Hlas 03 2016 by NVU Hlas ľudu

Lieska prináša profit

Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 73 | 16. 1. 2016 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4682/

Z obsahu

16. 1. 2016 | 3 /4682/

4 TÝŽDEŇ

Uzávierka čísla: 13. 1. 2016

O vyučovaní náboženstva a občianskej výchovy sa v týchto dňoch vedie ostrá polemika. Treba ich aj naďalej vyučovať v základných a stredných školách, obmedziť vyučovanie na štyri roky, spojiť do jedného predmetu alebo...? (s. 5)

4 Vlna očakávaní 5 V prospech alebo proti žiakom? 7 Časy vrtošivé

8 SLOVENSKO 8 Podľa petrovského receptu

9 ĽUDIA A UDALOSTI

J. Pániková

9 Na háčiku (ne)zamestnanosti 16 Poctivá práca sa opláca 19 Vždy som hľadala čosi nezvyčajné

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Priateľstvo ako silné puto

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

V tomto čísle si spomíname aj na významnú Slovenku z Petrovca Ľudmilu Kvačalovú, keďže začiatkom januára uplynulo 150 rokov od jej narodenia a v septembri sa navŕši 60 rokov od jej úmrtia. (s. 36) J. Čiep

23 Ani netušíme, aké mäso jeme 26 Škodcovia kapustovín (2) 27 Priateľský vzťah medzi rastlinou a pôdnymi hubami

31 KULTÚRA 32 Maľovanie bolo jeho svätým písmom 33 Moderna je stále moderná 34 Motivácia – základ pre budúcnosť

40 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Výstavba Sokolského domu 49 Dve striebra do Petrovca 50 Za zlatým hetrikom Titulná fotografia: Ľubica Sýkorová

V národnostne zmiešanej rodine Zarićovej v Jánošíku panuje úcta a národnostná, náboženská, ale aj jazyková tolerancia. (s. 13) V. Hudec

Editoriál

„Súdne“ situácie stredobodom pozornosti

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Foto: www.freeimages.com

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI



Nové roky – staré móresy (a problémy). Takto by sa dala stručne opísať januárová každodennosť v našej krajine.

ýždeň za nami poznačili totiž udalosti, spoločným menovateľom ktorých je súdnictvo. Začiatkom týždňa zamestnanci v súdnictve spustili štrajkové sirény, keď na hodinku zastavili prácu, aby tak poukázali na svoju nespokojnosť so zahláseným prepúšťaním pracovníkov, ktorí sú v pracovnom pomere na určitú dobu. Podľa nich takéto prepúšťanie bude zhubné pre oblasť súdnictva, keďže už roky vládne výrazný nedostatok zamestnaných, čo je následkom reforiem súdnictva z roku 2010. Hádam počas celého obdobia tzv. transformácie u nás sa štrajkuje. Mladšie a stredné generácie štrajk berú ako „zákusok“ k rannej káve. Veď u nás stále niekto štrajkuje – učitelia, policajti, lekári, advokáti a právnici... Určite majú na to dobré dôvody, a to je vlastne ukazovateľom, že niečo v našej spoločnosti neklape tak, ako by malo. O tom, že asi ani najvyššie inštitúcie nedodržiavajú najvyšší štátny akt a platné zákony, hovoria aj čerstvé trestné oznámenia. Tie sa, ako sa v blízkej minulosti v slovenskej verejnosti ukázalo, osvedčili ako „dobrá“ zbraň v rukách politických oponentov predsedníčky Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Tentoraz však trestné oznámenie prišlo na adresu aktuálneho ministra vnútorných vecí Nebojšu Stefanovića a tajomníčky Správy kriminalistickej polície Dijany Hrkalovićovej. Trestný „pozdrav“ vysokým štátnym funkcionárom, ktorých upodozrieva zo zneužitia úradného postavenia a z obchodovania s vplyvom, zaslal zamestnanec Ministerstva vnútorných vecí, čiže človek, ktorý bol in medias res, priamym svedkom nezákonných praktík, akými sú opatrenia pozorovania a tajného sledovania niekoľkých osôb bez nariadenia súdu, ako sa uvádza v trestnom oznámení a prinášajú médiá. Aj Nezávislý spolok novinárov Srbska sa pripojil k „akcii“ podávania trestných oznámení na spomínaného ministra, keďže sú toho názoru, že je potrebné zistiť, ako menovaný minister prišiel na to, že sa vo verejnosti bude „povrávať“, že polícia sledovala jednu novinárku. Toto totiž vyhlásil samotný minister vo vysielaní RTS, čím sa akoby preriekol a nechtiac vo verejnosti povedal, že nezákonné sledovanie občanov, konkrétne novinárov, nie je neznámou v našej krajine. Niektorí novinári, chvalabohu, nekľačia pred nikým. Odkázali to po tretí raz na proteste v pondelok 11. januára, keď v niekoľkých mestách Srbska opätovne požiadali o zmenu ministra obrany Bratislava Gašića pre sexistickú urážku novinárky, ktorú srbský premiér oznámil pred vyše mesiacom. Ale sľuby sa sľubujú a blázni sa radujú. Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  3 /4682/ 16. 1. 2016

Týždeň  Z MÔJHO UHLA



168 HODÍN

Daň

Vlna očakávaní

Michal Ďuga

Oto Filip

Daňovej správy Ministerstva financií oznámili, že daňoví poplatníci od začiatku tohto týždňa môžu elektronicky podávať ďalších šesť prihlášok, kým úplné používanie elektronického systému pre daňové prihlášky sa začne od 1. marca tohto roku. Už preto riaditeľka Daňovej správy Dragana Markovićová vyzvala daňových poplatníkov, aby sa prichystali na plné využívanie tohto servisu, a to tak, že v dvojmesačnom skúšobnom období budú podávať prihlášky aj elektronickou cestou. V tomto období totiž budú daňovníci musieť aj naďalej prihlášky podávať na predpísanom tlačive, ale paralelne, na portáli E-porezi, budú môcť podávať aj nové elektronické formuláre. – Peňažné záväzky daňových poplatníkov sa aj v prechodnom období budú vypočítavať na základe tlačiva, kým podané elektronické prihlášky v prechodnom období budú predovšetkým vo funkcii vzdelávania a testovania, – vyhlásila riaditeľka Markovićová. Podľa nej až 95 percent daňových príjmov, ktoré administruje Daňová správa, v nadchádzajúcom období bude kryté elektronickými servismi na podávanie daňových prihlášok. Zároveň zahlásila ďalšiu modernizáciu informačného systému a silnenie inštitučných kapacít v rámci realizácie programu transformácie tejto inštitúcie. A nakoniec spomeňme, ktoré daňové prihlášky sa už teraz môžu podávať elektronickou cestou. Sú to prihlášky za prémie neživotného poistenia, príspevky za zakladateľov, čiže členov hospodárskych spoločností, sebazdaňovanie fyzických osôb, za spĺňanie záväzkov zamestnávania invalidných osôb, ako aj daň zo zisku a daň zo zisku, ktorú uskutočňujú nerezidentné osoby. Pritom, pre tých menej chápavých, Daňová správa onedlho na svojej oficiálnej webovej stránke zverejní aj videový návod na podávanie prihlášok elektronickou cestou. Jedine sa nevyjadrili o tom, čo bude s tými daňovníkmi, ktorým je tá elektronická cesta ešte vždy na míle vzdialená.

www.hl.rs

edysi, v časoch niekdajšej Juhoslávie sme sa ako žiaci učili, že je naša krajina obkolesená brigama. Nešlo, samozrejme, o žiadne starosti či ťažkosti, ale o spôsob, ako si podľa začiatočných písmen susedných štátov ľahšie zapamätať ich názvy. B ako Bulharsko, R ako Rumunsko... Vojensky neutrálne Srbsko má však v súčasnosti dôvody, ak nie sa znepokojovať, tak aspoň uvažovať o otázkach, postavení a zlepšení vlastnej bezpečnosti. Susedí hlavne s terajšími alebo budúcimi (Čierna Hora) členmi NATO, z ktorých sa niektoré netaja zámermi zlepšiť si vlastnú výzbroj. Strategicky, hlavne ide o úsilie USA posilniť svoj vplyv na Balkáne. Preto ochota Washingtonu vyzbrojiť Záhreb balistickými raketami, prijať Podgoricu do NATO, alebo upozornenie prezidentovi Republiky Srbskej Miloradovi Dodikovi, aby neoslávil jej deň – 9. január. Chorvátsko okrem toho rokuje aj s Nórskom o zadovážení raketového systému NASAMS pre potreby vlastných ozbrojených síl. Asi v snahe nezostať na okraji celkových regionálnych dianí



v bezpečnostnej sfére, Srbsko bolo v prvej polovici týždňa hostiteľom spolupredsedajúceho rusko-srbského zmiešaného výboru a podpredsedu ruskej vlády Dmitriho Rogozina. Jednou z najdôležitejších otázok v rozhovoroch s premiérom Aleksandrom Vučićom boli možné dodávky ruských zbraní. Pri stretnutí so zástupcom predsedu vlády Ruskej federácie premiér Srbska odkázal, že Srbsko plní všetky záväzky vyplývajúce z európskej cesty, ako i to, že nemá úmysel kaziť vzťahy s tradičnými ruskými priateľmi. Ak platí, že ráno robí deň, tak sa témy, ako je vyzbrojovanie, budú dosť často skloňovať v mesiacoch pred nami. S tým večným otáznikom nad nimi: Koľko to všetko a koho, vrátane každého z nás, bude stáť? Čas tohtoročný sa od prvých januárových dní každý snaží využiť čím racionálnejšie, ako len vie a môže. Medziiným aj Priština, ktorá koncom roku 2015 riadne pribrzdila rokovania rozhodnutiami tykajúcimi sa Spoločenstva srbských obcí. Jej taktika je jasná: snažiť sa využiť každú možnosť na začlenenie sa do medzinárodných organizácií

na pláne zahraničnom. Sú tu i vystupňované nepokoje na pláne vnútropolitickom, protesty v parlamente a najnovšie aj demonštrácie v uliciach Prištiny, pokusy zapáliť budovu vlády, ukázať, že aj od zlého môže byť horšie. Zostáva vidieť, ako to všetko bude vplývať na nadchádzajúce stretnutie premiérov Aleksandra Vučića a Isu Mustafu koncom januára v Bruseli, pred ktorým majú prebiehať stretnutia dvoch strán na expertno-technickej úrovni. Belehrad trvá na praktickom uplatnení augustovej dohody o Spoločenstve srbských obcí, kým Priština rozhovory naďalej podmieňuje získaním vízovej liberalizácie pre svojich obyvateľov. Sú tu aj iné témy a dilemy: otázka silnenia práv a zabezpečenia lepšej stability obyvateľov Kosova, ako aj realizovania ich majetkových práv, vrátane 84 000 uzurpovaných domov a bytov, ktorých majiteľmi sú Srbi, ochrana nášho kultúrneho dedičstva, status Srbskej pravoslávnej cirkvi... Staré problémy, staré i konštatácie. Budúcnosť ani tento rok nebude taká, akú by sme chceli mať. S tou výnimkou, že aj tá prichádzajúca s rokom pred nami je bohatá na kopu najrôznejších prognóz. Očakávania veľké a pestré a mesiace pred nami ozaj dlhé.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

NADA MILOŠEVIĆOVÁ-ĐORĐEVIĆOVÁ, ČLENKA SRBSKEJ AKADÉMIE VIED A UMENÍ (SANU)

Slová aktuálne aj dnes Oto Filip – Pred týždňom ste sa stali laureátkou Ceny Dejana Medakovića za rok 2015... – Chápem ako obrovskú poctu, že som získala túto cenu, udeľovanú veľmi kvalifikovanou, osobitnou porotou. Štúdia Klenotnica Vuka Karadžića, za ktorú

Informačno-politický týždenník

som ju dostala, je špecifickým dielom, na ktorom som pracovala s osobitným pôžitkom. Veľmi som rada, že toto odovzdávanie ceny prebieha práve v Novom Sade. Uznaní mám veľa, žiadne z nich by som nechcela podceniť, no toto pre mňa znamená skutočne veľmi veľa. V prvom rade kvôli tomu, že nesie meno De-

jana Medakovića, s ktorým som sa priatelila a ktorý mal hlboké poznatky o Vukovi Stefanovićovi-Karadžićovi. Ktorý mu rozumel a mnohé veci, týkajúce sa jeho tvorby, tlmočil odborne a dynamicky, s cieľom ukázať, že sú Vukove slová aktuálne aj dnes. • TÝŽDEŇ •

VYUČOVANIE NÁBOŽENSTVA A OBČIANSKEJ VÝCHOVY

V prospech alebo proti žiakom? Jasmina Pániková

áboženstvo a občianska výchova, ako povinné voliteľné predmety, sa na našich školách vyučujú 15 rokov. Takmer od samotného začiatku uvedenia týchto predmetov existovala jemná, tichá vzbura proti ich vyučovaniu, ale verejne sa o tom veľmi nehovorilo. Aspoň nie v takej intenzite, v akej sa dnes rozoberá táto problematika. Možno miernu hladinu rozvlnilo práve vyhlásenie ministra vzdelávania, vedy a technologického rozvoja Srđana Verbića, ktorý na zasadnutí Národnej osvetovej rady povedal, že by vyučovanie náboženstva a občianskej výchovy malo prebiehať iba štyri roky, a nie 12, čiže nie vo všetkých ročníkoch základnej a strednej školy. Ako to ďalej vysvetlil, počet hodín stanovený učebnými osnovami nie je v súlade so zákonne určeným počtom hodín a z toho dôvodu sa musí zosúladiť. Samozrejme, takáto mienka vyvolala nejednotné reakcie. Za a proti. Jedni schvaľujú návrh, lebo mienia, že deti aj tak majú veľa povinností, iní zase to vidia ako neslávny pedagogický pokus, ktorý by uškodil žiakom. Slađan Daniel Srdić, evanjelický farár v Jánošíku, náboženstvo učí od roku 2004. Ako nám povedal, deti tento predmet prijali bez problému, čo nemožno povedať, aj keď ide o vedenia škôl a kolegov, ktorí sa stále na tento predmet nepozerajú ako na rovnocenný s inými predmetmi. Podľa neho sa triedni učitelia a občas aj vedenie školy snažilo čím menej informovať rodičov o vyučovaní náboženstva, ale aj napriek tomu rodičia si zapisovali deti na hodiny evanjelického náboženstva. „Nátura predmetu nie je dogmatická alebo ideologická, ale má za cieľ naučiť deti biblickým dejinám a priblížiť im Boha a Ježiša Krista bez nejakého horúčkovitého trvania na viere a vierouke,“ podčiarkuje Srdić. Posledné dni bolo možné po• TÝŽDEŇ •

čuť, že práve „trvanie na viere v školách“ nie je v prospech žiakov. V úrade pokrajinského ombudsmana hovoria, že vyučovanie náboženstva v rámci štátneho školského systému dodatočne podporuje segregáciu medzi žiakmi, a to na základe vierovyznania, zdôrazňujúc, že podľa ústavy sú cirkvi a náboženské spoločenstvá oddelené od štátu, čiže v sekulárnom štáte nie je sporné právo na hodiny náboženstva, ale sporné je vyučovanie v štátnych školách. Prízvukujú, že úlohou štátne organizovaného vzdelávania je prispievanie ku vzájomnému zoznamovaniu sa a zbližovaniu a nie vytváranie podmienky na oddeľovanie žiakov na základe vierovyznania, etnicity, kultúry, ideológie atď. S týmto ale nesúhlasí Sonja Antanasijevićová, profesorka zemepisu v

„Deti sú viac zaťažené televíznym programom a počítačmi, než povinnosťami v škole,“ mieni Slađan Daniel Srdić.

ZŠ Žarka Zrenjanina v Maglići, ktorá už 8 rokov učí občiansku výchovu. „Nesúhlasím s tým, že náboženstvo a občianska výchova rozdeľujú žiakov,“ hovorí Antanasijevićová. „Deti sa každoročne môžu vyjadriť o tom, ktorý predmet sa budú učiť.

Fotografia zo spoločného zájazdu maglićských žiakov z hodín náboženstva a občianskej výchovy (Foto: S. A.)

Často sa stane, že sa vo vyšších ročníkoch z hodín náboženstva presunú na občiansku výchovu a opačne, lebo ich zaujíma, ako prebieha vyučovanie. Dokonca, keď je to možné, spolu s učiteľom náboženstva organizujeme spoločné akcie, ktoré svedčia o vzájomnosti, nie oddeľovaní,“ zdôrazňuje Antanasijevićová. V združení občanov Občianske iniciatívy rovnako ako aj pokrajinský ombudsman upozorňujú, že sa voľbou medzi dvomi predmetmi vytvára segregácia medzi žiakmi, ale takisto nepovažujú, že zmenšenie fondu hodín oboch predmetov prispeje k zmenšeniu segregácie. Vidno, že sú mienky rozličné. Rozlične uvažujú aj samotné školy, aspoň keď ide o vyučovanie týchto predmetov. Z 12 základných škôl a dvoch gymnázií, ktoré boli pre vypracovanie tohto článku oslovené anonymným dotazníkom, tri školy podporujú vyučovanie týchto predmetov, tri zamietajú a rovnaký počet škôl bol nerozhodný. Očividne, ani naše školy nie sú v tom jednotné. Dokonca, minister Verbić navrhol, aby sa tieto predmety vyučovali v rámci jedného. Tento návrh nepodporuje prof. Antanasijevićová, lebo, ako povedala, ide o dva celkom odlišné predmety, ktoré spracúvajú rozličné témy, každý zo svojho aspektu.

Návrh nepodporuje ani pokrajinský ombudsman a je mienky, že by sa tým neriešili uvedené problémy. Velebný pán farár S. D. Srdić mieni, že sú deti viac zaťažené vecami, ktoré sa dejú mimo školy, než povinnosťami v škole, a tvrdí, že za takým návrhom ministra školstva stoja iba materiálne dôvody. „Smutné je, keď štátna politika chce ušetriť na tom, čo je základ spoločnosti. Ešte starí Rimania to vedeli. Keď nastal úpadok vzdelávania v Európe, nastal temný stredovek. Kto logicky uvažuje, nech porovná tieto fakty. Šetrí sa nie iba na náboženstve, ale na všetkom. Možno niekomu vyhovuje vychovať si ľudí s obmedzeným rozmýšľaním a úsudkom,“ uzaviera Srdić. Budúcnosť týchto predmetov je zatiaľ neznáma, pokým o tom nerozhodne Národná osvetová rada. Téma je načrtnutá a pred ňou je široká verejná rozprava. Naša spoločnosť tieto predmety buď schvaľuje, alebo odmieta, môžu zostať v učebných plánoch a nemusia, avšak jedno je isté – každý z nás by mal mať svoj vlastný „výchovný predmet“, ktorý by nepotreboval žiadne mienky verejnosti. Ak si ho my doma neschválime, márna bude snaha učiteľov náboženstva a občianskej výchovy.

3 /4682/ 16. 1. 2016

Týždeň PROTEST NOVINÁROV RUBRIKY V SLOVENSKEJ REČI RNS

Za svoj kúsok neba Elena Šranková

protestom niečo riešia, lebo je nehumánne pracovať v tme. Ako sa obrazne vyjadrila, cítia sa aj izolovaní, lebo nebudú mať pohľad na svet. Mienia tiež, že by mesto malo zabrániť tomu, aby

daktor Rubriky programu v slovenskej reči, nevedia, čo všetko tomu predchádzalo, ale si najprv mysleli, že majstri idú pridávať nový bilbord na strechu budovy. Keď však videli, že reklamné panó na sto percent zatvára ich obločnú plochu, úradujúci zodpovedný redaktor sa obrátil na vedenie RNS, avšak pre ich nevšímavosť sa situácia vyhrotila, nuž sa pracovníci rozhodli

vyhlásil, že sa mu zdá, že ani počas Miloševićovho režimu nebolo také znehodnocovanie redakcie, aké cítia teraz. „Už s tým, že sme nie viac redakcia, ale rubrika, sa nemôžem zmieriť, a toto prišlo ako čerešnička na tortu. Zatvoriť niekomu okná, to by si nikto ani doma neurobil, a nieto v redakcii, kde sa vytvára program a od ľudí vyžaduje, aby boli kreatívni.“ Povedal, že ho prekvapil inžinier, ktorý to dovolil, lebo je to aj nebezpečné. „Keď sa konajú také nezmysly a niekto trvá na tom, hneď vonia na to, že niekto si do vrecka položil nejakú sumu, aby to zrealizoval,“ povedal R. Zorňan. Po proteste priestory Rubriky programu v slovenskej reči navštívil Zoran Stojšin, jeden z vedúcich v RTVV, vypočul si rozhorčených novinárov a prisľúbil, že ohľadom tejto záležitosti budú v neustálom kontakte. Zdá sa, že LED obrazovku montujú bez povolenia, čo nám potvrdili aj v Ústave pre výstavbu Mesta Nový Sad: „Ohľadom otázky, ktorú ste nám položili, v súvislosti s montovaním displeja na budove Novosadskej obchodnej mládeže na Bulvári Mihajla Pupina č. 7 v Novom Sade, oboznamujeme vás, že Verejný podnik Ústav pre výstavbu mesta nevydal rozhodnutie na jeho montovanie. Za reklamné panely postavené bez schválenia je príslušná Mestská správa pre inšpekčné práce.“

nie manželiek manželmi, mávanie palicami, nožmi, verbálne hrozby, politické prestrelky a podobné výlevy vášní sa množia ako na bežiacom páse. V porovnaní s vraždami a samovraždami ani čo by mali – blšiu váhu. V utorok v Šabci v Dome zdravia pacient k smrti dobodal zdravotnú sestru a na jednom z námestí v Istanbule samovrah, príslušník Islamského štátu, odistil granát: okrem seba usmrtil ešte najmenej 10 osôb a 15 bolo zranených. V noci na nedeľu, v dedinke Gardinovci, maloletý chlapec, po tom, čo strieskal otcovo auto, spáchal samovraždu poľovníckou puškou a v Glogovici syn zavraždil vlastného otca údermi nožom. Koncom predchádzajúceho týždňa

v policajnom úrade v Bogatići ranou z úradnej pištole policajt chcel usmrtiť bývalú manželku, taktiež zamestnankyňu policajného úradu; zasiahol ju „iba“ do ramena. Predtým v Niši bol usmrtený muž – údermi fľašou po hlave. V noci na 3. januára vychovávateľka v istom žiackom domove v Niši spáchala samovraždu – skokom z 8. poschodia. V nemeckom Kölne po Novom roku zaevidovali viac než 500 prípadov násilia. Začalo sa sexuálnymi útokmi imigrantov na ženy a pokračovalo zbitím niekoľkých cudzincov... Kam speje svet? Kam spejeme my s ním, v tieni hrozieb Chorvátska po vyzbrojení a odpovedi Srbska v rovnakej tónine?

ovinári a zamestnanci Rubriky programu v slovenskej reči RNS, ku ktorým sa pripojili kolegovia z iných redakcií, protestovali v utorok 12. januára pred Novosadským rozhlasom v Novom Sade. Dôvod je veľká konštrukcia, ktorú deň predtým namontovali na okná tejto redakcie. Konštrukciou, na ktorej bude LED reklama, zakryli kúsok neba kolegov novinárov v Novosadskom rozhlase, ktorých nespokojnosť je celkom oprávnená. Nový bilbord okrem toho v negatívnom zmysle naštrbil výzor budovy Novosadskej obchodnej mládeže na Bulvári Mihajla Pupina, ktorá je, ako zisťujeme, pod ochranou Ústavu pre ochranu pamiatok kultúry. Katarína Pucovská, novi- Protest pred budovou Novosadského rozhlasu nárka v RNS, povedala, že obe pracovné miestnosti Rub- sa na takú starú budovu dávala protestovať. Ako Širka povedal, riky programu v slovenskej reči konštrukcia závažnej váhy, lebo od riaditeľa dostal prisľúb, že pre zostávajú bez denného svetla, je otázne, či steny to vydržia. redakciu zabezpečia iné priestory lebo okná budú úplne zastreté V blízkosti je križovatka, čo je tiež rovnakej veľkosti. bilbordom, ktorý pravdepodob- nebezpečné, lebo LED reklama Rastislav Zorňan, zástupca ne bude aj žiariť. Budú sa tam upúta pozornosť šoférov. úradujúceho zodpovedného striedať reklamy, čo ich iste bude Ako po proteste povedal Ján redaktora a jeden z najstarších rušiť v práci. Vyjadrila nádej, že Širka, úradujúci zodpovedný re- členov redakcie, zodpovedne

POZNÁMKA

Po Vianociach Juraj Bartoš

resťanská časť sveta má teda po Vianociach. Vôňa ihličia, skutočná či pomyselná, ľuďom ešte furt pripomína najradostnejší kresťanský sviatok. V chudobnejšej časti sveta, z ktorej sa akosi ani my nie a nie vymotať, občania (s ešte stále mastnými bradami) nevrlo šľahajú po zvyšných dňoch „najdlhšieho“ mesiaca v roku. Dieru v rozpočte po vianočnom (i novoročnom) hodovaní ako-tak prikryje plat,

www.hl.rs

ktorý príde (?) až vo februári. Podstatne hlbšie vrásky než problémy „s dátumom“ ľuďom do čela vyrývajú udalosti úžasne kontrastujúce so sviatkom symbolizujúcim radosť zo života. Udalosti, z ktorých tuhne krv v žilách. Médiá sú deň čo deň presýtenejšie správami o násilí, vrátane násilného odoberania života ľuďom – ľuďmi. Vo svete i v najbližšom okolí. Prepadnutia zamerané na odcudzenie peňazí a iných vzácnych vecí, vlámania sa zlodejov do súkromia, sfackova-

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

MNOHO UDALOSTÍ HÝBALO SRBSKOM V ROKU 2015

Časy vrtošivé

Za veľké diela málo vďaky

ačiatkom druhej polovice decembra minulého roku (presnejšie 17. decembra) v Ružomberku bol pochovaný Ing. Ľudovít Mišík, dobrodinec a človek šľachetného srdca, ktorý nezištne podporoval Slovákov žijúcich mimo Slovenska. Pre tunajších Slovákov venoval vzácny príspevok na kúpu budovy v Báčskom Petrovci, ktorá sa po rekonštrukcii stala sídlom Matice slovenskej v Juhoslávii (dnes v Srbsku) a nosí meno Dom Matice Slovenskej v Srbsku Ľudovíta Mišíka. Nemožno nespomenúť, že Matici slovenskej v Juhoslávii daroval aj nové auto Škoda Fabia. • TÝŽDEŇ •

Na pohrebnej počestnosti ako predstavitelia MSS boli exa čestný predseda MSS Rastislav Surový, expredseda MSS Branislav Slivka a podpredseda MSS pre Banát Pavel Baláž. Rozlúčkový text vďaky zosnulému prečítal R. Surový. Skutočnosťou bolo, že na nepočetnej pohrebnej počestnosti vystala prítomnosť predstaviteľov inštitúcií a združení občanov žijúcich mimo Slovenska (okrem predstaviteľov MSS), vzhľadom na dielo a nezištnú pomoc, ktorú im zosnulý venoval.

Niekoľkí utečenci v parku neďaleko Železničnej stanice v Belehrade

sedanie Srbska v OBSE, na záver ktorého v decembri zasadala jeho Ministerská rada. Ešte dve udalosti si zaslúžia pozornosť. Prvou je, že Medzinárodný súdny dvor v Haagu po vzájomných obvineniach Chorvátska a Srbska z genocídy schválil rozsudok, že ani Srbsko, ani Chorvátsko nie sú vinné. Druhou je, že nám NATO vrátilo nebo nad juhom Srbska, ktoré dovtedy kontrolovalo.

Keď ide o našu ďalšiu cestu, asi každý tretí respondent (31 percent) v prieskumoch verejnej mienky sa nazdáva, že Srbsko má ďalej spolupracovať aj s východom, aj so západom. O päť percent menej (26 percent) je toho názoru, že v prvom rade máme pokračovať v eurointegrácii. A každý šiesty (16 percent) nevie, akou cestou sa máme ďalej uberať. Čo tiež čosi naznačuje...

INÝ NÁHĽAD

zda sme už aj zabudli, ako vyzerá život v bežných podmienkach: bez rôznych kríz, stresov, ohrozenej životnej úrovne... Rok za rokom udalosti sa kopia a akoby medzi nimi stále menej bolo tých všedných. Práve preto v tom mori dianí ťažko presne zvoliť všetky tie, nad ktorými sme sa najviac pristavovali. No niektoré v pamäti, či už pre význam alebo iné vlastnosti utkveli viac než iné. Z pohľadu strategického, sú to tie s prívlastkom eurointegračný. V prvom rade augustové podpísanie štyroch dohôd medzi Belehradom a Prištinou v Bruseli, ako i následné decembrové otvorenie dvoch prvých prístupových kapitol: č. 35 o Kosove a č. 32 o finančnej kontrole. Z udalostí širšieho významu je tu i utečenecká kríza, vrátane všetkých aspektov, okolností a následkov. V prieskumoch verejnej mienky sa na štvrtej a piatej priečke zas ocitol i sexistický exces ministra obrany Bratislava Gašića, primitívny výrok adresovaný novinárke B 92 a jeho odstavenie. Nemožno nespomenúť zrútenie vojenského vrtuľníka 14. marca 2015, pri ktorom sedem ľudí prišlo o život.

Viac ďalších udalostí malo príchuť aféry. Napríklad svojrázna vojna medzi bulvárnymi plátkami, aféra Nahrávka, v ktorej sa v svojráznej hlavnej role ocitli Ivica Dačić a Miša Banana, aféra Odpočúvanie obsahujúca odpis rozhovoru medzi Bojanom Pajtićom a Lidijou Udovički, alebo aj aféra, v ktorej v hlavnej role bol polygraf. Vo sfére hospodárskej treba pripomenúť odstúpenie od predaja Telekomu, vo sfére justičnej návrat generála Vladimira Lazarevića z Haagu, vo sfére historickej rehabilitovanie Dražu Mihajlovića, vo sfére mediálnej, okrem privatizácie médií, zánik tlačovej agentúry Tanjug. O nič menší dojem zanechali viaceré naše zahraničnopolitické aktivity. Na prvom mieste v takomto kontexte treba uviesť odmietnutie kandidatúry Kosovo ohľadne vstupu do UNESCO. Nemožno zabudnúť ani veto Ruska na nám nevyhovujúcu britskú rezolúciu o Srebrenici v Bezpečnostnej rade OSN. Jedenásteho júla v Potočaroch došlo k útoku na premiéra Aleksandra Vučića. Jeho meno v takomto výbere treba spomenúť ešte raz, pre prvú návštevu jedného srbského premiéra v Albánsku. Veľkým úspechom bolo vlaňajšie pred-

Ďuro Varga

Oto Filip

R. S. 3 /4682/ 16. 1. 2016

Slovensko Podľa petrovského receptu

RIADITEĽ BRATISLAVSKÉHO MÄSIARSTVA ORBÁN RUDOLF ZECHEL SI PREDAJ BÁČSKOPETROVSKEJ KLBÁSY POCHVAĽUJE

Rastislav Boldocký

áčskopetrovská klbása. Výrobok pod takýmto názvom už určitý čas ponúka bratislavské mäsiarstvo Orbán. – Produkt je založený čisto na prírodnej báze bez použitia emulgátorov, – uvádza sa o klobáse na internetovej stránke spoločnosti. Na to, ako sa k tejto dolnozemskej špecialite dostali, sme sa opýtali riaditeľa firmy Ing. Rudolfa Zechela. – Ako ste sa dozvedeli o petrovskej klobáse a ako ste prišli na myšlienku predávať ju? – Navštívil nás jeden pán z Pet-

rovca a navrhol nám, či – Boli ste už v Petrovci nechceme klobásy vyráa aký máte vzťah k dolnobať. Poskytol nám aj recept. zemským Slovákom? Považovali sme návrh za – Zatiaľ nie. Poznám len dobrú myšlienku, tak sme spomínaného pána, s ktorým máme absolútne korektné výrobu spustili. – Mohli by ste prezravzťahy. diť, aký presne recept – Mohli by ste nám prezradiť meno dotyčného pána? vám poskytol dotyčný pán? – Nie, neželá si, aby sme jeho Touto fotograﬁou petrovskej klobásy láka meno zverejňovali. – Bohužiaľ, nie. Zaviazali bratislavský výrobca svojich zákazníkov – Vám osobne petrovská sme sa mlčanlivosťou. (Foto: orban.sk) – Aký záujem prejavujú klobása chutí? – Klobása sa predáva v porovzákazníci o petrovskú klobásu? – Samozrejme, klobása má špeVedeli by ste ho porovnať so nateľnom množstve s ostatnými cifickú, výrazne paprikovo-štipľazáujmom o podobné produkty klobásami, čo znamená, že výrobok vú chuť, ktorá je neporovnateľná sa osvedčil. vo vašej ponuke? s inými klobásami.

OD JANUÁRA VÍTA VODIČOV NA SLOVENSKÝCH DIAĽNICIACH VÝZNAMNÁ ZMENA

PODNIKY V BRATISLAVSKOM CENTRE ZREJME BUDÚ MAŤ SKORÚ VEČIERKU

Elektronická Po desiatej diaľničná známka skape pes? O R. Boldocký

ky, Národná diaľničná spoločnosť zašle majiteľovi vozidla pokutu na d januára 2016 už vozidlá, ktoré základe objektívnej zodpovednosti. využívajú diaľnice na SlovenNovú elektronickú diaľničnú sku, nemusia mať na prednom známku je možné obstarať buď saskle viditeľné označenie o uhradení mostatne, a to cez internet na www. diaľničnej známky. Nalepovacia eznamka.sk, na čerpacích staniciach, známka sa totiž v budúcom roku už či samoobslužných automatoch na nebude predávať a jej platnosť sa hraniciach, alebo v prípade firemskončí dňom vyznačenej platnosti. ných áut využívajúcich operatívny Nová elektronická diaľničná známka lízing či správu vozidlového parku funguje ako virtuálne známka. Jej to urobí lízingová spoločnosť. Pri obstaraní e-známCeny diaľničných známok na rok 2016 ky cez internet sa vypĺňa evidenčné Slovenská ročná: 50 € číslo vozidla, krajiSlovenská 30-dňová: 14 € na jeho registrácie, e-mailová adresa Slovenská 10-dňová: 10 € a prípadne aj moČeská ročná: 56 € bilné telefónne číslo, čo však nie je Rakúska ročná: 85,70 € povinnosť. Názov cena sa ako aj doteraz odvíja od firmy či meno potrebné uviesť nie je. doby platnosti. Ročné napríklad V posledných mesiacoch sa na budú stáť 50 eur, mesačné 14 eur Slovensku udiali viaceré významné a desaťdňové 10 eur. „Pomocou zmeny pre vodičov. Podarilo sa registrácie ŠPZ do systému bude otvoriť nové úseky na diaľniciach D1 kamerový systém nainštalovaný na a R2, ale zároveň sa zvýšili pokuty. diaľniciach následne overovať plat- Najviac sa zdvihli sankcie za rýchlu nosť diaľničnej známky na vozidle,“ jazdu alebo jazdu pod vplyvom vysvetľuje Lucia Čišková, obchodná alkoholu v krvi alebo drog. Sadzba riaditeľka Business Lease Slovakia. je okolo 1 000 eur a hrozí i väzenie Ak na spoplatnenom úseku kamera a odobratie vodičského oprávnezachytí vozidlo bez platnej e-znám- nia.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

R. Boldocký

ratislava sa môže stať európskym unikátom. Podľa decembrového rozhodnutia Najvyššieho súdu bary a reštaurácie v centre mesta budú môcť byť otvorené len do desiatej hodiny večer. O čo ide? V súčasnosti má každá z prevádzok otváracie hodiny na základe individuálneho povolenia. Podľa súdu takýto stav nie je v súlade so zákonom. Preto by mali reštaurácie a bary dodržiavať nočný pokoj, ktorý sa začína o desiatej. „Súdny verdikt potešil obyvateľov mestského centra, ktorým nočný hluk neraz bráni vyspať sa. Majitelia podnikov však bijú na poplach a varujú, že takáto skorá „večierka“ ich zlikviduje. Pripomínajú, že je to aj rana cestovnému ruchu, pretože turisti sú na celom svete zvyknutí užívať si aj po nociach,“ vysvetľuje denník Pravda. Ako viackrát uviedla hovorkyňa mestskej časti Nora Gubková, pokiaľ rozsudok Najvyššieho súdu nenadobudne právoplatnosť, re-

žim existujúcich prevádzok zostane nezmenený. „Novootvorené prevádzky však budú môcť byť otvorené len do 22. hodiny,“ zdôraznila. Kľúčové je, čo bude potom. A toto zatiaľ nie je jasné. Na možnostiach riešenia sa snažia dohodnúť predstavitelia staromestskej samosprávy so zástupcami podnikateľov. Starosta Radoslav Števčík ešte v novembri navrhol kompromisné východisko, ktoré by podnikateľom stanovilo jednotné pravidlá, bez možnosti vymôcť si výnimky. Centrum sa podľa návrhu malo rozdeliť do štyroch zón. A všetky prevádzky v danej zóne mali mať rovnako regulované otváracie hodiny. V pešej zóne tak mali byť podniky v týždni otvorené do polnoci, v širšom centre mesta o hodinu kratšie. Počas piatka a soboty mali byť otváracie hodiny v historickom centre predĺžené do druhej ráno, no od polnoci bez hudby. V obývanejších častiach sa mali bary zatvárať už o 22. hodine, keď sa začína nočný pokoj. Podnikatelia však tento návrh odmietli. • SLOVENSKO •

Ľudia a udalosti Na háčiku (ne)zamestnanosti OBEC BÁČSKY PETROVEC

Jaroslav Čiep

ačiatkom decembra sme boli svedkami podpísania Zmluvy o založení Sociálno-ekonomickej rady Obce Báčsky Petrovec, ktorá má prispieť k zlepšeniu sociálneho dialógu v tomto prostredí. Túto tripartitnú zmluvu podpísali Obec Báčsky Petrovec, syndikát a Klub hospodárov. V mene Medziobecnej rady pre Báčsku Palanku, Báčsky Petrovec a Báč Zväzu samostatných syndikátov Srbska zmluvu podpísal Rastislav Grňa, povereník pre Báčskopetrovskú obec. Pri tej príležitosti Rastislav Grňa povedal, že sociálno-ekonomická rada už existovala a zanikla pred takými pätnástimi rokmi. Najnovšiu iniciatívu zhodnotil ako dobrú, hoci len čas ukáže, v akej miere pomôže k náprave zlej situácie z hľadiska zamestnanosti v tejto obci. K tomu dodal: „V situ-

ácii, keď vláda má byť nejaký arbi- život, iba s minimálnymi príjmami ter, alebo prinajmenej neutrálna, postačujúcimi na holé prežitie. v tomto sociálno-ekonomickom O tom, v akej situácii sa ocitdialógu medzi zala Báčskopetrovská mestnancami, resp. obec, svedčia štatissyndikátmi a zatické ukazovatele, mestnávateľmi, je na ktoré prezentujú strane zamestnávapriemerné príjmy u nás. Obec Báčsky teľov. Ale to vlastne ani nie je až také divPetrovec sa v tejto né, keď je známe, že súvislosti dlhodobo ona je v tejto krajine umiestnila na chvosjeden z najväčších te zoznamu obcí vo zamestnávateľov, Vojvodine a v poak nie aj najväčším slednom kvartáli mizamestnávateľom,“ Rastislav Grňa nulého roka priemerpoznamenal predné príjmy túto obec staviteľ syndikátu a spomenul dokonca zaradili na dno zoznamu paradox, z ktorého sa naša krajina obcí a miest v Srbsku. nevie dostať už niekoľko desaťročí, „V rámci nášho syndikátu neodkedy začali všelijaké zmyselné máme ani zhruba vyjadrený počet a nezmyselné reformy, privatizácie zamestnaných a nezamestnaných a rozkrádanie hmotných statkov. v Báčskopetrovskej obci. Všetky V takej situácii, žiaľ, obyčajný člo- informácie, ku ktorým môžeme vek – robotník zostal stranou, zväč- prísť vo Fonde pre zamestnávanie, ša bez prostriedkov na dôstojný sú nám dosť podozrivé. Podľa tých

údajov možno získať dojem, že máme relatívne dobrú zamestnanosť, ale keď sa vyberieme medzi svet, vidíme, že si všetci hľadajú prácu. Ako vidieť, tu niečo nesedí,“ povedal pre naše noviny Rastislav Grňa a dodal: „Podľa zverejnených štatistických údajov vidno, že neustále klesáme a nevedno, kedy sa to zastaví. Ešte stále nám sľubujú, teda vláda vyhlasuje, že aj naďalej mieni zmenšovať počet zamestnancov. To sa pravdepodobne odzrkadlí aj v našej obci a tým sa nezamestnanosť v tejto obci ešte viac zväčší.“ Pre nemožnosť nájsť si zamestnanie, a keď, tak iba také s minimálnou mzdou, v posledných rokoch čoraz viac mladých práceschopných ľudí z Báčskopetrovskej obce odchádza za prácou do zahraničia, predovšetkým na Slovensko. Čoraz menší záujem prejavujú aj o hľadanie práce prostredníctvom úradu pre zamestnávanie. Na ilustráciu stačí uviesť príklad, že v miestnej pobočke filiálky pre zamestnávanie dlho pracovali dve úradníčky, ale v poslednom čase pre menší objem práce jednu z nich presunuli do Nového Sadu.

S MIRJANOU SOKOLOVIĆOVOU, SOCIÁLNOU PRACOVNÍČKOU ZO STAREJ PAZOVY

osamelé osoby a pomáha im pri vykonávaní bežných prác. V zdôvodnení ceny o Mirjane Sokolovićovej bolo povedané aj toto: „Sociálna pracovníčka, ktorá sa na svoje povolanie pozerá ako na spôsob života. Pre ľudí, ktorí potrebujú pomoc, je k dispozícii 24 hodín denne. Aj po pracovnom čase pokračuje v poskytovaní ba aj pre samotnú 25 uznaní a staropazovskej sociál- pomoci starším spoluobčanom. Obec Stará Pazova. nej pracovníčke uznanie odovzdala Denný pobyt pre staré osoby je Pre mňa osobne je Danica Šmicová, najstaršia volon- otvorený z jej iniciatívy, a tam sa kototo uznanie najú rôzne podujatia. potvrdením, Je aktívna aj v Spolku že odovzdapre afirmáciu invalinosť práci, dov Fénix a pracuje úprimnosť na afirmácii práv osôb a láska k ľus invaliditou v Starej ďom sú čoraz Pazove.“ viditeľnejšie Laureátka M. Sokovo verejnoslovićová toto uznanie ti. V každom venovala všetkým soprípade ide ciálnym pracovníkom o dobre vya celému systému sokonaný skutok, ktorý má ciálnej ochrany, tiež význam pre spoločnosť, Zo slávnostného udelenia uznaní v Belehrade ľuďom, ktorým poa to znamená aj podnet máhajú, ako aj svojim pre ostatných ľudí,“ povedala So- térka Červeného kríža v Srbsku. spolupracovníkom a priateľom. kolovićová. Danica má 80 rokov a ešte stáFoto: z archívu Na spomínanej slávnosti udelili le každodenne navštevuje staré M. Sokolovićovej

Uznanie za spoločensky užitočnú a humanitárnu prácu Anna Lešťanová

a decembrovej veľkolepej slávnosti v belehradskom hoteli Crowne Plaza medzi laureátmi uznania Hello! Awards za spoločensky užitočnú a humanitárnu prácu v roku 2015 bola i Mirjana Sokolovićová, sociálna pracovníčka zo Starej Pazovy. Táto cena sa udeľuje od roku 2011 a sošku, ktorú udeľujú laureátom, dizajnoval svetoznámy dizajnér Karim Rashid. „Je to veľké uznanie aj pre staropazovské Stredisko pre sociálnu prácu, kde som zamestnaná, • ĽUDIA A UDALOSTI •

3 /4682/ 16. 1. 2016

Ľudia a udalosti V MIESTNOM SPOLOČENSTVE HAJDUŠICA

Činnosť podmienená peniazmi Vladimír Hudec

sobotu 9. januára v sieni Slovenského domu v Hajdušici Miestne spoločenstvo usporiadalo vianočno-novoročné prijatie pre členov rady, zamestnancov a predstaviteľov školy, cirkví, spolkov a združení pôsobiacich v dedine. Pri tej príležitosti predseda RMS Branislav Stojčevski skrátka informoval o vlaňajších aktivitách, ako aj o plánoch práce na bežný rok. Medzi významnejšie aktivity zaradil angažovanie troch robotníkov v rámci verejných prác, ktorí majú za úlohu počas šiestich mesiacov prečistiť kanálovú sieť a priepusty v osade v dĺžke 12 km. Podobným spôsobom je zamestnaná aj administratívna pracovníčka v MS, čo významne prispelo k účinnosti práce. Prostriedky na tieto účely zabezpečila Obec Plandište. Vlani v dedine začali aj dlho očakávané práce na výstavbe hygienických zariadení v Dome kultúry. Tým sa

rieši viacročný problém neje však v tom, že každým dostatku toaliet, ktorý trápil súbehom je stanovené, tak združenia, ktoré tam orže uchádzač musí zabezganizujú rôzne kultúrne a pečiť aj vlastnú účasť v zábavné podujatia, ako aj realizácii projektu, na súkromníkov, ktorí v sieni ktorú my nemáme, takkultúrneho domu organizujú že vo všetkom závisíme rôzne rodinné oslavy. od obce. Naším finančPodľa slov hajdušického ným plánom sme síce richtára činnosť Miestneho plánovali tieto aktivity, spoločenstva v tomto roku ibaže všetko zasa závisí plánujú zamerať na riešenie od toho, akou dynamiinfraštruktúrnych problékou sa bude plniť obecný mov. Dedinská správa totiž rozpočet. Ján Hraško, Damir Marčinković a Ivan Đukić mieni aktívne pracovať na Toto bola inak prvá prí(zľava) si našli dočasné zamestnanie vďaka zabezpečení prostriedkov ležitosť, že sa na jednom verejným prácam na prečisťovaní dedinských na ukončenie kanalizačnej kanálov mieste stretli predstavitesiete, ako aj na nahradenie lia kultúrno-umeleckých – Keďže MS nemá vlastné príjmy, spolkov, športových klubov, združeškodlivých azbestových rúr vodovodnej siete plastovými. K tomu je realizácia týchto plánov závisí od ní a základnej školy s predstaviteľmi nevyhnutná dôkladná rekonštrukcia možností obecného rozpočtu. My miestnej správy. Bola to však vhodná asfaltovej vrstvy cesty v Ulici Gavrila z našej strany využijeme skutoč- príležitosť, aby si tí najaktívnejší Principa, ktorá je ozaj v chúlostivom nosť, že máme administratívneho ľudia v osade vymenili skúsenosti, stave. Okrem toho MS v rámci mož- pracovníka a teraz už aj internet, iniciovali ďalšie aktivity a dohodli ností mieni pomáhať aj združeniam takže budeme sledovať súbehy a budúcu spoluprácu. Dobrá prax, písať projekty. Dodatočný problém ktorá by sa mala stať tradičnou. občanov.

KOMUNÁLNE PRÁCE V KULPÍNE

Koľko peňazí, toľko sa robí Katarína Gažová

apriek tomu, že bol koniec decembra, vonkajšie teploty neboli až také nízke, aby znemožnili niektoré stavebné a rekonštrukčné komunálne práce. V Kulpíne teda pred vianočnými sviatkami opravili asfaltové cesty, a potom vybudovali nové chodníky vo dvore základnej školy. – Asfaltky v niektorých častiach

Kulpína sú naozaj v zlom stave. Samotná údržba ciest patrí do kompetencie obecného VP Direkcia pre výstavbu obce. Vzhľadom na to, že sa počas roka na oprave ciest v našej dedine málo toho urobilo, rozhodli sme sa z prostriedkov Miestneho spoločenstva Kulpín vyčleniť 270-tisíc dinárov na tieto účely. Opravili sa diery na cestách, kde situácia bola najkritickejšia, ako napríklad v uliciach Ledine, Kollárovej a podobne. Koľko

Decembrové práce na nádvorí kulpínskej školy

Zaplátané diery na jednej z asfaltových ciest

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

prostriedkov sme mali k dispozícii, toľko ciest sme opravili, aspoň tak, aby sa stav na týchto miestach do jari nezhoršil. Nasledovali práce na výstavbe chodníka od vchodovej brány základnej školy smerom k budove. Tento chodník je široký štyri metre a dláždený je betónovými tvárnicami. Podobne je vybudovaný aj o niečo

užší chodník, ktorý vedie smerom k ihriskám na nádvorí školy. Pracovalo sa aj na rozšírení parkoviska pre učiteľov. Vykonávateľom uvedených prác v školskom komplexe bol kysáčsky podnik Grading. Ide o investíciu v hodnote 470-tisíc dinárov, – povedal predseda Rady MS Kulpín Miroslav Čeman. • ĽUDIA A UDALOSTI •

BÁČSKY PETROVEC

December v znamení komunálnych prác Jaroslav Čiep

na regionálnej vozovke a vedľa škôl. Vlani zase pribudli vynovené ostanete peniaze, ale až na úseky chodníkov, ktoré predtým poslednú chvíľu! Tento výrok zničil zub času, takže nohy si bolo sa už stal samozrejmosťou treba polámať, keď človek musel keď ide o nakladanie s rozpočtadiaľ prechádzať. tom. Od tej najV lete, keby sa vyššej úrovne malo najviac robiť po tú najnižšiu. na komunálnej inUž takmer dve fraštruktúre, všetko desaťročia si všíakoby driemalo, väčmame, že najviac šie komunálne práce komunálnych zase ožijú iba neskoprác prebieha ro v jeseň. Tak vlani v neskorú jeseň v novembri majstri alebo až v zime. pracovali na terénnej Hoci sa súbehy úprave dvora a na revypisujú a hoci konštrukcii budovy sa neustále sprísbudúceho Kultúrneňujú požiadavky ho centra. Budova by na získanie štátmala fungovať ako nych peňazí, viacúčelové zariadeschválené sumy Na začiatku plátania regionálnej vozovky okolo Vrbary nie a na jej rekonsa žiadateľom začiatkom decembra 2015 štrukciu Správa pre presúvajú až na samom konci na zmiernenie rýchlosti dopravy v kapitálové vklady AP Vojvodiny roka. Málokto má toľko peňazí okolí škôl a predškolských ustano- vyčlenila 7 220 022,59 din. nazvyš, aby investoval zo svo- vizní, premiestnenie autobusovej Po podpísaní zmluvy začiatjich, a potom počkal, až mu ich zastávky z dopravného pruhu, ako kom decembra vznikli predpouhradia z rozpočtu, takže aj lo- aj na výstavbu cyklistických dráh klady na vŕtanie novej studne kálne samosprávy a iné inštitúcie a chodníkov. B-6 v Petrovci. Hodnota prác na a podniky vypisujú tender a volia Zvýšenú komunálnu horúčku novej studni hĺbky 406 metrov najvýhodnejšieho vykonávateľa v Petrovci badať aj v lete, keď a jej pripojenia na vodovod je prác, až keď schválené peniaze majú na svojom účte. Čas však plynie a nakoniec sa väčšina naplánovaných projektov realizuje ku koncu roka. V Petrovci tak bolo aj vlani. Keď ide o komunálnu výstavbu v dedine, tá nielen v posledných rokoch akosi viazne. Keď ide o budovy, súkromníci v poslednom čase vystavali nové predajné objekty, no obec niektoré objekty zbúrala, ale zatiaľ nepostavila nové. Treba povedať, že sa stavala prvá časť cyklistickej dráhy od kanála v Ulici novosadskej, novú vrstvu dostala cesta v Ulici Branislava Budúce Kultúrne stredisko v Petrovci po ukončení prác Mokića, novej ceste sa potešili na úprave nádvoria v januári 2016 obyvatelia časti Ulice hrobovej a cestári zaplátali diery v nie- Slávnosti klopú na dvere. Vtedy 11 875 000 din. Práce vykonáva ktorých iných uliciach. V ústrety sa zvyčajne upravuje centrum podnik Tehnohidrosfera z Beočínu vlaňajšiemu Dňu Petrovca z roz- dediny a cestári vykresľujú čiary a na ich ukončenie je stanovepočtovej rezervy lokálnej samo- a označujú priechody pre chodcov ná lehota 60 dní. V decembri sa

• ĽUDIA A UDALOSTI •

správy novú omietku dostala budova niekdajšieho obecného súdu. V prvom polroku Petrovčania konkurzom získali peniaze na výstavbu dopravných značiek, výstavbu technických prostriedkov

cestou v strede Petrovca nedalo prejsť. Na oprave štátnej cesty II. a triedy č. 111, ktorá tiahne stredom dediny, pracoval VP Putevi Srbije, takže dlhší čas premávka bola čiastočne alebo v úplnosti zastavená od Vrbary po Begej a smerovky usmerňovali dopravu na obchádzku okolitými ulicami. V tom čase okrem cestárov, ktorí plátali cestu, práce prebiehali aj na výstavbe druhej časti cyklistickej dráhy v Ulici novosadskej a zároveň cestári rozširovali asfaltku v južnej časti Ulice jarmočnej. Z toho všetkého v strede Petrovca okolo Vrbary vznikla poriadna zápcha. O tom, že pokrajina investovala niekoľko stovák miliónov dinárov do infraštruktúry v Obci Báčsky Petrovec, okrem iného aj do kanalizačných sietí a čističky odpadových vôd, hovoril v Petrovci začiatkom novembra 2015 predseda pokrajinskej vlády Bojan Pajtić. Presne rok predtým v rámci výstavby sekundárnej kanalizačnej siete robotníci rozkopali Ulicu Janka Jesenského a čelní ľudia obce vtedy sľubovali, že peniaze prišli aj na uschopnenie druhej vákuovej stanice a že práce budú pokračovať aj na budúci rok (teda 2015). Vlani však nebolo takmer vidieť, že sa na druhej vákuovej stanici pracuje, hoci táto stanica je vlastne predpokladom, aby sa takmer polovica petrovských domácností mohla pripojiť na kanalizačnú sieť. Občania v tejto súvislosti právom nadávajú na skutočnosť, že práce na zavádzaní kanalizácie v Petrovci dosiahli plnoletosť. Ako vidieť, cesta peňazí z Belehradu do Nového Sadu, a potom z Nového Sadu do lokálnych prostredí, hoci aj elektronickou diaľnicou, v tejto krajine trvá celé mesiace. Preto aj väčšina komunálnych prác musí čakať koniec roka. Našťastie, vlani počasie dlho žičilo cestárom a stavbárom, zhovel aj sneh, takže práce boli ukončené načas.

3 /4682/ 16. 1. 2016

Ľudia a udalosti O ZELENINÁRSTVE S JAROSLAVOM SPEVÁKOM Z KULPÍNA

Vedomosti uplatnené doma Katarína Gažová

lani mladý odborník v oblasti agroekonómie Jaroslav Spevák z Kulpína získal prostriedky z Fondu Ana a Vlade Divac na základe vypracovaného biznis plánu, ktorý sa vzťahoval na pestovanie zeleniny vo fóliovníku. Porozprával nám o tejto skúsenosti a o svojich ďalších plánoch. Ako si sa dostal k prostriedkom na pestovanie zeleniny? – Podmienkou spomenutého fondu bolo napísať dobrý biznis plán z oblasti poľnohospodárstva a súbeh sa vzťahoval na ľudí do 30 rokov z územia celého Srbska. Na Poľnohospodárskej fakulte v Novom Sade, kde som vyštudoval agroekonómiu, sme písali také biznis plány, takže som v tom mal skúsenosť. Napriek tomu sa mi však nechcelo veriť, že som sa dostal medzi 15 mladých ľudí zo Srbska, ktorým sa podarilo dostať nenávratné prostriedky v sume 330-tisíc dinárov. V lehote 30 dní som bol povinný vystavať fóliovník, taktiež bola vedľa vyvŕtaná studňa na zavlažovanie a zabezpečili sme sadenice. Vystavaný fóliovník je dĺžky 18 m a šírky 8 m. Pre ktorú zeleninu si sa rozhodol a ako sa vydarila úroda?

– Rozhodol som sa pre paradajky. Fóliovník je u nás doma v záhrade a túto prácu robím

Úroda paradajok vo fóliovníku u Spevákovcov v Kulpíne

spolu s rodičmi. Všetci máme svoje zamestnanie a privyrábame si takýmto spôsobom. Úroda bola pozoruhodná a za také dva a pol mesiaca, ako paradajky zreli, sa nám všetko podarilo predať. Mô-

žeme byť naozaj spokojní. Táto skúsenosť je podnetom pokračovať ďalej? – Práve preto, že sa všetko realizovalo tak, ako som uviedol v tom biznis pláne, tohto roku plánujem pokračovať v zeleninárstve, nateraz v takom rozsahu ako aj vlani, ale chcem rozšíriť sortiment druhov zeleniny vo fóliovníku. Samozrejme, že budem prihliadať na to, aby to boli zeleniny, ktoré sa oplatí pestovať a po ktorých je dopyt na trhu. Do budúcna plánujem ďalej zväčšovať plochu pod fóliovníkom. Čo by si chcel odkázať mladým ľuďom? – V prvom rade to, aby sa v školení orientovali iba na odbor, ktorý ich naozaj zaujíma a baví, a potom aj na zamestnanie, ktorému sa chcú venovať. Mne sa to podarilo. Skončil som strednú ekonomickú školu a potom agroekonómiu na vysokej škole. Vzdelanie je dôležité a vlastne každým dňom

Jaroslav Spevák (sprava) s Vladem Divcom a priateľkou Annou

si tie získané vedomosti dopĺňame. Patrím medzi mladých ľudí, ktorí neodišli do zahraničia, ale sa vyškolili a zostali pracovať tuná. Nateraz som spokojný a myslím si, že aj u nás sa dajú využiť a užitočne uplatniť vedomosti získané počas školenia. Foto: z archívu J. Speváka

POZNÁMKA

Holá politika Juraj Bartoš

askutku sa aj sami trápne cítili výborníci Zhromaždenia obce Báčska Palanka 24. decembra, na 35. schôdzi. Jednak vo chvíli, keď výborník z Pivnice Janko Brňa predsedovi ZO Mitovi Lačanskému daroval evanjelický kalendár, upozorniac prítomných, že katolícki a evanjelickí veriaci práve majú Štedrý deň, jednak pri schválení uznesení týkajúcich sa uvoľnenia a vymenovania hlavy Domu zdravia Dr. Mladena Stojanovića v Báčskej Palanke.

www.hl.rs

Hlasmi výborníckej väčšiny Zhromaždenie obce uvoľnilo z funkcie riaditeľa Dr. Momira Antolovića, špecialistu rádiológa, a na post úradujúceho riaditeľa vymenovalo Dr. Gorana Stupara (na návrh výborníckej skupiny Hnutia socialistov). Výborník a nový predseda Správnej rady DZ Pero Mijanović fakticky ničím neozrejmil dôvod(y) na zmenu, ktorú akože zdôvodnil. Postrehol to a pred výborníckym auditóriom aj povedal vedúci výborníckej skupiny Socialistickej strany Srbska Goran Latković. Poznamenal, že tak z materiálu pripraveného pre schôdzu, ako

Informačno-politický týždenník

i z výkladu Mijanovića nevidno „ani jeden objektívny dôvod na zmenu riaditeľa DZ, ktorý bol zvolený na súbehu, na návrh Socialistickej strany“. „Zrejme ide o politické dôvody,“ uzavrel Dr. Latković a uviedol priehrštie dobrých vecí, ktoré urobil Dr. Antolović. Márne. Nezabral ani ďalší argument, t. j. skutočnosť, že novovymenovaný úradujúci riaditeľ Dr. Stupar nie je trvale zamestnaný v DZ Dr. Mladena Stojanovića, takže prostriedky na jeho plat ZO bude musieť zabezpečiť z vlastného rozpočtu. Nikto nepolemizoval ani s vedúcim výborníckej skupi-

ny Demokratickej strany Rankom Marjanovom, ktorý celú záležitosť označil za dvojtvárnu a spýtal sa výborníkov koaličnej väčšiny: „Prečo ho meníte, keď hovoríte o ňom všetko najkrajšie?!“ Politická kosa nezaúradovala prvý raz a sotva, že i naposledy. Tak sa ukazuje, že trápne spôsoby nikomu neprekážajú. Potvrdil to aj výborník Radenko Pojužina, donedávny stranícky kolega Dr. Latkovića: „Všetko je toto politika; ako sa dosádzame, tak sa aj vymieňame.“ Čiže, slovami výborníka Marjanova, je to proste „holá politika“. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Tak sa naučil a už roky v komunikácii rovnoprávne používa slovenčinu a srbčinu – aj tento rozhovor sme viedli v slovenskom jazyku. Dokonca vo chvíli, keď vznikali tieto riadky, prišiel odkaz Vladimír Hudec som nechal všetko, priniesol som založenia aj členom spevokolu z Jánošíka, že sa chce predplatiť si iba zámočnícke náčinie. Mienil Glória. na Hlas ľudu. Živomir a Eva sa ánošíčan Živomir Zarić pochá- som, že začnem robiť a z platu si – Slováci sú pracovití mieru- rozprávajú sa srbsky, ale v spodza z dedinky Dragovo v Obci pomaly zariadime domácnosť. milovní ľudia, vždy ochotní po- ločnosti Slováka ihneď obrátia Rekovac v oblasti menom Levač Stalo sa inak a ja som nemal ani môcť, o čom som sa veľmi rýchlo na slovenčinu. Často sa vraj stane, v srdci Šumadije. Vyučil sa zámoč- len sporák, kdežeby kurivo, hoci sa presvedčil. Všetko, čo som doma že sa mu Slováci prihovárajú po níckemu remeslu a ako mládenec blížila zima. Sklamanie z srbsky, a on im odpovie sa vyskúšal v súkromnom podnika- nespravodlivosti, ktorú po slovensky. ní v rodnej dedine. Medzičasom sa som zažil, bolo veľmi – Prevažnú časť svojho oženil s Jánošíčankou Evou Mos- veľké. Nemal som kam. života, svoje najproduknákovou. Pustil som sa do zámočtívnejšie roky som strávil – Bola to láska na prvý pohľad, níckych prác a robil som medzi Slovákmi. Dodnes – hovorí. – Môj starší brat bol voja- aj všeličo iné, len aby pekne spolunažívame a kom v Belehrade, kde sa zoznámil sme nejako prežili zimu. ja si to vážim, – hovorí a neskoršie aj oženil so Slovenkou Neskoršie som päť ronáš spolubesedník, ktorý z Jánošíka. Roku 1975 v Belehrade kov pracoval na železnisa ako veriaci nezriekol sme spolu oslavovali Nový rok, tam ci a ďalších dvadsaťpäť viery ani v období, keď bola aj moja dnešná manželka. v Poľnohospodárskom to bolo zakázané. Spoznali sme sa, zamilovali a už podniku Lokve. Po od– Bol som členom Ko11. februára sme sa zosobášili. Žili pracovaných 30 rokoch munistickej strany, ale sme v Dragove, tam sa nám naro- som ako diabetik odišiel to neznamená, že som dila dcéra Zorica. Určitý čas som do dôchodku. Dobre sa so všetkým zhodoval. ešte robil súkromne, ale pritláčaný mi je a nesťažujem sa. Eva a Živomir Zarićovci v láske a vzájomnej tolerancii Potajomky som oslavoval drsnými predpismi voči súkrom- Máme dve dcéry a šesť spolunažívajú už 40 rokov Sv. Nikolu a obe dcéry níkom dielňu som musel zatvoriť vnúčeniec a môžem posme pokrstili. Do kostola a zamestnanie hľadať v štátnom vedať, že sme šťastní ľudia. urobil, urobil som vlastnými de- som nechodil, nie preto, že som podniku. Príležitosť sa mi naskytla Okrem toho, že po príchode siatimi prstami, ale aj za pomoci sa bál komunistov, ale preto, že v Naftagase v Jánošíku. Prihlásil do Jánošíka musel zápasiť s exis- mojich spoluobčanov. Ako mladý a som na to nemal času. Keďže som sa, previerku pracovných tenčnými problémami, Šumadinac čerstvý Jánošíčan všimol som si, že ma zaujímali obyčaje Slovákov, schopností som úspešne zdolal Živomir si musel zvykať aj na nové tu ľudia pomáhajú jedni druhým, raz som odišiel do kostola, chcel a bol som prijatý. prostredie, ľudí, obyčaje, jazyk. nuž som aj ja šiel pomôcť, keď ma som vidieť, ako vyzerá evanjelicKeďže Živomira čazavolali. Všimol si ma ký sobáš. Sadol som si do prvej kala práca v Naftagase, jeden starší človek a lavice, aby som čím lepšie videl, rodina Zarićová sa s povedal mi: Chlapče, a tak som sa náhodou ocitol dvojmesačným dieťapozorujem ťa. Chceš a na jednej fotografii. Neskoršie ťom zo srdca Šumadije vieš robiť. Keď budeš som z toho mal vytriasačky na vybrala do Banátu. Eva počuť, že niekto niečo straníckych zasadnutiach. Teraz sa síce vracala domov, robí, nečakaj, aby ťa za- už cirkevné sviatky oslavujeme ale pre Živomira to volali. Choď a pomôž verejne. Začíname oslavovať bola veľká zmena a ako iným. Pomôžu aj oni 19. decembra sv. Nikolu, potom sa neskoršie ukázalo, aj tebe. Poslúchol som ho nasledujú manželkine meniny skúška. a začal som pravidel- Evy, náš (evanjelický) Kračún, – Niekomu sa, žiaľ, ne odchádzať na tzv. Nový rok, potom náš (pravomoje zamestnanie v móby. Starký mal prav- slávny) Božić... a oslavy končíme Naftagase nepozdádu. Neskoršie, keď sme manželkinými narodeninami 20. valo, nuž zaúradovali my začali stavať dom, januára. Je mi vskutku cťou, že stranícki vedúci a byromal som pomoci aj viac, to všetko môžeme oslavovať. kracia, takže som ešte než som potreboval. V našom dome sú všetci vítaSo spevokolom Glória vystupuje od jeho založenia ani nezačal robiť a už (Živomir stojí v druhom rade druhý zľava) A to, že som sa naučil ní a počas tých osláv uhostíme som zostal bez práce. rozprávať po slovensky, najmenej 100 ľudí, príbuzných, Vo vtedajšom Súde združenej Dnes, 40 rokov neskoršie, možno považujem za celkom normálne. priateľov, Slovákov i Srbov. Radi práce som síce dokázal, že som ne- povedať, že sa mu to vskutku po- Veď nebyť nás niekoľkých Srbov sa kamarátime a nestretávame sa spravodlivo ukrátený o pracovné darilo. Naučil sa dobre rozprávať Jánošík by bol čistá slovenská iba počas sviatkov, ale občas aj v miesto, ale medzičasom na moje po slovensky a hoci zostal v pravo- dedina. Bolo mi ozaj nepríjemne, priebehu roka. Upečieme si prasa miesto prišiel iný. Nebolo mi ľahko. slávnej viere, pravidelne odchádza keď sa piati Slováci kvôli mne alebo jahňa na ražni a v dobrej Doma som všetko opustil a prišiel na bohoslužby do slovenského rozprávali po srbsky. Povedal som nálade trávime spoločné chvíle. do neznáma. S malým dieťaťom evanjelického kostola. Dokonca im: Rozprávajte sa po slovensky. Odchádzame aj my na rodinné sme sa nasťahovali do starého je presbyterom a revízorom v já- Ako sa inak naučím, ak sa vy kvôli oslavy iných. A vždy je nám pekne domu s vlahou vyše okien. Doma nošíckom cirkevnom zbore a od mne budete rozprávať po srbsky? a veselo.

V NÁRODNOSTNE ZMIEŠANEJ RODINE ZARIĆOVEJ V JÁNOŠÍKU

Nažívajú v láske a tolerancii

• ĽUDIA A UDALOSTI •

3 /4682/ 16. 1. 2016

Ľudia a udalosti HUMANITA V DEDINE INSITY

Z lásky k deťom Anička Chalupová

aj súkromné podniky z Kovačice a Padiny, vaja mladí Kovačičania si Spolok žien, početní pred Vianocami mohli po- občania, majstri rôzvedať, že dobrí ľudia medzi nych profilov, ktorí nami ešte žijú. Vďaka tomu po- opravili strechu, zredarilo sa im vrátiť do adaptova- konštruovali vnútro ného rodinného domu a začať domu, položili nové žiť normálnym životom. podlahy, omaľovali V druhej polovici decembra sa steny a pod. Pomohli skončila prvá fáza akcie, v ktorej všetci tí, ktorí chceli boli vykonané práce na adaptácii pomôcť, mali vôľu rodinného domu Tomášikovcov. a spolucítia s touto V čele tejto akcie stála Zuzana rodinou.“ Jonášová, penzistka z Kovačice, Bratia Marek (21) ktorú prednedávnom oslovil a Zlatko (19) Toosud dvoch mladých ľudí, bratov mášikovci po smrti Mareka a Zlatka Tomášikovcov. svojich rodičov žili „V rámci mojej každodennej v náhradnej rodi- Ešte sú medzi nami humánni ľudia, ktorí sú ochotní pomôcť iným: Marek práce s ľuďmi, keďže pomá- ne Petrákovej. Ako Tomášik s Michalom Zámečníkom pred renovovaným domom ham mojim deťom v rodinnom dospelí sa vrátili do podniku, dozviem sa o rôznych svojho rodinného domu, ktorý a dodala medziiným aj to, že táto „Spoznanie takéhoto druhu lásky pätnásť rokov bol zane- skúsenosť bola jednou z tých, a nezištného dobra bolo pre mňa dbaný, schátral a takmer ktoré jej pomohli pozerať sa na prospešnou akciou. Ďakujem za sa zbúral. Dnes bratia žijú svoje skutky ako na poslanie. to.“ z veľmi skromných platov, ktoré si obaja zarábajú v súkromnej farme na chov LETMO Oto Filip sliepok nosníc v Kovačici. Žiadne iné príjmy zatiaľ nemajú. Marek sa napriek finančným problémom snaží študovať farmáciu v Belehrade. Vďaka tejto belehradskej kancelárie Populačnéakcii mladí bratia Tomá- Oto Filip ho fondu OSN (UNFA). Podľa zistení šikovci pocítili solidaritu lušných ľudí je stále menej, ná- každý piaty náš starší občan zažil ľudí, ktorí zareagovali na silníkov čoraz viac. Do kategórie niekedy niektorú z foriem týrania výzvu a akciu podporili dobre chránených rodinných a násilia počas staroby. Za posledný vlastnou dobrovoľníckou tajomstiev už roky patrí týranie star- rok týranie postihlo 11 percent opýprácou. Medzi nimi bol ších osôb. O tomto fenoméne sa tak taných seniorov. Viac než dvakrát i Michal Zámečník, súku nás, ako i vo svete ešte stále málo ako je priemer vo svete. romník, ktorý sľúbil, že rozpráva alebo vie. Svetová zdravotNedostatok slušnosti sa často bratom pomôže aj v bu- nícka organizácia uvádza údaj, že 4 premieta do bezohľadnosti. Treba si dúcnosti. až 6 percent starých je v súčasnosti len pripomenúť tlačenice na ulici, v „Pomohli sme dočasne obeťou domáceho násilia. Skutočný obchode a na trhovisku, správanie Marek (zľava) a Zlatko Tomášikovci týmto dvom mladým ľu- počet je však omnoho väčší, keďže sa vo verejnej mestskej doprave, napočas úpravy svojho domu ďom a verím, že aj to málo sa väčšina prípadov nedokumen- dávanie, špatenie a ničenie, ktorého pomohlo vniesť trochu tuje ani neregistruje. Jednak pre sme svedkami. Všetko to sa deje osudoch. Pred takými štyrmi rok- šťastia do tejto rodiny.“ mylný názor, že ide o čosi patriace pred našimi očami. A za zavretými mi som sa náhodou dozvedela Kovačičania v tejto akcii zo- do súkromia, ešte viac kvôli tomu, dverami a múrmi svojich domov sa o ich príbehu a ťažkej situácii, do zbierali prostriedky a pomohli že sa postihnutí hanbia, prípadne grázli najčastejšie cítia ako králi. Raz akej sa dostali. Veľmi som o tom v adaptácii a kompletnom vy- majú obavy z pomsty, či z toho, aby sa vyvršujú na manželke, druhýkrát uvažovala. Ako deťom pomôcť? bavení domu nábytkom a do- sa neocitli na ulici. na deťoch, tretíkrát na rodičoch. Na sklonku decembra v Belehra- Mlčať o tom znamená nevedome im Začiatkom mája roku 2015 som mácimi potrebami v hodnote sa pustila do akcie hľadania po- viac ako 821 000 dinárov. Obec de prezentovali výsledky prieskumu pritakávať, nepodnikať nič v smere moci a už o krátky čas som mala Kovačica poskytla 170 000 di- realizovaného Červeným krížom vlastnej záchrany. Čo je zase úvok dispozícii vyše stotisíc dinárov, nárov. „Vďaka patrí všetkým, Srbska v spolupráci s Povereníčkou dom do ešte častejšieho týrania, ktoré poskytla Obec Kovačica. ktorí pomohli akýmkoľvek spô- pre ochranu rovnoprávnosti Bran- občas priam do tragédií. A potom Do akcie sa postupne zapojili sobom,“ podčiarkla Jonášová kicou Jankovićovou a za podpory je už i na všetky slová neskoro.

Bezohľadnosť

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

AJ V BEGEČI ŽIJÚ SLOVÁCI

Len im vraj na identite nezáleží Juraj Bartoš

ianočné programy v Begeči veru nebývali; keď aj, tak veľmi veľmi dávno. Vlani na Štefana predsa program s vianočnými pesničkami a vinšmi bol. Je zaujímavé, že ho pripravili na podnet novej mladej agilnej riaditeľky Kultúrneho strediska Lidije Sankovićovej. Dušou skromného, ale hrejivého podujatia, v ktorom sa predstavili mladí ľudia, bola Ľudmila Horvátová. Poprosili sme ju, aby nám povedala svoju mienku o begečských Slovákoch. Najprv ale krátko o sebe a vianočnom programe... „Voľakedy som v Begeči nacvičovala žiakov v Nedeľnej škole, od roku 1995 po dvetisíc neviem koľký. Bola som aj predčitateľkou v našom evanjelickom kostole, kým sme nedostali pána farára. Lidija bola tiež medzi deťmi, ktoré chodievali do Nedeľnej školy, bývalo ich tam aj do 60...“ V obecenstve, postrehli sme, bolo viac než málo Slovákov. Medzi účastníkmi v programe jedinou Slovenkou bola pani Horvátová a okrem nej vystupovali ešte traja účastníci, ktorých jeden z rodičov je Slovák, ako i Srbi. Žeby Slováci nemali záujem, alebo...? Naša spolubesedníčka (dievocké priezvisko Hrubíková, narodená v Lugu) sa do Begeča vydala roku 1995 a na ošemetnú situáciu sa pozerá kriticky: „Begeč je zvláštny... Tunajší Slováci sa hanbia za to, že sú Slováci. Doma sa medzi sebou rozprávajú po srbsky, a to nielen v zmiešaných manželstvách, ktorých je inak veľa, hoci sa v základnej škole žiaci učia aj slovenský jazyk. Môj syn Pavel má 20 rokov a učil sa slovenčinu. Vtedy tu pracovala pani profesorka Anna Huďanová z Hložian a teraz to robí profesor Samuel Medveď z Petrovca. Neviem, koľko detí navštevuje hodiny slovenčiny, ale viem, že je ich čoraz menej. Rodičia si nechcú dať deti na slovenčinu; je to smutné...“ Mimochodom, v Begeči roku 2011 žilo 3 325 obyvateľov, z čoho • ĽUDIA A UDALOSTI •

438 Slovákov, čiže 13,15 percenta z celkového počtu. Čo a kedy sa s nimi stalo? Kde sa podelo ich národnostné povedomie? Nahliadli sme do starých zväzkov Hlasu ľudu, a čo nevidíme? Na začiatku druhej polovice 20. storočia tu tiež žilo približne 400 Slovákov, ale existovali až štyri slovenské triedy. V čísle z 5. januára 1952 sa konštatuje: „Avšak medzi nimi nebadať žiadnu kultúrne-osvetovú činnosť. Kultúrne-osvetový spolok nemajú, slovenské prednášky nebývajú a slovenské divadlá sa nehrajú.“ Vraj naše noviny vtedy odoberalo len málo domácností, na časopis Nový život tu bolo 5 predplatiteľov, a preto, že niekto zlyhal, asi 60 detí zostalo aj bez časopisu Naši pionieri. Okrem toho v knižnici vraj nebola žiadna slovenská kniha...

Ľudmila Horvátová

Situácia sa čoskoro aspoň na isté obdobie zlepšila, a to zásluhou mravčej práce učiteliek Márie Krajčiovej a Márie Bajićovej. Už v januári 1952 vraj v Begeči obnovili Kultúrno-osvetový spolok Budúcnosť. Učiteľky so slovenskými žiakmi nacvičovali divadelné hry a učili ich tancovať, pravdaže, i spievať slovenské pesničky. Čoskoro so svojím programom hosťovali v Čelareve a vystúpili aj na Slovenských národných slávnostiach, hoci ani vtedy nebolo všetko ideálne. Chýbal vhodný priestor na skúšky, kroje... Predsa len bolo lepšie než teraz. Čím to je?

– pýtame sa Ľudmilu Horvátovú. Situácia sa vraj citeľne zmenila po známych udalostiach z deväťdesiatych rokov 20. storočia, keď sa aj do Begeča prisťahoval veľký počet utečencov.

činu, na vlastnú identitu, ale ja to nedovolím... Potom pani učiteľka povedala riaditeľovi, myslím, že sa do toho zapojila aj Matica slovenská (tú už v Begeči nemáme), a pán riaditeľ sa hneď začal správať inak.

Begečania so záujmom sledovali vianočný program po slovensky

„Begečania sú špecifickí... Nedlho po tom, čo som roku 1995 prišla sem, tunajší Slováci – nie Srbi! – sa mi prihovárali, po srbsky (!): Prečo sa ty so svojím dieťaťom rozprávaš po slovensky?! Odpovedala som im, pravdaže, po slovensky: Viete čo? Nejestvuje ani jeden Slovák, ktorý nerozumie po srbsky. Mne sa tak neprihovárajte. Ja som skončila gymnázium v Sriemskych Karlovciach a moje dieťa bude vedieť aj po slovensky, aj po srbsky.” Tak hovorí pani Horvátová, bez ostychu a strachu, ale aj bez pátosu. Nevystatuje sa tým, že je Slovenka, ale ani nezaneviera na svoju národnostnú príslušnosť. Tvrdí, že aj v škole boli snahy o zrušenie slovenčiny. Svedčí o tom ako niekdajšia členka rady rodičov: „Pán riaditeľ nás nepoznal, nevedel, kto je kto a preriekol sa: Pani učiteľka odchádza, nebude slovenčina... Opýtala som sa pani učiteľky, prečo nás neoboznámila s tým, že deti už nebudú mať slovenčinu. Bola z toho veľmi prekvapená, že čo to hovorím... Vraj to nie je pravda... Povedala som jej: Máte moju podporu, ak treba, zavolám aj novinárov; nedovolím, aby slovenčinu zrušili. Tu si Slováci veľmi slabo dbajú na svoju sloven-

Vraj, Anna, potrebujete televízor, načim vám video...? Dostanete všetko. Odo mňa potom bočil, ale ja som sa nebála.“ Medzi účinkujúcimi vo vlaňajšom vianočnom programe bol aj študent informatiky Vladimír Slávik. Ako nám povedal, je zo zmiešaného manželstva a hodiny slovenčiny v ZŠ Veljka Petrovića nenavštevoval. Predsa po slovensky hovorí obstojne: „Rozprávam begečský slovenský, naučil som sa od tatu aj babu...“ Jeho otec Ján Slávik po slovensky hovorí celkom dobre, len sem-tam použije podaktorý srbizmus. „Slovenský jazyk som sa učil od prvej po štvrtú triedu, vtedy boli kombinované triedy, lebo nás nebolo veľa. Učila nás učiteľka Mária Škuľcová, matka umelca Rastislava Škuľca. Vo vyšších triedach sme na hodiny slovenčiny chodili, ale sme aj z nej utekali... lebo nám bola ťažká.“ Tak sa ukazuje, že ako kedysi žiaci vedeli ubziknúť z hodín slovenčiny, tak (akiste postupne, ale vytrvale) begečskí Slováci utekali a ešte stále utekajú od vlastnej identity. Alebo sa, možno, ich identita „iba“ mení, v súlade s okolnosťami, v ktorých žijú, a ktoré tiež podliehajú dobovým zmenám?

3 /4682/ 16. 1. 2016

Ľudia a udalosti S JÁNOM HLOŠKOM, PREDSEDOM DPS V KYSÁČI

Poctivá práca sa opláca Elena Šranková

ačína sa obdobie, keď spolky a združenia zhodnotia svoju vlaňajšiu činnosť. Urobia tak aj kysáčski hasiči na snemovaní, kde skrátka spomenú, čo robili, respektíve s akými ťažkosťami zápasili. Jána Hlošku, požiarnického dôstojníka prvej triedy, predsedu Dobrovoľného požiarnického spolku v Kysáči, sme požiadali o hodnotenie ich vlaňajšej aktivity. Hasičský spolok v Kysáči je početný. Koľko členov mal vlani? – Vlani nám pribudlo hodne nových členov. Nielen mužov, ale i žien a najmladších, takže spolu sme mali 80 dospelých členov a 40 detí. Mnohí sa pripojili preto, že vidia, že robíme poctivo a chcú pomôcť. Veľmi by nás tešilo, keby taký trend pokračoval aj tohto roku. Sami sa o to snažíme a vlani sme sa pričinili i ukážkovými cvičeniami v škôlke a škole, čo sa de-

Ján Hloška je v požiarnickej rovnošate od roku 1966

ťom páčilo. Najviac sa pritom angažovala Daniela Križanová, ktorá škôlkarov vzdelávala o nebezpečných hrách, ktoré môžu zapríčiniť požiar, a ukázala im hasičské náčinie. Deti sa nám zavďačili výkresmi, ktoré sme vyložili v Hasičskom dome, a tak spestrili naše priestory. Chcem povedať, že nábor členstva začína medzi najmladšími v škôlke a pokračuje v škole. Vlani sme v

www.hl.rs

Výročná schôdza – príležitosť udeliť vyššie hodnosti a odmeny

škole okrem ukážkových cvičení usporiadali aj skúšobnú evakuáciu, ktorá sa pekne vydarila. S kým ste ešte okrem škôlky a školy vlani spolupracovali? – V Kysáči veľmi dobre spolupracujeme so všetkými spolkami a ustanovizňami. Najlepšie však s poľnohospodárskym družstvom, ktoré nám v núdzi vždy zabezpečí palivo. S určitým množstvom paliva prispelo aj MS Kysáč a mlyn v Stepanovićeve. Nemožno nespomenúť aj veľmi dobrú spoluprácu s dobrovoľnými hasičskými spolkami v okolitých dedinách a inde. Pravidelne a úspešne sa zúčastňujete na rozličných súťažiach. Pokračovali ste v tom aj v roku 2015? – Na mestskom hasičskom súťažení v Petrovaradíne, ktoré organizoval Požiarnický zväz Nového Sadu a kde sa zúčastnilo 16 tímov, naši požiarnici dosiahli pozoruhodné úspechy. Ženský tím bol najlepší v seniorskej A triede a v kategórii dorastu dievčatá tiež boli najúspešnejšie. Mládežníci obsadili tretie miesto. O to sa, samozrejme, pričinili i tí, čo ich pripravujú – Michal Srnka a Ján Menďan, ktorí nacvičujú najmladších, ako aj Veronika Tordajiová, ktorá za pomoci D. Križanovej nacvičila mládežnícke tímy. V minulom

Informačno-politický týždenník

Zo súťaže v Kysáči

roku v práci spolku veľa pomáhali aj Miroslav Filipov, tajomník, Vladimír Križan, pokladník, Jaroslav Funtík, veliteľ, Igor Štandi, Anna Chrťanová a mnohí iní. Na sklonku vlaňajšieho roka prebiehala i súťaž Majster požiarnik, tiež v Petrovaradíne, na ktorej hasiči individuálne ukázali zručnosť v montáži a demontáži hasiacich prístrojov. Zúčastnili sa štyri dievčence a traja chlapci mládežníci a dosiahli tam pekné výsledky. Ako ste vlani vyﬁnancovali činnosť spolku?

– Už štvrtý rok sa financujeme z nájomného z antény mobilnej telefónie, ktorá je na Hasičskom dome, ako aj vďaka dobrovoľným príspevkom Kysáčanov. Občania vidia, že sa snažíme oprávať náš dom a mechanizáciu, zabezpečiť nevyhnutné zariadenie, a preto vlani prispeli do našej pokladnice viac než v minulých rokoch. Vďaka tomu sme opravili motory na troch vozidlách, k čomu sčasti bezplatnou robotou prispel majster Ján Marčok. Vlani sme vymenili aj vodovodné potrubie. Tohto roku chceme so zriaďovaním domu a opravou mechanizácie pokračovať. Treba ešte opraviť dve pumpy na kamiónoch, ako i cisternu. Chceme pokračovať i so začatou izoláciou objektu a dom by bolo treba prekryť, lebo začal premokať. Sú to náročné plány, lebo na všetko spomenuté potrebujeme značné prostriedky. Mesto Nový Sad nám zabezpečuje určité množstvo paliva a platí komunálne poplatky, kým prúd platí policajná stanica, ktorá má kancelárie v Hasičskom dome. Žiaľ, vlani ste mali i požiare. Koľko ich bolo? – Bolo sedem požiarov, čo je podobne ako v uplynulých rokoch. Z toho tri požiare boli v domácnostiach a ostatné v jamách alebo na neobývaných objektoch. Ktoré ešte aktivity treba spomenúť? – Mali sme službu počas žatvy, ale pšenice bolo málo, tak to trvalo kratšie ako minulé roky. Z mojej iniciatívy sme zorganizovali stretnutie požiarnického dorastu, čiže detí od 4 do 8 rokov zo Šajkaša, Mužlje, Padiny a Kysáča. Tohto roku to chceme ešte rozšíriť a zavolať deti aj z iných prostredí. Ide vlastne o celodenné kamarátenie detí prostredníctvom rozličných hier. Požiarnici sa každoročne školia a zdokonaľujú. Je záujem o to? – Áno, vlani 18 členov skladalo skúšky za požiarnika a 10 za vyššiu požiarnickú hodnosť. Už sa hlásili ďalší záujemcovia, takže školenie bude pokračovať i tento rok. • ĽUDIA A UDALOSTI •

NAŠA ANKETA V PADINE A KOVAČICI

Čo si prajeme v tomto roku? Anička Chalupová

aždý z nás si uvedomuje, že Nový rok nie je len obyčajný medzník v kalendári, ale zvyčajne znamená aj začiatok nových predsavzatí a plánov. Je to však aj čas, keď sa aspoň na chvíľu pozrieme dozadu a hodnotíme to, čo sme už zažili, vykonali, nestihli urobiť. O svojich očakávaniach a želaniach v tomto roku mladí z Kovačice a Padiny v našej ankete povedali:

Anička Garaﬁátová, študentka Technickej fakulty Mihajla Pupina v Zreňanine: – V novom roku by som chcela úspešne zakončiť prvý semester, lebo sa trošku obávam, že to nezvládnem. Som v takom období života, v ktorom sa mi deje čosi celkom nové. Nie som si však istá, aký mám mať postoj

k tomu. Okrem toho očakávam, že sa o mladých študentov v Srbsku, najmä o ich vzdelanosť a odbornosť, bude väčšmi dbať, než o všelijaké nákupné strediská, ktoré vznikajú ako huby po daždi a nepredstavujú našu budúcnosť. Veľmi by som si priala, aby si mladí ľudia našli takú prácu, na akú sú kvalifikovaní. Podobne by som chcela, aby znížili vekovú hranicu na odchod do dôchodku, aby si dôchodcovia trošku viac užili z penzie a aby svoje pracovné miesta prepustili mladým nezamestnaným osobám. Veď na mladých svet zostáva...

Iveta Petrovičová, žiačka ôsmeho ročníka padinskej ZŠ: – V novom roku si prajem, aby som sa naďalej mohla venovať hudbe, pokračovať v školení v nejakej hudobnej škole. Túžim sa

zúčastniť na Festivale slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč a na podobných podujatiach. Nič by som v podstate nemenila a dúfam, že aj rok 2016 bude aspoň taký úspešný ako ten predchádzajúci.

Marína Cicková, študentka Právnickej fakulty Univerzity v Belehrade: – Okrem veľkého počtu mladých, ktorí odchádzajú za prácou do zahraničia, je nás tu hŕbka, ktorá zostáva doma s nádejou, že ešte môžeme urobiť niečo pozitívne, osožné, aby nám v budúcnosti bolo lepšie. Veľmi by som si priala, aby sa už konečne v našom prostredí našla práca, predovšetkým pre mladých ľudí, aby neutekali do zahraničia, pretože v Kovačici pre nich niet roboty. Mnohí odišli za prácou na Slovensko, keby tu bola možnosť zamestnať sa, iste by zostali doma.

Podobná je situácia aj so žiakmi a študentmi, ktorí konkrétne na Slovensku majú omnoho vyššie štipendium ako u nás v Srbsku, kde si zo štipendia nemôžu vyfinancovať všetky trovy školenia. Čoraz viac si uvedomujem aj to, že zdravie je tá najpodstatnejšia hodnota. A v súvislosti s budúcim rokom to je pre mňa základné želanie. Aby naša rodina a iní ľudia mali pohodu a zvlášť zdravie.

Zlatko Karlečík, kaderník z Kovačice: – Prial by som si predovšetkým zlepšenie vzťahov medzi ľuďmi, vidím medzi nimi veľmi veľa zloby. Neviem, či rok 2016 prispeje k zlepšeniu vzťahov, ale my ľudia by sme sa mali zmeniť, pozrieť sa trochu do seba a na seba. Bude to pravdepodobne ťažký rok, ale medziľudské vzťahy by sa mohli zlepšiť, to je v našich silách. A moje osobné prianie? V tomto roku si prajem viac práce, ale najväčšmi si prajem zdravie, šťastie a lásku.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumblam-bumblam-bumblamblam! Dáva sa na známosť odmeňovacia otázka. Kto na ňu odpovie správne, dostane sa do klobúka, z ktorého potom vylosujem-e šťastného výhercu. Kto (a prečo) pred okná, za ktorými sídli niekdajšia redakcia vysielaní v slovenskej reči a terajšia rubrika (ó, aký cveng má slobo, pardon, slovo rubrika) po slovensky Rozhlasu Nový Sad namontoval železný nosník, há? Moji kolegovia pougári bubnujúci prostredníctvom rádia v utorok protestovali! Pred budovou, v ktorej sa vlani – bez toho, aby sa jej členov dakto na niečo opýtal – redakcia • ĽUDIA A UDALOSTI •

vysielaní v slovenskej reči scvrkla, t. j. bola premenovaná – na rubriku. Preč s bilbordom! Nedám si môj kúsok neba! S takýmito heslami na papieroch (je vari nebezpečnejšia zbraň nad papier?!) narušili verejný poriadok a ohrozili bezpečnosť niekoľko desiatoktisícového davu, ktorý tu, temer pod tými istými oknami, oného októbra roku Pána 1989 pokojne, chlípajúc jogurt, protestoval, dožadujúc sa namiesto kúsku neba iba zbraní a odstúpenia vtedajšieho vojvodinského vedenia. Našim rádiopougárom prekáža

maličkosť. Lebo im na spomenutý železný nosník chcú nasadiť moderný bilbord ako koníkovi „okulár“. Duria sa iba preto, že im majstri vhupli do redakcie bez predbežného oznámenia. Či preto, že ich nikto nepožiadal o súhlas na zastretie pohľadu na kúsok oblohy? Vari si neuvedomujú výhody, ktoré plynú zo síce prekvapivého, ale v podstate šľachetného skutku? Veď ich budúca reklama pred oknami bude chrániť pred vetriskami, ktoré tu zúria čoraz divokejšie. Však ich v období kanikuly železná závora ochráni pred dobiedzavým slnkom.

Ako i pred potenciálnymi pohľadmi všadeprítomných špiónov. Vážení rádiopougári, takže vykašlite sa na protesty, radujte sa, veseľte sa, plesajte a spievajte, a ďakujte neznámemu dobrodincovi, že sa stará o vaše zdravie... Kto správne odpovie na zadanú otázku, má šancu vyhrať montáž železnej konštrukcie alias bilbordu pred oknami svojho rodinného domu alebo bytu. Prirodzene, za mierny poplatok. Do toho, Slováci sme od rodu! Blamblamblambum!

3 /4682/ 16. 1. 2016

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Sneh nespôsobil väčšie problémy Anna Lešťanová

Čistoće za pomoci mechanizácie odpratávali sneh z ulíc podľa stanorvý tohtoročný sneh sprevádza- vených priorít a čo je najdôležitejný silným vetrom na cestách v šie, cesty boli stále zjazdné. Zimná Starej Pazove nespôsobil žiadne služba bola najviac angažovaná na cestných smeroch medzi Belegišom a Surdukom, kde prácu sťažoval silný vietor, ako aj na relácii medzi Novou Pazovou a Busijami. V tomto pazovskom verejnom podniku hovoria, že sú na zimnú sezónu pripravení a majú nadostač soli na posýpanie. Aj napriek tomu, že údržbu hlavných ciest na cestách Golubince – Staré Bánovce Robotníci podniku Čistoća počas práce a Inđija – Nová Pazova má v Starej Pazove na starosti podnik Srem put Ruma, zamestnanci zimnej väčšie problémy. Cesty sú síce pre služby Čistoće v súlade s možnosťatopenie snehu mokré, ale zjazdné. mi pomáhali pri čistení zasnežených Ako sa dozvedáme v tamojšom ciest na týchto frekventovaných smeVerejnom podniku Čistoća, ktorý má roch. Okrem ciest robotníci Čistoće na starosti údržbu ciest v Staropa- čistia chodníky a námestia v strede zovskej obci, sneh ich neprekvapil. mesta. Z tohto podniku vyzývajú Počas snehových zrážok všetky občanov, aby v prípade nových tímy pracovali v teréne. Robotníci snehových zrážok pravidelne čistili

chodníky pred svojím domom, resp. podnikateľským priestorom. Hoci sa vodiči a komunálnici snehu veľmi netešia, deťom snehová perina a sánkovačka vždy urobí radosť. Prvému tohtoročnému snehu sa potešil aj Aleksa Damjanović zo Starej Pazovy, Aleksa Damjanović pri snehovom hrade ktorý je žiakom 5. ročníka (Foto: Daniela Damjanovićová) ZŠ hrdinu Janka Čmelíka. Aleksa sa rád hrá na snehu a tentoraz obyvateľov Ulice učiteľskej, kde hrdo sa rozhodol vystavať snehový hrad. stál na priedomí, ale aj okolitých ulíc. Spolu s ockom Zoranom hrad stavali Jeho neúnavní tvorcovia hovoria, že celé dva dni – 6. a 7. januára. Keď bol sa mnohí pri ňom zastavovali, ba na hotový, hrad upútal pozornosť nielen pamiatku sa i fotografovali. IVANOV SNEHULIAK. Počas zimných prázdnin deti potešil krásny sneh, ktorý okrem sánkovačky a guľovačky niektorých inšpiroval aj k stavaniu snehuliaka. Ivan Chrťan, žiak druhej triedy Základnej školy Ľudovíta Štúra v Kysáči, neodolal a sám sa pustil do roboty. Pousiloval sa a pred starým hambárom vytvaroval naozaj utešeného snehuliaka. Ako nám prezradil, nikto mu nepomáhal, iba mu počas práce spoločnosť robili tri kocúry. S jedným sa aj vyfotografoval na pamiatku. M. Ď-ka

PO KOPE PIATKOV A SVIATKOV

Zase na štarte O. Filip

dhliadnuc od tradične rušných spoločenských dianí, v povedomí bežného smrteľníka prvá polovica januára zostane zakódovaná najmä podľa výkyvov

Vo vianočnom zhone

www.hl.rs

počasia. Mali sme zimu, potom zase jar, potom zase zimu. Situácie, keď rozdiely medzi teplotami v rámci jediného týždňa prevyšovali aj 25 stupňov Celzia. Nič nečakané. Všetko, čo sa dnes deje priamo pred našimi očami, začína dakedy vyvolávať strach. Akoby sme sa pustili do deštrukcie planéty Zem. Raz sa to prejavuje v podobe nečakaných klimatických zmien a globálneho otepľovania, inokedy ničíme

Informačno-politický týždenník

Po sviatku

pôdu, tretíkrát zamorujeme vzduch, štvrtýkrát na naše správanie doplácajú lesy. Peňazí na environmentálne ciele ešte stále málo, tých na iné účely, od vyzbrojovania po štadióny, ešte vždy dosť. Takýto celkový postoj by nás nemusel veľmi diviť. Koľko len ľudí počas uplynulých sviatkov neváhalo siahnuť po väčších alebo menších pôžičkách, len aby to množstvo osláv strávilo na úrovni. To nič, že potom celé týždne bieda

pokoja nedá. Na strane jednej je dobre vychutnávať život plnými dúškami. Na tej druhej vôbec nie, ak na to má doplácať rodina a okolie. Sviatky sú konečne za nami, užili sme si ich každý podľa vlastných možností a predstáv a o všetkom inom bude dosť príležitostí uvažovať v týždňoch pred nami. Ak sa nám k tomu vôbec bude chcieť vracať. Aspoň po prvé bankové upomienky či nedoplatky. • ĽUDIA A UDALOSTI •

SLOVO DALO SLOVO: ANA LAZUKIĆOVÁ, FOTOREPORTÉRKA

Vždy som hľadala čosi nezvyčajné Oto Filip

časoch, keď začínala, fotoreportérok v Juhoslávii nebolo, koľko prstov na jednej ruke. Nadaná a usilovná, jediná Vojvodinčanka, kandidátka na Majstra fotografie, fotoreportérka Magyar Szó Ana Lazukićová od roku 1954 dodnes vytvorila úctyhodné dielo: je autorkou niekoľko desiatok tisíc snímok, bola aktérkou viac ako tridsiatich samostatných a účinkovala na viac ako tristo kolektívnych výstavách. Jej skúmavý pohľad skutočnej milovníčky vojvodinského života plynúceho vôkol ujme oko dobrého fotoreportéra. nás si najčastejšie žiadal vynikať Preto sa rodia aj snímky iné, ktoré pred inými v časoch, v ktorých žila, sú neraz kvalitnejšie alebo názorno i vášeň a rozsiahle horizonty nejšie ako tie v novinách. Keďže váš manžel Stevan Ladívania sa a vnímania. Dodnes má rada nové skúšky a témy, avšak zukić bol takisto fotoreportér, dodnes si jej srdce nezískala digi- bolo výhodou byť vo zväzku, v tálna fotografia, o ktorej hovorí, ktorom sa obaja zaoberajú tým istým povolaním? že nemá dušu. Pekná príležitosť zase sa stretnúť na rozhraní rokov na novoročnej výstave fotoreportérskych prác... – To naše fotoreportérske priatelenie trvá už štyridsať rokov. Odvtedy, čo sme sa my fotografi denníkov Dnevnik a Magyar Szó dohodli, že každý rok usporiadame naše vítanie Nového roku, lebo sme počas silvestrovania vždy boli pracovne angažovaní. Bolo však treba dať tomu kamaráteniu aj nejaký obsah. Tak vznikli pravidelné ročné výstavy našich najlepších prác. Na základe čoho prebieha ich selekcia? – Najprv samotní autori boli vyzvaní zaslať po štyri svoje zábe- Z jedného zo sálašov ry, ktoré považovali za najúspeš– Dostali ste ma do pomykova. nejšie. Viacerí však zaslali aj viac, dokonca aj po desať snímok, takže Je to zaujímavá, trochu chúlostivá nám ako usporiadateľom nezo- otázka. Najstručnejšia odpoveď stalo iné než v takých prípadoch znie: aj áno, aj nie. Mali sme poodmietnuť až šesť. Bolo to ťažké, rozumenie jeden pre druhého, lebo skutočne šlo o vydarené keď sme odchádzali na cestu, do terénu. No po návrate domov, zábery. Boli to už zverejnené práce? keď bolo treba zvoliť a vyrobiť – Niektoré boli, no prevažne nafotené snímky, naše názory sa neboli. Lebo vždy, keď ideme neraz líšili. O vás je známe, že viac za udalosťou, fotíme to, čo nám prikážu, čo je aktuálne. Na každej uznávate tú niekdajšiu, než udalosti je však ešte čosi, čo za- digitálnu fotografiu... • ĽUDIA A UDALOSTI •

– Tej klasickej by som navždy zostala verná, keby som len mala možnosť vyvolávať filmy, kúpiť tie čiernobiele. Občas pre svoju dušu vyberiem nejaký starý film a dám vyrobiť fotky. Ale už dosť málo fotím. Ktorú tematiku by ste označili za obľúbenú? Fotili ste totiž Vojvodinu v jej plnej kráse, no i divadelné predstavenia, deti, zahraničné metropoly... – Pracovne som bola angažovaná v denníku, čo znamená, že som musela robiť všetko, čo bolo treba zaznamenať. Nikdy som nemala možnosť orientovať sa na jednu tému, výlučne sa jej venovať, hoci som mala aj také výlety či obdobia, keď v prvom pláne boli robotníci, deti, to či ono. Vždy som musela robiť všetko. Čo však s okom na hľadáčiku rozhodovalo, na čo cvaknúť?

– Keď som videla čosi krásne a dobré, tak mi už nebolo podstatné, o čo, či o koho ide. Môžem povedať aj to, že som málo fotila zátišia, lebo som sa vyhýbala tomu, čomu sa väčšina ľudí už venovala. Vždy som hľadala čosi nezvyčajné. Mám rada ľudí. Preto je na každom mojom zábere človek, v každom životnom veku. Aj keď ho na zábere nevidieť, možno vycítiť jeho prítomnosť. Keď fotím

človeka, nikdy nič nenaprávam. Žiadna snímka nie je režírovaná, všetko je na nej také, aké bolo zastihnuté. Na ilustráciu: keď vstúpim do fabriky a uvidím, že sa robotník díva na mňa s foťákom, nepoviem mu, nedívaj sa a tvár sa, že robíš. Bola by to faloš, pózovanie, neúprimná snímka. Ten človek bol úprimný, keď sa díval na mňa, keď sme nadviazali očný kontakt. Mohli by sme uzavrieť tým, čím sme aj začali. Bolo ťažko lámať ľady nepochopenia, keďže ste boli jednou z prvých žien fotoreportérok u nás? – Spomínam si, že na dvoch dejiskách to bolo ťažké. Keď som prvýkrát vstúpila do Národného zhromaždenia s fotoaparátmi, všetci na mňa zízali ani na zjavenie, ani nevnímali rečníkov, a to, čo tí rozprávajú. Po čase si zvykli. Druhým dejiskom boli futbalové zápasy. S tými v Novom Sade nebolo problémov, no ťažkosti nastali, keď sme sa v nedeľu popoludní vybrali so športovým novinárom do vojvodinských dedín. Po príchode som sa vždy zaujímala, ktoré mužstvo je slabšie, a teda je väčšia pravdepodobnosť, že dostane gól, aby som si mohla tam zastať, nafotiť chvíle prehry. Na zápase sme boli takých pätnásť – dvadsať minút, a potom sme šli ďalej, do druhej dediny. Dostala som sa teda za gól hostiteľa, ktorý bol slabší, no celá tribúna, takmer všetci mužskí obyvatelia dediny mi nadávali: Ty hlupaňa, ty hus, choď za tú druhú bránu. Už si nepamätám, kto v danom zápase zvíťazil. Dnes to znie skôr ako anekdota... Spomínam si, že sme sa raz pri fotení tlačili a jeden do druhého strkali v boji o lepšiu pozíciu a že istý človek neďaleko nás povedal: Nestrkajte toľko do dámy. Kolegovia mu na to odpovedali: Nie je ona dáma, ona je fotoreportérka, naša kolegyňa... Treba k tomu ešte niečo povedať?

3 /4682/ 16. 1. 2016

Ľudia a udalosti DEMOGRAFICKÉ POHYBY V HAJDUŠICI A JÁNOŠÍKU

Dve dediny – šesť detí! Vladimír Hudec

dvoch juhobanátskych dedinách – Hajdušici a Jánošíku, ktoré podľa posledného sčítania majú spolu zo 2 200 obyvateľov, v roku 2015 sa narodilo spolu 6 detí – v Jánošíku štyri a v Hajdušici iba dve. Svojráznou kuriozitou je, že všetci novonarodení sú chlapci. Okrem toho všetci majú slovenský pôvod, s tým, že dvaja najmladší Hajdušičania sú zo zmiešaných manželstiev, avšak obaja majú slovenské priezviská. Medzi najmladšími Hajdušičanmi a Jánošíčanmi však niet Jána, Pavla, Michala, Martina... Namiesto týchto alebo niektorých iných tradičných slovenských mien rodičia svojim ratolestiam dali mená Zlatko, Dominik, Filip, Damir, Stefan a Luka. Osudové áno pred jánošíckou matrikárkou Veronou Chrťanovou vlani vyslovilo

Hajdušičanka Jelena Veličkovská a Jánošíčan Vladislav Kríž pokračujú v tradícii uzavierania hajdušicko-jánošíckych manželstiev; pred sobášom v Jánošíku sa vyfotili v ovzduší hajdušického parku

Chrťanovej z Austrálie a Ondreja Supeka z Jánošíka predchádzalo prekvapenie, ktoré Andriana pripravila svojmu vyvolenému, keď

Andriana a Ondrej Supekovci pred odchodom na sobáš

deväť snúbeneckých párov, ale z toho iba tri zostali žiť v Jánošíku. Ostatní sa vybrali do iných prostredí, dokonca aj do ďalekej Austrálie, kam za svojou manželkou Andrianou v týchto dňoch odchádza Ondrej Supek. Ako zaujímavosť treba uviesť, že sobášu a svadbe Andriany

www.hl.rs

z Austrálie prišla neoznámená spolu s tímom populárneho TV vysielania Sve za ljubav. Mimoriadne dôvody na radosť má aj rodina Kolárová, ktorá v tom istom roku vydala svoju dcéru Valentínu a táto na sklonku roka porodila trojičky – troch chlapcov. Valentína s manželom

Informačno-politický týždenník

Draganom Matijevićom žijú v susednej dedine Velika Greda. Hajdušický matrikár Milan Radić bol však z hľadiska počtu sobášov úplne nezamestnaný. Posledný sobáš v tejto dedine bol 19. júla 2014 a aj tá rodina medzičasom opustila Hajdušicu. V oboch dedinách sa najčastejšie ozýval umieračik – v Hajdušici pätnásťkrát a v susednom Jánošíku dvanásťkrát. So životom sa rozlúčilo spolu desať žien a sedemnásť mužov, z čoho v Jánošíku zomrelo päť žien a sedem mužov, a v Hajdušici päť žien a desať mužov. V Jánošíku desiati zosnulí boli Slováci a iba dvaja Srbi, čo je celkom v súlade s národnostnou štruktúrou jednej z najslovenskejších dedín vo Vojvodine. Na druhej strane v multietnickej Hajdušici zomrelo päť Slovákov, čo je pomerne málo, vzhľadom na to, že okolo 45 percent občanov sa vyjadrujú ako príslušníci slovenského národa. Ostatní zosnulí boli Srbi (4), Maďari (3), Macedónci (2) Čiernohorci (1). V oboch osadách zomreli hlavne ľudia v pokročilom veku. V Jánošíku po štyria zosnulí boli v deviatom desaťročí svojho života a traja v siedmom. Najstaršia medzi nimi bola 92-ročná Kata Mosnáková a

najmladší bol 64-ročný Milovan Bokan. Všetci zosnulí umreli prírodnou smrťou v dôsledku staroby a na následky ochorení a nebolo násilných smrtí, čiže nešťastných prípadov alebo samovrážd. Aj v Hajdušici ľudia umierali hlavne v pokročilom veku, aj keď niekoľkí umreli vo veku, o ktorom sa hovorí, že je privčas na umieranie. Aj tuná príčinou smrti bola hlavne staroba a choroba, ale aj chudoba ako následok alkoholizmu, ktorá zavinila smrť 50-ročného Miša Mišíka. Dedinou otriasol aj smutný osud 27-ročného Tibora Acsa, ktorý na sklonku roka 2015 spáchal samovraždu. Najstarší zosnulý Hajdušičan bol 87-ročný Petar Dangubić a najstaršia Slovenka 84-ročná Rozina Folťanová. Foto: z rodinných albumov Supekovcov a Krížovcov



KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec Pavlovská poľnohospodárska zábava. Klub poľnohospodárov Báčsky Petrovec v sobotu 23. januára v loveckom dome v Lesíku usporiada Pavlovskú zábavu, na ktorú pozýva všetkých záujemcov. Do tanca budú hrať bratia Struhárovci a organizátori prichystali aj bohatú tombolu. xxx Prednášky pre poľnohospodárov. Cyklus zimných prednášok pre poľnohospodárov aj v tejto sezóne organizuje Klub poľnohospodárov v Báčskom Petrovci. V piatok 15. januára 2016 prvú z 20 prednášok tradične bude mať Mr. Janko Pap a s prednáškovou činnosťou budú pokračovať každú stredu a piatok podľa vopred stanoveného plánu. J. Č. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Keď boľševici zničili pazovskú faru Katarína Verešová

boli mnohé časti nábytku, ako aj iné stolice, stoly, skryne, posteredtým, ako sa začalo uvažole, zničené je aj kanabe (vysovať nad tým, aby sa v Starej ký zamatový), obrazy a zrkadlá. Pazove na Hurbanovskej fare Roztrhané boli rôzne viazané založil Ústredný archív SEAVC knihy. Zlúpaných bolo 39 taniev Srbsku, bolo slov o tom, že sa rov. Ukradnutých bolo: šerpeňa jedna miestnosť (po ukončení z alumínia, štvorlitrový hrniec novej fary) vyhradí pre Hurbaemajlovaný, litrová šerpeňa, nienovu kanceláriu – pamätnú koľko uterákov, dve plachtičky, izbu. V tej súvislosti sa topánky, vlnené kapce rozmýšľalo o tom, kde a množstvo iných predje asi ukrytý Hurbanov metov, lyžice, vidličky nábytok z farskej kanceatď., atď., rebríky, 4 kusy lárie z čias úradovania sušeného mäsa. Počas farára Vladimíra Konštanzimy 1944/45 popálené tína Hurbana. Medzičabolo tri a pol metre tvrsom sa konštatovalo, že dého dreva, ktoré ležalo existujúci stôl a skriňa na dvore a používali ho pochádzajú z kancelárie nielen vojaci, ktorí tuná biskupa Adama Vereša bývali, ale aj zo strany. a že ich do Pazovy priZničené alebo ukradnuté niesol Hurbanov nástupboli elektrické lustre zo ca, farár Vladimír Vereš, všetkých izieb, kde voako dedičnú rodičovskú jaci bývali, dokonca aj pozostalosť. Predtým sa z chodby. Úplná škoda zistilo, že Hurbanov praspôsobená vojakmi farcovný stôl dlho ležal vo skému domu a farárovi farskej letnej kuchyni, kde sa nemôže ciframi určiť cirkevníci varievali lekvár – a odpoveď, keď som a pripravovali iné spolovojakov upozorňoval, čenské pohostenie. Takú aby škodu nerobili, poinformáciu sme svojho vedali mi: ,Prečo ti je toho času dostali od profesora ľúto, keď som ja hynul Michala Filipa, ktorého Fotografia, na ktorej píše: Skántraný portrét vo vojne!‘ Tak nemuselo sa znehodnotenie tohto V. Hurbana st. na jednej z dokumentárnych byť!“ vzácneho kusa nábytku výstav ÚA SEAVC v Srbsku O tom, že túto škodu ťažko dotklo. Jediné, čo spáchali sovietski vojaci, po Hurbanovcoch na fare svedčí zničený obraz – pozostalo, je príborník do jedálne. pre záchod a pre smetisko, kde dobizeň Vladimíra Hurbana (1850 Kladie sa otázka, kam sa podel os- sa hádzalo všetko nepotrebné. – 1914) so zničeným skvostným tatný nábytok rodiny Hurbanovej? Záchod je v takom stave, že je rámom, lebo uhlíkmi špatili porOdpoveď sme získali predvlani nepoužiteľný. Celý farský dom trét VHV otca a na obraz napísali z listu uschovaného v ÚA SEAVC, mesiacami slúžil pre – nemoc- „Смертъ фашизма“ a ktorý dlhé ktorý farár Vladimír K. Hurban ad- nicu – ale nik spomedzi vojen- roky v pevnom papierovom obale resoval na Miestny národnooslo- ských predstaviteľov nedbal na ležal na farskej povale. bodzovací výbor v Starej Pazove hygienu. Zázrakom je, že tuná Listujúc v Kronike Starej Pazoa ktorý bol napísaný dňa 20. júna nevzbĺkli choroby. Vojaci poma- vy (Hronika Stare Pazove) auto1945 – farský nábytok bol (soviet- ly okupovali aj iné miestnosti: ra Janka Šaga na strane 514 sa skym) vojskom zničený! V tomto kuchyňu, chodbu – prichádzali spomínajú nemocnice tesne po úradnom liste Hurban opísal (po aj do kancelárie, kde sa nachádza oslobodení Starej Pazovy (21. [23.] A) škody na farskom úrade a (po rádio-primáč a počúvali hudbu októbra 1944). Janko Šago, pozýB) škody na súkromnom majetku aká sa im páčila. Veľa skla bolo vajúc sa na svedectvá účastníkov farára. Keď opisoval škody na far- z okien rozbitých. Zničili takmer NOV a socialistickej revolúcie, skom majetku, dokumentoval ich všetky cirkevné rúcha, ktoré tuná spomína niekoľko nemocníc: takto: „Vo všetkých piatich izbách, boli chránené.“ Hotel Savu Petrovića, Hajzlerov v ktorých bývali vojaci, zničené Škody vo farskom byte boli na- Bioskop, Slovenský národný dom, boli omaľované steny, parke- sledujúce: „Zničené bolo všetkých zdravotnú stanicu, budovu Kola tová podlaha a lampy. Oprava 12 stolíc z hlavnej izby, zničené srbských sestier, banku, Sokolský

• ĽUDIA A UDALOSTI •

týchto izieb sa nedá zhodnotiť. Vo vedľajších miestnostiach na dvore zničená je maštaľ, šopa, z povaly zobrané dosky a spálené sú všetky dvere, dokonca zničené sú aj hrady z dvier. Zbúraný je stĺp z uličnej brány, zlomená polovica železnej brány, ktorá sa teraz opravuje u Šarkézyho. Záhrada pri dome, ako aj humno slúžilo

dom a školu. „Vedenie vojnového sanitétu pre sriemsky front bolo spokojné so zvolenými miestnosťami. Členovia SKOJ-u a USAOJ-u sa zaviazali upravovať tie miestnosti, vlastne vyprázdňovať ich, čistiť, prať podlahy a okná. Robilo sa vo dne, aj v noci a keď bolo všetko pripravené, vojenský sanitét vykonal prehliadku a bol v úplnosti spokojný so zabezpečenými podmienkami,“ uvádza sa v tejto knihe. Na strane 511 Kroniky Starej Pazovy (zaoberajúcej sa dianiami počas druhej svetovej vojny) Janko Šago opísal aj príchod Červenej armády do Starej Pazovy: „Určité jednotky Červenej armády boli rozvrhnuté po domácnostiach v meste, kvôli kratšiemu oddychu. Prišlo k prvým sťažnostiam jednotlivých domácností na postupy niektorých červenoarmejcov. Odpornosť a surovosť pri kontaktoch, agresívne pýtanie alkocholu a potom pri spití privlastňovanie jednotlivých vecí z domácností, pokusy násilenstva a podobné, boli dôvodmi sťažností.“ Ak sa všetko toto zoberie do ohľadu, kladie sa otázka: Čo sa všetko v zimnom období 1944/45 mohlo diať na pazovskej fare?! Na tejto fare vtedy bývali osamotení farár Vladimír Konštantín Hurban a jeho sestra Ľudmila. Otázka, či počas pobytu sovietskeho vojska na fare Ľudmila bola doma, alebo ušla do vinice, podobne ako to urobili iné ženy a dievky, zostáva zatiaľ bez písomnej odpovede. Kladie sa ďalšia otázka, prečo pazovský farár Vladimír Hurban Vladimírov tento úsek svojho života nikdy neopísal ani ako dramatik, ani ako prozaik. Žeby sa bál, alebo to zostalo s podobnými dôležitými dokladmi niekde skryté?! Ako vysvetliť fakt, že o tejto skaze cirkevného majetku žiadnych písomných stôp nenachádzame ani v cirkevnej zápisnici!? Žeby sa bol už vtedy aj v Starej Pazove plnil boľševický plán búrania cirkevných hodnôt priamo zvnútra, ako to definovali stalinisti v Rusku ešte v roku 1928?!

3 /4682/ 16. 1. 2016

Martin Hriešik, 3.

ZŠ ković, 7. 1, Darko Nova

ra v Ľudovíta Štú

1, ZŠ Bratstvo v A radáči

Kysáči

Iris Mitićová, PU Včielka Kulpín

.a onský, 4 ého Emil Báď mosa Komensk A ZŠ Jána e v Kulpín

Môj priateľ Mám priateľa, volá sa Simon. Je veľmi dobrým priateľom. Každému chce pomôcť. Veľmi je vysoký a silný. Má blond vlasy, hnedé oči. Vie dobre počítať a všetci by chceli sedieť vedľa neho. Môj priateľ Simon vie dobre hrať futbal. Keď som chorý a neodídem do školy, donesie mi domáce úlohy. Je veľmi dobrým žiakom. Všetci v škole ho chvália. Páči sa mi aj jeho izba. Všetko mu je pekne poskladané a upratané. Ja som šťastný, že mám takého kamaráta.

Priateľstvo ako silné puto Kamaráti Detského kútika z Lalite nás inšpirovali zamyslieť sa hlbšie nad priateľstvom, a to hlavne nad tým pevným, ktoré vzniká ako silné puto medzi spolužiakmi. Priatelia zo školských lavíc trávia hodne času spoločne. Nielenže sú spolu v škole, ale sa kamarátia aj vo voľnom čase. Navzájom si rozumejú, pomáhajú a často majú aj rovnaké alebo podobné koníčky, ktorým sa venujú. Priateľstvo je vlastne aj o tom, keď si pomôžu v ťažkých chvíľach, a také situácie priateľský vzťah ešte viac zosilňujú. Teraz počas zimného voľna, milé deti, máte dosť príležitostí na to, aby ste sa viac venovali svojim kamarátom a trávili s nimi pekné chvíle pri obľúbených zábavách.

Priateľstvo Mám mnoho kamarátov, ale jedna priateľka je pre mňa osobitná. Volá sa Andrijana. Je to moja spolužiačka. Spolu chodievame do školy. Ak niečo nechápeme, z učiva pomôžeme jedna druhej. Takmer každý deň sa spolu hrávame a počúvame hudbu. Pochvalné je aj to, že sa nehádame. Ak sa to aj náhodou stane, rýchlo sa zmierime a znovu sa hráme. Andrijana má dlhé hnedé vlasy, modré oči, je strednej výšky. Vždy je usmiata. Spolu navštevujeme hodiny slovenského folklóru, pretože obe máme rady tanec; ona je tiež členkou srbského folklóru. Mám nádej, že sa budeme aj naďalej kamarátiť. Anastázia Farkašová, šiestačka ZŠ Nestora Žučného v Laliti

Martin Benka, piatak ZŠ Nestora Žučného v Laliti

Klára Domoniová, 3. 1 ZŠ Bratstvo v Aradáči

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

AKTUÁLNE

Ročník XLV 16. januára 2016 Číslo

2 /1908/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Zimné prázdniny aj na burze

Ľ. Sýkorová

Ani netušíme, aké mäso jeme Ľubica Sýkorová

oľnohospodárska inšpekcia v minulom roku vyradila z obratu 10 615 ton potravín rastlinného a zmiešaného pôvodu a 105 litrov výrobkov v celkovej hodnote 409,3 milióna dinárov. Oddelenie poľnohospodárskej inšpekcie pre bezpečnosť potravín rastlinného a zmiešaného pôvodu, kontroly spracovateľov tabaku a výrobcov tabakových výrobkov vykonalo v minulom roku 4 422 kontrol, z čoho v 927 prípadoch boli potvrdené nedostatky v práci. Od 1. januára 2016 sa do Srbska nesmie dovážať mäso najhoršej kvality. Nové pravidlá o kvalite mletého mäsa, polotovarov a mäsových výrobkov majú zabezpečiť, aby sa k nám viac nedovážalo mäso podradnej kvality, t. j. najhoršia kategória mechanicky vykosteného a separovaného

mäsa, z ktorého domáce mäsokombináty vyrábajú párky, klobásky, salámy, paštéty… V posledných rokoch bol dovoz takéhoto mäsa oveľa intenzívnejší a taktiež sa zvýšil počet malých výrobcov lacných mäsových výrobkov. Len v roku 2013 podľa oficiálnych údajov päť najväčších spracovateľov do Srbska doviezlo lacné mäsové výrobky v hodnote 13,5 milióna eur. Dovážajú sa napríklad rôzne výrezy, hlavy, separáty a kože, ktoré spracovateľom zlacnejú výrobu. Samozrejme, aj kvalita takýchto výrobkov je teda podstatne nižšia. Najlepším konkrétnym príkladom sú asi párky (srb. viršle). Šťavnaté, krehké, chrumkavé, voňavé – tak si predstavujeme párky, keď ich kupujeme. No skutočnosť najčastejšie býva úplne iná. Na trhu sú desiatky druhov od veľkého počtu výrobcov, pričom aj kvalita je rozdielna. Nižšia cena je často dôsledkom po-

novom roku sa na novosadskej Produkčnej burze ešte neobchodovalo, môžeme povedať, že aj tu máme zimné prázdniny. V posledných dňoch roka 2015 sa obchodovalo iba so pšenicou, ktorej cena bola 19,58 din./kg (17,80 bez DPH), s kukuricou – 17,38 din,/kg (15,80 bez DPH) a so sójou po cene 44,55 din./kg (40,50 bez DPH). Pri porovnaní s cenami spomenutých poľnohospodárskych komodít z posledného dňa roku 2014 situácia je nasledujúca: cena pšenice na deň 31. 12. 2015 bola o 18,35 % nižšia; cena kukurice bola o 8,22 % vyššia a cena sóje o 4,71 % nižšia. Po užitia lacnejšej suroprepočítaní na americký dolár situácia viny, čiže zmesi mäsa je ešte smutnejšia – všetky tri komodity a kostí, ku ktorým sa majú nižšiu cenu v porovnaní s rokom na zlepšenie chute do2014 (pšenica o 27 %, kukurica o 3,25 dávajú rôzne prísady, % a sója o 14,80 %). éčka… Už pri prvom poRok 2015 na novosadskej burze hľade či hryze cítime, že to bol charakteristický pomerne stanie ten párok, na ktorý sme bilnými cenami takmer všetkých mali chuť. Najčastejšie pre komodít. To sa vzťahuje najmä na nízky obsah mäsa sa takýto obdobie od žatvy až do konca výrobok rozpadáva a štruktúra kalendárneho roka. Aj to bol je „blatistá“ takmer ako pri jeden z dôvodov slabého paštéte. A o paštétach radšej obratu. Vývozcovia o tovar ani nehovoriť. A práve tieto nemali záujem. Podľa výrobky najradšej konzumujú predvídania ekonómov naše deti. a odborníkov, táto siKrajiny, z ktorých mäso dotuácia by sa veľmi vážame, obyčajne používajú nemala zmeniť niekoľkonásobne viac antibiotík ani v prvom pri liečbe zvierat, čo má priam polroku katastrofálne následky po ľud- naké pravidlá 2016. ○ majú platiť pre ské zdravie. Po mnohých potravinových škandáloch Európska všetky mäsové výúnia už nič nenechá na náhodu. robky. Každá informácia Od prvého apríla minulého roku o výrobku je iba v prospech musí byť na každom kuse mäsa spotrebiteľa, pretože práve pri presne napísané, kde zviera označovaní potravín sa robia ○ vyrástlo a kde ho porazili. Rov- najväčšie podvody.

Z obsahu Nech je akokoľvek, žiť sa musí Str. 3

Mandevila výborne znáša sucho Str. 6

Do vášho receptára Str. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

STÁLE AKTUÁLNE PESTOVANIE LIESKY

Čakať na úrodu sa oplatí (1) Ľubica Sýkorová

ena lieskovcov v roku 2015 dosiahla v Srbsku svoje historické maximum. V jednom z najväčších domácich obchodných reťazcov sa kilogram predával po 5 499 dinárov, čo bolo takmer 50 eur. Takáto vysoká cena je následkom výrazného cenového skoku lieskovcov na svetových trhoch, ale aj nižšia produkcia a zvýšený dopyt. V roku 2014 nepriaznivé počasie zničilo až polovicu úrody najväčšieho pestovateľa – Turecka, ktoré pokrýva až 70 % celosvetovej produkcie lieskových orechov. Produkcia lieskovcov v Srbsku bola v roku 2015 nadpriemerná a kvalita lieskových orieškov bola lepšia ako v roku 2014. Na konci roka 2015 sa cena lieskovcov pohybovala okolo 3 500 dinárov za kilogram. Pestovanie liesky veľkoplodej má rozmanitý význam. Okrem použitia v domácnosti, lieskové oriešky sú vyhľadávané v potravinárskom, kozmetickom a farmaceutskom priemysle. Má aj obrovský význam pri chove včelstiev, pretože patrí medzi rastliny, ktoré poskytujú prvú pašu pre včely. Lieskové oriešky obsahujú priemerne až 60 % oleja, bielkoviny, cukry, z minerálnych látok najmä vápnik, fosfor, železo, draslík, vitamín B1, B2, vitamín C. PREČO PESTOVAŤ LIESKU? Pestovanie liesky veľkoplodej sa u nás v posledných rokoch stáva čoraz populárnejšie. Srbsko má na jej pestovanie výborné

podmienky. Celý výrobný proces môže byť vysoko mechanizovaný. Dobrá predajná cena, stabilný dopyt, v súčasnosti dostupný dobrý odrodový sortiment dávajú predpoklady vysokej efektivity pestovania. Všeobecne lieska nie je náročná na prostredie a väčšina odrôd znáša nízke teploty. Dokonca aj rozkvitnuté kvety mrznú až pri teplote - 6 až - 8 °C. Lieska je dlhoveká drevina. Dokáže bez problémov rásť a rodiť aj päťdesiat rokov, čím sa zaraďuje na popredné miesta v dlhovekosti ovocných drevín. Výhodou je aj pomerne rýchly vstup do rodivosti, nízke nároky na rez, ošetrovanie a chemickú ochranu. Lieska je taktiež významná medonosná rastlina, je veľmi dekoratívna (odrody s červenými a žltými listami). Plody majú vysokú nutričnú hodnotu, významný je v nich najmä podiel rastlinných olejov. Uplatňuje sa aj vo forme vetrolamov či vysokých živých plotov okolo sadov. Plody nie sú náchylné na otlačenie pri zbere, nevyžadujú špeciálne skladové priestory a dajú sa skladovať bez poškodenia dlhšiu dobu. Svetová ročná produkcia lieskových orieškov sa pohybuje okolo 500 000 ton. Medzi najväčších výrobcov jednoznačne patrí Turecko (70 % z celkovej produkcie), Taliansko (15 %), Španielsko a USA. Medzi najväčších dovozcov patrí Nemecko, Rakúsko, Rusko, Francúzsko, Švajčiarsko. KOĽKO TREBA INVESTOVAŤ? Zo skúseností viacerých pestovateľov vyplýva, že potenciálni

malí výrobcovia by mali počítať so začiatočným vkladom od šesťdo desaťtisíc eur na založenie jedného hektára lieskovcového sadu. V prvých rokoch taktiež treba počítať, že na ošetrovanie a udržiavanie sadu bude potrebných okolo 700 eur a neskôr do 2 000 eur. Dvojročná sadenica sa predáva po dve eurá (v závislosti od počtu sadeníc, ktoré sa kupujú). Na vysadenie jedného hektára je potrebných 400 až 500 sadeníc. Liesku netreba sadiť v malých vzdialenostiach, pretože po pár rokoch môže nastať problém so zahusteným porastom. V prvých rokoch môže byť taktiež problém so zaburinenosťou. V mladých porastoch burinu ničíme iba mechanicky, aby sme pri chemickom ošetrení nepoškodili mladé sadenice. Najvhodnejšie oblasti na pestovanie liesky vo Vojvodine sú Sriem a západná časť Báčky. Pre silné vetry a mrazy, vysokú hladinu spodných vôd na pestovanie liesky nie je vhodný Banát, severná a východná časť Báčky. Skúsení pestovatelia liesky poukazujú na význam plánovania a upozorňujú potenciálnych pestovateľov, aby mali na zreteli, že prvý väčší zisk môžu očakávať až v ôsmom – deviatom roku od založenia sadu. No toto čakanie sa určite oplatí, pretože cena lieskovcov je veľmi dobrá a viac-menej sa veľmi nemení. PESTOVANIE LIESKY Lieska (Corylus) je jednodomá rastlina. Samčie (tyčinkové) kvety vytvára už v letnom období. Samičie (piestikové) vytvára

na jeseň. Opeľuje sa vetrom. Najčastejšie sa pestuje lieska obyčajná (Corylus avellana) s plodmi rozličných tvarov, ktoré vidieť z viac alebo menej roztvorenej čiašky, a lieska najväčšia (Corylus maxima), ktorej plody sú po 3 až 7 kusov, majú typicky rúrkovite pretiahnutú čiašku, zakrývajúcu podlhovasto oválny oriešok. Obidva druhy sú kry rozličného vzrastu a tvaru, majú jednopohlavné kvety. Tyčinkové kvety sú valcovité jahňady, kým piestikové kvety sa podobajú listovým púčikom, z ktorých vidieť červeno zafarbené blizny. Peľ sa prenáša vetrom. Cudzie opelenie nie je podmienkou, ale ak sa uskutoční, býva lepšia úroda. Jahňady sa objavujú často už vo februári a kvitnú do konca marca, takže obdobie opelenia trvá asi 4 až 6 týždňov. Opelenie vetrom je nevyhnutné preto, lebo v tomto období je len veľmi málo hmyzu. Keď fúka silný vietor, peľ môže odniesť na veľké vzdialenosti. Preto by sa kry mali vysádzať síce na chránené, ale nie príliš zastrčené miesto, lebo práve tam je dlho chladno a jahňady, ktoré práve rozkvitli, sú citlivé na veľmi nízke teploty a ľahko odumierajú. I napriek skorému kvitnutiu dozrievajú plody liesky pomerne neskoro, spravidla koncom augusta. Lieska dáva úrodu na jednoročných výhonkoch rastúcich na dvojročnom dreve. Pestuje sa ako ker i ako strom (naštepením na liesku tureckú Corylus colurna). ○ (Pokračovanie nabudúce)

16. 1. 2016 • 3 /4682/

ROZHOVORY A STRETNUTIA: ELENA PAVLÍNIOVÁ ZO SELENČE

Nech je akokoľvek, žiť sa musí Oto Filip

– Chodím sem približne dvadsať rokov. A keď ide a otázku, ako sa žije o to, čo sa najlepšie predáv januári, správna va, tak sú to v období týchto odpoveď znie: horšie sviatkov na rozhraní dvoch než v decembri. Sme po rokov najmä vajcia, orechy, mesiaci sviatkov, s riadne pšenica, rezance, mak, trochu vyprázdnenými vreckami i hydina. Všetko je to ale málo a vystupňovanými trovami v porovnaní s tým, ako bolo bežnými, najmä tými na kedysi. Cez rok sú aktuálne vykurovanie. Väčšinu nás početné obchody a markety, to núti vynachádzať sa, ako takže väčšina ľudí odchádza vieme a môžeme. nakupovať do nich. Núti nás Ak chceš zistiť, ako sa kde to klásť si otázku: Oplatí sa žije, v novom meste zavítaj mi vôbec chodiť sem? Ja zo najprv na trh, radil nám pred Selenče chodím dvakrát alebo pár desaťročiami dnes už trikrát za týždeň, podľa toho, nebohý kolega Pavel Kaňa. ako mi to možnosti dovolia. Nový Sad a jeho Futocký trh Prichádza taxík po mňa a presíce už dávno nie sú desti- pravuje ma s tovarom až sem. náciami či dejiskami nezná– Nie je to ľahko ani v tamymi, no na strane druhej kýchto pomeroch, ani v ronemožno povedať, že je na koch... blízkom trhu, v priamom – Žijem sama. Chorá som susedstve, všetko dôverne na srdce, takže ani nemôžem známe. Jednou z ukážok je, robiť, ako kedysi. Môj manže len nedávno došlo k žel, žiaľ, pred troma rokmi rozhovoru s tetou Elenou zomrel. Syn je na Slovensku, Pavlíniovou, Selenčankou kde má svoju firmu, svojich pôvodom z Lalite. Aj to netra- robotníkov. Zem sme dali do dičným spôsobom. Pri fotení prenájmu, lebo ju už nemá kto jej predajného pultu istá obrábať. Dcéra žije v Austrálii. osoba ma džugla do ruky Čo povedať, ako to, že sme s námietkou: – Na čo to je? Prečo fotíš? – Nuž, som novinárom... – On je náš... – prihovorila sa Elena Pavlíniová, zrejme predpokladajúc, že som prišiel robotou. Človek sa ospravedlnil a vlastné správanie vysvetlil tým, že sa nazdával, že ide o nejakú inšpekciu. Rozhovor sa konečne Pohľad z druhej strany predajného pultu mohol začať. – Podľa toho, ako sa pri vás kupujúci pris- rozbehaní na všetky strany. tavujú a rozprávajú, zdá sa, No dcéra ma našťastie chodí že ste na tomto trhu už roky. pravidelne, azda každý rok, Koľko presne? O čo z tejto navštíviť. Ja som bola u nej pestrej ponuky je najväčší vlani v januári. Celkovo som záujem? v Austrálii bola trikrát. Vy-

dávali sme vnučku, nuž som šla na svadbu. Narodila som sa v roku 1951, ale som dlhú cestu predsa dokázala zdolať. Uvedomujem si však, že

vašou odpoveďou na krízu. Za tie roky ste iste získali aj početných stálych zákazníkov? – Mám ich dosť. Veľa rokov chodím sem, tak viete. Ďako-

Pestrá ponuka

také čosi už pre mňa ani nie je veľmi. – Vravíte, že zem už neobrábate. Kedysi to bolo zrejme inak... – Pestovali sme žito, kukuricu, sóju, papriku, fazuľu. Nebolo čoho nebolo. Pestovali sme aj konope, repu, zeleniny. Kým manžel vládal. Bol síce i zamestnaný, no zdolávali sme všetko, čo sme si predsavzali. Tých našich desať jutár a ďalších päť, ktoré sme si prenajímali. Mali sme aj dobytok, hlavne kravy a býkov, šesť plných chlievov ošípaných, ako aj rôzne zariadenia a miestnosti. To všetko teraz zíva prázdnotou. Ale nedá sa inak. – Predaj rôznych tovarov, z ktorých si viaceré samy vyrobíte alebo dopestujete, je

III

vať Bohu, tí stáli kupujúci mi pomáhajú udržať sa, zdolať tie ťažšie časy. – Vzhľadom na vaše skúsenosti, v ktorom období sa podľa vás poľnohospodárstvu najlepšie darilo? – Boli i zlaté časy, no, žiaľ, sa minuli. Dcéru sme vydávali v roku 1985. Na jar uvedeného roku sme aj traktor kúpili, aj sme potom veľké zásnuby a veľkú svadbu vystrojili. Kúpili sme vtedy aj pec, aj sporák, aj kadečo iné a že sme to takmer ani nepocítili. Po tej svadbe ešte pár rokov bolo dobrých. Potom sa všetko zvrtlo na ťažšie a ťažšie. Mám taký dojem, že sa darí len tým, čo majú hodne zeme, sto jutár alebo aj viac. A nám, čo sme na tom horšie, ľahko nie je. Ani úroda pre sucho nebola dobrá. No žiť sa musí. – Čo by ste sebe i rodine popriali v roku 2016? – V prvom rade a najviac zdravie. Vlastnej rodine, nám všetkým a komukoľvek. Zdravie je všetkým najpotrebnejšie. ○

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Imága skočiek na poškodenom liste kapusty

Škodcovia kapustovín (2) skákavé. Larvy sú obyčajne pokryté chĺpkami, bradavičkami, hrbolčekmi.

Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra

ŠKODCOVIA POŠKODZUJÚCI NADZEMNÉ ČASTI MLADÝCH RASTLÍN Nadzemné časti mladých rastlín kapustovín môžu významne poškodzovať skočky z rodu Phyllotreta a stonky poškodzujú larvy krytonosov, najmä krytonos repkový (Ceutorhynchus napi) a krytonos štvorzubý (Ceutorhynchus pallidactylus) patriaci do čeľade Curculionidae. SKOČKY RODU PHYLLOTRETA Na mladých rastlinách kapustovej zeleniny škodí niekoľko druhov skočiek (srb. buvači), Chrysomelidae, Coleoptera. Najvýznamnejšie sú druhy z rodu Phyllotreta: – skočka kapustová (srb. veliki žutoprugasti buvač krstašica) – Phyllotreta nemorum, – skočka poľná (srb. srednji žutoprugasti buvač krstašica) – Phyllotreta undulata, – skočka čierna (srb. crni buvač krstašica) – Phyllotreta atra, – skočka čiernonohá (srb. crnonogi buvač krstašica) – Phyllotreta nigripes. Skočky sú chrobáky menších rozmerov (1,8 – 3 mm) s vyklenutým telom. Imága majú často kovovolesklé alebo pestro sfarbené krovky, často s jedným žltým pásom na prednom krídle. Nohy sú krátke, chodidlá majú štyri články. Zadné nohy majú

vené a následne zasychajú. Pri premnožení sú schopné zničiť porasty vzchádzajúcich kapustovitých rastlín. Niektoré druhy, ako skočka kapustová a skočka BIONÓMIA Tieto skočky majú jednu čierna, napádajú aj iné plodiny, generáciu do roka, prezimujú ako napríklad kukuricu. Ohrozev štádiu imága v pôde v rôzné sú najmä porasty do štádia nych úkrytoch. Aktívne začínajú dvoch pravých listov, ktorých byť skoro na jar už začiatkom rast je spomalený suchom. Pri apríla, najprv sa živia na burisilnom výskyte škodcu sú najnách a neskôr viac ohrozené prechádzajú na pomaly vzchávyklíčené aledzajúce rastliny do štádia dvoch bo presadené rastliny z čeľade pravých listov. kapustovitých. Najväčšie škoVeľmi sú aktívdy spôsobujú ne počas slnečv máji. Omnoho ného a teplého väčšie poškodepočasia. Po donia sú na druspelostnom hoch, ktoré na žere oplodnené listoch nemajú samičky kladú voskovú vrstvu, vajíčka do pôdy ako napríklad (okrem skočky reďkovka. Nekapustovej, kto- Imága skočiek na žltej lepovej doske (žltom lapači) priamo škodí aj rá vajíčka kladie prenosom víruna listy hostiteľských rastlín). na reďkovke, pekinskej a čínskej sových ochorení. Poškodenia zaVyliahnuté larvy sa vžierajú do kapuste, v jeseň škodia najmä príčinené larvami týchto skočiek listov a vytvárajú v nich chod- na repke olejnej. sú prakticky bez hospodárskeho bičkovité míny. Larvy ostatvýznamu. ných dvoch druhov skočiek žijú ŠKODLIVOSŤ NA KAPUSTOVEJ v pôde a živia sa korienkami ZELENINE OCHRANA kapustovitých rastlín. Štádium Dospelé jedince skočiek patZákladom ochrany je agrolarvy trvá 10 – 30 dní v závislosti ria k mimoriadnym škodcom technické opatrenie – dodrod teploty a vlhkosti. Kuklenie kapustovej zeleniny. Klíčiacim žiavanie osevného postupu prebieha v povrchových vrstvách rastlinkám obhrýzajú klíčne lis- a likvidácia kapustových burín. pôdy. Štádium kukly trvá 1 – 3 ty plytko pod povrchom pôdy Škodlivosť taktiež znižuje dôtýždne. Imága novej generácie a rastlinky následne nevzídu. kladné spracovanie pôdy. Podsa zjavujú v lete a živia sa na Pri vzídených rastlinách vyhrý- mietkou alebo orbou môžeme kapustovitých rastlinách až do zajú do listov plytké jamky alebo znížiť množstvo lariev v pôde. konca jesene, keď sa ukryjú na malé dierky veľkosti 1 až 3 mm. Ďalšou metódou je zrýchlenie prezimovanie. Listy sú niekedy husto predera- začiatočného vývoja rastlín

EKOLÓGIA Suché a teplé počasie na jar umožňuje masový výskyt skočiek. Ich migrácie na porasty hlúbovín začínajú, keď je teplota vzduchu nad 18 °C. Teploty pod 15 °C zastavujú ich aktivitu. Dlhotrvajúce dažde tiež znemožňujú masový výskyt skočiek. Na jar sa tieto skočky živia na kapustovitých rastlinách, najmä

16. 1. 2016 • 3 /4682/ závlahou, čím skracujeme rizikové obdobie. Prekrytie porastov netkanou textíliou zamedzuje prístup škodcu k vzchádzajúcim rastlinám. PRIAMA OCHRANA – ROZHODOVANIE O JEJ VYKONANÍ Vizuálnou kontrolou môžeme zistiť prítomnosť skočiek a tiež príznaky poškodenia. Nálet imág skočiek môžeme sledovať aj pomocou žltých vodných misiek (Morickiho misky) alebo pomocou žltých lepových dosiek. Ošetrenie treba robiť, ak zistíme viac než 5 imág na jednu žltú misku na deň alebo viac než 2 imága na rastlinu. Ako hladina škodlivosti sa taktiež uvádza poškodenie 10 % listov. Vtedy treba čím skôr vykonať postrek, najmä ak má pokračovať suché a teplé počasie. Použiť treba prípravky povolené do kapustovín. K priamej ochrane je možné použiť ekotoxikologicky prijateľné organofosfáty alebo pyretroidy. Pri chemickej ochrane sa prejavuje negatívny vplyv pyretroidov, ako je ich krátka reziduálna účinnosť. Pyretroidy sú inaktivované pôdou, ktorá na pozemku pri začiatku vegetácie prevláda nad rastlinným krytom. Postrek obyčajne zničí škodcu nachádzajúceho sa na pozemku, ale škodca, ktorý priletí na pozemok po niekoľkých hodinách, nie je zničený. Vzhľadom na vznikajúce škody je potrebné opakovať zásahy v intervale kratšom ako 48 hodín, čo je finančne náročné. Keďže ochrana pyretroidmi nie je dostatočne účinná, boli skúšané aj niektoré iné prípravky v kombinácii s moreným osivom. Organofosfáty, karbamáty i neonikotinoidy majú v tomto období viacero výhod, ako napr. dlhú reziduálnu účinnosť. 

16. – 22. 1. 2016

POČASIE

(foto: J. Tancik)

SKRÁTKA O MYKORÍZE

Priateľský vzťah medzi rastlinou a pôdnymi hubami Ľubica Sýkorová

ykoríza je prírodná symbióza medzi určitými druhmi húb a koreňmi rastlín (spolužitie dvoch organizmov, ktoré sa líšia spôsobom výživy a vzájomne si osožia). Aby rastliny dobre rástli a boli zdravé, pre väčšinu z nich je tento vzťah nevyhnutný. Mykorízne huby sa nachádzajú voľne v pôde, no ich množstvo sa pod vplyvom používania chemických prípravkov neustále znižuje. Mykorízne prípravky obsahujú spóry, ktoré sa pri styku s koreňom rozrastajú, vytvárajú a kolonizujú koreň. Podhubie húb sa rozrastá do väčších hĺbok ako korene rastlín. Týmto spôsobom sú pre rastliny dostupné živiny a voda aj z väčších hĺbok. Rastlina s dobre založeným koreňovým systémom je odolnejšia proti rôznym stresovým faktorom či napadnutiu chorobami. Rastlina zase poskytuje mykoríznym hubám sacharidy, ktoré sú potrebné na ich výživu. Mykorízne huby môžu byť ektomykorízne – rozrastajú sa po povrchu koreňa (pri drevinách) a endomykorízne, ktoré prenikajú do koreňov rastlín (rôzne rastlinné druhy, trávy). Mnohé živiny, napríklad dusík, fosfor a mikroprvky sa bežne nachádzajú v pôde alebo vo vzduchu, no vyskytujú sa v takej forme, ktorú rastliny nedokážu prijať. Aby sme dosiahli čo najlepšie pestovateľské výsledky či už v zeleninárstve alebo ovocinárstve, potrebné je venovať veľkú pozornosť kvalite pôdy. Tu nám práve pomáhajú aj mykorízne huby, ktoré sa napoja na korene rastlín a začnú sa rozrastať a vytvárať sieť vlásočníc, ktoré čerpajú

živiny z pôdy a vďaka napojeniu na koreň sú schopné potrebné látky prenášať rastline. Rastliny sú odolnejšie, zdravšie a ich výborná kondícia sa prejaví vo vyššej úrodnosti a kvalite plodov. Pokiaľ pri sadení pridáme aj prírodné dlhodobo rozpustné hnojivo, zaistíme tak plodinám dostatok kvalitných živín počas celej sezóny. Aplikácia prípravkov obsahujúcich mykorízne huby je vhodná nielen pre ekologické, ale aj konvenčné poľnohospodárstvo, kde je minimálna potreba zásahov do pôdy. SPÔSOBY APLIKÁCIE MYKORÍZNYCH HÚB Mykorízne huby aplikujeme pri tradičnom vysádzaní alebo presádzaní; pri už vysadených rastlinách; pri sejbe; pri zmiešaní prípravku s vodou a do tejto zmesi namočíme koreňový systém a rastlinu ihneď vysadíme. Obyčajne rozrastanie húb v pôde trvá niekoľko týždňov, zhruba je to 5 – 6 týždňov. Výhodou aplikácie mykoríznych prípravkov je, že ich stačí použiť iba raz a rastliny podporíme na celý ich život. Aplikovať môžeme aj k starším rastlinám. Mykorízna zmes by vždy mala zostať v zemi. Okolo rastliny preto vyhĺbime jarok, prípadne jamky a do nich zmes nasypeme a zeminu utlačíme. Prvé výsledky pôsobenia mykoríznych húb zbadáme najmä v takom stresovom období, akým je leto. Prípravkom mykoríznych húb nie je možné rastliny predávkovať. VÝHODY POUŽITIA MYKORÍZNYCH PRÍPRAVKOV Po aplikácii mykoríznych prípravkov dosiahneme lepší a vy-

rovnaný rast rastlín; bohatší a zdravší koreňový systém, ktorý bude schopný vo väčšej miere čerpať živiny z pôdy; lepšiu násadu kvetov a plodov; nižšiu potrebu zálievky a hnojenia; lepšie prekonanie suchého obdobia; ochranu proti niektorým pôdnym chorobám. Pred aplikáciou treba do úvahy vziať konkrétny druh rastliny a vhodnú mykoríznu hubu, ako aj konkrétne pôdne a klimatické podmienky. Použitie prípravkov s obsahom mykoríznych húb má význam najmä na chudobnejších pôdach s horšími podmienkami na pestovanie. Treba pripomenúť, že mykoríza nefunguje pri všetkých druhoch rastlín. Neovplyvňuje hlúboviny, špenát, ihličnany či repu. Ani pri niektorých druhoch okrasných rastlín, ako sú napr. orchidey, sa neprejaví významnejšie vplyv húb. Pri ostatných približne 95 % kultúrnych rastlín však boli zaznamenané výrazné zmeny. Keďže rôzne druhy rastlín vyžadujú aj rôzne živiny, existujú aj rôzne druhy mykoríznych húb. Niečo iné potrebujú ovocné stromy, iné živiny uprednostnia zeleninové druhy, iné živiny zase potrebujú okrasné dreviny. Podľa toho boli vyvinuté aj rôzne prípravky, ktorých zloženie (druh húb) vyhovuje určitým druhom rastlín. Pestovanie rastlín za použitia mykoríznych prípravkov predstavuje šetrnejší spôsob v porovnaní s tradičným pestovaním, čím sa do určitej miery zabezpečuje aj dlhodobá udržateľnosť života na zemi. V podstate nejde o nový a neznámy spôsob pestovania, ale len o návrat k tomu, čo v prírode funguje už tisícročia. 

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

-1˚ | 4˚

-3˚ | -1˚

-7˚ | -2˚

-8˚ | -2˚

-7˚ | -1˚

-6˚ | 5˚

-2˚ | 5˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

PESTOVANIE AMARYLISA

Ozdoba každého okna Ľubica Sýkorová

edzi zaujímavé kvitnúce izbové rastliny bezpochyby patrí amarylis (Hippeastrum). Má nádherné lievikovité kvety, ktoré kvitnú od zimy do jari. Rastlinu tvorí dlhá stonka s dvoma až piatimi červenými, bielymi alebo ružovými kvetmi, ktoré jemne voňajú. Niektoré druhy sú aj dvojfarebné. Má dlhé kožovité listy. Pri správnej starostlivosti je to viacročná rastlina. Jej cibuľa je pre človeka i zvieratá jedovatá. Cibuľku treba zasadiť do kvetináča tak, aby aspoň polka vyčnievala. Treba počítať s tým, že

sa rastlina po vykvitnutí môže ľahko prevrhnúť, preto jej treba oporný kolík, ku ktorému ju priviažeme. Na výsadbu použijeme substrát, ktorý je kyslejší. Na dno črepníka dáme riečny piesok, ktorý uchráni korienky pred hnilobou. Nikdy nezalievame samotnú špičku cibuľky, ale kropíme iba pôdu okolo nej. Po objavení sa kvetu dbáme, aby substrát bol stále vlhký. Počas vegetačného pokoja cibuľku nezalievame. Ideálna teplota na pestovanie je 20 °C. Keď rastlina začne kvitnúť, je vhodné premiestniť ju na chladnejšie miesto, aby kvet vydržal čo najdlhšie.

Neprekáža jej suchý vzduch. Rosíme len listy, pretože kvety by mohli začať hniť.

Amarylis vyžaduje priame svetlo, v období pokoja naň nemá zvláštne nároky. Počas vegetatívneho rastu ho raz za dva týždne prihnojujeme hnojivom na kvitnúce rastliny. Obyčajne v septembri začnú listy žltnúť, vtedy rastlinu postupne prestávame zalievať. Rastlinku necháme v kvetináči a na zimu ju uložíme do suchej miestnosti pri teplote okolo 10 °C. Nechajme ju odpočinúť tri mesiace. Počas tohto obdobia ju takmer vôbec nezalievame. Obyčajne vo februári začíname s pestovaním nanovo. Amarylis rozmnožujeme cibuľkami, ktoré oddeľujeme od materskej rastliny. Pokiaľ rastlina rastie, nie je vhodné presádzať ju. To urobíme v období pokoja, stačí raz za dva – tri roky. ○ Foto: z internetu

NENÁROČNÁ POPÍNAVKA

Mandevila výborne znáša sucho Ľ. Sýkorová

estovanie mandevily (Mandevilla sanderi, syn. Dipladenia sanderi, Dipladenia splendens) u nás nie je ešte veľmi rozšírené. Mandevila je zaujímavá tým, že aj počas sucha je schopná minimalizovať spotrebu vody, a tak predísť poškodeniu. Je to vzrastná vždyzelená popínavá rastlina s drevnatou stonkou. Pochádza z Južnej Ameriky. Nápadná je atraktívnymi, lievikovitými, jemne voňajúcimi kvetmi, veľkými v priemere 6 cm, ktoré vyrastajú v troj- až päťpočetnom súkvetí. Protistojné, neopadavé oválne listy sú tmavozelené a žiarivo lesklé. Okrem celkovej krásy je táto rastlina cenná svojou schopnosťou regulovať výpar vody zatvorením prieduchov a vytváraním zásoby vody v dužinatých koreňoch. Znamená to, že rastlina prečká bez poškodenia obdobie bez zálievky. Nevädne a vyzerá stále pekne. Samozrej-

me, že na časté obdobia sucha reaguje zastavením rastu. Za pravidelnú zálievku a hnojenie sa odvďačí bohatým kvitnutím a olistením. Pri poranení z vý-

honkov vyteká mliečna latexová tekutina. Mandevilu pestujeme výlučne iba v črepníku, v bežnom substráte pre balkónové kvety. Od

jari do jesene umiestňujeme rastlinu von na slnečné alebo polotienisté stanovište, pričom spoľahlivo prekonáva aj horúce dni vrcholiaceho leta. V zime ju pestujeme ako bytovú rastlinu na svetlom mieste, pri minimálnej teplote 5 °C a obmedzenej zálievke. Ak ju v zimných mesiacoch umiestnime na miesto, kde sa kúri, vtedy ju musíme častejšie zalievať. Začiatkom jari začneme s pravidelnou zálievkou a prihnojovaním. Môžeme ju pestovať ako popínavú rastlinu, vtedy do črepníka vložíme oporu v tvare mriežky, okolo ktorej sa ovíja buď sama, alebo jej s ovíjaním pomôžeme. Ak ju pestujeme ako previsnutú rastlinu, oporu nepotrebuje. Pri takomto spôsobe pestovania môže nahradiť previsnuté muškáty. Na bohatú násadu kvetov vyžaduje každé dva týždne hnojenie kombinova-

ným hnojivom s mikroelementmi. Rastlinu nerežeme, nestriháme, len ju tvarujeme podľa potreby ovíjaním. Ak by sme ju orezali, nekvitla by. Po prezimovaní ju presadíme do väčšej nádoby, alebo ak už má nádoba konečnú veľkosť, aspoň doplníme substrát. Vždy vyberáme plytšie a širšie črepníky, pretože najskôr vytvára bohatý koreňový systém. Kvitnúť začne až vtedy, keď črepník vyplní koreňmi. Nie je citlivá na hubové ochorenia, zo škodcov ju ohrozujú roztoče a vošky. Mandevilu rozmnožujeme vrcholovými polovyzretými odrezkami vo vlhkom substráte, pri optimálnej teplote 21 °C. Pôvodná odroda Red Riding Hood má kvety karmínovočervenej farby. Odroda Sundaville Red má zamatovo-červené kvety. V poslednom čase je veľmi populárna odroda Sundaville, ktorá existuje vo viacerých farebných varietach. Odroda Sundaville Pretty Red je vylepšená červená odroda, ktorá bohatšie kvitne a má väčšie kvety než staršia odroda Sundaville Red. ○

16. 1. 2016 • 3 /4682/

Lunárny kalendár na rok 2016 Nov mesiaca

Prvá štvrť

Dátum

10. januára 8. februára 9. marca 7. apríla 6. mája 5. júna 4. júla 2. augusta 1. septembra 1. októbra 30. októbra 29. novembra 29. decembra

Spln mesiaca

Dátum

02.30 15.38 02.54 13.23 21.29 04.59 13.00 22.44 11.03 02.11 18.38 13.18 07.53

17. januára 15. februára 15. marca 14. apríla 13. mája 12. júna 12. júla 10. augusta 9. septembra 9. októbra 7. novembra 7. decembra

00.26 08.46 18.02 05.59 19.02 10.09 02.51 20.20 13.48 06.32 20.51 10.02

Triky do domácnosti Tieto najlepšie SOS tipy vám uľahčia život Ešte lepšie žehlenie... Dobrých rád do domácnosti nie je nikdy dosť! Mráz? Bielizeň aj tak von! Vlhkú vypranú bielizeň môžete nechať sušiť vonku aj napriek mrazu. Voda, ktorú bielizeň ešte obsahuje, zmrzne, a potom sa nepriamo vyparí. Vedci to volajú sublimácia.

Tretia štvrť

Dátum

Vešanie bez pokrčenia. Najlepšia bielizeň na žehlenie je tá, ktorú žehliť netreba. Dlhé nohavice vysušíte nepokrčené, keď ich zavesíte cez šnúru zadkom a po bokoch prištipnete. Posteľné návliečky vešajte otvorom v smere vetra. Ľahšie žehlenie. Poťahy na žehliacu dosku s reflexnou (metalickou) vrstvou šetria elektrinu. Ten istý efekt docielite aj vtedy, keď na poťah dáte veľký

24. januára 22. februára 23. marca 22. apríla 21. mája 20. júna 20. júla 18. augusta 16. septembra 16. októbra 14. novembra 14. decembra

02.45 19.19 13.00 07.23 23.14 13.02 00.56 11.26 21.05 06.23 14.52 01.05

kus alobalu. Mimochodom: Pri žehlení najviac elektriny spotrebuje výroba pary. Pripálený spodok žehličky. Žehličku nechajte vychladnúť. Potom nasypte trochu jedlej soli na kúsok vaty a pripálené miesta ňou pošúchajte. Zvyšky gumy sa dajú dobre odstrániť obyčajnou gumou na gumovanie. Pomoc pri žehlení. Fľaša s ostrekovačom, aj keď máte naparovaciu žehličku, je stále potrebná. Záhyby sa dajú totiž omnoho ľahšie vyžehliť, keď ich dodatočne postriekate vlažnou vodou z vodovodu. 

ZDRAVIE A MY

Chcete byť v novom roku zdraví?

äť najlepších rád pre silnú imunitu: Imunitný systém máme všetci. Aký však bude silný, je len na nás a našom stravovaní. Neprejedajte sa. Sústavné prijímanie priveľkých množstiev jedla spôsobuje slabé ohlasy imunitného systému na nepriaznivé vonkajšie vplyvy. Najlepším spôsobom, ako unavenú imunitu naštartovať, je jesť pomaly a skončiť s jedlom, keď sme zhruba na 80 % plní. Zredukujte nasýtené tuky a omega-6 mastné kyseliny. Páve tieto tuky dokážu pri dlhodobom pôsobení spomaľovať trávenie a poškodzovať imunitný systém. Áno, zdravé tuky sú dôležité v každom stravovacom režime, preto treba obmedziť

živočíšne tuky a tuky zo semien (repka a slnečnica). Výnimkou je rybací tuk, ktorý vie výborne zabezpečiť nerovnováhu tukov.

Treba však pamätať na to, že ani príliš veľa omega-3 mastných kyselín nie je dobré. Slaďte menej. Pridané cukry a jedlá s vysokým glykemickým indexom môžu znižovať funkciu bielych krviniek a vo zvýšenej

miere tak vystavovať organizmus zápalovým procesom. Jedzte primerané bielkoviny. Nedostatočný prísun bielkovín na dennej báze môže znížiť imunitu. S každým jedlom by muži mali do tela prijať zhruba dve hrste potravy bohatej na bielkoviny, u žien je to zhruba jedna hrsť. Jedzte dúhu. Nedostatok živín je častým problémom aj u ľudí, ktorí sa inak stravujú veľmi zdravo. Na to, aby bol imunitný systém v poriadku, treba jesť čo najširšiu paletu vitamínov a minerálov. Preto by to malo na tanieri hrať celou paletou farieb, tvarov a chutí. 

VII

Dátum 2. januára 1. februára 2. marca 31. marca 30. apríla 29. mája 27. júna 27. júla 25. augusta 23. septembra 22. októbra 21. novembra 21. decembra

06.30 04.27 00.10 17.16 05.28 14.11 20.18 00.59 05.40 11.56 21.13 09.33 02.55

RADY NAŠEJ ČITATEĽKY – VEĽKÁ POMOC Zázrak domáceho mydla. Kuchynské hubky (špongie) a „vileda“ utierka sa pri používaní veľmi rýchlo zašpinia a sú pritom plné baktérií, takže ich často musíme vyvárať. Aby nám dlhšie vydržali v dobrom stave, každý deň ich vyperieme domácim mydlom. S mydlovou penou odstránime všetku špinu z hubky a utierky. Stačí ich raz, dva razy v týždni vyvariť v prášku na pranie. Mydlo v kúpeľni. Domáce mydlo sa osvedčilo aj pri čistení kúpeľne. Výhoda je už v tom, že môžeme s ním narábať bez ochranných rukavíc. Po kúpaní je vaňa teplá a vlhká, tak to treba využiť. Domácim mydlom dobre natrieme zelenú drsnú časť malej kuchynskej hubky a jemne ňou šúchame boky vane. Necháme chvíľu pôsobiť a spláchneme horúcou vodou. Vaňu záväzne poutierame suchou handrou. Ak chceme, aby sa na vaňu nelepila špina, po nasledujúcom kúpaní a po spláchnutí ju natrieme znovu mydlovou penou. Necháme uschnúť. Toto platí aj pri čistení kachličiek a umývadla. Oplatí sa to najmä tam, kde máme v dome majstrov, ktorí pracujú s rôznymi náradiami.  Rady nám zaslala: Anna Babiaková z Báčskej Palanky

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Tvarohové tyčinky

Syrové chuťovky

Suroviny: 250 g hladkej múky, 250 g tvarohu, 250 g tuku, 1 vajce, soľ, celá rasca Takto sa to podarí: Na pracovnej doske rýchlo a dôkladne spracujeme preosiatu múku, prelisovaný tvaroh a tuk na hladké cesto. Cesto rozvaľkáme na tenký plát, ktorý potrieme rozšľahaným vajcom. Dobre osolíme a posypeme rascou. Z cesta radielkom povykrajujeme tyčinky. Pokladieme na plech vystlaný papierom na

Suroviny: 1 lístkové cesto, 1 vajce, mletá červená paprika, soľ, 150 g strúhaného syra Takto sa to podarí: Lístkové cesto rozvaľkáme, polovicu

pečenie a v rúre vyhriatej na 180 °C upečieme doružova. 

natrieme vajíčkom, osolíme, posypeme mletou červenou paprikou a syrom. Preložíme. Nakrájame na pásiky, ktoré stočíme a uložíme na plech. Upečieme na 190 až 200 C̊ . 

Lenivé jablkové Kokosovo-citrónové muffiny Suroviny: 1 kg jabĺk, 6 dl vody alebo jablkovej šťavy, 350 g cukru (podľa kyslosti jabĺk), 2 vanilkové pudingy, šťava z 1 citróna, Petit keksy alebo iné,

Suroviny: 150 g múky, 100 g kokosovej múčky, 2 lyžičky kypriaceho prášku, 2 balíčky vanilkového cukru, 1 lyžička vanilkovej esencie, 2 vajcia, 200 ml mlieka, 85 g masla, 50 g práškového cukru, šťava z 1 citróna Takto sa to podarí: V jednej miske zmiešame suché suroviny, v druhej tekuté (maslo roztopíme), potom obe zjednotíme (nemixujeme, len zľahka premiešame). Cesto nesmie byť tuhé, ani veľmi riedke. Naplníme košíčky a pečieme v predhriatej rúre na 180 °C asi 25 – 30 min. 

Tvarohové kocky s višňami 500 ml šľahačkovej smotany, 2 balíčky vanilkového cukru Takto sa to podarí: Očistíme jablká a nastrúhame na hrubšom strúhadle. Pridáme 4 dl vody alebo jablkovej šťavy, cukor a rozvaríme. V 2 dl šťavy rozmiešame vanilkové pudingy a citrónovú šťavu. Keď jablká zmäknú, primiešame puding a uvaríme hustý krém. Na plech rozložíme keksy a zalejeme ich ešte horúcim jablkovým pudingom. Plech by mal mať vysoké steny. Na vrch poukladáme druhú vrstvu keksov. Dáme do chladničky najlepšie cez noc a pred podávaním na vrch dáme vyšľahanú šľahačku s dvomi balíčkami vanilkového cukru. 

Suroviny: Na cesto: 6 vajec, 150 g kryštálového cukru, 120 ml oleja, 150 g hladkej múky, 2 lyžice kakaa, višňový džem; Na plnku: 500 g tvarohu, 250 ml smotany na šľahanie, 2 balíčky vanilkového cukru; Na polevu: 1 pohár odkôstkovaných višní, 1 vanilkový puding Takto sa to podarí: Cesto: Bielky oddelíme od žĺtkov. Z bielkov vyšľaháme tuhý sneh. Postupne zašľaháme cukor, aby sme mali pevný, lesklý krém. Jemne zašľaháme žĺtky a olej. Nakoniec pridáme preosiatu múku s kakaom. Cesto

vylejeme na plech vystlaný papierom na pečenie a pečieme

pri 180 °C asi 20 minút. Hotové cesto necháme vychladnúť, a potom ho potrieme višňovým džemom. Plnka: V miske vyšľaháme smotanu na šľahanie a postupne do nej pridávame tvaroh a cukor. Vymiešame na hladký krém. Natrieme na cesto. Poleva: Višne so šťavou zmiešame s pudingovým práškom. Za stáleho miešania pripravíme hustý krém. Vychladenú polevu navrstvíme na tvarohovú plnku a celý koláč necháme stuhnúť v chlade aspoň 4 hodiny. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 408 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Odmenený Cenou Matice slovenskej za celoživotné dielo JÁN BAČÚR, INSITNÝ MALIAR Z PADINY

Anička Chalupová

maliarstva v Srbsku, odovzdal Šani Dermaku, veľvyslancovi Srbska na Slovensku, jeho namaľovaný portrét a predsedovi Matice slovenskej Mariánovi Tkáčovi namaľovaný portrét Ľudovíta Štúra. Predseda MS pre Bačúra mal tiež prichystaný darček – v mene všetkých matičiarov odovzdal maliarovi Cenu Matice slovenskej za celoživotné dielo. Držiteľ ceny, majster Bačúr, si podľa navrhovateľov – štyroch inštitúcií z Kovačickej obce – zaslúžil cenu i preto, lebo je „dlhoročným členom Matice slovenskej, aktívne sa zapája do spolkového života a veľakrát poskytol aj osobnú pomoc pri organizovaní jej akcií. Viac ako 30 rokov bol dedinským matrikárom a má nemalú zásluhu na dokumentovaní jednotlivých udalostí života nás Slovákov, tu na Dolnej zemi. Patrí k zakladateľom

redseda Matice slovenskej na Slovensku Marián Tkáč na návrh miestnych odborov Matice slovenskej v Kovačici a v Padine, Nadácie Babka a Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka v Kovačici udelil Cenu za celoživotné dielo Jánovi Bačúrovi, insitnému maliarovi z Padiny, a to za výnimočný prínos v šírení slovenského insitného umenia nielen v Srbsku, ale aj v ďalších krajinách. Pri príležitosti 25. výročia Galérie Ján Bačúr Babka v Kovačici v dňoch 3. – 20. decembra 2015 pod záštitou ministra kultúry SR Mareka Maďariča v Dvorane Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v Bratislave sa uskutočnila výstava Slovenské insitné maliarstvo zo Srbska, zbierka Galérie Babka z Kovačice. Pri tejto príležitosti okrem olejomalieb 63 autorov a ukážok z tvorby maliarov Pavla Hajku z Kovačice a Miroslava Hrašku z Hajdušice svoje obrazy vystavoval aj Ján Bačúr, predstaviteľ najstaršej tvorivej generácie maliarov. Počas otvorenia jeho 55. výstavy návštevníkom podujatia bolo sprístupnených aj vlastnoručne vypísaných, vycifrovaných, fotografiami Olejomaľba Zima autora J. Bačúra a maľbami spestrených, pedantne a majstrovsky slovenského insitného umenia vo podľa rokov rozdelených niekoľko Vojvodine a v súčasnosti je jeho veľkých kníh, ktoré nazval Svojím najstarším žijúcim predstaviteľom. maliarstvom 1950 – 2014. Pri tejto Doteraz mal 54 samostatných príležitosti maliar z Padiny, nositeľ výstav. Jeho olejomaľby videli tradičných znalostí slovenského v Slovenskej republike, Srbsku, • KULTÚRA •

Rakúsku, Rumunsku, Izraeli, Nemecku, Poľsku, Maďarsku, Česku, Španielsku, Francúzsku, Portugalsku, Anglicku, Singapure, Mexiku, Austrálii, Malajzii a v USA. Veľakrát a naposledy v decembri 2014 v Slovenskom národnom múzeu v Martine dokázal svojimi obrazmi na Slovensku, že jeho maliarstvo vychádza z odkazov jeho rodnej zeme“. Ján Bačúr, insitný maliar z Padiny, sa narodil 22. októbra 1937 a celý svoj život zasvätil výtvarné-

pri realizácii ďalších mojich naplánovaných aktivít,“ povedal maliar. Jeho slová potvrdzujú aj vďaku nielen za prínos na výtvarnom poli, ale aj v literatúre. O vlastnoručne vypísaných a vycifrovaných 30 veľkých knihách tohto padinského maliara a kronikára Slobodan Sanader, kunhistorik a výtvarný kritik, medziiným napísal: „Ján Bačúr tu inteligentne a veľmi starostlivo zaznamenával údaje nielen o vlastnom maliarstve, ale aj o všetkom, čo sa stávalo v priebehu

Prvé veľké ocenenie takého druhu bude vzácnym klenotom v jeho kronikárskej zbierke; na snímke: (zľava) Ján Bačúr a Marián Tkáč pri slávnostnom udelení ceny (Foto: z archívu J. Bačúra)

mu umeniu – dôsledne maľoval a maľuje svoje rodisko, svoju rodnú Padinu. Doteraz namaľoval 2 610 obrazov. Cenu za celoživotné dielo získal za prínos v šírení slovenského insitného umenia tak na domácej pôde, ako i v zahraničí. Cenu nevníma len ako ohodnotenie svojej doterajšej práce... „Je mi veľká česť získať takú vysokú a vzácnu cenu. Znamená mi mnoho a nechápem ju ako bodku za svojou vyše 60-ročnou prácou na poli insitného umenia, ale ako inšpiráciu a povzbudenie

šesťdesiat rokov v tejto oblasti. Myslím si, že Ján Bačúr na tých 8 500 strán zhromaždil a veľmi pedantne uložil cenný materiál pre etnológov, antropológov, sociológov, historikov, historikov umenia, materiál, aký, keď ide o slovenské insitné maliarstvo v Srbsku, nikto iný nezachoval.“ Keď ide o plány tohto padinského majstra štetca, na obzore sú už jeho ďalšie akcie, ktoré usporiada v spolupráci s Galériou insitného umenia v Kovačici a Galériou Babka. Okrem iných plánujú sa výstavy obrazov i v Nemecku, Rakúsku, a jeho najväčšou túžbou je prezentovať svoju tvorbu v UNESCO.

3 /4682/ 16. 1. 2016

Kultúra O JÁNOVI KŇAZOVICOVI S ANNOU KŇAZOVICOVOU

Maľovanie bolo jeho svätým svetom Juraj Bartoš

Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade si do 16. januára možno pozrieť výstavu obrazov kovačického insitného maliara Jána Kňazovica (18. 6. 1925 – 21. 4. 1985). Hneď po vernisáži 15. decembra 2015 sme sa učupili do kútika na krátky rozhovor s dcérou majstra ultramarínu Annou Kňazovicovou. Jablká sa nekotúľajú ďaleko od stromu, nuž Anna je tak isto znamenitá maliarka, práve ako jej dcéra Nataša (teraz žijúca v Detve na Slovensku). Spomínate si na rozhovory s otcom, na to, čo vám radil?

náladu, sadal si k stolu: nemaľoval na maliarskom stojane, jeho obrazy vznikali na stole. Mal vlastný rituál. Zvykol mi povedať, že keď nemám dobrú náladu, aby som nebrala štetec do rúk, lebo že vtedy obrazy nie sú dobré. Človek, hovoril, musí byť naplnený pozitívnou energiou, aby mohol maľovať.“

„Otec mi vždy hovoril, aby som nerobila zle v živote. Učil ma, aby som pomáhala ľuďom, a to mi zostalo dodnes: s mojou dcérou Natašou sme mali celý rad humanitárnych výstav. Zakaždým ma takéto výstavy naplnia pozitívnou energiou, lebo cítim, že je môj milý otec s nami.“ Hovorili ste s ním o tom, čo ho zaviedlo na maliarsku cestu? „Otec sa kamarátil s báčinom Martinom Paluškom, maliarom. Hneď povedľa nás býval maliar Michal Bíreš, inak náš príbuzný. Otec rád odchádzal k obom, taktiež k maliarovi báčinovi Jankovi Sokolovi. Najprv sa len pozeral, ako maľujú, pozdejšie to skúsil aj sám. Myslím si, že doma ešte niekde máme jeho prvotiny: mojej mame a babke namaľoval kvety na ručník, tiež vzorky na ,gecele‘ a na sukne. Moja stará mama ho nahovorila, aby nakreslil padinský kostol a ten obraz ešte stále máme. Ako sa maliar Ján Kňazovic cítil, keď maľoval? Mal z maľovania skutočný pôžitok alebo...?

www.hl.rs

A vy, pani Kňazovicová, máte tiež vlastný rituál? „Pravdaže. Bola som tiež ,fajkoš‘ a teraz, je tomu už päť rokov ako nefajčím, ráno, keď vstanem, uvarím si kapučíno, hneď si sadnem k stojanu a maľujem. Pri okne, v mojom pozitívnom kútiku, v ktorom vyžarujú moje kvety, tam sa dobre cítim. Ak si k stojanu nesadnem hneď ráno, trebárs na pol hodinky či na hodinu, už to nie je ono.“ Zachovali sa možno dáke žiacke práce, výkresy Jána Kňazovica, ako potvrdenie jeho talentu v rokoch detstva? „Pred asi deviatimi rokmi nás postihlo veľké nešťastie: zhorela nám strecha; strop bol z blata, padol a tak, žiaľ, zhorelo veľa katalógov a kníh, ako i otcove a moje výkresy; čo nezhorelo, zničila voda, keď prišli hasiči...“ Z Belehradu sa vám dostalo významné uznanie: diplom a soška, určené, ako sa uvádza, najmilovanejšej žene insitnej maliarke roku 2015...

„Otec maľovanie miloval, mal z neho pôžitok a radosť, bol to jeho svet. Vo svojej poetike našiel seba, zabudol na všetko. Stále mal zapojené rádio, naladené na Rádio Kovačica, neustále mu vyhrávala hudba. Pri nej si vytváral ten svoj svet. Keď nemal dobrú náladu – bol tuhý ,fajkoš‘ – odskočil si do susedov na cigaretovú pauzu. Keď mal dobrú

Informačno-politický týždenník

„Vravím, že neexistuje náhoda. Toto uznanie ma príjemne prekvapilo. Podstata je v tom, že tí, ktorí ma odmenili, videli našu webovú stránku, a keď už rozhodli, že cenu udelia mne, napísali tam JAN. Táto cena teda patrí aj Jánovi, aj Anne, teda mne, aj Nataši. Znamená, bolo to proste predurčené, aby som cenu mohla venovať môjmu otcovi k jeho nedožitej deväťdesiatke.“ Ďakujeme za rozhovor a čitateľom predkladáme niekoľko obrazov kovačického majstra insity Jána Kňazovica. • KULTÚRA •

DRAŠKO REĐEP, VÝTVARNÝ A LITERÁRNY KRITIK A ESEJISTA

Moderna je stále moderná Oto Filip

sob sme otvorení ku všetkým kultúrnym strediskám v tomto štáte, prejavujúc bohatú zainteresovanosť o najrozličnejšie udalosti v kultúre, dokonca aj o tie, ktoré len začínajú vznikať. Je to svojrázny turnaj štyroch pokolení tvorcov. Ukážkou toho bola i decembrová výtvarná výstava

ecembrové Dni moderny v Novom Sade zaiste patria k tým umeleckým podujatiam, bez ktorých by žiadna súvaha uplynulých výtvarných smerovaní nebola úplná. Na Modernu ako subotické umelecké združenie, jej korene a aktivity dávku nového svetla vrhá naslovovzatý odborník, kritik Draško Ređep. Už roky ste jednou z hybných síl uvedeného združenia... – Spolu s Oljou Ivanjicki som bol umeleckým riaditeľom združenia na začiatku. Teraz som zostal sám. Ako predseda Umeleckej rady v súčasnosti som kormidelníkom tejto trochu nezvyčajnej loďky na severe Báčky. To nie je ani akadémia, ale Dielo Pavla Čániho vystavené v rámci ani antiakadémia. Nie je nedávnych Dní moderny v Novom Sade to ani výtvarný tábor, ale je to určitý druh čarovného v Kultúrnom stredisku Nového vrchu. Takého, na ktorom sa roz- Sadu... – Ide len o časť možnej voľby, práva, rodia sa idey. Námetmi a témami rozhovorov sú povedz- ktorej som autorom. Je to zo me táto vertikálna generácia, štyridsať obrazov z bohatého nuda globalizmu, stupňujúce fondu, obsahujúceho práce Batu sa skúšky. Sú tu aspoň štyri ge- Mihajlovića, Olje Ivanjicki. Ale nerácie, ktoré sú prítomné alebo rovnako tak aj výnimočného len prichádzajú. Na každý spô- Pavla Čániho, Istvána Sajku, Bo-

VYDARENÝ LITERÁRNY VEČIEROK V HAJDUŠICI

jana Otaševića, teda mien, ktoré v tejto chvíli tvoria vrchol našej výtvarnej scény. Kultúra, ani tá výtvarná, nemá to dnes vôbec ľahké... – Budeme sa snažiť robiť ďalej, napriek nedostatku prostriedkov. Našou ochrannou značkou je sálaš Đ orđević, kde prebieha najväčší počet podujatí. No podujatia prebiehajú aj v meste Subotica, v divadle, v mestskej knižnici, v iných mestách. V našom výtvarnom tábore, ktorý nie je výtvarným táborom, v našom združení, ktoré nie je združením, v našej akadémii, ktorá nie je akadémiou, za týchto desať rokov účinkovalo vyše tristo najrozličnejších umelcov, laureátov veľmi renomovaných uznaní. Títo sú živým dôkazom, že je možné pôsobiť iným spôsobom, z iného, šikmého uhla na uzavretej, okrajovej časti Vojvodiny, ktorá je možno tou najatraktívnejšou. Ona zostáva a pretrváva po všetkom aj ako dôkaz, že je hnutie moderna možné. Keď ide o modernu, možné sú aj iné súvislosti. Ako smer, hnutie či trend moderna vznikla na rozhraní 19. a 20. storočia.

Hold Ľudovítovi Štúrovi Vladimír Hudec

iestny odbor Matice slovenskej, Základná škola J. J. Zmaja, KUS Bratstvo a Združenie žien Oko v nedeľu 10. januára spoločnými silami zorganizovali večierok venovaný velikánovi slovenského národa Ľudovítovi Štúrovi, a tak si pripomenuli 200. výročie jeho narodenia a 160. výročie smrti, • KULTÚRA •

ktoré bolo iba dva dni neskoršie, čiže 12. januára. Na úvod spevácka skupina KUS Bratstvo zaspievala pieseň Kto za pravdu horí, a potom si zo 30 Hajdušičanov pozrelo dokumentárny film Slovenského národného múzea o Ľudovítovi Štúrovi. Tak sa zoznámili s jeho životom, dielom a významom pre slovenský národ. V programe, ktorý nasledoval, žiačky základnej školy, ktoré na-

S ňou je späté aj meno veľkej maliarky Nadeždy Petrovićovej, jednej zo žiačok Cyrila Kutlíka... – Práve preto sme Nadeždu Petrovićovú umiestnili na náš maliarsky stojan. Vlastne sme ten minulý začiatok storočia obnovili. Ako veľký remake uplynulého, ako zoskupenie celé jedno storočie neskoršie. Podľa niektorých prieskumov a podľa toho, ako sme si to Olja Ivanjicki a ja predstavovali a o čom sme začali písať knihu, ktorú sme nestačili ukončiť, 20. storočie stále trvá. Neukončilo sa, pretrváva dodnes, hlavne v mnohých formách správania sa, žitia, písania, tvorby... Ukážkou záujmu o tieto aktivity sú i podujatia združenia. – Osobitne nás teší, že záujem o náš výtvarný tábor rastie z roka na rok. A výstavy, ktoré prebiehali v Novom Sade a v Kragujevci, sú len začiatkom toho, čo plánujeme ukázať, toho, čo všetko sme zdolali a realizovali. Iná doba, voľné uvažovanie, celkom iné kategórie myslenia, maľovania a písania, to sme my. Líšiaci sa skutočne veľmi od toho, čo sa deje v našich obyčajných výtvarných táboroch. V ktorých sponzori očakávajú svoj obraz ako tuleň svojho lososa, až do chvíle, keď odoženú umelcov na iné miesto, aby tvorili nové diela...

POVEDAL ŠTÚR

mladý hudobník z Plandišta Mario Cesnak a jeho otec Željko zarecitoval báseň zo svojej najnovšej básnickej zbierky Modri talas (Modrá vlna). Na záver, tak ako je to už zvykom, všetci spolu zaspievali hymnickú pieseň Po nábreží, a potom sa bavili pri pohostení, ktoré pripravili usilovné matičiarky a členky spolku žien Oko.

V rámci programu odznelo aj niekoľko výstižných Štúrových myšlienok, ktoré, najmä z aspektu pestovania a zachovania identity Slovákov vo Vojvodine, možno uplatniť aj dnes. Jednou z nich je aj táto: Človek bez svedomia je koža biedna, daromná, národ bez vedomosti historickej o sebe a predkoch svojich je hromádka koží otrockých.

vštevujú na hodiny slovenčiny s prvkami národnej kultúry – Maja Greksová a Dajana Brankovićová, prečítali Štúrove básne Na matkinej mohyle a Pri pomníku J. Hollého a Rozália Hudecová podala báseň Nepoznaný. Program hrou na klarinete spestril

3 /4682/ 16. 1. 2016

Kultúra

CHAT TLAČ

CHAT: JANKO TAKÁČ, PEDAGÓG, SPISOVATEĽ A BLOGER Z KOVAČICE

Motivácia – základ pre budúcnosť Jasmina Pániková

eno Janka Takáča je čitateľom nášho týždenníka pomerne známe, lebo sa často zjavuje v prílohe Obzory. Možno ešte oveľa častejšie v mládežníckom časopise Vzlet. Jeho literárne výtvory možno dokonca čítať aj v časopise Nový život. Pracuje ako pedagóg v jánošíckej a kovačickej škole a ako vidieť, veľmi blízko má aj k písaniu. @ Odkedy sa venuješ literárnej tvorbe? Janko: Ešte v základnej škole som pocítil, že mám talent, keďže som bol úspešný v slohových prácach, aj v slovenčine, aj v srbčine. Medzitým, nikdy som nebol vynikajúcim žiakom, nebol som nadostač disciplinovaný, aby som sa zdokonaľoval v tvorbe. Podobne to bolo aj na gymnáziu, keď moje práce chválila profesorka Mitevská – ináč, prísna profesorka – ale ja som sa ani tu nezapájal do literárnych sekcií. Keďže som bol fanúšikom hudby a rôznych subkultúr, začal som robiť vlastný fanzín pod názvom Pokvarena omladina, v ktorom som písal správy, recenzie, rozhovory a pod. S príchodom internetu som začal robiť svoj vlastný blog, s rovnakou tematikou, ktorý funguje dodnes. @ Ak sa nemýlim, orientoval si sa iba na prózu. Písal si aj poéziu? Janko: Písal som aj poéziu. Krátke obdobie som mal DIY (Do It Yourself) vydavateľstvo Bitter 19 a vydával som malé knižočky – poéziu v srbčine, ale časom ma to prestalo baviť. Kým je človek mladý, tak ide ľahko, bez obáv, zo srdca. Dnes si myslím, že proste nie som nadostač dobrý. Poézia je dosť ťažká, namáhavá. @ Ako by si ohodnotil dnešnú slovenskú vojvodinskú literatúru? Ako spisovateľ a čitateľ... Janko: Myslím si, že je naša literatúra veľmi kvalitná. Málo sa uverejňuje, a to, čo sa uverejní, je na vysokej úrovni. Tomu veľmi pomohli súbehy, ktoré organizujú NRSNM

www.hl.rs

a časopis Nový život, lebo sú spisovatelia viac motivovaní písať a pracovať na sebe, keď vedia, že sa to bude – aspoň raz v roku – hodnotiť a že bude zverejnené. Samozrejme, ak bude kvalitné. Za problém považujem zmenu generácií, lebo sa

píšu. Každý mladý spisovateľ by mal vedieť – uzná si to alebo nie – že je aj hlasom vlastnej generácie. Spomínam si, aký vplyv mal napr. Vladimir Arsenijević s románom U potbalublju alebo o jednu generáciu neskoršie Marko Vidojković s románmi Ples

za mladých spisovateľov považujú ľudia stredného veku. Posledná relevantná generácia slovenských vojvodinských spisovateľov (tzv. Generácia X) sa zjavila pred 25 rokmi. Potrebné je motivovať mladé generácie, najmä mladých autorov, ktorých nájdete na stranách časopisu Vzlet, v prílohe Rozlety, aby tvorili a nestratili sa...

sitnih demona a Đavo je moj drug. To boli dvaja mladí spisovatelia, ktorí vtedy úspešne písali o tom, čo takmer celá jedna generácia prežívala. Kto bude hlasom tejto generácie, generácie s mobilom v rukách alebo skôr s cestovným pasom v rukách?! Stolička je prázdna, potrebné je len, aby si niekto do nej sadol. Pekná motivácia, nie?

domýšľavosť a samoľúbosť aj tak nie sú zdravé pre spisovateľa. @ Od roku 2011 po 2015 dostal si tri ceny Nového života. Sú styčné body medzi odmenenými poviedkami? Janko: Styčným bodom by bolo obdobie, do ktorého sú umiestnené, a to je koniec 80. a prvá polovica 90. rokov. To obdobie mi je prameňom inšpirácie, lebo som vtedy mal 10 – 15 rokov a ako chlapcovi a tínedžerovi mi život v Kovačici bol veľmi zaujímavý, samotná Kovačica sa mi zdala veľká, fascinujúca, plná ľudí, o ktorých je hodné vedieť a písať. A boli to aj časy, ktoré my starší poznáme ako veľmi turbulentné, dokonca aj dosť nebezpečné. @ Uvažuješ možno nad vydaním knihy? Janko: Nie. Moje poviedky sú dnes celkom dostupné, uverejnené v časopisoch a tí, čo chcú, ľahko si ich môžu nájsť. Kniha vie byť len súhrn toho, čo autor tvoril počas desať- až pätnásťročného obdobia a pre autora to často viac nie je toľko relevantné s ohľadom na to, čo tvorí dnes. Okrem toho mám pocit, že žijeme v spoločnosti, v ktorej jesto viac spisovateľov než tých, čo prečí-

@ Ako ich motivovať? Pochvalou, peňažne, zaradením ich tvorby do určitej zbierky? Janko: Sú rôzne spôsoby, ako motivovať. Ako som už povedal, NRSNM a Nový život urobili najviac, a to tým, že organizujú raz v roku súbeh. Tým spôsobom sú postavené základy, dostalo sa určité minimum ročnej tvorby, ktorá sa potom môže sledovať, porovnávať, hodnotiť. Časopis Vzlet tiež pravidelne uverejňuje tvorbu našich žiakov a aj tá tvorba sa pravidelne hodnotí. Z druhej strany mladí spisovatelia by mali dbať na tematiku, o ktorej

@ Dúfam, že „ten hlas“ nezostane zamĺknutý... Myslíš si, že sú naši renomovaní spisovatelia občas príliš prísni v kritike voči mladým spisovateľom? Janko: Neviem. Myslím si, že spisovateľ najprv musí sám sebe byť najprísnejším kritikom a cenzorom. Napr. moje tempo je jedna – dve poviedky ročne, čo znamená, že viac neuverejním, ako uverejním. Ale ak autor nepíše len pre seba, ak dáva svoju tvorbu druhým na čítanie, jasné, že vtedy musí byť schopný vytrpieť každú kritiku. Negatívna kritika nie je koniec sveta a

tajú ročne viac ako 10 kníh. Cítil by som sa omnoho horšie, ak by moja kniha bola ešte jedna z tých, čo v knižniciach zbierajú prach. @ Čitatelia Vzletu ťa poznajú aj ako skvelého recenzenta hudobných albumov. Ktorá skupina je v tejto chvíli number one na tvojej playlistine? Janko: Podľa mňa albumom roka 2015 je How Big, How Blue, How Beautiful skupiny Florence + The Machine. V lete, keď som bol v Bratislave, vsunul som si do mobilu tento album a dodnes je na playlistine.

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

ANNA ĐURĐEVIĆOVÁ, NOSITEĽKA PLAKETY SVETLOST ZA ŽIVOTNÉ DIELO V ROKU 2014

Život vyplnený piesňou a hudbou Anna Lešťanová

organizácii Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova bola na sklonku minulého roku slávnosť, na ktorej udelili najväčšie obecné uznanie – plaketu Svetlost v oblasti kultúry za rok 2014. Bronzovými, striebornými a zlatými malými plaketami Svetlost odmenili 36 jednotlivcov a kolektívov z územia obce za dosiahnuté úspechy na pokrajinských a republikových súťažiach. Medzi šiestimi odmenenými snaživcami v oblasti kultúry a umenia plaketu za životné dielo udelili aj Anne Đurđevićovej zo Starej Pazovy, ktorá najväčšiu časť svojho života venovala zborovému spevu. Anna Đurđevićová, narodená v roku 1944 v Báčskom Petrovci, pochádza z remeselníckej rodiny; otec a matka boli totiž krajčírmi. Keď Anna mala dva roky, presťahovali sa do Nového Sadu a práca bola v tých povojnových rokoch základným zmyslom života rodiny

s tromi deťmi. Otcova láska k hudbe (ako samouk hral na niekoľkých nástrojoch) a k spevu určite prispela k tomu, aby všetky tri deti chodili do hudobnej školy. Pre Annu klavír a pre jej mladšieho brata husle sa stali i životnou orientáciou. Hneď po ukončení strednej školy sa zamestnala v Starej Pazove. Za podpory kolektívu ZŠ hrdinu Janka Čmelíka a vtedajšieho riaditeľa Jána Maja v roku 1964 pokračovala v školení na Hudobnej akadémii (hudobná výchova) v Belehrade. Ako si spomína, v roku 1968 mala v školskom chóre až 90 členov. V časoch jej pôsobenia v škole mala dobrú spo-

luprácu so všetkými, mala vybavený hudobný kabinet s p o t re b ný m i nástrojmi pre orchester, odev pre členov chóru a všetko to, čo bolo potrebné, aby sa v tomto segmente práce afirmovala tak škola, ako aj samotné prostredie. Ročne vraj mali až po 15 vystúpení školského chóru a orchestra na rôznych podujatiach, prehliadkach a festivaloch. Vďaka dosiahnutým úspechom hosťovali v Sriemskej Mitrovici, Šíde, Bečeji, Subotici, Sombore… Skvelé vystúpenia mali aj v televíznom vysielaní Muzički tobogan a v hudobnom televíznom seriáli Osam nota kroz ceo svet.

Pracovná doba Anny Đurđevićovej bola vyplnená piesňou a hudbou a aj po odchode do dôchodku (s 38 odpracovanými rokmi) hudba je stále súčasťou jej života. Je zakladateľkou a vedúcou úspešného ochotníckeho zboru Tília, ktorý pôsobí v mene SKUS hrdinu Janka Čmelíka a Slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru v Starej Pazove. Najnovšia odmena – plaketa Svetlost za životné dielo – Annu Đurđevićovú, samozrejme, potešila. Hovorí, že je jej radosť o to väčšia, lebo odmenu na tejto slávnosti za životné dielo dostala i jej kolegyňa Rada Andrejevićová, vedúca Mestského chóru Stará Pazova. „Hoci sme už obe s narušeným zdravím, získané odmeny sú pre nás dôkazom, že si našu snahu a prácu niekto všíma a váži. Je to svojrázne potvrdenie, že sme na dobrej a správnej ceste šírenia kultúry a umenia a ešte viac nás motivujú v našej ochotníckej činnosti,“ povedala nám Đurđevićová.

MAMA ZUZANA BUDE MAŤ ULICU V BRATISLAVE

Chalupová, zaslúžene! Ján Špringeľ

odľa najznámejšej insitnej maliarky z Kovačice a jednej z najznámejších Sloveniek na svete Zuzane Chalupovej pomenujú ulicu v Bratislave. V sídelnom meste Olejomaľba Z. Chalupovej Prechádzka z roku 1969 Slovenskej republiky na sklonku minuléa Panónskej cesty, z detstva, svet detí, obyčaje Sloho roku tak rozhodv blízkosti mestské- vákov v rodnej osade, ako i diela li a pomenovanie schválili petržalskí Zuzana Chalupová počas rozhovoru pre Slovenskú redakciu ho parku a živého s náboženskou tematikou. Prvá iniciatíva za názov Ulice bulváru s obchodmi. miestni zástupcovia. TV Pančevo začiatkom januára roku 2000 Zuzana Chalupo- Zuzany Chalupovej v hlavnom V zdôvodnení, ktoré schválili poslanci spomínanej žalskí poslanci na decembrovom vá, rodená Koreňová (5. 2. 1925 meste Slovenska vznikla po jej mestskej časti, sa píše, že Zuzana zasadnutí miestneho zastupiteľ- Kovačica – 1. 8. 2001 Belehrad), smrti medzi kovačickými inteChalupová „maľovala lepší, krajší, stva, schváliť ich však ešte má aj prvú výstavu svojich obrazov mala lektuálmi a rodákmi zo Spolku čistejší a humánnejší svet, v kto- bratislavské mestské zastupiteľ- v roku 1964, predtým bola známou Slovákov z Juhoslávie so sídlom rom žijú ľudia s detskými tvárami stvo. Ulica Zuzany Chalupovej výšivkárkou. Obrazy Mamy Zuzany v Bratislave v rámci projektu Dvea s dobrou, nevinnou a veselou bude v mestskej časti Bratislava- doslova obišli celý svet. Spolupra- storočná Kovačica 1802 – 2002 a v detskou dušou“. Názvy nových -Petržalka v lokalite Južné mesto covala i s UNICEF a UNESCO. Teta časti plánu pod názvom Kovačica štyroch ulíc teda schválili petr- zóna B neďaleko Dolnozemskej sveta maľovala vlastné príbehy vo svete – svet v Kovačici. • KULTÚRA •

3 /4682/ 16. 1. 2016

Kultúra K VÝROČIU NÁRODOVKYNE: ĽUDMILA KVAČALOVÁ (1866 – 1956)

Nezištne a obetavo pre svoj ľud Jaroslav Čiep

o plejády významných žien, horlivých Sloveniek z Vojvodiny z druhej polovice 19. storočia a prvej polovice 20. storočia, vedľa Ľudmily Hurbanovej, Eržiky Mičátkovej, Adely Čajakovej-Petrovičovej, Adely Greisingerovej-Kubániovej, bezpochyby patrí aj učiteľka Ľudmila Kvačalová, ktorá sa narodila v januári 1866, teda práve pred 150 rokmi. K jej menu sa tohto roku viaže aj ďalšie výročie – totiž v septembri 2016 sa naplní aj 60 rokov od úmrtia tejto národovkyne. Práve naše noviny Hlas ľudu roku 1956 po jej smrti priniesli prvý obsiahlejší biografický príspevok o Ľudmile Kvačalovej. V čísle 69 z 5. septembra 1956 na strane 5 redaktor Hlasu ľudu píše takto: „V nedeľu 2. septembra t. r. zomrela v Petrovci Ľudmila Kvačalová, učiteľka na odpočinku a známa národná a verejná pracovníčka, sestra vynikajúceho zosnulého slovenského filozofa a akademika Dr. Jána Kvačalu. Ľudmila Kvačalová sa narodila v Petrovci 2. januára 1866. roku. Pochádza z učiteľskej rodiny Kvačalovej [z otca Jána] a matky Terézie Godrovej [dcéry lalitského učiteľa Jozefa Godru]. Rodina počítala šesť dietok, takže zo skromného učiteľského platu aj podmienky pre život boli skromné, až kým sa starší brat Ján nevyšvihol na postavenie ako vedec. Tento si úplne predsavzal pomôcť snaživej sestre a po postupných skúškach (bola samoukom), uschopnená bola za učiteľku. Takmer celých 35 rokov svojho učiteľského pôsobenia (do roku 1925) strávila v Petrovci. Tu sa ukázala, že je nielen dobrou osvetovou pracovníčkou, ale plne prichádzala k výrazu jej snaha o takmer všestrannú verejnú a kultúrnu prácu. Jej meno nájdeme medzi prvými snaživcami divadelnými v poslednom desaťročí minulého storočia, keď sa už získavala v divadelných predstaveniach kvalita. Bola v tej dobe neochvejnou národnou buditeľkou, začo bola určitý čas zo strany uhorských vrchností aj pozbavená služby. Počas starej Juhoslávie, po svojej výslužbe, keď sa do penzie dostala ešte v príliš energiou nabitom veku, je aktívnou členkou a hmotnou

www.hl.rs

podporovateľkou takmer všetkých miestnych spolkov a ustanovizní. Bola jednou z vedúcich činiteľov Spolku československých žien, zamestnávajúc sa celým zápalom národopisným materiálom a orga-

Kladné hodnotenie života a práce Ľudmily Kvačalovej redaktora novín zrejme podnietilo, aby svoje literárne pero aj na slečnu Kvačalovú neraz nasmerovala i naša spisovateľka Viera Benková. Úvahy a spomienky Petrovčanov na rodinu Kvačalovú Viera Benková čitateľom sprostredkovala v knihách Z našej minulosti (2002) a Stretnutie s minulosťou (2007). O Kvačalovcoch sa z pera našej spisovateľky možno dočítať aj v najnovšom Národnom kalendári na rok 2016. Okrem iného Benková o Kvačalovcoch píše aj toto: „Kvačalovci do Petrovca prišli pár rokov po revolúcii 1848/49. Tu sa v škole pri kostole narodilo aj ich šesť detí. Matka im bola Terézia, rod. Godrová, z chýrečnej Godrovej rodiny. Otec Ján, učiteľ v Petrovci. V tichej, dnes Kvačalovej uličĽudmila Kvačalová (stojí) s matkou Teréziou ke [pomenovanej po učiteľovi Jánovi KvaKvačalovou, rod. Godrovou čalovi (1830 – 1888), nizovaním zbierok pre dobročinné kedysi nazývaná aj Poštová – pozn. ciele. Nemajúc vlastnej rodiny, jej J. Čiep] dlho rokov som vídavala láska k ľudu prerastá národnostný staručkú sestru Dr. Jána Kvačalu, rámec, stáva sa úplnou ľudomilkou a podnecovateľkou šľachetných akcií. Po oslobodení udalosti dočkáva i keď telesne vyčerpaná a takmer skleslá, predsa čulým duchom, pozorne sledujúc naše celkové snahy v budovaní socializmu a lepšej budúcnosti a tešila sa z našich úspechov. Faksimile podpisu Ľ. Kvačalovej Pred štyrmi rokmi úplne oslepla, telesne zoslabla, ale predsa ktorá celý svoj život venovala debola vždy cez rozhlas v spojení ťom a bratovi, chýrečnému komes udalosťami, na ktoré reagova- niológovi – akademikovi Dr. Jánovi la veľmi triezvo a konštruktívne. Kvačalovi, ktorý odletel do sveta Zosnulá zostane večným vzorom vied, precestoval takmer celú Eurómladým generáciám ako sa 70 pu a bol i v Amerike, zostal potom rokov nezištne, obetavo, s plným v Bratislave, kde aj zomrel... Talent zápalom pracuje pre ľud a pre lepší byť pri veci národnej, osvetovej život človeka vôbec.“ a výchovnej, mala po matke. Jej

Informačno-politický týždenník

prínosom bola angažovanosť pri zrode petrovského divadla. Písala o divadle, a istý čas maďarské, resp. vtedajšie uhorské úrady ju prísne trestali tým, že ju pozbavili služby, nesmela učiť. Ľudmila bola odvážnou ženou, bola pri zhromaždení a voľbách Mudrochových a Hodžových, stála pri svojom ľude, konala a organizovala... Aktívne spoluorganizovala dobročinné zbierky, výstavy, Slovenské národné slávnosti, pripravovala deti na verejné, kultúrno-umelecké večierky, zábavy, maškarné plesy, divadielka.“ O podmienkach života, v akých národovkyňa Kvačalová vyrastala, cez slová V. Benkovej sa dozvedáme, že „v skromných podmienkach, v akých vtedy učiteľské i kantorské rodiny žili, môžeme si predstaviť starú evanjelickú školu – stála tam, kde je dnes petrovský Dom zdravia – a mala z hlavnej ulice vchod do dvora. V prednej časti boli dve miestnosti pre učiteľskú rodinu, pomedzi dve-tri učebne a vzadu z uličky (dnes Svätoplukovej) bol druhý učiteľský byt. Boli to byty malé, tesné, tiesnivo temné, vlažné. Táto školská budova vystavaná hneď pri príchode predkov, prebudovaná roku 1822, keď sa stavala aj nová fara, dlho nebola opravovaná, stála tam pevne ako svedok starých čias. V nej sa rodili učiteľské – kantorské deti, rástli spolu s dedinskými a ničím sa nelíšili, iba ak tým, že boli uctievané, lebo boli deti učiteľské – panské... Platy vtedajších učiteľov, ktoré skutočne boli o čosi lepšie než tie na Slovensku, predsa tu na Dolnej zemi neboli až také, aby umožňovali učiteľským rodinám aspoň lepšiu životnú úroveň. Nuž všetci tu pôsobiaci učitelia museli mať aj dodatočné zamestnania, boli nielen kantori a kapláni, ale sa zaoberali aj vinohradníctvom, chmeliarstvom, záhradníctvom, ako to bolo napríklad aj v rodine učiteľov Lehotskovcov, Garajovcov, Rusnákovcov a podobne, až do prvej svetovej vojny“. • KULTÚRA •

S PREDSEDOM KUS KARPATY Z VRBASU DEJANOM ZAHORJANSKÝM

Chcú cestovať a porovnávať sa s inými Juraj Bartoš

ultúrno-osvetový spolok Karpaty vo Vrbase združuje tamojších Rusínov a Ukrajincov. Vlani uzavrel prvé štvrťstoročie úspešnej činnosti. V budove, ktorú vlastní spolok, sme sa rozprávali s jeho (vlaňajším) predsedom Dejanom Zahorjanským (1981). Náš spolubesedník je lekár v Dome zdravia Vrbas, orientoval sa na špecializáciu internej medicíny a má i diplom špecialistu na kriminalisticko-forenznú identifikáciu Policajnej akadémie. Na našu poznámku, že mu teda naskutku „chýbalo“ už len ochotníčenie, proste zabodoval: „Viete, u nás platí, že tí, ktorí vedia hrať, idú do orchestra, ktorí vedia spievať, idú do speváckeho zboru, a tí, ktorí z oblasti umenia nevedia nič, končia vo vedení spolku.“ Pravdaže, zaujímali sme sa najprv o prvé kroky mladého spolku... „Prvé kroky k zachovaniu rusínskych a ukrajinských tradícií v tomto prostredí sme urobili v sále Miestneho spoločenstva Vrbas. Spoločnými silami, s pomocou Obce Vrbas a ambasády Ukrajiny, ako i dobrovoľných príspevkov členstva pred desiatimi rokmi sme kúpili túto budovu, zreštaurovali sme ju a dostavali veľkú sálu. V nej organizujeme početné podujatia; tie väčšie a najmä slávnostnejšie usporadúvame v tunajšom kine alebo v Centre pre telovýchovu.“ Čo je náplňou práce KOS Karpaty? „Máme asi 200 členov so zaplateným členským poplatkom, ktorý je symbolický: pre zamestnaných vynáša 250 dinárov, pre penzistov 150 a zaslúžilí členovia členské neplatia. Spolok, ktorého veľká časť členov nie sú ani Rusíni, ani Ukrajinci, je ochotnícky, a v rámci neho pôsobí priehrštie sekcií: zborový spev, spolkový orchester, staršia a mladšia folklórna sekcia, miešaná spevácka skupina (spieva ukrajinské a rusínske pôvodné piesne), sólisti a duetá, literárna a recitátorská sekcia, sekcia ručných prác, ako i staršia a detská divadelná sekcia. Viacerí naši divadelníci vystupujú v koprodukcii s Divadlom Petra Rizniča Ďaďu v Ruskom Kerestúre. Mali sme aj detskú tamburášsku sekciu, • KULTÚRA •

ale pre nedostatok prostriedkov zanikla. Pre všetkých ochotníkov je najdôležitejšie vystupovanie, a

príprav väčších významnejších zbrataní Obce Vrbas s mestom podujatí aj častejšie. Dvere spolku Svidník na Slovensku. Máme tiež sú otvorené každý pracovný deň, spoluprácu s Užhorodom, t. j. s od šiestej popoludní a naďalej. oblasťou v Ukrajine, odkiaľ roku Terajší tajomník spolku Vladimir 1751 prišli naši predkovia. SpoluMučenský koordinuje a kontroluje pracujeme s viacerými domácimi činnosť všetkých sekcií, tiež je spolkami, zúčastňujeme sa na domovníkom, stará sa o poriadok celomenšinových podujatiach a je tu vždy už od štvrtej. Všetci Ukrajincov a Rusínov vo Vojvodine pracujeme ochotnícky, len občas a naše výstupy mali dobrý ohlas aj z peňazí získaných z projektov v Chorvátsku, kde taktiež pôsobia vyplácame aj honoráre. Vedúcim spolky Ukrajincov a Rusínov. Môniektorých sekcií, ktorí do Vrba- žeme sa pochváliť, že na území su cestujú, uhrádzame cestovné Obce Vrbas sme jediným silnejším trovy.“ spolkom z radu národnostných S kým a ako KOS Karpaty spo- menšín.“ lupracuje? „V našej budove sídli miestny úrad Národnostnej rady Rusínov, z úhrady za Dejan Zahorjanský používanie miestnosti hradíme si to nielen pred domácim obecen- základné výdavky stvom. Chcú cestovať, chcú sa spolku, teda platíporovnávať na veľkých podujatiach me účty za internet, s inými spolkami.“ telefón, elektrický Ako konkrétne vyzerá práca prúd a vodu; ohľaspolku, čo sa deje počas roka? dom vykurovania sa Tabuľa na budove spolku Ukrajincov „Práca plynie podľa štatútu spol- vynaliezame všelia Rusínov vo Vrbase ku. V čele KOS Karpaty je predseda jako. Bez ohľadu na a to jeden rok z radu Rusínov, po- nedostatok prostriedkov, ktorý Usporadúvate aj dáke interné kým podpredseda je z radu Ukra- inak sťažuje činnosť nielen ochot- podujatia, večierky pre svojich jincov, nasledujúci rok je to opačne. níckych spolkov, ale vôbec kultúr- členov? Vo výkonnom výbore sú proporčne nych inštitúcií v krajine, Karpaty „Áno. Každý rok 13. januára organizujeme Taškový bál, kde symbolicky oslavujeme Nový rok podľa juliánskeho kalendára. Návštevníci prichádzajú na bál s taškami, do ktorých si doma pribalia jedlá alebo i nápoje pre svoju spoločnosť. Zabávame sa pri spolkovej hudbe, spolu s našimi hosťami, ktorých si povoláme. Vo februári nasleduje verejný, čiže bál pre všetkých, ktorí majú záujem, a to v hoteli Báčka alebo v Centre pre telovýchovu. Do programu sme okrem hudby a tanca zaradili rôzne hry na pobavenie, vrátane hry na šťastie. Naši sponzori nám dávajú rôzne svoje výrobky, Pôvodná spevácka skupina KOS Karpaty takže si z lístkov tomboly a zo vstupného i zarobíme. Pravidelne zastúpení Ukrajinci a Rusíni, a tak roku 2014 usporiadali ústredné organizujeme aj výročný koncert je tomu aj vo vyššom orgáne – v podujatie Ukrajincov Kalinu a roku KOS Karpaty, ako i stretnutie, t. 20-člennom hlavnom výbore. Tieto 2015 ústredné oslavy Dňa Rusínov, j. program všetkých detí, ktoré každé štyri roky volí najvyšší orgán ako i 5. prehliadku rusínskych spe- pracujú v jednotlivých sekciách, spolku, teda zhromaždenie, ktoré váckych zborov – tá tu pravidelne kde sa zapájajú ich vrstovníci z tvoria všetci členovia s hlasovacím býva v máji. iných prostredí. Organizujeme tiež právom. Výkonný výbor sa stretáva KUS Karpaty pred viac než de- premiéry nových kníh NVU Ruske aspoň raz za dva týždne a v období siatimi rokmi bol spojivom pri slovo a NVU Ridne slovo.“ 3 /4682/ 16. 1. 2016

Kultúra  RECENZIA ŽIVOTOPIS PRIMÁTORA POPRETKÁVANÝ S NAPREDOVANÍM NOVÉHO SADU

Navzájom si veľa dali

Juhoslávii, ktorými pravdepodobne boli tie od polovice sedemarodil sa v dedinke Velebit desiatych do polovice osemdeneďaleko Kanjiže v roku siatych. Usilovný a zodpovedný, 1927, žil nesmierne ruš- spravodlivo prísny, neraz naladeným, čulým živoný a vtipný, rýchlo tom, vykonával uvažujúci a orienkopu funkcií, mal tovaný na dobro množstvo povingenerácií, ktoré ností. Medziiným sú, a tých, ktoré bol predsedom len prídu, rojko Zväzu feriálnikov veľkého mesta, Vojvodiny, tajombol aktérom mnoníkom a podpredhých neľahkých sedom Pokrajinpredsavzatí. Bez ského v ýboru neho by Nový Sad Národnej techniky bol chudobnejší Vojvodiny, podo budovu Srbsképredsedom Futho národného dibalového klubu vadla, o Športové Vojvodina, preda podnikateľské sedom Stolnote- Legendárny primátor stredisko Vojvonisového zväzu Jovan Dejanović dina, o zeleň v reJuhoslávie... No konštruovanom v spomienkach Novosadčanov strede mesta, o pásma pre choddodnes pretrváva ako jeden cov, o Most slobody dlhý 1 382 z najlepších primátorov, ktorých metrov, ktorý istý čas bol najväčší najkrajšie vojvodinské mesto na vo svete, o päť základných škôl brehoch Dunaja vôbec kedy malo. a šesť predškolských ustanovizní Dá sa povedať, že tým, čím pre vybudovaných v tých rokoch, Belehrad bol Branko Pešić, pre o Dom zdravia, o viaceré hoteNový Sad je Jovan Dejanović. ly... Sám vraví, že bez ohľadu na Mal nielen schopnosti, ale i všetko, čím sa zaoberal, tých osem šťastie využiť príležitosť a zúročiť rokov strávených ako predseda najkrajšie roky žitia v povojnovej Zhromaždenia mesta, mu znaOto Filip

menajú najviac. O ňom a o tom všetkom sa možno dočítať v štyristostranovej, prevažne autobiografickej knihe Moje novosadské a iné roky Jovana Dejanovića, ktorú vydalo nakladateľstvo Prometej a ktorej premiéra bola na sklonku roku 2015. – Je to moja prvá a posledná kniha. Chystal som ju rok, no Zoran Kolundžija z Prometeja ma dlho prehováral podujať sa i na túto dráhu. Z tejto perspektívy si uvedomujem, že som ju azda mal napísať aj skôr, pred takými pätnástimi rokmi, – priznáva sa. Najrozsiahlejšou časťou (224 strán) svojráznej Dejanovićovej spovede je tá prvá, s názvom Život a práce, napísaná zaujímavo a úprimne. Ďalšou zložkou sú rozhovory s názvom Tak som rozprával, treťou Moji spolupracovníci a súčasníci. Básnik Pero Zubac ho tam ocenil, ako historického primátora, ktorý na Nový Sad dbal ako na vlastný dom. Lebo rozširoval krásne príbehy o ňom vo svete, podnecoval zbratanie s inými krásnymi svetovými mestami,

staval ho a skrášľoval, chrániac jeho historické jadro, nedovoľujúc, aby betónové novostavby špatili staré štvrte mesta. Vizuálne je azda najatraktívnejšou štvrtá časť menom Obrázky rôznych príležitostí. V nej je pokrajinská metropola prezentovaná cez zábery skutočných majstrov svetla: Gézu Bartu, Gavrila Grujića, Stevana a Any Lazukićovcov, Borivoja Mirosavljevića, Jovana Vajdla, Boru Vojinovića... Záverom je životopis úspešného primátora a snímky početných vyznamenaní a uznaní, ktoré v rôznych oblastiach spoločenského pôsobenia Jovan Dejanović získal. Bol osobnosťou, ktorá každú úlohu zvládala s hodne elánu a vášne, často predbiehajúc dobu, v ktorej žil. Aj vďaka jemu je Nový Sad tým, čím dnes je. Mestom moderným a krásnym. Cesta k tomu nebola ani krátka, ani ľahká, no úpornosť sa oplatila. Badať to aj z knihy, ktorá je zaslúžene celé týždne na vrchole rebríčka záujmu čitateľov medzi početnými novými vydaniami Prometeja. A len v uplynulom roku ich bolo osemdesiatpäť.

V OBECNEJ KNIŽNICI V KOVAČICI žiaci tvorivo a užitočne trávia zimné prázdniny. Už niekoľko rokov táto kultúrna inštitúcia nielenže ponúka knihy zo svojho bohatého knižného fondu, ale usporadúva pre najmladších rôzne akcie, medzi ktoré patria i tradičné letné a zimné tvorivé dielne. Podobne ako v uplynulých rokoch, aj tejto zimy sa dielne začali v pondelok 11. januára 2016. Okrem príjemného teplého kútika knižnica ponúka deťom možnosť získať vedomosti, a pritom sa dobre pobaviť na troch zaujímavých dielňach, ktoré realizuje za pomoci mladých ľudí, odborníkov. Prvú dielňu pod názvom Paper fun viedla etnologička Lea Sabová. V dielni Škola snov deti s vedúcim profesorom Jánom Chrťanom hovorili o dejinách školstva vo svojom prostredí a dielňu Svet hudby viedla prednášateľka Milinka Čížiková. Na realizácii týchto troch dielní sa podieľali (okrem riaditeľky Márie Ďurišovej, ktorá mala na starosti finančný podklad podujatia) knihovníčky Jaroslava Pavlíková, Ružena Cicková a Anna Tomanová. Na snímke je záber z dielne Škola snov. A. Ch.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

SO STAROPAZOVČANKOU ANNOU SIMONOVIĆOVOU

Štyri desaťročia nepretržitej práce v ochotníctve moja ochotnícka činnosť prejavila aj vo folklórnej a divadelnej sekcii. Po inulý rok bol pre Annu Simo- niekoľkých rokoch práce v spolku novićovú zo Starej Pazovy bola som aj tajomníčkou. Štyri desaťročia nepretržitej svojrázne oslavný a práve na literárnom večierku usporiadanom práce v ochotníctve je pekné v rámci Memoriálu Juraja Ondríka jubileum. Čo ťa láka zotrvávať v 2015 si aj oficiálne spomenula na tejto oblasti kultúry a umenia? – Boli to zlaté časy. Okrem užitoč40. výročie ochotníckej činnosti. Bol to krásny dôvod i na náš ne stráveného voľného času dosť sa cestovalo, spoznávali sme norozhovor. vých kamarátov, nové prostredia. Po desaťročnej ochotníckej činnosti začala som spolupracovať s divadelníkmi v Novej Pazove a Pećinciach. Práve tá družba teda s inými spolkami, noví kamaráti nielen z Vojvodiny a bývalej Juhoslávie, ale Anna Simonovićová s deťmi Annamáriou aj zo zahraničia, a Milošom (Foto: z archívu spolubesedníčky) priateľstvá, ktorí trvajú dodnes, je Anna, ochotnícky život hlboko to, čo ma lákalo na začiatku a čo zasiahol do tvojho života. Kedy a vlastne pretrvávalo z roka na rok, ba desaťročia. Dokonca aj moje ako sa to vlastne začalo? – Ako väčšina mladých, po skon- novinárčenie vyrástlo z ochotníckej čení základnej školy som sa zapojila činnosti. Človek si ani neuvedomí, do činnosti SKUS hrdinu Janka Čme- ako ten čas rýchlo plynie a koľko je líka. Bolo to najprv v mládežníckom vlastne toho všetkého pekného v chóre, ktorý vtedy zoskupila Olinka ochotníckej činnosti. Toho času si vedúcou prograTatalovićová. O niekoľko mesiacov začal s prácou Literárny krúžok movej formy SKUS hrdinu JanĽudmily Hurbanovej a keďže som ka Čmelíka Literárno-recitačnej mala blízko k literatúre a k prednesu spoločnosti Ľudmily Hurbanovej. krásneho slova, zapojila som sa aj Ako sa ti tu darí a aké plány máte do činnosti tohto krúžku. Potom sa na rok 2016?

Anna Lešťanová

CHÝRNIK

PIVNICA. Ochotnícke divadlo Janka Čemana usporiada v nedeľu 17. januára 2016 o 19. hodine v sieni Domu kultúry v Pivnici Večer humoru Chi-chi, cha-cha II. V programe sa zúčastnia divadlá z Padiny, Kovačice, Kysáča a Pivnice. PIVNICA. Šiesty ročník se• KULTÚRA •

minára zborového spevu Nová pieseň bude prebiehať v sobotu 6. februára od 14. hodiny v priestoroch Komorného zboru Nádeje (Ul. Petra Drapšina č. 97). Lektorom seminára bude aj tohto roku pedagóg hudobnej kultúry PaedDr. Juraj Súdi. a. f.

– Nie som spokojná s tým, čo by sa dalo urobiť v rámci tejto programovej formy. Nejde o to, že nemáme úspechy, ale keď si spomeniem, koľko bolo členov na začiatku činnosti tejto sekcie, s akým entuziazmom sa vtedy pred štyridsiatimi rokmi pracovalo, to mi dnes nesmierne chýba. Je to vskutku dnes, v tejto internetovej dobe mravčia práca, ale je to pre mňa aj výzva. V tomto roku ako vedúca tejto programovej formy plánujem teda predovšetkým zoskupiť viac členov.

Kraj a koniec Anna Horvátová

eby sa pri týchto dvoch slovách vyskytovala nejaká nejasnosť?! Dokonca aj jedno, aj druhé podstatné meno je zaradené do slovníkov slovenského jazyka, na prvý pohľad teda tu nič nie je sporné. A ani by nebolo, keby aj tu nezaúradoval silnejší srbský jazyk, v ktorého slovnej zásobe je tiež slovko kraj. Pri našom bežnom dorozumievaní pod vplyvom srbčiny bez váhania použijeme podstatné meno kraj v spojeniach: „kraj“ školského roka, „kraj“ prestávky, „kraj“ mesiaca, „kraj“ citátu, pred „krajom“ leta, od začiatku do „kraja“, pred sám „kraj“ zápasu etc. Inak slovenské a srbské slovo kraj sa zhodujú pri význame krajina, územie, oblasť: rodný kraj – rodni kraj, úrodný kraj – plodni kraj. Asi táto zhoda zo zvukovej a významovej stránky slovka kraj bola pohnútkou na to, aby sa v oboch jazykoch kraj používal ako celkom identický. Srbské slovo kraj znamená to isté, čo v slovenčine koniec, preto aj v týchto spojeniach treba siahnuť po slove koniec: koniec školského roka, koniec prestávky, koniec mesiaca, koniec citátu, pred koncom leta, od začiatku do konca, pred samým koncom zápasu. Na označenie poslednej, hraničnej časti nejakého priestoru,

Na literárnom večierku si povedala, že si hrdá i na svoje deti, ktoré sú tiež veľmi aktívne v spolku. Kde sa oni najviac uplatňovali, resp. uplatňujú? – Nie je to náhoda, veď ako novinárka a ochotníčka som stretla aj svojho manžela. Naše deti Annamária a Miloš vyrastali teda v rodine, ktorá mala vštepenú lásku k ochotníckej činnosti a nebolo ťažko presadiť ju aj im. Začali ako recitátori, kde boli aktívni viac ako desaťročie a dosiahli pozoruhodné výsledky. Pokračovali v detskom divadle, vo folklóre, kde sú aj dnes aktívni. Ba dokonca syn svoje hudobné vlohy zdokonalil v hudobnej škole, hrá na harmonike a syntetizátore, s kamarátmi založili aj skupinu, v ktorej spieva. Dcéra svoju kreatívnu činnosť, ktorú získala v ochotníctve, zdokonaľuje a zveľaďuje ako vychovávateľka.

poslednej fázy niečoho tiež nenáležite používame slovo kraj, tak ako v srbčine. V slovenčine sa aj v týchto prípadoch má použiť slovo koniec: kraj sela – koniec dediny, kraj raspusta – koniec prázdnin, kraj radnog vremena – koniec pracovného času, kraj godine – koniec roka. Do našej bežnej slovenčiny ľahko prenikli aj frazeologické spojenia typu: „S opilým človekom nemôž vyjsť na kraj.“; „Nevedela, z ktorého kraja začať.“; „Ani na kraj rozumu mi nepríde požičať im peniaze.“, čo v spisovnej slovenčine má znieť takto: „S opitým človekom si nevedia poradiť.“; „Nevedela, z ktorého konca začať.“; „Ani na rozum / na um mi nepríde požičať im peniaze.“ Pri dosiahnutí dobrého výsledku skonštatujeme, že to malo dobrý koniec. A pri zániku života, pri smrti, povieme, že chorý dodýchal, nastal koniec. Následky konania sa môžu niekedy obrátiť proti zámeru pôvodcu, a vtedy možno použiť výraz s obraznou platnosťou – palica má dva konce. Akže sa niekto ocitne v nevýhode, povieme, že ťahal za kratší koniec. V prípade, že je text, výklad pridlhý, únavný, trvá to pridlho – to nemá konca-kraja, to neberie konca. Bezradný stav ocharakterizujeme takto – byť v koncoch. Životná skúsenosť nás naučila aj tomu, že je koniec rozhodujúci, teda na konci bič plieska.

3 /4682/ 16. 1. 2016

i h u m -

Oznamy VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

Vlaha v stenách? Izolovanie vlhkých objektov strojmi. 33 rokov skúsenosti v izolovaní vlhkých domov, kostolov a iných objektov hrúbky stien do 10 m. Záruka na vykonané práce.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Prevádzka na výrobu tehál a škridlíc Opeka Vuk, Ivica Krstić, podnikateľ z Ratkova, Ul. železnička b. č., podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Ko-spaľovanie mäsovo-kostnej múčky v zariadení na výrobu tehál v Ratkove, tepelnej sily 1 MW, na katastrálnej parcele č. 2334, KO Ratkovo, ZO Odžaci. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu.

Radšej vysušovať – ako búrať! Hydroizolácia Živanović telefóny: 063440470 a 0631024114 hizivanovic@gmail.com www.hiz.co.rs

DROBNÉ OZNAMY NA PREDA J dom v Hložanoch, Ul. m. Tita, pri kostole, veľkosti 26 árov. Na predaj i obrábateľná pôda, jutro a pol a druhá parcela 14 kvadrátov; tel.: 021/6041-241; 065/60-41-241. SÚRNE – na predaj pozemok 12 árov a 47 m2, Obec Beočín (Susek – Lug), na pravej strane asfaltky, povolená stavba; tel.: 064/388-72-14.

POSLEDNÝ POZDRAV

hlasludu.info www.hl.rs

otcovi a starkému

SMUTNÁ ROZLÚČKA

MIROSLAVOM KORUNIAKOM 17. 7. 1954 – 30. 12. 2015

Zachovám si peknú spomienku na Teba. Švagor Ján Vrbovský

MIROSLAVOVI FERKOVI 13. 5. 1930 – 4. 1. 2016 z Petrovca

S láskou si na Teba budú spomínať: syn Miroslav s manželkou Milinou a vnukovia Branislav a Miroslav

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

v Hlase ľudu

021/47-20-844 inzercia@hl.rs 40

www.hl.rs

2. 9. 1973 – 18. 1. 2011 – 2016 z Kovačice

S úctou si na neho spomínajú Jeho deti – dcéra Katarína a syn Pavel

SMUTNÁ ROZLÚČKA s naším švagrom

MIROSLAVOM FERKOM 13. 5. 1930 – 4. 1. 2016 z Petrovca

Zostali nám len pekné spomienky na Teba, ktoré si navždy zachováme v našich srdciach. Mira Čelovská s deťmi Snežanou, Miškom a Ankou s rodinami

nášmu švagrovi

Oznamujte

PAVEL BARTKO

POSLEDNÝ POZDRAV

so švagrom

Nečakane nás opustil môj brat a náš strýko

021/ 47-20-840

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 18. januára 2016 uplynie päť rokov, čo nás navždy opustil náš otec

PAVEL ČÁNI

6. 4. 1965 – 9. 1. 2016 z Kulpína Čas plynie ďalej. Teraz už bez Teba. Prázdno v dome, prázdno v našich srdciach... Ďakujeme za to, že sme Ťa mali. V spomienkach si Ťa zachováme navždy. Brat Miroslav s manželkou Zdenkou a deťmi Jaroslavom a Svetlankou Informačno-politický týždenník

MIROSLAVOVI FERKOVI 13. 5. 1930 – 4. 1. 2016 z Petrovca

Ten večný pokoj Ti prajeme a tichú a trvalú spomienku si na Teba navždy zachováme. Dragica Čelovská s dcérou Svetlanou a jej rodinou

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

Dňa 9. januára 2016 nás nečakane opustil

PAVEL ČÁNI

6. 4. 1965 – 9. 1. 2016 z Kulpína

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovajú svatovci Petrášovci • OZNAMY •

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

so sesternicou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s našou švagrinou a ujčinou

POSLEDNÝ POZDRAV manželke a matke

ANNOU GUČOVOU 1950 – 2015 z Petrovca

MARE ADÁMEKOVEJ

Tvoj život bol skromný, osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná. Tichú a trvalú spomienku na Teba si s láskou zachovávajú: sesternice Dýrová a Melichová s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

27. 3. 1960 – 4. 1. 2016 z Petrovca

ANNOU GUČOVOU 1950 – 2015 z B. Petrovca

Navždy zostaneš v našich spomienkach.

s kmotrou

ANNOU GUČOVOU 1950 – 2015 z Petrovca

I keď Pán pretrhol života niť, v našich spomienkach zostaneš navždy žiť. Tichú a trvalú spomienku na Teba si s láskou zachovajú kmotrovci Melichovci

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

Po dlhej a ťažkej chorobe opustila nás naša teta

MÁRIA ŠIROKÁ 28. 10. 1939 – 15. 12. 2015 z Aradáča

S láskou si budú na ňu spomínať Jej najbližší

SMUTNÁ SPOMIENKA

na prvé výročie úmrtia našej sestry

ZUZANY ČAPEĽOVEJ

Rodina Hašková

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s

Sestry Elena Vršková a Mária Hnilová z Bratislavy s rodinami

• OZNAMY •

Manžel Ján a dcéra Ankica

SMUTNÁ SPOMIENKA

na môjho manžela a nášho otca a brata

ANNOU GUČOVOU

MICHALA SUROVÉHO

rod. Krivákovou 20. 9. 1950 – 29. 12. 2015 z Báčskeho Petrovca

Trvalú spomienku si na Teba navždy bude zachovávať

1945 – 2012 – 2016 z Nového Sadu rodom z Kysáča

Štyri roky uplynuli, ale Ty si v našich srdciach neustále s nami. Manželka, deti a brat

švagor Tkáč

SMUTNÁ ROZLÚČKA s bývalým spolužiakom

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s našou milovanou manželkou, mamou a starou mamou

ANNOU ČIEFOVOU

JÁNOM BOLDOCKÝM

rod. Sabovou 15. 5. 1954 – 23. 12. 2015 z Kysáča

1932 – 2015 z Báčskeho Petrovca

rod. Frankovej z Kysáča

Žiješ v srdciach tých, ktorí Ťa milovali.

Zachováme si pekné spomienky na Teba.

Z našich radov odišiel 24. decembra 2015. Tichú a trvalú spomienku si zachová generácia maturantov petrovského gymnázia 1951/52

Krutý osud nevracia to, čo vzal. Zostali nám len spomienky a žiaľ. Smutný je teraz náš dom, prázdno je v ňom, len cestička k hrobu zostala von. S úctou a láskou manžel Ján a synovia Miloslav a Janko s rodinami 3 /4682/ 16. 1. 2016

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

so svojím manželom, otcom a starým otcom

s naším spolužiakom

JOZEFOM RUMANOM

Ing. ŠTEFANOM PUCOVSKÝM

27. 4. 1941 – 13. 12. 2015 z Pivnice

18. 8. 1936 – 28. 12. 2015 rodom z Iloku

Utíchol Tvoj hlas, zanechal si navždy všetkých nás. S láskou a úctou si na Teba budeme spomínať.

Spomienka hovorí, keď obrázok mlčí.

Manželka Juliana, dcéra Anka s manželom Jánom a vnukovia Janko a Daniel

Generácia maturantov petrovského gymnázia 1954/55

TICHÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

Dňa 19. januára 2016 bude deväť rokov, čo nás v žiali zanechal

Dňa 9. januára 2016 uplynul rok, čo nás navždy opustila naša dedika

JÁN TURČAN

rod. Šimonová 1926 – 2015 – 2016 z Pivnice

Osud Vám nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budete stále žiť. Ten večný pokoj Vám prajeme a krásne spomienky na Vás si zachovávame.

Spomienky neblednú, rany ešte bolia.

S láskou a úctou

Tvoji najmilší

rodiny Šusterová a Týrová

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 9. januára 2016 nás nečakane navždy opustil náš milovaný syn

ADAMA PAVELU

ANNU PAVELOVÚ

1933 – 2011 – 2016

1938 – 2011 – 2016

z Padiny V myšlienkach ste stále s nami.

Vaše deti

SPOMIENKA

na svojich rodičov

S láskou a úctou sa s Tebou lúčia

Informačno-politický týždenník

JÁNA FUNTÍKA

1949 – 2015 – 2016

z Kysáča Trvalá spomienka na Vašu dobrotu a lásku zostane v našich srdciach navždy. Zarmútený syn Ján so snúbenkou

ONDREJA MUČAJIHO 1936 – 2015 – 2016 z Báčskeho Petrovca

Čas plynie, ale spomienka na Teba nebledne. Nedá sa zabudnúť tá láska, dobrota a obetavosť, ktorú si odniesol so sebou. Zarmútení:

zarmútení mama a oco

1952 – 2008 – 2016

SPOMIENKA

6. 4. 1965 – 9. 1. 2016 z Kulpína

Odišiel si bez pozdravu nenávratnou cestou a nám si zanechal len spomienky a cestičku k Tvojmu hrobu.

ZUZANU FUNTÍKOVÚ

Uplynul smutný rok od smrti môjho manžela, dobrého otca, starkého a praapka

PAVEL ČÁNI

www.hl.rs

JULIANA DOMINIKOVIČOVÁ

1928 – 2007 – 2016 z Nového Sadu rodom zo Starej Pazovy

BOĽAVÁ SPOMIENKA

manželka Zuzana, dcéra Anna a vnučka Jaroslava s rodinou • OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s naším milovaným otcom a starkým

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s mojím manželom

JÁNOM FILKOM 1960 – 2016 z Kysáča

Cestou života mal si ešte s nami kráčať, životné radosti spolu s nami znášať. Tá rana v srdci stále bolí a zabudnúť nedovolí. Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ. S láskou si na Teba spomínajú a nikdy na Teba nezabudnú:

MIROSLAVOM FERKOM 13. 5. 1930 – 4. 1. 2016 z Petrovca

V srdci zostal žiaľ, v dome je pusto a na Tvojom hrobe večné ticho. V myšlienkach a spomienkach budeš stále so mnou.

dcéra Vesna, zať Andrej, vnuk Adrián a syn Ivan s priateľkou Majou

POSLEDNÝ POZDRAV

Manželka Katarína

SMUTNÁ ROZLÚČKA

so svojím otcom a starkým

MIROSLAV FERKO 13. 5. 1930 – 4. 1. 2016 z Báčskeho Petrovca

Bolesťou unavený tíško si zaspal, zanechajúc všetkých, čo si rád mal. Už len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a spokojný spánok Ti priať. S láskou a úctou sa s Tebou lúčia: dcéra Lydka a zať Andrej s rodinou

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840

hlasludu.info www.hl.rs • OZNAMY •

a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

MIROSLAVOM FERKOM 13. 5. 1930 – 4. 1. 2016 z Petrovca

Ťažko je naučiť sa bez niekoho žiť, kto nám v živote tak mnoho znamenal. Ďakujeme za Tvoju lásku a dobrotu. Tatiana, Mirko, Emília a Ksenija

3 /4682/ 16. 1. 2016

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 15. januára 19.30 Stretnutie v pivnickom poli z roku 1996 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia TV Týždeň 21.00 Spektrum Nedeľa 17. januára 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre poľnohospodárov

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti

Utorok 19. januára 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po Popoludňajší program srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) venovaný najmladším divákom Kronika našich osád Pondelok – sobota (utorok) 18.00 Denník Hudobné vysielanie Inteen (streda) NOVÉ TERMÍNY Súzvuky (štvrtok) REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Z každého rožka troška (piatok) Piatok Kaleidoskop (sobota) 21.30 Vysielanie pre poľnohospodárov Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Sobota Vejár hudobných vysielaní 9.25 Repríza relácie Dobrý večer, Vojvodina Nočný program 11.20 Repríza Palety 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné Utorok relácie (sobota) 16.10 Repríza Palety 17.00 Repríza Dúhovky

Vysielanie pre poľnohospodárov – v prvom tohtoročnom vysielaní sa pozornosť upriami na výplatu štátnej podpory pre rastlinnú výrobu a na Zákon o štátnej pôde. Náplňou vysielania budú aj vinohradnícke a dobytkárske témy a nebudú chýbať ani ďalšie užitočné informácie pre výrobcov v našich prostrediach.

www.hl.rs

Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 15. januára – Láska nepozná vojnu Sobota 16. januára – Dedičky, 1. časť Pondelok 18. januára – Nevidím zlo, nepočujem zlo Utorok 19. januára – Odplata Streda 20. januára – Preteky s časom Štvrtok 21. januára – Ohnivý kruh 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

TV STARÁ PAZOVA

Každý pondelok 20.15 Hudobný mix

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 17. januára 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Združenie penzistov sa stará o svojich členov Utorok 19. januára 16.00 Kovačica – mekka svetovej insity Muziky pod Poľanou Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 22. januára 16.00 Slovenský film: Chodník cez Dunaj Výber z programu TV Petrovec

Nedeľa 17. januára 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Dedičky, 2. časť 24.00 Záver vysielania

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

Dobrý večer, Vojvodina vo svojej prvej časti uvedie príspevky o vplyve počasia na stav pšenice, o zimnom školení včelárov a o akcii zbierania kníh redakcie Hlasu ľudu pre potreby našich menších prostredí. Dúhovka – uvedený bude portrét nášho renomovaného básnika a spisovateľa Michala Ďugu pri príležitosti jeho 65. narodenín, ktoré oslávi 19. januára.

TV PETROVEC

Ján Pavlis o činnosti FK Mladosť Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 3 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko katolíckeho kňaza a slovenského básnika katolíckej moderny (1914 – 1984).

autorka: ANNA 2. časť zásaditosť vpíšte BIČIA- tajničky a kyslosť O L A ROVÁ

1. časť tajničky

zázrak

nástroj na šitie liter

Kotor prieskum ver. mienky presne upravil

ad notam

robil chorvátsky moderátor Filipović

číslovka mesiac v roku

severoatlantický pakt

Nedeľa 17. januára 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 20. januára 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia

značka auta

S Pančevo LA U H D mestečko pri Belehrade ĽU

kelvin

miesto vyhradené na tanec

uzavretie manželstva

vpíšte IV

v poriadku (angl.) meter druh tanca

vpíšte DE

ponad

dlhá samohláska

spojka

mriežka na opekanie mäsa

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 2 VODOROVNE: mordovať, idea Eva, chov, osoh, Ararat, a, Lala, aln, blato, ai, ao, opice, B, Eva, N, ihla, Boh, no, lieta, kliatba, Ada, aa, K TAJNIČKA: MICHAL BABINKA

rastie v trópach

kontrabas plošná jednotka

možno robotník v dokoch

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

spoločenská hud. minerál podstata nástroj z Avaly

niečo

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. spája Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

TELEVÍZIA PANČEVO

dusík

vpíšte ÁN kyslík

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 51/52 z čísla 51 – 52 Hlasu ľudu z 19. – 26. decembra 2015 bolo: VIANOCE. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: MIROSLAV FERKO, Ul. Štefánikova č. 80, 21 211 KYSÁČ. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

3 /4682/ 16. 1. 2016

Šport Výstavba Sokolského domu K 110. VÝROČIU SOKOLSKÉHO HNUTIA V STAREJ PAZOVE

Matej Bzovský

ýznamným medzníkom bol rok 1927, keď sa začalo uvažovať o výstavbe Sokolského domu v Starej Pazove. Malo to priniesť zjednotenie všetkých prívržencov sokolského hnutia, bez rozdielu na národnostnú a náboženskú príslušnosť. Podľa mnohých ideí, rozmýšľania a úvah v hľadaní pozemku Správny výbor na mimoriadnej schôdzi 11. novembra 1928 rozhodol o zabezpečení bezúverovej pôžičky členov spolku v hodnote jednej akcie 50 dinárov. Tento dlh sokoli splácali dosť dlho, ale sa tešili, že mali z toho veľký osoh. Nevyšlo im to hneď ako po masle. Obecná rada musela odsúhlasiť povolenie pre pozemok, a potom sa usilovne pracovalo na utvorení výboru na výstavbu, v ktorom boli: Dr. Branko Čipčić, Slavko Ivković, Jozef Šipický-

Všestranný športovec: Juraj Arnold

-Šágy, Krsto Grbin, Ivan Gajić, Samko Babík, Mihajlo Levec a Jozef Klátik. Členovia výboru presviedčali a podnecovali obecných výborníkov, poukazovali na význam a ciele sokolského spolku, jeho všestrannú činnosť a úlohu v živote občanov, tak tých starších, ako i mladších. Práve vďaka veľkému porozumeniu výborníkov v čele s Dr. Viktorom Rupom a Dr. Brankom Kijurinom spolok získal v strede mesta veľký pozemok na výstavbu významného športového príbytku. Časť tohto pozemku

www.hl.rs

Michal Hloda, Dr. Pavel Opavský, Jovanka Azlenová-Hudecová, dlhoročný vedúci prof. Ilija Radošević, Vojo Matić, Stevan Đurić, Pavel Žiga, Momčilo Rakić, Ján Topoľský, Dejan Ivković, Milan Dukić, ako aj významný promotér staropazovského športu Štefan Havran.

ŽIVOT VENOVAL SOKOLOM Zvláštnu úlohu v dejinách sokolov mal Ján Turan-Role (dnes má 73 rokov), ktorý celý svoj život v mladosti venoval tomuto atraktívnemu športu. V spolku pôsobil od roku 1951, bol nielen aktívnym členom, ale aj usilovným predsedom, ktorý neustále podnecoval rozvoj športu a najSokolský dom v Starej Pazove v súčasnosti mä gymnastiky, význam tohto z požiadavky Hygienického odvetvia v živote ľudí, zvlášť ústavu v Novom Sade venomedzi mladými pokoleniami. vali na výstavbu zdravotnej Na tomto poli neúnavne prastanice. Členovia spolku – coval viac ako 60 rokov s rovsokoli boli povinní používať nakou chuťou a nadšením. kúpeľne v tejto prvej zdraTento usilovný športovec si rád votnej ustanovizni v Starej spomína na Petra Lađevića, Pazove. Výborníci pritom Zlatka Karavlu, Veru Miščeschválili peňažnú pomoc vićovú, Mateja Hadríka, Jána v sume 30 000 dinárov. PriMalku, Zorana Kopanju, Jána budli aj ďalšie prostriedky Knisu, Dr. Živojina Surdučkého, obyvateľov St. Pazovy, priaMichala Sládoka, Branka Crnoteľov spolku tak z domova, brnju, Vlada Kočiša, Zvonka ako aj z Československa. Gudovića, Andreu Sládokovú, Členky pazovského STV Partizan Veľkým sviatkom a výŽaklinu Savićovú, Nićifora Vrs profesorom Ilijom Radoševićom roku 1956 znamnou udalosťou pre bajca, Boru Agićevića, Janka celé mesto bolo kladenie Hudeca, Stevu Đurića, Miodzákladného kameňa na výstav- ZO SOKOLOV STV PARTIZAN raga Rastovića, Voju Kraljevića, Po skončení druhej svetovej Jozefa Šarkézyho, Karola Kersbu Sokolského domu za prítomnosti mnohých vzácnych hostí vojny a oslobodení našej krajiny a početných Staropazovčanov. Sokolský dom v Starej Pazove Tento chrám nie iba pre športov- mal tiež významné miesto v živote všetkých ľudí, bohatých a chudobných, slávnych a neznámych. Sokolský spolok po vojne premenovali na Spolok pre telesnú výchovu Partizan, ktorý si aj ďalej zachoval základnú činnosť a dobré meno z minulosti. STV Partizan mal neustále viac členov, ktorí usilovne cvičili a dosahovali mimoriadne dobré výsledky. Bol skutočnou hrdosťou mesta. Zanietený gymnasta: Mladým gymnastickým nad- prof. Ilija Radošević Promotér športu: šencom príkladom boli medziiŠtefan Havran ným aj Ondrej a Pavel Šeprákov- tinga, Juraja Arnolda, Štefana cov, ale aj pre aktivity ľudovej ci. Neskoršie sa zrodili ozajstné Havrana, Jána Poliovku, Jána osvety vybudovali, pomenovali pazovské gymnastické legendy: Filipa, Momčila Rakića, Milana ho Sokolský dom kráľa Petra Michal Šipický, Mile Rastović, Dukića, Milenka Bajalovića, MiPrvého Osloboditeľa a na veľkej Ján Hudec, Juraj Arnold, Šimon lana Sontića, Rastislava Babíka, slávnosti otvorili v druhej polo- Cerovský, Vlado Forgáč, Peter Dragomira Mamuzića, DimitLazár, Nikola Milić, Ján Poliovka, rija Divljaka, Pavla Esapovića, vici októbra roku 1931.

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

Sokolská legenda: Ján Turan-Role

Mužstvo pazovských gymnastov na poslednom zlete v Starej Pazove roku 1961; druhý sprava je Ján Turan

Paju-Braška Babíka, Zdenka Klinku, Jána Kuľhavého, Vladimíra Majorského, Maju Janjićovú, Valentinu Savićovú a Nadu Vadnalovú-Takáčovú, kapitánku volejbalistiek STV Partizan, ktoré roku 1953 na prvých Majstrovstvách Juhoslávie v ženskom volejbale v macedónskom Mladšie pionierky s Jánom Turanom Skopje získali zlatú v Novom Sade roku 1970 tohto aj dnes obľúbeného športu v Starej Pazove boli predvojnoví sokoli Voja Matić, Pavel Pap a Karol Kersting.

bal, prebiehali atletické preteky, usporiadali prvý medzištátny volejbalový zápas a ďalšie početné športové udalosti, najprv vystavali obytné budovy. To ani nebolo veľkým rozčarovaním pre tých, ktorým Sokolský dom bol takmer druhým domom. Hnev a nespokojnosť vyvolalo vyhostenie športovcov zo Sokolského domu roku 1970. Vtedy im povedali, že to bude iba dočasne, pre potreby kina, aj keď Pazova mala iné možnosti riešiť túto otázku. Ani po zrenovovaní miestností sa STV Partizan viac nevrátil

Pazovská výprava STV Partizan na majstrovstvách v Kragujevci roku 1956

PRIŠLI TRPKÉ CHVÍLE Po mnohých úspešných rokoch, súťažiach a zletoch, na ktorých získali početné medaily, prišli pre sokolov, neskoršie členov Štyria cvičenci: Ján Poliovka, Štefan a cvičencov STV Partizan Členovia pazovského STV Partizan roku 1958 Havran, Ján Hudec a Ján Filip (zľava) nečakane trpké a nepríjemné chvíle, ktoré ne- via. Na otvorenom ihrisku, kde sa do Sokolského domu. Odvtedy, medailu. V tom družstve boli mohli snívať ani len ich predko- hrávali volejbal, hádzaná, basket- presnejšie už štyri a pol desaťroaj: Milena Ivkovićová, Vera Vilečia vzorní, roky usilovní a úspešní nicová, Buba Čortanová, Zorica pazovskí sokoli sú bezdomovci Pešićová, Olga Ivkovićová a Zaga pri vlastnom Sokolskom dome. Jovanovićová. Vtedy pazovské Mnohí, a nie iba Staropazovčavolejbalistky vo svojej rezidencii nia, vedeli, že túto historickú buprijal prezident Macedónska dovu v strede mesta vybudovali Kiro Gligorov a zablahoželal im pre početné generácie sokolov, k veľkému úspechu v konkurenna ktoré sú v Pazove dlhé roky cii početných družstiev z celej všetci hrdí. Či sa v budúcnosti krajiny. sokoli a členovia niekdajšieho V stolnom tenise vynikali STV Partizan vrátia do vlastného Milenko Bajalović, Milan Sonpríbytku, ťažko je veru čo len tić a Rastislav Babík. Vedúcim predpokladať. Mnohí sa, žiaľ, volejbalovej sekcie bol Dragonedočkali tejto chvíle! mir Mamuzić a priekopníkmi Pazovské náčelníctvo roku 2006 Snímky: z archívu autora • ŠPORT •

3 /4682/ 16. 1. 2016

Šport VIANOČNO-NOVOROČNÝ TURNAJ V KOVAČICI

Popularizácia basketbalu Anička Chalupová

listov, zúčastnili aj veteráni z Belej Crkvy a dva kluby z Pančeva. Spolu 32 účastníkov v štyroch tímoch si zmeralo sily, predviedlo dynamickú, premyslenú hru, pekné prihrávky a presne triafalo koše. Na poslednom turnaji v uplynulom roku prvé miesto si vybojoval kovačický BK Presing, na druhom mieste zakotvili veteráni BK Ad akta z Pančeva, tretí boli veteráni z Pančeva a štvrtú, poslednú priečku obsadili veteráni z Belej Crkvy.

od strechou Basketbalového klubu Presing v Kovačici už dva roky trénuje hŕstka nadšencov, ktorá v uplynulom období zaznamenala niekoľko pekných výsledkov v rámci Letnej rozvojovej ligy basketbalového regiónu Pančevo. V sobotu 26. decembra 2015 v telocvični v Kovačici usporiadali Vianočno-novoročný turnaj, ktorého sa, Popularizácia basketbalu v Kovačici: účastníci turnaja okrem domácich basketba- z Belej Crkvy, Pančeva a Kovačice

VO SVETE ŠPORTU

Tie vzácne okamihy Oto Filip

ie síce každý, ale obrovská väčšina nás má koníčky a záľuby, ktorými žije mimo pracoviska. Šport je medzi nimi podľa všetkého na prvom mieste. Stačí sa ocitnúť pri železničnej stanici v Novom Sade v stredu, prípadne v nedeľu, presvedčiť sa, s akou vervou sa fanúšikovia

chystajú zdolať kilometre, ktoré ich delia od zápasu. Futbalového, ale i basketbalového, hádzanárskeho, volejbalového. Ďalší sa trmácajú v mestskej hromadnej doprave, tretí stoja v radoch na lístky, závidiac tým, ktorí už vyčkávajú na štadiónoch. Všetko to hlavne preto, aby videli, kto dá gól alebo zavesí loptu do koša, zvíťazí nad súperom. Okamihy

Pavle Đisalov: Súboj

Borivoj Mirosavljević: Dráma pri koši

www.hl.rs

na nezabudnutie sa najčastejšie odohrávajú v zlomkoch sekúnd, neraz tak, že ich i ľudské oko sotva postrehne. Je pravidlom, ktoré sa stalo zákonitosťou, že sa na každom športovom podujatí vyskytne aspoň niekoľko, akoby naschvál rovnako krátkych, divákmi neveľmi povšimnutých, skrytých dramatických okamihov. Momentiek, ku ktorým

Informačno-politický týždenník

sa nie je ľahko dopracovať, k nim sa dostať. Dobrý fotoreportér musí na ne úporne striehnuť, vedieť ich predvídať, musí dôverne Jovan Vajdl: Dostihy

Pavle Đisalov: V zápale radosti

poznať svet a druh športu, športovcov samotných, neváhať ani neľutovať na dobrý záber tak čas, ako ani fyzickú námahu. Len tak možno robiť kvalitne a na stabilnej úrovni snímky, ktoré čitateľa ozaj zaujmú. Na ročnej výstave tvorby fotoreportérov, tak tých niekdajších, ako i súčasných, prebiehajúcej v galérii Múzea Vojvodiny v Novom Sade,

mnohé pohľady upútali niektoré nestarnúce, až antologické zábery majstrov objektívu, akými boli Jovan Vajdl, Pavle Đisalov alebo dodnes je Borivoj Mirosavljević. Každý z nich hľadal a objavil vo viacerých športoch a súťažiach to špecifické a lákavé, dynamické a dramatické, pozoruhodné a nevšedné. Aj to veľmi kvalitné a úspešné. • ŠPORT •

Z NOVOROČNÉHO TURNAJA MLADÝCH FUTBALISTOV V BÁČSKEJ PALANKE

Dve striebra do Petrovca Juraj Pucovský

utbalová škola báčskopalanského klubu Krila Krajine zorganizovala novoročný turnaj v halovom futbale pre mladšie kategórie futbalistov. V hale Športovo-rekreačného strediska Tikvara okrem niekoľko domácich mužstiev (Bačka, Krila Krajine, Stari grad), hrali aj hostia z Čelareva, Báčskeho Petrovca, Gajdobry, Silbaša, Pivnice, Odžakov, Tovariševa... Petrovčania mali pozoruhodnú účasť na tejto prehliadke nádejných futbalistov, lebo si zo štyroch zúčastnených mužstiev FŠ Mladosť až dve priniesli strieborné poháre a medaily. Podarilo sa to najstarším chlapcom, narodeným v rokoch 2001 a 2002 pod vedením trénera Darka Laćarka. Rovnaký úspech dosiahlo aj áčko trénera Pavla Speváka (ročník 2005/06), kým bez trofeje zostalo béčko 2005/06 a chlapci narodení v rokoch 2007 a 2008. Zverenci Darka Laćarka boli presvedčiví v skupine, keďže porazili všetkých troch súperov. Semifinálový zápas Mladosť – Bačka B. Palanka sa skončil nerozhodne 3 : 3. V penaltovom rozstrele petrovskí chlapci boli úspešnejší 2 : 0 a postúpili do finále. V rozhodujúcom zápase hostiteľský tím Krila Krajine porazil Petrovčanov 3 : 1, ktorí sa tak museli uspokojiť so strieborným

Generácia futbalistov 2001/02 petrovskej FŠ Mladosť s trénerom Darkom Laćarkom v športovej hale Tikvara po finálovom zápase s hostiteľmi

pohárom a medailami. Potešilo ich však to, že ich strážcu siete Darka Levárskeho vyhlásili za najlepšieho brankára turnaja v tomto ročníku. MLADOSŤ 2001/02: Levársky, Triaška, Šproch, J. Chrťan, Zelenák, Anušiak, Spevák, Antonić, Lačok, Častven Tréner Pavel Spevák na turnaji viedol až tri tímy, z ktorých najviac úspechu malo áčko chlapcov narodených v rokoch 2005 a 2006. Petrovskí mladí futbalisti v základnej skupine nepoznali žiadne prekážky, premohli všetkých troch súperov s celkovým skóre 12 : 1. Porazili Vojvodinu z Tovariševa 2 : 1, čelarevský ČSK Pivara 5 : 0 a hostiteľský B tím Krila Krajine tiež 5 : 0. V semifinále chlapci P. Speváka boli zasa veľmi úspešní, lebo premohli presved-

sa im určitým spôsobom „vypomstilo“ za futbalovú katastrofu, ktorú títo pripravili v skupine ich spoluhráčom z B mužstva. Mladí futbalisti FŠ Mladosť nie sú nespokojní s účasťou, tým skôr, že v tejto kategórii mali najlepšieho strelca turnaja Mareka Stracinského, ktorý zo sedemnástich gólov svojho mužstva vsietil deväť. MLADOSŤ A 2005/06: Dudáš, Turčan, A. Chrťan, Lekaj, Stracinský, Maglovský, Mištec, Melich, Ziman Petrovskí mladí futbalisti aj v novom roku už úspešne absolvovali ďalší turnaj. Chlapci narodení roku 2006 pod vedením trénera Pavla Speváka hrali na jednodňovom turnaji v Odžakoch, kde v súboji s troma mužstvami svojich vrstovníkov vyhrali

Mužstvo FŠ Mladosť A (ročník 2005/06) s trénerom Pavlom Spevákom prehralo tiež vo finále s tímom Krila Krajine

čivo 5 : 0 aj palanský Stari grad. Vo finále áčko hostiteľa Krila Krajine bolo lepšie od Petrovčanov minimálnym výsledkom 1 : 0, a tak

1 : 0, remizovali 0 : 0 a 1 : 1, čo im prinieslo tiež druhé miesto. Snímky: R. Dudáš

VÝROČNÉ ZHROMAŽDENIE FK JEDNOTA V ŠÍDE

Zlepšiť kvalitu mužstva St. Stupavský

nedeľu 10. januára 2015 v miestnostiach Slovenského domu v Šíde sa konalo výročné a volebné zhromaždenie FK Jednota. Po schválení správy o činnosti v minulom období, ku ktorej členovia klubu mali veľa pripomienok, uzavreli, že nie sú

• ŠPORT •

spokojní s dosiahnutými výsledkami Jednoty v Obecnej lige Šíd (5. miesto, 18 bodov). Preto rozhodli, že treba viac pracovať na zlepšení kvality mužstva a od futbalistov žiadať, aby vážnejšie plnili svoje povinnosti. Na záver zvolili nové vedenie FK Jednota, v ktorého čele je nový predseda Emil Chrček.

Pekný obrázok: na ihrisku FK Jednota v Šíde je záber z roku 2014, keď usporiadali turnaj mužstiev futbalových škôl

3 /4682/ 16. 1. 2016

Šport MAJSTROVSTVÁ EURÓPY VO VODNOM PÓLE V BELEHRADE

Za zlatým hetrikom Juraj Pucovský

lympijský rok 2016 sa začal veľkolepo v hlavnom meste Srbska v Belehrade, kde v dňoch 10. až 23. januára prebiehajú 32. Majstrovstvá Európy vo vodnom póle mužov a 16. šampionát žien. Dejiskom je belehradská Kombank Arena, kde v špeciálne namontovanom bazéne o vodnopólový primát starého kontinentu bojuje 16 mužských a 12 ženských družstiev. Diváci, novinári, hostia a ostatní záujemcovia budú mať možnosť sledovať presne 100 zápasov. Už sám začiatok, otvárací ceremoniál, potom aj zápas medzi veľkými rivalmi, Srbskom a Chorvátskom, sú predzvesťou, že do štvrtej soboty januára môžeme očakávať spektakulárne zápasy a viaceré

rekordy. Prvý prekonali práve diváci, lebo už v ten prvý deň sa zoskupilo až 11 000 ľudí, najviac dosiaľ v dejinách ME. Úspešný priebeh, kvalitné zápasy, príkladnú organizáciu a pohostinnosť našich ľudí vo svojich príhovoroch zahlásili všetci, ktorí sa ujali slova: predseda Organizačného výboru ME a prezident Srbska Tomislav Nikolić, prezident Vodnopólového zväzu Srbska Milorad Krivokapić, minister pre mládež a šport Vanja Udovičić a prezident Európskej ligy plávania (LEN) Paolo Barelli. A potom sa to začalo. V bazéne sa ocitli dve úradne najlepšie reprezentácie sveta, ktoré vznikli rozkladom SFR Juhoslávie. Srbsko proti Chorvátsku. Majster sveta a Európy proti olympijskému víťazovi. Možno niekto očakával, že

súperi budú vyrovnanejší, výsledok neurčitejší. Nestalo sa! Zverenci šéftrénera Dejana Savića od prvej sekundy dali na vedomie, že sa pevne rozhodli vykročiť cestou za zlatým hetrikom na starom kontinente. Naši vodní pólisti totiž boli majstri Európy v holandskom Eindhovene (2012) po triumfe nad Čiernou Horou (9 : 8) so šéftrénerom Dejanom Udovičićom, potom v maďarskej Budapešti (2014), keď s debutantom na lavičke Dejanom Savićom deklasovali hostiteľov Maďarov 12 : 7. Pravdaže, teraz nikto v našej reprezentácii netají, že je hlavný cieľ zlatý hetrik pred domácim frenetickým obecenstvom. Úvodný triumf nad Chorvátskom v preplnenej Kombank Arene 13 : 6 (3 : 1, 4 : 2, 5 : 1, 1 : 2) je iba prvý, veľmi posmeľujúci a veľavravný krok. No pre eufóriu nie je ešte chvíľa! Na druhej strane zbadáme, ako táto dosiaľ najťažšia porážka nekompletných zverencov šéftrénera susedovcov Ivicu Tucaka na najvýznamnejších súťažiach – majstrovstvách sveta, šampionátoch Európy a Olympijských hrách, bude vplývať na ich ďalšie výkony a výsledky v Belehrade.

Keď ide o súťaž v ženskej konkurencii, musíme povedať, že naše dievčatá na rozdiel od mužov nie sú v skupine družstiev, ktorým vodnopóloví znalci predvídajú boj o medaily. Kapitánke Dragane Ivkovićovej a spoluhráčkam je toto iba tretia účasť na najväčšej prehliadke vodných pólistiek starého kontinentu. V španielskom meste Sevilla roku 1997 naša reprezentácia bola deviata, aby pred domácim obecenstvom v Belehrade 2006 sa dievčatá vyšplhali o stupienok vyššie. Vtedy vodní pólisti Srbska po jeho osamostatnení získali prvé zlato na ME pod vedením Dejana Udovičića a triumfe nad Maďarskom 9 : 8. Štart zverenkýň šéftrénera Vladimira Bajkovića výsledkovo nebol úspešný, ale ani nie veľmi rozčarujúci, lebo im iste chýba väčšia medzinárodná skúsenosť. Veď to potvrdil aj prvý zápas v Kombank Arene, kde podľahli Nemkám 13 : 14 (5 : 3, 1 : 3, 4 : 4, 3 : 4), napriek tomu, že v prvej štvrtine naše hráčky mali náskok aj 5 : 1. Od našich vodných pólistiek v ďalšom priebehu predsa očakávame lepšie výsledky.

SLOVO MÁ TRÉNER PETROVČANOV MIRKO JOVANOVIĆ

Mladosť by mala hrať vo vyššej lige! Samuel Medveď

o Petrovca prišiel pred rokom. V zimnej prestávke sa chopil trénerského žezla vo FK Mladosť. Bol hráčom novosadskej Vojvodiny, hral aj v zahraničí, dokonca i na Slovensku. S Mirkom Jovanovićom sme sa rozprávali koncom novembra lanského roku, po ukončení priateľského zápasu s Báčskou Topolou v klubových miestnostiach vo Vrbare. Prišli ste pred rokom do Petrovca, akú situáciu ste zastihli v klube? „Zastihol som tu skupinu domácich hráčov. Nepoznal som ich. Niektoré veci, zvlášť v prístupe k práci, sme hneď na začiatku museli meniť. Posilnili sme sa príchodom dvoch hráčov mimo Petrovca. Z novosadského FK Kabel prišiel Celin a zo zahraničia sa vrátil Vlaisavljević. Svoj názor hrať pekný, páčivý futbal pre diváka som presadzoval, čo sa mi konečne aj podarilo. Chlapci boli usilovní. V prvých siedmich kolách sme neinka-

www.hl.rs

sovali ani jeden gól. Porazili sme aj štarte ste hrali s nováčikom z Moniektorých favoritov, medzi nimi v šorinu, potom v druhom kole prišlo Petrovci aj majstra hosťovanie v dedine ligy FK Bečej.“ Ravno Selo... Jarnú časť súťaže „Prehra s Proleteste ukončili úspešrom v Ravnom Sele ne, získali až 31 boveľmi bolí. Najviac dov. Začali sa letné preto, že sme mali prípravy... dobrý výsledok už v hrsti. Prehrali sme „V lete sa nám robilo dobre. Odišiel našou vinou. Ani síce Celin, ktorý bol teraz sme si nie vekľúčovým hráčom, domí toho, ako sa stmeľoval útok s obto stalo, keďže sme ranou. Dobre plnil mali dominanciu na svoje úlohy v zálohe Tréner FK Mladosť Mirko trávniku. Viedli sme a bol veľmi užitočný Jovanović: „Teraz hráme 1 : 0, potom aj 2 : 1... Neskoršie sme muaj v útoku. Dosť sme pekný futbal.“ získali návratom Igoseli urobiť niektoré ra Kaňu a príchodom Bojana Trojano- korekcie v hre. Myslím si, že sme vića, ktorí boli predtým zranení. Kaňa jesennú polosezónu zohrali dobre. takmer rok ani nehral v Čelareve, kým Prehrali sme síce doma s Titelom Trojanović prišiel z prostredia, kde sa a báčskopalanským mužstvom Krila veľmi málo trénovalo.“ Krajine. S Titelom, ktorý má dobré Formu hráčov ste ladili tak, aby mužstvo, body nám „ukradli“, keďže všetko fungovalo postupne. Na súper robil príliš veľké obštrukcie hry,

Informačno-politický týždenník

čo mu rozhodca toleroval. Takmer dvadsať minút Titelčania simulovali, nehralo sa, a rozhodca nepredĺžil zápas ani o päť minút! Okrem toho došlo k zraneniu Bojana Trojanovića, ktorý niekoľko minút na trávniku ležal v bezvedomí. S mužstvom Krila Krajine sme hrali oslabení, bez štyroch hráčov. Traja nemohli nastúpiť pre žlté karty, kým jeden chýbal pre zranenie. Palančania nás prevýšili, blahoželám im. Lenže, neviem, prečo nám všetky dôležité zápasy viedli báčskopalanskí rozhodcovia?“ Mnohí mienia, že Mladosť produkovala pekný futbal. Aj fanúšikovia potleskom po zápase neraz vyprevádzali modrých z trávnika... „Na hosťovaniach sa pochvalne zmieňovali o našej hre. Tak naši hostitelia, ich fanúšikovia, rozhodcovia, delegáti... Myslím si, že patríme medzi tri najlepšie mužstvá v lige. Tvrdím, že by Mladosť mala hrať aspoň o jednu ligu vyššie.“ Foto: J. Pucovský • ŠPORT •

STK MLADOSŤ PETROVEC V MINULOM ROKU

Treba pracovať s deťmi Samuel Medveď

uplynulom roku na jar STK Mladosť obsadil tretie miesto v Prvej vojvodinskej stolnotenisovej lige, keď bojoval o druhú priečku v ligovej tabuľke spolu s Begečanmi. Okrem majstra, bezpečne najlepšieho novosadského STK Radnički, postúpilo i druhé mužstvo – STK Čarda kod Braše z Begeča, ktoré bolo v rozhodujúcom zápase lepšie od Petrovča- Petrovskí stolní tenisti sa vo Vydranoch stretli s veľvyslancom Republiky Srbsko Šanim Dermakum (stojí piaty zľava) nov. Tak STK Mladosť zostal Foto: z archívu STK Mladosť aj ďalej hrať v Prvej vojvodinskej lige, ktorá je, ako sme to videli v jeseni, príliš tvrdým orieškom pre terajších stolnotenisových hráčov, ktorí už pár rokov klopú aj na dvere súťažení veteránov, kde dosahujú lepšie výsledky ako v lige.

hráčmi, čiže s deťmi. Tak ako to voľakedy robili Zoroslav Spevák, Samuel Kolár a nech nehovoríme Jaroslav Báďonský. Všetci terajší hráči Mladosti vyrastali práve pod ich dozorom. V minulom roku sa STK Mladosť zúčastnil na mnohých podujatiach, turnajoch... Treba spomenúť Kolenica kup v Bečeji, Sombor Open, Memoriál Batu Grujića, tiež Memoriál Jecu Stokanova, ale i podobné domáce klubové podujatie venované Jaroslavovi Báďonskému.

Ľudovít Kaňa

Pavel Turan

STK Mladosť v jeseň obsadil šieste miesto v tabuľke, keď štyri zápasy vyhral a päť prehral. Petrovčania mali veľkú smolu, lebo kľúčoví hráči Pavel Turan a Miroslav Lomen v niektorých súbojoch hrali zranení. Výhry nad najslabším mužstvom v lige, menovkyňou z Novej Pazovy, šídskym Partizanom, Srem-spinom zo Sriemskej Mitrovice, boli samozrejmosťou. Ťažko by bolo zdolať Vojvodinu 2011, či staparský Gusar, ale prekvapil slabý výkon s Kanjižou. Pekný a napínavý zápas Petrovčania hrali doma s rovnocenným súperom, STK Roham z Novej Crn• ŠPORT •

Miroslav Lomen

Pavel Bažík

je, keď domáci po takmer dvojhodinovej hre zvíťazili 4 : 3. Napínavo bolo aj v ďalekých Nikolinciach so STK Rapid v poslednom kole, keď sa hralo takmer tri hodiny. Tam neznámy súper prehrával

od skúsených Petrovčanov 1 : 3, no nakoniec porazil Mladosť 4 : 3. Je jasné, že sú petrovskí stolní tenisti už v pokročilých rokoch pre športovcov a že by bolo nevyhnutné začať pracovať s mladšími

V septembri stolní tenisti Mladosti uskutočnili zájazd na Slovensko. Navštívili Vydrany, mestečko v blízkosti Dunajskej Stredy. Tam si zmerali sily s domácim mužstvom, ktoré hrá najvyššiu stolnotenisovú ligu v krajine našich predkov. Hráčov STK Mladosť, predovšetkým vďaka bratom Kmeťovcom, vo Vydranoch pekne uhostili. Hostia sa tam stretli aj s veľvyslancom Republiky Srbsko na Slovensku, pánom Šanim Dermakum. Vydrančania by v máji mali opätovať návštevu, pricestovať do Petrovca. Snímky: J. Pucovský

Petrovčania so súpermi a priateľmi zo STK Čarda kod Braše na Slávnostiach 2015

1. Vojvodina 2011 2. Gusar 3. Kanjiža 4. Roham 5. Egység 6. MLADOSŤ 7. Srem-spin 8. Rapid 9. Partizan 10. Mladost (NP)

3 /4682/ 16. 1. 2016

9 9 9 9 9 9 9 9 9 9

9:0 8:1 6:3 6:3 4:5 4:5 4:5 3:6 1:8 0:9

18 17 15 15 13 13 13 12 10 9 51

Mužstvo ŠK Jednota, majster Sriemskej zóny (2014)

Petar Vejnović, predseda ŠK Jednota

Účastníci šachového turnaja v Šíde (2015)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Šachový klub Jednota Šíd Michal Šachový klub Jednota založili 22. novembra 2012 Baláž, v miestnostiach Slovenského domu v Šíde. Založila ho kapitán skupina šachistov ŠK Šíd, ktorá nebola spokojná so statusom šídskych v tom klube. Za predsedu novozaloženého klubu vtedy zvolili Petra šachistov Vejnovića. Dvaja najsilnejší šachisti v prvom mužstve boli kandidáti na majstra Michal Baláž (kapitán mužstva) a Branislav Roška. Už roku 2013 mladé šídske šachové mužstvo sa zapojilo do majstrovstiev Sriemskej šachovej zóny, kde obsadilo druhé miesto. V nasledujúcom roku 2014 mužstvo ŠK Jednota získalo titul majstra Sriemskej šachovej zóny a postúpilo do Vojvodinskej ligy – skupina Sriem. Predrag Danilović, Počas svojho krátkeho pôsobenia ŠK Jednota zorganizoval početné šachové mladá nádej Jednoty turnaje, medzi ktorými sa ten ku 6. decembru, Dňu oslobodenia Šídu, stal tradičným. Prvé stretnutie v miestnostiach Slovenského domu šídski šachisti mali so šachovým klubom z chorvátskeho Iloka, s ktorým nadviazali mimoriadne dobrú spoluprácu. Na turnajoch v Šíde hrali aj šachisti zo Sriemskej Mitrovice, Rumy, Inđije, Belehradu, Nového Sadu a iných miest. Vlani zorganizovali turnaj aj vo Višnjićeve, v miestnostiach Kajakárskeho klubu Filipa Višnjića pri rieke Bosut. V prvej sezóne súťaže v novej lige ŠK Jednota obsadil druhé miesto, hneď za tímom z Inđije. Šachové družstvo Šíďanov, ktoré sa v roku 2016 vážne uchádza o postup do Druhej ligy, tvoria: kapitán Michal Baláž, Branislav Roška, Milovan Milašinović, Radivoj Milašinović, Goran Velečković, Goran Rezić, Rade Đelmo, Petar Vejnović, Zlatan Milovanović, Predrag Danilović, Jaroslav Bilić, Stevan Bogić a jediná dáma Milovan Milašinović, Branislav Mirjana Krstićová. Roška, Goran Velečković, najlepší Stanislav Stupavský Turnaj ku Dňu na prvom turnaji v Slovenskom oslobodenia Šídu (2015) Foto: autor a z archívu ŠK Jednota dome (2013)

Z turnaja vo Višnjićeve (2015)

Mužstvo ŠK Jednota v Rume (2015)

Účastníci turnaja vo Višnjićeve pri rieke Bosut (2015) Branislav Roška (v strede vľavo), kandidát na majstra, na súťaži v Šíde (2014)

Goran Velečković a Milovan Milašinović (zľava) na turnaji v Šíde

Z turnaja v šídskom Miestnom spoločenstve (2015)