Hlas 52 2016 by NVU Hlas ľudu

Pokojné Vianoce Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 73 | 24. 12. 2016 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4731/

Z obsahu

24. 12. 2016 | 52 /4731

Uzávierka čísla: 21. 12. 2016

4 TÝŽDEŇ 4 Bez provizórií 5 Poznámky na predbežný návrh nového menšinového zákona 6 Mediálne reformy stroskotali

10 SLOVENSKO 10 Záchrana z Balkánu?

11 ĽUDIA A UDALOSTI 12 Aj kriticky, aj pochvalne 16 Bohatá ponuka pestrých ozdôb

Od 17. decembra 2016 do 28. februára 2017 v Galérii Zuzky Medveďovej v Petrovci na návštevníkov čaká expozícia 4. bienále slovenských výtvarníkov amatérov. Maliari, ktorí sa zúčastnili na vernisáži, sa na pamiatku s organizátormi spoločne aj vyfotografovali. (s. 32) A. Francistyová

18 Radosť a nálada z mestečka sálala

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Krásne chvíle vianočné

23 VIANOČNÝ KALEIDOSKOP 26 Vždy je pekne, keď sa slovo Božie počúva 28 Sviatky bez nadbytočných kilogramov 30 Cestička k vianočnej eufórii

31 KULTÚRA 33 Zahlásili prichádzajúce Vianoce 35 Jedna strana na každý deň v roku

V sieni Domu kultúry 3. októbra v Kovačici v nedeľu 18. decembra odznel 18. ročník Festivalu populárnej hudby pre deti Letí pieseň, letí. Pred mikrofónom je Ema Galambošová, ktorá vyspievala Zlatú plaketu NRSNM Ondrejovi Pavčokovi za skladbu Bozkal pavúk mušku. (s. 31) A. Chalupová

36 Bosenské srdce klope v slovenskom rytme

39 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 70 rokov žiari najkrajším leskom 47 Úspešní aj v novej spoločnosti 49 Obrana na výbornú, útok kuľhal Autorka titulnej fotografie: Tatiana Imreková

V staropazovskom Klube VHV sa vo štvrtok 15. decembra konala premiéra Pazovského kalendára na rok 2017. Práve premiérou tejto publikácie SKUS hrdinu Janka Čmelíka sa oficiálne začal i 23. Memoriál Juraja Ondríka. Igor Žolnaj spestril večierok staropazovskými ľudovými piesňami. (s. 34) A. Lešťanová

Editoriál

Chlieb a soľ

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI

Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM



V našich príbytkoch nastal čas vianočného pokoja, hoci mnohí z nás by mali čo nepokojné povedať (a ešte ako vykríknuť) verejnosti.

azyky a perá sú nabrúsené, veď v uplynulom období sa na mnohé chrbty a hlavy našpliechalo príliš veľa špiny. Silné zauchá niektorí dostali – niekoľkokrát. Bez následkov. Ale vianočné obdobie nás nanovo učí, či usmerňuje k ceste, na ktorej sa rozdáva láska, pokoj a – kultúra prejavu. O nej niektorí spoločenskí činitelia veru nemajú ani chýru, ani slychu. No v tejto chvíli si treba pripomenúť biblické príslovie Kto do teba kameňom, ty do neho chlebom. Alebo: kto do teba kameňom, ty do jeho ruky vlož chlieb a soľ. Chlieb, aby utíšil hlad po neustálej individuálnej agresivite upriamenej voči jednotlivcom. Soľ, ktorá ranu štípe, ale práve zraniteľnosť každého človeka pripomína, čo v podstate môže byť oslobodzujúcim prvkom. S príchodom Vianoc na dvere klope aj nový rok, ktorý znamená nové začiatky alebo odhodlania na vylepšovanie existujúcich životných podmienok. V širších spoločenských a menšinových rámcoch o tom hovorí aj aktuálna verejná rozprava o predbežnom návrhu zákona o zmenách a doplnkoch Zákona o ochrane práv a slobôd národnostných menšín. Jeho význam netreba zvlášť zdôrazňovať, tým skôr, že si všetci uvedomujeme krehkosť menšinových práv v súčasnom rozmáhajúcom sa nacionalizme a fašizme vo svetových rozmeroch. Náš štát má však dobré legislatívne riešenia upravujúce oblasť menšinových práv a menšinovej kultúrnej autonómie. Na ceste do Európskej únie, ktorá odjakživa hlása európske hodnoty, Srbsko upravuje aj zákonné predpisy týkajúce sa ľudských a menšinových práv. Aj tak sa treba dívať na aktuálnu novelizáciu Zákona o ochrane práv a slobôd národnostných menšín. Keď sa však zamýšľame nad európskymi hodnotami, prichodia nám na um aj mnohé otázniky. Čo sú európske hodnoty? Ako ich presadiť v Srbsku, ktoré je známe podľa toho, že zákony má relatívne dobré, ale ich uplatňovanie je na úrovni štatistickej chyby? Sú tzv. európske hodnoty vlastne „iba“ všeľudské...? Do jadra európskych hodnôt patria právny štát a ľudské, občianske a menšinové práva. Základné ľudské právo je okrem iného aj právo na život. Mal ho aj novosadský bezdomovec, ktorého dve chlapčiská pred niekoľkými dňami, len tak z ničoho nič zapálili?! Právo na ľudskú dôstojnosť je ďalší kamienok v mozaike ľudských práv a slobôd. Je to aj právo na dôstojné vykonávanie profesie, akou je aj učiteľská. Užila si ho naplno profesorka Technickej školy v Mladenove, keď dostala zaucho od žiaka?! Zrejme nejde o ojedinelé prípady, lebo čoraz častejšie sa v spoločnosti prejavujú rôzne formy násilia ako následky katastrofálnej spoločensko-politickej atmosféry, ktorou je „ozdobené“ naše uplynulé 25-ročné obdobie. Jedna mladosť, zničená od základov... Tá teraz ničí aj to málo zdravých buniek spoločnosti, ktoré nám zostali. Kto ju zastaví a postaví na zdravé nohy? Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Karikatúry Nikolu Petkova zverejnené ako ilustrácie k editoriálom v období september – december 2016 vznikli v projekte uvedeného autora pod názvom Karikatúra ako ilustrácia úvodníka v Hlase ľudu, ktorý finančne podporil Výbor pre informovanie NRSNM.

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  52 /4731/ 24. 12. 2016

Týždeň 

InPress

168 HODÍN

Svetelná transparentnosť

Bez provizórií

Jasmina Pániková

ol to viac než zaujímavý rok, nielen po politickej stránke. Možno nie tak výrazne ako spoločenské diania, no aj ekonomika hýbala krajinou v mesiacoch, ktoré už sú za nami. O to skôr, že najväčšie tunajšie hospodárske problémy majú ozaj slušný vek. Kríza, korupcia, obmedzený trh, deficit, nízke príjmy, skromné rozpočty, inflácia, problém verejných podnikov, spomalené investície, rozbujnená byrokracia... Ťažkostí na upratovanie alebo odstránenie viac ako dosť, gordických uzlov, ktoré treba preťať, tiež. Lámala si zuby na nich nejedna minulá vláda, z ktorých každá začínala mandát sľubmi, aby ho (s)končila raz takou, raz onakou bezmocnosťou. Pritom sa ten, všetkými z nich proklamovaný lepší život stále posúval a odsúval do nedozerna, utvrdzujúc občana v presvedčení, že nič nie je natoľko zlé, aby nemohlo byť ešte horšie. Bez reforiem, náročných a celkových, vraví teória a dokazuje prax, však nejde. S nimi je to ako s dlhmi: ak ten prvý nevrátiš, za zákrutou ťa privíta druhý, potom ďalší a už si v začarovanom kruhu, neúprosne sa rútiaci k dnu. Neustále odďaľovanie zmien sa u nás, podľa názorov hospodárskych expertov, ani nemohlo ukončiť

ianočné sviatky tohto roku, aspoň vo veľkých mestách našej krajiny, privítali aj pestré uličné dekorácie. Belehrad zasvietil pestrými žiarovkami už v druhý novembrový týždeň, Nový Sad trochu neskoršie, takisto aj Valjevo či Smederevo. A v čom je problém? Skutočnosť, že sa nám námestia a podaktoré ulice podobajú uliciam svetových metropol, istotne nikomu nemôže prekážať. Problém sa však skrýva inde – vo verejnom obstarávaní. Vlastné záujmy boli (aj) tentoraz silnejšie od (ne)populárnej transparentnosti. Avšak pravda vždy vypláva na povrch, ibaže je otázne, či niekto pocíti určité sankcie. V Belehrade, podobne ako aj v Novom Sade, pri vypísaní verejného obstarávania bolo jasne naznačené, aké ozdoby dodávateľ musí doručiť. Bolo by to v poriadku, keby tam nebol naznačený presný vzhľad a číslo v katalógu a skutočnosť, že také ozdoby na náš trh distribuuje iba jedna jediná spoločnosť. Transparentné, však? Na takéto a podobné machinácie sme si už zvykli. Nie je to nič nové, ale ak máme na mysli, že náš štát iba pred niekoľkými týždňami otvoril Kapitolu 5, ktorá sa týka práve verejného obstarávania, čiže potláčania korupcie, ktorá existuje v systéme verejného obstarávania vo verejnom sektore, nastoľuje sa otázka, k akým „európskym hodnotám“ spejeme. Ozaj, ako budú vyzerať správy o realizácii tejto kapitoly? Ak sa budú napr. prizerať na správu o realizácii Akčného plánu pre uskutočnenie práv národnostných menšín, podľa ktorej menšiny v Srbsku sú vo vynikajúcom postavení a naša krajina podniká všetko možné a nemožné, aby sa ich postavenie zlepšilo, a ak to Európa prehltne – možno nám tie brány do únie čoskoro aj budú otvorené.

www.hl.rs

Oto Filip



inak než ráznym sporením, vrátane už celé mesiace pretrvávajúceho desaťpercentného zníženia platov a dôchodkov. Otázne je však, koľko aj iné segmenty, hlavne nereformované verejné podniky, pocítili to sťahovanie opaskov. Jasné je – nie veľmi. V oblasti reforiem je teda v tomto roku dosiahnutý pokrok vo finančnej disciplíne, no len čiastočný v prestavbe verejných podnikov. Tá neúplnosť sa zvlášť a tiež vzťahuje na účinnosť administratívy a justície, na výsledky dosiahnuté v boji proti sivej ekonomike a úplatkárstvu, na kvalitu infraštruktúry či ochranu konkurencie. V dobe, keď viaceré hospodárske zmeny po odštartovaní začali prinášať prvé výsledky v podobe párpercentného rastu hrubého národného dôchodku, zvýšenia zamestnanosti, zväčšenia počtu hospodárskych spoločností o 4 539 v porovnaní s koncom roka vlani (je ich spolu 125 533), fiškálnej konsolidácie a odstránenia viacerých rozpočtových a iných hospodárskych provizórií, opäť sa na obzore začali zjavovať a šíriť niektoré mračná. Pre ekonómov sú to najmä oznámenia o vyššom alebo vysokom raste platov a o zmenšení daní. Zopakuje sa scenár z rokov 2006 – 2008, keď vtedajšia reforma skrachovala, následkom čoho sa

štát o niekoľko rokov dostal na okraj bankrotu. Jasné je, že sa občania, vyšťavení krízou, dožadujú vyšších platov a dôchodkov, že štátna administratíva a verejné služby kladú odpor vlastnému zoštíhleniu, že sa podnikatelia domáhajú zníženia daní. Na strane jednej možná alebo skôr reálna strata príjmov, na tej druhej reálne zvýšenie nákladov pre krytie strát neprivatizovaných podnikov, vysoké subvencie, daňové úľavy. Následkom je vysoký rozpočtový deficit a štátny dlh. Inými slovami, aj keď sú tohtoročné výsledky hospodárstva najlepšie od roku 2008, ešte stále sme kdesi na pol cesty. Totiž za stabilizovaním štátnych financií bude možné položiť bodku len vtedy, keď sa terajší verejný dlh v sume okolo 26 miliárd eur, čo je 72,1 percenta hrubého národného dôchodku (HND), zredukuje na približne 40 percent HND. Aby sa to dosiahlo, upozorňujú odborníci, fiškálny deficit musí nutne v dlhšom časovom úseku byť menší od jedného percenta hrubého národného dôchodku. Stanovený hospodársky smer potrebuje slovom čas, reformy zase priestor, tempo, úpornosť v realizácii. To všetko by sa mohlo, vyplýva z doterajších skúseností, spomaliť alebo zredukovať v prípade mimoriadnych parlamentných volieb v roku nadchádzajúcom. Kto to vravel, že máme štyri možnosti? To sú tieto tri – buď, alebo...

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

DUŠAN TADIĆ, PREDSEDA ZHROMAŽDENIA DRUŽSTEVNÉHO ZVÄZU VOJVODINY

Rozvojová šanca Oto Filip

– Ako dlhoročný činiteľ Družstevného zväzu Vojvodiny, aký odkaz máte pri terajšom jubileu – 170. výročí tunajšieho družstevníctva? – V prvom rade ten, že si ho štát

Informačno-politický týždenník

musí rešpektovať, vážiť. To znamená, že musí pri akomkoľvek serióznejšom stanovovaní agrárnej politiky dbať aj na tento úsek, zakomponovať ho do svojich plánov. To preto, aby pretrval, tiež preto – hoci som možno subjektívny – lebo je pô-

dohospodárstvo v konečnom dôsledku najväčšou rozvojovou šancou tohto štátu. V ňom poľnohospodárstvo iste môže, aj to vo veľmi krátkej časovej lehote, dosiahnuť omnoho významnejšie výsledky ako doteraz. Samozrejme, za predpokladu, že stabilizujeme a ustálime úhrnnú agrárnu politiku v celom Srbsku. • TÝŽDEŇ •

NRSNM ZASADALA V BÁČSKOM PETROVCI

Poznámky na predbežný návrh nového menšinového zákona Jaroslav Čiep

poradí 14. schôdza Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny sa uskutočnila v sobotu 17. decembra 2016 v budove Matice slovenskej v Srbsku Ľudovíta Mišíka v Báčskom Petrovci. Ústredným bodom rokovania bola rozprava o návrhu Zákona o zmenách a doplnkoch Zákona o ochrane práv a slobôd národnostných menšín. Ministerstvo štátnej správy a lokálnej samosprávy vyzvalo všetkých občanov a odbornú verejnosť, aby sa zapojili do verejnej rozpravy o predbežnom návrhu tohto zákona, ktorá potrvá do 28. decembra 2016. Hoci sa na prvý pohľad mohlo zdať, že zasadnutie sa možno ani neuskutoční, lebo sa kvórum zháňalo dobrú polhodinku, zasadnutie NRSNM sa predsa len uskutočnilo. Predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová na úvod povedala, že „sa mení legislatíva zvlášť teraz, keď naša krajina otvorila Kapitolu 23, ktorá sa okrem iného vzťahuje aj na ľudské a menšinové práva. V súvislosti s akčným plánom Kapitoly 23

uvedené je, že sa tento zákon musí diskriminácie a tiež sa poukazuje na novelizovať, čo sa, samozrejme, aj niektoré otvorené problémy v praxi udialo“. uplatňovania ľudských práv a zákProf. Dr. Miroslav Vitéz je členom ladných slobôd zvlášť z uhla tých 25-členného pracovného tímu ohrozenejších skupín. pri Ministerstve spravodlivosti Republiky Srbsko, ktorý sa podieľal na vypracovaní návrhu tohto zákona. Z toho počtu 20 členov delegovali štátne orgány a 5 členov, vrátane Dr. Vitéza, Koordinácia národnostných rád. Miroslav Vitéz vysvetlil, že sa k úprave uvedeného zákona pristúpilo z dôvodu povinností, ktoré náš štát prevzal z členstva v Rade Európy. Tá prostredníctvom Nechýbala občas ani búrlivá diskusia tzv. poradného výboru mo- a ostrejšia výmena názorov nitoruje hladinu uskutočňovania ľudských práv a základných Keď ide ústavný model uvedených slobôd v našej krajine. A občas svo- práv, on sa zakladá na koncepte jimi mienkami mapuje aktuálny personálnej kultúrnej autonómie stav, pričom poukazuje na niektoré národnostných menšín. „Je to ústavotázky, kvalifikujúc ich niekedy aj ný model, ktorý patrí k najvyšším ako urgentné na riešenie. Medzi dosahom v komparatívnom práve,“ nimi sa prednostne zjavuje potreba vyjadril sa Vitéz. „Dôvody na vynenovelizovať aj Zákon o národnost- senie uvedeného Zákona o zmených radách, ako aj Zákon o zákaze nách a doplnkoch sa odzrkadľujú

v potrebe zosúladenia Zákona o ochrane práv a slobôd národnostných menšín so zmenami, ktoré v právnom systéme nášho štátu nastali po jeho schválení v roku 2002. Aj v prispôsobovaní jednotlivých riešení skutočným potrebám vylepšenia položenia národnostných menšín v Republike Srbsko a ďalšom rozvoji politiky v oblasti ich ochrany.“ Dr. Vitéz členom NRSNM v krátkych črtách ozrejmil navrhované zmeny v menšinovom zákone. Pripomienky, ktoré by azda ešte viac chceli vylepšiť navrhovaný predbežný návrh zákona, zvažoval spolu s jednotlivými členmi NRSNM. Tie, ktoré zazneli na zasadnutí NRSNM, sa týkali aj zanedbávania získaných práv, vydávania viacjazykových dokladov, vztýčenia národnostnej vlajky, pravidla 15-percentného zastúpenia a rovnoprávneho používania jazyka a písma, dodržovania práv vyplývajúcich zo zákona v praxi a ďalších oblastí a návrhy zo zasadnutia zašlú na patričné ministerstvo v stanovenej lehote. V rámci posledného bodu zazneli aj informácie o tom, že Ministerstvo školstva odmietlo navrhovaný spôsob vyučovania slovenčiny ako voliteľného predmetu v novosadských základných školách a aké kroky Výbor pre vzdelávanie NRSNM podniká na riešenie tejto povážlivej situácie.

Z POSLEDNÉHO TOHTOROČNÉHO ZASADNUTIA POKRAJINSKÉHO ZHROMAŽDENIA

Rozvojový rozpočet na rok 2017 Jasmina Pániková

okrajinskí poslanci v utorok 20. decembra schválili pokrajinský rozpočet na rok 2017. Podľa slov predsedu vlády Igora Mirovića ide o posledný pokrajinský rozpočet, ktorý schválili bez zákona o financovaní AP Vojvodiny. Osem hodín potrebovali na to, aby schválili rozpočet vo výške 63,6 miliardy dinárov. Ide o rozpočet, ktorý je väčší o zhruba 10 % od tohtoročného. „Tento rozpočet môžeme nazvať rozvojovým. Omnoho viac prostriedkov sme usmernili na zdravotníctvo, rekonštrukciu základných a stredných škôl, ustanovizne sociálneho charakteru. Tentoraz z republikového rozpočtu bude vyčlenených 7,3 %. • TÝŽDEŇ •

Tohto roku nehovoríme o percentách, ale o projektoch, ktoré sa realizujú, a o výsledkoch,“ povedal Mirović. Podotkol, že by pokrajina mohla žiadať viac peňazí, ale „musí sa solidarizovať s republikou, keďže je v republike proces čistenia verejných financií“. Zdôraznil, že je veľmi dôležité oznámenie predsedu vlády Aleksandra Vučića, podľa ktorého na budúci rok bude Vojvodina mať zákon o financovaní. Medzi väčšie projekty Mirović zaradil rekonštrukciu trate Belehrad – Stará Pazova, ako aj výstavbu budovy RTV, a značné prostriedky vložia aj do zdravotníctva, presnejšie rekonštrukcie regionálnej nemocnice v Pančeve. Pokrajinská tajomníčka pre financie Smiljka Jovanovićová zdôraznila,

že najviac prostriedkov – 8 miliárd – bude vyčlenených na poľnohospodárstvo. Takisto zabezpečili prostriedky na financovanie príplatku na tretie a ďalšie dieťa vo výške 633 miliónov dinárov, aj naďalej budú hradiť cestovné trovy pre žiakov a podporia aj 160 rodín, ktoré sa rozhodnú pre mimotelové oplodnenie. Keď ide o hlasovanie, poslanci, samozrejme, neboli jednotní. Medzi podporovateľmi rozpočtu boli aj poslanci Socialistickej strany Srbska. Pavle Budakov v mene poslancov tejto strany rozpočet ocenil ako najlepší za posledné roky, keďže „má v sebe prvky rozvoja a je sociálne orientovaný“. Návrh rozpočtu nepodporili poslanci Demokratickej strany. Príjmy ocenili ako nereálne. Proti

návrhu hlasovali aj poslanci Srbskej radikálnej strany. „Na základe analýzy návrhu rozpočtu je jasné, že sa rok 2017 nebude podstatne odlišovať od tohto roku, a už sme viackrát konštatovali, že v minulom období sa Vojvodina nerozvíjala, ale živorila,“ povedal Đurađ Jakšić, predseda poslaneckej skupiny Srbská radikálna strana. Výstavbu novej budovy RTV, na ktorú pokrajina vyčlení 995 miliónov dinárov, ocenil ako veľmi drahý projekt a neúspech. Podľa neho tie prostriedky mohli byť usmernené na dôležitejšie projekty. „Priestorové problémy sa mohli doriešiť aj napr. adaptáciou budovy novosadského Dnevniku, ktorý má tisíce štvorcových metrov nevyužitého priestoru,“ povedal Jakšić.

52 /4731/ 24. 12. 2016

Týždeň VÝSLEDKY PRIESKUMU INDEXU KLIENTELIZMU V MÉDIÁCH

Mediálne reformy stroskotali Jasmina Pániková

Po prvýkrát do prieskumu boli zapojení aj po traja experti z oblasti médií – univerzitný profesor, expert z mediálnych združení a novinár – ktorí na základe empirických výsledkov ocenili, že mediálne reformy v našej krajine

odľa najnovších výsledkov Srbsko spolu s Rumunskom majú najväčší pád v oblasti klientelizmu v médiách, odznelo na konferencii Index klientelizmu v médiách: Meranie reality, ktorá prebiehala vo štvrtok 15. decembra v Nezávislom spolku novinárov Vojvodiny. V rovnakej chvíli výsledky prezentovali aj výskumníci v Chorvátsku, Bosne a Hercegovine, Čiernej Hore, Macedónsku a Rumunsku. Neprezentovali optimistické výsledky Projekt trvá od decembra 2013 do decembra stroskotali po tom, čo sa začala 2017. V Srbsku prieskum spolu implementácia zákonov, ktoré s partnermi vykonali Nezávis- boli schválené v roku 2014. „V roku lý spolok novinárov Vojvodiny 2014, keď sa prvýkrát meral index, a Komitét právnikov pre ľudské v Srbsku boli schválené tri nové práva YUCOM. zákony, ktoré s menšími alebo

väčšími kritikami vyhovovali štan- mus, jedna expertka odpovedala, dardom Európskej únie. V roku že si je náš štát vedomý toho 2015 sa začala implementácia a že mu to vyhovuje. Presnejšie, tých zákonov a práve preto došlo vyhovuje skutočnosť, že máme k drastickému pádu a ukázalo zákonodarný rámec, ale medzi sa, že sme v oblasti privatizákonmi a ich zácie médií, konkurzného Čo je index kliente- implemen financovania lizmu v médiách? Index táciou exiregistra médií klientelizmu v médiách tuje obrovveľmi slabí,“ na základe empirických ský priestor povedala vý- údajov meria politický vhodný na s k u m n í č k a vplyv na médiá, existu- k l i e n t e l i z v projek te júci stav zákonodarné- mus. ExistuSmiljana Mi- ho a inštitučného rámca je vedomie linkovová. v oblasti médií, ako aj o probléme, Pád inde- kľúčové ekonometrické ale štát nič xu sa v naj- merania reality, v ktorej nepodniká, väčšej miere médiá a novinári pôso- aby sa probvzťahuje na bia v krajinách juhový- lém aj odstrán e d o s t u p - chodnej Európy. nil,“ povedala nosť a kvalitu Milinkovová. údajov o vlastnícNa konferencii účinkovali aj tve médií, záko- Momčilo Živadinov (YUCOM), nodarný rámec, Marija Vukasovićová (Nezávisako aj financovanie médií a me- lé združenie novinárov Srbska) diálnych slobôd. Iba v jednom a Nedim Sejdinović (predseda naša krajina má pozitívny posun. Nezávislého spolku novinárov „Ohľadom otázky, nakoľko si je Vojvodiny), ktorý sa v príhovore náš štát vedomý situácie, v ktorej zameral na mediálne slobody sa nachádza, keď ide o klienteliz- a útoky na novinárov.

SVET V ROKU 2016 (3)

Hasenie ohňa benzínom O. Filip

esiaty apríl 2016 zostane v medzinárodných análoch zapísaný ako deň, keď sa Sýria s Ruskom začali chystať oslobodiť významné mesto Aleppo, v ktorom sa až do konca roka viedli ťažké boje. Mnohé skutky v ňom veľmi pripomínali hasenie ohňa benzínom. O týždeň neskoršie v silnom zemetrasení na severozápade Ekvádoru prišlo o život okolo 420 osôb. Voľby v ťažko skúšanej Sýrii vyhrala v apríli podľa očakávaní Asadova vládna strana Baas. Koncom apríla sa svet dozvedel tragické údaje aj o ďalšom veľkom konflikte, tom na východe Ukrajiny. Tam od vypuknutia zrážok v apríli 2014, čiže za dva roky, bolo 9 333 obetí, kým 21 396 osôb utrpelo zranenia... Z májových tragédií vo verejnosti zvlášť zarezonovala tá z 19. mája, keď sa egyptské lietadlo zrútilo počas letu z Paríža do Káhiry

www.hl.rs

do Stredozemného mora. Zahynulo všetkých 66 ľudí na jeho palube. Ďalšia dráma: v polovici júna útočník Omar Mateen Salman, ktorý prisahal vernosť Islamskému štátu, v gay klube v americkom Orlande zastrelil až 49 a zranil 53 ľudí. Na začiatku tretej dekády júna 2016 kolumbijská vláda a revolučné ozbrojené sily Kolumbie uzavreli historickú dohodu o bilaterálnom a definitívnom prímerí. Konflikt v tejto krajine, najdlhšie trvajúci v Latinskej Amerike, si od roku 1964 vyžiadal až 220-tisíc ľudských životov. V európskych dejinách včítane dejín Európskej únie zostane nie veľmi slávnymi písmenami zapísaný 23. jún, keď si Veľká Británia v referende odhlasovala vystúpenie z EÚ, následkom čoho premiér David Cameron podal demisiu so zdôvodnením, že on o Brexite vyjednávať nemieni. Novou britskou

Informačno-politický týždenník

premiérkou sa v polovici júla stala ministerka vnútra Theresa Mayová. Už pár dní po referende sa Británia a EÚ začali hádať o načasovaní rokovaní o jej odchode z únie. Ten zrejme potrvá celé roky. Koniec júna a júl možno označiť za obdobie tragických teroristických útokov. Najprv 28. júna štyridsaťpäť ľudí zahynulo a ďalších 236 utrpelo zranenia pri streľbe a niekoľkých výbuchoch na Ataturkovom letisku v Istanbule. Za útok bol zodpovedný Islamský štát. Šiesteho júla bolo najmenej 250 ľudí zabitých pri samovražednom útoku Islamského štátu v irackom hlavnom meste Bagdad. V polovici júla pri ďalšom teroristickom útoku počas osláv Dňa pádu Bastily zahynulo v juhofrancúzskom meste Nice 86 ľudí, kým ďalších 434 utrpelo zranenia. Útočník, ktorý vbehol nákladným autom do davu ľudí a polícia ho následne zabila, bol

identifikovaný ako Tunisan žijúci vo Francúzsku menom Mohamed Lahouaiej-Bouhlel. Pätnásteho júla sa časť tureckých ozbrojených síl pokúsila podniknúť vojenský prevrat. Pri ňom bolo podľa medializovaných informácií prezidenta Recepa Erdogana zabitých približne 240 ľudí, kým 2 200 utrpelo zranenia. Za strojcu prevratu turecký prezident označil duchovného Fethullaha Gülena, ktorý žije v USA. Ani ďalší mesiac, august, nepriniesol pekné správy: pri zemetrasení 24. augusta zahynulo v stredotalianskej Umbrii približne tristo ľudí a bolo zničených niekoľko miest. Množstvo útokov, veľa drám a vyčíňania prírody, málo kľúčových dohôd – takto by v skratke mohla znieť stručná charakteristika viacerých mesiacov roku 2016. (Dokončenie v budúcom čísle: Pohľady upriamené na USA) • TÝŽDEŇ •

O ROKU UPLYNULOM S VEĽVYSLANKYŇOU SLOVENSKEJ REPUBLIKY V SRBSKU PANI DAGMAR REPČEKOVOU

Vieme odovzdať skúsenosti, ako na to Oto Filip

olo by ozaj škoda nevyužiť nedávnu predvianočnú recepciu na ambasáde SR v Belehrade aj na vrhnutie pohľadu dozadu, najmä na druhý polrok 2016 a obdobie predsedania Slovenska v Rade Európskej únie. A je v každom prípade chvályhodné, že pani veľvyslankyňa Dagmar Repčeková ako hostiteľka recepcie, napriek prítomnosti viac ako dvesto hostí, objavila dostatok času a ochoty pohovoriť si s novinármi tunajších slovenských médií. – Mohli by ste sa celkovo zmieniť o situácii u nás? – Práve som sa venovala vianočnej atmosfére, vzťahom Slovákov a podobným, takým klasickým témam. Samozrejme, keďže som aj ekonómka, nemohla som sa nevenovať aj ekonomike, situácii, v akej je Srbsko, tomu, aké sú perspektívy, čo nás čaká. Musím konštatovať, že Srbská republika si počína dobre. To naozaj konštatovali aj medzinárodné inštitúcie, Medzinárodný menový fond a Svetová banka, ktoré sú aj kreditormi Srbska. Ide teda o to, že plní svoje kritériá, ktoré boli stanovené, aby pokračovalo v reformných procesoch. Na makroekonomickej úrovni čísla vyzerajú dobre. Je ekonomický rast, je zaručený aj na budúci rok, znižuje sa vonkajšia zadlženosť, klesá nezamestnanosť. Žiaľ, ale nie je to zreteľné práve na tej mikroúrovni. Myslím si, že je to také prirodzené. Lebo výsledok toho, čo sa deje po vládnych opatreniach, trvá niekedy dva – tri roky, kým sa prejaví, ak sa medzitým to prostredie nedeformuje. Myslím si osobne, že postup reforiem práve na tej mikroúrovni nie je taký razantný, že chýba možno aj veľa odborníkov, ktorí by práve túto mikroúroveň vedeli riadiť. Myslím si tiež, že je nedostatočná úroveň podpory práve rozvoja malého a stredného podnikania. Práve preto, že teraz sa končí privatizácia veľkých štátnych podnikov, je dôležité vytvárať malé firmy, ktoré zoberú tých ľudí, ktorí odídu na trh práce. Ale v tom treba mať aj dobré vedenia obcí: • TÝŽDEŇ •

predsedov obcí a tímov okolo nich, to je zase na úrovni, aby sme my aby vedeli vytvárať nové pracovné sami prehodnotili ten náš systém. príležitosti. Stačí služby, aby sa – Predsedníctvo znamenalo aj ľudia mali lepšie, malé obchodíky, snahu pomôcť iným, konkrétne opravárne alebo malé stavebné Srbsku? podniky. Potom, keď dostanú za– V každom prípade toto bola aj mestnanie, ľudia nepôjdu preč. jedna z priorít slovenského predA zase sa ten kolobeh pracovnej sedníctva, prioritne zameraného sily akosi obnoví, takže treba vy- na krajiny Európskej únie a na tvárať miestne podniky služieb to podporiť zamestnanosť, hlava rôznych prác, ktoré treba robiť. ne zamestnanosť mladých ľudí. – Keď však ide o Vojvodinu a jej poľnohospodárstvo, čo robiť? – Keďže sa bavíme o Slovákoch, musíme sa baviť aj o Vojvodine, o podpore poľnohospodárstva. Tu je naozaj ešte strašne veľa čo doháňať. Pred niekoľkými týždňami sme robili školenie v Selenči o projektoch z programu IPARD, sú to fondy pre farmárov. Chceli sme využiť skutočnosť, že sú uvedené fondy stále pre Srbsko zmrazené, zmrazené, podotýkam, od roku 2014. Vlastne chceme využiť obdobie, keď sa to potom naraz uvoľní. Ide o to, aby sa využil ten krátky čas, ktorý bude na to, aby Slováci Prípitok a želanie na rok 2017: stihli podať ešte projekty a na aby sme boli svornejší základe nich dostali nejaké zdroje z európskych fondov. Samozrejme, Slovensko ako európska krajina keď ja to môžem hodnotiť, tu chý- disponuje inými zdrojmi a inými bajú aj mikropôžičkové úvery, ako možnosťami. Práve tým, že my sú na Slovensku zvykom, podpora sme tieto zdroje a možnosti otvorili nových podnikov, podpora podni- pre našich ľudí, vieme odovzdať kov, ktoré sú inovačné, ktoré ťažko skúsenosti, ako na to; takže vlastna začiatku vedia urobiť nejaký ne na to sme aj pripravení. Máme obchodný plán. To vždycky závisí, teraz rozpracovaných niekoľko ako sa uchytia na trhu. Najviac, projektov, ktoré by sme chceli od čo ma bolí a ja to vidím každý budúceho roku otvárať: v reforme deň vo svojej práci, je, že každý verejnej správy chceli by sme zindeň podpisujem strašne veľa pre- tenzívniť spoluprácu s niektorými chodných pobytov, pasov aj pra- lokálnymi samosprávami. Myslíme covných povolení pre Srbov, ktorí si, že naozaj je strašne veľa roboty. odchádzajú na Slovensko a možno Chceli by sme sa angažovať v obaj ďalej. Myslím si, že veľmi málo lasti energetickej efektívnosti, ich sa vracia späť do Srbska, takže začali sme rozhovor v Ministerstve je to taká nerovnováha: na jednej financií o vstupe do reformy verejstrane je tu želanie miest a obcí ných financií. Čiže to sú také moje priviesť tam investorov, na druhej zámery na najbližšie obdobie. Ja si strane sa pýtam, a kto tam bude myslím, že naozaj môžeme Srbsku robiť, keď ten investor príde? Čiže veľmi pomôcť. je to dosť ťažké a myslím si, že by – Budúci vývoj je teda nesme sa mali zamyslieť nad novým predstaviteľný bez eurointegkonceptom podpory. Nad tým, že rácie? momentálne možno nás viac trápi – Osobitnou oblasťou je oblasť zamestnanie ako tance. Proste ale prístupových rokovaní Srbska,

kde sme na začiatku nášho predsedníctva otvorili dve najťažšie kapitoly, 23 a 24. Ide o základné práva a základné slobody, vrátane práv národnostných menšín. Mali sme v podstate pripravenú i päťku, to je verejné obstarávanie, bežal nedávno rýchly proces prijímania súhlasu členských krajín na ďalšie dve kapitoly: veda a výskum (Kapitola 25) a školstvo a kultúra (Kapitola 26). Toho 13. decembra, keď bol posledný možný formát, ktorý mohol schváliť otvorenie kapitol, sú otvorené dve: 5 a 25. Môžeme sa tým hrdiť. Keďže je priemer otvárania kapitol okolo dvoch v predsedníckych krajinách, a nám sa podarilo urobiť dvojnásobne viac, sme vlastne veľmi úspešné predsedníctvo. Samozrejme, to nie je moja zásluha. Je to zásluha ministra zahraničných vecí pána Lajčáka, ktorý má Srbsko veľmi rád, tiež jeho tímu v Bruseli, takže klobúk dole, myslím si, že urobili naozaj veľký kus práce. Ale je to zásluha aj samotných Srbov, ktorí si plnia domáce úlohy, pretože Európska únia nepustí krajinu ďalej, ktorá nie je stopercentne pripravená. My sme do tej EÚ čakali desať rokov, kým sme sa tam dostali. Nie je to taký rýchly proces. A je lepšie byť dobre pripravený, potom vás tí druhí neposudzujú ako krajinu druhej triedy. Vy musíte byť rovnocenný partner. Znamená to, že musí tam byť ekonomická sila, musia byť také reformy, aby vám nikto nemohol nič vyčítať. – Keďže sme na prelome dvoch rokov, čo by ste krajanom popriali na rok 2017? – Osobne by som im popriala to, čo sa praje vždy: najmä dobré zdravie. To by som popriala všetkým, lebo keď je niekto zdravý, tak má chuť do života, má chuť meniť veci, tak teda veľa zdravia. Chcela by som, aby sa Slováci zjednotili, aby ukázali, v čom boli vždycky Slováci silní: vo svojej kreativite, vo vynaliezavosti, v tom, že sa dokázali spojiť a presadiť si tú svoju slovenskosť. Preto máme vlastný slovenský štát. A toto tuná veľmi zatiaľ nefunguje.

52 /4731/ 24. 12. 2016

Týždeň V POKRAJINSKOM ÚSTAVE PRE OCHRANU PRÍRODY

Udelili uznania ekologickým novinárom Danica Vŕbová Uznania trom odmeneným

o štvrtok 15. decembra v Pokrajinskom ústave pre ochranu prírody v Novom Sade Ekologický magazín EKOlist v spolupráci so Združením novinárov Eko vest udelili uznania ekologickým novinárom a ďakovné listiny za spoluprácu početným inštitúciám, ktoré aktívne účinkujú v ochrane životného prostredia. Tohtoročný titul „najekonovinára“ sa dostal do rúk Dragany Ratkovićovej, redaktorky a moderátorky vysielania o ekológii na RTV Nový Sad Pod staklenim zvonom. Uznanie za civilné od-

Záber z posedenia v Pokrajinskom ústave pre ochranu prírody

vahy a konzistenciu v ochrane životného prostredia udelili predsedovi Ekologického hnutia mesta Vrbas Ratkovi Đurđevcovi. Tretej odmenenej, Hložančanke Viere

Turčanovej, zakladateľke Združenia ekológov – EKOS, uznanie patrí za občiansku angažovanosť a dôslednosť pri ochrane životného prostredia.

Z príležitosti jubilea – 10. výročia pôsobenia Združenia novinárov Eko vest udeľované boli i ďakovné listiny inštitúciám, a to: Pokrajinskému sekretariátu pre územné plánovanie a ochranu životného prostredia, Pokrajinskému sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Pokrajinskému ústavu pre ochranu prírody, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad, firme Tetra Pak v Belehrade, Spoločnosti pre ochranu vtákov Srbska v Novom Sade a VK Vojvodinašume. Foto: z archívu EKOlistu

NA PETROVSKOM GYMNÁZIU

v 33 percentách z tohto počtu nešťastí účinkovali mladiství. Viac ako polovicu (55 %) z týchto mladých osôb v štatistike tvoria dievčence, ktoré spolu jazdili v automobile. Jaroslav Čiep Dopravný inšpektor a člen Rady Člen Zväzu paraplegikov pre bezpečnosť Nebojša Stojisavl- a kvadriplegikov Srbska Slaudúci maturanti Gymná- jević vysvetlil, o akú akciu pre bez- voljub Avdić zo Šabca v rámci zia Jána Kollára so žiackym pečnosť v doprave ide, a uviedol, akcie Ešte stále žijem hovoril domovom o vlastných životv Báčskom Petných skúsenostiach rovci v utorok 20. z dopravnej nehodecembra 2016 dy, po čom zostal namiesto poochrnutý a na voslednej hodiny zíčku. Ako výstrahu v učebni chémie mladým pokúsil sa v novom pavivyrozprávať svoMotorické schopnosti ani pri lóne sledovali ju životnú cestu, „simulovanej“ opitosti nie je ľahko podujatie Zväzu vlastne ako prišlo kontrolovať paraplegikov a k tomu, že jazdiac Po prednáške s premietaním kvadriplegikov veľkou rýchlosťou na Srbska a Rady pre diaľnici utrpel ťažké krátkych filmov žiaci vyplnili aj dobezpečnosť Obce zranenia. Podrobnejšie tazníky a mali možnosť vyskúšať Báčsky Petrovec. tiež vymenoval, aké tr- si vlastné motorické schopnosti. Na domácej valé následky má z toho Aby mali možnosť bez následkov pôde na tribúne Po zvítaní Slavoljub Avdić (prvý zľava) žiakom a aké bude musieť trpieť zistiť, ako cíti a čo vidí účastník hovoril, ako pri nedodržiavaní zdravej životosprávy v doprave, keď predtým pil, na pre žiakov pov ďalšom živote. a dopravných predpisov takmer prišiel o život menovanej Ešte Všetkému tomu by sa, oči si nasadili špeciálne masky. stále žijem žiakov ako hovoril Avdić, azda Masky totiž simulujú určité pera hostí privítala riaditeľka gym- že podľa štatistiky v rokoch 2011 mohol aj vyhnúť, keby predtým cento podnapitosti. Gymnazisti názia Anna Medveďová a v mene až 2015 v Báčskopetrovskej obci nebol pil, keby si trochu oddý- s maskou skúsili kráčať po čiare Rady pre bezpečnosť jej predseda bolo 83 automobilových premáv- chol, pri jazde neriadil automobil alebo cez prekážky. Nejeden žiak a zároveň i predseda obce Srđan kových nešťastí, v ktorých bolo i veľkou rýchlosťou a nie naposle- pritom zistil, že nie je v stave kontrolovať svoje pohyby a vnemy. Simić. mŕtvych šoférov a pasažierov. Až dy, keby bol pripútaný pásom.

Ešte stále žijem

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

STRUČNE K NOVELIZÁCII ZÁKONA O OCHRANE PRÁV A SLOBÔD NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN Z ROKU 2002

Potreba po urýchlení demokratického rozvoja spoločnosti Prof. Dr. Miroslav Vitéz

rednedávnom vláda Republiky Srbsko ustálila predbežný návrh Zákona o zmenách a doplnkoch Zákona o ochrane práv a slobôd národnostných menšín z roku 2002 a vyhlásila o ňom verejnú rozpravu do 28. decembra t. r. K pripomienkovému konaniu potrebné je osvetliť niektoré aspekty tohto legislatívneho procesu. Prvotné dôvody nevyhnutnosti novelizácie Zákona o ochrane práv a slobôd národnostných menšín vyvierajú z nášho vnútorného vývoja, z naliehavej potreby urýchliť demokratický rozvoj našej spoločnosti, budovanie občianskeho štátu, vládu práva a silnenie jeho sociálnej a trhovej funkcie. Úsilie zdokonaľovať menšinovú legislatívu nasvedčuje, že Srbsko vstúpilo do nového obdobia svojho demokratického vývoja, že nové dimenzie nadobúda aj zápas o jeho novú politickú tvár a vplyv. Predsa si treba uvedomiť, že tieto dôvody nestoja samy osebe, ale majú aj medzinárodný aspekt a súvislosti. Srbsko sa roku 2003 totiž začlenilo do Rady Európy – regionálnej organizácie európskych krajín. Z toho dôvodu prevzalo záväzky v svojom práve a praxi ochraňovať, zveľaďovať ľudské práva, základné slobody, rozvíjať demokraciu, vládu práva a i., vrátane aj ochranu národnostných menšín. Vzhľadom na to, že patríme medzi tzv. rozvojové krajiny zamerané, okrem iného, aj na urýchlenie demokratického vývoja, Rada Európy okrem napomáhania upevňovania právneho poriadku, reformy ekonomiky, vykonáva aj monitoring dodržiavania podmienok, záväzkov, ktoré náš štát prevzal začlenením do tejto organizácie. Záväzok našej krajiny taktiež zdokonaľovať menšinovú legislatívu a prax vyplýva aj z Akčného plánu rokovacej Kapitoly 23 na vstup do • TÝŽDEŇ •

Prof. Dr. Miroslav Vitéz

EÚ, do ktorej je zaradené osobitné heslo pod názvom Postavenie národnostných menšín. DÔVODY NA NOVELIZÁCIU Z vnútorných, ale i medzinárodných dôvodov sa teda začal proces novelizácie uvedeného zákona, ktorý môžeme zhrnúť do nasledujúcich znakov: 1) Ochrana národnostných menšín v práve Srbska zakotvuje v Ústave Republiky Srbsko z 2006 (ďalej: Ústava), v zákonoch a podzákonných predpisoch. Deklarovaný ústavný model úpravy spolužitia menšiny a väčšiny patrí medzi najpokrokovejšie modely úpravy spolužitia menšiny a väčšiny v komparatívnom práve. V Ústave sa ochrana národnostných menšín (ďalej: menšiny) upravuje na podklade väzby metódy ochrany individuálnych a kolektívnych ľudských práv a základných slobôd s metódou pozitívnej diskriminácie (ručenia dodatočných práv a slobôd menšín), tiež s modelom personálnej kultúrnej autonómie menšín v kultúre, vzdelávaní, informovaní a používaní jazyka a písma v úradnom styku. Oproti tomu dôležitý Zákon o ochrane práv a slobôd národnostných menšín schválili v r. 2002 (ďalej: zákon), teda pred

vynesením Ústavy. Tento zákon predstavuje základný, t. j. všeobecný („strešný“) zákon v tejto oblasti, na ktorý nadväzuje úprava osobitnými zákonmi v jednotlivých oblastiach (v kultúre, vzdelávaní, informovaní a i.). I keď bol viac ráz novelizovaný, nesporné je, že ho aj z hľadiska časovej dimenzie treba zdokonaľovať. 2) V tom zmysle pred zákonodarcu sa kladie úloha konkretizovať uvedený ústavný model, t. j. rozpracovať ústavné ustanovenia o ľudských a menšinových právach a slobodách v uvedenej rovine, pričom sa má riadiť, okrem iného, aj meradlami výkladu v prospech zdokonalenia hodnôt demokratickej spoločnosti, v súlade s platnými medzinárodnými štandardmi ľudských a menšinových práv a praxou medzinárodných inštitúcií vykonávajúcich dohľad nad ich uskutočňovaním (čl. 18. ods. 3 Ústavy). Túto legislatívnu úlohu v konkrétnom prípade novelizácie má aj predkladateľ tohto predbežného návrhu. Pritom sa musí usilovať o viac, lebo uvedený „strešný“ menšinový zákon treba konceptuálne doviesť do súladu s ústavným modelom ochrany národnostných menšín.

3) V predbežnom návrhu sa spresňujú formulácie pravidiel v texte pôvodného znenia zákona, čo nepochybne predstavuje posun dopredu v úprave uvedenej problematiky. 4) V predbežnom návrhu sa transparentnejšie upravuje spôsob financovania verejného vzdelávania a výchovy v menšinových jazykoch. 5) Ďalej v predbežnom návrhu zákona treba rozpracovať tieto ústavné kategórie: – priamy a nepriamy spôsob rozhodovania alebo spolurozhodovania príslušníkov národnostných menšín na podklade ich kolektívnych práv o jednotlivých otázkach súvisiacich s ich kultúrou, vzdelávaním, informovaním a používaním jazyka a písma v úradnom styku (čl. 75 ods. 2 Ústavy); – samosprávu príslušníkov národnostných menšín v kultúre, vzdelávaní, informovaní a používaní jazyka a písma v úradnom styku vo forme národnostných rád (čl. 75 ods. 3 Ústavy); 6) Text predbežného návrhu zákona treba právno-technicky a jazykovo upraviť a z neho vypustiť futúrové a prézentné slovesné formulácie („zabezpečí“, „podporí“, „účinkujú“, „zabezpečujú“ a pod.), lebo vnášajú do úpravy neurčitosť a právnu neistotu. NA ZÁVER Každú legislatívnu aktivitu zameranú na posun dopredu v oblasti ochrany národnostných menšín treba uvítať a podporiť. Tak treba konať i s týmto predbežným návrhom zákona, ktorý treba v pripomienkovom konaní ďalej vylepšiť. Treba sa taktiež usilovať o to, aby všetky zložky spoločnosti, vrátane menšín a väčšiny, schválenú legislatívu dôsledne uplatňovali.

52 /4731/ 24. 12. 2016

Foto: J. Čiep

Slovensko Záchrana z Balkánu? S

PREDSTAVITELIA SLOVENSKÝCH AUTOMOBILIEK HĽADAJÚ PRACOVNÚ SILU V SRBSKU

Rastislav Boldocký

lovenské automobilky má zachrániť pracovná sila zo Srbska – článok s takýmto titulkom priniesol denník Hospodárske noviny, ktoré uvádzajú, že zamestnávatelia na Slovensku pociťujú nedostatok kvalifikovaných zamestnancov a ako možné východisko z tejto situácie sa ponúka dovoz robotníkov zo Srbska. Podľa novín Volkswagen Slovakia, najväčší zamestnávateľ v krajine, už nedokáže zaplniť stovky nových pracovných miest, ktoré vzniknú vďaka novej montážnej hale a karosárne pre Porsche. Spoločnosť si okrem iného z času na čas pomáha aj 550 zamestnancami zo sesterského závodu Audi v Maďarsku, ale ani to už nestačí. „Automobilka teda nemá na výber a svoju pozornosť zamerala mimo Slovenska,“ uviedli noviny. Tie, odvolávajúc sa na vlastné zdroje, tvrdia, že predstavitelia Volkswagenu a Kie pred niekoľkými týždňami dokonca boli v Srbsku s cieľom preskúmať miestne personálne kapacity. Potvrdila to aj ho-

vorkyňa bratislavskej automobilky až 2 800 ľudí, v PSA počítajú s Lucia Kovarovičová-Makayová. tým, že časť ich zamestnancov „Situácia na pracovnom trhu na prejde do Nitry. To chcú tiež riešiť Slovensku, obzvlášť v našom re- zamestnávaním občanov Srbska. gióne, je veľmi náročná. Kvalifikovaná pracovná sila chýba,“ vysvetlila pre HN. Ako dodala, už dnes pracujú v závode dve stovky ľudí zo zahraničia, vrátane Srbska. Aj hovorca Kia Motors Jozef Bačé pripustil, že sa žilinská automobilka rozhliada po zahraničnej pracovnej sile. Hoci v tejto časti Slovenska situácia nie je až taká kritická. „Zatiaľ nám stačia Závod Kia v Žiline: Zatiaľ im vraj stačia personálne kapacity re- zamestnanci z regiónu giónu,“ zdôraznil pre HN. Zrejme aj preto, že sú v okruhu 150 „Je tu oficiálna požiadavka PSA dokilometrov jedinou automobilkou. viezť do Trnavy 400 ľudí zo Srbska. Zato v trnavskom Peugeot Cit- Pravdepodobne budeme musieť roën je situácia diametrálne roz- vyhovieť,“ potvrdil novinám aj ličná. Už teraz je konkurenciou premiér Slovenska Robert Fico. spomínaný bratislavský VolkswaAko tvrdia Hospodárske novigen a o necelé dva roky by mala ny, počet firiem, ktorým nedopribudnúť aj ďalšia automobilka statok kvalifikovanej pracovnej v neďalekej Nitre – Jaguar Land sily spôsobuje problémy, z roka Rover. Prácu by tam malo nájsť na rok narastá. Podľa prieskumu

poradenskej spoločnosti PwC, má tento problém až 90 percent automotive firiem, vlani to bolo 80 percent. Až 40 percent firiem dokonca potvrdilo, že kvôli tomu stráca zákazky. Záujem o zahraničných zamestnancov tak medzi slovenskými firmami podľa personálnych agentúr medziročne stúpol o 30 percent. Medzi často prichádzajúcich ľudí, obzvlášť v automobilovom priemysle, patria práve Srbi. „Nábory robotníkov v Srbsku sú čoraz častejšie a niektoré firmy s tým začínajú experimentovať. Srbsko síce nie je v EÚ, takže administratívne bariéry tu sú, ale sú tam rozsiahle komunity Slovákov, Maďarov a Rumunov, ktorí majú dvojité občianstvo, takže sem môžu prísť relatívne ľahko pracovať,“ hovorí manažér marketingu a náboru Manpower Jiří Halbrštát. Navyše, ako z prieskumu PwC vyplynulo, zamestnávatelia sú so svojimi srbskými pracovníkmi spokojní. „Rovnako to platí aj pre Srbov, ktorí si môžu na Slovensku zarobiť viac ako doma. Podľa štatistík Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, na Slovensku ich pracujú stovky,“ uzatvárajú Hospodárske noviny. Foto: z archívu Kia

PODĽA NAJNOVŠIEHO PRIESKUMU JE BRATISLAVA EURÓPSKYM CENTROM PERVITÍNU

ÚSPECH MLADEJ FITNESKY S PETROVSKÝMI KOREŇMI

R. Boldocký

Smutné prvenstvo Strieborná Alica

Bratislave sa spotrebuje najviac metamfetamínu v Európskej únii. Vyplýva to z výskumu Európskeho monitorovacieho centra pre drogu a drogovú závislosť (EMCCDA), ktoré skúmalo výskyt drog v odpadových vodách v európskych mestách. Okrem Bratislavy sa na popredných priečkach umiestnili aj Piešťany. Syntetická droga metamfetamín, známy aj pod názvom pervitín, vyvoláva silnú eufóriu aj psychickú závislosť. Ako odhalil výskum EMCCDA, potreba tohto narkotika v slovenskom hlavnom meste je 639,8 miligramu na tisíc ľudí na deň. Hneď na druhom mieste sa nachádzajú Piešťany, potom nasledujú

www.hl.rs

České Budějovice. V nelichotivom rebríčku sa vysoko umiestnili aj viaceré severské mestá. Výskum EMCCDA mapoval spotrebu štyroch drog – amfetamínu, kokaínu, extázy (MDMA) a metamfetamínu. Na rozdiel od heroínu sú tieto drogy v odpadových vodách vystopovateľné. Heroín metabolizovaný v ľudskom tele sa po vylúčení zložením podobá na bežne užívané lieky, preto nie je v odpadových vodách identifikovateľný. Podľa výskumu je najväčšia spotreba kokaínu v západnej Európe, extázu najviac užívajú v Londýne a Amsterdame, zatiaľ čo amfetamín sa najviac udomácnil v škandinávskych krajinách.

Informačno-politický týždenník

edemnásťročná fitneska z Myjavy, ale po otcovi aj z Petrovca Alica Heverová na záver svojej prvej sezóny zaznamenala pozoruhodný úspech. V prestížnej súťaži Športfestival 2016 v Trenčíne obsadila v kategórii bikini fitnes druhú priečku, keď získala rovnaký počet bodov ako víťazka. Hoci cvičí len rok a pol, Alica má na svojom konte už niekoľko semifinálových účastí v celoslovenských súťažiach žien. Ako o talente o nej píšu aj odborníci. Len pred niekoľkými týždňami napríklad stránka eastlabs.sk, ktorá mapuje slovenský fitnes, zverejnila s ňou dlhý rozhovor pod titulkom Nemala

by uniknúť vašej pozornosti. Mimochodom, okrem rodinných, má mladá fitneska aj ďalšie väzby na Petrovec. Jej trénerom je totiž 45-ročný rodený Petrovčan Rudolf Kopčok, bývalý majster Slovenska v klasickej kulturistike. Foto: Igor Kopček • SLOVENSKO •

Ľudia a udalosti ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

O financovaní projektu Nový Sad 2021 Elena Šranková

a zasadnutí Zhromaždenia mesta Nový Sad, ktoré sa uskutočnilo v sieni Zhromaždenia APV v dôsledku renovovania novosadského parlamentu, v stredu 14. decembra prerokovali iba štyri body rokovacieho programu. V rámci prvého bodu schválili financovanie projektu Nový Sad 2021 – Európske hlavné mesto kultúry a v rámci druhého bodu rozhodli, aby sa dlh voči Mestu Nový Sad, ktorý má Podnik pre profesionálnu rehabilitáciu a zamestnávanie osôb s invaliditou DES, konvertoval do podielu Mesta Nový Sad v kapitáli DES. Schválili i doplnok k Zmluve o spôsobe financovania projektu Výstavba Žeželjovho mosta cez Dunaj v Novom Sade, ako i rad kádrových zmien. Keď ide o projekt Nový Sad 2021 – Európske hlavné mesto kultúry,

schválený finančný plán dosahuje 7,6 miliardy dinárov. Financovanie projektu zdôvodnil Dalibor Rožić, člen Mestskej rady poverený kultúrou. Ako vyplynulo z jeho slov, projekt sa sčasti bude financovať z rozpočtov Mesta Nový Sad, Republiky Srbska a Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a sčasti sa prostriedky zabezpečia z iných zdrojov, čiže z fondov Európskej únie, od súkromných sponzorov a z ďalších zdrojov. Prostriedky na operatívne výdavky (27 612 725 eur) sa rozdelia takto: 75 % na programové aktivity, 13 % na marketing a komunikáciu a 12 % na úhrady za prácu a iné administratívne trovy. Prostriedky na kapitálne investície (34 259 198 eur) sa tiež zabezpečia z republikového, pokrajinského a mestského rozpočtu, z fondov Európskej únie a od súkromných sponzorov. Ako bolo počuť na zasadnutí, projekt

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE ŠÍD

Kvalita vody na predpísanej úrovni Stanislav Stupavský

a zasadnutí Zhromaždenia obce Šíd vo štvrtok 15. decembra náčelníčka obecného Oddelenia pre financie Jadranka Nedićová v rámci prvého bodu zdôvodnila návrh rozhodnutia o doplnkoch rozhodnutia o obecnom rozpočte na rok 2016. V pokračovaní podala úvodné vysvetlenie k programu práce nového Verejného podniku Verejné osvetlenie do konca roku 2016. Tajomníčka Verejného komunálneho podniku Standard Slavica Sremac zdôvodnila návrh zmien stanov verejného podniku, s cieľom zladiť ich so zákonmi. Riaditeľ Verejného podniku Vodovod Marko Bajić ozrejmil návrh zmien programu práce podniku na rok 2016 a návrh zmien stanov zameraných na zlaďovanie so zákonmi. Na výbornícku otázku o tom, akú vodu Šíďania pijú a prečo sa nevy• ĽUDIA A UDALOSTI •

nakladá väčšie úsilie na prekonanie ťažkostí vo fungovaní vodovodného potrubia, aby sa tak často nestávali havárie, Bajić povedal, že kvalita vody je na zákonom predpísanej úrovni, a na druhú otázku krátko odpovedal, že sa situácia so zásobovaním zlepší, keď sa vybuduje paralelné potrubie, na čo zatiaľ nejestvujú finančné prostriedky. Nasledujúcich desať bodov rokovacieho programu ozrejmili predstavitelia obecnej správy a tie sa vzťahovali na rozhodnutia o odvolaní a vymenovaní nových členov komisií a výborov Zhromaždenia obce Šíd a členov správnych rád verejných podnikov a ustanovizní, zakladateľom ktorých je Zhromaždenie obce. Záverom zasadnutia výborník Cvetin Aničić navrhol, aby Zhromaždenie obce zabezpečilo finančné prostriedky na odmeny pre žiakov generácie na konci tohto školského roku.

bude spravovať nadácia, ktorú založí Kultúrne centrum Mesta Nový Sad. Súhlas k zakladateľskému aktu nadácie poskytne Mestská rada, Zhromaždenie mesta vymenuje riaditeľa, správnu a dozornú radu nadácie, a to pravdepodobne na zasadnutí koncom decembra. Opoziční výborníci mali poznámky k tomu, že sa neuvádza, kde sa prostriedky minú, a pýtali sa, kto sú súkromní sponzori, keďže sa uvádzajú sumy, ktoré majú vyčleniť na

projekt. Podľa slov Rožića v pláne je medziiným vybudovať most po Ribarac, Baletnú a Hudobnú škola s koncertnou dvoranou, tiež zariadiť Mládežnícke kreatívne mesto v Čínskej štvrti a majú sa otvoriť kultúrne centrá na Novom naselji, Klise a v Sriemskej Kamenici... Na zasadnutí koncom decembra sa okrem toho bude rokovať aj o návrhu rozpočtu Mesta Nový Sad na rok 2017.

VOĽBY V MS PIVNICA

Zúčastnilo sa 25 percent voličov Elena Šranková

nedeľu 18. decembra v Pivnici boli voľby členov Rady Miestneho spoločenstva Pivnica. Občania hlasovali na troch volebných miestach a z celkového počtu 2 777 vo voľbách sa zúčastnilo 684 voličov, čo je 25 percent. Z dvanástich kandidátov na členov RMS Pivničania zvolili jedenástich, koľko počíta Rada MS. Novými členmi RMS sú: Dalibor Milec (získal 451 hlasov), Vladko Čobrda (436), Stevan Durgala (434), Drahoslav Bađura (424), Janko Rauza (416), Jovan Kmećko (411), Dalibor Petrović (361), Manojlo

Đorđević (330), Juliana Zimanová (319), Gordana Milić (316), Stanko Petrović (308). Spomeňme, že pôvodne sa voľby mali uskutočniť 13. novembra, avšak boli zrušené. Z Obce Báčska Palanka dostali totiž záver Obecnej rady, ktorým im prikázali zladiť Štatút Miestneho spoločenstva Pivnica so Štatútom Obce B. Palanka a s ustanoveniami rozhodnutia o miestnych spoločenstvách z roku 2015. Nasledoval rad aktivít, po ktorých predseda RMS vypísal nové voľby. Tie sa realizovali uplynulú nedeľu, takže si Pivničania zvolili nové dedinské vedenie podľa nového legitímneho štatútu.

ŠÍD

Založili Ženskú výbornícku sieť

odľa vzoru republikového parlamentu výborníčky Zhromaždenia obce Šíd vo štvrtok 15. decembra založili Ženskú výbornícku sieť. Členkami sú všetky výborníčky bez ohľadu na to, ktorej strane patria. K tomu ich usmernil ich spoločný cieľ pestovať ženské práva a zasadzovať sa za rodovú

rovnosť. Jedným z povinností siete bude vytváranie ovzdušia, v ktorom by sa ženy cítili bezpečne a neboli ohrozované rodinným násilím, čo je dnes častým javom. Za koordinátorku Ženskej výborníckej siete zvolili Snežanu Pavlicovú zo Šídu.

52 /4731/ 24. 12. 2016

St. S.

Ľudia a udalosti ROZPRAVA O PREDBEŽNOM NÁVRHU ROZPOČTU OBCE B. PETROVEC NA ROK 2017

Aj kriticky, aj pochvalne Katarína Gažová

redstavitelia obecných orgánov, verejných služieb, združení občanov a iní občania mali v piatok 16. decembra v sieni Zhromaždenia obce v Petrovci možnosť sledovať prezentáciu a zdôvodnenie predbežného návrhu Uznesenia O rozpočte Obce Báčsky Petrovec na rok 2017 a zapojiť sa do diskusie na túto životnú tému. Krátke zdôvodnenie návrhu obecného rozpočtu podal Boško Bogunović, obecný náčelník pre financie. Navrhnutý rozpočet má hodnotu jednu miliardu a 20 miliónov dinárov a plánované výdavky vyčíslili na jednu miliardu 38 miliónov dinárov. Srđan Simić, predseda obce, pripomenul, že po rokoch nové vedenie obce usporiadalo rozpravu o návrhu rozpočtu. Poukázal na to, že splácanie bezprávneho samozdanenia je vlastne najväčším zaťažením rozpočtu. Nespokojnosť s výškou prostriedkov navrhnutých pre miestne spoločenstvá vyjadrili Miroslav Čeman, Rajko Perić a Ján Rybo-

vič, predsedovia rád miestnych spoločenstiev Kulpín, Maglić a Báčsky Petrovec. Poukázali na to, že plánované prostriedky na bežné trovy MS sú minimálne a nekryjú ani tie najzákladnejšie potreby. Pritom na budúci rok v MS Maglić a MS Petrovec majú byť voľby, čo si vyžaduje dodatočné prostriedky. M. Čeman, predseda Rady MS Kulpín, poznamenal, že už do prípravy návrhu obecného rozpočtu sa mali zapojiť aj miestne spoločenstvá a malo sa prihliadať na ich potreby a plány na rok 2017. Okrem toho všetci mali pripomienku, že materiál, o ktorom sa diskutovalo v ten večer, dostali iba ráno a nestačili si ho dôkladnejšie preštudovať. Poukázali aj na to, že mnoho prostriedkov je plánovaných z vyšších orgánov moci a málo zo samej obce keď ide o kapitálne investície, návrh ktorých je podľa R. Perića, predsedu Rady MS Maglić, katastrofálny. Podľa jeho mienky v plánovaní kapitálnych investícií dôraz bolo treba dať predovšetkým na výstavbu továrne pitnej vody, ktorá je na území obce zlej kvality. Ján

Rybovič, predseda Rady MS B. Petrovec, položil otázku, či dostanú prostriedky na Dni Petrovca. Predseda obce Simić odpovedal, že dostanú päťstotisíc dinárov, čo je slušná suma na podujatie tohto druhu. PÁLČIVÁ TÉMA: KANALIZÁCIA Hodne sa diskutovalo aj o dlhoročnej výstavbe kanalizácie v Kulpíne a v Petrovci. V Petrovci výstavba začala v roku 1995 a v Kulpíne koncom roka 2006. Odzneli aj pripomienky, či sa má kulpínska kanalizácia pripojiť na čističku v Petrovci. Predseda obce Simić vysvetlil, že je reálnejšie vyčleniť 50 miliónov na pripojenie Kulpína, ako vyčleniť 250 miliónov na výstavbu novej čističky v Kulpíne. Anna Boldocká-Ilićová a Karol Werle prízvukovali, že v takom prípade treba vypracovať elaborát a zistiť, či kapacita čističky v Petrovci postačí na obe prostredia.

Karol Werle, člen Obecnej rady poverený oblasťou financií, zhodnotil návrh rozpočtu ako reálnejší než doterajšie. Hoci si myslí, že je plánovaná príliš vysoká suma z vyšších úrovní moci, predsa sú tie prostriedky plánované na reálnejšie účely ako minulé roky. Výborníčka ZO Dragica Pejkovićová poukázala, že dôraz treba dať na dokončenie kanalizácie, opravu ciest, ktoré sú vo veľmi zlom stave, ako aj na zabezpečenie čistej pitnej vody. O piesňach a tancoch vraj treba menej rozmýšľať, lebo spomenuté investície sú omnoho životnejšie a dôležitejšie. Anna Legíňová, výborníčka ZO a predsedníčka obecnej Rady pre rodovú rovnosť, sa zmienila o tom, či je návrh rozpočtu vypracovaný v súlade s princípom rodovej rovnosti, lebo podľa zákona musí byť. Lokálne samosprávy sú povinné najneskoršie od marca 2017 uplatniť tento princíp v obecnom rozpočte.

MIESTNE VOĽBY V BIELOM BLATE

Markuš znovu predseda Rady MS Vladimír Hudec

nedeľu 4. decembra na území mesta Zreňanin a teda aj v Bielom Blate sa uskutočnili voľby na členov rád miestnych spoločenstiev. Svoje volebné právo v Bielom Blate využilo 414 občanov. Na členstvo v miestnom zastupiteľstve kandidovalo 14 občanov tejto dediny a najviac hlasov získali: Miroslav Markuš 227 (56,19 percenta), Nikola Kalapiš 206 (50,99), Tibi Gulyás, 199 (49,31) Miroslav Hromčík 186 (46,04), Stojan Žižić 179 (44,31), Robert Nagy 173 (42,82)

www.hl.rs

Mihael Penjov 160 (39,60) a Paľo Valenta 151 (37,38). Menovaní budú v nastávajúcom období zastávať funkcie členov Rady MS. Na konštitutívnom zasadnutí, ktoré sa uskutočnilo v stredu 14. decembra, za predsedu RMS zvolili doterajšieho predsedu Miroslava Markuša a jeho zástupcom sa stal Miroslav Hromčík. Na týchto voľbách Bieloblatčania si spomedzi piatich kandidátov zvolili aj trojčlennú Dozornú radu v zložení Mirko Froman, predseda, Bojan Ďuríček, zástupca, a Aniko Dvorská, členka.

Informačno-politický týždenník

TURISTI A INÍ NÁVŠTEVNÍCI, tak tí z cudziny, ako aj domáci, Belehrad spravidla považujú za mesto otvoreného srdca. Zvlášť to platí pre obdobie dovoleniek, vianočných a novoročných sviatkov. Aj tento rok sa očakáva, že metropolu na prelome dvoch rokov navštívia desaťtisíce turistov, zvlášť z krajín Ex-Juhoslávie, najmä Slovinci, Chorváti, Čiernohorci. Neprehliadnuteľnou zložkou slávnostného ovzdušia je aj Ulica otvoreného srdca, časove umiestnená od polovice decembra asi do polovice januára, priestorovo zase od námestia pri Kultúrnom stredisku Belehradu – je to Námestie otvoreného srdca, pôsobiace od 1. decembra 2016 do 1. februára 2017 – cez Ulicu kniežaťa Mihaila až ku Kalemegdanu. Je pestrá a pohostinná, lákavá a krásna, plná dobrôt a gastro-špecialít, vyzdobená a prívetivá. Dominuje jej červená ako farba radosti a lásky. Neostáva iné, len prísť... O. F. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ZO ZASADNUTIA ZO KOVAČICA

Kádrové zmeny, plány a rozpočet na rok 2017 Anička Chalupová

utorok 20. decembra 2016 vo veľkej sieni obecnej správy sa uskutočnilo 7. zasadnutie Zhromaždenia obce Kovačica, na ktorom výborníci rokovali o 33 bodoch rokovacieho programu. Stredobodom pozornosti bol návrh rozhodnutia o rozpočte Kovačickej obce na rok 2017 a návrh plánu pracovných miest na budúci rok. Z rozpočtu na rok 2017, ktorý je navrhnutý v sume 714 miliónov dinárov, prostriedky sa majú usmerniť do rekonštrukcie Domu kultúry Michala Babinku v Padine, asfaltovania ulíc v Debeljači a Samoši, do projektu zabezpečenia pitnej vody v Idvore, spolufinancovania výstavby stanice na filtrovanie vody v Kovačici, dláždenia centra Crepaje a iné. V ďalších bodoch výbornícka väčšina zoskupená okolo Srbskej pokrokovej strany

Opustiť zasadnutie pred hlasovaním sa už stalo praxou opozície

dala zelenú Rozhodnutiu o zmenách a doplnkoch rozhodnutia o lokálnych komunálnych poplatkoch na území Kovačickej obce a o komunálnej činnosti. Schválili aj návrh Lokálneho akčného plánu na zlepšenie vzdelávania, zamestnávania, zdravia a bývania Rómov v Kovačickej obci na obdobie rokov 2016 až 2020. Na rokovacom programe zasadnutia ZO Kovačica boli i programy práce na rok 2017 verejných podnikov Naš

stan a Podnikateľsko-rekreačné stredisko Relax, ako aj verejných komunálnych podnikov v Kovačici, Padine, Crepaji, Debeljači, Uzdine, Samoši a Idvore. Výborníci prerokovali a zelenú dali aj plánom a programom práce domov kultúry v Kovačici, Padine, Idvore, Debeljači, Uzdine, Crepaji a Samoši, ako i Turistickej organizácie Obce Kovačica, Galérie insitného umenia a Obecnej knižnice. Väčšinou hlasov výborníci podporili návrh

Z 10. SCHÔDZE ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKA PALANKA

Rozpočet prijali jednohlasne Juraj Bartoš

oci ani tentoraz nechýbali obvyklé verbálne prestrelky, nemožno neskonštatovať, že výborníci Zhromaždenia obce Báčska Palanka pri rozlúsknutí najtvrdšieho orieška na stole na 10. schôdzi boli svorní ako už dávno predtým neboli. Všetci 33 prítomní po diskusii, ktorá trvala dve a pol hodiny, jednohlasne schválili obecný rozpočet na rok 2017, na základe ktorého by lokálna samospráva mala mať k dobru 1 519 061 337 dinárov. O niektorých z úhrnne 17 bodov sa ani nediskutovalo, a keď aj áno, tak podstatne úspornejšie ako o rozpočte. Z koláča, ktorý (na rozdiel od predchádzajúcich dvoch rokov) nikto priamo nepomenoval rozvojovým, by sa malo ukrajovať v súlade s možnosťami. Ako v rámci zdôvodnenia navrhnutého rozpočtu ozrejmil • ĽUDIA A UDALOSTI •

predseda obce Branislav Šušnica, na komunálne činnosti by sa malo minúť 171 962 936 din. Niektorí výborníci sa domnievali, že 125 379 648 din. je pre poľnohospodárstvo a rurálny rozvoj málo. Tak či onak, na organizáciu dopravy, dopravnú infraštruktúru v obci by sa malo odviesť 122 766 600 din., na sociálnu a detskú ochranu 111 965 054 din. Na potreby predškolskej výchovy a vzdelávania určili 119 457 556 din., na základné školstvo 87 502 080 a stredné školenie 28 700 000 din. Na činnosť obecných služieb lokálnej samosprávy pripadá 387 334 876 din., športu a mládeže 107 007 274 din., pokým do rozvoja kultúry a informovania vrazia 65 435 743 din. a z obecného mešca na potreby zdravotnej ochrany vyčlenia 14 936 012 din. Pravdaže, suché fakty, ako i plány sú jedno a skutočnosť sa vie pobrať

v celkom inom smere. V tomto kontexte opoziční výborníci v diskusii poukázali na niektoré chyby v predchádzajúcom období a zasadzovali sa predovšetkým o to, aby predstavenstvo lokálnej samosprávy zrealizovalo rozpočet v súlade s plánmi, na základe ktorých situáciu v pokladnici projektovali. „Aby sa nestalo, že nedodržíte výdavkovú stranu rozpočtu (a stávalo sa)...“ povedal o. i. Dragan Bozalo, vedúci výborníckej skupiny Srbskej radikálnej strany. Zároveň upozornil: „Musíte zabezpečiť rovnomerný rozvoj dediny a mesta.“ Bozalo tiež podotkol, že má dôkazy nielen na stranícke, ale aj na „rodinné“ a „ľúbostné“ zamestnávanie. Vedúci socialistov v ZO a nedávny primátor Bojan Radman o. i. v súvislosti s prostriedkami pre poľnohospodárstvo poznamenal, že ide o matricu, „ktorá sa prepisuje z roka na rok“. Hovoriac o práci, kým sám bol v čele obce,

na vymenovanie riaditeľa Domu zdravia Kovačica, ktorým sa stal Dr. Dragan Josifović z Kovačice. V Podnikateľsko-rekreačnom stredisku Relax funkciu riaditeľa bude zastávať Miodrag Lončar z Belehradu, kým riaditeľkou DK Michala Babinku v Padine bude Anička Elchekhová z Padiny. Na post riaditeľa DK Jožefa Atilu v Debeljači vymenovali Lasla Hortiho. Novým riaditeľom Obecnej knižnice v Kovačici sa stal Slobodan Stevanovski z Kačareva a zelenú dali aj novým členom školského výboru padinskej školy. Odteraz v školskom výbore budú rozhodovať Jano Sabo, Mária Kotvášová, Pavel Nosáľ, Vesna Juricová, Jasmina Šimáková, Ksenija Petrovičová, Paľo Karlečík, Verona Sabová a Vladimír Hudec. Zmena nastala aj v školskom výbore kovačickej ZŠ, kde doterajšiu členku Natašu Feketyovú nahradila Marija Dinićová z Kovačice. V poslednom bode rokovacieho programu posledného tohtoročného zasadnutia ZO Kovačica výborníci schválili zmenu jedného člena Dozornej rady DK 3. októbra, kde Želimíra Bartoša vystriedala nová členka Anna Svetlíková z Kovačice.

Radman vyjadril očakávanie, že aj aktuálne vedenie lokálnej samosprávy bude vyhľadávať možnosti prístupu k prostriedkom Európskej únie. Obaja výborníci, ako i niektorí ďalší, vyčítali pokrokárom a ich koaličným partnerom, že nedokončili niektoré začaté objekty, respektíve práce. Primátor Branislav Šušnica prisľúbil, že vynaloží úsilie na to, aby sa chyby napravili a aby sa rozpočtové prostriedky používali účelovo. Diskusia tentoraz bola naskutku v hraniciach korektnosti, až kým sa výborník Darko Balinović (SRS) nezačal ponosovať na nátlaky (údajne následne jeho straníckej a národnostnej príslušnosti) a prenasledovanie v podniku, v ktorom pracuje. Replikoval mu rázne námestník riaditeľa VKP Komunalprojekt Đuro Šrbić. Keď už šlo do tuhého, nepríjemnú verbálnu prestrelku ukončil predseda ZO Mita Ačanski. Výborníci ZO Báčska Palanka na utorkovej schôdzi 20. decembra schválili aj celý rad rozhodnutí týkajúcich sa činnosti obecných orgánov a fungovania verejných podnikov a iných hospodárskych a spoločenských subjektov.

52 /4731/ 24. 12. 2016

Ľudia a udalosti JANKO LABÁT Z PETROVCA, ŠPORTOVEC OD HLAVY PO PÄTY

Povedali mu, že beží posledné kolo Juraj Bartoš

etrovčan s koreňmi siahajúcimi priamo na Slovensko, Janko Labát bol a zostal športovec od hlavy po päty. Narodil sa roku 1945 v Poprade, kam zo dva roky skôr vetry druhej svetovej vojny odfúkli jeho otca Jána, vtedy ešte slobodného. Zo desiati muži z Petrovca a okolia nechceli totiž ísť na nútenú prácu, a tak sa pešky dostali až do Bratislavy; odtiaľ sa dostal na Štrbské pleso, kde pracoval na údržbe lanoviek. Padla mu do oka istá dievčina, ktorá pracovala v tamojšom hoteli, no a tak... Janka Labáta mnohí poznajú ako muža, ktorý absolvoval prvých 24 ročníkov Petrovského maratónu. Iní zase ako futbalistu, ktorý 30 rokov hrával v tričku FK Mladosť: polovicu z toho ako veterán s dušou mladíka. „To bol obranca a stredopoliar (už podľa potreby), ostrý ako britva, ale čestný, ten nefauloval úmyselne a zákerne.” Ďalší si naň spomenú ako na trénera Ženského futbalového klubu Petrovec, ktorý hrával najvyššiu súťaž v niekdajšej Spolkovej republike Juhoslávii a on robil trénera. Jeho meno a priezvisko sa v Petrovci skloňuje aj v súvislosti s hokejom, šachom, stolným tenisom, kolkami a strelectvom. A najmä s vlastnosťami, ktoré ho krášlia ako človeka: svedomitosť, srdečnosť, ústretovosť, úprimnosť, respektíve ako športovca, predovšetkým futbalistu: bol rýchly, ak nie aj najrýchlejší, bojovný, tvrdý, čiže „ostrý”, ale nadovšetko korektný. Dnes, v podvečer Vianoc, a nie práve odvčera, Janko Labát, povedali mu doktori, beží posledné kolo životného maratónu. LEHOTA VYPRŠALA... „Bolesti som pocítil vlani v máji. Práve vtedy, keď sa moja nevesta a vnúčence chystali na odchod do Piešťan, za mojím synom Jankom. Nechcel som, aby si čo len pomysleli, že ich chcem zadržať, tak som nešiel hneď k lekárom. A nezriekol som sa ani práce nočného strážcu v istom súkromnom podniku; robil

www.hl.rs

som to sedem rokov, ani jednu noc som nevymeškal. Zašiel som za zdravotníkmi, ale... Zhubný nádor si moju pečeň už riadne vzal pod svoje. Lekárka mi povedala, že mám pred sebou ešte desať mesiacov života. Tá lehota vypršala v septembri. Kto s tým nežije (a neprajem to nikomu), nevie,

V tričku FK Mladosť

nemôže pochopiť, ako sa cítim. Pani doktorka Ilićová vraví, že keby ma boli operovali, už by som bol mŕtvy. Docent Dr. Tucović, ktorý ma prehliadal v Inštitúte v Sriemskej Kamenici, mi tiež neradil operáciu... V Kamenici som ležať nezostal, len som chodieval na kontroly. Nevládal som kráčať hore schodmi, ale najťažšie mi padlo vyčkávať tam 5 – 6 hodín. Jedinú tabletu, ani žiaden iný liek som nedostal; celkom som sa sklamal v naše zdravotníctvo.” AKOŽE LIEKY Ukazuje nám police v špajze. Sú plné fliaš, väčšinou už prázdnych s Bežec nálepkou Cvikla. „Okrem cvikly a sardiniek iné takmer ani nejem. Iba čo si občas uvarím polievku. Každý deň pijem srvátku, konzumujem jogurt a tvaroh, kapustu, jablká... Mäso nesmiem, len ak biele zo sliepky; to mi najčastejšie donáša sestra. Varím si čaje: zo žihľavy, citrónový,

Informačno-politický týždenník

z koreňa púpavy (kilogram stojí 1 600 dinárov). Aloe vera: liter za 1 700 din., z Talianska: dvakrát za deň jeden vrchnáčik z fľaše. A tablety, ktoré mi posiela svokra Janka Benšu (jedna na deň) z Gornjeho Milanovca. Tridsať kusov stojí 3 700 din.; Janko jej posiela doláre, ona kúpi a pošle mi ich poštou.” Mnohí vedia, že Janko Labát pomohol Jankovi Benšovi kliesniť cestu na začiatku úspešnej bežeckej kariéry. Dobré sa dobrým vracia, a tak teraz Janko Benša (už dávno žije v Spojených štátoch) menovcovi Labátovi pozornosťou opláca otcovskú starostlivosť...” SPOMIENKY Na chvíľku ťažkým krokom odíde do svojej izby, vráti sa a už máme na stole pred nami hŕby fotografií, výstrižkov z tlače, medaily, diplomy, poháre, plakety... Najvzácnejšie je, vraví, uznanie z Juhoslovanskej ľudovej armády, presnejšie z úradu prezidenta republiky: medaila za vojenské zručnosti (s dátumom 25. 5. 1967). Matičná Plaketa Janka Bulíka z roku 1997. Cena Obce Báčsky Petrovec (2010). Novinové záznamy svedčiace o jeho účasti na mno-

hých športových podujatiach, ako je Turnaj Dnevnika v malom futbale, Robotnícke športové hry, Hokejové majstrovstvá Srbska v brankárskom drese HK Mladosť... „To je pred zápasom, v ktorom nás Vojvodina zdolala v pomere 6 : 1, v kvalifikácii o postup do I.

hokejovej ligy Juhoslávie. Roku 1964 sme boli vicemajstri Srbska v hokeji, o postup do I. ligy vtedajšej SFR Juhoslávie hrali štyri kluby a my sme v prvom zápase zdolali Skopje.” Prehŕňame sa vo fotkách a výstrižkoch. Každý dokument má svoj príbeh, svoje tajomstvo. Dnevnik 3. mája 2002: ,Janko Benša úspešný v Amerike. Často kontaktuje so svojím prvým trénerom Jánom Labátom z Báčskeho Petrovca, mesta, v ktorom vyrástol.’ Fotka s futbalovými kamarátmi Jánom Vargom Pinim, Pavlom Hansmanom Hansom, Dragoslavom Brkljačom Brkom (1969). A ďalšia: s Miroslavom Miháľom pri šachovej partii na Gymnáziu v Petrovci. „Hrali sme 34 partií v kuse... Nie rýchloťahových, riadnych.” A ďalšia: „Červené malé medvieďa. A tuto – Popoluška. Áno, nahrával som sa divadla. Až kým ma Prico (Andrej Privratský) z divadla neodstránil, skrze futbal.” Hops: a toto? „V Grécku, s atletickou reprezentáciou veteránov Juhoslávie. Boli sme majstri Balkánu. A na tejto som s legendárnym Danem Koricom... Tu je Janko v Aranđelovci, roku 1999; onedlho potom odišiel do Ameriky. A tu sú ďalšie fotografie – z Petrovského maratónu... Mal som ja toho oveľa viac, ale zopár ráz som sa sťahoval, veľa sa stratilo. Tento dom, v ktorom žijem; všetko som robil sám. Výpomoc („móbu“) som mal, len keď sme betónovali základy. Iba čo mi otec pomohol s jednými dverami...” FUTBALISTA „Súťažil som za sedem rozličných petrovských športových klubov; to nemá nikto. Futbal som začal hrávať ako štrnásťročný; roku 1961 som bol členom mužstva dorastu, ktoré sa stalo majstrom Vojvodiny. O rok neskoršie futbalový celok Stredoškolák obsadil 1. miesto vo Vršci. Vtedy som na• ĽUDIA A UDALOSTI •

stupoval už aj v najlepšom celku Mladosti. Pätnásť rokov som nastupoval za prvé mužstvo (nikdy ako náhradník) a 15 rokov som bol členom celku veteránov Mladosti, ktoré dvakrát získalo titul majstra Vojvodiny. Štyri tituly majstra Vojvodiny nemá v Petrovci nikto okrem mňa. Chcem zdôrazniť, že keď som hrával za najlepší celok Mladosti, naše zápasy vo Vrbare sledovalo 1 000 až 2 200 divákov; ľudia stáli okolo ohrady vo dvoch-troch radoch. Mali sme naskutku vynikajúci tím.” OSTATNÉ ŠPORTY „Šachy ma naučil hrať otec ako päťročného. Neskoršie ma vodieval do šachového klubu v Šrenkovom magacíne, pri starom obecnom dome. Ako osemročný som už vyhrával aj nad dospelými. Za ŠK Petrovec som nastupoval od roku 1958 do roku 2014. Na začiatku sa stávalo, že súperi nechceli hrať so mnou, s ,faganom’ . Spomínam si aj na to, že som ako 15-ročný pri jednej partii (trvala sedem hodín) schudol 3 kilogramy.

Dvaja Jankovia: Labát a Benša

Počas tých 56 rokov boli obdobia, keď ŠK Petrovec nesúťažil, ale sme sa stretávali, hrávali medzi sebou. Niekoľkokrát sme usporiadali majstrovstvá Petrovca; dvakrát som obsadil 1. miesto. Na čo som osobitne hrdý, je rola trénera Ženského futbalového klubu Petrovec. Ani jeden petrovský športový kolektív okrem ŽFKP nehrával 4 roky za sebou v najvyššej juhoslovanskej súťaži (1994 – 1997). Niekoľko rokov som nastupoval aj ako hráč Volejbalového klubu Mladosť. Dlhšie som hrával hokej. Pravdaže, najprv na • ĽUDIA A UDALOSTI •

petrovských jamách a najmä na zľadovatenom Begeji... Po založení Hokejového klubu Mladosť som bol brankárom (v období 1963 – 1972). Najprv som chytal bez chrá-

dráhy doma a v zahraničí. Na Petrovskom maratóne som nechýbal ani roku 2006, keď mi vyoperovali nádorom poškodenú ľavú obličku. Bol sme aj viacnásobný účastník na

Starý otec s vnúčencami

ničov, potom mi ich požičali z HK Vojvodina – všetka im česť! Krášlilo nás veľké kamarátstvo; nikto sa nehneval, keď robil náhradníka; beztak sme si vždy zahrali všetci. Ako veľmajstri Srbska hrali sme i kvalifikácie o postup do I. ligy SFR Juhoslávie v Belehrade; spali sme v študentskom domove. Farby Kolkárskeho klubu Petrovec som obhajoval od roku 1964 až kým do niekdajšej kolkárne nenasťahovali utečencov. Niekedy zápasy trvali aj osem hodín, lebo kolkárne vtedy neboli automatizované. Petrovec mal aj dobrý celok v streľbe vzduchovkou. Stretávali sme sa v niekdajšom chmeľovom magacíne, oproti tlačiarni... Od začiatku som sa ako pretekár zúčastňoval na Petrovskom maratóne; len vlani a tohto roku nie. Choroba... Dvakrát som zvíťazil, viackrát som obsadil 2. a 3. miesto; mám najviac absolvovaných ročníkov Petrovského maratónu. Viackrát som bol účastníkom Belehradského maratónu, ako aj iných tradičných behov na dlhé

robotníckej športovej olympiáde; tá prvá, v Novom Sade, bola priam na svetovej úrovni. Päť olympiád; to nemá nikto...” NAKONIEC „To, že som sa športu mohol venovať úplne, som navždy povďačný mojim rodičom. Moje sestry mali zo mňa ako športovca najväčšiu radosť. Ich radosť ma najviac motivovala, aby som zo seba vždy vydal maximum. Pravdaže nie je možné

So spomenkami (4. 12. 2016)

vždy zvíťaziť nad inými, zato je najdôležitejšie zvíťaziť nad sebou. Nájsť skrytú energiu, silu, motiváciu, zabojovať nad vlastné sily. Viem, že sa nevmestí všetko, o čom sme hovorili a čo je na fotografiách. Jedine... ten obrázok s deťmi... Zo všetkého najväčšiu radosť a potešenie mám z vnúčeniec. Kým boli malé, každý deň som bol s nimi; nieže sme sa hrali a hrali...

Vodieval som ich do školy... Teší ma, že môj vnúčik Janík je dobrý maratónec: v jeho vekovej skupine vyhráva preteky aj v cezpoľnom behu a býva medzi prvými troma na Petrovskom maratóne. Najviac ma teší, že je dobrý futbalista. Na prvom zápase v Piešťanoch dal až deväť gólov. Keďže v Petrovci neexistoval žiaden športový klub, vnučka Anička chodieva na balet. Darilo sa jej aj tu a v Piešťanoch ešte lepšie. Jej tanečná skupina vyhrala niekoľko krajských súťaží a na medzinárodnom turnaji v Prahe získala tri medaily: za jednu choreografiu dievčence obsadili 1. miesto, za druhú 2. a treťou dotiahli na 3. miesto a boli vyhlásené za najlepší celok. Bol som aj člen Matice slovenskej v Juhoslávii. Málo je známe, že keď Matica svojho času robila zbierku na kúpu Grúnikovho domu, kde teraz má sídlo, peniaze som v banke opatroval ja. Ako som sa vtedy len bál, že príde kontrola... Viac ako rok som nespával na pokoji. A teraz... Teraz nemôžem v noci spať, ale z iných dôvodov. Rakovina... Čo robievam? Prevažne ležím; prv som trošku robieval vonku, v záhrade, ale lekárka mi povedala, že nesmiem, vraj – nech dlhšie žijem. Pozerám futbal v televízii, biliard tiež; kedysi som nevynechával ani krasokorčuľovanie... Janko Benša je ďaleko, v Amerike, s časom zápasí ako donedávna (vlastne ešte vždy) s kilometrami, ale občas sa mi aj tak ozve. Vždy ma poteší. Keď som mal problém s obličkou, ponúkol sa, že ak treba, zaplatí za operáciu. Inak sa o mňa nezaujíma a nepomôže nikto. Ani niekdajší zamestnávateľ, ani dedina, ani obec...” Čo povedať na záver? Iba ak: Nedaj sa, Janko. Zabojuj! Nech si radšej uháňa tá cieľová rovina, ktorej sa bežci nikdy nevedia dočkať. Foto: P. Hansman, J. Pucovský a autor

52 /4731/ 24. 12. 2016

Ľudia a udalosti NA VIANOČNOM BAZÁRI V STAREJ PAZOVE

Bohatá ponuka pestrých ozdôb Anna Lešťanová

o štvrtú adventnú nedeľu 18. decembra sa na novej evanjelickej fare v Starej Pazove konal tradičný Vianočný bazár. Na tomto v poradí 11. podujatí sa zúčastnilo 22 vystavovateľov, z toho 21 zo Starej Pazovy a jeden z Golubiniec, ktorí sa postarali o bohatú ponuku vianočných a novoročných ozdôb, ručných prác, cédečiek, náboženskej literatúry, medovníkov, koláčov... Staropazovčania prejavili veľký záujem o Vianočný bazár na fare a zároveň využili príležitosť stretnúť sa a porozprávať s príbuznými a priateľmi v predvianočnej atmosfére. Po prvý raz tohto roku sa na Vianočnom bazári zúčastnila Annamária Simonovićová so svojimi ikebanami. O tom, ako sa zrodila idea venovať sa výrobe týchto zaujímavých ozdôb a z ktorého materiálu, Annamária povedala: – Idea vyrábať takéto vianoč-

né a novoročné ozdoby sa zrodila náhodou. Chcela som vlastne pripraviť adventný veniec, ktorý si u nás doma každý rok robíme sami. Inšpiráciu som našla v prírode a orientovala som sa prevažne na prírodné materiály, ako sú rôzne rastliny, ktoré aj v zime možno nájsť v okolí, šišky, drevo, mach, vetvičky, suché makovice. Hviezdy a jedličky som vypracovala sama a používala som aj orechy, lieskové oriešky, citróny. Tak sa to začalo. Snažila som sa urobiť niečo originálne, čo bude v sebe obsahovať nejaký príbeh. A taká, čo najviac osloví, je iste biela ikebana, ktorá sa mne osobne páči najväčšmi. Pri výrobe týchto mojich ozdôb konzultovala som s mamou, a tak sa do práce zapojila aj ona. Keď bolo potrebné vypíliť drevo, angažoval sa aj brat a priateľ. Bola to ale radosť, kým sme pracovali, lebo sme sa pritom vlastne viac kamarátili, a to je azda aj posolstvom Vianoc – byť v rodinnom kruhu, navzájom si po-

PRVÝ MAMIN BAZÁR V PETROVCI usporiadali Mamy Petrovčanky, skupina založená na spoločenskej sieti, spolu so združením pre rozvoj rurálnej turistiky Petrovillage. V sobotu 17. decembra v miestnostiach Turistickej organizácie ponúkali zánovné veci, ktoré priniesli hlavne zo svojich domácností. Záujemcovia si tu mohli kúpiť, vymeniť alebo aj dostať zdarma odev, obuv, hračky, knihy a rôzne iné veci, ktoré sa uskladňujú v domácnostiach, sú v dobrom stave, ale vyradené z použitia. Prítomných privítali Hana Pavlovová a Irena Lomenová, administrátorky facebook skupiny Mamy Petrovčanky. Okrem kúpy a predaja bazár mal aj humanitárny ráz, lebo na ňom zároveň zbierali veci pre Červený kríž. Organizátorky prvého podujatia môžu byť spokojné, lebo sa im bazár vydaril a hodne vecí sa nazbieralo aj na charitu. Podobné akcie plánujú organizovať aj na rok. K. G.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Annamária Simonovićová so svojimi vianočnými a novoročnými ozdobami

máhať, rozdávať radosť a lásku. Keď som vyrobila niekoľko aranžmánov, odfotografovala som ich a postúpila na facebook. Páčilo sa to mnohým kamarátom, rodákom, známym a oni mi vlastne dali odvahu prihlásiť sa aj na Vianočný bazár. Nazdávam sa, že moje ozdoby prinesú radosť

a lásku aj tým, pozornosť ktorých zaujali na bazári. Nedeľňajší bazár mal i humanitárny ráz, keďže výťažok usmernia na podporu ľudí v núdzi. Foto: z archívu A. Simonovićovej

OSLÁVILI MENINY. Zábava, ktorá sa uskutočnila v sobotu 10. decembra v sieni Miestneho spoločenstva v Kovačici, bola venovaná Katarínam, Ondrejom a Juditám. Podľa slov Márie Hriešikovej, jednej z dvoch organizátorov, človek by sa mal aspoň raz v mesiaci zúčastniť nejakého kultúrneho alebo spoločensko-zábavného podujatia, aby nabral sily a mohol ďalej zdravo fungovať. S takouto myšlienkou na zábavu prišli nielen domáci Kovačičania, ale aj susedovci z Padiny a iných slovenských dedín, z Aradáča, Starej Pazovy, Vojlovice... „Zámerom tejto zábavy je aj nadviazať priateľstvá s ľuďmi dobrej vôle tak zo slovenských, ako aj srbských prostredí, aby sme tak spoznali ich kultúru a obyčaje,“ povedal Ján Marček, ktorý má už skúsenosti z organizácie podobných akcií. Veselých účastníkov zábavy svojou hudbou do tanca vábil hudobník Vladimír Hudec z Padiny. A. Ch. • ĽUDIA A UDALOSTI •

DIELNE PRE ŽIAKOV V KULPÍNSKOM MÚZEU

Aby koncoročné sviatky boli veselšie Katarína Gažová

zdoby z cesta na stromček v tvare anjelikov, srdiečok, jedličiek a všelijaké iné zhotovili v Muzeálnom komplexe v Kulpíne žiaci druhého ročníka kulpínskej školy so svojimi učiteľkami. Dielňu pomenovanú Zrno k zrnu viedla Dragana Vujaklijová, pedagogička múzea. Deti sa pekne zabávali a vytvorili jedinečné ozdoby, ktoré si odniesli domov a s radosťou ich zavesia na vianočný stromček. Spomenutá dielňa usporiadaná v stredu 14. decembra bola prvou v rade dielní v múzeu so spoločným názvom Novoročné čaro. Žiaci druháci absolvovali muzeálnu hračkáreň, počas ktorej im v edukačnej časti predstavili spôsob práce ve-

terného a vodného mlyna. Vedúca im tiež vysvetlila, ako fungoval starý mlyn z roku 1896, ktorý do múzea v Kulpíne priniesli z Maďarska. Príbeh o mlynoch šikovne spojili so súčasným mlynom v tejto dedine, ktorý pracuje moderným spôsobom. V učebni múzea vedúca dielne zamiesila cesto, aby deti videli ukážku výrobkov z pšenice. Každý žiak dostal kúsok cesta, z ktorého za pomoci formičiek vykrajoval rôzne tvary. Nakoniec ich vyfarbili temperami podľa vlastnej kreativity a obrazotvornosti. Dve ďalšie dielne boli vo štvrtok 15. decembra, keď prváci robili pestré novoročné pohľadnice a žiaci tretieho ročníka výstrižky zo servítok s vianočnými a novo-

24. – 30. 12. 2016

POČASIE

PREDNÁŠKA V STAREJ PAZOVE. Na novej evanjelickej fare vo štvrtok 15. decembra v rámci tradičných biblických hodín, ktoré sa konajú od adventu po Veľkú noc, prednášku na tému Pôvod a vývoj Slovanov a Slovenov – Slovákov mal PhDr. Viktor Timura, CSc., zo Slovenska, filozof a kulturológ, spisovateľ, publicista. Zaujímavú prednášku okrem početných domácich veriacich si vypočuli aj hostia, medzi ktorými boli predstavitelia cirkevného zboru z Belehradu v čele s farárkou Annou Petrovićovou, ako aj predstavitelia Rotary klubov Stará Pazova a Nitra. Všetkých privítal staropazovský zborový farár Igor Feldy. Na podujatí vystúpil Zmiešaný zbor Tília v čele s dirigentkou Annou Đurđevićovou. a. lš.

Ozdoby z cesta – druháci mali radosť z výsledku svojej kreatívnej práce

ročnými motívmi nalepili na sklené nádobky. Spolu s deťmi v dielňach

pracovali ich učiteľky a vedúca D. Vujaklijová.

ČLENKY ZDRUŽENIA PAZOVSKÝCH ŽIEN pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka i tohto roku usporiadali trojdňový Vianočný bazár. Slávnostné otvorenie bazáru s príležitostným programom bolo v utorok 20. decembra a okrem členiek združenia zúčastnili sa ho i cezpoľné hostky. Na tomto v poradí treťom Vianočnom bazári ponuka ozdôb, koláčov, vianočných vencov, medovníkov, rôznych dekoračných predmetov bola ozaj bohatá a prilákala i tamojších žiakov ZŠ hrdinu Janka Čmelíka (na fotografii). a. lš.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

-4˚ | 3˚

-2˚ | 5˚

1˚| 10˚

1˚ | 9˚

1˚ | 7˚

-2˚ | 4˚

-3˚ | 3˚

• ĽUDIA A UDALOSTI •

52 /4731/ 24. 12. 2016

Ľudia a udalosti VIANOČNO-NOVOROČNÉ TRHY V KOVAČICI

Radosť a nálada z mestečka sálala Anička Chalupová

nedeľu 18. decembra na nádvorí Miestneho spoločenstva v Kovačici odznel 4. ročník Vianočno-novoročných trhov, ktorý prilákal veľký počet tak účastníkov, ako aj návštevníkov, nielen domácich, ale aj z iných miest. Turistická organizácia Obce Kovačica sa aj tento rok podujala prilákať stovky milovníkov tradičných remesiel a úžitkového umenia na trhy, ktorých popularita rastie z roka na rok. Vianočno-novoročné trhy začali slávnostným otvorením, ktorého sa zúčastnili Milan Garašević, predseda Kova-

čickej obce so spolupracovníkmi, a Dragana Latovljevová, riaditeľka TOOK. Na nádvorí MS okolo výkladových stánkov s množstvom rôzneho tovaru s vianočnou a novoročnou tematikou sa hmýrili početní návštevníci, ktorí sa zastavovali, obdivovali vyložený tovar a skromným nákupom potešili seba a svojich najmilších. Účastníci podujatia pre návštevníkov pripravili rôzne vianočno-novoročné ozdoby, bábiky v tvare dedka Mráza a iných rozprávkových postavičiek, kvety a rôzne kvetinové aranžmány, teplé čiapky, rukavičky a iné módne doplnky s vianočnou tematikou, obrazy, rôzne ume-

Aké vínko sa bude páčiť? Varené? Červené alebo biele? – To je jedno, dôležité je, že zohreje!

Posádke so sladkosťami sa najviac tešili tí najmladší Kovačičania

lecké diela, úžitkové veci a pod. Keďže zima poriadne vycerila

Okrem krásnych vianočných a novoročných ozdôb mladé gazdinky ponúkali aj rôzne slané a sladké maškrty

VIANOČNÉ TRHY V KYSÁČI

Ponuka medovníčkov a ozdôb Elena Šranková

istória vianočných trhov siaha do neskorého stredoveku v nemecky hovoriacich krajinách. Pôvod majú v Nemecku a Rakúsku, odkiaľ sa rozšírili do celého sveta. Sú to pouličné trhy spojené s oslavou Vianoc počas adventu, hlavne štyri týždne pred Štedrým dňom. Pôvodne slúžili tomu, aby sa ľudia pred zimným obdobím zásobili potravinami, teplým oblečením a ďalšími výrobkami nutnými na prežitie zimy.

www.hl.rs

V Kysáči sa Vianočné trhy organizujú od decembra 2014 a pod ich organizáciu sa podpisuje Rada Miestneho spoločenstva. Tohtoročné, tretie Vianočné trhy v Kysáči boli v sobotu 17. decembra vo vykúrených priestoroch FK Tatra, ale i vonku. Výrobky primerané vianočným a nadchádzajúcim novoročným sviatkom ponúkali tak jednotlivci, ako i spolky, inštitúcie a Záujem o pohľadnice

Informačno-politický týždenník

zuby, organizátor sa postaral, aby sa na stánkoch ponúkal aj teplý čaj, varené víno, pálenka, bryndzové halušky, petrovská klobása, koláčiky a rôzne iné sladké a slané maškrty. Sprievodnou akciou tohtoročných Vianočno-novoročných trhov bola návšteva dedkov Mrázov, ktorí sa od rána vozili na koči po uliciach mestečka insity a pozývali občanov na hlavné podujatie. Posádku dedkov Mrázov v čele s pohoničom Pavlom Čížikom tohto roku tvorili: Andreja Dinić, Miroslav Koreň a Saša Erdeljan. Po skončení Vianočných trhov návštevníci vyšli na ulicu pred budovu Miestneho spoločenstva, kde prebiehalo púšťanie svetelných lampiónov šťastia. cirkev. Výstavný priestor všetci dostali zdarma. Najväčšia bola ponuka ikebán, koláčov a medovníkov, ale nechybovali ani iné výrobky, ozdoby, pohľadnice a všelijaké drobnosti primerané vianočným a novoročným sviatkom. Treba však spomenúť, že trhy nie sú len o kúpe a predaji. Je to aj príležitosť na stretnutia a rozhovory v očakávaní Vianoc, jedného z najväčších a najkrajších sviatkov. Na tomto podujatí zahlásili aj zdobenie stromčeka v strede Kysáča. • ĽUDIA A UDALOSTI •

VIANOČNÉ TRHY V PETROVCI

Siedme predvianočné hody na námestí Jaroslav Čiep

ianočné trhy v Báčskom Petrovci majú svoj ustálený program. V nedeľu 18. decembra poobede sa uskutočnili v poradí siedme Vianočné trhy 2016. Toto tradičné podujatie v Petrovci prebieha na Námestí slobody, čiže pozdĺž Ulice maršala Tita. Aj tohto roku začiatok označili piesne trubkárov z kostolnej veže. Otvorenie Vianočných trhov bolo o 14. hodine, keď sa spoluobčanom z javiska prihovoril predseda Báčskopetrovskej obce Srđan Simić a poprial im požehnané vianočné a novoročné sviatky. Na takmer 70 stánkoch sa ponúkalo všeličo. Svoje výrobky prišli predávať nielen domáci, ale aj výrobcovia z bližšieho a ďalšieho okolia a aj z celkom vzdiale-

Pekné vianočné ozdoby, venčeky a aranžmány na stánkoch

Prechádzka trhovou uličkou

Nechýbal ani dedko Mráz a jeho pomocníčky, ktorí všetkým účinkujúcim prichystali balíčky. Nemohli sme si nevšimnúť, že dedko Mráz bol na prísnej diéte, lebo veľmi schudol od vlani.

V programe účinkovali žiaci Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci, žiaci Základnej

no-umeleckého spolku Petrovská družina. So svojím repertoárom sa návštevníkom predstavili aj deti detskej besiedky, konfirmačná mládež, ako i mladší spevokol petrovského cirkevného zboru. Ešte raz na javisku zahral i dychový orchester a nechýbalo ani vystúpenie obecného cirkevného zboru Credimus. Javisko a miesto pred mikrofónom patrilo aj už známym sólistom Ivete Dorčovej, Andrei Lačokovej, Maríne Zahorcovej, Marte Gažovej a Miroslavovi Hemelovi. Nakoniec vystúpila aj kresťanská skupina Hermon

Dychový orchester zahral z kostolnej veže a pred pomníkom

Najmenší vinšovníci a koledníci na javisku

ných miest. Na takomto podujatí nechybuje ani predaj vareného vína, medoviny, pálenky, koláčov, vianočných ozdôb a všelijakých iných drobností, predovšetkým s vianočkou tematikou. O nič menej rušno nebolo ani v miestnostiach Spolku petrovských žien, kde spolkárky ponúkali koláče, torty, kapustnicu a teplé nápoje. Z javiska sa v rámci kultúrno-umeleckého programu za účasti detí a dospelých ozývala hudba. • ĽUDIA A UDALOSTI •

školy Jána Amosa Komenského v Kulpíne a Základnej školy Žarka Zrenjanina v Maglići. Na javisku vystúpila aj mladšia a staršia spevácka skupina Kultúr-

Viedenský šmrnc na petrovských Vianočných trhoch

a publikum na záver pobavila skupina Tapas Bend. Program moderovala Anna Speváková. Návštevníci na trhy prišli v štandardnom počte, boli uzimení, ale chlad pri nízkych teplotách zaháňali upíjaním vareného vína, punču či čaju. Zvýšená cena metra pultového predaja niektorých štandardných miestnych predajcov tohto roku odradila od účasti na Vianočných trhoch, ale na strane druhej pri pultoch bolo vidieť aj nové tváre súkromníkov z Hložian či Kulpína. Pravdaže, aj tých známych z Kovačice, Kysáča, Pivnice, Lugu a ostatných dedín.

52 /4731/ 24. 12. 2016

Ľudia a udalosti HLOŽANY

Vianociam v ústrety Juraj Bartoš

ajkrajšie je, keď sú ľudia spolu. Starší, mladší a deti. S takýmto pocitom asi odišli účastníci predvianočného stretnutia Na Vianoce, v Hložanoch (13. decembra). Usporiadali ho spoločne Spolok žien Slovenka a penzisti, v spolupráci s tamojším odde-

lením Predškolskej ustanovizne Včielka. V predsieni Domu kultúry na radosť rodičov a starých rodičov sa najprv predstavili škôlkari: recitovali, spievali, šantili... Prítomní si tiež pozreli páčivú výstavu ručných prác členiek SŽS s adventnými a vianočnými motívmi. Mnohým vyrazila dych aj etno izba na poschodí, v ktorej ženy nainštalovali Hložianski škôlkari ukázali, čo vedia (a nie je toho málo)

detskú izbu. Po kratšom programe deti šli domov a starší sa presunuli do neďalekej kaviarne Pod lipami. V niekdajšej Novej škole odznel kratší kultúrno-umelecký program a stretnutie sa skončilo oprašovaním spomienok na niekdajšie čaro Vianoc a dni detstva a mladosti.

Vianočný čas v etno izbe Spolku žien Slovenka

ZABÍJAČKA V SKOS ERDEVÍK. Ochotníci Slovenského kultúrno-osvetového spolku v Erdevíku ani na budúci rok nesklamú svojich stálych zákazníkov na Klobasiáde, lebo aj tohto roku vyrobili výborné klobásy. Zabíjačku, ôsmu v poradí, usporiadali 6. decembra, teda ako aj každý rok – na Mikuláša. Podľa množstva vyrobených hrubých klobás bola asi najbohatšia: z 200 kg mäsa vyrobili 80 klobás. Samozrejme, tu sú i vedľajšie produkty: slanina, tlačenka a škvarky. Aj nasledujúci rok sa Slovenský kultúrno-osvetový spolok zúčastní na Sriemskej klobasiáde v Erdevíku a na Klobasiáde v Šíde, kde ponúkne na predaj svoje výrobky. Zárobok z predaja týchto výrobkov každoročne použijú na údržbu budovy spolku. Sriemska klobasiáda v Erdevíku býva tradične v júni a dovtedy sa špeciality vysušia a vyzrejú a môžu sa konzumovať. D. B.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Foto: V. Miškovicová a autor

KOŠTOVKA MLADÝCH VÍN V STAREJ PAZOVE. V organizácii Združenia vinárov a vinohradníkov Stará Pazova sa vo štvrtok 15. decembra uskutočnila koštovka mladých vín. Početných milovníkov vína v miestnostiach Slovenského národného domu privítal Michal Baláž. O relatívne dobrej kvalite 29 vzoriek vín sa zmienil Željko Bohinc, someliér sriemsky, ktorý okrem iného povedal, že pre pazovské vína je špecifické to, že sú trochu kyslé, čo závisí od odrôd hrozna pestovaných v Slankamenských Vinohradoch. Zdôraznil však, že k zlepšeniu kvality vína určite prispievajú aj takéto koštovky a stretnutia vinárov a vinohradníkov s odborníkmi. Aby víno väčšmi chutilo, na koštovke ponúkali starodávnu dobrotu – chlieb s masťou a červenou mletou paprikou. Nasledujúce podujatie členovia plánujú 15. februára 2017, keď sa na koštovke zúčastnia vinári z územia celej Staropazovskej obce. A. Lš. • ĽUDIA A UDALOSTI •

VOJNOVÉ NEZÁBUDKY (45)

Bodka za vojnou Ján Cicka PIATOK 11. júna 1999 V tento deň mi zostáva ešte zaznačiť, čo sa stalo včera. Prvý deň slobody. Bez sirény, bez lietadiel, bez bômb. Najprv sme sa dobre vyspali. Vilka urobila dva účesy: Ernestovej žene, ktorá dnes vydáva dcéru Lauru, a Stanke, ktorá u nás nebola počas celého obdobia vojny, lebo ho strávila u dcéry v Sriemskych Karlovciach. Boli sa strihať aj Kekini chlapci. Ja som poväčšine celý deň leňošil, podriemkaval, fajčil... Vychutnával som slobodu. Podvečer o 18.00 hodine sme my z nášho vchodu mali zraz. Slávnostné ukončenie vojny. Vilka upiekla krempitu, Stana rožky, obe doniesli aj višňovú šťavu a uvarili čiernu kávu; Sulićovci doniesli pivo. Prítomní (sme) boli: Sulićovci, Stana, Dragan, Nova Vujović, babka Síčovka, neskoršie prišli Mile a Vesna Krstićovci, aj tetka Dara zo Zelenej oproti, aj Juca, Ali s rodinou. Chybovala veľká Milena, ktorá sa odišla pozrieť na vnúča. Pri tejto príležitosti som mal takýto príhovor: „Drahí a milí susedovci, z poverenia Najvyššej vojen-

skej rady, Najvyššieho veliteľa ozbrojených síl, Generálneho štábu Vojska Juhoslávie, Štábu Miestneho spoločenstva Jugovićevo a operatívneho štábu vchodu 4, číslo 144, Ulica Veselina Maslešu, Jugovićevo, Detelinara, Nový Sad, Báčka, Vojvodina, Srbsko, Juhoslávia, Balkánsky polostrov, Európa, Zemeguľa, Slnečná sústava, zverejňujem tieto komuniké: O polnoci, o 00.00 hodín, sme v rádiu počuli úradné vyhlásenie o tom, že vojenskí predstavitelia Vojska Juhoslávie Spolkovej republiky Juhoslávie a predstavitelia Bezpečnostnej rady Organizácie spojených národov podpísali vojenskú dohodu o Kosove. S úspešne zakončenými rokovaniami bola okamžite oboznámená skupina 8, ktorá to preniesla Bezpečnostnej rade. Keďže sa o polnoci vrátili svetlá do našich ulíc, je to pravda. Viac nehučia sirény, neletia lietadlá. Možno si vyzliecť dlhé gate. Ja ako svojvoľný veliteľ nášho vchodu a bicyklárne pri tejto príležitosti udeľujem: 1. Vyznamenanie Bystrozrakého orla IV. stupňa týmto príslušníkom nášho oddielu – vchodu: Márii Sulićovej, Vilme Cickovej, Stane Adamovićovej, Milene Vujovićovej za úspešné nepretržité

čumenie na hviezdnatú oblohu; 2. Za úspešnú strážnickú službu vchodu vyznamenanie Veľkej Baterky: Alimu Trude a celej jeho rodine na prízemí; 3. Za úspešné a hrdinské udržiavanie spojov so susednými vchodmi a ústredným krytom vyznamenanie Čierny kocúr I. stupňa: spojárom Draganovi Milinovićovi a Jánovi Cickovi; 4. Za úspešnú a prenikavú analýzu aktuálnej vojensko-bombardovacej nočnej situácie

6. Za preukázanú vytrvalosť až do konca vojny maličkému papagájovi s červeným chocholom z 5. poschodia vyslovujem pochválenie a udeľujem prevelenie na 2. poschodie, kde má lepšie podmienky na zotavenie z vojnových hrôz. Vyslovujem pokarhanie druhému papagájovi, ktorý 3 (tri) dni pred zakončením vojny dezertoval z bytu, ufrngol nevedno kam a doteraz sa veliteľstvu nehlásil. Tento papagáj sa v úradných vojenských spisoch zaraďuje do rubriky: Nezvestní. Nakoniec vás prosím o jedno: zostaňme naďalej dobrí susedovci. Zároveň vám pripomínam, že sme ešte stále vo vojnovom stave, vo vojne, lebo Momir Bulatović, ktorý ho vyhlásil, do tejto chvíle vojnový stav nezrušil. Smrť na čižmu a – sloboda na vranu!“ Svojvoľný veliteľ vchodu 144 (4) Ján Cicka

až do rána (vojenským odborníkom – komentátorom) verejne pochvaľujem: Andriju Sulića, Novu Vujovića a Jána Cicku (t. j. seba sa; nemajte mi za zle: každé hrable k sebe hrabú); 5. Za úspešné pozdvihovanie bojovej morálky a bojového ducha a preukázanú hrdinskosť udeľujem Medailu za zásluhy nočnej sovy II. stupňa: babke Mariške Síčovej (,Marš, marš...! Matera vám vášho!’);

Sídlisko 10. júna 1999 o 18.00 hodine. Tu sa moje Vojnové nezábudky končia. P. S. Ak budem pokračovať v písaní, tak ďalšie, prirodzene, pomenujem Povojnové nezábudky. Amen vojna, amen strach, na srdci kameň – AMEN!

K Vojnovým nezábudkám Jána Cicku

yprchá nám, všakáno, z vedomia povestná „letecká kampaň“. Famózna návšteva Milosrdného anjela, ako „všemožné“ NATO pomenovalo svoju akciu leteckých útokov na niekdajšiu Spolkovú republiku Juhosláviu roku 1999. Unikajú nám súvislosti; zabúdame, ako vyzeral život v tom krušnom období... Ján Cicka (1934 – 2006), niekdajší novinár Hlasu ľudu, vtedy už na dôchodku (ešte stále redigoval prílohu Obzory) zanechal svojrázne svedectvo. Dostali sme • ĽUDIA A UDALOSTI •

sa k nemu (ajhľa, aký život vie byť bizarný) v deň jeho pohrebu. Doteraz sa jeho Vojnové nezábudky nepodarilo vydať knižne; možno raz... Na tomto mieste sa končí seriál zápisov, kompletného „vojnového denníka“ nášho niekdajšieho kolegu. Ján Cicka každý deň (začnúc 24. marcom a končiac 10. júnom 1999) zapísal vlastné postrehy o tom, ako onehdy obyčajní ľudia, on, jeho manželka Vilma, susedovci, priatelia a známi prežívali dni neistoty.

Vojnové nezábudky si dozaista nenárokujú na dáky literárny žáner, trebárs jednotlivé pasáže k tomu inklinujú. Nielen preto, že sa autor k aktuálnej situácii sem-tam vyjadril aj veršami. Jeho záznamy chápeme predovšetkým ako dokument. Správne sú postrehy niektorých čitateľov, týkajúce sa skutočnosti, že niektoré situácie sa často opakujú. Veď práve. „Čaro“ obdobia, o ktorom je reč, je práve v opakovaní nepríjemných až hrozivých chvíľ. Veští zvuk sirény skutočný útok alebo

ide o falošný poplach? Zasiahnu bomby (aj) nás? Bude voda (elektrina) – nebude...? Veriť správam úradným, alebo tým, ktoré kolujú od ucha k uchu medzi ľuďmi? Vojnové nezábudky Jána Cicku sú proste o tom, ako počas leteckých útokov žili obyvatelia jedného sídliska. Snažili sme sa do nich zasahovať minimálne, s cieľom zachovať ich autentickosť. Text prepísal Vladimír Hudec a upravil Juraj Bartoš.

52 /4731/ 24. 12. 2016

Red.

Zoroslav Jesenský

Nový rok Čo to na nás striehne v kroví? Rok 2017, celkom nový.

Nesie nové udalosti, nový smiech a nových hostí. Nové cesty, nové kroky – pochodujú nové roky. Aj ty Peter, aj ty Janka tešte sa na nové ránka.

Jasmina Sklabinská, 4. 1, ZŠ 15. októbra v Pivnici

Nehrej si pri peci kosti, vykroč smelo do budúcnosti.

Krásne chvíle vianočné

Vianoce k nám už prichádzajú a vy, milé deti, sa im tešíte určite najviac. Pod stromčekom si nájdete darčeky od Ježiška, ale to najvzácnejšie, čo si prajete, je šťastie rodiny. Na Vianoce má byť rodina spolu a tešiť sa na sviatky a na všetko to krásne, čo nám prinášajú. Súčasťou tej rodinnej pohody je aj ozdobený jagavý stromček, ktorý dotvára celkové vianočné ovzdušie. Vôňa ihličia, koláčov a teplo domova sú tá krása vianočného pokoja a rodinného šťastia. ŠŤASTNÉ a VESELÉ VIANOCE, milé deti!

Petra Galambošová, prváčka, ZŠ J. M. Dragutina v Hložanoch

Mila Privizerová, 8. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči Irena Kuštrová, 1. a, ZŠ J. A. Komenského v Kulpíne

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Deny Supek, tretiak, ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku

Pod vianočným stromčekom Už rozmýšľam. Rozmýšľam. Rozmýšľam, čo by som si zaželala pod stromček. Blížia sa Vianoce. Som dospelá a už neverím, že dedko Mráz prichádza cez komín. Mama mi povedala, že som už veľká pre darčeky, a zasmiala sa, len žartovala. Počas Vianoc som rada, keď som u babky a dedka, potom sme všetci spolu na jednom mieste. Často sa opýtam sama seba, aké by Vianoce boli bez rodiny. Veľmi ľutujem ľudí, zvlášť deti, ktoré nemajú rodičov, alebo takých, ktorých rodičia ťažko zarábajú a nemôžu im darovať darčeky. Ja svoju rodinu ľúbim aj ak darček nedostanem. Pre mňa nie sú Vianoce, ak nieto snehu. Včera ráno padal prvý sneh a dnes už ho niet, akoby pod zem prepadol. Nemám osobitnú žiadosť pre vianočný darček. Ak ho dostanem, dostanem, ak nie, nie. Pre mňa je dôležitá radosť mojej rodiny, ich úsmev pre mňa znamená všetko. Ak sú oni šťastní, šťastná som ja. Andrea Čerňošová, 7. 2, ZŠ Mladých pokolení v Kovačici

• DETSKÝ KÚTIK • •

Vianočný kaleidoskop OSOBITNÁ PRÍLOHA

HLAS ĽUDU | 24. 12. 2016 • 52 /4731/

Vianočný pozdrav Samuel Vrbovský, biskup

eľké prípravy na vianočné slávnosti, túžobne očakávané zážitky z Tichej noci, rozžiarené očká detí a spokojné, vyrovnané pohľady dospelých, dostatok zemských darov, či už na stoloch, alebo pod ozdobenými stromčekmi, to všetko na nás tak zapôsobilo, že sa úprimne radujeme radosťou nevýslovnou, radosťou nebeskou. Radujeme sa aj napriek tomu, že nás po všedné dni tlačili a tlačia mnohé starosti, že na nás čaká vyriešenie mnohých úloh, pred ktoré sme boli postavení. Pritom však nechceme zabúdať na povinnosti, ktoré na nás po sviatkoch čakajú, lebo ich za nás nikto iný nevykoná a nevyrieši. Radujeme sa nevýslovnou radosťou nebeskou preto, lebo „tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nik, kto verí v Neho, nezahynul, ale mal večný život“ (Ján 3, 16). Radosť z narodeného Spasiteľa je základným mottom, z ktorého vychádza a o ktorom stále hovorí celá kresťanská cirkev. Jedným z veľkých dôvodov našej radosti je aj to, že „Syn človeka neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal dušu ako výkupné za mnohých“ (Mt. 20, 28). Služba Syna človeka bola taká veľká, úplná a dokonalá, že nebolo a nie je ani dnes potrebné ku nej pridávať alebo niečo z nej uberať a zakrývať. Ten, ku ktorému sa hneď ako prví poponáhľali betlehemskí pastieri, Ten narodený, Ukrižovaný a Vzkriesený, jasne dokázal, že

radostná služba Bohu a človeku nikdy nepozná hranice. Pán Ježiš neslúžil pre slávu, ale preto, že bol každého dňa pripravený vykonať službu zmierenia. Služba Kristova zaväzuje zase len ku službe rovnako aj nás. Veď cirkev a jej údy boli od samého Boha vyvolené k tomu, aby slúžili svojmu Pánovi. Cez vianočné slávnosti zdá sa nám byť celkom samozrejmou táto radostná služba. A to, čo je samozrejmé, k tomu predsa netreba ponúkať alebo povzbudzovať. Ani jednému živému tvorovi nie je potrebné prikázať Dýchaj!, lebo keby nedýchal, tak by nežil. Ani jednému kvetu nie je potrebné privolať Kvitni!, lebo keby nekvitol, tak by nepriniesol ani ovocia. Našu službu Bohu často nepovažujeme za samozrejmú, preto nám vianočná slávnosť privoláva: „S radosťou slúžte Hospodinu“. Aká je to radostná služba Hospodinu? Reformácia zdôraznila predovšetkým to, aby radostná služba Bohu zostala na báze evanjelia, na slove Božom, ktorému pripisovala prvú a hlavnú úlohu. Vieme síce, že reformácia sa neobmedzila len na túto formu služby, ale ukázala aj na iné možnosti služby Bohu a človeku. Predsa len pri Slove Božom sa chceme zastaviť aj teraz na Vianoce. Slovo Božie, konkrétne apoštol Pavel nám odporúča, aby sme našu radostnú službu konali vo všetkej pokore, nežnosti a trpezlivosti. Pokora, to je pripravenosť ku službe a zrieknutiu sa akejkoľvek slávy. Pokora, to je skromnosť,

ktorá sa dáva poznať aj druhým. Pri našej spoločnej práci musíme si uvedomiť, že sme ešte nie pri cieli, a preto sme povinní hľadať aj s našimi blížnymi tú spoločnú cestu šťastia. Okrem služby v pokore treba slúžiť aj vo všetkej nežnosti. Je už skutočne načase, aby sme nežnosť začali presadzovať v našich rodinách a vo vzájomných ľudských vzťahoch. Nežnosť nám diktuje skloniť sa či už k malému dieťaťu alebo k hriešnikovi. Lebo nás Boh neurčil k hnevu, ale na to, aby sme dosiahli spasenie v našom Pánovi Ježišovi Kristovi. Spasenie dosiahneme iba cestou pokoja. Aj cez tohtoročné vianočné slávnosti ešte statočnejšie a radostnejšie sa snažme pochopiť a prežiť šírku a dĺžku, výšku a hĺbku lásky a pokoja Kristovho pre všetky národy na tejto zemi. S radosťou máme slúžiť Hospodinovi vo všetkej trpezlivosti. Trpezlivosť je zhovievavosť.

S ostatnými bratmi a sestrami kráčame dlhou životnou cestou, na konci ktorej sa raz budeme zodpovedať nášmu nebeskému Sudcovi. Práve na tejto životnej ceste sme málo zhovievaví, ale snažíme sa posúriť zlo a nezodpovednosť. Sme predsa ľudom Božím, ktorý na tomto svete vykonáva službu Kristovu. Buďme zhovievaví aj voči bratom či sestrám, aj voči všetkým ťažkostiam. Nebuďme zhovievaví však proti hriechu alebo proti ľahostajnosti. Služba cirkvi však smeruje k tomu, aby nás raz a všetkých, ktorým slúžila, odovzdala späť do Božieho vlastníctva. Všetkým vám, milí bratia a sestry v Kristu Ježiši, želám požehnané Vianoce a pokojný nový rok 2017.

Z obsahu Duchovné chvíle nad hmotnými darmi Str. 24 – 25

Ako to bolo voľakedy na Vianoce

Str. 27

Vôňa Vianoc v našich koláčikoch

Str. 29

Vianočný kaleidoskop AKO MLADÍ VNÍMAJÚ VIANOCE?

Duchovné chvíle nad hmotnými darmi Jasmina Pániková

re nejedného človeka sú Vianoce najkrajším sviatkom. Od útleho veku nám rodičia vštepujú lásku k tomuto sviatku, učia nás tradičným obradom, ako ozdobiť stromček a v dnešnej dobe aj celý dom, a tomu hlavnému posolstvu Vianoc. V akej miere sa láska k vianočnému obdobiu zachová, závisí iba od odhodlanosti jednotlivca. Naši starí rodičia, samozrejme, Vianoce spájajú iba s narodením Ježiša Krista. Oslavujú ich tradične, tak ako kedysi. Niektorí bohatšie, iní skromnejšie, ale bez prepychu. Tradície sa pridŕžajú aj naši rodičia, avšak s určitou dávkou moderného. Uznajme, v dnešnej dobe je ťažko zostať imúnny na pestré výzdoby, lákavé reklamy a prenik západného štýlu. Čoraz častejšie sa aj naše domy na dedinách podobajú tým z amerických filmov. Jedni v tom vidia pozitívum, iní zase preháňanie a stratu významu sviatku. Avšak aký vzťah k tomu majú mladé osoby? Na mládež sa často rúha, že nedodržiava zvyky a dá sa zlákať moderným trendom. Sme názoru, že toto nepísané

pravidlo nemožno pripísať každému mladému človekovi. VIANOČNÉ OBDOBIE UŽ V NOVEMBRI Kedysi sa oslava Vianoc začala cítiť iba týždeň – dva pred Vianocami. Dnes je tomu inak. Už od polovice

Martina Zríniová

novembra máme vyzdobené supermarkety a nákupné centrá, centrá niektorých miest a pod. Nastoľuje sa otázka, či to naozaj musí tak byť? Nestráca sa tým čaro Vianoc? Martina Zríniová z Jánošíka si zaspomínala na vysokoškolské dni strávené na Slovensku. Aj keď u nás

vtedy ešte nebolo natoľko populárne skôr ozdobovať domy, v nákupných centrách a na uliciach na Slovensku to už bežalo. „Bolo to pre mňa veľmi nezvyčajné. Ale iba vtedy. Minulý rok, a zvlášť tento, aj v našej krajine je prítomný ten trend. Prekvapila som sa, keď som už v novembri videla ozdobené belehradské ulice. Dokonca aj u nás v Jánošíku už v prvý decembrový týždeň niektorí susedia mali celkom ozdobené domy. Je to trend, ktorý sa dostal k nám zo západu, avšak neschvaľujem ho. Tým spôsobom sa všetci stávame otrokmi módy a trendov. Niektorým je dôležité mať iba ozdobený dom a otázne je, či vedia, prečo sa to robí?“ nastoľuje otázku Martina.

S dobou sa menia aj vianočné zvyky. Časom ich meníme z vlastnej iniciatívy alebo ich zmenia samotné okolnosti. Tak to bolo aj v rodine Zríniovej. Kedysi po každej štedrovečernej službe celá rodina chodila k starým rodičom na večeru. Hoci stará mama už nie je nažive, navštívia starého otca po službách, ale, ako povedala, už to nie je ako kedysi. Teraz každá rodina oslavuje doma. Aj keď sa jeden zvyk vytratil, to hlavné predsa zostalo. Oslava narodenia Ježiša ešte stále existuje. Zmenilo sa iba miesto oslavy. „Určite si uctievajme lokálne, či rodinné tradície, ktoré nám do vienka nechali naši predkovia, ale učme sa dôležitým veciam od nich. Skromnosti a obetavosti,“ hovorí AKÝ VÝZNAM Ivica Grujić-Litavský, MAJÚ študent evanjelickej PRE NÁS teológie z Aradáča. VIANOCE? „V možno nie ani tak Už sme naznačili, ako Vianoce chápu dávnej minulosti, koľnaši rodičia a zvlášť ko som počul od mostarí rodičia. Pre Marjich starých rodičov tinu sa s Vianocami, a našich starších, tieokrem kresťanskéto sviatky oslavovali ho významu, viaže omnoho skromnejšie, aj pojem rodinné- Kristína Ďurčianska ale o to vrúcnejšie, precítenejšie, rodina ho pokoja. „Počas Vianoc je to inak, inakšie vládne bola svornejšia, jej členovia povďačovzdušie než inokedy. Pred nie- nejší a... ľudskejší. Žiaľ, dnes sme koľkými rokmi sme sa dohodli, že svedkami trochu inej reality. Väčšina počas Vianoc v našom dome ne- nás nepozná, napr. čo je to ísť kolebudú žiadne hádky a snažíme sa dovať k svojim najbližším, potriasť to aj dodržať. Brata a mňa rodičia rukou a popriať krásne a požehnané vychovávali v kresťanskom duchu sviatky, zaspievať nábožnú pieseň a odmalička sme vedeli, prečo sa v rodinnom kruhu, poštou zaslať oslavujú vianočné sviatky. Vedeli písaný vianočný pozdrav... Dnes sme o skutočnom posolstve Vianoc všetko odbavíme v pohodlí tepa ozdoby iba dopĺňali oslavu. Mám lého domova tak, že niekoľkokrát kamarátov a kamarátky, ktorí osla- klikneme do notebooku, tabletu či vujú podobne ako my, a aj takých, mobilu. A sme spokojní. Vianočné ktorý nesvätia v tom duchu, ale sviatky majú byť predovšetkým dôraz kladú na výzdoby, moderné o rodine: o stretaní sa, o darovaní trendy, dary a pod.“ milých slov, úprimných pohľadov, či

HLAS ĽUDU | 24. 12. 2016 • 52 /4731/ silných stiskov rúk... Keby sme aspoň cez Vianoce týmto žili, svet by bol aspoň na chvíľu krajším miestom na život.“ Ivica svoju rodinu charakterizuje ako veriacu rodiny, v ktorej vianočné sviatky, tiež vyvrcholenie adventu, mali vždy osobitné miesto. „Aj napriek tomu, že sa veľkonočné sviatky považujú za najväčší, či svojou charakteristikou dôležitý kresťanský sviatok, predsa Vianoce sú niečo, po čom celý rok túžime, a nie nadarmo majú označenie najkrajšieho sviatku v roku – ešte ak sú ozdobené bielou snehovou krásou, hotová radosť a sviatočné čaro!“ Hovorí, že sa vďaka štúdiu na Slovensku naučil chápať sviatky narodenia nášho Spasiteľa po tej „inej“, ako povedal, správnej stránke. „Otvorene priznám – pochopil som, v čom vlastne má byť podstata Vianoc. Jednoznačne nemá byť iba o peknom stromčeku, prehnanej výzdobe obydlia, chutnom jedle a koláčoch – tie si môžeme nachystať hocikedy cez rok. Ale! Ozajstné Vianoce sú len raz za rok. Preto by sme si nemali dovoliť, aby nám podstata sviatkov ,prechádzala pomedzi prsty’.“

vlastnosti každého jednotlivca závisí, nakoľko sa dá ovplyvniť reklamám a či bude nakupovať nadbytočne,“ hovorí. Všetci chceme mať čím bohatší stromček a vianočný

SVIATOK NARODENIA JEŽIŠA ALEBO SVIATOK KONZUMU? Hovoríme, že sú sviatkom pokoja, lásky, oslavy narodenia Ježiša, ale ako odolať reklamám, ktoré na nás čakajú na každom kroku a pozývajú využiť „jedinečnú vianočnú možnosť“. Radujme sa, veseľme sa a míňajme čoraz viac peňazí? Na to nás podnecujú aj lákavé reklamy, z ktorých niektoré vyzerajú ako opravdivé vianočné rozprávočky. Ale aj v takých sa šikovne skrýva komerčný odkaz. „Existuje istá reklama pre určitý druh mobilu, ktorá dokáže vyvolať veľmi silné emócie. Sú Vianoce, všetci sú zaneprázdnení svojimi mobilmi, počítačmi atď. a s chlapcom sa nikto nechce baviť. Aj keď sa v reklame uvádza, aby sme raz v roku odložili svoje smartfóny a strávili chvíle so svojimi blízkymi, predsa sa v tom skrýva aj odkaz – kúpte si naše smartfóny,“ prízvukuje Martina. Psychologička Kristína Ďurčianska zo Selenče reklamy charakterizuje ako kúzelné nástroje výrobcov, ktorými nás, zákazníkov, lákajú nielen počas vianočného obdobia. „Od

stôl, ale či je to najpodstatnejšie počas Vianoc? „Aj na fakulte sme z príslušných predmetov boli poučovaní, aby sme

nemožno hovoriť,“ konštatuje Ivica. Pomerne novým javom sú aj tzv. experti na Vianoce. Módni návrhári sa už prebili aj na pole sviatkov. Dnes už máme dizajnérov na via-

ich vidia iba ako tradíciu, v ktorej dominuje stromček a výzdoba, ale jednoznačne sa všetci najviac tešia na spoločné chvíle strávené v kruhu rodiny. V akej miere dodržiavame

Vianočnou výzdobou dýchajú aj nákupné centrá

Ivica Grujić-Litavský

ľudu často pripomínali pravdivý a zároveň dôležitý fakt, že Ježiš prišiel do tohto sveta potichu a nenápadne, preto ho aj my čakajme pokojne, s radosťou v našom vnútri a slušným správaním. Nežeňme sa za zbytočnými vecami. Pozerajúc sa ale pravde do očí, môžem skonštatovať iba krutú skutočnosť: dnes sa však adventné obdobie využíva komerčne, preto o ňom, ako o období upokojenia, takmer ani

nočné stromčeky, ktoré, uznajme, s vianočným stromčekom nemajú nič spoločné. Takmer každý rok máme navrhnutú inú farbu a rady, ktoré odtiene budú na našom stromčeku navodzovať pocit luxusu. Ozaj, potrebujeme luxus aj na vianočnom stromčeku?! Potrebuje náš stromček osobitný outfit? Ďurčianska mieni, že módne trendy, ktoré zasahujú aj do sviatkov, sa stávajú dôležitejšími než opravdivý význam Vianoc. „Čoraz častejšie možno počuť, ktoré farby budú na daný rok populárne, aké ozdoby si kúpiť a tým návrhom podlieha čoraz viac ľudí. Samozrejme, sú aj tí, ktorým nezáleží na ,módnych trendoch’ a ozdobia si podľa vlastného vkusu.“ DARY, KTORÉ NEMOŽNO POLOŽIŤ POD STROMČEK Väčšina našich spolubesedníkov Vianoce vníma ako náboženský sviatok. Samozrejme, sú aj tí, ktorí

III

vianočné sviatky a ako ich ďalej budeme dodržiavať, závisí od nás samých, ale aj od výchovy, ktorú sme si priniesli z vlastného domu. Či to bude dom, v ktorom bude možné pocítiť nielen vôňu medovníčkov, ale aj opravdivý nádych pokojných Vianoc, keď sa celá rodina pomodlí alebo zaspieva si vianočnú pieseň – závisí od nás. V tom nám určite nepomôžu populárni módni návrhári. Tie „trendy“ žijú v nás alebo nie. Uzavrieme tento článok slovami Grujića-Litavského, ktorý hovorí, že dom dýchajúci vianočnou atmosférou, pukot horiaceho dreva v kozube, rodinná spoločnosť pri vianočnom stole, ktorá si spoločne prežité chvíle váži najviac zo všetkých darov uložených pod stromčekom, nemusí byť našou fantáziou alebo vianočnou scénkou zo zahraničného filmu. „Takou realitou môže žiť každá jedna rodina, ktorá si premyslene na skutočnom jadre vianočných sviatkov dá záležať.“ Foto: autorka a z archívu spolubesedníkov

Vianočný kaleidoskop O VIANOCIACH ICH DETSTVA S ANDREJOM A ANNOU KOLÁROVCAMI Z JÁNOŠÍKA

Vždy je pekne, keď sa slovo Božie počúva Vladimír Hudec

ma totiž do školy a opýtal sa ma, kde mi bola dcéra počas Vianoc. A kde by bola? Tam, kde aj všetky deti. V kostole, odpovedala som. A ty vieš, že sa to nesmie? opýtal

chodieval strieľať dievkam, krátko chodili palazovať ,veveričku’: povedal, že jeho streľba na Štedrý Ja som malá veverička, pýtam si o druhej svetovej vojne a po prívečer, ale aj vôbec zbraň a strieľanie ja do košíčka. chode komunistickej doby na nikdy nebavilo. Tuná však nebolo Kus koláča, kus mrváča, vypustila tieto naše priestory aj oslavy zvykom ako v iných dedinách, aby z chyži vtáča. cirkevných sviatkov sa trochlapci chodili vystreliť A to vtáča štebotalo, Pána Krista chu pozmenili, akoby sa dievkam. Chlapci strieľali privítalo. presťahovali do „ilegály“. pred kostolom po službách A ja si ho vítam, dinárik si pýtam. Mnohí ľudia sviatky oslaBožích na Štedrý večer Dinárik mi dajte, zdraví ostávajte. vovali pri tichosti v kruhu – A potom ešte: Che, che, che, dajte na oslavu narodenia Jesvojej rodiny, aby sa o tom žiša Krista. Strieľali z tzv. mi aj oreche. Dostali sme oriešky, „súdruhovia“ nedozvedeli, mažiarov (rúra na jednej jablká a v nich zapichnuté dináriky, lebo by z toho boli následstrane zatvorená, do ktorej a cukríky, salovky sme ich volali. Obal ky. V povojnovej dobe rástli sa nasypal pušný prach), ale z tých cukríkov sme však nesmeli zaaj Andrej a Anna Kolárovci aj za pomoci obyčajných hodiť, ale sme doňho obalili oriešky z Jánošíka. kľúčikov, ktoré naplnili fo- a kládli na stromček, aby sa ligotalo. – Členovia Zväzu komusforom zo zápaliek, zatisli Bolo to naozaj pekne. Aj dnes sú nistov nechodili do kostola do kľúčika klinec a úderom sviatky pekné, aj keď vo vzduchu a nesmeli ani cirkevné sviato stenu vyvolali prasknutie. vari necítiť ten pôvab sviatkov. Skôr ky oslavovať. Ale všetci ich – Skôr bolo viac lásky medzi ľuďmi. Viac sa schádzali, Po službách Božích najprv bolo viac lásky medzi ľuďmi. Ľudia oslavovali. O tom sa akože zabávali, – hovoria Kolárovci z Jánošíka. chodili spievať deti a po sa viac schádzali, zabávali. Neboli nevedelo, ale všetci vedeli večeri k príbuzným a pria- televízory, počítače, internet. Tie a mlčali, – hovorí Anna. – Ani moji sa ma učiteľ. Veď tam bola s tvojím teľom aj dospelí. odcudzili ľudí. Predsa vždy a všade rodičia do kostola nechodili, lebo synom! odpovedala som a na tom – O polnoci sa spievalo aj z kos- je pekne, kde sa slovo Božie počúotec bol zamestnaný, k tomu aj člen sa skončilo. tolnej veže, a to pesničku Precitnite, va, – povedala nám na záver táto ZK, a iste by mal z toho problémy. A keď sme sa Andreja opýtali, či z veže znie hlas. Na druhé ráno sme horlivá cirkevníčka z Jánošíka. Doma sme si však vždy pripomenuli Vianoce, Veľkú noc a iné sviatky. Na Štedrý večer sme záväzne pripravili IBA PRE LABUŽNÍKOV krumple na ťapši, opekance s makom a medom, koláče. V každej rodine sa piekli aj rôzne koláčiky. Kto čo mal. Nevypekalo sa ako dnes, ale koláče sme mali. Často sme robievali ,masnie’ koláče, zliepané lekvárom. Dnes to voláme ,vanilice’. Pamätám sa aj na vajcový koláč, ktorý sa vylial na ťapšu, a potom sme z toho pohárom vykrajovali mesiačiky a posýpali Suroviny: Na cesto: 160 g hladkej múky, 60 g kakaa, cukrom. Robili sme aj medovníky. 2 lyžičky sódy bikarbóny, 1 lyžička kypriaceho prášku, Nuž a veriaci, ktorí neboli v ZK 2 vajcia, 200 g cukru, 140 g kyslej smotany, 80 ml oleja, a nemali iné prekážky, pravdaže, odchádzali na Štedrý večer do kos- 160 ml kávy; Na plnku: 500 ml mlieka, 2 čokoládové tola tak, ako sa to odjakživa robilo. pudingy, 2 balíčky vanilínového cukru, 250 g masla, 250 podľa návodu hustý čokoládový puding. Po uvarení g práškového cukru, 1 lyžica rumu; Na potretie: trochu Aj detí tam bolo mnoho. necháme puding vychladnúť a občas ho premiešame. – Po službách sme šli spievať pod malinového džemu; Na ozdobu: 50 g horkej čokolády V miske vyšľaháme maslo s práškovým cukrom a po Takto sa to podarí: Cesto: V miske zmiešame múku, oblokom. Najprv sme sa opýtali: lyžici primiešame puding a rum. Mixérom vymiešame Chcete slovo Božie počúvať? Domáci kakao, sódu bikarbónu a kypriaci prášok. Osobitne hladkú čokoládovú plnku. Cesto vždy potrieme tenkou odpovedal: Chceme, len spievajte, vyšľaháme vajcia s cukrom do peny, pridáme smotanu, vrstvou malinového alebo iného džemu a 1/4 krému. deti moje. Zaspievali sme Čas radosti olej, uvarenú kávu a nakoniec sypkú zmes. Vymiešame Takto postupujeme až na vrch, kde potrieme nielen a za to sme dostali oriešky, jablká hladké cesto, ktoré vlejeme do okrúhlej formy vystla- vrchnú vrstvu, ale aj okraje torty. Vrch torty ozdobíme a cukríky salovky. Aj moje deti ne- nej papierom na pečenie a dáme piecť. Pečieme asi hoblinkami čokolády a vložíme ju stuhnúť najlepšie na skoršie chodili do kostola na Štedrý 40 minút pri teplote 180 °C. Upečené cesto necháme noc do chladničky. večer, a mala som z toho aj určitú vychladnúť, a potom ho rozrežeme na tri rovnaké časti. Foto: http://dobruchut.azet.sk nepríjemnosť s učiteľom. Zavolal Plnka: Z mlieka, pudingového prášku a cukru uvaríme

Čokoládová torta

Gratulácie OSOBITNÁ PRÍLOHA HLAS ĽUDU | 24. 12. 2016

G R AT U L Á C I E

2017

Miroslav Štatkić, pokrajinský tajomník pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami Našim cteným priateľom a susedovcom, príslušníkom slovenského národnostného spoločenstva a čitateľom, novinárom, redaktorom a ostatným zamestnancom týždenníka Hlas ľudu blahoželám k vianočným a novoročným sviatkom so želaním, aby ich strávili v kruhu svojich rodín v mieri, radosti a blahobyte. Som presvedčený, že Hlas ľudu, ako najvplyvnejšie médium v slovenskom jazyku bude aj v roku 2017 úspešne pokračovať vo svojom dlhoročnom poslaní zachovávania jazyka, písma, kultúry a ostatných prvkov svojbytnosti a identity vojvodinských Slovákov. Nech nasledujúci rok bude úspešnejší pre všetkých a nech každý z nás v duchu tolerancie do neho pridá ďalší žiarivý odtieň. Šťastlivé a požehnané vianočné a novoročné sviatky.

Primátor mesta Nový Sad Miloš Vučević Všetkým spoluobčanom, ktorí Vianoce oslavujú podľa gregoriánskeho kalendára, blahoželám k tomuto veľkému kresťanskému sviatku. Vianoce nám pripomínajú význam rodiny, ako aj pestovanie tradície a vzájomného porozumenia. Prajem vám, aby ste ich oslávili v radosti, aby ste nadchádzajúce sviatočné dni strávili v zdraví a veselí v spoločnosti svojich najmilších a aby ste po celý rok boli šťastní. Nech vám v sviatočnom duchu viera pridá vytrvalosti a smelosti na nejaké nové skutky a lepší zajtrajšok.

OSOBITNÁ PRÍLOHA

HLAS ĽUDU | 24. 12. 2016

G R AT U L Á C I E

2017

Vianočný pozdrav z Matice slovenskej Prvá bohatá snehová nádielka, predlžujúce sa večery, sychravé rána i silný mráz... Príroda i tým menej všímavým a uponáhľaným pripomína, že prichádza posledný mesiac roka, december. Uzatvára sa jeden rok. December určuje, že sme opäť o rok starší, o rok skúsenejší i múdrejší. Posledný mesiac v kalendári značí, že prichádza čas bilancie i hodnotenia toho, čím sme počas celého roka žili, čomu sme sa venovali. December je tiež mesiacom spomienok, časom citu i časom, keď hodnotíme zmysel nášho bytia. V ňom sa snúbi doba ukončenia roka s dobou sviatkov rodiny. Je to obdobie spomalenia pracovného tempa i obdobie pre rodinu a lásku. Mnohým z nás sa k decembru viažu tie najkrajšie vianočné spomienky. Plný stôl, voňavý stromček uprostred izby, krásne červené gule z jemného skla, oriešky, slamený koník, no najmä rodina: mama, otec, starí rodičia i dietky – všetci pri jednom stole, plní očakávania i radosti s vnútorným presvedčením potešiť toho druhého darčekom, ktorý preň starostlivo vyberali. Práve Vy, naši krajania, ste si svoje zvyky odniesli z domoviny do šíreho sveta. Vo svojich srdciach ste si niesli

OSOBITNÁ PRÍLOHA

vlastnú identitu, v rukách remeslo a v hlavách múdry um. Z pokolenia na pokolenie ste odovzdávali najvzácnejší poklad svojim potomkom, aby ďalej hrdo šírili svoju kultúru, náboženstvo i históriu. Ženy sa postarali o prenos vianočnej gastronómie, muži zase o zvyky a dovedna ste spoločne zabezpečili prenos našej národnej identity. Milí naši krajania, je naozaj obdivuhodné, že aj v čase globalizácie nezabúdate na svoje korene, že pestujete slovenskú reč, ktorá je odrazom slovenského myslenia, že zachovávate slovenskú kultúru, ktorá je obrazom vyspelosti slovenského národa, že zachovávate kresťanské náboženstvo, ktoré je symbolom dobra Slovákov a že vychovávate... Vychovávate ďalšiu slovenskú generáciu, ktorá zabezpečí udržateľnosť našej svojbytnosti. Zo srdca a sídla Matice slovenskej Vám vyslovujeme za Vašu prácu i cítenie úprimné poďakovanie. Želáme Vám pokojné a krásne Vianoce. Prežite ich s tými, ktorých milujete, obklopení rodinami a hojnosťou štedrovečerného stola i sŕdc. Zuzana Pavelcová

HLAS ĽUDU | 24. 12. 2016

G R AT U L Á C I E

2017

OSOBITNÁ PRÍLOHA

HLAS ĽUDU | 24. 12. 2016

G R AT U L Á C I E

Všetkým občanom Kovačickej obce, ako i ľuďom dobrej vôle a čitateľom Hlasu ľudu, želáme šťastné prežitie vianočných a novoročných sviatkov

Obec Kovačica predseda obce Milan Garašević

Zhromaždenie obce Kovačica predseda Zhromaždenia obce dipl. právnik Zlatko Šimák

OSOBITNÁ PRÍLOHA

HLAS ĽUDU | 24. 12. 2016

2017

G R AT U L Á C I E

2017

Pokojné Vianoce a šťastný nový rok 2017 praje

Miestne spoločenstvo

STARÁ PAZOVA

OSOBITNÁ PRÍLOHA

HLAS ĽUDU | 24. 12. 2016

G R AT U L Á C I E

Radosť, ktorá ožiarila Betlehemskú noc príchodom Spasiteľa, nech aj váš život osvetlí svetlom radosti, lásky a pokoja v novom roku 2017, to vám zo srdca želá v tento sviatočný čas

2017

Ponúkame: romány, encyklopédie, kuchárky, slovníky, svetové bestsellery, knihy pre deti, kancelárske potreby

Ústredie Matice slovenskej v Srbsku a miestne odbory MSS

Báčsky Petrovec, Leninova 7 tel.: 063/803-25-82 delodefia@stcable.net

Zákazníkom a všetkým občanom želáme krásne vianočné sviatky a úspešný nový rok 2017

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY VYROBNY PROGRAM: – NEREZOVE KOMINY – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY VYROBNY PROGRAM: – AKUMULACNE NADRŽE

– HORAKY NA PELETY – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY VYROBNY PROGRAM:– NEREZOVE KOMINY –– KOTLY HORAKY NA PELETY – AKUMULACNE NA PEVNE PALIVO, BIOMASU ANADRŽE PELETY NA PELETY –– HORAKY NEREZOVE KOMINY Nositelia zlatých medailí za NEREZOVE KOMINY –––kvalitu AKUMULACNE na Novosadskom veľtrhu AKUMULACNE NADRŽENADRŽE

KOVAČICA Štúrova 69 zlatých medailí za Nositelia tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 kvalitu na Novosadskom veľtrhu www.uniko.rs Nositelia zlatých medailí zaKOVAČICA kvalitu na Novosadskom veľtrhu

Štúrova 69

Šťastné a veselé vianočné a novoročné sviatky tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097

Nositelia zlatých medailí za www.uniko.rs KOVAČICA Štúrova 69 veľtrhu kvalitu na Novosadskom

tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

OSOBITNÁ PRÍLOHA

HLAS ĽUDU | 24. 12. 2016

G R AT U L Á C I E

2017

Svojim občanom a čitateľom Hlasu ľudu želáme krásne Vianoce a v novom roku 2017 zdravie, šťastie a úspechy

Miestne spoločenstvo

Svojim občanom a čitateľom Hlasu ľudu prajeme požehnané vianočné sviatky a šťastný a úspešný nový rok 2017

KULPÍN

KYSÁČ

Miestne spoločenstvo

SILBAŠ Pokojné prežitie vianočných sviatkov, pohodu a lásku v kruhu svojich najbližších a veľa zdravia, osobných a pracovných úspechov v novom roku 2017 prajeme našim občanom a čitateľom Hlasu ľudu

HAŠKA GIM M. Tita 87 Kulpín tel.: 021/2286-018, 2286-454 fax: 021/2286-475 e-mail: haskagm@gmail.com

Želáme vám krásne Vianoce a v novom roku 2017 veľa zdravia, lásky a rodinnej pohody

OSOBITNÁ PRÍLOHA

HLAS ĽUDU | 24. 12. 2016

G R AT U L Á C I E

Krásne vianočné sviatky so svojimi blízkymi, veľa šťastia, zdravia, lásky a pohody v novom roku 2017 želá

BUGARSKI DENT stomatologická ordinácia

Dr. Janka Bugarská Ul. Juhoslovanskej armády 26 1. poschodie, číslo bytu 7 Báčska Palanka mobil: 063/83-73-144

OSOBITNÁ PRÍLOHA

HLAS ĽUDU | 24. 12. 2016

2017

G R AT U L Á C I E

2017

STOMATOLOGICKÁ ORDINÁCIA

Dr. Milina Kardelisová

Špecializovaná stomatologická ordinácia

doktorka stomatológie

21 211 Kysáč Ul. Jána Amosa Komenského 34 tel.: 021/828-295, mobil: 064/16-57-053 e-mail: mikardel@gmail.com

Dr. Ana Meši

doktorka stomatológie špecialistka stomatologickej protetiky

Všetkým zákazníkom a svojim občanom prajeme krásne prežitie vianočných sviatkov a šťastný a úspešný nový rok 2017

21 211 Kysáč Ul. Dr. Janka Gombára 125 021/828-617 062/84 11 275

V čarovnej atmosfére Vianoc zabudnite na starosti všedných dní a nový rok 2017 prežite čo najlepšie

Zdravotným pracovníkom, užívateľom našich služieb a všetkým občanom Staropazovskej obce želáme veľa zdravia a radosti v novom roku 2017

DOM ZDRAVIA

DR. JOVANA JOVANOVIĆA-ZMAJA STARÁ PAZOVA

OSOBITNÁ PRÍLOHA

HLAS ĽUDU | 24. 12. 2016

G R AT U L Á C I E

2017

Na Vianoce a v novom roku 2017 vám želáme lásku, rodinnú pohodu a šťastie na každom kroku

Krásne Vianoce a v novom roku 2017 zdravie, šťastie, úspech a príjemnú rodinnú pohodu svojim zamestnancom, zákazníkom, podnikateľským partnerom a čitateľom Hlasu ľudu želá súkromný podnik

dekoratívne obkladačky z polystyrénu pre dom Báčsky Petrovec Leninova 120 tel.: 021/781-739

Kulpín Ul. radnička 12 tel.: 021/2286-714 063/517-574

www.stilby.co.rs office@stilby.co.rs

Výroba a výkup poľnohospodárskych výrobkov

Našim terajším, ale aj novým zákazníkom prajeme krásne prežitie Vianoc a šťastný a úspešný nový rok 2017

AGROPLOD Hložany Majitelia:

Ján a Jarmila Bohušovci Ul. Veljka Vlahovića 60 tel.: 021/788-726 kooperácia: 788-499 poľnohospodárska lekáreň: 788-012

Krásne Vianoce a v novom roku 2017 veľa zdravia, šťastia, lásky a rodinnej pohody

Báčsky Petrovec Ul. Kollárova 14 tel.: 021/781-663 www.kocka-backi-petrovec.ls.rs kockasasa@eunet.rs OSOBITNÁ PRÍLOHA

HLAS ĽUDU | 24. 12. 2016

G R AT U L Á C I E

2017

Prajeme vám veselé a pokojné prežitie vianočných sviatkov, veľa zdravia, šťastia, lásky a úspechov v novom roku 2017 KOMUNÁLNY PODNIK

GLOAKVALIS

Rovina, s. s r. o. Báčsky Petrovec Kulpínska 2 tel.: 021/782-735 a 782-736

, s. s r. o.

HLOŽANY

Technická prehliadka motorových vozidiel, traktorov a kamiónov Krásne vianočné sviatky v kruhu rodiny a svojich najmilších a úspešný nový rok 2017

Ulica maršala Tita 58 Hložany tel.: 021/788-006

Navštívte nás – budete spokojní!

Verejný podnik

Vodovod a kanalizácia Stará Pazova Ulica Branka Radičevića 2 tel.: 022/310-680

VIETE SI PREDSTAVIŤ SVIATKY BEZ VODY?! SME S VAMI 24 HODÍN DENNE! PRE NÁS SVIATKY NEEXISTUJÚ, PRETOŽE VÁM CHCEME ZABEZPEČIŤ KVALITNÚ VODU NA DOSAH RUKY V KAŽDEJ CHVÍLI.

UŽITE SI SVIATOČNÉ ČARO, VŽDY NA VÁS MYSLÍME. ĎAKUJEME ZA DÔVERU.

Aj počas sviatkov: 022/310-330 OSOBITNÁ PRÍLOHA

HLAS ĽUDU | 24. 12. 2016

G R AT U L Á C I E

2017

Poliklinika

ZDRAVLJE Báčsky Petrovec Jarmočná b. č.

Chirurgia, ORL, urológia, ortopédia, dermatovenerológia, tel.: 021/782-890, 781-530 Röntgen, ultrazvuk a CT, tel.: 021/782-891 Rádiológ – ultrazvuk CT – skener Doppler

Keď vianočné zvony odbijú polnoc a oznámia príchod čarokrásnych Vianoc, zabudnite hneď na všetky starosti a prežite nový rok 2017 v zdraví, šťastí a radosti.

Otorinolaryngológ tel.: 021/780-792 Detský chirurg – urológ tel.: 021/780-792

Krásne Vianoce a šťastný a úspešný nový rok 2017

Predškolská ustanovizeň

POLETARAC Stará Pazova

Prajeme vám krásne, veselé a požehnané Vianoce a šťastný a úspešný nový rok 2017

OSOBITNÁ PRÍLOHA

HLAS ĽUDU | 24. 12. 2016

G R AT U L Á C I E

2017

VIANOČNÚ POHODU A V NOVOM ROKU 2017 VEĽA ŠŤASTIA, ZDRAVIA A SPOKOJNOSTI

AUTOSERVIS UŠJAK

Kamenárska dielňa

BARTOŠ – zo všetkých druhov prírodného kameňa náhrobné pomníky – kameň aj v exteriéri, aj v interiéri domu 21 470 Báčsky Petrovec • Leninova 66 tel.: 021/780-158 • fax: 021/780-772

Ul. Cyrila a Metoda 58 Karađorđeva 55 STARÁ PAZOVA tel.: 022/316-315, 065/316-31-55, 063/77-04-460

Krásne vianočné sviatky a úspešný nový rok 2017

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

MILOVNÍCI KNÍH Za výhodné ceny vám ponúkame tieto naše knižné vydania: 1. Andrej Čipkár: Prečo???, rozprávky pre deti, cena 300 din.; 2. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz, román pre tínedžerov, cena 500 din.; 3. Elena Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din.; 4. Jaroslav Feldy: Keď v živote nekvitli iba ruže – Ranená mladosť, skutočné životné osudy ľudí zo sriemskych dedín Erdevíka a Bingule, sága o troch rodinách, cena 600 din.; 5. Zborník prác Kysáč 1773 – 2013, od založenia po súčasnosť, cena 2 000 din. Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840, alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@ hl.rs, filipova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

OSOBITNÁ PRÍLOHA

HLAS ĽUDU | 24. 12. 2016

G R AT U L Á C I E

Našim čitateľom prajeme láskyplné Vianoce a šťastný nový rok Aj v roku 2017 s vami a o vás

hlasludu.info | hl.rs

OSOBITNÁ PRÍLOHA

HLAS ĽUDU | 24. 12. 2016

2017

G R AT U L Á C I E

2017

Prajeme vám veselé Vianoce a šťastný nový rok 2017

21 470 Báčsky Petrovec Ul. XIV. VÚSB 4-6 tel.: +381 (0)21/780-618 tel.: +381 (0)21/780-619 fax: +381 (0)21/780-291 hlprintbp@gmail.com www.hlprint.rs

Fotosadzba • Ofsetová tlač • Knihárske spracovanie • Výroba obalu OSOBITNÁ PRÍLOHA

HLAS ĽUDU | 24. 12. 2016

HLAS ĽUDU | 24. 12. 2016 • 52 /4731/

S KATARÍNOU ŠERFÉZYOVOU Z ERDEVÍKA

Ako to bolo voľakedy na Vianoce Danuška Berediová

mama vždy hovorili, že máme veľa roboty, že kedy opradieme?... Na as radosti, veselosti, pri- prvý deň Vianoc sme ani veľa jedla šiel požehnaný...“ Všetko nepripravovali, ale na druhý deň, máme prichystané, na- na Štefana.“ varené, dom je poupratovaný... Kedy ste zdobili stromček? Pravda, času bolo „Stromček sme málo, ale predsa sa zdobili na Posiaci všetko stihlo. Naši deň, pred odchonajbližší sú zase dom do kostola. všetci doma. Sú Teraz vidím, že si tu Vianoce. O tom, stromček a celý ako voľakedy bolo dom ozdobia ovena Vianoce, poľa skôr, ale to sa má rozprávali sme sa urobiť na Posiaci s Katarínou Šerdeň, pred odchofézyovou z Erdedom do kostola. víka. Naša spoluKým som bola malá, besedníčka má 81 tak som stromček rokov. Rokov veľa, zdobila s mamou, ale pamäť bystrú. Katarína Šerfézyová: a keď som bola Spomína si, ako sa Tá sviatočná atmosféra staršia, tak sama. Aj oslavovali Vianoce, bývala ešte krajšia teraz to mám rada. keď bola dieťa, či Moja mama chcela bolo viac času na prípravy, aké iba prirodzenú jedľu, aby voňala na obyčaje si uctievali na tento svia- Vianoce. Ozdoby boli najčastejšie tok. Takéto rozhovory sú v dnešnej cukríky zakrútené do pozlátka a rodobe opravdivým pokladom. Pre bili sme ich aj sami – z krepového mladšie generácie zvlášť. Niektoré papiera, z jablka, medovníkové. obyčaje poznáme z rozprávania Vždy sme siali aj žito, na Mikuláša, našich starých rodičov, niektoré do tanierika, a položili sme ho na sú aj nám „nové“. murovanú pec. Tam vždy pekne Ako ste sa pripravovali a čo vyrástlo. Lebo keď sme pec vykúrili ste varili na Vianoce? večer, bola teplá celú noc. A ešte „Vianočná doba sa začína adven- čo? Polievali sme ho z úst. Moji sa tom. Po Mikuláši a Lucke sa začalo vždy na to smiali... A teraz sa mi pripravovať na Vianoce a upratoval žito nepodarí každý rok... Trochu sa celý dom. Pred sviatkami sa sme ho zostrihli, zaviazali stužku robili oblátky, a to také: iba z múky, a do stredu sme dali sviečku.“ vody, trochu soli a cukru a piekli Na aké vianočné obyčaje si sa na platni. Na Posiaci večer sa ešte spomínate? varila kapusta alebo sárma; čiže „Keď sme prišli z kostola, najprv muselo byť niečo kapustové. My sme večerali. Všetko bolo prichyssme varili kapustu, a to s mäsom, tané, so sviatočným obrusom, chrbtinou, chvostom, ušami a kaž- lebo inokedy sme mali kožený dému kúsok klobásy. A bola ešte obrus. Najstarší sa pomodlil. Môj pečená klobása. Iba na Vianoce otec už nebol živý, tak sa modlila bolo čerstvé mäso (ostatné bolo mama. Spievali sme Čas radosti údené) a bolo to veľmi chutné. Ka- alebo Narodil sa Kristus Pán, také pustu som nikdy nemala rada, ale piesne, ktoré sme všetci vedeli tú na Vianoce áno. Koláče sa piekli zaspievať. Zapamätala som si zliepané, sladké pagáče, neskoršie moju obľúbenú pieseň. Teraz ani boli aj keksy na železe, herovky nepočujem, že ju spievajú: Pásli a aj plásty a torty. Na Posiaci deň ovce valasi pri betlehemskom salasa ešte dopoludnia priadlo. Stará ši, anjel sa im ukázal, za hviezdou

„Č

ísť kázal, do Betlema – Ježiško sa narodil! Mária mu spievala – hajaj, bújaj, synu môj. Veď je Pán Boh Otec tvoj. Nieto ju ani v spevníku, ani v Tranosciu. Je to krásna pieseň. Do taniera nám položili jednu oblátku a kúsok cesnaku. To sme museli zjesť. My deti sme nechceli ten cesnak a položili sme ho pod tanier, ale nakoniec sme ho museli zjesť, lebo nás kontrolovali. Bolo to na zdravie. Pri stole bol nový slamienok, v ňom orechy. Každý dostal aj jablko, ak sme

Rodina Šerfézyová na Vianoce v roku 1969

nemali dosť, tak každý len polovicu z jablka. Orechy sme si lúpali, a keď niekto nadišiel na červivý, to znamenalo, že nebude zdravý. To sme potom jedli, rozprávali sa a spievali ešte piesne, ktoré sme už poznali, aj nové, aby sme sa naučili.“ Ako to bývalo na sviatky v kostole? „Do kostola chodili všetci, húfom, ako pohreb keď ide, toľko nás bolo. Na Posiaci večer boli deti v kostole, ale nepolazovali, ani nedostávali balíky. V kostole

bolo veľmi veľa mladých. Naveky sa mi páčilo, že v kostole bolo toľko dievčeniec, až pod chór. Pán farár vošli na bočné dvere a keď sme ich zbadali, všetky sme sa posunuli k laviciam, aby prešiel. To bolo pekne vidieť. Keď sa modlilo, tak sme si pokľakali na kolená. Na prvý deň Vianoc sme všetci z domu šli do kostola a každá dievka musela mať niečo nové: či sukňu, či hocičo iné, ale muselo byť nové. A moja stará mama mi rozprávala, že to tak bolo, aj keď ona bola mladá.“ Chodievali ste aj polazovať? „Pravdaže, naučili nás, a ja som chodila už ako šesťročná. A znelo to takto: Doniesla som vám zvesť, že sa narodil nám Spasiteľ. Iba takú krátku. Ale najprv sme ráno včas vstali, mama rozrezala jablko. Odniesli sme koňom a mne dali do lavóra vodu s jablkom, aby som sa umyla, aby som bola pekná červená. A potom sa šlo polazovať. Dievčencom sa dávali medovníkové bábky a chlapcom koníky, drobné dináre, orechy a koláče. Nemali sme veľa rodiny, ale muselo sa ísť ku krstným rodičom a starým rodičom. A potom do kostola, a to v novej sukni. Keď som už bola staršia, chodili sme podvečer spievať pod oblok susedovcom, všade, kde bolo svetlo. Niekde nás zavolali dnu a niekde ani nie.“ Čo sa podľa vás najviac zmenilo? „Najviac sa zmenilo to, že je stále menej mladých v kostole a pomaly aj starších. Všeobecne, ľudia nechodia do kostola. Že vraj niet času... Ale veď my sme voľakedy mali aj kravu, kone, sliepky, husi, kačice, zajace, holuby, aj vinič. Všetko sme stihli porobiť a išli sme do kostola. V nedeľu sme vstávali včasráno, aby sme stihli. A teraz si v nedeľu radšej chceme dlhšie pospať. Tak je to aj na Vianoce. Tá sviatočná atmosféra by bola ešte krajšia, keby nás v chráme Božom bolo viac.

Vianočný kaleidoskop RADY PROFESORKY DR. BUDIMKY NOVAKOVIĆOVEJ

Sviatky bez nadbytočných kilogramov Elena Šranková

red nami sú vianočné a novoročné sviatky, čo znamená, že na stole bude mnoho dobrých jedál. Vyprážaná ryba, zemiakový šalát, kapustnica s údenými rebrami a klobásou, respektíve namiesto kapustnice sárma. Nesmú chýbať ani makové rezance a, pravdaže, množstvo rôznych koláčov. Prof. Dr. Budimku Novakovićovú, subšpecialistku výživy zdravých a chorých ľudí z Nového Sadu, sme preto požiadali o niekoľko rád o tom, ako sviatky prežiť bez nadbytočných kilogramov. – Vianočné a novoročné sviatky sú príležitosťou na to, aby sa zoskupila rodina a priatelia. Sprevádzané sú rôznymi obyčajami, ale aj hojnosťou chutných jedál. Slovenská kuchyňa je tradične bohatá, rôznorodá, veľmi chutná a z príležitosti Vianoc je zvlášť chuťovo atraktívna. Tradičné jedlá majú všetci radi, chutia v zimnom období, ale sú zároveň bohaté na tuky, soli a cukor, čiže majú veľkú energetickú hodnotu. Lákavá chuť a vôňa jedla, ako i dobrá nálada v kruhu rodiny a priateľov sú príčiny konzumovania väčšieho množstva jedla. Jedlo sa zvyčajne neodnáša zo stola, takže sa konzumovanie opakuje. Tradíciu a obyčaje však netreba meniť, ale v nich pokračovať. Aké zmeny by ste pripustili, aby sme skĺbili tradíciu so zdravým spôsobom života, ku ktorému inklinujú zvlášť mladí ľudia? – Môžeme niečo zmeniť v príprave jedál a obmedziť ich konzumovanie. Môžem dať tieto nutritívne rady: na vianočné stolovanie použiť rybu s menším množstvom tuku (napr. ostriež, po srbsky smuđ, pstruh, srb. pastrmka), ktorú nevyprážame vo veľkom množstve masti či oleja, odporúča sa tiež grilovaná ryba alebo ryba pečená v rúre na papieri na pečenie alebo vo fólii; ak sa s rybou podáva zemiakový šalát, netreba jesť aj chlieb; do zemiakového šalátu dať veľmi málo nerafinovaného oleja, znížiť v ňom množstvo zemiakov a zvýšiť množstvo cibule, nepridávať soľ ani korenie typu vegeta;

navrhujem, aby sa kapustnica varila len s údenými rebrami, lebo majú menej tuku než klobása, a každému stolovníkovi iba po jedno rebierko do taniera; sármu jesť s mierou; rozhodnúť sa pre makové rezance alebo koláče, nejesť oba druhy sladkostí pri jednom stolovaní. Čo by sa mohlo prípadne vyradiť z uvedených jedál? – Netreba v ynechať ani jedno jedlo, len sa pokúsiť pripraviť tradičné jedlá navrhnutým spôsobom. Pritom treba byť zdržanlivý a racionálny v podávaní a konzumovaní jedál, teda nevynášať ich na stôl všetky odrazu, ani v tom istom dni. Napríklad podáme grilovanú rybu, menšie množstvo zemiakového šalátu, väčšie množstvo šalátu zo surovej zeleniny a makové rezance, v ktorých bude značne menej cukru než zvyčajne. Nakoľko sa predsa konzumujú tradičné vianočné jedlá, ktoré kategórie ľudí majú byť zvlášť obozretné?

– Všetky osoby, ktoré majú nadmiernu telesnú hmotnosť, čiže obezitu, tiež diabetes, vysoký krvný tlak, choroby srdca a krvných ciev. Nakoľko sa preženie s množstvom energeticky silného jedla, akou je uvedená výživa Slovákov počas vianočných sviatkov, s vysokým rizikom sú i osoby s ochorením žlčníka, refluxnou chorobou, vredovou chorobou žalúdka alebo dvanástnikovými vredmi, ochoreniami pankreasu, disbiózou a zápalovými ochoreniami čriev. Ako sa najlepšie dostať z toho, ak sme sa neustrážili pri sviatočnom hodovaní? – V tom prípade treba dopriať organizmu, aby sa zotavil. Má nasledovať výživa bohatá na surovú zeleninu (jesto jej aj počas celej zimy na trhu a v predajniach), ovocie a malé množstvá chudého vareného mäsa. Jedlo nesoliť, jesť neslané. Piť veľa tekutiny, len vodu z kohútika, minerálnu vodu alebo limonádu bez cukru. Vylisované ovocné šťavy sa

neodporúčajú. Osoby s ochoreniami tráviacich orgánov by mali piť čím viac mätový čaj bez cukru. Lieky používať iba na odporúčanie lekára alebo farmaceuta. Pomôže fyzická aktivita? – Pravdaže. Dni po sviatkoch treba tráviť čím viac na chladnom zimnom vzduchu, pomaly sa prechádzať hodinku – dve. Osoby s vysokým krvným tlakom, ochoreniami srdca a krvných ciev by mali byť mimo domu v najteplejšej časti dňa bez náročných fyzických aktivít a za pravidelného používania odporučenej terapie. Zdravé osoby by mali byť tiež najmenej dve hodiny mimo domu a stráviť ich v rýchlej chôdzi. A ako si zachovať zdravý organizmus aj po sviatkoch? – Všetky tie tisíce kalórií, ktoré sa denne vnášali do organizmu počas sviatkov, nemôžu sa len tak ľahko ,stroviť’. Preto treba uvedené rady na stravovanie a fyzickú aktivitu uplatňovať čím dlhšie. V prípade potreby treba vyhľadať pomoc lekára, ale správna výživa s ohraničeným množstvom potravy, konzumovaním dostatočného množstva tekutiny a s pravidelnou fyzickou aktivitou istotne prospejú zdraviu a dobrej mentálnej kondícii.

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Datľovo-orechový koláč Suroviny: 1 hrnček vykôstkovaných datlí, 2 hrnčeky vločiek, 1 hrnček vlašských orechov, 1 lyžica marhuľového džemu, 2 lyžice kokosového oleja, 1 lyžička mletej škorice Takto sa to podarí: Datle s kokosovým olejom rozmixujeme a dáme do misy. Osobitne rozmixujeme orechy s vločkami a sypkú zmes spojíme s datľovou zmesou. Na záver pridáme mletú škoricu. Polovicu cesta natlačíme prstami do formy (na metrový koláč), ktorú sme vystlali fóliou, a vrch potrieme ľubovoľným džemom (najlepšie marhuľovým). Zvyšnú polovicu posypeme na vrch koláča a prstami jemne pritlačíme. Zakryjeme fóliou a dáme na polhodinu do mrazničky (alebo na 2 hodiny do chladničky). Podávame chladené. Foto: http://dobruchut.azet.sk

HLAS ĽUDU | 24. 12. 2016 • 52 /4731/

VIANOČNÉ INŠPIRÁCIE

Vôňa Vianoc v našich koláčikoch

Ľubica Sýkorová

Vianoce, to nie sú len vianočné darčeky pod stromčekom, pohoda v kruhu rodiny a pozeranie vianočných filmov a rozprávok. V každej rodine práve počas týchto dní rozvoniavajú aj rôzne koláčiky. A práve tieto sladkosti obsahujú niečo výnimočné, čo v nás zanecháva kúsok sviatočnej atmosféry, a vďaka týmto vôňam nás spomienky vracajú do detstva. Rôzne voňavé korenie je súčasťou väčšiny obľúbených vianočných pochúťok. ŠKORICA Patrí k Vianociam rovnako ako vianočný stromček či darčeky. Jej vôňa sa okrem sladkostí šíri aj z rôznych dekorácií a voňavých sviečok. Táto korenina nesmie chýbať ani vo varenom víne a vo vianočnom

punči. Škorica má aj svoje liečivé účinky. Dokáže pomôcť napríklad pri bolestiach kĺbov a svalov, nechutenstve, ťažkostiach s trávením či pri prechladnutí. Poznáme dva druhy: škorica cejlónska, ktorá je produkovaná na Srí Lanke, Indii, Madagaskare, Brazílii a v Karibiku. Je to medicínsky vysoko hodnotená korenina, ale je až desaťkrát drahšia ako škorica z Číny. Škorica cassia, ktorá je bežne dostupná v našich obchodoch, je produkovaná hlavne v Číne, Vietname a Indonézii. MUŠKÁTOVÝ ORECH Muškátové korenie je súčasťou jedál, ako sú napríklad jedlá z jahňaciny, baraniny, tiež štipľavých jedál, vaječných a syrových pokrmov, sladkých jedál, napríklad medovníčky, rozličné ovocné koláče. Je to sušené, jemne pikantné jadro kôstky muškátovníka voňavého. Muškátový

oriešok je vďaka sladkastej, horkastej a tiež štipľavej chuti súčasťou veľkého množstva receptov na vianočné pečivo, ale pridáva sa aj do likérov. Stačí ho iba troška, nie je dobré podceňovať jeho silu. Podporuje tvorbu žalúdočných štiav a

napomáha tak k lepšiemu tráveniu, avšak v obmedzenej miere, inak totiž pôsobí toxicky. ANÍZ Anízové semienka sú drobné, silno aromatické a podobajú sa rasci. Majú výraznú sladkú vôňu, aj chuť. Aníz zmierňuje žalúdočnú nevoľnosť a tlmí kašeľ, pomáha pri kašli a nachladnutí, potláča plynatosť, podporuje tvorbu materského mlieka. Používame ho pri príprave koláčov, šalátov, prívarkov,… Aníz má aj antiparazitické účinky. S dávkovaním však taktiež musíme byť opatrní, lebo vo väčšom množstve môže byť toxický a spôsobuje alergické reakcie.

orchidey. Je to najjemnejšie korenie s kvetinovou arómou i chuťou. Koláčiky, ktoré robia Vianoce Vianocami, to sú napríklad vanilkové rožteky. Vanilka podporuje trávenie a pomáha pri depresiách či nespavosti, posilňuje nervy, znižuje horúčku a uvoľňuje kŕče. Dopriať si ju môžeme naozaj aj v hojnom množstve, pretože predstavuje životabudič pre činnosť srdca a blahodarný energetický stimul pre celý organizmus. Vanilka navyše spôsobuje rozšírenie ciev, a tak podporuje prekrvenie. BADIÁN Badián výborne chutí a zaujímavo aj vyzerá. Správne dozretý má tvar nepravidelnej osemcípovej hviezdice. Vonia ako aníz, ale má jemnú, korenisto-sladkastú chuť. Upokojuje nervy, zaháňa stres a zlepšuje náladu. Badián je skvelým liekom na kašeľ a nechutenstvo, zrýchľuje metabolizmus, používa sa na uvoľnenie koliky a reumatických bolestí. V našich končinách našiel uplatnenie najmä počas sviatkov, keďže je neodmysliteľnou súčasťou vianočného pečiva, perníkov, likérov a punču.

KLINČEK Ani bez voňavých klinčekov si Vianoce nevieme predstaviť. Ich prenikavá exotická vôňa spolu so škoricou dokáže navodiť tú správnu sviatočnú atmosféru. Toto malé voňavé korenie sú vlastne usušené neotvorené púčiky kvetov tropického stromu klinčekovca voňavého (Syzygium aromaticum). Pre svoju typickú vôňu a chuť sa skvele hodí rovnako ako škorica do tradičných vianočných nápojov a tiež vyniká svojimi liečivými účinkami. Klinček pomôže napríklad na boľavé zuby. Na prevoňanie bytu napicháme klinčeky do pomaranča – vôňa citrusu premiešaná s vôňou klinčekov je úžasným osviežovačom vzduchu. KARDAMÓN Aj toto exotické korenie rovnako prispieva k správnej vianočnej atmosfére. Je aj veľmi dobrým prostriedkom na odkyslenie organizmu, čo sa po veľkom množstve skonzumovaných sladkostí a údenín určite hodí. Telu pomáha bojovať s kašľom a nachladnutím, je veľmi dobrým pomocníkom aj pri hemoroidoch a nadúvaní. Má štipľavú korenistú chuť, lahodnú arómu a schopnosť zvýrazniť sladké, aj pikantné chute ostatných prísad. Koreniť sa odporúča len veľmi opatrne, lebo je neobyčajne výrazný.

VANILKA Je jediná spomedzi 20 000 druhov orchideí, ktorá produkuje jedlé plody. Vanilkový struk je vlastne plod

VII

Vianočný kaleidoskop ČO DOKÁŽU DETSKÉ PRŠTEKY

Cestička k vianočnej eufórii Martina Valentová

znovu je tu čarovný čas Vianoc: čas pokoja, lásky a rodinnej idylky, na ktorý sa

No to bol ale zážitok! A keďže Vianoce milujem i ja, tak som s nimi ten stromček postavila, listy Ježiškovi odoslala, ba dokonca ich i vinšovať naučila, a v novembri aj vianočné darčeky a ozdoby vypracovala. Veď sa len pozrite, akí sme boli usilovní!

STROMČEK Z KOŠÍČKOV NA KOLÁČIKY Ako oz ajs tní profesionáli vo vypracovaní vianočných ozdôb najprv sme si pripravili Milinka Glóziková: Náš vianočný stromček potrebný materiál: počas celého roku tešíme. Uhád- kartónový papier, nožnice, lepidlo nete, kto sa Vianociam najviac (áno, s trblietkami!), cverny, ihlu teší? Pravdaže, deti! A môžete mi a košíčky na koláčiky. Potom sme veriť, že mám vôkol seba detičky, z kartónu vystrihli trojuholníkový

Vianočná pohľadnica je hotová

ktoré natoľko milujú Vianoce, že sme v našom dome už v polovici novembra museli mať postavený stromček? Áno, namojdušu! A keď stromček bol hotový, hneď sa Ježiškovi listy napísali. O tom, ako cez rok poslúchali, pomáhali rodičom a starým rodičom, s bratom a sestrou sa nehádali – v nádeji, že si Ježiško ich úsilie všimne a odmení ich darčekmi, po ktorých tak netrpezlivo túžia.

tvar, aby sa naše dielo aspoň akotak podobalo na jedličku, vlastne vianočný stromček. Z papierových košíčkov sme vystrihli tú spodnú okrúhlu časť, aby nám zostali iba steny košíčkov. Potom sme lepidlom natreli kartón a začali tie „sukničky“ z košíčkov lepiť. Čiže žúr sa začal! A až toľko sa nám to páčilo, že sme mali pocit, že sme urobili milión stromčekov! V skutočnosti ich bolo asi päť, ale

my sme sa pri práci tak zabavili, že sme hotové jedličky ani nečítali...

RUŽIČKA Z ROLKY TOALETNÉHO PAPIERU ZIMNÝ OBRAZ: Na vypracovaSNEHULIAKOVA nie týchto ozdôb RODINA sme sa osobitne A potom sme tešili, lebo najradsi zo zvyškov prišej máme, keď si nesených materiprst y z afarbíálov urobili i jeden me temperami. obraz. Iba pre nás, A ešte že použipre náš domček, jeme rolky z toapre našu rodinu. letného papieru? Použili sme vatu, Kto by si pomyskuchynský papier, lel, že aj tie môžu lepidlo... – všetko, byť užitočné?! čo nám po vypraNajprv sme sa covaní hŕby ozdôb snažili naše rol- Robíme pohľadnicu a darčekov zostalo. ky vystrihnúť na A podaril sa nám. päť rovnakých častí – poriadne sme vytréno- Hneď sme si ho na múr zavesili, vali našu trpezlivosť, ale stálo to aby nám pripomínal jedno krásne zato. Potom sme tie časti zohli strávené zimné poobedie... Zostalo nám iba čakať na Viado elipsoidného tvaru, a už sa nám rolka pomaly začala podo- noce. Netrpezlivo a láskyplne. bať na budúcu ružičku. Keď sme Okrem darčekov a ozdôb prizačali farbiť, tu sa naša kreativita zvlášť ukázala! Také pestré ružičky ste nevideli ani v tej najkrajšej babkinej záhrade. Nemohli sme sa dočkať, kým sa nám časti našej ružičky usušia, aby sme ich cvernami pospájali. Síce sme si vtedy znovu pršteky zafarbili, ale neoľutovali sme! VIANOČNÉ POHĽADNICE Keď sme s ozdobami boli hotoví, rozhodli sme sa, že pripravíme Taňa Sváková: Snehuliakova rodina pre našich najmilších zvláštne darčeky. Konkrétnej- pravili sme si teplé úsmevy, ale šie: vianočné pohľadnice. Použili nadovšetko chuť na babkine sme čokoľvek, čo sa nám páčilo: tortičky, medovníky, koláčiky... Prajeme všetkým krásne prepapier, vatu, kuchynský ozdobný papier, lepidlo, drevené farbičky žitie vianočných sviatkov!

Prílohu pripravila: Anna Francistyová

VIII

a pod. Vypracovanie vôbec nebolo náročné – papier vystrihnúť, jedličku nakresliť, chumáčiky vaty nalepiť, trochu dekorovať – a už po takých pätnástich minútach sme mali plné vrece pohľadníc, ktoré iba čakali dostať sa na určenú adresu. Ak treba, i na druhý koniec sveta...

Kultúra Laureáti Ondrej Pavčok a Una Amidžićová V KOVAČICI ODZNEL FESTIVAL LETÍ PIESEŇ, LETÍ 2016

do rúk skladateľa Zlatka Klinovského. Tretiu cenu za interpretáciu si vyspievala Kovačičanka Anna Ďurišová, a to za prednes piesne Tomáš autora skladby a textu Pavla Ďuriša. Okrem už spomenutých účastníkov na festivale Letí pieseň, letí 2016 vystúpili aj mladí speváci: Marián Častvan a Andrea Javorníková zo Selenče, Anabela Košútová, Marína Benková, Anna Anička Chalupová Stanová, Gabriela Svetlíková, Gabriela Nosáľová a Hana Barcová estival slovenskej populárnej z Kovačice. Svojimi skladbami sa o hudby pre deti Letí pieseň, letí jednu z cien na festivale uchádzali doteraz do hudobného sveta aj skladatelia Juraj Súdi ml., Jozef hudby vyprevadil bezmála 400 Šifel st., Želko Suchánek, Anita skladieb pre deti rôznych žánrov, Petráková, Jaroslav Glózik a Juraj kým v tomto roku – v roku svojej Súdi st. Podľa slov Pavla Tomáša dospelosti – do vienka nových ml., predsedu odbornej poroty, hudobných skvostov pritúlil ďalniektoré skladby neboli ladené ších 15 kvalitných detských piesní. deťom, skôr patrili pre festival, kde Po známej festivalovej zvučke súťažia dospelí speváci. Letí pieseň, letí, cez zelený háj… – Do budúcna treba prihliadať sa v nedeľu 18. decembra 2016 na to, aby tie pesničky boli detv sieni Domu kultúry 3. októbra Una Amidžićová, nositeľka 1. ceny odbornej poroty ské, hravé a veselé, – podčiarkol v Kovačici uskutočnil ďalší ročník a Ceny obecenstva za prednes medziiným P. Tomáš. Na festival festivalu, na ktorom sa zúčastnili Letí pieseň, letí sa skladatelia, textári a mladučkí Una vyspievala i 1. cenu tohto roku dostalo speváci z rôznych prostredí vo odbornej poroty, v kto14 autorských textov Vojvodine. Tohto roku po prvýkrát rej pracovali odborníci: od 12 autorov, medzi spevákov na javisku namiesto Jarmila Juricová-Stuktorými si svoje spisoorchestra sprevádzali už vopred pavská, Valentín Michal vateľské perá vyskúšali pripravené nahrávky skladieb a Grňa, Pavel Tomáš ml. aj Marína Petrášová, veľmi dobrou hlasovou podporou a Mária KotvášováMarína Benková st., im bol veľký žiacky spevácky zbor -Jonášová. Prvá cena Žan Petrák, Katarína pod taktovkou Pavla Tomáša st., za skladbu, ako i Zlatá Petrášová a iní. Podľa učiteľa hudby. Po odznení všetkých plaketa NRSNM sa doodborného posúdeskladieb obecenstvo na osobit- stali do rúk skladatenia profesorky Márie ných lístkoch okrúžkovaním zvolilo ľa a textára Ondreja Kotvášovej-Jonášovej, najlepšieho speváka a skladateľa. Pavčoka za skladbu Odborná porota: (zľava) Pavel Tomáš ml. (predseda), cenu za najlepší text Valentín Michal Grňa, Jarmila Juricová-Stupavská a Najviac hlasov získala skladba Bozkal pavúk mušku, si zaslúžila textárka Mária Kotvášová-Jonášová Sen, ktorú na text Viery Torňo- ktorú zaspievala Ema Anna Čapandová, šovej skomponoval Ján Dišpiter Galambošová z Hložian. Druhou sa dostala do rúk skladateľky Eleny ktorá napísala Na rozlúčku. z Kovačice a predniesla ju Mária cenou za prednes odborná porota Krošlákovej za pieseň Menová, – Jej text bol melodický, plný Magdaléna Torňošová, najväčšie odmenila Katarínu Válovcovú z ktorú predniesla Adela Krošláko- krásnych spojení, obrazných posympatie obecenstva získala malá Kovačice, ktorá zaspievala pieseň vá z Báčskej Palanky. Tretia cena menovaní a nanajvýš poetický, speváčka Una Amidžićová z Nové- Ako mama autorov Vieroslavy a Da- za skladbu Rybárska, ktorej text – zdôraznila Kotvášová-Jonášová. ho Sadu. Skladbou Modrá hviezda niela Válovcovcov a textárky Viery napísal Pavol Štefánik a zaspievala Podľa textu profesorky Evy Hrkoskladateľky Miliny Sklabinskej si Torňošovej. Druhá cena za skladbu ju Magdaléna Kaňová, sa dostala vej-Poliakovej festival viedla skvelá moderátorská dvojica Alexandra Čížiková a Dušana Babincová. Na záver festivalu bodku za ním položili organizátori Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, Katarína Petríková, riaditeľka kovačického DK, a Anna Chrťanová-Leskovac, riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktoré účastníkom festivalu slávnostne udelili zaslúžené ceny a odmeny. K organizácii tohtoročného podujatia ruky priložili i Základná škola Mladých pokolení a Obec Na rozlúčku si všetci zaspievali pieseň Letí pieseň, letí..., ktorou zároveň vyzvali deti, Kovačica. aby sa zúčastnili na festivale aj o rok

• KULTÚRA •

52 /4731/ 24. 12. 2016

Kultúra V PETROVCI 4. BIENÁLE VÝTVARNÍKOV AMATÉROV

Krajinky, zátišia, ale aj abstrakcia Anna Francistyová

podarilo, lebo prvýkrát tu máme autorov z Hajdušice, Jánošíka, Lugu. Najviac je výtvarníkov z prostredí, kde majú tradíciu miestnych výstav a prehliadok, a to z Hložian, Petrovca, Kysáča,

DVA PRIESTORY, DVA PRÍBEHY Táto premyslene pripravená výstava je skutočne sviatkom pre oči, preto odporúčame zastaviť sa v tejto petrovskej galérii. Najprv

nepárnych rokoch Galéria Zuzky Medveďovej v Petrovci usporadúva výstavu prác slovenských akademických výtvarníkov a v párnych rokoch expozíciu prác nadšencov, ktorí sa touto umeleckou tvorbou zaoberajú zo záľuby. V párnom roku 2016 – presnejšie v sobotu 17. decembra – slávnostne tu otvorili 4. bienále výtvarníkov amatérov. V príhovore návštevníkom na sobotňajšej vernisáži o tohtoročných akciách Galérie Zuzky Medveďovej hovoril Mr. Pavel Čáni, riaditeľ Múzea vojvodinských Slovákov, v rámci ktorého galéria pôsobí. Zdôraznil, že sa podarilo realizovať všetky plánované aktivity, aj keď v roku 2016 galéria disponovala veľmi skromnými prostriedkami. Bližšie o príprave a o náplni bienálnej výstavy výtvarníkov amatérov sa zmienil jej komisár Pekná návštevnosť a záujem o vystavené práce Vladimír Valentík. Pripomenul, že tieto priestory sú primalé na ale zastúpené sú i Selenča, Piv- vašu pozornosť upútajú klasické maliarske žánre, ako je krajinopredstavenie všetkých našich nica, Kulpín, Kovačica. – A zapracovala aj šťastná ná- maľba, žánrová maľba, portrét, spoluobčanov, ktorí sa seriózne venujú tomuto umeniu. Preto už hoda: je tu presne 12 maliarov, zátišie, kvety, a hneď zistíte, že v príprave 3. bienále sa vynasna- ktorí preferujú výtvarný realiz- medzi autormi sú veľmi šikovní žili urobiť výber 12 výtvarníkov, mus, a ich práce sú v prvej vý- a zruční maliari, ktorí na svojich maľbách takmer ktorí podľa názofotorealisticky ru organizátorov dokážu reprovýstavy najlepšie dukovať skutočzvládli výtvarnú nosť. Druhá výtechniku a výtvarstavná miestnosť né remeslo. Štvrté je takmer celkom bienále bolo novou iný príbeh, tým výzvou. skôr, že na do– Predovšetkým terajších bienáltreba povedať, že nych výstavách máme maliarov, výtvarníkov etablovaných výamatérov boli tvarníkov, ktorí abstraktné presi svojou prácou, javy veľmi zriedúrovňou a kvalitou kavé. Je teda zaslúžili byť pravipozoruhodné, že delnými účastníkmi Selenčania Anna Liptáková a Juraj Berédi tentoraz organitýchto výstav, – po- pri Anniných prácach zátori do expozívedal V. Valentík. – Ale bolo nám dôležité, aby sme stavnej miestnosti. Rovnako 12 cie mohli zaradiť pomerne veľa na toto bienále zapojili aj výtvar- maliarov je tých, ktorí inklinujú autorov, ktorí majú svoju vlastnú níkov z malých či odľahlejších k vlastnej štylizácii a abstrakt- výtvarnú poetiku, teda náročnejprostredí, ktorí vo svojich dedi- nému umeniu a ich práce sú šiu štylizáciu alebo sa čiastočne či nách nemajú takú prezentačnú v druhej miestnosti, – zdôraznil úplne abstraktne prejavujú. Čakajú tu na návštevníkov jedinečné možnosť. Čiastočne sa nám to aj komisár.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

štylizácie: napríklad výtvarný svet s figúrkami – ľuďmi a zvieratami, ktoré nikde na svete nenájdete (Ján Chlpka), fragmentárne abstraktné obrázky (Juraj Berédi), sympatický a pekný svet dámy, ženy, „takej okrúhlejšej s veľkými očami“ (Jarmila Sabová-Barcová), svet malieb s poetikou veľmi blízkou knižnej ilustrácii pre deti (Vlasta Triašková), práce na hodvábe blízke abstrakcii, ale so zachovanými náznakmi štylizovanej figúry (Anna Liptáková). – Je to tá pre mňa zaujímavejšia časť tejto expozície, ktorá jednoznačne prináša niečo nové na výtvarnú scénu našich amatérov, – poznamenal po vernisáži komisár V. Valentík. Pritom ešte zdôraznil: – Insitu sme sa snažili tentoraz obmedziť, pre ňu si nechávame osobitný priestor, ako i pre akademických maliarov. Sú tu síce maliari, ktorí prejavujú insitné sklony, ale nenadväzujú na tradíciu padinskej a kovačickej insity. Súhrnne na tomto bienále je teda 24 autorov z 10 prostredí, a sú to títo maliari: Milina Balážová, Viera Bažaľová, Juraj Berédi, Ján Chlpka, Zlata Červená-Kaloian, Zuzana Ferková, Branislav Galamboš, Zuzana Gedeľovská, Miroslav Hraško, Mária Ivičiaková, Daniel Kopčok, Samuel Legíň, Anna Liptáková, Ondrej Marčok, Ján Miškovic, Mária Páliková, Zuzana Pudelková, Jarmila Sabová-Barcová, Mária Sláviková, Mária Struhárová, Anna Struhárová, Vlasta Triašková, Peter Valášek a Michal Virág. Sobotňajšiu vernisáž spestrila prednesom dvoch piesní speváčka Jarmila Kolárová z Petrovca. Výstavu finančne podporili Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie, NRSNM a Obec Báčsky Petrovec a otvorená bude do 28. februára 2017. • KULTÚRA •

VERNISÁŽ DETSKÝCH POHĽADNÍC V NOVOM SADE

Zahlásili prichádzajúce Vianoce Elena Šranková

lávnostné otvorenie výstavy detských vianočných pohľadníc, ktoré sú výsledkom 13. medzinárodnej súťaže detských výtvarných prác, bola vo štvrtok 15. decembra v miestnostiach Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade. Súťaž Vianočná pohľadnica organizuje Žilinský samosprávny kraj – Oravské kultúrne stredisko v Dolnom Kubíne v spolupráci s Kolektívna cena pre petrovských žiakov

Kanceláriou národnej rady Slovenskej republiky, Národnostnou radou slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, Spolkom Slovákov v Poľsku, Mestským

kultúrnym strediskom vo Frenštáte pod Radhoštěm v Česku a Liptovským kultúrnym strediskom v Liptovskom Mikuláši na Slovensku.

Prítomným sa na vernisáži prihovorili Svetlana Zolňanová, koordinátorka Výboru pre vzdelávanie NRSNM, ktorá výstavu aj otvorila, a Anna Chrťanová-Leskovac, riaditeľka ÚKVS. Podľa slov Miroslava Žabenského, riaditeľa Oravského kultúrneho strediska v Dolnom Kubíne, na súbeh prišlo viac ako 5 500 detských prác z 350 škôl zo Slovenska, z Poľska, Vojvodiny, Českej republiky, Maďarska a Bieloruska. Porota nemala ľahkú úlohu a udelila 70 individuálnych a 18 kolektívnych cien. V katalógu, ktorý vydali, je 28 vybraných ocenených prác, z ktorých sú urobené funkčné vianočné pohľadnice, ktoré sa dajú posielať.

Najslávnostnejšou chvíľou na vernisáži bolo udelenie ocenení. Kolektívnu cenu za kolekciu dostali i žiaci Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci. Ako ujasnili, im sa dostala aj finančná podpora VPV NRSNM v hodnote 20-tisíc dinárov, ktorú podľa slov Vlasty Werleovej, riaditeľky školy, využijú na kúpu pomôcok, akými sú rezačka papiera, stroj na laminovanie a hrebeňová viazačka. Cenu, ktorú dostal gymnazista Gustáv Valentík, prevzala Anna Medveďová, riaditeľka petrovského gymnázia. Otvorenie výstavy obohatili hudobnými bodmi a recitáciou žiaci z Petrovca: Klaudia Králiková, Iveta Kováčová a Milan Hansman.

NEVEDNO, ČI JE TO NÁHODA ALEBO ÚMYSEL autorky alebo usporiadateľa, no podstatné je, že tretia samostatná výstava prác Tamary Brankovićovej (Belehrad 1987) vo Výtvarnom salóne Kultúrneho strediska Nového Sadu plne ladila s týmto ovzduším (pred) sviatočným. Polovicu prvej a celú druhú dekádu decembra autorka umožnila milovníkom výtvarného umenia kochať sa v svojráznom hľadaní čarovného mesta. Jeho ulice, fasády, budovy, strechy v jej podaní dýchajú voľne, sú náramne pestré, optimistické, nečakané. Umelkyňa sa hrá s perspektívou a fragmentmi a krížením plánov, tónov a farieb akosi jemných a vlnistých nám ukazuje rôzne, vzájomne späté urbánne plány a celky. Akoby nás navádzala na úvahu: hľa, toto je mesto, v ktorom by som chcel žiť, byť či aspoň ho navštíviť. Lebo je nevšedné a krásne. V časoch, keď sme riadne zamorení rôznymi mračnami, krízami a problémami, každý závan optimizmu príde vhod. Zvlášť v tomto decembri. O. F.

• KULTÚRA •

52 /4731/ 24. 12. 2016

Kultúra Z PREMIÉRY PAZOVSKÉHO KALENDÁRA NA ROK 2017

Veľa dobrých textov Anna Lešťanová

Klube VHV sa vo štvrtok 15. decembra konala premiéra Pazovského kalendára na rok 2017. O publikácii SKUS hrdinu Janka Čmelíka Stará Pazova, ktorá vyšla s podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Bratislave, hovorili Libuška Lakatošová, predsedníčka spolku, Martin Prebudila, redaktor, a Miroslav Demák, zakladateľ. Predsedníčka Lakatošová povedala, že je i v najnovšom kalendári veľa dobrých textov na čítanie, ktoré zostávajú ako svedectvo doby mladým pokoleniam. Pazovský kalendár už roky presahuje lokálne rámce a – ako uviedol redaktor Prebudila – členovia redakcie spolu s ľuďmi dobrej vôle, ktorí ho podporujú, „sa po skromných začiatkoch dopracovali k tej najvyššej kvalite tak technicko-grafickej, ako

i obsahovej“. Ústrednou témou Pazovského kalendára na rok 2017 je 500 rokov reformácie Martina Luthera a sú v ňom i monotematické príspevky o tom, ako Staropazovčania letovali v dávnych 60. a 70. rokoch minulého storočia na Jadrane, v horách,

„tento kalendár jeden z dvoch posledných, ktoré ešte existujú. V tom význame lokálny, že ho vydáva jedna osada, jedno spoločenstvo, taký kalendár vychádza len v Békešskej

na Slovensku a inde. O tom, ako je kalendár akceptovaný a sledovaný za posledných 16 rokov, sa na štvrtkovej premiére zmienil zakladateľ Demák. Pripomenul, že je

Čabe a Starej Pazove“. Ďalej uviedol, že je veľmi hrdý na to, že sa im od založenia podarilo zachovať aj stálych spolupracovníkov, ktorí do kalendára pravidelne prispievajú,

VIANOČNÝ EKUMENICKÝ KONCERT V SELENČI

V duchu peknej tradície Juraj Berédi

nedeľu 18. decembra v Selenči bol sviatok duchovných piesní a zborového spevu, a to vďaka vianočnému ekumenickému koncertu duchovných piesní pod názvom Pánovi spievame spolu. Tradične ho usporadúva Komorný zbor Zvony: ako peknú bodku za celoročným kultúrnym životom v dedine a ako avízo blížiaceho sa najkrajšieho kresťanského sviatku. Sieň Domu kultúry v Selenči bola vyplnená do posledného miesta a diváci boli nie iba zo Selenče, ale aj z okolitých dedín. Komorný zbor Zvony si tentoraz ako hostí na koncert pozval: z Padiny Mladých kresťanov, z Pivnice Komorný zbor Nádeje, z Petrovca obecný cirkevný spevokol Credimus a z Aradáča Mladší cirkevný zbor SEAVC Vivid. Z domácich zborov a orchestrov sa predstavili: Zbor a Orchestrík ZŠ Jána Kollára, spevokol SEAVC Ozve-

www.hl.rs

Plné javisko účastníkov, v hľadisku plné srdcia radosti a umeleckých zážitkov

na, Dychový orchester Selenčanka Dobrovoľného hasičského spolku, ako i hostiteľský Komorný zbor Zvony. Každé hudobno-spevácke teleso sa obecenstvu predstavilo tromi skladbami. Koncert vianočnými vinšmi spestrili malí vinšovníci:

Informačno-politický týždenník

Daniela Sabová, Isidora Šimoniová, Marek Škabla, Sára Turanská a Melani Medovarská. Diváci všetkých účastníkov odmenili zaslúženým potleskom a ako aj vždy zvlášť ich dojala záverečná scéna, keď všetci účastníci a obecenstvo spoločne

ale že každý rok im pribudne aj nový autor so zaujímavým príspevkom. Premiérou Pazovského kalendára na rok 2017 sa oficiálne začal i 23. Memoriál Juraja Ondríka a o jeho náplni (odchodu na cintorín k hrobke barda staropazovského divadelníctva, o literárnom večierku, divadelných predstaveniach a vianočnom programe) sa viac zmienila Anna Simonovićová, predsedníčka Literárnej sekcie Ľudmily Hurbanovej, jednej z programových foriem spolku. Tak ako sa táto premiéra začala, tak sa i skončila – staropazovskou ľudovou piesňou v podaní speváka a harmonikára Igora Žolnaja. zaspievali piesne Tichá noc a Daj Boh šťastia. Koncert moderovala Mária Trusinová. Poslaním koncertu je zjednocovať a združovať ľudí všetkých vekových skupín, povolaní, národností, ako i vierovyznaní, čo sa organizátorom zatiaľ celkom darí. Ako vzácnu kultúrnu akciu na týchto priestoroch koncert podporuje aj Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá. Pomoc poskytli aj Úrad pre cirkvi a cirkevné spoločenstvá, Miestne spoločenstvo Selenča, Dobrovoľný požiarnický spolok v Selenči, početní sponzori a mediálne koncert podporilo Rádio Báčka. Napriek tomu, že organizácia koncertu patrí Komornému zboru Zvony, najväčšie bremeno prípravy koncertu na svojich pleciach nesie PaedDr. Juraj Súdi, vedúci tohto zboru, ako aj niekoľkých ďalších zborov a orchestrov zo Selenče. Pred koncertom si hostia mohli obzrieť stálu expozíciu starožitností v etno priestore v Dome kultúry, ktorý má na starosti Etno sekcia, a po koncerte nasledovalo spoločné kamarátenie pri občerstvení a pohostení. • KULTÚRA •

O NÁRODNOM KALENDÁRI NA ROK 2017

Jedna strana na každý deň v roku Anna Francistyová

j tohto roku tradičná ročenka Národný kalendár vyšla tlačou po Lucii. Najstaršie periodikum vojvodinských Slovákov vychádza od roku 1919 a práve si pripísalo 96. ročník. Zalistovali sme si v ňom, dosť textov v ňom hneď aj prečítali, lebo nás oslovili. Nemohli sme si nevšimnúť, že motívom či pohnútkou väčšiny príspevkov sú výročia, ktoré si pripomenieme alebo s jubilantmi – jednotlivcami alebo inštitúciami – oslávime v roku 2017. Súhlasí s nami aj Vladimír Valentík, zostavovateľ kalendára a riaditeľ Slovenského vydavateľského centra, vydavateľa ročenky: – Tohto roku sa mi podarilo, na rozdiel od uplynulých takmer 20 rokov, koľko túto práca vykonávam, relatívne dobre vyčerpať jubileá. Niekto mi možno bude zazlievať, ale vskutku je to tak: v budúcom roku veľa jubilujú práve maliari – insitní aj akademickí. A to sa, samozrejme, vidí aj v kalendári. Nevyšiel mi jedine príspevok k šesťdesiatinám Martina Kizúra, ale kompenzujeme to výstavou, možno aj dvojitou: kovačickou a petrovskou, – tu už v spolubesedníkovi redaktorovi prevládol výtvarný komisár... Nastolili sme rýchlo tému literatúry, ktorou sa obvykle kalendár aj začína: tentoraz básňou Kataríny Hricovej k jej 50. narodeninám. – Dobre sme zastúpení s literatúrou. Dokonca máme aj báseň Zuzany Kuglerovej, ktorá vznikla počas jej pobytu v Petrovci. Je to teda jej svetová premiéra. Sú tu i príspevky k blížiacim sa narodeninám Pavla Grňu, Márie Kotvášovej-Jonášovej a mnohé literárne okienka, – povedal nám V. Valentík. Listujeme v kalendári a kvitujeme dva pomerne veľké texty, ktoré nie sú o jubileách: príspevok Jána Gubu o dejinách cirkevného školstva v Pivnici a novej členky redakcie kalendára Kataríny Mosnákovej-Bagľašo• KULTÚRA •

vej o ženskom ľudovom odeve Slovákov v Jánošíku. Pridávame im trvalú hodnotu k poznaniu našej minulosti a predpokladáme, že po nich siahnu ďalší bádatelia. Nemenej sú vzácne aj texty k výročiam Lutherovej reformácie, Jozefa Miloslava Hurbana, Miloša Krnu. NADŠTANDARD A NOVINKA Pri tejto príležitosti pochvaľujeme portréty troch päťdesiatnikov, inžinierov agronómie – Dr. Jána Turana, Dr. Vladimíra Sýkoru a Dr. Janka Červenského a ich odborné texty. Aj vďaka týmto medailónikom je rubrika venovaná poľnohospodárstvu v porovnaní s uplynulými ročníkmi nadštandardná. Šport je síce „trochu tenší“, ale Detský kútik je bohatý. I vďaka výročiam detských spisovateľov a narodeninám jubilujúcich autorov. Aj tento kalendár predovšetkým avizuje to, čo prináša rok 2017, ale ponúka aj možnosť na súvahu uplynulého roku. Okrem bežných súvah, prehľadov a dosť obsiahlej Kroniky nášho národného života kvitujeme novinku,

ktorá sa možno stane súčasťou ďalších ročníkov: zmapované všetky podstatnejšie vystúpenia

Z titulnej strany sa usmievajú sestry Andrea a Aneta Lomenové z Kysáča

a prezentácie slovenskej vojvodinskej kultúry v roku 2016 na Slovensku. Nemáme v úmysle prerozprávať celý obsah najnovšieho Národného kalendára, skutočne

stojí za to zadovážiť si ho. Sú tam materiály, ktoré majú nielen ročnú hodnotu, a budeme ich istotne vyhľadávať aj neskoršie. Môžeme len konštatovať, že i keď je dosť textov z Petrovca a o Petrovci, predsa sú relatívne dobre vyvážené väčšie slovenské vojvodinské prostredia. Keď ide o rozsah, periodikum v našich rukách je štandardnej veľkosti. Ako zvykne náš spolubesedník povedať: jedna strana na každý deň v roku, teda bez inzercie má viac ako 360 strán. A ešte slovko zostavovateľa na záver. – Niečo sa nám podarí lepšie dotiahnuť, niečo slabšie, ale keď sa to všetko dá dokopy a podčiarkne, dúfam, že sme v pluse a že sa kalendár čitateľom bude páčiť. A my dokladáme, že v redakcii okrem nášho spolubesedníka V. Valentíka (tiež jubilanta, lebo ako zostavovateľ sa v imprese prvýkrát spomína v príprave kalendára na rok 1997) boli Michal Ďuga, Ján Hlaváč, Mária Lučetincová a už spomenutá K. Mosnáková-Bagľašová.

 KRÁTKE SPRÁVY

Kysáč

Večierok venovaný Eržike Mičátkovej. Vo štvrtok 29. decembra bude 65 rokov od smrti Eržiky Mičátkovej. Z tej príležitosti si kysáčske spolkárky na stredajšom stretnutí 14. decembra pripomenuli jej život a dielo. Aj z tých dôvodov, že bola dlhodobou predsedníčkou Spolku kysáčskych žien, ale aj preto, že patrila do rodiny, ktorá veľa urobila na poli národnom a kultúrnom. O to, aby sa prítomní na večierku dozvedeli o osobnosti, ako i o verejnej a literárnej činnosti E. Mičátkovej, sa postarali príspevkami Michal Gombár, učiteľ v penzii,

a Ľudmila Berediová-Stupavská, predsedníčka SKŽ. Ako z ich slov vyplynulo, Eržika sa venovala prevažne sociálnym otázkam Kysáčanov a osvetovému pozdvihovaniu hlavne žien. Nacvičovala divadlá a zaoberala sa osvetovo-buditeľskou prácou. Po prvej svetovej vojne sa plne venovala problematike života žien. E. Š.

Kovačica

Matičiari vzdali úctu bývalým členom MOMS. Uplynulo už viac ako štvrťstoročie od obnovenia činnosti kovačických

matičiarov, ktorí sú stále aktívni na kultúrno-osvetovom a spoločenskom poli. Aj keď zápasia so všelijakými ťažkosťami, hlavne finančnými, ich činnosť je rozmanitá, z roka na rok pribúda niečo nové, čo obohacuje ich prácu. Pritom však nezabúdajú na tých, ktorí stáli pri zrode a obnovení MOMS a podieľali sa na jeho zveľadení. Pri príležitosti 26. výročia obnovenia MOMS Kovačica členovia tohto miestneho odboru 16. decembra na kovačickom cintoríne pri hrobkách zosnulých matičiarov vzdali hold a úctu svojim bývalým spoluobčanom.

52 /4731/ 24. 12. 2016

A. Ch.

Kultúra PRI KÁVE S PETROM DEŠIĆOM Z ČELAREVA

Bosenské srdce klope v slovenskom rytme počas cirkevných obradov, ale aj u nich doma, pri bežných prácach a aujal ma fakt, že autorom asi 30 úkonoch. Snažil som sa vystihnúť fotografií zo slovenských dedín správnu chvíľu, vyfotiť ich bez prehnaných príprav.“ je niekto z Čelareva... Zachovali ste si profesionálny Takto som sa prihovoril Petrovi Dešićovi (v nedeľu 23. októbra t. odstup alebo...? „S mnohými ľuďmi som sa spriar.), autorovi povšimnutej kolekcie fotografií, ktorou sa prezentoval telil a tak teraz, keď tam prídem, v Kysáči 1. októbra 2016 v rámci oslovia ma dokonca aj staršie ženy, podujatia Festival slovenského ľu- sedemdesiatničky. Najviac ma odudového kroja Slovákov vo Vojvodi- ševnilo, keď mi povedali, že videli ne. Vetu spontánne dokončil môj moje fotografie na – Facebooku. Je to naskutku nádherné: použíspolubesedník: „... kto nemá nič spoločné so Slo- vajú spoločenské siete, mobil a iné moderné výdobytky vákmi.“ doby, ale si zachovali Polhodinka bezvlastnú autentickosť.“ prostredného rozAko počuť, Selenhovoru s mladým ča nebola jedinou mužom pri chutnej studňou, do ktorej káve, ktorú nám ste začreli? uvarila jeho mama v „Po Selenči som si ich rodinnom dome posvietil na Padinu... v Čelareve, praskla Nie náhodou. Predtým ani minúta. Zostalo som sa totiž zoználen vyfotografovať mil s pánom Pavlom fotografa v akcii. Petrášom, majiteľom Zhodou okolností krásneho etno múzea. na to sme si museli Ten človek proste s tým riadne počkať, takže múzeom žije. Jeho až teraz predkladáme Mladucha zo Selenče dvestoročný dom je čitateľom Hlasu ľudu naskutku Padina v rozhovor ani ušitý pod vianočný stromček, opatre- kocke.“ Ako ste sa o pánovi Petrášovi ný medovníkmi, teda Petrovými dozvedeli? snímkami. „Po skúsenosti so Selenčanmi Ako ste prišli na nápad fotograzačal som na internete vyhľadávať fovať vojvodinských Slovákov? „Idea vznikla pred troma rokmi. informácie o slovenskej kultúre a už Vtedajší katolícky farár v Selenči Ma- predtým ma oslovilo insitné umenie. rián Dej ma kamarátsky vyzval, aby Dočítal som sa, že v Padine sú insitní som prišiel do ich kostola a vyfotografoval omšu. Zistil som, že ma tam oslovili slovenské kroje, ovzdušie v chráme a vôbec v Selenči. Celková scénografia v kostole, kroje, fyziognómie ľudí z hľadiska estetiky zapôsobili na mňa veľmi inšpirujúco; Takže vlastne pán farár Dej (ktorý sa, žiaľ, už vrátil na Slovensko) môže za to, že sa Chlapec z Padiny vám zapáčili Slováci...? „Dalo by sa tak povedať. Získal si ma svojím charakterom, umelci; na internete som našiel teotvorenosťou a láskavosťou. Potom lefónne číslo Pavla Petráša, zavolal som odchádzal do Selenče čoraz som mu, dohodli sme sa raz-dva. častejšie. Fotografoval som ľudí Okrem záberov jeho múzea a paJuraj Bartoš

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

dinských insitných maliarov mám i snímky z tamojšieho naskutku veľmi pekného evanjelického Pozor: fotí Petar Dešić! (Snímka: J. B.) chrámu.“ Chodíte po slovenských de- do expozície niektorej výstavy, ibaže dinách; poznáte aj Slovákov v aj umenie prežíva krízu, lebo – nie sú peniaze... Občas odchádzam do Čelareve? „Niektorých áno, stretávam ich Viedne, ktorá je toho času centrom v pivovare, kde občas pracujem na svetovej kultúry a rozmanitých reurčitú dobu. Najlepšie vzťahy mám lígií; aj stadiaľ mám viac fotoseriálov.“ A čo príroda? Zatiaľ nie je terso Zuzanou Fábryovou z Hložian, čom vašej pozornosti? keďže sa moja rodina s ňou pozná už „Príroda bola na začiatku môjho štyridsať rokov. Viete ako: naše mestečko obývajú väčšinou prisťahovalci fotografického angažmánu, avšak z Bosny, v ňom cítiť bosenský tep a vo fókuse môjho aktuálneho záujmu ako fotografa sú ľudia, ich život a Slováci sa tu akosi stratili.“ Ak sa smiem spýtať, kde ste kultúra.“ Ako ste sa vlastne dostali k prvej sa školili? samostatnej výstave, v Kysáči? „Pozval ma riaditeľ Kultúrneho centra Kysáč Pavel Surový. Ocenil, že moje fotografie dobre zapadnú do koncepcie spomenutého podujatia. Sprostredkovala to Milinka Kotvášová z Kovačice. Aj s ňou som sa zoznámil prostredníctvom interKovačičanky idú do kostola netu.“ Najväčšiu časť dote„Vychodil som gymnázium v Báč- rajšieho vášho opusu zaberá Seskej Palanke a pred takmer siedmimi lenča; nebolo by teda prirodzené, rokmi som získal vysokoškolské aby vám v tejto dedine usporiadali vzdelanie na Technologickej fakulte osobitnú výstavu? „Isté rozhovory v tomto smere v Belehrade.“ už boli. Mám súhlas na použitie výZACIELENÉ NA ĽUDÍ A KULTÚRU stavného priestoru v Dome kultúry, Kde ste nabrali lásku k foto- lenže – problém sú financie...“ A čo iné prostredia? grafovaniu? „Pani veľvyslankyňa Slovenskej „Môj otec sa zaoberal fotograrepubliky Dagmar Repčeková sa fiou a keďže ma generálne zaujíma umenie, azda je celkom logické, že tiež vyslovila, že by moje fotografie v sa mi fotografovanie dostalo pod dohľadnej budúcnosti mohli vystaviť kožu. Keď už sa nijako nemôžem na pôde slovenského veľvyslanectva trvale zamestnať v odbore, pôžitok v Belehrade. Prednedávnom som pobudol v Bratislave; uvidím, čo nachádzam vo fotografovaní.“ Slovom, fotíte len tak, pre dobrý vzíde z kontaktov s istou tamojšou galériou.“ pocit? S veľkým zanietením sa venu„Sem-tam urobím niečo i za honorár. A zasielam fotografie na rôzne jete vzácnej tvorivej práci, lež z súbehy, v nádeji, že budú zaradené niečoho sa musí aj žiť...? • KULTÚRA •

„Mám aspoň to šťastie, že každý rok od 1. marca do 1. októbra pracujem na zmluvu v pivovare Carlsberg v Čelareve, trebárs ako fyzický robotník. Plat je celkom obstojný, takže sa dá čosi aj našetriť.“ Ako si spomínate na Čelarevo vášho detstva? „Je to trochu zložitejšie. Moja mama je Čelarevčanka, otec pochádzal z Drvaru a ja som sa narodil v Báčskej Palanke. Žili sme najprv v Čelareve a keď som mal dva roky, otca, mamu a mňa jeho Párik z Pivnice zamestnanie zaviedlo do Bosny a stadiaľ do Kninu. Po vypuknutí vojny sme sa museli niekoľkokrát sťahovať; nakoniec sme sa roku 1995 z Drvaru vrátili do Čelareva...“ Ako ste si zvykli na vojvodinskú

rovinu? „Bez problémov. Veď som každé letné a zimné prázdniny prichádzal sem, k mojim starým rodičom. Doteraz v mojom živote rovnaké miesto majú Bosna, Dalmácia a Vojvodina.“

Je niečo, čo vás tiahne hentam...? „Pravdaže. Zostal som síce bez otca, ale v Drvare mám po ňom rodinu a rád tam odchádzam. Iba do Kninu sa nevraciam; tam nám

zostal byt...“ Okrem Slovákov v Mnohí sa iste čuSelenči a Padine dujú nad tým, že ako „zvečnil“ aj tých v niekto, kto vyrastal Báčskom Petrovci, v Bosne a Dalmácii, Kulpíne, Kysáči, žije v Čelareve a zaPivnici, Aradáči, ujíma sa o – SlováJánošíku, Kovačikov... ci, Starej Pazove, „Určite. Ale máloLugu, Šíde, Binguli, kto vie, že vskutku na a tak sčasti aj v Hlomoju orientáciu, o ktožanoch. Investoval rej hovoríme, vplývali vlastný čas a veru i moje časté návštevy dáky ten groš. ZísViedne, kde žijú prískal nové známoslušníci všetkých možti, nadviazal nové ných národov sveta. priateľstvá. Už len Tam som pochopil, že Motív z Lugu aby sa prihlásili si potrebujem rozšíriť ochotní ľudia, ktorí vlastný obzor. Úplne som si vedo- by chceli, vedeli a mohli pomôcť mý skutočnosti, že to nijako neo- usporiadať samostatnú výstavu, hrozí moju identitu. Nie som, ani ktorej ústrednou témou sú Slováci nebudem o nič menší Bosniak, ak žijúci vo Vojvodine... Svet by bol fotografujem Slovákov a zaujímam bohatší o krásnu kultúrnu udalosť. sa o ich život a kultúru.“ A planéta Zem by mala o jedného šťastného človeka viac. o O o Po našom októbrovom rozhovore Petar Dešić makal plnou parou.

Fotograﬁe: Petar Dešić

V GALÉRII VÝTVARNÉHO UMENIA LEGATU RAJKA MAMUZIĆA V NOVOM SADE

Korene nevykoreniteľné Oto Filip

koncipované. Uviedol, že sú diela bez výraznejších oscilácií v kvalite a že je ich dobré galerijné vkomponovanie do priestoru v prvom rade úspešným výsledkom snáh usporiadateľa Jána Agarského. Pri-

šte pár rokov a bude z toho pekná tradícia. Vlani sa na rozhraní novembra a decembra v galérii Legatu Rajka Mamuzića prvýkrát skupinovo predstavili tunajší slovenskí výtvarní umelci, tvoriaci na papieri malého formátu, v utorok večer na rovnakom dejisku prebiehala vernisáž expozície Korene 2. Potrvá od 20. decembra do 20. januára 2017. Pomerne nové podujatie na našej výtvarnej scéne Ján Agarský a Lazar Marković oslovuje návštevníka bohatosťou a rozmanitosťou hovárajúc sa po Markovićovi účastnápadov, množstvom techník sia- níkom vernisáže, Agarský vyzdvihol, hajúcich od kresby a grafiky po že na podujatí účinkuje rovnaký koláž a fotografiu, tak isto snahou počet autorov ako vlani, dvadsaťpäť, a že sú zastúpené tri generácie meniť zaužívané postupy. Otvárajúc podujatie riaditeľ Lega- tvorcov: tá staršia, stredná najpotu Rajka Mamuzića Lazar Marković četnejšia a najmladšia. Z radov podotkol, že sa nemieni zmieňovať tejto poslednej je i prvá laureátka o tom, či je lepšie alebo horšie než novoustanovenej ceny podujatia to vlaňajšie, ale je podľa neho lepšie Ana Andrejićová. Vďaka uznaniu • KULTÚRA •

za kolekciu svojich zaujímavých prác – koloritom, prístupom a inak, bude v roku 2017 mať možnosť usporiadať samostatnú výstavu v Ústave Nositeľka novoustanovenej ceny pre kultúru vojvo- Ana Andrejićová pri kolekcii svojich prác dinských Slovákov. Tvorba rôznych autorov, ich litu a tvorivosť, o produktívnosť diela, ktoré nám svojimi téma- v najrozmanitejších výtvarných mi, formou a osobitným rukopi- formách malého formátu, o dynasom umožňujú identifikovať ich miku, o osobitnosť a výraznosť, o charakteristické výrazy a odkazy, kontinuitu invenčných rukopisov... prinášajú špecifický šmrnc novej Všetko to vyjadruje silné pocity, to originality a kvality. Niekto je fas- úporné autorské hľadanie, kým cinovaný grafikou, iný akrylom, človek nájde sám seba tak, aby tretí kolážou, štvrtý digitálnym bol s tým spokojný. Neprejavuje odtlačkom, piaty pastelom, šiesty sa aj na tomto dejisku, že je slovo akvarelom alebo tušom, no pod- výtvarník v podstate odvodené statné je, že vcelku ide o nový od slova vytvárať? Je tu aj podprínos pre naše výtvarné umenie. stata – prezentovať svojské nové Možno to usúdiť aj zo slov kritika výtvory, prameniace v hlbokých Savu Stepanova, ktorý konštatuje, koreňoch, na výstave ponúkajúcej že zámer vystavovať diela malého zaujímavý pohľad na rôzne autorformátu má nielen svoju praktickú ské východiská v malom formáte. stránku, ale zároveň aj ambíciu Diela pútavé, prispôsobené uvedepodporovať tvorenie diskrétnych, nému formátu, čiže nevyhnutnej spontánnych a úprimných prác. maximálnej stručnosti. Ktorú vonInými slovami povedané, ide o kva- koncom nie je ľahko dosiahnuť. 52 /4731/ 24. 12. 2016

Kultúra V KOVAČICKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE

ŠKOLSKÝ NOVOROČNÝ PROGRAM V KULPÍNE

Žiaci prezentovali Tradičný darček svoju tvorbu ku sviatkom

Anička Chalupová

novom oddelení školskej knižnice v Kovačici 13. decembra prebiehal príležitostný literárny a multimediálny večierok. Učitelia a žiaci ZŠ Mladých pokolení sa rozhodli dať svojim blízkym a priaznivcom

školy darček k sviatkom prezentujúc ukážky zo svojej tvorby. Striedali sa recitácie, spevy, divadielko… Tak napr. šiestačka Elena Straková predniesla monológ z románu Višňový lekvár Márie Kotvášovej-Jonášovej, s ktorým zvíťazila vo svojej kategórii na Rozhlasovej súťaži recitátorov v Novom Sade, jej rovesníci Una Brtková a Igor Čížik premietali prezentácie o kova-

čickom gymnáziu a diele Dr. Zuzany Čížikovej, s ktorými sa predstavili aj na Putovnej súťaži slovenských dolnozemských reálií v Rumunsku v Nadlaku. Žiaci čítali úryvky zo svojich literárnych prác, recitovali, ôsmaci zahrali divadielko, predstavili sa aj tí, ktorých baví multimediálna tvorba. Siedmak Boris Šiška a ôsmak Jaroslav Veselý, ktorý je autorom i krátkeho filmu Pohľadnica Kovačice, prezentovali krátke video populárneho vysielania pre deti Písmenkovo. Za hudobného sprievodu učiteľa Pavla Tomáša st. večierok spestrili Mária Magdaléna Torňošová a Gabriela Svetlíková, víťazky kvalifikačnej časti festivalu Rozspievané klenoty 2016. Pri tejto príležitosti Anička Bírešová, riaditeľka školy, spolu s pedagógmi a žiakmi zaželala všetkým krásne sviatky a veľa entuziazmu do nového roku.

VIANOČNÉ PREDSTAVENIE ŠTUDENTOV V NOVOM SADE. V seminárnej knižnici Oddelenia slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade v stredu 21. decembra už po tretíkrát uviedli vianočné predstavenie študentov. Tentoraz sa rozhodli pre text Petra Karpinského, ktorý prispôsobili vojvodinským pomerom a aj mená postáv prispôsobili hrajúcim študentom. Účinkovali: Marek Šomodi, Martina Bartošová, Milina Čiliaková, Monika Bažaľová, Marta Součková, Vladimír Valihora, Nemanja Vidić a Kaname Okano. Nacvičila M. Součková. Ich zámer pobaviť prítomných študentov, ako i profesorov sa podaril na výbornú. Všetci sa schuti rozosmiali na útrapách kultúrneho referenta Konôpku pri organizovaní rôznych osláv. Na záver tejto slávnosti udelili knižné odmeny najúspešnejším študentom, ktorí sa zúčastnili na súťaži o najlepšiu literárnu prácu Lektorátu slovenského jazyka a kultúry na Oddelení slovakistiky. Študentom k nadchádzajúcim sviatkom zablahoželala Jarmila Hodoličová, vedúca oddelenia, a dostali sa im aj primerané darčeky. E. Š.

CHÝRNIK 38

www.hl.rs

BÁČSKY PETROVEC. Slovenské vojvodinské divadlo zahlásilo na piatok 23. decembra o 19.30 vo veľkej sieni SVD reprízové predvedenie inscenácie Vinica zreje v réžii Michala a. f. Babiaka. Informačno-politický týždenník

Malé šantivé tanečnice rozveselili obecenstvo Katarína Gažová

lná sieň Domu kultúry, na javisku veselé ratolesti, v hľadisku dobrá nálada, tak bolo v sobotu 17. decembra počas novoročného programu. Tradične ho pripravili žiaci a učitelia Základnej školy Jána Amosa Komenského v Kulpíne ako darček svojim najbližším pred vianočnými a novoročnými sviatkami. Žiaci sa aj tohto roku predstavili spevom, tancami, recitáciami, scén-

kami. Najveselšie odzneli rytmické tance šantivých sympatických detí a srbské ľudové tance za harmonikového sprievodu v predvedení detí zo spolku mitropolitu Stefana Stratimirovića Srbskej pravoslávnej cirkvi v Kulpíne. Odznela aj príležitostná sviatočná pieseň Tichá noc a v scénke žiaci sprítomnili časť pravoslávnych vianočných obyčají. Každý žiak – účastník programu dostal zaslúžený darček. Obecenstvo úsilie žiakov odmenilo potleskom.

Ako sa to ponášaš?! Anna Horvátová

ri tejto karhavej reči či otázke môžeme napomínajúceho zaskočiť ďalšími otázkami: Čo pod týmto treba rozumieť? čiže O akú väzbu tu ide, čo to za slovo „ponášať“? Ide tu totiž znovu o skomoleninu v nárečovej podobe slovenčiny. Srbské slovo ponašati se a slovenské slovo ponášať sa zo zvukovej stránky možno zaradiť k medzijazykovým homonymám. Keď ide o významovú stránku, je medzi nimi zjavná odlišnosť. Srbské slovo ponašati se znamená prejavovať sa nejakým spôsobom pri styku s niekým, s niečím. Spisovné slovenské slovo ponášať sa znamená podobať sa (na niekoho), byť podobný, podobou pripomínať niekoho, niečo, dokonca aj zanášať: dcéra sa ponáša na matku, jej reč sa ponášala na plač atď. V srbčine sa v týchto prípadoch používa sloveso ličiti.

V podmienkach nášho bilingvizmu práve zvuková zhoda zapríčinila, že sloveso ponášať sa používame vo význame identickom srbskému a aj sloveso ličiti často možno počuť v slovenských jazykových prejavoch, napr.: veľmi „líčia“ jeden na druhého. Poslovenčené sloveso „ponášať sa“ v spisovnej slovenčine v tomto význame, v akom ho my používame, nemá svoje miesto, a treba ho vystriedať náležitým slovesom správať sa, teda počínať si istým spôsobom v styku s inými ľuďmi, vystupovať: slušne, hrubo sa správať, milo sa k nám správa, nevie sa správať – spoločensky vystupovať; prejavovať sa, reagovať (o veciach, javoch): cievka, ktorá sa správa ako magnet; usmerňovať svoje konanie, spravovať sa, držať sa: spravovať sa podľa predpisov. Náležité slovenské vety majú znieť takto: Ako sa to správaš?!; Vždy sa treba správať slušne a nie hrubo.; Nemám rada tých, ktorí sa správajú povýšene. • KULTÚRA •

Oznamy Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o zhodnotenie potreby po aktualizovaní štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Regionálna depónia, s. s r. o., zo Subotice, Námestie Lazara Nešića č. 1, podal žiadosť o zhodnotenie potreby po aktualizovaní štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba Regionálnej depónie v Subotici, na katastrálnej parcele č. 2635, k. o. Bikovo, ZO Subotica. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2376_01 NS_Novi_ Sad_Almaška_crkva Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2376_01 NS_Novi_Sad_Almaška_crkva, Ul. almaška číslo 13, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 8721, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 16. decembra 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-729/16, ktorým je daný súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

Ponuka práce na Slovensku Liečebňa sv. Františka v Bratislave – liečebňa dlhodobo chorých a hospic s vyše 50-ročnou tradíciou prijme do pracovného pomeru zdravotné sestry. Požadované vzdelanie • Vysokoškolské vzdelanie I. stupňa • Vysokoškolské vzdelanie II. stupňa Ponúkame • stabilné postavenie spoločnosti v prostredí súkromných zdravotníckych zariadení • korektný a profesionálny prístup zo strany zamestnávateľa • podpora ďalšieho vzdelávania • príjemné pracovné prostredie • možnosť ubytovania

Osobnostné predpoklady • pozitívny vzťah k práci a pracovným povinnostiam • zodpovedný prístup k pacientom • príjemné vystupovanie • ochota a chuť vzdelávať sa • zodpovednosť a spoľahlivosť • korektnosť a lojálnosť voči zamestnávateľovi • znalosť slovenského jazyka • preukaz Slováka žijúceho v zahraničí

Kontakt: Liečebňa sv. Františka, Krásna 22, 821 05 Bratislava; tel.: 00421 915/724 794; e-mail: info@hospic.sk

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2080_01 NS_Novi_Sad_Kvantaška_pijaca

Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2034_01 NS_Bulevar_Cara_Lazara, Bulvár cára Lazara 81, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3931/26, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 23. januára 2017. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 24. januára 2017 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 13.00 h.

Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2080_01 NS_Novi_Sad_Kvantaška_pijaca, na katastrálnej parcele číslo 8529/5, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 16. decembra 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-718/16, ktorým je daný súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2188_01 NS_Novi_Sad_ Laze_Telečkog

Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2188_01 NS_Novi_Sad_Laze_Telečkog, Trifkovićovo námestie 6, na katastrálnej parcele číslo 10022, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 16. decembra 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-719/16, ktorým je daný súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2363_01 NS_Novi_Sad_Merkur, Ulica rumenačka č. 150, na katastrálnej parcele číslo 3849/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 16. decembra 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-728/16, ktorým je daný súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

• OZNAMY •

52 /4731/ 24. 12. 2016

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu C.I.A.K, s. s r. o., Nový Sad, Ul. prímorská č. 86, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Objekt na skladovanie nebezpečného odpadu, v Novom Sade, Ul. prímorská č. 86, na katastrálnej parcele číslo 385/1, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Na predmetovej lokalite je vedľa jestvujúceho skladu odpadových akumulátorov indexového čísla 16 06 01* (olovené batérie) predpokladané skladovanie nasledujúcich druhov nebezpečného odpadu: ambaláž, ktorá obsahuje pozostatky nebezpečných substancií alebo je kontaminovaná nebezpečnými substanciami indexového čísla 15 01 10*, absorbenty, látky na prečisťovanie (zapojac filtre na oleje, ktoré nie sú ináč špecifikované), handry na utieranie, ochranný odev, ktoré sú kontaminované nebezpečnými substanciami indexového čísla 15 02 02*, organický odpad, ktorý obsahuje nebezpečné substancie indexového čísla 16 03 05*, a stavebný materiál, ktorý obsahuje azbest indexového čísla 17 06 05*, výlučne v účelových kontajneroch a sudoch, s nezmenenou maximálnou kapacitou skladovania do 100 t, plánovaného ročného obratu 2 500 t a maximálnym denným vchodom 8 t. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu ECO-LOGISTICA, s. s r. o., Nový Sad, Seljačkih buna číslo 43/IV, podal tomuto orgánu žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Dočasný sklad pevného nebezpečného a bezpečného odpadu vo Futogu, Ul. železnička, na katastrálnej parcele číslo 992, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 16. decembra 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-540/16, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určení rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

DROBNÝ OZNAM T E S N Í M E (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088-433.

Firma

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

AGROCROP, a. s.,

prijme zamestnancov na prácu s traktorom, zber a spracovanie úrody Potrebné vodičské oprávnenie skupiny B alebo T. V prípade záujmu ozvite sa na mail: marek.macaj@agromacaj.sk alebo telefón: +421 905 732 961 40

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

SMUTNÁ SPOMIENKA na svojich rodičov

JÁNA ŽIHLAVSKÉHO 3. 6. 1938 – 15. 12. 2015

ALŽBETU ŽIHLAVSKÚ 15. 4. 1951 – 7. 2. 2008

z Pivnice Už len kyticu kvetov z lásky na hrob Vám môžeme dať, modlitbu tichú odriekať, za všetko krásne ďakovať a s láskou v srdci si na Vás spomínať. Dcéra Elenka a syn Janko s rodinami

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 l inzercia@hl.rs

DROBNÝ OZNAM PRENAJÍMAM zariadený jednoizbový byt v Bratislave, časť Ružinov; tel. č.: 062/17-88-485. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2090_01 NS_Petrovaradin_2, Ul. Kostu Nađa číslo 21, v Petrovaradíne, na katastrálnej parcele číslo 341/1, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 23. januára 2017. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 24. januára 2017 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2187_01 NS_Novi_Sad_Novosadski_sajam_2, Ul. hajduk Veljkova číslo 11, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 7540/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 23. januára 2017. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 24. januára 2017 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 11.00 h.

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

POSLEDNÝ POZDRAV

Dňa 25. decembra 2016 uplynie pätnásť rokov, čo nás navždy opustil náš otec

PAVLOVI OŽVÁTOVI

JÁN DURGALA

25. 10. 1953 – 25. 12. 2001 – 2016 z Padiny S láskou a úctou si na neho spomínajú

POSLEDNÝ POZDRAV

susedovi a priateľovi

1943 – 2016 z Kysáča

Mladosť nás zviazala hudbou na celý život a Tvoj odchod zmení naše stretnutia na krásne spomienky.

Spomienky na neho si natrvalo uschováme v našich srdciach.

synovia Janko a Miro s rodinou

Odpočívaj v pokoji!

Susedovci a priatelia Hloškovci

SPOMIENKA

Tvoji „Osamelí“ s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Uplynuli dva roky, čo nie je s nami

KATARÍNA DIŇOVÁ

VERONIKA GAŠKOVÁ

rod. Hansmanová 11. 6. 1929 – 13. 12. 2016 z Petrovca

rod. Zaťková 22. 10. 1969 – 23. 12. 2014 – 23. 12. 2016 z Kysáča

Naša mama, starká a prababička tíško usnula a odišla do večnosti. V spomienkach zostane navždy s nami.

S láskou a úctou si na Teba spomíname a v srdciach si Ťa zachovávame.

Syn Ján s rodinou a rodina Dudášová

Tvoji rodičia, synovia a sestry s rodinami

POSLEDNÉ ZBOHOM S bôľom v srdci oznamujem všetkým priateľom a známym, že nás po dlhej a ťažkej chorobe navždy opustil

HANS JOACHIM ROTHERT

narodený bol 22. 6. 1934 v Berlíne, umrel 16. 11. 2016 v nemocnici v Nemecku, v Stuttgarte, a pochovaný je v jeho milovanej Kovačici Životná púť. Každý človek má svoju vlastnú životnú cestu, ktorá nemá nikdy iba jeden smer a nie je plánom určená. K vytúženému cieľu často vedú rôzne obchádzky, vzostupy a pády, ktoré nám život pripravil. Život každého človeka je jedinečný, aj jeho koniec patrí k životu a rozlúčka s človekom nám ukazuje jeho hodnotu. Rešpekt a dôstojnosť sú pre poslednú cestu dôkazom toho, že rozlúčka je neopakovateľná. „Nikto ti nemôže postaviť most, po ktorom práve musíš prestúpiť rieku života, okrem Teba samého.“ Friedrich Nietzsche Tvoj verný priateľ Franz F. Havjar • OZNAMY •

52 /4731/ 24. 12. 2016

Oznamy BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s milovaným manželom, otcom a starkým

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s mojím manželom

PAVLOM OŽVÁTOM

Tvoja manželka Zuzana, syn Emil, nevesta Mária a vnučka Aneta-Alexandra

so švagrom

JÁNOM SVETLÍKOM

9. 5. 1943 – 13. 12. 2016 z Kysáča

Tvoja pomoc a útecha nám budú neustále chýbať. Nič a nik nenahradí prázdno, ktoré cítime v našich srdciach.

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

JÁNOM SVETLÍKOM

28. 12. 1951 – 13. 12. 2016 z Kovačice

Utíchlo srdce, utíchol hlas, mal si rád život a všetkých nás. Bol to osud alebo sila, čo Tvoj život náhle ukrátila? Zavrel si oči, srdce prestalo biť, aj keď si chcel ešte tak veľmi žiť.

28. 12. 1951 – 13. 12. 2016 z Kovačice

Večný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky si na Teba zachováme.

Zarmútená manželka Katarína

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s našou starkou a prastarkou

SMUTNÁ ROZLÚČKA s otcom a starým otcom

KATARÍNOU DIŇOVOU

Len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a s láskou si na Teba spomínať. Vnučky Katarína a Anna s manželmi a pravnúčatá Janko, Sára a Marek

SMUTNÁ ROZLÚČKA so sestrou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s otcom a starým otcom

JÁNOM SVETLÍKOM

rod. Hansmanovou 11. 6. 1929 – 13. 12. 2016 z Petrovca

JÁNOM SVETLÍKOM

28. 12. 1951 – 13. 12. 2016 z Kovačice

Ako tíško si žil, tak tíško si odišiel. Skromný v živote, ale veľký v láske a dobrote. S láskou a úctou si na Teba budú spomínať: syn Ján s manželkou Žanielkou a vnučky Miluška a Janka

SPOMIENKA

Dňa 29. decembra 2016 uplynie rok, čo nás opustila naša

Rodina Bartková

28. 12. 1951 – 13. 12. 2016 z Kovačice

Utíchol Tvoj hlas, srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohol s nami žiť. Milovali sme Ťa, Ty si miloval nás, tú lásku v srdci nezničí ani čas. Tvoja dcéra Katarína s manželom Martinom a vnukovia Martin a Miroslav

SMUTNÁ SPOMIENKA na

JÁNA SUSEKÁRA

ANNA GUČOVÁ rod. Kriváková 1950 – 2015 – 2016 z Báčskeho Petrovca

KATARÍNOU DIŇOVOU 1929 – 2016

Sestra Elena s manželom Rastislavom a ich rodinou

www.hl.rs

Navždy zostaneš v našich srdciach. Na Teba si spomína

Informačno-politický týždenník

sestra Zuzka s Annou

1972 – 2011 – 2016 z Aradáča

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Tvoji najmilší

• OZNAMY •

SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo päť rokov od smrti môjho syna

na svojho brata

ONDREJA VOZÁRA

11. 3. 1972 – 23. 12. 2011 – 2016 z Kysáča

SINIŠA JAVORNÍK

11. 3. 1972 – 23. 12. 2011 – 2016 z Kysáča

Odišiel si bez pozdravu nenávratnou cestou a mne si zanechal veľký žiaľ.

28. 5. 1971 – 21. 12. 1987 Otec

Večne zarmútená mama

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

s našou dobrou známou a rodinnou priateľkou

1934 – 2001 – 2016

MÁRIOU VESTEGOVOU

Uplynul boľavý a smutný rok, čo ma navždy opustila moja jediná sestrička

ANNA PAVLOVOVÁ

ZUZANU KOHÚTOVÚ

1935 – 2015 – 2016 z Báčskeho Petrovca

rod. Mučajiovú 1936 – 2006 – 2016

z Báčskeho Petrovca Nech Vás v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska.

Rastislav a Elena Surovci

sestra Anna Čorbová s rodinou

SPOMIENKA

na svojich rodičov a starých rodičov

JÁNA KOHÚTA

1930 – 2016

Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachováva

Večne budeš žiť v mojom srdci. Milovaní nikdy neumierajú.

S úctou si na Vás spomínajú

Tvoja sestra Marka Kováčová

Vaši najbližší

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

Dňa 13. decembra 2016 nás vo veku 86 rokov opustila naša milovaná

SMUTNÁ SPOMIENKA

MÁRIA VESTEGOVÁ rod. Madacká 2. 10. 1930 – 13. 12. 2016 z Kysáča

MICHAL MARČOK 13. 3. 1945 – 4. 6. 2013

Zlaté ruky našej mamy, manželky, starkej a prastarkej už došili posledné dielo života. Jej lásku a pracovitosť nám budú navždy pripomínať stovky sukní a krojov, ktoré vyhotovila. Tvoji najmilší

• OZNAMY •

ANNA MARČOKOVÁ rod. Krajčíková 10. 2. 1947 – 21. 12. 2013

z Kysáča S láskou si na Vás spomínajú syn Jaroslav a dcéra Zdenka s rodinami 52 /4731/ 24. 12. 2016

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

Piatok 23. decembra 19.30 Betlehemci 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Sobota 24. decembra 16.00 Štedrovečerné služby Božie v Báčskom Petrovci – priamy prenos 21.30 Padinská koleda

Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň

Nedeľa 25. decembra 11.00 Čas vianočný 11.30 Boh náš je láska

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Utorok 27. decembra 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Boh náš je láska Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Čas vianočný

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16,00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15,30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16,00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17,15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

Štedrovečerné služby Božie budú priamo vysielané z vynoveného petrovského chrámu Božieho. Padinská koleda je vysielanie, ktoré pred desiatimi rokmi na Štedrý večer nakrútil výrobný štáb za pomoci padinských ochotníkov. Reportáž o vianočných zvykoch v tejto dedine bola aj odmenená na medzinárodnom filmovom festivale.

www.hl.rs

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 23. decembra – Rozprávkové Vianoce Sobota 24. decembra – Syn Boží Pondelok 26. decembra – Ako sa šiestim vo svete vodilo / Chlapec, ktorý sa ničoho nebál Utorok 27. decembra – Cisárove nové šaty / Jorinda a Joringel Streda 28. decembra – Pretancované črievičky / Husiarka a kráľ Štvrtok 29. decembra – Popoluška / Tri pierka 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 25. decembra 17.00 Kreslený film: Rudolf, sob s červeným nosom 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Jozef z Nazaretu 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Príchod dedka Mráza v Gymnáziu Jána Kollára

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 25. decembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Vianočné trhy Vianočné posolstvá Utorok 27. decembra 16.00 Výstava obrazov Kataríny Karlečíkovej Kreslený film: Ján Krstiteľ Vianočné oblátky Piatok 30. decembra 16.00 Festival Letí pieseň, letí stal sa plnoletým Kreslený film: Ježišove zázraky

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 52 Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC

V tajničke je názov sviatku začiatku nového kalendárneho roka.

Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

autorka: ANNA zrovnal, obrovská prúdenie citoslovce ručník herečka piesočný ženské pruh vody povzdychu BIČIA- vyrovnal bytosť Rina nad vodou meno ROVÁ

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

spôsobila radosť stal sa bohatým tadiaľ

2. časť tajničky

opýtal sa

TELEVÍZIA PANČEVO

bol v spánku

Volt

ampér číslovka

ten

Nedeľa 25. decembra 20.10 Repríza relácie Dobrý deň Streda 28. decembra 12.15 Dobrý deň, kolážová relácia

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

osobné zámeno solm. slabika

Slovensko vesmír, kozmos

druh likéru

kôň (srb. zast.)

1. časť tajničky

mal kašeľ

kruh okolo mesiaca

vpíšte RK cval

ženské meno

ľahostajnosť, pasivita HL ĽU AS DU

RÁDIO STARÁ PAZOVA

ženské meno časť vlečky

Nórsko kúpele

síra

škola spojka

posolil Oleg Lomonosov

vzalo so sebou (kniž.)

alt elektrón

apelovanie

spojka

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 51 VODOROVNE: ojazdila, ker, Avon, ož, krivo, Vianoce, yš, Ivana, koža, ip, pr, kl, ee, rima, m, L, osa, dal, stromček, tuky, kto, eso, laos TAJNIČKA: VIANOCE

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 49 z čísla 49 Hlasu ľudu z 3. decembra 2016 bolo: HANA ZELINOVÁ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: KATARÍNA KUNČÁKOVÁ, Ul. Jovana Dučića č. 13, 25 000 SOMBOR. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

52 /4731/ 24. 12. 2016

Šport 70 rokov žiari najkrajším leskom K ÚCTYHODNÉMU JUBILEU FK JEDNOTA STARÁ PAZOVA

Matej Bzovský

bola vopred odpísaná, ale domáci, ktorí predčasne oslavovali, zhoreli na vlastnom ihrisku a prehrali až 0 : 4. Góly vsietili Mosurović a Uzelac 3. V bohatých dejinách tradičné modro-biele tričko si obliekali nanajvýš kvalitní hráči, hlavne z domáceho prostredia alebo bližšieho okolia: Milenko Jurišić, Pavel Menďan, bratia Stamevskovci, tiež bratia Trkuljovci,

vović, Minda Jovanović, Boško Ralić, Đorđe Pavlić, Zvonko Ivezić, Miroslav Červenský a ďalší. Treba však spomenúť aj niektorých predsedov klubu, ktorí sa značne podieľali o jeho úspechy. Sú to Nikica Đurđević, Siniša Dobrodolac, Pavel Brtka, Radivoj Bukurecki, Živojin Surdučki, Nićifor Vrbajac, Mihajlo Maksimović, Marko Babík, tiež pokladníci Janko Ruman, Martin Burčiar, ktorí šetrili peniaze svojráznym spôsobom. A tak táto srbská, vojvodinská a sriemska nezabudnuteľná športová inštitúcia žiari najkrajším leskom už celých 70 rokov. Dejiny

ačiatky staropazovského futbalu siahajú do ďalekej minulosti, čiže do roku1919, keď tuná založili prvé futbalové kluby – najprv Zmaj, potom Obilić, Štefánik, Zanatlija, Slavija, krátko potom aj PSK. Tento obľúbený šport sa však začal tešiť veľkej popularite už v prvých rokoch po skončení druhej svetovej vojny, keď sa Veľká dobrovoľná pracovná akcia presťahovania začiatkom roku 1946 z ihriska na miesto, kde sa dnes nachádza telovýchovného spolku vyčlenila futbalová pobočka a vlakom a na štadióne vyvolali veľzaložila samostatný klub, ktorý ký hluk, krik, spev. Jediný gól vsietil pomenovali Jedinstvo – Jednota. Nebojša Škorić. Toto víťazstvo Klub pod týmto menom prvýkrát vybojovali: Stefanović, P. Menďan, vystúpil 17. februára roku 1946 v Kabas, Knežević, Kersting, Barjakpriateľskom zápase so ŠS Kosmaj tarević, Kováč, Damjanović, Škorić, z Belehradu, ktorý sa skončil mie- Hadžić, Očovaj. Pribúdali ďalšie úspechy. Jedrumilovným výsledkom 4 : 4. Nuž ným z významnejších bol na tura potom prišli aj prvé majstrovstvá v rámci druhej triedy Sriemu. V naji v Rume pri príležitosti 10. prvom zápase Jednota poriadne výročia založenia Vojvodinskej vyprášila susedovcov, mužstvo brigády, keď Jednota vo finálovom Sremac z Vojky až 8 : 2. V čele s zápase vyhrala nad Sremom zo prvým predsedom Svetozarom Sriemskej Mitrovice 3 : 0 gólmi Mirosavljevićom-Cvetkom a tré- Damjanovića, Bakića a Hadžića nerom Branislavom Sekulićom z penalty. V početných majsi prvú výhru vystrovstvách, v ktorých bojovalo mužstvo Jednota hrala pozo- Oslavy 50. výročia Jednoty zoskupili mnohých bývalých v zložení: Guska, ruhodné výsledky, futbalistov a funkcionárov Potran, J. Kováč, Staropazovčania Očovaj, Kabas, Petzaznamenali úspech Jozef Jašo, Branislav Bukurecki, Jednoty, ale aj Starej Pazovy porović, Sontić, Bahis, v Severnej skupine Stevica Petrović, Stipe Bazo, Ju- značené sú početnými uznaniami, Kersting, Ruman, Srbskej ligy v roční- raj Arnold, Ján MalTrkulja, Litavský. ktoré patria všetkým, ku 1954/55, a potom ko, Michal Dvornický, Nasledovali pood prvej po dnešnú po kvalifikačných Michal Hric, Nikola četné stretnutia v generáciu futbalistov, stretnutiach v tretej Radičević, Dušan UzeSriemskej, Novotrénerov, usilovných zóne, ktorá bola v ran- lac, Zlatko Gubečka, sadsko-sriemskej a funkcionárov, ba aj gu druhej ligy, kde Milan Muidža, Petar veľmi kvalitných vojfanúšikov, ktorí celý hrali so silnými muž- Stefanović, Ljubomir vodinských ligách, svoj život venovali tiež medzinárodný Miroslav Červenský, jeden stvami z Požarevca, Živković, Michal Baklubu a boli svedkami Pančeva, Vinkoviec, láž, Nestor Barjaktarezápas s Parašutom z úspešných trénerov aj medzinárodných Zreňanina, Borova, vić, Ján Domoni, Sreto z Bratislavy. Cesta Jednoty stretnutí Jednoty s Smedereva, Kikindy, Tišma, Karol Kersting, k vrcholným úspeklubmi zo Slovenska, chom viedla po rok 1951, keď Subotice, Inđije, Kuly a ďalšími. Michal Kočiš, Ondrej tiež bývalého ČeskoKvalifikačné zápasy o postup Kardelis, Ján Kováč a Jednota získala veľký pohár Vojslovenska, Grécka, vodiny na historickom zápase s FK do pokrajinskej ligy vyvolávali iní. Najmladší medzi Michal Baláž, známy Francúzska a Poľska. Srbobran. Bola to kapitola sama najväčšiu pozornosť. V trvalej spo- nimi je Miloš Jojić, internacionál, začal na Všetky udalosti budú osebe. Zápas na štadióne Vojvodi- mienke zostal súboj s Mladosťou z dnes člen nemecké- bráne Jednoty večnou pamiatkou ny v Novom Sade sledovalo asi 500 Báčskeho Jarku. Prvý zápas doma ho Kelnu. Trénovali na skvelú minulosť, fanúšikov Jednoty, ktorí zo Starej Jednota prehrala 0 : 1 a v odvet- ich výborní učitelia, akými boli zároveň aj pozvaním na lepšiu Pazovy pricestovali špeciálnym nom stretnutí na ploche súpera Branislav Bane Sekulić, Ivo Ste- budúcnosť.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

HLOŽIANSKA BUDÚCNOSŤ V JESENNEJ ČASTI MAJSTROVSTIEV

Úspešní aj v novej spoločnosti Ján Murtín

a začiatku jesennej časti majstrovstiev Hložančanov čakala cesta do neznáma, lebo po reorganizácii súťaží väčšinu súperov v novej spoločnosti, vo Vojvodinskej lige – Severná skupina vôbec nepoznali. Okrem toho vedelo sa, že ani po finančnej stránke to nebude ružové, lebo najbližšie hosťovanie zapadá do 40 km vzdialených Odžakov a väčšina súperov je zo 100 km vzdialených miest – Subotice, Somboru a okolia, odkiaľ je aj väčšina rozhodcov a delegátov. Predsa usilovná správa Budúcnosti v čele s predsedom Ondrejom Korčokom, športovým riaditeľom Michalom Bohušom a tajomníkom Stanislavom Srnkom vysúkala rukávy a snažila sa čím úspešnejšie popasovať sa s ťažkosťami. Cez leto sa aj značne zmenil hráčsky káder, takže stratég Siniša Stanivuk s pomocníkom Michalom Hataľom na početných priateľských zápasoch hľadali správnu jedenástku a účinnú hru. Po zlých výsledkoch v prípravnom období jediný tréner Stanivuk hovoril, že v majstrovstvách bude všetko v poriadku. A aj bolo. Už v prvom kole mladí hráči

ozbrojili skeptikov, keď v Bečeji na Po spustení záclony na jesennú časť lopatky položili prvého favorita Hložančania zakotvili na výbornom súťaže – domáci Bečej 1918 (1 : 2). druhom mieste s 35 bodmi a góloV druhom kole v domácej premiére vým pomerom 37 vsietených a 12 Vrbas nemal žiadnu šancu (2 : 0), prijatých gólov. Líder Bečej 1918 avšak keď sú v tíme až štyria 18-roční má iba o 5 bodov viac. hráči (Ilić, Lalatović, Sekulić a Adámek), musí sa počítať aj s osciláciami v hre. Práve to sa stalo v 3. kole v Tavankute, keď aj napriek množstvu šancí Budúcnosť prehrala (1 : 0). Do konca jesene Hložančania predsa len pokračovali so zberom bodov podľa plánu odborných ľudí v klube a iba v Čonoplji zažili zaslúženú prehru (2 : 0) od oveľa skúsenejších hráčov domácej Slogy. Mužstvo a vedenie Budúcnosti na konci Okrem remíz v Sombore jesennej časti majstrovstiev s Radničkim (1 : 1) a Poletom v Karavukove 2 : 2 na štíte Dôveru Sinišu Stanivuka dostalo hložianskych futbalistov sa našli 21 futbalistov. Kosturanov a Rodić Tisa Adorjan, FK Subotica, Tekstilac odohrali všetkých 15 zápasov, 14 na Odžaci, Zadrugar Srpski Miletić, Mla- konci majú Štefek a Krstić, 13-krát dost Apatín, Mladost Turija, Bačka vystúpili Lalatović, Ćetković, VučkoPačir a Srbobran. Zápas s Potisjem z vić a Sekulić. Ilić a Adámek majú 12 Kanjiže bol registrovaný kontumač- zápasov, Ardalić a Latinović po 8, V. ne 3 : 0 v prospech Budúcnosti pre Živojinov 5, Malidžan 4, Zečević 3, nesprávny štart hráča Potisja Nagya. Kovačević a N. Kobilarov po 2 a po

jeden zápas majú Tucakov, Medić, Horvát a M. Živojinov. Najlepšími strelcami sú Ilić a Vučković. Každý strelil po 6 gólov. Sekulić bol úspešný 5-krát a po tri góly strelili kapitán Ćetković, Krstić a Malidžan. Dvakrát úspešní boli Rodić a Adámek a V. Živojinov. Jeden gól vsietil Lalatović a tri góly sú na konto Hložančanov zapísané kontumačne. Z troch odpískaných jedenástok dvakrát bol úspešný Vučković, kým Adámek zaváhal v súboji s brankárom Mladosti z Apatína. Rozhodcovia hráčom Budúcnosti udelili 32 žltých kariet a iba v Sombore Ilić na jednom zápase uvidel dve, takže musel predčasne pod sprchy. Kožená sa prestala kotúľať ešte 20. novembra. Vedenie Budúcnosti však nesedí na vavrínoch, ale aktívne pátra po posilách s úmyslom pokračovať v úspechoch, tým skôr, že vďaka Jánovi Bohušovi, hlavnému finančnému podporovateľovi klubu a dávaním do prevádzky nových tribún, šatne a športovej haly jestvujú ideálne podmienky na prípravu mužstva, takže mnohopočetní fanúšikovia čakajú aj úspešnú jar.

DRUHÁ VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Presvedčivo v Kikinde KIKINDA – KULPÍN 0 : 3

22 : 25, 21 : 25. KULPÍN: Relota, Lekár, Očenáš, Petrušić, Borović, Govorčin, Petrović, Zima, Ćirić, Zavaroš

Katarína Gažová

redposledný zápas v jesennej časti majstrovstiev Kulpín hosťoval v Kikinde, kde si zmeral sily s rovnomenným tímom. Studená športová hala a úporní hostitelia neznemožnili Kulpínčanov, aby presvedčivo zvíťazili. Hra hostí bola presvedčivá, takže proste zmietli protivnícke mužstvo, o čom vari najlepšie svedčí fakt, že zápas trval iba 50 minút. Hneď na začiatku zápasu Kulpín bol dosiahol výsledok 19 : 7 a všetko potom šlo pomerne hladko. Predsa nemožno povedať, že sa domáci neusilovali, ale Kulpínčania nedovolili žiadne prekvapenie a snažili sa zápas čím skôr skončiť, pravdaže, vo svoj prospech. Výsledky v setoch: 19 : 25, • ŠPORT •

Kulpínčania v Kikinde nedovolili žiadne prekvapenia

1. Banat 2. Dunav volej 3. Šíd 4. Hercegovina 5. Kulpín 6. Sombor 7. Vojvodina NS Seme 2 8. Proleter 9. Mladost (T) 10. Mladost (NP) 11. Kikinda 12. Botafogo

52 /4731/ 24. 12. 2016

10 10 10 10 10 10 10 10 10 10 10 10

10 8 7 6 5 5 4 4 4 3 2 2

0 2 3 4 5 5 6 6 6 7 8 8

30 : 7 25 : 13 25 : 15 23 : 17 18 : 18 16 : 19 21 : 20 20 : 23 15 : 25 15 : 24 13 : 26 13 : 27

29 23 20 18 15 14 14 14 9 9 9 6 47

Šport V JUBILEJNOM ROKU STK SLÁVIA ’96 (1996 – 2016)

Slávistky (aj) medailistky, slávisti (už) istí Ján Špringeľ

„S

nad Banatul v dedine Lokve, a doma Roham z Novej Crnje a Čarnojević z Ruského Sela. Na prvú časť viac než dosť,“ hovorí náš spolubesedník. Vo vlaňajšej úvodnej sezóne a tejto jesene hralo v majstrovských dueloch alebo na turnajoch osem stolných

tolné tenistky z Kovačice skončili jesennú časť majstrovstiev v 2. zväzovej lige – Severná skupina na druhom mieste. Vyhrali sme sedem a prehrali dva zápasy, podobne ako Flip Nový Sad a Sloga Ostojićevo. Máme však lepšie skóre od spomínanej dvojice (31 : 15). Vlani sme prvú časť majstrovstiev ukončili o stupienok – dva nižšie. Prvé Čelarevo je favoritom stať sa prvoligistom. Náš cieľ je tiež Prvá liga, ale nie Od začiatku decembra 2016 je Daniela Karkušová za každú cenu hráčkou STK Unirea Uzdin v tejto sezóne. Skôr o niekoľko rokov,“ reportuje tenistov z dediny insity: najmladší o výsledkoch slávistiek tréner Da- osemročný Andrei Groza, potom niel Toager. Daniel Veňarský, Vlastimír Kaštiak, Trénerovi a predsedovi Slávie Jaroslav Vestek, Ivan Stvorec, Gavrilo ’96 je vicešampiónSarić, Adrián Žiak sky titul tohto roku MEDZNÍK a Antonio Toman. priam osudový. Slávistiek bolo – ROK 1996 Toager sa totiž po vo dvoch posledrokoch strávených ných sezónach Klub pod menom Slávia ’96 v Nemecku vrátil deväť: Daniela Karobnovili 23. apríla 1996 vďaka do STK Crvena kušová, Gabriela bývalému slávistovi Jánovi zvezda, s ktorou je Nosáľová, Nataša Siromovi a hráčom z okolia po jesennej časti Veňarská, Svetlana Kovačice. Najväčšie úspechy Super ligy Srbska Sládečeková, Jana dosiahol zo stolných tenistov na druhej priečke. Karkušová, Milica Janko Tomáš. Viac triumfov Uzdinčan je ale Aleksićová, Tijaod oživenia ale mali stolné spokojný aj s výna Žiaková, Ivona tenistky pod vedením Vasila slednicou chlapcov Stvorcová a Dunja Stoju a dvoch Danielov – LuSlávie v Banátskej Sarićová (na súťaž pua a Toagera. Slávistky sa lige: družstiev prihlásili v roku 2004 prebojovali do 1. „Patríme meboli aj Debeljačanku ligy Srbska. Najlepšou stolnou dzi najmladšie Aleksandru Romatenistkou je Diana Holoková. mužstvá v súťaži. nov). Kouč Toager Začínala pre dorast pingpongu Druhý rok hráme zdôrazňuje, že sú v Kovačici v povestnom roku v majstrovstvách osemročné Žiaková 1996, kým v jubilejnom roku a tejto jesene sa a Stvorcová talento2016 získala na Majstrovstvách nám podarilo až vané a očakáva od Slovenska tri cenné kovy: zlatú trikrát vyhrať a nenich, že o niekoľko a dve strieborné medaily. skončiť na chvoste rokov budú aj opotabuľky. Šesť ráz sme zakončili na rami družstva. štíte a máme dokopy 12 bodov, so Rok 2016 bol aj rokom stolnotenislušným skóre 13 : 29. Vyhrali sme sových prestupov v Kovačickej obci.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Kompletná zostava dvojnásobných semifinalistiek zo superligovej Unirey (I. Lupulescuová, S. Šurjanová, A. Lupulescuová) prestúpili v lete do iných klubov a do stolnotenisového Uzdinu namierila zo Slávie ’96 jej najlepšia Slávistky Veňarská, Sládečeková a Nosáľová (zľava) stolná tenistka s trénerom Toagerom Daniela Karkunentu, s kolegyňami – kadetkami na šová, o čom Toager vraví: „Daniela s jej otcom Jánom, ktorý Balkánskom šampionáte v Čiernej bol naposledy tajomníkom v Slávii Hore získala bronz, na začiatku a klubovým organizátorom, mie- roku bola mimoriadne úspešná nili, že Daniela prekročila svojimi na bodovacích turnajoch prvej rezultátmi klub, akým je Slávia, a druhej triedy STZ Srbska v Sente, a že viac príležitostí na trénovanie Smedereve a Bečeji. Potom si ale s kvalitnými hráčkami bude mať zranila koleno a kĺb a mesiac bola mimo tréningov. V septembri získala práve v Unirei.“ Daniel do decembra Danielin striebro s Feješovou vo štvorhre na klubový a od decembra reprezen- pokrajinskom šampionáte.“ Kovačičanky získali tohto roku aj tačný cvičiteľ kvituje jej tohtoročné bronzové medaily v súťaži družstiev – kadetiek na Majstrovstvách Vojvodiny. Lodivod Slávie oznamuje, že Sládečeková má šancu hrať turnaj najlepších dvanásť v divízii mladších kadetiek. Vyznávači pingpongu v banátskom mestečku pomoc majú aj od Gymnázia Mihajla Pupina či Vo štvorhre hrajú pre Sláviu (aj) Sládečeková Základnej školy (zľava) a Veňarská Mladých pokoúspechy v konkurencii mladších lení. V gymnáziu trénujú každý predvečer a rovnako hrajú doma kadetiek, kadetiek a junioriek: „Karkušová sa v posledných majstrovské stretnutia, na základnej dvoch rokoch zúčastnila kem- škole zase občas organizujú masové pingov v slovinskom Otočeci pre turnaje pre školákov. Obe vzdelávanajtalentovanejšie stolné tenistky cie ustanovizne boli a sú STK Slávia v Európe. V Záhrebe zase účinkovala ’96 i naďalej nápomocnou rukou. na majstrovstvách starého konti• ŠPORT •

KVITUJEME ÚČINOK HAJDUŠICKÝCH FUTBALISTOV

Obrana na výbornú, útok kuľhal Vladimír Hudec

s ktorými by sme mali 26 bodov, iba 4 menej od lídra Vojvodiny z Crvenej utbalový klub Hajdušica je štan- Crkvy a boli by sme tretí. K tomu aj podardným, dokonca jedným z naj- sledný zápas práve s Vojvodinou sme stálejších členov 2. juhobanátskej prehrali za príliš divných okolností, ligy od roku 1995. Odvtedy iba dva- o ktorých nechcem hovoriť verejne.“ krát (v roku 1997 a 2014) opúšťal ligu, Náš spolubesedník ďalej hovorí, že keď postupoval do 1. juhobanátskej obrana Hajdušice výnimočne dobre ligy. Nikdy však v tom období nezo- fungovala a na 13 zápasoch prijala iba stupoval do nižšej súťaže. Naopak. 8 gólov, čiže menej od jedného gólu Najčastejšie hral po zápase, pokým prím a umiestňo- POHÁROVÁ SÚŤAŽ na druhej strane val sa v hornej časti útočníci vlnili sieť Hajdušičania uplynulej je- súpera iba trinásťtabuľky. Svedčí to o systematickej sene zaznamenali pozoruhod- krát, znovu menej a vážnej práci v klu- ný úspech v pohárovej súťaži. od jedného gólu po be. Tak tomu bolo Najprv vo finále obecnej súťaže zápase. aj počas uplynulej ľahko a presvedčivo porazili „Mali sme kvalitjesene, keď jesennú celok Naša Krajina Kupinik 5 : nú zostavu a vcelčasť majstrovstiev 0, a potom v súťaži o pohár juž- ku sme hrali dobre,“ skončili na šiestom ného Banátu eliminovali dvoch hovorí. „Ani jeden mieste s 22 bodmi. vojvodinských ligistov – Slogu zápas sme neprePritom sedem zá- z Plandišta 5 : 1 a Vršac United hrali preto, že súper pasov vyhrali, dva 3 : 2. V semifinále Hajdušičanov bol výrazne lepší, ale remizovali a štyri zastavil republikový ligista Vršac, preto, že sme nevyuod ktorého utŕžili porážku 0 : 4. žili svoje šance a neprehrali. „Vcelku sme spo- Postup do semifinále poháro- dávali góly. Robili kojní s účinkom vej súťaže južného Banátu je sme chyby aj tam, počas uplynulej najväčší úspech hajdušických kde ich nesmelo byť, jesene,“ povedal futbalistov v tejto súťaži. čo sa odzrkadľovalo predseda klubu na výsledku. A práve Vladimír Maliar. „To tým skôr, že sme preto sme nie vo vrchu tabuľky, ale na na začiatku jeden zápas, ktorý sme šiestom mieste. Čaká nás však aj jarná však na zelenom trávniku vyhrali, pre časť majstrovstiev a aj očakávam, že nedopatrenia s registráciou jedného sa nám podarí zachovať mužstvo hráča prehrali za zeleným stolom. K a odohrať lepšie ako v jeseň. Istottomu sme trestaní aj odňatím jed- ne, že by sme mali doviesť aj určité ného bodu. Je to teda spolu 4 body, posily, pravdaže, pod podmienkou,

že nebudú pýtať úhradu, lebo im to nemôžeme zabezpečiť. S trénerom sme sa dohovorili, aby zvážil, aký profil hráčov potrebuje a kto by to mal byť. Nám je však cieľ, aby hrali predovšetkým naši chlapci z našej

Ambície sú jedno a možnosti (finančné) niečo celkom iné – mužstvo Hajdušice a vedenie klubu pred finálovým zápasom obecnej pohárovej súťaže školy futbalu a hráčmi spoza chotára môžeme riešiť iba problémy, ktoré sa v mužstve vyskytujú a nemáme pre nich riešenie medzi našimi hráčmi.“ O ambíciách a financovaní klubu do konca majstrovstiev Vladimír Maliar hovorí: „My vždy máme ambície byť prví, resp. čím lepší, tak, aby sme boli vo vrchu tabuľky. Iná je však otázka, či by sme mohli finančne vydržať zvýšené náklady vo vyššej súťaži, akže by sme boli na prvom mieste. Totižto klub

V KOVAČICI ZORGANIZOVALI BASKETBALOVÝ TURNAJ VETERÁNOV

Basketbal na družbu d(b)al Ján Špringeľ

íťazom druhého Vianočno- n ovo ro č n é h o ( p r vé h o s prívlastkom medzinárodný) basketbalového turnaja veteránov v Kovačici je Pančevo. Podkošoví majstri zo strediska južného Banátu 18. decembra vo finále zdolali starých pánov z Temešváru 35 : 31. Pančevčanom sa podarilo obrátiť skóre iba v posledných minútach dramatického zápasu. V boji o tretie miesto hostiteľ turnaja BK Presing Kovačica presvedčivým výsledkom porazil druhý rumunský tím Old Boys z Lugoja 33 : 19. • ŠPORT •

zostal bez dlhoročného sponzora AS Hajdušica a opiera sa takmer výlučne o dotácie z obecného rozpočtu. K tomu obec od nového roku aj športové kolektívy bude financovať na základe projektov. Samozrejme, že

Účastníci turnaja pred erbom Obce Kovačica

my v projekte vyjadríme naše potreby. Závisí od toho, aký komisia, ktorá o tom bude rozhodovať, bude k tomu mať vzťah. Akže nám schvália požadované prostriedky, budeme môcť normálne fungovať. Akže nie, budú to už vážne problémy, lebo je dnes v tomto prostredí veľmi ťažko nájsť sponzorov. V hospodárstve úplne dominuje poľnohospodárstvo a ako je známe, poľnohospodári aj bez nás majú mnoho problémov a nemajú mnoho pochopenia pre šport. Napínavé chvíle videli málopočetní diváci v Športovej sieni v Debeljači aj v semifinále, keď Temešvár zdolal tesne domácu Kovačicu 39 : 35. V úvodnom meraní síl na turnaji Pančevo vďaka výbornej streľbe trojok rozdrvilo hráčov z Lugoja 47 : 18. Po skrížení zbraní v Debeljači hostia a hostitelia navštívili Galériu Babka a PRS Relax v Kovačici. Pod deravými košmi sa vlani hralo 26. decembra v telovýchovnej sieni Základnej školy Mladých pokolení v Kovačici, ale s účasťou klubov len zo srbskej časti Banátu. Družba medzi klubmi z rumunského a srbského Banátu začala vďaka veteránom BK Sloga Banatsko Novo Selo. Do ďalších turnajov by chceli zapojiť aj daktorý klub zo Slovenska a Maďarska a zo srbských kolektívov záujem už prejavili veteráni z Aranđelovca a Valjeva.

52 /4731/ 24. 12. 2016

Šport BEGEČANKA VANJA MURTÍNOVÁ

Chce zaplávať až do Tokia Juraj Bartoš

záťaže). Potom nasleduje hlavný seriál plávania ,mojich’ disciplín v rýchlom tempe, úhrnne také 3 – 4 kilometre. Týždeň pred pretekmi intenzita tréningov je nižšia.“ Čo ti na tréningoch býva najťažšie?

štyri mesiace sa mladá a už úspešná plavkyňa Vanja Murtínová dožije plnoletosti. Prvý raz sme sa rozprávali pred troma rokmi, druhý raz pred dvoma týždňami, pri bazéne Klisa v Novom Sade, do ktorého potom hneď rezko skočila. Po tom, čo jej na Otvorených majstrovstvách Srbska v plávaní (v Novom Sade 3. a 4. decembra) prischol titul najúspešnejšej juniorky a druhej najlepšej seniorky. Najmä preto, že zvíťazila v pretekoch na 400 metrov voľným spôsobom, v čase 4:15:30 minúty. Tréning (a rozhovor tiež) absolvovala rýchlymi krátkymi zábermi. „Vanja, na štart pripravená? Pozor: aký pokrok si dosiahla po tom, čo Hlas ľudu (v č. 51 – 52, 21. – 28. 12. 2013) zverejnil príspevok Motýlika pláva ako ryba? Štart!“ „Nespomeniem si teraz na všetko... Získala som viac titulov majstra Srbska v rôznych plaveckých Vanja Murtínová disciplínach. Predtým som na Balkaniáde obsadila 2. miesto v „Keď je vonku chladno a sneh, pretekoch na 200 metrov spôso- vtedy je najťažšie skočiť do babom motýlik, 3. na 100 m motýlik. zéna. Náročné je cvičenie v poAko členka reprezentačného vý- silňovni a konkrétne je najťažšie beru Srbska získala som medaily plávanie s padákom.“ aj v polohových pretekoch (štafeStihneš sa vôbec učiť? Aké ta): striebornú na 4 x 100 m, tiež máš známky? bronzové na 4 x 100 a 4 x 200 m „Na učenie mám nedeľu. Som voľný štýl...“ gymnazistka. Tretí ročník, prieTeraz, večer, máš už druhý dnešný tréning. To tak beží každý deň? „Áno, teda v pondelok, stredu a piatok mám dva plavecké tréningy; trvajú 2 – 2,5 hodiny, k tomu ešte hodinu až hodinu a pol cvičím v posilňovni. V utorok a vo štvrtok mám po dva dvojhodinové plavecké tréningy, v sobotu iba jeden (ráno) a nedeľu mám voľnú.“ Ako vlastne vyzerá plavecký tréning? „Ranný začínam s ľahkým rozvičovacím Igor Beretić blokom: preplávam približne 1,5 kilometra. Popo- merná známka 5,00.“ ludňajší, čiže večerný tréning (v Uvažuješ o tom, čo ďalej po dni, keď posilňujem) sa začína ukončení gymnázia? plávaním s padáčikom (vo funkcii „Už dávnejšie mám na ume štú-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

dium telovýchovy a v poslednom čase ma zaujíma aj psychológia. Možnože sa rozhodnem pre obidva odbory. Na fakulte budem mať viac času, lebo nebudem musieť chodiť každý deň do školy.“ Ako sa vyrovnávaš s takým

rýchlym životným tempom? Tvoji vrstovníci majú – na rozdiel od teba – hŕbu voľného času... „Všetko je vec dobrej organizácie: každý deň dodržiavam určený plán. Z domu odchádzam ráno o šiestej. Najprv na tréning, potom do školy, stadiaľ na popoludňajší tréning. Domov sa vraciam večer o ôsmej a spať idem o desiatej až jedenástej.“ Máš vôbec času na vychádzky, prechádzky, kaviarne, disko...? „Občas v sobotu, s mojimi spoločníkmi.“ Predtým tvojou disciplínou bolo 200 m motýlik, teraz 200 a 400 m voľný spôsob. Prečo táto zmena? „Tieto disciplíny som si zvolila zhruba pred rokom, lebo prinášajú najväčší počet bodov na súťažiach. Okrem toho voľný spôsob mi chutí. Ale súťažím aj na 200 m motýlik.“ Konkurencia v Srbsku v ,tvo-

jich’ disciplínach je pomerne silná, o medzinárodnej nehovoriac; aké sú tvoje ciele? „Roku 2017 v auguste budú Majstrovstvá sveta pre seniorov v Maďarsku. Nádejam sa, že splním normy a budem tam. Budú aj Mediteránne hry, avšak zatiaľ nevieme, koľko plavcov náš zväz na ne pošle a nie sú známe ani normy. Pokiaľ ide o dlhodobé ciele, žijem v nádeji, že sa zúčastním Olympijských hier v Tokiu. A potom aj na tých ďalších.“ TRÉNER: VANJA JE VZOR Igor Beretić, aj sám prednedávnom úspešný plavec, olympionik, je tréner najlepšej čaty plavcov PK Vojvodina. Ako sa mu pracuje s Vanjou Murtínovou? Aké sú jej výhľady v bazéne budúcnosti? „Za štyri roky urobila veľký pokrok. Má za sebou jedno finále na OH mladých a za posledné tri roky z Balkaniády juniorov priniesla po dve – tri, ba i štyri medaily. Kvalifikovala sa do semifinále Európskych majstrovstiev juniorov a v tomto roku uzaviera najúspešnejšiu sezónu: ovenčila sa titulom najlepšej juniorky na tohtoročných štátnych letných, a potom aj zimných majstrovstvách v plávaní. Chcem pripomenúť, že mala šťastie, lebo najprv s ňou tri roky pracoval vynikajúci odborník, môj vzácny kolega Miloš Ljajić. U neho získala kvalitné základy na pláne kondičky, ale aj v doméne techniky, takže som jej iba pomohol dostať sa na vyššiu úroveň. Zjavný pokrok sme dosiahli s Vanjou najmä v disciplíne voľný štýl; isté rezervy máme pri motýliku. Vanja je s ohľadom na dnešné časy skutočná rarita. Žije v Begeči, na cestu do plavárne potrebuje viac než pol hodiny a predsa je na tréningu prvá a odchádza posledná. Je mimoriadne oddaná plávaniu; často ju dávam za príklad mladším, ale aj starším plavcom. Už teraz dosahuje výnimočne dobré výsledky v bazéne, chcem však zdôrazniť, že vlastnosti a zvyky, ktoré získava ako plavkyňa, jej budú vhod aj v budúcnosti, pri zakladaní rodiny a budovaní pracovných zvykov.“ • ŠPORT •