Hlas Ludu 1/2019 by NVU Hlas ľudu

Šťastný nový rok! Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 75 | 1. 1. 2019 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4836/



Z obsahu

Slávnostné otvorenie kolektívnej výstavy pod názvom Geometrická abstrakcia vo výtvarnom umení vojvodinských Slovákov – výstava prác súčasných slovenských akademických výtvarníkov v Srbsku sa uskutočnila v nedeľu 23. decembra 2018 podvečer v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci. J. Čiep

Vo vynovenej programovej sieni Kultúrneho centra Kysáč bola na sklonku minulého roka Novoročná estráda. Prebiehala v nedeľu 23. decembra. Je to tradičný program venovaný lúčeniu sa so starým rokom, na ktorom sekcie KC prezentujú svoju celoročnú činnosť. E. Šranková

1. 1. 2019 | 1 /4836/

Uzávierka čísla: 26. 12. 2018

Vežové hodiny na kostole v Padine po mnohých rokoch Padinčanom a pocestným znovu ukazujú presný čas. V. Hudec

Príjemný predvianočný večierok si dožičili hložianski penzisti a členky Spolku žien Slovenka. Stretli sa v kaviarni Pod lipami v utorok 18. decembra. Vypočuli niekoľko pekných krátkych príspevkov s vianočnou a novoročnou tematikou v podaní žien a pochutnali si na chutnej sárme. Predtým si spoločne zaspievali pieseň Tichá noc... J. Bartoš

Petrovčan Pavel Spevák vždy mal rád šport, preto sa aj venoval trénovaniu najmladších futbalistov – kohútikov, pionierov, dorastencov. Je jedným zo zakladateľov FŠ Mladosť. Vychoval mnohé generácie futbalistov, ktorí sú dnes oporami prvej jedenástky nielen vojvodinského ligistu z Vrbary. J. Pucovský

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Čakajúc na jedinú spravodlivosť

eň za dňom sa míňa; plynú mesiace, desaťročia; miznú ani kvapky dažďa v rozvlnenom mori. Tajdú časy, aj život sám tajde. Od prvej chvíle narodenia svižne uháňame a/lebo sa vlečieme, vláčiac svoj kríž, ani slimák ulitu, smerom na konečnú. Cestou štedrou na prekvapenia, častejšie tých v podobe tŕnia než s vlastnosťami balzamu. Veď aj tento úvodník mal, pardon, chcel byť o inom. Lenže: Človek mieni, Pán Boh zmení. Pôvodne sme mali v úmysle uvažovať o presile politiky v bežnom živote. Ktorá nadobúda vlastnosti vzduchu trpiaceho na nedostatok kyslíka. Nastoliť otázku, ako čeliť pliage, ktorá do nášho vedomia preniká na každom kroku, všetkými pórmi. Podobne ako ďalšia, čoraz frekventovanejšia choroba ľudstva – násilie. Mohlo to teda byť (a môžbyť aj je) o čakaní na lepší život. Nie na n-tú reprízu rovnomenného domáceho seriálu. O čakaní trvajúcom celé desaťročia na život dôstojný človeka ako formu bytia živých bytostí, ktorým je uvedomovanie si vlastného bytia a postupné poznávanie sveta, do ktorého (sme) sa pobrali s prvým plačom, nevlastniac na začiatku tŕnistej a predsa nádhernej cesty doznanie o tom, že život má váhu kameňa vrhnutého do vody a že teda nepozná návrat. Závratné životné tempo, honba za hmotnými statkami čoraz intenzívnejšie zakaľuje prizmu, cez ktorú sa dívame na prejdenú etapu a pokúšame sa nazrieť na zvyšný kus cesty, miznúci v opare matnej budúcnosti, ktorý ešte treba zvládnuť prv než sa dostaneme po konečné poznanie, že, ako to ktosi povedal, na živote je najkrajšie to, že nakoniec je pre každého spravodlivý. Nevedno, či s takými a/lebo podobnými myšlienkami nastúpili cestujúci do autobusu, ktorý sa v piatok 21. decembra zarána ocitol na železničnom priechode, ktorý nebol opatrený povinnou bezpečnostnou ochranou – ani závorami, ani zvukovou signalizáciou. V hroznej havárii pri dedine Donje Međurovo neďaleko Niša zahynuli dve deti a traja dospelí občania; 27 osôb bolo zranených. Väčšia skupina obyvateľov tejto

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Juraj Bartoš

V tomto čísle TÝŽDEŇ

5 Postavenie národnostných rád stále nie je jasné Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec

a susedných dedín sa stretla v nedeľu pri mieste tragédie, na znamenie protestu. Ako uviedli, na tom istom mieste vraj aspoň raz za rok prichádza k havárii. Tvrdili, že v priebehu viacerých desaťročí sa dožadovali, aby spoločnosť Železnice Srbije postavili závory a zvukové signálne zariadenie, ale márne. Sú síce náznaky, že konečne bude vyhovené ich iniciatívam, ibaže... Cena päť ľudských životov je príliš vysoká. Mimochodom, v Srbsku existuje veľký počet železničných priechodov bez povinných bezpečnostných opatrení. Ľudia hynú na cestách takmer každý deň. Kvôli ľahostajnosti iných ľudí. Tých, ktorí by sa mali starať o bezpečnosť. A nielen na železničných koľajniciach a asfaltkách. Ľudia, často mladí, ba dokonca vo veľkom počte ešte len v detskom veku nastupujú „s hlavou v kapse“ do vozidiel verejnej dopravy, ale i do pohostinských a iných spoločenských podnikov. Najbližší ich vyprevádzajú s vráskami na čele a, žiaľ, niekedy im ich vrátia... v rakve. Nový rok vraj u nás bude bez snehu. Kiežby sa rok nový, práve prichádzajúci, obišiel bez tragédií, bez násilia, bez predčasne vyhasnutých životov, bez zbytočných poranení a ujme na zdraví. Nebude to nič ľahké, ani jednoduché v krajine, v ktorej sa síce legislatíva, ktorá reguluje (aj) otázky bezpečnosti, zlaďuje s normami platnými v Európskej únii, do ktorej akože smerujeme, avšak uplatnenie zákonov a tresty za ich porušovanie často poklusáva za prijatými predpismi. Pri manku ľudskej striedmosti, zodpovednosti a nadbytku spupnosti, ľahostajnosti až divokosti jedincov a skupín ľudí, k jedinej – vyššie spomenutej spravodlivosti – cesta bude, akože aj je, zbytočne a často kratšia, než by prirodzene musela byť. Je síce kus pravdy v myšlienke, že čo nemôžeme meniť, prichodí trpieť, ale rovnako je na mieste zúfalá otázka: DOKEDY?

ĽUDIA A UDALOSTI

10 Prvý Vianočný trh sa vydaril

KULTÚRA

30 Odmeny ako potvrdenie kvality a podnet

ŠPORT

43 Rekord Rusína – 27 : 1! Titulná fotografia:

MOZAIKA

Pixabay

19 Terst z turistickej perspektívy 1 /4836/ 1. 1. 2019

Týždeň 

InPress

Demonštrácie pokračujú

(Iluzívna) mediálna sloboda

Jasmina Pániková

„M

ediálna stratégia je dokument, ktorý prinesie mnohé zmeny a tie budú niekomu vyhovovať, a niekomu nie,“ vyhlásila nedávno naša premiérka na odbornej rade o pracovnej verzii novej mediálnej stratégie, ktorá mala byť schválená ešte v polovici roka 2017. Podaktorí členovia pracovnej skupiny aj vystúpili z nej, alebo chceli vystúpiť, ak ľudia pri moci aj naďalej budú diskriminovať a znevažovať médiá a ohrozovať bezpečnosť novinárov... O tom, aká je bezpečnosť podaktorých novinárov, sme sa presvedčili aj nedávno, keď istému novinárovi páchatelia, ktorých medzičasom aj zatkli, zapálili dom a pritom ho chceli aj zavraždiť. Jedinou „chybou“ novinára bolo to, že ukazoval na korupčné počiny vo svojej obci. Tento nemilý prípad donútil takmer každého novinára postaviť si otázku: Ako ďalej vykonávať svoju prácu? Pravdivo a objektívne, ako doposiaľ, alebo prižmúriť na jedno oko (alebo aj obe) a tváriť sa, že je všetko v najlepšom poriadku, tak ako nám to servírujú politici. Alebo sa jednoducho odmlčať v danom médiu. Možno sa týmto posledným práve riadil redaktor zábavného vysielania na TV Prva, ktorý sa rozhodol, že kultové vysielanie už nebude premietané na tejto televízii lebo, ako povedal, nechce účinkovať v predstieraní falošnej novinárskej slobody. Na tento krok sa rozhodol po kúpe tejto televízie, okrem ktorej bývalý majiteľ istého káblového operátora kúpil aj televíziu O2, Prva Tv Crna Gora, Play Radio, ako aj tri portály. Je známe, že aj televízia O2 má vysielanie, v ktorom novinár nešetrí na kritike, najmä ľudí pri moci. Aj keď autor tohto vysielania avizoval „zimnú prestávku“, zatiaľ nie je známe, či ide o ozajstnú, plánovanú prestávku, alebo tú donútenú. A vraj máme mediálne slobody a mediálny pluralizmus.

www.hl.rs

7 DNÍ

retí protest proti násiliu v Belehrade sa uskutočnil 22. decembra a na rozdiel od predchádzajúcich dvoch decembrových demonštrácií (ktoré sa, pripomeňme, začali ako odpoveď na útok na Borka Stefanovića, lídra Ľavice Srbska, ktorý koncom novembra v Kruševci utrpel vážne fyzické zranenia), tentoraz v čele neboli opoziční politici, ale sami občania. Účastníci sa tým chceli dištancovať od akýchkoľvek politických kruhov a vyjadriť občiansky nesúhlas s vládnucou politikou v Srbsku. Protest prebiehal pod heslom Jeden z päť miliónov a podľa odhadov organizátorov bolo na ňom medzi 35-tisíc a 40-tisíc účastníkov. Zhromaždeným občanom sa prihovoril novinár Milan Jovanović z Grocky, ktorému bol nedávno zapálený dom, pretože, ako povedal, písal o korupcii vo svojom lokálnom prostredí. Jovanović tiež poznamenal, že situácia v Srbsku je čoraz horšia, ale všetci o tom mlčia, lebo majú strach a obávajú sa, že pre vyjadrenú mienku sa im stane niečo zlé – ako sa stalo jemu samému. Dodal, že čoraz viac mladých ľudí odchádza zo Srbska a na ich miesta prichádzajú osoby s podozrivými diplomami a členský-

mi preukazmi vládnucich politických strán. Organizátori protestu žiadali, aby sa konečne našli vrahovia lídra Občianskej iniciatívy Srbsko, demokracia, spravodlivosť Olivera Ivanovića, aby sa povedalo, kto vykonal útok na Borka Stefanovića a kto sa pokúsil zavraždiť novinára Milana Jovanovića. Ďalší protest sa plánuje na sobotu 29. decembra. V meste Banja Luka polícia v utorok 25. decembra zasiahla proti demonštrantom, ktorí sa už viac mesiacov každodenne zhromažďujú a žiadajú vyriešenie prípadu smrti 21-ročného študenta Davida Dragičevića, ktorý zahynul 18. marca 2018. Okolnosti jeho smrti sú ešte stále nejasné – polícia totiž pôvodne vyhlásila, že David pravdepodobne sám padol do rieky a utopil sa, ale ďalším vyšetrením sa zbadalo, že predtým než jeho telo padlo do rieky, utrpel fyzické zranenia a teda bol zavraždený. Proti dvom policajtom bola medzičasom podaná žaloba pre znemožňovanie dokazovania príčin Davidovej smrti a o celom prípade sa rokovalo aj v Národnom zhromaždení Republiky srbskej. Každodenné demonštrácie pod heslom Spravodlivosť pre Davida časom nadobudli charakter hnutia,

Iný uhol reality

Informačno-politický týždenník

ktoré podporujú aj niektoré opozičné politické strany v Republike srbskej. V utorkovej policajnej akcii s použitím sily proti demoštrantom boli zatknutí aj Davidovi rodičia Davor a Suzana, ktorí obviňujú tamojšiu políciu zo smrti svojho syna. Ohľadom týchto nepokojov reagovali aj predstavitelia delegácie EÚ v Bosne a Hercegovine, vyjadrujúc nespokojnosť nad úrovňou ľudských práv v tejto krajine. Občania Sarajeva v ten istý deň usporiadali míting na podporu Davidovým rodičom, podobná akcia bola na nasledujúci deň plánovaná aj v Belehrade. Erupcie sopky Anak Krakatoa v sobotu 22. decembra spôsobili ničivé vlny cunami, ktoré zasiahli pláže v oblasti Sundského prielivu medzi ostrovmi Sumatra a Jáva v Indonézii. V čase vzniku týchto riadkov počet potvrdených obetí vynášal 429 mŕtvych, pokým najmenej 154 osôb bolo nezvestných, takmer 1 500 ľudí utrpelo zranenia a tisíce zostalo bez domov. Tamojšie obyvateľstvo sa obáva, že Indonéziu zasiahnu ďalšie vlny cunami počas aktivity sopky Anak Krakatoa, ležiacej asi 50 kilometrov od pobrežia. Pripravil: S. Lenhart

Nikola Petkov

• TÝŽDEŇ •

Týždeň S PRVOU PREDSEDNÍČKOU NRSNM ANNOU TOMANOVOU-MAKANOVOU

Postavenie národnostných rád stále nie je jasné Juraj Bartoš

a čele Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Anna Tomanová-Makanová bola od jej založenia roku 2003 až po ustanovujúcu schôdzu štvrtej zostavy nášho „malého parlamentu“ 4. decembra 2018. Príspevok sme krátili na poslednú chvíľu „z technických dôvodov“, takže biografické údaje takmer celkom vynechávame. Expredsedníčku NRSNM 18. decembra 2018 v Bratislave Zlatou plaketou ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky poctil osobne minister ZVaEZ SR Miroslav Lajčák. Roku 2016 Tomanová-Makanová dostala Pamätnú medailu Ústavu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a vlani jej v Nadlaku udelili Cenu Ondreja Štefanka... S akým pocitom odchádzate z postu hlavy NRSNM? „Za tých 15 rokov sa nám podarilo urobiť dosť veľa vecí v prospech slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Verím, že sme vybudovali Národnostnú radu tak, že sme boli príkladom aj pre iné národnostné rady v Srbsku, veď sme najmenej 7 rokov práve my viedli koordináciu národnostných rád. Mali sme integratívny prístup k problematike, ktorú máme v kompetencii, vedeli sme vyjadriť svoje stanovisko voči našim štátnym orgánom na všetkých úrovniach, ale aj k medzinárodným organizáciám, s ktorými sme spolupracovali. Svoju misiu som ukončila poctivo, pozitívne, odborne; odchádzam s pocitom dobre urobenej práce.“ Boli ste na čele NRSNM počas troch období; kedy bolo najťažšie? „Najťažšie bolo posledné obdobie, lebo sa do NRSNM veľmi vypuklo dostala politika. Vtedy sa jej členovia rozdelili na ,my a oni’, na opozíciu a tých, ktorí majú väčšinu, robili sa mnohé škandály a ,divadielka’. Útočilo sa najmä na mňa, boli podávané proti mne trestné

prihlášky, ale všetky sa pre mňa dy, a potom ako podpredsedníčka skončili prajne, tak isto aj tie, ktoré Zhromaždenia APV.“ som podala ja proti niektorým periPôsobili ste aj ako pokrajinská odikám, ktoré o mne písali falošne. tajomníčka pre informovanie... Boli taktiež zjavné nátlaky na členov „Áno, v období 2008 – 2012.“ NRSNM; v Kovačici boli pokusy o to, Čo je to, čo človeka láka hroaby sa na post predsedu dostal madiť funkcie? niekto iný. Rada stále pracovala na „Prečo? Mala som iba jednu funkhranici kvóra a organizovali sme ciu tam a jednu tu. A to, že som bola schôdze v obavách, či členovia smú, členka hlavného výboru strany, to alebo nesmú prísť na schôdzu...“ znamenalo dve schôdze za rok; to Kto im bránil...? nebolo veľa. Demokratická strana, „Hlavne predstavitelia lokálnych samospráv a stranícki funkcionári – Neslováci.“ Počas ktorého obdobia sa pracovalo najplynulejšie? „Zrejme počas druhého, keď už sme poznali vlastné kompetencie, mali sme naše inštitúcie a mohli sme schváliť stratégie v oblasti médií, vzdelávania a kultúry. Prvé obdobie bolo veľmi zvláštne, keďže sme mali iba Zákon o ochrane práv a slobôd národnostných menšín, ktorý zadefinoval činnosť národnostných Anna Tomanová-Makanová (foto: z archívu autora) rád jednou vetou, že totiž NR môžu rozhodovať alebo v ktorej som bola aktívna, nikdy, ale účinkovať v procese rozhodovania nikdy nenútila ani členov NRSNM, v štyroch vitálnych oblastiach – v ani mňa, že musíme niečo urobiť.“ oblasti úradného používania jazyka a písma, informovania, vzdelávania STÁLE JE TO LEN 18 MILIÓNOV a kultúry, a môžu zakladať ustaS ktorými výsledkami NRSNM novizne v týchto štyroch oblas- ste najviac spokojná? tiach. Sedem rokov sme čakali na „Najmä s tým, že som zapájala do Zákon o národnostných radách činnosti Rady nielen 29 jej členov, národnostných menšín, v ktorom ale až 200 – 300 členov rôznych už potom boli jasne napočítané telies, komisií v štyroch oblastiach kompetencie NR. zo všetkých prostredí, ktorí sa poKeďže sa o mne hovorí, že som dieľali na príprave návrhov na plány zlodej a že som brala päť platov, a programy. Nikdy som sa nesprávachcem dodať, že som celých 13 la tak, že ja som národnostná rada; rokov v Rade pracovala zdarma. Iba naopak, bola som len niekto, kto ju prvé dva roky som bola zamestnan- predstavuje a zastupuje.“ kyňa NRSNM, potom som dostávala Jednotlivé úseky vo Výkonnej plat ako poslankyňa v republikovom rade NRSNM nie vždy mali v ruparlamente a od roku 2008 som kách najkompetentnejší ľudia... čerpala plat z rozpočtu AP Vojvodiny „To je síce pravda, lenže ja sama – najprv ako podpredsedníčka vlá- som o tom nerozhodovala. Bolo by

ideálne, keby sme na každom poste mali najodbornejších ľudí, avšak je pravda aj to, že nie všetci odborní ľudia sa chcú angažovať, respektíve nechcú robiť bez finančnej úhrady a v NRSNM sa veci robia bezplatne, hradia sa iba diéty a cestovné trovy.“ Ako by ste okomentovali aktuálny Zákon o národnostných radách národnostných menšín? „Nedoriešil zásadnú otázku, čím sú národnostné rady a ktoré sú ich verejno-právne oprávnenia. Nie sú štátnymi orgánmi, ale platí pre ne Zákon o voľbe národných poslancov! Pri voľbách do NR sa podávajú listiny, tie by teda mali byť vyfinancované štátom, ale rady nedostávajú žiadne prostriedky na predvolebné aktivity. Na druhej strane od nás požadujú programové plánovanie, musíme podávať správy každé tri mesiace atď. Zákon tiež uvádza, že členovia NR sa môžu v Rade aj zamestnať. Ako, keď sa výška prostriedkov NR z republikového rozpočtu od roku 2008 doteraz nemenila? Stále je to 18 miliónov dinárov a ceny sa zvyšujú.“ Zamýšľali ste sa nad tým, čo ste mohli a možno aj mali robiť inak? „Samozrejme. Hoci sme podnikali osobitné akcie a edukácie, pohovory a návštevy, nepodarilo sa nám úplne vplývať na povedomie slovenských rodičov, ktorí zapisujú svoje deti do srbských tried tam, kde máme aj slovenské triedy. Tak isto sa nielen nám, ale ani všetkým spolu národnostným radám nepodarilo zastaviť privatizáciu lokálnych médií, a tak je ich teraz o polovicu menej. Je mi tiež ľúto, že sme nerealizovali výstavbu budovy Múzea vojvodinských Slovákov.“ Zrejme to nebolo najlepšie posúdené z právneho hľadiska... „Rada s tým nemala nič. Budovu vyhliadla lokálna samospráva, Obec Báčsky Petrovec. Zaujíma ma, kde je osem miliónov dinárov, ktoré Republika Srbsko účelovo určila na výstavbu múzea. Peniaze, ktoré na múzeum poskytla Slovenská republika, boli z účtu NRSNM vrátené, ale

1 /4836/ 1. 1. 2019

>>>

Týždeň tých 8 miliónov bolo zaslaných na účet lokálnej samosprávy v Báčskom Petrovci. Je mi ľúto, že sme sa viac nepričinili o to, aby viac študentov študovalo slovenský jazyk a literatúru, a že Dom Martina Jonáša v Kovačici nefunguje tak, ako by mal fungovať. Na druhej strane je dobre, že sme založili novú strednú školu – zdravotnícku v Novom Sade a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Hrdá som tiež na to, že sa nám podaril spoločný projekt podporený Slovenskou republikou, Srbskom a AP Vojvodinou: prvý raz od založenia gymnázia v Petrovci budova bola úplne adaptovaná a omietnutá. Osobitne som spokojná a vysoko si vážim dobrú spoluprácu s Ústavom pre Slovákov žijúcich v zahraničí.“ PRIHOVORIŤ SA, KDE TREBA Verejnosť vám zazlieva, že ste voviedli politiku do NRSNM, keď ste telefonicky vybavovali súhlas pred voľbami do Národného zhromaždenia Srbska na listine Demokratickej strany...

„To vôbec neobstojí. Ja som sa do republikového parlamentu dostala na listine nie z Vojvodiny; bola som medzi prvými dvanástimi kandidátmi DS, pričom som mala zabezpečené miesto v republikovom parlamente, bez ohľadu na počet hlasov, ktorý DS dostane. Lebo si niekto všimol moju činnosť. Členom Rady som síce volala, ale nie pre seba; to bolo v období, keď Boris Tadić kandidoval na funkciu prezidenta.“ Bolo korektné vyhlásiť, že demokrati majú podporu NRSNM? „To som nikdy nevyhlásila, to vyhlásili oni...“ Vyhlásil to Bojan Pajtić, ale nikdy ste tú jeho vyhlášku nepopreli. „My sme sa o tom na Rade nikdy nevyjadrovali, ani nikto nerobil nábor; jedine som raz telefonovala ohľadne Borisa Tadića, ale pre Bojana Pajtića – nikdy.“ Bolo predsa možné očakávať, že dementujete jeho vyhlášku... „Skúsenosti sú také, že dementi nezverejňuje nikto, alebo iba ojedinelé médiá. Chcem len dodať, že moja práca v republike a najmä

v pokrajine bola výhodnejšia pre slovenskú menšinu ako pre mňa. Od roku 2008 po rok 2014 len v oblasti kultúry a vzdelávania bolo vložených viac ako 360 miliónov dinárov do našich prostredí, mimo prostriedkov, ktoré získali naše spolky, súbory a médiá prostredníctvom súbehov. Hádam aj preto, že som sa chcela a vedela prihovoriť tam, kde bolo treba.“ Veľa prachu sa zdvihlo v súvislosti s kauzami zlato a jeleň... „Hovorí sa, že nikto nie je vinný, kým sa nedokáže opak. Všetky súdne procesy proti mne sú právoplatné a pre mňa priaznivé; súd mi nedokázal žiadnu vinu. Na druhej strane zažalovala som periodiká, ktoré ma očiernili v očiach verejnosti a tie procesy som vyhrala. Musím zopakovať, že NRSNM lov na jeleňa neorganizovala. Ako prejav vďačnosti a dobré gesto voči niekdajšiemu slovenskému veľvyslancovi Igorovi Furdíkovi diplomatický lov na jeleňa zorganizovali pokrajinské orgány Vojvodiny. Lebo kým tu pôsobil, prostredníctvom Slovak Aidu prispel k rozvoju nielen slovenských

prostredí, ale i viacerých ďalších, aj mimo Vojvodiny.“ Môžu národnostné rady vôbec fungovať bez politiky? „V štáte, v ktorom je politika všade, nemôžu ani národnostné rady fungovať úplne mimo politických prúdov. Ide len o to, či konkrétne politiky konajú v súlade so záujmami národnostných menšín, s cieľom zlepšenia ich postavenia, alebo robia vo vlastný prospech, na účet menšín. Je známa vec, že keď roku 2015 boli nátlaky na členov NRSNM z Kovačice, Rada sa ich zastala, podala trestné oznámenie... a – nič sa nedeje. Keď prišli trestné oznámenia na predsedníčku NRSNM, súdy zareagovali hneď a razom. Takže – kde je tu spravodlivosť?“ Otázka na záver: čo a ako ďalej, Anna Tomanová-Makanová? „Po nasledujúce pokrajinské voľby zostávam poslankyňou v Zhromaždení AP Vojvodiny, a potom verím, že sa vrátim na svoje pracovné miesto v Novosadskom rozhlase, ktoré som pred odchodom na post predsedníčky NRSNM zmrazila.“

Novakovićom, členom poslaneckej skupiny Alternatíva pre Vojvodinu – Maďarské hnutie – Demokratický zväz vojvodinských Maďarov – Nové Srbsko. Členovia tejto skupiny nosili nálepky s textom Slobodné médiá, slobodné voľby, slobodné

zajtra náramok (srb. Danas nalepnica, sutra nanogica), vysvetľujúc neskoršie novinárom, že sú Novaković a iní žltí zlodeji, ktorí pokradli Vojvodinu, ako aj to, že všetci, ktorí sa správajú tak, ako sa dnes správal Novaković, budú v ustanovizniach, ktoré sa zaoberajú takými osobami. Novaković tento prípad ocharakterizoval ako úplne prevzatie kontroly zo strany Srbskej pokrokovej strany. „Ak on hovorí, aké budú súdne rozhodnutia, to znamená, že Srbská pokroková strana prevzala úlohu prokuratúry, polície a súdnictva,“ povedal Novaković a doložil, že v našej krajine neexistuje sloboda týchto inštitúcií. Na poslednom uskutočnenom zasadnutí poslanci opozičných strán mali pripomienky aj k tzv. poslaneckej hodine, počas ktorej poslanci mohli postavovať otázky, ibaže, ako poznamenala Maja Sedlarevićová, poslanci vládnucej koalície odovzdali 80 otázok a „poslanecká hodina tým stratila každý význam, keďže táto vláda bude na ne odpovedať do konca svojho mandátu“.

NA DECEMBROVOM ZASADNUTÍ POKRAJINSKÉHO PARLAMENTU

Incident vo fókuse Jasmina Pániková

utonómna pokrajina Vojvodina bude v tomto roku disponovať 74,7 miliardy dinárov – väčšinou hlasov rozhodli pokrajinskí poslanci na zasadnutí 20. decembra. Najväčšia časť prostriedkov bude usmernená na projekty z oblasti infraštruktúry, zdravotníctva, hospodárstva a poľnohospodárstva. Poslanci Srbskej pokrokovej strany rozpočet hodnotia ako rozvojový, zameraný na kapitálne projekty, zatiaľ čo poslanci Srbskej radikálnej strany vyhlásili, že tohtoročný rozpočet nemá žiadnu rozvojovú zložku, ale „zbytočné míňanie peňazí“. Zdôraznili, že pre poľnohospodárstvo je vyčlenené menej peňazí, rovnako ako aj pre sociálnu ochranu a šport a mládež. „Pre šport a mládež pokrajina vyčleňuje 396 miliónov dinárov a v minulom roku Mestská správa pre šport a mládež mesta Nový Sad disponovala viac ako miliardou dinárov,“ porovnal Đurađ

www.hl.rs

Jakšić, predseda poslaneckej skupiny Srbskej radikálnej strany. Poslanci schválili rozpočet v predvečerných hodinách, no začiatok zasadnutia posunul debatu o rozpočte do úzadia a do popredia sa dostal incident, ktorý nastal medzi Milenkom

Nezvyčajná situácia v pokrajinskom parlamente

Jovanovom, predsedom poslaneckej skupiny Srbská pokroková strana, a Borislavom

Informačno-politický týždenník

inštitúcie. Incident nastal po tom, ako M. Jovanov pokrikoval Novakovićovi Dnes nálepka,

• TÝŽDEŇ •

Gratulácie Pokrajinský sekretariát pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami

Dragana Miloševićová, pokrajinská sekretárka pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami:

Všetkým členom slovenskej národnostnej menšiny a čitateľom, novinárom, redaktorom a iným zamestnancom Hlasu ľudu gratulujem k vianočným a novoročným sviatkom, aby ich oslávili v pokoji, láske a radosti v kruhu svojej rodiny a priateľov. Som si istá, že Hlas ľudu bude – ako jeden zo základných pilierov informovania verejnosti v slovenskom jazyku – aj v roku 2019 pokračovať vo svojej misii včasného informovania, ale i zachovávania jazyka, písma, kultúry a všetkého, čo tvorí svojbytnosť a identitu vojvodinských Slovákov. Šťastné a požehnané vianočné a novoročné sviatky!

• GRATULÁCIE •

1 /4836/ 1. 1. 2019

Ľudia a udalosti ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKY PETROVEC

Znížený alebo reálny rozpočet? Katarína Gažová

tredobodom pozornosti celodennej schôdze báčskopetrovského lokálneho parlamentu vo štvrtok 20. decembra 2018 bol rozpočet na rok 2019. Hneď na začiatku zasadnutia predseda Zhromaždenia obce Ján Šuľan oznámil hodinové odročenie schôdze a zdôvodnil to tým, že krátko predtým zasadala Obecná rada a materiál z tej schôdze sa ešte pripravuje. Návrh rozpočtu na rok 2019 ozrejmila vedúca Oddelenia pre financie a rozpočet Anna Vrbovská, ktorá prízvukovala, že pri vypracovaní rozpočtu sa dôsledne riadili návodmi Ministerstva financií, ako aj Zákonom o rozpočtovom systéme. Rozpočet na rok 2019 je menší ako predchádzajúci a nedosahuje miliardu dinárov. Ak počas roka pribudnú prostriedky z iných prameňov, rozpočet sa automaticky bude zvyšovať. V roku 2019 v obci je plánované realizovať 17 kapitálnych projektov. Nasledovala dlhá diskusia o predloženom rozpočte. Hoci predtým nebola spomenutá presná suma, výborník Spasoje Prodanov povedal, že ide o sumu iba 638 miliónov. Pozornosť mu upútala položka na výstavbu viacposchodových budov pre utečencov v Kulpíne, na ktorú

je plánovaných 47 miliónov din. Výborník Miroslav Čeman poukázal na viaceré nedostatky, ktoré sú viditeľné voľným okom, predovšetkým v Petrovci a Kulpíne, ako je stav budovy starého súdu v Petrovci, nedokončené opravy asfaltových ciest v Petrovci a Kulpíne. Poukázal aj na iritujúce položky pre miestne spoločenstvá, kde sú zasa plánované minimálne prostriedky, a zasa peniaze týkajúce sa médií (ako bol vlani Informer a pod.), ktoré odchádzajú mimo tejto obce, sú plánované v sume viac ako päť miliónov, čo je tiež nepochopiteľné, a bolo by vraj logické, aby tie prostriedky dostali tunajšie médiá. Výborníci poukázali na problémy s neukončenou kanalizáciou v Petrovci a Kulpíne a neukončenou komasáciou v týchto dvoch osadách, na výrazný problém vodovodu v Kulpíne a na nevyčerpateľnú tému vracania prostriedkov samozdanenia. Zástupca predsedu obce a bývalý predseda Rady Miestneho spoločenstva Petrovec Ján Brna vysvetlil postup hlasovania občanov v roku 2008 o samozdanení v Petrovci. Písanými dokladmi, ktoré prečítal, potvrdil míňanie prostriedkov samozdanenia z toho dôvodu, že sa v obci objavili plagáty, na ktorých sú fotky predstaviteľov miestnych spoločenstiev a podpis, že ide o ľudí, ktorí pokradli

občanom samozd a n e n i e. N a zhromaždení obce sa o tom doteraz nehovorilo, ale teraz tento neprípustný čin verbálne odsúdili viacerí výborníci. Člen Obecnej rady Radovan Zotović vysvetlil, že je do rozpočtu zaradených 17 kapitálnych projektov, pre ktoré je vypracovaná projektová dokumentácia. Pripomenul, že práce na starom súde v Petrovci treba posúriť a že sa už v Obecnej rade pripravujú na práce na vodovodnej sieti v Kulpíne. Predseda obce Srđan Simić hovoril o zaťažení rozpočtu vyplácaním bezprávne schváleného samozdanenia, o zabezpečení 46 utečeneckých rodín na území obce z prostriedkov z iných prameňov a spomenul aj plánovaných 17 kapitálnych projektov a súmerný rozvoj osád obce. Výborníčka Dragica Pejkovićová zhodnotila nový rozpočet ako reálny. Výborníci poukázali na potrebu viac vkladať do Petrovca a Kulpína, lebo v Maglići a Hložanoch je situácia lepšia. V súvislosti s tým amendement výborníka Branislava Kozareva týkajúci sa vodovodu v Kulpíne, ktorý je

v alarmujúcom stave, bol schválený spolu s návrhom rozpočtu na rok 2019. Okrem rozpočtu schválili zmeny o lokálnych komunálnych poplatkoch, kádrový plán obecnej správy a právneho zastupiteľstva obce, zmenu uznesenia o komunálnych činnostiach, zmeny štatútu turistickej organizácie, rozhodnutie o scudzení nehnuteľností z verejného vlastníctva obce, vymenovali radu pre bezpečnosť, schválili program hospodárenia VKP Progres a VKP Komunalac, tiež program práce zhromaždenia za rok 2018 (3. a 4. kvartál). Odznela aj informácia o potrebách starých a dospelých občanov v oblasti služieb sociálnej ochrany, ktorú podala Biljana Drakulićová, riaditeľka Strediska sociálnej práce v Petrovci. Na záver schôdze odznel rad výborníckych otázok.

NA 29. SCHÔDZI ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKA PALANKA

Schválili reálny rozpočet Juraj Bartoš

ýborníci Zhromaždenia obce Báčska Palanka na poslednej vlaňajšej schôdzi veľkou väčšinou hlasov schválili rozpočet na rok 2019. Pri pretrase ústrednej témy 29. schôdze lokálnej samosprávy viacerí, dokonca aj opoziční výborníci skonštatovali, že Oddelenie pre financie a rozpočet predostrelo reálny rozpočet. Okrem tohto absolvovali aj ďalších 14 bodov rokovacieho programu. Nechýbali rezkejšie tóny, ani replika na repliku, celkove sa ale diskusia v zasadačke ZO 20. decembra niesla v hraniciach slušnosti. Pri príprave rozpočtu boli dodržané smernice Ministerstva financií,

www.hl.rs

povedal v zdôvodnení primátor Branislav Šušnica. Celkové príjmy a dôchodky Obce Báčska Palanka na rok 2019 vyčíslili na 1 553 397 952 din. V položke Program 9 na fungovanie základných škôl vyhradili 103 392 000 din., pokým položka Program 8 – na činnosť Predškolskej ustanovizne Mladosť stanovuje čosi nad 160 miliónov, zatiaľ čo úseku stredoškolského vzdelávania pripadne necelých 28,5 milióna. Oblasť kultúry získa takmer 30 miliónov a oblasť sociálnej a detskej ochrany 25 miliónov. Na fungovanie Ustanovizne športu a rekreácie Tikvara určili 57 586 819 milióna. Pokiaľ ide o investície, na prvú fázu výstavby bazénov v Báčskej Palanke vyčlenia takmer 29 miliónov, na rekonštruk-

Informačno-politický týždenník

ciu škôlk y v Silbaši viac ako 23 miliónov a do tretej fázy rekonštrukcie a sanácie Kultúrneho centra v Báčskej Palanke vložia čosi viac ako 15,6 milióna. Rozpočet počíta s projektovanou infláciou 2,4 %. Výborníci Bojan Radman (Socialistická strana Srbska) a Dragan Bozalo (Srbská radikálna strana) pri pretrase konštatovali, že sa ohľadne výstavby bazénov ešte stále (celých päť rokov) hovorí iba o prvej fáze. Radman tiež poukázal na to, že rozpočet síce predpokladá 47 miliónov

na realizáciu poľnohospodárskej politiky, avšak neobsahuje položku vyhradenú na priame aktívne opatrenia pre rurálny rozvoj. Zároveň dodal, že bolo treba viac (než 37,5 mil.) vyhradiť na ochranu životného prostredia. Primátor Šušnica v diskusii o. i. povedal, že obec, až postaví pamätník kráľovi Petrovi I. (ako už lokálna samospráva schválila), urobí aj pomník padlým v deväťdesiatych rokoch 20. storočia, čo v podanom amendemente navrhla SRS. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ZO SCHÔDZE ZHROMAŽDENIA OBCE KOVAČICA

Rozpočet v sume 860 miliónov Anička Chalupová

ýborníci lokálneho parlamentu v Kovačici na 22. zasadnutí vo štvrtok 20. decembra 2018 prerokovali 21 bodov rokovacieho programu. Stredobodom pozornosti bol rozpočet na rok 2019. Vedúca Oddelenia pre financie, rozpočet a lokálnu daňovú administratívu Alžbeta Marková ozrejmila rozpočet, ktorý bezmála 25 percent priestoru venuje kapitálnym investíciám. Z celkovej sumy 860 miliónov din. samospráva rozhodla najviac peňazí investovať do rekonštrukcie Domu kultúry Michala Babinku v Padine (70 miliónov). Medzi plánované investície v roku 2019 patrí aj asfaltovanie ulíc v Samoši a Debeljači,

odkladanie odpadu, výstavba parkovacích miest v Kovačici, výstavba tretej fázy továrne vody v Kovačici a iné. Podľa slov Milana Garaševića, predsedu Obce Kovačica, ktorý ho-

Zo zasadnutia ZO Kovačica voril hlavne o plánovaných investíciách v roku 2019, tento schválený rozpočet umožňuje lepšiu údržbu

svoje štatúty. Obecný rozpočet na rok 2019 je stanovený v sume 511 miliónov dinárov. Podľa plánu výdavkov najviac peňazí sa minie na prácu všeobecných služieb lokálnej samosprávy, resp. obecnej administratívy – 139 miliónov dinárov. Na komunálne činnosti vyčlenia 59,2, na fungovanie základných škôl 48,6, predškolskej ustanovizne 42, na sociálnu ochranu 40, na poľnohospodárstvo a rurálny rozvoj 27,9 milióna dinárov. Kultúre a informovaniu sa dostane 28,8 milióna a na fungovanie a rozvoj športu je určených 13,89 milióna dinárov atď. Výborníci bez rozpravy, dokonca bez otázok schválili aj rozhodnutie

o zmene rozhodnutia o komunálnych poplatkoch, ktorým sú zvýšené poplatky na motorové vozidlá. V zdôvodnení sa však neuvádza percento zvýšenia, iba je uvedené, že uplatnením rozhodnutia sa do obecnej pokladnice vleje o 25 percent viac prostriedkov. Rozhodnutím o finančnej podpore rodičom s deťmi je stanovené, že všetky rodiny, ktorým sa narodí dieťa, majú právo na jednorazovú pomoc v sume 10-tisíc dinárov. Okrem toho tretie a štvrté dieťa v rodine do budúcna bude mať právo na bezplatný pobyt v predškolskej ustanovizni. Predseda Zhromaždenia obce E. Szabó súhlasil s poznámkou, že právo na bezplatný pobyt v škôlke by malo mať aj piate a každé nasledujúce dieťa v rodine, avšak návrh na zmenu toho ustanovenia nebol úradne podaný, takže na zasadnutí nemôže byť akceptovaný, nuž je rozhodnutie schválené v predlože-

nom znení. Výborníci mali otázky ešte len pri rozoberaní plánu a programu VP Polet. Otázky, resp. návrhy sa týkali aktuálnej situácie so snehom, keďže cesty vo vedľajších uliciach v dedinách neboli očistené, čo komplikovalo dopravu. Riaditeľ podniku Milan Selaković vysvetlil, že aj oni majú priority, a to sú lokálne cesty medzi dedinami a hlavné ulice v dedinách, a že viac od toho jednoducho fyzicky nestačia. Na návrh, aby sa angažovali súkromníci, hlavne poľnohospodári, ktorí disponujú vhodnými strojmi, povedal, že jednotlivci ponúkali pomoc, ale za službu žiadali veľmi mnoho peňazí. Zároveň pochválil poľnohospodára Milka Vŕbu z Hajdušice, ktorý svojou mechanizáciou zdarma očistil ulice v dedine, a konštatoval, že keby sa aj iní správali rovnako, dediny by za krátky čas boli čisté.

tu trvala viac ako mesiac a jej výsledkom bolo zvýšenie pôvodného návrhu o viac ako 100 000 000 din. Celkové zvýšenie rozpočtu v porovnaní s rokom 2018 je čosi viac ako 200 000 000 dinárov a niektorí výborníci vyjadrili svoj skeptický náhľad na jeho realizáciu v predloženej sume. Zástupca predsedu obce Zoran Semenović povedal, že návrh rozpočtu je reálny a má aj rozvojovú

komponentu. Z plánov na rok 2019 vyzdvihol niekoľko investícií, ako je výstavba vodovodnej siete v Ľube, výstavba prvého podnikateľského objektu v novej priemyselnej zóne, rekonštrukcia budovy Základnej školy Branka Radičevića v Šíde, výstavba krytého bazénu pri ZŠ Sriemskeho frontu, výstavba novej cesty Jamena – Račinovci a otvorenie nového hraničného priechodu, ktorý bude aj najbližším spojením s Republikou Srbskou a Banjou Lukou a pod. Zhromaždenie väčšinou hlasov schválilo rozpočet na rok 2019. Tajomníčka Zhromaždenia obce

Miljana Momčilovićová-Svilokosová podala správu o súbehu na voľbu nového náčelníka obecnej správy. Podmienky súbehu splnila právnička zo Šídu Bojana Mravíková, ktorú zhromaždenie väčšinou hlasov vymenovalo do uvedenej funkcie. Zhromaždenie schválilo plány práce verejných podnikov pôsobiacich na území obce. Za úradujúceho riaditeľa obecnej Turistickej organizácie vymenovali Željku Grahovac a za úradujúceho riaditeľa VP Vodovod na ďalšie štyri roky vymenovali Aleksandra Jovanovića.

ZO ZASADNUTIA ZO PLANDIŠTE

Nový štatút obce N Vladimír Hudec

a zasadnutí Zhromaždenia obce Plandište vo štvrtok 20. decembra 2018 výborníci jednohlasne za pol druha hodiny schválili nový štatút obce, rozpočet na rok 2019, programy práce a finančné plány podnikov a ustanovizní, zakladateľom ktorých je obec, ako aj programy a finančné plány miestnych spoločenstiev. Predseda zhromaždenia Endre Szabó ozrejmujúc nový štatút krátko povedal, že dôvod na jeho schválenie vyplýva zo schválených zmien a doplnkov Zákona o lokálnej samospráve, s ktorými lokálne samosprávy majú povinnosť zladiť

ZO ZHROMAŽDENIA OBCE ŠÍD

Kádrové otázky N Stanislav Stupavský

a zasadnutí Zhromaždenia obce Šíd vo štvrtok 20. decembra 2018 najprv schválili niekoľko rozhodnutí o zmenách obecného rozpočtu za rok 2018, a potom schválili aj obecný rozpočet na rok 2019 v sume 1 488 829 400 din. Verejná rozprava o návrhu rozpoč• ĽUDIA A UDALOSTI •

majetku ako v minulom roku. Do čulej rozpravy sa potom zapojili viacerí výborníci, z ktorých najviac pripomienok mal výborník z radu opozície Miroslav Krišan (DS). V ďalších bodoch výbornícka väčšina dala zelenú uzneseniu o sieti základných škôl na území obce a rozhodla o založení Rady pre zdravie. Na rokovacom programe boli i programy práce na rok 2019 verejných podnikov Naš stan, Podnikateľsko-rekreačného strediska

Relax, RTV Kovačica a verejných komunálnych podnikov v Kovačici, Padine, Crepaji, Debeljači, Uzdine, Samoši a Idvore. Výborníci bez väčšej debaty schválili i správu o práci Červeného kríža Kovačica za rok 2017 a správu obecnej prokuratúry za rok 2017, ktorú ozrejmil jej vedúci Marinko Čobanin. Na zasadnutí 34 výborníkov ZO podporili návrh na vymenovanie úradujúcej riaditeľky Domu kultúry Doina v Uzdine, ktorou sa stala Katarína Kasandra Ekovojová, kým za novú členku školského výboru Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici zvolili Deloriu Šošdeanovú z Uzdinu. Biljana Savićová z Debeljače sa stala predsedníčkou Dozornej rady VKP 4. októbra v Debeljači. Novou členkou Správnej rady Domu kultúry Jožefa Atilu v Debeljači sa stala Čila Kováčová z Debeljače a Snežanu Maduovú z Kovačice zvolili za novú členku Správnej rady obecnej Turistickej organizácie.

1 /4836/ 1. 1. 2019

Ľudia a udalosti HLOŽANY

Prvý Vianočný trh sa vydaril Juraj Bartoš

oncom roka 2018 v Hložanoch pribudlo ďalšie podujatie, ktoré má predpoklady, aby sa ujalo a stalo tradičným. V sobotu 22. decembra, hodinu po tom, čo zazvonilo na poludnie, v centre dediny otvorili prvý Vianočný trh. Pred vchodom do domu kultúry si početní prítomní Hložančania

a návštevníci z okolia najprv pozreli kratší kultúrno-umelecký program. Vstupný príhovor mal predseda Rady Miestneho spoločenstva Hložany Pavel Žembery. Kázňou a modlitbou sa prihovoril kazateľ Duchovnej cirkvi v Hložanoch Tomáš Balca a zmiešaný spevácky zbor tohto cirkevného spoločenstva zaspieval niekoľko vianočných piesní. Recitovali Jasna Balco-

Dobrôtky z kuchyne hložianskych žien

VIANOČNÉ TRHY V KYSÁČI sa v sobotu 22. decembra 2018 konali po piaty raz a usporiadali ich v priestoroch Slovenského národného domu. I keď ich mali spoločne organizovať Miestne spoločenstvo, MOMS Kysáč a KUS Vladimíra Mičátka, predseda KUS Michal Francisty povedal, že tohtoročné trhy realizovali iba členovia KUS V. Mičátka za pomoci Spolku kysáčskych žien. Chýbal aj tradičný kultúrno-umelecký program, ako to bývalo v minulých rokoch. Prítomných bolo 15 vystavovateľov, ktorí predávali vianočné ikebany, dekorácie, rôzne vianočné darčeky, ručné práce, pohľadnice, knihy a nechýbali ani vianočné koláče a medovníky. Návštevnosť bola dopoludnia väčšia, popoludní slabšia. Na tom istom mieste v nedeľu večer prebiehal program Kristovej duchovnej cirkvi v Kysáči, keď zapálili štvrtú adventnú sviecu.

M.D.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Kvetinové aranžmány – dych Vianoc a Nového roka

vá a Damián Fekete, program moderovala Monika Bažaľová. Pravdaže, prišiel aj dedo Mráz (v osobe divadelníka Ondreja Stupavského-Endyho) a potešil najmladších vianočnými darčekmi. Po doznení programu sa prítomní presunuli na priestor medzi kulturákom a Hasičským domom. Z asi desiatich stánkov vábila pestrá ponuka. Folkloristi podávali pálenku, poľnohospodári nalievali varené víno zdarma a poľovníci predávali paprikáš z diviny za výhodnú cenu. Celú paletu výrobkov ponúkali členky Spolku žien Slovenka: vianočné a novoročné ozdoby, torty a rôzne druhy zákuskov. Ozdobami a obrazmi lákali návštevníkov

najmladší členovia Združenia výtvarných umelcov Hložianska paleta. Na viacerých pultoch trhovníci ponúkali kvetiny, kvetinové aranžmány, medovníky, výrobky z papiera a dreva, sviečky... Príjemným prekvapením bolo nakoniec vystúpenie dychovky zo Selenče, ktorá zahrala niekoľko piesní v duchu decembrových sviatkov, a tak vdýchla podujatiu slávnostný tón. Vianočný trh, ktorý zorganizovalo Miestne spoločenstvo Hložany v spolupráci so spomenutým cirkevným spoločenstvom a miestnymi spolkami, sa naskutku vydaril. Žičilo mu aj oteplenie; pri ňom sa len tak topil sneh, ktorý napadal týždeň predtým.

VIANOČNÝ BAZÁR 2018 usporiadali 23. decembra na novej evanjelickej fare v Starej Pazove. Organizátorom 13. ročníka tohto podujatia bol tamojší slovenský evanjelický a. v. cirkevný zbor a zúčastnilo sa 17 vystavovateľov predovšetkým zo Starej Pazovy – iba jeden prišiel z Temerínu. Vystavovatelia sa postarali o bohatú ponuku vianočných ozdôb, ručných prác, rôznych dekoračných predmetov, náboženskej literatúry, medovníkov, koláčov… Bazár prebiehal v popoludňajších hodinách a úvodom sa prihovorili Igor Feldy, zborový farár, a Marína Baková, koordinátorka podujatia. Staropazovčania prejavili veľký záujem o Vianočný bazár, ktorý bol priam ideálnym miestom na malý nákup darčekov pod stromček. Aj na stretnutie sa s príbuznými a priateľmi. V bazárovej reštaurácii podávali najlepšiu a najlacnejšiu kávu, čaj a chutné domáce koláčiky. Časť zárobku z bazára venujú dvom sirotám v Afrike. alš • ĽUDIA A UDALOSTI •

VIANOČNÉ TRHY V PETROVCI

Pestré a veselé podujatie Jaroslav Čiep

rganizačný výbor Vianočných trhov, ktoré v Báčskom Petrovci pretrvávajú už deväť rokov, rozhodol zorganizovať toto podujatie o týždeň neskôr ako Diváci pred pomníkom na petrovských Vianočných trhoch to bolo zvykom doteraz. Ak teda bolo v pláne, že Vianoč- Otvorenie a lopty pre združenia detí s osobitnými né trhy 2018 budú potrebami v bielom, zmeškalo zhromaždeným na námestí odovzdal predseda Obce Báčsky Petrovec Srđan Simić, ktorý podujatie oficiálne otvoril. Zároveň predstaviteľ podniku Marbo product odovzdal lopty združeniam My z Petrovca a ObV ponuke boli aj vianočné ozdoby Aj hostia spoza chotára predávali sladkosti jatie z Kulpína pre deti s osobitnými spolok Petrovská družina, deti Iveta Dorčová a Ladislav Kekez, z besiedky a dychový Andrea Lačoková, Boris Gabríni, sa presne o týždeň. Lebo orchester cirkevné- Iveta Kováčová a Samuel Kováč, v čase konania trhov v ho zboru Slovenskej Ondrej Pavčok a Miroslav HemePetrovci zostala len voda evanjelickej a. v. cirkvi la. Po ukončení kultúrno-umez topiaceho sa snehu. v Petrovci s vedúcou leckého programu nasledovala Deviate v poradí VianočSlovenkou Benkovou- zábavná časť, keď koncertovala né trhy v Báčskom Petrovci -Martinkovou a žiaci skupina Lego Bend & Andrea. sa uskutočnili v nedeľu 23. Základnej školy ŽarVianočné trhy sa skončili vo decembra 2018, teda tesne pred Štedrým dňom. Od začiatku sa usporadúvajú na Námestí slobody a vianočná ulička so stánkami sa tiahne Ulicou maršala Pekne upravený stánok a viedenský šmrnc Tita. Tam sa konal predaj vareného vína, pálenky, ka Zrenjanikoláčov, smažených klobások, potrebami. Nasledoval kultúrno-umelec- na v Maglići. vianočných ozdôb, ručných prác ký program pre deti a dospe- Okrem toho a iných drobností. Oficiálne otvorenie Vianoč- lých. V ňom účinkovali dedko sa predstavila ných trhov 2018 sa konalo Mráz a dobrá víla, ktorí animo- skupina Hero 14. hodine. Z javiska nain- vali účinkujúcich a rozdávali pri- mon z Kristo- Na javisku sa účastníci striedali do večerných štalovaného pred pomníkom chystané balíky. Na javisku vy- vej duchov- hodín všetkých prítomných a účast- stúpili chór Základnej školy Jána nej cirkvi, níkov programu najprv privítali Čajaka v B. Petrovci s profesor- tiež profesor Michal Struhár večerných hodinách. Prilákali aj moderátori Anna Speváková kou Marienou Stankovićovou- a detský orchester. Na dobrú mnohých cezpoľných predavaa Zoran Mitić. Vianočný pozdrav -Krivákovou, Kultúrno-umelecký náladu zaspievali a zahrali sólisti čov a hostí. • ĽUDIA A UDALOSTI •

1 /4836/ 1. 1. 2019

Ľudia a udalosti VIANOČNO-NOVOROČNÉ TRHY V KOVAČICI

Bohatá ponuka, veselá nálada a príjemná atmosféra Anička Chalupová

uristická organizácia Obce Kovačica v sobotu 22. decembra 2018 na námestí v strede mesta úspešne usporiadala tradičné Vianočno-

Kovačické nebo rozsvietilo niekoľko desiatok lampiónov šťastia

Námestie skrášlil bohato ozdobený vianočno-novoročný stromček

ozdoby, drevené hračky, keramiku, magnetky, čiapky a šály, rôzne darčeky pre najmilších a pod. Sladkými a slanými maškrtami sa snažili uspokojiť svoje chuťové poháriky a ani o zohriatie a ob-

aj návštevníci Denného pobytu pre mladé osoby s osobitnými potrebami, ktorí prispeli vlastnoručne vyrobenými ozdobami. Podvečer sa nad Kovačicou vznášali lampióny šťastia. Desiatky nadšencov prišli na námestie, aby vypustili k hviezdam svoj lampión šťastia spolu s tajným snom alebo prianím. Lampióny zaplnili celú nočnú oblohu a návštevníkom zostalo veriť, že sa ich tajné sny splnia a premenia na skutočnosť. Radosť najmladším urobili dedkovia Mrázovia, ktorých Organizátorom sa ale ich stvárňovali Andreja Dinić, Saša Erdeljan a Miroslav včerajší sen splnil. Celé Koreň spolu s pohoničom Pavlom Čížikom podujatie dopadlo na

čerst venie pr i potulkách trhom nebola núdza. Mladá majsterka ľudovoumeleckej výroby Organizátor v Suzana Sretenovićová (stojí prvá sprava) osobitnom stane s rodinou ponúkal návštevníkom varené víno, pálenku a -novoročné trhy. chutný čaj. Viac ako 120 vystavovateľov Sviatočnú náladu obohatil a výrobcov remeselníckych a príležitostný program, v ktorom ľudovo-umeleckých výrobkov sa zúčastnil spevácky zbor ZŠ z domáceho prostredia a z okolia Mladých pokolení, mladučkí sósvojím rôznorodým a bohatým listi, Vlasto a Sacharíni a cirkevné tovarom v tomto adventnom ob- spevokoly CZ Kovačica I a CZ Kodobí vábilo pohľady a zvedavosť vačica II. Nechýbalo ani tradičné návštevníkov, ktorí si kupovali fotenie s posádkou dedov Mrázov, hlavne vianočné a novoročné

www.hl.rs

V príležitostnom programe vystúpili aj najmladší

Informačno-politický týždenník

ktorí od rána chodili mestom, delili deťom sladkosti a všetkých obyvateľov pozývali na 6. Vianočno-novoročné trhy. Krásnou dekoráciou Vianočno-novoročného trhu bol veľký vianočný stromček postavený pred budovou obecnej správy. O teplé občerstvenie nebola núdza Okrášlili ho žiaci prvého ročníka zo všetkých zákvýbornú a všetci mali z krásnej ladných škôl z územia obce, ako akcie len radosť a potešenie. • ĽUDIA A UDALOSTI •

SLÁVNOSTNÉ OVZDUŠIE V NOVOSADSKOM CIRKEVNOM ZBORE

Vianočný koncert Danica Vŕbová

ovosadský cirkevný zbor už niekoľko rokov v tretiu adventnú nedeľu organizuje koncert ako symbolický darček k Vianociam. Koncert sa konal v sobotu 15. decembra v novosadskom evanjelickom kostole a ani sneh a chladné počasie neodradilo návštevníkov tejto udalosti. Úvodom sa prihovorila organizátorka koncertu Juliana Brtková a slovo odovzdala moderátorke Danici Vŕbovej. Ako prvý vystúpil hosťujúci Komorný zbor Musica viva z Báčskeho Petrovca pod vedením dirigentky Marieny Stankovićovej-Krivákovej. Nasledoval domáci zmiešaný spevácky zbor novosadskej cirkvi a SKC

Pavla Jozefa Šafárika, v ktorom sa toto vianočné obdobie nesie v znamení dvadsiateho výročia aktívneho pôsobenia. Sólové body

patrili ľudovému orchestru SKC P. J. Šafárika pod taktovkou Zlatka Klinovského, Marekovi Stupavskému, ktorý predniesol skladbu

Spoločne zaspievali Komorný zbor Musica viva a novosadský zmiešaný spevokol (Foto: J. Pucovský)

na organe, a Anne Zorňanovej, ktorá zaspievala svetoznámu pieseň Amazing grace. Nechýbali ani hostia z Pivnice, Komorný zbor Nádeje, ktorý umelecky vedie Anna Stojnevová, v prednese ktorého odznelo niekoľko piesní. Dve pesničky zaspievali i šafárikovské dievčatá z Komorného zboru Agapé pod vedením Tatiany Jaškovej za sprievodu ľudového orchestra Šafárika. Zborový farár Vladimír Obšust hovoril o hodnotách vianočného obdobia, ako aj o význame Vianoc. Koncert uzavreli tradičným spoločným prednesom piesní Tichá noc a Daj Boh šťastia za účasti všetkých účinkujúcich a za dirigovania Anny Crveniovej, vedúcej novosadského zmiešaného speváckeho zboru.

BALÍKY PRE STAROBNÝCH PENZISTOV V KYSÁČI

Predvianočná akcia Elena Šranková

lenovia predsedníctva Miestnej organizácie starobných penzistov v Kysáči v predvianočnom období pripravujú balíky pre svojich členov. Tentoraz do darčekov nabalili základné potraviny: múku, cukor, cestoviny, ryžu, olej, krupicu, mlieko, čaj, koreniny, ako i jablká a trochu sladkostí. Hodnota balíka bola 1 000 dinárov a pred Vianocami ich rozdelili 25 členom tejto organizácie. Takéto akcie usporadúvajú už štyri roky a, ako hovoria, pri odovzdávaní balíkov je

to vždy dojímavé. Darčeky a najmä návšteva poteší každého penzistu a takmer v každom oku sa pritom zaleskne i slza vďaky. Balíky, ktoré na sklonku minulého roka rozdelili svojim členom, penzisti vyfinancovali z vlastných príjmov, čiže z toho, čo si zarobili počas organizovania rozličných aktivít. Vo štvrtok 20. a v piatok 21. decembra 2018 členovia najužšieho vedenia všetko pobalili a odniesli tým, ktorí takúto pomoc najviac potrebujú. Stredobodom celoročných aktivít organizácie starobných penzistov v Kysáči, ktorej predsedom je Pavel Medveď, je starostlivosť o

Pri schystaných balíkoch

členov, ktorých zásobujú tovarom za zvýhodnené ceny, usporadúvajú výlety, ako i odchod členov na rekreáciu. Občas organizujú navští-

vené zábavy. Čoskoro budú pokračovať v práci v nových priestoroch, keďže je výstavba domu penzistov takmer ukončená.

Deti deťom. Združenie občanov Tatamate v Starej Pazove v spolupráci s Červeným krížom usporiadalo 23. decembra 2018 zbierku novoročných balíkov pre deti zo sociálne ohrozených rodín pod názvom Deti deťom. Humanitárne podujatie sa konalo v kaviarničke na námestí a počas štyroch hodín, koľko táto akcia trvala, zozbieraných bolo 144 balíkov a 21 140 dinárov. Peňažné prostriedky v spolupráci s ČK Stará Pazova venujú v tvare šekov na kúpu tovaru širokej spotreby najohrozenejším rodinám. Rodičia so svojimi deťmi sami pripravili novoročné balíky, ktoré obsahovali hračku, sladkosti, niečo z prostriedkov na osobnú hygienu a malé drobnosti na potešenie, napr. rukavičky, ponožky... Na každom balíku napísali, pre akú vekovú skupinu detí je darček vhodný a či je pre chlapca alebo pre dievčatko. Občania, ktorí sa zúčastnili na tomto podujatí, mohli si kúpiť ručne zhotovené ozdôbky, ktoré výlučne pre túto akciu vyrobili žiaci ZŠ Boška Palkovljevića Pinkiho. Aj časť zárobku z predaja nápojov v kaviarničke takisto venovali na kúpu novoročných balíkov. A. Lš. • ĽUDIA A UDALOSTI •

1 /4836/ 1. 1. 2019

Ľudia a udalosti HLOŽANY

Večierok SŽS a penzistov Juraj Bartoš

pohode, pri vkusne naaranžovaných stoloch v hložianskej kaviarni Pod lipami absolvovali už tradičné predvianočné stretnutie hložianski penzisti invalidi práce a členky Spolku žien Slovenka. V utorok popoludní 18. decembra 2018 vyplnili prednú sálu, v ktorej po kratšom kultúrnom programe prúdila dobrá nálada a vznášala sa vôňa sármy. Prítomných spoluobčanov, medzi ktorými bol aj predseda Rady Miestneho spoločenstva Hložany Pavel Žemebry s manželkou, privítali Ján Haška a Viera Miškovicová. Predvia-

nočnú atmosféru pokoja umocnili ženy, ktoré prečítali svoje literárne práce a texty iných autorov s vianočnou a novoročnou tematikou. Prejavili sa radom Anna Tkáčová, Zuzana Šranková, Zuzana Dudková, Anna Hruškárová a Zuzana Turóciová; nakoniec Zuzana Dudková povedala aj novoročný vinš. Záverom krátkeho páčivého programu si všetci prítomní spoločne zaspievali pieseň Tichá noc. Potom sa už rozprúdil priateľský rozhovor pri chutnej večeri, čaji, káve a zákuskoch, okorenený spomienkami na časy mladosti a lepšieho bezstarostnejšieho života. Domov sa šlo až večer, s príjem-

Posedenie v predvianočnej nálade ným pocitom spolupatričnosti a s peknými ozdobami na vianočný stromček, ktoré vyhotovili usilovné a podnikavé členky SŽS.

Niekoľko dní predtým hložianski penzisti navštívili zo dvadsať starších spoluobčanov a zaniesli im novoročné balíky.

VIANOCE SÚ, KEĎ SME SPOLU. Riadiac sa touto myšlienkou mládež Baptistickej cirkvi a Cirkvi slobodných bratov vo štvrtok 20. decembra zorganizovala vianočný koncert v Báčskom Petrovci pre svojich spolužiakov, priateľov, rodičov, príbuzných. Piesne nacvičujú sami. Pásmom slova, spevu a hudby sa v ten večer obecenstvu prihovorili: Ksenia Rybárová, Irena Nôtová, Tabita Pavelová, Petra Omastová, Matej Čáni, Benjamín Eliáš; Zlatko Gagulić na klavíri a saxofóne, Stanislav Bohuš na gitare, Dávid Fiala na basgitare, Natan Dudáš na bubnoch. V kratšej kázni o význame Vianoc hovoril Miroslav Rybár. Vladimír Zima vo svojom moderátorskom príhovore okrem iného uviedol: „Možno sa pýtate, prečo to robíme? Práve preto, lebo sme pred 2000 rokmi dostali najväčší a najkrajší darček, aký kedy bol darovaný niekomu. Darček od Boha, nebeského Otca, darovaný nám ľuďom.“ ah

POUGÁR

Juraj Bartoš

Buch-buchbuch bumbuchbumbuchBUM! No vidíte, vážení! Čo bolo ďaleko, už je blízko, už nám dýcha na väzy! Nový rok len tak nazíza do okien, do dverí. Dajte si bacha na ten pozor! Viete, ako to býva v tej tzv. bláznivej či šialenej noci. Bez pohárika – litríka, dvoch-troch, sa to neobíde, no a potom... Všeličo sa môže udiať. Ako toť v meste Kráľove, kde pred časom pán čašník Dragan D., ktorý toto remeslo vykonáva takmer celých 40 rokov, dostal pozdrav od sudcu pre

www.hl.rs

priestupky. Ktorý pozdrav ho bude stáť 20 000 dinárov. Údajne preto, že podával alkohol už zalkoholizovanej družine. Ktorej neformálni členovia sa medzi sebou pobili. Spravodlivý pán sudca dokonca aj jednému – len jednému! – bitkárovi tiež vyrubil 20-tisícovú pokutu. Majiteľ kaviarne, v ktorej došlo k ošemetnému prípadu, zaplatí o polovicu menej. Využime teda posledné hodiny pred príchodom ešte Novšieho, ešte Šťastnejšieho, a najmä Ešte Pokrokovejšie-

Informačno-politický týždenník

ho Nového roku na prevenciu proti Nešikovným prípadom. Poďme na to logicky. Povedzme, takí čašníci by v novoročnej noci mali pri šenku vyhlásiť – samoobsluhu. Prosím! Nech si každý nalieva sám. A ak sa strhne ruvačka, spravodlivý pán sudca neuvalí pokutu čašníkovi, lež tým, ktorí (si) trúnok nalievali sami. V prípade, že počas najbláznivejšej noci prechladnete alebo nejako inak ochoriete, nezúfajte. Poslúchnite znamenitého autora karikatúr, pána Dušana Petričića, ktorý vraví (ak len ten Blesk necigáni): Protesty sú terapia pre nás všetkých! Takže, keby dačo... nech sa páči v novom roku – do

útoku. Teda na ulicu. Von. Len na futbal v žiadnom prípade nie! Lebo vraj technológiu známu pod názvom VAR na štadiónoch v Srbsku nepripustia ešte aspoň desať rokov, takže sa fanúšikovia na Našich štadiónoch naďalej budú nielen mlátiť, ale aj – sekírovať. Kým nenašetríme na výstavbu tých šiestich – siedmich novučkých – nových štadiónov. Ktorú výstavbu avizoval Náš Pán Prezident Osobne. Práve ako Osobne zahlásil Organizáciu Futbalových Majstrovstiev Sveta roku 2030. Keďže dovtedy budeme mať novučké školy, nemocnice, diaľnice, novú železničnú sieť a Nový Lepší Život. Uch, ale ma švacla Novoročná Horúčka! Bumbuchbum! • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA PADINSKOM KOSTOLE

Hodiny znovu bijú

Vladimír Hudec

ežové hodiny v Padine roky neukazovali čas. – Naše staré hodiny občas fungovali, inokedy zasa nie, – hovorí dozorca cirkevného zboru Pavel Kotváš. – Problém je v tom, že starý mechanizmus na hodinách je veľký a ťažký a zvlášť ťažké sú ťažidlá, takmer 100 kg. Práve tie ťažidlá bolo potrebné každých 18 hodín vytiahnuť hore a tým prakticky hodiny nakrútiť, aby išli ďalej a ukazovali presný čas. Skôr to robili zvonári a usilovne nakrúcali hodiny, no dnešní zvonári na to už nemali času. Základný dôvod, prečo hodiny nefungovali, bol však ten bezpečnostný. Hrady, na ktorých je postavený mechanizmus, sú staré a pod váhou mechanizmu a ťažidiel sa pri každom nakrúcaní ohýnali, takže sme sa obávali, že sa prelomia. Preto sme pred rokmi rozhodli, že hodiny už viac nebudeme nakrúcať. Padinčania si zvykli na to, že hodiny nefungujú. Veď v dnešnom

čase máme hodiny všade, na ruke, mobile, v aute... Ale predsa ich to trápilo, že hodiny stoja, a preto v cirkevnom zbore rozhodli, že kvôli tradícii a určitej symbolike hodiny opravia. Iniciatíva k tomu sa zrodila na zasadnutí presbytéria. Nesnažili sa však opraviť staré hodiny, ale zadovážili nové moderné hodiny na elektrický pohon. Angažovali majstra zo Slovenska, ktorý ich nainštaloval, takže slávnosť pamiatky na posviacku kostola, ktorý v Padine oslavujú v poslednú októbrovú nedeľu, kostol privítal s novými hodinami, ktoré ukazujú skutočne presný čas. Celá investícia stála 3 000 eur. – Hodiny sa riadia podľa satelita, – vysvetľuje ďalej Pavel Kotváš. – Vo Frankfurte existuje totiž systém, ktorý prenáša signál zo satelita na tento druh hodín. Keď ich majster nainštaloval u nás, ukazovali 6 hodín viac než v tej chvíli bolo. Majster nás však ubezpečil, že za 24 hodín sa to upraví a budú ukazovať presný čas, čo sa aj stalo. Vysvetlil

NA LUCKU 13. decembra, po premiére Pazovského kalendára na rok 2019 a iných sprievodných podujatiach, na starej hurbanovskej fare prebiehala koštovka mladých pazovských vín v organizácii Združenia pazovských vinárov a vinohradníkov. Redakcia Pazovského kalendára už tradične spolupracuje s týmto združením a vždy po premiére publikácie na záver sa koná koštovka vína. Tentoraz v družnom rozhovore ponúkali okolo 10 vzoriek vína a ďalšie podujatie v organizácii Združenia pazovských vinárov a vinohradníkov je naplánované v druhej polovici februára. a. lš.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

nám, že sa systém na zlaďovanie času zapája dve hodiny predpoludním a dve hodiny popoludní, a ak medzičasom hodiny stáli pre výpadok elektrického prúdu, vtedy sa zladia. Podobné len omnoho menšie hodiny máme aj v dome smútku, kde hrobár, ktorý ho udržiava, vypína elektrický prúd, Moderné hodiny na padinskom kostole keď sa nepoužíva. Keď elektrinu znov dedine, ako aj v chotári sa orienvu zapojí, ručičky na hodinách sa tovali podľa hodín na kostolnej začnú rýchlo krútiť, až dosiahnu veži a bežne vravievali: „Mara moja, presný čas. poďme domov, už dvanásta odbila.“ Vežové hodiny na kostole v Pa- O tom, čo vežové hodiny znamenali dine už dva mesiace občanom v každodennom živote, svedčia aj ukazujú presný čas a rovnako ako početné ľudové piesne: Počul som kedysi vybíjajú každú štvrť hodina veži hodiny byť, Dvanásť bilo, šaj, ny, pol hodiny a celú hodinu. Tým odbilo, miluvania nebolo, Už bije pripomínajú zašlé časy, keď nikto hodina, už bije aj druhá... a mnohé nenosil hodiny so sebou a ľudia iné.

POMATURITNÉ STRETNUTIE ŽIAKOV kovačickej základnej školy narodených roku 1948 sa uskutočnilo v piatok 14. decembra v Kovačici. Bol to večierok plný dojmov, boli to krásne chvíle návratu do mladosti. Podľa slov Zuzany Hrkovej, účastníčky stretnutia, mnohí žiaci z tejto generácie vynikli svojím uplatnením v živote, vzorným rodičovstvom a vôbec kladným postojom k životu. Asi tretina žiakov nadobudla vyššie vzdelanie. Generácia sedemdesiatnikov, ktorá tentoraz zaknihovala 55 rokov od ukončenia Základnej školy Mladých pokolení v Kovačici, má za sebou niekoľko nezabudnuteľných pomaturitných stretnutí. Aj tentoraz si úspešne zorganizovali stretnutie v reštaurácii Červené víno s bohatou večerou a družnou zábavou pri hudbe Vladimíra Hudeca. S vďakou si zaspomínali na školu, profesorov, spolužiakov a príbehy, ktoré spolu zažili. Nechýbalo ani fotografovanie, ktorého sa zúčastnila aj učiteľka Anička Gáliková (v strede s kyticou kvetov). A. Ch. Foto: Foto Centar 1 /4836/ 1. 1. 2019

Ľudia a udalosti HISTORIK JAROSLAV MIKLOVIC PRIPRAVIL ĎALŠIU KNIHU

O Slovákoch, ktorí zahynuli v 1. svetovej vojne Juraj Bartoš

ok 2018 je za nami. Sté výročie ukončenia 1. svetovej vojny tiež. Srbsko, krajina, ktorá vo Veľkej vojne podstúpila najväčšie obete, si toto jubileum pripomenula pomerne skromne. Tu žijúci Slováci ešte skromnejšie. Čo neplatí o aspoň jednom z nás. Profesor dejepisu v ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove, petrovský rodák s hložianskymi koreňmi Jaroslav Miklovic vysúkal

„Štyri roky som sa vŕtal vo vlastnom pomerne obsiahlom archíve, navštevoval internetové stránky, vyhľadával vojensko-historické archívy (ruské, nemecké, maďarské, české), cirkevné matriky vo všetkých cirkevných zboroch, kde mi dovolili prístup... Musím konštatovať, že je ťažké vymedziť pojem vojvodinských Slovákov. Posledný súpis v Rakúsko-Uhorsku bol roku 1910; Slováci vtedy žili v Báč-bodrožskej stolici, Sriemskej stolici a v Torontálskej stolici. V

Historik Jaroslav Miklovic

rukávy dávno pred spomenutou storočnicou. Pripravil materiál, ktorý by mal dostať – dúfajme, že čoskoro, – knižnú podobu. Takže sme ho navštívili a položili mu zopár otázok... Za odpovede a cenné prílohy ďakujeme... Existuje vôbec dajaká publikácia, obsahujúca spomienky na účasť Slovákov v 1. svetovej vojne? „Nakoľko je mi známe, neexistuje nič. Jedine Moje spomienky na legionársky život, ktoré písal Ferdo Klátik, ak sa nemýlim, v matičnom časopise Náš život, ktorý vychádzal medzi dvoma vojnami. Čajakove Zápisky z rukojemníctva taktiež.“ Prichystali ste rukopis budúcej knihy o Slovákoch, ktorí zahynuli v 1. svetovej vojne. Čo vás k tomu viedlo, koľko času bolo treba...?

www.hl.rs

roku stého výročia vypuknutia 1. svetovej vojny som rozposlal cirkulárny mail. Oslovil som všetky slovenské spolky a cirkevné zbory s cieľom urobiť banku údajov o našich vojakoch, ktorí zahynuli v 1. svetovej vojne. Zo všetkých oslovených sa mi ozvali: pán farár Vladimír Lovás z Aradáča, Ján Guba a jeho dcéra Gabriela GubováČervená z Pivnice, Adam Jonáš z Bieleho Blata, matrikárka Zuzana Kotvášová z Padiny (s pričinením Zlatka Šimáka), Anička Strehárska zo Selenče a Katka Pucovská z Kulpína.“ Čo vás ale priamo motivovalo k tejto určite nie jednoduchej práci? „Istý môj známy na Slovensku má mimovládnu organizáciu Veľká vojna. Pred štyrmi rokmi mi poslal

Informačno-politický týždenník

mail s otázkou, kde je dedina Veľké Krčmare (Veliko Krčmare – pri Kragujevci). Na otázku, prečo, napísal mi, že v Dolnom Kubíne na cintoríne v mestskej časti Mokraď majú hrob, ktorý od roku 1918 opatruje jedna slovenská rodina, a vedia, že tam je pochovaný Srb, vojenský zajatec, premiestnený z Medera, aby pracoval na dajakom sklade dreva. Vraj bol zaujímavý, zábavný, hrával na akordeóne atď. Volal sa Isaja Petrović. Internet je zázrak; dal som výzvu, ozvali sa mi potomkovia po jeho rodine (on sám deti nemal). Potom sme sa dostali aj k fotkám, ako ho pochovávali vo vojenskej uniforme; zomrel na tuberkulózu, keď mal 22 – 23 rokov. O také tri – štyri roky neskoršie prišla do Srbska skupina Veľká vojna a Klub vojenskej histórie Beskydy (robia vynikajúce veci na Slovensku súvisiace s 1. svetovou vojnou) s cieľom navštíviť veľké bojiská (Cer, Kolubaru atď.), a tak sme si naplánovali aj výlet do Kragujevca kvôli vzbure Trenčianskeho pluku, ale sme odišli aj do dedinky Veliko Krčmare. Je zaujímavé, že aj tam je hrob pre Isaju Petrovića, s pamätníkom, hoci tam nie je pochovaný. Slováci vtedy doniesli zem z hrobu, v ktorom je pochovaný. Prečo to všetko hovorím? Lebo ma to dojalo a bolo mi podnetom, aby som sa podujal na výskum. Spomínam si, že ako malý som mal v rukách fotografiu, na ktorej bol, podobne ako to je v Hložanoch, Kulpíne, Pivnici, menší pamätník, na mieste, kde je teraz v Petrovci obelisk na Námestí slobody. Po 2. svetovej vojne ten starý obelisk bol zbúraný. Lebo po 2. svetovej vojne 1. svetová vojna a obete vyzneli ako tabu. Naši Slováci, žijúci na území Vojvodiny v období Rakúsko-Uhorska, bojovali proti Srbsku, bez ohľadu na to, že po ukončení vojny bol schválený zákon, podľa ktorého

všetky vojnové siroty dostávajú zem, bez ohľadu na to, na ktorej strane bojovali ich rodičia, po vražde kráľa Aleksandra to všetko začalo byť potláčané do úzadia.“ ZAHYNULO ASI 1 500 SLOVÁKOV Fakticky medzi 1. a 2. svetovou vojnou bolo málo priestoru, historiografia nebola ešte natoľko vyvinutá, o informovaní nehovoriac, zrejme sa touto témou ani nemal kto zaoberať... „Keď sa ňou aj zaoberali, tak to robili združenia, akým boli Československí legionári či Združenie nositeľov Solúnskej pamätnice. Počas 2. svetovej vojny prichádzalo ku konfliktom medzi nimi a problém bol aj v tom, že v päťdesiatych rokoch 20. storočia štát naložil prepisovanie cirkevných matrík; odpisy sa vrátili do cirkvi a originály zostali v archívoch, pričom v odpisoch chýbajú poznámky z originálov; jednoducho ich neprepísali.“ Čo vlastne obsahuje materiál, ku ktorému ste sa dopracovali? „Najprv je tu počet: keby sme zozbierali Slovákov žijúcich v spomenuých troch stoliciach či župách, zistili by sme, že na území dnešnej Vojvodiny žilo 60 121 Slovákov. Z toho počtu, na základe oficiálnych údajov, zahynulo 1 259 Slovákov, čo je 2,94 %. Zaujímavá je koincidencia: všetko sa točí okolo troch percent. Napríklad, Sriemska župa vtedy mala 13 841 Slovákov; ich počet v tejto župe činil 3,34 % z celkového obyvateľstva. V Torontálskej župe žilo 16 143 Slovákov alebo 2,62 % a v Báč-bodrožskej 37 137 Slovákov, čiže 3,70 %. Keď v Rakúsko-Uhorsku prišlo k mobilizácii, z každej generácie mobilizovali 3 % ľudí.“ Odkiaľ máte tie údaje? „Ministerstvo vojny R-U vydávalo tzv. listiny strát; prvú vydalo nejako v septembri 1914 • ĽUDIA A UDALOSTI •

3 5 2 1 1 15 27

29 47 13 31 2 3 125

2 1 1

1 2 2

1 1 6

Pazova

14 27 20 7 11 9 88

Ľuba

Erdevík

Binguľa

35 37

Boľovce

Kovačica

1 2 1

Jánošík

Aradáč

10 4 8 5 4 16 50 24 0 81

Biele Blato

2 3 2 1

narodenia. Mladším skúmateľom radím, aby odišli do Archívu Vojvodiny alebo do Archívu Nového Sadu a prezreli kompletný fond – mienim, že by tam našli podstatne viac nových informácií.“ Nie je veľa pamätníkov zahynuvším slovenským vojakom z územia dnešnej Vojvodiny v 1. svetovej vojne... „Ani hrobov, lebo tí vojaci zahynuli najčastejšie ďaleko od

Padina

16 58

Silbaš

1 2

Vojlovica

8 11

3 8 5 25 4 18 2 6 2 1

Hajdušica, Vojlovica, Jánošík, Padina, Biele Blato a Kovačica a zo Sriemu: Boľovce, Binguľa, Erdevík, Ľuba, Stará Pazova. Najstarší ročník, ktorý bol zmobilizovaný, bol 1886 a najmladší ročník 1900.“ ČAKAJÚC NA PENIAZE V ktorom roku vojny zahynulo najviac Slovákov? „Najviac Petrovčanov zahynulo roku 1915, až 79; vtedy padlo aj 47 Kovačičanov. Je zaujímavé, že Hajdučica

6 6

Palanka

Selenča

1 1

Bajša

Čelárevo

Je známe, že napríklad medzi nimi bol aj otec hložianskeho prvobojovníka Jozefa Marčoka Dragutina. Vieme taktiež, že máme jedného Slováka pochovaného na srbskom cintoríne v Zejtinliku v Solúne. Je to Ďuro Menďan zo Starej Pazovy, ktorý zahynul pri prelome Solúnskeho frontu. Viem taktiež o piatich – šiestich Pazovčanoch, ktorí sú pochovaní v známej Modrej hrobke, na

Begeč

13 11 19 2 29 28 38 4 13 18 21 3 8 4 6 1 6 2 11 2 11 1 69 74 95 13

Laliť

18 22 9 7 3 79 138

Hložany

Kulpín

27 79 26 11 14 14 171

Kysáč

Pivnica

1914 1915 1916 1917 1918 BU

Petrovec

a poslednú v marci 1919. Listiny obsahujú počet zranených, zajatých, zomretých a zahynuvších vojakov. Otočil som asi 400 000 internetových stránok, v Petrovci som poprezeral matriky, v Archíve Vojvodiny existuje Súdny fond, v ktorom boli zapísaní všetci tí, ktorí boli vyhlásení za mŕtvych. O čo ide? Napríklad o tých, ktorí padli do zajatia povedzme niekde na Sibíri, sa nevedelo, čo je s nimi.

20 20 1 37 3 29 12 61 5 179

186 345 207 125 75 308 1246

Tabuľka s údajmi o tom, koľko vojakov z ktorého prostredia zahynulo podľa jednotlivých rokov

Mám napríklad doložené údaje o istom vojakovi zo Starej Pazovy, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho až roku 1939. Takých je veľmi veľa, takže na tých 1 259, podľa mojej mienky, treba dodať ešte takých 20 %, čiže, myslím si, že vo Veľkej vojne celkove zahynulo asi 1 500 vojvodinských Slovákov. Treba mať na zreteli, že tu nejde len o straty na strane vojska R-U, ale ten počet zahrnuje aj vojakov, ktorí v období 1914 – 1915 prešli na stranu srbského vojska, ako i do tzv. česko-slovenských légií, ktoré boli utvorené z rakúsko-uhorských zajatcov na Sibíri. Tu veľkú úlohu zohral práve staropazovský učiteľ Ferdo Klátik, poverený kultúrou a osvetou v česko-slovenských légiách; to je tiež jedna z tém, ktorá u nás nie je vôbec spracovaná. Našich bolo v česko-slovenských légiách veľa, zatiaľ sa mi podarilo zistiť mená asi 150 legionárov. Po 1. svetovej vojne mali v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov dokonca aj Legionársku banku; jej predsedom bol Emil Greisinger, obchodník z Hložian, ktorý potom prešiel do Petrovca.“ Je známe, koľko vojvodinských Slovákov prešlo na stranu srbského vojska? „O tom tiež viem iba čiastočne. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ostrove Vido pri Korfe. Aj Mišo Tót zo Starej Pazovy roku 1914 medzi prvými prešiel na stranu srbského vojska a zahynul roku 1920, keď išli brániť Rijeku od

Obelisk padlým v 1. svetovej vojne v staropazovskom cintoríne

Talianov a ich loď naďabila na námornú mínu.“ Máte údaje o mŕtvych vojakoch podľa jednotlivých dedín? „Aj podľa dedín, aj podľa ročníkov narodenia a rokov zahynutia. Báčku mám zaokrytú takmer úplne: tu sú údaje o vojakoch z Petrovca, Pivnice, Kulpína, Kysáča, Hložian, Lalite, Begeča, Čelareva, Bajše, Selenče, Palanky, Silbaša. Pokiaľ ide o Banát, tu je Aradáč,

z Kysáča roku 1915 zahynulo 28 Slovákov, čo na vtedajší počet obyvateľov bolo veľa, a z Pivnice, ktorá je menšia od Kysáča, 29. Ide o to, že rok 1915 a prechod na 1916 bol najťaží na Východnom fronte; vtedy hynulo vyše 150 000 ľudí denne. Zameral som sa len na väčšie útvary cisárskeho a kráľovského vojska R-U, pretože tí vojaci boli aj v honvédskych a domobraneckých vojenských jednotkách. Napríklad Báčka patrila k 6. pešiemu pluku, Banát bol v 29. zreňaninskom pluku atď. Keby sme sledovali ich presúvanie do vyšších jednotiek – oddielov, brigád atď. – jedna časť Pazovčanov 70. pešieho pluku šla roku 1914 na Srbsko, avšak čoskoro ich zo Srbska prevelili na Východný front, kam presunuli aj kompletnú Báčku a Banát – až po rok 1917, keď v Rusku prichádza k revolúcii, Východný front sa končí a títo Slováci bývajú presunutí na Taliansky front.“ Čo by ste odkázali niekomu, kto by eventuálne chcel pokračovať vo výskume tejto témy? „Je napríklad veľa chybných údajov v cirkevných matrikách a tak isto je veľa nepresností aj v oficiálnych správach, vyskytujú sa povezdme nesprávne roky

rodísk. V cintoríne v Starej Pazove je napríklad obelisk, ktorý roku 1928 spoločne postavili solúnski dobrovoľníci, Československí legionári a Sokolská jednota. Kameň priniesli z Kajmakčalanu, kde sa zvádzali prvé boje počas prelomu Solúnskeho frontu, ale na ňom nie sú mená. Zaujímavé je napríklad aj to, že najviac zahynulo Slovákov (až 63) narodených roku 1888.“ Čo ďalej so spracovaným materiálom? „Čakám. Sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú... Teda čakám na peniaze. Na honorár ani nie, ale aspoň toľko, aby sa to vytlačilo. Kniha bude obsahovať údaje o zdrojoch, z ktorých som čerpal, opatrená bude dobovými fotografiami, skanmi správ o smrti niektorých vojakov...“ To znamená, že napíšete dajaký projekt? „Nie. Raz som sa popálil a stačilo. Opakujem, nejde mi o zárobok, ale nemožno prehltnúť, keď napríklad v ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove, kde sa od roku 1770 vyučuje len po slovensky, rukopis 240 rokov pazovskej základnej školy stojí už tri roky, my nedostávame nič a škola, ktorá oslávi 50 rokov, dostáva 1 500 eur. Tak o čom hovoríme?“

1 /4836/ 1. 1. 2019

DETSKÝ KÚTIK

Zimné sviatky radosti Prišla k nám pani Zima a k nej patria aj krásne koncoročné sviatky, na ktoré sa deti veľmi tešia. Okrem vianočného stromčeka a darčekov k zime patrí aj sneh. Keď prídu Vianoce, prajeme si, aby boli krásne biele, zasnežené. Vtedy je to tá vysnívaná pohoda. Sneh vám, milé deti, prináša množstvo zábavy a radosti z hier, ktoré ponúka. Aj pohľad cez okno na zasneženú krajinu vzbudzuje krásne pocity. A ešte k tomu zimné prázdniny prídu práve vhod. Užite si ich naplno. Kamaráti, prajeme vám ŠŤASTNÝ a VESELÝ NOVÝ ROK 2019. Nech ste aj v novom roku zdraví, hraví a usmievaví!!! Katuša

iová, 3. 1, Natália Belán ra, Pivnica ZŠ 15. októb

Darko Smišek, päťročný, Predškolská ustanovizeň Včielka, Kulpín

Padá prvý sneh

Spadol pr vý sneh . Sedím v učebni a dívam sa cez okno. Na zasnežený dvor. Ak o sa dívam, tak už môžem pocítiť zim u. Pre niek torých ľudí zima je veľmi krásna a z aujímavá, pre mňa zase nie. Nem ám rada chladné počasie, tak cez zim u sedím v teplej izbe, pijem čaj a p ozerám filmy. Ale dobrá strana zimy sú zimné prázdniny a dva zimné sviat ky – Vianoce a Nov ý rok. Každý má rád tieto dva sviatky, zvlášť malé deti, pr etože dostávajú balík y. Keď som bo la malá, nemohla som dočkať, aby pr išla zima a aby Čmelíkova ulica bo la biela. Pamätám sa, že sme sa ja aj moja mladšia sestr a stále hrávali so sn ehom a že nám to bolo niečo najzauj ímavejšie. Ale tera z už viac nie, pretož e som v zime často chorá. Preto dúfam, že tá to zima nebude veľmi chladná. Dejana Miucová , ôsmačka, ZŠ T. G. Masar yk a, Jánošík

www.hl.rs

Teodor Kuc Predško hárik , šesťročn ý, lsk Biele Bla á ustanovizeň L ien to

, 3. 1, áková ň r o H S á ra ra , ok tób ZŠ 15. a Pi v n i c

Informačno-politický týždenník

Daniela Súšerská, päťročná, Predškolská ustanovizeň Včielka, Kulpín

ka,

, esťročný romčík , š izeň Lienka, Danilo H ov ká ustan Predškols to Biele Bla • DETSKÝ KÚTIK •

Mozaika

ROČNÍK XVII 1. januára 2019 ČÍSLO

232

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

NA JEDNODŇOVOM VÝLETE V TALIANSKU

NA CESTÁCH...

Z obsahu

Terst z turistickej perspektívy Elena Šranková

keď už nejestvujú dôvody ísť do Terstu kvôli nákupu garderóby ako kedysi, oplatí sa navštíviť toto mesto z turistických dôvodov. Mnohí, čo si Terst pamätajú zo shopping éry, uznávajú, že nevedeli, o aké pekné a zaujímavé mesto ide. Jednodňový výlet do Terstu stačí na obzretie niekoľkých vytipovaných lokalít, na prechádzku popri mori, na vypitie espresso kávy, hoci aj v bare na stojáka. Terst vyžaruje atmosféru strednej

Veľký kanál Európy a dávneho Rakúsko-uhorského cisárstva. Možno v ňom nasávať krásnu architektúru s úzkymi, prímorskými uličkami a početnými malými námestiami. Terst je pritom jedným z najdôležitejších prístavov na severnom pobreží Stredozemia. Po skončení prvej svetovej vojny bol spolu s okolím pričlenený k Taliansku. Piazza Unità d’Italia / Námestie jednoty Talianska je hlavným námestím v Terste. Často sa hovorí, že je najväčším európskym námestím otvoreným k moru. Postavené bolo počas obdobia, keď bol Terst najdôležitejším prístavom Rakúsko-Uhorska. Pred rokom 1919 bolo námestie známe ako Piazza Grande – Veľké námestie. Je využívané aj ako koncertné miesto. Roku 2013 – Green Day – 12 000 návštevníkov, roku 2016 – Iron Maiden – 15 000 fanúšikov. Na námestí sa nachádzajú prekrásne budovy. Jenou z nich je radnica, v strede ktorej sa nachádza veža s hodinami a dvomi sochami. Bola vyhlásená za jednu z najvýznamnejších budov, ktoré boli v tom čase (1873 až 1875) postavené v Európe.

Husacina Str. 22 Námestie jednoty Talianska Prekrásny vládny palác, jeden z perál na dostala hlbšie do pobrežia a aby sa tak Piazza Unità d’Italia umožnilo ľahšie nakladanie a vykladanie bol postavený v ro- tovaru. Kanál sa dal pôvodne prejsť cez koch 1901 – 1905. Na tri mosty, ktoré sa otvárali, aby umožnili prvom poschodí sa vstup člnom. Dnes zostal iba červený most nachádza recepcia, (Ponte Rosso) a prednedávnom vystavali reprezentačné izby peší most Passage Joyce. Prechádzka a izby na spanie pre popri kanáli do vnútrozemia vedie ku vysoko postavené kostolu Chiesa Parrocchiale S. Antonio osobnosti štátu a Taumaturgo a k pravoslávnemu Chrámu dôležité návštevy. sv. Spiridona. Tu sa nachádza aj niekdajší Palác Lloyda Triestina nákupný chrám, legendárny Ponte Rosso, v minulosti bol sídlom trh, na ktorom sa mohlo obliecť od hlavy lodnej spoločnosti po päty a kde sa mohlo zjednávať cenu. Lloyd Triestino di Castello di San Giusto / Hrad svätého Navigazion, renovo- Gusta. Stavba hradu sa začala v roku vaný bol niekoľkokrát 1368 a ukončená bola v roku 1630. Dnes a dnes je sídlom pre- je hrad prerobený na múzeum. Možno ho zidenta regiónu Friuli navštíviť iba čiastočne: okrem lapidária sú Venezia Giulia. prístupné aj Cappella, Sala Caprin, veľké M o l o A u d a ce / vnútorné nádvorie – miesto konania letMólo Audace sa nachádza na pobreží priamo v centre Terstu, iba na pár krokov od námestia Piazza Unità d’Italia a Grand Canalu. V roku 1740 sa loď San Carlo potopila v prístave Terst, blízko pobrežia. Namiesto odstránenia vraku bolo na tom mieste postavené mólo (v rokoch 1743 a 1751) a pomenované bolo podľa lode San Carlo. Vtedy mólo meralo len 95 metrov, kým dnes je dlhé 246 metrov. S pevninou bolo spojené dreveným mostom. Most bol Hrad svätého Gusta neskoršie odstránený a mólo sa spojilo s pevninou. Na konci prvej svetovej vojny do prístavu Terstu, na mólo ných podujatí – a terasy, ktoré ponúkajú San Carlo, pristala prvá loď Talianskeho široký pohľad na mesto. námorníctva – Audace. Na pamiatku na Zaujímavými zastávkami v Terste sú i túto udalosť v marci 1922 meno móla Námestie della Borsa, Katedrála di San zmenili na Audace. Na konci móla bola Giusto Martire, Oblúk Richarda, Antické roku 1925 postavená bronzová ruža. rímske divadlo... Terst v skutočnosti nie Canal Grande di Trieste / Veľký kanál je veľké mesto a hlavné atrakcie sú v vznikol v rokoch 1754 – 1766. Do kanálu okolí starého mesta. Každá je vzdialená priteká slaná voda z mora. Cieľom výstav- pár krokov od seba, takže všetko možno by kanálu bolo, aby sa doprava z mora zvládnuť v pohode.

Sto rokov potom Str. 23

Vyorali hlbokú národnostnú brázdu Str. 24

Mozaika ROZHOVOR S PAVLOM SPEVÁKOM, TRÉNEROM A DONEDÁVNA KOORDINÁTOROM FŠ MLADOSŤ

REPORTÉRI

Spolupracoval som s ľuďmi opitými futbalom Juraj Pucovský

hcel byť učiteľom, učiteľom a len učiteľom. Avšak mnohým ľuďom sa životná túžba nikdy neuskutoční. Medzi nimi je aj Petrovčan Pavel Spevák, ktorého rodičia ako najstaršieho zo štyroch synov po skončení základnej školy odviedli do Jednoty,

V mužstve rozhodcov na hosťovaní v Doboji: P. Spevák (v strede v drepe)

„V našej ulici, podobne ako aj a k tomu som chodil do školy v mnohých častiach Petrovca, v Novom Sade.“ sme mali mužstvo, lepšie povedaPo skončení školy zostali ste né skupinu chlapcov a hrávali sme pracovať v Jednote... medzi sebou futbal. Najväčšia „Jednota, ale aj iné podniky boli túžba nám bola mať opravdivú v tom čase veľmi silné, pracovalo loptu, ktorú sme si najprv robili sami, ako sme len vedeli. Keď jeden kamarát dostal šnuFotografie ako trvalé rovaciu koženú loptu, spomienky všetci sme ju naháňali, aby sa vyučil za obchodníka. Na aj tí, čo nevedeli dobvyššie školy jednoducho neboli re ani kopnúť. V tom podmienky. Okrem toho, že naj- čase FK Mladosť bol viac pomáhal v domácnosti, lebo dobre organizovaný, v určitých častiach Petrovca usporadúval turnaje. Na konci dve Medaila aj pre trénera najlepšie mužstvá tam veľa zamestnancov, ktorí hrali predzápas vo rozvíjali čulý spoločenský, kultúrVrbare, na hlavnom ny a športový život. V početných ihrisku. Pre nás to sekciách sa spievalo, tancovalo, Rozhodcovský preukaz Pavla Speváka bola ale radosť, pô- ale aj zaoberalo strelectvom, stolotec a mama mali vždy mnoho žitok, lebo tam bolo veľa divákov. ným tenisom, futbalom, triafalo práce na poli, ako obchodník sa A mali sme aj to, čo nám doma šípkami... V každej firme bola aj mohol najskôr zamestnať a zará- nemohli dožičiť; pekný trávnik, mládežnícka organizácia a ja som bať. To mu neraz prekážalo, aby šatne, sprchy, osvieženie... Pre sa ako delegát dostal do Obecnej sa viac hrával s kamarátmi, veď mnohých to bol veľký motív, a tak organizácie Zväzu socialistickej hádam ako aj každého chlapca, sa dostali do dorastu Mladosti. mládeže v Petrovci, kde ma zvolili Mne to nevyšlo, lebo som v ob- za predsedu. Organizovali sme najviac ho lákal futbal. Ako to vtedy bolo s najpopu- chode pracoval predpoludním Štafetu mladosti, lokálne pracova popoludní, keď bol tréning, né akcie, ktoré boli prípravou pre lárnejším športom?

odchod na zväzové pracoviská. Bol som aj členom Socialistického zväzu pracujúcich a Miestneho spoločenstva v Petrovci. Mal som dosť povinností. Bez ohľadu na všetky zmeny stále si myslím, že tie organizácie splnili svoje poslanie v zmysle výchovy, organizovaní a usmerňovaní mladých ľudí, poskytovali veľké možnosti, široké pole pôsobenia, aby sa všetci mohli prejaviť.“ Čo vás prilákalo do Vrbary? „Odmalička sme stále chodili na zápasy, idoly nám boli predovšetkým domáci hráči, ale aj ligoví, o ktorých sme možno iba len počuli. V Novom Sade sme so spolužiakmi chodili na zápasy Vojvodiny, ktoré sme sledovali z vagónov vôkol štadióna, lebo nebolo peňazí na vstupenky. Keď sa vo Vrbare hral futbal, bol to pre nás veľký sviatok. Na vtedajšie volebné zasadnutia Mladosti prišlo 250 – 300 ľudí, zvádzal sa opravdivý boj o to, kto sa dostane do vedenia, lebo to bola veľká česť.“ Kedy ste začali byť činný v Mladosti? „Do správy FK Mladosť som bol zvolený v roku 1978. No predtým som bol aj rozhodcom. Spolu s predsedom Rozhodcovskej organizácie v B. Palanke Aleksandrom Damjanovićom a Obradom Temerincom v Petrovci sme zorganizovali kurz pre šestnástich rozhodcov, takže z nášho prostredia štyri trojky dlhší čas pôsobili na ihriskách. Ján Kohút sa stal republikovým rozhodcom, Ján Cinkotský zostal o stupienok nižšie a najdlhšie s píšťalou alebo vlajkou v rukách behal po trávnikoch Ján Hnilica. Ja som po dvoch rokoch prerušil rozhodcovskú činnosť a občas som viedol iba priateľské zápa-

HLAS ĽUDU | 1. 1. 2019 • 1 /4836/ z týchto mladších Jakuš, Babiak, Fábry, sú to aj Stojimirović a Valentík, na Slovensko odišli Medveď a Širka, počujem, že sú už pomocní tréneri v prvoligových mužstvách, tiež Stracinský z generácie Jakuša a Fábryho, tam hrajú aj bratia Tatliakovci, Lomen... Najhoršie pre nás je, že odišli aj s rodinami takí dvanásťroční chlapci: Labát, Cerovský, Kondić, bratia Šimovci... Keby sme spočítali, máme aspoň tri jedenástky v zahraničí alebo v iných FŠ, hlavne v Novom Sade!“ Ako funguje Futbalová škola FK Mladosť? „Mladosť nám zabezpečuje trávnik, šatne, domovníka, rekvizity, hradí registrovanie hráčov a keď má trochu viac peňazí, zaplatí aj rozhodcov. Rodičia sa postarajú o cestovania, kupujú lopty, úbor, financujú sústredenia, platia poplatok za účasť na turnajoch, zabezpečujú zákusky a osvieženie, keď hráme doma. Každá veková skupina, dva ročníky, má Radu rodičov, ktorá vedie organizačnú časť, schvaľuje celoročný program a stará sa o to, aby sa všetko splnilo. Práve vďaka Rade rodičov generácia 2005/06 dosiahla to, čo možno dlho niektorá iná neprekoná. To sú tí chlapci, ktorí hrali

Tolne... Šiesti z nich hrajú vo FŠ Petrika, ďalší vo FŠ Puača, odkiaľ im je cesta trasovaná možno do našich veľkoklubov, Partizana a C. zvezdy, alebo možno i do zahraničia.“ Prečo práca s najmladšími a nie so seniormi? „Deti mi prirástli k srdcu, s nimi som mal vždy dobrý vzťah, a tak si hádam liečim nesplnenú túžbu, že som sa nestal učiteľom. Pre prácu s prvým mužstvom treba mať veľa skúseností, lebo je tam mnoho nečestného, hráči ťa často podmieňujú, nechcú hrať podľa tvojich pokynov. Ja som mal aj to šťastie, že som spolupracoval Mužstvo FŠ Mladosť s pohárom získaným v maďarskej Tolne s ľuďmi, ktorí boli opití futbalom!“ roku 2016 Ktorí tréneri toho času pracujú sy, zdarma. Nebolo to pre mňa, hral bohviekto zo strany, stávalo vo FŠ? lebo sú na zápasoch špecifické sa nám, že na trávnik v drese Mla„Zo zdravotných dôvodov som podmienky, chodia tam všelijakí dosti nevybehol ani jeden domáci prepustil miesto koordinátora ľudia...“ hráč. Niekoľkí rodičia chceli, aby Jánovi Jakušovi; trénermi sú Janko Ako ste sa stali trénerom? Čáni, hádam najkvalifikovanej„Začal som v roku 1992, ší, lebo skončil riadnu trénerale dovtedy som už dlhšie skú školu, Darko Laćarak a Ján bol členom technickej komisie Trabak prebral moju generáciu dorastu a prvého mužstva futbalistov, takže ja len občas Mladosti. Tam som vpíjal vevypomáham. Som šťastný, že domosti od dobrých trénerov. som robil s ľuďmi, ktorí boli opitý Keď ide o dorast, vzorom mi futbalom. To je hádam všetko.“ bol Štefan Dudáš, perfektne Nie je, lebo treba dodať, že Patrénoval a viedol mužstvo, vel Spevák v roku 2015 získal vedel zorganizovať a moŠportové uznanie Obce Báčsky tivovať chlapcov, vždy mal Petrovec za výsledky dosiahnuté dobrý postoj k ľuďom. Dosť vo výchove dorastu, zveľadení som sa naučil aj od báči Miška športu – najmä futbalu, za ochotTkáča, Jána Pavlisa a hlavne nícku prácu v športových kluboch Miku Bogdanova, uznávanéobce, úspešnú prácu v rozvoji, vo ho trénera z Nového Sadu. vedení a v afirmácii rekreačnéNeviem, ani ako sa to stalo, ho športu. To je najskromnejšia Kto sa prvý zmocní lopty? že som od Pavlisa prebral odmena za roky strávené na dorast v sezóne 1992/93. športoviskách, generácie Bola to jedna z najperspektív- FŠ bola samostatná, ale vychovaných futbalistov, nejších generácií, ktorá v sezó- potom uznali, že to necelkový rozvoj športu ne 1994/95 získala titul v silnej bude dobre. Nemôžeš ty a spoločenských činností Novosadsko-sriemskej lige. Hrali mať dva kluby, nevydrv Petrovskej obci. v nej: Fejdi, Hansman, Čiep, Var- žíš, treba ti ihrisko, šatA celkom na konci ešte ga, Silbašan Belička, Stojanović, ne, registrovať hráčov... niečo. Pavel Spevák, Andrášik, Hric, Molnár, Chlpka, Vtedy jediným trénerom obchodník, spoločenStracinský, bratia Megovci..., bol Janko Čáni, iba kratsko-politický pracovník, lenže väčšina z nich málo dala šie pracoval aj profesor tréner, športový prívržeprvému mužstvu.“ Samuel Poniger. Ja som nec má toho roku osláviť Boli ste aj pri zrode Futbalovej bol len členom Správnej životnú sedemdesiatku. školy Mladosť? rady a od roku 2002 aj Gratulujeme, a prajeme „Založená je v roku 2000. Inici- trénerom.“ mu ešte dlhé roky veľa átorom a prvým predsedom bol Ktorých odchovancov zdravia, mnoho tréningov Pavel Severíni, ja som bol jedným získal petrovský futbal Na tréningu v roku 2009: Musí sa urobiť všetko a zápasov s deťmi, životto, čo tréner povie zo zakladateľov. Bolo to obdobie a iné kluby? ného šťastia a radosti! veľkých oscilácií vo výsledkoch „Prví odchovanci boli Kaňa, Fragaria Cup v Prešove, hosťovali prvého mužstva. Keď bolo peňazí, Ožvát, Severíni, Pavlis, potom v Martine, v Čechách, v maďarskej

III

Mozaika BUDÚ HODY

INÍ PÍŠU

Husacina Pavel Hansman

ilé dámy, vážení páni, čitateľky a čitatelia slovenského týždenníka! Pred vami nie je nestarnúci ľúbostný trojuholník a v ňom konšpiračné obchádzanie morálnych noriem. Ani náhodou. Pred vami je trojuholník z inej múky umiesený a inakšieho cesta upečený. Ponúkame vám trojlístok, v ktorom dominuje dlhodobá vzorná, pestrá, zaujímavá a úsmevná spolupráca susedovcov, eurových a dinárových penzistov. Ondriša pred chyžou, Paľa za chyžou a Mira cez cestu. Osobné údaje všetkých troch sú redakcii známe, ale ak chcete odhaliť aj ich prímená, čiže mená umelecké, tak musíte rozprávku dočítať do konca. Ak totiž v príbehoch ľúbostných existuje štipka fikcie, podozrivej teórie a nevyhnutnej obrazotvornosti rozprávača (napríklad o príťažlivej gazdinej nad palacinkárom iba v modrej ketenke, aby neprechladla, a dvoch nedočkavých a hladných pozorovateľov na kanapéte bez ketenky), tak je rozprávka o penzistoch a ich spolunažívaní čistá praktika v úsmevnej realite. Veľmi ľahko preveriteľná. Stačí pridvihnúť pokrývku na hlinenom pekáči a na vás sa usmeje húska alebo gunár s červenými líčkami. Preto, lebo sa blížia hody a husacinka je ich nerozlučiteľnou súčasťou. Všetko píše v zápisnici, ktorú podpisujú ďalší susedovci Miro Mladší Sólista, ako zapisovateľ, a Mišo Zavšetko Vinovatý, ako overovateľ vzácneho dokumentu. OPONA SA DVÍHA Paľo Švábik Cyklista z pozemskej trojice susedovcov vstáva prvý. Povedal by spisovateľ Jonáš Záborský, prvý je vo vertikálnej pozitúre. V lete už o piatej sadá na bicykel, inokedy trochu neskoršie. Každý štvrtok si kupuje krumpľový burek s jogurtom na raňajky. Taký chrumkavý, aký v Petrovci predávajú pri autobusovej stanici. Pred vertikálnym rozbehom, čítame zo zápisnice, Švábik vo vodorovnej pozitúre s manželkou schvaľuje rokovací program na bežný deň. Ondriš Hovorca Vŕzgalo, Paľov sused pred chyžou, v troju-

holníku zodpovedný za spoluprácu s verejnosťou, také schvaľovanie programov nazýva AKO a ČO a po ňom vraj krumpľový burek lepšie chutí nielen susedovcom z trojuholníka, ale aj Ondrovi Správcovi za kostolom, Števovi Vodovodárovi v gymnaziálnej pivnici a Sakymu Elektrikárovi za Vrbarou. Inak krumpľový na raňajky a cesto na lepňa si v piatok a v nedeľu kupuje i sused Miro Považský Veverička, sused Paľovi a Ondrišovi cez cestu. Ibaže v predajni pri katolíckom kostole a Hovorca vie, aj prečo. Kým predavačka pri autobusovej burek a iné pečivá podáva cez okienko, počuješ iba jej hlas, tak predavačky pri katolíckom vidíš do pása a ak sa pridvihneš na prsty, tak aj nižšie. Preto sa sused Veverička, tvrdí kompetentne jeho kolega Vŕzgalo, už pred predajňou dvíha na predné a hrdlo naťahuje ako Cyklistov gunár v budžáku. Aby lepšie videl, čo kupuje. NOVÝ VÝBEH V STAROM DOME Keď na evanjelickom a. v. kostole, najkrajšom v okolí a trochu i širšie (dvaja známi slovenskí Ďurovia, Bumbum z Hložian a Ofsajd z Lalite, tvrdia, že aj vyššie) buchlo šesťkrát, tak Švábik už sedel vo svojej plastickej fotelke v starom dome. Hryzkal krumpľový, zalieval ho jogurtom a nadchýnal sa divadelným predstavením, aké mu predvádzalo desať husí (tri gunáre) a dvadsaťpäť sliepok (desať kohútikov) v novom výbehu. Suseda Zuzana z Paľovej pravej strany, keď pozeráš na kostol, vtedy už druhýkrát niesla z humna zelené sliepkam, aby lepšie niesli, a bežala do kuchyne pristaviť kávu a naliať do štamperlíkov z domácej komovičky. Pre ňu a Paľa Malého (v čižmách z poslednej vojny meter deväťdesiat päť), ktorý jej mal prísť prekopať pod šalát. Sused Jano z ľavej strany Švábikovho kurína hrmotal v chlieve s lopatou. Jano je skúpy na slová, ale ak sa mu viac ako stokilogramové šuchnú o čisté nohavice, tak im zavinšuje veršík, z ktorého obsahu Švábikove

gunáre a húsky vytiahnu taký tenor a soprán, že zobudia nielen majstra stolára v Hrobovej, ale aj dôstojného pána biskupa s manželkou v ich letohrádku na Ulici chmeľovej.

antény. Keď u bližších susedovcov zavŕzga posteľ a u nových pri tehlovni gauč v chyžke na dvore, tak Hovorca vie presne, o čo TAM ide. Ondriš Vŕzgalo.

TRISTOPADESÁŤ A DLŽOBA Húsence susedovci kúpili v Pivnici, aby sa vraj pomiešala krv. Desať kusov. Tristopadesáť jedno, povedala veľmi zrozumiteľne pani Belániová pri Kmeťkovej bare a keby Švábik ešte raz zahundral, že sú v Petrovci lacnejšie, tak by majiteľka pivnických určite zvýšila na štyristo. Šesť húsat Švábikovi, dve Považskému a dve zapisovateľovi Mladšiemu. V zápisnici píše, ale Ondriš Hovorca vám aj o polnoci o dvanástej hodine vyrefendí, že husi od júna do decembra choval, črievka a mušec znášal, kurín čistil iba Cyklista. Ako aj to, že mu Veverička zostal dlžný desať dinárov. Pravda by však, vážení čitatelia, nebola úplná, keby sme nespomenuli, že za tých päť mesiacov Paľo v starom dome nebol ani smädný, ani hladný, ani bez kvalitnej kávičky. O čo sa svojrázne postarali ďalší majitelia ako labute krásnych bielych husí. V zápisnici píše i to, že divé húsky už odlietli na juh a domáce sa chystajú presťahovať do mesta Pekáč, rajón Hrncový, Okres Pecovský.

Veverička. V očiach mu vidieť poriadok. Metla v ruke, ako šerblík u detí nižšie od pása. Metlíňovou zakáša po nádvorí a priedomí, s cirokovou zametá podstriešku a s mäkučkou trstinovou naháňa pavučiny. Trstinovej jemnučkej dal meno veverička. Sused Miro Veverička.

UMELCI Cyklista. Obdivuje Petra Sagana, majstra sveta v cyklistke. Povráva sa v dedine, okrem iného, že keby týždeň mal osem dní, tak by Švábik aj ten ôsmy najradšej vychutnal na dvoch kolesách. Paľo Cyklista. Vŕzgalo. Ondrišove uši sú ako

Sólista. Spieva ako slávik a najradšej sólo. Hlasnejšie nemôže. Keď u strýka príležitostne prišiel k mikrofónu a zaspieval tú jeho, tak zobudil nielen Petrovčanov a Kulpínčanov, ale aj hložianske zajace na Bangáze za štrekou. Miro Sólista. Vinovatý. Ak praží o dvestošesť, leje sa ako z vedra. Ak zdraželi vajcia na trhu, orechy nie sú ako vlani alebo plávajú plastické Begejom, za všetko sú na vine novinári. Podľa koho? Podľa Miša Vinovatého!

Dobrú chuť a p. f. vám prajú susedovci z Petrovca. Nemecká škola Sused Ondriš pred chyžou si na raňajky krumpľový nekupuje. Štyridsať rokov pracoval na západe, tak fruštikuje po nemecky. Keď Paľo sadá na bicykel a Miro hľadá metlíňovú, tak Ondriš s manželkou už sedia v kuchyni za stolom v pyžame. Po raňajkách sa vrátia znovu naspäť pod paplón schváliť rokovací program a len potom do vertikálnej pozitúry. Nemecká škola.

HLAS ĽUDU | 1. 1. 2019 • 1 /4836/

NA POČESŤ VÝROČIA PRVEJ SVETOVEJ VOJNY V KULPÍNE

Sto rokov potom Katarína Gažová

oslave stého výročia zakončenia prvej svetovej vojny (1914 – 1918) sa v mene

VČERA, DNES, ZAJTRA...

a Luka Kaluđerović. Na základe historických záznamov v predstavení vystúpili známe osobnosti z dejín, čiže z obdobia prvej svetovej vojny. Akoby sa do

Herci a tvorca scénicko-hudobného predstavenia profesor Todor Radanov (sprava)

Školský chór pod vedením profesorky hudby Olivery Popadićovej zaspieval tradičné piesne z obdobia prvej svetovej vojny

Zoran Mitić presvedčivo zahral Gavrila Principa

Ivana Milenkovićová a Teodora Červeniová obecenstvo viedli cez rozprávku o udalostiach prvej svetovej vojny. Na scénu predstúpili žiaci stvárňujúci historické postavy. Tak sa predstavili: Gavrilo Princip,

Maja Popovická stvárnila maliarku Nadeždu Petrovićovú, ktorá sa ako ošetrovateľka zúčastnila vo vojne, kde aj zahynula

slovensky hovorili, kto sú a prečo ich Rakúšania zabili, a potom aj skupina vojakov Čechov, ktorí po česky hovorili, že podobne, ako aj Slováci tiež nechceli strieľať na bratov Slovanov – Srbov, a pre-

Slováci a Česi na javisku tiež hovorili o svojom tragickom osude vo vojne

Kulpína pripojili aj žiaci a učitelia Základnej školy ktorého presvedčivo zaJána Amosa Komenského. hral Zoran Mitić, generál Na námet profesora dejín Stepa Stepanović v podaní Todora Radanova žiaci v Luku Govorčina, potom utorok 18. decembra vo major Dragutin Gavrilovestibule školy v Kulpívić, ktorého hral Matej ne pred obecenstvom, v Uhlárik, ďalej Milunka ktorom boli aj deti, ale Savić – v predstavení ju aj dospelí spoluobčania, hrala Timea Čemanová, zahrali scénicko-hudobné tiež Živojin Mišić – stvárnil divadelné predstavenie ho Kristián Šranka, ako aj 100 rokov potom – 100 maliarka Nadežda Petgodina posle. rovićová – hrala ju Maja Hudobne predstavePopovická. Nasledoval nie doplnilo vystúpenie Riaditeľka Jovanka Zimová pochválila výstup Filipa Valentíka, školského chóru, ktorý všetkých účastníkov historického divadelného ktorý zahral kráľa Alekzaspieval pesničky z voj- predstavenia sandra Karađorđevića. nového obdobia Kreće se Na konci predstavenia lađa francuska a Tamo daleko. Bá- súčasnosti vrátili z toho sveta a ho- na scénu vyšla skupina vojakov seň Plava grobnica predniesli žiaci vorili o tom, ako chápu s odstupom Slovákov z Trenčianskeho pluku, Jovana Kolarská, Gavra Govorčin času vtedajšie udalosti. Narátorky pochovaných v Kragujevci, ktorí po

to ich Rakúšania umučili. Česi sú pochovaní v Tekeriši. Nakoniec v takte Marša na Drinu herci jeden za druhým vychádzali a klaňali sa obecenstvu. Divadelné pásmo zahrali všetci žiaci ôsmeho ročníka kulpínskej školy a niekoľko siedmakov a šiestakov. V chóre spievali piataci. Text, ideu a réžiu, ako aj výber hudby mal na starosti profesor dejín Todor Radanov. V príprave predstavenia tiež účinkovali profesori a učitelia Tatiana Mitićová, Anita Babićová, Dušan Petráš a Rade Kolarski. Chór nacvičila a dirigovala profesorka Olivera Popadićová. Predstavenie je emotívne, originálne, nesie rad pozitívnych odkazov a je v duchu pekného srbsko-slovenského spolužitia.

Mozaika PABERKY ZO 40-ROČNEJ ČINNOSTI KUS BRATSTVO V HAJDUŠICI

VČERA, DNES, ZAJTRA...

Vyorali hlbokú národnostnú brázdu Vladimír Hudec

ultúrny život v Hajdušici v období po druhej svetovej vojne bol skromný, ale ho predsa len bolo. Nositeľom bol KUS Mladosť, ktorý zhromažďoval Slovákov a zameral sa hlavne na divadelnú činnosť. Tento divadelný súbor pod taktovkou učiteľky Anny Čupićovej a potom aj Boženy Hudecovej nacvičil viacero divadelných predstavení, s ktorými vystupovali hlavne v Hajdušici a v Jánošíku. Začiatkom šesťdesiatych rokov však tento spolok zanikol, resp. zlúčil sa so srbským. Koncom šesťdesiatych rokov táto činnosť úplne zanikla a po nej nezostali žiadne stopy. Nová kultúrna kapitola Slovákov

Mejačky – Boľovce 1988 bol Michal Hrudka, ktorý hral na harmonike. Okrem neho v orchestri ešte hrali Michal Hudec (klarinet), János Gabona (husle), Pavel Oravec (kontrabas) a Michal Jánošík (kontra). Po tomto vystúpení tanečná

v Petrovci roku 1986, za sprievodu orchestra z Jánošíka pod vedením Pavla Tomečeka. O dva roky neskoršie Hajdušičania na festivale v Boľovciach vystúpili početnejší než predtým. Boľovskému obecenstvu sa okrem tancom predstavili aj obyčajou spracovania konopy – Mejačky. Roku 1988 spolok aj úradne zaregistrovali pod menom KUS Bratstva a jednoty a s Mejačkami vystúpili aj na pokrajinskej folklórnej

začiatkom nového tisícročia pod rúškom Miestneho odboru Matice slovenskej. Najprv vystúpili na festivale v Hložanoch, avšak aj táto skupina narazila na mnohé problémy. Zmohla sa vystúpiť ešte na festivale v Šíde roku 2003, ale iba so šiestimi pármi. Bolo však cítiť nezáujem mladých, takže osud skupiny nebol ružový. Preto prišla vhod iniciatíva žien zoskupených v cirkevnom spevokole, aby sa aj ony zapojili do práce spolku a obnovili Mejačky. Neskoršie sa ukázalo, že tým činom ženy vlastne prispeli k tomu, aby sa činnosť spolku naplno rozprúdila. Súbor roku 2004 vystúpil v Hložanoch. Za prednes obyčaje Mejačky sa mu dostala strieborná plaketa, ale aj svojrázne uznanie tým, že práve táto inscenácia inšpirovala autorov galakoncertu na SNS Jána Slávika a Tatianu Krivákovú-Amidžićovú, ktorí koncert zamysleli tak, že všetky účinkujúce súbory prichádzali na hajdušické mejačky a tam si po-

Hajdušičania v Boľovciach 1988 v Hajdušici sa začala písať roku 1978, keď sa v rámci príprav pre televízne vysielanie Vedomosti-bohatstvo zišla skupina mladých ľudí s úmyslom pre toto vysielanie pripraviť kultúrno-umelecký program. S nimi začala pracovať učiteľka Valentína Đokovićová a svojráznou kuriozitou je, že z jej iniciatívy najprv nacvičili rumunské tance, s ktorými však vystúpili iba na jednom programe v Hajdušici. Už začiatkom roku 1979 však prišlo pozvanie účinkovať na prehliadke hudobno-folklórnej tvorby v Hložanoch, čo bol aj podnet na to, aby sa začali nacvičovať slovenské tance, s ktorými potom toho istého roku vystúpili v Hložanoch pod menom Bratstva a jednoty. Skupina počítala 8 párov a vedúcim orchestra

skupina v rovnakom zložení, posilnená huslistom Jánom Šofrankom, vystúpila aj v televíznom vysielaní Vedomosti-bohatstvo v Hajdušici 9. decembra 1979. O rok neskoršie aj na ľudovom zhromaždenie Prođoh Levač, prođoh Šumadiju v Kalenići, kde boli hosťami dedinky Tečić (Obec Rekovac), s ktorou sa zbratali po televíznom vysielaní. Po týchto vystúpeniach tanečná skupina vystupovala ešte určitý čas na lokálnej úrovni, avšak začiatočný entuziazmus postupne chabol a nastala viacročná prestávka. Tanečná skupina sa znovu aktivovala z iniciatívy mládežníckej organizácie roku 1985. Skupina vtedy mala 12 párov a s choreografiou Zmes slovenských ľudových tancov vystúpila na prehliadke

Najstaršia skupina, ktorá prvýkrát vystúpila na festivale v Hložanoch 1979 prehliadke v Bajmoku. Nasledujú vystúpenia na festivale v Lugu roku 1990 a v Jánošíku – 1991, po čom znovu nastala dlhšia, takmer desaťročná prestávka, vyvolaná nedostatkom záujmu, orchestra, ale aj peňazí a všeobecnou krízou v spoločnosti. Ochotníci, teraz už celkom nová generácia tanečníkov, sa znovu zišli

tom aj zatancovali. Nasledujúceho roku spolok sa znovu registroval pod menom Bratstvo a za predsedu zvolili Michala Hrudku, ktorý bol v čele spolku viac ako desať rokov. Pre festival v Jánošíku pripravili hajdušickú svadbu, za ktorú tiež dostali striebornú plaketu. Všetky doterajšie choreografie postavil a nacvičil Vladimír Hudec, pokým

HLAS ĽUDU | 1. 1. 2019 • 1 /4836/ sa pod Mejačky a Svadbu podpísal kolektív. Roku 2006 prvýkrát vystúpila aj ženská spevácka skupina počítajúca 12 členiek a roku 2008 prvýkrát zaspievala aj mužská spevácka skupina. Od roku 2002 a dodnes súbor vystupoval na všetkých festivaloch Tancuj, tancuj... a pravidelne sa zúčastňoval aj na obecných folklórnych prehliadkach. Viackrát postúpil aj na oblastnú prehliadku Pred kaštieľom v Pančeve a na pokrajinskú níci: Jaroslav Greksa, ktorý hrá na prehliadku vo Vrbase. Okrem toho harmonike, a Vladimír Hraško hrá na viackrát vystúpil na ľudovom zhrohusliach, a je zároveň aj umelecký maždení Prođoh Levač, prođoh Šuvedúci spolku. S tanečnou skupinou madiju, dvakrát na medzinárodnom

V Padine tiež vystupoval aj Vladimír Hraško. Súbežne s prácou spolku v základnej škole viac ako desať rokov úspešne pracoval DFS Lastovičky, ktorý pravidelne vystupoval na Detskom folklórnom festivale Zlatá Brána. Tento súbor bol významným činiteľom pre prácu spolku, lebo v ňom vyrastali budúci tanečníci. Aj dnešní tanečníci svoje prvé kroky urobili práve v detskej skupine. S týmto súborom pracovala učiteľka Ľuboslava Tomečeková a tri choreografie pripravil aj Ján Slávik.

Mužská a ženská spevácka skupina na festivale v Hložanoch roku 2014

V Petrovci roku 1986

festivale Vršački Venac vo Vršci, na festivale v Aradáči, hosťoval v známom televíznom vysielaní Žikina šarenica a vystupoval aj na mnohých folklórnych a príležitostných podujatiach v obci a širšie. Aj keď nedostatok orchestra často brzdil činnosť spolku, predsa len vôkol spolku sa za uplynulých 40 rokov zišiel významný počet hudobníkov – Michal Hrudka a Zoran Tanasković hrali na harmonike, Ján Šofranko, János Gabona a Tomáš Brezina na husliach, Michal Hudec na klarinete, Vojislav Bovan na prime, Michal Jánošík, Adam Kukučka, András Molnár a Dragan Ogrizović na kontre, Pavel Oravec, Ján Marček, Peter Sándor na kontrabase. Občas Hajdušičanom pomáhal orchester z Aradáča pod vedením Jána Zvaru-Mocu a v posledných dvoch rokoch orchester SKOS Detvan pod taktovkou Vladimíra Kolárika. Dnes sú v spolku iba dvaja hudob-

Vrchol činnosti KUS Bratstvo zaurčitý čas pracovala aj Kvetoslava znamenal roku 2009, keď úspešMrđová z Jánošíka. ne zorganizoval Folklórny festival Nesmieme však zabudnúť, že Tancuj, tancuj..., a tak sa pripojil k priekopnícke kroky Hajdušičanov do sveta slovenského vojvodinského folklóru vlastne urobili dve mladé speváčky – Paulína Greksová a Zuzana Melichová, ktoré vystúpili na mládežníckom festivale v Kysáči roku 1970. Festival Stretnutie v pivnickom poli však mnoho rokov bol bez spevákov z Hajdušice. Hajdušičania v Trnave Prvá Hajdušičanka, ktorá roku 1999 vystúpila na oslavám 200 rokov od založenia pivnickom javisku, bola Anna Žižikodediny a príchodu Slovákov. V tom vá. V rokoch 2006 až 2008 v Pivnici istom roku súbor prvý a jediný raz vystúpila aj Gabriela Kročeková. bol aj na Slovensku, kde sa zúčastnil Spolu s ňou roku 2008 sa pivnickému na 2. Župnom festivale študujúcej obecenstvu predstavila aj Paulína mládeže v Trnave. Blanková. Táto sama a so svojou Vďaka dotácii Národnostnej rady sestrou Annou Nagyovou vystúpila slovenskej národnostnej menšiny aj na Banátskom festivale v Padine.

VII

roku 2009 spolok dostal aj vlastné miestnosti, ktoré pomenovali Slovenský dom. Neskoršie rekonštrukciu stánku hajdušických ochotníkov podporilo Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Belehrade a ešte raz aj NRSNM. Dnes je Slovenský dom miestom schádzania sa hajdušických Slovákov, tak KUS Bratstvo, ako aj Spolku žien Oko a matičiarov. Treba však povedať, že hajdušickí ochotníci aj napriek početným problémom a slabostiam v činnosti vyorali hlbokú brázdu na národa roli dedičnej. Za uplynulých 40 rokov spolkom predefilovalo niekoľko generácií tanečníkov, čiže viac ako 100 mladých ľudí, a to nie iba Slovákov, ale aj Srbov, Macedóncov, Maďarov.

Okrem nich do činnosti spolku sa tým alebo oným spôsobom zapájal aj celý rad dospelých. Možno povedať, že v nedostatku tanečných zábav, svadobných veselíc a iných príležitostí so slovenskou hudbou folklórny súbor je roky prakticky jediným miestom, kde sa mladí môžu naučiť spievať a tancovať po slovensky. Žiaľ, je ich čoraz menej. Totiž v tejto chvíli v tanečnej skupine je iba 8 dievčat a dvaja chlapci. Iný záujem o túto činnosť neprejavujú. Keďže aj u tých starších entuziazmu začína ubúdať, osud spolku je každým dňom čoraz nezvestnejší. Treba však veriť, že zomknú svoje rady a že aj do budúcna budú úspešne pestovať slovenské ľudové piesne, tance a tradície a prezentovať ich v iných slovenských, ale aj v neslovenských prostrediach.

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

Chrumkavá pečená hus Suroviny: hus – najlepšie z domáceho chovu, mlieko, soľ Takto sa to podarí: Hus večer pred pečením dobre nasolíme, približne dvoma plnými dlaňami soli zvonka aj zvnútra. Osolenú hus dáme na pekáč a necháme celú noc odstáť. Tesne pred pečením podlejeme hus s približne 300 ml vody. Množstvo pridanej vody závisí od veľkosti husi. Kožu potrieme mliekom, ktoré vytvorí glazúru a dodá husi zlatistú farbu. Takto pripravenú hus na pekáči vložíme do rozohriatej rúry (150 – 180

˚C). Odokrytú hus pečieme z jednej strany 2 hodiny a následne zlejeme vypečenú masť a výpek. Hus otočíme na druhú stranu bez toho, aby sme do nej pichali, a dopečieme približne 45 minút, až kým nedostane zlatistý nádych. Upečenú chrumkavú hus podávame s domácimi lokšami a dusenou červenou kapustou.

DOBRÉ RADY – VEĽKÁ POMOC

Týchto vecí sa bez výčitiek zbavte!

pratovanie možno nepatrí k vašim obľúbeným činnostiam, ale pokiaľ sa zbavíte nepotrebných vecí, dostanete poriadok aj do vašich myšlienok a životov. Oblečenie na doma. Aj vo vašej skrini je kopec obnoseného oblečenia, ktorému ste dali nálepku: Zíde sa na doma? Pokojne ho odneste do kontajnera! Aj tak vám ešte ostanú kúsky, ktoré doma využijete. Viete, ako to funguje? Keď túžite po niečom novom, rozlúčte sa s niečím starým. Iba tak sa môžu začať veci hýbať a negatívna energia vás nebude zaplavovať. Obitý riad. Máte doma obité taniere, prasknuté hrnčeky, ktoré sú ale stále použiteľné? Podľa feng shui sú najväčšími priťahovačmi negatívnej energie, preto sa oškretého riadu nadobro zbavte. Darčekové gýče. Nájde sa ešte v starej krabici perníkové srdiečko alebo drevená lyžica z dovolenky, či nejaké ďalšie suveníry, ktoré neviete, kam vyložiť? Tak ich jednoducho posuňte niekomu inému alebo vyhoďte.

Bločky v taške a peňaženke. Koľko papierikov a nepotrebných vecí sa vám povaľuje v kabelke a peňaženke? Je čas ich pretriediť a vyhodiť! Knihy. Zbaviť sa kníh, ktoré nikdy neotvoríte, je ešte ťažšie, ako sa zbaviť starého oblečenia. Môžete ich odniesť do miestnej knižnice, antikvariátu alebo darovať zberateľovi kníh a pribaľte aj tie, ktoré máte roky rozčítané a nemáte silu sa k nim vrátiť.

DETI A VÝCHOVA

Sedem užitočných rád pre rodičov

oniec a začiatok roka prináša nástrahy v podobe piva, vína, šampanského či dokonca tvrdého alkoholu, ktoré číhajú aj na naše deti... Ako im vysvetliť, že to nie je nič pre nich? 1. Rozhovor o alkohole neodďaľujte. Dieťa vidí pitie v reklame, filme, u dospelých okolo, preto je preň ťažké rozumieť, prečo piť nesmie. Pohovorte si s ním o tom. Čím skôr budú deti chápať dopad alkoholu na organizmus, tým lepšie. 2. Upozornite dieťa, že povedať nie rovesníkom nie je hanba ani prejav slabosti. 3. Preberte všetky aspekty pitia alkoholu. Dieťa ovplyvňuje to, čo hovoríte a robíte. 4. Nezakazujte, dieťa si radšej

VZŤAHY

Dokážete odpúšťať?

kutočné odpustenie nie je záležitosťou jedného dňa. Chce to čas. Čo všetko sa vo vašom živote zlepší, ak dokážete odpustiť iným, ale aj sama sebe?

VIII

4. Ľuďom neodpúšťame preto, že by si to zaslúžili, ale preto, aby sme netrpeli, keď si spomenieme na to, čo nám urobili.

6. Odpustenie je prejavom sebalásky.

ČO STE MOŽNO NEVEDELI... 1. Odpustiť a vzdať sa toho, čo nás trápi, nie je kapitulácia. 2. Aj keď nám niečo niekedy pripadá neodpustiteľné, čo nám niekto urobil, odpustenie nie je pre ostatných. Odpustenie je pre nás.

Mozaiku číslo 232 pripravil Jaroslav Čiep

3. Odpustiť neznamená zabudnúť. Je to pamätanie si bez hnevu.

5. Vďaka odpusteniu môžeme fungovať v pokoji napriek tomu, čo sa nám stalo.

Spotrebiče a veci, ktoré nevyužívate. Existujú vo vašej domácnosti prístroje, ktoré vám pripomínajú, že by ste mali byť lepší ako ste, ale aj tak ich nevyužívate? Napríklad ten starý steper v kúte miestnosti alebo odšťavovač na zdravé nápoje... Nerobte si zbytočne výčitky a predajte ich. Pokazené veci. Koľ ko vecí máte doma, ktoré treba odniesť do opravy? Dáždnik, vysávač, počítač, topánky bez opätku a pod. Všetko to čaká, že raz sa opraví a obnoví... Radšej ich hoďte do koša a uvidíte, ako sa vám uľaví.

vypočuje zmysluplné za a proti. Informované deti sa v budúcnosti stavajú k pitiu alkoholu zodpovednejšie. Striktné zakazovanie môže mať opačný efekt. 5. Správne rozhodnutia častejšie robia deti z rodín, kde panuje dôvera. Vedia, že sa môžu rodičom zdôveriť a že ich oni za to neodsúdia. 6. Doprajte deťom slobodu, no ohraničte ju. Stanovte pravidlá, napríklad prísť domov v dohodnutú hodinu, nesadať do auta s opitým vodičom. 7. Nebráňte im, aby sa šli s kamarátmi zabávať, ale uistite sa, že prídu v poriadku domov. Telefónne číslo a peniaze na taxi môžu pomôcť predísť nešťastným udalostiam.

7. Všetci mávame svoje dôvody, prečo nemôžeme odpustiť. No ak uzavrieme istú etapu či problém, ak dokážeme odpustiť pomyselným vinníkom, môžeme sa radovať z toho, že sme tu a teraz, a žiť svoj život najlepšie, ako dokážeme. Dôležité vedieť. Skutočné odpustenie nie je záležitosťou jedného dňa. Chce to čas a vytrvalosť, pretože k zmene musí dôjsť aj na úrovni nášho podvedomia.

Kultúra

Galéria zuzky medveďovej

Geometrická abstrakcia u našich umelcov Jaroslav Čiep

Séčová-Pintírová, riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov. Výtvarný kritik a kunsthistorik Sava Stepanov už dlhý rad rokov sleduje aj profesionálnu výtvarnú scénu umelcov Slovákov vo Vojvodine. Prichystal im niekoľko výstav a napísal aj nosné texty k monografiám o našich maliaroch (Gašková, Pop). Teraz prišiel na ideu, keďže mu je abstrakcia u výtvarníkov blízka, zhromaždiť na jednej výstave autorov z našich

Galérii Zuzky Medveďovej Múzea vojvodinských Slovákov v Báčskom Petrovci nainštalovali novú výstavu. Nie celkom každodennú. Pomenovanie tejto kolektívnej výstavy je Geometrická abstrakcia vo výtvarnom umení vojvodinských Slovákov – výstava prác súčasných slovenských akademických výtvarníkov v Srbsku. Vernisáž sa uskutočnila na sklonku minulého roku v nedeľu 23. decembra 2018. Na tejto kolektívnej výstave sú zohľadnené a predstavené diela šiestich našich profesionálnych výtvarníkov. So svojimi umeleckými prácami sú zastúpení Mira Brtková (posthumne), Jozef Klátik, Rastislav Škulec, Marjan Karavla, Daniela Triašková a Emília Valentíková. Autormi výstavy Šikovná huslistka Marína Cerovská sú Sava Stepanov a Vladimír Valentík. radov, ktorí sa venujú tejto poetike Prítomných v nedeľný podvečer ako spôsobu vyjadrovania sa vo pod strechou galérie privítala Anna svojom výtvarnom prejave. Preto

Autori a usporiadatelia výstavy

do expozície tejto výstavy zaradil troch autorov, ktorí sa celoživotne vyjadrujú cez abstraktné geometrické tvary. Sú to Brtková, Klátik a Škulec. K nim priradil aj troch mladších autorov – Karavlu, Triaškovú a Valentíkovú, ktorí sa poberajú po ich stopách, alebo časť svojej tvorby zobrazili touto geometrickou abstrakciou, či už v grafike, alebo v maľbe. Druhý zo spoluautorov výstavy Vladimír Valentík zdôraznil, že ide o neobvyklú výstavu. Tematické

výstavy v GZM už síce mali niekoľko (akt, portrét, Sťahovanie Slovákov...), ale výstavu tohto druhu v takmer už tridsaťročnej histórii galérie ešte nemali. Práve táto výstava, podľa jeho slov, je podnetom i na ďalšie kolektívne výstavy výtvarných poetík súčasných vojvodinských profesionálnych umelcov. V hudobných predeloch sa prítomným predstavila huslistka Marína Cerovská, žiačka štvrtého ročníka Strednej hudobnej školy Isidora Bajića v Novom Sade. Výstavu otvoril predseda Obce Báčsky Petrovec Srđan Simić.

V GALÉRII ZUZKY MEDVEĎOVEJ

Predvianočný večierok Katarína Gažová

úzeum vojvodinských Slovákov v Petrovci v stredu 19. decembra v Galérii Zuzky Medveďovej spolu s priateľmi a spolupracovníkmi usporiadalo

predvianočný koncert. Vystúpili v ňom talentovaní hudobníci, speváci a recitátori. V mene múzea a galérie sa návštevníkom prihovorila riaditeľka Anna Séčová-Pintírová, ktorá uvádzala i jednotlivé výstupy účast-

Chór Backstage zapôsobil prednesom a pozitívnou náladou • KULTÚRA •

níkov koncertu. Obecenstvu sa predstavili: dychový orchester Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Petrovci, trubkári Spievala i Ruth Petrášová za sprievodu pod vedením Slo- Róberta a Daniela Mamojkovcov venky Benkovej-Martinkovej, mládežnícko-žiacky 000 návštevníkov, najviac žiaci, ale chór Backstage niekoľkými via- aj menšie deti a dospelí, väčšinou nočnými pesničkami, dve autorské z našich prostredí, ale i zo zahrapiesne zaspievala Ruth Petrášová ničia. Svoju činnosť zamerali na za sprievodu Róberta a Daniela výstavy (do tohto večierka ich bolo Mamojkovcov, Petra Častvenová šesť), usporiadali tiež prednášky, predniesla svoju báseň, žiačky Sára posedenia s autormi, dielne s deťmi. Malvína Čelovská a Valentína Hude- Návštevnosť každého podujatia cová prečítali vianočnú detektívku bola pozoruhodná. Večierok v múzeu bol ďalšou autorky Emílie Jany Pálešovej. Riaditeľka Pintírová skrátka sprí- akciou v bohatej činnosti Múzea vojtomnila činnosť Múzea vojvodin- vodinských Slovákov a obecenstvo ských Slovákov v uplynulom roku. si domov odnieslo predvianočnú Súhrnne ich počas roka navštívilo 4 náladu. 1 /4836/ 1. 1. 2019

Kultúra NOVOROČNÁ ESTRÁDA V KYSÁČI

Spev, zábava, smiech, tanec... Elena Šranková

o vynovenej programovej sieni Kultúrneho centra Kysáč sa v nedeľu 23. decembra 2018 zhromaždil pekný počet Kysáčanov,

ktorí sa rozhodli predvianočné chvíle stráviť na Novoročnej estráde, pri peknom programe plnom hudby, zábavy, smiechu, spevu a tanca. Novoročná estráda je tradičný program venovaný lúčeniu sa so sta-

Tanečný bod na dobrú náladu obecenstva

rým rokom, na ktorom všetky sekcie KC prezentujú svoju celoročnú činnosť. Ako je to zvykom, na úvod sa prítomným prihovoril Pavel Surový, riaditeľ KC, ktorý pozdravil hostí, a potom sa pochvalnými slovami zmienil o aktivite ochotníkov, ale aj o činnosti samotného Kultúrneho centra v roku 2018. Medziiným spomenul rekonštrukciu sály a úspešnú realizáciu festivalov. V programe sa potom predstavili spevácke skupiny a sólisti, tancovali vykrojovaní členovia všetkých folklórnych skupín a skečmi k veselšej nálade prispeli divadelníci. Slovenské ľudové piesne zaspievali Katarína Martišová, Alexander Asodi, Marína Šmitová, Soňa Francistyová, Miodrag Križan, Ján Francisty, Nina Francistyová, Tamara Vlčeková a Jozef Pavlov, ako i mužská a ženská spevácka skupina KC Kysáč. Na dobrú náladu obecenstva zatancovali detské folklórne skupiny Krôčik, Slniečko a Vienok a

Sólistka Soňa Francistyová FS Vreteno. Spevákov a tanečníkov sprevádzal orchester pod vedením Ondreja Maglovského. Najmladších tanečníkov na harmonike sprevádzal Miodrag Križan. Program moderovali Hana Katarína Ďurovková a Miroslav Kolár. Na záver estrády bola i tombola, ktorej sa vďaka sponzorom potešili mnohí diváci. Konferenciersky text napísala Anna Asodiová. Novoročnú estrádu vyfinancovala Správa pre kultúru Mesta Nový Sad a realizovalo ju Kultúrne centrum Kysáč.

V SKUS M. R. ŠTEFÁNIKA V BINGULI

Na konci úspešného roku

Tijana Farkašová Milko Horvát

koby vedení výrokom Milana Rastislava Štefánika: Veriť, milovať, pracovať! členovia SKUS M. R. Štefánika v Binguli aj v uplynulom roku boli veľmi aktívni a usilovní. V spolku pôsobia detská folklórna, detská divadelná a detská spevácka sekcia. A kde sú deti, tam je budúcnosť. Aj napriek tomu, že pre neblahú finančnú situáciu i z tohto prostredia hodne obyvateľov emigrovalo (zvlášť na Slovensko), láska k hudbe, tancu a umeniu vôbec sa prenáša z pokolenia na pokolenie. A tak ako obvykle, aj na sklonku uplynulého roku, presnejšie 7. decembra 2018, v tomto slovenskom spolku usporiadali udeľovanie diplomov pre mladých a talentovaných hercov, tanečníkov, spevákov a hudobníkov. Takéto slávnostné odmeňovanie motivuje deti, aby pokračovali v angažovaní sa v sekciách. Na tejto slávnosti najprv privítala členov spolku Tijana Farkašová, umelecká vedúca, potom podala správy o práci binguľského spolku

www.hl.rs

za uplynulý rok a plány na rok 2019. Prítomní získali vzácne informácie o jeho činnosti, ako aj o úskaliach, s ktorými zápasia. Pred štyrmi rokmi tu bolo veľmi ťažko pracovať. Odvtedy sa mnoho toho zmenilo. Slovenský dom bol v roku 2016 vo fáze rekonštrukcie, Národnostná rada zabezpečila prostriedky na výmenu okien a dverí, o rok neskôr bola urobená aj nová fasáda. Vďaka dobrým podmienkam na prácu členovia binguľského spolku sa vlani zúčastnili na takmer všetkých slovenských a neslovenských podujatiach, kde tradične vystupujú: na 57. Slovenských národných slávnostiach a na Jarmoku umenia v Báčskom Petrovci, na Štrudelfeste v Sriemskej Mitrovici, na 25. prehliadke slovenskej detskej divadelnej tvorby 3 x Ď v Starej Pazove, 24. Detskom folklórnom festivale Zlatá brána v Kysáči, na detskom festivale slovenských ľudových piesní Keď si ja zaspievam v Šíde a na 3. festivale slovenských ľudových krojov Slovákov v Srbsku v Kysáči. Binguľčania v spolku usporadúvajú aj tanečné zábavy, kde má mládež

Informačno-politický týždenník

možnosť zabaviť sa a zatancovať si pri skupine KIKI BAND. Táto hudobná skupina financuje spolok a práve vďaka nej majú spolkári nové kroje. Veľká vďaka patrí aj učiteľovi Darkovi Bábeľovi, ktorý sa postaral o materiál

ktorým sa tiež potešili. Na spomenutej decembrovej akcii ďakovné listy sa dostali do rúk učiteľovi Darkovi Bábeľovi, vedúcemu orchestra Kristiánovi Rumanovi a scénografovi Kristijanovi Horvá-

Usilovní spolkári sa potešili aj novým tričkám

a stužky. Pritom dbá aj na to, aby sukne boli naškrobené, pekne vyžehlené. V dnešnom uponáhľanom svete je to chvályhodná práca, lebo je už málo ľudí, ktorí si tak uctievajú ľudový odev. Vždy je ľahšie nacvičiť tanec ako obliecť tanečníkov. Pre spolkárov vlani pribudli aj tričká s logom spolku,

tovi. Na záver sa umelecká vedúca T. Farkašová poďakovala všetkým členov za ochotu, úsilie a úspešné výkony. V kamarátení pokračovali pri čaji, kávičke a koláčikoch, ktoré prichystali samotní spolkári. Foto: z archívu spolku • KULTÚRA •

PREZENTÁCIA KNIHY

Silbašské pesničky pod oblokom v Petrovci P Jaroslav Čiep

o prezentáciách najnovšej knihy Ondreja Miháľa Pesničky pod oblokom v Silbaši vo viacerých prostrediach v Srbsku, na Slovensku a v Maďarsku predstavená bola i v Báčskom Petrovci,

a to v piatok 21. decembra 2018 v aule Slovenského vojvodinského divadla. Premiéra bola v Kulpíne 4. novembra, nasledovali novembrové prezentačné akcie vo Zvolene, v Bratislave, v Békešskej Čabe, v Žiline, v Hložanoch a v Dobanovciach, kým v decembri s ňou autor zavítal

Z prezentácie knihy v aule SVD

KNIŽNICI V JÁNOŠÍKU

Čoraz menej čitateľov Vladimír Hudec

becná knižnica Vuka Karadžića v Alibunári je jedinečná v krajine v tom, že aj v tej najmenšej dedinke má svoje vysunuté oddelenie, ktoré alebo robí každý deň aspoň 4 hodiny, alebo dva-, resp. trikrát v týždni. V súlade s tým aj v Jánošíku je knižnica prístupná záujemcom každý deň polovicu pracovného času. S knihovníčkou Ľudmilou Gábrišovou sme si pohovorili o tom, ako knižnica funguje, aký je fond kníh a na iné aktuálne témy. Hľa, čo nám povedala: „Teraz to už funguje dosť zle. Vlastne aj keď som tu každý deň, nemám mnoho práce, aspoň keď ide o vydávanie kníh. V škole je totiž čoraz menej detí, takže sa žiaci knihami pre povinné čítanie môžu zásobiť aj v školskej knižnici. Občas prídu stredoškoláci, i keď už boli aj také prípady, že sa ma iba prišli opýtať, kde si tú alebo onú knihu môžu nájsť na internete. Knihu si však na • KULTÚRA •

do Nového Sadu a napokon aj do Báčskeho Petrovca. O tom, ako vznikala kniha, v Petrovci hovoril autor silbašský rodák z Kanady Ondrej Miháľ. Tú prednedávnom vydal Slovenský kanadský inštitút. Autor hneď na začiatku všetkým prítomným daroval po jednom exemplári. K zachovaniu etnografického blaha Silbašanov Ondreja Miháľa nepriamo podnietila ešte kedysi vlastná matka Mária Miháľová, rodená Čelovská, ktorá v päťdesiatych rokoch minulého storočia chodievala spievať do Novosadského rozhlasu naživo. Žiaľ, žiadne nahrávky tejto ľudovej speváčky sa nezachovali. Zostalo len 5 amatérskych nahrávok z Kanady, kam sa rodina Miháľová odsťahovala. Jednu z nich si prítomní mali možnosť vypočuť. Po čase, v období jedného z návratov do rodiska, Ondrej navštívil priateľku jeho mamy Zuzanu Hlo-

žanovú, rod. Šomodiovú, ktorá mu postupne do videozáznamu zaspievala úhrnne 250 piesní. Z tohto počtu 216 je odtlačených aj v najnovšej knihe. Notovými zápismi ich opatril Milan Aleksić, pôvodom zo Zreňaninu, ktorý v posledných rokoch žije v Hložanoch. Tento hudobný odborník sa na večierku tiež zdôveril, ako prišlo k tomu, že sa pustil do tejto nie celkom jednoduchej práce a ako sa vynachádzal pri notovaní nahraného materiálu. Ako tie piesne znejú v súčasnosti, cez natočený videozáznam prítomní si vypočuli v podaní profesorky hudby Olivery Popadićovej, ktorá naspievala niekoľko piesní zo silbašskej zbierky. Nasledovala voľná diskusia, v ktorej sa návštevníci dozvedeli, že čoskoro budú aj ďalšie knihy. Jedna z nich sa bude týkať zvykoslovia v Silbaši.

„V roku 2018 som z knižnice dostala málo kníh, ale po prvý raz som dostala zopár slovenských, ktoré knižnica kúpila v Slovenskom vydavateľskom centre. Doteraz som slovenské knihy dostávala výlučne zo Slovenska. Aj vlani som dostala veľmi mnoho kníh zo Slovenska. Aj nám, aj základnej škole ich zaslal Ján Bosík z Martina, ktorý na internete našiel obecnú knižnicu

knihy, ktoré nemám ani v srbčine. Máme dokonca aj také knihy, ktoré v srbčine nemáme v celej obci, ako sú napríklad diela Pabla Kuela. Vcelku teraz mám viac slovenských titulov ako srbských, ale, žiaľ, len každý piaty návštevník si vezme aj nejakú slovenskú knihu. Aj to len keď ho nahovorím. Mám dojem, že sa ľudia vyhýbajú čítať po slovensky, i keď chodili do slovenskej školy.“ Budúcnosť knižnice je podľa mienky Ľudmily Gábrišovej dosť neistá. „V poslednom čase sa v obci čoraz častejšie hovorí o šetrení aj v tejto oblasti a okrem iného sa spomína aj možnosť zlúčenia našej knižnice a knižnice v susednej dedine Lokve. V tej knižnici by robil iba jeden knihovník a druhý by dostal výpoveď. Iba sa neuvažuje o tom, ako by to fungovalo. Tam sú rumunské knihy, u nás slovenské, ja neviem po rumunsky a kolegyňa po slovensky. Neviem, ako to môže fungovať. Keď som pred pätnástimi rokmi začala robiť, mala som v knižnici 80 členov a stále mi niekto prichádzal. Teraz len ak mi každý druhý deň niekto príde... Keď všetko zvážim, obávam sa, čo bude, zvlášť ak sa plány o zlúčení uskutočnia...“

čítanie nevypožičajú. Neraz sa mi stane, že ma stredoškoláci, ktorí sú mimo Jánošíka, mailom alebo prostredníctvom spoločenských sietí poprosia, aby som im vybrala niektorú knihu a oni si ju počas víkendu prídu ku mne domov vziať. Ochotne im vyhoviem, ale vcelku pozorované, základný problém je v tom, že deti nemajú z vyk čítať a snažia sa to, čo potrebujú v škole, nájsť čím skôr a čím kratšie na interne- Knihovníčka Ľudmila Gábrišová ukazuje, že te. Najvernejšie vďaka dotácii zo Slovenska teraz tu majú viac čitateľky sú asi slovenských ako srbských kníh ženy v stredných rokoch, ktoré si vypožičiavajú v Alibunári, videl, že tam píše aj niečo po slovensky, zaslal mail, beletriu.“ Naša spolubesedníčka ďalej a tak sa to roztočilo. Nám zaslal hovorí, že knižnica disponuje sluš- viac ako 800 kníh. Sú to super kniným fondom kníh, tak srbských, hy. Máme napríklad kompletného Harryho Pottera a iné súčasné ako aj slovenských.

1/4836/ 1. 1. 2019

Kultúra UDELILI CENY ČASOPISOV ZORNIČKA A NOVÝ ŽIVOT

Odmeny ako potvrdenie kvality a podnet Jasmina Pániková

iekoľko uplynulých rokov koniec decembra je rezervovaný pre udelenie cien najúspešnejším účastníkom súťaží časopisu Zornička a časopisu pre literatúru a kultúru Nový život. Najlepších autorov odmenili i 19. decembra 2018 v miestnostiach Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Prítomných na začiatku pozdravili Martin Prebudila, predseda komisie pre literárnu a vydavateľskú činnosť Výboru pre kultúru, ako aj predsedníčka rady Libuška Lakatošová. V príhovore vyjadrila nádej, že odmeny budú podnetom nielen tým, ktorí ich dostali, ale aj všetkým, ktorí sa venujú písaniu, a že sa tým spôsobom vypestujú noví spolupracovníci časopisov. Najprv udelili ceny účastníkom súťaže Nového života. Prvú cenu dostala Hana Čížiková z Kovačice za prózu Orech, druhú Aneta Lomenová z Kysáča za prózu Habit rehoľnej sestry a tretiu Jana Domoniová z Kysáča za nepomenovaný

cyklus troch básní. Správu komisie prečítala Zdenka Valentová-Belićová, predsedníčka komisie, ktorá okrem iného zdôraznila, že na súťaž prišlo 19 prác – 12 próz

z tohto cyklu vyznačujú estetickou vyspelosťou, ale ktorý bol vyradený z hodnotenia, keď sme zistili, že tieto verše už boli publikované. Preto ešte raz pripomíname a pro-

Odmenení autori a členovia komisií a 7 básnických cyklov 13 autorov. Súťaže sa zúčastnili predovšetkým mladí autori. „Na súťaž prišiel aj jeden nepomenovaný básnický cyklus, o ktorom komisia uvažovala ako o práci, ktorú by potenciálne mohla odmeniť, keďže sa básne

síme účastníkov, aby rešpektovali pravidlá tejto literárnej súťaže,“ povedala Valentová-Belićová a doložila, že šlo o ročník literárnej súťaže so zvýrazneným menším počtom kvalitných prác. Odmeny súťaže časopisu Zor-

nička sa tradične udeľujú v dvoch kategóriách – za poéziu a prózu. Prvú cenu za najlepšiu poéziu udelili Márii Vrškovej zo Starej Pazovy za báseň Rodina a druhú a tretiu Jánovi Valentovi z Padiny za básne Prváčikovia a Biely tanec. Ako povedal predseda komisie Zoroslav Spevák, do tejto kategórie bolo zaslaných 20 prác 6 autorov. V kategórii prózy prvú cenu dostala M. Vršková za prózu Slová sú hračky a druhú a tretiu Miroslav Gašpar z Lugu za prózy Stretol som sa s Harrym a Ako som sa naučil zemepis. Do tejto kategórie bolo zaslaných 12 poviedok 6 autorov. Podľa jeho slov v podaktorých prácach si všimli zbytočné hromadenie slov, čím sa stráca ľahkosť a priezračnosť, svižnosť a pružnosť, vzdušnosť a elegancia. „Skutočnosť, že sa podaktorí autori hlásili viacerými prácami, teší a budí nádej, že nejde iba o podenkový záblesk, ale o serióznych poviedkarov, od ktorých v budúcnosti môžeme očakávať sústavnú prácu a vyspelejšie výtvory,“ povedal na záver predseda komisie.

PREMIÉRA DETSKÉHO DIVADIELKA V KULPÍNE

Prileteli Tri motýle Katarína Gažová

veselé, hravé a páčivé divadielko Tri motýle. Na jeho príprave s deťetská divadelná sekcia KUS mi pracovali skúsené kulpínske Zvolen Kulpín pred vianoč- herečky Katarína Kolárová a Mária nými a novoročnými sviat- Koruniaková, ktoré mali na starosti kami pripravila pre obecenstvo i scenár a réžiu divadielka. Spomenutá divadelná hra je urobená na motívy rovnomennej rozprávky Tri motýle. Premiéra bola v sobotu 22. decembra v dome kultúry v Kulpíne. To, že aj kulpínske ratolesti majú záujem o divadelné umenie, potvrdili mladučkí, ale dobre pripravení herci, ktorí bez Tri motýle stvárnili: (zľava) Dario Peťkovský, chyby zahrali Mia Čemanová a Nina Maglovská

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Malí herci divadielko odohrali bez chyby celé divadielko. Na divákov okrem a Daniela Čelovská. Na harmonike ich hravosti, šantivosti a chvály- ich sprevádzala Jana Šimová, v hodne zdolaného textu zapôso- technickom tíme boli Miro Horvát bili pestré kostýmy, ktoré skrášlili a Vlastislav Zelenák. Kostýmy vycelé predstavenie. Divadelnú hru pracovala Hana Zelenáková. Po Tri motýle hrali mladí herci: Dario predstavení na posedení v miestPeťkovský, Mia Čemanová, Nina nostiach spolku všetci mladí herci Maglovská, Denis Kičiňa, Martina dostali pod stromček vianočné Sklabinská, Denis Čapeľa, Maja balíky. Zimanová, Branislav Cesnak, PetOrganizáciu detského divadelra Šúšerská, Mina Bjelica, Ivana ného podujatia mali na starosti Kovarčíková, Samuel Šimo, Anna Miestny odbor Matice slovenskej Cesnaková, Paulína Zimová, Miro- v Kulpíne a KUS Zvolen Kulpín a slava Ušiaková, Valentína Čapeľová, podporil ho Úrad pre Slovákov Emília Valentíková, Sára Valentíková žijúcich v zahraničí. • KULTÚRA •

vali koncerty v iných väčších priestoroch, akým je populárny Kolarac. Do siene Guarneria sa zmestí iba 120 ľudí,“ pokračuje Guarnerius pod Jovanovou maestro. Približne tisíc kultaktovkou pôsobí v sídelnom meste od roku 1996. Ako prvá túrnych podujatí zorsamostatná inštitúcia kultúry ganizovalo Stredisko vo vtedajšej Spolkovej republike pekných umení, najJuhoslávii. Päť rokov adapto- častejšie to boli konvali časť domu vybudovaného certy klasickej hudby. „V p re k r á s n e j roku 1924 na Ulici Džordža Vašingto- miestnosti máme aj na. Interiér je ne- obrazáreň. V galérii obarokový, akus- vystavovali aj najtika prvotriedna, známejší maliari zo najlepší priestor Srbska a zahraničia. toho druhu, aký Veľa je peknej roboty, ide o naplno hodnotBelehrad má. „Základná orien- ný život s krásnym, Kamaráti a vrstovníci: Kolundžija tácia, aby som dal ale aj menej pôvab- s Jánom Nemčekom, výrobcom sláčikových plnú podporu ným, čo sa týka boja nástrojov mladým talento- o obstátie,“ úprimný viac. Guarneri a stradivárky sú vaným umelcom: je maestro. dodnes jediné, ktoré svojím zvuJovan Kolundžija koncertu- kom môžu vyplniť siene, ktoré klaviristom, huslistom, spevákom, čelistom, je na husliach výrobcu Pietra v súčasnosti majú aj 2 500 miest. aj tým z dychovej sekcie. Viac Guarneriho, Benátčana rodom Hodnota tých inštrumentov je ako stopäťdesiat sa ich doteraz z Cremony, z roku 1754: v očarujúcej farbe, ktoré majú, „Husle rodín Stradivari a Gu- môžete sfarbiť zvukový kolorit „vyškolilo“ v Guarneriu. Robili sme majstrovské kurzy pre arneri sú robené v 18. storočí, a je veľmi bohatá spomínaná nich, mediálne ich predmožnosť na tých instavovali. Práve preto je štrumentoch.“ K o Stredisko pekných umení lundžija tvrdí, že husle nadovšetko rozpoznateľGuarneri majú hlbšie, né podľa najtalentovanejtmavšie timbre. Hodne ších hudobných umelcov sa vraj rozlišujú, ale je v Srbsku,“ prízvukuje Koto vec vkusu. Guarneri lundžija. je mohutnejší inštruOd roku 2013 je Gument a podľa farby sa arnerius ustanovizňou blíži k violončelu pre štátneho významu – tak svoj hlbší register. rozhodla srbská vláda. Na „Sú, pravdaže, aj iní nemalom počte koncerdobrí výrobcovia slátov, ktoré za sedemnásť čikových inštrumenrokov organizovali, kontov, akými boli naprícertovali aj špičkoví doklad Carlo Bergonzi z máci a zahraniční umelci, Cremony či Giovanni niektorí z nich aj z tzv. Batista Guadagnini prvej umeleckej ligy. z Piacenze. Francúzi „Tretia časť práce Gusú podnes povestní arneria sa týka podnipodľa výroby sláčikov, kania: ako prísť k peniaTaliani zase produkciou zom, zaplatiť všetky trovy, huslí, to sú dedičstvá predovšetkým uhradiť Virtuóz Kolundžija s talentovaným pianistom jedného a druhého vrcholovým umelcom Nikolom Zaringerom štátu. Talianske husle za účinkovanie. Keď ide a francúzsky sláčik je tá o mladších, nie som tým zaťa- v období, keď sa koncertovalo najparádnejšia kombinácia. Ale žený, patria im cestovné a bežné pre menší počet ľudí, päťdesiat, nepýtajte sa, čo to stojí,“ uzavrel trovy. Keď ide o znamenitých možno stovku, azda v dakto- rozhovor so širokým úsmevom umelcov, neraz sme im organizo- rom divadle bolo návštevníkov maestro Kolundžija.

NA KUS REČI S MAESTROM JOVANOM KOLUNDŽIJOM

Guarneri v Guarneriu Ján Špringeľ

tvrtého októbra 2018 oslávil sedemdesiatku. O tri týždne čerstvému oslávencovi Jovanovi Kolundžijovi zablahoželal k životnému ju-

Maestro Jovan Kolundžija bileu v Kovačici jeho rovesník a kamarát Ján Nemček. Výrobca sláčikových nástrojov sa výrazne pričinil o koncert popredného husľového virtuóza v evanjelickom kostole v banátskom umeleckom mestečku. Predvedenie hudobných skladieb Saint-Saënsa, Chopina, Legranda, Čajkovského a Hessa podľa mienky početných návštevníkov bolo veľkolepé, jedinečné, bravúrne. Bezpochyby šlo o koncert roku 2018 v Kovačici. Dokonalý hudobný zážitok prítomným na sklonku Kovačického októbra umožnili Stredisko pekných umení Guarnerius v Belehrade a Umelecký dom Nemček v Kovačici. O ukážkový múzický a hudobný prejav sa okrem majstra so sláčikovým inštrumentom pričinil aj za klavírom mimoriadne talentovaný pianista Nikola Zaringer. Päť rokov skôr koncertoval Kolundžija v sieni Domu kultúry 3. októbra v Kovačici so svojou sestrou, klaviristkou Nadou. „Zbožňujem koncertovať v sakrálnych objektoch. V chrámoch je dokonalé spojenie kameňa a dreva,“ povedal po koncerte v sídle banátskych Slovákov virtuóz Kolundžija. Stredisko pekných umení • KULTÚRA •

1 /4836/ 1. 1. 2019

Kultúra VEĽTRHOVÉ ROZHOVORY: LJILJANA MARINKOVIĆOVÁ, RIADITEĽKA VYDAVATEĽSTVA KREATIVNI CENTAR

Knihy: aj nemí učitelia, aj živí priatelia Ján Špringeľ

ublikácie vydavateľstva Kreativni centar z Belehradu sú už tridsať rokov neoddeliteľnou a významnou súčasťou vydavateľskej tvorby kníh pre deti a ich rodičov či

Ljiljana Marinkovićová, riaditeľka vydavateľstva Kreativni centar pedagógov nielen v Srbsku. Nakladateľstvo začínalo v roku 1989. Úspešne zvládlo krízové deväťdesiate roky. Mnoho významných vydavateľských podnikov pre deti vtedy prestalo fungovať. Naskytla sa možnosť vyplniť chýbajúcu medzeru. Rad rokov bolo toto belehradské vydavateľstvo jediné, ktoré tlačilo knihy domácich autorov pre deti. V tomto storočí sa Kreativni centar etabloval medzi najlepšie európske vydavateľstvá vo vydávaní učebníc. Na Veľtrhu kníh v Belehrade má roky popredné miesto medzi špičkovými nakladateľstvami Srbska. „Začali sme celkom skromne. V tom momente nikto nepredpokladal, čo sa stane za takmer tri desaťročia. Najdôležitejšia bola dobrá a jasná idea, čo je to, čo chceme. Toho nápadu sa držíme dodnes: aj naďalej vydávame knihy pre deti, pre rodičov a pre tých, ktorí sa profesionálne starajú o deti,“ hovorí prvá medzi rovnými v Kreativnom centre Ljiljana Marinkovićová, riaditeľka vydavateľstva. Správkyňa vydavateľského podniku má rada prácu, kto-

www.hl.rs

rú vykonáva. Denne sa vraj na robote stretáva s nemalým počtom múdrych, kreatívnych a citlivých ľudí. Taká atmosféra všetkým zamestnaným dáva dobrú energiu: „Veríme, že môžeme s knihami pozitívne vplývať. Deti sa s knižkami stávajú lepšími. Vidno to zo svedectiev osobností minulých a súčasných čias, že práve publikácie mali rozhodujúcu rolu v ich úspešnej kariére. Preto sa usilujeme, aby sme každú publikáciu vytlačili na taký spôsob, aby pre niekoho znamenala veľa, a snažíme sa do nich zapracovať tie podnety, na ktorých nám záleží.“ Popularita jedného diela sa odzrkadľuje v predaji a v tom, ako dlho trvá: „Vytlačili sme už nad tisíc titulov a hrdí sme na to, že sme malý počet titulov ,zhasli’. Oni

moriadne sú dôležití redaktori, jazykoví a grafickí redaktori, ako i ďalší, ktorí sa podieľajú na tvorbe: „Kniha pre deti si vyžaduje tímovú prácu. Ide o mimoriadne zodpovednú robotu. Musíte brožúrku zladiť s vekom detí a o to musia dbať odborníci v tejto oblasti – psychológovia a pedagógovia. Musíte dbať na to, akým štýlom je kniha písaná, lebo dieťa chybu nespozná ako omyl, na rozdiel od dospelých. Preto si všetky fázy prípravy knihy pre deti vyžadujú zvýšenú bdelosť.“ Formovať dobré tímy a vybudovať káder, ktorý je schopný robiť knihy pre deti, dnes vôbec nie je ľahká robota. „Nie je ľahko dostať sa k dobrej knihe. My sme malá krajina a nieto toľko dobrých autorov. Preto neraz „burcujeme“ pisate-

Veku primerané a zaujímavé detské knihy aj naďalej žijú. Medzi našimi najpredávanejšími knihami je napríklad Mali bukvar (Malý abecedár), ktorý bol prvýkrát vytlačený v roku 1991. Štyri vydania knihy Janusa Varifakisa Ovaj svet može biti bolji (Tento svet môže byť lepší) predali sme za pol roka.“ Po nových čitateľoch pátrajú všade. V posledných rokoch cez sociálne siete. Starých percipientov sa s čerstvými titulmi snažia nesklamať úrovňou obsahu knižiek. Marinkovićová tvrdí, že je dnes konkurencia v Srbsku veľmi veľká a Kreativni centar sa snaží zostať lídrom v tejto oblasti. Mi-

Informačno-politický týždenník

ľov, aby niečo napísali pre nás. Kedykoľvek stretneme osobu, o ktorej si myslíme, že má potenciál pre tvorbu, oslovíme ju. Myslím tu predovšetkým na vedecko-populárnu literatúru, čiže na vedcov a profesorov univerzít. Neraz im navrhneme, aby niečo napísali aj pre najmladších čitateľov.“ Hospodárska situácia nie je najpriaznivejšia, platy rodičov sú nízke, celkove to vydavateľstvu nevyhovuje. Nakladateľstvá sú ale v kríze v poslednom desaťročí na celom svete: „My však máme niečo, čo možno iné štáty nemajú. Ide

o značnú produkciu preložených titulov, čo je, pravdaže, dobre. Naši percipienti už tým získali viditeľné bohatstvo. V mnohých krajinách sa málo prekladá z iných kultúr. My máme to šťastie, že rýchlo prekladáme a ľudia obratom zistia o nových tituloch.“ Poprednému nakladateľstvu je vzácny kontakt s verejnosťou na veľtrhoch kníh, predovšetkým na belehradskom. Na burzách kníh počujú hodne toho zaujímavého. Styk s obecenstvom na veľtrhoch kníh je pre zamestnaných v Kreativnom centre zadosťučinením za vynaložené ročné úsilie. „Som si istá, že v Srbsku nie je problém v cene publikácií. Platy síce nie sú vysoké, ale ani knižky nie sú pridrahé. Ak sa opýtate hociktorého čitateľa, odpovie vám, že nechce žiaden ústupok čo do kvality diela. Nechce, aby vydavateľ šetril na preklade, jazykovej apretúre či ilustráciách knižného vydania. A ak to chcete splniť, knižka musí aj stáť ten-ktorý peniaz.“ Keďže si učebnice pre deti vyžadujú hodne ilustrácií, často sa oplatia iba po viactisícovom predaji. „Úspech našich kníh vo svete nám je dôkazom, že autori a ilustrátori zo Srbska majú čo povedať. Nielenže sú na úrovni iných, často sú i kvalitnejší od zahraničných kolegov. Aspoň polovica kníh z dielne Kreativneho centra sú z vlastnej tvorby. A od toho neodstúpime.“ Predaj kníh cez internet je v súčasnosti dôležitý, ale aj klubový predaj. Kreativni centar má svoju klubovú predajňu v strede Belehradu, v Ulici macedónskej. A riaditeľka Marinkovićová záverom odpovedá na otázku, kde je hranica medzi plagiátom a inšpiráciou: „Motívy sa opakujú stáročia. Nemôže sa tak ľahko vymyslieť niečo nové. My sa však usilujeme byť originálni. Svedectvom toho je, že naše diela idú na dračku aj vo svete. V zahraničí by ste zle pochodili, ak by ste boli iba niečí falzifikát.“ Snímky: RTV OK Kovačica • KULTÚRA •

V GALÉRII VLADIMÍRA URBANČEKA ZASTÁVA DYCH

Najprv do Nemecka, potom do Kanady a roku 1967 sa usadil v USA. A keď sa s manželkou Ann nasťahovali do svojho domu, bolo treba steny ozdobiť obrazmi. Dal Anna Horvátová kroja do detailov zobrazené, na- Urbanček bol a je aj misionárom sa na maľovanie a tejto záľuby sa pájanie kráv akoby sme pozerali petrovského života, národopisu, už nezriekol. V mestečku Ocala aždému jednému, kto sa naživo a pri nakladaní ciroku do folklóru... Za jeho prácou zostá- na Floride absolvoval umeleckú v decembri pova i svedectvo pre školu Fine Arts na Central Florida prechádza Ulicou budúce generácie. Community College a neskorJuhoslovanskej ľudovej Fotorealizmom či hy- šie sa zdokonaľoval aj na Polle armády, pohľad utkvie perrealizmom zachytil Community College. Účinkoval na nádherne a inak na plátno časť našich na početných výstavách v USA, ozdobenom domčeku, dejín. Je aj umeleckým kde mal i svoju prvú samostatnú. ktorého okúzľujúce dokumentaristom Svoju tvorbu v rodisku začal prea priam rozprávkové poľnohospodárskych zentovať roku 1996 a pokračoval ozdoby nás vovedú do prác a sedliackeho de- výstavami počas Slávností. V roku čarovného sveta rozprádinského života, ktorý 2014 vo vydaní Matice slovenskej vok a detských čias. Je neúprosne a nenávrat- vyšla kniha – fotomonografia to akoby rozprávková ne zaniká. Petrovec Vladimíra Urbančeka chalúpka, avšak realisticPri jeho obrazoch zostavovateľa Jána Kišgeciho. ká. Ale predsa iná. V tom si každý zastane. Veď Vladimírovi Urbančekovi maútulnom domčeku sídli Steny zdobia obrazy na petrovské motívy akoby aj nie, netreba liarstvo nebolo zamestnaním, ale jedinečná galéria, pre Petsa zamýšľať nad tým, duchovnou potrebou, kreatívnym rovec veľkým skvostom snopov akoby sme boli prejavom na zverejnenie – Galéria Vladimíra Urbančeka. teraz priamo. Aj mladá svojich citov. A čo ho po Báči Vladko žije vedľa v dome v parte je precízne zobracelé tie roky inšpirovalo s manželkou Ann. zená, čiže tak, aby sa na – predsa Petrovec. Veľa Umelec celou dušou a Petrov- parte nestratil ani jeden písali o umelcovi Urbančečan v srdci, po viac ako 35 odpra- jediný kvietok. Všetko kovi, ale je tam ešte stále covaných rokoch, keď získal pod- je jasne a živo podané, čo objavovať, a ten pocit mienky na penziu, neváhal, ale umelec nepotreboval zostáva. Vari je predsa vrátil sa sem, do svojho rodiska: žiadne metafory, alúzie, málo pozornosti veno„Toto je môj dom, vždy som túžil aby obdivovateľovi sprívané tomuto dokumentavrátiť sa a žiť tu,“ hovorí umelec. tomnil to, čo na obrazoch ristovi, ktorému je večnou A tam, keď vkročíte do domu, podáva; on je realistický inšpiráciou Petrovec. už neviete, kde sa máte najprv dokumentarista doby – Galéria Vladimíra UrStôl v prednej chyži upravený ako voľakedy – pozrieť. Obrazy jeden krajší ako i bližšie Petrovca, Petrovbančeka má bohatú zbierjednoducho a pekne druhý, pred zabudnutím zacho- čanov, petrovských ulíc, ku obrazov. Obrazy sú stavané na olejomaľbách domáce poľa, inštitúcií. z ktorého uhla sa treba na obraz rostlivo uložené v špeciálnych kopráce, očarujúce kašmerínky, Ctiteľ slovenskej petrovskej pozerať, ako to treba dumať pri morách. A túžia po návštevníkoch oplecká, biele šlingerky, susedy ľudovej krásy, folklórnych tradícií, abstrakcii: „Viac nemaľujem, ale pekného realistického umenia. v záhradke, chmeľová oberačka, petrovských kašmerínok a kar- vždy som bol verný realite. A začal Zostanú po čase zapadnuté prahentam sa vypína náš kostol... túnok... petrovský učeň, americ- som ešte ako mládenec, keď som chom?! Máme nádej, že predsa Každý ťah štetcom bol presný, rúr- ký majster a petrovský umelec, mame omaľoval gong.“ nie. Bola by to veľká škoda, keby ky na fodre už presnejšie vari ani všade, kam chodil, všade tam V roku 1965 sa pobral do sveta Petrovec prišiel o takúto bohatú nemohli byť namaľované, koleso obrazmi predstavoval Petrovec. za robotou a lepším životom. turistickú ponuku. ako ozdoba a súčasť petrovského

Petrovec – maliarova inšpirácia

ZIMNÉ RADOVÁNKY V STAREJ PAZOVE. Stredisko pre kultúru Stará Pazova usporiadalo v piatok 21. decembra 2018 tradičný novoročný kultúrno-zábavný program pre najmladších občanov obce pod názvom Zimné radovánky. V bohatom programe po 11-krát sa zúčastnili žiaci niekoľkých základných škôl, vrátane ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, škôl cudzích jazykov, tanečných štúdií. Nevystala ani módna prehliadka, ktorú v plnej divadelnej sále predviedli škôlkari z tamojšej PU Poletarac. Program moderovali známy detský spevák Minja Subota a predstaviteľka organizátora podujatia Sanja Dragašová. Žiaci staropazovskej slovenskej základnej školy (na fotografii) sa predstavili žiackym chórom a orchestrom, ktorý vedie učiteľka hudobnej kultúry Ljiljana Popová. V aule divadelnej sály bola inštalovaná výstava žiackych výtvarných prác žiakov pazovskej ZŠ Simeona Aranického. A. Lš. • KULTÚRA •

1 /4836/ 1. 1. 2019

Kultúra V ODDELENÍ OBECNEJ KNIŽNICE V PADINE

SCÉNA

Predsviatočné stretnutie literárnych snaživcov Anička Chalupová

Alice Mertonová má debut. Jej vlaňajší hit No Roots sa stal natoľko populárnym, že ho začali používať aj v reklamách pre potravinárske výrobky. V tejto piesni nemecká speváčka Alice Mertonová vlastne hovorí o tom, že v doterajšom živote nestačila nikde zapustiť korene, lebo často menila bydlisko a žila v rôznych mestách v Kanade, USA, Anglicku a v Nemecku. Jej debutový dlhohrajúci album Mint vychádza 18. januára a okrem spomenutého kusu obsahuje ďalších 10 skladieb. Hlavný singel Why So Serious je Mertonovej odpoveďou na podozrievavé poznámky niektorých hudobných kritikov o tom, že ona bude ešte jedným hitmakerom s krátkodobou trvanlivosťou. Ináč, Mertonová študovala na Akadémii populárnej hudby v Mannheime a dnes žije v Berlíne. Bola jednou z hviezd vlaňajšieho festivalu Exit. Stray Dogg po štvrtýkrát. Belehradská skupina Stray Dogg patrí medzi menej každodenné hudobné javy v Srbsku, lebo pestuje zvuk inšpirovaný amerikanou a skutočne znie ako zahraničný band. Nedávno vydali štvrtý album Look at the Moon, o ktorom vedúci skupiny Dušan Strajnić hovorí, že viacerými vecmi sa odlišuje od predchádzajúcich vydaní. K tomu vraj prispela skutočnosť, že v nahrávaní sa zúčastnilo viac hosťujúcich hudobníkov a použité boli aj elektronické nástroje. Nahrané sú videoklipy k trom novým skladbám: Too Much Madness, Bad Man a Worried Mind. Stray Dogg budú prezentovať nový album 4. januára v Novom Sade. Rozlúčkové turné Kiss. Americká hardrocková skupina Kiss sa po 45 rokoch činnosti rozhodla v roku 2019 usporiadať rozlúčkové koncertné turné One Last KISS: End of the Road World Tour. Koncertovať budú v priebehu celého roka a po Európe budú hrať od konca mája do polovice júla. Najbližší koncert pre fanúšikov zo Srbska bude 29. mája vo Viedni. V zložení Kiss sú dnes Paul Stanley, Gene Simmons, Tommy Thayer a Eric Singer. Pripravuje: S. Lenhart

www.hl.rs

ddelenie Obecnej knižnice v Padine usporiadalo v pondelok 17. decembra 2018 tradičné podujatie Stretnutie v knižnici. „Keď sme pred štyrmi rokmi štartovali s podujatím, zámerom nám bolo, aby sme si ku koncu kalendárneho roku spolu s našimi spolupracovníkmi a členmi literárnej a recitačnej sekcie knižnice vymenili dojmy o práci v minulom roku a pridali nové idey v obohacovaní V ovzduší vydareného literárneho stretnutia bolo cítiť kultúrnej ponuky v našom prostredí. vôňu blížiacich sa vianočných sviatkov Aj to, aby sme predstavili autorov, nia v tomto prostredí,“ hovoria Eva Taubertová už či ide o tých, ktorí sa prejavujú v literárnej a Zdenka Obšustová, knihovníčky OK, oddetvorbe, alebo v tvorbe v iných oblastiach ume- lenia v Padine. Tohto roku si organizátorky

Na pamiatku fotka so spisovateľkou: (zľava) Anna Halajová, Ružena Kraticová a Eva Taubertová

akcie nárokovali stretnutie s pani Ruženou Kraticovou, profesorkou srbského jazyka vo výslužbe, autorkou kníh poézie Rozbité sny (2006) a Prebehnutie popod dúhu (2010), ako i držiteľkou viacerých cien a uznaní. Z rozhovoru s padinskou spisovateľkou Kraticovou, ktorý viedla knihovníčka Eva Taubertová, sa účastníci tohto literárneho stretnutia okrem iného dozvedeli, že autorka píše novú poéziu a prózu v srbskom jazyku, ktorú už v tomto roku plánuje vydať v knižnej podobe. Tradičné stretnutie v knižnici obohatila poézia, ktorú čítala sama autorka, a neskoršie sa k nej pripojili členovia recitačnej sekcie, ktorá pôsobí v rámci knižnice. Básne predviedli padinskí literáti Anička Strehovská, Anna Slivková, Elenka Ďurišová a Janko Hološ.

ÚLOHA SLOVÁKOV PRI PRIPOJENÍ Báčky, Banátu a Baranje ku Kráľovstvu Srbsko v roku 1918 je názov výstavy, ktorú na letnom javisku Kultúrneho centra Kysáč otvorili v nedeľu 23. decembra 2018. Výstavu spoločne zorganizovali Slovenské kultúrne a informačné centrum a Kultúrne centrum Kysáč. Jej realizáciu, ako i primeraný katalóg finančne podporil Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá. Na vernisáži sa prihovorili, o vystavovaných fotografiách, význame udalostí pred 100 rokmi týkajúcich sa pripojenia dnešnej Vojvodiny k Srbsku, ale aj o význame Slovákov v tomto procese hovorili Miroslav Brna, predseda SKIC, Pavel Surový, riaditeľ KC Kysáč, a Milinka Chrťanová, úradujúca asistentka pokrajinského tajomníka národnostných menšín – národnostných spoločenstiev. Chrťanová výstavu aj otvorila. E. Š.

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

Oznamy MILOVNÍCI KNÍH

KRÍŽOVKA

Potešte svojich najmilších knižnými vydaniami Hlasu ľudu: 1. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz, poviedky pre tínedžerov, cena 500 din. 2. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, V tajničke je sviatok označujúci začiatok nového obdobia cena 600 din. dvanástich mesiacov. 3. Jaroslav Feldy: Keď v živote nekvitli iba ruže – Ranená mladosť, skutočné životné osudy ľudí zo sriemskych dedín Erdevíka a Bingule, cena 600 din. 4. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2 000 din. 5. Anna Horvátová: Jazykové omyly 2, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu a výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 6. Ján Šimoni: Matematika od stredoveku po 18. storočie, príručka určená učiteľom matematiky a prírodných vied, cena 800 din.

ČÍSLO 1

Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, ﬁlipova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

hlasludu.info www.hl.rs

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

GRATULÁCIA K úspešnému ukončeniu master štúdia na Universidad de Cádiz v Španielsku MARTINE MATERÁKOVEJ z Nového Sadu gratulujú a veľa úspechov a lásky do budúcna prajú sestra Iveta, mama Vlasta a Aco.

GRATULÁCIA MARTINE MATERÁKOVEJ z Nového Sadu k úspešnému ukončeniu master štúdia na Universidad de Cádiz v Španielsku blahoželajú a do budúcna mnoho zdravia a šťastia prajú

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 51/52 VODOROVNE: ocko, oka, Vianoce, OV, okolo, cit, RT, r, Ilona, oo, e, losos, oe, aker, Odra, oko, drotoval, kovali, á, Adar, nad, zať, Nada TAJNIČKA: VIANOCE

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 49 z čísla 49 Hlasu ľudu z 8. decembra 2018 bolo: SPIEVAJŽE SI, SPIEVAJ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ALENA PEŠKOVÁ, Ul. republiková č. 62, 21 412 Hložany. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

mamika – mima a ujo Milo Turčanovci.

• OZNAMY •

1 /4836/ 1. 1. 2019

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 3. januára 2019 uplynie rok, čo nám do večnosti odišiel náš drahý manžel, otec a dedo

ANDREJ KARDELIS 12. 4. 1936 – 3. 1. 2018 zo Starej Pazovy

S láskou a úctou v srdci si Ťa zachovávame. Manželka Milica, synovia Želislav a Stefan a vnukovia Vladimír a Branislav

SMUTNÁ ROZLÚČKA s mamou a mamikou

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

ZUZANOU PIXIADESOVOU rod. Menďanovou 1931 – 2018 z Kysáča

SMUTNÁ SPOMIENKA

na našich nenahraditeľných rodičov a starých rodičov

ZUZANU MACÁKOVÚ

rod. Mešiovú 24. 3. 1924 – 22. 12. 2010 a

JÁNA MACÁKA 29. 12. 1921 – 26. 2. 2006 z Kysáča

Keby ma aj otec môj a matka moja opustili, Hospodin sa ma zaujme. Žalm 27, 10

Na ňu si budú spomínať

hlasludu.info www.hl.rs SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 23. decembra 2018 uplynuli štyri roky, čo nás opustil manžel a otec

S láskou a úctou v srdci si ich zachovávajú:

OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu o obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitú dobu v Mestskej správe pre majetok a majetkovo-právne práce Mesta Nový Sad Pracovné miesto: vykonávateľ prác evidovania a kontroly používania podnikateľského priestoru v Úseku podnikateľského priestoru, Oddelenie pre kontrolu a evidovanie podnikateľského priestoru – 1 vykonávateľ, povolaním vyšší referent. Text verejného súbehu o obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

www.hl.rs

SPOMIENKA Dňa 10. decembra 2018 uplynuli dva roky, čo nás opustil náš príbuzný

JÁN BOHUŠ

dcéra Zuzana s manželom Michalom a vnukovia Michal, Ján a Pavel Ďurovkovci REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre majetok a majetkovo-právne práce Žarka Zrenjanina 2 21 000 Nový Sad tel.: 021/4890034

deti a vnúčatá

JÁN ŠUSTER

1948 – 2014 – 2018 z Hložian

Život bez Teba je smutný, ale pekné spomienky na Tvoju lásku a dobrotu zostanú navždy v našich srdciach.

1959 – 2016 – 2018 z Pivnice

S úctou si na neho spomínajú:

Tvoji: manželka Katarína a syn Janko REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre komunálne práce Žarka Zrenjanina 2 21 000 Nový Sad tel.: 021/488-2987

ujco Michal s manželkou, ujčiná Anna z Kuly, bratranci Ján, Ľubomír a Drahomír s rodinami

OZNÁMENIE

o zverejnení verejného súbehu o obsadenie výkonných pracovných miest na neurčitú dobu v Mestskej správe pre komunálne práce Mesta Nový Sad Pracovné miesto: vykonávateľ prác účtovníka, kontového a bilančného pracovníka (kontista-bilansista) v Oddelení pre finančné práce – 1 vykonávateľ, povolaním vyšší referent, a pracovné miesto: vykonávateľ prác v oblasti verejného zaobstarávania a kontroly platenia lokálnych komunálnych poplatkov v Skupine pre verejné zaobstarávanie a kontrolu platby lokálnych komunálnych poplatkov – 1 vykonávateľ, povolaním poradca. Text verejného súbehu o obsadenie uvedených pracovných miest možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA s matkou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s manželkou, matkou a mamikou

ZUZANOU JURICOVOU

KATARÍNOU KEVENSKOU

28. 1. 1933 – 15. 12. 2018 z Padiny

rod. Denďúrovou 18. 7. 1931 – 20. 12. 2018 z Báčskeho Petrovca

Zostaneš navždy v našich srdciach. Večne zarmútení Tvoji: S úctou a láskou si bude na Teba spomínať dcéra Katarína Rašetová

POSLEDNÁ ROZLÚČKA so starkou a mamičkou

manžel Martin, dcéra Anna Segedinská s manželom Savom a dcérami Saňou Tirnanić s manželom Vladimirom a Ivanou Alanyali s manželom Ilkerom

BOĽAVÁ SPOMIENKA na manžela, ociho a deda

JÁNA SRNKU

KATARÍNOU KEVENSKOU

1946 – 2017 – 2019 z Kysáča

rod. Denďúrovou 18. 7. 1931 – 20. 12. 2018 z Báčskeho Petrovca

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachová

vnuk Dušan Rašeta s manželkou Milicou a dcérou Lanou

POSLEDNÁ ROZLÚČKA so starkou a babou

Čas plynie ako tichej rieky prúd, kto Ťa mal rád, nemôže zabudnúť. Tak ako voda svojím tokom plynie, spomienka na Teba nikdy nepominie. S láskou a úctou si na Teba spomínajú: manželka Anna a dcéry Jaroslava Ivkov a Anna Speváková s rodinami

SPOMIENKA

KATARÍNOU KEVENSKOU rod. Denďúrovou 18. 7. 1831 – 20. 12. 2018 z Báčskeho Petrovca

JÁN ADÁMEK

S bôľom v srdci si na Teba vždy bude spomínať a večnú pamiatku Ti venuje vnučka Jasna Rašeta-Valica s manželom Milošom a synom Markom

• OZNAMY •

2. 5. 1954 – 24. 12. 2017

MARA ADÁMEKOVÁ 27. 3. 1960 – 4. 1. 2016

S láskou a úctou si na Vás spomína

1 /4836/ 1. 1. 2019

dcéra Ankica

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 28. decembra 19.30 Piesne z detského festivalu Letí pieseň, letí 2016 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 30. decembra 11.00 Novoročná mozaika

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Utorok 1. januára 12.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník

Dobrý večer, Vojvodina. Pravidelná relácia okrem príspevkov z našich osád uvedie novú epizódu Čaroslovníka a Dobroduchárne. Nasleduje Kumštáreň, v ktorej sa predstavia slovenskí vojvodinskí výtvarníci geometrickej abstrakcie, básnik Ladislav Čáni so svojou najnovšou knihou a slovenskí a českí hudobníci v rámci platformy NU SOUND OF VISEGRAD. Novoročná mozaika. V hodinovej mozaike silvestrovského zamerania budú odvysielané príspevky z televízneho archívu: perličky z našej dolnozemskej každodennosti, krásne ľudové i zábavné pesničky a humor.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.00 9.05 9.30 14.45 15.00 15.05

15.30 16.00 17.00 17.15

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 30. decembra Film: Rudolf Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Luskáčik a myší kráľ / Princ v medvedej koži Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok)

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

15.00

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

16.00 16.05 16.30 17.00

RÁDIO PETROVEC

Popoludňajší program Slovenská ľudová hudba (sobota) Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) Motívy (nedeľa) Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

www.hl.rs

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

18.05

Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 28. decembra – Chladné srdce Sobota 29. decembra – Dračia nevesta Pondelok 31. decembra – Johankino tajomstvo / Legenda o Tarzanovi Utorok 1. januára – Filmový maratón Streda 2. januára – Filmový maratón Štvrtok 3. januára – Princezná a netvor

19.00

Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla

Utorok – piatok 19.30 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 20.00 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota Nedeľa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 7.00 Servis relácia na aktuálnu tému Na dnešný deň Nedeľa Meniny 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 7.30 Oznamy, hudba a reklamy týždňa 8.00 Správy 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské Slovenská hudba každý vysielanie 9.00 Správy deň od 5.00 – 20.00. 9.05 Hudba a aktuality Svetová hudba každý 9.30 Oznamy, hudba a reklamy deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 30. decembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Festival nových detských skladieb Letí pieseň, letí Utorok 1. januára 16.00 Stravovacie návyky a fyzická aktivita v škôlke Vysokoškoláci z Kovačice Tradičné slovenské jedlá – makové rožky Piatok 4. januára 16.00 Príspevky z archívu RTV OK Film: Tajomstvo šťastia

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 6. januára 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 9. januára 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 16.25 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

Šport Ďalšie uznania Hajdušičanom V PLANDIŠTI VYHLÁSILI NAJLEPŠÍCH ŠPORTOVCOV ROKA 2018

Sloga Plandište, a najlepšia seniorka, volejbalistka OK Sloga Plandište Nikolina Ilićová. Za najlepšieho trénera komisia vyhlásila Eugena Paskua, trénera FK Sloga Margita, lebo pod jeho taktovkou klub obsadil prvé miesto v Medziobecnej lige Alibunar – Plandište a postúpil do Druhej juhobanátskej ligy – východnej skupiny. Športovým pracovníkom roka sa stal Čedomir Korica, predseda FK Naša Krajina z dediny Kupinik, ktorý úspešne súťaží v MOL Alibunar – Plandište. Najlepšie úspechy v školskom športe vlani mali športovci ZŠ Dositeja Obradovića v Plandišti a najlepším seniorským mužstvom

Všetci odmenení športovci a predstavitelia najlepších klubov

Vladimír Hudec V malej juhobanátskej Obci Plandište prebieha čulý športový život. V obci pôsobí deväť futbalových klubov, dva basket-

Uznanie dostala aj nádejná basketbalistka Andrea Vaneková z Jánošíka

balové, dva strelecké a po jeden karate- a volejbalový klub, ktoré súťažia v rôznych stupňoch súťaže, od obecnej po pokrajinskú. Okrem toho v obci sa organizuje aj celý rad iných športových a rekreačných aktivít, medzi ktoré patria športové hry dobrovoľných darcov krvi, vianočný turnaj v malom futbale, športové stretnutia s bratskými obcami • ŠPORT •

z Rumunska a Macedónska, vyhlásili nádeje vo všetkých turnaj futbalových veteránov športoch, ktoré pôsobia v obci. a iné. Okrem toho športový Futbalovými nádejami roka zväz v spolupráci so základnými sú: Predrag Rožić z FK Sloga školami organizuje aj početné Plandište, Samet Beriša, člen športové podujatia pre deti. pionierskeho mužstva FK HajduTeda každoročne je z čoho šica, Aleksandar Popov a Ivana zvoliť tých najlepších a v Plan- Jaćimovská z OFK Plandište. Za dišti to urobili na skromnej sláv- nádejnú karatistku vyhlásili Nenosti v piatok 21. decembra venu Jovanovićovú, členku Ka2018, na 23. vyhlásení športov- rateklubu Agrobanat Plandište, cov roka. Prítomným športov- nádejná volejbalistka je Teodora com a športovým pracovníkom Krnja (VK Sloga Plandište) a tisa najprv prihovoril predseda tulmi nádejných basketbalistov Obecného športového zväzu sa ovenčili Miloš Pandurov (BK Jovica Selaković a potom aj Agrobanat Plandište) a Jánošípredseda obce Jovan Repac, čanka Andrea Vaneková, členka ktorý zdôraznil, že BK Sloga Planobec maximálne dište. Najleppodporuje šport šími juniormi a vyčleňuje značné v roku za nami prostriedky na to, boli Milorad aby kluby mohli Cve t i ć a n i n , súťažiť. Obec pofutbalista FK stupne v súlade Sloga Plans možnosťami dište a karabude pomáhať aj tistka Jelena rekonštrukciu šatJovanovićová ní a iných športoz KK Agrobavých objektov, ale nat. Najlepsi podľa jeho slov ším seniorom aj kluby budú mupodľa mienky sieť sami vyhľadať odbornej kodobrodincov, kto- Uznanie FK Hajdušica misie vlani bol rí na to prispejú. za najlepšie mužstvo roka Dimitrije Angeod predsedu obce prijal Na slávnosti Zvezdan Lipták lovski, tiež z FK

Futbalová nádej roka je člen FK Hajdušica Samet Beriša

vlani bol FK Hajdušica, ktorý je jesenným majstrom Druhej juhobanátskej ligy – východnej skupiny a víťaz obecnej pohárovej súťaže. Špeciálne uznanie udelili aj zápasníkovi Strahinjovi Brekićovi z Plandišta, ktorý je členom Zápasníckeho klubu Nový Sad. On sa na Majstrovstvách Srbska v Obrenovci stal vicemajstrom v kategórii do 97 kg voľným štýlom. Špeciálne uznania udelili aj jubilujúcim klubom: FK Sloga Margita (90 rokov), FK Mladost Velika Greda (85 rokov), FK Hajdušica (80 rokov), ŠK Sloga Plandište (65 rokov), FK Gaj Veliki Gaj (45 rokov).

1 /4836/ 1. 1. 2019

Šport Z DEJÍN A SÚČASNOSTI STAROPAZOVSKÉHO FUTBALU

Radosť a potešenie iba v spomienkach Matej Bzovský

roku, ktorý sa práve začal, v tejto chvíli v skromných rámcoch budeme si pripomínať veľké športové jubileum – zrod prvých futbalových aktivít

Po príchode zo Slovenskej Lužnej veľa sa očakávalo, ale prišlo jesenné sklamanie

obdobia vzniku terajšieho klubu a na prvé začiatky najobľúbenejšej športovej hry na svete. Je to veľký kus dejín, ktoré by sme chceli priblížiť našim čitateľom. V jubilejnom roku sa budeme stále vracať k hre, ktorá prinášala radosť a potešenie nielen aktérom na hracej ploche, ale aj početným fanúšikom. Veľký počet divákov najprv

sledky, odchádzal domov v spokojnosti s výsledkami, v kedysi chýrečnom staropaktoré prekonávali smútok zovskom futbale. Uplynulo z neúspechov. totiž úctyhodných sto rokov V časoch nepriaznivých, ale od čias, keď bola prinesená aj tých lepších, ideály krásy, kožená na toto plodné sriemdobra, duševnej a telesnej ske územie. Bude to zriedkavá zdatnosti trvali roky a boli príležitosť zaspomínať si aj na hrdosťou všetkých mladých povojnové futbalové začiatky ľudí, tak aj futbalistov. Nie je FK Jedinstvo – Jednota, ako však žiadnym tajomstvom, že ho premenovali v roku 1946. tzv. malým klubom chýbali peniaze a materiálne vybavenie, ale preto hráči boli bohatí húževnatosťou, vôľou, odhodlaním a vytrvalosťou. Možno je nepochopiteľné, že v takých hospodárskych časoch, v dobe historických kríz, aj staropazovský futbal si vedel nájsť svoje významné miesto v sriemskom, vojvodinskom, ba aj srbskom futbale. Účastníci osláv 60 rokov futbalu: mnohí už, žiaľ, nie sú medzi nami ROZKVITNÚ NA JAR RUŽE? Chceme sa obzrieť na bo- na ihrisku povedľa železničPopularita futbalu v tomto hatú minulosť, osláviť žijúce nej stanice a potom v strede prostredí neustále stúpala, legendy a spolu s veteránmi, mesta s veľkým záujmom hoci výsledky mali svoje i keď ich je z roka na rok stále sledoval pekné výkony a vý- vzostupy a pády. Práve to, ako menej, spoločne sa vrátiť do 40

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

to bolo v najbližších rokoch, ktoré sú za nami, keď mužstvo Jednoty, ale aj jeho priaznivci, ktorých bolo na tribúne čoraz menej, prežívali trpké chvíle. Zvlášť po veľmi slabých jesenných výsledkoch, ako to bolo aj v roku, s ktorým sme sa rozlúčili, keď zostup stále visí nad hlavou. Veríme však, že príde krajšie obdobie a rozkvitnú jarné ruže. Pre súčasné vedenie Jednoty je preto náročná úloha – držať na požadovanej úrovni klub v budúcom období, lebo ho prebohaté dejiny tunajšieho „starca“ na to zaväzujú. Nech práve táto storočnica bude zdrojom inšpirácie pre ďalšiu namáhavú prácu, keďže ich predchodcovia v oveľa ťažších podmienkach dokázali zaznamenávať vrcholové výsledky, neraz na úkor rodiny a svojho voľného času. K ďalšiemu rozkvetu pazovského futbalu aspoň v malej miere majú prispieť tieto riadky a budúce príspevky venované oslavám, ktoré by mali byť začiatkom augusta, pravdepodobne v skromnejších rámcoch, ktoré si táto historická udalosť zasluhuje. Pripomíname, že začiatok organizovaného futbalu • ŠPORT •

Mužstvo Jednoty po získaní titulu jesenného majstra v sezóne 2017/18 bolo najbližšie k postupu

v Starej Pazove datuje od polovice roka 1919, keď vtedajší futbaloví nadšenci založili Futbalový klub Slavija, v ktorom sa zišli predovšetkým študenti, neskoršie sa im pripojili obchodníci, remeselníci, poľnohospodári a tzv. stredná vrstva obyvateľstva, ktorá sa rovnako podieľala na založení a činnosti prvého klubu. Neskoršie aj ďalších, ktoré pomenovali Zmaj, Obilić, Zanatlija, potom zjednotená Slavija, čoskoro Nitra a Štefánik. A po druhej svetovej vojne vznikol FK Jedinstvo – Jednota. Klub

si toto meno hrdo zachoval dodnes a s prvými, pravda, priateľskými zápasmi začal 17. februára 1946 a do pravidelnej majstrovskej súťaže v rámci sriemskych súťaží sa zapojil 9. júna toho istého roku. ZÍSKALI POHÁR VOJVODINY Dosť rýchlo prišlo zlaté obdobie Jednoty, ktorá začala zaznamenávať vrcholové výsledky v spoločnosti s najlepšími mužstvami Vojvodiny a Srbska. Nevystal ani úspech v pohárovej súťaži, keď Jednota v roku 1951 dosiahla

Zriedkavý obraz na pazovskom štadióne: plná tribúna divákov • ŠPORT •

pozoruhodný úspech a získala veľký pohár Futbalového zväzu Vojvodiny. Jednota sa počas dlhých rokov zúčastnila viacerých turnajov, či už doma, alebo v zahraničí, nadviazala spoluprácu s klubmi niekdajšieho Československa, Belgicka, Grécka, Francúzska, Poľska, najnovšie aj Slovenska. V modro-bielych dresoch hrávali výnimoční futbalisti, z ktorých sa niektorí vyskúšali aj v druholigových a prvoligových mužstvách. Mnohí sa stali symbolmi Jednoty, neskoršie zjednotenej s FK Lifam, ale ich mená spomenieme v niektorých budúcich príspevkoch venovaných oslavám storočnice. Zatiaľ však s istotou nemôžeme povedať, či sa oslavovať bude, lebo nemáme o tom žiadne náznaky. V čase, keď sa staropazovský futbal dožil storočnice, treba vzdať úctu všetkým tým, ktorí sa

o najpopulárnejší šport roky starali, a dnes, bohužiaľ, už nie sú medzi nami. Rovnako taká veľká vďaka patrí všetkým hráčom, funkcionárom, priaznivcom, v neposlednom

Miloš Šestić (vľavo), legenda z pazovskej liahne s naším dopisovateľom Matejom Bzovským

rade i dobrodincom, samozrejme, aj Miestnemu spoločenstvu a Obci Stará Pazova, tiež niektorým spoločensko-politickým organizáciám, ktorí sa starali a starajú o čím lepšie podmienky a rozvoj futbalu v tomto prostredí.

1 /4836/ 1. 1. 2019

Šport DOZVUKY ROKU 2018: VÝSTAVA FOTOGRAFIÍ V BELEHRADE

Trávnik aj palubovka: srbská a španielska srdcovka! Z Ján Špringeľ

mnohých výstaviek v sídelnom meste tohto roku hodná povšimnutia bola expozícia športovej fotografie v Cervantesovom inštitúte pod názvom Junáci športu. V strede

Titulná strana výstavy Junáci športu

Belehradu tisíce návštevníkov sa v letných mesiacoch kochalo v kvalitných fotografiách historických športových okamihov: španielskych športových hviezd a srbských športovcov a trénerov, ktorí zanechali hlbokú stopu pri úspechoch najznámejších športových klubov na Pyrenejach. Organizátorom salónu bola okrem hostiteľského ústavu aj agentúra EFA. Komisár výstavy bol Aleksandar Miletić, popredný novinár belehradskej Politiky. Odborník na basketbal scelil

Juhoslovanský basketbalista Dražen Dalipagić, najlepší hráč MS v roku 1978

www.hl.rs

výberom stovky snímok zo štyroch až viac desaťročí z najkrajších a najdramatickejších chvíľ španielskeho športu a pridal k nemu aj nezmazateľný prínos srbských športovcov k úspechom na Futbalový tréner Miljan Miljanić už v prvom Iberskom polo- roku pôsobenia v Reale Madrid zobral Kráľovský pohár strove. „Španielsko bolo krajinou našej afirmácie,“ napísal siace NATO bombardovania v k slávnostnému otvoreniu výsta- roku 1999: „Chcel som sa vrátiť do Belehvy Radomir Antić. Slávny srbský futbalový tréner je jediný, ktorý radu. Rodičia ma ale odhovorili hovoriac, trénoval tri že môžem najznámejsvojou aušie španieltoritou viac ske kluby: vplývať Real, Barcev Barcelone. lonu a AtléZ protestu, tico, a jeden počas spoz dvoch, mínanej jari, ktorí cvičili srbskí špornajúspeštovci nosili nejšie Real a Barcelonu: Španielsky pilot Formuly 1 Fernando tričká bez „Hocikde Alonso po víťazstve na domácej dráhe p r i e z v i s k . Španieli nás odcestuje- vo Valencii v tom podte, vždy je osobitný pocit, keď sa vrátite porovali.“ domov a keď vidíte, že vás uznávajú za to, čo ste dokázali v zahraničí.“ Tréner našej basketbalovej reprezentácie Aleksandar Đorđević tvrdí, že chvíle, ktoré strávil v Španielsku, sú okamihy, ktoré sa zabudnúť nedajú: „Obe dcér y, Tara a Tesa, narodili sa nám na Pyrenejskom poloRadomir Antić získal s Atléticom Madrid strove. Prvá, kým som v sezóne 1995/96 prvýkrát v dejinách hral za Barcelonu, druhá, klubu dvojitú korunu keď som si obliekal dres Najviac najznámejších srbRealu. Po menšom rozčarovaní v NBA Španielsko ma vítalo s ských športovcov a trénerov hralo a cvičilo kluby v Barcelone (Guotvorenou náručou.“ Pre Đorđevića a kopu športov- rović, Pešić, Dejan Savić, Nenad cov zo Srbska v Španielsku boli Peruničić...), potom v Madride najnapínavejšie týždne a me- (Boškov, Jugović, Jarić, Dejan

Informačno-politický týždenník

Petković...) či v oboch (Bodiroga, Maljković...), prípadne vo Valencii (Rebrača, Žigić...). Žeravica sa okrem v Barcelone presadil zvlášť v Zaragoze. V tomto meste a v Pamplone bol i Milošević, vo Vigu spolu so Savom aj Saša Ilić. Na veľkoplošnej mape Španielska v Cervantesovom inštitúte

„Zastavte vojnu,“ usmerňoval v roku 1999 ku kamerám a objektívom basketbalista Aleksandar Đorđević slogan proti bombardovaniu ZR Juhoslávie.

bolo dokopy 129 mien a priezvisk známych srbských futbalistov, basketbalistov, vodných pólistov a hádzanárov z 28. najšportovejších miest Španielska, ktorí sa presadili okrem na Balkánskom aj na ďalšom polostrove. Srbom a Španielom sa nemôže

Legendárny rozohrávač Zoran Slavnić hral a trénoval Huvendud z Badalony, bol cvičiteľom aj Malagy

poprieť očividná južanská nátura, nedozerná túžba za víťazstvom a nesmierna láska k športu. Potvrdzuje to i výstava, ktorá skrášlila kultúrne leto v srdci Belehradu. • ŠPORT •

JESEŇ V SOMBORSKEJ OBLASTNEJ LIGE

Sieť Rusína sa na ôsmich domácich zápasoch iba raz vlnila; podarilo sa ju trafiť iba Kulpínčanom

Brankár Slávie Rastislav Brňa bol ako vždy veľmi spoľahlivý

Rekord Rusína – 27 : 1! Juraj Pucovský

ktorých treba hľadať najlepší tím na konci sezóny. Stari grad v prvej etape na domácom trávniku zo siedmich zápasov získal 19 bodov s gólovým pomerom 24 : 3, keď prehral s Kulou 1 : 2 a remizoval s tímom Budućnost z Mladenova 1 : 1. Zo siedmich hosťovaní Palančania si priniesli 12 bodov s pozitívnym skóre 9 : 6. Kuriozitou je, že sa palanské derby Krila Krajine – Stari grad 0 : 0, v 9. kole hralo na Štadióne Slavka Maletina-Vavu, pod svetlom reflektorov a pred rekordnými 1 500 divákmi. Rusín si po slabej sezóne konsolidoval rady, zvolil nové vedenie, posilnil mladé mužstvo Reljom Lančužaninom a Draženom Veselinovićom z kulského FK Hajduk junior, zabezpečil krásne podmienky na štadióne a doviedol dobrého trénera Ranka Delića. Po úspešných prípravách sa začali majstrovstvá, v ktorých Kerestúrčania dosiahli rekord ako nikto v lige. Na domácej ploche zverenci R. Delića porazili všetkých ôsmich súperov, získali maximálnych 24 bodov, nastrieľali 27 gólov a ich brankár iba raz vyberal loptu zo svojej siete!? Za chotárom neboli takí

va kluby, ktoré mali za sebou veľmi ťažkú sezónu 2017/18, dlho bojovali o obstátie v Somborskej oblastnej lige, minulej jesene dokázali najviac. Báčskopalanský Stari grad spomínanú sezónu skončil na 10. mieste s 32 bodmi a ruskokerestúrsky Rusín bol trinásty so štyrmi bodmi menej. Od neho slabší bol len Hercegovac z Gajdobry, Mladost Kruščić, ktorá jediná vyPriniesol prerod: padla, lebo sa tréner Kerestúrčanov Ranko Delić Borac z Báčskeho Gračca skôr vzdal súťaže. Pohľad na tabuľku po prvej etape sezóny 2018/19 je pre Palančanov a Kerestúrčanov omnoho veselší, sľubnejší a optimistickejší. Stari grad je prvý, z pätnástich zápasov získal 31 bodov, iba o jeden menej ako sezónu predtým z 28 súbojov. Druhý Rusín má iba o jeden bod menej od Palančanov (dva viac ako v celých majstrovstvách predtým!?), práve ako aj tretia Vojvodina z Tovariševa, kým pivnická Slávia a báčskopalanské Krila Krajine za jesenným majstrom zaostávajú štyri kroky. Reálne hodnotiac, je to Strážca siete mužstva Krila Krajine David Stojčević spolu päť mužstiev, spomedzi s kolegom z tímu Stari grad inkasoval najmenej gólov – iba • ŠPORT •

deväť

úspešní, prehrali tri zápasy: v dedine Parage 2 : 0, v Palanke so S. gradom 3 : 0, v Sombore so ŽAK-om 2 : 1, po bod si priniesli z Ratkova

Keby neboli štyri domáce prehry: Nikola Bulatović, útočník FK Kulpín

(3 : 3), z Pivnice (1 : 1), z Tovariševa (1 : 1) a vyhrali len v Sivci 3 : 1. Kulpín v tejto lige obsadil 12. miesto so sedemnástimi bodmi len preto, že doma prehral až štyri zápasy, kým si z hosťovaní priniesol iba päť bodov, v Pivnici a v Sombore so ŽAK-om remizoval 1 : 1, ale preto v poslednom kole rozdrvil Radnički v Ratkove 5 : 1. Na konci aj trochu štatistiky: zo 120 zápasov 62 vyhrali domáce mužstvá, 33 výhier zaznamenali hostia a 25 sa skončilo nerozhodne. Z úhrnne 408 gólov, 251 strelili domáci strelci a 157-krát trafili hostia, čo je v priemere 27,2 v jednom kole alebo 3,4 na zápase. Najväčšie výsledky boli: Kula – Borac 8 : 0, Kula – Odžaci 7 : 2, Kulpín – Vojvodina 2 : 7, Vojvodina – Hercegovac 6 : 0, Rusín – Tvrđava 6 : 0... Všetko toto sľubuje búrlivú jar v tomto stupni súťaže, čo môže iba potešiť divákov.

50 /4833/ 15. 12. 2018