Hlas 51 52 2017 by NVU Hlas ľudu

Pokojné Vianoce Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník www.hlasludu.info ROČNÍK 74 | 23. – 30. 12. 2017 | CENA 100 DIN www.hl.rs

/4782 – 4783/

51 – 52

NA VIANOČNOM BAZÁRI V STAREJ PAZOVE

Spojili pekné s užitočným Anna Lešťanová

tretiu adventnú nedeľu 17. decembra sa na novej evanjelickej fare v Starej Pazove konal tradičný 12. Vianočný bazár. Na tomto podujatí sa zúčastnilo 15 vystavovateľov, a to výlučne zo Starej Pazovy, ktorí sa postarali o bohatú ponuku

Medovníky od výmyslu sveta

Na bazári boli aj členky Združenia pazovských žien pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka

koordinátorka podujatia. V ústrety veľkéBohatá ponuka vianočných mu kresťana novoročných ozdôb skému sviatku vianočných a no- návštevníci si na bazári mohli voročných ozdôb, zadovážiť takmer všetko, čo ručných prác, rôz- potrebujú k Vianociam. Inak nych dekoračných počet vystavovateľov tohto roku predmetov, nábo- obmedzili pre priestorové kapaženskej literatúry, city farskej miestnosti. medovníkov, koláStaropazovčania prejavili čov a i. Bazár otvo- veľký záujem o Vianočný barili Igor Feldy, sta- zár, ktorý bol priam ideálnym ropazovský farár, miestom na nákup darčekov pod a Marína Baková, stromček, ako aj na stretnutie s

príbuznými a priateľmi. O príjemné strávenie predvianočných chvíľ sa postarali aj žiaci vyšších ročníkov staropazovskej Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka, ktorí navštevujú hodiny náboženstva. Návštevníkov bazára v mene organizátora – tamojšieho cirkevného zboru – vítali v minireštaurácii, kde za symbolické ceny ponúkali na pitie šálku čaju alebo kávy a chutné domáce koláčiky. Vianočný bazár mal aj ekumenický ráz a zárobok z neho venujú tým, ktorí pomoc najviac potrebujú.

VIANOČNÝ BAZÁR V KYSÁČI

Program, predaj a zdobenie stromčeka Elena Šranková

redvianočnú atmosféru a ruch pocítili aj Kysáčania vďaka Vianočnému bazáru, ktorý v sobotu 16. decembra zorganizovala Rada Miestneho spoločenstva Kysáč.

Škôlkari a medovníčky

Ako to na takých podujatiach zvyčajne býva, predávali sa vianočné ozdoby, medovníčky, ale aj iné ručné práce, aranžmány a pochúťky. Ponuka bola rôznorodá a každý si tu mohol vybrať niečo pre seba. Podujatie malo aj kultúrno-umeleckú zložku, o ktorú sa postarali škôlkari z PU Lienka a žiaci ZŠ Ľudovíta Štúra. Ako pri otvorení povedal predseda RMS Ján Marčok, Vianočný bazár zorganizovali, aby sa občania, ktorí vyrábajú ručné práce alebo pochúťky, mohli prezentovať a niečo aj predať; aby si tu občania mohli kúpiť ozdoby k sviatkom a

nemuseli odchádzať do iných prostredí. O význame predvianočné- Ponuka ozdôb ho obdobia, advente a symboloch adventu, najmä adventného venca so štyr-

Malé rúčky dokážu mnoho mi sviecami, sa zmienil Vladimír Sabo, predseda komisie RMS pre vzťahy s cirkvami, náboženský-

mi spoločnosťami a združeniami občanov. Každý si na bazári mohol vybrať niečo pre seba. Najväčšiu radosť predsa len mali tí najmladší Kysáčania. Návštevníci bazára, ktorý bol v letnej sieni Kultúrneho centra Kysáč, mohli ochutnať aj teplý čaj, pri ktorom sa zohriali, a ktorý organizátori ponúkali zdarma. Po otvorení bazára škôlkari ozdobili vianočný stromček v strede dediny. Robili to za pomoci vychovávateliek, rodičov a starých rodičov, s cieľom skrášliť vianočné a novoročné sviatky všetkým Kysáčanom.

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúca zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa úradujúcej zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

Autorka titulnej fotografie: Viera Činčuráková-Đorđevićová

Foto: depositphotos.com

Editoriál

Čaro, ktoré sa nedá ničím nahradiť Vianoce. Ako dobre, že ich máme. V dnešnej uponáhľanej dobe a v čase, keď žijeme čoraz rýchlejšie, sú stále tou silou, čo nás aspoň na chvíľu zastaví.

apriek tomu, že sú Vianoce každý rok, vždy ich netrpezlivo očakávame. Lebo vieme, že bez ohľadu na to, akou štedrosťou budú poznačené, prinesú krásu do našich dní. Vianočné sviatky majú jednoducho to čaro a výnimočnosť, ktoré nás každoročne napĺňajú pocitmi šťastia, pohody a harmónie. Nepáčilo sa nám veľmi, keď sme aj u nás pocítili ich komercializáciu. Keď nás už v novembri obsluhovali predavačky v mikulášskych čiapkach, svetielka zdobili výklady a propagačné heslá nás na každom kroku bombardovali s výhodnými ponukami vianočných nákupov. Zvlášť naši starší spoluobčania nesúhlasne krútili hlavou: veď Vianoce sú až koncom decembra a v advente by sa ešte nemalo „vysväcovať“... Ale – modernizáciu nezastavíš, životu nerozkážeš. Pomaly, pomaly (ale vlastne aj pomerne rýchlo), a už nám neprekážajú obchodnícke finty. Dokonca vianočné ozdoby aj sami vyhľadávame doma v zabalených škatuliach či nové v obchodoch už po prvej adventnej nedeli. Na stoly nám pribudli adventné vence so štyrmi sviečkami a nie sú zriedkavosťou ani žiarivé vianočné stromčeky v našich príbytkoch, ktoré Ježiško spravidla prináša omnoho skôr, než to robieval kedysi... Uvedomujete si, prečo sme si na tento

posun tak pomerne ľahko zvykli? Nuž preto, lebo sme kvôli vidine niečoho pekného ochotní obetovať aj čo-to zo zdedených zvykov. Lebo chceme, aby sme si to krásne spomalenie, alebo i zastavenie času v našich uponáhľaných životoch, koľko sa to len dá, predĺžili, aby sme si radosť z vianočnej atmosféry vychutnávali čím dlhšie. Aj tie predvianočné chvíle majú svoje čaro, ktoré sa nedá ničím nahradiť, ani napodobniť: plánujeme výzdobu našich príbytkov, darčeky, štedrovečerné dobroty, skúšame nové recepty, spomíname si na lahôdky i príbehy z čias detstva... Už tým, že vianočné témy denne dostávajú prioritu v rozhovoroch doma či v pracovnom kolektíve, usmerňujú naše myšlienky na niečo pekné, prispievajú k dobrej nálade. Ako dobre, že Vianoce k nám prichádzajú každý rok. S nimi i to kúzlo, keď vari nič nie je bežné, ani všedné, keď sa vieme tešiť z maličkostí. V tento sviatočný čas akoby sa v každom z nás zobudilo to malé dieťa z našich spomienok, čo netrpezlivo čaká na nekaždodenný štedrovečerný stôl, na žiarivý stromček a darčeky. A vždy sa ich aj dočká. Prajeme vám krásne prežitie vianočných sviatkov. A ešte niečo: nech vám aspoň kúsok z týchto slávnostných chvíľ vydrží po celý rok. Anna Francistyová

Čítajte nás aj na www.hl.rs. 51 – 52 /4782 – 4783/ 23. – 30. 12. 2017

Týždeň 

InPress

S krimiminulosťou Jasmina Pániková

nedeľu 24. decembra v obciach Preševo, Mionica, Pećinci, Negotin a Kostolac budú lokálne voľby. Vo chvíli vzniku tohto textu volebná kampaň bola v plnom prúde a podľa písania médií v nej vynikala iba jedna politická strana. Napr. v Pećinciach plagát doterajšej predsedníčky obce, ktorá aj teraz kandiduje, nebolo možné vidieť. Namiesto jej plagátov ulice zaplavili plagáty nášho prezidenta. Podaktorí občania tejto obce vraj zostali zmýlení – kandiduje na miesto predsedu obce prezident štátu? Pravdaže nie, ale kampaň je kampaň. Niektorým je takmer všetko dovolené. Okrem hore uvedených obcí pod drobnohľadom sa ocitla ešte jedna, hoci sa v nej nechystali nedeľňajšie voľby. Obec Alibunár sa v strede pozornosti ocitla vďaka svojmu predsedovi, ktorého polícia zatkla z podozrenia zneužitia právomoci. V roku 2015, ako zodpovedná osoba pre schválenie Rozhodnutia o zverejnení súbehu na prenájom poľnohospodárskej pôdy, ktorá je v štátnom vlastníctve, premrhal túto možnosť a zapríčinil stratu vo výške zhruba 250 miliónov dinárov. Podobné prípady sa dejú aj v iných obciach, ibaže v tejto obci už po druhýkrát zatkli čelného človeka obce. Aj ten prvý prípad súvisel s prenájmom pôdy a bývalý predseda dostal tri roky za mrežami. Terajší predseda už má skúsenosti s políciou a väzením. Bol tam už dvakrát a zatknutý bol aj pre predaj drogy a vydieranie. A po niekoľkých rokoch sa z neho stala hlava obce. Pravdepodobne mal veľmi silnú kampaň, keď ho občania zvolili, alebo sa jeho zástancovia rozhodli pre najšpinavejšie spôsoby získania hlasov. Taký prípad sme mali aj medzi nami Slovákmi. Poslušné psy dali aj ruku do ohňa pre svojho „veliteľa“, boli odhodlaní zradiť vlastnú dedinu a dnes... Podaktoré psíčky sa rozbehali po Európe, podaktoré sa „túlajú“ po dedinských uliciach, ale... Nehovorí sa nadarmo – príde na psa mráz. Na niektorých už prišiel.

www.hl.rs

168 HODÍN

Pohnuté dni Oto Filip

o sa stáva a čomu veríme v týchto pohnutých a zložitých časoch? Najpravdivejšia odpoveď pravdepodobne najviac závisí od toho, kde na spoločenskom rebríčku sme a ako sa vlastne máme. Múdry Seneca napísal kedysi skutočne dávno: Chyba je veriť všetkému, chyba neveriť ničomu. Podľa Caesara: Ľudia veria ochotne tomu, čomu si sami želajú veriť. Uvedené večné dilemy dokážu človeka opantávať už pri pohľade na uplynulé a aj aktuálne diania našej horúcej súčasnosti. Rad pokoja a pochopenia, rad sľubov, napríklad o tom, že je pred nami rok stability, rozvoja a vylepšenia životného štandardu, rad problémov, potom rad násilia, nielen toho podmienečne povedané bežného, ale aj športového vo forme krvavých incidentov na nedávnom futbalovom zápase Partizán – Červená hviezda... Akoby sa roztrhlo vrece s javmi a prejavmi, zväčša negatívnymi, takými a inými. Z aspektu ekonomiky azda najdôležitejšou správou je, že je v polovici decembra pomerom hlasov 150 za a 12 proti v Národnom zhromaždení Srbska schválený zákon o rozpočte na rok 2018. Podľa neho príjmy by mali byť 1 178 miliárd a náklady 1 207 miliárd dinárov. Fiškálny deficit



na úrovni štátu by sa mal pohybovať okolo 0,6 percenta hrubého národného produktu, čiže sumy 28,6 miliárd dinárov. Aj keď pre mnohých prvoradou udalosťou bolo schválenie štátneho rozpočtu na budúci rok, nemožno prehliadnuť ani dve ďalšie významné udalosti. Začiatkom týždňa premiérka Ana Brnabićová pobudla v Bruseli, kde sa v pondelok stretla s vysokou predstaviteľkou EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku a podpredsedníčkou Európskej komisie Federicou Mogheriniovou. Z rozhovorov našej premiérky so šéfkou európskej diplomacie vyplynula zjavná podpora európskej perspektíve Západného Balkánu. Brnabićová podotkla, že Srbsko venuje osobitnú pozornosť reformne najnáročnejším prístupovým kapitolám 23 a 24, ako aj to, že sa reformy realizujú predovšetkým kvôli občanom a zlepšeniu kvality života v Srbsku. Jednoznačne najdôležitejšou návštevou v tomto období je pobyt prezidenta Aleksandra Vučića v čele našej väčšej delegácie v Moskve, ktorý sa začal v pondelok večer a skončil v stredu. Jeho ústredným bodom boli viachodinové utorkové rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom o celom rade otázok, siahajúcich od bilaterálnych vzťahov, cez situáciu v regióne a vo

svete, po otázky vojensko-technickej spolupráce, keďže, vyzdvihuje prezident, musíme byť dostatočne silní, aby sme si vojenskú neutralitu, ktorú sme si zvolili, chránili. Na uvedenom a iných stretnutiach prezident Vučić tlmočil, že je Srbsko pevne orientované na ďalší rozvoj politických vzťahov s Ruskou federáciou na základe strategického partnerstva a obojstrannej ochoty prehlbovať ich vo všetkých oblastiach. Vyjadril aj vďaku pevnej a dôslednej podpore Ruska územnej integrite a suverenite Srbska. Na utorkovom stretnutí s podpredsedom ruskej vlády Dmitrim Rogozinom prezident Vučić poukázal na to, že je Rusko jedným z našich strategických ekonomických a zahraničnoobchodných partnerov, že objem tovarovej výmeny vlani dosiahol 2,3 miliardy dolárov a že si prajeme existujúcu spoluprácu vylepšiť a posilniť, zvlášť v energetike, poľnohospodárstve a telekomunikáciách. Významnú návštevu a mimoriadne dôležité rozhovory, dohovory a dohody na najvyššej a vysokej úrovni už teraz možno zhodnotiť ako ďalší prejav strategického partnerstva dvoch štátov. Dakomu sa ono páči, iným pravdepodobne alebo možno ani nie, no podstatné je, že akákoľvek zahraničná politika, vrátane tunajšej, prvoplánovo vychádza a riadi sa vlastnými záujmami. Je to základ, ktorého nadstavbu najčastejšie stanovuje či trasuje stupeň porozumenia a spolupráce s relevantnými hráčmi medzinárodnej scény.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

RICHARD MAŠA, DELEGÁCIA EURÓPSKEJ ÚNIE V SRBSKU

Od Žeželja po IPARD Oto Filip Čo vám zvlášť utkvelo v pamäti v roku 2017, prípadne čo Srbsku prajete v roku, ktorý sa onedlho začne? – Čo sa týka roku, ktorý sa končí, bol som veľmi rád, že sa nám podarilo konečne umiestniť súčasti Žeželjovho mosta na svoje miesto, kde budú slúžiť obyvateľom Srbska v rokoch budúcich. Tak isto sa nám podarilo dokončiť niektoré

Informačno-politický týždenník

veľmi dôležité projekty na ochranu životného prostredia. A keď ide o tú budúcnosť, dúfajme, že sa nám podarí posunúť Srbsko ďalej na ceste do Európskej únie. Po posledných voľbách sme boli veľmi potešení, že vzniklo Ministerstvo pre životné prostredie, od ktorého máme veľké očakávania. Ide o to, aby sa v koneč-

nom dôsledku začali robiť viaceré projekty na ochranu prostredia, v ktorom žijeme. Tie síce stoja peniaze na začiatku, ale na konci dňa predlžujú život každému jednému obyvateľovi Srbska. Ďalšia vec je tá, že všetci dúfame, že na budúci rok začneme konečne s implementáciou IPARD-u. To znamená, že sa srbskí farmári budú môcť prihlásiť na podporu, na kúpu traktorov, poľnohospodárskej techniky a iného. Všetko to, čo sme spomínali už toľké roky. Dúfajme, že teraz pôjdeme do implementácie. • TÝŽDEŇ •

Z UDELENIA VÝROČNÝCH CIEN ÚSTAVU PRE KULTÚRU VOJVODINY

to znamená, že ste si to skutočne zaslúžili. Ďakujem porote, ktorá ma zvolila, a Slovenskému kultúrno-umeleckému spolku z Kysáča, ktorý ma navrhol. Dlho som uvarej Pazovy. Jemu sa do žoval po svetových oceneniach, rúk dostala Medaila prečo si to moji Slováci nevšimli. kultúry za multikultúrTrpel som v sebe a mal som pocit, nosť a interkultúrnosť, že to bolo nespravodlivé,“ povedal ktorú ústav každoročne odmenený režisér Benka. udeľuje za zachovanie Ďalšími laureátmi sú: huslista a rozvoj viacjazyčnosti Robert Lakatoš (Iskra kultúry mlaa kultúrneho dedičstva dému autorovi do 35 rokov), riaditeľ národnostných spoloMúzea Vojvodiny Drago Njegovan čenstiev, ktoré žijú vo (Medaila kultúry za zachovanie Vojvodine a prispievajú k kultúrneho dedičstva) a grafický vzájomnému uctievaniu dizajnér Boško Ševo (Medaila kula spoznávaniu rozličných túry za životné dielo). jazykov a kultúr vo Vojvo- Medaila kultúry za multikultúrnosť V mene odmenených sa poďadine. Zdôvodňujúc cenu a interkultúrnosť v rukách Miroslava Benku koval D. Njegovan. Okrem iného zdôraznili najmä to, že povedal, že byť nositeľom ceny je Benkova tvorba rozpoznateľná tvorbu vyzdvihol aj laureát a ako Ústavu pre kultúru Vojvodiny je nielen v našej krajine, ale aj v za- povedal, najťažšie je predstaviť sa nielen veľkou cťou, ale aj záväzkom hraničí, o čom svedčia aj početné vo svojom prostredí a byť povšim- a z toho dôvodu všetci odmenení ocenenia, ktoré tam získal. Prá- nutý vo svojom prostredí. „Keď ešte musia svojou prácou odôvodve dôležitosť uznania za vlastnú vás odmení vaše prostredie, tak niť rozhodnutie poroty.

Ceny za kultúrne hodnoty V Jasmina Pániková

o štvrtok 14. decembra v aule pokrajinskej vlády udelili výročné ceny Ústavu pre kultúru Vojvodiny jednotlivcom, ktorí sú zaslúžilí za rozvoj kultúry a umenia v našej krajine a ktorú úspešne prezentujú aj mimo hraníc. Laureátom ceny udelil pokrajinský tajomník pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami Miroslav Štatkić. „Vy ste dokázali, že uctievate a vyzdvihujete hodnoty dôstojné človeka a uctievate harmonickú zákonitosť prírody v dobrote a čistote duše,“ zdôraznil tajomník Štatkić. Jedným zo štyroch laureátov je aj Miroslav Benka, režisér, herec, scenárista a dizajnér zo Sta-

STRETNUTIA A SÚVAHY: VEĽVYSLANKYŇA SLOVENSKEJ REPUBLIKY (SR) V SRBSKU DAGMAR REPČEKOVÁ

Antipatie rozbíjajú Slovákov Oto Filip

dvoch veciach sa nedá pochybovať: prvej, že čas, čím ďalej plynie, tým rýchlejšie, a tej druhej, že uplynulý rok priniesol kopu nových aktivít v oblasti rozvetvených vzťahov Bratislavy a Belehradu. Nie veľmi dlhú prestávku počas nedávnej predvianočnej krajanskej recepcie na Veľvyslanectve SR v Belehrade bolo preto treba využiť aj na stručný pohľad na obdobie za nami, či na mesiace pred nami. V duchu toho napísané zostáva. Pani veľvyslankyňa, je tu december, mesiac tak sviatkov, ako i súvah a prianí. Ktosi tu možno i vtipne poznamenal, že na budúcnosť potrebujeme hlavne viac rozumu... – Veľmi dobre povedané. Prajem viac rozumu, čiže, aby sa odložili vzájomné antipatie, pretože to rozbíja Slovákov. Slováci sú tu menšinovým národom a väčšinový národ má potom väčšie možnosti diktovať svoje podmienky. Potom si nevieme obhájiť ani to, čo nám patrí aj podľa zákona. Fakt, že sa nevieme spojiť, svedčí aj o tom, že nedokážeme sledovať rôzne projekty, ktoré ponúkajú aj iné medzinárodné organizácie. Je to na škodu veci, pretože sú tam • TÝŽDEŇ •

rôzne projekty v oblasti energetickej efektívnosti, v oblasti rôznych tréningov na písanie projektov. Myslím si, že na toto sa bude treba sústrediť v roku 2018. Pretože čím viac bude Srbsko bližšie Európskej únii, – a máme stanovený reálny dátum 2025 – tým viac bude musieť vedieť vypracovávať projekty, pretože cez EÚ fondy tečú ohromné zdroje, najmä finančné. Vlastne, keď ich neuchopíme aj my, tak ich zoberie niekto iný. Sú to peniaze, s ktorými vieme nielen skrášliť naše mestá, ale dokážu riešiť aj kultúrne problémy, dokážu riešiť povedzme konkurencieschopnosť. To, čo potrebujeme priniesť, je aj to, aby sme len netancovali a nespievali, ale aby sme mali investorov v našich priestoroch, aby ľudia mali robotu, aby nemuseli odchádzať do zahraničia. Odchody sú v prvom rade na Slovensko... – Ja viem, že naši ľudia hovoria: a čo, keď chodia Slováci na Slovensko, však sa vracajú domov. Ale zabúdajú na to, že keď tu u vás žili Slováci zo Slovenska 270 rokov, tak tu sú ich korene, tu majú pochovaných svojich predkov, svoje rodiny. Tu majú

svojich príbuzných, toto je ich zem. Nie je teda dobre, keď odchádzajú. Idú, a keď prídu na Slovensko, tam sú vlastne cudzincami. Slovensko im možno za niekoľko rokov otvorí náruč. Ale vždy prichádzajú na cudziu zem, rozumiete, nie je to to isté. Aj ja sa tu cítim dobre, ale doma som koniec koncov iba na Slovensku. V mesiacoch za nami bolo mnoho udalostí: na úrovni medzištátnej, lokálnej, inej. Mohli by ste označiť niektorú za naj? – Mám fotografickú pamäť, takže si každú tú udalosť, každú návštevu zapíšem, no nechcem povedať, že to bolo také, alebo to bolo inakšie. Uvedomujem si, že je tu i taká závisť medzi obcami; keď totiž poviem, že tam to bolo výborné, potom sa iní na mňa tak trochu nahnevajú. Všade som sa dobre cítila, nechcem však kritizovať nikoho. Každý pre svoje konanie má aj svoje dôvody a tie dôvody sú často veľmi racionálne. Osobne sa mi veľmi páčilo, že sme realizovali aj návštevu poslaneckých výborov. Pretože to sú naši legislatívci a keď sa bude teraz rozhodovať o novej stratégii

rozvojovej pomoci, keď sa bude rozhodovať o krajanskej politike, my potrebujeme podporu práve týchto poslaneckých výborov: aby sa presadila potrebná legislatíva, ktorá by umožnilo naozaj ten styk udržať živý a tú menšinu podporiť. Minulý týždeň som sa stretla s riaditeľkou Kancelárie pre ľudské a menšinové práva Suzanou Paunovićovou. Začreli sme do otázky, že by sme mohli otvoriť aj vzájomnú bilaterálnu, medzištátnu zmluvu o vzájomnej podpore a ochrane národnostných menšín. To je podľa mňa dosť významný krok. Je to pre mňa aj signál, že aj Srbsko si uvedomuje, že stále viac Slovákov odchádza a že sú na Slovensku ešte stále vlastne príslušníkmi Republiky Srbsko, lebo u nás na Slovensku je získať občianstvo pomerne ťažké. Cíti vlastne tú potrebu chrániť ich práva aj na území Slovenska, o čom si myslím, že je dobre. Je to taký významný poznatok z roku 2017. A ten rok budúci? – Je jasné, že bude zložitý. Keď ide o prostredia, kde žijú Slováci, v novom roku im prajem, aby sa im hlavne darili projekty, aby dostali viac peňazí a aby došlo k dohode medzi srbským vedením tých obcí, ktoré začalo prevládať, a nimi. Aby sa teda našlo pochopenie a uplatnenie našich ľudí v lokálnej samospráve. Aby boli vlastne hrdí na to, že ja som z Kovačice, ja som z Padiny, ja som Slovák. Aby nebolo to také, že niekto nám tu rozkazuje a my len počúvame...

51 – 52 /4782 – 4783/ 23. – 30. 12. 2017

Týždeň SVET V ROKU 2017 (3)

Veľká Británia a EÚ Oto Filip

re marec, prvý vlaňajší jarný mesiac, bolo príznačné, že sa v ňom rozpútala ostrá vojna slov medzi Haagom a Berlínom s Ankarou, a to v súvislosti s prípravami na turecké referendum, ktoré v polovici apríla rozhodlo o posilnení právomocí prezidenta Recepa Erdogana. V tom istom mesiaci sa v Holandsku konali parlamentné voľby, ktoré jasne vyhrala Ľudová strana pre slobodu a demokraciu Marka Rutteho (VVD) pred nacionalistickou Stranou za slobodu Geerta Wildersa. Podstatné je však, že Holanďania hlasovali proti extrémizmu a že odmietli populizmus. Aj ďalšia udalosť mala veľký význam: britská kráľovná Alžbeta II. podpísala v polovici marca článok 50 Lisabonskej zmluvy o brexite, čím de facto

dovolila premiérke Therese Mayovej formálne začať s rokovaniami o odchode Veľkej Británie z EÚ. V súvislosti s tým bolo oznámené, že Deň B, keď Británia prestane byť členom EÚ, by mal byť 30. marec 2019. Odhodlanie pokračovať v Európe spoločne, aj po odchode Veľkej Británie, potvrdili 25. marca 2017 v Ríme lídri 27 štátov Európskej únie. Oznámili to v deň 60. výročia podpísania Rímskych zmlúv, ktoré sa stali základom európskej integrácie. V druhej polovici marca Turecko pozastavilo časť dohody s Európskou úniou o migrácii a

odmietlo prijímať späť utečencov z Grécka. Do diplomatických dejín je zapísané, že sa 18. marca konalo prvé stretnutie Merkelová – Trump vo Washingtone. Bola to jedna z najdelikátnejších diplomatických schôdzok za dlhý čas. Ďalšie významné diplomatické stretnutie prezidenta USA: 7. apríla Donald Trump privítal vo svojom floridskom sídle čínskeho prezidenta a šéfa komunistickej strany Si Ťin-pchinga. Z Trumpa, pôvodne vnímaného ako proruského politika, sa do apríla stal najväčší nepriateľ Moskvy. Badať to aj z jeho hodnotenia, že sú vzťahy s Ruskom na

Z OKRÚHLEHO STOLA V NDNV

Záhadná revízia Ústavy Jasmina Pániková

rbská vláda ešte dávnejšie prisľúbila, že sa v negociačnom procese s Európskou úniou zmenia aj časti Ústavy, ktoré sa vzťahujú na súdnictvo. Presnejšie, na to sa zaviazalo aj akčným plánom pre Kapitolu 23. O tejto téme, ako aj súčasnom postavení Vojvodiny, či možnosti decentralizácie v našej krajine hovorili vo štvrtok 14. decembra v Nezávislom spolku novinárov Vojvodiny (NDNV) na okrúhlom stole Decentralizácia, regionalizácia a postavenie Vojvodiny v kontexte rokovania s EÚ a avizovaných ústavných zmien. Účastníci diskusie, medzi ktorými boli aj profesori verejného a ústavného práva Marijana Pajvančićová a Nenad Dimitrijević, ako aj výkonný riaditeľ Strediska pre regionalizmus Aleksandar Popov, sa uzhodli, že verejná rozprava o zmene Ústavy RS je iba formálnym spĺňaním záväzkov,

www.hl.rs

Negatívne prejavy k autonómii aj na tejto fasáde v Novom Sade

ktoré si Srbsko prebralo akčným plánom pre Kapitolu 23. „Počas uplynulých 11 rokov všetky demokraticky legitímne parlamentárne väčšiny vládli ako klimatizované režimy ideologického, politického, hospodárskeho a ekonomického násilia. Tvaruje sa koniec takej

Informačno-politický týždenník

politiky? Proces ústavnej revízie je v určitej fáze, ale v akej, nevieme, keďže je všetko zahalené tajomstvom,“ povedal profesor Dimitrijević. Upozornil, že sa nevie, kto píše návrh ústavy, ani čo ten návrh obsahuje. „Všetky pokusy odborných združení a verejnosti,

rekordne nízkej úrovni v dôsledku moskovskej podpory pre sýrsky režim. V súvislosti s tým prezident Ruska Vladimir Putin kvitoval, že sa vzťahy s USA po nástupe Trumpa zhoršili. Apríl zostane v pamäti aj podľa tureckého referenda za ústavné zmeny, ktoré zmenilo politický systém z parlamentného na prezidentský. Za sa vyjadrilo 51,3 a proti 48,5 percent voličov. Novú drámu v spomínanom období zažila Sýria, keď bombový útok zasiahol konvoj autobusov s evakuantmi, čakajúcimi na vstup do mesta Aleppo. Zahynulo okolo 170 osôb, medzi ktorými aj 68 detí. Istú úľavu o niekoľko dní neskoršie priniesla skutočnosť, že Turecko, Rusko a Irán podpísali dohodu o vytvorení štyroch tzv. bezpečnostných zón v Sýrii, s cieľom zmierniť humanitárnu krízu v tejto vojnou ťažko zmietanej krajine. (V budúcom čísle: Francúzske prezidentské voľby) Ilustrácia: Časopis Srpska ekonomija 4/2017 aby sa rozprúdila rozprava, narážajú na prekážky. Podľa písania médií zástancovia režimu akoby sa pokúšali o obranu existujúcich riešení v platnej ústave, podľa ktorých by parlament mal voliť sudcov. Akoby šlo o určité vyjednávanie sa s Európskou úniou, v ktorom si naši držitelia moci myslia, že majú určité tromfy v rukáve.“ Profesorka verejného práva na Právnickej fakulte v Novom Sade Marijana Pajvančićová oceňuje, že je téma decentralizácie a postavenia Vojvodiny, čiže jej autonómie odstránená z verejnosti najmä preto, lebo ona znamená rozdelenie moci. Zdôraznila, že aktuálna ústava obsahuje veľmi veľa bodov proti autonómii, na čo sa nadviazal aj riaditeľ Strediska pre regionalizmus Aleksandar Popov, ktorý upozornil, že s príchodom terajšej vládnucej koalície otázka decentralizácie celkom vymizla, čo podľa neho bolo aj očakávané, lebo, ako povedal, práve táto koalícia sa kedysi zakladala za zrušenie autonómií. Keď ide o Vojvodinu, podčiarkol, že podľa najnovšieho výskumu spoločnosti Ipsos rastie negatívny trend k autonómii Vojvodiny. • TÝŽDEŇ •

NEZAMESTNANOSŤ MLADÝCH V SRBSKU

Aby vedomosti zostali v Srbsku Danuška Berediová

iera nezamestnanosti mladých (15 − 24 rokov) v Srbsku v prvom kvartáli v roku 2017 vynášala 34,9 %, čo našu krajinu v porovnaní s ostatnými európskymi štátmi vysúva na takmer najvyššiu priečku. Početní ekonomickí analytici v Srbsku uvádzajú, že sú údaje o zmenšení miery nezamestnanosti, ktoré sa zverejňujú v poslednom období, založené aj na zmenenej metodológii štatistického určenia nezamestnanosti, a nie na reálnom zlepšení v ekonomike a postavenia zamestnaných na trhu práce. Lebo dnes sa medzi zamestnaných zaraďujú všetky osoby, ktoré najmenej jednu hodinu v sledovanom týždni vykonávali nejakú platenú činnosť (v hotovosti alebo v naturáliách). Toto sú iba niektoré údaje z publikácie o postavení mladých osôb na trhu práce v Republike Srbsko, ktorú prezentovali 12. decembra na konferencii pod názvom Let the knowledge stay in Serbia (Aby vedomosti zostali v Srbsku). Konferenciu zorganizovali Nadácia Friedrich Ebert v spolupráci s Fondom Ljubu Davidovića v Nezávislom spolku novinárov Vojvodiny. Problém nezamestnanosti mladých nie je iba ekonomický, ale aj hlboko sociálny a má dlhoročné negatívne následky na spoločnosť. Nezamestnanosť mladých stimuluje aj odliv mozgov a eróziu ľudského kapitálu srbskej spoločnosti. Cieľom tejto konferencie bolo dosiahnuť súhlas medzi tvorcami rozhodnutí, zamestnávateľmi, syndikátmi a občanmi, ktorí majú záujem o rozvoj politiky zamestnávania mladých a môžu konštruktívne prispieť k zlepšeniu zákonného regulatívu v tejto oblasti. V rovnomennej publikácii sú uvedené aj doterajšie skúsenosti z Bosny a Hercegoviny, Chorvátska a Srbska v súvislosti • TÝŽDEŇ •

s predkladanými alebo prijatými zákonmi. Analyzované sú aj otázky vplyvu sociálno-ekonomického kontextu a úsporných opatrení na nezamestnanosť mladých, ako aj vzťah medzi vzdelávaním a zamestnávaním mladých. Jeden z učastníkov konferencie bol Balša Božović, národný poslanec a navrhovateľ súboru zákonov o zamestnávaní mladých, ktoré pri tejto príležitosti prezentoval. Ide o návrhy zmien zákona o práci a zákona o záväznom sociálnom poistení. Jedným z cieľov balíka zmien zákonov, ktorý je predostretý republikovému parlamentu, ale ešte nie je na rokovacom poriadku, je, aby sa 80-tisíc neformálne zamestnaných mladých ľudí stalo formálne zamestnanými, čím by tento štát iba získal. Ako bolo počuť, uvedené zákony by zabezpečili aj povinnú prax pre stredoškolákov, ktorá by bola platená. Božović však podotkol, že tento model nemá nič spoločné s duálnym vzdelávaním. Ďalší mechanizmus, ktorý by umožnil, aby sa mladí stali konkurenčnejší na trhu práce, je uvedenie modelu postupnej štruktúry sociálnych výdavkov, ktorý predvída, aby výška celkovej sadzby výdavkov závisela od veku. Tak by osoby do 24 rokov platili sociálne výdavky vo výške 20 %, kým by sa vo veku 29 – 30 rokov sadzba výdavkov vyrovnala so súčasnou úrovňou, čiže 37,8 %. Predpokladom tejto politiky je, že zamestnávatelia majú menší záujem o zamestnanie mladých osôb v dôsledku nedostatku pracovných skúseností a pracovných zručností, a že sú preto pripravení zaplatiť menej za ich prácu. V publikácii sa tiež uvádza, že vláda Srbska nemá systémový prístup na riešenie problému vysokej nezamestnanosti mladých. Miroslav Vasin, podpredseda Zhromaždenia AP Vojvodiny a bývalý pokrajinský tajomník pre prácu, zamestná-

vanie a rodovú rovnosť, hovoril o projekte Prvá šanca a o projekte kúpy domov na dedine pre mladé manželské páry, ktoré sa začali realizovať ešte počas jeho mandátu, aj o návrhoch, ako zlepšiť oblasť zamestnávania mladých, konkrétne uvádzajúc príklady šancí v oblasti turizmu, IT sektore, poľnohospodárstve či v zelenej ekonomike. Olivera Radovanovićová, predsedníčka Zelenej siete Vojvodiny, hovorila o situácii a postavení mladých na dedine, opierajúc sa o príklady mladých manželských párov, ktoré dostali domy na dedine prostredníctvom uvedeného projektu. Aleksandra Jerkovová, národná poslankyňa, uviedla, že je táto téma veľmi široká a že sa tieto problémy nemôžu riešiť, a pritom sa nedotýkať oblastí vzdelávania, vlády práva, či bez vypočutia skúseností z iných krajín: „Mal by to byť jeden udržateľný a obsiahly proces, ktorý bude pretrvávať bez ohľadu na to, kto je pri moci.“ Ako

veľký problém dnešnej politiky zamestnávania vyzdvihla, že sa z našich občanov vytvára lacná pracovná sila a že by sa prostriedky, ktoré sa vyčleňujú pre investorov na každé pracovné miesto, mohli oveľa lepšie využiť. Odhadované náklady na navrhovanú politiku vynášajú okolo 50 miliónov eur. Odhaduje sa tiež, že by sa plný účinok tejto politiky dosiahol v období dvoch rokov. Tento návrh by určite mal byť východiskovým bodom na diskusiu. Avšak na konferencii neboli spresnené niektoré dôležité veci, napríklad aká je to prax pre stredoškolákov, ktorá nemá nič spoločné s duálnym vzdelávaním. Je jasné, že cieľom návrhov je podporiť podnikanie a samozamestnávanie, avšak nikto nespomenul zákaz zamestnávania vo verejnom sektore a aké má následky napr. na oblasť zdravotníctva a koľko mladých (iba) z tohto sektoru odišlo z našej krajiny.

Iný uhol reality

Nikola Petkov

51 – 52 /4782 – 4783/ 23. – 30. 12. 2017

Gratulácie

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• GRATULÁCIE •

Miroslav Štatkić, pokrajinský tajomník pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami Našim cteným priateľom a susedovcom, príslušníkom slovenského národnostného spoločenstva a čitateľom týždenníka Hlas ľudu srdečne blahoželám k vianočným a novoročným sviatkom, so želaním, aby ich strávili v kruhu svojich rodín v pokoji, radosti a blahobyte. Najkrajšie sviatočné želania odosielam aj novinárom, redaktorom a ostatným zamestnancom v Hlase ľudu, týždenníku, ktorý už viac ako 75 rokov dôkladne a neúnavne zachováva jazyk, kultúru a všetky iné prvky, a to svojskosť a identitu vojvodinských Slovákov. Zároveň prajem, aby aj tento nastávajúci rok plynul na potešenie všetkých nás, v duchu tolerancie, spoločenstva a vzájomného porozumenia. Šťastlivé a požehnané vianočné a novoročné sviatky!

Pokoj ľuďom dobrej vôle Vianočný vinš si prizval koledu: vraj pôjdu, kam ich oči povedú – hornatým krajom, šírou rovinou, s tou tisícročia starou novinou, že časy sviatkov ľuďom nastali. Dieťatko narodené v maštali svet požehnáva znovu pokojom. Nech privíta ho každý po svojom, a nech mu lásku sveta popraje. Ako ono symbolom dobra je, nech dobrá vôľa k nám si prisadne a skutky naše nech sú príkladné, nech k našim blížnym cestu zaviatu vyznačia v snehu stopy návratu... (Katarína Hudecová) Áno, po roku opäť klopú na dvere Vianoce, čas radosti, veselosti, čas, keď sa stretávajú rodiny, príbuzní, známi, keď sadáme k spoločnému stolu… Hoci hektický predvianočný čas, čas nákupov a materiálnych príprav v posledných rokoch prevýšil čas príprav duchovných, predsa si radi pripomíname skutočnú podstatu Vianoc. Všetko smeruje k upokojeniu duše a k prípravám na sviatky. Aj príroda sa uložila na zimný odpočinok a čakáme, kedy ju prikryje biela perina a nepríjemné sychravé dni premenia sa na jasné zimné. Na vianočnú nôtu nás naladia aj kultúrne programy, predvia• GRATULÁCIE •

nočné vystúpenia umelcov, literárne večierky, koncerty, ponuka je skutočne široká. Rozhlasové či televízne relácie a vystúpenia folklórnych súborov pripomínajú vianočné zvyky a tradície, to, čo sa na Slovensku už takmer vytratilo z bežného života. Vy, milí krajania, si zvyky a tradície ceníte viac, spájajú Vás s materskou krajinou, ku ktorej sa obraciate, ktorá Vám pripomína Vašich predkov. Tých, ktorí v rôznych obdobiach z rozličných dôvodov odchádzali do všetkých častí sveta. Domov, ktorí často nedobrovoľne opúšťali, si pripomínali udržiavaním zvykov a obyčají a vštepili Vám lásku a úctu k tradíciám kultúrnym i duchovným. Obdivujeme ich a Vašu pracovitosť, húževnatosť a odolnosť, Vašu lásku k slovenskému jazyku a slovenskej kultúre, Vaše snaženia a úspechy pri zachovávaní slovenskosti! V Matici slovenskej si ich dvojnásobne vážime, veď prostredníctvom Krajanského múzea máme k Vám bližšie a lepšie Vás poznáme, preto sa vynasnažíme pomáhať Vám pri udržiavaní slovenskosti, ako sa dá. Práve v predvianočnom období a v čase

sviatkov najsilnejšie pociťujeme spoločné hodnoty. Ku koncu roku prichádza aj čas bilancovať. Bol by to dlhý výpočet, keby sme chceli vymenovať všetko úspešné, čo ste pripravili, zorganizovali, čoho ste sa zúčastnili. Stretávali sme Vás v Martine, Bratislave, Trnave, Hlbokom, Šaštíne, Spišskej Novej Vsi, ale aj v Maďarsku, Rumunsku, Srbsku, Poľsku, Česku… a všade sme sa cítili s Vami príjemne a inšpirujúco. Vaša zanietenosť za vec a schopnosti presadiť svoje idey podnecuje, aj preto sa tešíme na konkrétnu spoluprácu v budúcnosti. A tak prajeme Vám všetkým, milí krajania, aby sa vo Vašich dušiach rozhostil krásny pocit pokoja, nech Vianoce zanechajú vo Vašich srdciach stopu pohody a radosti! A do nového roku 2018 veľa elánu, veľa ďalších úspešných akcií, dostatok času na rodinu i na prácu, nech Vám Vaša slovenskosť prináša radosť a nech obohacuje Vaše okolie! Nech je nasledujúcich 365 dní roku 2018 prežitých v zdraví a naplnených prácou, láskou a spokojnosťou! POKOJ ĽUĎOM DOBREJ VÔLE! Za Maticu slovenskú, Krajanské múzeum MS Gabriela Hamranová a Zuzana Pavelcová

51 – 52 /4782 – 4783/ 23. – 30. 12. 2017

Ľudia a udalosti ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Zmeny rozhodnutia o mestskom rozpočte Elena Šranková

a zasadnutí Zhromaždenia mesta Nový Sad vo štvrtok 14. decembra okrem iného schválili zmeny rozhodnutia o mestskom rozpočte na rok 2017. Zmeny sa vzťahujú na maximálny počet zamestnaných v meste vo verejnom úseku. Preto sa rokovalo predovšetkým o tom, koľko je vlastne pracovníkov v mestskej správe. Zodpovední tvrdili, že sa počet zamestnaných na neurčitú dobu zmenšuje, kým opoziční výborníci poznamenali, že sa o tomto znížení počtu stále rozpráva, ale sa nerealizuje. Kritizovali tiež, že aktuálne mestské vedenie ani po rokoch nezačalo so zahlásenou reorganizáciou správy, aby

účinnejšie poskytovala služby občanom. Na tému zmien rozhodnutia o mestskom rozpočte Srđan Kružević, námestník primátora, povedal: „Nový Sad musí zmeniť rozhodnutie pre zlaďovanie právnych aktov o maximálnom počte zamestnaných.“ Ako ujasnil, príslušnosti mesta sa rozširujú, takže treba plánovať viac zamestnaných na určitú dobu. To preto, že ich očakáva legalizácia, na čo potrebujú viac vykonávateľov, ktorých musia angažovať aj na riešenie sťažností v lehote 15 dní, ktoré občania podávajú Správe pre komunálne práce. Výborníci na zasadnutí schválili aj rad urbanistických plánov, ako aj lokálny akčný plán boja proti korupcii. Rozhodli vyčleniť doda-

točných 20 miliónov dinárov pre Verejný mestský Budova Zhromaždenia mesta Nový Sad dopravný podnik (JGSP) na bežné subvencie – kúpu v prvom rade šoférov, ktorí sa paliva. Spolu s týmito dodatočnými zamestnávajú v zahraničí. Keď prostriedkami mestský prepravca ide o kádrové zmeny, vymenovali na bežné subvencie v tomto roku medziiným úradujúceho riaditeľa dostane 200 miliónov dinárov. Lekárne Nový Sad, ktorým sa stal Zmenami programu podnikania Gojko Vujnović, doterajší predseda tohto podniku, ktoré výborníci tiež Správnej rady. V tejto funkcii vyschválili, JGSP umožní zamestnať striedal Nadu Ilićovú, ktorá podala 35 robotníkov na určitú dobu pre demisiu. Novou členkou rady je zväčšený objem práce. S týmto Nataša Rašetová. Zaujímavosťou na zasadnutí zvýšením mestský prepravca bude mať 145 zamestnaných na bola porucha s mikrofónom, pre určitú dobu. Koncom roka tam ktorú takmer museli vyhlásiť prebude spolu 1 245 robotníkov, čo je stávku. Nakoniec túto záležitosť o osem menej než na začiatku roka. riešili Aleksandar Kravić, člen MestDôvod na nové zamestnávanie skej rady pre dopravu, a Lazar je odchod robotníkov z podniku, Kanjerić, výborník SRS.

OBEC BÁČSKY PETROVEC

Rozprava bez rozpravy o rozpočte 2018 Jaroslav Čiep

ento príspevok by sme mohli začať konštatáciou, že zasadnutie ohľadom rozpravy o predbežnom návrhu Rozhodnutia o rozpočte Obce Báčsky Petrovec na rok 2018 bolo zvolané, ale vážnejšia diskusia o tejto závažnej téme sa takmer vôbec nekonala. Zasadnutie sa uskutočnilo vo štvrtok l4. decembra 2017 vo večerných hodinách v zasadačke lokálneho parlamentu. Možno to zdôvodniť aj tým, že predseda Zhromaždenia Báčskopetrovskej obce Ján Šuľan pozvanie na verejnú rozpravu adresovanú predstaviteľom orgánov obce, verejných služieb, združení občanov, prostriedkov verejného informovania a občanom obce podpísal iba dva dni predtým a príslušné materiály boli sprístupnené na obecnej

www.hl.rs

webovej stránke 13. decembra, teda iba deň pred samotnou rozpravou. Či adresáti pozvanie aj dostali, nevedno, ale bolo celkom zrejmé, že ho ignorovali, a výzvu, aby sa aktívne zúčastnili verejnej rozpravy ohľadom tohto dôležitého aktu, ktorý by sa mal schváliť na 17. zasadnutí Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec 22. decembra, si vôbec nevšímali. Pre takto super urýchlené počínanie predstaviteľov Obce Báčsky Petrovec sa stalo, že sa na verejnej rozprave zúčastnila len hŕstka výborníkov, zopár členov Obecnej rady a správy a traja – štyria predstavitelia priamych či nepriamych užívateľov rozpočtových prostriedkov. Napriek tomu zo strany kompetentných z obce bol prezentovaný a odôvodnený predbežný návrh uznesenia o rozpočte Obce Báčsky Petrovec na rok

Informačno-politický týždenník

2018. Predseda obce Srđan Simić najprv sklamane konštatoval, že na rozpravu neprišli predsedovia miestnych spoločenstiev, riaditelia inštitúcií a škôl, ako aj predstavitelia spolkov, ktoré prostriedky získavajú z obecného rozpočtu. Podľa predostretého návrhu príjmy Obce Báčsky Petrovec na rok 2018 dosahujú 1 045 845 000 din. a výdavky 1 088 836 000 din., čo znamená, že obec vo svojom rozpočte vykazuje deficit v sume 31 407 000 din. Deficit sa bude kryť z prenesených a nevyužitých príjmov z predchádzajúcich rokov v sume 42 991 000 dinárov, ktoré sa použijú aj na krytie výdavkov na splatenie jadra dlhu v sume 11 584 000 dinárov. Ako bolo počuť, všetky nerealizované projekty z aktuálneho roku sa prenesú do nasledujúceho. Sem patrí aj oprava cesty Kulpín – Petro-

vec. Z rozpočtov vyšších štátnych štruktúr, okrem bežných kapitálnych investícií rekonštrukcie ulíc, mostov, dostavby priemyselných štvrtí, značné prostriedky plánujú aj na obnovu budov základných škôl v Petrovci a Maglići (cca 300 miliónov dinárov). V nasledujúcom roku ako prioritné práce uviedli parterovú úpravu najfrekventovanejšieho úseku troch ulíc v Petrovci, inak rečníkmi chybne uvádzané ako „hlavnej ulice“. Hlavnou ulicou v Petrovci je ešte vždy Ulica maršala Tita, pre ktorú tiež existuje plán upraviť ju ako pešiu zónu. Týmto rozhodnutím sú uvedené aj prostriedky na výplatu miezd 141 zamestnancom vo verejnom sektore. Z toho v obecnej správe je 41 zamestnancov, v škôlke 48, VKP Progres 32, VKP Komunalac 11, v Knižnici Štefana Homolu 2, Slovenskom vojvodinskom divadle 2, miestnych spoločenstvách 4 a v Stredisku pre sociálnu prácu 1. Okrem toho platy zabezpečia aj pre 3 zvolených funkcionárov a 3 vymenované osoby v orgánoch obce, 3 riaditeľov kultúrnych inštitúcií (KŠH, MVS a SVD) a riaditeľa Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec. • ĽUDIA A UDALOSTI •

POZORUHODNÉ PODUJATIE BIELOBLATSKÝCH SLOVÁKOV

Stavajú Slovenský dom Vladimír Hudec

ieloblatskí Slováci už dlho túžia po vlastnom stánku. Na tom pláne sa začali činiť ešte pred desiatimi rokmi, keď predsedom MOMS bol Ján Haník. Vtedy si dokonca objednali aj ideový projekt nového Slovenského domu, avšak neskoršie sa ukázalo, že výstavba domu tej veľkosti je pre tento malý MOMS príliš náročné predsavzatie. Idey vystavať si dom sa však Bieloblatčania nechceli vzdať a keď im začiatkom tohto roku v Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny schválili prostriedky v sume milión dinárov, sny o novom dome sa stali omnoho reálnejšími. – Schválené prostriedky nás podnietili začať s prípravami, resp. vybavovaním rôznych administratívnych záležitostí včítane stavebného povolenia. Najprv sme podpísali zmluvu, ktorou náš bieloblatský cirkevný zbor zdarma ponechal pozemok v strede dediny vedľa farských miestností

MOMS na používanie na 90 rokov. výstavbou. Dom bude poschoBola to dohoda odsúhlasená Sy- dový, rozlohy 130 štvorcových nodou ešte z čias Jána Haníka, ale metrov. V prízemí bude sieň pre nikdy nebola formálne podpísaná, asi 50 osôb vhodná na folklórne – hovorí predsedníčka bielob- skúšky a menšie posedenia, resp. latského MOMS Jarmila Hromčíková. Medzičasom v máji dostali aj sľúbené peniaze z NRSNM. S prácami konečne začali v polovici decembra. Skôr sa vraj nedalo pre administratívne dôvody, ale aj preto, že lokálni majstri, s pomocou ktorých počas výstavby počítajú, boli zaneprázdnení inými prácami. Veľkými písmenami v dejinách MOMS Biele Blato, keď sa začala vý- Usilovným majstrom ani dážď neprekážal stavba Slovenského domu, pri betónovaní základov nového Slovenského domu bude zapísaný utorok 12. decembra 2017. V ten deň totiž vy- prednášky. Tam bude aj kuchyňa kopali základy a už nasledujúceho a toalety a na poschodí bude šatdňa ich aj vybetónovali, o týždeň ňa, kancelária, čiže archív a jedna neskoršie pokračovali s betóno- miestnosť určená na potreby cirvaním základov nad zemou. Po kevného zboru, čo je v súlade s Vianociach zostalo vybetónovať dohodou o prepustení pozemku. podlahu a na jar by mali začať s Dôvody, prečo treba vystavať

Slovenský dom, sú podľa slov našej spolubesedníčky viacnásobné: – Počas 27 rokov pôsobenia bieloblatského MOMS sa nahromadilo hodne archívneho materiálu, ktorý sa uschováva buď u tajomníka, alebo u mňa doma, – hovorí Hromčíková. – Okrem toho MOMS má aj určitý majetok, čiže ozvučenie, kroje, počítač, ktorý je tiež v súkromných domoch tanečníkov a iných členov MOMS. Nechceli by sme, aby sme po čase zistili, že nevieme, kde sa to všetko nachádza, tak ako dnes už nevieme, kde sú kroje, ktoré sme zdedili po rozpade kultúrno-umeleckého spolku. Takto všetko bude na jednom mieste a k dispozícii všetkým, ktorí o túto činnosť prejavia záujem. Ďalší dôvod, prečo potrebujeme tento dom, je, že v Dome kultúry sa od októbra do mája nedá robiť, lebo nie je riešené vykurovanie, takže sme sa museli rôznymi spôsobmi vynachádzať, aby činnosť v zime úplne nezanikla. Každým dňom je nás síce čoraz menej, ale aj tí, čo tu zostávajú, si zaslúžia adekvátny priestor a slušné podmienky na činnosť.

OBEC BÁČSKY PETROVEC

Ako správne používať autosedačky Jaroslav Čiep

ezplatné detské autosedačky nedávno dostali 23 záujemcovia z územia Báčskopetrovskej obce. Obecná Rada pre bezpečnosť cestnej premávky prostredníctvom Fondu pre bezpečnosť cestnej premávky plánovala totiž vo svojom rozpočte peňažné prostriedky aj na tieto účely. V utorok 12. decembra 2017 v zasadacej sieni Zhromaždenia obce uvedená rada zorganizovala akciu týkajúcu sa použitia detských ochranných systémov, resp. detských autosedačiek. Ako hosťujúci školitelia v Petrovci vystúpili predseda Inštitútu pre bezpečnosť cestnej premávky z Nového Sadu Slaven Manović a jeho spolupracovníčka Dejana Jelečaninová. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Školitelia z Nového Sadu rodičom dopodrobna vysvetlili chyby, ku ktorým najčastejšie prichádza pri inštalácii autosedačiek

Na úvod predseda Báčskopetrovskej obce a predseda rady Srđan Simić privítal hostí a spoluobčanov, z ktorých niektorí prišli aj s deťmi. Člen rady

Nebojša Stojisavljević uviedol údaje zo Správy o základných ukazovateľoch stavu bezpečnosti v premávke v rokoch 2012 až 2016 týkajúce sa počtu úrazov

vzhľadom na vek účastníkov nehôd v obci. V uvedenom období bolo vo veku od 0 do 14 rokov zranených 10 detí, ale našťastie bez obetí nehôd. Z celkového počtu zranených detí na mieste pasažierov bolo 60 %, detí šoférujúcich (bicykel) bolo 30 % a detí chodcov 10 %. Deti najčastejšie utrpeli zranenie v apríli, júli a v októbri. Cieľom tohto podujatia bolo, aby sa prostredníctvom interaktívnej ukážkovej prednášky poukázalo na význam správneho používania a montáže detských autosedačiek, aby rodičia bezpečne jazdili so svojimi deťmi. Na záver vedenie obce po prvýkrát občanom poskytlo 23 homologizovaných detských autosedačiek a príručky užitočné pre rodičov.

51 – 52 /4782 – 4783/ 23. – 30. 12. 2017

Gratulácie

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• GRATULÁCIE •

VIANOČNÉ TRHY V PETROVCI ÔSMY RAZ

Veselé sviatočné pobavenie Jaroslav Čiep

ianočné trhy v Báčskom Petrovci sa pomaly, ale iste stávajú peknou tradíciou. Akoby aj nie, keď tu už ôsmy raz od Námestia slobody, popred pomník pozdĺž Ulice maršala Tita tiahla vianočná ulička so všelijakými dobrotami, maškrtami a via- Tlačenica pred pomníkom na petrovských nočnými ozdobami. Vianočných trhoch V nedeľu 17. decembra poobede tu bolo naozaj ruš- predseda Báčskopetrovskej obce no, azda najrušnejšie doteraz. Srđan Simić a poprial im požehVianočné trhy 2017 neboli síce nané vianočné a novoročné sviatv bielom, lebo chýbala sneho- ky. Program, ktorý nasledoval, vá prikrývka, ale zato teplota moderovali Marína Horvátová čosi nad nulou návštevníkov a Martina Benková. Stánkov vo vianočnej uličke z Petrovca a bližšieho a ďalšieho okolia priam nútila aspoň trochu z roka na rok pribúda. Na takmer

ca z veľmi vzdialených miest. Ani tohto roku na trhoch nechýbalo varené víno, čaj, pálenka, koláče, torty, kapustnica, oblátky, vianočné ozdoby, všelijaké drobnosti priemyselnej či domácej výroby s vianočnou tematikou, napr. zo šúpolia, lisovaného papiera a pod. V rámci kultúrno-umeleckého programu za účasti detí a dospelých do večerných hodín sa

šia a staršia spevácka skupina Kultúrno-umeleckého spolku Petrovská družina, ako i detská besiedka, konfirmačná mládež, dychový orchester a petrovský mladší cirkevný spevokol. Predstavili sa aj deti z Nedeľnej školy v Baptistickej cirkvi. Nechýbalo ani vystúpenie spevokolu Credimus slovenských evanjelických zborov Báčskopetrovskej obce, Komorného zboru Musica viva, ženského speváckeho zboru KUS Đuru Jakšića z Maglića a skupiny Hermon z Kristovej duchovnej

Na javisku sa účastníci striedali do večerných hodín

z ozvučeného javiska ozývala hudba, pesničky a vinšovačky. Na javisku, pravdaže, nechýbal ani dedko Mráz a jeho pomocníčka. Táto dvojica všetkým účinkujúcim deťom odovzdala prichystané balíčky. Do programu boli zapojení chóristi Základnej Deti sa najviac tešili balíčkom od dedka Mráza

sa zohriať pri varenom vínku 90 punktoch pod stánkami náva zároveň trochu aj podupkávať števníkov lákala bohatá ponuka. na mieste spolu s účastníkmi Svoje výrobky predávali nielen programu na improvizovanom domáci, ale aj predajcovia z bližšieho a ďalšieho okolia, dokonjavisku. Toto tradičné podujatie v Petrovci sa začína piesňami v podaní trubkárov evanjelického cirkevného zboru z kostolnej veže. Otvorenie Vianočných trhov bolo o 14. hodine, keď sa prítomným z javiska prihovoril Tradičné bábiky zo šúpolia • ĽUDIA A UDALOSTI •

cirkvi. Pred mikrofón na javisku si zastali a zaspievali aj už známi sólisti Iveta Dorčová, Michal Struhár, Andrea Lačoková a bratia Lehockovci, Boris Gabríni, Jarmila Kolárová a Ondrej Pavčok. Po ukončení kultúrno-umeleckého programu nasledovala zábava so skupinou Trio MIO. O rg a n i z a č ný v ýbor Vianočných trhov 2017 môže byť spokojný, lebo aj tohto roku sa podujatie v Petrovci vcelku vydarilo. Trhy prilákali množstvo návštevníkov, nielen domácich, ale aj z iných miest, Spolkárky z okolia tiež prišli s bohatou ako aj predavačov, ponukou sladkostí ktorí so sebou priškoly Jána Čajaka v Báčskom niesli aj kúsok Kulpína, Hložian, Petrovci, žiaci základných škôl J. Maglića, Kysáča, Pivnice, Lugu, A. Komenského v Kulpíne, Jozefa Kovačice a ďalších dedín. K tomu Marčoka-Dragutina v Hložanoch bolo cítiť aj viedenský šmrnc a a Žarka Zrenjanina v Maglići. všetci vospolok sa pekne pobaAj tohto roku vystúpila mlad- vili. 51 – 52 /4782 – 4783/ 23. – 30. 12. 2017

Gratulácie

Príjemné prežitie vianočných sviatkov a do nového roku 2018 veľa zdravia, šťastia, lásky a rodinnej pohody všetkým občanom Báčskopetrovskej obce a všetkým ľuďom dobrej vôle želá

OBEC BÁČSKY PETROVEC A PREDSEDA OBCE SRĐAN SIMIĆ

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• GRATULÁCIE •

VIANOČNO-NOVOROČNÉ TRHY V KOVAČICI

Doplnili predvianočnú náladu Anička Chalupová

robkami a ručne vyrobenými darčekmi z prírodných materiálov. Podľa slov Dragany Latovljevovej, riaditeľky Turistickej organizácie, tohtoročné trhy prilákali do Kovačice rekordný počet návštevníkov. Podujatie slávnostne otvoril predseda obce Milan Garašević, ktorý podotkol, že obec mieni Lampióny šťastia z adventnej Kovačice šťastne vyleteli aj do budúcna podporovať túto do neba akciu a pozdvihnúť ju na ešte vyššiu úroveň. Po zdobení stromčeka, v ktorom účinkovali žiaci piateho ročníka tunajšej školy, na vianočne osvetlenom námestí v strede mesta sa uskutočnil adventný kultúrny program. V programe vystúpili mladí sólisti, účastníci uplynulých ročníkov Festivalu populár- Ponuka ozdôb a úsmevov nej hudby pre deti – účastníčky z Padiny

vetoznáme mestečko insity uplynulý víkend do svojich dejín zapísalo už piaty ročník obľúbených Vianočno-novoročných trhov. Všetko sa začalo s dedkami Mrázmi, ktorí sa v nedeľu 17. decembra 2017 od rána vozili na koči ulicami a pozývali občanov na hlavné podujatie na námestí v strede Dedkom Mrázom sa predovšetkým tešili mesta, kde priam panovala najmladší, ktorí ich vítali na ulici predvianočná atmosféra. Posádku dedov Mrázov v čele s pohoničom Pavlom Čížikom tohto roku rovnako ako vlani tvorili Kovačičania Saša Erdeljan, Miroslav Koreň a Andreja Dinić, s ktorými sa deti mohli aj vyfotiť pri vianočnom stromčeku na Početní účastníci programu pridali novom ná- k čaru Vianočno-novoročných trhov mestí v strede mesta. Tam už v predpolud- skych maškŕt pre najmenších až ňajších hodinách namontovali po bryndzové halušky, makové niekoľko desiatok drevených opekance a varenú medovinu. stánkov venovaných umelec- Okrem kulinárskych špecialít kým remeslám, ktoré ponúkali viac ako 140 vystavovateľov tradíciu – od rôznych cukrár- nielen z Kovačickej obce, ale aj z Inđije, Pančeva, Alibunara, Zreňanina, Kikindy a iných miest vábilo tradičnými vianočnými ozdobami, remeselníckymi vý-

Ručné práce z dreva lákali návštevníkov

Stromček treba pekne ozdobiť... • ĽUDIA A UDALOSTI •

Pestrá ponuka na stánku z Pančeva

Letí pieseň, letí, orchester a spevácky zbor žiakov ZŠ Mladých pokolení, spevokoly cirkevných zborov Kovačica I a II, spevácky zbor Viva La Musica a padinský mládežnícky spevácky zbor.

Keďže zima poriadne pritiahla šály, organizátori sa postarali, aby sa aj tohto roku na občerstvenie ponúkal teplý čaj a varené víno, ako aj chutné pečené klobásky, ktoré nasýtili najvytrvalejších účastníkov. Na záver podujatia, ktoré spestril dokonca aj slabý sneh, spoločne vypustili svetielkujúce lampióny šťastia.

51 – 52 /4782 – 4783/ 23. – 30. 12. 2017

Ľudia a udalosti V SOĽANOCH NA VIANOČNOM PROGRAME ŽIAKOV

meranými darčekmi. Tie po ukončení krátkeho vkusného večierka dostali aj tentoraz, a potom si spolu s obecenstvom pomaškrtili na chutme a hostí pozdravila predsedných koláčoch a obníčka Matice slovenskej Soľany čerstvení. Miluška Beseková. Potom sa už V rámci programu na pódiu, ktorému dominoval Beseková podala vianočný stromček a hŕba balíkov, krátku správu o tohtoodvíjal program v slovenskom ročných matičných jazyku. Žiaci (presnejšie prevažne žiačky) recitovali, hovorili reč- Účastníci vianočného programu v slovenskej reči aktivitách a plánoch na rok 2018. Vianočný ňovanky a pri hudbe profesora v Soľanoch Miksáda a Marka Rogića zaspievali vianočných programov žiakov ZŠ Josi- žiacky program kladne ohodnotila primerané pesničky „zo všetkých pa Kozarca v Soľanoch sa začala v Ma- Gracijela Stiba, zástupkyňa starostu kútov Slovenska“ a za svoje výkony tici slovenskej Soľany pred trinástimi Obce Vrbanja, ako i Tomislav Lasić, rokmi. Aj prvý program pozostával kňaz katolíckej cirkvi v Soľanoch. si vyslúžili úprimný potlesk. V úlohe konferanciérov prítomných z vianočných recitácií a piesní, ktoré Moderátori úvodom programu o. programom viedli žiačka Katarína sa žiaci naučili na hodinách sloven- i. povedali: „Keby sme sa pomýlili, Miháľová a pán Miksád, keďže ďalšia ského jazyka. Od samého začiatku prepáčte nám. My sa ešte stále učíme.“ žiačka Mia Janjićová práve bola chorá. Matica slovenská žiakov za ich vôľu Z tváre miesta môžeme dosvedčiť, Z ich spojovacích výstupov sme sa a snahu navštevovať voliteľné hodiny že sa žiaci slovenčinu učia s chuťou dozvedeli, že tradícia organizovania slovenského jazyka odmeňuje pri- a láskou. A vedia, prečo!

S chuťou a láskou Juraj Bartoš

edzi Slovákov v Chorvátsku, odkedy nežijeme v spoločnom štáte, veru neodchádzame často. Dedina Soľany sa nachádza na juhu Vukovársko-sriemskej župy, v Obci Vrbanja. Roku 2001 v nej žilo 1 554 obyvateľov (medzi nimi aj 72 Slovákov), ale roku 2011 už len 1 245... V utorok 19. decembra žiaci tamojšej Základnej školy Josipa Kozarca predviedli vianočný program. Pripravili ho spolu so svojím učiteľom slovenčiny Vladkom Miksádom z Iloka. V zasadačke miestneho richtárstva v podkroví budovy, v ktorej sídli aj pošta, pozreli si ho početní rodičia a hostia. Účinkujúcich vo vianočnom progra-

V ZDRUŽENÍ OBJATIE V KULPÍNE

Sviatočný ruch a radosť Katarína Gažová

na vonkajšie dvere na dome. Všetky tieto ozdoeselú predvianočby ponúkneme na predaj nú a prednovoročnú počas Vianočných trhov náladu bolo cítiť aj v Petrovci. Bežne sme v Združení osôb s invalidiich tiež začali predávať, tou Objatie v Kulpíne, keď ľudia sa zaujímajú, chosme ich navštívili vo svojich dia k nám do združenia, miestnostiach, v Muzeálnom alebo do predajne, kde komplexe. Pôsobia už tri ich ponúkame záujemroky a ako potvrdila predcom. Do prípravy viasedníčka Jarmila Zelenákonočných a novoročných vá, zapájajú sa do všetkých ozdôb aktívne zapájame podujatí, na ktoré ich pozvú, naše deti zo združenia, a to nielen v Kulpíne, ale aj ktoré pracujú s veľkou inde. Naplno sa chystali aj Vianočným stromčekom sa v združení Objatie chuťou a radosťou a po na Vianočné trhy v Petrovci. tešili aj Vlasta Zelenáková (sprava), Michaela vykonanej práci sú hrdí, „Bežne sa stretávame tri- Plachtinská a Dejan Šuľan že mali možnosť účinkokrát do týždňa, avšak teraz vať v príprave pekných v ústrety sviatkom sem chodíme lené vetvičky a ostatný materiál, ozdôb. Vzory najrozličnejších ozdôb každý večer. Usilovne všetci pracu- s ktorým pracujeme. Najprv sme si vyhľadáme na internete.“ jeme na príprave vianočných a no- zhotovili vianočné stromčeky a teraz Dobrú spoluprácu Objatie má voročných ozdôb a darčekov. Preto pracujeme na príprave vianočných so združením v Kucure, plánujú aj tu máme všade stužtičky, perličky, venčekov, ikebán, snehuliačikov, návštevu Sriemskej Kamenice a pofarebné šišky, ozdobné gule, ze- ako aj ozdôb, ktoré sa dajú zavesiť zoruhodnú spoluprácu rozvíjajú so

23 . – 29. 12. 2017

POČASIE

školami Milana Petrovića v Novom Sade a J. A. Komenského v Kulpíne. „ Dosť často chodievame na návštevu do novosadskej školy Milana Petrovića, kde sa naše deti dobre cítia a zapájajú sa do aktivít tejto školy, kde už majú mnoho kamarátov. Zároveň je tu taká možnosť, aby s nimi pracovali odborníci, čo je bezpochyby osožné. Aj naša kulpínska základná škola nás tiež pozýva vždy, keď majú nejaké aktivity a podujatia. Vďaka tej spoločnej účasti na podujatiach žiaci z nášho prostredia poznajú naše deti a chcú sa s nimi kamarátiť, čo je chvályhodné.“ Počas roka sa členovia Objatia zapájali aj do väčších podujatí v Kulpíne – Predslávnosťových dní či Svadby voľakedy a dnes. Teraz pred blížiacimi sa vianočnými sviatkami spoluobčania si môžu v centre Kulpína vedľa stromčeka kúpiť ozdoby, ktoré pripravili deti z daného združenia. Ako zdôraznila predsedníčka Zelenáková, vždy sa ochotne zapájajú do všelijakých podujatí, čo nasvedčuje čulej aktivite združenia. Finančné prostriedky získava z obce, za pomoci sponzorov a z predaja vyrobených predmetov.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

-2˚ | 4˚

-1˚ | 6˚

-1˚| 8˚

1˚ | 8˚

3˚ | 13˚

4˚ | 7˚

1˚ | 7˚

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

NA HODINÁCH TECHNICKEJ VÝCHOVY V JÁNOŠÍCKEJ ŠKOLE

Vždy rušno Vladimír Hudec

iataci a ich profesorka Martina Berzová v Základnej škole T. G. Masaryka v Jánošíku na hodinách technickej výchovy v týchto dňoch pripravovali vianočné ozdoby. Najprv nafúkali balón, obtočili ho motúzom a nakoniec natreli lepidlom. Keď lepidlo vyschlo, balón prepichli, a tak získali guľu z motúza, do ktorej možno dať zapálenú sviečku, čo pôsobí veľmi dekoratívne. Okrem toho z kusov látky vyhotovili snehuliakov, predtým z konárov tuje, ktorá vyschla, triedni profesori so svojimi žiakmi vyhotovili vianočné vence, ktoré zdobia každú učebňu. Na hodinách technickej, ako aj občianskej výchovy, ktoré má na starosti profesorka Berzová, sa vždy niečo deje. Tak napríklad pred rokom sa zaoberali kompostovaním, prednedávnom vyrobili solárnu žiarovku. Na jednej strane školského dvora stavajú ekoplanetárium a na druhej ekovesmír a postupne to vraj mienia ďalej rozširovať. Rôzne ručné práce, ktoré na hodinách vytvoria, predávajú a z tých peňazí kupujú ruže, ktoré sadia v školskom dvore.

Martina Berzová s piatakmi na hodine technickej výchovy

Diela šikovných detských rúk

Pochválili sa nám, že všetky ruže, ktoré rastú v školskom dvore, vysadili žiaci.

− Podstatné je povzbudiť a vyvíjať kreatívne myslenie, aby sa žiaci zapájali aj do iných sfér, aby využívali to, čo sa na hodinách naučili, − hovorí Berzová. –V každom predmete sa cvičenia dajú prispôsobiť tak, aby zapadali do programu, ibaže zabalené trochu inak, pričom sa využíva korelácia medzi predmetmi. Možno niečo nie je celkom podľa programu, ale my v podstate máme 30 percent slobody pri voľbe obsahu hodín. Práve v tom hľadám tú koreláciu medzi predmetmi, tak ani tieto ozdoby nie sú celkom podľa programu. Avšak piataci majú v pláne a programe prácu s rôznymi materiálmi, nuž sme to spojili s Vianocami, aj v súlade

s programom, ale zabalené do nejakej inej témy. Profesorka biológie a zemepisu Berzová prednáša technickú a občiansku výchovu z núdze, pre nedostatok odborných profesorov. − Keďže nie som odborná, robím to v rámci svojich možností. Sledujem, čo sa deje a čo sa dá robiť modernejším spôsobom. Sú však veci − spracovanie niektorých materiálov, kde spolupracujem s inými kolegami, ktorí mi v tom vždy ochotne pomôžu. Idey čerpám zo života, zo skúseností iných, napríklad ženských spolkov, ale aj z internetu, − vysvetlila na záver podnikavá profesorka Berzová.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

ubníky, bubniská... Prepáčte mi, priatelia, vzrušenie z Pokojného Predvianočného Dychu nastávajúcich Nikdy Pokojnejších Vianoc; takže: Džinglbel, džin... Pardon: Zvončeky, zvončeky, zvoňte každý deň... V príhovore svojom predvianočnom orodujem u Nášho Pána za Jeho Priazeň Priaznivejšiu nad Priazne všetkých predchádzajúcich našich pánov. Aby sme, pravdaže, Len a Len Jeho Zásluhou − pri Svätom Pokoji − čo nevidieť, v Pokoji začali konzumovať Dary vianočné a novoročné. Pokoj, pokoj, vravím vám! Pekný • ĽUDIA A UDALOSTI •

Pokoj, Pokrokový, padá na Našu Poctivú Plodnú Pláň... Paralelne s predvianočným snehom, ktorý sniežik biely sa len tak valí (alebo je reč o zdaní?) na našu čiernu minulosť a Svetlú Prítomnosť, respektíve na Ružovú tele..., prepáčte: Budúcnosť. Z Nášho Pokrokového Národného Zhromaždenia priamo na Naše Futbalové Štadióny... Ak len nejde o optický klam a ak ten Veľkolepý Pokoj netiahne práveže v opačnom smere, podľa zákona spojených nádob. Ktorým zaváňa, napríklad, príklad z istého gymnázia v Niši. V ktorom na hodinu chémie zavítali dvaja nevolaní žiaci. Zrejme rúči

polazovníci. S latami v rukách. Ktorými vylátali, Náhodou a teda Pokojne, žiaka, ktorý sa im odvážil povedať, aby nevyrušovali. Teraz sa verejnosť nad tými dvomi − Samými Dobrými Žiakmi! − a tými viacerými − Samými Predobrými-Prepokojnými Fanúšikmi − pohoršuje?! Hoci je zrejmé, že sa len, žiaci, prišli pozrieť, či sa práca darí... Trebárs tamtí fanúšikovia z bratského Chorvátska, hľadajúc dozaista dajaké múzeum alebo galériu, Omylom, v Belehrade, zablúdili na štadión. Na ktorom štadióne, sálajúcom tradičným Pohostinným Pokojom, pri výdat-

nom svetle fakieľ (tak sa šetrí elektrinou!) a dyme. Prirodzene, došlo k dvadsaťminútovému srdečnému Bratskému Zvítaniu, pri ktorom, Normálne, prasklo zopár pomerne prázdnych hláv... Hrôza! Že sa teraz zlé jazyky − Neprávom! − pýtajú: Ako je možné, že rezortný Pán Minister nerezignoval?! Prosím vás, vážení! A vari teraz? Pred Sviatkami Pokoja a Pokroku? Počkajte, spievajte... Raz-dva-tri-štyri: Ovečky, na pašu, choďte každý deň; popásajte trávičku, chrumkajte koreň... Šťastné, Pokro... Pospevové a Veselé... Bumbumbum-bumbumbum...

51 – 52 /4782 – 4783/ 23. – 30. 12. 2017

Gratulácie

Pokojné a radostné prežitie vianočných sviatkov v kruhu najbližších a do nového roku 2018 veľa zdravia, pokoja a rodinnej pohody všetkým občanom Báčskopetrovskej obce želá predseda Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec

Dr. Ján Šuľan

Pokojné Vianoce a šťastný nový rok 2018 praje

Miestne spoločenstvo

STARÁ PAZOVA 18

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• GRATULÁCIE •

VIANOČNO-NOVOROČNÝ PROGRAM ŽIAKOV KULPÍNSKEJ ŠKOLY

Očarili darčekom pod stromček Katarína Gažová

oci v piatok 15. decembra vonku lialo ako z krhly, v Dome kultúry v Kulpíne bolo útulne teplo. Žiakov Základnej školy Jána Amosa Komenského prišli podporiť početní diváci, takže sála bola plnučičká plná. Spolu so svojimi učiteľmi žiaci pripravili pestrý a páčivý program v ústrety koncoročným sviatkom a zimným prázdninám. Po príhovore riaditeľky školy Jovanky Zimovej sa roztočilo koleso krásnych žiackych výstupov. Spievali vianočné

HLOŽANY

Kulpínski žiaci v spoločnosti deda Mráza

a novoročné pesničky, recitovali básničky. Nechýbalo, pravdaže,

ani vystúpenie početného školského chóru, ktorý zaspieval po

mu cirkevnému zboru darujú 20 hektárov 18 árov a 12 metrov štvorcových čiže, 35 katastrálnych jutár a 111 štvorcových siah obrábacej pôdy. Hložiansky cirkevný zbor sa to, keď sa takíto ľudia rozhodnú, manželom Križanovcom zavďačil Juraj Bartoš že venujú svoj majetok cirkvi. To ďakovnou listinou, ktorú schválil hložianskom evanjelickom je dôkaz toho, že Pán Boh je ten, miestny konvent 20. decembra chráme v tretiu decembro- ktorý sa dotýka ľudských sŕdc 2016. Dobrý skutok Križanovcom vú nedeľu domáci spevácky a pôsobí, aby človek chcel a vy- bude pripomínať aj obraz, na ktocirkevný zbor, spevokol rom hložiansky výtvarcirkevných zborov z Hloník Branislav Galamboš žian, Kulpína a Petrovca namaľoval rodnú dedinu – Credimus a skupinka Anny Križanovej, ktorá profesorov a študenje, ako zamestnankyňa tov Akadémie umení v (na poste korektorky) Novom Sade vytvorili novosadského Dnevjedinečné predvianočné nika, už dávnejšie na ovzdušie. K ich spevu a zdravotnej dovolenke. hudbe sa chceme vráŠľachetný skutok Kritiť v nasledujúcom čísle žanovcov zo začiatku nášho týždenníka. Tu iba februára vyznel ako konštatujeme, že predskutočný darček pod vianočný koncert bol vianočný stromček. Poskutočným duchovným Vianočné darčeky vo februári: Ján Chlpka (dozorca), ďakúvajúc sa zaň dobdarčekom pre všetkých Anna Križanová s manželom Michalom a farár rodincom, farár Jaroslav prítomných. Kopčok poznamenal: „ Jaroslav Kopčok Hložianskych evanDar bude ďalším genejelikov začiatkom roka, ktorý sa konal to, čo je mnohým – zvlášť ráciám pripomínať nekaždodenný už-už končí, potešil aj iný, hmotný neveriacim – neprirodzené, aby čin, ktorý si vážime a budú si ho darček. Mnohí z nich si iste za- niečo také urobil...“ vážiť aj tí, ktorí prídu po nás.“ Iste vše spomenú na služby Božie 5. Ľudia, ktorých hložiansky farár aj pre pohnútky darcov, ktoré februára a na slová hložianskeho onehdy spomenul menom a priez- skromná žena, pani Križanová kňaza Jaroslava Kopčoka: „Pán viskom, sú manželia z Kysáča, vyjadrila jednoduchými slovami: Boh sa zjavuje aj dnes tomuto Michal Križan a jeho manželka „Ja by som len povedala, že to bolo svetu skrze jeho dielo v prírode. Anna, rodená Chlpková, rodom asi Božie vnuknutie... Dávam tento Jedným takým Božím zjavením z Hložian. Ako bezdetní, rozhodli dar z lásky, na zveľadenie cirkvi.“ sa tomuto svetu je pre mňa aj sa, že po svojej smrti hložianske-

Dary z lásky

• ĽUDIA A UDALOSTI •

slovensky, srbsky a po anglicky. Divadielko, ktoré deti zahrali, bolo tiež na vianočnú a novoročnú tému, čiže o želaniach a o tom, čo chcú dostať od Ježiška pod stromček. A keďže celý rok boli dobré a poslúchali, želania sa im splnili. Na javisku sa odrazu objavil ozdobený stromček a pod ním kopa darčekov. Po príchode dedka Mráza na javisko mu žiaci recitovali, spievali, hrali na hudobných nástrojoch, a potom si spolu s ním veselo aj zatancovali. Malé šantivé tanečnice hravo predviedli dve moderné choreografie. Krásnym a pestrým programom ako darčekom pod stromček pre všetky generácie obecenstva žiaci si zároveň uctili blížiace sa vianočné a novoročné sviatky, najkrajšie sviatky roka.

KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec Výber žiakov do súťaže. V roku 2018 žiaci z územia Obce Báčsky Petrovec budú po tretíkrát súťažiť na festivale Srbsko v rytme Európy. V stredu 13. decembra 2017 v aule ZŠ Jána Čajaka prebiehalo výberové konanie na nové kolo súťaže, ktorá štartovala už roku 2008. Výkonný riaditeľ a autor podujatia Igor Karadarević z prihlásených školákov a gymnazistov nateraz vybral Aleksandru Petrovićovú, Aleksandru Malićovú, Martinu Nôtovú, Shaili Ponigerovú, Mariju Mirosavljevovú a Maju Opavskú. xxx Podnikateľský kalendár úspešnej ženy. Vo štvrtok 14. decembra 2017 v priestoroch Podnikateľského a inovačného centra zorganizovali prezentáciu Podnikateľského kalendára úspešnej ženy. Ide o publikáciu, ktorá môže byť užitočná nielen pre ženy. Na predvianočnom tematickom koktaile hostkou bola úspešná mentorka a školiteľka v podnikaní Indira Popadićová, autorka uvedeného kalendára. J. Č-p

51 – 52 /4782 – 4783/ 23. – 30. 12. 2017

Ľudia a udalosti

MIKULÁŠSKY DARČEK ODOVZDALI POVOLNOVCOM Z PADINY. Na Mikulášskom večierku v stredu 6. decembra 2017 v sieni Miestneho spoločenstva Kovačica sa zoskupili najmladší Kovačičania a Padinčania, aby piesňami a básňami oživili povesti o svätom Mikulášovi a predovšetkým poskytli pomoc iným deťom v hmotnej núdzi. Členovia Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka v čele s predsedom Jánom Dišpiterom uplynulý týždeň odovzdali primerané darčeky účastníkom tohtoročnej 11. Detskej svadby, kým peniaze „vytancované“ s mladou nevestou, ako obvykle, venovali na charitu. Finančné prostriedky v hodnote viac ako 26 000 dinárov a 12 eur odovzdali Ivane a Denisovi Povolnovcom z Padiny. Účastníci podujatia si v rámci príležitostného programu spomenuli aj na výročia známych slovenských spisovateľov a iných významných osobností. A. Ch.

NA LUCKU – 13. decembra po premiére Pazovského kalendára 2018 na starej Hurbanovskej fare prebiehala koštovka mladých vín v organizácii Združenia pazovských vinárov a vinohradníkov. Tohto roku tretíkrát zaradom redakcia Pazovského kalendára usporiadala v spolupráci s týmto združením ochutnávku vín. Mnohí jeho verní čitatelia sú i dobrí vinohradníci a výrobcovia kvalitných vín. Tentoraz na ochutnávku v družnom rozhovore ponúkli 23 vzoriek vína. Na fotke: Michal Baláž (zľava), jeden z organizátorov koštovky, s Matejom Hadríkom a Venom Nechvatalom. a. lš.

SIEŤ 021

Diskriminácia inakších už od strednej školy, v rodine najhoršie Zlata Vasiljevićová

ríslušníci LBGT populácie v malých prostrediach mlčia o svojej sexuálnej orientácii, vedomí si odsúdenia a diskriminácie. Malé spoločenstvá sú zvyčajne zatvorené, sú otrokmi stereotypov a predsudkov. Každý, kto sa hocako oddeľuje z toho všeobecného, stereotypného obrazu, vystavený je odsúdeniu. Osobitne sú odsúdeniu vystavení tí, ktorých je sexuálna orientácia inakšia od noriem správania sa a chápania väčšiny. Nie je na tom lepšie ani Sombor, hovorí psychologička Izabela Raškovićová. „Sombor je menšie prostredie v porovnaní s Belehradom alebo Novým Sadom, ale v ešte menších prostrediach, než je Sombor, LGBT osobám je veľmi ťažko. Vedomí sú si toho, že ak verejne vyjadria svoju sexuálnu orientáciu, môžu byť diskriminovaní, vysmievaní alebo určitým spôsobom sociálne oddelení. Najčastejšie si preto zvolia mlčať o tom. Pravdaže, to je ťažko, lebo tak ako my, aj oni

www.hl.rs

majú právo vyjadriť svoju sexuálnu orientáciu,“ hovorí Raškovićová. Sombor je mesto, ktoré má aktívny civilný sektor a mimovládne organizácie, ale medzi tými aktivitami niet žiadneho projektu alebo akcie, ktorá sa zaoberá diskrimináciou osôb pre ich homosexuálnu orientáciu, čo by sa takisto mohlo pochopiť ako jeden druh diskriminácie, mieni Raškovićová. „Poznám mnohé somborské organizácie civilného sektoru, ktoré sa zaoberajú rozvíjaním kultúry tolerancie a prijatím rozličností. Istotne sa v určitých projektoch dotknú aj práv sexuálnych menšín, ale organizácia, ktorá by vo svojej základnej práci mala na starosti práva sexuálnych menšín v Sombore, skutočne neexistuje,“ hovorí. O niečo inakší je prípad v Subotici, keďže je Subotica jedno zo siedmich miest, ktoré podpísalo Memorandum o ochrane LGBT osôb a ktorý realizuje Labrus. Ideou je, aby sa vytvorili lokálne siete, ktoré by pospájali relevantné inštitúcie a organizácie civilnej spoloč-

Informačno-politický týždenník

nosti v lokálnych prostrediach a ktoré môžu a majú reagovať v prípadoch diskriminácie príslušníkov LGBT populácie. Zapojila sa lokálna samospráva, polícia, prokuratúra, školy. Ako posun to hodnotí Boris Kovačić, predseda subotickej mimovládnej organizácie Stav +, ktorá je koordinátorom realizácie tohto projektu v Subotici. Teraz v štátnych orgánoch existujú osoby, ktoré majú na starosti prvý kontakt, keď sa vyskytne diskriminácia LGBT osôb – sú to polícia, prokuratúra a Stredisko pre sociálnu prácu. „Ak vieme, že osoby, ktoré sa vo svojej práci stretávajú s LGBT populáciou, nemajú nadostač informácií o nich, potom si môžete predstaviť, aká je situácia medzi obyčajnou populáciou. Pracovali sme s fókus skupinami v subotických stredných školách a výsledky sú zdrvujúce. Naším stanoviskom preto je, že od najútlejšieho veku treba upozorňovať na diskrimináciu LGBT osôb a znemožňovať ju, lebo už v strednej škole sa vyskytujú prípady diskriminácie tých, ktorí sa ,odlišujúʻ

od ostatných,“ hovorí Kovačić. Dodáva, že sa, žiaľ, najčastejšie druhy diskriminácie príslušníkov LGBT populácie vyskytujú v ich rodinách a také druhy sa zvyčajne neprihlasujú. „Samotná rodina potláča do úzadia a vylučuje takého člena a práve v rodinách je aj najprítomnejšia diskriminácia. Sú aj príbehy prihlasovania diskriminácie v objektoch, kde napr. čašník nechce obslúžiť osobu, o ktorej podozrieva, že má homosexuálne tendencie. V Subotici sme zatiaľ, našťastie, nemali prihlásené fyzické násilie,“ dodáva. Kovačić mieni, že je problém, že sa všetky aktivity končia ukončením projektu, a z toho dôvodu existuje obava, že tak bude aj tentoraz. Avšak, ak po ukončení projektu verejnosť bude vedieť, že existujú osoby, ktorým môžu prihlásiť prípady násilia, aj to bude veľkým pokrokom. Tento text vznikol v rámci projektu Sieť 021 financovaného EÚ. Obsah je zodpovednosťou Rádia 021 a žiadnym spôsobom neodzrkadľuje stanoviská Európskej únie. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Krásne Vianoce

Vianoce

Anna Gašková, 5. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Vianoce

Vianoce sú veľkým kresťanským sviatkom. Oslavuje sa narodenie Ježiška. Ľudia tento sviatok oslavujú vo svojej rodine. Ozdobujú sa vianočné stromčeky. Deti sa radujú darčekom. Prajeme všetkým zdravie, pokoj a mier. Pavel Martiš, 3. 2, ZŠ maršala Tita, Padina Ivona Marčoková, ôsmačka, ZŠ Jozefa Marčoka-Dragutina, Hložany

Vianoce znamenajú pre každého človeka niečo iné. Pre niekoho sú to sviatky pokoja, radosti a pre niekoho je to iba krátka dovolenka. Pre mňa je to jeden zvláštny sviatok, a to jeden z tých najkrajších. Nie iba preto, že je všetko vyzdobené, ale preto, že si celý svet pripomína narodenie Ježiša Krista. Vianoce v modernej dobe už pomaly tratia ten význam, ktorý mali v minulosti. Pre mnohých sa stali symbolom nakupovania darčekov a stolov preplnených chutnými jedlami. V minulosti ľudia oveľa skromnejšie oslavovali Vianoce a rozumeli ich pravý zmysel. Prípravy na tento veľký sviatok sa v mojej rodine začínajú už po Lucke, zdobením vianočného stromčeka. Na Štedrý večer všetci spolu ideme do kostola. Keď sa vrátime domov, otvárame darčeky a sadáme si ku sviatočnému stolu. Mnohí ľudia už pomaly začali zabúdať na naše tradičné zvyky. Ak ich budeme my mladší zachovávať a prenášať na našich potomkov, tak budú ešte dlho pretrvávať.

Leon Častvan, piatak, ZŠ Jána Kollára, Selenča

Ines Mocková 6. 1, ZŠ Savu Šumanovića, Erdevík

Ivona Širková, 3. 3, ZŠ maršala Tita, Padina

• DETSKÝ KÚTIK •

Lýdia Murtínová, ôsmačka, ZŠ Jozefa Marčoka-Dragutina, Hložany

Maja Nasádiová, 5. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

51 – 52 /4782 – 4783/ 23. – 30. 12. 2017

Gratulácie Radosť, ktorá ožiarila Betlehemskú noc príchodom Spasiteľa, nech aj váš život osvetlí svetlom radosti, lásky a pokoja v novom roku 2018, to vám zo srdca želá v tento sviatočný čas

Svojim občanom a čitateľom Hlasu ľudu želáme krásne Vianoce a v novom roku 2018 zdravie, šťastie a úspechy

Ústredie Matice slovenskej v Srbsku a miestne odbory MSS

Miestne spoločenstvo

HLOŽANY

KULPÍN

Spoluobčanom, čitateľom Hlasu ľudu, ako i všetkým ľuďom dobrej vôle radostné a pokojné prežitie vianočných sviatkov a veľa šťastia, zdravia a úspechov v novom roku 2018

Svojim občanom a čitateľom Hlasu ľudu prajeme požehnané vianočné sviatky a šťastný a úspešný nový rok 2018

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

KYSÁČ

• GRATULÁCIE •

Vianočný kaleidoskop HLAS ĽUDU | 23. – 30. 12. 2017 • 51 – 52 /4782 – 4783/

OSOBITNÁ PRÍLOHA

Vianočný pozdrav Samuel Vrbovský, biskup

esiem vám noviny, pozor dajte, z betlehemskej krajiny, poslúchajte... tieto slová vianočnej ľudovej koledy hovoria o veľkej veci, o radostnej novine, o dobrej zvesti, ktorú my veriaci kresťania poznáme pod bohatým, širokým pojmom: EVANJELIUM. Toto vianočné evanjelium nám vydáva svedectvo, že Boh a Jeho sláva spája sa so zemou a ponúka pokoj ľuďom dobrej vôle. Boh sa sklonil k zemi a v láskavom poľúbení vytvoril z nej kolísku pre svojho Syna, ktorý na zemi buduje mesiášske Kráľovstvo lásky a pokoja. Betlehemské Dieťa berie na seba prorocké mená: Predivný Radca, Mocný Boh, Otec večnosti a Knieža Pokoja. Z hĺbky a obsahu týchto mien, ktoré úzko súvisia s vianočným obdobím, poznávame, že je to zvesť evanjelia pokoja, ktorého my na príkaz Pána Ježiša máme byť tlmočníkmi, nositeľmi a šíriteľmi. Niesť a odovzdávať, či šíriť môžeme len to, čo sami máme a vlastníme. Nie je to inak ani s pokojom. Ba práve tu vari je vec opravdivosti a vierohodnosti najchúlostivejšia. Len z dobrého pokladu srdca, možno dobré vynášať, len z čistého, zdravého prameňa vyviera zdravá, čistá voda. Čím je duša plná, tým ústa oplývajú. I pokoj musí v sebe, v duši svojej mať ten, kto ho má niesť a šíriť. Avšak o kom sa to dá v nepokojných, rušných časoch predpokladať, že to môže urobiť? Ak vidíme len vonkajšie vplyvy, okolnosti a pomery, ktoré si my ľudia vieme vôkol seba vytvárať, veru dalo by sa o tom veľmi pochybovať. Je však skúsenosťou mnohých, že napriek zho-

nu, nervozite, uprostred ruchu a vzruchu aj v nežičlivom napätom prostredí je pokoj duše vzácnym, ale reálnym darom Božím, dielom Ducha Svätého. Nie teda výsledkom ľudského úsilia, ani produktom myšlienkových procesov, alebo aktov ľudskej vôle, ale odpoveďou Všemohúceho na pokorné a vrúcne prosby, na úpenlivé vzdychy aj vo víre vášní, zmätkov a zvratov. Takto obdarovaná a obohatená ľudská duša vie byť potom nositeľom, šíriteľom a tvorcom pokoja. Áno, tvorcom pokoja, lebo takých blahoslaví Spasiteľ, ktorý svojím príchodom do sveta ľudí, svojím narodením „v mestečku Betleme, v jasličkách na slame“ vniesol do nášho ľudského prostredia svoje Kráľovstvo lásky a pokoja. „Blahoslavení, ktorí tvoria pokoj, lebo synmi Božími oni budú sa menovať,“ je slovo zasľúbenia Božieho Syna, ľudským synom, bratom, ktorí sa práve tým tvorením pokoja stávajú v pravom zmysle slova Božími dietkami. Široká je škála možností tvorenia pokoja. Ťažko by bolo napočítať, kde a ako sa ten pokoj má tvoriť. Dobou tejto činnosti by mal byť ľudský život, život každého z nás a miestom pôsobenia celý svet. Tak by to bolo najpotrebnejšie, tak by sa táto úloha dala splniť. No nie je to ešte tak! To vieme, cítime a skusujeme.

A práve preto je veľmi potrebné, aby tí, čo toto vedia a želajú si splniť, začali konať, bez ohľadu na všetko ostatné. Začnime tvoriť pokoj doma, u nás. Máme Vianoce, znie nám anjelský chór pokoja ľuďom na zemi, otvárajúci radostné sviatky pokoja. Z Božej milosti i uprostred tohto nepokojmi zmietaného sveta svätíme opäť radostné vianočné sviatky. Vytvárajme si tento pokoj v rodinách, na pracoviskách, v susedských medziľudských vzťahoch, všade tam, kde sa stretávajú dvaja – traja či viacerí. Stretajme sa, zbližujme sa v mene Toho, ktorý zasľúbil byť medzi nami a ktorého prítomnosť znamená vždy pokoj a radosť, v mene Toho, ktorý sa nám narodil. Lebo veľkosť a sila nie je v hrubých a hlučných slovách, ani vo veľkolepých narežírovaných masových prejavoch, ale v duchu tichosti, pokory, rozvahy v obetavej službe, nesebeckej pravej láske, ktorá prišla medzi nás v malom, chudobnom Dieťatku v chudobnej maštaľke, v Dieťatku Božej lásky a milosti, ktorá sa musí zrodiť v srdci každého z nás, aby mohol byť nositeľom, tvorcom skutočného pokoja vo svete. Všetkým vám, milí bratia a sestry v Kristu Ježiši, z úprimného srdca želám požehnané Vianoce a pokojný nový rok 2018.

Z obsahu Vianoce sú vždy tam, kde je rodina Str. 25

Keď sa v dome cíti sviatok Str. 28

Nech Vianoce voňajú medovníkmi Str. 29

Vianočný kaleidoskop S MÁRIOU TRPKOVOU Z ERDEVÍKA O VIANOCIACH

Radosť... Nevieš, pre koho väčšia

Danuška Berediová

Mária Trpková tohto roku dovŕšila 90 rokov. Udalosti, na ktoré si spomína z detstva, sú ozajstnou pokladnicou zaujímavých údajov. Tentoraz na našu žiadosť oprášila spomienky na Vianoce zo svojho detstva.

„K

račún sa vždy veľmi oslavoval a svätil, bol to veľmi dôležitý sviatok. So začiatkom adventu sa služby Božie v kostole konali dvakrát do týždňa, v piatok a v nedeľu. Počas štyroch adventných týždňov sa deti a mládež na hodinách náboženstva chystali na Kračún. Mladí sa učili pesničky a malí polazuvári vinše. Na Štedrý večer kostol bol vždy plný, aj mladých, aj starých. Ako by som povedala, svet rád chodieval do kostola,“ spomína si starká Mária. Okrem duchovných príprav v cirkvi prípravy prebiehali aj v každej domácnosti. „V posledný deň pred Vianocami sa piekli koláče a chystali jedlá. Všelijaké koláčiky sme napiekli aj dva − tri dni skôr. Piekli sme keksy na železe, šápy (muškacóny). Tie som s mojou mamou veľmi chcela robiť. Ja som doma pomáhala v závislosti od toho, koľko som mala učenia pre školu. Ale aj učitelia nám zmenšili úlohy na sviatky. Na Štedrý večer sa piekli krumple na ťapši s klobásou a mäsom. Niekto varil iba kyslú kapustu a niekto sármu. Ale makové rezance museli byť. Ak z nich zostalo, jedli sme ich na druhý deň na raňajky. Máloktoré domácnosti, ktorých členovia riadne chodili do kostola, nemali na Štedrý večer makové rezance. Na Posiaci deň sme si doma operili stromček a oberali sme ho na Tri krále, hoci niekedy ani nevydržal dovtedy,“ so smiechom rozpráva Mária. „Na prvý deň Kračúna sa ani u Uhlíkovcov, u mojich rodičov, ani v Trpkovom dome, kde som sa vydala, nevarilo. Navarilo sa deň predtým.“ „Naozaj bolo krásne v Posiaci večer. Bohoslužby sa začínali o šiestej a trvali dosť dlho. Keď sme išli domov, všade bola tma, veď vtedy ešte nebola elektrika. Ale v oknách svietili sviečky. Keď sa predpokladalo, že sa pôjde z kostola, už aj

Mária Trpková, 90-ročná (Foto: Darko Bábeľa)

sa pálili sviečky. Počas večere sa nestalo, že by si niekto nezaspieval vianočnú pesničku. Spievali tú, ktorú vedeli, alebo ktorá bola zaužívaná v danej rodine. A po večeri tiež každý mal vlastné zvyky. Niektoré rodiny mali na návšteve susedovcov alebo príbuzných, iné si zasa samé spievali vianočné pesničky, alebo sa vybrali niekam na návštevu,“ ozrejmila nám Mária rodinnú atmosféru v tento večer. Na Štedrý večer má každá rodina svoje zvyky. Niektoré sa však aj na dedinách začali vytrácať. Mária si ešte spomína, že po večeri mladí chodili spievať: „Išli aj deti, ale hlavne mládež. Mládenci a dievky sa zhromaždili a šli k rodine alebo známym. Keď prišli ku oknu, zaklopali a spýtali sa: Chcete počuť slovo Božie? Keďže domáci už čakali, hneď všetci odpovedali: Chceme, chceme! a hrnuli sa k oknu, kde návštevníci spievali. To bolo veľmi pekne. Stávalo sa, že spievali u nás a ešte ani nedospievali, už iná skupina spievala tri − štyri domy ďalej.“ Vianočná nálada sa cítila aj na uliciach.

V Erdevíku, malej sriemskej dedine, toho času nemajú svojho farára. S rovnakým problémom zápasili aj v minulosti, ale nie aj na sviatky. „V prvý deň vianočný boli služby. Ak sme aj nemali pána farára, pán biskup zaobstaral iného farára z druhej dediny. Lebo v prvý deň Kračúna musel v kostole byť farár. Voľakedy neboli spevokoly a nemali sme ani organ, ale harmónium. Organ bol kúpený počas farára Zgútha, keď sa niekoľko ľudí zoskupilo a kúpilo ho.“ Najväčšiu radosť na sviatky majú deti. Recitujú vianočné básničky, najprv v kostole, a potom u krstných rodičov a príbuzných. „Deti v kostole polazuvali v troch skupinách. Prvá a druhá trieda, tretia a štvrtá a nakoniec piata. Najprv išli

cukríky a každý dostal jedno jablko a 2 − 3 orechy.“ Deti sa tešili omnoho skromnejším darčekom ako dnes. Veľký rozdiel je aj v tom, že v porovnaní s plnými prvými lavicami, z ktorých vykúkali početné detské hlavičky, tohto roku v erdevíckom kostole bude recitovať nie viac ako 15 detí. Príbuzní pre najmladších pripravovali medovníčky. Mária pridala aj zopár slov o medovníkoch, ktoré sa kupovali na jarmoku pred sviatkami. „Ráno chodili deti školské, ale aj také, ktoré ešte nechodili do školy, alebo skoro ani nevedeli samy chodiť, polazuvať, vinšovať. To bola radosť. Nevieš pre koho väčšia. Či pre tých, čo čakali, alebo pre tých, čo išli. Keď deti prišli polazuvať, dávali sa im orechy, jablká, ak niekto mohol, dával aj iné ovocie. Medovníky boli záväzné. Kupovali sa na jarmoku. Chlapcom kone a dievčatám bábiky. Boli rôznej veľkosti a každý kupoval podľa svojich možností. Nebolo peňazí ako teraz. Ale každý sa usiloval krstným deťom kúpiť trochu väčšie. Ostatné deti dostávali menšie, ale medovníky museli byť.

Príprava vianočných balíkov pre deti v kostole koncom 60. rokov minulého storočia; pani Mária sedí prvá z pravej strany (Fotografiu poskytol Ondrej Beredi z Erdevíka)

tí najmenší, potom starší. V kostole sme bývali až do jednej. Služby bývali veľké a pesničky boli pekné, sviatočné.“ Na otázku, koľko bolo detí, odpovedala: „Bolo veľmi veľa detí. Môžeš si predstaviť, koľko nás bolo, keď iba v mojej generácii, v mojej triede bolo 60 detí. Keď sme vyšli z kostola, to bol krik a radosť: Pozri sa, čo som ja dostal! Ako deti sme v kostole dostávali

Jarmoky najčastejšie bývali jeden týždeň pred sviatkami. Tak bolo naplánované, to bol taký život. Prvý jarmok bol v marci a posledný bol decembrový, ten bol zvlášť vzácny.“ Mária rozhovor uzavrela porovnaním, ako sa dnes oslavujú Vianoce: „Neuctievajú sa ako voľakedy. A kde sú teraz medovníky? Voľakedy sme ich mali aj na stromčekoch. Teraz je to všetko celkom inak.

HLAS ĽUDU | 23. – 30. 12. 2017 • 51 – 52 /4782 – 4783/

NA VIANOČÚ TÉMU S MÁRIOU VRŠKOVOU

Vianoce sú vždy tam, kde je rodina Anna Lešťanová

Vianoc, zimy. Avšak odpovede na to, čo je podstatou nás platí pravidlo Vianoc, by malo dieťa nájsť – jeden rok trávime priamo v rodine. Každý roVianoce v Starej dič vníma čaro Vianoc po Pazove, druhý rok na Slovensku svojom a rovnaké hodnov Bardejove. Rodina Vršková zo ty vštepuje dieťaťu. Jadro Starej Pazovy je azda tým odpovede je také hlboké, najkrajším príkladom toho, že človek si môže celý život že Vianoce sú vždy tam, klásť otázky, ktoré sa týkajú kde je rodina. O prípravách Vianoc, Ježiša, viery. Dieťa na vianočné sviatky a satým, ako sa postupne formu- S vlastnoručne vyrobenými korunkami motnej oslave sme sa rozje a dozrieva, nachádza stále sa cítia výnimočne právali s Máriou Vrškovu. nové odpovede. Aj ja som prešla si prepisujem zo starého kalendá–Vydala som sa v roku rôznymi fázami – v detstve som ra do nového všetky dôležité dni 2008, čo je vlastne zasa tešila na darčeky, štedrú večeru, – narodeniny blízkych červenou, čiatok, keď som si začala rozprávky a rodinu, v puberte som meniny modrou, výročia svadieb a tvoriť vlastnú rodinu. Dnes vnímala Vianoce ako komerčný svia- ostatné pamätné dni zelenou. A ak sme štyria, s manželom tok, neskôr som začala chodiť do sa dá, na konci sviatkov si urobíme Karolom máme dvoch kostola a dnes… synov − Vasila a Viliama. Šťastný a spokojný štvorlístok aj keď do kostola Vasko je už druhák, Vilko nechodím, verím, predškolák. Musím však spomenúť Ako prežívate tieto sviatočné že v každom z nás aj príbuznú Vesnu Vrškovú s rodi- chvíle? je živý Stvoriteľ a nou, sú to moji najbližší kamaráti, – Tešíme sa, že deti majú zimné chcem Ho ďalej u ktorých som strávila prvé Vianoce, prázdniny a manžel voľno v práci. spoznávať. Rada keď som sa prisťahovala do Srbska. Pozeráme vianočné rozprávky, cho- čítam duchovné díme na prechádzky, stretávame knihy, ktoré ma sa s rodinou, priateľmi. Rozprá- niekam posunú, vame sa s deťmi o tom, že teraz pozerám dokumá narodeniny Ježiško a pomaly menty, ktoré vo im vysvetľujeme, čo je podstatou mne zanechajú týchto sviatkov. otázniky, o ktorých Mária Vršková − moje prvé Vianoce Ste výkonnou redaktorkou sa oplatí premýšľať v Srbsku s Vesnou a jej rodinou detského časopisu Zornička a zá- a učím sa mať rada samu seba, lebo tak sa mi malý výlet, radi chodíme napr. na odkrýva nádhera Stvoriteľa. Divčibare. Prvý adventný veniec, ktorý V čom sa líšia Vianoce na SloPretože ste kreatívna si Mária v Srbsku urobila osoba, k týmto sviatkom vensku a u nás? Sú veľmi pohostinní, milí, ochotní − Je zaujímavé porovnať, ako slávymýšľate aj niečo nea aj vďaka nim je život krásny. vime sviatky s rodinou na Slovensku všedné? Príprava na Vianoce v rodine – Na nevšednosti som už a ako v Srbsku. Na Slovensku sú Vrškovej − kedy sa ona u Vás zadosť lenivá. Čo sa týka kre- vianočné sviatky veľkolepé a rušné, s čína a z čoho pozostáva? ativity, rada si robím vence kopou darčekov a piatimi chodmi na – Vianočný stromček zdobíme na vchodové dvere alebo stole, stále u nás vyzváňajú telefóny, spolu s deťmi 1. decembra. Každý adventný veniec na stôl. na námestí stojí obrovský stromček rok vyzdobím aj vchodové dvere V počítači vždy vyrobím a Betlehem a nový rok odštartuje Handmade vianočná dekorácia a schodisko. Vlani si deti robili ad- trochu inak nejaký osobný vianočný krásny ohňostroj. Sviatky v Srbsku ventný kalendár, v ktorom potom pozdrav a rozpošlem to sú pokojné, tichšie, jednoduchšie každý deň našli v jednej škatuľke roveň aj matkou dvoch synov. známym, naposledy som to vytvo- a skromnejšie – vďaka čomu si člomalú sladkosť. Púšťame si detské Ako podľa vášho názoru vysvetliť rila z kresieb našich synov. Posledný vek uvedomí, že nepotrebuje veľa vianočné piesne, najnovšie je u nás deťom pravú podstatu Vianoc? deň v roku sa mi ani nechce počkať materiálneho k tomu, aby v srdci hitom Vo vianočnej pekárni od Mira – V Zorničke sa takýmto témam do polnoci, aby sme privítali Nový oslávil lásku. Jaroša. Musím sa priznať, že neviem nevenujeme. Samozrejme, uverej- rok, zaspím už o desiatej. A som (Fotografie piecť a nerada varím. Preto mi vždy ňujeme prózu aj poéziu s tematikou maniačka na kalendáre, 1. januára z archívu rodiny Vrškovej)

− U

pomôže svokra – ona napečie koláče a vie robiť výbornú rybu, ja uvarím slovenskú kapustnicu s hubami. A platí u nás pravidlo – jeden rok trávime Vianoce v Starej Pazove, druhý rok na Slovensku, v Bardejove, kde žijú moji rodičia.

III

Vianočný kaleidoskop SO ZUZANOU BABIAKOVOU Z KULPÍNA

Vianoce prinášajú radosť do všedných dní Katarína Gažová Keď sa v rodinnom kruhu rozhostia sviatky pokoja a lásky, cítime radosť všade vôkol nás. Tešíme sa z vianočných sviatkov a vdychujeme vôňu medovníkov a ihličia. Vianoce sú osobitné sviatky aj pre Kulpínčanku Zuzanu Babiakovú, ktorá sa v spomienkach vrátila do detských čias.

„S

pomínam si na vianočné aj Vianoce bývali krásne biele.“ sviatky počas môjho detUž keď si teta Zuzka založila stva. Vynárajú rodinu a narodil sa mi spoločné chvíle, sa jej syn, aj časy keď som sa s mojimi sa zmenili a bolo dvomi sestrami chysviac možností na tala na tieto sviatky. hojnejšie Vianoce Vtedy to bolo tak a na všetko, čo k skromne. Aj stromčenim patrí. ky boli inakšie ako tie „Vždy na Vianoce dnešné. Stromček sme sme pre syna chyssi urobili z haluzí jedličtali bohatý stromky a ozdobovali sme ho ček s množstvom cukríkmi − salónkami ozdôb, s farebnými a tiež orieškami, ktoré guľami, svetielkami, sme obalili pozlátkom. perlami. Snažila som Vtedy sme ako deti sa, aby to bola živá nemali také moderné jedlička, lebo sa poozdoby, ale väčšinou tom cítila v dome tá také, ktoré sme si samy krásna vôňa ihličia, urobili. Napriek tomu, a to nám dodávalo že náš stromček býval pocit skutočných jednoduchší a skromVianoc. A pod nejší, mali sme z neho stromčekom bývaveľkú radosť. Aj darče- Zuzana Babiaková li darčeky, balíky, ky pod stromček boli hračky a on sa vždy iba symbolické − trochu ovocia, na tie krásne sviatky tešil a aj my cukríkov, keksíky. Vtedy sa stromček rodičia spolu s ním. Dnes si už tú chystal na Štedrý večer, a potom radosť delím s vnučkami. Spolu bola radosť, že nám ho priniesol Je- ozdobujeme umelý stromček žiško. Postupne, ako som vyrastala, v takej veselej sviatočnej nálade aj prípravy na vianočné sviatky sa a napĺňa nás to šťastím. Tešia sa na menili, aj ten stromček bol bohatší, krásne ozdoby, ktoré sú dnes už aj darčeky pod stromčekom väčšie. naozaj rôzne, jedna krajšia od Aj my so sestrami sme tiež chceli druhej. V dnešnej dobe sa na mať sviatky ako aj druhé deti. Keď Vianoce začína pripravovať som už bola žiačkou, pamätám omnoho skôr ako kedysi, si na vítanie Deda Mráza v cen- keď som ja bola dieťaťom. tre Kulpína, kde sú dnes bytovky. Aj mesiac skôr sa zdobia Tú časť dediny sme volali Dolina. stromčeky a zdá sa mi, že Tam na Doline sa zišli všetky deti sme si tento zvyk prebrali zo školy a aj z dediny, a tak sme zo zahraničia, lebo u nás spoločne vítali Deda Mráza, ktorý tak nebývalo. No takto tam dorazil na saniach, lebo vtedy máme pocit, že tie viabývalo v zime mnoho snehu, takže nočné sviatky trvajú dlhšie.

Spolu sa v rodine tešíme na spoločné krásne chvíle príprav na vianočné sviatky. Okrem zdobenia stromčeka spolu s vnučkami pečieme vianočné koláčiky. Dievčatá chcú miesiť a vykrajovať rôzne figúrky a ja ich učím, ako ich treba piecť. Tak sa spolu bavíme a chystáme na najkrajšie sviatky v roku. Stromček necháme ozdobený aj dlhšie, nielen do Troch kráľov, teda až kým neprejdú aj pravoslávne sviatky.“ Teta Zuzka je známa Vnučky Tamarka (zľava) a Danielka pri kulpínska tortárka a vzor- zdobení vianočného stromčeka ná gazdiná, takže prišla u Babiakovcov reč aj na dobroty, ktoré sa chystajú na vianočný stôl. Opäť krumple na ťapši s mäsom a klosme sa najprv vrátili do čias detstva básou a po bohoslužbách rodina a mladosti a Zuzana si zaspomínala, sadala k slávnostnému stolu s týmito dobrotami. Keď som už bola čo sa vtedy chystalo. „Na Posiaci deň sme vtedy dievka, na Štedrý večer sme po chystali niečo pôstne. Na obed večeri čakali na strieľačov a mláto bola rybacia polievka, pirohy, dež sa tak bavila. Aj neskoršie, keď makové rezance. A na večeru sa už som sa už vydala, môj manžel s kamarátmi si dodržiavali tú tradíciu potom chystali a chodievali strieľať. Vždy som sa tešila, keď aj k nám prišli. Keď ide o sladké dobroty, voľakedy sme doma chystali drobné koláčiky − muškacóny, zliepkané koláčiky, plásty, teda bolo to tak skromnejšie. Dnes sú v móde hlavne tie medovníky a ja tiež na sviatky chystám aj tortu. V našej rodine je to taká tradícia. Medovníčky robím s vnučkami, ktoré ich potom zdobia, aby boli parádnejšie.“

HLAS ĽUDU | 23. – 30. 12. 2017 • 51 – 52 /4782 – 4783/

S JULIANOU BRTKOVOU Z NOVÉHO SADU

Najkrajšie sviatky aj napriek početným povinnostiam Elena Šranková Juliana Brtková z Nového Sadu oslavuje Vianoce s najmilšími v rodinnom kruhu, ale má veľa povinností aj mimo domu. Preto sa v predvianočnom období snaží zosúladiť prípravy na rodinnú sviatočnú pohodu s ostatnými početnými aktivitami.

vianočné posedenie s občerstvením, vareným vínom a čajom. Ešte kým dcéra Anna bola malá, začala som za pomoci farára Vladimíra Obšusta pripravovať deti na štedrovečernú detskú slávnosť. Pretrváva to už roky, prípravy sa zintenzívňujú už od prvej adventnej nedele a trvajú do Vianoc. Preto sa snažím zosúladiť prípravy doma a v cirkvi. Koľko detí sa zúčastňuje týchto slávností? – V Novom Sade je dosť ťažko zozbierať deti, lebo žijú vo všetkých častiach mesta. Neprihliadame toľko na to, aby deti boli členmi nášho cirkevného zboru. Pre všetkých máme pripravené recitácie a balíky, aby si aj v dospelosti spomenuli a pamätali na to, ako vystupovali aj v kostole. Tohto roku sa v predvianočnom období nazbieralo vyše 50 detí a bolo by ich aj viac, ale dosť manželských

arodená ste že by to malo byť do ktorých Štedrý večer nemôže prejsť. v Pivnici, vydaTroch kráľov. Strom- Potom sú tu medovníčky, drobné ná za Laliťana, ček rozoberáme až po koláče, niekedy torta. Po večeri si žijete v Novom Sade. pravoslávnom Novom posedíme pri hudbe vianočných Aké zvyky dodržiaroku. Tu vidieť, že aj piesní, lebo Vianoce sú rodinný vate na Vianoce? srbské zvyky vplývali sviatok. V druhý sviatok vianočný – Hneď po svadbe, na nás. sú narodeniny mojej matky, tak a uplynulo odvtedy už Keď ide o stolova- ideme do Piv35 rokov, sme sa prenie, chystáte možno nice. Potom má sťahovali do Nového jedlá podľa pivnic- meniny manžel Sadu, kde sme obaja kých obyčají? Ján, ktoré oslas manželom pracovali. – Nemožno to tak vujeme v našom Postavili sme si dom Juliana Brtková povedať. Jedlá sa dome, tak že – pre nás v najkrajšej chystajú podľa toho, nám oslavné časti mesta, na Telepe. Nový Sad čo členovia rodiny majú radi. Stalo dni trvajú dlhmáme veľmi radi. Myslím si, že sa sa už, že som na štedrovečerný stôl šie a tešíme sa vianočné zvyky zmenili nielen v No- pripravila aj rybu, ale u nás je to tomu. Vianoce vom Sade, ale aj na dedinách je to spravidla kapustnica, klobása, peče- sú najkrajším už inak ako kedysi. Starých Novo- né mäso a záväzne opekance, bez sviatkom pre V spevokole novosadského cirkevného zboru sadčanov poznám už celú moju ro- počas vianočného koncertu (v prvom rade, tretia sprava) veľmi málo a keďže dinu. som aktívna v spolAktívna ste v spolku a cirkvi. párov odchádza počas sviatkov na ku a v cirkvi, počujem Aké aktivity tam prebiehajú dedinu, odkiaľ pochádzajú. Chystali od tunajších žien, že počas Vianoc a aké tam máte sme aj scénku, nacvičovali spev, čiže každá má nejaký-ten povinnosti? snažíme sa, aby to bolo podobne spôsob, ako sa pri– V predvianočnom období mám ako na dedinách. veľa povinností aj mimo domu. pravuje na sviatky Spomeňme nakoniec aj preda oslavuje Vianoce. Spievam v zmiešanom zbore SKC vianočný koncert... Keďže som z Pivnice, Pavla Jozefa Šafárika, ktorý je záro– Koncert sme tohto roku prispomeniem, že sa naveň aj spevokolom novosadského pravili na 16. december. Bol to príklad v našej rodine cirkevného zboru. Na Štedrý večer predvianočný celovečerný konnikdy nedodržiaval Brtkovci v rodinnej vianočnej atmosfére vystupujeme v kostole, tiež v prvý cert, aby na ňom mohli vystúpiť aj pôstny Štedrý večer. s dcérou a zaťom Valentovcami sviatok vianočný. Pripravujeme si aj mladí, ktorí prichádzajú z rôznych Dobre si pamätám, dedín a počas Vianoc odídu do že moji rodičia ponúkali klobásu, svojich prostredí. Aj im tiež kupupečené mäso a víno, keď mi chlapci jeme darčeky a na tomto koncerte prišli spievať na Štedrý večer. odovzdávame. Ako si v súčasnosti ozdobujete Je to dosť povinností. Ako to dom a čo chystáte na Vianoce? všetko zvládate? – Kým dcéra Anna bola malá, – Nesmiem sa sťažovať, lebo stromček sme zdobili na Štedrý to robím rada a mám aj dobrých deň, ale teraz sme to zmenili. Niespolupracovníkov, s ktorými všetko kedy ho ozdobíme už aj dva týždne realizujeme. pred Vianocami, aby sme vianočnú Foto: autorka náladu pocítili skôr. Ozdobený ho a z archívu J. Brtkovej Detská štedrovečerná slávnosť v novosadskom kostole nechávame dlhšie, aj keď vieme,

Vianočný kaleidoskop KREATÍVNA MONIKA PETRUSOVÁ Z ERDEVÍKA

Keď sa v dome cíti sviatok Danuška Berediová

mené sušené ružičky, ktoré som pestovala v záhrade a sušila ich. reativitu Moniky Petrusovej Ružičky som robila aj zo šúštia. postrehneme hneď na vcho- Neskoršie som začala používať de do jej dvora. V zime sa aj umelé materiály, rôzne gule či jeho plná krása však nevidí, ale aj stužky. Takéto vence sa mojim tak je jasné, že každý jeho kútik priateľom páčili viac, ako tie príje vkusne upravený rodné. A tak som zaa organizovaný. V lete čala robiť aj pre nich. vyzerá ako z rozprávNesledujem žiadne ky. Monika vraví, že trendy. Robím tak, že si tam nachádza odkeď vidím, aké matedych pre dušu. Naša riály mám k dispozícii, hostiteľka je známa už si v hlave predaj podľa toho, že vie stavujem, ako bude krásne zdobiť torty veniec vyzerať. Vtea už zdolala aj dekudy mi nápady samy páž techniku, ktorú prichádzajú. A každý si vyskúšala napr. veniec je inakší. na veľ konočných Ktoré vence máte krasliciach. Svoju radšej? Z prírodných kreativitu prejavuje Monika Petrusová či umelých materiaj počas Vianoc. Má álov? vyzdobený celý dom, vianočné − Tie prírodné materiály sú trostromčeky sú až tri, a to pre kaž- chu problémom, lebo na jeden dé dieťa: Janu, Andreu a Juliána. veniec potrebujem aspoň jednu Z dekorácií robí rôzne ikebany igelitku drobných šišiek, ktoré už a adventné vence. Kedy ste začali robiť dekorácie na Vianoce? − Začala som ich robiť, keď sa mi narodila najstaršia dcéra, teda pred pätnástimi rokmi. Najpr v som ich robila iba pre seba. Boli Prvý veniec z prírodných materiálov, ktorý urobila zo slamy, ktorú pred pätnástimi rokmi som pritláčala a pripevňovala okolo drôteného ťažko nachádzam. A na druhej kruhu, zdobila som ich šiškami strane umelé materiály musím a slamenými ružičkami. Slama kúpiť, takže alebo hneď zjari predstavovala symbol narodenia si treba začať zbierať materiál Ježiša na slame. Šišky nemali a sušiť ho, alebo potom kupovať symboliku, ale hodili sa mi, lebo umelý. Musí sa investovať čas ich používam aj na vianočné a úsilie alebo peniaze. Viem, že ikebany. tie prírodné nie sú trvalé a že Aké materiály používate? kvietky a lístky časom opadajú. − Na začiatku som nepoužívala Ale môj prvý veniec, ktorý som gule, ani nič podobné, ale iba urobila pred pätnástimi rokmi, prírodné materiály. Boli to sla- som dokázala zachovať. Každý

Vianočná ikebana

rok ho odložím do škatule, takže stále vyzerá ako v prvý rok. To je zároveň aj jediný veniec, ktorý mám doma a ktorý každoročne zavesím na vchodové dvere. Všetky ostatné, ktoré som doteraz urobila, som rozdelila.

Adventný veniec

Ako vyzerajú vianočné sviatky vo vašom dome? − Dom najčastejšie ozdobím počas prvého týždňa adventu. Keď sa začne advent, dbám, aby sme sa v dome nehádali a učíme deti, aby sa v tom období stíšili; 24. december má takú vianočnú

vôňu a v dome sa cíti sviatok. Hneď keď vstanem, počúvam vianočné koledy, ktoré hrajú celý deň, až kým nejdeme večer do kostola. S manželovými rodičmi sme spolu bývali 8 rokov, tak nám zostalo vo zvyku byť spolu na Štedrý večer po bohoslužbách. Alebo oni prídu k nám na večeru, alebo my ideme k nim. Pred večerou si deti najprv hľadajú darčeky pod stromčekom. Počas večere dedo zoberie veľké jablko a rozdelí ho na toľko častí, koľko nás je. Každý si svoju časť musí zjesť. Tých našich sedem častí tvorí jeden celok, čiže jednu rodinu. Vysvetlili mi, že to delenie jablka je dôležité, aby sme si zapamätali, ak budeme hocikde vo svete, že sme časť jedného jablka, čiže jednej rodiny. Foto: z archívu M. P.

HLAS ĽUDU | 23. – 30. 12. 2017 • 51 – 52 /4782 – 4783/

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Nech Vianoce voňajú medovníkmi E. Šranková

edovníčky z našich fotografií napiekli skúsené medovnikárky z Kysáča – Anna Madacká a jej dcéra Elena Đukićová. Pečením týchto sladkých dobrôt sa zaoberajú už 18 rokov. Pečú ich naj-

mä k Vianociam, Veľkej noci, ale aj k narodeninám, svadbám a iným výročiam a príležitostiam. Najprv začali piecť pre svoje deti a vnúčatá, no v súčasnosti ich už predávajú na mnohých podujatiach. Vždy ich robia podľa uvedeného receptu, lebo sú chutné, trvanlivé a zodpovedajúcej koexistencie. Keď nemajú nejakú formičku, ktorú nemožno kúpiť, ruky k dielu priloží aj otec a starký Michal Madacký. Tento vynikajúci recept prinášame aj našim čitateľom.

Medovníčky Suroviny: 5 vajec, 250 g medu, 200 g cukru, balíček ľadového droždia (salajky), 50 g margarínu, masla alebo spustenej masti a 1 kg múky. Pridávame aj 1 lyžicu príchutí, ktoré si pripravíme vopred, a to zmiešaním balíka škorice, 10 zomletých kranských klinčekov a 2 lyžíc anízu (onajsu). Kto má rád, môže pridať aj vanilku, eventuálne iné príchute. Takto sa to vydarí: vajcia, med, cukor, ľadové droždie, margarín, respektíve maslo alebo masť a príchute dobre rukou rozmiešame a do toho pridáme múku. Zmiesime na hladké cesto a necháme odpočívať 24 hodín. Rozvaľkáme ho a vykrajujeme rôznymi formičkami. Pečieme na vymastenom a múkou vysypanom plechu na 200 º C. Upečené, ešte horúce medovníčky potrieme rozšľahaným vajcom, aby boli lesklé. Náš tip: Ak medovníčky chceme ozdobiť, tak si vymiešame bielok, 200 až 250 g cukru a lyžičku octu alebo citrónovej šťavy.

Vianočné maškrtenie

Predvianočné obdobie má svoju jedinečnú atmosféru, chuť a vôňu či už vanilky, škorice, medu či orechov. Vôňa Vianoc nášho detstva, jedinečná chuť koláčikov, pečiva a rôznych dobrôt sa šíri všade vôkol nás. Aj preto milujeme Vianoce.

Vianočné jablkové ruže Suroviny: balenie lístkového cesta, 2 jablká, 2 balíčky škoricového cukru, 3 polievkové lyžice masla, polievková lyžica citrónovej šťavy Takto sa to podarí: Jablká si umyjeme, rozkrojíme na polovicu, vyrežeme jadrovník a krájame ich na čo najtenšie plátky (2 mm). Povaríme ich 1 minútu vo vriacej vode, do ktorej sme pridali za lyžicu citrónovej šťavy. Týmto sa nám jablká budú dobre ohýbať a nezhnednú. Lístkové cesto si trocha vyvaľkáme a nakrájame na 5 − 7 cm pásiky. Každý pásik potrieme roztopeným maslom a posypeme škoricovým cukrom. Tí, čo nemajú radi škoricu, môžu použiť iba kryštálový alebo vanilkový cukor. Plátky jabĺk poukladáme tak, aby oblúčikom prečnievali cez horný okraj cesta. Spodný okraj preložíme na jablká a takto celý pásik stočíme. Zatočené ružičky poukladáme do plechu alebo formičiek na muffiny alebo jednoducho poukladáme na plech, na ktorý sme dali papier na pečenie. Pečieme na 180 °C asi 30 minút, alebo kým nie je cesto upečené. Hotové ružičky posypeme práškovým cukrom.

VII

Rybie filé argentínskym spôsobom Suroviny: 600 g rybieho filé, soľ, mleté čierne korenie, 1/4 citróna, 60 g masla, strúhanku, 250 g parmezánu, 20 g oleja, 2 dl bieleho vína Takto sa to podarí: Umyté rybie filé rozdelíme na porcie, osolíme, okoreníme a pokvapkáme citrónovou šťavou. Ohňovzdornú misu vymastíme maslom, dno vysypeme strúhankou, dáme vrstvu postrúhaného parmezánu, naň položíme pripravené filé a posypeme opäť vrstvou syra. Vrstvy striedame. Na poslednú položíme kúsky masla, pokvapkáme olejom, zalejeme vínom a pečieme v rúre, pokiaľ syr nezačne hnednúť. Podávame v mise, v ktorej sme piekli, so zemiakmi a zeleninovým šalátom.

Vianočný kaleidoskop Medové rezy s gaštanovou plnkou Suroviny: 400 g polohrubej múky, 150 g práškového cukru, 100 g medu, 50 − 60 g masla, 2 vajcia, 1/2 PL sódy bikarbóny, 30 g kakaa, štipka soli; Na plnku: 500 g gaštanového pyré, 2 vanilkové pudingy, 600 ml mlieka, 120 g masla izbovej teploty, 100 − 150 g práškového cukru (podľa chuti), 1 − 2 kávové lyžičky vanilkového extraktu, rum alebo rumová esencia; Čokoládová poleva: 150 g čokolády na varenie, 1 − 2 kávové lyžičky oleja − za stáleho miešania rozpustiť nad parou Takto sa to podarí: Med, cukor, maslo premiešame a zohrejeme.

Nevariť! Odstavíme zo sporáka a občas premiešame. Ešte do teplého vmiešame dve vajcia. Sypké suroviny zmiešame v miske (nezabudnúť všetko preosiať) a pridáme mierne ochladenú maslovú zmes. Vypracujeme cesto a necháme pri izbovej teplote postáť 2 hodiny. Potom ho rozdelíme na 3 rovnaké časti, rozvaľkáme na veľkosť plechu (asi 30 x 40 cm) a pečieme na obrátenej strane. Plech trošku pomastíme. Pečieme krátko iba 7 − 8 minút . Hneď po upečení si nožom cesto oddelíme od plechu, zosunieme ho na rovnú plochu a necháme vychladnúť. Chladnutím cesto tuhne.

Rovnakým spôsobom upečieme zvyšné 2 pláty. Plnka: uvaríme vanilkový puding v mlieku, za občasného premiešania necháme vychladnúť. Môžeme ho prikryť potravinárskou fóliou tak, aby sa dotýkala pudingu a vychladnutý prešľaháme mixérom. Maslo vymiešame s práškovým cukrom. Pridáme vanilkový extrakt a gaštanové pyré, prešľaháme, potom pridáme po častiach vychladnutý puding a zakaždým dobre prešľaháme. Plnku rozdelíme na dve časti,

Gaštanovo -nutellové guľky

Jogurtová torta Suroviny: Na cesto: 6 vajec, 6 lyžíc cukru, 1 lyžica oleja, 5 lyžíc múky, 1 lyžica kakaa; Na plnku: ½ l sladkej smotany, 3 želatíny, 6 lyžíc vody, ½ l jogurtu, 200 g práškového cukru, 2 vanilínové cukre Takto sa to podarí: Cesto: Vyšľaháme bielky a za stáleho šľahania postupne pridávame cukor. Keď dostaneme tuhý sneh, pridáme žĺtky, múku, kakao a olej. Dobre zmiešame, vylejeme na plech vystlaný papierom a pečieme asi 1 hodinu na 150 °C. Preverujeme špáradlom, či je cesto upečené. Keď vychladne, prekrojíme ho vodorovne. Plnka: Vyšľaháme sladkú smota-

nu so 100 g práškového cukru. Polovicu jogurtu (2,5 dl) zmiešame so 100 g práškového cukru a vanilínovými cukrami. Želatínu roztopenú v 6 lyžiciach vody zohrejeme (netreba, aby prevrela) a pomaly lievame do jogurtu, ktorý sme predtým zmiešali s cukrom a vanilínovými cukrami. Šľaháme mixérom, kým nezhustne. Po zhustnutí dolejeme zvyšný jogurt (2,5 dl) a vyšľahanú smotanu. Pridáme ovocie podľa vlastnej chuti, najlepšie ananás. Môžu byť aj višne, maliny alebo jahody, ktoré netreba zašľahať,

iba zľahka primiešať, aby zostali celé. Hlbšiu nádobu veľkosti upečeného cesta obložíme celofánom (aj boky) a na spodok dáme prvé cesto. Naň vyhrnieme a rozotrieme plnku a odhora dáme druhé cesto. Odložíme do chladničky cez noc. Na druhý deň preložíme na tácku a ľubovoľne ozdobíme sladkou smotanou alebo čokoládovou polevou.

Grécka torta Suroviny: Na 3 cestá: 12 bielkov, 27 lyžíc cukru, 12 lyžíc mletého (Plazma) keksu, 15 lyžíc orechov; Na plnku: 12 žĺtkov, 200 g cukru, 2 vanilínové pudingy, 600 ml mlieka, 300 g margarínu, 100 g práškového cukru, 200 g nakrájaných Plazma keksov, 200 g (Milka) čokolády, 200 g hrubšie pomletých orechov Takto sa to podarí: Cestá: Upečieme tri. Jedno cesto: vyšľaháme 4 bielky s 9 lyžicami cukru a keď dostaneme tuhý sneh, pridáme 4 lyžice mletých keksov a 5 lyžíc orechov. Vylejeme do (okrúhleho)

plechu vystlaného papierom na pečenie (priemeru 24 cm). Pečieme na 180 °C asi 18 minút. Necháme vychladnúť. Plnka: Žĺtky vyšľaháme s cukrom, pridáme trochu mlieka a pudingové prášky. Zmiešame a zavaríme do zvyšného mlieka. Varíme asi 10 min. a necháme vychladnúť. Do plnky pridáme margarín vyšľahaný s práškovým cukrom. Zmiešame a pridáme i mleté orechy, nadrobno nakrájanú čokoládu a nakrájané

keksy. Dobre zmiešame a rozdelíme na tri časti. Každé cesto potrieme tretinou plnky a vrch ozdobíme vyšľahanou sladkou smotanou podľa vlastnej fantázie. Zdroj: recipeci.com

Prílohu pripravila: Ľubica Sýkorová

VIII

jednu časť natrieme na spodný plát, prikryjeme ďalším plátom a natrieme druhú polovicu plnky. Prikryjeme tretím plátom. Vrch polejeme čokoládovou polevou a necháme stuhnúť. Zdroj: toprecepty.sk

Suroviny: 200 g pomletých maslových sušienok (môže byť aj mletá Plazma), 250 g gaštanového pyré, 250 g mascarpone, 50 g mletých orechov, 2 PL rumu, 100 g práškového cukru, 3 PL Nutelly, mleté orechy na obaľovanie, papierové košíčky Takto sa to podarí: V miske roztlačíme vidličkou gaštanové pyré. Pridáme mascarpone, Nutellu, mleté orechy, rum, práškový cukor a všetko spolu premiešame. Nakoniec pridáme pomleté sušienky a spracujeme masu. Odložíme do chladničky aspoň na pol hodinu, aby masa stuhla a dali sa dobre formovať guľky. Z masy formujeme guľky vo veľkosti vlašského orecha, obalíme v mletých orechoch a uložíme do papierových košíčkov. Skladujeme v v chladničke. Do prostriedku možno vložiť višňu v rume alebo lieskový oriešok. Zdroj: najrecept.sk

Gratulácie

Krásne vianočné sviatky so svojimi blízkymi, veľa šťastia, zdravia, lásky a pohody v novom roku 2018 želá

BUGARSKI DENT stomatologická ordinácia

Dr. Janka Bugarská Ul. Juhoslovanskej armády 26 1. poschodie, číslo bytu 7 Báčska Palanka mobil: 063/83-73-144

• GRATULÁCIE •

Špecializovaná stomatologická ordinácia

Dr. Ana Meši

doktorka stomatológie špecialistka stomatologickej protetiky 21 211 Kysáč Ul. Dr. Janka Gombára 125 021/828-617 062/84 11 275

V čarovnej atmosfére Vianoc zabudnite na starosti všedných dní a nový rok 2018 prežite čo najlepšie

51 – 52 /4782 – 4783/ 23. – 30. 12. 2017

Kultúra PREMIÉRA V SVD

Tilda upozorní a poučí Anna Francistyová

lovenské vojvodinské divadlo v Báčskom Petrovci potešilo v sobotu 16. decembra divákov premiérou predstavenia pre deti a dospelých Tilda. Inscenácia vznikla na motívy knihy Roalda Dahla Matilda, ktorú do slovenčiny preložila Eva Preložniková. Autorkou textu nového predstavenia v SVD a režisérkou je Katarína Mišíková-Hitzingerová a asistentom réžie je Ján Privizer.

Kúzla pomáhajú aj v škole Ústrednou postavou východiskovej knihy a divadla je dievčatko Matilda (to na divadelných doskách niektorí volajú aj Tilda). Spisovateľ Roald Dahl mal veľmi rád deti. Keď sa dočítal, že Wolfgang Amadeus

Mozart skomponoval svoje prvé hudobné skladby už ako päťročný, uvedomil si, ako často dospelí nedoceňujú (aj svoje) deti. Vymyslel si postavu geniálneho dievčatka Matildy, ktoré má výnimočné matematické schopnosti a už ako trojročná sa sama naučila aj čítať. Nepomohli jej v tom rodičia, ktorým sú v živote dôležitejšie peniaze, fintenie a sledovanie telenoviel v televízii. Dcérke dokonca nedoprajú ani knihy, preto si ich vypožičiava z knižnice. Jej schopnosti už v prvý deň školy postrehla učiteľka, ktorá tiež nežije rozprávkový život. Svojimi kúzelnými schopnosťami Matilda jej pomôže, aby sa dostala spod krutovlády jej zlej tetky. Je to vlastne riaditeľka školy, ktorá tým, že nenávidí deti, týra aj žiakov v škole. V rozhovore s rodičmi šikovnej Matildy však učiteľka nepochodila... V predstavení SVD Matildu na výbornú zvládla 9-ročná Mia Gedrová. Ostatné postavy tiež presvedčivo zahrali Daniela Legíňová-Sabová

(pani Červohorská, Matildina mama), Ján Jambrich (pán Červohorský, Matildin otec), Olga Ćosićová (riaditeľka Byvolská), Marína Turčanová (učiteľka Medušková), Petra Sirácka, Milan Hansman a Maja Tótová (Amanda

Ondrej Mištec, Ján Mega, Ján Bohuš, Miroslava Blažićová (majstri scény a rekvizít), Milan Klinko (majster svetla), Ján Lomen (majster zvuku). Inšpicientkou je Miroslava Blažićová. Inscenáciu podporili Pokrajinský sekretariát pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami, Obec Báčsky Petrovec a sponzor z Petrovca. Režisérka Mišíková-Hitzingerová je s premiérou veľmi spokojná. Ako

Rodičia Tildu nechápu... Mušková, Rudo Bachnošľap a Levanduľa Atramentová, Matildini spolužiaci). K vzniku nového vyše hodinového predstavenia prispeli i Miroslav Harbula (scénograf, kostýmy a grafický dizajn propagačného materiálu) a Róbert Mikla (hudba a návrh zvukov). Pomohli i neprehliadnuteľní členovia technickej skupiny SVD: Ján Pavlis (vedúci výroby a javiskovej techniky),

sama povedala: „Všetci išli na 250 percent, aj keď, samozrejme, vždy sa nájdu chybičky. My sme porodili predstavenie, teraz už ako dieťa bude žiť, chodiť, vnímať a všetko ostatné.“ V inscenácii je polovica detí a polovica dospelých, cieľom režisérky bolo urobiť Tildu ako detské predstavenie, ale cieľová skupina sú všetky vekové kategórie divákov. Každý si tu, vraj, nájde svoj príbeh.

PREMIÉRA PAZOVSKÉHO KALENDÁRA NA ROK 2018

Publikácia na celoročné čítanie Anna Lešťanová

a starej Hurbanovskej fare v stredu 13. decembra verejnosti predstavili Pazovský kalendár na rok 2018. Táto publikácia má už 17-ročnú tradíciu. Po uvítacích slovách Michala Gírega, dozorcu tamojšieho cirkevného zboru, podujatie sa začalo modlitbou farára Igora Feldyho. V oslovení prítomným pripomenul, že sa táto premiéra koná v súlade s peknou tradíciou, keď sa práve na tejto fare uskutočňovali početné večierky cirkevníkov, matičiarov a predstaviteľov kultúrnych ustanovizní. O najnovšej publikácii SKUS hrdinu Janka Čmelíka, ktorá vyšla s podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí

www.hl.rs

Zo stredajšej premiéry: (zľava) Martin Prebudila, Miroslav Demák, Igor Feldy a Michal Gíreg

Informačno-politický týždenník

v Bratislave, hovorili Miroslav Demák, zakladateľ, a Martin Prebudila, redaktor. Zmienili sa aj o náplni a poslaní kalendára. Tentoraz sú jeho ústrednou témou pomaly zabudnuté a kedysi v takmer každej domácnosti v zimnom období veľmi aktuálne zabíjačky. Demák okrem iného povedal, že na svete vydávajú len dve mestá svoj slovenský kalendár – Békešská Čaba a Stará Pazova, pričom zdôraznil: „Vydávame ho preto, aby sme zachovali to, čo si treba pamätať z našej minulosti, ale zároveň aj preto, aby sme zapísali to, čo my dnes robíme.“ Na 160 stranách tejto najnovšej publikácie je mnoho povšimnutiahodných textov a mnohí autori boli i na premiére. • KULTÚRA •

GALÉRIA ZUZKY MEDVEĎOVEJ BÁČSKY PETROVEC

Štrnáste bienále a desiate snemovanie Jaroslav Čiep

lovenskí výtvarní umelci a odborníci z tejto oblasti sa po dvoch rokoch opäť zoskupili v Báčskom Petrovci. V sobotu 16. decembra 2017 pri príležitosti ďalšieho Bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku sa najprv poobede v zasadacej sieni Z jubilejného 10. Výtvarníckeho snemovania Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec zoskupila hŕstka výtvarníkov a organizátorov výtvarného umenia u nás. Tohtoročné Výtvarnícke snemovanie bolo jubilejným 10. snemovaním a azda aj najslabšie pripraveným a navštíveným, odkedy ho sledujeme. Doznelo ako svojrázna

istý deň a kde sa tiež zúčastnil. Omnoho početnejšia návšteva bola na otvorení 14. kolektívnej výstavy slovenských profesionálnych umelcov v Srbsku v Galérii Zuzky Medveďovej v Petrovci, kde po dvoch rokoch naši umelci prezentovali náčrt svojej aktuálnej tvorby. Tohto roku na stenách galérie si návštevníci bienále mohli obzrieť práce 27 autorov, čo je azda najväčší počet výtvarníkov od začiatkov tohto podujatia. Na vernisáži Bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku uvítacie slová patrili riaditeľke MVS Séčovej-Pintírovej. Oznámila aj laureátov cien, ktoré sa pri tejto príležitosti udeľujú. Po odôvodení Jozefa Klátika Cenu Karola Miloslava Lehotského za výtvarný počin, resp. najpovšimnutejšiu výstavu za posledné dva roky odovzdali

Na 14. Bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku vystavovalo 27 autorov

Cenu Cyrila Kutlíka za životné dielo získal sedemdesiatnik sochár Ján Stupavský

retrospektíva udalostí pri organizovaní výtvarníckeho života v našom profesionálnom výtvarníctve za posledné tri desaťročia. Tú predostrel kritik Vladimír Valentík. Najprv však prítomných privítala Anna Séčová-Pintírová, novozvolená riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov, ktoré zastrešuje aj prácu Galérie Zuzky Medveďovej. Pavel Čáni, doteraj• KULTÚRA •

ší riaditeľ MVS, zauakademickému maliajal vlastnou esejou rovi Jánovi Agarskému o politike v umení zo Starej Pazovy. Cenu a umením politiky, Cyrila Kutlíka za životné resp. praktickým dielo pri svojej životnej dopadom na umesedemdesiatke získal lecký život, aký si akademický sochár zo vytvorila slovenská Starej Pazovy Ján Stupavkultúrna verejnosť ský. Zdôvodnenie ceny v Srbsku. Vedúci Gaprečítal Vladimír Valentík. lérie Slovenského NRSNM vyhlásila výkupnárodného domu nú cenu, ktorou získava v Kysáči Michal Maobrazy do svojej kolekcie. dacký podrobnejTohto roku výkupnú cenu Cenu Karola Miloslava Lehotského za výtvarný počin šie predstavil prá- získal maliar Ján Agarský (vľavo) získal akademický grafik cu tejto inštitúcie a maliar Mr. Pavel Čáni z a dosahy jej činnosti aj v širšom ných foriem Korene. Nakoniec Kulpína. prostredí. Ján Agarský zo Starej Jozef Klátik, člen organizačnéBienále po krátkom zdôvodPazovy, predseda Komisie pre ho výboru bienále, hovoril o není expozície kurátora výstavy výtvarnú činnosť Výboru pre aktualitách a neblahej situácii V. Valentíka otvoril Ján Šuľan, kultúru NRSNM, predstavil tri v združení výtvarníkov Vojvo- predseda Zhromaždenia Báčročníky bienále malých výtvar- diny, ktoré zasadalo práve v ten skopetrovskej obce. 51 – 52 /4782 – 4783/ 23. – 30. 12. 2017

Kultúra S ANNOU SÉČOVOU-PINTÍROVOU, NOVOU RIADITEĽKOU MÚZEA VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV

Je čo riešiť, aj to seriózne Anna Francistyová

oncom novembra sa na post riaditeľky najstaršieho múzea Slovákov v Srbsku dostala Anna Séčová-Pintírová, dipl. etnologička-antropologička z Báčskeho Petrovca, donedávna zamestnankyňa Múzea Vojvodiny v Novom Sade. Oslovili sme ju niekoľkými otázkami, na ktoré ochotne odpovedala. Predovšetkým blahoželáme k vymenovaniu na tento vysoký post. A prvá otázka sa hneď na túto udalosť nadväzuje: čo prevládlo vo chvíli, keď ste počuli rozhodnutie Zhromaždenia obce o vašom vymenovaní: radosť, obavy, zodpovednosť...? „Ďakujem za blahoželanie a podporu. Čo prevládlo v tej chvíli? Samozrejme, obava a pocit veľkej zodpovednosti, lebo všetky oči verejnosti sú teraz upriamené na túto inštitúciu a moje vymenovanie. Veľká vďaka patrí vedeniu obce, že mi prejavili dôveru a záujem riešiť nahromadené problémy v múzeu. Ako vieme, v múzeu je len jedno pracovné miesto, a to miesto riaditeľa. Reálne pozerané, to je skutočne nereálna situácia. Zvlášť keď si uvedomíme, čo je to vlastne múzeum, aká je to inštitúcia, akú má úlohu a prečo vôbec existujú múzeá vo svete. Múzeá chránia kultúrne dedičstvo ľudstva. Keď ide o situáciu v našom štáte, treba povedať, že všetky národnostné menšiny žijúce v Srbsku nemajú svoje múzeum, ale slovenská ho má, preto si ho treba chrániť. Ale už od založenia naše múzeum zápasí s rôznymi problémami, či už priestorom, kádrami, odborníkmi. O dva roky si pripomenieme 70. výročie otvorenia prvej muzeálnej výstavy a predstavme si, že múzeum už 70 rokov nemalo adekvátne priestory... Je teda čo riešiť, aj to seriózne. Aj Ústava zaručuje chrániť kultúrne dedičstvo obyvateľov tohto štátu. Treba to mať na

www.hl.rs

vedomí, keď hovoríme o našom múzeu. Treba sa postarať o zbierkové predmety, o ich ochranu, skladovanie, o depozitár, aby mohli byť sprístupnené verejnosti napríklad aj o 50 rokov. Je to veľmi dôležitá úloha. Mali by sme sa seba opýtať, či chceme niečo zanechať našim deťom po nás?“ Do akej miery poznáte aktuálny stav v tomto našom múzeu a do ktorých akcií ste aj sama boli doteraz angažovaná v jeho pôsobení?

„Prácu v múzeu poznám, akvizície, spracovanie zbierkových predmetov, ich uloženie, ochrana, štúdium a prezentácia sú jeho základné činnosti. Stav tohto múzea čiže jeho fondu je mi známy, lebo sme s kolegami z Múzea Vojvodiny často sem chodili pomáhať a spracovávať zbierkové predmety. Sú tu cenné a jedinečné predmety, ktoré treba študovať, prezentovať, ale aj dopĺňať zbierkový fond. Väčšina predmetov pochádza z Báčky, teda v najbližšej dobe treba robiť terénne výskumy aj v iných lokalitách, a tak dopĺňať fond. Chcela by som vyzvať zainteresovaných, aby svoje

Informačno-politický týždenník

dedičstvo darovali múzeu, či už je to súčasť odevu, interiérne textílie, predmety z domácnosti, fotografie, dokumenty. Tie predmety budú zaradené do dvoch existujúcich zbierok: historickej alebo etnologickej.“ Aké sú vaše ambície a plány v jeho ďalšom zveľaďovaní, zviditeľňovaní? V ktorom segmente by ste ho osobitne chceli zveľadiť? „Určite zviditeľnenie. Viete, sama som si robila taký prieskum verejnej mienky o tom, či ľudia vedia, kde sa nachádza Múzeum vojvodinských Slovákov. Zahrnula som tam ľudí rôznej vekovej, sociálnej a vzdelanostnej štruktúry. Ich odpovede bola vlastne otázka, čiže oni sa mňa spytovali, kde je to. Hlavne teda nevedeli a len malé percento ľudí ukázalo na Galériu Zuzky Medveďovej. Toto pre mňa bolo deprimujúce, ale i motivujúce vysvetliť, ukázať ľuďom, čo je to múzeum, prečo ho máme, prečo je to dôležité pre Slovákov. Veď tuná sa chránia prvky našej národnostnej a kultúrnej identity. Osobitne by som ho chcela zveľadiť práve v tom odbornom segmente, ktorý nie je vždy viditeľný. Pre mňa je dôležité venovať sa zbierkovým predmetom, zbierkam, kolekciám, ich spracovaniu a digitalizácii. A keď budú adekvátne priestory, budeme mať na použitie kvalitný fond predmetov. Konkrétne plány by som nechala na budúce stretnutie.“ Iste vám v tejto práci pomôžu nielen skúsenosti nadobudnuté v doterajšej práci v Múzeu Vojvodiny, ale aj známosti. Odzrkadlí sa to napríklad v rozšírení spolupráce Múzea vojvodinských Slovákov s ďalšími inštitúciami?

„Múzeum vojvodinských Slovákov má už teraz rozšírenú sieť partnerov a inštitúcií, s ktorými spolupracuje. V tom smere by som chcela pokračovať. V prvom rade by som chcela spolupracovať so vzdelávacími ustanovizňami, ktoré vychovávajú mladých ľudí, v ktorých vidím budúcich návštevníkov múzea.“ Inštalácia reprezentačnej výstavy Za horami, za dolami – Tri storočia Slovákov vo Vojvodine Múzea Vojvodiny v Novom Sade v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave iste prajne ovplyvní aj ďalšie kroky nášho múzea. „Múzeum vojvodinských Slovákov v tomto projekte bol partnerom Múzeu Vojvodiny v tom, že sprístupnil a vypožičal predmety zo svojho fondu odborníkom, ktorí pripravovali výstavu. Prezentácia nášho fondu v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave len prispeje k zviditeľneniu nášho múzea a nášho prostredia. Už teraz, pár dní po otvorení, počujeme iba pozitívny ohlas.“ Vidí sa nám ako logický sled udalostí, že sa vyškolená etnologička-antropologička a vojvodinská Slovenka dostala ku kormidlu najstaršieho múzea Slovákov vo Vojvodine? Nebol to možno váš životný cieľ: raz sa sem dostať do pracovného pomeru? „Nie, nebol to môj životný cieľ. Roky sa zaoberám muzeálnou činnosťou v komplexnom múzeu, kde v každom okamihu máte vedľa seba radu a pomoc kolegu etnológa, historika či kunsthistorika, konzervátora, pedagóga. Môžem povedať, že je pre mňa toto výzvou: Byť jedinou zamestnankyňou múzea, odborníkom i manažérom. Samozrejme, vždy sa môžem spoľahnúť na radu a pomoc bývalých kolegov.“ Ďakujeme za rozhovor a prajeme zdaru a pochopenia pri realizácii vašich plánov na novom pracovisku. • KULTÚRA •

ODZNEL 19. ROČNÍK FESTIVALU LETÍ PIESEŇ, LETÍ 2017

Zlatá soška NRSNM v rukách Kovačičana Anička Chalupová

skladba Rozlúčka autora Juraja Sucháneka, ktorý si okrem Zlatej plakety NRSNM zaslúžil aj sošku NRSNM, dielo umelkyne Miry Brtkovej. Druhou cenou za skladbu odborná porota odmenila skladateľa Pavla Tomáša ml. z Kovačice, ktorý zhudobnil báseň autorky Ľudmily Podjavorinskej Hudie svrček. Treťou cenou odmenili skladbu

vá, Mária Magdaléna Torňošová a Daniel Sretenović z Kovačice. Svojimi skladbami sa o jednu z cien na festivale uchádzali aj skladatelia Kristína Mamojková z Kulpína, Kovačičania Pavel Ďuriš, Ján Dišpiter a Michal Suchánek, Elena Krošláková z Báčskej Palanky, Selenčan Zlatko Klinovský a Emilija Kovačevová z Boďanov. Na festival Letí pieseň, letí tohto roku docestovalo 12 textov, z toho bolo 10 nových autorských. Svoje spisovateľské perá si tentoraz vyskúšali aj Nataša Zimanová z Kulpína, Pavel Ďuriš, Viera Torňošová, Valentína Chalupová a Jaroslav Chalupa z Kovačice a Anna Čapandová zo Selenče. Po revuálnej časti programu, v rámci ktorej vystúpili už osvedčené a skúsené mladé kovačické speváčky Gabriela Svetlíková

o známej festivalovej zvučke Letí pieseň, letí… sa v sobotu 16. decembra 2017 v Kovačici začal 19. ročník festivalu slovenských populárnych piesní pre deti, na ktorom do sveta hudobnej tvorby vyprevadili 12 nových detských skladieb. Okrem mladých spevákov v tomto podujatí sa zúčastnili aj skladatelia a textári PhDr. Peter Prochácka, zástupca predsedu z Kulpína, Selenče, Báč- ÚSŽZ, slávnostne otvoril podujatie skej Palanky, Bođanov a plaketu NRSNM. Obecenstvo na Kovačice. osobitných lístkoch okrúžkovaV otvorení festivalu sa zúčast- ním zvolilo najlepšieho speváka nili Anna Tomanová-Makanová, a skladateľa. Najviac hlasov zíspredsedníčka NRSNM, Milan kala skladba Striga, ktorú na text Garašević, predMaríny Benkovej st. seda Obce Koskomponoval Želko vačica, a PhDr. Suchánek z Kovačice Peter Procháca skladbu predniesla ka, zástupca Marína Benková ml. predsedu ÚraNajväčšie sympatie du pre Slovákov obecenstva získala žijúcich v zahramladá speváčka Vaničí, ktorý podlentína Chalupová, Laureátom Festivalu Letí pieseň, letí 2017 sa stal ujatie slávnostktorá si prednesom skladateľ Juraj Suchánek ne otvoril. Na piesne Rozlúčka vyjavisku potom spievala zároveň aj Kvapky skladateľa Juraja Súdiho a Gabriela Nosáľová, zaslúžené vystúpili mladí prvú cenu odbornej ml. zo Selenče. Okrem už spome- ceny a odmeny všetkým účastsólisti, ktorých porty a zlatú plake- nutých odmenených účastníkov níkom podujatia slávnostne udesprevádzal tu. Podľa rozhod- na festivale Letí pieseň, letí 2017 lili Anna Tomanová-Makanová, veľký žiacky nutia odbornej predsedníčka NRSNM, spevácky zbor Valentína Chalupová sa poroty, ktorú Anna Chrťanová-Leskopod taktovkou vyskúšala ako textárka, tvorili hudobní vac, riaditeľka Ústavu pre učiteľa Pavla ale na festivale zapôsobila odborníci Vlakultúru vojvodinských Tomáša st. Po aj ako najúspešnejšia dimír Kováč z Slovákov, a Zlatko Šimák, odznení všet- speváčka Báčskej Palanpredseda Zhromaždenia kých skladieb ky, Ivan Babobce Kovačica. profesorka slovenčiny a spiso- ka z Kovačice a Mariena Organizáciu festivalu, vateľka pre deti Mária Kotvášová- Stankovićová-Kriváková z ktorý sprevádzalo aj CD -Jonášová, ktorá hodnotila texty, Báčskeho Petrovca, druhú s najnovšími nahrávkapovedala, že v podstate všetky cenu za interpretáciu piesne mi, podporila aj Obec texty boli páčivé, ale sa predsa Modelka koza získala MagdaKovačica a Základná vynímali tri texty ľahké, melo- léna Kaňová zo Selenče, kým škola Mladých pokolení dické, hravé, primerané deťom tretiu cenu udelili mladej v Kovačici. Pod scenár sa a plné obrazných pomenova- speváčke Adele Krošláko- Cenu obecenstva získala skladba Striga, ktorá podpísala Svetluša Hlaodznela v interpretácii Maríny Benkovej ní a personifikácií. Boli to texty vej z Báčskej Palanky, ktorá váčová, koordinátorka skladieb: Žabka, Dnes naša škola predniesla skladbu Dnes naša vystúpili aj mladí speváci: Marcela Výboru pre kultúru NRSNM, a sviatok má a Kvapky, ktorého škola sviatok má. Zlatým klincom Lea a Maja Zimanové z Kulpína, program viedla moderátorská autor Michael Kaňa zo Selenče si 19. ročníka Festivalu Letí pieseň, Melany Medovarská a Marek dvojica Danka Tomanová a Ján okrem pochvaly zaslúžil aj zlatú letí 2017 sa stala najúspešnejšia Škabla zo Selenče a Anna Ďurišo- Chrťan. • KULTÚRA •

51 – 52 /4782 – 4783/ 23. – 30. 12. 2017

Gratulácie STOMATOLOGICKÁ ORDINÁCIA

Poliklinika

ZDRAVLJE

Dr. Milina Kardelisová doktorka stomatológie

21 211 Kysáč Ul. Jána Amosa Komenského 34 tel.: 021/828-295, mobil: 064/16-57-053 e-mail: mikardel@gmail.com

Všetkým zákazníkom a svojim občanom prajeme krásne prežitie vianočných sviatkov a šťastný a úspešný nový rok 2018

Báčsky Petrovec Jarmočná b. č. tel.: 069/782-890, 021/782-890

Chirurgia, urológia, ortopédia, ochorenie ucha, hrdla a nosa, endokrinológia, vaskulárny chirurg, gynekológia Krásne Vianoce a šťastný a úspešný nový rok 2018

Zdravotným pracovníkom, užívateľom našich služieb a všetkým občanom Staropazovskej obce želáme veľa zdravia a radosti v novom roku 2018

Predškolská ustanovizeň

POLETARAC Stará Pazova

DOM ZDRAVIA

DR. JOVANA JOVANOVIĆA-ZMAJA STARÁ PAZOVA Prajeme vám krásne, veselé a požehnané Vianoce a šťastný a úspešný nový rok 2018 36

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• GRATULÁCIE •

VIANOČNÝ EKUMENICKÝ KONCERT V SELENČI

Tradičná bodka za kultúrnymi akciami Juraj Berédi-Ďuky

ný zbor Zvony a detský orchester Orchestrík. Na repertoári boli piesne primerané adventnému

Renáta Súdiová. Koncert moderovala Mária Trusinová. Výstupy niektorých zborov, hlavne det-

nedeľu večer 17. decembra veľká sála Domu kultúry v Selenči bola znovu malá, aby prijala všetkých záujemcov o tradičný vianočný ekumenický koncert Pánovi spievame spolu. Na vkusne upravenom javisku vystúpili: chór základnej školy, selenčský spevácky cirkevný zbor Ozvena, Na veľké javisko sa všetci účastníci takmer nezmestili spevácky zbor Rímskokatolíckej obdobiu, popretkávané vianoč- ských, sprevádzal Orchestrík. cirkvi Ave Mária, detské zbory nými vinšmi v prednese malých Záver koncertu, ako aj obvykle, oboch farností, hostiteľ Komor- vinšovníkov, ktorých pripravila patril všetkým účastníkom, keď

si spolu s divákmi zaspievali piesne Daj Boh šťastia tejto zemi a Tichá noc. Organizáciu koncertu mal na starosti Komorný zbor Zvony, aj keď najťažšie bremeno určite na svojich pleciach niesla rodina Súdiová. Finančnú pomoc organizátori získajú z projektu schváleného v Pokrajinskom sekretariáte pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, ako aj od sponzorov a nezištných ľudí dobrej vôle. Na koncerte sú všetci vítaní, zúčastňujú sa na ňom i predstavitelia politického, náboženského a kultúrneho života z obce a zo Selenče, ako i milovníci zborového spevu z okolitých dedín. Koncert tradične dáva bodku za kultúrnymi a spoločenskými udalosťami v starom roku. Potom už v dedine zavládne ticho a začínajú sa prípravy na Vianoce.

PREDVIANOČNÝ PROGRAM NA ODDELENÍ SLOVAKISTIKY Filozofickej fakulty v Novom Sade prichystali študenti všetkých ročníkov. Odzneli vianočné básničky a pesničky. Nechýbal ani dedko Mráz, ktorý priniesol všetkým darčeky. Tým, čo neposlúchali, priniesol cibuľu a študentom sladkosti. Keď si prítomní spoločne zaspievali Tichú noc, všetci si zaslúžili sladkosti. Toto predvianočné spríjemnenie na fakulte pripravila spolu so študentmi lektorka Ľudmila Liptáková a ďalšie darčeky študenti dostali aj z fakulty. D. B.

KVARTETO SLÁČIKOVÝCH NÁSTROJOV V STAREJ PAZOVE. V aule staropazovskej divadelnej sály vo štvrtok 14. decembra odznel posledný tohtoročný koncert vážnej hudby v organizácii Strediska pre kultúru Stará Pazova a Mgr. kontrabasu Ljubinka Lazića z Vojky. O skutočný umelecký zážitok sa postarali špičkoví hudobníci na sláčikových nástrojoch – Kvarteto Rocher. Štyria virtuózi z belehradskej filharmónie či orchestra RTS (na fotografii zľava: Radmila Vardalićová, Selena Jakovljevićová, Dejan Rokvić a Katarina Stankovićová) zahrali nielen klasickú hudbu, ale aj populárnu a filmovú hudbu na oduševnenie obecenstva. Koncerty klasickej hudby v Starej Pazove budú pokračovať vo februári budúceho roku. a. lš.

• KULTÚRA •

51 – 52 /4782 – 4783/ 23. – 30. 12. 2017

Kultúra V KOLEKTÍVE KREATÍVNYCH AMATÉROV V KOVAČICI

 KRÁTKE SPRÁVY

Vystavujú olejomaľby a kresby Kovačica Anička Chalupová

stavuje tvorbu nových autorov. piatok 15. decembra vo vý- Na rozdiel od dostavných priestoroch zdru- terajšej praxe, teženia KOKRAM slávnostne raz sa prezentuje sprístupnili výstavu obrazov pa- aj tvorba autorov zovského výtvarného umelca mimo Kovačickej Jaroslava Vršku a kresby autora obce. Úryvkami Josipa Sabu z literárz Kovačice. nej tvorby Pred otvoiných autorením odznel rov výstapríležitostný vu otvoril program, m a l i a r Josip Sabo a jeho kresby v ktorom Jaroslav účinkovali Vrška, ktorý sa po prvý nej v rodisku. Kresby Josipa Sabu mladí nádejraz v Kovačici predstavil (nar. 1957) z Kovačice na tejto ní hudobdvadsiatkou svojich ob- výstave vznikli počas vojenskej níci Dávid razov. Maľovať začal už služby na Kosove. Inšpirovali Svetlík a Vikv detstve, no vážnejšie ho práve udalosti, ktoré zažil tor Urban a sa mu začal venovať až vo vojenskej rovnošate. Keď sa osvedčení reako študent Pedagogickej vojna skončila, jeho inšpirácia na citátori Dušaakadémie v Novom Sade. kreslenie začala blednúť, až kým na Babincová Najčastejšie maľuje príro- neodišiel do výslužby. Teraz ho a Ján Chrťan. du, zátišia, ale aj zvieratá občas napadne výtvarná múza V mene zdru- Maliar Jaroslav Vrška a portréty, a to hlavne a nakreslí pre seba niečo. má blízko aj k literárnej Výstava obrazov týchto dvoch ženia sa pri- tvorbe olejovými a akrylovými autorov bude sprístupnená pre hovoril Ján farbami, pastelkami a cePuškár ml., ktorý podotkol, že ruzkou. Doteraz tvorbu vystavo- návštevníkov do štvrtej adventnej KOKRAM už tretí rok zaradom val na niekoľkých kolektívnych nedele, teda do 24. decembra. prostredníctvom výstavy pred- výstavách a na jednej samostat-

STARÁ PAZOVA

Kolektívna výstava – čerstvá a heterogénna Anna Lešťanová

o polovice januára 2018 si milovníci výtvarného umenia môžu v aule staropazovskej divadelnej sály pozrieť výročnú výstavu umeleckých prác členov Združenia výtvarných umelcov Stará Pazova. Slávnostné otvorenie s príležitostným umeleckým programom bolo v piatok 15. decembra. Na tejto tradičnej výstave sa zúčastňuje 24 umelcov s 37 prácami a expozícia ilustruje priesek tvorby členov združenia v roku, ktorý je už pomaly za nami. „Výstava je čerstvá

www.hl.rs

a heterogénna, predstavuje široký diapazón použitých techník, poetík a rozličných generačných tvorcov, ktorých spája veľká láska a vášeň k výtvarnému vyjadreniu,“ povedala v úvodnom príhovore Zorica Opavská, predsedníčka Združenia výtvarných umelcov Stará Pazova. Zároveň podala kratšiu súvahu realizovaných aktivít v oslavnom roku 2017, keď si pripomínajú 35 rokov pôsobenia združenia. Tento rok pre staropazovských umelcov bol veľmi úspešný a až 8 členovia sa napríklad zúčastnili na pokrajinskej prehliadke, z ktorých traja sa domov vrátili s uznaniami. Ako

Informačno-politický týždenník

uviedla predsedníčka Opavská, nielen v znamení niekoľkých vydarených výtvarných táborov, ale rok 2017 v združení sa niesol i v znamení početných humanitárnych akcií. Piatkovú kolektívnu výstavu slávnostne otvoril Petar Nerandžić, tajomník Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova. V umeleckej časti programu vystúpili Milica Sklabinská, vokálna sólistka z Novej Pazovy, Branislav Protić, básnik a maliar z Golubiniec, a hudobné dueto profesorov – Igor Havran zo Starej Pazovy (husle) a Dušan Ćirović z Bogatića (klarinet).

Umelecké diela z 8. ročníka výtvarného táboru v Padine uplynulý víkend krášlili steny veľkej siene Miestneho spoločenstva v Kovačici. Na vernisáži návštevníkov a účastníkov výtvarnej akcie privítal Martin Ďuriš, predseda Obecného združenia invalidov práce, kým o výstave a o zámere podujatia hovorila Anna Barcová-Žolnajová, riaditeľka Galérie insitného umenia v Kovačici. Oficiálnemu otvoreniu expozície, ktorá obsahovala viac ako 40 umeleckých prác, predchádzal príležitostný program, ktorým slávnostnú atmosféru doplnili Padinčania: spevom Alenka Povolná, hudbou Vladimír Hudec a umeleckým prednesom veršov Katarína Šuľová. Výstavu slávnostne otvoril Zlatko Šimák, predseda Zhromaždenia obce Kovačica. Na záver predseda OZIP udelil ďakovné listiny všetkým tým, ktorí priložili ruky k organizácii uplynulých ročníkov výtvarného tábora.

Zreňanin

A. Ch.

Agarský, Ďurovka a Pudelka na výtvarnom salóne 30 x 30. Na výtvarný konkurz 30 x 30 v organizácii Kultúrneho centra Zreňanin doručené boli práce 240 umelcov. Zaslali ich autori zo Srbska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory, Slovinska, Chorvátska, Macedónska, Bulharska a Argentíny, z čoho porota na salón vybrala 153 diel. Medzi vystavenými sú i práce našich akademických maliarov: Jána Agarského, Michala Ďurovku a Zvonimíra Pudelku. Vernisáž bola 15. decembra v Kultúrnom centre Zreňanin a otvorená bude do konca roka. V poradí 12. salón otvoril Mirko Krlić, predseda Výboru pre kultúru a verejné informovanie Národného zhromaždenia Republiky Srbsko. Počas roku 2018 výstava bude realizovaná v Galérii súčasného umenia Kultúrneho centra Pančevo, v Múzeu Sriemu v Sriemskej Mitrovici, v Art centre Belehrad a v galérii Tribina mladih Kultúrneho centra Nového Sadu. E. Š. • KULTÚRA •

Rovina, s. s r. o. Báčsky Petrovec Kulpínska 2 tel.: 021/782-735 a 782-736

Technická prehliadka motorových vozidiel, traktorov a kamiónov Krásne vianočné sviatky v kruhu rodiny a svojich najmilších a úspešný nový rok 2018

Navštívte nás – budete spokojní! VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY VYROBNY PROGRAM: – AKUMULACNE NADRŽE – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY

– HORAKY NA PELETY

VYROBNY PROGRAM:– NEREZOVE KOMINY VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU ANADRŽE PELETY – AKUMULACNE PELETY –– HORAKY KOTLYNANA PEVNE PALIVO, BIOMASU Nositelia zlatých medailí za NEREZOVE KOMINY na Novosadskom veľtrhu –––kvalitu HORAKY NA PELETY AKUMULACNE NADRŽE

A PELETY

–KOVAČICA NEREZOVE KOMINY Štúrova 69 Nositelia zlatých medailí za –tel./fax: AKUMULACNE NADRŽE 013/662-183 mob. 063/282-097 kvalitu na Novosadskom veľtrhu www.uniko.rs

Nositelia zlatých medailí za KOVAČICA kvalitu na Novosadskom veľtrhu

Štúrova 69 Šťastné a veselé vianočné a novoročné sviatky tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs KOVAČICA Štúrova 69

Keď vianočné zvony odbijú polnoc a oznámia príchod čarokrásnych Vianoc, zabudnite hneď na všetky starosti a prežite nový rok 2018 v zdraví, šťastí a radosti. Prajeme vám veselé a pokojné prežitie vianočných sviatkov, veľa zdravia, šťastia, lásky a úspechov v novom roku 2018 KOMUNÁLNY PODNIK

GLOAKVALIS

, s. s r. o.

HLOŽANY

tel./fax: 013/662-183 mob. A V NOVOM 063/282-097 ROKU 2018 VEĽA VIANOČNÚ POHODU

www.uniko.rs Nositelia zlatých medailí za ŠŤASTIA, ZDRAVIA A SPOKOJNOSTI kvalitu na Novosadskom veľtrhu

Kamenárska dielňa

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

BARTOŠ

– zo všetkých druhov prírodného kameňa náhrobné pomníky – kameň aj v exteriéri, aj v interiéri domu 21 470 Báčsky Petrovec Leninova 66 tel.: 021/780-158 • fax: 021/780-772

• GRATULÁCIE •

Ulica maršala Tita 58 Hložany tel.: 021/788-006 51 – 52 /4782 – 4783/ 23. – 30. 12. 2017

Kultúra • Oznamy

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. Festival Spievajže si, spievaj, ktorý tradične organizuje MOMS Petrovec, je kvalifikačným podujatím na účasť na ďalšom

festivale Stretnutie v pivnickom poli. Uskutoční sa v piatok 29. decembra 2017 o 18. hodine v sieni Slovenského vojvodinského divadla. J. Č-p

KULPÍN. Miestny odbor Matice slovenskej usporiada hudobný večierok Predvianočný koncert v Kulpíne v sobotu 23. decembra o 19.30 v slávnostnom salóne Muzeálneho komplexu. Vystúpi Jaroslava Benková-Vlčeková,

speváčka Srbského národného divadla v Novom Sade, za hudobného sprievodu klaviristky Maje Grujićovej. Vianočné verše prednesú Viera Dorčová-Babiaková a Katarína Pucovská. K. G.

Doprajte si chutné „kikirikí“, „bádem“, „indické orechy“ Anna Horvátová

amilovali sme si ich na domáce hryzkanie. Výborne chutia pri televíznych obrazovkách. Aj keď sme vystresovaní. Ale aj ak máme vlčí hlad, pôsobia zmierňujúco. Nenápadné a pritom zdravé. Také sú arašidy. V srbčine je to kikiriki, my sme si ujali pomenovanie „kikirikí“. No a žeby sa to možno kohút ozýval? No nie, ide o deformáciu srbského pomenovania arašidových orieškov, ktoré sa považujú za prvotriednu potravinu, keďže blahodarne pôsobia na zdravie ľudského organizmu. Sú dobré pre srdce vďaka obsahu antioxidantov, nenasýtených mastných kyselín a množstvu stopových a biologicky aktívnych látok. Vedci na North Carolina Statena University v Raleigh v štúdií zistili, že arašidy obsahujú rovnaký antioxidant ako červené hroznové víno. Opradené poverami, rituálmi a magickými účinkami nie sú iba ľudia. Predstavte si, aj orechy sú – a to mandle.

V srbčine je to badem. A my sme sa pokúsili poslovenčiť, z čoho potom máme napríklad „bádem“. Spomínajú sa aj v Biblii. Nachádzame údaj, že v Taliansku boli mandle zárukou šťastného manželstva, ich päť kúskov v dlaniach nevesty a ženícha symbolizovali zdravie, šťastie, plodnosť, bohatstvo, dlhovekosť. Aj čokoláda s mandľami ešte ako chutí. Odborníci z kardiológie tvrdia, že ak chcete, aby vaše srdce spievalo, jedzte mandle. Mandľovníky pochádzajú z Ázie. Ďalšie chutné oriešky s kopou pozitívnych účinkov na ľudské zdravie sú kešu oriešky. Blahodarne vplývajú na trávenie, imunitu, srdcovocievny systém, a ešte aj na vlasy a nechty. Avšak nie aj v našom jazyku majú ten blahodarný účinok, keďže prekladáme doslovne zo srbčiny indijski orah ako „indický orech“. No a robíme chybu. Odborníci varujú, že chybu robíme aj pri voľbe orieškov. Kešu orechy majú pozitívne účinky na zdravie len nesolené. Pokiaľ máte radi solené, to si už rovno kúpte čipsy; rovnako sú nezdravé.

Ponuka štúdia na AR 2018/2019 EKONOMICKÁ FAKULTA FAKULTA POLITICKÝCH VIED A MEDZINÁRODNÝCH VZŤAHOV FAKULTA PRÍRODNÝCH VIED FILOZOFICKÁ FAKULTA PEDAGOGICKÁ FAKULTA PRÁVNICKÁ FAKULTA

Uchádzačom zo Srbska Univerzita Mateja Bela môže poskytnúť pomoc ohľadom cestovania študentov počas sviatkov a prekladu dokladov na zápis. Informácie a prihlášky:

EKONOMICKÁ FAKULTA Tajovského 10, 975 90 Banská Bystrica +421-48-446 21 11, h p://www.ef.umb.sk

FAKULTA POLITICKÝCH VIED A MEDZINÁRODNÝCH VZŤAHOV Kuzmányho 1, 974 01 Banská Bystrica tel: +421-48-446 12 11, h p://www.fpvmv.umb.sk

FAKULTA PRÍRODNÝCH VIED Tajovského 40, 974 01 Banská Bystrica tel: +421-48-446 71 11, h p://www.fpv.umb.sk

FILOZOFICKÁ FAKULTA Tajovského 40, 974 01 Banská Bystrica tel. +421-48-446 1 11, h p://www.ﬀ.umb.sk

PEDAGOGICKÁ FAKULTA Ružová 13, 974 11 Banská Bystrica tel: +421-48-446 41 11, h p://www.pdf.umb.sk

PRÁVNICKÁ FAKULTA Komenského 20, 974 01 Banská Bystrica tel: +421-48-446 31 11, h p://www.prf.umb.sk

062-448-626

www.umb.sk Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po vypracovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, Ul. narodnog fronta č. 12, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Adaptovanie mosta ropovodu Elemír – Nový Sad, v rámci Rafinérie Nový Sad, na k. p. č. 2498/18, k. o. Nový Sad III. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA • OZNAMY •

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA so zaťom

MILAN PREBUDILA

1972 – 2011 − 2017 z Aradáča

Obsahová náplň nášho duchovného života sú myšlienky o Tebe.

Ťažko je aj po šiestich rokoch veriť, že nikdy viac nebudeme spolu. Aj naďalej smútime a spomíname si na Tvoju dobrotu.

JÁNOM ZÁBORSKÝM

6. 5. 1995 − 31. 12. 2016 − 2017 zo Starej Pazovy

JÁNA SUSEKÁRA

Smútiaci: sestra Anna, babička Marta, dedo Pavel, ujo Branislav s manželkou Vlastou a ich deťmi Janou a Ivorom

5. 9. 1963 – 8. 12. 2017 z Báčskeho Petrovca

Život vyhasol bez posledných slov rozlúčky. Pusto a prázdno, ktoré po Tebe zostalo, nedá sa ničím nahradiť. Chýbajú mi Tvoje kroky, pomoc Tvoja, láska a dobrota.

Tvoji najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo sedem rokov, čo nás opustila naša drahá

ANNA ĽAVROŠKOVÁ rod. Labátová 9. 3. 1929 – 18. 12. 2010 – 2017 z Aradáča

S láskou a úctou si na Teba spomínajú: manžel Pavel, syn Pavel s manželkou Zuzanou, vnučky Iveta Jelinek a Hana Kos s manželmi a pravnúčatá Diana, Juraj, Peter a Leon

SPOMIENKA

Zarmútená svokra

DROBNÉ OZNAMY T E S N Í M E (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; tel. č.: 025/5827-710 a 060/5088-433. BERIEM pôdu do árendy v Obci Báčsky Petrovec; tel. č.: 063/827-87-45

SMUTNÁ SPOMIENKA

Sú tri smutné roky, čo nie je s nami naša dcéra, mama a sestra

VERONIKA GAŠKOVÁ

rod. Zaťková 22. 10. 1969 – 23. 12. 2014 – 23. 12. 2017 z Kysáča Na ňu si s láskou a úctou spomínajú: rodičia, synovia Alexander a Andrej a sestry Mariana a Jasna s rodinami

Na základe čl. 4 a 94 Zákona o zamestnaných v autonómnych pokrajinách a jednotkách lokálnej samosprávy (Úradný vestník RS, č. 21/2016), článku 3 a článku 11 Pravidiel o uskutočňovaní interného a verejného súbehu na obsadenie pracovných miest v autonómnych pokrajinách a v jednotkách lokálnej samosprávy (Úradný vestník RS, č. 95/2016), Obecná rada Obce Kovačica zverejňuje

TICHÁ SPOMIENKA

Na Vianoce pred desiatimi rokmi nás zanechala moja drahá teta

KATARÍNA BÁĎONSKÁ

1923 – 2007 – 2017 z Petrovca

OZNÁMENIE O VEREJNOM SÚBEHU NA OBSADENIE PRACOVNÉHO MIESTA V OBECNEJ RADE KOVAČICA Obecná rada Obce Kovačica oboznamuje, že je vypísaný verejný súbeh na obsadenie pracovného miesto: 1. Kuriér – doručovateľ pre Kovačicu, hodnosť: inštalátor – štvrtý typ pracoviska na neurčitú dobu.

SINIŠA JAVORNÍK

28. 5. 1971 − 21. 12. 1987 z Nového Sadu Otec

• OZNAMY •

Lehota na podávanie prihlášok je 15 (pätnásť) dní odo dňa zverejnenia oznámenia o vypísanom verejnom súbehu v denníku Dnevnik. Oznam o zverejnenom verejnom súbehu sa nachádza aj na webovej stránke http://www.kovacica.org/dokumenti/konkorsi a na oznamovacej tabuli Obecnej správy Obce Kovačica.

Navždy zostaneš v mojich spomienkach. Zuzana

Oznámenie o verejnom súbehu Obecná správa Obce Stará Pazova vyhlasuje verejný súbeh na obsadenie pracovných miest v obecnej správe Obce Stará Pazova. Text verejného súbehu je zverejnený na internetovej stránke Obce Stará Pazova: www. starapazova.rs.

51 – 52 /4782 – 4783/ 23. – 30. 12. 2017

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA na manželku a mamu

Dňa 29. decembra 2017 uplynú dva roky, čo nás navždy opustila naša drahá manželka a mama

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynie 26 rokov, čo z tejto časnosti odišiel môj milovaný starý otec

ANNA GUČOVÁ

PAĽO OCOT

ANNA GUČOVÁ

rod. Kriváková 1950 – 2015 – 2017 z Báčskeho Petrovca

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachováva Navždy zostaneš v našich spomienkach. Manžel Ján a syn Ján

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s

rodina Hašková z Londýna − dcéra Anna, manžel Ján a vnukovia Nikolas a Alexander

SMUTNÁ ROZLÚČKA so susedom

JÁNOM JAKUŠOM 22. 9. 1968 – 9. 12. 2017 z Petrovca

Utíchlo srdce, utíchol bôľ a hlas. Mal si rád život a všetkých nás. Bol to osud, v nemoci sila, čo Tvoj život náhle ukrátila? Zavrel si oči, srdce prestalo biť aj keď si tak veľmi chcel s nami žiť.

JÁNOM JAKUŠOM

1968 – 2017 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať

Tvoji: teta Anna Sľúková, bratranec Ján Sľúka a sesternica Anna Salajiová s rodinami

SPOMIENKA

susedovci Lekárovci

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s

MICHALOM KĽÚČIKOMMINOM

JÁN BOLDOCKÝ

1939 – 2017 obchodníkom na dôchodku z Pivnice

1932 – 2015 – 2017 z Báčskeho Petrovca

S úctou si na Teba spomínajú: manželka Anna, syn Rastislav a dcéra Vlastislava s rodinami

www.hl.rs

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 29. decembra 2017 uplynú dva roky, čo nás navždy opustila mama a starká

Odišiel si rýchlo, nečakane, bez rozlúčky. Iba pekné spomienky na Teba si zachováme. Odpočívaj v pokoji. Rodina Durgalová z Báčskeho Petrovca

Informačno-politický týždenník

25. 1. 1913 – 30. 12. 1991 – 2017 z Aradáča

Kto v srdci žije, nezomiera... S láskou a úctou si trvalú spomienku zachováva vnučka Mária Viergová s manželom Jánom

SMUTNÁ ROZLÚČKA so sestrou a tetou

MÁRIOU MÁĽACHOVOU rod. Kopčokovou 6. 1. 1933 – 21. 11. 2017 žijúcou v Austrálii rodom z Petrovca

Nikdy na Teba nezabudneme a trvalú spomienku si na Teba zachováme. Sestra Anna a švagor Ján Kozovci, neter a synovec s rodinami

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 13. decembra 2017 uplynul smutný rok, čo nás opustil brat a báči

JANO SVETLÍK

1951 – 2016 – 2017 z Kovačice Hoci si odišiel a niet Ťa medzi nami, v našich srdciach zostaneš navždy s nami. S láskou a úctou si na Teba spomína: sestra Anna Čechová s manželom Ondrejom a dcérami Ankou Miljkovićovou s deťmi Majou a Želkom a Markou Stanovou s manželom Andrejom a deťmi Markou a Aničkou • OZNAMY •

Oznamy BOĽAVÁ ROZLÚČKA

V jedno decembrové ráno dotĺklo milujúce srdce manžela a milovaného otca

na otca

SMUTNÁ SPOMIENKA na mamu

na brata

MÁRIU SPEVÁKOVÚ

SAMUELA SPEVÁKA

PAĽA OCTA

20. 9. 1931 – 11. 12. 2017 z Aradáča Kto Ťa poznal, ten pozná našu bolesť, ten vie, čo sme v Tebe stratili. V našom srdci žiješ večne ďalej – spi sladko, veď sa opäť stretneme... Zarmútené a večne povďačné:

manželka Mara Octová a dcéra Mária Viergová s manželom Jánom

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 11. decembra 2017 nás v tichosti opustil starý a prastarý otec

PAĽO OCOT

20. 9. 1931 – 11. 12. 2017 z Aradáča

SAMUELA SPEVÁKA

1935 – 2010 – 2017

rod. Melichovú 27. 2. 1938 – 24. 10. 2017

1960 – 2008 – 2017

z Báčskeho Petrovca Na Vašu lásku a dobrotu nikdy nezabudneme. Syn Jaroslav s manželkou Annou, vnuk Jaroslav, vnučka Jarmila s manželom Pavlom a deťmi Jankou a Marcelkou

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dopracovali usilovné ruky, stíchlo navždy predobré srdce. Očami drahými sa už nepozrieš, teraz pokojným spánkom spíš. Trvalú a vďačnú spomienku si zachovajú: vnuk Janko Vierg s manželkou Kristínou a pravnučky Katarína a Jana

SMUTNÁ SPOMIENKA na našich nenahraditeľných rodičov a starých rodičov

MICHAL MARČOK

ANNA MARČOKOVÁ

13. 3. 1945 – 4. 6. 2013

rod. Krajčíková 10. 2. 1947 – 21. 12. 2013

z Kysáča S láskou si na Vás spomínajú syn Jaroslav a dcéra Zdenka s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 24. decembra 2017 uplynie päťdesiat rokov, čo ma navždy opustil môj prastarký

ZUZANU MACÁKOVÚ

rod. Mešiovú 24. 3. 1924 – 22. 12. 2010

JÁNA MACÁKA

29. 12. 1921 – 26. 2. 2006

z Kysáča „Keby ma aj otec môj a matka moja opustili, Hospodin sa ma zaujme.“ Žalm 27,10 S láskou a úctou v srdci si ich zachovávajú a nezabúdajú: dcéra Zuzana s manželom Michalom a vnukovia Michal, Ján a Pavel Ďurovkovci • OZNAMY •

PAĽO VALENTA 1892 − 1967 − 2017 z Padiny

Už dávno nie si sám. Tvoj večný pokoj tráviš so svojimi najbližšími, ale v mojom srdci Vás stále nosím a nezabúdam na pekné chvíle strávené s Vami. Vaša pravnučka Mária Rusec, rodená Valentová, z Nemecka

51 – 52 /4782 – 4783/ 23. – 30. 12. 2017

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2

RÁDIO NOVÝ SAD 3

Piatok 22. decembra 19.30 Vianočné piesne 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 24. decembra 11.00 Dúhovka 11.30 Náboženské vysielanie 16.00 Priamy prenos štedrovečerných služieb Božích z kulpínskeho chrámu Božieho

Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Utorok 26. decembra 12.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 14.45 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším 15.00 15.05 divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Dúhovka 22.00 Náboženské vysielanie Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta

15.30 16.00 17.00 17.15

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti Popoludňajší program Slovenská ľudová hudba (sobota) Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) Motívy (nedeľa) Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

Pondelok 9.00 Repríza priameho prenosu Nočný program štedrovečerných služieb 23.00 Rozhlasová hra pre Božích z kulpínskeho dospelých (utorok) chrámu Božieho 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa) Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka Dobrý večer, Vojvodina. Úvodom do programového bloku, ktorý je ladený k nadchádzajúcim sviatkom, odznejú vianočné piesne a príležitostné hovorené slov nakrútené vlani v selenčskom evanjelickom kostole s členmi tamojšieho Orchestríka. Aj v pokračovaní relácie bude pozornosť upriamená na vianočné sviatky. Náboženské vysielanie. Posledné tohtoročné vysielanie Boh náš je láska pozostáva zo záberov z predvianočných koncertov v Novom Sade a Selenči a nevystane ani vianočný príhovor Samuela Vrbovského, biskupa Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi.

www.hl.rs

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 22. decembra – Orest z rodu čarodejníkov Sobota 23. decembra – Zlatý kompas Pondelok 25. decembra – Jozef z Nazaretu Utorok 26. decembra – Krásna Varvara Streda 27. decembra – Šesť labutí Štvrtok 28. decembra – Prisľúbená princezná 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 24. decembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Vianočno-novoročné trhy v Kovačici Vianočné posolstvá Vianočné opekance Utorok 26. decembra 16.00 Vianočné zvyky a obyčaje Vianočná záhada Film: Vianočné oblátky Piatok 29. decembra 16.00 Z archívu: RTVOK Divadlo: Karolínine Vianoce

Nedeľa 24. decembra 17.00 Film: Yogiho prvé Vianoce 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Syn Boží 24.00 Záver vysielania

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

TV OBCE KOVAČICA

Vladimír Sabo sa zmienil o Vianočnom bazári v Kysáči

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 51/52 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) 15.00 16.00 16.05 16.30 17.00 18.05 19.00

19.30 20.00

7.00 7.30 8.00 8.05 8.30 9.00 9.05 9.30

Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa Servis Na dnešný deň Meniny Oznamy, hudba a reklamy Správy Hudba, servis Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie Správy Hudba a aktuality Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí týždňa 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

V tajničke je názov sviatku narodenia Ježiša Krista. autorka: druh ANNA BIČIA- atmosfér. ROVÁ zrážok

výrobok polomer

herečka skade Farrow vpíšte ČÉ

úsek

vianočná ozdoba liečebná výživa

súhlas

iným smerom

astát

Eva (dom.)

negramotný človek otec (zastar.)

ženské meno

spisovateľ Andrić

A S príbuzní H L DU tajnička U Ľ

volt

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 24. decembra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 27. decembra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

vždyzelený ker

sen (srb.) iránska dedina

sekunda

Nové Zámky

velikán

chorvátska ropná spoločnosť

ženské meno

opyt. zám.

možno dusík

vpíšte RRD

nepriepustná vrstva

vpíšte TSA

nórska dedina

Oleg Lomonosov pohorie v Srbsku grécky boh lásky

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 50 VODOROVNE: letorast, opora, pi, sova, Vis, osa, Alek, S, Resava, i, l, mať, spievaj, T, skoč, P, RA, Th, že, Ancona, t, N, praksa, ako, laik TAJNIČKA: SPIEVAJŽE SI, SPIEVAJ

sušič vlasov

meno žuvačiek

Rumunsko postava boha

síra

Transportation security administration

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 48 z čísla 48 Hlasu ľudu z 2. decembra 2017 bolo: ADVENT. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: SIMONA ŠRANKOVÁ, Ul. osloboditeľská č. 4, 21 412 HLOŽANY. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

51 – 52 /4782 – 4783/ 23. – 30. 12. 2017

Gratulácie

Výroba a výkup poľnohospodárskych výrobkov

AGROPLOD

Hložany

Majitelia:

Ján a Jarmila Bohušovci Ul. Veljka Vlahovića 60 tel.: 021/788-726 kooperácia: 788-499 poľnohospodárska lekáreň: 788-012

Krásne Vianoce a v novom roku 2018 veľa zdravia, šťastia, lásky a rodinnej pohody

Na Vianoce a v novom roku 2018 vám želáme lásku, rodinnú pohodu a šťastie na každom kroku Kulpín Ul. radnička 12 tel.: 021/2286-714 063/517-574

Našim terajším, ale aj novým zákazníkom prajeme krásne prežitie Vianoc a šťastný a úspešný nový rok 2018 Krásne Vianoce a v novom roku 2018 zdravie, šťastie, úspech a príjemnú rodinnú pohodu svojim zamestnancom, zákazníkom, podnikateľským partnerom a čitateľom Hlasu ľudu želá súkromný podnik

Báčsky Petrovec Ul. Kollárova 14 tel.: 069/711-244 www.kocka-backi-petrovec.ls.rs kockasasa@eunet.rs

dekoratívne obkladačky z polystyrénu pre dom Báčsky Petrovec Leninova 120 tel.: 021/781-739 www.stilby.co.rs oﬃce@stilby.co.rs

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• GRATULÁCIE •

Šport podobnej situácii, mal na konte - 1 bod. Vtedy pod taktovkou tohto skúseného trénera majstrovstvá jánošícky tím skončil v strede tabuľky, takže sa očakáva aj teraz, že klub vymaní z ťažkej situácie a zachráni ho pred zostupom. Na záver zasadnutia predseda klubu Goran Bokan vyjadril uspokojenie nad tým, že klub aj napriek ťažkým podmienkam, v ktorých pôsobí, aj naďalej zotrváva a pokračuje vo svojej 80-ročnej tradícii. Vyjadril nádej, že tomu tak bude aj do budúcna. Futbalistov Jánošíka na jar očakáva húževnatý boj o záchranu

VO FK JÁNOŠÍK ZAZVONILI NA POPLACH

vidí aj v angažovaní skúseného trénera Jána Šuľu z Padiny, ktorý vo svojej bohatej 25-ročnej trénerskej kariére viedol padinskú Do- Ján Šuľa verí, že nevypadnú linu, kovačickú Sláviu, Spartak z Debeljače, Omladinac z Opova, Banat z Čenty... a v úlohe trénera má za sebou viac ako tisíc zápasov. Ján Šuľa sa pred viacerými rokmi už vyskúšal v Jánošíku, keď klub na polosezóne bol v

Prišiel záchranca Ján Šuľa? Vladislav Staňo

utbalový klub Jánošík úctyhodné jubileum – 80 rokov od založenia – oslávil najlepším možným spôsobom – postupom do Druhej juhobanátskej ligy. Jesennú časť majstrovstiev však mužstvo skončilo príliš neslávne, na poslednom mieste so štyrmi bodmi, resp. jednou výhrou, jednou remízou a jedenástimi prehrami, pričom útočníci dali osemnásť gólov a obrana inkasovala 39. Slabé výsledky v jesennej časti majstrovstiev prinútili vedenie klubu, aby zazvonilo na poplach. V snahe jarnú časť majstrovstiev dočkať omnoho pripravenejší, než to bolo v jeseni, vedenie zvolalo výročné zhromaždenie skôr ako obvykle. Na zasadnutí konštatovali, že situácia v klube je povážlivá. Jednou zo základných príčin slabých výsledkov je aj to, že mužstvo majstrovstvá začalo s malým počtom hráčov, takže vo finiši majstrovstiev namiesto zranených a trestaných hráčov, ale aj tých, ktorí nechceli hrať pre rôzne nedorozumenia, často nemal kto vybehnúť na trávnik. Preto sa stávalo, že Jánošíčania na zápasy odchádzali iba jedenásti, a na niektorých zápasoch ich bolo aj menej, než je potrebné. Nuž a malý počet hráčov je zasa následkom toho, že sa klub pre nedosta• ŠPORT •

tok futbalistov z dediny opiera o tých cezpoľných. S takou praxou sa musí pokračovať aj ďalej, lebo v Jánošíku je málo chlapcov, ktorí chcú hrať futbal, takže v prechodnej dobe treba doviesť ešte niekoľkých kvalitných hráčov. Jedným z riešení vedenie klubu

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA

Tretí úspech ČARNOJEVIĆ – MLADOSŤ 3 : 4 Ján Lačok

5. kole vo veľmi napínavom zápase v banátskej dedine Rusko Selo petrovskí stolní tenisti dosiahli tretí triumf, keďže boli lepší od tímu Čarnojević. V domácom mužstve sa vyznamenal Marić, ktorý porazil Petrovčanov Lomena a Turana. Rovnako sa na druhej strane za- Dve cenné výhry: Pavel Bažík (STK skvel Bažík, ktorého vý- Mladosť Petrovec) hra nad Lackom priniesla hosťom konečné víťazstvo – 3 : 4. Galijašević – Turan / Lomen 0 : 3, Výsledky: Marić – Lomen 3 : 2, Marić – Turan 3 : 1, Galijašević – Lacko – Turan 0 : 3, Galijašević Lomen 3 : 2, Lacko – Bažík 0 : 3. Po kratšej prestávke pre via– Bažík 1 : 3, štvorhra: Marić /

1. Polet 13 2. Budućnost 13 3. Potporanj 13 4. Ševac 13 5. Hajdušica 13 6. Dobrica 13 7. Borac (VS) 13 8. Ratar 13 9. Borac (VG) 13 10. Partizan 13 11. Karaš 13 12. Vladimirovac 13 13. Vinog. (-1) 13 14. Jánošík 13

9 8 8 8 7 7 7 6 6 5 4 2 1 1

2 3 1 1 2 2 1 3 1 2 1 1 3 1

2 30 : 19 2 37 : 22 4 31 : 18 4 30 : 20 4 34 : 19 4 28 : 31 5 37 : 29 4 23 : 16 6 20 : 27 6 22 : 19 8 23 : 27 10 12 : 37 9 11 : 33 11 18 : 39

29 27 25 25 23 23 22 21 19 17 13 7 5 4

nočné a novoročné sviatky súťaž bude pokračovať 6. kolom 21. januára 2018, keď Mladosť uvíta STK Rapid z dediny Nikolinci. Výsledky 5. kola: Bačka – Partizan 2 : 4, Sloga – Detelinara MG 0 : 4, Čarnojević – Mladosť 3 : 4, Rapid – N. Sad 2011 4 : 0, Banatul – ŽAK 4 : 0. Foto: J. Pucovský

1. Partizan 5 2. Rapid 5 3. Detelinara MG 5 4. Banatul 5 5. Mladosť 5 6. N. Sad 2011 5 7. ŽAK 5 8. Čarnojević 5 9. Bačka 5 10. Sloga 5

51 – 52 /4782 – 4783/ 23. – 30. 12. 2017

5 4 4 3 3 3 2 1 0 0

0 20 : 9 10 1 19 : 8 9 1 17 : 6 9 2 15 : 10 8 2 16 : 12 8 2 12 : 12 8 3 8 : 15 7 4 14 : 16 6 5 7 : 20 5 5 0 : 20 4 47

Šport JÁN HRUBÍK, PÁN BRANKÁR

Potlesk po jeho bravúrach akoby ani neutíchal Juraj Bartoš

portové uznanie Obce Báčsky Petrovec za vynikajúce výsledky v práci s futbalovým dorastom, zveľadenie futbalu, dlhodobú ochotnícku prácu v orgánoch Futbalového klubu Budúcnosť Hložany a veľký príspevok k afirmácii športu v Hložanoch sa v októbri roku 2017 dostalo do rúk exbrankára a všestranného aktivistu Jána Hrubíka z Hložian. „Vlani sme na moje narodeniny 23. septembra otvorili v Hložanoch športovú halu a v tomto roku... ja som najšťastnejší človek. Oslávili sme 40 rokov manželstva, keď som dovŕšil 65 rokov, dočkal som sa prvej penzie a do tretice sa mi dostalo aj toto uznanie...“ Toľko o cene a jubileách povie Ján Hrubík-Tubo, ako ho bežne volajú spoluobčania i známi zo športových a iných terénov a už aj začína odvíjať príbeh, ktorý sa podobá ako vajce vajcu tisícom iných a predsa, rovnako ako všetky iné, obsahuje niečo svojské, zvláštne. Pravdaže, Tubo začínal na pažiti, ako na desiatky hložianskych šarvancov dvadsiateho storočia. To boli zápasy! Najdôležitejšie na svete. „Mali sme niekoľko mužstiev: Jánošíkovci, Prňávorci, Novošorci, Zlatošorci, naše odbarské sa volalo Tempo. Naše ihrisko bolo poniže našej záhrady, v Ríte. Mali sme 12 až 15 rokov a hrali sme našu ligu!“ Veru sa onehdy v niekdajšej Juhoslávii deti a mládež vedeli pobaviť! V prírode, na čerstvom vzduchu, medzi stromami, pod horúcim slnkom alebo na snehu; to bolo fuk. Vtedy, kým neboli mobily ani internet, keď sa „na televízor“ odchádzalo „do zádrugy“ či „do podrumu“ alebo k susedovcom. „V tom období sme ako žiaci základnej školy hrávali futbal a hádzanú s výbermi iných škôl.

www.hl.rs

Nebohý učo Pavel Struhár ma postavil do brány hádzanárskeho mužstva. Mal som 15 rokov, keď mi vynikajúci hložiansky futbalista Ján Kuriš povedal, aby som prišiel na tréning Futbalového klubu Budúcnosť.“ Odišiel, ale s ľavým krídlom si už nezatrénoval. Deň po pamätnom rozhovore Kuriš zahynul v dopravnej nehode. Janko ale začal trénovať. Tvrdo, sústavne a poctivo. Nie div, že ho zranenia vždy zďaleka obchádzali. Čoskoro nastúpil do prvého zápasu dorastencov Budúcnosti. „Hrali sme so Sutjeskou v Báčskom Dobrom Polji. Dovtedy som hrával na poste ľavého krídla. Nemal kto chytať, tak ma Šuhaj (Ján Parkáni, pozn. J. B.) poslal do brány. Proti majstrovi súťaže. Zvíťazili sme a chytil som aj trestný kop. Kuriozitou zápasu bolo, že Janka Zahorca-Bobyho v prvom polčase tlačili kopačky, tak ich vyzul a hral v ponožkách!“

Na futbalovom trávniku sa cíti najlepšie (november 2011)

keď mal len 17 rokov. Prvý brankár na zápas proste neprišiel, nuž... hajde, Tubo, lapaj horúce gaštany! Nízka postava gólmana (168 centimetrov „a žiletka“) v bráne Budúcnosti a na druhej strane

FK Budúcnosť zo začiatku sedemdesiatych rokov 20. storočia; druhý zľava (hore) − Ján Hrubík-Tubo

o O o „Môžem povedať, že som brankár samouk. V tom období v Juhoslávii bolo 7 − 8 dobrých brankárov. Najviac sa mi pozdával Enver Marić. Šikovný ako mačka, pomerne nízky, bol mojím idolom.“ Prvý raz v bráne áčka FK Budúcnosť Ján Hrubík-Tubo nastúpil,

Informačno-politický týždenník

ihriska celok FK Metalac z Futogu, majster súťaže, družstvo, ktoré si onedlho potom švihlo až do Vojvodinskej ligy... Prirodzene, Budúcnosť prehrala, avšak čestne 1 : 3. Lebo mladý panter v jeho svätyni vychytal niekoľko ráz aj to, „čo sa nedalo“. Nie, nie... Tubo nie je z tých, čo sa iba chvália. „V Beške sme akosi v jeseni,

viem, že popŕchalo, hrali s tamojším Hajdukom. Mali sme výhru vo vrecku, len keď... súperov hráč kopal, ani nie zblízka, lopta sa kotúľala proti mne, chcel som ju normálne chytiť, len sa mi prešmykla pomedzi nohy, skončila v sieti a bolo 2 : 2. Nemal som kešeňu. A celý týždeň ani pokojný sen.“ Premietal si Tubo ten nešťastný film, sám nevie, koľko ráz, rozmýšľal, analyzoval... až dospel k záveru, že chyba síce bola jeho, ale že sa na nemotornom zásahu podieľali aj brankárske rukavice, nuž... „V obchode so športovými potrebami v Novom Sade som si kúpil rukavice prešité látkou, akú mávali stolnotenisové rakety. S tými sa mi chytalo! Odvtedy som si kompletný brankársky úbor vždy kupoval sám.“ o O o Jedno je isté: hložianski futbalisti azda všetci do jedného a vždy s najväčšou chuťou hrávali na trávnikoch ČSK v Čelareve a Mladosti v Petrovci. V pamäti mu zostal i turnaj FK Budúcnosť, ktorý sa „asi v roku 1986“ hral v Čelareve. „V prvom zápase nás premohol ČSK, nuž sme o tretie miesto hrali proti Mladosti. Tak sa mi marí, že výsledok bol 2 : 2 a nasledovali penalty. Chytil som až tri z piatich. Zvíťazili sme a mne odovzdali pohár pre najlepšieho brankára.“ Keď sa ho spýtate, čo je pre brankára najdôležitejšie, hneď si Tubo navlieka pomyselný brankársky dres s číslom 1, a v očiach mu zabliká mladistvý plameň. „Najdôležitejšia je práca nôh a dobrý reflex. Keď tieto vlastnosti človek má vrodené, všetko ostatné, čiže techniku a odskok zvládne ľahšie. Dobrého brankára činí viac než na 60 percent talentu; ostatné je tvrdá práca.“ Práve dobrým reflexom sa Tubo vyznačoval aj ako strážca brány Hádzanárskeho klubu Budúcnosť. Žiaľ, iba počas jednej sezóny; nedalo sa stihnúť oboje v tom istom dni, najmä keď bolo treba cestovať na dve strany. „Mienim, že je ľahšie byť hádzanársky brankár ako futbalový; v prvom prípade takmer úplne stačí dobrý reflex. Vo futbale brankár má väčšiu zodpovednosť, • ŠPORT •

musí veliť obrane, prako O o ticky musí hrať tretieho Pomaly sa dostávame ku obrancu, musí sledovať koncu príbehu, ktorý pokraakcie súpera, predvídať ich čuje. Vari sa najlepšie Tubo vývin a záver.“ cíti na trávniku. Kým behá s futbalistami. Alebo s futbaJán Hrubík nikdy nedostal červenú kartu. Iba, jedilistkami. „Keď som tam poný raz, žltú. Vedel si udržať behoval s chlapcami, oslovili jazyk za zubami, hoci to ma mladšie dievčatá, ktoré sa veľa ráz nebolo ľahko. pozerali na tréningy, že vraj aj ony by chceli... No a tak som „Neraz som bol naštvaný ako všetci spoluhráči; začal pracovať s dievčatkami; aj vtedy, ako i teraz rozčoskoro sa nám pripojili aj hodcovia často pískali zle staršie... Dodnes je mi ľúto, nie preto, že ,nevidia’ či že Ženský futbalový klub Bu,nevedia’ ale − z nejakého dúcnosť mal krátky dych. Bolo záujmu. Lenže ja som nik- Dorast FK Budúcnosť z konca šesťdesiatych rokov 20. storočia; druhý sprava treba len trochu viac dinárov, dy nekomentoval pískanie v hornom rade: ľavý krídelník, budúci brankár Ján Hrubík tri − štyri dievčence zvonku. počas zápasu, ale po jeho Aj teraz tvrdím, že na úrovni ukončení. Spomínam si na zápas rokoch hrávali aj Hložančania. FK Budúcnosť; predtým pôsobil Báčskopetrovskej obce by mohol v Silbaši: domáci center ma spolu Tubo nechytal, hral. A vsietil vo aj ako domovník. Priviesť celky pôsobiť aspoň jeden dievčenský s loptou sotil, zastrčil priamo do štvrťfinále prvoligovému branká- starých pánov Partizana a Crvenej futbalový celok.“ brány a rozhodca namiesto faulu rovi Rizahovi Meškovićovi. „Dar- zvezdy bola jeho idea! Trávnik Sám sa už do toho nepustí. Pred pískal − gól. Po zápase mi rozhod- mo. Prehrali sme 1 : 3. Víťazstvo onedlho ožil, tráva sa rozzelenala, dvoma rokmi totiž začal písať ca vraví: Museli ste prehrať... Hneď by nás odviedlo medzi najlepšie zaštebotali deťúrence... Predseda svoju ďalšiu futbalovú knihu: je mi bolo všetko jasné. Osobne mi štyri celky spomedzi 540, koľko sa zavlažoval a kosil trávu na ihrisku trénerom žiakom nižších tried prekáža, že aj fanúšikovia v Hloža- ich v tom roku zúčastnilo. Pred- aj v noci. Ako sa díva na budúc- základnej školy. noch viackrát uškodili Budúcnosti tým sme zdolali bečejský FOP, nosť hložianskej Budúcnosti vo „Hložiansky futbal bude mať víťaza predchádzajúceho ročníka chvíli, keď Hložany majú ihrisko problém. Deti sú, ale nie je záunešportovým správaním sa...“ turnaja hladko 3 : 0...“ a objekt ani z pohádky? jem. A to je zle. Nielen pre futbal, o O o Dobrými ťahmi sa vyznamenal „Podľa môjho názoru treba ísť ale aj pre samy deti. Po celé dni Tubo si navliekal brankárske tričko aj ako hráč FK Mla- nielen ako hráč, ale aj inak. Práve v jedinom možnom smere a ten nemajú žiadne fyzické aktivity, dosť v Báčskom Petrovci, kam on onehdy priviedol do Hložian sa sotva niekomu bude páčiť. a tak jednoducho krpatejú...“ prestúpil spolu s Jánom Ferkom trénera z Čelareva Branka Lat- Hložiansky futbal má perspektívu, Ján Hrubík v tričku áčka Bua Ondrejom Kukučkom (ale len dúcnosti nastupoval takmer do v jedinej sezóne). Tam sa, vraví, konca posledného desaťročia 20. storočia. Vždy hral futbal na trénovalo vážnejšie a častejšie a na tréningy, na rozdiel od Hložian, vlastné potešenie, nuž nie div, prichádzali sústavne všetci hráči. že z jeho výkonov mali radosť „Padnúť na trávnik vo Vrbare... to i spoluhráči, i fanúšikovia. Hoci je pre mňa bola skutočná radosť!“ povolaním poľnohospodár, nikdy V spomienke na „petrovské sa nesťažoval, že nemá času... časy“, ktoré trvali iba jeden rok, Pravdaže, mal pochopenie rodimu zostal najmä zápas s mužčov, neskoršie i manželky Zuzany stvom novosadského FK Kabel, a ich detí. Navyše stihol byť aj majstrom súťaže, ktoré ich v Petpredsedom niekdajšej mládežrovci zdolalo v pomere 1 : 0. Horníckej organizácie v Hložanoch ko-ťažko, lebo Tubo v bráne prosa zostala mu v pamäti aj účasť te exceloval. Všimli si ho vedúci na 9. zjazde niekdajšieho Zväzu onehdy známych novosadských socialistickej mládeže Juhoslávie „kanárikov“, t. j. RFK Nový Sad. v Belehrade, ktorý otvoril osobne Zavolali ho na tréning mužstva, Novú futbalovú knihu začal Tubo písať s hložianskymi Josip Broz-Tito. deťmi 2. júla 2015 Nespomenie, ale je pravda: v ktorom na prvé husle v bráne klub ho nikdy nepoctil rozlúčhral neskoršie známy Živan Ljukovčan, čoskoro brankár beleh- kovića. Ten hneď zabezpečil aj ak bude stavať na Hložančanoch. kovým zápasom. Ak si ho niekto radskej Crvenej zvezdy, a potom prepravu, aj kompletnú športovú Treba zvážiť, koľko futbalistov zaslúžil, tak on určite áno. Salvy výbavu. Lenže čerstvý vietor sa potrebuje áčko a či môžeme za- potlesku za jeho bravúrne záaj internacionál v Turecku. „Na tréningoch som bol trikrát jednotlivcom celkom nepozdá- ložiť a udržať futbalovú školu. kroky akoby nikdy ani neutíchli rýchlejší od neho, nemal som val, lebo trošku to tak fúkalo aj A zorganizovať ju tak, aby deti a Tubo by sa v bráne iste ne„poza chrbát verejnosti“. Avšak po na zápasy neodvážali rodičia, ale zahanbil ani hoci hneď zajtra. potrebnú výšku a tak...“ Tubova hádam najhviezdnejšia odchode Latkovića sa hložiansky aby mali organizovaný odvoz. Ako Dokázal to aj pred niekoľkými chvíľa ani nie je z bránkoviska. futbal dlho plavil dolu prúdom deti motivovať? Pekným slovom mesiacmi v Pivnici, keď si zastal a trebárs čokoládou po zápase, či medzi žrde v mužstve veteráNa chýrečnom futbalovom tur- beztak mútnej futbalovej vody. Pred asi desiatimi rokmi sa Ján regulovaním cestovných trov ro- nov hložianskej Budúcnosti. naji Dnevnika v malom futbale v Novom Sade v sedemdesiatych Hrubík chopil funkcie predsedu dičom detí z okolia.“ • ŠPORT •

51 – 52 /4782 – 4783/ 23. – 30. 12. 2017

Šport NA IHRISKU VEDĽA KANÁLA ČORAZ LEPŠÍ FUTBAL

Kulpínska renesancia

ligy. Kulpínčanov potešili pozitívne zmeny v klube, a preto v čoraz väčšom počte prichádzajú na vynovenú tribúnu podporiť

Juraj Pucovský

eľmi slabé výsledky Kulpína v jesennej časti majstrovskej sezóny 2016/2017, keď mužstvo v Medziobecnej lige Báčska Palanka – prvej triedy obsadilo predposledné deviate miesto s piatimi bodmi (bilancia: 9 zápasov, 1 výhra, 2 remízy, 6 porážok, gólový pomer 14 : 28), boli podnetom na zmeny v klube. Vedenie FK Kulpín v čele s predsedom Branislavom Kozarevom sa rozhodlo posilniť mužstvo, angažovalo aj trénera Nemanju Kajteza. Spôsob práce sa zmenil, po čase hráči začali riadne trénovať, lebo nestačilo len to, že

Tréner a hráč: Nemanja Kajtez (v červenom úbore)

Ako chutí prehra? – mužstvo Kulpína v jeseni porazilo všetkých deviatich súperov hrali. Umožnilo im to MAXIMÁLNE na konci zakotviť na Kulpínčania doma porazili Maglić 2 : 1, solídnom 5. mieste s Borac 46 Obrovac 5 : 0, báčsku Tvrđavu 3 26 bodmi a celkovým : 0 a silbašskú Našu hviezdu 5 : 0. Kajtez a skóre 48 : 37. Zvlášť spoluhráči prekonali aj Borac v dedine Vizić pamätný bol začiatok 3 : 0, Slogu v Plavne 5 : 1, Bačku v Despotove jari, keď Kulpínčania 1 : 0, Neštín 2 : 1 a naposledy v odloženom veľmi presvedčivo zápase Kriváň v Selenči 2 : 1. premohli Borac 4 : 0, Soko 3 : 0, báčsku Tvrđavu 4 : 0... Strelecky sa zvlášť prejavili tréner –hráč Nemanja Kajtez (11 gólov) a Branislav Zbućnović, ktorý desaťkrát trafil siete súperov. Novú sezónu Kulpínčania dočkali v dobrej nálade, posmelení jarnými úspechmi a odhodlaní po čase hrať významnejšiu úlohu v

V MUŽSTVE 17 HRÁČOV Všetkých deväť zápasov hrali: Erak, Haška, Anđić, Zorić, Stajić, Molnár, Zbućnović, Krstić, Kirti a Bulatović, Kašiković stál osemkrát pred bránou, toľko zápasov hral aj Kajtez, šesťkrát si tričko obliekol Fábry, štyri zápasy v nohách má Kolarski, tri Jurík, dva Milinkov, kým ani raz nehral náhradný brankár Ďuga. Najlepším strelcom je Zbućnović (9 gólov), o jeden menej dal Krstić, šesťkrát trafil Kajtez, raz sa medzi strelcov zapísali Haška, Zorić, Molnár, Bulatović a Kirti. Dve žlté karty dostal Krstić, po jednej Erak, Zbućnović, Kirti a Bulatović, kým nikto nevidel červenú kartu. chodili iba na zápasy bez žiadnej prípravy. Tak sa už dnes futbal nemôže úspešne hrať. Už v jarnej odvete to prinieslo žiaduce výsledky. Posily: Molnár, Kašiković, Erak, Anđić, Zorić, Benko, Gadžić, Dragić a Zbućnović spolu s ostatnými vyhrali sedem zápasov, ani raz nehrali nerozhodne a iba dvakrát pre-

www.hl.rs

súťaži. Plány im neprekazilo ani to, že mužstvo opustili viacerí hráči: Gadžić, Benko, Benka, Vasiljević, I. Fejdi a Dragić. Prišli traja noví, ale veľmi dobrí futbalisti: Nikola Bulatović a Zoltán Kirti zo Savinho Sela a Zmajevčan Nemanja Krstić z radov hložianskej Budúcnosti. Sústavná práca, vážny postoj hrá-

Informačno-politický týždenník

Najlepší strelec: Branislav Zbućnović (vpredu) čov k záväzkom tak na tréningoch, ako aj na zápasoch priniesli krásne výsledky. Mužstvo Kulpína minulej jesene v MOL Báčska Palanka – prvej triedy dosiahlo maximálny úspech: deväť zápasov – deväť víťazstiev a gólový pomer 28 : 4?! Fanúšikovia aj na jar na ihrisku povedľa kulpínskeho kanála a na trávnikoch súperov očakávajú aspoň v jeseni dosiahnutú kvalitu výkonov mužstva FK Kulpín. Má to umožniť zachovanie prvého miesta a získanie titulu majstra

Veľká posila: Nemanja Krstić futbalistov, všímajú si aj iné novinky na ihrisku a vôkol neho. Po výmene ochranných sietí za oboma bránami, vynovení ohrady a tribúny, v pláne je i rekonštrukcia šatní. Všetko toto svedčí, že nastáva futbalová renesancia v Kulpíne. Snímky: autor a FK Kulpín

1. Kulpín 2. Borac 46 (O) 3. Neštín 4. Maglić 5. Kriváň 6. Borac (V) 7. Tvrđava 8. Bačka 9. Naša hviezda 10. Sloga

9 9 9 9 9 9 9 9 9 9

9 7 5 5 4 4 3 2 2 1

0 0 2 1 0 0 1 1 0 1

0 28 : 4 2 23 : 17 2 10 : 7 3 19 : 14 5 20 : 17 5 15 : 18 5 11 : 13 6 7 : 18 7 8 : 20 7 10 : 23

27 21 17 16 12 12 10 7 6 4

• ŠPORT •

Fanúšikovia sa vracajú na tribúnu vo Vrbare...

Mužstvo Mladosti, v jeseni najlepšie vo Vojvodinskej lige – severnej skupiny

MLADOSŤ NA CESTE NIEKDAJŠEJ SLÁVY

Úspechmi oslnená Vrbara Juraj Pucovský

ok, ktorý vyprevádzame, v análoch petrovského futbalu zostane zapísaný podľa ozaj pekných výsledkov. Futbalisti Mladosti v ňom triumfálne skončili majstrovskú sezónu 2016/17 v novoutvorenej Somborskej oblastnej lige. Petrovčania presvedčivo získali titul majstra pred mužstvom BSK z Báčskeho Brestovca, ktoré ich jediné ohrozovalo počas majstrovstiev, ale na konci majster predsa zoskupil o šesť bodov viac – 73 : 67. Mladosť priamo postúpila do Vojvodinskej ligy – severnej skupiny, kým sa to Brestovčanom podarilo po dvoch barážových zápasoch s Njegošom z Lovćenca, druhým mužstvom Subotickej oblastnej ligy. Jeseň priniesla čoraz početnejším petrovským fanúšikom Výborný Igor Kaňa v nezastaviteľnom útoku

vo Vrbare nové radosti, keďže predseda, hráč a kapitán Mladosti Ján Pavlis spoluhráčov znova viedol víťaznou cestou. Preto nie div, že sú Petrovčania po prvej etape najlepší aj v tejto silnej lige. Bilancia hovorí, že Mladosť vyhrala na jedenástich zápasoch, dva sa skončili nerozhodne – v Karavukove s Poletom 0 : 0, v Turiji s tímom Mladost 0 : 0, a tiež dva prehrala, doma s Tisou Adorjan 0 : 2 a na hosťovaní v Pačire s Bačkou 1 : 0. V úspechmi oslnenej Vrbare v roku 2017 zimnú prestávku iste využijú na analýzu dosiahnutého, s ktorým môžu byť viac než spokojní, schvália plán, čo a ako ďalej. Neveríme, že je niekto vo vedení Mladosti, medzi hráčmi, tiež fanúšikmi, ktorý by nechcel, aby i na jar ich mužstvo pokračovalo víťazne. A v tom prípade je všetko možné...

Najlepšieho strelca Strahinju Ilića obrana Tisy takto ustrážila

Radosť spoluhráčov po góle Ilića

Velí z lavice: Slobodan Sladojević, tréner Mladosti (vľavo)

V dueli: (zľava) Nenad Đokić (Mladosť) a Ognjen Štefek (Budúcnosť)

Vedie k úspechu: predseda a kapitán Mladosti Ján Pavlis