Hlas ľudu 3/2019 by NVU Hlas ľudu

Sánkovačka v Jánošíku Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 76 | 19. 1. 2019 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4838/



Z obsahu

19. 1. 2019 | 3 /4838/

Uzávierka čísla: 16. 1. 2019

Protokol o spolupráci podpísali v piatok 11. januára v Novinovo-vydavateľskej ustanovizni Hlas ľudu jej riaditeľ Samuel Žiak a riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Anna Chrťanová-Leskovac. Úradný zápis stanovuje nehatenú výmenu, respektíve preberanie a zverejňovanie informácií dvoch inštitúcií. Rozhovor s riaditeľkou ÚKVS, týkajúci sa 10. výročia jeho činnosti, prinášame na strane 5. J. Bartoš

V rozhovore s Vladimírou Dorčovou-Valtnerovou zistili sme viac o podnikaní v oblasti novinárstva. Na snímke je momentka z nahrávania v Divadelnom klube VHV v Petrovci v rámci projektu Tvár spoločnosti maľovaná menšinovým ochotníckym divadlom, ktorý online portál Storyteller realizuje s Asociáciou slovenských novinárov. Na fotke je aj kameraman Vladimír Zima a spolubesedník Ján Černák. A. Francistyová Foto: Igor Bovdiš

Staropazovčania na vykurovanie svojich príbytkov počas zimy používajú niekoľko spôsobov paliva. Hrejú sa prostredníctvom zemného plynu, elektrickej energie, uhlia, polenového dreva a najnovšie aj briketami a biomasou. Častý a obľúbený spôsob vykurovania medzi občanmi je plynom, pokým kúrenie uhlím a drevom je lacnejšie, ale nesie so sebou viac roboty a znečistenia. A. Lešťanová

Miestne spoločenstvo Kulpín malo vlani skromné prioritné investície, lebo prostriedkov na miestnu činnosť bolo málo. Dedina sa však môže pochváliť novou asfaltkou celou hlavnou ulicou a tiež smerom do Petrovca, ako aj dostavbou budovy škôlky – tieto minuloročné práce boli realizované z obecných a pokrajinských prostriedkov. K. Gažová

V Múzeu súčasného umenia Vojvodiny prebieha medzinárodná výstava pod názvom Moje umenie je moja realita, prezentujúca práce autorov z regiónu ex-YU, ako aj z Albánska, Nemecka a zo Slovenska. Obšírnejšie v prílohe Obzory. S. Lenhart

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Foto: Pixabay

Editoriál

Beda zlodejom a kriminálnikom (?!) B lahoželajúc príslušníkom polície a prokuratúry k vydarenej akcii, v ktorej deň predtým zlapali 150 osôb upodozrievaných z ťažkých trestných skutkov, prezident Srbska Aleksandar Vučić na tlačovke, ktorá nasledovala po schôdzi Rady pre národnú bezpečnosť rozhodným sugestívnym hlasom oznámil verejnosti: „Boj potrvá celé roky, bude ťažký, avšak rozdupeme kriminálnikov!“ Azda každému, kto sledoval jeho vystúpenie 12. januára, v rámci ktorého avizoval všeobsiahle systémové opatrenia zacielené na potlačenie najťažších trestných skutkov násilenstva, znásilnenia, pedofílie, vraždy (najmä vraždy detí), ako i obchody so zbraňami a narkotikami, napadlo, že prezident podobným spôsobom už prezentoval hŕbu sľubov, ktoré zostali nerealizované. Nijako ale nemožno spochybniť potrebu po dôkladnej realizácii opatrení, ktoré by, ako podčiarkol, mali byť pripravené v priebehu troch týždňov. Kedy by sa nimi mali začať zaoberať poslanci v Národnom zhromaždení Srbska. Určite nie zanedbateľná časť verejnosti má dilemu, či ide o materiál patriaci do arzenálu, po ktorom sa siaha v období predvolebnej kampane, alebo (kiežby!) o seriózny pokus aktuálnej koalície pri moci definitívne šliapnuť hadovi menom kriminalita a korupcia na chvost. Rovnako červík pochybnosti vŕta v hlavách občanov, ktorí už dávno vypozorovali, „kam sa plaví táto loď“ (mimochodom poriadne deravá) následne nedomnienky, prečo sa štát na opatrenia toho druhu nepodujal skôr. Prezident fakticky adresoval kritiku na konto súdnych orgánov, keď povedal: „Videli sme, že máme veľmi jemnú trestnú politiku. Najväčšie percento trestov bolo minimálne alebo so zjemnením trestov za najťažšie trestné činy. Maximálne tresty takmer nikdy v súdnych konaniach neboli určené, lež prevažne boli minimálne.“ Prezident Vučić uviedol, že všetky tresty zvýšia o 35 až 50 percent a prezentoval niektoré priam symptomatické ukazovatele. Za znásilnenie naše súdy vyriekli až 70 percent trestov väzením do 5 rokov (hoci zákon umožňuje maximálne 12 rokov). Až 62 % páchateľov ťažkých krádeží bolo odsúdených na jeden rok väzby,

takže možno iba pritakávať konštatácii prezidenta: „Samozrejme, že sa zlodejom potom oplatí. Prečo by boli odsúdení za ľahšiu krádež? Aká je to štátna politika?“ O to skôr, že len 43 % ľudí, u ktorých bolo zistené, že sa zaoberali výrobou a obchodom s opiátmi, bolo odsúdených na 3 roky cely... Ozaj: ako to bola (a je) štátna politika?! Vučić o. i. prízvukoval: „Trest za znásilnenie nebude taký ako doteraz, lež bude minimálne 5 až maximálnych 15 rokov väzenia a nikto nebude môcť dostať menej.“ Za násilie v rodine sa trest z terajších 6 mesiacov väzby zvýši na jeden rok. Najviac zarezonovalo oznámenie budúceho trestu doživotného odňatia slobody, ktorý, ako pripomenul, sa uvádza z iniciatívy Igora Jurića, t. j. Nadácie Tijany Jurićovej: „Teraz aj my, ako Nemecko a Rakúsko, uvádzame inštitúciu doživotného väzenia; teraz tresty budú väčšie než u nich, takže choďte teraz tam a robte, čo chcete, tu nebudete!“ Veľmi dôležitý fakt je, že „za všetky najvážnejšie prípady“ súdy budú povinné schváliť rozsudok v lehote do jedného roka. Sú ale naše súdy schopné pracovať takým tempom, keď je známe, že jednotlivé prípady rozťahujú „ako kuchárky rejteš“? Hovorí sa, nehovor hop, kým nepreskočíš. Zostáva teda najprv sledovať, ako to dopadne v parlamente, kde poslanci taktiež často „rozťahujú závin“. V krajine, v ktorej obvykle vajatajú hory a nakoniec porodia myš, je všetko možné. Vlastne, aspoň doteraz bolo – takmer všetko. Veď koľko len času ubehlo odo dňa, keď Igor Jurić (ktorého dcéru Tijanu na smrť dobodal vrah) vyrukoval s petíciou zameranou na uvedenie trestu doživotného väzenia! Koľko času uplynulo a koľko obetí padlo po tom, čo petíciu podpísalo 160 000 občanov! Právo na nádej, že sa pohnú ľady, kazí istá kontradiktórnosť v slovách prezidenta. Na jednej strane síce skonštatoval, že z doterajšej praxe je zrejmé, že súdy vrahov a iných páchateľov najťažších trestných skutkov trestali minimálnymi trestami, a na strane druhej pochválil 99 % sudcov, ktorí vraj čestne a zodpovedne vykonávajú svoju prácu. Juraj Bartoš

V tomto čísle TÝŽDEŇ

5 Málo pracovníkov „kompenzuje“ absencia vlastného priestoru

ĽUDIA A UDALOSTI 11 Cesty zjazdné, voda drahšia

OBZORY 19 Dobro a sny nad rovinou

KULTÚRA 28 Záležalo mi na mienke kolektívu

ŠPORT 43 Usilovné nádejné športovkyne Autor titulnej fotograﬁe: Vladimír Hudec 3 /4838/ 19. 1. 2019

Týždeň 

InPress

Dni politických kríz

Tresty Jasmina Pániková

omerne často máme možnosť sledovať rôzne protesty, ktoré takisto často majú aj konkrétne, požadované výsledky, najmä keď ide o tie vo svete. U nás je však situácia iná. Protesty sú väčšinou krátkeho veku, alebo sa časom zmení ich prvoradé poslanie a tým vystanú aj výsledky. Z toho dôvodu občania našej krajiny sa často dištancujú od takých dianí. Podobne je to aj s rôznymi petíciami, ktoré sa nám často nastoľujú. Ibaže tentoraz môžeme povedať, že istá petícia určite prispela k podstatnej zmene zákona. Ide o petíciu Nadácie Tijany Jurićovej a denníka Blic, ktorá sa vzťahovala na doživotné odňatie slobody pre pedofilov a vrahov detí. Túto petíciu podpísalo 160-tisíc občanov a minulú sobotu prezident našej krajiny avizoval zmenu trestnej politiky, zvlášť keď ide o trestné činy spáchané surovým spôsobom a znásilnenia, pedofíliu, vraždy detí a obchodovanie so zbraňami a narkotikami. Zdôraznil, že tresty za znásilnenia už nebudú od 3 do 12, ale od 5 do 15 rokov, bez možnosti zníženia trestu, zvýšené budú tresty aj za násilie v rodine, zatiaľ čo by trest za viacnásobné vraždy a vraždy detí malo byť doživotné odňatie slobody. Toto sprísnenie trestnej politiky niektorí dali do súvisu s potenciálnymi mimoriadnymi parlamentnými voľbami. Či ide o získavanie politických bodov a či sa štát vyrovná s kriminálnikmi, od tých pri samom vrchu po „najnižších“, je v tejto chvíli ťažko povedať, no jedno je isté – vrahovia detí a páchatelia najhorších trestných činov nebudú prepustení na slobodu na základe dobrého správania, ale doživotne budú pociťovať trest. Keby trest pocítili aj všetci tí, ktorí zničili na stovky tovární, a tak priviedli na mizinu tisíce ľudí, alebo tí, ktorí na základe svojich straníckych vzťahov zamestnávali a zamestnávajú svojich ľudí, vtedy by sme mohli povedať, že pre našu krajinu skutočne nastalo zlaté obdobie. Dovtedy to nemožno tvrdiť, aj keď nám také tvrdenia prichádzajú zo samotného vrchu štátu.

www.hl.rs

7 DNÍ

red návštevou Belehradu prezident Ruska Vladimir Putin v obsiahlom rozhovore pre denník Politika vyhlásil, že jeho krajina rešpektuje smer pristupovania Srbska k Európskej únii a nemá v úmysle donucovať výber: „Alebo Rusko, alebo EÚ.“ Poznamenal tiež, že bol prekvapený príliš pasívnou reakciou EÚ v súvislosti s rozhodnutím kosovského parlamentu o založení vlastnej armády, lebo ide o narúšanie medzinárodného práva, a tento krok môže vážne ohroziť bezpečnosť v regióne. Ohľadom distribúcie ruského plynu Putin povedal, že Gazprom uvažuje o rôznych možnostiach a medzi nimi je aj distribuovanie cez Bulharsko, Srbsko a Maďarsko, čo by vraj malo veľký význam pre hospodárstvo našej krajiny. V Grécku vypukla politická kríza, ktorú zapríčinila otázka schválenia zmeny názvu susedného Macedónska. Pre

nesúhlas so zmluvou o zmene názvu susednej krajiny grécku vládu opustil minister obrany Panos Kammenos. Oznámenie o Kammenosovej demisii prišlo po tom, ako macedónsky parlament v piatok 11. januára schválil novelizáciu ústavy, ktorá umožní zmenu oficiálneho názvu krajiny na Republika Severné Macedónsko (toto rozhodnutie však musí byť schválené aj gréckym parlamentom). Grécky premiér Alexis Tsipras potom vyzval grécky parlament na hlasovanie o vyslovení dôvery jeho vláde. Britský parlament výraznou väčšinou hlasov odmietol dohodu o Brexite, čiže o odchode Spojeného kráľovstva z Európskej únie, ktorú premiérka Theresa Mayová vyrokovala s Bruselom. V deň uzávierky tohto čísla novín tamojší parlament mal hlasovať aj o vyslovení nedôvery svojej vláde. Britská tlač po neúspechu

Iný uhol reality

Informačno-politický týždenník

tejto dohody píše, že premiérka Mayová utrpela obrovskú prehru a je ponížená, lebo zle odhadla parlament, pokým Európska únia nedokázala pochopiť „základné otázky suverenity a slobody“, ktoré stáli za hlasovaním o Brexite. Theresa Mayová vraj nemá pevnú stratégiu a nevie, čo robiť, takže situácia v britskom parlamente je chaotická. V týždni za nami v Belehrade zomrel herec Miodrag Radovanović (1929), známy aj ako Mrgud, člen Juhoslovanskej činohry, ktorý zahral úlohy vo viac ako 150 divadelných predstaveniach, filmoch a televíznych vysielaniach. Medzi jeho najznámejšie patrí rola Šicera v seriáli Salaš u malom ritu, diváci si ho tiež pamätajú z filmov Balkan ekspres, Kolubarska bitka, Boj na Kosovu... Za svoju hereckú činnosť získal viacero významných ocenení. Pripravil: S. Lenhart

Nikola Petkov

• TÝŽDEŇ •

S RIADITEĽKOU JUBILUJÚCEHO ÚKVS ANNOU CHRŤANOVOU-LESKOVCOVOU

Málo pracovníkov „kompenzuje“ absencia vlastného priestoru Juraj Bartoš

hromaždenie Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny roku 2008 založili Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a NRSNM ako profesionálnu ustanovizeň založenú s cieľom zachovávať,

Anna Chrťanová-Leskovcová

zveľaďovať a rozvíjať kultúru vojvodinských Slovákov. Významná naša ustanovizeň 18. januára oslávi desiate výročie rozvetvenej činnosti, ktorej pevné základy postavila jej prvá riaditeľka Milina Sklabinská. Na nich stavia aktuálna, druhá v poradí hlava ÚKVS Anna Chrťanová-Leskovcová, ktorú do funkcie vymenovala pokrajinská vláda AP Vojvodiny 28. decembra 2015 a s ktorou sa tu rozprávame. Koľ ko pracovníkov mal Ústav na štarte a koľko má teraz? „Na začiatku, podľa pravidiel zo 16. augusta 2008, Ústav mohol mať riaditeľa, tajomníka, šéfa účtovníctva, pokladníka, technického sekretára, po dve osoby zamestnané v rozvojovo-výskumnom oddelení, informačno-dokumentačnom a komunikačnom oddelení, čiže úhrnne 9 ľudí. Vskutku na začiatku zamestnancami v Ústave boli riaditeľka Milina Sklabinská • TÝŽDEŇ •

vzťahy s náboženskými spoločenstvami Miroslav Štatkić s tým nesúhlasil preto, že nám to nedovoľujú financie. Ďalší plat by si vyžadoval aspoň dodatočný milión, pravidelne posielame požiadavku, lebo naskutku potrebujeme ešte aspoň jedného zamestnanca...“ Máte doznanie o tom, ako sú na tom ostatné ústavy pre kultúru? „Najhoršie na tom sú asi ústavy pre kultúru vojvodinských Rusínov a Slovákov. Maďari to majú podstatne lepšie. Ich ústav bol založený už roku 2006 a má až 10 zamestnaných pracovníkov. Majú vlastnú budovu, takže nemajú problém ani s prenajímaním priestoru, maďarský štát im navyše poskytuje minimálne 10 miliónov dinárov za rok. Rumunský ústav v Zreňanine tiež má vlastný dom, v ktorom sídli, a má štyroch zamestnancov. Chorváti sú na tom podobne ako my, asi majú troch zamestnancov plus riaditeľa, ale v Subotici

a sekretárka Nataša torské zmluvy, zmluvy o diele, Simonovićová, ktorá je o dočasno-občasných prácach tu doteraz. V máji 2009 s mládežníckymi združeniami; Ústav zamestnal ako len na základe povolenia zo samostatnú odbor- Služby môžeme uzavrieť zmluvy nú spolupracovníčku so spolupracovníkmi.“ Katarínu Mosnákovú, Koľko máte takých spolu(teraz Mosnákovú- pracovníkov? -Bagľašovú), ktorej 6. „V tejto chvíli máme jednu decembra 2018 vy- spolupracovníčku, ktorú sme pršala materská a riadna dovolenka a poprosila o prerušenie pracovného pomeru z dôvodu presťahovania sa na Slovensko. Namiesto nej sme na post samostatného odborného spolupracovníka zamestnali Ladislava Čániho. V roku 2015 bolo prijaté rozhodnutie o maximálnom počte zamestnaných v systéme verejných služieb v AP Vojvodine a bolo určené, že Ústav môže mať riaditeľa (na obdobie štyroch rokov) a dvoch zamestnancov (na neurčitú dobu). Záber z večierka v ÚKVS (2013) venovaného osobnosti Juraja Ribaya: zľava: Na základe toho rozhodnutia Jaromír Linda, Milina Sklabinská a Víťazoslav Hronec sme boli povinní prispôsobiť majú vlastný priestor. Rusínsky aj pravidlá o vnútornej organizá- získali na základe zmluvy o diele ústav sídli v priestore, v ktorom cii a systematizácii pracovných – Anetu Lomenovú. Predtým tu sa nachádza Novinovo-vydavamiest.“ pôsobil Marián Pavlov, Margateľská ustanovizeň Ruske slovo. Ústav má aj honorárnych réta Valentová (už pracuje na Ak sa Ruske slovo bude musieť z spolupracovníkov... Oddelení slovakistiky na Filobudovy Dnevnika vysťahovať – o „Áno, aby sme zvládli všetky zofickej fakulte v Novom Sade). čom sa už rozpráva – tak budú programové aktivity – práce je Mali sme aj takú situáciu, že mať podobný problém ako my.” vskutku veľa – angažujeme aj nám povolili zamestnať niespolupracovníkov, ale to vô- koho na určitý čas (3 mesiace) CHÝBAJÚ ODBORNÉ SLUŽBY bec nie je jednoduché. Pros- – pod podmienkou, že máme Ako sa vlastne Ústav finantredníctvom Služby pre ľudské zabezpečené prostriedky. V roku cuje? zdroje APV (pôsobí ako teleso 2016 sa nám podarilo vybojovať „Najväčšiu časť prostriedkov pokrajinskej vlády) každý me- ešte jedno pracovné miesto, ale zabezpečuje AP Vojvodina, ktorá siac zasielame požiadavku, aby vtedajší pokrajinský sekretár pre nám umožnili podpisovať au- kultúru, verejné informovanie a >>> 3 /4838/ 19. 1. 2019

Týždeň vyčleňuje prostriedky na riadnu sumou päť – šesť tisíc eur a tea na programovú činnosť. Na raz taký jeden projekt podporí základe toho, akú sumu určí, sumou 1 000 – 1 500 eur.“ ÚKVS vlani mal ultimátum prispôsobujeme naše plány a programy. Sponou medzi Zhro- na vysťahovanie... maždením APV a ústavmi pre „Záverečne s decembrom roku kultúru by mal byť námestník 2016 ÚKVS platil 6 000 dinárov pokrajinského tajomníka pre za mesiac, ako nájomné Správe menšiny, avšak v tejto chví- pre majetok mesta Nový Sad. li ho nemáme. Preto sme sa s kolegami z ústavov rozprávali, že vystúpime spoločne s požiadavkou, že nám chýbajú právnici a že potrebujeme zamestnať účtovníka, keďže musíme spĺňať požiadavky voči ZAPV. Pokiaľ ide o NRSNM, hneď pri mojom vymenovaní som povedala, že sa chcem zúčastňovať na schôdzach Výboru pre Prvé pracovníčky ÚKVS: Milina Sklabinská kultúru, lebo spoločný- a Nataša Simonovićová (2010) mi silami ľahšie zvládneme všetky ťažkosti a ľahšie sa Keď budova, v ktorej sídli, bol dopracujeme ku kvalite. V tom prinavrátený pôvodným potenzmysle sa nám doteraz darilo ciálnym majiteľom a bolo ich a verím, že podobne budeme úhrnne osemnásť, tí sa navzájom spolupracovať aj s novou zosta- dohodli a zvýšili nájomné na vou NRSNM.“ približne 56 000 din.” Aké sú výhľady na doriešeNa 2. schôdzi NRSNM ste spomenuli, že ZAPV vyčle- nie otázky priestoru? „V pokrajine boli prekvapení, ňuje už viac rokov zaradom rovnakú sumu, 10 miliónov že sme podpísali zmluvu bez dinárov...? ich vedomia, a nezhodli sa s „Áno, to sa nemení. Ale bola tým, aby sme na nájomné míaj taká situácia, že sme dostali ňali toľko peňazí, ktoré môže8.820.000 din., a potom to vrátili me využiť užitočnejšie na našu zase na 10 miliónov. Na začiatku činnosť, a tak sme sa rozhodli, pôsobenia ústavov pre kultúru že ideme nájsť nové priestory. národnostných menšín pokra- Vlani v marci na svojej schôdzi jina stanovila pre ne financie NRSNM rozhodla, že nám finančproporčne počtu obyvateľov ne pomôže so zaplatením nájednotlivých národností a ná- jomného v tejto budove, aspoň rodnostných spoločenstiev.“ kým sa nezabezpečia adekvátne Získal Ústav dajaké pros- priestory, kam sa presťahujeme. triedky z republikovej úrovne? Požiadavku v tomto znení som „Nič, hoci sledujeme súbe- zaslala aj novozvolenej zostave hy a aplikujeme všade, kde si našej Národnostnej rady a nomyslíme, že máme aj najmenšiu vej predsedníčke, lebo máme šancu.“ podpísanú zmluvu o používaní Participuje Slovensko na miestností, v ktorých Ústav sídli financovaní ÚKVS a akým od založenia, len do konca júna spôsobom? 2019. Je možné, že terajší maji„Áno, ale povedala by som, že telia budovy nám dva mesiace z roka na rok sa tá suma zmenšu- pred vypršaním zmluvy dajú je. O prostriedky sa uchádzame výpoveď s lehotou na vysťahotak, že píšeme projekty. Kým vanie do 60 dní.“ sa na začiatku Ústav dotváral, Slovenská republika sa na fi- POMÔŽU MENTORI ? nancovaní podieľala so značne Cieľom ÚKVS je zachovávať, väčšou sumou. Napríklad: len na zveľaďovať a rozvíjať kultúru vypracovanie portálu prispela vojvodinských Slovákov. V

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ktorom z týchto segmentov je návrhy správnej rade; o tom teda najviac priestoru na zlepšenie nerozhoduje jeden človek.“ činnosti? Čo bude v popredí aktivít „Vlani sa nám nepodarilo ÚKVS v roku jubilea? „Od založenia ÚKVS sa denne vypracovať stratégiu rozvoja kultúry vojvodinských Slovákov venujeme jeho portálu a budeme v spolupráci s NRSNM, ale teraz v tom pokračovať. Očakáva nás 15. mesto Nový Sad, AP Vojvodi- ročník Muzikologickej konferencie na, spolu s Nadáciou Nový Sad a vydanie zborníka zo 14. konfe2021 – Európske hlavné rencie. Programová rada schválila mesto kultúry počas po- požiadavku bývalej riaditeľky sledných troch mesia- Ústavu Miliny Sklabinskej vydať jej cov 2018 organizovali doktorandskú prácu týkajúcu sa semináre pre všetky umeleckej tvorby Martina Kmeťa v ústavy kultúry, ktorých rámci edície Doktorské dizertácie. zakladateľom je mesto a Na rade je aj 9. fotosúbeh a potom pokrajina. Novinkou je, i jubileá: 150. výročie narodenia že začiatkom roka každý Cyrila Kutlíka – zakladateľa prvej ústav dostane svojho výtvarnej školy v Srbsku, životná mentora, experta z ob- osemdesiatka spisovateľky Viery lasti kultúry, ktorý bude Benkovej, nedožitá deväťdesiatka pomáhať pri vypraco- Pavla Mučajiho, Jána Nosála, sté vaní stratégie rozvoja výročie Gymnázia Jána Kollára, na obdobie päť rokov. ako aj tlačiarne v Petrovci, 75. Ono to bude čoraz ťaž- výročie Hlasu ľudu, 70. výročie šie a horšie, lebo nás je Nového života. Plánujeme sastále menej, a tí, ktorých máme, mostatnú výstavu akademického sotva sa budú angažovať mimo maliara Jozefa Klátika a druhý raz pracovných záväzkov.“ Sú, podľa vašej mienky, nadostač v y vážené obsahy tradičnej a tzv. novej respektívy elitistickej kultúry, ktoré sprostredkúva ÚKVS? „Snažíme sa, aby tieto druhy boli zastúpené približne rovnako: aby boli zastúpené aj literatúra, aj výtvarné umenie (tak akademickí maliari, ako aj insitní), tiež divadelné a hudobné obsahy... Poskytujeme priestor aj pre súčasné formy kultúry, lenže je tu čoraz menej ľudí, ktorí sa im venujú.“ Vyskytla sa neprí- ÚKVS zatiaľ sídli v Novom Sade, na Ulici jemná situácia, keď Njegošovej č. 16 ÚKVS neodprezentoval knihy Víťazoslava Hronca, udelíme Cenu Pro kultura Slovaca. lebo spisovateľ nepodal žiadosť Konečne, koncom októbra ÚKVS písomne. Môže ÚKVS zorgani- vypíše súbeh na riaditeľa; mne sa zovať aj niečo, čo sa nedostane v decembri 2019 končí mandát.“ včas do plánu a programu na Máte niečo doložiť na záver? nadchádzajúce obdobie a má „Iba ak fakt, že titul Európske primeraný význam? hlavné mesto prinesie Novému „Áno. Podľa nových zmien Sadu zlepšenie inštitúciám, zdrua doplnkov zákona o kultúre ženiam a vôbec všetkým subjekustanovizeň kultúry musí mať aj tom na úrovni mesta a pokrajiny, programovú radu, takže návrhy ktoré sa zaoberajú kultúrou. K ich treba posielať programovej rade, zviditeľneniu a zvýšeniu prosktorá ich zváži a postúpi svoje triedkov na kultúrne obsahy.“ • TÝŽDEŇ •

PROBLÉM GLOBÁLNEHO OTEPĽOVANIA A AKO PROTI NEMU

Životná výzva

limatická zmena a problém globálneho otepľovania bude aj v roku 2019 jednou z najväčších výziev pre svetové obyvateľstvo. Majúc na zreteli súčasnú situáciu a oficiálne údaje o stúpaní priemernej teploty na Zemi v priebehu posledných niekoľko desaťročí, možno už teraz konštatovať, že nachádzanie riešení na znižovanie negatívnych dôsledkov tohto javu bude vlastne celoživotnou výzvou pre terajšie, ale aj budúce generácie. Ak sa totiž globálne otepľovanie do budúcna nezastaví na stúpaní teploty maximálne o 1,5 stupňa Celzia viac vzhľadom na predindustriálnu dobu (a globálna teplota je vzhľadom na dané obdobie už teraz v priemere vyššia o 1 °C), našu planétu – a najmä tunajší živý svet – zasiahne katastrofa. Medzinárodná nezisková organizácia pre ochranu životného prostredia Greenpeace ešte pred rokmi upozorňovala, že zvýšenie teploty o 2 °C by okrem iného zapríčinilo zvýšenie výskytu horúcich extrémov, horúcich vĺn a silných zrážok, ako aj zmenšenie oblastí so snehovou pokrývkou, zníženie hrúbky oceánskeho ľadu a zvyšovanie hladiny oceánu (čím by bolo priamo ohrozené obyvateľstvo nižších oblastí a ostrovných krajín), výraznejšie oteplenie nad pevninou v severných zemepisných šírkach… Niektoré znaky týchto javov možno spozorovať už dnes

a v prípade intenzívnejšieho otepľovania fungovanie ekosystému bude pod otáznikom, okolo 30% všetkých druhov na Zemi bude ohrozených vyhynutím a veľká časť živých bytostí bude prinútená migrovať. Skupina vedcov z Medzivládneho panelu pre klimatické zmeny (Intergovernmental Panel on Climate Change, skr. IPCC) potvrdila, že globálne otepľovanie spôsobuje človek svojou aktivitou. Hlavným dôvodom tohto javu je totiž hromadenie skleníkových plynov v atmosfére a zvýšenie tzv. skleníkového efektu – zapríčiňujú ho najmä energetický sektor, priemysel, doprava, ale aj moderné domácnosti a poľnohospodárstvo a najväčšími emitérmi týchto plynov v súčasnosti sú Čína, USA a Európska únia. S cieľom obmedziť intenzitu globálneho otepľovania a znemožniť katastrofálne následky, ľudia by mali celkom zmeniť svoje doterajšie zvyky a spôsob života. Ale čo by to vlastne malo znamenať? Podľa slov profesora Dr. Vladimira Đurđevića z belehradského Inštitútu pre meteorológiu potrebovali by sme globálnu reakciu, akú svet doteraz nevidel, a takmer každý obyvateľ planéty by mal byť zapojený do jej realizácie. Doslova od tejto chvíle by sa vraj mala začať masová akcia s jasnými, konkrétnymi cieľmi a plánmi. Malo by sa napr. okamžite

prestať s výstavbou termoelektrární, ťažením ropy a používaním vozidiel poháňaných na naftu alebo benzín. Podľa nedávneho vedeckého hodnotenia IPCC oteplenie o 1,5 °C bude dosiahnuté za približne 11 rokov. Nebezpečné vlny horúčav, záplav, búrok, sucha a lesných požiarov sú však už dnes realitou. Podľa Parížskej dohody o zmene klímy z decembra 2015 vlády krajín sa dohodli, že udržia zvyšovanie globálnej priemernej teploty výrazne pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnou dobou a že sa budú snažiť obmedziť úroveň otepľovania na 1,5 °C. Realizácia dohody si vyžaduje postupné vyradenie používania fosílnych palív a zavedenie nefosílnych zdrojov energie, čoho predpokladom je svetová spolupráca na technickej, sociálnej a politickej úrovni. A k takej spolupráci určite neprispieva odstúpenie USA od Parížskej dohody, ktoré prezident Trump

odôvodňuje starostlivosťou o robotníkov v amerických továrňach... Minister Ochrany životného prostredia v Srbsku Goran Trivan nedávno v rozhlasovom vysielaní povedal, že priemyselné znečisťovanie v našej krajine je na nízkej úrovni, lebo tunajší priemysel po obdobiach vojen a sankcií fakticky zanikol. To však neznamená, že v našej krajine ohľadom problému globálneho otepľovania niet na čom pracovať. Stratégia o klimatickej zmene s akčným plánom by v bližšej budúcnosti mala odpovedať na otázky, čo naša krajina v tejto oblasti plánuje robiť a koľko ju to všetko bude stáť. Sú predpovede, že ak Parížska dohoda o zmene klímy nebude účinná v období nasledujúcich 10 – 15 rokov, teplota na Zemi po roku 2050 bude určite vyššia o 2 °C. Preto by bolo potrebné reagovať už dnes. Pripravil: S. Lenhart Foto: Pixabay

Cena NIN pre Vladimira Tabaševića

poradí 65. nositeľom Ceny NIN za najlepší román je Vladimir Tabašević, autor románu Zabluda Svetog Sebastijana, v ktorom, ako uvádza vydavateľstvo Laguna, problematizuje fenomén obete a mylné predstavy o nej. Vladimir Tabašević (plným menom Vladimir Bošnjak-Tabašević) sa narodil v Mostare v roku 1986. Študoval filozofiu v Belehrade a zatiaľ vydal 4 knihy poézie: Koagulum (2010), Tragus (2011), Kundak (2012) a Hrvatski kundak (2014). Jeho prvý román Tiho teče Misisipi (2015) bol v užšom výbere na Cenu NIN, o rok neskoršie román Pa kao bol v najužšom výbere a napokon tretí je vyhlásený za román roka 2018. Je zakladateľom a jedným z redaktorov online časopisu Prezupč a nositeľom regionálnej ceny za poviedku Rat a Ceny Mirka Kovača za najlepšiu knihu mladého autora. Tentoraz sa o cenu uchádzalo 201 románov a v najužšom výbere boli aj romány Prekasno (Branka Krilović), Odustajanje (Jelena Lengold), Uhvati zeca (Lana Bastašić), Deseti život (Saša Savanović) a Beogradski trio (Goran Marković). V rozhovore pre televíziu N1 autor zdôraznil, že ide o príbeh o mylných predstavách tých, ktorí „činia dobro“, o našich mylných predstavách spravodlivého úsilia a omyloch, v ktorých často držíme iných, aby, ako povedal, naše záchranné misie mali publikum. Prvým nositeľom Ceny NIN bol Dobrica Ćosić (cenu získal dvakrát) a odvtedy medzi odmenenými boli: Branko Ćopić, Miroslav Krleža, Oskar Davičo (trikrát), Meša Selimović, Milorad Pavić a iní, v bližšom čase Živojin Pavlović (dvakrát), Svetislav Basara, Slobodan Tišma, Filip David, Dragan Velikić, Dejan Atanacković a ďalší. J. P-á Foto: Laguna • TÝŽDEŇ •

3 /4838/ 19. 1. 2019

Týždeň S VLADIMÍROU DORČOVOU-VALTNEROVOU O VÝZVACH NOVINÁRSKEHO PODNIKATEĽSTVA

Nie je to nemožná misia Anna Francistyová

šetci sme si vedomí toho, že nová doba prináša mnohé zmeny do nášho každodenného života. Vo sfére informovania je to predovšetkým sledovanie online médií. Tlačené vydania

Vladimíra Dorčová-Valtnerová (foto: Igor Bovdiš) majú ešte svoje vyhranené miesto, ale uznajme si, že často dennú tlač vyhľadávame i v našich mobiloch, tabletoch, na počítači... A keď už sme na internete, zaujmú nás aj ďalšie veci. Toľko na úvod a teraz už oslovujeme našu spolubesedníčku, donedávna (do 31. decembra 2017) zodpovednú redaktorku Hlasu ľudu Vladimíru Dorčovú-Valtnerovú, ktorá sa smelo pustila do týchto nových online mediálnych vôd. A celkom sa jej tam darí. Predovšetkým sa, pani Dorčová-Valtnerová, vráťme na sám začiatok, vlastne na to, čo bolo pred týmto samostatným začiatkom. Teda, čo bolo pohnútkou pri rozhodovaní vybrať sa touto pomerne novou mediálnou cestou, opustiť isté pracovné miesto (a zaručený mesačný plat) v štátnom médiu? – Rozhodnutie opustiť pracovné miesto a zaručený mesačný plat nebolo jednoduché, čo znamená, že mu predchádzala dlhá a hĺbková analýza – od analýzy vlastného vnútra, fungovania vo vtedajšom tíme, súčasnej situácie v redakcii, spoločnosti a vo vlastnej rodine, po možnosti, ktoré poskytuje digitálna doba a ktorá na mojom vtedajšom pracovisku v mojom chápaní nebola dostatočne využitá. Najdôležitejšou časťou tohto procesu boli dlhé a časté diskusie

www.hl.rs

Vinka Skorićová, zatiaľ ako dobrovoľníci, podľa konkurzu, ktorý sme mali v decembri 2018. Aj administratívnu časť posilňujeme, keďže sa nám čoskoro pripojí aj projektová manažérka / právnička. Znie to komplikovane, ale aby to nebolo tak, vždy na pomoc priskočia kolegovia, ktorí sú už v tom dlhšie, či už teoretici, profesori, právnici v oblasti médií, akým je Marko Nedeljković a Veljko Milić, Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny, ktorý pestuje žurnalistiku občianskej spoločnosti, ale základné princípy práce sú takmer rovnaké, alebo Jadranka Marčoková z Eko listu, či Violeta Jovanovová-Peštancová z Pančeva. A tu sa zoznam nekončí. Ináč uplynulý rok a práve podnikateľstvo mi priniesli aj zaujímavú skúsenosť z Ľubľany, keďže som jeden mesiac

s mojou rodinou, ktorá už dávno online portálu Storyteller, v ktotušila, kam moje kroky smerujú, rom som aj zakladateľka, aj zodpokeď som častejšie začala spomínať vedná redaktorka a novinárka. Ale stratégiu modrých oceánov, ktorú to neznamená, že sa tu napočitosom objavila pred asi tromi rokmi. vanie pracovných rolí / záväzkov A tak som sa vydala na cestu pátra- končí: ja som aj kameramanka, nia po nových, modrých vodách a strihačka, technická / grafická opustila známy, bezpečný prístav v redaktorka, lektorka na kurzoch, červenom oceáne, lebo mediálna konzultantka, manatento mi už neposta- žérka, organizátorka, projektová čoval. Modré oceány manažérka, účtovníčka, adminisznamenajú stále nové tratívna pracovníčka, reklamná výzvy, ich zdolávanie, ,marketérka,, ale aj upratovačka a prekonávanie vlast- ,varička‘ kávy. Našťastie, môj tím ných hraníc, a o tom sa rozširuje, čiže v mojom malom je moje rozhodnutie, storytellerovskom honorárnom pretože takto vnímam tíme sú aj Ján Kulík, Annamária život. A keďže je práca a novinárstvo súčasťou mojej každodennosti a života, keďže ich nikdy nenechávam niekde na poličke, či na pracovnom stole v kancelárii, pre mňa bolo prirodzené, aby som odišla. Zobrala život a osud do vlastných rúk a vydala sa na cestu novinárskeho podnikateľstva alebo podnikateľského novinárstva. Pre nás vojvodinských Slovákov je to niečo celkom nové, ale v Srbsku to nie je až taká novinka. Kto sú ďalší odvážlivci a priekopníci v tomto smere? – Podnikateľské novinárstvo je Na tvári miesta: nahrávanie v školskom dvore v Maglići v rámci vo svete dávno prítomné, a dokon- projektu Eko dizajn našich životov, ktorý Storyteller realizoval ca aj v Srbsku sa s ním stretáme za v období september – december 2018; na fotke je posledných 4 – 5 rokov čoraz in- aj Milada Stankovićová, profesorka biológie (foto: I. Bovdiš) tenzívnejšie. Dôraz v tomto druhu novinárstva je na rozvíjaní podni- Boldocká-Grbićová, Marija Belićo- v rámci Erasmus programu pre kateľských zručností a schopností vá-Bibinová, Monika Necpálová, mladých podnikateľov pobudla u novinárov, ktorí chcú založiť Jadranka Marčoková (novinári), v jednej konzultačnej firme, kde vlastný biznis predovšetkým v Danica Vŕbová a Viera Dorčová-Ba- som s kolegami robila, učila sa, mediálnom sektore, založený na biaková (preklad, korektúra), Igor rozvíjala svoje schopnosti. Veľký novinárskej skúsenosti. V praxi Bovdiš (fotografia), Vladimír Zima krok pre mňa a búranie vlastných to môže vy(kamera), pomyselných stien či hraníc, ak nie zerať takto: d o k o n c a pre iné, tak preto, že som zahryzla založenie je tu aj môj do perí a odišla na mesiac z domu, podniku (ja manžel (úč- od mladej rodiny, ktorú mám, som si zalotovníctvo / ale ktorá ma v každom ohľade žila agentúru w e b d i - podporuje. Zvlášť, keď je v otázke v mediálnej zajn) – bez vzdelávanie a profesionálny, aj oblasti ako honoráru. :) osobný rast. Od začiatku živnosVaše nové pôsobenie je online tohto roku platforma Storyteller, ale aj VDV tenská, po srbsky ,pausa k nám media... Trochu bližšie by ste šalna‘ podpripájajú ich našim čitateľom ozrejmili? nikateľka), Storyteller v marci uviedol ako novi– Online portál Storyteller ktorý je za- aj novú formu prezentácie obsahu s rozhla- nári aj Ján existuje od septembra 2017, keď Chr ťan a vznikol ako platforma či blog, a kladateľom sovým nádychom: podcast (foto: VDV)

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

následne 9. mája 2018 sme ho zaregistrovali v registri médií ako online portál, ktorý svoje mediálne služby poskytuje dvojrečovo – po slovensky a po srbsky. Nejde o klasický informatívny portál, ktorý sa denne ažúruje, ale jeho dominantou sú reportáže, príbehy a rozhovory hĺbkové, tým pádom aj dlhšie, navrstvené, s klasickým, ale aj s inovatívnym ,vybavením‘: textom, fotografiou, audio- a videomateriálom, online nástrojmi, ktoré sa používajú v novinárskom storytellingu. Práve transmediálny storytelling, čiže obsah, ktorý sa prezentuje vo viacerých mediálnych formátoch od online (texty – posty, podcast, video, e-magazíny a pod.), po offline prezentácie (výstavy, dielne, koncerty atď.) je našou víziou v Storytelleri. Zatiaľ sme touto formou spracovali tému popravy slovenských vojakov v Kragujevci na sklonku prvej svetovej vojny, keď sme okrem reportáže s využitím online časovej osi vypísali aj konkurz pre komiksových kresliarov, z čoho vznikla e-zbierka komiksov. Keď ide o VDV Media, to je v podstate môj podnik, a to je jej neúradný, alebo skrátený názov (pre potreby spoločenských sietí). Je to proste agentúra, ktorá ponúka služby v oblasti mediálneho konsultingu a manažmentu, novinárske dielne, online kurzy (zatiaľ som zverejnila jeden v slovenčine), a jej najdôležitejším poslaním je, aby bola zakladateľka portálu Storyteller. Teda Storyteller je hlavný dôvod, prečo agentúra existuje. Storyteller je moja pravá a agentúra ľavá ruka. Storyteller je v našom povedomí už celý rok, v registri médií od mája 2018. Aké projekty, misie, obsahy ponúkal, ponúka... – V roku, ktorý je za nami, redakcia Storytelleru realizovala dva mediálne projekty, podporené z verejných zdrojov, a to dvojrečovo: Eko dizajn našich životov na ekologické témy v spolupráci s magazínom Eko list, s ktorým sme podpísali aj dohodu o spolupráci, a projekt, ktorý teraz končíme, je Tvár spoločnosti maľovaná menšinovým ochotníckym divadlom, ktorý realizujeme v rámci Asociácie slovenských novinárov. Boli tu aj ďalšie ,divadelné‘ projekty, ktoré svedčia o tom, že aj v natívnej reklame, ako možno ocharakterizovať Storytellerovu spoluprácu s Ochotníckym divad• TÝŽDEŇ •

Na tvári miesta: 25 kilometrov po Fruškej hore s horolezcami alebo jedna z prvých reportáží na Storytelleri – začiatok Storytellerovho príbehu (foto: Goran Vučićević) lom Janka Čemana a Slovenským vojvodinským divadlom, je šanca pre viacerých zainteresovaných – pre médiá ako finančný zdroj, pre konkrétne divadlá ako zdroj / spôsob zvýšenia viditeľnosti v mediálnom priestore, pre konzumentov médií a kultúry ako ďalší zdroj informovania s pridanou hodnotou. Chcem však zdôrazniť, že nejde o PR články bez kritického myslenia, ale práve kritický postoj, profesionálne štandardy a novinárska etika sú prítomné v každom našom autorskom texte. Niekto povedal, že zarábam na nich, a ja sa pýtam: novinári v iných médiách, konkrétne, v tzv. štátnych, nezarábajú na svoje živobytie? Okrem týchto projektov vydali sme aj knihu Vladimíra Dorču, môjho otca, zbierku poviedok pre deti Orech, ktorý vedel rozprávať, a to z vlastných nákladov, a k tomu sme na sklonku roka pridali aj notes s tvrdým obalom. Na ňom je originálna ilustrácia autorky Jarmily Takáčovej, ktorá ilustrovala spomínanú knihu, a teda táto ilustrácia je modifikovaná ilustrácia jednej z poviedok V. Dorču. Aj v tomto projekte sme chceli ponúknuť navrstvenosť, a preto vznikol taký orechovský komplet. A to nie je všetko... Ako ste sama spokojná so zviditeľňovaním Storytelleru, s jeho ohlasom? Vaši konzumenti a užívatelia služieb vám hlavne držia palce, alebo sa po vás dostali aj nejaké menej povzbudivé poznámky? – Zviditeľňovanie online portálu

v mori všelijakých a početných portálov a blogov je náročná vec pre každého, kto začína, ale aj pre tradičné médiá. Hovorím to zo skúsenosti, ktorú som získala v redakcii Hlas ľudu. Ale nie je to nemožná misia, iba k nej treba pristupovať trpezlivo, strategicky a kreatívne. Takže takto treba brať aj čísla, ktoré hovoria o Storytellerových dosiahnutých výsledkoch v roku 2018: viac ako 12-tisíc jednotlivých návštev, 151 príspevkov v slovenčine a v srbčine, 5 e-magazínov / brožúrok, 8 podcastov, 10 členov tímu, 2 iné produkty (kniha a diár), 3 mediálne partnerstvá, 944 a 544 ,followerov‘ na Facebooku a Instagrame. A nespočetne veľa emailov a odkazov, ktorých obsahom sú slová podpory, čo je dôkazom, že sme vyplnili virtuálny priestor, ktorý bolo potrebné vyplniť kvalitným a takým iným, modernejším obsahom. Negatívne reči na našu adresu neprišli, predpokladám, že komu sme nezaujímaví, ten nás obchádza. Iba o niektorých spracovaných témach sa viedla akási

skončila s novinárskou cenou. Tá prvá prišla od Nezávislého spolku novinárov Vojvodiny, v ktorom som členkou už hádam aj desaťročie, a to výročná cena za informovanie v médiách v jazykoch menšín a interkultúrnosť v médiách za rok 2017. Tá druhá je veľmi vzácna, pretože sa týka ľudských práv a tolerancie. Totiž poverenec pre ochranu rovnoprávnosti Republiky Srbsko a Misia OBSE mi v novembri udelili Prvú novinársku cenu za toleranciu v kategórii print / online na republikovej úrovni za analytický text na tému LGBTI spoločnosti v našej krajine. Obe odmeny predstavujú silný, motivujúci vietor na otvorenom modrom oceáne. Prelom rokov je chvíľa na súvahu, ale aj na nové plány. Čo pripravuje Storyteller v roku 2019? – Rok 2019 bude v znamení mediálnych projektov s dôrazom na videozložku. Plánujeme niekoľko mediálnych projektov, zatiaľ nebudem hovoriť konkrétnejšie, kým nezistíme, s akými financia-

Na tvári miesta s umelcami Triaškovcami, pôvodom z Petrovca a Nového Sadu, žijúcimi v Bratislave, o ich živote, tvorbe, aj o našej kultúre – umení pre Storyteller (foto: I. Bovdiš) negatívna polemika, ale to nie je na účet našej roboty, ale na účet javu, takže to neberiem osobne. Jasné, že sa nepáči všetkým to, čo robíme, okľukou prídu po mňa aj komentáre, ktoré v sebe nesú hundranie či čudný druh kritiky, ale vnímam to ako normálny jav, veď nežijem sama na tejto planéte a každý má právo na vlastný názor. Nechýbali ani odmeny, ktoré zvlášť vo vašej situácii sú iste vzácnou podporou a motiváciou... – Rok 2018 som aj začala, aj

mi nakladáme, ale isté je, že do nich budú zapojení aj starí, aj noví spolupracovníci. Tematicky zostávame v okruhu ľudských a menšinových práv, kultúry, prebúdzania ekologického a športového povedomia, ale aj s prezentáciou témy či životného štýlu, v ktorom je nenásilná komunikácia v prvom pláne. Nekaždodenné osobnosti, ale aj príbehy z histórie, akými sú aj storočnice petrovského gymnázia, či petrovskej (,zatvorenej‘) tlačiarne, tiež budú stredobodom našej pozornosti.

3 /4838/ 19. 1. 2019

Ľudia a udalosti Ťažko sa pohnúť vpred bez peňazí Z MIESTNEHO SPOLOČENSTVA KULPÍN

Katarína Gažová

Medzi Kulpínom a Petrovcom už dávnejšie bola vystavaná cyklistická dráha, ktorú občania oboch

Koncom júna sa v Kulpíne začali práce na čistení tzv. Panského garádu, ktorý tiahne od kanála lani podobne ako aj predvlaD-T-D na vchode do Kulpíni v Kulpíne mali priona smerom z Petrovca až po ritu iba bežné práce, čo pravoslávny cintorín v smere je následkom zmenšenia fiRavneho Sela a vedie až do nančných prostriedkov, ktoré tzv. Jegričky. Práce údržby MS dostáva z obecnej úrovtohto garádu má na starosti ne. Prostriedky sa odvádzali podnik Vody Vojvodiny a vyhlavne na financovanie MS konávateľom prác bol podnik a realizáciu jeho programu Šajkaška. Spomenutý garád práce. Pre nedostatok finanslúži ako ochranné pásmo cií sa aktivity na ukončenie v prípade vysokých spodných väčších projektov nekonali a povrchových vôd. a všetky menšie aktivity sa Pred ukončením minulého prispôsobovali finančným školského roka pred hlavným možnostiam MS. vchodom do dvora Základnej Vlani finančný plán MS školy Jána Amosa KomenKulpín obsahoval čosi viac V centre Kulpína vlani vybudovali novú ského paralelne s asfaltovou ako dva milióny dinárov. To je asfaltku a ohradu pred školou cestou bola postavená ohrada málo prostriedkov na nejaké z pevného materiálu. Práce väčšie vkladanie do komunáldedín využívajú veľmi často. Pred mala na starosti obec, ktorá pronych a iných dedinských prác. Na jar 2018 sa v Kulpíne začali koncom asfaltovania cesty sme- stredníctvom projektov získala práce na rekonštrukcii a oprave rom do Petrovca na priestor medzi prostriedky z pokrajiny. Podobná asfaltovej cesty v Ulici maršala Tita asfaltovou cestou a cyklistickou ohrada bola nainštalovaná aj pred a cesty na relácii Kulpín – Petrovec. dráhou bola nasypaná žltá zemi- budovou Poľovníckeho domu Práce boli vykonané v rekordnom na, hlina. Takéto riešenie sa však Poľovníckeho spolku Fazan. Počas leta v strede Kulpína čase, a tak Kulpínčania za pomo- ukázalo ako nevhodné. Keď prišli ci pokrajiny a Báčskopetrovskej dažde, hlina sa prúdom stekala na bola tesne vedľa doterajšej staobce dostali novú asfaltovú cestu, nižšie postavenú cyklistickú dráhu, rej zastávky nainštalovaná ďalšia ktorá bola prepotrebná. Cesty vo čo vplývalo na bezpečnosť jazdy moderná autobusová zastávka. vedľajších uliciach však zostali cyklistov. Neraz aj ťažšie vozidlá, Výstavba bola vyfinancovaná v pôvodnom zlom stave a iba ako sú kamióny, vnikli kolesom z pokrajiny. Miestne spoločenstvo Kulpín, podjeseň sa podarilo opraviť tie do toho zeminového priestoru, najväčšmi poškodené miesta. a tak vytiahli blato aj na asfaltku. podobne ako niekoľko rokov pred-

tým, aj v roku 2018 bolo spoluorganizátorom troch kulpínskych podujatí prebiehajúcich koncom júla. V rámci osláv Dňa Kulpína v salóne Veľkého kaštieľa usporiadali slávnostné zasadnutie MS, na ktorom boli predstavení mladí talentovaní a úspešní Kulpínčania, a pripomenuli si významné výročia z dejín dediny. Po rokoch čakania na rozšírenie kapacít miestnej škôlky a výstavbu novej telocvične v polovici júna začali práce na rekonštrukcii a dostavbe škôlky. K jestvujúcej príkladne udržiavanej starej budove dostavali novú časť. Investíciu financovali Správa pre kapitálové vklady APV a Obec Báčsky Petrovec. MS Kulpín v rámci možností finančne podporovalo športové a kultúrne spolky a združenia. Koncom kalendárneho roka 2018 z MS Kulpín usmernili prostriedky aj na opravu domu kultúry. Ide o opravu časti strechy nad prezliekarňami, kde počas spŕšok premoklo až do vnútra budovy. Veľké projekty, ako sú kanalizácia, rekonštrukcia budovy v centre Kulpína, rekonštrukcia vodovodnej siete a ďalšie, musia ešte počkať na realizáciu. Kulpínčania žijú v nádeji, že aj to príde na rad a život v tejto dedine bude ľahší a kvalitnejší.

Z MIESTNEHO SPOLOČENSTVA SLANKAMENSKÉ VINOHRADY

Asfaltovanie ulíc ako prioritná investícia T Anna Lešťanová

oho času v Slankamenských Vinohradoch vládne opravdivá zimná idyla. Občania najmenšej dediny patriacej do Inđijskej obce okrem vykonávania každodenných prác, či už na pracovnom mieste, alebo v domácnosti, voľný čas trávia hlavne doma, v teplých príbytkoch v kruhu rodiny. Asi každý má nejaké vlastné rozptýlenie, ktorému sa venuje, keď sneh zaveje cesty a vinohrady. Hneď s príchodom jari a krajšieho počasia – podľa slov Janka Alexu,

www.hl.rs

predsedu Miestneho spoločenstva – pre populárne Brehy nasleduje realizácia dlho očakávanej investície. Plán asfaltovania piatich ulíc a niektorých iných častí dediny datuje z roku 2016. Realizácia tejto investície sa z roka na rok odkladala, no ako nám povedal Janko Alexa, tentoraz sa plán uskutoční. V spolupráci Obce Inđija a vyšších republikových orgánov v Slankamenských Vinohradoch v blízkej budúcnosti nasleduje asfaltovanie ulíc a častí, ktoré sú veľmi významné nielen pre tamojších obyvateľov, ale aj pre početných majiteľov vi-

Informačno-politický týždenník

nohradníckych chatiek a výletníkov. Asfaltovať sa má Ulica Jánošíkova, Košovec – úšust k Dunaju, Ulica Aj v roku 2019 plánujú usporiadať tradičné M a s a r y k o v a Budárske dni a vedľajšia slepá a jestvujúce vyčistia. Po vlaňajšej ulička, ako aj Ulica Janka Čmelíka. rekonštrukcii dedinskej ambulancie Okrem tohto pre Slankamenské zdravotnícky tím inđijského domu Vinohrady ozaj kapitálneho pro- zdravia pravidelne dva razy týždenjektu v pláne a programe na rok ne chodieva do Slankamenských 2019 si v tamojšom MS stanovili, Vinohradov, čo zatiaľ stačí tamojším že vystavajú niektoré nové kaná- občanom, samozrejme, keď nie sú ly na odvádzanie dažďovej vody v otázke súrne prípady. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Z KOVAČICKÉHO VKP ELÁN

Cesty zjazdné, voda drahšia Anička Chalupová

očas uplynulej snehovej a mrazivej vlny zimná služba Verejného komunálneho podniku Elán, ktorý sa

Zlatko Sianta

rozhodnutím ZO Kovačica už viac ako dva roky stará o cesty na úrovni obce, mala plné ruky práce. Odpratávali sneh aj z lokálnych ciest, o ktoré sa skôr starali miestne spoločenstvá, ako i z tzv. letnej cesty Kovačica – Debeljača a pod. Zlatko Sianta, riaditeľ VKP Elán, hovorí, že podnik sa aj tejto sezóny dokáže postarať o schodnosť chodníkov a ciest na území obce. – Od začiatku sezóny naša zimná služba pracuje nehatene. Nahromadilo sa hodne snehu na cestách, ale zvládli sme to. Cesty sú mokré, ale zjazdné. Naša služba je vybavená potrebnou mechanizáciou a zamestnanci boli pripravení reagovať v každej chvíli, keď bolo treba čistiť cesty, nielen tam, kde je doprava intenzívnejšia a kde sa nachádzajú významné ustanovizne, ale aj v menších uliciach, kde doprava nie je až taká intenzívna. VKP Elán disponuje tromi veľkými nákladnými autami, tromi telehandlerami (špeciálne stroje s pluhom), štyrmi traktormi, • ĽUDIA A UDALOSTI •

s inými prostrediami, kde sa neuplatňuje zmäkčovanie vody v systéme výroby vody, cena vody je nižšia. Napr. v Pančeve kubický meter vody stojí 66 dinárov, v Belehrade 75 dinárov a pod. Novinkou je aj to, že sme do účtu teraz započítali aj udržiavanie prípojok, ktorých správnosť sme doteraz kontrolovali každých 5 rokov. V novej cene táto služba je stanovená na 50 dinárov mesačne, čo je

jedným nakladačom a malý- studne. Nestačila kryť ani platy mi traktormi na odpratávanie zamestnaných, strovený elektricsnehu. ký prúd a kúpu chlóru. Zákazníci Videli sme, že na niektorých sa sťažujú na vyššiu cenu vody, úsekoch cesty boli veľmi klzké. ale nevedia, že to, čo teraz doNestihli ste načas reagovať na stávajú, je celkom iný produkt. takú rýchlu zmenu počasia, Voda je omnoho kvalitnejšia. alebo ide o čosi iné? V roku 2014 vláda – Klzké cesty bolo potrebné stanovila návrh posypať priemyselnou soľou, rozhodnutia o forna ktorú nemáme prostriedky. movaní ceny vody Je to príliš náročná investícia. a komunálnych sluTakou posýpkou posýpajú cesty žieb, ktorý bol tak iba vo veľkých mestách, ako je napísaný, aby cena napr. Belehrad, Nový Sad a ďal- uspokojila potreby šie. Podstatné je, že situácia všetkých zákazníbola stabilná. Nedostal som kov a dodávateľov. informáciu, že by boli nejaké Pri určovaní novej komplikácie. Občanom by som ceny vody sme teda poradil, aby si dávali väčší pozor prihliadali práve na počas námrazy. toto uznesenie. Do Aké ciele ste si vo VKP Elán novej ceny sú započítané platy zastanovili na tento rok? – Keďže sme v minulom roku mestnancov, ener- Pitná voda je nevyhnutná pre každého zakončili výstavbu továrne na getické výrobky vodu, v tomto roku nám v tej- a minimálna amortizácia. Do- výhodnejšie, zvlášť pre viacčlenné rodiny. Zvýšili sme ceny to súvislosti ešte zostalo dať aj iných našich služieb, ktoré sú do poriadku niektoré doklady v porovnaní s inými menšími a zvykať si na nový systém výobcami, ako je napr. Alibunár roby a dodávky pitnej vody. Náalebo Opovo, aj naďalej nižšie. sledkom tej nepripravenosti sa Aké máte plány keď ide ešte dakedy vyskytujú situácie, o nové investície? že vo vode cítiť chlór, čo však – V uplynulom roku sme donepresahuje povolený limit. končili prvú fázu inštalovania Analýzy vzoriek vody potvrdili, nových regulačných ventilov že voda z našej továrne na vodu a tohto roku očakávame, že zreje nízko mineralizovaná, vhodná alizujeme ďalšiu fázu. To sa nám na dennú konzumáciu. Jedným podarí, len ak získame potrebslovom – perfektná. né prostriedky z Pokrajinského Mnohí občania majú priposekretariátu pre poľnohospomienky k novej vyššej cene dárstvo, vodné hospodárstvo pitnej vody. Ako by ste to a lesníctvo, ktorý na tieto účely vysvetlili? môže vyčleniť do 20 miliónov – Cena vody sa koncom uplydinárov. Naša obec z rozpočtu nulého roka z 34 dinárov zvýšila vyčlení ďalších 10 – 12 miliónov na 66 dinárov za kubický meter V čistení chodníkov pomáhali aj dinárov, takže predpokladám, sami občania a vysvetľujem to nákladmi na že sa nám v tomto roku podarí filtrovanie vody, jej zmäkčovanie a pod. Každý, kto si kúpi nejaký teraz bol veľký rozdiel v cenách, zrealizovať aj ďalšiu fázu prác. nový stroj do domu, musí hradiť keď pre občanov platila jedna Okrem toho sa mienime venojeho údržbu. Tak aj údržba tohto cena a pre hospodárstvo iná, vať niektorým bežným prácam, systému stojí určité peniaze. dvojnásobne vyššia, čo nebolo o ktorých sa nedá povedať, že Doterajšia cena 34 dinárov bola správne. Podľa uznesenia po- sú kapitálne, ale v každom prínereálna aj pre ten predchádza- krajinskej inšpekcie cena pitnej pade sa budeme snažiť, aby júci systém výroby, ktorý spo- vody má byť rovnaká pre všet- sme všetky naše služby zlepšili číval v čerpaní vody priamo zo kých zákazníkov. V porovnaní a prispôsobili našim občanom. 3 /4838/ 19. 1. 2019

Ľudia a udalosti ŠÍDSKA OBEC V ROKU 2019

Realizácia plánov zabezpečí rozvoj Blaženka Dierčanová

Obci Šíd v uplynulom roku boli zakončené viaceré projekty. Udalosť, ktorá v tejto sriemskej obci poznačila rok za nami, určite je uvedenie do prevádzky továrne na spracovanie mäsa Srem Šid, ktorú po úspešnej privatizácii v auguste navštívil Zoran Semenović prezident Aleksandar Vučić. V tomto podniku pracuje 120 so sekretariátmi, ministerstvami, mimovládnymi organizáciami, zamestnaných. Po krátkej retrospektíve roka veľvyslanectvami a komesariá2018 zástupca predsedu Obce tom pre utečencov. Okrem toho Šíd Zoran Semenović vyjadril došlo ku kádrovým zmenám spokojnosť s prácou lokálnej a na miesta niektorých riaditeľov boli vymenovaní mladší odborsamosprávy a dodal: – Myslím si, že na rozdiel níci s elánom a novými ideami. od minulých rokov, v roku za Spokojný som s tým, ako sme nami prostriedky z rozpočtu realizovali projekty a početné boli správne rozvrhnuté. Lo- iné práce, i keď vždy môže byť kálna samospráva zakončila aj lepšie. Treba pripomenúť, že v minudesiatky projektov v spolupráci

lom roku bola zariadená priemyselná zóna a v tomto roku sa očakáva príchod nových investorov. Keď ide o plány na tento rok Semenović povedal: – Prioritou bude zakončenie priemyselnej zóny. Začiatkom februára jeden investor oznámil začiatok budovania podniku, pokým druhý investor koncom jari plánuje začať s prácou a plánuje zamestnať približne 100 ľudí. Tejto jari zakončíme inštaláciu vodovodnej siete v Ľube, čo znamená, že obyvatelia tejto osady konečne dostanú pitnú vodu do svojich domácností. Zásobovanie vodou plánujeme aj v dedine Molovin, avšak to nezávisí iba od našej obce, ale aj od iných činiteľov. Po dlhšom čase začneme s celkovou rekonštrukciou Základnej školy Branka Radičevića v Šíde a pokračujeme s druhou etapou

rekonštrukcie Základnej školy Sriemskeho frontu: do konca roka 2019 táto škola bude mať zatvorený bazén. Ako na záver uviedol, najdôležitejším projektom v tomto roku iste bude výstavba cesty Jamena (Srbsko) – Račinovci (Chorvátsko). V realizácii tohto projektu Obec Šíd získala podporu republikovej a pokrajinskej vlády, ako aj EÚ. Okrem toho bola uzavretá dohoda aj s Republikou Chorvátsko. Táto cesta má veľký význam, lebo vďaka nej by ožila aj táto oblasť Šídskej obce. Pripravený je aj projekt na vybudovanie obchvatu, lebo toho času cez dedinu denne prejdú stovky kamiónov a značne poškodzujú cestu. Všeobecne rok 2019 zástupca predsedu Obce Šíd Z. Semenović zhodnotil ako medzníkový v rozvoji tejto sriemskej obce.

KYSÁČ

Pochovávanie – ako doteraz Elena Šranková

dodnes sa im spomenuté služby nepodarilo prebrať, takže ich vykonávalo miestne spoločenstvo. Po zhromaždení občanov Ján Pálik podal demisiu na funkciu predsedu cirkevného výboru. Členovia tohto výboru potom organizovali podpisovanie petície, ktorou sa občania dožadujú, aby práce údržby cintorína

a zhromaždení občanov Kysáča v decembri minulého roka stredobodom pozornosti bola pálčivá otázka pochovávania zosnulých a údržby cintorína. Občanov vtedy informovali o možnosti, že pohrebné služby na kysáčskom cintoríne preberie novosadský Verejný komunálny podnik Lisje. Prítomní občania (okolo 300) sa na zhromaždení jednohlasne vyjadrili, že si prajú, aby správu, údržbu cintorína a pohrebné práce vykonával cirkevný výbor, a nie VKP Lisje. Treba pripomenúť, že cirkevný Cintorín výbor bol založený ešte v roku 2013, ale napriek a pochovávanie na dedinskom početným aktivitám ohľadom cintoríne v Kysáči zverili cirkevnépreberania pohrebných služieb ani mu výboru pre cintorín v Kysáči.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Kysáčsky dom smútku

Ako sa dozvedáme od podpredsedu cirkevného výboru Ondreja Marčoka, kysáčskeho farára, podpisovanie petície trvalo dva dni a nakoniec ju podporilo spolu 2 418 Kysáčanov. Petíciu 19. decembra 2018 odovzdali Zhromaždeniu mesta Nový Sad. Informáciu o svojej požiadavke, ako i jej zdôvodnenie poslali tiež

primátorovi Mesta Nový Sad, náčelníkom mestských správ pre všeobecné práce a pre komunálne práce, ako aj VKP Lisje. Odpoveď nateraz nedostali. Ako Ondrej Marčok uviedol, nateraz neprišlo k preberaniu pohrebných služieb zo strany podniku Lisje, takže sa v novom roku pochováva ako doteraz. Zdá sa, že nateraz nikto nemá odpoveď na otázku, ako to bude v budúcnosti. • ĽUDIA A UDALOSTI •

V BANÁTSKOM MESTEČKU INSITY

Výstava holubov a drobných zvierat Anička Chalupová

sobotu 12. a nedeľu 13. januára sa uskutočnila tradičná dvojdňová výstava drobných zvierat, holubov a okrasnej hydiny, ktorú usporiadalo Združenie drobnochovateľov Obce Kovačica – Spolok drobnochovateľov v Kovačici. Výstava prilákala milovníkov drobných zvierat, holubov a Na predaj bol aj tento krásokrasnej hydiny nielen z Kony kohút majiteľa Martina vačickej obce a okolia, ale aj z Lukáča z Kovačice Bečeja, Nového Bečeja, Dobriky svojej plemenárskej práce a ce, Ilandže, Središta, Vlajkovca, Časť horlivých drobnochovateľov, členov spolku, vďaka ktorým toto vyšľachtených kusov. Tentoraz Pavliša, Vršca, Orlovatu, Nového podujatie do svojich dejín zapísalo 52. ročník tradičnej výstavy posudzovacia komisia rozhodla Kozjaka, Banátskeho Karlovca, ročná výstava, podobne ako Jánovi Hriešikovi a Danielovi titul šampióna plemena udeliť Alibunára, Pivnice, Mihajlova, aj tá usporiadaná v minulom Hriešikovi z Kovačice, titul šam- živým exponátom majiteľov Bavaništa, Skorenovca, De- roku, bola na vysokej úrovni. V Nikoliny a Stefana Stankovcov z sieni Gymnázia Mihajla Pupina Orlovatu, Janoša Joa a Roberta bolo vystavených viac ako 600 Ereša zo Skorenovca. exponátov. Keďže výstava bola Sprievodným podujatím súťažného rázu, posudzovacia výstavy bola burza domácich komisia, ktorú koordinoval Lamiláčikov, ktorá prebiehala v zar Stančul z Pančeva, tajomník nedeľu v predpoludňajších posudzovacej organizácie Zvähodinách na nádvorí gymnázia. zu drobnochovateľov Srbska, Okrem exotických vtákov, rôzOkrasné zajačiky a pestrofarebnajlepším pestovateľom udelili nej hydiny, okrasných králikov né vtáčiky športové poháre a diplomy. a psíkov na stánkoch sa ponúOkrasné holuby pióna špeciálky získal holub kali aj rôzne klietky, liečebné Šampiónom plemena sa v majiteľa Ondreja Jarmockého z pomôcky, krmivá a pod. kategórii okrasných holubov Kovačice a šampiónom výstaOrganizáciu tohto tradičnéstali živé exponáty majiteľov vy sa stal bucharský Ondrej Jarmocký, majiteľ vysoko Krsta Lazarovho a Uroša Drn- bublák majiteľa Miša oceneného nemeckého bubláka darského z Dobanoviec, Vlada Petráša z Padiny. Vakareského z Debeljače, SteKráliky liblatu a iných prostredí. Podľa fana Matovića, Jána Sucháneka Súčasťou výstavy slov Michala Petráša z Padiny, a Emila Jonáša z Kovačice, ako boli aj králiky rôzpodpredsedu spolku, tohto- aj Janka Petráša z Padiny. nych plemien, ako Špeciálka bub- napr. belgický obor, lákov nemecký obor, franŠpeciálka bublákov cúzsky baran, noobsahovala arabské, vozélandský biely, franské, nemecké jed- kalifornský králik, novrkočaté, nemecké viedenský modrý, Medzi vystavovateľmi na burze boli aj dvojvrkočaté, buchar- veľká činčila a pod. manželia Dingovci z Pivnice ské a iné plemená toto Titul šampióna pledruhu holubov. Dip- mena tohto roku získal králik ho podujatia finančne podlom a pohár šampióna chovateľa Darka Mirča z Do- porila Obec Kovačica a ruky plemena sa tohto roku banoviec. k dielu priložili aj mnohí milovdostal chovateľom MiOkrasná hydina níci drobných zvierat, hydiny lošovi Vujićovi z PivniV kolekcii okrasnej hydiny a holubov z Kovačice, Padiny, Živé exponáty lákali najmladších návce, Gabrielovi Stanovi, chovatelia prezentovali výsled- Debeljače, Uzdinu a Samoša. števníkov • ĽUDIA A UDALOSTI •

3 /4838/ 19. 1. 2019

Ľudia a udalosti OPÝTALI SME SA STAROPAZOVČANIEK

Akým spôsobom vykurujete svoje príbytky? Anna Lešťanová

zime, keď zafúka severák a napadá sneh, teplá izba je pre každého z nás hotový poklad. Ako k pokladu, je však otázka, nad ktorou neustále uvažujeme, vždy v snahe zabezpečiť si najlepšie a najlacnejšie kurivo. Tentoraz o tejto téme hovoria tri Staropazovčanky.

kde trávim najviac času, mám vymurovanú veľkú kachľovú pec, ktorá keď sa zohreje, je veľmi dobrým zdrojom tepla. Je pravda, že ju treba denne čistiť a zakladať oheň, ale to pre mňa nepredstavuje veľkú záťaž. V kuchyni mám sporák a ten je zasa dobrý nielen na vykurovanie miestnosti, lež aj na varenie či pečenie jedál. Aj tu kúrim iba drevom a som spokojná.

a bolo čím účinnejšie pri vykurovaní. Hoci je už druhá polovica januára, zásoby dreva ešte máme a verím, že sa nám i po tejto vykurovacej sezóne niečo zvýši aj na ďalšiu zimu. V kuchyni máme sporák, ktorým vykurujeme aj dennú izbu, kým za pomoci plynovej pece vyhrievame ostatné miestnosti spolu s kúpeľňou. Takýto kombinovaný spôsob vykurovania nám celkom vyhovuje a nechceme ho meniť. Branka Rodićová: – U nás doma vykurujeme výlučne pomocou zemného plynu, čo predstavuje príliš veľký výdavok pre náš rodinný rozpočet počas zimných mesiacov. V dome máme zavedené ústredné

vykurovanie a každú zimu spočitujeme a kalkulujeme, či by iný spôsob vykurovania nebol lepší, teda lacnejší. Avšak aj zmena spôsobu vykurovania za použitia iného paliva predstavuje investíciu.

KRÁTKE SPRÁVY Báčsky Petrovec Anna Vareniová: – V našej domácnosti už celé roky na vykurovanie používame výlučne drevo a ani tejto zimy sme to nemenili. S takýmto spôsobom sme spokojní a čo je azda najdôležitejšie, naše miestnosti sú i v najväčšej zime príjemne teplé. V izbe,

Katarína Nímetová: – V našom dome vykurujeme dvomi spôsobmi – pomocou zemného plynu a polenového dreva. Čo sa týka dreva, vždy sa usilujeme zabezpečiť si ho čím skôr, už na jar alebo v lete, aby sa stačilo osušiť

Škola vyšívania. Členky Spolku petrovských žien toto zimné obdobie využili aj na to, aby mladším generáciám ukázali, ako sa žilo v minulosti. V zimnom období sa kedysi usporadúvali priadky, kde ženy a dievčence priadli a spoločne sa bavili. V súčasnosti tieto zvyky zanikli, a preto petrovské spolkárky počas zimných prázdnin v utorok 8. januára pre žiakov z Petrovca prichystali dielňu vyšívania a ručných prác. O túto diel-

POUGÁR

ňu sa najviac pričinila učiteľka vo výslužbe Drahotína Dorčová, ale aj iné spolkárky. Záujem o ručné práce prejavili nielen dievčatá, ale aj chlapci. V SPŽ ich privítali ako kedysi na priadkach a ukázali im aj techniku pradenia. Podľa slov predsedníčky SPŽ Márie Gašparovskej deti prejavili zručnosť už pri prvých stehoch na výšivkách a oboznámili sa aj s tradičnými vzorkami. Tie im vytrukovala Ružena Arňašová. J. Č-p

Juraj Bartoš

Bu-bu-bu, bubububu, buBU!

ie, nie, vážení, nezaúradoval tu žiaden tlačiarenský škriatok. Pri príprave textu pre dnešné bubnovanie sme proste – pst! z bezpečnostných dôvodov – udreli na bubon tichšie. Tak, aby pri zvukovej podobe zvuku bubna nebolo počuť na konci hlásku m. S cieľom odstrániť akúkoľvek asociáciu na zvukovú podobu slovka bum(BUM) vo význame výstrelu. Niežeby sme si – my pougári a ostatní radoví občania – neradi vyhodili z kopýtka. Alebo že máme toho bum-BUM už vyše hlavy po ďalších dvojnásobných Vianociach a Novom roku. Vec súvisí s významnou, keď nie

www.hl.rs

práve – ako vždy v takýchto prípadoch – najvýznamnejšou medzinárodnou návštevou v novších dejinách (o starých nehovoriac) našej krajiny (o štáte nehovoriac). Viete, ako... Ak len utorkový denník Blesk necigánil, pri priateľskej návšteve prezidenta priateľského Ruska Vladimira Putina priateľskému Srbsku, avizovanej na štvrtok 17. januára tohto histe-, pardon, historického roku, má/malo na každom priateľskom kroku sprevádzať päťdesiat (50) priateľsky naladených ruských príslušníkov ochranky alias Federálnej služby bezpečnosti. Takže dnes... Žiadne bum(BUM).

Informačno-politický týždenník

Istota je guľomet a my si tu teda dnes žiadne bumBUM dovoliť nemôžeme. Na rozdiel od trvale priateľsky orientovaného voči ministerským kreslám pána ministra Rasima Ljajića. Ktorého jedinečný počin v novšej histórii (o staršej nehovoriac) zaznel ako veľké BUM! Pán Ljajić pred Prokuratúrou pre organizovanú kriminalitu totižto zažaloval seba samého. Áno – sám seba! Keď sa už na to nepodujala naša (najúspešnejšia v dejinách od ich začiatku) tunajšia prokuratúra. Po tom, čo vždy a voči každému skutočnému i pomyselnému, resp. potenciálnemu sokovi spravidla priateľsky naladený Pán Poslanec a Pán odsúdenec a Veľký

Pán Majster Obštrukcie Vojislav Šešelj svojho parlamentného kolegu Pána Ljajića v priamom prenose z Národného divadla, pardon, z Národného parLamentu kvalifikoval ako vodcu drogového kartelu. Takže nie je vylúčené, že odteraz a navždy, ak tunajší občan, či už nezamestnaný, minister, kriminálnik, alebo hoci sám svätec bude chcieť odvrátiť akékoľvek obvinenie, bude musieť obviniť sám seba pred našou (od vzniku dejín nikdy nezaneprázdnenejšou) prokuratúrou, ktorá potom kedy-tedy, prípadne na Sv. Nikdy vyriekne ortieľ s konečnou platnosťou o našej/vašej bezúhonnosti. Bububu. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ZAUJÍMAVÝ FOTOPORTÁL

Virtuálna pamäť mesta Bratislava

Jaroslav Čiep

formácií s obrazovou databázou mapy. a historickým atlasom mesta Portál je zatiaľ ďaka projektu virtuálnej Bratislavy. Názov portálu vznikol len v testovacej pamäti mesta Bratislava spojením dvoch akronymov – podobe a jeho PamMap.sk môžete sa po- Pam pre pamäť a Map pre mapu,“ štruktúra a obzrieť, ako vyzeralo hlavné mesto vysvetlil pre médiá historik Juraj sah sa budú Slovenskej republiky v minulosti. Šedivý z Univerzity Komenského postupne zlepBratislavčania vytvorili teda uni- v Bratislave. „Návštevník si pomo- šovať. Určený kátny projekt – fotoportál, ktorý cou filtrov nájde, čo ho zaujíma. je širokej verejvás prenesie do dávnej minulosti. Napríklad, vďaka filtru ,materiál‘ nosti, ale vďaka Vytvorený je v štyroch jazykoch si môže selektovať len staré po- zaangažovaniu – slovenskom, anglickom, nemec- hľadnice alebo len audionahrávky historikov, archikom a maďarskom. Komplexný spomienok pamätníkov. Pomo- várov, pamiat- Severná časť Suchého Mýta v čase, keď ešte pamäťový portál vznikol v roku cou filtra ,miesto‘ si môže po- karov a ďalších nebolo rušnou križovatkou, ale príjemným zrieť fotografie odborníkov má promenádnym miestom pre ľudí. Okrem ulice, na ktorej ambíciu byť zá- Grassalkovichovho paláca zbúrali všetky budovy na pohľadnici približne z roku 1920 býva, cez ,čas‘ roveň špeciali- (pohľadnica bola odoslaná 4. augusta 1922) zistí, čo sa stalo zovaným portáv roku, v ktorom lom s vedeckým sa narodil on využitím. Encyklopedické heslá oblastí: záhlavia, filtrov a dátovoalebo jeho ro- aj metadáta k digitalizátom sú -kartografickej zložky. Záhlavie dičia. Cez filter autorizované a texty prechádzajú obsahuje základné informácie ,téma‘ si človek redakciou. Pri každom digitalizáte o projekte a možnosť prepínania môže nájsť na- je uvedený zdroj s reálnou signa- medzi jazykovými verziami. Filtre príklad písom- túrou pamäťovej inštitúcie alebo umožňujú vybrať si relevantné nosti a obrazový v prípade súkromných zbierok, dáta (pamäťové jednotky) pomocou ponúkaných kritérií (čas, Malebný pohľad na starý Prešporok okolo roku materiál k vino- ktoré nie sú zinventarizované, miesto, ľudia atď.), pričom filtre hradníctvu, ži- sú uvedené identifikátory digi1900 (digitalizát pohľadnice na oskenovanie sa môžu kombinovať. Relevantdovskej kultúre talizátu. poskytol zberateľ Július Cmorej) č i s t r e d ný m Tuná sa bezplatne sprístupňujú né dáta (pamäťové jednotky) je 2013 a prvá online prístupná školám. Filtre pritom možno aj laickej aj odbornej verejnosti digi- možné zobraziť dvoma spôsobmi: verzia bola zverejnená v roku kombinovať,“ uviedol Šedivý. talizáty historických prameňov k v databázovom alebo mapovom 2015. Portál vznikol takpovediac Pamäť mesta Bratislavy (Pam- dejinám mesta v nízkom rozlíšení, prostredí. Na prepínanie medzi ako vedľajší produkt pri príprave Map) je projekt, ktorého cieľom obvykle do 100 dpi. Záujemcovia nimi slúžia tlačidlá v záhlaví tejto 5-zväzkových dejín Bratislavy. je sprístupniť dejiny mesta a jeho o profesionálne výstupy môžu oblasti. V lokalizácii je možné Na portáli nájdete historické obyvateľov odborníkom aj lai- kontaktovať vlastníkov / správcov využiť funkčnosť Google Street pramene, ktorých digitalizované kom v modernej elektronickej prameňov, ktorí im digitalizáty View, ktorá poskytuje zaujímavé kópie poskytli rôzne pamäťové podobe. Cieľ chce dosiahnuť alebo originály môžu sprístupniť porovnanie dobovej a aktuálnej situácie. Okrem databázy prameinštitúcie, napr. Archív mesta Bra- vytvorením komplexného pamä- podľa ich vlastných pravidiel. ňov a historického atlasu má portislavy, Archív Pamiatkového úra- ťového portálu tál ambíciu byť do istej miery aj du SR, ale aj jednotlivci či rodiny, združujúceho encyklopédiou. Krátke odborné zberatelia Posoniensií, nadšenci a odborné texty texty nájdete k uliciam, ľuďom a pamätníci. Originálny pamäťový (encyklopédia) udalostiam z bratislavských dejín. portál www.PamMap.sk navrhol s digitalizátmi „Plánujeme zverejniť spolu asi Juraj Šedivý z Filozofickej fakul- rôz n o ro d ýc h 4 000 záberov profesionálneho ty Univerzity Komenského. S h i s t o r i c k ý c h fotografa Antona Šmotláka a miprispením Komunitnej nadácie prameňov k delovníka Bratislavy Mikuláša Gaža Bratislava, občianskeho združenia jinám Bratislavy, z 50. rokov 20. storočia. Portál je Historia Posoniensis, interneto- začnúc najstarstále otvorený pre dobrovoľných vého štúdia UI42, a najmä vďaka šími hmotnými spolupracovníkov alebo pre maspolupráci doteraz približne 60 nálezmi cez stajiteľov historických materiálov dobrovoľníkov sa podarilo portál ré písomnosti, Výhľad na podhradie zničené požiarom v roku k dejinám mesta, ktorí by boli rozbehnúť. A zároveň ho neustále novšie obrazové1913 (poskytol Juraj Šedivý). ochotní ich v zdigitalizovanej dopĺňať. Na začiatku roku 2019 materiály typu na PamMap.sk bolo zoradených pohľadníc a fotografií až po najPortál PamMap.sk sa chápe podobe sprístupniť všetkým 12 674 pamäťových jednotiek. novšie audio- a videospomienky len ako spoločná brána medzi milovníkom starého Prešporku. „Cieľom projektu je na jednom pamätníkov na nedávne desaťro- tými, ktorí vlastnia historické Aj jednoduché rodinné zábery mieste ponúknuť prepojenie čia. Zároveň má ambíciu sprístup- pramene, a záujemcami o ne. Pa- môžu byť veľmi zaujímavé,“ doencyklopedických textových in- niť historické aj rekonštrukčné mäťový portál pozostáva z troch plnil Šedivý.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

3 /4838/ 19. 1. 2019

Ľudia a udalosti S VLASTOU MAJORSKOU, MAJSTERKOU V PEČENÍ DOBOŠKY ZO STAREJ PAZOVY

Ďalší príbeh slávnej torty Anna Lešťanová

obošová torta je jedna z najznámejších tort na svete a najznámejšia torta v Maďarsku. Táto preslávená torta, ktorej málokto z nás

Vlasta Majorská na Vianočnom bazári 2018: Chutnej dobošovej torte počas sviatkov mnohí nemohli odolať

môže odolať, nesie meno podľa známeho maďarského cukrára Józsefa C. Dobosa. Ako sa uvádza v záznamoch, recept na dobošovú tortu vytvoril v roku 1884. O rok neskôr svoje dielo predstavil na národnej výstave a medzi prvými, čo ho ochutnali, bol aj rakúsko-uhorský cisár František Jozef s manželkou. Odvtedy sa táto sladká pochúťka preslávila po celom svete. Na spresnenie zopakujeme, že dobošová torta dostala meno nie podľa hudobného nástroja (doboš – bubon), ale podľa svojho tvorcu cukrára Dobosa. Predstavovať dobošovú tortu je azda zbytočné. Piškótové cesto plnené čokoládovým krémom, povrch poliaty karamelom už 25 rokov rada pripravuje i Vlasta Majorská zo Starej Pazovy. Nie je síce školená cukrárka, ale iste je šikovná gazdinka, ktorá si poľahky poradí i s touto známou lahôdkou. Ako hovorí, v ich rodine túto tortu robievala najprv jej svokra, no Vlasta si jej pôvodný recept neskôr

Dobošová torta v tvare knihy (foto: z archívu V. Majorskej)

trochu upravila podľa vlastnej chuti. Dobošová torta s 12 alebo 14 korpusmi je obľúbenou pochúťkou nielen medzi členmi Majorskovej rodiny, ale na nej si vždy radi pochutnajú aj ich príbuzní a priatelia. Keďže dobrý hlas ďaleko počuť, mnohí si potom začali objednávať, aby im Vlasta, ktorej je zhotovovanie tort a medovníkov svojráznym užitočným koníčkom, na svadbu alebo inú rodinnú slávnosť priniesla práve dobošovú tortu zo svojej kuchyne. „Podľa pôvodného receptu táto torta je okrúhla, no ja som

jej tvar celkom modifikovala so zámerom získať čím viac kúskov. V súčasnosti ju zhotovujem väčšinou v tvare obdĺžnika, ale aj v podobe napr. knihy, košíka, hudobného nástroja,“ vysvetlila naša spolubesedníčka. V uplynulých dvoch rokoch návštevníci veľkonočných a vianočných bazárov v Starej Pazove mali možnosť ochutnať dobošku, ktorú Vlasta pripravila a priniesla na podujatie. Všetci sa zhodli, že torta nielenže pekne vyzerá, ale aj chutí vynikajúco, o čom svedčí aj rýchlosť, akou kúsky zmizli z tácky.

DOBRÁ STRÁNKA SNEHU NA CESTÁCH

Banátska sánkovačka Vladimír Hudec

edávna snehová vlna v juhov ýchodnom Banáte priniesla asi desaťcentimetrovú snehovú pokrývku. To síce nie je mnoho, ale aj také množstvo snehu, ak sa neodstráni z cesty a chodníkov, môže spôsobiť problémy vodičom a chodcom. Zvlášť vzhľadom na skutočnosť, že cestári ani len nenakukli do Hajdušice a Jánošíka a že ani regionálna cesta Plandište – Alibunár nebola očistená, resp. nebola posypaná soľou, ktorá by urýchlila topenie snehu a tak obľahčila jazdu. Ako sa neúradne dozvedáme, podob-

www.hl.rs

ná situácia bola na všetkých lokálnych cestách a vo všetkých dedinách z územia týchto

dvoch obcí. Udupaný a klzký sneh sťažuje jazdu a spôsobuje problémy vodičom, ale predsa

bolo na tom aj niečo dobré. Neočistené cesty a šmykľavý sneh na nich je totiž priam ideálny na sánkovačku, čo viacerí rodičia pohotovo využili a svojim ratolestiam pripravili radosť. Aj tieto deti v Jánošíku boli šťastné, že im otec venoval čas a zobral ich na sánkovačku, ibaže spôsob, ktorý si zvolil, aj keď sa zdá originálny, je predsa len trochu nebezpečný. Jazdil však veľmi obozretne, takže nakoniec by sa dalo povedať, že aj vlk bol sýty, aj ovca celá. Podstatné je, že deti mali radosť zo sánkovačky a všetko prešlo v najlepšom poriadku.

Zimná idyla s autom

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

DEMOGRAFICKÉ POHYBY V HAJDUŠICI V ROKU ZA NAMI

Mortalita znovu prevýšila natalitu Vladimír Hudec

j vlani v Hajdušici mortalita dominovala nad natalitou. Je to veta, ktorú opakujeme už tridsať rokov, s cieľom zanechať písané svedectvo o nanajvýš neprajných demografických pohyboch na rozhraní dvoch tisícročí. Štatistické údaje boli aj vlani neúprosné. Vlani sa Hajdušičania rozlúčili so 16 spoluobčanmi a vari po prvýkrát, odkedy sledujeme túto problematiku, celkove umrelo viac príslušníkov iných národov ako príslušníkov stále väčšinových Slovákov. Aj to hádam svedčí o celkovom poklese počtu Slovákov v tejto juhobanátskej dedine. Vlani sa totiž so životom rozlúčili piati Srbi, traja Macedónci, jeden Róm a siedmi Slováci. Spolu 5 mužov a 11 žien. Dvaja vlani zosnulí Hajdušičania boli v pomerne mladom veku (62 a 64 rokov). Ďalší šiesti umreli vo veku 71 až 80 rokov a v deviatom desaťročí svojho života (81 až 90 rokov) zomreli piati. Najstaršia medzi nimi bola

Milinke a Stevovi Kalnakovcom sa po dcérach Ivane a Lane vlani narodil aj syn Mateja

92-ročná Zorka Čolakovićová a najstaršia Slovenka bola 82-ročná Katarína Macháčová. Na druhej strane vlani sa novorodeniatku tešili v šiestich hajdušických rodinách, a to trom chlapcom a trom dievčatám. Narodili sa Mateja, Stefan, Luka, Helena, Nevena a Kata-

O PRVÝ ODBER KRVI v tomto roku v Hložanoch prejavilo záujem 27 občanov. Pracovníci Ústavu pre transfúziu krvi odmietli dvoch darcov zo zdravotných dôvodov, takže v pondelok 14. januára v suteréne domu kultúry krv darovalo 24 mužov a 1 žena (Zdenka Parkáňová). V tomto kontexte treba pripomenúť, že vlani veľký počet Hložančanov odišiel za prácou na Slovensko. Sú tiež názory, že predchádzajúci ranný termín bol výhodnejší než terajší (od 11.00 do 13.00). Nasledujúci odber krvi v Hložanoch zrealizujú 15. apríla. Vlani hložianski darcovia v štyroch akciách poskytli úhrnne 110 balíkov najvzácnejšej tekutiny (v januári 33, v apríli 30, v júli 28 a v decembri 19). J. B. • ĽUDIA A UDALOSTI •

rína. Jedno dieťa sa narodilo v čistej slovenskej rodine, jedno v srbskej, pokým ostatné štyri sú v národnostne zmiešaných manželstvách, z čoho dve majú aj slovenský pôvod. Trom manželským párom je to prvé dieťa, dvom druhé a malý Mateja Kalnak je svojim rodičom Milinke

a Stevovi tretie dieťa. Svoju lásku vlani pred matrikárom korunoval iba jeden snúbenecký pár, ktorý zostal žiť v dedine. Predsa nemožno povedať, že sa nové manželstvá vôbec neuzavierajú, ibaže nová doba so sebou priniesla aj nové móresy. Totižto mladí ľudia dnes sobáš nepovažujú za až taký nevyhnutný predpoklad spoločného života. V súlade s tým v Hajdušici spoločnou cestou životom bez sobášu vykročili ďalšie tri páry. Z toho dve žijú v dedine a už sa tešia aj novorodeniatku a tretí pár žije mimo dediny. Povedzme ešte i to, že sa dve dievky z Hajdušice vydali mimo dediny, jedna do Jánošíka a jedna odišla žiť do Belehradu, kde už dlhší čas pracovala. Na záver povedzme aj to, že sa ďalší mladí Hajdušičania, medzi nimi aj jedna rodina s dvomi malými deťmi, odsťahovali za prácou na Slovensko, takže toho času ich tam je už viac ako 50. Čas ukáže, či tam zostanú natrvalo, alebo sa predsa rozhodnú vrátiť do rodnej dediny.

– VIANOCE SÚ VEČNÉ, to nie je iba deň, keď ich my oslavujeme, − prihovoril sa na úvod koncertu duchovných piesní Ján Nvota, vítajúc zároveň hostí, ženský spevácky zbor z Nového Sadu a prítomných v petrovskom baptistickom kostole v sobotu 12. januára. Večierok sa niesol vo vianočnom duchu a dojímavý prednes zborového spevu pôsobil uvoľňujúco, vznešene. ah 3 /4838/ 19. 1. 2019

DETSKÝ KÚTIK

Ivetka Hlavčová, 3. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

Škola volá

Ma xi m P i v n i i l i á n Pa p ,š ca

Ema Papová, štvrtáčka, ZŠ T. G. Masaryka, Jánošík

Zimné prázdniny už prešli. Žiaci sa vrátili do školských lavíc. Prázdniny prišli vhod, ale aj na návrat do školy sa deti iste tešili. Chýbala im tá jedinečná spoločnosť spolužiakov a kamarátov, veselá nálada a smiech, ktoré možno zažiť iba v školskom ovzduší. O škole majú deti rôzne predstavy. V porovnaní s klasickou školou by chceli rôzne zaujímavé zmeny. Bola by to škola iná a pre žiakov pútavá a nezvyčajná. O jednej takej škole sa píše aj v tomto Kútiku. Vydarené výkresy sú spomienkami na sviatky a na hry so snehom.

kô l k a

Ideálna škola v mojich predstavách Tak ako všetci, aj ja chodím do školy každé ráno. Ale ak sa ma niekto opýta, ako by podľa mňa škola mala vyzerať, tak by som mu povedala. Chcela by som, aby sme do školy chodili každý druhý deň. Priala by som si, aby sme v škole jedávali iba pizzu. Najviac by som chcela, aby sme cvičili vonku na dvore a aby sme sa nemuseli prezliekať do cvičiacich úborov. Aj čo by som niektoré veci v škole vymenila, moju pani učiteľku nie, chcela by som, aby zostala tá istá v ideálnej škole v mojich predstavách. Mia Majerová, 3. a, ZŠ Jána Čajaka, Báčsky Petrovec

Katuša Saňa Melichová, piatačka, ZŠ T. G. Masaryka, Jánošík

Danie l ZŠ T. Kotuľač, p G . Ma Jánoš s a r y k i at a k , ík a,

Diana Zagorcová, päťročná, škôlkarka, Pivnica

www.hl.rs

iatak , pek , p a, u S y n De r yk . M as a ZŠ T. G Jánošík

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK •

Obzory

Z obsahu Z nudy sa rodí hra a zábava

str. 3

Alebo proste – človek skutkov str. 4 – 5

Nový Sad 19. 1. 2019 Ročník XXXVI Číslo 1/412

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

Nedopovedané dejiny slovenskej Bajše str. 6 – 7

INTERVIEW

MIROSLAV BENKA, REŽISÉR A VŠESTRANNÝ UMELEC

Dobro a sny nad rovinou Anička Chalupová

iroslav Benka zo Starej Pazovy patrí medzi najvýznamnejších dolnozemských multimediálnych umelcov. Ide o autentickú a silnú režisérsku osobnosť, tematicky všestrannú a neustále vernú svojej jedinečnej poetike. Okrem réžie, scenáristiky, dizajnu, produkcie a pedagogickej práce venuje sa novým umeleckým aspektom, rozvíjaniu a obohateniu ﬁlmovej reality. So snahou pripomenúť stav, že nič nie je nemožné, pustil sa do réžie hraného ﬁlmu Sny Martina Jonáša. Myslíte si, že treba len sledovať naše sny a že všetko, čo si vymyslíme, nás posúva k tomu, k čomu sme predurčení? – Áno, aj nie. Obrazotvornosť a intuícia sú veľmi dôležité, avšak sny treba často zmaterializovať, aby sa z nás nestali iba snilkovia. K tomu však potrebujeme motiváciu, kreativitu, študióznosť, logiku, sebaorganizáciu a zmysel organizovať iných ľudí, pracovitosť, vytrvalosť, trpezlivosť, dôslednosť, pripravenosť skúmať a zmysel prekonávať prekážky, taktiku a ekvilibristiku a nadovšetko – vieru vo svoj jedinečný vnútorný svet. Na tejto zložitej ceste mnohí stratia nádej, sebaistotu, nenájdu svojbytnosť, prehrajú boj... No predsa, keď sa stretnú Dobro a Sny nad rovinou, ako u Jonáša, vedia aj víťaziť. Čiastočne vo vašej otázke implicitne ste uviedli i pokus o moju odpoveď.

Ste všestranným umelcom v záujme prestíže, v záujme vlastných umeleckých ambícií. Dlhé roky uplatňujete osobitný štýl komunikácie, ktorým získavate istú prevahu vo formovaní názorov, úsudkov a svojských analytických záverov. Spokojní ste so svojou osobnosťou? – Som mysliaci človek a keď niečo vidím otočené na hlavu, čo vonkoncom nemá žiadny zmysel, nemôžem s tým súhlasiť. I keď sa na prvý pohľad môže zdať, že určitý problém sa ma netýka priamo, nedá mi to, aby som nereagoval a nevyslovil svoj názor. Chcem veriť – pre všeobecné dobro! Sú ľudia, ktorí tomu, žiaľ, často nerozumejú, jednoducho im nie je dané. Preto sa nikdy nedozvedia svätú pravdu. Sme nedokonalí boží ľudia a rozumiem im. Takí najčastejšie

Miroslav Benka (foto: Martin Labát)

,otvorili oči’, že ma poučili, v tom najlepšom prípade, že ma osvietili svojou mysľou, svojím dielom.

svojou osobitnou výtvarnou poetikou, vytvoril svoj vlastný ,jonášovský svet’ na čo majú len tí najväčší!

Čo vás po rôznych divadelných a televíznych réžiách oslovilo a prečo ste sa rozhodli sﬁlmovať práve osobnosť Martina Jonáša, dolnozemského barda kovačickej insity? – Martin Jonáš je jedným z nás, málopočetných Slovákov na Dolnej zemi, ktorý si zaslúži, aby sme si na neho spomínali a boli hrdí – je to ten najväčší z nás. Tak vo svojej mysli, ako aj vo svojom kumšte, Staršieho Jonáša stvárni Petrovčan Ján brilantnom výBrna krese, farbe, v majstrovskej musia ustúpiť a rešpekto- kompozícii svojich obrazov, vať názor tých, čo sú v tom najmä v tom autochtónnom doma. Sám som pripravený vnútornom svete! Dostal sa a veriť v iných ľudí, veriť v iné predstavil sa so svojím dielom názory, byť im vďačný, že mi takmer v 50 štátoch. Prerazil

Aké boli vaše postrehy a ako hodnotíte to všetko, čo vás opantalo pri spracovaní a najmä vytváraní tohto divácky vďačného a žánrovo chytľavého filmového príbehu? – Jonášov jedinečný svet navrstvený našou bohatou tradíciou priam dýcha vtipnosťou, dobrotou a ľudským teplom. Kde vznikal tento film a podľa čoho ste si vyberali herecké obsadenie? Kto stvárňuje roly? – Vďaka Jonášovej tvorbe a môjmu detstvu film vznikal v rodine, v ktorej som vyrastal, v mojej imaginácii, v našom ľude, v Kovačici, v Jonášovom dome, v Padine, Pazove, Bielom Blate, vo Vilove, v Loku, Idvore... Jonáša starca stvárni debutant Ján Brna, ktorý sa maliarovi neuveriteľne podobá, pokým Jonáša ako malého chlapčeka stvárni

INTERVIEW

19. 1. 2019 • 3 /4838/

Darko Povolný. Je tu aj Novak Bilbija, herec Srbského národného divadla z Nového Sadu, a svoj sľub, že budú vo ﬁlme účinkovať, dali mi aj herečky Neda Arnerićová, Mira Banjac

kvôli nedostatku prostriedkov ho nebudeme môcť zakončiť. Najmä, že prídeme o tieto scény, ktoré by mali byť, dovolím si to povedať, biblické a ktoré by obohatili samotného Jonáša ako umelca, kovačickú insitu a mesto Kovačicu, v ktorej sa v podobe Márquezovského Maconda z románu Sto rokov samoty skrýva metafora pre naše celoslovenské etnikum a naše umenie vôbec. Ide najmä o poslednú scénu umierania Martina Jonáša, ktorá sa prelína so scénami v exteriéri, špeciálne vystavaných kulís ,ﬁlmovej dediny’maľovania kostola uprostred dediny, kovačických domov, ktoré sa umývajú v daždi a v pôvodných farbách, v ktorých sa Rolu mladučkého Martina Jonáša vo ﬁlme stvárňuje Darko Povolný z Padiny na člnoch vezieme k (foto: Michal Domoni-Lakatoš) tomu druhému koncu pobrežia. Pobrežia života a smrti. Pobrežia, (i keď počujem, že je vážne z ktorého zachovávame určitý chorá), česko-slovenský herec nadhľad nad osudom našich Marko Igonda a ďalší. predkov, obyčají, umenia, nad

Z OSOBNÉHO PREUKAZU MIROSLAVA BENKU Scenárista, režisér, herec, dizajnér a pedagóg. Narodil sa 22. apríla 1956 v dedinke Ašanja vo Vojvodine, v Srbsku, v slovenskej rodine. Vyštudoval odbor dizajn na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Novom Sade (1977), herectvo na Akadémii umení v Novom Sade (1983) a réžiu na Fakulte dramatických umení v Belehrade (1988). Režíroval viac ako 70 divadelných predstavení, ako aj rôzne televízne programy, dokumentárne ﬁlmy, hudobné klipy, rozhlasové hry a multimediálne programy doma a v zahraničí. Prednášal ako hosťujúci profesor na VŠMU v Bratislave (1991 – 1992) a na International university v Belehrade / Novom Pazare (2004 – 2008), pôsobil vo funkcii interného režiséra a umeleckého šéfa v Mestskom divadle v Žiline a vo funkcii riaditeľa a umeleckého riaditeľa v Národnom divadle Sterija vo Vršci, a selektora a umeleckého riaditeľa juhoslovanského divadelného festivalu Vršacká divadelná jeseň. Jeho inscenácie boli zaradené do programu popredných divadelných festivalov: BITEF (Belgrade International Theatre Festival) v Belehrade (1991 a 2004), Sterijino pozorje v Novom Sade (1995 a 1998), divadelný festival MESS v Sarajeve (1991 a 2006), EX PONTO v Ľubľane (2006), záhrebský festival Týždeň tanca (1991), Juhoslovanský divadelný festival v Užici, Festival inscenácií slovenských hier v Prešove (1994 a 1995), Divadelná Nitra (1992 a 1995), Kotor art (2012), Herceg Fest v Herceg Novom (2013), ako aj do programov ďalších festivalov v Rakúsku, Egypte, Fínsku, Nórsku, Iráne, Rumunsku, Maďarsku, na Slovensku a v bývalej Juhoslávii. Výrazným znakom jeho poetiky je fyzické divadlo (SOS, Mäkké sny – Soft Dreams, Panem et Circenses – Chlieb a hry) – v takmer všetkých inscenáciách sa prejavil aj ako autor výtvarného riešenia. Predstavil sa aj na Svetovej výstave scénického výtvarníctva na Quadrienalle v Prahe. Okrem toho vystavoval v galérii Ours v Prahe, Galérii Progres v Belehrade, Yustat – Bienále scénického dizajnu, v Múzeu umenia a remesiel v Belehrade a na Trienále divadelnej scénograﬁe a kostýmov v Novom Sade. Za svoju umeleckú činnosť získal početné ceny a uznania.

v strižni, keď spájate pohyb, obraz so zvukom, s ruchom, keď zvuku dávate volúmen, keď obrázkom dávate zmysel, oživujete samotné scény, keď ﬁlmovému materiálu vdýchnete život.

20/II

Čím je podľa vás réžia filmu taká výnimočná? – Na rozdiel napr. od divadla, vo filme môžeme vidieť najdrobnejší nerv, ktorý zahrá pod okom a prezradí tú pravú emóciu vášho – nášho hrdinu, prezradí nám pravdu. Opantajú nás najskrytejšie emócie, panónska priestrannosť, hmlisté rána a ružové súmraky. Vďaka filmovému strihu pospájame nespojiteľné a v jeho zážitkovosti sa dostaneme k Novému svetu. Na ktorú scénu filmu ste z pozície režiséra najviac hrdý? – I keď sú nakrútené dobré scény, žiaľ, ešte stále nemáme byť na čo hrdí. Film je nedokončený a ťažko mi je odpovedať na túto vašu otázku. S prostriedkami, ktoré som mal, a s ochotou dobrých ľudí nakrútili sme iba tretinu filmu. Scenár je obsiahly a nabitý silnými, antologickými scénami. Žiaľ, obávam sa, že

Scéna z nahrávania ﬁlmu o Martinovi Jonášovi v Kovačici

touto našou plodnou, blahodarnou vojvodinskou rovinou a nás samých – Slovače ako takej. Aká bola vaša predstava o ﬁlme na začiatku nakrúcania a ako ste spokojný s tým, ako sa vám ju doteraz podarilo splniť?

– Všetok nakrútený materiál je veľmi vydarený. Posúvaním v práci som postupne pochopil, ako sú dni krátke, a v podstate, koľko ešte nám treba času, prostriedkov a ﬁlmového materiálu na dokončenie ﬁlmu. Však pravá radosť je práca so samotným hercom, keď z neho vykúzlite tie najzložitejšie emócie. Najmä

Aký je váš najsilnejší dojem z natáčania? – Najsilnejší dojem bol, keď som uvidel, že sa zvolený tím postupne uvoľňuje v dobrom zmysle a čoraz viac ho opantáva kreativita, radosť z práce – dobrá nálada. To je ten pravý znak, že sme na správnej ceste. Zaujala ma účasť, ochota a obetavosť Kovačičanov, Padinčanov, Bieloblatčanov, Pazovčanov a iných, ktorí nám štedro pomáhali v samotnom ﬁlmovaní. Prečo by obecenstvo malo mať záujem pozrieť si tento ﬁlm? – Preto, že hovorí o nás, že nám ponúka zrkadlo, v ktorom si uzrieme našu pravú tvár...

RECENZIA

HLAS ĽUDU • OBZORY

Z nudy sa rodí hra a zábava

(Zoroslav Jesenský: Sedel som raz na múriku. Báčsky Petrovec : SVC, 2017) Zuzana Čížiková

stavenia sa dieťaťa a odkaz sa buduje na jeho bezprostredných zážitkoch a zažitých vnemoch, čím sa táto poézia malému čitateľovi nevtieravo, ale pritom bytostne privráva. Túto skutočnosť zvlášť vyzdvihujeme, lebo sa tým Jesenský odkláňa od stereotypu v básnení pre deti o prírodných a zvieracích témach a uprednostňuje konkrétny žitý svet detí. Sympatické na tom je, že tematizuje aj nízke fyziologické potreby (básne Sedel som raz vo vani, Sedel som raz na záchode), ale je to s citom a mierou (napr. vynechaným slovom: každý deň utierať... (s. 16) alebo obrazne: iba keď sa mi spod zadku / vykradli dve-tri bublinky. (s. 26), subtílne a humorne, ako napríklad pôsobí aj kontrast sedenia na záchode s uvažovaním o slobode: Sedel som raz na záchode, / kým sa vonku lialo. / Premýšľal som o slobode: / prečo jej je málo? // Celý život takto žiť? / Každý deň utierať... / O slobode iba sniť?“ (s. 16), čo malému príjemcovi pootvára dvierka aj do zložitejších (na osi vysoké – nízke, profánne – vznešené) životných skúseností, ktoré zatiaľ percipuje iba na úrovni vlastných potrieb. Humor je poznávacím znakom všetkých básničiek, detský subjekt básne reaguje na svet vôkol seba, napr. v poslednej básni „visenie na ohrade“ je aktivitou pozorného vnímania; do básne sa dostáva celá plejáda osôb, zvierat, vecí, ktoré si dieťa všíma a uzaviera

Jesenský pritom nezabúda na primárne charakteristiky poézie pre deti (rytmickosť a jej tvorivé narúšanie, eufonickosť a slovnú hru, vtipnosť nápaditosť, trefnú pointu a pod.), pridáva k tomu dynamickosť a príbehovosť na úkor obraznosti, vyhýba sa ustáleným frázam, ale aktualizuje významové konotácie napr. frazeologických spojení, čo napr. detským príjemcom nemusí byť dešifrované na prvé čítanie; ako príklad uvedieme báseň Sedel som raz na zadku, čo sa dá vnímať aj ako metafora nečinnosti a zápecníctva, kde sa každá strofa končí malou pointou, ktorá do básne vnáša dynamiku a podporuje jej estetické pôsobenie, napr.: Sedel som raz na zadku / okopával záhradku / pohľadom., a tak až po vtipný záver: Prečo sedím na zadku ?/ Zodpoviem vám otázku. / Nie je v tom až taká veda: / na predku sa sedieť nedá. Okrem humoru a hry básnik používa i nonsensové prvky, napr. v básni Sedel som raz na streche usúvzťažňuje akciu detského hrdinu (príprava leča na rozhorúčenej streche) s jazykovou hrou (v otázkach psíka: A lečo? – Ale čo?) a latentnou edukáciou o význame tohto slova. Ludickosť básne formálne umocňuje žánrovou hybridizáciou (kombináciou veršov, receptu, pracovného postupu a prozaického textu) a celkovou karnevalovou atmosférou. Namiesto očakávaného odporúčania knihy malým čitateľom, resp. ich rodičom v podobe napríklad takejto formulácie: Jesenského zbierka básní pre deti Sedel som raz na múriku prináša svojou tematicko-motivickou rovinou i formálnym zvládnutím rytmických zákonitostí veršovania pre deti výrazný posun v básnení pre deti u nás a predstavuje ďalšiu peknú a zábavnú knihu pre malých čitateľov, ktorú sa oplatí prečítať; dovolím si recenziu zakončiť (inšpirovaná prototextom) trochu inak: Sedela som na múriku, hltala som poéziu, volali ma na muziku, volila som teóriu... tra-la-la....

21/III

slovenskej vojvodinskej literatúre pre deti a mládež už niekoľko desaťročí prevládajú prozaické žánre, s dominanciou príbehovej prózy pre mladšie vekové skupiny. Preto je každá nová zbierka poézie pre deti vítanou publikáciou. Vo svojej prvej zbierke poézie pre deti Sedel som raz na múriku Zoroslav Jesenský (1956), ktorého v oblasti literatúry poznáme predovšetkým ako prozaika a redaktora detského časopisu Zornička, sa prezentuje ako vnímavý a talentovaný autor aj veršov pre deti. Poézia pre deti je žánrovým osviežením jeho tvorivého opusu a predstavuje aj prínos do našej v podstate chudobnej básnickej produkcie pre deti. Vydanie môžeme vnímať ako cyklus zložený z 11 básní na tému detskej hry, výmyslu, zábavy, ktoré sa rodia z nudy: Sedel som raz na stoličke, / nudil som sa hrozne. (s. 10) alebo: Sedel som raz pri stole, / nemal som čo robiť. (s. 21) Už samotné iniciálne sloveso v názvoch básní – sedel som ukazuje navonok na statickosť detského subjektu básne, ktorý však svoju fyzickú nehybnosť nahrádza bystrou mysľou či aktívnymi zmyslami (najvýraznejšie v básni Sedel som raz na zadku), kým príslovka raz implikuje príbehovosť básní. Statické sloveso sedieť sa v poslednej básni zmení na visieť, čím sa narúša „monotónnosť“ cyklu a báseň Visel som raz na ohrade ho trefne zakončuje. Autor tu postrehol výraznú zmenu v živote súčasných detí, kde sa oproti „lietaniu“ po uliciach a tradičných hrách na otvorenom dnešné dieťa mení na „domaseda“ s nejakou technickou vymoženosťou poruke či v ruke (napr. v básni Sedel som raz vo vani je to tablet) a subtílne to zdieľa aj malému čitateľovi. Dieťa v jeho básňach je pritom akosi vnímavejšie na veci okolo seba, všíma si, pozoruje, analyzuje, uvažuje, premýšľa... Básničky evokujú práve tieto chvíle za-

Naša malá ulička / plná drakov, zázrakov, nadväzujúc asociačne na spozorované stroje, resp. na kombajn značiek Zmaj, Claas, či Jano Dýra, / New Holland, či – Titanik?, funkčne využitých aj na vtipnú slovnú hru, napr. permutácia značky traktora či „draktora“ John Deere na Jano Dýr. Jesenský sa snaží odpútať sa od tradičného veršovania pre deti; témy a motívy sa pohybujú od tých v detskej poézii známych (ako tma všetko zje a ako sa v tme aj malý hrdina stratí v básni Sedel som raz v noci), až po invenčné a detským aktuálnym svetom inšpirované (Sedel som raz vo vani), kde sa napríklad pracuje so zvukovou zhodou a slovnou hrou (googliť na internete – gooblinky ako bublinky vzduchu, ktoré analogicky so subjektom básne vydáva tablet na dne vane). Môžem povedať, že aj formálne básničky nadväzujú na tradičné veršovanie pre deti, kde dominuje pevná veršová organizácia so štvorveršovou strofou, so šesť-, sedem- či osemslabičným veršom, s trochejským metrom a striedavým či združeným rýmom, čo sa aj v literárnom vývine aj z ontogenetického hľadiska potvrdilo, že ide o vhodnú a deťom primeranú veršovú formu. Jesenský ju však nedodržiava programovo (strofy sú aj dvoj-, troj- či päťveršové a verše trojslabičné) a práve jej obmeny predstavujú inovovanie ustáleného veršovania pre deti, napr. presahom, ktorý je aj významovo zaťažený: Sedel som raz na zadku / okopával záhradku / pohľadom. (s. 18) Nejde tu len o veršovanie s naivnými a náhodnými súvislosťami, ale spravidla s logicky a postupne sa vyvíjajúcimi motívmi, ktoré spejú k vtipnej pointe, napr. v básni Sedel som raz v pivnici detský hrdina smúti nad svojimi žiackymi neúspechmi, ale zaúraduje fantázia: Najprv som zmeravel, / potom: ľudia, hroch!, až vybehne z pivnice: Žaba dolu zostala / tá studenej krvi / v úteku z pivnice // konečne som prvý! / Yes!!! (s. 24).

I NT ERV IE W

19. 1. 2019 • 3 /4838/

SLOVENČINÁR, VŠESTRANNÝ OCHOTNÍK A PUBLICISTA VLATKO MIKSÁD

Alebo proste – človek skutkov Juraj Bartoš

oznáme sa „celú večnosť“ ešte od študentských čias v Bratislave, kde Vlatko Miksád (narodený v Iloku 1957) úspešne skončil štúdium slovenského jazyka a literatúry (1984). Spoločne sme pripravovali večierky a programy študentov z vtedajšej Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie, dokonca sme spolu aj bývali, takže sme si, prirodzene, pri rozhovore – takmer pred ce-

22/IV

Študent (1979)

lým rokom – v jeho rodinnom dome v Iloku, nevykali. Môjho spolubesedníka krášli priamosť v komunikácii, zvedavý duch, dôkladnosť, dobrosrdečnosť a pracovitosť. Prítomný text neposkytuje vyčerpávajúce biograﬁcké údaje, skôr iba naznačuje jeho rozmanitú činnosť na osvetovom, kultúrnom a spoločenskom poli. Vlatko Miksád sa podieľal na vzniku dvoch vzácnych publikácií (spolu s Ružicou Černou a Ratkom Sudeckým): Slovenské Divadlo v Iloku 1914 – 2008 a Slovenský národný dom v Iloku 1952 – 1997 – 2014 (v oboch sú texty paralelne v slovenčine a chorvátčine). Roku 2014 vydal zbierku vlastných divadelných predlôh (prevažne dramatizácií rozprávok) pre deti Príbehy za oponou. Vyoral hlboké brázdy aj ako aktívny člen ilockého Slovenského kultúrno-osvetového spolku Ľudovíta Štúra: bol jeho predseda (2006 – 2008), tajom-

ník, podpredseda, člen správy, predovšetkým ale hudobník, režisér divadelných inscenácií a organizátor kultúrno-zábavných programov. V istom období bol zapojený aj do práce orgánov Miestneho spoločenstva a roku 2007 sa stal predsedom Rady slovenskej národnostnej menšiny pre mesto Ilok. Miksád je laureátom Ceny Samuela Tešedíka za rok 2016 – za mimoriadnu voľnočasovú činnosť vyvíjanú pre deti a mládež v slovenských komunitách v zahraničí. Získal ju predovšetkým, ako sám hovorí, za to, že nacvičoval divadlá s deťmi v škole a mimo školy takmer všade, kde pôsobil ako učiteľ. Zo skromnosti vlani len mimochodom spomenul, že daroval krv 108-krát a začiatkom novembra 2018 sa nám dostala pekná správa (pozrieť text v rámiku), svedčiaca o jeho šľachetnosti. Vlatko, kde si doteraz pracoval, kde a čo robíš teraz? – Teraz pracujem v Iloku v Základnej škole Julija Benešića (v pondelok a piatok) a v Strednej poľnohospodárskej škole (v stredu a vo štvrtok) a v utorok odchádzam do ZŠ v Soľanoch. Každý pondelok cestujem aj do Osijeku a donedávna som pracoval aj vo Višnjevci pri Osijeku. Prvé pracovné miesto mi bolo v Jelisavci, potom som vyučoval v Markovci Našickom a v Našiciach. Keď sa uvoľnilo miesto pre slovenčinára v Lugu, priatelia ma pozvali, a tak som tam (a v Suseku) pracoval zo desať rokov, ešte aj počas vojny. Nerobil si stále iba v školách... – Počas vojny do Vukováru prišli vojaci ženijného práporu UNTAES z Daruvárskej oblasti a potrebovali tlmočníka. Počuli, že ovládam slovenčinu, chorvátčinu a angličtinu, tak ma zamestnali ako tlmočníka v ženijnom prápore. Roku 1998 slovenskí vojaci skončili misiu a vybavili mi zamestnanie v misii OBSE, ktorá práve prichádzala. Pre nich som pracoval štyri roky a potom som sa zamestnal v ZŠ v Iloku, ale iba na tretinu pracovného

Publicista (2014)

– Vždy to akosi bola Matica slovenská v Iloku. Máme tiež Mestskú radu slovenskej menšiny a Župnú radu na Vukovársko-sriemskej župe. V nej sú Slováci z Radoša, Solian a z Iloku. Si možno členom niektorej z nich? – Nie, ale bol som predsedom Mestskej rady počas dvoch štvorročných mandátových období, potom som to vzdal jednak následne množstvu povinností, jednak z dôvodu medziľudských vzťahov. Počas posledného mandátu sme s Dr. Darkom Ďuricom, ktorý tiež vyučuje v strednej škole, robili nábor, akciu na zapisovanie detí na hodiny slovenčiny, aby sa v strednej škole mohla začať výučba slovenského jazyka, čo sa nám aj podarilo. Ako sa rodičia celkove stavajú k otázke výučby slovenčiny? – Všetci hovoria, že sa aj oni učili slovenčinu, takže sa učia aj ich deti. Voľakedy bolo viac žiakov, ktorí chodievali na hodiny slovenčiny a zapájali sa aj do činnosti Matice slovenskej ako folkloristi, divadelníci atď. Už sa veľmi nad tým ani nezamýšľam, vidím, že to je boj s veternými mlynmi. Pracoval si vo viacerých pro-

času; toľko som aj zarábal a bol som z toho nešťastný, lebo z tretiny platu sa žilo veľmi ťažko. Postupne sa počet hodín slovenčiny zvyšoval, chodil som po rodinách a nahováral rodičov, aby zapísali deti na slovenčinu, presviedčajúc ich, že to pre ne bude výhodné. Potom som sa z iniciatívy poradcu Andriju Kurica dostal aj do Solian, kde nemal kto pracovať; sú tam fakultatívne hodiny slovenčiny pre žiakov 1. až 8. ročníka. Tri mesiace som cestoval svojím autom na vlastné náklady. Potom ma vtedajší predseda Matice slovenskej v Soľanoch Samuel Ožvát zaviedol k starostovi Okresu Vrbanja, ozrejmil mu situáciu a okres mi prostredníctvom MS Soľany ďalej uhrádzal cestovné. Až kým sa to nezačalo realizovať v ZŠ v Iloku, kde som učil žiakov 5. – 8. ročníka. Keď sa vyskytol problém výučby v Osijeku a vo Višnjevci (málo žiakov), tak aj to pán Kuric ponúHudobník (2017) kol mne. Jedine v ZŠ v Iloku mám čisté ročníky 7. a 8., a v strednej strediach – aká je kde úroveň škole mám 9 skupín z viacerých slovenského jazyka? – Slováci v Jelisavci, Josipovci odborov. a Markovci sú potomkovia Kysučanov a zachovali si to nárečie, STARŠÍ HOVORIA KRAJŠIE Kto je fakticky reprezentant avšak používajú aj početné termíny z chorvátčiny (napríklad Slovákov v Iloku?

INTERVI EW

HLAS ĽUDU • OBZORY z oblasti poľnohospodárstva). Deti tiež ešte hovoria po slovensky, lenže – aj stadiaľ sa odsťahúvajú celé rodiny. Osijek je mestské prostredie, tam deti majú slovenčinu len dvakrát v týždni a v rodine často hovorí po slovensky len jeden z rodičov. Väčšinou, keďže ide o zmiešané rodiny, obaja rodičia hovoria po chorvátsky – lebo si tak ľahšie rozumejú. V Soľanoch ani nemám deti zo slovenských rodín, majú už len slovenský pôvod a slovenčina je pre nich – cudzí jazyk. V Iloku staršie generácie pekne rozprávajú po slovensky, stredné generácie sa vyjadrujú v nárečí, staršie tiež, ale podstatne čistejšie než mladšie. Najmladšie generácie sú aj zo zmiešaných manželstiev a hovoria tak ,polochorvátsky’. Tam, kde sú rodiny čisto slovenské, aj deti hovoria po slovensky dobre.

žiaľ, nasledovali roky suchoty a nemoty... Zaujímavejší bol folklór, veď sme s tancami a spevmi šli aj medzi slovenských vojakov do Marinoviec (roku 1996) atď. Roku 1997 sme ako

Prezidentka Kolinda Grabar-Kitarović a Vlatko Miksád (foto: Prezidentský úrad v Záhrebe)

ŠTÁTNE VYZNAMENANIE Prezidentka Chorvátska Kolinda Grabar-Kitarović 6. novembra 2018 v Prezidentskom paláci na Pantovčaku v Záhrebe osobne udelila vysoké štátne vyznamenanie Republiky Chorvátska Rad Dennice chorvátskej s podobizňou Kataríny Zrinskej (Red Danice hrvatske sa likom Katarine Zrinske) dobrovoľným darcom krvi za ich ušľachtilú a humanitárnu činnosť darovania krvi a krvných zložiek. Rad Dennice chorvátskej s podobizňou Kataríny Zrinskej zaujíma trináste miesto podľa významu v poradí chorvátskych ocenení; udeľuje sa chorvátskym občanom a cudzincom za osobitné zásluhy o zdravotníctvo, sociálnu starostlivosť a propagovanie morálnych spoločenských hodnôt. Uznesením chorvátskej prezidentky boli vyznamenaní muži, ktorí darovali krv viac ako 100-krát, a ženy, ktoré darovali krv viac ako 75-krát. V skupine 145 vyznamenaných darcov boli aj dvaja z radu slovenskej menšiny v Chorvátsku: Jozef Jozefčík z Meďuriča a profesor Vlatko Miksád, člen Mestskej spoločnosti Červeného kríža v Iloku.

hoslávie začal pracovať v Lugu, spomínam si, že som režíroval najprv divadelné predstavenie s deťmi Figliari spod Poľany. Ľudia, ktorí sa mali okolo divadla, naraz nastolili otázku, prečo neexistuje aj detská divadelná prehliadka, a o rok na to v Starej Pazove už založili prehliadku 3 x Ď. Takže v Iloku si divadelníčil až neskoršie? – V Iloku som chcel začal pracovať s divadelníkmi (deťmi) ešte počas vojny, lenže ma v tom znemožnila mobilizácia. Ale už v roku 1994 sme s Miroslavom Ponigerom prichystali predstavenie Nová mama (preložili sme text zo srbčiny). Potom,

prvé divadelné predstavenie v novovybudovanom Slovenskom dome hrali Pokus o lietanie (s dospelými), a potom to už šlo... Zatiaľ posledná hra, ktorú som nacvičil s ilockými deťmi bol Fruškohorský poklad. V Erdevíku som tiež pripravil s deťmi dve predstavenia... DIVADLO NA PLAY BACK?! Spomenul si Slovenský dom; čo sa v ňom deje, aká je ponuka? – Dlhé roky v Matici slovenskej Ilok platilo, že sme mali valné zhromaždenie každý rok a teraz je to len každé dva roky. Čoraz slabší ľudia prichádzajú na čelo a tým ochabuje aj činnosť, čiže

rôznorodosť. Divadlo roku 2014 proste zaniklo. Predtým sme mávali dve divadelné premiéry za rok, tradične na Jána a na Hromnice, keď majú meniny Márie. Znamená to, že neexistuje starostlivosť o jazyk. Zostal iba folklór, činná je malá, veľká a stredná skupina; dospelých tanečníkov, ktorí by pestovali, povedzme, nejaké obyčaje, nemáme, choreograﬁe (Šarišská polka, Myjava, Fľaškový…) sa opakujú azda už celých desať rokov. Budem citovať Matúša Kučeru, bývalého veľvyslanca Slovenskej republiky v Záhrebe, ktorý povedal, že folklór je síce pekná vec, ale spoločnosť, ktorá začína folklórom a končí folklórom, jednoducho tam, kde jazyk nie je, nemá šancu na prežitie ako národnostná menšina. Radošskí spolkári pred tromi – štyrmi rokmi nacvičili Matku od Júlia Barča Ivana. Naučili sa texty, ale už nasledujúci rok si repliky nahrali na cédečko a hrali tak, že iba otvárali ústa... Čiže v Slovenskom dome nie je už nič, len folklór? – Pred desiatimi rokmi v rámci Matice slovenskej Ilok začal pôsobiť, teda bol obnovený spolok žien, ktorý predtým pôsobil samostatne, a vlani v decembri zase bolo aj detské divadielko. V Iloku dlho pôsobil Kultúrno-osvetový spolok Ľudovíta Štúra; čo je s ním? – Áno, v bývalej Juhoslávii... Počas vojny v deväťdesiatych rokoch 20. storočia slovenské kultúrno-umelecké a kultúrno-osvetové spolky, akými boli napríklad SKUS Ivana Brníka v Jelisavci, SKUS Fraňa Strapača v Jelisavci a iné sa stali súčasťou Matice slovenskej, na príkaz zhora. Čiže v každom prostredí, kde začala pôsobiť MS, práve ona má nárok na peniaze priamo zo štátneho rozpočtu. Spolky, ktoré pôsobili predtým samostatne, zostali iba ako jej zložky, čiže niečo, čomu zostal historický názov. Čím sa naposledy zamestnávaš? – Digitalizovaním zachovanej dokumentácie Matice slovenskej Ilok, týkajúcej sa činnosti SKOS Ľudovíta Štúra. Zároveň pripravujem tretiu monograﬁu o ilockých Slovákoch, pod pracovným názvom Folklórna činnosť Slovákov v Iloku.

23/V

PODUJATIA, KTORÉ ŽIJÚ Vojvodinskí Slováci ťa poznajú predovšetkým ako hudobníka, hrávaš spolkárom na husliach, na base, predtým aj na gitare... – Najprv som začínal ako divadelník, ešte ako chlapec, keďže divadlo hrávali moji rodičia, otec Peter a mama Mária Miksádovci. S hudbou som začal neskoršie, ako stredoškolák, dali sme sa dokopy niekoľkí chlapci, ktorých rodičia tiež boli hudobníci, a založili sme si skupinu. Keď už som študoval v Bratislave, zhodli sme sa, že v lete sa v Iloku málo toho deje, a tak sme roku 1979 založili podujatie Ilocké leto, ktoré je stále živé. Ako predseda spolku, t. j. MS v Iloku, navrhol som, aby sme založili festival mladých sólových spevákov Na brehu Dunaja, na ktorom deti budú spievať, zbierať skúsenosti a najmä zachovávať slovenské piesne, čo sa nám roku 2006 aj podarilo, a festival trvá doteraz. Roku 2008 sme, za môjho predsedníctva, urobili aj letné javisko a kúpili ozvučenie a osvetlenie. Ako a kedy si začal režírovať divadelné hry? – Ako učiteľ slovenčiny v Jelisavci, pripravoval som v Rádiu Našice nedeľné vysielanie pre Slovákov. Najprv som púšťal slovenské piesne a pripravoval správy, potom mi napadlo, že s deťmi budem robiť malé divadielka. Začalo sa to dramatizáciou rozprávky Kocúr zbojníkom.

Zaviedol som deti do rozhlasu v Našiciach, boli nadšené a páčilo sa to aj ľuďom, lebo dovtedy v Našickom rozhlase nemali rozhlasové hry. Keď som počas vtedajšej Ju-

ŠTÚ D IE

19. 1. 2019 • 3 /4838/

PO STOPÁCH PRVÝCH SLOVÁKOV V BÁČ-BODROŽSKEJ STOLICI (3)

Nedopovedané dejiny slovenskej Bajše DrSc. Ján Babiak

24/VI

eď roku 1820 Matej Ambrózy, ako štvrtý farár v Bajši, prišiel do tejto osady a v roku 1825 začal v latinskom jazyku písať kroniku cirkevného zboru1 pod názvom Historia ecclesiae, confessionis evangelicae Bajsensissenjita per quartum ecclesiae Verbi Divini Ministrum M. Ambrozi 1825, vtedy ani nesníval, že jeho prvé vety z tejto kroniky budú kameňom úrazu v dejinách príchodu Slovákov do Báč-bodrožskej stolice. On písal: „Bajša (rozložená obec v kraji úrodnom na vŕškoch ,Telečka’ zvaných) pred asi sto rokmi (podčiarkol J. B.), ako sa vypravuje, ako osada zemských pánov Zakó, mala prvých evanjelikov a. ah. vyznania slovenskej a maďarskej národnosti.“ A práve to nešťastné spájanie dvoch dátumov, medzi sebou rozdelených ponad tri desaťročia, bolo potom po jedenapolstoročnom tradovaní, že prví Slováci prišli do Bajše, označené ako nesprávne. Pre tých, čo sú menej zoznámení so spomenutou problematikou, pripomeňme, že Ambrózy v jednej dosť kostrbato konštruovanej vete spojil dva časovo rozdielne pojmy: príchod Slovákov do Bajše (1720) a rok 1751, keď túto osadu získal kapitán, neskôr aj gróf, Štefan Zakó. Keď v takom slovnom kontexte matematika zmizla, niektorí z našich historikov si obrátili vodu na svoj mlyn. Tak J. Sirácky vo svojej dizertácii poprel prvý príchod Slovákov do Bajše a podčiarkoval ten, ktorý v roku 1754, takmer tridsať rokov neskoršie, v snahe vyhovieť záväzkom darovacej listiny –zveľadiť osadu, začal dodatkovou impopuláciou Slovákov realizovať Zakó.2 Aj keď dizertácia uzrela svetlo dňa, prišlo obdobie na korekcie dejín o príchode Slovákov do Vojvodiny a uzavrelo sa, že prví Slováci prišli do Petrovca, a nie do Bajše. Príliš

narýchlo donesený záver, lebo konfrontácia týchto dvoch dát si, športovým jazykom povedané, žiadala time-out a hľadanie ďalších potvrdení jedného alebo druhého termínu, o to viac, že termín prvého príchodu okolo roku 1720 uviedlo viac nielen slovenských, ale aj srbských a

A. Feketeovej (2001) – bolo potrebné zvoliť si úzky časový segment s dôkladne hlbokým prieskumom dejín Bajše, ako i archívnej a matrikovej dokumentácie, najčastejšie v archívoch v bližšom okolí tejto osady a nájsť nevyhnutné dáta stanovené predmetom výskumu.

Teritórium Vojenskej hranice v období rokov 1699 – 1718 a lokalita bližšieho okolia Bajše v jeho pomedzí

maďarských autorov.3 Toto je príspevok na rozjasnenie týchto dvoch protirečivých koncepcií o Bajši a prvom príchode Slovákov do nej. METODOLÓGIA VÝSKUMU Už anticipácia malosti hodnoverných dát o prvých príchodoch slovenských kolonistov do Bajše nútila autora na osobitný prístup vo fokusácii na predmet bádania. Vychádzajúc z tvrdenia niektorých autorov – M. Ambrózyho (1825), D. J. Popovića (1920), M. Kmeťa (1930), J. Maliaka (1931), A. Siráckeho (1949), novšie aj A. Kočiša a

Problém bádania bol pre nedostatok dokumentácie sťažený, ale aj napriek tomu zastalo sa hypotézy: že osada Bajša mala kontinuálne trvanie, až na niektoré krátke obdobia (1) a že Slováci do nej prišli omnoho skôr ako tvrdil J. Sirácky (2). Malosť dát na túto tému v prvých desaťročiach 18. storočia usmerňovala na pedantnú prehliadku čím väčšieho počtu dokumentácie podľa princípu, ako to autor nazval, metódy cieľavedomého zasahovania „poľovníckou brokovnicou“, ktorá predpokladala zaciele-

nie na rok 1718, s možnosťou roztrieštenia skateru zasahovania do terča v diapazóne ±10 rokov. Tak sa pod drobnohľad dostala všetka prístupná dokumentácia v rozpätí rokov 1708 – 1728, teda časového koridoru od vzmáhania sa Bajše po kurucoch a obdobia, keď do niektorých severných osadách Báč-bodrožskej stolice (dnes v Maďarsku), začali prichádzať Slováci. Na tento spôsob sa predsa našla stanovená dokumentácia o Bajši a Slovákoch v nej, medzi inými aj matrikový sumár. Potom sa z neho museli excerpovať dáta o slovenských rodinách. Charakteristika týchto dát si vyžadovala elimináciu každého priezviska z matrikového výťahu, ak sa nezhodovalo s priezviskami vojvodinských Slovákov. Následne bolo nevyhnutné vykonať ďalšiu kros-komparáciu s jestvujúcimi občianskymi a cirkevnými súpismi Bajšanov v rozpätí ďalších sto rokov (do roku 1828). Len po tejto vyčerpávajúcej previerke mohlo sa uzavrieť, či ide o bajšianskych Slovákov, a nakoniec preveriť validitu postavenej druhej hypotézy. PREČO NEBOLO ARCHÍVNYCH DÁT? Úplná dokumentácia o existencii Bajše a prvom príchode Slovákov do nej Siráckemu asi nebola ani dostupná, a preto sa priklonil k téze, že Bajša bola občas pustatinou a že Slovákov tu bolo len neskoršie. Bola to chybná konštatácia, lebo Bajša aj predtým, aj potom trvala.4 Tú zotrvačnosť osady potvrdzuje aj G. Ulmer, keď uvádza, že ľudský život... nikdy v Bajši nezhasol a že v nej život trval plynule od rokov 1334 až dodnes. Ak išlo o spustošenú osadu, tak to mohlo byť počas rabovania, kým Turci ešte panovali v Temišvárskom sandžaku (evidované najmä v rokoch 1692/95), alebo počas kuruckého vyčíňania v roku

ŠTÚ DI E

HLAS ĽUDU • OBZORY 1704, keď sa ľud rozbehal, ale onedlho potom sa vracal späť. Po tých rokoch, už v pokojnejšom období, nebolo dôvodov na diskontinuitu Bajše. Hneď na začiatku habsburskej monarchie sa život konsolidoval. Kompletný Segedínsky sandžak prebrala Viedenská komora, ktorá tu formovala Segedínsku komornú administráciu. Náhije, ako najnižšie správne centrá v rámci tureckej moci, boli transformované na oblastné dištrikty a Bajša potom bola podradená najprv Subotickému a od polovice 18. storočia Somborskému správnemu obvodu. Ale o týchto správnych orgánoch moci vojenského charakteru je veľmi málo dát, ba G. Ulmer tvrdí, že dáta ani nejestvovali, eventuálne len stručné správy treba hľadať vo viedenskom vojenskom archíve. Ale vie sa, že keď v roku 1686 sa táto vojenská moc konsolidovala, hneď nastolila vojenskú daň a 30 obývaných domov Bajše bolo zaťažených dať na vydržiavanie vojska 100 meríc žita, 12 kusov statku a 600 forintov v hotovosti.5 Vtedy Fybaych bola už Topola a mala dvojnásobne väčšiu daňovú záťaž. Teda keď ide o Bajšu, nešlo o pustatinu, ani o pustú, ale už o solídnu osadu. Ale ani po porážke Turkov Eugenom Savojským pri Sente (Zenta) v roku 1697 nežilo sa v pokoji a bez prítomnosti nebezpečenstva od Turkov z druhej strany Tisy. Aj život bol ťažký, lebo daň vymeraná vojskom v značnej miere prevyšovala daň, ktorú predtým zbierali turecké orgány. Ešte ťažšie tu bolo v čase kuruckého povstania pod vedením F. Rákocziho II., keď – ako to spomína S. Borovszky6 – Bajša

bola v úplnosti spustošená, hoci sa aj potom pomerne rýchle konsolidovala. Aj o kuruckom vyčíňaní na tomto priestore je málo priamych informácií, tak ako aj o morovej epidémii, ktorá postihla Uhorsko koncom prvej dekády 18. storočia, a tak možno životné trampoty Bajšanov len indirektne konštatovať. Ďalšou nevýhodou, ktorá sa priamo dotkla aj Bajše a okolia, bol fakt, že na týchto nových oblastiach sa dosť dlho bavili početné komisie, ktoré pracovali na zriaďovaní politickej a administratívnej problematiky na dobytom priestore. Oni svoju prácu mohli začať, až keď sa Lambergovou komisiou v roku 1702 konečne formovala Potisská časť Vojenskej hranice. Rozhodnutím tejto komisie oblasti chotárov Bajše a Topole boli mimo teritoriálnej kompetencie Vojenskej hranice, vlastne nachádzali sa na pomedzí záložnej hraničiarskej jednotky s ústredím v Sombore a aktívneho hraničiarskeho kordónu vedľa Tisy. Dodatočná záťaž pre Bajšu a Topolu bola aj tá, že tieto oblasti, ako v minulosti kráľovské uhorské majetky, padli pod kompetenciu Viedne a táto uctievala mienku komandy Vojenskej hranice, že sa týchto priestorov v prípade tureckej reaktivácie erárny sektor nesmie vzdať. Preto bol tento región zadržaný ako eventuálna rezerva pre formovanie druhého frontu v obrane7 a dlho nebol odovzdaný do stoličnej kompetencie, ktorá prenikala zo severu. Tak Bajša bola v skutku „terra profunda“ so zastihnutým statusom, kde sa na komornom majetku aj vítali kolonisti, hoci ich od začiatku nikdy nebolo dosť.

Takýto status regiónu sa zadržal až do času, keď sa Vojenská hranica v Báčke stala zbytočnou. Teda Bajša bola a trvala a nedostatok archívnych informácií o nej nie je dôvodom na záver, že táto osada bola pustatinou. Aj mienka, že osada Bajša nebola uvedená ani na mapkách z tých rokov, sa musí prijať s rezervou, lebo ide o mapky spravidla srbského pôvodu, na ktorých sa pedantne viedli srbské osady, nie však osady inej národnosti. PRVÝ SLOVENSKÝ KOLONIZAČNÝ PREDVOJ V BAJŠI My Slováci dôkladnejšie informácie o Slovákoch v Báč-bodrožskej stolici z toho obdobia nemáme. Ale to, čo nebolo v archívnych záznamoch, nie však aj v praxi, nezostalo nezaevidované. Zapísal ich – život. Veď matriku v živote človeka vtedy mala na starosti cirkev. Po patent Jozefa II. z roku 1781 o cirkevnú evidenciu sa starala katolícka cirkev, za čo poberala aj od nekatolíkov cirkevnú daň. Za celý Subotický komorný dištrikt, do ktorého patril subotický, topolský a iđošský obvod, túto funkciu koordinovala subotická katolícka cirkev sv. Terézie a od roku 1687 aj viedla matrikový výťah narodených. Pre verejnosť tento dokument, deﬁnovaný ako abecedne organizovaný matrikový výťah, sprítomnil na internete Historický archív Subotica8, z ktorého je pre túto príležitosť použitá matriková fotokópia z rokov 1687 – 1780. Je to matrikový sumár iba základných dát, matrikovo, rodinne a časovo členených, ale aj také dáta dobre prídu, keď iných výstižnejších dát nieto. Nedostatkom tohto matrikového výťahu je, že sa v ňom

neuvádza ani národnostná a ani lokalitná príslušnosť rodiny. To si vyžadovalo celý rad opatrení na identiﬁkácii príslušnosti týchto rodín z aspektu, ktoré vo výťahu nie sú uvedené. Národnostná orientácia bola určovaná podľa registra priezvisk vojvodinských Slovákov (D. Dudok, 1999).9 Tak na prítomnosť Slovákov na týchto priestoroch, hneď po odchode Turkov, ukázali priezviská Kováč (1697 a 1700), Markuš (1698), Terek (1698) a Jonáš (1699), spolu päť manželských párov, ktoré evidovali svoje ratolesti v cirkevnej matrike. Aj v prvých rokoch nového storočia evidovaný je dvojnásobný počet nových slovenských kolonistov. Boli to: Lukáč (1701), Tóth (1701, 2 rodinky), Slovák (1701), Horváth (1702, 2 rodinky), Pál (1702), Sakáč (1702), Mesaroš (1704) a Markuš (1707), spolu 10 rodín. V ďalšom postupe výskumu bolo ešte ťažšie determinovať lokalitnú príslušnosť rodiny. Bolo to vykonané na ten spôsob, že sa hore uvedené priezviská hľadali v súpisoch občanov Bajše v rokoch 1774, 1776, 1821 a 1828. V časovej dištancii takmer 100 rokov polovica rodín sa stratila, lebo v súpisoch bolo možné nájsť rodiny Kováč, Tóth, Horváth a len parciálne Jonáš, Tereka, možno aj Mesároš. Ostatné rodiny v Bajši vtedy už neboli. A tak za prvých slovenských osadníkov v Bajši možno považovať rodiny: Kováča Michala, Kováča Mikuláša, Tótha Mateja a Tótha Michala a Horvátha Pavla a Horvátha Michala. Prvé ratolesti týchto rodín boli: Kováč Štefan (1697) a Martin (1704), Tóth Anna (1701) a Peter (1701) a Horváth Ján (1702) a Olívia (1702).

Dnes už v cirkvi nie je zachovaná. Je práve preto veľkým šťastím, že ju do slovenčiny preložil a jej prvú časť aj zverejnil J. Maliak. Viď – J. Maliak: Dejiny vzniku a ďalšieho vývoja ev. a. v. cirkve bajšanskej. Národný kalendár, Kníhtlačiareň, úč. spol., Petrovec 1931, s. 40 – 46. 2 „Veľmi dlho sa nesprávne tradovalo, že Bajša je najstaršou slovenskou osadou vo Vojvodine, že totiž Slováci sem prišli r. 1720. Tvrdenie o osadení sa Slovákov v Bajši r. 1720 sa zrejme opiera o zmienku štvrtého bajšianskeho farára Mateja Ambrózyho... Zakó však dostal Bajšu až v r. 1751, keď bola ešte pustatinou.“ (J. Sirácky: Sťahovanie Slovákov na Dolnú zem v 18. a 19. storočí. SAV, Bratislava 1966, s. 165). 3 Podrobnejšie o tom: J. Babiak: Za slnkom napoludnie. ASP, Báč. Petrovec 2015, s. 178 – 179. 4 Veď ešte v stredoveku Bajša bola letohrádkom jedného z najmarkantnejších kráľov Uhorska Mateja Korvína (Mátyás Corvin), ktorý v roku 1462 celý rad svojich majetkov v Čongradskej a Báč-bodrožskej stolici spolu s Bajšou venoval svojej matke Alžbete Siladiovej (Erzsébet Szilágy). Aj v tureckom období sa ako osada s patričným daňovým poplatkom Bajša spomína v rokoch 1543, v roku 1570 mala menej poddanských rodín (6), ale veľký daňový poplatok (5000 ekčov), v rokoch 1580 – 1590 osada mala 26 – 27 domov a v roku 1639 daň platilo 21 domov. Z obdobia, ktoré dal Sirácky pod svoj drobnohľad, sa Bajša aj spomína ako Bajsa-puszta, ale Sirácky aj tento názov osady zle pochopil. Totiž pojem puszta (majetok, majer, gazdovstvo, lat. praedium, srb. pustara), nie je identický s pojmom pusztaság (pustatina, lat. deserta, srb. nenaseljeno mesto, napušteno naselje), lebo takým miestom, aspoň na dlhší čas, Bajša nebola. 5 Podľa G. Ulmer: Posed Bajša, spahije i kmetovi, 1751 – 1849. Filozofski fakultet – Institut za istoriju, Novi Sad 1986, s. 15. 6 S. Borovszky: Bács-Bodrog vármegyetötténete. Kniha 1, Budapešť 1909, s. 55 7 Tento proces sa neskoršie aj stal, ale v Banáte, keď časť Bečkereckého dištriktu južnejšie od Tamiša bola udelená Banátskej vojenskej hranici, hoci v tomto dištrikte už začala transformácia na stoličnú správu. 8 Pod názvom: Szabadka Sz. Terezegyházkeveszteltekanyakönyvikivonatbetúrendesmurtatoja. 9 D. Dudok: Priezviská Slovákov v Juhoslávii. SVS : Nový Sad 1999, s. 161 – 214. 1

25/VII

AR T

19. 1. 2019 • 3 /4838/

VÝSTAVA MOJE UMENIE JE MOJA REALITA V MÚZEU SÚČASNÉHO UMENIA VOJVODINY V NOVOM SADE

Netolerancia a nenávisť v zrkadle Stevan Lenhart

(Mučnina) chorvátskej umelkyne Sandry Sterleovej, ktorá roku 2008 a plagáte aktuálnej výstavy v galérii v Splite zvracala pri zvuv Múzeu súčasného umenia koch piesne Dalmatinac nosi lančić Vojvodiny je autoportrét oko vrata Mišu Kovača, čím chcela Emílie Rigovej zo Slovenska, mul- vyjadriť osobný odpor k dominanttimediálnej umelkyne s rómskymi nej patriarchálno-nacionalistickej koreňmi a zlatými zubmi. V galérii spoločenskej klíme vo vlastnom prostredí… Rôzne podoby spoločenskej netolerantnosti, diskriminácie a nenávisti, ktoré spravidla vedú k rôznym podobám násilia a tenzií, vždy vyvolávali reakcie umelcov. S ohľadom na silnenie krajnej pravice a nedemokratických politík v našom regióne, ale aj v iných častiach Európy, neprekvapuje Jeden z plagátov záhrebského kolektívu skutočnosť, že týmito téISTE mami na poschodí sa premieta videona- sa zaoberá väčšia hrávka jej fyzickej performancie časť prác na medziVomite, ergo sum!, v ktorej autorka národnej výstave zvracia zlato. Narábajúc s motí- Moje umenie je moja vom zlata ako s niečím, čo obvykle realita (v novosadvzbudzuje asociáciu s Rómami, skom MSUV trvá do táto Banskobystričanka nastoľuje 3. februára), predproblém rómskej identity a kultúry stavujúcej autorov v súčasnom svete, pričom na samom z Chorvátska, Srbska,

Umelci z Albánska: Nemá performancia – Getoizácia mesta siatich Rómov pod vedením multimediálneho umelca Sinišu Labrovića spievala katolícko-vlastenecké piesne, a potom vykrikovala fašistické odkazy proti Rómom, čím poukázali na vzrast šovinizmu v Chorvátsku. Táto performancia sa na výstave prezentuje v podobe 5-minútovej videonahrávky. Bosnianska umelkyňa rómskeho pôvodu Selma Selmanová prezen-

26/VIII

Záber z performancie Zabi cigáňa! Macedónska, Bosny a Hercegoviny, Albánska, Slovenska a Nemecka. Problémom postavenia Rómov v spoločEmília Rigová: Vomite, ergo sum! nosti sa zaobedivákovi necháva, aby zaujal vlastné rá aj performancia pod názvom stanovisko. Mimochodom si ne- Zabi cigáňa! (Ubij cigana!), ktorá sa možno nevšimnúť, že táto Rigovej uskutočnila pred parlamentnými umelecká akcia do určitej miery voľbami roku 2015 na námestí pripomína performanciu Ťažoba v Záhrebe. Skupina zložená z dvad-

tuje projekt Útok (Attack), v rámci ktorého povoláva každého, kto chce vyjadriť určitú podobu národnostnej alebo mizogýnskej nenávisti k nej, aby to urobil v online súboji s ňou vo videohre Mortal Kombat. Autorka pritom uvádza všelijaké nepriateľské a vulgárne komentáre vyslovené alebo napísané na jej účet. Skupina albánskych umelcov usporiadala (a vystavenými fotograﬁami dokumentovala) demonštráciu pod názvom Nemá performancia – Getoizácia mesta ako reakciu na udalosť v Tirane, ktorá nasledovala po vzbure

príslušníkov rómskej národnosti, nespokojných so životnými podmienkami a zákazom nasťahovania sa najchudobnejších Rómov do jestvujúcich sociálnych príbytkov, čím bolo fakticky urobené rozdelenie na chudobných a tých najchudobnejších. Primátor Tirany potom spolu s veľvyslancami USA a Talianska a predstaviteľom Rozvojového programu OSN v Albánsku „slávnostne“ otvoril 120 nových obývacích objektov, ktoré sa údajne podobajú tým v koncentračných táboroch. Členky záhrebského kolektívu ISTE sú ženy rozličných národnostných, náboženských, rasových a sexuálnych identít a spoločne pôsobia s cieľom upozorniť na diskrimináciu v chorvátskej spoločnosti, ako aj poukázať na význam akceptovania ľudskej rozdielnosti. Na výstave sú predstavené ich artistické plagáty s odkazmi obetí xenofóbie, islamofóbie a homofóbie. Autorky zdôrazňujú, že uvedené problémy nielenže zapríčiňujú súkromné ťažkosti jednotlivcom, ale ide o symptómy celej spoločnosti. Sú neznášanlivosť a nenávisť voči iným vlastne súčasťou každého človeka? Kde sú hranice našich vzájomných neznášanlivostí a kedy naša netolerancia prechádza v nenávisť? Je možné vôbec zbaviť sa toho otravného, negatívneho pocitu? Odpoveď by mal nájsť každý z nás v samom sebe. Umenie v tom môže pomôcť – aspoň podnieti zamyslieť sa. Najmä ak je provokujúce.

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S ﬁnančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044

Kultúra

AKO ROK 2018 HODNOTÍ RIADITEĽKA KNIŽNICE ŠTEFANA HOMOLU V BÁČSKOM PETROVCI ANNA SPEVÁKOVÁ

Rozliční ľudia – rozličné žánre Anna Horvátová

Jovankovičovej o prírodných prípravkoch a bylinkách. No a toto iatkový podvečer v petrovpodujatie, na ktoré ste nadišli skej Knižnici Štefana Homo– Posledné minúty prázdnin je lu nenaznačoval začiatok venované našim najmladším čitavíkendu. Bolo to dokonca teľom, ktorým cez rozprávky, príjemné a pekné zvítahry asociácie približujeme nie nielen s knihovníčkou knižničné priestory.“ Stanislavou Valentíkovou, Poďme sa pozrieť, čo horiaditeľkou Annou Spevávoria čísla, koľko čitateľov kovou, ale aj s najmladšíbolo v evidencii? mi čitateľmi, ktorí sa bavili „Viete ako, vždy to môže v Detskom kútiku a čitateľov byť lepšie. Snažíme sa prilávítali svojimi zvedavými očkať čím viac členov, ale keď kami a usmiatymi tvárami. vzhliadneme na fakt, že sú Zrejmé bolo, že sa dobre naše lístky vlastne rodinné, cítia pri čítaní rozprávok a tak to nie je ani zle s našimi pri kreslení vianočno-nočlenmi. Na evidencii máme voročných motívov. do šesťsto členov, s tým, že Riaditeľka Anna Speváková a knihovníčka Svedkami sme skutočnosti, Stanislava Valentíková je to v skutočnosti nad tisíc.“ že sa v knižnici stále niečo Aká je veková štruktúra deje, nie je to len o vypožičiavaní mi mladučkí herci; žiaci Základnej čitateľov? kníh, i keď sa kľučky podávajú školy Jána Čajaka, ktorých nacvi„No tak máme deti od troch z ruky do ruky, niekedy knihov- čila Jarmila Pantelićová, zahrali rokov po tých, ktorí na chrbte níčky (a sú iba dve – Valentíková zmodernizovanú rozprávku Soľ nosia viac krížikov, do osemdesiat a Olina Dorčová) nestihnú na iné nad zlato a herci Petrovskej dru- rokov.“ práce. Je to aj dobre, ale na takúto žiny zahrali scénku z predstavenia knižnicu je málo ľudí. A k tomu Za horami, za dolami, behá Maťko za bláznami v réžii Daniely Legíňovej-Sabovej. Ďalšou akciou bolo predslávnosťové posedenie so spisovateľom pre deti Zoroslavom Spevákom-Jesenským, nezvyčajne a po prvýkrát zorganizované na nádvorí knižnice. Odznela tiež prezentácia knihy Sedel som raz na múriku, kde autora vyspovedala Anna Petrášová a texty čítali najaktívnejší čitatelia. Zároveň bolo Riaditeľka Anna Speváková otvorenie výstavy Slovenská litesú tu večierky, výstavy... Avšak ratúra pre deti a mládež. S týmto viac o činnosti knižnice v roku za sa veru naša prezentačná činnosť nami rozpovie riaditeľka Anna neskončila. Mali sme česť privítať Speváková: aj hostí z Padiny, ktorí príhodným V Detskom kútiku nám bolo príjemne „Vlaňajšia činnosť bola vskutku programom tiež na nádvorí knižbohatá. Našou primárnou čin- nice prezentovali knihu Padinské Budova, v ktorej sídli petrovČo iné sa ešte opýtať, okrem nosťou je poskytovať čitateľom ľudové zvyky a obyčaje autorov toho, čo sa najviac číta? ská knižnica, má svoje roky, knihy na čítanie, ale o nič menej Jána Kolárika a Zuzany Papovej. „Číta sa všetko. Rozliční ľudia, nahrýza ju zub času, máte aj dôležité tu nie sú výstavy, večierK tomu sme zorganizovali aj rozličné žánre. Od tých populár- tu dáke plány? ky... Takou peknou akciou bola biblioterapeutickú prednášku, nych ľúbostných románov po dob„Samozrejme, steny sú vlažné, marcová výstava k 190. výročiu keď sme v rámci Detského týž- rodružné, fantastické, historické, vyžadujú si väčšiu starostlivosť ako Pavla Dobšinského a k tomu li- dňa privítali hostku doc. Barbo- príbehy zo života, detektívky...“ tie novšie. V pláne máme zásah terárno-hudobné pásmo práve v ru Kováčovú, PhD., ktorá svojím Knižničný fond je skutočne aspoň na tie najkritickejšie steny. deň narodenia (16. marca) tohto pútavým výkladom o tom, ako bohatý, neustále sa dopĺňa, Veď kto iný sa postará o budovu, významného zberateľa ľudových treba čítať s deťmi knihy, zaujala obnovuje, odkiaľ zadovažujete ak nie my. A je to najmenej, čo rozprávok, štúrovského spisovate- prítomných. A keďže sa snažíme prostriedky? v tejto chvíli pre budovu, ktorá si ľa, prekladateľa a redaktora, ktorý prilákať do knižnice čím viac sve„Snažíme sa držať krok s dobou predsa zasluhuje úctu, môžeme venoval svoj život zapisovaniu ta, mali sme i prednášku Jarmily a čitateľskými želaniami. A tie sú vykonať.“

• KULTÚRA •

slovenských ľudových rozprávok a povestí. Večierok bol pretkávaný hudbou a scénkami inšpirovanými Dobšinského tvorbou. Hudbou sa prihovoril Boris Gabríni a scénka-

skutočne rôznorodé. Naša obec nám poskytuje prostriedky na obohacovanie fondu, takže o iné zdroje sa neuchádzame. A nemáme veru málo kníh, takých 60 000 kníh je čitateľom k dispozícii. Musím zdôrazniť, že nás navštevujú aj štedrí darcovia, spisovatelia, ktorí nám venujú knihy, buď ich autorské, alebo tie z domácej knižnice.“ Ako sa ešte snažíte prilákať nových, tých mladších čitateľov, lebo je dôležité odmalička vštepiť lásku ku knihe... „Okrem tých večierkov venovaných deťom vlani sme uskutočnili zaujímavú súťaž – Dobšinský v modernom rúchu, o ktorú vládol veľký záujem. Práce nám posielali nielen z vojvodinských škôl, v ktorých sa vyučuje po slovensky, ale aj zo škôl zo Slovenska. Následne sme nainštalovali výstavu tých prác, takže pôžitok bol obojstranný.“ Aká je cena jedného lístka? „Členské je nezmenené už pár rokov, teda je to 500 dinárov ročne pre dospelých, 400 din. pre školákov, stredoškolákov a penzistov.“

3 /4838/ 19. 1. 2019

Kultúra SKICA PRE PORTRÉT DLHOROČNÉHO RIADITEĽA ZŠ BRATSTVO V ARADÁČI VALERIHO DRAGANA

Záležalo mi na mienke kolektívu Vladimír Hudec

lhoročný riaditeľ Základnej školy Bratstvo v Aradáči Valeri Dragan vlani odišiel do dôchodku. Na sklonku minulého roku sme ho navštívili, pripomenuli si časy, keď sa ako profesor dejepisu

Valeri Dragan

z rodnej dediny Jankov Most vybral cestou neistého profesorského povolania. Prvé pracovné miesto mu bolo v dvoch školách. Vo vtedy jednotnej ZŠ Bratstva a jednoty v Aradáči a Bielom Blate učil dejepis a na Gymnáziu Koču Kolarova v Zreňanine, ktoré v tom čase úradne pôsobilo ako stredisko usmernenej výchovy a vzdelávania, dejepis a marxizmus v rumunských triedach. Takto robil do roku 1989, keď tzv. usmernené vzdelávanie bolo zrušené. Znovu sa vrátilo gymnázium, ale pre nezáujem žiakov nie aj rumunská trieda. Riaditeľom aradáčskej školy sa náš spolubesedník stal roku 1993 a v tomto kresle zostal až po odchod do dôchodku v minulom roku, teda 25 rokov, čiže 6 štvorročných mandátov. Za ten čas sa zmenilo viacero vládnucich garnitúr, tak v meste Zreňanin, ako aj v APV a Srbsku. K moci prichádzali rozličné politické koalície. Na otázku, ako sa mu v takých podmienkach podarilo obstáť, povedal:

www.hl.rs

„Iba raz som mal problémy s vymenovaním. Moc v Zreňanine v polovici deväťdesiatych rokov mi zazlievala zlú spoluprácu s Nadáciou Soros, od ktorej škola dostala počítače. Sugerovali ministerstvu, aby ma nevymenovalo, ale to zostalo bez ozveny. Nuž a obstál som tak, že som sa držal bokom od politiky, koľko to bolo možné. Nebolo vždy ľahké, ale som sa snažil. Okrem toho myslím si, že rozhodujúce bolo to, že som vždy mal podporu veľkej väčšiny kolektívu. Dokonca bez podpory kolektívu by som ani nechcel byť riaditeľom. Vždy som chcel, aby sa najprv oni vyjadrili.“ Spolupráca s kolektívom teda bola dobrá? „Dobre sme spolupracovali. Tak ako v každom kolektíve, aj v našej škole boli všelijakí zamestnanci, ale vždy som sa snažil s nimi nájsť spoločný jazyk, a hlavne sa mi to darilo. Občas síce boli trápne chvíle, ale zásadne som sa vyhýbal trestať robotníkov. Predsa sú to osvetoví pracovníci, intelektuáli. Zvlášť som hrdý na to, že aj v tých ťažkých deväťdesiatych rokoch a aj neskoršie nacionálne zmiešaný kolektív vždy bol pospolu. Štrajkovalo sa, boli za alebo proti, ale nikdy nebolo osobných nedorozumení a konfliktov medzi zamestnancami, najmä nie na nacionálnom podklade. Vždy som im hovoril, že sa musia držať spolu, lebo iba tak môžu niečo dosiahnuť.“ Okrem riadenia kolektívu v kompetencii riaditeľa je aj údržba školy a zlepšovanie podmienok pre výchovno-vzdelávací proces „Mal som šťastie, že som prišiel do novej školskej budovy, ktorá je vystavaná roku 1979. Predsa bolo čo robiť – líčiť školu, udržiavať okná a dvere. Okrem toho vystavali sme novú ohradu, lebo nám kravy a iné domáce zvieratá schádzali do parku pred školou a robili nepríjemnosti. Asfaltovali

Informačno-politický týždenník

sme ihrisko pre malé športy, ktoré mnoho rokov slúžilo športovcom Aradáča, ale sa tam organizovali aj rôzne kultúrne podujatia. Predsa jedným z najväčších úspechov je výstavba telocvične, čím sa splnila dlhoročná túžba mnohých generácií Aradáčanov. Aj keď plány o výstavbe jestvovali mnoho rokov, boli sme skeptickí, či sa aj uskutočnia. Boli sme však úporní. Ja hádam najviac. Verili sme, že sa jedného dňa vytvoria prajné podmienky a že sa nám sen splní. Vďaka tej úpornosti žiaci dnes majú privilégium cvičiť v novej modernej telocvični. Nepodarilo sa mi však vymeniť okná a dvere na škole, ktoré sú vo veľmi zlom stave. Bezúspešne

Neboli všetci fašisti, ale netreba ich ani predstavovať ako hrdinov, a také sú tendencie. Okrem toho som si uvedomil, že deti to veľmi nebaví a rozhodol som sa, že sa venujem iba riaditeľskej funkcii.“ Ste spokojný s tým, čo ste počas uplynulých 25 rokov v kresle riaditeľa vykonali pre školu, žiakov, učiteľov? „Áno, som spokojný. V daných okolnostiach sa vari viac ani nedalo, tým skôr, že nezáviselo všetko iba odo mňa. Nie som však spokojný s tým, že sa za tých 25 rokov takmer nič nezmenilo v postavení školstva a osvetových pracovníkov. Žiaľ, tak tomu bolo odjakživa. Keď som otcovi povedal, že chcem

Aj vďaka úpornosti riaditeľa dnešné a budúce generácie aradáčskych žiakov majú výborné podmienky na cvičenie v modernej telocvični

sme sa uchádzali o prostriedky tak v meste, ako aj v pokrajine.“ Po vymenovaní na riaditeľa určitý čas ste učili dejepis, ale ste sa toho vzdali. Prečo? „Zľakol som sa nového tlmočenia dejín. Myslím si, že sme sa v Srbsku veľmi ľahko zriekli antifašistického boja. Totižto okrem antifašistického odporu v Srbsku, resp. v Juhoslávii, bolo aj mnoho spolupracovníkov okupantov.

byť profesor, povedal mi: ,Dobre, ale aby si sa mi nesťažoval, že máš malý plat.’ Bolo to začiatkom sedemdesiatych rokov a aj vtedy platy osvetových pracovníkov – práve tak ako aj dnes – neboli primerané vloženej práci. Ja som však neobanoval. Nie je všetko v peniazoch. Práca osvetového pracovníka je veľmi pekná a šľachetná. Prednedávnom som sa na Elektrotechnickej fakulte • KULTÚRA •

v Novom Sade stretol s bývalým žiakom zo strednej školy. Po toľkých rokoch ma poznal a predstavil ma svojim kolegom profesorom. Veľmi ma to potešilo. Ten pocit žiadnymi peniazmi nemožno zaplatiť.“ V poslednom čase sa mnoho hovorí o vrstovníckom násilí. Aké vy máte skúsenosti s tým? „Aj skôr sa deti zbili, ale sa rodičia do toho nemiešali. Keď sa starší a rodičia zamiešajú, to nie je dobre. Našťastie, v Aradáči sme nemali s tým problémy. Deti sú však dnes agresívnejšie ako skôr. Divným spôsobom sa hrajú, čo mi starší najčastej-

šie ani nemôžeme pochopiť. Okrem toho všetci spomínajú iba násilníkov, školu, riaditeľov, profesorov. Nikto nespomína rodičov. Mnoho problémov je aj v samom systéme, ale aj rodičia sú dnes veľmi zhovievaví voči deťom.“ Aké miesto má škola dnes v kultúrnom živote dediny? „Naša škola veľmi spolupracovala a aj dnes spolupracuje so spolkami a združeniami, ale vcelku stratila na kultúrnom význame. Totiž kompletný kultúrny život v dedine prebrali spolky. Škola na to jednoducho nemá prostriedky. Dnes napríklad pro-

fesor hudobnej kultúry školský zbor nacvičuje úplne zdarma, ochotnícky. Skôr za to dostával plat. My v Aradáči sme mali aj detský folklórny súbor, ale sme to iba horko-ťažko vyfinancovali, a tak je tomu aj dnes.“ Po 25 rokoch prišiel zaslúžený oddych. „Neraz počuť mladých, ako sa sťažujú, že nedožijú penziu. Tak som si aj ja myslel a, hľa, dočkal som. Ale mám taký pocit, že človek keď prestane robiť, akoby bol menej hodný. Krátko som na dôchodku a mám dojem, že som sa nevynašiel najlepšie. Plánoval som, že sa budem tro-

NA KUS REČI S DIPL. ING. ADAMOM JONÁŠOM Z KOVAČICE

Kniha pre budúcich bádateľov Anička Chalupová

iniciatívy, a to s tým zámerom, aby sa o Slovákoch z tohto územia veo dlhšom časovom odstupe delo viac. O nich sa dávno hovorí, že odvtedy, čo bola zverejnená sú čistotní, pracovití, poctiví, vedia odborná publikácia Kova- vyrábať dobré klobásy, pekne tančičania vysokoškoláci (1992) au- cujú, zachovávajú si krásne kroje a tora Dr. Jána Marka keď odídu na Slovensko, (1928 – 2015), predtak ich tam považujú len nedávnom svetlo za nejakých „slovakopisveta uzrela ďalšia tekusov“. Pravda je iná. podobná kniha pod Slováci spolu s Rusínmi názvom Vysokoškolású najvzdelanejšia etci z Kovačice, v ktorej nická skupina v Srbsku. sú krátke životopisy Pravda je tiež aj to, že vysokovzdelaných KoKovačica, ktorú som ja vačičanov. Autorom opísal, má 29 doktorov publikácie je Dipl. Ing. vied. Do knihy som zhroAdam Jonáš z Kovačimaždil a opísal aj 627 ce, ktorého z príspevinžinierov a tých, ktorí kov v týždenníku Hlas Na titulnej strane majú nejaké iné tituly. ľudu poznáme ako knihy Vysokoškoláci Hlavne to ma podnietiskúseného agronó- z Kovačice štetcom lo, aby som opísal túto ma a dlhoročného profesorky Elenky skupinu ľudí z Kovačice, odborníka v poľno- Tomášovej ktorí sa nachádzajú tu hospodárstve. Čo ho je znázornený pomník niekde bokom, a zapred kovačickou podnietilo alebo kto slúžili si, aby sa o nich základnou školou ho podnietil vydať sa vedelo viac. Zdá sa mi, na spisovateľskú dráže ,nekotkodákame’ hu? Sám nám prezradil v rozhovore: dostatočne! Potrebné je vedieť aj „V minulosti už boli uverejnené to, že títo vysokovzdelaní ľudia sa moje odborné texty v zborníku prác nachádzajú ešte stále v našej spok oslave 200 rokov od založenia ločnosti a sú verní a oddaní tomuto Kovačice, ako i texty v rôznych štátu. Teda to bol jeden moment. poľnohospodárskych periodikách, Druhou úlohou bolo ukázať, že časopisoch a pod. Keď ide o čer- na týchto priestoroch, v časoch stvú knihu Vysokoškoláci z Kovačice Vojenskej hranice a neskoršie Vojchcem podotknúť, že som sa roz- vodiny, žili ľudia vzdelaní. Totiž v hodol napísať túto knihu z vlastnej roku 1774 panovníčka Mária Terézia

• KULTÚRA •

Autor Dipl. Ing. Adam Jonáš

schválila rozhodnutie, že do školy musia chodiť všetci bez ohľadu na národnostnú, náboženskú a rodovú príslušnosť. Jednoducho tu chcem zdôrazniť, že v tom období na tomto priestore nebolo negramotných ľudí. Podľa mojej mienky táto kniha nie je umelecké dielo, ale je to skôr faktografické dielo, z ktorého sa budúci bádatelia môžu všeličo dozvedieť. V knihe sú všetci zoradení podľa abecedy a sú v nej 4 kapitoly. V prvej kapitole je všeobecne opísané školstvo na tomto území. V druhej časti sú v krátkych črtách spracované univerzity, v ktorých Kovačičania študovali. V ďalšej časti sú spracovaní všetci doktori vied a 627 ďalších vzdela-

chu zaoberať záhradkárstvom a viničom, ale moja chrbtica mi to nedovolí. K tomu syn a dcéra sú na Slovensku a vidíme sa, len keď oni prídu k nám. Ja neplánujem až tak často chodiť k nim, lebo som si všimol, že pre pracovné povinnosti nemajú mnoho času pre nás. To, že nemám žiaden koníček, čiastočne je aj následok toho, že som počas kariéry riaditeľa nemal mnoho času na iné aktivity. Zatiaľ iba čítam, ale aj tak mám mnoho voľného času, a v nadchádzajúcom období si musím nájsť niečo, čím sa budem zamestnávať. Čas ukáže, čo to bude.“

ných osobností, kým v tej poslednej časti sú opísané rodiny, ktoré majú troch vysokoškolákov.“ V knihe je skutočne veľmi veľa údajov. Ako ste k nim prišli? „Bolo to tak, že som sa najprv rozhodol zverejniť výzvu v televízii, rozhlase a v tlači. Na webovej stránke sa tiež nachádzali návody a pokyny o tom, ako a kde majú záujemcovia zasielať svoje údaje, ktoré bolo treba ďalej spracovať pre túto knihu. Počas práce mi bolo zaujímavé to, že tí, ktorí žijú mimo Srbska, mali najväčší záujem o vznik knihy, proste zaujímali sa, kde a koľko treba poslať tých údajov, kým tu v Kovačici to šlo omnoho ťažšie.“ Vydať knihu je ﬁnančne náročná vec. Kto vám pomohol? „Najväčšia vďaka patrí Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny, ktorá mi pomohla k vydaniu knihy s bezmála 850 eur. K jej realizácii mi pomohol aj Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie (590 eur), Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (360 eur) a Obec Kovačica (170 eur). Memoriálne stredisko Dr. Janka Bulíka podporilo vydanie knihy so 100 eur. Pri jej premiére ruky k organizácii priložili aj RTV OK, ZŠ Mladých pokolení, DK 3. októbra a iní.“ Aký život tipujete tejto publikácii? „Tak ako každá kniha má svojich čitateľov, pevne verím, že si aj táto čoskoro nájde svojich potenciálnych ,knihomanov’ Zaujímavá bude najmä budúcim bádateľom, ktorí sa v nej budú môcť dozvedieť rôzne zaujímavé fakty.“

3 /4838/ 19. 1. 2019

Kultúra KEĎ ZAZVONIA SELENČSKÉ ZVONY A ROZOZVUČÍ SA ORCHESTRÍK

Úspech je zaručený Anna Horvátová

tvrťstoročie pôsobenia hudobného telesa treba pochváliť. A ešte ak ide o aktívnu činnosť, v ktorej sa strieda úspech za úspechom, všetka česť. Totiž v roku 2018 selenčský Komorný zbor Zvony oslávil 25-ročnicu nepretržitej, úspešnej činnosti. Ale to nie je jediný dôvod na radosť, mladším ochotníkom, členom orchestra Orchestrík sa na sklonku roka tiež dostalo vysoké pokrajinské uznanie. Treba azda ešte niečo vyzdvihnúť ako dôvod na rozhovor s umeleckým vedúcim, dirigentom či jednoducho hybnou pákou týchto dvoch umeleckých zborov? Azda nie. A ani hudobníka a dirigenta Súdiho osobitne predstavovať. Jeho hudobný talent vyoral hlbokú brázdu nielen na hudobnom poli vojvodinských Slovákov, ale aj za hranicami našej krajiny. I keď nie je jediným, ale predsa najzávažnejším dôvodom na rozhovor s Dr. Jurajom Súdim zo Selenče je cena, ktorú získal Orchestrík. Tak pán Súdi, máte sa čím pochváliť, predostrite nám, o čo ide, a veru nie je toho málo: „V roku 2018 sa nášmu Orchestríku dostala do rúk cena Talenty Vojvodiny. Je to odmena, ktorú úspešným jednotlivcom, ale i zborom a orchestrom udeľuje Pokrajinský sekretariát pre šport a mládež za výnimočné výsledky počas roka. Aj v roku 2016 sme boli nositeľmi tejto vzácnej odmeny. Predstavíme však skrátka svoju doterajšiu činnosť. Orchestrík pracuje od roku 1992. Zoskupuje deti vo veku od 7 do 18 rokov. Vo svojom repertoári má slovenské ľudové piesne, detskú, vážnu, tanečnú, ale i chrámovú hudbu. Vystupuje na školských, obecných, ale i pokrajinských a republikových prehliadkach a festivaloch. Dopracoval sa k pozoruhodným výsledkom. V rokoch 2010, 2014, 2015, 2016, 2017 a 2018 bol nositeľom Zlatého pásma hudobného festivalu detí Vojvodiny a za posledné tri roky je nositeľom Zlatej plakety na republikovej súťaži školských orchestrov a orchestrov základných hudobných škôl v Srbsku. Niekoľkokrát bol i laureátom spomínaných súťaží. V roku 2017 oslovený bol organizátorom 54.

www.hl.rs

festivalu hudobných spolkov Vojvodiny o účasť na tomto festivale pre dospelých, odkiaľ si odniesol Zlaté pásmo. Orchestrík, za veľkej podpory svojich najbližších, vediem teda ja. V roku 2018 na 57. hudobnom festivale detí Vojvodiny získal Špeciálne ocenenie za výnimočnú pedagogickú činnosť a umelecké výsledky v práci s deťmi. Za sebou má realizované vystúpenia vo viacerých prostrediach doma v Srbsku, ale i Republike Srbskej, v Chorvátsku a na Slovensku: vo Vranove nad Topľou, Hanušovciach,

Báča vo františkánskom kláštore a spoluorganizovali sme program MOMS Selenča. Svojou účasťou v revuálnej časti festivalu Zlatý kľúč sme priložili tiež kamienok v mozaike nášho jubilea. Účinkovali sme i na programe MOMS v B. Petrovci a svojráznou poctou KZ Zvony boli Dotyky RTV v priamom prenose. Absolvovali sme ešte i Adventný koncert v Kysáči, Tanečno-gymnastické predstavenie v Báči a zlatým klincom boli štedrovečerné služby Božie v priamom prenose RTV z evanjelického selenčského kostola. Oslavovali sme, ale sme si po našich aktivitách vedeli zorganizovať i zábavu pre našich členov, ale i chutné občerstvenia, ako to k takémuto jubileu aj prináleží. Pravdaže, vo všetkých vystúpeniach sme tesne spolupracovali s mnohými ľuďmi

Bez nich by neboli úplné Slávnosti – Orchestrík a Dr. Juraj Súdi Merníku, Dulovciach, Patinciach, Hronseku, Sliači v Banskej Bystrici, Michalovciach, v Močaranoch a v Pozdišovciach.“ V roku 2018 aj Komorný zbor Zvony mal dôvod na radosť, 25 rokov činnosti nie je malá vec. Ako ste to oslávili? „Počas celého kalendárneho roka 2018 prebiehali oslavy nášho strieborného jubilea, keď sme až 17-krát vystupovali. Zrealizovali sme vystúpenia na Veľkonočnom koncerte v Pivnici, boli sme na zájazde v Slovenskej republike, kde sme vystupovali v Michalovciach (Močarany) a v Pozdišovciach, na oslavách 260. výročia založenia Selenče, usporiadali sme samostatný koncert v selenčskom rímskokatolíckom chráme, vystúpili sme na slávnostnom zasadnutí MSS v B. Petrovci, otvorili sme výstavu v Selenči, účinkovali sme na Dňoch

Informačno-politický týždenník

dobrej vôle, ktorí nás buď pozvali, aby sme u nich spievali, alebo sme v rámci našich vystúpení spoločne s nimi pripravený program aj predvádzali. Najtesnejšia spolupráca bola však s Orchestríkom, ktorý pracuje aj v rámci KZ Zvony.“ Ani zďaleka to nie je všetko, dokonca ťažko takú bohatú činnosť aj skĺbiť do novinárskeho textu. Preto nám prezraďte, čo sa to ešte konalo. „Svojráznym darčekom k tomuto jubileu je i moja kniha pod názvom Činnosť a vplyv slovenskej zborovej kultúry na rozvoj a šírenie interkultúrnosti vo Vojvodine. Je to dielo, ktoré za materiálneho zabezpečenia Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v edícii Doktorské dizertácie vydáva Slovenské vydavateľské centrum. Kniha mapuje činnosť nielen Komorného zboru Zvony, ale cez prizmu viacerých slovenských

zborov Vojvodiny hovorí o interkultúrnosti, ku ktorej sa Vojvodina dopracúva aj vďaka zborovej kultúre Slovákov žijúcich vo Vojvodine.“ Čo vám vzala a čo dala práca na kultúrno-umeleckom poli? „U nás doma je hudba stále prítomná. Učebňu, v ktorej pracuje KZ Zvony a Orchestrík, k dispozícii majú všetci, ktorí majú k hudbe blízko. Pracuje sa stále a neúnavne. Niekto niekedy povedal: Kto má rád to, čo robí, ten vlastne nikdy nič ani nerobí, lebo stále si v tom len užíva. No tak podľa tohto tvrdenia my si doma len užívame, aj keď sa pracuje nonstop. Často na tú tému takto žartujem. Práca na kultúrno-umeleckom poli mi dala veľmi veľa a nemám dojem, že by mi niečo vzala. Voľný čas, ktorý by som mal tráviť s vlastnou rodinkou, trávim vlastne s nimi tak, že všetci moji blízki sú zapojení do kultúrno-umeleckých aktivít, v ktorých účinkujem alebo ktorých som organizátorom, a tým sme stále všetci spolu. Máme pochopenie jedni voči druhým a spoločne sa tešíme z dosiahnutých úspechov. Keď ide o materiálne zadosťučinenie, táto práca prinesie aj svoju materiálnu odmenu, ale nie adekvátnu, skôr by som povedal symbolickú. Toto však nie je rozhodujúci moment, lebo nie všetko je o peniazoch. Ide nám o život a ten je o niečom inom.“ Elánu vám neubúda, je to očividné, aké plány máte na tento rok? „Aktivity v roku 2019, ak bude Božia vôľa, budú prebiehať podľa zachodených akcií. V januári máme 3-krát vystupovať na svätosávskom programe, vo februári nás očakávajú v Pivnici na tradičnom seminári zborovej hudby Nová pieseň, paralelne so všetkým prebieha príprava festivalu Selenčské sláviky, v marci Deň žien, Festival Keď si ja zaspievam v Šíde, pokrajinská a republiková súťaž orchestrov, rozlúčkové programy na troch školách, oslava založenia Selenče, zájazd na Slovensko, účasť na SNS 2019, účasť na Dňoch Báča... do toho nie sú započítané nenahlásené pozvania, ktorých je počas roka neúrekom.“ A kebyže bolo len toto, aj tak je tých aktivít hodne. Srbské príslovie hovorí, že kto spieva, zle nemyslí, a my dodáme, že tu ani nie je pre takéto myšlienky miesta. Veď v kolektíve vládne zhoda a úcta a dirigent oplýva pozitívnym chápaním a prístupom k životu. Foto: z archívu Juraja Súdiho • KULTÚRA •

RECENZIA

Osobnosti a jubileá

(Národný kalendár na obyčajný rok 2019, roč. 98, Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum, 2019)

Anna Horvátová

ak nejako nepovšimnuto vyšiel aj v tomto roku. Bez pompéznych reklám a komercializačných pokusov. Zato ale tematická rôznorodosť textov je znovu zastúpená, čo iba prispieva k väčšej popularite medzi čitateľmi. Jednotliví autori v tomto druhu knižného vydania, svojrázneho a svojského, prispievajú k dotvoreniu mozaiky o bohatej činnosti dolnozemských Slovákov. A azda čoho je tu najviac, sú – jubileá. Akoby to bolo, zabudnúť na petrovské inštitúcie, priekopnícke budovy pred sto rokmi – gymnázium, kníhtlačiareň, alebo na historické pomery, v ktorých sa ocitli vojvodinskí Slováci, či na jubileá Hlasu ľudu, Zorničky, Nového života, Múzea vojvodinských Slovákov... A opäť sa prelína súčasné s tradičným, totiž na titulnej strane je mladá Selenčanka v ľudovom kroji Anna Berédiová, účastníčka televíznej šou Zem spieva. Na úvodných stranách sa pohľad pozastaví na básni Pieseň tulákov Juraja Mučajiho, k stému výročiu narodenia. A po kalendáriovej časti a astronomických efemeridách nasledujú príspevky venované jubilujúcim inštitúciám. Tak v príspevku V novom štáte, Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov Gabriela Gubová prináša údaje o činnosti vojvodinských Slovákov pred sto rokmi: „Menšiny v nových štátoch aj po vojne pokračovali v boji za svoje národné, náboženské, kultúrne a iné práva. Ich zabezpečenie pre jednotlivé krajiny, ale aj pre celkovú spoločnosť znamenalo možnosť trvalého mieru. Ochrana menšín bola dôležitá pre úspech samotnej mierovej konferencie v Paríži, ale aj pre činnosť spoločnosti národov.“ Z pera Jána Gubu sa dozvedáme o americkej zbierke na naše petrovské gymnázium, ktoré oslávi v tomto roku storočnicu. Na toto nadväzuje zodpovedný • KULTÚRA •

redaktor kalendára Vladimír Valentík príspevkom Michal Plavec – zabudnutý architekt a staviteľ budovy petrovského gymnázia. K stému výročiu Kníhtlačiarne, účastinárskej spoločnosti, v Petrovci, otvorenie ktorej bolo počas prvých Slovenských národných slávností 28. augusta 1919, je

tuná príspevok Andreja Labátha Otvorenie kníhtlačiarne. V tomto roku aj padinské divadlo oslávi storočnicu, o čom píše Eva Taubertová. V príspevku Dejiny a súčasný stav Anna Séčová-Pintírová sa venuje sedemdesiatročnej činnosti Múzea vojvodinských Slovákov, ktoré bolo otvorené na Slovenských národných slávnostiach v Petrovci 7. augusta 1949: „Prvou riaditeľkou múzea bola Olga Garayová a s ňou spolupracovali Emília Labátová, Michal Rapoš, Michal Filip, Miloš Rusnák, Júlia Ječmenová a iní.“ Ďalej tu svoje miesto dostali médiá; Slovenská redakcia Novosadského rozhlasu, týždenník Hlas ľudu v príspevku Od partizánskej tlače po internet z pera Stevana Lenharta. Autorom úvahy k osemdesiatym narodeninám

časopisu pre deti Zornička je Zoroslav Spevák. „Zornička môže byť šikovným mostíkom k vážnemu, zrelému čítaniu. Svojou eventuálnou sviežosťou, hravosťou a nápaditosťou môže byť nápomocnou pri formovaní pozitívneho vzťahu k čítaniu ako takému, môže byť motivačným prvkom v tomto smere, môže práve svojou nezáväznosťou a akoby ,nedidaktickosťou prilákať zvedavé dieťa do priestoru čítania a následného prehĺbeného štúdia zaujímavých vecí a fascinujúcich javov vôkol neho.“ Na osobnosť Cyrila Kutlíka pri 150. výročí narodenia si posvietil Vladimír Valentík v príspevku Cyril Kutlík a začiatky výtvarnej pedagogiky v Belehrade. Trefne tu autor vystihol: „Kutlíkova umelecká škola nemala veľké nároky. Cyril Kutlík chápal svoju školu ako prípravu pre talentovaných žiakov, aby mohli pokračovať v školení na umeleckých akadémiách v zahraničí, alebo aby boli uschopnení pracovať ako učitelia kreslenia, ktorých v Srbsku v tom období nebolo dosť.“ Ďalším príspevkom z príležitosti 150. výročia narodenia je Miloš Krno – zakladateľ peňažných ústavov a Dolnozemského Slováka z pera Jána Jančovica. Tu sa

dozvedáme, že Krno počas štúdia bol aktívnym členom Slovenského spolku, v ktorom sa vtedy sústreďovala a schádzala veľká časť mladých Slovákov z radov študentov a remeselníkov. „V zápase proti útlaku nemaďarských národností v Uhorsku sa v tom čase v Báčke vytvorila úspešná spolupráca Srbov a Slovákov. Veľkú zásluhu pri nej mal práve Miloš Krno.“ Ešte jeden príspevok Jančovica je povšimnutiahodný Zo spomienok a života prvých kolonistov: „Rozsah a rozmach kolonizácie na Slovensku si však čoskoro vyžiadal zriadenie osobitného úradu v podobe Kolonizačného referátu Štátneho pozemkového úradu. (...) Okrem kolonistov z územia Slovenska prišli na južné Slovensko okrem roľníkov z Dolnej zeme a severného Slovenska aj legionári z Moravy. Najväčší počet Slovákov prišiel roku 1925 z Báčky na úrodnú rovinatú zem do chotára obcí Komjatice a Mojmírovce do osád Dolný Taráň, Horný Taráň, Poľný Kesov a Karol Pereš, ležiacich v blízkom susedstve.“ Bohatý na historické údaje tohtoročný kalendár prináša tiež rady z poľnohospodárstva, recepty pre gazdinky, športové témy, pre najmladších Detský kútik a obsiahlu Kroniku nášho národného života. Aj toto vydanie potvrdilo, že Slováci na týchto priestranstvách boli činní, agilní, s moderným chápaním a pozoruhodným konaním.

CHÝRNIK

SELENČA. Na piatok 18. januára o 18. hodine v sobášnej sieni Miestneho spoločenstva v Selenči zahlásený bol literárny večierok v rámci podujatia Zima s knihou s týmito novými titulmi: básnické zbierky Éterizácia a Nové devínske elégie a kniha rozhovorov o identite Imigranti v Babylonskej veži. Avizovaná bola

účasť Zdenky Valentovej-Belićovej, šéfredaktorky časopisu Nový život, prof. Dr. Zorana Đerića, riaditeľa Srbského národného divadla v Novom Sade, a Vladimíra Valentíka, riaditeľa Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci. a. f.

3 /4838/ 19. 1. 2019

Kultúra NOVÁ PUBLIKÁCIA

SCÉNA

Dr. Juraj Guča pod drobnohľadom Jaroslav Čiep

Letu Štuke a satiricko-ľúbostné piesne. Sarajevská formácia Letu Štuke pôsobí pod vedením speváka a gitaristu Dina Šarana, známeho zvláštnou satirickou lyrikou na spoločensky angažované, ale zároveň aj ľúbostné témy. V priebehu minulého roku bolo možné sledovať jej singly Bože zdravlja, Supermarket, Bočice a Zemlja gori (v tejto skladbe členovia kapely spolupracovali s Dubioza Kolektiv), v novembri 2018 vydala štvrtý album Topla voda (vydavateľstvo Menart). Okrem Šaranovej lyriky pozornosť upútajú nekaždodenné aranžmány pop-rockových piesní s prvkami elektronickej hudby. Aktuálny album Letu Štuke predstavia aj novosadskému obecenstvu na koncerte 18. januára v Gerila Bare.

Krokus vravia: Adios amigos! Najznámejší švajčiarski hardrockeri Krokus sa po 45 rokoch činnosti rozhodli ukončiť kariéru a v tomto roku odohrať rozlúčkové turné pod názvom Adios amigos. Skupina získala svetovú popularitu vydaniami Headhunter (1983) a The Blitz (1984) a najmä skladbou Midnite Maniac, ktorá bola aj u nás veľkým rozhlasovým hitom. V priebehu desaťročí cez skupinu prešiel veľký počet hudobníkov a dodnes nahrali 18 albumov – ten posledný Big Rocks vyšiel pred dvomi rokmi. V zložení Krokus sú aj dnes spevák Marc Storace a basgitarista Chris von Rohr, ktorí vlastne vytvorili charakteristický zvuk tejto skupiny.

KONCERTY 18. januára, Mládežnícke stredisko CK 13 v Novom Sade: Neke face + Madresi (Zreňanin) 19. januára, Mládežnícke stredisko CK 13 v Novom Sade: Riverroth + Acid Tomb (NS) + Bitter Taste (Niš) 25. januára, Mládežnícke stredisko CK 13 v Novom Sade: Industrijski Kombinat + 5 Minuta Slave Pripravuje: S. Lenhart

www.hl.rs

a sklonku roku 2016 sme našich čitateľov informovali, že Miestny odbor Matice slovenskej v Petrovci v piatok 9. decembra 2016 zorganizoval posedenie, vlastne dve prednášky v Dome Matice slovenskej Ľudovíta Mišíka. V prvej časti matičného posedenia o veľkej osobnosti našich dejín Dr. Jurajovi Gučovi, inak petrovskom rodákovi, hovoril prof. Dr. Milan Breberina, chirurg a onkológ, ktorý sa v súčasnosti veľmi aktívne zaoberá dejinami lekárstva v Srbsku. Vtedy sa Dr. Breberina verejne poďakoval aj našej spisovateľke Viere Benkovej, ktorá mu poskytla časť spracovaného dokumentárneho a fotografického materiálu. Z toho materiálu a ďalšieho výskumu vznikla štúdia. Jej knižná podoba sa nám vlani v decembri dostala „pod stromček“ k Vianociam. Ide o publikáciu Dr. Juraj Guča – veľký človek a humanista. Knihu pripravili otec a syn Milan S. Breberina a Nemanja M. Breberina. Sú v nej dve nosné časti. Prvou je uvedená štúdia o živote a významných počinoch Dr. Guču, vrátane poznámkového aparátu a použitej literatúry. Štúdiu do slovenčiny preložila Katarína Melegová-Melichová. Druhú časť knihy tvoria memoáre samotného Dr. Guču, ktoré po prvýkrát boli uverejnené na pokračovanie v matičnom časopise Náš život v rokoch 1937 a 1938 ako Rozpomienky na môj dobrovoľnícky život v Srbsku od roku 1916 do 1918. Slovo na úvod napísal chirurg onkológ Dr. Miroslav Miháľ. V ňom zohľadnil zameranie a vedecký postup Breberinovcov pri spracovaní života a diela Dr. Juraja Guču. Svoj text uzaviera slovami: „Vydaním tejto práce v slovenčine budúcim generáciám slovenského etnika v Srbsku budú sprístupnené informácie o príkladnom a obetavom živote tejto výnimočnej osobnosti z radov vojvodinských Slovákov.“ Kniha vyšla ako vydanie MOMS Petrovec v rozsahu 66 strán ako prvý zväzok v edícii

Informačno-politický týždenník

Z našej minulosti. Bohato je fotograficky ilustrovaná. Teda kto vlastne bol Dr. Juraj Guča? Narodil sa roku 1876 v zámožnejšej sedliackej rodine Gučovcov v Petrovci. Do škôl chodil najprv v rodisku, potom do Sarvašu a po skončení strednej školy odišiel do Pešti na štúdium medicíny. Po skončení štúdií maďarské úrady ho začali stíhať ako pansláva a národovca, nuž ho cesta odviedla do ďalekej vytúženej krajiny – Ameriky. Tesne pred prvou svetovou vojnou sa tu aj oženil so Selmou, Židovkou, ktorá potom ako jeho družka – ošetrovateľka na srbskom fronte v prvej svetovej vojne zomrela v Gevgeliji od škvrnitého týfusu. Kým Dr. Guča žil v Chicagu, tam sa už viedli veľké prípravy na vytvorenie samostatného Československa a aj tu priložil ruky. Poznal sa s Dr. Štefánikom a Masarykom a keď Rakúsko-Uhorsko vypovedalo Srbsku vojnu, prihlásil sa ako lekár dobrovoľník – vysťahovalec do výpravy lekárov a vojakov na srbský front spolu s prvou manželkou Selmou. Cesta Dr. Guču so 400 dobrovoľníkmi na lodi Brindizi bola skutočná epopeja. Keď sa loď priblížila k albánskej hranici pri mestečku Medova, narazila na rakúsku morskú mínu a rýchlo sa potopila. Dr. Gučovi a ešte asi 100 dobrovoľníkom sa podarilo dostať sa na pobrežie a zachrániť sa. Stroskotancov ošetrili v Skadare a prijal ich i čiernohorský kráľ Nikola. Po zakončení vojny Dr. Guča sa vrátil do Chicaga a po čase sa oženil s rodáčkou zo Slovenska Emíliou Kučerovou. Mali dve deti, syna Juraja a dcéru Gladys, narodenú roku 1923, ktorá v čase druhej svetovej vojny, keď žili v Petrovci, na tunajšom gymnáziu zmaturovala v roku 1943/1944. V Petrovci Dr. Juraj Guča pôsobil aj pred druhou svetovou vojnou a liečil pacientov. Bol ináč špecialista na krčné žily a v ďalekej Amerike mal veľký úspech so svojou metódou. Dr. Guča, hoci už vo vysokom veku, hlásil sa aj do 14. vojvodinskej údernej slovenskej brigády. Bol na fronte nielen lekár, ale i človek – priateľ. Po vojne sa aj s rodinou vrátil do Chicaga. Tam umrel 30. apríla 1964. • KULTÚRA •

KRÍŽOVKA

„Ja sa bavím kultúrou“ Anna Horvátová

loveso baviť (sa) je spisovné. Medzi nami vojvodinskými Slovákmi nie je však vykryštalizovaný celkom význam tohto slovesa a pod vplyvom srbského slovesa baviti se sa v tom význame dostalo aj do nášho jazyka. Baviť je poskytovať zábavu, zabávať: baviť spoločnosť; poskytovať potešenie, tešiť, zaujímať: práca, hudba, spev ich baví, či v opačnom nič ich nebaví. Keď nás niekto oberá o čas, zdržiava, skomentujeme: Nebav ma toľko! Zvratné baviť sa znamená nachádzať zábavu v niečom, veseliť sa, zabávať sa: obecenstvo sa baví. Veselo, príjemne sa bavia. V prípade, že sa bavíme na cudzí

ČÍSLO 3

účet, nie je celkom v poriadku. Ale iné je baviť sa – nachádzať príjemné uplatnenie, potešenie v niečom, hrať sa: baviť sa na zbojníkov, baviť sa hrou. Veselo sa zhovárať je tiež baviť sa: celý večer sa bavili o novom vedúcom. V časovej tiesni a keď nás zdržujú niekde alebo s niečím, vieme povedať: Nemám čas sa s tebou baviť. No a významy tohto slovesa sme tu uviedli všetky. Srbské baviti se kulturom sa do slovenčiny neprekladá „baviť sa“ či „bavím sa“ kultúrou, umením, literatúrou, hudbou, politikou, ale zaoberať sa – sústavnejšie sa niečomu venovať, zamestnávať sa: zaoberám sa kultúrou, literatúrou, politikou.

V tajničke je meno a priezvisko jazykovedca, etnografa, publicistu a evanjelického kňaza (1754 – 1812).

ZO STAROPAZOVSKÉHO SLOVENSKÉHO SPOLKU

Januárové a februárové programy Anna Lešťanová

novom roku s novými aktivitami začínajú aj ochotníci v staropazovskom SKUS hrdinu Janka Čmelíka. V miestnostiach spolku so skúškami začali členovia tamojšieho SD VHV. Divadelný súbor predstavenia Ferka Urbánka Diabol v raji manželskom v réžii Aničky Balážovej, so svojím víťazným predstavením 24. festivalu divadelných inscenácií dolnozemských autorov – DIDA 2018 v Pivnici, chystá sa na zájazd na Slovensko. Začiatkom apríla čaká ich účasť na tohtoročnej prehliadke ochotníckych divadelných súborov s inscenáciami pôvodnej slovenskej dramatickej tvorby Palárikova Raková v Čadci. Obnovením tohto predstavenia SD VHV v Starej Pazove bude mať na repertoári tri predstavenia: Diabol v raji manželskom, Diablov čardáš a Tamo daleko, ktoré vzniklo v koprodukcii s profesionálnym divadlom • KULTÚRA •

v Sriemskej Mitrovici. Pazovskí divadelníci nezabúdajú ani na 116. výročie divadla v Starej Pazove, na ktoré si pripomenú už začiatkom februára. So skúškami začali aj členovia FS Klasy, ktorí zimné obdobie chcú využiť na prípravu nových choreografií. Vo februári okrem pripomínania si bohatej divadelnej tradície v tomto meste ochotníci pre svoje verné obecenstvo majú naplánovanú i tradičnú Zuzanskú zábavu, keď sa divákom predstavia osvedčení speváci. Zimné obdobie pre Združenie pazovských žien znamená prípravu na priadky, ktoré organizujú každoročne nielen pre svoje členky, ale aj pre cezpoľné hostky zo slovenských spolkov žien. Priadky si naplánovali už na koniec januára. Po zimných prázdninách s aktivitou začali aj detské tanečné skupiny a Literárna spoločnosť Ľudmily Hurbanovej, lebo ich členov už v marci očakáva nový cyklus recitačných súťaží.

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 2 – VODOROVNE: pasivita, Olivera, Pero, oro, oná, onak, D, celina, akt, kam, kly, J, i, ok, sen, h, monolit, oh, menej, román, tá, Al, Radan TAJNIČKA: JÁN SIRÁCKY

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 51/52 z čísla 51 – 52 Hlasu ľudu z 22. – 29. decembra 2018 bolo: VIANOCE. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: JARMILA VALENTÍKOVÁ, Ul. Čmelíkova č. 1, 21 469 Pivnica. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

3 /4838/ 19. 1. 2019

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 2. januára 2019 nás náhle opustil náš drahý otec a starký

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 2. januára 2019 náhle a tíško v Pánu usnul náš drahý otec a starký

PAVEL ŠTAUB

16. 7. 1933 – 2. 1. 2019 z Padiny

PAVEL ŠTAUB

16. 7. 1933 – 2. 1. 2019 z Padiny V tichosti večného pokoja Ťa sprevádza naša láska, úcta a vďaka, ktoré sú silnejšie od zabudnutia. Zarmútený syn Pavel s manželkou Ruženkou a deťmi Alexandrom s manželkou Janou, Taničkou, Karolkom a Magdalénkou

SMUTNÁ ROZLÚČKA s našimi starými rodičmi

Nečakal si dlho, Tvojmu bôľu a smútku prišiel koniec. Splnil sa Ti sen, pripojil si sa k našej zosnulej matke. Zdvojnásobil si náš smútok a teraz nám zostáva len cesta k Vášmu hrobu, kde si budeme stále spomínať na Vašu lásku, dobrotu a starostlivosť. Veľká vďaka za všetko, čo si pre nás vykonal. Trvalú spomienku si na Teba zachovajú:

syn Gustáv s manželkou Snežkou a Tvoje vnúčatká: Milinka s priateľom Danielom, Anička s priateľom Miškom, Nataška a Jaroslav

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 2. januára 2019 nás náhle opustil náš drahý otec a starký

ANNOU ŠTAUBOVOU rod. Slivkovou 1. 12. 1936 – 28. 8. 2018 a

PAVLOM ŠTAUBOM 16. 7. 1933 – 2. 1. 2019 z Padiny S láskou a úctou si na Vás spomínajú a vo svojich srdciach si Vás uchovávajú vnúčatá: Alexander, Duško, Jasnička, Tanička, Milinka, Karolko, Anička, Magdalénka, Anička, Nataška a Jarko 34

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

PAVEL ŠTAUB

16. 7. 1933 – 2. 1. 2019 z Padiny Ťažké sú slová útechy, keď príde čas rozlúčky, ale spomienky na Teba navždy zostanú. S láskou a úctou Tvoja zarmútená dcéra Anna s deťmi Duškom, Jasničkou a Aničkou

• OZNAMY •

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Uplynul rok, čo nás opustila nenahraditeľná manželka, matka a stará matka

ZUZANA JARMOCKÁ

rod. Brtková 10. 7. 1946 – 18. 1. 2018 z Kovačice

Už len kvety z lásky Ti môžeme na hrob dať, modlitbu tichú odriekať, za všetko krásne ďakovať a s láskou v srdci spomínať. Zbytočne je počítať roky, lebo nenavrátia stratené, ani nenahradia prázdnotu, ktorá po Tebe zostala... Tvoji: manžel Martin Jarmocký, dcéra Anička Dragojlová s manželom Zlatkom a deťmi Dušanom a Jelenou

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Uplynul rok, čo nás opustila moja sestra

BOLESTNÁ SPOMIENKA

na nenahraditeľného manžela a otca

DIPL. ING. ADAMA SUCHÁNEKA 1941 – 2014 – 2019 z Nového Sadu rodom z Kovačice

Dňa 22. januára 2019 uplynie päť smutných rokov, čo si nás opustil a zanechal v žiali. Vždy si bol našou oporou, dobrým poradcom a útočiskom. Za všetko, čo si pre nás vykonal, Ti ďakujeme. S láskou a úctou si na Teba spomíname. Manželka Viera a dcéra Elena

SMUTNÁ ROZLÚČKA s otcom a starkým

JÁNOM MARČOKOM 13. 2. 1934 – 7. 1. 2019 z Kysáča

Je ťažké tomu uveriť, že Ťa už niet. Navždy zostaneš v našich srdciach. Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovajú:

ZUZANA JARMOCKÁ

rod. Brtková 10. 7. 1946 – 18. 1. 2018 z Kovačice „Slnko Ti už nebude svetlom vo dne a nebude Ti svietiť svit mesiaca, ale Hospodin bude Tvojím večným svetlom a Tvoj Boh bude Tvojou slávou.“ Iz 60, 19 S láskou a hlbokou úctou si zachovávame spomienku na Teba. Brat Martin Bajza s manželkou Zuzanou a deťmi Martinom Bajzom a Aničkou Bajzovou so synom Ladislavom • OZNAMY •

syn Ján, nevesta Anna a vnučka Maja

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 18. januára 2019 uplynul rok, čo nás navždy opustila manželka, naša matka a stará matka

ANNA PETRÁŠOVÁ

rod. Brezníková 31. 10. 1954 – 18. 1. 2018 – 2019 z Padiny

Celý život si nám bola oporou, vzorom, radcom, starostlivou starou mamou. Venujeme Ti tichú spomienku. Zostaneš navždy v našich srdciach a myšlienkach.

S láskou a úctou si na Teba spomínajú: manžel Jano, syn Ján s manželkou a deťmi Dušanom a Aničkou, syn Vladimír a syn Mirko s manželkou 3 /4838/ 19. 1. 2019

Oznamy BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA so starkým a dedom

JULIANA SIČOVÁ

JÁNOM MARČOKOM

rod. Durgalová 20. 3. 1935 – 24. 12. 2018 z Pivnice

Ten osud krutý srdcia nám zranil a našu nádej do hrobu uložil. Skromná v živote, veľká v láske a dobrote.

13. 2. 1934 – 7. 1. 2019 z Kysáča

S úctou a láskou si na Teba budeme spomínať.

Spomienku na Teba si navždy zachová Tvoja jediná dcéra Miluška Chrčeková

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Vnučka Ivana Agarská s manželom Milanom a deťmi Aleksandrom a Dávidom

SMUTNÁ ROZLÚČKA so starkým a dedom

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s mamou

ANNOU – RUŽENOU DOMONIOVOU

rod. Fabianovou 9. 6. 1956 – 11. 1. 2019 z Kysáča

Čas pomaly plynie, rana v srdci bolí a zabudnúť nedovolí. Vďačný som za Tvoju lásku, ktorou si ma viedla až do posledného času. Zarmútený syn Fedor

POSLEDNÉ ZBOHOM

našej mame a mame starej

JULIANA SIČOVÁ rod. Durgalová 20. 3. 1935 – 24. 12. 2018 z Pivnice

Hoci slza v oku pomaly sa oschne, Tvoja láska nechala stopy a spomienka na Teba bude navždy žiť v našich srdciach. S láskou na Teba nikdy nezabudnú Tvoja vnučka Kornélia, jej manžel Janko a pravnuci Alexander a Maximilián Papovci

SPOMIENKA

Dňa 25. februára 2019 uplynie 10 rokov, čo nás opustil

JÁNOM MARČOKOM

13. 2. 1934 – 7. 1. 2019 z Kysáča

Nikdy na Teba nezabudneme. Odpočívaj v pokoji. Vnučka Jana Šranková s manželom Branislavom a deťmi Kristijanom a Viktóriou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s kmotrom a krstným otcom

JÁNOM IVIČIAKOM

ŠTEFAN SIČ

4. 6. 1931 – 25. 2. 2009

Zostali nám len spomienky na Teba, ktoré si chránime, a nedovolíme, aby vybledli.

1951 – 2018 z Báčskeho Petrovca

Odišiel si tíško, bez rozlúčky. S úctou si na Teba bude spomínať

Tvoja jediná dcéra Miluška, vnučka Kornélia s manželom Jankom a pravnuci Alexander a Maximilián Papovci

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

kmotra Dýrová s rodinou

ANNE – RUŽENE DOMONIOVEJ

rod. Fabianovej 9. 6. 1956 – 11. 1. 2019 z Kysáča „Každé telo je tráva a všetka jeho nádhera sťa poľný kvet. Usychá tráva, vädne kvet, ale Slovo nášho Boha zostáva naveky.“ Iz 40, 7 – 8 S veľkou bolesťou sa s Tebou lúčime. Dcéra Vierka s manželom Floriánom, vnuk Branislav s manželkou Vladimírou, vnučka Klaudia a vnuk Igor

SPOMIENKA

Dňa 9. januára 2019 uplynulo päť smutných rokov, čo nás opustil náš milovaný manžel a otec

JÁN FABIAN

11. 1. 1955 – 9. 1. 2014 – 9. 1. 2019 zo Starej Pazovy

Čas rýchlo plynie, už päť rokov nie si s nami, ale v našich srdciach stále žiješ. Manželka Mária a dcéra Jarmilka s manželom • OZNAMY •

DROBNÝ OZNAM

Republika Srbsko Ministerstvo ochrany životného prostredia Na základe článku 28 a v súvislosti s článkom 29 odseky 1 a 3 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) podáva nasledujúce

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

OZNÁMENIE Oboznamujú sa verejnosť a zainteresované orgány a organizácie, že nositeľ projektu podnik GASTRANS, s. s r. o., – NOVI SAD, z Nového Sadu, Narodnog fronta 12, podal Ministerstvu ochrany životného prostredia žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu na aktualizovanie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu magistrálneho plynovodu – interkonektoru, hranica Bulharsko – hranica Maďarsko, na území Republiky Srbsko, dňa 24. 10. 2018, evidovanú pod číslom 353-02-2381/2018-03, ako aj doplnok rovnakého, dňa 7. 12. 2018, na žiadosť tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže vykonať nahliadnutie do obsahu žiadosti každý pracovný deň od 11.00 – 14.00 hod. v miestnostiach Ministerstva ochrany životného prostredia v Belehrade, Omladinskih brigada 1, izba 428, ako i na úradnej webovej stránke ministerstva http://www.ekologija.gov.rs/obavestenja/procena-uticaja-na-zivotnu-sredinu/, a doručiť svoje mienky v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

SPOMIENKA

DROBNÝ OZNAM VYHLASUJEM za neplatné vysvedčenie o ukončení Základnej školy Jána Amosa Komenského v Kulpíne v školskom roku 2004/2005 na meno Miroslav Vozár z Kulpína. SPOMIENKA na

DROBNÝ OZNAM

NA PREDAJ 12 kvadrátov zeme pri dedine v Báčskom Petrovci; tel.: 021/38-48-320.

MICHALA – MIROSLAVA BABKU

7. 11. 1941 – 19. 1. 2018 – 2019

EVU BABKOVÚ

MIROSLAVA BABKU

10. 10. 1941 – 16. 16. 12. 1965 – 18. 7. 2012 – 2019 3. 2015 – 2019 z Kovačice

Nikdy na Vás nezabúdajú Vaši Ivka a Ivan

VLADIMÍRA BOLDOCKÉHO 1945 – 2018 – 2019 z Nového Sadu

Už len kvety Ti môžeme na hrob dať a modlitbu tichú odriekať. Za všetko krásne ďakovať a s láskou v srdci spomínať. Tvoji najbližší

ROZLÚČKA

so spolužiačkou

ANNOU – RUŽENOU DOMONIOVOU rod. Fabianovou 9. 6. 1956 – 11. 1. 2019 z Kysáča

Zostaneš nám v peknej a trvalej spomienke. Generácia spolužiakov narodených 1956/57 • OZNAMY •

BOĽAVÁ SPOMIENKA na

BOĽAVÁ SPOMIENKA na milovaného syna

JÁNA ČEMANA

PAVLA BARTKU

23. 9. 1940 – 19. 1. 1998 – 2019 z Kysáča

Aj keď už nie si s nami, v našich srdciach žiješ ďalej. Manželka Anna, dcéry Mária a Anna s rodinami a syn Ján

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s

2. 9. 1973 – 18. 1. 2011 z Kovačice

Večne budeš slzou v našich očiach a boľavou ranou v našich srdciach. Nikdy na Teba nezabudneme. Tvoji navždy zarmútení rodičia

SMUTNÁ SPOMIENKA na milovaného brata

PAVLA BARTKU

JAROSLAVOM LEŇOM

2. 9. 1973 – 18. 1. 2011 z Kovačice

3. 7. 1970 – 3. 1. 2019 z Kulpína rodom z Kysáča S bôľom v srdciach a so slzami v očiach si na Teba vždy budú spomínať: teta Anna Čemanová, sesternice Mária a Anna s rodinami

Tých, ktorých milujeme, neodchádzajú, žijú v našich srdciach každý deň. Brat Jaroslav s manželkou Aničkou a dcérou Ivankou 3 /4838/ 19. 1. 2019

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 18. januára 19.30 Majitelia hviezd, z Rozhlasovej súťaže mladých recitátorov 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 20. januára 11.00 Štvrťstoročné zvonkanie 11.30 Vysielanie pre dedinu

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Utorok 22. januára 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.00 Perličky: kreslený film Nakresli mi rozprávku Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. Pravidelná relácia ponúka príspevky z našich prostredí. Uvedie i nové epizódy Čaroslovníka a Dobroduchárne. Nasleduje mládežnícke vysielanie Hore-dolu, v ktorom bude výber príspevkov z minuloročných vysielaní: o zaujímavých koníčkoch mládežníkov a o športových a hudobných úspechoch. Štvrťstoročné zvonkanie je názov dokumentu venovaného 25-ročnej nepretržitej činnosti selenčského Komorného zboru Zvony, ktorú oslávil vlani. Počas tohto obdobia sa amatérskemu zboru z malej vojvodinskej dediny podarilo nadviazať umelecké, profesionálne, dokonca až diplomatické kontakty v celom regióne. Členmi Zvonov bolo viac ako 130 ľudí. Niektorí z nich v tomto polhodinovom vysielaní ozrejmili dôvody, prečo spievali či spievajú v tomto jedinečnom zbore.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 20. januára Film: Doba ľadová 2 – A chládok je fuč Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Hra pre troch Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok)

15.00

16.00 16.05 16.30 17.00 18.05

RÁDIO PETROVEC

Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

www.hl.rs

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 18. januára – Pády a vzlety Sobota 19. januára – Chlap na roztrhanie Pondelok 21. januára – Bledý jazdec Utorok 22. januára – Tajný agent Streda 23. januára – Zamilovaná do vraha Štvrtok 24. januára – Vykúpenie z väzenia

19.00

Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla

Utorok – piatok 19.30 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 20.00 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota Nedeľa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 7.00 Servis relácia na aktuálnu tému Na dnešný deň Nedeľa Meniny 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 7.30 Oznamy, hudba a reklamy týždňa 8.00 Správy 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské Slovenská hudba každý vysielanie 9.00 Správy deň od 5.00 – 20.00. 9.05 Hudba a aktuality Svetová hudba každý 9.30 Oznamy, hudba a reklamy deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 20. januára 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Rozhovor s Pavlom Brezníkom, fanúšikom na MS v Rusku Utorok 22. januára 16.00 V zdravom tele zdravý duch – Stravovacie návyky a fyzická aktivita v škôlke Knižnica aj v zime láka deti pútavými obsahmi Galéria insitného umenia – súvaha minulého roka Piatok 25. januára 16.00 Príspevky z archívu RTV OK Film: Panna zázračnica

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 20. januára 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 23. januára 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 16.25 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

Šport DORASTENCI PIVNICKEJ SLÁVIE ZNOVA HRAJÚ O BODY

Hráči pre prvé mužstvo Ján Šuster

obre urobilo vedenie pivnickej Slávie, keď po dlhšom čase zapojilo do

majstrovskej súťaže dorastencov. Tak si najlepšie môžu zabezpečiť hráčov pre seniorské mužstvo. Skôr sa stávalo, že po pionierskej konkurencii mladí Pivničania ne-

Dorastenci pivnickej Slávie s trénerom Miroslavom Českom (stojí prvý zľava)

mohli pokračovať medzi juniormi, lebo nehrali majstrovstvá, pre prvé mužstvo boli primladí, a preto najčastejšie prestali hrať futbal! Minulej jesene dorastenci Slávie v Oblastnej lige Sombor juniorov hrali s rovesníkmi týchto klubov: Mladost Apatin, Crvenka, Sloga Čonoplja, petrovská Mladosť, Omladinac Deronje, Hajduk Stapar, OFK Odžaci a Spektar Sombor. Trénerom dorasteneckého mužstva Slávia je Miroslav Česko, v ktorom hrali Ľuboslav Brňa, Milan Keravica, Michal Blažek, Rastislav Záskalický, Joco Budić, Denis Šuster, Filip Badinský, Dávid Šuster, Sebastián Beláni, Alexander Čobrda, Srđan Milić, Saša Nikolić, Novica Kapetanov, Rastislav Bolehradský, Miroslav Salčák, Luka Zbućnović, Dávid Vinkovič, Nemanja Jelić. V jesennej časti majstrovstiev pivnickí dorastenci dosiahli nasledujúce výsledky: doma prehrali

so Slogou 0 : 1, v dedine Deronje remizovali s Omladincom 2 : 2, potom boli v Pivnici lepší od Crvenky 4 : 2, na hosťovaní v Petrovci utŕžili prehru 1 : 3, rovnakým výsledkom – 1 : 3 ich doma premohol staparský Hajduk, v Sombore prekonali hostiteľský Spektar 3 : 0, na svojom trávniku podľahli apatinskej Mladosti 0 : 1 a na záver prehrali v Odžakoch s rovnomenným domácim mužstvom 2 : 3. Neúplná tabuľka jesennej časti majstrovstiev dorastencov v sezóne 2018/19:

1. Mladost (A) 2. Sloga 3. Crvenka 4. Mladosť (P) 5. Omladinac 6. Hajduk 7. Slávia 8. OFK Odžaci 9. Spektar

6 8 8 8 6 7 8 7 8

6 6 5 5 3 3 2 2 0

0 0 0 0 1 0 1 0 0

0 2 3 3 2 4 5 5 8

24 : 1 20 : 8 34 : 17 16 : 10 11 : 20 13 : 28 13 : 18 7 : 15 4 : 24

18 18 15 15 10 9 7 6 0

VÝROČNÁ KONFERENCIA V KYSÁČSKEJ TATRE

Žiadajú pomoc dediny a občanov Pavel Pálik

nedeľu 13. januára za prítomnosti 38 členov uskutočnila sa výročná konferencia FK Tatra Kysáč, ktorú úspešne viedol predseda klubu Miroslav Folkman. Referáty o činnosti prečítali technici Pavel Kocka a Miroslav Savić a športový riaditeľ Aleksandar Stepanov. Finančnú správu podali predseda a pokladník Bojan Budić. Jesenná časť vo Vojvodinskej lige stála takmer 3 milióny dinárov. Klub všetky náklady kryl a nemá žiadne dlhy. Dokonca v pokladnici zostalo 31 000 dinárov. To vďaka sponzorom, ale aj finančnej pomoci fanúšikov, všetkých členov vedenia a kysáčskych poľnohospodárov, ktorí štedro pomáhali klubu. Minuloročný úspech na zelenej ploche sa iste bude dlho spomínať a v dejinách Tatry bude zapísaný zlatými písmenami. Postupom do Vojvodinskej ligy je splnený sľub, ktorý odznel na spoločnej večeri so sponzormi v januári roku 2018, že jubilejný rok – 90 • ŠPORT •

rokov od založenia klubu spolu oslávia ako vojvodinskí ligisti, za čo hráči a vedenie na večierku pred mesiacom boli odmenení silným potleskom. Vtedy bolo znovu sľúbené, že klub si zachová status člena tejto ligy. Všetci sú si však vedomí toho, že to nebude ľahké, lebo treba zabezpečiť nové 3 milióny dinárov. Preto na tejto konferencii rozhodli, že o pomoc požiadajú MS Kysáč a vyzvú aj občanov Kysáča, aby finančne podporili klub, koľko môžu. Nakoniec zvolili novú správnu radu. Urobili to jedinečným spôsobom – tak, že sa každého prítomného opýtali, aby sa vyjadril, či bude v novom vedení. Tým spôsobom vymenovali 17 prítomných za členov nového vedenia. Predsedom aj ďalej zostal Miroslav Folkman, podpredsedovia sú Ján Šranka z Petrovca, Braňo Šranka a tajomník Pavel Pálik. Športový riaditeľ Aleksandar Stepanov oboznámil, že pre súkromné záležitosti tú funkciu nemôže viac vykonávať, ale sľúbil, že zostane až zatiaľ, kým sa nenájde zodpovedajúci náhradník.

IN MEMORIAM

Zoran Rodić 1971 – 2019

ivotný zápas Zoran Rodić (48) dobojoval 5. januára v rodnom Čelareve, kde o tri dni neskoršie bol i pochovaný. Podľahol zhubnému ochoreniu, ktoré mu zdravotníci zistili pred rokom. Na poslednú cestu ho vyprevadili stovky spoluobčanov a ľudí z Hložian (kam mu po matke siahali korene), Begeča, Báčskej Palanky, Nového Sadu... Niekdajší spoluhráči a tréneri ČSK Čelarevo a FK Budúcnosť Hložany, taktiež futbalisti, ktorým bol trénerom v oboch spomenutých prostrediach, priaznivci futbalu... Čestný človek, profesor telesnej výchovy, bývalý výborný futbalista, futbalový tréner Zoran Rodić sa narodil 19. 10. 1971. Bol považovaný za veľkého bojovníka. V živote i na futbalovom trávniku, kde nastupoval v tričku žiakov, kadetov a dorastu ČSK a polovicu sezóny hral v prvom mužstve Budúcnosti. Pod jeho dozorom sa z čelarevskej futbalovej školy vykľula hŕba kvalitných

futbalistov. Krátko trénoval aj najlepší tím ČSK a posledných päť rokov bol trénerom žiakov a potom kadetov hložianskej Budúcnosti. Bol nielen ich trénerom, ale aj vychovávateľom a priateľom. Pracoval s nimi istý čas aj potom, keď už mal doznanie o tom, že je vážne chorý. Na posledný vlaňajší jarný zápas hložianskych kadetov sa prišiel pozrieť temer priamo z nemocnice, po ťažkej operácii. Odniesol si domov vlajku Budúcnosti s podpismi jeho malej, futbalovo dobre podkutej čaty. K svojim zverencom sa už nevráti. Oni k nemu akiste áno. Zakaždým, keď vybehnú na trávnik, na ktorom im tréner a priateľ Zoki štedro odovzdával tajomstvá futbalu a života. Ôsmi z nich už nastúpili v seniorskej zostave Budúcnosti. Nebojácne, bojovne, férovo, technicky vyspelo. Tak ako ich učil Zoran Rodić. Dobrý človek, priateľ a znalec futbalovej hry. J. B.

3 /4838/ 19. 1. 2019

Šport V STAROPAZOVSKEJ JEDNOTE

Očakávajú pekelnú jar M Matej Bzovský

álokto pred štartom nových majstrovstiev vo Vojvodinskej lige – južnej skupine očakával, že staropazovskí futbalisti namiesto o titul budú bojovať o záchranu. Čísla sú však neúprosné. Jesenná bilancia je skutočne chudobná. Staropazovčania zaznamenali po štyri výhry a remízy a až šesť zápasov prehrali. Získali 16 bodov a jeseň skončili s negatívnym gólovým pomerom 16 : 19. To im stačilo iba na 12. priečku v tabuľke na konci prvej časti majstrovstiev. Našťastie nedarilo sa ani Laćarčanom, ktorí jeseň skončili s ôsmimi bodmi, a Hajduk z Čurugu zostal bez bodov, čo Staropazovčanov posmelilo, aby optimistickejšie čakali jarnú polosezónu. Od roku 1994, keď sa oslavovalo 75. výročie založenia klubu, Jednotu sprevádzali iba neúspechy, ktoré vrhajú tieň na všetko dobré, čo sa udialo v bohatých, teraz už storočných dejinách pazovského futbalu. Výnimkou bola sezóna 2005/2006, keď sa Jednota stala šampiónom vo vtedajšej druhej

Vojvodinskej lige, a potom i sezóna 2011/2012, ktorá po dvoch kvalifikačných zápasoch s Proleterom z Banátskeho Karlovca priniesla

ktorému sa mohlo vyhnúť, lebo Jednota mala kvalitný celok, ktorý mohol dlhšie súťažiť vo vojvodinskej elite.

V Pazove očakávajú viac radosti z dobrých výsledkov, podobných tým, ktoré dosiahlo mužstvo v sezóne 2005/2006

úspech a postup do Republikovej ligy – skupina Vojvodina. Vtedy Jednota mala veľmi dobré mužstvo v čele s odborným kormidelníkom Draganom Macurom. Rýchlo však prišla labutia pieseň. Po májových voľbách do obecnej samosprávy mnohí činitelia otočili chrbát klubu a ani len na zápasy nechodili. V posledných kolách v silnej Republikovej lige hráči nedostali ani grajciarik. Prišli prehry, nezadržateľný úpadok a zostup,

Po tomto neúspechu aj početní fanúšikovia sa znechutili. Tribúny začali zívať prázdnotou a ani ďalšia súťaž v dosť silnej Vojvodinskej lige nevrátila tých najvernejších priaznivcov do hľadiska. V mužstve v posledných rokoch bolo málo, alebo vôbec nebolo Staropazovčanov. Prichádzali hráči z iných prostredí a počas uplynulých 5 rokov sa v klube vystriedalo viac ako 150 hráčov. Trovili sa peniaze na ich cestovné náklady a úhrady,

PADINČANIA UHOSTILI KOLKÁROV Z MACEDÓNSKA

Kolkárske kamarátenie Ján Bokor

ekne upravená kolkáreň Kolkárskeho klubu Dolina v Padine počas uplynulého víkendu bola miestom nevšedného dvojdňového kolkárskeho kamarátenia medzinárodného rázu. Totižto do Padiny prvýkrát zavítali kolkári Kolkárskeho klubu Pelister z mesta Bitola v Macedónsku. O tejto novej družbe predseda KK Dolina Michal Garafiát nám povedal: „V Kolkárskom klube Pelister si prostredníctvom internetu všimli a sledovali našu činnosť. Pozdávalo sa im, ako robíme, a vyjadrili želanie navštíviť nás a nadviazať družbu, na čo sme my ochotne a bez rozmýšľania pristali. Našli sme si sponzorov, ktorí zabezpečili stravu a uby-

www.hl.rs

ale výsledky vystali. Nevedno, či sa oslavy storočnice založenia klubu uskutočnia, alebo nie, a hoci sa aj uskutočnia, budú skutočne skromné a v tieni neúspechu, bez nálady, akú si také jubileum zasluhuje. To preto, lebo sa v jarnej časti majstrovstiev nemôže mnoho zmeniť. V teraj-

tovanie. Hostia boli ubytovaní v súkromnej ubytovni Zuzany Masarykovej, čo sa im veľmi

Nové priateľstvo sa začalo minulú sobotu spoznávaním,

Spoločná fotograﬁa kolkárov Doliny a Pelisteru ako svedectvo nového priateľstva

páčilo, lebo spoznali sedliacku domácnosť, ktorá sa zaoberá aj ubytovaním hostí. Padinské špeciality im tiež chutili a tieto im pripravovali domáci kolkári v bufete Šport.“

Informačno-politický týždenník

rozhovorom, výmenou mienok a skúseností, nielen z kolkárskeho, ale i osobného života, a pokračovalo meraním síl na kolkárskych dráhach. Aj keď výsledky neboli prvoradé, súťa-

šom vedení Jednoty sú nadšenci, ktorým je modro-biela farba pri srdci omnoho viac, ako tým, ktorí klub viedli v posledných štyroch rokoch, ale ani to nemôže pomôcť. Predsa netreba predčasne zložiť zbrane, ale treba bojovať a veriť, že sa uskutoční dávnejší sen a že sa staropazovský futbal vráti na niekdajšie koľaje úspechov, v čom je, pravdaže, pomoc lokálnej samosprávy nevyhnutná. žiaci ruch nevystal. Tým skôr, že sa do zrážania kolkov zapojil aj tretí priateľ – mužstvo KK Banat zo Zreňaninu. Najviac sa darilo Zreňaninčanom, ktorí zrazili úhrnne 3 256 kolkov. Padinčania zrazili 3 063 a Bitolčania 3 042 kolkov. Dobrá nálada potom trvala do večera, keď si všetci účastníci posadali k prikrytému stolu a pri chutnej večeri upevňovali získané dojmy a priateľstvo. Nasledujúceho dňa si sily znovu zmerali domáci kolkári a hostia z Macedónska. Tentoraz sa hostia revanšovali Padinčanom a vyhrali v pomere 3 069 : 3 058 kolkov. Na rozlúčku sa hostia z Macedónska poďakovali hostiteľom za pohostinnosť a príjemné chvíle, ktoré strávili v Padine. „Dovidenia a čakáme vás na opätovnom stretnutí,“ povedali na rozlúčku. Nové priateľstvo kolkárov dvoch klubov bude mať svoje pokračovanie už na jar v Bitole. • ŠPORT •

JESEŇ VO VOJVODINSKEJ LIGE – SEVERNEJ SKUPINE

Falošný Radnički 1912! Juraj Pucovský

a neregulárne výsledky, prechmaty a nečestné roboty v našom futbale od najnižšieho stupňa až po elitu sme si už zvykli, hoci to

Tak vznikol nový FK Radnički 1912, ktorý zasa meno a rok založenia prebral od pôvodného somborského Radničkého, zaujal šatne a miestnosti pod novou tribúnou, uzurpoval trávnik Mestského štadióna v

Novozaložený FK Radnički Sombor 1912 s trénerom Sretenom Avramovićom, jesenný majster ligy

nikto nikdy nedokázal a vinníkov nepotrestal. Dosiaľ nezaznamenaný prípad sa udial minulého leta na relácii Stanišić – Sombor. FK Stanišić 1920 presvedčivo získal titul majstra Somborskej oblastnej ligy a právo postúpiť do Vojvodinskej ligy – severnej skupiny. Čo sa potom stalo? Siedmi z tridsiatich členov Zhromaž-

Sombore... Teraz vo Vojvodinskej lige – severnej skupine hrajú dve mužstvá rovnakého mena – Radnički Sombor, lenže ten založený 6. júla 2018 má ešte príponu 1912, čiže rok založenia pôvodného somborského klubu. S ktorým právom a prečo? Absurdný nezmysel, totálny galimatiáš, čo bez slova podporili

V pätách Somborčanov – mužstvo Sloga Čonoplja

denia FK Stanišić zorganizovali nelegálnu schôdzu, pravdaže, bez kvóra, a „kamarátom“ zo Somboru prepustili miesto svojho klubu v pokrajinskej súťaži. • ŠPORT •

tak obecné, ako aj pokrajinské futbalové orgány. No a potom ten Radnički 1912, ktorý zaangažoval hádam všetkých najlepších futbalistov

nielen zo Somboru a okolia, ale prakticky z celej Vojvodiny, získal titul jesenného majstra. Na konte má 14 víťazstiev, jedinú remízu (v Bajši 0 : 0), ani jednu prehru a gólový pomer 42 : 4! Z tohto sa dá uzavrieť, že je to jediný klub v Srbsku bez majstrovskej prehry, ktorý síce existuje iba niečo viac ako pol roka. Raritou je i to, že za ten čas klub má už tretieho trénera. S prvým Nenadom Cerovićom sa Somborčania rozlúčili po tretej majstrovskej výhre, potom mužstvo do konca jesene viedol Sreten Avramović, ktorý má UEFA licenciu, a nedávno na jeho miesto prišiel Momčilo Raičević. Zároveň koncom roka 2018 športový riaditeľ Nikola Elez sa rozišiel s klubom, z ktorého prichádzajú správy, že sa nemieni zastaviť v Srbskej lige – skupina Vojvodina! Mnohých prekvapili správy, že ligu opustil najprv Zadrugar zo Srbského Miletića a potom aj hložianska Budúcnosť. Namiesto prvého klubu postúpil Vrbas (4. miesto v jeseni), kým Hložančanov vystriedala menovkyňa z dediny Mladenovo (13. pozícia). Na druhom mieste je Sloga z Čonoplje, ktorá sa už niekoľko rokov uchádza o postup, a podľa mienky mnohých, vrátane aj autora týchto riadkov, má najlepšie mužstvo v lige. Päť bodov menej od lídra nie je mnoho a ak na jar na trávnikoch bude všetko čisté, tým skôr, že Somborčania majú hosťovať v Čonoplji, môže sa všeličo stať. Tisa Adorjan je štandardne pri vrchu (5. miesto), lenže teraz bez šancí na postup. Nováčik Bajša príjemne potešil svojich fanúšikov, tretia priečka nie je žiadnym prekvapením, ak máme na zreteli kvalitu mužstva a dobrú organizovanosť tohto klubu. Apatinská Mladosť začala veľmi dobre, ale po prvej prehre v Crvenke vo 8. kole prišli ďalšie štyri neúspechy a zverenci Slobodana Bačića skončili na 6. mieste. Podobne to bolo aj s odžackým Tekstilcom, ktorý po prehre v Sombore so „starým“ Radničkim 3 : 2 zostal bez trestaných hráčov; kapitána Da-

Duel Pavla Ožváta a Mladena Gostovića (v bielom úbore)

ria Božičića (6 mesiacov mimo trávnika!?), Miloša Latinovića (4 zápasy), Mladena Gostovića a Vladimira Prelića (po tri zápasy), takže sa tréner Ivica Pančić a mužstvo museli uspokojiť s 9. miestom. Crvenka skončila o stupienok nižšie s chudobnou zásobou – 16

Dobrý hráč, a tréner?: Svetozar Mijin z hráčskych dní vo Vrbare

bodov, koľko majú aj turijská Mladost a petrovská Mladosť. Petrovčania, v sezóne 2017/18 boli majstri jesene, po vlaňajšej turbulentnej prvej časti, keď menili aj trénera (Slobodan Sladojević – Zlatko Ćorović) a predsedu (Ján Pavlis – Saša Petković), očakávajú krajšiu jar s niekdajším hráčom vo Vrbare a novým trénerom Svetozarom Mijinom. Najviac starostí o obstátie teraz majú dva kluby z Odžackej obce – Polet z Karavukova (15. miesto, 12 bodov) a BSK Báčsky Brestovac (posledné miesto a iba 6 bodov). Jedno z týchto mužstiev sa nevyhne zostupu, a možno aj obe! No predsa počkajme na koniec sezóny.

3 /4838/ 19. 1. 2019

Šport PRED JARNOU ČASŤOU MAJSTROVSTIEV

Ako zveľadiť prácu VK Kulpín? Katarína Gažová

svoje mienky tiež prezentovali i skúsení hráči VK Kulpín. Cieľom poločná schôdza ve- VK Kulpín je postup do vyššieho denia a hráčov prvého stupňa súťaže. V tom prípade, mužstva VK Kulpín bola ako bolo vyhodnotené, bude v stredu 9. januára 2019 treba aj viac prostriedkov pre v telocvični Základnej školy prácu klubu, súťaž, zápasy, Jána Amosa Komenského úhrady pre hráčov. v Kulpíne. V mene klubu príHráči poukázali na potrebu tomných privítal predseda pripravovať si svieže kádre do Todor Radanov. Nasledovala prvého mužstva z radu mladých súvaha uplynulej jesennej ľudí, ktorých volejbal zaujíma časti majstrovstiev, úspechov a z ktorých by sa v budúcnosti domáceho klubu a pracovný mohli stať dobrí hráči. V klube dohovor o plánoch a prípravách sa pracuje aktívne aj s pionna druhú časť sezóny. iermi. A to s chlapčenským Volejbalisti Kulpína hrajú tímom, v poslednom čase v Druhej volejbalovej lige intenzívnejšie aj s dievčatami, ktoré trénuje Väčšina volejbalistov prišla na dohovor pred jarnou časťou súťaže hráč pr vého mužstva Stan- preto sa tu aktívne musí zapájať o finančnej situácii v klube, i s l a v Z i m a . viac ľudí. Treba aj do market- ktorý sa financuje z prostriedPochvalne sa ingu a organizácie angažovať kov z obce a od sponzorov, ktorí nezištne pomáhajú. Predsa o celkovom fun- ďalších schopných ľudí. Tréner a kapitán klubu Boris poukázal na potrebu hľadať govaní klubu Relota prízvukoval potrebu aj nových podporovateľov zmienili aj vezapájať do klubu mladých, klubu. Pochvalne sa zmienil aj dúci odborného talentovaných ľudí, a tak si o fanúšikoch, ktorí veľmi podštábu a prvý trép r i p r a v o v a ť ner Ján Lačok, členovia ve - káder pre prvé denia Pavel mužstvo. Prvé Zima a Pavel mužstvo, ako aj mladšie katPríhovor hráčom predsedu Todora Radanova G a ž a , k t o r í e g ó r i e, m u zároveň dali aj (stojí) konštruktívne sia hrávať na Srbska – severnej skupine. nápady, ako ďalej zabezpečiť rôznych turnaS výsledkami v prvej časti úspešné fungovanie klubu. joch, ktoré môžu sezóny 2018/2019 sú spokojní, Prízvukovali pravidelné tré- len prospievať lebo obsadili druhé miesto s 23 ningy hráčov a ich maximálne ďalšiemu rozbodmi. Vedúci VK Dunav Vollej angažovanie sa na zápasoch. voju volejbalu z Nového Sadu má na konci Pochválili ich doterajšiu prácu, v K u l p í n e . Poukázal aj na Jeseň úspešná – aká bude jar?: mužstvo polosezóny iba o jeden bod potrebu viac a vedenie VK Kulpín viac –24 . Kulpínčania vyhrali spolupracovať všetky zápasy okrem posleds vedením obce, aby kompe- porujú hráčov na zápasoch, ného s Partizanom z Báča, a tak tentní pochopili význam pôso- tešia sa z úspechov a poskytujú im, žiaľ, prvé miesto o jeden benia VK Kulpín v záujme celej im vzpruhu do ďalšej práce. Na bod uniklo. Aj napriek tomu na obce. Vlani VK Kulpín cestoval aj záver stretnutia predseda klubu spoločnom stretnutí sa aj hráči, na turnaj do Holandska a tohto Todor Radanov podelil hráčom aj správa klubu pochvalne zmieroku sa tiež pokúsia vycestovať, a správe klubu kalendáre na nili o dosiahnutých úspechoch. lebo je to pre klub veľmi poz- rok 2019, ktorý pripravili a na Nasledoval dohovor o tom, ako zveľadiť prácu klubu, ako Kapitán VK Kulpín Boris Relota itívna skúsenosť. Podobne ktorých sú spoločné fotografie o potrebe prípravy mladších ká- členov VK Kulpín. Po zasadnutí zapojiť nových ľudí s novými nápadmi a dobrými ideami ale zároveň bolo povedané, že drov pre klub hovoril aj skúsený mužstvo malo prvý tréning v rámci prípravy na jarnú časť tak pre vedenie klubu, ako aj predseda klubu nemôže orga- hráč klubu Darko Ćirić. Predseda informoval aj majstrovstiev. mužstvo. Okrem členov správy nizáciu klubu zvládnuť sám, a

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

SESTRY ANDREA A DARINA VÁNEKOVÉ Z JÁNOŠÍKA

Usilovné nádejné športovkyne Vladimír Hudec

ätnásťročná Andrea a rok mladšia Darina Vánekové z Jánošíka sú nádejné športovkyne. Andrea už 5 rokov trénuje basketbal a Darina je futbalistka. Obe najväčšiu časť doterajšej kariéry strávili v neďalekom Plandišti, kde ich práca a usilovnosť nezostali nepovšimnuté. Totižto aj napriek tomu, že pochádzajú z druhej obce, Alibunárskej, obe boli vyhlásené za športové nádeje Obce Plandište v športoch, Darina Váneková v roku ktorými sa za2017 bola vyhlásená oberajú – Dariza nádejnú futbalistku v Obci Plandište na v roku 2017 a Andrea vlani. Staršiu 15-ročnú Andreu k basketbalu tak trochu nevedome pripútal otec Ivan. „Na hambári sme mali postavenú tabuľu a kôš a stále tu bolo mnoho detí, ktoré s Ivanom hrali basketbal,“ hovorí Andreina matka Kristína. „Medzi deťmi, pravdaže, boli aj Andrea a Darina. Basketbal sa však viac zapáčil Andrei, ktorá už ako desaťročná začala aj aktívne trénovať v Plandišti, a Ivan ju pravidelne najmenej dvakrát v týždni v poobedňajších hodinách vozil na tréningy. Vtedy sme mienili, že spolu s Andreou basketbal bude trénovať aj Darina, ale ona o tom nechcela ani počuť. Povedala: ,Alebo futbal, alebo nič.‘ My sme však nevedeli, kde dievčence môžu trénovať futbal. Iba neskoršie sme sa dozvedeli, že aj v Hajdušici majú školu futbalu. Nuž a v tom sme vo Vršci videli výzvu na zapísanie nových členov do

Rodičia Kristína a Ivan Vánekovci maximálne podporili svoje dcéry v úmysle zaoberať sa športom a podporia vraj aj najmladšieho Viliama, keď na to príde chvíľa • ŠPORT •

futbalovej školy. Odišli sme, poinformovali sa a zapísali ju, a tak Ivan dostal novú úlohu – voziť aj Darinu na tréningy do Vršca.“ Neskoršie však Darina prešla do OFK Plandište, kde ju do futbalových tajomstiev zaúčal známy futbalový pedagóg Branko Vašalić. A keď sa založila futbalová škola v Jánošíku, v ktorej tiež pracoval Vašalić, odchádzala aj na tie tréningy, takže takmer každý deň aspoň dve hodiny strávila s loptou. Od jesene je však znovu vo Vršci vo ŽFK Banát. Je členkou pionierskej zostavy, ale už vystúpila aj v prvom mužstve. Zrejme, aby ich dcéry mohli pravidelne odchádzať na tréningy, museli sa obetovať a zlaďovať si záväzky rodičia, predovšetkým otec Ivan. „Niekedy mali tréningy v rovnakom alebo v približne rovnakom termíne, takže som ich zaviezol spolu, ale najčastejšie som najprv Andrea a Darina (v drepe prvá a štvrtá poobede odviezol Darinu, a potom vo vezľava) v basketbalovom mužstve černých hodinách som šiel s Andreou. Keďže jánošíckej základnej školy sme iba zamestnaní a robíme hlavne predpoludním a netoch, ktorými sa zaoberajú, a jedného dňa si zaoberáme sa možno obliecť aj tričká väčších a známejších aj poľnohosklubov, a prečo nie aj reprezentácie. Darina sa podárstvom, nám pochválila, že ona už aj dostala pozvanie darilo sa nám na prípravy do reprezentácie Vojvodiny vo to všetko zlaveku do 13 rokov. Síce plány rodičov smerujú diť s pracovdo zahraničia, čiže do Nemecka, takže ktovie, nými povinčo čas prinesie. Avšak ani v novom prostredí nosťami. A sa nemienia zrieknuť športu. Možno ich teda ani finančne očakáva nové dokazovanie, ale aj tak mienia to nie je až zotrvať, lebo predovšetkým majú rady športy, také náročktorými sa zaoberajú. né. Teraz je už Andrea a Darina si teda samy zvolili aktivitu, trochu ľahšie, resp. šport, ktorým sa chcú zaoberať, a rodičia lebo Andrea ich v tom iba podporili. je v strednej „Vidíme, že to škole vo majú rady a že Vršci, kde aj s vôľou odchátrénuje v ŽFK Dve sestry – dve dzajú na tréninšportovkyne: futbalistka Vršac. Aj ďagy, a nie nám je Darina (vľavo ) lej síce hrá ťažko. Ja osobne a basketbalistka Andrea v Plandišti, nesúhlasím s roale pravdedičmi, ktorí nútia podobne prestúpi do klubu vo Vršci. V tejto deti na aktivitu, chvíli teda vozíme iba Darinu, ale v každom ktorá je nie po prípade nepredstavuje nám to žiadnu záťaž. ich vôli. Dieťa Akže by som ja bol znemožnený, odviezla by musí samo rozich manželka, a celkom dobre to funguje už hodnúť, čím sa 5 rokov.“ bude vo voľnom „Tešilo nás, že sa deti chcú zaoberať športom, čase zaoberať, aby sme ich aspoň na tie dve hodiny odpútali lebo iba v tom od počítačov a mobilných telefónov, a aby sme prípade to bude to dosiahli, musíme sa trochu aj obetovať,“ robiť s vôľou hovorí Kristína. a bude sa snaNaše spolubesedníčky – nádejné športovžiť aj pokročiť. Darina v drese ŽFK Vršac kyne však nie sú veľmi zhovorčivé, čo je aj V opačnom prípochopiteľné. Veď toto bolo ich prvé stretnutie pade nieto žiads novinárom. Darina nám však ešte prezradila, neho pokroku, lebo sa tým bude zaoberať že jej vzorom je Ronaldo, že rada dáva góly, a že len preto, že nesmelo rodičom protirečiť,“ je omnoho lepšie hrať s chlapcami, lebo sú vraj konštatuje na záver Kristína Váneková. dievčence oveľa ostrejšie od chlapcov. Povedali Foto: autor a z archívu rodiny Vánekovej nám aj to, že by sa chceli zdokonaľovať v špor50 /4833/ 15. 12. 2018 43

Z ČINNOSTI KOVAČICKÉHO DŽUDO KLUBU

Džudo je i o kamarátstve

Najmladší s trénerkou Božanou

Je dno tá Jednota? Vôbec, naopak! Ján Špringeľ

„S

ara Mirkovová získala striebornú medailu na Školskej olympiáde Vojvodiny 17. mája 2018. Vicešampiónsky titul žiačky ZŠ Mladých pokolení považujeme za najväčší úspech Džudo klubu Jednota (Jedinstvo) v minulom roku,“ jasne a hlasne odpovedá na otázku o úspechoch džudistov z Kovačice

Športovkyne z Kovačice

ich tréner a džudista Saša Anđelović a dopĺňa: „V Ľadovej hale SPENS sa zišlo viac ako tisíc účastníkov. Z Kovačickej obce, čiže nášho klubu tam ešte boli Iris a Anita Neduové, Anja Raduová, Dario Balan, Lara Lotinová, Iva Tekijašká a Anđela

Nielen technika, lež i psychické vlohy

Ilićová. Víťazstiev bolo ale nedostatočne pre stupienok určený víťazom. Predsa sme ešte stále iba čerstvo založený klub a v roku 2019 očakávame ďalšie medaily.“ Sašova manželka, asistentka trénera a džudistka Božana rozpráva aj o účasti na medzinárodných turnajoch: „V Športovom stredisku Šumice sme sa zúčastnili Spomienkového turnaja Milića Rašovića Migu, kde najcennejšie kovy získali Dorotea Magduová a Iva Lotinová, pokým si Lara Lotinová vybojovala bronz. Dario Balan bol piaty, ale zažiaril na turnaji v Arade, kde získal striebro. V Rumunsku mal krst ohňom Stanislav Suchánek – bola to vôbec jeho prvá džudo súťaž.“ Manželia Saša a Božana so svojimi zverencami Odbornú pomoc majú aj od ďalšieho majstra džudo – Ivana Ostojića. Manželia „Džudo je v Kovačici – čudo,“ uisťujú Božana Anđelovićovci potvrdzujú, že získalo Jedinstvo a Saša: v silnej súťaži talentovaného športovca: „UNICEF práve džudo vyhlásil za najkom„Na Pohári žandárstva Iva Tekijašká a Dario pletnejší šport pre rast a rozvoj detí. Džudo Balan boli piati, ale zaskvel sa Damián Meliš. patrí medzi základné športy, bok po boku Ako najmladší zobral s gymnastikou a atletikou. Vďaka bronz v mimoriadne dobrým ľuďom z Kolkárskeho silnej konkurencii. Je a futbalového klubu Slávia džunadaný a nadovšetko disti Kovačice trénujú v sieni ŠS bojovný.“ Slávia, kde skôr cvičili karatisti, Pre najmladších stolní tenisti, strelci. Vďaka pracova najsladších zorganým akciám renovovali sme sieň nizovali súťaž aj v Kaa v nej prestreli tatami (žinenku).“ čareve. Okrem domáŠestnásteho júla vlani prvú ceho rovnomenného džudo skúšku absolvovalo štyridklubu a Kovačičanov sať vyznávačov tohto bojového zúčastnilo sa aj panšportu. Spolu s kolegami z Kačevské Dinamo. čareva ročne si môžu zmerať sily „Nikto neodišiel na tridsiatich rôznych turnajoch. s prázdnymi rukami. „Za dva roky pobytu v Kovačici Okrem medailí pre sme zistili, že máte dobrú, silnú, najlepšie deťúrence zdravú a v pozitívnom zmysle z juhobanátskych slova zaťatú mládež. Buďte na to klubov sme každému Šťastné medailistky hrdí. My sme šťastní, že pracujeme súťažiacemu darovali s deťmi z Kovačickej obce v DŽK aj habadej cukríkov,“ Jednota,“ presviedčajú nás na vravia s úsmevom manželia z Kačareva, ktorí záver manželia Anđelovićovci. dva roky trénujú v sídle insitného umenia Foto: z klubového archívu budúcich športovcov.