Hlas 08 2016 by NVU Hlas ľudu

Malý princ v Kysáči Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 73 | 20. 2. 2016 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4687/

Z obsahu

20. 2. 2016 | 8 /4687/

Uzávierka čísla: 18. 2. 2016

4 TÝŽDEŇ 5 Vyberáme z nášho menšinového parlamentu 6 Za efektívne využitie prostriedkov 8 Slovenčina (aspoň) ako mimoškolská aktivita

9 ĽUDIA A UDALOSTI 11 Ručne šije sriemske kožené papuče 17 Dosiahli kvantitu, ale aj kvalitu 19 Rok popretkávaný početnými aktivitami

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Nevyčerpateľná obrazotvornosť detí

JUDr. Ján Varšo, CSc., uplynulý týždeň absolvoval svoju prvú návštevu Srbska vo funkcii predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Spolu s JUDr. Andreou Groszovou, riaditeľkou Odboru pre osvedčenia a právne otázky v ÚSŽZ, mali rad stretnutí nielen v Belehrade, Novom Sade, ale i v regionálnych strediskách vojvodinských Slovákov. O dotačnom systéme, osvedčení Slováka žijúceho v zahraničí a prioritách tunajšej slovenskej komunity sa hovorilo aj na pôde NRSNM. (s. 6) A. Francistyová

23 OBZORY 25 Svedectvo o tlači a týždenníku vojvodinských Slovákov 29 Masky nepadli 30 Zložitá línia plavby

31 KULTÚRA 32 Urobiť niečo pekné a užitočné 33 Vzácny drahokam pivnickej školy 34 Nepozná pasívne trávenie času

V sobotu 13. februára Bieloblatčania na 3. Festivale klobás a domácej pálenky uhostili zo 3 000 hostí, a tak ešte raz potvrdili svoju známu pohostinnosť. (s. 13) V. Hudec

39 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 47 V znamení športovcov Jednoty 49 K jubileu nové šatne a tribúna 51 Lopta sa už kotúľa

Titulná fotografia: Elena Šranková

Každú zimu Trénerská organizácia Futbalového zväzu obcí Kovačica – Opovo pre svojich členov organizuje zaujímavé a užitočné prednášky na futbalové témy. Tentoraz dôveru predsedu TOFZO Jána Šuľu (vpravo) získal tréner Stevan Mojsilović, ktorý pochádza z Deliblatu, ale pracoval vo viacerých známych domácich i zahraničných kluboch. (s. 48) J. Špringeľ

Editoriál

Slovenčina ako materinský jazyk – za hranicami

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM

Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Foto: www.freeimages.com

Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová



Žijeme v dobe, ktorá ponúka početné možnosti na národný či národnostný, lokálny alebo globálny, skupinový a osobný rozvoj. Šance sa však nedajú vždy využiť, lebo neviditeľné ruky diktujú inak.

echnicko-technologický a digitálny boom spolu s rozvojom myšlienky o európskej spolupatričnosti odstránil hranice, včítane fyzických, no so stupňujúcou sa utečeneckou krízou (okrem iných kríz), hranice – skutočné a pomyselné – akoby sa chceli vrátiť. Európsky priestor sa pomaly zase zatvára (sic!), ale našťastie slimačím krokom, čo nahráva do karát všetkým tým, ktorí za lepším životom utekajú do zahraničia. Prvou zastávkou je Slovensko, kde si pracovné príležitosti našli mnohí Slováci zo Srbska, keďže im to, okrem iného, umožňuje osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí. Ak pre jednotlivca menej zložitá procedúra pri získavaní osvedčenia znamená pozitívum, určite to zanechá negatívne následky na slovenskom menšinovom spoločenstve v našich krážoch, lebo asimilácia čoraz rýchlejšie otvára svoju náruč… Priam zarážajúce údaje sa v uplynulých týždňoch dostali do uší našej verejnosti, o čom sme informovali aj na stranách Hlasu ľudu. Vraj kým v roku 2013 Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí o osvedčenie požiadalo 568 osôb, vlani celkovo 1 156, z čoho až 1 050 osvedčení získali občania Srbska! Veď sme si všetci vedomí toho, že mladé sily chcú zutekať pred neistou budúcnosťou, aká ich istotne čaká v našej krajine. No nielen mládež sa zubami-nechtami usiluje o záchranu a chutnejší chlebík v zahraničí. Celým rodinám v Srbsku už prestal chutiť ten čierny bez masla, ktorý všetci, až na niekoľkých oligarchov (a politikov), jeme už roky. Desaťročia. Táto situácia je veľavravná a predovšetkým pochmúrna pre nás (Slovákov), ktorí ešte stále vzdorujeme nátlakom biedy v Srbsku. Hovorí predovšetkým o zlej ekonomickej a hospodárskej situácii u nás, ale aj o neuveriteľnej politickej polarizácii v našej spoločnosti. Konečný výsledok by mohol byť zhubný – pre všetkých občanov našej krajiny. Realita oberajúca našu menšinu o jednotlivcov, ktorí sa rozhodnú zanechať svoje rodisko, nedá nám pokoja v predvečer Medzinárodného dňa materinského jazyka 21. februára… Lebo sa obávame budúcnosti, v ktorej oslavovať tento sviatok budeme naozaj iba – výtvarným jazykom, ako to robia pri príležitosti tohto významného dňa v Kovačici. Nie, nechceme nikoho uraziť – je to fantastická, zaujímavá iniciatíva, ktorá sa z roka na rok rozvíja – osobne jej veľmi fandím. Ale obavy, že o niekoľko desaťročí slovenčina na tomto území nebude pravidlom, ale výnimkou, pôsobí ako mráz prenikajúci do špiku kostí… Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  8 /4687/ 20. 2. 2016

Týždeň  Z MÔJHO UHLA



AKTUÁLNE V POLITIKE

Krupobitie Strach na každom kroku Michal Ďuga

ašej pozornosti neuniklo vyhlásenie vlády Srbska, presnejšie Kabinetu ministra bez kresla povereného pre mimoriadne opatrenia, že 10. februára v dedinke Vinča, v Obci Topola, v rámci projektu modernizácie protiľadovcovej sústavy prezentovali prvú automatizovanú stanicu pre ochranu od krupobitia v Srbsku. Prostriedky na zariadenie protiľadovcovej ochrany zabezpečili z donácií kompánie Generali Osiguranje Srbija vo výške 2,4 milióna dinárov. Zariadenie bude chrániť plochu asi 5-tisíc hektárov, na ktorej sú prevažne ovocné sady a vinohrady. Takáto protiľadovcová ochrana sa už dlhú dobu uplatňuje v Nemecku, Holandsku, Švajčiarsku a v iných krajinách. Prvé automatizované protiľadovcové zariadenie v dedinke Vinča má kapacitu 13 rakiet, ktoré sa diaľkovým riadením vystreľujú za 60 sekúnd a prostredníctvom sprievodného telekomunikačného zariadenia je napojené na Radarové centrum Bukulja, kde sa nachádza stredisko velenia. Rozsah rotácie zariadenia vynáša 357 stupňov, čo znamená, že je tzv. mŕtvy uhol iba tri stupne. Prevádzka tejto stanice je zabezpečená pomocou podsystému pre zoskupovanie a skladovanie solárnej energie, čím je vlastne eliminované riziko v prípade prerušenia dodávky elektrickej energie. Treba ešte pripomenúť, že projektom modernizácie sústavy protiľadovcovej ochrany sa v Srbsku do konca tohto roku plánuje inštalácia tridsať automatizovaných staníc, z ktorých pre dvadsať staníc prostriedky zabezpečí Kabinet ministra bez kresla povereného pre mimoriadne opatrenia z donácií kompánie Trayal z Kruševca. Budú rozmiestnené na území Srbska a budú kryť plochu asi 150-tisíc hektárov pod poľnohospodárskymi kultúrami. Do ich výroby zapoja domácich inžinierov, čím sa vyhne doterajším problémom pri fungovaní protiľadovcovej ochrany, čo si pre hradenie spôsobených škôd vyžadovalo aj vyčlenenie veľkých finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Vzhľadom na skutočnosť, že je účinnosť tejto automatizovanej protiľadovcovej ochrany, keď ide o presnosť, temer stopercentná, zostáva nám veriť, že sa im nevyhnú ani ľadovcové oblaky nad Vojvodinou a že krupobitie v budúcnosti ani tu nezničí úrodu.

www.hl.rs

Vladimíra Dorčová-Valtnerová

účasnosť na globálnej úrovni by sme mohli obrazne opísať ako svet, v ktorom naše životy ovláda strach a vtedy sa dá málo toho urobiť. Parafrázujúc výrok anglickej ošetrovateľky Florence Nightingale, ktorá na prelome 19. a 20. založila prvú školu pre ošetrovateľky na svete, poukazujeme na každodenného hosťa v našich životoch – strach. Nevieme si predstaviť, či sa Nightingaleovej vôbec aj mohlo snívať, že strach vo veľkej miere bude určovať aj smerovanie rozvoja „procedúr“ v ošetrovateľstve a zdravotníctve, ktoré v Srbsku znamenajú prítomnosť policajných hliadok v zdravotníckych ustanovizniach. Ako oznámilo Ministerstvo zdravotníctva v strede týždňa, cieľom tejto akcie je predísť čoraz častejším útokom na zdravotných pracovníkov. Ministri zdravotníctva a vnútorných záležitostí Zlatibor Lončar a Nebojša Stefanović sa na uvedenej akcii dohodli po tom, čo v utorok 16. februára opäť prišlo k útoku na jedného lekára na pracovnom mieste v belehradskej pôrodnici.



Tieto útoky napovedajú, v akých neistých časoch žijeme, aj keď ide o existenčné záležitosti, napr. zamestnanie, ale aj vo veci psychickej stability a morálky ľudí, ktorých práve k takým stavom privádza neistota pri pracovných a iných spoločensko-politických pomeroch s výraznou dávkou (ne) slobody prejavu. Tak ako sa apeluje na zdravotných pracovníkov a pacientov, aby nadviazali komunikáciu s obojstranným rešpektovaním a úctou, s rovnakou výzvou treba vystúpiť pred všetkých občanov našej krajiny a celého sveta. No celý svet akoby sa zbláznil. Už sa nevie, komu možno veriť a komu nie. Pre mnohých ľudí sprisahanecké teórie dostávajú zmysel, ale obete vojnovej situácie v krajinách Blízkeho východu zmysel nikdy nedostanú. Utečenecká kríza pretrváva a dostáva novú tvár. Totiž Európska únia sa rozhodla zatvoriť hranice pred utečencami od 1. marca, a to priebežne pre utečencov z Iraku, Afganistanu a nakoniec zo Sýrie. Informáciu prináša srbský denník Danas, pozývajúc sa na pramene z Bruselu, ktoré sú blízke Európskej komisii. V princípe ide o to,

že ukážkové cvičenia z procesu úplného zatvárania hraníc sú už aktuálne na pomedzí Slovinska a Chorvátska, ako aj Srbska a Macedónska, čo prakticky znamená, že sa na hraniciach vykonáva profilovanie utečencov. Spočitovanie krvných zrniek, ako aj údajov o tom, či utečenci prichádzajú z vojnových zón a či svojich príbuzných už majú na území EÚ, pre ľudomilov znie príliš nehumánne, no EÚ trvá na tom. Európska únia trvá aj na tom, aby sa ujasnili plány krajín západného Balkánu, včítane Srbska, na prijatie utečencov, keďže sa tieto vyjadrili, že sa pripoja tzv. systému kvót na prerozdeľovanie utečencov. Tento systém znamená priame prijatie utečencov zo Sýrie, Turecka a pod., a nie ľudí, ktorí „uviazli“ na tranzitnej trase smerom k členským štátom EÚ. Netreba byť žiadny expert pri tvrdení, že situácia je viac než zložitá a že sa konkrétne riešenie ani len nečrtá na obzore utečeneckej krízy. Lebo všetky návrhy, ktoré doteraz odzneli na úrovni EÚ, neručia dobrý koniec pre všetky strany, ktoré sú v „hre“. A v „hre“ sú ľudské životy, a s tým sa zahrávať netreba.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

PETER CPIN, ILUSTRÁTOR, VÝTVARNÍK A GRAFIK

Na rovnakej vlnovej dĺžke Oto Filip – Ste predovšetkým ilustrátorom slovenských kníh a časopisov pre deti, no aj nejedného diela popredného slovenského enológa Fedora Malíka?

Informačno-politický týždenník

– Ilustroval som už päť alebo šesť jeho kníh, medzi ktorými i tú najnovšiu Ukus i miris slovenskog juga (Chuť a vôňa slovanského juhu). Keď ide o ich samotnú výtvarnú zložku, pre mňa je to ilustrovanie práca ako ktorákoľvek iná. Možno o čosi ľahšia tým,

že sa s Fedorom poznáme dlhé roky, toľko, že si to ani neviem hneď narýchlo spočítať. No je to ešte od čias základnej školy, teda niekoľko desaťročí. Pritom sme obaja z vinohradníctvom a vinárstvom známej Modry, s ktorou som zviazaný od detstva. • TÝŽDEŇ •

V KYSÁČI ZASADALA NRSNM

Vyberáme z nášho menšinového parlamentu Elena Šranková

lenovia NRSNM v sobotu 13. februára v Kysáči dokončili 10. schôdzu a v pokračovaní absolvovali i všetkých 11 bodov 11. schôdze. Prítomných bolo 23 členov NRSNM (z celkovo 29). Zasadali v Slovenskom národnom dome, kde ich domáci privítali vyberanými slovami, darčekmi a nainštalovanou výstavou Slováci v Juhoslávii, minulosť a súčasnosť. Zároveň Katarína Melegová-Melichová odovzdala predsedníčke Anne Tomanovej-Makanovej ďakovný list a medailu, ktorú Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny udelil Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku pri príležitosti 25. výročia pôsobenia. DOKONČENIE SCHÔDZE ZO 16. JANUÁRA 2016 Po tom, čo za členku Správnej rady Obecnej knižnice v Kovačici zvolili Máriu Jonášovú-Kotvášovú a za členov Dozornej rady Galérie insitného umenia v Kovačici Jarmilu Ćendićovú a Jána Puškára, členovia NRSNM jednohlasne súhlasili s otvorením triedy so slovenským vyučovacím jazykom v Strednej zdravotníckej škole 7. apríla v Novom Sade. V rámci dokončenia 10. zasadnutia poskytli mienku o členoch Správnej rady v Žiackom domove Angeliny Kojićovej-Giny v Zreňanine, ako i o názvoch ulíc v Šíde. Za členku Správnej rady PU Kolibri v Kovačici zvolili Annu Hrkovú. Keď ide o voľbu členov Výkonnej rady NRSNM, A. Tomanová-Makanová, predsedníčka NRSNM, navrhla podporiť doterajších členov, pretože pracovali svedomite, zodpovedne, načas a neporušili zákony týkajúce sa národnostných rád, ich plánov a programov. V zdôvodnení návrhu spomenula, že očakávajú rozhodnutie z Republikovej volebnej komisie (RVK) o tom, že Anna Chrťanová-Leskovac nie je viac členkou NRSNM a samým tým ani členkou Výkonnej rady (VR). Ladislav Petrovič už rozhodnutie z RVK dostal, nie je členom NR, ani podpredsedom Výboru pre vzdelávanie, ani predsedom komisie pre štipendiá. Preto je podľa slov predsedníčky Tomanovej-Makanovej lepšie počkať na všetky • TÝŽDEŇ •

rozhodnutia RVK a až potom jednotne urobiť všetky zmeny v pracovných telesách a zapojiť do toho všetkých členov NR. Na členov VR NRSNM navrhla: K. Melegovú-Melichovú, za predsedníčku, Pavla Marčoka, za podpredsedu, Martina Zlocha, za podpredsedu, Jarmilu Bohušovú, Zuzanu Lenhartovú, A. Chrťanovú-Leskovac a Jána Paula, za členov. V rámci diskusie, ktorá zaplávala aj do politických vôd a nepríjemných tónov, Pavel Surový navrhol zmenu štatútu a Igor Feldy sa medziiným prihovoril za zapojenie členov skupiny Slováci vpred! do VR NRSNM a nastolil otázku retroaktívneho schvaľovania rozhodnutí. Po tom, čo sa vysvetlilo, že ohľadom VR nejde o štatutárne, ale ustanovenia zákona, ktorý sa čoskoro bude meniť, za návrh, aby členmi VR NRSNM boli doterajší členovia, hlasovalo 17 členov NRSNM a šesť bolo proti. Z 11. SCHÔDZE NRSNM Na začiatku 11. schôdze NRSNM v Kysáči P. Surový a Janko Havran navrhli doplnenie rokovacieho programu. Keďže šlo aj o zmeny Štatútu NR Juraj Červenák, predsedajúci na štarte 11. zasadnutia, navrhol, aby o tom prerokovali najprv služby NRSNM, a potom ich zaradili do rokovacieho programu jednej z nasledujúcich schôdzí, čo sa aj ujalo. Potom stredobodom pozornosti boli vlaňajšie výročné správy výborov pre kultúru (VPK), vzdelávanie (VPV), informovanie (VPI), úradné používanie jazyka a písma (VÚPJP), ako i výročná správa NRSNM za rok 2015. Ako bolo počuť, tentoraz správy obsahujú i údaje s menami a sumami v súlade s trendom v štáte a ustanovizniach. Po diskusiách správy schválili. Správu VPK stručne prezentoval predseda Ján Slávik. Z jeho slov vyplynulo, že dôraz bol na spoluorganizácii 7 celomenšinových festivalov osobitného významu. Svetluša Hlaváčová, koordinátorka VPK, na ujasnenie ohľadom angažovania jednotlivých režisérov povedala, že sú pozitívne

výsledky práce odborníkov s vedúcimi (najmä) detských divadelných kolektívov evidentné, lebo sa od roku 2011 až po rok 2015 počet detských divadelných predstavení z 2 zvýšil na 22. V rámci tohto bodu sa hovorilo aj o finančnej podpore Slovenského

vydavateľského centra, ktorá sa podľa slov riaditeľa Vladimíra Valentíka vzťahuje na prevádzkovanie. Z jeho slov vyplynulo, že SVC vzhľadom na zahlásené reštriktívne financovanie v tomto roku hrozí zánik. Zdôvodnenie vlaňajšej správy VPV dal predseda Ján Brna. Povedal, že najdôležitejšie boli aktivity na nábore žiakov, čiže zapisovaní do slovenských tried, tiež aktivity týkajúce sa legislatívy v zmysle zachovania terajšej úrovne a rozsahu vzdelávania, ako i aktivity na vypracovaní Akčného plánu v oblasti vzdelávania. Upozornil, že za tri roky ubudlo 500 žiakov. V rámci diskusie sa najviac hovorilo o štipendiách, kde bolo počuť, že komisia robila najpoctivejšie, že má ťažkú robotu a musí trpieť nátlaky a urážky, ktoré si nezaslúžila. Keďže P. Surový nastolil aj otázku demisie L. Petroviča, zo slov predsedu VPV vyplynulo, že L. Petrovič napísanú demisiu neaktivoval práve preto, aby prácu ohľadom štipendií priviedli ku koncu. Odznel apel, aby sa informácie o získaných štipendiách zverejnili na webovej stránke NR, avšak koordinátorka Svetlana Zolňanová povedala, že nedisponujú údajmi Ministerstva SR o tom, kto ich získal. Správu o vlaňajšej činnosti VPI podala predsedníčka Anna Jašková. Povedala, že výzvou tohto výboru v minulom

roku bola privatizácia lokálnych médií s cieľom zachrániť pred zánikom tie, ktoré vysielajú okrem iného aj po slovensky. Preto usporiadali rad odborných stretnutí a angažovali advokáta pre tlmočenie aktuálnych mediálnych zákonov. Avšak v tejto záležitosti zlyhal štát vyhlásením zákonov, ktoré sa v praxi ukázali neimplementačné a v kolízii s inými zákonmi. O činnosti VÚPJP prostredníctvom komisií, ktoré pôsobia v teréne, informovala podpredsedníčka Jarmila Agarská. Medziiným povedala, že prioritnou aktivitou výboru bola realizácia prvej fázy vypracovania právnicko-terminologického slovníka slovensko-srbského a srbsko-slovenského, ktorého tlač je zaplánovaná koncom roka. Vypracovanie a vytlačenie brožúrky a plagátu Jazykové práva v Srbsku tiež. Koordinátorka výboru Mária Pavlovová informovala, že prezentácia brožúrky bude koncom februára v gymnáziu v Báčskom Petrovci. V rámci rozpravy odznela pripomienka, že takáto brožúrka mala vyjsť skôr a hovorilo sa i o dvojjazyčných tabuliach s názvami ulíc, ako i o tom, či u matrikárov možno dostať dvojjazyčné doklady. Najzávažnejšie črty výročnej správy NRSNM za rok 2015 prezentoval tajomník Ladislav Čáni. Informoval, že v minulom roku bolo 6 zasadnutí rady a jedno slávnostné, čo znamená, že zákonná povinnosť bola splnená a celkové náklady boli 412 862 dinárov. Výkonná rada pracovala svedomite, mala 9 zasadnutí a jedno spoločné s VPI ohľadom pálčivej otázky osudu našich elektronických médií. Spomenul i činnosť NRSNM v rámci Koordinácie národnostných rád v Srbsku. O správach a aktivitách sa nakoniec pochvalne zmienila Libuša Lakatošová. Ako však povedala, bola zdržaná, lebo nie je nikde zapojená. Odpovedali jej Pavel Marčok a A. Tomanová-Makanová a z ich slov vyplynulo, že na začiatku všetci boli oslovení a ona konkrétne vyzvaná, aby sa zapojila do vypracovania akčného plánu. A vlastne o tom, že je spolupráca a zjednotenie členov NRSNM prepotrebné, často sa zdôrazňovalo i na samotnom zasadnutí. Avšak opak toho bol skutočnosťou. Na záver treba povedať, že na zasadnutí v Kysáči odznela aj informácia o pridelení mandátu členke NRSNM Zdenke Valentovej-Belićovej, ktorá nahradila bývalého člena L. Petroviča, ktorý podal demisiu na členstvo v NRSNM.

8 /4687/ 20. 2. 2016

Týždeň PREDSEDA JÁN VARŠO V NRSNM A V HLASE ĽUDU

Musí sa komunikovať Anna Francistyová

očas svojej prvej návštevy Srbska vo funkcii predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí JUDr. Ján Varšo, CSc., s riaditeľkou Odboru pre osvedčenia a právne otázky v ÚSŽZ JUDr. Andreou Groszovou vo štvrtok 11. februára navštívili Národnostnú radu slovenskej národnostnej menšiny. S aktuálnymi otázkami v činnosti NRSNM a jednotlivých výborov hostí oboznámili predsedníčka Anna Tomanová-Makanová, podpredseda Juraj Červenák, predsedníčka Výboru pre informovanie Anna Jašková, člen Výboru pre kultúru Vladimír Valentík, koordinátorka Výboru pre vzdelávanie Svetlana Zolňanová a tajomník NRSNM Ladislav Čáni. Predsedníčka A. Tomanová-Makanová hovorila o činnosti Koordinácie národnostných rád, o príprave a pripomienkovaní akčného plánu pre národnostné menšiny, o ďalších aktualitách v činnosti Národnostnej rady na začiatku nového roku spätých s plánmi a finančným

Pracovné stretnutie v Hlase ľudu krytím z pokrajinských a republikových zdrojov, o zladenosti s inštitúciami v teréne pri podávaní žiadostí o podporu siedmich podujatí s osobitným významom pre vojvodinských Slovákov. Aj o nátlakoch politických strán, ktorým čelia aj ostatné národnostné rady národnostných menšín, a spomenula niektoré potenciálne problémy a naplánované akcie. V závere sa poďakovala za veľké investície, ktoré sa NRSNM vďaka podpore ÚSŽZ doteraz podarilo realizovať. Keďže v uplynulom mandátnom období J. Varšo bol veľvyslancom Slo-

venskej republiky v Srbsku, dobre pozná život slovenskej komunity v našej krajine a zaujímali ho priority, ktorým sa tohto roku venuje zvýšená pozornosť. Zdôraznil, že hlavným donorom v podpore jednotlivých akcií a podujatí tunajších Slovákov má byť Srbsko, ale aj úrad tradične pomôže. Ciele ÚSŽZ a NRSNM nie sú v rozpore, len reálne zvážiť priority a spresniť, ktoré akcie vojvodinských Slovákov má podporovať Srbsko a ktoré Slovensko. Hostiteľov zaujímali niektoré momenty pri podávaní žiadosti o osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí a hostka

– riaditeľka rezortného odboru ÚSŽZ A. Groszová ochotne vysvetlila, aj aké sú od novembra minulého roku zmeny v tomto úkone v jeho zjednodušení. Vo štvrtok 11. februára hostia z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí navštívili aj Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, kde ich privítala a o práci a plánoch ústavu rozpovedala riaditeľka Anna Chrťanová-Leskovac. Do tretice hostia z Bratislavy zavítali aj do NVU Hlas ľudu. Tu ich krátko o činnosti ustanovizne informoval riaditeľ Samuel Žiak. Osobitne sa hovorilo o problémoch s prevádzkovými priestormi a o finančných ťažkostiach, ktoré vyplynuli práve z privatizácie budovy Dnevnika a zo znížených dotácií z pokrajiny. Zodpovedná redaktorka Hlasu ľudu Vladimíra Dorčová-Valtnerová okrem iného pripomenula, že sa v redakcii dôraz dáva aj na printové, aj na online vydanie Hlasu ľudu, s potešením kvitovala posun v obsahovej a technickej stránke novín a vyjadrila presvedčenie, že Hlas ľudu nikdy neboli a ani nebudú bulvárne noviny. Predseda J. Varšo sa zmienil o vzťahu ÚSŽZ k médiám a keď ide o dotácie, ktoré úrad poskytuje odosielateľom žiadostí, zdôraznil, že „aj to málo, čo sa dáva, má mať jasnú a viditeľnú stratégiu do budúcnosti“.

DELEGÁCIA ÚSŽZ AJ V STAREJ PAZOVE

Za efektívne využitie prostriedkov Katarína Verešová Anna Lešťanová

cieľom informovať krajanskú komunitu o novej koncepcii štátnej politiky Slovenska vo vzťahu k zahraničným Slovákom na obdobie rokov 2016 – 2020 predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Dr. Ján Varšo a riaditeľka Odboru pre osvedčenia a právne otázky Dr. Andrea Groszová navštívili vo štvrtok 11. februára Starú Pazovu, kde mali stretnutia s predstaviteľmi Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi a ZŠ hrdinu Janka Čmelíka. Poslaním ÚSŽZ je posilňovať národné povedomie a kultúru Slovákov v zahraničí a pre dosiahnutie dobrých výsledkov potrebná je komunikácia a spolupráca. Počas svojho pobytu v Starej Pazove najprv sa zastavili na Hurbanovskej fare, kde si pozreli miestnosti a deponáty Ústredného archívu Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku. Po vysťahovaní farárskej

www.hl.rs

rodiny a farskej kancelárie Ján Varšo a Andrea Groszová zistili, že by bolo treba tento objekt z osobitného kultúrno-historického významu odvlhčiť, na čo sa vypracoval nový projekt a zaslal do ÚSŽZ. Zároveň si pozreli kúpené ohňovzdorné skrine pre rukopisnú a fotodokumentáciu, ako aj výsledky náborovej zbierky v minulom roku. V sieni novej fary, za prítomnosti členov správy cirkevného zboru SEAVC v Starej Pazove, Ján Varšo povedal: „Bol by som rád, keby petrovské gymnázium a Dom Martina Jonáša vojvodinskí Slováci chápali ako svoje objekty. A tiež by som bol rád, keby aj Ústredný archív SEAVC – teda Hurbanovská fara – bol chápaný ako inštitúcia a objekt všetkých tunajších Slovákov.“ V tomto kontexte Ján Varšo hovoril o potrebe, aby sa pazovský cirkevný zbor poviazal so srbskými ministerstvami kultúry alebo náboženstva, ako aj s lokálnou samosprávou, a tak získal peniaze na dôkladnú rekonštrukciu Hurbanovskej fary. V tom by svoju

Informačno-politický týždenník

úlohu mal zohrať aj Biskupský úrad SEAVC v Srbsku. Vtedy aj Slovenská republika podporí tento významný projekt. Zároveň si Ján Varšo vypočul problémy ohľadom reštitúcie cirkevného majetku a ako právnik vyniesol svoje názory k praktickému riešeniu tohto, pre Starú Pazovu pálčivého, problému. Ďalšou štvrtkovou zastávkou v Starej Pazove bola tamojšia ZŠ hrdinu Janka Čmelíka. O aktuálnej situácii v škole vzácnych hostí zo Slovenska informoval Janko Havran, riaditeľ školy, za prítomnosti členov Školského výboru. Povedal, že je v škole zapísaných 271 žiakov, ktorí dosahujú pozoruhodné výsledky vďaka dobrému a odbornému učiteľskému kádru. Predsa počet žiakov v slovenskej základnej škole klesá, o čom sa už mnohokrát hovorilo, a hlavnými dôvodmi, ako uviedol riaditeľ školy, sú natalita, prirodzená zmena demografie, konkurencia dvoch škôl s vyučovacou rečou srbskou a v poslednom čase výraz-

né migračné pohyby slovenského obyvateľstva do zahraničia a najmä na Slovensko. Vlani ÚSŽZ podporil štyri projekty v pazovskej základnej škole a podľa slov J. Havrana i tohto roku s rovnakým počtom projektov sa uchádzali o dotácie z ÚSŽZ. Táto staropazovská základná škola patrí medzi dobre vybavené školy a ako uviedol riaditeľ Havran, v nadchádzajúcom období dôraz dajú na výmenu žiakov a absolvovanie rozličných edukačných seminárov. Vytýčili tiež dobrú spoluprácu s lokálnou samosprávou. „Zasadzovať sa budeme za efektívne využitie prostriedkov,“ povedal o. i. Dr. Ján Varšo v zborovni, ktorý inak prejavil spokojnosť s realizovanými stretnutiami v Starej Pazove a s výmenou názorov so svojimi hostiteľmi – velebným pánom farárom Igorom Feldym a riaditeľom školy Jankom Havranom a ich spolupracovníkmi. Delegácia z ÚSŽZ do školy priniesla knižné darčeky. • TÝŽDEŇ •

S PREDSEDOM ÚSŽZ

iba v januári tohto roku bolo viac ako 220? – Snažíme sa v rámci existujúcich kapacít, aby sme to riešili, ako sa to dá, a udržali rytmus tak, aby sme na podané žiadosti odpovedali v dostav novej pozícii – predsedu ÚSŽZ. Toto Slovákov žijúcich v zahraničí, budú točnom časovom predstihu a aby prostredie mi je veľmi dobre a dôverne využité tak, aby k tej komunikácii termíny boli dodržané. známe a niektoré veci som si zo živo- a spolupráci dochádzalo. A veľmi by V poslednom čase sa povráva, že ta slovenskej komunity ma potešilo, keby sa v rámci pri grantoch je možnosť presunu tuná v Báčskom Petrovci, tohto procesu podarilo zafixo- kompetencií, teda že sa sčasti bude vrátane cez gymnázium vať priority, ktoré sú dôležité o tom rozhodovať aj v rámci našej a Maticu slovenskú, len pre túto komunitu. Lebo tá je komunity? oživoval. Cieľom mojej predpokladom, aby sa začali – V zásade som povedal, že budem cesty je vlastne komuniriešiť problémy a výzvy, ktoré pokračovať v systéme, ktorý nastavil kovať cez posolstvo ÚSŽZ sa v rámci komunity, v Obci predchodca, ale budem ho svojím so slovenskými komuniBáčsky Petrovec, ale i v rámci spôsobom modifikovať do tej miery, že tami, a to budem robiť Vojvodiny a Srbskej republiky, by sme chceli vytvoriť systém kvót pre aj vo vzťahu ku iným vyskytujú. jednotlivé štáty, v ktorých žijú krajanské štátom. Základným poJe to spojené i s tým, že komunity, a začleniť do toho procesu solstvom je to, aby v rámci komunity občania Srbska nielen slovenské- viac reprezentatívne zložky krajanských dochádzalo ku komunikácii a spolu- ho etnika masovo odchádzajú na komunít jednotlivých štátov. Aby určili práci, posilňovaniu jednoty, svornosti, Slovensko za pracovnými príle- a rozhodovali o prioritách na základe ktorá môže zoceliť V utorok 9. februára predseda ÚSŽZ Dr. Ján Varšo a riaditeľka Odboru komunikácie a spolupráce a posilniť národné pre osvedčenia a právne otázky ÚSŽZ Dr. Andrea Groszová navštívili v rámci disponibilných povedomie a kultúr- aj Kovačicu, kde sa v budove obecnej správy stretli s predstaviteľmi prostriedkov, ktoré budú nu identitu Slovákov lokálnej samosprávy v čele s Dipl. Ing. Jánom Husárikom, predsedom použité na tieto účely. žijúcich v zahraničí obce. Rokovali o spôsoboch využitia prostriedkov, ktoré Slovenská Cieľom je, aby sa napr. a zároveň so sebou republika prostredníctvom dotačného systému poskytuje s cieľom v podmienkach Srbskej priniesť i vedľajšie, podporiť národné povedomie a kultúrnu identitu, kým Dr. Groszová republiky alebo Vojvodihoci dosť podstatné zároveň predostrela aj súčasnú situáciu spätú s osvedčením Slováka ny prechádzalo proceúčinky, ktoré majú žijúceho v zahraničí. som sebauvedomenia, dosah na spoločenA. CH. že aj v Banáte, v Srieme skú a sociálnu situású slovenské obce, ktoré ciu a zamestnanosť a pod., hoci táto žitosťami. O osvedčenie Slováka vyvíjajú svoje aktivity. Všetko to treba výsledne nepatrí do pôsobnosti úradu. žijúceho v zahraničí je neustále zharmonizovať a zladiť. Je to jediný Verím, že prostredníctvom nástrojov, väčší záujem, predovšetkým nás zo cieľ, ktorý chceme uplatňovať v noktoré má úrad k dispozícii, predovšet- Srbska. Má úrad dostatok kapacít vom procese rozhodovania o podpore kým dotačný systém a osvedčenia pre na spracovanie žiadostí, ktorých jednotlivých projektov.

Tri otázky pre Dr. Jána Varša Jaroslav Čiep

redseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Dr. Ján Varšo v spoločnosti riaditeľky Odboru pre osvedčenia a právne otázky ÚSŽZ Dr. Andrey Groszovej navštívil v stredu 10. februára aj Obec Báčsky Petrovec, kde sa na akademickej pôde stretol s riaditeľkou Gymnázia Jána Kollára Annou Medveďovou a v Dome Matice slovenskej v Srbsku Ľudovíta Mišíka s predsedníčkou MSS Katarínou Melegovou-Melichovou. Na záver sa v budove lokálnej samosprávy zvítal i s predsedom Obce Báčsky Petrovec Pavlom Marčokom, poslancom v Zhromaždení APV Jánom Bohušom a zástupcom predsedu obce Miroslavom Čemanom. Témou týchto stretnutí boli práva slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku a plány vlády Slovenskej republiky pre zahraničných Slovákov na ďalšie obdobie vyplývajúce z novej Koncepcie štátnej politiky SR vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na obdobie rokov 2016 – 2020. Túto príležitosť sme využili na to, aby sme predsedovi ÚSŽZ položili niekoľko otázok. Aké je vaše posolstvo tejto návštevy Slovákov v Srbsku? – Zhruba po šiestich mesiacoch som sa dostal do tohto prostredia

JUBILEÁ: 25 ROKOV VYŠEHRADSKEJ SKUPINY

Jedinečný program regionálnej spolupráce Oto Filip

pondelok 15. februára uplynulo presne štvrť storočia od podpísania Vyšehradskej deklarácie, dôležitého stredoeurópskeho dokumentu, ktorým sa začali písať dejiny úspešnej spolupráce, silnejšej regionálnej vzájomnosti a intenzívnych stykov najprv troch, a od roku 1993, štyroch krajín: Poľska, Maďarska, Českej republiky a Slovenska. Deklarácia označila vznik Vyšehradskej skupiny, ktorej členovia už od samotného začiatku zdieľali spoločné predstavy o bezpečnejšej budúcnosti, najmä o bližšej vzájomnej spolupráci ako tom pravom spôsobe hľadania riešenia spoločných problémov. Je to • TÝŽDEŇ •

osvedčenou praxou pretrvávajúcou dodnes. Vďaka Vyšehradskej skupine pred dvadsiatimi štyrmi rokmi vzniklo Stredoeurópske pásmo voľného obchodu (CEFTA), do ktorého od roku 1996 vstupovali aj iné krajiny: najprv Slovinsko, potom Rumunsko a Bulharsko, Srbsko a iné štáty západného Balkánu. Významným krokom v dejinách V4 bolo aj založenie Medzinárodného vyšehradského fondu, ktorého prostriedky slúžia na podporu spoločných kultúrnych, vedeckých, výskumných a vzdelávacích projektov, na výmenu mládeže, rozvoj turizmu a cezhraničnej spolupráce. Len do konca roku 2013 uvedený fond podporil takmer 3 800 grantov, udelil viac ako

1 700 štipendií a podpory štúdiám v celkovej hodnote približne 54 miliónov eur. A vlani a predvlani rozdelil po desať miliónov eur, v naj- Predstavitelia V4 na veľvyslaneckej úrovni: väčšej miere vlastných pro- Ivana Hlavsová (Česká republika), Attila striedkov, no i prostriedkov Pintér (Maďarsko), Hanna Dalewskámedzinárodných donátorov. Greń (Poľsko, chargé d’aﬀaires) a Dagmar – Napriek niektorým ná- Repčeková (Slovenská republika) zorom, podľa ktorých vstupom do Európskej únie Vyšehradská nectve Českej republiky v Belehrade, štvorka mala zaniknúť, ukázal sa pravý veľvyslankyňa Slovenskej republiky opak. Ide o veľmi životaschopný model v Srbsku pani Dagmar Repčeková. Sloa pevne verím, že aj päťdesiatnicu venská republika bola predsedajúcou oslávime v rovnakom duchu, – vy- V4 od 1. júla 2014 do 1. júla 2015, keď zdvihla na recepcii, ktorú k 25. výročiu ročné predsedníctvo prebrala Česká podpísania Vyšehradskej deklarácie republika. Skončí sa v polovici tohto usporiadali 10. februára na Veľvysla- roku. 8 /4687/ 20. 2. 2016

Týždeň VO VOJLOVICI SA SNAŽIA ZACHOVAŤ SLOVENČINU V ZÁKLADNEJ ŠKOLE

Slovenčina (aspoň) ako mimoškolská aktivita Vladimír Hudec

www.hl.rs

Prítomní si pozorne vypočuli prednášku Mgr. Maríny Hríbovej

Informačno-politický týždenník

osobitne, ako to zákon nakladá, z jednoduchého dôvodu – vo Vojlovici nieto toľko slovenských detí, – upozorňuje na smutnú skutočnosť vojlovický pán farár Branislav Kulík.

INÝ NÁHĽAD

v pančevskom, etnicky zmiešanom prostredí, – povedala Mgr. Marína Hríbová, venujúca sa pedagogickej činnosti a vedeckému výskumu v oblasti lingvistických vied. Medzičasom však zostáva zistiť, či jestvuje záujem o takéto aktivity zo strany žiakov. S cieľom získať objektívne názory tak žiakov, ako aj ich rodičov v súvislosti s touto tematikou, vojlovický MOMS plánuje zorganizovať spoločné stretnutie, ktoré by sa malo uskutočniť pri príležitosti pripomínania si Medzinárodného dňa materinského jazyka 20. februára o 18.00 h. Na túto tému sme sa rozprávali aj s evanjelickým farárom Branislavom Kulíkom, ktorý je zároveň aj predseda Výboru pre úradné používanie jazyka a písma NRSNM, a predsedom vojlovického MOMS Michalom Markom. – Možno by sa dalo zoskupiť 15 detí zo všetkých štyroch ročníkov, ak by sme nahovorili aj deti zo zmiešaných manželstiev, aby navštevovali hodiny, alebo takých, ktorí tomu odporujú, alebo ak by sme oslovili aj deti, ktoré majú ďalší slovenský pôvod, napríklad po starých rodičoch. Avšak nemožné je zapísať 15 slovenských detí pre každý ročník

Ďuro Varga

Základnej škole Bratstva a jednoty vo Vojlovici na začiatku školského roku 2015/2016 hodiny slovenského jazyka ako voliteľného predmetu vo vyšších ročníkoch celkovo navštevovalo iba 7 žiakov. Zákonom je však stanovené, že v jednom ročníku musí byť najmenej 15 žiakov. Keďže vo vojlovickej škole tú podmienku nespĺňali, na príkaz školskej správy tieto hodiny v daných ročníkoch museli byť zrušené, zatiaľ čo vyučovanie slovenčiny s prvkami národnej kultúry v nižších ročníkoch aj naďalej pokračuje. Po tom, ako zistila informácie o tomto probléme, školu navštívila doktorandka Mgr. Marína Hríbová, bývalá žiačka tejto školy, a vedeniu navrhla organizovanie prednášky pre uvedenú skupinu žiakov a ich rodičov o význame nadobúdania a pestovania znalosti slovenského jazyka ako svojho materinského, resp. jazyka svojich predkov. Vedenie školy s týmto návrhom súhlasilo a stretnutie uskutočnili začiatkom februára. Svojou prítomnosťou a návrhmi túto iniciatívu podporili aj predstavitelia vojlovického MOMS a evanjelického cirkevného zboru. – Výlučne s cieľom zachovať slovenskú identitu a kontinuitu fakultatívneho vyučovania slovenčiny v rodnej obci navrhla som možnosť vlastného organizovania hodín slovenského jazyka formou mimoškolskej aktivity, ktorej celkovú dvojhodinovú realizáciu týždenne nie je potrebné finančne podporovať. Prvoradým cieľom je motivovať žiakov, aby si dodatočne premysleli rozhodnutie o (ne)navštevovaní hodín slovenského jazyka. Riaditeľka školy Ksenija Kićos-Cerović súhlasila s organizáciou prednášok zaoberajúcich sa týmto problémom a perspektívami výučby slovenčiny

– Takto zorganizované hodiny slovenčiny však môžu byť zaujímavé aj z iného aspektu, – povedal predseda vojlovického MOMS Michal Marko. – Niektorí rodičia sa totiž opýtali, či by sa také hodiny nemohli zorganizovať aj pre dospelých, aby si trochu obnovili znalosť slovenčiny. Možno by na tie hodiny chodili aj Neslováci. Je to prijateľný návrh, o ktorom treba pouvažovať. Veď aj skôr sa v našich školách slovenčina vyučovala ako jazyk prostredia a učili sa ju aj Neslováci. Malo by to aj praktický význam, vzhľadom na to, že viacerí uvažujú o odchode za prácou na Slovensko, a znalosť slovenčiny by im tam bola nevyhnutná, ale by v každom prípade prispelo k oživeniu slovenčiny vo Vojlovici. To je však už iná otázka, o ktorej treba iba pouvažovať.

• TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti NOVÝ SAD

Rozhodnutie o počte zamestnaných Elena Šranková

a zasadnutí Zhromaždenia mesta Nový Sad vo štvrtok 11. februára schválili rozhodnutie o maximálnom počte zamestnaných na neurčitú dobu v sústave Mesta Nový Sad v roku 2015. Podľa tohto rozhodnutia maximálny počet zamestnaných v 56 organizačných jednotkách je 8 380. Na zasadnutí sa však nedopovedalo, koľko robotníkov zostane bez zamestnania, lebo sa ten údaj v rozhodnutí nespomína. Bolo počuť, že toho času počet zamestnaných v sústave mesta je 8 450, ako i to, že schválenie rozhodnutia je zákonnou povinnosťou mesta. Ako na schôdzi povedali, už začiatkom júna vláda doručí nové údaje o nadbytku zamestnaných na bežný rok 2016. Medziiným výborníci na zasadnutí schválili zmenu Štatútu Ustanovizne pre kultúru a vzdelávanie Kultúrne centrum Kysáč, čiže

pozmenené podmienky na vy- vania údajov súvisiacich s osomenovanie riaditeľa ustanovizne. bitnou úhradou za ochranu a Vzťahujú sa na žiaduce vzdelanie zveľadenie životného prostredia riaditeľa, ako i na roky pracovnej skúsenosti, ktorá sa z najmenej 7 rokov na zodpovedajúcich prácach v oblasti kultúrnej a umeleckej tvorivosti skracuje na najmenej 3 roky v oblasti manažmentu – spravovanie projektov, alebo na zodpovedajúcich prácach v oblasti kultúrnej a umeleckej tvorivosti. V rámci kádrových otázok výborníci neskoršie Vo výborníckych laviciach schválili rozhodnutie, ktorým je Pavel Surový vymenovaný za úradujúceho ria- v bežnom roku, čo bude mať na diteľa Ustanovizne pre kultúru starosti Informatika, a čo nakoa vzdelávanie KC Kysáč od 26. niec tiež schválili. Súhlas dali aj marca 2016 do vymenovania riadi- k programu poľnohospodárskej teľa na základe verejného súbehu politiky a politiky rurálneho roza najdlhšie na šesť mesiacov. voja. Výborníci schválili aj rad zmien K neobvyklej situácii došlo, keď urbanistických plánov, dosť dlho schôdzu nakrátko prerušili po tom, diskutovali o financovaní spraco- čo sa výborníčka B. Bežanov doža-

dovala, aby služby zhromaždenia zistili, či medzi prítomnými je niekto, kto nemá povolenie alebo akreditáciu, čiže nemá právo byť na zasadnutí. Okrem toho výborníci DS po 15. bode opustili schôdzu, lebo body, ktoré nasledovali (bolo ich 26), boli zaradené do rokovacieho programu na samotnom zasadnutí a nemohli sa na ne pripraviť. V rámci výborníckych otázok sa Jarmila Agarská, výborníčka z Kysáča, opýtala na rekonštrukciu križovatky ulíc Slovenskej a Gombárovej v Kysáči, ako i na vynovenie autobusových zastávok. Tentoraz otázky položila v srbčine, i keď sa na jednom z minulých zasadnutí Zhromaždenia mesta prihovorila aj po slovensky. Ako sme však od nej počuli, keď začala rozprávať vo svojom materinskom jazyku, výborníci sa neprimerane zachovali, dokonca začali aj vstávať zo stoličiek.

ZASADALA RADA MIESTNEHO SPOLOČENSTVA KULPÍN

zdržujú v blízkosti základnej školy, ohrozujúc bezpečnosť detí, ako aj v blízkosti predajných objektov. RMS sa rozhodla poslať list do obce, aby sa tento stále aktuálny problém riešil čím skôr, v opačnom kompe tentní v Kulpíne sami podniknú predseda Miroslav Čeman. zodpovedajúce Nasleduje teda vypísanie kroky v tomto miestnych volieb na mansmere v súlade dátne obdobie 2016 – 2020 so zákonom. a rada navrhla, aby miestne Na záver zavoľby boli v ten istý deň, sadnutia v bode keď aj lokálne, pokrajinské rôzne predseda a parlamentné. Do zloženia informoval o namiestnej volebnej komisie liehavej situácii navrhli tých istých členov v KUS Zvolen, ako v roku 2012, ktorých Kulpín očakávajú voľby nového dedinského vedenia kde vznikli dlhy tajomník MS Kulpín Zlatko Harminc má kontaktovať a zistiť, prostriedkov zo samozdanenia a budova je v zlom stave. Práve či súhlasia s účasťou vo volebnej Čeman povedal, že na úrovni s cieľom zachrániť, čo sa ešte dá, komisii. Členovia RMS zaujali sta- obce je už veľmi mnoho žiadostí navrhli zvolať zhromaždenie býnovisko, že žiadosti straníckych občanov, čo značne zaťaží obec- valých a terajších členov, zmeniť organizácií organizovať svoje ný rozpočet na bežný rok. Na- vedenie spolku a pracovať na zoskupenia v sieni Domu kultúry stolená bola aj pálčivá otázka riešení finančných a všetkých veľkého počtu túlavých psov, ostatných problémov, ktoré trápia v Kulpíne treba odmietnuť. V súvislosti s otázkou vracania ktoré sa vo svorkách najčastejšie kulpínsky spolok.

V tomto roku zvolia nové miestne vedenie Katarína Gažová

erajšie zloženie Rady Miestneho spoločenstva Kulpín bolo zvolené v máji 2012, takže sa tohto roku členom končí štvorročný mandát. Z toho dôvodu na schôdzi v utorok 9. februára členovia RMS mali na rokovacom programe predovšetkým nadchádzajúce voľby dedinského vedenia. Okrem toho sa venovali otázke samozdanenia, riešeniu problému túlavých psov, prerokovali situáciu v Kultúrno-umeleckom stredisku Zvolen. Vyjadrili sa aj o straníckom používaní siene dedinského Domu kultúry. O blížiacich sa voľbách členov Rady MS Kulpín informoval • ĽUDIA A UDALOSTI •

8 /4687/ 20. 2. 2016

Ľudia a udalosti ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE KOVAČICA

Plánované investície okolo 154 miliónov dinárov Anička Chalupová

najčulejšiu diskusiu, v ktorej odzneli via stredu 10. februára ceré ostré poznámky. vo veľkej sieni obecV diskusii predseda nej správy prebiehalo obce Ján Husárik me36. zasadnutie Zhromaždziiným povedal, že denia obce Kovačica, na namiesto plánovanej ktorom výborníci prerokovýstavby balónovej vali 39 bodov rokovacieho siene je dôležitejšie programu. Najväčšiu pousmerniť prostriedzornosť venovali rozprave ky do rekonštrukcie o rozpočte na rok 2016 Domu kultúry Michala (prvý doplnkový rozpočet), Výborníci zvolili dvoch nových členov Obecnej Babinku v Padine (30 ako i zadlžovaniu obce s rady, kde väčšina svoj hlas dala Janosovi K. miliónov din.), ktorá cieľom financovať kapitál- Nágyovi z Debeljače a Zlatkovi Šimákovi z Padiny tohto roku oslávi 210. ne investície. výročie príchodu SloRozpočet na rok 2016 teraz nej stanice vody v Kovačici (30 vákov na toto územie. Vedúci a dosahuje zhruba 710 miliónov miliónov din.), opravu vodovodu členovia výborníckych skupín din., teda v porovnaní s pred- v Idvore (12 miliónov din.), dláž- Demokratickej strany a Ligy sochádzajúcim rozhodnutím je denie a úpravu centra v Kovačici ciálnych demokratov Vojvodiny zvýšený o 17 miliónov din. Podľa (30 miliónov din.) a Uzdine (6 mi- kritizovali obecnú správu a vládslov Alžbety Markovej, vedúcej liónov din.), výstavbu balónovej nucu koalíciu, pričom Ján Gages obecného Oddelenia pre finan- siene v Crepaji (20 miliónov din.) (LSV) skomentoval, že „rozpočet cie, zmenou finančného plánu a iné. Celková hodnota pláno- sa nepodobá ani sociálnemu, ani sa o 7 miliónov dinárov zvyšujú vaných investícií je zhruba 154 rozvojovému, ale najviac speje k prostriedky na financovanie in- miliónov din. volebnému rozpočtu“. Diskusia Výborníci okrem toho schválili na schôdzi bola v hraniciach vestícií v roku 2016, ktoré sa tohto roku vzťahujú predovšetkým aj rozhodnutie o zadlžení obce v (ne)slušnosti, ale je však zrejmé, na asfaltovanie ciest v Samoši (10 sume 70 miliónov din. Tento bod že vzťahy v parlamente následmiliónov din.), výstavbu filtrač- rokovacieho programu vyvolal kom viacerých v prezlečených

Z MIESTNEHO SPOLOČENSTVA KYSÁČ

Pracovné stretnutie Elena Šranková

o štvrtok 11. februára na podnet predsedov komisií pre kultúru a informovanie, ako i pre šport a mládež Jána Pálika a Vladimíra Francistyho, a v organizácii Rady Miestneho spoločenstva Kysáč bolo pracovné stretnutie s predstaviteľmi inštitúcií, ustanovizní, spolkov, organizácií, združení občanov a cirkví. Bolo to druhé stretnutie tohto typu a realizovalo sa v priestoroch Slovenského národného domu. Cieľom bolo zistiť, aké si aktivity naplánovali členovia jednotlivých združení a organizácií, ale aj poin-

www.hl.rs

formovať ich o plánoch na zhotovenie webovej stránky o Kysáči a o plánovanom seminári na tému písania projektov. Prítomných, včítane hostí z Nového Sadu, privítal Miloslav Chrťan, predseda RMS Kysáč. Na úvod o plánoch podujatí, ktoré v tomto roku mienia usporiadať, hovorili čelní ľudia 21 relevantných subjektov: MOMS, ZŠ Ľudovíta Štúra, KC Kysáč, Rádia Kysáč, KUS Vladimíra Mičátka, KUŠS Branka Radičevića, Spolku kysáčskych žien, Výtvarného krúžku Michala Geržu, starobných a invalidných penzistov, Červeného kríža, bojovníckej organizácie, FK Tatra, streleckého klubu, Poľov-

Informačno-politický týždenník

straníckych tričkách sú značne narušené a že väčšina výborníkov už naplno prejavuje záujem o nadchádzajúce voľby. Na zasadnutí výborníci schválili aj rozhodnutie o maximálnom počte zamestnaných na neurčitú dobu v sústave lokálnej samosprávy Obce Kovačica na kalendárny rok 2015. Ako uviedol Robert Mitevski, náčelník obecnej správy, schválenie rozhodnutia je zákonnou povinnosťou a v súčasnosti v 30 organizačných jednotkách v obci je 264 zamestnaných. Okrem plánov a programov práce a finančných plánov obecných inštitúcií a kultúrnych ustanovizní na území Obce Kovačica, na 36. zasadnutí, na ktorom bolo dokopy 39 bodov, výborníci dali zelenú rozhodnutiu, podľa ktorého sa Kovačičan Zlatko Sianta stal úradujúcim riaditeľom VKP Elán. K zmene prišlo aj vo vedení Domu kultúry 3. októbra, kde funkciu úradujúcej riaditeľky prevzala Katarína Lenhartová-Petríková z Kovačice, kým v Obecnej knižnici v Kovačici úlohu úradujúceho riaditeľa zverili do rúk Kovačičana Miroslava Mlynárčeka. Na zasadnutí ZO Kovačica potvrdili mandát Jovicovi Vukosavljevovi z Idvoru, výborníkovi z volebnej listiny Čedomir Jovanović – Preokret (LDP – SDU).

vypracovať kalendár podujatí a pracovných akcií, čo sa v RMS plánovalo aj vlani. Po tom, čo odzneli skromné, ale aj náročné plány, rozprúdila sa diskusia o rade iných otázok. Bolo počuť i to, že aktivity v mnohom závisia Pracovné predsedníctvo: (zľava) Vladimír od finančnej situácie, a preto je edukácia na Francisty, Miloslav Chrťan a Ján Pálik vypracovanie projekníckeho spolku Bažant, ŠRS Smuđ, tov vítaná. Motorkári, čiže MC MC Kisach Crows, občianskych Kisach Crows, oslavujú 10. výrozdružení Aj ty si niekto a Vrana, čie jestvovania a z tej príležitosti Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi si naplánovali i nové podujatie, a Evanjelickej metodistickej cirkvi. podobne ako aj v iných spolkoch Stretnutie usporiadali s cieľom a inštitúciách. Odznel i návrh na zveľadiť svoju dedinu a spoločne obnovenie stykov so zbratanými pôsobiť v prospech Kysáča a jeho mestami. občanov. Na základe aktivít naO priebeh zasadnutia sa staral plánovaných v jednotlivých zdru- V. Francisty, predseda Komisie pre ženiach a organizáciách mienia šport a mládež. • ĽUDIA A UDALOSTI •

S VLADIMIROM ALEKSANDROVSKÝM, OBUVNÍKOM ZO STAREJ PAZOVY

Ručne šije sriemske kožené papuče Anna Lešťanová

tajomstiev tohto povolania, lebo celú pracovnú dobu pracoval ladimir Aleksandrovski (1978) ako obuvník, – povedal Aleksanje vyučený strojný technik, drovski. Okrem opravy obuvi od ale už 16 rokov pracuje ako svojho dobrého učiteľa si osvojil obuvník. V centre Starej Pazovy má aj ručnú výrobu sriemskych kožepekne zariadenú dielňu na opravu ných papúč. Túto tradičnú obuv a výrobu obuvi. Ako sa dostal od v súčasnosti nosia prevažne starší strojárstva k topánkam? Ľahko. ľudia, takže ich vyrába výlučne na Keďže si nemohol nájsť prácu objednávku. vo svojom od– Keď som pobore, rozhodol čul, že štát dbá o sa vykročiť po zachovanie stastopách svojrých remesiel, za ho deda Lásla predpokladu, že Škriváňa, ktoide o ručnú výrorý spomínanú bu, odišiel som obuvnícku do obce za nádielňu otvoril čelníčkou Oddedávneho roku lenia pre hospo1962. Vladimir Sriemske kožené papuče dárstvo Suzanou Aleksandrovski Ilićovou, ktorá mi sa teda v roku 2000 rozhodol vrátiť poskytla ďalšie informácie. Podal k rodinným koreňom a venovať sa som žiadosť, a tak sa mi podarilo rodinnému remeslu. zachrániť nielen svoje pracovné – Dedo ma naučil obuvníckemu miesto, ale aj obuvnícke remeslo, – remeslu a zasvätil ma do všetkých vysvetlil náš spolubesedník. Keďže

je ani jednoduchý, ani krátky. Na základe toho získal príslušný certifikát, ktorý mu v podstate slúži ako svojrázna náhrada diplomu vyučeného obuvníka, keďže okrem kurzu nijaká škola pre obuvníkov v súčasnosti už neexistuje. Obuvník Vladimir Aleksandrovski má rád svoje remeslo. Hovorí, že ho táto práca vždy lákala, že je celkom zaujímavá a kreatívna, a čo je najdôležitejšie, dá sa z nej slušne vyžiť. Vzhľadom Vladimir Aleksandrovski s certiﬁkátom na to, že nemá pomocníka, v dielni usilovne pracuje od a jeho dcéra Anastazija s papučami rána do večera. Jeho veľkou podporou sú manželka Maja v tomto konkrétnom prípade šlo o výrobu sriemskych kožených a dcérka Anastazija, pre ktorú tiež papúč, s cieľom získať certifikát, zhotovil sriemske kožené papuče musel pred štvorčlennou komisiou číslo 30. Sriemske kožené papuče by sa (námestník ministra hospodárstva, dve inšpektorky z ministerstva v nasledujúcom období mali stať a náčelníčka obecného Oddelenia brandom Obce Stará Pazova a pre hospodárstvo) prakticky uká- toho času sa pracuje na dizajne zať celý proces výroby, ktorý nie balenia.

O BEZPEČNOSTI V DOPRAVE V BÁČSKOPALANSKÝCH ZÁKLADNÝCH ŠKOLÁCH

Na ceste zo školy domov Dušan Tankosić

20. – 26. 2. 2016

POČASIE

omisia pre dopravu Obce Báčska Palanka v spolupráci so Združením rekreačných bicyklistov BAP Cycling a AMK Bačka vo všetkých základných školách na území Obce Báčska Palanka zorganizovali akciu Od školy po dom. Odborný tím v zložení Dejan Blanuša, Igor Vojvodić a Dušan Tankosić v období september 2015 až február 2016 navštívil všetky základné školy a pri tejto príležitosti žiakom prvých ročníkov prednášali na tému správania sa a bezpečnosti

O bezpečnosti v doprave sa učili aj žiaci z Neštinu

v doprave. V rámci zaujímavej prednášky,

ktorá bola spestrená animovanými filmami, spolu s hlavným hr-

dinom filmov Pažljivkom, žiaci sa naučili základné pravidlá správania sa v doprave a ako bezpečne jazdiť na bicykli. Osobitnú pozornosť venovali žiakom základných škôl v Silbaši a Pivnici, ktorí sa o bezpečnosti v doprave mohli dozvedieť po slovensky. Organizátori sa postarali aj o to, aby leták o základných pravidlách jazdy na bicykli a brožúrka Preukaz pre chodca boli žiakom k dispozícii v srbskom a slovenskom jazyku. Nemožno nespomenúť, že pri tejto príležitosti žiaci dostali aj obrázkovú knihu Pažljivkova pravila u saobraćaju, reflexnú vestu a náramok. Akciu realizovali v rámci aktivít, ktoré organizuje Agentúra pre bezpečnosť v doprave v spolupráci s lokálnymi samosprávami v celej krajine.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

4˚ | 10˚

3˚ | 15˚

5˚| 18˚

6˚ | 15˚

5˚ | 11˚

3˚ | 10˚

1˚ | 11˚

• ĽUDIA A UDALOSTI •

8 /4687/ 20. 2. 2016

Ľudia a udalosti 19. SRIEMSKA ZAKÁĽAČKA A KLOBASIÁDA V ŠÍDE

Rýchlosť pre Guinnessa Stanislav Stupavský

sobotu a nedeľu 13. a 14. februára v Šíde prebiehala 19. Sriemska zakáľačka a klobasiáda, ktorej organizátorom je Slovenský kultúrno-umelecký spolok Jednota. Podujatie prilákalo okolo 3 000 návštevníkov, ako aj pekný počet oficiálAziz Bahradi otvoril tradičné nych hostí zo Slovenska, šídske podujatie Chorvátska a Slovinska. Nechybovali, samozrejme, ani predstavitelia klobasiády z Turije, s ktorými Šíďania už dlhšie spolupracujú. Už na štarte návštevníkov čakalo prekvapenie. Zakáľačku a klobasiádu otvoril Aziz Bahradi z Afganistanu, a to po slovensky! Neskoršie sa ukázalo, že Aziz síce pochádza z Afganistanu, ale študoval a dodnes žije v Bratislave. Prvého dňa bolo prezentované vyprážanie škvariek tradičným spôsobom v kotle, ktoré si návštevníci potom mohli aj kúpiť. Hostia z Báčskeho Petrovca ponúkali na predaj petrovské klobá- Koneční víťazi: tím Mitin mlin sy a okrem toho sa na stánkoch predávali rôzne iné výrobky, od minúty a 42 sekúnd. Za ten čas hlinených hrncov po tradičné trojčlenná skupina mala rozoliečivé nápoje. brať brava, spracovať dve stehná Skupiny súťažiace v rýchlom (šunky), dve sviečkovice, dva kusy spracovaní brava tentoraz útočili slaniny, vykostiť dve pliecka, zona Guinnessov rekord v trvaní 3 mlieť ich a pripraviť tri klobásy.

Tím Agropapuk z Kukujeviec na to všetko potreboval 3 minúty 30 sekúnd, kým tím Mitin mlin prácu vykonal za 3 minúty 32 sekúnd. Keď Rekord pre Guinnessa: tím Agropapuku ide o kvalitu celkovej práce odborná porota súťaž v rýchlom jedení klobás. v zložení Miša Popović z Nového Na prekvapenie všetkých jeden Sadu a Lazar Bošnjaković a Zvon- meter klobásy najrýchlejšie zjedol ko Majer zo Šídu rozhodla, že prvé najmenší aj najchudší účastník Milun Janković z Belehradu, a to za 2 minúty 52 sekúnd. Okrem toho 11 skupín súťažilo o titul výrobcu najchutnejšej čerstvej klobásy. Zvíťazila skupina Jovicu Burojevića zo Šídu. Večer v Slovenskom dome bola pre hostí organizovaná veselica. Na druhý deň tohto podujatia už spomínaná odborná porota v miestnostiach Slovenského domu hodnotila údené klobásy. Prihlásilo sa 38 výrobcov klobás z celého okolia a porota za najkvalitnejšiu údenú klobásu vyhlásila tú s číslom 10, ale jej autor zostal neznámy, keďže sa nezjavil na prezentácii víťazov. Druhé miesto miesto obsadil Mitin mlin a pre obsadil Branislav Čobanović a treudelené trestné body Agropa- tie Đorđe Lemajić, obaja zo Šídu. Program podujatia uzavreli kulpuk sa musel uspokojiť s druhým túrno-umeleckým programom, miestom. Program potom pokračoval v v rámci ktorého víťazom odovzdali športovej sieni, kde prebiehala primerané darčeky.

* LETMO

Oto Filip

Medzery Oto Filip

aždý, kto už roky sleduje alebo ho zaujímajú vzťahy Srbska a Európskej únie, mohol si všimnúť ich sústavné rozširovanie, dynamiku, význam, smerovanie. No tak isto aj opakujúce sa medzery v znalostiach obyvateľstva o únii, príznačné hlavne pre vnútrozemie a vidiek. Niežeby tých poznatkov, projektov a všetkého

www.hl.rs

iného nebolo, no správy o nich si ešte stále ťažko hľadajú cestu k mnohým adresátom. Priam ukážkovým príkladom toho, kam to vedie, je najnovší decembrový prieskum Kancelárie pre európske integrácie na tému európskej orientácie občanov Srbska. Na jednu zo základných otázok v znení, ktorá udalosť v prístupovom procese bola najdôležitejšia v uplynulom roku, až päťdesiat percent respondentov odpovedalo buď neviem, alebo odpoveď neposkytlo. Jasné je, že ide o otvorenie kapitol, no to vedelo len devätnásť percent opýtaných. Najpod-

Informačno-politický týždenník

statnejšie boli rokovania s Prištinou, nazdáva sa deväť percent anketovaných. Po štyri percentá uprednostnili utečeneckú krízu a reformy, tri percentá Bruselskú dohodu, po dve percentá neuznanie Kosova, boj proti korupcii a kriminalite, angažovanie sa politikov, medzinárodnú spoluprácu, prípadne čosi iné. Za kladný moment možno považovať to, že podpora vstupu predsa ako-tak rastie. Od decembra 2014 do decembra 2015 stúpla zo 44 na 48 percent. Je tiež pozitívne, že sa takmer traja zo štyroch občanov (73 percent) nazdávajú, že prístupové reformy treba

realizovať v prvom rade kvôli nám samým, v záujme blahobytu občanov a vzniku lepšieho Srbska, ako aj to, že si je 27 percent respondentov vedomých toho, že práve únia poskytla najvyššiu nenávratnú pomoc Srbsku od roku 2000 dodnes... Keď sa všetky tieto a podobné údaje budú ráznejšie a pružnejšie dostávať do všetkých končín štátu, aj ukazovatele európskej orientácie sa zmenia na lepšie. Ale nezávisí to len od nás, ale aj od druhej strany: od Bruselu, cez európskych partnerov, po kanceláriu EÚ v Srbsku. • ĽUDIA A UDALOSTI •

BOLI SME NA FESTIVALE KLOBÁS A DOMÁCEJ PÁLENKY V BIELOM BLATE

verzálny recept: „Všetci môžu do mäsa pridať rovnaké prídavky, ale potrebné je aj mnoho vôle, lásky a trpezlivosti.“ Na súťaž o najlepšiu klobásu sa prihlásilo spolu 41 tímov takmer z celej Vojvodiny, medzi nimi AraVladimír Hudec dáčania, Vojlovičania, Padinčania, Kysáčania, Petrovčania, Bielobieloblatčania v sobotu 13. feblatčania, ako aj tímy z Belehradu, ruára na svojom, pomaly už Rumunska, Maďarska. Záujem bol tradičnom, v poradí 3. Festivale ešte väčší, ibaže organizátori museli klobás a domácej pálenky privítali prihliadať na obmedzený priestor. zo 3 000 hostí, a tak znovu potvrdili Každá súťažná štvorčlenná skupina svoju známu pohostinnosť. Masová od organizátorov dostala 5 kg návštevnosť organizátorov iste pomäsa a za dve hodiny mala vyrobiť tešila a k tomu ukázala, že podujatie a na pekne aranžovanom tanieri sa rozrastá, takže už na rok treba porote odovzdať 30 cm sviežej a uvažovať o rozšírení priestoru určeešte toľko pečenej klobásy. Porota ného na súťažnú časť. Nedostatok hodnotila postup výroby a vzhľad priestoru a stisk, ktorý vznikol náčerstvej, ako aj vzhľad a chuť pesledkom veľkého počtu účastníkov a čenej klobásy. Osobitne hodnotili hostí, ktorí chceli ochutnať a vidieť, dekoráciu stola, čiže upravenosť ako sa klobásy vyrábajú, nevplýval Mäsové výrobky bez cholesterolu z mangalice a rôzne tradičné pracovného priestoru, v ktorom sa na dobrú náladu. Tú bolo cítiť nielen pečivá ponúkal sálaš Lujza vyrábali klobásy, ako aj dekoráciu pod stanom, kde prebiehala súťaž o najlepšiu klobásu, ale aj inde v stre- tom však je, že delo patrí medzi v mäsiarstve v Nemecku. Vyrobené taniera. Na záver porota tretiu cenu de osady, kde boli vystavené a na opravdivé rarity, staré je takmer je roku 1921 a doň sa vmestí 5 kg udelila Miodragovi Simićovi zo predaj sa ponúkali početné mäsové celé storočie a doň sa vmestí 8 kg mäsa,“ vysvetlil nám Michal Spišiak. Stajićeva, druhé miesto obsadila skupina Stojana výrobky, sladkosti, pálenka a víno. mäsa. Starobylé delo si priniesli aj Žižića z Bieleho Podobne ako ostatné, aj toto bie- Vojlovičania. „Dostal som ho od Blata, a za najloblatské podujatie má za cieľ pro- môjho strýka Michala a on ho dostal lepšiu klobásu móciu dediny, jej tradičných hodnôt od jedného starého majstra, ktorý vyhlásili tú, ktorú a vidiecko-turistických potenciá- pred druhou svetovou vojnou robil vyrobila skupina lov. Súťaženie je Gorana Reljića zo iba spôsobom, ako Žitišta. Najupraúčastníkov a návvenejší stánok števníkov prilákať mala Vojlovická do Bieleho Blata, družina z Vojloaby sa prišli kavice. marátiť, vymeniť Súbežne s si gastronomické touto súťažou tajomstvá a tak ich Aradáčania sa pochválili svojím unikátnym osobitná komizachovať pred zaliatym delom na nadievanie klobás sia ochutnávala budnutím. Okrem a hodnotila dotoho viacerí účastDo Bieleho Blata prišli aj rodiny mácu pálenku. Na súťaž bolo priníci sa rozhodli Čemanová z Kysáča a Lekárová hlásených 125 vzoriek pálenky z oprášiť a priniesť z Petrovca. Pekne sa tam bavili a rôznych druhov ovocia a porota staré drevené a Porota, ktorá hodnotila pálenku, na otázku, či na súťaž pripravili za najlepšiu vyhlásila dulovú páplechové nádoby nemala to vôbec ľahké petrovské alebo kysáčske klobásy, lenku, ktorú vyrobil Goran Vučetić na miešanie mäsa odpovedali: „Niečo pomedzi, zo Zreňaninu. a takmer storočné liate asi také, aké by sme vyrobili Festival klobás, ktorý sa toho roku delá na nadievanie kloniekde na polceste medzi Ky- niesol v znamení 150. výročia zalobás. Aradáčania priniesli sáčom a Petrovcom, napríklad ženia dediny, zorganizovalo Zdrudelo, na ktorom píše, že na Kevenskovom sálaši.“ ženie kuchárov amatérov, pestovaje vyrobené v Amerike, Recepty na klobásy sú rôzne teľov starých obyčají a ochrancov ale nepíše, v ktorom roku: a nikto nechce prezradiť ten životného prostredia za nezištnej „Keď Slováci pred 230 roksvoj. Jedni pridajú viac pap- pomoci predovšetkým Miestneho mi prichádzali do Aradáriky, iní zasa majú radi viac spoločenstva, ale aj viacerých iných ča, priniesli si všetko, čo korenia. Niekto záväzne pridá združení pôsobiacich v tejto mapotrebovali, medziiným aj rascu, iní ju zasa nemajú lebnej dedine. Finančná podpora aj toto delo, ktoré už keď radi... Všetci sa však zhodujú okrem z Miestneho spoločenstva ho kúpili, nebolo nové!“ v mienke, že kvalitnú klobásu prišla aj z rozpočtu mesta Zreňažartujú. Pravdaže, je to možno vyrobiť iba z kvalitného nin, AP Vojvodiny a od početných vtip ladený k celkovej nálade na klobasiáde. Fak- Stánok vojlovickej družiny zapôsobil na porotu mäsa. Michal Spišiak má uni- lokálnych sponzorov.

Návštevnosť nad očakávanie

• ĽUDIA A UDALOSTI •

8 /4687/ 20. 2. 2016

Ľudia a udalosti KULPÍN

Kreatívne valentínske dielne Katarína Gažová

priestoroch Združenia občanov Terra v dňoch 3. a 4. februára prebiehali kreatívne dielne z príležitosti svätého Valentína, čiže Dňa zamilovaných. Prostriedky, ktoré im zostali z minuloročnej činnosti, mládežníci usmernili na kúpu rôznych druhov farebného papiera, servítok, fluoreskujúcich ceruziek, lepu, tempier a podobného materiálu. Z toho potom účastníci dielní robili rôzne valentínske

Dievčatá zo základnej školy v tvorivom ovzduší dielní

darčeky pre blízke osoby. Najčastejšie to boli pohľadnice, potom ozdobné krabice a podľa vlastnej fantázie aj iné ozdobné predmety. Keďže Terra má so ZŠ Jána

Amosa Komenského veľmi dobrú spoluprácu, aj tentoraz vyzvali žiakov, aby sa zapojili do práce kreatívnych dielní. Predsedníčka kulpínskej mládeže Jasmina Kuštrová potvrdila, že neočakávali príliš veľký záujem žiakov, takže boli príjemne prekvapení počtom účastníkov, ktorí vyplnili všetky miesta, ktoré Terra má k dispozícii. – Rozhodli sme sa, keďže nás účastníci dielní príjemne prekvapili svojou účasťou, že aj my ich prekvapíme. Pripravili sme teda odmeny pre účastníkov, ktorí urobili najkrajšie a najkreatívnejšie predmety. Hoci odmeny boli naozaj symbolické, v súlade s našimi možnosťami, veríme, že ich potešili. V stredu 10. februára sme v našich miestnostiach zorganizovali filmový večierok pre účastníkov, kde sme vyhlásili víťazov dielní, a potom sme si všetci spoločne pozreli film, – povedala predsedníčka Jasmina Kuštrová.

ZASADALI KYSÁČSKI STAROBNÍ PENZISTI

Čulá aktivita i entuziazmus Michal Ďurovka

ýročné zhromaždenie Miestnej organizácie starobných penzistov Kysáča usporiadali v sobotu 13. februára 2016 v reštaurácii FK Tatra. Početných prítomných členov tejto organizácie a hostí, tak miestnych, ako i zo Združenia penzistov Nového Sadu, z Poštanskej 3, privítal predseda starobných penzistov Pavel Medveď. Minútkou ticha vzdali úctu zosnulým členom predsedníctva Michalovi Gombárovi a Pavlovi Francistymu. Prítomným sa prihovoril i predseda Združenia penzistov Nového Sadu Momo Čolaković. Zo správy o vlaňajšej činnosti, ktorú prečítala tajomníčka Suzana Kalmárová, vidieť, že mali skutočne bohatú činnosť. Okrem zásobovania potravinami za zvýhodnené ceny zorganizovali návštevy penzistov s malými príjmami, ktorým odovzdali balíky s potravinami. Organizovali početné akcie zriaďovania trávnikov

www.hl.rs

a verejných plôch, ako aj večierky a posedenia s večerou a hudbou, tiež chodili na zábavy v iných prostrediach. Účinkovali v nahrávaní televízneho vysielania Dodati život godinama pre RTV 1 a nechybovali ani výlety. Zo správy pokladníčky Márie Madackej vyplynulo, že penzis-

Predsedníctvo starobných penzistov Kysáča a hostia z Nového Sadu ti hospodárili pozitívne, dokonca poskytovali finančnú pomoc iným organizáciám. Predseda Dozornej rady Ján Zaťko vcelku kladne zhodnotil vlaňajšiu činnosť a hospodárenie združenia. Predseda P. Medveď predostrel plán práce na bežný rok,

ktorý je podobný tomu vlaňajšiemu. Nasledovalo kamarátenie a zábava so živou hudbou a tancom, kde sa zúčastnili i kamaráti z Rumenky, Futogu, Begeča, B. Petrovca, Hložian, Starej Pazovy, Čurugu, Gospođiniec a z Nového Sadu z Telepu.

MOMS HAJDUŠICA V OVZDUŠÍ SVOJHO ETNO DOMU tradične od roku 2011 v zimnom období organizuje priadky. Tak bolo aj v piatok 12. februára tohto roku, keď sa na 6. hajdušických matičných priadkach stretli, kamarátili, trochu si aj poklebetili, ochutnávali staré a trochu modernejšie pečivá, pukance a varenú kukuricu a zanôtili si na slovenskú ľudovú nôtu členovia MOMS, KUS Bratstvo a Združenia žien Oko. Bola to zároveň aj príležitosť, aby sa dohovorili o príprave ďalšej výstavy v etno dome. vlh

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

KRÍŽOM-KRÁŽOM ZA REPORTÁŽOU

Každý deň stretnúť dobrých ľudí Madackovcov – to stačí... Vladimíra Dorčová-Valtnerová

nohí návštevníci Maglića si všimli jednu veľmi dôležitú vec, ktorá je príznačná pre túto dedinu, a to je jej otvorená náruč pre nové tváre a nové trendy. Keď to potvrdia ľudia, ktorí iba „dočasne“ prišli za robotou do tejto báčskej dediny a zostali v nej celý život, potom je vec jasná. Aj Madackovci, kysáčsko-šídsky manželský pár, sú toho názoru, že Maglić je prostredie, v ktorom je hodno žiť. – Keď sme roku 1962 prišli do Maglića, ľudia v záhradách len zriedka pestovali zeleninu, iba kukuricu a tekvice, nedbali o ochranu životného prostredia. Veď odpad z dvora vynášali pred vlastný dom, na ulicu, – rozpráva teta Viera Madacká. – No tunajší obyvatelia mali myseľ vždy otvorenú a poľahky prijímali nové zvyky, ktoré preberali aj od nás. Odpad čoskoro prestali vynášať na ulicu... Dedina vraj práve v rokoch ich príchodu začala nadobúdať obrysy kultivovaného sídliska, ako za čias, keď v nej žili Nemci a Židia. Kultivovanosť krášli Maglić doteraz. Keď sa poprechádzate dedinou, takmer každý okoloidúci vám venuje úprimný pozdrav a úsmev. Madackovcom zvlášť, lebo ich dobrodušnosť očarila každého, kto ich pozná. Dobrý hlas o nich aj nás zaviedol k stolu s kávou a „oláskovým“ koláčom a naša hostiteľka sa na úvod ospravedlňuje číročistou slovenčinou: – Prepáč, ak budem hovoriť nesprávne po slovensky. Vieš, ja som gymnázium skončila po srbsky v Šíde, potom som študovala na Ekonomickej fakulte v Belehrade a nakoniec som si životný prístav našla v Maglići, v srbskom prostredí. Len keď som prišla robiť do Petrovca, slovenčinu som začala používať vo väčšej miere. Ale veľa čítam knihy, takže sa môj materinský jazyk vylepšil, – vraví teta Vierka. – Musím povedať, že mne, či vlastne nám, nezavadzalo, že sme prišli do srbského prostredia, hoci je pravda, že som sa po príchode do Maglića potešila, keď som zistila, že máme susedovcov Slovákov. Boli to Horvátovci, dobrí a pracovití ľudia. Pán majster Pišta Horvát mi aj lopár spravil... • ĽUDIA A UDALOSTI •

A už to máme – namierili sme do príjemného rozhovoru. Z očí Viery Madackej, ktorej stará mama po otcovi bola Binguľčanka, a preto sa rozhodla zapojiť do hlasľudovskej akcie zbierania kníh pre Binguľu a iné menšie prostredia, sršia iskry dobroty, bystrej mysle a úsmevnosti. Obzeráme sa potajomky po byte a v očiach máme otázku, kde je domáci pán? – Teraz príde aj manžel, neprekvap sa, keď mu poviem „Mišík“, odkedy sa poznáme, tak mu hovorím, – priznáva sa naša spolubesedníčka a v očiach jej vidieť nestarnúcu lásku (azda im bezdetnosť utkala také silné puto lásky – myslíme si v sebe). – Odišiel nachovať zajace. My všeličo robíme na dôchodku – chováme zajace a sliepky, ja upratujem byt, háčkujem a veľa čítame, vypĺňame krížovky a sudoku, bystríme si myseľ, máme aj záhradky tu a v Kysáči, v Šíde sme voľakedy mali aj vinicu, teraz už nie, už sme starí... Veď ja mám 79 rokov, a Mišík v septembri oslávi osemdesiatpäťku, – rozpráva. – Dobrý deň, ja som Michal Madacký, veterinár. Ale ja teba poznám, bol som u tvojho svokra auto oprávať a pomyslel som si: toto musí byť Slovenka, keď som ťa stretol na ulici, zametala si chodník, – usmieva sa náš hostiteľ. Hneď dáva najavo, že v príjemnom rozhovore budeme pokračovať v trojici a že aj žart spríjemní daždivé pondelkové predpoludnie u Madackovcov v Maglići. Spolu naservírovali kávu a koláče a v rozhovore sme pokračovali, akoby sme sa poznali roky... Na chrbtoch majú hodne krížikov, ale aj životnej skúsenosti, z ktorej vlastne vyplynuli ich cieľavedomé plány aktivít pre ľudí na dôchodku, v ktorom sú viac ako dvadsať rokov. Lebo, ako hovoria, plány sú dôležité, i keď nie vždy sa všetky splnia, čo niekedy závisí aj od hviezd. Hviezdy lásky Madackovcom dopriali v Belehrade. – S manželom sme sa zoznámi-

li v Belehrade na štúdiách. Bývali sme spolu v študentskom domove v Česko-slovenskom dome v Ulici Svetozara Markovića. Vlastnilo ho Združenie Čechov, Slovákov a Juhoslovanov, ktoré nevyužité miestnosti prenajímalo študentom na bývanie. Z domu sme si nosili potrebný nábytok, – spomína si pani Madacká. – Keď som prišla do Belehradu, Mišík tam

už študoval veterinu a ja som prišla študovať ekonómiu. Obaja sme boli štipendisti niekdajšieho Poľnohospodárskeho družstva Roľník v Petrovci. Keď sme skončili fakulty, veterinár v Petrovci nebol potrebný, ale môj manžel mal rád prácu na farme a hoci sme mali pozvanie aj do Šídu a Kysáča, predsa sme prišli do Maglića, kde voľakedy bola veľká farma. Vtedajší riaditeľ farmy aj pre mňa našiel prácu, a tak sme prišli akože dočasne do Maglića. Ale Mišíkovi toto sedelo! Ja som zo začiatku nebola spokojná s prácou, ale ukázalo sa, že som mala dobrú pracovnú školu. Neskoršie som sa zamestnala v obci, a potom onedlho sa otvoril 15. október... Túto časť histórie sme už poznali z rozhovorov vo vlastnej rodine. Vedeli sme o tom, že teta Vierka svojim kolegom, zvlášť mladým, nesebecky odovzdávala svoje skúsenosti a vedomosti, čo je v súčasnosti skôr raritou, ako pravidlom. Voľakedy naozaj boli iné časy... – Naozaj, voľakedy bolo inak. My sme každý rok mali praktikantov vo vtedajšej sústave 15. októbra v Petrovci, v ktorej bolo desať organizácií z územia celej Petrovskej obce, kde som bola vedúca účtovníctva. V tom čase sme v oddelení účtovníctva mali

44 pracovníkov, – spomína si naša spolubesedníčka. – Voľakedy sme sa starali o mladých, umožňovali sme im viac pracovných príležitostí. Vtedy sme mali iný vzťah k práci, a teraz každý len na seba pozerá. Voľakedy existovala starostlivosť o pracovníkov, o ľudí, syndikát bol silnejší. U Madackovcov je čítanie pasia. – Vždy som veľa čítala. Ale keď som sa zamestnala, keď som už mala vlastný peniaz, začalo sa kupovanie kníh, od odbornej literatúry, slovníkov, encyklopédií, lexikónov, po beletriu. Puškin je podľa mňa číslo jeden – ruská klasika je pre mňa najlepšia. Ale čítam aj súčasnú literatúru. Keďže som už štvrťstoročie členkou petrovskej knižnice, u nás je vždy kopa kníh, ktoré nám pomáha vyberať Staška z knižnice. Ale rada čítam aj knihy z Afganistanu, Pakistanu, Indie, Latinskej Ameriky – cez knihy spoznávam iné kultúry, – ukazuje pani Vierka vlastnú knižnicu. – Mišík má radšej noviny, prečíta ich od prvej po poslednú stranu, ale začali nás reklamy hnevať, takže ich kupujeme menej, ale záväzne je tu Hlas ľudu, Petrovské noviny a Danas. – Keď sa do niečoho púšťam, vždy len odborne, – hovorí pán veterinár na dôchodku. – Podobne tomu bolo aj na začiatku chovania zajacov – najprv sme nakúpili a prečítali odborné knihy, a len potom sme sa dali do praxe. Rozhovoru niet konca-kraja, ale hodiny ukazujú pravé poludnie – je čas obedu. Lúčime sa s novými známymi, vynikajúcimi ľuďmi, a sľubujeme, že čoskoro sa stretneme opäť. Veď ešte treba prebrať tému spoločných známych, napríklad Stanislava Stupavského, dopisovateľa Hlasu ľudu zo Šídu a tetinho Vierkinho príbuzného. – Ja som veľký lokálpatriota – v Hlase ľudu si najprv prečítam, čo Staňo píše zo Šídu, – lúči sa teta Vierka. Odchádzame s dobrým pocitom, že sme sa zoznámili s Madackovcami, ktorí celý svoj život žijú v súlade s mottom „Človek človeku – človek“.

8 /4687/ 20. 2. 2016

Ľudia a udalosti NA SVÄTÉHO TRIFUNA V KULPÍNSKOM ZDRUŽENÍ VINÁROV ZVOLILI STARONOVÉ VEDENIE

Pozitívne zhodnotili vlaňajšiu prácu Katarína Gažová

nedeľu 14. februára v Deň sv. Trifuna, patróna vinohradníkov, členovia Združenia vinárov a vinohradníkov Kulpína najprv navštívili vinohrad svojho člena Daniela Čelovského, kde obrad posvätenia vykonal srbský pravoslávny kňaz Lazar Majstorović za prítomnosti slovenského evanjelického farára Jaroslava Javorníka. Neskoršie kulpínsky spolok na rybárskej chatke usporiadal výročné a volebné zhromaždenie. Členov spolku a hostí privítal predseda Michal Dovičin, ktorý pripomenul, že združenie bolo založené pred trinástimi rokmi a že jedine vlani výročné stretnutie nerealizovali. Súvahu minuloročného pôsobenia v správe ozrejmil tajomník združenia Radoslav Kolarski. Uviedol, že podobne ako aj v predchádzajúcich rokoch ústredným podujatím bolo populárne

podujatie Veľká noc v Kulpíne, ktoré vrcholí prehliadkou a degustáciou vzoriek vína a údených klobás. Vlaňajší rok bol vhodný pre pestovateľov viniča, úroda bola bohatá a kvalita vína dobrá. Pokladník kulpínskych vinárov Michal Miškár vypracoval finančnú správu, z ktorej vyplýva, že spolok hospodáril veľmi dobre a v pokladnici zostala pozoruhodná suma prostriedkov. V mene Dozornej rady celkovú činnosť združenia pozitívne zhodnotil Milovan Đogo. Druhá časť schôdze bola volebná. Na predsedu združenia bol navrhnutý jeden kandidát, doterajší predseda Michal Dovičin, ktorý bude predsedom aj v nadchádzajúcom dvojročnom období. Správnu radu budú tvoriť doterajší členovia: Daniel Čelovský, Jaroslav Žila, Radoslav Kolarski, Ján Gaža, Ján Trpinský, Branislav Plachtinský, Michal Miškár, Michal Dovičin

NA VALENTÍNA, PRI CHUTI A VÔNI VÍNA. Bol to nedeľný podvečer, z ktorého sa dalo vyťažiť ozaj mnoho. Umožnila to prezentácia zbierky cestopisov Fedora Malíka menom Ukus i miris slovenskog juga (Chuť a vôňa slovanského juhu), ktorej usporiadateľom bolo staropazovské Združenie vinohradníkov a vinárov. O osobnosti a diele popredného slovenského enológa, vedca, univerzitného profesora a cestopisca, autora viac ako dvadsaťpäť kníh, pútavo, ako zvyčajne, hovoril staropazovský rodák Miroslav Demák, ktorý šesť cestopisov tematicky siahajúcich od Macedónska po Slovinsko preložil do srbčiny. Prof. Ing. Fedor Malík, DrSc., následne ozrejmil, prečo mu balkánsky slovanský juh prirástol k srdcu natoľko, že sa sem rád vracia vždy, keď mu to možnosti dovolia. Ak si niekto myslel, že najzaujímavejším bodom stretnutia bude koštovka tunajších a slovenských vín, len sčasti mal pravdu. Mnohým totiž boli oveľa potrebnejšie a lákavejšie vinohradnícke a vinárske rady na nezaplatenie odborníka, ktorý o víne vie všetko. Medzitým aj to, že tunajším vinohradníkom cestu k lepšiemu brzdia dve závažné okolnosti: absencia odborných poznatkov a peňazí. Na snímke: Z večierku v Slovenskom národnom dome, ktorému dominoval božský nápoj. O. F.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Z výročného zhromaždenia, na ktorom sa staronovým predsedom stal Michal Dovičin (stojí)

a novým členom sa stal mladý kulpínsky vinohradník Branislav Kuštra. Dozornú radu doteraz tvorili dvaja členovia – Milovan Đogo a Zlatko Kičiňa a teraz zvolili tretieho člena, Jovana Aleksića. Záverom tajomník R. Kolarski prečítal plán práce a finančný plán na bežný rok, v ktorom určili, že ústredná časť podu-

jatia Veľká noc v Kulpíne bude v nedeľu 27. marca. V diskusii sa členovia pochvalne zmienili o návštevách a posväcovaní vinohradov a navrhli, aby tento zvyk zachovali aj naďalej. Do plánu práce na tento rok zaradili aj aspoň jeden spoločný výlet členstva, ktoré v minulosti už zvykli organizovať.

PODUJATIE OD VÍNA K LÁSKE, pri príležitosti Dňa svätého Valentína, t. j. Dňa zaľúbených sa po šiesty raz uskutočnilo v novosadskom Športovo-podnikateľskom stredisku Vojvodina (10. – 14. februára). Zhruba 50 stánkov hýrilo pestrou ponukou. Návštevníci si na predajných výstavách mohli kúpiť odevné predmety, tašky a iné výrobky z kože, kozmetiku, potraviny (predovšetkým údeniny, koláče a med), víno a pálené, ale i výtvarné diela, hračky a pod. Na javisku pred kaviarňou Gradska kafana sa striedali kultúrno-zábavné vystúpenia hudobníkov, spevákov, módnych návrhárov a manekýnov, zazneli básne s ľúbostnou tematikou... Medzi vystavovateľmi boli aj predstavitelia Združenia poľnohospodárov Hložany a Spolku žien Slovenka z Hložian. Pozornosti sa tešili nielen ich výrobky, ale aj fľašky s medom Jána Sľúku z Báčskeho Petrovca (na snímke). J. B. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ARADÁČSKI VINOHRADNÍCI SÚ SPOKOJNÍ

Dosiahli kvantitu, ale aj kvalitu Vladimír Hudec

oľnohospodári, ktorí sa zaoberajú rastlinnou výrobou, by na minulý rok radšej čím skôr zabudli. Z druhej strany vinohradníci si ho zapamätajú ako zriedkavo prajný na výrobu hrozna a vína. V rozhovore s predsedom Združenia aradáčskych vinohradníkov a vinárov Miroslavom Števkom sme sa pokúsili zistiť, koľko hrozna vlani urodilo. – Skutočne neviem, – hovorí. – My hrozno nepredávame, tak ho ani nevážime, ale úrodu meriame na litre. Tak teda koľko sa vám litrov „urodilo“? – Ani to nemôžeme presne povedať, lebo nie všetci povedia pravdu. Niekto možno tají, koľko vína vyrobil, iný sa chce pochváliť, že má viac než vskutku má. Ja osobne som vyrobil 9 000 litrov. Za predpokladu, že každý mal aspoň toľko, môžeme konštatovať, že v Aradáči v tejto chvíli je viac ako 100-tisíc litrov vína. Nedosiahli sme však iba kvantitu, ale aj kvalitu, čo po troche prekvapuje, vzhľadom na to, že keď mnoho urodí, hrozno spravidla utratí na aróme. Minulý rok bol skutočne výnimkou. O tom, že tohtoročné vína sú naozaj kvalitné, svedčí aj fakt, že každé z 53 vín, ktoré sa uchádzali

Miroslav Števko (v strede): Tohtoročné vína sú výnimočne kvalitné

o titul najlepšieho aradáčskeho vína na nedávnej degustácii, v systéme známkovania od 1 do 20 získalo najmenej 16,5 bodu a získalo niektorú z troch medailí. Aradáčania teda vedia vyrobiť dobré víno? – Skôr sa víno vyrábalo s veľkým entuziazmom a na základe skúseností každého jedného vinára. Dnes je však výroba vína opravdivá veda, a my sme niekde pomedzi, čiže uplatňujeme skúsenosti, ale využívame aj výdobytky vedy. Robíme to s veľkou láskou, akoby šlo len o koníček, hoci to je čoraz menej koníček a čoraz viac vážna práca. V aradáčskych pivniciach sa teda nachádza úctyhodné množstvo vína. Máte ho komu predať?

– Mnoho pracujeme na prezentácii našich vín. Napríklad v týchto dňoch sme mali prezentáciu v strede Zreňaninu a 20. februára sa zúčastníme na Veľtrhu turistiky v Belehrade. K tomu máme to šťastie, že sa nachádzame v blízkosti Zreňaninu, mnohí ľudia víno ochutnajú, komu sa zapáči, ten si ho aj kúpi, a potom sa u nás doma pravidelne zásobuje. Nateraz to tak funguje, aj keď zákon stanovil niečo celkom iné, čiže povinnosť výrobcu registrovať vináreň, angažovať technológa a tomu podobné. Obávame sa, ako to dopadne, lebo niektorí naši členovia sa registrovali, ale veľmi rýchlo sa aj ,odregistrovali‘, pretože nemohli to všetko vydržať. Náklady boli väčšie ako príjmy.

Čo to znamená registrovať vináreň? – To znamená, že výrobca musí platiť technológa, musí víno baliť do fliaš a na každý liter vína zaplatiť akcízu. To ďalej predpokladá o. i. kontrolu raz za mesiac a zakaždým sa presne eviduje, koľko je vína v pivnici, koľko chýba a koľko si zaplatil akcízu. Ak sa údaje nezhodujú, vinár bude mať problém. To v praxi ďalej znamená aj to, že ja nemôžem vlastné víno použiť na vlastné potreby, ale by som musel aspoň tú akcízu zaplatiť. Z uvedených dôvodov je nám nateraz dobre takto, ako je. O tom, čo bude potom, keď sa už viac takto nebude dať, nechceme ani rozmýšľať. Pravdepodobne budeme musieť založiť nejaké družstvo a spoločne vystupovať na trhu. To však nastoľuje ďalší problém, ako dosiahnuť nejaký jednotný brand, aradáčske víno rovnakej kvality. Teraz sa totiž naše vína rozlišujú a sú svojráznou legitimáciou každého jedného výrobcu zvlášť. O všeličom sme už uvažovali a nedostali sme sa k riešeniu. Rovno preto by sme boli najradšej, keby všetko zostalo tak ako je dnes, alebo keby bol schválený zákon, ktorý nefavorizuje iba veľkých výrobcov, ako je tomu teraz, ale by zodpovedal aj malým, akých je v Srbsku najviac.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum! Dáva sa na známosť širokým priateľským občianskym vrstvám, aby sa zbytočne nevzrušovali nad rozmarmi februárového počasia, aby sa ich neľakali, ani sa nimi nedali znechutiť. V tomto kontexte a teda v záujme upokojenia širokých milých občianskych vrstiev nakladá sa čerstvým majiteľom sprivatizovaných, a tak teda odteraz i vždycky i naveky vekov Nadovšetko Slobodných Médií dať národu a národnostným menšinám (aj to zdarma) zahrať pesničku na pozdvihnutie predvolebnej nálady Ne• ĽUDIA A UDALOSTI •

rob si starosti, Miško. Zároveň sa im, tu spomenutým médiám, priateľsky odporúča odvysielať malé milé ozrejmenie na dôvažok, taktiež takrečeno gratis, a to v tomto a takomto znení: To, že sa príroda a veruže i sedmispáčske medvede vedno s ňou začali prebúdzať predčasne, je absolútne logické a prirodzené, ako že sú prirodzené a logické nadchádzajúce Predčasné voľby. Ktoré Predčasné voľby budú buď okolo alebo práve na Svätého Juraja prípadne na rovnako Svätého Ďura v aktuálnom

priestupnom roku, a to len a len preto, lebo my u nás máme nadovšetko úspešnú a stabilnú vládu a práve sme plnou parou začali konzumovať (aj) pred predchádzajúcimi voľbami avizovaný lepší život. A keďže, ako je milej priateľskej občianskej obci dávno dobre známe, veľa dobrého odrazu môže zaškodiť, preto – znovu a zase – budeme mať Predčasné voľby. Výsostným cieľom ktorých Predčasných volieb bude v prvom rade ustanovenie takej Vlády, ktorá Vláda bude vládnuť múdre, ktorá

našej spoločnosti a teda aj každému z vás, milí občania, zabezpečí optimálnu rýchlosť konzumácie Lepšieho Obsažnejšieho Usporiadanejšieho Pokojnejšieho, Bezstarostnejšieho a samým tým aj Oveľa Krajšieho života. Nuž tak teda, milé široké občianske vrstvy, najmä ale vy, najmilší naši voliči, nedajte sa opantať akože predčasnou jarnou únavou; rozum do hrsti a poď ho pripraviť sa na voľby, a budúci kandidáti – aj na polygraf. Lebo lacnejšie je predísť ako liečiť! Bumbumbum!

8 /4687/ 20. 2. 2016

Ľudia a udalosti Z VÝROČNÉHO ZASADNUTIA SPOLKU ŽIEN SLOVENKA V HLOŽANOCH

Mimoriadne bohatá činnosť Jasminka Činčuráková -Galambošová

veľkonočným sviatkom pripravili medzinárodnú predajnú výstavu kraslíc a sviatočných dekorácií. Vlani po tretí raz zorganizovali jedinečné podujatie Zemiakové

Tancuj, tancuj... V rámci osláv dediny prebiehala aj súťaž o najkrajšiu dobošovú tortu a členky pripravoložiansky Spolok žien Slovenvali aj známu svadobnú kyslovku. ka patrí medzi najaktívnejPočas Dňa zeleniny v organizácii šie spolky pôsobiace Združenia poľnohospov Asociácii slovenských dárov účinkovali na súťaži spolkov žien. Aj súvaha vo varení kotlíkovej fazule. minuloročnej činnosti obŽeny a poľnohospodári siahla početné a náročné spolupracujú aj počas akaktivity v gastro-turistickej cie úpravy poľných ciest. a vzdelávacej oblasti, prácu Počas minulého roka zameranú na zachovanie zorganizovali dva výlety: identity a kultúrneho dedičdo kúpeľov Morahalom stva, boj za rodovú rovnosť v Maďarsku a do Valjeva, a posilnenie ekonomického Osečiny a na Divčibare. postavenia žien. V rámci zájazdu AsociáV pondelok 15. februára cie slovenských spolkov v kaviarni Pod lipami na Odmenené členky Spolku žien Slovenka žien členky spolku pobudli pravidelnom stretnutí čle- s predsedníčkou Vierou Miškovicovou aj na Slovensku. Boli aj v nov hložianskeho Spolku divadle v Novom Sade a žien Slovenka odznela súvaha hody. V predvianočnom období v Báčskom Petrovci, prispeli k preuplynulého roka, ktorý sa niesol zorganizovali spoločné posede- zentácii kníh žien autoriek počas v znamení malého jubilea – 10 nie členov dvoch hložianskych SNS a zúčastnili sa na Jarmoku rokov od obnovenia činnosti. združení – SŽ Slovenka a Miestnej umenia, ako aj na Vianočných Začiatkom roka 2015 spolok vy- organizácie penzistov, tak starob- trhoch v organizácii Obce B. Petdal receptár – Pečené a pražené ných, ako aj invalidov práce. rovec. Na domácej pôde spolok jedlá, ako aj jedlá pripravované Výstavná činnosť bola zaradená zorganizoval predajnú výstavu v sedliackej peci a bol organizáto- medzi sprievodné podujatia naj- koláčov a vianočných ozdôb. rom vydarenej regionálnej súťaže väčších podujatí v dedine, ako je Spolok žien Slovenka realizoval pre ženy recitátorky. V ústrety Deň Hložian a Folklórny festival alebo participoval na realizácii

Z VÝROČNEJ SCHÔDZE ŽENSKÉHO SPOLKU PADINA

Plány na bežný rok Elenka Ďurišová

lenky Ženského spolku Padina sa 12. februára stretli na výročnom zasadnutí, na ktorom prerokovali a schválili dva body. Najprv to bola správa o činnosti v roku 2015, potom plány a návrhy na rok 2016. Schôdzu viedla predsedníčka spolku Elena Haníková. V roku 2015 sa členky spolku zúčastnili buď ako hostiteľky či spoluorganizátorky, alebo ako hostky, na vyše štyridsiatich podujatiach. Boli to rôzne tortiády, čajové večierky, priadky, jarmoky, tiež viaceré známe podujatia, ako Víno, hudba, klobása v Padine, Noc múzeí, FF Tancuj, tancuj..., Veľtrh turistiky a Dni Vojvodiny v Beleh-

www.hl.rs

rade, festival V aradáčskom šírom poli a iné. Okrem toho súťažili vo varení ajvaru v Crepaji a zúčastnili sa na recitačnej súťaži pre Vansovej Lomničku, kde členka Iveta Galasová postúpila na súťaž v Starej Ľubovni. Na prezentácii kníh na SNS spolok prezentovali Iveta Galasová a Mária Galasová. Na Detve na Podpolianskych slávnostiach na Krajanskom dvore členky spolku predstavili padinskú starodávnu kuchyňu. Každoročne pri príležitosti Dňa žien odchádzajú do divadla v Belehrade alebo Novom Sade a vlani navštívili Divadlo na Teraziách v Belehrade. Na počesť 200 rokov od narodenia Ľudovíta Štúra spolu s profesorkou triednej výučby Milkou Pet-

Informačno-politický týždenník

niekoľkých projektov. Činnosť spolku bola podporená aj projektom Úradu pre zahraničných Slovákov a na sklonku roka Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, správu, predpisy a národnostné spoločenstvá schválil projekt na prípravu a vydanie publikácie venovanej jubileu spolku, ktorej prezentácia bude v prvej polovici tohto roku. V spolku počas roka prebiehali dielne a prednášky, upravovali sa spolkové miestnosti. Spolok spolupracoval s miestnymi spolkami a inštitúciami, tiež s MS Hložany, ako aj s Obcou B. Petrovec. Osobitnú vďaku za podporu v aktivitách SŽ Slovenka vyjadrila týždenníku Hlas ľudu. Ako uviedli na zasadnutí, v bežnom roku plánujú pokračovať v už zachodených aktivitách. Spolok počíta okolo 60 členov, prevažne žien, ale aj mužov, a členský poplatok zostal 300 dinárov. Ako je zvykom, na výročnom zhromaždení členkám udelili ďakovné listiny. Tentoraz ich získali Anna Hruškárová, Zuzana Galambošová a Ilonka Daradićová. Na záver zasadnutia odznel kratší kultúrno-umelecký program. Chvályhodné je, že na zasadnutie prišli predstavitelia takmer všetkých miestnych spolkov a združení, ako aj námestník predsedu obce S. Stanivuk.

ci, v Topole a Aranđelovci. Členky padinského Ženského spolku realizovali rôzne ekologické aktivity, starali sa o údržbu Etnodomu v Padine a zúčastnili sa Zúčastnili sa na početných podujatiach: členky na počítačovom kurze, ktor ý Ženského spolku zorganizovala rovičovou zorganizovali literárny Obec Kovačica. Na sklonku roka večierok. Písané slovo podporili sa zúčastnili na nakrúcaní novoaj prezentáciou knihy Dr. Jarmily ročného programu pre TVOK. Hodoličovej Slovenky. Každoročne Plány na bežný rok 2016 obsasa zúčastňujú aj na Dňoch Padiny, hujú podobné aktivity, včítane kde v roku 2015 spolu s knihov- účasti na početných podujatiach, níčkami usporiadali výstavu Z prezentáciách kníh, umeleckotemného kúta. V novembri vítali -remeselníckých dielňach, ako aj hostí z iných spolkov na známej v špeciálnom programe ku Dňom zábavno-edukačnej Tekvicovej Padiny, keď sa bude oslavovať 210 zábave. Spolu s členmi združenia rokov od príchodu Slovákov do penzistov boli na výlete na Oplen- tejto dediny. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ZO SPOLKU PETROVSKÝCH ŽIEN

Rok popretkávaný početnými aktivitami Jaroslav Čiep

– P

etrovčanky sa v každom ohľade snažia zachovávať tradíciu, či už ide o kroje, alebo recepty jedál, ktoré sa kedysi pripravovali, alebo niečo iné. Hoci v prvom rade zachovávame tradíciu, zároveň sledujeme aj tie súčasnejšie, modernejšie trendy. Riadime sa vetou, že ak nepoznáme svoje korene a život našich predkov, ak si nevieme vážiť to, čo kedysi bolo, tak vlastne nič nie sme a nič v živote nedosiahneme, – vyzdvihla Priadky a spolková spevácka skupina žien na otvorení priadok predNa tomto podujatí nechýbalo, lebo petrovské ženy zdobí vôľa sedníčka SPŽ Mária Gašparovská, keď v miestnostiach spolku 8. samozrejme, ani pohostenie. Pri do roboty a entuziazmus zanefebruára privítala nielen domáce tejto príležitosti spolkárky vlastne chať za sebou stopy, v ktorých spolkárky, ale aj hostky z Báčskej oslávili Hromnice a Márie – členky budú kráčať ich nasledovateľky. spolku sa tiež pousilovali napojiť Minuloročná činnosť žien si plne Palanky a Lalite. zaslúži každú chválu a obdiv, ktoré Pri tejto príležitosti sa v Spol- a nasýtiť hostí. O tom, že je Spolok petrov- im na záver zasadnutia vyslovili ku petrovských žien pokúsili sprítomniť zašlé časy, na ktoré ských žien naozaj príkladným predstavitelia spoločenských a si pamätajú zvlášť staršie ženy, združením, mohli sme sa pre- politických štruktúr. keď sa v zime stretávali na tzv. priadkach. Zvyčajne si niekde v dedine prenajali izbu, spoločne priadli alebo sa venovali iným ručným prácam a pekne sa zabávali počas dlhých zimných večerov. Aby stretnutie nebolo výlučne pracovné, ale aj zábavné a kultúrne, do programu večierka prispela Katarína Arňašová prednesom primeranej básne a spolkový spevokol Petrovčanky zaspieval zmes slovenských piesní. V programe večierka nechýbali ani veselé scénky na účet mužov a nakoniec do siene spolku vstúpili priadky v tradičnom oblečení, ktoré sa pripojili k Hoci ich je iba hŕstka, spolkárky v Petrovci sú mimoriadne aktívne spevu a veselej nálade. Po Členky SPŽ vlani, podobne ako kratšom umeleckom programe svedčiť aj v pondelok 15. februára prítomné ženy sa od Palančaniek na výročnom zhromaždení. Ako aj roky predtým, nechýbali takmer učili pliesť veci z papiera. Takto máloktoré iné združenie v Pet- ani na jednom spoločenskom, papier už raz použitý na výrobu rovci, Spolok petrovských žien humanitárnom či inom podujanovín sa dá využiť ešte raz, keď po celý rok pracuje naplno, hoci tí v dedine a zúčastnili sa aj na z neho vyhotovia košíky. Viaceré disponuje len minimálnym spol- početných podujatiach v iných ženy si priniesli aj iné ručné práce kovým rozpočtom. Peniaze, čiže prostrediach. Rozvíjali spolupráa venovali sa vyšívaniu, háčkova- lepšie povedané absencia peňazí, cu s inými spolkami, vzdelávali v ich činnosti nie je rozhodujúca, sa, organizovali rôzne kultúrne niu, prípadne štrikovaniu. • ĽUDIA A UDALOSTI •

programy a etnografické výstavy, ale nezanevreli ani na kamarátske posedenia, spev, zábavy, čajové večierky, stavanie a váľanie mája, mnohé iné podujatia a verejné prezentácie v Petrovci a v iných dedinách a mestách. Zvýšenú pozornosť venovali aj zberateľskej činnosti, zvlášť keď ide o starožitnosti, utužovaniu slovenského povedomia a používaniu spisovnej slovenčiny vo verejnom prejave. Keby sme chceli vymenovať všetky vlaňajšie aktivity, na ktoré sú petrovské ženy právom hrdé, vyžiadalo by si to hodne času a priestoru. Na zhromaždení sa ich v základných črtách v rámci ročnej správy pokúsila ozrejmiť predsedníčka SPŽ Mária Gašparovská. Asi táto správa nepôsobila dostatočne vyčerpávajúco, lebo sa ju viacerí prítomní pousilovali niečím doplniť, ale aj tak neobsiahli všetko, čo petrovské ženy robili a na čom sa podieľali v roku oslavy 270. výročia príchodu Slovákov do Petrovca. Do tejto aktivity ženy neraz vkladali nielen svoju prácu a vedomosti, ale aj vlastné finančné prostriedky, keďže počas minulého roka nakladali so sumou, ktorá nepresahovala tristotisíc dinárov. Treba však zdôrazniť, že na prácu spolkárok prispeli aj Miestne spoločenstvo a Obec Báčsky Petrovec tým, že im vymenili podlahu a vylíčili zasadaciu miestnosť, vynovili kuchyňu a vydláždili nádvorie SPŽ. Ani v bežnom roku petrovským spolkárkam iste nebude chybovať energie a ochoty, keďže si aj do budúcna naplánovali početné podujatia a aktivity. Najbližšie už v pondelok 22. februára vo svojich priestoroch privítajú predstaviteľov Slovenského vydavateľského centra a podporia akciu Zima s knihou.

8 /4687/ 20. 2. 2016

Ľudia a udalosti V LALITI VIAC NOVORODENCOV, ALE AJ ZOSNULÝCH OBČANOV

Valentove trojičky – braček a dve sestričky Juraj Pucovský

ako roku 2013 (5 sobášov) a 2014 (3 sobáše). V lanskom roku vykonala 8 občianskych sobášov. Zobrali sa: Zdenko Burčiar a Jana Ďurčianska, Nikola Ćirić a Valentina Barnová z Ruského Kerestúra, Michal Valent a Kristína Hmiráková, Bojan Jurić z Ruského Kerestúra a Laliťanka Zorica Maksimovićová, Pavel Turčan a Jaroslava Cesnaková, Miljan Leskovac a Nataša Šuľanová, Vladimir Malivuk a Dijana Stevanovićová zo Srbského Miletića, Ján Pavlis a Zuzana Valentová. Raritou je, že tento posledný pár sa po

liťana Denisa Séča a Slovenku Andreu Skalinovú, Slováka Stanislava Reščáka a Laliťanku Vlastu Valentovú, ako i jeden pár sobášený v Chorvátsku.

Lalite, najmenšej dediny Odžackej obce, ktorá čo do počtu obyvateľov takmer dennodenne upáda pre odchod najmä mladých ľudí do zahraničia a väčších miest, konečne aj pekná správa. Vlani do dvanástich lalitských rodín pribudlo štrnásť ZNOVA VIAC novorodeniatok, osem chlapcov POHREBOV a šesť dievčeniec. Trojnásobnú Po troch rokoch radosť zo svojich prvých ratolestí poklesu počtu zomala rodina Jaroslavy a Ivana snulých Laliťanov Valentovcov, ktorým sa narodili vlani opäť na dvoch synček Filip a dve dcérušky, Sára dedinských cinto- V náručí otca Ivana: trojičky Valentovcov a Klára. Ani najstarší rínoch znova vo svojej prvej novoročnej nálade Laliťania sa nemohli boli častejšie spamätať na niektoré pohreby. Štatistika hovorí, Cechmajster (1942) v rakúskom trojčatá predtým. Odže roku 2012 z tohto sveta meste Gloggnitz, aby urnu s jeho poveď bola záporná, odišlo 28 obyvateľov Lalite, spopolnenými telesnými pozoa preto uzavierame, o rok neskoršie dvadsaťdva, statkami uložili do krypty na že sú najmenej po predvlani šestnásť, kým sa lalitskom slovenskom cintoríne. viac ako storočí Vavlani počet zosnulých znova Najstaršia zosnulá bola Dušanlentovci prvá lalitská zvýšil, a to na 27. Tuzemský ka Grgićová (1925) a najmladší rodina obdarovaná život ukončilo 15 žien a 12 Nikola Vila (1957). Na vlastný trojičkami. Narodili mužov. Pätnásti zomreli život si siahol Ján Čriepok (1944) sa aj Filip Fábry (má doma, štyria v liečebnom a o niekoľko mesiacov neskoršie už sestričku), Stefan ústave v Odžakoch, tri ženy umrela aj jeho manželka Amália. Pred oltár slovenského evanjeBurčiar (prvý syn), Ivica Krst Alekseja Grňu v lalitskom evanjelickom a jeden muž v somborskej lického kostola vlani predstúpil Valent (prvý syn), Nina kostole iba jeden snúbenecký pár, Pavel Popovićová (má už braTurčan a Jaroslava Cesnaková. ta), Anna Turčanová (prvá dcéra Velebná pani farárka Viera Báv rodine), David Kolundžić (druhý toriová pokrstila 6 detí, piatich syn v rodine), Viliam Valent (prvý chlapcov a jedno dievča. Sú syn), Mateja Turčan (má už brata), to Aleksej Grňa (žije s rodičmi Tea Farkašová (tretie dievča v rov Sombore), Stefan Burčiar, Filip dine), Milica Pivarev (má brata) Fábry, Ivica Valent, Anna Turčaa Andrej Demiter (prvý syn). nová a Mateja Turčan. Zdravotná sestra v lalitskej Na slovenskom evanjelickom ambulancii Sanja Popovićová cintoríne bolo pochovaných 14 hovorí, že ide o najväčší počet osôb, sedem mužov a rovnaký novorodencov v Laliti za popočet žien. Okrem toho farárka sledných niekoľko rokov. Roku Bátoriová na mestskom cintoríne 2014 sa narodili deviati noví v Apatine vykonala pohrebnú Laliťania, rok predtým desiati. Aj počestnosť zosnulému Pavlovi vlani najväčší počet detí na svet Bockovi. Vo fílii lalitského evanprišiel v somborskej pôrodnici, jelického zboru v Odžakoch vlani menej v novosadskej Betánii, Tri týždne po oslave diamantovej svadby starých rodičov nemali žiaden krst, sobáš a ani medzi nimi aj Valentove trojičky. Šuľanovcov Nataša sa zosobášila s Miljanom Leskovcom pohreb. OSEM SOBÁŠOV rozvode pred niekoľkými rokmi nemocnici, po jedna žena v PivFotky: z albumu rodín Keď ide o uzavieranie manžel- znova zosobášil. Život prináša aj nici a vo Vrbase, futbalista – veValentovej, Leskovcovej stiev, matrikárka Zuzana Parnická takéto príbehy. Matrikárka do terán Momir Erdeljan (1956) na a Grňovej bola tentoraz zapracovanejšia knihy sobášených zapísala aj La- zápase v Ruskom Kerestúre a Ján

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

VOJNOVÉ NEZÁBUDKY (3)

Človek musí niečo robiť Ján Cicka UTOROK 30. MARCA 1999 Nekašlem na NATO. Susedovci boli celú noc v úkryte. Okolo pol piatej ráno prileteli tri rakety. Vilka v horúčke napočítala päť. Ja som počul iba tri výbuchy. Posledná bola zasa tá zlovestná žiara. Ani sme nevstali z postelí. Okná tentoraz nezarinčali. Asi bomby padli ďalej od kasárne. Počujem, vonku prší. Búcha výťah. Divné, divné, vôbec ma neopantal strach. Ten príde trochu neskoršie. Tieto riadky píšem v Rasťovej izbe iba v pyžame a župane. Je mi zima na nohy. Idem si ľahnúť. V kúpeľni som nechal svetlo. V Rasťovej izbe píšem pri svetle stolovej lampy. Strach prišiel o šiestej, keď som Vilke varil čaj a dal lieky. Z ničoho nič začne ma bolieť hlava. Neskoršie sa bolesť pominie sama. Čudná reakcia! Siréna hlási koniec poplachu. Je šesť hodín. Stana ide do roboty. Vraví: Dva výbuchy. A potom, že vraj matematika je exaktná vec. O siedmej ráno som bol kúpiť u Rašu čaje. Pred jeho obchodom ľudia pijú pivo, hoci je sychravo. Sychravo je aj na duši a srdci. Novosadský rozhlas pozýva občanov do stredu mesta: päť minút pred dvanástou bude koncert; vystúpia aj šafárikovci. Preto ma včera volal predseda spolku Michal Hyža. Začína ma pichať v srdci. Angina pectoris. Váham, či si dám tablety. Predsa ešte trochu počkám. Autobusy jazdia až ku kasárni. Okolo ôsmej sa do kasárne vracajú vojenské kamióny. V takejto situácii človek musí niečo robiť. Ináč sa potuluje ako telo bez hlavy. Ja píšem. Keď napíšem, chodím z izby do kuchyne. V kuchyni umývam a • ĽUDIA A UDALOSTI •

utieram čisté taniere. Sprostosť, ktorú si uvedomujem, keď už ju robím. Nemáme teplej vody. Neoholím sa. Nechám si to na neskoršie. Na našom balkóne sa vrabce hašteria o omrvinky. Na odkvape pod susedovou strechou si hrkútajú holuby. Nevojnová idyla. Obloha sa celkom zatiahla chmárami. Mrholí chladný dáždik. Jeseň. Po ôsmej prišla Alena s Nenadom. Deti zostali vo Futogu. Alena je hore na piatom. Balí sa. Ja a Nenad pijeme jemnú vodku, trenčiansku. Odišli do Futogu okolo desiatej. Zajtra idú na Slovensko. Dajbože, aby šťastne došli. Nenad zostáva, je vojnopovinný. Vybozkávali sme sa. Alena plače. Keď plače, je ešte krajšia. Buď požehnaná žena s batohom! Dnes by mohol byť pokojný deň: do Belehradu prichádzajú Primakov, Sergejev, Ivanov. Kdesi nablízko hrkúta hrdlička. Hlásila sa Inka z Atén; vie, že nás ráno ostreľovali. Pred ňou sa hlásil Žeľko z Bratislavy. Po dvanástej som počul časť koncertu v NS pod názvom NATO zabíja Európu. Pesnička Tancuj, tancuj mi pripomenula šafárikovcov. Ozaj, vydáme pamätnicu SKUS Pavla Jozefa Šafárika? Vilka spí. Aprílové počasie. Svieti nám poludňajšie slnko. Včera popoludní Dragan bol preveriť, či na streche budovy nemáme radiolokátory. Nenašiel nič, len niekoľko zabitých holubov. O šiestej ráno siréna sa konečne ozvala. Koniec poplachu, ktorý trval od včerajšieho predvečera. Bez poplachu sme už dvanásť hodín. Len čo som dopísal tieto riadky – poplach!

Stromy kvitnú. Steny predizby sú ovešané obrazmi: Paluška, Kňazovic, Husárik, Ján Širka. A Inkin portrét Vilky. V malej izbe a v kuchyni, na podstavcoch, sú Inkine sošky. Jej sochy ozaj nemajú šťastie. Rasťo si zabudol hodinky. Telefonáty sa množia. Bude to poriadna položka. Ako za celý rok. Je 23.11 hodín. Vládne ticho. Iba čo kdesi, akoby za úkrytom, kŕkajú žaby. Závidím im. Čo tie vedia, že je vojna. Premáha ma sen. Idem spať. Aká bude noc?

ŠKAREDÁ STREDA (veru je) 31. marca 1999 Zvuk sirény ma zobudil o pol ôsmej. Poplach. Vilka leží, ale nespí. Vraví: „Nejdem do úkrytu.“ Dnes by mali byť penzie. Zapisujem si slová piesne z rádia: Nech sa nebo otvorí, súdny deň nech sa stane, my zostávame tu, kde sú naše korene. O pol deviatej sa ozvala sestra Zuzka z Kovačice. Vraví: hlásil sa jej brat Mišo – dôstojník, kdesi od Valjeva. O jedenástej som odišiel do redakcie Hlasu ľudu. Robí sa normálne. Boli všetci, len v našej miestnosti nikto: ani Kaňa, ani Ľubka. Kopčočka mne aj Pucovskému doniesla dvakrát „isključivo rubinov vinjak“ z riaditeľovej kancelárie.

Vravia, že sa hlásila Milinka z Paríža. Neveští nám nič dobrého. Odovzdal som Otovi besednicu Tomahawk. Poplach trvá. Keď sme obedovali, tri- – štyrikrát buchlo, ale nevieme čo, ani kde. Bol som aj na Futockom trhu. Plný trh, plné autobusy. Celkom normálny život. Primakov sa vrátil z Bonnu do Moskvy. Druhá strana sa nechce ani len rozprávať. Volala Betka: „Na Kosove zahynul jeden Padinčan a jeden Kovačičan.“ Alena sa s deťmi na Slovensko dostala šťastne. Popoludní si idem na chvíľu ľahnúť. Hádam ma nezobudia. Budíček som si neobjednal. Kým toto píšem, zase kdesi buchlo. Ľudia sú (vidím z okna) pred úkrytom a na ulici. Na trhovisku som kúpil špenát, šampiňóny, farby na veľkonočné vajíčka a brufen. Zosilnieva vietor. Valia sa oblaky. Zadriemal som. O 17.00 zase silne buchlo. O 19.00 Vilka odišla do úkrytu. O 20.00 idem aj ja trochu medzi svet, k ľuďom. O 22.00 sme Dragan, Bosa, a ja boli u mňa na halušky, teda čipkované rezance. Zhltli sme ich raz-dva. Návšteva odišla, ja som zostal v byte. Hlásil sa brat Mišo, dôstojník, neviem odkiaľ. Počul som ho. Je živý. O 22.30 volala Draganova Zorica z Tel Avivu. Doteraz sa nás márne pokúšala dostať. Dohodli sme sa, že nám brnkne zajtra o 17.00. O pol dvanástej sme sa Vilka a ja vrátili domov. Boli sme povedať Draganovi, že volala Zorica. Pozriem si Telefakt a idem spať.

8 /4687/ 20. 2. 2016

(pokračovanie v budúcom čísle)

á, 7. 2, sáči rbanov y Anna U víta Štúra v K o ZŠ Ľud

Darko Beláni, 3. 1, ZŠ 15. októbra v Pivnici

Darko Novak ović ZŠ Ľudovíta Št , 7. 1, úra v Kysáči

Nevyčerpateľná obrazotvornosť detí

Zimná idyla

Zima je krásne ročné obdobie, asi Kamaráti, hoci je zimné obdobie, niektoré dni sa nám zdajú byť ako najkrajšie zo všetkých. skutočné jarné. Táto zima nám nedopriala mnoho snehu, a tak ani zimných Všetko je biele a jagavé. Nežné radostí pre vás najmladších. Aj napriek tomu krásy zimy a detské hry, ktoré biele vločky ako jagavé hviezdy Pavel Grňa súvisia so snehom, vám prinášame aspoň takýmto spôsobom – prácami tancujú vo vzduchu. Padajú na strechy domov a prikrývajú chodvašich kamarátov. Bohatá obrazotvornosť detí vyčarí všeličo. Žiaci, ktorí níky. Zmrznuté stromy zima oblieka sa dali inšpirovať zimnými motívmi, si tú zimu so snehom vedeli živo do bielych šiat a strechy domov predstaviť a preniesť ju na papier. No dajme sa prekvapiť, možno Druhej Marke mama kúpila dáždnik, dostali nové klobúky. Celá príroda potáto zima ešte vám deťom dopraje sneh a snehové radovánky. krásny, žltý ako slniečko. Stál v kúte, vedkojne spí pod bielou perinou. Táto krása Zatiaľ sa pokochajte a inšpirujte prácami na tejto strane. ľa oteckovho a maminkinho dáždnika, lebo trvá tak krátko, že si musíme rýchlo užiť Zaujímavú poviedočku napísal spisovateľ Pavel dážď pršať nechcel. sánkovačky a guľovačky. Zima by nebola Grňa z Kysáča. Potom listy ožltli. Ráno dáždik šuškal po ozajstná bez snehuliaka. Teším sa zime, lebo nich, šuškal i po Markinom dáždniku, keď si sú vtedy aj zimné prázdniny a sviatky. Vtedy pod ním vykračovala do škôlky. prenocujem u svojich priateľov. Každý večer Keď sa vracala zo škôlky, nepršalo. Svietilo pozeráme detské filmy, a tak lepšie zaspíme. slniečko a ani Marka dáždnik nemala. SpaMám rád zimu, aj keď je chladno a keď ma mätala sa iba doma, že ho v škôlke zabudla. ostrý mráz štípe na líčka. Nuž, čo sa dá robiť, musela ísť naspäť. Na druhý deň takisto pršal dážď, a takisto Igor Párnický, šiestak ho predpoludním vystriedalo slniečko, ZŠ Nestora Žučného v Laliti a takisto Marka dáždnik zabudla. Nevráti sa však poň. Dáždnik ju tam počká do zajtra, a možno ani pršať nebude. Doma mama chystá palacinky. Ich vôňa Marke šteklí nos. Alexandra Končeková, 1. 1 – Kde máš dáždnik? – pýta sa mama. ZŠ maršala Tita v Padine – Dáždnik? – Hej. – Dáždnik je toto, – ukáže dcérka na seba, a Marka zostala v škôlke zabudnutá. – Dáždnik pricupkal sám a Marku zabudol v škôlke? – Áno. – Nešťastie, také dobré palacinky, a Marka ich jesť nemôže. – Prečo? – prekvapila sa Marka. – Keď je v škôlke zabudnutá. – Ale dáždnik je tu. Daniel Žia k, 1. 3, ZŠ – Dáždnik palacinky jesť nemôže, on musí maršala T ita v Padin ísť do kúta, tam, kde dáždniky bývajú. e Marka si to rozmyslela, a teraz kráča späť do škôlky po dáždnik. Valentína Valentová, 4. 1, (Výber z knihy Dve Marky a Jurko) ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove

Dáždnik

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK • •

Obzory

Z obsahu Valentín Masky nepadli Zložitá línia plavby

str. 2 str. 7 str. 8

Nový Sad 20. 2. 2016 Ročník XXXIII Číslo 2/380

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

KNIHY

Kórea post scriptum (Radmila Gikić Petrović: Koreja post scriptum. Sriemska Kamenica : Orion spirit, 2014) Viera Benková

manželom a malým synom autorka knihy sa v (dnes už dávnych) 90. rokoch minulého storočia ocitla v ďalekej Kórejskej republike, aby sa vyhla nešťastnej občianskej vojne, ktorá sa práve rozbehla na vtedy ešte nerozkúskovanom území veľkej Juhoslávie. Po návrate do Nového Sadu jej Manžel onedlho umrel a Syn sa po doškolení rozhodol pôsobiť v Japonsku (hrdinov svojej prózy autorka uvádza veľkými začiatočnými písmenami). Radmila Gikićová-Petrovićová tento cestopisný román podáva sťa „prúd vedomia“. Strieda minulosť s prítomnosťou, čím sa jej podarilo skĺbiť rozličné časové deje, teda prítomnosť s minulosťou, ako dve paralelné živé rieky (ktoré boli kedysi jednou), prúdiace cez zdvojenú prizmu vedomia samostatne, ale i ako riečne ramená (napr. rozhovor v mestečku Bukovec s priateľkou zo Sarajeva je daný ako prúdenie spomienok na zbombardované a vyprázdnené mesto Sarajevo, odkiaľ pochádza jej priateľka, ktorá stadiaľ priam zázrakom odišla živá a usadila sa v predmestí Nového Sadu, v Bukovci). V cestopise je znázornený i dôverný a tvorivý rozhovor s Bratom skulptorom ako rameno spomínanej rieky cez prúdenie spomienok o Indii a súčasne i o Kórei a porovnávanie východných civilizácií so západnou. Časy spomienok sa prelínajú neraz spriezračnené hlasmi autorkiných rodičov, ich každodenných rozhovorov a zvyklostí. Takto sa dej knihy ozvláštnil a stal sa dynamickejším. V Soule, hlavnom meste Kórejskej republiky, Gikićovej-Petrovićovej Manžel vďaka medzinárodným stykom a pomoci

priateľov prednáša srbský jazyk a literatúru na katedre svetovej literatúry. Niektorí kórejskí prednášatelia sa predtým tiež školili na univerzitách v Belehrade a Novom Sade a vojnu na území bývalej Juhoslávie prežívajú cez nite svojich spomienok a zážitkov z nedávnych vojen na kórejskom území. Tragické politické rozdelenie kedysi celostnej krajiny na dve znepriatelené sa ich tiež bytostne dotýka, ako i obyvateľov tejto kedysi kompaktnej a veľkej krajiny, ktorí sú nie svojou vinou znepriatelení. Aj napriek všetkému z roka na rok očakávajú, že sa vrátia staré (lepšie) časy. To sa nedeje a nádej vysychá. Novosadská rodina teda v ďalekom Soule začína žiť svoj nový život. Z mesiaca na mesiac sa tomu novému životu prispôsobuje tak, ako sa dá, hľadá si príležitosti prežiť ho čím znesiteľnejšie, zvyká si na novú skutočnosť. Autorka si v tej novej skutočnosti pomáha návštevou múzeí a spolu so synom trávia voľný čas mimo bytu, len aby čas rýchlejšie uplynul. Súčasne sa dozvedá historické údaje o tejto krajine a zisťuje, že kedysi Kórea bola veľmi vyspelým a pokrokovým štátom. O Kórei predtým vedeli iba z rozprávania žiakov, ktorí sa školili u jej Muža. A odrazu sa tieto dva ďaleké svety stretajú v novej skutočnosti a vo vynútenej situácii, v tragických politických zmenách na mape sveta sa stávajú blízke aj utečencom… A tak z jedného štátu po ukončení vojny vznikli tzv. Severná Kórea a Južná Kórea, čiže dva štáty: Kórejská ľudovodemokratická

republika (hovorovo po slovensky označovaná ako Severná Kórea) a Kórejská republika (hovorovo označovaná ako Južná Kórea). Kým Manžel odchádza na fakultu a snaží sa novovzniknutú vynútenú skutočnosť prispôsobiť si prácou, zatiaľ jeho manželka, čiže hrdinka románu, so Synom vyhľadáva stále iné možnosti pozmeniť osamotenie na akési putovanie krajinou, zoznámiť sa s mestom, kde sa zabývali, spoznať školu či škôlku, ktorú navštevuje ich syn atď. Syn chodí, pravda, do škôlky, a potom do školy, túto zmenu bydliska vníma detskými očami. Jeho rodičia, hoci o tom veľa nehovoria, predsa postupne prekonávajú všetky nástrahy odchodu z domova prácou, tvorbou a spoznávaním ľudí, ktorí im podali nápomocnú ruku, čím zároveň zjemňujú túžbu po domove. Ale v čom je tento román vlastne inakší, čím sa odlišuje od klasických cestopisov? Je to forma cestopisu, ale ozvláštnená autorským pohľadom na udalosti, prepojená s hlasmi minulosti; suché údaje o miestach a krajine ďalekého východu sú podané introvertne, teda sú prepojené s vnútorným rozhovorom autorky so Synom alebo Manželom a prúdia spolu s ich spomienkami na domov, Brata, Matku, Otca, Priateľov. Kým Manžel odchádza prednášať na Univerzitu v Soule, autorka cíti, že sa v nej spriada akási nová niť, ktorá tieto dva svety, dve civilizácie, kultúru východu a západu akosi šťastne spája a mnohé vedľajšie dlhé pranite namotáva na vreteno sťa

kontúry budúcej povesti o dvoch priepastne vzdialených svetoch, odrazu takých si blízkych! Klbko pradena sa potom začína podobať raz na jednu, raz na druhú stranu nažitej skutočnosti, ktorá sa zjavuje aj v spomienkach jej Brata skulptora, s ktorým autorka kedysi dávnejšie previedla hodne času v Indii. Brat sa k tejto krajine potom dlho vracia v rozhovore so sestrou a zisťujú, že aj tunajšia civilizácia má akési dávne korene v tej ďalekej a iba sčasti známej. Aj nepriami hrdinovia tohto cestopisu sú účastníkmi každodenných vzájomných rozhovorov a každý z nich podáva vlastnú myšlienku či zážitok svojím spôsobom. Cestopis aj takto získal na dynamike. Hlavná hrdinka, ktorá tieto spomienky cúdi cez svoj pohľad a vedomie, netuší, že ten pravý duchovný rozhovor vedie práve cez román a jeho biele strany, ktoré potom zapĺňa spomienkami nielen na domov, ale i Kóreu. A práve sa to udeje vtedy, keď sa jej Syn po rokoch pôsobenia v Japonsku rozhodne navštíviť Kórejskú republiku, krajinu svojho detstva. Toto jeho rozhodnutie je práve príležitosťou navrstvené autorkine dojmy a zážitky skonfrontovať so synovými, hoci každý sa na tie roky v Soule pozerá inými očami. A tak sa klbko starej i novej priadze pred matkou, vďaka Synovi, znova odmotáva a nielen autorke, ale i čitateľovi sprostredkuje pohľad na dva rozdielne svety. Je to potom už nová skutočnosť a odkaz tejto prózy... Román Kórea post scriptum je nielen postpostmoderným dielom o dvoch rozdielnych svetoch a civilizáciách, ale tiež hovorí o veľmi aktuálnom nešťastnom strácaní sa veľkého počtu ľudí vo vojnových zrážkach, o pochode globalizačných premien v súčasnom svete, ktoré namiesto toho, aby ľudí a svety zbližovali, zanechávajú na ich životoch a prírode tragické premeny a následky. ○

T VO R B A

20. 2. 2016 • 8 /4687/

Mária Kotvášová-Jonášová

Valentín

24/II

ám sa už dávno minul med z čaše manželského života. Popíjame to ostatné. Šarvátky, hnev, krik. Tak to už v manželstve chodí. Po rokoch sa zabudnú narodeniny, výročie svadby. Pohladenia a jemné objatia? V týchto rokoch!? Deň žien? Deň zaľúbených? Akoby ani neboli. – Mám ťa rád po celý rok. A nie iba tie dva dni v roku. Ja tie sviatky neuznávam, – hovorieval manžel. On neuznáva! A ja? – Potešila by som sa aj tomu kvietočku, – žalovala som sa kmotre, keď nás navštívili a reč sa roztočila práve o blížiacom sa Valentínovi. – Ani tento môj sa nikdy nespamätá na ten sviatok, – ťažkala sa kmotra. – No dobre, – napaprčil sa kmotor. – Ak vám to toľko znamená, tohto roku vybavíme Valentína. Nájdeme slušný aranžmán. Našli. Víkend na Zlatibore. Už keď bolo všetko vybavené, začala som mať obavy, či to deti doma zvládnu. Sú to tri dni. Čo ak sa niečo stane? Je zima. Treba aj s pieckou narábať. Čo ak bude veľmi snežiť? – Ide sa, – povedali muži. – Teraz sa už vycúvať nedá. Dva dni som doma varila, naplnila dupkom chladničku aj komoru. Ešte preveriť kohútiky, okná. – Švihni si, – pobádal ma manžel, keď kmotrovci zaparkovali pred domom, – čaká nás dlhé putovanie. – Čo dlhé? Do štyroch hodín máme byť tam. Šlo sa. Ráno. Aby sme si užili aj ten deň na Zlatibore. Pančevo, Kovin, Smederevo sa rýchlo vystriedali. S kmotrou sme sa nevideli hádam aj dva týždne, slová sa sypali ako z vreca. – Ženy, nebolia vás jazyky? – žartoval môj manžel. – Nebolia, a vás? Trkocete viac ako my. Po čase však slová ustali. Pozerám von oknom. Hovorím: – Nezdá sa vám tá cesta dlhá? Ideme správnym smerom? – Len si ty pohodlne sedkaj, – zahriakol ma manžel. – Ja iba… – zdanlivo pokojne pokračujem: – Do Užica som viackrát cestovala. Tú cestu dobre poznám. – Netráp sa, vieme, čo robíme. – Podľa mňa by sme už mali byť v Čačku. – Ty si ale nedokázaná. To robíš naschvál, však? Prosím ťa, čuš! Vo mne zvrelo, ale ovládla som sa. Nedám si zbabrať výlet. Pozrela som na kmotru. Usmiala sa mi.

– Naozaj sme na dobrej ceste? – doberala mužov. – Počúvajte vy dve, – hneval sa kmotor, – neštvite nás, nemôžeme zablúdiť. Pútač ako dom nám ukáže, kde máme odbočiť. No aby som vás presvedčil, zapojím džipiesku. Pred týždňom som ju kúpil, – chválil sa. – Reku, možno sa zíde. Zapojil. Naťukal smer: Zlatibor. Milý ženský hlas z džipiesky oznamoval: – Cesta na Zlatibor nemožná. Na prvej odbočke odbočte doľava. A potom znovu: – Cesta na Zlatibor nemožná. Na prvej odbočke odbočte doľava. – Čo toto tára? – čuduje sa kmotor a dlaňou udiera nešťastný stroj. – Aké doľava? Máme odbočiť doprava. Lebo, – nahnevane mrkol na kmotru, – nič nemôžeme kúpiť, ako sa patrí. Všetko na výpredajoch alebo na blšom trhu. Stále len šetríme. A potom sa nám toto stane. Kúpil som ho na blšáku, – vysvetľuje manželovi. – Čínsky. Veď je pokazený! Doľava! Tresnem ho o zem! – Na Zlatibor cesta nemožná. Na prvej odbočke odbočte doľava, – húdla si svoje džipieska. Kmotor ju besne zastavil. Jazdíme ďalej. Odbočky široko-ďaleko, ani napravo, ani naľavo, ani benzínovej stanice. Nič, len cesta široká. Nerozprávame sa. Jazdíme. Zrazu pútač. Veľký ako dom. A ešte väčšími slovami na ňom napísané tri písmenká. Udierali do očí. Vyškierali sa: NIŠ. Nikto si netrúfol prehovoriť. Na prvej zákrute kmotor otočil doľava. Čušíme, ale ostražito sledujeme smerovky. Žiadnu sme neprehliadli. Na Zlatibore nás privítala noc. V tichosti sme si pobrali veci, vošli do hotela. Oviali nás jemné tóny a nádhera hotela. – Cítim, že tu bude dobre, – nežne zaševelil manžel, až mi chrbtom prešli zimomriavky. Usmievam sa. – Aj mne sa páči. V hoteli ponúkali bazén s teplou morskou vodou, posilňovňu, sauny, kúry, kaderníctvo, manikúru. S kmotrou sme si hneď objednali soľnú kúru, bahenný zábal aj masáž. – Na tento deň sme dlho čakali a ktovie, či sa zopakuje. Užijeme si všetko. Poriadne! – rozhodla kmotra. Zobrali sme veci, každý mal niečo v ruke, aby sme sa nemotali dvakrát, a zastali pred výťahom. Práve z neho vyšli dvaja zaľúbenci. Nežne sa objímali. – Ako my, – otrel sa manžel o mňa. Úsmev skrývam do ramena. Od toľkej slasti nevládzem hovoriť. Vošli sme do výťahu. Dvere sa samy zatvorili. Hudba si hrala. Smejeme sa.

Bláznime. Ako puberťáci. Zrazu škrt a hneď nato ticho. Tma. – Čo sa stalo? – prvá prehovorila kmotra. – Stojíme, – skonštatoval kmotor. – Bože, čo je toto? – vravím. Mysľou mi okamžite začali behať všelijaké myšlienky: výťah sa pokazil. Komu oznámime? Zavoláme hotel, mobil máme, ale nemáme číslo! Nikto si to nezapísal do telefónu. Bože, čo urobíme? Zavoláme domov deťom. Nájdu číslo a z domu zavolajú do hotela, že sme zaseknutí vo výťahu. Alebo čo urobíme? Začneme kričať? – Vedela som! Vedela som, že sa niečo stane, – splašene začala kmotra. – Nemali sme sem ísť. Najprv tá cesta. To už bolo znamenie. Mali sme sa vrátiť. Teraz toto! – Žena, preboha, prestaň, buď pokojná. – Ako mám byť pokojná? Aký ste to hotel vybrali? Vraj päťhviezdičkový! Luxusný! Toto je najhorší hotel, v akom som kedy bola. Nájdu len naše kosti. – Neblúzni, hneď sa to vyrieši. – Kto vyrieši? Ty? Nič normálne nevieš vybaviť. Prečo som sa dala nahovoriť? – Ty si chcela ísť! – Ja? Ja som chcela iba jeden, jeden jedinký peknučký víkend. Toto je hrôza! – Bože, čo deti? – strachujem sa. – Ak nás nenájdu!? A ako nás nájdu? Nikto ani nevie, že sme tu! Nikomu sme nesmeli povedať, kde ideme. Aby nás svet neohováral. A teraz toto. Teraz všetci budú vedieť, kde sme boli. – No tak, upokojme sa, – miernil napätie vo výťahu môj manžel. – Treba pozitívne myslieť. Nádych. Nadýchli sme sa a zázrak! Dvere sa otvorili, výťah sa rozsvietil, rozospieval. Bezhlavo sme vyleteli z neho. Takmer sme sa zrazili so starým chlapíkom. Pozriem naľavo – recepcia. No toto! Nohy sa mi trasú. Ruky oťaželi, začali bolieť. V jednej kufor, v druhej kabáty. Pozriem na ruky manžela. Plné. Kmotrovcov. Plné. – Počúvajte, – vravím, – ktorá ruka stlačila gombík vo výťahu? Žiadna. Do výťahu sme predsa nevošli. Krokovali sme schody. Trochu sme si oddýchli a zjavne rozladení po deviatej hodine sme sa vybrali na prechádzku. Zastali sme v nemom úžase. Pred nami sa rozprestierala snehová krajina. Krása nad krásou. Z neba sa sypali páperové vločky. Pri svetle žiarili ako malé slniečka. Ideme na Čigotu. Z výšky pozeráme tú nádheru. Úchvatný pohľad. Ako sen. Čo si viac želať?

HLAS ĽUDU • OBZORY

PUBL I K ÁC I E

Svedectvo o tlači a týždenníku vojvodinských Slovákov (Zborník prác: 150 rokov slovenských novín a časopisov v Srbsku a 70 rokov Hlasu ľudu. Nový Sad : Hlas ľudu, 2014) Anna Horvátová

pismi a – vyniká. Preto nemožno zacitovať z práce pána PhDr. Marcela Lincényiho, PhD., z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne Komparatívna analýza typológie a obsahu týždenníkov Hlas ľudu a Ľudové noviny: „Z hľadiska obsahu je potrebné povedať, že v týždenníku sa nachádzajú informácie so širokým záberom udalostí a javov života spoločnosti počnúc informáciami z politiky, regiónov, kultúry a športu. Pozitívne hodnotíme záujem o čitateľa so špecifickými záujmami zaradením rubriky Detský kútik, či publikovaním špecializovanej prílohy pre poľnohospodárov a dedinu, respektíve prílohy pre kultúru, vedu, umenie a literatúru. Mnohí čitatelia istotne ocenia informácie o počasí, program televíznych a rozhlasových staníc, respektíve priestor na oddych v podobe krížovky. V neposlednom rade vysoko pozitívne vnímame rubriku Inzercia, ktorá zvyšuje spätnú väzbu s čitateľmi a zároveň vytvára zisk pre redakciu v podobe inzercie. Môžeme konštatovať, že univerzálny obsah má potenciál oslovenia každého adresáta bez ohľadu na demografické znaky. (…) Jazyková analýza: Text v týždenníku Hlas ľudu je na vysokej úrovni po gramatickej a štylistickej stránke.“ Povšimnutiahodný je aj článok PhDr. Viery Lehoczkej, PhD., Horizont mediálnej kultúry a enkulturačné špecifiká v súčasnom systéme médií, z ktorého preberáme stať venovanú Hlasu ľudu: „Profesionálne mediálno-produkčné spoločenstvo Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu vytvára nielen obraz tohto priestoru, ale aj

tento priestor, resp. spôsob života, kultúrny potenciál (zvyky, tradície) ovplyvňuje. Je to systematická cesta zameraná na formovanie osobností prijímateľov – publika, pričom si každý môže vybrať zo širokej škály sprostredkovaných a medializovaných informácií a kultúrno-výchovných činností a podujatí podľa vlastnej potreby, orientácie a záujmu.“ Článok Hlas ľudu okom „cudzinca“ autora Bc. Matúša Paločka tiež úzko súvisí s naším týždenníkom. Autor sa vyznáva, že ho „po návšteve slovenskej obce Báčsky Petrovec oslovilo niekoľko zaujímavostí, medzi ktoré patrila aj ustanovizeň periodika Hlas ľudu. Po návšteve niekoľkých rodín som sa dozvedel, čo je toto periodikum zač. Dospel som k záveru, že Hlas ľudu nie je len obyčajným časopisom, akých sú plné novinové stánky, ale je spojivom medzi mnohými, ktorých jediný kontakt s ostatnými slovenskými dedinami vo Vojvodine spočíva v prečítaní tohto periodika. Stretol som sa mnohokrát s poznamenaním, že vďaka Hlasu ľudu vieme, čo sa deje u „susedov““. Paločko dobre vystihol skutočnosť: „Hlas ľudu tvorí silné puto čitateľov nie len ku kusu papiera, ale silné puto tvorené Slovákmi vo Vojvodine medzi sebou navzájom. Hlas ľudu nie je pre slovenských obyvateľov pokrajiny Vojvodina len obyčajný časopis. Je prehľadom a zrkadlom ich spoločného života v tejto severnej časti Srbska.“ Iní autori v tomto zborníku si posvietili na dejiny slovenských novín a časopisov vo Vojvodine alebo sa všeobecne zamerali na problematiku tlačených médií a novinárstva. Na posledných stranách zborníka je bohatá fotopríloha Ota Filipa a Eleny Šrankovej Jubileá v objektíve, ktorá dotvára obraz celistvosti o Hlase ľudu a tlačených médiách vo Vojvodine.

25/III

las ľudu je časopis, ktorého nezaobchádzajú kritické tóny, ale, aj napriek takým nepopulárnym trendom, čitateľom zostal verný viac ako sedemdesiat rokov. Pre mnohých cenný zdroj informovania o slovenskom vojvodinskom živote, niekomu zase tŕň v oku. Aj uznávaný, aj zaznávaný, aj chválený, aj hanený, a taký pretrváva až 70 rokov. Ale „obráťme sa od minulosti a súčasnosti do budúcnosti“, čo konštatuje aj doc. PhDr. Martin Kasarda, Dr., práve v zborníku prác, ktorý bol vydaný z príležitosti 150 rokov slovenských novín a časopisov v Srbsku a 70. výročia vychádzania jediného slovenského týždenníka na našich vojvodinských priestranstvách s jednoduchým, ale všetko zahrnujúcim názvom Zborník prác 150 rokov slovenských novín a časopisov v Srbsku a 70 rokov Hlasu ľudu. Tieto číslice svedčia o starej pravde, že noviny, aj napriek nástrahám doby a rozmachu elektronických médií, predsa nezanikajú. Zotrvávajú ako dinosaury. Známy mediálny expert Marcus Brauchli to vyjadruje vo výstižnom titulku: Noviny sú ako dinosaury. Žurnalistika prežije. O novinách sa všeobecne zmienil aj doc. Dr. Samuel Brečka, PhD.: „Slovenský názov noviny vyjadruje skutočnosť, že toto médium prináša predovšetkým nové informácie, správy. Dnešné noviny však neprinášajú len správy, ale aj komentáre, stanoviská, kritiky, recenzie, zábavné materiály, fotograﬁe, reklamu a inzerciu. Noviny sú ﬁnálnym produktom zložitého výrobného procesu, do ktorého sú okrem novinárov zapojené aj iné profesie. Ekonomickú a organizačnú stránku ich výroby má na starosti vydavateľ alebo riaditeľ vydavateľstva, obsahovú šéfredaktor. Najpočetnejšou skupinou zamestnancov novín sú spravodajcovia a reportéri,

ktorí zhromažďujú informácie v teréne, píšu správy a komentáre. Potom sú to redaktori, ktorí vyberajú a upravujú agentúrne spravodajstvo, príspevky externých autorov a listy čitateľov. Redakčný štáb dopĺňajú fotoreportéri, graﬁci, jazykoví korektori a iní špecialisti.“ Je to všeobecné vyjadrenie, hoci pre tých, ktorým je výroba novín cudzia, azda príde vhod, aby aspoň sčasti mali predstavu o výrobe, resp. vzniku novín, či vôbec tlačených vydaní. V Zborníku prác 150 rokov slovenských novín a časopisov v Srbsku a 70 rokov Hlasu ľudu sú texty viac-menej kvalitné. Nemožno si nevšimnúť, že okrem Samuela Žiaka, Vladimíry Dorčovej-Valtnerovej, Michala Ďugu, Stevana Lenharta, Miroslava Dobroňovského a Anny Horvátovej iní redaktori sedemdesiatročného Hlasu ľudu neprispeli do tohto zborníka, z určitých príčin sa odmlčali. Na druhej strane treba pochváliť úsilie a vytrvalosť tých členov redakcie, ktorým skutočne záležalo na tom, aby po dlhšom odmlčaní, po zborníku z príležitosti 50 rokov nepretržitého vydávania Hlasu ľudu – Náš Hlas ľudu polstoročný a predtým 40 rokov Hlasu ľudu, vďaka podpore Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v roku 2014 znovu uzrelo svetlo sveta vydanie venované práve nášmu jedinému a jedinečnému slovenskému vojvodinskému týždenníku. V tomto zborníku sú rôzne práce, od tých, v ktorých sa až nadmieru kritizuje Hlas ľudu, či vlastne jazyková úroveň alebo písanie vlastných mien (Dr. Anna Makišová: Vlastné mená v týždenníku Hlas ľudu), po také, v ktorých sa týždenník porovnáva s ostatnými krajanskými časo-

KOM IK S

20. 2. 2016 • 8 /4687/

VIOREL PÎRLIGRAS & CO. V NAŠEJ KRAJINE

Otvorené dvere k rumunskému de Stevan Lenhart

26/IV

apriek geograﬁckej blízkosti a rôznym kultúrnym kontaktom s Rumunskom, o tamojšom komikse sa u nás nevie mnoho. V poslednom čase sa však veci hýbu správnym smerom vďaka prekladom niektorých rumunských vydaní do srbčiny a čoraz častejším hosťovaniam rumunských autorov na výstavách a festivaloch v našej krajine. Najprv nám vlaňajšia Medzinárodná výstava alternatívneho komiksu ComiXConnection (štartovala v Múzeu súčasného umenia Vojvodiny, a potom cestovala po rôznych mestách v regióne) prezentovala niektorých mladších rumunských kresliarov, akými sú Matei Branea, Andreea Chirică, sestry Ileana a Maria Surducan, Sorina Vazelina, Fra Pio, Mircea Pop a iní. Potom sa na 13. Medzinárodnom salóne komiksu v Belehrade zúčastnili predstavitelia staršej komiksovej generácie z Rumunska – Viorel Pîrligras, Cristian Ciomu, Mircea Liviu Goga a Victor Martin. Udalosti zo sveta rumunského komiksu pre srbské obecenstvo osvetľuje redaktor a prekladateľ Dragan Predić z Kladova, ktorý uverejňuje články vo viacerých časopisoch (Strip pressing, Think Tank, Argonaut, BDC). O všeobecnej situácii Predić hovorí: – Komiks v Rumunsku je ešte ďaleko od úrovne, na ktorej sa tento druh umenia nachádza v Srbsku, ale v posledných rokoch sa to zlepšuje. Je čoraz viac vydaní na stánkoch (tak domácich, ako aj zahraničných) a ľudia sa zaujímajú o komiks. Jestvuje niekoľko medzinárodných podujatí, akými sú festival v Bukurešti (kde je tiež otvorené múzeum komiksu, čo my v Srbsku, predstavte si, ešte stále nemáme) alebo salóny v mestách Craiova a Sibiu. Vo viacerých mestách pôsobia skupiny kresliarov a je pozoruhodné, že sa mnoho mladých ľudí zaoberá týmto umením, tiež jestvuje dosť ženských autorov.

v Rumunsku pochádzajú Veľký význam pre rumunský z konca 19. a začiatku 20. komiks v 70. rokoch mali súbestoročia a späté sú s vývi- hy časopisov Pif a Cutezatorii, nom časopisov pre deti. Za ktoré umožnili afirmáciu celého prvého tamojšieho auto- radu talentovaných mladých ra sa všeobecne považuje kresliarov. Constantin Jiquidi, pokým V 80. rokoch zanikajú vydanajznámejší satiricko-komik- nia francúzskych časopisov sový hrdina Haplea (autor v Rumunsku, ale na druhej Marin Iorda) vznikol pred strane vznikajú rôzne do90 rokmi a popularita jeho máce časopisy (napr. Anticikreslených dobrodružstiev pația, Orion), ako aj fanzíny neklesá ani dodnes. Zlatým a združenia, ktoré pokračujú obdobím rumunského komiksu boli 30. roky dvadsiateho storočia a vtedy dochádza k rozmachu vydavateľsko-časopiseckej Mircea Pop produkcie, ktorá však (z výstavy ComiXConnection) zaniká po druhej svetovej vojne. V období Ako člen redakcie časopisu 1948 – 1955 komiks bol BDC (Bandă desenata Craiovezo strany komunistického ană) Dragan Predić sa tiež snaží prezentovať srbských autorov režimu označovaný ako západniarsky brak a tvorumunskému obecenstvu: – Časopis BDC vznikol roku rivá činnosť v tejto oblasti 2012 s cieľom podnietiť ko- fakticky zanikla. Dokonca Viorel Pîrligras miksovú činnosť a prezentovať komiks a karikatúra boli vtedy ako výtvarno-litenielen tamojších, ale aj zahraničných autorov, najmä zo Srbska, rárne umelecké formy často v prezentovaní a zdokonaľotakže v časopise BDC už boli zneužívané s politicko-propa- vaní komiksovej tvorby, najmä gačným zámerom. s vedecko-fantastickou (sci-fi) Situácia sa zlepšu- tematikou. Po známej revolúcii je v druhej polovici 50. a páde Ceaușescuovho režimu rokov, keď v Rumunsku roku 1989 prestávajú platiť začali vychádzať francúz- dovtedajšie zábrany a censke časopisy Vaillant a Pif, zúry a dochádza ku skutočnej ktoré významne vplývali explózii tlačených vydaní, čo na formovanie sa celej sa pozitívne odzrkadlilo na generácie autorov komik- produkciu komiksov, ako aj na su. Vtedy začína tvoriť rozmanitosť žánrov deviateho najznámejšia rumunská umenia (začínajú sa uverejňokresliarka z obdobia ko- vať napr. politicko-satirické a munizmu Lívia Rusz, autor- erotické komiksy, ktoré predka populárnych detských tým neboli dovolené). komiksov Cocofifi a Mac Počas 90. rokov vznikajú Viorel Pîrligras: Púť (výňatok) a rozprávkovo-historické- mnohé komiksové časopisy, ho seriálu Dan Buzdugan z ktorých však väčšina nebola (čiže: Dan Budzogáň). Šesťdesia- dlhšieho veku, lebo rýchly preuverejnené komiksy a biografie te a sedemdesiate roky prináša- chod na kapitalistické zriadenie viacerých srbských kresliarov jú množstvo vydaní s historickou a následná inflácia nevyho(Kerac, Zupan, Geto, Ivkov, Vesović, Banović, Stojanović, a vedecko-fantastickou tema- vovali malým vydavateľom. tikou – za najlepšieho autora V Rumunsku sa v tomto obSlavković, Paunović a iní). z toho obdobia (a najúspeš- dobí však začínajú organizovať nejšieho rumunského autora komiksové festivaly, salóny, KRÁTKE DEJINY Komiksové dejiny našich vý- vôbec) sa všeobecne považuje výstavy, stretnutia a podobné chodných susedov sa v mno- Sandu Florea, ktorý po odchode podujatia, ktoré zhromažďujú hých veciach podobajú dejinám do USA (kde dnes žije a tvorí) tamojších autorov (od roku tohto umenia v našej krajine. spolupracoval s veľkými vydava- 1991 v Bukurešti sa každoročZačiatky deviateho umenia teľstvami Marvel a DC Comics. ne usporadúva Medzinárodný

KOM I KS

HLAS ĽUDU • OBZORY

eviatemu umeniu salón komiksu) a privádzajú aj významných zahraničných hostí (roku 1994 v Temešvári hosťoval Jean Giraud-Moebius). V tomto období vychádzajú aj dve významné knižné publikácie, predstavujúce dejiny a lexikón rumunského komiksu (autorom obidvoch vydaní je Dodo Niţă). Vznikli teda priaznivejšie podmienky na ďalší vývin a existenciu tohto druhu umenia v Rumunsku.

Titulná strana vydania Otvorena vrata

spolu s ešte niekoľkými autormi založili skupinu, organizujú výstavy komiksu a vydávajú časopis BDC. Pîrligrasova zbierka komiksov v srbčine pod názvom Otvorena vrata (SimArt 2014, preklad: Dragan Predić) vyšla z autorovej iniciatívy z príležitosti jeho hosťovania na komiksovom stretnutí v Leskovci a tiež bola prezentovaná na belehradskom Salóne komiksu. Sám názov zbierky Otvorena vrata (Otvorené dvere) možno v metaforickom zmysle chápať ako otvorenú možnosť prechodu z jednej priestorovej (a teda aj časovej) dimenzie do inej, a to za pomoci imaginácie a umenia (v tomto prípade, samozrejme, komiksového). O prechádzku rôznymi dimenziami ide už v prvej epizóde Kucaj i otvoriće ti se (Zaklop a otvorí sa ti), ktorej prvý hrdina v prírode hľadá omamnú rastlinu febik a cez zázračný prechod sa dostane do futuristického mesta Craiova, kde stretáva iného hrdinu, bežiaceho pred politicko-hedonistickou políciou. Spolu zase prechádzajú do skalnatej púšte, skadiaľ s meditujúcim veštcom prídu po samého autora tohto komiksu a on im hovorí o jeho imaginárnych svetoch. Podobné vystupovanie samého autora je znázornené aj v epizódach Škorpijina žaoka (Žihadlo škorpióna) a Kapija (Brána), čo ani nie je celkom nový alebo predtým nevídaný

a odkazov na témy umenia, imaginácie a mimozemských svetov. Epizóda Hodočašće (Púť) sa končí citáciou z diela Polaris Stanisława Lema, z čoho vidieť, že Pîrligras je priamo inšpirovaný ﬁlozoﬁckou fantastikou. Keď k tomu všetkému pridáme

Viorel Pîrligras: Zaklop a otvorí sa ti (výňatok)

moebiusovský štýl kresieb, zbierku Otvorena vrata možno odporučiť najmä fanúšikom sciﬁ, ale univerzálne otázky môžu zaujať aj širší kruh čitateľov. SÚČASNOSŤ A ALTERNATÍVA V posledných rokoch počet vydaní a milovníkov deviateho umenia v Rumunsku znovu stúpa a vzniklo aj niekoľko zaujímavých časopisov, akými sú napr. Abația, HAC! (Harap Alb Continua) alebo TDB (Terapie de Basm). Strediskami rumunského komiksu sú Bukurešť, Temešvár a Craiova, významné veci sa tiež dejú v meste Kluž, kde pôsobí známy kresliar Adrian Barbu, ako aj sestry Surducan.

Sefeu. Rumunskí autori sa zúčastňujú na medzinárodných festivaloch komiksu v zahraničí, a tak občas zavítajú aj do Srbska – niektorí z nich boli v posledných rokoch prítomní na festivale Novo doba a (už spomenutej) výstave ComiXConnection. Vďaka internetu komiks dnes ľahko prichádza k veľkému počtu ľudí (tak v Rumunsku, ako aj všade vo svete) a spôsoby uverejňovania prác sú rôzne – okrem tlačených vydaní jestvujú internetové, ako aj elektronické aplikácie. Tieto súčasné možnosti podnecujú vývin graﬁckých inovácií a multimediálnych výskumov, ktoré vplývajú aj na oblasť komiksu a vytvárajú jednu novú, modernú umeleckú dimenziu.

27/V

PÎRLIGRAS V SRBČINE Viorel Pîrligras je v rodnom Rumunsku známy predovšetkým ako tvorca kreslených dobrodružstiev žltého psíka menom Oscar – dodnes uverejnil zhruba 5 000 komiksových pásov s týmto sympatickým hrdinom, čo predstavuje svojrázny rekord v tejto krajine. Avšak zasvätenci deviateho umenia tiež poznajú Pîrligrasa ako vynikajúceho autora epizód s vedecko-fantastickou tematikou, ktorej sa intenzívne venúva od začiatku 80. rokov dvadsiateho storočia. Vydal komiksové albumy Escală Alternatívne komiksové noviny Aooleu pe Tobra (1991), (foto: aooleu.ro) Lumi paralele (Paralelné svety, 1995) a Caragiale postup v komikse, ale Pîrligras BD (Caragiale v komikse, 2002). ho efektne využíva na vyjadreŽije a tvorí v meste Craiova, kde nie vlastných ﬁlozoﬁckých úvah

Dragan Predić, prekladateľ a redaktor

Možno povedať, že od roku 2000 v Rumunsku jestvujú dve skupiny autorov – v prvej sú starší kresliari, ktorí sa zameriavajú na štandardnejší, tradičný druh tohto umenia, kým druhú skupinu tvoria mladší, tzv. alternatívni autori, ktorých tvorbu charakterizuje voľnejší tvorivý prístup, multimediálnosť, experiment a subverzia. Najznámejší nezávislý časopis, ktorý od roku 2002 prezentoval undergroundových rumunských autorov, bol bukureštský Hardcomics a založil ho vlastne srbský dizajnér Miloš Jovanović. Ďalšou alternatívnou publikáciou bol časopis Aooleu, tlačený na veľkom novinovom formáte. Rozmanitú činnosť v oblasti alternatívneho komiksu (a príbuzných umeleckých foriem) tiež rozvíjajú vydavateľstvá Jumatatea Plina Publishers a Graphic Front, ako aj časopis

PUB LIK ÁCIE

20. 2. 2016 • 8 /4687/

Cesta za poznávaním hodnôt v dramatickom texte (Katarína Dudová: Kognitívna schéma prameň-cesta-cieľ v jazyku dramatického textu. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, 2013) Mária Matiová

28/VI

ĺbková interpretácia semiotického komplexu s multidimenzionálnou povahou, akým je jazyk dramatického textu, je možná prostredníctvom interdisciplinárneho prístupu a rešpektovania antropologických charakteristík, ktoré tvoria jeho imanentnú súčasť. Uvedený prístup, vedúci k prehlbovaniu poznania jazyka dramatického textu, je uplatnený v monografii Kataríny Dudovej s názvom Kognitívna schéma prameň-cesta-cieľ v jazyku dramatického textu. Východiskom knižnej publikácie, ktorú vydala v rámci projektu Vzdelávanie divadlom Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre v roku 2013, je jeden z výdobytkov kognitívnej gramatiky – myšlienková schéma premiestňovania (obsahujúca elementy prameň-cesta-cieľ). Ako uvádza autorka (s. 7), daná kognitívna schéma, tvoriaca metodologickú bázu monografie, podlieha rozmanitým modifikáciám, ktoré odrážajú naše poznávanie, spôsob, akým konkrétnej udalosti rozumieme. Ústredným cieľom tejto rozsahom útlej, ale myšlienkovo nesmierne bohatej knihy, je výskum modifikácie poznávacej schémy prameň-cesta-cieľ v podobe interpretačných sond do troch slovenských dramatických textov: drámy Valin od predstaviteľa katolíckej moderny Rudolfa Dilonga, inscenácie Najväčšie cigánstvo od Ondreja Spišáka a hry Kliatba čierneho anjela od Petra Glocka. Primárnym zámerom autorky bolo nájsť a pomenovať momenty, v ktorých sa naša reflexia o konkrétnom dramatickom diele dotýka jednotlivých prvkov kognitívnej schémy premiestňovania. Zároveň sleduje, ako

je uvažovanie o dramatickom texte determinované myslením v slovenskom jazyku. Odborná publikácia odhaľuje spôsob, akým človek – hominis prenáša komplex preferovaných hodnôt do dramatického textu a jeho následnej reflexie. Úvodná kapitola umožňuje čitateľovi preniknúť do hĺbky poznania kognitívnej schémy premiestňovania a jej prvkov. Poukazuje pritom na myšlienkový prameň daných dramatických textov, ktorým sú individuálne či kultúrne hodnoty čerpajúce z kresťanského náhľadu na svet, z ľudových rozprávok a zo slovenskej literárnej tradície. Cesta a cieľ reflexie o dramatických dielach sú v monografii osvetlené v súvislosti s autorskou stratégiou a intertextuálnym nadväzovaním. Interpretačnú časť publikácie otvára analýza a interpretácia hry Valin od Rudolfa Dilonga. Do popredia sa dostáva prameň uvažovania zameraný na autorov životný pocit a postoj ku kresťanským hodnotám, ktoré sa integrujú v tej najvyššej. Je ňou Boh. Prostredníctvom analýzy diela sa autorka pokúsila získať odpoveď na otázku, s čím musel umelec v sebe bojovať, aby v slovenskej literatúre s kresťanskými základmi vytvoril nadčasové dielo. Nemenej pútavou a hodnotnou časťou práce je kapitola koncentrovaná na modifikáciu konceptuálnej schémy, ktorej bázou je cesta. Autorka poukazuje na jej dominantné postavenie v rozprávke a inscenácii Najväčšie cigánstvo. V interpretačnej sonde sa opiera o komparáciu autorskej stratégie dvoch autorov – Sama Czambela

v písomnom zázname ľudovej rozprávky a Ondreja Spišáka v inscenačne realizovanom dramatickom texte. Katarína Dudová poukazuje na posun medzi rozprávkou a jej dramatizáciou, ktorý nastal v rozvíjaní deja. Vychádza pritom z analýzy tematicko-rematického členenia výpovede a textu, ako aj reflektovania diferencií medzi ústnou a písomnou komunikačnou situáciou. Súhlasíme s posudzovateľkou knihy profesorkou Žilkovou, ktorá považuje poslednú interpretáciu s názvom Cesta k intertextuálnemu nadväzovaniu v hre Kliatba čierneho anjela alebo Neskutočne pravdivý príbeh o večnom hľadaní diabla a anjela, ukrytých v každom z nás za vyvrcholenie monografie (uvedené na obálke knihy). Autorka v nej poukazuje na ďalšiu modifikáciu kognitívnej schémy, v ktorej má dominantné postavenie cesta k cieľu. Predmetom jej skúmania je román Kliatba od Terézie Vansovej a hra Petra Glocka Kliatba čierneho anjela. Napriek tomu, že sa dané diela v mnohých aspektoch odlišujú, Katarína Dudová medzi nimi eviduje významné paralely, čo ju vedie k intertextuálnej interpretácii oboch diel. V publikácii nájdeme uspokojivú a odborne podloženú odpoveď aj na otázku, ako determinuje cieľavedomé textové nadväzovanie čitateľský zážitok recipienta. Analýzou intertextuálnych posunov v šiestich determinantách nám monografia ponúka komplexnú a kompaktnú interpretáciu. Poslednú časť interpretačných sond dopĺňa a uzatvára rozho-

vor autorky s Petrom Glockom, ktorý implicitne naznačuje ekvivalentnú kognitívnu schému premiestňovania (s dôrazom na cestu k cieľu), a to z pozície autora. Katarína Dudová sa neuspokojuje povrchovou analýzou dramatického textu. Jej primárnym zámerom je preniknúť do hĺbky poznania daných diel, do bázy ich životaschopnosti. Kľúčom k dosiahnutiu tohto cieľa je kognitívna schéma premiestňovania. Jednotlivé interpretačné sondy na seba myšlienkovo nadväzujú. Krok za krokom odhaľujú rôzne modifikácie prototypovej kognitívnej schémy, ktorá nám umožňuje preniknúť do útrob jazyka dramatických diel. Úroveň odborného spracovania kompaktnej práce Kataríny Dudovej potvrdzuje jej výbornú orientáciu v poznatkoch kognitívnej gramatiky koncentrovanej na sémantické štruktúry jazykových jednotiek, textovej lingvistiky či literárnej vedy. Spôsob, akým autorka pristupuje k interpretácii jednotlivých textov, prekračuje hranice teatrologického alebo filologického uvažovania. Skúmaním dramatických diel odkrýva nielen materiálový stavebný kameň tvarujúci vybrané texty, ale najmä prameň hodnôt, ktorý formuje ich dramatickú cestu a vedie k prehlbovaniu poznania. Odborná publikácia Kognitívna schéma prameň-cesta-cieľ v jazyku dramatického textu poskytuje inšpiračný zdroj pre hĺbkové poznávanie fenoménu, akým je jazyk dramatických textov. Výberom jazykových prostriedkov a spôsobom myšlienkového spracovania je monografia prínosná nielen pre akademickú obec, ale pre každého čitateľa, v ktorom sa ukrýva neutíchajúca túžba poznávať hodnoty implicitné v jazyku dramatických textov.

HU DB A

HLAS ĽUDU • OBZORY

KONCERT THE RESIDENTS V ZÁHREBE

Masky nepadli Vladimír Lenhart

opulárna kultúra, akú dnes poznáme, by určite bola iná, nebyť umelecko-konceptuálnej skupiny The Residents zo San Francisca. Každý, kto sa aspoň rekreačne odhodlá na bádanie v dejinách súčasného umenia, sa určite stretol s týmto kontroverzným tajomstvom v podobe anti-pop-rockovej skupiny, ktorá sa podobne ako Monty Pythonov lietajúci cirkus sarkasticky a cinicky pozerá na mytológiu populárnej kultúry a spoločenských noriem. Podobný (vydarený) pokus v postmodernej literatúre urobil napr. spisovateľ Thomas Pynchon za predpokladu, že umelec tvorí najlepšie diela v najväčšej obskúrnosti. Skupina The Residents pôsobí viac ako 40 rokov, za sebou má viac ako 60 LP, CD, CD-ROM a

gule s panským klobúkom cylindrom – ich ochrannou značkou. V novom dokumentárnom ﬁlme Theory of Obscurity: A Film about The Residents (réžia: Don Hardy, 2015), ktorý bol premietaný aj u nás na festivale Slobodná zóna, „hovorcovia“ skupiny prezradili, že masky v podobe očnej gule aj napriek dobrému a originálnemu dizajnu museli vymeniť, lebo mali jednu nevýhodu, a tou je ich ťarcha, keď ich dlho mali na hlavách počas koncertovania. Hoci masky menili, koncepcia a originálnosť zostali rovnaké. The Residents vystupovali v Be-

lehrade dvakrát: v roku 2003 (predstavovanie albumu Demons Dance Alone) a v roku 2008 (časť multimediálnej internetovej koncepcie Bunny Boy). Tentoraz sme

museli odísť do Záhrebu, kde v kultovom klube Močvara vystúpili 4. februára 2016 v rámci turné Shadowland. Album a show Shadowland je vlastne posledná časť koncertnej trilógie pod názvom Chuck, Randy & Bob (tieto pseudonymy hudobníci používajú na javisku), ktorej témou je narodenie a reinkarnácia. Prvá časť bola inštalácia The Talking Light s témou smrti a druhá časť bola The Wonder of Weird, ktorá za tému mala lásku a sex. „Témou narodenia sa táto trilógia uzatvára a tým dostávame koncepciu života späť,“ zdôvodnil spevák Randy s určitou dávkou autoirónie na koncerte. Znelo to jednoducho, medzitým celkove odhaliť záhadu ani v tejto epizóde The Residents som nevedel. Možno sa narodenie odzrkadľovalo aj v tom, že nás prekvapili starými skladbami zo začiatku kariéry, ako sú Constantinopole, Weight-Lifting Lulu, The Making of a Soul alebo Ship of Fools. Alebo možno v tom, že sa maskovaní hrdinovia z piesní Harry the Head, Herman the Human Mole, Golden Guy alebo Benny the Bouncing Bump zjavovali v jednominútových videoprezentáciách medzi piesňami a v bizarných

dialógoch hovorili o tom, ako vlastne vznikli. Ďalšia zaujímavosť: The Residents poznáme iba podľa ich pseudonymov Chuck, Randy a Bob, a nevieme, či sú to stále tí istí ľudia, alebo nie (jedna z teórií bola aj tá, že ide vlastne o maskovanú skupinu The Beatles). Na koncerte nám spevák Randy však prezradil, že Chuck už nie je na javisku, lebo je na dôchodku, ale že je to vlastne jeho synovec Rico. Hudobná časť koncertu mala dobre známy štandard a zároveň nastavovala nové štandardy, aké sa zatiaľ nemohli vidieť na rockových koncertoch.

Vypredaný koncert svedčí o tom, že The Residents v Záhrebe majú kultové postavenie, podobne ako aj v Belehrade a predpokladám v každom väčšom meste. Je mnoho hudobníkov, ale aj iných umelcov (autor televízneho seriálu The Simpsons Matt Groening alebo náš Aleksandar Zograf), ktorí otvorene hovoria o vplyve The Residents na svoju tvorbu. Aj napriek tomu, iba zriedkaví sa opovážili uplatniť stratégiu obskúrnosti. The Residents sú jedinečným príkladom, že sa oplatí obetovať osobnú popularitu v mene kvalitného a stále čerstvého umenia. Foto: Nives Milješić

29/VII

DVD vydaní. Títo hudobníci sú priekopníkmi hudobných žánrov dnes známych ako electro a techno, ale aj videoklipov, aké dnes poznáme cez MTV. Nikdy nerobili klasické pop-rockové koncerty, ale vždy tematické audiovizuálne „predstavenia“, a to všetko v anonymite, čiže – pod maskami. Verejnosť sa dosiaľ nedozvedela, kto sú vlastne The Residents, lebo svoju identitu neodhalili a žiaden interview nikdy neposkytli. V roku 1972 založili vlastné vydavateľstvo Ralph Records a korporáciu Cryp-

tic Corporation a sami si určili pravidlá fungovania „rockovej kapely“ mimo všeobecných pravidiel showbizu. Tých vlastných pravidiel sa dodržiavajú dodnes. Ich kariéra dostala korunu aj prostredníctvom Múzea moderného umenia v New Yorku MoMA, kde sa stálou expozíciou stala aj jedna opravdivá 300-litrová chladnička značky The Residents, ktorá obsahuje 154 rozličných vydaní tejto skupiny, ako aj originálny artefakt – masku v podobe očnej

VÝSTAV Y

20. 2. 2016 • 8 /4687/

DUŠAN OTAŠEVIĆ A JEHO ILIJA DIMIĆ V GALÉRII SRBSKEJ AKADÉMIE VIED A UMENÍ (SANU) V BELEHRADE

Zložitá línia plavby Oto Filip

ejisko známe – Galéria SANU, autori pozoruhodní. Bezpochyby jedno z najzaujímavejších podujatí na našej kultúrnej a umeleckej scéne v prvom tohtoročnom kvartáli. Jeho prvý aktér, maliar a akademik Dušan Otašević (Belehrad 1940), ktorý Akadémiu výtvarných umení skončil v triede Ljubice Cuce Sokićovej v roku 1966 a doteraz mal viac než päťdesiat samostatných a účasť na trojnásobne väčšom počte ko-

30/VIII

Niektoré zo záľub

lektívnych výstav, je vlastne fenomén sám osebe. Už aj tým, že celých päťdesiat rokov ako kronikár umenia učenej paródie (Irina Subotićová), s autentickým úsmevným krédom, výtvarnou zručnosťou a smelosťou v nových prístupoch, vlastnou imagináciou a hlbokým ponorom do problémov súčasného života, subtílnym a navrstveným tvorivým jazykom, búra mnohé bariéry, neuznávajúc pritom zvyčajné, jednodimenzionálne akceptované kategórie. Z aspektu tvorivého, často sa zdá, mieni Jovan Čekić, že u Otaševića každý stav veci možno zredukovať na líniu: tú hraničnú, na líniu sily, líniu plavby, líniu života... Ich krížením vznikajú seriály alebo jednotlivé objekty, aby postupom času hegemónia jedných končila záverom dote-

rajších a nastúpením nových okolností. Jeho projekt a rekonštrukcia prípadu Iliju Dimića (1901 – 1938), letca, maliara a vynálezcu, Ilija Dimić – portrét a stručná pripomína biografia film – inštaláSvojráznou aktualizáciou ciu, vznikajú- Izba Iliju Dimića opusu Dimića ako predstaviteľa cu spôsobom spájania rôznych sekvencií. Marcela Duchampa Hlavné je avantgardy, ideálneho umelca, V zásade a hlavne ide o aktu- odísť, je celkom irelevantné, komplexnej osobnosti a aj isalizáciu istej virtuálnej udalos- či Dimić ozaj existoval aj inde tého vzoru, autor vysiela celý ti, prebiehajúcej než v obrazotvornosti umelca. rad odkazov: aj zhubnosť zav belehradskej Podstatné je, Galérii Sebastian že si ho umelec v októbri 1990. zvolil a, moderVtedy sa totiž ko- ným počítačonala prvá simulá- vým jazykom cia vo forme fik- povedané, „nacie na tému Ilija rezal“ do danéDimić – Výstava ho dobového obrazov a kon- kontextu. S plštrukcia, jedna ným a presvedz Otaševićových čivým životonajkomplexnej- pisom. Všetko Zaoberal sa i architektúrou ších a najprovo- vlastne vzniklo katívnejších prác. ako plod spoOporným bodom pri najno- lupráce Dušana Otaševića, tvárania sa do najrozličnejších všej výstave, ktorá odštarto- ktorý realizoval alebo reštau- rezervácií, aj nutnosť dostať vala na sklonku roka a potrvá roval Dimićove diela, a Branka sa z nich (pohybom bez cieľa, do polovice marca, mu je Ser- Vučićevića (Belehrad 1934), lietaním), aj nedostatky, ktoré bian-cutting (rez), vynález veľ- autora viacerých scenárov sa buď nevšímajú alebo nechcú kého filmového mága Dušana a kníh, ktorý vypracoval Di- vidieť, aj neúčelovosť uzatváraMakavejeva. V dobe a vo svete, mićovu biografiu a katalógové nia sa, aj nespočetné možnosti S-cuttingu... Koniec koncov, kde často platí heslo dadaistu anotácie. prečo by zväčša spisovatelia mali právo produkovať vlastných hrdinov každým novým románom? Kultová výstava, na ktorej je takmer štyridsať diel, ktorú usporiadala SANU v spolupráci s Nadáciou Zbierky Trajković a pri príležitosti trojnásobného jubilea – 75 rokov akademika, polstoročnice jeho umeleckej tvorby a štvrťstoročnice výstavy v Galérii Sebastian – ukázala, prečo Dušan Otašević ešte pred rokmi obsadil vysokú a pevnú pozíciu v našom umení. Celkom zaslúžene. Časť vynálezov

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. S ﬁnančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad

Kultúra Deti pre deti, ale aj pre dospelých DIVADELNÁ PREMIÉRA V KYSÁČI

Elena Šranková

lenovia Ochotníckeho divadla Kultúrneho centra Kysáč v sobotu 13. februára vo veľkej sále KC premiérovo predviedli detské divadelné predstavenie autora Antoina de Saint-Exupéryho Malý princ režisérky Svetlany Gaškovej, ktorá urobila i dramatizáciu a dramaturgiu.

nám krásu, ktorú si ako dospelí často neuvedomujeme“. Obecenstvo pozorne sledovalo zážitky malého princa zo siedmich planét, ktoré navštívil, a na ktorých postretal kráľa, márnivca, pijana, podnikateľa, lampára, zemepisca, aby sa nakoniec dostal na Zem. Deti, ale aj ich rodičia a starí rodičia veľkú sieň vyplnili do posledného miesta a o tom, že sa im divadlo

Na jednej zo siedmich planét

S režisérkou Svetlanou Gaškovou (prvá zľava)

Malí, ale aj tí starší diváci so záujmom sledovali rozprávku večnosti pre malých aj veľkých, ktorá podľa slov režisérky „zobúdza v nás dieťa, ktoré kedysi zaspalo. Pripomína

páčilo, svedčil silný potlesk, ktorým odmenili herecký tím. Tvorili ho už známi kysáčski mladučkí herci: Alexander Kolár, Ivan Madacký, Ema Francistyová, Kristián Križan, Saša

Čižmanský, Kristína Madacká, Branislav Kulík, Daniel Miháľ, Miroslav Vrška, Hana Katarína Ďurovková a Miroslav Kolár. O výber hudby sa postaral kolektív, dizajn svetla urobil Branislav Agarský, zvukárom bol Dobroslav Filko a v technickom tíme boli i Milan Klinko a Jaroslav Marčok. Už zohraní herci aj tentoraz podali vyrovnané herecké výkony. Primerané divadelné líčenie, kostýmy, scénografické riešenia, kulisy, rekvizity, hudbu a svetelné efekty tiež treba pochváliť.

Mladej režisérke Svetlane Gaškovej, študentke Divadelnej réžie a dramaturgie na Fakulte dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici, možno iba zablahoželať a posmeliť ju k novým inscenáciám. Ináč toto predstavenie venovala nedávno zosnulému Nenadovi Leskovcovi. Divadlo vyfinancovala Správa pre kultúru Mesta Nový Sad a finančne podporila Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny.

STARÁ PAZOVA

V škole ku Dňu zamilovaných Anna Lešťanová

ak ako každý rok, aj tohto roku sa Školský parlament staropazovskej ZŠ hrdinu Janka Čmelíka rozhodol usporiadať program pri príležitosti Dňa zamilovaných – 14. februára. I tohtoročná oslava svätého Valentína, ktorá sa tentoraz konala v piatok 12. februára, prebiehala v znamení súťaží žiakov vyšších ročníkov školy. Súťažilo sa v troch kategóriách: v kategórii o najkrajší plagát, v kategórii o najlepšiu prózu alebo poéziu či najkrajší odkaz a v kategórii o výber najkrajšieho dievčaťa a chlapca. Komisiu, ktorá hodnotila výtvarnú a literárnu časť súťaží, tvorilo sedem profesoriek a profesorov • KULTÚRA •

Odmenení na valentínskej oslave

školy. Podľa jej rozhodnutia prvú cenu za najkrajší plagát získali

Andrea Ľauková, Dária Tótová, Martina Domoniová a Ivana Hav-

ranová, kým druhá cena sa dostala Ele Faragovej, Dejne Domoniovej a Jane Jašovej. V kategórii literárnych prác prvú cenu získala Laura Hruškárová a dve druhé ceny získali Valentína Hudecová a Ela Balážová. Podľa počtu hlasovacích lístkov žiakov vyšších ročníkov za najkrajšie dievča v škole bola zvolená Milinka Strejčeková, kým titul naj chlapca získal Daniel Uhrík. Všetci odmenení dostali darčeky – sladkosti, ktorým sa veľmi potešili. Pred vyhodnotením súťaží žiaci sa pekne bavili pri hudbe a aj tohto roku sa zahrali na poštárov a organizovali valentínsku poštu. V obálkach zasielali napísané primerané odkazy kamarátke alebo kamarátovi.

8 /4687/ 20. 2. 2016

Kultúra VALENTÍNSKY VEČIEROK V KYSÁČI

pontifikátu pápeža Gelasia I. 14. februára roku 496. Tento sviatok nahradil vlastne pohanské sviatky, tzv. luperkálie, ktoré sa od nepamäti v Ríme slávili 15. februára. literárnom večierku Návštevníci iste si miesto našla aj ľúneoľutovali, že prišli bostná poézia, ktorú na toto podujatie. recitovali, respektíve Naopak, všetci z vepredviedli Elena Sučierka odchádzali rová, Michal Vrška, d o b re n a l a d e n í Ivana Vršková, Milia pookriali nielen na Chrťanová, Anna vďaka umeleckým Asodiová a Vladimír zážitkom, ale aj poSabo. Úryvkami z diel hosteniu, ktoré prihosťujúceho spisovapravili členky KUS V. teľa a moderovaním Mičátka. posedenia sa o umeZ príležitosti Dňa lecký zážitok pričinili zamilovaných členoi Michal Francisty, via sekcie pre ručné predseda KUS V. Hosťom pravidelného februárového večierka práce KUS V. Mičátka Mičátka, a Zuzana bol tentoraz spisovateľ Pavel Grňa (prvý sprava) usporiadali v nedeľu Žabková, ktorá sa tiež porozprávala so spisovate- skoršie jedného z najznámejších aj predajnú výstavu valentínskych a najobľúbenejších svätcov. Aj o darčekov. Výstava bola tiež v Sloľom. Predseda spolku informoval dejinách sviatku svätého Valen- venskom národnom dome a dali prítomných aj o živote svätého tína, ktorý sa začal v katolíckej sa tu kúpiť najrozličnejšie výrobky, Valentína, kňaza, lekára a ne- cirkvi oficiálne oslavovať počas najviac v tvare srdiečok.

Sen, ktorý sa oplatí snívať Elena Šranková

ultúrno-umelecký spolok Vladimíra Mičátka usporiadal v nedeľu 14. februára vydarený Valentínsky večierok. Hosťom literárneho posedenia, ktoré bolo v Slovenskom národnom dome, bol spisovateľ Pavel Grňa. Večierkom v duchu sviatku svätého Valentína vzdali hold láske, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou nášho života, ale aj hold peknému slovu a poézii, ktorá najlepšie vie vystihnúť ten najšľachetnejší ľudský cit. Vždy dobre naladený a známy kysáčsky spisovateľ a učiteľ Pavel Grňa vyrozprával mnohé zaujímavé zážitky zo života a dobre naladil prítomných. Hovoril aj o našej literatúre a nakoniec uznal, že je láska prekrásny sen, ktorý sa oplatí snívať. Na nedeľňajšom

V KREATÍVNOM CENTRE PRE TURIZMUS, UMENIE A KULTÚRU V KOVAČICI

Urobiť niečo pekné a užitočné Anička Chalupová

ktoré už účinkovali na rôznych festivaloch: na Rozspievaných reatívne centrum pre tu- klenotoch, na Stretnutí v pivnicrizmus, umenie a kultúru kom poli atď. Podľa slov Tatiany vzniklo v decembri 2014. Jaškovej, jednej z vedúcich skuNajnovšie, po výstave fotografií, piny, nielenže sa na pravidelných ktorá bola sprístupnená milovní- skúškach pripravujú na veľkonočkom umenia do 26. januára 2016, ný koncert, ale plánujú vystúpetoto centrum pripravuje kultúr- nie aj na tohtoročnom Folklórno-umelecký program k Veľkej nom festivale Tancuj, tancuj… noci. Okrem tanečnej skupiny Pritom uvažujú i o tom, ktoré a orchestra v programe vystú- staré slovenské ľudové piesne pi aj novovzniknutá nacvičia a nahrajú na dievčenská spevácka svoje prvé CD. V rámci skupina Perla, ktorá veľkonočného prograzaspieva zmes starých mu, ktorého réžiu a slovenských ľudových scenár pripravila Ivapiesní. na Svetlíková, okrem Viac ako pätnásťDSS Perla vystúpia aj člennú spevácku folkloristi, muzikanti skupinu Perla, ktorá a herci zo združenia prednedávnom vznikKOKRAM. la z iniciatívy Ivany „Skúšky už naplno Svetlíkovej, vedúcej Ivana Svetlíková, bežia, každý nacviKCTUK, a mladých vedúca KCTUK čuje svoju úlohu,” hudobníčok Milinv ysvetľuje Ivana ky Čížikovej a Tatiany Jaškovej, Svetlíková, a dokladá: „Okrem tvoria skúsené mladé speváčky, tohto veľkonočného programu,

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

na koniec mája a začiatok júna plánujeme premiéru krátkeho päťminútového turistického fil-

filme je aj zmienka o tom, čo sa všetko môže vidieť v Kovačickej obci. S týmto projektom, ktorý finančne podporili Ministerstvo obchodu, turizmu a telekomunikácií Republiky Srbsko a Obec Kovačica, sa plánujeme uchádzať na filmových súťažiach v Európe a pod.

Členky dievčenskej speváckej skupiny Perla na skúške

mu Obce Kovačica. Premiéra bude pravdepodobne v Belehrade, lebo nám film pomáha spracovať Boris Miljković, kreatívny riaditeľ RTS. Vo filme sa hovorí o oživených obrazoch kovačických insitných maliarov Zuzany Chalupovej, Martina Jonáša, Vladimíra Boboša a ďalších zakladateľov insity v Kovačici. Okrem toho z aspektu kultúry a turistiky vo

Predsavzatia týchto mladých a prácechtivých ľudí sú pevné a veľké. V nadchádzajúcom období KCTUK v spolupráci s mimovládnym združením KOKRAM a Domom kultúry 3. októbra v Kovačici zrealizujú aj ďalšie podobné projekty, o ktorých bude verejnosť, ako nám povedali členovia KCTUK, „načas informovaná“. • KULTÚRA •

VŠESTRANNÁ A ÚSPEŠNÁ PROFESORKA VESNA KÁMAŇOVÁ

Vzácny drahokam pivnickej školy Katarína Gažová

ovolaním je profesorka slovenčiny, pracuje v Základnej škole 15. októbra v Pivnici a v práci so žiakmi je všestranná a kreatívna. Prejavuje sa to aj v divadelnej sekcii. Vlani na prehliadke 3 x Ď v Starej Pazove žiaci pivnickej školy zvíťazili a veľký podiel na tom mala i usilovná, pracovitá a húževnatá pani profesorka Vesna Kámaňová. Vyučovanie slovenčiny je vaším povolaním. V ktorých ročníkoch pracujete? – Učím slovenčinu vo vyšších ročníkoch pivnickej základnej školy a mám teraz predovšetkým piatakov. Vyučujem aj slovenčinu s prvkami národnej kultúry, kde mám dve skupiny: jednu vo vyšších a jednu v nižších ročníkoch. Učím aj občiansku výchovu vo vyšších ročníkoch a časť fondu hodín si odpracúvam v školskej knižnici. Možno teda povedať, že je to taká rôznorodá práca. Okrem vyučovania sa venujete aj mimoškolským aktivitám so žiakmi? – Predovšetkým je to tá krúžková činnosť. Ide konkrétne o divadelný krúžok. V tomto školskom roku sme spolu s kolegyňou Jarmilou Čobrdovou začali pracovať s dvomi skupinami. Máme mladšiu a staršiu skupinu divadelníkov. V tej staršej sú už skúsení herci, lebo s nimi robíme od štvrtého ročníka, a teraz sú v siedmom. V mladšej skupine sú žiaci, ktorí majú prvé kontakty s divadelníctvom. Takýmto spôsobom si pripravujeme mladý divadelný potenciál, lebo nám táto staršia skupina v budúcom školskom roku končí základné školenie. Prácu v divadelnom krúžku sme spolu s J. Čobrdovou začali v roku 2013 a bolo to po seminári Verbálna komunikácia v Báčskom Petrovci. Seminár bol v marci a mali sme veľmi málo času do začiatku júna, keď bola prehliadka 3 x Ď. Aj napriek tomu sme si vybrali žiakov, ktorí by mohli hrať, a intenzívne sme s nimi pracovali. To bol začiatok • KULTÚRA •

a teraz sa nám žiaci do divadelného krúžku sami zapájajú. Máme dosť záujemcov, čo je chvályhodné, preto si už na začiatku školského roku urobíme takú audíciu.

Profesorka Vesna Kámaňová

Ktoré divadelné predlohy ste spracovali? – Vlani sme mali dve predstavenia. S predstavením Pes Jeana Labadieho sme na prehliadke v Pazove zvíťazili. Druhé predstavenie bolo Len tak, ktoré vzniklo na základe knihy autorky Márie Kotvášovej-Jonášovej Mať pätnásť je také ťažké alebo

divadlom máme veľmi dobrú spoluprácu. Inscenácia Pes Jeana Labadieho vznikla v divadelnej dielni tohto seminára. A zasa v tvorivej dielni písania sme s kolegyňou Čobrdovou spoločne pracovali na spracovaní textu Len tak. Na základe vedomostí zo seminára sme paralelne nacvičovali obe predstavenia. Bolo to veľmi náročné, lebo väčšina našich žiakov hrala v oboch predstaveniach, avšak pri dobrej organizácii a snahe sa aj to dá veľmi dobre zvládnuť. Práca v žiackom parlamente tiež patrí do domény vašej práce v škole? – Áno, v našej škole už roky úspešne funguje žiacky parlament. Mojou úlohou je pomáhať žiakom, ktorí sú zvolení do parlamentu. Vediem ich prácu, určitým spôsobom ich usmerňujem a pomáham im. Sú to predovšetkým žiaci 7. a 8. ročníka a každá trieda má v ňom svojich dvoch predstaviteľov. Parlament počas školského roka organizuje všelijaké aktivity pre žiakov. Máme žiakov predstaviteľov aj

Vesna Kámaňová a Jarmila Čobrdová (v hornom rade sprava) s divadelnou družinou pivnickej školy po úspešnom vystúpení na prehliadke v Starej Pazove

Striptíz. Toto predstavenie na festivale DIDA získalo ocenenie za dramaturgiu. Obe predstavenia súviseli so seminárom Píšeš? Píšem!, ktorý prebieha v Ochotníckom divadle Janka Čemana. Musím povedať, že s týmto naším

v školskom výbore, aktívne sa zapájajú do hodnotenia práce v škole, do aktivít súvisiacich s profesionálnou orientáciou. Vlastne všade tam, kde sa riešia záležitosti v záujme ich výchovy a vzdelávania. Samozrejme,

inklinujú aj k rôznym zábavným aktivitám a tomu sa tiež aktívne venujú. Musím pochváliť, že vďaka posledným dvom – trom generáciám žiakov žiacky parlament bol veľmi zodpovedný a ja som na to právom hrdá. Žiaci vašej školy majú úspechy aj v literárnej tvorbe. – So žiackymi prácami sa zapájame do literárnych súbehov u nás a na Slovensku. Sú to napríklad súťaže Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko, Literárny Lučenec. Naša škola má družbu so školou Jozefa Horáka v Banskej Štiavnici a v ich okrese sa organizuje literárna súťaž Horákova Štiavnica, na ktorej sa tiež pravidelne zúčastňujeme. Často sú práce našich žiakov ocenené. Posledné dva roky sme mali úspech v súťaži Prečo mám rád slovenčinu... a naši žiaci si boli po ceny v Nových Zámkoch na Slovensku. Na súťaži Čo dokáže pekné slovo moji žiaci takmer v každom ročníku boli medzi tromi najlepšími. Každoročne chystáme žiakov i na súťaže zo slovenčiny a zväčša dosahujeme pekné úspechy. Okrem práce s deťmi je tu aj práca s učiteľmi? – Venujem sa aj odbornému zdokonaľovaniu. Ide o ukážkové hodiny a prednášky pre učiteľov, kde prezentujem spôsob práce s deťmi, interaktívne metódy, hravý a tvorivý spôsob práce s deťmi na hodinách slovenčiny, kde zároveň často využívam aj dramatiku ako tvar práce. Vlani v októbri som získala jednu z prvých cien na konkurze pre učiteľov NRSNM, kde som poslala metodický materiál pre slovenčinu. V decembri sa naša škola zúčastnila v projekte Dni informatiky v školách Vojvodiny, kde ocenenie získala aj škola za príspevok v práci na vzdelávacích softvéroch a aj ja osobne za vyučovacie materiály založené na báze vzdelávacích softvérov.

8 /4687/ 20. 2. 2016

Foto: Blitz a z archívu pivnickej školy

Kultúra

CHAT TLAČ

CHAT: DANUŠKA BEREDIOVÁ, POLITOLOGIČKA V ODBORE EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ, Z ERDEVÍKA

Nepozná pasívne trávenie času Jasmina Pániková

eno Danušky Berediovej sa na stranách nášho týždenníka a v online vydaní pomerne často zjavuje. Aj ona, ako aj veľká časť mladých ľudí v našej krajine, prežíva rovnaký osud – vysokoškolský diplom v rukách a práca v odbore je zatiaľ neznámym pojmom. V Danuškinom prípade je situácia ešte zložitejšia, keďže vysokoškolské vzdelanie získala na Slovensku. Študovala na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, na Fakulte politológie a európskych štúdií, v odbore európske štúdiá. @ Známe je, že väčšina študentov, ktorá ukončí fakultu v zahraničí, má problém pri zamestnávaní, keďže diplomy nie sú zosúladené. Máš aj ty takú skúsenosť? Danuška: Fakultu som zakončila ešte v roku 2013 a môj diplom stále nie je nostrifikovaný. Myslela som si, že sa v našej krajine ten proces zjednoduší a že bude rovnako ako v iných európskych štátoch a v regióne. Všade je to iba formalita a diplom by sa mal doslovne iba preložiť, zatiaľ čo by určitá inštitúcia mala vydať potvrdenie, že je diplom uznaný. @ Znie to veľmi jednoducho, ale u nás je ten proces trochu komplikovanejší... Danuška: Od októbra minulého roku v rámci Ministerstva školstva, vedy a technologického rozvoja pôsobí ENIC/NARIC centrum, ktoré má teraz na starosti nostrifikáciu diplomov. Teraz je ten proces iba formalitou. Zaplatí sa poplatok vo výške 3 000 din. a v priebehu troch mesiacov má centrum vydať potvrdenie, že je diplom uznaný. Avšak môj diplom sa nostrifikuje starým spôsobom. Na Fakulte politických vied v Belehrade som odovzdala žiadosť, keďže tam majú odbor najbližší môjmu, musela som mať preložené všetky doklady, ktoré si žiadali na Slovensku, ako aj krátky opis všetkých predmetov, keďže porovnávali celý študijný program s programom u nás. @ Určite to stálo aj dosť peňazí a času...

www.hl.rs

Danuška: Áno, ak porovnám, koľko sa má teraz zaplatiť v ENIC/ NARIC centre a koľko som ja zaplatila na fakulte... Je to veľký rozdiel. V novembri som dostala oznámenie, že je môj diplom uznaný na Fakulte politických vied a že ho postúpili na univerzitu. Pred týždňom som im volala a povedali, že je stále na univerzite, ktorá má vydať konečné potvrdenie, že je diplom uznaný, ktoré má podpísať rektor. A to trvá od polovice novembra! Keď aj dostanem diplom, obávam sa, aký titul mi pridelia, lebo pokiaľ mi je známe, kódový zoznam titulov nemenili od roku 1994, takže moje európske integrácie systém ani nebude poznať. @ Pokúsila si sa hľadať zamestnanie aj bez nostrifikovaného diplomu? Danuška: Pokým sa ten proces

veľmi príjemné a výživné pre pokožku, lebo ich vyrábam z prírodných olejov – olivového, kokosového, palmového, ricínového, kakao a shea masla a na vôňu používam éterické

oleje. Bola by som rada, keby bol predaj lepší. Tieto mydlá sú o niečo drahšie, než priemyselne vyrobené, ale ľudia si často neuvedomujú, že takéto mydlá lepšie pôsobia na ich pokožku.

spôsobom nezabudnem aj správne písať. A zase nemôžem povedať, že nie som hrdá, keď vidím svoj článok v novinách. ☺ @ Píšuc si s tebou, vytvára sa mi obraz dnešných mladých ľudí, z ktorých je veľká časť nezamestnaná a možno sa ani nesnaží zamestnať sa a z druhej strany sú tu ľudia podobní tebe, ktorí sa rôznymi prácami snažia privyrobiť si. Možno povedať, že každý jednotlivec si určuje svoje postavenie v spoločnosti? Danuška: Situácia je zlá všeobecne. Mladí odchádzajú aj z Erdevíka a okrem poľnohospodárstva ich možno nič iné nemôže tu zadržať. Postavenie mladých... U nás to závisí od toho, ako sa kto vynájde. Ak je mladý človek pracovitý, vytrvalý, má vôľu, tak si nájde príležitosť pre seba. Všímam si, že u nás v Erdevíku mnohí iba sedia doma, čakajú na nejaký zázrak, sťažujú sa, pozerajú reality programy, stále sú na Facebooku, žijú s rodičmi

neskončí, budem pomáhať rodičom v obchode, lebo je aj tak situácia dosť zlá. Zaoberám sa aj inými prácami a jasné, že sa nevzdávam a že by som chcela pracovať vo svojom odbore, ale pokým sa to nestane, budem si čas vypĺňať trochu inak. @ Môžeš prezradiť, ktoré sú to práce? Danuška: Najviac sa venúvam výrobe rezančekov do polievky. Nehanbím sa tej práce, lebo si z toho zarobím niečí plat a ja pracujem zhruba 12 hodín týždenne. Vyrábam aj mydlá a je to môj najkrajší koníček, ktorý som mala. Začala som ich vyrábať na podnet kamarátky z Kovačice, ktorá ich tiež vyrába. Moje mydlá sú

@ A venúvaš sa aj novinárskej práci... Danuška: Doma pravidelne čítame Hlas ľudu a o Erdevíku takmer nikdy nič nebolo písané. Chápem, že je tu málo Slovákov, je to malá dedina a niet udalostí ako vo väčších dedinách, ale aj keď sa niečo udialo, často nikto o tom nepísal. Preto som sa rozhodla stať sa dopisovateľkou, aspoň trochu zviditeľniť diania v Erdevíku. Zodpovedná redaktorka mi odporučila písať portréty, ktoré už vyčerpávam, takže sa snažím vymyslieť si nové témy a som rada, že ich redakcia neodmieta. Keďže sa v Erdevíku ani nemám s kým správne po slovensky rozprávať, aspoň týmto

a často sa ma opytujú, ako sa mi to všetko chce robiť. @ Prajem ti, aby sa proces nostrifikácie diplomu už dokončil, nech sa nemusíš venúvať viacerým prácam, ale nemôžem sa neopýtať, v ktorom odbore si ty praješ pracovať? Danuška: Nemám to presne rozhodnuté, ale chcela by som pracovať v určitej mimovládnej organizácii, ktorá nebude mať žiadne styky s dnešnou politikou, ale bude sa zaoberať konkrétnymi vecami. Mám pocit, že sa dnes môže zamestnať iba cez politiku a ja na to fakt nemám žalúdok a dúfam, že ma žiadne okolnosti neprinútia na to.

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

KULTÚRA ROZMANITOSTÍ

Slovenský ornament na súčasnej maľbe Jaroslav Čiep

utorok 16. februára sa vernisážou obrazov skončila druhá časť projektu Kultúra rozmanitostí, ktorého iniciátorkami sú dve akademické maliarky z Nového Sadu Ljiljana Stoja-Rudićová a Jelena Bjelicová. Úvodná a praktická časť tejto akcie sa zrealizovali v areáli Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci. Cez tento projekt sa pokúsili implementovať slovenskú tradičnú výzdobu (ornamentiku) do súčasnej maľby. „Chceli sme oprášiť bohatstvo, ktoré vytvorili naši rodičia a starí rodičia, ktorého sa aktuálne mladšie generácie akosi dosť ľahko zriekajú. Práve cez maľbu, vizualizáciou tradičných vzoriek a farieb snažíme sa dnešným mladým ľuďom priblížiť vlastnú autochtónnosť,“ vyjadrila sa jedna z autoriek Ljiljana Stoja-Rudićová a výstavu i otvorila. Účastníkmi výtvarného podujatia boli i mladí adepti výtvarníctva z vyšších ročníkov petrovskej základnej školy a gymnazisti, ako i dospelí milovníci výtvarníctva, bez ohľadu na to, či sa vo výtvarníctve vyškolili alebo sú samoukovia. Predtým než sa dostali k výsledku prezentovanému na kolektívnej výstave, novosadské výtvarníčky pre širšie auditórium koncom ja-

Z otvorenia kolektívnej výstavy na petrovskom gymnáziu

nuára a začiatkom februára prichystali úvodné teoretické prednášky. V rámci nich záujemcom podali kompletný prehľad dejín umenia s dôrazom na maľbu a ornamenty, ale aj základy teórie formy. Tieto prednášky podnietili frekventantov tvorivo rozmýšľať a neskôr v rámci praktických výtvarníckych dielní aj tvoriť. Zo 25 účinkujúcich maliarov doma vyhľadali nejakú časť tradičnej výzdoby, či už starodávnej čipky, džbánu omaľovaného slovenskými detailmi, výšivky, časti kroja obsahujúcich ornamenty a tie v rámci moderného výtvarníckeho výrazu namaľovaného v tvare obrazu implementovali na plátno. Z tejto spoločnej družby počas druhého februárového víkendu vzniklo pätnásť veľkých a pätnásť menších obrazov. Tie tvoria expo-

Účastníci boli i mladší i starší milovníci výtvarníctva

zíciu vydarenej kolektívnej výstavy. Ako bolo počuť na vernisáži, tieto exponáty v nasledujúcom období zakonzervujú, dajú nafotiť, z expozície zostavia aj katalóg a obrazy by následne mali byť vystavené aj v priestoroch Ústavu pre

kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade. Okrem autoriek projektu a domácich maliarov na vernisáži zdarnú prácu všetkých účinkujúcich s nadšením ocenila aj riaditeľka petrovského gymnázia Anna Medveďová.

V PIVNICI

DIDA v štandardnom termíne Vladimír Kolár

miestnostiach Ochotníckeho divadla Janka Čemana sa 7. februára uskutočnilo ďalšie zasadnutie organizačného výboru nového ročníka festivalu Divadelné inscenácie dolnozemských autorov DIDA 2016. Rozhodnuté bolo, že tohtoročný 22. festival DIDA bude prebiehať v štandardnom marcovo-aprílovom víkendovom termíne, teda 25., • KULTÚRA •

26. a 27. marca a 1., 2. a 3. apríla. Na zasadnutí boli spresnení predsedovia jednotlivých komisií v čele s predsedom OV DIDA 2016 Jánom Kmeťkom. Porota bude aj tohto roku pracovať v zložení: predsedníčka Zuzana Tárnociová a členovia Zuzana Týrová a Vladimír Valentík. Schválený je skromnejší tohtoročný rozpočet festivalu s každoročnými patrónmi Zhromaždením obce Báčska Palanka a NRSNM v Srbsku.

Záujemcovia o vystúpenie na tomto divadelnom podujatí sa môžu prihlásiť do 22. februára stiahnutím prihlášky nového ročníka festivalu DIDA z webovej stránky www.dida.co.rs a zaslaním na adresu divadla alebo e-poštou. Lehota zasielania prihlášok je pri konci, preto organizátori apelujú na divadelné súbory, ktoré v príprave novej inscenácie spracovali text dolnozemského, resp. slovenského autora, aby

sa prihlásili na festival. Účasť na festivale potvrdili dva divadelné súbory zo Slovenskej republiky, plánujú sa i tri zaujímavé sprievodné podujatia. Vyskúšaný a tvorivý tím OD Janka Čemana sľubuje ešte jeden úspešný ročník festivalu DIDA, v realizácii ktorého očakávajú i podporu verného obecenstva.

8 /4687/ 20. 2. 2016

Kultúra INTERAKTÍVNA VÝSTAVA V GZM V PETROVCI

Ukážkové narodeniny Jaroslav Čiep

úzeum vojvodinských Slovákov a Detské múzeum Hermanov brloh z Celja v Galérii Zuzky Medveďovej v stredu 17. februára napoludnie usporiadali nekaždodennú interaktívnu výstavu pre deti pod názvom Narodeniny v Hermanovom brlohu. V našej krajine, ale aj v tých vôkol nás, neexistuje detské múzeum. V Slovinsku však také múzeum pôsobí od roku 1995. Je svojrázne, jedinečné, do roka má viac ako 10 000 návštevníkov a svoje pole pôsobnosti prezentuje aj v iných štátoch. Tak sa dostalo aj do Srbska. V minulom roku Detské múzeum z Celja hosťovalo v Kikinde, Pančeve, Vršci a od februára tohto roku aj v Báčskom Petrovci. Táto veselá a hravá výstava je určená deťom predškolského veku, ale i žiakom nižších ročníkov základnej školy. Jej autorku – vyššiu kustódku Jožicu

Pred vchodom do ríše Hermanovho brlohu Trateškú a riaditeľa Detského múzea z Celja Grega Tončeka v petrovskej galérii privítal riaditeľ MVS Pavel Čáni. Spoločne sa pokúsili ozrejmiť prítomnému detskému publiku, že expozícia spracováva oslavu narodenín detí ako svojrázny globálny fenomén. Výstavou sú predstavené

FEBRUÁROVÝ VZLET prináša články o talentovaných mladých ľuďoch z našich prostredí, tiež pokračuje anketa na študentské témy. Možno čítať o jedinečnom humanitárnom fotoblogu a mačacích kaviarňach, ako aj zájsť do Kutnej Hory prostredníctvom cestopisnej reportáže. V pravidelných rubrikách sa sledujú aktuality z oblasti informačných technológií (CES 2016) a počítačových videohier (Unravel), nechýbajú hudobné portréty a riporty (Martina Stoessel, Atheist Rap, Belgrade Riot Fest) a filmové recenzie (Stávka na neistotu, čiže The Big Short, Ash vs. Evil Dead). Literárno-výtvarná príloha Rozlety obsahuje verše, prózu a ilustrácie mladých autorov, výber zo súčasnej slovenskej poézie (Erik Jakub Groch) a dve recenzie (poviedky Stephena Kinga, netopiere v kresbách a komikse). A ešte: Vaša tvorba, móda, krížovka, humor, horoskop, dva komiksy a iné zaujímavosti. Na titulnej strane je Anička Garafiátová, študentka inžinierskeho manažmentu a fotomodelka z Padiny. Čítajte Vzlet! S. L.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Je to taká výstava, v ktorej sa možno dosýta hrať oslavy narodenín v niekoľkých rozličných štátoch. „Ústredný element výstavy – oslavná torta hneď upúta veľkú pozornosť detí, ale i dospelých návštevníkov. Do nej sa dá vojsť, ona ,spieva‘ a vonia na čokoládu, jahody a vanilku. Výstava sa prihovára viacerými skutočnými predmetmi, fotografiami a objektmi týkajúcimi sa oslavy, darov a zábavy. Výstava je aj edukačného charakteru a primeraným spôsobom ukazuje na rozvoj tradičnej oslavy narodenín cez čas. Ukazuje na rozličnosti oslavy pred polstoročím a v súčasnosti, ako i na rozličné koncepty osláv narodenín detí zaužívané v jednotlivých krajinách. To, čo je

vskutku výnimočné a zodpovedá deťom, je koncept, v ktorom je väčšia časť expozície určená pre hru, takže vo výstavnom priestore sa dá pobaviť a pohrať. K dispozícii sú kresliarske a maliarske potreby, kocky, ako aj iné hračky,“ vyjadril sa riaditeľ Čáni. Na samotnej vernisáži v Galérii Zuzky Medveďovej sme postrehli štvrtákov zo základnej školy, ktorí si túto interaktívnu narodeninovú expozíciu naplno užili. Výstava Narodeniny v Hermanovom brlohu bude v Petrovci otvorená do polovice marca a v Galérii Zuzky Medveďovej radi privítajú aj iné deti zo škôlky, školy a z rôznych združení rodičov s deťmi. • KULTÚRA •

ZIMA S KNIHOU V ÚKVS

Zhrnutá básnická tradícia Jasmina Pániková

SVC Vladimír Valentík vyjadril spokojnosť s počtom vydaných kníh, majúc na zreteli financie, ktorými disponovali. A ako sa o knihe zmienil samotný autor, ktorému bol večierok venovaný? Podľa neho ide o prvú knihu, v ktorej je koncipovaná naša básnická tradícia. „Básnická história nie je len vecou literárnej histórie, ona je vecou národnostného povedomia. Keď mladý človek zoberie do rúk ta-

ima s knihou, ktorá by sa pre nezvyčajné februárové počasie mohla premenovať na Jar s knihou, sa uskutočnila aj v Novom Sade. V stredu 17. februára sa prítomní v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov mohli dozvedieť o minuloročných knihách, ktoré vydalo Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci, ako aj o najnovšej knihe Víťazoslava Hronca Poézia vojvodinských Slovákov, ktorá v minulom roku vyšla ako druhé doplnené vydanie v edícii Korene. Samozrejme, prítomných na úvod privítala riaditeľka ÚKVS Anna Chrťanová-Leskovac, Milovníci písaného slova na tohtoročnej tretej ktorá pozna- akcii Slovenského vydavateľského centra menala, že ide o prvú tohtoročnú akciu v tejto kúto knihu a zistí, že v kontinuite ustanovizni, zatiaľ čo riaditeľ existuje 22 našich autorov, ktorí

ZASADALI KYSÁČSKI MATIČIARI

žili od druhej polovice 18. storočia až dodnes, istotne pocíti niečo pekné, keď si uvedomí, že existovala kontinuita v našom písanom slove,“ povedal pri tejto príležitosti Hro- Večierok venovaný Víťazoslavovi Hroncovi nec. (prvý sprava) Ako neskoršie poznamenal, nebyť od konca 30. do 60. rokov, je tejto knihy, početnejší obyva- antológia, zatiaľ čo prvá časť telia niektorých našich dedín bola chrestomatia, takže som by neboli vedeli, že kedysi sa musel vyhnúť tým názvom v ich dedinách žili úspešní a z toho dôvodu som dal knihe básnici. Ako príklad uviedol názov Poézia vojvodinských SloMateja Ambrózyho, žijúceho vákov,“ vysvetlil Hronec. Nemožno nespomenúť, že kedysi v Kovačici, ktorého básne boli zaradené ešte do v porovnaní s minulými akciami Orla tatranského. „Keď som SVC, ktoré boli v iných prosdal dohromady všetkých au- trediach, na novosadskú Zimu torov, bolo treba dokázať, že s knihou prišlo pomerne málo existovala kontinuita. A ja som návštevníkov. Ide iba o náhodu to dokázal. Keď som zostavil alebo obyvatelia našich dedín túto knihu, zistil som, že jej druhá majú väčší záujem o takéto časť, ktorá zachytáva obdobie akcie?

povedali aj to, že mnohí napriek tomu, že vedia o svojich právach týkajúcich sa používania nej politiky Slovenskej materinského republiky vo vzťahu jazyka, netrvajú k Slovákom žijúcim na ich dodržiavav zahraničí na obdoní, preto v tomto bie rokov 2016 – 2020. ohľade treba byť V rámci tohto bodu agresívnejší. sa potom rozprúdiV rámci ďalších la diskusia ohľadom bodov sa hovoriodchodu tunajších Predseda MOMS Kysáč Rastislav Surový na nedávnom lo o zbieraní členslovenských rodín na zasadnutí NRSNM odovzdal knižný dar Anne ského, uvažovalo Slovensko, o dvoja- Tomanovej-Makanovej nad tým, kto si kom občianstve, ako zaslúži uznania i o zapisovaní detí do srbských jazyka a písma NRSNM, nadvia- MSS za rok 2015, a matičiari sa tried, pričom sú obaja rodičia zala na tú z predchádzajúceho navzájom informovali o poduSlováci. Diskusia ohľadom ďal- bodu. Matičiari na stredajšom jatiach, na ktorých boli jednotšieho bodu, kde sa matičiari zasadnutí konštatovali, že by liví predstavitelia MOMS, ale aj zoznámili s brožúrkou Jazyko- bolo dobre o tom informovať o tých, ktoré sa majú uskutočniť vé práva v Srbsku, ktorú vydal občanov aj prostredníctvom v matičných priestoroch vo febVýbor pre úradné používanie Kysáčskeho rozhlasu. Medziiným ruári.

Správy a plány Elena Šranková

lenovia Správnej rady MOMS Kysáč zasadali vo svojich priestoroch v Slovenskom národnom dome v stredu 10. februára. V rámci 7 bodov rokovacieho programu sa informovali o aktuálnych otázkach a realizovaných aktivitách medzi dvoma zasadnutiami, ale aj tých, ktoré ich v najbližšej budúcnosti očakávajú. Na začiatku schôdze Rastislav Surový, predseda MOMS, a Ján Slávik prítomných poinformovali o stretnutí na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Belehrade venovanom Koncepcii štát• KULTÚRA •

8 /4687/ 20. 2. 2016

Kultúra KRÁTKE SPRÁVY

Postŕhaj záclony, aj tú panvicu zo sporáka strhni, avšak najsamprv stŕhaj tie čižmy! Anna Horvátová

ieme sa ubrániť pred rozličnými kalkami, nesprávnymi slovami či srbskými spojeniami?! Alebo máme nadostač dobrej vôle povedať „nie“ nenáležitým jazykovým javom, ktoré nie a nie vyradiť zo slovného fondu našskej slovenčiny silne ovplyvnenej srbčinou. A ešte stále je naším materinským jazykom práve slovenčina. „Musím strhnúť zo šporáka, aby mi nezahorelo,“ zvykneme často povedať, keď niekam utekáme, aby sme vystihli všetko naplánované. Nemenej je však zaužívaná i táto veta: „Dnes už stŕham záclony, treba ich prať, sviatky sú predo dvermi!“ V týchto prípadoch ide o nenáležité použitie spisovného slovenského slova strhnúť. Do nášho jazyka sa tie významy dostali poslovenčením srbských spojení skinuti sa šporeta, skinuti zavese. Čo je napríklad v tom zle, keď povieme takto: „Stŕhaj tie čižmy!“; „Strhni sa do pása.“ alebo „Strhni si kabát, je tu veľmi teplo.“ Dokonca slovesá typu strhnúť, tak toto uvedené dokonavé, ako i nedokonavé slovesá stŕhať, strhávať, strhúvať, ale aj zvratné slovesá stŕhať sa, strhávať sa, strhúvať sa sú spisovné. Avšak či aj vystihujú tu uvedenú činnosť, to si pozrieme do slovníkov slovenského jazyka a zároveň poukážeme na správny význam slovies. Spomenuté slovenské sloveso strhnúť má viacero významov: – prudko zhodiť, trhnutím odstrániť, postŕhať, stŕhať napr. niekomu šaty z tela, obálku z knihy, alebo frazeologicky strhnúť putá niekomu, t. j. oslobodiť ho; – trhnutím niekam dostať: strhnúť do priepasti, strhol ju do náručia, pri šoférovaní strhnúť volant napr. doprava; – násilím vziať so sebou, odniesť: rieka strhla most, strhol ich zástup; – dať podnet, pohnúť, podnietiť: koncert strhol poslucháčov na ovácie; – zmocniť sa, uchvátiť, stiahnuť: strhnúť na seba pozornosť / moc; – odobrať a zadržať, zraziť: 20 % z platu; – hovorovo

expresívne: vykonať, zvládnuť úlohu; – strhnúť za sebou všetky mosty, niekomu masku z tváre – odhaliť pretvárku. Nedokonavé slovesá stŕhať, strhávať, strhúvať, strhnúť sa, stŕhať sa, strhávať sa, strhúvať sa môžeme použiť v prípadoch, keď sa prudko pohneme, mykneme sa, trhneme sa od ľaku, od prekvapenia: keď zazneli kroky, strhol sa; – náhle sa zobudiť, prebrať sa: strhol sa zo spánku / zo zamyslenia; náhle vzniknúť, vypuknúť: strhol sa potlesk, strhla sa búrka / zvada. Vidieť, že sa v širokom výrazovom spektre možností alebo použitých prostriedkov vyjadrenia uvedené spojenia nespomínajú. Preto sa snažme tieto kalky do budúcna nahradiť príhodnými slovesami, aby sme u spolubesedníka nevynútili posmešok na tvári. Zo sporáka – hovorovo aj šporáka – či z horúcej platne nádoby a panvice teda nestŕhame, ale stiahneme, odtiahneme / zložíme, aby nám hustý krém neprihorel, lebo budeme musieť zoškrabať z panvice prihoreninu. Záclony a aj obrus zo stola buďto dáme dolu alebo stiahneme, pokiaľ deku z postele, rukavice z rúk, kožu zo zajaca aj stŕhame, aj sťahujeme, teda ťahaním odstraňujeme z povrchu. Keď máme na mysli odevné predmety, napr. kabát, košeľu, vetrovku, sukňu, nohavice, to si vyzliekame a obuv – čižmy, topánky si vyzúvame. Klobúk alebo čiapku a šál, ale i okuliare si zložíme. Ani rukavice si nestŕhame, ale si stiahneme, ako i prstene, ktoré si môžeme aj zložiť. V slovenčine na všetky veci, ktoré nosíme ako časti odevu, obuvi alebo ako módne doplnky na ozdobenie, možno použiť aj spojenie dať dolu. Srbským spojeniam skinuti pantalone, kaput, čizme... nezodpovedajú našské slovesá či spojenia „strhnúť sa“, „strhnúť si nohavice, kabát, čižmy“. Ako sme hore uviedli, pri prudkom, náhlom dávaní dolu odevu sa hodí sloveso strhnúť: v hneve strhol aj košeľu, aj tričko.

Stará Pazova

Odborná prednáška. V Stredisku pre prevenciu DZ Dr. Jovana Jovanovića Zmaja pri príležitosti 9. februára – Dňa bezpečného internetu v pondelok 8. februára usporiadali odbornú prednášku na tému Násilie a týranie prostredníctvom internetu. Úvodný prejav mal Igor Jurić (otec zavraždenej Tijany), ktorý hovoril o práci Nadácie Tijany Jurićovej. Kriminalistka Biljana Kikićová-Grujićová, zakladateľka strediska Target a predstaviteľka online mechanizmu Net patrola Republiky Srbsko, prítomným predstaviteľom domu zdravia a škôl ozrejmila niektoré svoje skúsenosti. Poukázala na nebezpečenstvá číhajúce na internete a uviedla návody na jeho bezpečné používanie, s cieľom predísť zneužívaniu maloletých osôb, rovesníckemu násiliu, krádežiam osobných údajov a identity, šíreniu pornografie… x x x Fénix a priatelia. V staropazovskom Klube pre denný pobyt seniorov a osôb s invaliditou sa v utorok 9. februára uskutočnilo 75. stretnutie pod názvom Fénix a priatelia v organizácii tamojšieho Spolku pre afirmáciu invalidov Fénix. Ako v úvodnom prejave povedala predsedníčka spolku Jelica Despotová, takéto mesačné stretnutia sa konajú takmer desať rokov. Hosťom februárového stretnutia bol Dr. Aleksandar Omerović, riaditeľ staropazovkého domu zdravia a jeden zo zakladateľov spolku, ktorý úspešne pôsobí bezmála 22 rokov. Početným členom spolku a ich priateľom tentoraz hovoril o aktuálnych témach z oblasti zdravotníctva. V hudobnej časti večierka vystúpil známy pazovský hudobník a spevák Ján Čemerský s priateľmi. Ani tentoraz nechybovala krabica lásky na dobrovoľné peňažné príspevky. Takto zozbierané prostriedky venovali ako pomoc žiakovi pazovského gymnázia Nikolovi Vulinovićovi, ktorý bojuje so zákernou chorobou. A. Lš.

CHÝRNIK

HLOŽANY. Výročná schôdza zhromaždenia Miestneho odboru Matice slovenskej v Hložanoch sa uskutoční v stredu 24. februára o 18. hodine v kaviarni Pod lipami. jbš

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy

Pripomíname si výročia vo februári 2016 ËË 2. februára 1876 v Starej Pazove zomrel publicista a národno-kultúrny pracovník Ján Tobiáš Langhoffer. Narodil sa 1. februára na Slovensku, v Skalici. (Pripomíname si 140. výročie smrti.) ËË 6. februára 1936 v Novom Smokovci zomrel Vladimír Roy, básnik a prekladateľ (ináč vnuk slovenského národného buditeľa Jozefa Miloslava Hurbana). Narodil sa v Adamovských Kochanovciach 17. apríla 1885. (Pripomíname si 80. výročie smrti.) ËË 12. februára 1866 sa v Dolnom Kubíne narodil popredný slovenský prozaik Ladislav Nádaši Jégé, vlastným menom MUDr. Ladislav Ľudovít Jozef Nádaši. Zomrel 2. júla tiež v Dolnom Kubíne. (Pripomíname si 150. výročie narodenia.) ËË 13. februára 1881 v Rybníku zomrel Štefan (Václav) Homola, rozvíjateľ národno-buditeľskej práce a štúrovského programu na Dolnej

zemi a zakladateľ knižnice v Báčskom Petrovci. Narodil sa 21. januára 1820 v Revúcej. (Pripomíname si 135. výročie smrti.) ËË 15. februára 1916 v Báčskom Petrovci sa narodil básnik Samuel Máľach Petrovský. Zomrel 3. októbra 1944 na Slovensku, v Podbrezovej. (Pripomíname si 100. výročie narodenia.) ËË 19. februára 1926 v Bajši sa narodil Martin Kmeť, slovenský vojvodinský etnomuzikológ, hudobný pedagóg, dirigent a skladateľ. Zomrel 6. apríla 2011. (Pripomíname si 90. výročie narodenia.) ËË 23. februára 1896 sa na Slovensku, vo Zvolene, narodil Jozef Cíger Hronský, spisovateľ, maliar, učiteľ, redaktor, tiež tajomník a správca Matice slovenskej. Zomrel 13. júla 1960 v Argentíne, v Lujáne. (Pripomíname si 120. výročie narodenia.)

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2069_01 NS_Novi_Sad_Jevrejska, Ul. jevrejská 22, na katastrálnej parcele číslo 10169/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2073_01 NS_Novi_Sad_Novosadski_sajam, Ul. hajduk Veljkova 11, na katastrálnej parcele číslo 7540/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

• KULTÚRA • OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS81/NSX81/NSU81/NSL81 NS-Hotel Putnik Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS81/ NSX81/NSU81/NSL81 NS-Hotel Putnik, Ul. Iliju Ognjanovića č. 24, Nový Sad, na katastrálnych parcelách č. 1 a 2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie, Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 10. februára 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1026/15, ktorým je schválený súhlas k štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS81/NSX81/ NSU81/NSL81 NS-Hotel Putnik, po uvedenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS81/NSX81/NSU81/NSL81 NS-Hotel Putnik, Ul. Iliju Ognjanovića č. 24, Nový Sad, na katastrálnych parcelách č. 1 a 2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a s podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení predpokladaných s cieľom znemožniť, zmenšiť a odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. 4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a zmeny technických charakteristík základnej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal žiadosť zodpovednému orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS81/NSX81/NSU81/NSL81 NS-Hotel Putnik, Ul. Iliju Ognjanovića č. 24, Nový Sad, na katastrálnych parcelách č. 1 a 2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá rekonštrukcia anténovej sústavy, a to tak, že bude postavená trojúseková anténová sústava s komponentmi tri multiband antény Kathrein K80010492, po jednej po úseku pre sústavy GSM 900, GSM 1800 a UMTS, tri antény Kathrein K80010504, po jednej po úseku pre sústavu LTE. Pre sústavy GSM 900, GSM 1800, UMTS a LTE azimuty sú 100 °, 170 ° a 340 °. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 2 + 2 +2, pre GSM 1800 je 4 + 4 + 4, pre UMTS je 3 + 3 + 3 a pre LTE je 1 + 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V lehote stanovenej zákonom plánovanej na verejné nahliadnutie, Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 9. novembra 2015. Počas trvania verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky počas prezentácie zainteresovanej verejnosti a verejnej rozpravy uskutočnenej 10. novembra 2015, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-5011026/15 z 10. novembra 2015. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS81/NSX81/NSU81/NSL81 NS-Hotel Putnik, Ul. Iliju Ognjanovića č. 24, Nový Sad, na katastrálnych parcelách č. 1 a 2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, číslo VI-501-1026/15 z 15. októbra 2015, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe, o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-1026/15 z 9. februára 2016 so zhodnotením predmetovej Štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie konštatovalo sa, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní obsahu a rozsahu štúdie číslo VI501-688/15 z 27. júla 2015, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválenom rozhodnutí v prostriedkoch verejného informovania.

8 /4687/ 20. 2. 2016

Oznamy

PONUKA PRÁCE

TAJAN

Lovakia, s. r. o.

STAJAN Slovakia Bardejov prijme: - pracovníkov do výroby (mužov aj ženy) - strojárov - zámočníkov - elektrikárov Práca na Slovensku. Ubytovanie zdarma. kontakt: + 421 918 493 960 e-mailová adresa: stajanslovakia@azet.sk. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS82/NSU82/NSL82 NS-Industrijska zona Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS82/NSU82/NSL82 NS-Industrijska zona, Ul. industrijska b. č., v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 2279/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 8. februára 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-23/16, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS82/NSU82/NSL82 NS-Industrijska zona, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS82/NSU82/NSL82 NS-Industrijska zona, Ul. industrijska b. č., v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 2279/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s priloženou dokumentáciou; – zabezpečí prvé výskumy úrovne elektromagnetického poľa a zabezpečí aj periodické výskumy po pustení zdroja do prevádzky na lokalite základnej stanice mobilnej telefónie NS82/NSU82/NSL82 NS-Industrijska zona, v súlade so Zákonom o ochrane od neionizujúcich žiarení (Úradný vestník RS, číslo 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť a údaje získané monitoringom doručí Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

stanice mobilnej telefónie NS82/NSU82/NSL82 NS-Industrijska zona, Ul. industrijska b. č., v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 2279/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá rekonštrukcia jestvujúcej anténovej sústavy, a to tak, že bude postavená trojúseková anténová sústava na krytie GSM900, UMTS a LTE rozsahu. Použijú sa tri antény typu K80010486 pre rozhlasové sústavy GSM900 a LTE (po jedna pre každý z troch úsekov) a tri antény typu K80010505 pre rozhlasovú sústavu UMTS. Plánovaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM900 je 4 + 4 + 4, pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3 a pre sústavu LTE je 1 + 1 + 1. Antény budú usmernené s azimutmi 105 ° (prvý úsek), 230 ° (druhý úsek) a 315 ° (tretí úsek) pre obe sústavy. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Radnički. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Zmluvu o prenájme číslo: 123116/1 zo 4. mája 2010, uzavretú medzi NOVKABEL, a. s., Industrijska b. č., Nový Sad, a Podnikom pre telekomunikácie Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, Informáciu o lokalite číslo: V-3531401/15 z 11. januára 2016, vydanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad, Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS82/NSU82/NSL82 NS-Industrijska zona, číslo: 0910/15-50 MT, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS82/NSU82/NSL82 NS-Industrijska zona, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 7.5 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu

Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., v Belehrade, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2036_01 NS_Hotel_Park, Ul. novosadskog sajma 35, na katastrálnej parcele číslo 7534, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2188_01 NS_Novi_Sad_ Laze_Telečkog, Trifkovićev trg 6, na katastrálnej parcele číslo10022, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

GSM 900 je 2 + 2 + 2 a pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Veternik. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Informáciu o lokalite pre parcely 3484/1, 3484/6 a 3427/9, k. o. Veternik, vydanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad, číslo: V-353-857/15 z 23. 9. 2015, zmluvu o prenájme uzavretú medzi Aleksandrom Gegićom z Nového Sadu, Beogradski kej 11, a Telenor, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, a Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Novosadski put, číslo: 1612/15-310MK, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Rozhlasová základná stanica mobilnej telefónie NS Novosadski put má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre všetky tri úseky, pre všetky rozsahy (GSM 900 a UMTS). Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Novosadski put Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Novosadski put, Ul. novosadská cesta č. 88, na katastrálnych parcelách čísla: 3484/1, 3484/6 a 3427/9, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 17. februára 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-30/16, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Novosadski put, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS Novosadski put, Ul. novosadská cesta č. 88, na katastrálnych parcelách čísla: 3484/1, 3484/6 a 3427/9, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90 (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Novosadski put, Ul. novosadská cesta č. 88, na katastrálnych parcelách čísla: 3484/1, 3484/6 a 3427/9 k. o. Veternik, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Novosadski put, Ul. novosadská cesta č. 88, na katastrálnych parcelách čísla: 3484/1, 3484/6 a 3427/9, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie trojúsekovej anténovej sústavy pre rozsahy GSM 900 a UMTS. Použijú sa dve antény Huawei ADU451503 pre prvý a tretí úsek pre sústavy GSM 900 a UMTS a jedna anténa Huawei ADU451807 pre druhý úsek pre sústavy GSM900 a UMTS. Azimuty antén sú 70 ° (úsek 1), 190 ° (úsek 2) a 300 ° (úsek 3). Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu

• OZNAMY •

8 /4687/ 20. 2. 2016

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Somborski bulevar Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Somborski bulevar, Ulica somborská č. 1a, na katastrálnej parcele číslo 4725/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 17. februára 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-39/16, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Somborski bulevar, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS Somborski bulevar, Ulica somborská č. 1a, na katastrálnej parcele číslo 4725/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90 (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Somborski bulevar, Ulica somborská č. 1a, na katastrálnej parcele číslo 4725/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Somborski bulevar, Ulica somborská č. 1a, na katastrálnej parcele číslo 4725/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie trojúsekovej anténovej sústavy pre rozsahy GSM 900 a UMTS. Použije sa anténa typu A79451700 pre GSM 900 pre prvý úsek, kým anténa typu ADU451902 sa bude používať pre UMTS pre prvý úsek. Pre druhý úsek sa použije anténa typu ATR451606 pre sústavy GSM 900 a UMTS. Pre tretí úsek sa použije anténa A79451600 pre GSM900 a anténa ADU451902 pre UMTS. Azimuty antén sú 75 ° (úsek 1), 190 ° (úsek 2), 310 ° (úsek 3). Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 3 + 2 + 3 a pre UMTS je 3 + 3 + 3.

www.hl.rs

V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania, ako i MS Južný Telep a MS Nikolu Teslu – Telep. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Informáciu o lokalite pre parcelu číslo 4725/1, k. o. Nový Sad II, vydanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad, číslo: V-353-1324/15 z 31. 12. 2015, Zmluvu o prenájme uzavretú medzi Prezident Eko, s. s r. o., z Nového Sadu, Jevrejská 23, Branka Bošnjaka z Nového Sadu, Lasla Gala 20/1/2, a Telenor, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, a Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Somborski bulevar, číslo: 0311/15-50PO, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Rozhlasová základná stanica mobilnej telefónie NS Somborski bulevar má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre všetky tri úseky, pre všetky rozsahy (GSM 900 a UMTS). Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

Informačno-politický týždenník

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynie rok, čo nás navždy opustil

JÁN VALENTÍK 13. 3. 1966 – 25. 2. 2015 z Kulpína

Čas plynie, ale spomienka na Teba navždy zostane v našich srdciach. S láskou a úctou si stále na Teba spomíname. Mama a brat Vladimír s rodinou

Vlaha v stenách? Izolovanie vlhkých objektov strojmi. 33 rokov skúsenosti v izolovaní vlhkých domov, kostolov a iných objektov hrúbky stien do 10 m. Záruka na vykonané práce. Radšej vysušovať – ako búrať! Hydroizolácia Živanović telefóny: 063440470 a 0631024114 hizivanovic@gmail.com www.hiz.co.rs

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

DROBNÝ OZNAM TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088-433.

• OZNAMY •

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

TICHÁ SPOMIENKA

Dňa 6. februára 2016 nás po ťažkej chorobe navždy opustil náš dedo a pradedo

ŠTEFAN TORDAJI

ŠTEFAN ČAPEĽA

8. 12. 1938 – 6. 2. 2016 z Kysáča

Navždy zostaneš v našich spomienkach. Vnučka Elmíra Gombárová s manželom Miroslavom a pravnúčatá Maja a Ivan

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 16. februára 2016 uplynuli tri roky, čo sa z tejto časnosti do večnosti pobrala, zanechajúc nás v hlbokom žiali, naša milá

ZUZANA LITAVSKÁ

2. 6. 1934 – 11. 2. 1999 z Báčskeho Petrovca

rod. Čížiková 1948 – 2013 – 2016 z Aradáča

Smrť a spánok sú si blízke... ... že stretneme sa znova – to je v Bohu isté!

Navždy zostaneš v našich spomienkach. Manželka, syn a dcéra s rodinami

SPOMIENKA

Tvoji najbližší, ktorých si z lásky volala: Paľko, Zuzka, Ivko a Janko

SPOMIENKA

V smutný februárový večer uplynul rok, čo ma opustil môj manžel

MARTIN JAŠKO

8. 10. 1939 – 19. 2. 2015 – 2016 z Kovačice

S láskou a úctou si na Teba spomínajú Tvoji najmilší: manželka Eržika, Atilko, Marína, Ivanko a Tea

MÁRIU BABINCOVÚ

POSLEDNÝ POZDRAV

rod. Farkašovú 18. 8. 1934 – 27. 1. 2016 z Kovačice

JOZEFOVI KRONOVI 15. 9. 1934 – 4. 2. 2016 z Nemecka rodom z Petrovca

S láskou a úctou si na Teba budeme navždy spomínať. Rodina Tatliaková

Ako tíško si žila, tak tíško si nás opustila. V žiali, smútku a bolesti, nech Ti Pán Boh dá večnej milosti. Tvoji: dcéra Katarína Bolerácová s manželom Adamom, vnúčatá Adamko s manželkou Máriou, Janko s manželkou Marínou a Vladko a pravnukovia Miloslav, Miroslav a Janko

DROBNÉ OZNAMY NA PREDAJ dom v Hložanoch, Ul. m. Tita, pri kostole, veľkosti 26 árov. Na predaj i obrábateľná pôda, 1 jutro a pol a druhá parcela 14 kvadrátov; tel.: 021/60-41-241; 065/60-41-241. SÚRNE – na predaj pozemok 12 árov a 47 m2, Obec Beočín (Susek – Lug), na pravej strane asfaltky, povolená stavba; tel.: 064/388-72-14. NA PREDAJ obrábateľná pôda 74 árov na východe z Kulpína (pri kanáli), 300 metrov od cesty; tel.: 063/762-11-02. • OZNAMY •

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs 8 /4687/ 20. 2. 2016

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 19. februára 19.30 Z kúdeľnej izby 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia TV Týždeň 21.00 Spektrum Nedeľa 21. februára 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu 21.00 Dotyky Utorok 23. februára 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník NOVÉ TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Vysielanie pre dedinu Sobota 9.25 Repríza relácie Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Repríza Palety 16.10 Dotyky Pondelok 9.00 Dotyky

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

Utorok 16.10 Repríza Palety 17.00 Repríza Dúhovky

www.hl.rs

Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 19. februára – Čo to dievča chce? Sobota 20. februára – Cena smrti Pondelok 22. februára – Zblúdilé srdcia Utorok 23. februára – Elektra Streda 24. februára – Bez stopy Štvrtok 25. februára – Beštia z hlbín 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 21. februára 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň V Galérii insitného umenia verejnosti je sprístupnená výstava obrazov dvoch popredných maliarok Utorok 23. februára 16.00 Vydarená akcia MOMS v Padine Obrazy hovoria univerzálnym jazykom Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 26. februára 16.00 Slovenský film: Zem Príspevky z archívu TVOK

Nedeľa 21. februára 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Blbý a blbší sú späť 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

Spektrum bude venované poľnohospodárskym témam. S predstaviteľmi poľnohospodárskych združení v našich prostrediach sa bude TV STARÁ PAZOVA hovoriť: o podporovaní roľníckej produkcie, o aktuálnych prácach Utorok – sobota na poliach, o prípravách na jarnú 17.00 Správy sejbu, o činnosti počas zimy a o plá- 22.00 Správy noch na bežný rok. Nedeľa 13.00 S vami a pre vás Dotyky – februárový rodinný magaS vami a pre vás je kolážové zín bude venovaný tradičným i ne- vysielanie, ktoré obsahuje aktuality tradičným slovenským menám a ich zo staropazovského prostredia, ale oslavám, teda meninám. Tému do- aj z iných slovenských prostredí. plnia i príspevky z terénu a rozhoV rámci hodinového vysielania je aj vory s hosťami v štúdiu. V hudobnej náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu časti bude predstavené nové CD o 14.00, resp. o 22.05. Slovenky Benkovej-Martinkovej.

TV PETROVEC

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Rozhovor o Batôžkovej zábave v SPŽ

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 8 Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je pranostika na 24. februára.

autorka: ANNA 1. časť mazľavá kút, BIČIA- tajničky kvapalina uhol ROVÁ

podala

opyt. zám. aktivizovala

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. liečivá Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. a okrasná rastlina

stavebný materiál z hliny

joule

Nedeľa 21. februára 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 24. februára 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

opyt. zám.

chytajú zver

vpíšte ÉV

tonikum (srb.)

čin, úkon podnášala

citoslovce

TELEVÍZIA PANČEVO

kyslík Valjevo

trýznil

Taliansko nesiem

obvod

1000 kg

Rakúsko

von ženské meno

oblička zvesť, správa north

alt

okáč

spodná časť

citoslovce suchý (srb.)

tvrdá samohl.

HL ĽU AS DU

RÁDIO STARÁ PAZOVA

školská akcia záhon

dvaja bodala Bora Drljača

ples

elektrický (skr.) 2. časť tajničky jedno písmeno

meno herca Nikolića

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 7 VODOROVNE: činovník, Elena, VA, pes, niet, ču, libra, eso, LA, P, K, mak, tu, okoval, l, vata, est, á, Alenko, plam, av, ara, kola, la, podal TAJNIČKA: ELENA ČEPČEKOVÁ

liter

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 5 z čísla 5 Hlasu ľudu z 30. januára 2016 bolo: JÁN BREZINA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: JOZEF BOLERÁC, Ul. JĽA č. 46, 26 210 KOVAČICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

8 /4687/ 20. 2. 2016

Šport DVA ZÁPASY PADINČANOV

Po tomto zápase za FK Dolina podpísali Musa (bonusový hráč), ktorý prišiel z radov PKB Belehrad, a veľmi dobrý stopér Savić siete. Radnički Sutjeska je zo Stepojevca. v hornej časti Banátskej V týždni, ktorý sa ligy a Doline bol tvrdým končí, Dolina mala orieškom, ktorej futbalisti na programe tri nevedeli premeniť početné prípravné zápasy. gólové príležitosti. Pritom Najprv s lídrom Badomáci brankár viackrát nátskej ligy Radničúspešne zachránil svoju kim v Zreňanine, sieť. Netrafil z penalty: v sobotu s členom DOLINA: Pustinjaković, Miloš Mačužić Prvej juhobanátTrkulja, Pajković, Savić, (Dolina Padina) skej ligy, Slogou B. Atanasković, Kiš, MačuN. Selo a v nedeľu v Padine bude žić, Radosavljević, Radivojević, Labović, Krstičić; striedali: Trivu- susedské derby s kovačickou Sláviou. nović, Kozić, Musa, Lončarski

Prvoligista sa vyhol prehre BSK – DOLINA 2 : 2

Ján Bokor

ápas sa hral na umelej ploche na ihrisku BASK v Belehrade. Dolina podala veľmi dobrý výkon a premrhala príležitosť poraziť prvoligové mužstvo BSK Borča, ktoré predtým na piatich prípravných zápasoch presvedčivo vyhralo, a pritom neinkasovalo ani gól. Keby Mačužić v 40. min. využil jedenástku, Borča mohla zápas aj prehrať. Hráči Doliny si vytvorili krajšie šance, ale sa vyznamenal brankár

BSK, ktorý zastavil strely Mačužića a Radivojevića. Padinčania získali náskok v 18. min. gólom Atanaskovića. Po chybách obrancov Doliny a brankára Trivunovića Borčania obrátili výsledok vo svoj prospech. V 60. min. Kozić vyrovnal na 2 : 2. DOLINA: Trivunović, Trkulja, Atanasković, Kiš, Pajković, Mandić, Brkić, Mačužić, Radivojević, Labović, Krstičić RADNIČKI (S) – DOLINA 0 : 0 Daždivé počasie a zlý trávnik prekážali futbalistom, aby trafili

PRESNÍ STRELCI V KYSÁČI

Dva zápasy – jedenásť gólov! TATRA – FRUŠKOGORAC 8 : 0 (1 : 0)

Pavel Pálik

odľa toho, čo produkovali minulú sobotu a nedeľu, futbalisti kysáčskej Tatry sú už blízko k dobrej pripravenosti. Chýba im ešte len štipka súhry, aby boli plne prichystaní na obranu prvého miesta a postupu do Novosadskej oblastnej ligy. V sobotu si Tatra zmerala sily s novosadskou Slavijou. Boli to dva rozdielne polčasy. V prvom tréner Ninković znovu poskytol šancu mladým Kysáčanom, ktorí výkonom uspokojili, ale predsa inkasovali jeden gól. Po zmene strán, keď domáci vystriedali niekoľkých hráčov, zmenil sa aj obraz hry. Domáci mali viac z hry, celý rad šancí, gólmi Zorzića a Grijaka obrátili výsledok vo svoj prospech – 2 : 1. V nedeľu Fruškogorac zo Sriemskej Kamenice, ktorý hrá v tej istej lige s Tatrou, nemohol čeliť naladeným domácim futbalistom. V prvej časti oba celky hrali rýchlo, bojovne a šancí bolo na oboch stranách. V 39. min. po rýchlom protiútoku mladý Michal Martinko pekne prehodil loptou brankára hostí – 1 : 0.

www.hl.rs

Futbalisti Tatry už teraz prejavujú dobrú pripravenosť

Po obrátke domáci s niekoľkými novými hráčmi v mužstve ukázali pravú tvár. Videli sme nielen nú-

kajúce sa šance, ale ešte aj sedem gólov domácich, ktorí svojou hrou často privádzali súpera k zúfal-

PRESVEDČIVÍ STAROPAZOVČANIA

Hrali aj posily JEDNOTA – JADRAN 5 : 0 (2 : 0)

M. Bzovský

ďalšom prípravnom zápase staropazovskí futbalisti si zmerali sily s Jadranom z Golubiniec, členom Sriemskej ligy. Na peknej hracej ploche v Športovom stredisku FZ Srbska domáci produkovali dobrý výkon, predstavili aj päť posíl a či prídu aj ďalšie, zistíme čoskoro.

Informačno-politický týždenník

stvu. Keby rozhodca Mirković z N. Sadu z neznámych príčin nebol zápas skončil o desať minút skôr, v sieti Fruškogorca by bolo ešte viac gólov. Po tri góly v druhom polčase strelili Grijak a Zorzić, kým výsledok uzavrel Martinko. TATRA: Zeljković, Srnka, Červený, Savić, Ábelovský, Žugić, Jambrich, Rašiovan, Grijak, Ožvát, Martinko; hrali aj Munjas, Đukanović, Klaić, Zorzić, Budík, Draganić V nedeľu 21. februára o 14.30 uhostí člena Novosadsko-sriemskej ligy, novosadskú C. zvezdu.

Jednota mala ne ustálu prevahu v oboch polčasoch. Útočná hra priniesla veľa gólových príležitostí, no väčšinu hlavne v prvej časti útočníci nepozorne zmarili. O góly sa rozdelili Marković 3 a Janjuz 2. JEDNOTA: Travica, Pejić, Plećaš, Ninić, VaForma sa už črtá: Aleksa Plećaš (Jednota siljević, Jelović, Andreata, Krivokuća, Vemić, St. Pazova) Trifković, Marković; hrali aj: Ljubišić, Milanović, Denić, Jagodić, Bajić, Šestović, Krstić, Vujčić, Janjuz, Rebić • ŠPORT •

V ŠÍDE ZVOLILI ŠPORTOVCOV ROKA 2015

V znamení športovcov Jednoty Stanislav Stupavský

Najúspešnejší športový mládežník v minulom roku je Predrag Danilović, člen Šachového klubu Jednota. Zoznam odmenených a slávnostné chvíle Jednoty uzavrel Slobodan Radovanović, šéftréner Paraolympijského mužstva Srbska v cyklistike a predseda Cyklistického klubu Jednota, ktorého vyhlásili za najúspešnejšieho

piatok 12. februára 2016 v sále Zhromaždenia obce Šíd za prítomnosti predsedu obce Nikolu Vasića najúspešnejším športovcom v roku 2015 udelili uznania. Slávnosť tentoraz prebiehala v znamení športovcov Jednoty.

Spoločná fotografia športových laureátov Obce Šíd

Predrag Tomić, športovec roka 2015

Zdravko Bijelić, juniorský majster Európy v kickboxe

Slobodan Radovanović, najúspešnejší športový pracovník

Predrag Danilović, člen Šachového klubu Jednota • ŠPORT •

Členovia Futbalovej školy Jednota

Športovcom roka 2015 sa stal -dorasteneckej kategórii najjednoznačne absolútny majster úspešnejšie boli dve družstvá Srbska a Vojvodiny, člen Cyklis- Jednoty: Futbalová škola Jedtického klubu Jednota Predrag nota v mužskej kategórii a doTomić. Predrag je členom našej rastenky Cyklistického klubu štátnej reprezentácie a veľká Jednota, kde je členkou aj Mária nádej cyklistického športu u nás. Tanciková. Športovkyňou roka je členka Kajakárskeho klubu Filipa Višnjića z Višnjićeva Zorana Milankovićová. Najúspešnejšie športové mužstvo v minulom roku je Volejbalový klub Šíd a za najúspešnejšie ženské družstvo vyhlásili Hádzanársky klub Radnički zo Šídu. V pioniersko- Dorastenky CK Jednota

športového pracovníka v minulom roku. Okrem už spomenutých odmenili aj Tenisový klub SOL Šíd za dosiahnuté úspechy v stavbe športových objektov, Mirjanu Batuta, profesorku telesnej výchovy za životné dielo v športe, Zdravka Bijelića, juniorského šampióna Európy v kickboxe. Uznania tiež odovzdali mužstvám a jednotlivcom v školskom športe, za rozvoj športu v miestnych spoločenstvách, ako i v pracovných kolektívoch. Na záver laureátov pozdravil predseda Obce Šíd Nikola Vasić a prisľúbil, že sa lokálna samospráva aj v budúcnosti bude snažiť viac peňazí vyčleniť na rozvoj športu.

8 /4687/ 20. 2. 2016

Šport ZNÁMY FUTBALOVÝ TRÉNER V KOVAČICI

zapojí do hry, v opačnom prípade sa menej zdatnejší futbalisti budú na trávniku nudiť, lebo dostanú menej príležitostí zlepšiť sa. Zasadzujem sa i o aktívne hranie halového futbalu na zlepšenie techniky. Štvrtou mojou zásadou je situačný postup práce na tréningu. Vedomý som si ale, že je moja posledná devíza ľahšie splniteľná v profe„Osem obcí na území sionálnom futbale, celého južného Banátu kde na rozdiel od má dokopy 96 dedín amatérskeho špora miest, vrátane Pančetu môžu lodivodi va a Vršca ako sídelných disponovať so všetlokalít s väčším počtom kými alebo takmer obyvateľov. Z asi 330 všetkými hráčmi na 000 obyvateľov tretitréningu.“ na žije v spomínaných Dvojhodinovú indvoch mestách. Tvrdím, terpretáciu Stevana že v súčasnosti v PanMojsilovića si tréneri čeve a vo Vršci hrá malý klubov zo strednej futbal a futbal v kluboch a južnej časti Banái mimo nich po aspoň tu s pozornosťou 15 extra talentovaných vypočuli a po nej mladších futbalistov, sa zapojili do čulej ktorých možno najprv diskusie, v ktorej treba vyhľadať a neskôr sa sťažovali tak na denne brúsiť ich talent. problém s výberom, Futbalová organizácia ako i na finančné obcí Kovačica – Opovo ťažkosti. Úspešný ich má, verím, v toma svetaskúsený Deto momente desať,“ liblatčan počas výuisťoval cvičiteľov na kladu uviedol príprednáške Mojsilović. klady z basketbalu Po Spartaku Debeljaa názory Banátčana ča a pančevskom DinaRanka Žeravicu, prome sa v dráhe trénera fesora Aleksandra dopracoval k ešte lepNikolića a Slovinca ším výsledkom. Mogren Zmagu Sagadina z Budvy sa za čias Moj(Mojsilović trénoval silovićovho koučovania NK Domžale v čase, dostal do Prvej ligy Srbkeď Sagadin viedol ska a Čiernej Hory, seBK Helios Domžale), zónu neskôr (2002/03) ako sa dopracovať sa stal pomocníkom leaj k futbalovému gendárneho futbalistu Olympu: Zorana Filipovića na „Nespočetné poste trénera Crvenej opakovanie prihrázvezdy. V zahraničí trévok, striel, kľučiek noval potom ešte kluby či brankárskych v Čiernej Hore, Kanade, zákrokov na tréninSlovinsku a Iráne, doma Jeden z desiatich talentov na území FZO Kovačica – goch prináša ovocie. najskôr belehradský Rad, Opovo: Majstrovský gól Uzdinčana Renata Kokoru Z futbalistu treba a potom aj subotický v Kovačici, ktorého otec je Uzdinčan, matka z Rumunska, vyťažiť to najlepšie, Spartak, kde je doposiaľ ďalšieho šikovného futbalistu zo srbského Banátu, čo v ňom je: ak rád šéfom mladších kategó- bývalého reprezentanta Srbska, dnes Rumunska. kľučkuje ako ŠekuRenato (v žltom drese) sa zmocnil lopty v strede ihriska, rií futbalistov: larac či Šestić, tak ho „Mladších hráčov prebojoval sa do pokutového územia súpera cez troch nechajme a podpoa tvrdím aj tých zo se- Samošanov, prekľučkoval ešte jedného obrancu a rujme driblovať, aby „rozdriapal“ sieť bezmocného brankára. Kokora je niorského tímu netreba si vrodené nadanie stredoškolákom športového gymnázia v rumunskom obťažovať s kondičkou – ešte viac zdokonalil. Temešvári a hrá vo FC Poli (niekdajšia Politechnica). všetko nech robia s lopBudovaním sebadôtou. Futbalová technika very jednotlivcov naje vizitkou každého hráča. Metóda priestoroch s menším počtom hrá- stavíme aj do celého tímu víťaznú hry v tréningu musí byť dominant- čov. Čo tým dostávame: každý futba- náturu,“ zdôraznil záverom Mojsinou, rovnako tak aj hra na menších lista sa počas tréningu rovnoprávne lović.

Stevan Mojsilović prednášal kolegom z Banátu Ján Špringeľ

„Z

ávratné kariéry futbalistov z našich končín, Darka Kovačevića a Nemanju Antonova, nasvedčujú, že o vrcholových futbalistov na území južného Banátu nie je núdza. Vašou úlohou je ich objaviť a viesť k skvelým výsledkom,“ motivoval kolegov z východnej časti Vojvodiny príkladmi počas prednášky na Relaxe v Kovačici 5. februára 2016 známy tréner Stevan Mojsilović: „Darkov úspešný postup na futba-

Stevan Mojsilović v Kovačici

lových trávnikoch z Kovina do Turína, a vlaňajší titul majstra sveta futbalistov do dvadsať rokov Kačarevčana Nemanju Antonova, reprezentanta Srbska, nie sú ojedinelými príkladmi, ale patria medzi najpresvedčivejšie.“ Stevan Mojsilović, narodený 5. decembra 1966 v Deliblate, sa do Kovačice dostal na pozvanie Jána Šuľu, predsedu Trénerskej organizácie Futbalového zväzu obcí Kovačica – Opovo. S futbalom začínal v rodnej dedine, v tamojšom Omladinci, onedlho prestúpil do o pár líg silnejšieho susedného Radničkeho Kovin. Pre zranenie musel predčasne ukončiť hráčsku kariéru. Na poste trénera začal zavčasu v spomínanom kovinskom klube, trénoval i mládežníkov pančevského Dinama, a čo nevidieť, stal sa pomocným trénerom belehradského Obilića. Milovníci futbalu v Obci Kovačica si na neho spomínajú ako na trénera Spartaka, prvú polovicu sezóny 1997/98 z čias, keď debeljačský klub bol úspešným vojvodinským ligistom.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

VÝROČNÉ VOLEBNÉ ZASADNUTIE FK BUDÚCNOSŤ V HLOŽANOCH

K jubileu nové šatne a tribúna Juraj Pucovský

eď je činnosť klubu úspešná a prípravy na snemovanie sa vykonajú dobre, tak to nepotrvá ani celú hodinu. Práve to sa stalo na výročnom volebnom zasadnutí FK Budúcnosť v Hložanoch 10. februára 2016. V hložianskej reštaurácii Lipa v ten podvečer predseda Budúcnosti Ondrej Korčok privítal 25 z celkove 32 členov, ktorí si vlani zaplatili členské, predstaviteľov Miestneho spoločenstva Hložany, miestnych podnikov, združení a organizácií. Potom o minuloročnej činnosti hovoril tajomník Stanislav Srnka. Zdôraznil, že po postupe do Novosadsko-sriemskej ligy mužstvo v debutantskej sezóne obsadilo 5. miesto so 42 bodmi a splnilo plán. V prvej časti sezóny 2015/16 Budúcnosť vyhrala sedem zápasov, po štyrikrát remizovala a prehrala, čo jej znova prinieslo 5. miesto s 25 bodmi a gólovým pomerom 26 : 22. V pohárovej súťaži na území FZ Nový Sad Hložančanov v semifinále vyradil domáci Hajduk v Čurugu. Paralelne s prvým tímom pracovali aj mladšie kategórie. Pionieri (ročník 2001) pod vedením tréne-

Staronový predseda Ondrej Korčok (druhý zľava) navrhol členov vedenia FK Budúcnosť

Mladší pionieri (ročník 2003), ktorí hrajú spolu s vrstovníkmi petrovskej Mladosti a vedie ich Ján Čáni, tiež v Báčskopalanskej lige v konkurencii 9 mužstiev zakotvili na štvrtom mieste s pätnástimi bodmi a gólovým pomerom 19 : 8. Tréner Ján Hrubík pracuje s futbalovými začiatočníkmi, ktorí zatiaľ hrali iba priateľské zápasy, ale už v roku 2016 ich plánujú registrovať a zapojiť do riadnej súťaže. Veteráni vlani zohrali iba niekoľko zápasov s mužstvami z okolitých dedín. Hosťovali aj na Slovensku, kde sa stretli so svojimi priateľmi v obci Ostrov pri Piešťanoch.

Ondrejovi Korčokovi nový mandát Pri voľbe nového vedenia doterajší predseda a jediný kandidát na tento post Ondrej Korčok získal jednohlasnú dôveru členov. Navrhol potom svojich spolupracovníkov. Športovým riaditeľom zostal Michal Bohuš, tajomníkom Stanislav Srnka a pokladníkom Ján Benka. Správnu radu tvoria: Ondrej Korčok, Stanislav Srnka, Ján Benka, Vladimír Lomiansky, Ján Benko, Stanislav Žembery, Michal Potfaj, Ján Zahorec, Andrej Huďan, Samuel Dubovský, Ján Hrubík, Daniel Toman, Ján Bažaľa, Ján Mravík a Ivan Červenák. Dozorná rada: Pavel Mravík (predseda), Ľudovít Dudok a Vladimir Lokić. Za predsedu Organizačného výboru osláv 90 rokov FK Budúcnosť navrhli Michala Hataľu st. ra Zorana Rodića v Báčskopalanskej lige v konkurencii desiatich tímov obsadili 5. miesto s trinástimi bodmi a gólovým pomerom 41 : 16. Tréner Rodić odporučil Sinišovi Stanivukovi dvoch – troch hráčov, ktorých by mohol pomaly uvádzať do tréningov prvého mužstva. • ŠPORT •

Už druhú sezónu pôsobí aj druhý hložiansky klub Jednota 1950, ktorý si po úspešnom prvom roku takmer vybojoval postup. Minulej jesene mužstvo pod vedením trénera Michala Koruniaka skončilo na treťom mieste.

822 548 dinárov, kým výdavky boli vyššie, vcelku 1 893 781 dinárov. Predsa klub má na žírovom účte v banke hotovosť v sume 102 558 dinárov. Pokladník Ján Benka predostrel, že zo vstupeniek, šenku, tomboly, rôznych podujatí, turnajov, klub získal ďalších 1 720 810 dinárov a strovil 1 700 240. Program práce v roku 2016 je prispôsobený oslavám 90. výročia FK Budúcnosť, ktorá aj v jarnej časti chce zostať v hornej časti tabuľky Novosadsko-sriemskej ligy. Hložiansky klub sa začlenil do novozaloženého Športového zväzu Obce Báčsky Petrovec, plánuje zvýšiť počet platiacich členov, v auguste zorganizuje turnaj, venuje pozornosť sústavnej práci s mladšími kategóriami... Z týchto, ale aj ostatných bežných

Hala ku Dňu Hložian Predseda Rady Miestneho spoločenstva Hložany Ján Bohuš vyjadril spokojnosť, že na výročnej schôdzi okrem členov klubu a futbalových nadšencov vidí predstaviteľov všetkých hložianskych združení, spolkov a organizácií, ktoré navzájom veľmi dobre spolupracujú v prospech dediny. Pre všetkých mal peknú správu: „Na rok 2015 sme dlho čakali, aby sme začali stavať športovú halu, šatne a tribúny na ihrisku. Nebolo spočiatku všetko podľa plánu. Zmluvu s prvotným vykonávateľom prác sme museli zrušiť, ktorý nám, našťastie, vrátil zaplatený preddavok. Robotníci SP Zlatibor z Belehradu aj v tomto zimnom čase robia a objekt v športovom areáli rastie každý deň. Bude to jedinečná športová hala so šatňami a tribúnou nad nimi kapacity 400 miest a obliekarne s tribúnou pre 400 divákov s pohľadom na futbalový trávnik. Mám nádej, že do mája, do Dňa Hložian práce budú ukončené, aby sme halu mohli slávnostne otvoriť, osláviť 90 rokov FK Budúcnosť, 260 rokov príchodu Slovákov do Hložian a 10. výročie Združenia ekológov EKOS. Všetci Hložančania, ale najviac futbalisti, aj veteráni, škola, naši žiaci, budúce generácie budú mať športový areál, aký si zaslúžili.“ Tajomník Srnka pripomenul, že po druhom kole na ihrisku zbúrali staré tribúny, mrežový tunel na ihrisko a časť klubových miestností, aby tak pripravili pozemok na výstavbu športovej haly, nových šatní a tribúny. Možno sa i preto zmenšil počet divákov, tým aj peňažný zisk zo vstupeniek a bufetu, keďže vlani priemerne predávali iba 130 lístkov na zápase, a v jeseň to bolo ešte menej, sotva 90. Z finančnej správy účtovníka Juraja Takáča vyplýva, že FK Budúcnosť vlani mala príjmy v sume 1

aktivít vznikol aj finančný plán na rok 2016, v ktorom je vykázaný na 3 500 000 dinárov. Vlastné príjmy (tombola, vstupné, šenk, turnaj, členské, FF Tancuj, tancuj...) by mali tvoriť 1 500 000 dinárov, z rozpočtu Obce Báčsky Petrovec a od sponzorov plánujú získať po 1 000 000 dinárov. Na činnosť FK Jednota 1950 je plánovaných ďalších 600 000 dinárov, ktoré mienia zabezpečiť podobne ako aj pre FK Budúcnosť. Všetky správy schválili jednoznačne a bez veľkej diskusie.

8 /4687/ 20. 2. 2016

Šport TOHTO VÍKENDU SÚŤAŽ O POHÁR SRBSKA V STAREJ PAZOVE

Volejbalová udalosť roka Matej Bzovský

red dvoma rokmi Obec Stará Pazova a Volejbalový klub Jednota sa úspešne zapojili do organizácie finálových zápasov o Pohár Srbska. Na tohtoročnom, 50. jubilejnom finálovom turnaji sa zúčastnia štyri najlepšie družstvá z kvalifikačných súbojov, Crvena zvezda a Vizura z Belehradu, subotický Spartak a hostiteľky tejto významnej súťaže, volejbalistky domácej Jednoty. V prvom zápase v sobotu o 17. hodine sa stretnú Spartak a Vizura, kým si o 20. hodine sily zmerajú Crvena zvezda a Jednota. V nedeľu

o l8. hodine je na programe najprv zápas porazených družstiev o tretie miesto, kým finále o pohár víťazné celky zohrajú o 20. hodine a priamy prenos bude na druhom programe Televízie Srbsko. Všetky zápasy sa zohrajú v hale Park a očakáva sa, že tribúna bude ako aj predtým vyplnená do posledného miesta. „Snažíme sa, aby sme opäť boli dobrými organizátormi tejto najvýznamnejšej volejbalovej súťaže,“ povedal nám agilný predseda klubu Bogdan Mamuzić. „Za pomoci našej lokálnej samosprávy sme všetko prebrali na seba, máme podporu sponzorov, aby sme toto podujatie zorganizovali tak, ako sa

PRVÝ PRÍPRAVNÝ ZÁPAS VO VRBARE

Majú aj nováčikov MLADOSŤ – SLAVIJA (NS) 0 : 3 (0 : 0)

Samuel Medveď

o trojtýždňovej príprave na trávniku vo Vrbare, ako aj v športovej hale futbalisti Mladosti minulú sobotu zohrali prvý prípravný zápas. Na pomocnom ihrisku vo Vrbare prvým súperom im

bol starý, dobre známy tím Slavija z novosadského sídliska Salajka, ktorý toho času súťaží o ligu vyššie od Petrovčanov, teda v Novosadsko-sriemskej lige. V úvode zápasu, kým mali nadostač síl a sviežosti, domáci hráči dosť útočili, ale hostia

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA

Lepšie nemohli STK VOJVODINA 2011 – STK MLADOSŤ 4 : 1 S. Medveď

o štvrtom kole súťaže petrovskí stolní tenisti hrali s prvoumiestneným mužstvom v majstrovskej tabuľke. Zápas bol v stredu 10. februára 2016 na žiadosť No- Presvedčiví len vo štvorhre: Pavel vosadčanov v Petrovci. STK Turan a Miroslav Lomen (zľava) Mladosť aj napriek tomu, že hral v domácom prostredí, nemohol nac – Lomen / Turan 0 : 3, Šijačić – Turan 3 : 2. úspešne čeliť výborným hosťom. V nasledujúcom kole STK Mladosť Výsledky: Šijačić – Lomen 3 : 1, Vujčin – Turan 3 : 2, Vučinac – bude hrať so STK Gusar zo Staparu. Foto: J. Pucovský Bažík 3 : 0, štvorhra Šiška / Vuči-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

patrí a ospravedlnili dôveru Volejbalového zväzu Srbska, zároveň zachovali dobré meno nášho prostredia a dokázali známu pohostinnosť. Všetkým družstvám sme umožnili dvojdňové prípravy v našej športovej hale, takže sa cítia ako doma. Nech pohár získa najlepšie druž- Hráčka Jednoty Nina Jakićová stvo, samozrejme, prajeme sa chystá na serv si, aby pohár ozdobil naše vitríny a tiež aby sme v majstrov- rok volejbalu v Starej Pazove, ďalšia stvách Superligy Srbska postúpili koruna úspechov, ktoré sa začali do play-off, keď by sa nám naskytla roku 1952, keď naše dievčatá v možnosť získať aj prvé miesto. Skopje získali titul najlepších voPrečo by sa to nestalo? Bude toto lejbalistiek Juhoslávie.“ časom prebrali iniciatívu a zvlášť v druhom polčase, keď aj trikrát skórovali, boli lepším mužstvom na ihrisku. Góly padli po chybách zadných radov Mladosti. U domácich hráčov bola viditeľná neistota a zdá sa nám, že sa u jednotlivcov prejavila aj štipka nervozity. Na ihrisku sme videli i posily, ktoré v zimnom období prestúpili do radov Mladosti. Sú to Stanislav Haška z Kulpína, ináč mladší brat Andreja Hašku, ktorý donedávna hrával vo Vrbare, ako i výborný stredopoliar Slobodan Sladojević, Bukovčan, ktorý v Petrovci hrával pred asi troma rokmi. Na tomto zápase nehrali kapitán Pavlis, Rupar a Trojanović, tiež Mladosť vošla do zápasu len s jedným

brankárom, Leňom. Skúsený Pavel Fejdi sa pred pár mesiacmi doma nešikovne zranil, kým je mladý Ivančić vraj na Slovensku a štvrtý brankár, Hložančan Ljubičić sa vo Vrbare nezjavoval ani v jeseň. MLADOSŤ: Leňa, Fábry, Darko Babiak, Jakuš, Kajtez, Severíni, Kaňa, Milićević, Mijin, Vlaisavljević, Torbica; hrali ešte aj: Očoveji, Andrej Babiak, Stanislav Haška, Milenković, Sladojević V nasledujúcich týždňoch Mladosť zohrá ešte niekoľko priateľských zápasov, lebo jarná súťaž začne 20. marca 2016. Nateraz sú dohovorené zápasy so Stepanovčanmi, kysáčskou Tatrou a generálka by mala byť s novosadským Indexom.

PRÍPRAVY HLOŽIANSKEJ BUDÚCNOSTI

Štyri výhry Ján Murtin

d Pavla futbalisti hložianskej Budúcnosti pod taktovkou trénera Sinišu Stanivuka štyrikrát v týždni usilovne trénujú. Za sebou majú už aj štyri prípravné, a to víťazné zápasy. Najprv porazili na pomocnom ihrisku vo Vrbare mužstvo náhradníkov ČSK Pivara z Čelareva 2 : 0, gólmi Ardalića a Krstića. V súboji so Slavijou v Novom Sade boli lepší 3 : 2, keď presnú mušku mali

nováčik z Veternika Čičić (2 góly) a Nedić. V Báčskej Palanke potom položili na lopatky Krila Krajine 1 : 0, keď sa presadil ďalší nováčik Dašić. V nedeľu Hložančania v Petrovci deklasovali Petrovaradín 4 : 0 a strelci boli M. Kobilarov, Dašić, nováčik Vukosavljević a Malidžan. Vyzerá, že Budúcnosť bude mať silnejší tím ako v jeseň. Odišiel iba Joksimović a nováčikovia sa už dokazujú hlavne streleckou pohotovosťou. • ŠPORT •

Zo zápasu Mladosť – Jednota 0 : 0

Prvý prípravný zápas: Tatra – Mladost (NS) 3 : 1

PRÍPRAVY FUTBALISTOV NA JARNÚ ODVETU

Lopta sa už kotúľa Juraj Pucovský

re futbalistov našich mužstiev, ktoré súťažia najmä vo vyšších ligách, sa už skončila zimná prestávka. Jeden za druhým klubom sa pomaličky rozbiehajú v prípravách na jarnú odvetu. Pravdaže, vedenia, hráčov a trénerov potešilo aj nezvyčajne pekné, slnečné a teplé počasie v prvej polovici februára, čo len obľahčuje a spríjemňuje tréningy na ihriskách bez snehu, vody, blata... Je jasné, že sa každý klub vyberie za vlastnými cieľmi. Tie vyplývajú predovšetkým z dosiahnutých výsledkov v jeseň, ambícií, ktoré mužstvo má a závisia predovšetkým od finančnej situácie v kolektíve. Množstvo peňazí predsa určuje všetko: dĺžku a kvalitu prípravného obdobia, ale aj kvalitu mužstva, najmä vtedy, ak sa chcú zaangažovať cezpoľné posily.

Predseda Doliny Ondrej Hedi robí plány o posilách

Padinskú Dolinu na jar očakáva húževnatý boj o záchranu v Srbskej lige – skupina Vojvodina. V klube počas zimy nesedia so založenými rukami a už podľa zvyku sa pokúsili posilniť mužstvo: zatiaľ prišli hráči Krstinić, Kozić, Trkulja a tréner Ján Šuľa, ktorý bude

pomáhať Radivojovi Draškovićovi. V tejto spoločnosti šídsky Radnički nemá také problémy, lebo skončil v strede tabuľky. Z troch mužstiev v Novosadsko-sriemskej lige iste najväčšie ambície má pazovská Jednota, ktorá z druhého miesta zaútočí na titul majstra, aby sa tak po dlhšom čase dostala na republikovú úroveň súťaže. Pazovčanom by práca mohla byť obľahčená, lebo jesenným majstrom, žabaljským ŽSK, po odchode sponzora Branislava Raletića a takmer kompletného hráčskeho kádra otriasa kríza, z ktorej ktovie, či sa dostane. No vážny prístup k povinnostiam zverencom trénera Milana Vujasina nesmie chýbať. Hložianska Budúcnosť tohto roku oslávi 90 rokov jestvovania a chce pokračovať v dobrých výsledkoch z jesennej časti, keď zakotvila na 5. mieste. Napokon erdevícka Sloga s príliš pozmeneným mužstvom hodlá hrať významnejšiu rolu, ako v prvej polovici majstrovstiev. Lepšie výsledky očakáva aj kovačická Slávia v Banátskej lige. Petrovská Mladosť má za sebou peknú jeseň v Oblastnej lige ÚFZ Nový Sad, ktorú by ani na jar nechcela pokaziť. Kysáčska Tatra si v Mestskej lige Nového Sadu plánuje zachovať jesenný titul a vrátiť sa do Oblastnej ligy. Najväčším súperom jej bude kedysi „veľký“ RFK Nový Sad z Detelinary. V Medziobecnej lige Báčska Palanka – prvej triedy sa očakáva boj o titul pivnickej Slávie a selenčského Kriváňa... Ožívajú už aj trávniky v iných našich dedinách. Lopta sa kotúľa takmer každý deň na početných priateľských, prípravných zápasoch. Foto: autor, J. Bokor, P. Pálik

Pravokrídelník hložianskej Budúcnosti Nenad Kobilarov

akciová spoločnosť

Prijmeme do TPP (trvalého pracovného pomeru) zamestnancov do strojárskej výroby spoločnosti Raven, a. s.,

na pozície: – zvárač MIG / MAG – CNC pracovník (páliaci stroj, horizontálna vyvrtávačka, ohraňovací lis) – manažér (strojárskej) výroby – mechanik – nastavovač

Prijmeme do TPP pani, ktorá bude vykonávať činnosti v súkromnom penzióne – upratovanie, pranie, žehlenie, varenie. Podmienkou je vodičský preukaz sk. B, ubytovanie je poskytnuté.

Miesto výkonu práce: Považská Bystrica, Slovenská republika Ubytovanie: zamestnávateľ poskytuje možnosť ubytovania

v ubytovni Po odpracovaní 3 mesiacov poskytuje zamestnávateľ „stabilizačný bonus“ vo výške 200 €

Inzerujúca spoločnosť:

Spoločnosti skupiny RAVEN majú svoje zastúpenia okrem Slovenska aj v Českej republike, Poľsku a Maďarsku. Predmetom činnosti je distribúcia hutníckeho a stavebného materiálu, ako aj výroba výrobkov a poskytovanie služieb v strojárskej a stavebnej oblasti. Bližšie informácie môžete nájsť na: www.raven.sk.

Kontaktná osoba: PhDr. Ivona Snopková, PhD., Personalista – recruiter RAVEN, a. s., Šoltésovej 420/2 017 01 Považská Bystrica tel.: 00421 42 / 437 022 1; MT: 00421 914 / 737 001 e-mail: isnopkova@raven.sk

8 /4687/ 20. 2. 2016

Prví karatisti KK Dolina roku 1979 s trénerom Petrom Patom (prvý sprava v hornom rade)

Družstvo Doliny roku 2010 s predsedom Jánom Ondríkom (prvý sprava hore)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Karateklub Dolina Padina

Tréneri KK Dolina (zľava): D. Končeková, Z. Ondrík, Mário Boboš (2014)

Vladimír Praskač získal bronz v Kladove (1998)

Pozerajúc filmy o majstrovi bojového umenia Bruce Lee, aj Padinčania si chceli vyskúšať vlastného bojového ducha. Začali trénovať v Debeljači a Karateklub Dolina založili roku 1979. Prvým trénerom bol Debeljačan Peter Pato. Veľmi im pomohli aj svetoznámi karatisti, bratia Vladimir a Ilija Jorgovci, ktorí prichádzali do Padiny poradiť a usmerniť prácu klubu. Dve kata družstvá dievčeniec sa zúčastnili Majstrovstiev Juhoslávie, dvakrát v Splite a raz v Kršku. V sezóne 1982/83 pionierky Mária Omastová-Petrášová, Mariena Križanová-Zakićová a Lýdia Petrovičová-Funtíková si v Splite zastali na najvyšší stupienok, získali zlaté medaily. Šampiónky Juhoslávie boli iba tri hodiny, lebo im organizátori, nevedno prečo, odňali titul a odovzdali členkám KK Rabotnički Skopje!? Napriek úspešnej činnosti KK Dolina roku 1990 prestal s prácou. Roku 1993 vytrvalý predseda Ján Ondrík a tréner Zlatko Širka obnovili klub. Skvelé výsledky KK Dolina umožnili zapojiť sa do kvalitnej Karate federácie JKA Shotokan. Z početnej rodiny padinských karatistov spomenieme reprezentantov. Vladimír Praskač roku 1998 na Majstrovstvách Juhoslávie v Kladove získal bronzovú medailu, a potom ako reprezentant hájil farby národného mužstva na Svetovom pohári v Paríži. Marta Jakábová a Zlatko Ondrík reprezentovali nový štát Srbsko a Čierna Hora na Majstrovstvách Európy v Prahe. Zlatko Ondrík sa v rokoch 2003 – 2008 zúčastnil dvoch Majstrovstiev sveta (Japonsko, Nemecko) a šiestich Majstrovstiev Európy (Litva, Švajčiarsko, Poľsko, Portugalsko, Maďarsko, Srbsko). Z majstrovstiev starého kontinentu si priniesol po jednu striebornú a bronzovú medailu. Športový zväz Obce Kovačica ho šesťkrát zaradom vyhlásil za najlepšieho športovca, čo sa dosiaľ nikomu nepodarilo. Po predčasnej smrti predsedu Jána Ondríka padinskí karatisti pokračujú v žatve medailí pod vedením predsedníčky Márie Bobošovej a tajomníka Vladimíra Končeka. Dolina si vychovala dvoch trénerov – Mária Boboša a Danielu Končekovú, ktorí sú pretekármi reprezentačného družstva Srbska a zároveň trénujú nových, mladých karatistov. Do bohatej galérie zberateľov medailí sa zapisujú noví karatisti, medzi nimi je i Kristián Slivka, ktorého nedávno vyhlásili za nádejného športovca Kovačickej obce. Ján Bokor Foto: autor a z archívu KK Dolina

Daniela Končeková a Mário Boboš vo Švajčiarsku (2014)

Tréner Peter Pato učí mladých karatistov (1980)

Daniela Končeková počas príprav reprezentácie na Kopaoniku

Medailistky: Mariena Križanová-Zakićová a Lýdia PetrovičováFuntíková (1982/83)

Úspešný karatista Z. Ondrík v ríši lesklých odmien

Pózovanie Z. Ondríka v portugalskom Porto (2007)

Zlatko Ondrík (prvý zľava), člen bronzového kata tímu SČH v Litve (2007) Októbrová cena Obce Kovačica KK Dolina (2008)

Karate, zložka všetkých programov v škole (1986)