Hlas 01 2016 by NVU Hlas ľudu

Zdravý, úspešný a bohatý nový rok!

Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 73 | 1. 1. 2016 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4680/

Z obsahu

1. 1. 2016 | 1 /4680/

Uzávierka čísla: 28. 12. 2015

4 TÝŽDEŇ 4 Technológie a financie 5 Svetlo na konci tunela 6 Chaos zostal a pretrvával

8 SLOVENSKO 8 Šesť udalostí, ktorými žilo Slovensko

Na pulze dní

(s. 9 – 11)

NA PULZE DNÍ – nová mesačná rubrika v našom týždenníku, ktorá formou otvoreného hĺbkového dialógu poukazuje na plusy a mínusy našej každodennosti.

9 NA PULZE DNÍ 9 Zhubná penetrácia politických strán do národnostných rád

12 ĽUDIA A UDALOSTI 13 Začali za zvukov trúb z kostolnej veže 17 Zbaviť sa doterajších (zlo)zvykov 18 Archív ako studnica poznatkov a zaujímavostí

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Krok do nového roku

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Peňazí málo, požiadaviek veľa 24 Ochrana stromov pred teplotnými výkyvmi 28 Predpestovanie zeleninových priesad

K nedožitým 90. narodeninám historika a prekladateľa Dr. Jána Siráckeho MOMS Petrovec spolu s MSS 16. decembra usporiadali spomienkový večierok a pri tejto príležitosti na nádvorí matičného domu odhalili jeho pamätník. (s. 31) J. Čiep

31 KULTÚRA 32 Reflexia súčasnosti v Novom Sade 33 Pätnásť rokov s piesňou na perách 35 Vytrasovať cestu k čitateľom

38 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 47 Milan Stepanov v Sarajeve 49 Mária Tanciková si zaslúžila bicykel 50 Cvičia telo a um Titulná fotografia: © Konstiantyn / Dollar Photo Club

Silbašan Daniel Šomodi robil všeličo v živote, aby hmotne zabezpečil svoju rodinu. Od mája roku 2014 sa zaoberá chovom kôz; v súčasnosti má v kozinci pätnásť dojníc francúzskeho alpského plemena hnedej farby a niekoľko desiatok kozliat. Výrobe kozieho mlieka, syra a mäsa sa mieni venovať trvalejšie, a preto rozmýšľa o zvýšení svojho stádočka. (s. 16) J. Pucovský

Editoriál

Zrkadlo našich skutkov

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• NA PULZE DNÍ

(S. 9 – 11) •

Foto: www.freeimages.com

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE



Na začiatku nového roka zvykneme sumarizovať a hodnotiť predchádzajúci rok. Súčasťou tohto rituálu určite by sa malo stať aj vrhanie pohľadu do zrkadla.

okážeme to bez toho, aby sme neprižmúrili na jedno oko pred obrazom, ktorý vyvolá červenanie ako znamenie hanby? Taká reakcia na vlastné skutky zvyčajne vystane pri ľuďoch, ktorých niekoľkoročné činenie sa v cieľavedomom ničení toho, čo v súčasnosti nevyhovuje najsilnejšej politickej strane v našej krajine a týka sa aj menšinového života, ich možno kvalifikuje na obsadenie najvyššieho miesta na pranieri. Takíto ľudia považujú svoj deň za úspešný, keď sa im, hoci o milimeter, vlastnou mizantropiou voči ľuďom prislúchajúcim politickým stranám DS a LSV, ako aj voči tým, ktorí myslia svojou hlavou, nie straníckou, podarí naše menšinové spoločenstvo zahaliť do plášťa poslušnej marionety. Jej povrázky má v rukách ten, kto riadi celý štát. Preto sme tak „pokročili“ v našej nevraživosti, ako jeden novinár kvalifikoval skutky aktuálnych menšinových lídrov a tých, ktorí sa uchádzajú o líderskú pozíciu. Niekedy za vlasy pritiahnutými argumentmi až násilnícky obviňujú a terorizujú, znehodnocujúc všetko to, čo sa doteraz podarilo ochraňovať a rozvíjať v oblasti kultúry, vzdelávania, informovania a úradného používania jazyka a písma. Ak treba zachrániť zrkadlo pred prasknutím, zdá sa, že jedinou možnosťou je nedovoliť im, aby sa doň pozerali. Už aj preto, že zrkadlo by reflektovalo obraz, ktorý chce verejnosť nasilu presvedčiť, že tá hŕstka bojuje za ľud, a proti údajnej korupcii a politizácii inštitúcie menšinovej kultúrnej samosprávy. Možno by sme tomu aj uverili, keby sme nemali pamäť ako slon. Keby sme si dodnes nepamätali na povestný „neorganizovaný“ míting na „pokrokové“ témy 12. apríla 2013 v Novom Sade. Na ňom sa mimovládna organizácia Slováci a spolužitie (založená 29. marca 2013), hlásajúca boj proti korupcii a politizácii v menšinových inštitúciách, jasne a kategoricky pridala na stranu politickej strany SNS. V takej konštelácii hviezd sa pokrytectvo dostáva na výslnie, ktoré mnohým pomôže otvoriť oči. Obraz, na ktorý sa pozeráme, je akoby prefotený z vyšších štátnych štruktúr. Pretískajú sa jednak „pokrokové“ idey reprezentujúce sa absolútnou straníckou pokornosťou, jednak „mimovládne“, ale aj tie vo forme najmladšej politickej strany Slováci vpred!, ktorá zjavne bojuje proti dodnes vládnucej „oligarchii“ v radoch nášho národnostného spoločenstva. Avšak asi vo vlastnom záujme. Jej stúpenci poukazujú na niekedy celkom reálne, inokedy iba údajné prešľapy v slovenskej národnostnej rade, ale vždy so symptomatickým zámerom odsunúť „od hrnca“ tých, ktorí prislúchajú Demokratickej strane. Pritom vopred, prv než by súdy rozhodli, delia pravdu a vynášajú rozsudky... A postupujú čoraz bližšie k „svojej“ čiastke koláča. Koláč sa práve teraz pečie – na sklonku starého a hneď po príchode nového roka. Šľahačku už jasne vidno na niektorých nosoch. „Zrkadielko, zrkadielko, povedz že mi, kto je najkrajší na svete?“ Pozrú sa všetci do zrkadla? Na prelome rokov si všetci želáme, aby sme sa smelo a hrdo mohli pozrieť na svoj obraz v zrkadle, ktorý vyšle odkaz do sveta, že rozmýšľame vlastnou hlavou. A nekľačíme ani pred jednými, ani pred druhými. Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  1 /4680/ 1. 1. 2016

Týždeň  Z MÔJHO UHLA



168 HODÍN

Víkendové S plným nasadením zatknutia Oto Filip

Jasmina Pániková

očas vianočných sviatkov politickú scénu poznačili nečakané otrasy. V noci na sobotu polícia zatkla 80 osôb pre obvinenia z korupcie, vrátane zneužitia právomocí, prania peňazí atď. Tieto osoby údajne poškodili rozpočet vo výške viac ako 100 miliónov eur. Deň neskoršie minister polície Nebojša Stefanović vyhlásil, že v akcii boja proti korupcii zatkli aj bývalých ministrov, riaditeľov verejných podnikov, bývalých a terajších predsedov obcí, biznismenov... Nanajvýš zvláštne je to, že medzi zatknutými je aj bývalá riaditeľka Agentúry boja proti korupcii... Najnovšie hromadné zatknutie otriaslo aj pokrajinskú vládu, keďže je trestné oznámenie podané aj na pokrajinského tajomníka pre financie Zorana Radomana, ktorý pred touto funkciou vykonával funkciu riaditeľa Regionálneho strediska Daňovej správy Nový Sad, ako aj pomocníka pokrajinského tajomníka pre poľnohospodárstvo Miroslava Dunjića. V súlade s tým predseda pokrajinskej vlády Bojan Pajtić zvolal v nedeľu mimoriadnu schôdzu pokrajinskej vlády, na ktorej požiadal kompetentné inštitúcie, aby rešpektovali právny systém a prezumpciu neviny... Akým tempom bude prebiehať súdne konanie, ak ho vôbec bude, a aký bude výsledok – iba čas ukáže. Ak bude ako aj v prípade kontroverzného biznismena Stanka Subotića-Caneho, ktorý bol spolu so spolupracovníkmi v roku 2008 obvinený z pašovania cigariet a poškodenia rozpočtu vo výške 28 miliónov eur a 6 miliónov dolárov, a koncom decembra minulého roku aj oslobodený, štát si bude musieť prichystať ďalšie milióny eur, keďže iba za Caneho súdny proces musí zaplatiť niekoľko miliónov eur. A na koniec iba jedna otázka: Spomína si ešte niekto na prípad ATP Vojvodina a novú autobusovú stanicu v Novom Sade?

www.hl.rs

ávno je to tak: prvým dňom prvého mesiaca akoby sa všetko začínalo odznova, podľa (staro)nových predsavzatí. V roku za nami sme neraz stroskotávali alebo sa potkýnali na slovíčkach, ako sú: ak, keby, možno, nepodarilo sa... Vraví sa, že ani sto najlepších úmyslov nevyváži jeden jediný čin. Aby sme neklesali, ale odrážali sa vpred, aby bolo menej rozbitých snov, bude potrebné s plným nasadením putovať trasami, ktorými sa to dá. V prvom rade tou eurointegračnou. V roku, ktorý je za nami, sa dovŕšilo desaťročie našich vzťahov s Bruselom. Bolo v ňom viac dôležitých dátumov. Prvým bol 10. október 2005, keď sa začali rokovania Európskej únie so SČH (Srbskom a Čiernou Horou) o uzavretí Stabilizačnej a asociačnej dohody, ktorá je prvou priečkou integrácie do únie. Uvedená dohoda bola podpísaná o necelé tri roky neskoršie, 29. apríla 2008. Koncom nasledujúceho roku, konkrétne 19. 12. 2009, nadobudol platnosť bezvízový režim s EÚ. O tri dni neskoršie, 22. decembra 2009, Srbsko odovzdalo žiadosť o členstvo v únii. V prvý marcový deň 2012 Európska rada schválila rozhodnutie, ktorým Srbsko nadobudlo status kandidáta. Koncom apríla (22. 4.) 2013 Európska komisia odporučila otvoriť prístupové rokovania so



Srbskom, čo sa i udialo začiatkom 2014, vlastne 21. januára, keď sa v Bruseli konala 1. Medzivládna konferencia Srbska a EÚ. Druhá Medzivládna konferencia Belehradu a Bruselu, na ktorej boli otvorené prvé prístupové kapitoly – 35 a 32 – prebiehala v pondelok 14. decembra. Inými slovami, konečne sme na štarte konkrétnej, viacročnej cesty, ktorá má byť výrazne poznačená reformami, zmenami, inými štandardmi a pravidlami správania sa v politickej, hospodárskej, spoločenskej a v iných sférach regulovaných tridsiatimi piatimi prístupovými kapitolami. Ak sú to sčasti i záležitosti strategické, tými konkrétnymi sa treba vážne zaoberať už v týchto dňoch. V hospodárstve došlo k pozitívnemu obratu, ktorý by sa musel rýchlejšie meniť do pozitívnych čísel. Ekonomika sa dostala z recesie, zmenšený je fiškálny deficit, ako i naše manko vo výmene so svetom. Predsa realizovaný rast je nedostatočný, keďže Srbsko potrebuje štyri- až päťpercentný ročný rast hrubého národného dôchodku. V roku, ktorý začíname, rast by mal byť dve percentá a hybnou silou hospodárstva by malo byť zvýšenie investícií a exportu. Dlhodobo na zrealizovanie náročnejších percent rastu načim nielen zveľadiť inštitúcie, zreformovať štát, ale aj konkrétnejšie podnecovať ľudí, zaoberať sa produktívnou činnos-

ťou, inováciami, podnikateľstvom. Je tu aj riadne zauzlený pretrvávajúci problém Kosova, dodatočne skomplikovaný i odkazom odchádzajúceho amerického veľvyslanca Michaela Kirbyho, že USA pod normalizáciou vzťahov Belehradu a Prištiny chápu i členstvo Kosova v OSN. V širších reláciách a dôsledkoch to môže znamenať krach viac rokov proklamovanej politiky aj Kosovo, aj Európa a jej transformáciu do čoraz frekventovanejšieho princípu známeho ako – alebo Kosovo, alebo Európa. Pred nami sú aj voľby, podľa všetkého mimoriadne parlamentné, no i riadne pokrajinské. Aj boj proti spoločenským neduhom, ako je korupcia a kriminalita. Sobotňajší protikorupčný zásah, počas ktorého bolo zatknutých osemdesiat osôb obvinených zo sprenevery okolo sto miliónov eur, z korupcie, zneužitia právomocí, prania špinavých peňazí etc. sa veľmi rýchlo riadne spolitizoval, ukazujúc, že bez toho u nás asi nič nejde. Niektoré neprípustné praktiky, ako je nadmerné medializovanie zatknutí najmä formou priamych televíznych nahrávok zadržaných s putami na rukách, svojrázna absencia prezumpcie neviny, svedčia, že ešte stále nežijeme v skutočnom právnom štáte. Alebo že sme skôr v štáte, v ktorom iné veci zahmlievajú podstatu: pohotovo a objektívne zistiť, kto a čo naozaj spáchal. A podľa toho sa k nemu i správať, prípadne ho trestať. Všetko iné môže patriť do nejakých iných polôh. Nie je ťažko dovtípiť sa, akých.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

Ing. PETER JESENSKÝ, RIADITEĽ ODBORU BILATERÁLNEJ OBCHODNEJ SPOLUPRÁCE MINISTERSTVA HOSPODÁRSTVA SR

Technológie a financie Oto Filip – Čím je slovenským spoločnostiam zaujímavý srbský trh? – Pretože vlastne Srbsko je centrálna bývalá juhoslovanská krajina a odtiaľto sa odvíjajú všetky aktivity po celom západnom Balkáne. Čo sa týka samotného Srbska, máte tu vybudovanú obrovskú infraštruktúru, najmä železničnú a cestnú,

Informačno-politický týždenník

ktorá potrebuje rekonštrukciu, ako i zapojenie hlavne železničných koridorov do európskej siete koridorov. Máte vybudovanú vynikajúcu energetiku, či už na báze uhlia, tepla, plynu, vody, vetra etc. Za bývalej tzv. veľkej Juhoslávie Slovensko cez SES Tlmače v spolupráci so Škodou Praha budovali tu tieto elektrárne, ktoré teraz potrebujú obrovskú rekonštrukciu

a obnovu. Zároveň vám chceme ponúknuť nové technológie, formou obnoviteľných zdrojov, či už sú to biopalivá, alebo solárna energetika, alebo ďalšie možnosti, kde teda máme v tom dobré skúsenosti a ste nám blízki. Môžeme ponúknuť aj technológie, aj financie, a preto ste pre nás zaujímaví. • TÝŽDEŇ •

MENŠINOVÉ A VIACJAZYKOVÉ MÉDIÁ PO PRIVATIZÁCII

Svetlo na konci tunela Jasmina Pániková

ok, ktorý je za nami, mediálnym pracovníkom, terajším a bývalým, skutočne zostane v pamäti. Uplatňovanie mediálnych zákonov, s dôrazom na privatizáciu, bezpochyby poznačilo mediálnu sféru. Proces vlastníckej transformácie stále nie je ukončený a často počuť, že postprivatizačná mozaika stále nie je poskladaná. Zatiaľ sú známe iba jej čiastky, ktoré nie sú veľmi potešiteľné, najmä keď ide o menšinové a viacjazykové informovanie, o ktorom sa, prirodzene, vo Vojvodine najviac hovorí. Hovorili o tom aj v druhej polovici decembra na konferencii Menšinové a viacjazykové informovanie v kontexte implementácie mediálnych zákonov. Názory boli rozličné: jedni sa na súčasné postavenie a budúcnosť médií pozerajú príliš pesimisticky, druhí

zase vidia možné riešenia. Mediálna expertka Zsuzsanna Szerencsésová budúcnosť menšinových médií prirovnáva plavbe bermudským trojuholníkom. Je až natoľko zle? Na poslednom uskutočnenom stretnutí novinárov a mediálnych odborníkov v pokrajinskom Zhromaždení zdôraznila, že má tri pevné dôvody na také prirovnanie. Po prvé: tvorcovia mediálnych riešení a tí, ktorí ich schvaľovali, nedbali v dostatočnej miere na informovanie v jazykoch národnostných menšín. Po druhé: vzťah medzi národnostnými radami a vládnucimi menšinovými politickými stranami vždy mal za následok, že sa kľúčové rozhodnutia neschvaľovali v rámci rozpráv, ale v priamom dohovore s väčšinovou stranou, ktorá bola pri moci, a týkali sa záujmov určitej politickej strany. Po tretie: pasivita menšinovej mediálnej spoločnosti, presnejšie čakanie,

aby východiská pre budúcnosť ich médií stanovili politické elity, ale aj ich Netreba sa vzdávať, ale hľadať riešenia inertnosť, aby – uzhodli sa panelisti sa zapojili do procesu a prevzali budúcnosť stabilné a dlhoročné financovanie. Medzitým, nad rozliatym mlie(vlastných) médií do svojich rúk. Spôsob privatizácie lokálnych kom sa neplače. Darmo horekovať médií a dopad na menšinové a krivdiť. Účinnejšie bude, ak sa médiá neschvaľuje ani Eva Vu- bude pracovať na vyhľadávaní kašinovićová, zástupkyňa pre najúčinnejších spôsobov zachoochranu práv národnostných vania a rozvíjania menšinových menšín. Zdôrazňuje, že inštitúcia médií. Jedným východiskom sú pokrajinského ombudsmana roky aj médiá civilného sektoru, ktoré upozorňuje, že menšinové médiá sa podľa nových zákonov môžu sa nemôžu samy financovať. Me- financovať z rozličných zdrojov: dzitým, ani strategickými doku- verejných zdrojov, určených pre mentmi a mediálnymi zákonmi, projektové spolufinancovanie, dokonca ani Akčným plánom pre darov, príspevkov občanov, ako ochranu národnostných menšín, aj Národnostných rád národktorý sa stále vypracúva, nie sú nostných menšín. Čas ukáže, či jasne definované záväzky republi- spoločnosť využije túto možnosť, ky, pokrajiny a lokálnej samosprá- alebo preukáže svoju pasivitu vy, ktorými by sa umožnilo ich a nezáujem o ich budúcnosť.

OPÝTALI SME SA ZA VÁS: PODPREDSEDOVIA VLÁD SRBSKA A SLOVENSKA ZORANA MIHAJLOVIĆOVÁ A ĽUBOMÍR VÁŽNY

Srbsko sa stáva atraktívnou krajinou Oto Filip

edávne zasadanie Zmiešanej medzivládnej komisie pre obchodnú a ekonomickú spoluprácu Srbska a Slovenska, ako aj Podnikateľské fórum prebiehajúce v rámci neho zase vysunulo do popredia záujmu ekonomický segment celkových vzťahov Belehradu a Bratislavy. S cieľom skonkretizovať dohovorené, nezostalo iné než osloviť podpredsedov dvoch vlád: Zoranu Mihajlovićovú z našej a Ľubomíra Vážneho z vlády slovenskej otázkou: – Ktoré momenty by ste vyzdvihli z decembrových srbsko-slovenských hospodárskych rokovaní? • TÝŽDEŇ •

– Naša zahraničnoobchodná výmena stúpla v roku 2015 o päť percent v porovnaní s rokom 2014. S tým ale nemožno byť spokojný, lebo sa nazdávam, že si môžeme navzájom pomáhať, plnšie využívať potenciály, ktoré máme. Je veľa možností, kde môžeme spolu pôsobiť, zvlášť keď sa rozprávame o oblasti energetiky, o obnoviteľných zdrojoch energie, o energetickej účinnosti, alebo keď na zreteli máme skúsenosti malých a stredných spoločností v podnikateľstve. Je tu aj oblasť prepravy, vodného transportu, kde, ako viete, už máme určitú spoluprácu so slovenskými spoločnosťami. To, čo je pre nás dôležité, je, že sme prichystali svoje projekty, ktoré

prezentujeme, s cieľom zistiť, koľko toho môžeme už v nadchádzajúcom období aj realizovať, – uvádza podpredsedníčka vlády Srbska a ministerka stavebníctva, dopravy a infraštruktúry Zorana Mihajlovićová. – Známe je, že medzi našimi krajinami neexistujú žiadne otvorené, ani problematické otázky. Srbsko sa svojimi reformami stáva veľmi atraktívnou krajinou pre rôzne investičné aktivity okolitých a ďalších krajín. Slovensko má takisto záujem pomôcť mu, zúčastniť sa na investíciách v Srbsku. Tento záujem potvrdilo i Podnikateľské fórum, som rád, že tento záujem potvrdzuje i srbská strana. Z hľadiska konkrétnych aktivít sú to aktivity zamerané na oblasť ener-

getiky, priemyslu, informačno-komunikačného sektoru, železničnej infraštruktúry... Rozprávali sme sa aj o príprave na predvstupové procesy Srbska. Som rád, že začala výmena skúseností v tejto oblasti medzi Slovenskom a Srbskom. Zdá sa mi, že v septembri pobudli u nás šiesti zástupcovia, odborníci v oblasti štátnej a verejnej správy zo Srbskej republiky. Mali z toho veľmi dobrý pocit a deklarovali, že aj v tom je tá naša blízkosť. Naozaj šlo o osožnú spoluprácu na úrovni štátnej a verejnej správy, ktorá im umožní čím lepšie využiť skúsenosti Slovenska vo vašom predvstupovom procese, – vyzdvihuje podpredseda vlády SR pre investície Ľubomír Vážny.

1 /4680/ 1. 1. 2016

Týždeň SVET V ROKU ZA NAMI

Chaos zostal a pretrvával Oto Filip

asu stále málo, hrozieb veľa. Bolo ich vlani, pretrvajú aj v tomto roku. Len Európska únia a starý kontinent budú čeliť aspoň piatim: finančným problémom Grécka, situácii v Ukrajine, kde sa krehké prímerie ľahko môže zmeniť do nových vojnových otrasov, britskému referendu o členstve v únii, migračnej kríze, ktorú Európa nemôže riešiť, no musí objaviť spôsob, ako ju kontrolovať. Možno najnáročnejšou z nich je terorizmus, ktorý krvavú tvár ukazoval najmä v Paríži, tak začiatkom roka, ako aj v polovici novembra. Čo si priam pýta oveľa ráznejší boj proti nemu a viac svornosti postihnutých. V rámcoch širších, takmer päť rokov po vypuknutí Arabskej jari, veľká časť Blízkeho východu a severnej Afriky sú ešte stále pre moslimských extrémistov bojovými oblasťami. Islamský štát naďalej existuje, rovnako ako i Boko Haram v Nigérii. Je tu aj napätie siahajúce od Iraku po Afganistan. A na prvom mieste kríza číslo jeden: vojnový chaos v Sýrii, pretrvávajúci od roku 2011, ktorý si doteraz vyžiadal okolo 250 000 ľudských životov. S uvedeným kontom planéta vstupuje do roku 2016, čo neznamená, že si nenačim pripomenúť aspoň niektoré z významnejších svetových dianí v mesiacoch za nami. Už začiatok roku 2015 sa neobišiel bez tieňov. Teroristický útok na sídlo francúzskeho satirického týždenníka Charlie Hebdo v Paríži si vyžiadal dvanásť mŕtvych a jedenásť ranených. Útoky islamských extrémistov spôsobili v mnohých európskych štátoch protesty, ako aj zvýšené bezpečnostné opatrenia. Európa odvtedy bola celé mesiace v strehu. Vyčíňali i islamisti zo skupiny Boko Haram, ktorí na severe Nigérie prepadli opäť mesto Baga. Odhady označujú až dve tisíce obetí. Koncom januára prišla jedna z lepších správ. V Berlíne sa stretli šéfovia diplomacií Ruska, Ukrajiny, Nemecka a Francúzska a dohodli na postupe pri stiahnutí ťažkých zbraní a pri vypracovaní demarkačnej línie. Po mnohých bojoch, drámach,

www.hl.rs

obetiach, výzvach a varovaniach 11. februára prišla správa, že nové prímerie na východe Ukrajiny začne platiť od 15. februára. Oznámil to v Minsku ruský prezident Vladimir Putin po dlhých hodinách rokovania so svojimi partnermi z Ukrajiny, Nemecka a Francúzska. Pokoj zbraní však nevydržal dlho. Len za prvý mesiac došlo k stovkám porušení prímeria. Ďalším krokom bol samit EÚ v Bruseli 19. marca, ktorý spojil otázku protiruských sankcií s plnením dohôd z Minsku.

bodom obratu pre celý región, podčiarkol prezident Barack Obama na celoamerickom samite v panamskej metropole, kde mal i stretnutie s kubánskym prezidentom Raúlom Castrom. Bol to významný krok v normalizácii vzťahov, ktoré vyše pol storočia boli takmer na bode mrazu. V polovici apríla Európsky parlament v Bruseli prijal uznesenie, ktorým vyzval Arménsko a Turecko, aby nadchádzajúce sté výročie masového zabíjania Arménov osmanskými Turkmi využili na

O mnohých problémoch starého kontinentu sa rokovalo i na decembrovom zasadaní Ministerskej rady OBSE v Belehrade

V ten istý deň svetlo sveta uzrela i správa OSN, konštatujúca, že násilnosti, ktoré Islamský štát pácha v Iraku, dostali rozmery genocídy. V posledný februárový deň v Moskve zastrelili bývalého ruského vicepremiéra a v súčasnosti kritika Kremľa Borisa Nemcova. Nájomná vražda, politický atentát, provokácia, nenávisť, pomsta – už v prvých dňoch všetky tieto opcie kolovali vo verejnosti. Ruskí vyšetrovatelia sa dosť rýchlo priklonili k názoru, že vražda Nemcova bola osobnou pomstou dvoch Čečencov. Zo šestnásť krajín bolo stopäťdesiat cestujúcich a členov posádky, ktorí koncom marca zahynuli v leteckom nešťastí v Alpách na juhu Francúzska. Spôsobil ju pilot Andreas Lubitz, u ktorého sú pred rokmi zistené samovražedné sklony. Apríl priniesol i jednu peknú správu. Zblíženie USA a Kuby je

Informačno-politický týždenník

obnovenie diplomatických vzťahov, otvorenie spoločnej hranice a vytvorenie podmienok pre európsku integráciu. Tragické chvíle koncom apríla zažíval najmä Nepál, v ktorom silné zemetrasenie spôsobilo smrť vyše osemtisícpäťsto osôb, zranenia utrpelo takmer pätnásťtisíc ľudí a z mnohých dedín zostali len trosky, odrezané od sveta. V druhej polovici mája juhovýchod Indie zasiahla vlna tropických horúčav, ktorá si vyžiadala vyše tisícosemsto obetí. Koncom júna aj v Pakistane horúčavy zabili vyše tisícdvesto osôb. Ani jún sa neobišiel bez ďalších katastrof. Najmenej 150 ľudí zahynulo pri výbuchu benzínovej stanice v Ghane, v centre hlavného mesta Akkry. A počet potvrdených obetí čínskej lode, ktorá sa začiatkom júna potopila na rieke Jang-c-ťiang, dosiahol 442 osôb. Koniec júna poznačili aj teroristické útoky v Tunisku, Kuvajte

a vo Francúzsku, v ktorých bolo približne sedemdesiat obetí. Útoky odsúdili OSN a Biely dom. Konečne aj jedna potešujúca správa: v polovici júla sa svetové mocnosti dohodli s Teheránom na obmedzení jeho jadrového programu výmenou za odvolanie sankcií proti Iránu. Začiatkom októbra grécky parlament vyslovil dôveru novej vláde premiéra Alexisa Tsiprasa. Svet potešila správa zo 7. októbra vyslovená ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom o tom, že na východe Ukrajiny zavládlo skutočné prímerie. Konečne. V polovici októbra samit lídrov Európskej únie uvítal dohodu s Tureckom, týkajúcu sa utečencov, odobril postup k spoločnej ochrane hraníc, no pri otázke o trvalých kvótach pre migrantov sa členovia nezhodli. Životné ponaučenie, že nič nie je natoľko zlé, aby nemohlo byť aj horšie, sa tragicky potvrdilo v piatok 13. novembra v Paríži, keď Francúzsko a Európa zažili svoj 11. september. Francúzskou metropolou otriasla vlna teroristických útokov, ktoré si vyžiadali približne 130 obetí, z čoho ich najviac bolo v koncertnej sieni Bataclan, kde zahynulo 89 ľudí. Zranených bolo viac ako tristo ľudí. Zomrelo aj osem útočníkov, z ktorých väčšina vlastnou rukou, tak, že sa vyhodili do vzduchu. Po útokoch prezident Francois Hollande vyhlásil výnimočný stav, platný na celom území Francúzska. Sprísnené sú kontroly na hraniciach a zvlášť mimoriadne bezpečnostné opatrenia platia pre oblasť parížskej aglomerácie. Svet sa ocitol v šoku kvôli útokom a masakre v Paríži, ku ktorým sa prihlásil Islamský štát. Toto monštrum, živiace sa chaosom, si ako súčasný terč zvolilo i starý kontinent. Dôvod viac, aby sa ráznejšie a rýchlejšie riešili početné historické a politické rozkoly, nedorozumenia a problémy, ktoré sú vodou na mlyn jeho krvavému pôsobeniu. A priam zásadne je potrebné, aby sa USA, Európa, Rusko a regionálne mocnosti Blízkeho východu konečne dohodli na spoločnej stratégii boja proti Islamskému štátu. V opačnom prípade možno totiž očakávať nové zlyhania a obete. A možno i potvrdenie tézy, že sa storočie, ktoré sme nie tak dávno začali, ozaj stáva storočím predovšetkým poznačeným hororom a terorom. • TÝŽDEŇ •

ZAČIATOK PRÁC NA HLOŽIANSKEJ ŠPORTOVEJ HALE

My budujeme budúcnosť Martina Bartošová

súčasnosti je čoraz ťažšie mať víziu krásnej, bezstarostnej budúcnosti. Keď si len predstavíme, koľko mladých, perspektívnych ľudí odchádza do zahraničia vzdelávať sa, či pracovať, nezostáva nič iné, iba sa pýtať: Kto bude pokračovať v tom, kde sme my začali? Existuje pre nás – vojvodinských Slovákov nádej pre (optimistickú/ejšiu) budúcnosť? V snahe povzbudiť a podporiť mladé generácie, aby neopúšťali svoje rodisko, umožniť im žiť kvalitnejšie a zdravšie, vláda Autonómnej pokrajiny Vojvodiny vyšla v ústrety občanom Hložian s cieľom splniť im niekoľkoročnú túžbu – mať športovú halu.

jej výstavbu, vedľa hložianskej Základnej školy Jozefa Marčoka Dragutina, občania a žiaci spolu s poslancom v Zhromaždení APV Jánom Bohušom, predsedom Obce Báčsky Petrovec Pavlom Marčokom a riaditeľkou školy Katarínou Zimovou, srdečne privítali Z piatkového štartu prác na novej hale predsedu vlády APV Dr. Bojana Pajtića, ako Ako prejav dôvery, istoty a pre- aj riaditeľa Správy pre kapitálové svedčenia, že výstavba budúcej vkladanie APV Nebojšu Malenšportovej haly sa bude realizovať kovića. od decembra 2015 do konca marPo privítaní hostí žiačky spolu ca 2016, v piatok 18. decembra s riaditeľkou odovzdali predsedovi sa na priestoroch určených na pokrajinskej vlády Pajtićovi plagát

S PRIMÁTOROM MESTA SVIDNÍK JÁNOM HOLODŇÁKOM

Naučia sa Rusíni po rusínsky? Juraj Bartoš

ba 19 kilometrov od hranice s Poľskom je slovenské mesto Svidník. Má čosi nad 12 000 obyvateľov a jeho primátor Ján Holodňák (51) hovorí, že je kozmopolitické, keďže v ňom žijú Slováci, Rusíni a Ukrajinci. Ako vraví, Svidník „má ambíciu byť prirodzeným centrom Rusínov žijúcich na Slovensku“. Jeho partnerským mestom v Srbsku je Vrbas. V čom spočíva tá spolupráca, pýtame sa na úvod rozhovoru. „Veľmi sa tešíme z úspešnej spolupráce, ktorá je o. i. aj o národnostnej otázke. Nakoľko vo Svidníku robíme folklórny festival, súbory našich priateľov z Vrbasu chodia k nám, taktiež dva – tri razy bolo aj Divadlo z Kucury, takže sa u nás prezentuje tak srbská, ako i kultúra Rusínov žijúcich vo Vojvodine.“ Kedy a ako sa spolupráca začala? „Spoluprácu s Vrbasom sme nadviazali pred 10 – 12 rokmi a intenzívnejšie spolupracujeme takých 5 – 6 rokov. Sprostredkovali nám ju naši priatelia z Bardejova. • TÝŽDEŇ •

Musím však pripomenúť, že takých 50 – 60 rokov dozadu bola veľmi úzka spolupráca medzi mestom Svidník a Ruským Kerestúrom, keď naši otcovia hrávali futbal; ešte aj teraz, keď prídem sem, ľudia chodia za mnou a pýtajú sa na svojich dávnych priateľov...“ Ako to je v súčasnosti s Rusínmi na Slovensku? Pred nežnou revolúciou, nakoľko je mi známe, sa u vás o Rusínoch nehovorilo... „Poviem vám veľmi otvorene: za socializmu nebolo na Slovensku o Rusínoch nič; to bolo tabu. Všetci,

naša komunita v meste Svidník, sme boli vedení ako – Ukrajinci. Zrazu potom v roku 1989 začalo to národné povedomie stúpať, začalo sa o Rusínoch rozprávať, začali sme sa zaujímať o našu históriu – skade sme, kto sme, takže v našom regióne sa povedomie zmenilo a viac ľudí sa naposledy prihlásilo k rusínskej národnosti ako k ukrajinskej. Nakoľko je mi známe, Srbsko je srdcom Rusínov a na pláne národnej politiky tu sú ďaleko lepšie podmienky ako možno v ostatných krajinách. Na Slovensku je to už dobre, v Poľsku možno trochu menej a na Ukrajine Rusínov ešte neuznali. Ale ak Ukrajina bude smerovať k Európskej únii, tak to aj tam skôr či neskôr príde. My sa cítime ako slovenskí občania na Slovensku žijúci, lebo jednoducho tam sme sa narodili, ale sa hlásime k Rusínom, lebo to je naša národnosť a história.“ Majú Rusíni a Ukrajinci na Slovensku svoje školy? „Celý problém, v dobrom zmysle slova, začína tak, že sa my doma so svojimi deťmi rozprávame po

s dvojjazyčným heslom – My budujeme budúcnosť / Mi gradimo budućnosť. Vzácna návšteva sa skončila symbolickým gestom – kladením základného kameňa. Po nej nasledovala tlačovka, na ktorej sme sa – okrem iného – dozvedeli, že hodnota projektu pre výstavbu športovej haly je okolo stomiliónov dinárov, tiež to, že novým vykonávateľom prác je Zlatibor-Gradnja Beograd. Na otázku, prečo došlo k zmene vykonávateľa prác, Ján Bohuš odpovedal: „Vykonávateľ prác sa zmenil pre administratívne problémy. Vláda Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, Správa pre kapitálové vkladanie a Obec Báčsky Petrovec si svoje povinnosti splnili. Vykonávateľ prác bol ten, ktorý sa dostal do problémov. Museli sme s ním, žiaľbohu, prerušiť zmluvu, aby sme čo najskôr vypísali nový súbeh. Ako vidno, dnes máme nového vykonávateľa, ktorý, verím, túto prácu splní.“ slovensky, čo nie je dobre. Moji rodičia, vlastne otec, mama už zomrela, rozpráva po rusínsky. Vo Svidníku nemáme rusínsku školu, ani sa rusínsky jazyk nevyučuje ako voliteľný predmet, lebo nie je oň záujem. Máme síce vo Svidníku krúžky rusínskeho jazyka ako voľnočasové aktivity, ale môžem povedať, že sotva sú tam dve triedy, lebo zo strany mladých nie je veľký záujem. Čo sme vo Svidníku urobili a je veľmi dobré, je rusínsky festival. Tam sa prezentuje rusínska kultúra a sú tam už aj mladí, či tam už je divadlo, film, fotografia, folklór... Naším cieľom je mladých, aj keď nerozprávajú po rusínsky, oboznámiť s rusínskou kultúrou a domnievame sa, že aj keď po rusínsky nerozprávajú, že to príde s vekom. Pravdaže, asi najväčším vzorom je rodina. Svidník je síce silné rusínske mesto, ale mladí po rusínsky medzi sebou nebudú rozprávať (iba ak, niektorí, doma); možno sa boja posmechovania... Na druhej strane je dobré, že máme vo Svidníku vynikajúci súbor Makovička. Tam sa spievajú rusínske pesničky, recituje a hrá sa divadlo po rusínsky, takže sa im rusínčina dostáva do srdca a je azda len otázkou času, kedy sa dostane von.

1 /4680/ 1. 1. 2016

Slovensko Šesť udalostí, ktorými žilo Slovensko ROK 2015 POZNAČILI KONFLIKTY A ŠKANDÁLY, ALE AJ ŠPORTOVÉ ÚSPECHY A NOVÉ INVESTÍCIE

Rastislav Boldocký Utečenecká kríza Tá otriasla celou Európou, nielen Slovenskom. Ľavicová vláda v Bratislave sa dokonca pre nevídanú prisťahovaleckú vlnu dostala

Utečenci v Macedónsku

do konfliktu s Bruselom. Premiér Robert Fico aj predtým kritizoval niektoré rozhodnutia Európskej únie – napríklad sankcie proti Rusku či finančnú pomoc Grécku. Nakoniec sa však vždy podvolil rozhodnutiam Bruselu. V prípade povinných utečeneckých kvót sa však podvoliť odmietol. Únia na čele s Nemeckom v septembri presadila legislatívu, na základe ktorej každý členský štát musí prijať presne stanovený počet utečencov, pričom na Slovensko pripadlo okolo osemsto. „Nemienime rešpektovať povinné kvóty, podávame žalobu v súde v Luxemburgu,“ avizoval už v septembri Fico, podľa ktorého sú kvóty nezmyselné a nič neriešia. V decembri Slovensko žalobu naozaj aj podalo. Viacerí analytici a časť opozície si premiérovu rozhodnosť aspoň sčasti vnímajú ako kampaň pred parlamentnými voľbami naplánovanými na jar 2016. Mimochodom, v predvolebnom roku sa pomer síl na slovenskej politickej scéne nijako nezmenil. Prieskumy verejnej mienky naďalej ovládal ľavicový Smer – SD, zatiaľ čo sa opozícia zmietala v nerozhodnosti a vo vnútorných konfliktoch. Ďalšia automobilka Slovensko aj v roku 2015 potvrdilo svoje postavenie auto-

www.hl.rs

mobilovej veľmoci. Čerešničkou na torte je príchod už štvrtej automobilky do krajiny, konkrétne Jaguaru Land Rover. Britský výrobca luxusných áut podpísal so slovenskou vládou začiatkom decembra investičnú zmluvu, na základe ktorej automobilka investuje 1,5 miliardy eur a v novom závode pri Nitre zamestná 2 800 ľudí. Pôjde o jednu z najväčších investícií v novodobej histórii krajiny. V turbulentných časoch sa sloven(Foto: TASR) skej ekonomike celkom darilo a zaznamenala viac ako trojpercentný hospodársky rast. Nie všetci boli so svojou životnou úrovňou spokojní – protestné akcie napríklad organizovali zdravotné sestry či učitelia.

krádež cytostatík na Národnom onkologickom ústave.

Činili sa aj ďalší športovci. Futbalisti si vybojovali historický postup na Majstrovstvá Európy, chodec Matej Tóth sa stal svetovým šampiónom, hokejista Marián Hossa získal so svojím Chicagom Stanleyho pohár za víťazstvo v NHL, úspechy zaznamenali aj slalomárky Veronika Zuzulová a Petra Vlhová.

Tragédia pri Červenom Kameni Sedem ľudí v auguste zahynulo pri havárii dvoch športových lietadiel pri Červenom Kameni v Okrese Ilava. V oboch strojoch boli parašutisti, ktorí sa chystali na nácvik hromadného zoskoku. Po zrážke lietadiel si piloti aj parašutisti na palube zachovali Odchody legiend duchaprítomnosť a až 31 z nich „Ladislav Chudík prežil nádherstihlo vyskočiť z padajúcich stro- ný, dlhý a naplnený život, čo nie jov a zachrániť sa. Slovensku sa nevyhýbali ani ďalšie tragédie. Pri júlovej havárii záchranárskeho vrtuľníka v Slovenskom raji zahynuli štyria členovia posádky. V novembri zasa havaroval vrtuľník na slovensko-ukrajinských hraniciach, pričom zahynulo osem ľudí, kto- Odchod legendy: Ladislav Chudík rí sa týmto spôsobom (Foto: SITA) snažili ilegálne dostať na Slovensko. je dôvod na slzy. Celý život stál na Skorumpovaný lekár strane hodnôt, až sa sám hodnoAni v roku 2015 sa Slovensku nevyhýbali aféry. Vo februá- Jedinečný Sagan tou stal. Umelec života i javiska,“ ri zarezonovala kauza známeho Slovenský cyklista Peter Sagan povedal na poslednej rozlúčke kardiochirurga Viliama Fischera. už štvrtý rok v poradí získal zelené s hereckou legendou jeho kolega Najavo vyšlo, že prijal od rodiny tričko za najlepšieho špurtéra Robert Roth. Jedna z najväčších pacientky tritisíceurový úplatok, na prestížnych Tour de France. osobností slovenského divadla, aby ju uprednostnil. Ibaže žena Trochu ho však mrzelo, že sa na filmu a televízie umrela 29. júna umrela a príbuzní sa obrátili na tomto ročníku nedočkal žiadneho vo veku 91 rokov. políciu. Doktor a bývalý V roku 2015 slovenská kandidát na prezidenta kultúra prišla aj o svov jednej osobe sa nakojich ďalších výrazných niec k trestnému činu predstaviteľov. Do hepriznal a súd mu nadelil reckého neba odišla aj finančný trest vo výške vždy usmiata a energická 15-tisíc eur, trojročný záMagda Paveleková či Ivan kaz vykonávať lekárske Palúch, ktorý sa preslávil povolanie aj podmienečv seriáli Adam Šangala. ný trest väzenia na dva Po ťažkej chorobe tiež roky. dramaturg a divadelný Fischer zďaleka nebol kritik Martin Porubjak. jediným hriešnikom. MiZnámy spisovateľ Peter nister hospodárstva PaPišťanek zasa spáchal Excelentné výsledky: cyklista Peter Sagan vol Pavlis musel odstúpiť (Foto: z archívu) samovraždu. Smutný z funkcie, lebo firma jeho výpočet tým nekončí. Vo švagra získavala mimoriadne dob- etapového víťazstva. Vynahradil veku 93 rokov zomrel v októbri re platené štátne zákazky na upra- si to na septembrových maj- akademický sochár a národný tovacie práce. Médiá skloňovali aj strovstvách sveta v americkom umelec Tibor Bártfay a v tom plánovanú a údajne predraženú Richmonde, kde po odvážnom istom mesiaci odišiel aj nitriansky výstavbu bratislavského obchvatu úniku pred cieľom získal titul emeritný kardinál Ján Chryzosa koncom roku verejnosť šokovala majstra sveta. tom Korec.

Informačno-politický týždenník

• SLOVENSKO •

Na pulze dní S RELIGIOLÓGOM A FILOZOFOM MIROSLAVOM KEVEŽDIM

Zhubná penetrácia politických strán do národnostných rád Juraj Bartoš

ráve pred rokom sa v médiách zjavil komentár k voľbám tretích zostáv národnostných rád národnostných menšín (26. októbra 2014) pod názvom Komu záleží na čestnom kole. Upozorňuje na čoraz okatejšiu skutočnosť: „Takmer spravidla politické strany vplývajú na kultúrne systémy národnostných menšín prispôsobujúc ich vlastným potrebám.“ S autorom spomenutého textu, religiológom a filozofom, teraz zamestnancom Ústavu pre kultúru Vojvodiny Miroslavom Keveždim, inak prvým riaditeľom Ústavu pre kultúru vojvodinských Rusínov, elaborujeme tému čoraz zjavnejších nátlakov politických strán na národnostné rady národnostných menšín. Pán Keveždi, prosím vás, identiﬁkujte ,jednou vetou’ súčasné fundamentálne problémy národnostných menšín v Srbsku. – Príslušníci národnostných menšín v Srbsku zdieľajú spoločné problémy s väčšinovým národom. Ibaže sa medzi príslušníkmi NM zjavuje niečo, čo sa v istej chvíli ukazovalo ako znamenie nádeje: že si národnostné menšiny vznikom národnostných rád budú môcť zlepšiť vlastné postavenie. Lenže trinásť rokov po založení NR sa ukazuje, že tieto sú relatívne slabé, že vlastne nemôžu byť nadostač nápomocné v riešení kľúčových problémov, na ktoré narážajú príslušníci NM. Ktoré sú základné slabosti NR? – Národnostné rady majú základné kompetencie na poli, ktoré nemá existenčný význam pre príslušníkov národnostných menšín. Áno, to síce sú kultúra, vzdelávanie, informovanie a úradné používanie jazyka a písma, dovolím si však pripomenúť • NA PULZE DNÍ •

DEFICIT ZDRAVÉHO PLÁNOVANIA Ako sa konkrétne prejavuje absencia kapacít? – Keď hovoríme o lepšom statuse, treba znovu a zase upozorniť na to, že lepší status, ako cieľ, fakticky nie je zadefinovaný na úrovni Srbska nejakým strategickým dokumentom, master plánom. Máme teda expozé premiéra, ale nemáme plán na lepší status občanov Srbska povedzme na obdobie 2020 – 2025; o tých veciach sa nehovorí. Často je podobná situácia aj s národnostnými menšinami: nemajú zadefinované plány a ťažko sa im dostáva podpora na to, čo vlastne ani nevyjadrili ako dáky svoj plán. Je teda zrejmé, že sa občania postupne od národnostných rád vzďaľujú. Začiatočný vetu Velju Ilića zo začiatku, ako entuziazmus ochabol, čo vidno sa hovorí, piatooktóbrových aj zo zmenšeného počtu voličov premien: „Identita alebo naciopri posledných voľbách do NR, nalizmus sa nenalievajú do trakkeďže sa rady neosvedčili ako tora.“ Čiže identitu je inštitúcie, ktoré môžu v úplsíce možné zachovať, nosti splniť potreby. Mnohí na druhej strane to nesú sklamaní, podaktorí zisznamená, že si budete Začiatočný entuziazmus ochabol, tili, aká je špecifická váha môcť zachovať pracov- čo vidno aj zo zmenšeného počtu NR. Nazdávam sa však, že v né miesto, že budete tomto ohľade sú významné mať život, v ktorom voličov pri posledných voľbách do deficity: je deficit zdravého tú istú identitu bude- NR, keďže sa rady neosvedčili ako plánovania, zdravého rozte môcť konzumovať, inštitúcie, ktoré môžu v úplnosti hodovania, je manko jasne takže sa identita občas vyjadrených cieľov, podpora javí ako tenká náplasť splniť potreby. Mnohí sú sklamaní, vo vnútri národnostných na horšiu ekonomickú podaktorí zistili, aká je špecifická menšín... Všetko to má náči existenčnú situáciu. váha NR. Nazdávam sa však, že v sledky. Väčšina ľudí vidí, že Treba taktiež prije ľahšie odísť za hranice pomenúť, že existujú tomto ohľade sú významné defici- než čakať na to, aby sa dačo sociologické výskumy ty: je deficit zdravého plánovania, zmenilo k lepšiemu. fakulty Univerzity v zdravého rozhodovania, je manko Ktoré sú najvypuklejNovom Sade, v ktošie problémy, s ktorými jasne vyjadrených cieľov, podpora rých sa uvádza, že 28 NR zápasia? Čo najviac % anketovaných úlohu vo vnútri národnostných menšín... ohrozuje ich kvalitnejšiu NR vidí v zachovávaní činnosť? Do akej miery sú identity. Tie isté výschopné ,súperiť’ so štátskumy však ukázali, že ak sa menšiny. Je však zrejmé, že NR nymi orgánmi a straníckymi dobre pamätám, 22 % anketo- nemajú adekvátne kapacity, záujmami? vaných očakávalo lepšie eko- ktoré by ten materiál dotvorili – Pokiaľ ide o poskytovanie nomické postavenie. Na jednej v takej miere, aby tie programy mienky, ako je známe, Repubstrane teda máme širokú škálu boli prijaté a viedli k lepšiemu očakávaní a na druhej strane je statusu. >>> úzke pole, na ktorom národnostné rady môžu pôsobiť. Misie NR sú zakotvené v článku 1 Zákona o národnostných radách, kde sa uvádza, že národnostná rada rozhoduje alebo účinkuje v rozhodovaní na poli kultúry, vzdelávania, informovania a úradného používania jazyka; teda to je relatívne málo. Na druhej strane tie rozhodnutia môžu byť veľmi významné, ak sú kvalitné, obsažné a dobre pripravené, lebo sa môžete rozhodnúť, že podporíte dáky program alebo nejaký projekt, ktorý môže mať veľký význam pre národnostné

1 /4680/ 1. 1. 2016

Na pulze dní >>> lika Srbsko podpísala niektoré významné medzinárodné dokumenty, akými sú Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín, Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov... Aký počet členov národnostných rád pozná tie dokumenty? Aký počet členov NR pozná mechanizmy medzinárodného spoločenstva pre tieto dokumenty; vedia, čo je Poradný výbor Rady Európy? Vedia, koľkokrát členovia tohto výboru prichádzajú do Srbska a pýtajú sa na stav v oblasti práv národnostných menšín? Majú pre nich pripravené odpovede? Sme ochotní povedať: Mali sme toľko a toľko médií alebo iných vecí a teraz ich nemáme? Ľudia v národnostných radách sú teda veľmi slabo pripravení, zákony sa nečítajú, práva sa nepoznajú. Národnostné rady sú takmer spravidla defenzívne, okrem maďarskej, ktorá nastupuje ofenzívne. Jej predstavitelia sa svojho času podieľali na písaní zákona, ktorý je napísaný ako strategický dokument maďarskej národnostnej menšiny, ktorej sa podarilo zrealizovať veľkú časť práv zo zákona, ešte predtým ako Ústavný súd schválil známe uznesenia. S ohľadom na skutočnosť, že jeho uznesenia nie sú retroaktívne, maďarskému národnému spoločenstvu nie je odobrané to, čo sa dosiahlo, teda prevzalo zakladateľské práva nad niektorými kultúrnymi a inými inštitúciami. Iné národné spoločenstvá nestihli ani prečítať zákon a už ho Ústavný súd zredukoval na pomerne úzku mieru, takže ten deficit je osobitne problematický a podľa mojej mienky vzniká v dôsledku neadekvátnych volieb národnostných rád. Je zrejmá neodbornosť, nevyhnutná na poskytnutie odpovedí na otázky, ktoré sa zjavujú v oblasti kultúry, vzdelávania, informovania a úradného používania jazyka a písma. Všetky štyri oblasti sú mimoriadne náročné, tu sú potrebné vysoké kompetencie, avšak na druhej strane máme systém volieb národnostných rád, ktorý nezaručuje akúkoľvek

www.hl.rs

kompetentnosť. Všetko je, povedal by som, úplne ponechané na náhodu, šťastie a kombinatoriku, ktorá môže mať za výslednicu skutočnosť, že sa v národnostnej rade ocitne omnoho viac ľudí z kultúry než z iných oblastí, že sa tam dostane viac nekompetentných než kompetentných ľudí. Tak sa ukazuje, že sa do práce viacerých, ak nie práve väčšiny národnostných rád nezapájajú špičkoví intelektuáli, respektíve odborníci, ktorí ,majú v malíčku’ štyri známe oblasti, povedzme právnici, filozofi, sociológovia, ekonómovia... Je tomu, podľa vašej mienky tak, alebo nie, a prečo? – Keďže sú menšinové systémy súčasťou širších systémov, domnievam sa, že sa tuná prekresľuje situácia zo širších systémov. Pri udalostiach 5. októbra roku 2000 bolo mnoho intelektuálov, podaktorí sa dokonca aj priamo angažovali na zmenách systému. Po doznení 5. októbra sa však vrátili na vlastné pozície, pokračovali vo svojej práci, teda ponechali politiku niekomu inému. Slovom, politika si nezachovala intelektuálny potenciál z vlastných radov a tobôž nebola ochotná otvárať dvere novým ľuďom, novým intelektuálom, čiže nepestovala intelektuálov. Je fakt, že intelektuálne obsahy vyhovujú iba malej časti spoločenstva, ktorá je schopná idey intelektuálov pochopiť. Znamená tu ide o otázku elitizmu; stará grécka politikológia alebo filozofia politiky ju chápala ako otázku aristokracie, čiže intelektuáli sú duchovná aristokracia a aristokracia sa líši od demokracie. Aristokracia je vláda najlepších a demokracia je vláda národa. V demokratickej sústave sa voľby s aristokraciou nevyhrávajú. BEZ ZARUČENÝCH MIEST V PARLAMENTE Príslušníci národnostných menšín, respektíve národnost-

Informačno-politický týždenník

ných spoločenstiev, môžbyť nespokojní s činnosťou národnostných rád a jej výsledkami, zakladajú politické strany. V akej miere je, podľa vášho názoru, opodstatnené zakladanie politických strán národnostných menšín, s ohľadom na nepočetnosť veľkej väčšiny NM? – Spomenul som Platónovo chápanie štátu, kde sa aristo-

kracia a oligarchia odlišujú od demokracie; osobne nie som zástanca demokratických riešení, čiže vlády väčšiny, keďže väčšina je hlavne menej kompetentná; skôr som za aristokratickejší model, pod ktorým sa v tomto prípade chápe kompetentnosť; čiže domnievam sa, že menšiny, menšinové systémy môžu skôr byť ochránené kompetentnými riešeniami než vytváraním demokratických telies väčšiny, a potom aj politických strán. Uvidíme, a to sa v Srbsku už stalo temer pravidlom, že politická strana sa stala skratkou pre tých s menšími kompetenciami. To je problém, v ktorom sa Srbsko ocitlo generálne, keďže utráca

intelektuálny potenciál: mnohí ľudia, ktorí budovali inštitúcie, pomaly odchádzajú zo scény, a tak – rovnako i národnostné menšiny – prichádza o kvalitné riešenia. Dôležité je s ohľadom na medzinárodné dokumenty spomenúť, že u nás je stále prítomná otázka zastupovania národnostných menšín v zastupiteľských orgánoch a telesách, teda v parlamente, v pokrajinskom a v lokálnych zhromaždeniach. V iných štátoch je to doriešené. Sledovali sme voľby v Chorvátsku a videli sme, že tam menšiny majú zagarantovaných osem miest v parlamente: jednu časť pre srbské spoločenstvo, jednu pre talianske, jednu pre maďarské a niektoré miesta sú rotujúce. V Srbsku, kde takmer 15 % obyvateľstva tvoria príslušníci národnostných menšín, nikdy nemáte pätnásťpercentné zastúpenie národnostných menšín v republikovom parlamente. Bola dokonca situácia, keď z 250 poslancov len siedmi boli príslušníci národnostných menšín (v období koalície Za toleranciu). Ide teda o výnimočne malé zastúpenie, ktoré vlastne vysúva národnostné rady do polohy politických aktérov. Akokoľvek sa predtým zástupcovia štátnych orgánov bránili pred tým, aby NR boli politické telesá, dnes vidno, že sú temer všetky NR uzurpované zo strany politických strán, a nastoľuje sa otázka, či by bolo inak, keby naskutku existovali zaručené miesta v parlamente. Na jednej strane sa môže zdať, že vtedy by sa otvoril terén na politickú hru, kde by o zagarantované miesta v zhromaždení naozaj bojovali politické strany. To je podľa mojej mienky zmysel existencie menšinových politických strán. Avšak pesimistická vízia naznačuje, že by to neznamena• NA PULZE DNÍ •

lo relaxáciu národnostných rád a Problém je v tom, že sústavne dy národnostným menšinám uskutočňovala prostredníctvom ich prenechanie kompetentným chýba transparentná komuniká- ustúpili vlastnú logistiku. V tom bosniackych poslancov Bajrama ľuďom, ktorí by pracovali na poli cia medzi ľuďmi, ktorí sú zároveň období sa myslelo, že je to z ich Omeragića a Esada Džudževića. kultúry, vzdelávania, informo- príslušníci národnostnej menšiny strany veľmi zhovievavé a milé, Možno teda povedať, že bolo vania a úradného používania a väčšinovej politickej strany. keďže sa tak javilo, že uskutoč- logické pokúsiť sa dostať do jazyka a písma, lebo by niť voľby bude náramne parlamentu a pomôcť postaviť sme fakticky mali dupľoťažké. Ukázalo sa však, dáke základy. Ibaže na druhej vanie politických strán: že politické strany neboli strane – a to nehovorím o Anne v národnostných radách milé, ale že sledo- Tomanovej-Makanovej, lež geJe zrejmá neodbornosť, nevy- práve a na zagarantovaných vali vlastné záujmy, a že neralizujem – sa akosi stratila miestach v parlamente. hnutná na poskytnutie odpovedí na samom štarte zaujali idea moci ako prostriedku a moc na otázky, ktoré sa zjavujú v oblasti výhodné pozície, ako v sa časom stala cieľom. Lebo: ak ZJAVNÉ ZÁUJMY kultúry, vzdelávania, informovania ktorej menšine. Niektoré vstupujete do politickej arény a NM neboli príliš pozna- poviete, že tam idete s určitým POLITICKÝCH STRÁN Takže, zagarantova- a úradného používania jazyka a čené vplyvom politických cieľom a vidíte, že ten cieľ nie né miesta – áno alebo písma. Všetky štyri oblasti sú mi- strán, niektoré prejavili je možné dosiahnuť, azda je nie? moriadne náročné, tu sú potreb- istú dávku revolty voči logické povedať: Dobre, tak teda – Akokoľvek, len sa naich vplyvu: povedzme u z arény vystupujem, alebo: Vyzdávam, že Srbsko by né vysoké kompetencie, avšak na Rusínov Rafaila Ruskov- stúpim, ak sa niečo na tom pláne zagarantované miesta druhej strane máme systém volieb ského ako predstaviteľa nepodnikne. Od predstaviteľov potrebovalo, v záujme národnostných rád, ktorý nezaru- Demokratickej strany zme- národnostných rád sme však nivšeobecnej integrácie nila opcia považovaná za kdy nedostali ten druh odkazov občianstva a teda aj čuje akúkoľvek kompetentnosť. a nikdy sme nevideli, že sami apolitickú. príslušníkov národnostTak sa ukazuje, že na- tým spôsobom podmieňujú ných menšín do srbskej miesto toho, aby veci širšie politické spoločenstvo. spoločnosti. Na druhej strane, Ja povedzme neviem, o čom sa fungovali čoraz lepšie, akoby Sú menšiny, ktoré majú väčšiu keďže sú národnostné menšiny predseda Rusínskej národnost- sme smerovali k horšiemu...? ,vydieračskú’ kapacitu; takou je – Treba povedať, že celková maďarské národnostné spoločo do počtu rozdielnej veľkosti, nej rady, ktorý bol na siedmom tvoria relatívne malý priestor s mieste Demokratickej strany vo situácia týkajúca sa práv ná- čenstvo, avšak, na niektorých ohľadom na klasickú politickú voľbách do pokrajinského zhro- rodnostných menšín je zlá, je iných úrovniach sa aj v jeho príarénu. Koľko, napríklad, strán maždenia, rozpráva s predsedom osobitne marginalizovaná a pade ukázalo, že moc je sladká môže mať slovenské národnost- DS Bojanom Pajtićom... Je tu i nie je na rokovacom programe a že riešenia, ktoré sme očakáné spoločenstvo, koľko ich môžu ďalší moment, ktorý sa prejavu- štátnych orgánov. Už dávno vali, sa nijako neschvaľujú. Je mať Rusíni? Vieme, že je zľahčené je ako istý druh pravidla: taktiež ohromujúce, keď zaregistrovanie menšinových každý taký predstaviteľ počujeme, že sa napríklad strán: na tento účel je potrebné menšiny sa prejavuje ako predstavitelia niektorých len tisíc podpisov, pokým na za- dvojnásobne zakódovastrán dožadovali, aby sa Politické strany sú naskutku prí- niektoré riešenia schválili registrovanie väčšinových treba ný. Čiže rozhodnutia rád 10-tisíc. Okrem toho videli sme, sú značne inštruované v tomné od samého štartu národnost- v období, keď predstaviže dochádzalo k zneužívaniu, stranách, ktorých sídlo ných rád, lebo im pravidlá o voľbách telia ich politických strán napríklad strana NOPO – Nije- je v Belehrade alebo v pri moci, a predsa národnostných rád otvorili dvere, boli dan od ponuđenih odgovora niektorom inom meste. neboli schválené. Pre(Ani jedna z ponúknutých od- V dôsledku toho každá aby vstúpili do arény: jednotlivé čo sú teda ešte stále v povedí) bola zaregistrovaná ako chyba strany z Belehradu strany vtedy národnostným men- tých stranách? Prečo sú vlašská strana, hoci sa ukázalo, je súčasne aj chybou prís- šinám ustúpili vlastnú logistiku. ešte vždy pri moci, keď už nechránia menšinové že nemá program napojený na lušníka menšiny, ktorý je potreby vlašského národnostné- jej členom a platí aj opak: záujmy...? Bolo treba určiť ho spoločenstva. Je pravda, že každý úspech príslušníka tej je zrejmé, že je nutné dajako čiaru, pod ktorú nie je možné ísť, menšinové politické strany sa menšiny sa pripisuje aj strane, vplývať na schvaľovanie práv- čo sa ale nestalo, takže vznikla spravidla zúčastňujú vo voľbách ktorá má sídlo v Belehrade. nych riešení, ktoré zlepšia status idea, podľa ktorej ľudia vstúpili do národnostných rád, ale, ako NM. Osobne sa domnievam do národnostných rád a zaujali som postrehol, nemajú dáke IDEA MOCI: – možno mylne – že Anna To- pozície, z ktorých ,vykonávajú jasné programy. Máme tiež situ- OD PROSTRIEDKU K CIEĽU manová-Makanová vstúpila do moc’ kvôli sebe, takže istým áciu, keď sa zjavujú listiny, ktoré Súhlasíte s tým, že je ovplyv- politickej strany (DS – pozn. J. spôsobom idey, ktoré by mali sú vlastne satelitmi väčšinových ňovanie národnostných rád B.) s odôvodnením, ktorým to aj byť dané prostredníctvom urstrán (Socialistickej strany Srb- politickými stranami fakticky ilustrujem: akosi roku 2004 bol čitých programov, už nie sú v ska, Ligy sociálnych demokratov prítomné od začiatku pôso- veľmi malý počet príslušníkov obehu. Podstatne viac je príVojvodiny, Demokratickej strany benia NR? NM v republikovom parlamente; tomné obchodovanie, je zrejmé, a iných). Je zrejmé, že v tejto – Politické strany sú naskutku bolo to obdobie, keď ešte neboli že existuje ovplyvňovanie a chvíli existujú isté nátlaky, aby sa prítomné od samého štartu zákonom regulované voľby do nátlaky. Programy úplne zmizli predstavitelia Srbskej pokrokovej národnostných rád, lebo im pra- národnostných rád; existoval len a ako som povedal na začiatku, strany zjavili ako niekto, kto bude vidlá o voľbách národnostných Zákon o ochrane práv a slobôd ľuďom je podstatne ľahšie, aby ovplyvňovať prácu národnost- rád otvorili dvere, aby vstúpili národnostných menšín. Komu- sa z tých príbehov dostali preč, ných rád národnostných menšín. do arény: jednotlivé strany vte- nikácia s parlamentom sa vtedy dokonca, aby opustili štát. • NA PULZE DNÍ •

1 /4680/ 1. 1. 2016

Ľudia a udalosti Tohto roku skromnejšie VIANOČNO-NOVOROČNÉ TRHY V KOVAČICI

Anička Chalupová

a nádvorí Miestneho spoločenstva v nedeľu 21. decembra v Kovačici po tretíkrát usporiadali Vianočno-novoročné trhy. Skôr než sa podujatie začalo, dedinou sa rozbehla trojčlenná posádka dedkov Mrázov (Martin Puškár, Nenad Galešev a Miroslav Koreň) s pohoničom Pavlom Čížikom, ktorí pozývali občanov na hlavné podujatie. V akcii, pod ktorú sa ako organizátor i tohto roku podpísala Turistická organizácia Obce Kovačica a technicky pomohli aj obec a Miestne spoločenstvo, sa zúčastnilo zhruba 120 účastníkov (čo združení,

Tradičné bryndzové halušky a makové opekance boli opravdivou gastronomickou pochúťkou, ktoré návštevníkom ponúkali členovia Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka čo jednotlivcov). Podľa slov Ivany Svetlíkovej, referentky pre marketing a turizmus TOOK, na trhoch sa zúčastnilo viac účastníkov ako

vlani, tak z celej Kovačickej obce, ako aj z Báčskeho Petrovca, Aradáča, Belehradu a pod. Už o 13. hodine, po príležitostnom príhovore Dragany

Latovljevovej, úradujúcej riaditeľky TOOK, na nádvorí MS sa okolo stánkov s množstvom najrozličnejšieho tovaru s vianočnou a novoročnou tematikou začali hemžiť roje návštevníkov, ktorí nielenže obzerali ponuku, ale skromným nákupom potešili seba a svojich najmilších. Na tomto vianočno-novoročnom podujatí sa ponúkali rôzne príležitostné ozdoby, pletené a háčkované ručné práce, kvety, koláče a iné dobroty. Návštevníci na konci podujatia vyšli na ulicu a spoločne vypustili svetelné lampióny šťastia. Nedávne zmeny vo vedení obecnej Turistickej organizácie zapríčinili aj zmeny v organizácii trhov. Nekonali sa rôzne sprievodné akcie, napr. zvyčajne bohatý kultúrno-umelecký program na letnom javisku, kolektívne zdobenie vianočného stromčeka, príležitostné vianočné piesne v prednese cirkevných spevokolov a pod.

VIANOČNÉ TRHY V KYSÁČI

Deti predávali, vinšovali, zdobili jedličku Elena Šranková

ianočné trhy v Kysáči po prvý raz zorganizovali na sklonku roka 2014. V predposlednú sobotu vlaňajšieho roka (19. decembra) toto podujatie zopakovali; znovu v letnej sále KC. Organizáciu mala na starosti Rada Miestneho spoločenstva, presnejšie členovia Komisie pre kultúru, v čele ktorej je Ján Pálik. K tomu, aby sa podujatie vydarilo, v nemalej miere prispeli žiaci kysáčskej základnej školy, ktorých v programe angažovala a v predaji motivovala Anna

Legíňová, profesorka triednej výučby. V príprave kultúrno-umeleckej zložky trhov sa podieľala i ďalšia členka spomenutej komisie Daniela Đukićová. Vystavovatelia aj tentoraz ponúkali výrobky primerané vianočným sviatkom: medovníčky, koláče, torty, kysáčsku sármu, vianočné aranžmány, ručné práce, kým deti ponúkali hračky, ozdoby, šťavy, pukance a najmä sladkosti. Novinkou tentoraz bolo zdobenie jedličky Emil Melich predával medovníčky a sestry pred bývalým mládežníckym Maja a Vaňa Ožvátové zliepané koláčiky domom, čo na deti zanechalo a kokosové hniezda s eurokrémom

V ZŠ 15. OKTÓBRA V PIVNICI

Dobrá nálada pred sviatkami Maja Kubincová

pivnickej základnej škole 18. decembra 2015 usporiadali Vianočné trhy, kde sa dali vidieť a kúpiť rôzne originálne ozdoby na vianočný stromček. Vianočné trhy zorganizoval Žiacky parlament v čele s predsedníčkou Milinou Milcovou, ktorá sa usiluje uskutočniť všetky návrhy žiakov. Vianoč-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

né trhy sa konali v ozdobených chodbách základnej školy. Žiaci od prvej po ôsmu triedu vyrábali vianočné ozdoby, ktoré potom predávali. Túto akciu podporili aj škôlkari so svojimi vychovávateľkami. V ponuke boli rôzne pekné vecičky: pohľadnice, ozdoby na stromček, ikebany... Ceny boli skutočná maličkosť v porovnaní s úsilím a energiou, ktorú žiaci strovili na ich výrobu.

osobitný dojem, lebo prispeli aj ku krajšiemu a sviatočnejšiemu ovzdušiu vo svojej dedine. V programe odzneli piesne, vinše a koledy, čo spôsobilo radosť rodičom, starým rodičom, ako i všetkým prítomným na vianočných trhoch, ktoré aj tentoraz boli miestom stretnutia v ovzduší pred Vianocami. Súbežne s týmto podujatím prebiehalo aj Čaro Vianoc v organizácii KUS Vladimíra Mičátka, ktoré ukončili v nedeľu 20. decembra, keď zapálili štvrtú adventnú sviečku. Žiacky parlament neskoršie rozhodne, na čo strovia peniaze získané z predaja vianočných ozdôb. Keďže žiaci pripravili propagačné letáky, vianočné trhy navštívil veľký počet záujemcov. Po ukončení vianočných trhov nasledoval program, ktorý pripravili žiaci. Na programe bolo najviac speváckych prednesov, tak chórových, ako aj sólistických. Žiak šiesteho ročníka Damián Kalko zahral klasickú skladbu na klavíri a Milina Milcová zaspievala pieseň Vianočná nálada. Žiaci sledovali program v dobrej nálade a všetci účastníci dostali potlesk za svoj prednes. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ŠIESTE VIANOČNÉ TRHY V PETROVCI

Začali za zvukov trúb z kostolnej veže Jaroslav Čiep

ieste v poradí Vianočné trhy v Báčskom Petrovci tohto roku prilákali veľký počet nielen návštevníkov, ale aj účastníkov. Od pomníka na Námestí slobody a Ulicou maršala Tita tiahla vianočná stánková ulička plná rozličných ozdôb a všelijakých iných drobností. Ako organizačný výbor Vianočných trhov aj tohto roku už začiatkom novembra oboznámil všetkých záujemcov, ktorí sa plánovali prihlásiť na toto podujatie, trhy sa uskutočnili v nedeľu 20. decembra 2015 na Námestí slobody so začiatkom o 13. hodine. Zároveň organizátori uviedli, že každý vystavovateľ za stanovený poplatok dostane k dispozícii stánok, osvetlenie pod každým stánkom a možnosť pripojiť sa na elektrický prúd. Stoly, stoličky a pulty si vystavovatelia mali zabezpečiť sami. Každý stánok mal nadpis s menom vystavovateľa. Ako bolo počuť zopár dní pred podujatím, organizátorom sa prihlásilo 77 záujemcov o nájom stánku, teda v porovnaní

so všetkými predchádzajúcimi vianočnými trhmi v Petrovci šlo o najväčší počet doteraz. Aby všetko nezostalo iba na predaji a na účasti jednotlivcov a spolkov, organizátori pred pomníkom zabezpečili javisko, ozvučenie a osvetlenie. K tomu, ako i každý rok, pripravili bohatý umelecký program pre všetkých návštevníkov. Začiatok Vianočných trhov 2015 čosi po 13. hodine z kostolnej veže oznámil dychový orchester Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Petrovci. Potom na javisku moderátorka programu Viera Dorčo-

Dedko Mráz s dobrou vílou na javisku vítali účastníkov programu, po troche i spievali a vinšovali

Najviac pozornosti diváci venovali tým najmenším

Všelijaké vianočné ozdoby, venčeky, aranžmány a cukrovinky lákali návštevníkov k početným stánkom • ĽUDIA A UDALOSTI •

vá-Babiaková uviedla predsedníčku Matice slovenskej v Srbsku Katarínu Melegovú-Melichovú, ktorá prítomným zavinšovala k Vianociam. Úvodným príhovorom program otvoril predseda Obce Báčsky Petrovec Pavel Marčok. Od tej chvíle až do večera vystupovali početní účinkujúci, ktorých na javisko pozývali ako aj roky predtým – dedko Mráz a dobrá víla. V kultúrno-umeleckom programe vystúpili chór Srculence, deti zo Základnej školy Žarka Zrenjanina v Maglići, deti detskej

besiedky a pokonfirmačná mládež slovenského evanjelického cirkevného zboru v Báčskom Petrovci, detská spevácka skupina, najmladší speváci a tanečníci, ako aj spolkoví divadelníci KUS Petrovská družina, deti zo Základnej školy Jána Amosa Komenského v Kulpíne, speváčka Anna Berédiová, orchester Kukulienka KUS Petrovská družina, žiacky chór Základnej školy Jána Čajaka v Petrovci, speváčka Jarmila Bohušová, stredná tanečná skupina KUS Petrovská družina, Komorný zbor Musica viva, mladší zborový spevokol slovenského evanjelického cirkevného zboru v Petrovci a dychový orchester. Neskoršie zopár piesní zaspievalo dueto Iveta Dorčová a Ladislav Kekez, vystúpil zbor Credimus, čiže obecný spevokol slovenských evanjelických zborov Báčskopetrovskej obce, speváčka Andrea Lačoková, skupina Her-

mon z Kristovej duchovnej cirkvi, kresťanská kapela mladých The Christmas Unpluggen a na záver skupina Party bus band. Deti účinkujúce v programe, ale i dospelých, za ich príspevok ku Vianočným trhom, domáci odmenili primeranými balíkmi a darčekmi. Návštevníkov bolo i tohto roku neúrekom a keby im bolo trochu chladno, okrem dobrôt a maškŕt, ktoré ani tentoraz nechýbali, mohli si podľa želania dať vareného vína, punču alebo pálenky. K tomu z dvora Spolku petrovských žien rozvoniavala kapustnica, ako aj kysáčska sárma a smažené štipľavé klobásky. Nejeden návštevník Vianočných trhov si na jedle pochutnal hneď na tvári miesta a mnohí si odniesli aj domov niektoré zo sladkých či slaných maškŕt, rôzne vianočné ozdoby a iné drobnosti.

1 /4680/ 1. 1. 2016

Ľudia a udalosti ZO ZASADNUTIA LOKÁLNEHO PARLAMENTU V KOVAČICI

Rozpočet na rok 2016 v sume 693 miliónov dinárov Z Anička Chalupová

aj skvalitnenie filtračnej stanice vody v Kovačici hromaždenie obce (30 miliónov din.) a oprava Kovačica na zasadvodovodu v Idvore (10 nutí v pondelok 21. miliónov din.). Z celkovej decembra 2015 schválilo sumy 132,6 milióna din., medziiným aj rozhodnutie plánovanej na výstavbu o obecnom rozpočte na objektov, obec 20 miliórok 2016. nov investuje do rekonPodrobnejší pohľad na štrukcie budovy Domu finančné trendy a plány kultúry Michala Babinku obce na 35. zasadnutí ZO v Padine. Kovačica prezentovala Na tejto schôdzi, na Alžbeta Marková, vedúca Dobrá hodina aktívnej práce stačila výborníkom ktorej výborníci prerokooddelenia pre financie. ZO na všetky body rokovacieho programu vali 16 bodov rokovacieho Rozpočet na budúci rok programu, po zdôvodnení je stanovený v celkovej sume 693 dinárov obec investuje do výstavby tzv. Roberta Mitevského, úradujúceho námiliónov dinárov a podľa slov pred- balónových siení v Padine, Kovačici a čelníka obecnej správy, Zhromaždenie sedu obce Jána Husárika 60 miliónov v Crepaji. Medzi prioritné plány patrí obce schválilo rozhodnutie o posúdení

ZASADNUTIE ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

V prospech zmluvy so spoločnosťou Lear Elena Šranková

a zasadnutí Zhromaždenia Mesta Nový Sad, ktoré bolo vo štvrtok 17. decembra vo večerných hodinách, výborníci vládnucej väčšiny dali zelené svetlo podpísaniu zmluvy o prenájme medzi Lear Corporation, d. o. o., Belehrad – Stari Grad a Mestom Nový Sad. Malo by to vlastne byť tak, že z prostriedkov mestského rozpočtu do 1. novembra roku 2016 vybudujú priemyselnú halu veľkosti 28-tisíc štvorcových metrov v priemyselnej zóne Sever 4. Tú potom na desať rokov prenajme americká spoločnosť Lear a v nej sa budú vyrábať automobilové súčiastky. Zamestnanie si tu nájde 1 600 až 2 000 robotníkov. Výška nájomného je stanovená na mesačnej úrovni a vynáša 2,5 eura / štvorcový meter (s daňou z pridanej hodnoty). Štvrtkové zasadnutie bolo inak zvolané iba deň vopred, pričom bod o prenájme spomenutej haly doplnili na samotnom zasadnutí, čo, samozrejme, bolo terčom pripomienok opozičných výborníkov. Jedna časť, presnejšie výborníci SRS a LSV, na začiatku opustili zasadaciu sieň. Nasledovala viachodinová rozprava najprv o zmenách Rozhodnutia o dávaní do prenájmu prevádzkového priestoru, ktorý spravuje VP Poslovni prostor v Novom Sade. Tým sa umožnilo tomuto verejnému podniku, aby priamo prenajal

www.hl.rs

priestory nájomníkovi, ktorý na neurčitú dobu zamestná viac ako 1 000 robotníkov v priebehu najmenej troch rokov, so záväzkom udržiavať maximálny počet zamestnaných najmenej päť rokov. V rozprave opoziční výborníci pripomienkovali hlavne to, že nemali nadostač času oboznámiť sa s dôležitými dokumentmi, na čo im odpovedali, že je to v dôsledku toho, že rozhovory s investorom dlho trvali. Po treťom bode schôdzu opustili aj výborníci DS, lebo podľa ich zdôvodnenia mestský parlament nemal zákonný podklad na schválenie prvých dvoch bodov rokovacieho programu. Výborníci tejto strany zastávali mienku, že sú nové pracovné miesta drahé, ako i to, že sa prostriedky, ktoré treba vyčleniť na budovanie haly (4 miliardy dinárov), mohli usmerniť na iné ciele. Podľa nich nie je jasné, či sa táto mestská investícia oplatí. Vládnuca koalícia uznala, že nateraz nie je urobený presný výpočet, ale i to, že sa otvorenie nových pracovných miest a teda aj príjmy z toho oplatia. Primátor mesta Miloš Vučević povedal, že ide o dobrú investíciu, ako i to, že priemyselná hala a pozemok veľkosti takmer 80-tisíc štvorcových metrov zostane mestu. Bude to podľa jeho slov prospešné aj pre malé hospodárstvo, ktoré sa bude opierať o veľkú spoločnosť. O deň neskoršie zmluvu o prenájme podpísali.

Informačno-politický týždenník

trhovej hodnoty nehnuteľností vo verejnom vlastníctve. Výborníci takisto dali zelenú programom práce všetkých verejných komunálnych podnikov v obci, ako aj verejných podnikov RTV OK, Naš stan, Relax a Direkcie pre výstavbu Obce Kovačica. Keď sa rokovalo o programe práce VKP Elán a VKP Padina, výborníci Ján Gages (LSV) a Snežana Tomanová položili otázku, ako je možné, že koalícia pri moci najprv zmenila riaditeľov týchto podnikov a neskoršie predsa schválila nimi vypracovaný program práce. V pokračovaní zasadnutia výbornícka väčšina zhromaždená okolo Srbskej pokrokovej strany odvolala Annu Farkašovú z funkcie riaditeľky Strediska pre sociálnu prácu Kovačica a na jej miesto zvolila Dušanku Petrákovú, výborníčku z radov LDP z Kovačice. Zhromaždenie na zasadnutí schválilo návrh Komisie pre kádrové a administratívne otázky, pracovné vzťahy a spoločenské uznania, podľa ktorého sa Ján Hriešik z Kovačice stal novým členom Rady pre poľnohospodárstvo a dobytkárstvo ZO Kovačica.

SCHVÁLILI ROZPOČET OBCE STARÁ PAZOVA

O približne 268 miliónov menej Anna Lešťanová

poradí 37. zasadnutie ZO Stará Pazova sa konalo v stredu 23. decembra 2015. V úvodnej časti schôdze výborníkom sa prihovoril Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, ktorý vyjadril spokojnosť s prácou lokálneho parlamentu v roku 2015 a zároveň všetkým prítomným a občanom obce zaželal úspešný nový rok 2016. Ku gratuláciám sa pripojil aj Radoje Blagojević, predseda ZO Stará Pazova. V pracovnej časti schôdze výborníci schválili návrh obecného rozpočtu na rok 2016, ktorý je plánovaný v hodnote 2 miliardy 863 miliónov 988-tisíc dinárov. V porovnaní s vlaňajším rozpočet je menší o približne 268 miliónov dinárov. O štruktúre rozpočtových výdavkov a príjmov, ktoré sú v rovnováhe, sa zmienil Miodrag Teodorović, náčelník obecného Oddelenia pre financie. Výborníci prerokovali a schválili programy hospodárenia na rok 2016 niekoľkých verejných podnikov a ustanovizní, zakladateľom ktorých je obec. Pre chybne uvedené údaje v materiáli, na ktoré upozornil výborník Slobodan Popović, program hospodárenia VP Vodovod a kanalizácia bol počas rokovania stiahnutý z rokovacieho programu. • ĽUDIA A UDALOSTI •

V ROZPOČTE OBCE PLANDIŠTE

Obce Vršac, aby Filiálka daňovej správy naďalej sídlila vo Vršci a aby prislúchajúce pobočky pracovali v Belej Crkve, Alibunári a Plandišti, s tým, že bude uvedená terénna kontrola. Podobne ako pri iniciatíve k zachovaniu statusu vršackej Filiálky votnú ochranu 4,38 miliózdravotného pona, na financovanie športu istenia, aj túto inia mládeže 7,2 milióna, na ciatívu zdôvodnili prácu predškolských ustatým, že táto časť novizní 29 miliónov, z toho južného Banátu pre škôlku v Hajdušici 3,5 tvorí geografický, milióna. Základným školám kultúrno-historický je vyčlenených 43,2 milióna, a hospodársky cez toho ZŠ J. J. Zmaja v Hajdulok a že by v prípašici 9,6 milióna, na projekty de zrušenia filiálky združení občanov plánujú vo Vršci občania vyčleniť 900-tisíc dinárov a tejto časti južnénáboženských spoločenstiev Čistením melioračných kanálov prevenčne pôsobia proti ho Banátu boli v 2,25 milióna din. atď. Na čin- zaplaveniu poľnohospodárskej pôdy nerovnoprávnom nosť miestnych spoločenstiev položení vzhľadom je plánovaných 40 miliónov din., z prostriedky na čistenie kanálovej na to, že je Pančevo od Vršca vzdiatoho pre MS Hajdušica 3,7 milióna siete, ktoré obec už niekoľko ro- lené 65, od Plandišta 70, od Belej din. Nielen pre užívateľov rozpoč- kov združuje s vodohospodárskym Crkvy až 85 km a od Alibunáru tových prostriedkov sú plánované podnikom vo Vršci. Vďaka tomu sa v 35 km. určité prostriedky, ale aj na investí- roku 2016 očakáva realizácia prác v Na záver v časti vyhradenej pre cie, predovšetkým na ukončenie hodnote 15 mil. din. Obec aj tohto kádrové záležitosti výbornícka kanalizácie v Plandišti, ako aj na roku z rozpočtu vyfinancuje verejné väčšina o. i. namiesto doterajších realizáciu prípadných IPA projektov práce, vďaka čomu sa zamestná členov školskej rady ZŠ v Hajdušici v spolupráci so susedným Rumun- určitý počet ľudí. Željka Cesnaka a Ivicu DavitkovV pokračovaní Zhromaždenie ského vymenovala Đuru Bajata a skom. Podobne ako v minulých rokoch, aj tentoraz sú plánované obce Plandište podporilo iniciatívu Slavoljuba Igića.

Prostriedky aj na investície a verejné práce Vladimír Hudec

ýborníci Zhromaždenia obce Plandište na svojom 32. zasadnutí v stredu 23. decembra schválili tretí opravný rozpočet na rok 2015. Predseda obce Milan Selaković vysvetlil, že po predchádzajúcom zasadnutí, keď schválili druhý opravný rozpočet, do obecnej pokladnice pribudli prostriedky z daní a z predaja obecných bytov, ale na druhej strane z Pokrajinského fondu pre kapitálové vklady obec namiesto sľúbených 20 dostala iba 8 miliónov dinárov. Tieto zmeny bolo treba vsunúť do rozpočtu, takže konečný rozpočet na rok 2015 bol stanovený v sume 485 miliónov dinárov, čo je o 43 miliónov viac od pôvodne stanoveného rozpočtu. Rozpočet na rok 2016 výbornícka väčšina schválila v sume 482 miliónov dinárov. Na sociálnu ochranu a ochranu detí je určených 32,2 milióna din., na primárnu zdra-

ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE ALIBUNÁR

Obecný rozpočet bez deficitu V. Hudec

ýborníci Zhromaždenia obce Alibunár v pondelok 21. decembra rozhodli, že táto juhobanátska obec v roku 2016 bude nakladať s rozpočtom v sume 769,9 milióna dinárov, čo je o bezmála 50 miliónov menej než v predchádzajúcom roku. Zdôvodňujúc návrh rozhodnutia o obecnom rozpočte, predseda obce Predrag Belić okrem iného povedal, že takto utvorený rozpočet je maximálne racionálny a je ukážkou hospodárneho správania aktuálnej lokálnej moci. Pritom, ako povedal, nebude ohrozené fungovanie užívateľov rozpočtových prostriedkov. Podľa návrhu na vzdelávanie sa má • ĽUDIA A UDALOSTI •

vyčleniť štvrtina celkového rozpočtu, čiže 192,8 milióna dinárov, zdravotníctvo dostane 8,5 milióna (1,14 %), šport 20 miliónov (2,67 %), sociálna ochrana 39,6 milióna (5,29 %), poľnohospodárstvo 44,4 milióna (5,9 %), kultúra 28,1 milióna (3,75 %), turizmus 15,3 milióna (2,05 %). Po dlhšom čase sú plánované prostriedky aj pre miestne spoločenstvá, a to v sume 24,5 milióna, čiže 3,28 %. Na komunálne činnosti bude vyčlenených 90 miliónov, na cestnú infraštruktúru 24,5 milióna a na fungovanie lokálnej samosprávy 231 miliónov, čiže 30,8 %. – Myslím si, že rozpočet je reálny a po mnohých rokoch prvýkrát bez deficitu. Podarilo sa nám zahrnúť

všetky investičné vytváraní ovzdušia a rozvojové segna rozvoj obce, menty a v súlade čo sa vzťahuje so sugesciami predovšetkým na komunálnu a vlády zostalo infraštruktúrnu priestoru aj na kapitálové vklaúpravu obce. dy, – povedal Be– Okrem toho lić a poznamenal, našou povinnosže v uplynulom ťou je uschopniť polroku, odkedy obecnú admije koalícia SNS – nistratívu, aby sa stala opravdivým SPS pri moci, lokálna samospráservisom občava ušetrila viac nov a aby svojou ako 25 miliónov odbornosťou a Predseda obce Predrag Belić dinárov. O tom, – rozpočet je reálny a úsporný účinnosťou mohla že sa rozpočet v vyhovieť všetkým druhom polroku 2015 podarilo potrebám investorov, lebo niektokonsolidovať, podľa mienky Belića ré projekty stroskotali práve pre nasvedčuje aj fakt, že sa lokálna pomalosť administratívy. To sa už samospráva vzdala úveru, ktorý jej v viac nesmie stať, – zdôraznil Belić. sume 37 miliónov dinárov schválila Rozpočet v predloženom znení Banca Intesa. Vďaka úspornému výborníci vládnucej koalície schválili. správaniu na konci roka v obecnej Výborníci opozície, čiže Demokraticpokladnici bolo 62 miliónov dinárov. kej strany rozpočet nekritizovali, ale Podľa jeho slov v nastávajúcom ob- pri hlasovaní sa buď zdržali, alebo dobí treba omnoho viac pracovať na vôbec nehlasovali. 1 /4680/ 1. 1. 2016

Ľudia a udalosti NOVÝ ZAČIATOK SILBAŠANA DANIELA ŠOMODIHO –CHOV MALÝCH PREŽÚVAVCOV

Koza zdravie udržiava Juraj Pucovský

vorí u nás, chcel by zvýšiť svoje stádočko aspoň na 50 dojníc, lebo potrebné priestorové kapacity aj krmivo má. Najviac informácií o chove prežúvavcov získava z internetu, denne tam nájde rady a skúsenosti chovateľov kôz z našej krajiny, Macedónska, Chorvátska... Dosť sa naučil aj od najznámejšieho chovateľa na našom vojvodinskom území, Kysáčana Milana Rainovića, od ktorého si kúpil aj dvoch plemenných capov. Tak chce splniť podmienky identifikácie, registrácie, ale aj povinnosti v oblasti šľachtenia a plemenitby, slovom, zapísať sa do plemennej knihy. Iba tak môže získať subvenciu v sume 7 000 dinárov na dojnicu. Daniel Šomodi, ktorému občas pomáha syn Marek, v kozíne pracuje dve hodiny denne. Za

ústruh, traktor, pluhy, televízna kamera, syntetizátor, mikrofón, kostolný organ, vrecia, stroje na výrobu čriev na klobásy – a kozy! Hádanka alebo niečo iné? Ani jedno, ani druhé. Sú to prístroje a náčinie, s ktorými pracoval Silbašan Daniel Šomodi, aby zabezpečil živobytie pre manželku Danielu, syna Mareka, dcéru Petronelu a seba, prv než sa začal venovať chovu kôz. Kovosústružník Daniel bol zamestnaný v petrovaradínskom podniku Pobeda, potom sa vrátil domov, aby roľníčil, Daniel Šomodi sa presvedčil, že kozy sú zvieratá živého neskoršie vzal do rúk kameru v TV temperamentu Petrovec, šil vrecia v petrovskej továrni, v Kotexe montoval stroje stráviteľné od kravského.“ čas chovám koncentrátom, na výrobu čriev, vďaka tomu po Ľudia hovoria, že kozy skon- ktorý kupujem, lebo som zistil, dva mesiace robil v nemeckom zumujú všeličo, mnohí tvrdia, že tak sú zdravšie, výkrm ľahšie Weinheime a čínskom Šanghaji. že im mlieko smrdí a neradi ho prebieha a keď nadobudnú Skončil hudobnú školu a roku pijú. Ak sa dodržiava správna živú hmotnosť 25 – 30 kg, pre2007 vystriedal na poste kantora výživa zvierat, hygiena ustajnenia dávam capov za 250 dinárov otca Daniela v silbašskom evan- a dojenia, vtedy dojnice dávajú kg. O zdravotný stav môjho jelickom zbore, hrával, spieval so chutné a zdravé mlieko. Tento stáda sa stará zverolekár z desvojou kapelou aj na svadbách názor zastáva aj chovateľ Daniel: diny Parage. Aspoň raz ročne a kamerou nahrával svadobné „Normálne je, že zjedia vše- kozy ochráni proti parazitom.“ veselia. Hovorí, že v živote dosiaľ ličo, keď sú hladné! Moje kozy Daniel si kozín urobil zo senrobil sto robôt – chov kôz mu je chovám kvalitnou stravou, ktorú níka vystavaného roku 1996, tá stoprvá, ktorej sa chce venovať sám dopestujem a pripravím. Je to dbá o to, aby kozy vždy mali natrvalo: kukuričný šrot, najdôležitejší kom- čistú podstielku. Akú mlieko„Dlho som rozmýšľal, celú zimu, ponent sója, ovos, primiešam aj vosť dosahujú dojnice a čo robí čomu sa venujem. Najčastejšie pšenicu, dobrý je i jačmeň. Do jaslí s mliekom? som uvažoval o pestovaní zele- každý deň dám i ďatelinové seno. „Denný pôdoj dojnice dva niny vo fóliovníkoch litre je málo. Zatiaľ mi alebo o chove kôz. to stačí, lebo nemô- Vo chvíľach voľna: Keďže sa kozie výrobžem všetko predať „Čo ti mám zahrať?“ ky stále viac propagua cena je 70 dinárov jú ako zdravá výživa, liter. Mnohí Silbašania ani ten čas očistí kozám, nakŕmi ich, rozhodol som sa – nevedia, že tento zdravý podojí ručne, hoci má aj prístroj budem chovať kozy! nápoj môžu u mňa dostať. na dojenie, potom si s manželkou V máji roku 2014 som Zo zvyšku mlieka robím sadne ku káve a vyprevadí ju do v Rume kúpil 15 do,kľaganý‘ syr, ktorý stojí práce. A rozmýšľa takto: „Pripravil som sa psychicky spelých dojníc. Sú to 500 dinárov kilogram. alpínske francúzske V zimnom období určité na chov kôz. Viem, že po roku kozy hnedé, ktoré sú množstvo syra aj zaúdim nemôžem zarobiť veľa peňazí. odolné proti chorov udiarni. Srvátku tiež Reálne hľadím na našu celkovú bám a dobre znášajú predávam alebo dávam situáciu, uplatňujem skúsenosti zimu. Som začiatočníprasiatkam a ošípaným. iných chovateľov. Mnohí tvrdia, kom v tejto robote, Mojím cieľom je denný že im prvé roky boli veľmi ťažké, hoci sme mali dve pôdoj 3 litre v období aj sa chceli vzdať tejto roboty. Nesánske kozy, keď sa Daniel a Daniela pri kávičke laktácie. To zasa závi- treba byť lakomý, chov si vyžaduje nám narodili deti. Aby sí od dobrej genetiky, trpezlivosť, kvalitné plemeno kôz, sme nechodili s hrnčekom po V lete ich chovám i lúčnou trávou, dojnice sú drahšie od tých, ktoré ktoré sa vedia lepšie odplatiť dobsusedovcoch, nekupovali mlieko zelenou ďatelinou a sudánskou teraz mám a pri nich chcem získať rým skutkom ako niektorí ľudia!“ To je správna cesta Daniela v obchode. Vedel som, že je kozie trávou. Kozy z jaslí vyťahajú divý skúsenosti.“ mlieko zdravé a vhodné pre deti cirok, nechcú ho ani len privoňať... Ak sa Danielovi vydarí predaj Šomodiho k úspechu v novej a starších ľudí, lebo je oveľa ľahšie Mladé kozľatá po odstavení určitý mlieka z dvora, ako sa tomu ho- robote.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

NA KUS REČI S Dr. TATIANOU TOMÁŠOVOU

Zbaviť sa doterajších (zlo)zvykov Anička Chalupová

oledy, vinšovačky, rodinné návštevy, ale aj veľa ťažkého jedla a alkoholu – to všetko sa spája s vianočnými a novoročnými sviatkami. Mnohí si po období rôznych reštriktívnych diét sadnú za stôl plný údenín, klobás a koláčov. Neraz však nasledujú nepríjemné pocity z prejedenia, ťažkého žalúdku, problémy s trávením, zvýšený krvný tlak a pod. Doktorka Tatiana Tomášová z Kovačice preto upozorňuje, že konzumovanie veľkého množstva jedla môže byť nezdravé. Odporúča preto zimné sviatky osláviť čím zdravšie, napr. konzumovaním zeleniny a pohybom na vzduchu. – Potrebné je vyhýbať sa mast-

litre denne. Horké čaje, kyslá polievka, limonáda, varená zelenina a ovocie sú najlepším spôsobom, ako telo zbaviť nahromadených škodlivých látok. Mali by sme piť mätový čaj, dobrý je aj zelený, a pri bolestiach hlavy pomôže citrónová šťava. Do ovocnej šťavy môžeme pridať aj zázvor, ktorý je vynikajúci na detoxikáciu tela. Na podporu črevných pohybov Dr. Tatiana Tomášová (prvá zľava) so je najlepšie konzumovať spolupracovníčkami ovocie, zeleninu, orechy, nej a slanej strave, mali by sme z lieskové orechy, semiačka, fazuľu, jedálneho lístka vyhodiť majoné- pšenicu, otruby a pod. Napr. fazuľa zu, smotanu a torty. Potrebné je je dobrá, pretože obsahuje veľa piť viac tekutiny, minimálne dva vláknin. Konzumácia probiotík,

STARÁ PAZOVA

Suveníry typické pre dané prostredie Anna Lešťanová

a Námestí Dr. Zorana Đinđića v Starej Pazove vo štvrtok 17. decembra 2015 usporiadali predajnú výstavu humanitárneho rázu suvenírov a novoročných ozdôb. Výstavu po prvý raz usporiadalo novozaložené združenie Start, v

čele ktorého je Milivoj Kovačević. Na výstave sa zúčastnili členovia niekoľkých združení z územia Staropazovskej obce. Časť získaných prostriedkov venovali na kúpu invalidného vozíka pre Ivanu Tijanićovú zo Starej Pazovy. „Naším cieľom je motivovať ľudí, zvlášť ženy začlenené do rôznych združení z tunajšieho prostredia,

aktívneho uhlia, jablkového alebo vínneho octu prospieva zachovaniu žalúdočnej flóry. Ponúkame vám niekoľko receptov na detoxikáciu tela, ako je napr. teplá voda s citrónom. Každé ráno treba vypiť teplú vodu s citrónom bez prídavku cukru. Cesnak je tiež výborný. Pridajte trochu cesnaku do jedla alebo aspoň do šalátu, lebo aktivuje enzýmy a chráni pečeň. Zelený čaj vyčistí pečeň od toxínov, chráni proti preťaženiu. Na čistenie obličiek účinný je nápoj z vody a klinčekov. Do litra vody pridajte 20 g klinčekov a nechajte ich namáčať cez noc. Tento výluh treba piť každé ráno nalačno za jeden pohárik. Týmto spôsobom sa organizmus zbaví tukov, cholesterolu a triglyceridov, – uviedla Dr. Tomášová, a dodala: – Samozrejme, rýchlej detoxikácii organizmu pomáha aj fyzická aktivita, denne stačí aj polhodinová prechádzka v prírode.

aby pochopili, že svojou prácou a usilovnosťou môžu veľa toho dosiahnuť a, samozrejme, privyrobiť si určité prostriedky,“ povedal predseda združenia M. Kovačević. Suveníry si každý pracovný deň možno kúpiť v kancelárii združenia Start, ktorá na nachádza na druhom poschodí tzv. Bielej budovy. Tieto zaujímavé ručne zhotovené šperky, obrazy, ozdoby, výšivky a iné vecičky sú najnovšie vystavené aj vo výklade Turistickej organizácie Obce Stará Pazova, ktorá spolu s obecnou Kanceláriou pre mladých podporila tento prvý bazár suvenírov a novoročných ozdôb v Starej Z predajnej výstavy na námestí Pazove.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Blamblam-blamblam-blamblamblam! P očúvajte, ó, ľudia milí! Kým sľubujú nám hory – doly, tí stavajú si zámky, vily, a my sme už, hľa, bosí – holí! Vitajte, vážení, pri novoročnom bubnovaní, s tradičným novoročným vinšom, ktorý práve doznel. Vypočujme si prednovoročné vyhlásenia. Tak sa ukazuje, že aj vedúci delegácie EÚ v Srbsku Michael Davenport sa vrhol na tunajšiu obľúbenú literatúru. Vraj vyjadril presvedčenie, že Srbsko sa stane členom EÚ. Na• ĽUDIA A UDALOSTI •

kukol do proroctva Tarabićovcov? Nemecká kancelárka pani Angela Merkelová vraj takmer padla na pódiu počas prejavu premiéra Bavorska. U nás by mnohí ozaj padli... Keby tak počúvali prejavy premiéra... Ako vyhlásil minister zahraničných vecí pán Ivica Dačić, Rusko nemá nič proti ceste Srbska smerom k Európskej únii. Veď preto, inak... beda mu! Vraj sa, vážení, ešte furt čudujete, že pán premiér Aleksandar Vučić

povedal, že pán vojenský minister Bratislav Gašić nemôže byť vojenským ministrom. No a? Nepovedal predsa, že – do ďalšieho – nebude. Inak pán Gašić tvrdí, že ho rušia Spojené štáty a Európska únia. Neprekvapí jeho možná vyhláška, že zbožňuje sily, ktoré rýchle kľaknú. Neuveriteľná správa z Uzbekistanu: tamojšia vláda sa domnieva, že im hudobníci kazia mládež, takže títo budú musieť štyrikrát do roka podstúpiť previerku svojich piesní.

Naša vláda by to tiež urobila, avšak sú vážne obavy zo zániku hudobného života v našej krajine. Po ustanovení odletov do USA a zvýšení bezpečnosti na belehradskom letisku Nikolu Teslu zaviedli povinné vyzúvanie. Proste aby sa cestujúci cítili ako u susedov, keď si odskočia na kávičku. Zatiaľ nevedno, či si majú zobrať vlastné papuče, alebo ich dostanú pred vchodom na letisko. Bumblambum!

1 /4680/ 1. 1. 2016

Ľudia a udalosti S KATARÍNOU VEREŠOVOU ZO STAREJ PAZOVY

Archív ako studnica poznatkov a zaujímavostí Anna Lešťanová

mimoriadnymi prekladateľskými Benkove projekty S.O.S., Hrdinovia a novinárskymi záväzkami – vy- a Panem et circenses. a slávnosti usporiadanej 16. de- čerpávalo všetok môj voľný čas. Divadlom ste sa zaoberali aj cembra 2015 Kataríne Verešo- Preto som svoju neskoršie ako krovej zo Starej Pazovy odovzdali lásku k divadlu nikárka? prestížne obecné uznanie Plaketa a k spolkárskej – Môj syn AleSvetlost za životné dielo v oblasti činnosti naďalej xander je diplomokultúry za rok 2014. Toto, ako aj viac pedantne prenávaný informatik a ako štyridsať rokov ochotníckej čin- šala rozhlasovým už v roku 1995 ma nosti boli krásne dôvody na to, aby poslucháčom. Nanaučil písať do posme sa porozprávali s touto našou miesto mňa, ako čítača. Vďaka (vteznámou novinárkou, publicistkou hovorieval Juraj dajšiemu) Úradu a cirkevnou archivárkou. Ondrík, v divadle pre zahraničných Aké boli vaše začiatky, v kto- ďalej aktívne pôSlovákov SKUS hrrých oblastiach ste pôsobili? sobil môj manžel dinu Janka Čmelíka – Ochotníctvom som sa začala Janko a neskôr aj dostal počítač, takzaoberať ako 16-ročná stredoškoláč- náš syn Alexanže som dostala za ka v divadle, keď som spolu s inými der. Po čase som úlohu do silikónomladými nadšencami vstúpila do sa vrátila k divavej pamäte vnášať novotou voňajúcej divadelnej sály delnej a spolkárúdaje o divadelnom s cieľom povzbudiť divadelný život. skej činnosti ako živote Starej Pazovy. Podarilo sa nám to natoľko, že sa od- vedúca pazovskej S Plaketou Svetlost A tak po sedemročvtedy pazovské divadlo pravidelne scény OD VHV vo za životné dielo nej húževnatej bádostávalo na pokrajinskú prehliad- funkcii profesiodateľskej práci vyšla ku. Ako herečka som získala diplom nálneho divadla. Pri tejto príležitosti kniha – kronika Storočie divadla. na prehliadke ODV Vojvodiny za chcem zdôrazniť nielen moje snahy Okrem Miroslava Demáka, ktorý bol debut a o rok neskoršie odmenu či do Juhoslávie priviesť profesionál- šéfredaktorom a vydavateľom knihy, pobyt v Trebinji počas Zväzovej pre- nych hercov zo Slovenska, ale aj po- veľkú vďaku chcem vysloviť prof. Dr. Dagmar Podmakovej a prof. Dr. Ladislavovi Čajovskému z Kabinetu divadla a filmu SAV v Bratislave, ktorí boli recenzentmi a odbornými konzultantmi. Táto kniha sa dožila aj srbského vydania, a to vďaka Divadelnému múzeu v Novom Sade. Napísala som aj knihy: (separátne) Spolkografia Starej Pazovy, Ulice Starej Pazovy, Vladimír Hurban 1850 – 1914... Toho času aktívne pracujete v Ústrednom archíve SEAVC. Čo vás podnietilo na túto činnosť? – Počas písania pazovskej divadelnej kroniky som zistila, že rozsiahly archívny materiál je neusporiadaný, ukrytý alebo uložený na viacerých rozličných miestach. Pre bádateľskú činnosť to znamená prácu v teréne, Katarína Verešová (rod. Strišková) a Peter Lazár v predstavení čiže na povalách, kde treba hľadať Margaret zo zámku roku 1976 (Foto: z osobného archívu K. Verešovej) to, čo je vzácne. O tom som sa aj sama presvedčila aj počas písania hliadky ochotníckych divadiel Juho- vzbudiť našich pazovských režisérov, monografie o multikonfesijných slávie. Divadlom som sa nezaoberala aby do divadla vnášali vždy niečo vzťahoch, ktorá vyšla v srbčine pod dlho, lebo zamestnanie v Rádiu Stará nové – Kožíkovu réžiu Kuba, Bakovu názvom Stara Pazova i sveštenici. Ako Pazova – čo znamenalo pracovať na réžiu Cesta okolo sveta, Litavskej ré- aktívnej členke pazovského MOMS slovenskom programe so všetkými žiu Bez Boha na svete a nadovšetko vtedajší pazovský farár Pavel Andrá-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

šik mi dal kľúče od skrine, kde bola uložená farská pozostalosť vrátená z Filozofickej fakulty v Novom Sade. Tak som zistila, že cirkevnú archívnu pozostalosť treba utriediť. Začala som na tom pracovať, až ma spolu s kronikárom Jankom Horvátom zavolali do Historického múzea Slovenského národného múzea v Bratislave na seminár, aby sme videli, ako sa archív má správne popísať. Časom som zistila, že aj senior Vladimír Vereš zakladal synodálnu knižnicu a že farári v čele s Ondrejom Peťkovským zakladali Ústredný archív SEAVC... Prof. Dr. Jaromír Linda z českej katedry Filologickej fakulty v Belehrade, ako aj odborníci zo SNK v Martine, boli pre mňa ďalším podnetom, aby som sa usilovala o založenie archívu podľa štandardov EÚ. Okrem toho redakcia Hlasu ľudu ma oslovila písať do rubriky Zaujímavosti z Ústredného archívu SEAVC... Biskupským úradom SEAVC som spolu s pazovským kňazom Igorom Feldym dňa 1. marca 2013 vymenovaná za archivárku celocirkevného archívu SEAVC v Srbsku, ktorý sa nachádza v Starej Pazove. Robím to amatérsky, teda bez akejkoľvek úhrady. Z čoho pozostáva archívna zbierka a aké máte plány do budúcna? – Zbierka obsahuje písomnosti, fotografie, periodiká a knihy. Je to robota na celý život, možno až dva-tri. Vyžaduje si mravčiu prácu, najmä ak sa vie, že vo Vojvodine bola kopa dokumentov buď zhabaná, alebo ju z farských budov odniesli jednotlivci. Musím povedať, že na Slovensku cirkevná a národná písomná pozostalosť je dedičstvom národa, nie jednotlivcov. Keď na Hurbanovskú faru do Starej Pazovy prídu odborníci zo Slovenska hľadať určité doklady a vidia, koľko toho je už v ÚA SEAVC uložené, rozžiari sa im srdce. Musím ich pritom upozorniť, že to nie je všetko, že treba ešte veľa toho vyhľadať v iných cirkevných zboroch a v súkromných archívoch. Ak nemáme na jednom mieste uloženú archívnu pozostalosť, tak ako • ĽUDIA A UDALOSTI •

o našej minulosti budú odborníci písať?! Bez podpory a pochopenia iných to zvyčajne nejde. Aká je aktuálna situácia z tohto hľadiska? – Žiaľ, všetko súvisí a závisí od dobrovoľného ochotníčenia jednotlivcov. Okrem mňa tu sú Miroslav Zolnaj, Michal Gíreg a farár Igor Feldy. Mám pocit, že niektorí pre túto oblasť dôležití ľudia nedostatočne chápu význam existovania Ústredného archívu SEAVC. Chápem aj pazovskú cirkevnú správu, ktorá všetky archívne potreby SEAVC v Srbsku musí aj finančne zabezpečiť. Vysoko si vážim, ako najaktívnejšia archivárka SEAVC, záujem a finančnú podporu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Bratislave, ktorý z roka na rok financoval náborovú zbierku, početné skrine, police, fotoaparát, notbook, skenery, okná a architektonický

projekt Hurbanovskej fary. Významné je takisto, že Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku vyfinancovala knihu o dejinách SEAVC v Srbsku od roku 1931, kúpu skríň a počítača so skenerom a konečne v roku 2015 peniaze v tvare honoráru dostali aj cirkevní archivári v úhrnnej sume 150 000 dinárov. Bolo by však na čase, aby sa do zabezpečovania podmienok sústavnejšej činnosti zapojil aj Biskupský V deponáte na Hurbanovskej fare úrad SEAVC v Srbsku, Ako vidíte riešenie danej siktorej sa to najviac týka. Veď je to tuácie? ich fond.

NA SLOVÍČKO S TATIANOU CHRŤANOVOU Z AUSTRÁLIE

Sme Slováci a musíme si pestovať to naše Vladimír Hudec

atiana Chrťanová je 19-ročná študentka z Austrálie, ktorá má hajdušicko-jánošícke korene a často navštevuje rodisko svojich rodičov. Aj tejto zimy pricestovala do Srbska, kde oslávila Vianoce a Nový rok. Porozprávala nám o tom, ako tieto sviatky oslavujú v ďalekej Austrálii. – Na Štedrý deň máme služby predpoludním aj večer, keď deti recitujú básničky o Ježišovi a dostávajú balíky. Po týchto službách moja rodina najprv ide našej známej Eve zablahoželať k meninám, potom domov. Neviem, ako je to v iných rodinách, ale u nás na Štedrý večer záväzne máme krumple na ťapši alebo sármu. Darčeky zvyčajne otvárame o polnoci. V Austrálii sú Vianoce v lete, teploty prevyšujú 30 stupňov Celzia, ale Tatiana hovorí, že dedo Mráz predsa len „prichádza“ zo Severného pólu v červenej kožušine a je mu veľmi teplo. – Niekoľkokrát som aj ja bola akože manželkou deda Mráza, obliekala som sa do červeného obleku a spolu sme v kostole delili balíky, – hovorí • ĽUDIA A UDALOSTI •

Tatiana Chrťanová

Taňa. – Na Vianoce sa záväzne odchádza do kostola a po službách sviatočné chvíle zväčša trávime v kruhu rodiny, s kamarátmi pri rošte a studenom pivečku. Mnohí však odchádzajú aj k moru, alebo sa vyberú pozrieť atraktívny ohňostroj v Melbourne. Ja som ešte nikdy nebola ani pri mori, ani pri ohňostroji, lebo ten deň považujem za rodinný svia-

tok, ktorý treba stráviť v kruhu svojich najbližších. Na Štefana v Slovenskom dome máme tradičnú štefanskú zábavu, na ktorej spievajú a recitujú deti a vystupuje náš folklórny súbor. Často máme hostí zo Srbska, a to sú vždy zvláštne chvíle. Tak bolo aj vtedy, keď nám boli hostia zo Starej Pazovy a Vojlovice. Práve v tom období sme mali aj dve slovenské svadby. To boli najveselšie svadby, na ktoré si spomínam. Nový rok však pre mňa nie je žiaden sviatok. Je to iba ešte jedna príležitosť, aby sme zorganizovali zábavu, ktorá sa ničím nelíši od ostatných počas roka. Pred niekoľkými rokmi som Vianoce a Nový rok oslávila v Srbsku a bola som po troche sklamaná, že nenapadal sneh. U nás nebýva veľká zima a sneh môžeme vidieť iba na vŕškoch hôr. Práve preto som potajomky očakávala, že tu na Vianoce napadá veľký sneh. Oduševnila ma tradícia Mikuláša, ktorá pre mňa znamená niečo nové a veľmi zábavné. Do Srbska som prvýkrát prišla roku 2009 a odvtedy som tu už štvrtý raz. Mám tu mnoho kamarátov a príbuzných. Vždy spoznávam aj

– Som rada, že slovenská a tunajšia odborná verejnosť, ako aj obyčajní ľudia – zvlášť moji Pazovčania – spoznali aj v tejto mojej činnosti nutnosť zariadiť ÚA SEAVC v Srbsku, podobne ako je to na Slovensku a v iných štátoch EÚ. Mienim, že by BÚ SEAVC v Srbsku mal zamestnať odborníka – teológa alebo historika – ktorý v tejto činnosti bude pokračovať. Po štyridsaťročnej amatérskej práci v kultúre sama už nemám nadostač sily zápasiť s ustavičnými vysvetľovaniami, preto som sa rozhodla vzdať sa práce v Ústrednom archíve SEAVC. To takisto znamená, že prestanem písať pravidelnú rubriku zo zaujímavostí do Hlasu ľudu. Nechcela by som však, aby všetko to, čo bolo roky a desaťročia pedantne dobrovoľnícky v archíve ukladané, v budúcnosti len tak zapadlo prachom. nových ľudí a chcem s nimi byť čím dlhšie v priamom kontakte, nielen prostredníctvom facebooku. Práve preto sa budem snažiť aj do budúcna prichádzať čím častejšie. Život v Austrálii a v Srbsku sa podstatne líši. Vy ste tu všetci veľmi blízko a môžete sa častejšie navštevovať. V Austrálii nemáme toľko času na kamarátenie. Ja napríklad vedľa štúdia aj robím, takže mi je celý deň vyplnený. Iba do školy cestujem dve hodiny. Dvakrát do týždňa chodím na skúšky v spolku. Ak chcem navštíviť kamarátku, musím jej najprv zavolať, vidieť, či je doma a či je voľná, k tomu musím mať auto, lebo potrebujem najmenej hodinu na cestu. Naša spolubesedníčka je aktívna vo vedení Slovenského spolku Ľudovíta Štúra a k tomu aj spieva a tancuje. Veľmi jej záleží na tom, aby sa slovenský jazyk a tradícia Slovákov v Austrálii zachovali. – Aj ja by som napríklad chcela vidieť vítanie Nového roka v Melbourne, ale radšej zostanem v spolku, lebo ak všetci pôjdeme, spolok zanikne. Dakedy sa ma moji kamaráti Slováci opytujú, ako to, že tak dobre hovorím po slovensky, a ja im poviem: „Veď aj ty si Slovák, prečo sa nerozprávaš po slovensky?“ Nemôžem pochopiť, že sa rodičia a starí rodičia so svojimi deťmi, resp. vnúčatami rozprávajú po anglicky. Predsa sme my Slováci a musíme si pestovať to naše! – povedala na záver Tatiana.

1 /4680/ 1. 1. 2016

Ľudia a udalosti SVIATOČNÝ STÔL U RUSÍNOV

Ako by bol náš Juraj Bartoš

no-umeleckého spolku Karpaty. Nech sa páči, ponúknite sa; prajem tože by odolal dobrôtkam vám všetkým dobrú chuť!“ rozloženým na stole prikryPani Lenderová nám potvrdila, tom tkačo sme aj sami ným obrusom? v ypozorova Slinky sa len li: na jednom tak zbiehali konci stola boli návštevníkom jedlá vianočné, podujatia Deň na druhom – Rusínov v ich v e ľ k o n o č n é. kultúrnom Jablká a pečená stánku vo Vrtekvica, kukubase, takže sa ričné buchty, Nada Lenderomakové opeVôňa Štedrého večera vá, autorka idey kance, rejteš, prezentácie starodávnych jedál buchničky, muškacóny – oproti Rusínov, prihovorila celkom krátko. varenej šunke, klobáse, syru, vrá„Toto sú ukážky toho, čo robili tane osobitného druhu menom naši starí. Nie je až také ťažké raz syrec. Pravdaže, medzi veľkonočalebo trebárs aj niekoľko ráz v roku nými jedlami nechýbala studzenina narichtovať starodávne jedlá ako čiže huspenina, alebo po našsky tieto, ktoré pripravili členky Kultúr- povedané studenia a...

„Toto tu je najstarší druh koláčov u Rusínov – herovky. Sú vlastne predchodcom dnešných tort. Kedysi dávno, kým torty neboli, naši starí odnášali na svadobné veselie tanier s herovkami.“ Pri príležitosti cirkevných sviatkov, hovorí pani Lenderová, Rusíni húfne odchádzajú do kostola. Hneď spomenie aj veľkonočný zvyk: „Ženy odnášajú do chrámu

Nada Lenderová (sprava)

Akoby prarodičovská kapsa posvätiť košík, do ktorého zbalia všetko, čo sa v ten deň dostane na stôl. Záväzne v ňom musí byť paska, čiže doma upečený chlieb, varená šunka, vyfarbené vajíčka, syrec,

ZABÍJAČKA V SKOS V ERDEVÍKU

Viac ako sto chutných dôvodov Danuška Berédiová

abíjačka v spolku? Čo si ešte nevymyslia ochotníci Slovenského kultúrno-osvetového spolku v Erdevíku?! Nemajú už dosť iných zabíjačiek v decembri? Nemali by radšej oddychovať doma? Ochotníci, tanečníci a speváci SKOS sú ale usilovní a majú viac ako jeden dôvod na zabíjačku. V prvom rade je to ešte jeden zo spôsobov, aby sa ochotníci stretali v spolku. Idea sa zrodila asi pred siedmimi rokmi, v rovnakom čase, keď sa uskutočnila prvá sriemska Klobasiáda v Erdevíku. SKOS aktívne účinkuje v organizácii tohto podujatia a aby sa mali čím predstaviť v súťažnej časti, rozhodli sa pripraviť hrubé klobásy. Ošípané boli pomerne lacné, spolkári mali vôľu, urobili prvú zabíjačku a teraz je už tradíciou, že zabíjačka v spolku býva každý rok na Mikuláša. Keďže prvá Klobasiáda bola úspešná, na nasledujúcej zabíjačke urobili väčšie množstvo kulenov a klobás a rozhodli sa to trochu aj skomercializovať. Kultúrno-osvetový spolok Jednota zo Šídu organizuje Klobasiádu vo februári, tak sa so svojimi výrobkami začali aj tam zúčastňovať.

www.hl.rs

Okrem hrubých klobás robia aj slaninku, brezák a tenké klobásy, ktoré nie sú až také štipľavé ako petrovské, podľa erdevíckeho receptu. Zabíjači nám receptúru neprezradili, ale sa nám pochválili, že na Klobasiáde už majú svojich stálych zákazníkov,

z divej čerešne, a potom sa musia sušiť šesť mesiacov. Práve v júni, keď sa usporadúva Klobasiáda v Erdevíku, klobásy sú vyzreté a pripravené na prvú ochutnávku a predaj. Okrem toho tieto výrobky ponúkajú aj hosťom. Aj ochotníci na všet-

V spolku na zabíjačke ktorí vyhľadávajú ich stánok, lebo im chutia tie výrobky. Pri kúpe ošípanej dbajú na kvalitu mäsa vhodného na prípravu hrubých klobás. Nepridávajú žiadne chemické prídavky, teda všetko je zaručene domáce. Počas prípravy, aby sa dosiahla tá výborná chuť, potrebné je klobásy adekvátne vyúdiť a vysušiť. Údia sa na dreve

Informačno-politický týždenník

ky zájazdy zoberú so sebou aj tieto dobroty, lebo sa nedajú prekvapiť a nemajú obavy, že zostanú hladní. Keď nedávno Erdevíčania tancovali vo Veľkom kole pre Guinnessa v Novom Sade, sami si mali zabezpečiť stravu, takže si zobrali tieto svoje klobásy a čerstvé škvarky. Hrubé klobásy so značkou erdevíckeho

klobása, chren, maslo... Obyčajne domáce pribalia aj trošku soli, aby rodina mala posvätenú soľ na niekoľko obedov. Takto nachystaných košíkov i v menších farnostiach býva aj viac než sto.“ Nemôžeme však neskonštatovať, Rusíni a Slováci majú nielen veľa spoločných slov, piesní, obyčají, ale aj jedál. Aj preto majú k sebe blízko, nie? spolku mohli ochutnať aj v zahraničí – na Slovensku, v Taliansku a v Chorvátsku. Posledný, no nemenej dôležitý dôvod konania zabíjačky v spolku, je zlá ekonomická situácia, v akej sa kultúra u nás nachádza. Ochotníci sa nám priznali, že ich k tomu prinútil aj nedostatok finančných prostriedkov. Ak členovia spolku nechcú, aby sa ich dvere zamkli, musia sa sami pousilovať a niečo podniknúť. Erdevíčania sa teda vynašli týmto spôsobom. Nemajú pramene financovania na základné trovy spolku (elektrický prúd, voda, komunálne trovy...), lebo budova patrí spolku a na tieto účely sa nemôžu nikde uchádzať o finančné prostriedky. Preto všetko, čo zarobia z predaja uvedených výrobkov, použijú hlavne na základnú údržbu budovy, v ktorej sa konajú všetky aktivity spolku (folklórne a divadelné skúšky). Výsledok tohtoročnej zabíjačky: 50 hrubých klobás, rovnaký počet tenkých klobás, brezák a škvarky. Na večeru mali erdevícku supu (nie polievku), sviežu klobásku, mäso a sadlové koláče. Rozprávali sa, bavili, nechýbala ani hudba. Všetko ako na každej tradičnej zabíjačke. Na záver nám prezradili, že sa klobása podľa erdevíckej receptúry výborne zhoduje s chýrečným erdevíckym vínom. Ak budete mať príležitosť, neváhajte a ochutnajte to. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Vianočné a novoročné sladkosti spred 113 rokov Katarína Verešová

jemno sekaná kôrka z jedného citNaše prababičky často používali róna. Včetko sa zmiesi a zamiesené zemiaky aj na prípravu koláčov. nes sa gazdinky zvyknú „hra- nechá sa na chladnom mieste za V Dennici bol uverejnený recept bať“ v počítači aj vtedy, keď ½ hodiny odpočinúť. Potom cesto na zemiakový nákyp: „14 deka cukru potrebujú nové recepty do rozhrnie sa a z neho mieša sa dosť dlho sviatočných a všedných jedálnych vykrajujú sa rozličné s 21 deka v kôrke lístkov. Znamená to, že kuchárske tvary, pomastia bielvarenými a pretreexperimenty nevymreli ani teraz, kom, posypú hrubým tými zemiakmi, tiež keď v supermarketoch a cukrárňach cukrom, mandľami, s pridávaním 8 žĺtok všetko dostať na „nech sa páči“. kde chcú i škoricou jeden po druhom, Po vzniku ženských časopi- a pečú sa dosť strcitrónové kôrky, trošsov koncom 19. storočia neod- mo.“ ka preosiatych žemmysliteľná bola aj rubrika o nových Druhý recept, zvaľových omrvín (asi za pečivách. Tak to bolo aj v prvom slo- ný Biskupský chlieb hrsť), naostatok z 8 venskom ženskom časopise Den- žiadna tunajšia žena bielkov tuhý sneh.“ nica, ktorú redigovala spisovateľka by dnes nevyužila, Vychýrené, Terézia Vansová. Je otázne, v akej jednak preto, že cudodnes zdobiace miere môžu tieto recepty dnes byť kor, pomarančovú slávnostné stoly, v súčasnej rodine aktuálne, najmä kôru a žĺtky treba orieškové štanglíkeď sa vie, aké všetko elektrické podľa receptu celú Babilonova kuchárska ky boli v móde na spotrebiče dnešná gazdinka vlastní. jednu hodinu ručne kniha (Foto: SNK začiatku minulého Tieto recepty však môžu poslúžiť miešať, ako aj preto, v Martine) storočia s tým, že k tomu, aby sa zistilo, ktoré ingre- že okrem mandlí, v receptúre sa vtedy diencie naše prababičky používali hrozienka, múky a citróna treba nespomínala vrchná vrstva z tuho a koľko času venovali na prípravu pridať aj 3 deka „pignolí“. Piňole vyšľahaných bielok. Z druhej strany sviatočných koláčov. dnes poznáme ako kukuričnú kašu koláče z tvarohu sú dávno u nás V decembrovom čísle Dennice, dochutenú čínskym korením ši. zabudnuté. Recept na tvarohové ženského listu pre poučenie a zábavu Dnes v obchodoch dostať hotové rožteky sa aj dnes zdá zaujímavý: z roku 1902 (roč. V., s. 251 – „20 deka masla, 20 253) bolo uverejnených dedeka múky, 20 deka väť receptov na prípravu viadobrého rozmiesenénočného pečiva, na ktorom ho tvarohu, niečo soli, si všetci radi pochutnávali aj zmiesiť, 2 hodiny popočas novoročných sviatkov. stáť nechať, vyvaľkať, Prvé dva recepty zvané Jemkrájať na podlhovasté né makronky a Cukrové kúsky kúsky, lekvárom posa museli chystať súbežne, trieť, skladať na roštekvôli šetreniu vajec. Makronky a na pomastenom ky by asi mali byť „pyšteky“, plechu a do zlatova čiže puslice, lebo recept znie upiecť.“ takto: „224 gr. cukru, 3 bielky Zdá sa, že ani voľaa šťava z jedného citróna trie Novoročná gratulácia z roku 1957 kedy vianočné a nosa, kým je hmota nie pekne voročné hody nemohli hladká, 224 gr. mandlí bielených oblátky, ale voľakedy si ich gazdin- prejsť bez torty. Bežná bola hrubá rozdelí sa na poly, jedna a pol sa ky pripravovali samy. Medzi zloži- piškóta, na ktorú staršie ženy dávali zomele, druhá pokrája – a obe tejšie recepty na oblátky sú aj tzv. tenké maslové plnky. Avšak recept primiešajú sa ku hmote. Plech sa veveyské, ktoré údajne zbožňovala na jemnú krémovú tortu, uverejnepomastí voskom, naň ukladajú sa kráľovná Alžbeta. Z druhej strany ný v Dennici, je trochu zložitejší: lyžičkou malé pyšteky a nechajú sa medzi jednoduché novoročné po- „14 deka cukru zmieša sa do snehu piecť pri miernom ohni.“ Cukrové chúťky patrili vyprážané zemiačky: z troch bielok, k tomu pridajú sa kúsky by takisto chutili aj dnes, „Pekné, okrúhle zemiaky sa očistia, obarené, dobre usušené a jemno lebo „z pozostalých 3 žĺtkov upečú umyjú, pokrájajú na hrubé kolečká, pomleté mandle. Táto hmota mieša sa iné kúsky. K týmto potrebno vložia za čas do mlieka, posolia sa ¼ hodiny, potom vloží sa i s náodvážiť: 25 deka múky, 10 deka a vyprážajú.“ Že by to bol pred- dobou do druhej nádoby s vrelou masla a 10 deka cukru. Pridá sa chodca dnešného čipsu? vodou, kde sa na sporáku dovtedy

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Titulná strana Vansovej kuchárky (Foto: SNK v Martine)

šibe, kým sa neolúpa. Ešte teplá hmota dá sa na tortový, voskom pomastený plech pozorne na žlto upiecť. Zatým prichystá sa zo snehu zo troch bielkov 16 deka vanilkového cukru hmota pyšteková, ktorá sa tiež na plechu upečie ako prvá. Konečne, pripraví sa krém nasledujúci: ½ litra smotany sa uvarí, vychladí; v hrnku dobre rozmieša 8 žĺtkov so 14 deka vanilkovým cukrom, k týmto vyleje sa letnia smotana, položí na oheň, ďalej dobre šibe sa, kým nehustne. Potom zasa sa ďalej šibe, kým neochladne. Týmto krémom naplnia sa kôry upečené. Torta okrášli sa pyštekami. Hotová, pofŕka sa vodou pomiešanou moruľkovým lekvárom.“ Príprava tejto torty si určite vyžiadala čas. Treba však mať na zreteli, že v kuchyni nepracovala len jedna osoba. Aspoň jedna mladšia pomocníčka sa k tomu musela starať aj o správne vykurovanie sporáka na pevné palivo. V závere rubriky Pre kuchyňu nepodpísaná autorka zaznamenala: „Možno že svojim časom vydáme knihu kuchársku, ktorá v peknom rade donesie nie len predpisy už uverejnené, ale i nové a opravené, ako i všetky dobré rady, skúsenosti a pokyny pre domácnosť. Každý predpis bude podpísaný menom alebo cifrou zasielateľky. Kniha dostane úpravu, možno najdokonalejšiu, ako nachodíme pri iných podobných vydaniach.“ Zodpovedná redaktorka Dennice Terézia Vansová až v roku 1914 uverejnila Novú kuchársku knihu, ktorá sa neskôr na Slovensku dožila aj ďalších vydaní. Ináč Prvú kuchársku knihu v slovenskej reči uverejnil Ján Babilon v Budapešti roku 1870.

1 /4680/ 1. 1. 2016

Andrea Zem anová, 1. 2 ZŠ maršala Tita v Padin e

ová, 1. 1 Diana Pudelk a v Pivnici br tó ok ZŠ 15.

Teším sa decembrovým sviatkom Pomaly nám do dediny zavítala zima. A s ňou nám prichádzajú aj decembrové sviatky. Každý rok pred Vianocami a Novým rokom asi v polovici decembra s mamou a sestrou zdobíme stromček. Z kuchyne je cítiť vôňu čerstvo upečených koláčov, ktoré sme s mamou prichystali. Keď príde prvý sneh, vždy je to veľká radosť. I teraz, keď sme už staršie, s kamarátkami sa tešíme snehu a sánkovačke. Stromy, ktoré zhodili svoje jesenné obleky, obliekajú sa do bielych kabátov. Všetko je krásne a ľudia majú zvyčajne lepšiu náladu, lebo nemajú toľko starostí a môžu si oddýchnuť a užiť čaro zimy. Vo vianočný večer sviatočne odchádzame do kostola poďakovať za odchádzajúci rok a pomodliť sa za nový – prichádzajúci. Nový rok budem čakať s kamarátkami. Zimné sviatky mám rada odmalička, vždy mi zlepšia náladu a poteším sa aj darčekom, ktoré si nájdem pod stromčekom. Lana Žilićová, 7. b ZŠ Jána Čajaka v Petrovci

Tatiana Filipovićová, druháčka, ZŠ Jána Čajaka v Petrovci

www.hl.rs

ZŠ Ľudovíta Štúr a v Kysáči

Krok do nového roku

Ani sme si to takmer nestačili uvedomiť a už sme sa dostali do nového roka. Veríme, že ste mali krásne sviatky, na ktoré ste sa tak tešili. Určite ani darčeky pod stromčeky nechýbali. A čo je iste najdôležitejšie, prišli i tie vytúžené zimné prázdniny – chvíle pokoja a oddychu od každodenných povinností. Teraz len čakať, či sa aj priania, ktoré ste mali pred sviatkami, v tomto roku splnia. Krásu a čaro jedinečných decembrových sviatkov, na ktoré nemožno zabudnúť, vám ponúkame aj v prvom novoročnom Detskom kútiku. Zároveň sa tešíme na dobrú spoluprácu aj v roku pred nami. Príjemné prázdninové chvíle a nech aspoň toho snehu nechýba, aby pohoda zimného voľna bola úplná.

Anna Teplá, 7. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

Boris Vrška, 5. 1,

Informačno-politický týždenník

Daniela Filipovićová, štyriapolročná z Petrovca • DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

ROK 2016 – AKÝ BUDE?

Ročník XLV 1. januára 2016 Číslo

1 /1907/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Nízke ceny obilnín

Ľ. Sýkorová

Peňazí málo, požiadaviek veľa Ľubica Sýkorová

eľmi často počujeme z rôznych strán konštatáciu, že poľnohospodárstvo je šanca pre Srbsko, len je potrebné maximálne využiť existujúce kapacity a určiť dlhoročnú stratégiu rozvoja. Je potom nepochopiteľné, že každoročne pri modelovaní štátneho rozpočtu sa pre toto významné hospodárske odvetvie vyčleňuje čoraz menej financií. Prečo je tomu tak? Vieme, že u nás stále pretrváva kríza, že treba šetriť, ale prečo šetriť na niečom, čo má prinášať peniaze? Medzi najväčšie kľúčové problémy domáceho agrosektoru patria konkurencieschopnosť, finančná stimulácia a subvencie, ako aj problém prevodu – transferu peňazí, ktorý môže byť významným faktorom podpory pre poľnohospodárstvo. Rozvoj mo-

derného poľnohospodárstva spočíva na riešeniach, ktoré sú založené na moderných technológiách, ktoré zvyšujú konkurencieschopnosť, kvalitu a udržateľnosť výroby, čo sú základné predpoklady obstátia na otvorenom európskom poľnohospodárskom trhu. Najväčší problém domáceho poľnohospodárstva spočíva v nedostatku udržateľnej produkcie hotových výrobkov alebo poloproduktov. Ak chceme mať moderné rozvinuté poľnohospodárstvo a kontrolovanú výrobu, jediným východiskom je dlhoročná politika s adekvátnym rozpočtom, konkrétnymi podpornými opatreniami, zavádzanie modernej technologickej a technickej praxe s cieľom zvýšiť výrobu a kvalitu. Otváraním prvých kapitol s EÚ Srbsko získalo reputáciu krajiny vhodnej pre zahraničné investície. Kapitoly týkajúce sa

a konci kalendárneho roka na Produkčnej burze v Novom Sade prišlo po dlhšom období ku zmenám, bohužiaľ, nie ku takým, z ktorých by pestovatelia mali radosť. V dňoch od 14. do 18. 12. 2015 bol zaznamenaný pokles cien dvoch najdôležitejších obilnín. V podstate sa ich ceny vrátili na úroveň zo začiatku žatvy, čím sa vyrovnali s tohtoročným cenovým minimom. Ponuka poľnohospodárskych komodít bola stále vyššia od dopytu, čo sa odrazilo aj na tovarovom obrate. Ten bol približne na rovnakej úrovni ako v predchádzajúcom týždni, alebo o 2,44 % nižší. Finančná hodnota obratu bola nižšia o 14,02 %. Po dvojmesačnej stagnácii cena pšepoľnohospodárstva nice v uvedenom období náhle klesla. a rurálneho rozvoja Predávala sa po 19,58 din./kg (17,80 bez by mali byť otvoreDPH). V porovnaní s predchádzajúcim né v roku 2017. Podľa týždňom bola nižšia o 2,79 %. viacerých domácich odPo dvoch mesiacoch klesla aj borníkov – ekonómov cena kukurice, ktorá sa predávala agrárna politika Ministerpo 17,38 din./kg (15,80 bez DPH). stva poľnohospodárstva V porovnaní s predchádzajúcim je nestabilná a neistá, čo týždňom bola lacnejšia o 2,47 %. je pravým opakom agrárnej Svetové ceny obilnín sú a rurálnej politiky EÚ. Bolo výrazne pod vlaňajšou úrovby dobre, aby sa kapitoly z ňou, trhy sú pod vplyvom tejto oblasti otvorili čo najviacerých faktorov – poveskôr, pretože pre Srbsko sú ternostných anomálií (El najdôležitejšie investície do Niňo), pohybu americspracovateľského priemyslu. kého dolára, pomaAgrárny rozpočet na rok 2016 lého rastu príjmov bude vo výške 40,6 miliardy a geopolitických dinárov. Podľa slov poradcu konfliktov. ○ predsedu vlády Dragana Glamočića tento rozpočet nebude 2016 sa neposociálny, ale rozvojový (?), pre- číta so zmenšotože poľnohospodári budú mať vaním subvencií pre k dispozícii nenávratné finanč- poľnohospodárstvo a né prostriedky pre investície táto oblasť by mala byť vo výške tri miliardy dinárov. regulovaná novým zákonom. Minister financií Dušan Vu- Ako to dopadne, budeme vijović zase vyhlásil, že v roku dieť o dvanásť mesiacov… ○

Z obsahu Taká iná doba

Škodcovia kapustovín (1) Str. 3

Str. 4

Chráňme ich pred mrazom Str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

JANUÁR V ZÁHRADE

Ochrana stromov pred teplotnými výkyvmi Ľubica Sýkorová

mena klímy je fenomén 21. storočia a riešenie problémov, ktoré zapríčiňuje, patrí medzi priority nás všetkých. Zmena klímy patrí medzi päť najväčších rizík súčasnosti. Globálne otepľovanie jednoznačne prebieha, je rýchlejšie ako predpokladali niektoré scenáre v minulosti a do roku 2100 sa môže Zem otepliť v priemere o 1,5 až 4,5 °C. Zmeny môžeme pozorovať aj v našich záhradách. December bol nadpriemerne teplý, bez väčších mrazov a bez snehu. V záhrade sa toho veľmi nedalo urobiť, pretože počas celého mesiaca pretrvávali husté hmly. Ak aj v januári budú dni teplejšie, môžeme ich využiť na prerezanie drevín, na postrek proti kučeravosti, venujeme sa

presvetľovaniu korún ovocných stromov a režeme vinič. V dňoch bez mrazu môžeme robiť zimný postrek. Stromy však treba dôkladne „umyť“, aby bol postrek účinný. Január má podľa kalendára

KVETINÁRSTVO

patriť k najchladnejším mesiacom roka, ale skutočnosť často býva iná. Striedanie teplôt ľahko spôsobí popraskanie kôry, ktoré sa neskôr môže stať živnou pôdou na uchytenie najrôznejších chorôb. Na vznik puklín sú náchylné predovšetkým teplomilné stromy, ako napríklad marhule a broskyne, ale tiež niektoré druhy jabloní, napríklad ontario. Ak sme ich kmene doposiaľ nenatreli vápenným mliekom alebo neobalili nejakým izolačným materiálom, napr. rohožou, môžeme to ešte urobiť. Bieliť vápenným mliekom treba najmä kmene broskýň, čerešní, niektorých slivkovín, ale aj mladších jabloní, hrušiek a orecha kráľovského. Na väčších stromoch môžeme bieliť aj kostrové konáre, a to aspoň do výšky jedného metra. Bieliť sa odporúčajú aj staré dreviny

Prezimovanie muškátov Ľ. Sýkorová

uškáty sú veľmi obľúbené okrasné rastliny. Ak chceme, aby nám aj budúci rok krásne kvitli, musíme ich správne zazimovať. Pred príchodom mrazov ich prenesieme do svetlej miestnosti s teplotou od 4 °C do 10 °C. Dôležité je miestnosť vetrať, aby sa počas prezimovania na rastlinách neobjavila pleseň. Musíme dodržiavať zásadu, že čím je v miestnosti menej svetla, tým nižšia by mala byť aj teplota. Počas zimy muškáty polievame raz za jeden až dva týždne, podľa

toho, ako rýchlo vysychajú. Závisí to hlavne od teploty v miestnosti. Pri teplote okolo 4 °C – 5 °C zalievame len dva razy počas celej zimy. Pri vyššej teplote (10 °C – 14 °C) polievame častejšie. Dávame však pozor, aby výhonky a stonky neboli mokré. Počas celého prezimovania sa snažíme v miest-

po zoškrabaní starej kôry, lebo vápenné mlieko pôsobí dezinfekčne, zabraňuje tvorbe machov a lišajníkov. Natrením kmeňov vápenným mliekom zabránime tepelným šokom stromov pri mrazoch. Vápenné mlieko si pripravíme tak, že do 10 litrov vody zamiešame kilogram nehaseného vápna. Stromy je lepšie natrieť dvomi vrstvami, kostrové konáre možno postriekať celé. Proti silnému slnečnému žiareniu je možné kmene stromov ochrániť aj doskou upevnenou na ich južnej strane. Jednotlivé ovocné druhy a ich odrody majú rôzne nároky na tepelné optimum. Najnáročnejšie na teplo sú mandľa a broskyňa, potom je to marhuľa, dula, čerešňa a orech. Menej náročné sú lieska, hruška, slivka, višňa, jabloň a z drobného ovocia ríbezle červené a biele, egreš a malina. Mrazy v čase vegetačného pokoja nie sú také nebezpečné ako neskoré jarné mrazy, keď sa život v strome a v rastlinách začína prebúdzať a šťava v pletivách už prúdi, prípadne sú v plnom kvete. K ochrane koreňov pred premrznutím prispejeme nielen pomocou hrubšej mulčovacej vrstvy, ale tiež dôkladnou zálievkou v období sucha. Pôda pod mulčovacím materiálom zostane kyprá a prípadný mráz nebude môcť tak ľahko prenikať do hĺbky ako v rozpraskanej zemi. ○ nosti udržiavať stále rovnakú teplotu. Koncom februára muškáty upravíme rezom, všetky výhonky skrátite ostrým nožom približne na 5 – 7 cm. Na každej rastline ponecháme tri až štyri najsilnejšie výhonky, každý s tromi alebo štyrmi očkami. Na začiatku jari ich postavíme na svetlejšie a teplejšie miesto (15 °C) a začneme pomaly so zálievkou. Ak nemáme dostatok miesta na uskladnenie celých rastlín, muškáty na zimu vyberieme zo zeme, hlinu zľahka oklepeme a korene zabalíme do novín. Zviažeme ich a zavesíme do pivnice na svetlé miesto s teplotou okolo 6 °C . Na jar muškáty ostriháme – podľa očiek už vidno nové výhonky. Suché korene odstránime úplne. Na jeden deň ponoríme korene do vody a zasadíme. ○

1. 1. 2016 • 1 /4680/

ERDEVÍCKY POĽNOHOSPODÁR MIROSLAV ĎURKA

arabské krajiny. Spomínali ste Čiernu Horu. Možno počítať s výraznejšou expanziou na zahraničné trhy? – Zatiaľ mal v pláne export rastlinného oleja len do Čiernej Hory. Neskoršie počítam, že sa aj s paštétou tam presadím. Vlani bola aktuálna i Bosna a Hercegovina. Olej vyrábam podľa záujmu a potreby. Keď ide o Čiernohorcov, pekne mi zaplatili, okolo dve eurá za liter, takže s tým môžem byť spokojný. Trápi ma len to, či budem mať dostatok surovín, ak by záujem výraznejšie stúpol. Lebo chcem sa tam presadiť, no pritom nesklamať doterajších podnikateľských partnerov, ktorých som tiež zásoboval. Zákazníkov mám aj na veľtrhu Expo potravín a nápojov v Belehrade, aj tých, čo si chodia po tovar ku mne domov, a sú to aj rôzne obchody a markety. Konkurencia je pri obchodovaní stálym javom? – Veľkým problémom je, že sa k nám dovážajú slnečnicové jadierka z Bulharska a Číny. Kvalita mrchavá, cena lákavá. V Bulharsku je na veľko cena čosi nad 100 dinárov, no práve stadiaľ mne núkali vyššiu cenu: 121 dinárov, s tým, že by ho chceli exportovať do

Taká iná doba Oto Filip

ďže ekonomický markety a prepragmatizmus dajne zdravých eď závisíš od počasia, nakladal opierať potravín. Keď vrtochov trhu, sprá- sa o to, o čo sa ide o surovivania sa konkurencie, môže, a chorony, uplynulý finančných možností, netreba ba zasiahla len rok som mesa diviť, že je každý výrobný jadierka, Vitasnej toho sial. rok novým testom, vlastne til dôraz vlani Bolo obsiatych dobrodružstvom. Rozhovor kládol hlavne okolo päťdeprebiehajúci pred rokom Erde- na rastlinný, slsiat jutár, no víčan Miroslav Ďurka, majiteľ nečnicový olej, aj úroda bola spoločnosti Vitastil, začal tiež na skúšky skromnejšia konštatujúcim povzdychom: objavujúcej sa ako inokedy. Radšej naň zabudnúť. Mal na biopotraviny v Mal som parzreteli vlaňajšok, rok 2014, naj- trende, najmä cely na viacehorší preňho dovtedy. A už pár biopaštéty. Ako Miroslav Ďurka rých miestach: desaťročí sa zaoberá výrobou podnikateľ s dlaj pri Aradáči, slnečnicových olejov a jadie- horočnou skúsenosťou Miro- neďaleko Subotice. Zásadne rok. Značnú časť slnečnice slav Ďurka si je plne vedomý sa však orientujem nie toľko mu zasiahla choroba menom významu inovácií, ale i kvality: na suroviny, koľko na finálne sklerotíniové vädnutie. Keďže Tá musí byť konštantou, výrobky. nešťastie spravidla nechodí stálicou? Každý nový potravinový – Veľmi dbám na to, čo produkt si vyžaduje viaceré samo, časté dažde a iné extrémy počasia spôsobili, že ponúkam zákazníkovi. To, certifikáty, skúšky, potvrdenia, zlaďovania, kontroly... – Už pár rokov sa orientujem na výrobu biopaštéty. Dúfam, že jej konečná verzia v prvej polovici 2016 uzrie svetlo sveta. Už tretí rok za sebou sejem konope, no tu som sa veľmi nepreslávil. Predsa plánujem aj z nej robiť paštétu. Treba mi teda vyrábať slnečnicovú, no aj kombinovanú paštétu, ktorej zložkami budú slnečnica a konope. Mal som čosi Mať svoj štýl: stánok Vitastilu na veľtrhu etno potravín nad sedem jutár konôp mnohé choré plody nakazili čo nepraješ sebe, nepraj ani pri Erdevíku, inému. Dôveru ťažko získať, no počas jari tie zdravé. Preto vlani niektorí zákaz- no veľmi ľahko ju stratiť… – boli dažde, níci, po obdržaní skúšobných odpovedá bez váhania. takže dve Silá v Erdevíku: Bude v nich dostatok zásob? vzoriek, vypovedali odber jajutrá pohltila Aký bol rok terajší? dierok, nespokojní s tým, že sa – Iste lepší ako ten vlaňajší. voda. Niekoľko jutár som však Nemecka. Lebo moje výrobmedzi nimi sem-tam našlo aj Choroby, čiže sklerotínie nebo- dokázal zachrániť, pozberal ky sú kvalitné. Taká nekalá niektoré poškodené. Bolo mu lo, no bolo menej aj slnečnice. som skôr. Trápime sa trochu: konkurencia nás ničí. Ja už treba kúpiť triedičku, vycalovať A pritom záujem o ňu, dopyt aj potravinársky a iné inštitúty dvadsať rokov robím s olejom, za ňu desiatky tisíc eur. Alebo stúpa. Do zberného strediska v Novom Sade a v jeho okolí, slnečnicou. Teraz sa upriamunájsť inú, lacnejšiu, k čomu sa v Čiernej Hore sme na skúšku aj ja, aj všetci spolu. jem na výrobky iné, no neviem, priklonil. Iní záujemcovia zase prepravili produkty, vlastne Istý čas záujem o vaše čo ma čaká zajtra. Toto je chceli ponúknutým výrobkom okolo päťsto litrov oleja, čo by produkty prejavovali aj v cu- taká, iná doba... – odkazuje až neúnosne zraziť cenu. Ke- neskoršie mali predávať mega- dzine, konkrétne i niektoré na záver. ○

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia kapustovín (1) coryne brassicae, molice: molica lastovičníková – Aleyrodes proletella a strapky: strapka tabaková – Thrips tabaci. Významné škody na listoch môžu spôsobiť húsenice motýľov: moličky kapustovej Plutella xylostella (maculipennis), mory kapustovej Mamestra brassicae, mory kelovej Lacanobia oleracea, tiež húsenice mory gama Autographa gamma. Húsenice mlynárikov sú tiež čas-

Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra

astliny kapustovej zeleniny napáda mnoho druhov fytofágov počas celej vegetácie – od vzchádzania pri pestovaní priesad až po zber na poli. Korene mladých rastlín v pôde, ale aj neskoršie na poli môžu byť poškodené medvedíkom obyčajným, drôtovcami, pandravami, larvami siatic a inými pôdnymi polyfágnymi škodcami. Zo špecializovaných škodcov korene poškodzujú larvy krytonosa kapustového (srb. kupusni rilaš) Ceutorhynchus pleurostigma, larvy kvetárky kapustovej Delia radicum. N a d z e m n é č a st i mladých rastlín môžu v ý z n a m n e p o š ko dzovať skočky z rodu Phyllotreta, a to druhy: skočka kapusKvetárka kapustová tová (P. nemorum), skočka poľná (P. undulata), skočka čierna (P. atra), tými škodcami poškodzujúcimi skočka čiernonohá (P. nigri- listy kapustovín, a to mlynárik pens). Stonky poškodzujú larvy kapustový Pieris brassicae a krytonosov, najmä krytonos mlynárik repový Pieris rapae. repkový (Ceutorhynchus napi) Generatívne orgány poškoa krytonos štvorzubý (Ceutor- dzujú bzdocha kapustová Euhynchus pallidactylus) patriaci rydema oleraceum, blyskáčik do čeľade Curculionidae. repkový Meligethes aeneus, Listy poškodzujú vošky, naj- chlpáčik obyčajný Tropinota mä voška kapustová – Brevi- hirta a plodomor kapustový

Contarinia nasturtii. O nešpecializovaných pôdnych škodcoch sme už viackrát písali, preto v tomto seriáli zo škodcov podzemných častí spomenieme len špecializovaných škodcov, a to krytonosa kapustového a kvetárku kapustovú.

blízkosti koreňového krčka. Larvy sa liahnu 5 až 10 dní po nakladení vajíčok. Najprv sa živia obhrýzaním korienkov a neskôr sa vhrýzajú do hlavného koreňa a vyhrýzajú chodby. Tu sa aj kuklia. Druhá generácia sa vyskytuje v júli a tretia v septembri.

KVETÁRKA KAPUSTOVÁ Kvetárka kapustová Delia radicum (srb. kupusna muva) patrí do radu dvojkrídlovce (Diptera). Imága sú nenápadné, 6 mm veľké, pripomínajúce domácu muchu, len sú menšie a popolavo-sivé s menším pásikom na konci bruška. Často posedávajú na rastlinách, kde ich môžeme nájsť. Sú málo pohyblivé, lietajú za slnečných dní. Imága prvej generácie sa objavujú v apríli a v máji. Bezhlavé, beznohé larvy sú 6 až 8 mm dlhé, bielej farby. Imága kvetárky sa v porastoch repky nachádzajú pravidelne. Prezimuje v štádiu kukly v hornej vrstve pôdy alebo v rastlinných zvyškoch napadnutých rastlín. Dospelé jedince, muchy sa liahnu v apríli a začiatkom mája. Samičky kladú vajíčka na koreňový krčok rastlín alebo na pôdu v

ŠKODLIVOSŤ Kvetárka kapustová patrí k najvýznamnejším škodcom kapustovín, najmä mladých rastlín karfiolu a kalerábu. Koreňový kŕčok a korene napadnutých rastlín tmavnú, zahnívajú a na nich sú prítomné larvy muchy. Mladé rastliny hynú a staršie majú spomalený rast, žltnú, vädnú a ľahko sa vytrhávajú z pôdy. Napadnuté rastliny taktiež nevyvinú hlávku, ružice alebo hlúbiky. Listy napadnutých rastlín sú olovnato-sivej alebo modrofialovej farby. Najväčšie škody spôsobuje 1. generácia, ktorá napáda skorú kapustu v čase presádzania. Larvy 2. generácie vyhrýzajú chodbičky z dolnej strany formovanej hlávky kapusty. Napádajú aj karfiol a pekinskú kapustu. Poškodené miesta bývajú sekundárne napadnuté hubami a baktériami, najmä vo vlhkom počasí. Kvetárke nevyhovuje suché a teplé počasie. Veľké škody spôsobuje najmä na karfiole a reďkovkách. Tretia generácia škodí v jeseni na ozimnej repke.

1. 1. 2016 • 1 /4680/

1. – 7. 1. 2016

POČASIE

OCHRANA Z agrotechnických spôsobov ochrany významná je priestorová izolácia. Potrebné je zabezpečiť maximálnu vzdialenosť od pozemkov, kde sa v minulom roku pestovala repka alebo kapustová zelenina. Ďalej z agrotechnických spôsobov významný je osevný postup, nepestovanie kapustovej zeleniny po sebe, uprednostňovanie otvorených veterných plôch, odstraňovanie pozberových zvyškov, hlboká orba a podpora prirodzených nepriateľov. Nálet múch sa monitoruje žltými vodnými miskami alebo žltými lepovými doskami. Výhodné je túto metódu doplniť sledovaním celkovej sumy efektívnych teplôt nad prahom 4,3 °C v bežnom roku začnúc od 1. januára a tiež vizuálnym hodnotením rastlín na prítomnosť vajíčok alebo lariev. Možná je aj priama mechanická ochrana. Netkanou textíliou prekryjeme porast v čase náletu múch, a tým znemožníme kladenie vajíčok do porastu. Chemická ochrana je možná aplikáciou insekticídov pri sejbe do riadkov alebo namáčaním priesad do roztoku insekticídov. Môže sa tiež aplikovať insekticíd v podobe zálievok 14 dní po sadbe. Foliárny postrek sa vykonáva po presádzaní. Termín aplikácie sa zvolí na základe sledovania náletu múch a kladenia vajíčok. Podľa skúsenosti z Chorvátska aplikácia sa odporúča vtedy, keď na žltých lepových doskách sa nachytá 100 imág a suma efektívnych teplôt dosiahne 400 °C, alebo keď sa hodnotením rastlín zistí priemerne viac ako 1 vajíčko alebo larva na jednu rastlinu.

piatok

-8˚ | -1˚

KRYTONOS KAPUSTOVÝ Krytonos kapustový (srb. pipa kupusnih glava alebo kupusni rilaš) – Ceutorhynchus pleurostigma má telo bez nosca dlhé 2,3 – 3 mm, sivočierne, obrastené predĺženými šupinkami a chĺpkami. Štít je husto bodkovaný, krovky sú ryhované. Nosec je dlhý, tenký, zahnutý. Na stehnách všetkých nôh je malý zub. Vajíčko

aj kalerábu a karfiolu. Vyliahnuté larvy sa živia rastlinnými pletivami a dráždením buniek zapríčiňujú hypergenézu, ktorej výsledkom je vznik hálok. Hálka je hladká, guľatá veľkosti lieskového orecha. Často na jednom koreňovom krčku sa vytvorí viac hálok, ktoré vytvárajú veľký nádor. Larvy žijú v hálkach desať týždňov. Po dokončení vývoja sa kuklia

Samičky kvetárky kapustovej kladú vajíčka na koreňový kŕčok rastlín alebo na pôdu v blízkosti koreňového kŕčka

je špinavobielej farby. Dospelá larva je dlhá 4 – 5 mm, biela, beznohá. V Európe existujú dva biologické kmene krytonosa kapustového, jarný (zimný) a jesenný (letný). Označenie jarný a jesenný dostali podľa času kladenia vajíčok. Imága jarného kmeňa prezimujú v pôde. Na jar po oteplení sa objavujú imága na rôznych kapustovitých rastlinách a živia sa listami, kvetmi a mladými šešuľami. Po týždni dospelostného žeru sa imága pária a samičky začínajú klásť vajíčka do vyhĺbených jamiek na koreňovom krčku najmä horčice roľnej, ale

sobota

-8˚ | 0˚

nedeľa

-5˚ | 1˚

v pôde. Imága sa liahnu v júli – auguste. Pri jesennom kmeni prezimujú larvy v hálkach alebo vajíčka nakladené v krčku repky olejnej a iných druhoch kapustovín. Na jar vývin lariev pokračuje v hálkach. Vyvinuté larvy opúšťajú hálky a kuklia sa v pôde. Imága sa liahnu v druhej polovici júna a dva týždne sa živia na listoch rôznych rastlín, potom opäť zaliezajú do pôdy a upadajú do letnej diapauzy. Samičky sa v auguste opäť aktivujú a živia sa na listoch repky. Po párení samičky kladú vajíčka do koreňového krčka alebo do

pondelok

-3˚ | 3˚

utorok

koreňa repky olejnej. Larvy sa živia na krčku a v dôsledku ich žeru sa vytvorí hálka, v ktorých larvy prezimujú. Krytonos kapustový napáda rôzne rastliny z čeľade kapustovité. Jarný kmeň tohto škodcu je významný škodca karfiolu a kalerábu, ktoré pri značnom napadnutí nedávajú žiadnu úrodu. Hálky sa vytvárajú iba na hlavnom koreni v blízkosti koreňového krčka a nikdy sa nevytvárajú na bočných koreňoch. Na jednom koreni sa môže vyvinúť aj 25 hálok. Pri silnom napadnutí rastliny zaostávajú v raste a výnosy sú značne znížené. Jesenný kmeň krytonosa kapustového škodí na repke olejnej, ale výraznejšie škody sú zriedkavé. Väčšie lokálne napadnutie môže zvýšiť straty repky po prezimovaní alebo podporiť výskyt patogénov na poškodených miestach. Z preventívnych agrotechnických opatrení významné je dodržiavanie osevného postupu a kapustoviny nevysádzať na to isté pole. Ničenie burín, najmä druhov z čeľade kapustovité a zavlažovanie neprajne vplývajú na tohto škodcu. Po zbere treba odstrániť pozberové zvyšky a následne urobiť hlbokú orbu. Dôležité je tiež urobiť prípravu pôdy včas a sejbu v optimálnom termíne. Priama ochrana – morenie osiva vplýva negatívne aj na tohto škodcu. Ak sa nevykoná a výskyt je veľký, robí sa postrek prípravkami, aké používame proti skočkám alebo krytonosovi repkovému. Postrek treba vykonať skôr než samičky nakladú vajíčka. Optimálny termín je asi týždeň po maximálnom nálete imág do žltých misiek alebo na žlté lepové dosky.  Foto: z internetu

streda

-2˚ | 3˚

-6˚ | 6˚

štvrtok

0˚| 6˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

RUŽE V ZIMNÝCH MESIACOCH

Chráňme ich pred mrazom Ľubica Sýkorová

j napriek tomu, že tu máme už január, pani zima nám ešte neukázala svoju pravú tvár. Ak sme doteraz nestihli pripraviť našu okrasnú záhradu na zimný spánok, teraz je už najvyšší čas. Najmä obľúbená kráľovná záhrad musí byť ochránená pred mrazom, len tak sa budeme môcť v lete kochať v jej nádhernej vôni a pestrých kvetoch. Základ budúceho úspechu v pestovaní ruží je v správnom zazimovaní. Pri príprave ruží pred príchodom zimy musíme pamätať na správne prihnojenie, preventívnu ochranu proti chorobám a škodcom a ochranu proti mrazu.

Správne vyzretie výhonu je najlepšou ochranou proti mrazu. Ukončenie výhonu v nesprávnom termíne spôsobuje, že výhonky sa dostatočne neotužujú a prichádzajú do zimy oslabené. Pred príchodom mrazov dáme okolo ruží dobrý kompost, zem alebo rašelinu vo vrstve 10 až 15 cm. Rovnakú ochranu poskytuje aj lístie alebo maštaľný hnoj. Ak bola suchá jeseň, ruže výdatne zalejeme a pôdu pokypríme. Chemickým ošetrením pred zazimovaním zničíme prezimujúce štádiá chorôb a škodcov. Opadané lístie pohrabeme a skompostujeme s pridaním nehaseného vápna, alebo ho spálime. Ruže postrekujeme vhodným fungicídnym meďnatým prí-

pravkom (napr. Kupriko l50). Nepostrekujeme iba drevo, ale aj pôdu v okolí ruží. Tým-

to postrekom predchádzame nielen hubovým chorobám, ale ničíme aj vajíčka roztočov, vošiek a červcov.

PESTOVANIE ZELENINY V SKLENÍKOCH A FÓLIOVNÍKOCH

Predpestovanie zeleninových priesad Ľ. Sýkorová

estovatelia, ktorí majú väčšie pestovateľské plochy pri svojich domoch a majú klimatizované skleníčky či fóliovníky, potrebujú na vysadenie zdravú, kvalitnú priesadu. Na rýchlenie musíme vybrať vhodné odrody, ktoré sú schopné rásť v podmienkach krátkeho dňa. Predpestovanie priesad je pestovanie mladých rastlín v optimálnych podmienkach (skleník, parenisko, fóliovník) do fázy vytvorenia 3 – 6 pravých listov. Potom sa po otužení vysádzajú na stanovište, kde sa budú pestovať až do zberu. Spôsoby predpestovania priesad sa volia podľa obdobia, druhu zeleniny a účelu pestovania. Účelom predpestovania priesad je dosiahnuť skoré úrody, umožniť pestovanie teplomilných druhov zelenín

v drsnejších podmienkach, v ktorých by z priamej sejby zle dozrievali, umožniť pestovanie zelenín s dlhým vegetačným obdobím (napr. zeler), získať z toho istého pozemku za jeden rok viac úrod. Pri predpestovaní priesad je dôležitá tiež úspora spotrebovaného osiva. Z priesady pestujeme najmä hlúboviny (kaleráb, karfiol, kel, kapusta, brokolica), plodovú zeleninu (rajčiak, papriku, baklažán, dyňa červená, melón cukrový, uhorky šalátové, tekvice), z ostatných šalát, zeler, pór. Dopestovaním priesady sa skracuje vegetačné obdobie zeleniny na trvalom stanovišti, ktoré sa môže skrátiť o 25 až 50 dní. Pri teplomilných zeleninových druhoch sa prakticky vylučuje možnosť poškodenia alebo zničenia rastlín mrazom a nízkymi teplotami. Kvalitná priesada má silnú, ale pružnú

stonku, dobre vyvinuté korene, je husto olistená. Klíčne listy sú na stonke čo najnižšie. Na dopestovanie priesad potrebujeme 6 až 8 týždňov. Podľa toho volíme aj čas sejby. Ak budeme vysádzať koncom marca, čas sejby nám vychádza na koniec januára až začiatok februára. Potrebujeme na to kvalitnú kompostovú zeminu s prídavkom rašeliny a prípadne piesku. Preosejeme ju na hustejšom site. Zeminou naplníme plytké debničky alebo výsevné misky, v rohoch mierne utlačíme, povrch urovnáme a doskou mierne utlačíme, zalejeme. Semienka môžeme vysievať do riadkov po jedno alebo naširoko (podľa veľkosti semena). Povrch zasypeme tenkou vrstvou zeminy. Debničky umiestnime na najteplejšie miesto v skleníku. Na povrch položíme PE fóliu, aby výsev neobsychal.

Proti mrazom chránime kríčkové ruže nakopcovaním zeminy do výšky 20 – 30 cm. Stromčekovitým ružiam stiahneme korunku špagátom, kmeň opatrne ohneme a prichytíme pomocou kolíkov. Korunku prisypeme zeminou. Keď je stromčeková ruža staršia, obalíme korunku slamou, vrecovinou alebo papierom. Nikdy nepoužijeme nevzdušný obal, napr. igelit. Popínavé ruže všeobecne nepotrebujú žiadnu zimnú ochranu. Výnimkou je len veľmi tuhá zima, alebo zvlášť mrazom ohrozené stanovište, napr. biela južná stena. Dostatočnú ochranu poskytnú halúzky ihličnanov. Popínavým ružiam, aj keď sú väčšinou odolné proti mrazom, miesto štepenia prihrnieme zeminou. V prípade, že by silné mrazy poškodili nadzemnú časť, vypučia na jar výhonky ○ zo spodnej časti. Zavlažujeme vlažnou vodou. Na klíčenie je najvhodnejšia teplota nad 20 °C – pre listové a hlúbové zeleniny, pre plodové aj vyššie. V dobrých podmienkach osivo vyklíči za 4 až 6 dní, po vyklíčení teplotu znížime asi na 15 °C, obmedzíme zálievku len na najnutnejšiu potrebu. Tým zabránime padaniu klíčiacich rastlín najmä v horších svetelných podmienkach. Po vyklíčení semienok fóliu strhneme. Asi za 10 dní po vzídení môžeme rastlinky rozsádzať do rašelinových alebo plastových zakoreňovačov. Môžeme rozsádzať do debničiek na vzdialenosť 3 x 3 alebo 3 x 4 cm podľa druhu priesady. Po presadení dôkladne zalejeme, zvýšime teplotu a pravidelne zavlažujeme. Po ujatí rastliniek závlahu mierne obmedzíme, aby rastlinka vytvorila bohatý koreňový systém. Zavlažujeme vždy ráno, aby na noc nebol koreňový kŕčik mokrý. Snažíme sa, aby sme dopestovali rastlinu nízku, nevytiahnutú, dostatočne pevnú s dobrým koreňovým balom. Takáto priesada po vysadení na miesto rýchlenia v skleníku alebo fóliovníku dobre zakorení a rýchlo rastie. ○

1. 1. 2016 • 1 /4680/

RODINA

ŽIVOTNÝ ŠTÝL

Ako si privolať šťastie v novom roku?

äť kulinárskych dobrôtok, ktoré sa jedávajú na Nový rok. Každý rok si vravíte, že ten ďalší by mohol byť ešte lepší? Skúste si svoje šťastie pritiahnuť za pomoci kulinárskych dobrôtok zo sveta.

aby mali čas hrozno zjesť. Každá bobuľka prinesie šťastie na jeden mesiac. 3. Šošovica – Taliansko Typickým jedlom na Nový rok je Cotechino con Len-

ticchie – zelená šošovica s bravčovinou. Šošovica znamená šťastie a bohatstvo, pretože pripomína mince. Šošovica zaliata vodou napučí, čo znamená rastúce bohatstvo. 4. Falošné prasa – Rakúsko, Nemecko Vo veľa krajinách je prasa symbolom plodnosti a sily. V Rakúsku ide tradícia ešte ďalej, na Silvestra si ľudia doprajú celú bravčovú hlavu. Nemusí však ísť vždy o originál, stačí aj sladká náhrada. 5. Zelená zelenina – od Nemecka až po USA Zelená zelenina nám prinesie šťastie asi preto, že sa najviac podobá papierovým peniazom. Najlepšia je kapusta, kel, mangold. 

Prečo deti nemajú piť alkohol?

užívanie alkoholu prináša so sebou aj depresie či panické úzkostné poruchy. Mladí ľudia nepoznajú svoju hranicu a často to s alkoholom preženú. Hranica opitosti je u každého iná, čo si mladiství neuvedomujú a chcú sa vyrovnať kamarátovi, ktorý toho dokáže vypiť viac ako on.

pri občasnom požívaní sa riziko jej ochorenia zvyšuje. Okrem pečene alkohol poškodzuje aj nervový systém – zmeny nálad, objavujú sa výpadky pamäti, strach a neistota. Opakované

Nečakajte a hovorte Ako a kedy deťom vysvetliť, čo im z pitia alkoholu hrozí? Podľa odborníkov deti už v útlom veku vnímajú, čo je a čo nie je akceptovateľné, preto s nimi na tému alkohol môžete hovoriť ešte pred nástupom do školy. Dôležité je, aby ste tému nevnucovali a radšej počkali na vhodnú príležitosť. Napríklad pri sledovaní niečoho podobného v televízii. Treba vysvetliť pôsobenie alkoholu na telo aj myseľ a zdôrazniť, že dokonca i malé množstvo ovplyvní ich schopnosť rozumne uvažovať a rozhodovať. 

1. Cestoviny a šalát – Čína V Číne sa jedia cestoviny, ktoré symbolizujú dlhý život. Nešťastie je, ak ich natrháte alebo nalámete. Inak si doprajú aj cestovinové taštičky, ktoré sa jedia pri príchode a odchode ako znak výmeny starého za nové. 2. Hrozno – Španielsko Španieli si doprajú o polnoci 12 bobúľ hrozna. Ku každému odbitiu jedna bobuľka. Každý úder trvá 3 sekundy,

DETI A VÝCHOVA

j malé množstvo im veľmi škodí! Dajte mu aspoň oliznúť! Počuť často na rodinných oslavách... Podľa niektorých rodičov trocha alkoholu deťom nič neurobí. No je to naozaj tak? Koniec a začiatok roka prináša nástrahy v podobe piva, vína, šampanského či dokonca tvrdého alkoholu. Mnohí dospelí považujú za normálne dať dieťaťu okoštovať, pričom si neuvedomujú, akému obrovskému riziku svoju ratolesť vystavujú.

Nebezpečná závislosť U detí a mladistvých sa závislosť na alkohole vytvorí

rýchlejšie ako u dospelých a je nebezpečnejšia. Pečeň u detí nedokáže odbúravať alkohol v takej miere ako u dospelého a už

VII

tyri najčastejšie predsavzatia: Až tretina ľudí si chce v novom roku splniť len to jediné! A čo vy? Možno sa inšpirujete, prečo s niektorými vecami skoncovať, alebo naopak, odštartovať niečo nové. Schudnúť a cvičiť. Keď máte nadváhu, tak toto predsavzatie nie je vôbec márne. Čo získate: Zlepší sa nielen vaša kondícia, ale aj zdravie, napríklad vám klesne krvný tlak, zlepší sa dýchanie, zmiernia sa príznaky cukrovky či astmy. Zlepší sa váš stav kĺbov a kostí. Môžu sa zmierniť bolesti chrbtice a kolien. Prestať fajčiť. Je to jedno z najčastejších predsavzatí vôbec. Keď s tým skoncujete, neuľavíte len sebe, ale aj druhým. Čo získate: Znížite riziko mnohých vážnych chorôb. Ušetríte nečakane veľa peňazí, ktoré môžete minúť na niečo iné. Získate nečakané množstvo času, ktorý môžete využiť na nové aktivity. Nepiť alkohol. Tí, ktorí si radi dajú každý večer pohár vína či štamperlík tvrdého alkoholu, a šampanské na Silvestra tieklo prúdom, sa nebudú hrnúť do tohto rozhodnutia. Ale zlepšia si svoj život. Čo získate: Pocit sebakontroly. Nebudete závislí od takej silno návykovej látky, ako je alkohol. Aj mierne pitie, ako to radi nazývame, keď každý deň skončíme pri pive, je zdraviu škodlivé. Pri odporúčaniach typu zdravotné poháriky, majte na pamäti, že ani cesnak či kurkumu nejete každý deň, hoci sú zdravé, ani kilo zeleniny nezvládnete každý deň! Chodiť na vzdelávacie kurzy. Do tejto kategórie patrí aj učenie cudzích jazykov či nadobudnutie kreatívnych zručností. Investícia týmto smerom je spoľahlivá. Čo získate: Rozširovanie znalostí z vás robí flexibilnejších ľudí. Zvyšuje sa vaše uplatnenie na pracovnom trhu či v kariérnom raste. Zvyšujete tým mozgovú aktivitu, spestrujete slovnú zásobu. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Grilovaný losos s pomarančom Suroviny: 4 steaky z lososa, 2 lyžice rastlinného oleja, 3 pomaranče, koriander, soľ a mleté čierne korenie Takto sa to podarí: Ryby umyjeme a osušíme. Kôru z jedného pomaranča najemno nastrúhame a dáme do misy. Potom pomaranč rozpolíme a šťavu vyžmýkame ku kôre.

Pridáme nasekaný koriander, soľ, korenie a olej. Marinádu premiešame a dáme do nej porcie lososa. Necháme v chlade marinovať maximálne 2 hodiny. Rozpálime gril. Zvyšné pomaranče nakrájame na štvrtinky. Ryby spolu s pomarančmi grilujeme, pokiaľ nebudú hotové. 

Húska pečená na hrozne a figách Suroviny: hus (asi 3-kilogramová), soľ, 500 g hrozna, 6 fíg, 1 lyžica masla Takto sa to podarí: Rúru predhrejeme na 140 °C. Hus umyjeme, očistíme a poriadne posolíme. Dáme ju do pekáča prsiami nahor. Podlejeme vodou a zakrytú pečieme 2 hodiny za občasného podlievania. Potom vrchnák odklopíme, obrátime chrbtom nahor a pečieme, pokiaľ nie je povrch zlatý. Obrátime, pridáme hrozno a figy nakrájané na polovice a pečieme, pokiaľ strana nie je zlatistá. Vyberieme hus, dáme ju na misu a okolo poukladáme figy a hrozno. Necháme v teple. Výpek podľa potreby

rozriedime vodou a varíme na sporáku. Precedíme do čistého hrnca. Zvaríme a podľa potreby zahustíme alebo vmiešame lyžicu masla. 

Torta s malinami Suroviny: Na cesto: 180 g masla, 12 vajec, 175 g cukru, 300 g polohrubej múky, 200 g čokolády na varenie; Na plnku: 240 g masla, 120 g práškového cukru, 480 g čerstvého syra, 60 ml vaječného koňaku, 600 g malín, 800 g čokolády, čokoládové hobliny, 160 ml smotany na šľahanie, 40 g masla Takto sa to podarí: Rúru predhrejeme na 180 °C. Cesto: Oddelíme žĺtky od bielkov. Maslo rozpustíme a čokoládu nastrúhame. Žĺtky s cukrom vyšľaháme do peny. Z bielkov vyšľaháme pevný sneh. Do žĺtkovej zmesi preosejeme múku a prilejeme maslo. Pridáme tretinu snehu a opatrne premiešame. Vmiešame strúhanú čokoládu a veľmi opatrne aj zvyšok snehu. Cesto dáme do formy a pečieme 35 minút. Po upečení vyklopíme a necháme na mriežke úplne vychladnúť. Plnka: Vyšľaháme maslo s cukrom do peny. Po malých množstvách zašľaháme syr izbovej teploty. Nakoniec vmiešame vaječný koňak a 2/3 malín. Cesto prekrojíme a naplníme krémom. Zmeriame obvod torty a dáme ju do chladničky. 600 g čokolády rozpustíme vo

vodnom kúpeli. Na pracovnú plochu rozložíme papier na pečenie rovnako dlhý ako obvod torty. Čokoládu necháme zľahka vychladiť a stierkou ju v silnej vrstve nanesieme na pripravený papier. Necháme trochu zatvrdnúť, ale len tak, aby sa s ňou dalo manipulovať. Tortu vyberieme z chladničky a omotáme ju čokoládovým pásom a následne ju do chladničky dáme aj s papierom. Smotanu a nalámanú zvyšnú čokoládu dáme do hrnčeka a miešame, pokiaľ sa čokoláda v smotane nerozpustí. Odložíme z ohňa a vyšľaháme maslo. Necháme takmer úplne vychladnúť a ešte tekutú čokoládovú zmes nalejeme na povrch torty a uhladíme. Dozdobíme zvyšnými malinami a čokoládovými hoblinkami. 

roviny musia byť vychladnuté! Elektrickým šľahačom vyšľaháme na požadovanú hustotu. Celý proces tr vá asi 4 minúty. Korpus prekrojíme priečne na polovicu, pokropíme jahodovou šťavou z kompótu, potrieme pripravenou plnkou, poukladáme na kolieska nakrájané banány a scedené jahody. Zopár jahôd si odložíme na ozdobu. Plnkou potrieme aj boky a povrch torty. Prikryjeme druhou polovicou

korpusu, ktorý tiež pokropíme jahodovou šťavou, a mierne pritlačíme. Povrch ozdobíme vyšľahanou práškovou šľahačkou a ozdobíme podľa vlastnej fantázie. Na povrch: Práškovú šľahačku vyšľaháme so studeným mliekom na požadovanú  hustotu.

Čokoládová torta s ovocím Suroviny: Na cesto: 12 vajec, 16 lyžíc kryštálového cukru, 16 lyžíc polohrubej múky, 1 kypriaci prášok, 4 lyžice vody, 4 lyžice kakaa; Na plnku: 400 ml smotany na šľahanie, 400 ml kyslej pochúťkovej smotany, 300 ml čokoládového jogurtu, 2 balíčky čokoládového pudingu bez varenia, podľa chuti práškového cukru, 2 lyžice kakaa, 2 konzervy jahodového kompótu, 4 banány; Na povrch: 2 balíčky šľahačky v prášku, 300 ml studeného mlieka Takto sa to podarí: Cesto: Bielky vyšľaháme so štipkou soli do peny, po lyžiciach zašľaháme

cukor, po jednom žĺtky, vodu, na najnižšom stupni zašľaháme preosiatu múku zmiešanú s kypriacim práškom a kakao. Upečieme vo forme, ktorú sme vymastili a pomúčili. Pečieme pri 180 °C 25 minút. Keď sa začne cesto oddeľovať od okrajov formy, vyskúšame špáradlom, či je korpus upečený. Teplota a čas pečenia sú orientačné. Chvíľu necháme postáť vo forme, vyberieme a necháme vychladnúť. Plnka: Do hlbšej misy dáme šľahačkovú smotanu, kyslú smotanu, jogurt, cukor podľa chuti, kakao a premiešame. Pridáme puding bez varenia. Všetky su-

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 407 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Siráckeho geregári MIESTNY ODBOR MATICE SLOVENSKEJ V PETROVCI

Jaroslav Čiep

údernej slovenskej brigády. Po vojne bol redaktorom slovenskélani si slovenská dolnozem- ho týždenníka Hlas ľudu a v noská verejnosť pripomenula vembri 1946 začal študovať v Brai nedožité deväťdesiate na- tislave, kde absolvoval Filozofickú rodeniny historika, prekladateľa, fakultu Univerzity Komenského. nestora slovenskej dolnozemskej Získal doktorát filozofie a vedeckú hodnosť kandidáta vied. V rokoch 1950 – 1955 bol na Slovensku väznený ako údajný titovský špión. Od roku 1957 pracoval v Bratislave v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied, v rokoch 1960 – 1964 bol šéfredaktorom vydavateľstva Pravda. V roku 1968 založil v Matici slovenskej Ústav pre zahraničných Slovákov a stal sa jeho prvým riaditeľom. Pôsobil v ňom do roku 1990, keď šiel do dôchodku. Od roku 1973 sa venoval výlučne vedeckovýskumnej činnosti. Ako historik sa špecializoval na históriu dolnozemských Slovákov. Je autorom objavných monografií Sťahovanie Slovákov na Dolnú zem v 18. a 19. storočí (1966, 1970), Slováci vo svete (1980), Dlhé hľadaPodobizeň Jána Siráckeho podľa nie domova (1985, 2002) a podkladu fotografie z vlastného asi sto štúdií uverejnených elektronického archívu Jaroslava Čiepa doma i v zahraničí. Preklado kameňa vykreslilo kamenárstvo dal zo srbskej, chorvátskej, Bartoš a základy, čiže podstavec slovinskej a macedónskej pamätníka vypracoval podnik Sýkora literatúry. Priekopník pri z Petrovca organizovaní kultúrnych stykov so zahraničnými historiografie Dr. Jána Sirácke- Slovákmi Dr. Ján Sirácky umrel ho. V stredu 16. decembra 2015 28. októbra 1998 v Bratislave. Miestny odbor Matice slovenskej Pochovaný je na Slávičom údolí, v Petrovci spolu s ústredím Matice ale na náhrobnej doske dodnes slovenskej v Srbsku v Dome MSS nie je uvedené jeho meno. Ľudovíta Mišíka v Petrovci uspoNa večierku v Petrovci o tom, riadali spomienkový večierok aký vlastne bol Ján Sirácky, si zavenovaný tomuto významnému spomínali Mária Katarína Hrkľová a nanajvýš zaujímavému človeko- zo Slovenska, Pavel Hlásnik z vi a pri tejto príležitosti na nádvorí Rumunska, Michal Lásik z Maďarmatičného domu odhalili jeho ska a naše niekdajšie študentky pamätník. v Bratislave Jarmila Pálenkášová a Ján Sirácky sa narodil 29. mája Anna Hansmanová. K týmto spo1925 v Báčskom Petrovci. Gym- mienkovo ladeným príhovorom naziálne štúdiá začal v rodnom Katarína Melegová-Melichová meste a skončil v Šuranoch roku prečítala slová biografického rázu 1944. Od jesene roku 1944 bol z pera Samuela Boldockého a Viepríslušníkom XIV. vojvodinskej ry Benkovej, ako i poďakovanie

• KULTÚRA •

tomuto našincovi, ktoré z Bratislavy zaslali Stanislav Bajaník a Viera Denďúrová-Tapalagová. Tieto ešte stále živé spomienky na báči Jana, ako ho viacerí kedysi oslovovali, hrou na syntetizátore dotvorili Vladimír Kováč z Báčskej Palanky a mladučká nádejná hudobníčka Iveta Kováčová z Petrovca. Potom sa prítomní presunuli na nádvorie Domu MSS, kde zástupca veľvyslankyne Slovenskej republiky v Belehrade Peter Susko spolu s predsedníčkou MSS Ka-

tarínou Melegovou-Melichovou odhalili pamätník. Svojráznu krivdu sme ako komunita z jeho rodného Petrovca urobili v čase, keď Dr. Ján Sirácky umrel a nikto zo zástupcov spoločenských inštitúcií odtiaľto neodišiel na jeho pohreb. Ale z toho sme sa nič neponaučili, lebo aj pri odhaľovaní pomníka nášmu významnému historikovi nevynasnažili sme sa skontaktovať a do Petrovca pozvať niekoho z pozostalých v rodine Jána Siráckeho.

O NAJSTARŠEJ SRBSKEJ KNIHE V PETROVCI

Miroslavovo evanjelium J. Čiep

okumentárny film a výstavu o knihe s opatreným textom aj po slovensky mali v utorok 15. decembra možnosť vidieť žiaci petrovskej základnej školy v budove Slovenského vojvodin-

hato ilustrovaná iniciálkami (296 kusov) vznikla pred rokom 1195 a v súčasnosti je pod ochranou UNESCO. V čase tureckých nájazdov uschovávali ju v srbskom kláštore Chilandár na gréckom polostrove Athos a od roku 1896 sa nachádza v Srbsku. V súčasnosti sa opatruje

Vzácna srbská kultúrna pamiatka aj v Báčskom Petrovci

ského divadla. Jedna z najstarších a najkrajších srbských písomných pamiatok Miroslavovo evanjelium (Miroslavljevo jevanđelje) písané v cyrilike na 181 listoch pergamenu pochádza z kláštorného kostola sv. Petra a Pavla z 12. storočia v Bijelom Polji. Samotná kniha bo-

v Národnom múzeu v Belehrade. Jeden exemplár jeho fototypického vydania (náklad 299 kusov) vypracovaného pre elitné svetové knižnice si mohli prelistovať aj Petrovčania a o histórii knihy hovoril Radmilo Vulić, majiteľ kníhkupectva Mala velika knjiga z Nového Sadu.

1 /4680/ 1. 1. 2016

Kultúra OBRÁTENÁ ČI OZAJSTNÁ REALITA PODĽA SLOVENSKÝCH UMELCOV

Reflexia súčasnosti v Novom Sade Vladimíra Dorčová-Valtnerová

menie je vždy recipročnou záležitosťou, ktorá si vždy vyžadovala, a tak je tomu aj dodnes – aktívny prístup konzumentov. Umelecký smer postkonceptualizmus, ktorý je na scéne posledné tri desaťročia, s priamou účasťou spotrebiteľov umenia počíta viac než inokedy, keďže autori spravidla nevytvárajú hmotné umelecké diela, ale sa sústreďujú na prezentáciu myšlienky. Súčasní umelci neponúkajú celý obraz, ktorý často existuje iba v mysli autora, a preto si vyžaduje zvláštny druh vnímavosti a citu. O tom sa presvedčia všetci tí, ktorí do 3. februára v Galérii súčasného umenia Vojvodiny v Novom Sade navštívia výstavu zo Slovenska Obrátené – Reveresed – Slovenské súčasné umenie kurátorov Zuzany Pacákovej a Vladimíra Beskida. – Vybrali sme 12 autorov a autoriek, ktorí majú spoločnú platformu jednak generačne, keďže ide o predstaviteľov strednej a mladšej generácie, a jednak tým, že sme vy-

brali postkonceptuálne a analytické Na výstave je teda predstavené teľka novosadského múzea Sanja prístupy v rôznych médiách, – pre vizuálne videnie skutočnosti 12 Kojićová-Mladenovová a pokrajinský Hlas ľudu kurátor výstavy Vladimír slovenských umelcov, a to, okrem tajomník pre kultúru Slaviša Grujić, Beskid vysvetľuje koncepciu výstavy, už spomenutých, aj Erika Bindera, ktorý ju aj otvoril, ide o výmennú ktorá podáva iný uhol pohľadu. – Mateja Gavulu, Denisy Lehockej, výstavu, ktorá je odzrkadlením práSnažíme sa vytvoriť istý druh reflexie Milana Tittela a Olje Triaškovej-Ste- ve prebiehajúcej návštevy Múzea súčasnosti na Slovensku alebo možno fanovićovej. súčasného umenia Vojvodiny s výaj v súčasnom svete. Títo autori stavou Prigušena egzistencija používajú rôzne médiá: máme v Košiciach. predstaviteľov, ktorí sú výrazIdea každého „obrátene zapísaní na medzinárodnej ného“ vizuálneho diela scéne – Romana Ondáka a Ilonu je vytvárať živé, vizuálne Némethovú, ale aj predstaviteľov nekontrolované prostredie najmladšej generácie reprezentooproti anestetickej politickej vanými Andrejom Dúbravským a realite v masových médiách Janou Kapelovou. Niektorí autori a mainstreame. Téma viac reagujú na politické témy, napr. než aktuálna aj pre našu Viktor Frešo cez obrázok sv. Havla srbskú, resp. slovenskú vojso streetartovým sprejom, iní vodinskú (krutú) realitu. Aj zasa podávajú inverznú logiku touto výstavou, ktorú podveci, o čom hovorí jeleň s loptou porujú Pokrajinský sekreMareka Kvetana, nepojazdný tariát pre kultúru a verejné výťah na kolieskach Viktora Freša, Z otvorenia výstavy: (zľava) Sanja informovanie, Ministerstvo či klobásky s reflektormi Andreja Kojićová-Mladenovová, Siniša Grujić, Ján kultúry a informovania SrbDúbravského. Zastúpené sú aj ro- Triaška, Vladimír Beskid, Viktor Frešo, Olja ska a Ministerstvo kultúry dinné témy podané napr. maľbou Triašková-Stefanovićová a Marek Kvetan Slovenska, sa potvrdilo, že Jána Triašku. Témy sú asi takýmto umenie spája všetkých ľudí spôsobom vrstvené, ale všade je tá Ako na otvorení výstavy 17. de- univerzálnym jazykom, ktorý počuť cembra 2015 pripomenuli aj riadi- hlasno, aj keď je ticho. iskra alebo reflexia súčasnosti.

VÝSTAVA OBRAZOV JÁNA KŇAZOVICA V ÚKVS

K sýtobelasým výšinám Juraj Bartoš

ohyb, pohyb, pohyb... Tam harmonický, onam naznačujúci napätie, až malý „incident“ aktérov. Na obrazoch Jána Kňazovica hlavné úlohy stvárňujú ľudia a domáce zvieratá. Dominuje im radosť. Pozorovateľa príbehov stvárnených štetcom maestra napĺňa dobrou náladou. Pohyb v tanci, pohyb v hre či pri obyčajnej prechádzke prebúdza v človekovi chuť poskočiť, pobehnúť, pripojiť sa, tobôž ak zachytený výjav koketuje s groteskou. Na druhej strane neživá príroda, stromovie, kvetiny, útulné domce kovačickej dediny sálajú príjemným pokojom. Prirodzene, Kňazovicov pokoj, a nepokoj taktiež, umocňuje maliarova obľúbená ultramarínová farba. Do nej zručne zahaľoval „nočný život“, čiže dedinské zábavy, ale aj odchody na roľu i návraty z práce na poli...

www.hl.rs

Z programu vernisáže: (sprava) Maja Grujićová, Anna Kňazovicová, Jaroslava Benková-Vlčeková, Vladimír Valentík, Mária Raspírová a Anna Žolnajová-Barcová Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade výstavou 19 olejomalieb z celkove viac než 2 000 obrazov, koľko namaľoval Ján Kňazovic (18. 6. 1925 – 21. 4. 1985), pripomenul verejnosti 90.

Informačno-politický týždenník

výročie narodenia a tri desaťročia úmrtia jedného z najoriginálnejších kovačických maliarov samoukov. Početné jeho obrazy zakotvili v galériách a súkromných zbierkach doma a vo svete a príspevky o ňom

sú zaradené do viacerých domácich a svetových publikácií o insitnom umení. Žiaľ, na vernisáži (v utorok 15. decembra 2015) bola len hŕstka milovníkov insitného výtvarného prejavu. O diele Jána Kňazovica (prítomná bola i jeho dcéra, maliarka Anna Kňazovicová) znalecky hovoril výtvarný kritik Vladimír Valentík. Riaditeľka Galérie insitného umenia v Kovačici Mária Raspírová prečítala text známeho znalca insity zo Slovenska Ivana Melicherčíka a kustódka GIU Anna Žolnajová-Barcová oboznámila prítomných s činnosťou tejto kovačickej galérie. O to, aby sa nám vznešenejšie vznášalo za Kňazovicovými zhmotnenými spomienkami na nie tak dávny život a obyčaje kovačických Slovákov, sa postarala Jaroslava Benková-Vlčeková, sólistka opery Srbského národného divadla v Novom Sade, rozkošným prednesom niekoľkých skladieb Viliama Figuša-Bystrého; na klavíri ju sprevádzala Maja Grujićová. Výstava v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov bude prístupná do 16. januára. • KULTÚRA •

KOMORNÝ ZBOR MUSICA VIVA

Pätnásť rokov s piesňou na perách Jaroslav Čiep

roku za nami uplynulo presne pätnásť rokov od založenia Komorného zboru Musica viva v Báčskom Petrovci, a preto si speváci a speváčky tohto speváckeho telesa nedali ujsť príležitosť na patričnú oslavu. Pätnásť rokov nepretržitej činnosti zboru založeného v jeseň roku 2000 sprítomnili aj verejne v rámci Vianočného koncertu v piatok 18. decembra v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára. V rámci koncertu vystúpili zboristi so svojou dirigentkou Marienou Stankovićovou-Krivákovou a početnému obecenstvu srdcia naplnili spevom. Predniesli piesne zo svojho repertoára, teda vianočné, duchovné alebo upravené ľudové piesne, ale vlastný sviatok dožičili aj hosťom – sólistkám a hudobníkom. Musica viva si zaspievala aj v spoločnosti speváčky Ľudmily Berediovej-Stupavskej, ktorá zaspievala aj sólo,

Komorný zbor Musica viva – 15 rokov činnosti ale aj s členkou zboru Boženou Bažíkovou. Obecenstvu sa predstavili aj mladé hudobníčky zo Základnej hudobnej školy Josipa Slavenského Iveta Kováčová na klavíri a Elizabet Eliášová na husliach. Hrou na husliach prítomných oduševnila aj stredoškoláčka z Hudobnej ško-

ly Isidora Bajića Marína Cerovská. Emočný zážitok o ďalší stupienok posunul hrou na klavíri Vladimír Kováč, ktorý v posledných rokoch tento zbor hudobne sprevádza a v ňom aj spieva. Úvodom tohto krásneho večierka sa na domácej pôde prítomným

prihovorila riaditeľka gymnázia Anna Medveďová a v mene Matice slovenskej v Srbsku i Katarína Melegová-Melichová. Večierok moderovala Viera Dorčová-Babiaková, ktorá skrátka sprítomnila bohaté dejiny tohto zboru a prečítala i vianočnú úvahu z pera spisovateľky Viery Benkovej. Anna Hansmanová predniesla Benkovej báseň Vianočný zázrak. Pri tejto príležitosti sa zboristi diplomami a kvetmi zavďačili aktívnym spolupracovníkom, ale i členom zboru, z ktorých tri speváčky sú s dirigentkou v zbore od samotného začiatku. Zároveň primerané slová vďaky, že sa v určitom čase angažovali v zbore, adresovali aj niekdajším členom. Celkom na koniec podujatia, tak ako ho vo vianočnom duchu i začali, všetci spolu si zaspievali pieseň Tichá noc. Večierok pokračoval vo voľnejšej nálade. Nechýbala ani torta a zoskupená spoločnosť sa pobavila akože inak – iba s piesňou na perách.

VIANOČNÝ KONCERT V SELENČI

S Betlehemským svetlom Juraj Berédi

ko obvykle na sklonku roku, aj v nedeľu 20. decembra 2015 Komorný zbor Zvony so svojím vedúcim PaedDr. Jurajom Súdim, za nezištnej pomoci sponzorov a ľudí dobrej vôle, usporiadal v Selenči tradičný vianočný koncert duchovných piesní Pánovi spievame spolu. Podporil ho aj Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné spoločenstvá. Koncert prilákal do siene Domu kultúry veľký počet milovníkov zborového spevu a duchovných piesní nie iba zo Selenče, ale aj zo širšieho okolia.

Primerané vianočné vinše zarecitovali malí vinšovníci, žiaci nižších ročníkov ZŠ J. Kollára, ktorých pripravila profesorka Renata Súdiová. Na programe vystúpili i žiacky zbor, orchester základnej školy, Komorný zbor Zvony, zbor evanjelickej a. v. cirkvi v Selenči Ozvena, ako i hos• KULTÚRA •

Čaro Vianoc na javisku a v dušiach účastníkov i divákov tia: z Pivnice Komorný zbor Nádeje, z Bečeja cirkevný zbor Svetog velikomučenika Georgija, z Báča Mestský zbor Neven a Zmiešaný zbor Santa Marija, z Kulpína rodina Mamojková, ako i sólisti Dávid Bertran z Báča a Mária Turanská zo Selenče. Obecenstvo pozorne sledovalo všetky vystúpenia a po-

tleskom odmenilo všetkých účastníkov. Koncert svojou prítomnosťou poctil predseda Obce Báč Dragan Stašević, ako aj predstavitelia kultúrneho, spoločenského a duchovného života Selenče. Na javisku počas programu bolo aj Betlehemské svetlo, ktoré do Selenče každoročne prinesú skauti

z Osijeka – členovia Združenia skautov Slavonski hrast, a občania si ho potom môžu preniesť aj do svojich domov. Koncert v sebe nesie poslanie, že nie je podstatný jazyk dorozumievania, ani vierovyznanie, ale dôležité je, že sa spieva a aj týmto spôsobom sa účastníkom a divákom sprístupní radosť z blížiacich sa najkrajších kresťanských sviatkov. Keď utíchnu posledné tóny spoločne zaspievaných piesní Tichá noc a Daj Boh šťastia tejto zemi, zavládne ticho v Selenči. Týmto koncertom sa uzavrie rok a skončia všetky kultúrne udalosti. Koncert moderovala Anna Margaréta Valentová a organizátori pre účastníkov prichystali aj spomienkové darčeky, ktoré vypracovala Kristína Kaňová, a ďakovné diplomy.

1 /4680/ 1. 1. 2016

Kultúra V MOMS V KOVAČICI

Oslava štvrťstoročia činnosti Anička Chalupová

ačiatkom druhej polovice decembra 2015 kovačickí matičiari príležitostným programom oslávili 25. výročie obnovenia činnosti Miestneho odboru Matice slovenskej v Kovačici. Po hymnickej piesni Po nábreží koník beží..., ktorú zaspievali členovia mužského Komorného zboru Skala pod vedením učiteľa hudby Pavla Tomáša st., slávnosť otvorila a hostí pozdravila Mária Kováčová, predsedníčka MOMS. Za prítomnosti početných hostí, tak domácich, ako i tých spoza chotára (z Aradáča, Bieleho Blata, Zreňaninu, Vojlovice a Báčskeho Petrovca), kovačickí matičiari Katarína Stanová, Ján Tomáš a Ján Dišpiter sprítomnili dejiny a činnosť tohto 25-ročného MOMS.

Členovia Mužského komorného zboru Skala a Mária Kováčová, predsedníčka MOMS

V programe oslavného večierka účinkovali spevokoly cirkevných zborov Kovačica I a II a príležitostnými básňami k slávnostnejšiemu ovzdušiu prispeli žiačky kovačickej školy a profesorka Mária Kotvášová-Jonášová.

Činnosť kovačického MOMS bola obnovená 16. decembra 1990. Predsedom sa stal Dr. Jozef Benka a neskôr vedenie mali na starosti predsedovia Tomáš Hriešik, Martin Toman, Ján Špringeľ, Pavel Jonáš, Katarína Stanová,

SVETOVÉ BIENÁLE ŠTUDENTSKEJ FOTOGRAFIE

S rokmi stúpali i nároky Oto Filip

e to veľká prehliadka záberov v ich plnej kráse. Fotografia prírody, módna, portrétová, historická, experimentálna, sociálna, urbánna, novinárska, makrofotografia... Všetky z uvedených druhov, vrátane kategórií n e u v e d e n ý c h , Self-portrait: Peter Lančarič (Slovensko) možno objaviť na 5. Svetovom bienále študentskej bienále študentského plagátu, fotografie, ktoré sa 15. decembra tento rok zase Svetové bienále začalo vo vestibule ústrednej bu- študentskej fotografie. Podujatie, ktoré sústavne nadobúda na kvadovy Univerzity v Novom Sade. Celé desaťročie sa novosadská lite a vyprofilovalo sa do udalosti Akadémia umení stará o to, aby známej na všetkých rovnobežkách decembrové dni boli ozajstným tejto našej komunikáciami presviatkom tvorivosti, umenia, du- pojenej, modrej a ťažko skúšanej cha. Vlani to umožnilo Svetové planéty.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Približne stodvadsať prác na výstave, zvolených z okolo tisícpäťsto ponúknutých, účinkovanie študentov odborov fotografie alebo jednoducho milovníkov tohto druhu umenia z tridsiatich krajín a všetkých svetadielov, treba brať ako svedectvo, že fotografia na prelome storočí zďaleka nevyčerpala vlastné možnosti, potenciály. Ako uvádza expert Allan Parker z Veľkej Británie (University of Westminster, Londýn), vzťah fotografie a umenia je v stálom a turbulentnom stave nového objavovania a prispôsobovania. Pritom je isté, že snímka má väčšiu alebo významnejšiu úlohu než kedykoľvek predtým, či už je hlavnou súčasťou nejakej práce, alebo vedľajšou zložkou väčšieho projektu.

Pavel Baláž, Zuzana Lenhartová a dnes aktuálna predsedníčka Mária Kováčová. Od obnovenia činnosti dodnes kovačický MOMS bol veľmi aktívny na kultúrno-osvetovom a spoločenskom poli. Dlhý je zoznam aktivít kovačických matičiarov, ale medzi tie najvýznamnejšie patria napr. tradičné preteky v kolkoch v rámci predslávnosťových dní v Kovačici, januárový matičný ples venovaný Máriám a Pavlom a pod. Za svoju obetavú činnosť matičiari v roku 2002 dostali najvyššie matičné uznanie – Pamätnú medailu Cyrila a Metoda, ktoré udelila Matica slovenská na Slovensku. Na záver slávnostného zasadnutia, ktoré sa usporiadalo v sieni cirkevného zboru Kovačica I, odzneli aj podnetné príhovory hostí: Kataríny Melegovej-Melichovej, predsedníčky Matice slovenskej v Srbsku, vznešeného pána Pavla Sklenára, seniora banátskeho a farára cirkevného zboru Kovačica I, profesorky Zuzany Lenhartovej a predsedu Obce Kovačica Jána Husárika. Jej rôznorodosť a všadeprítomnosť potvrdzuje i tematický obsah podujatia usporiadaného Akadémiou umení a podporeného Pokrajinským sekretariátom pre kultúru a verejné informovanie, ako i Pokrajinským sekretariátom pre vedu a technologický rozvoj. Jeho základným cieľom je podľa dekana Akadémie umení prof. Sinišu Bokana promovanie fotografického umenia a praxe tohto média, jeho priblíženie sa k mladým, ako aj mladých fotografov k širšiemu auditóriu. Dívajúc sa cez hľadáčiky zrkadloviek na život vo všetkých jeho podobách a obmenách, mladí aktéri a autori zase ukázali, že v žiadnom prípade nie sú otrokmi stereotypov, ani vyznávačmi úcty k doterajším autorským kultom. Z ich tvorivých pohľadov vanie nové, analyzované inakšou optikou, aká zväčša bola platná včera alebo platí ešte aj dnes. Jedným z predpokladov kvality je tak konkurencia a kvantita, no oveľa viac ide o čosi nad tým: o hĺbku nového pohľadu. Vŕtajúceho do hlbín, odhaľujúceho ozajstnú povahu a obsah ľudí, predmetov a javov vôkol nás.

• KULTÚRA •

UDELILI CENY NOVÉHO ŽIVOTA A ZORNIČKY

Vytrasovať cestu k čitateľom Jasmina Pániková

ruhá polovica decembra už roky patrí vyhodnoteniu súťaží našich dvoch časopisov – Nového života a Zorničky, ktoré organizujú Výbor pre kultúru NRSNM a Slovenské vydavateľské centrum. Tradične zhodnotia priebeh súťaže, práce, odmenia tých najlepších a, našťastie, vždy udeľujú aj knižné výtlačky už osvedčeným autorom. Tak bolo aj v pondelok 21. decembra, keď podľa slov moderátorky akcie Svetluše Hlaváčovej odmenili tých, ktorí stáli pod ochranou múz. Múzy inšpirovali a členovia komisií hodnotili. Komisia, ktorá hodnotila práce súťaže Nového života, pracovala v zložení: Zuzana Čížiková (predsedníčka), Marta Součková a Zdenka Valentová-Belićová. Rozhodli, že prvú cenu časopisu Nový život udelia Ladislavovi Čánimu za cyklus básní Hra na zabúdanie. Dve druhé ceny udelili Annamárii Boldockej-Grbićovej a Anne Margaréte Valentovej. Udelili aj tri tretie ceny, a to Jankovi Takáčovi, Martine Bartošovej a Mišovi Smišekovi. V mene komisie Z. Čížiková zdôraznila, že na súbeh prišlo 46 básnických a prozaických výtvo-

rov, rozličnej tematickej a výrazovej orientácie a, samozrejme, aj rozličnej kvality. Ako povedala, s kvantitou mierne stúpla i kvalita príspevkov, najmä jazyková úroveň. „Odvrátenou

rovnako úspešní. Trojčlenná komisia v zložení: Jarmila Hodoličová (predsedníčka), Martin Prebudila a Mária Vršková, rozhodla, že prvou cenou za prózu odmení Katarínu Mosnákovú-

Najúspešnejší autori súťaže Nového života a Zorničky so šéfredaktorkami časopisov a riaditeľom SVC stranou je zase nedostatočná úroveň písaného jazykového prejavu väčšiny príspevkov, kde dominuje najmä nenáležité používanie srbských slov a konštrukcií, čo pôsobí rušivo a znižuje hodnotu textu,“ upozornila Čížiková. S múzami sa kamarátili aj početní autori, ktorí písali práce pre deti. Samozrejme, nie všetci mohli byť

-Bagľašovú za poviedky Ako sa pevná linka Inka zoznámila s mobilom a Každý deň sa niečo nové naučím, zatiaľ čo za najlepšiu báseň komisia vyhlásila básne Zoroslava Speváka Jesenského Koza Kveta a Sedel som raz na stoličke. Pravdaže, udelili aj iné ceny. V kategórii prózy druhú cenu dostal Z. Spevák Jesenský a tretiu dostali

ERDEVÍK

Čo dokáže pekné slovo Danuška Berédiová

ZŠ Savu Šumanovića v Erdevíku v pondelok 21. decembra 2015 boli udelené ceny žiakom, ktorí napísali najkrajšie slová. Literárny súbeh Čo dokáže pekné slovo už piaty rok pravidelne vypisuje Komisia pre literárno-vydavateľskú činnosť Výboru pre kultúru NRSNM spolu s Výborom pre vzdelávanie NRSNM a Slovenským vydavateľským centrom. Na súbeh bolo zaslaných úhrnne 48 prác v kategórii žiakov vyšších ročníkov základných škôl Na pamiatku aj spoločná fotografia a 16 prác v kategórii žiakov stredných škôl a gymnázií, a tak boli túch (členovia). V záverečnej správe aj hodnotené. Oceňovala ich komisia pochválili ochotu a snahu učiteľov v zložení: Martin Prebudila (predseda) slovenčiny, že animovali početných a Svetluša Hlaváčová a Pavel Ma- žiakov, aby sa prihlásili na súbeh. • KULTÚRA •

Na pondelkovej slávnosti sa prítomným najprv prihovorila riaditeľka hostiteľskej školy Natalija Matijevićová-Punošová, potom predseda Výboru

Milina Čiliaková a Aneta Lomenová. V kategórii poézie druhou cenou sa ovenčila Zuzana Čížiková a treťou Ján Valenta. Predsedníčka komisie Jarmila Hodoličová zdôraznila, že sa vyžadujú kratšie literárne útvary – poézia, krátka próza, črty, jednoaktovky, ako aj 2 – 7 básní jedného autora, prípadne maximálne 5-stranový prozaický text. Navrhla, aby sa do budúcna vypracovali stanovy, ktorými by sa určili vekové kategórie autorov príspevkov. Jedna kategória by bola pre autorov do 35 rokov a druhá pre tých, ktorí túto vekovú hranicu prekročili. „Potrebné je dať šancu mladým autorom, ktorých v oblasti detskej literatúry nemáme veľa. Ak ich práce budú menej kvalitné v takejto súťaži a vyradia ich už renomovaní autori, mám pocit, že sa mladí vzdajú a na budúci rok nebudú mať odvahu zúčastniť sa v súťaži,“ zdôraznila J. Hodoličová. Slávnostná akcia patrila aj najnovším knihám našich spisovateľov. Vladimír Valentík, riaditeľ SVC, odovzdal autorské výtlačky Anne Malkovej, Víťazoslavovi Hroncovi, Viere Benkovej a Ladislavovi Čánimu. Nakoniec zacitujeme prof. Hodoličovú, ktorá povedala, že sa práce nepíšu iba preto, aby sa písali a aby boli odmenené, ale aby sa dostali k čitateľovi. To je cieľ. Rovnaký cieľ majú aj nové knihy. Nie zostať ležať ladom, ale ocitnúť sa v rukách čitateľov. pre kultúru NRSNM Ján Slávik a koordinátorka tohto výboru Svetluša Hlaváčová. V kategórii žiakov od 5. do 8. ročníka komisia udelila prvú cenu Denise Hanuľovej z Báčskeho Petrovca, druhú cenu Zuzane Tomášikovej z Padiny a Lei Herčekovej z Pivnice, tretiu cenu Laure Hruškárovej zo Starej Pazovy, Filipovi Strakovi z Kovačice a Karmene Kováčovej zo Selenče. V kategórii žiakov stredných škôl a gymnázií komisia udelila prvú cenu Emílii Jane Pálešovej z petrovského gymnázia, druhú cenu kovačickej gymnazistke Hane Čížikovej a pazovskej gymnazistke Anabele Stošićovej, tretiu cenu petrovským gymnazistkám Tatiane Krížovej a Maríne Turčanovej. Komisia navrhla udeliť ešte aj tri špeciálne ceny: Une Brtkovej a Igorovi Čížikovi z Kovačice a Nine Marčokovej z Kysáča. Udelenie cien spestril program, ktorý pripravili žiaci z Erdevíka, Ľuby a Bingule. Na záver komisia navrhla, aby v časopisoch Zornička a Vzlet boli okrem odmenených prác uverejnené aj ďalšie kvalitné práce zaslané na súbeh.

1 /4680/ 1. 1. 2016

Foto: A. Meleg

Kultúra  RECENZIA

Príbeh literárnej kritiky

Adam Svetlík: Premeny literárnej kritiky vojvodinských Slovákov. SVC, Báčsky Petrovec 2015

Zuzana Čížiková

ajnovšia kniha renomovaného a tvorivého literárneho kritika strednej generácie Adama Svetlíka pod názvom Premeny literárnej kritiky vojvodinských Slovákov prináša pútavý a zaujímavý príbeh o dejinách kritického čítania literatúry vojvodinských Slovákov (toto spojenie autor dôkladne vysvetľuje a v duchu vlastného poznania a skúsenosti vo výskume literatúry aj argumentovane zdôvodňuje). Okrem svojrázneho dolnozemského chronotopu (M. Bachtin) – kniha hovorí o časovom rozpätí vyše sto rokov, od konca 19. storočia až po súčasnosť a lokalizuje ho do priestorov slovenskej vojvodinskej Panónie, kniha má aj „románovú situáciu” (J. Števček): tvorí ju kultúrne a literárne ovzdušie v našom slovenskom vojvodinskom etniku v uvedenom období. Medzi hlavnými postavami v príbehu o osudoch literárnej kritiky dominujú mužské postavy: J. Kmeť, M. Babinka, V. Hronec, M. Harpáň, S. Boldocký, S. Čeman, J. Valihora, M. Babiak, aby sa postupne čoraz viac skloňovali aj ženské mená: M. Myjavcová, J. Hodoličová, Z. Čížiková a M. Šimáková-Speváková

a môžeme povedať, že sú tu aj vedľajšie postavy: J. Maliak, J. Čajak st., A. Sirácky, M. Topoľský, A. Mráz, M. Filip, J. Labáth, V. Benková, M. Dudok, M. Demák a iní. Historické a skutočne žijúce postavy tohto príbehu a ich literárnokritické osudy autor / rozprávač stvárňuje na základe skutočných udalostí a vierohodných prameňov a dokladov, ale v duchu svojho literárnokritického a tvorivého gesta, ktoré je poznačené toleranciou, otvorenosťou a dialogickosťou, rozprávanie o literárnej kritike buduje a dotvára fikciou. Tak sa autorské krédo aj v takomto žánri, ako sú literárne dejiny, kde sa očakáva objektívnosť, informovanosť, dokumentárnosť, mení na radosť z písania a tvorenia a u čitateľov na radosť z čítania… V úvode sa rekonštruuje proces písania dejín kritiky a dávajú sa základné smernice, ako „príbeh“ kritiky čítať a ako si ho dotvárať. Kulisou rozprávania o kritike je literárny život, najmä život časopisov a s tým súvisiaca vydavateľská činnosť, kde sa prejavuje pulzovanie a životaschopnosť enklávnej literatúry. V expozícii sa predstavujú začiatky literárno-kritického „rodu” a teda i zrod kritickej „ságy” slovenskej vojvodin-

skej kritiky. Striedanie generácií, reflektovanie našej tvorby z pera našich autorov (spravidla tu na „dolniakoch”, ale sčasti i tam hore), súboj a konflikt otcov a synov, neskoršie i nástup dedičiek, vzťah k dedičstvu a splácanie dlhu zo strany potomkov, snaha prekročiť hranice (málosti) a pod. sú nosné uzlové body „príbehu“ a konfliktov. Základná peripetia nastáva v druhej polovici 20. storočia a najvýraznejšie na to ukazuje napätie a z toho vyplývajúci konflikt medzi tradicionalistickým, čiže pozitivistickým a modernistickým / scientisticky orientovaným pohľadom na literárne artefakty. Knihou sa tiahnu dve dejové línie, navzájom poprepletané a dobre prepojené, jednu tvoria dejiny kritického čítania literatúry zo strany vojvodinských Slovákov, čiže svojrázny „metatext o metatextoch“ a druhú polemiky. Najmä táto druhá línia je dynamická a plná napätia, bez ktorého sa žiaden dobrý príbeh nezaobíde. Ponúka priestor aj na čitateľské dotváranie konfliktných situácií, v zmysle polemicky vyhrotených textových súbojov a verbálnych „bitiek“. Ale nie všetko je v zamení súboja, tak ako život nie je čierno-biely, aj toto slovesné

dielo zaznamenáva a zachytáva aj rôzne odtienky a nuansy v kritickom myslení o literatúre… Príbeh kritického čítania literatúry videný očami Adama Svetlíka je i v znamení dialógu. M. Bachtin hovoril o románe ako dialógu a v tomto zmysle aj dejiny Premeny kritiky… môžeme vnímať ako dialóg aktérov „premien“ o spoločnej záujmovej sfére a tou je literatúra, dialóg slovenskej vojvodinskej kritiky so slovenskou a širšie i svetovou, dialóg autora a rozprávača so súčasnými tendenciami v kritickej reflexii a literárnej teórii, dialóg literárneho kritika s vlastným alter egom homo fabera a homo ludensa… Príbeh o literárnej kritike je veľmi pútavý a dynamický (prispieva k tomu aj posunutie biografických údajov pod čiaru), zaujímavý a hravý… V tomto príbehu autor a rozprávač A. Svetlík však vynechal jednu významnú postavu slovenského vojvodinského kritického sveta, a to samého seba; zrejme s cieľom chrániť svoje autorstvo a v duchu svojho chápania literatúry ako pluralitného a pulzujúceho fenoménu zachovať aj jeho hlavnú podmienku, a to je individualizácia a subjektivizácia prehovoru. Na čitateľovi teda zostáva toto prázdne miesto domyslieť si a doplniť si kontúry hlavného hrdinu, ktorý sa prejavuje aj ako rozprávač a skrýva sa ako postava. Alebo si ho, ak tak chce, aj odmyslieť, čo by, podľa mňa, bola veľká škoda.

V OBECNEJ KNIŽNICI V KOVAČICI

Venované Ľudovítovi Štúrovi Anička Chalupová

ri príležitosti 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra, významnej osobnosti slovenskej histórie a jazykovedy, v piatok 18. decembra 2015 v Obecnej knižnici v Kovačici odznelo historicko-literárno-hudobné pásmo. Po uvítacích slovách riaditeľky knižnice Márie Ďurišovej, ktorá krátko poukázala na historický prínos Ľudovíta Štúra pre našu súčasnosť, milovníkov literatúry a ctiteľov osobnosti a diela tohto významného národovca, veršami a úryvkami z literárnej tvorby potešili členovia literárnej sekcie tejto kultúrnej ustanovizne:

www.hl.rs

Zuzana Čížiková, Jarmila Diňová, Zuzana Hrková, Martin Sampor, Anna-Andrea Holíková, Zuzana Valentová, Eržika Pilmajerová, Ján Chrťan, Đurica Krstin, Mária Kotvášová-Jonášová, Katarína Stanová a Eva Pavićevićová. Digitálnu literárno-historickú prezentáciu, ktorú pripravila profesorka Anna Hrková, ľubozvučnou slovenčinou predniesli Gabriela Svetlíková a Ján Farkaš, žiaci Základnej školy Mladých pokolení v Kovačici. K slávnostnejšiemu ovzdušiu podujatia prispeli aj členovia seniorského zmiešaného zboru a cirkevného spevokolu, ktorí pod taktovkou Alžbety Hriešikovej zaspievali niekoľko príležitostných

Informačno-politický týždenník

Z ovzdušia príležitostného večierka

piesní. Historicko-literárno-hudobné pásmo venované Ľudovítovi Štúrovi moderovala profesorka Anna Tomanová, knihovníčka Obecnej knižnice. • KULTÚRA •

VERNISÁŽ V KYSÁČI

výtvarný prejav sa líši vzťahom k týmto motívom. Text na vernisáži prečítala Annamária Boldocká-Grbićová. V príhovore výtvarného kritika Vladimíra Valentíka bolo počuť, že sa M. Ďurovka po rokoch a dôkladnom tvorivom prieskume Zo slávnostného otvorenia výstavy: (zľava) Annamária Boldocká-Grbićová, Michal abstraktného Ďurovka, Michal Madacký a Vladimír Valentík prejavu, zak l a d a j ú ce h o sa predovšetkým na kompozícii byť trochu konkrétnejší, bližšie rôznofarebných plôch, rozhodol k empirickému svetu. Pritom sa

snažil nadobudnuté maliarske skúsenosti adekvátne aplikovať na dva nové cykly obrazov, ktoré jasne môžeme vnímať ako les alebo asociačne ako rovinu. – Avšak jeho bohatá koloristická skúsenosť, jeho znalosť narábania s hodnotami farieb aj tu sa prejavila a bez ohľadu na to, či by sme chceli uvažovať o konkrétnych lesoch, či ide o jarný, letný, či jesenný les, najlepšie by bolo povedať, že je to les Michala Ďurovku. Lebo ovzdušie, ktoré dotvára farba obrazov, je vlastne farebná skúsenosť M. Ďurovku z predošlých období. Nie často sa stáva, že maliari alebo výtvarníci vystúpia do verejnosti s takým umeleckým odkazom a niečím úplne novým, – povedal Valentík predtým než výstavu otvoril. Súčasťou výstavy, ktorá bude otvorená do konca januára 2016, je kvalitný katalóg, ktorý vyšiel vďaka podpore Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie.

výtvarných umelcov Leonardo Nové Bánovce, zatiaľ čo novopazovský Mládežnícky kultúrno-umelecký spolok svätého Savu získal titul najlepšieho kultúrneho kolektívu. Plaketu Svetlost za životné dielo udelili Anne Đurđevićovej (vedúcej speváckeho zboru Tília), Radmile Andrejevićovej (vedúcej Mestského speváckeho zboru) a Kataríne Verešovej, herečke, novinárke, publicistke a cirkevnej archivárke. Toto prestížne obecné uznanie dostali Anica Ćaćićová (za zveľadenie folklórnej

tradície), Miroslav Trucanović (za rozvoj divadelného ochotníctva) a Siniša Popov (za dlhoročný rozvoj výtvarného ochotníctva). Uznania najúspešnejším udelili Alexander Bako, podpredseda ZO Stará Pazova, a Petar Nerandžić, tajomník tamojšieho zväzu ochotníkov. Program moderovala Anđelka Mali, ktorá je zároveň i predsedníčkou združenia staropazovských ochotníkov. V hudobnej časti vystúpili ochotníci z Golubiniec a Novej Pazovy.

Lesy Michala Ďurovku Elena Šranková

amostatnú výstavu Lesy a roviny akademického maliara Michala Ďurovku slávnostne otvorili na Jána v nedeľu 27. decembra 2015 v Galérii SND v Kysáči. Početných hostí privítal vedúci galérie Michal Madacký. Medzi hosťami boli Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka MSS, Ján Slávik, predseda Výboru pre kultúru NRSNM, a mnohí predstavitelia inštitúcií, spolkov a cirkví z Kysáča. O výstave sa inšpiratívnym textom Stretnutie neba a zeme zmienila akademická maliarka Rajna Kruljová. Konštatovala, že nový cyklus obrazov M. Ďurovku vedie do poézie romantizmu. Podľa nej lesy a roviny možno vidieť na obrazoch početných umelcov, ale Michalov

STARÁ PAZOVA

Udelili plaketu Svetlost za rok 2014 Anna Lešťanová

oci je aj rok 2015 za nami, v organizácii Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova v stredu 16. decembra 2015 v divadelnej sále bola slávnosť, na ktorej udelili najväčšie obecné uznanie plaketu Svetlost v oblasti kultúry za rok 2014. Na slávnosti, ktorá bola niekoľkokrát plánovaná, odmenili 36 jednotlivcov a kolektívov bronzovými, striebornými a zlatými malými plaketami Svetlost za dosiahnuté úspechy na pokrajinských a republikových súťažiach. Medzi jednotlivcami a kolektívami odmenenými bronzovými malými plaketami Svetlost sú i recitátorka Jana Rumanová, SKUS hrdinu Janka Čmelíka a Mária Bzovská, sólistka tohto spolku, tiež Jaroslav Vrška zo Združenia výtvarných umelcov Stará Pazova. Strieborné malé plakety Svetlost dostali aj recitátorka Mia Verešová a SKUS hrdinu Janka Čmelíka, kým sa zlatými malými pla• KULTÚRA •

ketami Svetlost ovenčili i recitátori Ema Kočišová a Miloš Simonović. Za najlepšieho kultúrneho pracovníka v roku 2014 vyhlásili Rudolfa Cetinića, člena Združenia

PREMIÉRA PAZOVSKÉHO KALENDÁRA 2016 sa uskutočnila vo štvrtok 17. decembra 2015 v Klube VHV Slovenského národného domu. Vydavateľom tohto pravidelného periodika, ktorý vychádza už 15 rokov a je známy a čítaný i za hranicami nášho štátu, je staropazovský SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Najnovší Pazovský kalendár – tentoraz venovaný deťom – predstavili a o jeho náplni hovorili Martin Prebudila, redaktor, a členovia redakcie Anna Simonovićová a Ján Horvát. Medzi hosťami tohto podujatia bol i staropazovský rodák, novinár Ján Filip, ktorý žije a pracuje na Slovensku. Podľa jeho slov kalendár zachováva tradíciu pôsobenia tunajších Slovákov a je „nesmiernou studnicou poznania“. V rámci premiéry (na fotografii) predstavili aj najnovšie cédečko Slovenského ľudového orchestra. Z promovaného cédečka Ešte si ja pohár vína vypijem... piesne na ukážku, pravdaže, za sprievodu orchestra, zaspievali Nataša Ćirkovićová a Boris Babík. A. Lš. 1 /4680/ 1. 1. 2016

Kultúra • Gratulácie STARÁ PAZOVA

Premiéra muzikálu Annie Anna Lešťanová

lenovia Divadelnej sekcie ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove v pondelok 21. decembra 2015 mali úspešnú premiéru muzikálu Annie, inšpirovaného rovnomenným filmom. Úpravu textu a réžiu mali na starosti štyria profesori tejto pazovskej školy – Anička Balážová, Andrea Dvornická-Machová, Lýdia Gedeľovská a Ivan Ječmen. Divadelná sekcia tejto školy úspešne pracuje už niekoľko rokov a podľa oduševnenej reakcie obecenstva v plnej divadelnej sále i tento projekt má sľubnú budúcnosť. V štyridsaťminútovom muzikáli protagonisti dokázali, že sú nielen talentovanými hercami, ale aj tanečníkmi a spevákmi.

www.hl.rs

Predstavenie je nabité silnými emóciami (dej sa uskutočňuje v sirotinci) a zahrané v azda tú najkrajšiu predvianočnú chvíľu, keď všetci v sále v hĺbke duše pocítili veľavravný odkaz 14 hercov (žiakov vyšších ročníkov) o význame jestvovania rodiny, vzájomnom uctievaní sa a najmä o láske. Muzikál Annie je krásnym výsledkom trojmesačnej intenzívnej práce. Podpora a pomoc celému súboru sa dostala nielen zo školy (z kolektívu a od rodičov), ale i zo SKUS hrdinu Janka Čmelíka a MOMS. Ako sa dozvedáme od Ivana Ječmena, s týmto predstavením by sa chceli zúčastniť nielen na detskej divadelnej prehliadke 3 x Ď, ale i na ďalších detských divadelných súťaženiach ochotníckeho rázu.

Informačno-politický týždenník

 KRÁTKE SPRÁVY

Šíd

Výstava v Múzeu insitného umenia Iliju Bašičevića-Bosilja. V polovici decembra k 120. výročiu narodenia popredného umelca I. Bašičevića-Bosilja bola otvorená nová výstava jeho obrazov. Návštevníci si tentoraz mohli pozrieť práce z jeho dvoch cyklov (z úhrnne sedem, koľko obsahuje jeho výtvarný opus). Ten prvý je najmenší (je v ňom 18 obrazov), druhý je už bohatší (42 obrazov) a sprievodcom výstavy je katalóg, v ktorom sú reprodukcie všetkých 60 vystavených prác. Výstavu slávnostne otvorila riaditeľka múzea Ljubinka Pantićová a na vernisáži okrem predstaviteľov Galérie insitného umenia v Jagodine a početných Šíďanov bol i autorov syn Vojin Bašičević s dcérou Ivanou. K spomenutému výročiu I. Bašičevića-Bosilja v sieni Domu kultúry bola usporiadaná i príležitostná akadémia. xxx Nové vedenie MOMS Šíd. Na mimoriadnom Zhromaždení MOMS Šíd v piatok 18. decembra 2015 v Slovenskom dome matičiari si zvolili nové vedenie. Členmi novej Správnej rady MOMS sa stali: Nataša Kolárová (predsedníčka MOMS), Pavel Turan (podpredseda), Mária Latasová (tajomníčka), Karel Haek (pokladník), Emil Greksa, Jaroslav Šuster, Blaženka Dierčanová, Danko Čáni, Štefan Kolár, Ondrej Šuster a Stanislav Stupavský. St. S.

• KULTÚRA • GRATULÁCIE •

Gratulácie • Oznamy

PREDŠKOLSKÁ USTANOVIZEŇ

POTARAC STARÁ PAZOVA

vám praje všetko najlepšie v novom roku 2016, veľa šťastia, zdravia, lásky a rodinnej pohody

Miestne spoločenstvo

Kysáč praje svojim občanom, čitateľom Hlasu ľudu a všetkým ľuďom dobrej vôle veľa šťastia, zdravia, osobných a pracovných úspechov v novom roku 2016

Svojim občanom, Rada Miestneho spoločenstva čitateľom Hlasu ľudu a všetkým ľuďom dobrej vôle želá krásne novoročné sviatky a v novom roku 2016 zdravie, šťastie a rodinnú pohodu

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

PIVNICA

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu VP Elektromreže Srbije, Belehrad, Ul. kneza Miloša č. 11, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu diaľkového vedenia 220 kV od diaľkového vedenia 220 kV č. 254 Pančevo 2 – Zreňanin 2, po uvádzanie do prípojkovo-rozvodového zariadenia 220 kV Kovačica a prípojkovo-rozvodového zariadenia 220 kV Kovačica. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu.

• GRATULÁCIE • OZNAMY •

Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Hram Svetog Georgija, Ul. Nikolu Pašića č. 4, na katastrálnej parcele číslo 9559, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Sentandrejski put, Ul. sentandrejski put č. 165, na katastrálnej parcele číslo 65/4, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

1 /4680/ 1. 1. 2016

i h u m -

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa určuje, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia časti objektu TO ZÁPAD a vmontovanie kogeneračného zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny a tepelnej energie použitím 3 plynových motorov na prírodný plyn celkovej elektrickej sily 9,98 MWe, čiže celkovej tepelnej kapacity 10,35 MWt, Futoški put 6, na katastrálnej parcele číslo 7716/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VKP NOVOSADSKA TOPLANA, Nový Sad, Vladimira Nikolića 1 S oprávnením nositeľa projektu VKP NOVOSADSKA TOPLANA, Nový Sad, Vladimira Nikolića 1, Slavko Mijatov z Nového Sadu, Dušana Danilovića 9, zamestnaný v SLAVIRIS, s. s r. o., Nový Sad, Slobodana Jovanovića 15/1, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia časti objektu TO ZÁPAD a vmontovanie kogeneračného zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny a tepelnej energie použitím 3 plynových motorov na prírodný plyn celkovej elektrickej sily 9,98 MWe, čiže celkovej tepelnej kapacity 10,35 MWt, Futoški put 6, na katastrálnej parcele číslo 7716/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 17. decembra 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1044/15, ktorým sa určuje, že pre predmetový projekt odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti integrálny text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu VKP NOVOSADSKA TOPLANA, Nový Sad, Vladimira Nikolića 1, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia časti objektu TO ZÁPAD a vmontovanie kogeneračného zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny a tepelnej energie použitím 3 plynových motorov na prírodný plyn celkovej elektrickej sily 9,98 MWe, čiže celkovej tepelnej kapacity 10,35 MWt, Futoški put 6, na katastrálnej parcele číslo 7716/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt Rekonštrukcia časti objektu TO ZÁPAD a vmontovanie kogeneračného zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny a tepelnej energie použitím 3 plynových motorov na prírodný plyn celkovej elektrickej sily 9,98 MWe, čiže celkovej tepelnej kapacity 10,35 MWt, Futoški put 6, na katastrálnej parcele číslo 7716/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VKP NOVOSADSKA TOPLANA, Nový Sad, Vladimira Nikolića 1, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že projekt realizuje spôsobom opísaným v žiadosti a zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia zamedzovania, zníženia a odstraňovania škodlivých vplyvov na životné prostredie spôsobom opísaným v prílohe 1, ktorá je doručená so žiadosťou a je jej súčasťou, a to, že najmä zabezpečí nasledujúce: – opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby ochrana a zachovanie kvality vzduchu boli v súlade so Zákonom o ochrane vzduchu (Úradný vestník RS, č. 36/09 a 10/2013) a inými pozitívnymi predpismi, ktoré spravujú túto oblasť; – opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby nakladanie s odpadovými vodami a kvalita odpadových vôd boli v súlade so Zákonom o vodách (Úradný vestník RS, č. 30/10 a 93/2012) a inými pozitívnymi predpismi, ktoré spravujú túto oblasť; – opatrenia, ktoré zabezpečia, aby nakladanie s odpadovými materiálmi bolo v súlade so Zákonom o nakladaní s odpadom (Úradný vestník RS, č. 36/09 a 88/2010) a inými pozitívnymi predpismi, ktoré spravujú túto oblasť; – opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby ochrana od hluku a úroveň hluku boli v súlade so Zákonom o ochrane od hluku v životnom prostredí (Úradný vestník RS, č. 36/09 a 88/2010) a inými pozitívnymi predpismi, ktoré spravujú túto oblasť; – v rámci programu sledovania vplyvov na životné prostredie najmä zabezpečiť sledovanie kvality: vzduchu, odpadových vôd a úrovne hluku v súlade s pozitívnymi predpismi.

ZDÔVODNENIE S oprávnením nositeľa projektu VKP NOVOSADSKA TOPLANA, Nový Sad, Vladimira Nikolića 1, Slavko Mijatov z Nového Sadu, Dušana Danilovića 9, zamestnaný v SLAVIRIS, s. s r. o., Nový Sad, Slobodana Jovanovića 15/1, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia časti objektu TO ZÁPAD a vmontovanie kogeneračného zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny a tepelnej energie použitím 3 plynových motorov na prírodný plyn celkovej elektrickej sily 9,98 MWe, čiže celkovej tepelnej kapacity 10,35 MWt, Futoški put 6, na katastrálnej parcele číslo 7716/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Gavrila Principa. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Lokalita a účel projektu sú v súlade s rozhodnutím, ktorým sa povoľuje vykonávanie prác číslo V-351-1322/15 z 1. októbra 2015, vydaným zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a bytové práce Mesta Nový Sad. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa uvedený projekt nachádza pod bodom 3 podbod 1 Zariadenia na výrobu elektriny, vodovej pary, teplej vody, technologickej pary alebo zohriatych plynov (termoelektrárne, teplárne, plynové turbíny, zariadenia s motorom s vnútorným spaľovaním, ostatné spotrebiče na spaľovanie) zahrňujúc parné kotly a zariadenia na spaľovanie používajúc všetky druhy paliva, Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), ako aj to, že je kritérium na rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie – sila od 1 do 50 MW. Projektom sa predpokladá vmontovanie troch plynových motorov – generátora s úplným sprievodným výstrojom, ako sú plynové rampy, utlmovače hluku, utilizátory teploty dymových plynov, chladiace veže, spravujúco-energetické tabule na väzbu výstroja a synchronizujúcu prácu a softvérom na riadenie práce kogeneračných modulov pri priorite spotreby tepelnej energie. Tepelná energia sa z plynových motorov usmerňuje do sústavy na prípravu spotrebovateľnej teplej vody a elektrická energia do vonkajšej distribučnej siete. Vzhľadom na to, že je sila kogeneračného zariadenia spod 10 MW, aby sa ako zdroj na získavanie tepelnej energie používal prírodný zemný plyn a že uplatnením opatrení ochrany životného prostredia predpokladaných v žiadosti bude zabezpečená predpísaná kvalita životného prostredia, určené je, že nie je potrebné vypracovanie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia, počas bežnej práce projektu sa nebudú javiť negatívne účinky, ktoré by významnejšie vplývali na životné prostredie. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa určuje, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia jestvujúcej transformačnej stanice TO Západ 2, 20/0.4 kV-1x1000 kVA + 1x630 kVA, v Novom Sade, Futoški put 6, na katastrálnej parcele číslo 7716/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VKP NOVOSADSKA TOPLANA, Nový Sad, Vladimira Nikolića 1 S oprávnením nositeľa projektu VKP NOVOSADSKA TOPLANA, Nový Sad, Vladimira Nikolića 1, Slavko Mijatov z Nového Sadu, Dušana Danilovića 9, zamestnaný v SLAVIRIS, s. s r. o., Nový Sad, Slobodana Jovanovića 15/1, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia jestvujúcej transformačnej stanice TO Západ 2, 20/0.4 kV-1x1000 kVA + 1x630 kVA, v Novom Sade, Futoški put 6, na katastrálnej parcele číslo 7716/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 16. decembra 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1046/15, ktorým sa určuje, že pre predmetový projekt odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti integrálny text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu VKP NOVOSADSKA TOPLANA, Nový Sad, Vladimira Nikolića 1, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia jestvujúcej transformačnej stanice TO Západ 2, 20/0.4 kV-1x1000 kVA + 1x630 kVA, v Novom Sade, Futoški put 6, na katastrálnej parcele číslo 7716/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt Rekonštrukcia jestvujúcej transformačnej stanice TO Západ 2, 20/0.4 kV-1x1000 kVA + 1x630 kVA, v Novom Sade, Futoški put 6, na katastrálnej parcele číslo 7716/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VKP NOVOSADSKA TOPLANA, Nový Sad, Vladimira Nikolića 1, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že projekt realizuje spôsobom opísaným v žiadosti a zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia zamedzovania, zníženia a odstraňovania škodlivých vplyvov na životné prostredie, spôsobom opísaným v prílohe 1, ktorá je doručená so žiadosťou a je jej súčasťou. ZDÔVODNENIE S oprávnením nositeľa projektu VKP NOVOSADSKA TOPLANA, Nový Sad, Vladimira Nikolića 1, Slavko Mijatov z Nového Sadu, Dušana Danilovića 9, zamestnaný v SLAVIRIS, s. s r. o., Nový Sad, Slobodana Jovanovića 15/1, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

prostredie projektu Rekonštrukcia jestvujúcej transformačnej stanice TO Západ 2, 20/0.4 kV-1x1000 kVA + 1x630 kVA, v Novom Sade, Futoški put 6, na katastrálnej parcele číslo 7716/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Gavrila Principa. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Lokalita a účel projektu sú v súlade s rozhodnutím, ktorým sa povoľuje vykonávanie prác číslo: V-351-1572/15 z 1. októbra 2015, vydaným zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a bytové práce. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa uvedený projekt nachádza pod bodom 12, podbod 11 Transformačné stanice a rozložiteľné zariadenia, Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), ako aj to, že kritérium na rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie – je napätie 220 kV alebo viac. Projektom sa predpokladá vmontovanie nového olejom chladeného energetického transformátora 630 kVA prenosného vzťahu 20/0.4 kV DYn5 kapacity rozložiteľného výstroja pre TR-1000 kVA a vzhľadom na to, že je napätie transformačnej stanice a rozložiteľného zariadenia pod kritériom pre rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie a že uplatnením opatrení ochrany životného prostredia predpokladaných v žiadosti bude zabezpečená predpísaná kvalita životného prostredia, určené je, že nie je potrebné vypracovanie štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia, počas bežnej práce projektu sa nebudú javiť negatívne účinky, ktoré by významnejšie vplývali na životné prostredie. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie – Petrovaradín 5 Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základnej stanice mobilnej telefónie Petrovaradín 5, Ul. Fruškogorskog odreda č. 5, Petrovaradín, na katastrálnej parcele číslo 1540/7, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 25. decembra 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-900/15, ktorým je schválený súhlas k štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Petrovaradín 5, po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Petrovaradín 5, Ul. Fruškogorskog odreda č. 5, Petrovaradín, na katastrálnej parcele číslo 1540/7, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a s podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení predpokladaných s cieľom znemožniť, zmenšiť a odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. 4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a zmeny technických charakteristík základnej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal žiadosť zodpovednému orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie. ZDÔVODNENIE Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základnej stanice mobilnej telefónie Petrovaradín 5, Ul. Fruškogorskog odreda č. 5, Petrovaradín, na katastrálnej parcele číslo 1540/7, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Projektom sa prvorado predpokladá postavenie trojúsekovej anténovej sústavy, ktorá bude pozostávať z troch antén (pre každý úsek po jedna), a to pre prvý úsek jedna anténa Huawei ADU451807 pre obe rozhlasové sústavy (GSM 900 a UMTS), pre druhý úsek jedna anténa Huawei ATR451606 pre obe rozhlasové sústavy (GSM 900 a UMTS) a pre tretí úsek jedna anténa Huawei ATR451704 pre obe rozhlasové sústavy (GSM 900 a UMTS). Predpokladané azimuty antén pre sústavu GSM 900 sú 50 ° (úsek 1),

180 ° (úsek 2) a 300 ° (úsek 3) a pre sústavu UMTS sú 20 ° (úsek 1), 150 ° (úsek 2) a 270 ° (úsek 3). Konfigurácie vysielača základnej stanice pre sústavy GSM 900 a UMTS sú predpokladané 2 + 2 + 2. Technická komisia navrhla, aby sa pre predmetovú základnú stanicu zabezpečilo také technické riešenie, aby vo všetkých objektoch, ktoré sa nachádzajú v zóne zvýšenej citlivosti, intenzita poľa bola maximálne 10 % referenčnej hodnoty pre rozsah GSM 900 a UMTS. Nositeľ projektu vykonal požadované, čiže naložené zmeny a doplnky tak, že sa zmenou typu antény, azimutov a výstupných síl zabezpečila požadovaná podmienka, aby sila elektrického poľa vynášala maximálne 10 % referenčnej hodnoty pre rozsah GSM 900 a UMTS v zónach zvýšenej citlivosti. Po vykonaných zmenách a doplnkoch projektom je predpokladané postavenie trojúsekovej anténovej sústavy, ktorá bude pozostávať z jednej antény Huawei ADU451807 (úsek 1) pre obe rozhlasové sústavy (GSM 900 a UMTS), jedna anténa typu Huawei ATR451602 (úsek 2) a jedna anténa typu Huawei ATR4511807 (úsek 3) pre obe rozhlasové sústavy (GSM 900 a UMTS). Azimuty antén pre sústavu GSM 900 a UMTS sú 50 ° (úsek 1), 180 ° (úsek 2) a 3000 ° (úsek 3). Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavy GSM 900 je 2 + 2 + 2 a pre UMTS je 2 + 2 + 2. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V lehote stanovenej zákonom plánovanej na verejné nahliadnutie, Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 28. septembra 2015. Počas trvania verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky počas prezentácie zainteresovanej verejnosti a verejnej rozpravy uskutočnenej 29. septembra 2015, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-900/15 z 29. septembra 2015. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Petrovaradín 5, Ul. Fruškogorskog odreda č. 5, Petrovaradín, na katastrálnej parcele číslo 1540/7, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, číslo VI-501-900/15, zo 4. septembra 2015, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-900/15 z 24. decembra 2015 so zhodnotením predmetovej Štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej dal súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie, po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie sa konštatovalo, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie číslo VI-501-707/15 z 21. júla 2015, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválenom rozhodnutí v prostriedkoch verejného informovania.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa určuje, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba transformačnej stanice TO ZÁpad 3 – 10,5/20 kV – 3x5000 kVA, Futoški put 6, na katastrálnej parcele číslo 7716/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VKP NOVOSADSKA TOPLANA, Nový Sad, Vladimira Nikolića 1 S oprávnením nositeľa projektu VKP NOVOSADSKA TOPLANA, Nový Sad, Vladimira Nikolića 1, Slavko Mijatov z Nového Sadu, Dušana Danilovića 9, zamestnaný v SLAVIRIS, s. s r. o., Nový Sad, Slobodana Jovanovića 15/1, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba transformačnej stanice TO ZÁpad 3 – 10,5/20 kV – 3x5000 kVA, Futoški put 6, na katastrálnej parcele číslo 7716/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 16. decembra 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1045/15, ktorým sa určuje, že pre predmetový projekt odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti integrálny text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu VKP NOVOSADSKA TOPLANA, Nový Sad, Vladimira Nikolića 1, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba transformačnej stanice TO ZÁpad 3 – 10,5/20 kV – 3x5000 kVA, Futoški put 6, na katastrálnej parcele číslo 7716/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt Výstavba transformačnej stanice TO ZÁpad 3 – 10,5/20 kV – 3x5000 kVA, Futoški put 6, na katastrálnej parcele číslo 7716/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VKP NOVOSADSKA TOPLANA, Nový Sad, Vladimira Nikolića 1, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že projekt realizuje spôsobom opísaným v žiadosti a zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia zamedzovania, zníženia a odstraňovania škodlivých vplyvov na životné prostredie, spôsobom opísaným v prílohe 1, ktorá je doručená so žiadosťou a je jej súčasťou. ZDÔVODNENIE S oprávnením nositeľa projektu VKP NOVOSADSKA TOPLANA, Nový Sad, Vladimira Nikolića 1, Slavko Mijatov z Nového Sadu, Dušana Danilovića 9, zamestnaný v SLAVIRIS, s. s r. o., Nový Sad, Slobodana Jovanovića 15/1, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba transformačnej stanice TO ZÁpad 3 – 10,5/20 kV – 3x5000 kVA, Futoški

• OZNAMY •

put 6, na katastrálnej parcele číslo 7716/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Gavrila Principa. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Lokalita a účel projektu sú v súlade s rozhodnutím, ktorým sa vydáva stavebné povolenie číslo: V-351-1571/15 z 30. septembra 2015, vydaným zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a bytové práce. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa uvedený projekt nachádza pod bodom 12 podbod 11 Transformačné stanice a rozložiteľné zariadenia, Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), ako aj to, že kritérium na rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie – je napätie 220 kV alebo viac. Projektom sa predpokladá vmontovanie nových suchých izolovaných epoxilovou izoláciou vzduchom chladených energetických transformátorov 3x5000 kVA prenosného vzťahu 10,5/20 kV YnD5/IP 00, so súpravou ventilátorov pre rezervné doplnkové chladenie a sprievodným výstrojom a inštaláciami a vzhľadom na to, že je napätie transformačnej stanice a rozložiteľného zariadenia pod kritériom na rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie, a že uplatnením opatrení ochrany životného prostredia predpokladaných v žiadosti bude zabezpečená predpísaná kvalita životného prostredia určené je, že nie je potrebné vypracovanie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia, počas bežnej práce projektu sa nebudú javiť negatívne účinky, ktoré by významnejšie vplývali na životné prostredie. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

1 /4680/ 1. 1. 2016

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba benzínovej stanice s nasledujúcim obsahom: predajný objekt s reštauráciou výšky prízemie (P), strieška, rezervoár na tekutý naftový plyn (TNG) objemu 30 m3, dva rezervoáre na naftu a naftové deriváty objemu 2 x 60 m3, manipulačné plochy, parkovisko, ostrovčeky s automatmi, totem, zariadenia na pretáčanie TNG, pumpa TNG, ochranná ohrada TNG, separátor a chodník v Novom Sade Nositeľ projektu CONSULT SUPPORT CENTER, s. s r. o., Belehrad, Ul. Peru Slijepčevića č. 13, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba benzínovej stanice s nasledujúcim obsahom: predajný objekt s reštauráciou výšky prízemie (P), strieška, rezervoár na tekutý naftový plyn (TNG) objemu 30 m3, dva rezervoáre na naftu a naftové deriváty objemu 2 x 60 m3, manipulačné plochy, parkovisko, ostrovčeky s automatmi, totem, zariadenia na pretáčanie TNG, pumpa TNG, ochranná ohrada TNG, separátor a chodník v Novom Sade (v pokračovaní Ul. Kornelija Stankovića), na katastrálnej parcele číslo 3854/9, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 23. decembra 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1077/15, ktorým sa k uvedenej štúdii poskytuje súhlas. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti integrálny text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti splnomocnených advokátov Nikolu Šijana a Danice Konstatinović z Nového Sadu, Vojvode Mišića číslo 15, v mene nositeľa projektu CONSULT SUPPORT CENTER, s. s r. o., Belehrad, Ul. Peru Slijepčevića č. 13, Belehrad, v postupe rozhodovania o poskytnutí súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba benzínovej stanice s nasledujúcim obsahom: predajný objekt s reštauráciou výšky prízemie (P), strieška, rezervoár na tekutý naftový plyn (TNG) objemu 30 m3, dva rezervoáre na naftu a naftové deriváty objemu 2 x 60 m3, manipulačné plochy, parkovisko, ostrovčeky s automatmi, totem, zariadenia na pretáčanie TNG, pumpa TNG, ochranná ohrada TNG, separátor a chodník v Novom Sade, po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba benzínovej stanice s nasledujúcim obsahom: predajný objekt s reštauráciou výšky prízemie (P), strieška, rezervoár na tekutý naftový plyn (TNG) objemu 30 m3, dva rezervoáre na naftu a naftové deriváty objemu 2 x 60 m3, manipulačné plochy, parkovisko, ostrovčeky s automatmi, totem, zariadenia na pretáčanie TNG, pumpa TNG, ochranná ohrada TNG, separátor a chodník v Novom Sade (v pokračovaní Ul. Kornelija Stankovića), na katastrálnej parcele číslo 3854/9, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu CONSULT SUPPORT CENTER, s. s r. o., Belehrad, Ul. Peru Slijepčevića č. 13, Belehrad. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré určili iné oprávnené orgány a organizácie a priložené sú k štúdii; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opatrenia na zamedzenie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie; 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť realizáciu programu stáleho sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie projektu – Monitoring životného prostredia a aby údaje získané monitoringom doručil Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia.

Vlaha v stenách? Izolovanie vlhkých objektov strojmi. 33 rokov skúsenosti v izolovaní vlhkých domov, kostolov a iných objektov hrúbky stien do 10 m. Záruka na vykonané práce. Radšej vysušovať – ako búrať! Hydroizolácia Živanović telefóny: 063440470 a 0631024114 hizivanovic@gmail.com www.hiz.co.rs

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

www.hl.rs

DROBNÝ OZNAM POTREBNÍ vodiči k a m i ó n ov n a prácu v podniku Chemosvit, Chedos, s. s r. o., na Slovensku; e-mail: dida.m@ chedos.sk; tel.: +421905596609.

DROBNÝ OZNAM NA PREDAJ dom v Hložanoch, Ul. m. Tita, pri kostole, veľkosti 26 árov. Na predaj i obrábateľná pôda, jutro a pol a druhá parcela 14 kvadrátov; tel.: 021/60-41-241; 065/60-41-241.

Informačno-politický týždenník

ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu CONSULT SUPPORT CENTER, s. s r. o., Belehrad, Ul. Peru Slijepčevića č. 13, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba benzínovej stanice s nasledujúcim obsahom: predajný objekt s reštauráciou výšky prízemie (P), strieška, rezervoár na tekutý naftový plyn (TNG) objemu 30 m3, dva rezervoáre na naftu a naftové deriváty objemu 2 x 60 m3, manipulačné plochy, parkovisko, ostrovčeky s automatmi, totem, zariadenia na pretáčanie TNG, pumpa TNG, ochranná ohrada TNG, separátor a chodník v Novom Sade. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05) uskutočnený je postup odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V lehote stanovenej zákonom plánovanej na verejné nahliadnutie Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 10. decembra 2015. Počas trvania verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti a neboli vynesené ani mienky zainteresovanej verejnosti počas prezentácie a verejnej rozpravy, ktorá bola 11. decembra 2015, čo sa konštatovalo v zápisnici číslo VI-501-1077/11 z 11. decembra 2015. Rozhodnutím o utvorení a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba benzínovej stanice s nasledujúcim obsahom: predajný objekt s reštauráciou výšky prízemie (P), strieška, rezervoár na tekutý naftový plyn (TNG) objemu 30 m3, dva rezervoáre na naftu a naftové deriváty objemu 2 x 60 m3, manipulačné plochy, parkovisko, ostrovčeky s automatmi, totem, zariadenia na pretáčanie TNG, pumpa TNG, ochranná ohrada TNG, separátor a chodník v Novom Sade, nositeľa projektu CONSULT SUPPORT CENTER, s. s r. o., Belehrad, Ul. Peru Slijepčevića č. 13, Belehrad, číslo VI-501-1077/15 z 26. novembra 2015, utvorená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie, ktorá Štúdiu o odhade vplyvov preskúmala, a po uskutočnenom, zákonom určenom postupe, o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-1077/15 z 18. decembra 2015 so zhodnotením uvedenej štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k nej poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie, po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie sa konštatovalo, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie číslo VI-501-878/15 z 24. septembra 2015, ktoré schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Ak sa projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia na zníženie alebo zamedzovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS148/NSU148, NSL148 NS – Sutjeska, v Ul. Sutjeska č. 3, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 858, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS66, NSX66, NSU66, NSL66 PAVLA PAPA – MUP, v Ul. Pavla Papa č. 44, v Novom Sade, na katastrálnych parcelách čísla 7144/1, 7144/2 a 7145, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

• OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NSU221 NS-Bulevar Jovana Dučića UMTS, Bulvár Jovana Dučića 26, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 10730/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 25. januára 2016. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 26. januára 2016 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 15. septembra 2015 uplynul rok, čo ma opustila moja milovaná manželka

ALŽBETA SUDICKÁ

Čas plynie, smútok zostáva, tá strata v srdci bolieť neprestáva. Tvoj manžel

SPOMIENKA

7. 7. 1990 – 15. 4. 2012

Žiť bude s nami naveky – nie mŕtvy, iba ďaleký... S láskou ku milým spoločným chvíľam sa často v myšlienkach vracajú spolužiaci generácie 1990 s učiteľkami triednej výučby a triednymi učiteľkami

SPOMIENKA

Dňa 1. januára 2016 sú tomu štyri roky, čo nás navždy opustil

MICHALA GOMBÁRA

ŠTEFAN PINTÍR 16. 7. 1932 – 1. 1. 2012 z Pivnice

1944 – 2015 z Kysáča

S úctou si na neho spomína Výkonný výbor penzistov invalidov práce z Kysáča

hlasludu.info www.hl.rs

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS84, NSU84, NSL84 – BULEVAR OSLOBOĐENJA, na Bulvári oslobodenia č. 81, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 10237/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

• OZNAMY •

JANKA GODU

rod. Benšová 6. 2. 1934 – 15. 9. 2014 z Hložian

na nášho bývalého pokladníka

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Satelit-NS71/NSU71, Ul. Futoški put č. 12, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 7855/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Pri 10. výročí ukončenia Základnej školy Bratstvo v Aradáči so smútkom v srdci si spomíname na svojho predčasne zosnulého spolužiaka, kamaráta a žiaka

Oznamujte

Večný pokoj Ti prajeme a na Teba nikdy nezabudneme. Manželka Zuzana s deťmi a vnúčatami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo päť rokov, čo nás opustil náš drahý manžel, otec a starký

v Hlase ľudu PAVEL PAVLOV 28. 10. 1947 – 31. 12. 2010 – 31. 12. 2015 z Báčskeho Petrovca

021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Tvoji najbližší: manželka, dcéra a syn so svojimi rodinami 1 /4680/ 1. 1. 2016

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 1. januára 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia TV Týždeň 21.00 Spektrum Nedeľa 3. januára 11.00 Dúhovka 11.30 Detské vysielanie 21.00 Dotyky Utorok 5. januára 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník NOVÉ TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Detské vysielanie

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní

Sobota 9.50 Repríza relácie Dobrý večer, Vojvodina Nočný program 11.20 Repríza Palety 23.00 Hudobné relácie (utorok) 16.10 Repríza Dotykov 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota) Utorok 16.10 Repríza Palety 17.00 Repríza Dúhovky Dúhovka – v novoročnom programe pod názvom Starala sa moja mať prednesené budú najnovšie piesne dievčenskej speváckej skupiny Slovenského kultúrneho cenTV STARÁ PAZOVA tra Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade. Účinkovať budú aj členovia Utorok – sobota Kultúrno-osvetového spolku Jed- 17.00 Správy nota z Hložian a humorista Ondrej 22.00 Správy Stupavský-Endy. Nedeľa 13.00 S vami a pre vás Dotyky – tento januárový rodinný S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality magazín bude venovaný milým spomienkam, teda diváci sa budú zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. môcť pozrieť na niektoré vysielaV rámci hodinového vysielania je aj nia z uplynulého roku. náboženská časť pod názvom Hrad

prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 1. januára – Repríza Novoročného programu TV Petrovec a filmový maratón Sobota 2. januára – Filmový maratón Pondelok 4. januára – Soľ nad zlato Utorok 5. januára – Nebojsa Streda 6. januára – Kráľovstvo krivých zrkadiel Štvrtok 7. januára – Kráľ Drozdia brada 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 3. januára 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami: Výber z Novoročného programu TV Petrovec 22.00 Film: Čert vie, prečo 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

O vianočnom programe v PU Včielka v Hložanoch

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 3. januára 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Kovačica – mekka svetovej insity Utorok 5. januára 16.00 Čo nového v našom spoločenskom živote? Slovenský film: Kým sa skončí táto noc Piatok 8. januára 16.00 Stretnutie v padinskej knižnici Výber z programu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 1 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je názov sviatku začiatku nového kalendárneho roka.

autorka: Olivera vyjadrenie obyvateľ mesto vo rovnaké ANNA padanie druh obvod BIČIA- snehu náčinia Vučo myšlienky Írska Vojvodine spoluhlásky ROVÁ

malé slovo

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. tajnička

ruský hudobný nástroj rádius piesočný pruh

vpíšte EP

Bor

kelvin

miesto ťaženia uhlia

batéria

kto žaluje hliník

mravouka

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 3. januára 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 6. januára 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

spojka ž. meno vpíšte TRA

ponad

Taliansko

tesaním zhotovil strašný príbeh

vpíšte EH opačná strana AS HL DU spevák ĽU Ojdanić

Alžbeta (dom.) niva, pole

Rakúsko prejavy náklonosti

vpíšte RRI dom. meno Pavel

vpíšte DJ vojna (srb.)

pálenka z kvasenej ryže amerícium

druh papagája dlhá samohláska

AS HL DU ĽU

aromatické vône

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 51/52 VODOROVNE: skladala, toaleta, OL, adept, Petra, SO, dym, MUP, var, laso, I, krok, g, aby, ď, Ar, nasekala, or, lak, F, cená, oni, Elena, oa TAJNIČKA: VIANOCE

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 49 z čísla 49 Hlasu ľudu z 5. decembra 2015 bolo: SPIEVAJŽE SI, SPIEVAJ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: PETRA CHRŤANOVÁ, Ul. Janka Jesenského č. 92, 21 211 KYSÁČ. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

1 /4680/ 1. 1. 2016

Šport Doma málo zápasov VOLEJBALISTI KULPÍNA V JESENNEJ ČASTI MAJSTROVSTIEV

Katarína Gažová Volejbalový klub Kulpín v majstrovskej sezóne 2015/16 hrá v Druhej lige Srbska – skupina sever. Počas jesennej časti majstrovstiev hrali Kulpínčania sedem zápasov, z toho iba menší počet na domácej palubovke. Dokázali však, že môžu hrať rovnocenne s hociktorým mužstvom v tejto lige.

Mitrovice, s VK Hercegovac, tento zápas hrali v Ravnom Topolovci, ďalej s VK Nová Pazova, potom so zreňaninským VK Proleter. Nasledovali zápasy s VK Dunav Volej z Nového Sadu, s VK Vrbas a posledné stretnutie bolo v Kulpíne s VK Futog. Na záver jesene, v sobotu 12. decembra 2015, Kulpínčania doma uvítali Futog, vedúce mužstvo na rebríku Druhej ligy Srbska

dvoch hráčov prvého mužstva Martina Lekára a Branislava Benku. Všetci domáci volejbalisti sa maximálne snažili, podali veľmi kvalitný výkon v poslednom zá-

mali pôžitok z dobrého volejbalu. Zápas medzi VK Kulpín a VK Futog sa skončil výsledkom 2 : 3. Na sety to takto vypadalo: 19 : 25, 21 : 25, 25 : 13, 26 : 24, 10 : 15. VK KULPÍN: Relota, Petrušić, Stančul, Babić, Očenáš, Zima, Darko Stojanović, Ćirić, Govorčin, Daniel Stojanović, Hasik, Zavaroš

Mužstvo VK Kulpín v jesennej časti súťaže málo hralo pred vlastným obecenstvom

Z posledného zápasu VK Kulpín – VK Futog 2 : 3

V jesennej časti majstrovstiev si kulpínski volejbalisti zmerali sily s mužstvami VK Srem zo Sriemskej

– skupina sever. Obe mužstvá podali veľmi dobrý výkon a vyhralo šťastnejšie. Kulpínčania hrali bez

pase prvej časti súťaže. Tréner Ján Lačok poskytol všetkým hráčom šancu vyskúšať sa a títo jeho dôveru ospravedlnili. Mnohopočetní fanúšikovia kulpínskych volejbalistov v telocvični kulpínskej školy potleskom motivovali domácich hráčov a

V jarnej časti majstrovstiev VK Kulpín zohrá desať zápasov, sedem v Kulpíne a iba tri na hosťovaniach. Vedenie klubu preto očakáva viac víťazstiev a bohatšie bodové konto ako v jeseni. Foto: autorka a D. Stojanović

MEDZINÁRODNÁ LIGA TURNAJOV SA ZAČALA V RUMUNSKOM NADLAKU

Jadžentisti z troch krajín Juraj Pucovský

Adrian Lehol a Alena Lauringosová. V druhom stretnutí rumunskom Temerín premoNadlaku sa hol Bratislavu 55 : 18. decembra 47. Za najlepších 2015 začala drujednotlivcov vyhá Medzinárodná h l á s i l i Al e n u jadžentová liga turLauringosovú najov. Spôsob súťaa Marka Fatića. že spočíva v tom, že Po skončení si kapitáni družstiev turnaja podpívolia hráčky a hrásali prvú zmluvu Začala sa nová sezóna Medzinárodnej ligy turnajov jadžentistov čov zo všetkých o spolupráci mekrajín, ktoré sa zúdzi Medzinárod- džentového klubu za hranicami klubu JP 93 v Temeríne, ktorá bude častňujú. Mužstvá Prof. Janko Pavlis, autor nou jadžentovou našej krajiny. Bumdžent je nový 27. februára 2016. V Temeríne pomenovali podľa jadžentu a bumdžentu asociáciou – Len šport, ktorého autorom je profe- vtedy usporiadajú aj druhé kolo miest, v ktorých sa spoločne a Lýce- sor telesnej výchovy z Temerína Medzinárodnej jadžentovej ligy turnajov. Profesor Janko Pavlis bude hrať liga v majstrovskej om Jozefa Gregora Tajovského Janko Pavlis. Športovci z Nadlaku prisľúbili, nám povedal, že práve v tom tersezóne 2015/16. v Nadlaku, ktorého predstavoval Prvý zápas hrali Nadlak a Te- riaditeľ Pavol Husárik. Rokovalo že prídu na oslavu 23. výročia míne zorganizujú prvý Medzinámerín 54 : 45. Najlepší hráči boli sa aj o založení prvého bum- pôsobenia prvého Jadžentového rodný turnaj bumdžentistov.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

ŠPORTOVÝ ROK 2015 V KYSÁČI

Milan Stepanov v Sarajeve Pavel Pálik

utbalový klub Tatra v súťažiacom ročníku 2014/15 hral v Novosadskej oblastnej lige, kde obsadil posledné 16. miesto a zostúpil do Mestskej ligy Nový Sad. V najnižšej súťaži Kysáčania minulej jesene z dvanástich zápasov deväť vyhrali, dva hrali nerozhodne a raz prehrali, kontumačne 3 : 0 s RFK Nový Sad. Dôvod je ten, že brankár Dejan Munjas v ten istý deň, keď sa hral zápas na novosadskej Detelinare (výsledok 1 : 1) a bol zaradený do seniorského mužstva, predpoludním stál aj medzi žrďami dorastu na majstrovskom zápase, čo pravidlá nepripúšťajú. Kysáčania v jeseň

Futbalisti Tatry po vypadnutí z Novosadskej oblastnej ligy sa zaskveli a v Mestskej lige Nový Sad získali titul jesenného majstra

Kysáčan Milan Stepanov sa v lete roku 2015 stal členom FK Sarajevo, keď podpísal zmluvu na dva roky. Predtým ako prišiel na Koševo do radov majstra Bosny a Hercegoviny, skúsený stopér hájil farby novosadskej Vojvodiny, tureckých klubov Trabzonspor a Mersin, portugalského veľkoklubu FC Porto a určitý čas strávil aj v radoch španielskeho člena Primera Division Málaga CF. Strelci – pionieri SK Tatra v minulom roku súťažili vo Vojvodinskej lige. Po 4. kole v konkurencii družstiev zakotvili Kysáčan Milan Stepanov sa z Turecka na 2. mieste. Medzi presťahoval do radov FK Sarajevo jednotlivcami Danimali impozantný gólový pomer: jela Bakićová je prvá, Petar Erdei 62 : 13, čo je v priemere 5 gólov je tretí, Aleksa Bagoňa drží zatiaľ 7. priečku a Miloslav Pixiades je na na zápase.

8. mieste. Posledné dve kolá budú v januári 2016. Športovo-rekreačný spolok Smuđ skromne oslávil 50. výročie pôsobenia, lebo nemal peňazí. Na jar rybári usporiadali ekologickú akciu na kanáli Dunaj – Tisa – Dunaj a očistili viac ako 4 000 štvorcových metrov od mosta z kysáčskej strany

Zatiaľ na 2. mieste Vojvodinskej ligy: Petar Erdei, Danijela Bakićová, Aleksa Bagoňa a Miloslav Pixiades (zľava)

Strelci SK Tatra na tréningu

• ŠPORT •

až po Irmovo. Úspešne zorganizovali súťaž vo varení rybacej polievky Zlatý kotlík 2015. Predseda spolku Smuđ Miloslav Madacký chytil v júni udicou a háčikom najväčšiu a najťažšiu rybu – amura, ktorý vážil 18 500 gramov. Pionieri Kysáčanov súťažili vo Vojvodinskej lige a po troch kolách (v Petrovci, v Odžakoch a v Apatine) Marián Madacký obsadil vysoké 4. miesto. Hádzanársky klub Tatra pre nedostatok finančných prostried-

Tento amur Miloslava Madackého, predsedu ZŠR Smuđ, vážil 18 500 gramov

kov po ročnej prestávke obnovil svoju činnosť. Podľa slov podpredsedu HK Tatra mužstvo bude viesť odborný tréner Marián Kulík, s prácou začali koncom decembra v hale Základnej školy Ľudovíta Štúra. Ich cieľom je zapojiť sa do majstrovskej súťaže na jeseň roku 2016.

1 /4680/ 1. 1. 2016

Šport SLABÉ VÝSLEDKY FUTBALISTOV ARADÁČSKEHO AŠK

Objektívne, ale aj subjektívne príčiny Vladimír Hudec

radáčski futbalisti uplynulej jesene v Mestskej lige Zreňanin – A skupina úplne poľavili. Vyhrali iba tri zápasy, jeden remizovali, pokiaľ ostatných sedem prehrali. Pritom dali len 15 gólov, dostali 32 a jesennú časť majstrovstiev ukončili na predposlednom mieste iba s desiatimi bodmi. „Počas letnej prestávky sme sa s predsedom klubu uzhodli, že sa budeme opierať o vlastné sily, a tak sme sa aj správali,“ povedal nám na úvod tréner aradáčskych futbalistov Vladimír Gál. „Problémy začali už v lete, keď sme mali začať prípravy na majstrovstvá, lenže sme to nemohli zladiť s dovolenkami hráčov. Následkom toho je, že sme majstrovstvá odštartovali úplne fyzicky nepripravení. Očakávali sme však, že kvalita hráčov a tréningy počas majstrovstiev to

Vladimír Gál: „Problémy sa zjavili už v lete...“

vynahradia, ale sa nám to nepodarilo, lebo sme veľmi ťažko zlaďovali tréningy s povinnosťami hráčov v škole a na pracovných miestach. Myslím si však, že vcelku disponujeme s kvalitným mužstvom a základnou príčinou neúspechu je iba nedostatočná fyzická pripravenosť. ODIŠLI HRÁČI Uplynulú jeseň, podľa slov nášho spolubesedníka, poznačil aj odchod viacerých kvalitných

www.hl.rs

Chýba mužstvu AŠK: Predrag Vučetić s loptou

sme narážali aj na tie subjektívne príčiny slabých výkonov. Chlapci často vo večerných vychádzkach nerozmýšľali o tom, že zajtra majú hrať zápas, čo sa potom odzrkadlilo aj na ich výkony na ihrisku. Okrem toho jednotliví hráči príliš nevážne pochopili svoje záväzky, na zápasy prichádzali, keď im to zodpovedalo, takže aj keď máme registrovaných zo 30 hráčov, spoľahlivo sme mohli počítať iba so 16 až 18 hráčmi.“

sme sa aspoň kondične dobre pripravili. Pravdaže, to znamená, že všetci hráči by museli úlohy, ktoré sú pred nami, vážne pochopiť a

hráčov. Ešte počas letnej prestávky Na veľkom ihrisku sa klub opustili brankár Kurtešan AKO SA ZOTAVIA? nevynašiel: Ivan Pleva a útočník Vučetić. Neskoršie na V takej situácii sa zrejme nastoSlovensko za prácou odišiel aj ľuje otázka, ako sa počas zimnej pravidelne prichádzať na tréningy. Bretšnajder a štyri kolá pred kon- prestávky zotaviť, aby na jar AŠK Aj rozvrh nám vyhovuje, keďže na com Apostolović sa presťahoval mohol čím lepšie pokračovať v jar máme o jeden zápas viac doma. do Austrálie. bojoch o body? Prvé dve kolá budeme hostiteľmi „Problém s brankárom sme sa „V tejto chvíli je to ťažko pove- na domácom trávniku, čo by nám pokúsili riešiť zapojením do tímu dať. Máme mladé a kvalitné muž- mohlo pomôcť, aby sme už na zaIvana Plevu, ktorý bol strážcom čiatku trochu zanechali za siete tímu v malom futbale na sebou mužstvá, ktoré sú matičných turnajoch, ale on tiež ohrozené zostupom. sa v tom nevynašiel najlepšie. S priamym konkurentom Okrem toho Ivan trénuje a hrá Proleterom z Neuziny ragby, viac sa venuje tomuto máme hrať tiež doma. S športu. Mali sme aj tretieho Rusandou, ktorá teraz má brankára Maksimovića, ale iba 5 bodov, sa síce máme ten zasa kvôli pracovným zástretnúť v Melenciach, ale väzkom často nemohol hrať verím, že tam môžeme aj zápasy, takže si napokon z vyhrať. Konečne, museli núdze medzi žrde zastal Proby sme trochu podbať danović, ktorý v mladších aj na ten športový život kategóriách bol brankárom. Najlepší brankár a strelec Matičného turnaja a keď sa nám to všetko Úlohu slušne vykonal, ale sme v Selenči: Ivan Pleva (vľavo) a Predrag podarí, výsledok nesmie na druhej strane stratili spo- Vučetić (sprava); v strede najlepší hráč, vystať,“ hovorí na záver ľahlivého zadáka,“ hovorí ďalej Pivničan Igor Žigić Vladimír Gál. tréner aradáčskych futbalistov. Snímky: J. Pucovský „Brankár nám je najväčší problém, stvo. Priemerný vek hráčov je zo ale sme narazili aj na ďalšie. Aj ja 20 rokov. Ak chceme obstáť v lige, 1. Naftagas 11 8 1 2 26 : 11 25 som zo zdravotných dôvodov od musíme predovšetkým angažovať 2. Lehel 11 7 2 2 25 : 12 23 polovice sezóny nemohol hrať, dobrého brankára a doviesť ešte 3. OFK Gradnulica 11 7 1 3 20 : 15 22 ani viesť tím. K tomu je Vesin prí- dvoch-troch kvalitných hráčov. 4. OFK Klek 11 6 3 2 25 : 6 21 liš nespravodlivo a veľmi prísne To je však späté aj s financiami, 5. ŽFK Banat 11 5 3 3 19 : 13 18 trestaný. V 5. kole rozhodca nášmu takže neviem, či sa nám to podarí. 11 5 1 5 16 : 14 16 súperovi uznal gól z ofsajdu, Vesin My sa totiž opierame výlučne o 6. MSK reagoval ako nenačim, zaútočil na prostriedky, ktoré dostaneme z 7. Omladinac 11 4 1 6 21 : 21 13 muža s píšťalou a dostal červenú mestského rozpočtu a tie posta- 8. Jedinstvo 11 4 1 6 18 : 22 13 kartu. Rozhodca neskoršie uznal čia iba na tie najnevyhnutnejšie 9. Potisje 11 3 3 5 14 : 16 12 svoju chybu, anuloval gól nášmu náklady súťaže. Iných sponzorov 10. Proleter 11 3 1 7 12 : 26 10 súperovi, ale Vesina neskoršie po- nemáme. Na druhej strane oča11. AŠK 11 3 1 7 15 : 32 10 trestali dvojročným zákazom hrať kávam, že teraz budeme môcť futbal. Musím však povedať, že používať novú telocvičňu, aby 12. Rusanda 11 1 2 8 8 : 31 5

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

CYKLISTICKÝ KLUB JEDNOTA V ŠÍDE MÁ ZA SEBOU ÚSPEŠNÚ SEZÓNU

Mária Tanciková si zaslúžila bicykel Stanislav Stupavský

yklistický klub Jednota zo Šídu patrí medzi najúspešnejšie športové kolektívy v horskej a cestnej cyklistike v našej krajine. Početné uznania, medaily a poháre skrášľujú vitríny klubu a súkromné zbierky jeho úspešných športovcov. Jednou z mladých nádejí tohto klubu je trinásťročná mladšia dorastenka Mária Tanciková. Týmto športom sa vážnejšie zaoberá od roku 2013. Ihneď sa jej to začalo dariť, preto nie div, že sa do cyklistiky zamilovala a tento šport sa stal jej životným záujmom. Predtým ako Mária povie niekoľko slov o sebe, prezradíme i to, že je výbornou žiačkou 7. ročníka Základnej školy Sriemskeho frontu

Z pretekov na dráhe vo Fruškej hore

v Šíde. Svoj športový príbeh práve tým aj začala: „Keby som nebola výbornou žiačkou, myslím si, že by predo-

Mária Tanciková pred vitrínou s knihami

Slobodan Radovanović, predseda CK Jednota • ŠPORT •

všetkým moji rodičia nedovolili, aby som toľko času venovala cyklistike, a s nimi by iste nesúhlasil ani môj tréner Slobodan Radovanović. Takto som sa minulé dva roky mohla úplne venovať svojim povinnostiam v tomto športe. Predvlani a roku 2015 som až 42-krát po pretekoch zastala na jeden z troch víťazných stupienkov. V roku, ktorý je za nami, sa mi podarilo získať titul maj-

dosahovali. Naše družstvo je víťazom Pohára Srbska vo všetkých kategóriách a máme aj štátnych majstrov v našich radoch. Náš pretekár – žiak Predrag Tomić zvíťazil na všetkých pretekoch, na ktorých sa zúčastnil, a je absolútnym majstrom vo svojej kategórii. Mária Tanciková je medzi mladšími dorastenkami majsterkou Srbska, nositeľkou Pohára Srbska, ako i šampiónkou Vojvodiny. Jovana Radovanovićová obsadila tretie miesto na Olympiáde mladých v Turecku a štátnym je majstrom v cyklokrose. Emilija Đačaninová je majsterkou Srbska v horskej cyklistike a majsterkou Vojvodiny v cestnej cyklistike. V tejto

sterky Vojvodiny a Srbska v oboch kategóriách, v horskej a cestnej cyklistike. Najväčšou mojou súperkou je Nikolina Jocićová zo Somboru, ale verím, že budem mať nadostač síl prekonať aj túto prekážku. Toho roku budem ešte v tejto kategórii, a potom prestúpim do vyššej. Tešilo by ma, keby sa našiel niekto, kto by mi pomohol kúpiť nie nový, ale aspoň ojazdený, a predsa kvalitnejší bicykel, ako mám teraz. Tak by som mohla ešte väčšie úspechy dosa- Mladá cyklistka Tanciková na Zimnom cyklokrose v Šíde hovať. Situácia v klube je ozaj ťažká a z jeho pokladnice mi nateraz nemôžu chvíli máme piatich reprezenpomôcť. Zostáva mi iba trénovať tantov, ktorých pozvali zúčastniť tak, ako môžem, a nazdať sa, že sa sa Balkaniády v budúcom roku. nájde niekto, aby mi pomohol.“ Okrem toho máme reprezentanO celkovej situácii v CK Jednota ta Mihajla Radovanovića, ktorý jeho predseda, tréner šídskych reprezentuje Srbsko v cyklistike cyklistov a šéftréner mladej cyk- zdravotne postihnutých šporlistickej reprezentácie Srbska tovcov a zúčastnil sa pretekov Slobodan Radovanović hovorí: v Taliansku. Doložíme k tomu ešte „Pretekársky rok 2015 náš klub aj to, že Cyklistický zväz Srbska skončil mimoriadne úspešne. veľmi dôveruje CK Jednota, lebo Patríme medzi najaktívnejšie nám v roku, ktorý sme vyprevaa najúspešnejšie kluby v horskej dili, zveril organizáciu štyroch a cestnej cyklistike v našej krajine. pretekov na štátnej úrovni a dve Máme šestnástich registrovaných súťaže o Pohár Vojvodiny. Verím, pretekárov, ktorí sa vlani zúčast- že s úspechmi budeme pokračonili mnohých pretekov v krajine vať aj v tomto roku a na jeho konci a v zahraničí. Samozrejme, že sa znova budeme môcť pochváliť sme hrdí aj na úspechy, ktoré peknými výsledkami.“ 1 /4680/ 1. 1. 2016

Šport KARATISTI PADINSKEJ DOLINY ZÍSKALI V ROKU 2015 MNOHO TROFEJÍ

Cvičia telo a um Ján Bokor

tisti Doliny sa zúčastnili všetvedavosť o tom, čo robia pa- kých podujatí, dinskí karatisti, odviedla nás ktoré federácia do telocvične Základnej ško- JKA Shotokan ly maršala Tita. Tam karatisti KK zorganizovala. Dolina štyri dni v týždni usilovne Účasť Padinčatrénujú, cvičia vlastné telo a um. nov bola vždy Podobne ako všetkým športov- povšimnutá Počas príprav na Kopaoniku: Daniela Končeková (siedma zľava) com v Padine, aj karatistom škola a odmenená. a Mário Boboš (desiaty zľava) umožňuje nehatenú činnosť. Len Na začiatku čo sme otvorili dvere na telocvični, roka karatisti sa zúčastnili Funa- bod, za prehru nič. Po skončení nezískali, ale splnili požiadavky videli sme, že sa tam trénuje na- koshi Cupu 2015 v Trsteniku. Z toh- všetkých troch kôl Ligy šampiónov trénera Tomića. Sú bohatší o nové plno. Z tvárí mladých karatistov to prestížneho turnaja zlaté medai- každému pretekárovi body sčítajú skúsenosti a pekné dojmy. Na žiarili sebadôvera a presvedčenie ly si priniesli Kristián Slivka, Anna a na základe toho určia konečné Majstrovstvá Európy ESKA do Londýna mali tiež cestovať, lenže im vo vlastné schopnosti. Tomášiková, kým sa Pavel Trnovský poradie. Padinčania v tejto súťaži nastú- to nevyšlo pre nedostatok peňazí. Trénermi v KK Dolina sú osved- ovenčil striebornou medailou. Na V októbri 2015 KK Dolina spolu čení karatisti Daniela Končeková spomienkovom turnaji JKA Pohára pili len v konkurencii jednotlivcov a Mário Boboš. Robia to veľmi Miloš v Kruševci Kristián Slivka a najúspešnejší boli Daniela Kon- s debeljačským KK Spartak zorgačeková, Pavel Trnovský a Andrej nizovali otvorené Majstrovstvá odborne, lebo obaja získali kvali- získal bronz. Vojvodiny, keď v športovej hale fikáciu Operatívny tréner karate III. v Debeljači uhostili početných stupňa, čo je najvyššia trénerská karatistov z vojvodinských kluhodnosť v Srbsku. Mário je nobov. Bol to súčasne aj prvý kvasiteľom čierneho opasku druhélifikačný turnaj na Majstrovstvá ho danu a Daniela vlastní čierny Srbska. Padinskí karatisti v silnej opasok prvého danu. Boli tam aj konkurencii získali za priehrštie predsedníčka KK Dolina Mária medailí. Mário Boboš sa ovenčil Bobošová a tajomník Vladimír Konzlatými metálmi v konkurencii ček. Pripravovali fotografovanie od 18 do 20 rokov a starších od karatistov pre nástenný kalendár dvadsať rokov. Zlato sa tiež zale2016, ktorý pravidelne vydávajú sklo na hrudi Anny Tomášikovej, a predávajú počas decembrových Andreja Trnovského a Vlastimíra sviatkov. Od vedúcich KK Dolina Cicku. Striebornú medailu si vysme sa dozvedeli o práci, súťažiach bojoval Dušan Valenta, kým sa a výsledkoch karatistov v minus bronzom okolo krku domov lom roku. Padinskí karatisti svoju Naši reprezentanti počas prechádzky poľským mestom BielskoBiala: Daniela (prvá zľava) a Mário (siedmy zľava) vrátili Daniela Končeková a Jegor Mikuláš. Z druhého kvalifikačného turNajdôležitejšia, Trnovský, lebo triumfovali vo svon a j m a s o v e j š i a jich vekových kategóriách. Druhé naja, ktorý bol v Trsteniku, si Paa najťažšia súťaž miesta obsadili Marek Trnovský dinčania nepriniesli toľko odmien, bola v Lige šam- a Kristián Slivka, kým na treťom ale predsa sa nevrátili s prázdnymi rukami. Strieborné medaily získali piónov. Prebiehala mieste zakotvil Mário Boboš. Súťaž v Lige šampiónov sleduje Kristián Slivka a Dušan Valenta, na troch turnajoch, v Kruševci, Niši aj šéftréner reprezentácie JKA bronz Daniela Končeková a Daa Aleksandrov- Shotokan, zároveň aj predseda niel Dišpiter. Na sklonku roka ci, na ktorých sa tejto karate federácie Oliver Tomić, bolo finále Srbska v konkurencii mohli zúčastniť ktorý do výberu Srbska pozval aj jednotlivcov v Kragujevci, kde sa všetci karatisti JKA Danielu Končekovú a Mária Bobo- Kristián Slivka ovenčil striebornou Shotokan federá- ša. Tak sa Daniela a Mário dostali medailou. Výsledky a uznania hovoria, že cie Srbska. V Lige do letného kempu na Kopaoniku, šampiónov súťažia kde sa konali prípravy na účasť na sa v KK Dolina dobre robí. Záujem všetky kategórie Majstrovstvách Európy a sveta. Po o karate v Padine je. Materiálna karatistov v rôz- úspešne absolvovaných prípra- podpora Športového zväzu obce Daniela na tréningu s najmladšími v Padine nych disciplínach. vách Daniela a Mário cestovali a Zhromaždenia obce Kovačica, činnosť prispôsobili kalendáru Karatisti bojujú o body, ktoré sa na Majstrovstvá sveta WSKA do sponzora GIB Građevinar z Padiny a programu práce Karate JKA Sho- získavajú v zápase „každý s kaž- Poľska. Šampionát prebiehal v je skromná. Preto významnú a najtokan federácie Srbska. Napriek dým“. Pretekár za výhru dostáva poľskom mestečku Bielsko-Biala. väčšiu ťarchu znášajú rodičia detí, materiálnym problémom kara- tri body, za nerozhodný výsledok Končeková a Boboš tam medaily ktoré odchádzajú na súťaže.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

Karatisti a karatistky Doliny s tajomníkom Vladimírom Končekom (hore prvý zľava) a predsedníčkou Máriou Bobošovou (tretia zľava)

Reprezentácia Srbska na MS v poľskom meste Bielsko-Biala: Daniela Končeková (vpredu v červenom tričku) a Mário Boboš (tretí sprava v druhom rade)

ZÁZNAM Z KK DOLINA V PADINE

Za priehrštia medailí J. Bokor

Najúspešnejšími a najznámejšími pretekármi v súčasnosti sú Daniela Končeková a Mário Boboš. Daniela a Mário sa úspešne vybrali už aj trénerskou cestou, pokúšajú sa vštepiť lásku k tomuto športu početným padinským deťom, usilovne ich zaúčajú do tajomstiev karate kumštu. Môžeme to vidieť aj na fotografiách, ktoré na tréningoch a súťažiach urobili práve Daniela a Mário, ako aj autor príspevku.

edným zo 110 karate klubov, členov JKA Shotokan Srbska, je aj padinský KK Dolina, v ktorého čele sú toho času predsedníčka Mária Bobošová a tajomník Vladimír Konček. Padinskí karatisti majú za sebou mimoriadne úspešný rok 2015, v ktorom dosahovali úspechy všade tam, kde sa zúčastnili. Z každej súťaže si prinášali za plné priehrštia medailí či pohárov.

Daniela a Mário na tréningu v Padine

Z tréningu na Kopaoniku: Daniela Končeková (vpredu prvá)

Končeková po súťaži v meste Bielsko-Biala

Mário a Daniela na Kopaoniku so šéftrénerom Oliverom Tomićom (v strede)

Majstrovstvo: Daniela Končeková v individuálnej práci

Prvé medaily: začiatočníci Daniel Dišpiter a Vlastimír Cicka (zľava)

Najviac medailí: Kristián Slivka

21 470 Báčsky Petrovec Ul. XIV. VÚSB 4-6 tel.: +381 (0)21/780-618 tel.: +381 (0)21/780-619 fax: +381 (0)21/780-291 hlprintbp@gmail.com www.hlprint.rs

Šťastný, zdarný a úspešný nový rok 2016

• Fotosadzba • Ofsetová tlač • Knihárske spracovanie • Výroba obalu