Hlas 10 2016 by NVU Hlas ľudu

Ján Triaška Báčsky Petrovec

... a karavány odchádzajú

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 73 | 5. 3. 2016 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4689/

Z obsahu

5. 3. 2016 | 10 /4689/

Uzávierka čísla: 2. 3. 2016

4 TÝŽDEŇ 5 Prvýkrát zasadala v Petrovci 7 Ozaj pevné základy 8 Ružové tričká, hry bez hraníc a dve minútky ticha

9 NA PULZE DNÍ 9 Jediná šanca pre nás je kapitola 23

12 ĽUDIA A UDALOSTI

Kým sa politici hádajú a „etiketujú“ – za čo prijímajú úhrady a platy, obyčajní ľudia si lámu hlavu nad tým, ako vykľučkujú od výplaty k výplate. (s. 13) A. Chalupová

16 Bazáre sú významné viacúčelové podujatia 17 Ponúkali aj rybacie klobásy 19 Lužské včielky úspešne pracujú

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Pozornosť žene

23 MOZAIKA 23 Jedno presso pre Modiglianiho, prosím! 26 Európske mesto športu 2016 30 Roláda z mletého mäsa a pečená zelenina

31 KULTÚRA

Akcia zbierania kníh pre menšie slovenské prostredia, ktorú organizuje naša redakcia, prináša výsledky. Prví na zozname, ktorí si obohatili svoju knižnicu, sú členovia SKUS Štefánik v Binguli. (s. 31) J. Pániková

31 Za dva dni tri udalosti 34 Sedem tučných rokov 36 Deti – nevyčerpateľné žriedlo lásky a tvorby

37 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Prehry so silnejšími tímami 48 Futbal štatistík a rekordov 50 O krok vpred Titulná ilustrácia: Jarmila Takáčová

Slovenské divadlo VHV v Starej Pazove pre milovníkov scénického umenia pripravilo predstavenie Maratónci bežia čestné kolo autora Dušana Kovačevića v réžii Alexandra Baka. Tamojšia divadelná sála bola v nedeľu 28. februára primalá pre všetkých divákov, keďže o premiérové vystúpenie tohto súboru bol veľký záujem. (s. 32 ) A. Lešťanová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

Žena na ôsmomarcovom piedestáli

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•



Kým sa oslava Medzinárodného dňa žien v mnohých európskych krajinách pociťuje ako prežitok, u nás si na ôsmomarcové kvety zatiaľ ešte potrpíme. Niežeby to bol zlý zvyk. Kvietok, hoci len púpava, každé dievča, ženu, mamu, starú mamu, sestru, tetu – poteší.

eby sa žena v Srbsku aspoň v tento deň dostala na piedestál – rovnoprávne s mužmi, ktorí na ňom stoja každý deň? Sotva. Hoci sa zdá, že ženy v našej krajine stoja na rovnakej štartovacej čiare s mužmi, dokonca že obsadili niektoré líderské pozície (na čom je aj kus pravdy), štatistika hovorí inak. Údaje, ktoré opisujú stav rodovej rovnosti u nás z lanského roka, hovoria o tom, že v Srbsku je o 16 percent menej zamestnaných žien než zamestnaných mužov. V riadiacich kreslách je okolo 13 percent žien, kým v iných európskych krajinách ich podiel vynáša až 35 percent. Keď ide o najdôležitejšie inštitúcie slovenského národnostného rázu, voľným okom je viditeľné, že ženy v našom spoločenstve sa nachádzajú v tzv. líderskej pozícii. Od Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, cez Slovenské vojvodinské divadlo, Oddelenie slovenského jazyka a literatúry na FF v Novom Sade, Gymnázium Jána Kollára v Petrovci, mnohé (slovenské) základné školy a predškolské ustanovizne, po vedúce miesta v médiách (napríklad v TV Vojvodina a Hlase ľudu) – ženy sú tie, ktoré tvarujú a riadia mnohé naše inštitúcie. Určite do toho vkladajú svoje maximum s výraznou dávkou zodpovednosti, altruizmu a filantropie. Stretajú sa s ochotou iných spolupracovať, no často im podkladajú polená pod nohy, tlačia do priepasti. Zo zlosti či závisti. Ale človečenstvo je už raz také. To sa nestáva iba ženám. No ženy tieto situácie svojou psychofyzickou konšteláciou prežívajú oveľa citovejšie (a hlbšie). Aj ženy niekedy zlyhajú. Veď aj ženy sú iba – ľudia. Menej žien na vedúcich pozíciách stretávame v našich lokálnych samosprávach. Opraty, ktorými sa riadia lokálne samosprávy alebo miestne spoločenstvá, do rúk zatiaľ naše ženy temer nedostali – muži si tieto funkcie strážia ako oči v hlave. No výnimku z pravidla v prípade predsedníčky alibunárskeho Zhromaždenia obce môžeme vnímať ako maják. Svetielko ďaleko v tuneli. Ale nie všetko je o líderstve. Stačilo by, na začiatok, keby sme znížili diskrimináciu voči ženám, keď ide o zamestnávanie vôbec. Veď výskumy hovoria, že až 61 percent žien zažilo diskrimináciu pri hľadaní práce. Nech ani nehovoríme o znehodnocovaní „zamestnania“ mám a domácich. Keď spoločnosť prekoná tieto stereotypy, o zrovnoprávnení obsadenia líderských miest ženami v inštitúciách, ustanovizniach, spoločnostiach, sa bude ľahšie hovoriť. Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  10 /4689/ 5. 3. 2016

Týždeň  InPress



Naši oscarovci Jasmina Pániková

o filmovom priemysle začiatok minulého týždňa bezpochyby bol viac než dôležitý. Filmová elita predefilovala po červenom koberci, potleskom podporila odmenených kolegov a netrpezlivo čakala dokončenie známej vety And the Oscar goes to... Určite najviac dôvodov na radosť mal herec Leonardo DiCaprio, ktorému sa konečne dostala do rúk soška Oscara. Brutálnymi scénkami boja s grizlym a boja o prežitie spolu s režisérom skutočne postavili nové štandardy, keď ide o filmy s tematikou prežitia. Pokým sa v Los Angeles končili preteky o Oscara, v našom štáte sa začali iba rozbehávať. Avšak nie tie filmové, ale politické. Kto s kým bude v koalícii v nadchádzajúcich parlamentných a pokrajinských voľbách? Kto sa bude podpisovať pod rovnaký scenár filmu Lepší život v Srbsku VI a kto si ho napíše samostatne? Hercov a herečiek máme skutočne mnoho, teda aj mnoho kandidátov. Niektorých jednotlivcov by už teraz mohli odmeniť. Skutočným naším oscarovcom by mohol byť spisovateľ Filip David, ktorý počas udelenia Ceny za najlepšiu knihu v sieti verejných knižníc Srbska a za prítomnosti prezidenta Srbska Tomislava Nikolića otvorene povedal, že od 90. rokov nepodporuje jeho politiku. „Politika znečistila všetky oblasti nášho života. Ona je na vine za malomeštiactvo, nevychovanosť a primitivizmus,“ sú slová F. Davida. Veľké bravo za smelosť jedného intelektuála! Práve vďaka uvedeným produktom dnešnej politiky by mohli byť odmenení aj podaktorí naši jednotlivci. Nie Oscarom, skôr Zlatou malinou. A za ktoré úlohy? Pravdaže, za monologické vystúpenia Ústa moje chváľte ma... Tie, s ktorými tak hrdo vystupujú v televíznych a rozhlasových médiách. Súbeh na nové roly bude čoskoro vypísaný a kasting sa organizuje pravdepodobne 24. apríla. Pravdepodobne, aj tentoraz budú hlavní herci publiku rozdávať okuliare, skôr také ružové, než tie pre 3D filmy, vďaka ktorým by bolo aspoň možné zažiť reálne scénky ich staronového scenára. Iba po skončení volebného predstavenia, keď zasvietia všetky žiarovky a dáme si dole okuliare, uvidíme skutočný stav a výsledky najnovšieho kastingu. A potom budú nasledovať nominácie na ceny...

www.hl.rs

168 HODÍN

Kto čo bral, kto čo pobabral? Oto Filip

olitika ako záujem a záležitosť pragmatická kamkoľvek sa človek pozrie. U nás, ale aj inde. Po všetkom, čo sa s migrantmi v týchto dňoch deje, nemecká kancelárka Angela Merkelová v nedeľu pocítila potrebu vyzvať partnerov z EÚ spoločne hľadať riešenie utečeneckej krízy v Európe. Pohľady sa upriamujú najmä na mimoriadny samit lídrov EÚ a Turecka naplánovaný na pondelok 7. marca a na dohodu s Tureckom, ktorej výsledkom by malo byť spomalenie prílevu utečencov na starý kontinent. Vlani ich do Európy prišlo približne 1,1 milióna. Dni neúprosne plynú, počet utečencov, ale i nedorozumení, stúpa. Rakúsko vyčíta Grécku, že sa správa ako cestovná kancelária posielajúca utečencov ďalej, ako i to, že ich prijalo len 11 000, kým Rakúsko vlani až 90 000. Navyše vo všetkom sú aj prekážky, brzdy, uzavretie tzv. balkánskej trasy. Od začiatku roka cez Srbsko prešlo 96 000 utečencov, no Chorvátsko a Slovinsko rozhodli pred týždňom, že nebudú prijímať viac ako 500 migrantov denne. U nás sú ich stovky vyčkávajúce v Šíde. Nie náhodou padlo i rozhodnutie o možnosti nasadiť jednotky Vojska Srbska do plnej pohotovosti v prípade potreby. Vlastne aj vzniklo v dôsledku hromadenia počtu utečencov v Grécku, kde ich je v táboroch



a pri hraniciach na tisíce. V pondelok sa okolo päťsto osôb pokúsilo nasilu dostať cez grécko-macedónske hranice, následkom čoho boli desiatky zranených. U nás je v týchto dňoch okolo dvetisíc utečencov, z ktorých len niekoľko desiatok požiadalo o azyl. Dá sa predpokladať, že sa s príchodom jari vystupňuje aj nápor a počet utečencov, dožadujúcich sa Európy. Tak tých z vojnami ohrozených krajín, ako i ekonomických, bažiacich po lepšom živote. Nie s lepším, ale so žiadnym životom je už pár týždňov nezlučiteľný osud Slađany Stankovićovej a Jovicu Stepića, ktorých tragická smrť v Líbyi spôsobila mnohé otázniky a kontroverzy, domnienky a odhady, zväčša sa výraznejšie neopierajúce o realitu. Po štvrtkovom oznámení tlačového hovorcu Pentagona, že dvaja pracovníci našej diplomatickej misie neprišli o život vo vzdušných náletoch USA na pozície Islamského štátu, ale že ich pre výkupné pravdepodobne uniesla a zavraždila nejaká kriminálna skupina, ktorá ten svoj zločin chcela podhodiť iným, došlo k stretnutiu premiéra Aleksandra Vučića s Veľvyslancom USA Kyle Randolphom Scottom. Zhodnotili, že vyhlásenie hovorcu Pentagona neodzrkadľuje úradný postoj administratívy USA, ako aj to, že Srbsko a USA majú spoločný cieľ zistiť plnú pravdu o tragickom

zavraždení dvoch úradníkov nášho veľvyslanectva v Líbyi. Priam klasická ukážka príbehu o veľkých a dopade ich vplyvu na malých. Ukážka ďalšia: dlhšie očakávaná zmluva Moskvy a Belehradu o poskytovaní diplomatickej imunity pracovníkom Rusko-srbského humanitárneho strediska v Niši si zrejme ešte počká na podpis. Reagovanie na skutočnosť, že 12. februára v Národnom zhromaždení Srbska ratifikovali Zákon o spolupráci Srbska a Severoatlantickej aliancie alebo čosi celkom iné? A voľby sú čoraz bližšie s neprehliadnuteľným vplyvom na diania naše a ďalšie. Viacdňový pobyt delegácie Medzinárodného menového fondu (MMF) u nás sa skončil tak, ako sa i očakávalo: oznámením, že sa štvrtá revízia aranžmánu z obozretnosti uzavrie len po voľbách, konkrétne po nastúpení novej vlády na scénu. Iste budú, priamo alebo nepriamo, vplývať aj na rokovania s Prištinou, kde aktuálneho vicepremiéra a šéfa diplomacie Hashima Thačiho zvolili 26. februára za nového kosovského prezidenta. O Kosove a celom rade problémov vrátane nerealizovania záväzkov stanovených Bruselskou dohodou, menovite o otáľaní Prištiny založiť Spoločenstvo srbských obcí, sa rokovalo aj v noci na utorok na pôde Bezpečnostnej rady OSN. Akosi v tieni tých veľkých problémov zostala správa o schválení Zákona o sústave platov zamestnaných vo verejnom úseku v parlamente, alebo o neúspešných pokusoch opozície zjednotiť sa. Kto bude čo z dní pred nami brať, kto sa zase uchýli k možnosti kadečo pobabrať? A tak je kruh opäť uzavretý. Politika ako záujem a vec pragmatická...

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

TATJANA KORIĆANAC, RIADITEĽKA MÚZEA MESTA BELEHRAD

Protokol napĺňame novými obsahmi Oto Filip – Ako hodnotíte spoluprácu inštitúcie, v čele ktorej ste, s Východoslovenským múzeom z Košíc? – Tá sa začala pred dvoma rokmi, keď sme našu archeologickú

Informačno-politický týždenník

výstavu o Vinči prezentovali v Košiciach. Po nej predstavitelia ich múzea pobudli u nás, aby sme vlani v septembri podpísali Protokol o spolupráci. V tomto roku naše múzeum má s ďalšou výstavou hosťovať vo východoslovenskom meste, v roku 2017 ich múzeum zase

u nás. V Košiciach prezentujeme výstavu o spisovateľovi Ivovi Andrićovi ako diplomatovi, ktorej vernisáž by sa mala konať 20. októbra. Riaditeľ Východoslovenského múzea Dr. Robert Pollák prišiel s návrhom, aby jej púť pokračovala do Krakova. Bolo by to ozaj skvelé, lebo Andrić mal veľmi blízko k poľskej literatúre a k ľudu Poľska a navyše sa stal i čestným doktorom Univerzity v Krakove. • TÝŽDEŇ •

VÝKONNÁ RADA NRSNM

Prvýkrát zasadala v Petrovci Jaroslav Čiep

ýkonná rada Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v terajšom zložení doteraz zasadala výlučne v sídle NRSNM v Novom Sade a teraz urobila aj prvú výnimku. Desiate zasadnutie VR NRSNM, prvé po jej odvolaní a znovuzvolení na poslednej schôdzi samotnej rady v Kysáči, bolo 27. februára t. r. v budove Matice slovenskej Ľudovíta Mišíka v Srbsku v Báčskom Petrovci. Členovia „našej slovenskej vlády“ v čele s predsedníčkou VR NRSNM Katarínou Melegovou-Melichovou prerokovali 16 bodov a v rámci nich schválili program práce NRSNM na rok 2016, ako i jej štyroch výborov: pre kultúru, vzdelávanie, informovanie a úradné používanie jazyka a písma. Pre znížený rozpočet nikomu nebolo všetko jedno, kde treba odseknúť a kam pridať. Lebo, ako bolo počuť na zasadnutí, rada nie je zlatá krava, ktorá má financovať aj jednotlivé obce, ale by malo byť naopak, lebo

obce majú väčšie rozpočty. Vlani z lokálnych samospráv prácu NRSNM podporili iba Mesto Nový Sad a Obec Báčska Topola. V týchto bodoch, okrem iného, za podpredsedníčku

lo, že rozpočet je menší ako vlani, a preto sú všetci nespokojní. Uzavrelo sa, že predsa treba byť objektívny a uskromniť sa. Na vedomie vzali i správu nezávislého revízora o vy-

Zo zasadnutia VR NRSNM v Petrovci: peňazí bude menej, takže treba byť racionálnejší

Výboru pre vzdelávanie navrhli Tatianu Naďovú namiesto Ladislava Petroviča, ktorý podal demisiu. Pri rokovaní o finančnom pláne NRSNM na rok 2016 sa konštatova-

konanej revízii príjmov a výdavkov financovaných z republikového rozpočtu za rok 2015. Po vlastných programoch a plánoch v aktuálnom roku členovia VR

nahliadli aj do správy NVU Hlas ľudu, ako i do správ, záverečných účtov za minulý rok, ale i plánov a finančných plánov na rok 2016 Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, Múzea vojvodinských Slovákov a Galérie insitného umenia v Kovačici. Keďže Dom Martina Jonáša je v poslednom čase zavretý a nie je obsiahnutý ani plánom práce GIU, ktorá by ho mala spravovať, jej správy členovia VR neprijali. Za predsedníčku Správnej rady MVS navrhli Jarmilu Ćendićovú, za člena Vladimíra Valentíka a na post predsedníčky Dozornej rady MVS navrhli Annu Séčovú-Pintírovú. Potom sa členovia VR presunuli na školské otázky a kladne posúdili žiadosť o verifikovanie nového vzdelávacieho profilu Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom podľa vzoru školy pre talentovaných žiakov v Belehrade z odboru informatiky a schválili i Memorandum o spolupráci medzi Základnou školou Savu Šumanovića v Erdevíku a NRSNM, ktorou by sa mala zabezpečiť realizácia projektu Slovenčina v srdiečkach detí z Erdevíka, Bingule a Ľuby. Predtým než sa dostali k poslednému šestnástemu bodu týkajúcemu sa otázok a návrhov, kladné stanovisko od členov VR dostali i názvy ulíc v Starej Pazove: Grmečka a Banijska.

PREZENTÁCIA BROŽÚRY O NAŠICH PRÁVACH V PETROVCI

Jazykové práva teoreticky a v praxi J. Čiep

ýbor pre úradné používanie jazyka a písma Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v stredu 24. februára v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci prezentoval Predsednícky stôl pri prezentácii brožúrky novú publikáciu. Obsah a poslanie novej brožúry Pre žiakov záverečných ročníkov petrovského gymnázia a ostatných prítomným predstavili predseda záujemcov prezentovali brožúrku výboru Branislav Kulík a jeho členka Jazykové práva menšín v Srbsku Katarína Rašetová. Program mode– pravidlá, rady a prax v oblasti rovala koordinátorka výboru Mária úradného používania jazykov ná- Pavlovová-Čániová. Na to, že je teória jedna a každorodnostných menšín v Srbsku, ktorej cieľom je informovať predovšetkým denná prax rozporuplná, poukázali mladých ľudí, zamestnancov v aj matrikárky Mária Triašková z Petlokálnych samosprávach, ako aj rovca a Mária Kováčová-Kyseľová zákazníkov o ich právach v ob- z Hložian, po čom sa rozprúdila lasti úradného používania jazyka diskusia o dvojjazyčných tlačivách na matrikárskych úradoch, o moža písma. • TÝŽDEŇ •

nosti získania aj skutočného dvojjazyčného výpisu aj po slovensky nielen na tlačive, ktoré je určené na tie účely, ale tak, ako to po slovensky má byť. V praxi

Medveďová, Katarína Melegová-Melichová a Anna Tomanová-Makanová, ktorá na záver predstaviteľom Obce Báčsky Petrovec, Matici slovenskej v Srbsku a jednotlivých miestnych spoločenstiev a miest-

Zo živej diskusie v Petrovci

z toho potom vznikne všelijaký galimatiáš. V diskusii a v ďalších príhovoroch účinkovali aj Dr. Miroslav Vitéz, Anna

nych kancelárií patriacich do tejto obce odovzdala aj plagáty obsahujúce state zo zákonov o úradnom používaní jazykov a písem.

10 /4689/ 5. 3. 2016

Týždeň K JUBILEU VYŠEHRADSKEJ SKUPINY

Ozaj pevné základy

POLROK PLNÝ AKTIVÍT. České predsedníctvo vo V4 sa koná v znamení celého radu aktivít, ktorých hlavným nositeľom u nás je ambasáda Českej republiky v Belehrade. Potrvajú do 1. júla tohto roku. Okrem februárovej výstavy a prijatia pri príležitosti 25. výročia podpísania Vyšehradskej deklarácie, prednášok na viacerých univerzitách a prezentovania možností, ktoré našim študentom poskytuje Medzinárodný vyšehradský fond (granty, štipendiá), na druhú polovicu marca je naplánované stretnutie manažérov a usporiadateľov kultúrnych festivalov z členských štátov V4. V apríli sa bude konať študentský samit V 4 plus Srbsko, tiež program a diplomatické návštevy vo viacerých základných školách menom Veľké osobnosti v malých očiach, výsledkom čoho bude tematická výstava detských prác v Belehrade. A o také dva mesiace nastúpia aj Dni otvorených dverí v rámci Dní Európy. Na snímke: Z prijatia pri príležitosti jubilea V4: Ministerka poverená európskymi integráciami Jadranka Joksimovićová a predseda ÚSŽZ Ján Varšo. O. F.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Vyšehradský fond, rozdeľujúci prostriedky práve na mimovládne aktivity ľudí, spolkov, obcí. Myslím si, že to je nosné aj pre budúcnosť. Je to tiež nosné aj pre regióny v rámci Vyšehradskej štvorky, ako aj tie na západnom Balkáne. My sa práve s krajinami tohto regiónu snažíme komunikovať, spolupracovať, pomôcť im nejaké podobné programy naštartovať. – To spoločné nastupovanie štyroch krajín je badateľné aj v prípade utečeneckej krízy… – Keď ide o ňu, ani my členky V4 nemáme úplne totožné stanovisko k nej. Ja môžem rozprávať o postoji Českej republiky. Boli sme proti uvádzaniu povinných kvót, no keď to bolo odhlasované v rámci Európskej únie, tak to rešpektujeme. Sme teda, samozrejme, pripravení o ten počet utečencov, ktorý nám nejakým spôsobom bol pridelený, sa aj postarať.

INÝ NÁHĽAD

ejiny sú učiteľkou života a kto si to neuvedomí, bude nútený zopakovať si ich. Včítane všetkých chýb. Dejiny však vedia byť aj prameňom pozitívnej inšpirácie. Jedným z mnohých príkladov tohto druhého je stretnutie troch stredoeurópskych kráľov vo Vyšehrade v roku 1335: uhorského Karola I. Róberta, českého Jána Luxemburského a poľského Kazimíra III. Veľkého. Dohodli sa na ňom o tesnejšej spolupráci troch krajín v politických a obchodných otázkach a ich večnom priateľstve. Tieto ich závery sa o niekoľko storočí neskoršie, v polovici februára 1991, stali nielen príkladom, ale i základom vzniku novej a úspešnej stredoeurópskej iniciatívy. Od podpísania Vyšehradskej deklarácie uplynulo nedávno, konkrétne 15. februára 2016, presne štvrť storočia. A

keďže je Česká republika pred- lupráca sa ukázala ako veľmi sedajúcou krajinou V4, bol to užitočná už v dobe, keď sme sa podnet priblížiť niektoré aspekty snažili vstúpiť do Európskej únie. jej pôsobenia prostredníctvom Prejavila sa ako veľmi osožná rozhovoru s i teraz, keď pani Ivanou sme členmi EÚ. RozprávaHlavsovou, veľvyslankyme sa spolu, ňou Česka v konzultujeSrbsku. me sa, ko– Na zaordinujeme čiatok kratv otázkach, šia zmienka kde máme o tom, s čím spoločné záV4 vstupuje ujmy, čo je do ďalšieho pre nás veľmi štvrťstorodôležité. čia? – V ktorých – Základy, oblastiach ktoré sme za spolupráce tých 25 rokov Ivana Hlavsová, veľvyslankyňa bude dôraz za nami vybu- Českej republiky v Srbsku v budúcej dovali, sú načinnosti V4? – Spolupráca v kultúre a tá, toľko pevné, že verím tomu, že na nich budeme počas ďalšieho do ktorej sú zapojení mladí ľuštvrťstoročia úspešne stavať a dia, sa vyvinula veľmi úspešne. pokračovať. Tá regionálna spo- Pred pätnástimi rokmi vznikol

Ďuro Varga

Oto Filip

• TÝŽDEŇ •

DOZVUKY ZO SEMINÁRA O ŽIVOTNOM PROSTREDÍ (2)

Klimatické podmienky sa nenavrátia Juraj Bartoš

„Z

meny klímy sú zjavné; teplota na našej planéte sa zvyšuje, ale my v Srbsku sme o. k., nemusíte mať obavy...“ Takto začal svoj výklad na nedávnom seminári pre novinárov v Novom Sade profesor Dr. Vladimir Đurđević z Fakulty fyziky Belehradskej univerzity. Ozrejmujúc tému klimatických zmien, nastolil otázky aktuálnych trendov, budúcich zmien, prispôsobovania sa a rizík, ktoré s nimi idú ruka v ruke. Vzápätí zahnal spŕšku nádejí konštatáciou, že „ak celá planéta má problém, tak ho máme aj my; nie sme my tu žiaden izolovaný ostrov, na ktorom sa teplota nebude zvyšovať“. Práveže sa vraj teplota aj v tejto časti Európy zvyšuje rýchlosťou vyššou než je svetový priemer. U nás je totiž priemerná ročná teplota v priebehu posledných 15 rokov o 1,2 °C vyššia než v období 1961 – 2000, pričom v lete je to ešte horšie: vlaňajšie leto bolo o 1,2 °C teplejšie než leto roku 1961! Ako je známe, v meteorológii dávno platí, že o zmenách poveternostných podmienok je možné hovoriť, ak sú evidentné zhodné trendy relevantných klimatických parametrov v 30-ročnom časovom úseku. Čoraz častejšie naše územie zasahujú tropické vlny. Očakáva sa, že letá počas nasledujúcich niekoľko stovák rokov budú značne teplejšie (s priemernou teplotou 35 °C). Deti, ktoré sa narodili teraz, nebudú vedieť, aké teploty boli v tomto období. „Od roku 2001 do roku 2011 sme tu mali 7 – 8 epizód letného sucha. Z hľadiska globálnych meradiel je možné očakávať, že tri budú suché, tri vlhkejšie a tri priemerné; ak počas jediného desaťročia máme šesť rokov sucha, niečo nie je v poriadku. Tak isto, štatisticky pozorované, očakávame, že tri roky budú • TÝŽDEŇ •

chladné, tri normálne a tri teplé. Keď ale za desať rokov máme osem citeľne teplejších, jeden rok normálny a jeden chladnejší, tu dačo nie je v poriadku. Slovom, klíma sa u nás zmenila. My nežijeme v klimatických podmienkach, aké tu vládli v polovici 20. storočia. Tie už nie je možné vrátiť späť.“ Pokiaľ ide o zrážky, situácia je zložitejšia. U nás sa síce celková akumulácia zrážok zvyšuje, avšak letné zrážky sú čoraz skromnejšie, teda v období, keď vegetácia potrebuje najviac, vlahy je najmenej a „nahrádzajú“ ich extrémne zrážky, ktoré tiež vplývajú negatívne na pôdu a rastlinný svet.

ročia nezvýšila viac než o 1,5 °C, čo si vyžaduje ohromné úsilie a politickú vôľu predovšetkým krajín, ktoré do zemského obalu uvoľňujú najväčšie množstvá zhubných plynov. Bez širokej škály opatrení a ich rigorózneho dodržovania (a veru i trestania tých, ktorí „pravidlá hry“ budú

PUSTÍ KORENE PARÍŽSKA ZMLUVA? Bez ohľadu na všetky Profesor Dr. Vladimir Đurđević rokovania, ktoré trvajú od roku 1992, hovorí profesor Đurđević, ľudská spoločnosť, porušovať) a, pravdaže, bez zvýohľadne klimatických zmien, žije šenej orientácie na obnoviteľné stále v pesimizme. Konferencia zdroje energie „revolúcia“ sotva o klíme Zeme (konala sa pod zá- bude možná. Bez nej je Zem štitou Spojených národov v Parí- odsúdená na „čierny scenár“. ži 30. novembra – 12. decembra Globálne zvyšovanie teploty 2015, za účasti 195 krajín) jasne má o. i. za následok zvýšenie naznačila, že tento rok s veľkou hladiny oceánov (perspektívne pravdepodobnosťou bude naj- až o 15 metrov), keďže sa topí teplejší, odkedy sa (roku 1850) ľadová pokrývka. Obyvateľstvo začala merať teplota na našej niektorých menších ostrovov planéte. Rok 2016 by teda mal sa už teraz húfne odsťahúva... byť teplejší než rok 2014, ktorý Mimochodom priemerná tepdoteraz bol nielen najteplejší, lota Zeme sa len v jednom jediale ho „krášlila“ aj rekordná emi- nom doterajšom období zvýšila sia kysličníka uhličitého a iných o celý 1 °C) – v období od roku plynov. O podpísanej „historic- 1880 do 2015. kej“ Parížskej zmluve sa hovorí ako o istom druhu globálnej OHROMNÉ ŠKODY revolúcie. Mala by zabezpečiť Priemerná teplota Zeme je spomalenie či zjemnenie zmien asi 14 °C (s priemerným odglobálnej klímy. V prvom rade stupom 0,51 °C); nebyť „plášpredpokladá zníženie uvoľňo- ťa“, t. j. obalu pozostávajúceho vaných plynov získaných sklení- z plynov, vynášala by až 18 °C: kovým efektom na takú úroveň, Podľa vedeckých výskumov, za ktorá zabezpečí, aby zvyšovanie posledných 11 000 rokov varíteploty neprevýšilo 2 °C. Chcelo rovala veľmi málo. Zjavný vplyv by to, aby sa do konca 21. sto- skleníkového efektu zapríčinený

neprírodnými zmenami môže v budúcnosti byť celkom zhubný. O to skôr, že ho umocňujú jednak prírodné sily, jednak nezodpovedné správanie ľudí: nekontrolované a urýchlené rúbanie lesov, nadmerné čerpanie a využívanie uhlia, ropy, cementu atď. Všetko to má za následok zvýšenú koncentráciu kysličníka uhličitého, veľmi inertného plynu, v atmosfére; neexistuje spôsob, ako ho „vrátiť“, t. j. ako sa ho zbaviť. Vedci vraj zistili, že procesy skleníkových efektov, ktoré predtým trvali 100 000 rokov, teraz trvajú stokrát kratšie! Poľnohospodárstvo, ako je známe, najviac závisí od klimatických podmienok. Už teraz sa musí urýchlene prispôsobovať zmenám klímy, ktorá v jednotlivých regiónoch ukazuje viac tvárí. Niekde okrem spomenutých suchých období úradujú hurikány, inde, t. j. inokedy, záplavy... Tie v roku 2014 u nás v Srbsku spôsobili škody 1,5 – 1,8 miliárd eur, keďže celková úroda v dôsledku záplav klesla o 40 %. Zvýšené teploty tiež vplývajú negatívne na flóru, keďže urýchľujú rast rastlín (čo môžeme sledovať aj práve teraz, keď stromy pučia a začínajú znovu kvitnúť predčasne). Neskoršie mrazy už nie raz na predčasnú vegetáciu vplývali zhubne. V podmienkach sucha je nevyhnutná zvýšená závlaha. Chce to však zvýšené investície a zároveň sa môže záporne odraziť na štruktúru pôdy. Najväčší svetoví emitéri kysličníka uhličitého sú veľké krajiny Čína, Spojené štáty, India, pokým najväčšími kumulatívnymi emitérmi sú USA, Veľká Británia, ako i krajiny Európskej únie. Nie je tajomstvo, že regióny v mnohom závisia aj od ich správania. Budúcnosť ukáže, v ktorom smere sa bude uberať výslednica (s)vedomia prahnúceho po záchrane planéty a honbou za hmotnými ziskami...

10 /4689/ 5. 3. 2016

Týždeň PROTI NÁSILIU MEDZI VRSTOVNÍKMI

Ružové tričká, hry bez hraníc a dve minútky ticha Vladimíra Dorčová-Valtnerová

amarát je kamarátovi najlepším priateľom, teraz, vždy, kedykoľvek – tvrdia aj v Základnej škole Žarka Zrenjanina v Maglići, pričom vštepujú svojim žiakom žilku

lia medzi vrstovníkmi. Ide teda o program, ktorý sa pripomína poslednú februárovú stredu. – Naša škola si už druhý rok zaradom pripomína Deň ružových tričiek, – hovorí Milana Landupová, školská pedagogička. – Okrem toho, že sme pre žiakov vyšších ročníkov

Ružové tričká ako symbol boja proti vrstovníckemu násiliu (Foto: ZŠ Ž. Zrenjanina v Maglići)

tolerancie a nenásilia. Kamarátstvo teda nadovšetko – aspoň by tak malo byť v usporiadanej spoločnosti, v ktorej sa podnecuje tolerancia, priateľské medziľudské vzťahy a kultúra dialógu.

pripravili ružové tričká a pre žiakov nižších ročníkov odznaky ružových nuáns s odkazmi nenásilia, tolerancie a priateľstva, zorganizovali sme aj dielne pre žiakov nižších tried. Obsahom dielní, ktorú realizovali žiaci 7. a 8. ročníkov, bola nenásilná DEŇ RUŽOVÝCH TRIČIEK komunikácia, riešenie konfliktov a Keďže sa už takmer celý svet tolerancia. Pre žiakov vyšších ročnínachádza v kríze medziľudskej kov sme zorganizovali hry bez hraníc s viacerými disciplíDeň ružových tričiek vznikol roku 2014 v Kanade nami a zároveň sme na znak protestu proti sústavnému šikanovaniu tematicky upravili školské panó. jedného chlapca, ktorý sa naplno venoval podpore matke, ktorá zápasila so zákernou rakoviINICIATÍVA ZA nou, a ktorý si na znak podpory obliekol ružové ALEKSOV ZÁKON tričko. Spolužiaci spomínaného chlapca týrali a Už niekoľko mevysmievali sa mu z ružového trička. Z iniciatívy siacov na Námestí spolužiakov sa však situácia konštruktívnym a slobody v Novom inteligentným spôsobom riešila v prospech tý- Sade každú nedeľu raného chlapca. Ružové tričká, ktoré si spolužiaci o 15.00 h protestnýchlapca solidárne obliekli, sa stali rozpoznateľným mi dvomi minútkami symbolom uvedenej iniciatívy. ticha rovnomenné združenie občanov komunikácie, je zvrchovaný čas – Dve minútky ticha – poukazuje na konať a meniť spoločnosť. Malými konkrétne problémy v spoločnosti. krokmi zmeny presadzujú v Maglići. Jeden z iniciátorov a zakladateľov V tamojšej základnej škole si totiž neformálnej občianskej skupiny predminulú stredu 24. februára Vladimir Vava Jovanović, inak známy pripomenuli Deň ružových tričiek, novosadský fotoreportér, hovorí, ktorého cieľom je prevencia nási- že podobnými akciami vydobyli

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

schválenie Tijaninho zákona, povstali proti korupcii, poukázali na škodlivosť Vladimir Vava Jovanović (druhý zľava), petárd, tak pre ľudí, predstaviteľ občianskej skupiny Dve ako aj pre zvieratá, minútky ticha s gréckym turistom, ktorý sa zvíťazili nad republi- náhodou, ale cieľavedome pridal k iniciatíve kovým zhromažde- Chcem Aleksov zákon! (Foto: Snežana ním vo veci obrany Rusovićová) autorských práv na napísal a navrhol zmeny článkov fotografiu. V posledných týždňoch tichom niekoľkých zákonov, aby sa tým bojujú za schválenie balíka zmien spôsobom uviedli prísnejšie prazákonov pod názvom Aleksov zákon, vidlá, ktoré predídu každému tvaru ktorý je viac než potrebný v ko- násilia medzi vrstovníkmi. nečnom regulovaní pravidiel správania, Cieľom neformálneho občianskeho združenia procedúr a mechaDve minútky ticha je poukázať občanom Srbska, nizmov, ktorými sa že nepredstavujú národ, ale občanov, keďže majú určuje, ako reagovať v prípadoch násilia práva, ale aj záväzky. A národ nemá práva, on je medzi vrstovníkmi. vlastníctvo nejakého monarcha. Občanom Ústava – Tento zákonný Srbska garantuje práva, a tak aj právo na verejné balík dostal názov vyjadrenie vlastných postojov, na pobúrenie sa podľa Aleksu Jan- alebo na podporu niečoho. Má právo slobody kovića z Nišu, ktorý prejavu, v prípade, že nerozširuje nenávisť. dlho trpel násilie zo strany vrstovníkov Iniciatíva, ktorá sa už rozrástla a nakoniec spáchal samovraždu. Inštitúcie, ktoré tomuto mali predísť, aj v Loznici a Sombore, už pomaly nepodnikli žiadne kroky. Škola za- prináša plody. Tento „plod“, ktorý tajila, inštitúcie a štát tiež, – hovorí by mal zastaviť nárast vrstovnícJovanović. – Žiaľ, Aleksov prípad keho násilia, zatiaľ prišiel do rúk

Posolstvo hier bez hraníc: tolerancia a férovosť (Foto: ZŠ Ž. Zrenjanina v Maglići)

nie je osamotený. Práve preto, že štát zatiaľ nereagoval adekvátne, občania Srbska prevzali iniciatívu do svojich rúk, ale nenásilníckymi metódami. Jovanović vysvetľuje, že právny tím zoskupený okolo Dr. Dragany Ćorićovej vykonal veľkú prácu, keďže

členov Výboru pre práva dieťaťa Zhromaždenia Republiky Srbsko, ktorí jednohlasne podporili túto iniciatívu. Teraz je už loptička v rukách kompetentných ministerstiev a republikových poslancov. Budeme už konečne svedkovia poklesu obetí vrstovníckeho násilia? • TÝŽDEŇ •

Na pulze dní ANNA TOMANOVÁ-MAKANOVÁ, PREDSEDNÍČKA NRSNM, VEDÚCA KOORDINÁCIE NÁRODNOSTNÝCH RÁD, PODPREDSEDNÍČKA ZAPV, ČLENKA A FUNKCIONÁRKA DS

Jediná šanca pre nás je kapitola 23 Juraj Bartoš

a tomto mieste sme pôvodne chceli uverejniť dvojrozhovor s význačnými, zároveň evidentne nadmieru skonfrontovanými osobnosťami slovenskej komunity v Srbsku. S predsedníčkou Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Annou Tomanovou-Makanovou sme hovorili 23. februára v jej úrade, v Zhromaždení Autonómnej pokrajiny Vojvodiny. S jej tvrdým oponentom, členom NRSNM a od septembra 2015 aj predsedom novozaloženej politickej strany Slováci vpred! Pavlom Surovým sme sa rozprávali v Kysáči, v jeho rodinnom dome. Termíny a miesto na rozhovor si určili naši spolubesedníci. Pán Surový nás požiadal o autorizáciu rozhovoru a nesúhlasil s jeho uverejnením, takže tu prinášame iba jednu časť medaily, ktorá riadne zaťažuje vzťahy nielen reprezentácie rapídne sa zmenšujúcej slovenskej menšiny v Srbsku, ale i v celej našej komunite. Pani Tomanová-Makanová, časť verejnosti sa domnieva, že väčšina národnostných rád, vrátane NRSNM, je spolitizovaná v tom zmysle, že ich ovládli jednotlivé politické strany, s cieľom získať voličský kapitál. Viete, koľko členov NRSNM je zapojených do politických strán? „O jednej časti viem, o viacerých ľuďoch ani neviem, či sa v politických stranách angažujú.“ Majú v rade číselnú prevahu členovia Demokratickej strany...? „Nie. Samuel Čelovský nepatrí nikde, ani Vladimír Valentík, Zdenka Valentová-Belićová, ktorá príde, Ladislav Petrovič, ktorý odišiel, ani Jarmila Šprochová tiež nie sú v • NA PULZE DNÍ •

ných voľbách, tuším roku 2006, ste sa uchádzali o poslanecké kreslo na listine DS. Členov NRSNM ste telefonicky požiadali o súhlas, ale na rade sa o tom nerokovalo. Bolo to zodpovedné? Nevracia sa vám to...? „Ako bumerang? Možno... Ale NIKTO ja som to vtedy nerobila so zlým NEREAGOVAL?! Prečo ste pred za- úmyslom. Byť v republikovom tiaľ predposledný- parlamente a viesť Výbor pre memi parlamentnými dzietnické vzťahy – bola som jeho voľbami v Srbsku predsedníčkou – dávalo možnosť...“ nedementovali vyAzda ste pred voľbami vehlášku vtedajšieho deli, že budete predsedníčka predáka DS Borisa výboru...? Tadića, že NRSNM „Vedela som. Práve preto som aj vo voľbách podpo- prijala pozvanie, lebo som vedela, ruje DS? že budem môcť priamo vplývať na „Áno, to je pravda; prípravu a schvaľovanie Zákona Boris Tadić vo voleb- o národnostných radách, ktorý nej kampani zavolal bol prijatý až neskoršie. Vtedy sa všetkých predsedov zvýšili finančné prostriedky pre národnostných rád všetky národnostné rady. Ešte jedna spoločné stretnu- na dobrá vec: všimnite si, odkedy tie, všetci sme tam aj na Slovenské národné slávnosti boli, ale o tom, akú začínajú prichádzať významní hosvyhlášku dal, dozve- tia, ministri... Znamená, keď máte DS; v Lige sociálnych demokratov deli sme sa len z médií a nikto ne- nejakú pozíciu v republikovej vláVojvodiny sú Ján Brna, Ján Litav- reagoval. Rovno to isté vo volebnej de, máte možnosť doviesť na SNS ský, Jarmila Agarská a členmi prezidenta a premiéra. DS sú Martin Zloch, Jarmila Nie je dôležité, z ktorej Ćendićová a ja.“ sú politickej strany. Na A Pavel Marčok a Jarmila Keď som kandidovala, napísala SNS boli aj Rasim Ljajić, Bohušová? aj Ivica Dačić, aj Kori „On je na listine Kataríny som Agentúre pre korupciu, že som Udovički; aj Aleksandra Melegovej-Melichovej a Bo- podpredsedníčka Zhromaždenia Vučića sme volali, aby hušová nakoľko viem, nie je Autonómnej pokrajiny Vojvodiny; otvoril Slávnosti, ale pov DS. Inak Zákon o národslal štátneho tajomníka nostných radách nehovorí, že čo sa stane, ak sa zúčastním na Ivana Bošnjaka.“ nesmiete byť aktívny v neja- voľbách, ak budem nositeľka listiny Na rozdiel od Katakej politickej strane. Keď som a ak zvíťazím a budem predsedníčka ríny Melegovej-Melikandidovala, napísala som chovej a Jána Paula, Agentúre pre korupciu, že – je to konflikt záujmov? Odpove- vašich predvolebných som podpredsedníčka Zhro- dali, že žiaden konflikt záujmov nie kritikov, ktorí teraz maždenia Autonómnej pokra- je. Zákon hovorí, že právo kandido- v rade majú funkcie, jiny Vojvodiny; čo sa stane, ak vať nemajú iba sudcovia a verejní váš najostrejší oponent sa zúčastním na voľbách, ak Pavel Surový zostal „v budem nositeľka listiny a ak obžalobcovia. opozícii“. Tvrdí, že ste zvíťazím a budem predsedmu ponúkali kanceláníčka – je to konflikt záujmov? kampani urobil aj Bojan Pajtić ako riu. Akú a prečo? Odpovedali, že žiaden konflikt predseda pokrajinskej vlády, ale „Akú kanceláriu...? Pamätám záujmov nie je. Zákon hovorí, že nikto mu na to súhlas nedal. Nemali sa... zavolala som ho na rozhovor, právo kandidovať nemajú iba sme ani dôvody na dementi, lebo nepamätám sa, že som ponúkla sudcovia a verejní obžalobcovia. oni sa nikdy neplietli do našich nejakú kanceláriu. Ponúkla som mu Všetci ostatní môžu. Tvrdím, že menšinových programov.“ som nikdy nerobila program NR V republikových parlament>>> sama a nerobila ho ani jedna politická strana, ale členovia komisií, výborov, Výkonnej rady, a potom aj celá NRSNM.“

10 /4689/ 5. 3. 2016

Na pulze dní >>> spoluprácu s mladými, pretože je mladší a že taká energia, akú má, je potrebná na aktivovanie mladých a ich zapojenie do národnostnej otázky. Lebo nemajú k nej blízko, žijú nejakým svojím životom, a len keď prídu do určitých rokov, začínajú si vážiť svoju národnostnú identitu. Pritom mládež nie je nečinná. Kto sú aktéri na pláne kultúry? Kto sú divadelníci, tanečníci, recitátori, mladí spisovatelia...?“ Mladí ľudia; lenže nedostávajú šancu na to, aby sa chytili aj organizačnej práce a rozhodovania, lebo celé roky sú v čele inštitúcií a občianskych organizácií tí istí ľudia... „To je pravda... Avšak vlani či predvlani sme usporiadali v Petrovci stretnutie, pozvali sme naň všetky mládežnícke organizácie. Navrhli sme im založiť asociáciu mládežníckych združení, my by sme ju aj financovali, pomohli by sme im pri základných činnostiach, dali by sme im priestor v NRSNM, len aby sme ich mali. Všetci sa s tým zhodli, a potom sa – rozpŕchli. Nechceli sme ich zapojiť do kultúrno-umeleckých spolkov, chceli sme, aby sa zaoberali mládežníckou problematikou, organizáciou, aby sledovali aj zákony a menšinovú problematiku...“ KTO KOHO IGNORUJE? Pán Surový vám zazlieva, že ste členov z jeho listiny obišli pri utváraní zostáv Výkonnej rady a výborov. Čo vy na to? „Dobrá vec je to, že všetky zvukové záznamy zo zasadnutí si všetci záujemcovia môžu prepočuť na webovej stránke NRSNM. Hneď po voľbách som právnikovi Zlatkovi Šimákovi navrhla: ,Zlatko, poď do trojčlenného tímu právnikov, aby sme spoločne urobili základný akt a rokovací poriadok rady...’ Nie; on odmietol. Osobne som sa rozprávala s Jankom Havranom: ,Hajde, budeš predseda výboru...’ Nie, odmietol. Libuške Lakatošovej sme ponúkli robiť závažnú časť akčného plánu, keďže je v republikovom parlamente; sľúbila, že príde, ale ani na jednej schôdzi sa nezjavila.

www.hl.rs

Sám Pavel Surový vyhlásil, že si oni sami napíšu štatút a že sa (to si preverte) nebudú zúčastňovať práce pracovných telies. Teraz vytýkajú nám, že ich nikde neangažujeme.“ V akej miere vás množstvo

podpredsedníčka vojvodinskej vlády. Sú to platené funkcie? „Toto je teraz moje zamestnanie. Jediný plat, ktorý poberám, je z pozície podpredsedníčky Zhromaždenia Vojvodiny, a keď som bola pokrajinská tajomníčka, to tiež bol môj jediný plat.“ Mnohí vám zazlievajú kmotrovské zväzky. Je Anna Chrťanová-Leskovac, nová riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, vaša kmotra? „Anna Chrťanová-Leskovac je moja kmotra, čo neznamená, že som ju ja zvolila a vymenovala do funkcie riaditeľky ÚKVS. Na základe štatútu ustanovizne bol vypísaný súbeh, bola vymenovaná súbehová komisia, o kandidátoch rokovala Správna rada. Nie som ani v komisii, ani v Správnej rade ÚKVS, teda nerozhodujem sama a neovplyvňujem z postu členky DS.“ Ako komentujete poznámky na finančné transakcie s pohostinstvom Aróma v Petrovci? „Semináre, stretnutie slovenských novinárov, školenia... všetko je to v Aróme. Ale každý výbor si sám volí, kde to urobí; keď sa roz-

predsa boli na schôdzi Správnej rady ÚKVS, keď sa pojednávalo o kandidátoch na funkciu riaditeľa ÚKVS? „Bola som na jednej, ale sa o tom nehlasovalo. Odniesla som im list, ktorý do NRSNM poslali z Pokrajinského sekretariátu pre kultúru (keďže sme spoluzakladateľom ÚKVS) s výzvou, aby sme členov Správnej rady ÚKVS oboznámili s tým, že ústav musí vypísať súbeh na riaditeľa (na 4 roky). Správna rada ten list nedostala, preto som im to tam šla prečítať. Ak je Chrťanová moja kmotra, či nemá nikde robiť? Čo všetko urobil pán Surový, žeby ona odišla z Kultúrneho centra Kysáč?“ A kauza Múzeum vojvodinských Slovákov? „Základná vec ohľadne múzea: tri roky sme Pavel Čáni, Vladimír Valentík a ja robili na tom, všetko bolo pripravené, problém bol vo vlastníctve nad budovou chmeľového skladu, z ktorého sme chceli urobiť múzeum. Budovu nevybrala NRSNM, za ten priestor hlasovali výborníci v Zhromaždení obce Báčsky Petrovec. Vybrali si ju preto, že je pod ochranou štátu.“

funkcií, ktoré vykonávate, znemožňuje stopercentne sa angažovať v NRSNM? „A vy si myslíte, že keď má niekto HONORÁR NEDOSTAL funkciu podpredsedu DS v pokraIBA JÁN MAKAN jine, že to chce osemhodinový Keďže mimovládna organipracovný čas? Vari je to zácia Slováci a spolužitie nemohla priamo dostať údaneviem aký angažmán, keď mám zasadnutie je týkajúce sa nakladania s dva razy za mesiac pofinanciami rady, poskytli ste A vy si myslíte, že keď má niekto ich až potom, keď vám to poludní alebo večer? A nevnášam politiku funkciu podpredsedu DS v pokra- naložil povereník pre infordo Národnostnej rady. jine, že to chce osemhodinový mácie verejného významu. O plánoch a programoch Prečo? pracovný čas? Vari je to neviem rady nerozhoduje ani „Lebo údaje vzťahujúce sa Liga ani Demokratická aký angažmán, keď mám zasadnu- na obdobie pred viac než 10 strana, ani G17 ani URS. tie dva razy za mesiac popoludní rokmi nie je možné pripraviť Relevantné je, čo pove15 dní, lebo súčasne písali alebo večer? A nevnášam politiku za dia naše komisie a výaj Michal Spevák, aj Ján Paul bory a naše schválené do Národnostnej rady. O plánoch a každý žiadal niečo iné... Tie stratégie.“ a programoch rady nerozhoduje informácie nikto neskrýva, Lež v istom období ani Liga ani Demokratická strana, ale keď sme im ich poskytli, ste boli aj pokrajinskou začalo sa narábať nimi mimo ani G17 ani URS. tajomníčkou...? kontextu. Je problém môj ho„Áno – dva roky. Ale norár – 30-tisíc dinárov? Áno, vtedy som nebola podpredsed- hodnú pre stravovanie v Alexan- zmluvu na jeden – jediný honorár níčkou pokrajinského výboru DS. drii, ako napríklad Press stredisko som si napísala sama sebe; mám na V období 2006 – 2007 som bola počas SNS, tak to robia tam, alebo to právo, ako riaditeľ školy, ktorý v Belehrade a v rokoch 2008 – 2009 v selenčskom Slovane či v kovačic- sám sebe podpisuje plat. som bola pokrajinskou tajomníč- kom Relaxe; choreografi sa rozhodli Prečo 30-tisíc? To bolo v roku, kou; nemala som stranícke funkcie.“ pre Hložany, ale tam je to drahé... keď sme oslávili 10 rokov pôsobeTeraz vykonávate i funkciu Aróma je najlacnejšia.“ nia rady, keď sme vydali veľkú pubpodpredsedníčky ZhromažHovorí pán Surový pravdu likáciu. Ako jej redaktorka musela denia AP Vojvodiny a boli ste i alebo si vymýšľa, keď tvrdí, že ste som všetko prečítať; všetci dostali

Informačno-politický týždenník

• NA PULZE DNÍ •

honoráre, okrem mňa. Keďže sme „Situácia v celom štáte nie je živote sme svedkami inej skumali dve slávnostné zasadnutia pri prajná, nie je tu blahobyt, nie sú točnosti: zanikajú slovenské príležitosti desaťročnice NRSNM podmienky na kvalitný život, aký triedy, zmizli médiá vysielajúce a Slovenské národné slávnosti, by sme chceli mať; samým tým sa (aj) po slovensky, z Petrovca vyberala som texty s Michalom to dotýka aj príslušníkov národ- sa „vyparila“ súdna jednotka, Babiakom, chodievala som na nostných menšín. Každý si, keďže z menšinových redakcií v Ráskúšky, účinkovala v progradio-televízii Vojvodina me; o honorári rozhodla sa stali rubriky. Doteraz Výkonná rada.“ nie je celkom jasné, čím Čo je sporné v zmluve Tie informácie nikto neskrýva, ale sú naskutku národnostné Anny Tomanovej-Makarady: majú právo analynovej s Jánom Makanom? keď sme im ich poskytli, začalo sa zovať, pripomienkovať, „Jána Makana nevybrala narábať nimi mimo kontextu. Je navrhovať, nie aj priamo Anna Tomanová-Makanová problém môj honorár – 30-tisíc rozhodovať o relevantako svojho manžela. Žiaľ, ných segmentoch života slovenská národnostná dinárov? Áno, zmluvu na jeden menšín, tak teda o čom menšina má len štyroch – jediný honorár som si napísala to je...? profesionálnych režisérov: sama sebe; mám na to právo, ako „Od samého začiatku Ľuboslava Majeru, Miropoukazujeme na to, že slava Benku, Jána Makana riaditeľ školy, ktorý sám sebe pod- sme v zákone zadefinoa Jána Čániho. Keď sme zis- pisuje plat. vaní ako orgán kultúrnej tili, že na Detskej divadelnej samosprávy a ešte vždy prehliadke 3 x Ď v Starej sme zaradení v Kancelárii Pazove máme len dve divadelné je to v doméne ľudských práv, volí pre ľudské a menšinové práva predstavenia, členovia Výboru pre vlastnú cestu, volí, kde bude žiť, – ako združenie občanov. Navyvzdelávanie a Výboru pre kultúru kde si založí rodinu, kde si rieši še Ústavný súd zrušil asi tretinu povedali, že niečo treba podnikať. existenciu. Stratégie máme napí- článkov, v ktorých decídne boli Ján Makan ako režisér sa prijal sané v oblasti inforúlohy vedúceho projektu Verbálna movania a vzdelávakomunikácia a detská divadelná nia, v oblasti kultúry tvorivosť. Všetci, ktorí do toho boli verím, že ju urobíme zapojení, dostali honoráre: spome- v tomto roku. Ale keď nutí režiséri (okrem Jána Čániho, ľudia nemajú zabezktorý sa venoval SNS), tiež režisér pečenú existenciu, ochotník a herec Alexander Bako, nie veľmi sú ochotní herec Miroslav Fábry, psychologič- angažovať sa na rieka Ružena Šimoniová-Černáková, šení národných vecí. novinárka Milina Florianová ako V NRSNM sme sa odborníčka na jazyk, režisérka dostali k tomu, že sa ochotníčka Anna Kovárová. Vý- konfrontujeme, nesledok ich práce? Teraz máme 26 robíme spoločne, detských divadelných predstavení. úžasne veľa enerNezaangažovala som režiséra Ma- gie míňame aj na kana ja, ale dva výbory.“ schôdzach NRSNM, Na viacerých príkladoch sa nedodržujeme rokodoteraz ukázalo ako problém vací program, vyhľanedostatočné poznanie záko- dávame nejaké aféry. nov. Prečo NRSNM nemá svojho Prečo tie nátlaky na právnika? členov NRSNM, aby „Pred tromi – štyrmi rokmi sme sa zmenila aktuálna nemali slovenských študentov, väčšina? Prečo taktorí študovali právo. Teraz už kými spôsobmi, ako máme i zakončených právnikov, v Kovačici a v Starej takže si myslím, že veľmi rýchle Pazove? Kto to robí? niekoho i zamestnáme. Musíme Sami sebe? Vraj neinvestovať do niekoho mladého, pomáha sa malým dedinám... po- napočítané naše kompetencie. aby sa zaoberal otázkami ľudských máha sa. Len treba prísť, overiť Jediná šanca je nám kapitola 23 a menšinových práv.“ si, čo sme tam doteraz urobili, na prístupovej ceste k európskej a potom ísť a pokračovať.“ integrácii, kde je osobitná časť Rada citujete ustanovenie venovaná národnostným menJE TO LEN POLITIKA ŠTÁTU? Aká je perspektíva sloven- z Ústavy Republiky Srbska, šinám. My sme ako Koordinácia skej menšiny žijúcej v Srbsku, podľa ktorého sa raz dosiah- národnostných rád navrhovali obzvlášť v podmienkach vzá- nuté práva menšinám nemôžu vláde Srbska, aby sa tieto médiá jomného „hloženia“? zmenšovať, avšak v reálnom vyňali z procesu privatizácie, ale • NA PULZE DNÍ •

nikto nás vôbec nerešpektuje. Všetko to žiadame aj v akčnom pláne; tam je aj požiadavka, aby na otvorenie tried nebolo potrebné 15, lež 8 žiakov, aj požiadavka na revíziu súdnej siete atď. Čo dajú, čo nedajú – to už je politika štátu.“ Čo si vážite u vášho najžhavejšieho oponenta v NRSNM pána Pavla Surového a čo mu zazlievate? „Dobre je, že sa vrátil, že nezostal na Slovensku, a že sa aktívne stavia k naliehavým problémom. Má energiu, chce robiť, ale si myslím, že jeho vystúpenia v rade neprispievajú k jeho osobnému dobrému imidžu. Lebo nedodržuje rokovací program, lebo osloviť všetkých ľudí – a sú tu aj profesori, aj doktori, ,Vy ste morálne bahno...’ ,Nič ste nerobili dobre, všetko je zlé’; ,Ja teraz prídem a zachránim vás, Slovákov...’ Myslím si, že to nie je dobre. Nebol tu pätnásť rokov, mal by sa rozhliadnuť a poinformovať, čo sa za ten čas urobilo... Nemám nič proti kritike, ale treba sa pozrieť aj na to, čo budeme robiť zajtra.“ Mienite kandidovať aj v nasledujúcich voľbách do NRSNM, keďže 13, respektíve 15 rokov je naskutku veľa? „Nie, ani teraz som už nechcela kandidovať. Nahovorili ma, vravela som, že už nemám na to nervy, ale, že ,Hajde, ešte tento mandát...’ Presvedčili ma, a nechýbalo mi to.“ Aké sú vaše osobné plány: zostanete v politike alebo...? „Po výslužbu mi chýba 5 – 6 rokov, neviem... Som rada, že NRSNM sme vystavali ako systém, v ktorom nerozhoduje jeden človek. Systém zahrnuje prácu nielen 29 členov rady, ale bezmála 300 ľudí zo všetkých prostredí, ktorí účinkujú aj pri vypracovaní plánov a programov, aj stratégie. Vo všetkých prostrediach sme pomohli či už v oblasti kultúry, vzdelávania, používania jazyka a písma. Budova tlačiarne je naša; tým sa nechcel po neúspešnej privatizácii nikto zamestnávať. Stavali ju Slováci a zostáva naša, slovenská...“

10 /4689/ 5. 3. 2016

Ľudia a udalosti Vypíšu nové samozdanenie BIELE BLATO

Vladimír Hudec

komunálnych prác a prác údržby verejných plôch a objektov, ako aj na spolufinancovanie spoločenského života v dedine.

iestne spoločenstvo Biele Blato by sa nechcelo zrieknuť samozdanenia ako spôsobu financovania potrieb dediny a jej občanov. Keďže aktuálne samozdanenie vyprší v posledný májový deň tohto roku, v MS načas začali prípravy na schválenie nového. V súlade s tým 23. februára na zhromaždení občanov predostreli program nového päťročného programu svojpomoci. Časť prostriedkov použijú aj na úpravu cintorína Podľa návrhu sa- a iných verejných plôch mozdanenie sa má zaviesť na obdobie 1. 6. 2016 až 31. Na kapitálne investície, čiže na 5.1921. V uvedenom období by sa výstavbu fekálnej kanalizácie a do dedinskej pokladnice malo vliať čističky pitnej a odpadovej vody 15 550 000 dinárov, ktoré sú účelové plánujú vyčleniť 7 775 000 dinárov. prostriedky a budú sa používať Na spolufinancovanie asfaltovania na spolufinancovanie kapitálnych a opravy ciest v dedine, výstavbu investícií, na spolufinancovanie a opravu priepustov, opravu chod-

O LEGALIZÁCII V KYSÁČI. V stredu 24. februára Rada Miestneho spoločenstva Kysáč usporiadala navštívenú debatu na tému Zákona o legalizácii. V miestnostiach FK Tatra o tom hovorili Dejan Mihajlović a Julija Popićová z Mestskej správy pre urbanizmus a bývanie Nového Sadu. Ako informovali, pre legalizáciu je potrebná správa o súčasnej situácii, elaborát geodetických prác a dôkaz o vlastníctve. Keď sa uvedené doklady zabezpečia a konštatuje, že sa legalizácia môže vykonať, treba zaplatiť daň. Suma závisí od rozlohy a účelu objektu. Potom spomenutá mestská správa schváli riešenie o legitimizácii, ktoré zasielajú do katastra nehnuteľností, kde vydajú ďalšie riešenie, na základe ktorého sa zapisuje vlastníctvo. Tým sa postup končí. Hovorilo sa i o výške poplatkov, ktoré treba zaplatiť, o objektoch, ktoré nemožno legalizovať, ale zbúrať, o objektoch, ktoré nepodliehajú legalizácii, a rade aktuálnych otázok. E. Š.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Takmer všetko, čo majú – cesty chodníky, vodovod – Bieloblatčania vybudovali z prostriedkov samozdanenia

níkov, údržbu a úpravu cintorína, prečisťovanie pouličných kanálov, ozeleňovanie a iné potreby v dedine je plánovaných 4 665 000 dinárov. Konečne na spolufinancovanie spoločenského života v dedine je plánovaných 3 110 000 dinárov. Z týchto prostriedkov Miestne spoločenstvo bude spolufinancovať aktivity združení občanov, športových klubov a ustanovizní, ktoré pôsobia v tejto dedine, ako aj projekty významné pre Biele Blato, ktoré sa financujú z domácich a zahraničných dotácií. Podľa návrhu Programu samozdanenia zamestnaní občania Bieleho Blata do dedinskej pokladnice budú vyčleňovať 2 percentá svojho osobného dôchodku, majitelia poľnohospodárskej pôdy budú ročne platiť 200 dinárov na hektár a súkromní podnikatelia 3 percentá dôchodku zo samostatnej činnosti. V rozhodnutí je obsiahnutá možnosť, aby samozdanenie dobrovoľne mohli platiť aj penzisti, a to v hodnote dvoch percent svojej penzie. Oni však budú musieť podpísať vyhlášku o tom, že chcú

dobrovoľne platiť tento poplatok. Záväzok platiť samozdanenie budú mať aj majitelia nehnuteľností na území Bieleho Blata vo výške 0,1 percenta hodnoty nehnuteľnosti podľa základu, podľa ktorého sa vypočíta daň z nehnuteľností. Na zhromaždení bolo prítomných 67 občanov, čo je viac ako 5 percent celkového počtu voličov v tejto banátskej dedine, koľko je podľa Štatútu MS potrebné, aby sa zhromaždenie mohlo uskutočniť. Väčšina prítomných spomínaný návrh podporila. Kladne sa o ňom vyjadrili aj výborníci Zhromaždenia mesta na zasadnutí 26. februára a zároveň vypísali referendum, ktoré sa uskutoční počas dvoch víkendov, 16. a 17., resp. 23. a 24. apríla tohto roku. Právo zúčastniť sa na referende majú všetci plnoletí občania Bieleho Blata, ako aj občania, ktorí nemajú bydlisko a volebné právo v Bielom Blate, ale tu vlastnia nehnuteľnosti, pretože pomocou samozdanenia sa zlepšujú podmienky užívania tých nehnuteľností.

KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec Prednáška o rodičovstve. Stredisko pre sociálnu prácu Obce Báčsky Petrovec v stredu 24. februára zorganizovalo prednášku o rodičovstve. Prednášku na podporu rodinám zamerali na rodiny v rizikách a týkala sa rodičovstva, požiadaviek, odmien a trestov vo výchove a pod. Realizovali ju v spolupráci s Domovom pre deti bez rodičovskej opatery v Sriemskej Kamenici. V mene tímu odborníkov službu rodinného poradcu prezentoval Vidoje Radulović a interaktívnu prezentáciu Nina Vukelićová. Prítomných v mene strediska privítala riaditeľka Aleksandra Arseninová. V tejto oblasti v samom Petrovci aktívne pracujú s piatimi rodinami. J. Č. • ĽUDIA A UDALOSTI •

V KOVAČICKEJ OBCI

cukríky ponúkať iba členovia kolektívu a deti v prípade, že oslavujú meniny alebo narodeniny. V každej inej situácii je to neprípustné. K nanajvýš aktuálnej téme predseda Obce Kovačica Ján Husárik povedal: – Aj po mňa prišli správy, že sa deti zneužívajú v prospech politickej kampane. Nemám však presné a na druhej DS a LSV. Naši občania motnú techniku tvorby karikatúry, informácie o tom, kto a akým spôsa nemusia báť, bez ohľadu na to, kde profesorka výtvarnej kultúry sobom to robil. V každom prípade za koho mienia hlasovať, treba aby na hodine za pomoci počítača neschvaľujem zneužívanie detí. Na šli na blížiace sa voľby. prezentovala vtipné zobrazenia zasadnutí ZO Kovačica, počas disPolitické zemetrasenia počas známych osobností, ako Charlie kusie o tom, že deti chodia zo školy týchto posledných mesiacov pri- Chaplin, Mister Bean, Aleksandar domov ulicami bez pouličného osvetlenia, rozmýšľal som o niesli radikálne tom, či aj tu nejde náhodou zmeny, a to nielen o zneužitie detí v prospech v zmysle zmien dopolitiky? Dúfajme, že nie. terajších vedúcich Inštitúcia pokrajinského obecných ustanoochrancu občanov – omvizní či verejných budsmana vyjadrila stapodnikov, ale aj v novisko, že zneužívanie správaní sa aktivisdetí v prospech politiky je tov niektorých poliabsolútne neprimerané a tických strán. V tompredstavuje narúšanie práv to období sa začalo detí, ktorých ochrana má hovoriť o politickom byť primárnym cieľom a priponižovaní, násilí a oritou každej spoločnosti. kampani šírenia stra– Zneužívanie detí v chu, o čom nahlas hovoria zvlášť pred- Akcia vedľa budovy školy v Crepaji, v ktorej aktivisti prospech politiky nie je, stavitelia opozície. politickej strany v novembri 2015 školopovinným deťom žiaľ, regulované predpismi ani v Republike Srbsko, ani Prednedávnom totiž delili reklamný materiál v štátoch v regióne, a naša vedúci niektorých inštitúcia, ako aj organizácie politických strán prostredníctvom spoločenských Vučić, Barack Obama, Ivan Tasovac, občianskej spoločnosti, ktoré sa zasietí ostro kritizovali konanie poli- Novak Đoković a iní. Karikatúry sú oberajú právami dieťaťa, už niekoľtickej strany pri moci, ktorá používa použité iba na pochopenie predsta- kokrát vyzvala politické strany, aby deti hlavne v prospech politického vy výtvarného prejavu, v žiadnom čím skôr schválili Kódex o ochrane marketingu. Medzi kritikmi takého prípade neboli modelom alebo detí pred politickým zneužívaním. počínania je aj Ján Litavský, predse- šablónou pre tvorbu. Žiaci majú Keď ide o udalosti v Kovačickej da OV Ligy sociálnych demokratov úplnú slobodu pri voľbe postáv obci, určite je neprimerané deliť Vojvodiny, ktorý povedal: a tém, ktoré zobrazujú na spôsob, deťom letáky politických strán – Je neprípustné, aby Srbská pok- ako chápu a vidia svet okolo seba, priamo pred školou a celkom je roková strana usporadúvala akcie na k tomu primerane škole a ich veku. neprípustné uskutočňovať aktivity pôde základných škôl v Kovačickej Ešte je podstatné povedať aj to, politických strán v škole. Inštitúobci, kde výborníci tejto strany v že žiaci tieto výtvarné práce robili cia pokrajinského ombudsmana ZO delili deťom cukríky, vlajky, prí- doma, a nie v škole na vyučovacej takisto považuje za neprípustné účinkovanie neplnoletých osôb vesky na kľúče a pod. a zároveň im hodine. vysvetľovali, kto je Aleksandar Vučić V Predškolskej ustanovizni Ko- v aktivitách politických strán aj a aká je to Srbská pokroková strana. librík sú zdesení z toho, že vo ve- mimo školských miestností a náTakéto správanie a zneužívanie detí rejnosti koluje informácia, v ktorej dvoria a dokonca aj so súhlasom v prospech politiky v tejto obci nikdy sa spomína zneužívanie školopo- rodiča. Takému správaniu sa dá predtým nebolo. To je škandál! Ne- vinných a predškolských detí na predísť zvýšením vedomia rodičov smieme dovoliť, aby sa dieťa stalo politické účely. V tejto súvislosti o tom, že je účasť detí v aktivitách prostriedkom v politickom boji. Anna Jakábová, riaditeľka PU Ko- politických strán nevhodná, ako aj aktívnym zasadzovaním sa rodičov Opytujem sa: Prečo na tieto činy a librík, vyhlásila: incidenty, v ktorých deti boli poli– Vychovávateľky napoludnie o to, aby sa školy postarali, aby deti ticky zneužívané, nereagoval žiadny vyprevádzajú deti z budovy PU na žiaden spôsob neprichádzali riaditeľ školy či školský dozorca?! a odovzdávajú ich priamo do rúk do situácií, ktoré priamo alebo Čosi podobné sa stalo aj v kovačic- rodičov, pričom sme nič podozrivé nepriamo súvisia s aktivitami pokej škole, kde deti údajne dostali za nevideli a nepočuli. Ako riaditeľka litických strán, – podčiarkli okrem úlohu nakresliť karikatúru premiéra tejto ustanovizne by som nedovo- iného z inštitúcie pokrajinského Srbska. Anička Bírešová, riaditeľka ZŠ lila, buď to našim pracovníčkam, ombudsmana. Mladých pokolení v Kovačici, hovorí: alebo nejakej politickej strane, – Nejde tu o žiadne zneužívanie aby deti zapájali do akýchkoľvek (Foto: zdroj Facebook strana žiakov v prospech politiky! Ide o sa- politických akcií! U nás v PU môžu OV SNS)

Očakáva nás krajšia budúcnosť, a súčasnosť je aká? Anička Chalupová

ovnobežne so sústavným zmenšovaním počtu obyvateľov a neustále klesajúcou životnou úrovňou v Kovačickej obci stúpa iba počet tých, ktorí majú politiky plné zuby. Politika toho času v Kovačickej obci doslova prekvitá. Je však otázne, aká politika sa tu rozrastá? Taká, čo bude bojovať a chrániť záujmy všetkých občanov, alebo taká, ktorá rastie len kvôli sebe samej a ako taká je škodlivá? Z nej nielenže nebude žiadny osoh, lež poloprázdne diskusie v lokálnom parlamente majú za následok aj rozličné polarizácie medzi obyvateľstvom tejto juhobanátskej obce. Medzi politikmi k tomu došlo 29. októbra 2015, keď novoutvorená väčšina zoskupená okolo Srbskej pokrokovej strany (SNS) prebrala lokálnu moc, pričom najprv Jána Puškára (DS) odvolala z postu predsedu Zhromaždenia obce a neskoršie aj Miroslava Krišana (DS) z funkcie predsedu Obce Kovačica. Miroslav Krišan o tom hovorí: – Vopred bolo známe, že Liberálno-demokratická strana prestúpi do Srbskej pokrokovej strany, lebo ani jeden funkcionár v obci nesmie nosiť tričko inej politickej strany okrem SNS. Neprípustné je, že sa aj naďalej robí nátlak na zamestnaných v obci v rámci náboru členstva do SNS. Nikdy predtým nebolo praxou zamestnávať ľudí podľa toho, ktorej politickej strane patria. Doteraz boli nátlaku vystavení výborníci, neskoršie zamestnaní v obci a teraz dokonca občania, ktorí sú vo svojich príbytkoch vystavení neprimeranému správaniu aktivistov SNS. Takéto správanie v našej spoločnosti privedie k tomu, že zaniknú všetky menšie politické strany. Čo sa už aj stalo, lebo doteraz do SNS prestúpili členovia Skupiny občanov Zelené jablko, Liberálno-demokratickej strany, Slovenskej strany a členovia OV Tadićovej Sociálno-demokratickej strany. Možno to bude aj lepšie, aspoň sa politická scéna trošku rozjasní, keďže na jednej strane bude SNS • ĽUDIA A UDALOSTI •

10 /4689/ 5. 3. 2016

Ľudia a udalosti NA VÝROČNEJ SCHÔDZI EKOS V HLOŽANOCH

Bodka za činorodým desaťročím Juraj Bartoš

ký krásny príbeh vyrozprávali členovia Združenia ekológov Ekos! O tom, ako potichu, temer nenápadne, za jediné desaťročie, koľko sú organizačne „na svete“, zošľachtili svoju dedinu, s akou láskou sa o ňu a jej okolie starajú, ako ju vštepujú najmladším... Veruže slávnostne bolo v piatok 26. februára v hložianskej kaviarni Pod lipami. Nielen preto, že sa výročná schôdza začala do- Zuzana Žemberyová (zľava), Jasminka Činčurákovájímavým sugestívnym príbehom Galambošová, Ondrej Stupavský-Endy, Zuzana Turóciová, Viera premietaným prostredníctvom Turčanová a Pavel Balca videobeamu, podčiarkujúcim macošský vzťah ľudí voči planéte Zahorcovej. Predsedníčka Ekosu združeniami poľnohospodárov a jej prírode, ako i naliehavú po- Viera Turčanová im odovzdala a rybárov i spolkom žien absoltrebu po zmene (s)vedomia. Aj členské preukazy a pridala po vovali viac než 50 vydarených akcií, v rámci ktorých vysadili na preto, že na dokumentárny film čokoláde. Videoprojektor pod dozorom stovky stromkov a kríkov, vyzbiesa priamo nadviazal, ako ruka do rukáva zapasoval, kultúrno-ume- profesora biológie a ekológa rali tony odpadu a okrem toho sa lecký program žiakov Základnej Jána Krasneca počas úradnej čas- stretali aj na prednáškach a iných školy Jozefa Marčoka Dragutina ti schôdze premietal na stovky podujatiach. Finančnú správu mal a mládežníčok. Krátke trefné eko fotozáberov z pracovných akcií podať účtovník Juraj Takáč; keďže sentencie a básničky, ktoré s ci- a stretnutí hložianskych ekoló- v tej chvíli bol na výročnej schôdzi tom pre chvíľu zvolila profesorka gov. Výborne korešpondovali Poľovníckeho spolku Hložany, slovenčiny Anna Huďanová, nás s výkladmi Jasminky Činčurá- o hospodárení sa nehovorilo. naskutku podnecujú na opätov- kovej-Galambošovej, ktorá sprí- Predseda Dozornej rady Pavel né skúmanie vlastných postojov tomnila desaťročné pôsobenie Žembery povedal, že vlani všetko voči prírode. Záverom vstupnej Ekosu, a Ondreja Stupavského- klapalo ako treba. Aj na tento časti programu hložianski prváci -Endyho, keď kvitoval vlaňajšiu rok si ekológovia latku nasadili vzletne zložili ekologický sľub pod úspešnú činnosť združenia. Za vysoko – vyplynulo z plánu práce. dozorom svojich učiteliek Márie prvých desať rokov ekosovci, čo Auditórium s ním oboznámila Bartošovej-Korčokovej a Anny sami, čo spoločne so žiakmi, so predsedníčka Turčanová. „Bez

peňazí sa nedá robiť,“ povedal O. Stupavský a prezentujúc finančný plán dodal, že rozpočet združenia by v tomto roku mal „vážiť“ 520 000 din. Členské (300 din. pre dospelých členov a 100 din. pre žiakov) možno zaplatiť u pokladníčky Márie Parkániovej. Programom výročnej schôdze prítomných, medzi ktorými boli aj hostia z Nového Sadu, Báčskeho Petrovca a Báčskej Palanky, viedla Zuzana Turóciová. Zapisovateľkou bola Zuzana Žemberyová. Záverom príjemného dvojhodinového večierka udelili ďakovné listiny jednotlivcom a kolektívom podporujúcim a priamo zapojeným do činnosti Ekosu (medzi inými aj redakcii Hlasu ľudu). Záverom si dovolíme malý postreh ohľadne naliehavej otázky tu a vlastne kdekoľvek žijúcich Slovákov. Báseň, ktorú umelecky, s vypestovaným citom pre odtiene živého slovenského jazyka podala študentka slovenčiny Monika Bažaľová, ako i správa o desaťročnej činnosti, ktorú dodržujúc pravidlá výslovnosti prečítala novinárka J. Činčuráková-Galambošová (a badateľná bola v tomto smere aj snaha Ondreja Stupavského-Endyho), nám pripomenuli, aká dôležitá je veru i starostlivosť o ohrozený materinský jazyk.

Hložianski cirkevníci brigádujú J. Bartoš

ekerkami, sekerami, malými i veľkými nožnicami a pílami zaútočili hložianski cirkevníci na „džungľu“ na vchode do Hložian zo smeru Begeča. Najprv v stredu 17. februára a o desať dní neskoršie znovu, prvý raz 15, a potom asi 25 ľudí vysekalo divoko rastúce krovie a stromy, aby tam nehatene mohli rásť topole. Po prvej akcii si brigádnici prisadli k spoločnému obedu v reštaurácii Pod lipami. Pripravili ho členovia Združenia poľnohospodárov. Pred týždňom ženy napiekli múčniky, ponúkali

www.hl.rs

občerstvenie. Brigádovať sa bude aj v sobotu 5. marca. Zraz je zase pred reštauráciou Studňa. Záujemcovia sú vítaní a majú si so sebou priniesť už spomenuté náčinie.

Roku 2013 na pozemku patriacom miestnemu zboru Slovenskej evanjelickej cirkvi a. v. cirkevníci zasadili 315 sadeníc topoľov v jame pri benzínovom čerpadle. Tá vznikla roku 1965, keď Dunaj plavil a ohrozil aj samotnú dedinu. Ľudia vtedy brali zem z cirkevného, balili ju do vriec, stavali hrádzu. Teraz tam namiesto „pralesa“ začína vyrastať pekný topoľový lesík, také malé pľúca dediny.

Informačno-politický týždenník

Trochu pohybu na čerstvom vzduchu veru utužuje zdravie; záber z pracovnej akcie 27. februára • ĽUDIA A UDALOSTI •

Z KLUBU POĽNOHOSPODÁROV BÁČSKY PETROVEC

sa urobil dodatok k správe na celý rok 2015, ktorý sa má následne i zverejniť, aby si ho mohli pozrieť všetci členovia KP. Keď ide o tohtoročnú činnosť, predseda Kováč spresnil, že zimné ciest. Poľnohospodári sa vlani vlani vylíčili klubové miestnosti, prednášky budú organizovať uzhodli, že tieto cesty netreba vonkajšie steny a múry vo dvore. do 15. marca. Poľnohospodári navážať zemou, iba ich urovnať. Pokladník Gabriel Paulíny prečí- sa v tomto roku už pekne zabáAkciu rovnania ciest vykonali tal správu o vlaňajšom finančnom vali na Pavlovskej zábave a na 1. na dvakrát, najprv v marci po 4 hospodárení, v ktorej uviedol, medzinárodnom festivale dni, kde účasť malo klobás v Petrovci skupi40 dobrovoľníkov, a na KP získala diplom so hlavná akcia rovnazlatou medailou. Akciu nia ciest prebiehala rovnania ciest plánujú 10. apríla za účasti týždeň pred Veľkou no330 traktorov s prícou, od štvrtka do sobovesnými strojmi. ty. Navrhnuté bolo, aby Vedenie KP pre všetsa silnejší gazdovia viac kých účinkujúcich zapojili do tejto akcie. v akcii zabezpečilo Keďže strecha na klube raňajky a obed. premoká, tohto roku ju Poľnohospodári plánujú dôkladne renoboli aktívni aj počas Z výročného zhromaždenia Klubu poľnohospodárov vovať. Dňa Petrovca, kde tri v Lesíku Čakali sme, že na zhroich skupiny súťažili maždení budeme počuť vo výrobe čerstvých klobás: dve že nakladali s viac ako 700-tisíc viac o tom, čo poľnohospodárov z nich získali strieborné medaily din. a do tohto roku preniesli zo trápi, ale keďže sa schyľuje k noa jedna zlatú. Počas SNS na ná- 270-tisíc din. Správy Dozornej vým voľbám, príhovory mali skôr dvorí svojho domu zorganizo- rady a disciplinárnej komisie po- agitačný ráz. Miroslav Kudron vali zábavu s hudbou a baraním dali Samuel Oros a Jaroslav Ušiak. z Hložian na záver uviedol, že paprikášom, ktorý prešiel „na Bývalý predseda Rastislav Balca sa poľnohospodárov je ľahko rozbiť, ruvačku“. Rozhodli preto také- opýtal, kde je a prečo správou nie ale ťažko dať dokopy, takže Petto podujatie organizovať každý je obsiahnutých takmer 500-tisíc rovčanom radí, aby držali spolu. rok. V jesennom období naviezli din., ktoré nové vedenie v marci A spolu držali poľnohospodári zem na 3 nové mostíky v chotári prebralo od predchádzajúceho. aj pri chutnom paprikáši, ktorý a v tejto akcii sa zúčastnilo 18 Keďže nebolo konkrétnej odpo- prichystal kuchár Vladimír Dudáš aktivistov. Aby im bolo útulnejšie, vede, predsedajúci navrhol, aby s pomocníkmi.

Prvý rok práce nového vedenia Jaroslav Čiep

lub poľnohospodárov v Petrovci od februára minulého roku spravuje nové vedenie, keďže na vlaňajšom výročnom a zároveň volebnom zasadnutí členovia tajným hlasovaním (s jedným hlasom prednosti) do funkcie predsedu zvolili Janka Kováča. Uplynul rok a nové vedenie KP v sobotu 27. februára do Lesíka zvolalo ďalšie výročné zhromaždenie. Po privítaní hostí z Kysáča, Hložian a Selenče, ako aj predstaviteľov politického, spoločenského a cirkevného života Petrovca, zasadnutie viedol Pavel Severíni. Zo správy o činnosti, ktorú podal predseda Kováč, bolo počuť, že v minulom zimnom období zorganizovali 16 prednášok, ktoré boli veľmi dobre navštívené. Ani vlani nechybovali pravidelné akcie, ako ôsmomarcová zábava a rovnanie ciest, ktoré však realizovali trochu inak ako v minulých rokoch. Komasácia v katastrálnej obci Báčsky Petrovec zanechala totiž svoje stopy v chotári a jej výsledkom je aj nová sieť poľných

STRETNUTIE VČELÁROV ZO SLOVENSKA A KYSÁČA

Užitočná zastávka Elena Šranková

dňoch 27. a 28. februára v Belehrade prebiehal 8. Štátny včelársky veľtrh, známejší ako sladký veľtrh. Organizuje ho Zväz včelárskych organizácií Srbska a tohto roku ho navštívili aj včelári zo Slovenska. V deň príchodu do Srbska vo štvrtok 25. februára včelári zo Slovenského zväzu včelárov (SZV) sa zastavili v Slovenskom národnom dome v Kysáči. Stretli sa s kysáčskymi včelármi a matičiarmi, ktorí stretnutie zorganizovali. Dušan Kollár, predseda Základnej organizácie SZV v Leviciach, informoval prítomných Kysáčanov, že na Slovensku majú 17 320 včelárov • ĽUDIA A UDALOSTI •

a 8 až 9 eur za lesný med. Okrem výroby medu včelári sa zaoberajú výrobou medoviny, organizujú a zúčastňujú sa na súťažiach, aj tých medzinárodných, na ktorých

a hospodária s približne 263 102 včelstvami. Hovoril aj o tom, ako sú včelári na Slovensku organizovaní, a o znáškových pomeroch, ktoré sú dobré, hlavne na juhu Slovenska. Zmienil sa i o výkupe medu, ktorý sa deje cez výkupcov. Tí by však chceli nakúpiť lacný med a predať ho za drahé peniaze. Povedal, že cena u výkupcov je Výmena darčekov hosťujúcich včelárov od 2,2 až do 2,8 eura, a matičiarov avšak šikovnejší včelári sa orientujú na predaj zo dvora. získali veľa medailí. Dlhoročný Vtedy sa ceny pohybujú od 5 až včelár D. Kollár sa zmienil aj o cho6 eur/720 ml fľaška za kvetové robách včiel, proti ktorým sa boria medy, 7 až cez 8 eur za agátový hlavne prírodnými liečivami. Iba

keď tie nepomôžu a nieto pomoci, musí zabrať tvrdá chémia. Informoval, že z eurofondov dostávajú prostriedky na technické pomôcky, ako i za opeľovaciu činnosť. Za včelárov sa u nich dostalo veľa mladých ľudí, ktorým sa snažia pomôcť, aby čo najlacnejšie nadobudli drahý majetok nerezovej techniky. V roku 2015 im chýbalo okolo 400-tisíc ton medu. To, čo vyrobili, sa predalo v drobnom, nuž vykupovači na Slovensku hľadajú možnosť kúpiť med zo zahraničia. Včelárov v Kysáči privítali Rastislav Surový, predseda MOMS Kysáč a čestný predseda MSS, a Ján Slávik, predseda Výboru pre kultúru NRSNM. V primeranom programe básne zarecitovali Valéria Vitézová a Elena Surová a pieseň zaspievala Klaudia Hegedišová.

10 /4689/ 5. 3. 2016

Ľudia a udalosti S ANNOU MALKOVOU, KOORDINÁTORKOU PRE USPORADÚVANIE BAZÁROV V STAREJ PAZOVE

Bazáre sú významné viacúčelové podujatia Anna Lešťanová

– P

rvý bazár v Starej Pazove prebiehal v novembri 2007 a trval iba jeden deň. Zozbieraných bolo okolo 8-tísic dinárov (vtedajších asi 100 eur) a prostriedky z predaja sme použili na líčenie zborovej siene. Zaujímavosťou je i to, že nás vtedy navštívili členky bratskej cirkvi z Ohia (USA), ktoré nám preniesli svoje skúsenosti z usporadúvania podobných podujatí, – povedala na úvod Anna Malková, koordinátorka bazárov v Starej Pazove a iniciátorka týchto osožných podujatí. Ďalej uviedla: – Do štvrtého ročníka bazár trval iba jeden deň a predaj sa konal na starej fare. Už piaty bazár prebiehal v priestoroch novej fary a trval celý týždeň. Od ôsmeho bazára zvykneme vyčleniť 100 eur pre jednu našu spolusestru, ktorá pobudne v tábore v Crikvenici. Najúspešnejší bol ten pätnásty, keď sme zozbierali 94 430 dinárov. V dňoch 22. až 26. februára v Starej Pazove sa konal 17. bazár. V predchádzajúcich rokoch z predaja tovaru na bazári nakúpili napríklad garniže a záclony do zborovej siene a kancelárie na starej fare, spotrebiče do kuchyne na novej fare – sporák, chladničku, práčku, vysávač, variče, skrinky. Sedačky v kostole sú sčasti vynovené tiež z týchto peňazí. – Finančne sme pomáhali a pomáhame ľuďom v núdzi. Prispeli sme k operácii srdca pre dievčatko, k operácii nôh pre chlapca, pomáhame postihnutým osobám, občanom zasiahnutým záplavami, rodinám, čo im vyhoreli domy, dvom žiakom už určitý čas platíme desiatu. Aj na cestovné trovy a občerstvenie vyčleňujeme, keď nás navštívia hostia. Vyčlenili sme i príspevok na dokončenie novej fary a úpravu kostola, – akcentovala Malková. Tu sa aktivity organizátoriek

www.hl.rs

Anna Malková (v strede) na bazári s členkami Oltárneho krúžku žien Katarínou Balážovou (zľava) a Annou Kukučkovou

bazára – členiek Oltárneho krúžku žien Tabita nekončia. Členky tohto krúžku sú vždy ochotné pomôcť, a tak časť zozbieraného tovaru od samého začiatku dávajú Obecnej organizácii Červeného kríža a Základnej a strednej škole Antona Skalu. – Sú prípady, že nás ľudia požiadajú o pomoc v tovare, čiže v odeve a obuvi. Nikdy sme nepovedali nie, vždy pomôžeme, samozrejme, v rozumnej miere, – prízvukovala naša spolubesedníčka. Zo začiatku ľudia na bazár prinášali iba odev a obuv. Časti slovenského ľudového kroja pribudli neskoršie, ako aj záclony, posteľná bielizeň, rôzne ozdobné figúrky, hodinky, okuliare, poháre a iné veci. – Teraz pravidelne mávame jarný a jesenný bazár a každý trvá týždeň. Z rozhovoru s návštevníkmi vidíme, že sú spokojní s našimi podujatiami a s takýmto dobrovoľníckym druhom práce mienime pokračovať aj naďalej, – povedala Malková a doložila, že ceny tovaru nemenili takmer od začiatku. Najnovší jarný bazár prebiehal

Informačno-politický týždenník

* LETMO

Voľba

e nás málo a málo o sebe i vieme. Nejde len o tú, často až príslovečnú uzavretosť do svojho prostredia, zahmlievajúcu pohľady, alebo možnosť porovnávať sa s inými. Absenciu svojráznej šírky záberu zvlášť badať v jednotlivých sférach nadstavby. Len taký malý test. Obrovská väčšina z nás azda bez problémov uvedie napríklad mená piatich tunajších slovenských spisovateľov, či už prozaikov, alebo básnikov. Prípadne režisérov a hercov, ak nie iných, tak tých zo svojho prostredia. Uviesť ale mená piatich renomovaných vedcov alebo vysokoškolských učiteľov z našich radov je pre mnohých hlavolamom. Základná odpoveď na otázku, prečo je tomu tak, je v podstate jednoduchá. Tí prví sú značne medializovaní, tí druhí podmedializovaní. Len v Lexikóne slovenských vojvodinských

na starej fare, kvalitného tovaru bolo veľmi veľa, lebo občania sa čoraz viac zapájajú do zbierkových akcií. Za symbolické ceny na bazároch sa ponúka i tovar zo zahraničia, lebo staropazovský cirkevný zbor takmer každoročne navštevujú potomkovia novopazovských Nemcov, ktorí vždy so sebou prinesú plné kufre ozaj kvalitného tovaru. Aj nedávny bazár bol humanitárneho rázu a o tom, kde presne usmernia zozbierané prostriedky, rozhodnú dodatočne. Peniaze z predaja tovaru zvyčajne používajú aj na prácu Oltárneho krúžku. Do Oltárneho krúžku mladších žien Tabita v Starej Pazove je zapojených 12 členiek.

Oto Filip vysokoškolských učiteľov a vedcov autora prof. Jána Marka, ktorý uzrel svetlo sveta v roku 2009, sú mená takmer dvesto našich renomovaných odborníkov, vysokoškolských pedagógov, vedcov. Mnohí z nich majú skutočne úctyhodné biografie a životné dielo za sebou, tvorivé výsledky, štúdie, objavy... A pritom nemožno kvitovať, že je aj tento, síce mimoriadne starostlivo a dôkladne, celé roky chystaný prehľad a výber, stopercentne úplný. Lebo noví experti prichádzajú, iní nášho pôvodu sú zase roztrúsení po svetových rovnobežkách, tretí sú zase činní v ďalších oblastiach, dosahujúc pritom skvelé výsledky v nich. Až potiaľ, kým sa neprehodnotia niektoré voľby, vrátane mediálnych, vlastné objavovanie našich vedeckých mien a odborníkov bude skôr náhodou ako praxou. Ľudia sa dozvedia o nich, keď začnú študovať alebo sa ocitnú kdesi v zahraničí, prípadne na vedeckých sympóziách a konferenciách... Čo iné kvitovať, než to: škoda, že len vtedy. • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA FESTIVALE KLOBÁS V BIELOM BLATE

Ponúkali aj rybacie klobásy Vladimír Hudec

a nedávnom Festivale klobás a domácej pálenky v Bielom Blate sa pripravovali klobásy z bravčového mäsa. Je však známe, že klobásy možno pripraviť aj kombinovaním viacerých druhov mäsa, napríklad hovädziny, diviny, králikov, takže početní návštevníci sa v Bielom Blate mohli zásobiť aj takými maškrtami. Nie je však celkom obvyklé pripravovať klobásy z rybieho mäsa. Nuž a práve také klobásy už roky vyrába Bieloblatčan Ján Sládeček. Jeho výrobky aj na Festivale klobás upútali mimoriadnu pozornosť. Na ideu vyrábať takéto klobásy vraj prišiel náhodou, možno tak trochu aj z núdze. – Je známe, že my Slováci máme radi klobásy a ani moja rodina nie je žiadnou výnimkou, – hovorí. – Roky sme vyrábali a dodnes vyrábame klobásy z bravčového mäsa, avšak prišla chvíľa, že sa nazbieralo viac cholesterolu než je dovolené a lekár nám zakázal bravčové mäso, takže sme museli niečo meniť. Keďže pracujem na rybníku a denne som v styku s rybami, zrodila sa idea vyrobiť úplne diétnu klobásu z rybieho mäsa.

Na Sládečekovom stánku bolo rušno; pokým Ján (v strede) ponúkal rybacie klobásy, jeho manželka Katarína ponúkala dobošovú tortu a syn Vladimír mal na starosti bravčové klobásy a škvarky

Ako sa teda vyrába rybacia klobása? – Vyrábame ju z mäsa tolstolobika. To preto, lebo mäso tejto ryby je kvalitnejšie od kapra, ktorý je omnoho mastnejší, k tomu obsahuje mnoho omega tri mastných kyselín. Sú však aj ekonomické dôvody. Tolstolobik je lacnejší od kapra a pri spracovaní je omnoho menej odpadu. Postup je cel-

kom jednoduchý: z ryby najprv odstránime kožu, ktorá je tvrdá a nevhodná na spracovanie do klobás. Pravdaže, odstránime aj hlavu a chvost, a to, čo zostane, odkostíme, čiže vyberieme chrbticu a rebrá. Mäso sa potom zomelie a pridávajú sa prídavky podľa chuti. Klobásu ako aj každú inú vyúdime, aby dostala vôňu a aby počas pečenia nepraskala. Po údení ju

však nesušíme na vzduchu, ale uschováme v mrazničke, – vysvetľuje Ján Sládeček a hovorí, že rybie klobásy najprv vyrábali iba pre vlastné potreby, ale výrobu postupne zväčšovali, aby zásobili aj príbuzných a známych. Dnes je dopyt taký veľký, že ročne vyrobia až 500 kg tejto špeciality. – O predaj nie je núdza, – hovorí. – Keďže sú naše ryby úplne pôstne, čiže bez bravčového tuku a plnené do umelých čriev, kupujú ich pravoslávni veriaci počas pôstneho obdobia. Iba do Chilandáru počas vianočného a veľkonočného pôstu predáme po 100 kg klobás. Okrem toho predávame aj do viacerých reštaurácií v Novom Sade a Belehrade, a značná časť odchádza aj do zahraničia. Mohlo by to vyrásť na vážnejšie podnikanie, keby ste napríklad ryby nekupovali, ale ich sami odchovali vo vlastnom rybníku a ich spracovaním na klobásy uzavreli výrobný cyklus? – Nateraz o tom neuvažujeme. Na výstavbu rybníka je potrebné mnoho peňazí, ktoré my nemáme, takže sa musíme uspokojiť s tým, že si aj týmto spôsobom doplníme rodinný rozpočet.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum! Prepáčte, že som sa dnes, vážení, trošku omeškal. Chcel som dať slovo, po obligátnych úderoch na bubon, dvom výtečným osobnostiam. Jedna z nich o druhej z nich mi povedala, že tá prvá z nich má vo zvyku – opustiť loď. Takže tá druhá osobnosť z tých dvoch mi proste – z uhla, pri ktorom bubnujem každý týždeň – jednoducho ubzikla – zdrhla. Ako mucha bez hlavy. Tvrdiac, že ju svojím pozvaním na bubnovacie randíčko de-gra-du-jem; áno: degradujem. Už len a ibalen tým, že som ju k bubnovaniu vyzval! Lebo je vraj moja výzva k bubnovaniu • ĽUDIA A UDALOSTI •

ako takému, z miesta, z ktorého sa bežne bubnuje a dáva vám, ctená verejnosť, to a oné na známosť, ten-den-čná; áno – tendenčná. Takže znovu a zase a opäť bubnujem zhola sám. Čo nie je práve lízať med. Nuž čo, mrknime sa, o čom bubnujú iní... Stredajší Blesk uviedol, že, ako stanovuje stratégia rozvoja vzdelávania do roku 2020, deti do školy budú chodiť len dopoludnia. Super! Aspoň sa ľahšie vyhovoria, keď ráno zaspia. Aj páni demokrati boli len deti, nuž nie div, že vraj (zase podľa

Blesku) oslávili vlastné rozhodnutie, na základe ktorého do volieb predsa nepôjdu v spoločnom šíku s bývalými demokratmi, čiže s eSDéeS a s eLDéPé. Hovorí sa, že bič plieska nakoniec, akože sa nakoniec (leen ak je dôvod) krája oslavná torta, takže... Hoci sa plnou parou rozbiehajú predvolebné agitácie (hádam len nie práve preto), vedúci poslaneckých skupín vraj hromohlasne tvrdia, že by hlasovali za návrh, aby celkový ich majetok zvi-di-teľ-ni-li, áno, zviditeľnili. Zatiaľ návrh nemá kto podať. Zo zákulisia ktosi šepká:

ten návrh predsa vyjde pod svetlo slnka, len čo slniečko silnejšie prihreje; pod jeho lúčmi sa predsa topí aj najväčší majetok – ani zmrzlina. Vraj, že na tohtoročných Majstrovstvách sveta gunárov v Mokrine zvíťazil gunár Potpisani so zlomenou nohou. Futbalistom belehradského Partizana vraj vyrástla husia koža. Že čo, ak ich nadriadeným napadne, aby predsa zabojovali a získali titul, trebárs majú o 32 bodov menej než vedúca C. zvezda? Trebárs aj s nohami ako gunár Potpisani. Bumbum!

10 /4689/ 5. 3. 2016

Ľudia a udalosti MAŠKARNÝ PLES PETROVSKÝCH ŽIAKOV

Kreatívnosť v tvorení originálnych masiek Jaroslav Čiep

mi, čiže maškarný ples, ktorý zorganizovali pre žiakov nižších ročníkov. Už niekoľko dní predtým žiakov v škole vyzvali, aby si zhotovili kostýmy a masky a prišli

o fašiangového obdobia sa v poslednom desaťročí každoročne zapájajú aj žiaci petrovskej Základnej školy Jána Čajaka. Vďaka nim v druhej polovici februára aj v Petrovci cítiť nádych karnevalov a maškarných plesov, podľa ktorých je február známy v celom svete. V rámci Detského zväzu sa pedagógovia základnej školy s vedúcou Annou Lovásovou aj tohto roku postarali o to, aby v Petrovci bolo veselo. V piatok 26. februára podvečer v aule školy bola zábava pod maska- Hodnotenie bolo skutočne neľahkou prácou

Viaceré masky boli nielen originálne, ale aj technicky náročné

sa pobaviť. Prehliadka masiek a besiedka pod maskami sa aj tohto roku vydarili, lebo sa zoskupilo takmer 200 žiakov, ktorí do školy prišli so svojimi rodičmi či najbližšími príbuznými dobre zamaskovaní, takže ich bolo skutočne ťažko rozpoznať. Mnohé masky boli veľmi or iginálne a okrem niektorých už často videných ma-

siek zobrazujúcich povolania starších, či ich koníčky, bol tu aj krokodíl, strašiaci, veľký biely zajac s tragačom naloženým obrovskou mrkvou a kapustou, či striga s chlapcom uväzneným v klietke a mnoho iných pôvabných masiek a kostýmov. Najkrajšie a najoriginálnejšie kostýmy hodnotiaca komisia aj odmenila. Títo odmenení žiaci sa čoskoro zúčastnia na maškarnom karnevale v Novom Sade v organizácii Vojvodinského múzea, kde sprievod masiek a defilé pôjde ulicami Nového Sadu.

ZO SNEMOVANIA V SPOLKU KYSÁČSKYCH ŽIEN

Aktivity striedali jedna druhú Elena Šranková

večierky, prednášky, výstavy, mali akcie upratovania svojho domu a zapojili sa i do dedinských akcií Spolku kysáčskych žien v strezriaďovania prostredia. Úspešne du 24. februára usporiadali súťažili v prednese poévýročné zhromaždenie, zie a prózy, ako aj v gasstredobodom pozornosti tronomických súťažiach. ktorého bola súvaha minuMali kontakty a pracovné loročnej činnosti. Prítomní dohovory s predstaviteľmi boli predstavitelia početných Mesta Nový Sad a vlády kysáčskych spolkov, združení APV. Ústredným podujaa inštitúcií, ktorých privítala tím bol Deň kysáčskej sárpredsedníčka Ľudmila Beremy, ktorý vlani usporiadali diová-Stupavská. V správe po desiaty raz. o vlaňajšej činnosti predsedFinančnú správu, níčka napočítala najdôležiktorá je kladná, podatejšie akcie a aktivity, ktoré la pokladníčka Mária usilovné spolkárky realizo- Pracovné predsedníctvo: (zľava) Mária Čemanová. Ako bolo vali. Z jej slov vyplynulo, že Čemanová, Ľudmila Berediová-Stupavská počuť, v bežnom roku dôraz dávali na spoluprácu a Inga Vitézová aktivity spolkárok budú so všetkými kysáčskymi relevantnými subjektmi a prostre- boli humanitárneho charakteru. podobné ako vlani, lebo väčšina dím, ale aj s inými spolkami žien. Zúčastnili sa i v projektoch širšie- podujatí, na ktorých sa zúčastňuZúčastnili sa na početných pod- ho významu, usporiadali početné jú alebo ich samy organizujú, je

www.hl.rs

ujatiach nielen v Kysáči, ale i na jarmokoch a veľtrhoch v Novom Sade a iných mestách, ba dokonca i v zahraničí. Niektoré z podujatí

Informačno-politický týždenník

už tradičná. O tom, že v spolku majú i mladšie členky, dosvedčil primeraný program, v rámci ktorého zarecitovala Valéria Vitézová a zaspievala Klaudia Hegedišová. Prihovorili sa takmer všetci prítomní hostia: Rastislav a Elena Surovci, Miloslav Chrťan, Michal Anušiak, Michal Francisty, Ondrej Marčok, Anna Legíňová, Pavel Agarský, Dragoljub Kovačević, Pavel Medveď a Karlo Ujhelji. Všetci sa pochvalne zmienili o aktivite kysáčskych spolkárok a spolupráci s nimi. Po snemovaní nasledovalo posedenie pri kysáčskej sárme, ku ktorej zavinšovala Nina Francistyová. Nechybovali slané a sladké dobroty, ani torty, podľa ktorých sú kysáčske spolkárky všeobecne známe. • ĽUDIA A UDALOSTI •

SPOLOK ŽIEN V LUGU OSLÁVIL PRVÉ VÝROČIE ZALOŽENIA

Lužské včielky úspešne pracujú Jasmina Pániková

akmer pred rokom, presnejšie 28. februára 2015, na ustanovujúcej schôdzi ženy z Lugu založili Slovenský spolok žien Usilovné včielky. Bol to kamienok, ktorý chýbal v mozaike našich ženských spolkov. Určitý počet „kamienkov“ si pozvali aj na oslavu výročia založenia, ktorú usporiadali v sobotu 27. februára v priestoroch Domu kultúry.

Samozrejme, prvý rok pôsobenia ocenila ako veľmi úspešný, taktiež spoluprácu, ktorú nadviazali so slovenskými spolkami žien, ako aj s tými z Beočínskej obce. Aj v tomto roku plánujú pokračovať v začatom – spolu s KUS Mladosť zorganizovať podujatie V lipovom chládku a v medovom sládku, výlety do báčskych a banátskych dedín a chceli by mať aj svoju etno izbu.

V spolku už cítiť nádych Veľkej noci

Nataša Rojková neskrývala nadšenie z výsledkov spolku

Na oslavu prišli a podporili ich aj členky spolkov a združení žien z Kysáča, Báčskeho Petrovca, Bingule, Hložian, Suseku, Beočínu, Vrdnika...V mene Spolku žien Slovenka z Hložian a v mene Asociácie slovenských spolkov žien ich snahy založiť spolok a byť aktívne pochválila Viera Miškovicová. „Ženy v Lugu mali vždy vôľu pracovať a stretávať sa v rámci spolku. Pred rokom sme konečne dostali oznámenie o založení spolku, takže som sa aj sama pričinila o to, aby

V súlade so svojím menom v uplynulom roku Lužanky skutočne pracovali ako včielky. Tridsaťpäť členiek, z čoho až dvadsaťpäť aktívnych, prevažne mladých žien, pracovalo na tom, aby spolok nadviazal spoluprácu s inými skúsenejšími ženskými spolkami, ako aj na tom, aby sa ich meno stalo rozpoznateľným. Predsedníčka spolku Nataša Rojková pripomenula, že vďaka spolupráci s KUS Mladosť veľký počet žien bol aktívny aj pred oficiálnym založením spolku. „Zorganizovali sme kultúrno-umelecký večierok Spievanky, spievanky, Zimu s knihou, zúčastnili sme sa na festivale Zlatá brána, FF Tancuj, tancuj..., na Slovenských národných slávnostiach, na výstavách v Suseku, Čerevići, Banoštore, Rakovci, Braziliji, taktiež v nahrávaní televízneho vysielania Dodati život godinama,“ jedným dychom napočítala predsedníčka spolku.

na štrikancoch a štrikančekoch a umenie Selenčaniek. Svetre a svetríky, tak tie pre dospelých, ako aj detské, súčasť ľudového kroja, boli príležitostné, jednofarebné i viacfarebné. Túto expozíciu pre Selenčanov tradične pripravili neúnavné členky etno sekcie, ktorú už roky úspešne vedie Viera Strehárska. Niekoľko Selenčaniek tu predstaví verejnosti svoje výrobky. Ako hostky sa na výstave predstavia predstaviteľky spolkov žien z Pivnice, Silbaša a Hložian. V programe venovanom jubileu, ktorý odznie hneď po otvorení výstavy, vystúpia škôlkari, žiaci základnej školy a mládežníci. Milovníci ľudových tradícií a ručných prác si iste prídu na svoje.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

si pripravili štatút a aby sa spolok aj oficiálne registroval,“ povedala Miškovicová a pochvalne sa zmienila aj o počte aktívnych, prevažne mladších žien, aký už len zriedka vidieť aj v dedinách s väčšinovým slovenským obyvateľstvom. Zároveň pozvala členky lužského spolku, aby sa zúčastnili na výročnej schôdzi asociácie, ktorá bude 2. apríla v Hložanoch, a avizovala aj dielňu tkania a štikovania v Starej Pazove, ktorá je naplánovaná na september, respektíve október.

SELENČA

Výstava k 8. marcu Juraj Berédi

nedeľu 6. marca o 15. hodine v etno priestore Domu kultúry v Selenči bude otvorená expozícia venovaná blížiacemu sa Medzinárodnému dňu žien, ako aj oslave pätnásteho výročia pôsobenia etno múzea v tejto dedine. Etno múzeum v Selenči jestvuje od roku 2001 a dodnes sa členkám etno sekcie podarilo zozbierať veľký počet hodnotných exponátov z minulosti Selenče a Selenčanov. Jedna časť múzea je venovaná rodine Čajakovej, čiže Jánovi Čajakovi ml., ktorý sa narodil v Selenči. Motto výstavy znie: Minulosť pre budúcnosť a výstava je pomenovaná Hýrenie farieb

10 /4689/ 5. 3. 2016

Ľudia a udalosti Z VOJLOVICKÝCH CIRKEVNÝCH MATRÍK

Desaťkrát viac pohrebov ako krstov a sobášov Vladimír Hudec

mužov. Údaje o príčine smrti, o čom v cirkevných matrikách elkové údaje o demogravedú osobitnú evidenciu, nafických pohyboch, čiže o svedčujú tomu, že značná časť narodeniach, úmrtiach a vlani zosnulých umrela od stasobášoch vo Vojlovici, ktorá roby. Tak v deviatom desaťročí je časťou mesta Pančevo, sa umrelo 14 osôb, vo veku 71 nachádzajú iba v ústrednom až 80 rokov 5 osôb. Najstaršia mestskom matričnom úrade. vlani zosnulá Slovenka bola Vzhľadom na veľkosť mesta 86-ročná Erža Bašnárová. Vo zrejme by to bola príliš náročná veku 61 až 70 rokov, o ktopráca v matrikách pátrať iba rom hovoríme, že je privčas po Vojlovičanoch. Preto sme na umieranie, umreli 4 osoby, zašli na vojlovickú slovenskú pokým ostatní umreli v poevanjelickú faru, kde sme sa merne mladom veku – menej v rozhovore s pánom farárom od 60 rokov a na následky buď Branislavom Kulíkom pokúsili zákernej choroby rakoviny, zistiť, aké sú demografické alebo na srdcovú či mozgovú pohyby, keď ide o Slovákov. porážku, čo iba potvrdzuje To, čo sme zistili, je vskutku viacročný negatívny trend v znepokojujúce a iba potvr- Zlatko Brezina a Lýdia Samporová sa tejto časti Pančeva obkolesenej dzuje sústavný pokles počtu po sobáši vyfotili s pánom farárom chemickým priemyslom a priaBranislavom Kulíkom Slovákov v tejto dedine. mo vystavenej škodlivým ply– Žiaľ, najdlhší je zoznam nom z továrenských komínov. zosnulých, – informuje vojlovický bol zo susedného Ivanova. K tomu Tak napríklad vlani na následky farár. – Vlani sme totiž pochovali umrela ešte jedna Slovenka, ale rakoviny umrelo 5 vojlovických 31 osôb. Z toho dvaja boli Chorvá- ju manžel Srb dal pochovať podľa Slovákov a na srdcovú, resp. mozti a ostatní boli Slováci, hlavne pravoslávnych obyčají. govú porážku zomreli ďalší piati Podľa slov nášho spolubesed- pomerne mladí Vojlovičania. TýmVojlovičania, ale aj Slováci žijúci v iných častiach Pančeva, a jeden níka vlani umrelo 21 žien a 10 to sa zrejme zoznam Vojlovičanov,

ktorí predčasne zomreli na zákernú chorobu, nekončí, lebo – ako sa neúradne dozvedáme – takých bolo hodne aj medzi ostatnými občanmi tohto predmestia Pančeva. K tomu dedinou otriasol aj smutný osud mladučkej 21- ročnej Teodory Bačaniovej, ktorá zahynula v dopravnej nehode, ako aj tragédia rodiny Kračunovej, v ktorej najprv vo veku 33 rokov nečakane umrel syn Vlado a iba deň neskoršie po dlhej chorobe aj jeho 63-ročná matka Pavlina. Pochovaní sú spoločne, evanjelicko-pravoslávnym obradom. Na druhej strane v knihe krstov sú zapísané iba 4 mená vlani pokrstených detí. Z toho počtu dve deti sú vlani aj narodené. Malému Rastislavovi sa potešili v rodine pána farára Kulíka a v rodine Brezinovej sa narodil syn Ognjen. Ostatné dve pokrstené deti sú narodené v rokoch 2012 a 2014. Okrem toho vlani sa narodili ešte len dve deti so slovenským pôvodom v zmiešaných manželstvách, v ktorých matky sú Slovenky. Vojlovické rodiny Brezinová a Samporová vlani mali dvojnásobný dôvod na radosť. Najprv sa v máji zosobášili Lýdia Samporová a Zlatko Brezina a v septembri sa im narodil syn Ognjen, ktorého v novembri aj pokrstili. To je jediné vlani uzavreté slovenské manželstvo vo Vojlovici.

LISTUJEME VLAŇAJŠIU PAZOVSKÚ MATRIKU

Narodilo sa menej detí Anna Lešťanová

Starej Pazove údaje o počte narodených majú v detskej ambulancii Domu zdravia Dr. Jovana Jovanovića Zmaja, ku ktorým sa dopracovali na základe otvorených zdravotných kartónov, keďže bábätká na svet prichádzajú v nemocniciach v Belehrade, Zemune, Novom Sade a v Sriemskej Mitrovici, kde ich aj evidujú. Vlani sa v Starej Pazove narodilo 185 detí, kým v roku 2014 na svet prišlo 237 novorodencov. V matrikárskom úrade uvádzajú, že v roku 2015 osudové áno vyslovilo 113 párov, čiže o desať

www.hl.rs

párov viac ako v roku 2014, keď manželstvo uzavrelo 103 párov. Z uvedeného počtu 7 sobášov vykonali v slovenskom jazyku a po jeden sobáš bol v ruskom a ukrajinskom jazyku. Ostatné obrady uzavretia manželstva sa uskutočnili v srbskom jazyku. Údaje o počte zosnulých sme získali vo VP Čistoća, ktorý vykonáva pohrebné služby. V roku 2015 na mestskom cintoríne bolo pochovaných 261 zosnulých, kým v roku 2014 bolo pochovaných 250 občanov. Z cirkevnej matriky Slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru v Starej Pazove sme dostali

Informačno-politický týždenník

Slovenská skupina pazovských škôlkarov v poldennom pobyte

nasledujúce údaje. V tomto cirkevnom zbore v roku 2015 bolo pokrstených 44 osôb, pokým v roku 2014 bolo pokrstených 43 osôb. Zosobášených bolo 18 párov a v roku predtým sa sobášilo

7 párov. Cirkevne pochovaných bolo 113 osôb – 64 mužov a 49 žien, kým v roku predtým v staropazovskom cirkevnom zbore evidovali 105 zosnulých – 50 mužov a 55 žien. • ĽUDIA A UDALOSTI •

VOJNOVÉ NEZÁBUDKY (5)

Zasiahli Most slobody Ján Cicka VEĽKÝ PIATOK 2. apríla 1999 Poplach trvá od včera večera. O šiestej ma zobudila suseda Stana z bytu povedľa nášho. Telefónom. Vraj nemôže sa zvnútra odomknúť. Že aby som vyšiel na ulicu, hodí mi kľúč. Nech sa, vraj, pokúsim zvonku. Kým som sa „schamral“, volá z chodby: „Už som odomkla.“ Skupina Legende z rádia mi spríjemňuje náladu krásnou piesňou: Áááááá, to je Srbija... O pol desiatej sa Jaro Feldy prišiel ostrihať. Ide do kostola. Je presbyter. Vyrozprával mi: „V ktorýsi z prvých dní, keď sa to začalo, som si trochu viac potiahol a doma zaspal. Zobudila ma siréna. Zobral som deku, pinčlíka pod pazuchu a hybaj do úkrytu. Keď, tu ho máš! Všetci vychádzajú z úkrytu a sused sa ma spytuje: Sused, kam ideš? Je práve po poplachu.“ Istý Niko, v klobúku, večne ožratý, vo chvíli, keď padla raketa, šiel ulicou a vyspevoval: Ide Tito preko Romanije, idu, idu moji Krajišnici. O 10.00 som odišiel do redakcie HĽ. Vypil som si kávičku s Alou, Marienkou a Markou Nikolićovou. Odišiel som pešky pozrieť sa na zrúcaný most. Bol som i na koncerte v strede mesta. Stretol som Juraja Feríka, Jána Pintíra Synku, Vuju. Ceca zo susednej redakcie mi dala dáku zlú pálenku. Od nej ma bolela hlava. Dostal som aj letáky s nápisom TARGET? (Terč?) V rádiu oznámili: popoludní v kasárni Majevica (teda tu, povedľa nás) naše vojsko bude čosi skúšať. Nebáť sa výbuchov a nejsť do úkrytu. Vilka počula od jedného vojaka, že do našej kasárne 24. 3. ´99 padlo 5 rakiet. Tri nevybuchli. Teraz ich zneškodňujú. Susedova Branka má internet. Ktosi jej poslal toto: na niekoľkých obrázkoch zaradom sa z opice stáva Clinton. Nazval som to Evolúcia. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Keď som bol v meste, videl som na vlastné oči prúdiť normálny život: ulice plné ľudí, mamy s malými deťmi v kočíkoch, trh plný všetkého, čo ti duša zažiada. Keď som videl malé deti, prestal som sa celkom báť, hoci sa už pár dní ničoho nebojím. Ani moju ženu. Jedna žena pod dáždnikom sa náhli do úkrytu. Vonku duje, vonku prší, moja pečie koláče. Boli sme s Draganom u Bosy na kávu a štamperlík. Býva v tretej budove na 4. poschodí bez výťahu. Ledva som sa vyteperil hore. Kým sme tam boli, hlásila sa im Zorica. Stana ide zajtra do Pećiniec na pohreb. Žena pripravila pukancovú kukuricu. Je Veľký piatok. O 22.30 siréna, poplach. Irma s Ivanou sú už v úkryte, aj tetka Dana. Zašli sme za nimi, akože na návštevu. Počas poplachu moja robí tretie koláče. Okolo 20.00 hodine sa hlásila Alena: „Kde je Nenad?“ Odpovedal som: „Bol u nás, vravel, že ide do Futogu k mame.“ Do úkrytu sa vybral aj Dragan. Vilka ho zdržala vypiť si kávu. V sobotu 27. marca, spomenul som si, na nejakom novinovom stánku žena sa ponosuje: „Čo je to, nemáte TV program!“ „Aký program, žena božia?“ odvráva jej predavač. Vilka o polnoci pripravila pukancovú kukuricu a odniesla do úkrytu. Ja som sa vysprchoval (bola aj horúca voda) a šiel som si pozrieť Telefakt na BK. BIELA SOBOTA 3. apríla 1999 Zobudil som sa o 7.30, vstal som o 8.00. Teplomer v kuchyni mi potvrdil: je zima. Uvaril som si kávu, obliekol sa, zabehol k Milanovi pri kasárni pre Blic, zobudil Vilku. Zavolal ma Dragan. Prišla k nemu Bosa na kávu. Hluchá,

nemožno sa s ňou dohovoriť. Vymieňame si správy: o druhej v noci dostali zásahy republikové a zväzové Ministerstvo vnútorných vecí v Belehrade, v blízkosti pôrodnice. Nie je pravdivá správa, že bombardovali Irig na Fruškej hore. Nedajbože! Je tam vína; celý NS by sa v ňom topil. Stana odišla na pohreb do Pećiniec v Srieme. Idem variť kombuchu. Vilka o 10.00 hodine odišla na trh.

O 11.00 sa hlásila Alena. Nevie, kde je Nenad (jej muž). U nás zatiaľ nebol, nevieme, či sa vrátil z Futogu. Svieti zubaté slnko, fúka chladné vetrisko. Videl som na BK horieť MUP, aj plačúce nemluvňatá v blízkej pôrodnici. Ktosi Clintona nazval ľudožrútom. V. Stojiljković nazval natovcov zvermi, čiže ešte horšími, lebo vraj tým urazíme zvery. Núka sa mi napísať báseň: Pohľadnica NATO, ale zatiaľ sa mi nedarí. Začiatok by mohol byť takýto: Pán NATO, Vy máte mnoho tvárí, Ale tú skutočnú najpravdivejšiu Nám teraz ukazujete. (Slabé je to!)

Trochu som sa zháčil, míňa sa mi papier! Žena prišla z trhu o 12.00. Za ňou Anteho Mária, ostrihať sa. Idem sa osprchovať. Predvečerom bol u mňa Rile. Hrali sme šachy. Vytĺkol som ho 7,5 : 3,5. V poslednej partii namiesto toho, aby som ho matoval, dal som mu, pri zvuku sirény, strednú figúru a prehral som. Utekal domov; býva kdesi pri Dnevniku. Raketa ho nedohoní. Furt žartujem, ale nie je mi práve všetko jedno. Deň bol taký pokojný, že som zabudol na vojnu. O 20.00 hodine mi ju pripomenula siréna. Ale do úkrytu nejdem. Prišiel Dragan. Vilka varí veľkonočnú šunku a klobásu. Niet vody. Prvýkrát som splachoval WC misu z hrnčeka. O 20.25 hlásili z rádia: zbúrali Most SLOBODY. Jujujujúj! O desať minút hlásili: Je poškodený, čiastočne zrúcaný, o obetiach nevedno nič. Prišiel Nenad s nejakými fľašami. Botasky a ponožky mi smrdia, hoci botasky nechávam na balkóne a ponožky periem každý deň. Prišli malá Milena a Jozo z Futogu. Sú v úkryte. Neviem, či zajtra odídu do Koviljače. Krátko pred ôsmou večer trafili most. Rozťatý na dve polovice padol do vody. Pri výbuchu bolo na ňom niekoľko osobných aut, oznámili v správach o 21.00 hodine. O 21.15 hodine hlásia: aj most medzi Báčskou Palankou a Ilokom je zbúraný. O 21.50 už máme vodu, ale tečie len cícerkom. Nenad má dosť vypité. Bojí sa. Stále rozpráva. Pred polnocou zverboval Dragana na nocľah k sebe na 1. poschodie. Telefakt. A spať! Začína sa Veľká noc.

10 /4689/ 5. 3. 2016

Andrea Miháliková, 5. ZŠ Ľ. Štúra v Kysáči

Snežana Miučová , št Masaryka v Jánoš vrtáčka, ZŠ T. G. íku Danica Galambošová, päťročná, PU Včielka v Hložanoch

Juraj Tušiak

Stará mať

Pozornosť žene

Stará mať nosí okuliare. Je večne usmievavá. Len ona sama vie, kam sa orechy skryli. Posledná líha, ale vždy prvá vstáva. A má čas na všetko, je všade, v každej chvíli.

Ajhľa, už tu máme marec a pomaly dúfame, že nám prinesie pekné počasie a prebúdzanie prírody. Ale začiatkom marca oslavujeme i jeden sviatok venovaný všetkým ženám. Pozornosť najbližším – mamám, starým mamám, tetkám, sestrám prejavte aspoň tak skromne, dajakým kvietkom alebo inou drobnosťou. Zvyčajne deti v škôlke alebo v škole vlastnoručne zhotovia originálny darček alebo napíšu verš, takže milé deti, pousilujte sa a potešte pre vás najmilšie ženy k ich sviatku. Vydarené práce môžete zaslať aj k nám do Detského kútika.

Vie spievať všetky pesničky starosvetské, odriekať riekanky zo starodávnych svadieb a zabíjačiek. Ona vie, čo chcú povedať prosebné pohľady detské a vie nájsť miesta všetkých zapotrošených hračiek. Stará mať slzou radosti zakaždým víta vnuka, so slzou vyprevádza ho, keď sa s ním lúči. Pohladká si ho a vše mu čosi núka, má čosi predobré skryté vo svojej duši. No občas čudná vec sa stane: starene niečo skryli; Tmolí sa dvorom, komorou a stále niečo hľadá. Snáď staré hodiny, ktoré jej do snov bili, alebo spomienku na niečo, kým ešte bola mladá... (Z knihy Jednoduché slová)

Sýkorka Sýkorka, merkuj si svoje deti, lebo tvoj postrach pod tebou beží, a keď ich uchytí, veľmi sa nasýti! Hej! Pozri sa na svoje deti, sýkorka, pozri sa nadol! Ej, čo teraz bude, keď tvojich detí tu nebude. Sýkorka, prebuď sa! Tvoje deti sú tu, dolu je chodníček, to bol len sníček! Mateja Marčoková, 3. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

Stanislava Štajferová, šesťročná, PU Včielka v Hložanoch

Svetlana Mamojková, štvrtáčka, ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK • •

Mozaika

ROČNÍK XVI 5. marca 2016 ČÍSLO

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

200 Z obsahu

V PARÍŽKEJ KAVIARNI

Jedno presso pre Modiglianiho, prosím! Našinec s austrálskym kráľovským vyznamenaním

Monika Necpálová

ývali sme asi 500 metrov od múzea Louvre. Menej. Keď si predstavím, že sme v to decembrové ráno začali náš posledný deň v Paríži pressom v typickej francúzskej kaviarničke a dôjsť k nej pre nás znamenalo vyskočiť z papúč a urobiť pár krokov smerom k jednému z najslávnejších múzeí sveta, naozaj to bolo na 3 minúty chôdze. December bez snehu umožnil položiť ružu na okraj spiacej fontány nádvoria Louvre a fotografovať kvet cez masívne oblúky výstavných priestorov. Za včasného chladného slnečného rána sa na fotografiách doteraz črtá sklená pyramída. Vošli sme do kaviarne. Ako tri grácie. Sadli sme si za menší stolík a poprosili o kávu. Káva pri stolíku stála viac ako káva pri bare. Asi sa platí za obsluhu. Rozdiel v cene bol asi 50, ak nie 100 %, činil na celej cene inak naozaj lacnej kávy, ďalšie euro. Mávli sme však rukou, veď je to naposledy: zostali sme sedieť pri stolíku a nechali sa obsluhovať. Čašník sa zvedavo opýtal, odkiaľ sme. Tipoval nás na Rusky, Češky... napokon sme mu pomohli prehlásením „Slovakia“. On sa v tej chvíli navidomoči potešil, lebo na Slovensku už bol. Vyskúšal na nás pár pekných fráz od „dobrý deň“ cez „ako sa máte“ až po „ďakujem“. Reč s ním sa rozbehla dobrým smerom. Jednoznačne možno zhodnotiť, že správnu kaviareň, do ktorej by ste sa radi niekedy vrátili, robí správny čašník. Francúzi to vedia. Aspoň my sme natrafili na tých správnych, čo si zákazníkov (alebo zákazníčky) hýčkajú. Hoci, ktovie, možno po teroristických otrasoch je každý turista trochu viac cenený a každý úsmev má inú váhu. Vychádza z hlbín duše, z vďaky, že sme. Z vďaky za každé nové ráno a za každú jednu kávu a bagetu, ktorá sýti i turistov, i krajinu. Skvelú kávu s výhľadom na okoloidúcich sme si takto dopriali aj pár dní pred tým. Zakliatym pravidlom všetkých kaviarní bolo však wi-fi. Život bez internetu je niečo, na čo už nie sme u nás zvyknutí. A v cudzom meste sme sprvoti považovali

Str. 2

Ruža na fontáne v Louvri za normálne, že práve vďaka internetu sa poľahky zorientujeme všade. V parížskych kaviarňach je ale paradoxne bližšie človek k človeku. „Nevygooglite“ si tu otváracie hodiny múzeí ani trasu na Montparnasse. Všetko, čo chcete vedieť, musíte sa opýtať. Okoloidúcich, personálu, alebo podebatujete spoločne. Človek k človeku prisadá, keď ho potrebuje a aby nebol sám. A vo francúzskych kaviarňach sedíte doslova všetci tak blízko, akoby ste sa poznali odjakživa. Usporiadanie stolov je také tesné, že sa k svojmu ledva prederiete. Ak nemáte noviny, môžete čítať jedným okom tie susedove. Ranné „kafíčka“ s novinami sú tu veľmi bežné. I v zime sme sedeli za stolíkmi stojacimi na chodníku a okoloidúci do nás mohli drgať lakťami. PICASSO A SARTRE Vráťme sa ale späť do kaviarne. Parížsky kaviarenský život je zobrazený na mnohých umeleckých dielach. Nie je to náhoda. Umelci vždy mali hlboko do vrecka. Slávni maliari sedávali v kaviarňach dni a noci pri jednej šálke kávy. Predovšetkým sa spomínajú v umeleckých sférach dve štvrte, ktoré v 19. a 20. storočí boli domovom básnikov, maliarov, spevákov, hudobníkov a hercov: Montparnasse a Montmartre. Pablo Picasso si podmaňoval Montmartre. Guillame Apollinaire Montparnasse. Umelecké smery moderny, ktoré sa prejavujú v hudbe, literatúre i výtvarnom umení vznikajú koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Kde položili na papier manifest prekliati básnici? Kde sa rodil symbolizmus? Kde impresionizmus?

A čo dekadentní básnici? Vo výtvarnom umení použil pojem impresionizmus prvý raz kritik Louis Leroy, a to po tom, ako videl obraz Clauda Moneta Impresia Východ slnka. Obraz bol vystavený na výstave nezávislých maliarov v apríli 1874 v Paríži. Kritik považoval dielo za nedokončené, a preto označenie impresionizmus vyslovil v hanlivom zmysle. Avantgarda sa pridružuje v 20. storočí. Kubizmus sa spája predovšetkým s Picassom a Braqueom. Geometria ich výtvarného cítenia je zrejmá pri dvojrozmerných postavách zachytených z boku. Expresionizmus so silným dôrazom na naturálnosť tiež opantáva umelcov. Na začiatku 20. storočia prišiel do Paríža taliansky maliar Modigliani. Nebol jediný, ktorý si v parížskych kaviarňach vyberal hostí na portrétovanie. K oslave vedy, techniky a myslenia sa viaže Manifest futurizmu a s ním meno Marinettiho. Tristan Tzara ovplyvnil od roku 1919 parížsku scénu svojím dadaistickým pohľadom na svet, pretože primárne odmietal surrealizmus. Aké je to zvláštne, popíjať kávu ako tí pred nami, ... čo sú tu stále s nami. Ich tvorba pretrvala a možno nik z nich nemal v čase, keď tvoril, nič. Len hlavu v oblakoch a ideály, ktoré zmenili chod ľudstva. K najnavštevovanejším kaviarňam na Montparnasse patrili Café Rotonde, Dôme, Coupole či Closerie des Lilas. Práve v nej sa koncom 20. rokov minulého storočia stretávali aj Jean Paul Sartre a Simone de Beauvoir. Ktovie koľkí takí Sartrovia a Picassovia sedávajú v kaviarňach teraz? Ale o tom až o sto rokov...

Európske mesto športu 2016 Str. 4

Michal ako Mihalić Str. 6

Mozaika VČERA, DNES, ZAJTRA...

ĽUDIA A OSUDY

Našinec s kráľovským vyznamenaním Dr. Mária Myjavcová

tom austrálskom nerastú agáty a orgovány alebo bazy, ale také obrovské stromy – eukalypty! Nuž tak sa veru stalo, že sa kus môjho bosonohého detstva navrátil do reálneho sveta, ale až tam v ďalekej Austrálii.“ (s. 13) Keď si Anka vtedy z pošto-

Austrálii žije. Pokúsim sa tie bohaté informácie, ktoré o nej vojho času, keď som si mám, akosi zhustiť. Nuž Anka koncipovala svoju knihu sa pobrala do šíreho sveta spolu spomienkových esejí Bolo so svojimi rodičmi i s mladším ako nebude (vyšla r. 2004), na bratom Paľkom. Roku 1957 cesprvé miesto som zaradila texty tovali teda do Viedne, aby sa ods tematikou zo svojho detstva. tiaľ niektorým medzinárodným Hneď na druhom mieste je lietadlom dostali do Austrátextík Ako sme sa hrávali. Je lie. V tom istom čase sa vo to taký emocionálny návrat Viedni ocitol aj náš Pivničan do detstva, pri ktorom som Janko Beláni, ktorý sa tam si ožívala spomienky na detešte stále rozhodoval, kam, ské hry. Nuž a boli to časy, do ktorej krajiny sa vlastne ktoré mi plynuli s mojou poberie. V utečeneckom távtedy jedinou kamarátkou bore v Linzi, kde sa čakalo na vrstovníčkou Ankou, ktovíza do sveta, Janko sa v tej rá bývala tesne vedľa nás. mase sveta náhodou stretol Tento spomienkový textík s Ankou Pálenkášovou a s som uzavrela takou clijej rodičmi, ktorí mali navou poznámkou: „Tá moja mierené do Austrálie. Takto priateľka z detstva Anka, s sa potom rozhodol aj Janko ktorou sme v detstve spolu Beláni, takže cestovali spolu. rástli, sa pred desaťročiami Cestou sa Anka a Janko už odsťahovala do Austrálie. skamarátili a keď potom v Isteže sa jej tam dobre vodí, S vyznamenaním od anglickej kráľovnej Austrálii všetkých prišelcov lebo má tam medziiným aj Alžbety II. triedili tak, že osoby ženveľký ranč. Hádam tisíc ráz ského pohlavia šli na jednu väčší, ako boli tie zákutia nášho vej schránky vybrala tú moju stranu, mladíkov i chlapov dali detstva. No Anka si tam spolu so knižku, ihneď mi zatelefonovala, na druhú stranu a manželské svojimi dvomi synmi vysadila aj aby som sa schystala k nim do páry na tretie miesto, vtedy sa háj. A volajú to – akože inak? – Austrálie na návštevu! Ale nešla Janko a Anka rozhodli narýchlo „remík“! To podľa toho „remíka“ som... Zato však dodnes udržu- sa zosobášiť, aby ich neoddelili z nášho spoločného detstva, jeme živé kontakty, takže som od seba. Sobáš prešiel po chuv ktorom sme sa hneď z jari a pomerne dobre informovaná o dobne, nemali dosť peňazí ani do jesene hrávali. Tak veru, ja tom, ako sa tam už aj v takomto len na obrúčky. mám teraz dva „remíky“: ten pokročilom veku majú. Janko Beláni bol ináč vyučez nášho detstva prenesený do Po tomto úvode musím ešte ný stolársky majster, takže si v spomienok, aj ten z Austrálie. aspoň stručne povedať o tom, Melbourne, kde sa boli osadili, Na obrázku od Anky! Ibaže v ako sa tej mojej kamarátke v začas našiel stolársku prácu a

5. 3. – 11. 3. 2016

POČASIE

súčasne si tam spolu s manželkou vystavali aj svoj prvý dom. Janko v jednom svojom nedávnom zázname konštatuje, že to bolo už veľmi dávno a že odvtedy už vystavali „vyše 2 000 rodinných domov a ešte aj zopár škôl, obchodov, ba aj menších fabrík“. Ján Beláni bol od samého začiatku, ako sa osadili v Melbourne, aktívny aj v cirkevnom živote. Keď si roku 1966 Slováci v Melbourne založili Spolok Ľudovíta Štúra, medzi tamojšími Slovákmi stále viac rástla i túžba po slove Božom v slovenskom jazyku, takže si už v nasledujúcom roku založili cirkevný zbor. Lenže sa bezmála desať rokov stretávali v domácnostiach. V takej situácii Ján Beláni roku 1976 už ako úspešný staviteľ daroval pozemok na stavbu slovenského evanjelického kostola, načo potom cirkevný zbor vypísal peňažnú zbierku na stavbu Božieho chrámu. Ohlas na túto výzvu bol veľký. Medzi štedrými darcami bol, samozrejme, aj Janko Beláni. Za pár rokov bol vystavaný nielen kostol, ale aj fara a zborový dom. V stavebných prácach sa však pokračovalo aj ďalej, takže už roku 1981 v Melbourne bol vystavaný aj Slovenský dom, o čo sa bohatými finančnými príspevkami pričinil práve Janko Beláni. Z jeho podnetu

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

3˚ | 14˚

5˚ | 14˚

5˚| 14˚

6˚ | 13˚

3˚ | 10˚

3˚ | 11˚

HLAS ĽUDU | 5. 3. 2016 • 10 /4689/ hneď nato vznikol aj projekt na Luteránske zdravotnícke stredisko stavbu prvej evanjelickej školy nazvané Anna Belani Luteran Hev Melbourne, kde sa otvorila aj alth. Beláni tiež kupuje pozemky možnosť fakultatívneho vy- pre evanjelické dediny, zaklaučovania slovenského jazyka, dá evanjelické cirkevné zbory, slovenskej kultúry a dejín. Janko kde sám pôsobí ako kazateľ. Beláni pomáhal tak organizač- Financuje tiež školenie budúcich ne, ako aj finančne aj pri ďalších afrických evanjelických kňazov projektoch, medziiným aj pri na austrálskych univerzitách. projekte slovenského vysielania Po promóciách ich vysiela do austrálskeho rozhlasu SBS. afrických evanjelických zborov. V takej už relatívne stabilnej rodinnej situácii Janko Beláni sa jedného dňa v austrálskych luteránskych novinách The Lutheran bol dočítal, že austrálska Evanjelická a. v. cirkev hľadá rôznych majstrov, ktorí by šli na misijnú prácu medzi domorodcov do Afriky. Ihneď sa rozhodol, že on a manželka idú teda ta. Nuž predal dom, urobil požadované skúšky na misijnú prácu, nadviazal spoluprácu s evanjelickým farárom Miroslavom Hvožďarom z Nitry, ktorý potom šiel s nimi do Afriky, a potom sa v máji r. 2007 vydali na cestu do neznámeho sveta. V Afrike potom celý rok zaúčali domorodcov do stolárstva a do stavby Manželia Anna a Ján Belániovci domov, ale súčasne ich aj evanjelizovali. Tento ich pobyt medzi austrálskymi do- Janko Beláni tiež podporuje krsty morodcami Janko Beláni pod- a konfirmácie v afrických evanjerobne opísal vo svojom strojom lických cirkevných zboroch. Kvôli písanom zošite Misijná cesta do obľahčeniu dopravy po afrických Afriky – Máj 2007 (45 s.), ktorý mi priestoroch pre cirkevné zbory manželia Belániovci po návrate tiež kupuje staršie bicykle a po do Austrálie venovali. Je tam veľa ich rekonštruovaní to posiela zaujímavých informácií i foto- do Sudánu, Tanzánie a Kene. grafických záberov z toho pre Za takúto obetavú charitatívnu nás takého neznámeho sveta. a misijnú prácu mu austrálsky S touto aktivitou Jána Belániho Rotary Club udelil odznak Paula na cirkevnom poli úzko súvisí Harrisa, zakladateľa klubu. aj jeho humanitárna činnosť v Keď sa Belániovci po roku prostredí afrických domorodcov. vrátili z Afriky do Melbournu, Tak v Južnom Sudáne v Bentiu tam už celková situácia bola bol z jeho iniciatívy i finančnej podstatne zmenená. Austrálska podpory vystavaný sirotinec na- vláda medzičasom otvorila dvere zvaný To Glory and God (Na slávu ďalším emigrantom, takže do Božiu ) – Anna Belani Orphanage Melbournu masovo prichádzali (v preklade Sirotinec Anny Belá- noví emigranti, ktorí, pravda, niovej). Okrem toho jeho priči- potrebovali domy. Pre Janka nením bolo tiež vystavané aj Belániho to bola nová šanca

na zveľadenie svojich financií. Mohol teraz založiť stavebnú spoločnosť – Belani Builders – a začal prišelcom stavať domy. Jeho stavebná spoločnosť dobre prosperovala, aj kvalita vystavaných domov sa zlepšovala a stále sa hlásili aj noví zákazníci i zamestnanci. Súčasne sa, pravda, vzmáhal aj sám podnik. U Belániovcov sa však nadobudnuté peniaze nerozhadzovali. Aj naďalej sa žilo skromne a čestne. Čo sa ušetrilo, bolo uložené do podniku. Riadili sa vedomím, že dobré meno firmy vytvára v podstate kvalita služieb a nie nejaký vonkajší prepych. Ján Beláni s peniazmi teda rozumne nakladal. Celkove sa držal zásady, ktorú mu vštepili ešte rodičia: Modli sa, slúž Bohu a poctivo pracuj. Pri takejto široko rozvetvenej charitatívnej i náboženskej aktivite Janko Beláni ešte stále nesie v srdci aj svoje rodisko, našu báčsku Pivnicu. Tam dal zrekonštruovať svoj rodný dom, aby ho občania mohli používať na cirkevné účely, ktorý je už celkove známy ako diakonický dom. Okrem toho poskytol finančnú pomoc aj evanjelickej cirkvi v Petrovci a v Slankamenských Vinohradoch. V Bratislave zasa podporil založenie chovu austrálskych vodiacich psov pre nevidomých a v súvislosti s tým aj otvorenie Školy vodiacich psov. Na záver tohto nášho informačného záznamu o našich krajanoch manželoch Belániovcoch, ktorí sú už oddávna občanmi Austrálie, uvádzame takúto jedinečnú správu: Pri príležitosti Dňa Austrálie, štátneho sviatku krajiny, anglická kráľovná Alžbeta II. 26. januára 2015 medzi mnohými osobnosťami Austrálie vyznamenala aj nášho krajana, občana

III

Austrálie, Jána Belániho, podnikateľa, staviteľa, filantropa, hlboko veriaceho evanjelika, zakladateľa evanjelického cirkevného zboru v Lavertone, Melbourne, a udelila mu Rad Austrálie za zásluhy o rozvoj slovenskej komunity v Lavertone, v štáte Victoria. Aj pri všetkých uvedených životných úspechoch Ján Beláni za svoje najväčšie bohatstvo považuje svoju rodinu – manželku, dvoch synov a päť vnúčat. V súvislosti s touto významnou udalosťou Jána Belániho navštívila Jolana Janičkárová, novinárka časopisu Evanjelický východ, ktorý vydáva Východný dištrikt ECAV na Slovensku v Prešove. Na záver rozhovoru s touto novinárkou Ján Beláni vyhlásil: „Som hrdý, že som Slovák. Narodil som sa ako Slovák, celý svoj život som prežil ako Slovák a keď príde čas, chcem, aby ma pochovali ako Slováka. Od prvého dňa v Melbourne som sa snažil prispieť k tomu, aby sme tu mali svoj teplý kútik domova, svoj spolok, svoj cirkevný zbor a ďalšie potrebné slovenské inštitúcie. S nimi asimilácia nebola príliš tvrdá, aj keď bola nevyhnutná. Chcel som, aby sme si zachovali hrdosť na svoj slovenský pôvod, svoju kultúru, tradície a reč.“ Túto významnú správu, síce s istým oneskorením, touto cestou sprístupňujeme aj našim váženým čitateľom. P. S. Pri písaní tohto textu sme sa opierali o text novinárky Jolany Janičkárovej uverejnený v novinách Evanjelický východ pod názvom Ján Beláni, podnikateľ, filantrop, evanjelik – Som hrdý, že som Slovák (In: Východný dištrikt ECAV na Slovensku, Prešov, ročník 6, 2015, s. 28 – 29) a tiež o strojom písaný záznam Jána Belániho Misijná cesta do Afriky – Máj 2007, 45 s. Foto: prebrané z novín Evanjelický východ

Mozaika KOŠICE

REPORTÉRI

Európske mesto športu 2016

Družstvo Lokomotívy Košice, ktoré v sezóne 1977/78 vybojovalo v najvyššej československej súťaži strieborné medaily (Zdroj: M. Konečný)

Z Košíc pre Hlas ľudu píše Martin Jarinkovič

ačiatkom júna 2015 sa Košičania dozvedeli významnú novinu. Košiciam bol udelený titul Európske mesto športu 2016. Je to ďalšia pozitívna správa pre rozvoj mesta, veď len prednedávnom boli Košice nositeľom titulu Európske hlavné mesto kultúry 2013. Už teraz je isté, že podobne ako pred dvoma rokmi aj najnovší titul bude stimulom rozvoja metropoly východného Slovenska, tentoraz v oblasti športu. Košice tak Pohľad na košickú Angels arénu (známu aj ako Stará športová hala), zúročia prípravy na zís- ktorá je domovským športovým stánkom ženského basketbalového klubu kanie titulu, ktoré podľa Good Angels Košice (Foto: M. Jarinkovič) oficiálnej stránky projektu európskeho mesta športu díciu a široké zázemie. Košice boli slávnych športových klubov (http://www.emskosice.sk/) a sú významným centrom športu rôznych športových odvetví. na Slovensku. Tak v minulosti, V meste dodnes existuje najprebiehali od februára 2014. ako aj dnes vo východosloven- starší zápasnícky športový klub xxx Šport má v Košiciach dlhú tra- skej metropole pôsobí viacero na slovenskom území, založený

v roku 1904. V minulosti sa preslávil aj košický futbal, významnú pozíciu si dodnes udržal košický hokej, hádzaná či basketbal. Za posledných dvadsať rokov sa objavili aj ďalšie, u nás netradičné, či nové druhy športov, ako napr. kickbox, aikido, baseball, florbal, americký futbal, rugby a ďalšie. Netreba zabúdať ani na tradíciu známeho košického Medzinárodného maratónu mieru, ktorý sa v Košiciach beháva od roku 1924, čo ho robí najstarším maratónom v Európe. Z Košíc pochádza mnoho významných osobností športu. Spomeňme aspoň zlatého medailistu z Majstrovstiev sveta v hokeji v roku 1947 Ladislava Trojáka, či svetoznámu tenistku Martinu Hingisovú. V súčasnosti podľa www.emskosice.sk v meste pôsobí až 128 klubov a oddielov vo viac ako 55 druhoch športu a Košice každoročne hostia desiatky významných lokál-

HLAS ĽUDU | 5. 3. 2016 • 10 /4689/ nych i medzinárodných podujatí. Všetky tieto údaje potvrdzujú aj podľa oficiálneho webu projektu, že Košiciam bol titul európskeho mesta športu udelený plným právom. xxx Cieľom projektu je podľa oficiálnej stránky Košice – Európske mesto športu 2016 prilákať k športovaniu nielen čo najviac obyvateľov mesta všetkých generácií, ale aj jeho návštevníkov. Súčasťou zámeru je aj pozitívne zviditeľňovanie mesta doma i v zahraničí. Ako sa ďalej uvádza v oficiálnych materiáloch, mesto chce investovať do infraštruktúry, opraviť školské športové areály a vystavať nové moderné športové zariadenia, nielen pre športovcov, ale aj pre širokú verejnosť. Podľa prísľubu primátora Košíc Richarda Rašiho zverejneného Hráčky Cassovie Košice (v bielych dresoch) a Sipox Ružomberok po finálovej sérii v sezóne 1995/96, na oficiálnych stránkach projek- v ktorej Ružomberok vyhral 2 : 0 po zápase (Zdroj: M. Konečný) tu, má mesto v pláne každý rok postaviť minimálne jedno veľké pre Hlas ľudu: „Basketbal patrí staviť vývoj ženského basketbalu panely budú venované aj ďalším športové zariadenie. V priebehu dlhodobo medzi najobľúbenejšie v Košiciach od úplných začiat- košickým klubom, ktoré pôsobili letnej sezóny má byť sprístup- a zároveň najúspešnejšie športo- kov v medzivojnovom Česko- v najvyššej československej / nené letné kúpalisko a plavá- vé odvetvia v Košiciach a má tu slovensku, až po neuveriteľnú slovenskej súťaži, a to Cassoreň ČH. V pláne sú aj projekty rozsiahlu hráčsku i fanúšikovskú sériu dvanástich majstrovských via Košice a Viktoria PČSP/BSS výstavby modernej futbalovej základňu. Kým začiatky tohto titulov Good Angels Košice v rade Košice. Vystavené budú najcennejšie trofeje, medaily, arény, Národného tenisového spomienkové predmety, centra, Športového centra pre dresy, časti výstroja a rôzne hendikepovaných, šiestich osobné predmety hráčok atletických oválov, exteriéroi trénerov.“ vých fitnescentier, vodného Druhá časť bude podľa kanálu, multifunkčnej haly, či slov M. Konečného „venodesiatky kilometrov nových vaná dvanásťnásobnému cyklistických trás. slovenskému majstrovi, Projekt okrem uvedeného hrajúcemu už niekoľ ko dobudovania športovej insezón pod názvom Good fraštruktúry prináša aj nové Angels Košice. Návštevmožnosti športového vyžitia níci sa dozvedia nielen o pre verejnosť v rámci množúspechoch tohto klubu stva rôznych podujatí, ktoré v slovenskej extralige, ale sa uskutočnia v priebehu roka aj o pôsobení nášho majstra 2016. Podujatia sú zamerané v Eurolige a o najväčších na všetky generácie. Medzi slovenských i zahraničných ťaháky na leto patrí napr. hviezdach, ktoré hrali v jeho basketbalová exhibícia pre celú rodinu v podaní svetozná- Pohľad na známe športové a kultúrno-spoločenské centrum Košíc, modernú farbách. Časť výstavnej multifunkčnú halu nesúcu názov Steel aréna (Foto: M. Jarinkovič) miestnosti bude predstamych Harlem globetrotters či vovať akúsi sieň slávy, kde farebný beh (vo svete známy si budú môcť návštevníci pozrieť ako Run in color) a mnoho ďalších. športu v metropole východného za sebou.“ Slovenska sú späté s mužským Ako dodáva autor výstavy: osobné predmety legiend koxxx Do programovej skladby pro- basketbalom, od 70. rokov 20. „V prvej časti bude prezentovaný šického ženského basketbalu, jektu sa zapojilo aj Východo- storočia začali väčšie úspechy košický ženský basketbal od ako sú Andrea Kuklová, Zuzana slovenské múzeum v Košiciach dosahovať košické basketba- jeho vzniku po sezónu 2001/02. Žirková a Ivana Jalčová“, dodáva pripravovanou výstavou História listky, ktoré sa prepracovali až Najväčší priestor bude venovaný M. Konečný. Na záver neostáva iné len košického ženského basketbalu, na medailové pozície v najvyššej dvom košickým klubom, ktoré ktorá bude prístupná pre verej- československej lige a zazname- zaznamenali významné úspechy pozvať všetkých športových nosť od mája do septembra 2016. nali aj niekoľko pozoruhodných v ére československého basket- nadšencov na návštevu Košíc. Podľa vyjadrenia autora výstavy výsledkov na medzinárodnej balu – Lokomotíve Košice a VSS Určite si budú môcť vybrať zo Mgr. Martina Konečného, PhD., úrovni. Mojím zámerom je pred- Košice. Samostatné textové širokej ponuky podujatí.

Mozaika PORTRÉT VÍŤAZA BALKÁNSKEJ BEŽECKEJ LIGY ZA ROK 2015

Michal ako Mihalić Ján Špringeľ

ávratnou rýchlosťou sa kovačický ultramaratónec Michal Šuľa (7. októbra 1974) dostal medzi srbskú atletickú špičku maratóncov a ultramaratóncov starších od štyridsať rokov. Beží necelé dva roky a vlani sa stal presvedčivým víťazom Balkánskej bežeckej ligy. V roku 2015 absolvoval priam neuveriteľných 11 polmaratónov, 10 maratónov a 9 ultramaratónov, k tomu až 25 behov kratších tratí od polmaratónu: viac ako jeden beh týždenne, Sťaby beh v lese: intenzívny neraz dva. Zo spomínaného výni- Na titulku po prvom mieste na medzinárodnom maratóne tréning na Jarmočisku v Kovačici močného množstva pretekov stál Baja – Sombor na stupni víťazov vlani desaťkrát. Rijeka, Sarajevo). Zatiaľ Denne pracuje osem až desať ho- 1 h 40 min.). Najviac sa potešil tiŠampionát Balkánskej jeho rekord v maratóne dín, preto mu je rekreačný hodinový tulu v Šíde v trekking lige, keďže bežeckej ligy zo 173 (42,195 m) je 2:56,39 až dvojhodinový beh po robote „víťazstvo v orientačnom behu bežcov vyhral niekoľko vôbec nečakal“. Zo svetových (v roku 2014 to bol „nielen elixírom mladosti, ale týždňov pred koncom tretí najlepší výsle- aj skvelým oddychom – ak nie sezóny. V šnúre víťazdok medzi veteránmi pre nohy, tak určite pre psystiev, najviac medzi a 13. medzi seniormi chiku“. Džoging považuje „za pretekármi z bývalej v Srbsku), kým v pol- najjednoduchší, najlacnejší Juhoslávie, pokračuje maratóne (21,0975 a najľahší spôsob zostať fit aj tohto roku: v kategóm) 1:22,29 (výsledok v dobe – sedavého spôsobu rii súťažiacich medzi z roku 2015). Spolu života“. Pociťuje, že mu beh štyridsiatym a päťdeso synom triumfoval „posilňuje organizmus, zvlášť siatym štvrtým rokom v roku 2015 vo svojej srdce a pľúca“. Začiatočníkom života. triede aj na Petrov- „radí nepreháňať, len z kroka Inšpiráciu na kamaskom maratóne. na krok predlžovať dĺžku dráhy rátenie sa s kráľovnou Kým je Damiánova a zrýchľovať rytmus“. športu dostal od jeho prednosť v atletiMedzníkom v Michalovej kasyna Damiána, bežke rýchlosť, Michal riére bol jeho prvý polmaratón ca na stredné trate stavia na kondičku. v Novom Sade, ktorý absolvoval a juniorského repreV ultramaratóne na 6 za 1 h a 30 min. (rekreačne zazentanta Srbska, štáthodín kovačický Franjo oberajúci sa atléti s dlhoročným neho majstra starších Mihalić bežal 71 km, tréningom ho zvládnu „len“ za Na trati počas polmaratónu pionierov a mladších Rozcvička víťaza juniorov na 800 m. Balkánskej bežeckej čo je tretím maratónov by rád utekal na tom rezultátom Z ač al s a zaober ať ligy za rok 2015 najznámejšom v New Yorku alev dejinách športom aj preto, aby bo najrýchlejšom v Berlíne („kde srbskej atletiky. povedal zbohom cigaretám, čo sa dosahujú rekordy“), ale „je to Už v detstve v Padisa mu začerstva podarilo. V prfinančne náročné“. vom roku (2014) sa mu pošťastilo ne mal blízko k športu, Pre maratón je podľa Šuľu absolvovať 7 maratónov a 10 pol- ale vždy „viac vynikal staršieho „okrem vytrvalosti vytrvalosťou ako rýchmaratónov. Už v nasledujúcom sa mimoriadne dôležitá i taktika z neho stal lámač rekordov. Len do losťou“, a „nebyť tej černa udržanie tempa a vyrážanie začiatku novembra 2015 odfujazdil tovskej zamilovanosti vpred na čelo peletónu“. Keďže 1 290 km za 121 hodín 35 minút do futbalu, na atletickú trénuje na rovine, najviac v Kodráhu by sa možno do52 sekúnd, čím získal 1 072 bodov vačici a Pančeve, zodpovedajú stal aj skôr a dosahoval v spomínanej prestížnej súťaži. mu „rovné trate ako v Novom Úspechy dosiahol tak na mara- skvelé výsledky v kráľovSade“ a „na takých dosahuje aj tónoch v Srbsku, ako i v susedných nej športu už v základnej najlepšie výslednice“. Mieni, že škole“. štátoch a mestách krajín bývalej „slnečné počasie vôbec nezodChlieb si zarába ako Najlepší senior a najlepší športovec Juhoslávie (Baja, Zobákpuszta, povedá najvytrvalejším atlétom“, Goričan, Dubrovník, Crikvenica, keramikár – obkladač. Obce Kovačica za rok 2015

HLAS ĽUDU | 5. 3. 2016 • 10 /4689/

(DUCHA)PLNKY

Výber: Oto Filip

Humor, len humor… Pokladník v banke upozorňuje zákazníka: – Nehúžvite tie peniaze, banka to nemá rada! – Banka zase robí veci, ktoré nemám rád ja! Manžel našiel v spálni v skrini futbalového rozhodcu: – Čo to má znamenať? – pýta sa prísne. – Vieš, – vysvetľuje manželka, –

musela som ho ukryť pred rozzúrenými divákmi! Dcéra odchádza na diskotéku. Matka jej radí: – Nerob nič, čo by som ja nerobila… – Dnes, alebo pred dvadsiatimi rokmi? – spýta sa ironicky dcéra. – Pán doktor, všetci ma ignorujú. – Ďalší, prosím!

že je „lepší menší dážď ako vietor“ a že je „ideálna teplota okolo 15 stupňov Celzia“. Pre vytrvalostný beh sú dôležité tenisky, ktoré „v súčasnosti stoja od 3 000 do 15 000 dinárov“. Michal radí pre maratónske behy kúpiť si lacnejšie (napríklad tie za 8 000 din.) tenisky, ale striedať ich častejšie.

ho na túto cestu a výzvu podporila Obec Kovačica. Šuľa mieni, že v sídelnom meste moderných olympijských hier bude stáť na jednom zo stupienkov víťazov. Aj napriek únave po takom náročnom behu nenechá si ujsť ani maratón v Bratislave začiatkom apríla. Rozmýšľa aj pri príležitosti vyhlásenia Košíc za Európske mesto športu roku 2016 utekať na Medzinárodnom maratóne mieru 2. októbra.

Karikatúra: Časopis Neven

Beh je ich srdcovou záležitosťou: Michal a Damián Šuľovci

Zo životných múdrostí Nespomínať si – to je vždy najlepšie platené. Istota je vôl, hlavne keď sa vzťahuje na budúcnosť. Ruža sa hrocha netýka. Aj slepé cesty vedú do Ríma. Kto nič nemá, o nič nepríde.

Nedorozumenie je údelom človeka. A boj s ním motorom života. Ak si chrobák a ak ťa mrzí, že si chrobák, tak rob čosi iné. Smiech a krutosť ležia v človeku kdesi blízko seba. Rozum, ktorý zostane stáť, je v poriadku. Nesmie si ľahnúť.

Belehrad, dobré ráno Po stopách slávneho kovačického bežca kráčal zo Šuľovcov najprv syn Damián: jeho otec Michal je horúcim kandidátom na Plaketu Jána Bulíka

Medzi atlétmi na dlhé trate „jestvuje priatelenie a iba zdravá rivalita“. Plány do budúcna sú Šuľovi staršiemu prekonať štátny rekord na 6 (zatiaľ 77,5 km) a 12 hodín (148 km), po prípade zabehnúť maratón za 2 hodiny a 50 minút, keďže sú „verili či neverili roky medzi štyridsiatkou a štyridsaťpäťkou ideálne pre behy na trate dlhšie od 42 km“. Už začiatkom marca 2016 by mal absolvovať náročný 48-hodinový ultramaratón v Aténach. Finančne

Spoločne k vytúženým cieľom

Damián a Michal Šuľovci pokračujú v šľapajach nášho najlepšieho športovca v prvej polovici 20. storočia Jána Bulíka. Mladší už trofej nazvanú menom Jána Bulíka za najlepšieho športovca Slovákov v Srbsku vo svojej vitríne má. Michal je horúcim favoritom na rovnaké ocenenie v tomto roku. Snímky: autor, z archívu Michala Šuľu

Keď počujeme, že ktosi nerealizoval to, čo si prial, vždy si najprv pomyslíme, že si prial to, čo nemohol uskutočniť. Začiatok každého šťastia je v šťastnej voľbe prianí. Aby ženám bolo ľahšie, vymyslené sú košele, ktoré sa nešpinia, obleky, ktoré sa nežehlia, jedlá, ktoré sa nevaria, a deti, ktoré sa nevychovávajú.

Jan Werich

Dušan Radović

Bude aj dnes náprask v domoch, keď sa zoskupí všetko to lenivé, hladné a nervózne. V sne si živý, ibaže nežiješ. A čo viac potrebujeme? Žiť beztak nevieme. A omnoho viac nás je schopných na spánok, ako na život. Predsa je lepšie, aby ste spali. Všetko, čo prespíte – nestane sa vám.

Murphyho zákon

Artur Bloch

Strov dostatok času na preverenie potreby a potreba zmizne. Ak existuje spôsob odročiť dôležité rozhodnutie, dobrá byrokracia ho objaví. Technológii dominujú dva druhy ľudí. Tí, ktorí rozumejú tomu, čo neriadia, a tí, ktorí riadia to, čomu nerozumejú.

VII

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

DOMÁCNOSŤ

Veci v domácnosti, ktorých máte zaručene priveľa aj vy!

oriadne si prezrite vaše skrinky a zásuvky. Hrnčeky a poháre. Ťažko sa ich zbavujeme, možno len v momentoch, keď sa sťahujeme z bytu do bytu a veľkosť krabice je neúprosná. Ale dovtedy… V poličke máte hrnčeky s logami, hrnčeky bez ušiek, gýčové hrnčeky… Ak by sa zrazu vo vašom byte objavilo toľko ľudí, pre koľkých máte hrnček či šálku, asi by zapratali aj dve poschodia bytovky. Chcete viac priestoru pre život! Potom musíte nekompromisne konať! Tašky na nákup. Máte rady plátenné tašky na nákup, pretože šetria životné prostredie. To je ušľachtilé. Ale naozaj ich potrebu-

jete desať a viac? Určite nie! Takže minimálne polovicu z nich pekne vezmite do práce a rozdajte kolegom, ktorí sú večne bez tašky. Baliaci papier. Baví vás baliť darčeky do pekného papiera a vždy sa snažíte vybrať nejaký špeciálny. Problém je, že občas zabudnete, kde ste ten krásny papier ukryli, a tak idete do papiernictva po ďalší a ďalší. Ak náhodou upracete byt, zrazu objavíte papierov zbytočne veľa. Dobrá rada: Míňajte ich pekne jeden po druhom, ak už nebudete mať kdesi v skrini ani jeden, zamierte po nový. A najmä ich odkladajte na jedno miesto, aby ste mali prehľad. Dózy na potraviny. V kuchyni sa povaľujú v každej skrinke. Sú

VITAMÍN D

V lete zo slnka, v zime zo šampiňónov

edostatok vitamínu D v zimných mesiacoch nie je ničím výnimočný. Jednoducho, chýba nám slnko, z ktorého tento vzácny vitamín získavame. Dobrou správou je, že vitamín D môžeme získať aj zo stravy. Veľmi bohatým zdrojom sú práve šampiňóny. Zdroj vitamínu D. Práve šampiňóny môžu v zime nahradiť slnko, vďaka nim doplníme v tele chýbajúci a taký potrebný vitamín D. Pripomeňme, že nutný je napríklad aj pre silné, zdravé kosti. Vitamín D: prečo ho potrebujeme. Dostatok vitamínu D znižuje infekcie dýchacích ciest, má vplyv na zlepšenie lupienky, znižuje astmatické záchvaty. Naopak, jeho nedostatok zvyšuje riziko vysokého tlaku, s nedostatkom vitamínu D súvisia aj psychické ochorenia. Existuje tiež vedecká štúdia, ktorá spája nedostatok vitamínu D

s rakovinou prsníka. Prečo šampiňóny. Okrem cenného vitamínu D obsahuje táto malá vzácnosť ďalšie „dobroty“. Za zmienku stojí vitamín B1, B2 a B6, niacín, kyselina listová, ale tiež draslík, fosfor, železo a selén, zo stopových prvkov sa zas šampiňóny hrdia fluórom, zinkom či jódom. Nízkokalorická pochúťka pomáha pri cukrovke. K pozitívom šampiňónov tiež patrí, že sú nízkokalorické (149 kJ/100 g), tuku obsahujú len symbolické množstvo, zato vody až 90 percent, vysoký podiel vlákniny a esenciálnych aminokyselín. Aby sme nehovorili len o chudnutí, ale predovšetkým o zdraví, šampiňóny zaujímali aj vedcov. Po ich pozornom preskúmaní skonštatovali, že sú nápomocné aj pri cukrovke, pretože znižujú spotrebu inzulínu na reguláciu glukózy v krvi. 

rôznofarebné, od najmenších až po najväčšie. Nikdy v živote nebudete vo vašej domácnosti mať toľko jedla, aby ste ich využili. Dajte si námahu a všetky ich rozložte na kuchynskom stole. A potom sa zbavte tých, ktoré vám len zaberajú miesto. Uteráky. Zo zásady ich nevyha-

IBA PRE LABUŽNÍKOV

Roláda z mletého mäsa a pečená zelenina

Suroviny: 500 g mletého mäsa, 125 ml sladkej smotany, soli, korenia a tymianu podľa chuti; Na plnku: 3 vajcia, ½ červenej papriky, 100 g syra, špenátu podľa chuti, 3 plátky šunkovej salámy. Takto sa to podarí: Mleté mäso okoreníme, osolíme, pridáme sladkú smotanu a trochu tymianu. Všetko zmiešame a necháme cez noc v chladničke. Na alobal rozložíme mäso a nastrúhame naň syr. Posypeme špenátom. Pridáme pra-

Mozaiku číslo 200 pripravil Oto Filip

VIII

dzujete. Tento starý si nechám do posilňovne, tento vezmem do auta, tieto nechám na chatu… A takto sa vám v šatníku „kopia“ uteráky spred niekoľkých rokov, ktoré nielenže nevyzerajú pekne, ale ani nie sú príjemné na dotyk. Zvážte, koľko uterákov reálne potrebuje jeden človek, a konajte! 

ženicu z vajec a červenej papriky a nakoniec i šunkovú salámu. Mäso zrolujeme do alobalu a pečieme na 200 ºC orientačne 50 minút. Nakoniec upečieme zeleninu. Mrkvu, batáty (sladké zemiaky), zeler, cuketu, papriku, brokolicu, paradajky a cibuľu nakrájame, pridáme trochu masla a pečieme na 200 ºC asi 40 minút. Nakoniec do nej primiešame špenát. Zeleninu nesolíme a nekoreníme, lebo pri pečení vynikne jej chuť. 

Kultúra Knihy sú vždy vítané HLASĽUDOVSKÁ KNIŽNÁ AKCIA V BINGULI

Jasmina Pániková

druhom januárovom týždni náš týždenník začal s akciou zbierania kníh pre menšie prostredia, ktorá pre veľký záujem stále trvá. Vo štvrtok 25. februára časť zozbieraných kníh odovzdali vedeniu SKUS Štefánik v Binguli. Avšak nie je to jediná udalosť, ktorú v ten deň usporiadali hlasľudovci. Zároveň prezentovali

najnovšiu knihu z produkcie NVU Hlas ľudu – román Keď v živote nekvitli iba ruže – Ranená mladosť autora Jaroslava Feldyho. Vďaka novinárovi Jurajovi Bartošovi, ktorý inicioval akciu zbierania kníh, ale aj členom redakcie, čitateľom a podaktorým ustanovizniam, ktorí sa zapojili do akcie, do knižnice binguľského spolku zodpovedná redaktorka nášho týždenníka

Prítomní sa pochvalne zmienili o knižnom večierku

Vladimíra Dorčová-Valtnerová odovzdala vyše 100 kníh, časopisov a komiksov v slovenskom a srbskom jazyku, slovenských vojvodinských autorov, autorov zo Slovenska, ako aj srbských autorov. Samozrejme, redakcia by prispela s oveľa väčším počtom, keby spolkári mali miesta, kde knihy uskladniť. Aj druhá časť večierka mala knižnú náplň. V komornom priateľskom ovzduší prebiehala i prezentácia knihy Keď v živote nekvitli iba ruže – Ranená mladosť autora J. Feldyho. O knihe okrem autora hovoril aj riaditeľ NVU Hlas ľudu Samuel Žiak, zatiaľ čo sa o prácach na knihe zmienili jazyková redaktorka Anna Horvátová a technický redaktor Miroslav Dobroňovský. Autor knihy poznamenal, že knihu začal písať pred piatimi rokmi, presnejšie keď odišiel do dôchodku. Keďže roky pracoval

Z BOHATEJ ČINNOSTI ĽUDOVEJ KNIŽNICE V STAREJ PAZOVE

Za dva dni tri udalosti Anna Lešťanová

iaci staropazovskej Technickej školy radi čítajú knihy a chodia do Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića. Vo štvrtok 25. februára so svojimi profesormi usporiadali práve v knižnici ukážkovú hodinu zo srbčiny, na ktorej prezentovali kultúru čítania a učenia. Do organizácie tohto vyučovacieho podujatia sa zapojila aj samotná knižnica a jej riaditeľke Nataši Filipovej tentoraz žiaci odovzdali primeraný darček. „Žiaci a ich profesori sú skvelí, plní sú energie a entuziazmu. Dvere knižnice sú otvorené pre všetky dobré a kreatívne idey. Chcem pochváliť profesorov Technickej školy a zároveň vyzvať ich kolegov z ostatných škôl na takúto spoluprácu,“ povedala riaditeľka Filipová. V ten istý deň, ale vo večerných hodinách početní milovníci kníh zavítali do knižničného Oddele• KULTÚRA •

Z premiéry publikácie Pazovačke porodice: (zľava) Janko Horvát, Miloš Lazić, Milivoj Kovačević a Katarína Verešová

nia pre dospelých, kde sa každý štvrtok konajú literárne večierky. Spoločne ich pripravujú zamestnanci knižnice v čele s riaditeľkou N. Filipovou a Brankom Rakočevićom, profesorom svetovej literatúry na dôchodku. Najnovší večierok v pazovskej knižnici venovali talianskemu spisovateľovi a filozofovi Umbertovi Ecovi (5. 1. 1932 – 19. 2. 2016) z príležitosti jeho nedávneho úmrtia. Prvý román U. Eca Meno ruže v roku

1989 bol i filmovo spracovaný. Ako uviedla na večierku Filipová, táto staropazovská inštitúcia patrí medzi lepšie zásobené knižnice, lebo vo fonde majú takmer všetky diela Umberta Eca preložené do srbčiny. Úryvky z románu Nulté číslo čítali Veno Nechvátal, profesor slovenského jazyka a literatúry vo výslužbe, a členky kreatívneho tímu knižnice Milica Dudićová, Jelena Vučkovac a Nikolina Vujevićová.

Samozrejme, knihu aj pokrstili

ako novinár v Novosadskom rozhlase, cenné nahrávky a fotografie zakomponoval aj do knihy. Ide o autobiografický román, s ktorým je Binguľa a jej okolie tesne späté. Nie div, že jeho premiéra prebiehala práve v Binguli. Pozostáva z 12 kapitol, v ktorých autor prelína životy troch rodín: sedliackej, remeselníckej a rodiny intelektuálov. V piatok 26. februára tiež v organizácii pazovskej knižnice bola premiéra zaujímavej publikácie Pazovačke porodice autora Milivoja Kovačevića. Autor v publikácii predstavil 18 vzorných rodín, ktoré v Starej Pazove žili a pracovali koncom 19. a v prvej polovici 20. storočia. Vďaka jeho usilovnej výskumnej práci, kde spolupracoval s početnými inštitúciami a ustanovizňami, vznikol najprv rovnomenný dokumentárny seriál vysielaný na RTV Stará Pazova, a potom i novinárske príspevky zverejnené v tamojšom mesačníku Pazovačko ogledalo. Na premiére prvej publikácie M. Kovačevića medzi početnými návštevníkmi vo veľkej zasadačke tzv. Bielej budovy boli aj potomkovia rodín, ktoré sú tu predstavené. O výskumnej činnosti veľkého milovníka starožitností M. Kovačevića na piatkovej premiére hovorili a zároveň jeho doterajšiu prácu pochválili Miloš Lazić, riaditeľ RTV Stará Pazova, Janko Horvát, kronikár, a Katarína Verešová, kronikárka a archivárka zo Starej Pazovy.

10 /4689/ 5. 3. 2016

Kultúra DIVADELNÁ PREMIÉRA V STAREJ PAZOVE

kvalitu prednesu, inováciu, dokonalú technickú, zvukovú a svetelnú stelesnenú imagináciu...“ píše sa o. i. v texte Kataríny Verešovej na afiši tohto predstavenia pod názvom Staropazovský divadelný maratón. Slovenské divadlo VHV v Starej Pazove si teda tohto roku pripomína 113. výročie divadla a najnovšia premiéra určená na divadelnú sezónu 2015/2016 je v poradí až 322. Legendárni Ma-

ratónci pred vyše desaťročím na repertoári tohto divadla už boli hraní, ale na malej scéne, a aj vtedy zožali početné úspechy. Tentoraz pod režijnou taktovkou skúseného A. Baka, ktorý mal na starosti scénografiu a úpravu textu, pazovskí Maratónci úspešne predviedli novú 95-minútovú hru na veľkej scéne. Okrem plejády osvedčených hercov: Štefana Kiša (Pantelije Topalović), Milana Dudića (Maksimilijan

Topalović), Zlatka Fábryho (Aksentije Topalović), Zdenka Kožíka (Milutin Topalović), Janka Šarkézyho (Laki Topalović), Vladimíra Vereša (Mirko Topalović), Miroslava Rumana (Bil Piton), Igora Pisklu (Dženko diabol) o dobré stvárnenie svojich postáv sa postarali opäť do divadla zapojená Vlasta Šarkézyová (Olja), debutantka Stanislava Baková (Kristina), najmladšia angažovaná z detského súboru Valentína Hudecová (dieťa – Olina a Bilova dcéra) a iní. Členovia staropazovského divadla toto predstavenie venovali i na pamiatku ich „drahému kamarátovi Adamovi Majorskému“. Divadelná hra, ktorá má i svoje filmové spracovanie, je tentoraz podaná pod taktovkou režiséra trochu inak (dievča sníva), i keď základná dejová kostra zostala nezmenená. V rodine Topalovićovej je päť generácií mužov, ktorí sa zaoberajú predajom pohrebnej výbavy a škriepia sa o dedičstvo práve zosnulého Panteliju Topalovića, zakladateľa rodinnej firmy. Podporu, aby pazovskí maratónci... opäť boli hraní na doskách, čo svet znamenajú, poskytli Obec Stará Pazova, Stredisko pre kultúru Stará Pazova, Pokrajinský sekretariát pre kultúru a súkromní podnikatelia. Aj pred „novými“ maratóncami je iste sľubná divadelná cesta.

i zahraničných autorov, v trvaní nie menej ako 10 minút a viac ako 15 minút, ktoré sa môžu na scéne prezentovať i samostatne ako osobitný celok. V nich sa môžu špecifickým a jedinečným spôsobom prejaviť herecké kvality ich protagonistov, a to aj cez improvizáciu. Pritom inscenovanie týchto krátkych divadelných foriem si nevyžaduje početný herecký súbor, ani náročnú scénografiu. Okrem profesionálnych hercov a hercov ochotníkov, ktorí už majú

divadelné skúsenosti, takáto divadelná forma umožňuje na scéne sa vyskúšať i ďalším občanom a občiankam, ktorí majú herecké vlohy alebo inklinujú k humoru, ale pre nedostatok voľného času sa nemôžu angažovať v príprave veľkých divadelných predstavení. V každom prostredí, v menšom i vo väčšom, sú ľudia, ktorí špecifickým, jedinečným a humorným spôsobom vedia lepšie predniesť v spoločnosti vtip, anekdoty, príhody či udalosti z každodenného života. Zvlášť je dôležité, že v príprave takýchto krátkych divadelných foriem netreba angažovať režiséra, kostyméra, scénografa a ďalšiu sprievodnú technickú výpravu, bez ktorých veľké divadelné projekty nemožno realizovať. Tu stačí iba talent a nápad. Určená je humoristická forma bez spresnenej témy, teda možno spracovať diania zo života všetkých spoločenských vrstiev, zo všetkých

oblastí života, zo všetkých vekových skupín, a to znamená, že sú tieto scénky určené všetkým divákom. Pritom nezabúdajme, že humor aj lieči, pôsobí antidepresívne, čo je v dnešnom súčasnom a uponáhľanom živote všetkým nevyhnutné. Rovnakým spôsobom, ale prostredníctvom KARIKATÚRY, ako špecifického spôsobu výtvarného prejavu, ponúkame vyjadriť sa nielen umelcom a výtvarným tvorcom, ale všetkým záujemcom, ktorí inklinujú k akýmkoľvek výtvarným technikám. Na formáte A4 alebo B3 môžu vyjadriť svoj humoristický a výtvarný talent. Najlepšie karikatúry budú odmenené a zverejnené v Hlase ľudu. Prihlášky na súbeh JEŽKO karikatúra a JEŽKO prehliadka krátkych humoristických divadelných foriem treba zaslať do 15. apríla 2016 a tlačivá na prihlášku si môžete prevziať na www.hl.rs, www.mzpadina.net a www.rtvok.com.

Pazovskí maratónci znovu bežia čestné kolo Anna Lešťanová

lovenské divadlo VHV v Starej Pazove pre milovníkov scénického umenia pripravilo ďalšie predstavenie: Maratónci bežia čestné kolo autora Dušana Kovačevića v réžii Alexandra Baka. Divadelná sála bola v nedeľu 28. februára primalá – taký veľký bol záujem obecenstva o premiérové vystúpenie tohto súboru. „Divadelný život v Starej Pazove existuje sústavne od roku 1881, keď si pazovskí intelektuáli pravidelne pozývali na pohostinské vystúpenia Srbské národné divadlo z Nového Sadu. Avšak prvé slovenské divadelné predstavenie malo premiéru 2. februára 1903, keď frašku Testiná do domu, spokojnosť von z domu slovenskí ochotníci zahrali z nacionálneho vzdoru. Vtedy svojim nepriaznivcom ukázali nielen lásku k materinskému jazyku, ale aj dobrú kvalitu prednesu... Preto aj dnes na pazovskej scéne dominuje hurbanovský duch, dbajúci na

Za premiérové úspešné vystúpenie pravá odmena: búrlivý potlesk obecenstva

KRÁTKA HUMORISTICKÁ DIVADELNÁ FORMA

Ježko PADINA 2016

Výzva

a základe iniciatívy, ktorá vznikla na podujatí Živé noviny v Padine v roku 2015, Dom kultúry Michala Babinku v Padine a NVU Hlas ľudu v Novom Sade usporiadajú prehliadku krátkej humoristickej divadelnej formy 30. apríla a 1. mája 2016 v Padine. Organizátorov k tomuto činu podnietila skutočnosť, že sa v našich prostrediach inscenujú krátke humoristické scénky alebo i scénky či vystúpenia v rámci väčších predstavení tak domácich, ako

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

MIESTNY ODBOR MATICE SLOVENSKEJ BÁČSKY PETROVEC

Pred výročným zhromaždením Jaroslav Čiep

„A

j v roku 2015 MOMS Petrovec bude pokračovať vo svojej zachodenej matičnej aktivite a usporiada premiéry kníh, ale aj rad iných podujatí, vrátane závažnej práce pri realizovaní Slovenských národných slávností,“ takto sme písali o matičných plánoch na začiatku roku 2015. Po dlhej absencii od konca augusta minulého roka na dvoch tohtoročných zasadnutiach Správnej rady MOMS Petrovec (26. januára a 25. februára 2016) si členovia SR podebatovali o svojej činnosti v minulom roku a navrhli aj plán práce v aktuálnom roku. Vedenie petrovských matičiarov uvažovalo aj nad návrhmi na matičné uznania, ktoré sa udeľujú v rámci SNS, i nad štvrťstoročím pôsobenia petrovského MOMS, nad vlastnými oslavami a programom, ktorý pri tejto príležitosti prichystajú. V rámci neho sa za ich nezištnosť plánujú niekdajším a terajším aktívnym členom zavďačiť spomienkovými diplomami.

Keď ide o aktivity tohto MOMS, v správe, ktorú podala predsedníčka Katarína Melegová-Melichová, sú obsiahnuté i účasť petrovských matičiarov na medzinárodnej konferencii v Nadlaku, kde Cenu Ondreja Štefanka udelili aj prof. Samuelovi Boldockému, dokumentárno-hudobné pásmo Petrovec vo svojej jedinečnosti k 270. výročiu prisťahovania sa Slovákov do Petrovca, festivaly Jarné nôty (19. ročník) a Spievajže si, spievaj (23. festival), promócie matičných kníh: eseje o tradičnom spôsobe života a literatúry vojvodinských Slovákov Predtým a potom zostavovateľa S. Boldockého a antológia poviedok slovenských autoriek z materskej krajiny a Dolnej zeme Studienky zostavovateľky Viery Benkovej, ako i účasť na 19. matičnom turnaji v malom futbale, 16. Cyrilo-metodský večierok, aktívna účasť v organizovaní 54. SNS, program ku Dňu obce Daj Boh šťastia tejto zemi... a literárny večierok venovaný 90. výročiu narodenia Dr. Jána Siráckeho s odhaľovaním jeho pamätníka na nádvorí matičného

MOMS HLOŽANY

200 členov neprišlo Juraj Bartoš

roku 2015 Miestny odbor Matice slovenskej v Hložanoch mal až 217 členov, ktorí zaplatili členské poplatky. Na výročnú schôdzu ich neprišlo asi 200. Tí, ktorí v kaviarni Pod lipami večer 24. februára boli, o. i. počuli, že do pokladnice MOMS sa vlani dostalo 107 030 din. a 14 000 din. zostalo na účte. Podľa finančného plánu v tomto roku by rozpočet mal vynášať 149 668 din. V správe o vlaňajšej činnosti, ktorú podala Alena Pešková, sa uvádza, že MOMS usporiadal tradičný večierok Jesenné listy, nie aj Prednovoročný večierok, a to „pre finančné problémy a celkovú demotiváciu“. Matičiari mali podiel aj v programe pri príležitosti Dňa Hložian, boli na Slovenských národných slávnostiach v Petrovci, zúčastnili sa na • KULTÚRA •

podujatí Zima s knihou, so Spolkom žien Slovenka zorganizovali literárny večierok venovaný 200. výročiu

Najnáročnejším vlaňajším programom v organizácii petrovských matičiarov bol iste ten v máji: k 270. výročiu príchodu Slovákov do Petrovca domu. MOMS Petrovec vlani podporil vydanie príležitostnej obálky Spolku petrovských filatelistov, ktorú vytlačili pri príležitosti 200. výročia narodenia kodifikátora spisovanej slovenčiny Ľudovíta Štúra. To, s čím matičiari už dlhší čas systematicky zápasia v Petrovci, sa nepodarilo doriešiť ani v minulom roku. Ide o zbieranie matičného členského. Aj napriek tomu, že sa vlani dvaja aktivisti dali do tej práce, nezotrvali v nej a členské sa nepodarilo zozbierať vo všetkých petrovských uliciach. Preto sa MOMS rozhodol medializovať výzvu na zbieranie členského za patričnú úhradu. Vlani sa matičná práca v Petrovci

financovala z viacerých zdrojov – na jej zveľadenie prispeli lokálna samospráva, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá a donáciami prispeli i miestni podnikatelia. Vo finančnej správe 2015 sa uvádza, že príjmy boli v hodnote 367-tisíc dinárov a 10-tisíc preniesli do roku 2016. Najviac peňazí sa minulo na služby: tlač plagátov, pozvánok, diplomov, technickú prípravu, montáž CD a jeho napaľovanie, ako i na denné mzdy účastníkov programov a cestovné trovy. Na záver zasadnutí petrovskí matičiari výročné zhromaždenie naplánovali na stredu 2. marca.

zúčastnila na matičnom seminári o Ľ. Štúrovi na Slovensku. Najviac si vedenie MOMS sľubovalo od knižnice, ktorú založili roku 2014, avšak už vlani nebola pre verejnosť prístupná. Z diskusie, do ktorej sa zapojil aj riaditeľ Komunálneho podniku Gloakvalis Samuel Valo, vyplynulo, knižnicu

rok, mienia zväčšiť knižný fond a v samej knižnici by sa mali nielen vypožičiavať knihy, ale aj konať literárne večierky a výstavy. Zakotvili doň aj organizáciu Jesenných listov a Prednovoročného večierka. V Hložanoch by sa mal (pred SNS) uskutočniť matičný turnaj v malom futbale, v organizácii tunajšieho MOMS; podporu prisľúbil aj predseda Rady Miestneho spoločenstva Ján Bohuš. Predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová oboznámila prítomných s potrebou a dôvodmi na zmenu matičného štatútu. Odovzdala predsedníčke MOMS Hložany Márii Korčokovej-Bartošovej skromný knižný darček, dodala, že im z ústredia MSS zašlú ďalšie knihy, a vysoko ocenila úsilie a výsledky práce hložianskych matičiarov. Záverom snemovania prítomní navrhli aj kandidátov na matičné uznania. Alena Pešková odstúpila zo Správnej rady MOMS z rodinných dôvodov a predtým sa členstva v SR vzdala aj Anna Vršková.

Plán práce na rok 2016 podáva Ondrej Zahorec (zľava) a sledujú: Mária Bartošová-Korčoková, Ondrej Stupavský, Miriam Murtínová a Alena Pešková narodenia Ľudovíta Štúra... Viacerí jednotlivci sa zapojili do programov iných spolkov a združení v dedine a Martina Bartošová sa v októbri

zase čoskoro sprístupnia, a to vo vynovenej miestnosti tohto podniku. Ako povedal Ondrej Zahorec, ozrejmujúc plán práce na aktuálny

10 /4689/ 5. 3. 2016

Kultúra ZDRUŽENIE PETROVSKÝCH VÝTVARNÝCH UMELCOV

Sedem tučných rokov Jaroslav Čiep

tom, ako sa vlani pracovalo v Združení petrovských výtvarných umelcov, sme sa dozvedeli na ich výročnom zasadnutí v piatok 26. februára. Na to, čo nás o činnosti ZPVU zaujímalo, odpovedali nám samotní umelci. Čo tvorí chrbtovú kosť činnosti vášho združenia? Mária Ivičiaková, predsedníčka: – ZPVU jestvuje už sedem rokov. Naša činnosť je každým rokom viditeľnejšia a bohatšia. Sústavne sa snažíme organizovať výstavy a výtvarné tábory, dielne a prednášky, účinkujeme v kultúrnych a spoločenských podujatiach, v humanitárnych, pracovných akciách a akciách ochrany životného prostredia. Prvá výstava, ktorú sme vlani realizovali, je Čaro štetca počas osláv Dňa Petrovca, kde sme obecenstvu ponúkli 50 obrazov od 26 autorov, ako i 14 prác z výtvarného tábora chorvátsko-srbského priateľstva. V rámci Dňa Petrovca organizujeme i detský výtvarný tábor, v ktorom účinkujú

Výtvarníci sa radšej chytajú štetca, ale keď treba, priložia ruky aj v prospech prostredia a radi sa aj stretávajú

deti zo všetkých základných škôl Báčskopetrovskej obce. Nevystala ani výstava obrazov Petrovské pohľady počas SNS, v poradí siedma, kde vystavovalo 31 autorov a predstavili sa verejnosti s 58 obrazmi plus detské výkresy. V júli naši výtvarníci účinkovali na Európskom sympóziu neprofesionálnych umelcov v Ružomberku. Pre nedostatok finančných prostriedkov sa nám vlani nepodarilo odísť na tábor do Chorvátska, ale

predsa sme hosťovali na táboroch v Srbskom Miletići, v Hložanoch a v Padine. Organizovali sme aj prednášky, vlani boli ich témy grafiky a vitráže, ale i dielne zamerané na prácu s olejovými farbami, akrylom, pastelom, ceruzou a zdolali sme techniku dekupáže. Počuli sme, že ste veľmi šetrní, keď ide o ﬁnancie. Ako to bolo vlani? Katarína Legíňová, pokladníčka: – Vlani sa nám podarilo

zozbierať viac ako 77-tisíc dinárov a na aktivity sme minuli takmer 67-tisíc din., teda trošku nám zvýšilo. Najviac sme strovili na materiálne zabezpečenie našich podujatí, ale sme si do inventára dokúpili aj jednu vitrínu. Ruth Petrášová, predsedníčka Dozornej rady: – V ZPVU pravidelne kontrolujeme správnosť práce SR a nakladanie s finančnými prostriedkami a inventárom. Nevyskytli sa žiadne nedopatrenia. Budete aj tohto roku pokračovať v zachodených aktivitách? Zdeno Levársky, podpredseda: – Aj v roku 2016 plánujeme výstavy ku Dňu Petrovca a SNS, tiež výtvarné tábory pre deti v máji a pre ženy v októbri, ako i výstavy jubilujúcich členov počas roka. Plánujeme účinkovať i v rôznych podujatiach v našej obci a v okolitých prostrediach. Nevystane ani naša účasť v pracovných a humanitárnych akciách. Vieme, že časy nie sú prajné, ale nevzdávame sa a chceme zotrvať v našej snahe zviditeľniť petrovské výtvarníctvo nielen u nás doma, ale i širšie. Nároky na financie ZPVU sú minimálne, ale vieme, že jeho členov by najviac potešilo, keby získali svoje miestnosti v rámci nového Kultúrneho strediska.

VERNISÁŽ V KYSÁČI

Zabudnutí slovenskí predkovia Elena Šranková

priestoroch Slovenského národného domu v Kysáči v sobotu 27. februára otvorili výstavu umeleckých fotografií Zabudnutí slovenskí predkovia autorov Miroslava Benku, známeho režiséra a umelca zo Starej Pazovy, a Miroslava Brnu, zberateľa z Kysáča. Organizátorom bolo Kultúrne centrum (KC) Kysáč. Vstupom do vernisáže bola báseň Jacquesa Préverta Čakaj ma pod brestom v predvedení Moniky Bažaľovej. Pavel Surový, úradujúci riaditeľ KC Kysáč, predstavil autora M. Brnu a vystavené staré fotografie a obrazy významných Slovákov, ale aj Kysáčanov, ktoré

www.hl.rs

Zo slávnostného otvorenia výstavy

tento kolekcionár zbieral 40 rokov. Výstava M. Benku Obrazy dávno zabudnutých predkov, ktorá podľa

Informačno-politický týždenník

slov autora obišla svet, vznikla roku 2011. Prezentovaná bola u nás a v zahraničí. Výstavu otvo-

rila Libuška Lakatošová, národná poslankyňa zo Starej Pazovy, ktorá sa prihovorila prítomným vyberanými slovami. Úradujúci riaditeľ P. Surový na vernisáži prezentoval aj nové logo Kultúrneho centra, ktorého je autorom. Odhalením troch portrétov veľkého formátu Kysáčanky Svetlany Surovej predstavili i novú tvár Kultúrneho centra a nového festivalu tradičných krojov. Svojou prítomnosťou vernisáž v Kysáči poctili i Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka NRSNM, Ján Slávik, Anna Chrťanová-Leskovac, Anna Huďanová, Ján Paul, členovia NRSNM, ako i hostia z Nového Sadu, Belehradu a predstavitelia Kysáča. • KULTÚRA •

PUTOVNÁ VÝSTAVA K 150. VÝROČIU NARODENIA JOVANA CVIJIĆA

Na počesť jubilea Oto Filip

ačiatkom týždňa je položená bodka za podujatím Belehradský atlas Jovana Cvijića, ktoré prebiehalo celý február vo vestibule a výstavnom pavilóne Ústrednej budovy Univerzity v Novom Sade. Jej usporiadateľmi sú Srbská akadémia vied a umení, Múzeum mesta Belehrad a Univerzita v Novom Sade. Výstava štartovala v polovici novembra 2015 v Galérii Srbskej akadémie vied a umení, kde návštevníkom bola prístupná do polovice decembra, a po Belehrade a Novom Sade ju v tomto roku uvidia záujemcovia aj v iných väčších mestách Srbska.

Jovan Cvijić (1865 – 1927) bol vedcom svetového renomé, zaoberajúcim sa zemepisom a geológiou, etnografiou a vplyvom prostredia na etnopsychologické charakteristiky obyvateľstva, taktiež celým radom iných vedných disciplín. Bol predsedom Srbskej kráľovskej akadémie, rektorom a profesorom Belehradskej univerzity, zakladateľom Srbskej geografickej spoločnosti v roku 1910, čestným doktorom parížskej Sorbony a Českej univerzity v Prahe, členom korešpondentom nejednej európskej akadémie vied... Mnohé sféry jeho záujmov výstava Belehradský atlas pripomína nielen jeho dielami, ale aj inými

historickými dokumentmi a osobnými vecami hlavne z muzeálnej zbierky Múzea mesta Belehrad, približujúcimi nám Cvijićovu osobnosť, detstvo a identitu, sféry pôsobenia, rôzne životné fázy. Je teda dobre, že sa exponátmi výstavy nestali iba jeho práce, ale i navrstvený pohľad na

Narodeniny a výročia v marci 2016 1. marca 1936 v Debeljači sa narodila poetka Anna Dudášová. Pôsobí v dedinke Malo Crniće, kde bola spoluzakladateľkou a je redaktorkou literárneho časopisu Stig. (Blahoželáme k 80. narodeninám.) 2. marca 1951 v Novom Meste nad Váhom zomrela Ľudmila Podjavorinská, slovensk á poetk a a prozaičk a, zakladateľka modernej slovenskej literatúry pre deti. Narodila sa 26. apríla 1872 v Bzinciach pod Javorinou. (Pripomíname si 65. výročie smrti.) 14. marca 1871 v Kysáči sa narodil Vladimír Mičátek, prekladateľ, publicista a učiteľ, prvý tajomník Československého zväzu v Kráľovstve SCHS. Preložil vyše 150 realistických poviedok zo srbochorvátčiny, slovinčiny a bulharčiny. Zverejnené boli časopisecky, ale aj knižne. Zomrel 25. novembra 1922 tiež v Kysáči. (Pripomíname si 145. výročie narodenia.) 17. marca 1851 v Slovenskom Aradáči sa narodila Jaroslava Járošiová, prvá poetka vojvodinských Slovákov. Zomrela roku 1877. (Pripomíname si 165. výročie narodenia.) 18. marca 1901 v Česku, v Letohrade, sa narodil Peter Jilemnický, slovenský spisovateľ, novinár, učiteľ a diplomata. Pôsobil aj ako stály delegát Slovenského výboru v Belehrade a kultúrny atašé Veľvyslanectva česko-slovenského • KULTÚRA •

prostredie, v ktorom žil, na cesty a mapy, ktoré v Srbsku a na Balkáne počas niekoľkých desaťročí absolvoval a vypracoval. Preto súčasťou expozície boli nielen jeho práce, ale i kufor, dáždnik, fotoaparát, prípadne záber na lavičku, na ktorej si dožičil oddych. Slovom, diela umiestnené do dobového kontextu nielen sekundárne, kurátorským výberom, ale aj primárne, čiže jasným zámerom čím dôkladnejšie a lepšie priblížiť návštevníkovi jednu z najvýznamnejších osobností na prelome 19. a 20. storočia. Výstava usporiadaná jednak tematicky, jednak chronologicky, keďže sleduje Cvijićovu púť od gymnaziálneho príchodu do Belehradu, po odchod v roku 1927. Boli to preňho roky najčinnejšie, na mnohých plánoch: od študijného, cez pedagogický po vedecký, od spoločenského až po diplomatický.

VYJADRENIE

v Moskve. Zomrel 19. mája 1949 v Rusku, v Moskve. (Pripomíname si 115. výročie narodenia.)

Bez chrbtovej kosti v kultúre?

30. marca 1926 v Dolnej Strede sa narodil Vojtech Mihálik, slovenský básnik, prekladateľ, publicista a politik. Zomrel 3. novembra 2001 v Bratislave. (Pripomíname si 90. výročie narodenia.)

ôstojne oslávime 150 rokov divadelníctva? Tak znie názov článku v rubrike Kultúra na strane 35 týždenníka Hlas ľudu číslo 9 z 27. februára 2016. Nuž dôstojnosť sa asi kamsi stratila... Práve preto, aby sme ju do kultúry znova dostali, režisérka predstavenia Maľovaná abeceda by sa rada vyjadrila k nepravdivej informácii, ktorá sa v tomto článku objavila. Predstavenie, ktoré pripravila v spolupráci s Divadlom VHV v Báčskom Petrovci, sa hralo len dvakrát, lebo zlyhala produkcia divadla, ktorá je za hrávanie predstavení zodpovedná. Napriek opakovaným osobným výzvam režisérky riaditeľ Divadla VHV zrejme vôbec neponúkol predstavenie školám, materským školám a kultúrno-umeleckým spolkom a ani raz neoslovil hercov s konkrétnym termínom, ktorý by bol predbežne dohodnutý. Vzhľadom na to, že režisérke a herečke skutočne záležalo na tom, aby sa predstavenie hralo, dohodla aspoň účinkovanie na prehliadke 3 x Ď v Starej Pazove v roku 2015, kde sa predstavenie publiku páčilo. Sklamaním pre režisérku bolo, keď zistila, že prihláška na festival DIDA 2015 bola stiahnutá. Vôľu režisérky môžu potvrdiť aj samotní herci, aj iní ľudia pôsobiaci v kultúre, dokonca aj niektorí učitelia predškolských ustanovizní a škôl, ktorým Maľovanú abecedu sama odporúčala. Maľovaná abeceda si zaslúži žiť medzi deťmi i rodičmi. A zaslúžila by si zrodiť sa v kultúre, v ktorej vládne kultúrnosť a nie výhovorky, keď treba zdvihnúť telefón, aby sa predstavenie produkčne dohodlo. Napriek publikovaným zavádzajúcim vyjadreniam režisérke stále záleží na tom, aby sa predstavenie vrátilo na dosky. Rovnaký záujem by však musela vidieť aj u vedenia divadla.

A. F.

S úctou k divadelnej práci a Divadlu VHV Monika Necpálová

26. marca 1801 na Slovensku, v Lišove (Okres Krupina), sa narodil Karol Abaﬁ, národno-kultúrny pracovník. Kým na nižšom evanjelickom gymnáziu v Novom Vrbase pôsobil ako učiteľ, založil tu školskú knižnicu, do ktorej zabezpečil i knihy slovenských autorov. Od roku 1836 bol evanjelickým farárom v Kovačici. Zomrel 13. júna 1837 v Kovačici. (Pripomíname si 215. výročie narodenia.) 27. marca 1921 v Sučanoch sa narodil Rudo Moric, slovenský prozaik a publicista. Zomrel 26. novembra 1985 v Bratislave. (Pripomíname si 95. výročie narodenia.) 29. marca 1951 v Zlatých Moravciach sa narodil Ján Tužinský, slovenský prozaik a esejista, autor literatúry pre deti a mládež, redaktor i dramaturg. V dvoch mandátnych obdobiach bol predsedom Spolku slovenských spisovateľov. (Blahoželáme k 65. narodeninám.)

10 /4689/ 5. 3. 2016

Kultúra S JUBILANTKOU ANNOU DUDÁŠOVOU

tvorbu Mešu Selimovića, Iva Andrića a iných. Prezraďte nám, aké máte autorské plány? – Skôr, než som ochorela, pozbierala som si rukopisy, kde som recenzovala nové knihy. Bude to už v poradí piata kniha recenzií. Spolu s doterajšími knihami, ktoré už vyšli tlačou, bude dokopy 800 – 900 strán. Požarevac. Knihu venovala matke Keď som niektorú knihu prečítala, Ane a otcovi Mišovi. V rozhovore hneď som si obsah napísala rukou, s jubilantkou sme sa dozvedeli aj neskoršie som ho na písacom stroji viac o jej literárnych záujmoch. preklepala. Hneď zrána, teda len čo Máte za sebou dlhé roky literár- sa zobudím, beriem knihu do rúk nej tvorby. Čo čítate vo voľnom a čítam. Túto moju knihu recenzií čase a ktoré sú vaše najobľúbe- mi spoločne pomôžu vyfinancovať nejšie knihy či autori? tunajšia obec a knižnica. – Ja vôbec nerelaxujem. Ak neDeťom venujete najviac svojej mám okolo seba deti, tak som často tvorivej energie. S cieľom zachovať predsedníčkou posudzovacej komi- všetky ľudské hodnoty, čo by ste sie v redakcii Nova im poradili? reč, ktorá každoroč– Deti sú mojím ne vypisuje súbeh najväčším potešením. na najlepšiu knihu. Často chodia za mnou, Niekedy musím aj po rozprávajú mi, čo ich dvadsať kníh rýchlo trápi, prezrádzajú mi prečítať. Predsedsvoje tajomstvá a pod. níčkou som aj poAj teraz, keď som bola sudzovacej komisie na vyšetrení v nemocpre udelenie Ceny nici, napísali mi dva Srboljuba Mitića, listy s krásnymi potektorý bol hlavným šujúcimi slovami. Pre ,vinníkom’, že som mňa je dôležité, aby sa stala spisovateľsom im vrátila lásku, kou. Mnoho čítam aj pripútala ich ku knihe cestopisné romány, a aspoň na chvíľu im Najnovšia, ešte čerstvá už trikrát som cesto- jubilantkina zbierka odvrátila pozornosť vala do Ruska, ktoré básní od počítača: hlavne mám veľmi rada. V od počítačových hier. našej knižnici som sa náhodou doKedy prídete medzi milovníkov stala ku knihe Katarína Veľká autora literatúry do Kovačice? Roberta Messiho, ktorá mi zaštepila – Keby som žila iný život, aký žijem lásku k Rusku. Predstavte si, že sa mi v súčasnosti, tak by som do Kovačice podarilo navštíviť všetky miesta, kde prišla každú nedeľu, aspoň na hodinKatarína Veľká bola, keď sa vrátila z ku. Skôr som autom spolu s mojou Nemecka. Čítam najviac historické priateľkou Bebou často chodievala romány a mimochodom aj všetko do môjho rodného mesta, ale po to, čo príde na náš súbeh. Keď ide rokoch sa to zmenilo. Určite čoskoro o autorov, najradšej čítam literárnu prídem...

Deti – nevyčerpateľné žriedlo lásky a tvorby Anička Chalupová

slovensky. Je autorkou básnických zbierok v srbčine Svuda me prasemdesiate narodeniny za- te mravi (1969), Tragom nedostiža čiatkom tohto týždňa oslávila (1972), Čovek na uvratini (1980), spolu Anna Dudášová, naša známa s D. Čizmićovou napísala básnickú spisovateľka, prekladateľka a kul- zbierku Žena travka (1987), Prtina u túrna dejateľka. snegu (1990), spolu s Lj. PredićovouNarodila sa 1. marca 1936 v Debel- -Joksićovou vydala zbierku básní Dug jači. Základnú školu nad Stigom (1994) a skončila v Kovačici iné. V slovenčine a už vtedy prejavovydala román pre vala väčší záujem o deti Zuzanka (1980). srbský jazyk, než o V srbčine okrem 30 svoj materinský jakníh poézie, prózy a zyk – slovenčinu. Čímaľovaniek známe sú tala knihy srbských aj jej knihy pre deti spisovateľov a knihy Putovanje na planepreložené do srbčiny. tu Zlatosan (1989) K takému jej rozhoda Ljubav na prvi dodir Anna Dudášová, nutiu iste prispela aj spisovateľka z Malého (2007). V rokoch 1975 skutočnosť, že ju Crnića – 1976 zo slovenčiny vtedy učila učiteľka do srbčiny preložila Vlasta Racková, ktorá mala dcéru zbierky básní Viery Benkovej (SaloMiru a syna Nikolu a tých si Dudášová ma, Menuet), s Annou Nemogovouzobrala za vzor. Časť stredoškolského -Kolárovou bola spoluprekladateľkou vzdelania získala na Gymnáziu v literárnej tvorby Miroslava Demáka Báčskom Petrovci, potom študo- (Troglavi zmaj Štefan) a prekladala aj vala na Vyššej škole pre sociálnych literárnu tvorbu Andreja Čipkára, pracovníkov v Belehrade. Od roku Anny Svetlíkovej, Michala Babinku, 1958 žije a pôsobí v Malom Crnići. Víťazoslava Hronca a iných. NosiSpisovateľstvom sa začala zaoberať teľkou je mnohých uznaní za svoju od roku 1969, keď jej poézia bola prácu na poli poézie a prózy. Jej zverejnená v knihe Srboljuba Mi- literárna tvorba je preložená do tića Predeli poezije stiških pesnika. taliančiny, nemčiny, španielčiny, Bola spoluzakladateľkou literárneho macedónčiny, angličtiny, bieloruščasopisu Stig, kde v rokoch 1980 – tiny a iných jazykov. Naposledy, v 2009 bola tajomníčkou, neskoršie polovici februára 2016, tlačou jej šéfredaktorkou a na poste hlavnej vyšla najnovšia zbierka duchovných a zodpovednej redaktorky zotrvala. básní Svetlice vo vydavateľstve SitoAnna Dudášová píše po srbsky a po graf RM Požarevac a Nova reč plus



 KRÁTKE SPRÁVY

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. MOMS Petrovec a Základná škola Jána Čajaka usporiadajú večierok venovaný životnému jubileu spisovateľky Xénie Mučajiovej v ZŠ Jána Čajaka v Petrovci v pondelok 7. marca o 17.30. NOVÝ SAD. V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov

www.hl.rs

v Novom Sade v stredu 9. marca o 18. hodine bude prezentácia knihy Stalo sa prvého septembra autora Pavla Rankova. Hosťami večierka budú autor Pavol Rankov, prekladateľka knihy Zdenka Valentová-Belićová a predstaviteľ Desk Kreativna Evropa Dimitrije Tadić. a. f.

Informačno-politický týždenník

Šíd

Oslava v gymnáziu. V piatok 26. februára v Gymnáziu Savu Šumanovića v Šíde žiaci a profesori usporiadali program venovaný Medzinárodnému dňu materinského jazyka, ktorý prebiehal v srbskom, ruskom, anglickom, nemeckom, chorvátskom, rusínskom a slovenskom jazyku. Svoj príspevok dali aj žiaci gymnázia, ktorí sa fakultatívne učia slovenčinu so svojou profesorkou Annou Kovárovou. Saňa Stupavská a Dária Bižićová prostredníctvom videobeamu predstavili Slovenskú republiku a jej znamenitosti a po slovensky zarecitovala Katarina Najdanovićová. St. S. • KULTÚRA •

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2063_02 NS_Novi_ Sad_Alekse Šantića, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2063_02 NS_Novi_Sad_Alekse Šantića, v Ul. Aleksu Šantića č. 14, na katastrálnej parcele číslo 1268, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad . Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 24. februára 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1040/15, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, podaným po splnomocnení nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2063_02 NS_Novi_Sad_Alekse Šantića, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2063_02 NS_Novi_Sad_Alekse Šantića, Ul. Alekse Šantića č. 14, na katastrálnej parcele číslo 1268, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21 (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2063_02 NS_Novi_Sad_Alekse Šantića, Ul. Alekse Šantića č. 14, na katastrálnej parcele číslo 1268, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2063_02 NS_Novi_ Sad_Alekse Šantića, Ul. Aleksu Šantića č. 14, na katastrálnej parcele číslo 1268, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá rekonštrukcia jestvujúcej základnej stanice, a to tak, že bude postavená trojúseková anténová sústava pre rozsahy DCS 1800, UMTS 2100 a LTE 1800. V každom úseku postavená bude po jedna panelová anténa typu K742236 výrobcu Kathrein na krytie v rozsahoch DCS 1800 a UMTS a po jedna anténa typu K742215 výrobcu Kathrein pre rozsah LTE. Plánované azimuty antén vynášajú 30 °, 180 ° a 290 °, respektíve po úsekoch pre všetky sústavy. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu DCS je 2 + 2 + 2, pre UMTS je

3 + 3 + 3 a pre LTE je 1 + 1 + 1 a na krytie uvedených rozsahov sa budú používať základné stanice Nokia Flexi. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Very Pavlović. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nositeľ projektu priložil Zmluvu o prenájme uzavretú medzi obytnou budovou v Ul. Aleksu Šantića 14, Nový Sad, a Vip Mobile, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Belehrad, ako aj Informáciu o lokalite pre parcelu č. 1268, k. o. Nový Sad II, vydanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad, číslo: V-3531208/15 z 30. novembra 2015. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS2063_02 NS_Novi_Sad_Alekse Šantića, číslo: EM-2015-392/SO z 18. januára 2016, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W-LINE z Belehradu. Základná stanica mobilnej telefónie NS2063_02 NS_Novi_Sad_Alekse Šantića má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre všetky úseky, pre všetky tri úseky pre rozsahy DCS 1800, UMTS 2100 a LTE 1800. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov a určil že, základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania, MS Very Pavlović a MS Prvej vojvodinskej brigády. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nositeľ projektu priložil Zmluvu o prenájme uzavretú medzi obytnou budovou v Ul. Augusta Cesarca č. 18, Nový Sad, a Vip Mobile, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Belehrad, ako aj Informáciu o lokalite pre parcelu č. 1268, k. o. Nový Sad II, vydanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad, číslo: V-353-1207/15 z 24. novembra 2015. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS2059_01 NS_Novi_Sad_Futoška, číslo: EM-2015-389/SO z 18. januára 2016, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W-LINE z Belehradu. Základná stanica mobilnej telefónie NS2059_01 NS_Novi_Sad_Futoška, má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre všetky úseky, pre všetky tri rozsahy DCS 1800, UMTS 2100 a LTE 1800. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov a určil, že základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

10 /4689/ 5. 3. 2016

Oznamy Vlaha v stenách? Izolovanie vlhkých objektov strojmi. 33 rokov skúsenosti v izolovaní vlhkých domov, kostolov a iných objektov hrúbky stien do 10 m. Záruka na vykonané práce. Radšej vysušovať – ako búrať! Hydroizolácia Živanović telefóny: 063440470 a 0631024114 hizivanovic@gmail.com www.hiz.co.rs

POSLEDNÝ POZDRAV

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

27. 8. 1935 – 27. 1. 2016 z Jánošíka

S láskou si budeme na Teba spomínať ako na dobrého človeka.

TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088-433. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2028_01 NS_Novi_Sad_Hotel Putnik, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2028_01 NS_Novi_Sad_Hotel Putnik, v Ul. Ilije Ognjanovića č. 24, na katastrálnej parcele číslo 2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 23. februára 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1148/15, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, podanom po splnomocnení nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2028_01 NS_Novi_Sad_Hotel Putnik, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2028_01 NS_Novi_Sad_Hotel Putnik, Ul. Iliju Ognjanovića č. 24, na katastrálnej parcele číslo 2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21 (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2028_01 NS_Novi_Sad_Hotel Putnik, Ul. Iliju Ognjanovića č. 24, na katastrálnej parcele číslo 2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2028_01 NS_Novi_Sad_Hotel Putnik, Ul. Iliju Ognjanovića č. 24, na katastrálnej parcele číslo 2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá rekonštrukcia jestvujúcej základnej stanice postavovaním trojúsekovej anténovej sústavy LTE 1800 so základnou stanicou NSN Flexi a tromi panelovými anténami typu K742236/K742266/K742236 výrobcu Kathrein s plánovanými azimutmi antén: 0 °, 120 ° a 250 ° a konfiguráciou vysielača základnej stanice pre sústavu LTE 1 + 1 + 1, s už jestvujúcou aktívnou inštaláciou základnej stanice na krytie v rozsahu GSM 900 (jednoúseková anténová sústava s anténou typu K742266 s plánovaným azimutom antény: 120 °), DCS 1800 (trojúseková anténová sústava s tromi anténami typu K742236/K742266/K742236 s plánovanými azimutmi antén 0 °, 120 ° a 250 °) a UMTS 2100 (trojúseková anténová sústava s tro-

www.hl.rs

LJUBOMIROVI MAŠIĆOVI

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

DROBNÝ OZNAM

svojmu bývalému susedovi a kolegovi

Informačno-politický týždenník

Anna, Miroslav a Bekira Halabrínovci

mi anténami typu K742215, azimuty antén vynášajú 0 °, 120 ° a 250 °) s konfiguráciou vysielača základnej stanice pre GSM 900 0 + 2 + 0, pre DCS 2 + 2 + 2 a pre UMTS 3 + 3 + 3. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Stari grad. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nositeľ projektu priložil Zmluvu o prenájme uzavretú medzi PTP Putnik, a. s., z Nového Sadu, Ul. Iliju Ognjanovića 24, a Vip Mobile, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Belehrad, ako aj Informáciu o lokalite pre parcelu č. 2, k. o. Nový Sad II, vypracovanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad, číslo: V-353-1206/15 z 27. novembra 2015. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS2028_01 NS_Novi_Sad_Hotel Putnik, číslo: EM-2015-385/SO z 18. januára 2016, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W-LINE v Belehrade. Základná stanica mobilnej telefónie NS2028_01 NS_Novi_Sad_Hotel Putnik, má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre všetky úseky, pre všetky rozsahy GSM 900, DCS 1800, UMTS 2100 a LTE 1800. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov a určil, že základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul rok, čo sme sa rozlúčili s našou najbližšou

ANNOU HLAVÁČOVOU 24. 7. 1948 – 4. 3. 2015 – 2016 z Báčskeho Petrovca

Na Teba si s láskou a úctou stále spomíname. Sestra, manžel, syn a dcéra s rodinou

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NSU227 NS-JOVANA POPOVIĆA (UMTS), Ul. Jovana Popovića č. 1, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 2564, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Popovica, Ul. gornja provalija č. 200, v Sriemskej Kamenici, na katastrálnej parcele číslo 2166, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

• OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2079_01 NS_ Novi_Sad_Limanska pijaca, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2079_01 NS_Novi_Sad_Limanska pijaca, Ul. Šekspirova č. 9, na katastrálnej parcele číslo 3922/11, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 24. februára 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1150/15, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, podaným po splnomocnení nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2079_01 NS_Novi_Sad_Limanska pijaca, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2079_01 NS_Novi_Sad_Limanska pijaca, Ul. Šekspirova č. 9, na katastrálnej parcele číslo 3922/11, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21 (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2079_01 NS_Novi_Sad_Limanska pijaca, Ul. Šekspirova č. 9, na katastrálnej parcele číslo 3922/11, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2079_01 NS_Novi_Sad_Limanska pijaca, Ul. Šekspirova č. 9, na katastrálnej parcele číslo 3922/11, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá rekonštrukcia jestvujúcej základnej stanice, a to tak, že bude postavená trojúseková anténová sústava pre rozsahy DCS 1800, UMTS 2100 a LTE 1800. V každom úseku postavená bude po jedna panelová anténa typu K742236 výrobcu Kathrein na krytie v rozsahoch DCS a LTE a po jedna anténa typu K742215 výrobcu Kathrein pre rozsah UMTS. Plánované azimuty antén vynášajú 110 °, 244 ° a 340 °, respektíve po úsekoch pre všetky sústavy. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu DCS je 2 + 4 + 4, pre UMTS je 3 + 3 + 3 a pre LTE je 1 + 1 + 1 a na krytie uvedených rozsahov sa budú používať základné stanice Nokia Flexi. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Liman III. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nositeľ projektu priložil Zmluvu o prenájme uzavretú medzi obytnou budovou v Ul. Šekspirovej č. 9, Nový Sad, a Vip Mobile, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Belehrad, ako aj Informáciu o lokalite pre parcelu č. 3922/11, k. o. Nový Sad II, vydanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad, číslo: V-353-1220/15 z 24. novembra 2015. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS2079_01 NS_Novi_Sad_Limanska pijaca, číslo: EM-2015401/SO z 18. januára 2016, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W-LINE z Belehradu. Základná stanica mobilnej telefónie NS2079_01 NS_Novi_Sad_Limanska pijaca má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre všetky tri úseky, pre všetky rozsahy DCS 1800, UMTS 2100 a LTE 1800. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov a určil že, základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

10 /4689/ 5. 3. 2016

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

ANNA VALOVÁ

ADRIJANA ŽIHLAVSKÁ

rod. Mravíková 7. 6. 1964 – 4. 3. 2007 – 4. 3. 2016 z Hložian

Stále je ťažko a smutno nám všetkým, nič nie je také, ako bolo predtým. Čas plynie ako tichej rieky prúd, kto Ťa mal rád, nemôže zabudnúť. Tak ako voda svojím tokom plynie, krásna spomienka na Teba nikdy nepominie. Tvoji najmilší

1984 – 2006 – 2016 z Pivnice Ak ma hľadáte, hľadajte ma vo svojich srdciach. Našla som v nich svoje miesto, a tak zostanem navždy s Vami. S láskou a úctou si na Teba spomínajú Tvoji najmilší: Rodičia Michal a Jarmila, sestra Sandra s manželom Martinom a dcérami Adrijanou a Katarínou Zarlyovci

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 28. februára 2016 uplynulo päť rokov, čo nás opustila naša mama, starká a svokra

ANNA ČERVENOVÁ

1956 – 2011 – 2016 z Kysáča

Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať do konca života. Syn Ivan, nevesta Tina a vnúčik Ivanko

všetky tri sústavy. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu DCS je 4 + 4 + 2, pre UMTS je 3 + 3 + 3 a pre LTE je 1 + 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Salajka. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nositeľ projektu priložil Zmluvu o prenájme uzavretú medzi Zoranom Bančićom z Nového Sadu, Ul. Karađorđeva 29, a Vip Mobile, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Belehrad, ako aj Informáciu o lokalite pre parcely č. 4422 a 4423, k. o. Nový Sad I, vypracovanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad, číslo: V-353-1209/15 z 30. novembra 2015. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS2070_01 NS_Novi_Sad_Temerinska, číslo: EM-2015-396/SO z 18. januára 2016, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W-LINE z Belehradu. Základná stanica mobilnej telefónie NS2070_01 NS_Novi_Sad_Temerinska, má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre všetky tri úseky, pre všetky rozsahy DCS 1800, UMTS 2100 a LTE 1800. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov a určil, že základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 28. februára 2016 uplynulo päť rokov, čo ma opustila moja manželka

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

so starou mamou a prastarou mamou

JANKOM ŠUSTEROM

rod. Bendovou 1922 – 2016 z Báčskeho Petrovca

1956 – 2011 – 2016 z Kysáča

Navždy zostaneš v našich spomienkach. Vnuk Ján Kiš s manželkou Annou a pravnučky Anna a Jana s rodinami

• OZNAMY •

ZUZANOU KRIVÁKOVOU

ANNA ČERVENOVÁ

V srdci Ťa nosím a nikdy na Teba nezabudnem. Manžel Ján

SMUTNÁ ROZLÚČKA

1954 – 2016 z Pivnice

Ten večný pokoj Ti prajeme a spomienku na Teba si navždy zachováme. Sestra Katarína s manželom a rodinou

stavu DCS je 2 + 2 + 4, pre UMTS je 3 + 3 + 3 a pre LTE je 1 + 1 + 1 a na krytie v uvedených rozsahoch použijú sa základné stanice Nokia Flexi. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Omladinski pokret. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nositeľ projektu priložil Zmluvu o prenájme uzavretú medzi obytnou budovou v Ul. Pariske komune 27, Nový Sad, a Vip Mobile, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Belehrad, ako aj Informáciu o lokalite pre parcelu č. 4945, k. o. Nový Sad I, vypracovanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad, číslo: V-353-1205/15 z 27. novembra 2015. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS2072_01 NS_Novi_Sad_Rumenačka, číslo: EM-2015-398/SO z 18. januára 2016, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W-LINE Belehrad. Základná stanica mobilnej telefónie NS2072_01 NS_Novi_Sad_Rumenačka, má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre všetky tri úseky, pre všetky rozsahy DCS 1800, UMTS 2100 a LTE 1800. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov a určil, že základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

10 /4689/ 5. 3. 2016

Oznamy POSLEDNÝ POZDRAV svojmu manželovi

POSLEDNÝ POZDRAV svojmu otcovi

JÁNOVI ŠUSTEROVI

27. 8. 1954 – 21. 2. 2016 z Pivnice

V srdci zostal žiaľ, v dome je pusto a na Tvojom hrobe večné ticho. V myšlienkach a spomienkach budeš večne so mnou. Zarmútená manželka Miluška

27. 8. 1954 – 21. 2. 2016 z Pivnice

Odišiel si rýchlo, bez rozlúčky. Iba pekné spomienky na Teba nám zostanú. Dcéra Jarmila s manželom Jánom a dcérami Michaelou a Sárou

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a ktorým je určený rozsah a obsah projektu Výrobno-podnikateľský objekt zlievarne sfarbených kovov, v Novom Sade, nositeľa projektu DIP, s. s r. o., Nový Sad, Temerínska 30 Nositeľ projektu DIP, s. s r. o., Nový Sad, Temerínska 30, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výrobno-podnikateľský objekt zlievarne sfarbených kovov, Nový Sad, Ul. veliki rit 9a, na katastrálnej parcele číslo 11, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 26. februára 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1235/15, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a ktorým je určený rozsah a obsah Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti integrálny text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu DIP, s. s r. o., Nový Sad, Temerínska 30, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výrobno-podnikateľský objekt zlievarne sfarbených kovov, Nový Sad, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt Výrobno-podnikateľský objekt zlievarne sfarbených kovov, Nový Sad, Ul. veliki rit 9a, na katastrálnej parcele číslo 11, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu DIP, s. s r. o., Nový Sad, Temerínska 30, (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný je odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výrobno-podnikateľský objekt zlievarne sfarbených kovov, Nový Sad, Ul. veliki rit 9a, na katastrálnej parcele číslo 11, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). Štúdia o odhade vplyvov na životné prostredie má obsahovať najmä nasledujúce: – opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby nakladanie s bezpečným odpadom bolo v súlade so Zákonom o nakladaní s odpadom (Úradný vestník RS, číslo 36/09 a 88/2010) a inými pozitívnymi predpismi, ktoré spravujú túto oblasť; – opatrenia, ktoré zabezpečia, aby ochrana a zachovanie kvality vzduchu boli v súlade so Zákonom o ochrane vzduchu (Úradný vestník RS, číslo 36/09 a 10/2013) a inými pozitívnymi predpismi, ktoré spravujú túto oblasť; – opatrenia, ktoré zabezpečia, aby nakladanie s odpadovými vodami a kvalita odpadových vôd boli v súlade so Zákonom o vodách (Úradný vestník RS, číslo 30/10 a 93/2012) a inými pozitívnymi predpismi, ktoré spravujú túto oblasť; – opatrenia, ktoré zabezpečia, aby ochrana od hluku a úroveň hluku boli v súlade so Zákonom o ochrane od hluku v životnom prostredí (Úradný vestník RS, č. 36/09 a 88/2010) a inými pozitívnymi predpismi, ktoré spravujú túto oblasť; – predpokladať nevyhnutné opatrenia ochrany od prípadných úrazov (požiar, záplavy, vylievanie a vytekanie), ako aj opatrenia na odstraňovanie následkov v prípade úrazových situácií (prostriedky na protipožiarnu ochranu, vlastnenie zodpovedajúceho sorbentu a iné); – predpokladať nevyhnutné opatrenia ochrany od požiaru v súlade so súhlasom zodpovedného orgánu na predpokladané opatrenia ochrany od požiaru; – vykonať hortikultúrnu úpravu a ozeleniť voľné plochy (trávniky, kríky a vysoká vegetácia); – v rámci programu sledovania vplyvov na životné prostredie zvlášť zabezpečiť sledovanie kvality vzduchu, pozemku, odpadových vôd a úrovne hluku v súlade s pozitívnymi predpismi.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

POSLEDNÝ POZDRAV svojmu otcovi

JÁNOVI ŠUSTEROVI 27. 8. 1954 – 21. 2. 2016 z Pivnice

Ten večný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky na Teba si zachováme. Syn Janko s manželkou Annou a dcérami Patríciou a Teou

ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu DIP, s. s r. o., Nový Sad, Temerínska 30, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výrobno-podnikateľský objekt zlievarne sfarbených kovov, Nový Sad, Ul. veliki rit 9a, na katastrálnej parcele číslo 11, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Lokalita a účel projektu sú v súlade s rozhodnutím o vydávaní povolenia, Mestskou správou pre urbanizmus a bývanie Mesta Nový Sad, číslo V-351-4014/05 z 25. januára 2007. Projektom sa predpokladá, aby sa prácou v troch zmenách, sedem dní v týždni, používajúc 8 pecí, konalo topenie a liatie hliníka, zinku, medi, bronzu, kália a ich legúr v maximálnom dennom vchode odpadu 50 t, celkové maximálne množstvo odpadu, ktoré sa môže nájsť v sklade 200 t, maximálna denná kapacita zlievarne do 20 t a maximálna kapacita skladu káblov od 10 t a maximálna denná kapacita spracovania káblov 1 t. Trosky, ktoré vznikajú termickým spracovaním, sa po uskladňovaní spracúvajú mechanicky na mlyne, vibro site, magnetickom a vzdušnom separátore, pričom sa kovové dielce oddeľujú a vracajú do procesu výroby a zvyšok balí do vriec a postupuje splnomocneným operátorom. Maximálna kapacita skladovania odpadových trosiek, ktoré vznikajú vo výrobnom procese, je 50 t pri dennej kapacite spracovania trosiek 2 t. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Klisa. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa uvedený projekt nachádza pod bodom 6 podbod 4 – Zariadenie na topenie vrátane aj výroby legúr zo sfarbených kovov, ako aj výrobu použiteľných vedľajších výrobkov (rafinácia, zlievanie atď.) a pod bodom 14 podbod 2 – Zariadenie na nakladanie s odpadom: odkladanie a skladovanie odpadu, ktorý je bezpečný, kapacity do 50 t denne a zariadenie na spracovanie odpadu, ktorý nie je bezpečný, Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Majúc na zreteli, že kapacita skladovania a spracovania bezpečného odpadu významne prekračuje kapacity uvedené v rozhodnutí o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie pre projekt Výrobno-podnikateľský objekt zlievarne sfarbených kovov, vydaný zo strany Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, číslo: VI-501-1129/05 z 22. decembra 2006, ako aj to, že v zariadení prišlo k významnému rozšíreniu použitia nových druhov bezpečného odpadu triedeného indexovými číslami a uvedenými v uvedenej žiadosti a berúc do ohľadu aj zmenu pracovného času, ktorá predpokladá prácu v troch zmenách, sedem dní v týždni, tento orgán schválil rozhodnutie o potrebe odhadu vplyvov, ktorým sa zároveň v súlade s článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie určuje aj rozsah, aj obsah štúdie, berúc do ohľadu špecifickosti projektu a lokality. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality, nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd a zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s bývalým spolupracovníkom

JÁNOM DOBRÍKOM 8. 5. 1941 – 21. 2. 2016 z Báčskeho Petrovca

Večný pokoj Ti prajeme a trvalú spomienku na Teba si navždy zachováme. Z. Bikická, A. Urbančeková, B. Urbančeková, Z. Denďúrová, M. Madacký, P. Spevák a V. Spevák

• OZNAMY •

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s naším aktivistom

JÁNOM DOBRÍKOM 8. 5. 1941 – 21. 2. 2016 z Báčskeho Petrovca

Členovia Združenia športových rybárov Karas Báčsky Petrovec

DROBNÉ OZNAMY NA PREDAJ dom v Hložanoch, Ul. m. Tita, pri kostole, veľkosti 26 árov. Na predaj i obrábateľná pôda, 1 jutro a pol a druhá parcela 14 kvadrátov; tel.: 021/60-41-241; 065/60-41-241. NA PREDAJ starší dom v Báčskom Pe t ro vc i , U l i c a partizánska č. 8; kontaktný telefón: 021/781-748, mobil: 063/727-40-42.

V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania, MS Narodnih heroja a MS Very Pavlović. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Informáciu o lokalite pre parcelu číslo 10373/2, k. o. Nový Sad I, vydanú Mestskou správou pre urbanizmus a bývanie Mesta Nový Sad číslo V-353-1065/15 z 29. októbra 2015, Zmluvu o prenájme uzavretú medzi Obytnou budovou z Nového Sadu, Ul. futocká 52, a Telenor, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, a Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Futoška kasarna, číslo 2309/15-51 IT/ID, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Základná stanica mobilnej telefónie NS Futoška kasarna má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre obidva úseky, pre všetky rozsahy (GSM 900 a UMTS). Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 rozhodnutie US), ktorým sa žiada, že každá aktivita musí byť plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia pre znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

10 /4689/ 5. 3. 2016

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 4. marca 19.30 Vysielanie pre deti: Stredosvetčania Pavla Grňu 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia TV Týždeň Kumštáreň Nedeľa 6. marca 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre penzistov Utorok 8. marca 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník NOVÉ TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Vysielanie pre penzistov Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka Dúhovka – odvysielaná bude relácia z roku 2008 – Dar žene. Odznejú totiž rady a nápady, aký darček je vhodný pre ženy k ich sviatku, a úvaha o tom, či iba 8. marca na Medzinárodný deň žien treba byť pozorný k ženám. Vysielanie pre penzistov je venované dvom Máriám, Hlaváčovej a Petríkovej, nositeľkám Ceny Miestneho spoločenstva Kysáč, a ich zbierkam výšiviek a ľudových krojov. Patričná pozornosť sa venuje tiež aktivitám aradáčskych penzistov. Nevystane ani správa o pôsobení bezplatnej kúpeľne a práčovne pre sociálne ohrozených občanov v Petrovci.

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 4. marca – Geronimo – Americká legenda Sobota 5. marca – My sme Millerovci Pondelok 7. marca – Dnes zomrieš Utorok 8. marca – 15 minút Streda 9. marca – Bozk smrti Štvrtok 10. marca – Králi ulíc 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 6. marca 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Zypa Cupák 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Rastislav Dudok sa zmienil o aktuálnych prácach v ovocnom sade

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 6. marca 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Škola ľudového tanca Utorok 8. marca 16.00 Medzinárodný deň žien Krátka humoristická divadelná forma Ježko Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 11. marca 16.00 Slovenský film: Ľalie poľné Príspevky z archívu TV OK

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 10 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC

V tajničke je meno a priezvisko spisovateľky (1884 – 1940), známej autorky prózy, románov, poviedok a noviel.

Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

autorka: ANNA 2. časť žijúca životná sila BIČIA- tajničky v biede st. Egypťanov rádius ROVÁ

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

obaja

Vranje

cukrová repa naberal odroda kapusty

len

Rijeka

kiloampér

Sarajevo

starý otec

kiloliter

pohreb. hostina

hlasno nariekať

instant messaging

meter

pridelil

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 6. marca 20.15 Repríza relácie Dobrý deň Streda 9. marca 13.00 Dobrý deň, kolážová relácia

pracovňa Kotor 1. časť tajničky

číslovka obidve

úkaz spojka

ľudská bytosť zvádzanie

vpíšte VÁ

dlhá samohláska TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

pokladnica volal na (zast.) poplach

zabalil opyt. zám.

S pozdrav LA DU (lat.) H U opus (skr.) Ľ

orgán zraku

ad notam starý

mazúrium

snemovanie síra

základná časť

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 9 VODOROVNE: Palkovič, obiehala, LO, čoraz, inak, N, m, keramika, lna, oco, IT, p, ant, N, jon, kA, ilustruj, kari, tri, Avala, zl, aja, mya TAJNIČKA: JURAJ PALKOVIČ

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 7 z čísla 7 Hlasu ľudu z 13. februára 2016 bolo: ELENA ČEPČEKOVÁ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: LÝDIA MACÁKOVÁ, Ul. Mičátkova č. 20, 21 211 KYSÁČ. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

10 /4689/ 5. 3. 2016

Šport TRI PRÍPRAVNÉ ZÁPASY PIVNIČANOV

Prehry so silnejšími tímami SLÁVIA – HERCEGOVAC 0 : 1 (0 : 1)

lo k veľkým zmenám. V kádri sú: brankári Brňa utbalisti pivnica Šuster, potom kej Slávie príprahráči Panić, Nívy na jarnú časť met, bratia Žigmajstrovstiev začali mundovci, Milec, 14. februára 2016 na Kotiv, Čolović, svojom ihrisku pod Pintír, Benka, Vavedením trénera Mlachula, Kalko, Midena Proleho, ktorý lić, bratia Kuchmužstvo viedol aj v jetovci, Petrović, sennej časti. Tréningy Kovačević, Mirprebiehajú v utorok, ković, Gagović piatok a sobotu, kým Strelec v Gajdobre: Srđan a Sič. Mužstvo v stredu a v nedeľu Milić (Slávia Pivnica) opustili Obramužstvo Slávie hrá prípravné zápasy. Cieľom Pivničanov dović a Tošić, kým prišli traja je, aby sa mužstvo Slávie čím lepšie nováčikovia; Babić a Roganović pripravilo a zostalo na prvom mieste z Vrbasu a Jovanović z dediny Medziobecnej ligy Báčska Palanka Ravno Selo. Návštevnosť tréningov je uspokojivá, čo trénerovi – prvej triedy. V pivnickom mužstve nepriš- umožní, aby dobre pripravil muž-

stvo pozostávajúce zo skúsených, ale aj mladších futbalistov. Ako to všetko dopadne, ukážu však majstrovské zápasy. Tréner a správa klubu sa dohovorili, aby mužstvo v prípravnom období hralo zápasy so silnejšími tímami, ktoré sú z vyšších súťaží. Slávia má za sebou tri priateľské zápasy. Najprv v Pivnici hosťovalo mužstvo odžackého Tekstilca, ktoré porazilo domácich 1 : 0 gólom Popovića. Pivničania dobre čelili Odžačanom, pokiaľ mali sily, a o víťazovi rozhodol gól vo finiši zápasu. Predminulú stredu pivnickí futbalisti hosťovali v Gajdobre, kde v súboji s domácim Hercegovcom prehrali 3 : 2 (0 : 2). Je zaujímavé, že tento zápas mal dva rozdielne polčasy. V prvom

PRÍPRAVY KOVAČICKÉHO KLUBU

ZÁPAS V ADAŠEVCIACH

Ján Šuster

Rovnaké skóre slávistov Ján Špringeľ

lávia zohrala zatiaľ tri priateľské zápasy pred začiatkom jarnej časti majstrovstiev a vyhrala nad Jugoslavijou v Jabuke, remizovala s Vojvodinou v Crepaji a prehrala s Dolinou v Padine. Z osady insity odišli v zimnom prestupovom období Šćepanović (Bosna a Hercegovina), Smajlagić (Borac Sakule), Vladul, Matić a Bajić, všetci traja do pančevského Dinama, Vojnović a Rašković, obaja do Proleteru Banatski Karlovac, kým na slávistickej lavičke náhradníkov nebude ani zástupcu prvého brankára Popovića. Znovu začal trénovať Vlasto Dudáš a medzi Kovačičanmi sa opakovane ocitol náhradný brankár Vlada Milić. Do Slávie prišli útoční strední záložníci

www.hl.rs

Predrag Pavlov a Željko Andrić, obaja z FK Miku Antića Pančevo, z pančevského Železničara chýrečný stredný útočník Edin Tahirović a stredný obranca Nenad Mitić. Krajný záložník a útočný stredný záložník Pančevčan Igor Žuržinov prišiel do Slávie z klubu Bihać z BaH. Špílmacher a štítový stredopoliar Dragutin Starletović z mesta Bačko Dobro Polje hral v jesennej časti za Inđiju. Po druhom skrížení zbraní s tradičným súperom Dolinou (v Kovačici 2. marca) slávisti v poslednej skúške pred začiatkom majstrovstiev v Prvej juhobanátskej lige zohrajú zápas 6. marca v Banátskom Velikom Sele s Kozarou. Prvý majstrovský zápas hrajú zverenci Zlatka Mršulova v Kovačici. Súperom v juhobanátskom derby v nedeľu 13. marca im bude Vršac United.

Informačno-politický týždenník

hostia boli lepší, gólmi Milića a Jovanovića si zabezpečili náskok 2 : 0. V pokračovaní lepšie kondične pripravení domáci troma gólmi obrátili výsledok vo svoj prospech. Minulú nedeľu v Pivnici bol odvetný zápas Slávia – Hercegovac 0 : 1 (0 : 1). Bol to zaujímavý súboj, kde sa obe mužstvá predstavili útočnou hrou a snažili si zabezpečiť čím lepší výsledok. Z množstva šancí oboch mužstiev iba jednu využili Gajdobrančania v prvom polčase, a to po školáckej chybe domácich zadákov. Zápas viedol domáci rozhodca Jaroslav Valášek. Dobre je, že tréner Prole na týchto zápasoch posiela na ihrisko všetkých hráčov, a tak umožňuje hlavne tým mladším, aby ukázali všetko to, čo vedia z futbalovej hry. Po hosťovaní v Kule, kde sa stretli s rovnomenným domácim tímom, Pivničania v nedeľu o 15. hodine uvítajú Sutjesku z dediny Bačko Dobro Polje.

Prehra Erdevíčanov GRANIČAR (A) – SLOGA 1 : 0

L. Pavković

a ihrisku Graničara v Adaševciach domáci a hostia z Erdevíka zohrali bojovný a zaujímavý priateľský zápas. Pred 100 divákmi jediný gól strelil domáci hráč Grbatinić. Škoda, že aktéri zápasu neboli účinnejší a nepostarali sa o to, aby sa siete

za 90 minút hry viackrát vlnili. Zápas viedol Mihajlo Ždinjak zo Šídu. SLOGA: Nešić, Babić, Glumčević, Budečević, Gavrilović, Cvijić, Bojanić, Bosančić, Ribar, Krajinović, Považan; hrali aj: Mrkonjić, Đorđević, Pap, Simeunović, Grković, Kalinić, Matić, Nedić, Kovačević

POHÁROVÝ ZÁPAS V ŠÍDE

bledým a indisponovaným výkonom. Bojovnému mužstvu Budućnost z dediny Salaš Noćajski nebolo ťažko prekonať skúsený domáci tím a strelcom jediného gólu bol Janković. Zápas RADNIČKI (Š) – BUDUĆNOST (SN) 0 : 1 pred 100 divákmi viedol Igor Milanović zo Sriemskej Mitrovice. L. Pavković RADNIČKI: Tojagić, Bego pohárovom zápase na území vić, Đačanin (Uglješić), Jakšić, Sriemu futbalisti Radničkého Aperlić (P. Grumić), Ožvát, Vuna štadióne v Šíde veľmi roz- ković, Đurkić, Puškaš (Teofiločarovali svojich verných fanúšikov vić), Soković, Tepić

Rozčarovali fanúšikov

• ŠPORT •

PRIATEĽSKÝ ZÁPAS SUSEDOVCOV V KYSÁČI

Rumenčania lepšie triafali TATRA – JEDINSTVO 1 : 3 (1 : 1)

TRI PRESVEDČIVÉ VÝHRY

Jedenásť gólov Hložančanov BUDÚCNOSŤ – BAČKA (P) 2 : 0 (0 : 0)

držali opraty v rukách a niekoľko šancí nevyužili Vukosavljević ďalšom príprava Malidžan. nom zápase hráči BUDÚCNOSŤ: N. Budúcnosti na Mitrović, Latinović, O. svojom ihrisku pri škole Štefek, M. Kobilarov, prevýšili nekompletZečević, Dašić, N. Koných, sympatických bilarov, Čičić, Ardalić, a bezzubých hostí Obradović, Ćetković; z Pačira. Zverenci tréstriedali: Matić, Malinera Sinišu Stanivuka Pevná obrana: Miloš džan, Nedić, D. Štefek, od začiatku útočili na Zečević (Budúcnosť Vukosavljević, Krstić, bránu hostí hlavne pro- Hložany) Živojinov stredníctvom pravokríMinulý týždeň hráči Budúcnosti delníka Nenada Kobilarova, vytvárali si šance, ale brána súpera bola akoby zohrali ešte dva prípravné zápasy. V Zmajeve porazili domáci Obilić 6 : 0 zakliata. Priam nemožné šance zahadzovali (4 : 0). Prvý gól si domáci vsietili sami, Obradović, Čičić a zvlášť indisponova- potom trafili O. Štefek, Vukosavljević ný Ardalić. No po zmenách v mužstve a Latinović, kým po prestávke sa do už v 47. min. Malidžan z bezprostred- listiny strelcov zapísali Joksimović nej blízkosti matoval brankára práve a Obradović. Vo Veterniku Hložanpo akcii a prihrávke už spomenutého čania prevýšili rovnomenné domáce N. Kobilarova. V 73. min. Krstić poho- mužstvo presvedčivo 3 : 0 (2 : 0). tovo zakončil akciu Živojinova – 2 : 0. Strelcom hetriku bol Ardalić. Foto: J. Pucovský Do konca zápasu domáci na trávniku

Pavel Pálik

Ján Murtin

usedia v nedeľu hrali naplno, tvrdo a rýchlo. Hostia z Rumenky vedeli šance premeniť, kým sa Kysáčanom to iba raz podarilo. V 27. min. Đukanović po rýchlom protiútoku presne uvoľnil Zorzića, ktorý z 5 – 6 metrov z pravej strany priviedol domá- Đukanović v 87. min. dobre vypálil, cich k vedeniu. Päť ale brankár Jedinstva strelu kryl minút predtým ten istý hráč takmer z rovnakej diaľky viac z hry, aj viac šancí, ale ich ľahko netrafil bránu Jedinstva. V 32. min. zahadzovali. Z druhej strany hostia Misini ušiel domácim obrancom z dobre organizovaných protiútokov hrozili domácemu brankárovi, a vyrovnal. Po prestávke, v 50. min., roz- ale neboli v tom úspešní. Celkove hodca Samac z Futogu po faule pozorujúc výsledok tohto priateľna čiare trestného územia nariadil ského zápasu je reálny. TATRA: Zeljković (Munjas), jedenástku za hostí. Domáci sa s tým nemohli uspokojiť, brankár Červený (Budík), Babić (Ožvát), Zeljković v protestoch prehnal Savić (Ábelovský), Anđić, Dragaa dostal červenú kartu. Anušić nić (Alargić), Rašiovan (Martinbol presný a bolo 1 : 2. V 58. min. ko), Đukanović, Zorzić, Grijak, Marković strelou z dvadsiatich met- Klaić (Jambrich) V nedeľu 6. marca Tatra o 15. horov prekvapil Munjasa a stanovil dine v ďalšom prípravnom zápase konečný výsledok 1 : 3. Vo finiši zápasu Kysáčania mali uvíta v Kysáči petrovskú Mladosť.

POHÁROVÝ ZÁPAS V STAREJ PAZOVE

BLÍŽI SA MAJSTROVSKÝ ŠTART

Ešte len do Kysáča MLADOSŤ – OMLADINAC 3 : 2 (1 : 0) Samuel Medveď

Susedia ich vyradili P JEDNOTA – OMLADINAC 0 : 2 (0 : 2) Matej Bzovský

lenovia Novosadsko-sriemskej ligy a Srbskej ligy – skupina Vojvodina zmerali si sily v rámci pohárovej súťaže na území Sriemu. Susedia z Nových Bánoviec sa po rýchlych útokoch ujali vedenia už v prvom polčase. V pokračovaní sa hralo stále na polovici dobre sa brániaceho mužstva Omladinca, ktoré v závere malo veľkú šancu aj na presvedčivejšiu výhru. V mužstve Staropazovčanov sa predstavili aj posily Marko Bošković • ŠPORT •

z Osečiny, Zdravko Trivković z Novej Pazovy, Rade Pejić z Inđije, brankár Nenad Ljubišić z mužstva Donji Petrovci, Ljubiša Vasiljević z Batajnice a navrátilec Marko Janjuz, tiež z Batajnice. JEDNOTA: Travica, Pejić, Plećaš, Ninić, Bošković (Vasiljević), Jelović, Andreata, Trivković, Vemić (Janjuz), Krivokuća (Milanović), Marković Pred jarným štartom (12., resp. 13. marca) Jednota bude mať v sobotu generálku s Radničkim zo susednej Novej Pazovy.

rípravy futbalistov petrovskej Mladosti na jarnú časť majstrovstiev Oblastnej ligy ÚFZ Nový Sad sa blížia ku koncu. Štart jari bude v nedeľu 13. marca 2016, keď Mladosť má hosťovať v Mošorine. Generálka bude v nedeľu 6. marca s Tatrou v Kysáči. V nedeľu Mladosť znovu hrala pred vlastným obecenstvom s Omladincom zo Stepanovićeva. Nerovné pomocné ihrisko bolo prekážkou, aby mužstvá produkovali dobrú hru, hoci sme videli záblesky pekných útokov modrých. Len vtedy, keď už viedli 3 : 0, dovolili si v obrane hazardovať a Stepanovčania nielenže výsledok skorigovali, ale mohli aj vyrovnať. Domáci prvý gól vsietili už v 7. min., keď sa Jaroslav Jakuš v šestnástke najlepšie vynašiel a hosťujúci brankár nie veľmi prudkú strelu nemohol zastaviť a akoby ju sám vsunul do siete. V 17. min. hostia hlavičkovali

tesne vedľa brány. Vo finiši prvého polčasu Saša Milenković triafal horný roh, ale lopta skončila nad brvnom. Neskoršie domáci brankár Igor Leňa urobil peknú parádu, keď loptu vyrazil zo samého rohu. Potom sa prejavil rýchly Milenković a dvoma gólmi, v 56. min., resp. 68. min. zabezpečil náskok 3 : 0. Avšak hostia zakrátko dali dva góly. Mladosť mala ešte dva dobré prieniky prostredníctvom Bojana Trojanovića po pravom krídle. Hostia hrali trochu ostrejšie, takže ľahšie zranili Vladimíra Fábryho, ktorý musel opustiť trávnik. Zápas viedol rozhodca Dudok z Hložian. MLADOSŤ: Leňa, Fábry, Pavlis, Jakuš, Rupar, Kajtez, Torbica, Sladojević, Mijin, Vlaisavljević, Milenković; striedali: Trojanović, Kaňa, Andrej a Darko Babiakovci, Haška, Očoveji, Severíni Dorastenci Mladosti minulý víkend hrali s rovesníkmi z Čelareva a prehrali 0 : 5.

10 /4689/ 5. 3. 2016

Šport NIELEN V JUBILEJNOM BELEHRADSKOM DERBY

Futbal štatistík a rekordov Ján Špringeľ

o jednej z futbalových publikácií, ktorá na starom kontinente uzrela svetlo sveta v tomto desaťročí (pomenovaná jednoducho Futbal), zaradili vydavatelia aj dych vyrážajúci fakt, že keby futbalisti vytvorili štát, bol by štvrtý najpočetnejší na našej planéte. A ešte pred iba viac ako ôsmimi desaťročiami v jednom z Národných kalendárov sa vtedajší autor(i) a editor(i) zmieňoval(i ) o futbale ako o „novom, o čom dedina len donedávna ani len nesnívala,“ a konštatuje sa, že „opantal natoľko dedinské obecenstvo ako žiaden šport Dymovnice sú v posledných desaťročiach pravidelne dekórum srbského derby predtým“. Nečudo preo ňom najčastejšie (v športových to, že sa aj 150. rubrikách novín, týždenníkoch, derby dvoch najpublikáciách), čarbali ódy od lepších srbských vzniku: o osobnostiach, neskorklubov dostalo šie hviezdach, dnes celebritách. pod drobnohľad Rozhlasoví reportéri spomínané svetovej futbaiba zdupľovali, televízia a internet lovej verejnosti. znásobili túto pozemskú potravu V čom je ale čaro a otravu. hry hier, a prečo Hra sa veľakrát zabúda z pasú skríženia zbraní mäti nespočetných fanúšikov, susedných alebo výsledok zostáva trvalejšie v najlepších klubov spomienkach. Čo zotrváva ale duely, o ktorých najviac? Zápasové vzácnosti, sa rozpráva širozvláštnosti, zriedkavosti. Futbako-ďaleko pred lové štatistiky, rekordy, anekdoty zápasom, počas Saša Ilić (na snímke s kapitánom kovačickej či ságy. a hodne po zme- Slávie Vlastom Dudášom) prekonal rekord Nebude inak ani po jubilejnom raniach síl? Momčila Vukotića 150. derby. Čo zostane v srdciach Predovšetkým v jednoduchých pravidlách hry a širokej dostupnosti pre všetkých. V najlepších mužstvách nejestvuje predajné a prednostné: buď vieš, alebo nevieš. Alebo ako to prednedávnom v Kovačici vyslovil čerstvý tréner FK Jagodina Stevan Mojsilović: vieš prihrávať a strieľať – hráš, nevieš – vrcholový futbal hrať nemôžeš. Rovnoprávne ho po spomínaných vedomostiach môžu hrať rýchli a pomalší, vysokí a nízki, bohatí a chudobní, tak technici, ako aj taktici. Od začiatku bol všestrannou rečou a navyše miláčikom médií: ponajprv písaných, dodaLe Tallec (druhý sprava) – prvý Francúz, ktorý vystúpil na točne elektronických. Písalo sa belehradskom miestnom derby

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

fanúšikov oboch klubov: Saša Ilić (Partizan) sa stal rekordérom, odveké derby zohral 26. raz – sotvaže ho niekto prekoná v bližšej budúcnosti; šestnásťročný talentovaný Dušan Vlahović (Partizan) sa stal najmladším debutantom, účastníkom derby; Le Tallec (C. zvezda) prvým Francúzom, ktorý hral v belehradskom miestnom derby; Zvezda má rekordných 32 bodov náskoku nad rivalom s pokračovaním rekordnej šnúry víťazstiev zaradom (21).

Históriu futbalu a klubové dejiny najmladším veľa desaťročí ponúkajú albumy a samolepky

Vytrvá legenda o dlho rokov (takisto 21) nepískanej penalte v prospech Partizana, vydržia nové anekdoty a ságy z trávnika a mimo neho o kluboch a legendách tímov, ktoré pred polstoročím (Partizan) boli vo finále Ligy majstrov či pred štvrťstoročím ušatú trofej a titul majstra sveta získali (C. zvezda). Vyhláška legendy Partizana Stjepana Bobeka Miodragovi Kosovi v knihe Bobek – futbal, môj život, význam futbalového derby zmocňuje: „Ani dodnes neviem, ako prišlo k tej šialenej rivalite. Len na jednu vec som si istý: naše súperenie skvalitnilo juhoslovanský futbal a derby urobilo veľa pre jeho popularitu medzi ľuďmi. Korene túžby – najdôležitejšie je poraziť susedov – pramenia asi z toho, že sme sa medzi sebou veľmi rešpektovali.“ Slovom, futbalové derby je na – nezaplatenie. • ŠPORT •

VÝROČNÉ SNEMOVANIE KYSÁČSKYCH POĽOVNÍKOV

Hospodárili v súlade s možnosťami Elena Šranková

a prítomnosti svojich členov, hostí z Kulpína, Rumenky, Čeneja a predstaviteľov Rady Miestneho spoločenstva Kysáč, kysáčskych spolkov a združení v nedeľu 28. februára 2016 snemovali poľovníci PS Bažant. Najväčšiu pozornosť venovali vlaňajšej činnosti, o ktorej sa zmienili Karlo Ujhelji, predseda, Ján Demrovský, tajomník, Janko Agarský a Vladimír Filko, členovia správy a Dozornej rady. Prítomní sa tak dozvedeli, že aktivity spolku začali vlani zimným a pokračovali letným prikrmovaním diviny. Jarná akcia spočitovania zajacov, v ktorej sa zúčastnili všetci členovia, bola 15. marca 2015. Ináč Poľovnícky spolok Bažant má 28 aktívnych a 10 čestných členov. Vlani z pokrajinského fondu dostali 400-tisíc dinárov,

ktoré účelovo strovili na výstavbu voliéry, pričom každý člen odpracoval 30 hodín. V júni si zaobstarali 350 bažantích kuriatok. Vlani, podobne ako aj v minulých rokoch, najväčším problémom boli pytliaci, ktorí zapríčinili veľké škody. Ako na nedeľňajšom snemovaní bolo počuť, príslušné orgány nereagovali na tento problém. Z finančnej správy sme Pracovné predsedníctvo schôdze: Ján počuli, že lovci hospodárili Demrovský, Karlo Ujhelji, Janko Agarský pozitívne s prostriedkami a Vladimír Filko (zľava) v sume bezmála 440-tisíc dinárov, z čoho sa im zvýšilo takmer disponujú pätnástimi lôžkami a kú49-tisíc. Ako povedali, aj celkovo sa peľňami, je tam veľká sieň, vhodná správali ako dobrí domáci a snažili na organizovanie svadieb a iných sa robiť čím lepšie a poctivejšie. rodinných osláv alebo posedeV tomto roku si naplánovali vylíčiť ní. Avšak spoluobčania sa čoraz Poľovnícky dom, avšak aj okná menej rozhodujú pre túto sieň, a dvere sú prioritou. V objekte inak neuvedomujúc si, že by týmto

spôsobom mohli prispieť aj k lepšiemu postaveniu spolku. V tomto roku si okrem iného zaplánovali spočítať divinu, vyvŕtať studne v revíri, tiež opraviť a urobiť nové kŕmidlá a posedy, usporiadať pracovné akcie v revíri a Poľovníckom dome, vystavať voliéry. Na snemovaní v nedeľu sa kysáčski poľovníci a ich hostia oboznámili s možnosťou poistenia tak poľovníkov, ako i poľovníckych spolkov od zodpovednosti v poľovačke za škodu zapríčinenú tretím osobám a ich majetku. Prihovorili sa im aj hostia: Rastislav Surový, Miloslav Chrťan, Pavel Medveď, Michal Anušiak, Vladimír Francisty, Ján Lačok z Kulpína a Dušan Kranjac z Poľovníckeho združenia v Novom Sade.

LALITSKÍ POĽOVNÍCI SPOČÍTALI DIVINU

Na 100 hektárov 13 zajacov – málo! Juraj Pucovský

Na zistenie počtu tejto pre poľovníkov atraktívnej diviny eknú, slnečnú, poslednú feb- si zvolili dve časti chotára celruárovú nedeľu 29 lalitských kovej rozlohy 200 hektárov. Na lovcov, z 31 členov PS Bažant, prvých 100 hektárov spočítali využilo na vychádzku do revíra. 13 zajacov, na ďalšej rovnakej Pušky nechali doma, nešli loviť, ploche videli o jedného viac. ale v rámci pravidelných aktivít Zároveň v tej istej časti revíra spočítali divinu, predovšetkým spočítali medzi 30 a 40 sŕn, čo nie je ani taký zlý údaj. Čo zajace. malý počet zajacov pre lalitských poľovníkov znamená, ozrejmil nám revírnik Jaroslav Múdry: „V našom revíri je veľmi málo zajacov, podobne ako Lalitskí poľovníci pred vychádzkou do revíra 28. februára 2016 aj takmer v celej Vojvodine. Neviem, čo sa používajú na striekanie polí, sú tentoraz zapísali na zoznam dvoch povedia ostatné spol- najviac na vine, že je tak málo zaja- nových lovcov, lepšie povedané, ky v rámci nášho PZ cov v chotári. Pri poľných prácach sú to navrátilci do spolku, ktorí sa Mostonga v Odžakoch, silné stroje tiež často ničia zajačie znova chcú venovať svojej záľube. ale si myslím, že my v La- mláďatá. Problém sú aj škodcovia, To, ako hovorí revírnik Múdry, dáva liti v roku 2016 a možno líšky a v poslednom čase i šakaly.“ nádej, že Laliťania budú môcť v buZ lalitského PS Bažant máme aj dúcnosti úspešne spravovať revír aj v ďalšom nebudeme Ďalekohľad je dobrá pomôcka pri sčítaní poľovať na zajace! Che- jednu peknú správu. Po rokoch vo vlastnom chotári veľkosti 3 800 diviny mické prostriedky, ktoré neustáleho znižovania počtu členov hektárov.

• ŠPORT •

10 /4689/ 5. 3. 2016

Šport SPŔŠKA GÓLOV V LALITI

Všetko za 35 minút! PANÓNIA – KRIVÁŇ 1 : 6 (0 : 0)

J. Pucovský

aliťanom to bol prvý a Selenčanom piaty prípravný zápas. Sedemdesiat divákov v príliš chladnom počasí v prvom polčase nevidelo góly, hoci každé mužstvo zmarilo po dve vyložené šance. Spasić už v 2. min. trafil pravú žrď. V 9. min. Naď vyrazil ostrú strelu M. Obradova sprava a vzápätí pri druhom pokuse Tereka chytil loptu. V 16. min. M. Obradov pekne

prihral Virijevićovi, ale jeho slabý pokus Naď ľahko odčinil. Kutenič v 20. min. iba z dvoch metrov strelil vedľa ľavej žrde potom ako lopta preletela brankára Erora. Druhý polčas priniesol opravdivú spŕšku gólov, za 35 minút sa siete vlnili až sedemkrát! V 55. min. po útoku Ignjatovića a prihrávky z pravej strany Spasić zostal v strede nestrážený a ľahko otvoril skóre zápasu. O dve min. neskoršie Nikić z vyše dvadsiatich metrov zaslal

OPÝTALI SME SA ZA VÁS: ALEKSANDAR BORIČIĆ, PREDSEDA EURÓPSKEJ VOLEJBALOVEJ KONFEDERÁCIE

Času na dokazovanie sa bude Oto Filip

edným z popredných hostí a aktérov nedávnej záverečnej, jubilejnej 50. Pohárovej súťaže volejbalistiek v Starej Pazove bol i niekdajší reprezentant a hráč Crvenej zvezdy, dlhoročný predseda nášho Volejbalového zväzu, už niekoľko mesiacov aj prvá osobnosť Európskej volejbalovej konfederácie Aleksandar Boričić. Tesne po finálovom zápase belehradskej Vizury so staropazovskou Jednotou v ohnisku záujmu bola jediná otázka: Ako hodnotíte tieto dve družstvá, tým aj dámsky volejbal u nás? „Je veľa mladých hráčok a jasné je, že potrebujú ešte času, aby prejavili, čo všetko dokážu. Vizura je iste najlepšie organizovaný klub u nás, ktorý má mimoriadne talentované hráčky. No ako som už skonštatoval, potrebujú čas a previerky na medzinárodnom pláne, ak jej mladšie hráčky chcú dohoniť tie svoje staršie kolegyne. Väčšina z nich je už

www.hl.rs

členkami staršej dorasteneckej a juniorskej reprezentácie. Tieto volejbalistky, spolu s tými, čo sú v Jednote v Starej Pazove, v belehradskej C. zvezde a v subotickom Spartaku, sú to najlepšie, čo práve máme. Čiže zaiste majú potenciál pomaly a postupne sa zapájať a nahrádzať členky seniorskej reprezentácie. Ale k vôli úplnému pohľadu a pravde treba povedať i to, že nám je aj v seniorskej reprezentácii až deväťdesiat percent hráčok dosť mladých, takže času na dokazovanie pre všetky ešte bude. O Jednote chcem povedať iba to, že dosiahla najlepší výsledok vo svojich dejinách a že má veľmi dobré družstvo. Už vlani hrala veľmi dobre a kvalitne na medzinárodnej scéne, konkrétne v európskom pohári. Treba však naďalej tvrdo, namáhavo pracovať. Volejbalistky Jednoty majú výborného trénera a prajem im veľa ďalších úspechov a všetko najlepšie.“

Informačno-politický týždenník

Po strele Nikića v 57. min. z diaľky, hostia zo Selenče mali náskok 0 : 2

loptu pred bránu, ktorá sa odrazila od trávnika a skončila v ľavom rohu brány prekvapeného Erora. V 65. min. bolo 0 : 3, a strelcom po prihrávke z ľavej strany bol Mučaji. Medić v 73. min. po nepozornosti obrany domácich zvýšil na 0 : 4. Ignjatović bol strelcom piateho gólu v 80. min. O minútku neskoršie Kolbas prudkou strelou ponad hlavu Kocića skorigoval na 1 : 5. V 90. min. Medić z hranice pokutového územia vsietil svoj druhý a za Kriváň šiesty gól – 1 : 6. Výhra skúsenejších a pripravenejších Selenčanov je celkom zaslúžená. Kriváň pred týmto zápasom prehral doma s Poletom z Karavukova 1 : 2, hral nerozhodne s Radničkim z Ratkova 3 : 3, prehral s týmto súperom na hosťovaní 2 : 0 a doma bol neúspešný aj

s tímom Mladost z Malého Báča 0 : 1. V mladom mužstve Laliťanov v nedeľu prvý zápas v seniorskom mužstve zohrali obaja brankári: Eror a Erdelyi, ako aj M. Stojanović, Brkin, Z. Dobrić a nováčik Kolbas. PANÓNIA: Eror, A. Obradov, S. Dobrić, Ďurčiansky, Lazić, Šinkarčuk, Šipka, Virijević, M. Obradov, Stoisavljević, Terek; striedali: Erdelyi, Juraj Turčan, M. Stojanović, Z. Dobrić, Kolbas, Brkin KRIVÁŇ: Naď, Gašparovský, Kočonda, Deljanin, Lučar, Nikić, A. Strehársky, Kutenič, Pavlov, Spasić, Ignjatović; hrali aj: Kocić, Sklabinský, Molnár, Medić, Lipták, Mučaji, Buják, Salijević, M. Strehársky, Doboš V nedeľu o 15. hodine Kriváň a Panónia zohrajú odvetný zápas v Selenči.

RADŠEJ VIDIEŤ ako počuť, radšej zažiť ako vidieť. Bolo to heslo, ktorým sa zrejme riadili organizátori pestrého slovinského programu na Medzinárodnom veľtrhu turizmu v Belehrade. Tohtoročná krajina – partner nevsadila všetko len na ukážky svojich turistických destinácií, na krásy lyžiarskych stredísk či ponuky cestovných kancelárií. Pre milovníkov ľahšieho adrenalínového vzruchu usporiadala pri vchode do najväčšej výstavnej haly viacfázové cvičisko menom Slovinský aktívny park. Základnou farbou bola zelená, mottom zase byť činný a zdravý. Vlastné schopnosti a vynaliezavosť si zväčša mladší návštevníci skúšali na rôznych prekážkach, chodením po tenkom páse, jazdením na bicykloch BMX (pozri foto), inak. A tí, ktorí dosiahli najlepšie časy, mali i najväčšie šance získať niektorú z odmien usporiadateľa. O. F. • ŠPORT •

Dievča svojím telom chráni spoluhráča

Pozdrav jadžentistov pred zápasom

MEDZINÁRODNÝ TURNAJ JADŽENTU A BUMDŽENTU V TEMERÍNE

O krok vpred Juraj Pucovský

adžent, spoločná športová hra dievčat i chlapcov s volejbalovou loptou, ktorú vymyslel profesor telesnej výchovy Janko Pavlis z Temerína, už 23 rokov zoskupuje mládež z viacerých krajín: Srbska, Maďarska, Slovenska, Rumunska, Ruska... Na tom podklade vznikla aj Medzinárodná jadžentová asociácia – iba spolu, ktorá má za cieľ rozvoj tohto zaujímavého, rýchleho športu oboch pohlaví. Jadžent znamená rýchlo myslieť, ešte rýchlejšie konať a nadovšetko byť džentlmenom. Vytrvalý autor jadžentu J. Pavlis za pomoci svojich priateľov, hráčov a hráčok usporiadal v sobotu 27. februára 2016 v Športovej hale Strednej školy Lukijana Mušického v Temeríne medzinárodný turnaj v jadžente. Okrem členov Jadžentového klubu JP 93, zúčastnili sa aj hráči, hlavne stredoškoláci z rumunského Nadlaku, slovenskej Nitry a maďarského Segedínu. Všetkých hráčov zo štyroch krajín rozvrhli do dvoch družstiev, ktoré zohrali niekoľko jadžentových zápasov. Výsledok

nebol najdôležitejší, ale spoločná hra, kamarátenie a zábava na palubovke športovej haly v Temeríne. Veru pekne bolo sledovať rozihranú mladosť, počúvať, ako sa chlapci a dievčatá navzájom dorozumievajú v srbčine, slovenčine, maďarčine, rumunčine, a ak si v týchto rečiach niečo nerozumeli, siahli po univerzálnej angličtine, ktorá je mladým generáciám už taká blízka, priam samozrejmá. Po popoludňajšej prestávke v predvečerných hodinách na tom istom mieste prebiehal prvý medzinárodný turnaj – v bumdžente, novom športe autora profesora J. Pavlisa. Pravdaže, znova spolu súťažili dievčatá a chlapci, tiež s volejbalovou loptou, lenže na palubovke pokrytej žinenkami. To preto, že bumdžent má aj prvky úpolových zručností, predovšetkým zápasníctva či džuda. Posledná februárová sobota v Temeríne ubehla v športovaní, dobrej nálade a nových známostiach medzi mladými zo Srbska, Slovenska, Maďarska a Rumunska. Jadžentisti a bumdžentisti tam urobili nový krok vpred.

Zo zápasu bumdžentistov

Výprava z Nitry: Ľubomír Kleštinec, Gabriela Hroššová, Michal Packa a Enriko Šreyer (zľava); v strede je redaktor Rádia Nový Sad Rastislav Zorňan

Zápasnícke zákroky v bumdžente

Profesor Janko Pavlis sa pozdravuje s bumdžentistami

Kamarát, takto treba hrať jadžent!

Za každú cenu znemožniť súpera

Veľmajster Aleksandar Inđić a veľvyslankyňa Kuby Adela Mayra Ruiz Garcia v Starej Pazove (2014)

Šachisti Starej Pazovy, víťazi Pohára Vojvodiny v Kaći (2012)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Šachový klub Stará Pazova

Plagát zahlasuje turnaj (2015)

Šachový klub Jednota je založený roku 1949 v Starej Pazove a po polstoročnej činnosti roku 1999 zmenil názov na Šachový klub Stará Pazova. Tento športový klub má dlhú a úspešnú tradíciu, pôsobí kontinuálne a roky je členom Prvej alebo Druhej ligy. V Šachovom klube Stará Pazova sa výlučne spoliehajú na vlastné sily a, ako hovoria vo vedení, ich žiadosťou je tohto roku znovu aktivovať šachovú školu a zapojiť do práce mladé šachové nádeje. Väčším angažovaním sa talentovaných hráčov, bratov Ilindanský turnaj: partia Ilindanský turnaj: partia Miljkovićovcov – Bojana, Vladu a Milana, by Šachový klub Stará Pazova určite dostal Kosanović – Zobenica (2009) Majerić – Skoko (2009) obrovské hráčske posily. Do dejín klubu sa s dvadsať- až tridsaťročným pôsobením veľkými písmenami zapísali hráči Slobodan Mihajlović, Steva Vranić, Bogdan Jakšić, Predrag Strajnić, Đorđe Tabaković a iní. Počas pôsobenia klubu k dosiahnutým úspechom prispel aj Goran Kosanović (prvý veľmajster v klube), kým najmladší srbský veľmajster Aleksandar Inđić, pred ktorým je skvelá šachová kariéra, pochádza práve z tohto staropazovského klubu, a toho času je na štúdiách v Amerike. Finančné ťažkosti sú príznačné i pre tento klub, ktorý patrí medzi silnejšie šachové kolektívy vo Vojvodine a toho času má 82 šachistov. Šachový klub Stará Pazova má svoje miestnosti v rámci športovej haly v Ulici Branka Radičevića. V najužšom vedení klubu sú predseda Borislav Predojević, kapitán mužstva a hovorca – manažér Milan Skoko, potom Slobodan Borovac, Milan Mlađenović a Dušan Inđić. Klub tradične v Starej Pazove počas miestnej oslavy sv. Iliju organizuje v auguste Šachový Ilindanský turnaj: partia Ilindanský turnaj. Po ňom pazovskí šachisti odchádzajú na Slovenské Georgijev – Michalík (2009) národné slávnosti do Báčskeho Petrovca. S tamojším klubom ŠK Mladosť, ako hovoria, majú výnimočnú spoluprácu. Šachová literatúra klubu Anna Lešťanová (Fotografie: autorka a z archívu klubu)

Pri rozhodcovskom stole (2009)

Odmena pre víťaza Ilindanského turnaja (2014)

Najstarší šachisti: (zľava) Bogdan Jakšić a Slobodan Mihajlović (2016)

Časť trofejí ŠK Stará Pazova

Každodenné aktivity ŠK Stará Pazova (2015)

Pohár Vojvodiny v Kaći (2012)