Hlas Ludu 6/2019 by NVU Hlas ľudu

Absurdné divadlo v Kovačici J á n T r ia š k a Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 76 | 9. 2. 2019 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4841/

Z obsahu

V miestnostiach NVU Hlas ľudu v utorok 5. februára bola slávnosť, v rámci ktorej predseda pokrajinskej vlády Igor Mirović s predstaviteľmi menšinových médií podpísal zmluvy o spolufinancovaní novín v jazykoch národnostných menšín. Na slávnosti medzi inými boli Dragana Miloševićová, pokrajinská tajomníčka pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami, a Ðorđe Vukmirović, námestník pokrajinského tajomníka pre verejné informovanie, médiá a analytiku. E. Šranková

Prvá lekcia v rámci Školy pre dizajn a digitálny marketing na tému Dizajn firemnej kultúry v Podnikateľskom a inovačnom centre v Báčskom Petrovci sa uskutočnila vo štvrtok 31. januára. Túto hodinu, ako i celý kurz má na starosti školiteľ Miroslav Dobroňovský. J. Čiep

9. 2. 2019 | 6 /4841/

Uzávierka čísla: 6. 2. 2019

Výbor pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v novom zložení sa stretol na ustanovujúcej schôdzi v stredu 30. januára. O budúcej činnosti VPI informovala jeho predsedníčka Anna Horvátová na tlačovke po ukončení schôdze. J. Bartoš Foto: Jarmila Takáčová

Za prítomnosti všetkých dvanásť členov v piatok 1. februára bolo prvé zasadnutie Výboru pre kultúru NRSNM v novom mandátnom období. Tomuto fotografovaniu s Pavlom Surovým, podpredsedom NRSNM, a Jánom Makanom, členom Výkonnej rady NRSNM povereným kultúrou, predchádzalo konštruktívne konštitučné zasadnutie pod vedením predsedníčky Anny Čapeľovej. A. Francistyová

Pre infraštruktúrne práce na magistrálnej trati Belehrad – Nový Sad – Subotica – štátna hranica (Kelebia) od 1. februára a naďalej je prerušená železničná doprava medzi Belehradom a Novým Sadom. Vzhľadom na to, že alternatívny smer neexistuje, Staropazovčania sú v nadchádzajúcom období prinútení používať iné druhy prepravy. A. Lešťanová

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

N. Petkov

Editoriál

Strácanie slobody P

odľa najnovšej správy medzinárodnej mimovládnej organizácie Freedom House, ktorá každoročne hodnotí stupeň demokratickej slobody v jednotlivých krajinách, Srbsko v tomto roku zo skupiny slobodných prešlo do skupiny nie celkom slobodných krajín. Podľa danej organizácie, spomedzi 195 pozorovaných krajín 86 bolo ohodnotených ako slobodné, 59 ako čiastočne slobodné a 50 ako neslobodné krajiny. Srbsko podľa tejto správy teda kleslo na škále demokratických slobôd a po prvýkrát za posledných 15 rokov utratilo status slobodnej krajiny. Ako v zdôvodnení správy uviedol Marc Behrendt, riaditeľ Freedom House pre Európu, evidentný pokles demokracie v Srbsku je o. i. následkom zhoršenia volebných podmienok a zintenzívnenia nátlakov na nezávislé médiá a novinárov, ako aj autokratického sústreďovania vládnej moci. Niekto môže (a pravdepodobne aj bude) problematizovať relevantnosť spomínanej správy, namietajúc, že Freedom House je organizácia založená v USA (v roku 1941), a v súlade s tým jej ciele môžu byť tendenčné, prozápadné, čiže proamerické. Také námietky však môžu do celej veci iba vniesť dodatočnú konfúziu a Srbsko dodatočne posunúť smerom nadol. Nad situáciou by sa vari bolo treba vážnejšie zamyslieť, lebo nielen Freedom House upozorňuje na pokles našich demokratických slobôd. V Helsinskom výbore pre ľudské práva v Srbsku mienia, že v našej krajine sa v poslednom čase systematicky pracuje na rútení demokracie a získavaní kontroly nad celkovým politickým a verejným životom.

Keď ide o tunajšie mediálne slobody podľa mienky Željka Bodrožića z Nezávislého združenia novinárov Srbska vládnuca moc rôznymi spôsobmi vplýva na novinárov s cieľom donucovať ich k autocenzúre, takže mnohí novinári už vopred vedia, čo smú a čo nesmú povedať alebo napísať. Vládnuci politici však často deklamujú, že u nás sloboda médií práveže jestvuje, lebo napr. noviny Danas a týždenníky Vreme a Nin slobodne kritizujú, koho len chcú. Lenže tie isté médiá bývajú každodenne označované ako klamárske, zradcovské a najímané zniekadiaľ zo zahraničia... Takým spôsobom sa zároveň nepriamo odkazuje, že vlastne každý, kto sa opováži verejne vyjadriť kritickú mienku o vládnucej moci, stáva sa potenciálnym zradcom. V ten istý čas tabloidné tlačené a elektronické médiá používajú metódu tzv. „vymývania mozgov“ (brainwashing), konštantne servírujúc správy a obsahy, ktorými sa deformuje realita a stupňuje tenzia v spoločnosti. V takom ovzduší sa javia čoraz častejšie vyhrážky niektorým novinárom a médiám – terčmi hrozieb nedávno boli televízia N1 a novinári portálu Južne vesti. Demokratické slobody zrejme neznášajú ľahostajnosť a apatiu, ktoré boli príznačné pre tunajšiu spoločnosť už v dlhšom období. Bude možné zastaviť strácanie slobôd? Stevan Lenhart

V tomto čísle

TÝŽDEŇ

KULTÚRA

6 Zo všetkých výborov najmladší

30 Neobvyklé, ale zaujímavé povolanie

ĽUDIA A UDALOSTI 12 Veselo na priadkach

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 19 Zabránenie šírenia afrického moru ošípaných

ŠPORT

43 Hrdosť z výnimočných úspechov Na titulnej strane: Ivana Čížiková a Darina Čechová v kovačickom divadelnom predstavení Krátke jednoaktovky Vol. 1 Foto: z archívu Združenia KOKRAM . 2. 2

Týždeň

InPress

Nové sľuby v tieni starej rany

Mimo zákonov

Jasmina Pániková

azdíte diaľnicou. Zastavíte sa pri mýtnej rampe zaplatiť poplatok a pokým čakáte, do vášho auta narazí iné auto takou silou, že sa vaše auto ocitne na aute pred vami a... Koniec môže byť fatálny. Práve takýto scenár zažila istá 52-ročná žena, kým čakala zaplatiť poplatok, a do jej auta, pre neprispôsobenú rýchlosť, narazilo auto, v ktorom sa nachádzal istý politik, riaditeľ vládnej spoločnosti poverenej prácami z oblasti dopravnej infraštruktúry. Aj keď nehodu zapríčinil jeho šofér, odkaz, ktorý nechal po nehode, bol viac než nevkusný. „Našťastie, živý som a ešte vás budem otravovať,“ odkázal. „Otravovanie“, aspoň z funkcie riaditeľa spoločnosti, pravdepodobne nepotrvá zaveľa, keďže oznámil, že podáva demisiu, aj keď bol „iba“ spolujazdec. Ibaže aj spolujazdec – a zvlášť ak sa šoféruje podľa jeho príkazu – by mal upozorniť šoféra, ak prekročuje maximálnu dovolenú rýchlosť... Podľa ministra polície nehodu zapríčinilo auto vládnej spoločnosti, zatiaľ čo z tejto spoločnosti odkazujú, že auto patrí istej bulharskej súkromnej spoločnosti. Pozornosť neupútal fakt, že auto patrí bulharskej spoločnosti, ale to, že na ňom boli blikajúce majáky, ktoré tam nesmeli byť. Na skutočnosť, že sa zneužívajú majáky, poukázal ešte pred niekoľkými rokmi terajší prezident a vtedajší prvý podpredseda vlády. Ako vtedy povedal, v celej krajine majáky bude môcť používať iba 10 osôb! Zrejme sa ten počet ešte stále neznížil na 10 a sotvaže sa aj dakedy zníži. Nie je hore spomínaný politik jediný, ktorý zneužíva zákon a v dôsledku toho zapríčiní, alebo je tesne vedľa osoby, ktorá zapríčiní určitú dopravnú nehodu. Ak sú aj zvyknutí žiť mimo zákonov, ktoré platia pre nás smrteľníkov, predsa by si mali uvedomiť, že zákony fyziky ešte stále platia pre všetkých, teda aj pre tých vyvolených vládnych funkcionárov.

www.hl.rs

ime tak, ako keby mal 100 domnievajú, že prezidentovo turné rokov byť mier, pripravujme vôbec s voľbami nemusí súvisieť; sa, akoby zajtra mala vypuk- môže vraj ale v istom zmysle byť núť vojna. Starším občanom je iste odpoveďou na bujnejúce protesty známe, že autorom výpovede je vo viacerých mestách Srbska. Josip Broz Tito. Rovnako vedia, Počas uplynulého víkendu aký naskutku bol štát menom So- Zhromaždenie Kosova schválilo cialistická federatívna republika predbežný návrh štatútu BaníckoJuhoslávia a akým štátnikom bol -kovospracovateľského kombinátu jeho prezident. Súčasníci tak isto Trepča. Na základe neho by malo vedia, že žijeme v štáte, ktorý má dôjsť k zlúčeniu terajších dvoch jasne určené hranice na mape, podnikov Trepča sever a Trepča juh, zatiaľ čo priamo na teréne sa veci pričom by kompetencie nad novým majú inak. Dnes sú proste iné časy podnikom mala získať samoproka iné móresy; iná je krajina, aj pre- lamovaná Republika Kosovo. Háčik je v tom, že väčšinovým majiteľom zident je iný. Hlava Srbska Aleksandar Vučić Trepče sú podniky z územia tzv. oznámil, že už v apríli naša kraji- užšieho Srbska. Nastoľuje sa o. na získa najväčšiu investíciu, akú i. otázka, aký osud očakáva viac doteraz mala k dobru. Nepovedal než 3 000 robotníkov a ich rodiny, síce, kde a čo sa bude stavať, zato ak sa Trepče zmocní Kosovo. Hoale uviedol, že budúca továreň vorkyňa Európskej komisie Maja zabezpečí vývoz v hodnote 4,5 mi- Kocijančićová podčiarkla, že otázku liardy eur za rok, čo je zhruba toľko, týkajúcu sa stavu Trepče treba koľko činí celkový ročný vývoz 15 riešiť v rámci právne zaväzujúcej našich najväčších vývozcov! Vučić dohody o všeobsiahlej normalitiež vyhlásil, že naštartuje kampaň zácii vzťahov medzi Belehradom Budúcnosť Srbska, v rámci ktorej na- a Prištinou. Zároveň zopakovala, vštívi všetkých 29 oblastí v krajine. že EÚ ráta so zrušením stopercentS cieľom prezentovať občanom ných daní na výrobky zo Srbska a dosiahnuté výsledky, rozprávať sa Bosny a Hercegoviny. Prezident s nimi, vypočuť ich problémy, poznámky... V normálnej situácii (o akej u nás už dávno možno iba ak rojčiť) by sa počínanie hlavy štátu mohlo okvalifikovať ako chvályhodné. S ohľadom na skutkový stav v krajine, v ktorej sa zväčšuje počet protestujúcich proti násiliu, korupcii a diktatúre v štáte a spoločnosti, a čoraz viac ľudí opúšťa Srbsko, keď prekvitá korupcia a stranícke zamestnávanie, neprekvapuje, keď sa mnohí domnievajú, že fakticky ide Nikola o začiatok kampane budúcich predčasPetkov ných volieb. Sú však aj analytici, ktorí sa

Informačno-politický týždenník

Vučić znovu zdôraznil, že dialóg môže pokračovať len po zrušení tejto dane, respektíve keď prestanú provokácie, akou je aj spomenutý návrh štatútu Trepče. Kosovský premiér Ramush Haradinaj zavrhol možnosť rokovaní, o ktorých hovorila Kocijančičová; podobne tvrdošijne predtým ignoroval upozornenie Washingtonu, týkajúce sa požiadavky zrušenia stopercentných daní, čo len potvrdzuje predpoklady, že zatiaľ nie je na obzore rozuzlenie kosovského uzla. Pokiaľ ide o najnovšie sľuby prezidenta Vučića prichodí spomenúť, že pred časom ohľadne svojho záujmu o mienku občanov avizoval aj vyhradené hodiny pre rozhovor s nimi (temer) každý deň. V hlbokej vode zabúdania skončil tento, ako i ďalší jeho medový motúzok, na ktorom visel sľub o budúcej prevádzke firmy Mubadala na výrobu čipov v Srbsku a ročného zisku ťažkého štyri miliardy eur... Ako teda uveriť prezidentským sľubom, tobôž v situácii, keď páli stará rana? Pripravil: Juraj Bartoš

Iný uhol reality

•T

•

PODPÍSALI ZMLUVY O SPOLUFINANCOVANÍ

Slávnosť v redakcii Hlasu ľudu Elena Šranková

lávnosť, v rámci ktorej predseda pokrajinskej vlády Igor Mirović podpísal zmluvy o spolufinancovaní s riaditeľmi ustanovizní vydávajúcimi noviny v jazykoch národnostných menšín, bola v utorok 5. februára v redakcii nášho týždenníka. Ide o ustanovizne, ktorých zakladateľmi sú národnostné rady. Hodnota zmlúv je 312 miliónov dinárov, čo je o 12 percent viac než v minulom roku. Ide o 22 novín, ktoré vydáva deväť vydavateľských ustanovizní – Magyar Szó, Hét Nap, Hlas ľudu, Libertatea, Ruske slovo, Hrvatska riječ, Bunevské informačné centrum, Ridne slovo a Macedónske informačné a vydavateľské centrum. Na slávnosti medzi inými boli Dragana Miloševićová, pokrajinská tajomníčka pre kultúru, verejné informovanie

a vzťahy s náboženskými spoločenstvami, a Ðorđe Vukmirović, námestník pokrajinského tajomníka pre verejné informovanie, médiá a analytiku. Pri tejto príležitosti I. Mirović vyhlásil, že je informovanie v ja-

a odhodlanosť dbať o národnostné menšiny a zachovanie ich identity. „Podarilo sa nám celkovú hodnotu tejto podpory, ktorá v roku 2016, keď sme založili pokrajinskú vládu, vynášala 264 miliónov dinárov, zvýšiť na 312 milióUdelenie zmlúv o spolufinancovaní nov dinárov,“ povedal predseda vlády týždenník tohto roku oslavuje 75. Mirović. „Pokrajinská vlá- výročie nepretržitého vychádzania. da je váš úprimný partner „Ide o kontinuitu, z ktorej vyplýva i a priateľ, a preto sme dnes určitá zodpovednosť, aby sa vplyv vašimi hosťami, aby sme sa národnostných médií, zachovanie na tvári miesta presvedčili, kultúry, písma a svojbytnosti národPrivítanie hostí v našej redakcii v akých podmienkach pra- nostných menšín naďalej zachovali,“ cujete a ako vám môžeme vyzdvihol riaditeľ Žiak. Poďakoval zykoch národnostných menšín pomôcť, aby podmienky boli lep- sa predsedovi vlády Mirovićovi za podporu a povedal, že by sa tradíjednou z najdôležitejších priorít šie,“ pripomenul I. Mirović. pokrajinskej vlády. Ako poveRiaditeľ NVU Hlas ľudu Samuel cia dlhá 75 rokov nezachovala bez dal, Vojvodina preukazuje silu Žiak vítajúc hostí pripomenul, že náš pomoci a podpory spoločnosti.

NOVÝ VÝBOR PRE INFORMOVANIE NRSNM

Podporí dopisovateľov Juraj Bartoš

škola, na ktorú by sme oslovili aj nádejných, ale aj profesionálnych stanovujúca schôdza novej žurnalistov; podpora lokálnym zostavy Výboru pre informédiám v Šíde, Starej Pazove, movanie Národv Kovačici, Pančeve, nostnej rady slovenskej Zreňanine tiež nesmie národnostnej menšiny vystať.“ sa konala na pôde Rady Na našu otázku, či na v stredu 30. januára. Noschôdzi výboru bola vinárov viacerých redakcií reč aj o rozpočte, predpo jej ukončení na tlasedníčka povedala: „O čovke informovala predrozpočte zatiaľ, žiaľ, sedníčka výboru Anna nemôžeme hovoriť, Horvátová. Podčiarkla, že preto, že ešte nemáme cieľom práce VPI bude čím určený rozpočet na rok kvalitnejšie informovanie 2019. To nezávisí od v slovenskej reči, a dodala: Záber zo schôdze VPI (foto: J. Takáčová) nás, závisí od Kance„Som rada, že skutočne sú tu vené, že komisie teraz nebudú, lárie pre medziľudské a náboodborníci vo svojich profiloch. lebo sme sa rozhodli, aby sme ženské vzťahy. K tomu pribudli aj Všetci vyjadrili veľké plány a ne- nerozčleňovali sieť až tak priveľmi, dve národnostné rady, rozpočet bude nám ťažko spolupracovať. že vlastne načo sme tu my. Sme sa v každom prípade zmenší.“ Priority, ktoré sme dnes navrhli, sa taký dobrý odborný tím, že zvlád- Horvátová tiež povedala, že sa veľmi neodchyľujú od doterajších, neme. Nehovorím, že nebudeme na ustanovujúcej schôdzi nezaolebo sme vo všetkom tomto ešte angažovať spolupracovníkov, berali ani mediálnou stratégiou; noví a nevieme, akými prostried- v každom prípade áno, vítaní sú.“ rozpracujú ju na nasledujúcom kami budeme disponovať.“ Podotkla, že bude aj niečo nové, stretnutí členov výboru. Opýtali Ako povedala, aj v tomto roku čo sa pred takými desiatimi rokmi sme sa, prečo výbor pracoval bez počas Slovenských národných dialo, a potom vystalo: „Je to Žur prítomnosti médií, respektíve, či

•T

•

slávností bude fungovať informačné stredisko, a zahlásila aj isté novinky v práci VPI: „Myslím si, že to bude teraz inak trochu zosta-

to bude teraz taká prax, a odpoveď znela: „Tak sme sa rozhodli na tomto prvom zasadnutí; do budúcna, myslím si, že nebude takou praxou.“ Nakoniec predsedníčka VPI pripomenula, že pozornosť venujú aj dopisovateľom: „Budeme sa snažiť prostredníctvom projektov podporiť a uhradiť čím viac ich činnosť.“ Ako je známe, aktuálny Výbor pre informovanie vymenovala NRSNM na 2. schôdzi 28. decembra 2018 a tvoria ho: predsedníčka Anna Horvátová (Báčsky Petrovec; novinárka týždenníka Hlas ľudu), podpredseda Milo Chrťan (Kovačica; TV OK) a členovia: Nataša Kolárová (Šíd; Rádio Šíd), Vladimír Hudec (Hajdušica; Hlas ľudu), Mária Lovreová (Báčsky Petrovec; TV Petrovec), Pavel Gaža (Kulpín; TV Vojvodina), Daniel Spevák (Báčsky Petrovec; podnikateľ), Suzana Kokavská (Aradáč; týždenník Zrenjanin), Anička Chalupová (Kovačica; Hlas ľudu), Ján Špringeľ (Kovačica; TV OK), Milana Arňašová (Nový Sad; Novosadský veľtrh), Hviezdoslav Čmelík (Stará Pazova; penzista), Jaroslav Stevanov (Zreňanin; Turistická organizácia Zreňanin).

6 /4841/ 9. 2. 2019

Týždeň ZASADAL VÝBOR PRE KULTÚRU NRSNM

Zo všetkých výborov najmladší Anna Francistyová

plní elánu, nových ideí, pozitívnej energie a iste budú našu kultúru zveľaďovať tak, aby zvíťazila kvalita. Pravdaže, v práci im pomôžu i skúsenosti starších členov výboru. Úspešnú realizáciu stanoveného programu im zaželal i Ján Makan z VR NRSNM. Pred úradným konštituova-

zasadačke Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Novom Sade v piatok 1. februára bol konštituovaný aj štvrtý výbor Národnostnej rady v novom mandátnom období – Výbor pre kultúru. Predsedníčkou je Anna Čapeľová, podpredsedníčkou Miruška Kočišová a členmi: Boris Babík, Jaroslav Múdry, Katarína Kalmárová, Danica Vŕbová, Ján Tomáš, Anna Zolnajová, Tatjana Štaubová, Tijana Farkašová, Miroslav Brna a Andreja Vozárová. Na schôdzi bol i Pavel Surový, podpredseda NRSNM, a Ján Makan, člen Výkonnej rady NRSNM poverený kultúrou. Každý z členov výboru najprv svojim Členov výboru na tejto prvej budúcim spolupracovníkom krátko predschôdzi navštívila a podporila stavil svoje doterajšie pôsobenie v kultúre ich v práci i Libuška Lakatošoním výboru každý člen sa krátko vá, predsedníčka NRSNM. V podnetných príhovoroch tak predstavil svojim budúcim spopodpredseda Národnostnej rady lupracovníkom. Toto vzájomné Pavel Surový, ako i predsedníčka zoznámenie na začiatku budúcej Libuška Lakatošová s potešením spoločnej práce hodnotíme veľmi konštatovali, že je toto zo štyroch kladne. Vzápätí bez diskusie schválili výborov najmladší. Ocenili túto Správu o činnosti VPK NRSNM za rok skutočnosť, ako i to, že sú tu vedú- 2018. Ide o aktivity, v ktorých sa oni ci kultúrno-umeleckých spolkov, nepodieľali, lebo boli vymenovaní folklórnych súborov, ľudia, ktorí na sklonku uplynulého roku – 28. sa dlho venujú kultúre, pritom sú decembra 2018. Bez pripomienok

uchádzali aj v dvoch pokrajinských sekretariátoch, na Ministerstve kultúry, ktoré práve vypísali súbehy, a sú tu i granty Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí na Slovensku. Aj tento výbor bude pracovať bez osobitných komisií. Konštatované bolo, že sa výsledky predovšetkým očakávajú od legitímne zvolených členov VPK, že jestvovanie komisií hatí prácu, lebo sa často najprv čaká na ich zasadnutia. Teda každý z členov výboru bude poverený jednou oblasťou kultúry Slovákov v Srbsku a len v prípade potreby bude angažovaný odborník, alebo

schválili i programovú koncepciu VPK predsedníčky tohto výboru. Založená je na zachovaní zdedených tradícií a zvykov, ale i na zveľaďovaní kultúrnych hodnôt vojvodinských Slovákov, v čom môžu veľmi pomôcť práve mladí ľudia, lebo oni majú v rukách našu budúcnosť. Návrh plánu a programu VPK na rok 2019 schválili po niekoľkých súhlasných prejavoch. Konštatovali, že do tohtoročného plánu sa dostali všetky festivaly a podujatia, ktoré Národnostná rada i doteraz podporovala, a pribudli ešte tri: Festival krojov Slovákov v Srb- Medzi prioritami celomenšinové festivaly a zveľadenie sku v Kysáči, celkovej kultúry na vyššiu úroveň festival Rozospievaný Sriem v Starej Pazove bude založená komisia. Zdôraznili, a prehliadka slovenských krojov že jednotliví členovia VPK budú v Laliti. Pripravené finančné položky i členmi organizačných výborov sú iba orientačné. Vďaka tomu, že našich festivalov, aby sa kontrotohto roku do rodiny národnost- loval prísun a trovenie určených ných rád pribudli ešte dve, teda zo prostriedkov. Na záver členovia VPK schválili spoločného finančného „koláča“ každý dostane trochu menej, pred- dva návrhy predsedníčky výboru: sedníčka výboru Anna Čapeľová ako kandidáta na Cenu Pro Cultura vyzvala slovenské kultúrne inštitúcie Slovaca 2019 podporili Dr. Juraja a združenia, aby sa o prostriedky Súdiho a na Cenu Ondreja Štefanka Dr. Zoroslava Speváka.

PRVÉ ZASADNUTIE VÝBORU PRE ÚRADNÉ POUŽÍVANIE JAZYKA A PÍSMA NRSNM

Majú rôznorodé plány Danica Vŕbová

onštitutívne zasadnutie Výboru pre úradné používanie jazyka a písma sa konalo 29. januára v zasadačke NRSNM za prítomnosti 8 z 11 členov výboru. Prítomným sa na úvod prihovorila predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová a slovo patrilo aj Jankovi Havranovi, členovi Výkonnej rady, poverenému úradným používaním jazyka a písma. Správu o činnosti v minulom období podal bývalý predseda VÚPJP Branislav Kulík, podpredseda Výkonnej rady NRSNM. Nové zloženie VÚPJP je takéto: Vladimír Francisty, predseda, Ján Pálik, podpredseda,

www.hl.rs

Igor Feldy, Jaroslav Javorník, Slađan Daniel Srdić, Ján Šuľan, Branislav Slivka, Ján Šimák, Daniela Lazorová, Miroslav Oravec a Daniela Chalupková, členovia. Podľa slov predsedu Francistyho o komisiách sa bude rokovať na nasledujúcej schôdzi výboru, ale je isté, že Komisia pre štandardy slovenčiny pri úradnom používaní jazyka a písma, ako aj Komisia pre rodovú rovnosť určite budú činné i naďalej, kým ostatné budú zrušené, čiže kompetencie a povinnosti ostatných komisií si preberie výbor. O rozpočte VÚPJP zatiaľ nemožno presne hovoriť, ale očakáva sa, že sa bude môcť počítať so zhruba 3 miliónmi dinárov. Plány tohto výboru v budúcom období

Informačno-politický týždenník

nie objektov bude vypísaná verejná výzva, podľa ktorej výbor bude môcť rozhodovať, komu je pomoc najsúrnejšia. VÚPJP bude aj naďalej podporovať činnosť slovenských združení a spolkov. Predseda Výboru pre úradné používanie jazyka a písma Vladimír Francisty S ochotou sa dali do práce (foto: Mária Poptešinová) konštatuje, že prvá sú rôznorodé a týkajú sa o. i. schôdza bola úspešná, a je spoStretnutia slovenskej evanjelickej kojný s tým, že všetci členovia mládeže, podpory Ústrednému sa tešia na prácu, ktorá je pred archívu SEAVC, pokračovania nimi. Na záver povedal, že sa čaká projektu digitalizácie cirkevných na schválenie rozpočtu NRSNM, matrík, podpory pri rekonštrukcii aby členovia výboru mohli poda stavaní budov spolkov, združerobnejšie a presnejšie plánovať ní, miestnych odborov Matice slovenskej a podobne. Novinkou a pripravovať aktivity a plány na je to, že na renovovanie a stava- tento rok. •T

•

Slovensko SLOVENSKÁ SPISOVATEĽKA ETELA FARKAŠOVÁ, ČERSTVÁ LAUREÁTKA KRIŠTÁĽOVÉHO KRÍDLA, PRE HLAS ĽUDU

Človek potrebuje „pevný bod“ Rastislav Boldocký

cenenie Anasoft litera, Cena Ladislava Ťažkého za román Scenár a pred niekoľkými dňami aj prestížne Krištáľové krídlo za literatúru a publicistiku. Slovenská spisovateľka, esejistka, publicistka a filozofka Etela Farkašová v posledných týždňoch získala rad uznaní za svoju tvorbu. Nás to môže tešiť o to viac, že známa literátka už dlhé roky intenzívne propaguje tvorbu vojvodinských Slovákov. Porozprávali sme sa s ňou o oceneniach, literatúre, ale aj vzťahoch k Dolnej zemi. Čo pre vás znamenajú ocenenia, ktoré ste získali v posledných mesiacoch? – Literárne a vôbec umelecké súťaže beriem s istým nadhľadom, a to hneď z dvoch príčin. Prvou je fakt, že kvalita literárnej (umeleckej) tvorby sa nedá merať tak presne, kvantifikovať tak ako dajme tomu výsledky v športe. Druhou je odlišný vkus, odlišné estetické cítenie, ale aj osobné náklonnosti rôznych recipientov konkrétneho diela. Akokoľvek by sa porota usilovala o objektivitu,

vždy pri jej rozhodovaní hrajú úlohu aj spomínané subjektívne faktory, ale aj vek a pod. Preto aj ocenenia, ktoré som získala, vnímam do istej miery ako zhluk

písalo. Niekedy je ťažko predvídať, aká téma, aký príbeh povedie k dobrému textu. V každom prípade je potrebný pozorovací talent, empatia, schopnosť vyjadriť originálnym jazykom svoje predstavy, pocity, no výsledok asi nikdy nie je vopred istý.

náhodných okolností, napriek tomu mám z oboch cien radosť.

V ocenenom románe Scenár sa okrem iného venujete starnutiu. Aký je váš recept na vyrovnanie sa s týmto fenoménom? – Kiežby som ho poznala... Starnutie a staroba prinášajú toľko prekvapení, a veru aj nemilých, že vyrovnávať sa treba zakaždým nanovo, ale prinášajú, tak sa mi zdá, aj väčšiu trpezlivosť a životnú múdrosť, ako si s nimi poradiť. Dôležité je, aby človek mal niečo, na čo sa vie upnúť, aby citovo a vôľovo nechradol a aby neprestával byť aktívnym, pravda, ide o iné aktivity ako v mladších rokoch. Myslím si, že každý z nás si môže nájsť aj v starobe aspoň jeden ,pevný bod’, z ktorého sa dá čerpať energia.

Ako sa dá napísať dobrý román? Je to o výbere témy, talente, tvrdej práci... – Keby som poznala spoľahlivú metódu, to by sa mi veru ľahšie

Keď práve nepíšete, čo čítate? – Závisí to od obdobia, niekedy je to viac próza, poézia, inokedy filozofické eseje, a priznám sa, k tým ma to ťahá čoraz väčšmi.

Etela Farkašová s Krištáľovým krídlom (foto: TASR)

Dlhodobo sa snažíte propagovať literatúru a celkovo kultúru dolnozemských Slovákov na Slovensku. Čo vás k tomu vedie? – Manžel pochádza z Vojvodiny, moje prvé kontakty s Dolnou zemou sa viazali na príbuzenské návštevy, postupne som však nadobudla vzťah aj k tamojšej literatúre, nadviazala pracovné i osobné priateľstvá s viacerými autorkami a autormi, rozvinuli sme spoluprácu, ktorá má, aspoň dúfam, celkom zaujímavé výsledky. Má umelecká tvorba dolnozemských Slovákov potenciál zaujať v celoslovenskom meradle? – Niektoré jej diela celkom iste: tak v poézii a próze, ako aj v literárnej kritike a vo vede, napokon, niektoré už vyšli aj na Slovensku a stretli sa s ohlasom. Plánujete napísať dielo s dolnozemskou tematikou? – Pred dávnymi rokmi som napísala poviedku o manželovej starej matke, s ktorou ho spájal vrúcny vzťah, odvtedy som sa o to nepokúsila, neodvážila by som sa písať o niečom, čo dôverne nepoznám.

NOVÝ MYSTERIÓZNY THRILLER PETRA BEBJAKA BY SA MOHOL STAŤ DIVÁCKY NAJÚSPEŠNEJŠÍM SLOVENSKÝM FILMOM

Trhlina láme rekordy R. Boldocký

iac ako 87-tisíc divákov videlo v prvý víkend premietania novú snímku Petra Bebjaka Trhlina natočenú podľa knižnej predlohy spisovateľa Jozefa Kariku. Pokiaľ ide o slovenské filmy, je to historicky najviac. A úspešné ťaženie filmu v kinách pokračovalo aj v druhom týždni, po desiatich dňoch videlo film s Tomášom Maštalírom v hlavnej role viac ako 170-tisíc ľudí a tržby prevýšili milión eur. V čom je teda tajomstvo úspechu mysteriózneho thrilleru o miznutí ľudí v pohorí Tribeč? Zrejme za to môže viacero faktorov. Časo• SL V NSK

•

pis Stratégie poukazuje napríklad na dobrý marketing postavený na silnej fanúšikovskej základni kníh mimoriadne úspešného spisovateľa Jozefa Kariku. Magnetom je určite aj režisér Peter Bebjak, ktorého prvý film Čiara vzbudil mimoriadny záujem divákov i odborníkov. A určite svoje zohrali aj reakcie na film – aj keď sú dosť rozporuplné. Medzi recenziami nájdete hotové ódy na film, ale aj názory, že je to celé o „skupine ľudí zmätočne sa potulujúcich po lese“. V každom prípade sú kniha a film svojráznym fenoménom a do pohoria Tribeč sa po stopách údajných paranormálnych javov vyberajú rôzni nadšenci, ktorí

Tomáš Maštalír (vpravo) počas natáčania Trhliny (foto: Emil Vaško)

potom svoje zážitky a „objavy“ zverejňujú na internete. Mimochodom, príbeh o miznutí ľudí pôvodne vznikal ako trojdielny televízny seriál. „Až v priebehu

nakrúcania sa tvorcovia rozhodli využiť potenciál námetu a priniesť Trhlinu v upravenej podobe aj na plátna kín,“ vysvetľuje časopis Stratégie.

6 /4841/ 9. 2. 2019

Ľudia a udalosti ZASADALA HOSPODÁRSKA RADA V STAREJ PAZOVE

Na podporu hospodárstva voja, aktivity späté s propagovaním hospodárskeho potenciálu obce, podávať návrhy na zveľadenie práce obecnej správy, verejných podnikov a ustanovizní, zlepšenie podmienok

v obci. Medzi plánované infraštruktúrne práce v bežnom roku Národnom dome futbalu Radinović zaradil výv Starej Pazove 31. januára stavbu a rekonštrukusporiadali prvé zasadnutie ciu lokálnych Hospodárskej rady Obce Stará ciest, výstavbu Pazova v rozšírenom zložení. kanalizácie Hospodárska rada, ktorá má s čističkami, inposkytovať podporu hospodárPredstavitelia lokálnej samosprávy a Regioštalovanie vestvu, bola utvorená 24. marca rejného osvet- nálnej rozvojovej agentúry Srem 2011. Základným cieľom tohto lenia v priemyselných hospodárstva, sa zmienila Tanja poradenského orgánu je vyMijajlovićová z Regionálnej rozzónach a pod. tvárať čím lepšie hospodárske vojovej agentúry Srem. Na schôdzi Hospodárskej ovzdušie a vystupovať v úlohe Podnikatelia z územia Starorady predstaviteľky dvoch sprostredkovateľa medzi podpazovskej obce prejavili záujem oddelení obce – Divna nikateľmi a lokálnou samospráStefanovićová, náčelníčka o takéto stretnutia s predstaviteľvou. Predsedom Hospodár- odnikatelia z územia Staropazovskej obce Oddelenia pre verejné príj- mi lokálnej samosprávy a zvlášť skej rady je Đorđe Radinović, my, a Zorica Jančićová, náčelníčka boli pozvaní, aby sa prostrednícpredseda Obce Stará Pazova, a hospodárenia v obci… Na zasadnutí predseda rady Ra- Oddelenia pre inšpekčné práce tvom pracovných skupín zúčastnili od začiatku roku 2013 rada mala dinović oboznámil prítomných a komunálne činnosti, hovorili o v utváraní Stratégie udržateľného trinásť zasadnutí. Medzi úlohy Hospodárskej rady podnikateľov z územia obce so aktuálnych témach, spätých s uplat- rozvoja obce na obdobie rokov patrí sledovať schvaľovanie a zmeny schválením obecného rozpočtu, t. j. nením zákonných predpisov v in- 2021 – 2031. O tom sa zmienistratégie a plánov hospodárskeho s infraštruktúrnymi projektmi v roku vestovaní, platení daní, v práci in- la Marina Savićová, námestníčka rozvoja, realizáciu plánov a progra- 2019, ktoré v značnej miere prispejú špekčných služieb. O verejných predsedu obce pre ekonomický mov lokálneho ekonomického roz- k rozvoju hospodárskeho prostredia súbehoch v oblasti, ktorá sa týka rozvoj a strategický marketing. Anna Lešťanová

PIC BÁČSKY PETROVEC

Škola pre dizajn a digitálny marketing Jaroslav Čiep

„M

áte záujem o digitálny marketing a nastolenie otázok, na ktoré nedostávate odpovede? Príďte do Podnikateľského a inovačného

koliteľ Miroslav obro ovský centra, kde po prvýkrát v Báčskom Petrovci organizujeme Školu dizajnu a internetového marketingu. Počas 10 hodín (od januára do

www.hl.rs

júna 2019) získate základné zruč- tosť naučiť sa vytvoriť logo, vizitku, na úvod pripomenula i to, že okrem nosti v oblasti firemného dizajnu, hlavičkový papier, list, brožúru, výhody získať nové zručnosti a spracovania fotografií, osobného obálku; ako si zvoliť vhodné far- nové obchodné príležitosti táto marketingu, podnikovej správy, by a ako používať iné dostupné škola je príležitosťou konzultovať webového dizajnu, 2D animácie užitočné internetové nástroje na s pedagógom v srbskom a slovena 3D prezentácií.“ Takýmto spôso- identifikáciu vlastného podniku či skom jazyku a na záver získať aj bom pozývali záujemcov do Školy vlastnej značky a produktov. Miro- certifikát o prítomnosti po absolvopre dizajn a digitálny marketing v slava Dobroňovského predstavili vaní minimálne 70 % vyučovaných rámci Podnikateľského hodín v škole, ktorú pre a inovačného centra. záujemcov zorganizovaPrvá lekcia v rámli zdarma. ci Školy pre dizajn a Od 31. januára do podigitálny marketing lovice júna 2019 (každý bola na tému Vizuáldruhý štvrtok) Podnina identita firmy. Túto kateľské a inovačné hodinu, ako i celý kurz centrum organizuje pre poslucháčov nieteda Školu dizajnu a len z Báčskopetrovskej digitálneho marketinobce, ale i z iných progu v celkovom rozsahu stredí má na starosti 10 prednášok. Škola je školiteľ Miroslav Dobvýborná príležitosť pre roňovský. Bola to prí- ostatočný záujem o kolu pre dizajn a digitálny jednotlivcov s dobrýležitosť oboznámiť sa marketing mi podnikateľskými so základmi typografie nápadmi, pre živnosta dizajnu. Na úvod Dobroňovský ako praktického človeka s viac ako níkov a, samozrejme, pre firmy, prichystal prezentáciu a teoretické 20-ročnou skúsenosťou v oblasti ktoré potrebujú posilniť marketing vysvetlivky, po čom nasledovali aj dizajnu a marketingu. a propagáciu a čím lepšie osloviť praktické cvičenia. Bola to príležiRiaditeľka PIC Jana Zabunovová budúcich klientov a kupcov.

Informačno-politický týždenník

• U

A A U AL ST •

STAROPAZOVSKÉ MIESTNE SPOLOČENSTVO

V službách občanov Anna Lešťanová

aktivitách v uplynulom roku a plánoch na nadchádzajúce obdobie v staropazovskom Miestnom spoločenstve sa zmienil Dragoslav Bonđi, predseda Výkonného výboru. Toto teleso pozostáva zo 7 členov a v minulom roku usporiadali 16 zasadnutí. Miestne spoločenstvo je svojráznym servisom občanov a na základe nových zákonov žiaden problém nemôžu riešiť priamo, ale vždy to robia v spolupráci s obecnými orgánmi. Ako uviedol náš spolubesedník, výnimočne dobrú spoluprácu majú aj s verejnými podnikmi, a tak sa spoločnými silami usilujú riešiť všetky aktuálne otázky, ktoré trápia občanov a sú späté s ich každodenným životom. Najviac pripomienok občania mali a naďalej majú keď ide o pouličné verejné osvetlenie a hlavne sa dožadujú výmeny žiaroviek a opravy dier na vozovkách.

„Miestne spoločenstvo vlani v spolupráci s VKP Čistoća vykonalo plátanie najkritickejších úsekov ciest a v tomto roku nasleduje i kompletná úprava vozoviek. V Starej Pazove ako sídelnom meste obce je cestná infraštruktúra veľmi zaťažená a k poškodeniu vozoviek došlo i následkom zimného obdobia,“ zdôraznil Bonđi a dodal, že MS nemá právo na investície, no predsa disponuje určitým miestnym rozpočtom. Z realizovaných aktivít v uplynulom roku treba spomenúť úpravu artézskej studne v tzv. Kertíze, rekonštrukciu skladového priestoru v divadelnej sále, inštalovanie bezpečnostných rámp na križovatkách pri Sokolskom dome a Hurbanovskej fare, úpravu dráhy vôkol futbalového ihriska a líčenie objektov FK Jednota. V roku 2019 medzi väčšie práce v Starej Pazove realizované zo strany miestnej samosprávy patrí dostavba objektu PU Poletarac, rekonštrukcia budovy ZŠ Boška Palkovljevića Pinkiho a dôkladná úprava tzv. Bielej

V roku 2019 nasleduje dôkladná úprava tzv. Bielej budovy budovy na námestí. Medzi plánované investície patrí aj rekonštrukcia chodníkov v centre mesta, teda sanácia a výmena poškodených dlaždíc, ako aj úprava detských ihrísk, ktoré sú v príliš zlom stave. „V týchto dňoch v spolupráci s občanmi, presnejšie rodičmi detí, ktoré sa hrajú na ihrisku v Ulici Jovana Popovića, boli inštalované reflektory so senzormi,“ akcentoval

predseda VV Rady MS Stará Pazova. Ako uviedol, úprava detských ihrísk si vyžaduje značné finančné prostriedky, lebo všetky rekvizity, ktoré deti používajú, musia byť bezpečné, čiže atestované. Podobne ako aj v minulom roku MS sa i tohto roku bude zaoberať nevyhnutnými drobnými, hlavne komunálnymi opravami v Starej Pazove.

NA RELÁCII BELEHRAD – NOVÝ SAD

Prerušená železničná doprava A. Lešťanová

pre práce vykonávané pri Starej Pazove a pre výstavbu viaduktu re infraštruktúrne práce, čiže a tunelu pri Čortanovciach. Vzhľadom na to, že alternatívny výstavbu vysokorýchlostnej trate na relácii Belehrad – smer neexistuje, Staropazovčania Nový Sad – Subotica – štátna hra- v nadchádzajúcom období budú nica s Maďarskom (Kelebia) od 1. nútení používať iné druhy preprafebruára je zastavená železničná vy. Od začiatku tohto mesiaca do doprava medzi Belehradom a No- Nového Sadu možno cestovať buď vým Sadom. Vlaky nepremávajú autom, alebo autobusom. Ako sa uvádza v oznámení podniku Srbija voz, vlaky vo vnútornej doprave premávajú iba na relácii Nový Sad – Subotica a následkom tohto je vykonaná i zmena v medzinárodnej doprave. Práce na modernizácii železničnej trate Výstavba vysokorýchlostnej trate má byť ukonče- vykonáva ruská ná do roku 2021 spoločnosť RZD

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Pohľad na železničnú stanicu v Starej Pazove International. Počas prerušenia dopravy na uvedenej relácii sa podľa plánov má vykonať i rekonštrukcia koľajníc od Starej Pazovy po Inđiju a od Inđije po Bešku, tiež železničnej stanice v Sriemskych Karlovciach. Projektom sú stanovené i početné práce na odstránení všetkých podzemných a nadzemných inštalácií, ktoré prekážajú vykonávateľom prác počas rekonštrukcie trate, a nevystane ani výstavba objektov, ktoré majú novú trať chrániť pred prípadnými záplavami v prípade, že sa Dunaj vyleje z koryta.

Na zasadnutí Hospodárskej rady Obce Stará Pazova (31. januára) v rozšírenej zostave predsedovi obce Đorđovi Radinovićovi miestni podnikatelia položili otázku, v akej miere budú práce na rekonštrukcii trate a železničnej stanice v Starej Pazove vplývať na občanov, ktorí bývajú v okolí železničnej stanice. Podľa slov Radinovića riešenie majetkovoprávnych otázok je pri konci a viac sa o tom bude vedieť, keď práce začnú, lebo všetko je v rukách podniku Železnica Srbije a vlády Srbska.

6 /4841/ 9. 2. 2019

Ľudia a udalosti HLOŽANY

Poľnohospodári so staronovým vedením Juraj Bartoš

piatok 1. februára sa konala výročná volebná schôdza Zhromaždenia Združenia poľnohospodárov Hložany. Po schválení správy o činnosti a finančnej správy za rok 2018 približne 70 členov jednohlasne zvolilo nové orgány združenia. Zelenú dostal aj plán práce a finančný plán na rok 2019. Aj v uplynulom roku ZPH pracovalo úspešne, hoci so zníženým počtom členov, podčiarkol v správe o činnosti podpredseda ZPH Ondrej Bartoš. V zimnom období usporiadalo osem prednášok a úpravu poľných ciest pre nepriaznivé počasie absolvovalo až v polovici mája. V apríli poľnohospodári zorganizovali úspešný Festival kvetín a 20. júla zrealizovali najmasovejšie podujatie – Deň zeleniny. Okrem súťaže o najkrajšie upravené stánky a najťažšie plody zeleniny nevystala ani súťaž vo varení fazule za účasti 35 jednotlivcov a kolektívov. Predtým vo februári usporiadali vydarenú Sedliacku zábavu, ktorú považujú za „hlavný prameň finan-

cií“. Členovia ZPH sa podieľali aj na Odborné prednášky sa konajú od prípravách Folklórneho festivalu 17. januára v kaviarni Pod lipaTancuj, tancuj... a zúčastnili sa via- mi, a to v utorok, stredu, štvrtok cerých gastronomických podujatí: a piatok vo večernom termíne. Už Zlatý kotlík a Vianočný trh v Hloža- o týždeň (v sobotu 16. februára) noch, Kupusijada vo Futogu... Na čele ZPH počas ďalších štyroch rokov bude doterajší predseda Samuel Rojka. Prítomní sa uzhodli, aby členmi predsedníctva naďalej zostali: podpredseda Ondrej Bartoš, tajomník Ján Pagáč, pokladníčka Mária Šepráková a Vladimír Bažaľa. Do Výkonného výboru okrem doterajších členov Daniela Valentíka, Pavla Parkániho, Jána Dovičina, Martina Macku, Jána Parkániho a Juraja Semartonského zvolili aj troch nových, mladších poľnohospodárov: Jána Hašku, Jána Šepšiho a Daniela Pracovné predsedníctvo (Foto: Vladimír Martuliaka. Dozornú radu Tkáč) tvoria: predseda Jaroslav Štajfer a členovia Pavle Mravík ZPH v loveckom dome zorganizuje a Ján Korčok. Sedliacku zábavu. Rovnanie ciest Plán práce na bežný rok hlo- bude nasledovať len čo dovolia žianski poľnohospodári prakticky poveternostné podmienky. Okrem začali realizovať prv než ho schválili. už dobre známych podujatí Fes-

VOLEBNÉ SNEMOVANIE V KLUBE POĽNOHOSPODÁROV

Zvolili nové vedenie Elena Šranková

svojou prítomnosťou poctili predstavitelia klubov poľnohospodárov ysáčski poľnohospodári v uto- z Pivnice, Hložian, Selenče a Báčrok 29. januára usporiadali skeho Petrovca. V čele pracovnévýročné volebné zhromažde- ho predsedníctva na utorkovom nie, ktoré prebiehalo v sídle klubu snemovaní bol Ján Balca. Doterajší predseda Klubu poľnohospodárov na Starej fare. Okrem predstaviteľov miestneho Vladimír Peťkovský v súvahe vlaspoločenstva, cirkví, kysáčskych ňajšieho roka uviedol, že okrem spolkov a združení snemovanie iného dôraz dali na prednášky z oblasti poľnohospodárstva. V zimnom období usporiadali 14 prednášok pre poľnohospodárov, ktoré prebiehali od 16. januára do 15. marca 2018. Okrem toho aj vlani rovnali poľné cesty. V akcii sa zúčastnilo 84 poľNové vedenie: zľava Jaroslav Kováč Ján laváč nohospodárov a a Pavel garský upravili 250 km

.hl.rs

nformačno politický tý denník

tivalu kvetín a Dňa zeleniny do programu aktivít zaradili aj nové, pod názvom Jahoda fest (dátum spresnia neskoršie). Hložianski poľnohospodári sa taktiež zúčastnia na niektorých gastronomických a iných podujatiach, vrátane veľtrhov. Na činnosť potrebujú 1 120 000 din. Ako zakotvili vo finančnom pláne na rok 2019, počítajú predovšetkým s vlastnými zdrojmi: 300 000 din. by mali získať zo zábavy, 350 000 z Dňa zeleniny a 50 000 z Festivalu kvetín; istú sumu zabezpečia i z členských poplatkov (500 dinárov na rok). Po 150 000 din. očakávajú z Pokrajinského sekretariátu pre poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a vodohospodárstvo, ako aj z rozpočtu Obce Báčsky Petrovec, a od sponzorov si sľubujú 70 000 din. Na výročnej volebnej schôdzi sa zúčastnili aj zástupcovia poľnohospodárskych združení z Báčskeho Petrovca, Futogu, Kysáča a Selenče. Boli prítomní aj predstavitelia hložianskych spolkov a združení, ako i predseda Rady Miestneho spoločenstva Hložany Pavel Žembery. Zástupcovia Obce Báčsky Petrovec boli tiež pozvaní, ale neprišli.

poľných ciest. Táto ich najväčšia finančne podporiť činnosť klubu. a najmasovejšia aktivita prebiehala Nakoniec členovia Klubu poľno18. mája. Angažovali sa tiež okolo hospodárov zvolili 9-členné vedezvážania dreva z loveckých jám, nie, v čele ktorého sú Ján Hlaváč, na úprave miestností klubu a jeho predseda, Pavel Agarský, podpredokolia. Zúčastnili sa aj na dvoch ku- seda, a Jaroslav Kováč, pokladník. linárskych súťažiach. Ako Peťkovský informoval, v tomto roku si naplánovali aktivity podobné vlaňajším a prednášky už naplno prebiehajú. Doterajší pokladník Ján Hlaváč povedal, že v Klube poľ- áber zo snemovania nohospodárov vlani mali príjmy 209 264 dinárov Majú aj novú Dozornú radu, ktorej a výdavky boli 194 095 dinárov. členmi sú: Štefan Ďurovka, Janko V pokladnici im zvýšilo 15 196 din. Pavlov a Pavel Surový. V diskusii Predseda Dozornej rady Ondrej okrem iného odznela výzva, aby Ďurovka komentoval skutočnosť, ľudia zostali na svojich majetkoch že je klub ponechaný sám na seba, a neodchádzali preč. lebo v dedine nie sú mocnejšie Foto: Pavel Tordaji firmy, ktoré by mohli hmotne a •

LOST •

V MEMORIÁLNOM STREDISKU DR. JANKA BULÍKA V KOVAČICI

Vlani realizovali viac ako 40 aktivít V Anička Chalupová

stredu 30. januára, v deň 77. výročia zverského umučenia Dr. Janka Bulíka v koncentračnom tábore Mautchausen, v sieni MS Kovačica sa uskutočnilo Valné zhromaždenie Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka. Po hymne Hojže, Bože, ktorú zaspievali členky ženského cirkevného spevokolu CZ Kovačica II, členom a hosťom sa prihovoril

spolu viac ako 40 kultúrno-spoločenských, gastronomických a charitatívnych podujatí. Skôr než si účastníci snemovania vypočuli finančnú správu a plány na bežný rok, Anna Andrea Holíková, mladá aktivistka strediska, pripomenula významné výročia niektorých udalostí a známych osobností, ktoré poznačili dejiny tunajších Slovákov. Aktuálny rok sa nesie v znamení 217 rokov od príchodu Slovákov do Kovačice, 122 rokov

uplynulom roku Obec Kovačica podporila niekoľko podujatí strediska v celkovej sume 2 dinárov uviedli v správe o činnosti

ymnu zaspieval enský cirkevný spevokol

Ján Dišpiter, predseda strediska, ktorý v správe o aktivitách v uplynulom roku podotkol, že okrem desiatky plánovaných akcií realizovali aj niektoré iné, čiže

Kovačica

od narodenia a 77 rokov od umučenia Dr. Janka Bulíka, ako aj 112 rokov od Kovačického procesu. Minútkou ticha prítomní vzdali hold členom strediska profeso-

KT K M T R L PR N JML Š . Predseda Matice slovenskej v Srbsku Ján Brtka spolu s predsedom Obce Báčsky Petrovec Srđanom Simićom navštívili 31. januára Predškolskú ustanovizeň Včielka v Báčskom Petrovci a do daru priniesli didaktický materiál. Hostí privítala riaditeľka ustanovizne Zuzana Pašićová, vyjadriac vďaku, že predstavitelia Matice a obecné vedenie nezabúdajú na túto ustanovizeň. Balíky s pomôckami, ktoré prispievajú k rozvíjaniu detskej tvorivosti, obrazotvornosti a k realizácii úloh podporujúcich rozvoj logického myslenia, doručia aj do škôlok v Maglići, Hložanoch a Kulpíne. Prostriedky na kúpu didaktických pomôcok zabezpečili z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Predseda Matice slovenskej už pobudol v Báčskopalanskej a Odžackej obci, kde podobné balíky odovzdal v predškolských ustanovizniach v Pivnici, Silbaši, Selenči a Laliti. A. H. Foto: Andrijana Struhárová-Ćirićová •

LOST •

rovi Martinovi Tomanovi a Vladislavovi Paluškovi, ktorí zomreli v uplynulom roku. V pokračovaní zasadnutia Katarína Lenhartová, pokladníčka, vo finančnej správe podčiarkla, že stredisko v uplynulom roku hospodárilo hlavne pozitívne. S týmto záverom súhlasili aj členovia Dozornej rady Memoriálneho strediska, v mene ktorej správu prečítal Pavel Jaško. Členovia súhlasili s návrhom, aby členský príspevok zostal rovnaký ako v minulom roku – 500 dinárov. Keď ide o plány strediska na bežný rok, predseda strediska Dišpiter ozrejmil návrh plánovaných aktivít, ktoré sú podobné

tým z uplynulých rokov a páčili sa Kovačičanom a ich hosťom. Okrem tradičných akcií, medzi ktoré patria 13. ročník Detskej svadby, 3. ročník Medzinárodných majstrovstiev vo varení bryndzových halušiek, výtvarná súťaž Bola raz jedna Bibiana a pod., z grantových systémov Slovenskej republiky stredisko očakáva finančnú podporu na realizáciu projektu Výskum ľudovej kultúry v Kovačici a v Padine, tiež na usporiadanie výstavy fotografií a korešpondenčného materiálu Kovačičanov, účastníkov prvej svetovej vojny, ako aj na iné kultúrne podujatia.

P N L KTRON K KOM N K ML KO . V pondelok 4. februára sa v kovačickom Gymnáziu Mihajla Pupina uskutočnila prednáška na tému Bezpečná elektronická komunikácia mladých. Prednášal Zoran Trdenić zo Združenia E-bezpečnosť, ktorý prostredníctvom prednášky žiakov upozornil na nebezpečenstvá číhajúce z internetu. O tom, že prednáška bola trefná a maximálne zaujala pozornosť účastníkov, svedčí skutočnosť, že sa žiaci prostredníctvom otázok aktívne zapájali do rozhovorov, ktoré prednášateľ Trdenić viedol aj na témy späté s problémami používania rozličných spoločenských sietí, mobilných telefónov a pod. Prednáška sa uskutočnila v rámci projektu Pokrajinského sekretariátu pre šport a mládež. Na snímke je Zoran Trdenić medzi kovačickými gymnazistami. A. Ch. Foto: z archívu GMP

. 2. 2

Ľudia a udalosti V MIESTNOM ODBORE MATICE SLOVENSKEJ V HAJDUŠICI

Veselo na priadkach

Vladimír Hudec

stredu 30. januára v autentických priestoroch matičného etno domu v Hajdušici Miestny odbor Matice slovenskej zorganizoval 8. priadky. Ako v predchádzajúcich rokoch, aj tentoraz sa tam stretli členovia MOMS, KUS Bratstvo a Spolku žien Oko. Sú to vlastne ľudia, ktorým je slovenská kultúra a tradícia pri srdci a ktorí na svojich pleciach nesú kultúrny život Slovákov v tejto dedine. Strávili spolu príjemný večer v družnom rozhovore, trochu si veru aj poklebetili, pochutnali si na starobylých pečivách, pukancovej a varenej

kukurici, ako aj na krumpliach na ťapši. Tí starší oprášili spomienky na niekdajšie priadky, ktoré kedysi v zimnom období boli jediným spôsobom zábavy na dedine. Nechýbal, pravdaže, ani spev a veru ani tanec a aby sa všetko podobalo tým starobylým priadkam, tohto roku sa účastníci obliekli do krojov a priniesli si aj ručné práce. Na potešenie bolo tu aj niekoľko detí a mládežníkov, čo dáva nádej, že v tradícii bude mať kto pokračovať. Svojou prítomnosťou účastníkov poctil aj podpredseda MSS Branislav Kulík, ako aj predseda Združenia Macedóncov Obce Plandište Nikola Kiprovski, ktorý MOMS daroval

ZO ŽENSKÉHO SPOLKU V KOVAČICI

Plány na bežný rok Anička Chalupová

a nedávnej schôdzi Výkonného výboru Ženského spolku v Kovačici sa uzhodli, že jednou z aktivít v roku 2019 bude kultúrno-spoločenská zábava Čajanka, ktorej 62. ročník usporiadajú 9. marca. Spolok kovačických žien, ktorý 16. júla budúceho roku oslávi storočnicu svojej aktívnej a nepretržitej práce, v uplynulom období zrealizoval 21 aktivít, čo je podľa slov Zuzany Jonášovej, predsedníčky ŽS, omnoho menej ako v predchádzajúcich rokoch. Ako dôvod takej nepriaznivej situácie uviedla nedostatok finančných prostriedkov. Verejných podujatí, ktoré si vyžadujú aj podporu ženských rúk zo spolku, pribúda a prostriedkov

v pokladnici je čoraz menej. Okrem aktivít v združení ubúda aj záujem

originálny macedónsky kroj, aby ho vystavili v etno dome. Je to začiatok realizácie plánu MOMS v Hajdušici, aby v etno dome vystavil aj kroje príslušníkov iných

národov žijúcich v Hajdušici, čiže Srbov, Maďarov, Macedóncov. Pri tejto príležitosti nahrali aj kratšiu reportáž pre slovenskú reláciu TV Pančevo.

o spolkovú činnosť, takže sa z roka na rok zapája čoraz menší počet žien. Záverom tohto bodu bola konštatácia, že tradičnú spolkovú činnosť treba sčasti prispôsobiť súčasným výzvam a potrebám spoločnosti.

Počas zimných a jesenných dní sa hŕstka kovačických žien, ktoré chápu význam zachovania spolkovej činnosti, pravidelne stretáva na pondelkových a piatkových večierkoch, spoločne trávi voľné chvíle a pripravuje ručné práce pre budúce podujatia. Ďalšou známou aktivitou kovačického spolku donedávna bol aj tradičný Etno jarmok, ktorý počas osláv Kovačického októbra prilákal do mestečka insity mnohých milovníkov ručných prác a umeleckých remesiel nielen z domácej pôdy, ale aj zo vzdialenejších prostredí. V súčasnosti toto podujatie prebrala a organizuje Turistická organizácia Obce Kovačica a Ženský spolok Kovačica sa zúčastňuje iba s výstavou ručných prác a predajnou výstavou tort. Kovačické spolkárky podobne ako aj v uplynulých rokoch plánujú prezentovať svoju činnosť aj v rámci rôznych charitatívnych a iných akcií doma i v zahraničí.

Kovačické eny s ce do koča a do voza zľava : nna Stanová nna agesová uzana Jonášová predsedníčka a Katarína Mravíková (foto: z archívu ŽS)

M S R PR KL OM. Dňa 28. januára do mládežníckeho združenia YMCA Serbia v Báčskom Petrovci zavítali mládežníci zo susedného Chorvátska. Skupina mladých nadšencov prišla totiž na ideu založiť podobné a k tomu prvé mládežnícke združenie tohto typu vo svojej krajine – YMCA Chorvátsko. Iste je to chvályhodné, že si chorvátski mládežníci vytypovali práve petrovských ymcárov, aby im poskytli pomoc pri založení, radu a smernice pri vedení a organizovaní tohto združenia a že sa práve YMCA Serbia stala vzorným príkladom organizovania mládežníkov, ktorí im, samozrejme, ochotne poskytli nápomocnú priateľskú ruku a podporu. Ako sa ymcári zmieňujú, od tej chvíle majú nových priateľov v susednom Chorvátsku, so strediskom v Slavonskom Brode, avšak záujemcovia sa im hlásia aj z bližšieho okolia. ah Foto: z archívu YMCA Serbia

.hl.rs

nformačno politický tý denník

•

LOST •

BÁČSKY PETROVEC KONCOM JANUÁRA

Dedina celá v bielom

diskách, kam chodievame na dovolenku, tejto zimy výnimočne snežilo. Zaujímavé bolo pozerať oci sme ešte stále v zim- sa na zasnežené pláže, kde sme sa nom období, na základe len pred polrokom kúpali a slnili. počasia z predchádzajúV polovici decembra aj Petrovcich týždňov, ako aj na základe čania po prvýkrát tejto zimnej sezóny odmetali sneh. Vydržal niekoľko dní a potom už dal pokoj. Zaletoval ešte niekoľkokrát, ale malo to krátky dych. Naposledy však Pavel (25. januára) priniesol novú dávku snehu. A dokonca najvýdatnejšiu. Aby ulice boli zjazdné, astvenova štvorkolka aj čistí, aj ťahá sánky okrem komunálnikov do roboty sa (ne)presných predpovedí na ďalší pustili aj miestni poľnohospodári mesiac či dva, zdá sa, že si túto so svojimi traktormi. Petrovčania zimu zapamätáme ako miernu. si svedomite odmietli priedomia Na rozdiel od niektorých iných a niekoľko dní dedina bola krásna krajov, kde sneh a mrazivá zima a celá v bielom. Deti sa tešili sánprekvapili obyvateľov, ako napr. kovačkám. Rodičia ich ťahali na takmer v polovici Ameriky, kde sánkach a prepravca Ján Častven ortuť v teplomere klesala až na – jedným ťahom robil dve roboty: 50 °C, u nás boli teploty mierne svojou motorovou štvorkolkou a snežilo ledva dvakrát či trikrát. nielenže čistil chodníky a cesty, ale Túto zimu si budú pamätať napr. ťahal aj sánky, na ktorých natešene aj Gréci. V známych letných stre- sedela jeho dcéra. Jaroslav Čiep

od ťarchou snehu sa zlámali kry za trhoviskom

V sobotu 26. januára Petrovec Begeji. Keď Begej zamrzol, kačička vyzeral skutočne obdivuhodne sa osmelila a častejšie si vyšla aj na v záplave slnečných lúčov. Ná- prechádzku. Ako vidno aj z nášho dielka snehu na konci januára záberu, zdolala aj pravidlá prebola taká veľká, že sa aj okrasné mávky a pekne-krásne vie prejsť stromy ohýnali pod jeho ťarchou. cez vozovku na priechode pre Nejeden konár v parku ju nezdolal. Teraz, keď už snehu nieto, vidno, že mnohé kry sú polámané a treba ich ošetriť, ale predovšetkým skrátiť konáre, lebo prekážajú bezpečnej premávke. Jedna domáca kačica v Petrovci sa v posledných mesiacoch rozhodla žiť „na voľnej etrovská domáca kačica na voľnej nohe nohe“. Často sa zdržiava okolo trhoviska, vidno ju pre- chodcov. A odoláva aj nárazom dovšetkým okolo Parku Zuzky túlavých psov, o ktorých v strede Medveďovej, kde si voľne pláva v Petrovca tiež nie je núdza.

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

znamuje sa občianstvu, že sa v utorok 5. februára 2019 začal Čínsky nový rok. Bude mu vládnuť, ako sme informovali pred týždňom, astrologické znamenie Sviňa. U nás ale zrejme budú mať – akože aj majú – pokračovanie svinstvá, ktoré sa tu udomácnili ani prasce v žitku. Nie toľko svinstvá z udiarní a zmrazovačov, koľko špinstvá, pardon, svinstvá z estrádnych politických straníckych a im blízkych kuchýň. Proti ktorým svinstvám nie sú imúnne státisíce občanov tejto našej šťastnej a veselej a prosperujúcej • U

A A U AL ST •

a pokrokokokovej krajiny, ktoré státisíce tých a takých zdvihli kotvu a šli het; že sa nehanbia! Že sa nevedia prispôsobiť novej imitácii čoraz lepšieho a kvalitnejšieho života! Háveď akási! Nech si len idú! Aspoň nám drasticky klesá percento nezamestnaných. No... čo sa tu majú čo ponevierať, keď nič nerobia, iba čo skresľujú skutkový obraz o proklamovanom poklese nezamestnanosti! Keď už sme ale pri odchodoch, nemožno nepripomenúť, že odišli, z verejnej scény sa proste ako gáfor z ničoho-nič vyparili,

aj podaktorí novinári. Ako i početné (kto si už na nich vôbec spomenie?) lokálne médiá, ale aj znamenitá Televízia B92. Vytratila sa Olja Bećkovićová a jej Utisak nedelje alias Dojem týždňa (niekto ho proste pochrumkal, dojedol). Zmizol ani zmizík Ivan Ivanović a jeho Veče sa Ivanom Ivanovićem (poslednú epizódu TV Prva ani neodvysielala). Dalo by sa povedať, že už sa na O2 (niekdajšiu B92; ajhľa, čo sú obmeny a premeny a zmeny!) nevráti ani Zoran Kesić so svojimi britkými 24 minútami... No veru... Zima sa chýli ku

koncu, jar sa chystá na príchod. Občianske protesty nadobúdajú na masovosti. Počuť ich ozvenu vo vyšších polohách: akosi sa nám znovu a zase zvolebnieva. Nech sa teda pripraví pán prezident! Na ďalšie vystúpenie v ktoromkoľvek tunajšom nadovšetko slobodnom médiu. V rámci ktorého vstúpenia, respektíve vystúpenia s jemu vlastnou vervou vyspovedá spolubesedníkov – novinárov; ak sa, pravdaže, dostanú k slovu...

6 /4841/ 9. 2. 2019

Bumbumbum!

Ľudia a udalosti SO SELENČANOM JÁNOM FOLŤANOM O JEHO ZÁĽUBÁCH

Hudba, včelárstvo, poľovníctvo, osvetová práca... Danica Vŕbová

tom, že život píše rôzne príbehy, mnohé z nich jedinečné a inšpirujúce, presvedčili sme sa aj počas stretnutia s Jánom Folťanom v Selenči. Keď sa niekoho v dedine opýtate na Jána Folťana, hneď vám odpovie, že bol horlivým harmonikárom, ktorý roky hrával so svojou bandou, no mnohí pochvália aj jeho med. V Odžakoch je zase spolu s manželkou známy ako dlhoročný učiteľ technického vzdelávania. Ani dnes ako dôchodca sa nevzdáva svojich záľub. Opýtali sme sa ho teda, aká bola jeho životná cesta a ako jeho život formovali koníčky, ktoré na prvý pohľad nemajú nič spoločné. Ako to bolo vyrastať v Se lenči a ako vás to usmernilo v alšom živote? – Narodil som sa roku 1949 v Selenči, keď dedina a detstvo boli úplne iný pojem. My sme letné a zimné prázdniny a voľný čas trávili pri jazere, ktoré sa volá Bara a ktoré bolo kedysi hlboké 2 – 3 m. Ľudia sa tu v lete kúpali a člnkovali, deti sa v zime korčuľovali, sem sme chodili na rybačku... Ľudia boli chudobní, ale vedeli sa zabaviť. Aj ja som tu trávil svoj voľný čas. Základnú školu som ukončil tu, v rodisku, strednú strojnícku v Apatine a ďalej som sa rozhodol študovať technické vzdelávanie na Vyššej pedagogickej škole v Novom Sade. Po vyštudovaní som učil naozaj všade: v Báči, v Zenici, v BaH, potom na odžackom gymnáziu a neskoršie v odžackej základnej škole, kde som pôsobil plných 27 rokov. Teda 40 rokov sme spolu s manželkou Vierkou, ktorá je tiež učiteľkou technického vzdelávania, pracovali na osvetovom poli. Spolu so žiakmi sme precestovali celú bývalú Juhosláviu a susedné štáty. arilo sa vám svoje záľuby zladiť s náročnou osvetovou prácou? ím ste sa všetko za oberali? – Vždy sme obrábali zem, pestovali záhradu, chovali statok, ta-

.hl.rs

kže to boli nejaké stálice v našom živote, na to sme si vždy museli nájsť času. Najprv som zasadil ovocný sad s rôznymi druhmi ovocia, od jahôd po hrozno, jedlé

rokov minulého storočia. Hrali sme v petrovskej Vrbare, ak sa dobre pamätám, aj v novosadskom Šafáriku, ale najviac na tancovačkách v Selenči. Tam som

o našom rozhovore án s vnukom Zlatkom zahral niekoľko piesní

gaštany. V roku 1980 som objavil novú záľubu – včelárstvo. Čítal som literatúru a zistil som, že sa k ovocnému sadu hodí mať aj včely. Začal som postupne, obzeral včelársku literatúru, najprv som mal 10 úľov, neskoršie 20 a tento počet som si zachoval dodnes. Už takmer 40 rokov sa venujem včelárstvu. Výsledkom môjho včelárenia je cca 500 kg medu ročne. Poľovníctvo je mojou záľubou už bezmála 25 rokov. Okrem toho vždy tu bola prítomná hudba a jej rôzne žánre – od zábavnej po ľudovú, folklórnu. Od roku 2013 som na dôchodku, takže z koníčkov zostalo len včelárstvo. Dakedy si zahrám, buď sám, alebo s vnukom Zlatkom Klinovským, ktorý je tiež muzikantom a spevákom. udbu máte v krvi, pochá dzate z hudobnej rodiny a aj vaše vnúčatá vykročili na tú cestu... – Môj otec bol kantorom v selenčskom evanjelickom kostole, hrával aj na harmonike v známej Zolňanovej bande. Ja som sa sám naučil hrať na harmonike. Teraz síce ľutujem, že som sa od otca neučil, keď mi chcel ukazovať... Prvé hudobné kroky som urobil so skupinou Rubini začiatkom 70.

n ormačno politický týždenník

bol vokálnym sólistom, v ďalšej skupine Evergreen som hral na syntetizátore. Potom som začal hrať v ľudovom orchestri, kde som hral na harmonike. Hrávali sme na oslavách, svadbách, pri váľaní mája, v Lugu, Hložanoch, pár ráz aj na Slovensku... Stávalo sa, že som do neskorej noci hral s kapelou a ráno som už musel ísť do práce. Vydržal som také

som pracoval, som založil menší orchester, s ktorým sme vystupovali na školských oslavách. V rôznych žánroch som sa vyskúšal a stále skúšam niečo nové. Siaham po literatúre, hľadám, ako sa voľakedy hralo a ako sa hrá teraz. Skúmam hudbu a z toho mám veľké potešenie. Dakedy si pustím voľajaký orchester na Youtube a skúšam to s nimi zahrať, napodobniť ich. Tomu teraz venujem svoj čas. Ešte stále ma to baví a mám to rád. – Keď hrá, ja vždy viem, akú má náladu, – zapojí sa do rozhovoru Jánova manželka Vierka. – Dá sa počuť, či je dobrej nálady, či je nahnevaný a či iba niečo cvičí. Starí rodičia Folťanovci sú hrdí na svoje vnúčatá, ktoré sa tiež venujú ľudovkám a folklóru. Tatiana je maličkou folkloristkou, Zlatko je už osvedčeným spevákom, cimbalistom, umeleckým vedúcim ľudového orchestra v novosadskom Šafáriku. Ich mama Nataša je umeleckou vedúcou detského súboru pôsobiaceho v ZŠ Jána Kollára v Selenči, kde pracuje ako učiteľka, tiež spieva v cirkevnom spevokole. Na záver rozhovoru Ján Folťan konštatuje: – Našiel som sa v technike, to ma ovplyvňovalo a inšpirovalo, ako i práca s deťmi. Včelárstvo je mi stále

Včelárstvu sa venuje už takmer 40 rokov (foto: z archívu spolubesedníka)

tempo viac ako 10 rokov, bolo to veľmi namáhavé, prednášať v škole pol dňa a po večeroch hrať, ale dokázal som to, lebo hudba je vzácnou súčasťou môjho života. Aj v škole, v ktorej

zaujímavé, poľovníctvo ma napĺňa a hudba to všetko korunuje. Keď človek niečo má rád a chce v tom byť dobrý, vždy si na to nájde čas. Nikdy nie je neskoro, iba treba byť vytrvalý. • U

A A U AL ST •

ĎALŠÍ ÚSPEŠNÝ SVADOBNÝ VEĽTRH V NOVOM SADE

Ponuka od výmyslu sveta

Katarína Gažová

druženie občanov pre zachovanie rodiny a manželstva Spoločný život v Novom Sade v dňoch uplynulého víkendu usporiadalo siedme dvojdňové podujatie Svadobná mágia, ktoré

Katarina Raškovićová

prebiehalo v Slávnostnom salóne a v Galérii Macut na novosadskom SPENS-e. O tohtoročnom podujatí hovorí jedna zo štyroch organizátorov Katarina Raškovićová. Koľko vystavovateľov bolo na podujatí Svadobná mágia – Z roka na rok máme väčší počet účastníkov. Tentoraz sme mali 40 vystavovateľov, ktorí predstavili

všetky možné výrobky týkajúce sa prípravy na svadbu a svadobného obradu. Predstavili sa kvetinárstva, zlatníctva, salóny svadobných dámskych a pánskych šiat, fotografické štúdiá, dekoračné štúdiá, dielne na prípravu svadobných tort a koláčov, v ponuke boli aj limuzíny na prepravu novomanželov. prvý deň podujatia ste mali bohat programov náplň. o ste pon kali návštevníkom – V sobotu 2. februára sme usporiadali módnu prehliadku svadobných šiat, tanečné výstupy a predstavili sa i novosadské sva-

Svadobné detaily ktoré dotváraj ka d svadbu

dobné bandy. Záujemcov o naše podujatia je tiež z roka na rok viac, takže môžeme byť spokojní. Na jednom mieste si nájdu všetko, čo potrebujú na svadbu, alebo aspoň nadviažu kontakty, a to im potom pomôže pri organizácii svadobného veselia. Prečo Svadob ný veľtrh organi zujete práve tu – Tento priestor na SPENS-e nám už na začiatku vyzeral vhodný pre tento druh podujatia. Keďže z roka Manekýnka v atraktívnych svadobných šatách na rok máme čo-

raz viac vystavovateľov, priestor už nezodpovedá celkom našim potrebám. Lenže nateraz nemáme podporu Mesta Nový Sad, aj keď veríme, že do budúcna sa to zmení a mesto bude v tomto atraktívnom podujatí vidieť pozoruhodný turistický potenciál pre Nový Sad. Ka dý rok Svadobný veľtrh má aj humanitárny ráz. O čo vlastne ide – Máme dlhodobú spoluprácu so Školou Milana Petrovića so žiackym domovom v Novom Sade a každoročne sa tu zbierajú dobrovoľné príspevky pre niektorého žiaka. Každý návštevník môže prispieť určitou sumou, a tak pomôcť škole a žiakom.

PEKNÁ ZIMNÁ PRÁCA

Zo snehu sa nerobia iba snehuliaky Anna Lešťanová

aždé ročné obdobie má svoje čaro. Tejto zimy vďaka dostatočnému množstvu snehu v Slankamenských Vinohradoch vznikla snehová socha, ktorú na Štedrý deň zhotovil akademický sochár Ján Stupavský. Vo dvore tamojšieho kostola urobil krásne umelecké dielo – anjela v nadprirodzenej veľkosti. Intenzívnou, viac ako šesťhodinovou prácou sa takto prihovoril občanom Slankamenských Vinohradov. Anjela odfotografovala Anna Dingová, tamojšia predčitateľka, a tento záber vyvolal početné pozitívne reakcie. Podľa slov Jána Stupavského ako autor snehových sôch sa už prejavil aj v Starej Pazove, no odvtedy vraj ubehlo veľa času. V populárnych Brehoch najprv •

LOST •

menšiu snehovú sochu urobil vo dvore domu, kde býva, táto práca sa mu však zapáčila, lebo robil s materiálom, ktorým bol v tej chvíli obklopený, takže sa rozhodol prihovoriť sa svojim spoluobčanom aj týmto umeleckým dielom. Hovorí, že mladším generáciám a najmä žiakom chcel dať na vedomie, že sa zo snehu nerobia iba snehuliaky, ale aj skutočné umelecké diela. ena so srdcom v Starej Pazove (foto: Z nahromadeného snehu Katarína Verešová) ženu so srdcom v kostolnej zo snehu. Okoloidúci obyvatelia záhrade v Starej Pazove po- Starej Pazovy boli príjemne prečas posledných januárových kvapení, keď videli toto jej dielo snehových zrážok urobila naša a v rozhovore jej dali podnet, kolegyňa Katarína Verešová. aby aj naďalej pokračovala tvoriť Ako povedala z postu tamojšej v tejto oblasti, nie iba v oblasti Snehový anjel v Slankamenských kostolníčky, bol to jej prvý ná- písaného slova, podľa čoho ju inohradoch (foto: Anna Dingová) hodný pokus niečo vytvarovať mnohí veľmi dobre poznajú. . 2. 2

Ľudia a udalosti HODINKA V SKALICI

Bolo by treba zájsť tam znovu Juraj Bartoš

lani v júni som navštívil Holíč, na pozvanie tamojšieho primátora pána Zdenka Čambala. Neďaleko tohto mesta na severozápade Záhoria, len o sedem kilometrov bližšie k hranici s Českom, leží mesto Skalica. S novým kamarátom Františkom Janečkom sme tam jeho autom boli o takých osem minút. Za zvuku krokov po dlaždiciach skalického podhradia vstúpme teda, na chvíľu, do bohatej histórie mesta, plného početných pamiatok. Aká škoda, že nám program dňa dovoľoval pobudnúť v ňom sotva hodinu! Teda celkom dosť na to, aby spomienky privolali

Secesná budova domu kultúry z roku 190

na kalváriu a z kalvárie, ponad zvyšné múry opevnenia, ešte krajší výhľad na rotundu a na mesto. „Tu sme sa s deckami v zime vždy sánkovali, keď napadal sneh,“ vracia ma do reality Ferkov hlas. Pred niekoľkými dňami v Potočnej ulici usporiadali 26. ročník Plesu vinohradníckeho spolku Skalica. Určite len tak švitorila znamenitá skalická frankovka. Jej vôňa silnie najmä začiatkom novembra, keď tam bývajú Mikulášske trhy a Svätomartinské otváranie mladých vín... Namiesto červenučkého moku v kaviarničke na Námestí slobody, presnejšie pred ňou, vonku, dáme si kávu,

ulicou, jednou z najdlhších v mes- zabočíme doprava a podáme si te. Je kompletne zrekonštruova- ruky s históriou... Stojíme pred ná, priam sa leskne. Kamenné symbolom mesta, čiže pred jeho dlaždice, ktorými stúpame, nás najstaršou pamiatkou. Románvracajú do zašlých časov. Kým ska Rotunda svätého Juraja bola odznievajú kroky po tvrdom postavená na prelome 12. a 13. kameni, z korún dvoch lipových storočia. Nástenné maľby datualejí zaznieva oblažujúci šte- júce do 15. storočia, zobrazujúce bot vtáčkov. Keby sme počuli, legendy o svätom Jurajovi sme, čo šepkajú korene... Možno o pravdaže, nevideli, avšak jednu z udalosti, keď tu 4. mája 1919 legiend v období stavby opevneslávnostne zasadili prvý strom nia sprítomnil kamarát Ferko: „Kráľ – Lipu Slobody. Práve vo chví- bol slepý. Traduje sa, že povedal, li, keď si prisadli k spoločnej že hradby majú byť okolo mesta večeri, prišla smutná správa: Skalica také široké, aby sa na nich tragicky zahynul Milan Rastislav dalo jazdiť na koči. Pravdaže, Štefánik... hradby až také široké neboli, a tak Koľko vzácnych stavieb v jedi- ho viezli na koči popri hradbách. nej ulici! Jezuitský kostol, stred- Keď ho previezli, bol spokojný; ná zdravotnícka škola, pamätní- nevedel, že ho vlastne ocigánili.“ Rotunda sv. uraja Od rotundy je krásny pohľad vanjelický a. v. kostol so samostatnou ky obetiam vojen... Pristavíme s pohľadom na pamätník sa pred evanvežou v úzadí s divným názvom: Morojelickým kosvý stĺp panenky Márie s tolom postachuť na návrat... dieťatkom. „Kedysi tu stál veným v rokoch „Starobylá Skalica si vďaka svo- 1796/97. Pri jeho pamätník – a to nenahrájej významnej polohe na hranici s klasicistickej buvaj – obetiam vojny,“ vraví českým štátom vydobyla výsadné dove bez veže, s náš sprievodca, kým sa postavenie už v stredoveku a prvkami baroka, pozerám, čo sa mi podatešila sa priazni uhorských vlád- stojí veža s nápirilo odfotiť počas rýchlej cov,“ uvádza sa v trojrečovom som: Pamiatke prechádzky. V meste Skaneveľkom letáku. Z neho sa tiež Komenského lica, v ktorom roku 1918, dozvedáme, že roku 1372 kráľ 1650; pod ňou čoskoro po vzniku ČesĽudovít I. udelil Skalici výsady si všímam sokoslovenskej republiky, slobodného kráľovského mesta. chu Daniela Lina krátky čas, bolo sídlo Tie mestu okrem iného zaručili charda, prvého Československej dočasprávo na výstavbu hradieb, ktoré profesionálnenej vlády pre Slovensko, potom aj boli postavené – zo ho slovenského prvej slovenskej vlády skalického kameňa. novinára. Na arský kostol sv. Michala Archanjela vystavaný po roku 1 2 v dejinách slovenského Priam sviatočnú atmosféru konci úchvatnej dominuje priestrannému Námestiu slobody národa. No veru, chce to človek pocíti kráčajúc Potočnou Potočnej ulice ešte jedno stretnutie.

.hl.rs

n ormačno politický týždenník

• U

A A U AL ST •

Z VOJLOVICKÝCH CIRKEVNÝCH MATRÍK

Vlani len tri sobáše Vladimír Hudec

eďže je Vojlovica súčasťou mesta Pančevo a nejestvuje ako zvláštny administratívny celok, všetky zmeny v živote vojlovických Slovákov sa evidujú v matrikách v tomto meste. Pritom sa ako bydlisko uvádza Pančevo, takže jediné údaje (síce nie úplné) o narodení, sobášoch a smrti tunajších Slovákov možno získať na vojlovickej evanjelickej fare. V snahe ozrejmiť aspoň približné demografické pohyby tunajších Slovákov pomohol nám vojlovický farár Dr. Branislav Kulík. Na úvod uviedol, že sa vlani vo Vojlovici narodili iba dve dievčence so slovenským pôvodom a obe boli aj pokrstené. Obe sú však z národnostne zmiešaných manželstiev. Ďalší dvaja pokrstení boli dospelé osoby, z toho jedna Srbka, a ostatných 8 boli deti vo veku 2 až 3 roky. „Vlani sme mali tri sobáše. Všetky tri novoutvorené manželstvá sú národnostne zmiešané, s tým,

že vo všetkých troch prípadoch manželia sú Slováci. Spomínam si ešte na jednu svadbu a štátny sobáš, avšak cirkevný sobáš bol na Slovensku, kde pár už určitý čas žije. Ďalší manželský pár sa po sobáši presťahoval na Slovensko, pokým dva manželské páry zostali žiť vo Vojlovici. O iných sobášoch vojlovických Slovákov, resp. Slovákov žijúcich v Pančeve, ktoré sa nekonali aj v našej cirkvi, nemáme údaje,“ informuje náš spolubesedník. Vojlovičania sa vlani rozlúčili s devätnástimi spoluobčanmi Slovákmi – desiatimi ženami a deviatimi mužmi. Veková štruktúra zosnulých je však neprajná a je potvrdením nezdravých podmienok, v akých žijú občania Pančeva, teda aj Vojlovičania. V pokročilom veku nad 80 rokov umreli totiž iba 4 osoby. Najstaršia medzi nimi bola 88-ročná Anna Jediná. Vo ôsmom desaťročí života umreli ďalší piati Vojlovičania. Ostatní desiati, teda viac ako polovica vlani zosnu-

lých sa so životom rozlúčila v pomerne mladom veku, o ktorom zvykneme povedať, že je privčas na umieranie. Tak vo veku 60 až 70 rokov umrelo 6 osôb, ďalšie tri osoby umreli vo veku 51 až 60 rokov a najmladší vlani zosnulý bol 34-ročný Vladimír Bašnár. Na záver uvedieme, že vo Vojlovici nie sú príliš výrazné migračné pohyby. Podľa voľných odhadov farára Kulíka toho času sa na Slovensku nachádza asi 30 vojlovických Slovákov. Pritom vlani vydal iba dve potvrdenia Lýdia rod. Marková a ragan o krste ako doklad potrebný ovanovi ovci vlani v evanjelickej cirkvi pokrstili obe dcérky, staršiu elenu a pre krajanský preukaz, čo je vlani narodenú etru (Foto: z archívu dôkaz, že ani ďalší neplánurodiny Jovanovićovej) jú odísť. Aspoň nie v najbližšom období. To sa vysvetľuje vo svojich, resp. rodičovských predovšetkým blízkosťou Beleh- domoch vo Vojlovici, takže nie je radu, kde je nadostač pracovných ťažko pochopiť, prečo Vojlovičania príležitostí. Dobré dopravné spoje neodchádzajú na Slovensko rovso sídelným mestom umožňujú nako húfne ako obyvatelia iných občanom robiť v Belehrade a žiť slovenských dedín.

ZIMNÉ POSEDENIA V SPOLKU KYSÁČSKYCH ŽIEN

O zdraví a zdravom štýle života Elena Šranková

Prvá prednáška bola 28. januára, keď stredobodom pozornosti bola plynulé dva pondelky člen- cukrovka, choroba, ktorá je, žiaľ, ky Spolku kysáčskych žien veľmi rozšírená. I keď sa o cukzorganizovali dve vydarené rovke a iných chorobách možno zimné posedenia s prednáškami dnes dozvedieť aj prostredníctvom zameranými na zdravie a zdravý internetu, prednáška miestnej dokspôsob života. torky Márie Kováčovej prilákala do knižnice pekný počet prítomných. Doktorka o cukrovke a jej liečbe hovorila ľahko pochopiteľným spôsobom, uvádzajúc pritom príklady z praxe a rady, ako sa správať, aby k tejto chorobe nedošlo, ale aj potom, keď sa už objaví. rednášku r. Márie Kováčovej prvá sprava prítomní Prítomní mali pozorne sledovali (foto: z archívu SKŽ) možnosť vy-

• U

A A U AL ST •

merať si hladinu cukru v krvi a v pokračovaní sledovať prezentáciu liekov a výrobkov miestnej súkromnej lekárne. O týždeň neskoršie 4. V znamení mastičiek, tinktúr, mydiel... februára bola Bylinková betinktúry, oleje, mastičky, mydlá, seda s Jarmilou Jovankovičovou dezodoranty, prítomní mohli aj z Báčskeho Petrovca, pôvodom Ky- ovoňať a dokonca aj vyskúšať. sáčankou. Aj táto beseda prilákala Hovorilo sa, pravdaže, o výhodách pekný počet záujemcov, najmä kozmetických prostriedkov, ktoré poslucháčok. Hovorilo sa o bylin- si možno vyrobiť vo vlastnej réžii kách, ktoré máme v našom dvore z dostupných byliniek, a prítomné a záhradke. Niektoré z nich často ženy pritom prezentovali aj vlastné ničíme, neuvedomujúc si, že ide skúsenosti. o lieky, ktoré sú bezplatné a na Pekná návštevnosť oboch podosah ruky. Počas tejto besedy, sedení ukázala, že tie pravé témy ako vyhlásila predsedníčka SKŽ upútajú pozornosť a poprela skuĽudmila Berediová-Stupavská, točnosť, že sa Kysáčankám často boli zapojené všetky vnemy, lebo nechce večer von z domu. 6 /4841/ 9. 2. 2019

DETSKÝ KÚTIK Snívam o vlastnej budúcnosti

Krásne je snívať svoj sen Iste sa vám stáva, že sa tak jednoducho zamyslíte a myšlienky vám zablúdia do budúcnosti. Či skončíte vysnívané školy a čo bude ďalej potom, ako sa vám bude dariť v ďalšom živote, či budete mať rodinu. Častejšie o tom snívame v dospelejšom veku, ale snívať a plánovať možno odmala, veď je krásne vykresliť si ideálnu budúcnosť pre seba a ísť neustále za svojím cieľom. Nikto z nás nevie, aká nás budúcnosť čaká, ale snívať o tom, čo by sme chceli a ako by sme v budúcnosti mohli žiť, môže každý.

Každý žiak premýšľa o svojej budúcnosti. Má svoje plány a sny, ktoré chce splniť.

M ic h a šk lk l Valentík , ar, i v nica

Slovo budúcnosť pre mňa znamená niečo, čo si budujeme, a je len na nás, ako to dopadne. Každý je kováčom svojho šťastia. Mnohí si prajú, aby mali veľa peňazí, chcú, aby mali veľký dom a mnoho iných hmotných vecí. Ale sú aj takí, čo si prajú veľa šťastia, zdravia a lásky. Čo sa týka mojej budúcnosti, chcela by som dokončiť strednú zdravotnícku školu, ísť študovať do zahraničia a potom by som si našla prácu, ktorá ma zaujíma. Chcela by som žiť v Nemecku a tam si založiť rodinu, s ktorou by som prežívala krásne chvíle. A v živote by som chcela dosiahnuť úspech. Úspechom je pre mňa žiť život šťastný a plný lásky. Chcela by som splniť svoje sny. Viem, že táto cesta nie je ľahká, ale budem v ňu veriť.

Katuša

. 1, , 2 nica á v iv ko nt í b ra , e l a a V kt Le 1 . o Z

Ja som si celú budúcnosť naplánovala a budem sa snažiť prežiť život najlepšie, ako môžem.

N at a li Z m Kotvášov arš al a Tit a á , . 2 , v a d ine

Anička etrášova, . 2, Z maršala Tita, adina

Moje mačky Mám ja štyri mačky, postavujú ma na trepačky, vždy keď sú hladné. Prvá Sivá zazerá večeru si preberá. Ðole mraučí celým hlasom, na granulky beží razom. Crnka malá, okatá, štverá sa až na vráta. Šaravá – ozajstná dáma, zo stola si berie sama. Hoci sú i trochu plané, my ich všetci radi máme.

etra Kolríková, piatačka, Z T. . Masaryka, ánošík

An ela uzášová, smačka, Z T. . Masaryka, ánošík

eter inčurák, . 2, ratstva a jednoty, iele lato

vá , í ko i c a t n ivn a u a n k a rk a , k l šk

van Valentík, šk lkar, ivnica

, ová e rb . t T. nia te á č k a , Z ánoš í k ta pia ar yka , M as

.hl.rs

n ormačno politický týždenník

Renáta usterová, šk lkarka, ivnica

•

TSK KÚT K •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

AKTUÁLNE

Ročník 9. februára 2019 Číslo

979

Z PRODUKČNEJ BURZY

Cena pšenice rastie

Vyhlásené opatrenia N na zabránenie šírenia afrického moru ošípaných

Ľ. Sýkorová

Ľubica Sýkorová

inisterstvo poľnohospodárstva, vodného hospodárstva a lesníctva Srbska vyzvalo príslušné inštitúcie, majiteľov, chovateľov a poľovníkov, aby dodržiavali predpísané opatrenia na zabránenie šírenia choroby afrického moru ošípaných v dôsledku šírenia tejto infekčnej choroby domácej a voľne žijúcej zveri v regióne. Tieto opatrenia sú primárne spojené s prísnou kontrolou obchodovania a dovozu živých ošípaných a bravčových výrobkov do našej krajiny. Definované sú oblasti vysokého a stredného rizika výskytu tejto choroby s kontrolovanými, preventívnymi a reštriktívnymi opatreniami. Prijaté sú aj všeobecné a zvláštne opatrenia biologickej bezpečnosti, ktoré sa musia vykonávať na farmách a gazdovstvách, kde sa chovajú ošípané, ako aj v poľovných reví-

Z obsahu

Skoré jarné regeneračné prihnojenie

roch. Z dôvodu bezprostredného nebezpečenstva výskytu AMO sa začalo s prísnymi kontrolami obchodovania a dovozu živých ošípaných, výrobkov a vedľajších produktov z ošípaných. Zakázaný je voľný dovoz a tranzit zásielok pochádzajúcich z krajín alebo oblastí zasiahnutých africkým morom ošípaných bez povolenia. Povolenie na dovoz sa vydáva pre každý konkrétny prípad. O nákaze AMO – africký mor ošípaných (srb. afrička kuga svinja) – sa začalo v Európe hovoriť po roku 2007, keď sa nebezpečne rozšírila v Gruzínsku, Arménsku a v ďalších krajinách kaukazskej oblasti. V roku 2017 sa vyskytla aj v Rumunsku. Aj keď sa choroba u nás ešte stále nevyskytla, treba o nej hovoriť, spoznať jej prvé príznaky a čo treba robiť v prípade výskytu, pretože liečiť sa nedá! Treba pripomenúť, že choroba nie je prenosná na ľudí. Ide o ochorenie cha-

a Produkčnej burze v Novom Sade bola v období od 28. 1. do 1. 2. 2019 zaznamenaná rekordne vysoká cena pšenica, najvyššia za posledné štyri roky. Finančná hodnota obratu bola pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom vyššia o 128,77 % a tovarový obrat bol vyšší až o 276,60 %. Cena pšenice aj naďalej rastie. Po 23,00 din./kg sa naposledy predávala v decembri 2014. Porasty pšenice sú v rôznej kondícii. Nedostatok vlhkosti v pôde po sejbe zapríčinilo, že zrno slabo klíčilo, porasty sú nevyrakterizované akútnym rovnané a väčšinou sa nachádzajú priebehom, zvýšeným vo fáze dvoch – troch listov. Podľa sklonom ku krvácaniu odborníkov celkové výnosy v tomto postihnutých zvierat a roku budú pravdepodobne nižšie vysokým percentom úmrtako v minulom roku. V uvedenom nosti. Toto ochorenie je období jej cena na domácom trhu ekonomicky veľmi náročné, bola 22,95 din./kg bez DPH (25,24 nakoľko spôsobuje vysodin./kg s DPH). Pri porovnaní s kú mortalitu postihnutých predchádzajúcim týždňom bola zvierat, a jeho likvidácia s vyššia o 8,48 %. Kukurica sa predávala po následnými prísnymi ochran16,20 din./kg bez DPH (17,82 nými opatreniami je veľmi din./kg s DPH), čo bola pri nákladná. Prenášačmi choroby porovnaní s predchádzasú hlavne diviaky. Opatrenia júcim týždňom o 0,61 % sú v podobe likvidácie celého nižšia cena. chovu ošípaných, čo predsta- dní. Cena sóje bola 39,00 vuje obrovské ekonomické Zviedin./kg bez DPH, straty. ratá sú no nikto o ňu Ochorenie AMO je veľmi malátne, neprejavil podobné klasickému moru zvracajú, záujem. ○ ošípaných. Vážnym problé-

mom je, že choroba sa okrem priameho kontaktu chorého zvieraťa so zdravým môže prenášať aj sprostredkovane (napr. infikovaným krmivom), ale aj krv cicajúcim hmyzom (kliešťami). Choroba sa prejavuje vysokou horúčkou (42 °C), ktorá môže trvať niekoľko

Čo všetko môžeme urobiť vo februári? Str. 2

Str. 3

majú krvavé hnačky, ťažko dýchajú... Aj po uhynutí nakazeného jedinca pre vysokú rezistenciu vírusu zostáva kontaminácia prostredia veľmi dlho. Úmrtnosť dosahuje až 90 – 95 %. Vakcína proti AMO nebola dodnes vyvinutá. ○

Nikdy nezbierať v daždi Str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

VÝŽIVA OZIMNEJ PŠENICE

Skoré jarné regeneračné prihnojenie

Ľubica Sýkorová

Z hľadiska časovej aplikácie dusíkatých hnojív sa hnojenie ozimnej pšenice delí na základné hnojenie (predsejbové) a prihnojenie počas vegetácie. To sa podľa účelu hnojenia delí na regeneračné, produkčné a kvalitatívne. Z hľadiska vplyvu dusíkatej výživy na tvorbu úrody zrna ozimnej pšenice sa považuje za najdôležitejšie regeneračné a produkčné prihnojenie.

koré jarné prihnojenie, známe ako regeneračné prihnojenie, sa uskutočňuje skoro na jar, hneď ako to pôdne a poveternostné podmienky dovolia. Dusíkaté hnojivo by sa nemalo aplikovať na sneh (pokrývka vyššia ako 5 cm), na zmrznutú pôdu (hĺbka premrznutia vyššia ako 8 cm) a na zamokrenú pôdu. V predjarnom a jarnom období dochádza k obnoveniu rastu koreňov, k asimilácii listového aparátu a k tvorbe odnoží, čo je zvlášť dôležité pri nízkom počte rastlín na jednotku plochy (m2). Regeneračným prihnojením sa ozimnej pšenice poskytuje dostatok dusíka až po produkčné prihnojenie. Ešte stále pomerne nízka intenzita hnojenia priemyselnými a organickými hnojivami nepochybne ovplyvňuje vývoj úrod ozimných obilnín. Dosahovanie stabilných úrod je otázkou správnej agrotechniky, ktorá zahŕňa celý rad pestovateľských opatrení, vrátane správneho hnojenia. Prihnojenie ozimných

obilnín dusíkatými hnojivami je v našej klimatickej oblasti veľmi dôležité a nevyhnutné agrotechnické opatrenie. Treba pripomenúť, že dusíkaté zložky z rôznych foriem

minerálnych hnojív v rovnakom množstve aktívnej látky sú rovnako hodnotné. Vo výžive ozimnej pšenice má osobitné postavenie dusík, ktorý je popri agroekologických faktoroch prostredia limitujúcim činiteľom úrody za predpokladu, že aj ostatné živiny sú dodávané v optimálnych množstvách. Podľa

odborníkov jednou tonou zrna a zodpovedajúceho množstva slamy prijme ozimná pšenica z pôdy 22 – 26 kg dusíka (N); 4,4 – 6,2 kg fosforu (P); 16,6 – 21 kg draslíka (K); 2,8 – 5,7 kg vápnika (Ca) a 1,2 – 3 kg horčíka (Mg). VPLYV OBSAHU DUSÍKA NA PORASTY Aplikácia dusíkatých hnojív je v porovnaní s ostatnými hnojivami produkčne najúčinnejšia, ale súčasne aj najproblémovejšia. Pri vysokých dávkach zvyšuje poliehavosť rastlín, znižuje kvalitu produkcie, akumuluje dusičnany a rastlinami nevyužitý dusík sa vyplavuje do vodných zdrojov. Relatívne dlhé vegetačné obdobie ozimnej pšenice a značná pohyblivosť minerálnych foriem dusíka v pôde a s tým súvisiace možnosti strát dusíka podnietili zaviesť systém delenej výživy pšenice dusíkom, ktorý sa považuje za regulátor úrodotvorného procesu. V zmysle správnej farmárskej praxe jednora-

zová dávka dusíka nemá byť vyššia ako 60 kg/ha. Prihnojenie dusíkom pozitívne ovplyvňuje rast produktívnych odnoží, počet zŕn v klase, hmotnosť tisíc zŕn, ale aj zabezpečí najvyšší prírastok hmotnosti zrna na aplikovanú dávku dusíka. Močovina sa môže používať pre všetky plodiny pestované na pôdach s neutrálnou a zásaditou (alkalickou) reakciou, čo znamená, že hodnota pH musí byť 7 a viac. Väčšina pôd v našej oblasti je neutrálnych alebo alkalických, iba na menších plochách v povodí Dunaja bola zaznamenaná slabo-kyslá reakcia. Na kyslých pôdach nie je vhodné aplikovať močovinu, ale dusíkaté hnojivá AN alebo KAN. Najpresnejšie a najdôkladnejšie určovanie množstva hnojiva potrebného na prihnojenie je možné len na základe analýzy N-min pôdy na obsah minerálneho dusíka. Viacročné skúsenosti potvrdzujú, že najskôr sa prihnoja najrozvinutejšie porasty a len o 10 – 15 alebo 20 dní porasty slabšie, ktoré boli neskoro posiate. Dodržiavaním takéhoto spôsobu práce sa zabezpečujú minimálne straty dusíka z hnojív, pretože porasty v dobrom stave majú už dobre vyvinutý koreňový systém, ktorý môže oveľa efektívnejšie prijať dusík z pôdy, čo nie je možné v prípade slabších porastov. Na jednorazové prihnojenie je potrebné aplikovať do 70 kg/ha aktívnej látky dusíka. To zodpovedá množstvu asi 150 kg/ha močoviny. Väčšie množstvá sa musia rozdeliť na dve dávky. Prvá dávka sa aplikuje vo februári alebo začiatkom marca a druhé prihnojenie sa robí o 15 až 20 dní. ○

EKOLOGICKÉ PESTOVANIE PROSA SIATEHO

Proso je nielen krmivo pre vtáky Ľ Sýkorová

V posledných rokoch aj v Srbsku rastie záujem o pestovanie alternatívnych plodín, ktoré môžeme označiť aj ako netradičné či maloobjemové. Alternatívne plodiny predstavujú alternatívu pestovaným rastlinám, môžu mať pozitívny vplyv pri zvyšovaní biodiverzity, pri prerušení výskytu určitého škodcu, burín alebo chorôb. Mnohé alternatívne plodiny tiež majú čistiaci efekt na pôdu alebo sprístupňujú živiny pre nasledujúcu pestovanú plodinu. Niektoré zvyšujú úrodnosť pôdy a zlepšujú pôdnu štruktúru. PROSO SIATE PANICUM MILIACEUM Vo veľkej miere sa zmenili aj klasické zaužívané spôsoby stravovania. Čoraz viac spotrebiteľov vyhľadáva zdravé potraviny, medzi ktoré patrí aj proso. Ekologické pestovanie prosa siateho je zaujímavé najmä z hľadiska potravinárskeho využitia. Aj keď sa najväčšia časť výroby obyčajného prosa využíva

ako krmivo pre vtáky, v posledných rokoch si svoje miesto našlo aj v ľudskej výžive. Proso siate je rastlinou krátkeho dňa, vyžaduje si mnoho svetla a neznáša zatienenie. Z toho dôvodu v oblastiach s veľkým počtom zamračených dní počas vegetácie výnosy bývajú slabšie. Patrí medzi rastliny, ktorým sa darí v teplých južných krajinách, no

kvôli krátkej vegetácii sa pestuje aj v severných krajinách. Za ideálne sa považujú teploty v rozmedzí od 18 do 24 °C, rovnako ako aj pri kukurici. Veľmi dobre znáša vysoké teploty, oveľa lepšie ako ostatné obilniny (okrem cirku). Minimálna teplota pre klíčenie prosa je od 8 °C do 10 °C, no pri týchto teplotách zrno klíči veľmi pomaly. Na klíčenie a vzchádzanie sú oveľa

vhodnejšie teploty od 10 do 12 °C. Kvôli rovnomernému vzchádzaniu proso sejeme vtedy, keď sa teplota pôdy pohybuje od 12 do 15 °C. Nízke teploty negatívne vplývajú aj na ďalší rast, najmä vo fáze kvitnutia a dozrievania. Minimálne teploty počas kvitnutia sú od 12 do 15 °C. Proso siate patrí medzi rastliny najtolerantnejšie k suchu, najmä v prvej časti vegetácie. Na dobré výnosy majú veľký vplyv letné zrážky v druhej polovici vegetácie. Preto aj napriek výraznej odolnosti proti suchu vysoké úrody môžeme dosiahnuť, ak mu zabezpečíme potrebné množstvo vody. Proso má taktiež pomerne vysoké nároky na kvalitu pôdy. ○

6 /4841/ 9. 2. 2019

ZÁHRADA V ZIME

Čo všetko môžeme robiť vo februári?

Ľ. Sýkorová

Aj tento mesiac býva riadne chladný, niekedy dokonca mrazivejší ako január. Slnka je ešte stále primálo. Ak nám to však počasie dovolí, vo februári môžeme začať s prípravami na jar. Ak nemrzne, nesmieme zabúdať na zálievku vždyzelených drevín. Koncom mesiaca treba tesne pri zemi zrezať trsy okrasných tráv a suché trsy trvaliek. Ak korene trvaliek vytiahol a obnažil mráz, treba ich zatlačiť späť do pôdy alebo zasypať zeminou. OKRASNÁ ZÁHRADA Vo februári začínajú kvitnúť prvé jarné kvety, ako snežienky jarné, šafran siaty, ktorým sa najlepšie darí na slnečnom stanovišti. Ich cibuľky sa vysádzajú v jesennom období. Z okrasných krov kvitne napr. kalina voňavá (Viburnum farreri), jazmín nahý (Jasminum nudiflorum) či zemolez voňavý (Lonicera fragrantissima). Pri vyšších teplotách je potrebné odkrývať trvalkové záhony, no prikrývky ešte nelikvidujeme úplne. Počas mrazivých dní a nocí záhony musíme opäť zakryť. Postupne odstraňujeme všetky suché časti rastlín trvaliek aj okrasných tráv. Záhony môžeme spestriť výsadbou prvosienok alebo sirôtok záhradných. Teplejší február je vhodným obdobím na presádzanie vždyzelených a opadavých drevín, keď rastliny ešte vegetačne oddychujú, no pôda už nie je zamrznutá. Vykonávame zmladzovací rez prestarnutých kríkov a živých plotov. Striháme kry kvitnúce v lete, ako sú napr. nátržníky (Potentilla fruticosa), tavoľníky (Spirea japonica), budleje (Buddleia davidii, B. alternifolia), levandule (Lavandula angustifolia). Kry kvitnúce na jar nestriháme, pretože by sme im zostrihali kvetné puky. Ak sme si na jeseň nepripravili jamy na výsadbu nových stromčekov a kríkov, tak je na to najvyšší čas. Necháme ich niekoľko dní odležať a koncom mesiaca mô-

žeme začať s novými výsadbami okrasných drevín. Počas suchého obdobia zalievame dreviny vysadené v minulom roku, hlavne vždyzelené, z ktorých sa počas slnečných dní vyparuje značné množstvo vody. Koncom mesiaca je na udržanie dobrého tvaru a plného kvitnutia vhodný termín na rez plamienkov. OVOCNÁ ZÁHRADA Na ovocných stromoch a kroch vykonávame hlboký zmladzovací rez. Aj v tomto mesiaci pri plusových teplotách prerezávame ovocné dreviny a pripravujeme vrúble. Tento mesiac je vhodný na vrúbľovanie marhúľ, čerešní a višní. Broskyne a marhule striekame proti kučeravosti, keď začínajú pučať. Kmene chránime pred silným jarným slnkom náterom z vápenného mlieka (vápno + voda), alebo omotaním jutovinou, rákosím alebo iným organickým materiálom. Vápenné mlieko sa pripravuje z páleného vápna (1 kg/10 l vody). Maliny rodiace na jeseň zostriháme pri zemi, rodiace v lete zostriháme tesne nad najvyššou oporou a novovysadené 25 cm nad zemou. Koncom februára a začiatkom marca vykonávame rez viniča. Dbáme pritom na to, že vinič rodí na dvojročných výhonoch. Jeho správne zastrihnutie má dôležitý vplyv na jeho rodivosť. V dňoch bez mrazu možno robiť

zimný postrek ovocných drevín. Postrekovou látkou treba stromy dôkladne „umyť“, aby bol postrek účinný. Na vhodných miestach vykopeme jamy na jarnú výsadbu krov a stromčekov. Odumretú borku kmeňov stromov je dobré drôtenou kefou alebo škrabkou dôkladne očistiť a zbaviť tak stromy prípadných machov a lišajníkov. Všetok materiál zoškrabujeme na fóliu rozostretú okolo kmeňa a ihneď po oškrabaní odstránime. ZELENINOVÁ ZÁHRADA Pre zeleninovú časť záhrady začíname s predpestovaním sadby v parenisku či fóliovníku. Na záhony vo fóliovníku sa vysievajú reďkovky, skorý šalát či karotka. Ak máme teplý skleník, môžeme začať s výsevom rajčín a paprík. Pripravíme si aj záhony na zeleninu, do ktorých rovnako zapracujeme vyzretý záhradný kompost. Na zeleninových hriadkach dodržiavame osevný postup – striedanie plodín na ploche. Striedame stanovištia koreňovej, hlúbovej, plodovej, širokolistej a úzkolistej zeleniny. Na miesto po cibuľovej zelenine sadíme strukoviny (hrach, fazuľu). Iné druhy budú na tomto stanovišti rásť zle. V teplejších oblastiach vysádzame šalotku, fazuľu, skorý hrach, cibu-

III

ľu sadzačku a v ostatných oblastiach sadíme hlavne skorú mrkvu, zeler, šalát, cviklu, špenát do záhonov s ochranou pred chladom. Do debničky dáme naklíčiť skoré zemiaky. Môžeme použiť aj mikroténové vrecko so substrátom, napríklad na presádzanie izbových rastlín, alebo rašelinu. Umiestňujeme ich na svetlé a teplé miesto s teplotou okolo 10 až 15 °C. Prvé zemiaky môžeme zberať aj o 3 týždne skôr ako je obvyklé. Pravidelne kontrolujeme uskladnenú zeleninu. V dňoch bez mrazu vetráme miestnosti a udržiavame teplotu mierne nad nulou (2 až 6 °C). Treba udržiavať aj primeranú vlhkosť a koreňovú zeleninu založenú v piesku opatrne polievame. Minuloročný kompost je potrebné zdola aj zhora prevrstviť. Nezabúdajme, že rôznorodosť jeho zložiek je nevyhnutná pre správne zrenie kompostu. Preto do neho pridávame rôzny organických materiál – kôru, konáre, odpad zo zeleniny a ovocia, slamu, pokosenú trávu, vytrhanú burinu a iné. Podiel zeminy je 10 %. Pre správne zretie kompostu je dôležitá cirkulácia vzduchu a primerané množstvo vody a slnka. Kompost má byť vlhký, nie presušený, no nemá z neho ani kvapkať voda. ○

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Biologická ochrana rastlín proti škodcom v zatvorených priestoroch Ing. Ján Tancik, PhD.

DRAVÝ ROZTOČ AMBLYSEIUS DEGENERANS Na rozdiel od všetkých dravých roztočov používaných v Európe tento druh má čierne telo. V porovnaní s A. cucumeris má rýchlejší vývoj. Pri teplote 25 °C vývoj z vajíčka do dospelého štádia trvá len 6 dní. Tento druh sa živí v prvom rade larvami strapiek. No ak nie sú k dispozícii, živí sa aj peľom alebo roztočmi. A. degenerans sa používa predovšetkým v ochrane papriky pred strapkou západnou. Dodáva sa v sypkom substráte. Aplikácia sa vykonáva posypaním rastlín v čase, keď paprika začne kvitnúť. Peľ na kvetoch umožní tomuto dravému druhu rozmnožovať sa v poraste aj skôr, než sa vyskytnú strapky. Pokým paprika má kvety, stačí jedna, maximálne dve aplikácie v prepočte 1 kus na 5 m2. DRAVÁ BZDOCHA Z RODU ORIUS Dospelé jedince dravých bzdôch z rodu Orius sú dlhé 1,5 – 3 mm, tmavohnedej až čiernej farby. Nymfy sú tvarom tela podobné dospelým jedincom, ale nemajú krídla a telo je žltej až oranžovej farby. Všetky druhy sa živia rôznymi skupinami hmyzu (všetkými štádiami strapiek, vajíčkami motýľov, malými húsenicami, molicami, voškami a roztočami). Svoju korisť vyciciavajú a v prípade veľkého výskytu škodcu zabijú viac jedincov, ako konzumujú. Pre úspešný vývoj potrebujú peľ. Dospelci veľmi dobre lietajú, a tak ľahko osídľujú ďalšie napadnuté rastliny. Imága sa zdržujú najviac v kvetoch a nymfy na listoch. Na rýchlosť vývoja má rozhodujúci vplyv kvalita potravy a teplota. Vlhkosť vzduchu a plodina nie sú také významné. POUŽITIE A SYSTÉM OCHRANY Druhy z rodu Orius sa používajú v kombinácii s roztočmi z rodu

Amblyseius, predovšetkým v teplejších obdobiach sezóny, keď sa rýchlo množia a dobre znášajú nižšiu vlhkosť vzduchu v skleníkoch. Vďaka tomu, že sú polyfágy a že sú schopné rozmnožovať sa aj na peli, nie sú závislé od popu-

lácie strapiek, takže sa aplikácia môže konať aj pred masovým výskytom strapiek. Aplikácia južných druhov sa začína od marca, keď je dĺžka dňa 10 – 11 hodín. O. majusculus sa aplikuje ešte neskoršie, keď je dĺžka dňa nad 16 hodín. Aplikácia sa vykonáva včas ráno alebo večer, aby dospelci neopustili skleník. Predátori z rodu Orius sa dodávajú ako zmes nýmf a dospelcov v sypkom substráte. Aplikujú sa posýpaním rastlín v dávke 0,5 – 10 jedincov na m2 v závislosti od intenzity napadnutia porastu. BIOLOGICKÁ OCHRANA PROTI MOLICIAM (ALEYRODIDAE) – PARAZITOID LARIEV CHALCIDKA ENCARSIA FORMOSA E. formosa v stredoeurópskom regióne predstavuje základný prvok v biologickej ochrane skleníkových kultúr proti molici skleníkovej (Trialeurodes vaporariorum), ale aj proti molici tabakovej (Besemia ta-

baci) a molici lastovičníkovej (Aleryodes proletella). Dospelý jedinec je dlhý okolo 0,6 mm, má tmavú hruď a žlté bruško. Parazituje pupáriá molice skleníkovej a ostatných druhov molíc. Parazitované pupáriá sa líšia

od neparazitovaných farbou. Neparazitované pupáriá molice skleníkovej sú zelenej farby, kým parazitované čierne a pupáriá molice tabakovej sú hnedej farby. Samičky parazitnej osičky E. formosa kladú vajíčka do lariev 3. a 4. instaru molice skleníkovej a molice lastovičníkovej. Samičky sa živia medovicou a nektárom, ale aj larvami molíc. Počas dňa jedna samička nakladie 5 až 13 vajíčok a ešte dve do tri larvy zožerie. Počas života jedna samička nakladie od 50 do 200 vajíčok v závislosti od hostiteľa a rastliny. Optimálne podmienky na vývoj tohto parazitoida sú teplota cca 17 – 25 °C a vyššia vlhkosť vzduchu okolo 60 – 70 %. V takýchto podmienkach vývoj trvá 28 dní. POUŽITIE V SYSTÉME OCHRANY E. formosa sa dodáva v štádiu kukly, väčšinou nalepená na papierových kartičkách. Aplikácia sa vykonáva zavesením týchto

kartičiek na rastliny. Dôležité je začať s aplikáciou čím skôr, hneď s prvým výskytom molíc. Z tohto dôvodu treba molice sledovať na žltých lepových doskách. Bezprostredne po výskyte sa každý týždeň aplikuje cca 1 – 2 kusy E. formosa na m2. Táto aplikácia sa robí zhruba štyri týždne až po dosiahnutie 80 % parazitovaných molíc. Vo veľkých skleníkoch sa robí aj takzvaná preventívna aplikácia 0,5 – 1 kus každých 14 dní. V podmienkach kalamitného výskytu táto osička nie je účinná. V malých skleníkoch sa úspešne aplikuje jedna až dve dávky po cca 5 – 10 jedincov na m2. E. foromsa je extrémne citlivá na rezíduá pesticídov. Každý dodávateľ uvádza spektrum pesticídov, ktoré sa môžu spolu s týmto bioagensom použiť. CHALCIDKA ERETMOCERUS EREMICUS Táto chalcidka je podobnej veľkosti ako predchádzajúci druh, líši sa žltou farbou hrudi. Napadnuté pupáriá molíc sa počas kuklenia larvy chalcidky vnútri sfarbujú dožlta. E. eremicus je na rozdiel od E. formose ektoparazit. Samice tohto druhu nekladú vajíčka do hostiteľa, ale vedľa neho. Larvy po vyliahnutí sa hneď zavrtávajú do larvy molíc a po zvliekaní sa živia obsahom napadnutej larvy molice. Tento druh parazituje molice z rodu Aleyrodes, Besemia a Trialeurodes. Mladé samičky sa tiež živia larvami, jedna samička za jeden deň zlikviduje okolo 30 lariev molíc. Tento druh je odolnejší proti vysokým teplotám, znáša teplotu až do 40 °C a nižšiu relatívnu vlhkosť vzduchu. POUŽITIE V SYSTÉME OCHRANY E. eremicus sa používa predovšetkým v biologickej ochrane zeleniny a kvetín proti molici tabakovej Besemia tabaci, proti ktorej E. formosa dáva slabšie výsledky. Parazituje aj molicu

6 /4841/ 9. 2. 2019 skleníkovú, a to aj na vyšších teplotách a pri nižšej vlhkosti. Viac sa používa v starších typoch skleníkoch so slabou klimatizáciou v teplejších oblastiach. Spôsob použitia je rovnaký ako pri E. formose.

teplomilnejšia a A. ervi sa dobre adaptuje na chladnejšie podmienky. Samičky týchto osičiek aktívne vyhľadávajú vošky na vzdialenosti aj niekoľko desiatok metrov a kladú do nich jednotlivo svoje vajíčka. Samičky

ENTOMOPATOGÉNNA HUBA VERTICILLIUM LECANII Táto huba sa vyskytuje v ekosystémoch tropického, subtropického a mierneho pásma. V. lecanii napáda hmyz tak, že po infekcii, a to znamená, že vyklíčená spóra na povrchu hmyzu prerastie hýfami huby kutikuly a napadnutý hmyz po niekoľkých Zlatoočka (foto: bioblomed.ca) dňoch uhynie. Od infekcie do objavenia sa zre- reagujú na pach vošiek, ale aj teľných príznakov infekcie na na špecifické pachové signály, moliciach ubehne od 7 do 10 dní ktoré vydáva voškami napadnutá a pri strapkách 14 dní. Huba na rastlina. Celý vývoj parazitoida povrchu napadnutého hmyzu prebieha v tele vošky a voška vytvára biele, niekedy svetložlté počas celého vývoja zostáva na mycélium. Mŕtvy hmyz má svetlo- rastline. Vývoj od nakladeného až tmavohnedú farbu. Optimálne vajíčka po vyliahnutie dospelca podmienky na rast a sporuláciu trvá v závislosti od teploty 13 tejto huby je teplota 15 – 28 °C až 15 dní. a relatívna vlhkosť vzduchu nad 80 %. POUŽITIE V SYSTÉME OCHRANY Druhy z rodu Aphidius sú vhodné POUŽITIE V SYSTÉME OCHRANY predovšetkým na ochranu zelePoužíva sa na reguláciu kalamit- niny v skleníkoch pred jednotlivo ného výskytu molíc a strapiek žijúcimi voškami. Pri výskyte v skleníkoch. Dodáva sa vo forme vošiek vo väčších kolóniách prášku, ktorý obsahuje spóry treba ochranu doplniť iným huby V. lecanii, a používa sa pod- bioagensom, ako sú dravé byľa návodu výrobcu. Odporúčané ľomory, lienky alebo zlatoočky. množstvo prášku sa rozmieša Parazitoidy z rodu Aphidius sa v 3 – 4 litroch vody, nechá sa aplikujú po prvých nálezoch odstáť 2 – 4 hodiny, a potom sa vošiek v množstve 0,15 ks/m2, zamieša do konečného objemu s tým, že sa táto aplikácia jevody. Pre vysoké porasty sa po- den- alebo dvakrát zopakuje. užíva dávka vody od 2 000 do 3 Podmienkou dobrej účinnosti 000 l/ha a pre nižšie 1 000 – 2 je včasná aplikácia parazitoida. 000 l/ha. Aplikácia sa robí jemne Z toho dôvodu je vhodné použiť rosiacim postrekovačom. Po na signalizáciu prvých vošiek žlté aplikácii musí minimálna teplota dosky. Osičky sa dodávajú ako v skleníku prekračovať 18 – 20 zmes kukiel v mumifikovaných °C a vlhkosť vzduchu nesmie voškách a dospelých jedincov klesnúť pod 80 %. Ošetrenie sa v krabičkách alebo fľaškách. po piatich dňoch opakuje. Druhý spôsob dodávania je v sypkom substráte. Aplikácia BIOLOGICKÁ OCHRANA PROTI VO- je jednoduchá a vykonáva sa ŠKÁM (APHIDIDAE) – PARAZITICKÉ otváraním krabičiek v skleníku OSIČKY APHIDIUS COLEMANI A alebo vysypaním substrátu na misky. Krabička či miska sa neAPHIDIUS ERVI A. colemani má telo dlhé asi vystavuje priamemu slnečnému 2 mm, tmavej farby, A. ervi je svetlu. Po aplikácii parazitoida trochu väčšia. A. colemani je nie je vhodné nechať v skleníku

vyvesené žlté dosky, lebo aj osičky láka táto farba. Ak je teplota v skleníku dlhší čas nad 30 °C, ochrana je neúčinná. DRAVÝ BYĽOMOR APHIDOLETES APHIDIMYZA Dospelý jedinec sa podobá drobnému komárovi, dĺžka tela je okolo 2,5 mm. Aktívny je večer a v noci. Po oplodnení samička kladie vajíčka do kolónie vošiek, pričom preferuje väčšie kolónie. Vyliahnutá larva vyhľadáva vošky na vzdialenosti do 2,5 cm. Larvy nabodnú vošku a strieknu jej do tela toxín, ktorý ju paralyzuje a tiež rozkladá telesný obsah vošky. Po niekoľkých minútach larva takúto vošku vysaje. Počas vývoja jedna larva skonzumuje od 10 do 100 vošiek. Pri veľkom výskyte vošiek larva ich usmrtí oveľa viac, ako konzumuje. Predpokladá sa, že tento druh sa môže vyvíjať na všetkých druhoch vošiek, ale sa nemôže vyvíjať na žiadnej inej skupine hmyzu. Larvy pred kuklením padajú z listov na pôdu, kde sa zakuklia. Pri teplote 15 °C vývoj trvá asi 32 dní a pri teplote 25 °C len 15 dní. POUŽITIE V SYSTÉME OCHRANY A. aphidimyza sa dodáva v štádiu kukiel v sypkom substráte (piliny). Substrát sa vo vreckách zavesí na rastliny, aby sa k nemu nedostali mravce, alebo sa vysype na vlhšie miesta na rastliny. Používa sa proti voškám, ktoré žijú v kolóniách. Na začiatku výskytu vošiek sa aplikuje zhruba 1 jedinec na m2, v prípade silnejšieho výskytu až 10 jedincov na m2. V niektorých krajinách sa tento druh úspešne používa aj v ochrane ovocných sadov a parkov. LIENKA ADALIA BIPUNCTATA Dĺžka tela dospelých jedincov je 3,5 – 5 mm. Farba kroviek je veľmi variabilná, najčastejšie sú červenej a oranžovej farby s dvomi čiernymi škvrnami. Vyskytujú sa jedince aj s čiernymi krovkami a červenými škvrnami. Larva tohto druhu je podobná larve lienky sedembodkovej, ale je o niečo menšia. Dravá je larva aj imágo.

Živia sa prevažne voškami, ale v prípade nedostatku vošiek napáda aj roztoče, vajíčka motýľov a iný hmyz a v prípade totálneho nedostatku koristi prejavuje sa aj kanibalizmus. Samičky kladú vajíčka v skupinách po 10 – 50 kusov v blízkosti kolónie vošiek. Jedna samička na deň nakladie až 50 vajíčok a počas života, ktorý trvá jeden až tri mesiace, až 1 500 vajíčok. Z vajíčka sa po 4 – 8 dňoch liahnu larvy. Vývoj larvy trvá v závislosti od teploty a kvality stravy 9 – 15 dní. Druh má jednu generáciu počas roka, s tým, že sa počas leta vyskytujú všetky vývojové štádiá. POUŽITIE V SYSTÉME OCHRANY Dodáva sa v štádiu larvy na substráte, ktorý zabraňuje vzájomnému napadaniu lariev počas transportu. Larvy sa vysýpajú na rastliny, ktoré sú napádané voškami. Tento druh sa živí voškami rôznych druhov. Používa sa v skleníkoch, ale aj na otvorenom poli v ochrane zeleniny, okrasných kvetín, kríkov a aj ovocných sadov. ZLATOOČKA CHRYSOPA CARNEA Dospelé jedince sa vyznačujú veľkými krídlami s hustou žilnatinou. Vajíčka kladie do skupín (10 – 40) a vyznačujú sa dlhou stopkou. Stopka chráni vajíčka pred larvami vlastného druhu, ktoré by skonzumovali tieto vajíčka. Larvy sú šesťnohé, dlhé, s výrazne dlhými čeľusťami. Dospelé jedince sa živia nektárom, peľom a medovicou. Larvy sú dravé, napádajú takmer všetky živočíchy menšie od seba, niekedy aj väčšie od seba. Živia sa všetkými druhmi vošiek, molicami, strapkami, červcami, roztočmi, vajíčkami a mladými larvami motýľov a chrobákov. Larva počas života skonzumuje 400 – 500 vošiek. Larvy sú aktívne hlavne v noci, cez deň odpočívajú na rastline. POUŽITIE V SYSTÉME OCHRANY Používa sa hlavne v skleníkoch, ale aj na otvorenom poli v chmeľniciach, v porastoch jahôd a v zelenine. Vyhovuje im nižší a hustý porast. Dodávajú sa larvy 2. instaru. Aplikácia sa vykonáva opatrným rozsýpaním substrátu s larvami priamo na napadnuté rastliny. Dávkovanie proti voškám: 10 – 20 lariev na m2, s tým, že sa aplikácia opakuje po týždni. ○

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

LIEČIVÉ RASTLINY

Nikdy nezbierať v daždi

Ľubica Sýkorová

Liečivé rastliny sú rastliny používané priamo na liečenie chorôb ako podporný liečebný prostriedok, na prevenciu alebo sa využívajú ako surovina na výrobu liekov. Liečivá sila rastlín závisí od obsahu účinných látok. Liečivé rastliny sa musia zberať vo vhodnom čase, ale aj vo vhodnom termíne. Vždy zbierame len tie rastliny, ktoré poznáme a vieme, kedy obsahujú maximum účinných látok. Čas zberu závisí od vývoja určitých rastlinných orgánov, napríklad nasadenie kvetných púčikov, začiatok kvitnutia. Rastliny, ktoré rastú v tieni, mávajú oveľa menej účinných látok ako tie, čo rastú na voľnom priestranstve. Aj pôda rozhodujúcim spôsobom vplýva na ich kvalitu nielen svojím zložením, ale aj vlhkosťou či suchom. Rozhodujúca pre zber je aj časť dňa, či zbierať počas slnečného dňa, predpoludním, či popoludní, alebo zavčasu ráno. Rastlinné orgány, ktoré obsahujú silice, treba zbierať neskoro popoludní, lebo silným žiarením sa silica stráca. Na jeseň zbierame zásobné orgány, ako korene kostihoja lekárskeho alebo korene čakanky obyčajnej. Na jar zbierame púpavový koreň s vňaťou pre vysoký obsah horčín. ZBER Liečivé rastliny zbierame ručne alebo mechanizovane. Pri ručnom zbere ich ukladáme do vhodných nádob, debničiek, košov. Pri zbere musíme dbať na to, aby sa rastliny neotlačili, nezaparili alebo nepoškodili. Nevytrhávame ich, ale striháme, odrezávame, pre-

druhoch rastlín sa vyžaduje kvet a list bez stopky, vňať nemá byť dlhšia ako 20 cm. Púčiky zbierame v čase, keď sa otvárajú. Vykopané korene očistíme od zeme a korienkov, väčšie narežeme na menšie časti. Zbierame iba tie liečivé rastliny, ktoré s istotou poznáme. Dbáme, aby boli zdravé, aby neboli

Echinacea česávame hrebeňom (rumanček). Všeobecne platí, že rastliny zbierame za suchého, slnečného počasia, bez rosy. Semená a plody zbierame pred plnou zrelosťou, vňať pred plným rozkvitnutím, kvety pred úplným rozkvitnutím. Pri zbere sa vyhýbame prašným a inak znečisteným miestam. Zbierame len zdravé a dobre vyvinuté rastliny, nepoškodené škodcami. Niektoré rastliny zbierame v rukaviciach, pretože dráždia pokožku. Nazbierame len toľko, koľko stačíme pripraviť na sušenie. Kvety divozelu a čakanky zbierame ráno, kvet slezu poobede. Pri mnohých

chemicky ošetrované a nerástli na znečistených lokalitách. Každý druh zbierame oddelene do vzdušných košov alebo rôznych obalov vždy za pekného, slnečného počasia. SUŠENIE A USKLADNENIE Najvhodnejšie je sušenie v tieni, v suchu a ak je to možné, v prievane. Rastliny vždy kladieme na čistú podložku v tenkej vrstve a často ich obraciame. Niektoré môžeme sušiť aj zavesené. Keď sme si istí, že sú dostatočne suché, uložíme každý druh osobitne, najlepšie do sklenených nádob (nie do plas-

tových) a uzatvoríme. Sušenie má prebiehať rýchlo a pri vhodných podmienkach vetrania. Pomalé sušenie spôsobuje zahnívanie rastlinných častí, sušenie bez ventilácie má za následok zaparenie a rozklad obsahových látok a tým stratu liečebného efektu. Liečivé rastliny sušíme prirodzene a väčšie množstvá v sušiarni. Nazbierané čerstvé rastliny v tenkej vrstve rozložíme na sitá, alebo biely papier, prípadne zavesíme vo zväzkoch. Pôsobením slnečného žiarenia zelené listy a kvety strácajú farbu, čím sa droga znehodnotí. Na priamom slnku sušíme semená, kôru, korene. Rastliny obsahujúce éterické oleje sušíme pomaly v prirodzených podmienkach, čím sa obsah éterických olejov zvyšuje a kvalita oleja sa tiež zlepšuje. Pomaly sa sušia drogy, ktorých zložky sú stabilné. Správne vysušené rastliny pri lámaní praskajú a nedochádza k zmene farby. Nedosušené rastliny ľahko plesnivejú. Bezprostredne po usušení drogu zhrnieme do kôpok a necháme 2 – 3 dni vydýchať a až potom uskladníme. Pomer zoschnutia je najvyšší pri kvetoch 5 – 7 : 1, nižší pri vňati 5 – 4 : 1, pri koreňoch je pomer zoschnutia najnižší – 3 : 1. Spôsob uskladnenia liečivých rastlín rozhoduje o kvalite obsahových látok. Menšie množstvá sa najlepšie uskladňujú v uzavretých pohároch. Niektoré druhy často napáda hmyz (roztoče, červotoče, mole), ako napríklad kvet agátu,

bazy čiernej, ďateliny; z pestovaných druhov list ibišteka, kvet rumančeka a nechtíka lekárskeho. Drogám škodí vlhko, slnečné svetlo, kolísanie teploty. Vydýchanú drogu balíme do uzavretých pohárov, papierových a plátenných vriec. Pravidelne ju aj naďalej kontrolujeme a napadnuté časti odstraňujeme. Neskladujeme ich viac ako jeden až dva roky. NAJDÔLEŽITEJŠIE ZÁSADY SUŠENIA LIEČIVÝCH RASTLÍN – Liečivé rastliny sušíme prirodzeným alebo umelým teplom aj kombinovaným spôsobom; – sušíme ich v suchej a vzdušnej miestnosti s dobrým vetraním;

Šalvia – miesto na sušenie (povala, šopa, kôlňa) si vopred pripravíme podľa druhu liečivej rastliny a zodpovedajúceho spôsobu sušenia; – liečivé rastliny rozložíme na čistý papier alebo zavesíme vo zväzkoch; – rastliny sušíme oddelene (podľa druhu), v tenkých vrstvách a obraciame; – hrubšie korene rozrežeme po dĺžke, aby sa droga sušila rovnomerne; – obdobie sušenia závisí od vlhkosti vzduchu, teploty a od samotnej rastliny; – drogu počas sušenia kontrolujeme a zhnednuté časti vyradíme; – správne usušená droga si musí zachovať farbu; – po riadnom usušení drogu balíme a uskladníme. ○

DOMOV

Tieto krásne rastliny kvitnú aj v zime

H oázou.

Kalanchoa

6 /4841/ 9. 2. 2019

ZDRAVIE A MY

oci vonku je zima a mráz, váš domov môže byť rozkvitnutou

Senpólia Najlepšie sa jej darí na východnom alebo severovýchodnom okne. Fialka nekvitne, ak nemá dostatok svetla, živín alebo je často presádzaná. Ďalším dôvodom môže byť aj suchý a chladný vzduch (výkyvy, prievan) alebo nedostatočná zálievka. Menšie alebo aj žiadne kvitnutie spôsobuje aj neodstránenie bočných ružíc a sadenie rastlín do veľkých črepníkov. Fialky majú radšej stiesnený priestor.

Kalanchoa Je to sukulentná rastlina, ktorú možno kúpiť počas celého roka. Môžete si vybrať z miniatúrnych druhov alebo z väčších exemplárov. Mnohí ju považujú za ideálnu rastlinu panelákových bytov. Vyhovuje jej izbová teplota 18 – 20 °C a znesie aj suchý vzduch. Cyklámen Problémom vykurovaných miestností býva aj suchý vzduch, ktorý je po vysokých teplotách nepriateľom číslo dva. Preto postavte nádobu s cyklámenom na mokré kamienky. Rastlinku nikdy neroste! Cyklámeny by sa mali zalievať do misky, najlepšie mäkkou vlažnou vodou. ○

Počuli ste už o zemiakovej vode?

o zaradiť do jedálneho lístka, keď...

MÁME PROBLÉMY S PLEŤOU, VLASMI, NECHTAMI – SÚ SUCHÉ, ŠÚPU SA, LÁMU... Pre zdravú kožu sú najdôležitejšie tieto živiny: omega-3 mastné kyseliny (ľanový, rybí, tekvicový, konopný olej, mleté ľanové semená, mleté vlašské orechy), zinok (strukoviny, orechy, celozrnné výrobky, pivovarské kvasnice, zelená fazuľka, ovsené vločky, vajíčka, morské živočíchy), kremík (zelená fazuľka, zeler, špargľa, strukoviny, pór), selén (celozrnné potraviny, olejnaté semená, orechy, losos), vitamín C (surové ovocie a zelenina), vitamín E (za studena lisované oleje, orechy, olejnaté semená, arašidy, kel, špenát, sladké zemiaky, avokádo), vitamín A (mrkva, špenát, kel, marhule, žltý melón, mango, sladké zemiaky), vitamíny B (celozrnné potraviny, ryža natural, strukoviny a výrobky z nich, orechy). CHÝBA NÁM ENERGIA, SME STÁLE UNAVENÉ... Pite dostatok vody, aj mierna dehydratácia znižuje váš výkon. Jedzte špenát, obsahuje železo, draslík a vitamíny B. Pite petržlenovú kolu – je plná vápnika. Petržlenovú vňať rozmixujte vo vode a dochuťte medom a citrónovou šťavou. Dajte si jabĺčko – je to spolu s cibuľou jeden z najlepších zdrojov kvercetínu na podporu svalových buniek. Sezamové semienka sú bohatým zdrojom horčíka, posypte ním šalát, sendvič, polievku. Obilniny stabilizujú hladinu cukru v krvi a obsahujú vitamíny B, horčík, zinok, selén a chróm. Jedzte orechy, podporujú tvorbu krvi a majú antioxidačný účinok na nervové bunky. Extra tip: Zemiaková voda je plná draslíka na podporu nervov a svalov. Tenké plátky surových zemiakov dajte do pohára s vodou a uložte na noc do chladničky. Ráno jemne zohrejte a vypite. ○

TIPY A TRIKY

Triky s obyčajnou cibuľou

ibuľa, či presnejšie jej šťava je nielen skvelý liek pri prechladnutí, ale pomôže aj v domácnosti pri takých nepríjemnostiach, ako sú napríklad spáleniny pri žehlení. Drevo je veľmi citlivé. Keď varíte a hrniec postavíte priamo zo sporáka na pracovnú dosku alebo stôl, kus dreva sa vám ľahko spáli. Na takéto poškodené miesto vytlačte šťavu z 1 až 2 cibúľ (najlepšie elektrickým odšťavovačom), miesto pokvapkajte a nechajte 12 hodín pô-

sobiť. Šťava vybieli poškodené miesto.

Extra tip: Toto funguje aj pri žehlení, ak náhodou niečo nechtiac spálite, ihneď to pokvapkajte cibuľovou šťavou a nechajte 30 minút pôsobiť. Potom zľahka osušte (napr. handričkou) a operte ako zvyčajne. ČISTÉ OKNÁ Často nás hnevajú špinavé okná – fľak sem, muška tam. S polovicou čerstvo rozrezanej

cibule pretriete viackrát okno a hneď sa bude lesknúť ako nové. Starý domáci trik funguje pri všetkých silno znečistených oknách, napr. keď máte okná smerom na frekventovanú cestu, týmto spôsobom sa rýchlo zbavíte prachu a sadzí usadených na vašich oknách. PREČ S HRDZOU Najmä veci, ktoré skladujete vonku, napr. krhly alebo gril, začnú časom hrdzavieť. A určite sa vždy hneváte, keď si hrdzou

VII

zašpiníte oblečenie. Skúste zhrdzavené miesta pokvapkať cibuľovou šťavou, nechajte pôsobiť 24 hodín a potom umyte a vyčistite ako zvyčajne. Táto šťava zaručene zničí všetku hrdzu. Navyše môžete jej silu využiť aj pri čistení samotných hrdzavých vecí. Potrite ich šťavou z cibule a nechajte pôsobiť. BLYŠTIACE SA ZLATO Po dlhšom nosení, napr. kvôli potu stráca zlato postupne svoj lesk. Čerstvá cibuľa vám však pomôže vrátiť lesk prsteňom, retiazkam a ďalším zlatým šperkom. Zlato silno potrite kúskom čerstvej cibule a nakoniec preleštite jemnou handričkou. ○

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Francúzske zemiaky Suroviny: 8 väčších zemiakov, 5 vajec, domáca klobása, 4 zavárané uhorky, 2 dl kyslej smotany, 4 lyžice oleja, lyžička soli, vegeta, korenie na zemiaky Takto sa to podarí: Vymastíme plech, poukladáme jednu vrstvu zemiakov nakrájaných na kolieska. Na zemiaky nakladieme na kolieska pokrájanú klobásu a opäť zemiaky. Tri vajíčka uvaríme, tiež nakrájame na kolieska a poukladáme na zemiaky spolu s nakrájanou uhorkou. Môžeme posoliť. Opäť dávame vrstvu zemiakov, posolíme, poprípade posypeme vegetou a korením

na americké zemiaky. Prikryjeme alobalom a pečieme na 180 C̊ asi 45 minút. Dve vajíčka zmiešame so smotanou, môžeme dochutiť vegetou, ak sme predtým nedávali, a po 45 minútach pečenia odkryjeme alobal a rovnomerne vylejeme zmes po zemiakoch. Necháme bez alobalu dopiecť. ○

Parené buchty Suroviny: 500 g polohrubej múky, droždie, 400 ml mlieka, 30 g kryštálového cukru, trochu soli, pohár lekváru, práškový cukor, kakao, maslo Takto sa to podarí: Z teplého mlieka, cukru a droždia si urobíme kvások. Do kvásku pridáme múku a štipku soli. Vypracujeme hladké cesto, ktoré necháme na teplom mieste vykysnúť. Na pomúčenej doske rozvaľkáme cesto asi na hrúbku 1 cm. Pokrájame na rovnomerné štvorčeky. Na každý štvorček dáme lyžičku lekváru,

ktorý zabalíme do cesta tak, aby vznikla buchta. Necháme prikryté ešte chvíľu podkysnúť. Buchty paríme asi 10 minút. Keď sú hotové, polejeme ich rozpusteným maslom, posypeme práškovým cukrom a kakaom. ○

Zdroj: casprezeny.pluska.sk

Kuracie stehná v omáčke Suroviny: 2 cibule, 3 strúčiky cesnaku, 3 stonky citrónovej trávy, 12 kuracích stehien, podľa chuti soľ, mleté čierne korenie, lyžička karí, 2 lyžičky hnedého cukru, 400 ml vývaru, 50 g taveného syra, 250 ml sójovej omáčky, 3 lyžice oleja Takto sa to podarí: Cibuľu a cesnak ošúpeme a nasekáme nadrobno. Citrónovú trávu nasekáme. Kuracie stehná umyjeme, osušíme, osolíme, okoreníme, opečieme zo všetkých strán na horúcom oleji a preložíme na tanier. Do panvice vložíme citrónovú trávu, korenie

karí, sójovú omáčku a cukor. Za stáleho miešania opekáme asi 1 minútu. Prilejeme vývar, vložíme kuracie stehná a prikryté dusíme asi 20 minút. Primiešame topený syr, odstránime citrónovú trávu a ochutíme. Podávame s ryžou. ○

Čokoládové guľky Suroviny: 115 g práškového cukru, 115 g lúpaných mandlí, 200 g horkej čokolády Takto sa to podarí: Na panvici skaramelizujeme cukor spolu so 6 lyžicami vody. Panvicu odstavíme, pridáme nasekané mandle a zamiešame. Zmes preložíme na zľahka vymastený plech. Necháme postáť 15 minút. V horúcom vodnom kúpeli rozpustíme čokoládu. Stuhnutú karamelovú zmes prikryjeme mikroténovou fóliou a

rozbijeme valčekom na cesto. Kúsky karamelu zmixujeme, pridáme čokoládu, zamiešame a necháme vychladnúť. Z masy vyformujeme 16 guliek. ○ Zdroj: dobruchut.azet.sk

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 479| Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Pribudlo divadlo absurda V KOLEKTÍVE KREATÍVNYCH AMATÉROV

Anička Chalupová

nápadov, ktoré som už dlhší čas skrýval v sebe. Predtým to neboli dostatočne dlhé tvary, z ktorých mohlo vzniknúť 50- až 60-minútové divadlo. No neskoršie som ich rozpracoval a každému z troch celkov som venoval dej v dĺžke

olektív kreatívnych amatérov (KOKRAM) v Kovačici v piatok 1. februára 2019 uskutočnil premiéru najnovšej divadelnej hry Krátke jednoaktovky Vol. 1. z pera kovačického spisovateľa a režiséra Dragana Karlečíka. KOKRAM (založený na sklonku roku 2013) je združenie mladých kultúrnych snaživcov, ktorí majú za sebou okrem početných výstav fotografií, výtvarných prezentácií, poetických a filmových večierkov aj bohatú divadelnú činnosť. Doteraz zrealizovali osem prvej jednoaktovke X-krát nič lohu divadelných predstavení stvárnila vana í iková zľava (Sud prachu, I na U, Čarodej- a Opatrovníkom bola arina echová ník z Oza, Tri letušky v Paríži, cca 15 minút,“ povedal nám pred Tma, O láske, Nový Protheus a naj- premiérou autor a režisér Dragan novšie Krátke jednoaktovky Vol. 1), Karlečík. z ktorých až päť je spracovaných Podobne tak ako spisovatelia podľa originálneho scenára a textu Samuel Beckett, Eugene Ionesco, autora Dragana Karlečíka. Edward Albee a ďalší, ktorých jed„V najnovšom divadelnom pred- notlivé diela patria do tzv. teátra stavení dominuje kolekcia mojich absurda, aj kovačický režisér sa vo

svojom najnovšom diele inšpiroval absurdom, ktorý je predstavený v podobe človekovej reakcie na svet bez žiadneho zmyslu. „Tentoraz som sa viac pohral s teátrom absurda a neskoršie témy samy vyplávali na povrch. Takými dôležitejšími prvkami v dejoch bola povinnosť, závislosť, zodpovednosť, ako i samo divadlo a jeho ďalšie elementy: zvuk, svetlo, písanie textu, vzťah autora k postavám a veci, na ktoré som narážal počas písania textu.“ V týchto jednoaktovkách, ktoré autor pomenoval X-krát nič, Anxieta figúr a Gombík, hlavné roly stvárňujú Darina Čechová, Dušana Babincová a debutantka Ivana Čížiková. „Máme to šťastie, že sa všetky tri dievčatá kamarátia súkromne a z toho ich kamarátstva sa nám trošku prelialo aj na scénu. Okrem toho pomohli mi aj so svojimi nápadmi, z ktorých sme to, čo zodpovedalo a obohacovalo text, všetko zhro-

maždili do tejto hry,“ poznamenal Karlečík. V príprave a k úspešnej premiére novej inscenácie pomohli členovia KOKRAM-u: Ján Puškár (producent), Michal Bíreš (scénografia), kým ruky k realizácii projektu, ktorý podporili Pokrajinský sekretariát pre kultúru, verejné informovanie a styky s náboženskými spoločenstvami, Obec Kovačica a Pokrajinský sekretariát

Fig ry a 2 v hre Anxieta figúr hrali mladé herečky arina echová zľava a ušana abincová pre vzdelávanie, predpisy, správu, národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, priložili aj Adam Strakúšek, Jaroslav Suchánsky a Marek Chalupa. Text preložila a upravila Nina Chalupová.

STARÁ PAZOVA

Divadelné predstavenie k 116. výročiu divadla odkedy zemeguľu okrášľuje Sriem, nebolo tu slovenského divadla, to viem! Stojme redstavením Diabol v zmužne, svorne bok o bok, raji manželskom si 2. hrávať budeme každý rok...“ februára v divadelnej Prvé divadelné kroky sále v Starej Pazove členoa uplynulé roky si na povia SD VHV SKUS hrdinu sedení s hercami v Klube Janka Čmelíka pripomenuli VHV pripomenul Miroslav 116. výročie divadelného Benka, významný umelec. života v tomto prostredí. Pozdravil mladých, ale aj Na Hromnice v dávnom osvedčených hercov. Nielen roku 1903 v Starej Pazova tých, ktorí pred posedením bola prvá divadelná zá- lenov s boru divadelného predstavenia k 116. výročiu divadla zahrabava v slovenskej reči s iabol v raji man elskom očakáva zájazd li predstavenie Diabol v raji divadelnou hrou Testiná na Slovensko (foto: z archívu SD VHV) manželskom Ferka Urbánka do domu – spokojnosť von z domu. Na dôvažok pripomenieme – károm bol Ján Križan. Po skončení a v réžii Aničky Balážovej, ale aj podľa monografie Karla Lilgeho – aj divadla herci odspievali pre tú prí- ostatných prítomných, ktorí si tiež mená prvých hercov: Adam Vereš, ležitosť zostavený kuplet: „Odkedy zaspomínali na svoje prvé kroky Juraj Ježo, Ferdo Vlček, Ľudmila tu na rovine Pazova stojí, odkedy sa v divadle, na početné zážitky zo Hurbanová a Ida Roháčová. Šep- rozmnožuje v dobrom pokoji, ba skúšok, na vystúpenia a zájazdy.

Anna Lešťanová

• K LTÚR •

S týmto predstavením sa ako víťazi minuloročného festivalu Divadelné inscenácie dolnozemských autorov (DIDA) majú zúčastniť na tohtoročnej prehliadke ochotníckych divadelných súborov s inscenáciami pôvodnej slovenskej dramatickej tvorby Palárikova Raková v Čadci, na Slovensku. Okrem tohto predstavenia staropazovské divadlo má momentálne v repertoári ešte dve divadlá: Diablov čardáš tiež v réžii A. Balážovej, s ktorým sa SD VHV chystá na tohtoročné ochotnícke prehliadky, a Tamo daleko, ktoré vzniklo v koprodukcii s profesionálnym divadlom v Sriemskej Mitrovici. Práve toto predstavenie v réžii Miroslava Benku si milovníci divadla budú môcť pozrieť 9. februára na staropazovských doskách, ktoré svet znamenajú. . 2. 2

Kultúra VO VYDAVATEĽSTVE KC TUK V KOVAČICI

Časť tvorby fotografa Petra Dešića Anička Chalupová

mestečku insity v nedeľu 3. februára slávnostne prezentovali fotomonografiu Môj slovenský príbeh – Vojvodinskí Slováci prostredníctvom objektívu Petra Dešića.

likáciu, v ktorej sú predstavené fotoimpresie autora Petra Dešića z Čelareva. KC TUK sa doteraz vo svojej bezmála päťročnej činnosti nezaoberal vydavateľstvom. Prvým projektom tohto druhu sa združenie pochválilo verejnosti už začiatkom tohto roku najprv

ostavovatelia fotomonografie Pavel Sampor a vana Svetlíková moderátorka nna Sucháneková s listka le andra í iková a hudobník aniel icka

Kreatívne centrum pre turizmus, umenie a kultúru v Kovačici na sklonku uplynulého roku zostavilo a vydalo vzácnu pub-

v Bratislave a v prvú februárovú nedeľu potešilo milovníkov umenia aj v Kovačici. Premiéra sa uskutočnila v novootvorenej

reštaurácii Story of time. Po úvodných slovách Anny Suchánekovej, moderátorky večierka o spolupráci s autorom a vzniku fotomonografie hovorili Pavel Sampor a Ivana Svetlíková, vedúci združenia KC TUK, ktorí húževnate pracovali na realizácii tohto projektu a postarali sa o to, aby táto vzácna publikácia uzrela svetlo dňa. Podľa ich slov práca na príprave tejto publikácie nebola ohatá a vzácna publikácia technicky náročná, skôr bola ských prostrediach vo Vojvodine s zaujímavá. „Prostredníctvom autorových prízvukom na ľudové kroje, prácu fotografií sme spoznali obyča- a ich každodenný život. Premiéru fotomonografie svoje a ľudí v našich slovenských jím výstupom spestrila sólistka prostrediach, ktoré sme doteraz Alexandra Čížiková a členky Dievnemali príležitosť navštíviť,“ počenskej speváckej skupiny Perla vedali prítomným. Autorom fotografií je mladý pri KC TUK, ktoré za sprievodu fotograf Petar Dešić, ktorý sa v hudobníka Daniela Cicku predroku 2014 začal vážnejšie zaujímať niesli zmes slovenských ľudových o kultúru a obyčaje tunajších dol- piesní. Fotomonografia Môj slovennozemských Slovákov. Za sebou ský príbeh – Vojvodinskí Slováci má niekoľko úspešných výstav prostredníctvom objektívu Petra fotografií, ktoré prezentoval doma Dešića podľa slov vedúcich KC a na Slovensku. V čerstvo vydanej publikácii, ktorá je napísaná v TUK bude predstavená aj v iných slovenskom, srbskom a anglickom prostrediach. Konkrétne čoskoro jazyku, je zastúpených asi 150 jeho sa jej potešia aj milovníci fotograumeleckých fotografií. Sú na nich fie v Báčskom Petrovci a Starej predstavení Slováci žijúci v sloven- Pazove.

SNEMOVALI PADINSKÍ MATIČIARI

V ústrety podujatiu Víno, hudba, klobásy Anička Chalupová

lenovia Miestneho odboru Matice slovenskej v Padine sa od začiatku aktuálneho roku stretli už dvakrát. Naposledy 29. januára 2019 vo svojich miestnostiach v budove Miestneho spoločenstva Padina rokovali hlavne o blížiacej sa kultúrnej a spoločensko-zábavnej akcii Víno, hudba, klobásy, ktorá už do svojich dejín zapíše 25. ročník. Toto tradičné a v širšej verejnosti známe podujatie sa uskutoční 23. februára v padinskej reštaurácii Hole. Tohto roku,

.hl.rs

podobne ako aj v uplypríležitostnom programe odzneli krátke referáty nulých ročníkoch, matio ich živote a diele, ako čiari pre účastníkov pripravujú bohatý program, i úryvky z ich literárnej chutnú večeru a rôzne tvorby, ktoré predniesli príjemné prekvapenia. padinskí matičiari MáNovinkou akcie bude ria Galasová, riaditeľka padinskej ZŠ, a Janko edukačná prednáška, v rámci ktorej odznejú Kolárik, predseda MOMS. zaujímavosti na tému V poslednom bode mavína a klobás. tičiari prerokovali pozvaNa spomenutom janunie matičiarov z dedinky árovom stretnutí padinskíSch dza sa skončila spoločnou fotografiou Sebechleby na Slovensku, matičiari si pripomenuliniekoľkých členov padinského MOMS u v čele ktorí na Matičných slávs predsedom Jankom Kolárikom štvrtý zľava 170. výročie narodenia nostiach v dňoch 13. až Pavla Országha Hviezdo15. augusta oslávia 100. výročie narodenia Jána Bottu, slava, slovenského básnika, dra- slovenského romantického bás- výročie obnovenia Matice slomatika a prekladateľa, a 190. nika, autora balád a povestí. V venskej.

nformačno politický tý denník

• K LTÚR •

DIVADELNÉ PREDSTAVENIE V PETROVCI

Novosadskí študenti a život v pudoch Jaroslav Čiep

Slovenskom vojvodinskom divadle v Báčskom Petrovci v nedeľu 3. februára si diváci mohli pozrieť divadelné predstavenie Život

Život provincijskih plejboja je dielo Dušana Jovanovića a žánrovo ho určili ako komédia del arte. Réžiu podpisuje Boris Isaković a predstavenie trvalo viac ako hodinu a pol. Dej hry prebieha v jednej

Všetko sa to nakoniec skončilo zle

ivot vedený iba pudmi

provincijskih plejboja (Život provinčných plejbojov). Ide o produkciu nezávislého študentského divadla z Nového Sadu – divadla Promena. Toto študentské divadlo založili roku 2015.

balkánskej provincii, v ktorej sa hrdinovia na scéne, hnaní silnými sexuálnymi pudmi, dostávajú do životných problémov. „Za siedmimi horami, za siedmimi morami, niekde v nejakej provincii žijú naši in-

REAGOVANIE

Časy sa menia

ážení čitatelia Hlasu ľudu, dovoľte mi, aby som pri tejto príležitosti vyjadril svoj názor, skôr vnútorné pobúrenie po prečítaní úryvku z knihy Zberateľ – príbeh bez konca autora Ivana Melicherčíka, uverejnenom v týždenníku Hlas ľudu v čísle 4 z 26. 1. 2019 pod názvom Strácanie pôvabu. S pánom Melicherčíkom sa osobne nepoznáme, ale viem, že ide o vynikajúceho novinára, publicistu a jedného z najuznávanejších zberateľov a predajcov umeleckých diel na Slovensku. Niekoľko rokov pobudol v našej krajine a bol

• KULTÚRA •

častým a vítaným hosťom v Kovačici a Padine. Toho času žije a pracuje v Bratislave. Spolupracuje s pánom Jánom Čechom z Kovačice, ktorý je takisto zberateľom a predajcom umeleckých diel, predovšetkým členov zakladajúcej generácie kovačickej naivy, a propagátorom rovnakých názorov na kovačické naivné umenie. Mienim a chcel by som, aby to pochopili aj čitatelia týchto novín, že je text pána Melicherčíka tendenčný a zlomyseľný a kladie si za cieľ minimalizovať a popierať hod-

telektuáli, robotníci, krásavice, mamini synovia, upratovačky, herečky, naši plejboji so svojimi nedostatkami,“ takto uvádzajú divákov do obsahu predstavenia. Divák sa postupom času dozvedá, kto za kým zakáša, kde, kedy, ako, prečo koho podvádza. Kto zrealizuje svoj zámer, kto bude paroháčom a či sa všetko nakoniec dobre skončí, diváci zistili až na samom konci predstavenia. V Báčskom Petrovci v tejto

hre účinkovali: Dejan Maksimović, Miloš Lučić, Ema Muratovićová, Rade Maričić, Aleksandra Arizanovićová, Nadežda Jakovljevićová, Julija Petkovićová, Rastko Mićić, Ana Keserovićová a Stevan Uzelac. Kostýmy vypracoval Srđan Šveljo, videomateriál vytvoril Miloš Pušić, dizajnéri svetla sú Anja Sekulićová, Žarko Pavlov, Anđelko Popić a Tihomir Stojšin, kým dizajn zvuku podpisuje Filip Gotovac.

notu Galérie insitného umenia v Kovačici i jej súčasných členov. Z druhej strany pán Melicherčík prekročil hranice slušnosti tým, že zveličene a nehorázne považuje seba za „záchrancu“ naivného umenia Kovačice a Padiny. Pán Melicherčík azda zabúda, že sa časy menia a že spomienky, želania, idey, názory, výtvarné riešenia súčasných maliarov prekročili rámce 20. storočia, storočia, o ktorom hovorí, že s ním, či zároveň s posledným zakladateľom naivy zomrelo aj kovačické naivné umenie. O tom, že tomu nie je tak, svedčia početné pochvaly, uznania, odmeny, ktoré Galéria insitného umenia pravidelne dostávala, respektíve dostáva

aj dnes nielen od jednotlivcov, ale aj od početných kultúrnych inštitúcií v krajine a v zahraničí, ako aj od vládnych inštitúcií. Ako jedno z najdôležitejších vyznamenaní spomeniem Karađorđovu hviezdu I. stupňa, ktorú roku 2017 Galérii insitného umenia v Kovačici udelil prezident Republiky Srbsko. Kovačické naivné umenie zachováva kultúrno-historickú a národnú identitu Slovákov, občanov Kovačice a Padiny. Ako také, aj napriek tvrdeniam a stanoviskám pána Melicherčíka, má sa podľa existujúcich návrhov prezentovať ako jedno z kultúrnych dedičstiev Republiky Srbsko pri UNESCO. Ján Žolnaj, Kovačica

/4840/ 2. 2. 2019

Titulok redakčný. 29

Kultúra SKICA PRE PORTRÉT ŠEPKÁRKY V OPERE BOŽENKY OČOVAJOVEJ

Neobvyklé, ale zaujímavé povolanie Vladimír Hudec

Treba byť skoncentrovaný viac ako dve hodiny. Našťastie, sú prestávky medzi dejstvami. Predstavenie síce robia najčastejšie dvaja šepkári, ale veľmi často som bola sama. Výhodou je aj to, že to je predsa sezónna práca, čiže nevystupuje sa počas celého roku. Skôr bolo omnoho viac predstavení, až 15

že šepkár v dráme počas celého a veľmi mnoho predstavení. Spopredstavenie nepovie ani slovo, lupracovala s tými najznámejšími ú skutočne zriedkavé a ne- kým ja počas celého predstavenia opernými spevákmi: Milkou Stoobvyklé povolania. Jedným spevákovi preventívne dávam janovićovou, Živanom Saramanz nich určite je aj povolanie text, vlastne pripomínam mu text, dićom, Radmilou šepkára v opere. Týmto povolaním ktorý nasleduje. Musí to byť veľmi Bakočevićovou, Ne disciplinované obecenstvo sa počas takmer celého svojho presne a nesmiem chybiť. Ako chýrečným ruským „Často na predstavenia prichádzajú aj žiaci, pracovného času zaoberala Novo- dirigent diriguje, tak aj ja dávam spevákom Vladisla- organizovane,“ hovorí naša spolubesedníčka. sadčanka, hajdušická rodáčka Bo- text. Opera nepozná improvizáciu. vom Pjavkovom, „To je dobre, iba si myslím, že nie sú pripravení Spevák musí byť zlade- Gertrudou Muni- na to, čo ich čaká, takže sa často nudia a z toho ný s hudbou a preto tićovou... potom bývajú aj nepríjemné situácie. Na musí vedieť presný „Všetkým som druhej strane, možno je to aj cena, aby sa deti text. Ja musím vedieť bola veľkou pod- vzdelávali, lebo medzi nimi sú aj potenciálni najmenej 60 – 70 per- porou, čo oni von- budúci diváci. Myslím si však, že by sa deti na cent textu spamäti. koncom netajili. Aj operu mali zvykať tak, že si najprv pozrú tie Nesmiem pozerať do dnes, keď odídem ľahšie, pre deti zaujímavejšie predstavenia. Aj knihy. Predsa nešep- do opery, potešia medzi dospelými divákmi sú nekultúrni, čo sa kám každému. Sú na- sa mi a povedia: Pro- zvlášť prejavuje v dnešnom čase mobilných príklad speváci, ktorí sím vás, sadnite si telefónov. Nevypnú svoje telefóny, takže občas povedia: Prosím vás, do prvého radu. Vraj počuť zvonenie. A neraz sa aj hlásia. Často podporte ma. Presne sa pre každý prípad. fotografujú. Neuvedomujú si, že spevák musí vidí, kto je neistý a kto Bolo všelijakých byť skoncentrovaný a že ho ten blesk alebo potrebuje pomoc.“ príbehov. Napríklad hudba z telefónu, či rozhovor môžu vykoľajiť. oženka čovajová si dnes občas spomenie Keďže sa opera hrá v Sava centre v Be- Speváci sú z tých dôvodov pod stresom, ale na pekné chvíle strávené v opere hlavne v originálnom lehrade ma postavili si na tie okolnosti vari už zvykli.“ jazyku, aj šepkár musí prakticky do orchesženka Očovajová. Skončila strednú vedieť aspoň prečítať, resp. vysloviť tra, lebo nejestvovahudobnú školu, po čom niekoľko text v tom jazyku. A tak aj Boženka la šepkáreň. Obecenstvo ma teda mesačne. Dnes ich je menej, ale aj rokov pracovala ako učiteľka hu- Očovajová najviac robila v talian- videlo, preto mi dirigent povedal, divákov je menej. Predsa to verné dobnej výchovy, a od roku 1983 skom jazyku, lebo najčastejšie hrali aby som sa zdržala dirigovania, publikum zostalo dodnes, ale ho je bola šepkárkou v novosadskej opery talianskych autorov. Okrem lebo by bolo smiešne, aby sme čoraz menej. Občas sa nám stávalo, opere. Pred štyrmi rokmi odišla do Otela hrali všetky opery Werdiho, dvaja dirigovali. Na Petrovaradínže sme v sieni mali 30 – 40 divákov, dôchodku, ale aj tak ešte tri roky Pucciniho tiež. Čajkovského Pikovú skej pevnosti som sedela v prvom takže sme zrušili predstavenie. ako dôchodkyňa pomáhala oper- dámu podávali v ruštine. Dragane rade a odtiaľ šepkala, čo si obeNašťastie, to sa nestávalo až tak ným spevákom počas vystúpení. del Monako Boženka šepkala po censtvo všimlo, a niektorí viac počasto a aj napriek poklesu divákov „Práca šepkára v opere je jedno francúzsky, lebo táto Werthera zorovali mňa ako predstavenie. V predstavenie si stále príde pozrieť operete Husz mála povolaní, pre ktoré neslušný počet záujemcov. To však lista na strejestvuje žiadna škola,“ povedala závisí aj od predstavenia. Huslistu che, v ktorej nám. „Šepkárskemu remeslu sa učí na streche alebo Grka Zorbu sme okrem spevu na pracovnom mieste, od starších hrali 18 rokov a vždy bola plná sú aj dramakolegov. Jediný predpoklad je vari, sieň. Hrali by sme ešte, ale speváci tické časti, aby šepkár bol hudobne gramotný alebo baletníci zostarli, museli sa Zafir Hadžia, pravdaže, aby mal rád tú prácu. meniť, a to už nie je to.“ manov, ktorý V podstate je veľmi ťažké vysvetTeraz, ke ste na d chodku, stvárnil hlavliť, ako sa šepká v opere. Keď sa chýba vám opera? nú postavu, spevák naučí spievať svoju úlohu, „Veru chýba. Veď do vlani som pomohol šepkár mu najprv pomáha, aby ešte robila a robila som to s veľkým partnerovi, sa odlúčil od nôt. Rovno preto pôžitkom. Precestovala som celú ktorý zabumusí byť hudobne gramotný, čiže bývalú Juhosláviu, ale aj Európu. dol text, tak, ovládať noty. Na skúškach šepkár Vystupovali sme v Budve, Dubže povedal: môže aj hlasne hovoriť. Dokonca rovníku, v Monte Carle, v Cannes Ano, ty by si ak niektorý spevák nepríde na na javisku, na ktorom prebieha V muzikáli Viva la mama hrala šepkárku, čiže samu seba na to poveskúšku alebo mešká, šepkár musí aj chýrečný filmový festival... Ľus knihou v ruke (foto: z archívu B. O.) dal... a ponamiesto neho alebo odspievať, tujem, iba že som nemohla so alebo aspoň improvizovať spev. spievala v tom jazyku. Carminu vedal text, ktorý v tej chvíli mal súborom ísť do Iraku, lebo rovno Na generálnej skúške však už iba buranu robila v staronemeckom vysloviť partner. Inak Zafir vedel v tom čase som bola na materskej šepká. Nuž a šepkanie na predsta- jazyku a robila aj v latinčine. V Aide kompletný text celého predstadovolenke. Saddam Hussain vtedy vení je zvláštna technika a tomu napríklad na jednom predstavení venia, často takto intervenoval, prijal súbor a každému členovi sa povie, že sa hlasne šepká. Roz- boli dva zbory. Obom šepkala, a tým aj mne pomohol,“ hovorí súboru daroval hodinky. Bola by diel medzi šepkárom v dráme pravdaže, po taliansky. Za sebou naša spolubesedníčka a pokračuje: to pekná pamiatka,“ povedala nám „Táto práca je veľmi namáhavá. a v opere je veľmi veľký. Stane sa, má nacvičených viac ako 60 titulov na záver rozhovoru.

.hl.rs

n ormačno politický týždenník

• KULTÚRA •

ZIMA S KNIHOU V HLOŽANOCH

Vladimír Valentík. Pripomenul, že Benková písala tento druh poézie už pred štyrmi desaťročiami a toto je jej prvá kniha haiku. Autorka dodala, že do trojverší vložila aj svoj život, a že ide o originálne panónske haiku, celkom odlišné od japonského. Niekoľko ukážok odznelo v podaní Aleny Peškovej. Pozornosť venovali aj Michalovi Ďugovi. Jeho báseň Túžim z novej zbierky Nebeský oheň / potulky s Hölderlinom predniesla Jasminka Činčuráková-Galambošová. Benková Juraj Bartoš povedala, že ju autor, ktorého doterajšia tvorba bola ovplyvnená filozofiou, tentoraz prekvapil, odujatie Zima s knihou malo tretie lebo hovorí o žene s citom, s dávkou erotiky, pokračovanie v Hložanoch. V kaviarni uznávajúc, že bez lásky nie je ani filozofia. Pod lipami ho v pondelok 4. februára Pravdaže, v rámci príjemného večierka boli spoločne zorganizoval miestny Spolok žien spomenuté aj ďalšie diela a iní autori. Medzi Slovenka a Slovennimi aj slovník Juraja ské vydavateľské Ribaya Idiotikon, ktorý centrum z Báčskeho autor dokončil pred Petrovca. Po krátdvoma storočiami a na kom prívete premiérové vydanie ho predsedníčky SŽS pripravil Miroslav DuViery Miškovicovej dok. Svetlo sveta uzrela i slova sa ujal zbierka básní svetových riaditeľ SVC Vladbásnikov v preklade i m í r Va l e n t í k . už zosnulého Jána Konštatoval, že Labátha, ktorému SVC toto vydavateľstvo iera Miškovicová ladimír alentík mieni postupne vydať v roku 2018 vydalo Katarína Pucovská a iera enková súborné dielo. Záverom viac než 30 titulov. ako pozitívum kvitujeme skutočnosť, že sa zo V uplynulom roku štyri knihy vydalo SVC svojich kníh vydaných vlani tešili aj debutanti v edícii Živý prúd a až osem titulov pre deti Miroslav Gašpar, Jaroslav Litavský Didi a Juraj v edícii Včielka. Medzi nimi aj román Andreja Súdi. Mnohých dozaista potešila i skutočnosť, Čipkára V bačkorkovej škôlke. Prítomných do že okrem už známych ilustrátorov, akými sú nej na chvíľu voviedla Miriam Murtínová, ktorá Pavel Pop, Pavel Čáni, Michal Ďurovka či Mišo prečítala úryvok z Čipkárovho románu. Najviac Smišek, pribudli aj noví autori: Jarmila Takáčová, pozornosti venovali Danielovi Pixiadesovi, Irena Lomenová a Vladimír Valihora, taktiež i kysáčskemu rodákovi žijúcemu vyše štyroch ďalšia prekladateľka Ana Žikićová. desaťročí v Kanade. Vlani mu v SVC vyšli až Pokiaľ ide o milovníkov literatúry v Hložanoch, tri knihy; zo srbo-chorvátsko-čiernohorského tí majú tak trošku (viac) smolu. Knihy v tamojšej jazyka ich preložila Katarína Pucovská, ktorá knižnici už celé roky, ba desaťročia, počas prečítala báseň zo zbierky Kaleidoskop a úryvok zimných mesiacov drkocú zubami. Ibaže nikto, zo Zápiskov bez poradia. Na zoznámenie s Pixi- kto by drkotavý problém mohol riešiť, akosi adesom si spomenula Viera Benková. Jej vlani nemá sluch. Ani čo by krepčenie či naháňanie vyšla kniha Panónske haiku. O tejto u nás nie lopty naskutku ľudskému intelektu bolo veľmi rozšírenej krátkej forme sa stručne zmienil prospešnejšie než čítanie kníh.

A knihy v knižnici drkocú zubami...

O O N TORSK TL KO . Riaditeľ NVU Hlas ľudu Samuel Žiak v utorok 5. februára v redakcii týždenníka Hlas ľudu v Novom Sade slávnostne odovzdal autorské výtlačky novej publikácie Anne Horvátovej, redaktorke Hlasu ľudu. Ide o Jazykové omyly 3 Z jazykovej kultúry vojvodinských Slovákov, čiže príručku, ktorá sa venuje nenáležitým – z hľadiska spisovného jazyka – prvkom, ktoré sa vyskytujú v každodennej jazykovej interakcii vojvodinských Slovákov, ako napísal recenzent doc. Dr. Dalibor Sokolović z FF Univerzity v Belehrade. Príručka vyšla vlani v edícii Praktik, zväzok 5. Grafickým redaktorom bol Miroslav Dobroňovský a jazykovú úpravu mala na starosti Jasmina Pániková. Vydanie publikácie finančne podporila Správa pre kultúru Mesta Nový Sad. E. Š. Foto: J. Pucovský • K LTÚR •

The Specials s sp . Anglickí ska-reggae-punkoví veteráni The Specials majú novú platňu po 20-ročnej autorskej prestávke. Album má názov Encore (vydavateľstvo UMC/Island Records) a nahrali ho zakladajúci členovia Terry Hall, Lynval Golding a Horace Panter. Táto skupina z mesta Coventry svojimi prvými vydaniami definovala hudobný štýl 2 Tone spájaním prvkov ska, reggae, punk a vyjadrovaním spoločenskej kritiky a kultúrnej snahy o prekonanie rasových tenzií v thatcherovskom Anglicku koncom 70. a začiatkom 80. rokov minulého storočia. Ich najväčším hitom dodnes zostala pieseň Ghost Town (1981), predstavujúca efektný komentár urbánneho rozkladu, nezamestnanosti, mestských nepokojov a násilia. Najnovší album Encore sa javí v období vzrastajúcej netolerantnosti a politických kríz, takže ho mnohí privítali ako terapeutickú odpoveď na početné spoločenské problémy. Prvý singel (lyric video): Vote for Me. a ší Ladytron. Electropopová žensko-mužská formácia Ladytron na svojom šiestom albume Ladytron (vydavateľstvo !K7) ponúka o niečo ťažší zvuk než doteraz, k čomu pravdepodobne prispelo aj hosťovanie bubeníka Igora Cavaleru (Sepultura). Na tomto vydaní sa pracovalo viac rokov, lebo členovia skupiny sa zaoberali aj inými projektmi a speváčka Helen Marnie medzičasom nahrala dva sólové albumy. Vydaniu Ladytron predchádzali tri singly: The Animals, The Island a Far from Home.

KON

8. februára, Klub Elektropionir v Belehrade: Jucifer (black/sludge/death/drone dueto z USA) + Casillas (noiserock z Nového Sadu) 14. februára, Maďarské kultúrne stredisko Sándora Petőfiho v Novom Sade: Ničim izazvan + VIS Limunada 15. februára, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: DreDDup + Odvojena stvarnost + CPR 15. februára, Klub Elektropionir v Belehrade: Borghesia (Slovinsko) Pripravuje: S. Lenhart . 2. 2

Kultúra AKO ROK 2018 HODNOTÍ RIADITEĽ SLOVENSKÉHO VYDAVATEĽSKÉHO CENTRA V BÁČSKOM PETROVCI VLADIMÍR VALENTÍK

Finančná situácia nepriaznivá, vydavateľská činnosť priekopnícka Anna Horvátová

etrovská tlačiareň v bežnom roku oslávi 100 rokov od svojho založenia. Od začiatku pôsobenia sa tu vydávali vzácne knihy a časopisy: Národná jednota, Snahy, Hévis, Frčka, Svit, Naša reč, Náš život, Naše slniečko, Národný kalendár, cirkevné vydania, Hlas ľudu a iné. Slovenské tlačené slovo v Srbsku je teda tradične späté s tlačiarňou Kultúra takmer celé 20. storočie. Jej úspešným pokračovateľom je Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci, ktoré vzniklo 1. septembra 2007 odčlenením od akciovej spoločnosti Kultúra. Ako sa v tomto podniku pracuje v časoch všeobecnej krízy, akú vydavateľskú činnosť zaznamenali vlani, rozpovedal riaditeľ Slovenského vydavateľského centra Vladimír Valentík: „Vydavateľstvo je taká sféra podnikania, ktorá bez podpory širšieho spoločenstva nemôže obstáť. My čoskoro, teda v januári 2020, oslávime 100 rokov vydavateľskej činnosti, čiže roku 1920 v januári vznikol Juhoslovanský nakladateľský spolok v Petrovci a bolo to vlastne naše prvé slovenské vydavateľstvo na týchto priestoroch. Nikdy nebolo ľahko, ani teraz nie je jednoducho. Prostriedky sa ťažko zadovažujú, SVC nie je ustanovizeň, teda je podnik a proste je hádam zázrak, že ako podnik funguje už 12. rok, vzhľadom na to, že aj tlačiareň, v rámci ktorej SVC vzniklo ako osobitný podnik, skrachovala dvakrát a ani teraz nie je v priaznivej situácii. My sme za necelých 12 rokov vydali viac ako dvesto kníh, vydávame pravidelne Nový život (už 70 rokov tohto roku), rodinný magazín Rovinu (v tomto roku bude 25 rokov), vydávali sme samostatne, najnovšie v spolupráci s Hlasom ľudu, časopis pre deti Zorničku, a naše najstaršie periodikum Národný kalendár, ktorého tiež čoskoro oslávime stý zošit – bude

www.hl.rs

to však na rok 2021.“ de teda o bohatú vydavateľskú činnosť. „Je to proste zázrak, že s polovičným rozpočtom, ako to bývalo v určitých obdobiach, sme minulý rok vydali až tridsať kníh. V rámci ústrednej edície, ktorá má za úlohu pestovať slovenskú vojvodinskú literatúru, poéziu, prózu, literárnu vedu a kritiku Živý prúd vyšli 4 knihy: zbierky básní Viery Benkovej Panónske

Vladimír Valentík, riaditeľ SVC

haiku a Michala Ďugu Nebeský oheň – potulky s Hölderlinom, kniha polemík Víťazoslava Hronca Na lôžku so súdružkou polemikou a kniha textov, ktoré vznikli v rámci Nového života, zostavovateľky Zdenky Valentovej-Belićovej najprv v srbčine, a potom v slovenčine Imigranti v Babylonskej veži. Nie často vychádzajú knihy v rámci edície Korene. Vlani sa nám podarilo vydať iba druhý zväzok v rámci súborného diela Jána Labátha Básnické preklady. Názov neznie veľmi atraktívne, ale ak povieme, že sú tu do slovenčiny preložené básne Franca Prešerna, Branka Radičevića, Jovana Dučića, Branka Ćopića, Miroslava Antića, a svetovej tradície básnikov – poetky Sapfó zo 7. storočia pred naším letopočtom,

Informačno-politický týždenník

cez Charlesa Baudelairea, Maxima Gorkého, Vladimira Majakovského, Jacquesa Préverta, skutočne je to pre milovníkov poézie kapitálne dielo, keďže sprostredkuje perly srbskej a svetovej poézie konečne aj v slovenčine.“ Ako je to s literatúrou pre deti? „Pre deti je najmä bohatá tvorba, čo ma veľmi teší, lebo vytváranie literatúry pre deti je veľmi špecifické. Pri vydávaní kníh najväčšia položka je zaplatiť tlačiareň, avšak keď ide o literatúru pre deti, je tu ešte jedna položka veľmi dôležitá, a to ilustrátor. Na ilustrátorov nejako nikdy neubudne, a preto by som sa chcel poďakovať všetkým tým, ktorí priložili ruky k vizuálnemu stvárňovaniu týchto kníh za minimálnu úhradu, alebo vo väčšine prípadov úplne grátis. Vyzdvihol by som preto mladých ilustrátorov, ktorým sa naskytla príležitosť ilustrovať pre vydavateľstvo, myslím tu predovšetkým na Vladimíra Valihoru, ilustroval knihu Miroslava Gašpara – jeho knižný debut Mesiac nad naším dvorom, a Jarmilu Takáčovú, ilustrovala knihu Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej Ako sa pevná linka Inka zoznámila s mobilom, ale aj knihu ilustrácií Zoroslava Jesenského Každý deň má inú farbu, ktorú ilustrovala Irena Lomenová a ktorej je to v našom vydavateľstve prvá ilustrovaná kniha, hoci poskytuje ilustrácie do Zorničky. Zaujímavé bolo aj vizuálne doriešiť knihu Miroslava Demáka Láskovičky. Ilustrácie sme tak doriešili neobvykle. Totiž v minulom školskom roku 2017/2018 spisovateľ navštívil padinskú školu a kým hovoril rozprávočky, básne pre deti, žiaci 3. ročníka ho kreslili. Po besede mu deti tie práce odovzdali – všetky znázorňujú spisovateľa – čo sme využili a okrem osvedčených portrétov ostrieľaných portrétistov – Pavla Čániho, Pavla Popa,

Branka Oreščanina – zaradili do zbierky básní. Do tejto série patria aj knihy Daniela Pixiadesa a Moniky Necpálovej. Vlani ku Knižnému veľtrhu v Novom Sade vyšla kniha básní Zoroslava Jesenského Sedel som raz, ktorá mala vročenie 2017. Tentoraz sa podarilo vydať teda dve knihy veršov Jesenského, jednu v rámci svojho vydavateľstva vydala Matica slovenská, my sme mali tú česť pripraviť ju do tlače. So sériou kníh pre deti budeme zrejme pokračovať, lebo máme ďalšie rukopisy. Podarilo sa nám vydať aj knihu pre deti V bačkorkovej škole autora Andreja Čipkára. V spolupráci s inými vydavateľmi sme vydali aj dve knihy poviedok pre deti Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej v spolupráci so Slovenským kultúrnym klubom; ide o takú novú formu poviedkomiks Každý deň sa niečo nové naučíme a vďaka kresbám Pavla Kozu a v spolupráci so Spolkom slovenských spisovateľov v Bratislave sme vydali knihu Ako sa pevná linka Inka zoznámila s mobilom.“ Vidieť tu aj preklady kníh... „Tieto roky sa hodne aj prekladá; tie preklady realizujeme v rámci našich dvoch edícií – starej edície Mosty (ešte z Obzoru) a edície Bratislava, v ktorej vydávame knihy slovenských autorov zo Slovenska v spolupráci so Spolkom spisovateľov v Belehrade. Takto sa nám vlani podarilo vydať knihu popredného slovenského spisovateľa Jána Tazberíka, verše z troch zbierok vybrala a do slovenčiny preložila Mosnáková-Bagľašová. V spolupráci so Spolkom slovenských spisovateľov v Bratislave tiež sme mali vynikajúcu spoluprácu.“ Nemožno sa neopýtať, tieto dva kalendáre si konkurujú navzájom? „Ani nie. O obidva kalendáre je záujem, pre našich krajanov v šírom svete dokonca vhodný darček. Túto novinku sme naštartovali pred tromi rokmi. Pôvodne to bola moja idea a vysvetlím to. Čabiansky kalendár z Békešskej • KULTÚRA •

nápomocnú ruku? by bola iba raz knihy prezentovať. Roky sme prítomní na knižnom „Už sa za tieto tri roky vykryš- Proste tá kniha si hľadá čitateľa. veľtrhu v Novom Sade v marci talizovalo, skoro v každej krajine Nie je dosť iba udeliť autorské a v jeseň v Belehrade. Novšie sme máme spoľahlivé spolupracov- výtlačky autorom, treba popu- pravidelne prítomní a organizuníčky, ktoré pracujú v krajanskej larizovať vydania a dokonca aj jeme aj prezentácie začiatkom tlači a veľmi ochotne. Bez nich by autorov treba predstaviť širšej novembra na knižnom veľtrhu sa toto nedalo proste robiť. Naj- verejnosti, aby boli v priamom v Bratislave. Avšak najnovšie vlamenší problém je ni v decembri SVC spolupráca s našiprijali v Bratislave mi dolnozemcami do Združenia vyz Rumunska, Madavateľov a kníhďarska, dokonca kupcov Slovenska, ktoré organizuje v Maďarsku sme mali aj prezentáciu vydavateľov slodruhého ročníka, venských vydavav Békešskej Čabe. teľstiev na rôznych Tretí ročník sme veľtrhoch, takže uviedli do života tohto roku máme v Poľsku, na Spiprvýkrát takú hisši, na pozvanie torickú šancu, keď knihy slovenských Spolku Slovákov v Poľsku. Vytvára autorov zo Srbska sa tu teda taká môžeme v rámci možnosť, že kažslovenského stánku dý ročník môžeme združenia prezenprezentovať v inej Na sklonku uplynulého roka – 28. decembra – vyšlo niekoľko tovať na knižných krajine. Tu je ešte kníh pre deti veľtrhoch v Paríži, jeden komponent Londýne, Prahe a vo dôležitý, a to sú naši spolupra- kontakte s čitateľmi. Frankfurte. Bez ohľadu na to, že covníci zo Slovenska. Vďaka tejto Začalo sa to nenáročne, ale peňazí je menej ako málo, privydavateľskej spolupráci máme mám pocit, že to podujatie zažilo. tom bez dotácií, predsa neustukruh známych slovenských spi- A keby sme odrazu povedali, že pujeme. Keď je v tom všetkom sovateľov, ktorí buď propagujú Zima s knihou nebude, ľuďom by dostatok entuziazmu, výsledky tento kalendár na Slovensku, ale- to chýbalo. Končí to vždy v Piv- nevystávajú. Veď vydavateľstvo bo prispievajú do neho. V ankete nici v rámci festivalu DIDA, a to je na našich priestoroch oblasť Slovenského slova Gustáv Murín posledné posedenie s knihou najstaršia, okrem ľudovej kultúry, sa už volá Vítanie jari s knihou. lebo vlastne prvé prejavy pôvodOd druhej polovice januára a do nej kultúry sa javia v literatúre, druhej polovice marca stačíme poézii začiatkom 18. storočia. Až urobiť takých desať – dvanásť potom pribudli iné segmenty – večierkov po našich dedinách, výtvarníctvo, divadlo atď.“ čo je vzácne. V tomto roku sme Netreba sa veľmi rozplývať, naštartovali Zimu s knihou v Se- avšak natíska sa ešte jedna lenči, hoci tam táto akcia nebýva, otázka, aká to kniha – v rámci ale bolo veľmi pekne, pekný počet doktorských dizertácií? ľudí sa tam zoskupil. Je zaujímavé, „V sobotu 9. toho mesiaca v Pivže sme väčšinou toto podujatie nici v rámci seminára zborového začínali buď v Hložanoch, alebo spevu predstavíme knihu Juraja v Kysáči, ktorý spolok skôr zarea- Súdiho Činnosť slovenskej zborovej goval. V Novom Sade bývame pe- kultúry a jej vplyv na rozvoj a šírenie riodicky v stredu v rámci večierku interkulturality vo Vojvodine, spoMOMS-u. Táto akcia má ešte jednu ločné to vydanie s Ústavom pre pozitívnu stránku, totiž knižni- kultúru vojvodinských Slovákov Knihy si vždy nájdu cestu k čitateľom – bohatá tvorba SVC ce v slovenských prostrediach v rámci doktorských dizertácií.“ si dopĺňajú takto svoj fond, lebo Čo k tomuto ešte dodať, azda ich, ako i krajanské spolky vo svete povedzme Slovenský svetový v poslednom čase sa do našich len popriať aj do budúcna takúto a úplne neznámych ľudí. Mali sme kalendár 2019 uviedol ako knihu knižníc ľahšie dostanú slovenské bohatú vydavateľskú činnosť, aby pocit, že je veľmi malá šanca, že roka.“ knihy zo Slovenska, ako tie z nášho studnica ideí a nápadov nevyschla niekto bude reagovať. Nikdy sa Zdá sa, že sa činnosť dá napo- vydavateľstva a našich autorov.“ a aby sa knihy vydávali aspoň totiž s nami nestretli, ani sa navzá- čítať donekonečna, ale začala Málokto vie o vašej účasti na v takom počte ako vlani, hoci jom nepoznáme. Avšak stal sa taký sa akcia Zima s knihou. svetových knižných veľtrhoch, to bude aj na sklonku roka, 28. zázrak, že z oslovených spolkov decembra, ako to bolo vlani, keď „Zimu s knihou sme naštarto- povedzte o tom viac. nikto neodmietol spoluprácu.“ vali 2008, teda je toto dvanásty „Snažíme sa našu knižnú pro- do knižnej produkcie SVC pribudlo Aké sú ozveny a ako reagu- ročník. A keď je veľa kníh, ako dukciu pravidelne prezentovať až 8 nových vydaní. jú spolupracovníci, poskytujú minulý rok, keď vyšlo až 30, škoda aj na našich knižných veľtrhoch. Foto: z archívu spolubesedníka Čaby je vrstovníkom nášho Národného kalendára, čiže 1. číslo kalendára vyšlo v roku 1919 na rok 1920. Nebohá Anna Ištvánová z Békešskej Čaby iniciovala takú malú konferenciu o slovenských národných kalendároch pri príležitosti jubilea nášho Národného kalendára a Čabianskeho kalendára, pričom odznelo šesť referátov o vydávaní kalendárov. Bolo to málo na jeden zborník, tak namiesto zborníka v roku 2010 vyšla publikácia s referátmi, ktoré tam odzneli, zo Srbska, Maďarska a Rumunska, opatrená bola vhodnou obálkou, doplnená kalendáriovou časťou, kadejakými príspevkami, čo zostali nevyužité, jednoducho tak narýchlo sme to urobili. Ištvánová to pomenovala Svetový kalendár Slovákov, ale vzhľadom na pôvod autorov bolo by primeranejšie, keby sa volal Dolnozemský kalendár. Vtedy nikomu nenapadlo, že skutočne by sa také niečo aj dalo realizovať. Avšak po niekoľkých rokoch mi napadlo... Ištvánová sa pominula, a keďže nám internet umožňuje takú globálnu a rýchlu komunikáciu, naštartovali sme v roku 2016 s Mosnákovou-Bagľašovou výzvu. Mnohých potenciálnych spolupracovníkov a spolky sme už osobne poznali, oslovili sme

• KULTÚRA •

6 /4841/ 9. 2. 2019

Kultúra • Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 6

SÚ

tajničke je meno a priezvisko slovenského básnika katolíckej moderny a rímskokatolíckeho kňaza .

RO LÚŠT N KR O K SLO 5 O ORO N : omladina ropovod kamelot O L ár nos nora šuškal tkal sa aa atak n urban Tiana Li ínn sane N aparát T JN K : KONŠT NT N R N

Na základe článku 38 Štatútu NVU Hlas ľudu a v súlade so záverom Komisie pre poskytovanie súhlasu k novému zamestnávaniu a dodatočnému pracovnému podieľaniu sa u užívateľov verejných prostriedkov 06 číslo: 112-00-0600/2019-1 zo dňa 29. 1. 2019, riaditeľ NVU Hlas ľudu zverejňuje:

Správne rozl štenie KR O K z čísla lasu ľudu z . januára 2 bolo: J R JR . Odmenu kni né vydanie z produkcie N las ľudu za správne rozl štenie uvedenej krí ovky získala: NN RŠKO l. republiková č. 2 2 lo any. laho eláme. Správne rozl štenia aj na alej zasielajte O 5 N O O N N Š NO N na adresu: N las ľudu ulvár oslobodenia poštový priečinok 2 2 Nový Sad PR KR O K alebo mailom na adresu: obsustova hl.rs

NO N R R

N O KTOR NO N L S

I. Údaje o novinách Hlas ľudu: informačno-politický týždenník v slovenskom jazyku, registrovaný v Agentúre hospodárskych subjektov pod číslom NV000020, vydavateľom je Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu Nový Sad a zakladateľom Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny. II. Pracovné miesto: novinár redaktor novín las ľudu vykonávateľ pracovný pomer na neurčitý čas III. Miesto práce: Nový Sad, Bulvár oslobodenia č. 81/V IV . Podmienky voľby kandidáta na novinára redaktora novín las ľudu: – vysoké odborné vzdelanie VII. 1 stupňa – osoba, ktorá získala vysoké vzdelanie: 1. na štúdiách druhého stupňa podľa predpisov, ktoré regulujú vysoké vzdelanie od 10. septembra 2005 (master akademických štúdií, špecialistické akademické štúdiá, špecialistické odborné štúdiá), 2. na základných štúdiách trvajúcich najmenej štyri roky podľa predpisov, ktoré regulovali vysoké vzdelanie do 10. septembra 2005, – dva roky pracovnej skúsenosti na redakčných alebo novinárskych prácach, – znalosť slovenského a srbského jazyka a znalosť jedného cudzieho jazyka, – ovládanie práce na počítači – MS Office, internet atď... – vodičský preukaz B kategórie, – zmysel pre tímovú prácu, iniciatívnosť a komunikačné schopnosti, – štátna príslušnosť Republiky Srbsko, V . oklady ktoré treba prilo i k prihláške na s beh: 1. podpísaná prihláška s adresou bydliska, telefonický kontakt, e-mailová adresa, 2. životopis s odkazmi o doterajšej pracovnej skúsenosti, 3. originál alebo overená fotokópia osvedčenia o štátnej príslušnosti – fotokópia nie staršia ako 6 mesiacov do dňa zverejnenia tohto súbehu, 4. overená fotokópia diplomu, ktorá potvrdzuje odbornú kvalifikáciu, nie staršia ako 6 mesiacov do dňa zverejnenia tohto súbehu, 5. originál alebo overená fotokópia dôkazu o dvoch rokoch pracovnej skúsenosti na redakčných alebo novinárskych prácach (potvrdenia, uznesenia, zmluvy a iné akty, z ktorých sa môže určiť, že kandidát má žiaducu skúsenosť), 6. dôkaz o znalosti práce na počítači (uznesenia, certifikáty, potvrdenia a tomu podobné). V I. Lehota podávania prihlášok je 15 dní odo dňa zverejnenia súbehu a nadobúda platnosť v nasledujúci deň odo dňa zverejnenia a končí dňa 24. februára, respektíve 25. februára 2019. V II. átum zverejnenia: 9. februára 2019 V III. Prihlášky s potrebnými dokladmi o spĺňaní podmienok súbehu treba zaslať na adresu NVU Hlas ľudu: NVU Hlas ľudu, 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia č. 81/V, s označením: Pre súbeh na novinára redaktora novín Hlas ľudu – neotvárať. Doklady musia byť v origináli alebo v overenej fotokópii. nformácie o súbehu sa môžu dostať na tel. číslo: 021/47-20-840 IX . každý pracovný deň. Poznámka: Oneskorené, nezrozumiteľné, neúplné prihlášky a prihlášky, ku ktorým nie sú priložené potrebné doklady (ako je uvedené v texte súbehu) v origináli alebo vo fotokópii overenou oprávneným orgánom, budú odmietnuté záverom súbehovej komisie. Tento verejný súbeh sa zverejňuje v novinách Hlas ľudu a na webovej stránke Hlasu ľudu.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• K LTÚR • O N M •

Kultúra· Oznamy Výzva na dizajnové riešenie propagačného materiálu celomenšinových festivalov v roku 2019 Vyzývajú sa kreatívni a technicky zruční dizajnéri, aby vypracovali výtvarné riešenie festivalov , ivadelný vavrín, Tancuj tancuj..., Letí pieseň letí a latý kľ č. Organizátori celomenšinových prehliadok vojvodinských Slovákov si aj tohto roku dali za cieľ zhotoviť kvalitný a originálny propagačný materiál. Z toho dôvodu vyzývajú dizajnérov, grafikov, výtvarníkov a všetkých tých, ktorí majú afinitu k dizajnu, aby sa zúčastnili v tvorbe tohtoročnej vizuálnej identity festivalov. Presnejšie ide o 49. folklórny festival Tancuj, tancuj... (máj 2019), 26. prehliadku detskej divadelnej tvorby 3 x Ď (jún 2019), 50. prehliadku slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby – Divadelný vavrín (október 2019), 39. festival populárnej hudby Zlatý kľúč (október 2019) a 21. festival populárnej hudby pre deti Letí pieseň, letí (december 2019).

RN K

P N . Tradičný seminár zborového spevu Nová pieseň bude v sobotu 9. februára o 14.00 v priestoroch KZ Nádeje. V rámci seminára bude i premiéra knihy Dr. Juraja Súdiho. KO . MOMS v Kovačici v sobotu 9. februára o 19.00 v sieni reštaurácie Červené víno usporiada tradičnú Pavlovsko-hromničnú zábavu. Výzva na koordinátorov celomenšinových festivalov vojvodinských Slovákov v roku 2019 K LP N. Literárny večierok Zima s knihou bude v pondelok 11. februára o 19.00 vo ÚKVS vyzýva záujemcov, aby navrhli tohtoročnú koncepciu celomenšinových festivalov vedľajšej budove Poľnohospodárskeho múzea vojvodinských Slovákov. v Kulpíne. Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov ako jeden zo spoluorganizátorov vyzýva kreatívnych, a. f. inovatívnych a skúsených záujemcov, aby navrhli tohtoročnú koncepciu celomenšinových festivalov vojvodinských Slovákov. Potrebujeme predavača V súlade so Zákonom o národnostných radách národnostných menšín naša najvyššia legálna a legitímna ustanovizeň Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v roku 2011 Novinovo-vydavateľská ustanovizeň vymenovala 7 slovenských vojvodinských festivalov za podujatia osobitného významu pre las ľudu súrne potrebuje kolportéra slovenskú národnostnú menšinu v Srbsku. Do organizácie festivalov sa aktívne zapája aj Ústav pre (predavača) Hlasu ľudu v Selenči. Úhrada kultúru vojvodinských Slovákov. sa reguluje zmluvou. Záujemcovia sa môžu Hľadáme koordinátorov pre festivaly: 49. folklórny festival Tancuj, tancuj... (máj 2019), 39. festival ohlásiť v NVU Hlas ľudu, Nový Sad, Bulvár slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč (október 2019), 50. prehliadka slovenskej ochotníckej oslobodenia 81/V, alebo na tel. č.: 021/4720divadelnej tvorby – Divadelný vavrín (september / október 2019), 26. prehliadka slovenskej 840, 063/47-20-84, 062/762-947 (služba detskej divadelnej tvorby 3 x Ď (jún 2019). predaja). Hlas ľudu Bližšie informácie a podmienky, ktoré majú záujemcovia spĺňať, dostanete v ÚKVS. Návrhy zasielajte na e-mail: office@slovackizavod.org.rs najneskôr do . marca 2 pre SM TN SPOM NK všetky festivaly na našich najmilších alebo na adresu: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov Njegošova 16/2/7, 21 000 Nový Sad

SM TN SPOM NK

NN NO

rod. ndrášiková 5 2 z áčskeho Petrovca as plynie spomienky zostávaj . Na ujčin si s láskou spomína rodina Triašková

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

• K LTÚR

O N M •

NK O Ú

rod. ervensk 2 2 2 2 z Nového Sadu S láskou a ctou si na nich spomínaj : syn a pastorok Jaroslav Lačok, pastorkyňa a dcéra Nataša Babićová, brat a švagor Fedor Červenský a švagriná Ruženka Červenská s rodinami

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

O N M N

o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu VKP Vodovod a kanalizácia, Nový Sad, Masarykova číslo 17, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Stanica na dochlórovanie vody na pitie sídliska Kovilj, na katastrálnej parcele číslo 3734, k. o. Kovilj, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

. 2. 2

RO N O N M N PR J 2 kvadrátov zeme pri dedine v áč skom Petrovci tel.: 2 2 . K P J M staré a nové perie alebo me ním za papl ny van k še a deky. Prichá dzam na pozvanie Martin Nosál . Pet rovec tel.: 2 2 5a 2 22 .

Oznamy ňa

SM TN SPOM NK

POSL

. februára 2 uplynie rok čo nás opustil náš

N RO LÚ K

ňa 5. februára 2 uplynul rok čo nás nav dy opustila naša drahá strynka

NN NO

R NKO ML T O O

ON R J R L

rod. ndrášiková . . 5 5. 2. 2 5. 2. 2 z áčskeho Petrovca

rod. O vátovou . . 5 2 . . 2 z Kysáča

2 2 z Pivnice

a všetko dobré akujeme a s láskou si na Teba spomíname. Manželka Katarína, syn Štefan s manželkou Julkou, vnučka Iveta s manželom Danielom a vnučka Lýdia

RO LÚ K

SM TN SPOM NK

so sestrou a tetou

Odpočívaj tíško v pokoji.

S ctou si na Teba spomína rodina Čániová

Tvoji Vozárovci a teta Maľová

SPOM NK

NN 5

R N OMON O

J N OMON . . 2

rod. Fabianová . . 5 . .2

5. 2.

z Kysáča Príbuzní a priatelia naši na pekné časy pre ité s ami si budeme spomína .

j po roku nám rovnako chýbaš. Márne očakávame e sa vrátiš z dlhej cesty. akujeme e sme a mali kmotra naša. Kmotrovci Melichovci s deťmi

Rodina Filková

RO LÚ K

SM TN SPOM NK

s našou mamou starkou a prastarkou

M R O TOR .

JO O

S láskou a ctou si na Teba bud spomína dcéry Mária a Zuzana a syn Ondrej s rodinami

.hl.rs

rod. iňovou . 25 2 . . 2 z Petrovca

oles ou unavená tíško si zaspala zanechaj c všetkých nás ktorých si rada mala.

2 2 z Petrovca

nformačno politický tý denník

ON R J R

2. 2.

5 2

. .

ON R J R

. .

25 2

2. 2.

ON R J R

. . 2

. .

z áčskeho Petrovca S ctou a láskou si na ás spomínaj

Vaši najmilší •O N M •

SM TN SPOM NK

plynul boľavý rok čo nie je s nami naša drahá

ňa

SM TN SPOM NK

. februára 2 uplynul rok čo si nás dediko náš nav dy opustil.

rod. ndrášiková . . 5 5. 2. 2 5. 2. 2 z áčskeho Petrovca

ke nám všetko všetko dala na vrátenie darov nepočkala. Odišla s tvárou krásnou usmievavou bez tieňa smrti na zamknutých perách. Pokorná cestou ivota pokorná v smrti dverách. S ctou a láskou si na ňu spomínaj :

M RT N TOM N

ni sa míňaj

RO LÚ K

spomienky nebledn .

Tvoji: manželka Anna, dcéra Jarmila a zať Pavel Jonášovci, vnučka Tatiana Brtková a vnuk Miroslav Jonáš s rodinami

ňa

SPOM NK

. februára 2 uplynie rok čo nás nav dy opustil náš dediko

M RO R O O

M RT N TOM N

rod. enkovou . . 2 2 . .2 z áčskeho Petrovca Nieto slová ktorými by sme vyjadrili našu v aku za Tvoju lásku dobrotu a energiu ktorou si nás viedla cestičkami ivota. ola si silná nepoznala si oddych nes a ovala si sa ani vtedy ke si bola veľmi chorá. rdí sme na Teba a prajeme Ti večný pokoj. Tvoji: dcéra Anna s manželom Samuelom a vnúčatá Marína, Anna a Ivan s rodinami, syn Ján a vnúčatá Jana, Iveta a Daniela s rodinami, po zosnulom synovi Ondrejovi manželka Mária a vnúčatá Andrej a Kvetoslava s rodinami •O N M •

2 . 2. 2 profesor z Kovačice

S láskou a ctou si na Teba spomínaj

manžel Ondrej, syn Ondrej s manželkou Annou, vnúčatá Matej a Mia a dcéra Anna s manželom Jánom

s našou mamou starkou a prastarkou

2 . 2. 2 profesor z Kovačice

as plynie ale spomienka na Teba zostáva v našich srdciach. Na Teba nezab daj : manželka Anna, dcéra Anna, zať Petru a vnukovia Daniel s manželkou Teodorou a Aleš s manželkou Ljiljanou Fizešanovci . 2. 2

RTV Panoráma T L OJ O N 2 Piatok 8. februára Zostrih z Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... z roku 2010, 2. časť Dobrý večer, Vojvodina

. 2 .

Nedeľa 10. februára Dúhovka Agrosféra

. .

.25 . .5 . . 5 .5 2 .

Utorok 12. februára . 5 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV .

Perličky: kreslený film Nakresli mi rozprávku Pondelok – sobota Denník

Dobrý večer, Vojvodina. Pravidelná relácia okrem príspevkov z našich prostredí uvedie nové epizódy Čaroslovníka a Dobroduchárne. Nasleduje Spektrum, v ktorom budú sprítomnené obrázky slovenského zvykoslovia v období fašiangov.

Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

2 .

Nedeľa 10. februára Film: Môj kamoš obor Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Víťazstvo hriešnice Záver vysielania

2 .

Každý pondelok Hudobný mix

. . .

Sobota Správy Envirosfera Správy Týždeň

Nedeľa . Správy . 5 Vysielanie pre dedinu . Správy . 5 Pohľady k výšinám . Vysielanie pre deti Popoludňajší program . 5 Slovenská ľudová hudba (sobota) 5. Správy 5. 5 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 5. Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) . Motívy (nedeľa) . Rozhlasové noviny . 5 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) 2 . 2 .

Nočný program Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

.hl.rs

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 8. februára – Hriešnica Sobota 9. februára – Pomsta hriešnice Pondelok 11. februára – Charlie a továreň na výrobu čokolády Utorok 12. februára – Prázdniny Mr. Beana Streda 13. februára – Posledný kráľ severu Štvrtok 14. februára – Špión

2 . 5 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 2 . Záver vysielania

Agrosféra. Druhá polhodinka . pravidelného nedeľného termínu . bude venovaná najpálčivejším . otázkam, problémom a ich riešeniam, ako i novým informáciám v zeleninárstve, 2 . 22. mäsiarstve, včelárstve, roľníctve.

R O NO S

T ST R P

T P TRO

. . . .

. 2.

. 22.

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Utorok – sobota Správy Správy .

Nedeľa S vami a pre vás

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

O ST R O

Utorok – piatok Servis Na dnešný deň Meniny . 5 Volíme melódiu dňa . Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) . Denník, informatívne vysielanie . 5 Hudba . Oznamy, hudba a reklamy 2 . Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok)

Nedeľa 10. februára Kronika týždňa Slovo na týždeň Kolkovanie v Kovačici je dosť obľúbeným športom Kniha – najlepší zimný priateľ Utorok 12. februára Anketa s vysokoškolákmi z Kovačice Galéria insitného umenia zaznamenala v minulom roku veľkú návštevnosť Z Kovačice do sveta hudby odletelo 17 nových piesní Piatok 15. februára Film: Tajomstvo šťastia Príspevky z archívu RTV OK

Sobota 5. Servis Každý piatok Na dnešný deň 5 Výber z programu Meniny, Reklamy TV Kovačica . Správy . 5 Zvončeky, detské vysielanie Každú sobotu . Oznamy a drobné oznamy 5 Výber z programu . Volíme melódiu týždňa, resp. TV Pančevo mesiaca, hudba a reklamy . 5 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla . Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej R O P TRO vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Utorok – piatok . Oznamy, drobné oznamy . Správy na každú hodinu a z našich osád . Hit dňa, kontakt relácia 2 . Aktuality z mesta, repríza utorkovej Dozvuky, denná informatívna relácia relácie Z nášho uhla Sobota Nedeľa – . Rádiodišputy, týždenná . Servis relácia na aktuálnu tému Na dnešný deň Nedeľa Meniny – 2. Retrospektíva udalostí . Oznamy, hudba a reklamy týždňa . Správy Hudobné pozdravy a blahoželania . 5 Hudba, servis . Slovo nášho Boha, náboženské Slovenská hudba každý vysielanie . Správy deň od 5.00 – 20.00. . 5 Hudba a aktuality Svetová hudba každý . Oznamy, hudba a reklamy deň od 20.00 – 5.00.

nformačno politický tý denník

T O KO

O KO

Na modrej vlne – každý pracovný deň 5. 5 Správy z regiónu 5.

Stalo sa na dnešný deň

Správy z Kovačickej obce

Hlas ľudu ponúka (každý piatok)

.2 Kalendárium .25 Udalosti dňa .55 Citáty do vrecka .

Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra

. 5 Zaujímavosti zo sveta .

Humor

Správy z Kovačickej obce

Zaujímavosti zo sveta

. 5 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra .2 Citáty do vrecka . Poézia

T L P N

Nedeľa 10. februára .

Repríza relácie Dobrý deň Streda 13. februára

Dobrý deň, kolážová relácia

NO OS T L

Každý pracovný deň .25 Objektív v slovenskej reči

• RT P NOR M •

Šport VÝROČNÁ SCHÔDZA PIVNICKÉHO FK SLÁVIA

Úhrada aj domácim hráčom Ján Šuster

inulú nedeľu v miestnostiach na ihrisku v Pivnici bola výročná schôdza FK Slávia, na ktorej sa zhromaždilo zo 60 členov, fanúšikov a hostí. Prv než začali s prácou podpredseda klubu Dalibor Milec poprosil prítomných, aby minútkou ticha vzdali poctu bývalým hráčom a fanúšikom, ktorí nás opustili v minulom roku. Podpredseda Milec potom vo svojom prejave vyzdvihol, že rok 2018 bol pre Sláviu úspešný. Na konci majstrovskej sezóny 2017/18 pivnické mužstvo v Somborskej oblastnej lige obsadilo šieste miesto, kým jesennú polosezónu v tej istej spoločnosti skončilo na štvrtej priečke, a má iba štyri body menej od vedúceho mužstva Stari grad z Báčskej Palanky. Slávia má kvalitné mužstvo

posilnené cezpoľnými hráčmi, ktorých museli angažovať, lebo aj pivnickí mladíci odchádzajú za prácou a na štúdiá na Slovensko. Preto na jednotlivých zápasoch museli hrať aj dorastenci, čo môže byť iba v ich prospech. S prácou trénera Mladena Proleho sú vo FK Slávia spokojní. Dobre urobilo vedenie Pivničanov, že do súťaže zapojilo dorastencov v Somborskej oblastnej lige. Pionieri hrajú v lige OFZ Báčska Palanka a v zime sa zúčastňujú v Mini maxi lige, ktorá sa hrá v športovej hale v Odžakoch. Do mladších kategórií FK Slávia je zapojených okolo 60 detí, s ktorými pracujú Ivan Kotiv, Dalibor Milec a Miroslav Česko. Finančnú správu podal technický vedúci Rastislav Brňa, ktorý vyzdvihol, že klub v minulom roku dobre hospodáril. Slávia si prostriedky zabezpečila z predaja

Najmladší futbalisti Slávie medzi dvoma zápasmi počas vlaňajšieho turnaja v Petrolande

vstupeniek, z organizovania letných turnajov mladších kategórií, nočného turnaja pre dospelých, turnaja matičných tímov, z vlastnej reštaurácie na ihrisku a prenájmu svojho objektu. Klubu dosť pomohli mnohí dobrodinci a najviac peňazí poskytla Obec Báčska Palanka. Všetky finančné záväzky Slávia splatila, takže na konci roka nemala žiaden dlh. Z programu práce na tento rok

vyplýva, že klub bude rozvíjať činnosť ako aj dosiaľ, čo sa dobre osvedčilo. S cieľom zvýšiť konkurenciu v mužstve, tejto zimy doviedli troch skúsených hráčov a trénerom aj ďalej je Mladen Prole. Novinkou je to, že aj domáci hráči budú odmenení za pravidelnú dochádzku na tréningy. Prípravy na jarnú odvetu sa začali 26. januára 2019. Foto: J. Pucovský

KOLKÁRSKE HODY V KOVAČICI

PRVÝ PRÍPRAVNÝ ZÁPAS V PADINE

Odvaha a bojovnosť nestačili Súťaží 16 družstiev DOLINA – VOJVODINA 1928 0 : 6 (0 : 5) Ján Bokor

o troch tréningoch futbalisti Doliny zohrali prvý prípravný zápas. Za súpera si zvolili jedného z uchádzačov o titul majstra Vojvodinskej ligy – východnej skupiny, mužstvo FK Vojvodina 1928 z Perlezu. Už roky tieto dva kluby majú priateľské styky. V takom ovzduší prebiehal aj zápas na pomocnom ihrisku Doliny. Bola to prvá previerka hráčov, s ktorými tréneri počítajú v jarnej časti majstrovstiev. Skúsený tréner hostí Marko Guteša mal k dispozícii väčší výber mladých hráčov, ktorí trénujú už dva týždne. Kvalitnejší a lepšie pripravení hostia z Perlezu predsa boli veľkou prekážkou pre kondične inferiórnejších Padinčanov. Domáci tréner Damjan Vidić zohráva mužstvo s novými hráčmi, ktorých skúsenosť by mala byť • ŠPORT •

rozhodujúca v jarnom boji o záchranu. Pohyblivejší a zohratejší hostia boli lepší a zaznamenali vysokú výhru. No prvý nástup Doliny predsa nebol až taký slabý. Hráči prejavili veľkú odvahu a bojovnosť. Pokúsili sa čeliť dobrému súperovi, čo sa im sčasti aj darilo. Videlo sa, že chýba lepšia súhra nových hráčov. V druhom polčase, keď tréner hostí poslal na trávnik celkom novú zostavu, Dolina nehrala až takú podradnú úlohu. Domácim sa nepodarilo streliť ani čestný gól, lebo im to nedovolil brankár Vojvodiny, ktorý zneškodnil niekoľko prudkých striel. Výsledok nebol prvotný, dôležitá je bojovnosť a zodpovednosť hráčov Doliny. OL N : ujaković olík orić Matuľa lić Kolak Jova nov Popović lavča Sampor irić Mamojka áborský For gić Kelečević abuchna

Anička Chalupová

olkársky klub Slávia Kovačica sa i tohto roku rozhodol organizovať Robotnícke športové hry. Od 28. januára si v rámci RŠH 2019 na dráhach kovačickej kolkárne meria kolkárske schopnosti šestnásť družstiev. Húževnato zráža kolky desať mužských tímov: Okno, Penzisti, Okno 2, Elkov-Metal, IN KMV Fagan, Ćirovci, Klanica Benka, Klanica Benka 2, Pekári a Dream Team KMV, a šesť ženských rozvážnych družstiev: Penzistky, Sestričky, Čertice, IN KMV Fagan, Okno a 50 Plus. Súťaže kolkárov v oboch konkurenciách prebiehajú v pondelok, stredu a v piatok od 18. do 22. hodiny a potrvajú do 18. februára 2019. Po skončení každého kola v rámci RŠH organizátor KK Slávia usporadúva aj turnaj o ceny v kolkovaní podľa systému 5 hodov na plné kolky + 5 dorážok. Každý

Medzi častníkmi RŠ 2 s aj s rodenci Markovci ktorí s rodič mi Katarínou a Jánom s a ia na kolkárskych dráhach. Stoja zľava: lena a vana v drepe osemročná la enka a Kristián.

účastník môže súťažiť neobmedzene. Na záver tohtoročných Robotníckych športových hier v Kovačici sa uskutoční tradičný Kolkársky bál, v rámci ktorého organizátor KK Slávia udelí ceny najlepším kolkárskym celkom a jednotlivcom. . 2. 2

Šport VÝROČNÉ VOLEBNÉ ZASADNUTIE FK MLADOSŤ V PETROVCI

Priorita je obstáť v lige Samuel Medveď

ový, dosiaľ úradujúci predseda klubu Saša Petković privítal v nedeľu 3. februára 2019 početných milovníkov futbalu a športovcov FK Mladosť.

Sladojević a Ćorović. Jarnú časť príprav FK Mladosť odštartoval s novým trénerom – Svetozarom Mijinom, ktorého si fanúšikovia pamätajú aj ako niekdajšieho stredného útočníka modrých z Vrbary.

Pracovné predsedníctvo: Ján Jakuš Pavel Spevák a Pavel Severíni ml. zľava

Potom v úvode výročného zasadnutia vzdali poctu všetkým v poslednom roku zosnulým členom klubu. Zasadnutie viedlo pracovné predsedníctvo, ktoré tvorili Pavel Spevák, Ján Jakuš a zapisovateľ Pavel Severíni ml. Finančnú správu a správu o práci všetkých kategórií podal predseda Petković. Prvá jedenástka v jeseň hrala v oslabenom zložení porovnávajúc s minulou sezónou, keď spolu so Srbobranom bojovala o primát. Úprimne povediac, a mnohí s tým súhlasia, že sa letné prípravy začali príliš neorganizovane, hoci viaceré kluby, s ktorými v jeseni hrali Petrovčania, boli silnejšie a organizovanejšie ako Mladosť. Na lavici sa vystriedali dvaja tréneri,

O práci mladších kategórií sa rozprúdila živá diskusia. Jedno je jasné, že práca vo Futbalovej škole Mladosť, na ktorú Petrovčania v minulosti mohli byť hrdí, teraz predovšetkým pre finančnú a ekonomickú situáciu nie je najlepšia. Najväčším dôvodom je odchod mnohých rodín do zahraničia, predovšetkým na Slovensko. Autor týchto riadkov si dovolí pripomenúť aj to, že sa v našich školách, čo sa týka futbalu, málo pracuje. Svedčí o tom aj skutočnosť, že sa tréner dorastencov Darko Laćarak vynachádza tak, že privádza do Petrovca mladých chlapcov z okolitých dedín. Pri voľbe čelného človeka klubu účastníci zasadnutia nemali sta-

rosti. Od leta úradujúci predseda Saša Petković bol jediný kandidát, tak ho aj zvolili. Potom zvolili aj novú Správnu a Dozornú radu FK Mladosť. Správnu radu klubu tvoria: predseda Saša Petković, podpredsedovia Rastislav Denďúr a Pavel Severíni ml., tajomník Jaroslav Chalupka, komisári pre bezpečnosť na zápasoch vo Vrbare Vladimír Fábry a Vladimír Bohuš, potom Ondrej Benka, Vladimír Abrahám, Vladimír Sýkora, Ján Mučaji, Vladimír Ziman, Milan Anušiak, Pavel Severíni st., Daniel Lekár, Ondrej Babiak a Tihomir Torbica. V Dozornej rade sú: Zdeno Levársky, Miroslav Tatliak a Pavel Tordaji. Saša Petković na konci predstavil aj nového trénera, profesora telovýchovy Svetozara Mijina, ktorý povedal, že na jar bude priorita obstáť v lige. Nebude

pokračovať na Slovensku. Igor Kaňa tiež rozmýšľa o odchode za prácou na Slovensko, mladý Valentík netrénuje... Očakáva sa príchod jedného či dvoch hráčov zo strany. Do príprav zapojili aj štyroch dorastencov. Zatiaľ asi najväčšie posily budú Hložančan Milan Adámek a Štefek, ktorý tiež hrával v Hložanoch. Do začiatku súťaže Mladosť v prípravnom období má na programe zápas v Čelareve, v Novom Sade na Detelinare (10. februára), doma s Maglićom (15. februára), s mužstvom OFK Odžaci (22. februára) a s belehradským FK Umka (3. marca). Na záver zasadnutia sa Petković poďakoval všetkým dobrodincom a spomenul aj nepríjemnú haváriu vykurovacieho zariadenia, ku ktorej prišlo v posledných dňoch v objekte pod tribúnou. V oprave pomohli majstri v čele s Igorom Abrahámom. Teda tí, čo sa báli

dávno na výročnej sch dzi FK Mlados nebolo tak mnoho ľudí

ľahko aj preto, že na tréningoch sa zjavuje malý počet hráčov. Nevie sa, či Pavlis bude hrať pre zaneprázdnenosť. Darko Babiak končí štúdium, chystá sa v školení

prísť na zasadnutie mysliac si, že bude chladná klubovňa, sa tentoraz oklamali! Foto: Jaroslav Čiep

PR PR FK T TR . Vo štvrtok 31. januára 2019 futbalisti kysáčskej Tatry začali prípravy na jarnú časť majstrovstiev Vojvodinskej ligy – južnej skupiny. Mužstvo trénuje na domácom trávniku (na snímke) pod vedením nového trénera Srboljuba Ranisavljeva, ktorý viedol novosadský Borac a Jugović z Kaća. V zimnej prestávke do radov Tatry prišli Buzadžija (Borac Šajkaš), Ubović a Hornik (Hajduk Čurug), Grahovac (Mladost B. Jarak), Lukić (Kabel N. Sad), Subotin (Miletić Mošorin), Mrđenović (Cement Beočin), Grlica (Slavija N. Sad). Odišli: Kosturanov, Petrović, Dražić, Gadžić, Ćetković, Pekić, Pilipović a Ušćumlić. Prvý prípravný zápas Tatra zohrá v nedeľu 10. februára doma s novosadským FK Mladost, 17. februára v Kysáči bude hosťovať beočinský Cement, 24. februára tatranci uvítajú RFK Nový Sad, 27. marca odcestujú do Sirigu a 3. marca si na vlastnom trávniku zmerajú sily s Rusínom z Ruského Kerestúra. Jarná časť majstrovstiev odštartuje 9. a 10. marca. P. P.

.hl.rs

nformačno politický tý denník

• ŠPORT •

Z ČINNOSTI ZŠR KARAS V BÁČSKOM PETROVCI

Pekné úspechy mladých rybárov Jaroslav Čiep

druženie športových rybárov Karas z Báčskeho Petrovca pred rokom usporiadalo výročné, zároveň i volebné zasadnutie, keď sa novým predse-

pri chatke, kde sme doviedli vodu, položili nové sedačky a všetko obložili keramickými dlaždicami, takže to teraz kultúrnejšie vyzerá.“ Povedzte nám ako prebiehala činnos rybárov „Pravidelne a aktívne účinku-

Predseda Jaroslav iviak vpravo a spešný petrovský dorast rybárov

dom stal Jaroslav Diviak. Športoví rybári aj tohto roku medzi prvými združeniami v Petrovci usporiadali svoje výročné zasadnutie, ktoré bolo v sobotu 26. januára v Klube poľnohospodárov. Po zasadnutí sme oslovili predsedu Jaroslava Diviaka a opýtali sa ho, aký bol stav v združení petrovských športových rybárov v roku, ktorý je za nami. „Ako každý rok, tak i v roku 2018 v ZŠR Karas v Báčskom Petrovci bolo veľmi rušno. Združenie malo 118 členov, 82 dospelých a 36 detí. V Petrovci vlani bolo predaných 105 rybárskych povolení. V apríli sme zorganizovali školu rybolovu, ktorú úspešne ukončilo 32 žiakov. Organizovali sme aj početné pracovné akcie na úprave pretekárskej dráhy, brehu kanála a rybárskej chaty. Upravili sme aj sanitné uzly

jeme pri oslavách Dňa Petrovca. Počas Slovenských národných slávností okrem pretekov rybárov organizujeme aj súťaž o najlepší kotlík, privítame množstvo návštevníkov a výletníkov pri kanáli, obslúžime s rybacou polievkou a smaženou rybou. V rámci klubu zorganizovali sme aj ligu v love kaprov na rybníku v Pivnici. Po prvýkrát sme usporiadali Šťukiádu, druhýkrát aj Bucoviádu (lov boleňov). Naši členovia sa zúčastnili na podobných podujatiach aj v iných prostrediach.“ ko vaši členovia pochodili na s a iach „V Lige Vojvodiny súťažíme v troch vekových kategóriách: v seniorskej (nad 21 rokov), juniorskej (16 – 21 rokov) a mladšej dorasteneckej (do 16 rokov). Seniori obsadili 7. miesto. Naši členovia

súťažili aj na 25 pohárových súťažiach, kde dosiahli 5 prvých miest, jedno druhé a tri tretie miesta. Najmladší členovia sa zúčastnili aj na Majstrovstvách Srbska, kde dosiahli výnimočné rezultáty. Janko Abrahám v kategórii mladších dorastencov obsadil tretie miesto a za pomoci bratov Melegovcov, Darka a Miroslava, získali najviac bodov, a tak sa stali majstrami mužstiev republikovej súťaže. K tomu mladý Abrahám ladimír udáš vpravo v dy uvarí sa stal aj reprezentantom Srbska.“ výborn rybaciu polievku Ke ide o financie ako ste Ktoré problémy evidujete vo na tom fungovaní zdru enia „Na výročnej schôdzi správu „Predovšetkým nám chýba podal pokladník Samuel Kondač, stredná generácia členov. Mladých v mene Dozornej rady správnosť máme, aj sú veľmi úspešní, máme vyúčtovania potvrdil predseda aj dospelých nad štyridsiatku, ale Pavel Kolár a zhromaždenie to chybujú nám takí dvadsiatnici a trischválilo. Objem finančných pro- dsiatnici. Aj nás zasahuje zvýšený striedkov sa pohyboval zhruba odchod Petrovčanov za prácou

ŠR Karas u niekoľko rokov spešne organizuje školu rybolovu pre najmladších Foto: J. Pucovský)

okolo 260-tisíc dinárov. Strovili sme ich predovšetkým na údržbu a zveľadenie našej chaty, na organizovanie súťaží a odchod na oficiálne súťaže našich pretekárov.“

do zahraničia. Naše ročné členské zostalo 500 dinárov, ale rybárske povolenia zdraželi na 7 000 dinárov, čo sa, predpokladám, tiež negatívne prejaví v ich predaji športovým rybárom.“

OL J LO T RN J P TRO . V nedeľu 3. februára 2019 VK Mladosť usporiadal turnaj v rámci príprav na jarnú časť majstrovstiev. Výsledky zápasov neboli v prvom pláne, ale sa prihliadalo hlavne na čím lepšiu pripravenosť hráčov. Najprv hrali dievčatá z Petrovca a Odžakov a zápas sa skončil víťazstvom hostiek. Nasledovali súboje chlapčenských mužstiev: VK Kulpín, VK Mladost Turija a domáceho VK Mladosť. Kulpínčania znovu potvrdili, že hrajú dobrý volejbal, keďže porazili obe menovkyne, z Petrovca, aj z Turije. Bola to príležitosť, aby vedenie VK Kulpín (na snímke) vyskúšalo svoj volejbalový potenciál a tak šancu poskytlo aj mladším hráčom. Turijská Mladost bola lepšia od domácej Mladosti. Petrovčania chvályhodne zorganizovali prípravný turnaj, na ktorom sa hráči troch mužstiev a dvoch ženských družstiev predovšetkým dobre kamarátili. K. G. Foto: z archívu VK Kulpín • ŠPORT •

. 2. 2

Šport V OBECNEJ LIGE BÁČSKA PALANKA

Trio o titul? V Juraj Pucovský

majstrovskej sezóne 2018/2019 jestvuje jednotná Obecná liga Báčska Palanka, a nie I. a II. trieda, ako bolo dosiaľ. Postupom až troch

Jedna prehra jedna remíza: Janko ašić Naša hviezda

mužstiev do Oblastnej ligy Sombor (Kulpín, Borac 46 Obrovac a báčska Tvrđava) a zostupom Slogy z Plavny do MOL B. Palanka – druhá trieda, v tomto stupni zostalo iba šesť klubov. Preto k nim pripojili ďalších sedem z najnižšieho rangu, a tak vznikla jednotná Obecná liga Báčska Palanka. Po viacročnom živorení v OFL Báčska Palanka – prvá trieda Maglićanom na konci leta chýbala len jedna výhra, aby namiesto báčskej Tvrđavy obsadili miesto vo vyššej súťaži. To im možno bolo vzpruhou, aby si upravili rady a znova sa pokúsili o postup. Minulej jesene to aj potvrdili, keďže získali prvé miesto, síce s rovnakým počtom bodov, ale lepším gólovým skóre (47 : 10) od silbašskej Našej hviezdy. Maglić v prvej etape vyhral desať zápasov, na hosťovaniach nestratil ani bod, ale remizoval doma so selenčským Kriváňom 2 : 2 a v poslednom kole utŕžil nepríjemnú porážku tiež na svojom ihrisku s hložianskym FK Budúcnosť – 0 : 2! Silbašská Naša hviezda je v pä-

.hl.rs

tách Maglića s rovnakým počtom bodov – 31, ale slabším gólovým rozdielom (43 : 11). Pisarev, Grňa, Gašić, Santrač, Mladenović a spoluhráči tiež desiatich súperov položili na lopatky, ale nedokázali prekonať poslednú Slaviju v dedine Bođani, keď bolo 4 : 4, a premohol ich v Silbaši práve Maglić – 1 : 2. Selenčský Kriváň má o jednu výhru menej od vedúcej dvojice. Remizoval v Maglići 2 : 2 a rovnakým výsledkom sa skončil aj zápas s báčskopalanskou Bačkou 1945 v Selenči, hoci domáci mali istý náskok 2 : 0! Hostia v druhom polčase využili skutočnosť, že súper vykonal niekoľko nepotrebných zmien, a celkom zaslúžene si odviezli bod. Jediná škvrna je domáca prehra vo 8. kole so silbašskou Našou hviezdou – 1 : 2. Po tomto zápase trénera Kriváňa Slobodana Vukojeva po potýčke s rozhodcom dištancovali na jeden rok z futbalu!?

Neslávny koniec účasti vo Vojvodinskej lige – severnej skupine hložiansku Budúcnosť odviedol do najnižšieho stupňa súťaže. Všetci platení legionári odišli v čele s tréN JPR S JŠ SL K Strelci čo zväčša jedného tímu boli najlepšie naladení na týchto zápasoch: Maglić – Slavija 12 : 0, Borac – Maglić 0 : 11, N. hviezda – Borac 10 : 0, Proleter – Neštin 0 : 8, B. hajduk – Borac 7 : 0, Bačka (D) – Kriváň 1 : 6, Borac – Kriváň 1 : 6, Kriváň – Slavija 5 : 0, Kriváň – Proleter 5 : 0, Budúcnosť – Proleter 5 : 0, Mladost – Borac 5 : 0...

nerom Sašom Filipovićom, takže minulej jesene farby mužstva hájili domáci hráči, okrem troch spoza chotára, ktorých doviedol nový kormidelník Vladimir Tankosić. Osem víťazstiev a štyri prehry uspokojili Hložančanov, tak hráčov na trávniku, ako aj fanúšikov na tribúne. Neúspech s Bačkim hajdukom v B. N. Sele 1 : 2 majú na duši neobjektívni rozhodcovia, v Neštine sa mohlo lepšie ako 0 : 2, s výborným Kriváňom doma 1 : 4 sa to vari viac nedalo LO a neúspech v SilbaV jesennej časti zo 78 zápasov domáce ši je očakávaný, hoci mužstvá vyhrali 38, osem sa skončilo nero- nie taký presvedčivý zhodným výsledkom a hostia si odniesli – 0 : 4. Štvrté miesto body až 32-krát. Diváci videli vcelku 330 Budúcnosti je celkom gólov, najviac vo 4. kole – 36 a najmenej solídne, lebo sú Hlov 6. kole, iba 14. V každom kole siete sa žančania na samom priemerne vlnili 25,38 razu na šiestich začiatku vytvárania zápasoch, čo znamená, že diváci videli nového mužstva z do4,23 na jednom ihrisku. Domáci strelci mácich hráčov a orgaboli presní 185-krát a hostia trafili siete nizačnej konsolidácie klubu. súperov 145-krát. Týmto sa aj zoznam najkvalitnejších mužstiev v lige končí. Piate miesto Neština je reálnym umiestnením. Bački hajduk má iba o bod menej. Presne polovičný úspech, šesť víťazstiev a šesť porážok dosiahli Sloga Plavna a Bačka Despotovo. Toto druhé mužstvo sa už niekoľko rokov nemôže dostať do starých koľají, keď hralo významva body za ved cimi: ominik le y nejšiu úlohu v súťaži. Kriváň Zoznam mužstiev

nformačno politický tý denník

s dvojciferným ziskom bodov končí báčskopalanská Bačka 1945. Posledné štyri mužstvá sa ozaj nemôžu pochváliť dobrými výsledkami a očividne majú mnoho problémov zabezpečiť normálne podmienky na súťaž. Mladost z Malého Báča vedie túto skupinu, Proleter z Karađorđeva získal síce o bod menej, ale mu odňali polovicu, lebo neodišiel viackrát na hosťovanie, čo sa raz stalo aj Borcovi z Vizića. Posledná Slavija z dediny Bođani nemá ani jednu výhru, ale sa môže pochváliť, že

Sľubný začiatok: Ján enko ud cnos

Silbašanov ukrátila o dva body, s ktorými by títo sami zimovali na prvom mieste. Na jar sa očakáva zaujímavý boj o titul majstra. Podľa jesenných výsledkov víťaza súťaže treba hľadať medzi prvou trojkou – Maglić, Naša hviezda a Kriváň. Ťažko, že ich môže ohroziť hložianska Budúcnosť, hoci nebude prekvapením, ak niekoho zaskočí ako sa to stalo v poslednom kole v Maglići.

1. Maglić 2. N. hviezda 3. Kriváň 4. Budúcnosť 5. Neštin 6. B. hajduk 7. Sloga 8. Bačka (D) 9. Bačka 1945 10 .Mladost 11. Proleter (-4) 12. Borac (-1) 13. Slavija

12 10 12 10 12 9 12 8 12 6 12 6 12 6 12 6 12 3 12 3 12 2 12 1 12 0

1 1 47 : 10 1 1 43 : 11 2 1 38 : 10 0 4 27 : 15 2 4 28 : 14 1 5 26 : 19 0 6 26 : 24 0 6 20 : 23 4 5 20 : 24 0 9 17 : 25 2 8 13 : 42 1 10 10 : 61 2 10 14 : 51

31 31 29 24 20 19 18 18 13 9 4 3 2

• ŠPORT •

TRADIČNÁ, 52. VOĽBA ŠPORTOVCA ROKA STAROPAZOVSKEJ OBCE

Spoločná fotografia všetkých odmenených

Hrdosť z výnimočných úspechov Matej Bzovský

Srbska. Za výborné výsledky odmenili známeho tenistu juniora Marka Mihajlovića, karatistu Dušana Lajovića. a prítomnosti početných športových pazovkého KK Front. Za príspevok činiteľov, hostí z miestnej samosprávy, V školskom športe, veľmi vyvinutom k zveľadeniu šporpokrajinských a republikových zväzov, v tomto prostredí, žiačky pazovskétu odmeny získali: cirkevných hodnostárov a predstaviteľov 204. ho Gymnázia Branka Radičevića sú Emilija Antanasijeleteckej brigády v staropazovskej divadelnej vicemajsterky sveta v basketbale tri vićová, kapitánka sále usporiadali tradičnú 52. voľbu najlepších proti trom, kým volejbalistky tejto VK Jednota, šašportovcov obce v roku 2018. Organizátormi školy zaznamenali historický úspech, chový veľmajster podujatia, ktoré prebiehalo v príjemnom ovzdu- keďže získali titul najlepších na svete. Aleksandar Inđić, ší, boli Športový zväz Uznanie sa dostalo do rúk hádzanárka Dunja a RTV Stará Pazova. ich profesora telovýchovy Orlovićová z N. PaNajvyššie uznanie Miroslava Markovića. zovy a FK Sremac získala Marija MaVojka. Pre rozvoj O veľké úspechy sa polićová, strelkyňa so starali športovci – invalidi a popularizovanie vzduchovou puškou, Angelina Josićová, Goran športu ocenenia sa členka staropazovskéRajković, Milan Gaćeša Legendárny Miloš Šestić prvé dostali do rúk Blaho SK Jednota. Maria odmenu dostali, lebo sú kroky urobil vo FK Jednota goja Jekića a Slavka ja sa ovenčila bronnajlepší v majstrovstvách Stefanovića (obaja zovou medailou na zo Starých Bánoa Pohári Srbska v strelecOlympiáde mladých tve. Za masovosť v športe odme- viec), Gorana Jakšića z Novej Pazovy, Vladimira v maďarskom Györi nu získal FK Omladinac z Nových Jelisavca z Belegiša a legendárneho futbalistu a vytvorila svetový Bánoviec, ktorý má viac ako 300 C. zvezdy a reprezentanta Juhoslávie Miloša a európsky rekord detí – futbalistov. Najlepším špor- Šestića, ktorý prvé futbalové kroky urobil v konkurencii juniotovým pracovníkom je Slavoljub v Jednote. riek. Na minuloročTanasković za dosiahnuté výsledky Foto: Goran Milić ných majstrovstvách v ŽVK Omladikrajiny bola druhá Najlepšia športovkyňa: nac z Nových a značne prispela k strelkyňa Marija Malićová Bánoviec. tomu, aby Jednota Najúspešnejzískala titul majstra Srbska. Vyznamenala sa ším trénerom je Tomislav aj v súťaži o Pohár Srbska, kde bola najlepšia Crljen, dlhoročný učiteľ medzi juniorkami, kým v konkurencii senioriek futbalistov Jadrana v Gozískala striebro, keď od nej bola lepšia iba lubinciach. svetoznáma Andrea Arsovićová. Špeciálne uznania sa Najúspešnejším družstvom znova sú vo- dostali do rúk Đorđa Grulejbalistky Jednoty a ich tréner Jovo Caković bića (KK Nová Pazova), Dezískal cenu Medius špeciál. jana Majstorovića, člena Medzi pioniermi najlepší je Nemanja Kalat, basketbalového výberu mladý futbalista FK Vojvodina, a medzi mladšími Srbska, ktorý získal titul •dorastenkami ŠPORT • 50 /4833/ 15. 12. 2018 43 sa vyznamenala Bojana Talijano- majstra sveta v hre traja Účastníci 52. voľby najlepších športovcov v Starej Pazove vá, členka BK Stará Pazova a reprezentantka proti trom, ako i nášho

KOLKÁRI A KOLKÁRKY KOVAČICE ZNOVU NA DRÁHE

Šampión Vojvodiny: Željko Toman (prvý zľava) pred zápasom s padinskou Dolinou

Záber z Robotnícko-športových hier v Kovačici

Slávisti sebaistí, slávistky realistky Ján Špringeľ

o radu prvotriednych športovcov, ktorí si obliekajú dresy kovačických klubov (džudo, karate, stolný tenis...) a mali v poslednom čase vynikajúce úspechy, patria aj kolkári Slávie. Dvanásteho januára tohto roku na kolkárni v Kljajićeve Kovačičan Željko Toman získal titul šampióna Vojvodiny medzi seniormi, keď vo finále zvíťazil v konkurencii štyridsiatich kolkárov výsledkom 625 zrazených kolkov. „V majstrovstvách Srbskej ligy – skupina Vojvodina 2018/19 kolkári Slávie sú, keďže sa už začala aj jarná časť majstrovstiev, po jedenástich kolách na siedmej priečke. Cieľ je zostať v prestížnej súťaži, nezostúpiť. Zatiaľ sme zozbierali osem bodov, máme na svojom konte štyri výhry a sedem zápasov sme skončili na štíte. Som presvedčený, že túto istú ligu budeme hrať aj o rok. Vlani sme skončili na siedmej pozícii, keď súťažilo desať mužstiev. Ak by som mal tipovať, tak predpokladám, že ligu dokončíme na šiestom mieste,“ informuje o slávistoch Želimír Hriešik, predseda KK Slávia Kovačica. Prvý zápas kolkári zvíťazili iba vo štvrtom kole: na domácej palubovke proti Jadranu z Golubiniec. V šiestom kole takisto na vlastných dráhach porazili kulský Hajduk a nato aj Kordun v Kljajićeve.

Kolkárske gule

Jedenásť majstrovských duelov zohralo iba osem hráčov: všetky už spomínaný čerstvý majster pokrajiny Željko Toman, ďalej Miroslav Hrček a dvaja Pančevčania, ktorí si už niekoľko rokov obliekajú slávistické tričko – Zoran Prodanov a Zoran Milosavljević. Desaťkrát vystúpil na majstrovských dráhach Pavel Bíreš, ktorého športoví fanúšikovia poznajú aj ako skvelého futbalistu. Osemkrát farby Slávie obhajovali Tomáš Siroma a Jaroslav Strakúšek, raz Martin Suchánek. „Keď ide o nežnejšie pohlavie, kolkárky zakončili jesennú časť majstrovstiev Srbskej ligy – skupina Vojvodina na predposlednom šiestom mieste. U nich ale zostup do nižšej ligy nehrozí, keďže medzi dámami v Srbsku jestvujú iba dve štátne súťaže. Slávistky zvíťazili len v obecnom derby v Debeljači nad Spartakom 7 : 1. Ďalších päť stretnutí prehrali. Vlani boli slávistky v polovici konečného skóre na štvrtej priečke, účinkovalo sedem družstiev. Cieľ v posledných sezónach je, aby sme postupne šancu dávali aj mladším kolkárkam, ktoré trénujú niekoľko rokov a získali aj cenné kovy na dôležitejších súťažiach v mladších kategóriách,“ pokračuje o kolkárkach prvý medzi rovnými v Slávii Želimír Hriešik. Na šiestich meraniach síl v majstrovstvách hralo deväť kolkárok: všetky zápasy zohrali Tamara Milosavljevićová a Eva Čerňošová,

po päť Anna Kucháriková a Milica Sretenovićová, po štyri Andrea Petráková, Eva Sachterová a Alenka Marková a po tri Ivana Marková a Anna Husárová.

Rozmanitá činnosť na dráhach: Želimír Hriešik, predseda KK Slávia

V Športovo-rekreačnom stredisku Slávia v Kovačici 23. decembra 2018 prebiehal aj licenčný systém vzdelávania pre nových rozhodcov v kolkoch. Jedna z členiek posudzovacej komisie bola rozhodkyňa Zita Tokaiová z Debeljače, inak trénerka oboch družstiev Slávie. Fotografie: autor a TV OK

Detail z kolkárne v Kovačici