúpil 11. decembra 2016 v Banji Junaković Zoran Beracka. Po zakončenej jesennej časti šampionátu tak v mužskej, ako aj v ženskej konkurencii v Kovačici prebiehajú prípravy na vychýrené Robotnícko-športové hry v kolkoch.

51 /4730/ 17. 12. 2016

Šport DRUHÁ VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Nasledujúci zápas Kulpínčania hrajú v Kikinde, s rovnomenným tímom, s ktorým si doteraz ešte neskrížili zbrane.

Vzchopili sa KULPÍN – BOTAFOGO 3 : 1 Katarína Gažová

olejbalisti Kulpína v piatok 9. decembra na domácom teréne boli úspešní. Poriadne zabrali a zvíťazili nešikovné mužstvo novosadského Botafoga, ktoré je technicky veľmi dobre pripravené a počas hry vie šikovne využiť nepozornosť súpera vo svoj prospech. Tak bolo aj v piatok v Kulpíne. Domáci prvé dva sety odohrali kvalitne, čo bolo vidieť aj na výsledku. Oba tieto sety Kulpín-

čania vyhrali (25 : 21, 25 : 18). Počas tejto časti zápasu sa Kulpínčania prejavili ako kvalitné mužstvo tak keď Dohovor s trénerom – ako na súpera ide o jednotlivcov, ale aj ako tím. V treťom sete si víťazstvo (25 : 17), a tým stanovili však vzali hru na ľahkú váhu, čo aj konečný výsledok zápasu 3 : 1. Botafogo šikovne využil a tento Počas zápasu tréner Lačok poskytol set presvedčivo vyhral (14 : 25). šancu všetkým svojim hráčom. VK KULPÍN: Relota, Lekár, Po kritike trénera Jána Lačoka sa Kulpínčania vzchopili, vo štvrtom Očenáš, Borović, Babić, Petrosete zahrali omnoho zodpoved- vić, Benka, Stančul, Zima, Ćirić, nejšie, čo im prinieslo presvedčivé Zavaroš, Petrušić

1. Banat 9 2. Dunav volej 9 3. Šíd 9 4. Hercegovina 9 5. Vojvodina NS Seme 2 9 6. Kulpín 9 7. Sombor 9 8. Mladost (T) 9 9. Proleter 9 10. Mladost (NP) 9 11. Kikinda 9 12. Botafogo 9

9 7 6 6 4 4 4 4 3 3 2 2

027 : 6 222 : 13 322 : 13 321 : 14 519 : 17 515 : 18 513 : 18 514 : 22 617 : 21 614 : 21 713 : 23 713 : 24

26 20 18 17 13 13 11 9 12 9 9 6

DRUHÁ ZVÄZOVÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA SRBSKA

(Nie) je silná pre Petrovčanov Samuel Medveď

hodou šťastných okolností sa petrovskí stolní tenisti v lete dostali do vyššieho rangu súťaženia, resp. do 2. zväzovej ligy – Severná skupina. Tuná však narazili na silné a mladšie celky, proti ktorým sa oveľa ťažšie hralo. V poslednom jesennom majstrovskom zápase Mladosť doma prehrala od STK Gusar zo Staparu 2 : 4. V konečnom Mladosť z desiatich zápasov dva vyhrala a osem prehrala a prezimuje na 9. mieste s 12 bodmi. V lige bezpečne dominovalo mužstvo STK Radnički Nový Sad, ktoré prehralo iba 9 setov. Podľa slov čelného človeka Petrovčanov Jána Lačoka v tejto lige sedem celkov odskakujú svojou kvalitou, pokým sú ďalšie tri podobnej kvality ako petrovská Mladosť. Podľa jeho mienky jarná časť majstrovstiev by pre Petrovčanov mala byť úspešnejšia a očakáva, že vybojujú obstátie v lige. STK Mladosť okrem účasti v ligovej súťaži hrala i rôzne turnaje. Na medzinárodnom turnaji veteránov v Šíde Pavel Turan obsadil prvé miesta v oboch kategóriách veteránov. Klub účinkoval aj na tradičnom Kolenica kup v Bečeji, potom v Stapare na Memoriáli Jecu Stokanova, na Sombor open 2016. Pavel Turan mal najviac úspechov a týchto podujatí sa zúčastňovali aj Bažík, Šramka,

www.hl.rs

Pavel Turan zožal úspechy na turnajoch

menej Ľudovít Kaňa. V bežnom roku klub organizoval tradičný turnaj, na ktorom zvíťazil Miroslav Lomen, a v rámci Dňa Petrovca zorganizovali Memoriál Jaroslava Báďonského, na ktorom sa víťazom stal Filip Ujfaluši. Na turnaji v rámci Slovenských národných slávností, ktorý svojou dotáciou pomohol petrovský Austrálčan Samuel Sýkora, prvé miesto obsadil znovu Pavel Turan. Treba povedať i to, že v rámci ZŠ Jána Čajaka pracuje Stolnotenisový krúžok, do ktorého je zapojených 10 až 15 detí. Stretávajú sa každú stredu a s nimi pracuje profesor Bažík.

1. Radnički 10 10 040 : 9 20 2. Vojvodina 2011 10 9 138 : 10 19 3. B. Topola 10 8 237 : 18 18 4. Čelarevo 10 7 335 : 14 17 5. Gusar 10 6 427 : 26 16 6. Zmajevo 10 5 5 23 : 23 15 7. Kanjiža 10 3 718 : 31 13 8. Čarda kod Braše10 3 716 : 30 13 9. Mladosť 10 2 816 : 34 12 10. Roham 10 2 8 16 : 35 12 11. Vojvodina 10 0 10 4 : 40 10

POĽOVNÍCKE ZDRUŽENIE LÚKY KOVAČICA pri príležitosti prvého dňa lovu, 3. decembra 2016, vo výstavných priestoroch Galérie Babka, na podkroví, slávnostne sprístupnilo výstavu umeleckých fotografií pod názvom Jelene autora majstra Jaroslava Papa, Laliťana žijúceho v Novom Sade. Autor výstavy na svojich umeleckých dielach predstavil to, čo fotoobjektívom zachytil v mnohých poľovníckych revíroch vo Vojvodine. Jednu z vystavených fotografií predkladáme aj našim čitateľom. Tejto výstave, ktorá milovníkom tohto druhu umenia bude sprístupnená do konca decembra aktuálneho roku, predchádzala aj zaujímavá expozícia loveckých trofejí, ktorá bola nainštalovaná v sieni Miestneho spoločenstva Kovačica. Pri tej príležitosti sa pre milovníkov lovu a prírody uskutočnila aj tematická prednáška o rozvoji lovu a ochrane životného prostredia, ktorú pripravil prof. Zoran Ristić z Nového Sadu. A. Ch.

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

Saša Kordulup, predseda združenia

Priemerná hĺbka vody je 2 – 3 metre a sú miesta, kde je voda aj dvojnásobne hlbšia

Gajićová bara bude aj pekným výletným miestom

AKCIA STAROPAZOVSKÝCH ŠPORTOVÝCH RYBÁROV

Gajićova bara – staropazovské jazero Anna Lešťanová

ajićka alebo Gajićova bara sa nachádza v južnej časti Starej Pazovy. Vznikla na mieste, odkiaľ si neďaleká tehelňa ťažila zem na výrobu tehál. Toto svojrázne staropazovské jazero roky bolo príliš zanedbané, hoci je dobrým potenciálom, nielen pre rybolov, ale aj na trávenie voľných chvíľ v prírode. Do cesty nesvedomitým občanom, ktorý do Gajićky a vôkol nej roky odhadzovali nepotrebné veci z domácnosti, a tým vytvárali nelegálne skládky odpadu, do cesty chcú zastať členovia staropazovského Združenia športových rybárov Eko ribolov. Toto združenie v roku 2015 založila skupina entuziastov, milovníkov prírody a lovu rýb, s cieľom

Výstavba priestoru na lov rýb pre invalidov

prezentovať športový rybolov, ochranu životného prostredia a fondu rýb v Srbsku. Podľa slov jeho predsedu Sašu Kordulupa cieľom združenia je prilákať čím väčší počet detí a mladých, uviesť ich do sveta prírody a zoznámiť so zručnosťami a etikou športového rybolovu. Po niekoľkých úspešných akciách priestor vôkol Gajićovej bary očistili a upravili. Prednedávnom zorganizovali aj akciu ozeleňovania, ktorú podnietilo práve združenie v spolupráci s lokálnou samosprávou, Miestnym spoločenstvom Stará Pazova a VKP Čistoća Stará Pazova. Nápomocnú ruku v sadení 120 sadeníc im podali žiaci ZŠ hrdinu Janka Čmelíka a ZŠ Boška Palkovljevića-Pinkiho a Ekologicko-geografickej pobočky strednej

Ekonomicko-obchodnej školy Vuka Karadžića. Staropazovské jazero, veľkosti 5,8 hektára, spravuje Rybolovný zväz Vojvodiny a toho času v Združení športových rybárov Eko ribolov je začlenených 210 milovníkov prírody a lovu rýb. Hoci je združenie relatívne mladé, majú ambiciózne plány do budúcna. Medzi prioritné si zaradili výstavbu rybárskej chaty a ekologickej učebne. Populárnu Gajićku každodenne obchádza organizovaná ochranná služba a, ako sme sa dozvedeli od spolubesedníka, začali tam i s prácami na výstavbe miest prispôsobených na lov rýb pre invalidov a v tomto budú azda jedineční, čo sa týka sriemskych jazier. (Foto: autorka a z archívu združenia)

Žiaci základných a stredných škôl sa radi zapojili do akcie sadenia sadeníc

Namiesto smetných košov

Vo vode a na nábreží bolo hodne rôzneho odpadu

• Fotosadzba • Ofsetová tlač • Knihárske spracovanie • Výroba obalu

21 470 Báčsky Petrovec Ul. XIV. VÚSB 4-6 tel.: +381 (0)21/780-618 tel.: +381 (0)21/780-619 fax: +381 (0)21/780-291 hlprintbp@gmail.com www.hlprint.rs