Hlas 11 2016 by NVU Hlas ľudu

V Petrovci už 12. generácia slovenských Čániovcov

Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 73 | 12. 3. 2016 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4690/

Z obsahu

12. 3. 2016 | 11 /4690/

Uzávierka čísla: 9. 3. 2016

4 TÝŽDEŇ 4 Kroky slov a skutkov 6 Pohľad hlboký a mnohovravný 7 S eko dinárom – na slepú babu 8 Poslednýkrát v aktuálnom zložení

9 SLOVENSKO 9 Volebné zemetrasenie

10 NA PULZE DNÍ 10 Treba ísť s tými, ktorí budú rozhodovať

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Srbsku nie je ľahostajné voči tu žijúcej slovenskej národnostnej menšine – povedala o. i. slovenská veľvyslankyňa Dagmar Repčeková (sprava) ako hostka na 12. schôdzi NRSNM v Báčskom Petrovci uplynulú sobotu. (s. 5) J. Bartoš

13 ĽUDIA A UDALOSTI 15 Teplé počasie neprospieva údeninám 16 Pravý med poznať podľa ceny 19 Pestré vankúšiky, chutné torty

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Najkrajší marcový utorok

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Jarná sejba drahšia a komplikovanejšia Asociácia slovenských pedagógov sa vo svojom 15-ročnom pôsobení

24 Nebezpečná baktéria môže ohroziť aj domáci venúva skvalitňovaniu a modernizácii nášho menšinového školstva. vinič Medzičasom jej k odborným školeniam pre učiteľov pribudla vedecká 28 Hortenzia ako symbol zmierenia a lásky

činnosť a semináre pre žiakov. Šiesty ročník žiackych seminárov mal tému Po literárnych stopách vojvodinských Slovákov. (s. 35)

A. Francistyová

31 KULTÚRA 31 Modrá vlna Željka Cesnaka 32 Malý literárny sviatok 33 V roku štvrťstoročia obnovenej činnosti

38 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Petrovčanom chýba koncovka 50 Šachový turnaj Mateja Čániho 51 Padinčanom prvý, Kovačičanom druhý polčas V odvetnom priateľskom zápase v Selenči 6. marca 2016 futbalisti Titulná fotografia: Jaroslav Čiep

domáceho Kriváňa prekonali lalitskú Panóniu 7 : 4 (5 : 0). Okrem jedenástich gólov viackrát cvendžali brvno a žrď oboch brán, ale sa vyznamenali aj brankári Naď, Kocić a Valent. (s. 47) J. Pucovský

Editoriál

Život volebných svišťov

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Foto: www.unsplash.com

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE



Mnohí si spomínajú na americkú komédiu zo začiatku 90. rokov minulého storočia, hovoriacu o cynickom meteorológovi, ktorý opakovane, niekoľko dní po sebe, prežíva jeden a ten istý deň.

keď film nezožal úspech u kritikov, nie celkom ani u divákov, predsa sa dostal do povedomia ľudí, stal sa významnou súčasťou celosvetovej kultúry, zvlášť keď treba pomenovať niečo, čo sa stále opakuje. Ako napríklad našu predvolebnú skutočnosť. Áno, aj my žijeme tzv. dňom (volebného) svišťa, alebo vo filme Na Hromnice o deň viac (Dan mrmota) – čiže o štyri roky viac v poslaneckých kreslách (a oblekoch) v republike a plného mandátu pre boľavé reformy, ako to často spomínal hlava srbskej výkonnej moci. Bože môj, veď radšej znovu agitovať a lobovať v predčasnej predvolebnej kampani, ako vykonať rekonštrukciu vlády. Riadne pokrajinské a lokálne voľby ani netreba spomínať, keďže tie sa konajú podľa „protokolu“. Chtiac-nechtiac, znovu sme sa dostali do predvolebného voza, ktorý by nás po 24. apríli mal odviesť (dokonca predčasne!) do lepšej budúcnosti v republike a v lokáli, keďže predčasné parlamentné a riadne lokálne voľby vypísali na sklonku minulého, resp. začiatkom tohto týždňa. Lístky pre účasť alebo volenie v pokrajinských voľbách si podľa všetkého budeme môcť zabezpečiť v druhej polovici marca, keď predseda pokrajinského zhromaždenia vypíše voľby na pokrajinských poslancov, ktoré sa budú konať v rovnaký deň, keď aj parlamentné a lokálne. V ten osudový, pardon, volebný deň (24. apríla) určite každý bude konať podľa vlastného svedomia, teda aspoň by mal, lež u nás bieda a chudoba už natoľko zovreli ruky okolo krku občanov, že kúpa hlasov rozkvitá. Veď pomaličky už jar prichádza na naše poludníky a rovnobežky. A s ňou, ajhľa, aké prekvapenie, aj rast hladiny riek v Srbsku – ako každý rok po zime. No niektoré roky prinášajú vyčíňanie s nádychom prírodných katastrof, akým bol napríklad rok 2014, keď našu krajinu postihli veľké záplavy. Aj vtedy, aj teraz spolu so zvyšovaním hladiny vody v riečnych korytách sa zvyšuje aj stranícka horúčka v predvolebnej kampani na parlamentné (a iné) voľby. Umocňuje sa aj strach občanov o budúcnosť a normálne životné podmienky v 14 obciach v Srbsku – od Čačku, Kraljeva, Požegy po Prijepolje, Arilje atď., v ktorých je vyhlásená mimoriadna situácia. Ale predvolebná kampaň nesmie zastať! Mnohí sa pýtajú, ako je možné, že dva roky po katastrofálnych záplavách, počas ktorých frčali sľuby, že k podobnej situácii už viac nesmie prísť, znovu sme sa dostali k známej konštatácii, že nemáme stabilný systém obrany proti záplavám, na čo poukazujú aj odborníci. Dokonca sa povráva, že rozpočet určený na obranu proti záplavám neraz trovili neúčelovo. Veď žijeme na Balkáne! Ale dokedy nám to bude výhovorka? V jednom internetovom komentári, ktorý hovorí, že 24. apríl predstavuje skúšku inteligencie národa, je zhrnutá definícia našich dní... Zložíme ju? Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  11 /4690/ 12. 3. 2016

Týždeň 

InPress

Voľba menšieho zla? Jasmina Pániková

je tu zas! Atmosféra, ktorú väčšina občanov nemá rád. Atmosféra plná sľubov, kritík, vynášania špinavého prádla... Áno, predvolebné ovzdušie, ktoré je iba úvodom do toho, čo nás očakáva 24. apríla. A čo bude 24. apríla? Samozrejme, voľby! A koho voliť? Občania našej krajiny sú už imúnni proti predvolebným sľubom. So štartom predvolebnej kampane začnú aj reprízy politických sľubov, ktoré sa po určitom čase nejakým záhadným spôsobom vytratia z pamäti tých, ktorí sľubovali. Nemáte asfaltované cesty? My to urobíme! Nespokojní ste s výškou platov a penzií? My ich zvýšime! Vládne nezamestnanosť? Otvoríme továrne, prilákame zahraničných investorov a zo Srbska sa stane... Zo Srbska sa stane vyspelá európska krajina! Až nám bude nepríjemne, ako nám bude dobre... Áno, bude nám nepríjemne, ale možno skôr vtedy, keď uvidíme našich vyparádených politikov, ako sa za každú cenu tlačia medzi ľudí a sľubujú im hory-doly, ako pózujú v maštaliach, pritom šikovne dbajúc, aby si nezašpinili drahý oblek... Komu a na základe čoho voľakomu veriť? Ako si zvoliť menšie zlo? Vyznieva príliš skepticky? Možno. A možno iba reálne. Nemožno zabudnúť, že tí, ktorí boli pri moci, prepásli šancu vytiahnuť našu krajinu z bahna, ba ešte viac ju ponorili doň. A nemožno ani zažmúriť pred počinmi súčasných kreátorov nášho osudu – úradujúci riaditeľ verejného podniku, ktorý je stále študent a bez pracovnej skúsenosti, predseda pomerne menšieho Zhromaždenia obce má vraj 22 pomocníkov (?!)... Ozaj, ako sa im len podarilo rozdeliť si prácu... Predvolebná kampaň sa ešte riadne nerozbehla, ale už cítiť vôňu z „volebného hrnca“. Je to príliš silná vôňa, keďže sú v jednotlivých hrncoch zmiešané aj proeurópske a proruské, demokratické a pravicové príchute. Ako bude chutiť také jedlo? Určite bude pikantné... Avšak, počkajme ešte trochu... Čoskoro ho ochutnáme.

www.hl.rs

168 HODÍN

Kroky slov a skutkov Oto Filip

ú rôzne druhy myšlienok, slov, snov... Niektoré z nich starnú, iné zase pretrvávajú celé roky, nestrácajúc na aktualite. Ukážka tých druhých. „Stále sme v pozícii tých, ktorí vyrúbali les, aby potom vysadili niektoré stromy, a divia sa, že chládku nieto. Znepokojuje to mňa ako premiéra, že chládku nieto? Znepokojuje. Pracujem na tom, aby stromy rástli? Pracujem, ale tie nemôžu narásť za rok.“ Alebo metafora druhá: „Indiáni vravia: Ak musíš prehltnúť žabu, potom sa na ňu nesmieš dlho dívať.“ Na konto zmien: „Reformy spôsobujú strach a bolia a niet tej cukrovej vodičky, ktorá zjemní tú bolesť.“ Sú to len niektoré metafory prvého demokratického premiéra tejto krajiny Dr. Zorana Đinđića. Mnohé z jeho slov boli adresované najvplyvnejšej vtedajšej a tunajšej politickej a štátnej osobnosti, prezidentovi Slobodanovi Miloševićovi, ktorého životná púť sa ukončila v haagskej väznici pred desiatimi rokmi, 11. marca 2006. V roku 1998 v rozhovore s novinárom The Times Đinđić konštatuje: „Milošević k svojmu ľudu má vzťah ako Taras Buľba k svojmu synovi, keď povie: Ja som ho narodil, ja ho aj zabijem.“ Po bombardovaní NATO kvituje: „Správali sa ako Milošević: Idem skočiť do vody, aby som zistil, či



viem plávať.“ Približne pol roka pred smrťou, na sklonku augusta 2002, vo vyhlásení pre agentúru Fonet Zoran Đinđić podčiarkol: „Neprajem si ťahať voz z blata, a potom byť vinný, že niekto nasadol doň a brzdí.“ Dva mesiace predtým, v júnovom rozhovore v roku 2002 v denníku Politika, sa sťažuje: „Nie som spokojný s rýchlosťou zmien, lebo sa u nás do nich nezapojil dostatočný počet ľudí. Mnohí sa doteraz správajú ako pozorovatelia v zápase, v ktorom sami účinkujú.“ Bojan Ljubenović, jeden z troch autorov knihy Metafory Dr. Zorana Đindića v istom texte konštatuje, že premiér bol Srb, rozprával po srbsky, no Srbi mu vôbec nerozumeli. On im zase dokonale rozumel, ale mu neboli (celkom) jasní. Tak isto to, že vysokú cenu tohto historického nedorozumenia premiér zaplatil vlastnou krvou a životom 12. marca 2003 – čiže presne pred trinástimi rokmi – kým ju jeho národ, podľa všetkého usudzujúc, bude platiť ešte dlho. Bolo to mnohým možno jasné ešte dávno predtým, pred štvrťstoročím, už 9. marca 1991, keď prebiehali prvé masové demonštrácie proti Miloševićovmu režimu. Ljubenovićovu prognózu, vyslovenú ešte v roku 2004, čas potvrdil. Vidieť to z toho, že sme i naďalej na európskej ceste, no aj v kríze a v reformách, pred

voľbami a v zrážkach. Zaplavení reálnymi a nereálnymi sľubmi, no aj po viacerých neúspešných pokusoch opozície zjednotiť sa, ktoré sa takmer spravidla končia prudkými rozkolmi. Kroky a roky nedopovedaných skutkov a slov v rýchlo sa meniacom svete. Zápasiacom nielen s občianskymi vojnami a drámami, ale aj s lavínou utečencov zo Sýrie, Afganistanu, Líbye, Iraku a inokadiaľ, poháňaných nepokojmi a chudobou v smere starej dobrej Európy, spomaľovaných či brzdených nepochopením a hranicami. Vo svete bojujúcom s vrtochmi klímy, či s čoraz výraznejšími deľbami na tých stále bohatších a tých čoraz beznádejnejšie chudobných. To neustále lezenie po krivkách rizík globálne stupňujú i zbrane, vrátane jadrových, správanie sa veľmoci či veľkých mocí, návraty extrémizmu a nacionalizmu v jednotlivých štátoch, nahromadené dlhy, chudoba a choroba... Čakať čosi prevratné? Ťažko. Nielen my tu na Balkáne sme odsúdení zopakovať si niektoré látky. Pomalý pokrok si žiada rýchle a rázne ťahy. Hory toho nám v ďalších (pred)volebných dňoch a týždňoch, ako i výsledkov, budú sľubovať azda všetci. Zostáva iba pripomenúť si, kde sme boli a kde sme. A možno najviac pouvažovať nad tým, kam sa a akou rýchlosťou hýbeme.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

ŽELJKO TANASKOVIĆ, TRÉNER VOLEJBALISTIEK VIZURY

Skúsenosť a mladosť Oto Filip

– Keď sa po istom odstupe času dívate na finále 50. pohárovej súťaže volejbalistiek, čo považujete sa rozhodujúce pre víťazstvo Vizury? – Veľmi podstatné, priam rozhodujúce bolo, že najlepšie hráme, keď

Informačno-politický týždenník

je najťažšie, keď sme pod výrazným tlakom. To krášli a je príznačné pre naše hráčky. Je taktiež dôležité, že sme predtým mali zápasy v Pohári majstrov, ktoré nám poskytli potrebnú rutinu, rytmus. Zjednodušene povedané, ide o súhru skúsenosti a mladosti. Viac však je to skúsenosť v zápasoch,

než v rokoch. Keď ide o nášho súpera, staropazovskú Jednotu, tá z roka na rok hrá čoraz lepšie a jasné je, že bude mať stále výraznejšiu úlohu v našich budúcich súťažiach a zápasoch. • TÝŽDEŇ •

NA 12. SCHÔDZI NRSNM V BÁČSKOM PETROVCI

Napätie pretrváva Juraj Bartoš

árodnostná rada slovenskej národnostnej menšiny sa v tomto roku bude riadiť plánmi a programami práce, ktoré, rovnako ako finančný plán, prijala na 12. schôdzi väčšinou hlasov 23 prítomných členov z celkove 29. Jej pokladnica by sa mala naplniť z viacerých zdrojov: z republikového rozpočtu sa ráta so sumou 18 387 000 dinárov, z rozpočtu AP Vojvodiny by malo pribudnúť 4 780 000 din. Lokálne samosprávy sa zatiaľ v tejto veci nevyjadrili s výnimkou mesta Nový Sad, ktoré na jej činnosť oferuje milión din. Časť schôdze sledovala aj veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Srbsku Dagmar Repčeková, ktorá pri práci rady prvý raz bola. Jej vecný príhovor všetci prítomní členovia NRSNM odmenili potleskom. Vyjadrujúc sa k aktuálnym rokovaniam týkajúcim sa kapitoly 23 v prístupovom procese Srbska do EÚ, veľvyslankyňa o. i. povedala: „My by sme chceli, aby ten proces pokračoval reálne a aby sa nezdržiaval zbytočnými prekážkami na strane niektorých štátov, pretože otvorenie kapitoly neznamená zároveň jej zatvorenie a zametenie problémov – v tomto prípade národnostných menšín – pod prah. Všetci očakávame, že táto kapitola bude posledná, ktorá sa zatvorí. Pokiaľ by ste cítili, že stále je čo treba otvoriť voči vláde a voči predstaviteľom aj miestnej samosprávy, tak táto kapitola vám na to dá možnosť až do doby, kým sa Srbsko nestane členom Európskej únie.“ Veľvyslankyňa Repčeková pripomenula, že v rozhovore s premiérom Aleksandrom Vučićom rokovali o národnostných menšinách a národnostných vysielaniach a podčiarkla: „Mňa osobne dosť mrzí, že ešte stále nie je funkčný fond pre národnostné menšiny a nie sú známe zdroje jeho naplnenia. Ja si myslím, že tam by mala nasledovať z našej strany určitá diskusia, preto, že čo sa mi zatiaľ podarilo zistiť v Kancelárii pre ľudské a menšinové • TÝŽDEŇ •

práva, zdroje tohto fondu nebudú veľmi veľké. Očakávalo sa, že to nebude ani dva milióny dinárov; keby to malo slúžiť na vykrytie národnostného vysielania, tak myslím, že táto suma nevykryje ani jednu národnostnú menšinu.“ Slovenská veľvyslankyňa dodala, že v kancelárii rátajú s tým, že

predchádzajúci, ako i finančné plány na rok 2016 Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov (ozrejmila riaditeľka Anna Chrťanová-Leskovac), Múzea vojvodinských Slovákov (riaditeľ Pavel Čáni) a Galérie insitného umenia v Kovačici (riaditeľka Mária Raspírová). Rada podporila žiadosť Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci o uvedenie nového vzdelávacieho profilu, teda verifikovala otvorenie jednorečovej alebo dvojre-

Kto komu... dá „krajší darček“?

do fondu prispejú štáty, ktoré v Srbsku majú národnostné menšiny. Podotkla, že ide o nóvum v dotačnej politike SR, ktorá to bude riešiť buď prostredníctvom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, alebo priamo cez Ministerstvo kultúry. SCHVÁLILI SPRÁVY INŠTITÚCIÍ Rada hlasmi koaličnej väčšiny radom schválila predložený program práce NRSNM na rok 2016 (ozrejmil ho Ladislav Čáni), Výboru pre kultúru (Ján Slávik), Výboru pre vzdelávanie (Ján Brna), Výboru pre informovanie (Anna Jašková), Výboru pre úradné používanie jazyka a písma (Jarmila Agarská). Vyčerpávajúca diskusia sa viedla najmä k prvým trom dokumentom v tejto sade. Bez väčšej diskusie rada prijala správu o činnosti a finančnú správu za rok 2015 NVU Hlas ľudu (odôvodnil ich riaditeľ Samuel Žiak). Väčšinou hlasov taktiež zelenú dostali správy o činnosti a finančné správy za

čovej triedy, tzv. počítačového, t. j. smeru pre nadaných žiakov. Kladne sa jej členovia vyjadrili aj o memorande o spolupráci medzi ZŠ Savu Šumanovića v Erdevíku a NRSNM a zaujali kladné stanovisko k názvu ulice v Starej Pazove. NRSNM akceptovala správu nezávislého revízora o vykonanej revízii príjmov a výdavkov financovaných z republikového rozpočtu za rok 2015 a demisiu doterajšej členky NRSNM Anny Chrťanovej-Leskovac. Po jej vymenovaní do funkcie riaditeľky ÚKVS novou členkou rady je Zdenka Valentová-Belićová, ktorá sa tiež zúčastnila 12. schôdze. PRIAM DEGUTANTNÉ SPÔSOBY Aj dvanásta schôdza sa začala s (polhodinovým) oneskorením a obligátnymi návrhmi na doplnenie rokovacieho programu. Čo je horšie, opäť sme boli svedkami obrazu stretnutia protinožcov na úzkej lávke. Rozvodnená diskusia, nejasné návrhy, vyrušovanie hovoriacich, „zapájanie sa“ do

diskusie i „povzbudzovanie“ z miesta, repliky, prvky populizmu a „skrytej“ predvolebnej kampane, ignorovanie hlasovania a podobné kúsky „krášlili“ 12. schôdzu v zasadačke Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec v sobotu (pod) večer 5. marca. Členovia NRSNM z listiny Slováci vpred! navrhli doplniť rokovací program o súhrnne 9 nových bodov. Na jednej strane je nepochopiteľné, že táto „strana“ opakuje stále tú istú chybu, keď pri ústnej prezentácii jednotlivé doplnky k rokovaciemu programu neformuluje zreteľne. Na druhej strane je tak isto nepochopiteľné, ako povýšenecky sa druhá „strana“ stavia k požiadavkám prv spomenutej. Trebárs sa, či práve preto, že sa (?) niektoré opakujú. Anna Huďanová adresovala predsedníčke otázku, či akceptovala predtým vyslovený návrh na zmeny v Štatúte NRSNM a či ho (ako sľúbila) postúpila na odbornú službu. Janko Havran už tretí raz (!) žiadal, aby sa rada vyjadrila k tomu, čo Juraj Červenák povedal skôr (z postu predsedajúceho), že totiž štatút rady „sa porušoval, aj sa porušovať bude“: Márne. Aktuálna väčšina zamietla tieto, ako aj ďalšie návrhy, smerujúce o. i. na zistenie zodpovednosti za nenáležité nakladanie s finančnými prostriedkami rady. Je paradox, že tá istá „vládnuca strana“ schválila a zaradila ako doplnok k rokovaciemu programu návrh Pavla Marčoka: súvahu o zmene riaditeľov škôl v Kovačici a Padine, ktorí sú „zmenení protizákonite“. Nemožno totiž nepoznamenať, že návrh nebol jasne koncipovaný, bol priam rozvodnený, navyše podaný ústne, hoci predsedníčka (nie prvý raz) prízvukovala, že sa návrhy na zmenu rokovacieho programu podávajú písomne. Sama pritom chcela dať na hlasovanie (na margo debaty k programu práce Výboru pre vzdelávanie na rok 2016) návrh, aby rada za predsedu Komisie pre štipendiá, zároveň za podpredsedu Výboru pre vzdelávanie, zvolila Janka Havrana. Hoci predseda tohto výboru Ján Brna upozorňoval, že výbor podpredsedu má (!), a sám Havran rázne vyhlásil, že on sa veru toho neprijme „kým sa nezmení štatút“.

11 /4690/ 12. 3. 2016

Týždeň Z PREZENTÁCIE ŠTÚDIE DR. JOVANA KOMŠIĆA, DEMOKRATICKÉ RIADENIE KULTUROLOGICKÝCH ROZLIČNOSTÍ

Pohľad hlboký a mnohovravný Oto Filip

Z prezentácie prebiehajúcej 3. marca

* LETMO

Oto Filip

Úplatkárstvo Ú spešnú odpoveď na otázku, ako sa porátať s korupciou, stále hľadáme. Zväčša neúspešne. Pritom takmer nebolo vlády, ktorá boj proti úplatkárstvu ako jeden z najdôležitejších nevysúvala do popredia vlastných predsavzatí. Celý rad orgánov a organizácií sa ním zaoberá, vrátane Rady pre boj proti korupcii, existuje stratégia, tak isto akčný plán. No v bezmála každej ankete občania naďalej korupciu uvádzajú ako jeden z najvýraznejších spoločenských problémov. S vlaňajším indexom jej percepcie 40 (zo sto možných) sme naďalej vysoko korumpovaným štátom, ktorý je na 71. pozícii zo 168 krajín. Istou útechou môže byť skutočnosť, že so spomínaným zlom, vo väčšej alebo menšej miere, zápasia všetky krajiny. Podľa prvej osobnosti organizácie Transparentnosť Srbsko prof. Dr. Vladimira Goatiho dve okolnosti sa podpisujú pod tým, že je korupcia javom univerzálnym. Jedným je ľudská povaha, v ktorej je nielen to dobré,

www.hl.rs

ale je i zlé, druhým zase to, že sme stále nepochopili, čo je cudzie, čo je čie vlastníctvo. Úplatkárstvo je v Srbsku výrazné najmä preto, lebo si štát veľkú časť vlastníctva ponechal. U súkromníka nebudete mať korupciu, lebo vám ten nedá nič za niečo neurčité, alebo nevymení čosi za nič, uvádza prof. Goati. Mieni tiež, že len po niekoľko percent toho dobrého, anjelského, a toho zlého, čertovského, v človeku vplýva na vznik univerzálneho javu. Obrovská väčšina, viac než 90 percent prípadov, závisí od situácie. Čiže, ak je živná pôda na zlodejstvo, kradnúť budú takmer všetci, zvlášť ak zhodnotia, že z toho vyviaznu bez trestov. No korupcie môže takmer i nebyť, čo znázorňuje prípad Dánska (index percepcie 91),Švédska, Nórska, hlavne škandinávskych krajín, kde poctivosť akoby bola všade vrodenou vlastnosťou. A tie štáty sú aj celkom inakšie a lepšie usporiadané ako ten náš, alebo iné....

Informačno-politický týždenník

prof. Dr. Ratka Božovića Komšićova kniha mala veľa dôvodov, plné opodstatnenie, že uzrela svetlo sveta. Tak isto je veľa dôvodov, aby si ju záujemcovia prečítali. Námietky mal na jej trochu kostrbatý názov, sugerujúc, že namiesto kulturologických mali byť kultúrne rozličnosti. Prihovoril sa za pojem interkultúrnosť, namiesto multikultúrnosť, keďže mieni, že sme stále neriešili otázku etických kultúrnych rozličností. Podčiarkol,

INÝ NÁHĽAD

mediálnom stredisku, recenzent knihy prof. Dr. Čedomir Čupić z Fakulty politických vied podotkol, že sú najintegrovanejšími tie politické spoločenstvá, v ktorých sa záujmy zlaďujú a nik sa necíti podriadeným, druhoradým. Inými slovami, ide o zdravú integráciu založenú na vysokom stupni zhody rozličných a inakších. Podľa sociológa kultúry

Ďuro Varga

ojvodina zase v ohnisku pozornosti sociológa prof. Dr. Jovana Komšića. Po knihe Vojvodinská otázka v procese srbskej tranzície 1988 – 2013 svetlo sveta uzrelo jeho ďalšie dielo: Demokratické riadenie kulturologických rozličností s podnázvom Vojvodina vo svetle európskych skúseností. Štúdia, ktorá nielenže hlbšie a širšie ozrejmuje príčiny rôznych dianí v pokrajine a vôbec u nás, ale aj naznačuje možné východiská z nedobrého stavu, v ktorom sme. Nečudo, keďže je ozaj hlbokým rozborom tak spoločenských pomerov, ako i názorov na pojmy vzťahujúce sa na vzťah väčšiny a menšiny, centralizáciu, autonómiu a regionalizáciu, toleranciu a demokraciu, multikultúrnosť a interkultúrnosť. Prihovárajúc sa účastníkom štvrtkovej prezentácie v belehradskom

že vzájomná tolerancia a rovnosť medzi etnickými skupinami nesmú byť formálneho rázu, taktiež to, že sa dialóg, spolupráca a aktívna tolerancia musia nastoliť a presadiť ako najvyššie hodnoty. Prof. Dr. Vladimir Goati, predseda organizácie Transparentnosť Srbsko, hovoril o rozkoloch v heterogénnych spoločnostiach a úlohe, akú demokracia má, či môže mať v nich. Vláda väčšiny – ako atribút demokracie – v nich je nepostačujúca, zvlášť vtedy, ak sa nerešpektujú práva menšín a jednotlivcov. Môže sa to ukončiť i terorom väčšiny, prízvukuje prof. Goati. Autor štúdie prof. Komšić sa zmienil o podobách demokracie na prelome storočí, vyzdvihujúc, že sa v deväťdesiatych rokoch u nás preferovala taká idea väčšinovej demokracie, ktorá rúcala všetko pred sebou vrátane alternatívnych ideí a názorov. Možno by namiesto záveru na tému ako ďalej bolo najlepšie použiť záver jeho štúdie: „Sme tu, kde sme, a preto, aby sme prekonali nekonštitucionálne pohyby moci a politiky, východisko vidím v komplexných reformách, nielen ekonomického a politického podsystému spoločnosti, ale aj vo sfére politickej kultúry...“

• TÝŽDEŇ •

DOZVUKY ZO SEMINÁRA O ŽIVOTNOM PROSTREDÍ (3)

S eko dinárom – na slepú babu! Juraj Bartoš

omu z nás nenapadne, keď nám príde poštová poukážka na zaplatenie poplatku na ochranu životného prostredia, kam vlastne odchádza tzv. eko dinár z našej peňaženky? Kto ho a kam, na aké účely usmerňuje? Účastníci februárového seminára pre novinárov v Novom Sade boli priam ohúrení údajmi, ktorými nás zasypal Dejan Maksimović (člen ekologického centra Stanište vo Vršci). Hovoriac na téme Financovanie ochrany životného prostredia na lokálnej úrovni a integrácia do Európskej únie, skonštatoval, že realita je zarážajúca. Záverom výkladu podčiarkol: „Mienime, že nikto nemá právo brať nám niečo, čo je naše.“ Záväzky Republiky Srbska vyplývajú z kapitoly 27 prístupových pohovorov týkajúcich sa integrácie našej krajiny do EÚ, povedal Maksimović a dodal, že „v našom štáte sa pozitívne posuny dejú nie našou vôľou, ale tak, že nám niekto z Bruselu povie, čo sú naše záväzky a čo musíme urobiť; až vtedy začíname robiť to, čo je v náš prospech a do čoho by sme sa mali pustiť sami“. Srbsko síce problémy v pozorovanej oblasti zadefinovalo dobre, vyčíslilo, určilo, koľko peňazí potrebuje na ich riešenie (podľa údajov z roku 2009: na znečistenú vodu 5,6 miliardy eur, na nakladanie s odpadom 2,8 miliardy eur, na priemyselný odpad 1,3), avšak háčik je v nedostatku prostriedkov. Kandidáti na vstup do EÚ by museli na tieto účely vložiť 1,5 – 2,5 percenta brutto štátneho dôchodku, avšak Srbsko roku 2011 vyčlenilo 0,4 % a roku 2014 len 0,25 %. Pritom analýzy pred dvomi rokmi o. i. ukázali, že: kvalita vzduchu v Srbsku je medzi najhoršími v Európe; len 58 % obyvateľstva u nás používa verejnú kanalizáciu; len 4 mestá majú čističky komunálnych vôd; máme 120 veľkých smetísk, ktoré nespĺňajú zákonom predpísané podmienky, a je tu aj 3 085 tzv. divých depónií. V Národnom programe pre ochranu životného prostredia sa ako jedna z príčin hromadenia problémov uvádza nízka úroveň vkladov na ochranu životného prostredia. • TÝŽDEŇ •

NEVHODNÉ POLITICKÉ ROZHOD- od príjmov. Nie náhodou. Ide to NUTIA ruka v ruke s neúčelovým narábaEkologické centrum Stanište uro- ním eko dinárom, čo Maksimović bilo analýzu na základe legislatívy objasnil na príklade Obce Vršac, upravujúcej oblasť životného pro- ktorej rozpočet roku 2013 bol 52 stredia. Poukazuje na skutočnosť, miliónov dinárov a výlohy (iba) 36 že donedávna peniaze z úhrad na miliónov, čo znamená, že obec do ochranu životného prostredia boli roku 2014 preniesla 16 miliónov. účelové, avšak od decembra 2015 V tomto kontexte podotkol: „Ak je napríklad v obecnom je iná situácia. Akokoľvek cynicky vyznievajú slová Dejana Maksimo- rozpočte veľká suma účelových vića, je v nich riadny kus pravdy: „Ak prostriedkov, ktoré neboli využité, nemôžeme riešiť finančný chaos je to jasný ukazovateľ, že sa s nimi v štáte, tak sa mu prispôsobíme; manipulovalo v priebehu roka. pozmeníme zákon a zariadime Napríklad Obec Vršac má na konte to tak, aby sa to legalizovalo.“ Za dôchodku 160 miliónov din. zo najväčšiu chybu označil fakt, že roku 2012 bol zrušený Republikový fond na ochranu životného prostredia. Zlé politické rozhodnutie sa, pravdaže, negatívne odzrkadlilo na financovanie potrieb na ochranu životného prostredia. Pokým dovtedy len malý počet obcí a miest mal príjmy z poplatkov na ochranu životného prostredia menšie než 500 000 Dejan Maksimović dinárov, po zrušení republikového fondu 13 obcí už nema- samozdanenia, ale stroví len polojú žiadne príjmy na tento účel a vicu. Nie je jediný dôvod na to, aby dramaticky sa zvýšil počet obcí, sa neminulo viac, keďže je vopred ktoré majú iba do 200-tisíc. Iba určené, na čo sa prostriedky zo saasi jedna tretina obcí vykazuje do mozdanenia majú míňať, jedine ak dvoch miliónov dinárov dôchodok tie prostriedky míňajú na nejaké iné z poplatkov na ochranu životného potreby a účely počas celého roka prostredia, čo nijako nestačí na a pri konci roka ich zhrnú a vykážu riešenie problémov. ako nestrovené.“ Nielenže je peňazí na ochranu životného prostredia málo, ale je HALA A ZOO – Z EKO DINÁRA! zrejmé, že lokálne samosprávy s Priam neskutočne vyzneli slová nimi nehospodária účelovo. Dejan Dejana Maksimovića, ktorými spresMaksimović tvrdí, že obce ukrývajú nil, na čo všetko lokálne samosprávy skutočné údaje, falzifikujú ich a do míňajú úzko účelové prostriedky ministerstiev posielajú „skreslený určené na ochranu a zveľadenie obraz o skutočnej situácii“. Stanište životného prostredia: vraj žiadalo údaje týkajúce sa na„Vo veľkom počte lokálnych sakladania s financiami roku 2014 zo mospráv sa pod rúškom ochrany všetkých 145 obcí a miest v Srbsku; životného prostredia financujú aj údaje poskytlo iba 103 subjektov; programy, ktoré nepatria do tejto 25 ich doručilo len po tom, čo im oblasti alebo je ich príslušnosť k tejto naložil ochranca občanov. Výho- to oblasti problematická. Napríklad vorky, odpovede na otázky, prečo z dvoch miliárd sa polovica míňa meškajú s poskytnutím údajov, neúčelovo, keďže takmer miliarda bývajú aj na zasmiatie: „Náčelník šiel odchádza na financovanie progrado dôchodku.“ „Skapal počítač!“ atď. mov, ktoré nepatria k životnému Je zarážajúce, že až v 120 ob- prostrediu, ako napríklad: úprava ciach celková suma výloh je nižšia poľných ciest a kanálov, údržba

športových objektov (povedzme vo Vršci bol vybudovaný olympijský bazén z prostriedkov fondu na ochranu životného prostredia a ministerstvo na ten program poskytlo súhlas!), asfaltovanie ulíc, zriaďujú sa zoologické záhrady (napríklad v Jagodine, kde sa ako dôvod uvádza – ochrana biodiverzity!?), zimná údržba ulíc, subvencie na dlhy za vodu a plyn, tiež na záplavy. Zoohygiena, chytanie psov, uhryznutia psami, azyl, postrek komárov a kliešťov... všetko to sú aktivity, na ktoré obce a mestá míňajú prostriedky z fondov na ochranu životného prostredia. Úplne neúčelovo a neopodstatnene! Kosenie parkov patrí ku komunálnym prácam a hoci aktivity komunálnikov nemožno financovať z fondu na ochranu životného prostredia, v praxi sa to tiež uplatňuje. Pritom každá zo spomenutých oblastí má v rozpočte vlastnú položku, z ktorej sa má financovať. Mne toto všetko navráva, že štát je pred bankrotom!“ Poukazujúc na problém netransparentného rozhodovania v oblasti ochrany životného prostredia Maksimović podčiarkol, že „občania sú úplne vylúčení z procesu rozhodovania“. Vraj sa v tejto veci rozhoduje v úzkom kruhu „bez konzultácií s civilným sektorom“. Preto Stanište mieni zaúčať mimovládne organizácie, aby na pláne ochrany životného prostredia kontrolovali obce, v ktorých pôsobia; v opačnom prípade nekontrolované a neúčelové trovenie finančných prostriedkov bude pokračovať. Na našu otázku, čo sa v Obci Vršac zmenilo, s ohľadom na aktivity Staništa, mal krátku odpoveď: „Nič!“ Potom ale dodal: „Lebo neexistujú sankcie pre tých, ktorí porušujú zákony! Náš štát nie je schopný uplatniť zákon; ministerstvá nás formálne podporujú, ale vskutku sa nič nedeje.“ Čiže, hry s eko dinárom zďaleka síce pripomínajú milú detskú hru na slepú babu, v podstate je však zjavné, že v tejto hre doplácame my, obyčajní občania, žijúci, respektíve živoriaci, v čoraz ohrozenejšom životnom prostredí, na ochranu ktorého náš eko dinár končí – vo vreci bez dna.

11 /4690/ 12. 3. 2016

(Pred)volebný kaleidoskop Z 51. ZASADNUTIA POKRAJINSKÉHO ZHROMAŽDENIA

Poslednýkrát v aktuálnom zložení Jasmina Pániková

oslanci pokrajinského Zhromaždenia v piatok 4. marca poslednýkrát zasadali v doterajšom zložení. Ako sa mohlo aj očakávať, v poradí 51. zasadnutie sčasti do úzadia posunuli nadchádzajúce voľby. Piatkové zasadnutie pokrajinského parlamentu, aj keď malo 14 bodov, bolo jedno z najkratších. Poslanci sa vo väčšine zhodovali so zdôvodneniami jednotlivých bodov rokovacieho programu a nemali veľkú chuť na diskusiu. Väčšina schválených bodov sa týkala priestorových plánov oblastí osobitného určenia, ako aj progra-

mu ochrany životného prostredia v AP Vojvodine na obdobie rokov 2016 – 2025. V súvise s tým pokrajinský tajomník pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia Slobodan Puzović poznamenal, že je v programe definovaný reálny stav kvality životného prostredia, ako aj ciele a opatrenia, ktoré by v roku 2025 mali priniesť oveľa lepší obraz stavu životného prostredia. Zdôraznil, že ide iba o tretí taký program na úrovni republiky a ako povedal, podobný program by mali schváliť aj republikové inštitúcie a lokálne samosprávy. Ako sme už uvideli, poslanci neboli príliš naladení na obvyklé diskusie ani ohľadom tohto

VOĽBY 2016

Kto tu zostane a kto nie, uvidíme po 24. apríli

bodu. Členovia opozície iba krátko poznamenali, že nesúhlasia celkom s navrhnutým programom, ale ho predsa podporili. Nechceli ani veľmi hovoriť o možných koaličných partneroch na pokrajinskej úrovni, lebo, ako povedali, rokovania stále prebiehajú. Jedine sa Branislav Bogaroški vyjadril, že Liga sociálnych demokratov na voľby pôjde samostatne a na lokálnej úrovni určite nebude v koalícii so SNS, SPS, Hnutím socialistov, DSS

a Dveri. Avšak chuť skomentovať spoločné vyhlásenie predsedov dvoch parlamentov, že počas minulých dvoch rokov dobre spolupracovali, mal podpredseda vlády Miroslav Vasin, ktorý pred novinármi zdôrazňoval, že žiadna iniciatíva, návrh zmien a doplnkov určitého zákona pokrajinského Zhromaždenia v Belehrade nenadišli na porozumenie a vojvodinský parlament nanajvýš nedostal ani zdôvodnenie odmietnutia návrhov.

PREMIÉR SRBSKA V KOVAČICI

Známe prvé tri listiny Milión eur pre ženské podnikateľstvo J. Pániková

našej krajine sa začala rozbehávať predvolebná horúčka. Predčasné parlamentné voľby predseda štátu vypísal 4. marca, lokálne voľby predsedníčka Národného zhromaždenia vypísala 7. marca, zatiaľ čo podľa slov predsedu pokrajinského Zhromaždenia pokrajinské voľby budú vypísané 22. marca. Avšak na všetkých úrovniach budú prebiehať v rovnaký deň – 24. apríla. Právo hlasovať má viac ako 7 miliónov občanov. Politické strany naplno zbierajú podpisy potrebné na odovzdanie volebných listín. Po uzávierku tohto čísla Hlasu ľudu Republiková volebná komisia (RIK) schválila tri volebné listiny. Prvou politickou stranou, ktorá odovzdala volebnú listinu a ktorú komisia aj schválila, bola Srbská pokroková strana (SNS). Na listine Aleksandar Vučić – Srbsko víťazí SNS spoločne vystupuje až s ôsmimi politickými stranami: Samostatná DSS (SDSS), Sociálno-demokratická strana Srbska (SDS), Nové Srbsko (NS),

www.hl.rs

Srbská národná strana (SNP), Strana zjednotených penzistov Srbska (PUPS), Hnutie socialistov (PS), Srbské hnutie obnovy (SPO) a Hnutie sila Srbska (PSS). Ako druhá na hlasovacom lístku bude Demokratická strana a listina Pre spravodlivé Srbsko – Demokratická strana (NOVA, DSHV, ZZS). S demokratmi spolu vystupujú Nová strana, Spoločne pre Srbsko, Demokratický zväz Chorvátov vo Vojvodine, Spoločne pre Šumadiju, Hnutie pre Krajinu. Pod číslom 3 bude volebná listina Ivica Dačić – Socialistická strana Srbska (SPS) – Jednotné Srbsko (JS) – Dragan Marković-Palma, ktorej je nositeľom Socialistická strana Srbska. Okrem Jednotného Srbska koaličným partnerom je aj strana Zelení Srbska. Pre občanov, ktorí majú bydlisko v zahraničí, je dôležité zdôrazniť, že sa hlasovania budú môcť zúčastniť aj zo zahraničia, avšak potrebné je, aby v diplomaticko-konzulárnych zastupiteľstvách našej krajiny do 2. apríla podali žiadosť o umožnenie voliť zo zahraničia.

Informačno-politický týždenník

Anička Chalupová

„V

láda zvýši podporu ženskému podnikateľstvu z 250 000 na milión eur, ktorá bude realizovaná tohto roku cez Rozvojovú agentúru Srbska,“ podčiarkol Aleksandar Svojou rozmanitosťou a krásou stánky lákali Vučić, premiér Srbska, návštevníkov. Na snímke premiér Aleksandar na okrúhlom stole Vučić v rozhovore s Elenou Haníkovou, predsedníčkou Spolku žien z Padiny. v Kovačici. Hospodárska komora Srbska v stredu 9. marca 2016 v zaujali muži. Na začiatku podujatia, Podnikateľsko-rekreačnom stredisku po uvítacích slovách predsedu obce Relax v Kovačici usporiadala okrúhly Jána Husárika, úspešné podnikateľky stôl na tému Ženské podnikateľstvo z Belehradu, Kraljeva, Užíc a Pančeva – potenciál pre rozvoj, na ktorom sa, sa zmienili o aktuálnom stave a perokrem iných, zúčastnila aj Jadran- spektíve ženského podnikateľstva. Premiér Vučić, ktorého pred Reka Joksimovićová, ministerka bez kresla vo vláde Srbska poverená laxom v Kovačici privítali mnohoeurópskou integráciou, a Aleksan- početní občania z celej Kovačickej dar Vučić, predseda vlády Srbska. obce, navštívil aj stánky ženských Premiér vo svojom príhovore, okrem spolkov z Kovačice, Padiny, Samoša, iného povedal, že dámy boli počas Crepaje, Debeljače, Idvora a Uzdina, školenia vždy úspešnejšie, ale že kde sa v krátkych črtách zoznámil s neskoršie všetky dôležité miesta ich bohatou činnosťou. • (PRED)VOLEBNÝ KALEIDOSKOP •

Slovensko

SLOVENSKÍ OBČANIA POSUNULI DO PARLAMENTU ULTRAPRAVIČIAROV A CELEBRITNÉHO PODNIKATEĽA. KRAJINE HROZÍ POLITICKÝ PAT.

len 76 poslancov v parlamente a jej životnosť by podľa všetkého bola dosť obmedzená. Dodatočným problémom pre slovenských politikov je pritom skutočnosť, že by vládu potrebovali zostaviť pomerne rýchlo. Už v júli centnej hranici zvoliteľnosti. Voliči lý líder Ján Slota. Napriek tomu totiž krajina preberá šesťmesačné však strane prejavili dôveru a líder šéf Mostu-Híd Béla Bugár, ktorého predsedníctvo v Európskej únii. V liberálov Richard Sulík je možno strana obsadila jedenásť kresiel, čase, keď Brusel čelí utečeneckej aj najhorúcejším kandidátom na pred voľbami odmietol spoluprácu kríze, hrozbe britského odchodu premiéra. Ako zdôraznil v povoleb- s nimi. Je možné, aby si to predsa a ďalším výzvam, by asi nebolo ných debatách, najprv celkom vhodné, aby únii predsedala si počká, či sa podarí krajina bez funkčnej vlády. „Bola by Smeru zostaviť vládu, a to katastrofa,“ odznelo viackrát v ak nie, urobí všetko pre povolebných diskusiách. Aj preto sa to, aby v nasledujúcom už teraz špekuluje o vzniku dočasne období na Slovensku úradníckej vlády, na ktorej by naprívládla pravica. Ale hoci klad mohol byť súčasný minister je povolebná matemazahraničných vecí Miroslav Lajčák. tika voči nemu o niečo Tá by Slovensko kočírovala počas zhovievavejšia než voči šiestich mesiacov predsedníctva, premiérovi Ficovi, ura potom by zrejme prišli na rad čite to nepôjde ako po predčasné voľby. masle. Ešte viac než hroziaca politická Jedným z problénestabilita rezonoval po zverejnení mov môže byť strana Protest: Demonštranti v Bratislave výsledkov hlasovania úspech krajne OĽANO, čiže Obyčajní vyjadrili svoj názor na zvolenie Mariána pravicovej strany Marián Kotleba ľudia a nezávislé osob- Kotlebu (Foto: Emil Vaško) – Ľudová strana Naše Slovensko. nosti, ktorá bude mať Keďže tento politický subjekt kov novom parlamente devätnásť len rozmyslel? Počas povolebných ketuje so symbolmi a niektorými poslancov. Sulík síce so vstupom diskusií Béla Bugár na narážky pra- hodnotami slovenského vojnového OĽANO do koaličnej vlády môže vicových lídrov, že by mal predsa štátu, kritici ho označujú za fašisticpočítať, ale líder Obyčajných ľudí len prehodnotiť svoj názor a pou- ký. Reakcie na zvolenie kotlebovcov Igor Matovič by mohol skomplikovať važovať o účasti vo vláde so SNS, do parlamentu nenechali na seba rokovania s ďalšími potenciálnymi zareagoval podráždene. Ale na dlho čakať. V Bratislave sa naprípartnermi. Politik je na slovenskej druhej strane ani Andrej Danko klad konal pochod proti fašizmu. politickej scéne tak trochu vnímaný sa stále jednoznačne nevyjadril o Prezident Kiska sa zasa stretol so ako neriadená strela. Sám sa síce svojom vstupe všetkými lídrami stavia do pozície nekompromisného do akejkoľvek parlamentných bojovníka proti premiérovi Ficovi, vlády. strán s výnimkou Je tu pravda ale neraz sa už dostal do konfliktu Mariána Kotlebu. aj s pravicovými stranami. Naprí- ešte teoretická Vyvolalo to ďalšie klad len pred niekoľkými mesiacmi možnosť, ako rozporuplné reakobvinili lídra novej parlamentnej zostaviť bez stracie verejnosti. Kristrany Sieť Radoslava Procházku z ny Most-Híd. Išlo Smer 45 tici totiž upozornili, finančných prechmatov pri financo- by o pravicovú že ultrapravičiari 21 vaní svojej prezidentskej kampane v menšinovú vládu SaS boli legitímne zvo19 roku 2014. Mimochodom, Sieť mala s tichou podpo- OĽANO-NOVA lení do parlamentu podľa prieskumov z volieb vzísť rou strany Sme SNS a gesto hlavy štá15 ako najsilnejšia pravicová strana, v rodina Borisa Koltu je prejavením 14 skutočnosti sa len tak-tak dostala do lára. Podnikateľ ĽS-NS neúcty voči vyše 11 parlamentu a bude mať len desať bol doteraz širšej Sme rodina 200-tisíc ľuďom, poslancov. Tí však pri zostavovaní verejnosti známy Most-Híd ktorí Kotlebu vo11 vlády môžu byť kľúčoví – či už pre najmä svojimi lili. Podľa týchto 10 deviatimi deťmi a Sieť Sulíka, alebo Fica. názorov Ľudovej Aby však mohla vzniknúť aká- románikmi s postrane Naše Slokoľvek vláda, v prvom rade budú četnými slovenvensko môže tamusieť nájsť spoločnú reč Slovenská skými celebritkami. V rekordnom kéto ignorovanie len pomôcť získať národná strana (SNS) a Most-Híd. čase sa mu však podarilo vybudovať ďalších voličov. Národniari sa pod vedením nového stranu a dostať sa do parlamentu. V O tom, ako veľmi sa mení slovenlídra Andreja Danka vrátili do par- debatách naznačil, že nemieni vstu- ská politická strana, svedčí aj osud lamentu, kde obsadia až pätnásť povať do žiadnej vlády, ale pripus- konzervatívnej KDH. Táto strana sa kresiel. Nové vedenie strany zjavne til, že by mohol ticho podporovať pod vedením bývalého eurokomisápreferuje kultivovanejší štýl politiky pravicový kabinet. Takáto vláda by ra Jána Figeľa prvýkrát od revolúcie od toho, ktorým bol na politickej však aj s jedenástimi poslancami v novembri 1989 neprebojovala do scéne známy kontroverzný býva- strany Sme rodina mala podporu parlamentu.

Volebné zemetrasenie Rastislav Boldocký

ástup krajnej pravice, bulvarizácia politickej scény, veľký počet parlamentných strán a hlavne takmer žiadna šanca na zostavenie stabilnej vlády. Takto by sa dali zhrnúť výsledky slovenských marcových parlamentných volieb. Občania pri urnách postavili na hlavu všetky predvolebné prieskumy verejnej mienky a do parlamentu okrem tradičných strán posunuli aj ultranacionalistov z Ľudovej strany – Naše Slovensko banskobystrického župana Mariána Kotlebu a stranu Sme rodina podnikateľa Borisa Kollára známeho najmä tým, že má deväť detí s rôznymi ženami. Do parlamentu sa dostalo celkovo osem strán a analytici preto s právom hovoria o rozdrobenosti politickej scény. Výsledkom tejto rozdrobenosti bude mimoriadne náročné vytváranie vládnej koalície, lídrov parlamentných politických strán totiž nielenže je veľa, ale medzi mnohými z nich existujú otvorené animozity. Ale poďme pekne po poriadku. Formálnym víťazom volieb sa už štvrtýkrát v rade podľa očakávania stal ľavicový Smer – sociálna demokracia súčasného premiéra Roberta Fica. No 28 získaných percent a 49 kresiel v 150-člennom parlamente je podstatne menej, než si ľavičiari sľubovali. Nielenže nebudú môcť ako pred štyrmi rokmi samostatne vytvoriť vládu, ale podľa volebnej matematiky by na prípadné zostavenie vládneho kabinetu potrebovali najmenej dvoch a možno až troch koaličných partnerov. Prezident Andrej Kiska síce už poveril zostavením vlády Roberta Fica ako lídra najsilnejšej strany, ale je veľmi otázne, či sa mu to podarí. Zvyšok parlamentu je totiž skôr pravicový a mnohé zo strán už vylúčili spoluprácu so Smerom. Medzi ne patria aj liberáli zo strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richarda Sulíka, ktorí so ziskom vyše dvanásť percent a 21 parlamentných kresiel skončili na druhom mieste. Ide o jedno z väčších volebných prekvapení, keďže sa v prieskumoch verejnej mienky SaS dlhodobo pohybovala na päťper• SLOVENSKO •

Výsledky volieb (počet kresiel v parlamente)

11 /4690/ 12. 3. 2016

Na pulze dní PAVEL SUROVÝ, ČLEN NRSNM A PREDSEDA POLITICKEJ STRANY SLOVÁCI VPRED!

Treba ísť s tými, ktorí budú rozhodovať Juraj Bartoš

rítomné interview sme pôvodne mienili využiť ako súčasť dvojrozhovoru v čísle 10 Hlasu ľudu. Niektoré otázky adresované predsedníčke Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku Anne Tomanovej-Makanovej a členovi NRSNM, zároveň predsedovi politickej strany Slováci vpred! Pavlovi Surovému boli spoločné. P. Surový nás požiadal o autorizáciu rozhovoru tesne pred jeho začiatkom. Po prečítaní širšej verzie listu rozsiahleho interview trvajúceho temer dve hodiny neposkytol súhlas na jeho zverejnenie. Majúc na zreteli, že P. Surového ako verejnú osobu krášli vyšší prah tolerancie, a že platí za horlivého kritika NRSNM a najmä jej predsedníčky, aj sám má právo (ne)odpovedať na otázky, ktoré nemusia byť v súlade s jeho očakávaniami. Keďže verejnosť akiste zaujímajú i jeho názory, zverejňujeme i tento príspevok. Čo vás, pán Surový, viedlo k tomu, aby ste založili skupinu občanov Slováci vpred! – Pavel Surový, a potom aj politickú stranu Slováci vpred!, a prečo práve toto pomenovanie? „Láska – na prvom mieste. Lebo som sa v Srbsku zoznámil so ženou, do ktorej som sa zaľúbil, a ktorá ma motivovala k tomu, aby som sa vrátil do Srbska. Po štúdiu som zostal v Bratislave, kde som pracoval 15 rokov. Druhý dôvod: po návrate som zisťoval, aké sú tu pomery v slovenskej komunite, a zistil som, že tu máme jednu uzavretú spoločnosť, ktorá sa bojí verejnej kontroly. Na internete neboli zverejňované zmluvy a finančné správy Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, ani iných inštitúcií. Druhé, na čo som narazil, bol status quo: totiž 13 rokov stále tí istí, staré zmýšľanie oproti zmenám v rozmýšľaní v európskych štandardoch, v zmýšľaní,

www.hl.rs

Ako ste mohli vedieť, že tam príde práve šéfredaktorka alebo že ktokoľvek príde, bude zlostný a že napíše neobjektívne...? „Nie, nie... ona už písala vopred... Mali sme na to dôvody, lebo v minulosti bolo neobjektívne, naše vyhlášky sa nedávali, boli sme biľagovaní, takže tak. Keby boli korektní novinári a neboli by v štarte hneď proti, tak by sme možno aj inak postúpili. Máme právo pozvať alebo nepozvať.“ KDE SA BERIE Samozrejme. V rozhovore pre TAKÁ ZLOSŤ Na ustanovujúce zhro- novosadský Dnevnik (v nedeľu maždenie vašej strany 21. februára) ste vyhlásili, že váš Slováci vpred! ste médiá, program je podobný programu aspoň Hlas ľudu, nepozva- Srbskej pokrokovej strany. V li. Prečo? čom a prečo? „Lebo... My sme pozvali „Povedal som, že máme prienik; médiá, aj boli...“ novinár to zle sformuloval.“ Povedali ste, že ten text ste Selektívne...? „Nie, selektívne nie... videli skôr ako šiel do novín...? ako by naša menšinová komunita Zhodnotili sme tak... podľa toho „Áno, videl som. Podobný mala fungovať. Ďalej: autokratic- správania, ktoré sme dostali, že program, aj prienik máme – aby kosť v rozhodovaní jednej osoby bude bez Hlasu ľudu.“ som sa správne vyjadril. Kľúčové oproti demokratickosti, zapojení podobné črty sú: hospodársky Nerozumiem, prečo...? viacerých ľudí. Chcel som to zme„Kvôli zlosti redaktorky. Niektorí rast, vstup do Európskej únie, doniť. Jedným z najväčších dôvodov, novinári, chcem otvorene povedať, nášanie investícií do slovenských prečo som začal robiť skupinu ale to sa netýka vás, ale niektorí obcí, európske hodnoty: boj proti občanov, bol strach ľudí korupcii (to nám je na drupovedať pravdu. Keď som hom mieste) a za transpazačal rokovať s riaditeľmi rentnosť všetkých inštitúcií škôl, farármi, učiteľmi... viJedným z najväčších dôvodov, a zosilnenie právneho štátu del som, že sa všetci boja a inštitúcií. Okrem toho, čo predsedníčky NRSNM prečo som začal robiť skupinu obča- je podobné programu SrbAnny Tomanovej-Maka- nov, bol strach ľudí povedať pravdu. skej pokrokovej strany, naše novej. Robil som dotazníky Keď som začal rokovať s riaditeľmi body – pre nás prvoradé – s asi 300 ľuďmi o tom, čo sú: boj za práva Slovákov, škôl, farármi, učiteľmi... videl som, že za rovnomerné zastúpenie sú potreby Slovákov. Ďalej: prečo politika a sa všetci boja predsedníčky NRSNM v slovenských inštitúciách a prečo národnostná rada? Anny Tomanovej-Makanovej. spolupráca so Slovenskom Na univerzite som učil a jej prehĺbenie, mosty ekoštudentov dva predmenómie.“ ty: marketingovú komunikáciu majú v sebe zlosť a už nenávidia, Akú členskú základňu má v a komunikáciu v manažmente. že niekto vôbec o niečo bojuje. tejto chvíli strana Slováci vpred!? Preberali sme slovenských poli- Pani redaktorka vypisuje proti nám „Keď sme začínali, za tri – štytikov, ich vystúpenia v televízii, rôzne editoriály... neobjektívne. Há- ri dni sme nazbierali vyše tisíc a potom sme hľadali, ako im dať dam je logické, keď niekto zakladá podpisov. Sme vo všetkých troch protiargumenty, ako im postaviť stranu alebo hnutie, že chce presa- regiónoch, teraz máme viac ako otázku, aby ste ich doviedli do diť nejakú filozofiu. My bojujeme, sto členov. Vo voľbách do NRSNM omylu, takže vo mne to už všetko žeby sme priniesli program aj žeby sme mali tých 3 000 hlasov, teraz bolo, a chcel som kandidovať, a sme tie zmeny zrealizovali. Toho sa snažíme to číslo zväčšiť. Chcem toto bol asi pravý moment mojej si musia byť vedomí aj novinári; povedať – nejde nám o kvantitu. zrelosti, mojich skúseností. Názov neviem, kde sa berie taká zlosť, Cieľ je zapojiť ľudí, ktorí neboli v Slováci vpred! preto, že vpred! že niekto chce niečo zmeniť... Taká politike, ktorí nie sú poškvrnení, je výzva pre všetkých Slovákov, nenávisť a taká zlosť... ja som to ktorí majú čistý štít, ktorí sa neboja, aby sme sa o krôčik pohli dopre- nezažil ešte nikde.“ a ľudí, ktorí majú skúsenosti a vo

Informačno-politický týždenník

du. Prečo strana vznikla? Naším cieľom bolo zapojiť všetkých Slovákov z Báčky, Banátu a Sriemu, aby sme spolu silnejšie artikulovali naše problémy k štátu na konštruktívny dialóg a aby sme napríklad tak ako robia Maďari, myslím na Pásztorovu stranu, získali maximum pre svoju komunitu.“

• NA PULZE DNÍ •

svojich osadách sú nositelia dákej mienky.“

Prečo sa nazdávate, že sa vám to podarí? „Nie, ja nehovorím, že chceme zachrániť Slovákov; to je veľmi ťažký výraz. Chceme pomôcť prostrediam, v ktorých sa nachádzame, čo je bez pokrajinského poslanca veľmi ťažko. Politická participácia znamená, že môžeme

ktorá sa teraz transformovala na politickú stranu a podľa zákona má na to právo. Ich cieľom je zamestnanie v národnostnej rade, SLOVÁCI V SRBSKU NEMAJÚ patronát nad Hlasom ľudu, nad NEPRIATEĽA Ako sa financovala skupina obmédiami, inštitúciami atď. Tí, ktorí čanov a ako politická strana SV!? spravujú NRSNM, si dosadzujú „Najviac prostriedkov do kampasvoje politické alebo kamarátske ne vložil môj otec – do 4 000 eur. kádre do tých inštitúcií. Preto Anna Povedal mi: Tu máš peniaTomanová-Makanová v inze, tebe verím a zabojuj! terview pre Hlas ľudu poMoja manželka mi dala 2 vedala, že ,v týchto voľbách 000, a z našich príspevkov. My máme osobnosť v každej osa- išlo o všetko’, lebo mala na Z toho sme vyfinancovali že vo voľbách všetko de, za ktorú sa nemusíme hanbiť. zreteli, kampaň do NRSNM. Teraz, toto môže utratiť. Mne nešlo ako politická strana, to sú Oni bazírovali na jednom lídrovi, my ,o všetko’, lebo som začínal naše diéty z NR (2 000 din. máme desať osôb, ktoré môžu vždy od nuly; nám šlo o prograza každú schôdzu), najviac vystúpiť ako ja. A zviesť politiku iba movú zmenu – robiť bez ja zase dám zo svojho platu komisií, vystavať v Novom na kupčenie – my to nechceme. – a to je to.“ Sade slovenské centrum (ako je v Prahe), dokončiť Máte doznanie o tom, Múzeum vojvodinských Sloako vyzeral politický život Slovákov v Juhoslávii po rozhodovať. Čo im chýbalo, bolo vákov (pán Marčok povedal, že vo rozklade Rakúsko-uhorskej to, že boli lokálneho rázu; nemali februári bude hotové a ešte tam monarchie, najmä o tom, že infraštruktúru ani osobnosti. Videli nie je ani zakopnuté)... Čiže my vtedajšie strany Slovákov žili, ste, ako prešli na voľkým si ich predáci neuvedomili, bách do národnostnej že väčšinové strany, s ktorými šli rady. My máme osobdo koalície, takmer bez výnimky nosť v každej osade, nesplnili, čo im pred voľbami za ktorú sa nemusíme sľubovali? Nemyslíte si, že sa hanbiť. Oni bazírovali dejiny...? na jednom lídrovi, my „Opakujú sa... Chcem však po- máme desať osôb, ktoré vedať, že my ako Slováci v štáte môžu vždy vystúpiť ako Srbsku nemáme nepriateľa. Druhá ja. A zviesť politiku iba vec: žijeme v štáte, v ktorom, ak na kupčenie – my to si chceme vydobyť všetko, musí- nechceme. Čiže mne je me ísť s tými, ktorí nám to môžu dôležitý program a víposkytnúť. Viete, robiť nepriateľa zia; presadiť to v danom alebo strašiť tým, že Slováci vpred! období. Nechceme byť pôjdu so stranou, ktorá po voľbách strana na jeden manbude najsilnejšia v pokrajine aj v dát, chceme robiť tak, Srbsku, že je to nepriateľstvo...? aby sme to zväčšovali Neviem prečo! Potom aj to dele- a aby sa za nás Slováci nie Slovákov... Je problém, že sú nemuseli hanbiť. Chceroztrieštení v iných politických me vtiahnuť čím viac stranách: v DS, LSV... My ako strana inteligenciu, ktorá bola sa zasadzujeme za konštruktívny odhodená zo strany Anny Toma- programovo chceme zapojiť intespôsob riešenia vecí, nie vykrikovať novej-Makanovej.“ ligenciu, aby sme nezanikli, lebo a hovoriť proti štátu a napádať zanikáme. Chceme skompaktniť moc. O SPOLUPRÁCI – NA ULICI? NRSNM. Tomanová-Makanová Veľká časť verejnosti sa do- povedala, že je do nej zapojené Mojím cieľom je, aby sme mali politického zastupiteľa v pokrajine mnieva, že národnostnými ra- 300 ľudí; chcela povedať, že sa 300 a na lokáli ľudí, ktorí naozaj budú dami ovládli politické strany, ľudí na nej priživuje?! Čiže: máme reprezentovať Slovákov, ktorí sa predovšetkým aby získali vo- veľa príživníkov, ktorí agitujú v budú v daných obciach zakladať, ličský kapitál... Platí to aj pre prospech Anny Tomanovej-Maaby sa voľačo zmenilo. Čiže treba strany národnostných menšín. kanovej.” Pani predsedníčka NRSNM ísť s najsilnejšími, ktorí budú roz- Aký je váš názor v tejto veci...? „Politické strany (ale nie naša) tvrdí, že vám ponúkala spoluhodovať.“ Za posledných asi 15 rokov ovládli aj NRSNM: najviac je v nej prácu... tu bolo založených 5 – 6 sloven- funkcionárov z Demokratickej „Áno, ale kedy? Po 2. schôdzi, ských politických strán. Nezohra- strany a z Ligy sociálnych de- keď už odmietli, aby sme všetci li vážnejšiu rolu a ich vodcovia mokratov Vojvodiny. My sme do podľa počtu hlasov boli zapojení, tiež chceli zachrániť Slovákov. rady vošli ako skupina občanov, Janka Havrana chytila na ulici v • NA PULZE DNÍ •

Petrovci, za Zlatkom Šimákom odišla, keď bola v Kovačici na návšteve základnej školy: núkala mu post vo Výkonnej rade. Libušku Lakatošovú až na piatej schôdzi volala do komisie. Je to návrh na spoluprácu? Spolupráca sa dohovára štatutárne, nie na ulici. Alebo, volá mňa: ,Pavel, výbory sa zakladajú, orgány..., prídi v pondelok...’ Ja prídem do jej kancelárie; ona začala: ,Pán Surový... Pavel..., mne sa tvoj program páčil, si veľmi šikovný, bol si na Slovensku, robil si projekty pre veľké banky... Dala by som ti tu kanceláriu, spolupracoval by si so slovenskými regiónmi, tu v pokrajine tiež načim voľačo pomáhať...’ Ja som jej na to povedal: 30 % Slovákov a ja nie som na predaj. Ja jej vravím: Pani Makanová, a výbory? A ona: ,Pavel, vieš, ako je v politike: kto má väčšinu, ten rozhoduje. Idem do Matice, všetko je už dohodnuté...’ Je to spolupráca: za chrbtom, bez kontaktovania...? Pre mňa je spolupráca: ,Pavel, máte tu Výbor pre kultúru, ukážte, že viete robiť lepšie ako my; Pavel, budeš mojím podpredsedom...’ Nie na ulici... To je ten blší trh, čo rozprával pán profesor Spevák.“ Aká je vôbec perspektíva tunajšej slovenskej menšiny, tobôž v podmienkach vyostrujúceho sa vzájomného ,hloženia’ a neznášanlivosti, nielen v radoch našej menšiny, ale vôbec v rámci celého systému? „Dobrá otázka. Prvá rovina je naša politická reprezentácia, elita, ktorá je tu pätnásť rokov. Im má byť vystavený účet. V obciach Petrovec a Kovačica máme najmenšie dôchodky! Makanová, Marčok, Krišan – 15 rokov boli personifikáciou slovenských lídrov a čím prispeli k otvoreniu aspoň jednej fabriky? Súhlasím s tým, že situácia je zlá v celom štáte, ale aj v celej komunite, v školstve je napríklad zlá celých 13 rokov, nielen teraz, ale naša reprezentácia hasí oheň, keď už horí. Musí sa robiť konštantne, aby sa niečo zacho-

11 /4690/ 12. 3. 2016

>>>

Na pulze dní >>> valo. Mladí ľudia sú ponechaní na zákon džungle. Mladým treba dať šancu, ale keď narazíte na systém, v ktorom jednotlivci majú 5 – 6 – 8 funkcií, držia všetko a nechcú si to rozdeliť na 20 ľudí, mladí do toho nechcú ísť.“ Čo máte na ume, keď pre novosadský Dnevnik hovoríte, že Tomanová-Makanová „hovorí proti nášmu štátu“? „Vo Vršci rokovala pracovná skupina pre prístup k Európskej únii, hovorilo sa o akčnom pláne národnostných menšín. Ona deň predtým vyzýva všetkých, žeby neprišli, žeby obštruovali prácu, a to je konanie proti nášmu štátu! Vyzýva všetky národnostné menšiny, aby bojkotovali rokovania o akčnom pláne, tak sa pýtam, proti komu ona robí? To je veľmi nebezpečné; jej rétorika a jej konanie nie sú priaznivé pre nás Slovákov.“ Na decembrovej schôdzi vlani v Novom Sade ste navrhli zmenu predsedníčky NRSNM, a potom ste sa k vlastnému návrhu vyjadrili ako o vtipe. Prečo už na zmene netrváte? „Trváme! Vy ste to nepochopili...“ Myslím si, že som pochopil; máme nahrávku... „Máte nahrávku, ale... hádam je dôkaz, čo sme my odovzdali. Podali sme písomne návrh na zmenu rokovacieho programu a bod o zmene Anny Tomanovej-Makanovej tam nebol; to bola len moja ústna poznámka. Chcel som srandovať, lebo ona tam nebola, lebo oni čakali, že bude zmenená na tej schôdzi. Ako rokovací bod to písomne navrhneme, keď budeme mať dosť hlasov na jej zmenu, keď sa za návrh vyjadrí aspoň 15 členov rady.“ Akými spôsobmi mienite získať rozhodujúcu väčšinu? Podobnými, aké boli v Kovačici? Ako tlmočíte to, čo sa tam udialo alebo neudialo? „Ja neviem, či sa tam niečo dialo alebo nedialo, ale môžem povedať: to, čo oni tvrdia, to nebolo tak.“ „PRIPRAVUJEME DOKUMENTÁCIU O PREŠĽAPOCH“ V jednom z vašich početných oznámení ste napísali,

www.hl.rs

že členovia listiny TomanovejV Ústave Republiky Srbska sa zo Slovenskej republiky môže za-Makanovej (na schôdzi v Pet- o. i. uvádza, že raz dosiahnuté chovať 20 lokálnych rozhlasových rovci) ,opustili zasadačku’. Ale práva národnostných menšín staníc. Ja som rátal na jednu mento bolo vo chvíli, keď vyhlásila sa nemôžu zmenšovať. V praxi šiu rádiostanicu, keby bol jeden 5-minútovú prestávku, lebo ste sa však deje niečo iné: zanikajú ochotník alebo dvaja, fungovala uzurpovali mikrofón; prečo dez- slovenské triedy, zmizli niektoré by ročne za päť- až desaťtisíc eur (a informujete verejnosť? to pre Slovenskú republiku „Áno... Nienienienie... nie je žiaden peniaz). VidíDobre – zahlásila... ale ja te, ako Maďarská republika vám poviem: jeden predMladí ľudia sú ponechaní na zákon pomáha... Takže, mohli by seda, keď sa zľakne, že sme povedať: ,Nedávajidem za hovorňu povedať džungle. Mladým treba dať šancu, te na knihy, spravme 20 pravdu, čo mi ona núkala... ale keď narazíte na systém, v ktorom rádiostaníc a budeme zaOni opustili schôdzu! Ne- jednotlivci majú 5 – 6 – 8 funkcií, chovávať slovenskú reč’.“ uzurpoval som mikrofón; Máme ľudí, ktorí 13 rodvadsať minút som sa hlásil držia všetko a nechcú si to rozdeliť kov mohli niečo robiť a a nedala mi slovo. Makano- na 20 ľudí, mladí do toho nechcú ísť teraz vravia, že peňazí niet, vá sa nemôže s nami hrať, a že niekto iný je zodpovedný. Alebo aj ohľadne lebo my si každé zasadnutie nahrávame na kameru. Keď médiá, ktoré informovali (aj) po súdnej jednotky v Petrovci: musíte som šiel povedať: ,Táto žena mi slovensky, z Petrovca sa „vypa- si sadnúť k stolu aj s tými, ktorí sa núkala kanceláriu!’, spravila pauzu rila“ súdna jednotka, v RTV sa vám nepáčia alebo ktorých necha ja som rozprával ďalej.“ z menšinových redakcií stali cete. My ako menšina musíme koČoskoro budú voľby: repub- rubriky... Vieme, že národnostné munikovať so všetkými, aby sme likové, pokrajinské a lokálne; rady majú právo analyzovať, pri- mali dobré vzťahy s väčšinovým očakávate, že budú aj predčas- pomienkovať a navrhovať, ale národom a nie toto vykrikovanie o porušovaní práv...“ Čo si vážite u predsedníčky NRSNM a čo jej zazlievate? „Zazlievame jej, že NRSNM nebola transparentná, kým sme sa nezjavili my; nedávali sa účty, že podpisovala zmluvy sama so sebou a s manželom, že si na listinu dávala spolky, ktorým sa potom musela pred voľbami odvďačiť; zazlievame jej, že mala 200-tisíc eur na účte a nebola schopná urobiť Múzeum vojvodinských Slovákov v Báčskom Petrovci... Zazlievame jej, že sa správa veľmi autokraticky, že neznáša, keď ju niekto pozitívne kritizuje; zazlievame jej, že ona je stelesnením tohto systému, do ktorého zapojila 300 ľudí, čiže kupovala si vplyv za štátne peniaze...“ A prvá časť otázky – čo si u nej vážite...? „Nieže si vážim, ale... určite v prvých rokoch aj niečo robila, ale... čo je možné pochváliť, je, že je skúsená a pravá politička, ktorá si vedela 13 rokov udržať moc. né voľby do národnostných rád? v podstate rozhodovať priamo Iná je otázka, akým spôsobom.“ „My pripravujeme dokumen- o strategických národnostných Zostanete v politike trvale táciu všetkých tých prešľapov, otázkach nemôžu, zvlášť po alebo to beriete ako nejaké chceme ju postúpiť Agentúre tom, čo Ústavný súd Srbska prechodné obdobie, po ktorom pre korupciu. Ministerstvo môže zrušil viac článkov a ustanove- sa vrátite k svojmu povolaniu? rozpustiť Národnostnú radu; ak ní v Zákone o národnostných „Nie tak ako pani predsedníčka. usúdi, že prešľapy pani Makano- radách. Čo s tým? Človek, ktorý voľačo chce urobiť, vej sú závažné, môže vypísať aj „Dal som jeden návrh: keby musí vedieť, kedy má odísť, nie sa predčasné voľby. Uvidíme... Nám NRSNM aj my Slováci sme vedeli držať tej istej stoličky a všetkých nejde o voľby.“ vyvinúť nátlak, tak 100-tisíc eur funkcií 15 rokov.“

Informačno-politický týždenník

• NA PULZE DNÍ •

Ľudia a udalosti Park a socha Mateja Čániho Č NOVINKA V PETROVCI

Jaroslav Čiep

i si to Matej Čáni pred 270 rokmi dobre premyslel a „urobil dobrý ťah v životnej šachovej partii“, keď vyzval Slovákov nasledovať ho z Horniakov na Dolnú zem v rámci Habsburskej monarchie, dnes to už s istotou tvrdiť nemôže nikto. Ale preto s istotou tvrdíme, že aj po takmer troch storočiach Slováci v Petrovci v novom domove zotrvávajú. Na počesť tohto impopulátora prvého organizovaného presídlenia Slovákov na územie Vojvodiny, do Petrovca, vlani počas SNS Horehronec Martin Kalman motorovými pílami vytvoril sochu z dreva slobodníka Mateja Čániho. Prednedávnom svojím rozhodnutím lokálny parlament park medzi ulicami Kolárovou a maršala Tita aj úradne pomenoval jeho menom a v sobotu 5. marca sochu osadenú v novom parku slávnostne i odhalili. Pri tejto príležitosti sa prítomným prihovorili herec Miroslav Babiak, spevák Miroslav Menďan a predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová. Sochu na kamennom podstavci s písmenkami Matej Čáni – 1745 spoločne odhalili veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Belehrade Dagmar Repčeková a predseda Obce Báčsky Petrovec Pavel Marčok.

Kostićová namiesto Paula N a zasadnutí ZO Kovačica vo štvrtok 3. marca výborníci namiesto Jána Paula, ktorý deň pred zasadnutím podal demisiu, do funkcie zástupcu predsedu obce vymenovali Mirjanu Kostićovú (SNS) z Crepaje. Výborníci opozície (LSV a DS) sa k tomuto, ako ani k návrhu na nových členov Obecnej rady, ktorými sa stali Andrija Dinić z Kovačice a Ilija Matejić z Crepaje, nechceli vyjadrovať. Na zasadnutí kovačického lokálneho parlamentu výborníci potvrdili mandát Judit Kalanke z Debeljače, z volebnej listiny Zväz vojvodinských Maďarov (SVM), a zvolili aj nových členov a zástupcov členov volebnej komisie Obce Kovačica. Predsedom • ĽUDIA A UDALOSTI •

KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec Verejné práce. V utorok 1. marca v budove Obce Báčsky Petrovec podpísali zmluvu o vykonaní programu verejných prác 2016 na území obce. Podľa rozhodnutia, ktoré schválil predseda obce Pavel Marčok, táto lokálna samospráva vyčlenila 1 497 408 dinárov na uskutočnenie verejných prác s cieľom dočasného zamestnania sedem osôb v oblasti sociálnej ochrany. Obec Báčsky Petrovec podpísala zmluvu s Ekumenickou humanitárnou organizáciou (EHO) v Novom Sade. Týmto spôsobom pre geronto domáce je zabezpečená práca na ďalších päť a pol mesiaca. xxx

ZO ZASADNUTIA OBECNÉHO PARLAMENTU V KOVAČICI

Anička Chalupová

sa stal Živojin Matejić z Crepaje z výborníckej skupiny Obnovme Kovačicu – Tomislav Nikolić (SNS) a jeho zástupcom je Zdenko Sokol z Kovačice, z tej istej výborníckej skupiny. Za nového úradujúceho riaditeľa Domu kultúry v Crepaji zvolili Nikolu Kosovca z Crepaje a za úradujúceho riaditeľa DK v Samoši Jelenu Trajkovićovú zo Samoša. Na návrh Komisie pre kádrové a administratívne otázky výborníci za nového predsedu Dozornej rady vo Verejnom komunálnom podniku Elán v Kovačici vymenovali Aleksandra Žiaka z Kovačice. Novým členom Dozornej rady Verejného podniku Naš stan Kovačica sa stal Dario Bieljanin z Kovačice. V druhej časti zasadnutia k zmenám došlo aj v niektorých školských výboroch.

Novými členmi ŠV v padinskej Základnej škole maršala Tita sa stali Igor Glaváč a Janko Kolárik z Padiny a v ZŠ Mladých pokolení v Kovačici túto úlohu zverili Vieroslave Válovcovej a Slađane Miloševićovej z Kovačice a Sanji Bojkovićovej z Pančeva. V ďalších bodoch rokovacieho programu výborníci prerokovali a neskoršie schválili zmeny v štatútoch miestnych spoločenstiev Kovačica, Padina, Samoš, Uzdin – Putnikovo, Idvor, Debeljača a Crepaja. Výborníci ZO Kovačica schválili i nové názvy ulíc v Kovačici: Martina Jonáša (od začiatku JĽA po križovatku s Ulicou maršala Tita), Zuzany Chalupovej (Ulica JĽA od križovatky s Ulicou maršala Tita smerom do Pančeva) a Tomáša Hriešika-Máška (doterajšia Ulica Patrisa Lumumbu).

Zúčtovanie v Klube poľnohospodárov. Podľa záverov z výročného zasadnutia, na ktorom prišlo k nedorozumeniu ohľadom prenesených finančných prostriedkov z minulého roku, predstavitelia bývalého a súčasného vedenia KP sa v piatok 4. marca stretli, aby medzi sebou prediskutovali nastolený problém. Keďže ozrejmili, kde sú spomínané prostriedky v správe zaradené, prípadne kde sa minuli, spoločne uzavreli, že vo finančnej správe KP na rok 2015 nie je nič sporné. xxx Svetový deň modlitieb. Tradične si ekumenický Svetový deň modlitieb v prvý marcový piatok veriaci pripomínajú v cirkevných zboroch v celom svete, a tak aj v Petrovci. V piatok 4. marca sa v evanjelickom kostole zhromaždili početní veriaci a iní záujemcovia, aby si vypočuli posolstvo, ktoré tentoraz pripravili ženy kresťanky z Kuby. Deň modlitieb sa niesol pod heslom Kto prijíma dieťa, prijíma mňa. Na príležitostnom večierku sa prednesom biblických textov, modlitieb a spevom prítomným prihovorili početní účinkujúci. J. Č.

11 /4690/ 12. 3. 2016

Ľudia a udalosti SLOVO MÁ: KRISTINA RADOSAVLJEVIĆOVÁ, RIADITEĽKA TURISTICKEJ ORGANIZÁCIE ŠÍD

Za zážitkami a návratmi Oto Filip

rostredie plné prírodných pokladov, oblasť malebná, s bohatými dejinami a pozoruhodnými kultúrnymi pokladmi a možnosťami. Šíd a jeho okolie – je tam pevnosť v Morovići, archeologické lokality – Gradina-Vašica a pevnosť Berkasovo, výletné miesto Lipovača, pomník Filipovi Višnjićovi... No tieto sa však stále neskloňujú ako jedna z top atraktivít a aktivít na pekné vyžitie a trávenie voľných chvíľ. Vzhľadom na polohu obce akoby medzi troma krajinami, jej najčastejšími návštevníkmi nie sú turisti, ale utečenci brodiaci sa životom a osudom na púti k vysnívanej Európe, snažiaci sa konečne začať žiť svoje sny naplno. Západný Sriem ich ako jedinečné miesto na objavovanie a spoznávanie prírodných krás, pozoruhodností a atraktivít v tom všetkom, celkom logicky, neveľmi zaujíma. Čím by ste mohli opodstatniť to známe turistické heslo: príďte práve k nám, keď ide o iných, cielených návštevníkov? – znie prvá otázka položená riaditeľke obecnej Turistickej organizácie Kristine Radosavljevićovej. – Známa je naša poloha. To, že sme v západnom Srieme v Srbsku, neďaleko Chorvátska a Republiky Srbskej, znamená, že sme viaceré krízy a pohnuté roky v nie tak dávnej minulosti pocítili aj na vlastnom chrbte. To, čo ale mnohí nevedia, je, že naša obec patrí k zriedkavým, cez ktoré tečú tri rieky, ktorá má tri jazerá, tri monastiere, dve známe galérie, Spomienkový komplex Sriemskeho frontu. To sú naše najdôležitejšie turistické lokality. O čo z uvedeného vládne najväčší záujem? Možno to vyjadriť aj číselne? – Nemáme presné údaje o denných, jednodňových návštevách. No vieme, že najväčší záujem vládne o monastier Privina glava, ako aj o Galériu obrazov Savu Šumanovića, ktoré sú na prvej a druhej priečke návštev. Teší nás, že v poslednom čase stúpa po-

www.hl.rs

čet cestovných kancelárií a iných usporiadateľov turistických zájazdov, čo znamená, že budeme mať lepšie možnosti evidovať, koľko návštevníkov vlastne k nám prichádza.

Aký je stav s možnosťami využitia Spomienkového komplexu Sriemsky front? – Lokálna samospráva nás poverila jeho prezentáciou, promovaním. Inými slovami, po príchode turistov poskytujeme im sprievodcov, snažiac sa poskytnúť čím širšie

ľahké. Napriek chronickej absencii prostriedkov, údržba je predsa lepšia ako kedysi, a kosením trávy sa pravidelne upravujú tie väčšie plochy areálu. Čo je ďalším turistickým tromfom obce? – Možno to, že sme prostredím, do ktorého je zakomponovaný aj ten vínny, ale i ten južný, dakedy označovaný za svinský Sriem. Máme teda i víno na úpätiach Fruškej hory, no aj kuleny, hrubé klobásy, iné mäsové výrobky, rôzne pochúťky. Organizujeme početné podujatia, z ktorých je väčšina gastronomického rázu. Štartujú vo februári Šídskou zabíjačkou a klobasiádou. Berkasovo je spravidla dejiskom Sriemskej viniády. V máji sa v Šíde koná stretnutie milovníkov motocyklov. Nemožno vynechať ani Sriemsku kuleniádu v Erdevíku v prvú júnovú sobotu, Šídske stretnutia na Vidovdan, Letné dni v Morovići, augustové podujatie V ústrety Premeneniu v Erdevíku, či Sriemsku fiakeriádu, Pastierske dni v Bačinciach, tiež v auguste...

Niektoré z poštových známok s námetmi zo Šídskej obce

informácie o jeho segmentoch. Údržbu podľa všetkého má na starosti obec a jasné je, že to v týchto časoch a pomeroch nemôže byť

Informačno-politický týždenník

Považujete aj multietnickosť za jednu z turistických výhod? – Jasné, že áno. Keď ide o nás tu vo Vojvodine, málo je prostredí,

ktoré nie sú viacnárodnostné. Jasné je, že sa všetci dosť navzájom poznáme, vieme o sebe. Celkom iný príbeh je s príchodom zahraničných turistov. Predstavte si, aký by to bol objav pre vás, keby ste navštívili neznámu krajinu, región, mesto, zistili, že tam žijú príslušníci desiatich či dvadsiatich národov, menšín. Pritom každý s vlastnými zvykmi, tradíciami, krojmi. My sme návštevníkom z cudziny ako destinácia zaujímaví aj týmto. Mali sme počas veľtrhu turizmu viaceré stretnutia so zahraničnými usporiadateľmi zájazdov, ktorí turistov najčastejšie nasmerujú do Belehradu. No teraz sa im aj ten stal malým a objavili čosi nové: Sriem. Je to na nás, ako to dokážeme využiť. Dokáže Šíd v dostatočnej miere vyťažiť zo svojej prírody, polohy? – Máme tri jazerá, dve v Erdevíku a jedno v Sote. No keď sa chcete do čohosi väčšieho pustiť, vždy sa potknete o príslušnosti toho či onoho, na tej či onej úrovni. Máme to šťastie či nešťastie, že až 43 percent našej obce vlastne činí alebo patrí Národnému parku Frušká hora. Je to nielen veľká výhoda, ale aj veľká záťaž, zvlášť keď treba pýtať rôzne povolenia, dokumenty, súhlasy: od Ústavu pre ochranu prírody po iné subjekty. Na záver, ako ste na tom s ubytovacími kapacitami? – Je to tiež jeden z problémov, ktorý nás ťaží. Nemáme hotel ani motel, no máme ubytovne iného rázu: penzióny, nocľahárne, ubytovanie v domácnostiach v Šíde, Morovići, Berkasove, Erdevíku. Približne dvesto lôžok. Máme asi len jeden objekt, ktorý by mohol ubytovať zo päťdesiat ľudí, čiže za autobus návštevníkov Je to problém väčšiny sriemskych obcí, až na Rumu, ktorá má veľmi dobré ubytovacie kapacity. Uzavriem tým, že nás zo zahraničných turistov v posledných rokoch najviac navštevujú tí z Rumunska, zvyčajne pracujúci v Taliansku, taktiež turisti zo Slovinska. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Z DEGUSTÁCIE KLOBÁS V ARADÁČI

Teplé počasie neprospieva údeninám Vladimír Hudec

druženie milovníkov klobás v Aradáči v štandardnom termíne, čiže počas víkendu, ktorý je najbližší Medzinárodnému dňu žien, v sobotu 5. marca zorganizovalo 26. degustáciu klobás. Aj keď sú pre členov združenia klobásy veľkou záľubou, nezabúdajú ani na svoje krajšie polovičky, ktoré na zábave venovanej vyhláseniu najlepšej aradáčskej klobásy aj tohto roku privítali s karafiátom, a tak im zablahoželali k blížiacemu sa sviatku. Na súťaž o najlepšiu aradáčsku klobásu bolo prihlásených spolu 40 klobás. V konkurencii tenkých sa o titul najlepšej uchádzalo 12 klobás a najlepšiu spomedzi nich – vyrobil ju Janko Zelenák – vyhlásili už na prvej degustácii, ktorá predchádzala finálovej. Druhé miesto obsadil Ján Bagľaš a tretie Vladimír Ábelovský. Spomedzi 28 hrubých klobás, čiže kulenov, do finále po eliminačných degustáciách postúpilo 12. Ochutnávala ich a hodnotila 12-členná degustačná komisia, ktorú tvorili hostia z lokálnej samosprávy, predstavitelia sponzorov, ako aj skúsení aradáčski výrobcovia klobás. Prihliadali na vzhľad a zloženie, chuť

a farbu klobás, a ako nám povedali, vskutku to nemali ľahké. Všetky vraj tak zložením, ako aj chuťou boli na vysokej úrovni, avšak nie všetky boli aj dostatočne suché, čiže ako tomu skúsení výrobcovia povedia, vyzreté. Tomu na vine je predovšetkým príliš teplé a vlhké počasie, zvlášť v decembri, ktoré vonkoncom nežičilo sušeniu kulenov. Po sčítaní známok maximálnych 20 bodov získal štipľavý kulen z udiarne Juraja Jánošíka. Druhé miesto obsadil kulen Jaroslava Zahorca a tretiu cenu znovu získal Vladimír Ábelovský. Na tomto podujatí aradáčskych výrobcov klobás tradične prebieha aj súťaž v rýchlom jedení klobás. Úlohou je čím rýchlejšie zjesť dve upečené klobásky a zaliať ich vodou. Po napínavom súboji vyhral Pavel Kokavský, ktorý úlohu splnil za minútu a jednu sekundu. Zaujímavé je, že dlhoročný víťaz a rekordér súťaže Pavel Široký dal náskok svojim súperom, čiže dostal o jednu klobásku viac, ktorý sa mu nepodarilo prekonať. Záverom nasledovala chutná večera a bohatá tombola, v ktorej hlavnou odmenou bol televízny prijímač. O dobrú náladu sa postarala aradáčska skupina Dúha.

Víťazi: (zľava) Juraj Jánošík, Ján Bagľaš, Janko Zelenák, Jaroslav Zahorec a Vladimír Ábelovský s predsedom združenia Jaroslavom Bartošom (tretí sprava)

Degustácia klobás je vrcholom ročnej činnosti združenia milovníkov klobás, ktorého základnou úlohou je vylepšenie kvality a promócia aradáčskych klobás. S tým cieľom sa zúčastnili aj na festivaloch klobás v Bielom Blate a v Petrovci. – Súťažili sme a predávali naše výrobky, – hovorí predseda aradáčskych výrobcov klobás Jaroslav Bartoš. – Keďže sa všetci zaoberáme aj poľnohospodárstvom, počas roka sme okrem toho zorganizovali zo 15 prednášok na aktuálne poľnohospodárske témy, promóciu nových hybridov, ochranných prostriedkov a tomu podobné. Okrem toho každý

utorok sa stretávame, kamarátime, vymieňame si skúsenosti v sušení klobás, komentujeme situáciu na poliach, informujeme sa navzájom... Podľa slov nášho spolubesedníka v máji by sa malo uskutočniť ďalšie aradáčske podujatie, ktorého pracovný názov je Aradáč na dlani. Na ňom všetky miestne združenia na predajnej výstave prezentujú svoje výrobky a všetko to, čo môžu ponúknuť potenciálnym návštevníkom a milovníkom vidieckej turistiky, k rozvoju ktorej Aradáč speje. Plánujú okrem iného na tvári miesta páliť pálenku, usporiadať zabíjačku, pripraviť herovky...

OBEC BÁČSKY PETROVEC

Lokálne akčné skupiny rozvoja vidieka Jaroslav Čiep

rvé zasadnutia pracovných skupín pre vypracovanie Lokálnej iniciatívy pre vidiecky rozvoj Báčky v Obci Báčsky Petrovec sa uskutočnili v stredu 2. marca. „Ide o projekt, ktorý financuje vláda Republiky Srbsko cez tím pre sociálne začleňovanie a znižovanie chudoby a švajčiarska agentúra pre rozvoj a spoluprácu. Projekt realizuje Európske hnutie v Srbsku Nový Sad v spolupráci s Obcou Báčsky Petrovec s cieľom vytvoriť miestnu akčnú skupinu a vývoj stratégie miestneho rozvoja vidieka,“ povedal na zasadnutí predseda obce Pavel Marčok. Na projekte spolupracuje aj Regionálna rozvojová agentúra Báčka a okrem Petrovca má byť implemen• ĽUDIA A UDALOSTI •

Z podpisovania memoranda Lokálnej iniciatívy pre vidiecky rozvoj Báčky

tovaný v ďalších siedmich báčskych obciach. Konzultantka pre vidiecky rozvoj RRA Báčka Ivana Pajićová prichystala prezentáciu, kde ozrejmila, že v našej krajine od roku 2007 bolo podpísaných 24 memoránd a 21 skupín aj formálne splnilo podmienky na pôsobenie. Časť

týchto lokálnych akčných skupín už v minulých rokoch aplikovala na finančné zdroje z pokrajinskej úrovne. „Európske hnutie Nový Sad cestou projektu Lokálne iniciatívy pre rozvoj vidieka Báčky bude poskytovať všetku potrebnú technickú

podporu novoutvoreným akčným skupinám v Báčskopetrovskej obci a v spolupráci s miestnymi subjektmi z vidieckych oblastí podporí vytvorenie stratégie rozvoja vidieka podľa Leader metodiky, aby po otvorení fondov Lokálna akčná skupina bola pripravená nezávisle požiadať o finančné prostriedky z týchto fondov,“ vysvetlil prítomným Aleksandar Simurdić z organizácie Európske hnutie, kancelária v Novom Sade. Okrem základnej prednášky a práce v skupinách iniciátori tohto projektu záujemcom ponúkli, aby podpísali memorandum a zapojili sa do projektu. V pokračovaní zasadnutia boli utvorené pracovné skupiny, ktoré stanovili priority a diskutovali o možnom rozvoji vidieckych oblastí na území obce.

11 /4690/ 12. 3. 2016

Ľudia a udalosti S JÁNOM FILKOM, KYSÁČSKYM VČELÁROM

Pravý med poznať podľa ceny Elena Šranková

– V

čelárstvo v Kysáči existuje od samého založenia dediny. Včelárilo sa spočiatku v slamených úľoch, do ktorých sa chytali divé včelie rodiny a med sa drvil, – hovorí Ján Filko, kysáčsky včelár. Kedy prišlo k prelomovým momentom v oblasti včelárenia? – Včelárstvo sa modernizovalo, keď sa zjavili rozoberateľné úle. S príchodom a pod vedením pána učiteľa Petra Šimkoviča, ktorý pochopil, že sa s včelami musí sťahovať, včelári z Kysáča vyrazili na pastvy. Chodili na vozoch do Sriemu a na železnici do Kelebie. Neskoršie to robil i Ján Privizer, ktorý tiež bol priekopníkom, lebo začal včeláriť po celej Juhoslávii. Dostal sa s včelami až na Hvar. Ako kuriozita sa v Kysáči spomína rozprávanie báčiho Privizera, ktorý na Hvare z úľa vybral vyše 100 kg medu. To sa viac nezopakovalo, i keď napríklad v Austrálii a na Novom Zélande je bežné, že sa z debničky získa 100 až 150 kg. Aká je toho času situácia v Kysáči, keď ide o včelárenie? – Skôr v Kysáči bola mekka pre Ján Filko včely. V každom dome bolo po 5 – 6 agátových stromov a v každom desiatom dome boli na záhumní po 3 – 4 úle. Bolo tu 20 včelárov, čo mali po 20 až 30 debničiek a niekoľko väčších včelárov, ako Ján Privizer, Pavel Čeman, Ondrej Srnka. V 70. rokoch, keď sa začali používať pesticídy, zmizol z chotára čistec, slnečnicu vystriedala sója, takže v Kysáči toho času včely skoro nemajú z čoho vyžiť. Preto sme odsúdení kočovať s včelami a od jari vychádzame na pastvy. Väčšinou ideme viacerí spolu. Sme tu asi šiesti väčší včelári, ktorí máme po 50 a viac rodín: Ján a Ondrej Srnkovci, Ondrej Virág,

www.hl.rs

Nedeljko Lugonja, Miroslav Klinko, Ján Zaťko a mladý nádejný včelár Ondrej Lačok. Dobre je, že sa teraz pomáha mladým včelárom, nemusia kradnúť vedu od starších, ako bolo za čias, keď som sám začínal.

Aká je situácia v tejto oblasti v Srbsku? – V Srbsku je do spolku srbských včelárov začlenených okolo 9 000 včelárov a predpokladá sa, že je ešte 10-tisíc nečlenov. Registrovaných je 240-tisíc úľov. Náš štát dáva subvencie všetkým prihláseným včelárom. Srbsko vlani vyviezlo 2 050 ton medu a veríme, že sa ešte toľko predalo v krajine, že sa totiž vyprodukovalo 4 100 ton medu. Z dovozu prišlo 15 ton medu. Včelárstvo je u nás v expanzii, veľa je mladých včelárov, na rozdiel od 90. rokov, keď som sám začínal a keď som dlho rokov bol najmladší. Štatistické

Informačno-politický týždenník

údaje hovoria, že na občana sa vyprodukuje 300 gramov medu a z toho 150 g ročne každý občan skonzumuje. Ak máme na zreteli zdravé účinky medu, je to veľmi málo. Z údajov sa dá usúdiť, že z debničky sa vyprodukovalo iba 17 kg medu, čo je málo, lebo za uspokojivý výsledok považujeme ten, keď sa z úľa získa viac ako 35 kg. Vráťme sa však k učiteľovi Šimkovičovi, od ktorého začína sťahovanie kysáčskych včelárov, lebo dodnes chodievame do Sriemu, na takmer tie isté miesta ako vtedajší včelári a znovu chodíme aj do Kelebie. Včelári, s ktorými najviac spolupracujem, majú od 50 do 100 úľov. Aby z toho mohol vyžiť, včelár musí všetok med popredať v malom. Na profesionálne zaoberanie sa včelárstvom sa žiada 150 až 200 úľov. Iba tak sa dá zaobstarať všetko nevyhnutné na tieto účely, ako aj obnovovanie úľov. Podľa mňa minimum je 100 a optimum 200 rodín. Mám nádej, že v tomto roku dosiahnem ten optimálny počet úľov, z ktorého sa dá vyžiť. Mladých včelárov je hodne aj v Kysáči. Zaujímajú sa o toto remeslo, ktoré je pekné, ale má i svoje nedostatky. Prvým predpokladom na zaoberanie sa včelárstvom je zistenie, či nie je človek alergický na včelie uštipnutie, a uvedomiť si, že ho po celý život včely budú štípať. Väčšinou si to zapríčiní sám včelár, ale tomu sa jednoducho nedá vyhnúť.

Včelárite 30 rokov. Sú kysáčski včelári nejako organizovaní? – Včelári sa organizujú na úrovni obce, takže niektorí Kysáčania sú začlenení v Petrovci a niektorí, ale aj tí istí, v Novom Sade. Výhody sú v tom, že štát finančne podporuje prednášky pre včelárov a my ich v meste máme každý utorok. Sme aj členmi Zväzu včelárskych organizácií Srbska, takže trikrát platíme členské, ale nejde o priveľké výdavky. Ako sa vám darí s predajom a čo by ste poradili tým, čo med kupujú? – S predajom medu je to trochu ťažšie. Pred 2 – 3 rokmi sa agátový med vyvážal do Európy, ako veľmi kvalitný, a predával sa za 4,5 eura vo veľkom. Avšak minulý rok namiesto pravého vyviezli to, čo nebol med, a vývoz sa zastavil. Pri predaji inak kontrolovali každú nádobu u včelára, takže sa chyba asi stala niekde inde. Mám inak med z repky olejnatej, slnečnice, lipy, agátový a rítsky med. Radím všetkým, aby kupovali od včelára, ktorého poznajú, lebo v Srbsku sa predá 1 000 ton falzifikovaného

Na pastve (Foto: z rodinného albumu)

medu. Dôkazom, že ide o pravý med, je jeho kryštalizácia, okrem agátového medu. Väčšinou u nás pravý med možno poznať podľa ceny. V marketoch sa človek sotva môže vynájsť. Keď kúpi nepravý med, môže to nahlásiť inšpekcii, ale aj v samom markete sa môže orientovať podľa ceny. Med, čo stojí napr. 400 din., je podozrivý. Ináč toho času včelári majú aj ten problém, že úle nesmú v noci nechávať nestrážené, lebo do rána zmiznú. • ĽUDIA A UDALOSTI •

VYDARENÝ PROJEKT KLUBU BIELOBLATSKÝCH ŽIEN

Nemrhajú čas Vladimír Hudec

lub žien v Bielom Blate už roky usilovne pracuje na prezentovaní tradičných hodnôt a zachovaní starodávnych jedál a koláčov. V spolupráci s miestnym turistickým spolkom obohacujú turistickú ponuku svojej dediny a zároveň si vytvárajú možnosti na doplnenie rodinného rozpočtu. K takým ich aktivitám patrí aj výroba zdravých potravín. – Roku 2014 sme vypracovali projekt a zaslali do Pokrajinského sekretariátu pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť, s ktorým sme sa uchádzali o prostriedky na edukáciu Prácou vo svojej záhrade do rodinného na výrobu zdravých potra- rozpočtu významne prispieva Mária vín, – hovorí predsedníčka Vršková-Jonášová klubu žien Anuska Symonyová. – Projekt nám schválili a Dr. Branky Lazićovej a usilovné po úspešne zdolanej edukácii Bieloblatčanky po čase získali aj zo desať našich členiek začalo certifikát, ktorý potvrdzuje, že ich na vlastnom pozemku pestovať výrobky sú zdravé, čiže vyrobené zeleninu – šalát, paradajky, mak, podľa pravidiel na výrobu zdratekvičky, papriku, uhorky, bez vých potravín. – Uvažovali sme aj o tom, že použitia chemických ochranných prípravkov a bez umelých hnojív. túto výrobu registrujeme ako Táto výroba prebieha pod organickú, ale sme sa toho vzdali, prísnym dozorom odborníčky – hovorí naša spolubesedníč-

ka. – To preto, lebo naše členky zeleninu pestujú na pomerne malých plochách vo svojich záhradách a výskum pôdy na získanie certifikátu o organickej výrobe by v tom prípade bol príliš drahý. Uspokojili sme sa teda s potvrdením, že sú naše výrobky na sto percent zdravé. Cieľom projektu je pomôcť ženám na dedine, aby si vlastnou prácou, čiže výrobou zdravých potravín a ich predajom buď zarábali na život, alebo aspoň dopĺňali rodinný rozpočet. Keď svoje výrobky predávajú a chcú ich propagovať, môžu používať certifikát klubu, že sú napríklad Anuska Symonyová vo svojom paradajky, paprika, uhor- fóliovníku pestuje aj mladú cibuľku ky a pod. dopestované a zelený šalát bez použitia chemických ochranných prostriedkov a ume- ky, papriku bez konzervansov a lého hnojiva. Zeleninu, ktorú sa iných umelých prídavkov. Bieloblatčanky teda nemrhaim nepodarí predať v sviežom stave, spracujú podľa štandardov, jú čas a ich aktivita je dobrým ktoré platia pre výrobu zdravých príkladom toho, že členstvo a potravín, teda bez rôznych kon- činnosť v jednom celkom obyzervansov, a tiež predávajú na čajnom združení občanov, aké trhu. Svoje výrobky používajú aj pôsobia v takmer každej našej v príprave jedla pre výletníkov, dedine, sa premyslenou a svorktorí navštívia túto dedinu a vy- nou prácou dá užitočne využiť jadria želanie tu aj obedovať. Ak tak vo vlastný, ako aj v prospech si niekto chce zdravé potraviny z celého spolku a dediny. Kiežby Bieleho Blata odniesť aj domov, takých príkladov bolo viac. Foto: z archívu Klubu žien ponúkajú rôzne džemy, lekváre, Biele Blato paradajkový pretlak, kyslé uhor-

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

áva sa na známosť každému, koho zaujíma, prečo v Srbsku opäť znovu a zase vyčíňajú záplavy, aby nazrel do utorkového Blesku a prečítal si (vy)hlášku pána ministra pre mimoriadne situácie Velimira Ilića: „Nemôžem vám objasniť, kto je zodpovedný za záplavy. Zodpovedný je Boh.“ Populárny minister Velja nielenže vysvetlil, čo vysvetliť nemohol, ale taktiež povedal, že veru hrádze kolo riek, ktoré pred dvoma rokmi narobili ohromné škody, vlani boli • ĽUDIA A UDALOSTI •

zrekonštruované, „ale sú malé“ a mosty že „sú nízke“ a že „voda je nenormálna“ a ľudia „sú nahnevaní“. Atď. a pod. No veru, Bože, Bože... čo si to urobil, keď si nám hriešnikom dovolil toľko slobodienky – slobody, aby sme, nedoslýchaví, akí už raz sme, aj vtedy, aj onehdy a Bože, nedajBože, znovu a zase a opäť aj v budúcnosti hlasovali – za najlepších?! Keď už sme zase raz na prahu volieb, akiste sa, vážení, aj vy nadchýnate úchvatnými kozmickými

divadielkami alias preletmi politických vtáčkov z hniezda do hniezda. Nielen jednotlivcov, ale aj celých politických strán. Prvá prelietavá lastovička na tohtoročnom predvolebnom nebíčku je populárny PUPS (Strana zjednotených penzistov Srbska). Ktorý z doteraz preň príjemného objatia koaličnej družky známej ako eSPéeS (teda Socialistickej strany Srbska) prefrnkol do ešte príjemnejšieho a preň azda i bezpečnejšieho objatia eSeNeS (t. j. Srbskej pokrokovej strany). Nuž kto povedal, že

to penzistom nemyslí – nepáli, há? A nefrflite, že to nie je férová hra! Rozum do hrsti, natrčte dobre uši a počúvajte, čo povedal Náš Pán Prezident Tomislav Nikolić, keď povedal: Očakávam férové a demokratické voľby! A pobral sa na návštevu svojmu prezidentskému kolegovi priamo do Ruska. Spasíba, náš pán prezident. My znájem: Voľby u nás dozaista demokratíčeskije búdet: veď sa do nich zapojí nie jedna, ale zopár demokratických strán. A fér... fér sem i tam... uvidíme.

11 /4690/ 12. 3. 2016

Ľudia a udalosti SELENČA

Pätnásť rokov etno múzea

Juraj Berédi

lenky etno sekcie, ktorá v Selenči pôsobí už tridsaťtri rokov, na rok 2016 naplánovali bohatý program aktivít, ktoré mienia podnikať z príležitosti jubilea – pätnásť rokov od založenia etno múzea. Oslavy jubilea sa začali v nedeľu 6. marca v etno priestore Z otvorenia výstavy v Dome kultúry, kde múzeum sídli od roku 2001. Tu renie farieb na štrikancoch a štrije umiestnená zbierka exponátov kančekoch a umenie Selenčaniek. ľudovej tvorivosti Selenčanov, Mottom výstavy bolo: Minulosť obsahujúca veľký počet rôznych pre budúcnosť. Na otvorení výstavy dlhoročná predmetov. K oslave jubilea a k Medzinárodnému dňu žien usi- vedúca etno sekcie Viera Strelovné členky nainštalovali novú hárska privítala návštevníkov a expozíciu, ktorú pomenovali Hý- hostí, predstaviteľov politického

a kultúrneho života dediny a obce, ako aj predstaviteľky spolkov žien z Pivnice, Silbaša a Hložian. Potom odznel kratší umelecký program. Okrem svetrov a svetríkov vystavené boli aj iné ručné práce Selenčaniek, vypracované rôznymi technikami a z rôznych materiálov. Po otvorení výstavy vo veľkej sieni Domu kultúry usporiadali príležitostný program. Na úvod programu, ktorý moderovala Malvína Zolňanová, prítomným

sa prihovorili, k jubileu a k sviatku zablahoželali predseda Obce Báč Dragan Stašević, ako aj jeho zástupca a podpredseda Rady Miestneho spoločenstva Selenča Zdenko Kolár. V umeleckej časti programu sa predstavili škôlkari, žiaci základnej školy a mládežníci. Náplň programu tvorili detské hry, scénky, básne, piesne a tance v prednese žiackych súborov a členov tanečnej skupiny KUS Jana Kollára a predstavil sa aj orchester základnej školy Orchestrík pod vedením PaedDr. Juraja Súdiho. Na príprave programu pracovali vychovávateľky, profesorky a mládežníci. Ideovú niť programu vytvorila a propagačný materiál navrhla vedúca etno sekcie Viera Strehárska a umelecky ho stvárnil a pre tlač prichystal Juraj Berédi-Ďuky. Členky etno sekcie už uvažujú o ďalšej výstave, ktorá sa tiež bude niesť v znamení jubilea a bude venovaná Dňu založenia Selenče, ktorý jej obyvatelia oslavujú 2. júla.

POLETARAC V STAREJ PAZOVE

Ustanovizeň otvorených dverí Anna Lešťanová

Predškolskej ustanovizni Poletarac v Starej Pazove problém nedostatku priestoru riešili koncom minulého roka prenajímaním dvoch objektov v uliciach Svetozara Markovića a Karađorđovej. Pred začiatkom školského roku 2015/2016, ako povedala Milica Blešićová, riaditeľka PU Poletarac, na čakacej listine mali okolo 70 detí. V spolupráci s tamojšou lokálnou samosprávou k riešeniu tohto problému sa dopracovali prenajímaním domu v Ulici Svetozara Markovića. Priestor je kompletne vybavený a prispôsobený pobytu najmladších. Tento objekt Poletarca pomenovali Čarolija a v ňom sú umiestnené tri jasličkové skupiny. „Úhrnne 26 detí vo veku 3 až 5 rokov máme aj v ďalšom prenajatom objekte Slniečko v Ulici Karađorđovej. Prenajímaním týchto dvoch domov sme dočasne riešili problém nedostatku priestorových kapacít, kým sa

www.hl.rs

nerealizuje dostavba Najnovšie sa do Poletarca centrálneho objektu dostalo uznanie Hnutia v Starej Pazove,“ akzalesňovateľov Vojvodiny centovala riaditeľka za pestovanie ekologickéBlešićová. ho povedomia vo výchovOkrem pravidelno-vzdelávacích ustanovizniach. Toho času v PU ných aktivít a nadovšetko odbornej Poletarac je zapísaných 1 práci s deťmi vycho600 detí, o ktoré sa stará vávatelia Poletarca na 200 zamestnancov. Tretúto sezónu pripravili ba poznamenať, že majú divadelné predstaveprogramy aj pre deti hanie Popoluška. Tentotené v rozvoji. V práci im raz sa však rozhodli pomáhajú volontéri, ktorí vstupenky predávať, Riaditeľka Milica Blešićová (zľava) s deťmi staršej tam absolvujú odbornú lebo predstavenie skupiny celodenného pobytu v slovenskej reči praktikantskú stáž. hrajú na humanitárne Poletarac je predškolúčely a zozbierané prostriedky Jovanovića Zmaja. Zdravotníci ská ustanovizeň otvorených dverí venujú na operáciu očí deväť- vykonávajú systematické pre- pre všetky deti. V Poletarci „výročnej Ivany Đorđevićovej zo hliadky detí a starajú sa o ich učba“ najmladších prebieha aj dobré zdravie. Starých Bánoviec. v slovenskom jazyku – majú Vychovávatelia a vôbec za- tam tri skupiny na celodennom Keďže je marec v Poletarci mesiacom športu, mám a starých mestnanci tejto ustanovizne, kto- pobyte a jednu skupinu na polmám, deti so svojimi vychová- rá má objekty aj v Novej Pazove, dennom pobyte. Dve skupiny vateľmi realizujú aj zaujímavé Golubinciach a vo Vojke, pravi- sú umiestnené v neďalekej ZŠ dielne. Ako uviedla M. Blešićová, delne absolvujú rôzne semináre hrdinu Janka Čmelíka a dve v výnimočne dobrú spoluprácu a praktické dielne a takto získané centrálnom objekte Slnko v Starej majú aj s tamojším DZ Dr. Jovana vedomosti uplatňujú v práci. Pazove.

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

TRADIČNÁ VÝSTAVA LALITSKÝCH ŽIEN

Pestré vankúšiky, chutné torty Juraj Pucovský

va sviatky – Deň žien a Veľká noc, ktoré sú tohto roku celkom nablízko, členky Združenia žien Matkino srdce v Laliti využili na spoločnú ôsmomarcovú a veľkonočnú výstavu. Usporiadali ju podľa

števníci a najmä deti sa potešili vareným a farbeným vajíčkam a pukancom, ktoré dostali zdarma. Pre labužníkov sladkostí Laliťanky ako aj obvykle na takýchto výstavách prichystali osem tort, ktoré záujemcovia rozchytali takmer za hodinu. Mali na výber lieskovcovú, dobošovú, mali-

Zajačik a Adam Benka medzi vankúšikmi

Torty sa znova veľmi rýchlo predali

tradície v sieni lalitského Domu kultúry v nedeľu 6. marca 2016. Laliťanky sa tentoraz rozhodli predstaviť najčastejšie kosovským stehom vyšívané vankúšiky, ktoré zhotovili vlastnými rukami alebo dostali do vena od svojich materí a starých materí, keď sa vydávali. Vankúšiky kedysi, ale ešte aj dnes skrášľujú najčastejšie spálne mnohých dedinských domov v Laliti. Okrem toho návštevníci si mohli obzrieť aj vyšívané obrusy a „kuchárky“, ktoré voľakedy zdobili stenu nad sporákom v kuchyni hádam každej domácnosti. Na výstave ženy predávali aj predmety, ktoré vlastnoručne zhotovili z papiera na svojich zimných posedeniach. Boli to vkusné taniere, rôzne venčeky, kačičky, zajačiky, veľkonočné vajíčka a iné okrasné predmety. Podobné umelecké diela ponúkala aj Jana Miksádová, tiež členka ZŽ Matkino srdce. Náv• ĽUDIA A UDALOSTI •

novú, kokosovú, čokoládovú, grécku a Kasandra tortu, ktoré vychutnávali hneď tam, alebo si odniesli aj domov.

O príležitostnú ponuku kvetov, ktoré kupovali ženy, ale aj muži, aspoň pri takýchto príležitostiach, sa postaralo kvetinárstvo z Ruského Kerestúra. Bolo tam na výber hodne všelijakých rezaných kvetov, záhradných, izbových v kvetináčoch, umelých... Pre každého niečo. Deň predtým, v sobotu 5. marca, domáci KUS Branislava Nušića usporiadal v Dome

kultúry koncert pod názvom Ženám do daru, na ktorom vystúpili aj hostia: mužská spevácka skupina Čauši zo Somboru, KUS Stevana Kaćanského Barda zo Srbobranu a orchester lalitského KUS Štefánik. Deň žien 8. marca 2016 vo svojich miestnostiach oslávili aj lalitskí penzisti pri hudbe, speve, družnom rozhovore, chutnej večeri, pričom predseda Pavel Šuľan každej žene venoval kvety.

ÔSMOMARCOVÉ BAZÁRE V STAREJ PAZOVE. Po Vianočnom bazári novoutvorené staropazovské Združenie občanov Start v dňoch víkendu 5. a 6. marca zorganizovalo ôsmomarcový bazár. Na podujatí v miestnostiach tzv. Bielej budovy sa zúčastnili členky Združenia pazovských žien pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka (na fotografii) a aktivistky združení žien z Novej Pazovy a Nových Bánoviec. Návštevníkom ponúkali rôzne ozdobné drobnosti, ručné práce, suveníry, medovníčky vhodné ako krásny darček k 8. marcu. Podobný bazár, na ktorom sa zúčastnili kreatívne Pazovčanky so svojimi ručnými prácami, sa konal i v priestoroch starej Hurbanovskej fary v dňoch 6. až 8. marca. A. Lš. 11 /4690/ 12. 3. 2016

Ľudia a udalosti Z VÝROČNEJ SCHÔDZE PADINSKÝCH POŽIARNIKOV

Skvalitňujú svoju činnosť Anička Chalupová

ebruár sa zvyčajne nesie v znamení bilancovania uplynulého roka, včítane spolku padinských dobrovoľných hasičov. Koncom februára v miestnostiach Dobrovoľného požiarnického spolku Padina sa uskutočnilo výročné zasadnutie, na ktorom odznela správa o činnosti spolku v predchádzajúcom roku a predostreli aj plán práce na bežný rok. Po úvodných slovách Ján Žolnaj, predseda Dobrovoľného požiarnického spolku Padina, podal správu o hospodárení a akciách realizovaných v uplynulom roku. Zároveň vyjadril spokojnosť s náborom dorastencov, z ktorých 16 žiakov (po prvýkrát v dejinách padinského požiarnictva) v rámci Požiarnického zväzu Srbska zložili skúšku a získali hodnosť pionier –požiarnik. Pri

V padinskom DPS sú veľmi hrdí na svojich najmladších členov

tejto príležitosti diplomy, ktoré im odovzdal Miroslav Milanović, tajomník Požiarnického zväzu Vojvodiny, dostali aj štyria dospelí hasiči a traja členovia Ján Žolnaj, Ondrej Mihálek a Rastislav Kopčok ml., získali uznanie a hodnosť poddôstojník I. triedy. V uplynulom roku okrem pravidelných prác a akcií padinskí požiarnici nadviazali cezhraničnú spoluprácu a

účinkovali na prehliadke požiarnikov v dedine Sása na Slovensku. V správe o realizovaných aktivitách veliteľ DPS Padina Ondrej Mihálek podčiarkol, že v uplynulom roku sedemkrát zasahovali v hasení požiarov, kde im nezištnú pomoc poskytli aj členovia profesionálnej jednotky z Kovačice. Okrem toho DPS v uplynulom roku v spolupráci s predstaviteľmi Vatro-

-inženjering zo Zreňaninu úspešne zdolal tradičnú predžatevnú akciu, v ktorej zozbierali a preverili 178 hasiacich prístrojov. Druhá polovica výročnej schôdze patrila plánovaným akciám na rok 2016 a stanoveniu ďalších cieľov DPS. Cieľom padinských hasičov v tomto roku bude okrem iného zabezpečiť finančné prostriedky na ďalšie akcie a na činnosť detí. Výročné zhromaždenie okrem členov domáceho spolku svojou prítomnosťou poctili aj hostia, predstavitelia Obce Kovačica, Požiarnického zväzu Vojvodiny, Požiarnicko-záchranárskej jednotky MVV Srbska, oddelenia v Kovačici, dobrovoľných požiarnických spolkov z Kovačice, Dolova, Aradáča, Kysáča, Crepaje, Idvora, Debeljače, Uzdina, Samoša, ako aj predstavitelia miestnych spolkov. Po pracovnej časti zasadnutia nasledoval príležitostný program, v ktorom vystúpili členovia novozaloženého DFS Padinčanček v čele s vedúcou Katarínou Petrášovou a kamarátenie spestril hudobník Vladimír Hudec.

SLOVO MÁ JÁN CHRŤAN, NÁŠ DLHOROČNÝ ČITATEĽ

Slovenské noviny do každej rodiny Elena Šranková

čitateľov novín sa stáva čoraz výraznejšia menšina... Budúcnosť printových médií je nejasná... Vo svetle takýchto správ sme navštívili Jána Chrťana, nášho dlhoročného čitateľa v Kysáči. Hneď po zvítaní sme však získali pocit, že naše noviny ešte stále majú bezpečný prístav medzi čitateľmi... Odkedy ste čitateľom Hlasu ľudu? – Noviny mi do Valjeva, kde som bol vojakom v roku 1969, zasielala vtedy frajerka a neskoršie manželka Anna. Vojakom so mnou bol Pavel Kevenský z Petrovca, takže sme Hlas ľudu obaja čítali a netrpezlivo čakali. Keď som sa v roku 1971 oženil, začali sme odoberať Hlas ľudu a dodnes som predplatiteľom. Spomínam si na všetkých kolportérov, tí skôr ich rozširovali so slovami Slovenské noviny do každej rodiny. Pre súčasného kolportéra Jána Čemana mám iba pochvalné slová. Neraz mi noviny

www.hl.rs

donesie už vo štvrtok predvečerom. Avšak na čítanie je vyhradená nedeľa. Čo čítate v našom týždenníku? – Čítam všetko. Za tri hodiny prečítam noviny od slova do slova. Začínam od poslednej strany, od futbalu, lebo som fanúšikom Tatry. Voľakedy som pravidelne navštevoval zápasy v Kysáči, ale aj mimo dediny. Musím uznať, že občas preskočím niektorý text na Obzoroch, ale ostatné pozorne prečítam, lebo chcem vedieť o všetkom. Texty na politické témy trochu meškajú, už som správy o tom videl v TV, počul v rádiu. Mám rád, keď sú písané ostrejším perom. Potešil som sa i Vojnovým nezábudkám a rád prečítam i humor. Problém mi robia niektoré výrazy, zvlášť v Poľnohospodárskych rozhľadoch, mal by som si asi zaobstarať slovník. Kedysi som bez problémov čítal noviny, rozumel som všetkému, bola to slovenčina, akú som sa naučil v škole. Po prečítaní noviny s radosťou vypožičiavam takmer

Informačno-politický týždenník

všetkým susedovcom, oni na Hlas ľudu tiež netrpezlivo čakajú. Možno by si noviny mali predplatiť všetci, čo majú možnosť, aby sme ich aj tým spôsobom podporovali a rozšírili rodinu predplatiteľov. Takmer všetky výtlačky novín mám uschované. Ste penzistom. Ako si spomínate na svoj pracovný vek v Javore? – V penzii som od roku 2007. One- Ján Chrťan dlho, 16. marca, oslávim 66. narodeniny. V Javore som sa zamestnal 15. augusta 1965 ako učeň. Chodil som do školy v Palanke a boli sme vtedy ozajstnými učňami. Do roboty sme chodili o piatej ráno, vykúrili, a potom spolu s majstrami, pod ich dohľadom, robili okná a dvere. Bolo vtedy 60 až 70 zamestnaných. Javor sa po-

tom rozrastal, každý rok sa priberali noví stolári a napríklad v roku 1984 tam robilo 240 robotníkov. Mohli si dobre zarobiť, ich rodiny boli situované, za pomoci úverov si mohli postaviť domy, boli to iné časy. Nedávno som si bol tam kúpiť kurivo a počujem, že v niekdajšom Javore teraz robí 24 ľudí. Ako trávite čas v penzii? – Už 8 rokov som vdovcom. Našťastie, zdravie ma dobre slúži. Mám dvoch synov, Janka a Miroslava, nevesty a vnúčatá Annu, Andreja, Alexandru a Branislava. Zem som im rozdelil, ale snažím sa im pomôcť pri práci v poli. Odchádzame s myšlienkou, že je užitočné dať našim čitateľom a ich mienke priestor v novinách, ktoré roky kupujú a čítajú. • ĽUDIA A UDALOSTI •

VOJNOVÉ NEZÁBUDKY (6)

Mier sa vlečie ako slimák Ján Cicka VEĽKÁ NOC, NEDEĽA 4. apríla Vstal som o pol ôsmej. Vilka spí, ľahla si neskoro. Máme vodu. Sprcha. Idem do obchodu: chlieb, voda, šťava. Budeme mať hostí. Vonku je tak, že to najlepšie vystihne dvojveršie z Hájnikovej ženy: Zas svitla božia nedeľa, Deň ako slza krásny, čistý... A pritom nás NATO odstreľuje podľa scenára, ktorý som dávno prečítal v tlači v denníku Blic. Blic neprišiel, ostatnú tlač majú. Odnášajú smeti z kontajnerov. Okolo 10.00 hodine som zavolal k nám na raňajky Bosu s dcérou Gocou: varené vajcia maľované, šunka, klobása, chren, veľkonočná hrudka (varené mlieko s vajcami, cez noc odstáte) whisky scotch, erdevícke víno, káva. Nenad vyprevadil mamu a Jozu do Koviljače. Nebol u nás na raňajkách, hoci mu žena prísne prikázala, aby prišiel. Vraj si len kdesi odskočí, a už sa neukázal. Idem s Draganom kúpiť kávu. Stana sa vrátila z Pećiniec z pohrebu, trkoce s mojou. Nenad neprišiel ani na raňajky. Kúpili sme kávu aj kvasnice. Obed bol o pol tretej: aperitív, hydinová polievka, varená šunka, hydina, ruský šalát, zelený šalát, šampiňóny, pivo, šťava, víno. O pol piatej som si zdriemol na pohovke pred TV. Do pol siedmej. Nik sa nehlásil telefonicky; divné! V nedeľu o pol tretej ráno sa hlásila naša Zuzka z Kovačice. Čakajú Staňa z Bratislavy. Čo chce doma, čo netrčí tam?! Vety bez zmyslu Bill začal veľkú vojnu Vrhá tomahawk Smrť má žatvu hojnú Nech ho trafí šľak! Bill vstal na ľavú nohu Čosi ho svrbí Hej, zbadá on, bisťubohu! Akým sú tŕňom Srbi. Vypadla z toho báseň. Detská či slabá? Keď sme boli u Bosy na kávu s Draganom, zavyla siréna – poplach. Vrátili sme sa domov. Pred spaním som v zrkadle zba• ĽUDIA A UDALOSTI •

dal: na ľavom líci mám predĺženú nepeknú hlbokú vrásku.

Ide jar To je život

VEĽKONOČNÝ PONDELOK 5. apríla O 8.15 prestal poplach trvajúci od včera. Dobre sme sa vyspali. Vypili kávu, čaj, naraňajkovali, užil som srdcové tablety: arifon, nifelat, monizol, enalapril. O 10.00 prišiel Rile. Doniesol liter domácej pálenky. Rýchlo odišiel, je vraj dežúrny u nich v úkryte. Vraví, že sa bol pozrieť na Most slobody; je fuč! Plavba Dunajom sa nekoná. So sriemskou stranou (Petrovaradín, Sriemska Kamenica) nie je ani telefonické spojenie. Prišla suseda Kneževićka ostrihať sa (neviem, kde sú počas vojny, iste prišli vidieť byt na 4. poschodí). Jasná obloha. Predpoveď počasia 20 °C. Vilka strihá Kneževićku, ja varím kávu, prišla aj Stana z práce. Bol som kúpiť Blic aj Kneževićke časopis Moć prirode. Stana vraví: „Tie dva výbuchy, čo sme počuli v noci, boli namierené Žeželjovmu mostu, ale ho naši obránili.“ Sedia u nás Stana a Kneževićka. Vilka im dala jesť, aj kávu, trkocú. Hlásila sa Alena, aj Vilkin otec. Tri dni nás nemohol dostať zo Slovenska. Vraví: Pošlem Palina s kamiónom, aby vás previezol k nám. To, čo vidím na TV, nebudem zaznamenávať, ani opisovať. Ale dve správy zaznačujem: včera večer bolo vysielanie: rozhovor generála Ojdanića s akademikmi. V noci dostala zásah továreň tabaku v Niši. Menej fajčiť! Bol som si kúpiť mesačný autobusový lístok. Do budovy Dnevnika a teda i do redakcie Hlasu ľudu ma nepustili. Nemám vojnovú priepustku. V štátnej apatieke lieky dávajú iba na recept. Ustal som ako kôň, kým som sa dostal k nebožtíkovi: Mostu slobody, ktorý sa podobá na rímsku číslicu päť alebo na písmenko V. Dlho som čakal autobus, tam sa mi ponúkli tieto verše:

Pán smrti obluda NATO U nás prichádzajú na svet vlaňajšie deti pri zavíjaní tomahawkov To je život

Pán smrti Pán smrti obluda NATO U nás teraz kvitnú stromy pučia kvety miazga vyteká

Prečo ho škrtíš?! Prečo škrtíš nemluvniatka! NS 5. 4. ´99 Prišiel som domov o tretej popoludní. Sedí u nás tetka Dara z budovy oproti zelenej. Irmin Tomo nám doniesol lepiacu pásku na okná. Vilka všetky oblepila. Otec hlásil Vilke: „Pošlem Palina k vám s kamiónom, aby vás presťahoval.“ Zažartoval som, že či idú pre jej výbavu. Veď sa, reku. nerozvádzame. O 20.00 zavyla siréna poplach. Vilka odišla po dlhšom čase do úkrytu a ja píšem. Keď bol tu Toma, povedala, že má znova strach. Nejakú zlú predtuchu. Kdesi za chrbtom žalostne vyje pes. Je také ticho, že mi zvoní v ušiach. Vynárajú sa mi v mysli verše: Je ticho, ticho tichšie od ticha... Nevidím nikoho pred úkrytom Sídlisko je osvetlené a vo mne tma ooo 0 ooo K Veľkej noci nám zablahoželali brat Paľo z Kovačice a dcéra Inka z Atén. Ešte nevidieť, kedy sa skončí táto vojna. Mier sa vlečie ako slimák. Bojím sa o Žeželjov most na Dunaji. Keď rinčia zbrane, mlčia múzy. U nás rinčia múzy. Prehlušili zbrane. ooo 0 ooo Napísal som narýchlo Rozprávku bez konca. Čosi pred jedenástou v noci prišla Vilka z úkrytu. Pýta si biely papier, dávam jej hlasľudovský; stala sa hygieničkou v úkryte. Nechce HĽ, pýta si biely. – Ale len nevyhľaduj, čo si tá vojna vyžaduje ešte aj biely papier... Čo mám, to ber! ooo 0 ooo Zbabelci, bojkovia, strachopudi, Chlapíte sa kdesi zvysoka

A zďaleka Ukážte sa tvárou v tvár Nech sa uškrnieme Na vašej zbabelosti O 22.17 dva silné údery kdesi blízko. Nedajbože most! Hlásila sa telefonicky Draganova dcéra Vesna: že či som počul? Počul som! Mám zlé držiaky. Keď vybuchne, hneď do záchodu! O 22.30 hodine ďalšie dva výbuchy. Nedajú pokoja potvory! Pozeral som polnočný Telefakt s Tomom. Zásah dostal Naftagas. 5. 4. ´99 Rozprávka bez konca Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna krajina. Za dreveným vrchom, za skleneným morom. Bola to krajina Jankov Hraškov, Popolvárov bez hnusnej tvári, Vratkov, Klinkov kráľov. Žila v nej Popoluška. Aj siedmi trpaslíci. Žili si, žili, dobre spolunažívali. Ale v jednej časti krajiny sa zjavil zlý Gargamel. Keď sám nestačil páchať zlo, zavolal si na pomoc zlého devätnásťhlavého šarkana. Šarkan vzlietol do výšin a začal chrliť na Popolušku plamene, aj na všetko živé a neživé tvorstvo v tej krajine. Keď píšem túto rozprávku, ešte chrlí, chrlí, a to nemá konca-kraja. No všetci dúfajú, že sa zjaví princ na bielom koni so šabľou za opaskom a odtne zlej oblude všetkých devätnásť hláv s plamennými jazykmi. A zavládne mier, keď obluda vypustí dušu. Dajbože mi dopísať túto rozprávku. Napísal som narýchlo rozprávku bez konca.

11 /4690/ 12. 3. 2016

O mame Moja mama sa volá Martina. Má tridsaťpäť rokov, má hnedé vlasy a oči. Je krásna a dobrá. Pomáha mi, keď si robím domáce úlohy. Vie pekne kresliť a často ma naučí niečo nové nakresliť. Každý deň mi pripravuje chutné jedlá, keď som chorý, tak ma lieči a vždy rýchlo vyzdraviem. Mne je moja mama najlepšia osoba na svete a veľmi ju mám rád. Dário Hloda, 3. 2, ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove

Michael Kotváš, 4. 1, ZŠ maršala Tita v Padine

4. 1, Marta Kotvášová, Padine v ta Ti la ša ar m ZŠ

Toto je moja mama Moja mama sa volá Jarmila. Je strednej postavy, má modré oči a krátke vlasy. Vždy je usmiata a veľmi milá. Bavia ju domáce práce a najradšej varí a pečie. Keď treba upratovať, rada jej pomáham. Moja mama je aj mojou priateľkou, vždy ma vie pochopiť a má aj zmysel pre humor. Má dobrú dušu a pre mňa je to najlepšia mama na celom svete. Tak toto je moja mama. Som rada, že ju mám. Patrícia Tirindová, 3. 2, ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove

Ivana Kotvášová, 2. 1,

ZŠ maršala Tita v Padin

Najkrajší marcový utorok V tohtoročnom februári bol zaujímavý posledný pondelok, lebo sa s takým číslom – 29 – zopakuje len o štyri roky. V marci taký výnimočný bol druhý utorok: bolo to 8. marca a s radosťou sme si hneď ráno všetci uvedomili, že je Medzinárodný deň žien. Našťastie, 8. marec sa zopakuje aj v každom nasledujúcom roku... Znovu budú mať radosť obdarované mamy, staré mamy, priateľky, spolužiačky, učiteľky, ale aj ich darcovia. Tohtoročný najkrajší marcový utorok je za nami, ale nálada plná teplých slov, srdiečok, kvietkov a ďalších milých prejavov lásky a pozornosti pretrváva i naďalej. Aj v našom druhom marcovom Detskom kútiku.

Moja mama Moja mama sa volá Anna. Má tmavohnedé vlasy, tmavé oči a krátke vlasy. Rada sa s ňou hrávam hru Uno. Pomáham jej upratovať, rada s ňou pečiem koláče a ona mne pomáha robiť domáce úlohy. Moja mama zbožňuje kvety a ja jej ochotne pomáham na jar, keď ich treba povynášať von. Aj ich zalievame spoločne. Každý večer ma príde pobozkať a zaželať mi dobrú noc. Ja milujem moju mamu, lebo je ona tá najlepšia mama na svete. Jana Molnárová, 3. 2, ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Nataša Pavelová, 4. 1, ZŠ maršala Tita v Padin e Naďa Valentová, 4. 1, ZŠ maršala Tita v Padine • DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

AKTUÁLNE

Jarná sejba drahšia a komplikovanejšia Ľubica Sýkorová

estovatelia, ktorí sa aj v tomto roku rozhodli posiať cukrovú repu, sú už pripravení naštartovať traktory a vyraziť do chotára. V závislosti od počasia, v týchto dňoch už budú môcť začať so sejbou. Počasie je typické jarné s početnými zrážkami, čo určite bude prerušovať priebeh sejby. Vzhľadom na veľmi miernu zimu určite budú problémy s nadmernou zaburinenosťou na pestovateľských plochách, takže aplikácia preemergentných herbicídov by mala byť efektívna a následný tlak burín nižší. V minulom roku sa cukrová repa v Srbsku pestovala iba na 40 000 hektároch, čo boli za posledných pätnásť rokov najmenšie plochy pod touto plodinou. Podľa odhadu odborníkov sa v tomto roku cukrová repa bude pestovať na väčších plochách – asi na 50 000 až 60 000 hektároch. Nie-

ktoré cukrovary svojim kooperantom už ponúkli aj výkupnú cenu – za jednu tonu cukrovej repy 35 eur. V minulom roku sa tejto poľnohospodárskej plodine nedarilo. Veľmi rozšírená bola cerkospóra, ktorá drasticky znížila výnosy. Odborníci z poľnohospodárskych odborných služieb odporúčajú pestovateľom, aby dodržiavali správnu agrotechniku, stále pozorovali svoje porasty pod cukrovou repou a včas zakročili proti tejto nebezpečnej chorobe. V závislosti od poveternostných podmienok (ak bude aj naďalej pomerne teplo vzhľadom na toto ročné obdobie) koncom marca by sa podľa odborníkov už mohla začať siať aj slnečnica. Aj v tomto roku bude približne na rovnakých plochách ako v minulom roku, asi na 180 000 až 190 000 hektároch. Výkupná cena sa ešte nevie, ale je jasné, že na ňu budú vplývať aj veľké svetové zásoby tejto

Ročník XLV 12. marca 2016 Číslo

6 /1912/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Trh s poľnohospodárskymi komoditami dlhodobo v kríze

Ľ. Sýkorová

o sa to deje na domácom trhu s poľnohospodárskymi výrobkami? Oblasť prvotných poľnohospodárskych produktov je už dlhší čas v hlbokej kríze. Obchodovanie je takmer na nulovej úrovni, v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi vývoz je viacnásobne nižší a ceny neustále klesajú. Sú najnižšie za posledných sedem rokov. Každý týždeň olejniny. Ostatné sa očakáva, že sa konečne situácia začne poľnohospodármeniť, no nateraz tomu tak nie je. ske plodiny by Ani v dňoch od 29. 2. do 4. 3. 2016 na mali byť posiate Produkčnej burze v Novom Sade k žiadna týchto výmenym pozitívnym zmenám nedošlo. Ceny rách: kukurica na 1,1 poľnohospodárskych komodít aj naďalej milióna hektároch, klesajú, tovarový obrat bol na veľmi sója na 180 000 ha, nízkej úrovni. V porovnaní s predchátabak na 6 000 ha, dzajúcim týždňom bol nižší o 59,38 % zelenina na 250 000 a finančná hodnota obratu bola nižšia ha, krmoviny na 240 až o 61,64 %. 000 ha. V uvedenom období cena pšenice Už „tradične“ aj táto pri porovnaní s predchádzajúcim jarná sejba na takmer týždňom bola opäť nižšia o 0,63 dvoch miliónoch hektároch % – 15,80 din./kg (17,38 s DPH). bude drahšia (asi o 20 %) Nikto neprejavil záujem o a zložitejšia pri porovnaní kukuricu a veľmi slabý dopyt bol aj po sóji, ktorá sa s predchádzajúcimi, najmä predávala po 40,37 din./ kvôli drahším ochranným kg (36,70 bez DPH), prípravkom a hnojivám. čo pri porovnaní s Podľa predbežných výpočpredchádzajúcim tov odborníkov na osiatie týždňom bola o jedného hektára kukurice 3,42 % nižšia bude potrebných 480 eur, ○ cena. slnečnice 430, sóje 440 a orológov jar-

cukrovej repy 470 eur. Podľa ich názoru, mali by sme pestovať menej pšenice a viac profitových kultúr. Začiatok jarnej sejby závisí od aktuálnej teploty pôdy. Podľa názoru mete-

ná sejba môže začať v polovici marca, pretože podľa terajšej situácie teplota pôdy v orničnej vrstve by mala byť v tom čase potrebných osem stupňov. ○

Z obsahu Škodcovia kapustovín (6)

Bez vzdelania to nejde Str. 3

Str. 4 a 5

Do vášho receptára Str. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

VINOHRADNÍCTVO

Nebezpečná baktéria môže ohroziť aj domáci vinič Ľubica Sýkorová

12. 3. – 18. 3. 2016

POČASIE

minulom roku Európa stála pred hrozbou najmasívnejšieho výrubu olivovníkov za posledné desaťročia. Stromy na juhu Talianska ešte v roku 2013 napadla veľmi nebezpečná baktéria Xylella fastidiosa. Nákaza sa rýchlo šíri a ohrozuje milióny stromov. Zatiaľ neexistuje žiadna účinná liečba, ktorá by ju zastavila. Prečo spomíname toto ochorenie? Pretože baktéria napáda aj iné druhy rastlín, predovšetkým vinič, ovocné stromy či liečivé bylinky. Choroba spôsobuje upchávanie vodivých systémov rastliny v koreňoch, stonkách, kmeňoch a v listoch, čím zabraňuje zásobovaniu rastliny vodou a živinami. Následne v krátkom čase celá rastlina odumrie. Ochorenie sa prejavuje usychaním listov a brzdením rastu. Jej výskyt by mal pre pestovateľov katastrofálne následky. Ide o karanténnu baktériu a je nebezpečná tým, že napáda pomerne veľké množstvo rastlín. Prenáša ju bodavý a hryzavý hmyz (rôzne druhy vošiek, komáre). V súčasnosti neexistuje žiadny postrek, ktorý by dokázal napadnuté sady ochrániť. V Európe už bola spustená informačná kampaň, ktorá pestovateľov upozorňuje na túto hrozbu. V prípade výskytu tejto baktérie každý štát je povinný postupovať podľa opatrení Bruselu, čo v praxi znamená

zlikvidovať každú napadnutú rastlinu a všetky hostiteľské rastliny v okruhu sto metrov. Hostiteľskými rastlinami sa rozumejú tie, ktoré nie sú proti baktérii imúnne. Celkovo ich je v zozname viac ako dvesto. BAKTÉRIA MÔŽE NAPADNÚŤ NASLEDUJÚCE RASTLINNÉ DRUHY: – ovocné druhy: jahoda, broskyňa, čerešňa, višňa, slivka, marhuľa, hruška, malina, černica, čučoriedka, vinič, lieska, moruša, mandľa; – lesné druhy: jelša, javor, jaseň, platan, topoľ, dub, vŕba, brest; – poľnohospodárske plodiny: lucerna, amarantus, ovos hluchý, kapustovité druhy, slnečnica, cirok, ďatelina plazivá, vika; – okrasné druhy: fikus, fuchsia, ginko, brečtan, hortenzia, magnólia, myrta, oleander, oliva, vavrinovec (srb. lovor višnja); – iné druhy: medovka, ambrózia, citrusy, pupenec roľný, levanduľa, ibiš, rozmarín, majorán, skorocel kopijovitý, šalvia, baza, žihľava a množstvo ďalších voľne žijúcich druhov rastlín. ODKIAĽ POCHÁDZA? Prvýkrát sa o tejto mimoriadne nebezpečnej chorobe zmienil v roku 1892 fytopatológ N. B. Pierce. Preto je známa aj ako Pierceova choroba. Písal o nej ako o „záhadnej chorobe viniča“. Od roku 1884, keď bola prvýkrát pozorovaná v americkej Kalifor-

nii, do roku 1900 museli zničiť 14 000 ha vinohradov. Dlho nebolo jasné, čo vlastne Pierceovu chorobu spôsobuje, ani ako sa prenáša. Dnes už vieme, že jej pôvodcom je baktéria Xylella fastidiosa. O prvom oficiálnom potvrdení X. fastidiosa (ktorá je v Európe zaradená medzi karanténne škodlivé organizmy od roku 1981), informovalo v polovici októbra 2013 Taliansko. Nepotvrdené záznamy X. fastidiosa pochádzajú aj z Kosova (z roku 1998), no jej prítomnosť v Európe bola potvrdená až týmto hlásením z Talianska. Choroba sa dlho vyskytovala iba v Kanade, Mexiku a USA, a v Južnej Amerike v Argentíne, Brazílii, Kostarike, Paraguaji, Peru a vo Venezuele. V roku 1994 bola prvýkrát zistená v Ázii na ázijských hruškách a v roku 2000 aj na viniči. PRÍZNAKY NAPADNUTIA Pre Xylella fastidiosa je charakteristické, že sa v rastlinách nachádza výlučne v drevnej časti cievnych zväzkov – v xyléme. Prenáša sa napadnutým rastlinným materiálom a insektmi (Cercopidae, Cicadellidae), ktoré sa živia cicaním štiav zo xylému. Iné spôsoby šírenia zatiaľ nie sú známe. Podľa dostupných informácií nebezpečný patogén sa do Európy najpravdepodobnejšie dostal dovozom napadnutých rastlín okrasného kávovníka z Kostariky. Na viniči je najty-

pickejším príznakom listová spála, čiže náhle uschnutie a zhnednutie okrajovej časti listovej čepele, zatiaľ čo susediace pletivo zožltne alebo sčervenie. Vyschnutie sa rozšíri na celý list, ktorý sa skrúti a opadne, no stopka zostane na výhonku. Tieto príznaky sa spravidla začínajú objavovať v neskoršom letnom období, keď sú rastliny vystavené vodnému stresu v dôsledku horúčav. Letorasty dozrievajú nepravidelne a sú na nich výrazné veľké plochy hnedého a zelenkastého pletiva. V ďalších rokoch po infekcii sa na kroch tvoria zakrpatené chlorotické letorasty. Infikované kry zriedka prežívajú jeden až dva roky od začiatku napadnutia. Príznaky na výhonkoch môžu pripomínať hubové poškodenie. Podľa zverejnených údajov Správy pre ochranu rastlín Srbska a laboratórnych analýz rastlinných materiálov pochádzajúcich z rôznych oblastí, v Srbsku doteraz nebola potvrdená prítomnosť tejto nebezpečnej baktérie na viniči ani na ostatných ekonomicky významných citlivých rastlinných druhoch. No podľa najnovších informácií, ktoré k nám prichádzajú z okolitých krajín, neustále musíme byť na pozore, aby sme mohli včas zasiahnuť. Jedinou praktickou metódou ochrany sú karanténne opatrenia. To znamená najmä identifikovať ohniská výskytu ochorenia a zabrániť jeho šíreniu z týchto ohnísk. ○

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

4˚ | 12˚

3˚| 13˚

2˚ | 12˚

1˚ | 10˚

1˚ | 11˚

1˚ | 12˚

12. 3. 2016 • 11 /4690/

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia kapustovín (6) Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra ŠKODCOVIA POŠKODZUJÚCI LISTY – MORA KELOVÁ Mora kelová – Lacanobia oleracea (používa sa aj názov Mamestra oleracea), Noctuidae, Lepidoptera, je euroázijský druh vyskytujúci sa v celej Európe. Občas sa premnožuje a zapríčiňuje vážne škody. Najviac škodí na zelenine, preto v niektorých jazykoch v jej názve je zelenina alebo niektorý druh zeleniny. POPIS Predné krídla sú hnedé alebo červenohnedé, zadné sú sivé. Húsenice sú zelené alebo sivohnedé, červenohnedé. Počas vývoja húsenice sa päťkrát zvliekajú, majú 6 instarov, v prvom instare húseničky merajú 3 mm, kým v poslednom šiestom od 28 do 41 mm. Kukla je tmavohnedá, dlhá 15 – 19 mm.

EKOLÓGIA Druh a množstvo potravy majú veľký vplyv na vývin a rozmnožovanie mory kelovej. Keď sa húsenice živia na rastlinách z čeľadí Composite a Chemopodiacae, najrýchlejšie sa vyvíjajú a samičky nakladú najviac vajíčok. Mora kelová má veľa prírodných nepriateľov, zaznamenané je okolo 30 parazi-

Mora kelová (foto: z internetu)

BIONÓMIA Mora kelová prezimuje v štádiu kukly v pôde. Do roka v strednej Európe má dve generácie. Motýle sa vyskytujú od apríla do konca júna a v auguste. Motýle sa živia nektárom na kvitnúcich rastlinách a žijú 2 – 4 týždne. Samičky kladú vajíčka na spodnú stranu listov rôznych pestovaných a divorastúcich rastlín. V znáškach sa nachádza 40 – 100 vajíčok. Znášky mory kelovej majú tvar pyramídy, tým sa líšia od znášok iných môr a zvlášť mory kapustovej, nakladené sú do viac vrstiev (poschodia) – najčastejšie sú dve vrstvy, niekedy tri. Jedna samička nakladie okolo 800 vajíčok. Embryonálny vývoj vajíčok trvá 9 – 12 dní a vývoj lariev 30 – 40 dní. V Maďarsku sa húsenice vyskytujú v júni –júli a v septembri – októbri.

toidov. V Bulharsku je najvýznamnejší druh Euplactrus bicolor Swed, ktorý parazituje až 60 – 90 % húseníc. ŠKODLIVOSŤ Larvy mory kelovej sú výrazné polyfágy, dokážu sa vyvíjať na viac ako 420 rastlinných druhoch. Najčastejšie a najväčšie škody zapríčiňuje na zelenine: kapuste, reďkovke, rajčiaku, uhorkách, cibuli, mrkve, šaláte a zemiakoch. Škodí aj na poľných plodinách: cukrovej repe, slnečnici, kukurici, maku, tabaku a iných. Z času na čas spôsobuje škody aj na ovocných stromoch, jabloniach, hruškách, tiež na viniči, malinách, ríbezliach, rôznych okrasných a liečivých rastlinách. Húsenice sa živia na lis-

toch vo večerných hodinách a v noci, kým cez deň sa skrývajú na spodnej strane listov, zriedka v pôde. Húsenice poškodzujú rastliny rovnakým spôsobom ako húsenice mory kapustovej, pri premnožení môžu zapríčiniť holožery. Vyliahnuté larvy vyhrýzajú mäkké pletivá nepoškodzujúc hornú pokožku listu. Larvy druhého instaru vyhrýzajú na listoch malé dierky. Ďalšie instary vyžierajú pletivá medzi žilkami listu alebo vytvárajú požerky nepravidelného tvaru od okraja listu. Dospelé larvy sú najnebezpečnejšie. Pri silnom napadnutí úplne zničia listy, pričom zostáva nepoškodená len listová stonka a hlavné žilky. Po zničení listov sa živia listovými stonkami vyhrýzajúc plytké či hlboké dierky a chodby rôzneho tvaru a veľkosti.

HODNOTENIE VÝSKYTU ŠKODCU Nálet motýľov sa sleduje pomocou svetelného alebo feromónového lapača. Svetelné lapače sú účinnejšie. Týždeň po začiatku náletu prvej vlny motýľov sa začína sledovať výskyt vajíčok a lariev v poraste. So sledovaním sa pokračuje raz týždenne až do konca náletu motýľov. Skontrolovať treba najmenej 100 rastlín (5 x 20 alebo 10 x 10). Hodnotí sa percento napadnutých rastlín (vajíčkami alebo húsenicami) alebo počet lariev na jednu rastlinu.

OCHRANA PROTI MORÁM Regulácia početnosti mory kapustovej a kelovej by mala byť komplexná, zahŕňajúc agrotechnické, biologické a chemické metódy. Kvalitná letná alebo jesenná orba po zbere kapusty, hrachu alebo repy je základné agrotechnické opatrenie. Hlbokou orbou sa zničí až 80 % kukiel. Z biologických metód ochrany sa úspešne využívajú vajíčkové parazitoidy z rodu Trichogramma. Trichogramma sa aplikuje od začiatku kladenia vajíčok v množstve 200 000 jedincov na hektár, a to v dvoch aplikáciách pri každej generácii. Účinnosť tejto metódy je vysoká a pohybuje sa od 70 – 80 %. Využiť sa môžu i prípravky na báze baktérie Bacillus thurigiensis Kurstaki.

CHEMICKÁ REGULÁCIA Postrek sa realizuje pri výskyte mladých lariev (1. – 3. instar). Ošetrenie proti prvej generácii sa vykonáva zvyčajne v júni a proti druhej v auguste. Regulácia prvej generácie je jednoduchšia, pretože nálet motýľov nie je tak roztiahnutý ako nálet druhej generácie. Regulácia sa však v praxi najčastejšie robí iba proti druhej generácii, a to v najbujnejších, kompletných a zavlažovaných porastoch. Používajú sa registrované prípravky. Uprednostniť treba selektívne prípravky. Nepriamy regulačný efekt na larvy mory kapustovej majú i niektoré fungicídy, ktoré spôsobujú, že mladé larvy neprijímajú potravu a hynú. ○

III

PRAH ŠKODLIVOSTI Prah škodlivosti na základe percenta napadnutých rastlín závisí od vývojovej fázy rastliny. Vo fáze kotiledónnych listov prah škodlivosti je 10 % napadnutých rastlín, vo fáze pred vytvorením hlávky 15 %, vo fáze formovania hlávky 10 %. Na základe počtu lariev prah škodlivosti je jedna larva na rastlinu.

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS | HLAS ĽUDU ĽUDU

SLOVO DALO SLOVO: Prof. Ing. FEDOR MALÍK, DrSc., ENOLÓG A VYSOKOŠKOLSKÝ PEDAGÓG, VINÁR A SPISOVATEĽ

Bez vzdelania to nejde Oto Filip

íno je jeho láska a vášeň, zamestnanie a povolanie, svet, ktorým sa hýbe suverénne celé desaťročia. Za jeho spoznávaním precestoval mnohé svetové rovnobežky, regióny, štáty, kontinenty. Ako excelentného svetového odborníka a chemika pozývajú ho do rôznych porôt nielen do Francúzska, tejto krajiny božského nápoja, ale aj do Latinskej Ameriky, na iné kontinenty. Fedora Malíka zvlášť dobre poznajú v Ľubľane, kde v hodnotiacich porotách Veľtrhu vína bol až 29-krát. Taká malá anekdota: predvlani bol v Jeruzaleme a po 156 rokoch tam sa stal zázrak – prvýkrát napadal sneh. Keďže ho toľko navialo, že nemohol odísť na letisko, musel zostať o deň dlhšie. A keďže sú ľudské a iné cesty často nevyspytateľné, nie div, že k tomuto rozhovoru došlo práve v Deň vína a vinárov, na svätého Trifuna, v prestávke a pristavení sa profesora v Starej Pazove, po návšteve Fruškej hory a pred pondelkovou návštevou Iloku. Prof. Ing. Fedor Malík, DrSc. (Modra 1945), napriek dosť poplnenému pracovnému programu, súhlasil s rozhovorom. Možno sčasti i preto, že sa v Modre poznal a pozná s ďalšími Filipovcami, s bratrancom Paľom, ktorého tam asi ako dvojročného s mamou tesne po 2. svetovej vojne odviala akcia Mať volá, ako aj s jeho rodinou, manželkou a dvoma dcérami. Víno na tanieri, Oškvarky vo fľaši, Víno na zjedenie, Camembert Sauvignon a ešte asi dva tucty titulov ako následok dlhoročného túlania znalca po svete a písania. Rastúce kôpky zážitkov, zvlášť keď mu priateľstvo vína a jedla učaruje, keď vie do hĺbky pozorovať ľudí, prestreté stoly, vôňu a chuť lákavých jedál, všímať

si gastronomické zvyklosti ľudí a miestne špeciality, dopité a nedopité čaše vína. Život stále bohatší a skúseností viac než dosť. No treba však ísť radom. – Kedy ste sa prvýkrát stretli s vínom? Bolo to už v detstve? – Narodený som v Modre, pod kĺčom, no nebolo to také celkom ideálne. Viete, povojnový komunizmus v Československu bol iný ako tu v Juhoslávii, takže keď som sa prebral zo sna a začal som veci vnímať, zistil som, že komunisti šalejú. V roku 1951 sme dostali dekrét na vysťahovanie, perzekvovali otca, kým matka ako učiteľka musela ísť robiť do družstva. V tom detstve som teda vinohrad a víno nenávidel. Navyše boli sme asketická, evanjelická rodina, a tam sa nepilo. Až potom, keď sme tie najhoršie roky mali za sebou, kedysi v šesťdesiatych rokoch, matka bola v družstve, dostala záhumienok, ten sme museli obrábať, ale stále to nebola nejaká láska alebo víno – moja láska. – Roky plynuli a pokračovali ste v školení na jednej z troch stredných škôl v Modre...

zreteli medicínu, ale kde teda človek z intelektuálnej rodiny mohol v roku 1962 ísť na medicínu? Vybral som si chémiu. Bolo to trochu ťažšie, ako som si myslel. Prvé tri ročníky som sa trápil a nakoniec som to dorazil. A tam som objavil krásu chémie, tiež krásu chémie vo víne. Už ako sedemnásťročný som dorábal tritisíc litrov vína. Bol to istý zdroj príjmov, istý zdroj sebavedomia, aby som sa predsa len mohol točiť v tom ťažkom komunistickom svete. V posledných dvoch ročníkoch na Chemickej fakulte v Bratislave som sa venoval už biotechno- Prof. Fedor Malík pred jednou lógii, kvasnej chémii a bio- z koštoviek inžinierstvu. Prakticky od tých čias ukončil som štúdiá záujmy a záľuby: vinár, enológ, v roku 1967, sa vínu venujem bádateľ, publicista, chemik, permanentne. S malou výlu- pedagóg, degustátor. Ste akkou – troch mesiacov na Vý- tívny v mnohých povolaniach, skumnom ústave liehovarníc- sférach, smeroch... – Už kdesi na začiatku som kom, som na fakulte dodnes. povedal, že som človek uniDnes je to Fakulta chemickej a potravinárskej technológie verzálny. Mám veľa chýb, na STU. Z hľadiska vedeckého je mnohé veci som nesiahol, čiže to najúspešnejšia fakulta na všetko som zase neobhospodáril, a preto mám výčitky Slovensku. svedomia voči sebe, že som tam a tam nezapracoval dobre. V ktorých oblastiach, to vám teraz nepoviem, možno o rok, pri ďalšom rozhovore. To iné bolo dané tým, že som miloval slovenčinu. Miloval som jazyky a bol som výrečný. Napokon, som z učiteľskej rodiny, dedo pansláv bol učiteľom, ktorého tak isto lifrovali po Uhorsku. Začal som už ako stredoškolák písať a zistil som, že mám klzké pero. To bola prvá vec. Druhá vec je: keď človek chce objavovať, musí cestovať, spoznávať ľudí, hovoriť s nimi. Takže Pri prezentácii zbierky cestopisov Chuť a vôňa slovanského juhu obul som, pokiaľ sa to dalo v komunizme, túlavé topánky v Starej Pazove – V rozhovore s osobnosťa- a sem- tam som nakukol i do – Bol som taký univerzálny, mal som samé jednotky, aj na mi, akou ste vy, nemožno pre- zahraničia. Po roku 1989 sa to maturite, a bolo mi jedno, čo hliadnuť otázku, ako vlastne úplne zmenilo. Nasledovali budem študovať. Mal som na skĺbiť mnohoraké povolania, roky, keď som bol vonku po tri či štyri mesiace.

12. 3. 2016 • 11 /4690/ – Mnohé cesty a zážitky sú za vami. Vzhľadom na pobyt a návštevu viacerých našich vinohradníckych oblastí, bolo čosi z tunajších vín pre vás objavom? – Mal by som sa taktne vyjadrovať. No objavom nie, pretože objav je veľká vec. Mnoho ráz som bol i rozčarovaný. Som tu asi tretíkrát. Za uplynulé tri dni som objavil kopu veľmi perspektívnych a pekných produktov. Boli sme v Surduku v novom paláci u Milanovića, ktorý založil päť hektárov nových viníc a postavil nádher- O knihy sa zaujímali viacerí... nú fabriku. To mestečko má úžasné génius loci – určitú nepoviem otvorene, tak mu to môžete vyliať rovno do kanála. – Vyskúšali ste na tisíce druatmosféru. Z brala sa poze- vôbec nepomôže. To víno bolo ráte na Dunaj, tak to so mnou na vyliatie do kanálu, malo hov vín. Ktoré máte najradšej, zatriaslo tým skôr, že zapada- myšinu a ak mi to študent pri červené, biele, čosi pomedzi... – Ono to všetko ide po sínulo slnko. Videl som tie nové skúške nepovie, tak ho z nej vinice, päť- alebo šesťročné, vyhadzujem. Bol to školský soide času. Záleží od toho, kde s novými novošľachtencami príklad chorého vína. Budem ste, s kým ste, čo vás očarilo, vojvodinskými. Videl som aj tie otvorený, budem tvrdý. Často aký ste starý, koľko z tých vín obrovské priestory, pivnice a ide o nerozoznanie funkcie vo svete ste predtým poznali... Ja som začínal kedysi povedal som si: ,Tu raz v dvadsiatke, teda už bude skvelé víno.‘Dnes po maturite s bielymi, to ešte nemôžeme hovoňavými a suchývoriť, pretože oni pomi vínami. Postupne, trebujú dobrého enokeď som potom chológa a dobrého agrodil do Južnej Ameriky, nóma. Viete, budú im do Južnej Afriky, do načim celé roky, kým Austrálie, odhaľoval sa to víno stane slávsom krásy červených ne. Milanovićovcom vín. Bolo to obdobie želám, aby sa im to medzi štyridsiatkou podarilo do desiatich a päťdesiatkou, keď rokov. Potenciál je tam som sa zamiloval do ohromný, peniaze sú červených vín. V motam, no treba dobujej Modre, v najväčšom dovať technológiu, aby vinohradníckom meste sa šírila sláva vojvona Slovensku, s veľkou dinského vína. Počas vinohradníckou tradínávštevy sme postriciou, sa červené vína hali vinič a pokrstili nepestovali. Dnes som ho pár kvapkami vína. rád, že sú tam vinári, Tie zvyklosti tunajších ktorí robia 20 – 25 pervinohradníkov sa mi cent červeného vína. páčili. Vlastne učia sa ho ro– O vás koluje mienbiť. Mnohí z nich sú už ka, že o víne viete všetveľmi schopní, ponúkako, a že neviete klamať. jú slušné červené vína. Práve sme boli sved- S niektorými z početných kníh, ktoré napísal Vrátim sa k sínusoikami, keď ste jednému z tunajších vinárov riadne baktérie a kvasinky. To sú dva dám. V dvadsiatke som kdesi mikrobiologické svety, kto- štartoval, tá amplitúda mala zvozili jeho víno... – Viete čo, viem byť neprí- ré vo víne voči sebe bojujú. štyridsať rokov. Červené víno jemný a veľa nepriateľov som V tomto prípade ten enológ, mi je teraz po sedemdesiatsi narobil. Pred chvíľou mi je- ten majster vinár musí byť ke už ťažké, takže sa vraciam den vinohradník doniesol svo- skorumpovaným futbalovým k tým vínam voňavým, suchým, je víno, aby som ho posúdil. rozhodcom, čiže musí držať aké som miloval v dvadsiatke. – Enológia je aj veda, aj zručDrgali ma lakťami so slovami stranu kvasinkám. Ak kvasinky – nehovor otvorene. No keď vo víne prehrajú, tak to víno nosť, aj poslanie...

– Vo svete vína je toľko šarlatánstva a toľko ľudí sa búcha do pŕs, že sú enológovia, pričom si vôbec neuvedomujú ani neopakujú definíciu enológie. Enológia je veda o víne. Čo znamená, že musíte vínu rozumieť, že musíte mať naštudovanú chémiu, mikrobiológiu, sčasti botaniku, fyziku, pretože fyzika vína je jednou úžasnou vecou... Bez vzdelania to nejde. Bez toho, že by ste boli spätí s vinicou, a nikdy nepostrihali vinič, nikdy neostriekali vinič, to by bol vedátor – suchátor. To vyčítam aj svojim žiakom. Môžeš písať, môžeš byť vedec – enológ, ale ty musíš mať svoju vinicu. Vinicu a svoje víno, kde sa musíš babrať, aby ti ktosi raz nevyčítal, že hovoríš o víne, prednášaš o víne, poúčaš o víne a v živote si liter vína nevyrobil. Čiže, tá praktická stránka musí byť. Poznám kopu enológov. Dokonca sa teraz ujal úžasný technikus terminus – čiže odborné pomenovanie – someliér. Someliér bol pred tristo rokmi na francúzskych kráľovských a šľachtických dvoroch nosič nápojov. Dnes zrovnávajú someliéra, čašníka z reštaurácie, s univerzitným profesorom enológie. Tak sa čudujete potom, že som otvorený a že každému poviem, čo si myslím. A že nie každý so mnou chce robiť rozhovor. – Koluje o vás, že ste i vášnivým zberateľom... – Môžem povedať, že som v prvom rade zberateľom pekných synov a pekných vnukov. Mám štyroch krásnych synov vo veku od 27 do 40 rokov a piatich vnukov, šiesty je na ceste. Čiže, zdá sa, že Malíkovci nevyhynú. Keďže my futbal nehráme, budeme sa snažiť spraviť dva volejbalové manšafty. Sám som kedysi hrával volejbal, celkom dobre. Zberateľom som kadečoho, od rôznych tehál po naivné umenie, vrátane vášho. Mám doma hádam dvadsať obrazov naivistov, nielen z tohto kraja, ale z celého sveta. Tie obrazy mám veľmi rád. Vína nezbieram, ak mám nejaké tie drahé, tak ich radšej predám... 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OKRASNÁ ZÁHRADA

Hortenzia ako symbol zmierenia a lásky Ľubica Sýkorová

eľké množstvo druhov hortenzií (lat. Hydrangea) nám v období od jari do neskorého leta ponúka bohatú záplavu kvetov v odtieňoch bielej, ružovej, červenej, ale aj modrej a fialovej farby, ktoré sú pre hortenzie typické. Akej farby budú kvety, závisí od kyslosti pôdy. Prírodná farba kvetu je biela a ružová. Aby nám hortenzia kvitla na modro alebo fialovo, kyslosť pôdy (pH) musí byť menej ako 6. Červené a ružové kvety budeme mať vtedy, ak je pH vyššie od 7. Bielo kvitnúce hortenzie znesú priame slnko, farebným odrodám sa lepšie darí v polotieni. Kvety sa nachádzajú vo veľkých súkvetiach rozmanitých tvarov v závislosti od druhu hortenzie. Majú kopulovité ale-

Hortenzia metlinatá

bo ploché súkvetie zložené z množstva malých nenápadných kvetov, ktoré sú obklopené nádhernými korunovitými kalichmi. Medzi najznámejšie druhy (ktorých je viac ako sto) patrí hortenzia kalinolistá (Hydrangea macrophylla), hortenzia metlinatá (Hydrangea paniculata), hortenzia stromčekovitá (Hydrangea arborescens).

VŠEOBECNÉ ZÁSADY PESTOVANIA HORTENZIÍ Kry hortenzií dosahujú výšku v priemere od 1 do 3 metrov. Aby nám každoročne kvitli, treba dodržiavať správny spôsob pestovania a rezu pre jednotlivé druhy. Hortenzie sú opadavé kry, ktoré majú veľké nároky na pôdu. Darí sa im a dobre kvitnú len vo výživnej a humóznej pôde bez vápnika. Pred výsadbou treba na záhon zapracovať kompost a rašelinu. Dnes Hortenzia kalinolistá si už môžeme kúpiť aj Sadíme ju na svetlé miesto, špeciálny substrát pre rododendrony, hortenzie a ostatné ktoré je chránené pred priakyslomilné rastliny, ktorý má mym slnkom. Najlepšie miesto nízke pH. Pri zalievaní môže- je tam, kde predpoludním svieme do vody občas pridať aj ti slnko a poobede je tieň. Môžeme ju vysadiť pod vysoký železo (Fe). strom, pretože tu bude mať počas horúcich letných dní dostatok vlahy. Počas leta v čase kvitnutia hortenzia potrebuje veľa vody. Vtedy ju musíme zalievať pravidelne, v skorých ranných alebo neskorých večerných hodinách. Ak ju budeme zalievať počas dňa, môže zhodiť listy. Na polievanie používame iba odstátu alebo dažďovú vodu. S prihnojovaním začíname na jar. Na jar taktiež odstraňujeme suché a vedľajšie konáre, a ak je krík starší, musíme ho preriediť. Pravidelne odstraňujeme odkvitnuté súkvetia nad kvetnými púčikmi. Odolnosť proti mrazu nie je rovnaká pri všetkých odrodách, V zásaditých pôdach hor- väčšina je však na mráz citlivá. tenzie trpia chlorózou, čo Korene na zimu preto prikrysa prejavuje žltnutím alebo jeme. Po namrznutí výhonkov blednutím listov. Aj zalieva- opäť vypučí a zakvitne. nie tvrdou vápenitou vodou z vodovodu je príčinou chlorózy AKO STRIHAŤ HORTENZIU Aby nám bohato kvitla, aj listov a nedostatočného rastu. Kry vysádzame podľa možnosti rez musíme vykonávať podľa na vlhké miesto. Veľké listy pestovaného druhu. V zásade odparujú veľa vody, preto je v nerobíme silný rez, pretože období sucha potrebná denná na jednoročných výhonkoch vytvára púčiky pre nasledujúcu zálievka.

sezónu. Ak odstrihneme konáriky, na ktorých sú tieto puky, v nasledujúcom roku nám nebude kvitnúť. Súkvetia v zime skrášľujú záhradu a zároveň chránia výhonky s vrcholovými pukmi, v ktorých sú uložené budúce kvety. Iba hortenzia metlinatá, ktorá kvitne od augusta do septembra na tohtoročných výhonkoch, si vyžaduje hlboký jarný rez. Je najodolnejšia proti mrazu a dobre znesie aj mierne presušenie. Ak ju na jar nezrežeme, ker po niekoľkých rokoch stráca tvar, preto ho nakoniec musíme zmladiť hlbokým rezom. Podobne režeme aj hortenziu stromčekovitú, ktorá tvorí guľovité súkvetia s priemerom desať až dvadsať centimetrov. Kvitne od konca júla do septembra. Hortenzia kalinolistá kvitne takisto od polovice leta, ale na vlaňajšom dreve. Mladé rastliny mierne zrežeme skoro na jar. Odstránime tenké, slabé výhonky a staré súkvetia. Dobre zakoreneným dvoj- až trojročným rastlinám každý rok skoro na jar odstránime časť starého dreva. Odumreté výhonky odstránime až po zdravú časť. Táto hortenzia má najkrajšie a najfarebnejšie jednoduché aj plné kvety v guľatých alebo plochých súkvetiach. Hortenziu kalinolistú pestujeme aj v nádobách ako prenosnú zeleň. Na zimu ju premiestnime do chráneného priestoru, kde v tme prezimuje pri teplote 5 °C. Zemina nesmie vyschnúť, rastlina po celú zimu čerpá vodu. Každý rok zhodí listy. Koncom zimy, keď sa začnú nalievať puky, prenesieme ju z tmavého priestoru na svetlo, ale von na terasu, balkón alebo do záhrady ju dáme až vtedy, keď už nehrozia jarné mrazy.  Foto: z internetu

12. 3. 2016 • 11 /4690/

DOMÁCNOSŤ

Ako na plesne

etrať, vetrať a ešte raz vetrať – to je najjednoduchšia rada, ktorá vám môže pomôcť v boji s plesňami. Ich živnou pôdou je totiž zvýšená vlhkosť. V domácnostiach by nemala presiahnuť 40 až 50 %. Pravidelným vetraním by ste jej hodnoty mohli udržať v norme, nevetrajte však počas dažďa. Ak je to možné, sušte bielizeň vonku. Odparujúce sa kusy oblečenia

vedia vytvoriť efekt dažďového pralesa. Vzduch by mal v izbách prúdiť, preto odsuňte nábytok od stien. Pri varení majte zapnutý digestor a dvere do kúpeľne nechávajte otvorené. Vhodnou prevenciou sú aj pohlcovače vlhkosti, ktoré nielen zachytia nadbytočnú vlhkosť, ale aj prevoňajú vzduch. Ak sa už pleseň objavila, nikdy ju zo stien nezoškrabujte. Spó-

DIÉTY

Tip-top figúra z vody

oda nie je len najlepším liekom proti smädu, ale taktiež ideálnym partnerom na zhadzovanie zbytočných kíl. Chcete rýchlo schudnúť bez toho, aby ste sa trápili hladom? Skúste to s vodou, je to jednoduché! Stačí, ak pred jedlom vypijete pohár vody a kilá sa strácajú takmer samy. Vedci z nemeckej univerzitnej kliniky Charité v Berlíne zistili, že 1/2 litra pitnej vody na

lačný žalúdok pôsobí ako turbospaľovač tuku. V priebehu asi pol hodiny sa vďaka vode urýchli metabolický proces látkovej premeny, teda rýchlejšie sa spaľuje omnoho viac kalórií. Za tento proces sú zodpovedné látky ako jód a

ry by sa rozvírili v priestore a mohli by ste ich vdýchnuť. Na malé plesne použite špeciálne prostriedky proti plesniam. Hrozba nepríjemného zápachu a plesní sa zvyšuje najmä na konci zimy, keď stúpajú hladiny riek. Voda často zaplaví pivnice domov. Odčerpaním vody a vysušením sa to však nekončí. Pleseň sa vie objaviť opakovane. Ak plesne zasiahli veľké plochy, obráťte sa na odborníkov. Tí s nimi zatočia pomocou špeciálnej chémie a ozónovaním.  vápnik, ktoré odbúravajú tuk. A horčík, ktorý pôsobí ako urýchľovač látkovej premeny. Bonusom je voda: zaplní žalúdok, čím sa obmedzí chuť do jedla. Preto odporúčame pred každým jedlom vypiť pohár vody. Môžete stratiť až 2 kilá za päť dní! Ako funguje chudnutie s vodou? Každý deň si doprajte tri jedlá. Začnite zdravými raňajkami, pokračujte obedom a nesmie chýbať ani večera. Medzi hlavnými chodmi si dajte kúsok ovocia alebo zeleniny. 5 minút pred každým jedlom vypite v stoji 2 poháre vody. Najlepšia je neperlivá voda. To rozprúdi trávenie a zníži pocit hladu minimálne  o polovicu.

ŽIVOTNÝ ŠTÝL

Uľahčite si život: tipy, ako všetko zvládať šikovnejšie (1.)

áte pocit, že už padáte na nos a viac nezvládnete? Vyberte si niektoré z našich tipov a bude to lepšie!

DEŇ POD KONTROLOU 1. Ku vchodovým dverám si zaveste vrecko, do ktorého si budete dávať všetky potrebné veci na zajtra. Tak sa vám nestane, že niečo zabudnete a zbytočne si tým všetko skomplikujete. 2. Namiesto ustavičného po-

zerania do mailov počas pracovnej doby si stanovte určitú hodinu, kedy si tieto záležitosti budete vybavovať (ak vám to vaša práca umožňuje). Ušetríte si tým veľa času a budete sa môcť sústrediť na dôležité veci. 3. Zapisujte si do diára alebo špeciálneho notesa všetky dôležité úlohy, ktoré musíte vybaviť. Na konci dňa si odškrtnite, ktoré sa vám podarilo zvládnuť. Dodá vám to sebavedomie a chuť na ďalšie aktivity.

4. Vymažte z mobilu všetky zbytočné čísla a aplikácie, ktoré aj tak nepoužívate. A keď sme už pri tom mobile, keď vám vyprší viazanosť, vyberte si taký typ, s ktorým budete vedieť ľahko a jednoducho manipulovať. 5. Neodkladajte úlohy, ktoré môžete vybaviť do piatich minút. Nech už je to rýchly telefonát alebo zaplatenie účtov, dodržiavanie týchto „päťminútových prác“ vám dodá pocit, že máte  všetko pod kontrolou.

VII

RADY A TIPY

Kávová usadenina

áva sa dá využiť na viac vecí, než len na to, aby nás ráno prebudila.

Hnojivo na rastliny. Nevyhadzujte kávovú usadeninu. Je plná živín, ktoré vaše rastliny obľubujúce kyslú pôdu potrebujú. Použite kávovú usadeninu ako hnojivo pre ruže, azalky, rododendrony či kamélie. Postrach mačiek. Mačky nebudú viac vašu kvetinovú záhradu využívať na svoju potrebu, keď zacítia z okolia vašich kvetov štipľavú zmes pomarančovej kôry a kávovej usadeniny. Zmes pomarančovej kôry a kávovej usadeniny je tiež veľmi účinným hnojivom. Odstraňuje pach z mrazničky. Pachu v mrazničke sa zbavíte tak, že niekoľko misiek so suchou kávovou usadeninou umiestnite na noc do chladničky. Kto chce mať priestor ešte voňavejší, môže pridať pár kvapiek vanilkovej arómy.

Aby sa prach nevíril. Pred čistením krbu posypte popol mokrou kávovou usadeninou. Popol sa bude dať ľahšie odstrániť a prach nebude znečisťovať miestnosť. Bohatá úroda mrkvy. Ak chcete zvýšiť úrodu mrkvy, pred sejbou zmiešajte semená s čerstvo namletou kávou. Nielenže sa budú dať drobné semená ľahšie zasiať, ale aróma kávy odpudzuje červy a iných škodcov. Čisté ruky. Použite kávovú usadeninu ako mydlo. Nielenže odstráni odumretú kožu z rúk, ale navyše odstráni z rúk aj pachy potravín, ako sú ryby a cesnak.  Zdroj: magazín Najmama

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Makové pirohy

Suroviny: Na cesto: asi 500 g múky, asi 1/2 dl oleja, štipka soli, asi 2 dl teplej vody; Na plnenie: slivkový lekvár; Na posypanie: mletý mak a cukor Takto sa to podarí: Múku, olej, soľ a vodu zamiesime na cesto, ktoré má byť dosť mäkké. Cesto podelíme na 2 až 3 časti. Každú rozvaľkáme na hrúbku asi 1 až 2 milimetre v tvare obdĺžnika. Rozvaľkané cesto prehneme na polovicu a hneď vrátime späť, aby sme dostali orientačnú čiaru polovice. Na jednu polovicu cesta, pod orientačnú (zamyslenú) čiaru kladieme hustý slivkový lekvár veľkosti višne. Vzdiale-

nosť medzi kôpkami lekváru je asi 3 cm. Keď lekvár vyskladáme na polovicu cesta, prekryjeme ho druhou polovicou a okolo lekváru cesto popritláčame prstami. Dostaneme tak štvorčeky – pirohy, ktoré vykrajujeme radielkom (tarajčokom). Pirohy môžeme vykrajovať aj okrúhlou formičkou. Vyvárame vo vriacej vode asi 3 minúty a vyberáme dierkavou naberačkou. Horúce pirohy trochu pomastíme, aby sa nepolepili. Zomletý mak zmiešame s cukrom a posýpame pirohy. Ukladáme rad pirohov,  rad maku. Foto: E. Šranková

Šálkový jablkový perník

Kefírové placky so syrom Suroviny: 3 hrnčeky polohrubej múky, 1 hrnček kefíru, 2 vajcia, 1 lyžička soli, 1 lyžička cukru, 1 lyžička sódy bikarbóny, 1 lyžica oleja; Na plnku: 400 g tvrdého strúhaného syra, 1 vajce Takto sa to podarí: Do misk y preosejeme múku, pridáme soľ a sódu bikarbónu a zamiešame. Do múky pridáme ostatné suroviny a vypracujeme cesto. Na pomúčenej doske necháme cesto postáť zakryté utierkou asi 1 hodinu. Medzitým si nastrúhame syr, pridáme vajce a

zamiešame. Cesto rozdelíme na 8 častí, vyvaľkáme placku a na každú dáme plnku. Placku zabalíme a roztlačíme, buď rukou alebo valčekom. Z obidvoch strán na panvici opečieme. 

Tvarohový koláč Suroviny: Na cesto: 500 g polohrubej múky, 150 g práškového cukru, 1 margarín, 1 vanilínový cukor, ½ kypriaceho prášku, 1 žĺtok, 3 lyžice kakaa; Na plnku: 1 kg tvarohu, 250 g práškového cukru, 1 vanilínový cukor, 1 lyžica vanilínového pudingu, 4 bielky, 3 žĺtky Takto sa to podarí: Cesto: Všetky suroviny zmiešame a dáme na pol hodiny do chladničky. Plech vymastíme a vysypeme múkou. Vychladené cesto rozdelíme na 2 časti. Plnka: Žĺtky, práškový a vanilínový cukor vymiešame do peny, pridáme tvaroh, pudin-

gový prášok a sneh z bielkov. Dobre zmiešame. Jednu časť cesta nastrúhame na plech, na to rozotrieme plnku a na ňu nastrúhame druhú časť cesta. Pečieme asi 30 minút na 200 C̊ . Recept nám poskytla: Gabriela Hroššová z Nitry  Foto: J. Pucovský

Zapečené tofu s cibuľou Suroviny: 1 šálka hladkej múky, 1 šálka hrubej múky, ½ šálky oleja, 1 šálka kryštálového cukru, 2 väčšie šťavnaté jablká, 1 kypriaci prášok, 1 lyžička mletej škorice, 2 lyžice kakaa, 2 vajcia, 1 vanilínový cukor. Takto sa to podarí: Vyšľaháme

vajcia s vanilkovým a kryštálovým cukrom do peny, pridáme všetky ostatné suroviny (jablká ošúpeme a postrúhame) a vyšľaháme všetko spolu. Dáme na plech s papierom na pečenie a pečieme podľa typu rúry. Vrch ozdobíme podľa vlastnej fantázie. 

Suroviny: 1 kg tofu, 1 kg cibule, 2,5 dl oleja, 2,5 dl strúhanky, 2,5 dl mlieka, 2 lyžice sójovej omáčky, 1 lyžica pokrájanej petržlenovej vňate, rasca, soľ Takto sa to podarí: Misku dobre vymastíme olejom. Na dno dáme cibuľu pokrájanú na kolieska, potom položí-

me tofu pokrájané na plátky, pokvapkáme sójovou omáčkou, posypeme rascou a soľou. Vrstvy striedame a poslednú syrovú vrstvu zalejeme mliekom a husto posypeme strúhankou a vňaťou a dáme do rúry zapiecť. Podávame s hlávkovým  šalátom.

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 412 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Modrá vlna Željka Cesnaka H V PLANDIŠTI PREDSTAVILI NOVÚ ZBIERKU BÁSNÍ

Vladimír Hudec

ajdušický rodák a básnik žijúci v Plandišti Željko Cesnak, ktorý tvorí po srbsky, v týchto dňoch vydal a predstavil svoju ďalšiu zbierku básní. Knihu Modri talas (Modrá vlna) ako svoju knižnú prvotinu vydala obecná knižnica v Plandišti. Na premiére koncom februára o knihe najprv hovorila riaditeľka knižnice Biljana Junačkovová. – Najväčší motív a základnou hybnou silou Željkovej tvorby je láska. V niektorých básňach je natoľko prítomná, že čitateľ má dojem, že ju môže ohmatať. V iných básňach sa zasa zjavuje ako predtucha alebo ďaleká spomienka, ktorá dáva nový zmysel ospalému životu. Zjavuje sa aj oblečená do celkom nového rúcha a spoznávame ju ako úprimné vlastenectvo a lásku voči človeku..., – povedala okrem iného. – Táto kniha je výplod priateľstva a pekných slov, lebo bez úprimnej duchovnej, bezpodmienečnej, sústavnej a každodennej

Riaditeľka knižnice Biljana Junačkovová, Željko Cesnak a lektorka Aleksandra Nistorová (sprava)

podpory mojich priateľov by iste neuzrela svetlo sveta. Osobitná vďaka však patrí mojej rodine, manželke, deťom a otcovi. Nemôžem sa však zavďačiť mojej matke Mariji, ktorá viac nie je medzi nami, a kniha je jej venovaná. Prvá báseň sa volá práve tak ako aj kniha Modri talas a symbolizuje svornosť a spolunažívanie v mojej národnostne zmiešanej rodine, – povedal autor prihovárajúc sa

prítomným občanom Plandišta, ale aj početným Hajdušičanom. Ž. Cesnak prečítal viacero svojich básní a medzi nimi aj báseň Na Kirvaju, venovanú Hajdušici, dedine, v ktorej, ako vždy zdôrazňuje, odrástol. Uviedol smutnú štatistiku o mladých ľuďoch, ktorí sa stali obeťami svojej nerozumnosti a nebezpečnej jazdy. Zároveň uviedol, že sa ako milovník motorkárstva zapojil do klubu

motorkárov v Plandišti aj preto, aby sa spoločnými silami pokúsili mladých ľudí presvedčiť, aby počas jazdy boli zodpovednejší. Všetkým tým mladým ľuďom sa prihovára básňou Sinovi neba. Jednou z 50 básní je aj báseň Kraj plavog mesta venovaná Báčskemu Petrovcu, ktorou autor pokračuje s písaním básní venovaných slovenským mestám a dedinám vo Vojvodine a na Slovensku. Nasledujú básne Jesenji san, Nisi ti moja a iné. Väčšina z nich je inšpirovaná tvorbou veľkého srbského básnika Vladislava Petkovića Disa, ktorý je vzorom tohto plandištsko-hajdušického básnika. Knižnú premiéru hrou na klarinete obohatil básnikov syn Mario. Toto je štvrtá zbierka básní Željka Cesnaka. Okrem toho viacero básní zverejnil v spoločných zbierkach tak v Srbsku, ako aj v regióne. Jeho básne boli povšimnuté aj na početných literárnych súbehoch, kde sa mu dostalo viacero uznaní. Naposledy na 7. medzinárodnom literárnom stretnutí v Sarajeve získal uznanie KNS PERO za medzinárodnú kultúrnu spoluprácu. Toto uznanie po prvýkrát dostal básnik zo Srbska.

LITERÁRNY VEČIEROK K 8. MARCU V KYSÁČI

Chvíle na zapamätanie Elena Šranková

ultúrno-umelecký spolok Vladimíra Mičátka v Kysáči v nedeľu 6. marca zorganizoval ďalšie vydarené podujatie. Bol to literárny večierok venovaný Medzinárodnému dňu žien. Hostkou bola Mária Kotvášová-Jonášová, spisovateľka z Kovačice. V rámci večierka sa najprv hovorilo o ženách z Biblie, ale aj o postojoch k žene v súčasnosti a odznela i kytica básní venovaná ženám z cyklu Básnik a žena Alexandra Kormoša. Nositeľmi tejto časti večierka boli Anna Páliková-Kunčáková, superintendentka EMC, a štyria Michalovia: Ivičiak, Vrška, Ďurovka a Francisty. O význame Dňa žien hovoril M. Francisty, predseda KUS V. Mičátka, ktorý úvodom pozdravil prítomných, a o Vladimírovi Mičátkovi z príležitosti 145. výročia narodenia hovoril Rastislav Surový, predseda MOMS Kysáč. • KULTÚRA •

V druhej časti večierka sa s hostkou z Kovačice rozprávala Milina Chrťanová a úryvky z jej poviedok, ktoré sa páčili početnému obecenstvu, prečítali Kristína Madacká a Miluška Vranková, ako i samotná autorka M. Kotvášová-Jonášová. Prítomní sa dozvedeli niečo viac o tom, ako vznikajú jej poviedky, na aké charaktery sa v nich zameriava, ale aj o jej účastiach na recitačných súťažiach, či už ako recitátorky, alebo ako pedagogičky. Zo slov M. Francistyho sa dozvedeli aj niečo viac o jej živote a tvorbe. Na záver prítomní, a najmä jej kolegyne Ľudmila Berediová-Stupavská Mária Kotvášová-Jonášová a Milina Chrťanová (zľava) a Anna Legíňová popriali hostke ešte veľa tvorivých úspechov. Návštevníci tohto bude dlho spomínať, lebo na šťastie nie sú podujatia sa domov rozchádzali s bohatými potrebné veci, ale chvíle. Večierok prebiehal umeleckými zážitkami. Podľa slov hostky v Slovenskom národnom dome, kde otvorili aj z Kovačice na drahocenné chvíle v Kysáči si výstavu ručných prác, ladených k 8. marcu. 11 /4690/ 12. 3. 2016

Kultúra Z KNIŽNEJ ZBIERKY HLASU ĽUDU

Do školskej knižnice v Silbaši Anna Francistyová

o hlasľudovskej zbierky kníh určenej pre knižnice v menších prostrediach stále pribúdajú ďalšie balíky od jednotlivcov i inštitúcií, ale ďalšia pekná čiastka z tejto knižnej krásy aj odbudla: od štvrtka 3. marca z nej majú radosť žiaci a učitelia Základnej školy bratov Novakovcov v Silbaši. Ide o 200 titulov v slovenčine i v srbčine primeraných školskému veku, ale na svoje si prídu i učitelia a ďalší záujemcovia o peknú knihu. Knižný darček riaditeľovi školy Đorđemu Milićovi odovzdali riaditeľ NVU Hlas ľudu Samuel Žiak a zodpovedná redaktorka Hlasu ľudu Vladimíra Dorčová-Valtnerová. Radosť „z novej roboty“ neskrývala ani profesorka Jaruška Ferková, ktorá má toho času na starosti aj školskú knižnicu, a do rozhovorov s hosťami z Nového Sadu sa zapojili aj profesori Mariena Surová a Miroslav Hložan

Žiaci ochotne pomohli riaditeľovi školy prevziať balíky kníh pre školskú knižnicu, ale najprv póza pre jednu historickú spoločnú fotograﬁu

a psychológ Vladimír Šimo. Riaditeľ školy Đ. Milić sa v mene všetkých žiakov, učiteľov a vo svojom mene

srdečne poďakoval za tento vzácny balík, pritom s potešením konštatoval vynikajúcu spoluprácu s NRSNM

– zvlášť s Výborom pre vzdelávanie, tiež s redakciou Hlasu ľudu. Táto základná škola má vysunuté oddelenia aj v Paragoch a Despotove a z úhrnného počtu žiakov vo všetkých troch prostrediach je v tomto školskom roku 13 percent žiakov príslušníkov slovenskej národnosti. V Silbaši v kombinovaných triedach v nižších ročníkoch prebieha vyučovanie aj v slovenskej reči (teraz je tu spolu 22 žiakov), kým vo vyšších ročníkoch majú žiaci hodiny slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry (teraz ich je na týchto hodinách úhrnne 28). Je tu i ďalších 13 žiakov slovenskej národnosti, ktorí do tejto výučby nie sú zapojení. Riaditeľ si prichvaľuje úspechy žiakov i na súťaženiach zo slovenčiny, v zachovaní slovenskej identity má prínos i pobyt detí v Škole v prírode na Slovensku a ako škola by vraj chceli nadviazať družbu s niektorou základnou školou na Slovensku. O úspešnej účasti na súbehu NRSNM svedčí interaktívna tabuľa v jednej z učební a vďaka knižnému darčeku z Hlasu ľudu žiaci budú iste odteraz ešte častejšie chodiť do knižnice, ktorá nedávno dostala v školskej budove novú miestnosť.

ZIMA S KNIHOU V PADINE A V KOVAČICI

Malý literárny sviatok Elenka Ďurišová, Anička Chalupová

radičná akcia Slovenského vydavateľského centra Zima s knihou v piatok 4. marca zavítala aj do Padiny a Kovačice. Nové správy z vydavateľstva do Padiny priniesli riaditeľ SVC v Báčskom Petrovci Vladimír Valentík, literárny kritik a vedec Adam Svetlík a básnik Ladislav Čáni. Prezentácia nových titulov sa začala veršami z novej knihy L. Čániho v prednese Janka Hološa. V. Valentík je spokojný s počtom nových kníh, poznamenal tiež, že sú rôznorodé. Prvou publikáciou z vlaňajšej vydavateľskej činnosti je kniha Rozhovory padinskej rodáčky Zuzany Čížikovej a ako posledná v tomto období vyšla kniha Zbližovanie, dvojrozhovory Viery Benkovej a Etely Farkašovej. Padinčania si mohli pozrieť aj novinku SVC, a to fotomonografiu Michala Madackého. Bližšie bolo hovorené o nových knihách L. Čáni-

www.hl.rs

ho, A. Svetlíka a Jarmily Gerbocovej. J. Hološ prečítal recenziu knihy A. Svetlíka, ktorú pod názvom Visutý most napísala Z. Čížiková. Knihovníčky Eva Taubertová a Zdenka Obšustová moderovali podujatie a so spisovateľmi sa rozprávali o ich novej tvorbe. A. Svetlík o svojej knihe povedal, že ju nevidí ako literárnu históriu, ale že sama konštrukcia príbehu ho odpútava od literárneho vedca a približuje ho k spisovateľovi. J. Gerbocová sa prítomným prihovorila listom a žiaci Základnej školy maršala Tita prečítali svadobné vinše typické pre Padinu z jej zbierky vinšov. Na záver podujatia riaditeľ SVC vyjadril obavy ohľadom vydavateľstva v ďalšom období, v ktorom bude iste menej nových titulov. V organizácii podujatia knihovníčkam E. Taubertovej a Z. Obšustovej pomohli profesorky Anna Halajová a Milka Petrovičová. Ďalší večierok v rámci akcie Zima s knihou usporiadaný bol v kovačickej knižnici. Hosťami okrem

Informačno-politický týždenník

predstaviteľov SVC boli aj univerzitní profesori Adam Svetlík a Zuzana Čížiková, ako i básnik Ladislav Čáni. Na pôde Obecnej kniž- Momentka z knižného večierka v Kovačici nice v Kovačici po úvodných slovách Miroslava pri svadobných hostinách v KovaMlynárčeka, úradujúceho riadite- čici, predniesli účastníci podujatia ľa knižnice, riaditeľ SVC Vladimír Detská svadba. Ukážkou z vlastnej Valentík predstavil skrátka všetky literárnej tvorby k tomuto sviatku knihy, ktoré vyšli v roku 2015 v pro- písaného slova prispela Z. Čížikodukcii SVC s osobitným dôrazom vá a úryvky z tvorby spisovateľov na tituly Izba, o ktorej dom mlčí A. Svetlíka a L. Čániho prečítala autora Ladislava Čániho, Premeny stredoškoláčka a členka kovačicliterárnej kritiky vojvodinských Slo- kého klubu literátov Anna Andrea vákov spisovateľa Adama Svetlíka a Holíková. Zvláštnym moderovaním podSvadobné vinše Slovákov na Dolnej zemi zostavovateľky Jarmily Ger- ujatie Zima s knihou v kovačickej bocovej. O najnovšej publikácii J. knižnici spestrila knihovníčka Anna Gerbocovej sa v krátkych črtách Tomanová. Po prezentácii si prítomzmienil aj Pavel Baláž, ktorý sa tiež ní zadovážili najnovšie knižné tituly, podieľal na príprave knihy. Vinše, čím potvrdili skutočnosť, že kniha v ktoré sa v minulosti používali aj Kovačici bude ešte dlho žiť. • KULTÚRA •

MIESTNY ODBOR MATICE SLOVENSKEJ BÁČSKY PETROVEC

V roku štvrťstoročia obnovenej činnosti Jaroslav Čiep

iadne výročné zasadnutie Zhromaždenia Miestneho odboru Matice slovenskej Báčsky Petrovec bolo v stredu 2. marca v Dome Matice slovenskej Ľudovíta Mišíka v Petrovci. Na zasadnutí boli i početní hostia a piati zástupcovia matičnej listiny z Báčky v Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny. Všetkých hostí a prítomných privítala predsedníčka MOMS Katarína Melegová-Melichová. Po tom, čo na úvod zasadnutia Komorný zbor Musica viva s vedúcou Marienou Stankovićovou-Krivákovou zaspieval dve piesne, pracovnú časť zasadnutia viedlo pracovné predsedníctvo v zložení: Jaroslav Čiep, predseda, Jarmila Pálenkášová ako prísediaca a Mária Andrášiková, ktorá bola zapisovateľkou. Všetci prítomní si správy o činnosti za rok 2015 a plány na tento rok mohli aj dôkladne preštudovať, lebo sa im do rúk

dostalo najnovšie číslo matičného občasníka Náš život. Pracovná časť zasadnutia začala minútkou ticha zosnulým: bývalému predsedovi MOMS Samuelovi Boldockému a dlhoročnej členke Správnej rady Viere Boldockej.

Petrovec. Bude pokračovať i vo svojej zachodenej matičnej aktivite: usporiada prezentácie kníh, ktoré vyšli tlačou v Matici slovenskej v Srbsku, ale aj ďalší rad podujatí. Napríklad v pláne je usporiadať večierok k deväťdesiatke spisova-

Na úvod zhromaždenia matičnú hymnu zaspieval Komorný zbor Musica viva a všetci prítomní v sieni

V roku 2016 MOMS Petrovec príležitostným programom oslávi 25. výročie svojho založenia a spomenie si na tých, ktorí sa nielen o to pričinili, ale aj na tých, ktorí počas 25-ročného pôsobenia dali prínos k vzornej činnosti MOMS

teľa Jána Labátha, k 100. výročiu úmrtia spisovateľa Gustáva Maršalla-Petrovského, príležitostný program k 150. výročiu divadla v Petrovci, tiež k 75. narodeninám vedca, vysokoškolského pedagóga a národno-kultúrneho dejateľa Dr.

Jána Kišgeciho. Prvý z plánovaných večierkov – venovaný spisovateľke Xénii Mučajiovej – usporiadali už v pondelok 7. marca. Ani roku 2016 nevystanú tradičné podujatia, akými sú programy ku Dňu Petrovca a Dňu obce, organizácia SNS, ktoré v tomto roku budú mať ich 25. edíciu od obnovenia roku 1992, tradičné festivaly Jarné nôty (20. jubilejný ročník), Spievajže si, spievaj (24. ročník) a 17. Cyrilo-metodský večierok. K 150. výročiu divadelníctva plánujú podporiť Spolok filatelistov Petrovec pri vydaní obálky a príležitostnej pečiatky. V dobrej spolupráci aj v tomto roku budú pokračovať s lokálnou a miestnou samosprávou, ako aj s ostatnými inštitúciami a spolkami v Petrovci. Po schválení správ a plánov petrovského MOMS zhromaždenie verifikovalo i návrh kandidátov z tohto MOMS na uznania MSS v roku 2016 a do Správnej rady namiesto zosnulého S. Boldockého zvolilo profesorku dejepisu Annu Struhárovú.

STARÁ PAZOVA

Udelili plaketu Svetlost za rok 2015 Anna Lešťanová

organizácii Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova sa v nedeľu 6. marca v staropazovskej divadelnej sále konalo slávnostné udelenie plakety Svetlost – najprestížnejšieho obecného uznania v kultúre najúspešnejším jednotlivcom a kolektívom v roku 2015. Na slávnosti odmenili 25 jednotlivcov a 7 kolektívov za dosiahnuté úspechy na pokrajinských a republikových prehliadkach, tiež za dlhoročnú prácu a príspevok v rozvoji kultúry v Obci Stará Pazova. Diplom a malú bronzovú plaketu Svetlost za postup do pokrajinskej recitačnej súťaže získali aj Mia Verešová a Jana Rumanová, za postup do pokrajinskej prehliadky folklórnej tradície i SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Odmenení boli i výtvarní dejatelia. Diplom a malú striebornú plaketu Svetlost okrem • KULTÚRA •

v oblasti recitátorstva udelili SKUS hrdinu Janka Čmelíka i za účasť a získanú plaketu na pokrajinskej prehliadke hudobnej tvorby detí. Diplom a malú zlatú plaketu Svetlost na nedeľňajšej slávnosti v Starej Pazove udelili za účasť na republikovej prehliadke recitátorom Eme Kočišovej a Andrejovi Simendićovi. Tieto uznania dostali aj výtvarní dejatelia a staropazovský KUS Branka Radičevića za účasť na republikovej prehliadke ľudovej tradície a za účasť na republikovej prehliadke divadelnej tvorby. Titul najlepšieho jednotlivca v oblasti kultúry v roku 2015 získala recitátorka Ema Kočišová zo Starej Pazovy a najúspešnejším kolektívom sa stal staropazovský KUS Branka Radičevića. Plaketu Svetlost a špeciálne uznania udelili: Zlatkovi Fábrymu za životné dielo, Miodragovi Dmitrašinovićovi za

Andrej Simendić a Ema Kočišová

príspevok v pestovaní folklórnej tradície, Branislavovi Jovičićovi za dlhoročný príspevok v rozvoji výtvarného ochotníctva a Anne Simonovićovej za príspevok v rozvoji recitátorstva a informovania v kultúre.

Uznania najúspešnejším jednotlivom a kolektívom za podpory Obce Stará Pazova udelili Vladislav Pop, predseda Správnej rady, a Petar Nerandžić, tajomník Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova. Na slávnosti odmeneným kultúrnym nadšencom gratulovala aj Anđelka Maliová, predsedníčka zhromaždenia Zväzu ochotníkov, ktorá bola i moderátorkou programu. Maliová o. i. povedala, že hoci rok 2015 bol finančne ťažký pre ochotnícke kolektívy v Staropazovskej obci, lebo sa im z naplánovaných prostriedkov z obecnej pokladnice dostala iba menšia čiastka, predsa skvelé úspechy ochotníkov vo všetkých oblastiach pôsobenia nevystali. V kultúrno-umeleckom programe vystúpili ženská spevácka skupina a ľudový orchester pazovského KUS Branka Radičevića a recitátorka Ema Kočišová.

11 /4690/ 12. 3. 2016

Kultúra V KOLEKTÍVE KREATÍVNYCH AMATÉROV

Kovačičania študujú O láske Anička Chalupová

chotníci Kolektívu Kreatívnych Amatérov (KOKRAM) v Kovačici sa v novej divadelnej sezóne rozhodli naštudovať komédiu. Po divadelnej hre Tri letušky v Paríži francúzskeho autora Marca Camolettiho mladí herci od začiatku februára nacvičujú divadelnú inscenáciu O láske, autora a režiséra Dragana Karlečíka z Kovačice, ktorý o svojom novom texte hovorí: „Ide tu o satiru na tému: svet realitných show programov, starliet, lásky... Plánovali sme najprv nacvičiť iný text, ale pre nedostatok hercov sme sa rozhodli pre jednoduchší text, o komédiu O láske, ktorú pripravujeme pre tohtoročný festival Divadelných inscenácií dolnozemských autorov DIDA v Pivnici. Dej sa odohráva tu niekde, v nejakej blízkej budúcnosti. Je to svet, v ktorom zvíťazili realitné programy. Zmiešala sa teda estráda s politikou, nábo-

Skúšky hercov sa konajú takmer každodenne; na snímke je časť divadelného kolektívu s režisérom Draganom Karlečíkom (stojí)

ženstvo s estrádou a pod.“ Kedy si sa rozhodol napísať text pre nové divadelné predstavenie?

MARCOVÝ VZLET ponúka reportáž o živote v nórskom súostroví Lofoty z pera spolupracovníčky tohto časopisu, ako aj príspevok o zaujímavej výstave umeleckých fotografií v Kovačici a články o mládežníckych udalostiach a talentovaných mladých ľuďoch z našich prostredí. Sledujú sa aktuality z oblasti informačných technológií (tentoraz sa píše o umelej inteligencii) a počítačových videohier (Firewatch), nechýbajú hudobné portréty, riporty (Sigma, Savages, David Bowie, Festival srbského podzemia) a filmové recenzie (Trumbo a Vinyl). Literárno-výtvarná príloha Rozlety obsahuje verše, prózu a ilustrácie mladých autorov, výber zo súčasnej slovenskej poézie (Katarína Kucbelová), v rubrike Zóna deviateho umenia listujeme v časopise Stripolis. Ešte: Vaša tvorba, móda, krížovka, humor, horoskop, dva komiksy a iné zaujímavosti. Na titulnej strane je pohľad na dedinu Ballstad v Nórsku. Čítajte Vzlet! S. L.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

„Text som začal písať na sklonku januára a už začiatkom februára sme začali s nacvičovaním divadla. Skúšky prebiehajú

takmer každodenne po skupinách v miestnostiach KOKRAM, ktoré sa nachádzajú v budove Domu kultúry 3. októbra. Roly v tomto divadelnom predstavení obsadili herci: Darina Dudková, Adam Strakúšek, Igor Košút, Marek a Annamária Chalupovci, Želko Horniaček, Martina Petríková, Daniel a Anna Veňarskovci a Ján Chrťan a Jaroslav Hriešik, herci z Divadla VHV scény v Kovačici. Do práce pri nacvičovaní najnovšej divadelnej inscenácie sú zapojení aj Ján Puškár, asistent réžie, a Daniel Hajko, ktorý má na starosti svetelné efekty,“ doložil na záver režisér a scenárista Karlečík. Premiéru divadelného predstavenia O láske členovia KOKRAM plánujú usporiadať 31. marca v Kovačici a neskoršie sa predstavia aj milovníkom divadla v Pivnici, kde vystúpia v rámci tohtoročného festivalu DIDA, ale aj v Padine, Vojlovici, Aradáči a v iných slovenských prostrediach.

ČLENOVIA ŠKOLSKEJ NOVINÁRSKEJ SEKCIE Z PADINY DOSTALI TLAČIAREŇ. Vlaňajšia Cena Vzletu bola udelená členom novinárskej sekcie ZŠ maršala Tita v Padine za seriál príspevkov o školských a žiackych aktivitách. Komisia pre udelenie Ceny Vzletu navrhla, aby sa tejto školskej sekcii udelila vecná cena, prostredníctvom ktorej by žiaci mohli ďalej rozvíjať a zdokonaľovať svoje novinárske zručnosti, a preto 4. marca 2016 Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu a redakcia časopisu Vzlet novinárskej sekcii padinskej školy odovzdali laserovú tlačiareň Hewlett-Packard. Na fotografii: Vďačné členky padinskej novinárskej sekcie Zuzana Tomášiková, Daroslava Sojáková a Ivana Hološová s profesorkou Jaroslavou Staňovou. S. L. • KULTÚRA •

O ČINNOSTI ASOCIÁCIE SLOVENSKÝCH PEDAGÓGOV

Škola je pilier identity Anna Francistyová

ž 15 rokov na skvalitňovaní, zveľadení a modernizácii nášho menšinového školstva pôsobí Asociácia slovenských pedagógov, a to ako profesijné, nezávislé, slobodné a mimovládne združenie. Prvých pár rokov bola asociácia upriamená hlavne na organizovanie odborných seminárov pre učiteľov a keďže prvá predsedníčka Viera Boldocká bola chemička, vtedy bol založený Aktív učiteľov prírodných vied, ako i Aktív riaditeľov škôl. Tento aktív však po založení Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny prešiel do kompetencie jeho Výboru pre vzdelávanie. Už v tom prvom období pôsobenia asociácie konali sa prezentácie učebníc, kníh, pripomínali sa jubileá osobností z oblasti školstva. Ešte za mandátneho obdobia V. Boldockej profesorka slovenčiny v ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci Mária Andrášiková nadväzujúc na založené aktívy iniciovala i formovanie Aktívu učiteľov slovenčiny a vypracúvala projekty, aby sa v rámci asociácie ľahšie realizovali aj dodatočné aktivity. Bolo to pred deviatimi rokmi. S profesorkou Andrášikovou, s aktuálnou predsedníčkou ASP, sme si sadli ku šálke rozhovoru práve na konci jej prvého štvorročného mandátu. Najprv sme si pripomenuli tie prvé projekty... – Bol to prvý žiacky seminár a témou boli vybrané slová. Vydaril sa a tým sa vlastne začali udávať nové smernice pôsobenia asociácie. Učitelia sú stále číslo jeden, organizujú sa aj ďalej pre nich odborné kurzy, ale teraz sú tu zapojení aj žiaci. Na mladých svet zostáva, ako učiteľka stále hľadám spôsoby, ako im vštepiť a v ich povedomí upevňovať, rozvíjať jazykové povedomie a kultúrnu identitu, a tieto jednodňové alebo dvojdňové semináre sa skutočne osvedčili. Teraz už • KULTÚRA •

Predsedníčka ASP Mária Andrášiková

nasleduje ôsmy ročník, a to už niečo znamená. Osobne som na to veľmi hrdá. V roku 2010 prišlo k zmenám Štatútu ASP, lebo sme ho zlaďovali so Zákonom o združeniach, a vtedy aj úradne sem pribudli žiaci a vedecká činnosť. Ako ste spokojná s uplynulým štvorročným mandátnym obdobím? – Relatívne som spokojná, ale môžem aj takto povedať: mohlo byť aj lepšie. ASP nemá vlastné príjmy, stále si pomáhame písaním projektov a teší ma, že som našla pochopenie vo vedení Báčskopetrovskej obce. Pravidelne sa teda s projektom hlásime na obecný súbeh a už dva roky dostávame prostriedky na bežnú činnosť. Projekty na jednotlivé aktivity píšu aj moji kolegovia, vlani sa zapojili aj profesorky z Oddelenia slovakistiky na Filozofickej fakulte. Tak na 80 percent prostriedkov z celkových požiadaviek dostaneme z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ostatné z pokrajinských zdrojov. Dobre, že v tejto dôležitej oblasti nie ste sami... – Stále máme veľmi dobrú spoluprácu s Výborom pre vzdelávanie NRSNM, lebo máme tie isté ciele: zveľaďovať, zdoko-

naľovať naše menšinové školstvo, aj prípadné problémy sa snažíme riešiť spolu. Potom sú tu Ústav pre učebnice, Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie. S NVU Hlas ľudu sme usporiadali úspešný okrúhly stôl o Vzlete a plánujeme aj ďalší. Účasť na medzinárodných konferenciách nám veľa znamená, tiež členstvo v Komisii pre školstvo pri Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Prichvaľujem si dolnozemskú spoluprácu, spoločné projekty, v máji bude u nás ďalší ročník žiackeho seminára Mladí dolnozemci – tvorba a priateľstvo predovšetkým, ASP je jednou z troch zriaďovateľov učiteľskej Ceny Samuela Tešedíka. Výročné zasadnutie je pred vami, ale asociácia iste prihliada na realizáciu bežných plánov a programov. – Pravdaže, ASP sústavne podporuje odborný rast slovenských pedagógov, organizuje odborné semináre, kurzy, okrúhle stoly, prednášky, prezentácie učebníc, kníh, pripomína jubileá v oblasti nášho školstva a iné aktivity v súlade so stanovenými cieľmi v Štatúte ASP. V súčasnosti pôsobí prostredníctvom aktívov, ktoré majú koordinačnú funkciu a bez ohľadu na svoj profil

zamerané sú na pozdvihnutie jazykovej kultúry v našom slovenskom školstve. Aktívy si aj navzájom vymieňajú skúsenosti, informácie, podieľajú sa na tvorbe učebníc. Ak treba niečo konkrétnejšie, tak s Výborom pre vzdelávanie NRSNM sa toho času snažíme slovenčinu dostať aj do predškolských ustanovizní vo väčších prostrediach, taký pilotný projekt máme v Novom Sade. Lebo rodina a škola sú stále najdôležitejšie piliere v zachovaní identity. Nám v tomto poslaní pomáha aj naša webová stránka, kde máme i ukážkové hodiny, tiež jedinečný školský online časopis Čaroslov. Asociácia slovenských pedagógov sa snaží aktivovať čo najviac priaznivcov učiteľskej profesie a tých, ktorí si uvedomili dôležitosť a význam učiteľskej profesie v zachovávaní národnej identity. Vedúcich teší aj spoločenské ocenenie ich snáh: ďakovný list a medaila za aktívnu spoluprácu pri vytváraní trvalých hodnôt dolnozemských Slovákov od Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku (2015) a Bronzová plaketa za prínos k rozvoju kultúry, informovania a vzdelávania od NRSNM (2014).

KRÁTKE SPRÁVY

Stará Pazova

Štvrtkové programy v knižnici. V priebehu marca sú každý štvrtok v staropazovskej Ľudovej knižnici Dositeja Obradovića naplánované zaujímavé edukatívne programy. Medzinárodné združenie PEN klubov v roku 1984 vyhlásilo 3. marec za Deň boja spisovateľov za mier a práve v tento deň sa konal prvý program v rámci podujatia Marec v knižnici, a to s podnázvom Niet šťastných lások – kvapka francúzskej kultúry.

Program pripravil profesor vo výslužbe Branko Rakočević so spolupracovníkmi – členmi kreatívneho tímu knižnice Nikolinou Vujevićovou, Nevenou Lepšanovićovou, Milicou Dudićovou, Radicou Števanov a Jaroslavom Vrškom. Program pozostával zo štyroch častí a prednes krásneho slova znel aj po francúzsky, aj po srbsky. Medzičasom – vo štvrtok 10. marca – odznel aj literárny večierok pod názvom Niet šťastných lások – kvapka ruskej kultúry. A. Lš.

11 /4690/ 12. 3. 2016

Kultúra VEČIEROK VENOVANÝ XÉNII MUČAJIOVEJ

Rusínsko-slovenské paralely Jaroslav Čiep

chovancami a aktuálnou generáciou žiakov v petrovskej škole. Práve tí ákladná škola Jána Čajaka v spo- žiaci, predovšetkým šiestaci a siedlupráci s Miestnym odborom maci, v domácom prostredí privítali Matice slovenskej v Petrovci uctievanú spisovateľku, zároveň tichú a Spolkom petrova pokornú ženu. ských žien v podvečer Po privítaní prítomMedzinárodného dňa ných zo strany zástupžien v pondelok 7. marca kyne riaditeľa školy v aule školy v PetrovVlasty Werleovej a predci prichystali večierok sedníčky MSS Kataríny venovaný životnému Melegovej-Melichovej jubileu vychovávateľďalší scenár večierka si ky, dlhoročnej riaditeľky do svojich rúk prevzali Predškolskej ustanovizžiaci. Najprv zaspieval ne Včielka a spisovateľky školský chór, po čom pre deti Xénie Mučajiozákladné životopisné vej. črty a literárne záujXénia Mučajiová Pani Mučajiová 75. my Xénie Mučajiovej narodeniny oslávila vlani v septem- prítomným priblížili Emília Gániová bri. Hoci s malým oneskorením, ale a Andrej Balca. O to, aby sa počulo o to úprimnejšie bolo stretnutie aj umelecké slovo z pera jubilantky, Senky, ako ju v Petrovci oslovujú, sa postarali šiestaci Irena Nôtová, Jas jej známymi, ale aj so svojimi od- smina Fejdiová, Martin Čiep a Ondrej

STARÁ PAZOVA

Pokles recitátorského prednesu Anna Lešťanová

organizácii Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova v piatok 4. marca v staropazovskej divadelnej sále sa uskutočnila obecná prehliadka recitátorov, ktorú otvoril Željko Šolaja, náčelník Oddelenia pre spoločenské činnosti Obce Stará Pazova. Na prehliadke sa zúčastnilo 90 recitátorov vo všetkých troch vekových kategóriách. Najviac ich bolo v mladšej (49) a v strednej vekovej skupine (39), najmenej v staršej vekovej skupine (3). Do oblastnej prehliadky recitátorov v Sriemskej Mitrovici postúpilo 26 recitátorov. Z mladšej vekovej skupiny podľa rozhodnutia poroty (Miodrag Petrović, herec SND v Novom Sade, a Viera Diovčošová, profesorka slovenčiny vo výslužbe zo Starej Pazovy) postúpilo 10

www.hl.rs

recitátorov a medzi nimi aj Jelena Ardalová, žiačka ZŠ hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy, ktorú pripravovala učiteľka Anna Poliovková. Medzi 13 najúspešnejšími recitátormi zo strednej vekovej skupiny sú aj Mia Verešová a Andrej Simendić, žiaci slovenskej základnej školy. S nimi pracovala učiteľka Lýdia Gedeľovská. Zo staršej vekovej skupiny postúpili všetci traja recitátori a medzi nimi i Ema Kočišová, ktorá na prehliadke vystúpila v mene SKUS hrdinu Janka Čmelíka, a aj tentoraz ju pripravovala mama Miruška Kočišová. Na tohtoročnej prehliadke recitátorov sa zúčastnilo v prednese krásneho slova menej účastníkov a ako uviedol M. Petrović, badať aj pokles kvality prednesu, ktorá si vyžaduje väčšiu prácu učiteľov a pedagógov so žiakmi.

Informačno-politický týždenník

Spevák predvedením dramatizácie jej poviedky Med, ako i druháčka Tatiana Filipovićová prednesom poviedky Matkino srdce. Žiaci sa zvedavo opytovali spisovateľky, aké ju osudové cesty priviedli z rodného Ruského Kerestúra do Petrovca, ako zvládla jazykové prekážky, aké boli začiatky v jej povolaní, čo je to „oboda“, či tam aj sama chodievala, ale boli zvedaví aj na literárne témy, odkiaľ čerpá inšpiráciu, ako sa dopĺňala s literárne tvoriacim manželom Pavlom a tiež boli zvedaví na to, ako dnes trávi svoj voľný čas. Spisovateľka a vychovávateľka

Mučajiová trpezlivo a vyberanými slovami pokojne odpovedala na početné otázky Ireny Struhárovej, Sabíny Cerovskej, Ivony Opavskej, Jasny Andrášikovej, Martiny Kukučkovej a Denisy Hanuľovej. Aby sa mali možnosť trochu aj nadýchnuť pri rozhovore, hudobnými bodmi program spestrili Simona Kreková a Iveta Kováčová. K lepšiemu zdaru v organizovaní večierka žiakom v tom pomohli aj ich profesorky Mária Andrášiková, Jarmila Pantelićová, Vesna Valihorová-Filipovićová a Mariena Stankovićová-Kriváková. Záverom posedenia Xénii Mučajiovej pevného zdravia a zdaru v ďalšom živote slovom a kyticami popriali nielen žiaci školy, ale aj matičiari, spolkárky, súčasná riaditeľka PU Včielka a ďalší kamaráti a priaznivci.

OBECNÁ SÚŤAŽ RECITÁTOROV V BÁČSKOM PETROVCI

Iba Petrovec, Hložany a Kulpín J. Čiep

lovenské vojvodinské divadlo i tohto roku usporiadalo obecnú súťaž recitátorov. Prebiehala vo štvrtok 3. marca vo veľkej sieni SVD a na rozdiel od minulých rokov, keď recitátorov bolo aj dvakrát toľko, roku 2016 súťažilo 20 žiakov z Petrovca, Kulpína a Hložian. Azda z dôvodu, že nemá kto s nimi pracovať, žiaci z Maglića toho roku neúčinkovali. Hodnotiaca porota v zložení Milina Florianová, predsedníčka, a členovia Anna Hansmanová a Miroslav Babiak predsa nemali ľahkú úlohu z každej vekovej skupiny vybrať štyroch najúspešnejších, ktorí postúpili do oblastnej recitačnej súťaže. Tá bude v Báči 19. a 20. marca. S prianím, aby sa zbavili trémy a aby sa im dobre darilo na javisku pred komisiou, na úvod podujatia sa prítomným žiakom a ich pedagógom prihovorili riaditeľka SVD Viera Krstevská a organizátorka Miroslava Blažićová. Súťaž moderovala Marína Turčanová. V prvej skupine žiakov od 1. po 4. ročník základnej školy súťažilo 8 žiakov a ďalej postúpili tretiaci: z Petrovca Anabela Myjavcová a Milan Hansman a z Kulpína Zoran Mitić, ako i štvrtáčka z Petrovca

Marcela Gániová. V kategórii žiakov vyšších ročníkov základnej školy bolo najmenej súťažiacich – iba 5 a ďalej postúpili piataci: Timea Čemanová z Kulpína a Elena Zvarcová a Damjan Fekete z Hložian, tiež ôsmačka Laura Pantelićová z Petrovca. Všetkých žiakov z Petrovca na súťaž pripravila učiteľka Miluška Anušiaková-Majerová, žiakov z Kulpína Tatiana Kováčová a Tatjana Mitićová a žiakov z Hložian Anna Huďanová. V najstaršej vekovej skupine súťažili žiaci stredných škôl, ktorých bolo na javisku sedem. Ďalej postúpili gymnazisti v Petrovci druháčka Lýdia Nikolajevićová, tretiačka Iveta Galasová (nacvičila ich Marta Pavčoková) a štvrtáčka Elena Vršková (nacvičila ju Annamária Boldocká-Grbićová), ako i druhák zdravotníckej školy v Novom Sade Martin Krajčík (dlhé roky ho pedagogicky v recitovaní usmerňuje Miluška Anušiaková-Majerová). „Keď ide o počet, na tohtoročnej obecnej prehliadke recitátorov evidujeme úpadok a absenciu jedného prostredia, ale ako pokrok hodnotíme to, že sme mali vynikajúce prednesy v najstaršej vekovej skupine,“ povedala na záver v mene komisie predsedníčka Milina Florianová. • KULTÚRA •

VÝSTAVA SA SŤAHUJE

Cez „pešiacky priechod“ Anna Horvátová

eďže sme ustavične v časovej tiesni a už na štarte meškáme, spravidla sa snažíme aj cestu si skrátiť o niekoľko minút. Pri prechode cez cestu si preto nevolíme miesta vyznačené na tie účely alebo, akoby sme my povedali, „pešiacky priechod“, ale neoznačené. Voľne sa pohybujúc neraz len-len že nás nezrazia autá uprostred cesty. A okrem toho, že robíme kardinálnu chybu a neuctievame si dopravné predpisy, chybu robíme aj pri pomenovaní bielymi čiarami vyznačeného miesta. Spojenie „pešiacky priechod“ v slovenčine neexistuje. Pešiak áno, ale je to vojak pechoty alebo najnižšia šachová figúrka. Prídavné meno je pešiakový. A vyznačené miesto na vozovke, či zebra je priechod pre chodcov. Lebo v slovenčine

človek idúci, chodiaci pešo je chodec. Chodci sú viac-menej disciplinovaní, lebo uctievajú dopravné pravidlá. Aj pretekár v chôdzi je chodec; žena je chodkyňa. Prídavné meno je chodecký. A tak máme chodecký šport, chodecké preteky. Treba byť obozretný aj pri používaní podstatného mena priechod a prechod, čo tiež nevieme rozlíšiť, správne je priechod pre chodcov a cezhraničný prechod. Prechod je aj pohyb z miesta na miesto, prechádzanie, prejdenie: – prechod cez rieku, cez ulicu, ilegálny prechod hraníc; – zmena jedného stavu na druhý: prechod z tepla do zimy, prechod od malovýroby k veľkovýrobe; – medzistupeň spájajúci dva rozdielne javy: prechod k informatizovanej spoločnosti; – obdobie zániku činnosti vaječníkov a menštruácie u žien, klimaktérium.

Zuzana a Zuzka v Padine Elenka Ďurišová

aždivý nedeľný marcový podvečer Padinčanom spestrili obrazy Zuzany Chalupovej a Zuzky Medveďovej. Výstava ich obrazov sa totiž 6. marca z Kovačice presťahovala do miestností Galérie Domu kultúry Michala Babinku v Padine. Príjemnými slovami sa hosťom – vedúcim Obce Kovačica v čele s predsedom obce Jánom Husárikom a ďalším návštevníkom prihovorila nová riaditeľka Domu kultúry Anička Elchekhová. Potom sa slova ujala

riaditeľka Galérie insitného umenia v Kovačici Mária Raspírová. O výstave hovoril i výtvarný kritik Vladimír Valentík a otvoril ju riaditeľ Múzea vojvodinských Slovákov Pavel Čáni. Tieto dve maliarky majú i niektoré styčné body, podobné životné osudy. Svojimi obrazmi zabezpečili nesmrteľnosť slovenskej tradícii, kroju a kultúre a hlas o našich krajoch rozniesli po celom svete. Ku krásnym slovám a obrazom sa pripojili aj ľudové piesne dievčenskej a mužskej speváckej skupiny a sólistky Alenky Povolnej.

K VÝSTAVE DEI LEČI (IDE ČILE) V GALÉRII IZBA V NOVOM SADE

Performancia ako východisko Oto Filip

pred približne polstoročím. Často vznikali tak, že dvojica inštalovala kúmanie tém, motívov a javov nezvyčajné uličné performancie, vojvodinskej fotografie v druhej ktoré potom zvečňovala kliknutím polovici 20. storočia si ťažko na spúšť fotoaparátu. Zlomok ich tvorby si od 2. marca predstaviť bez pohľadu na práce Boru Vitorca a Dragoljuba Pavlova možno oprášiť, sprítomniť alebo v rokoch šesťdesiatych a neskorších. priblížiť návštevou Galérie Izba v ŽeJednak preto, že ide o veľmi špeci- lezničnej ulici č. 4 v Novom Sade, fickú tvorbu dvoch novosadských prostredníctvom viacerých väčších fotografií pútajúautorov, rovesníkov cich prvoplánovo (obaja sa narodili nie toľko vlastnýv roku 1940), pômi technickými sobiacich celkom aspektmi, koľko mimoinštitucionálobsahovými náne v rokoch 1957 – metmi a odkazmi. 1965, jednak preto, Na jednej z nich že obaja boli tým, sú traja ľudia, čo si dnes predktorí hrajú karty stavujeme pod pokojne sediac pojmom multiv snehu, na ďalšej mediálny umelec. s názvom VýchoČiže aktívnymi vo disko je človek na viacerých oblaspontóne, uprene tiach umenia (fotografia, kamera, Pavlov a Vitorac na fotografii zahľadený do vody, o ktorom poézia, kreslenie, s názvom Dei leči nevedno, či sa maľba...), aktérmi nových prístupov, predchodcami práve chystá skočiť do Dunaja, aletunajšej avantgardy z rokov sedem- bo rozmýšľa o plynutí času a vody... desiatych minulého storočia. Spôso- Pózu, gesto, neočakávané, improvibom vyjadriť sa k časom, v ktorých záciu, iniciatívu, odkaz... Všetko to žili, spájať minulosť a budúcnosť, im možno objaviť na týchto fotodokuuž v začiatkoch bola práve fotogra- mentoch, vlastne iniciálnych novofia ako performancia. Tým pádom sadských performanciách, ktorých ich práce a akcie možno chápať i hodnotu čas vôbec nenaštrbil. Práve ako živé a sociálne skulptúry doby naopak: zas a zas ju potvrdzuje.

S PREZENTÁCIA ČINNOSTI KYSÁČSKYCH MATIČIAROV V NOVOM SADE. V stredu 2. marca mali novosadskí matičiari príležitosť zoznámiť sa s prácou kysáčskeho MOMS, ako aj s podujatiami, ktoré sa usporadujú v tamojšom Slovenskom národnom dome. O pozoruhodnej činnosti od obnovenia našej Matice a o štvrťstoročí v práci kysáčskych matičiarov hovoril predseda MOMS a čestný predseda MSS Rastislav Surový. Prezentoval početné podujatia v SND, medzi ktoré patria aj výstavy kysáčskych umelcov, a jeho zaujímavý prednes bol ilustrovaný videozábermi. Náplň večierka obohatili obrazy z najnovšieho cyklu akademického maliara Michala Ďurovku, ktorý zdôraznil, že v Galérii SND bolo niekoľko výstav obrazov akademických maliarov ochotníkov a detí, ako aj fotografií úžitkových umelcov, a zahlásil ďalšie akcie. Úžitkový umelec Michal Madacký Novosadčanom predstavil umelecké fotografie so zábermi z rôznych slovenských osád a za pomoci videonahrávok predstavil aj zábery z fotomonografie Môj Kysáč. Ako povedal, v publikácii sa snažil znázorniť autentickú slovenskú kultúru a túto jedinečnú knihu hostiteľom aj daroval. Do programu dobre zapadli i dve básne v prednese Eleny Surovej. Novosadským matičiarom sa pri tejto príležitosti prihovorila aj riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Anna Chrťanová-Leskovac, oboznámila ich s programom práce ústavu a vyzvala ich na spoluprácu. Pekné slovo, umelecké obrazy a fotografie zanechali hlboký dojem na Novosadčanov. J. S., Foto: P. Ľ. • KULTÚRA •

11 /4690/ 12. 3. 2016

Oznamy Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá vypisuje: ________________________________________________________ SÚBEH na dotácie organizáciám etnických spoločenstiev v Autonómnej pokrajine Vojvodine

ného návrhu projektu, spôsob realizácie a konkrétne účinky, ktoré projekt dosiahne. Pri rozhodovaní o pridelení prostriedkov sa uprednostnia projekty, ktoré súvisia s vývojom, zachovávaním a pestovaním ducha medzinárodnostnej tolerancie mládeže. Prostriedky súbehu sa nepridelia na financovanie bežných trov alebo investičných nákladov podávateľa prihlášky.

Súbeh sa vypisuje na spolufinancovanie bežnej činnosti, projektov a organizovanie podujatí, ako aj na obstaranie vybavenia a investičné vklady organizácií etnických spoločenstiev z územia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny roku 2016.

III. OSOBITNÉ PODMIENKY Verejné obstarávanie Ak sa na užívateľa prostriedkov z tohto súbehu vzťahuje regulatív z článku 2 odsek 1 bod 2 Zákona o verejných obstarávaniach (Úradný vestník RS, číslo 124/2012), resp. ak sa prostriedky uskutočnené týmto súbehom budú používať na obstarávanie prác, statkov a služieb, a účasť verejných prostriedkov bude tvoriť viac ako 50 % hodnoty obstarania, užívateľ prostriedkov sa bude pokladať za objednávateľa a bude mať povinnosť uplatňovať Zákon o verejnom obstaraní.

I. ROZVRH PROSTRIEDKOV Súbeh sa vypisuje na celkovú sumu 9.552.151,10 dinárov, a to podľa národnostných spoločenstiev: maďarské národnostné spoločenstvo 4.650.000,00; chorvátske 950.000,00; slovenské 950.000,00; rumunské 710.000,00; rómske 550.000,00; rusínske 350.000,00; bunjevské 320.000,00; macedónske 200.000,00; ukrajinské 120.000,00; nemecké 90.000,00; české 50.000,00; aškalské 30.000,00; egyptské 30.000,00; grécke 30.000,00; čiernohorské 200.000,00 a iné národnostné spoločenstvá 322.151,10 dinárov. II. PODMIENKY SÚBEHU Na súbeh sa môžu prihlásiť výlučne registrované právnické osoby – organizácie a združenia etnických spoločenstiev so sídlom na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, ktorých činnosť spočíva na zachovávaní a pestovaní národnej a kultúrnej identity alebo ktorých činnosť spočíva na zachovávaní a zveľadení medzinárodnostnej tolerancie. Na súbeh sa nemôžu prihlásiť priami a nepriami rozpočtoví užívatelia. Nebudú sa rozoberať oneskorené a neúplné alebo nenáležite vyplnené prihlášky, prihlášky podané neoprávnenými osobami ani prihlášky, ktoré nie sú predmetom súbehu. Nebudú sa rozoberať prihlášky podané aplikantmi, ktorým boli pridelené prostriedky na podklade predchádzajúcich súbehov sekretariátu, ktorí si nevyrovnali záväzky prevzaté tými súbehmi alebo nežiadali od sekretariátu načas predĺženie lehoty na realizáciu prostriedkov získaných na základe predchádzajúcich súbehov sekretariátu. Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá si vyhradzuje právo žiadať si od podávateľa prihlášky, podľa potreby, dodatočnú dokumentáciu a informácie, alebo vyjsť na miesto samo, resp. určiť splnenie dodatkových podmienok na pridelenie prostriedkov. Sekretariát nie je povinný zdôvodňovať svoje rozhodnutia. Proti týmto rozhodnutiam sekretariátu nemožno uložiť opravný prostriedok. Prihlášky a priložené doklady sa podávateľom nevracajú. III. SPÔSOB APLIKOVANIA Prihlášky sa podávajú výlučne na súbehových tlačivách sekretariátu. Kompletnú súbehovú dokumentáciu s pokynmi a pravidlami si možno prevziať od pondelka 7. marca 2016 v miestnostiach sekretariátu alebo stiahnuť z webovej adresy www. puma.vojvodina.gov.rs. K prihláške treba pripojiť: oficiálny doklad o registrácii organizácie, potvrdenie o daňovom identifikačnom čísle, oficiálny dôkaz o otvorenom účte v banke. ________________________________________________________ S Ú B E H na spolufinancovanie projektov na zachovanie a pestovanie medzinárodnostnej tolerancie vo Vojvodine v roku 2016 Súbeh sa vypisuje na spolufinancovanie programov, projektov a aktivít, ktoré majú za cieľ zachovávanie a pestovanie medzinárodnostnej tolerancie vo Vojvodine v roku 2016 v rámci projektu Afirmácia multikultúrnosti a tolerancie vo Vojvodine. Súbeh sa vypisuje na celkovú sumu 4.300.000,00 dinárov. I. ROZVRHNUTIE PROSTRIEDKOV Prostriedky sa prideľujú na spolufinancovanie programov, projektov a aktivít organizácií, združení a asociácií a iných subjektov, ktoré majú za cieľ afirmovať hodnoty multikultúrnej spoločnosti a zachovávať a pestovať medzinárodnostnú toleranciu vo Vojvodine v roku 2016 a sú určené najmä na zveľaďovanie produkcie a produkciu televíznych a rozhlasových programov, webových prezentácií, iných foriem elektronických prezentácií, tlačených propagačných aktivít, aktivít v tlačených médiách a iných foriem mediálnych aktivít; na vydávanie kníh, brožúr, časopisov a iných publikácií neziskového rázu; na organizovanie seminárov, konferencií a iných foriem vedeckých a edukačných stretnutí; na organizovanie kultúrnych, vzdelávacích, športových a iných podujatí. II. PODMIENKY SÚBEHU Na súbeh sa môžu prihlásiť výlučne registrované právnické osoby – organizácie, združenia a asociácie a iné subjekty so sídlom na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, ktorých činnosť spočíva na zachovávaní medzinárodnostnej tolerancie, resp. organizácie, združenia a asociácie, ktorých programy, projekty alebo aktivity sú zamerané na zachovávanie a pestovanie medzinárodnostnej tolerancie v Autonómnej pokrajine Vojvodine. Na súbeh sa môžu prihlásiť výlučne neziskové organizácie. Pri rozhodovaní o pridelení prostriedkov sa bude hodnotiť rozsah a význam poda-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

IV. SPÔSOB APLIKOVANIA Prihlášky sa podávajú v jednom exemplári výlučne na súbehových tlačivách sekretariátu. Súbehovú dokumentáciu si možno vyzdvihnúť od 7. 3. 2016 v miestnostiach sekretariátu alebo stiahnuť z webovej adresy www.puma.vojvodina.gov.rs. Podávateľ môže podať iba jednu prihlášku na súbeh. K prihláške sa záväzne pripájajú kópie nasledujúcich dokladov: oficiálny dôkaz o registrácii organizácie (fotokópia rozhodnutia AOR), fotokópia potvrdenia o daňovom identifikačnom čísle (DIČ), oficiálny dôkaz o otvorenom účte v obchodnej banke (fotokópia). V. HODNOTENIE PROJEKTOV A ROZHODOVANIE O PRIDELENÍ PROSTRIEDKOV Podané prihlášky rozoberá komisia, ktorú vymenúva pokrajinský tajomník pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá. Komisia nebude rozoberať oneskorené a neúplné alebo nesprávne vyplnené prihlášky, prihlášky podané neoprávnenými osobami, prihlášky nečitateľne vyplnené alebo vyplnené grafitovou ceruzkou, ako ani prihlášky, ktoré nie sú predmetom súbehu. Komisia nebude rozoberať prihlášky podávateľov, ktorým boli pridelené prostriedky na podklade predchádzajúcich súbehov sekretariátu, ktorí nesplnili prevzaté záväzky podľa týchto súbehov. Komisia nebude rozoberať prihlášky priamych rozpočtových užívateľov. Sekretariát si vyhradzuje právo žiadať si, podľa potreby, od podávateľa prihlášky dodatočnú dokumentáciu a informácie alebo vyjsť na miesto, resp. na pridelenie prostriedkov určiť splnenie dodatočných podmienok. Rozhodnutie o pridelení prostriedkov schvaľuje pokrajinský tajomník na podklade návrhu súbehovej komisie. Sekretariát rozoberie podané prihlášky a rozhodne o nich sukcesívne po uzavretie súbehu. Sekretariát nie je povinný zdôvodňovať svoje rozhodnutia. Rozhodnutie pokrajinského tajomníka je konečné a proti rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. Prihlášky a priložené doklady sa podávateľom nevracajú. S podávateľmi prihlášok, ktorým boli povolené prostriedky, Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá uzatvára zmluvu o spolufinancovaní aktivít, na základe ktorej sa prostriedky vyplatia. Výsledky súbehu budú uverejnené na oficiálnej webovej stránke sekretariátu po skončení súbehu. ________________________________________________________ SÚBEH na pridelenie rozpočtových prostriedkov orgánom a organizáciám v Autonómnej pokrajine Vojvodine, v práci ktorých sa úradne používajú jazyky a písma národnostných menšín – národnostných spoločenstiev na rok 2016 Prostriedky v sume 3 178 264,00 dinárov sa pridelia s cieľom zveľadiť práva na úradné používanie jazykov a písem národnostných menšín – národnostných spoločenstiev v Autonómnej pokrajine Vojvodine. Právo účasti na súbehu majú: – orgány jednotiek lokálnej samosprávy z územia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, v ktorých sa štatútom mesta, resp. obce určilo úradné používanie jazykov a písem národnostných menšín – národnostných spoločenstiev na celom území jednotky lokálnej samosprávy alebo v sídlach na ich území, – miestne spoločenstvá na území miest a obcí z aliney jeden, – iné orgány, organizácie, služby a ustanovizne, užívatelia rozpočtových prostriedkov, čo majú sídlo na území lokálnej samosprávy alebo čo vykonávajú činnosť na území lokálnej samosprávy z aliney jeden. Prostriedky sa prideľujú na financovanie, resp. účasť vo financovaní uspôsobovania zamestnancov v orgánoch a organizáciách používať jazyk národnostnej menšiny – národnostného spoločenstva, čo sa úradne používa, najmä zamestnancov na pracovných miestach, na ktorých sa uskutočňuje styk so stránkami (účasť na kurzoch, seminároch a iných podujatiach usporiadaných s tým cieľom) a na rozvoj systému elektronickej správy pre prácu vo viacjazyčných podmienkach, na vypracovanie a umiestnenie tabúľ s názvom orgánov a organizácií; názvom sídla a iných geografických názvov na cestných smeroch; názvom ulíc a námestí; ako aj s inými oznámeniami a výstrahami pre verejnosť napísanými aj v jazykoch národnost-

• OZNAMY •

ných menšín – národnostných spoločenstiev, čo sa úradne používajú v obci, meste alebo sídle a trov tlačenia dvojjazyčných alebo viacjazyčných tlačív, úradných vestníkov a iných verejných publikácií. Výška pridelených prostriedkov sa určuje podľa týchto kritérií: – počet jazykov a písem národnostných menšín – národnostných spoločenstiev, čo sa úradne používajú na celom území obce, mesta alebo sídla, – percentuálny pomer príslušníkov národnostných menšín – národnostných spoločenstiev, ktorých jazyky a písma sa úradne používajú v celkovom počte obyvateľov, podľa oficiálnych údajov Republikového štatistického ústavu z posledného sčítania obyvateľov, – celkové hmotné náklady potrebné na realizáciu aktivít, – jestvovanie iných zdrojov financovania aktivít, – kontinuita vo financovaní aktivít zo strany sekretariátu, resp. či sa prostriedky žiadajú prvýkrát. Prihlášky na súbeh sa podávajú výlučne na súbehových tlačivách sekretariátu. Úplnú súbehovú dokumentáciu si možno prevziať v miestnostiach sekretariátu alebo stiahnuť z webovej stránky: www.ounz.vojvodina.gov.rs. Prihlášky na súbeh sa zasielajú vo dvoch vyhotoveniach a dvoma overenými vyhláseniami podpísanými oprávnenou osobou podávateľa prihlášky, ak sa na súbehu uchádza podľa jedného podkladu a ak sa súčasne uchádza na súbehu aj podľa iného podkladu, prihlášky sa doručujú v celkovo štyroch vyhotoveniach a so štyrmi overenými vyhláseniami. Nebudú sa rozoberať oneskorené alebo neúplné prihlášky, ktorých nedostatok sa neodstránil ani po upozornení, ako ani prihlášky, čo nesúvisia so súbehom určeným na spomenuté účely alebo boli odovzdané neoprávnenými osobami. Užívateľ je povinný používať prostriedky len na účely, na aké boli pridelené a nestrovené prostriedky vrátiť do rozpočtu Autonómnej pokrajiny Vojvodiny. Užívateľ je povinný zodpovedajúcim spôsobom vyzdvihnúť, že sa vo financovaní zúčastnil sekretariát. Užívateľ je povinný najneskôr po uplynutie kalendárneho roka odovzdať sekretariátu správu o trovení pridelených prostriedkov so zodpovedajúcou dokumentáciou. V prípade pochybnosti, že sa pridelené prostriedky v jednotlivých prípadoch neúčelovo použili, sekretariát začne konanie pred pokrajinským orgánom pre rozpočtovú inšpekciu z dôvodu kontroly zákonného a účelového používania prostriedkov. Ak sa zistí, že sa pridelené prostriedky v jednotlivých prípadoch neúčelovo použili, prihlášky tých užívateľov prostriedkov sa nebudú v budúcnosti rozoberať pri ich účasti na súbehu. Súbehový postup uskutočňuje komisia na rozoberanie prihlášok, ktorú zriaďuje pokrajinský tajomník. Komisia po rozobratí zaslaných prihlášok zostavuje zdôvodnený návrh na pridelenie prostriedkov podľa súbehu a doručuje ho pokrajinskému tajomníkovi. O pridelení prostriedkov užívateľom po uskutočnenom postupe rozhoduje pokrajinský tajomník rozhodnutím, ktoré je konečné. Rozhodnutie o pridelení prostriedkov sa uverejňuje na webovej stránke sekretariátu. ________________________________________________________ S Ú B E H NA PRIDELENIE FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV CIRKVÁM NA PROJEKTY OBNOVENIA KOSTOLOV NA ÚZEMÍ AUTONÓMNEJ POKRAJINY VOJVODINY, KTORÉ SÚ CHRÁNENÉ KULTÚRNE PAMIATKY V súlade s článkom 4 pokrajinského parlamentného uznesenia o p r i d e l e n í rozpočtových prostriedkov cirkvám a náboženským spoločenstvám1, prostriedky sa povoľujú na spolufinancovanie vykonávania stavebnej, dobročinnej a vedeckej činnosti registrovaných tradičných cirkví a náboženských spoločenstiev, ako aj organizácií a ustanovizní, ktorých sú ony zakladatelia, a ktoré pôsobia na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny2. Na tento súbeh sa môžu prihlásiť výlučne cirkevné strediská – episkopáty, biskupstvá a exarcháty len s jedným projektom na obnovenie jedného kostola. Celková suma určených prostriedkov na tieto potreby je 5.271.000,00 dinárov. Na súbehu sa môžu zúčastniť nasledujúce konfesie: Srbská pravoslávna cirkev (Báčska eparchia, Banátska eparchia, Sriemska eparchia, Šabacká eparchia); Rímskokatolícka cirkev (Subotické biskupstvo, Zreňaninské biskupstvo, Sriemske biskupstvo), Rumunská pravoslávna cirkev, Islamské spoločenstvo, Židovské spoločenstvo, Slovenská evanjelická a. v. cirkev, Reformovaná kresťanská cirkev v Srbsku, Evanjelicko-kresťanská cirkev a. v., Gréckokatolícka cirkev. Na tento súbeh sa neplánovali predbežne prichystané typické prihlášky, lebo sa zostavujú podľa žiadosti a jej charakteristík. Lehota na odovzdanie prihlášok na tento súbeh plynie záverečne s 31. marcom 2016. Prihláška musí obsahovať: základný opis potreby obnovenia chrámu – kostola, akými sú: názov chrámu; miesto, kde sa nachádza chrám; kedy je vybudovaný; dátum, od ktorého sa vedie ako chránená kultúrna pamiatka, a kratší opis investičného zákroku so špecifikáciou trov, názov účtu – banka, v ktorej sa vedie účet, uvedené číslo účtu a overené v banke, v ktorej sa vedie. Prihlášky podávajú výlučne eparchie, biskupstvá a exarcháty, a to len pre jeden kostol na území, kde eparchia, biskupstvo alebo exarchát pôsobí na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny. 1 Pokrajinské parlamentné uznesenie o pridelení rozpočtových prostriedkov cirkvám a náboženským spoločenstvám (Úradný vestník APV, číslo 54/2014) 2 Registrované cirkvi a náboženské spoločenstvá, ktoré pôsobia na území AP Vojvodiny, ako aj organizácie a ustanovizne, ktorých sú zakladatelia, právo na pridelenie prostriedkov môžu uskutočniť prostredníctvom žiadosti, ktorú podávajú priamo pokrajinskému sekretariátu počas roka.

• OZNAMY •

Sekretariát nebude rozoberať prihlášky: doručené po uplynutí lehoty stanovenej v súbehu, neúplné (nepodpísané a vyplnené grafitovou ceruzkou), odovzdané neoprávnenými subjektmi (nemôžu prihlášky podávať lokálne cirkevné obce), bez zodpovedajúceho žírového účtu, názvu banky, čísla účtu overeného bankou, v ktorej sa vedie, ak ich nepodali eparchia, biskupstvo alebo exarchát, ide o prihlášku podanú neoprávnenou osobou. Podávateľ prihlášky sa zaväzuje, že pridelené prostriedky použije len na účely, na ktoré sú pridelené a že nestrovené prostriedky vráti do rozpočtu na zodpovedajúcu položku sekretariátu virementom. Sekretariát si vyhradzuje právo žiadať si od podávateľa prihlášky, podľa potreby, dodatočnú dokumentáciu a informácie, resp. na pridelenie pomoci žiadať si splnenie osobitných podmienok. Podávateľov prihlášok písomne upovedomujeme o výsledkoch súbehu, pričom sekretariát nie je povinný zdôvodňovať svoje rozhodnutia. Proti týmto diskrečným rozhodnutiam sekretariátu nemožno podať opravný prostriedok. Prihlášky a pripojená dokumentácia sa nevracajú podávateľom. ________________________________________________________ S Ú B E H na spolufinancovanie projektov zameraných na realizáciu afirmatívnych opatrení a procesov na integráciu Rómov pre pokračovanie Dekády inklúzie Rómov v roku 2016 Súbeh sa vypisuje na spolufinancovanie projektov zameraných na realizáciu afirmatívnych opatrení a procesov na integráciu Rómov pre pokračovanie Dekády inklúzie Rómov v roku 2016. I. ROZVRH PROSTRIEDKOV Súbeh sa vypisuje na celkovú sumu 675.000,00 dinárov. II. PODMIENKY SÚBEHU Na súbeh sa môžu prihlásiť výlučne registrované právnické osoby – organizácie a združenia rómskeho národnostného spoločenstva so sídlom na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, ktorých činnosť spočíva na zachovaní a pestovaní národnej a kultúrnej identity alebo organizácie, ktorých činnosť je upriamená na realizáciu afirmatívnych opatrení a procesov na integráciu Rómov pre pokračovanie Dekády inklúzie Rómov v roku 2016. Nebudú sa rozoberať oneskorené a neúplné alebo nenáležite vyplnené prihlášky, prihlášky podané neoprávnenými osobami, ako ani prihlášky, ktoré nie sú predmetom súbehu. Nebudú sa rozoberať prihlášky podané aplikantmi, ktorým sa pridelili prostriedky na podklade predchádzajúcich súbehov sekretariátu, ktorí si nevyrovnali záväzky prevzaté tými súbehmi alebo si nežiadali od sekretariátu načas, pred vypršaním lehoty prihlasovania na tento súbeh, predĺženie lehoty na realizáciu prostriedkov získaných na základe predchádzajúcich súbehov sekretariátu. Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá si vyhradzuje právo žiadať si od podávateľa prihlášky, podľa potreby, dodatkové doklady a informácie, alebo vyjsť na miesto, resp. určiť splnenie dodatkových podmienok na pridelenie prostriedkov. Sekretariát nie je povinný zdôvodňovať svoje rozhodnutia. Proti týmto rozhodnutiam sekretariátu nemožno uložiť opravný prostriedok. Prihlášky a priložené doklady sa podávateľom nevracajú. III. SPÔSOB APLIKOVANIA Prihlášky sa podávajú výlučne na súbehových tlačivách sekretariátu. Kompletnú súbehovú dokumentáciu s pokynmi a pravidlami možno si prevziať od 7. marec 2016 v miestnostiach sekretariátu alebo stiahnuť z webovej adresy www. ounz.vojvodina.gov.rs. K prihláške treba pripojiť: – oficiálny dôkaz o registrácii organizácie, – potvrdenie o daňovom identifikačnom čísle, – oficiálny dôkaz o otvorenom účte v banke. Výsledky súbehu sa zverejnia na oficiálnej webovej adrese sekretariátu. ________________________________________________________ Prihlášky na súbeh sa odovzdávajú v srbskom jazyku alebo v jazyku národnostného spoločenstva, ktorý sa úradne používa v Autonómnej pokrajine Vojvodine. Prihlášky sa odovzdávajú osobne, odovzdaním v spisovni pokrajinských orgánov správy v Novom Sade (budova pokrajinskej vlády) alebo sa zasielajú poštou na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá 21 000 Nový Sad Bulvár Mihajla Pupina 16 S označením: – názov súbehu, pre ktorý sa odovzdáva prihláška – Súbehy sú otvorené do 31. 3. 2016.

11 /4690/ 12. 3. 2016

Oznamy GRATULÁCIA DAŠENE LACKOVEJ z Bieleho Blata k úspešnému ukončeniu štúdia a získaniu titulu Mr. ekonomických vied na Ekonomickej fakulte v Novom Sade blahoželá tetka Zuzana Dudková z Hložian. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2064_01 NS_ Novi_Sad_Gorana_Kovačića, v Ulici Kostu Abraševića číslo 17, na katastrálnej parcele číslo 2185, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

hlasludu.info www.hl.rs

Vlaha v stenách? Izolovanie vlhkých objektov strojmi. 33 rokov skúsenosti v izolovaní vlhkých domov, kostolov a iných objektov hrúbky stien do 10 m. Záruka na vykonané práce.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2061_01 NS_Novi_Sad_Rotkvarija, Námestie Marije Trandafil č. 7, na katastrálnej parcele číslo 9686/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

DROBNÝ OZNAM TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827710 a 060/5088-433.

DROBNÝ OZNAM NA PREDAJ starší dom v Báčskom Petrovci, Ulica partizánska č. 8; kontaktný telefón: 021/781-748, mobil: 063/727-40-42.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že 26. 2. 2016 schválil rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba a rekonštrukcia magistrálnej cesty M-18, úsek Vizić – Erdevík po križovanie magistrálnej cesty M-18 s regionálnou cestou R-107 po križovanie s regionálnou cestou R-106, nositeľa projektu VP Cesty Srbska, Belehrad, Bulvár kráľa Aleksandra číslo 282. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou správy Technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, v ktorej sa konštatovalo, že predmetový projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, ak sa dodržia ochranné opatrenia. Kvôli ochrane činiteľa životného prostredia, nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a realizovať opatrenia definované kapitolou 8 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie, ako i zabezpečiť realizáciu programu sledovania vplyvov na životné prostredie, predpokladané kapitolou 9 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Radšej vysušovať – ako búrať! Hydroizolácia Živanović telefóny: 063440470 a 0631024114 hizivanovic@gmail.com www.hiz.co.rs

SMUTNÁ SPOMIENKA

Pred rokom, dňa 10. marca 2015, prišiel na koniec svojej životnej púte

Dr. ANDREJ MYJAVEC

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

6. 3. 1933 – 10. 3. 2015 z Báčskeho Petrovca

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

www.hl.rs

S úctou a láskou si na neho spomínajú

Informačno-politický týždenník

Jeho najbližší

SPOMIENKA

na manžela a otca

MIROSLAVA MILIĆEVIĆA – MIĆU

28. 12. 1956 – 12. 3. 2014 – 2016 z Báčskeho Petrovca

Čas plynie, ale spomienka na Teba navždy zostane v našich srdciach. S láskou a úctou si na Teba spomínajú manželka Mila a synovia Stefan a Aco

• OZNAMY •

Oznamy SPOMIENKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s milovaným ockom a dedom

BRANISLAVOM – KAROM MENĎANOM ZUZANA SVETLÍKOVÁ

28. 1. 1948 – 2. 3. 2016 z Báčskeho Petrovca

ADAM SVETLÍK

10. 7. 1926 8. 10. 1920 – 9. 3. 2005 – 2016 – 18. 11. 1998 – 2016

BRANISLAVOM – KAROM MENĎANOM

z Aradáča S večnou rozpomienkou na svojich rodičov a starých rodičov Ich najmilší: syn Adam, dcéra Suzana a vnúčatá Peđo, Jaroslava a Ivana

IN MEMORIAM

mama a stará mama

28. 1. 1948 – 2. 3. 2016 z Báčskeho Petrovca

Navždy zostaneš v našich srdciach! Zarmútená dcéra Karolína s manželom Aleksandrom a vnukovia Ivan a Marko

S láskou a úctou sa lúči

BOĽAVÁ SPOMIENKA

PAMIATKA NA ZOSNULÝCH na oca a starého otca

sestru a tetu

SLAVKA PRIVIZERA

ZUZANA KRIVÁKOVÁ rod. Bendová 27. 7. 1922 – 18. 2. 2016 z Báčskeho Petrovca

S úctou si spomínajú

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

s manželom, otcom a starým otcom

JURAJOM SPEVÁKOM 14. 2. 1933 – 29. 2. 2016 z Báčskeho Petrovca

Ten večný pokoj Ti prajeme a tichú a trvalú spomienku si na Teba navždy zachováme. Manželka Katarína, dcéra Katarína Arňašová s rodinou a syn Vladimír • OZNAMY •

4. 10. 1982 – 13. 3. 2001 – 2016 z Kysáča

PAVLA KRIVÁKA ANNU GUČOVÚ 4. 5. 1919 – 9. 3. 1987

rod. Krivákovú 20. 9. 1950 – 29. 12. 2015

z Báčskeho Petrovca tie za chyžou

rodina Gažová

V smútku, žiali a s úctou si spomínajú Zuzka a Anna

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo 15 rokov, čo sme Ťa stratili, ale po všetky dni a roky si stále s nami. Si v našich srdciach, myšlienkach, v našej každodennosti. Kto Ťa poznal, spomenie si, tí, čo Ťa mali radi, na Teba nikdy nezabudnú. Tvoji rodičia, bratia Janko s Dáriou, Miloslav s rodinou a starká Páliková

SMUTNÁ SPOMIENKA

na našich

JÁNA KARMANA

1939 – 2005 – 2016 z Kysáča

EVU BABKOVÚ

Nie si tam, kde si mal byť, ale si všade tam, kde sme my. V srdci žiaľ, v dome pusto a na Tvojom hrobe ticho.

MIROSLAVA BABKU

10. 10. 1941 16. 12. 1965 – 16. 3. 2015 – 2016 – 18. 7. 2012 – 2016 z Kovačice

Zarmútení: manželka Anna a synovia Ján, Michal a Miloslav s rodinami

S láskou a úctou si na Vás spomínajú

11 /4690/ 12. 3. 2016

Vaši najmilší

Oznamy PAMIATKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

na svojich zosnulých

MICHALA PETRÁŠA 1936 – 2006 – 2016

na nášho milovaného otca, svokra a starého otca

ADAMA ĎURIŠA

MICHALA PETRÁŠA

z Kulpína

16. 3. 1934 – 27. 10. 2015 – 2016 z Kovačice

1964 – 2012 – 2016

Tichú a trvalú spomienku na Vás si zachovávajú

Vaši najmilší

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Priemysel mäsa Matijević, s. s r. o., Nový Sad, Rumenački put 86, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Strieška a čistička odpadových vôd v hospodárskom komplexe Priemysel mäsa Matijević, na katastrálnej parcele číslo 2379/3, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 28. marca 2016. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 29. marca 2016 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

SPOMIENKA

Uplynulo desať rokov odvtedy, čo nás navždy opustila naša mama, stará mama a prastará mama

S úctou a láskou v spomienkach si Ťa uchovávajú dcéra, zať a vnuk

SPOMIENKA

na našu mamu a starú mamu

ĎURĎU KOVÁČOVÚ

ĎURĎA KOVÁČOVÁ

rod. Grozdanovská 11. 4. 1941 – 10. 3. 2006 – 2016 z Padiny

Prevrátila sa nová strana nášho života, strana smútku a osamelosti. Ďakujeme Ti za nesmiernu lásku a dobrotu, ktorou si stále žiaril a pomáhal nám prekonať ťažkosti a prekážky v živote. Vieme, že si nás nezanechal navždy, iba si nás predišiel do večnosti. V nádeji večného života veríme, že si neumrel, len tíško spíš.

rod. Grozdanovskú 11. 4. 1941 – 10. 3. 2006 – 2016 z Padiny

BOLESTIVÁ SPOMIENKA

Dňa 16. marca 2016 uplynú ťažké a boľavé dva roky, čo umrel nenahraditeľný manžel a ocko

MICHAL KUKUČKA

20. 9. 1932 – 16. 3. 2014 – 16. 3. 2016 z Nového Sadu

Spomienku na Teba si stále zachovávame. Dcéra Gordana Miháleková s rodinou

Osud je občas veľmi krutý, nevráti, čo raz vzal… a nám zostali len spomienky. S úctou syn Vlado Kováč s rodinou

Za ním smútia a v srdciach si spomienku na neho zachovávajú zarmútené manželka Anna a dcéra Zdenka s manželom Peđom

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

ZUZANA KRIVÁKOVÁ

ANNA GUČOVÁ rod. Kriváková 1950 – 2015 – 2016 z Báčskeho Petrovca

rod. Bendová 1922 – 2016 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Vás budú spomínať

S láskou a úctou si na Teba spomínajú

rodiny Bendová a Chlpková

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

rodiny Bendová a Chlpková

ANNA LABÁTOVÁ – FEKETEOVÁ 1942 – 2. 3. 2000 – 2016 Báčsky Petrovec

Trvalú spomienku na ňu si zachovávajú Anna a Vladimír • OZNAMY •

BOĽAVÁ SPOMIENKA

na brata a báčina z príležitosti jeho nedožitých 82. narodenín

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 14. marca 2016 uplynie 15 rokov, čo nie je s nami môj drahý otecko, starký a švagor

ADAMA ĎURIŠA

16. 3. 1934 – 27. 10. 2015 – 2016 z Kovačice

JÁN STRACINSKÝ

10. 5. 1953 – 14. 3. 2001 – 14. 3. 2016 z Báčskeho Petrovca Krutá smrť pretrhla bratskú niť lásky. Bolesťou unavený si zaspal, zanechajúc všetkých, čo si rád mal. Spolu sme sa ešte mali v živote radovať a teraz si na Teba môžeme len spomínať. Tá rana nás v srdci bolí a zabudnúť na Teba nikdy nedovolí. Sme hrdí, že sme Ťa mali. Brat Pavel s manželkou Katarínou

Pekné spomienky na Teba, ktoré nám zostali, si s láskou zachovávame. Navždy zostaneš s nami. S láskou

syn Janko s rodinou a rodiny Labátová a Bartošová

SPOMIENKA

POSLEDNÝ POZDRAV svojej triednej učiteľke

ONDREJA ZAHORCA 2006 – 2016 z Báčskej Palanky

ANNE ŠTEVKOVEJ 1943 – 2016 z Aradáča

Tou cestou všetci pôjdeme, ktorou Ty si prešiel šťastne, bez toho by Tvoja noha potkla sa... Nie, Ty neumrel si vlastne, Ty žiješ, milý náš! Tam v nebies ríši okrasa, kde duša Tvoja s Pánom spája sa. Aj po desiatich rokoch s láskou a úctou si spomínajú na neho Jeho najmilší

SPOMIENKA

na našu kmotru a krstnú mamu z príležitosti 7. výročia úmrtia a nedožitých 60. narodenín

ELENKU VIŠNJIČKÚ

1956 – 2009 – 2016 zo Sriemskej Kamenice rodom z Kysáča

Na Teba si spomínajú kmotrovci Brborićovci a krstné deti Svetlana a Vesna s rodinami • OZNAMY •

Trvalú spomienku si na Vás navždy zachováme. Generácia žiakov 1976/77: Z. Litavská-Beňová, V. Gráčeková, M. Kozová, M. Jardegová, M. Petronijevićová, A. Sabinovićová, A. Godová, P. Gál, A. Ľavroška, P. Kušniar a Ď. Viliačik

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Uplynul rok, čo nás navždy opustil

Dňa 3. marca 2016 nás nečakane navždy opustila

ANNA ŠTEVKOVÁ

JÁN KOPČOK 23. 6. 1935 – 8. 3. 2015 – 8. 3. 2016 zo Silbaša

rod. Vichnalová 24. 3. 1943 – 3. 3. 2016 z Aradáča

Na Teba si s láskou a úctou stále spomíname. Manželka Mária, dcéra Marína s rodinou, syn Rastislav a syn Duško s rodinou

Večný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky si na Teba zachováme.

11 /4690/ 12. 3. 2016

Tvoji najmilší

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 11. marca 19.30 Šou Jarmily Bohušovej z roku 2009 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia TV Týždeň Spektrum Nedeľa 13. marca 11.00 Dúhovka 11.30 Agrosféra Utorok 15. marca 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník NOVÉ TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Agrosféra Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka Spektrum – vo vysielaní v štúdiu budú hostia z Miestneho odboru Matice slovenskej v Báčskom Petrovci, ktorí ozrejmia jeho úspešnú 25-ročnú činnosť. Agrosféra upriami pozornosť na zatváranie zimnej brázdy, prípravu na sejbu najprv cukrovej repy, a potom aj ďalších primárnych poľnohospodárskych plodín. Nevystanú ani príspevky z oblasti zeleninárstva a dobytkárstva a rad ďalších informácií pre poľnohospodárov.

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 11. marca – Tokarev Sobota 12. marca – Nafúkanci Pondelok 14. marca – Ronin Utorok 15. marca – Denník šialenej rodiny Streda 16. marca – Next Štvrtok 17. marca – Hrdinovia: Záchrana Zeme 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každý pondelok 20.15 Hudobný mix

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 13. marca 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Čajový večierok venovaný Dňu žien Kultúrno-umelecký program venovaný matkám usporiadali aj žiaci základnej školy v Kovačici Utorok 15. marca 16.00 Snemovali padinskí požiarnici O aktivitách dôchodcov... Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 18. marca 16.00 Slovenský film: Ružové sny Príspevky z archívu TV OK

Nedeľa 13. marca 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Nadoraz 24.00 Záver vysielania

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

TV OBCE KOVAČICA

Z návštevy včelárov zo Slovenska v SND v Kysáči

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 11

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je pomenovanie sviatku, ktorý sa ustanovením Kláry Zetkinovej masovo oslavuje od roku 1911. autorka: ANNA BIČIA- podokenica ROVÁ

pond

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. cudzokrajný

puzdro druh snívať na peniaze obilniny

kam

vpíšte AEN

vpíšte ŤR

fŕkať vpíšte LENON

ozdobný ker

druh keramiky

tajnička mäkká spoluhl.

osobné zámeno

obvod

hlásateľ Sušec

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 13. marca 20.15 Repríza relácie Dobrý deň Streda 16. marca 13.00 Dobrý deň, kolážová relácia

vpíšte ZME

roľník (srb.) rock skupina

north dve samohl.

vpíšte OLS

hocičo nula

druh nápojov TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

tona veľká slaná voda

patrí Paľkovi

vpíšte LNE nula

zacengal

Taliansko

tromf epos

lyrická báseň

Ružomberok platobná karta kyslík

pohorie v Srbsku starý otec

Loznica

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 9 VODOROVNE: cukrovka, iba, bral, RI, kA, SA, beda, kar, udelil, m, sedem, KO, ono, jav, vá, osoba, á, zbalil, ave, an, oko, snem, podstata TAJNIČKA: JOLANA CIRBUSOVÁ

HL ĽU AS DU

Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

RÁDIO PETROVEC

HL ĽU AS DU

RÁDIO STARÁ PAZOVA

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 8 z čísla 8 Hlasu ľudu z 20. februára 2016 bolo: MATEJ ĽADY LÁME. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ZUZANA HALABRÍNOVÁ, Ul. Edvarda Kardelja č. 24, 26 362 JÁNOŠÍK. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

11 /4690/ 12. 3. 2016

Šport Petrovčanom chýba koncovka V KYSÁČI NAPLNO, RÝCHLO A BOJOVNE

TATRA – MLADOSŤ 1 : 0 (1 : 0)

Pavel Pálik

j keď mrholilo a zápas v Kysáči bol priateľský a prípravný, obe mužstvá hrali naplno, rýchlo, bojovne, ale korektne, asi 300 divákov sledovalo dobrý a zaujímavý futbal. Keďže Petrovčanom toto bola generálka pred začiatkom jarnej časti majstrovstiev Oblastnej ligy ÚFZ Nový Sad, tréner Mirko Jovanović nemôže byť úplne spokojný. Jeho hráči sa dobre pohybovali, hrali rýchlo, ale jalovo, lebo sa ich útoky ako spravidla končili pred trestným územím Tatry. No majme nádej, že už v nedeľu v prvom jarnom kole v Mošorine s domácim tímom Miletić, keď po zranení vybehne na trávnik aj stredný útočník Svetozar Mijin, bude to už inak. Tréner domácich Jovo Ninković iste je spokojný, lebo jeho hráči hrali dobre, rýchlo, už na technicky pozoruhodnej úrovni. Pripravili si až päť vyložených šancí, ale im ešte chýba lepšia realizácia a možno aj trochu lepšia kondičná pripravenosť. No aj to sa dá zlepšiť, lebo do začiatku jarných bojov o body zostali ešte dva týždne. V nedeľu už v 7. min. bolo 1 : 0, keď Klaić obetavým zákrokom odňal loptu obrancom Mladosti

Mužstvá Tatry a Mladosti pred zápasom v Kysáči

na ľavej strane, uvoľnil Grijaka a tento zboku z asi pätnástich metrov presnou strelou prekonal Leňu. Brankár Petrovčanov sa postaral o to, aby jeho tím neinkasoval ešte niekoľko gólov, lebo aspoň päťkrát zneškodnil veľké šance domácich, predovšetkým Zorzića, Grijaka, Đukanovića, Žugića a Ožváta. Zápas na ihrisku Tatry dobre viedol rozhodca Vukmirović z Nového Sadu. TATRA: Zeljković, Srnka, Babić, Savić, Anđić, Žugić, Zorzić, Draganić, Grijak, Đukanović, Klaić; hrali aj: Munjas, Martinko, Ožvát, Červený, Jambrich, Budík MLADOSŤ: Leňa, Fábry, Jakuš, Pavlis, Rupar, Sladoje-

Brankár Leňa bol tentoraz úspešnejší od Grijaka a Zorzića

vić, Kajtez, Kaňa, Milenković, Trojanović, Torbica; striedali: Babiak, Severíni, Vlaisavljević, Haška, Očoveji, Milićević Tatra v nedeľu uvíta Omla-

dinac zo Stepanovićeva. Bude to obom mužstvám generálka pred začiatkom bojov o body v Mestskej lige Nový Sad, resp. Novosadskej oblastnej lige.

PRIATEĽSKÝ ZÁPAS V ŠÍDE

A teraz o body RADNIČKI – JEDINSTVO (M) 3 : 1

Lazar Pavković

Š Futbalisti Mladosti ťažko zastavovali Grijaka (vľavo)

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

íďania generálku zohrali s mužstvom Jedinstva z Morovića, ktoré je členom Sriemskej ligy. Zápas mal dva rozdielne polčasy. Domáci mali viac z hry v prvých 45 minút, kým v druhom polčase hostia osviežili svoje rady a zahrali živšie. Zápas na štadióne Zeleni pojas sledovalo 100 divákov, viedol ho domáci rozhodca Božidar Smiljić. Dva góly za Radnički dal Soković, tretí Đurkić, kým za hostí z Morovića trafil Toma Varga.

RADNIČKI: Tojagić, Begović, Đurkić, Jakšić, Puškaš, Vuković, Tepić, Soković, Raičević, P. Grumić, Uglješić; hrali aj: Ranisavljević, N. Grumić, Sarić, Đačanin, Knežević, Ožvát, Teofilović Šíďania jarné majstrovstvá začínajú z 9. miesta so saldom 21 bodov, čo ich nemôže celkom uspokojiť. Program 16. kola: Radnički (NP) – Dunav, Banat – Odžaci, Radnički (Š) – Sloga, Borac – Cement, Železničar – Dolina, Radnički (SM) – Senta, Vršac – TSC, Bačka 1901 – Omladinac. • ŠPORT •

JEDENÁSŤ GÓLOV V SELENČI

Keď strelci vychytia deň... KRIVÁŇ – PANÓNIA 7 : 4 (5 : 0)

Juraj Pucovský

remenlivé počasie v prvú marcovú nedeľu, keď slnečné obdobia občas vystriedali mračná a dážď, neprekážalo futbalistom selenčského Kriváňa a lalitskej Panónie, aby sa nadovšetko strelecky prejavili. Odvetný priateľský zápas v Selenči priniesol až jedenásť gólov (o štyri viac ako týždeň predtým v Laliti), množstvo šancí, nastrelených žrdí a brvna, ako aj dobré zákroky troch brankárov. Vzrušujúce chvíle pre 70 divákov začali už v 5. min., keď domáci hráč Ignjatović trafil žrď. O dve min. nato revanšoval sa stredný útočník Panónie M. Obradov, ktorý opečiatkoval brvno brány Naďa. Čoskoro potom Alexy otvoril skóre zápasu, druhý gól vsietil

Mužstvá Kriváňa a Panónie pred začiatkom druhého polčasu

v 53. min. zvýšili na 6 : 0, keď sa lopta nešikovne odrazila od Lazića rovno do nôh skúseného strelca Medića, ktorý rutinovane trafil ľavý horný roh brány Valenta. V 57. min. sa konečne prvýkrát radovali aj hostia. Terek zacentroval z rohu, lopta preletela domácu obranu a M. Obradov

hlavou trafil sieť Kocića – 6 : 1. Šinkarčuk v 60. min. z voľného kopu z vyše dvadsiatich metrov nepríjemne prekvapil hráčov

troval, a Spasić poslednýkrát na zápase hlavou z piatich metrov trafil bránu Panónie. Do konca zápasu sa vlnila ešte len dvakrát sieť Kriváňa. V 75. min. Turčan unikol z ľavej strany, odcentroval a M. Obradov spred Kocića a jedného obrancu domácich svojím druhým gólom skorigoval na 7 : 3. Posledný, jedenásty gól tesne pred posledným hvizdom rozhodcu Dragana Jovovića, ináč trénera Kriváňa, zblízka strelil Šinkarčuk – 7 : 4. Po zápase všetci boli spokojní, tak hráči oboch mužstiev, ako i tréneri Dragan Jovović a Stevan

Okamih pred prvým gólom Panónie, ktorý dal M. Obradov (druhý zľava 9) v 57. min.

Medić (biely dres) v 53. min. zvýšil na 6 : 0

Kočonda, na 3 : 0 zvýšil Spasić z jedenástky po faule nad Medićom, štvrtý gól dal Ignjatović a skóre prvého polčasu uzavrel Medić v 37. min. Treba ešte spomenúť, že pri stave 1 : 0 domáci brankár Naď nádherne zneškodnil strelu pravokrídelníka Panónie Šipku. Po prvom polčase presvedčivých 5 : 0 v prospech naladených Selenčanov nasvedčovalo opravdivú futbalovú pohromu mladého mužstva Laliťanov! V druhom polčase, ako to futbal často vie režírovať, prišlo k úplnému zvratu. Domáci síce • ŠPORT •

v múre Kriváňa a brankára – 6 : 2. O päť min. neskoršie Pavlov silne hlavou rozkýval brvno, lopta sa dostala k Alexymu, ktorý odcen-

Tentoraz bez výsledku pred bránou Laliťanov

Erdeljan, ale i diváci, lebo videli až jedenásť gólov, pre ktoré sa futbal aj hrá. Selenčania v tejto chvíli majú kvalitnejší futbal na rozdiel od Laliťanov, ktorí sa s domácimi mladými silami pokúšajú obnoviť činnosť najpopulárnejšieho športu vo svojej dedine. KRIVÁŇ: Naď, Gašparovský, Kočonda, Lučar, A. Strehársky, Nikić, Alexy, Kutenič, Medić, Spasić, Ignjatović; striedali: Kocić, Deljanin, Lipták, Sklabinský, Salijević, Buják, Doboš, Pavlov, Čapeľa, Molnár PANÓNIA: Valent, A. Obradov, Ďurčiansky, Stolić, Lazić, Terek, Šipka, Virijević, M. Obradov, Ján Turčan, Šinkarčuk; hrali aj: Erdelyi, M. Stojanović, Z. Dobrić, Kolbas, Brkin

11 /4690/ 12. 3. 2016

Šport STAROPAZOVČANIA PRED JARNÝMI SKÚŠKAMI

S imperatívom víťazstva k titulu Matej Bzovský

ohto víkendu sa rozkrúti futbalový kolotoč aj v Novosadsko-sriemskej lige. Staropazovskí futbalisti po dvojmesačných veľmi namáhavých prípravách v dobrej nálade dočkajú prvý jarný zápas na ihrisku povedľa novosadského kúpaliska Štrand. Túto náladu oprávnene či nie podnietila skutočnosť, že sa žabaljský ŽSK asi

vzdal boja o titul majstra, lebo pre finančné prostriedky, ktoré, žiaľ, môžu zasiahnuť aj ostatné mužstvá v týchto neblahých časoch, vedúci tohto solídneho mužstva sa rozhodli rozlúčiť s takmer všetkými hráčmi z jesennej časti. Sú dvere postupu Staropazovčanom po všetkom tomto dokorán otvorené? Netreba jar dočkať veľmi sebavedome a s veľkým optimizmom! Ak sa „zranený“

TRI PREHRY PIVNIČANOV

Zatiaľ bez výhry SLÁVIA – SUTJESKA 2 : 4 (2 : 1)

Ján Šuster

ivnickí futbalisti minulý týždeň zohrali tri prípravné zápasy a všetky prehrali. Najprv v stredu hosťovali v Kule, kde ich porazil domáci rovnomenný tím vysoko 6 : 1. Domáci boli lepší zvlášť v druhom polčase. Pivničan v Sutjeske: Julián Čobrda, Pivničania sa jediný raz brankár B. D. Polja presadili tak, že obranca ktorý prízemne centroval pred domácich trafil vlastnú bránu. Pred týždňom, v sobotu, Slávia bránu, kde bol najrýchlejší obranca hosťovala v dedine Ravno Selo, kde Sutjesky a loptu zaslal za chrbát tiež prehrala s domácim tímom brankára Čobrdu, ináč Pivničana. Proleter 3 : 1. Bol to pekný zápas, Petrović premrhal šancu v 38. miv ktorom si hostitelia zabezpečili núte, keď jeho strela tesne minula víťazstvo v posledných chvíľach cieľ. Domáci sa tešili z druhého gólu stretnutia. Strelcom za hostí bol v 41. minúte. Nímet z pravej strany dobre odcentroval a Panić druhýPanić. Minulú nedeľu v Pivnici hosťova- krát matoval brankára Sutjesky. Zatiaľ, kým domáci v druhom la Sutjeska z dediny Bačko Dobro Polje. Výsledok tohto priateľského polčase mali síl, dobre čelili súpeprípravného zápasu je 2 : 4 (2 : 1). rovi. No v posledných dvadsiatich Zo 100 divákov sledovalo dobrý minútach sa hráči Sutjesky rozbehli futbal, dosť pekných, rýchlych ihriskom a z prevahy sa im podarilo a presných akcií na oboch stranách. streliť až tri góly do brány mladého Brankári sa vyznamenali úspešnými brankára Šustera, a tak si zabezpezákrokmi, takže zápas mal slušnú čili víťazstvo. SLÁVIA: Brňa, Kuchta, Panić, úroveň. Vedenia sa ujali hostia v 21. mi- M. Žigmund, Milec, Mirković, Minúte, keď po rýchlom protiútoku lić, Nímet, J. Žigmund, Petrović, stredný útočník hlavou prekonal Panić; v druhom polčase striedali: domáceho brankára Brňu. Domá- Šuster, Kotiv, Pintír V nedeľu Slávia uhostí o 15. hocich to nezmýlilo, lebo už o minútku neskoršie vyrovnali. Panića dine mužstvo Obilić zo Zmajeva. zastavili nedovolene na pravej Foto: J. Pucovský strane, Petrović uvoľnil Kuchtu,

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ŽSK môže dohoniť, v pätách je Kabel má solídne mužstvo, ktoré skúsené mužstvo novosadskej si na predpoludňajší termín zápaCrvenej zvezdy, lebo vedenie su viac zvyklo. Musíme nastúpiť tohto mužstva pos víťazným imperavedľa „Najlona“ iste tívom, v opačnom nesedelo so založeprípade by sme sa nými rukami a tiež dožili veľkých neprísa postaralo o kvajemností. Nesmielitné posily, aby sa me podceniť žiadne právom uchádzalo mužstvo, lebo sa o najvyššie umiestnám to môže ponenie. Ako nám riadne vypomstiť.“ prezradil tréner C. Poslednú skúšku zvezdy Gordanić, Jednota mala v soNovosadčanov zabotu v stretnutí ťažuje nedostatok s republikovým livlastných miestnos- Tréner Milan Vujasin: gistom Radničkim tí a inej infraštruktúry „Nikoho nesmieme z Novej Pazovy. na ich stiesnenom podceniť.“ O výhru 3 : 1 sa poihrisku, ale to im starali Krunić (dva v žiadnom prípade góly) a Marković. neprekáža bojovať o titul majstra. Posily Jednoty sa osvedčili, lebo „Netreba odpočívať na vavrí- ide o skúsených hráčov: Marka noch a poľahky privítať novú, ove- Boškovića (Osečina), Zdravka Trivľa ťažšiu sezónu,“ upozorňuje tré- kovića (Radnički Nová Pazova), ner Jednoty Milan Vujasin. „Pravda, Marka Janjuza (vrátil sa z Novej u hráčov vidím chuť a odhodlanie Pazovy), Radeho Pejića (Inđija), dobre trénovať, ale to treba pre- Ljubišu Vasiljevića (BSK Batajnijaviť už na štarte pri neľahkom ca) a mladého brankára Nenada hosťovaní v Novom Sade, lebo Ljubišića (Donji Petrovci).

PRVÁ SKÚŠKA HLOŽANČANOV

Prehra v 90. minúte! JEDNOTA 1950 – FRUŠKOGORAC 1 : 2 (0 : 1)

Ján Murtin

verenci trénera Michala Koruniaka po niekoľkých tréningoch mali prvú skúšku. Na pomocnom trávniku petrovskej Vrbary nešťastne prehrali s hosťami zo Sriemskej Kamenice vďaka gólu, ktorý inkasovali v poslednej minúte zápasu. Nekompletné mužstvo Hložančanov bežecky slušne čelilo skúseným hosťom. Hráčom Fruškogorca na výhru však stačili dve chyby mladého brankára Blatnického. Jediný gól za domácich strelil Mane Lončar. JEDNOTA 1950: Blatnický, Huďan, D. Lončar, Drieňovský, Horvát, M. Hataľa, Zarić, M. Lončar, Čipkár, Molnár, Bičanski;

Rozbiehajú sa prípravy: Michal Hataľa (Jednota Hložany)

striedali Ľ. Hataľa, Fábry Foto: J. Pucovský • ŠPORT •

FK HAJDUŠICA NA ZAČIATKU JARNEJ ČASTI MAJSTROVSTIEV

Za takých okolností cieľ nám je, aby sme začali a čím úspešnejšie ukončili majstrovstvá. Našťastie, v uplynulom období sme vďaka sponzorom mnoho investovali a Vladimír Hudec všeličo zmenilo a on sa needukoval, nohospodárstvo bol veľmi ťažký, vytvorili slušné podmienky na zaale zachoval starý spôsob práce. takže ani v tomto podniku nieto oberanie sa športom, dobre sme j vo Futbalovom klube Hajdu- Futbalistom to nezodpovedalo peňazí nazvyš. K tomu došlo aj k zásobení aj športovým úborom, šica sa usilovne pripravujú na a robili tlak, aby sme takže nám tie prostriedky začiatok majstrovstiev. O aktu- ho zmenili. Vysvetlili z obce asi postačia, aby álnej situácii v klube pred začiatkom sme im však, že klub sme majstrovstvá mohli jarnej odvety sme sa rozprávali s je v takej finančnej dotiahnuť do konca.“ predsedom Vladimírom Maliarom: situácii, že si nemôže Ako sa finančná situ„V podstate nemáme veľké novin- dovoliť kvalitnejšieácia odzrkadlila na vašu ky. Nikto nám neodišiel, na druhej ho a tým, pravdaže, futbalovú školu? strane doviedli sme dvoch hráčov, aj drahšieho trénera, „Doterajší dlhoročný jedného, ktorý doteraz hral vo Voj- nuž sa musíme uspotréner pionierov Branko vodinskej lige, a jedného z obecnej. kojiť s ním. Tým skôr, Vašalić, ktorý sa financoVcelku si myslím, že máme kvalitné že robí takmer zdarma val z úhrady, ktorú plamužstvo, ktoré dokáže bojovať o a takého dnes sotva tili pionieri, nás opustil. hornú časť tabuľky.“ Dôvody boli finančné, nájdeme.“ Futbalisti Hajdušice počas kondičných príprav V prestupovom období hráči lebo mu deti čoraz meA tak sme sa už dovyjadrovali nespokojnosť s prá- stali aj na finančnú pôdu. Hovo- zmene majiteľa a nový vlastník nám nej platili stanovenú sumu, avšak cou trénera Rajka Tasovského. ríte, že klub je v ťažkej finančnej dal najavo, že nás aspoň do jesene medzičasom si našiel zamestnanie, Ako ste to doriešili? situácii. Čo to znamená? nemôžu podporovať. Síce aj ďalej ktoré mu nedovoľovalo, aby robil „Rajko Tasovski nie je školený „To znamená, že sme zostali bez nám budú udržiavať trávnik na ih- tak ako on myslel, že je potrebné. tréner a licenciu pre túto úroveň dlhoročného sponzora. Náš klub risku, v týchto dňoch nám poskytli Medzeru sme sa pokúsili nahradiť dostal po skončení trénerského dostával dotácie okrem z obce aj hnojivo, aby sme ho prihnojili, angažovaním skúsených futbaliskurzu pred vyše dvadsiatimi rokmi. hlavne z poľnohospodárskej AS ale dináre vraj nemôžeme očaká- tov, ale sa ukázalo, že oni nie sú Medzičasom sa však vo futbale Hajdušica. Minulý rok však pre poľ- vať. Keďže iných sponzorov nieto, pripravení plniť povinnosti, ktoré prinútení sme opierať sa výlučne tá práca so sebou prináša. Nieko dotácie z obecného rozpočtu. To dajší hráč Dragomir Stanković bol GENERÁLKA HLOŽANČANOV V PAČIRE sú však skromné prostriedky, ktoré vytrvalejší, avšak na jeho tréningy postačia iba na tie základné potreby prichádzalo čoraz menej detí, takže súťaže, akými sú cestovné náklady a sme s tými aktivitami, ktoré počas mzdy úradných osôb na zápasoch, zimy prebiehali v školskej telocvični, cestovné trovy na hosťovania, le- prestali. S príchodom jari však toto kárske prehliadky hráčov, cestovné budeme musieť doriešiť, lebo nás trovy hráčov, ktorí prichádzajú z čo nevidieť očakáva účasť pionierov iných dedín, a iné menšie výdavky. v Juhobanátskej lige.“ BAČKA (P) – BUDÚCNOSŤ 1 : 3 (0 : 1)

V takmer nezmenenej zostave

Na kopance odpovedali gólmi Ján Murtin

Gabrića prekonali N. Kobilarov odvetnom priaa Obradović. teľskom zápase Domáca Bačka zverenci trénera v závere iba skoSinišu Stanivuka znova rigovala výsledok prevýšili obetavé, ale na 1 : 3. veľmi tvrdé mužstvo BUDÚCNOSŤ: v Pačire. Na šmykľavej N. Mitrović, Zeploche sa lepšie vynačević, O. Štefek, chádzali hostia z HloM. Kobilarov, žian, držali opraty vo Dašić, Alić, N. svojich rukách, vytvárali Nepríjemne v Pačire: Kobilarov, Nesi šance, ktoré nerozváž- Ognjen Štefek dić, Ardalić, ne zahadzovali. Ćetković, Čičić; (Budúcnosť Hložany) Domáci rozhodca Lastriedali: Malizarević toleroval ostrú, džan, Živojinov, občas až zákernú hru hostiteľov. Krstić, D. Štefek, Vukosavljević Modrí im však odpovedali najlepV sobotu Budúcnosť v Kaći zoším spôsobom – gólmi. hrá prvý jarný majstrovský zápas V prvom polčase mal presnú s domácim mužstvom Jugović. mušku Ardalić. V pokračovaní efektne domáceho brankára Foto: J. Pucovský

• ŠPORT •

ODROČENÝ ZÁPAS Z JESENE

Neúspech na Klise BORAC – SLOGA 3 : 1 (1 : 1)

Károly Vig

odloženom zápase z jesennej časti majstrovstiev Novosadsko-sriemskej ligy domáci Borac v Novom Sade porazil erdevícku Slogu 3 : 1 (1 : 1). Domáci získali náskok v 16. min., keď mladý brankár Erdevíčanov vyrazil loptu na roh. Stojšić zacentroval, Velimirov vyskočil najvyššie a hlavou rozvlnil sieť. V 31. min. Považan z voľného kopu z hranice trestného územia ostro vypálil, brankár Ivić loptu odrazil, dobehol Grković a vrátil

ju do siete – 1 : 1. Hostia z Erdevíka celý druhý polčas hrali bez vylúčeného Tešića, takže bolo len otázne, kedy sa ich sieť znova rozvlní. Urobili to Tolmač v 66. min., resp. Savanović v 77. min. a svojmu mužstvu zabezpečili výhru. SLOGA: Nešić, Babić, Gavrilović, Bojanić, Glumčević, Tešić, Bosanac (Kalinić), Đorđević (Pap), Grković, Považan, Ribar Sloga sa po tejto prehre ocitla na 12. mieste so sedemnástimi bodmi, koľko majú aj Mladost a Kabel pred ňou.

11 /4690/ 12. 3. 2016

Šport V ZÁKLADNEJ ŠKOLE JÁNA ČAJAKA V BÁČSKOM PETROVCI

Šachový turnaj Mateja Čániho Jaroslav Čiep

ovinkou v Báčskom Petrovci pre žiakov základných škôl je i prvý šachový turnaj. Pomenovali ho menom Mateja Čániho, slobodníka, ktorý pred 270 rokmi do Petrovca priviedol prvé slovenské rodiny a je symbolikou príchodu Slovákov na Dolnú zem. Šachový turnaj bol určený pre žiakov od prvého po ôsmy ročník zo všetkých vojvodinských základných škôl s vyučovacou rečou

Spoločná fotografia na záver ako spomienka z prvého šachového turnaja v Petrovci

Záber z prvého žiackeho turnaja Mateja Čániho

Po zohraných piatich kolách v súťaži žiakov mladších ročníkov všetky výhry zaznamenal druhák Jakub Franka z Petrovca, druhý bol Filip Gal a tretí Ignjatije Ignjatović. V rámci šachovej súťaže žiakov vyšších ročníkov suverénne bol najlepší piatak Alexej Bartoš z Aradáča, druhé miesto obsadil Denis Straka a tretie Miloš Víťazi získali medaily a poháre Arsenović. Po prestávke na obed a po slávnostnom odhalení z Petrovca si odniesol najväčší sochy Mateja Čániho v parku pohár a darčeky. Tým sa spolu v strede Petrovca finálový zápas, s medailami a diplomami poteale tentoraz s veľkými figúrami, šili aj po traja najšikovnejší hráči zohrali víťazi skupín Franka a Bar- z každého ročníka, ako i traja toš. Po dvadsiatich minútach najlepší hráči z každého ročníka hry o tri roky starší Bartoš zdolal z územia Báčskopetrovskej obce. talentovaného Franku, a tak po Medaily im odovzdala veľvyslanvíťazstve na poslednom turnaji kyňa Slovenskej republiky v BeZornička Open v Hložanoch aj lehrade Dagmar Repčeková.

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA Finálový zápas Bartoš (vľavo) – Franka s veľkými figúrami

slovenskou. Žiaci do Petrovca pricestovali aj so svojimi učiteľmi, resp. vedúcimi šachových krúžkov. Okrem domácich Petrovčanov o titul najlepšieho šachistu hrali aj mladí žiaci z Kulpína, Hložian, Maglića, Silbaša, Aradáča a Padiny, dohromady bolo až 55 pretekárov. Prvý šachový turnaj pre žiakov v sobotu 5. marca 2016 v aule Základnej školy Jána Čajaka v Pet-

www.hl.rs

rovci spoločne zorganizovali Obec Báčsky Petrovec, Asociácia slovenských pedagógov a petrovská základná škola. Preto sa na úvod podujatia prihovorili riaditeľ školy Ján Brna, predsedníčka ASP Mária Andrášiková a predseda obce Pavel Marčok. Pravidlá hry a rozvrh zápasov prítomným žiakom vysvetlili rozhodcovia Bogoljub Danković a Pavel Topoľský.

Informačno-politický týždenník

Ťažko sa im hralo STK KANJIŽA – STK MLADOSŤ 4 : 1

Samuel Medveď

ažko bolo v Kanjiži hrať zápas s dobrým, mladým mužstvom domácich. Kanjižania aj uplynulej jesene v Petrovci podali dobrý výkon a poľahky prekonali domáci tím. Dobré záblesky v hre

Petrovčanov boli zvlášť v prvom zápase, keď hral Turan so Sórgyem. Výsledky: Sórgye – Turan 3 : 2, Miskólci – Lomen 3 : 1, Nagynémethy – Šramka 3 : 1, štvorhra Sórgye / Miskólci – Turan / Lomen 1 : 3, Sórgye – Lomen 3 : 0. • ŠPORT •

Prvá jedenástka Slávie

Zostava Doliny z prvého polčasu

DRUHÁ VÝHRA DOLINY ZARADOM

Padinčanom prvý, Kovačičanom druhý polčas SLÁVIA – DOLINA 1 : 2 (1 : 2) Ján Špringeľ

prvom polčase málopočetné obecenstvo pozeralo panovanie hostí. Slávisti sa im kondične pokúšali čeliť zvlášť v úvodnej štvrťhodine a v útokoch po ľavej strane cez ľavokrídelníka Stojanovića. V 13. min. po rohovom kope nováčika Starletovića sa lopty v pokutovom území zmocnil stopér Mitić a nízkou presnou strelou do pravého rohu Trivunovića otvoril skóre – 1 : 0. O dve min. neskoršie po voľnom kope z pravej strany Radosavljevića hlavičkoval do siete Labović, ale sa predtým ozvala píšťalka hlavného rozhodcu pre faul vo veľkom vápne. Labovićovi sa z druhého pokusu predsa podarilo vyrovnať: po chybe stredopoliarov a obrancov domácich hrotový útočník Doliny prenikol po pravej strane do šestnástky a po silnom prízemnom projektile už bolo 1 : 1. Jedenásť minút pred prestávkou zmaril člen Srbskej ligy – skupina Vojvodina veľkú príležitosť po skvelej prihrávke Lončarského Kišovi. Skóre zápasu uzavrel po prudkej strele debutant Kozić v 37. min. – 1 : 2. Po zmene strán sa obrátili misky váh na stranu hostiteľov. Legendárny brankár Pustinjaković úspešne vyrazil diaľkové šípy Stankovića (47. min.), Radenkovića (50. min.) a Čerňoša (58. min.). Najväčšiu šancu druhej časti zmaril Musa, keď zoči-voči s brankárom vojvodinského ligistu strieľal nad (88. min.).

Zlatko Mršulov, tréner Slávie: „V majstrovských zápasoch neraz rozhodne jedno potknutie na vlastnom trávniku, kde máme podporu domáceho obecenstva, poprípade dve výhry alebo prehry jedna za druhou a už sa môžete ocitnúť medzi najlepšími klubmi alebo medzi celkami bojujúcimi o ligovú záchranu. Na hrote útoku bol Tahirović neraz osamelý. Okrem prvého prípravného duelu chýbala nám dobrá realizácia.“ Ján Šuľa, pomocný tréner Doliny: „Mienim, že v zimnom prestupovom období do Padiny prišli kvalitní futbalisti. Svedčí o tom aj strelecká efektivita: dva góly po zápase na ôsmich meraniach síl. V útoku a obrannej formácii máme silnejšiu zostavu od jesene, možno menší, ale o to kvalitnejší výber stredopoliarov. O zostupe nerozmýšľame, pred touto zostavou je sľubná budúcnosť. Má šancu umiestniť sa v strede tabuľky.“ Pred 100 divákmi pískali rozhodcovia Jajić a Dimitrijevski (obaja z Pančeva, pískali po jeden polčas) a postranný bol Janošev (Crepaja). SLÁVIA: Trbojević, Sachter, Čerňoš, Mitić, Radenković, Ivanišević, Starletović, Žuržinov, Pavlov, Stojanović, Tahirović; v druhom polčase hrali Ćirić, Stanković, V. Dudáš, D. Čížik, Jaško DOLINA: Trivunović, Subašić, Savić, Pajković, Atanasković, Radosavljević, Kiš, Kozić, Lončarski, Krstinić, Labović; nastúpili aj Pustinjaković, Musa, Bančov, Koreň, Brkić

Lončarski z Doliny a Sachter zo Slávie

Labović z Doliny a Starletović zo Slávie

Ćirić zo Slávie a Atanasković z Doliny

Tahirović zo Slávie a Brkić z Doliny

Otvorenie turnaja na SNS (2011)

Šachisti počas hry na 50. SNS (2011)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Šachový klub Mladosť Báčsky Petrovec S organizovaným tvarom šachovej hry v Petrovci sa na stranách našich novín možno stretnúť už od ukončenia druhej svetovej vojny. V 50. a 60. rokoch minulého storočia jadro petrovských šachistov vyrastalo na gymnaziálnej pôde. Dlhoročným vedúcim klubu, ktorý mal dobrých hráčov, bol profesor Pavel Chrťan. Profesor na gymnáziu Joakim Sabadoš, kandidát na majstra, v tom čase hral aj v semifinále majstrovstiev Juhoslávie. Šachy hrávali aj Miroslav Krivák, Vladimír Spevák, Pavel Topoľský, Vladimír Pucovský, Vladimír Fejdi, neskoršie aj Dušan Vida, Ján Labát a mnohí iní. Petrovčania zväčša súťažili v Juhobáčskej lige. Keďže nemali Janko Labát (vpravo) stále miestnosti, zápasy hrávali v hostinci Hviezda, v gymnáziu, niekdajšej knižnici Partia Predraga roku 2011 Stojanovića (vľavo) a v mládežníckom dome vo Vrbare, neskôr aj na poschodí Domu kultúry. Súčasný ŠK Mladosť je založený roku 1987 a sídli v Miestnom spoločenstve Petrovec, a Vladimíra Speváka (2011) kde aj hráva v rámci Šachového zväzu Vojvodiny. Predsedom klubu je Pavel Marčok. V posledných desaťročiach farby klubu okrem iných hájili i Miroslav Boldocký, Vladimír Spevák ml., Rastislav Spevák, Ján Križan a v súčasnosti aktívni hráči klubu sú Branislav Beláni, Luka Rajak, Zlatko Párnický, Pavel Marčok, Pavel Topoľský, Juraj Červenák, Tatjana Petrovićová, Miroslav Majtán, Miroslav Pucovský, Samuel Častven a Ondrej Stracinský. Vlani klub súťažil vo Vojvodinskej lige a obsadil šieste miesto. ŠK Mladosť tradične počas Slovenských národných slávností a nezriedka aj počas Dňa Petrovca organizuje otvorené šachové turnaje pre jednotlivcov. Pavel Marčok (vľavo) na PDvK (2007) Jaroslav Čiep Pavel Topoľský (vpravo) Foto: z archívu autora a J. Pucovský na PDvK (2006)

Michal Medveď (vpravo) na PDvK (2007)

Záver turnaja SNS (2009)

Z turnaja SNS (2013)

Turnaj SNS (2007)

Miroslav Boldocký (vľavo) na SNS (2005)

Turnaj SNS (2005)