Hlas 12 2016 by NVU Hlas ľudu

85 rokov požiarnictva v Aradáči ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 73 | 19. 3. 2016 | CENA 50 DIN

Ján Triaška Báčsky Petrovec

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4691/

Z obsahu

19. 3. 2016 | 12 /4691/

Uzávierka čísla: 16. 3. 2016

4 TÝŽDEŇ 5 Zakopať tomahawky 6 Zodpovedne sa dívať na budúcnosť 7 Široký záber

8 (PRED)VOLEBNÝ KALEIDOSKOP 8 Prerušenie predvolebných aktivít je lacná demagógia

9 ĽUDIA A UDALOSTI 11 Dve desaťročia úspešného podnikania 13 Úctyhodná tradícia 16 Veľkonočná výzdoba ručnej výroby

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Skrášlite si deň fialkou

23 OBZORY 24 Pochádzame odnikiaľ 26 Súčasnosť sa zdá byť ešte menej uveriteľná ako minulosť 30 Ozveny okultného anarchizmu

V Matici srbskej v Novom Sade vo štvrtok 10. marca predstavili slovanské matice v Srbsku. O činnosti, ale aj problémoch, s ktorými zápasia, hovorili predstavitelia matíc slovenskej, rusínskej a bunjevskej. Uzhodli sa, že problémy treba zviditeľniť, lebo mienia, že taká situácia okolo matíc, ktoré nemajú riešený status, ďalej nemôže pretrvávať. (s. 32) E. Šranková Súčasný slovenský spisovateľ Pavol Rankov hosťoval po prvýkrát v Srbsku, a to v stredu 9. marca v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade, keď bol prezentovaný srbský preklad jeho románu Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy). (s. 31) S. Lenhart

31 KULTÚRA 31 Zachovávanie ľudovej tradície v knižnej podobe 32 Dôraz na poéziu a eseje 33 Prvá spoločná výstava

35 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 47 Triumf v poslednej chvíli 48 Fušky bez presnej pušky 51 Striebro pre radosť Titulná fotografia: Vladimír Hudec

Tradičná Maškaráda Múzea Vojvodiny prebiehala v piatok 11. marca. Početní účastníci jedinečným spôsobom vyprevadili zimu a privítali jar. (s. 19) J. Pániková

Editoriál

Ani pre cenzúru v kultúre neplatí cenzus

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE

Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Foto: Kamerades

ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak



Menšinové politické strany v súťažení o poslanecké a výbornícke miesta majú pred inými stranami tú výhodu, že pre nich neplatí pravidlo 5-percentného cenzu voličských hlasov.

uplynulých dňoch znovu zisťujeme, že aj cenzúra v kultúre má zvýhodnené postavenie. Ani pre ňu neplatí cenzus, ktorý by hovoril o jej hodnote, nadčasovosti, poslaní. Koniec koncov aj o slobode prejavu umelcov. Skôr možno hovoriť o tom, že s príchodom jari, ktorá okrem zakvitnutých stromov a Veľkej noci prináša aj „prevolebnený“ vzduch, na spoločenskej a kultúrnej scéne sa umocňuje postavenie cenzúry. Tak sme najprv boli svedkami divadelnej zákazovej aféry v Leskovci, keď riaditeľ tamojšieho divadla zakázal predvedenie divadelného predstavenia pod názvom Červená: samovražda nácie autorov Mileny Bogavcovej a Vojislava Arsića a v spoločnej produkcii Bitef teatra a Strediska E8. Dôvodom bol divadelný song J.bi se Srbijo, ktorý riaditeľ ohodnotil ako umelecký artefakt, urážajúci národnú identitu Srbska. Ale pod tlakom verejnosti vraj „povolil“. Predstavenie sa predsa bude hrať cez tento víkend. Čiže cenzúra kultúrneho verejného prejavu sa nevydarila, hoci sociológovia a iní odborníci upozorňujú, že na srbskej scéne sa v poslednom čase objavil nadmerný počet kultúrnopatriotických aktivít, ktoré sa ujali ako normálne javy. A toho sa mnohí umelci, kultúrni pracovníci a konzumenti umenia veľmi boja. Opodstatnené obavy z nájazdu cenzúry v kultúre počas volebných agitácií potvrdila aj belehradská udalosť zo začiatku týždňa, v ktorej zaúradoval cenzor. Riaditeľka Belehradského kultúrneho strediska rozkázala totiž odstrániť z výkladu jednej belehradskej galérie fotografie foto-kolektívu Kamerades, na ktorých boli znázornené poškodené predvolebné plagáty rôznych politických strán. Revoltovaní autori fotografií z výstavy Dirty Season – Necenzurované všetky fotografie takmer zdrapli zo stien na znak boja za právo na slobodu prejavu. Ako vidieť, necenzurované sa podarilo cenzurovať. Prečo sa však k tomu pristúpilo? Azda preto, že sa na sporných plagátoch vo výklade ocitol aj predseda technickej vlády, či azda kvôli lídrom LDP, SRS a SPS s fľakom na tvári? Zvlášť prítomnosť prvej tváre sugeruje záver, že zaúradovala cenzúra, lebo ona predpokladá zásah čiže obmedzenie slobody prejavu z politických dôvodov. Niekomu uvedené umelecké diela padli do oka, alebo si niekto stráži kreslo. O to horšie, že ide o jav celosvetový, a preto aj naháňa strach všetkým slobodne zmýšľajúcim občanom. Veď začiatok týždňa aj na Slovensku poznačilo cenzurovanie kultúrneho prejavu. Podľa hlásení tamojších médií divadelní ochotníci z Brezna predčasne ukončili predstavenie Kováči. Vraj sa banskobystrickému županovi, inak lídrovi strany Ľudová strana Naše Slovensko, ktorá viac než koketuje s profašistickými myšlienkami a ktorá sa dostala aj do parlamentu, znepáčili expresívne a neslušné výrazy v hre. Čo sa stane, keď občania už konečne verejne ukážu, že sa im nepáči neslušnosť až primitívnosť niektorých politikov, ktorí sú alebo chcú byť pri moci? Čo keby sa aj im v nadchádzajúcich voľbách podarilo „cenzurovať“ neschopných politikov v prospech lepšieho zajtrajška? Čo by bolo, keby bolo... Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  12 /4691/ 19. 3. 2016

Týždeň 

InPress

Ťažká školská taška

Všetko stále nestále Oto Filip

Jasmina Pániková

aždoročne pred začiatkom školského roka sa nastoľuje rovnaká otázka: Koľko stojí školská taška? Samozrejme, nie iba samotná taška, ale aj všetko, čo sa do nej zmestí. A zmestí sa skutočne všeličo... S právom sa teraz môžeme opýtať: Koľko váži školská taška? Ak neviete, koľko váži, my vieme! Napr. žiak piateho ročníka v ten deň, keď má iba 5 školských hodín, na svojich pleciach znesie 9 učebníc a pracovných zošitov, 4 (veľké) zošity, slovník, úbor na telesnú výchovu a, samozrejme, perečník. Všetko toto spolu váži zhruba 6 kg! S právom sa ozval aj ochranca občanov Saša Janković, ktorý od Ministerstva školstva žiada, aby sa vyjadrili o tom, čo podnikajú, aby tá taška nebola až taká ťažká. Podľa písania jednotlivých médií Jankovića na tento krok podnietilo práve reagovanie istého rodiča, ktorý poukazuje, že sú žiakom základných a stredných škôl v našej krajine porušené práva garantované Deklaráciou o právach dieťaťa – právo na rast, rozvoj a zdravie! Ministerstvo odpovedá, že sa novým plánom o učebniciach predvída odporúčaný počet strán učebníc, ktorý by mal vplývať aj na formovanie maximálnej maloobchodnej ceny, takže vyjadrujú nádej, že vydavatelia budú prihliadať na odporúčanie ministerstva. Ale... Národná osvetová rada nedala zelenú novému plánu a namiesto toho zvýšila počet odporúčaných strán učebníc pre takmer každý predmet, záväzné pracovné zošity atď. Nádej o ľahšej taške nateraz padá do vody. Ak máme na mysli, že v priemernej 200-stranovej učebnici takmer 50 strán zapĺňajú fotografie nehovoriace o ničom a ak k tomu pridáme aj fakt, že si jednotliví učitelia v našich školách žiadajú, aby sa deti učili iba a iba to, čo im oni nadiktujú – máme zvyšných ďalších niekoľko gramov. A nakoniec by sme nazbierali aj niekoľko kilogramov zvyšku. Nie vedomostí, ale nepotrebne využitého papiera.

www.hl.rs

168 HODÍN

epšie, keď ťa zima chveje, než marcové slnko hreje. Pranostika, na ktorú si mnohí z nás pomysleli po všetkých tých výčinoch prírody v dňoch za nami. Pre početné oblasti ohrozené záplavami vláda 10. marca vyhlásila mimoriadnu situáciu na území celého Srbska. Trvala do 15. marca. Šlo o preventívne opatrenie, schválené s cieľom uľahčiť a urýchliť pôsobenie všetkých orgánov, príslušníkov vojska a polície, v ochrane životov a bezpečnosti občanov, ako aj v odstraňovaní následkov živelných pohrôm. Jeden z následkov trvania boja, aby sa pred rozbujnenými vodami Ibra, Západnej Moravy, Đetinje, Toplice alebo i Mlavy, Peka či Timoku, zachránilo všetko, čo sa dá, bol ten, že boj o hlasy voličov dočasne utíchol. Prejav solidarity s postihnutými občanmi, presadzovaný najvplyvnejšími stranami pri moci, prípadne opozície: Srbskou pokrokovou stranou, taktiež Demokratickou stranou. Jednota aspoň v niektorých skutkoch, keď už nie v hodnotení toho, čomu sa dva roky po predošlej tragédii uvedeného druhu, dalo predísť, alebo kto zlyhal a kto je bez viny. V tieni záplav sa ocitla i návšteva prezidenta Tomislava Nikolića



Moskvy, v rámci ktorej sa stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Možno si z nej všimnúť viac odkazov. Prezident Nikolić ich vyjadril konštatovaním, že Srbsko musí zostať vojensky neutrálne, alebo i ďalším, že Putin rozumie, čo je podstatou februárovej dohody podpísanej medzi Srbskom a NATO. Otázniky zostali visieť hlavne nad termínom návštevy ruského premiéra Dmitriho Medvedeva Belehradu. Pôvodne sa skloňoval koniec marca, prípadne apríl, medzitým viaceré karty zamiešali voľby. Presnejšie predvolebná kampaň, ktorá dovtedy riadne naberie na intenzite. Voľný pohyb ľudí a tovaru, ako čosi, k čomu táto časť Európy speje, je na vážnej skúške aspoň v dvoch rovinách. Prvou je tá utečenecká, kde sa hranice na juhu, medzi Gréckom a Macedónskom, postupne stávajú nezdolateľnou prekážkou pre tisíce utečencov. Stupňujú sa názory, že uzatvorením hraníc EÚ riskuje vlastnú budúcnosť, že sa už kolíše v základoch a robí otáznymi základné hodnoty, ku ktorým sa v rokoch za nami dopracovala. Druhou skúškou je tá obchodná. Možno si ju všimnúť na Kosove, ktoré netrápia len riadne naštrbené vzťahy medzi mocou a opozíciou, ale aj vyčíňanie radikálneho

albánskeho hnutia Sebaurčenie, ktoré niekoľkokrát prevrátilo naše kamióny naložené tovarom. To podnietilo hospodárske komory Srbska a Kosova zaslať list európskym inštitúciám v pokrajine a v Bruseli s výzvou zabezpečiť bezpečnosť a voľné kolovanie tovaru. Obchodná výmena medzi Belehradom a Prištinou dosiahla vlani sumu 456,4 milióna dolárov, z čoho hodnota nášho exportu bola 431,7 milióna dolárov. Netreba zabúdať, že v Srbsku pôsobí viac ako päťsto spoločností z Rakúska, Nemecka, Holandska či Talianska, ktoré vložili svoj kapitál do výroby u nás – lebo Kosovo má hodne problémov s korupciou a kriminalitou – a ktorých produkty najčastejšie putujú do Prištiny, Prizrenu, Kosovskej Mitrovice. Navrstvené problémy, staré a nové. Ako doklad, že naďalej žijeme v ére záujmov a neprekonateľných hraníc, vyčíňania teroristov mnohorakého druhu, ktorí len v Ankare pripravili 37 ľudí o život, vo svete delieb a politiky, ktorá sa ich dodnes nevie zbaviť. Na to všetko je tu i varovný prst prírody, akoby problémov beztak nebolo dosť. Jar sa kalendárne začína zajtra, no prinesie viac slnka a menej bahna ako tie predošlé? Nielen nám...

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

Dr. RATKO BOŽOVIĆ, SPISOVATEĽ A SOCIOLÓG KULTÚRY

Málo sa poznáme Oto Filip

– Keďže je predpokladom rozumieť inému poznať ho, v akej miere sa mi navzájom vôbec poznáme? – Nepoznáme sa dostatočne a pravdepodobne je to dané tým, že nepoznáme ani sami seba. Keby sme poznali seba, vedeli by sme, že

Informačno-politický týždenník

musíme poznať aj iných, keďže spolu tvoríme celok. Dosť často tých mimo nás prehliadneme, hoci sú v našom zornom uhle. Všetko to možno vnímať aj ako problém kultúry. Lebo táto nie je o tom partikulárnom, ale je o čomsi, čo je univerzálne, spoločné, čo je adekvátny systém hodnôt. Náš problém je aj v tom, že u nás nemáme

uvedomelého občana. Vlastne slobodného občana, ktorý by jednoducho musel vedieť, že musí poznať tak toho vedľa seba alebo i toho cez cestu seba, aby ich mohol rešpektovať. Veď nemožno rešpektovať a mať rád čosi, čo nepoznáš. • TÝŽDEŇ •

NRSNM ROKU 2016

Zakopať tomahavky Juraj Bartoš

ie je isté, že sme takýto alebo veľmi podobný titulok už nepoužili. Je však úplne isté, že niektoré javy (dotkneme sa ich v závere prítomného textu) týkajúce sa Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, obzvlášť jej tretej zostavy, sa tiež opakujú. Ako sa uvádza v pláne a programe práce nášho „parlamentu“ na rok, z ktorého, hľa, prvá štvrtina už-už ubudne, hlavným poslaním NRSNM zostáva zachovávanie národnej, kultúrnej a jazykovej identity príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Rada sa bude zasadzovať za napĺňanie takej štátnej politiky, ktorá bude v súlade s Rámcovou dohodou o ochrane národnostných menšín Rady Európy, Európskou chartou regionálnych a menšinových jazykov a inými pozitívnymi predpismi týkajúcimi sa práv národnostných menšín. Osobitnú pozornosť bude venovať aktivitám zacieleným na zmeny a doplnky Zákona o ochrane práv a slobôd národnostných menšín. V rámci predprístupových rokovaní Srbska s Európskou úniou sa mieni zasadzovať za to, aby sa pri zosúladňovaní tunajšej legislatívy s normami EÚ zachovali a utužili všetky získané práva našej menšiny. V tomto kontexte našu radu, ako i ostatné národnostné rady, očakáva zodpovedná a náročná práca pri vypracovaní časti Akčného plánu týkajúcej sa kapitoly 23. Na tomto pláne by bol vítaný maximálne premyslený, argumentmi dôkladne doložený spoločný nástup všetkých alebo aspoň veľkej väčšiny národnostných rád zacielený predovšetkým na eliminovanie sporných otázok. Pravdaže, na hrboľatej ceste sa treba orientovať aj na intenzívnu spoluprácu so štátnymi orgánmi v Srbsku, ale aj v materskej krajine, ako i s civilným úsekom. Tá bude o toľko reálnejšia a účinnejšia, o koľko v samotnej NRSNM bude menej vzájomného osočovania a obviňovania. • TÝŽDEŇ •

za cieľ zavrhnúť úsilie členov NRSNM, jej výborov a ich komisií. V príspevku smerujeme inam. Rada, uvádza sa v jej pláne a programe na aktuálny rok, mieni pracovať na harmonizácii zákonov a predpisov týkajúcich sa práv a povinností národnostných menšín so zákonmi, ktoré regulujú štyri známe polia pôsobnosti národnostných rád. Na jednej strane to chce, nie raz sa na tom uzhodli členovia NRSNM, predovšetkým kvalitného právnika, ktorý by pre radu (presnejšie: v rade) pracoval (bol zamestnaný) s maximálnou kapacitou. Na druhej strane realizácia vytýčených cieľov v mnohom závisí od súdržnosti všetkých členov rady. Nesporne si (aj) tu spomenuté dokumenty (kým ešte boli vo forme návrhov) zaslúžili podrobnejšiu analýzu a kritiku. Mienime však, že ďalšie plytvanie energiou, rozvláčne rozjímanie o tom, kto a čo a kedy popáchal, činnosť rady Kiežby toto bol častejší „obraz“... Záber z 12. schôdze NRSNM: všetci sú za. ovplyvní iba negatívne, čo nijako nie je v záujme výborov sú síce taxatívne vyrá- informovanie bol pri plánovaní slovenskej národnostnej menšiny tané priority, ktorými sa členovia pomerne úsporný: naplánoval v Srbsku. Nehovoriac o tom, že NRSNM, jej výborov a ich komisií menej aktivít, tie sú však konkrét- nepretržité vzájomné triafanie mienia v tomto roku prioritne ne, i keď neuvádza termíny na verbálnymi tomahavkami dvoch zaoberať, trochu však zaráža sku- ich realizáciu, niektoré si aspoň evidentne vzdialených prúdov v točnosť, že k tomu chýbajú lehoty orientačne možno domyslieť, NRSNM robí dobré meno v očiach na realizáciu konkrétnych aktivít a keďže súvisia s inými udalosťami, tých, s ktorými prichodí spoluprapoväčšine aj ich nositelia. Povedz- ale napríklad lehota na realizáciu covať, respektíve zápasiť o práva, me VPK v tomto roku bude hlav- seminára pre novinárov a hlása- ktoré národnostným menšinám ným garantom osláv 150. výročia teľov je tiež „v tajničke“. Výbor patria sotva. Veď jedným zo stradivadelníctva v Báčskom Petrovci, pre úradné používanie jazyka a tegických cieľov, ktorý NRSNM avšak zo schváleného dokumentu písma okrem iných viac či menej zabudovala do plánu a programu nie je jasné, čo a kedy konkrétne všeobecných aktivít spomína aj činnosti na rok 2016, je – pôsobiť v tejto záležitosti bude podnikať pokračovanie na dokončení vlani ako integračný prvok slovenskej VPK, respektíve, ktorí jeho členo- rozbehnutého vypracovania Práv- národnostnej menšiny v Srbsku, via. Konštatácia, že prioritou VPK nicko-terminologického slovníka, „obhajujúci jej záujmy a potreby v roku 2016 „bude zveľaďovanie respektíve jeho sprístupnenie v oblasti kultúry, vzdelávania, inštitúcií všeobecného významu prostredníctvom internetu, ale informovania a úradného poupre slovenskú menšinu v Srbsku a taktiež bez bližšieho časového žívania jazyka a písma“. podpora celomenšinových pod- vymedzenia. Bez zakopania verbálnych toujatí v oblasti kultúry...“ znie príliš mahavkov to, vážení, nepôjde. všeobecne. V dokumente sa síce ZA JEDEN KONIEC Dobré meno sa buduje dobrými uvádza, že výbor bude podporoVyššie spomenuté poznámky, návrhmi a slušnými spôsobmi. Nie vať proces profesionalizácie sied- ktorých by pri podrobnej analý- odrazu a s krikom. Postupne a s mich festivalov spolu s lokálnou ze bolo podstatne viac, nemajú citom. Okrem aktivít spomenutých v úvodnej časti príspevku členov NRSNM očakáva aj široká paleta iných povinností. Tie vyplývajú predovšetkým z plánov a programov práce jednotlivých výborov NRSNM. Niektoré zrejme už mohli a azda aj mali byť založené ad acta, ako napríklad vypracovanie Stratégie rozvoja kultúry Slovákov v Srbsku, avšak z „tých alebo oných príčin“ ešte na nich bude treba (a veru riadne) popracovať. V plánoch a programoch rady a

samosprávou, AP Vojvodinou, ÚKVS a Slovenskou republikou, ale nie je tam nič podrobnejšie ohľadne spôsobov či metód podpory a termínov na uskutočnenie cieľov, čo napríklad bolo bežné v prvom období pôsobenia NRSNM. Výbor pre vzdelávanie tiež vo svojom pláne a programe práce príliš veľa priestoru venoval všeobecným veciam, uvádza však aspoň nositeľov jednotlivých aktivít, trebárs tiež bez lehôt na realizáciu jednotlivých podujatí. Výbor pre

12 /4691/ 19. 3. 2016

Týždeň Z REGIONÁLNEJ KONFERENCIE ENERGETICKÉ PERSPEKTÍVY A SKÚŠKY

Zodpovedne sa dívať na budúcnosť

Z otvorenia piatkovej regionálnej konferencie

príbuzných odvetví. Vo vyše dvadsaťminútovom prejave sa dôkladnejšie zmienil o platnom zákonodarnom rámci, ako aj o investíciách do rôznych segmentov odvetvia, kvitujúc, že sú mnohé dôležité kroky zdolané a budúca cesta stanovená a jasná. Na následnom stretnutí s novinármi podotkol, že sa v tejto chvíli neuvažuje

UDELILI DIPLOMY V ZDRUŽENÍ NOVINÁROV SRBSKA (UNS) V BELEHRADE. V sobotu 12. marca v Press stredisku UNS v Belehrade Ljiljana Smajlovićová, predsedníčka UNS, udelila diplomy 11. generácii žiakov Školy webového novinárstva, ako i Novinárskej školy UNS. Cieľom Školy webového novinárstva je zdokonaľovanie novinárov, študentov novinárstva, PR a marketingových pracovníkov pre prácu vo svete nových médií. Prednášatelia sú vedúci profesionáli z oblasti internetového novinárstva, biznisu, vzťahov s verejnosťou, marketingu, webového dizajnu a multimédií, ktorí nesebecky odovzdávajú svoje vedomosti žiakom. Vďaka nim aj táto generácia získala cenné poznatky o tom, ako sa prostredníctvom webu prichádza k informáciám a kontaktom, v akej miere sa web rozlišuje od tradičných médií, ako sa píše a rediguje pre web, ako treba príspevok obohatiť video- a audiosnímkami, fotografiami... Nadobudli aj základy z oblasti internetového marketingu a podnikania na webe, ale aj o tom, ako upraviť jej dizajn a vyvinúť svoju webovú stránku. Hlas ľudu Foto: UNS

www.hl.rs

o zdražení elektrického prúdu a že je jedným z prvých záväzkov ministerstva sledovať realizáciu plánu finančnej konsolidácie Elektrohospodárstva Srbska a v rámci toho podnikať všetky

Informačno-politický týždenník

opatrenia zabezpečujúce, aby ono bolo stabilnou spoločnosťou. Veľmi dôkladný rozbor našich energetických pomerov prezentoval veľvyslanec Holandského kráľovstva v Srbsku Hendrik G. C. van den Dool. Osobitne sa zmienil o premisách energetickej nezávislosti, o význame zelenej energie, o tom, že zdroje v

prvom rade závisia od toho, ako ich využívame. Kvitoval, že sme pokrok v otázkach environmentálnych, vrátane klimatických, zmien dosiahli v harmonizácii našich zákonov so zákonmi európskymi, no nie aj v ich uplatnení. Poukázal na dôležitosť jasnej stratégie a kvalitného finančného trhu, na to, ako zabezpečiť stabilitu v záujme väčšieho rastu... O dosiahnutí hlavného cieľa všetkých ekonomík – energetickej bezpečnosti, ako aj účinnosti sa zmienil i Freek Janmaat, vedúci Ekonomického oddelenia Delegácie Európskej únie v Srbsku. V čase súčasnom, keď tak Srbsku, ako aj iným krajinám v tejto časti Európy hrozí vážne manko energie, nezostáva iné, než sa výraznejšie spoliehať na vlastné zdroje a všetky možné úspory. Celý rad tematických energetických konferencií, prebiehajúcich nedávno v Novom Sade, sa na tej ceste môžu stať míľnikom. Samozrejme, za predpokladu, že si dobre osvojíme prezentovanú látku, rady a podnety iných. Lebo sú v našom záujme.

INÝ NÁHĽAD

e mnoho dôvodov, prečo v energetickej účinnosti meškáme za inými. Jedným je nedostatok prostriedkov a projektov, druhým neskoré štarty v tejto oblasti, tretím individuálne a kolektívne postoje, vyznačujúce sa nechápaním vplyvu energií a environmentalistiky na všetko vôkol nás... Geopolitické a geostrategické aspekty energetiky dominovali 11. marca konferencii Energetické perspektívy a skúšky, ktorú usporiadala Color Press Group. Zoskupila veľký počet našich, ale aj zahraničných odborníkov, v prvom rade z Chorvátska a Bosny a Hercegoviny, predstaviteľov diplomatického zboru a medzinárodných organizácií. Títo po otvorení podujatia upriamili svoju pozornosť na štyri tematické oblasti: ropu, elektrický prúd, obnoviteľné zdroje a plyn. Vo vstupnom a otváracom prejave minister energetiky a baníctva Aleksandar Antić energetiku označil za náš najdôležitejší zdroj, neuznávajúci

hranice. Konštatoval, že sa Srbsko zodpovedne díva na budúcnosť, ako aj to, že množstvo energetických projektov možno chápať ako predpoklad rozvoja iných, najmä

Ďuro Varga

Oto Filip

• TÝŽDEŇ •

DOZVUKY ZO SEMINÁRA O ŽIVOTNOM PROSTREDÍ (4)

Slnečná energia a jej (ne)využívanie Juraj Bartoš

lektrotechnik Milorad Rančić sa zaoberá, obrazne povedané, krotením slnečnej energie. Je majiteľom spoločnosti ELDI (so sídlom v Niši), ktorá získala celý rad svetových ocenení. Roku 2006 ju vyhlásili za svetového lídra v oblasti inovácií. Vysvetľujúc skratku ELDI, jej hlava hovorí, že sa zaoberá výrobou elektronických zariadení pre domácnosť a priemysel, akým je napríklad konvektor na vyhrievanie miestností, ktorý získal štyri svetové uznania. Naposledy v podniku skonštruovali aj solárny energetický vozík. Hovorí, že výroba ide hladko, iba odbyt viazne... Záujem o oblasť, v ktorej sa cíti ako ryba vo vode, v ňom vzbudili prvé poznatky o spôsobe fungovania solárnej bunky, hovorí tento špičkový odborník a poukazuje na neutešené energetické skutočnosti v Srbsku: „Až 66 % z celkového množstva energie sa získava v elektrárňach so spotrebou uhlia, pokým v Nemec-

ku je to len 13 %, pričom tam smerujú k úplnému odstúpeniu od využívania uhlia a plynu a orientujú sa na obnoviteľné zdroje. Roku 2010 sa v Srbsku vyprodukovalo 11 000 gigawatthodín v hyd ro e l e ktrárňach a viac než 25 000 gigawatthodín energie v termo- Milorad Rančić elektrárňach, čo znamená, že sa do atmosféry iba v tom roku uvoľnilo 22 714 000 ton kysličníka uhličitého (CO2)...“ Milorad Rančić by sotva mohol byť politikom. Preto, že nielen analyzuje, poukazuje, navrhuje, ale aj koná. Svoju chatu v Niškej Banji opatril solárnymi panelmi. Energia získaná prostredníctvom nich mu vraj vystačí na všetky potreby: na používanie kompletnej bielej techniky, na vy-

kurovanie a chladenie, na kosenie trávy... Hovorí, že všetko robil sám, vložil asi 4 500 eur a za 2,5 roka sa mu polovica nákladov „vrátila“. „Ľudia prejavujú záujem o solárnu energiu, avšak ešte stále je táto technológia na naše pomery drahá, hoci vklady postupne klesajú. Štát by na tomto pláne mal občanom pomôcť, aby im to bolo finančne prístupnejšie, mal by motivovať ľudí, ktorí sa orientujú na slnečnú energiu, už aj preto, že robia v prospech životného prostredia.“ Inžinier Rančić podčiarkuje: „Mestské teplárne ohromne plytvajú energiou: keďže neexistuje žiadna izolácia potrubia, až 43 % celkovej energie sa minie – na zahrievanie

MEDZINÁRODNÉ DNI ENERGETIKY A INVESTÍCIÍ 2016

Široký záber O. Filip

onali sa v novom, marcovom termíne, s novými obsahmi. Medzinárodné dni energetiky a investícií zoskupili 10. a 11. marca v Master stredisku Novosadského veľtrhu stovky expertov, účastníkov a záujemcov zo Srbska a vyše desať iných krajín, ktorí na pár desiatok podujatí urobili skutočný prierez odvetvia, prezentujúc jeho možnosti, zďaleka nevyužívané v žiaducej miere. Odhaduje sa, že len potenciál obnoviteľných zdrojov energie sa rovná 3,83 milióna tonám ekvivalentnej ropy. Rečou peňazí povedané – ide o stovky miliónov eur, ktoré akoby sme nepotrebovali. Keď ide o biomasu, tej je najviac vo Vojvodine, Podrinji a v oblastiach pri Sáve. Potenciál solárnej energie • TÝŽDEŇ •

je okolo 17 percent, malých hydroelektrární vyše 10 percent, energie vetra približne 5 percent (Vršački breg, Suva planina, Kopaonik...). Je tu i geotermálna energia, zvlášť vo Vojvodine, Posavine, Mačve, pásmach pri Dunaji... Energetika, stavebníctvo a ekológia, Voda a investície, Financovanie projektov energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energie, Technológie budúcnosti v energetike, Výroba elektrickej a tepelnej energie z bioplynu, Verejné obstarávanie podľa pravidiel Európskej únie, Investície a udržateľný rozvoj, Tepelný komfort a kvalita vzduchu v budovách, Uplatnenie biomasy vo výrobe energie... Ozaj široký tematický záber, keďže oblastí záujmu bolo mnoho. Tak isto návrhov, zmien, plánov. Pokrajinský sekretariát

Riaditeľ Novosadského veľtrhu Slobodan Cvetković: Dňami energetiky štartovala veľtrhová sezóna

pre energetiku a minerálne zdroje prezentoval tri projekty, ktoré financoval. Vypracované sú našimi renomovanými fakultami vlani a ich realizácia prispeje k podnecovaniu ťaženia a použitia obnoviteľných zdrojov energie, tým aj k zveľadeniu energetickej účinnosti vo verejných objektoch a lokálnych samosprávach

asfaltu. Chce to poriadnu racionalizáciu. Podľa mojich výpočtov, nebyť enormných tepelných strát, teplárne v Novom Sade by počas vykurovacej sezóny minuli o toľko plynu menej, koľko činí spotreba počas 50 dní, t. j. ušetrili by 1 miliardu 202 miliónov dinárov.“ Ako vraví tento špičkový odborník, vláde Srbska predostrel 7 opatrení, ktoré by umožnili veľké úspory a prispeli k ochrane životného prostredia. Bolo by treba začať využívať obnoviteľné zdroje energie, založiť inštitúcie, ktoré budú pomáhať občanom pri vyhotovení projektov, povoliť výstavbu malých mestských hydroelektrární tam, kde to v plánoch spred troch desaťročí nie je zahrnuté (keďže by boli bližšie k spotrebiteľom, straty by boli nižšie). Chce to taktiež zmeny v legislatíve na širšom pláne, ako i zladenie lokálnych predpisov, taktiež umožniť ľahší prístup súkromným spoločnostiam k investičným fondom. Vláda Srbska vraj zatiaľ na sadu návrhov neodpovedá... vo Vojvodine. Ide o štúdiu o geotermálnych potenciáloch pokrajiny, ďalšiu, zaoberajúcu sa problematikou zberu, skladovania a spracovania kukuričia ako energetického zdroja a suroviny na výrobu biopaliva. Tretím je softvér na automatickú kategorizáciu objektov na základe kritérií energetickej účinnosti, ktorý bude zdarma k dispozícii všetkým vojvodinským lokálnym samosprávam. Neodmysliteľnou súčasťou mnohých rozborov a rokovaní boli aj klimatické zmeny, rok čo rok výraznejšie, často zároveň i nebezpečnejšie. Hovorilo sa o nich predovšetkým na Klimatickom paneli Srbska, kde sa osobitne akcentovali odkazy novej, parížskej Globálnej dohody o klimatických zmenách, význam spolupráce všetkých úrovní moci s cieľom čelenia škodlivým následkom živelných katastrof, ako aj význam rešpektovania prírody a zodpovedného správania sa jedincov k nej. Lebo modrá planéta je len jedna. A kvalita existencie a vôbec žitia na nej, zvlášť dnes, závisí v prvom rade od nás samotných.

12 /4691/ 19. 3. 2016

(Pred)volebný kaleidoskop VOĽBY 2016

Výber kandidátov sa rozširuje Jasmina Pániková

d posledného najnovšieho čísla Hlasu ľudu Republiková volebná komisia schválila ďalšie štyri volebné listiny. Na hlasovacom lístku pod číslom 4 bude Dr. Vojislav Šešelj – Srbská radikálna strana. Túto volebnú listinu komisia schválila po korigovaní nedostatkov a ktoré sa týkali potvrdenia o volebnom práve jedného z 250 kandidátov, ktoré bolo staršie než 6 mesiacov. Ďalšou schválenou listinou je koaličná listina Dveri – Demokratická strana Srbska – Sanda Rašković Ivić – Boško Obradović. Listina Vajdasági Magyar Szövetség – Pásztor István – Zväz vojvodinských Maďarov – István Pásztor sa bude nachádzať na šiestom mieste. Zároveň členovia komisie jednohlasne schválili, aby táto listina

mala status strany národnostnej menšiny. Po uzávierku tohto čísla siedmou volebnou listinou na parlamentných voľbách bude koaličná listina Boris Tadić, Čedomir Jovanović – Zväz pre lepšie Srbsko – Liberálna demokratická strana, Liga sociálnych demokratov Vojvodiny, Sociálnodemokratická strana. Samozrejme, po vypísaní lokálnych volieb začali pribúdať aj volebné listiny do lokálnych parlamentov. V Báčskom Petrovci po uzavretie tohto čísla schválili 9 volebných listín: DS – Zachovajme naše dediny dnes, Srbská pokroková strana Aleksandar Vučić – Srbsko víťazí, Liga sociálnych demokratov Vojvodiny Nenad Čanak, Ivica Dačić – Socialistická strana Srbska, Spoločne pre obec – Boris Tadić (koalícia Sociálnodemokratická strana – LDP), Slováci vpred!, Jed-

notné Srbsko, Slovenská strana – Dr. Anna Boldocká-Ilićová, Skupina občanov – Pre prostredie, v ktorom je hodno žiť. V Kovačici sú zatiaľ schválené tri listiny: Aleksandar Vučić – Srbsko víťazí, Demokratická strana a Liga sociálnych demokratov Vojvodiny Nenad Čanak, zatiaľ čo v Starej Pazove schválili jednu listinu – Aleksandar Vučić – Srbsko víťazí. Pre voľby do Zhromaždenia mesta Nový Sad Mestská volebná komisia schválila 8 listín: Aleksandar Vučić – Srbsko víťazí, Liga sociálnych demokratov Vojvodiny Nenad Čanak, Ivica Dačić – Socialistická strana Srbska (SPS), Jednotné Srbsko (JS) – Dragan Marković Palma, Dr. Vojislav Šešelj – Srbská radikálna strana, Vajdasági Magyar Szövetség – Pásztor István – Zväz vojvodinských Maďarov – István Pásztor, Demokratická strana – Dr.

ROZHOVOR S POLITOLÓGOM DUŠKOM RADOSAVLJEVIĆOM

Prerušenie predvolebných aktivít je lacná demagógia Vladimíra Dorčová-Valtnerová

redvolebná kampaň v našej krajine už prebieha na plné obrátky, hoci niektoré politické strany tvrdia, že je opak pravdou. Aktivity sa konajú na troch úrovniach – republikovej a lokálnej a sčasti aj na pokrajinskej, hoci tieto voľby zatiaľ neboli vyhlásené. Politológ Duško Radosavljević komentuje, že v prípade akože prerušenia predvolebných aktivít ide o lacnú demagógiu. Ako komentujete, že v predchádzajúcich dňoch Srbská pokroková strana (SNS) a Demokratická strana (DS) prerušili predvolebnú kampaň pre záplavy v Srbsku, avšak zdá sa, že skutočnosť je iná? – Každá politická strana, keď sa skončí jeden volebný cyklus a formuje vláda, v rovnakej chvíli vláda, resp. politické strany, ktoré

www.hl.rs

ju tvoria, využívajú všetky štyri roky, koľko trvá mandátové obdobie, v ktorom realizujú svoju politiku, aby agitovali za ňu, stále sú pred očami verejnosti. Mimoriadna situácia, ktorá trvala niekoľko dní, v stredu zrušili, a práve ona hádzala prach do očí, keďže sa aj počas toho obdobia mnohí ministri nachádzali v teréne, fotografovali sa, Prof. Dr. Duško Radosavljević odkazovali, že jedine oni dokážu Srbsko zachrániť. V sku- predvolebných aktivít predstavuje točnosti oni ani neprerušili pred- predaj hmly, čiže lacnú demavolebnú kampaň. Z druhej strany gógiu, lebo vieme, že aj pozícia, ani opozícia neprerušila kampaň, aj opozícia od volieb očakávajú lebo aj ona robila na niektorých víťazstvo, takže pre nich tie menšie veciach – od formovania listín a obete a straty (napr. zaplavené ich odovzdávania po realizáciu dediny) predstavujú, podmienečkoaličných stretnutí. Predvolebná ne povedané, prijateľné straty na kampaň by sa zastavila, keby sa získavanie času. na päť dní zastavil život v Srbsku, Novinári sa najčastejšie pýtaa keďže sa nezastavil, prerušenie jú, prečo sa opozícia nedohodla

Informačno-politický týždenník

Veljko Krstonošić, Dveri – Demokratická strana Srbska – Sanda Rašković Ivić – Boško Obradović a Národné hnutie Dinara-Drina-Dunav Tomislav Bokan. Po zverejnení správy, že právo hlasovať bude mať 7.000.095 občanov, vo verejnosti začali kolovať špekulácie, prečo odrazu máme o 234-tisíc viac voličov než na posledných voľbách. Predseda Republikovej volebnej komisie Dejan Đurđević vyhlásil, že počet voličov tvoria iba tí občania, ktorí sú zapísaní v mestách, kde prebieha hlasovanie. Keďže od bombardovania v roku 1999 v určitých častiach Kosova a Metóchie (Đakovica, Dečane, Suva Reka atď.) neprebieha hlasovanie, osoby, ktoré majú bydlisko v tých obciach, nezaraďujú do celkového počtu voličov a pre nich sa netlačia hlasovacie lístky. Ako povedal, Ministerstvo štátnej správy a lokálnej samosprávy započítalo do počtu voličov aj osoby z uvedených obcí. Presný počet voličov Republiková volebná komisia zverejní najmenej 72 hodín pred voľbami. o tom, že spoločne nastúpia na nadchádzajúcich voľbách. Ale natíska sa aj ďalšia otázka: Prečo sa o spoločnom nástupe nedohodla pozícia? – DS zrodila najviac politických opcií na politickej scéne Srbska. Niekto sa opýta: Prečo by oni nešli spolu na voľby? Mohli by ísť, keby to bola jednotná programová platforma, keby si boli vážnejšie podobnejšie. Ale z DS sa vytvorilo viacero platforiem, ktoré sa dosť odlišujú, takže určite zhodnotili, že sa budú zjednocovať podľa idey blízkosti. Keď pozrieme strany zoskupené okolo B. Pajtića, vyzerá to dosť homogénne, podobne ako normálne znie koalícia zoskupená okolo B. Tadića, Č. Jovanovića a N. Čanka. Teraz sú to dve normálne kolóny. Lepšie by bolo položiť otázku, ako je urobená koalícia okolo SNS? V nej máme strany od extrémnej ľavice po extrémnu pravicu, eurofanatikov a euroskeptikov. Lepšie by bolo trošku začrieť pod povrch vládnucej koalície, ktorá potláča vlastné animozity, len aby zostala pri moci. Je aj ďalšia pikantná otázka: Prečo sa na voľbách spoločne nezúčastnia SNS a Srbská radikálna strana, ktoré sa pred 7 – 8 rokmi rozdelili? Ale my najradšej prežúvame témy, ktoré niektorí politici presadili...

• (PRED)VOLEBNÝ KALEIDOSKOP •

Ľudia a diania ZO ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKY PETROVEC

(Ne)sporná volebná komisia Jaroslav Čiep

piatok 11. marca 2016 sa uskutočnilo 33. zasadnutie báčskopetrovského lokálneho parlamentu, pravdepodobne predposledné v tomto zložení. Na zasadnutí sa zúčastnilo 27 z celkového počtu 31 výborníkov. Bod týkajúci sa odvolania doterajších a vymenovania nových členov Správnej a Dozornej rady Múzea vojvodinských Slovákov vyradili z rokovacieho programu, lebo z Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny nedostali načas návrhy na nových členov. Bez väčšieho prejavu vôle zdôvodňovať jednotlivé body a o schválenom rokovacom programe vôbec diskutovať, výborníci veľmi rýchlo absolvovali a schválili program práce Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec na rok 2016, uznesenie o zmene uznesenia o Obecnej rade Obce Báčsky Petrovec, uznesenie o

nadviazaní spolupráce medzi Obcou Báčsky Petrovec a mestom Kirchheim unter Teck v Spolkovej republike Nemecko. Na vedomie výborníci takisto prijali informáciu o vykonanom pravidelnom inšpekčnom dozore uskutočnenom v Zhromaždení obce Báčsky Petrovec zo strany Ministerstva pre štátnu správu a lokálnu samosprávu – správneho inšpektorátu, Sektor pre správne inšpekcie – Odbor správnej inšpekcie zo 17. februára. V nej sa konštatuje, že ZOBP svojím uznesením určil maximálny počet zamestnancov na dobu neurčitú v organizačných formách v systéme lokálnej samosprávy obce. Ide o 151 zamestnancov, z čoho v obecnej správe ich je 40, v Predškolskej ustanovizni Včielka 49, vo VKP Progres 32, vo VKP Komunalac 12. Vo VP Direkcia sú 4, po 3 v Knižnici Štefana Homolu a v Slovenskom vojvodinskom divadle , po 1 v Turistickej organizácii, v Múzeu vojvodinských Slovákov

a v Stredisku pre sociálnu prácu. Keď ide o miestne spoločenstvá, v Petrovci počet zamestnancov stanovili na 2, kým po 1 v Maglići, v Hložanoch a v Kulpíne. V pokračovaní zasadnutia namiesto Ondreja Tordajiho ako predstaviteľa zamestnancov Domu zdravia Báčsky Petrovec, do Dozornej rady zdravotníckej ustanovizne vymenovali Dr. Jovanu Šmanjovú. Ďalšie dva body sa týkali volebných komisií. Predseda Zhromaždenia obce Dr. Rajko Perić poznamenal, že práve vypísal voľby v Miestnom spoločenstve Kulpín a výborníci bez rozpravy schválili rozhodnutie o odvolaní starých členov, ako i rozhodnutie o vymenovaní nových členov Volebnej komisie Miestneho spoločenstva Kulpín na obdobie rokov 2016 – 2020. Posúdenie návrhu a schválenie rozhodnutia o vymenovaní volebnej komisie Obce Báčsky Petrovec na návrh Komisie pre kádrové otázky a pracovné po-

ZASADAL STAROPAZOVSKÝ LOKÁLNY PARLAMENT

Schválili finančné plány a programy práce Anna Lešťanová

a 41. zasadnutí Zhromaždenia obce Stará Pazova, ktoré sa konalo v stredu 9. marca vo veľkej zasadačke tzv. Bielej budovy, výborníci väčšinou hlasov schválili finančné plány na rok 2016 všetkých 10 miestnych spoločenstiev z územia obce, ako aj programy práce ustanovizní, ktorých zakladateľom je obec. Srđo Komazec, výborník Srbskej radikálnej strany, vyjadril mienku, zúčastňujúc sa ako zvyčajne v rozprave o takmer každom bode rokovacieho programu, že je táto schôdza zbytočná, lebo sú vypísané i lokálne voľ• ĽUDIA A DIANIA •

Z jedného z posledných zasadnutí staropazovského Zhromaždenia obce v tomto zložení

by. Ako uviedol, finančné plány miestnych spoločenstiev a programy práce ustanovizní na

rok 2016 majú schváliť iní ľudia, keď prídu k moci. V súvislosti s finančným plánom MS Stará

mery vnieslo trochu viac šťavy do suchopárneho zasadnutia, na ktorom výborníci akoby iba čakali, kedy sa skončí. Aby sa mohli venovať iným prácam. Novú VK zostavili na návrh jednotlivých politických strán, participujúcich v petrovskom lokálnom parlamente. Keďže bod venovaný novej volebnej komisii nestačil odstrániť pochybnosti jednotlivých výborníkov, táto téma sa preniesla aj do záverečného bodu zasadnutia, čiže výbornícke otázky. Aj v rámci tohto bodu si ujasňovali, či existujú zákonné prekážky, keď ide o súrodencov a blízkych príbuzných kandidátov na volebných listinách, v zmysle ich členstva vo volebnej komisii (vysvetlené bolo, že neexistujú), ako i minuciózne politické prestrelky a preťahovanie „slaninky na motúziku“ ohľadom tajomníka VK a jeho zástupcu. V rukavičkách nebolo ani prehadzovanie loptičky zodpovednosti medzi skúsenými a erudovanými rečníkmi za mikrofónom – predsedom Perićom a výborníkom Radomirom Zotovićom ohľadom (ne)zákonného rozhodnutia o vymenovaní volebnej komisie.

Pazova na rok 2016 o. i. povedal, že miestne spoločenstvá treba zrušiť. Na takú konštatáciu zareagovali Bogdan Miljević, šéf výborníckej skupiny Srbskej pokrokovej strany, ktorý hovoril o spôsoboch trovenia prostriedkov predchádzajúcej garnitúry, a Goran Jović, šéf výborníckej skupiny Sociálno-demokratickej strany – Pazovské hnutie, ktorý ozrejmil zákonnú procedúru na vypísanie referenda na zavedenie samozdanenia. Obaja sú inak bývalí predsedovia VV MS Stará Pazova. Zasadnutie viedol Alexander Bako, podpredseda ZO. V pokračovaní výborníci väčšinou hlasov schválili programy práce Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića, Strediska pre sociálnu prácu, Strediska pre kultúru, PU Poletarac Stará Pazova, PU Radost Nové Bánovce, ako aj DZ Dr. Jovana Jovanovića Zmaja a Turistickej orgnizácie Obce Stará Pazova.

12 /4691/ 19. 3. 2016

Ľudia a udalosti K VZNIKU PRVEJ LEEN SIETE OBCÍ VO VOJVODINE

Viacnásobný osoh Oto Filip

nergetické úspory a účinnosť, racionálne využívanie všetkých prístupných zdrojov, zmena aktuálneho stavu, inakšia energetická politika ako hybná sila nevyhnutných zmien v procesoch transformácie... Všetky tieto pojmy skloňovali podpisovatelia Listu o zámeroch pri príležitosti vzniku prvej LEEN siete (Learning energy network)

List o zámeroch, podpísaný 9. marca v Klube poslancov Zhromaždenia APV, je priamym výsledkom dlhoročnej a úspešnej spolupráce nemeckej spolkovej krajiny Baden-Vürttembersko a pokrajiny Vojvodiny, samozrejme, i Nemecka a Srbska, prejavujúcej sa aj prostredníctvom projektu zveľadenia energetickej účinnosti viacerých vojvodinských samospráv. Jeho cieľom je ich čím kvalitnejšia strategická

Z podpísania Listu o zámeroch

vo Vojvodine. Konkrétne predsedovia viacerých obcí rozhodnutých v oblasti energetiky presadzovať princíp Mysli globálne, konaj lokálne.

pozícia, zvlášť keď ide o to, ako do budúcna prilákať zahraničných investorov. Vítajúc predstaviteľov vojvodinských obcí predseda Zhromaždenia APV István

Pásztor podčiarkol, že program energetickej účinnosti predstavuje jeden z desiatich pilierov pred štrnástimi rokmi schváleného plánu hospodárskeho rozvoja Vojvodiny. Riaditeľ Zastupiteľstva Baden-Vürttembersko v Bruseli Johanes Jung podčiarkol, že dve krajiny a dva regióny veľmi dobre spolupracujú v Berlíne, v Belehrade, v Novom Sade, v Bruseli... Johanes Jung Ako i to, že je veľmi dobre a pozitívne, že odteraz budú a budeme dobre spolupracovať aj v Sriemskej Mitrovici, Šíde, Kanjiži, Vrbase, Sente, Bečeji, ako aj vo všetkých iných obciach, ktoré sa do projektu následne zapoja. – Veľmi ma teší, že tento projekt pramení, čiže zrodil sa práve v Bruseli, čo v istom zmysle vyvracia časté tvrdenie, že z Bruselu neprichádza nič dobré, – podotkol. Predstaviteľka Energeticko-inovačného strediska Teslianum

Mirjana Prljevićová uviedla, že podstatou jeho strategickej pozície je integrálny prístup zhrnutý do troch slov: komunikácia, koordinácia a kooperácia rozličných nositeľov projektu: vlád, ministerstiev, vysokoškolsk ých ustanovizní, mimovládnych organizácií, priemyslu, médií. – Naším cieľom je aktívny občan, lebo len aktívny občan tvorí aktívnu spoločnosť, – podčiarkla. V podstate ide o nastolenie nových dimenzií spolupráce, od školenia po realizáciu, pri tvorbe nových hodnôt. Konkrétne o lepšiu energetickú účinnosť, ktorú možno dosiahnuť inakšími prístupmi a premyslenými úsporami. Priestor na to ozaj je. Napríklad, prví sme v Európe podľa spotreby elektrického prúdu na obyvateľa. Kiežby to bola jediná oblasť, kde ľahkovážne míňame to, čoho na rozdávanie veľmi ani nemáme...

Z PETROVSKÉHO VODOVODU

Vyvŕtali novú studňu J. Čiep

mene objednávateľa prác na vŕtaní novej studne predseda Obce Báčsky Petrovec Pavel Marčok v piatok 4. marca oznámil, že podnik Tehnohidrosfera z Beočínu, s ktorým 30. novembra podpísali zmluvu, v stanovenej lehote skončil dohodnuté práce a novú studňu B-6 v Báčskom Petrovci napojil na vodovodnú sieť. Hodnotu vykonaných prác vyčíslili na 11 875 000 dinárov. Vŕtanie novej studne v Petrovci vyfinancovali prevažne z pokrajinského a čiastočne z obecného rozpočtu.

www.hl.rs

V mene Dozornej rady Ján Valo ozrejmil, že nová studňa je hlboká 410 metrov a je výdatnejšia ako predpokladali. Dáva 24 l vody za sekundu a podľa prvej analýzy voda je zdravšia než z hociktorej inej studne v Petrovci. Jeden liter vody obsahuje iba 1 mikrogram z dovolených 10 arzénu, a aj ostatných prímesí vo vode je minimálne množstvo. Nová studňa by mala zabezpečovať zdravšiu vodu od tej z ostatných studní a po získaní ďalších dvoch prajných výsledkov mesačnej analýzy vody dá sa predpokladať, že inšpekcia zruší zákaz používania vody na

Informačno-politický týždenník

Šachta novej studne B-6 vo Vrbare, ktorú v marci napojili na vodovodnú sieť

pitie z petrovského vodovodu. Podľa skúseného odborníka na vodu Jána Valu, petrovská voda je už teraz zdravá, má dobrú farbu a chemické charakteristiky.

Do zrušenia zákazu používania vody na pitie možno používať vodu z ekostudne, ktorá je po filtrovaní reverzibilnou osmózou zdravotne neškodná. • ĽUDIA A UDALOSTI •

JUBILEUM PODNIKU AGROGRNJA

Dve desaťročia úspešného podnikania to oveľa komplikovanejšie, než našim kooperačným partnerom, nikto nevybudoval za posledných sme si mysleli, chyť sa toho aj ty. už podľa toho, akým množstvom 40 rokov. Tieto prvé silá, výstavbu vojráznou čerešničkou na torte A tak som sa vedľa štúdia zapojil prispeli k zveľadeniu podnikania. ktorých práve končíme, majú obsah 30 000 m3 a v druhej oslavy dvadsať rokov podnika- aj do podnikania. Naše partner- A tých kooperačných fáze pribudne ďalnia na srbskom, ale čoraz viac stvo s Vranjom zotrvalo ďalších partnerov máme viac ších 70 000 m3. Keď aj na zahraničnom trhu, v podniku deväť rokov, – spomína si na svoje ako 2 000. Pre nich sme ho dokončíme, bude Agrogrnja je moderná sýpka, čiže podnikateľské začiatky Janko Grňa. zorganizovali aj sieť Po čase prišlo k premenovaniu ďalších výhod, napr. to najväčšie silo port silo, inak povedané silo port, ktona riečnom úseku rého výstavba v prístave Beočín podniku a Janko o tom hovorí: v rámci AG Benefit Rýn – Mohan – Duje pri konci a s prácou začne tejto – Niekoľko rokov sme pracovali Clubu. Ide o ročnú naj od Rotterdamu jari. Práve do Beočínu v pondelok ako Pivnické koncentráty, a potom členskú kartu, s ktorou po Konstancu. 29. februára 2016 pozvali svojich došlo k zmene názvu. Rozhodli sme naši kooperanti môžu Zo slov tohto agilobchodných a kooperačných part- sa rozšíriť pole pôsobnosti, podnik nakupovať za zľavnené ného mladého muža nerov na podnikovú oslavu a ob- sme premenovali na Agrogrnja a ceny vo viac ako 100 vyplýva, že v podnichôdzku nového objektu. Z objek- zároveň sme zmenili jeho sídlo. predajniach, kde majú kaní sa riadi životnou tívnych dôvodov sme tam neboli, ale Hoci sme oblasť podnikania rozšírili, na výber rôznorodý filozofiou, podľa ktopreto sme neskôr navštívili majiteľa primárnym dodnes zostal výkup tovar, a nielen tovar obilnín. Kooperačné vzťa- určený na poľnohos- Janko Grňa rej všetci účastníci podniku Agrogrnja, ekohy sme neustále zveľa- podársku výrobu. v procese podnikanóma Janka Grňu v sídle ďovali a v súčasnosti Na pozemkoch skrachovaného nia pracujú na spoločnej úlohe. podniku v ústrednej bumáme zastupiteľstvá podniku Kooperatíva v Petrovci Tak majiteľ, ako aj zamestnanci, dove Business parku na 20 lokalitách vo sa Jankovi Grňovi časom poda- kooperanti, celá širšia spoločnosť v Báčskom Petrovci. Vojvodine. Kúpili sme rilo vybudovať súkromný biznis a štát majú z dobrého podnikania Podnikateľ Janko silá a sušiarne v Ade, park. O tom hovorí: – Kedysi tu osoh. Treba sa len hýbať, tvoriť, Grňa (1975) pôvodom poskytujeme služ- bol veľký podnik, ktorý mal 500 nezastať. Janko to dokazuje v praxi je Pivničan. Skončil by skladovania aj pre zamestnancov. Idea bola znovu vlastným príkladom. Strednú poľnohospotovarové rezervy a pre tuná zamestnať 500 ľudí, no tentoAj dlhý orechový stôl v konfedársku školu vo Futogu kompenzačný fond, vy- raz nie v jednom veľkom, ale v 20 renčnej sieni, kde sme sedeli, má a Vyššiu podnikateľskú Logo podniku kupujeme aj slnečnicu menších podnikoch. Ak príde ku nádych tradície. Janko Grňa ho dal školu v Novom Sade. Do podnikateľských vôd vstúpil už ako a sóju, pre ktorú máme mimoriad- krachu, malá je pravdepodobnosť, vyrobiť zo stromov, ktoré v jeho romladý študent. O tom, ako sa k tomu ne certifikáty, a časť vykúpeného že všetkých 20 firiem skrachuje dine dedili viaceré generácie. Keď si zaň sadne, symbolicky mu aj tento dostal, Janko hovorí: – Musím pove- množstva vyvážame do zahraničia. naraz. Zaujímalo nás, čím sa podnik Od roku 2013 v Beočíne vedľa stôl každý deň pripomína, že nejde dať, že som sa k podnikaniu dostal nie celkom zvyčajnou cestou. Do Agrogrnja líši od ostatných po- Dunaja tento podnik realizuje novú iba o sústavnú snahu zdokonaľovať podnikateľských vôd som vstúpil ešte počas štúdia a môžem povedať, že to bolo dosť namáhavé študovať a zároveň pracovať. V podstate mu podnikanie na začiatku bolo akosi vnútené. – Roku 1994 moji rodičia, zaoberajúci sa vo veľkom poľnohospodárstvom, rozmýšľali, ako dopestovanú kukuricu nielen predať, ale nejakým spôsobom aj prerobiť. Z toho vzniklo partnerstvo s jedným známym z Vranjskej Banje, ktorému dovtedy predávali dopestovanú úrodu. Keďže rodičia dlho rokov chovali ošípané, prišli na ideu vyrábať šrot a krmivo pre ne. Po dvoch rokoch vznikol podnik Pivnické koncentráty a do Vranja sme potom už Časť účastníkov na oslave pred novými silami v Beočíne (Foto: Agrogrnja) nepredávali kukuricu ako surovinu, ale ako spracovaný tovar, v tvare dobných podnikov vo svojom od- greenfield investíciu. Bližšie o tom vlastné dvadsaťročné podnikanie, koncentrátov. V jednej chvíli, kým bore. Jeho majiteľ v najkratšom majiteľ podniku hovorí: – Výzvou ale aj o viac ako 200-ročný príspesom ešte bol na štúdiách, otec vysvetlil: – Ide predovšetkým o to, pre mňa a môj tím spolupracovní- vok jeho predkov k zveľaďovaniu mi povedal: Vieš čo, tento podnik že nehrabeme len pre seba. Časť kov bolo vybudovať nové moderné nielen svojej rodiny a práce, ale aj sme chystali pre teba. Keďže je dividendy každý rok rozdelíme aj silá a sušiarne, aké v našej krajine svojho okolia.

Jaroslav Čiep

• ĽUDIA A UDALOSTI •

12 /4691/ 19. 3. 2016

Ľudia a udalosti Z VÝROČNÉHO ZASADNUTIA KLUBU POĽNOHOSPODÁROV SELENČA

Zapojiť do práce čím viac členov Juraj Berédi

lenovia Klubu poľnohospodárov Selenča snemovali 9. marca v sieni Hasičského domu. Na úvod výročného zasadnutia sa prihovoril predseda klubu Ján Trusina, ktorý privítal prítomných členov klubu a hostí, a to predstaviteľov klubov poľnohospodárov z Kulpína, Báčskeho Petrovca, Hložian a Kysáča, ako aj zástupcu predsedu Obce Báč Zdenka Kolára a predsedu Rady Miestneho spoločenstva Selenča Jozefa Alexyho. V pokračovaní predseda klubu Ján Trusina podal správu o činnosti v minulom roku a finančnú správu. Z minuloročnej činnosti v správe spomenul účasť členov a ich mechanizácie na odpratávaní snehu v selenčských uliciach, ako aj účasť v akcii rovnania poľných ciest,

Hodnotili a plánovali: selenčskí poľnohospodári na zasadnutí

ktorú organizujú spolu s Radou Miestneho spoločenstva. Plány do budúcna sú zladené s finančnými možnosťami, pričom sa poľnohospodári znova plánujú zúčastniť v akcii rovnania poľných

ciest a vo všetkých iných akciách, kde ich pomoc bude potrebná. Keď ide o zabezpečenie finančných prostriedkov, podali žiadosť do obce a Zdenko Kolár, zástupca predsedu obce, prisľúbil, že obec sa pousiluje

Z VÝROČNÉHO ZHROMAŽDENIA STAROPAZOVSKÉHO ZDRUŽENIA POĽNOHOSPODÁROV

Hrozí aj tretí nepriaznivý rok? Anna Lešťanová

j do roku 2016 poľnohospodári vstúpili s početnými problémami a k tomu sú všeobecne nespokojní s finančnou podporou, akú dostávajú,

ktoré sa konalo v nedeľu 6. marca vo veľkej zasadačke tzv. Bielej budovy. Po dvoch za sebou nepriaznivých rokoch, ak sa podobná situácia zopakuje i tohto roku, poľnohospodárstvu hrozia veľké problémy.

prítomným poľnohospodárom podali správu o minuloročnej práci (spolu s finančnou) a návrh plánu práce na bežný rok. Združenie toho času počíta okolo 150 členov. Medzi prioritné úlohy v roku 2016 pazovskí poľnohospodári zaradili tradičné akcie rovnania poľných ciest, väčšie angažovanie sa na ničení ambrózie, zbieranie zvláštneho odpadu (ambaláží)... Pochvalne sa zmienili o práci

pomôcť všetkým združeniam občanov v súlade s možnosťami. Predseda Rady Miestneho spoločenstva Selenča Jozef Alexy pripomenul, že miestne samozdanenie začiatkom roka prestalo byť platné, takže by sa žiadalo vyhlasovať nové, aby MS malo aké-také finančné prostriedky, medziiným aj na pomoc rôznym združeniam občanov. Hostia na zasadnutí, predstavitelia klubov poľnohospodárov, hovorili o svojich skúsenostiach v práci a vyjadrili ochotu pomôcť Selenčanom, aby ich klub začal pracovať naplno. Odznela pripomienka členov, že klub má mať viac členov a že treba aj naďalej pracovať na zapájaní nových členov do práce klubu. Na záver zasadnutia sa dohodli na výške členského na tento rok, ktoré zostalo nezmenené. Snemovanie uzavreli posedením a spoločnou večerou, kde prítomní mali príležitosť vymeniť si skúsenosti a príjemne sa zabaviť. kancelárie tohto združenia, kde poskytujú osožné rady poľnohospodárom, hlavne tie administratívneho rázu. Na výročnom zhromaždení Združenia poľnohospodárov sa nezúčastnil nikto z tamojšej lokálnej samosprávy. Po výročnom zhromaždení z iniciatívy niekoľkých poľnohospodárov nasledovala debata o aktuálnych problémoch v poľnohospodárstve. Keďže sami najlepšie vedia, čo ich najväčšmi trápi a s akými problémami zápasia, poľnohospodári podali iniciatívu, aby sa ako členovia združenia občanov zúčastnili v nadchádzajúcich voľbách, a tak „bojovali“ za svoje záujmy.

Veľká noc v Kulpíne

J Pracovné predsedníctvo

s cenami svojich výrobkov, ako aj s dosiahnutými výnosmi, – konštatovali to na výročnom zhromaždení staropazovského Združenia poľnohospodárov,

www.hl.rs

Členovia pracovného predsedníctva (predseda združenia Jaroslav Fábry, podpredsedovia Ján Turčan a Vladimír Uhrík, tajomník Ján Ďurčík) početným

Informačno-politický týždenník

ubilejné 10. podujatie Veľká noc v Kulpíne bude prebiehať počas našich veľkonočných sviatkov, teda v nedeľu 27. marca t. r., keď v Loveckom dome verejne vyhlásia víťazov – výrobcov najlepších vín a klobás. Zároveň sa uskutoční príležitostný program a degustácia vín a klobás. Združenie vinohradníkov a vinárov z Kulpína informuje, že záujemcovia o hodnotenie vlastných vín a hrubých klobás môžu v nedeľu 20. marca od 10.00 do 19.00 hodiny priniesť vzorky do Loveckého domu. Potrebné je priniesť jednu hrubú klobásu a 3 l vína. Poplatok za účasť sa platí iba pre víno, a to 500 dinárov za jednu vzorku. Vzorky sa budú hodnotiť na Zelený štvrtok – 24. marca. V. D. V. • ĽUDIA A UDALOSTI •

DOBROVOĽNÝ POŽIARNICKÝ SPOLOK V ARADÁČI 85-ROČNÝ

Úctyhodná tradícia Vladimír Hudec

v dejinách spolku, aspoň keď ide o mestské súťaženia. DPS v Aradáči založili na jar roku 1931 vo vtedajšom Srbskom Aradáči. Medzi zakladateľmi boli veľkostatkár a obchodník Živko Tadin a krajčíri Živo Tadin a Aleksandar Popov. Do spolku sa však zapojili aj občania vtedajšieho Slovenského Aradáča – Karol Gajdek a Ondrej Mráz. Adam Zvara bol poverený trúbkou oznamovať poplach. Členom spolku už vtedy bol aj učiteľ Štefan Vierg, ktorý roku 1934 založil požiarnickú jednotku v Slovenskom Aradá-

sobotu 12. marca v Aradáči si pripomenuli 85. výročie založenia tamojšieho dobrovoľného požiarnického spolku. V tejto slávnostnej chvíli ich svojou prítomnosťou na výročnom zhromaždení poctili aj predstavitelia pokrajinského a mestského požiarnického zväzu, dlhoroční priatelia z Trenčianskych Stankoviec na Slovensku, ako i predstavitelia spolkov z Padiny, Kovačice, Kleku, Požiarnici z Trenčianskych Stankoviec a Aradáča počas vlaňajšieho Bieleho Blata, Elemiru a Mužlje. stretnutia v Aradáči V pracovnej časti zhromaždenia schválili správu o činnosti utvorená jedna dedina, ko, a potom sa do toho zapojil aj v roku 2015 a plán práce dnešný Aradáč, založený otec, a teraz, hľa, v tom pokračuna bežný rok. bol aj jeden požiarnický jem aj ja, – hovorí Gabika. – Ja si – Členovia spolku sa spolok, ktorý úspešne fun- spomínam na to, že na začiatku vlani zúčastnili v hasení guje dodnes. to boli výmeny skúseností. Poobšiestich požiarov, – poveVýznamným segmen- zerali sme si spolu naše náčinie, dal predseda spolku Ján tom v 85-ročných dejinách porovnali, ako my cvičíme a ako Ábelovský. – Najväčší bol spolku akiste je aj dlhoroč- oni, organizovali sme si výlety a, požiar v Zreňanine, kde sa ná družba s požiarnickým pravdaže, pekne sa bavili. Neraz zapálila skládka odpadu. spolkom z Trenčianskych sme aj spolu cvičili. U nás sú naSpolu s profesionálnou Stankoviec, ktorá sa začala príklad iné pravidlá, ktoré platia jednotkou ten požiar hav dávnych osemdesiatych v EÚ, a vyskúšali sa v tom aj Aradásilo aj šesť dobrovoľných rokoch minulého storočia čania, aj naši chlapci cvičili spolu spolkov, medzi nimi aj náš. a bola prerušená iba počas s vašimi, podľa vašich pravidiel. Ostatné požiare boli u nás vojny na území bývalej Sú to vzácne skúsenosti. Žiaľ, v v dedine. Horelo smetisko, Najvyššie uznanie Požiarnického zväzu Srbska Juhoslávie. posledných rokoch následkom nedomy, ale aj v chotári vzbĺ- udelili Emilovi Hučokovi (vľavo) – Bolo tomu skutočne dostatku financií tieto stretnutia kol požiar. Niektoré sme dávno, keď sme začali túto sa zviedli na opätovné návštevy hasili sami, niektoré zasa spoluprácu, – hovorí čestný raz v roku. Bolo by dobre, aby spolu s profesionálnou veliteľ aradáčskej požiarnic- sme sa takto stretali častejšie. U zreňaninskou jednotkou. kej jednotky Adam Goda. nás sú napríklad letné tábory a Na výročnom zhromaž– Pri jej zrode boli teraz už chceli by sme, aby aradáčske deti dení bolo počuť aj údaj, nebohý Ján Bukovský, učiteľ prichádzali a cvičili spolu s našimi, že pred začiatkom žatvy Pavel Grňa a ja. Začalo sa a tak túto družbu a požiarnictvo spolok vyzval všetkých to tak, že sme najprv odišli pestovali odmalička. účastníkov tejto významna súťaž do Trenčianskych V slávnostnej časti zasadnej práce, aby priniesli Stankoviec, potom sme sa nutia štrnástim mladým požiarhasiace prístroje na prezúčastnili v nejakom podnikom, ktorí zložili požiarnickú hliadku, ale záujem je z ujatí bratislavskej televízie, skúšku, udelili diplomy. Odmeny roka na rok čoraz menší. ale sme znovu zavítali aj do si zaslúžili aj požiarnici, ktorí sú Za najväčší vlaňajší Stankoviec. Nuž a po rokoch v spolku 20, 30 alebo 40 rokov. úspech v spolku považujú sú to viac než priateľské Uznanie za 40 rokov sa dostalo dobré výsledky na meststyky. My sa tam cítime ako Pavlovi Benčíkovi, ktorý medzi skom súťažení požiarnikov, Uznanie dostal Pavel Benčík (zľava) za 40-ročnú doma a verím aj oni u nás. aktívnymi požiarnikmi má najz ktorého si každé z piatich požiarnickú činnosť Je to skutočne pekná tra- dlhšiu požiarnickú stáž. Najvyššie aradáčskych mužstiev pridícia, ktorá určite bude uznanie PZ Srbska, vyznamenanie nieslo medaily – seniori muži A či. V dôsledku neomladzovania pokračovať ešte mnoho rokov. JKV Tomislava Karađorđevića 3. triedy (do 30 rokov) a seniori B členstva požiarnická jednotka Lýdia Ľahká a Gabika Klynču- stupňa, za dlhoročnú obetavú triedy (nad 30 rokov) mužská a v Srbskom Aradáči koncom tri- chová z Trenčianskych Stankoviec činnosť v spolku sa dostalo do ženská skupina získali zlaté medai- dsiatych rokov zanikla a pozostalí pri zrode tejto družby boli celkom rúk pokladníka spolku Emila Huly, pokým juniori a pionierky boli členovia sa pripojili jednotke v malé a nepamätajú sa veľmi na čoka. Veliteľ požiarnickej jednotky strieborní. Podľa mienky predsedu Slovenskom Aradáči. Po druhej jej začiatky. Janko Malo nadobudol hodnosť spolku je to akiste najväčší úspech svetovej vojne, keď z dvoch bola – Začal sa navštevovať môj ded- požiarnického poddôstojníka. • ĽUDIA A UDALOSTI •

12 /4691/ 19. 3. 2016

Ľudia a udalosti PIVNICA

Požiarnici pôsobia aj preventívne Ján Šuster

sobotu 12. marca sa uskutočnilo výročné a zároveň volebné zhromaždenie Dobrovoľného hasičského spolku v Pivnici, na ktorom sa zúčastnilo okolo sto členov a hostí. Predseda spolku Stevan Ćosić privítal prítomných, medzi nimi predsedu Požiarnického zväzu Obce Báčska Palanka Mileho Miletického a požiarnikov z Novej Gajdobry, Gajdobry, Silbaša, Despotova, Tovariševa, Kysáča, Hložian, Kovačice, Nového Sadu, Kucury, Ruského Kerestúra a Ratkova. V správe o minuloročnej činnosti, ktorú prečítal tajomník spolku Milan Novaković, osobitne zdôraznili, že spolok bol založený roku 1922, prekonal mnohé ťažké chvíle, ale vždy pôsobil v prospech svojej osady a širšej spoločnosti. V súčasnosti

* LETMO

ávno vládne mienka, že presnosť je výsadou kráľov. V každej civilizovanej spoločnosti sa rešpektovanie stanovených termínov považuje za čosi samozrejmé, ich narúšanie zase za prejav nedostatku kultúry a dobrých mravov. U nás sa zase rozmáha dosť ľubovoľný prístup k termínom či záväzkom akéhokoľvek druhu. V duchu toho známeho Čím južnejšie, tým smutnejšie, termíny základných, napríklad komunálnych a iných platieb, sa najmenej rešpektujú na juhu a najviac na severe krajiny. Podobný ľubovoľný prístup sa nečakanou rýchlosťou dostáva aj do spoločenského života. Je veľmi málo udalostí, od domácich, cez regionálne, po širšie medzinárodné, ktoré sa u nás začínajú v stanovenom termíne. Výnimkou neboli ani nedávne diania venované energetike v Master stredisku Novosadského veľtrhu. Na regionálnu konferenciu sa už pred desiatou dostavili vysokí www.hl.rs

DHS má 57 členov, ktorí pôsobia v pionierskom, juniorskom a operatívnom mužstve. V uplynulých rokoch do spolku pribudli dve nové vozidlá a pracovali aj na úprave Hasičského domu. Treba poznamenať, že sa počet intervencií zmenšuje z roka na rok, čo je dobre a pravdepodobne je

výsledkom dobrej preventívnej práce. Edukáciu organizovali tak pre dospelých, ako aj pre deti. Okrem toho vlani pre 12 pionierov v sprievode jedného rodiča usporiadali jednodňový výlet do známeho žrebčinca Kelebia neďaleko Subotice. Pred Novým rokom v Hasičskom dome pri-

Oto Filip

Termíny D

Tajomník Milan Novaković podal správu o vlaňajšej činnosti DHS

pravili zábavu a darčeky pre deti. Finančnú správu podal pokladník Ján Šuster, ktorý konštatoval, že spolok dobre hospodáril, keďže koncom roka v pokladnici mali 208-tisíc dinárov. Plán práce na bežný rok zahrnuje adaptáciu budovy Hasičského domu, rekonštrukciu chodníka, edukáciu občanov prostredníctvom prospektov, účasť na súťažiach hasičských spolkov. Vo volebnej časti zhromaždenia prítomní členovia za predsedu spolku zvolili Stevana Ćosića, za podpredsedu Jána Zahorca, za tajomníka Milana Novakovića a za pokladníka Jána Šustera. Veliteľom DPH je Jozef Pap a za členov Správnej rady sú zvolení Jaroslav Vlček, Slobodan Bognar, Vilko Činčurák, Ondrej Chrček a Daniel Polak. Do Dozornej rady sú zvolení Marinko Miladinov, Živan Crnjanski a Michal Žigmund.

medzinárodní hostia: predstavitelia Delegácie Európskej únie v Srbsku, zástupcovia diplomatických zborov a iných medzinárodných organizácií, no tých našich činiteľov by človek márne hľadal aj hodne po desiatej. Tradične meškali viac ako povestných akademických pätnásť minút. Na iných úrovniach podobné správanie vie byť i horšie. Lebo, načo moc, keď ju človek nemôže prejaviť pred inými? Známy je prípad minulého japonského veľvyslanca, ktorý prišiel do jedného nášho prostredia priniesť pomoc, no hostiteľ ho nechal čakať. Hosť počkal až uplynie štvrťhodinka a jednoducho odišiel preč. Hostiteľ ho síce dobehol, no neobišlo sa to bez pokarhania. Podstatou bolo konštatovanie ambasádora, že keby nejakou náhodou bol len súkromnou osobou, nepresnosť by možno i mohol tolerovať. Keďže ale ňou nie je, nepripustí, aby sa dakto správal tak, že priamo uráža štát, ktorý reprezentuje, a jeho ochotu pomôcť. Škoda len, že je takýchto lekcií stále málo. A meškaní stále viac.

Informačno-politický týždenník

V KOVAČICI OŽILI SPOMIENKY NA PRIADKY. V dejinách slovenských dedín zostanú zapísané priadky, ktoré sa zvyčajne organizovali od kirvaja a po celú zimu, na Martina, Pavla, Hromnice, Zuzany… Na dievockých priadkach sa zhromažďovala mládež, pokým sa na rodinných priadkach stretávali susedovci a priatelia. Bola to ozajstná zábava pre všetkých, mladých i starších. Uplynulý víkend v miestnostiach Miestneho spoločenstva v Kovačici členovia Obecného združenia invalidov práce v čele s predsedom Martinom Ďurišom a Miestna organizácia invalidov práce, ktorú vedie predseda Martin Lukáč, sa pokúsili oživiť spomienky na dávne priadky. Pravda, neboli to priadky s kolovratom a kúdeľou, lebo členky OZIP a MOIP tentoraz plietli, vyšívali, háčkovali a muži plietli košíky, ponúkali účastníkov pohostením. Projekt Priadky sa začal realizovať začiatkom februára a podľa slov Martina Ďuriša, práce vytvorené počas týchto dielní budú sprístupnené verejnosti na výstavách, ktoré sú plánované na 25. marec a 16. apríl v Kovačici. V sobotu 12. marca t.r. na priadky zavítali aj hostia zo Zemunu. A. Ch. • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA OCHUTNÁVKE V MAĎARSKOM MONORE

Báči János dobré víno točia Juraj Bartoš

raciame sa z Budapešti domov. Prekrásny slnečný deň v polovici februára doháňa večernú hodinu. Mikrobus odbočí z diaľnice. Vezieme sa najprv úzkou asfaltovou, a potom poľnou cestou. Hegáme sa ani na koči, len koník chýba. Haluzie šmátra po oknách vozidla. Naraz šofér odstaví. Vyjdeme von, očami strieľame po okolitých vinohradoch. Pohľady spočinú na komíne, vyčnievajúcom priamo zo zatrávneného kopčeka pred nami, pripomínajúceho mohylu. Po chvíli sa ocitáme v letohrádku, ktorému dominuje sedliacka pec. Z dverí poschodového rodinného domu zasmeruje k nám široký dobrácky úsmev so svojím majiteľom.

János Bódor

János Bódor (1947) nalieva pálenku, jeho pani kladie na stôl niečo, čo krásne vonia, je slané a chrumkavé, čosi ako naše gerheňa. Ibaže tento cigánsky chlebík je chutnejší. Zaraz sa moji spolupasažieri usmievajú, usmieva sa aj dunčo, aj vinohrad sa usmieva, aj tento krásny deň, s papršlekmi ktorého na sebe vchádzame dolu, pod zem, je jeden velikánsky úsmev. Neveľkej miestnosti, hľa, zase, dominuje pec. Krb, v ktorom veselo praská oheň. Z veľkého hrnca na sporáku sa šíri vôňa paprikáša. Gazda János nás na chvíľku opúš• ĽUDIA A UDALOSTI •

Spokojní hostia

ťa. Vracia sa s fľaškami červeného, zlatožltého a temer bezfarebného moku. Naleje každému, čo si praje. Nasleduje príhovor. „Teší ma, že ste si zvolili práve Monor. Mesto má 19 000 obyvateľov a 965 rodinných, nie priemyselných, vínnych pivníc, čím je tento kraj jedinečný. Každý vinár robí vlastné domáce víno a zúčastňuje sa na rôznych súťažiach; tieto diplomy a uznania nie sú z atletických pretekov ani iných športových súťaží...“ Ani sa nestihneme riadne nahlas zasmiať, je tu nová krásna správa: „Naša domáca dokončila večeru, nech sa páči, dobrú chuť!“ Mmmm, takéto víno, počujem niečie slová, som ešte nikdy nepil. Slová patria mne a uznania, diplomy, ktorými sú ovešané steny tejto malej, teplom dôvery a po-

Letohrádok

poháre a príbory štrngajú, štrngajú – brnkajú aj slová, tlmená vrava. Nálada stúpa s každým sústom pikantného jedla a glgom božského moku. Náš pán gazda je raz pri tomto, hneď zase pri onom stole. Nešetrí vínom, ani úsmevmi, ani zaujímavými príbehmi i vtipmi. Pani domáca za ním nezaostáva. Kto ovláda maďarčinu, porozumie hneď, kto nie, poprosí pána doktora Alexandra Tótisaszegiho o preklad. „Hlava domu je muž, žena je krkom. Hlava sa vždy otáča za krkom.“ „Pred spaním žena vraví mužovi: ,Ľahni si pod posteľ.‘ On odpovie: ,Celkom ku stene? ‘“ János báči zhovievavo odpovie na všetky otázky. „Vinohrad zasadil môj pradedo. Tu pri dome máme vínnu révu na jednom hektári a trochu ďalej dotiaľ máme väčší; neobrábame

Manželia Bodórovci s Dr. Tótisaszegim

hodlia sálajúcej krčmičky alias jedálne, poháre, džbány a súdky získané na rôznych súťažiach, patria nášmu gazdovi Jánosovi. Chardonnay a frankovka zurčia,

ho my, ale platíme robotníkov. Ako...? Neviem-neviem... Máme dve dcéry a štyroch vnukov. Jeden z nich má 18 rokov, ale vinica ho nezaujíma. Dievky – tie ho zaujímajú...“ Tunajší ľudia sa vraj zaoberali vinárstvom aj počas Turkov, ktorí sa odtiaľ pobrali domov asi okolo roku 1700. Vraj je tu zo 70 rodín, ktorých predkovia robili víno aj vtedy, hovorí János báči a dopovie: „Svoje víno nebalím do fliaš, predávam len takto doma, mám svojich zákazníkov, ktorí prichádzajú na obedy a večere s ochutnávkou, ako i takýchto ako vy, náhodných pútnikov. Predávame len toľko, aby sme naplnili kožuch!“

12 /4691/ 19. 3. 2016

Ľudia a udalosti NA KUS REČI S ANNOU OČOVAJOVOU ZO STAREJ PAZOVY

Veľkonočné ozdoby ručnej výroby Anna Lešťanová

eľká noc sa blíži a v mnohých domácnostiach už vidieť pestré veľkonočné výzdoby. Dnes si ich možno kúpiť v obchodoch, avšak iste krajšie a zábavnejšie je, ak sa rozhodneme za vlastnoručne vyrobené ozdoby. A práve také v týchto dňoch intenzívne zhotovuje Staropazovčanka Anna Očovajová.

Dekoračný kútik u Očovajovcov

čas strávený so štetcom v ruke považuje inak za zmysluplnú aktivitu. Anna Očovajová je členkou Združenia pazovských žien a Združenia občanov Start. Spoluobčania, najmä príslušníci starších generácií, ju veľmi dobre poznajú podľa maľovaných nástenných tanierov. „Pred viac ako Anna Očovajová so štetcom v ruke

19. 3. – 25. 3. 2016

POČASIE

Vždy rada maľovala, práca s farbami a štetcami vždy vraj bola jej veľkou záľubou. Najčastejšie maľuje obrazy, znázorňujúce výjavy typické pre pazovské prostredie, z ktorých potom vznikajú pohľadnice. Táto talentovaná Pazovčanka verne znázorňuje i staropazovský slovenský ľudový kroj na drevených doštičkách, na ktorých uplatňuje pyrografickú techniku. Veľkonočnými motívmi tiež ozdobuje podložky, a tak deťom trošku viac približuje čaro jarných sviatkov. Takéto a podobné ozdoby naša spolubesedníčka vyrába už vyše roka a

boli v tom čase ozajstným hitom a azda nebolo domácnosti v Pazove, ktorá ich nemala vyvesené na stene. Mnohé ako darčeky typické pre Pazovu odchádzali aj do zahraničia,“ vysvetlila Anna Očovajová. Po odchode do výslužby maľovaniu sa začala opäť vážnejšie venovať. Teraz na obrazoch sprítomňuje minulosť a rôzne zvyky a obyčaje typické pre staropazovských Slovákov. Tieto obrazy, ako aj pohľadnice či iné ozdoby z h o tove n é šikovnými rukami Anny Očovajovej sa Obrazy a pohľadnice ako suveníry stali i peknýtromi desaťročiami som sa vážne mi suvenírmi. Členovia pazovzaoberala maľovaním tanierov. Na ských spolkov, tak slovenského, nich som zvyčajne znázorňovala ako aj srbského, ich často berú na postavy vyobliekané do nášho zájazdy ako darčeky pre svojich ľudového kroja. Nástenné taniere hostiteľov.

KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec Deň Petrovca 2016. Rada Miestneho spoločenstva oznamuje, že sa tohtoročné oslavy Dňa Petrovca uskutočnia v dňoch 20. až 22. mája 2016. Oslavy budú prebiehať v podobnom rozsahu ako v minulých rokoch. V podujatiach a programoch, ktoré sú súčasťou osláv Dňa Petrovca, predstavitelia verejných inštitúcií, spolkov, združení, športových klubov a iných organizácií pôsobiacich na území Petrovca prezentujú časť svojej činnosti. Tohtoročné oslavy DP odznejú v znamení 25. výročia obnovenia činnosti Matice slovenskej v Srbsku, 150 rokov pôsobenia divadla v Petrovci, 125 rokov činnosti Dobrovoľníckeho hasičského spolku a 60 rokov pôsobenia Združenia športových rybárov Karas. J. Č.

Binguľa Strecha DK. Miestne spoločenstvo Binguľa podalo žiadosť Obecnej rade Šíd o finančné prostriedky na výmenu strechy na budove Domu kultúry. Keďže vo svojej žiadosti neuviedli, o akú sumu finančných prostriedkov ide, Obecná rada nemohla o nej rokovať. Žiadosť predsa neodmietli, ale schválili rozhodnutie, že obecný stavebný inšpektor má za úlohu na budove kultúrneho domu odborne evidovať potrebné práce a pripraviť elaborát obsahujúci nielen práce, ale aj finančné ukazovatele, o ktorých sa Obecná rada vyjadrí neskoršie. St. S.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

2˚ | 12˚

1˚ | 13˚

4˚| 14˚

4˚ | 14˚

3˚ | 13˚

3˚ | 12˚

3˚ | 11˚

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Z KOVAČICKÉHO ČAJOVÉHO VEČIERKA

S príchuťou tradície Anička Chalupová

nom podujatí Čajanka, ktoré prebiehalo v reštaurácii Červené víno, početných hostí z domova a zo Slovenska chutnými medovníčkami vítali členky Ženského spolku. Večierok začali slovenskými a srbskými piesňami, ktoré pod taktovkou hudobníka Pavla Ďuriša zaspievali členky spevác- Členky ŽS zapôsobili na návštevníkov peknými slovenskými kej skupiny pôsobiacej pri ŽS piesňami

ovačické ženy, členky Ženského spolku si ešte pred viac ako pol storočím zaumienili prekročiť zachodené rámce svojej činnosti. Svojim stretnutiam a najmä ručným prácam, ktoré tvoria, každoročne pridávajú nový impulz komerčného rázu. Od januára tohto roku uskutočnili už niekoľko významnejších akcií. Tak využili príležitosť prezentovať svoju činnosť v programoch RTS a s primeranou výstavou ručných prác sa zúčastnili aj na takých významných podujatiach, ako je tradičná tortiáda v Aradáči, Pavlovsko-hromničný bál a Deň materinského jazyka v Kovačici, belehradský veľtrh a pod. Naposledy z príležitosti Medzinárodného dňa žien Ženský spolok v Kovačici usporiadal 59. K slávnostnému ovzdušiu prispeli aj hostia z Michaloviec ročník tradičného čajového večierka. Prvé podujatie tohto v Kovačici. Neskoršie sa hosťom skupiny Soľanka z Michaloviec, druhu, ktoré sa v súčasnosti teší prihovorila Zuzana Jonášová, ktoré zaspievali zmes tradičných veľkému záujmu návštevníkov, predsedníčka spolku, a slova zemplínskych piesní. Tohtoročnou novinkou bolo Ženský spolok usporiadal roku sa ujal aj Ján Husárik, predseda 1957. Obce Kovačica. V príležitostnom pohostenie s príchuťou tradíV sobotu 12. marca 2016 na programe sa predstavili aj hostky cie: návštevníkom ponúkali obtradičnom spoločensko-zábav- zo Slovenska, členky Folklórnej ložené chlebíčky a čaj. Medzi

zvyklosti tejto zábavy patria aj rôzne spoločenské hry a bohatá tombola, do ktorej aj tentoraz prispeli početní sponzori. Za sprievodu hudby kovačických hudobníkov Pavla a Vladimíra Ďurišovcov, ktorá vábila účastníkov na tanečné pódium, tanečníci sa uchádzali aj o jednu z pekných cien. Kovačičanka Zuzana Brtková a Ján Matta z Michaloviec získali odmeny v súťaži o najkrajší slovenský ľudový kroj a v párovom tanci titul „naj tanečníci“ získali Ján Zloch z Kovačice a Helena Iskyová z Michaloviec. Členky Ženského spolku v Kovačici v súlade s vopred vytýčenými plánmi už začiatkom apríla navštívia Vrnjačku Banju a v júli pobudnú v Bratislave, kde ukážu, že okrem ručných prác a gastronomických špecialít vedia aj pekne spievať a literárne tvoriť.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbum!

áva sa na známosť, pardon: návrh! Dáva sa návrh, podľa ktorého návrhu sa navrhuje, aby súrne bola založená SNRSNB, čiže Strana Národnej rady slovenskej národnej bezrady. Ako appendix nasleduje ďalší návrh, ktorým návrhom sa navrhuje, aby každý člen SNRSNB fasoval – v rámci predvolebnej kampane – finančné prostriedky, z ktorých finančných prostriedkov bude povinný dať si po voľbách ušiť dva odlišné ancugy. Jeden oblek s odznakmi straníckej príslušnosti, druhý, prirodzene, • ĽUDIA A UDALOSTI •

s odznakmi nášho najvyššieho orgánu našej a len našej veľmi kultúrnej samosprávy (NRSNB alias Národnostnej rady slovenskej národnej bezrady). Aby bolo jasné, kedy dotyčný/á hovorí z pozície člena alebo funkcionára/ky NRSNB a kedy z postu člena či funkcionára/ ky SNRSNB. Mimochodom, na realizáciu tejto mimoriadne naliehavej potreby máme nadovšetko žičlivé počasíčko. Matej, ako je známe, ľady nenašiel, ale ich, napodiv, ani nenarobil, práveže naopak. Došlo

k náhlemu predvolebnému otepleniu, ktoré okrem iného priaznivo vplýva aj na oteplenie vzťahov medzi premiérom našej Krajiny a predsedom vlády našej Pokrajiny, ktorí si náhle začali vymieňať slová hýriace vzájomnými sympatiami. Môžbyť na oteplení má zásluhy aj hlava Radikálov, ktorej majiteľ verejne zapálil zopár čo štátnych, čo vlajok medzinárodných organizácií. Bez ujmy na zdraví. Čo dozaista bude pôsobiť ako palivo na vytúženej ceste do Ú-nie; môžbyť i ako vzor mladým milovníkom

reality šou. Nielenže sme tu opäť mali záplavy, ale ešte aj tie voľby – šomrú nespokojní občania. Optimisti sa na to pozerajú inak: keď už raz je tu voda, akiste bude aj Belehrad vo... teda – na vode. Bez ohľadu na výsledky volieb, na nás iste čakajú lepšie časy. Nie darmo náš pán prezident navštívil svojho ruského kolegu. Na margo ich stretnutia povzbudivý titulok z Blesku: Srbsko nechce do NATO. Ach-ech, čo všetko sme si my tu nepriali, a máme...

12 /4691/ 19. 3. 2016

Ľudia a udalosti STAROPAZOVČANIA VYSTÚPILI V BOĽOVCIACH

Na koncerte spievali aj účastníci, aj obecenstvo Anna Lešťanová

ďaka intenzívnejšej spolupráci medzi staropazovským SKUS hrdinu Janka Čmelíka a boľovským KUS Sládkovič v sobotu 12.

ťami – pazovskými a boľovskými spevákmi (Alexandra Filková, Andrea Halajová, Andrea Rumanová, Martina Kukučková, Anna a Zdenko Jašovci, Daniel Molnár, Ema Kočišová). Na koncerte dominovali tance, hudba

Pazovské Klasy oduševnené potleskom obecenstva v Boľovciach marca v Boľovciach odznel skutočne vydarený spoločný celovečerný koncert. Vo vyše dvojhodinovom programe vystúpili členovia FS Klasy s hos-

a slovenská ľudová pieseň, nevystali však ani krátke humoristické scénky v podaní Zdenka Kožíka, známeho pazovského herca a režiséra, ktoré tiež rozveselili početných boľov-

ských divákov v tamojšom Dome kultúry. Najdojímavejší bol záverečný bod programu, keď spoločne všetci – aj účastníci na javisku, aj obecenstvo v sále zaspievali ľudovú pieseň Boľovčania, čo robíte... Ináč každý bod v podaní ochotníkov oboch spolkov publikum odmenilo búrlivým potleskom a tento sobotňajší program bol skutočným kultúrnym sviatkom pre Boľovčanov. Staropazovkí ochotníci s takýmto celovečerným programom v tejto dedine údajne predtým vystúpili pred vyše pätnástimi rokmi, kým zasa Boľovčania na pazovskom javisku naposledy večierok piesní a tancov mali roku 1997 či 1998. Družba medzi ochotníkmi dvoch sriemskych spolkov pokračovala v tamojšom Poľovníckom dome, kde sa prihovorili vedúci spolkov Zdenko Uheli, výkonný riaditeľ SKUS hrdinu J. Čmelíka, a Dejan Rýchlik, predseda spolku Sládkovič. Po výmene darčekov Rýchlik nám povedal, že sa v blízkej budúcnosti začnú práce na rekonštrukcii ich DK, ktorý je vo veľmi zlom stave. „Máme sľuby z obce, že koncom

Dejan Rýchlik, predseda KUS Sládkovič marca sa začnú práce na úprave strehy, ktorá premoká, povaly, elektroinštalačnej siete... Počas koncertu sme mali šťastie, že vonku nepršalo, v opačnom prípade neviem, ako by sa to uskutočnilo. Tieto práce mali by byť ukončené do konca mája a celkovú investíciu má na starosti Mestská obec Surčín,“ pripomenul predseda spolku Sládkovič. Boľovskí tanečníci a speváci si pomaly hľadajú vhodný priestor na skúšky, kým sa bude kultúrny dom opravovať, divadelníci pritom intenzívne pracujú na predlohe Branislava Nušića Svetová vojna v réžii Fedora Popova. Hoci v Sládkoviči pretrváva divadelná tradícia, táto sekcia dlhé roky nepracovala. Divadelní nadšenci sa v Boľovciach v čele s režisérom pustili s veľkou vôľou do práce a predseda D. Rýchlik dúfa, že všetko dopadne dobre.

Z VERNISÁŽE INSITNEJ MALIARKY ANNY MAJORSKEJ

Na obrazoch minulosť Pazovy Anna Lešťanová

staropazovskej Ľudovej knižnici Dositeja Obradovića v piatok 11. marca slávnostne otvorili prvú samostatnú výstavu obrazov Pazova v srdci insitnej maliarky Anny Majorskej. Maľovať začala v roku 1999 počas bombardovania NATO síl na našu krajinu a robí to, ako sama hovorí, pre svoju dušu dodnes. O práci tejto talentovanej pazovskej insitnej maliarky, ktorá je aj členkou Galérie Babka v Kovačici, hovorila historička umenia Mirjana Žakulová, kým výstavu slávnostne otvoril Milivoj Kovačević, predseda Združenia občanov Start. Povedal o. i., že je táto Annina výstava sviatkom pre oči a dušu. Početní návštevníci tohto podujatia vďaka obrazom Ma-

www.hl.rs

jorskej „poprechádzali sa“ niekdajšími pazovskými ulicami, „nakukli“ do dvorov a „zoskupili sa“ pri živej vode. Na obrazoch Majorskej je verne pestrými farbami znázornený slovenský ľudový odev, zvyky a obyčaje staropazovských Slovákov, ročné obdobia… V mene prítomných sa za jej usilovnosť a snahu zachovávať pred zabudnutím niekdajší spôsob života a práce jej spoluobčanov poďakovala republiková poslankyňa Libuška Lakatošová. Na vernisáži vystúpila spevácka skupina Združenia pazovských žien. Výstava v priestoroch pazovskej knižnice bude otvorená do 11. apríla. Okrem obrazov sú vystavené i veľkonočné kraslice a iné predmety, ktoré zhotovuje A. Majorská.

Informačno-politický týždenník

Anna Majorská (sedí v strede) od členiek Združenia pazovských žien, kde je tiež aktívna, dostala kvety • ĽUDIA A UDALOSTI •

Z 21. MAŠKARÁDY V NOVOM SADE

Vitaj, vážená pani jar! Jasmina Pániková

Dunajskej, alebo v Ulici Modeny, na Bulvári M. Pupina či v Dunajskom parku.

etský úsmev a jedinečná energia dokáže všetko. Dokonca aj oblačný a daždivý deň zmeniť na slnečný. Alebo aspoň vytvoriť takú náladu, vďaka ktorej nudný dážď zostane nepovšimnutý. Tak to bolo aj v piatok Žongléri v čele sprievodu 11. marca, keď v rámci 21. Maškarády ulicami Nového Sadu predefilovali čas výrobe masiek. Osožiaci viac ako 20 vzdelábitne nás každoročne vacích ustanovizní, ako prekvapia účastníci zo aj početní jednotlivci, Základnej školy Jána ktorých ovplyvnilo mašČajaka v Báčskom Petkarné ovzdušie. Defilé rovci, ktorým kreativipod maskami aj tentoraz ta skutočne nechýba. zorganizovalo Múzeum Ich masky nám z roka Vojvodiny, aby tak spoločna rok doslova vyrazia ne symbolicky vyprevadili dych,“ poznamenala zimu a privítali jar. Velendečićová. Bosorky a princezné, Prečo masky petrovčarodejníci a klauni, malí ských detí každoročne včelári a aligátor, ako aj vyvolajú najviac pozormnohé iné skutočné alenosti? Možno práve prebo rozprávkové bytosti sa Taký usmiaty strašiak by skôr prilákal to, že deti a ich rodičia v sprievode svojich učite- vtákov, než postrašil tvoria veľmi dobré tímy. liek alebo rodičov precháDobrá idea a jej šikovný dzali v centre Nového Sadu, a tak Slađana Velendečićová z Mú- realizátor môžu priniesť upútali pozornosť všetkých, kto- zea Vojvodiny, neskrývajúc porí sa ocitli buď v Zmaj Jovovej, tešenie z ešte jednej vydarenej Maškarády, nám povedala, že sa na tohtoročnú akciu pod maskami prihlásilo 25 tímov, avšak Maškarády sa zúčastnili aj iní, ktorí sa úradne neprihlásili, ako aj viacerí jednotlivci. „Masky sú prekrásne! Každoročne sa znovu a znovu prekvapujeme, akí kreatívni sú naši malí spoluobčania a ich rodičia, ktorým nie Ema a Andrej Spevákovci – ideová Múdry zajko – bez mrkvy ani na krok! je ťažko venovať tvorkyňa a realizátor ideí • ĽUDIA A UDALOSTI •

Fotenie zvysoka na pamiatku iba pozitívny výsledok. Napr. vytvoriť veľký pohár s citrónom a slamkou pre Spevákovcov nebol žiadny problém. Keď dcéra Ema vyjadrila želanie byť veľkou citronádou, otec Andrej sa o to postaral. A, pravdaže, podarilo sa im to. Rovnako ako aj v minulom roku. Opísať slovami ovzdušie Maškarády a vydarené masky je skutočne ťažko. Preto nebudeme veľa písať. Fotografie povedia viac než slová.

12 /4691/ 19. 3. 2016

Ľudia a udalosti VÝSTRAHA DEMOGRAFIE

Najmenej novorodencov v dejinách Hložian! Juraj Bartoš

ko je známe, deti občanov Hložian sa rodia v pôrodnici v Novom Sade, takže ich zapisujú do mestskej matriky. Pedantná hložianska matrikárka Mária Kyseľová okrem úradnej listiny vedie aj vlastnú evidenciu. Podľa tej prvej v Hložanoch roku 2015 do matriky narodených pribudlo 5 zápisov: ide o dospelých ľudí, ktorí sa narodili v zahraničí: traja v Bosne a Hercegovine, jeden v Chorvátsku a jeden v Kanade. Skutková situácia je výstražná, čomu nasvedčujú komparatívne údaje: „Podľa mojej osobnej evidencie vlani sa Hložančanom narodilo iba 6 detí: 2 dievčatá a 4 chlapci. Najmenej novorodencov v dejinách Hložian! Myslela som si, že rekord z roku 2006 (keď sa narodilo 8 detí) nebude prekonaný, avšak skutočnosť ma dementovala. Komparácia

vraví za všetko: roku 2014 sa narodilo 15 detí a pred 100 rokmi, teda roku 1915 do matriky narodených bolo zapísaných až 90 detí.“ Vlani narodené dievčatá dostali mená Sara a Lara a chlapci: Aleksa, Martin, Milan a Luka. Jedno dieťa sa narodilo ako prvé v rodine, 3 ako druhé a 2 ako tretie dieťa. V matrike zosobášených predvlani bolo len 7 zápisov (roku 1915 sa zosobášili iba 2 páry), zato vlani v Hložanoch bolo až 16 sobášov; toľko ich tam nemali už celý rad rokov, poznamenáva Kyseľová a dodáva: „Roku 2015 sme v Hložanoch mali iba o jeden menej sobášov ako v Petrovci, čo sa určite nikdy predtým nestalo. Inak v 11 prípadoch aj mladucha, aj ženích boli z Hložian a po jeden pár utvorili: mladucha z Hložian a ženích z Báčskej Palanky, ženích z Hložian a mladucha z Čelareva, ženích z Hložian a mladucha z Petrovca,

Z ČINNOSTI MO INVALIDOV PRÁCE V KYSÁČI

Matrikárka Mária Kyseľová

ženích z Hložian a mladucha z Lugu a v jednom prípade boli obaja mladomanželia z Nového Sadu.“ Patrí sa tiež povedať, že z celkového počtu 16 sobášov 5 uzavreli starší partneri, a že 3 vlani zosobášené páry už žijú v zahraničí, hlavne na Slovensku, odkiaľ odchádzajú ďalej... Čisto slovenských bolo 9 párov, 2 čisto srbské a 5 párov zmiešaných (ženích Slovák a mladucha Srbka). Priemerný vek ženíchov je

28,5 roka (najmladší mal 21 rokov a najstarší 35); roku 2014 priemer bol až o 3 roky vyšší. Priemerný vek mladuchy je 26,3 roka (najmladšia mala 19 a najstaršia 30); roku 2014 priemer bol 25,6 roka. Najviac práce matrikárka aj vlani mala ohľadne zomretých. „V roku 2015 bolo vykonaných 18 zápisov do matriky úmrtí. Najmenej, odkedy sa vedú štátne matriky. V dedine zomrelo 9 mužov a 9 žien,“ informuje Kyseľová a dodá, že jeden zápis sa vzťahuje na Čelarevčana, ktorý zahynul v dopravnej nehode v Hložanoch a ďalší na obyvateľku Petrovca, ktorá zomrela u dcéry v Hložanoch, ale pochovaná bola v Petrovci. V Hložanoch bolo vlani viac pohrebov než zápisov, úhrnne 29, keďže až 13 Hložančanov zomrelo v nemocniciach alebo v starobincoch. Roku 2014 tu mali 39 pohrebov. Priemerný vek zosnulých bol 72,5 roka (v porovnaní s 75,56 roku 2014). Priemerný vek vlani zosnulých žien bol 77,4 roka a mužov 67,6. Najmladší pochovaný muž bol Ján Čipkár (52 rokov) a najmladšia žena Ana Pilipovićová (59). Najstarší zosnulý muž Ján Benko sa dožil 90 rokov a najstaršia žena Zuzana Pálenkášová 92 rokov. Jeden muž spáchal samovraždu.

padlo. Spolu s nimi sa spomínalo na to, ako sa susedovci v Ulici Jánošíkovej, za štrekou, kedysi stretali pri kávičke a pomáhali si navzájom, kým v dnešnej uponáhľanej dobe je toho stále menej. U Márie spoločné chvíle venovali najmä Grňovej, ktorá robila v tlačiarni spomienkam. U starkej Oláchovej Forum, sa najviac hovorilo práve to boli spomienky na manžela, o jej zamestnaní, ale aj o jej činnosti po ktorom dostáva penziu, ale na divadelnom poli a angažmáne aj na zosnulú dcéru, za ktorými v spoločenskom živote dediny. aj počas tejto návštevy vyronila Boli to príbehy o úctyhodných nejednu slzu. Susedy, ktoré prišli a plnohodnotných životoch, živé Erke pomôcť, privítali aj vyprevadili spomienky na udalosti, ktoré akoby návštevu, lebo by jej to samej ťažko sa len včera odohrali. O tom, ako sa žilo a pracovalo kedysi. Zdá sa však, že rozprávky našich starých spoluobčanov dnes už akosi nemá kto počúvať. Preto sú takéto návštevy pre nich viac než užitočné. Len ťažko možno naisto povedať, či väčšmi obohacujú domácich, alebo tých, čo ich prišli navštíviť. Máme času vypočuť si rozprávky svojich starých Delegácia invalidov práce u Márie Grňovej mám a dedov?

Návštevy, ktoré obohacujú Elena Šranková

o rámcov svojej činnosti Miestna organizácia invalidov práce v Kysáči vždy zaradí aj návštevu nevládnych a starostlivosť o najstarších a chorých členov. Niekedy sa to zrealizuje, inokedy nie, ale tohto roku si vedenie organizácie invalidov práce dalo záležať, Darčeky pre Erku Oláchovú nuž navštívili dve členky, ktoré už nechodievajú na ich pravidelné ktorým sa Erka a Mária, samozrejme, potešili. Avšak to, čo alebo občasné stretnutia. Trojčlenná delegácia, v ktorej boli ich ešte väčšmi dojalo, bola Mária Grňová, tajomníčka, Ján Pálik pozornosť a pozdravy, ktoré a Michal Vozár, členovia Výkonnej, im členovia vedenia odovzdali respektíve Dozornej rady, navštívila od ostatných členov tejto ornajprv Erku Oláchovú, a potom ganizácie penzistov. K slzám i Máriu Grňovú. Keďže sa na náv- ich dojala skutočnosť, že si na števu nechodí s prázdnou rukou, nich spomenuli a našli si času svojim členkám pripravili darčeky, prísť na návštevu. Po privítaní

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

VOJNOVÉ NEZÁBUDKY (7)

Každá strofa katastrofa! Ján Cicka UTOROK 6. apríla V roku 1941 na dnešný deň bola Veľká noc, Nemci bombardovali Belehrad. Čo bude 6. apríla roku 1999? Teploty na dnes: denné od 18 °C do 23 °C. Popoludní pribudne oblačnosti. 00.57 hod. Idem do postele. Vilka si už ľahla. Ráno o siedmej správy z rádia: zasiahli priemyselnú zónu v NS sklad bitúmenu. Ekologická katastrofa. Triafali Žeželja, ale netrafili. Po ňom smú teraz iba chodci. Zasiahli aj relé na Čote. Niet 1., 2. a 3. program Rádio-televízie Srbska. Vilka čosi zostrihla z nejakej červenej látky a šije na šijacom stroji. Čo to bude? Pásky na nadlaktia pre službukonajúcich! Kofi Annan neodsúdil agresiu. Naopak, západný blok má pomôcť Albáncom na Kosove zamedziť humanitárnu katastrofu. Každá strofa katastrofa! Pri sebe na stole stále mám Rúfusove Nové modlitbičky. Otvorené na strane s básňou Modlitba za mier. Poškodená je aj tepláreň v NS. Aj dva mosty pri Bogojeve na Dunaji. Requiem za mosty. Medzi Petrovaradínom a továrňou Pobeda hľadajú zostreleného letca. Bol sa strihať Dragan vodoinštalatér. O ôsmej ráno pred Rašovým obchodom a Milanovým stánkom niet ani jedného pivkára. Neskoršie povyliezali zo svojich brlohov. Od 16.00 až do 19.40 som spal. O 19.45 som počul v rozhlase: Vyhlásenie vlád SRJ a Srbska o jednostrannom vyhlásení prerušenia vojnových obranných akcií v zmysle dohovoru Milošević – Rugova. Mierové rokovania by mali pokračovať. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Čakáme 20.00 – či zavyje siréna. Ó, príď mieru vytúžený (Hviezdoslav). Vilka vraví, že susedova Branka počula na ktorejsi švábskej rozhlasovej stanici: bombardovanie vraj má trvať 15 dní. Ak dolár bude ďalej klesať, tak pokračujú, ak začne stúpať, tak prestanú. O 20.12 zavyla siréna. Ide sa do úkrytu. Ozaj, či budú bombardovať? Bol som pred úkrytom takú hodinku, porozprávať sa s ľuďmi, lebo mi v byte bolo nudno. O 22.30 som sa so Stanou vrátil domov. Navečeral som sa, zapálil cigaretu. Idem sa osprchovať, potom si pozriem Telefakt a pôjdem spať. Ak mi plán nezmarí NATO. Vilka zostala hrať karty s Ivanou. Pravá informácia je: Zastavujú sa operácie vojska a polície na Kosmete proti UČK (OVK, teda tzv. Oslobodzovacieho vojska Kosova). Francúzsky prezident Schirack to odmieta ako nedostatočné. Je ďalej za agresiu. Boha mu! Okolo jednej po polnoci sme šli spať. Ale pred jedenástou som počul jeden výbuch. STREDA 7. apríla Vstali sme okolo ôsmej. Kávička, raňajky, tablety. Vilka perie, bol tu Nenad, chce ísť na Slovensko za Alenou a deťmi. Hlásila sa Bucka z akadémie, vraj o pol tretej triafali rafinériu a most. Vetráme izby; máme už aj potvory muchy. Čo urobí dneska Kontakt skupina v Bruseli? Už pár dní vieme, ako sa máme správať: počas dňa je pokoj, v noci bombardujú. Cez deň je mier, v noci vojna. Aj telefonáty sa preriedili. Vynára sa mi v pamäti: 24.

marca predpoludním som bol u mojej lekárky v Dnevniku. Tlak: 85 / 145. Napísala mi predpisy. Pozrela do zdravotného preukazu a vraví: „Máte 65 rokov, už neplatíte participáciu.“ V lekárni oproti lotérii mi dali všetky lieky. Keď som jej ale vravel, že 65 ro-

kov budem mať 23. septembra, povedala mi: „Čo si už dovtedy počneme?“ Odpovedal som jej s úsmevom: „Vidíte, aká je situácia: NATO sa nám vyhráža; najlepšie bude, keď si aj vy, aj ja, počkáme na ten 23. september.“ Aj ona sa usmiala, dobrá doktorka Lekićová. Milivoj, manžel vysokej Dary, nám včera priniesol ryby. Bol na rybačke na Dunaji, pri zrúcanom moste. Strihá sa Mile Jokin a huba mu len tak melie. Ktorési ráno som hodil kúsok papiera do smetného koša na balkóne. Netrafil som, zohol som sa, zdvihnem ho a tam – vrabačienko. Fuj! Vraj v noci (výbuch som nepočul) zasiahli v NS tzv. Vidovdanské sídlisko. Pred našou budovou na parkovisku je len jedno auto. Výkričník Zlostný pán v Bielom dome Čo ti urobil môj sused Alija Čo ti urobil sused Dragan Čo ti urobil sused Nenad Čo ti urobil jeho brat Jozo Čo ti urobil vetroplach Tomo

Čo ti urobili moji ostatní? Čo ti urobila Alena s dvomi malými deťmi a s tretím na ceste? Nepovedali sme ti mrzké slovo Nehádzali smeti pred Biely dom A ty z mosta doprosta Za nič pre nič Zrúcal si nám všetky mosty továrne Opustili sme svoje pohodlie Svoju chudobu ale bohatý život Stiahli sme sa do brlohu Ako nám raz pozrieš do očí? A svetu!? O 13.40 hodine sa mi hlásil najmladší brat Michal „odniekiaľ z terénu“. Vraj bol v nedeľu na Veľkú noc v Kovačici. Ak ho zavedie cesta, príde aj k nám. Chystám sa pozerať prvý medzinárodný futbalový zápas AEK – Partizan v Belehrade v televízii. Začína sa o 14.00. O dva – tri dni zakvitnú orgovány. Ak ich nezabijú. Ráno pri kávičke som sa skoro poškriepil s mojou. Vraví: „Bolo by načim odniesť groš do banky za spoločné inkaso.“ Odvrkol som jej: „Po vojne!“ „Ale aspoň za prúd a telefón...“ „Po vojne!“ Boli sa strihať Rasťo Zorňan a jeho sused Ján Hrnčiar. Preto som nevidel začiatok zápasu Partizan – AEK. Začal asi o 14.45. Kým píšem tieto riadky, stav je 1 : 1. Góly dali Kežman a Buculidis. Idem sa konečne pozrieť na ten futbal. Päť minút pred 16.00 zápas sa skončil. V 15. minúte druhého polčasu fanúšikovia vtrhli na ihrisko s vlajkami, plesajú a vyvolávajú heslá: fanúšik Partizanu s veľkou gréckou vlajkou volá: „Nech žije Grécko!“ Výsledok zostal nezmenený. Polčas trval 40 minút. Veľkolepé: dôstojní športovci, dôstojní fanúšikovia, dva dôstojné národy!

12 /4691/ 19. 3. 2016

Katarína Čechová, 1. 3, ZŠ maršala Tita v Padine

Ivana Babinková, 4. 1, ZŠ ma

ršala Tita v Padine

Školská lavica Jedna školská lavica má meno Slavica. Druhá zase Milica a tá tretia Marica. Prečo? Bolo v triede dievčat málo a chlapec menom Jano zamiloval sa do Slavice. Teraz je Slavica meno lavice.

Skrášlite si deň ﬁalkou Aby sa nám ostatní členovia rodiny necítili menejcenní, lebo sa okolo 8. marca všetci krútime iba okolo mám, starých mám či sestričiek, tentoraz sme usmernili láskavé slová i na naše širšie okolie. Presnejšie, urobili ste to vy, milí naši kamaráti. A tak v tomto Detskom kútiku svoj podiel lásky verejne dostávajú predovšetkým obidvaja rodičia, pozornosť sa dostala aj školskej lavici, s ktorou sa kamarátite každodenne. A výkresy nám pripomínajú, že kvetmi môžeme svojich najmilších potešiť kedykoľvek. Nemusí byť v kalendári deň osobitne vyznačený, urobte si ho výnimočným tým, že niekomu urobíte radosť. Trebárs malou jarnou fialkou...

V druhej triede ich je mnoho, tam chlapec menom Ivo svoje srdce venoval Milici a dal také meno lavici.

Čo skrýva moja lavica V tej istej školskej lavici sedím od prvého ročníka. Je to akoby moja priateľka. Priniesla mi radosť, keď som dostala dobré známky, ale priniesla mi aj zlé známky. Každá lavica niečo skrýva. Raz, keď sme mali mať z fyziky kontrolnú úlohu, ja som sa nepripravila a urobila som si ťaháky. Položila som si ich pod lavicu, a keď učiteľka nespozorovala, vybrala som si ich a čo bolo treba, prepisovala. Učiteľka ma nezbadala. Vtedy mi moja lavica pomohla, lebo moje ťaháky dobre skryla. Anastázia Farkašová, 6. ročník, ZŠ Nestora Žučného v Laliti

V tretej triede je veľmi čisto a chlapec menom Risto zamiloval sa do Marice. Teraz je aj Marica meno lavice. Adrijana Lamošová, 6. ročník, ZŠ Nestora Žučného v Laliti Marta Holíková, 4. 1, ZŠ maršala Tita v Padine

Vážim si rodičov, starých rodičov a uja Bolo to jedného pekného dňa, keď sme sa všetci členovia rodiny zoskupili Neprezradil som nikomu, že o tom ich tajnom pláne viem, ale budem pri obede. Počas obeda som si nič zvláštne nevšimol, ale potom, keď som sa usilovať byť dobrým žiakom a poslušným chlapcom. Lebo viem, aké sa ja odišiel von hrať, babka, dedko, mama a ujo sa dohovárali o tom, ako prekvapenie ma očakáva, ak budem mať v škole dobré známky. ma prekvapia, ak budem mať dobrý úspech v škole. Chceli mi urobiť radosť. Celkom náhodou som si neskôr vypočul matkin a ujov rozhovor, že mi kúpia Kristián Žiška, 6. ročník, koňa. Bolo to moje veľké želanie a bol som prešťastný, keď som to počul. ZŠ Nestora Žučného v Laliti

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK • •

Obzory

Z obsahu Súčasnosť sa zdá byť ešte menej uveriteľná ako minulosť str. 2 Pochádzame odnikiaľ str. 4 Tá spätosť je veľmi dôležitá str. 6

Nový Sad 19. 3. 2016 Ročník XXXIII Číslo 3/381

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

KNIHY

„Hrdina“ z obdobia normalizácie (Pavel Vilikovský: Príbeh ozajského človeka. Bratislava : Kalligram, 2014) Janko Takáč No ale jak vravím, celá moja politika, to som ja a moja rodina, ostatné nechám na ozajských politikov, je to ich robota a sú za to aj platení.

(Diarista)

ovoríme, že dejiny píšu víťazi. Niekto teda povie, že sa z dejín nemožno bohviečo naučiť. Niekto tiež povie, že dejiny nie sú predpokladom na riadenie sa v súčasnosti, ani zdrojom na dobré predvídanie budúcnosti. Ale v novom románe Pavla Vilikovského nečítame ani o víťazoch, ani o porazených. Čítame totiž o obyčajnom človekovi, nemenovanom rozprávačovi, ktorý sa so svojou rodinou snaží žiť, prežiť a – prečo nie – aj užiť si obdobie normalizácie. Roky normalizácie v dejinách bývalého Československa boli obdobím po Pražskej jari – od augusta 1968 do mája 1971. V tomto období (najmä po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa) prebiehala likvidácia výsledkov Pražskej jari – došlo k zastaveniu demokratizácie a k návratu represívneho komunistického systému, ktorý sa udržal až po rok 1989. Podľa slovenskej Wikipédie, počas normalizácie nové vedenie

štátu začalo uskutočňovať čistky – skutoční a domnelí reformisti boli odstránení z vedúcich pozícií v médiách, súdnictve, kultúrnych, spoločenských a politických organizáciách, z nižšieho vedenia strany, a postupne aj z najvyšších straníckych miest. V určitom čase počas týchto normalizačných procesov nemenovaný hrdina románu Príbeh ozajského človeka plní štyridsať rokov a začína písať svoj denník. Vlastne skôr možno povedať, že ide o antihrdinu. Lebo Vi-

lého oportunistu veľmi ľahko stáva najprv súložník, potom karierista, potom spolupracovník štátnej bezpečnosti, informátor a udavač. A nakoniec sa predsa stáva obeťou svojich slabých kapacít a svojej hlúpej naivity – on proste nie je nadostač múdry, nadostač schopný a vynaliezavý, aby sa vynašiel v nových pomeroch a využil príležitosti, ktoré sa mu ponúkli. Po jeho morálnom páde nasleduje aj pád po spoločenskom rebríčku a na konci zostáva bez milenky, bez rodiny, bez roboty – sám, biedny a takmer naničhodný. Podobné tvary osobného oportunizmu a s ním späté kariéry a osudy Pavel Vilikovský (Palúdzka – Liptovský Mikuláš 1941) je slovenský prosledujeme aj u nás zaik, prekladateľ a publicista, jeden z hlavných predstaviteľov slovenskej v Srbsku, práve dnes. postmodernej prózy. V prvej zbierke poviedok Citová výchova v marci Odkaz tohto románu (1965) reﬂektoval citové pocity generácie na rozhraní 50. a 60. rokov. je jasný a na čitateľovi Za knihu poviedok Krutý strojvodca (1996) získal niekoľko významných zostáva, aby rozhodol, ocenení. Za knihu Čarovný papagáj a iné gýče (2005) získal Cenu Anasoft či s ním bude súhlasiť litera. Román Príbeh ozajského človeka je jeho sedemnástou prozaickou alebo nie. knihou. Niektoré jeho knihy sú preložené do srbčiny (ide o názvy Konj My predsa súhlasína spratu, slepac u gradu, Surovi mašinovođа, Poslednji konj Pompeja, me s jedným z kritiČarobni papagaj i preostali kič ). Žije v Bratislave. kov románu v tom, že mladší čitatelia možno likovský prináša naráciu, ktorá sa veľmi spokojný s tým, že budú mať menšie ťažkosti nie je taká častá v literatúre: jestvuje poriadok a že je on so sledovaním príbehu, lebo ide o rozprávanie z uhla osoby, jeho súčasťou. sa nepamätajú a nevedia si ktorá sa vyrovnáva so situáKeďže sa počas normalizácie predstaviť, ako vyzeral život ciou, ktorá vie, že nie je múdre veľký počet ľudí stal politicky poza povestnú železnú oponu. robiť vlny a prispôsobuje sa nevhodným, v spoločnosti sa Ale práve preto, lebo čítame okolnostiam. Narátor, ktorého javí nedostatok odborných o niečom, čo ani nebolo tak denníkové zápisy sledujeme, je kádrov, a tak náš diarista veľmi dávno a predstavuje podnikový kontrolόr, ukončil dostáva príležitosť šplhať jedno úplne iné, čudné, divné strednú školu a je len taký sa rebríčkami systému. Ide obdobie – je Vilikovského neochotný člen Komunistickej o antihrdinu aj preto, lebo nový román taký zaujímavý strany. Ako taký, on je pred- sledujeme, ako sa z nesme- a pútavý. ○

L IT E R AT ÚR A

19. 3. 2016 • 12 /4691/

INTERVIEW: PAVOL RANKOV, SPISOVATEĽ ZO SLOVENSKA

Súčasnosť sa zdá byť ešte menej – Na Slovensku spisovateľ dlho trpel tým, že bol považovaný za svedomie národa alebo za inžiniera ľudských duší, ako to nazývali komunisti. Dnes je úlohou spisovateľa písať, viac od neho nikto neočakáva. A preto píše slobodne.

Zdenka Valentová-Belićová

stredu 9. marca 2016 v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade sa uskutočnil krst srbského prekladu knihy Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy) súčasného slovenského spisovateľa Pavla Rankova, nositeľa viacerých významných literárnych ocenení. Pri tej príležitosti sme poprosili autora o krátky rozhovor. Čo pre vás znamená písanie? – Písanie prózy je pre mňa nástroj, ako povedať veci, ktoré neviem vyjadriť inak, no zdá sa mi, že by som ich rád vyjadril. Čo pre slovenského spisovateľa znamená Európska cena za literatúru? – Cena Európskej únie za literatúru je de facto národná cena, pretože o nej rozhoduje porota zložená z ,miestnych‘ ľudí, nie je to medzinárodná jury. Význam tejto ceny – pre mňa – je v tom, že cena má dobrú medzinárodnú publicitu. Hlavne vďaka nej vyšli moje knihy aj v iných jazykoch.

24/II

Považujete seba za poviedkara alebo skôr románopisca? – Zrejme som skôr poviedkar, pretože aj moje romány majú fragmentárnu štruktúru, sú to akoby poviedky spojené postavami a témou. Ako čitateľ mám radšej poviedkové knihy než romány, ale, žiaľ, na Slovensku vydavatelia nechcú vydávať poviedkové zbierky. Vraj o ne nie je záujem. Končí sa už éra tlačenej knihy, končí sa éra literatúry? – Éra literatúry sa určite nekončí. Literatúra sa zrodila oveľa skôr ako kniha. Rozprávania eposov, povestí a rozprávok pri ohni v jaskyni už boli literatúra. Kníhtlač

Pavol Rankov: Spoločenský status literatúry u nás je nízky, nikoho nezaujíma, čo si spisovatelia myslia o politike a spoločenských problémoch…

bola jedna epizóda v živote literatúry. Ale za seba musím povedať, že mne kniha ako médium veľmi vyhovuje, neviem, či sa kniha vytratí ešte za môjho života, ale ak áno, určite mi bude chýbať. Tlačená kniha priniesla román, iné médiá mali a budú mať svoje žánre. Keď si pozerám na internete elektronické interaktívne beletristické knihy, tak z nich nemám takú radosť z čítania, ako mám pri čítaní knihy. Elektronické médium je agresívne, sťahuje nám príliš veľkú pozornosť, takže sa viac venujeme obalu než obsahu. V poviedkach často experimentujete, prečo? – Vždy mám najskôr tému, až potom hľadám formu. Ak náhodou je forma trochu experimentálna, vyplynula z témy, nevedel som o téme rozprávať inak, iba pomocou experimentu. Ale trochu by som polemizoval s tým, že experimentujem, ja sám sa považujem za takého konzervatívneho prozaika. Čo je v slovenskej literatúre najhodnotnejšie? – Po páde komunizmu sa na Slovensku veľmi rozvinula poviedka. Máme veľa zaují-

mavých autorov a autoriek poviedok. Myslím si, že poviedky Dušana Mitanu alebo Vladimíra Ballu sú vynikajúce plody slovenskej literatúry. Medzi románmi je stále neprekonaný Rudolf Sloboda práve svojou ľahkosťou, je

Obal knihy Dogodilo se prvog septembra (ili nekog drugog dana)

to spontánne písanie nezaťažené postmodernistickou špekuláciou. Aké postavenie má dnes spisovateľ v spoločnosti?

Aký je význam literatúry pre spoločnosť? – Tak to je pohľad na problematiku z druhej strany: spoločenský status literatúry u nás je nízky, nikoho nezaujíma, čo si spisovatelia myslia o politike a spoločenských problémoch. Myslím, že vedci, fyzici či matematici dnes reagujú na dianie v spoločnosti viac než spisovatelia. Ste vysokoškolský profesor. Aká literatúra dokáže komunikovať s mladými ľuďmi dnes? – Väčšina mladých ľudí už tak striktne neoddeľuje takzvanú vyššiu a nižšiu literatúru. Tá istá čitateľka, ktorá je fascinovaná brakovým románom Päťdesiat odtieňov sivej žiali na Facebooku nad smrťou Umberta Eca. Asi to znamená, že podobne ako autori, aj mladí čitatelia sa oslobodili od určitých schém a klišé, majú menej predsudkov a obáv. Preto, že čítanie stratilo punc vznešenosti, je to proste iba hobby. Pri románe Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy) ma zaujala práve tá paralela, ktorú si nemožno nevšimnúť medzi prostredím južného Slovenska, v ktorom sa odohráva dej románu, a Vojvodinou. To sú oblasti, ktoré sú jedinečné demograﬁckým zložením, samým tým aj veľmi citlivé v tých otázkach… – Paralela je prirodzená, pretože demograﬁckou štruktúrou aj na južnom Slovensku aj vo Vojvodine sú pozostatky Rakúsko-uhorskej monarchie, v ktorej žilo mnoho národov, a to najkrajšie, čo nám z tejto

HLAS ĽUDU • OBZORY

LITER ATÚ R A

uveriteľná ako minulosť monarchie zostalo, je práve táto prirodzená multikultúrnosť.

pred 20 rokmi pri rozpade Juhoslávie. Jazyky boli veľmi podobné, ale ľudia sa nechceli dohodnúť.

25/III

V knihe je obsiahnuté nepokojné obdobie od roku Podľa autorského incipi1938 až 1968. Je to obdobie tu v knihe Pavla Rankova poznačené prenasledovaStalo sa prvého septembra ním a utrpením, ktoré v tom (alebo inokedy), ktorá vyšla historicky krátkom období v európskom roku medzikula na tom malom priestore túrneho dialógu: „Všetko je neobišli žiaden národ. Ľuvymyslené. Nikdy nič nebolo, ďom sa súdilo kolektívne, nikto nikdy nežil. Ani prvého národná príslušnosť bola septembra nikdy nebolo.“ postačujúcim dôvodom na Autor zrejme popiera nos dehumanizované zaobchámedzi očami. Využil výhraddzanie s nimi, paradoxne, né právo svojho talentu na vinníci menom a priezviskom pospájanie súvislostí, ktoré sa vyhli spravodlivosti. si nikdy predtým nik nedoSpisovateľ s autorkou rozhovoru (foto: S. L.) – Pred niekoľkými mesiacvolil spojiť. mi bola na Slovensku kauza, – Minulosť už jestvuje len – Pred týždňom boli na Slo- tohto románu, okrem funkcie lebo sa zistilo, že na jednom vensku voľby, kde až 8 % hla- charakterizácie hrdinov, má ako interpretácia, a to aj v tom súde ešte stále súdi človek, sov dostala fašistická strana, ešte jeden dôležitý odkaz a prípade, ak sme ju sami prežili. ktorý ľuďom súdil podľa ide- ktorej členovia pochodujú v to je, že jazyk nie je bariérou Z toho vyplýva, že ju nanovo ologických parametrov. Hlas uniformách a nosia odznaky medzi ľuďmi. Aj keď kaž- prežívame. Naša predstava z Ministerstva spravodlivosti vojnového prezidenta Sloven- dý hovorí svojím jazykom, o minulosti je ovplyvnená odznel, že by sme ho nemali odsuPavol Rankov (Poprad 1964), slovenský spisovateľ, prodzovať, ale by sme zaik, je autorom dvoch románov Stalo sa prvého septembra si mali uvedomiť (alebo inokedy) a Matky a troch zbierok poviedok S odstupom to pozitívne, lebo času, My a oni / oni a my a V tesnej blízkosti. človek sa dokázal Je nositeľom významných medzinárodných literárnych zbaviť komunisocenení, medzi ktorými sú Európska cena za literatúru, tickej ideológie ktorá sa udeľuje v Bruseli, Cena Angelus udelená v Poľsku, a je užitočný pre Cena Premio Letterario Internazionale Jean Monnet, ktorú demokratickú udeľuje talianske Ministerstvo kultúry. Na Slovensku zísjustíciu. Je to veľkal tiež dve literárne ocenenia: Cenu Ivana Kraska a Cenu mi paradoxné, že denníka SME. demokrati sa chcú Venuje sa aj publikovaniu odborných textov, roku 2002 zbaviť demokravydal knihu s názvom Masová komunikácia, masmédiá a cie a jej zvyškov. informačná spoločnosť. Analytický a pritom čitateľsky púZdá sa, že sú veľmi tavý pohľad na súvislosti medzi informáciami a vývojom neznášanliví a vyspoločnosti poskytuje kniha vydaná v roku 2006 Informačná volávajú konfronspoločnosť – perspektívy, paradoxy, problémy. táciu. Jeho diela sú preložené do maďarčiny, poľštiny, nemčiny, chorvátčiny, bulharčiny, bieloruštiny, arabčiny, češtiny, sloV jednom rozvinčiny a macedónčiny. Román Stalo sa prvého septembra Väčšina mladých ľudí už tak hovore ste si spo(alebo inokedy) je prvá jeho kniha preložená do srbčiny pod striktne neoddeľuje takzvanú menuli, že udanázvom Dogodilo se prvog septembra (ili nekog drugog dana). vyššiu a nižšiu literatúru… losti tej doby boli natoľko bolestivé a neuveriteľné, že dnes už skej republiky. Keď hovoríme o v podstate si veľmi dobre hlavne románmi a ﬁlmami, nik nemôže uveriť, že sa neuveriteľnosti, súčasnosť sa rozumieme, keď to chceme. ktoré sme videli. Tak si predskutočne stali. Avšak, žiaľ, mi zdá ešte menej uveriteľná Pravé otázky vznikajú, keď stavujeme aj Ľudovíta XVI. my žijeme v prostredí, v kto- ako minulosť. alebo Grófa Drakulu. Naše nechceme. rom takéto udalosti nie sú – Myslím si, že máte pravdu, spomienky v tomto zmysle neuveriteľné, ani zriedkavé Písali ste román v sloven- na začiatku každého dialógu sú veľmi podobné ako písaa považujem, že práve preto čine, ale po celý čas použí- stojí skrytá otázka Či sa chcem nie románu. Skladá sa síce z toto dielo ľahko a dobre vate maďarčinu, češtinu, dohodnúť s tým partnerom, faktov, ale príčiny a súvislosti korešponduje a komunikuje nemčinu, hebrejčinu, ruštinu alebo sa nechcem dohodnúť. k týmto faktom dopĺňame s čitateľmi. a angličtinu. Viacjazyčnosť Dobrým príkladom je situácia podľa vlastnej fantázie. ○

I NT E R K ULT Ú RN Y D I ALÓ G ( 5 )

19. 3. 2016 • 12 /4691/

RUSÍNSKA NÁRODNOSTNÁ MENŠINA V SRBSKU

Pochádzame odnikiaľ Vladimír Lenhart

26/IV

itulok je vypožičaný od pop-artového maliara a režiséra Andyho Warhola (Andrej Varhola, 1928 – 1987), pravdepodobne svetovo najznámejšieho Rusína, ktorý žil a tvoril v New Yorku. Osud chcel, aby najvýznamnejší predstaviteľ tohto práve amerického najpopulárnejšieho umeleckého žánru bol synom chudobných a pologramotných emigrantov rusínskeho pôvodu zo Slovenska. V jednom interview vyhlásil: „Pochádzam odnikiaľ“ (I am from nowhere), hoci za života udržiaval kontakt aj s rusínskou cirkvou aj s rodákmi na Slovensku. Rusíni vo Vojvodine aj napriek tomu, že sa sem prisťahovali pred 260 rokmi z rovnakého územia ako Warhol (dnešné východné Slovensko, západná Ukrajina), de facto svoju pravlasť nemajú. RUSÍNSKO-UKRAJINSKÁ OTÁZKA Bolo by veľmi jednoduché očakávať, že sú všetci Rusíni vo Vojvodine zjednotení ohľadom tejto otázky, a tak niektorí mienia, že je ich pravlasť Slovensko, iní zase Ukrajina a niekto sa tou otázkou vôbec nezaoberá. Miroslav Keveždi z Nového Sadu, člen Národnostnej rady rusínskej národnostnej menšiny, hovorí, že národnostná rada nemá jedinečný postoj voči tejto otázke: „To je problematika, ktorá pochádza najmä z 90. rokov minulého storočia, keď Zväz Rusínov a Ukrajincov (založený roku 1990 a neskoršie premenovaný na Zväz Rusínov Ukrajincov) bol hlavne proti Miloševićovi a za Ukrajinu a Matica rusínska za vlasť považovala Srbsko. V SFR Juhoslávii to nebolo dôležité, ale nacionalistická politika urobila rozpaky aj medzi menšinami. V súčasnosti veci nie sú až také radikálne, hoci ohľadom tejto otázky nejestvuje konsenzus najmä medzi predstaviteľmi intelektuálnych elít. Národ sa

tou otázkou takmer nezaoberá. Národnostná rada na celomenšinové sviatky bežne povoláva predstaviteľov Ukrajinského veľvyslanectva, ale tieto návštevy sú skôr protokolárneho charakteru. Rusínska mládež zo Srbska mala možnosť bezplatného školenia v Ukrajine, a to je niečo, čo si rusínska verejnosť váži. Je fakt, že menšiny v Srbsku bez matičného štátu v Európe (na rozdiel od maďarskej, chorvátskej, rumunskej alebo slovenskej) majú väčšie obavy, že stratia svoje menšinové práva, lebo ich nemá kto chrániť. Menšiny bez matice sú vystavenejšie asimilácii.“

Rusínska pravoslávna cirkev stala gréckokatolíckou ešte v roku 1596 (na základe Brestkej únie), Habsburská monarchia povolila príchod Rusínov gréckokatolíckeho vierovyznania do Ruského Kerestúra v roku 1745. „Gréckokatolícka cirkev, čiže katolícka cirkev byzantského obradu je súčasťou Rímskokatolíckej cirkvi, s ktorou má spoločného najvyššieho kňaza, a to je rímsky pápež vo Vatikáne. Gréckokatolícka cirkev si zachovala východné, byzantské, čiže pravoslávne bohoslužby a prijala západnú katolícku dogmu. Iný názov pre gréckokatolícku je aj uniatská cirkev, ale pre veriacich v Srbsku to má urážlivú konotáciu. V Srbsku okrem Rusínov gréckokatolíkmi sú aj niektorí Ukrajinci a Rumuni a všeobecne cirkev pôsobí aj v Chorvátsku, Maďarsku, Taliansku, Macedónsku, Ukrajine, na Slovensku a inde. Každá cirkev funguje prostredníctvom opátstva (mestská úroveň) eparchie (okresná úroveň) a exarchiátu (štátna úroveň); opátstva vo Vojvodine sú v mestách Nový Sad, Šíd, Sriemska Miroslav Keveždi (1976) vy- Mitrovica, Kucura, Bikić študoval ﬁlozoﬁu a náboženskú Do, Ďurdevo, Gospođinci kultúru v Záhrebe a bol prvým atď. a apoštolský exarchiát riaditeľom Ústavu pre kultúru pre Srbsko a Čiernu Horu vojvodinských Rusínov. V súčas- založený v roku 2003 má nosti pracuje v Ústave pre kultúru sídlo v Ruskom Kerestúre. Vojvodiny, je redaktorom časopisu Služby sa tradične konajú pre kultúru mimovládnych zdru- v slovanskom jazyku, ale žení Most a členom Výboru pre aj v jazykoch národov,“ vysvetlil Keveždi. kultúru NRRNM. Podľa zoznamu obyvateZ DEJÍN RUSÍNOV ľov z roku 2011 Rusínov je v SrbRusíni vo Vojvodine pochá- sku 14 246 (v roku 2002 ich bolo dzajú z historického územia 15 906), rusínsky jazyk (cyrilika) známeho ako Podkarpatská Rus, je v úradnom použití v obciach ktoré sa rozprestieralo na území Kula, Vrbas, Šíd, Báčska Topola, dnešnej západnej Ukrajiny (Za- Žabalj a v meste Nový Sad a rukarpatie), východného Slovenska sínska menšina je jedna z prvých, a Maďarska. V krátkom čase táto ktoré si založili národnostnú radu. oblasť mala svoju autonómiu, Gymnázium v Ruskom Kerestúre ale sa republikou nikdy nestala. je jediné na svete, v ktorom sa Do oblastí dnešnej Vojvodiny výučba koná v rusínskom jazyku. sa nasťahovali hlavne keď aj Viac ako 60 rokov funguje ruSlováci a vzhľadom na to, že sa sínska rozhlasová a viac ako 30

rokov televízna redakcia v rámci verejného servisu RTV Vojvodina. ĎURDEVO Do Ďurdeva sa Rusíni nenasťahovali roku 1746 ako do väčšiny ostatných dedín vo Vojvodine, ale neskoršie, keď v Ruskom Kerestúre už bola vyčerpaná pôda na obrábanie. Z asi 5 000 obyvateľov, koľko má dedina, polovica bolo Srbov a polovica Rusínov. „Dnes je situácia už iná,“ spomína si kňaz (čiže pánotec, ako to hovoria Rusíni) Joachim Hološnjaj (1932), ktorý pôsobí v ďurdevskej eparchii od roku 1958. „Rusnákov v Ďurdeve je asi tisíc a ako si spomínam, vždy žili veľmi dobre v spolužití s Maďarmi a Srbmi v našej dedine. Je tu aj niekoľko Sloveniek, ktoré sa vydali a prešli sem zo Selenče, ale všeobecne zmiešané manželstvá sú tu zvykom.“ Okrem Biblie Rusíni nemajú iné náboženské knihy v materinskom jazyku. Pánotec Hološnjaj káže rovnako

Joachim Hološnjaj

tak v rusínskom, ako aj v starom, slovanskom jazyku, ale mieni, že sa služby neodlišujú mnoho vzhľadom na to, ako vyzerali ešte v 19. storočí. „Myslím si, že nám viera udržala našu rusínsku identitu, lebo hneď vedľa kostolov v dedinách, keď sa Rusíni nasťaho-

HLAS ĽUDU • OBZORY

ktoré prevládajú, sú miesto a spôsob dospievania, kultúrna identita a sociálne problémy. Hudbu a produkciu robil Mirko Pregun, zvaný Reepgun, ktorý vyštudoval hudobnú akadémiu v Ukrajine. Pri písaní vlastných piesní Pištovi dosť pomáha štúdium rusínskeho jazyka a literatúry, lebo ako študent má lepšiu slovnú zásobu a ľahšie sa „hrá“ s veršami. Rusínsky žargón je tiež prítomný v jeho piesňach, ale najviac ho zaujíma tzv. multislabikové rýmovanie, o čom písal aj seminárnu prácu. divadlo má byť v Ruskom Kerestúre, zabúdajúc na veľkú väčšinu Rusínov žijúcich v Novom Sade, ktorí nemôžu kultúrne podujatia (akým je divadlo) organizovať s minimálnym rozpočtom, aký nám zostane.“ Aj napriek tomu v kultúrnom centre nechýba entuziazmus a Pavlović v tejto chvíli nacvičuje nové predstavenie Noc bohov, ktorého premiéra je naplánovaná na apríl.

SLOVÁCI A RUSÍNI Možno budem subjektívne generalizovať, keď napíšem, že najbližšia národnostná menšina Slovákom vo Vojvodine sú Rusíni. Aj jedni, aj druhí žijú vo veľkom počte v Novom Sade a je to jedinečný prípad, ktorý poznám, že by Slováci hovorili svojím materinským jazykom a aby im príslušníci inej etnickej spoločnosti celkom rozumeli.

Igor Hornjak

Igor Hornjak zvaný Pišta (1992) je mladý rapper z Kucury, ktorý sa zaoberá hip-hopovou hudbou a študuje rusínsky jazyk a literatúru na Filozoﬁckej fakulte v Novom Sade. Žije v Novom Sade a hrá v divadle v Rusínskom kultúrnom centre. Odrástol v Kucure a na ulici sa hrával spolu s Rómami, Maďarmi a Srbmi. Naučil sa rozumieť všetky tieto jazyky, takisto ako sa aj jeho kamaráti naučili po rusínsky. Pišta je prvým rapperom, ktorý spieva po rusínsky a prvé CD Pišta & Reepgun – Open Mind mu vydal rusínsky mládežnícky časopis Mak v roku 2015. Album obsahuje aj rusínske, aj srbské piesne a témy,

Rusíni takisto, proste tak sa komunikuje. Vrcholom môjho poznania tohto interkultúrneho prelínania bolo pozeranie divadelného predstavenia Pedagogika / Педаґоґия Jána Makana, ktoré hrali dvojjazyčne – po slovensky a po rusínsky, pozeralo to spoločne rusínske a slovenské obecenstvo a všetci tomu rozumeli. Príklad interkultúrnosti. Cyklus príspevkov pod názvom Interkultúrny dialóg je výsledkom projektu Asociácie slovenských novinárov, ktorý ﬁnančne podporilo Ministerstvo kultúry a verejného informovania Republiky Srbsko. ○

27/V

vali sem, boli stavané školy, kde Je to Rusínske kultúrne centrum od začiatku až dodnes jestvuje v Ulici vojvodu Bojovića, ktoré výučba v rusínskom jazyku.“ okrem veľkej telocvičnej siene Joachim Hološnjaj nemá po- a letného javiska má aj skromnú zitívny názor na stotožňovanie krčmičku – jedno z najmultikulRusínov s Ukrajincami. Mieni, že túrnejších miest v Novom Sade, tieto tendencie pochádzajú naj- ktoré som navštívil. Je tam počuť viac od samotných Rusínov, pre- takmer všetky jazyky, ktorými sa dovšetkým tých, ktorí študovali v Novom Sade hovorí, a spoločný v Ukrajine a v šírení tejto svojej jazyk je srbský, tak podobne ako idey sú nezriedkavo agresívni. je to vo svete anglický. On pre tento svoj postoj dostal príslovie „moskoﬁl“, ale to už zachádza do oblasti svetovej politiky – ak nie si na strane Ukrajiny, tak si pre Rusko. Akokoľvek, poctivo si robí svoje farárske povolanie a nezaoberá sa politikou ani mimo cirkvi, ani v nej. Stará sa o to, aby si Zvonimir Pavlović Rusnáci zachovali svoju identitu, ktorú vybudovali počas príchodu na Zvonimir Pavlović (1955), Dolnú zem. ochotnícky režisér, spisovateľ a scenárista z Nového Sadu, v rámci Kultúrneho centra zorMATKA Podobne tak, ako slovenský ganizoval Scénické štúdio a od spolok P. J. Šafárika v Novom roku 1998 postavil šesť ochotSade funguje aj rusínska Matka. níckych divadelných predstavení v Matke. Okrem toho raz ročne tu organizuje Festival detskej tvorby Ve s e l í n k a . Nemá pozitívnu mienku o fungovaní národnostnej rady, zvlášť v rozdeľovaní rozpočtu v oblasti kultúry: „NRRNM Tomislav Hornjak, čašník: Do Matky najviac vyhlásila, že prichádzajú Rusíni a Slováci, ale kamarátia sa tu všetky národy a národnosti a všetci sú vítaní... profesionálne

INTE R K ULTÚR NY D IA LÓG ( 5 )

ROZHOVO R

19. 3. 2016 • 12 /4691/

POL STOROČIA MÚZEA SÚČASNÉHO UMENIA VOJVODINY: SANJA KOJIĆOVÁ MLADENOVOVÁ

Tá spätosť je veľmi dôležitá Oto Filip

28/VI

ubileum ako príležitosť podívať sa dozadu, pripomenúť si štarty, mnohé, čo nenaštrbená kontinuita znamená. V kultúre to doterajšie neraz má povahu husárskeho kúska. Veď je nad slnko jasnejšie, kde je táto na spoločenskom rebríku úcty, aký postoj pretrváva a v zásade možno očakávať k nej. Február 2016, mesiac, keď sa navŕšilo rovných pol storočia od vzniku jednej z mimoriadne rešpektovaných kultúrnych inštitúcií u nás – Múzea súčasného umenia Vojvodiny v Novom Sade – uplynul. Keďže však oslavy potrvajú celý rok, aj začiatok marca bol vhodný termín na rozhovor s prvou osobnosťou múzea, riaditeľkou, kunsthistoričkou a magisterkou Sanjou Kojićovou Mladenovovou. Inštitúcia, v čele ktorej je, štartovala pôvodne ako Galéria súčasného výtvarného umenia, jej názov sa viackrát menil, kým sa nedostal do dnešnej podoby. – Pre našu viditeľnosť, spoznateľnosť nie je už dobre stále meniť názov. Lebo aj názov je, rovnako ako adresa, značkou, – podčiarkuje riaditeľka Sanja, ktorá predtým v múzeu celé roky pôsobila ako kustódka pre aktuálne umenie. Uvádza, že sa už dlho zaoberá najnovšími umeleckými pohybmi, že pre ňu vždy bola veľkou výzvou tvorba autorov, o ktorých sa málokto predtým zmienil, prípadne javy, o ktorých nikto dovtedy takmer nič nepovedal. – Najviac sledujem intermediálne umenie, multimediálne inštalácie, fotograﬁe, digitálne umenie, nové javy v maliarstve, nové svetové teórie umenia, formy interdisciplinárnosti. Zaujímam sa taktiež o rodové vzťahy v umení... – vyzdvihuje. Bez váhania prízvukuje, že je dostatok priestoru tak na tzv. klasické umenie, ako aj pre nové médiá. Lebo keď je čosi hodnotou, vždy pretrvá. Možnosť spojiť navonok nespojiteľné ilustruje výstavou v Kultúrnom

stredisku Belehradu, ktorú pred pár rokmi organizoval výtvarný kritik Sava Stepanov a ktorou dal do súvislosti tvorbu tradičného Milana Konjovića s dielami moderného Stevana Kojića. O chvíľu sa zase vraciame k dejinám:

tam dostatok miesta pre nás nie je. Projekt sa nerealizoval pre ﬁnančné príčiny, pretrvávajúce už dlho. O tom, že možno nikdy neexistovala ozajstná

nejaké akcie v galérii v suteréne, potom aj v iných priestoroch. Po nasťahovaní sa postupne sme začali rekonštruovať časti budovy, prispôsobovať ich svojim plánom a stanoveným účelom. Tie priestory chátrali, lebo sa veľa rokov do nich nevkladalo, hoci je budova celkovo veľmi reprezentatívnou ukážkou modernej architektúry. Upravovali sme časť po časť, takže možno povedať, že nejakým obdobím, odkedy mnoho aktívnejšie pôsobíme, sú posledné roky. Tie úpravy dvoch výstavných priestorov umožnili usporiadať väčšie a serióznejšie výstavy, ako aj realizáciu nejakých medzinárodných projektov.

Tých päťdesiat rokov za vami iste nebolo jednoliatych... – Náš vznik pred polstoročím zapadol do vlny zakladania múzeí a galérií zaoberajúcich sa súčasným umením. No hoci šlo o dobu inštitucionalizácie kultúrnych ustanovizní, nemali sme šťastie získať vlastnú budovu, pracovné priestory. Problém, ktorý sa dlho vliekol a stále pretrváva. Počas rokov za nami sme sa viackrát sťahovali. NajJedným z nich bola dlhšie sme boli na SPENS-e. i spolupráca so SlovenViackrát svetlo sveta uzreli skom... Riaditeľka a kunsthistorička Sanja súbehy na ideové architekto– Ide o výstavu, ktorú Kojićová Mladenovová nické riešenie novej budovy. sme usporiadali v spoluV rokoch deväťdesiatych práci s Kultúrnym strevznikol návrh, aby túto stavali podpora účelovej budovy, sa diskom v Košiciach a ktorá na Námestí galérií v Novom možno baviť, no na podstate bola u nás prezentovaná konSade. Nevyšlo to. Po roku 2000, veci to však nič nemení. com roku 2015 a prebiehala konkrétne v roku 2006, uvažodo začiatku výstavy Akvizície: valo sa vybudovať priestory kúpy a dary, teda do začiatku Čo sa dialo ďalej? pre nás v Čínskej štvrti. Táto – Po čase a neúspešných februára. Ten projekt bol zložsa mala revitalizovať prefero- krokoch a súbehoch sme sa kou projektu našej recipročnej vaním kultúrnych obsahov, no nasťahovali do časti budovy spolupráce. My sme mali svoju expozíciu v ich dobre upravených priestoroch Kunsthalle, čiže Haly umenia, ktorý vlastne vznikol rekonštrukciou jedného starého bazéna.

Z tvorby Mariny Abramovićovej na výstave Akvizície

ani to sa nedotiahlo do konca. V nej sú síce niektoré kultúrne aktivity a inštitúcie: pracuje tam Študentské kultúrne stredisko, umelci obsadzujú priestor svojimi ateliérmi, no

v Dunajskej č. 37, do priestorov niekdajšieho Múzea revolúcie. Úradne sme sem prišli v roku 2009. Ale už predtým sme občas používali priestory v tejto budove. Už v roku 2001 sme mali

Vráťme sa k jubileu... – Chceli sme tento jubilejný rok začať výstavou exponátov z našich zbierok. Na nej sú prezentované najnovšie práce, ktoré sú v zbierkach, práce z posledných štyroch rokov. Ide o približne tristo diel sedemdesiatich umelcov alebo umeleckých skupín, tak zo Srbska, ako aj z regiónu. Naším prianím alebo i cieľom je, aby sme okrem umelcov zo Srbska začali zoskupovať aj tých z regiónu, prednostne spolupracujúcich s nami, ktorých umelecké úvahy koreš-

ROZHOVOR

HLAS ĽUDU • OBZORY pondujú s úvahami a názormi našich autorov. Tá spätosť je veľmi dôležitá. Mám nádej, že sa v budúcnosti dostaneme aj k umeleckým dielam autora či autorov zo Slovenska. Pri zakladaní a dopĺňaní zbierok predsa treba prekonávať hranice, ktoré nás obkolesujú. Cieľom nám je vznik stálej expozície, prostredníctvom ktorej sa budú dať všetky spomínané diela prezentovať. Na začiatku boli práce Konjovića a Karlavarisa, nedávno ste prezentovali práce konceptuálne... – Výstava Akvizície: kúpy a dary nie je tematická a historická. Dá sa povedať, že je zväčša revuálnej povahy. Sú na nej práce z rozličných období, rozličných médií. V našich zbierkach sú hlavne diela pochádzajúce z druhej polovice 20. storočia. Keď ide o niektoré smery, spôsoby uvažovania umelcov, zaoberáme sa aj konceptuálnym umením, no v posledných rokoch najviac novými médiami. Medzi tými dvoma pólmi je ešte celý rad smerov a úvah.

Nadväzujúc na túto poslednú konštatáciu, ktoré problémy, okrem priestoru, najviac trápia múzeum? – Zakladateľom nám je pokrajina. Ako som už podotkla, tak ako aj všetkým kultúrnym inštitúciám na pokrajinskej úrovni, aj nám je veľmi zmenšený rozpočet, až takých 30 do 40 percent. To najviac vplýva na programovú časť, na to, že sa nemôžeme pustiť do adaptácie budovy alebo to, že

Dve práce Katalin Ladik (výstava Akvizície)

Výstavu Akvizície možno označiť za prvú väčšiu akciu v rámci jubilea. Čo ešte možno očakávať v mesiacoch pred nami? – Žiaľ, v tomto roku máme veľmi zredukovaný rozpočet,

nebudeme mať prostriedky na kúpu umeleckých diel. Jedným z problémov, na ktoré narážame, je aj zmenšenie počtu zamestnaných, diktované štátom. Za posledných šesť mesiacov sme

zostali bez dvoch zamestnancov. Je nás celkovo sedemnásť a podľa počtu pracovníkov nie sme múzeom veľkým. No podľa toho, čo všetko robíme, sme konkurencieschopní v porovnaní s omnoho väčšími múzeami a in-

Moderné umenie je nepredstaviteľné bez medzinárodnej spolupráce... – Len vlani sme mali širšie, náročné výstavy v Košiciach, v Maribore, v Banji Luke, na Cetinji. Okrem toho sme spolupracovali aj s Taiwanom, čo bolo i pre nás prekvapením, lebo nám poskytli ozaj skvelé podmienky. Pravidelne spolupracujeme s kultúrnymi strediskami zo zahraničia pôsobiacimi u nás, čo nám umožňuje dostať sa k niektorým dôležitým výstavám zo zahraničia. Je to spolupráca s Goethe inštitútom a Francúzskym inštitútom v Belehrade, s British council, s Talianskym kultúrnym strediskom. Uzavriem tým, že sme stále otvorení pre spoluprácu so všetkými záujemcami. Skúmame aj možnosti cezhraničnej spolupráce prostredníctvom európskych projektov a IPA fondov, menovite s Chorvátskom a Maďarskom, ako aj spolupráce so Slovenskom prostredníctvom Vyšehradského fondu.

Ukončime tento rozhovor trochu netradične, no v duchu dnešných pomerov: máte dakedy problémy, prípadne nedorozumenia s umelcami, Železná skulptúra autorky alebo pri organizovaní Miry Brtkovej, tiež na výstave ich výstav? Akvizície – Naše priania sú spraštitúciami. Na ukážku: vlani sme vidla väčšie než možnosti. Je u nás aj v zahraničí realizovali až to normálne, keďže sa u nás na 23 výstav a viac ako päťdesiat kultúru veľmi nedáva. Už roky rozličných podujatí. Na tento sme marginalizovaní, zvlášť počet zamestnaných a financie, keď ide o prostriedky. Nerada ktoré máme, je to ozaj mnoho. by som si zvykla na tento druh My sa, samozrejme, stále snaží- vzťahu. Aby umenie mohlo me dostať sa k prostriedkom aj byť prezentované tým pravým prostredníctvom projektového spôsobom, aby ho i publikum financovania, uchádzame sa mohlo adekvátne vnímať, muvšade, kde môžeme, s cieľom sia existovať určité štandardy. tieto získať. Ide o Ministerstvo Hoci sme veľmi dôležití, vzťah kultúry, ktoré nám každý rok k nám je často taký, akoby nás vychádza v ústrety, o mesto ani nebolo. Ani v médiách, lebo Nový Sad, o Kreatívnu Európu, sa na všetko u nás díva cez o európske fondy, kde už jeden prizmu politiky. Vzhľadom projekt je a máme v pláne ešte na to, že nie sme podstatní dva. Lebo nemôžeme sa opierať pri politickom rozhodovaní, len o financie, ktoré získame z nemôžem sa zbaviť dojmu, že Pokrajinského sekretariátu pre sme istým spôsobom zahnaní kultúru a informovanie, čiže od do kúta, občas priam do slepej zakladateľa. uličky...

29/VII

Už dávno uplynuli časy, keď ste boli múzeom skromným? – Máme viac ako tri tisíce umeleckých prác, rozvrhnutých do viacerých umeleckých zbierok. Je tu zbierka malieb, zbierka grafík a kresieb, zbierka skulptúr, objektov a inštalácií, zbierka konceptuálneho umenia, zbierka dizajnu. V týchto rokoch zakladáme aj strediská. Existuje to pre ﬁlm, video a fotograﬁu, ďalšie pre intermediálne a digitálne umenie, tretie pre architektúru a urbánne plánovanie... Všetky z nich v rámci svojej pôsobnosti majú aj zbierky.

takže sme sa veľkých plánov museli vzdať. Prezentujeme viac výskumov, ktorými sme sa vlani začali zaoberať, taktiež viac retrospektívnych výstav autorov, ako sú Branislav Dobanovački, Nataša Teoﬁlovićová, Dragan Rakić, Milica Mrđa. Budeme spolupracovať s múzeom v Banji Luke, ktorého výstavu uvidia u nás. Počas druhej polovice roka plánujeme pokračovať s medzinárodnými projektmi. Jeden z nich bude v rámci Kreatívnej Európy. Potom je tu projekt, ktorý realizujeme s Goethe inštitútom, podujatia iné. Všetko bude závisieť od toho, aká bude ﬁnančná situácia.

PUBL IK ÁCIE

19. 3. 2016 • 12 /4691/

Najnovšie poznatky o slovenskom insitnom výtvarnom umení v Srbsku (Gordana Blagojević: Slovenské insitné výtvarné umenie v Srbsku. Etnologicko-antropologická štúdia prejavov identít. Kovačica : Nadácia Babka, 2016) Vladimír Valentík

o viac ako 70 rokoch insitnej maliarskej tradície v Kovačici naše poznatky o tomto nekaždodennom fenoméne sa začali rozširovať v správnom smere. Zatiaľ nie je napísaných mnoho prác, ktoré sa pokúšajú tento umelecký jav objasniť a najmä nie zo zorných uhlov národopisu, antropológie či sociológie. Najčastejší prístup k tejto téme je, prirodzene, kunsthistorický, ktorý sa slovenské insitné umenie v Srbsku snaží interpretovať a kriticky zvažovať predovšetkým estetickými kategóriami. Preto je elektronická kniha Dr. Gordany Blagojevićovej, vyššej vedeckej spolupracovníčky Národopisného ústavu Srbskej akadémie vied a umení, veľkým a významným prínosom k lepšiemu poznaniu fenoménu insitnej tvorby medzi vojvodinskými Slovákmi a najmä v Kovačici a Padine. Gordana Blagojevićová sa slovenským insitným umením v Srbsku zaoberá z etnologicko-antropologického aspektu a jej štúdia a vydaná kniha Slovenské insitné výtvarné umenie v Srbsku. Etnologicko-antropologická

štúdia prejavov identít patria medzi priekopnícke vedecké práce na túto tému. Dr. Blagojevićová realizovala svoj výskum v rámci projektu Národopisného ústavu Srbskej akadémie vied a umení roku 2012 v Kovačici a Padine. Z metodologicky správne rozpracovaného projektu na základe početných rozhovorov s viac ako 60 maliarmi, ich potomkami a príbuznými a na základe neveľkej literatúry k tejto téme vznikla štúdia a z nej aj kniha, vďaka vydavateľovi Pavlovi Babkovi, ktorý sa už 25 rokov snaží propagovať, ale aj prehĺbiť poznatky o slovenskom a najmä kovačickom insitnom výtvarnom umení. Po vydaní knihy Slovačko naivno slikarstvo u Srbiji. Etnoantropološka studija identitetskih praksi Dr. Gordany Blagojevićovej v digitálnom tvare roku 2014 Nadácia Babka v Kovačici sa rozhodla vydať túto knihu aj v preklade do slovenčiny, ktorý mala na starosti Mgr. Katarína Stanová, PhD. Vydanie tejto štúdie Gordany Blagojevićovej je významnou udalosťou v dejinách recepcie a najmä vedecky a metodologicky podloženej recepcie a premýšľania tohto umeleckého javu – kovačického insitného maliarstva. Na 156 stranách

Gordana Blagojevićová erudovane a zasvätene analyzuje tento umelecký fenomén predovšetkým z národopisno-antropologického zorného uhla prejavov identít.

V knihe môžeme sledovať dva väčšie celky. V prvom sa Blagojevićová letmo zaoberá príchodom Slovákov na toto územie. Ujasňuje aj terminologicky insitné, či naivné výtvarné umenie a prichádza na základe vlastného výskumu k hodnotným záverom keď ide o vlastné vnímanie maliarskej tvorby samotných insitných maliarov, vnímanie aj postoje ich rodiny a prostredia, v ktorom žijú, až po ich

vzťah a maliarsky prejav vlastnej národnostnej identity. Na záver sú tu aj podložené reﬂexie o trhovej stránke insitnej maliarskej tvorby. Druhú časť knihy tvoria výpovede o živote a tvorbe jednotlivých maliarov, ktoré v rámci výskumu poskytli o sebe a svojej tvorbe, alebo, v prípade, že už nie sú s nami, o nich hovorili ich najbližší. Výpovede sa začínajú Vladimírom Bobošom, narodeným začiatkom 20. storočia, a končia so Saňou Stvorcovou, narodenou koncom 20. storočia, ktorá vlani vyštudovala maľbu na novosadskej Akadémii umení a skutočne, ale aj symbolicky prekliesnila cestu medzi insitnou tvorbou a tvorbou akademicky školených maliarov. Vďaka tejto časti sme získali kvalitný biograﬁcký materiál, ktorý bude vzácny aj pri hodnotení kovačického insitného maliarstva z iných aspektov. Vydanie tejto štúdie Dr. Gordany Blagojevićovej v Nadácii Babka je vzácnym krokom k lepšiemu a prehĺbenejšiemu poznávaniu fenoménu insitnej maliarskej tvorby v kultúre vojvodinských Slovákov, ktorá je tiež súčasťou svetového nehmotného kultúrneho dedičstva.

UN D ER G R O U N D

Ozveny metalového anarchizmu (CD Amebix Balkans: A Tribute to Amebix vol. 2. PMK Records, 2014) Stevan Lenhart

30/VIII

ult anglickej skupiny Amebix v hudobnom podzemí je dnes azda silnejší než inokedy predtým, k čomu prispelo aj oživenie ich činnosti pred niekoľkými rokmi (vydanie Sonic Mass z roku 2011), ako aj hudobný projekt Tau Cross, v ktorom spevák a basgitarista Rob „The Baron“ Miller hrá s členmi skupín Voivod, Misery a War/Plague. Avšak ešte na vydaniach z 80.

rokov minulého storočia Amebix vytvorili originálny, temný a špinavý punkovo-metalový zvuk, ktorý dodnes rezonuje v prejave početných crustcore, black, sludge, doom, industrial a postmetalových skupín, pokým lyrickosť je nasiaknutá senzibilitou nihilistického naturizmu a okultného anarchizmu. Vydaných bolo už zopár kompilácií so spracovanými skladbami Amebix, v ktorých rôzne skupiny vyjadrujú poctu legendárnym Angličanom. Najnovšie také vydanie

je druhá časť kompilácie Amebix Balkans (prvá vyšla roku 2012) v realizácii srbského nezávislého vydavateľstva PMK Records. Na danú tému tentoraz hrá 5 kapiel: Heavensore z Grécka roztiahli skladbu Monolith do siedmich minút v pomalom tempe sludge/ doom s pridaním atmosférického syntetizátora, ďalšia grécka formácia March Into the Void si vybrala kus The Darkest Hour a spestrila ho prvkami black a postmetalu. Humanist zo Srbska spracovali Chain Reaction

do akejsi modernej metalovej podoby s pridaním dvoch pedál na basovom bubne; vydanie uzavierajú Život piše drame z Bosny a Hercegoviny a Those Who Believe Shall Die z Chorvátska. Vydanie si možno vypočuť aj na internetovej adrese: pmkrecords. bandcamp.com.

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. S ﬁnančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad

Kultúra Pavol Rankov po prvýkrát v srbčine S V ÚSTAVE PRE KULTÚRU VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV

Stevan Lenhart

vzťahy pod vplyvom historických udalostí), sú vlastne univerzálne a môžu sa vzťahovať aj na naše prostredie. Prezentácia srbského prekladu daného románu vydaného pod názvom Dogodilo se prvog septembra (ili nekog drugog dana) sa uskutočnila 9. marca 2016 v Ústave pre kultúru

pisovateľ Pavol Rankov vstúpil do slovenskej literatúry v polovici 90. rokov ako autor poviedok inšpirovaných magickým realizmom a prózou s prvkami absurdity. Neskoršie napísal aj dva romány a jeden z nich bol koncom minulého roku vydaný v srbskom preklade vo vydavateľstve Sezam Book. Ide o historický román Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy), ktorého dej sa odohráva v období rokov 1938 až 1968 v stredoeurópskom multietnickom meste Levice. Otázky, ktorými sa kniha zao- Hosťovanie spisovateľa zo Slovenska prilákalo berá (medziľudské milovníkov literatúry

vojvodinských Slovákov každý človek je v Novom Sade. Bolo to príslušníkom nezároveň prvé hosťovanie jakého národa, Pavla Rankova v Srbsku a ale netreba tomu pripisovať až prírozhovor s autorom viedla prekladateľka Zdenka liš veľký význam.“ Valentová-Belićová, šéfreNa začiatku daktorka časopisu Nový programu bol život. Spisovateľ prezradil, premietaný krátže pri písaní knihy ky film z udalospoužil spomienky ti, keď P. Rankov svojho otca, ktoprijal európsku rý v detstve žil v cenu za literatúLeviciach, tiež ru, v pokračovaní hovoril o multi- Autor čítal úryvky spisovateľ čítal zo svojho románu kultúrnych súvisúryvky z prezenlostiach medzi Slovenskom tovanej knihy. Biografiu autora prečía Vojvodinou a niektorých tala Anna Margaréta Valentová, hostí aktuálnych spoločensko- a prítomných pozdravila riaditeľka -politických udalostiach. Na ÚKVS Anna Chrťanová-Leskovac. tému problematiky národ- Prezentovanú knihu symbolicky ponej identity (ktorou sa tiež krstila novosadská režisérka Jelena román zaoberá) Rankov o. Balaševićová. Na záver spisovateľ i. poznamenal: „Je jasné, že odpovedal na otázky prítomných.

ZIMA S KNIHOU V BÉKEŠSKEJ ČABE

Zachovávanie ľudovej tradície v knižnej podobe A Andrej Meleg

kcia Zima s knihou Slovenského vydavateľského centra z Báčskeho Petrovca pretrváva už 9 rokov. Predstavitelia vydavateľstva doteraz navštívili takmer všetky prostredia vo Vojvodine, kde žijú Slováci. V pondelok 7. marca sa táto akcia stala i medzinárodná, lebo v ten deň prebiehala v Maďarsku, v Békešskej Čabe. Aj tentoraz pri jej organizovaní pomohla NRSNM a Výbor pre kultúru. Do Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe v ten deň zavítali riaditeľ SVC Vladimír Valentík a Jarmila Gerbocová z Bratislavy, autorka knihy Svadobné vinše Slovákov na Dolnej zemi, ktorú potom dôkladnejšie prezentovali. Na pôde Domu slovenskej kultúry hostí z Petrovca privítali riaditeľka DSK Hajnalka Krajčovičová a predseda Čabianskej organizácie Slovákov Michal Lásik, ktorý program moderoval. M. Lásik pozdravil aj Igora Furdíka, nového generálneho konzula Slovenskej

• KULTÚRA •

Z prezentácie v Maďarsku: (zľava) Michal Lásik, Vladimír Valentík a Jarmila Gerbocová republiky v Békešskej Čabe. I. Furdík, niekdajší veľvyslanec Slovenskej republiky v Belehrade, sa ako dobrý znalec vydavateľskej činnosti v Petrovci zapojil aj do diskusie. Na úvod riaditeľ Valentík čabianskym milovníkom pekného slova predstavil SVC, vydavateľskú tradíciu vojvodinských Slovákov, ako aj vydavateľský rok 2015.

Prezentovaná kniha Svadobné vinše Slovákov na Dolnej zemi je vlastne druhým doplneným vydaním tejto publikácie, prvé vydanie vyšlo roku 2006 vo Vydavateľstve Ivana Krasku v Nadlaku. Autorka Jarmila Gerbocová, kurátorka krajanských zbierok Historického múzea Slovenského národného múzea v Bratislave, pripomenula, že

napísala niekoľko kníh venovaných problematike kultúrneho dedičstva Slovákov na Dolnej zemi a na ideu napísať takúto knihu prišla počas organizovania veľkého výstavného projektu Tradičná svadba na Dolnej zemi. Vtedy počas terénneho výskumu nazbierala veľa materiálu a dokumentov a uvedomila si, že vinše treba nejako zužitkovať. Preto následne urobila ďalší výskum na Dolnej zemi venovaný len zbieraniu takýchto veršov. Kniha obsahuje svadobné vinše pri pytačkách, pozvaniach na svadbu, odobierkach, vinše družbov a družíc, modlitby, vinše počas jedla, ako aj príhovory starejších. Sú tu svadobné obyčaje Slovákov zo Srbska, konkrétne Vojvodiny (Aradáč, Kovačica, Kysáč, Boľovce, Hajdušica, Jánošík, Padina, Silbaš, Kulpín, Báčsky Petrovec, Stará Pazova, Hložany, Laliť, Pivnica a Vojlovica), z Maďarska (Békešská Čaba, Čanádalbert, Malý Kereš, Pitvaroš, Sarvaš, Slovenský Komlóš), Rumunska (Nadlak), Bulharska (Gorna Mitropolija) a Chorvátska (Radoš, Jelisavec, Markovec, Jurievec, Josipovec). Na záver prezentácie si návštevníci túto knihu, ale aj ďalšie vydania SVC mohli kúpiť a vo voľnej nálade sa pozhovárať s vydavateľmi na tému budúcej spolupráce organizácií zo Srbska a Maďarska.

12 /4691/ 19. 3. 2016

Kultúra PREDSTAVILI SLOVANSKÉ MATICE V SRBSKU

Spoločne proti neistote v pôsobení Elena Šranková

Slávnostnej sieni Matice srbskej v Novom Sade vo štvrtok 10. marca predstavili slovanské matice v Srbsku. Na stretnutí boli čelní ľudia matíc srbskej, slovenskej, rusínskej a bunjevskej, ako i Slaviša Grujić, pokrajinský tajomník pre kultúru a verejné informovanie. Všetkých uvítal prof. Dr. Dragan Stanić, predseda Matice srbskej, a pripomenul, že ide o najstaršiu Maticu v slovanskom svete, založenú v roku 1826. O činnosti, úspechoch, ale aj problémoch, s ktorými matičiari zápasia, hovorili Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku, a Anna Medveďová, predsedníčka Osvetovej komisie, Đura Papuga, predseda Matice rusínskej, Milomir Šajtoš, zástupca predsedu, prof. Dr. Mihajlo Fejsa, hovorca, Ivan Sedlak, predseda Bunjevskej matice, Marko Marjanušić a Tamara Babićová, podpredsedovia. Predsedníčka Melegová-Melichová pri tejto príležitosti pripomenula, že Matica slovenská v Juhoslávii bola založená v Báčskom Petrovci

roku 1932 a matičná činnosť bola 680 žiakov, s tým, že podľa sčítania obnovená 5. augusta 1990. Sprí- obyvateľstva v roku 2011 Slovákov tomnila dejiny a význam Matice pri zakladaní najvýznamnejších inštitúcií Slovákov a zmienila sa aj o hmotnej situácii, terajšom pôsobení, aktivitách a akciách MSS a činnosti 29 miestnych matičných výborov. Pozastavila sa i nad skutočnosťou masového vyČelní ľudia matíc slovenskej, rusínskej sťahovania a a bunjevskej v Novom Sade prezentovala i alarmujúce štatistické údaje, pod- bolo 52 750. Z týchto údajov vyľa ktorých napríklad pred 75 rok- plýva, že sa počet Slovákov za 75 mi – v školskom roku 1938/1939 rokov znížil o 28,8 percenta a počet bolo 7 519 žiakov Slovákov a podľa detí v slovenských školách o 48,9 sčítania obyvateľstva vtedy bolo percenta. K. Melegová-Melichová vyše 72-tisíc Slovákov. V školskom v Novom Sade povedala, že je práce roku 2014/2015 sa po slovensky neúrekom, ale, žiaľ, mnohé aktivity vyučovalo 3 163 žiakov, slovenčinu sa nemôžu realizovať bez financií, s prvkami národnej kultúry malo volontérsky. Aby MSS mohla ne-

hatene pracovať, musela by mať prostriedky, aby nečelila neistote z budúcnosti. Po 25 rokoch od obnovenia MSS treba riešiť aj túto otázku. Lebo tie inštitúcie, ktoré Matica zakladala, všetky podujatia a časopisy, ktoré vydávala, dnes majú riešený status a stabilný prameň financovania, iba Matica je ponechaná vynachádzať sa, ako vie, a jej práca a existencia závisia od dobrej vôle sponzorov. Predsedníčka Osvetovej komisie MSS A. Medveďová napočítala aktivity a akcie tejto komisie a pripomenula, že je dôraz na práci s mladými. Z príhovorov na tomto stretnutí vyplynulo, že podobné problémy majú všetky tri národnostné matice, a preto sa dohodli, že ich treba zviditeľniť. Mienia totiž, že takáto situácia okolo matíc ďalej nemôže pretrvávať, lebo matice nemajú riešený status. Uzhodli sa, že v budúcnosti budú konať v spoločnom záujme.

ZIMA S KNIHOU AJ V ARADÁČI

Dôraz na poéziu a eseje Vladimír Hudec

odujatie Slovenského vydavateľského centra z Báčskeho Petrovca Zima s knihou vo štvrtok 10. marca zavítalo aj do Aradáča. Na vydarenom literárnom večierku predstavili knižnú produkciu SVC v minulom roku s osobitným dôrazom na najnovšiu zbierku básní Ladislava Čániho Izba, o ktorej dom mlčí a knihu Adama Svetlíka Premeny literárnej kritiky vojvodinských Slovákov. Hostí a domácich Aradáčanov najprv pozdravila predsedníčka aradáčskeho MOMS Anna Bagľašová, a potom recitátorky Mariena Mikuľová a Martina Bartošová zarecitovali básne O Popoluške, resp.

www.hl.rs

Či jesto pravda na svete. Zahrali a zaspievali aj chýrečné aradáčske meškárky. V pokračovaní Dr. Adam Svetlík hovoril o zbierke básní Ladislava Čániho. Básne z nej na ukážku čítali Adela Obšustová a sám autor, ktorý sa zmienil o vlastnej tvorbe, ale aj o tvorbe a spoločných črtách tvorby básnikov patriacich do, ako ich Adam Svetlík pomenoval, generácie X. Okrem L. Čániho do tejto generácie básnikov patria aj Martin Prebudila, Ján Salčák, Katarína Hricová, nebohý Ľubomír Častven... V druhej časti večierka riaditeľ SVC Vladimír Valentík hovoril o knihe Premeny literárnej kritiky vojvodinských Slovákov a o tvorbe Dr. Adama Svetlíka, a celkom na

Informačno-politický týždenník

Ladislav Čáni predniesol cyklus básní zo svojej najnovšej zbierky

záver skrátka predstavil aj vlaňajšiu bohatú knižnú produkciu tohto vydavateľstva.

Pod organizáciu tohto vydareného večierka sa podpísal Miestny odbor Matice slovenskej v Aradáči. • KULTÚRA •

V GALÉRII INSITNÉHO UMENIA V KOVAČICI

Obsahy vždy bohaté a lákavé Anička Chalupová

edným z najnavštevovanejších miest v turistickej ponuke Kovačickej obce je Galéria insitného umenia, ktorú každoročne navštívi vyše tisíc ctiteľov kovačického maliarstva, a pritom obdivujú tento sedliacky výtvarný fenomén. Okrem stálych expozícií vo výstavných priestoroch GIU, kde sa turisti najviac zaujímajú o tvorbu a diela Zuzany Chalupovej, Martina Jonáša, ale i ďalších maliarov, táto svetoznáma obrazáreň úspešne prezentuje svoju činnosť aj mimo

kovačického chotára a v zahraničí. Naposledy v dňoch 18. až 21. februára v rámci spoločného stánku Turistickej organizácie Vojvodiny galéria prezentovala rôzne suveníry a tvorbu insitných maliarov členov GIU. Svoje umelecké výtvory prezentovali aj insitní maliari z Uzdina. Na veľtrhu sa zúčastnila aj insitná maliarka Zuzana Vereská, ktorá na tvári miesta maľovala na ruky návštevníkom rôzne lákavé motívy. Okrem toho do 6. marca v Záhorskom osvetovom stredisku bola po prvýkrát sprístupnená výstava obrazov Pozdrav z Kovačice autorov

Pavla Cicku a Pavla Hajku, členov kovačickej galérie. Aktuálny rok v GIU bude aj tentoraz bohatý na rozmanité akcie. Podľa slov Márie Raspírovej, riaditeľky galérie, po príchode prvých väčších skupín zahraničných turistov na sklonku februára, v marci do galérie chodia aj viaceré skupiny žiakov v rámci školských exkurzií. V máji sú naplánované tradičné akcie Noc múzeí a Jarný salón a do polovice júna uskutočnia aj detské dielne. Foto: z archívu GIU

Insitná maliarka Zuzana Vereská vyšla v ústrety početným návštevníkom belehradského veľtrhu, ktorí chceli mať maľovanky na ruke

STAROPAZOVSKÍ A PÚCHOVSKÍ VÝTVARNÍ UMELCI

Prvá spoločná výstava Anna Lešťanová

o 3. apríla na Slovensku, v Dome kultúry Púchov je otvorená prvá spoločná výstava súčasných staropazovských a púchovských umelcov. Na slávnosti v piatok 4. marca kolektívnu výstavu Ozveny umenia otvoril veľvyslanec Srbska v Bratislave Šani Dermaku. Patrónom akcie je primátor mesta Púchov Rastislav Henek, zatiaľ čo je organizátorom a kurátorom výstavy Roman Hvizdák, zástupca primátora mesta. Táto výstava, na ktorej vystavujú piati staropazovskí a štyria púchovskí výtvarní umelci, má byť novým krokom dopredu v rámci spolupráce medzi mestami Púchov a Starou Pazovou. V galérii vo vestibule Domu kultúry súčasné výtvarné umenie prezentujú Pavel Pop, Jozef Klátik, Ján Agarský, Marijan Karavla a Martina Karavlová-Hlodová – staropazovskí akademickí umelci a Jaroslav Martiš, Alenka • KULTÚRA •

Tichá-Mango, Lucia Bršiaková a Martin Kremeň – púchovskí umelci. Na piatkovej vernisáži sa zúčastnili aj Alexander Bako, podpredseda ZO Stará Pazova, Vladimir Kerkez, riaditeľ Strediska pre kultúru Stará Pazova, a akademický maliar Marjan Karavla. Aj keď priateľské vzťahy obyvateľov Púchova a Starej Pazovy trvajú už niekoľko desiatok rokov, družobná zmluva

Z výstavy v Púchove (Foto: Marjan Karavla)

bola uzavretá v roku 2001. „Začiatky príprav na túto výstavu sa začali ešte počas vlaňajšieho Púchovského jarmoku, keď sme mali

Veľvyslanec Šani Dermaku (v strede) s delegáciou zo Starej Pazovy a púchovskými hostiteľmi (Foto: z archívu pazovskej delegácie)

rokovania s viceprimátorom Romanom Hvizdákom a primátorom Púchova Rastislavom Henekom o možnostiach zveľadenia našej spolupráce aj v iných oblastiach kultúry,“ povedal A. Bako, ktorý je i jedným z iniciátorov usporiadania tejto kolektívnej výstavy. Pripomenul tiež, že veľkú pomoc pri organizovaní výstavy poskytli Veľvyslanectvo Slovenska v Belehrade, Veľvyslanectvo Srbska v Bratislave a Mestský úrad v Púchove. Prvá spoločná výstava súčasných staropazovských a púchovských umelcov je putovného rázu a v druhej polovici bežného roku si ju budú môcť pozrieť milovníci výtvarného umenia i v Starej Pazove.

12 /4691/ 19. 3. 2016

Kultúra VÝSTAVA PORTRÉTOV MOMU KAPORA V NOVOM SADE

túry, od Desanky Maksimovićovej po Tina Ujevića, od Peđu Milosavljevića po Branislava Nušića. Samozrejme, aj portrét – Výstavou Miku Antića ako Momo a priajedného z najvýtelia otváraraznejších symbome Dni Miku lov jedinečného Antića. Táto ducha Nového dvojica našich Sadu a Vojvodiny. veľkých osobKtorý dodnes preností bude žiť, trváva a prenáša kým svet bude sa z generácie na svetom..., – pogeneráciu i vďaka dotkla herečka jeho básňam. Rada ĐuričinoOzaj hodnotné vá na štvrtko- Portrét Miku Antića dni, prebiehajúce vej vernisáži. Na nej boli prezentované portréty, v znamení niekdajšej básnikovej kresby a maľby početných popred- výzvy: Príďte, aby sme spolu: Trochu ných osobností našej literatúry a kul- verili. Trochu snívali. Nič iné.

Súzvuky stále platné Oto Filip

oncom júna uplynie tridsať rokov od smrti Miroslava-Miku Antića (14. 3. 1932 Mokrin – 24. 6. 1986 Nový Sad), básnika Vojvodiny a nášho detstva, veľkého rojka, ktorý nám rozumel i vtedy, keď sme si často ani sami sebe nerozumeli. A ktorý to nádherne vedel pretaviť do veršov, často aj do kresieb, pútavých a aktuálnych aj dnes. Na jeho počesť sa pravidelne konajú Antićove dni, ktoré tento rok prebiehali od 10. do 18. marca. Počas nich nám Kultúrne stredisko Nového Sadu zase, tentoraz deviatykrát, pripo-

mínalo život a dielo básnika a publicistu celým radom umeleckých programov: výstavami, okrúhlym stolom o jeho poézii, večierkami s prednesmi básní, udelením ceny, ktorá nesie jeho meno, kladením vencov k jeho hrobke... Momo a priatelia je názov výstavy portrétov Antićovho kolegu po pere a priateľa Momu Kapora, ktorý sa už roky tiež z nebeských výšin díva na nás, zväčša živoriacich na zemi. Dvaja umelci nevšední a inšpiratívni, za života sa venujúci mnohým témam, ktorými prežívali, zažívali a reflektovali dobu. Skutočne nezanedbateľné mená našej kultúry.

O TÝŽDEŇ V PIVNICI 22. DIDA

Štandardný počet predstavení Anna Francistyová

yprofilovaný festival Divadelných inscenácií dolnozemských autorov (DIDA) v Pivnici tentoraz nám tradičné jarné scénické hody otvorí v piatok 25. marca. Kvôli divadlu do Pivnice si plánujte cestu i v sobotu 26. a v nedeľu 27. marca, a potom každý deň od stredy 30. marca do nedele 3. apríla. Do ôsmich festivalových dní

(Erdevík, Stará Pazova, Pivnica – dve). Mimo konkurencie je 5 predstavení: SVD z Petrovca, Stará Pazova (2), Čadca zo Slovenska a Kysáč. V posudzovacej komisii sú aj tohto roku Zuzana Tárnociová (predsedníčka), Zuzana Týrová a Vladimír Valentík (členovia). Vlani boli spokojní s počtom divadelných inscenácií a s kvalitou hereckého prednesu, mali však trochu pripomienky na hovore-

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. V Galérii Zuzky Medveďovej v pondelok 21. marca o 19.00 bude otvorenie samostatnej výstavy obrazov a objektov Anny Babiakovej. SELENČA. V utorok 22. marca o 12.30 h v Dome kultúry bude hosťovať Slovenské vojvodinské divadlo z Báčskeho Petrovca s predstavením pre deti Kde bolo, tam bolo v réžii Daniely Legíňovej-Sabovej. PIVNICA. V piatok 25. marca na otvorení festivalu DIDA 2016 bude hosťovať Slovenské vojvodinské divadlo z Báčskeho Petrovca s predstavením Čaj u pána senátora – reality show v réžii Richarda Sanitru. J. Č.

Ochotnícke divadlo Janka Čemana v rámci 22. ročníka scénického sviatku DIDA 2016 zaradilo spolu 13 predstavení, z čoho je 5 mimo konkurencie. V porovnaní s vlaňajškom, keď ich bolo spolu rekordných 17 (z toho v súťažnej časti 12) je to skromnejšie, ale je to stále celkom slušná produkcia. Z 8 nových súťažných inscenácií v 4 sú protagonisti dospelí (Pivnica, Kovačica, Padina a Nový Sad) a 4 predstavenia sú detské

www.hl.rs

STARÁ PAZOVA. Do konca marca v galérii Strediska pre kultúru je otvorená výstava umeleckých prác akademického maliara Uglješu Colića z Nového Sadu pod názvom Metafyzický zmysel aktu. Vernisáž bola v utorok 8. marca a výstavu otvoril akademický maliar Marjan Karavla, odborný spolupracovník tohto strediska pre výtvarné umenie. a. lš. KYSÁČ. KUS Vladimíra Mičátka usporiada veľkonočnú výstavu kraslíc a príležitostných ozdôb spätých s Veľkou nocou. Vystavovateľkou je Zuzana Ďurovková a výstavu otvoria v sobotu 19. marca o 18. hodine v Slovenskom

Informačno-politický týždenník

národnom dome. Na večierku zaspieva spevokol Glória EMC. Výstava bude otvorená každý deň od 16.00 do 20.00 do Zeleného štvrtka 24. marca. E. Š. BÁČSKY PETROVEC. V pondelok 21. marca o 16. hodine v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom bude výročné a volebné zhromaždenie Asociácie slovenských pedagógov. V pokračovaní okolo 17. hodine bude prezentovaná kniha Dr. Márie Myjavcovej O slovensko-srbskom bilingvizme vo Vojvodine. A. F.

nú spisovnú slovenčinu v niektorých hereckých prednesoch. Uvidíme, ako si členovia súborov tentoraz podbajú na túto zložku vystúpení. Pre účastníkov, hostí a všetkých milovníkov divadla organizátori 22. Dní Janka Čemana okrem festivalového repertoáru pripravili aj niekoľko sprievodných podujatí.

KRÁTKE SPRÁVY

Stará Pazova

Živý bič na zájazde. Súbor predstavenia Živý bič staropazovského SD VHV pobudol v dňoch 5. až 8. marca na zájazde na Slovensku. So zdramatizovaným románom Mila Urbana, ako nám povedala režisérka Anička Balážová, vystúpili v nedeľu 6. marca na medzinárodnom festivale Divadelné fašiangy v Poprade. Mali úspešné vystúpenie a s ich výkonom bolo obecenstvo priam oduševnené. Deň neskôr súbor zavítal do mestečka Svit, kde toto predstavenie zahrali stredoškolákom. Tentoraz vystúpenie malo aj novú hodnotu, lebo údajne je román Živý bič na Slovensku jednou z maturitných otázok... Autobusovú prepravu na zájazd do Popradu pazovskému súboru zabezpečila Obec Stará Pazova. A v apríli už títo Pazovčania majú ďalší zájazd na Slovensko: očakáva ich vystúpenie v Čadci, kam sa dostali ako vlaňajší víťazi festivalu DIDA v Pivnici. A. Lš. • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy V PADINSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE

Odborné semináre a školské akcie Anička Chalupová

adina je dedina s najväčšou slovenskou základnou školou vo Vojvodine. Na to sú Padinčania právom hrdí. Školstvo tu má bohaté dejiny, ako aj samá dedina, ktorá je založená roku 1806. Základy súčas-

Britského veľvyslanectva v Belehrade, Hospodárskej komory Srbska a iných, sa rokovalo na rôzne témy a okrem iného aj o bezpečnosti detí na internete, význame pohybu v škole, o mobile ako laboratóriu vo vrecku a pod. Súčasťou konferencie bola aj výstava s rôznymi inovačnými

Na chvíľu si treba aj oddýchnuť – padinskí žiaci, účastníci akcie zberu papiera nej budovy školy boli položené 12. apríla 1964. V posledných niekoľkých rokoch vedenie školy pevne trvá na tom, aby bola škola ešte krajšia, modernejšia a jej pedagógovia vzdelanejší a odborne kvalitnejší. Koncom februára 2016 sa padinskí pedagógovia s učiteľmi z Kovačice a Crepaje zúčastnili na dvojdňovej konferencii Nové technológie vo vzdelávaní v miestnostiach Belexpo centra v Belehrade. Na konferencii, ktorá sa uskutočnila v organizácii Ministerstva osvety, vedy a technologického rozvoja, Ministerstva obchodu, turizmu a telekomunikácií,

a technologickými novinkami, ktoré prezentovali vystavovatelia zo Srbska a zo zahraničia. Padinská základná škola nielenže dbá na odborné a technické zdokonaľovanie v škole, ale pozornosť venuje aj rôznym žiackym akciám. Tak napríklad prednedávnom sa skončila akcia zberu papiera, v ktorej sa zúčastnil veľký počet žiakov. V akcii, pod ktorú sa každoročne podpisuje Detský zväz, sa vyzbieralo vyše 8 000 kg papiera. Zo získaných prostriedkov škola kúpila školský rozhlas, ktorý spríjemňuje žiakom prestávky.

GRATULÁCIA

Pri príležitosti ukončenia doktorandských štúdií na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave Mgr. LENKA LEVÁRSKA 10. marca 2016 úspešne obhájila dizertačnú prácu a získala titul PhD. v odbore molekulárna biológia. Z jej úspechov sa tešia a do budúcna želajú všetko dobré svokrovci Levárskovci, Rastislav a starká Molnárová.

GRATULÁCIA K ukončeniu doktorandských štúdií a úspešnej obhajobe dizertačnej práce Mgr. LENKE LEVÁRSKEJ srdečne gratuluje rodina Špringeľová z Jánošíka.

GRATULÁCIA Mgr. LENKE LEVÁRSKEJ k úspešnému ukončeniu doktorandských štúdií a obhajobe dizertačnej práce srdečne gratuluje rodina Levárska z Petrovca. • KULTÚRA • OZNAMY •

Kedy sa tiesnime a kedy tesníme Anna Horvátová

a prvý pohľad rovnaké slovesá tiesniť a tesniť sa predsa významovo rozlišujú. V dolnozemskej slovenčine, žiaľ, tieto slovesá nie sú zaužívané. Ako zvyčajne, aj v tomto prípade možno potvrdiť nemilú skutočnosť, že radšej siahneme po srbských termínoch alebo tých cudzích. A dokonca, veď si tak aj lepšie rozumieme. Aby sme si však významy súvisiace s tesnením a tiesnením neplietli, totižto aby sme namiesto cudzieho slova dihtovať nepoužili spisovné slovo tiesniť, predkladáme tu významy oboch tak veľmi zvukovo podobných, a tak zmyslovo rozdielnych slov. Sloveso tiesniť má nasledujúce významy: tesne obklopovať, obmedzovať v pohybe, zvierať: tesný odev ho tlačil, tesné topánky nie sú pohodlné, hráč bol tesnený súperom... alebo skľučovať, ťažiť, trápiť: tiesni

ho obava, neistota. Použijeme ho aj na zdôraznenie, že sa povedzme na tribúne diváci tiesnia, teda tlačia, či že sa v malom byte tiesni početná rodina. V prípadoch, keď chceme vyjadriť, že povedzme obloky, dvere dobre dihtujú, treba použiť sloveso, ktoré to náležite vystihne – tesniť; je to robiť tesným, utesňovať: kovová fólia tesní obloky či tesne priliehať: dvere dobre netesnia. Ako synonymá na vyjadrenie byť svojimi rozmermi, tvarom presne vyhovujúci, zodpovedajúci, sa tu hodia aj tieto slovesá: zapadať: okenice zle priliehajú, zapadajú; hodiť sa: súčiastka sa sem výborne hodí; hovorové pasovať a sedieť: klobúk mu dobre pasuje, sedí. Dokonca aj istými znakmi byť v dobrom súlade s niekým, niečím, byť výstižný, zhodovať sa, a znovu pasovať a sedieť: opis sa s ním zhoduje, kryje, výpovede svedkov nepasujú, nesedia.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie Nositeľ projektu Priemysel mäsa NEOPLANTA, a. s., Nový Sad, Prímorská 90, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba zariadenia na prečisťovanie technologických a ostatných použitých vôd AS NEOPLANTA, Priemysel mäsa, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 2342, k. o. Nový Sad IV. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 11. apríla 2016. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 12. apríla 2016 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu C.I.A.K., s. s r. o., Nový Sad, Ul. prímorská č. 86, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Objekt na skladovanie nebezpečného a bezpečného odpadu, Ul. prímorská č. 86, na katastrálnej parcele číslo 385/2, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 12. apríla 2016. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 13. apríla 2016 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, o 12.00 h.

12 /4691/ 19. 3. 2016

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2188_01 NS_Novi_ Sad_Laze_Telečkog Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., v Belehrade, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2188_01 NS_Novi_ Sad_Laze_Telečkog, Trifkovićev trg 6, na katastrálnej parcele číslo10022, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 8. marca 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-61/16, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., v Belehrade, podanej splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2188_01 NS_Novi_Sad_Laze_Telečkog, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2188_01 NS_Novi_Sad_ Laze_Telečkog, Trifkovićev trg 6, na katastrálnej parcele číslo10022, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21 (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2188_01 NS_Novi_Sad_Laze_Telečkog, Trifkovićev trg 6, na katastrálnej parcele číslo10022, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., v Belehrade, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2188_01 NS_ Novi_Sad_Laze_Telečkog, Trifkovićev trg 6, na katastrálnej parcele číslo10022, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá rekonštrukcia jestvujúcej základnej stanice, a to tak, že bude postavená trojúseková anténová sústava pre rozsahy DCS 1800, UMTS a LTE. V každom úseku bude postavená po jedna panelová anténa typu K742236 výrobcu Kathrein na krytie v rozsahoch DCS 1800, UMTS a LTE. Plánované azimuty antén vynášajú 20 °, 120 ° a 290 °, respektíve po úsekoch pre obe sústavy. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu DCS je 2 + 2 + 2, pre UMTS je 3 + 3 + 3 a pre LTE je 1 + 1 + 1.

V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Stari grad. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nositeľ projektu priložil Zmluvu o prenájme uzavretú medzi 4EXPAND, s. s r. o., Nový Sad, Trifkovićev trg č. 6, a Vip Mobile, s. s r. o., Omladinskih brigada 21, Belehrad, ako aj Informáciu o lokalite pre parcelu č. 10022, k. o. Nový Sad I, vypracovanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a bývanie Mesta Nový Sad, číslo: V-353-1235/15 z 3. 12. 2015. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS2188_01 NS_Novi_Sad_Laze_Telečkog, číslo: EM-2015402/SO, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W-LINE v Belehrade. Základná stanica mobilnej telefónie NS2188_01 NS_Novi_Sad_Laze_Telečkog má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre všetky tri úseky a rozsahy DCS 1800, UMTS a LTE. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

vysielača základnej stanice pre sústavu DCS je 2 + 2 + 2, pre UMTS je 3 + 3 + 3 a pre LTE je 1 + 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Sonje Marinković. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nositeľ projektu priložil Zmluvu o prenájme uzavretú medzi obytnou budovou na Námestí neznanog junaka č. 4 – 6, Nový Sad, a Vip Mobile, s. s r. o., Omladinskih brigada 21, Belehrad, ako aj Informáciu o lokalite pre parcelu č. 3782, k. o. Nový Sad II, vypracovanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a bývanie Mesta Nový Sad, číslo: V-353-1274/15 z 3. 12. 2015. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS2038_01 NS_Trg_Neznanog_Junaka, číslo: EM-2015-387/ SO, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W-LINE z Belehradu. Základná stanica mobilnej telefónie NS2038_01 NS_Trg_Neznanog_Junaka má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre všetky tri úseky a rozsahy DCS 1800, UMTS a LTE. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov, a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2062_05 NS_Novi_ Sad_Liman_1 Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2062_05 NS_Novi_Sad_ Liman_1, Ul. Veljka Petrovića 10, na katastrálnej parcele číslo 3782, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 14. marca 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-77/16, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., v Belehrade, podanej splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2062_05 NS_Novi_Sad_Liman_1, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2062_05 NS_Novi_Sad_Liman_1, Ul. Veljka Petrovića 10, na katastrálnej parcele číslo 3782, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21 (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2062_05 NS_Novi_Sad_Liman_1, Ul. Veljka Petrovića 10, na katastrálnej parcele číslo 3782, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2062_05 NS_Novi_ Sad_Liman_1, Ul. Veljka Petrovića 10, na katastrálnej parcele číslo 3782, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá rekonštrukcia jestvujúcej základnej stanice, a to tak, že bude postavená trojúseková anténová sústava pre rozsahy DCS 1800, UMTS a LTE. V každom úseku bude postavená po jedna panelová anténa typu K742236 výrobcu Kathrein na krytie v rozsahoch DCS 1800, UMTS a LTE. Plánované azimuty antén vynášajú 30 °, 150 ° a 260 °, respektíve po úsekoch pre obe sústavy. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2253_02 NS_Novi_Sad_Bazar Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2253_02 NS_Novi_Sad_Bazar, Bulvár Mihajla Pupina 1, na katastrálnej parcele číslo 223/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 14. marca 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-78/16, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., v Belehrade, podanej splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2253_02 NS_Novi_Sad_Bazar, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2253_02 NS_Novi_Sad_Bazar, Bulvár Mihajla Pupina 1, na katastrálnej parcele číslo 223/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21 (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2253_02 NS_Novi_Sad_Bazar, Bulvár Mihajla Pupina 1, na katastrálnej parcele číslo 223/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2253_02 NS_Novi_Sad_ Bazar, Bulvár Mihajla Pupina 1, na katastrálnej parcele číslo 223/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá rekonštrukcia jestvujúcej základnej stanice, a to tak, že bude postavená dvojúseková anténová sústava pre rozsahy DCS 1800, UMTS a LTE. Antény typu K742236 výrobcu Kathrein sa budú používať na krytie v rozsahoch DCS 1800, UMTS a LTE. Plánované azimuty antén vynášajú 210 ° a 330 °, respektíve po úsekoch pre obe sústavy. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu DCS je 2 + 2, pre UMTS je 3 + 3 a pre LTE je 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania, ako i MS Stari grad a MS Prvej vojvodinskej brigády.

• OZNAMY •

sústavu DCS je 2 + 2 + 2, pre UMTS je 3 + 3 + 3 a pre LTE je 1 + 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Liman. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nositeľ projektu priložil Zmluvu o prenájme uzavretú medzi Obytnou budovou v Ul. Veljka Petrovića 10, Nový Sad, a Vip Mobile, s. s r. o., Omladinskih brigada 21, Belehrad, ako aj Informáciu o lokalite pre parcelu č. 3782, k. o. Nový Sad II, vypracovanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a bývanie Mesta Nový Sad, číslo: V-353-1258/15 z 3. 12. 2015. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS2062_05 NS_Novi_Sad_Liman_1, číslo: EM-2015-391/SO, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W-LINE v Belehrade. Základná stanica mobilnej telefónie NS2062_05 NS_Novi_Sad_Liman_1 má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre všetky tri úseky a rozsahy DCS 1800, UMTS a LTE. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

ti.

V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnos-

Nositeľ projektu priložil Zmluvu o prenájme uzavretú medzi Bazar, s. s r. o., Bulvár Mihajla Pupina 1, z Nového Sadu, a Vip Mobile, s. s r. o., Omladinskih brigada 21, Belehrad, Rozhodnutie Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, ktorým sa potvrdzuje splnenie podmienok na použitie prameňa neionizujúcich žiarení s osobitným záujmom číslo: 130-501-394/2015-05 z 13. 2. 20105, ako aj Informáciu o lokalite pre parcelu č. 223/2, k. o. Nový Sad II, vypracovanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a bývanie Mesta Nový Sad, číslo: V-353-1275/15 zo 14. 12. 2015. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS2253_02 NS_Novi_Sad_Bazar, číslo: EM-2015-403/SO, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W-LINE v Belehrade. Základná stanica mobilnej telefónie NS2253_02 NS_Novi_Sad_Bazar, má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre všetky tri úseky a rozsahy DCS 1800, UMTS a LTE. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

12 /4691/ 19. 3. 2016

Oznamy

Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá vypisuje 8 súbehov _____________________________________________________________________ SÚBEH NA SPOLUFINANCOVANIE PROGRAMOV A PROJEKTOV V OBLASTI SILNENIA JAZYKOVÝCH KOMPETENCIÍ ŽIAKOV ZÁKLADNÝCH ŠKÔL V AP VOJVODINE NA ROK 2016 I. ROZVRHOVANIE PROSTRIEDKOV Súbeh sa vypisuje na celkovú sumu 470.000,00 dinárov. Prostriedky sa prideľujú najmä na: – Organizáciu a realizáciu medziobvodových súťaží zo znalosti jazyka (maďarský, rumunský, slovenský, rusínsky a chorvátsky) a jazykovej kultúry pre žiakov základných škôl, ktorí sa vzdelávajú v materinskom jazyku. II. PODMIENKY A PRAVIDLÁ SÚBEHU Právo zúčastniť sa na súbehu majú základné školy na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, a to na organizáciu a realizáciu medziobvodových súťaží zo znalosti jazyka (maďarský, rumunský, slovenský, rusínsky a chorvátsky) a jazykovej kultúry pre žiakov základných škôl, ktorí sa vzdelávajú v materinskom jazyku. Podané prihlášky rozoberá komisia. Komisia nebude rozoberať oneskorené a neúplné prihlášky. Pri rozhodovaní o pridelení prostriedkov sa bude prihliadať na určené kritériá. Prihlášky a podaná dokumentácia sa podávateľom nevracajú. Výsledky súbehu sa zverejnia na webovej prezentácii sekretariátu. S podávateľmi prihlášok, ktorým sa povolili prostriedky, sekretariát uzavrie zmluvu o spolufinancovaní aktivity, na základe ktorej sa prostriedky zaplatia. III. SPÔSOB PODÁVANIA ŽIADOSTÍ 1. Lehota na podávanie prihlášok na súbeh je 31. marec 2016. 2. Prihlášky sa podávajú výlučne na súbehových tlačivách sekretariátu. 3. Súbehová dokumentácia sa môže stiahnuť od 7. marca 2016 z webovej stránky sekretariátu www.puma.vojvodina.gov.rs. Prihlášky na súbeh sa odovzdávajú osobne v spisovni pokrajinských orgánov správy v Novom Sade (prízemie budovy pokrajinskej vlády), alebo sa odosielajú poštou na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, 21 000 Nový Sad, Bulvár Mihajla Pupina 16 S OZNAČENÍM: PRE SÚBEH NA SPOLUFINANCOVANIE PROGRAMOV A PROJEKTOV V OBLASTI SILNENIA JAZYKOVÝCH KOMPETENCIÍ ŽIAKOV ZÁKLADNÝCH ŠKÔL V AP VOJVODINE _____________________________________________________________________ SÚBEH NA FINANCOVANIE A SPOLUFINANCOVANIE AKTIVÍT, PROGRAMOV A PROJEKTOV NÁRODNOSTNÝCH RÁD NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN V OBLASTI ZÁKLADNÉHO A STREDNÉHO VZDELANIA NA ÚZEMÍ AUTONÓMNEJ POKRAJINY VOJVODINY NA ROK 2016 I. ROZVRHNUTIE PROSTRIEDKOV Súbeh sa vypisuje na celkovú sumu 1.325.000,00 dinárov, ktorá sa rozvrhuje: 1. na aktivity, programy a projekty v oblasti základného vzdelania v sume 855.000,00 dinárov, 2. na aktivity, programy a projekty v oblasti stredného vzdelania v sume 470.000,00 dinárov. Prostriedky sa prideľujú na dotovanie prípravy a vypracovanie testov a úloh v menšinových jazykoch pre súťaže na všetkých úrovniach, od obecnej a regionálnej po republikovú, v organizácii Ministerstva osvety, vedy a technologického rozvoja Republiky Srbska. II. PODMIENKY A PRAVIDLÁ SÚBEHU Právo zúčastniť sa na súbehu majú národnostné rady národnostných menšín so sídlom na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, a to na aktivity, programy a projekty v oblasti rozvoja a zvyšovania kvality základného a stredného vzdelania v jazykoch / reči národnostných rád – národnostných spoločenstiev v Autonómnej pokrajine Vojvodine. Podané prihlášky rozoberá komisia. Komisia nebude rozoberať oneskorené a neúplné prihlášky. Pri rozhodovaní o pridelení prostriedkov sa bude prihliadať na určené kritériá. Prihlášky a pripojená dokumentácia sa nevracajú podávateľom. Výsledky súbehu sa uverejnia na webovej stránke sekretariátu. S podávateľmi prihlášok, ktorým sa schvália prostriedky, sekretariát uzavrie zmluvu o financovaní, resp. spolufinancovaní aktivít, podľa ktorej sa prostriedky vyplatia. III. SPÔSOB APLIKOVANIA 1. Lehota na odovzdávanie prihlášok je 31. 3. 2016. 2. Prihlášky sa odovzdávajú výlučne na súbehových tlačivách sekretariátu. 3. Kompletná súbehová dokumentácia sa môže stiahnuť od 7. 3. 2016 z webovej stránky sekretariátu www.puma.vojvodina.gov.rs. Prihlášky sa odovzdávajú osobne, odovzdaním v spisovni pokrajinských orgánov pokrajinskej správy v Novom Sade (budova pokrajinskej vlády), alebo sa odosielajú poštou na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, 21 000 Nový Sad, Bulvár Mihajla Pupina 16 S OZNAČENÍM: PRE SÚBEH NA FINANCOVANIE A SPOLUFINANCOVANIE AKTIVÍT, PROGRAMOV A PROJEKTOV NÁRODNOSTNÝCH RÁD NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN V OBLASTI ZÁKLADNÉHO A STREDNÉHO VZDELÁVANIA

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

_____________________________________________________________________ SÚBEH NA FINANCOVANIE A SPOLUFINANCOVANIE OBSTARANIA VYBAVENIA PRE ZÁKLADNÉ ŠKOLY, ČO MAJÚ STATUS VEREJNE UZNANÝCH ORGANIZÁTOROV AKTIVÍT FORMÁLNEHO ZÁKLADNÉHO VZDELÁVANIA DOSPELÝCH NA ÚZEMÍ AUTONÓMNEJ POKRAJINY VOJVODINY NA ROK 2016 Súbeh sa vypisuje na sumu 1.900.000,00 dinárov, zabezpečených pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2016. Realizácia finančných záväzkov sa vykoná v súlade s likvidnými možnosťami rozpočtu Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2016. PODMIENKY SÚBEHU 1. Podávatelia žiadostí – užívatelia, čo majú právo zúčastniť sa v rozvrhovaní prostriedkov, sú základné školy na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, ktorých zakladateľkou je Republika Srbsko, AP Vojvodina a jednotka lokálnej samosprávy, – užívateľ sa môže uchádzať najviac po sumu 500.000,00 dinárov. – užívateľ je povinný pri obstaraní vybavenia konať podľa ustanovení Zákona o verejnom obstaraní. Kritériá rozvrhovania prostriedkov 1. Určené sú kritériá rozvrhovania prostriedkov. SPÔSOB PODÁVANIA ŽIADOSTÍ Žiadosti o pridelenie prostriedkov sa podávajú na jednotnom súbehovom tlačive sekretariátu (jedna ustanovizeň odovzdáva len jedno súbehové tlačivo). Kompletná súbehová dokumentácia sa môže stiahnuť od 7. marca 2016 z webovej stránky sekretariátu www.puma.vojvodina.gov.rs. Žiadosti sa odosielajú poštou na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá s označením: Pre súbeh – na financovanie a spolufinancovanie obstarania vybavenia pre základné školy pre vzdelávanie dospelých, Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad, alebo sa odovzdávajú osobne v spisovni pokrajinských orgánov správy v Novom Sade (prízemie budovy pokrajinskej vlády). Lehota na podávanie prihlášok na súbeh je 31. marec 2016. Zainteresované osoby dodatočné informácie súvisiace s realizáciou súbehu môžu dostať v sekretariáte na tel. číslach: 021/487-4614 a 021/487-4502. _____________________________________________________________________ SÚBEH NA FINANCOVANIE A SPOLUFINANCOVANIE OBSTARANIA VYBAVENIA PRE USTANOVIZNE ŽIACKEHO ŠTANDARDU NA ÚZEMÍ AP VOJVODINY V ROKU 2016 Súbeh sa vypisuje na sumu prostriedkov zabezpečených pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2016 v sume 4.750.000,00 dinárov. PODMIENKY SÚBEHU 1. Podávatelia žiadostí Užívatelia, čo majú právo zúčastniť sa v rozvrhovaní prostriedkov, sú domovy žiakov stredných škôl, školy s domovom žiakov, špeciálne školy s domovom žiakov, domovy žiakov stredných škôl vo fáze zakladania, žiacke letoviská a žiacke kultúrne strediská na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, ktorých zakladateľkou je Republika Srbsko a AP Vojvodina. 2. Druh vybavenia Užívatelia sa môžu uchádzať o obstaranie:  vybavenia pre ubytovanie žiakov,  vybavenia pre domácnosť,  vybavenia pre vzdelávanie,  počítačového vybavenia,  vybavenia pre rekreáciu,  vybavenia pre ochranu životného prostredia,  vybavenia pre verejnú bezpečnosť,  administratívneho vybavenia,  iného vybavenia vo funkcii zvýšenia kvality ubytovacích služieb a výživy, ako aj výchovno-vzdelávacej práce v ustanovizni žiackeho štandardu. Užívateľ sa môže uchádzať na súbehu najviac do 500.000,00 dinárov. Užívateľ je povinný pri obstaraní vybavenia konať v súlade s ustanoveniami Zákona o verejnom obstaraní. 3. Kritériá rozvrhovania prostriedkov Určené sú podľa pravidiel o pridelení rozpočtových prostriedkov Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá na financovanie a spolufinancovanie obstarania vybavenia pre ustanovizne žiackeho štandardu na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny. SPÔSOB PODÁVANIA ŽIADOSTÍ Žiadosti o pridelenie prostriedkov sa odovzdávajú na jednotnom súbehovom tlačive sekretariátu (jedna ustanovizeň podáva len jedno tlačivo). Kompletná súbehová dokumentácia sa môže stiahnuť od 7. 3. 2016 z webovej adresy sekretariátu www. puma.vojvodina.gov.rs. Žiadosti sa odosielajú poštou na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá s označením Súbeh pre žiacky štandard v AP Vojvodine – vybavenie, Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad, alebo sa odovzdávajú osobne v spisovni pokrajinských orgánov správy v Novom Sade (na prízemí budovy pokrajinskej vlády). Lehota odovzávania prihlášok na súbeh je 15. máj 2015. Zainteresované osoby dodatočné informácie v súvislosti s realizáciou súbehu môžu dostať v sekretariáte na tel. číslach: 021/487 4262 a 487 4614.

• OZNAMY •

_____________________________________________________________________ SÚBEH NA FINANCOVANIE A SPOLUFINANCOVANIE OBSTARANIA VYBAVENIA PRE ŠKOLY ZÁKLADNÉHO VZDELANIA A VÝCHOVY A ŠKOLY STREDNÉHO VZDELANIA NA ÚZEMÍ AUTONÓMNEJ POKRAJINY VOJVODINY NA ROK 2016 Súbeh sa vypisuje na sumu prostriedkov zabezpečených pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2016, a to pre financovanie a spolufinancovanie obstarania vybavenia pre školy základného vzdelania a výchovy na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny v sume 29 000 000,00 dinárov a na financovanie a spolufinancovanie obstarania vybavenia pre školy stredného vzdelania na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny v sume 14 408 774,00 dinárov. PODMIENKY SÚBEHU 1. Podávatelia žiadosti – užívatelia, ktorí majú právo zúčastniť sa v rozvrhovaní prostriedkov, sú školy pre základnú a strednú výchovu a vzdelanie a školy pre stredné vzdelania na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, ktorých zakladateľkou je Republika Srbsko, AP Vojvodina a jednotka lokálnej samosprávy, – užívateľ sa môže uchádzať najviac o 1 000 000 dinárov. – užívateľ je povinný, aby pri obstarávaní vybavenia konal v súlade s ustanoveniami Zákona o verejných obstarávaniach. 2. Kritériá na rozvrhnutie prostriedkov Určené sú podľa Pravidiel o pridelení rozpočtových prostriedkov Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá na financovanie a spolufinancovanie obstarania vybavenia pre školy základného vzdelania a výchovy a školy stredného vzdelania na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny. SPÔSOB PODÁVANIA ŽIADOSTI Žiadosti na pridelenie prostriedkov sa podávajú na jedinečnom súbehovom tlačive sekretariátu (jedna ustanovizeň podáva len jedno súbehové tlačivo). Kompletnú súbehovú dokumentáciu možno prebrať od 7. marca 2016 roku z webovej adresy sekretariátu www.puma.vojvodina.gov.rs. Žiadosti sa odovzdávajú poštou na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá s označením Pre súbeh – na financovanie a spolufinancovanie obstarania zariadenia pre školy základného vzdelania výchovy a školy stredného vzdelania na území AP Vojvodiny na rok 2016, Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad, alebo sa podávajú osobne odovzdávaním v spisovni pokrajinských orgánov správy v Novom Sade (na prízemí budovy pokrajinskej vlády). Spolu s prihláškou na súbeh podáva sa aj povinná dokumentácia. Lehota na podávanie prihlášok na súbeh je 31. marec 2016. Oneskorené a neúplné prihlášky sa nebudú rozoberať. Výsledky súbehu budú uverejnené na internetovej prezentácii sekretariátu. Dodatočné informácie súvisiace s uskutočnením súbehu záujemcovia môžu dostať v sekretariáte na tel. číslach: 021/487-4439, 487-4348 a 487-4614. _____________________________________________________________________ SÚBEH NA FINANCOVANIE A SPOLUFINANCOVANIE TROV PROGRAMOVÝCH AKTIVÍT A PROJEKTOV NA ZVÝŠENIE KVALITY ŽIACKEHO ŠTANDARDU NA ÚZEMÍ AUTONÓMNEJ POKRAJINY VOJVODINY V ROKU 2016 Celková suma prostriedkov plánovaná na pridelenie podľa súbehu je 1.947.500,00 dinárov. Realizácia finančných záväzkov sa vykoná v súlade s likvidnými možnosťami rozpočtu Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2015. Právo účasti na súbehu majú ustanovizne žiackeho štandardu – domovy žiakov stredných škôl, školy so žiackymi domovmi, špeciálne školy so žiackymi domovmi, žiacke strediská, žiacke letoviská a žiacke kultúrne strediská na území AP Vojvodiny, ktorých zakladateľkou je Republika Srbsko, resp. AP Vojvodina. Uvedené prostriedky sa určili: o na organizovanie stretnutí žiackych domovov v AP Vojvodine, o na realizáciu programov a projektov v oblasti vzdelávania a výchovy, kultúry, umenia a športu, o na realizáciu rôznych podujatí, o na uvedenie a zachovávanie HACCP a ISO štandardov v ustanovizniach žiackeho štandardu, o na uskutočnenie iných programových aktivít a projektov vo funkcii zvýšenia úrovne žiackeho štandardu. PODMIENKY SÚBEHU I. Rozvrhovanie prostriedkov sa koná podľa určených kritérií: Nebudú sa rozoberať neúplné a oneskorené prihlášky. SPÔSOB APLIKOVANIA Lehota na odovzdanie prihlášok na súbeh je 31. marec 2016. Žiadosti sa odovzdávajú na súbehovom tlačive sekretariátu (jedna ustanovizeň podáva len 1 súbehové tlačivo), ktoré má byť overené a podpísané oprávnenou osobou podávateľa žiadosti. Prihlášky s potrebnou dokumentáciou sa odovzdávajú na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá – Súbeh pre žiacky štandard v AP Vojvodine – programy a projekty, Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad Tlačivo prihlášky sa môže stiahnuť z oficiálnej webovej prezentácie Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá: www.puma.vojvodina.gov.rs zo 7. marca 2016. Výsledky súbehu sa uverejnia na webovej prezentácii sekretariátu.

• OZNAMY •

_____________________________________________________________________ SÚBEH NA SPOLUFINANCOVANIE PROGRAMOV A PROJEKTOV V OBLASTI ZÁKLADNÉHO A STREDNÉHO VZDELÁVANIA V AP VOJVODINE NA ROK 2016 v sume 13.415.000,00 dinárov. Realizácia finančných záväzkov sa vykoná v súlade s likvidnými možnosťami rozpočtu AP Vojvodiny na rok 2016. ROZVRHOVANIE PROSTRIEDKOV A) Ustanovizne základného a stredného vzdelávania a regionálne strediská pre profesionálny rozvoj zamestnancov vo vzdelávaní 1. na programy a projekty základného vzdelávania – 5.420.000,00 dinárov, 2. na programy a projekty stredného vzdelávania – 3.650.000,00 dinárov. B) Združenia 1. na programy a projekty na úrovni základného vzdelávania – 2.265.000,00 dinárov, 2. na programy a projekty na úrovni stredného vzdelávania – 2.080.000,00 dinárov. Uvedené prostriedky sa určili na nasledujúce priority: 1. Modernizácia vzdelávaco-výchovnej práce 2. Zlaďovanie vzdelávania s potrebami trhu práce 3. Pestovanie multikultúrnosti / interkultúrnosti a tradície, materinského jazyka príslušníkov národnostných menšín – národnostných spoločenstiev 4. Podporovanie inkluzívneho vzdelávania a prevencia predčasného opúšťania formálneho vzdelávania 5. Podnecovanie mimovyučovacích aktivít SPOLOČNÉ PODMIENKY SÚBEHU: I. Rozvrhovanie prostriedkov sa koná podľa určených kritérií. II. Podávateľ prihlášky má k prihláške na súbeh pripojiť žiadanú dokumentáciu. ROZHODOVANIE O ŽIADOSTIACH A SPÔSOB APLIKOVANIA O pridelení prostriedkov užívateľom rozhoduje pokrajinský tajomník pre vzdelávanie. Prihláška na súbeh sa odosiela v písomnej podobe, na jednotnom tlačive, ktoré sa uverejňuje na webovej stránke sekretariátu a obsahuje cieľ, aktivity, užívateľov, finančný plán a udržateľnosť programov a projektov s lehotou ich ukončenia. Jedna právnická osoba môže odovzdať najviac dve prihlášky. Sekretariát bude spolufinancovať jednotlivé programy / projekty maximálne do 80 % celkovo žiadanej sumy podľa programu / projektu a najviac po sumu 300.000,00 dinárov pre jeden program, resp. projekt. Výsledky súbehu sa zverejňujú na webovej stránke sekretariátu. Súbeh je otvorený od 30. 4. 2015 do 15. 5. 2015. Prihlášky s potrebnou dokumentáciou sa odosielajú na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad Súbeh na spolufinancovanie programov a projektov v oblasti základného a stredného vzdelávania v AP Vojvodine na rok 2015 Oneskorené a neúplné prihlášky sa nebudú rozoberať. Tlačivo dotazníka s prílohami si možno stiahnuť z oficiálnej webovej prezentácie Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá www.puma.vojvodina.gov.rs. _____________________________________________________________________ SÚBEH NA SUBVENCOVANIE PREPRAVY ŽIAKOV STREDNÝCH ŠKÔL NA ÚZEMÍ AP VOJVODINY NA OBDOBIE APRÍL – DECEMBER 2016 Súbeh sa vypisuje na sumu prostriedkov zabezpečených pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2016 na osobitnom oddiele sekretariátu na subvencovanie prepravy žiakov stredných škôl v AP Vojvodine v celkovej sume 48 219 541,00 dinárov. PODMIENKY SÚBEHU 1. Podávatelia žiadosti Užívatelia, ktorí majú právo zúčastniť sa v rozvrhovaní prostriedkov, sú obce a mestá na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny. 2. Kritériá rozvrhovania prostriedkov Kritériá rozvrhovania prostriedkov podľa pravidiel o podmienkach subvencovania prepravy žiakov stredných škôl v AP Vojvodine sú: 1. počet žiakov stredných škôl z územia obce a mesta, ktorí každodenne cestujú z bydliska do školy; 2. stupeň vyvinutosti obcí a miest v AP Vojvodine, určený aktom vlády Republiky Srbsko. SPÔSOB PODÁVANIA ŽIADOSTI Žiadosti o pridelenie prostriedkov sa podávajú na jedinečnom súbehovom tlačive sekretariátu (spolu s prílohami). Kompletná súbehová dokumentácia sa môže prevziať od 7. marca 2016 na webovej adrese sekretariátu www.puma.vojvodina.gov.rs. Podávateľ prihlášky spolu s prihláškou má odovzdať: • fotokópiu potvrdenia o daňovom identifikačnom čísle, • fotokópiu potvrdenia o registrácii v príslušnom orgáne. Žiadosti sa doručujú poštou na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá s označením Pre súbeh – subvencovanie prepravy žiakov, Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad, alebo sa podávajú osobne, odovzdaním v spisovni pokrajinských orgánov správy v Novom Sade (na prízemí budovy pokrajinskej vlády). Lehota na podávanie prihlášok na súbeh je 31. marec 2016. Oneskorené alebo neúplné prihlášky sa nebudú rozoberať. Sekretariát o výsledkoch súbehu písomne informuje podávateľov žiadosti. Záujemcovia môžu dodatočné informácie v súvislosti s realizáciou súbehu dostať v sekretariáte na tel. číslach: 021/487 4262 a 487 4819. __________________________________________________________________________

POZNÁMKA REDAKCIE: Súbehy uverejňujeme v skrátenej verzii. Kompletný obsah možno vidieť na www.puma.vojvodina.gov.rs a www.hl.rs.

12 /4691/ 19. 3. 2016

Oznamy

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Narodni heroji. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nositeľ projektu priložil Zmluvu o prenájme uzavretú medzi HTUP AS NOVI SAD v Novom Sade, Ul. novosadskog sajma 35, a Vip Mobile, s. s r. o., Omladinskih brigada 21, Belehrad, ako aj Informáciu o lokalite pre parcelu č. 7534, k. o. Nový Sad I, vypracovanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a bývanie Mesta Nový Sad, číslo: V-353-1242/15 zo 4. 12. 2015. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS2036_01 NS_Hotel_Park, číslo: EM-2015-386/SO, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W-LINE v Belehrade. Základná stanica mobilnej telefónie NS2036_01 NS_Hotel_Park, má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre všetky tri úseky a rozsahy DCS 1800, UMTS a LTE. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Chrám sv. Georgija, v Ulici Nikolu Pašića č. 4, na katastrálnej parcele číslo 9559, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 11. apríla 2016. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 12. apríla 2016 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Šangaj, Ulica I č. 21, na katastrálnej parcele číslo 2195, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 18. apríla 2016. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 19. apríla 2016 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 11.00 h.

Vlaha v stenách? Izolovanie vlhkých objektov strojmi. 33 rokov skúsenosti v izolovaní vlhkých domov, kostolov a iných objektov hrúbky stien do 10 m. Záruka na vykonané práce. Radšej vysušovať – ako búrať! Hydroizolácia Živanović telefóny: 063440470 a 0631024114 hizivanovic@gmail.com www.hiz.co.rs

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

• OZNAMY •

MARCI BERACKA 1. 10. 1929 – 16. 3. 2010 – 16. 3. 2016 z Vojlovice

Roky plynú, apko, a zdá sa mi, že sú miesiace a dni čoraz dlhšie a prázdnejšie bez Teba. Smutný je môj dom, ešte viac v dôsledku toho, že si mi onedlho so sebou vzal aj moju matku. Ktorou cestou ja nech kráčam? – poraďte mi. S Vami nech sú anjeli. Navždy zarmútený Váš syn Mirko

SPOMIENKA

DROBNÝ OZNAM NA PREDAJ starší dom v Báčskom Petrovci, Ulica partizánska č. 8; kontaktný telefón: 021/781-748, mobil: 063/727-40-42.

Dňa 10. marca 2016 uplynul rok, čo nás opustil manžel, otec a starký

PAVEL MADACKÝ 14. 5. 1943 – 10. 3. 2015 – 2016 z Kysáča

DROBNÝ OZNAM TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088-433.

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 16. marca 2016 uplynulo šesť boľavých rokov, čo ma opustil môj drahý otec

hlasludu.info www.hl.rs

Na Teba si spomínajú manželka Zuzana, syn Pavel a dcéra Anna Vranková s rodinami

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Somborski bulevar, Ulica somborská č. 1a, na katastrálnej parcele číslo 4725/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 18. apríla 2016. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 19. apríla 2016 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

12 /4691/ 19. 3. 2016

Oznamy TICHÁ SPOMIENKA

Dňa 18. marca 2016 uplynuli tri roky, čo nie je s nami

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

VLADIMÍR DUDOK

ONDREJ KARDELIS

17. 12. 1947 – 5. 3. 2016 z Báčskeho Petrovca

21. 12. 1961 – 18. 3. 2013 – 2016 z Kysáča Odišiel si ticho, niet Ťa medzi nami, ale pamiatka na Teba navždy žiari. V srdciach Ťa svojich nosíme a nikdy na Teba nezabudneme. Manželka Katarína, dcéra Jasnička s rodinou a syn Miloslav so snúbenkou Ivanou

VLADIMÍROM DUDKOM 17. 12. 1947 – 5. 3. 2016 z Báčskeho Petrovca

Navždy zostaneš v našich srdciach.

www.hl.rs

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Informačno-politický týždenník

Tvoji najmilší

Bolesťou unavený tíško si zaspal, zanechajúc všetkých, ktorých si miloval. Za všetky trápenia, bolesti nech Ti dá Pán Boh večnej milosti. S láskou si na Teba bude spomínať sestra s rodinou

V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nositeľ projektu doručil Zmluvu o prenájme nehnuteľnosti uzavretú medzi Podnikom pre telekomunikácie Telekom Srbija, a. s., číslo: 450582/1-2015 z 2. decembra 2015, uzavretú medzi Zhromaždením budovy Braće Dronjak 13, v Novom Sade, a Podnikom pre telekomunikácie Telekom Srbija, a. s., ako aj Informáciu o lokalite pre parcelu číslo 10716/11, k. o. Nový Sad I, vydanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a bývanie Mesta Nový Sad, číslo: V-353-645/15 z 28. augusta 2015, Potvrdenie vydané Mestskou správou pre urbanizmus a bývanie, číslo: V-351-1197/15 zo 14. decembra 2015. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NSU231, NSL231 NS – Braće Dronjak, číslo správy: 2412/15-310 PO, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Základná stanica mobilnej telefónie NSU231, NSL231 NS – Braće Dronjak má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre všetky úseky a pre všetky rozsahy (GSM900 a UMTS). Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenou efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 17. marca 2016 uplynul boľavý rok, čo nás opustila milovaná, dobrá a usilovná mama, ujčiná, mamička a pramamička

ANNA TRIAŠKOVÁ SAMUEL ŠPROCH

12. 8. 1924 – 23. 3. 2006 – 2016

ZUZANA ŠPROCHOVÁ

rod. Bendová 18. 9. 1924 – 20. 9. 1986 – 2016 z Báčskeho Petrovca

Tridsať rokov bez mamy a desať rokov bez otca – mojich anjelov strážnych v prachu zaviatych... Ľúbi Vás Vaša Anna Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS2074 01 NS Novi Sad Maksima Gorkog Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21,podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS2074 01 NS Novi Sad Maksima Gorkog, Ul. sutjeska 3, na katastrálnej parcele číslo 858, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 14. marca 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-66/16, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, podanej splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2074 01 NS Novi Sad Maksima Gorkog, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2074 01 NS Novi Sad Maksima Gorkog, Ul. Sutjeska 3, na katastrálnej parcele číslo 858, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21 (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2074 01 NS Novi Sad Maksima Gorkog, Ul. Sutjeska 3, na katastrálnej parcele číslo 858, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2074 01 NS Novi Sad Maksima Gorkog, Ul. Sutjeska 3, na katastrálnej parcele číslo 858, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá rekonštrukcia jestvujúcej základnej stanice, a to tak, že bude postavená trojúseková anténová sústava pre rozsahy GSM 1800, UMTS a LTE, ktoré budú pozostávať z celkovo šesť panelových antén, a to tri panelové antény typu K742236 na krytie v rozsahoch GSM 1800 a LTE a tri panelové antény typu K742215 na krytie rozsahu UMTS. Plánované azimuty antén vynášajú 110 °, 210 ° a 330 °, respektíve po úsekoch pre obe sústavy. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 1800 je 4 + 4 + 4, pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3 a pre LTE je 1 + 1 + 1.

• OZNAMY •

rod. Cerovská 1926 – 2015 – 2016 z Báčskeho Petrovca

Život bez Teba je smutný, ale pekné spomienky na Tvoju lásku a dobrotu navždy zostanú v našich srdciach. Dcéry Anna a Mária a synovec Janko Cerovský s rodinami

V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Prvej vojvodinskej brigády. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nositeľ projektu priložil aj anex zmluvy o prenájme uzavretú medzi A1502 medzi Vip Mobile, s. s r. o., a Apelačným súdom v Novom Sade, Ul. sutjeska č. 3, a Informáciu o lokalite číslo: V-353-1219/15 z 3. decembra 2015, vydanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a bývanie Mesta Nový Sad. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS2074 01 NS Novi Sad Maksima Gorkog, číslo: EM-2015-400/SO, z 26. januára 2016, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W-LINE z Belehradu. Základná stanica mobilnej telefónie NS2074 01 NS Novi Sad Maksima Gorkog má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre všetky úseky a pre všetky rozsahy. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

12 /4691/ 19. 3. 2016

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 18. marca 19.30 Majitelia hviezd 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia TV Týždeň Spektrum Nedeľa 20. marca 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu 21.00 Dotyky Utorok 22. marca 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník NOVÉ TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Vysielanie pre dedinu Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta 16.10 Dotyky Pondelok 9.00 Dotyky

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka Spektrum – Hostka v štúdiu bude odborníčka Dr. Anna Orosová, ktorá bude hovoriť v rámci témy vysielania Zdravie očí o zmenách na oku spôsobených starnutím, o katarakte a glaukóme a o ochoreniach očí spôsobených cukrovkou. Dotyky – Rodinný magazín na Kvetnú nedeľu bude venovaný Veľkej noci ako oslave zmŕtvychvstania Ježiša Krista, ale aj ako symbolu jari, nového života a predkresťanských zvykov. Veľkonočné sviatky z kresťanského, národopisného či spoločenského aspektu ozrejmia hostia v štúdiu a k sviatočnej nálade piesňami prispejú členovia Komorného zboru Zvony zo Selenče.

www.hl.rs

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 18. marca – Bláznivá lúpež Sobota 19. marca – Pevnosť Pondelok 21. marca – Chudobných rodičov syn Utorok 22. marca – Plavčík a Vratko Streda 23. marca – Železný Ján Štvrtok 24. marca – Šesť labutí 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každý pondelok 20.15 Hudobný mix

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 20. marca 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň V ústrety jari Utorok 22. marca 16.00 Rokovali kovačickí dôchodcovia Divadelné predstavenie Ženba a vydaj Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 25. marca 16.00 Slovenský film: Kým sa skončí táto noc Príspevky z archívu TV OK

Nedeľa 20. marca 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Láska po taliansky 24.00 Záver vysielania

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

TV OBCE KOVAČICA

Ivana Gániová-Novakovićová, vedúca Poľnohospodárskej apatieky SP

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 12 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC

V tajničke je pomenovanie nedele pred Veľkou nocou.

Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

autorka: prostriedok nadmieru, Neda ANNA BIČIA- tajnička Arsenije na lakovanie veľmi Arnerić ROVÁ

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

radón

väčší tmavý vták

rozčarovanie časť tenisu Taliansko

tantal north

voltmeter vojenská jednotka

vozík v Ázii mesto na Korčule

Litva

skade

Nemecko sekunda

prenájom zeme

Nedeľa 20. marca 20.15 Repríza relácie Dobrý deň

prímeno Novaka Đokovića

Streda 23. marca 13.00 Dobrý deň, kolážová relácia

grécke písmeno

laik olejnatá rastlina meter jeden rodič spojka

ponad

podala TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

väzenie ratovanie

členenie dní v roku

eso (zdrob.)

TELEVÍZIA PANČEVO

dinár

elektrón

dusík urán hliník

straší

nitky (srb.) vpíšte ÁS

vpíšte EÉA

spojka vpíšte RĽ

riečni rybári

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 11 VODOROVNE: p, prskať, oleander, Deň žien, ona, ť, t, Božo, zme, lne, paor, O, N, Azra, čokoľvek, nealko, O, I, sonet, cer, Visa, apko, LO TAJNIČKA: DEŇ ŽIEN

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 9 z čísla 9 Hlasu ľudu z 27. februára 2016 bolo: JURAJ PALKOVIČ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ANNA GALAMBOŠOVÁ, Ul. Veljka Vlahovića č. 33, 21 412 HLOŽANY. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

12 /4691/ 19. 3. 2016

Šport Železničar obrátil výsledok SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Ján Bokor Dve výhry v dvoch kolách dosiahli Sloga, Cement a Bačka 1901, po štyri body získali Prigrevica a Vršac. Šesť mužstiev má výhru a prehru, kým Dinamo, Tekstilac a Radnički (S) prehrali oba zápasy. Výsledky 27. kola: ČSK Pivara – Dinamo 3 : 1, Sloga – Dunav 1 : 0, Banat – Radnički (SM) 1 : 2, Cement – Dolina 1 : 0, Radnički (Š) – Radnički (S) 7 : 1, Bačka 1901 – Senta 2 : 0, Radnički (NP) – Tekstilac 8 : 0, Prigrevica – Vršac 2 : 2. Výsledky 28. kola: Dinamo – Prigrevica 1 : 2, Vršac – Radnički (NP) 3 : 2, Tekstilac – Bačka 1901 3 : 5, Senta – Radnički (Š) 3 : 0, Radnički (S) – Cement 0 : 3, Dolina – Banat 1 : 1, Radnički (SM) – Sloga 1 : 2, Dunav – ČSK Pivara 1 : 0. Program 29. kola: Dunav – Dinamo, Sloga – Dolina, Banat – Radnički (S), Cement – Senta, Radnički (Š) – Tekstilac, Bačka 1901 – Vršac, Radnički (NP) Stajčić (v dueli so Subašićom) a Čišić (modrý dres 11) sa značne pričinili k výhre Železničara – Prigrevica, ČSK Pivara – Radnički (SM). CEMENT – DOLINA 1 : 0 (1 : 0)

uhobanátske derby splnilo očakávania okolo 300 divákov na štadióne SC Mladost v Pančeve. Súperom veľmi záležalo na výhre v prvom jarnom zápase, a preto produkovali dobrý a zaujímavý

futbal. Skutočnosť, že v mužstve Železničar hrajú až ôsmi hráči, ktorí donedávna hájili farby Doliny, priniesla zvláštny pôvab zápasu. Práve tí hráči sa najviac pričinili, aby body zostali v Pančeve.

Šíďania bez šancí RADNIČKI (Š) – SLOGA 0 : 0

Lazar Pavković

prvom jarnom majstrovskom zápase Šíďania rozčarovali asi 200 svojich verných fanúšikov. Zápas od prvého hvizdu veľmi dobrého rozhodcu Danila Nikolića z Lovćenca priniesol nezáživný a nekvalitný futbal oboch súperov. Nebyť v bráne Radničkého istého brankára Aleksandra Tojagića, Temerínčania by si z hosťovania v Šíde odniesli plný zisk! Okrem Tojagića dobrým výkonom vynikal aj skúsený Nenad Đurkić, ktorý pri dvoch pokusoch futbalistov Slogy najviac vďaka svojej rýchlosti takmer z bránkovej čiary vyrazil loptu

www.hl.rs

a znemožnil, aby skončila v sieti mužstva Radnički. Na rozdiel od hostí z Temerína, domáci si takmer nevytvorili žiadnu šancu a zaslali iba niekoľko slabých striel na bránu strážcu siete Slogy Nemanju Bajića. Žlté karty na tomto zápase dostali Đurkić (Radnički) a Zelić (Sloga). RADNIČKI: Tojagić, Begović, Raičević (N. Grumić), Aperlić, Jakšić, Đurkić, P. Grumić, Soković, Tepić, A. Uglješić, Puškaš (Teofilović) Šíďanov teraz očakáva hosťovanie u vždy nepríjemného súpera, mužstva Cement v Beočíne.

Informačno-politický týždenník

Mužstvu Doliny patril prvý polčas. Dobre organizovaná obrana hostí prerušovala útoky domácich ďaleko od brány Trivunovića. Jeden z dobrých protiútokov priniesol Padinčanom vedúci gól. V 27. min. stredopoliar Mastilo poslal priamočiaru prihrávku na ľavú stranu, rýchlonohý Kozić vybehol pred brankára Katanića a rozvlnil sieť – 0 : 1. Najlepšiu šancu na vyrovnanie premrhal Ž. Stajčić, keďže kopol vedľa brány. Po prestávke náhradník Čišić rozohral útočníkov Železničara. Dolina bola prinútená na obranu, ktorej hráči to dobre robili, kým sa nezranil Subašić a opustil trávnik. Potom obrana hostí nechávala viac priestoru Ž. Stajčićovi a Čišićovi, ktorí to využili a obrátili výsledok v prospech mužstva Železničar. Najprv Ilić, tiež bývalý hráč Doliny z hranice šestnástky trafil do brvna, čo znamenalo začiatok útokov hostiteľov. Čoskoro potom v 61. min. Antelj dobre prihral Stajčićovi, ktorý presnou strelou vyrovnal výsledok. Trochu neskoršie, v 68. min., Čišić využil nepozornosť Atanaskovića a obrátil výsledok – 2 : 1. Do konca zápasu sa hráči Doliny pokúšali získať aspoň

bod, ale sa im to nepodarilo. Obe mužstvá treba pochváliť za veľmi korektnú hru a príkladné hájenie farieb svojho klubu. Pochvalu si zaslúžili aj rozhodcovia v čele s Dariom Matićom z Nového Sadu, lebo bezchybne viedli zápas. DOLINA: Trivunović, Trkulja, Subašić (Lončarski), Savić, Krstinić, Kozić, Atanasković, Radak, Pajković, Mastilo (Musa), Labović

1. Odžaci 16 2. Radnički (NP) 16 3. Radnički (SM) 16 4. Dunav 16 5. Bačka 1901 16 6. Senta 16 7. Omladinac 16 8. Sloga 16 9. TSC 16 10. Radnički (Š) 16 11. Cement 16 12. Železničar 16 13. Borac 16 14. Dolina 16 15. Vršac 16 16. Banat (-6) 16

10 9 7 6 6 6 5 6 6 5 5 6 3 2 1 2

3 4 6 7 7 7 8 5 5 7 6 3 2 4 7 5

3 26 : 10 3 17 : 12 3 21 : 16 3 22 : 14 3 19 : 14 3 18 : 15 3 16 : 12 5 21 : 18 5 11 : 10 4 13 : 12 5 19 : 17 7 19 : 25 11 17 : 24 10 11 : 24 8 8 : 23 9 8 : 20

33 31 27 25 25 25 23 23 23 22 21 21 11 10 10 5

• ŠPORT •

NOVOSADSKO-SRIEMSKA LIGA

tinović (Zečević), M. Kobilarov, N. Kobilarov (D. Štefek), Nedić, Ardalić, Čičić, Vukosavljević (Krstić) Výsledky 16. kola: Veternik – Budućnost (SN) 2 : 2, Sremac – Kupinovo 2 : 0, C. zvezda – Sloga 4 : 2, Borac – LSK 0 : 0, Mladost – Hajduk 2 : 0, ŽSK – Slavija 0 : 8, Kabel – Jednota 4 : 0, Jugović – Budúcnosť (H) 0 : 1. V nedeľu Budúcnosť uvíta veľmi posilnený Kabel.

Triumf v poslednej chvíli JUGOVIĆ – BUDÚCNOSŤ 0 : 1 (0 : 0)

Ján Murtin

utbalisti Budúcnosti zaslúžene získali tri body. V povestnom Sigete v Kaći to bola futbalová „vojna“, keďže domácim horí za pätami. K tomu sa pridal aj slabý rozhodca Ljubinković z Rumy, ktorý dovolil, aby domáci nevyberali prostriedky s cieľom vyhrať. Našťastie, tréner Stanivuk pripravil mužstvo pre takýto scenár. Budúcnosť hrala disciplinovane a spoľahlivo, takže domáci nemali šancu ohroziť istého brankára N. Mitrovića. Vo 8. min. rozhodca anuloval gól M. Kobilarova, keď vymyslel faul Dašića po rohovom kope. Pravda je, že obrancu Hložančanov domáci stopéri doslova sotili do bahna. Ćetković potom v dvoch – troch prípadoch pekne prihrávkami vysunul krídelníkov

N. Kobilarova a Vukosavljevića, no títo to nevyužili. Dve strely Čičića minuli cieľ. Domáci mali jedinú strelu na bránu v 42. min., keď rozhodca vymyslel voľný kop z dvadsiatich metrov, ale brankár N. Mitrović zneškodnil strelu. Vďaka zmenám po polčase hostia zahrali ešte istejšie. Najmä bol agilný Krstić, ale jeho prieniky z ľavej strany neprinášali výsledok. Aj N. Kobilarov v 56. min. prihral voľnému Čičićovi na päť metrov, ktorý slabšou pravou nohou prehodil nechránenú bránu. V 80. min. Krstić obišiel dvoch strážcov, no mieril tesne vedľa žrde. Predsa v 90. min. Dašić začal útok, no jeho nedorozumenie s Ardalićom a zaváhaní stopérov Jugovića využil Krstić, odňal loptu, nastrelil do brankára Petkovića... Akciu sledoval Dašić, bol rýchlejší a vynaliezavejší od Miljanića

Nečakaná štvorka! KABEL – JEDNOTA 4 : 0 (1 : 0)

Matej Bzovský

chádzač o titul majstra ligy zo Starej Pazovy zažil presvedčivú prehru neďaleko najznámejšieho novosadského kúpaliska Štrand. Hráči trénera Miodraga Cvijića od začiatku prevýšili súpera dobrou a zvlášť obetavou hrou. Po začiatočnom skúmaní síl nováčik v radoch posilneného mužstva Kabel Grahovac vypálil z osemnástich metrov, Rebić sa pokúsil znemožniť strelu, ale iba prispel k tomu, aby oklamala Travicu – 1 : 0. Staropazovčania mali do polčasu iba jeden neúspešný pokus Boškovića. Najlepší jednotlivec zápasu Grahovac v 50. min. z niekoľkých metrov dorazil loptu do siete Jednoty – 2 : 0. Po rohovom kope Đulića v 63. min. veterán Ždrnja hlavou tretíkrát rozvlnil sieť Travicu. Domáci mali v 86. min. novú • ŠPORT •

príležitosť zvýšiť výsledok. Bošković zavinil penaltu nad Grahovcom a dostal červenú kartu, no strelu Todorovića z bieleho bodu zneškodnil Travica. Už v nasledujúcej min. však náhradník Goganović strelil aj posledný gól na zápase. V posledných chvíľach zápasu mohli hostia z Pazovy dať aspoň čestný gól. Brankár Sakić nedovolene zastavil kapitána Jednoty Markovića, rozhodca Ranković zo Sriemskej Mitrovice tentoraz ukázal na biely bod pred bránou Kabela, ale strážca siete domácich zachránil svoju sieť. JEDNOTA: Travica, Milanović, Rebić (Plećaš), Bošković, Ninić, Jelović, Pejić, Andreata, Trivković (Bajić), Krunić (Vujičić), Marković V nedeľu Jednota bude mať opravnú skúšku s mužstvom vedúceho ŽSK, ktoré sa v prvom kole nepreslávilo, keďže prehralo doma so Slavijou až 0 : 8!?

Foto: J. Pucovský

Čisté konto: Nenad Mitrović, brankár FK Budúcnosť

a rozvlnil sieť pre radosť spoluhráčov a zo dvadsiatich fanúšikov z Hložian – 0 : 1. Do konca nebolo viac času na zmenu výsledku. Žlté karty dostali M. Kobilarov a náhradný brankár Matić, lebo z lavice protestoval pre brutálnu hru domácich. BUDÚCNOSŤ: N. Mitrović, Dašić, O. Štefek, Ćetković, La-

1. ŽSK 2. Jednota 3. C. zvezda 4. Budúcnosť 5. Kupinovo 6. Borac 7. Sremac 8. Veternik 9. Kabel 10. Mladost 11. Hajduk 12. Slavija 13. Sloga 14. Budućnost 15. Jugović 16. LSK

16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16

12 11 11 8 9 6 7 6 6 5 5 5 5 3 3 2

3 1 2 3 1 4 4 4 0 7 5 5 2 7 3 7 2 8 5 6 3 8 2 9 2 9 5 8 3 10 5 9

35 : 16 38 : 19 33 : 21 27 : 22 26 : 18 28 : 21 27 : 26 33 : 29 23 : 26 19 : 25 21 : 28 19 : 19 25 : 38 19 : 29 15 : 35 14 : 29

39 35 34 28 27 23 23 21 20 20 18 17 17 14 12 11

Hosťom deväť kariet! CRVENA ZVEZDA – SLOGA 4 : 2 (1 : 1)

Károly Vig

rdevíčania vybehli na ihrisko v Novom Sade v najsilnejšej zostave a tréner Vlatko Raičević zvolil najlepšiu taktiku. Od začiatku sa striedali útoky z jednej a druhej strany, ale brankári boli na pravom mieste. Odcentrovanú loptu v 17. min. pred bránu Nešića zachytil Terzić a otvoril skóre zápasu. Hostia potom ešte silnejšie zaútočili, Simeunović v 25. min. obehol svojho strážcu a pekným gólom výsledok vyrovnal. Dobre sa futbal hral po 70. min., keď rozhodca Miloš Banjac z Inđije odpískal penaltu v prospech

domácich, hoci faul Považana nad Stojčićom podľa mienky hostí nebol. Hráči z Erdevíka búrlivo protestovali, za čo ich rozhodca potrestal až ôsmimi žltými kartami a Cvijić videl aj červenú!? Po dlhšej rozprave zápas sa predsa skončil. Terzić z penalty zvýšil na 2 : 1. Hostia posledných pätnásť minút hrali nevoľne, nuž inkasovali ešte dva góly. Útočník Slogy Grković v 90. min. vsietil najkrajší gól na zápase, keď loboval brankára Subašića. SLOGA: Nešić, Babić, Kovačević, Bojanić (Bosanac), Považan, Kalinić, Cvijić, Đorđević (Pap), Grković, Simeunović, Krajinović

12 /4691/ 19. 3. 2016

Šport BANÁTSKA LIGA

Fušky bez presnej pušky SLÁVIA – VRŠAC UNITED 0 : 0

Ján Špringeľ

ačiatočnú štvrťhodinu sa hralo v strede poľa. Domácim fanúšikom prebrali driemoty iba dve nebezpečné akcie „červených“. Ofenzívny ľavý obranca Jovan Borić centroval v úvodných minútach a z druhej strany krídelný útočník Uroš Rakić skvelou kľučkou urobil prievan pred šestnástkou domácich. Prvý potlesk málopočetného obecenstva si zaslúžila diaľková strela Pavla Čížika do brankára Ðonovića v 18. minúte. Rýchly Rakić potom prestúpil na ľavú stranu: najnebezpečnejší bol v polovici polčasu, keď prenikol do pokutového územia hostiteľov. V 26. min. strelu A. Stankovića tečoval Mitić do rohového kopu pre United. Už po prestávke začali slávisti hrať aktívnejšie. V 55. min. po voľnom kope P. Čížika pri pravej rohovej zástavke strieľal pred bránou Mitić, strážca siete Vršca vyrazil loptu po hranicu malého vápna,

Ťažšie netrafiť: Luka Stojanović (6) trafil do brvna v 55. minúte

kde nabiehajúci Stojanović miesto do siete trafil do brvna. Polhodinu pred záverečným hvizdom mal možno rozhodca Drača z Pančeva pískať penaltu po faule nad Tahirovićom. Práve hrotový útočník Edin Tahirović a vzápätí aj stredopoliari Žuržinov a Stojanović zmarili v 64. min. tri výborné šance za sebou. Dve minúty neskôr sa zaskvel skvelým zákrokom Trbojević po útoku hostí z ľavej strany. Centrovaná lopta neďaleko postrannej pravej čiary Baloga prekvapila takmer všetkých, ke-

ďže mierila priamo do brány Slávie: bleskovo reagoval Trbojević a vybil loptu do brvna. Brankár Slávie úspešne skrotil aj diaľkový šíp z priameho kopu Jovanovića v 85. min. Tri minúty predtým z diaľky skúšal Tahirović, v strehu bola jednotka Unitedu. V majstrovských zápasoch videli fanúšikovia Kovačičanov doma naposledy gól Slávie v 12. kole. Posledné tri majstrovské zápasy slávistov v osade insity sa skončili remízou (s Kozarou 1 : 1 a bez gólov pred Unitedom aj s Radničkim Kovin).

HAJDUŠIČANIA SKONČILI PRÍPRAVY NA POKRAČOVANIE MAJSTROVSTIEV

V nedeľu prichádza líder HAJDUŠICA – JÁNOŠÍK 3 : 1 (1 : 1)

Vladimír Hudec

závere príprav na nadchádzajúce majstrovstvá aj futbalisti Hajdušice zohrali celý rad priateľských zápasov, na ktorých tréner Tasovski vyskúšal všetkých hráčov. Zo siedmich zápasov so súpermi z rozličných stupňov súťaže vyhrali 6, prehrali iba s členom Banátskej ligy Vršac Unitedom 1 : 5. Posledný prípravný zápas zohrali v nedeľu s mužstvom FK Jánošík. Pre rozmočený trávnik v Hajdušici zápas sa hral v susednom Konaku. Vedenia sa ujali domáci gólom Davida Marka v polovici polčasu. O desať minút neskoršie vyrovnal Anisimov. V pokračovaní Hajdušičania boli trochu lepší a gólmi Ružića a nováčika Jankovića zaslúžene vyhrali.

www.hl.rs

Hajdušičania na štarte jarnej časti majstrovstiev na vlastnom trávniku uvítajú lídra na tabuľke, mužstvo Jedinstva z Vlajkovca. Na druhej strane Zo zápasu Hajdušica – Jánošík 3 : 1 v Konaku Jánošíčania sa nachádzajú na začiatku príprav Đukić, A. Lipták, Marko, Miksád, a zápasy s Hajdušičanmi im boli Pomorišac, A. Ružić; hrali aj Hrudprvé priateľské merania síl. Maj- ka, Radović, N. Ružić, Đaković, strovstvá Obecnej ligy Alibunár – Janković, M. Mršić, I. Mršić JÁNOŠÍK: Radak, Supek, DaPlandište pokračujú o dva týždne, v prvý aprílový víkend, takže tréner mir Šterba, Ramjanc, Foljan, Skumpija bude mať nadostač času Stamenković, Caran, Huťka, Karaman, Huszka, Anisimov; ešte dobre pripraviť mužstvo. HAJDUŠICA: Melich, I. Đukić, hrali aj Denis Šterba, Pavlovic, Z. Lipták, Maliar, Folťan, A. Janković

Informačno-politický týždenník

Zlatko Mršulov, tréner Slávie: „Znovu dva rozličné polčasy mojich zverencov. V nasledujúcich dvoch zápasoch musíme bodovať naplno, aby sme sa vyhli rozmýšľaniu o záchrane. Na rozdiel od jesene máme slabších stredopoliarov: chybujú tam také esá, akými boli Šćepanović a Smajlagić. Navyše sme s Vršcom hrali aj bez vykartovaného Ivaniševića. Hlavný rozhodca si pískať vo štvrtej lige nezaslúžil.“ SLÁVIA: Trbojević, Mitić, Čerňoš, P. Čížik, Radenković, D. Čížik (Ćirić – Dudáš), Pavlov (Stanković), Stojanović, Staletović, Žuržinov, Tahirović Výsledky 16. kola: ŽAK – Radnički (K) 0 : 1, Slávia – Vršac United 0 : 0, Budućnost – Proleter 0 : 1, Kozara – Jedinstvo 3 : 0, Radnički (S) – Sloboda 2 : 0, Polet – Sloga 0 : 1, Jedinstvo (BK) – Mladost 3 : 0, Radnički (Z) – C. zvezda 2 : 0. V 17. kole si Slávia skríži zbrane s Proleterom v Banátskom Karlovci, ktorý má o bod menej od Kovačičanov.

OBLASTNÁ FUTBALOVÁ LIGA ÚFZ NOVÝ SAD

Proleter vo Vrbare

Samuel Medveď

oci bol jarný štart tejto ligy určený na minulý víkend, mužstvá svoje prvé zápasy pre časté dažde a rozbahnené ihriská zohrajú 19. a 20. marca 2016. Jarná odveta sa začne druhým, teda 17. kolom a zápasy 16. kola, ktoré boli pôvodne na programe 12. a 13. marca, tímy zohrajú neskoršie, v niektorom inom termíne, pravdepodobne stredtýždňa. Program 17. kola: Borac Šajkaš – Hercegovac Gajdobra, Budućnost Mladenovo – Krila Krajine B. Palanka, Hajduk Čurug – Kulpín, Sutjeska B. D. Polje – Miletić Mošorin, Mladosť Petrovec – Proleter Ravno Selo, Tvrđava Báč – Napredak Nadalj, Titel – Vojvodina Tovariševo, Stari grad B. Palanka – Jedinstvo Gospođinci. Zápasy sa začnú o 15. hodine. • ŠPORT •

GENERÁLKA KYSÁČANOV A STEPANOVIĆEVČANOV

Rýchlo a dobre TATRA – OMLADINAC 4 : 1 (2 : 0)

Pavel Pálik

enerálka sa Kysáčanom plne vydarila. Počas celého zápasu obe mužstvá hrali rýchlo a dobre. Skúsený Tomljanović mal v 28. min. veľkú šancu, no z desiatich metrov vypálil vedľa brány. V 37. min. Đukanović dobre odcentroval z pravej strany a Klaić presnou strelou do opačného rohu prekonal brankára Navalu – 1 : 0. O tri min. neskoršie Klaić z voleja z dvadsiatich metrov

trafil roh brány – 2 : 0. Minútku pred koncom prvej časti Klaićovi sa z dvoch metrov nepodarilo prízemne odcentrovanú loptu tretíkrát doraziť do siete. Po prestávke zaútočili hostia zo Stepanovićeva, ale brankári Zeljković a náhradník Munjas zneškodnili niekoľko vyložených šancí. No v 75. min. po rohu z pravej strany Tomljanović trafil – 2 : 1. To akoby prebudilo domácich, zosilnili tempo a vďaka tomu v 80. min. Zorzić unikol obrancom hostí, na päť met-

Draganić (10) a Červený (2) hrali výborne

rov pred bránou ho zrazili a Grijak úspešne premenil jedenástku – 3 : 1. O min. neskoršie Đukanović dobre

zacentroval z rohu a Zorzić šikovne trafil sieť súpera pre konečných 4 : 1. Zápas v Kysáči sledovalo zo 200 divákov a dobre ho viedol Dimovski z Nového Sadu. TATRA: Zeljković, Červený, Budík, Rašiovan, Savić, Anđić, Zorzić, Draganić, Grijak, Đukanović, Klaić; hrali aj: Munjas, Žugić, Jambrich, Ožvát, Martinko, kým Srnku, hoci bol na lavičke, tréner Ninković pre zranenie neposlal na trávnik. Program 14. kola Mestskej ligy Nový Sad 19. a 20. marca 2016 o 15. hodine: RFK Nový Sad – Báčka, Kabel Štrand – Tatra, Fruškogorac – Centar, Sremac – Borac, voľný je Čenej.

STOLNOTENISOVÝ TURNAJ SOMBOR OPEN 2016

Striebro a bronz zo Somboru Samuel Medveď

ko aj každý rok v marci, v somborskej športovej hale Mostonga prebiehal stolnotenisový turnaj Sombor open, ktorý často má medzinarodný ráz. V súťaži sa pravidelne zúčastňujú aj petrovskí stolní tenisti. Tak bolo i tohto roku, keď petrovská štvorka, Ján Lačok, Pavel Turan, Pavel Bažík a Ľudovít Kaňa, v sobotu 12. marca Pavel Turan získal striebro

2016 odcestovala do Somboru. Na turnaji sa zúčastnilo asi 80 stolných tenistov v niekoľkých kategóriách. Petrovčania nastúpili v kategórii od 35 do 49 rokov. Len Pavel Turan a Pavel Bažík postúpili do boja o medaily, kým Ľudovít Kaňa ukončil súťaž už v skupine. Turan a Bažík sa dostali do semifinále, na konci Turan v boji o zlato prehral s Dukićom z Kikindy a získal striebro, kým Bažík

Pavel Bažík sa musel uspokojiť s bronzom

bojoval o tretie miesto a na konci získal bronz. Snímky: J. Pucovský

IN MEMORIAM

Stevan Erdeljan 14. 8. 1963 – 13. 3. 2016

mutný, boľavý, tragický bol osud bratov Momira a Stevana Erdeljanovcov. Obom srdce tĺklo pre futbal, pre lalitskú Panóniu. Oboch srdce zlyhalo tam, kde strávili najkrajšie chvíle svojej mladosti, ale i dospelého veku – na futbalovom trávniku! Momir nečakane dokonal na zápase veteránov v Ruskom Kerestúre medzi Rusínom a jeho Panóniou 2. augusta 2015. Rovnako sa pobral do večnosti aj jeho mladší brat Stevan, tréner rodiaceho • ŠPORT •

sa nového mužstva Panónie po zápase s hložianskou Jednotou 1950 v petrovskej Vrbare. Tragédia nezaznamenaná vo vyše 90-ročných dejinách lalitského futbalu. Stevan Erdeljan debutoval v prvom mužstve Panónie ako šestnásťročný v dedine Stanišić, keď sa tešil z víťazstva nad domácimi 2 : 1. Dres Laliťanov s číslom 10 bol pre neho viac ako štvrťstoročie rezervovaný, hoci jednu sezónu pobudol v doraste kulského Hajduka. V strede ihriska sa cítil ako ryba vo vode, mal dobrý

prehľad hry, vynikajúco prihrával útočníkom, ale vedel často a šikovne prekonať brankárov z voľných i rohových kopov. Po skončení seniorskej kariéry hral v mužstve veteránov Panónie, kratšie bol trénerom prvého mužstva, pracoval s pioniermi. Stevanovi najťažšie padla skutočnosť, že na jar roku 2015 zaniklo seniorské mužstvo Panónie. Škrelo ho to, trápilo, a preto vlani v auguste zozbieral niekdajších svojich pionierov. Na tréningy prilákal zo dvadsiatich lalitských chlapcov, čo zväčša ešte holobriadkov. Už to bol veľký úspech v čase, keď aj z malej Lalite desiatky mladých ľudí dočasne či natrvalo odchádzajú do sveta. Nebolo mu to ľahké, lebo okrem niekoľkých futbalových nadšencov nemal

podporu FK Panónia, dediny... Ba čo viac Stevan a jeho chlapci stále počúvali uštipačné a výsmešné slová neprajníkov, že je „to všetko márna robota“. Hoci im to ťažko padlo, pevne kráčali za svojím cieľom: trénovali, hrali zápasy a od jesene sa plánovali zapojiť do súťaže. Žiaľ, pekné plány sa rozplynuli ako mydlová bublina v tú nešťastnú a tragickú nedeľu 13. marca v petrovskej Vrbare. Telesné pozostatky futbalového fanatika Stevana Erdeljana za prítomnosti príbuzných, jeho mladých zverencov, priateľov a športovcov nielen z Lalite pochovali povedľa rodičov a brata Momira na lalitskom pravoslávnom cintoríne v utorok 15. marca 2016. J. P.

12 /4691/ 19. 3. 2016

Šport LÁMAČ REKORDOV MICHAL ŠUĽA

Za šesť hodín takmer 73 kilometrov! Ján Špringeľ

ovačický ultramaratónec Michal Šuľa zvíťazil 13. marca 2016 na šesťhodinovom ultramaratóne na belehradskej Ade Ciganliji v čase nového osobného rekordu – 72 km 580 m. Doterajší rekord banátskeho Mihalića z tej istej súťaže minulého roku bol 71 km 160 m. Tieto junácke výkony patria do tretice najlepších šesťhodinových behov v srbskej atletike všetkých čias. Vlaňajší víťaz Balkánskej bežeckej ligy má na svojom konte aj niekoľko pozoruhodných a závideniahodných rekordov: päť kilometrov vlani vo Vršci odfujazdil „bicyklovou rýchlosťou“

Prípravy neraz absolvuje aj na bežeckej dráhe kovačického gymnázia

OSEM GÓLOV V PIVNICI

Pôžitok pre divákov SLÁVIA – OBILIĆ 4 : 4 (2 : 1)

Ján Šuster

máže vyrovnal. V 75. min. sa hostia znova tešili z druhého vedenia na ekný, zaujímavý a napínavý zápase. Domácich to nezmýlilo prípravný zápas zohrali piv- a náhradník Petrović v 79. min. nická Slávia a Obilić zo Zma- vyrovnal na 3 : 3. Aj v 83. min. jeva. Hralo sa fair a korektne, čo hostia potiahli protiútok a lopta umožnilo rozhodcovi Valášekovi, sa štvrtýkrát ocitla v sieti Slávie. aby si svoju roboV posledných tu ľahšie vykonal. chvíľach zápaŠkoda, že pred zásu po školáckej pasom pršalo, takže chybe zadákov hráči museli vynaloZmajevčanov J. žiť viac úsilia, aby sa Žigmund vyrovdobre pohybovali nal výsledok. na klzkom trávniku. Asi 100 diVedenia sa ujal vákov odišlo Obilić z rýchleho domov s uspoprotiútoku v 15. kojením, lebo min. O desať min. Pekne prihrával: Goran Panić videlo až osem neskoršie Panić od- (Slávia Pivnica) gólov, čo sa na behol ľavou stranou, jednom zápase vrátil loptu nazad, na ňu nabehol zriedkavo stáva. Kotiv a z pätnástich metrov ostrou SLÁVIA: Brňa, Vladimír Kuchstrelou trafil ľavý horný roh brány. ta, Vlastimír Kuchta, Milec, M. V 31. min. Vladimír Kuchta z pravej Žigmund, Mirković, Benka, Nístrany prízemne odcentroval, met, J. Žigmund, Kotiv, Panić; pred bránou bol najrýchlejší J. striedali Petrović, Šuster, ČoloŽigmund a loptu zblízka dorazil vić, Vachula do siete – 2 : 1. V nedeľu Slávia bude hosťovať V druhom polčase, v 57. min., v Kucure, kde si zmeria sily s dostredný útočník Obilića zo skru- mácim tímom Iskra.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

za 17:32. Po tomto behu vyhlásil, že ani sám nebol vedomý, ako napochytre môže takú krátku dráhu absolvovať, keďže sú jeho kráľovskou disciplínou časové a diaľkové ultramaratóny. Rekord z polmaratónu dosiahol minulého roku v Apatine – 1:25:02. Aj maratón dokáže bežať za kratšie ako tri hodiny – v čase Michal Šuľa počas bežeckého oddychu osobného rekordu na Jarmočisku 2:56:00 bežal v chorvátskej Crikvenici. čase pokúsia zvládnuť aj repreDeväťdesiatkilometrový ul- zentanti Poľska, Ukrajiny, Ruska, tramaratón bežal vlani počas Bieloruska, Bulharska, Nemecka, páľav celú noc v belehradskom Francúzska, Rumunska, Bosny Košutnjaku. Podobne náročný a Hercegoviny, Veľkej Británie ultramaratón absolvuje v Aténach a domáceho Grécka. už v týchto dňoch. Člen Atletického klubu MaraOd 13. do 19. marca 2016 sa tonko z Kovačice sľubuje šporv kolíske moderných olympijských tovej verejnosti, že na nové vytrhier (1896 – 2016) zúčastní 48-ho- valecké rekordy nebude musieť dinového ultramaratónu. Okrem dlho čakať. Veď len za dva a pol Nikolu Minića je Šuľa jediným mesiaca tohto roku už odfujazdil zástupcom Srbska na prestížnych 456,68 km – ako žiaden iný súťapretekoch. Bok po boku s nimi žiaci v novom ročníku Balkánskej náročnú trať sa v čo najkratšom bežeckej ligy.

SMUTNÝ KONIEC VO VRBARE

V znamení tragédie Laliťanov JEDNOTA 1950 – PANÓNIA 1 : 0 (1 : 0)

Ján Murtin

ento priateľský zápas medzi Hložančanmi a Laliťanmi sa hral na pomocnom ihrisku v petrovskej Vrbare. Po poslednom hvizde rozhodcu Ľudovíta Dudka tréner hostí Stevan Erdeljan dostal infarkt, ktorému, žiaľ, neskoršie podľahol, takže Laliťania zostali bez svojej futbalovej legendy. Jediný gól na zápase padol už v 1. min., keď hostia zo skrumáže trafili vlastnú sieť. Do konca sa viedol opravdivý futbalový boj,

mužstvá mali zopár šancí, strelci neboli presní, ale sa vyznamenali aj brankári, domáci Blatnický a hosť Valent. JEDNOTA 1950: Blatnický, Supek, D. Lončar, Drieňovský, M. Hataľa, Horvát, Molnár, M. Lončar, Čipkár, Fábry, Bičanski; striedali Ľ. Hataľa, Petrović PANÓNIA: Valent, Lj. Dobrić, Terek, Šipka, Lazić, Stolić, Stoisavljević, M. Stojanović, M. Obradov, Ján Turčan, Šinkarčuk; striedali P. Dobrić, A. Obradov, Virijević a do hry nevchádzali Erdelyi a Brkin • ŠPORT •

Pohár v rukách, medaily na hrudi kohútikov FŠ Mladosť

Kto je najlepší? Mladosť!

ÚSPECH KOHÚTIKOV FŠ MLADOSŤ V MAĎARSKU

Striebro pre radosť Juraj Pucovský

utbalová škola petrovskej Mladosti prijala pozvanie, aby sa 13. marca 2016 zúčastnila na 4. Memoriáli Józsefa Nagyho, niekdajšieho hráča a trénera Tolna VFC v rovnomennom mestečku v Maďarsku. V druhú marcovú nedeľu do krajiny našich severných susedov odcestovala selekcia U 11, čiže chlapci narodení roku 2005. Mladí petrovskí futbalisti na turnaji zohrali 6 zápasov, z ktorých štyri vyhrali a dvakrát prehrali. Úspechy dosiahli v stretnutiach s mužstvami Mohács 3 : 0, Vojvodina Bačko Gradište 1 : 0, Siófok BFC 3 : 0 a Szekszárdi UFC 2 : 1, kým prehrali

s domácim Tolna VFC 2 : 3 a víťazom turnaja Pécsi MFC tiež minimálne 1 : 2. Za mužstvo kohútikov FŠ Mladosť hrali: brankári Dudáš, Šimo a hráči Turčan, Chrťan, Lekaj, Stracinský, Vida, Melich, Ziman, Mištec, Mandáč, Zahorec. Turnaj, na ktorom kohútiky Mladosti získali druhé miesto a vo svojich radoch mali aj najlepšieho brankára Róberta Dudáša, prebiehal v krásnom športovom areáli domáceho Tolna VFC. Hoci bolo počasie sychravé, veterné a chladné, mladí futbalisti výkonom a správaním sa zohriali srdcia a duše svojich rodičov v hľadisku, trénera Pavla Speváka a spravodajcu z Maďarska. Nové striebro pre novú radosť vo FŠ Mladosť.

Brankár Šimo chytá loptu na zápase Mladosť – Vojvodina 1 : 0

Pred bránou Mladosti na zápase s hostiteľmi

Gól Mandáča (16) na zápase s Tolnou VFC

Melich (6) bol strelcom gólu v súboji s tímom Szekszárdi UFC

Najlepší brankár na turnaji U 11 Róbert Dudáš (FŠ Mladosť)

Cyklokros na dráhe CK Jednota v Šíde (2013)

Preteky v cestnej cyklistike v Erdevíku (2015)

Cyklistický klub Jednota Šíd Cyklistický klub pre horskú cyklistiku Jednota založili 10. mája 2010 v Slovenskom dome v Šíde, keďže skupina cyklistov nebola spokojná so svojím postavením v kolektíve, ktorý pestuje cestnú cyklistiku. Za prvého predsedu, ktorý je dodnes na tom poste, zvolili Slobodana Radovanovića, vynikajúceho cyklistu Srbska. Slobodan aj dnes súťaží v kategórii veteránov a je šéftréner paraolympijskej reprezentácie cyklistov Srbska. Od začiatku sa klub venoval práci s najmladšími cyklistami oboch pohlaví. Už po roku práce vynikol mladý Aleksandar Roman, keď sa stal majstrom Vojvodiny a Srbska medzi mladšími dorastencami a juniormi. Roman reprezentoval našu krajinu na Balkaniáde, Majstrovstvách Európy a sveta. Po stopách svojho predchodcu sa vybral Predrag Tomić, vlani absolútny šampión juniorov Vojvodiny a Srbska v horskej cyklistike. Violeta Trifkovićová dosiahla najlepšie výsledky na Balkaniáde. Mladá cyklistka Mária Tanciková je majsterkou Vojvodiny a Srbska v horskej a cestnej cyklistike mladších dorasteniek a tiež reprezentantkou Srbska. Vynikajúce výsledky klub dosiahol aj v paraolympijskej cyklistike. Vyznamenal sa Mihajlo Radovanović, účastník Svetového pohára v Taliansku, pretekov o Pohár Európy na Slovensku, v Česku, Rakúsku, v Belehrade a kandidát na paraolympiádu v Riu. Na priestore okolo pomocného ihriska FK Jednota cyklisti si roku 2013 vybudovali dráhu pre cyklokros, na ktorej organizujú aj majstrovstvá Vojvodiny a Srbska. Dnes Šíďan má CK Jednota vyše 30 pretekárov vo všetkých kategóriách a vlani zorganizoval Aleksandar až dvanásť pretekov v horskej a cestnej cyklistike, ako aj v cyklokrose. Všetko Roman to sa usilovným šídskym cyklistom darí napriek nedostatku finančných dosiahol prostriedkov, hoci im v lokálnej samospráve sľubujú, že úspešne najväčšie doriešia tento problém. úspechy Stanislav Stupavský Foto: autor a z archívu CK Jednota

Slobodan Radovanović, pretekár a predseda CK Jednota (2015)

Paraolympionik Mihajlo Radovanović v Taliansku (2014)

Preteky v Sombore (2015)

Jovana Radovanovićová získala bronz v Turecku (2015) Predrag Tomić, športovec roka Obce Šíd (2015)

V cieli cestných pretekov v Šíde (2014)

Stefan Radivojević na cyklokrose (2015) Mladá a úspešná cyklistka Mária Tanciková

Mária Tanciková, Emilija Đačaninová a Jovana Radovanovićová – najlepšie v Srbsku (2015)