Hlas 13 14 2016 by NVU Hlas ľudu

Krásne veľ konočné sviatky Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník www.hlasludu.info ROČNÍK 73 | 26. 3. – 2. 4. 2016 | CENA 100 DIN www.hl.rs

/4692 – 4693/

13 – 14

Z obsahu

26. 3. – 2. 4. 2016 | 13 – 14 /4692 – 4693/

Uzávierka čísla: 23. 3. 2016

4 TÝŽDEŇ 5 Na návšteve v Petrovci 6 Snažíme sa veci meniť a zlepšiť 7 V Nadlaku prevraveli divadelné múzy

10 (PRED)VOLEBNÝ KALEIDOSKOP 12 Štartovali pokrajinské volebné preteky

13 SLOVENSKO 13 Zakázaní Kováči

14 NA PULZE DNÍ 14 Obohacuje život dávkami smiechu a irónie

17 ĽUDIA A UDALOSTI

Slávnostné otvorenie Medzinárodnej konferencie Divadelné múzy na Dolnej zemi sa udialo v Nadlaku 18. marca t. r. s udelením Ceny Ondreja Štefanka práve v deň jeho nedožitých 67. narodenín. Ceremoniál moderovala generálna tajomníčka DZSČR Bianca Unc. (s. 7) K. Melegová-Melichová

24 Irán navždy v srdci 26 Lahôdka pre jazyk, pastva pre oči 27 Obdivuhodná kolekcia

31 VEĽKONOČNÝ KALEIDOSKOP 31 Veľkonočný pozdrav 32 Je to stále silné puto 34 Len škoda, že tie sviatky trvajú tak krátko

39 KULTÚRA 40 Literatúra – najstarší a najdôležitejší aspekt Na schôdzi Aktívu riaditeľov základných a stredných škôl s vyučovacím jazykom slovenským stredobodom pozornosti bola aktuálna situácia kultúrnej identity v školách, počet žiakov a tried v školskom roku 2016/2017 a problémy, 42 Aby sa nezabudlo 45 Pýta sa poriadna analýza

50 DETSKÝ KÚTIK 50 Sviatok príchodu jari

52 RTV PANORÁMA 54 OZNAMY 58 ŠPORT 58 S hráčom menej predsa bod 60 Za dobré nečakaj dobré 65 Dvaja lovci sa vrátili Titulná fotografia: Anna Francistyová

s ktorými školy zápasia. Zasadnutie bolo v ZŠ 15. októbra v Pivnici v stredu 16. marca. (s. 39) E. Šranková Manželia Anna a Michal Miškárovci v Kulpíne zdedili vinohrad v záhrade rodičovského domu, ale si založili aj nový vinič s vyšľachtenými odrodami Panónia, Báčka a Morava. Keďže sa držia známeho výroku, že je „život veľmi krátky, aby sme pili zlé víno“, vyrábajú kvalitný božský nápoj. (s. 20) J. Pucovský

Editoriál



Náš mikrosvet

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Foto: www.freeimages.com

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

V predvečer veľkonočných sviatkov, ktoré veriacim pripomínajú Ježišovo zmŕtvychvstanie, v Európe zaúradovali temné sily chaosu. Pomenujme ich správnym názvom: teroristické.

torkové ráno v Bruseli, hlavnom meste Belgicka a zároveň Európskej únie, prinieslo tri explózie na letisku a stanici metra, pri ktorých život utratilo viac ako 30 osôb. Médiá oznámili, že sa k nim prihlásil Islamský štát. To sú iba základné fakty „zmŕtvychvstania“ (hoci terorizmus ani nebol mŕtvy) úmyselných ničivých ľudských skutkov, ktoré za sebou nechávajú obete. Tie nikoho nenechajú ľahostajným, zvlášť, keď si pripomenieme vlaňajšie teroristické útoky v Paríži, či masaker študentov v Keni. Spomeňme však aj zašlé časy bombardovania Srbska (čiže Spolkovej republiky Juhoslávie) ozbrojenými silami NATO v roku 1999. Svet sa už dávnejšie mení pred našimi očami a my sa na tie pre ľudstvo zhubné zmeny dívame s bezbrehým zúfalstvom, pretože nenachádzame spôsob, ako bojovať proti terorizmu, násilenstvu, neľudskosti. Žijeme v časoch, v ktorých sa do popredia vysúva nekultúra a vulgárnosť, ale musíme si byť vedomí, že sme tomu sčasti aj my sami na vinne, takže v tom zmysle môžeme v boji o kultúrne a bezpečné zajtra pridať ruky k dielu, prispieť vlastnými skutkami. Ako? Spôsobov je neúrekom. Jedni môžu bojovať nahlas, vo verejnosti, pri spoločensko-politickom pôsobení, tí druhí vo vlastnom mikrosvete. Budovanie svojho mikrosvetu mnohí z nás obyčajných ľudí, umelcov, intelektuálov, majstrov, kancelárskych úradníkov, sedliakov a i. pociťujú ako zvláštny VLASTNÝ boj proti nerestiam ľudstva, ktorý neraz prináša len sotva viditeľné výsledky, ale predsa nás posúva k cieľu. Mladá srbská prozaička Dana Todorović, autorka románu Park Logovskoj, ktorý v tomto roku bol v najužšom kruhu na NIN-ovu cenu, nás privádza k takému záveru. Pri jednom rozhovore na otázku, ako reaguje na kultúrny a spoločenský kontext, v ktorom žijeme a tvoríme, odpovedala takto: „Snažím sa počúvať potreby vlastného vnútra, ako jediné meradlo korektnosti, a svoje šťastie vo svete nachádzam v budovaní svojho mikrosvetu. Niekto povie, že tento druh ústupu je spoločensky nezodpovedný, ale ja verím, že práve prácou na sebe nejakým spôsobom posúvame hranice ľudskej skúsenosti, meniac (hoci veľmi postupne, ale bezpečne) kolektívne vedomie.“ Koľko pravdy nachádzame v Todorovićovej zmýšľaní! Veď nie všetci sme stavaní z buniek, ktoré znamenajú líderstvo a spoločenský angažmán. Keď si toto uvedomíme, nielen veľkonočné sviatky, ale aj zvyšok našej životnej púte (v mikrosvete) bude aspoň o štipku harmonickejší. To je zmysel nášho života! Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  13 – 14 /4692 – 4693/ 26. 3. – 2. 4. 2016

Týždeň 

InPress

Profesionálny a etický štandard – čo to je? Jasmina Pániková

olebná kampaň sa v plnom zmysle slova ešte ani nezačala. Táto nevyhnutná časť volieb, keď sa nám bude zdať, že nám politici aj z chladničky budú vychádzať, nás iba očakáva. Regulačné telesá už začali „edukovať“ alebo upozorňovať médiá na vyváženie obsahov o všetkých politických stranách: Médiá počas predvolebnej kampane sa musia rovnako správať voči všetkým politickým stranám; Zakazuje sa prikryté vysielanie predvolebného programu v podobe informačného alebo iného druhu programu a pod. Na tieto pokyny regulačného telesa skutočne niektoré médiá neprihliadajú. Keď v správach moderátorka TV Pink prečíta, že je premiér jediným človekom, ktorý počas záplav ide tam, kde je najťažšie a jediná osoba, ktorej občania veria, a to s takým výrazom tváre pripomínajúcim herečky latinskoamerických seriálov, je viac než očividné, že je táto televízia v láske s vládnucou stranou. Rovnakú harmóniu prežívajú aj iné médiá – Studio B, Informer, ktorého zodpovedný redaktor vyhráva anjela strážcu nášho premiéra. K propagačným prostriedkom vládnucej politickej strany inklinujú aj niektoré lokálne médiá. Obsahy istého lokálneho média pôsobiaceho v určitej viacjazykovej obci sa, podľa novinárskych expertov, podobajú obsahom troch spomínaných médií. A je to tak? Žiaľ, je. Ak moderátor vysielania svojmu spolubesedníkovi pomáha dokončiť vety, ktoré sú otvorene za niekoho a proti niekomu, konštatuje, že určití ľudia používajú urážajúce slová, a pritom za našu spoločnosť (do ktorej aj sám patrí) hovorí, že trpela sociálnym autizmom, „zombizmom“ atď. nemožno sa nespýtať: Prečo je vôbec vypracovaný etický kódex novinárov?! Niektorí si ho pravdepodobne nečítali... Byť sympatizantom určitej strany nie je nikomu zakázané, ale tí, ktorí sa podieľajú na formovaní verejnej mienky, by mali dbať na to, kde, kedy a v akej miere prejavujú svoje politické sympatie. Iba toľko!

www.hl.rs

168 HODÍN

Čo sa točí v kolotoči Oto Filip

politike sa to všetko už riadne (pred)volebne točí. Vrátane sľubných formulácií, až príliš známych na to, aby prekvapili, a príliš nudných, aby bolo zaujímavé všímať si ich hlbšie. K nadrozmerne nakopeným problémom sa už vo veľkom vyjadrujú strany a ich vlajkonosiči, každý so sľubom, že práve on vidí, ako z hospodárskej, a nielen tejto, priepasti von. Či ako k skvelej budúcnosti vpred. Celý koridor nádejí, ktorý po 24. apríli vyschne rovnako rýchlo, ako i vznikol. Veď treba utlmiť vlny nespokojnosti, vyrábať súhlasy, bojovať o hlasy... Za akúsi spoločensky pestrú prestávku vo všetkých tých pohyboch a osciláciách nášho politického kolotoča možno označiť návštevu britského princa a nástupcu trónu Charlesa s manželkou Camillou v Srbsku v rámci zájazdu do krajín tejto časti Európy. S prezidentom Tomislavom Nikolićom mal rozhovory o dlhoročnom spojenectve dvoch krajín, súčasnej situácii na starom kontinente, vzťahoch medzi bývalými juhoslovanskými republikami. V jednom z prejavov, ktorý princ Charles v rámci dvojdňového pobytu mal, kľúčový odkaz sa vzťahoval na pomerenie sa. Na to, že sa



žiada uznávať, ale i oslavovať rozličnosti, pokračovať v dialógu. Lebo si len tak budeme môcť byť istí, že naši potomkovia nezažijú agóniu súčasných generácií. Lebo ak dakde, tak tu u nás cítiť bremeno dejín, ktorých nesmieme byť väzňami. Tie dejiny nie sú bremenom len pre nás. Treba si v tomto kontexte pripomenúť, že po 88 rokoch jeden americký prezident, konkrétne Barack Obama, začiatkom týždňa zavítal na Kubu, s ktorou USA len vlani začali normalizovať vzťahy. Minulých závaží a záťaží nemožno zbaviť ani dnešné chorvátsko-srbské vzťahy: Záhreb jediný nedal Belehradu súhlas na správu o realizovaní kritérií na otvorenie prístupovej kapitoly 23. Zdôvodnil to nutnosťou, aby Srbsko rešpektovalo menšinové práva, spolupracovalo s Haagom, reformovalo súdnictvo, ako i očakávaním, že schváli to správne rozhodnutie o Vojislavovi Šešeljovi, ktorému rozsudok bude zverejnený v posledný marcový deň. Záhrebské ukazovanie svalov so zabúdaním na priam škandalózne rozhodnutie Haagskeho tribunálu prepustiť Gotovinu a Markača, ktorí spáchali toľko zločinov v akcii Búrka. Možný záver sa dá predpokladať. Cesta k sľúbenému spo-

ločenstvu európskych krajín sa pravdepodobne predĺži, cieľ posunie. Nie div, že občania sú už istým spôsobom unavení z Európy, ktorá, tak ako i Kosovo, nedominuje predvolebnému ovzdušiu. Kríza je hlboká a oveľa podstatnejšie je to, ako žijeme, aký máme životný štandard, aká je celková hospodárska situácia. Navyše i Európa zápasí so sebou. S Tureckom podpísala dohodu o utečencoch, s cieľom odradiť prevádzačov a podporiť legálnu migráciu, zabrániť umieraniu detí, žien a mužov v Egejskom mori. Súčasťou tohto riešenia je zdieľanie nákladov – EÚ uvoľní na pomoc sýrskym utečencom miliardy eur – taktiež Tureckom požadovaná liberalizácia vízového režimu, ktorá by sa mala realizovať do konca prvého polroku. Dohoda je však jedno, život čosi iné, takže s prúdmi migrantov bude naďalej zápasiť najmä Grécko, kontrolujúce vonkajšie hranice Európskej únie. K obratom sa dnes nik nedostáva ľahko: štáty omnoho komplikovanejšie ako jednotlivci. Každá doba nesie vlastný kríž. Žiaľ, tých časom skôr pribúda, než ubúda. Tak u nás, ako aj vo svete. Stačí sa pozrieť na utorkové peklo spôsobené teroristami v Bruseli, kde si krvavé útoky, ku ktorým sa prihlásil Islamský štát, vyžiadali vyše tridsať obetí a okolo dvestopäťdesiat zranených. Kam sa vlastne táto naša planéta rúti?

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

ROBERT ČOBAN, PREDSEDA COLOR PRESS GROUP

Snažíme sa prispôsobiť Oto Filip

– V akej miere nové informačné technológie vplývajú na vaše vydania? – Snažíme sa prispôsobovať novým trendom, nielen tak, že štartujeme s novými internetovými portálmi, čo je aj normálne, ale aj usporiadaním konferencií,

Informačno-politický týždenník

v čom sme prví, neraz i jediní. Zároveň vznikajú niektoré nové magazíny a tituly. Od tých najlacnejších, ako je Zašli recept, ktorý má obrovské náklady od dvestotisíc do tristotisíc výtlačkov, po magazíny, ktoré sú určené najužšiemu cieľovému publiku. Takým je napríklad Diplomacy Commerce, ktorý sa zasiela výlučne ambasá-

dam a zahraničným firmám. Ak chcete zdolať tak ekonomickú krízu, ako aj technologické zmeny, musíte byť inovatívni, musíte stále cestovať po svete. A pritom sa dívať, čo sa robí na iných trhoch, a neustále čosi nové vymýšľať. • TÝŽDEŇ •

ZHROMAŽDENIE EURÓPSKYCH REGIÓNOV

Na návšteve v Petrovci Jaroslav Čiep

hromaždenie európskych regiónov (AER) je najväčšou regionálnou sieťou v Európe. Jeho predstavitelia minulý týždeň pobudli v Srbsku a zúčastnili sa na medzinárodnej konferencii v Novom Sade, na tému, ako najlepšie využiť biomasu. Na dôvažok návštevy pokrajinskej administratívy v stredu 16. marca 2016 hostia zo zahraničia, členovia Výkonnej rady AER, navštívili aj Báčsky Petrovec. V čele delegácie bola predsedníčka Zhromaždenia európskych regiónov Dr. Hande Özsanová-Bozatliová a do Petrovca ich priviedla podpredsedníčka tohto telesa Anna Tomanová-Makanová. Delegáciu zo Štrasburgu najprv privítal predseda Obce Báčsky Petrovec Pavel Marčok so svojimi spolupracovníkmi. Prijatie sa uskutočnilo vo veľkej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec.

Hostia z Európy medzi podnikavými ženami z Petrovca Ďalej podľa protokolu členovia a členky delegácie z jednotlivých regiónov vo Švédsku, Belgicku a Nórsku, resp. predstavitelia Zhromaždenia európskych regiónov zo Štrasburgu pri príležitosti pracovnej návštevy Vojvodiny v budove Podnikateľského a inovačného strediska navštívili Akadémiu podnikania žien v Báčskom Petrovci, kde ich privítala riaditeľka APŽ Jana Zabunovová. Podobne ako aj predseda obce, ktorý hosťom priblížil príznačnosti tejto obce, jej kapacity a možnos-

ti hospodárskeho a duchovného rozvoja, aj riaditeľka APŽ hovorila o projektoch, ktoré sa im v minulých rokoch podarilo realizovať. „Teší nás, že sme, spomedzi veľkého počtu mimovládnych organizácií z Vojvodiny, boli pozvaní, aby sme prezentovali výsledky svojho už desaťročného pôsobenia v oblasti posilnenia postavenia žien v ekonomickej a politickej oblasti. Táto výnimočná príležitosť nie je ani náhoda, ani šťastie, jednoducho je to výsledok kvalitných projektov,

húževnatosti a vytrvalosti spolupracovníkov a spolupracovníčok akadémie, ktorá sa v posledných rokoch profilovala ako organizácia, ktorá zastupuje najmä záujmy Sloveniek z Vojvodiny,“ uviedla Zabunovová. Príkladom tohto jej tvrdenia sú ich posledné tri projekty: Vojvodina – miesto významných Sloveniek, Ženy a tvorivé zváranie a Vojvodinská ornamentika v súčasnej odevnej tvorbe, ktorej modely boli pri tejto príležitosti aj oficiálne predstavené. O tom, čo petrovské ženy všetko dokázali, ale aj o tom, ako vidia spoluprácu s partnerskými organizáciami v regiónoch z iných častí Európy, si v rámci stretnutia pohovorili i s hosťami zo Štrasburgu. V pokračovaní zasadnutia svoje oblasti hosťom predstavili aj vedúce pokrajinských výborov a inštitúcií. O práci pokrajinského Výboru pre rodovú rovnosť hovorila jeho predsedníčka Stojanka Lekićová, prácu pokrajinského ombudsmana predstavila námestníčka Danica Todorovová, Pokrajinský sekretariát pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť zastupovala Anita Beretićová a pokrajinský Ústav pre rodovú rovnosť riaditeľka Vesna Šijačká.

DELEGÁCIA NRSNM NAVŠTÍVILA HAJDUŠICU A JÁNOŠÍK

Spolky pociťujú odchod mladých ľudí Vladimír Hudec

sme si zvolili práve Hajdušicu a Jánošík, – povedala nám po stretnutí v Hajdušici Jarmila Bohušová. – Cieľom nám je, aby sme dôkladnejšie spresnili problematiku, a potom na základe toho hľadali spôsoby pomôcť tým prostrediam, aby ten kultúrny život bol bohatší a rozmanitejší. Pre mňa je toto niečo nové. V Hajdušici som po prvýkrát. Navštívili sme Slovenský dom a aj etno dom Matice slovenskej. Je

piatok 18. marca predseda Výboru pre kultúru NRSNM Ján Slávik a členka Výkonnej rady NRSNM poverená kultúrou Jarmila Bohušová a koordinátorka pre kultúru Svetluša Hlaváčová navštívili Hajdušicu a Jánošík. V Hajdušici sa stretli s predstaviteľmi KUS Bratstvo, MOMS, Združenia žien OKO, Klubu mladých Kasper a základnej školy, a v Jánošíku to boli predstavitelia tamojšieho SKUS Jánošík. Témou rozhovorov boli podmienky na prácu, problémy a potreby spolkov a inštitúcií zaoberajúcich sa kultúrou. – Na poslednom zasadnutí Výboru pre kultúru sme sa dohovorili, že v nastávajúcom období navštívime naše slovenské prostredia, najmä tie menšie, do ktorých tak často neod- Spoločná fotografia pred Slovenským chádzame, a na začiatok domom v Hajdušici • TÝŽDEŇ •

to také tradičné a hodné pozrieť si. Odnášam si odtiaľto pozitívne dojmy a mám nádej, že v budúcnosti budeme môcť omnoho viac pomôcť obom prostrediam. Predseda Výboru pre kultúru Ján Slávik po stretnutí Stretnutie v Jánošíku s kultúrnymi pracovníkmi v dvoch čím lepšie podmienky, aby sa tí, čo osadách povedal, že tak v zostali, mohli zapojiť do činnosti Jánošíku, ako aj v Hajdušici spolku, hoci aj cez víkend, a tak majú podobné problémy. pestovať a zveľaďovať našu kultúru. – Mladí ľudia aj odtiaľto Cieľom týchto našich rozhovorov húfne odchádzajú buď za je, aby sme v priamych kontaktoch, lepším životom alebo do ale aj prostredníctvom dotazníkov, strednej školy či na štúdiá ktoré sme vyplnili, zmapovali situána Slovensko a vo väčši- ciu a na základe toho ešte v tomto ne tam aj zostávajú, čo roku vypracovali stratégiu v oblasti priamo vplýva aj na počet kultúry a v súlade s tým aj pomohli aktivistov v spolkoch. Po- našim prostrediam, aby prekonali zoruhodné je, že celkom problémy a ešte úspešnejšie pômladí v Jánošíku a starší a sobili. skúsenejší aktivisti v Hajdušici sa snažia vytvoriť Foto: z archívu NRSNM 13 – 14 /4692 – 4693/ 26. 3. – 2. 4. 2016

Týždeň STRETNUTIA: BORIS VUKOBRAT, PODNIKATEĽ, EXPERT A HUMANISTA

Snažíme sa veci meniť a zlepšiť

www.hl.rs

– Ako sa k tomu však dostať? – Je na prvom mieste to, čo sa deje, keď odídete k lekárovi: diagnostika. Konštatovanie, aký je existujúci stav. Z diagnózy vyplýva druhá fáza. Vedieť, čo treba urobiť, čo uplatniť, aby sme sa dopracovali k tej energetickej účinnosti. Podobne tomu, ako keď vám lekár predpíše liek. Treťou vecou je, že energetická účinnosť musí ukázať, prejaviť ekonomickú opodstatnenosť. To, čo sa vloží, bude aj viac než zaplatené prostredníctvom úspor energií. A potom každé z daných spoločenstiev, začnúc miestnymi spoločenstvami, obcami a ďalšími, bude mať zisk na základe uplatnenia potrebných metód. Veľmi je dôležité, aby ľudia na tvári miesta pochopili potrebu toho, ako i skutočnosť, že je to v konečnom dôsledku možné. – Najčastejšou brzdou u nás sú finančné prostriedky... – Fondy existujúce dnes v Európe sú plné peňazí. No problémom je, že nieto dostatočne ekonomicky a technologicky opodstatnených projektov, ktorými sa o tie prostriedky možno uchádzať, využívať ich. Títo partneri, ktorí sú dnes u vás, majú veľké skúsenosti a ich prítomnosť možno chápať aj ako ich prianie tieto fondy využiť. – Jeden z ďalších aspektov celej záležitosti je vzťah energe-

Informačno-politický týždenník

tiky a ekológie, medzi ktorými musí byť súhra, nie rozpor... – Úspory energie znamenajú, že máte i menej škodlivých plynov, vôbec rôznych škodlivín. Cez všetko, čo sa so súčasnými technológiami spája a cez ne ide, je možnosť zároveň dosiahnuť i výnimočné ekologické výsledky. – U nás sa energia nielenže nesporí, ale sa často k nej správame, akoby sme jej mali neúrekom. Kde sa podľa vás najviac nezmyselne míňa? – Všade. Začnúc budovami, pokračujúc veľkým priemyslom, končiac domácnosťami. Mal som príležitosť rozprávať sa s Miodragom Kostićom. Povedal mi, že vo svojich sústavách na energetiku vynakladá približne 45 miliónov eur ročne. A to už celé roky. Práve s nimi sa angažujeme na tom, aby sme zhodnotili existujúci stav veci a zistili, čo možno podniknúť na zlepšení stavu a úsporách energií prostredníctvom nových

technológií. Predstavte si, keby sa tam usporilo nie tridsať alebo štyridsať, ale len desať percent. O aké sumy vlastne ide, aké sú to úspory, aký prospech pre samotného výrobcu. – Na záver: aj stredisko Teslianum sa zrejme chystá pripomenúť si 160. výročie narodenia veľkého vynálezcu a génia Nikolu Teslu... – Už to robíme rôznymi spôsobmi, prostredníctvom rôznych programov určených tak deťom od 5 do 15 rokov, ako i tým starším od nich. Poslaním Teslianumu je prispieť a pomôcť pri nadviazaní kontaktov strán, prejavujúcich potrebu jednej po druhej. Nie sme organizáciou komerčnou, ktorá by hľadela na zárobok, ale sa v prvom rade snažíme veci a pomery zlepšiť. Cieľom je, aby sa dosiahli úspory. Tak isto, aby to bolo viditeľné všetkým aktérom, nachádzajúcim sa na tejto či druhej strane našich hraníc.

INÝ NÁHĽAD

odnikateľ, ktorý začínal i ako novinár, bojovník za záchranu Juhoslávie, autor Návrhu na nové spoločenstvo republík bývalej Juhoslávie z roku 1993, expert, ktorý je vyše polstoročia, od roku 1965, v zahraničí, hlavne v Paríži, dvojnásobný nositeľ popredného francúzskeho vyznamenania Rad čestnej légie, jeden z desiatich najbohatších Srbov v Európe a vo svete, priateľ popredných svetových politikov, humanista a filantrop, zakladateľ a predseda Nadácie za mier a riešenie kríz, kandidát na Nobelovu cenu za mier v roku 2000... Všetko to a mnohé tu nespomenuté možno priradiť k Borisovi Vukobratovi (Záhreb 1940). V Novom Sade pobudol nedávno veľmi krátko, len pár hodín, ako jedna z popredných osobností belehradského Energeticko-inovačného strediska Teslianum. Nerozprávali sme sa však o jeho neskrotnej energii podnikania a ducha, ale o energii vôbec. – Naša energetika sa občas podobá vozu, ktorý je hlboko v bahne, z ktorého sa nie a nie pohnúť. Čo nám podľa vás chýba, aby sme konečne v tejto oblasti začali rýchlejšie napredovať? – V prvom rade povedomie o jej potrebe a význame. Vo všetkých týchto prezentáciách, ktoré sme si práve vypočuli o prvej LEEN sieti obcí vo Vojvodine, chýbal istý element, čiže ľuďom jasne povedať, čo sa energetickou úspornosťou dá dosiahnuť. Títo nemeckí partneri, ktorí sú dnes v Novom Sade, dokázali sa v Nemecku dostať k 30-percentným úsporám energie. V štáte, kde je technologická vybavenosť omnoho, omnoho väčšia a lepšia než u nás. Môžete si predstaviť, vzhľadom na zastaranosť našej technológie a našich vybavení, ako by mohla byť účinnosť úspor u nás. Bezpochyby a celkom iste omnoho viac než tridsať percent. Preto je najdôležitejšie uvedomiť si, čo

všetko sa dá inakším správaním sa a spoluprácou dosiahnuť.

Ďuro Varga

Oto Filip

• TÝŽDEŇ •

Z MEDZINÁRODNEJ KONFERENCIE A UDELENIA CENY ONDREJA ŠTEFANKA

V Nadlaku prevraveli divadelné múzy Katarína Melegová -Melichová

Katarína Melegová-Melichová, po Zo Srbska svoje referáty pred- ktorí prispejú iba do zborníka. čom odovzdali cenu odmenenému niesli: Katarína Melegová-Meli- Matúš Oľha je autorom príspevJ. Botíkovi, ktorý sa svojsky poďa- chová – Od divadelných začiatkov ku Slovenský režisér na vandrovke dňoch 18. a 19. marca v Nad- koval, kým S. Vrbovskému sa cena v Báčskom Petrovci, Jarmila Gerbolaku v Rumunsku prebiehala udelí na SNS, pretože pre zdravotné cová mala príspevok Z dejín diva8. Medzinárodná konferencia problémy sa tohto slávnostného delníctva na Dolnej zemi, Roman tentoraz na tému Divadelné múzy činu nemohol zúčastniť. Zima sa zameral na slovenského na Dolnej zemi, na ktorú svoje príPracovná časť konferencie sa herca Svetozára Hurbana, Samuel spevky prihlásilo 44 účastníkov začala príhovormi hostí: JE Jána Jovankovič Hrať, či nehrať – príz Rumunska, zo Srbska, z Maďarska, Gábora, veľvyslanca SR v Bukurešti, spevok o slovenskom divadelnícz Chorvátska a zo Slovenska. Na poslanca DZSČR v dolnej komore tve v okupovanej Báčke v rokoch konferencii odznelo 34 referátov rumunského parlamentu Adriana 1941 – 1944, Zuzana Pavelcová a všetky budú zaradené do zbor- Miroslava Merku a predsedu DZhovorila o Vladimírovi Konštantíníka, ktorý vyjde do budúcoročnej SČR, slovenského národnostného novi Hurbanovi, Miroslav Demák konferencie. Na tohtoročnej sa do hovorcu a predsedu národnostnépomenoval svoj príspevok Prečo rúk účastníkom dostal viac ako ho výboru v parlamente Maďarska tak neskoro, pán Hurban?, prof. Dr. 300-stranový zborník z minuloroč- Jana Fuzika, podpredsedu ÚSŽZ Jarmila Hodoličová sa zamerala na nej konferencie Petra Prochácku, Dramatické práce dolnozemského V tvorivej symbiópredsedu SZSZ buditeľa Alberta Martiša (1855 – ze medzi Dolnou Vladimíra Skal1918), Renáta Hlavatá si zvolila zemou a Slovenského, generáltému Dramatický text súčasnej skom. neho konzula SR Cena Ondreja Štefanka pozostáva vojvodinskej drámy a jeho textová To h t o ro č n á v Maďarsku Igora z pamätnej medaily a diplomu; forma, Zuzana Drugová sa zmiekonferencia sa Furdíka a predse- laureátovi dôstojnému pánovi nila o prvkoch tradičného divadla začala minútkou du MS Mariána biskupovi Samuelovi Vrbovskému vo zvykosloví Kovačice a Padiny, cenu udelia počas SNS v Petrovci ticha za zosnulým Tkáča. Samuel Koruniak sa venoval jaminuloročným Na konferencii zykovému prejavu a javiskovej laureátom Ceny sa zúčastnili pred- k našim profesionálom, Ján Černák reči petrovských ochotníkov (na Ondreja Štefanka stavitelia počet- – Divadlo v Báčskom Petrovci – 150 prelome storočí). Samuelom Bolných univerzít zo dôvodov na zachovanie, Vladimír O divadle Slovákov v Srbsku, dockým. V tomto Slovenska, ale aj Valentík – Začiatky divadla v Pet- v Chorvátsku, ale aj v Rumunsku roku porota v zloz Rumunsk a, rovci a učiteľ Ján Straka, Annamária a v Maďarsku sa hovorilo ako o fežení: predseda Srbska a Maďar- Boldocká-Grbićová – Gymnázium noméne, ktorý má nezameniteľné Ivan Miroslav Amska, Historického a divadlo (Herci neprišli, Vaša milosť!) miesto v živote týchto slovenbruš a členovia: Jeden z nositeľov tohtoročnej ústavu a Ústavu a prof. Dr. Michal Harpáň – Dva ských komunít, tak v minulosti, Dagmar Mária Ceny Ondreja Štefanka prof. divadelnej a fil- dramatické Hriechy (Tajovský a VHV). ako aj v súčasnosti. Nebyť toho Anoca, Alžbeta PhDr. Ján Botík, DrSc. Obdivuhodná divadelná stopäť- fenoménu, určite, že by dnes tvár movej tvorby Hollerová-RačkoSAV, divadelní desiatka v Petrovci a divadelníctvo našich slovenských spoločenstiev vá, Katarína Melegová-Melichová, dejatelia, historici, jazykovedci, vojvodinských Slovákov podnietilo vyzerala úplne inak. Tatiana Štefanková, Michal Babiak etnografi atď., ktorí posvietili na aj ďalších autorov venovať mu Po vyčerpaní programu konfea Pavel Hlásnik, rozhodla 20. feb- divadlo Slovákov na Dolnej zemi pozornosť, či už tých, ktorí sa na rencie sa viedla búrlivá diskusia ruára Cenu Ondreja Štefanka za z rôznych aspektov. konferencii aj zúčastnili, alebo tých, na tému úrovne predstavení, ich príspevok k rozvoju a prohodnotenia, či je primerapagácii slovenskej literatúry né vo svojich príspevkoch tvorenej v slovenskom zasa sústrediť iba na vlastný hraničnom svete udeliť prof. podiel v divadelníctve (lebo PhDr. Jánovi Botíkovi, DrSc., boli aj také príspevky), alebo zo Slovenska a za príspevok zohľadňovať širší kontext. k rozvoju, organizovaniu a Ako usporiadatelia konfediverzifikovaniu kultúrneho rencie záverom konštatovali, života a spolkovej činnosti treba hľadať spoločné priev slovenskom zahraničnom niky a tých je v oblasti divasvete dôstojnému pánovi delníctva na Dolnej zemi biskupovi Mgr. Samuelovi hodne a vyjadrili nádej, že Vrbovskému zo Srbska. sa im aj napriek zníženým Laudatio na J. Botíka preddotáciám z ÚSŽZ na toto niesol prof. PhDr. Ladislav podujatie predsa len do buLenovský, PhD., a na S. Vr- Od začiatku do ukončenia tohtoročnej konferencie o jej náplň vládol veľký záujem dúcej konferencie podarí bovského predsedníčka MSS tak účastníkov, ako aj hostí vydať ďalší zborník.

• TÝŽDEŇ •

13 – 14 /4692 – 4693/ 26. 3. – 2. 4. 2016

Týždeň K SVETOVÉMU DŇU VODY A NADCHÁDZAJÚCEMU DŇU ZEME

Planéta a príroda nadovšetko Oto Filip

ar konečne prišla: najprv meteorologicky 1. marca, potom i kalendárne 20. marca. Pre nás v poradí tretí mesiac, marec, po latinsky martius, bol zasvätený bohu Marsovi. V rímskom kalendári spočiatku bol prvým mesiacom roka. Dôvod je jasný: bojovní Rimania bohu vojny zasvätili hneď prvý mesiac. Aj Slovania kedysi oslavovali nový rok v marci pri jarnej rovnodennosti. Bolo to prirodzené, veď jar je symbolom nového života. Marec už dávno na prvej pozícii nie je, no pretrváva ako mesiac mnohých začiatkov: nástupu jari predovšetkým. Od nepamäti tak bývalo, že sme sa po dlhej a studenej zime začali akosi prebúdzať aj my. Od roľníkov očakávajúcich jar až netrpezlivo, po nás všetkých, tešiacich sa z blahodarných účinkov slnka. Každá jar má veľmi zvláštnu príchuť. Túto, štartujúcu v nedeľu, nevynímajúc. Jej podvečer sa konal v duchu ďalšej akcie v prospech našej, naďalej vážne sužovanej modrej planéty. Trochu skôr než v minulých rokoch, v sobotu večer sa do Hodiny Zeme, symbolickým vypínaním svetiel medzi 20.30 a 21.30 h zapojili tisíce miest a obcí s cieľom pripomenúť, že množstvo drobných každodenných skutkov tvorí veľkú pomoc – tak planéte, ako i nám samotným. Nimi môže byť prechádzka pešo namiesto jazdy autom, zahodenie odhodeného papiera do smetného koša, zhasínanie svetla v miestnosti, v ktorej nie sme, šetrenie prúdu a energií všade, kde sa dá... V poradí desiatej akcii existujúcej od roku 2007, usporiadanej Svetovým fondom prírody (WWF), ktorá sa konala pod heslom Vypni svetlo, aby si lepšie videl, účinkovalo tohto roku vyše 7 000 miest z viac než 170 štátov. V Srbsku sa v nej od vlani zúčastňuje takmer sto miest a obcí, 172 škôl a 110 organizácií civilnej spoločnosti. Riaditeľka programu WWF v Srbsku Duška Dimovićová pri príležitosti Hodiny Zeme prízvukuje názor expertov, že klimatické zmeny spôsobia väčšiu frekventovanosť extrémnych klimatických

www.hl.rs

Tiež voda: jazero pri Erdevíku

následkov, ako sú záplavy, zosuvy pôdy, požiare, sucho. Práve preto tá nutnosť dennodenných krokov s cieľom zmierniť vplyv nášho spôsobu žitia na prírodu. Nezvratných vedeckých dôkazov je viac než dosť: klimatické zmeny sú už teraz veľmi vážnym globálnym rizikom a vyžadujú si súrne reagovanie na globálnej úrovni. Tým skôr, že už dávnejšie prevýšili rámce ochrany okolia a ekologického povedomia. Cez nich sa totiž krížia hlavné témy

deň vody, o ktorej ešte Leonardo da Vinci povedal, že jej bola daná čarovná moc byť miazgou života na Zemi. Najdôležitejšia zlúčenina na zemskom povrchu, pre človeka významnejšia ako strava, je životom, no za istých okolností môže prinášať aj smrť a nesmierne škody. Nielen, keď jej nieto, ale aj vo veľkých živelných katastrofách, ktorých je rok čo rok viac. Len nás za posledné necelé tri roky dvakrát postihli veľké záplavy.

Voda všade, v mori a nad ním

tohto storočia: hospodársky rast, energetická bezpečnosť, udržateľný rozvoj. V podmienkach vysokých teplôt, opakujúcich sa záplav, zníženia úrody onedlho asi budeme potrebovať manuál na prežitie v podmienkach a problémoch, číhajúcich na našu existenciu. Sobota – Hodina Zeme, nedeľa – nástup jari, utorok – Svetový

Informačno-politický týždenník

Vody vo svete rapídne ubúda. Každý rok sa z niekoľko miliónov hektárov stáva púšť, Sahara postupuje približne od päť do desať kilometrov ročne, k zdravotne vyhovujúcej pitnej vode už nemá prístup približne jeden zo siedmich obyvateľov. Zdravotné problémy spojené s vodou si každoročne vyžiadajú viac ako 3,3 milióna živo-

tov. Aj keď na mnohých vidiekoch považujú vodu za dar od Boha, niekto však za ňu zaplatiť musí. Aj tam, kde vytryskuje zo zeme, s potrubím a čerpadlami tak, žiaľ, nie je. A spravidla je najnákladnejšie zabezpečovať vodu tam, kde si ju môžu dovoliť najmenej. S vodou to vlastne dlho bolo tak ako so všetkým, čo považujeme za normálne. Kým jej bol dostatok, ani sme nevnímali, že existuje. Teraz sa však z nej začína stávať najvzácnejšia komodita. Potrebuje ju totiž každý, všetci sme na nej závislí. Ak sa na stole ocitne hovädzie mäso, je tam aj pomyselných 15 497 litrov vody, potrebných na produkciu kilogramu hovädziny. Šálka kávy? Je to 140 litrov, alebo plná vaňa vody. Obliecť si rifle v takejto súvislosti znamená ponoriť sa do 11 000 litrov vody. Ide, samozrejme, o virtuálnu vodu, no bez tej skutočnej s výrobou počítať nemožno. Aj toto spôsobilo, že je o vlastníctvo vodných zdrojov vo svete obrovský záujem. Mnohé svetové metropoly, od Londýna po Manilu, zásobovanie vodou už previedli na súkromné spoločnosti. Ak minulé storočie bolo storočím ropy a bojov o ňu, mnohí sa nazdávajú, že toto, ktorého roky práve žijeme, jasne patrí vode, ako i to, že sú vojny o ňu už predo dvermi. Následok toho, že sme sa veľmi neochotne vzdávali mýtu o štedrosti Zeme, prečerpávajúc rôznymi spôsobmi vlastný účet. Zabúdajúc pritom, že žijeme síce na planéte, ktorá je viac než na 70 percent pokrytá vodou, no že až 97 percent jej celkového objemu je voda slaná, kým sú takmer dve percentá tej sladkej v podobe snehu a ľadu. Inými slovami na pestovanie plodín, chladenie elektrární a zásobovanie našich domácností pitnou a úžitkovou vodou musíme vystačiť s necelým percentom. Možno by najlepším odkazom k ďalším ekologickým dňom a príležitostiam, vrátane nadchádzajúceho Dňa planéty Zeme, ktorý bude 22. apríla, bolo uvedomiť si, že sa stále musia objavovať rozumné spôsoby, ako prežiť a nakladať s tým, čo máme. Konkrétne s tým, čo nám ešte zostalo. Na kedysi modrú planétu sa treba dívať dokorán otvorenými očami, a pritom dobre poznať svoje miesto, pozíciu na nej. Predovšetkým si však uvedomiť, čo všetko je dnes v stávke. • TÝŽDEŇ •

RODIČOVSKÁ DILEMA: OČKOVAŤ DETI, ALEBO NIE?

Medzi vedou a vnútornou obavou Jasmina Pániková

sa a ako povedala, nič viac, okrem toho, čo písalo na ampule a čo vedela aj sama prečítať, jej nevedeli povedať. „Nevedeli mi povedať ani ako aditíva, konzervanty a iné prídavné látky budú vplývať na rozvoj nervového systému mojich detí, či garantujú, že moje deti, ktoré sa narodili zdravé, po očkovaní MMR alebo DTP vakcínou nebudú trpieť epilepsiou, autizmom, cerebrálnou paralýzou, sterilitou atď. Povedali – štatisticky sa to zriedka vyskytuje. Moje deti nie sú štatistika!“

lny spochybňovania očkovania svojich detí sa v našej krajine valia už niekoľko rokov. Možno povedať, že sa vo väčšej miere začali valiť koncom minulého roku a v týchto dňoch o tom počuť čoraz častejšie. Naposledy sa veľká vzbura zdvihla vtedy, keď novým Zákonom o ochrane občanov zvýšili pokuty v prípade neočkovania detí – z 20- prípadne 50-tisíc na 150-tisíc dinárov. O tom, či tieto opatrenia budú vplývať na rozhodnutia rodičov, alebo nie, ukáže iba čas. Zatiaľ sú mienky dvojaké. PREČO OČKOVAŤ DETI? Dr. Tatiana Vujačićová, špecialistka pediatrie, zdôrazňuje, že vďaka imunizácii sa každoročne zachráni viac ako 3 milióny ľudských životov. „Najnebezpečnejšie choroby, akými sú detská obrna (poliomyelitis), záškrt (diftéria), tetanus, tuberkulóza alebo čierny kašeľ pred vynálezom vakcíny boli fatálne. Niektoré choroby sa už veľmi zriedkavo vyskytujú, ale to však neznamená, že sú úplne odstránené. Z toho dôvodu je povinné očkovanie. Naša krajina má vlastný kalendár očkovania a k dispozícii sú vakcíny, ktoré dieťa dostane iba raz, ako aj také, ktoré je potrebné poskytnúť niekoľkokrát počas života dieťaťa. Dôležité je, aby dieťa dostalo celý cyklus vakcín v predpísanom čase, v opačnom, ak iba jeden rok zlyhá, očkovanie je bezvýznamné a v tom prípade je potrebné obnoviť cyklus,“ upozorňuje Vujačićová. EXISTUJÚ PODKLADY NA PODOZRENIE? Na tisíce ľudí v našej krajine vyjadruje nespokojnosť s povinným očkovaním detí. Dôvod majú rovnaký – množstvo vakcín, ohrozenie imunitného systému dieťaťa, zapríčinenie nevyliečiteľných chorôb a pod. Pediatrička Vujačićová tieto obavy charakterizuje ako neopodstatnené. Ako nám povedala, súčasní rodičia • TÝŽDEŇ •

Špecialistka pediatrie Tatiana Vujačićová

dostávali rovnaké vakcíny a teraz RADIA SA RODIČIA S LEKÁRMI? váhajú, či očkovať svoje deti, V médiách sa čoraz častejšie alebo nie. Naša spolubesedníčka, uvádza, že rodičia si vytvárajú matka dvoch dcér, ktorá si priala pochybnosti iba na základe inzostať anonymná, neschvaľuje formácií na sociálnych sieťach vakcinovanie detí. „Pred nie- a neinformujú sa u odborníkov. koľkými mesiacmi v istých den- Pediatrička Vujačićová hovorí, že ných novinách uverejnili text o mládencovi z Jagodiny, ktorý vyhral súd proti Inštitútu pre imunológiu a virológiu Torlak, čiže dokázal, že začiatkom deväťdesiatych rokov on a ďalších 15 detí ochoreli na detskú paralýzu po tom, čo dostali Polio vakcíny. Nežiadam si, aby som v budúcnosti mala dôvod viesť spor proti Torlaku, Novartisu, GSK, Mercku a ďalším,“ uvádza. Žeby taký postoj k vakcinovaniu detí bol iba v našej krajine? Nie. Rovnako je aj na Slovensku, kde sú rodičia takisto v dileme, ibaže je výška pokuty do 350 eur. Matka niekoľkomesačnej dcéry (meno známe autorke textu) takisto zvažuje, či vakcinovať „Našťastie, v našom prostredí je svoje dieťa, alebo nie. Ako minimálny počet neočkovaných detí,“ nám povedala, na Sloven- hovorí Vujačićová. sku sú takisto dva tábory – za a proti. „Veľká časť lekárov rodičia sa prichádzajú poradiť, a farmaceutických firiem je za a prízvukuje, že je lekár povinný očkovanie a mnohí neistí rodičia informovať rodiča o účele, povahe, a menšia časť lekárov zase proti. následkoch a rizikách očkovania, Informácie o tejto problematike ako aj o rizikách odmietnutia ponie sú sprístupnené objektívne vinného očkovania. Naša prvá a nezávisle a chýba verejná de- anonymná spolubesedníčka nám bata o tom. Som na vážkach, ale síce povedala, že navštívila určitéasi viac prevažuje za očkovanie.“ ho lekára s cieľom poinformovať

ZMENA VÝŠKY POKÚT = ZMENA NÁZOROV? Rozprávajúc sa s viacerými rodičmi na túto tému, vykryštalizovala sa iba jedna odpoveď – štát nemá právo rozhodovať namiesto rodičov. Naša spolubesedníčka prízvukuje, že napr. v Nemecku sú lekári povinní presvedčiť rodičov o užitočnosti očkovania a konečné rozhodnutie zostáva na rodičoch, bez trestu. „Naša krajina zavádza drakonické pokuty pod hrozbou odobratia dieťaťa, lebo naše zdravotníctvo už dávno stratilo kredibilitu presvedčiť nás v hocičo,“ uzaviera. Pediatrička Vujačićová poznamenáva, že nemôže celkom pochopiť taký postoj rodičov, ktorí z jednej strany odmietajú vynálezy medicíny a zase zo strany druhej sa opierajú o tú istú medicínu, keď je dieťa choré. Ako sa táto situácia bude vyvíjať, ukáže iba čas. Pokuty v našej krajine nie sú žiadnou novinkou – existujú už 177 rokov – novinkou je iba výška pokút. Zatiaľ nie je známe, či je už podané trestné oznámenie proti niektorému rodičovi. Z Etického komitétu Srbskej lekárskej spoločnosti oznamujú, že budú reagovať na útoky proti očkovaniu, ktoré sa konajú prostredníctvom určitých médií a vyvolávajú poplach, avšak v Združení občanov NoVa nastoľujú otázku, či je prípustné vyhlásenie, že bez očkovania umrie tisíce detí a stane sa invalidmi. „Nie je aj to poplach a rozširovanie nepravdy?“ spytujú sa. Skutočne táto téma aj naďalej zostáva otvorená. Foto: z archívu T. V.

13 – 14 /4692 – 4693/ 26. 3. – 2. 4. 2016

(Pred)volebný kaleidoskop LOKÁLNE VOĽBY 2016 - BÁČSKY PETROVEC

Kandidáti na deviatich listinách Jaroslav Čiep

a základe vyhlásenia, ktoré pre Hlas ľudu poskytol predseda obecnej volebnej komisie diplomovaný právnik Dušan Govorčin, do stredy 23. marca 2016 pre voľby do báčskopetrovského lokálneho parlamentu obecná volebná komisia doteraz schválila deväť odovzdaných volebných listín. Dostať sa do Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec si nárokujú viaceré politické strany alebo koalície; doteraz evidujeme tieto listiny: 1. Zachovajme naše dediny dnes – Demokratická strana; 2. Aleksandar Vučić – Srbsko víťazí (Srbská pokroková strana); 3. Liga sociálnych demokratov Vojvodiny – Nenad Čanak; 4. Ivica Dačić – Socialistická strana Srbska; 5. Spoločne pre obec – Boris Tadić (koalícia LDP a Boris Tadić); 6. Slováci vpred!; 7. Jednotné Srbsko – Miroslav Čeman; 8. Slovenská strana Dr. Anna Boldocká-Ilićová; 9. Pre prostredie, v ktorom je

O tom, kto dostane zelenú do nového zloženia petrovského parlamentu, rozhodnú voliči 24. apríla

hodné žiť (skupina občanov). Uvedené poradové čísla tieto listiny budú mať aj na volebnom lístku do lokálneho parlamentu. Podľa informácií, ktoré nám poskytli z obecnej volebnej komisie, volebné tlačivá si prebrala aj Srbská radikálna strana. V prípade, že sa im podarí zoskupiť dostatočný počet podpisov podpory, možno očakávať, že do petrovského parlamentu sa bude uchádzať desať listín. Keďže sú voľby 24. apríla,

Obecná volebná komisia je povinná prijímať prihlášky volebných listín až do 15 dní predtým ako sa voľby uskutočnia, čo teoreticky znamená, že tých listín môže byť aj viac ako desať. Dozvedeli sme sa tiež, že pre dve politické strany: Slovenská strana Dr. Anna Boldocká-Ilićová a Slováci vpred! obecná volebná komisia schválila rozhodnutie, že sú to strany osobitného významu pre slovenskú národnostnú

menšinu. Tieto strany v Petrovci majú zvýhodnené podmienky pre vstup do lokálneho parlamentu, čiže pre nich neplatí cenzus – 5 % hlasov voličov, ktorý platí pre ostatné politické strany. Podľa posledných informácií oddelenie Správneho súdu v Novom Sade 17. marca rozhodovalo o sťažnosti výborníka Radomira Zotovića ohľadom vymenovania Volebnej komisie Obce Báčsky Petrovec a zrušilo rozhodnutie, ktoré petrovský lokálny parlament schválil na svojom poslednom zasadnutí 11. marca 2016. Rešpektujúc súdne rozhodnutie, v utorok večer 22. marca bolo zvolané mimoriadne zasadnutie Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec s bodom týkajúcim sa vymenovania novej obecnej volebnej komisie. Výborníci väčšinou hlasov schválili rozhodnutie o vymenovaní Volebnej komisie Obce Báčsky Petrovec, ale tentoraz komisia nepočíta iba 16 členov a ich zástupcov, ale 20 osôb, teda o 4 viac.

KOVAČICA

Doteraz schválených päť volebných listín Anička Chalupová

o vypísaní lokálnych volieb začali sa množiť volebné listiny aj do obecného zhromaždenia v Kovačickej obci, ktorú od novembra 2015 vedie Srbská pokroková strana s koaličnými stranami (Zväz vojvodinských Maďarov, Skupina občanov Zelené jablko, Demokratická strana, Slovenská strana a Liberálnodemokratická strana). Po uzavretie tohto čísla v Kovačici obecná volebná komisia vedená predsedom Živkom Matejićom schválila doteraz 5 volebných listín, ktoré sú dostupné verejnosti na webovej stránke: www.kovacica.org. Nahliadnutie do častí

www.hl.rs

Nahliadnutie do voličského zoznamu sa koná každodenne v prízemí budovy Obce Kovačica

jednotného voličského zoznamu územia Obce Kovačica občania môžu vykonať pomocou počíta-

Informačno-politický týždenník

čového zariadenia v servisnom stredisku služieb obecnej správy v budove lokálneho parlamentu

každý deň a v sobotu od 8. do 16. hodiny až po uzavretie voličského zoznamu 8. apríla 2016 do 24. hodiny. V uvedenom období voliči môžu navrhnúť zápis, doplnky alebo opravy vo voličskom zozname. Prvú kandidačnú listinu Aleksandar Vučić – Srbsko víťazí, ktorú komisia schválila 9. marca 2016, tvoria členovia Srbskej pokrokovej strany (SNS) spolu s koaličnými partnermi Sociálnodemokratickej strany (SDP) a strany Slováci vpred! (SV). Prvý na listine s 39 kandidátmi je Emil Jonáš z Kovačice. Medzi kandidátmi na listine sú hlavne verejnosti už známe tváre v politike, ktoré v uplynulých rokoch prislúchali iným politickým stranám. Na listine sú aj príslušníci

• (PRED)VOLEBNÝ KALEIDOSKOP •

slovenskej národnostnej menšiny z Kovačice: Majda Šipická, Ján Husárik, Jozef Toman, Jaroslav Hrubík, Ján Petrák, ako i Slováci z Padiny: Zlatko Šimák, Anna Petrášová, Milina Kotvášová, Igor Glaváč, Tatjana Bešková, Saša Radović a Mária Galasová. Deň neskoršie svoju volebnú listinu s 39 kandidátmi odovzdali aj členovia Obecného výboru Demokratickej strany (DS). Nositeľom listiny pre lokálne voľby je Miroslav Krišan z Kovačice a okrem neho sú tu aj kandidáti z Kovačice a Padiny, dlhoroční aktivisti DS: Martin Zloch, Snežana Tomanová, Ján Puškár, Darina Dudková, Jaroslav Hriešik, Ivan Marko, Želimír Hriešik, Marína

Bírešová, Jaroslav Nemček, Pavel Ďuriš, Anna Farkašová, Mária Turanová, Vladimír Kováč, Martina Hlavčová, Miroslav Diňa, Janko Kolárik a Andrija Tomek. Obecná volebná komisia v Kovačici 12. marca t. r. schválila tretiu listinu, ktorú odovzdala Liga sociálnych demokratov Vojvodiny – Nenad Čanak. Prvý na listine je Ján Litavský a medzi kandidátmi na členov do lokálneho parlamentu sú aj verejnosti už známe tváre v politike, predstavitelia slovenskej národnostnej menšiny: Ján Gages, Jarmila Jonášová, Adam Siroma, Ivana Lenhartová, Marína Palušková, Andrej Stano, Alexandra Ďukinová, Žan Petrák, Andrea

Garajová, Martin Barnák, Anna Pavelová-Koláriková, Vladimír Povolný, Eva Hediová, Martin Marko a Ján Vika. Na hlasovacom lístku pod číslom 4 bude Zväz vojvodinských Maďarov – István Pásztor – Vajdasági Magyar Szövetség – Pásztor István. Listinu na voľbu výborníkov do obecného parlamentu tvorí 13 kandidátov, predstaviteľov maďarskej národnostnej menšiny, ktorej nositeľom je Lászlo Horti z Debeljače. Pre voľby do Zhromaždenia obce Kovačica obecná volebná komisia 19. marca t. r. schválila aj 5. volebnú listinu Ivica Dačić – Socialistická strana Srbska (SPS), ktorú tvorí 29 kandidátov. Medzi

kandidátmi sú aj Slováci: Renato Jovnáš z Kovačice (prvý na listine), Alexandra Králiková, Jaroslav Toman, Renata Jovnášová, Pavel Petrák, Janko Válovec, Alexandra Strehovská, Pavel Šajben, Želislav Petrovič, Pavel Kuľa a iní. Podľa neoficiálnych informácií v týchto dňoch svoju volebnú listinu odovzdá aj Skupina občanov – Zelené jablko. Svoje kandidačné listiny politické strany majú predložiť najneskôr do 8. apríla. Niektoré strany a koalície politických strán sa oficiálne už pustili do predvolebnej kampane, prípadne začali zahlasovať svoje akcie, ktorými prezentujú voličom svoje činnosti, ciele a programy.

STARÁ PAZOVA

Zatiaľ iba tri listiny Anna Lešťanová

a základe najnovších informácií (do utorka 22. marca) v obecnej volebnej komisii v Starej Pazove sú schválené iba tri volebné listiny. Ako povedal Miodrag Vuksan, predseda komisie, 7. marca schválili prvú listinu Koalícia Aleksandar Vučić – Srbsko víťazí, kým v stredu 16. marca sú schválené ďalšie dve volebné listiny; pod číslom 2 – Demokratická strana a pod číslom 3 Ivica Dačić – Socialistická strana Srbska (SPS). Obecný výbor Srbskej pokrokovej strany (SNS) s koaličnými partnermi prvý teda obecnej komisii odovzdal podpisy podpory pre volebnú listinu. Prvý na listine je predseda tamojšieho výboru pokrokárov Đorđe Radinović. Koalíciu Aleksandar Vučić – Srbsko víťazí tvoria Srbská pokroková strana (SNS), Sociálnodemokratická strana Srbska (SDPS), Strana zjednotených penzistov Srbska (PUPS), Hnutie socialistov (PS), Nové Srbsko (NS), Slováci vpred!, Srbská ľudová strana (SNP) a Samostatný DSS – SDSS. Túto listinu obecná volebná komisia schválila 7. marca. O deväť dní neskôr obecná volebná komisia v Starej Pazove schválila ďalšie dve listiny. Pod číslom 2 – Demokratická stra-

Pracovná atmosféra v obecnej volebnej komisii v Starej Pazove

na, prvý na listine je Slobodan Ilić a pod číslom 3 – Ivica Dačić – Socialistická strana Srbska (SPS) prvý na listine je Zoran Vukašinović. Zatiaľ na tlačovke, na ktorú sme boli pozvaní a sme sa zúčastnili, svoj volebný program v Starej Pazove zverejnila Koalícia Goran Jović s Pazovským hnutím k víťazstvu (16. marca v miestnostiach Pazovského hnutia). Goran Jović, predseda OV Sociálnodemokratickej strany (SDS) Stará Pazova, povedal, že 10. marca koaličnú dohodu na nadchádzajúce lokálne voľby podpísali Sociálnodemokratická

• (PRED)VOLEBNÝ KALEIDOSKOP •

strana (SDS) – Liberálnodemokratická strana (LDP) – Liga sociálnych demokratov Vojvodiny (LSV) a predtým to urobili SDS a Združenie občanov Pazovské hnutie o spoločnej účasti na voľbách 24. apríla. „Táto koalícia je úplne pripravená na voľby a volebné víťazstvo,“ povedal okrem iného Goran Jović, nositeľ listiny a kandidát na predsedu Obce Stará Pazova. Doložil, že budú viesť pozitívnu kampaň. Na tlačovke hovorili aj Miro Božović, manažér OV LDP Stará Pazova a kandidát na výborníka, Milan Vasiljev, predseda OV LSV Stará Pazova a kandidát na výborní-

ka, Alexander Bako, predseda ZO Pazovské hnutie a kandidát na výborníka, a Dr. Mišo Filip, druhý na listine kandidátov na výborníkov. Aktéri tejto tlačovky prízvukovali, že táto koalícia nie je utvorená preto, aby sa po voľbách podelili výbornícke mandáty, lež aby zvíťazili na lokálnych voľbách. Táto koalícia zatiaľ ešte neodovzdala podpisy podpory pre volebnú listinu obecnej volebnej komisii v Starej Pazove. Túto sriemsku obec od júna 2012 vedie Srbská pokroková strana a spolu s koaličnými stranami (nie všetkými uvedenými na začiatku textu, lebo pribudli aj niektoré nové) konali tam moc. Podľa doručených informácií z press služby OV SPS v Starej Pazove po odovzdaní podpisov podpory pre volebnú listinu predseda tohto výboru Đorđe Radinović okrem iného vyhlásil: „Očakávame veľké a presvedčivé víťazstvo a všetko o našich ďalších plánoch a práci predstavíme občanom v nadchádzajúcej kampani.“ Ďalej uviedol, že sa i naďalej budú usilovať, aby výsledky ich práce boli kvalitné, teda v záujme občanov, a pozval všetkých oprávnených voličov, aby sa v nedeľu 24. apríla zúčastnili vo voľbách a „dali nám svoj hlas podpory“.

13 – 14 /4692 – 4693/ 26. 3. – 2. 4. 2016

(Pred)volebný kaleidoskop VOĽBY 2016

Štartovali pokrajinské volebné preteky Jasmina Pániková

lepšiu Vojvodinu. Keď ide o parlamentné voľby, a necelý mesiac sa uskunovými schválenými listinami točnia parlamentné, posú: Muamer Zukorlić – Bosniackrajinské a lokálne voľby. ke demokratické spoločenstvo Politické strany naplno pridáSandžaku, ktorá má status vajú kandidačné listiny pre strany národnostnej menšiny, parlamentné a lokálne voľby. Zhodne pre Srbsko – Národný Deň pred uzávierkou tohto zväz – Glišić – Parović a zatiaľ dvojčísla v utorok 22. marca poslednou schválenou listinou predseda Zhromaždenia APV je SDA Sandžaku – Dr. SulejIstván Pásztor podpísal rozman Ugljanin, ktorá má status hodnutie o riadnych voľbách strany národnostnej menšiny. poslancov pokrajinského parRepubliková volebná komisia lamentu. po uzávierku tohto dvojčísla Predseda Pázstor pri tej prí- Predseda pokrajinského zhromaždenia István Pásztor podpísal schválila desať volebných listín. ležitosti pripomenul, že voľby rozhodnutie o riadnych pokrajinských voľbách Podľa rozhodnutia repubbudú prebiehať v rovnakom likovej volebnej komisie na dni ako aj parlamentné a lokál- (JS), Skupina občanov PatrioV stredu listinu odovzdal aj priebeh volieb budú dohliadať ne. Zdôraznil, že voľba nových tické hnutie Srbska (GGPPS). Zväz vojvodinských Maďarov. pozorovatelia z organizácií Crta, poslancov Zhromaždenia APV S 10-minútovým rozdielom Na voľbách spoločne vystu- Građani na straži a Centar za bude podľa proporčného sys- listinu odovzdala LSV Nenad pujú s Demokratickou stranou slobodne izbore i demokratiju tému a vyzval občanov, aby Čanak – Liga sociálnych de- vojvodinských Maďarov a Stra- (CeSID). Očakáva sa aj rozhodvyužili svoje občiannou maďarskej jednoty nutie o angažovaní zahraničske právo a povinnosť a podľa Istvána Pásztora, ných organizácií, medzi ktorými Po prvýkrát voľba poslancov do pokrajina dali svoj hlas strane, predsedu Zväzu vojvo- budú aj pozorovatelia z OBSE. ského zhromaždenia bude prebiehať podľa koalícii alebo skupine Do zoznamu schválených vodinských Maďarov, táto proporčného systému, rovnako ako aj na občanov podľa svojho strana po voľbách aj lebných listín do Zhromaždenia parlamentných a lokálnych voľbách. Doposiaľ želania a vôle. „Pozýnaďalej počíta so spolu- v Novom Sade nepribudla žiadsa uplatňoval väčšinový systém, respektíve vam politické strany, prácou so Srbskou pok- na nová listina. Mestská volebná od roku 2004 kombinovaný systém – 60 pokoalície a združenia komisia zatiaľ schválila osem lisrokovou stranou. slancov zvolili podľa proporčného a 60 podľa občanov, ktoré budú Na pokrajinských voľ- tín. Svoju účasť na lokálnych voľväčšinového systému. vo volebnom procese, bách spoločne vystúpia bách v Novom Sade avizovala na korektnú a kultúrnu aj Liberálnodemokratická Slovenská demokratická strana, kampaň, na boj argumentmi mokratov Vojvodiny – ktorej predsedom je Ivan a programami,“ poznamenal Zdvihni hlavu! Avšak, Ferko, niekdajší funkcioPosledné voľby vojvodinských poslancov Pásztor. nár Demokratickej strany ako oznámila LSV, pred boli 6. mája 2012 a vo voľbách sa zúčastnilo V deň vypísania pokrajin- samotným odovzdav Novom Sade. Medzitým 14 politických strán. Koalícia zoskupená okolo ských volieb ako prvá listinu ním listiny súkromná nositeľom listiny nebude Demokratickej strany mala 58 poslaneckých odovzdala Koalícia Aleksandar ochranka Socialistickej Ferko, ale Goran Bajšanmiest, Srbská pokroková strana 22, koalícia SPSVučić – Srbsko víťazí. Nositeľkou strany Srbska sa fyzicski, niekoľkonásobný sve-PUPS-JS-SDPS 13, Liga sociálnych demokratov listiny je Maja Gojkovićová. ky vrhla na členov LSV tový a európsky šampión Vojvodiny 10, Zväz vojvodinských Maďarov 7, Takmer o štyri hodiny listi- a znemožnila ich zísť do bojovej zručnosti savate. Srbská radikálna strana 5, Demokratická strana nu odovzdala aj koalícia Pre budovy pokrajinského Táto strana sa na voľbách, Srbska 4 a Liberálnodemokratická strana 1 Vojvodinu práce a vedomostí zhromaždenia. V súvise ako menšinová strana, mandát. – Demokratická strana, De- s tým líder LSV vyhlásil, zúčastní samostatne mokratická strana Chorvátov že navrhne predsedníca bude mať 26 kandidávo Vojvodine, Nova, Zelená tvu strany stiahnuť listov. Podľa slov Ferku ich ekologická strana Zelení – Dr. tinu, keďže, ako povedal, po strana (LDP) a Sociálnodemo- listina ponúkne Novému Sadu Bojan Pajtić. Nositeľom listiny je tomto incidente voľby nemajú kratická strana (SDS). Predse- nové osoby, ktoré sú pripravené Miroslav Vasin. Po demokratoch zmysel a legitimitu. „Ak nebudú da Pokrajinského výboru LDP niečo meniť. Ktoré sú to nové o dve hodiny listinu odovzdala zverejnené mená bitkárov, naša Predrag Patić zdôraznil, že listina osoby, zatiaľ nie je známe, kekoalícia Socialistická strana strana stiahne listinu,“ vyhlásil bude mať názov Boris Tadić, ďže táto strana stále vypracúva Srbska (SPS), Jedinečné Srbsko Čanak. Čedomir Jovanović – Zväz pre listinu kandidátov.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• (PRED)VOLEBNÝ KALEIDOSKOP •

Slovensko

BYSTRICKÝ ŽUPAN MARIÁN KOTLEBA UKONČIL UPROSTRED DEJA HRU BREZNIANSKYCH DIVADELNÍKOV V RÉŽII ĽUBOSLAVA MAJERU

stavenia je to, že sme všetci rovnakí, aj keď si často o sebe myslíme, že sme iní. Všetci sme ľudia. A práve tento epiteton ľudskosti by sme mali pestovať u seba aj u iných,“ vysvetľuje. K hre sa po rokoch vrátil, lebo mal pocit, že je stále aktuálna. Život mu dal za pravdu. „Zjavne spustia oponu. Inštrukcie dostala som pichol do osieho hniezda. Ale priamo od Mariána Kotlebu, ktorý úlohou režiséra je upozorňovať na sedel v javisku a zjavne mal k hre veci v spoločnosti, ktoré sú nepriKováči výhrady. „V predstavení sa od jateľné.“ Pokiaľ ide o nadávky, tie začiatku používali krajne expresívsú podľa Majeru účelové, ne výrazy, ako ,nakopať riť‘, dokresľujú postavy a kon,rozbiť papuľu‘ , alebo ,k...a‘. krétne situácie. Ale aj keď by Frekvencia týchto výrazov sa účelové neboli, určite to nie stupňovala až do stavu, keď je dôvod na prerušenie hry. sa začalo hovoriť o ,srbských Banskobystrickému žuhovnách‘ a ,slovanských lajpanovi napísal list aj autor nách‘,“ zhrnul Banskobyshry Miloš Nikolić. Kotlebu trický samosprávny kraj vo oslovuje slovným spojením vyhlásení príčiny predčas„drahý priateľ“ a s nadhľaného ukončenia inscenácie. dom, iróniou a vtipom mu „V súvislosti s výrokmi, ktoré vykresľuje, aké absurdné je v predstavení zazneli, zvajeho rozhodnutie predčasne žujeme podanie trestného ukončiť inscenáciu. „Keby si oznámenia pre podozredopozeral predstavenie do nie zo spáchania trestného Kováči: Ľubo Majera s protagonistami hry konca, zažil by si obrovské činu hanobenia národa, rasy komisie mesta Brezno a divadelník sklamanie! Určite by ťa rozčarovalo, a presvedčenia,“ dodala župa. Kotlebovo rozhodnutie zaváňa- Matej Struhár v otvorenom liste že v predstavení sa nenadáva na Srbov, ani na Slovákov, ani na Nemcov, júce tuho totalitou vyvolalo pohor- Mariánovi Kotlebovi. Hru Miloša Nikolića Kováči slodokonca ani na nových či starých šené reakcie viacerých umelcov a politikov. „Je neprípustné, aby venskí diváci poznajú už dávnejšie. Slovanov! Ani na Turkov! Predstaveniekto ako pán Kotleba z pozície Práve Ľubo Majera ju ešte pred nie má jediný odkaz, a ten ťa znovu moci prerušil a zakázal pokračovať dvadsiatimi rokmi inscenoval rozčaruje: že sme všetci rovnakí! v divadelnom predstavení. A dovo Zvolene. „Po tomto texte som Nech sa už akokoľvek snažíme, aby konca podával trestné oznámenie v deväťdesiatych rokoch siahol sme rovnakí neboli,“ uvádza okrem na divadelníkov pre obsah divadel- bežiac od represálií. Odkazom pred- iného Miloš Nikolić.

Zakázaní Kováči Rastislav Boldocký

etrovský režisér Ľuboslav Majera a srbský spisovateľ Miloš Nikolić spôsobili na Slovensku poriadny rozruch. Nechcene a nečakane. Za všetko môže krajne pravicový župan Banskobystrického kraja Marián Kotleba, keď v polovici prerušil inscenáciu Kováči v breznianskom divadle, pod ktorou sú podpísaní obaja umelci. Novozvolenému poslancovi slovenského parlamentu prekážali vulgarizmy na javisku. „Vyzerá to, že mám dve profesie. Som režisér, aj spúšťač lavín,“ hovorí pre Hlas ľudu s poriadnou dávkou irónie Ľubo Majera. „Zjavne museli na Slovensko prísť Srb a srbský Slovák, aby spolu s breznianskymi ochotníkmi upozornili na porušovanie základných ľudských práv.“ Čo sa teda v Brezne stalo? Banskobystrický kraj si na Deň učiteľov objednal od Divadelného súboru Jána Chalupku inscenáciu Kováči. Počas predstavenia však zostali breznianski divadelníci v nemom úžase. Ako informujú slovenské médiá, uprostred deja prišla za nimi zamestnankyňa župy a požiadala ich, aby divadlo ukončili, inak

nej hry. To je konanie za hranicou slušnej a slobodnej spoločnosti,“ uviedol prezident Andrej Kiska. Ďalší pripomínajú, že nejde o prvý úlet banskobystrického župana týmto smerom. Len pred niekoľkými mesiacmi neschválil granty pre Divadlo Štúdio tanca či Bábkové divadlo na Rázcestí. Ako jeden z dôvodov uviedol, že sa na javisku objavili nahí chlapi. „Čo bude ďalšie? Hromadné pálenie kníh?“ pýta sa člen kultúrnej

VZNIK NOVEJ VLÁDY NA SLOVENSKU SPREVÁDZALI ROZPORUPLNÉ REAKCIE

Fico staronovým premiérom Z R. Boldocký

Tak vlastne pochoval snahy o vznik pravicovej koalície. Naopak, začali sa napĺňať povolebné slová premiéra áruka stability, historický komRoberta Fica o možnosti vytvorenia promis, ale aj zrada. S takýmito „historického kompromisu“ medzi rozporuplnými reakciami na ľavicou a pravicou. vznik novej slovenskej vládnej koSpolupráca Smeru a SNS alície sa môžete stretnúť. však nie je až takým veľkým Stalo sa to, čo pred voľbami prekvapením, dve strany už pre mnohých vyzeralo ako spolu sedeli vo vláde aj v mifikcia. Do koalície s ľaviconulosti. To, čo zaskočilo nejedvým Smerom sa nakoniec ného Slováka, je rozhodnutie rozhodli stúpiť hneď tri prastrany Sieť Radoslava Procházvicové subjekty – Slovenská ku a Mostu-Híd Bélu Bugára národná strana (SNS), Mostvytvoriť koalíciu s ľavicou a -Híd a Sieť. No a aby to bolo národniarmi. Predsedovia ešte komplikovanejšie, vo strán použili podobnú arguvzťahoch medzi SNS a Mostom pretrvávajú dlhodobé Šéfovia koaličných strán: Robert Fico, Andrej mentáciu ako Andrej Danko, animozity. Most vo veľkej Danko, Béla Bugár a Radoslav Procházka (Foto: pričom dodali, že išlo „o jediné možné riešenie“, ako aj to, miere totiž obhajuje záujmy Vlado Benko) voličov z maďarskej menšiny, zatiaľ nechce spolupracovať s neštandard- že „Slovensko potrebuje stabilnú čo SNS sa hlási k nacionalistickej nými politickými stranami, medzi vládu“. ktoré zaradil novovzniknuté hnutie Ibaže nemalá časť verejnosti a ideológii. Práve národniari sa pritom ukázali Sme rodina podnikateľa Borisa Kol- početní voliči Mostu a Siete neako kľúčoví hráči pri vytváraní novej lára, ale aj politický subjekt OĽANO mali pre takéto zdôvodnenie veľa koalície. Po zverejnení výsledkov nevyspytateľného Igora Matoviča. pochopenia. Koalíciu so Smerom a

• SLOVENSKO •

volieb bolo viac-menej jasné, že bez pätnásť poslancov SNS nebude možné vládu zostaviť. Šéf národniarov Andrej Danko sa nakoniec rozhodol spojiť s doterajším premiérom Robertom Ficom. Zdôvodnil to tým, že

SNS spravidla označovali za zradu. V stranách dokonca museli bojovať aj so vzburou svojich členov. Procházkovu Sieť opustili hneď traja novovzvolení poslanci, Most opustil podpredseda a bývalý minister Zsolt Simon. Počet poslancov novej koalície sa tak znížil z 85 na 81, je to však naďalej pohodlná väčšina. Pokiaľ ide o mená nových ministrov, tie boli v čase našej uzávierky s konečnou platnosťou známe len v prípade Smeru. Premiérom novej vlády bude Robert Fico, vicepremiérom pre investície bude doterajší predseda parlamentu Peter Pellegrini. Rezort vnútra naďalej povedie Robert Kaliňák, financie Peter Kažimír, zahraničné veci Miroslav Lajčák, kultúru Marek Maďarič a ministerstvo práce Ján Richter. Ministrom zdravotníctva bude doterajší šéf Slovenskej pošty Tomáš Drucker a ministrom hospodárstva doterajší šéf rezortu životného prostredia Peter Žiga. Z ďalších strán SNS dostala rezort pôdohospodárstva, obrany a školstva, navyše Andrej Danko bude novým predsedom parlamentu. Most-Híd bude šéfovať ministerstvám spravodlivosti a životného prostredia, zatiaľ čo Sieť obsadí iba rezort dopravy.

13 – 14 /4692 – 4693/ 26. 3. – 2. 4. 2016

Na pulze dní S PÁNOM KARIKATÚRY PREDRAGOM KORAKSIĆOM CORAXOM

Obohacuje život dávkami smiechu a irónie Juraj Bartoš

udalosti sú samy sebou natoľko smiešne, že nepotrebujú totiž žiadnu karikatúru (tu sa pán Corax srdečne, zľahka zasmial – pozn. J. B.). Jedna z dôležitých vecí je, že keď si raz osvojím dáku ideu, od tej chvíle sa cítim superiórne vo vzťahu k postavám, ktoré kreslím. Ten pocit prenášam na tých, ktorí sledujú moje karikatúry. Verím, že aj oni sú aspoň na chvíľu superiórni, a to je pre mňa najdôležitejšie.“

vlastne vtedy nachádzal. Vieme, kto bola MM, aké boli rozhodnutia ohľadne niektorých mojich kolegov a ako oni skončili. Vraj jediná vec, ktorá Miloševićovi prekážala, bolo to, že ,Miru kreslím takú tučnú a ona práve teraz uplatňuje odtučňovaciu kúru’. Ozaj: viete, prečo som Miloševića kreslil bez očí? Keď som robil skicu pre istú karikatúru, nakreslil som mu tvár

arikatúra? Vtipný obrázok, ktorý zveličuje istú ľudskú chybu, niečí nedostatok či stanovisko, alebo ošemetnú udalosť. S predbežným úmyslom: vyvolať smiech alebo aspoň úsmev. V prípade kvalitnej navrstvenej karikatúry je tu i hlavný cieľ: podnieť sivú hmotu pozorovateľa, aby sa dala do pohybu. Aby jej majiteľ (po)uvažoval o tom, (pre)čo autor zosmiešňuje. Karikaturistov je veľa, tých dobrých – pomenej. K OČI, HRDZAVÉ zriedkavým, ktorí sa nezdráhajú LYŽICE, ZÁSADY švihnúť po chvostoch politikov a Najčastejšie ste iných verejných prominentov jed- kreslili manželský pár noznačne patrí Predrag Koraksić Milošević – Markovićo(1933). Človek – inštitúcia. CORAX. vá. Máte doznanie o Od roku 1950 sa s pocitom zod- tom, ako reagovali na povednosti za nezodpovednosť vaše úchvatné obráziných – na vysokej umeleckej ky? úrovni – zaoberá podkurova„Zhodou okolností ním majiteľom hláv, v ktorých dozvedel som sa niehniezdi hlúposť, a od ktorých v ktoré neuveriteľné veci. nemalej miere závisí budúcnosť Pán Milan Milutinović niekdajších Juhoslávií a ich zvy- (bývalý prezident Rešku menom Srbsko. Pán Corax publiky Srbska – pozn. počas svojej „krátkej“ pracovnej J. B.) ma raz pozval k nemu do a v tej chvíli som zistil, že čiara, doby (65 rokov) nakreslil na tisíce úradu na kávu. Ako povedal, Slo- urobená jedným ťahom – bez obrázkov vyvolávajúcich smiech, bodan Milošević kresbe vôbec očí – je vlastne skutočný Milošević. ale i trpkosť a smútok. Je stále čin- nerozumel (možno to bol dôvod, Mal akýsi svojský pohľad zvnútra; ný, toť mu v Zreňanine 18. nezaujímalo ho, čo sa deje februára prezentovali knizvonku; bol proste autista. hu karikatúr Trajno prošlo Keď som sa MilutinoJedna z dôležitých vecí je, že keď si vića spýtal, prečo zbiera vreme (Čas trvale minulý). Poprosil som ho o rozho- raz osvojím dáku ideu, od tej chvíle karikatúry, povedal, že ich vor pre Hlas ľudu. Pristal nechať svojmu synovi. sa cítim superiórne vo vzťahu k chce razom a ani si nevyžiadal Vyrozprával mi taktiež, ako finálny text rozhovoru na postavám, ktoré kreslím. Ten pocit na schôdzi predsedníctva autorizáciu. prenášam na tých, ktorí sledujú navrhol, aby v časopise Pán Corax, čo vás motimoje karikatúry. Verím, že aj oni sú New York Times zakúpili vuje, aby ste furt pracodve strany a uverejnili na aspoň na chvíľu superiórni, a to je nich moje karikatúry. Vraj vali plnou parou? „Viete, ako: každý deň pre mňa najdôležitejšie. tak dokážu, že v Srbsku nás zavalí neuveriteľným existuje sloboda prejavu. množstvom hlúpostí, Jeho návrh neschválili.“ ktoré ma inšpirujú a podnecujú pre ktorý som zostal neohrozePodaktorých typov zákonite reagovať. Ja to proste musím... ný?), na rozdiel od jeho manželky kreslíte s lyžicou za uchom... Ako niekto dýcha, tak ja kreslím Miry Markovićovej, ktorá v istom „Áno, urobil som určite viac karikatúry.“ interview vyhlásila, že ja som než 300 karikatúr, na ktorých zhrNemáte občas problém s tým, najhorší karikaturista na svete. dzavená lyžica má istú úlohu. Je na čo si skôr posvietiť? Až neskoršie som pochopil, v to atribút, ktorý patrí radikálom, „Pravdaže mám. Niektoré akom nebezpečenstve som sa a títo, ktorí sú teraz pri moci, sú

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

tiež radikáli; pod kožou, ktorá sa leskne, je radikálska koža. To je ten ich gén; bez lyžice takmer nemôžem nakresliť ani jednu karikatúru Aleksandra Vučića či Tomislava Nikolića a ostatných čaušov vôkol nich. Práve chystám, o týždeň, o dva dokončím knihu Vlasnici zarđale kašike (Majitelia zhrdzavenej lyžice). Bude v nej asi sto karikatúr, všetky so zhrdzavenou lyžicou.“ Ako vaše veselé kresby „prehltli” politici 5. októbra? „Borisa Tadića som istým spôsobom podporil, keď kandidoval na funkciu prezidenta. Po ukončení jednej z konvencií som mu povedal: Boris, ak sa mi niečo nebude páčiť, rátaj s tým, že budem reagovať. Povedal mi: Ty len šliap! Tak som šliapal, až z toho bolo zhruba 150 karikatúr s jeho podobizňou. Boli to čiernobiele karikatúry, keďže kreslím štetcom – čiernym tušom – na papieri A4. Potom ich dám do počítača, tam ich korigujem a vyfarbujem. Tadić si kúpil len 20 čiernobielych karikatúr; tie, na ktorých kritika jeho politiky bola naznačená iba ak úchytkom.“ Aké sú vaše pocity ohľadne niekdajšej Juhoslávie? „Čo ja viem... Do poslednej chvíle som neveril, že ju stihne taká tragédia. Strašne sa ma tie udalosti dotkli... Preto som vlastne aj začal kresliť a reagovať týmto spôsobom. Milošević bol hlavný vinník rozkladu Juhoslávie, nuž som sa hneď od prvej chvíle obrátil proti nemu. Kým to trvalo, bol som vyobcovaný zo všetkého, žil som pod istým druhom nátlaku... Pohádal som sa dokonca aj so svojimi príbuznými, ktorí mali úplne inú percepciu skutočnosti a podporovali Miloševića. Nech nespomínam priateľstvá, ktoré som kvôli tomu úplne prerušil, lebo som sa nemohol zmieriť s tým, čo sa deje, a oni to podporovali. Nežiaducim som sa stal aj v mojej vtedajšej redakcii, v denníku Večernje novosti, kde som bol redaktorom karikatúry. Roku • NA PULZE DNÍ •

1990 začali proti mne vnútorný proces s cieľom donútiť ma, aby som opustil redakciu. Ja som ale chcel, aby ma prepustili, pravidlá podniku to mojim vedúcim nedovoľovali, nuž mi uberali z platu, pokutovali ma, nechceli mi uverejňovať karikatúry... Vec sa dostala aj na súd a roku 1993 ma prepustili, lebo som ,nedodržiaval redakčnú politiku novín’. Dobre mi urobili.“ Kto v Srbsku do Európskej únie chce a kto sa iba tak tvári? „To je skutočne mimikria, jedno veľké klamstvo, ktoré sa furt hromadí. Všetci sa tvária, že sa tam chcú dostať, a to len preto, aby zostali pri moci: jeden preferuje politiku, podľa ktorej by sme mali byť ruskou guberniou, a ten druhý, aby sme údajne boli súčasťou Európy. Po celý čas klamú, takže absolútne nikomu z nich neverím.“

B.). Nakreslil som televízor ako opevnené mesto Bastilla so strieľňami; na obrazovke je podobizeň Miloševića, sedí hore na terase, zdola prichádzajú opozicionári, nesú na ramenách Vuka Draškovića ako ,barana’ na rozbíjanie brán HLÚPOSŤ pevností; pred nimi sa zjavil JE NEZNIČITEĽNÁ kordón žien v drahých bunOzrejmíte skrátka, čo Moje karikatúry nemajú slová, dách tzv. ,bundes liga’... Deň je primárne v procese ani názvy, ani podpisy, ani dialógy; po tom, čo karikatúra bola vzniku karikatúry? uverejnená, všetko sa zomlelo „V prvom rade je to spoznateľné sú podľa postáv a si- tak, ako som nakreslil.“ udalosť, ktorá vás osloví. tuácií. Karikatúra musí byť čím jedObčania Srbska sú ľudia Nemôžem vám objasniť, noduchšia, autor by sa mal vyjadriť vtipní a – zabudli sa smiať. aký proces sa odvíja v Čo sa deje? mozgu... Niekomu pri tej pomocou čím menej prostriedkov, „Neviem... nie som sociológ, istej udalosti napadne mal by vystihnúť podstatu niekoľ- ja sa len snažím vniesť do židačo celkom iné; ja som kými ťahmi. vota trochu smiechu a irónie.“ proste deformovaný – Je podľa vašej mienky profesionálne (tlmený nádej na to, aby sa hlúposť smiech) – teda tak, že uvažujem Na niektorých som dokonca stala záležitosťou minulosti, a ,v obrázkoch’. Moje karikatúry ne- znázornil dáke udalosti prv než prečo nie? majú slová, ani názvy, ani podpisy, sa stali. Jedna z nich je ,útok na „Nie je... Hlúposť je nezničiteľná. ani dialógy; spoznateľné sú podľa Bastillu’ (t. j. na RTS počas protestov Rád by som zostal bez práce, ale to postáv a situácií. Karikatúra musí v Belehrade roku 1991 – pozn. J. nie je možné.“ • NA PULZE DNÍ •

byť čím jednoduchšia, autor by sa mal vyjadriť pomocou čím menej prostriedkov, mal by vystihnúť podstatu niekoľkými ťahmi. Také karikatúry sú najlepšie; mne sa ich podarilo urobiť takých 50.

PRÁZDNA VÝSTAVA A SÚDNA SIEŇ V akej miere ste ako autor umelec slobodný? Stalo sa, že médiá odmietli uverejniť vaše karikatúry? „Držím sa zásady: kto nechce uverejniť jednu moju karikatúru, ten už nikdy odo mňa žiadnu karikatúru nedostane. Tak som prestal spolupracovať s niekoľkými periodikami, akými sú Ekonomist a Ekonomska politika, pre ktorú som celých päť rokov robil úplne bezplatne. Dosadili tam redaktorku, ktorá mala výhrady nielen voči mne, ale aj (a najmä) voči kolumnistom tých novín (Vladovi Gligorovovi, Mijatovi Lakićevićovi, Stamenkovićovi...); keď ich prepustili, dal som výpoveď. Inak sa veci mali s časopisom Vreme, pre ktorý som pracoval celé roky. V období, keď prezidentom bol Vojislav Koštunica, hlavný redaktor Dragoljub Žarković mi začal zazlievať, že robím karikatúry proti Koštunicovi. V jednej chvíli mu vravím: Dobre, Žarković, ty chceš, aby som pre teba nerobil? Vraví: Chcem! Tak reku tu máš ruku... Odišiel som z redakcie a už som sa do nej nevrátil. Tak isto sa pred troma rokmi stalo s časopisom Novi magazin: ich poznámky sa vzťahovali na moje karikatúry s Vučićom; odmietli jednu z nich, nuž som hneď prestal pre nich robiť. Ja to môžem, lebo si hneď nájdem robotu inde. Iní nemajú takú pozíciu, nuž... čo urobia? V denníku Danas nemám redaktora ani žiadnu kontrolu; nikto >>>

13 – 14 /4692 – 4693/ 26. 3. – 2. 4. 2016

Na pulze dní >>>

trikrát pojednávanie; zažaloval ma Dobrica Ćosić...“ Čo ste „zhrešili“? „Bolo to pre karikatúru, na ktorej boli znázornené „trule kobile“, t. j. situácia, keď Micotakis (Kiriakos,

nevie, čo dnes či zajtra nakreslím. Dbám však na určité estetické hodnoty: nevulgarizujem, neurážam, avšak zosmiešňovať budem. Urobím ironický komentár, vyprášim ich, ale fajnovým spôsobom.“ Vyhýbam sa akémukoľvek geneMali ste nepríjemnosti pri ralizovaniu, povedzme na základe výstavách vašich národnostnej príslušnosti; nevykarikatúr? riekam svojimi karikatúrami ortieľ „Pravdaže. Roku 1997 som vysta- nad celým národom, lebo nie je celý voval v galérii národ vinný za niečo, čo spáchali Sebastijan v Be- jednotlivci lehrade. Tamojší kustód zrejme tam bol s požehnaním úradujú- niekdajší grécky minister – pozn. J. cej moci, t. j. Socialistickej strany B.) navštívil Pale (mestečko východSrbska; nevedel, o aké karikatúry ne od Sarajeva – pozn. J. B.). Je tam ide. Keď výstava bola už nachys- Radovan Karadžić a celá vtedajšia taná, odstránil niekoľko mojich zostava Republiky Srbskej; mali karikatúr. Prišiel som dvadsať minút podpísať Vance-Owenov plán, čo pred otvorením výstavy a vidiac, oni nijako nechceli. Nakreslil som čo sa stalo, odstránil som všetky. scénu, kde traja prezidenti, Momir Prišli tri zahraničné televízie a na- Bulatović (predseda Čiernej Hory), šli prázdne steny. To bol škandál! Slobodan Milošević (predseda SrbKustód mal vysvetlenie: vraj k ich ska) a Dobrica Ćosić (prezident správcovi prichádza Nikola Šainović Juhoslávie), jeden druhému zvierali

(niekdajší premiér Srbska – pozn. J. B.) a nebolo by vhodné, aby videl karikatúry...“ Mali ste česť zodpovedať za svoje karikatúry pred súdmi? „Áno. V Novom Sade som bol predvolaný na súd, absolvoval som

www.hl.rs

hlavu medzi nohami – pred Micotakisom. Karikatúra bola zverejnená v časopise Vreme, ktoré sa vtedy tlačilo v tlačiarni Fórum v Novom Sade, takže kompetentný bol pokrajinský žalobca. Iba neskoršie mi istý Ćosićov radca prezradil, že

Informačno-politický týždenník

ma zažaloval sám prezident.“ Ako ste pochodili? „V polovici procesu sa súdenia vzdali. Obhajca Slobodan Beljanski ma obhajoval fenomenálne.“ MUSÍ TO PRASKNÚŤ Etika nakladá nenarúšať slobodu iných pod rúškom slobody vyjadrovania. Stalo sa vám, že ste hranice slobody precoraxili? „V tomto zmysle mám vlastné zásady. Po prvé: nepozerám sa ponad plot; zaoberám sa domácim zlom. Po druhé: vyhýbam sa akémukoľvek generalizovaniu, povedzme na základe národnostnej príslušnosti; nevyriekam svojimi karikatúrami ortieľ nad celým národom, lebo

nie je celý národ vinný za niečo, čo spáchali jednotlivci.“ Aké je vaše videnie ,prípadu’ Charlie Hebdo? „Náhodou som osobne poznal jedného zo skupiny karikaturistov, ktorú zlikvidovali takým suro-

vým spôsobom, bol to Georges Wolinski... Nemám príliš vysokú mienku o karikatúrach v Charlie Hebdo. Videl som ich takmer všetky prv než došlo k vražde; boli to prevažne zlé kresby a zlé boli aj idey. Iba zo dve sa mi páčili, lebo mali hlbší odkaz; ostatné boli hlavne povrchové a urážlivé. Domnievam sa však, že aj keby tí ľudia robili skvelé karikatúry, zase by len boli terčom bláznov, ktorí ich zlikvidovali.“ Čo alebo kto vás v reálnom živote teší a (kto) čo zarmucuje? „Ó, Bože! Čo ma teší...? Nemám odpoveď na túto otázku. (Tlmený smiech.) Teším sa tomu, čím sa zaoberám... Rád si prečítam dobrú knihu, rád sa pozriem na kvalitnú športovú udalosť, mám rád futbal, fandím Barcelone.“ (Tlmený smiech.) Končíme náš rozhovor, poberieme sa každý svojou cestou. Kam sa poberá naša spoločnosť a my s ňou? „Kam speje... Viete čo: hromadí sa lož na lož, nadobúda enormné dimenzie, a to musí prasknúť... Neviem, ako sa skončí, ale toto... Títo sa moci nezrieknu len tak poľahky, nuž k prasknutiu bude musieť dôjsť. Aj onehdy sme sa do poslednej chvíle nazdávali, že ten (Milošević – pozn. J. B.) je nezničiteľný, a ukázalo sa, že stačilo potlačiť ho prstom a padol.“ • NA PULZE DNÍ •

Ľudia a udalosti Kvalita služieb na dobrej úrovni O Z DOMU ZDRAVIA V KOVAČICI

Anička Chalupová

v Kovačici, Debeljači, Uzdine, Crepaji a Padine, teda vo všetkých d druhej polovice novembra väčších dedinách je zamestna2015 rozhodnutím Zhromaž- ný adekvátny počet pediatrov, denia obce funkciu úradu- ktorý zodpovedá počtu detí. Nojúceho riaditeľa Domu zdravia vinkou je aj otvorenie menšej v Kovačici vykonáva Dr. Dragan ambulancie v Putnikove. Treba Josifović, lekár špecialista gyne- zdôrazniť aj to, že lekári majú kológ a pôrodník, službu aj v sobotu ktorý začiatkom od 7. do 12. hodiny roka v tejto zdraa v nedeľu počas votníckej ustaposkytovania tenovizni zaviedol rapie pacientom. niekoľko noviniek. V pohotovostnej – Okrem nového službe sme zapracovného času mestnali ešte jedlekární a lekárov ného lekára, takže (od 7. do 14. hodislužby pacientom ny v menších, resp. a občanom sú maod 7. do 20. hodiny ximálne zladené vo väčších ambus našimi možnoslanciách na území Dr. Dragan Josifović, ťami a kapacitaúradujúci riaditeľ DZ obce, aj v dňoch mi. Raz v mesiaci víkendu), v Debelv ambulanciách jači začalo fungovať laboratórium v Samoši a Idvore ordinuje odna odber krvi. V tejto ambulancii borník internista. Lekári a sestry pacientkám bude čoskoro k dis- sa teda maximálne venujú práci pozícii aj gynekologická ordiná- s pacientmi. cia, v ktorej sa budú vykonávať Aký je vzťah medzi pacientpredovšetkým základné preven- mi a zamestnanými v Dome tívne opatrenia. V ambulanciách zdravia?

– Doteraz nebolo žiadnych pripomienok k práci našich lekárov a zdravotných sestier, čo neznamená, že ich nemôže byť. Jestvuje mechanizmus, aby pacienti mohli podať prípadnú sťažBudova DZ v Kovačici je uvedená do prevádzky nosť ochranco16. marca 1971 vi práv pacientov. V prípade, že zistíme, že ciu a myslím si, že primárnou sťažnosť bola opodstatnená, úlohou je nájsť prostriedky na zabezpečíme adekvátne opatre- rekonštrukciu a adaptáciu amnia na odstránenie nedostatkov. bulancie v Idvore, ktorá v súčasBudova Domu zdravia v Ko- nosti potrebuje lepšie pracovné vačici je vo funkcii 45 rokov podmienky. Ostatné budovy a pohotovostná služba už bez- zdravotníckych ustanovizní v Komála dvadsať rokov pôsobí vačickej obci sú väčšinou v dobv budove bývalého sirotinca. rom stave, ale, samozrejme, že Aká je súčasná situácia z hľa- zvyšok priestoru nikdy nie je na škodu. To máme zapísané aj diska vybavenia? – Keď ide o objekty, je to téma, v dlhodobých plánoch a v buo ktorej by sa žiadalo dlhodo- dúcnosti, v súlade s možnosťami bo uvažovať. Počas uplynulých a zákonným regulatívom, sa troch – štyroch mesiacov som budeme zasadzovať za rozšírenie zmonitoroval celkovú situá- pracovného priestoru.

NO COMMENT

Spupnosťou proti sebe? Juraj Bartoš

otiaľ sa chodí s krčahom na vodu, kým sa nerozbije. Žiaden džbán nie je večný, akože nič okrem večnosti večné nie je. Trvácnosť spravidla závisí od množstva okolností a vlastností (chránenca a ochrancu), okrem iného od kvality džbánu a od starostlivosti tých, ktorí sa oň starajú. S nepatrnými výnimkami platí pravidlo, že vek džbánu sa zvyšuje úmerne so zvyšovaním starostlivosti oň. Poďme ale k jadru veci. Toť sme mali možnosť nahliadnuť do zaujímavého spisu s „titulkom” U ime naroda (teda V mene národa). Ide o rozsudok, ktorým Správny súd Republiky Srbsko • ĽUDIA A UDALOSTI •

(Oddelenie v Novom Sade) prijal sťažnosť výborníka Radomira Zotovića a anuloval rozhodnutie Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec týkajúce sa vymenovania volebnej komisie Obce Báčsky Petrovec. Vec je v tom, že vládnuca väčšina v Zhromaždení obce Báčsky Petrovec nepripustila predstaviteľov výborníckej skupiny Zjednotené regióny Srbska do obecnej volebnej komisie v stálom zložení – bez akéhokoľvek právneho podkladu. Výborník Radomir Zotović vo svojej sťažnosti poukázal na to, že na základe výsledkov volieb na výborníkov v Zhromaždení obce Báčsky Petrovec 6. 5. 2012 vyplýva, že listina Ujedinjeni regioni Srbije – Za sredinu u kojoj vredi

živeti – dr. Jan Sabo (Zjednotené regióny Srbska – Za prostredie, v ktorom je hodné žiť – Dr. Ján Sabo; pozn. J. B.) získala 3 výbornícke mandáty. Na základe toho táto výbornícka skupina mala nárok na jedného člena a zástupcu vo volebnej komisii. V novovymenovanej komisii ZRS členov nemali. Správny súd ocenil, že rozhodnutie, proti ktorému sa Zotović odvolal, „nie je schválené v súlade so zákonom“. V zdôvodnení sa spresňuje, že sporné rozhodnutie ZO Báčsky Petrovec, ktorým výbornícka väčšina pozmenila štruktúru stálej volebnej komisie, „neobsahuje dôvody, na základe ktorých by bolo možné uzavrieť, či je prijaté v súlade s kritériom

predpísaným v ustanovení článku 14 odsek 1 Zákona o lokálnych voľbách“. Ním sa predpisuje, že „počet navrhnutých kandidátov na predsedu a členov volebnej komisie je úmerný počtu výborníkov v zhromaždení jednotky lokálnej samosprávy“. Výborník Zotović na schôdzi ZO, na ktorej sa pojednávalo o obecnej volebnej komisii, navrhol, aby do obecnej volebnej komisie boli vymenované: za členku Milina Labátová a za zástupkyňu členky Martina Martinková-Sabolčká. Nemožno sa neopýtať, kto to tam, prečo a akým (zdá sa, že naskutku nízkym) spôsobom kádruje? V čí prospech? Menej spupnosti ľuďom držiacim opraty v orgánoch moci (nielen v tomto prípade a nie iba na lokáli) by na zdraví sotva ublížilo. Džbán predsa vydrží o toľko dlhšie, o koľko je starostlivosť oň väčšia. Inak sa spupnosť môžbyť otočí ako bumerang.

13 – 14 /4692 – 4693/ 26. 3. – 2. 4. 2016

Ľudia a udalosti V KOVAČICKEJ OBCI

Úspešné akcie rovnania poľných ciest

Anička Chalupová

kcie rovnania poľných ciest v predveľkonočnom období usporiadali aj kovačickí a padinskí poľnohospodári. Miestne spoločenstvo Kovačica využilo pekný marcový deň a v spolupráci so Združením poľnohospodárov Kovačičania usporiadalo 15. ročník úpravy poľných ciest. Akcia sa uskutočnila v piatok 18. marca 2016 za účasti zhruba 90 poľnohospodárov, ktorí prišli so svojimi traktormi a prívesmi. V chotári sa len tak prášilo, keď sa vy-

brali úvraťami nielen kovačického chotára, ale aj inde, kde obrábajú pôdu. Predtým sa zhromaždili pred Tomanovým silom, odkiaľ rozdelení do skupín vyštartovali z dediny a rozbehli sa do štrnástich častí chotára. Pekné marcové počasie žičilo aj padinským poľnohospodárom, ktorí akciu rovnania poľných ciest uskutočnili o deň neskoršie, v sobotu 19. marca. Skupina poľnohospodárov, tzv. Dolníčanov, sa zhromaždila pri Jahodárni, kým sa Horníčania tradične stretli pri Loveckom dome. Všetci spolu

PREDVEĽKONOČNÉ UPRATOVANIE V KYSÁČI

Zaodeli centrum do bielej Elena Šranková

www.hl.rs

pracovali do tretej hodiny popoludní a výsledkom ich snahy boli poľné cesty oblečené do nových

Informačno-politický týždenník

šiat. Organizátorom akcie bolo Miestne spoločenstvo a Združenie poľnohospodárov Padina.

ROVNANIE CIEST V KYSÁČI

Po ročnej prestávke E. Šranková

sobotu 19. marca v strede Kysáča prebiehala pracovná akcia, ktorú zorganizovala Miestna organizácia starobných penzistov. Do akcie sa zapojili aj niekoľkí členovia hasičského spolku a členky Výtvarného krúžku Michala Geržu. Spolu 20 účastníkov Líčenie stromov v centre dediny sobotňajšej akcie usilovne pracovalo, najmä na Treba uviesť, že si starobní penhrabaní práve skosenej trávy, zbie- zisti pred veľkonočnými sviatkami raní odpadkov a líčení stromov spomenuli aj na svojich členov s naja mostíkov, čo prispelo ku krajšiemu nižšími príjmami. K sviatkom pre a najmä slávnostnejšiemu výzoru nich pripravili 30 balíkov základných centra dediny. Veď akciu uskutočnili potravín. Podobné balíky už rozdelili práve v ústrety Veľkej noci, keď je pred vianočnými sviatkami, a to 17 zvykom upratovať aj v domácnosti, členom. Každá pozornosť poteší, a v záhradke... Akcia trvala od 8.00 tak bolo aj tentoraz. Penzisti, ktorí do 11.30 a po nej v družnom roz- dostali balíky, sa potešili pomoci hovore analyzovali vykonané. Tak a najmä tomu, že si na nich niekto okrem iného uviedli, že strovili 130 spomenul a navštívil ich. Kysáčania kg vápna, ktoré zadovážili vďaka sa potešili pekne upravenému censponzorovi – súkromníkovi, a vylíčili tru. Je skutočne obdivuhodné, že aj až 130 stromov. Odpadové vrecia napriek finančnej situácii penzisti zabezpečilo Miestne spoločenstvo, ešte nachádzajú sily a ochoty takto a to prostredníctvom VKP Čistoća, sa činiť, nielen v prospech svojich ktorá nazbierané smeti aj odvezie. členov, ale aj celej svojej dediny.

Časť účastníkov akcie v Padine

odobne ako v iných prostrediach aj v Kysáči akciu rovnania poľných ciest má na starosti Klub poľnohospodárov. Keďže toto tradičné podujatie vlani nerealizovali, na cestách bolo vidieť, že sa minulého roku nerobilo.

Hukot traktorov bolo v dedine počuť už pred ôsmou ráno, keď sa poľnohospodári náhlili k jednému z miest, na ktorom sa vždy pred akciou stretajú, aby sa kratučko dohodli, a potom spolu pustili do práce. V sobotu 19. marca pracovali do 14. hodiny a za nimi zostalo upravených 250 km poľných ciest.

Stretnutie pred akciou

Ako informuje Vladimír Peťkovský, predseda Klubu poľnohospodárov, tohtoročná akcia prebiehala dva dni. V piatok 18. marca naorávali cesty, najmä tie najfrekventovanejšie. Pracovalo 26 účastníkov s 22 traktormi, niektorí aj počas celého dňa. O deň neskoršie v akcii bolo 106 poľnohospodárov s 96 traktormi a prívesnými strojmi.

Do akcie sa zapojili aj početní sponzori, aj mechanici, ktorí boli k dispozícii v prípade nejakých porúch. Všetko však prešlo bez problémov. V akcii tentoraz nemali hostí, ako to býva zvykom, lebo akcie rovnania poľných ciest usporiadali aj poľnohospodári v susedných chotároch. • ĽUDIA A UDALOSTI •

AKCIA ROVNANIA POĽNÝCH CIEST V PETROVCI

Účastníci čoraz mladší, traktory čoraz silnejšie Jaroslav Čiep

radícia v Petrovci pokračuje aj v rovnaní poľných ciest. Po viac ako tridsiatich doteraz zorganizovaných akciách povedomie petrovských poľnohospodárov je na vysokej úrovni. Zrejme aj preto, lebo všetci rozmýšľajú o tom, ako si zachovať horko-ťažko kúpenú mechanizáciu. Preto nikoho netreba ťahať za rukáv, keď Klub poľnohospodárov oznámi, že organizuje ďalšiu akciu rovnania poľných ciest. I tohto roku viac ako 320 účastníkov, predtým než sa pustili do jarných prác, najprv urovnali poľné cesty v petrovskom chotári. Aby sa im po nich v nasledujúcom období jazdilo ľahšie a pohodlnejšie. Zhodou okolností akciu rovnania ciest v ten istý deň tohto roku zorganizovali v Petrovci, Hožanoch, Kulpíne a v Kysáči. Účastníkov akcie v Petrovci zrejme bolo viac ako všetkých spolu v susedných troch dedinách. Samozrejme, že tu nejde o žiadne súperenie, ale Petrovec v tomto zmysle môže byť príkladom nielen pre okolité osady, ale aj v celom širšom regióne, zvlášť keď ide o dohovor a spoločnú snahu dosiahnuť čím viac.

Bez práce nie sú koláče – zaznel povel poľnohospodárov, keď sa v sobotu ráno púšťali do práce

poľnohospodárom, účastníkom akcie, ale aj ostatným, ktorí hmotne prispeli, aby sa aj tohtoročná akcia vydarila. Okrem početných známych tvárí nemohli sme si nevšimnúť viaceré skupiny mladučkých petrovských poľnohospodárov, ktorí postupne nahrádzajú svojich starých otcov, ktorí túto užitočnú akciu naštartovali pred viac ako tridsiatimi rokmi. Na rozdiel od niekdajších menších traktorov, teraz tu z roka na rok vidieť čoraz viac silnejších strojov, lebo sa aj zeme sceľujú a treba obhospodáriť čoraz väčšie parcely. Organizátori akcie pre všetkých prichystali raňajky a občerstvenie a po skončení prác pozvali všetkých, aby si sadli k spoločnému stolu a v pokoji pohovorili, ako čím najefektívnejšie realizovať nasledujúci hospodársky rok. Snahu členov Klubu poľnohospodárov v Petrovci aj tohto roku podporili aktivistky Spolku

vyslalo 47 skúsených traktoristov, aby na kritických miestach naorali zem. Podľa informácií, ktoré sme získali od predsedu klubu Janka Kováča a ako sme sa na tvári miesta sami presvedčili v sobotu 19. marca, tohtoročná akcia rovnania poľných ciest v Petrovci bola zdarná. Treba povedať, že účastníkom akcie aj počasie žičilo. Už zarána sa väčšina zhromaždila na Jarmočisku, ale niektorí šli priamo do tých častí chotára, kde majú pozemky. S prívesnými strojmi – pluhmi, tanierovými či klinovými bránami a kombinátormi Urovnaná cesta za Pontónovým mostom, ktorou práve prešli traktory s bránami

„Teraz sú cesty urovnané takmer všade. Iba na kritických miestach, kde sú veľké jamy a prácu sťažuje blato, sa akcia rovnania bude konať po 1. máji, keď sa počasie stabilizuje a pôda vysuší. Potom plánujú tam navážať zem a tie časti chotára po navezení zeme porovnať,“ ozrejmil ďalšie plány predseda Kováč a pridal, že veľmi vďačí nielen

Po vydarenej práci úsmev na tvári a posedenie pri obede

Po vykonanej komasácii v chotári vedenie Klubu poľnohospodárov najprv zmapovalo situáciu a na úvod tohtoročnej akcie v piatok 18. marca • ĽUDIA A UDALOSTI •

sa všetci spolu, rozdelení do skupín, potom dali do brázdenia po petrovskom chotári. Poľných ciest v chotári je viac ako 150 km.

petrovských žien, ako i manželky členov vedenia klubu, ktoré spolu s ostatnými dobrovoľníkmi prichystali občerstvenie a všetkých ponúkali chutným paprikášom. Jedlo v troch veľkých kotloch uvaril skúsený kuchár Vladimír Dudáš so svojimi pomocníkmi a na ňom si pochutnalo takmer 400 prítomných v Klube poľnohospodárov.

Oprava V Hlase ľudu číslo 12, s. 10, v texte Vyvŕtali novú studňu sa chybne uvádza, že dozor nad vŕtaním novej studne mal Ján Valo. Ide vlastne o dlhoročného pracovníka VKP Progres Samuela Valu, teraz riaditeľa podniku Gloakvalis z Hložian, ktorému sa ospravedlňujeme za neúmyselnú chybu. J. Č. 13 – 14 /4692 – 4693/ 26. 3. – 2. 4. 2016

Ľudia a udalosti U MIŠKÁROVCOV V KULPÍNE OD REZU VINIČA PO POHÁR VÍNA

Vinohrad nevyklčovali, dobre urobili Juraj Pucovský

edzi Slovákmi na Dolnej zemi, aj tu u nás vo Vojvodine, je zvykom, že sa majetok a najmä nehnuteľnosti: domy, hospodárske objekty, obrábateľná pôda, remeselnícke dielne prenášajú z generácie na generáciu. Od potomkov, ich schopnosti, pracovitosti a vynaliezavosti potom najviac závisí, či s tým budú vedieť dobre gazdovať, či zveľadia majetok, alebo skrachujú. Život režíruje všelijaké prípady, predsa je viac tých dobrých, ako zlých. Čo robiť, keď zdedíte vinohrad? Pred touto dilemou stáli manželia Michal a Anna Miškárovci z Kulpína. Bolo treba vystriedať usilovné, ale bezvládne ruky Michalovho otca Michala pri práci vo vinohrade, ktorý netrpí zaháľača. „Mali sme len dve možnosti, nie tri: vyklčovať vinič, alebo ho obrábať. My sme sa rozhodli, že budeme naďalej pestovať hrozno. Vinohrad je v našej záhrade, manžel od mladi v ňom pomáhal otcovi a materi, ako aj ja neskoršie, keď som sa vydala. Michal ako policajt v pomerne mladom veku odišiel do dôchodku. Niečo musel robiť, pôdu obhospodarovať nechcel, lebo sme nemali traktor ani iné stroje. Z hrozna, ktoré sa doma nezjedlo a nepredalo, vyrábali sme pálenku a neskoršie aj víno,“ prezradila nám Anna, ako sa s manželom stali vinohradníkmi. STOROČNÁ TRADÍCIA Michalovi Miškárovi akoby bolo

súdené, aby vykročil cestou vinohradníka a vinára. Veď jeho rodina má storočnú tradíciu v pestovaní hrozna. Pravdaže, za posledné asi dve desaťročia ako sa intenzívnej-

Správny rez je podkladom na dobrý rozvoj viniča

šie zaoberá vinohradníctvom, produkciou vína a pálenky, zveľadil aj vinohrad. Vedľa starej vinice, ktorú zdedil od otca roku 1979 a ktorá má asi 100 rokov, založil novú, kde dominujú tri odrody hrozna na výrobu bielych vín: Panónia, Báčka a Morava, vyšľachtené prof. Dr. Petrom Cindrićom v Inštitúte pre vinohradníctvo a vinárstvo v Sriemskych Karlovciach. „Vo vinohrade teraz máme zo 1 000 kŕčov rôznych vínnych a stolových odrôd. Panónia, Báčka

Pri postreku pomáha aj manželka Anna

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

a Morava sú veľmi vďačné pre PRVÁ DOZRIEVA PANÓNIA toto naše podnebie, odolné sú Prvé výsledky svojej práce vo proti nízkym teplotám a rôznym vinohrade Miškárovci začínajú chorobám. Mám veľký pôžitok zberať v tretej dekáde augusta. z toho, keď nemusím mnoho Najprv dozrieva odroda hrozna pracovať na ochrane viniča, Panónia, potom Báčka, naposledy používať nadmerné množstvo Morava, ktorá je aj najodolnejšia chemických prípravkov a keď proti chorobám a škodcom. dostanem, predovšetkým pre „Prvýkrát v roku vtedy máme svoju rodinu a priateľov, kvalitné a manželka a ja vo vinohrade aj zdravé hrozno a víno. Posledných pomocníkov. Prídu nám syn Vla15 rokov vyrobíme 1 000 až 1 500 dimír, nevesta Martina, vnučka litrov vína ročne. Najviac sú to Hana z Petrovca, ak môže aj dcéra biele vína, menej červené, ružové Nataša zo Slovenska, susedovci a kupáž Cuvée.“ a priatelia. Oberačku musíme Práce vo vinohrade je veľa vykonať zavčas rána, rýchlo, kým takmer počas celého roka. Miš- hrozno nie je teplé, aby nezačala károvci s rezom viniča začínajú fermentácia. Po vylisovaní hrozna v marci, vtedy, keď dobre uschne mušt odložíme do chladnej miestpôda vo vinohrade. Michal hovorí, nosti, kde prebieha sedimentácia. že z hlavy viniča, ktorá je na 80 Na druhý deň hroznovú šťavu cm od zeme, na prvom kultivare necháva dva púčiky pre budúci rok, kým na ďalšom ponecháva 8 – 12 púčikov, v závislosti od rodivosti jednotlivých odrôd hrozna. Kultivary potom zatíska pomedzi prvý a druhý drôt, Michal takto odstraňuje letorasty podľa potrieb ich priviaže, aby ich počas vegetácie vietor stočíme zo sedimentu, pridáme a prípadné prudké dažde nezlo- vyšľachtené vínne kvasinky, odmili. Po ukončení rezu nasledujú ložíme do druhých sudov alebo dva zimné postreky tzv. modrým demižónov a začína sa fermenolejom. Od apríla, keď vo vino- tácia. Keď sa nám podarí, aby hrade začína obdobie vegetácie, počas fermentácie teplota muštu treba dbať na správne usmerňo- neprevyšovala 15 až 17 stupňov, vanie, počet a rozvoj letorastov. dostaneme veľmi kvalitné vína Najčastejšie v máji sa začínajú Panónia, Báčka, Morava, Merlot,“ postreky fungicídmi proti pero- vysvetľuje postup oberania hroznospóre, škvrnitosti a múčnatke, na a výroby vína Michal. v júni dvakrát postrek insektiA to nie je všetko. V Miškárocídmi, aby sa znemožnil výskyt vej pivnici je vždy aspoň jeden rôznych škodcov. Odporúča sa sud kupáže pod názvom Cuvée. aj postrek proti sivej plesni. Po- Toto víno robia z viacerých odčet postrekov závisí od počasia; rôd hrozna práve z tej najstaršej v daždivom roku sa to musí robiť časti Miškárovej vinice: hamburg, častejšie ako vtedy, keď je väčšina muškát otonel, plemenka, slandní pekných, teplých a najmä kamenka, smederevka, rizling..., slnečných. má zvláštnu chuť a, ako hovorí • ĽUDIA A UDALOSTI •

Michalov otec vinohrad odburiňoval motykou a hrabličkami, on to robí kultivátorom

Anna, nedá sa ničím zaplatiť! „Môžeme ho len urobiť z 333 druhov hrozna z nášho vinohradu,“ žartovne poznamenáva domáca

obstará rôzne vinárske potreby Michal a Anna Miškárovci „zahrabaní“ medailami za kvalitu svojich vín a ochranné prípravky. O kvalite vín z Miškárovej rodiny hovoria početné medaily a uzna- aj to dokázal, keďže vlani na 9. voch, ako niektorí iní Kulpínčania, nia z viacerých súťaží, ktoré podujatí Veľká noc v Kulpíne bol Petrovčania, Kysáčania... Do tretice by tu bolo ťažko čo len na- medzi nositeľmi zlatej medaily Michal svoje kuchárske a labužpočítať. Na 18. januárovom za najchutnejšiu klobásu, hoci nícke umenie dokázal, keď roku medzinárodnom festivale túto našu špecialitu nevyrába 2015 na Predslávnosťových dňoch vína v Temeríne roku 2014 v takom množstve a z ošípaných v Kulpíne ako hlavný kuchár za ich biele vína Panónia a Mo- vychovaných vo vlastných chlie- poľovnícky paprikáš získal zlatú rava získali zlaté medailu pre mužstvo medaily, kým za Združenia vinohradníten istý rok na Mekov a vinárov Kulpína. dzinárodnej veľkoToto je dnešok rodiny nočnej prehliadke Miškárovej v pestovaní vín v Kulpíne sú hrozna a výrobe vína. najlesklejšími meČo plánujú do budúcna, dailami ocenené bude mať kto od nich tiež Panónia a Moprebrať vinohrad do rava, ako i červené svojich rúk? O odpoveď víno Merlot. sa pokúsila zhovorčivá Aký by to gazda Anna: bol, keby sa nepo„Syn žije v Petrovci, je kúsil zlúčiť dobré v rokoch, v ktorých sme odmenené vína sa ani my nezaoberali Oberačka sa musí vykonať zavčas rána, s chutným pokr- Výroba vína si vyžaduje nielen vedomosti, ale aj viničom, lebo to robili kým sa hrozno nezohreje mom. Michal Miškár veľkú trpezlivosť a opateru naši rodičia, hoci nám a dodáva, že „človek ani nevie, hovorí, že by sa mohol aký pôžitok prináša Cuvée, kým venovať tejto práci. Dcére sme ho neochutná.“ predtým ako odišla na Slovensko chceli kúpiť susedov dom, v záZVÝŠI AJ NA PREDAJ hrade založiť nový vinohrad. To Zo 1 500 litrov vína, pravdaže, by si vyžiadalo vybudovať novú, nemôžu počas roka vypiť v tejto súčasnú pivnicu, zabezpečiť stroje kulpínskej rodine, takže určitú na spracovanie hrozna, inak baliť časť predajú svojim, najčastejšie víno, zabezpečiť predaj 3- – 4-tisíc známym a stálym milovníkom litrov tohto nápoja... S manželom božského nápoja v Kulpíne, ale aj sme teraz šťastní, keď naša vnučka v okolitých dedinách, ktorí občas Hanka behá hore-dolu pomedzi privedú so sebou aj niekoho norady viniča. Proste nám je duša na vého. Miškárovci za posledných mieste, keď ju vidíme, ako z misky dvadsať rokov dosiahli pozorus chuťou zobká bobule čerstvo hodnú kvalitu aj vďaka odbornaoberaného hrozna.“ ným radám svojej dcéry Nataše, Možno je len toto dostatočným ktorá je inžinierka technológie. dôvodom, aby Miškárovci nevyklKeďže toho času žije a pracuje čovali vinohrad, ktorý pred rokmi na Slovensku, často im tam zazdedili. Dúšok chladeného vína ešte ako chutí v letných páľavách. Na zdravie! • ĽUDIA A UDALOSTI •

13 – 14 /4692 – 4693/ 26. 3. – 2. 4. 2016

Ľudia a udalosti

Jarné pohľadnice z Hajdušice Vladimír Hudec

eplé, takmer jarné počasie pretrváva už takmer celý mesiac, takže mnohí dedinčania začali skôr než obvykle uvažovať o vysádzaní zeleniny v záhradách. Plány im však prekazili časté dažde, ktoré nedovolili, aby pôda dostatočne vyschla. Keď sa predsa v polovici mesiaca vyčasilo a nasledovalo niekoľko pekných slnečných dní, usilovní dedinčania hneď využili chvíľu, vyšli von a pustili sa do jarných prác. Tak bolo aj v Hajdušici. Pre Roberta Demseho jar je obdobie, keď si kyprením pôdy motokultivátorom môže trochu privyrobiť. Za deň sa mu zvyčajne podarí skyprovať niekoľko záhrad, čo je slušný a vítaný príspevok do rodinného rozpočtu.

Ani Pavel Klinko nezaháľal. V záhrade zasial ďatelinu, ktorou za zelena plánuje kŕmiť svine, aby tak významne ušetril na krmive. Z tej, čo sa zvýši, bude kvalitné seno pre niekoľko oviec, ktoré tiež chová na svojom gazdovstve. Na sejbu ďateliny nepotreboval ani stroj, len šikovnú ruku a starobylé drevené hrable, pomocou ktorých zahrabal osivo do zeme.

Michal Hrudka je hrdý na svojich desať vnúčeniec. Na ne myslel aj tejto jari, keď si od susedovcov zadovážil sadenice malín a spolu s vnučkou Unou ich vysadil v záhrade, aby si vnúčatá mali z čoho naoberať.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Okrem ulíc a záhrad rušno bolo aj na cintoríne. Mnohí využili pekné počasie, aby upravili hroby svojich najbližších, odstránili zvyšky jesenných kvetov a vysadili jarné kvety, najčastejšie sirôtky. Pri tej práci sme zastihli aj Annu a Milka Sedliakovcov. • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA KUS REČI S VIKTOROM RAJNPRECHTOM ZO STAREJ PAZOVY

Práce a radosti z vinohradu sa nemieni vzdať Anna Lešťanová

„Po rokoch, keď som sa oženil, moja manželka Zdenka, rodená enerácie rodiny Rajnprech- Kišová, od svojich rodičov dostala tovej v Starej Pazove vlastnili vinohrad, ktorý sme v roku 1993 vinohrad. Nebol síce veľký, ale obnovili, teda vysadili sme nové v ňom mali vždy nadostač hrozna druhy hrozna a zdvihli na plantáž. a ovocia pre deti. „Zhodou okolností Vtedy som sa vlastne začal vážnejšie ten vinohrad bol zničený a môjmu venovať vinohradu a vinohradnícdedovi aj ten pozemok zobrali. tvu,“ vysvetlil náš spolubesedník. Neskoršie moji rodičia spolu s de- Vinohrad sa nachádza v Slankamendom a babkou kúpili pozemok ských Vinohradoch, medzi Novým v Čortanovciach a na ňom vysadili Slankamenom a Sl. Vinohradmi, na vinohrad,“ hovorí Viktor Rajnprecht, brehu obrátenom do Sriemu. ktorý rád robí vo vinici a vyrába „Poloha vinohradu je výnimočne dobrá a z neho máme aj krásny pohľad. Vinohrad je celý deň vystavený slnečným lúčom, od východu do západu Slnka, čo viniču najväčšmi zodpovedá. Máme vysadených 600 kŕčov stolových a vínnych odrôd hrozna,“ hovorí V. Rajnprecht. S láskou dopestovaPekné hrozno možno dopestovať iba s veľkou né hrozno v tejto rodine láskou používajú tak na čerstvé víno výlučne pre rodinu a priateľov. konzumovanie, ako aj na výrobu Následkom rôznych životných okol- kvalitného vína a domácej pálenky. ností Rajnprechtovci zostali aj bez Vo vinici najviac času trávia a najviac tohto vinohradu. pracujú manželia Zdenka a Viktor

Viktor Rajnprecht

Rajnprechtovci, ale neraz sa im pripoja aj ich dospelé deti, dcéra Irena a syn Igor. Do vinohradu najčastejšie odchádzajú v dňoch víkendu, s plným vedomím, že podľa príslovia vinohrad potrebuje nie pána, ale sluhu. V ňom sa všetko musí urobiť dobre a načas. Po namáhavej práci vo vinici vždy si však nájdu čas i na kamarátenie sa s príbuznými a priateľmi. „Pracujeme všetci spolu, a tak aj napriek záväzkom – manželka a ja sme zamestnaní a naše deti sa venujú štúdiu – predsa sa nám darí vinohrad udržiavať v dobrom stave a nevzdať sa ho,“ zdôraznil náš spolubesedník, veľký milovník vinohradníctva a vinárstva a úporný ochranca rodinnej tradície v pestovaní viniča. MOHLO TO BYŤ aj skôr, no dobre je, že turistické stojany v Novom Sade uzreli svetlo sveta začiatkom tohto roka. Pútače so základnými informáciami o najvýznamnejších miestnych atraktivitách a budovách sú približne mesiac súčasťou tunajšej architektúry. Možno sa prostredníctvom nich dozvedieť viac o synagóge, katolíckej katedrále, Mestskej radnici a o iných mestských pamätihodnostiach a inštitúciách, včítane Kultúrneho strediska Nového Sadu (na snímke). O. F.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

áva sa na známosť! Občania, ktorí sa uchádzajú o poslanecké a výbornícke kreslá, majú sa súrne hneď už aj razom a zaraz aj to dnes presne približne asi tak okolo polnoci o dvanástej nulanula hodine dostaviť na miesto, na ktorom punkte sa budú konať kandidátske prípravy alias školenie, respektíve vzdelávací kurz, čiže edukácia kandidátov na posty poslancov a výborníkov v zhromaždeniach. Každý kandidát je povinný priniesť sebou: Ad 1: vrece alebo, lepšie, žoch poriadne nadžganý predvoleb• ĽUDIA A UDALOSTI •

nými sľubmi, Ad 2: Materiálne dôkazy o spôsobilosti výkonu nanajvýš ťažkej a zodpovednej a neľahkej a serióznej a atď. a etc. roboty v prospech občanov, prirodzene, predovšetkým v prospech tých, ktorí budú zvolení v deň, keď by sa vrana zo žitka vidieť už nemala, teda na svätého Ďura, čiže na Juraja, Ktorému Nič Sväté Nie Je, dokonca ani voľby. Sú to tieto dôkazy: a) potvrdenie o úspešnom ukončení minimummaximálne dvoch-troch-štyroch tried akejkoľvek školy; hoci aj základnej;

b) (po)tvrdenie, že je kandidát zbehlý, rýchly a vynaliezavý (môže ho podať syn, dcéra, otec, mama, priateľ/ka alebo sused/ka kandidáta, najlepšie ústne); c) po/tvrdenie kandidáta osobne, že bude plávať ako rybička nielen v politike, ale aj v nádobách so splachovacou, t. j. technickou vodou, ba bude aj lietať a ak treba, i prelietať podľa potreby Vždy a Všade. Tam a Vtedy, Keď a Kde (je-bude) Treba. d) žiaduce sú aj iné tu absentujúce dôkazy o spôsobilosti, povedzme osvedčenie o tom, že dotyčný kandidát na pracovisku

môže spať bez problémov, pritom ale chrápať, aby si zlomyseľníci nehútali, že na pracovisku nikoho niet; tiež priniesť sebou náčinie a halát určený na ne/násilné spôsoby a metódy presviedčania príslušníkov volebného telesa... Takže, vážení, behom-beh, poď ho na miesto zrazu, ktoré zrazové miesto bude náhradne, t. j. dodatočne zverejnené, iba čo sa ten peso ricky poberie na morušovú jahodu. Len bez obáv, smelo a veselo, vážení! Psychiatrické vyšetrenie kandidátov sa ani tentoraz konať nebude. BUMBUMBUM!

13 – 14 /4692 – 4693/ 26. 3. – 2. 4. 2016

Ľudia a udalosti SLOVO DALO SLOVO: ADAM MARKO, INŽINIER AGRONÓMIE A MAGISTER POĽNOHOSPODÁRSKYCH VIED

Irán navždy v srdci Oto Filip

isia takmer nemožná: vpratať popis niekoľkých desaťročí života, nevšedného a tvorivého, do niekoľkých strán novinového príspevku. A pritom zachytiť to najpodstatnejšie, početné pracovné a odborné úspechy, ako niť spájajúcu roky a osud osobnosti, ktorá dnes má plné právo kvitovať, že všetko, čo robil, doma i v cudzine, stálo za to. Začať najprv životopisom ako akýmsi rámcom, bez ktorého sa to ostatné neobíde. Narodil sa 17. januára 1933 v Kovačici, kde vychodil základnú školu. Strednú poľnohospodársku školu Adam Marko skončil v Smedereve v roku 1951. Ovocinárstvo a vinohradníctvo vyštudoval na Poľnohospodárskej fakulte v Zemune – Belehrade v roku 1959 a hodnosť magistra poľnohospodárskych vied získal postgraduálnym štúdiom na Poľnohospodárskej fakulte v Zemune v roku 1977 obhájením práce Vplyv intenzity hnojenia a hustoty výsevu na výnosy niektorých hybridov kukurice v južnom Banáte. O nič menej nie je zaujímavá jeho pracovná púť. Pôsobil ako vedúci ovocnej škôlky v SPD Nová Brázda Kovačica (1951 – 1953), aby sa po ukončení štúdií stal riaditeľom PD Dolina Padina (1958 – 1960). Ďalším riaditeľovaním sa zaoberal v Stredisku pre zveľaďovanie poľnohospodárstva Obce Kovačica (1960 – 1963). Vystriedalo ho pôsobenie ako vyššieho odborníka pre kukuricu v Poľnohospodárskej stanici v Pančeve (1963 –1969). Vo Výskumnom ústave pre kukuricu Zemun-Polje pracuje ako odborný poradca od roku 1969. Ako jeho zamestnanec dvakrát pobudol v Iráne na realizácii projektu šľachtenia, semenárstva a pestovania kukurice v rámci Seed and Plant Improvement Istitute Karaj. Najprv v období rokov 1973 – 1974 pracoval ako expert pre semenárstvo, aby od r. 1976 do konca 1990 bol vedúcim projektu, čiže pracoval na zveľadení šľachtenia, semenárstva, agrotechniky a produkcie kukurice. V Iráne bol poverený výskumom

www.hl.rs

a určovaním možností výroby osiva hybridov ZP. Darilo sa mu to: v období rokov 1987 – 1990 Ministerstvo poľnohospodárstva Iránu uznalo dvadsať hybridov kukurice, ktorých spoluautormi sú náš Adam Marko a dvaja iránski odborníci Dr. Khalil Tahaci a Má. Jamsid Samadi. Ako špičkový odborník na výrobu kukurice, jej šľachtenie a zveľaďovanie, z tejto oblasti zverejnil desiatky odborných príspevkov a štúdií, vedecko-odborných správ, referátov, informácií, tiež päť brožúrok. Za mnohorakú aktivitu získal početné uznania: od Októbrovej ceny Zhromaždenia obce Pančevo v roku 1966 po Zlatý odznak Výskumného ústavu pre kukuricu Zemun-Polje. Vyzbrojený uvedenými a inými životopisnými údajmi, ktoré v Lexikóne slovenských vojvodinských vysokoškolských učiteľov a vedcov (2009) zhrnul prof. Dr. Ján Marko, nezostalo iné, než vybrať sa za Mr. Adamom Markom a aspoň čiastoč-

S viac ako sedem desaťročí starým rodinným obrázkom: tých spomienok je tak mnoho...

na slovenčinu, ale je rečníkom s takmer rozkošníckym zmyslom pre drobnokresbu príbehov. Najmä z dlhého a nezabudnuteľného iránskeho príbehu. – O vás sa dá povedať, že ste takmer celý život mali obuté túlavé topánky. Aké boli prvé dojmy, keď ste prišli do Iránu? – Začnem tým, že pred niekoľkými desaťročiami Výskumný ústav pre kukuricu organizoval Deň polí, na ktorý sme povolali aj hostí z Iránu. Bol tam ich mi-

Adam Marko s manželkou Emíliou

ne sprítomniť niektoré spomienky. V to štvrtkové marcové popoludnie rozprávali sme sa v pohodlí jeho rodinného domu na okraji Zemunu, v ktorom žije s manželkou Emíliou, dcérou Snežanou a jej rodinou, syn Jaroslav je v Kanade, v rodine pohostinnej, ovzduší srdečnom a úprimnom. Pár generácií tu žije už tri desaťročia, azda od roku 1986. A čo bolo predtým? Ako sa už o chvíľu ukáže, pán Adam nielenže nezabudol

Informačno-politický týždenník

nister, pracovníci ambasády, iní odborníci. Keď v jeseň roku 1969 uvideli, čo všetko robíme, už v roku 1970 uzrela svetlo sveta zmluva medzi naším Výskumným ústavom pre kukuricu zo Zemunu a Výskumným ústavom patriacim pod Ministerstvo poľnohospodárstva Iránu. Stanovila, že každý rok nová skupina našich odborníkov bude chodiť tam. Prvé dve pobudli v Iráne v rokoch 1971 a 1972. Ja som bol v tej tretej, v roku 1973.

V januári som prišiel do Iránu. Hoci oblasť bola pod snehom, žiadal som, aby ma už ráno zaviezli tam, kde prebiehajú skúšky. Najprv ma odrádzali, no trval som na svojom. Díval som sa na to, ako zrezávali rastliny a už podľa toho som razom videl, aká je situácia, či bude nejaký osoh, alebo nie. Vedel som, že tam bude čo robiť. – Čo vám spôsobilo najväčšie ťažkosti? – Nevedel som jazyk, a bolo sa treba dohodnúť s kolegami. Mne už na druhý deň určili, že mám ísť na destináciu vzdialenú 1 300 kilometrov od sídla iránskeho Výskumného ústavu Karaj. Ako zahraniční odborníci sme síce mali právo používať lietadlá, autobusy, vlaky... To však neplatilo pre iránskych kolegov. Rozmýšľal som, ako sa dostanem do tisíc kilometrov vzdialeného Širázu, a potom i tých ešte tristo kilometrov do Darabu. Rozhodol som sa ísť autobusom s iránskym technikom, ktorý neovládal žiadnu cudziu reč. Dorozumievali sme sa gestami, cestujúc desiatky hodín, kým sme sa nedostali do Darabu. Na tamojších poliach som za niekoľko dní zistil, na čom sme, čo treba robiť. No i to, že bez rýchleho učenia iránskeho či perzského jazyka tam nemôžem obstáť. Po troch mesiacoch som už dokázal viesť základný rozhovor v iránčine. Jazyk som si po čase zdokonalil natoľko, že som v ňom držal prednášky na fakulte, účinkoval na konferenciách, odborných poradách. – Nepôsobili ste stále na tom istom mieste? – Irán je obrovský štát. Na se• ĽUDIA A UDALOSTI •

demnástich miestach boli poľnohospodárske stanice prislúchajúce Ministerstvu poľnohospodárstva. Po celý čas sme chodili do tých staníc, kde prebiehali rôzne skúšky. Viac času som strávil na cestách než v samotnom Výskumnom ústave. Cestovali sme džípmi, autobusmi, ako sa kedy dalo. – Veľkým zlomom bola revolúcia v roku 1979, keď Rezú Pahlavího vystriedal ajatolláh Chomejní... – Bolo to v rámci môjho druhého pobytu. Poviem len toľko, že z dvestoosemdesiatich šiestich odborníkov z celého sveta, angažovaných pri Ministerstve poľnohospodárstva Iránu, vyhostili všetkých okrem mňa. Jedine som ja zostal ešte celých štrnásť rokov. Vysvetľujem si to tým, že som už od prvého dňa usilovne robil. Niektorí moji kolegovia sa tvárili ako veľké hviezdy, obviňujúc ma, že im kazím expertské renomé, keďže sa priatelím s Iráncami, s ktorými som

mal omnoho ťažšie: nielen osivá, vami: Keď je Adam Marko taký, ale aj šľachtenie a celý rad iných ako rozprávate, čo ste vy urobili prác som musel zdolať sám, za preňho? Odpovedali, že ma platia. pomoci hostiteľov. Irán v tom čase vyčleňoval 10 750 – V tom pôsobení ste zrejme dolárov za mňa, z čoho mi inštitút dával 750 dolárov v dolároch a toľboli úspešní... – Svedčí o tom istá príhoda, ko v dinároch. Hostitelia odpovektorá sa udiala pred takými štyrmi rokmi. Ako agronóm som zvykol zavčasu vstávať, takže ma vlastne neprebral telefón, ani hlas v perzštine. Najprv som nevedel, o koho ide, kým mi nesvitlo, že je to Dr. Kalantari, niekdajší minister poľnohospodárstva Iránu, ktorý túto funkciu zastával niekoľko mandátov, kým som bol tam. Spýtal som sa ho, kde je. No tu, v Belehrade, v hoteli Hyatt, odpovedal. A že sa môžeme razom vidieť. Vyrazil som za ním a dozvedel sa, že bol vedúcim istej skupiny v Londýne a keďže mal deň voľna, spomenul si na mňa. Vedel len to: Adam Na jednom z terénov Marko, Belehrad. Po prílete a príchode do hotela márne ma hľadal dali, že mi nič nedali mimo platu. v telefónnom zozname, lebo sa Na to sa ma predseda iránskeho parlamentu opýtal, či mám auto. Mal som úradné, no zajtra som dostal aj nové osobné, registrované na moje meno: amerického Hillmana vyrobeného podľa anglickej licencie v Iráne. Jazdil som na ňom také tri roky. Zvlášť počas sviatkov. V Iráne sa totiž Nový rok svätí celých dvadsať dní. Auto som pri odchode predal, lebo sa mi neoplácalo doviezť ho k nám. – V Iráne si bolo treba zvyknúť aj na tamojšie počasie... – Na juhu je tropické podnebie, teploty v chládku, cez deň, keď je najteplejšie, presahujú päťdesiat Život upísaný šľachteniu kukurice: Adam Marko (v strede) stupňov. Tam majú neprerušené pestovanie rôznych rastlín. Keď ide sa vedel dorozumieť. Títo ma za- dom vedie na dcéru. Spomenul o kukuricu, ktorou sa zaoberám chceli nielen ako odborníka, ale aj si na Výskumný ústav pre kuku- takmer celý život, tam som zažil ako človeka. Iránci sú zvláštni tým, ricu v Zemune a tam zistil moje čosi, čo nezažijem už nikdy. Jeden že ťažko prijímajú niekoho zvonku. telefónne číslo a adresu. náš technik tam sial strojmo kukuAle keď sa akýmsi spôsobom doká– On vám daroval i osobné ricu, ktorú hneď i zavlažovali. Bol žeš, keď uvidia, že máš vedomosti auto? som okolo štvrtej, piatej popoluda chceš robiť, že sa snažíš, tak ťa – Po mnohých rokoch pôso- ní pozrieť sa, čo robí, kam sa dostal. prijmú a považujú za najväčšiu benia v Iráne raz na návštevu za- Zajtra som prišiel znovu, uzrel som rodinu. Ja aj dnes mám kolegov, vítal náš minister bez kresla, už ďalšie rozlohy, na ktorých sial, ktorí z Iránu zutekali a ktorí sú si nespomínam na jeho meno. no na tých včerajších kukurica v USA. Bol som navštíviť jedného Mal stretnutie aj s predsedom už vyšla. Nikdy som nevidel, ani z nich, ktorý pôsobil na šľachtení parlamentu, ktorý vedel o mne, nebudem viac vidieť také čosi. a žije v Dallase... U druhého, ktorý kde robím, čo i ako robím, takže Aby kukurica vyšla, potrebné je bol riaditeľom oddelenia, bol som chcel, aby som na tom stretnutí päťdesiat stupňov aktívnej teploty. dvakrát v Kalifornii. Jeden z nich bol i ja. Rozprávali sme sa o prá- Tam celý čas bolo okolo päťdesiat, ma vlani, po štvrťstoročí môjho ci, o rozšírení niektorých rozlôh takže sa za 24 hodín nazbierala tá odchodu z Iránu, spolu s man- o milión hektárov, o tom, aby som potrebná dávka horúčavy a keďželkou, dcérou a zaťom prišiel urobil program k tomu. Slovom, že rastlina bola hneď zavlažovanavštíviť a pobudol u nás niekoľko plné ústa chvály na moju adresu. ná, vlahy teda dosť, kukurica začala dní... Pracovne som to po revolúcii Náš minister na to reagoval slo- vychádzať. V inakších pomeroch si • ĽUDIA A UDALOSTI •

to nemožno ani predstaviť. V okolí Teheránu majú deň – dva sneh v zime, tam sa seje podobne ako u nás. Tie rozmanité podmienky znamenali, že sme museli skúmať, kedy, v závislosti od podnebia, v ktorej časti Iránu možno siať

kukuricu. Uzavriem tým, že keď sme prišli, Iránci o kukurici takmer nevedeli, okrem tej cukrovej, ktorú pestovali hlavne v záhradách. Po príchode sme skúmali zemunpoljské hybridy, ktoré sa ukázali ako výborné. Začali sme ich šľachtiť pre iránske pomery. Mojím najväčším úspechom bolo, že sme vytvorili dvadsať hybridov, kde som bol autorom či spoluautorom, uznaných príslušnou komisiou, ako vhodné na iránske podmienky. Na to, aby ste vyrobili hybrid, preskúmali ho, porovnali s inými, treba takých sedem – osem rokov. Som rád, že sme sa s tými našimi presadili v cudzom svete, kde spravidla nie je ľahko preraziť... Rozprávali sme sa ešte dlho: aj o iránskych zvykoch bežných a slávnostných, aj o stravovacích a ďalších návykoch, o (ne)hygiene, o zvláštnej morálke, o príhodách z ciest, o tom, že Adama a jeho manželku hostitelia priam zbožňovali, o tých nestarnúcich väzbách s kolegami, ktoré dodnes pestuje stretnutiami, návštevami, rozhovormi cez skype. O živote vôbec, počas ktorého Adam Marko otváral plno nových dverí v šľachtení a inde, a pritom žal úspechy. Témy sme ani zďaleka nevyčerpali. No onedlho nastúpi i jeho životná osemdesiatpäťka. Vhodná to príležitosť oprášiť ďalšiu dávku spomienok... Snímky: autor, z rodinného albumu Markovcov

13 – 14 /4692 – 4693/ 26. 3. – 2. 4. 2016

Ľudia a udalosti S KOVAČIČANKOU ANKOU KRÁĽOVSKOU

Lahôdka pre jazyk, pastva pre oči Anička Chalupová

pare, do ktorých sa pridajú mletá plazma a kiddy čokoládky s jahodovou príchuťou, kým tá druhá plnka je z vyšľahanej smotany s jahodami. V podstate už viem všetky moje recepty naspamäť. Keď ide o ozdoby, viem zhotoviť všelijaké motívy. Hlavne aj my tortárky, podobne ako maliari, keď maľujú svoje obrazy, máme vlastný rukopis. Stali sa aj také prípady, že som jednoducho mala obavy, či zvládnem zadanú úlohu. Raz ma napríklad jedna známa požiadala, aby som jej pripravila tortu, na ktorej by bol znázornený

26. 3. – 1. 4. 2016

POČASIE

ovačičanka Anka Kráľovská je povolaním zdravotná sestra, ktorá okrem toho, že vie pomôcť chorým, presne vie, ako majú vyzerať pekné torty. Vo voľnom čase sa venuje predovšetkým svojej rodine, ale aj pečeniu a zdobeniu tort, čo ju veľmi baví. Jej torty počas uplynulých pätnástich rokov mnohým vymámili úsmev na tvári a ulahodili ich chuti. – Prvú takú krajšiu tortu som Jedna z náročnejších upiekla dcére Maji k jej prvým Anka Kráľovská svadobných tort narodeninám. Bola to plazmov pohotovostnej službe vá torta ružovej farby v podobe piecť. Niekedy je v tom aj bábiky Barbie. O rok neskoršie v Kovačici. adrenalín, hlavne pri buSú príležitosti, keď za narodeninová torta mala podobu dovaní trojposchodových mačky s klbkom. Moju snahu vte- pomoci manžela Samutort, pri ktorých mi pomáha dy podporili susedovci a známi, ela dokážete upiecť aj manžel – moja najväčšia a tak sa to vlastne začalo... Zo viac ako desať tort. Akú pomoc. Medzi moje najzačiatku som torty ozdobovala chuť a aké ozdoby si ľuzaujímavejšie torty patria šľahačkou, neskoršie som vyskú- dia najčastejšie prajú? tie, s ktorými som účinko– Najčastejšie si objedšala aj iné techniky ozdobovania. vala v humanitárnej akcii Raz som sa na svadbe v Starej návajú torty s čerstvým Naj torty v Belehrade. Boli Pazove zoznámila s chýrečnou a sušeným ovocím, to torty v tvare pečeného pazovskou tortárkou, ktorá mi prípadne s čokoládou. prasiatka, psíka buldoga, dala pokyny na výrobu ozdôb Obľúbené sú napr. torty 101 dalmatíncov. Túto popomocou špeciálnej striekačky. Moskva, Euro blok, Lonslednú som pripravovala Najprv som si to dobre vyskúšala, dýn, Plazma, Kapučíno, Mama s dcérami pri odmenenej torte v súťaži počas týždennej dovolenpotom som postupne zdokonaľo- Nesquik a iné. Našou o naj tortu ky. Torty boli ozdobené najobľúbenejšou je torvala tieto svoje výtvory. zvláštnou hmotou, ktorá sa Ozdobovanie tort obraz herca Batu Živojinovića. To dá veľmi pekne tvarovať. Nemám je teda vašou veľkou je už trochu náročnejšia, podstat- nárok pripravovať len obyčajné, záľubou? ne inakšia práca, ktorá mi nie je jednoduché torty, na ktorých sú – Rada vymýšľam veľmi blízka. iba poukladané drobné figúrky. všelijaké ozdoby. Čím Okrem jednoduchých tort Najradšej mám originálnu tvorbu. zložitejšie, tým lepšie. k narodeninám, meninám a Po toľkých rokoch a skúsenosBaví ma premýšľať nad iným rodinným oslavám pripra- tiach Anka vie hneď odhadnúť, postupom práce, a povujete aj špeciálne tvarované ktorá torta obsahuje ktoré prísady. tom sa ho snažiť zrealitorty? Recepty má zapísané v niekoľkých zovať. Inšpiráciu neraz – Najradšej pečiem svadobné písankách, ale riadiť sa nimi pri čerpám aj z internetu, a detské torty a veľmi som rada, pečení veľmi ani nemusí. Na akýale aj tak v konečnom S veľkonočnou tematikou keď mám voľné ruky. Teším sa, koľvek recept by ste sa spýtali, vydôsledku niekedy nekeď sa ľudia potešia a keď dosta- recituje ho spamäti. Tie najobľúbeviem, ako bude torta vyzerať. ta Kiddy, ktorá obsahuje piškóty nem spätnú informáciu. Každú nejšie vždy venuje svojim dcéram Táto práca ma uvoľňuje, pri nej so strúhanou čokoládou a dve tortu chystám s láskou, hoci sa Maji a Sani, pre ktoré s radosťou si naozaj oddýchnem, zvlášť keď rozdielne plnky. Prvá plnka sa neraz stalo, že len čo som priš- a láskou pečie a ktorých vďaka unavená prídem domov z práce pripraví zo žĺtkov varených na la z práce, šla som do kuchyne a uznanie ju najväčšmi poteší.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

0˚ | 12˚

1˚ | 15˚

3˚| 15˚

5˚ | 16˚

6˚ | 17˚

5˚ | 21˚

8˚ | 21˚

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Z VEĽKONOČNEJ VÝSTAVY V KYSÁČI

Obdivuhodná kolekcia Elena Šranková

KUS Vladimíra Mičátka v Kysáči v sobotu 19. marca otvorili veľkonočnú výstavu kraslíc, pohľadníc, servítok, hračiek, figúrok v tvare kuriatok, ovečiek, zajačikov, húsat a rôznych iných ozdôb spätých s Veľkou nocou. Vystavovateľkou bola Zuzana Ďurovková, ktorá príležitostné veľkonočné veci zbiera odmalička. Mnohé z exponátov, ktoré vystavovala, nakúpila v Nemec- Z vernisáže v Slovenskom národnom dome ku, kde dočasne pracovala. U nás takéto veci vtedy ešte neboli, dostala ako darček, keďže jej kýmto veciam má takže ju v cudzine zlákali. Mnohé priateľky a známi vedia, že k ta- sklony a napĺňajú ju radosťou. Otvore- Z bohatej kolekcie nie veľmi navštívenej, vydarenej a bohatej výstavy pozemského Ježišovho života, v Slovenskom národnom dome keď sa hlasité Hosana čoskoro prebiehalo v znamení prichá- zmenilo na výkriky: Ukrižuj! Oddzajúcich veľkonočných sviat- zneli primerané básne Miliny Chrkov a jari. Prítomných privítal ťanovej, Eleny Surovej, Magdalény Michal Francisty, predseda KUS. Lomenovej, Zorice Pavlovovej Prihovoril sa Marijan Pavlov, et- a M. Francistyho. Piesne ladené v nológ, ktorý hovoril o zvykoch ústrety Veľkej noci zaspieval spez predkresťanského obdobia, z vokol Glória EMC pod vedením ktorých sa niektoré zachovali do Ondreja Maglovského. Výstavu začiatku 20. storočia a následne sa otvoril M. Pavlov. Členovia zberateľskej sekcie adoptovali a splynuli s cirkevnými. KUS V. Mičátka z tejto príležitosti Superintendentka EMC Anna Pápripravili predajnú výstavu veľkoliková-Kunčáková sa v príhovore Autorka výstavy Zuzana Ďurovková zamerala na posledný týždeň nočných ručných prác a ozdôb.

TRADIČNE K VEĽKONOČNÝM SVIATKOM členky Združenia pazovských žien pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka usporiadali výstavu kraslíc a príležitostných ozdôb. Výstavu v sobotu 19. marca, v predvečer Kvetnej nedele, slávnostne otvorila predsedníčka združenia Anna Horvátová. Návštevníci do 25. marca, dokedy výstava bola otvorená, mali možnosť obzrieť si kraslice, medovníčky a iné ozdoby, ktoré zhotovili členky tohto združenia. Hostkami na výstave boli aktivistky združenia žien zo Starých Bánoviec a v rámci slávnostného otvorenia v miestnostiach Slovenského národného domu odznel kratší poetický program v podaní žiakov ZŠ hrdinu Janka Čmelíka. Na Kvetnú nedeľu v Starej Pazove tradične chodia paničke. Výnimkou nebola ani nedeľa 20. marca, keď sme skupinku paniček zastihli práve pred Slovenským národným domom. A. Lš. • ĽUDIA A UDALOSTI •

13 – 14 /4692 – 4693/ 26. 3. – 2. 4. 2016

Ľudia a udalosti 3. VÝSTAVA KRASLÍC A VEĽKONOČNÝCH ARANŽMÁNOV V HLOŽANOCH

Príjemný prvý jarný deň Juraj Bartoš

pred rokom, avšak návštevníkov každý rok pribúda, takže, na potešenie organizátoriek, podujatie navidomoči rastie. Prítomných privítala predsedníčka SŽ Slovenka Viera Miškovi-

siacom s najvýznamnejším kresťanským j tretí ročník podujatia v sviatkom a o uctieorganizácii Spolku žien Slovaní jari. Okrem venka v Hložanoch, predajná iného spomenuli aj výstava kraslíc, veľkonočných vianočné symboly: aranžmánov, jarvajíčko, zajačka, ných dekorácií, mebaránka... Na Predaj výrobkov sa daril naprieky dovníkov a iných pútavé slová vý- plytkým peňaženkám výrobkov, sa vydaborne nadviazali ril. Okrem spolkov vkusné príbehy o zajačikovi povedala predsedníčka Miškovižien i podnikateliek a oblievačkách, tiež rozprá- cová, tentoraz sa im na tradičné z Báčskeho Petrovvanie o tom, ako sa na Veľkú podujatie z projektov nedostal ca, Báčskej Palanky, noc pripravovali kohútik a ani dinár, jedine čo im DobroKulpína, Lugu, Pivsliepočky. Chutný program voľný hasičský spolok poskytol nice a Hložian svoje s hložianskymi škôlkarmi priestor bez úhrady. Všetky náprodukty ponúkli pripravila vychovávateľka klady kryli z toho, čo zarobili na aj združenia detí s Predškolskej ustanovizne výstave. Odbyt a organizáciu si inak pochvaľovali všetky vystaosobitnými potreVčielka Zuzana Korčoková. Veľkonočné a jarné zvyky prezentovali hraví vovateľky. Slovom, prvý jarný bami My z Petrovca Všetky vystavovateľky doškôlkari a Objatie z Kulpína. stali ďakovné listiny, škôlkari deň v hasičskej sále (od desiatej V nedeľu 20. marca v sále Dobro- cová. Spolu s Miriam Murtínovou aj sladkosti. Hložianske ženy pri- predpoludním do šiestej večer) voľného hasičského spolku síce hovorila o význame veľkonoč- pravili múčniky a občerstvenie ubehol rýchle. Ako všetko príbolo menej vystavovateľov než ných sviatkov, o zvykosloví súvi- a k obedu aj sármu. Ako nám jemné a oblažujúce.

SO STAROPAZOVČANKOU ANNOU BRTKOVOU

Vyrába unikátne kraslice Anna Lešťanová

nna Brtková zo Starej Pazovy je umelecky založená duša. Vyrába nielen unikátne kraslice, lež i rôzne iné pestré vecičky, pri ktorých uplatňuje hlavne dekupážovú techniku. Je členkou Združenia

Drevené krabice ozdobené dekupážovou technikou

Anna Brtková pri práci

pazovských žien a pravidelne sa zúčastňuje na príležitostných výstavách a bazároch.

www.hl.rs

„Začalo sa to celkom náhodou, pred desiatimi rokmi, keď sme ako členky združenia žien boli na výstave v Selenči. Úprimne povedané, dovtedy som ani nevedela, čo je to vlastne kraslica. Tradične k veľkonočným sviatkom sme my v Pazove farbili vajíčka, ale slovko kraslica mi bolo celkom neznáme. Tam som teda mala príležitosť vidieť, čo Kovačičanka Eva Nemčeková do-

Informačno-politický týždenník

káže zhotoviť z obyčajného husacieho vajca. A tak sa vlastne zrodila idea, aby som sa aj sama začala venovať tomuto koníčku,“ vysvetlila naša spolubesedníčka a prízvukovala, že samotné začiatky boli naozaj ťažké. Vtedy robila spolu s Vlastou Uheliovou zo Starej Pazovy Kraslice v záverečnej fáze výroby a najväčším problémom im okrem osvojovania techniky bolo za- a nesmierne sa teší, keď sa jej podarí bezpečovanie husacích či slepačích vyrobiť niečo pekné a užitočné. Tá radosť ju vraj duchovne napĺňa v tejto vajíčok s bielou škrupinou. V súčasnosti Anna tento problém našej sivej každodennosti. V uplynulých rokoch Brtková určitý nemá, lebo už presne vie, ktoré ženy v Pazove chovajú husi a môžu jej čas omaľúvala i pštrosie vajíčka. zabezpečiť husacie vajcia k veľko- Problém je však v tom, že tieto vajíčka nočným sviatkom. Vajíčko treba je nielen ťažko nájsť, ale omaľované najprv vyfúkať a vysušiť a len potom je aj ťažšie predať, lebo sú drahšie. Veľkonočné vajíčka sa pôvodne nasleduje, ako hovorí naša spolubesedníčka, tvorivá fázovitá práca na farbili tým, čo nám poskytovala prívýrobe kraslíc. Najnovšie pri výrobe roda, napr. čiernou kávou, vývarom týchto unikátnych kraslíc uplatňuje z cibuľových šupiek alebo orechodekupáž v kombinácii s vyrezávanou vých listov. Dnes sa na zdobenie vajíčok používajú rôzne techniky a, (tzv. čipkovou) technikou. Z výroby kraslíc a ozdobných kra- ako hovorí naša spolubesedníčka, bíc Anna Brtková má skutočnú radosť fantázii sa medze nekladú. • ĽUDIA A UDALOSTI •

VOJNOVÉ NEZÁBUDKY (8)

Keď sa raz skončí táto vojna... Ján Cicka STREDA 7. apríla Zápas sa skončil v 15. minúte druhého polčasu. Sused Ernest od začiatku vojny nosí na hlave ruskú „ušanku“. Raz som navliekol aj ja moju „ušanku“. Dnes sme zabudli na papagáje. Spomenuli sme si na ne až o 18.30. Vilka vybehla na 5. poschodie nakŕmiť ich a napojiť. Úbožiatka; vari by sme ich radšej mali vypustiť z klietky na slobodu. O 20.00 sa hlásil Željko z Blavy. Vypili sme si s Draganom kávu a čakáme. Čakáme, kedy zavyje siréna. Poplach o 20.00 hodine. Zostal som v byte sám. Príšerné ticho. Tieto nálety nemajú konca-kraja. Kontaktová skupina predkladá nemožné podmienky. Pôjdem do úkrytu. Toto ticho ma desí. No, buď hrdina, keď ti je zima vôkol srdca. Volal som Mira Kriváka ohľadne pamätnice. Nedostal som ho, neviem, kde je. Asi z pamätnice Šafárika nebude nič! V rozhlase oznámili: zajtra bude oblačno, aj dážď. Aktualizujem si jednu slovenskú pesničku na túto situáciu takto: Túlam sa po byte ustráchaný celý, jaj, bože môj dobrý, hľadajú ma strely... Aj takýto verš: Lezie mi na nervy táto nočná mora. Čože to chystajú na mňa tamtí zhora? Už som celý nanič. Neteší ma pranič. Hoc´ mi duša stená, – len nie na kolená! A kolená sa mi trasú. Čo je tu – neujde! Pravda pravdivá, priznávam sa. Pozri sa ho: vôbec nám nenapadlo báť sa zlodejov. O krádežiach síce zatiaľ takmer nič nepočuť, ale čert nespí. Neviditeľné potvory si čoraz • ĽUDIA A UDALOSTI •

menej vyberajú ciele. Aká selekcia! Počujem hlasy vonku, ale nevidím nikoho, ani pred úkrytom. Zvonku sa mi vkráda do izby príjemný jarný vánok a škrekot žiab. Ej, žaby, žaby, vy vôbec nie ste baby. Keď sa raz skončí táto vojna, ľahnem si spať a nebudem myslieť na nič. Budem spať ako sedemtýždňový regrút. Na všetko budem chcieť zabudnúť, ale to asi nepôjde. Nateraz mám ešte zdravý rozum, ruky sa mi netrasú, iba čo mi všetko z nich vypadáva. A keď začnem kýchať, kýcham ostošesť. Chytil som sa za srdce. Hádam ma len teraz nesklame. Angina pectoris! Volal som Zuzku Kopčokovú do Hlasu ľudu. Nie je isté, že dostanem vojnovú priepustku do redakcie. Je mi smutno bez nich. Odišiel som do úkrytu, ale hneď sme sa s Draganom pobrali k Tomovi. Tomo uvaril kávu (hoci nikdy nevarí, bola dobrá), vypili sme si po dva štamperlíky, pozerali TV a vrátili sa späť do úkrytu. Po jedenástej v noci som zobudil Vilku a šli sme domov spať. Zatiaľ žiadne útoky neboli. Do frasa! Bojíme sa o posledný most. O 23.26 sme začuli hukot lietadiel. Čoskoro sa ozvú výbuchy. Predtým protiletecká paľba. Čakám výbuch. Prechádzajú minúty. Nič. Sedím pri stroji a čakám. Kdesi ďaleko počujem hukot, bližšie a bližšie. Už ho nepočuť. Idem sa osprchovať, lotri! Kým som sa sprchoval, stále hučali lietadlá; počul som jeden výbuch. Hukot trvá ďalej, čakáme na explózie. O 23.52 hodine Vilka a Stana odišli znovu do úkrytu. Fajčím, fajčím, fajčím! Som v pyžame. Naši urputne bránia Žeželjov most. Jediný, ktorý zatiaľ odoláva. Ubránia ho? Dajbože! Do Sriemu sa už prepravuje loďkami. Idem sa najesť. Robte, čo chcete, kurvy. Pardon, kurníkšopa! V rádiu dáka príšerná hudba. Varím si čaj. 00.00 hodín. Polnoc. Dám si harmančekový čaj a

idem drichmať, ak mi potvory doprajú. Premáha ma spánok. Zaujímavá vec: vyostrujú sa mi zmysly. Hudba je silná, nepočujem, čo mi žena hovorí. Ráno mi vravela: „Choď kúpiť chlieb.“ Stojím vo dverách. „Čo stojíš?“ „Spamätúvam sa, čo mám kúpiť.“ „No, chlieb.“ „Aha!“ „Čo čakáš?“ „Groš.“ „Máš ho v ruke.“ ŠTVRTOK 8. apríla Je 00.42 hodín. Nevládzem písať. Idem pod perinu. Zaspal som o pol druhej. Mal som sen: Sme v pivnici, v Kovačici na Tretej ulici; na 1. poschodí hodujú Tatári (Tatársky vpád na Slovensko 1241). Utekáme z pivnice na 2. ulicu a smerom do Uzdinu popri krčme Jánošík. Tatári na koňoch s dýkami idú oproti. Bežíme do stredu Kovačice, ale zrazu sa asfaltka končí. Nemôžeme bežať (zamotal som sa do paplónu); chystáme sa na obranu. Nejaký obor sa rozháňa veličizným drúkom; zráža Tatárov, aj ja mu pomáham. Zobudil som sa so strašným bolením hlavy. Je v tom sne symbolika: NATO hore, my v úkryte. Nebojím sa zásahov; bojím sa ťažkých snov, aby mi nezlyhalo srdce. Bolo to o pol štvrtej ráno. Vstali sme o siedmej. Poplach sa skončil o pol ôsmej. O ôsmej prišla k nám Anička, sestrina dcéra študujúca slovenčinu v Novom Sade. Prišla si pre veci a knihy z Kovačice do bytu. Pred dvanástou pôjde späť. Brat Paľo nám poslal 40 vajec a fľašu paradajkového pretlaku, sestra Betka nejaké mäso: rebrá a sliepku. Anička odišla o deviatej. Anička vravela: „Každé ráno z Kovačice odchádzajú 3 autobusy žien („bedinérok“) upratovať a variť paničkám v Belehrade.“ Tento nadtitulok a titulok z Blicu (štvrtok 8. apríla 1999) si odpíšem: Informativna služba Štaba Vrhovne komande VJ upozorava – NATO priprema kopnenu invaziju (o tome na str. 3). O 10.45 hodine sa hlásil Nenad. Včera sa mu podarilo odísť na

Slovensko. Vilka sa vrátila bez kávy. Strihá suseda Kovačevića a čaká aj istý vysoký mladík. Volám ho basketbalista. Stana s Vilkou odišli na cintorín. Jajže, Bože, strach veliký, Padli Turci na Poniky. Padli Turci... Vilka robí účes malej tetke Mare (Mariška Sečešká), tuším z neďalekej Ulice Franja Kluza. Vraví, že sa nebojí; len keď veľmi buchne, tak sa schová pod stôl. Bol sa strihať Slobodan, ktorého pre jeho briadku volajú Kristus. Nikdy predtým sa u nás nebol strihať. Aj ostatné titulky v Blici ma znepokojujú. Stana nám o 18.30 zmerala tlak: 90/145, pulz 82 (Vilkin) a môj 85/172, pulz 83. Dneska sa omeškali. Poplach bol o 22.20 hodine. Ideme do úkrytu. A už sme si pomysleli, že bude pokojná noc. Figu drevenú! Keď sme šli do úkrytu, začal padať silný dážď. Prestal o 23.30. Nadýchal som sa ozónu a šiel domov spať. Duje silný vietor. Od 17.00 do 19.00 sme si trochu zdriemli. Bolo nám dobre, oddýchli sme si. 00.00 idem spať. Nehľadím ani Telefakt. V ranných správach sa dozviem, kde búchali. Nočná teplota 11 °C. Zo Smrekovej Balady noci májovej: Pozri, jak tá hviezda hasne. A zas tamtá ako planie. Táto značí umieranie, táto druhá milovanie... ooo 0 ooo Čo sa stalo, videl iba Boh!

13 – 14 /4692 – 4693/ 26. 3. – 2. 4. 2016

>>>

Ľudia a udalosti >>>

Situáciu nášho sídliska dobre vystihujú tieto Žáryho verše:

PIATOK 9. apríla Vstal som o pol ôsmej, uvaril kávu, zobudil Vilku. Spali sme dobre, pršalo celú noc, dul silný vietor, vstal som pozatvárať dvere, lebo búchal nimi ako rakety. Na TV BK som sa dozvedel, že nad NS bola pokojná noc, preletelo iba jedno lietadlo. Je pravoslávny Veľký piatok, blíži sa Veľká noc. Stana vravela, že aj Dragoljub (jej muž) príde z Klenku pri Šabci. Prší, prší, jednotvárne (Krasko). Aj zajtra, aj napozajtra bude. Ranné teploty 9 °C, denné do 20 °C. Včera večer na Žeželjovom moste v NS bolo približne 10 000 ľudí. Na Brankovom moste v Belehrade na tisíce. Bránia mosty svojimi telami, životmi. Duša proti oceli. Oni nám bomby, my im holuby. Technológia, mašinéria, videohry. Strašné videohry. Ohlásil som sa Stanke Vukićovej, Vilkinej zákazníčke. Je v Sriemskych Karlovciach. Bol doma iba Božo. Doteraz sa nám neozvala, nevedeli sme, kde je. Hlásila sa aj Alena: ak sa niekto opytuje, kde je Nenad, môžeme povedať, že je na Slovensku. Nemôžem sa dovolať M. Kriváka.

Aj moje rôčky idú sledom usínať, Aj na mňa čaká roztvorená zem. A práve preto, že raz umrieť musím, Po celé noci premáham sa, bdiem. Tesne predpoludním som šiel k veľkej samoobsluhe na Detelinare: kúpiť kávu a jedlý olej. Niet. Urobil som kruh popri ihrisku FK Novi Sad a prišiel k Milanovej predajni pri kasárni Majevica. Pred ňou všetci pivkári bystria vojnu a politiku. Bol tam aj Karlitos (Karlo Auer) a Jaro Feldy. Feldymu vravím, že nemôžem dostať M. Kriváka. Vraví, že je v Petrovci. Rozprávame sa aj o pamätnici Šafárika. Zdieľame tú istú myšlienku: keby ju po vojne vyfinancovalo Slovensko. Bola si urobiť účes Irma (aj s vnučkou Ivanou), núka mojej za dlh DM / nemecké marky; Vilka odmieta: „Dáš groš, keď budeš mať.“ Obedovali sme s Draganom o štvrtej popoludní: paprikáš so zeleným šalátom. Aperitív: pálenka od brata, „dežistív“: pivo. Teraz o 17.00 hodine žena strihá Vlasta (Valentíka), vyžaduje si strihanie, akoby bol mier. Dragan bol dneska v Šabci, po Žeželjovom moste: Vraví: „Je na ňom veľká diera.“ Od 17. do 18. hodiny som si zdriemol

vo foteli pred TV. Vilka prala. Rozjasnilo sa, ale je sychravo. Konečne som nadviazal spojenie s Đ. Filipovićom, naším niekdajším susedom v Kovačici. Keď som mu povedal náš šachový pozdrav E2, D2, hneď vedel, kto volá. Mojej vravel, že jeho Mira sa každú chvíľu oblieka – vyzlieka, len čo zavyje siréna. „Čoho sa ty bojíš?“ pýta sa moja. „Viac toho, keď sa vyzlieka!“ Dcéra Ingrid vraví, aby som jej internetom od Branky poslal svoje Vojnové nezábudky. Pokúsim sa. Keď sme pili čaj, okolo 19.00 hodine, Vilka vraví: „Bože, toto vyčkávanie je najhoršie. Ak si ľahnem, nevstávam!“ Povedala mi aj toto:„Zorica sa žalovala Draganovi, že sa jej lámu nechty a opadajú vlasy.“ Bože, také rečičky, a

tu ide o život! Poplach o 21.31 hodine. Domov som prišiel s Vilkou o 23.15 hod. Kategorizácia ľudí vo vojne na našom sídlisku: Úkrytári (srb.: skloništari), bytári (stanari) a uličníci (uličari). Úkrytári na poplach idú do úkrytu, odložia veci a pred ním fajčia, debatujú, nudia sa. Bytári zostávajú v byte, pozerajú TV, počúvajú rádio, jedia, spia. Uličníci sa prechádzajú po ulici, stoja na vchodoch, sedia na lavičkách, fajčia, pijú. Nik z nich nie je smelý, len sa rozlične správa. Ja po troške prislúcham do všetkých troch kategórií. Živí závidia mŕtvym. O pol dvanástej ma zavolal Dragan k nemu. Sedel u neho Toma, pil pivo. My sme si dali po štamperlíku a kávu. Dragan sa vrátil do úkrytu. Trefný vtip: Prišiel jednému rozkaz: mobilizácia! „Prečo?“ „Si schopný!“ V tom sa ohlási jeho žena: „Schopný? Už zopár rokov nie je schopný!“ Je po polnoci, idem sa vysprchovať, vypiť čaj a na pánty. V kuchyni na stole vo váze kvety – tulipány. Pokojná noc s poplachom. Spal som do rána do siedmej hodiny.

SPOLOK FILATELISTOV BÁČSKY PETROVEC

Ľudovíta Štúra, 100. výročie úmrtia Juraja Mrvu, 40. výročie 1. Filatelistickej výstavy v Petrovci (reprint prvého vydania obálky). Svoju prácu a aktivity SFBP aj v roku 2016 nasmeruje nielen na kolekcionárske potreby svojich členov, na výstavy v Petrovci a v Hložanoch, ale aj na zachovávanie slovenskosti vydaním primeraných obálok s pečiatkami. V roku 2016 ich plánujú vydať z príležitosti: 135 roJaroslav Čiep kov úmrtia Štefana Homolu, 110 rokov narodenia Michala Topoľského, 95 rokov správe o činnosti Spolku filatelistov narodenia básnika Paľa Saba Bohuša, 260 Báčsky Petrovec na rok 2015 sa uvádza, rokov príchodu Slovákov do Hložian, že zaznamenali ďalšie chvályhodné vý125 rokov požiarnictva v Petrovci, 5. Dní sledky a úspechy v oblasti svojho pôsobenia. filatelie Petrovca, Petrovec fila 2016, 150 Členovia spolku okrem iného realizovali 20 rokov divadla v Petrovci, 205 rokov od stretnutí s cieľom výmeny a zaobstarania narodenia Michala Miloslava Hodžu, 185 známok a iného filatelistického materiálu. rokov od úmrtia Juraja Rohoniho a 85 Zúčastnili sa v práci orgánov ZFV a ZFS, ako rokov od úmrtia Adama Vereša. aj na filatelistických stretnutiach – burzách v Svojráznou korunou 40-ročnej činnosti Novom Sade, Belehrade, Subotici, Apatine, spolku je vlani pripravená kniha ZnámIloku, Báčskej Palanke a inde. V rámci osláv ka – okno do sveta, v ktorej je i katalóg Dňa Petrovca v máji 2015 usporiadali 3. Dni Z otvorenia výročného zhromaždenia petrovských filatelistov príležitostných vydaní SFBP 1975 – 2015. filatelie Petrovca. Na SNS zorganizovali 11. Publikácia vyšla v januári 2016 a jej premedzinárodnú filatelistickú výstavu Petrovec fila sol bronzovú medailu zo špecializovanej výstavy zentáciu si filatelisti naplánovali na prvý kvartál 2015, na ktorej svoje skvelé a hodnotné exponáty s medzinárodnou účasťou v Maďarsku. tohto roku. vystavovali hostia z Nitry, Trenčína a Piešťan zo Filatelisti vlani vydali 8 príležitostných vydaní Hore prezentované údaje a množstvo iných Slovenska, Republiky Srbskej, ZFV, ZFS, filatelisti s oficiálnymi poštovými pečiatkami: 270 rokov úvah, diskusií a príhovorov hostí bolo počuť na z Apatinu a členovia SFBP. Počas trvania výstavy príchodu Slovákov do Petrovca, 40. výročie zalo- výročnom zasadnutí Zhromaždenia SFBP v čitárni usporiadali i burzu zberateľov. Petrovskí filate- ženia Spolku filatelistov, 140. výročie narodenia Knižnice Štefana Homolu v pondelok 14. marca, listi svoje zbierky vystavovali v Apatine a Nitre. Júliusa Kubániho, 600. výročie upálenia Jána na ktorom schválili správu o činnosti, finančnú Podpredseda spolku Ján Rybársky si vlani prinie- Husa, Petrovec fila 2015, 200. výročie narodenia správu a plán práce.

Jeden z piatich aktívnych spolkov v krajine

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

OSOBITNÁ PRÍLOHA • 26. 3. – 2. 4. 2016

Veľkonočný kaleidoskop Veľkonočný pozdrav

troch kresťanských sviatkov či slávností Veľká noc patrí medzi najstaršie. Veľkú noc kresťania začali svätiť ako prvú, a je to preto, lebo aj svojou náplňou si to najviac zasluhuje, veď viera kresťana má svoj začiatok vo vzkriesenom Ježišovi. V takomto vedomí môžeme Veľkú noc pomenovať slávnosťou všetkých slávností, ktorá nás oslovuje jedinečným svedectvom, že Ježiš Kristus zomrel za naše hriechy a bol vzkriesený na naše ospravedlnenie. Je teda večne živý Spasiteľ sveta. To je najvzácnejšie svedectvo Veľkej noci. Cez veľkonočné sviatky každoročne zaznieva radostný ohlas „v tretieho dňa vstal z mŕtvych“. Kristus premohol smrť, hriech, zlobu – staré veci sa pominuli, lebo kto je v Kristu, je nové stvorenie. Skrze Jeho víťazstvo nad smrťou nastáva nový život a toto vytvára pravú podstatu kresťanskej radosti cez veľkonočné sviatky. Kristovou výkupnou smrťou pominuli staré veci a človek je prenesený do inej právnej situácie. Už nepatrí tomu, ktorý mal na neho právo, nepatrí do onej oblasti smrti, pekla, ale je prenesený do ríše Božieho kráľovstva. Zmŕtvychvstaním Pána Ježiša je podľa Novej zmluvy vynesený výrok, že Božie víťazstvo je v

prospech človeka utrpením, smrťou a vzkriesením Pána Ježiša Krista už skutočne vydobyté. Pravda, Veľká noc je len veľkou zálohou, nádejou, začiatkom nového života v Kristu, ale základ je už položený, treba sa oň len pevne oprieť, privlastniť si ho a chodiť v novote života. To, že hriech a staré veci zvádzajú človeka, je samozrejmé, lebo so starým spôsobom života sa veľmi ťažko lúčime. Minulosť človeka niekedy drží omnoho silnejšie než si vieme predstaviť. Mnohokrát sa nám zdá, že naša hriešna minulosť zomrela, ale zrazu sa niečo prebudilo a hlodá v duši ako znova oživený červ a snaží sa nás zviesť na staré cesty, staré hriešne spôsoby života. Mnohí, veľmi mnohí, zastavili sa pri rozbehu do nového života, staré veci u nich sa ešte nepominuli, a preto v nich nenastali veci nové, hoci Pán Ježiš Kristus už položil základy nového života. Ale i mnohí, veľmi mnohí hriešnu minulosť premohli. Zomrela v nich Kristovým ukrižovaním a staré veci v nich pominuli a Kristovým zmŕtvychvstaním nastali nové. Po starých veciach u nich nebude viac ani stopy. Všetko v nich i okolo nich bude nové. A tak môžeme povedať, kto je v Kristu a s Kristom, je nové stvorenie. Podmienka, a to vážna, je byť s Kristom a zostať s

Kristom. V Kristu je sila, ktorej musí podľahnúť všetko hriešne a staré. Nový život v plných dôsledkoch nevytvorí len nejaké formálne kresťanstvo alebo nejaká naučená či zdedená viera. Nové stvorenie vzniká tam, kde Kristus umiera a kde vstáva z mŕtvych pre každého osobne. Len v tom prameniaca viera vykoreňuje staré, zlé zvyky, brzdiace rozbeh nového života. A tak, kto je v Kristu, je nové stvorenie so všetkými dôsledkami nového života. Nového stvorenia v Kristu, a tak jeho nového života, dotýkajú sa všetky otázky či problémy zložitého života. Či tu ide o spolužitie národov, rasovú diskrimináciu alebo zaisťovanie bohatšieho hmotného alebo kultúrneho života pre všetkých ľudí bez rozdielu. Nové stvorenie v Kristu má tu pri všetkých otázkach vychádzať z Ježišovho prikázania učeníkom: „Ako som vás ja miloval, aby ste sa aj vy vzájomne milovali“ (Ján 13, 34). Pán Ježiš toto prikázanie dal preto, lebo vedel, že práve láska je najvlastnejším poznávacím znamienkom nového života v Kristu i v dnešnom našom modernom či mnohotvárnom živote. Ako kresťania si musíme vážne uvedomiť, že ak sme nové stvorenie v Kristu, tak to musíme dokazovať v každodennom živote úprimnou vierou,

láskou, nádejou, porozumením, a tak účinne pomáhať k novému šťastnému životu. Dnes práve tak, ako na začiatku kresťanskej cirkvi, musí nám, ako kresťanom, záležať na duchu lásky a služby, lebo niet ničoho vzácnejšieho, ako keď viera a služba Bohu nesie požehnané ovocie lásky a služby blížnemu, veď čokoľvek urobíme, alebo neurobíme blížnemu, urobíme alebo neurobíme to vlastne samotnému Pánovi Ježišovi Kristovi, v ktorom sme sa stali nové stvorenie. Veľká noc, sviatok pamiatky vzkriesenia Pánovho, nech nám aj tohto roku otvorí bohaté žriedlo ponaučenia pre náš život. Nech sa stane povzbudením pre všetky údy cirkvi, aby s radosťou konali práce svojho povolania a aby ich tak usmerňovali, že vždy budú dosvedčovať svojím životom a postojom, že sú novým stvorením. Slávne vzkriesenie Kristovo nech nám poslúži k posväteniu nášho života v radostnej nádeji, že v Ňom a s Ním je istota pokojného veľkonočného života. Všetkým Vám, milí bratia a sestry, želám požehnané prežitie veľkonočných sviatkov, ako aj úprimnú radosť z Pánovho vzkriesenia. Samuel Vrbovský, biskup

Veľkonočný kaleidoskop ZACHOVÁVA SA POSOLSTVO SVIATKOV?

Je to stále silné puto Jasmina Pániková

ojem sviatkov sa odjakživa spájal s pojmami rodina, priatelia, pokojné ovzdušie, láska... Sú to chvíle, keď sa snažíme zhromaždiť svoju rodinu, uvítať vo svojom dome priateľov a spoločne ich prežiť čím krajšie. Všeobecné zmeny v našej spoločnosti však prinášajú aj zmeny ohľadom oslavy sviatkov. Kedysi skromné pohostenie v súčasnosti vo väčšine domov nahradilo bohaté, občas až prepychové. Tradícia sa zachováva. Storočia pretrváva, ale zachováva sa aj poslanie sviatkov? Ako to bolo kedysi a ako oslavujeme teraz? Cítiť v rodine rovnaký pocit pokoja ako kedysi? SVIATKY AKO SYNONYMUM PRE POKOJ „Každému sviatku sme sa nesmierne tešili,“ hovorí 83-ročná Zuzana Tomečeková z Jánošíka. „Samozrejme, nemali sme možnosť chystať tak ako teraz, ale ten pocit a viera v Ježiša boli také silné, že sme sa sviatkom rovnako tešili aj v detskom, aj v dospelom veku. A niektorí z nás sa rovnako tešia aj teraz.“ Sviatočné obdobie ako obdobie lásky a pokoja charakterizuje aj velebný pán Martin Bajza, farár cirkevného zboru Kovačica II. „Možno sa časom niektoré zvyky tratia, pribúdajú nové, ale odkaz sviatkov je rovnaký ako aj v minulosti – prežívať ich vo viere, posilniť si svoju vieru, vďaka ktorej dokážeme duchovne obstáť v tomto svete. Napríklad počas Veľkej noci prežívame radosť zo vzkriesenia, z nového života, ktorý nám priniesol Ježiš Kristus. Oslavuje sa rovnako. Ľudia sa rovnako tešia, aj keď kedysi nemali také možnosti ako teraz. Teraz môžeme nachystať

bohatý stôl, deťom môžeme dať darčeky a kedysi to nebolo. Mení sa obsah oslavy, ale posolstvo sviatku zostáva rovnaké,“ hovorí farár M. Bajza. Áno, posolstvo zostava rovnaké, ale... HÁDKY NA SVIATKY? Rodinné hádky nie sú prvým pojmom, ktorý máme na mysli, keď hovoríme o sviatkoch, ale ony sa, žiaľ, vyskytujú. Podľa niektorých prieskumov najčastejšie k rodinným hádkam príde práve na sviatky. Docentka psychológie Ruženka Šimoniová-Černáková poukazuje na dva dôvody, ktoré zapríčiňujú takú situáciu. „Jeden z dôvodov je ideálny

Mgr. Martin Bajza (Foto: A. Chalupová)

obraz sviatkov. Dom je uprataný a dekorovaný, darčeky čakajú perfektne zabalené, je navarené a napečené, všetci členovia rodiny sú krásne vyobliekaní a usmiati si sadajú k slávnostnému stolu. Takýto ideálny a dokonca často aj nereálny obrázok v nás vyvoláva potrebu splniť všetky očakávania, že len tak musí byť a nijako inak. Ak niečo z ideálneho obrázku vypadne, môžeme sa cítiť neschopný, neorganizovaný. Tieto zlé pocity

môžeme usmerniť na seba, ale aj na iných členov rodiny. Povedzme na manžela, že nič nepomáha, na deti, že sa pletú pod nohy a robia neporiadok, na príbuzných, ktorí si práve teraz vymysleli prísť na návštevu... A už tu máme tlejúce napätie, pre ktoré je potrebná maličká iskra, aby vybuchol požiar v tvare hádok, vzájomných obvinení, spomínania minulých konfliktov a nedoriešených problémov. Vtedy sa obrázok ideálnych a nereálnych sviatkov úplne rozpadne a pravdepodobne sa celá rodina cíti zle a nespokojne,“ uvádza Šimoniová-Černáková. Druhým dôvodom sú podľa nej naše očakávania od sviatkov. Každý člen rodiny niečo očakáva. Ak sa tie rozličné očakávania zladia, tak je to dobre, v opačnom sa dostávame do konfliktu s aspoň dvomi nespokojnými stranami. Podobnej mienky je aj pán farár Bajza, ktorý pripomína, že práve počas sviatkov by sme mali zabudnúť na problémy a dovoliť, aby nami opanoval odkaz Ježiša Krista – byť pokojný, pokorný a vedieť odpúšťať. AKO PREŽIŤ ČÍM POKOJNEJŠIE SVIATKY? Každý z nás sa snaží urobiť si čím krajšie sviatky. Zachovávame tradíciu a občas uvádzame aj určité novinky. Katarína a Pavel Tomečekovci z Jánošíka si od samotného začiatku svojho manželstva uctievajú každý sviatok. Rovnako bolo aj počas rokov, keď verejne prejavovať svoje náboženské zmýšľanie nebolo dovolené, ale, ako hovoria, aj vtedy prevládla láska ku sviatkom a s kresťanskou vierou zoznamovať aj svoje deti. „Napríklad, chceli sme na Vianoce mať stromček, ale boli určité obavy, či stromček ozdobiť na

Vianoce alebo na Nový rok,“ začína rozprávať Katarína Tomečeková a v tom ju prerušuje manžel Pavel, ktorý s potešením konštatuje, že predsa mali stromček na Vianoce a nemali ani žiadne problémy. „Obaja sme kresťansky vychovaní, a preto sme tak chceli vychovať aj svoje dve dcéry,“ hovorí Katarína. Chodia do kostola, doma sa všetci vospolok tešia sviatkom a vidieť,

Doc. Dr. Ruženka Šimoniová-Černáková (Foto: z archívu R. Š. Č.)

že z toho majú opravdivú radosť. Možno je práve v tom háčik, keď nastoľujeme otázku, ako čím pokojnejšie stráviť sviatky – vypátrať to, čo nás a našu rodinu najviac teší, a uplatniť počas sviatkov. Šimoniová-Černáková prízvukuje, že je každá rodina špecifická a z toho dôvodu ani neexistuje univerzálny „recept“, ako si užiť sviatky bez zbytočného napätia. „Mali by sme si určiť priority. Všetci spolu v rodine by sme sa mali dohodnúť, čo nám je počas sviatkov najdôležitejšie, a pritom nedbať na konvencie, či zaužívané veci, tak sa to má robiť, ale my to takto chceme spraviť. Napríklad, ak máte mladšie deti, tak možno počas veľkonočných sviatkov do popredia vysunúť farbenie vajíčok a veľké upratovanie od-

HLAS ĽUDU | 26. 3. – 2. 4. 2016 • 13 – 14 /4692 – 4693/ ložiť bokom. Alebo všetci spolu niekde odcestovať, lebo sme konečne všetci voľní a môžeme sa zabaviť. V dnešnom rýchlom tempe života sa musíme vedieť dobre a načas zorganizovať, nenechávať veci na poslednú chvíľu, lebo nás sviatky potom prekvapia, že rýchlo prišli. Vopred si naplánovať, čo a ako ideme spraviť, rozdeliť úlohy všetkým členom rodiny a načas začať s prípravami. Pritom skúsiť nebyť nahnevaný, ak sa všetky plány nevydaria. Stres je veľkým nepriateľom súčasného človeka, a preto je najlepšie vyhýbať sa stresorom a nevytvárať si jeho zbytočné zdroje.“ Ako tretí činiteľ, ktorý by mal prispieť ku krajšiemu sviatočnému ovzdušiu, Šimoniová-Černáková uvádza aj vlastnosť nebáť sa alebo aj nehanbiť sa zavolať pomoc. „Nestačíte upiecť koláče? Možno by bolo dobre objednať si ich a nemať z toho problém (aká som ja mama, keď nemôžem svojim deťom ani upiecť). Ak nestačíte poupratovať, aj to sa už dá objednať alebo si zavolať niekoho na pomoc.“ IDE O SKUTOČNÚ VIERU ALEBO TRADÍCIU? Neraz sa v sviatočnom, nevšednom ovzduší vykuklí svojrázny motýlik pochybností a nastoľuje nám otázku, či sviatky oslavujeme preto, lebo pevne veríme, že sa v tom období v ďalekej minulosti niečo skutočne stalo, alebo preto, lebo tie zvyky už roky pretrvávajú v našej rodine. Farár Martin Bajza je názoru, že sú rozličné prípady. Samozrejme, verí, že je viac takých, ktorí chápu sviatky ako prežívanie viery. „Som svedkom, že cirkev dokáže osloviť aj mladých ľudí. Vidím a cítim, ako prežívajú sviatky, takže osobne si myslím, že je viac takých, ktorým nezáleží iba na tradícii, ale na pevnej viere,“ rozhodne hovorí Bajza. Rovnaké uvažovanie bolo počuť aj v rodine Tomečekovej. Katarína si kresťanskú výchovu a kúsok sviatočných zvykov

do Jánošíka priniesla z rodnej Pivnice. Vydala sa do rodiny, v ktorej sa veľmi prihliadalo na vzťah rodiny k sviatkom, čo sa časom iba prehlbovalo. „Prednedávnom som prečítala výrok Netreba veľmi vychovávať, treba pekne žiť a dieťa sa pridá. Práve to sme my robili. Nikdy sme dcéram nehovorili, že musia ísť

zisku nám to prinesie. Dokonca, ani malým oblievačom už nezáleží na farbenom vajíčku, ale skôr im ide o to, koľko si zarobia. Áno, určité rodiny si zachovávajú sviatky v pravom zmysle slova, ale uznáme alebo nie, hlavné posolstvo sviatkov občas zostane v tieni modernej doby.

Na sviatkoch im skutočne záleží: Štyri generácie rodiny Tomečekovej

do kostola, že musia oslavovať sviatky. Počas minulého adventu prišli dcéry a vnučka do kostola a keď som ich videla sedieť v prvej lavici, mala som pocit, že mi duša uletí od radosti, a zvlášť preto, lebo sme sa predtým vôbec nerozprávali o tom, že by bolo treba ísť do kostola. Samy ocenili, či majú prísť, alebo nie. Nevplývame na ich rozhodnutia a nikdy sme to ani nerobili. Mám obrovskú radosť, že sa im tá viera zaštepila, bez žiadnych nátlakov a rozkazov,“ s potešením hovorí Tomečeková. Oslavy sviatkov majú, žiaľ, aj druhú stranu mince. Sme svedkami, že sa aj sviatky z roka na rok čoraz viac komercializujú. Obchodníci v tom vidia ideálnu možnosť zarobiť si. Pred Vianocami máme plné výklady všelijakých ozdôb, zasa na Veľkú noc nás v každej predajni vítajú čokoládové zajačiky a vajíčka. Takmer na všetko sa dívame cez peniaze a prepočítavame, koľko

DOKÁŽU SVIATKY DRŽAŤ RODINU VOSPOLOK? Aj keď existujú príklady rodín, v ktorých sa sviatky naplno uctievajú, s výskytom určitých javov, ktoré naznačujú zmenu sviatkov a zánik niektorých tradičných obradov, nastoľuje sa otázka, či sú sviatky natoľko silné, aby zhromaždili rodinu a držali ju spolu? „Áno, sviatky majú silu držať rodinu spolu. Viera, ktorú máme, sa odzrkadlí na sile sviatkov,“ prízvukuje M. Bajza. „Ako Boh nás miluje, tak my máme milovať svojich blížnych. To, čo nás Boh učí, máme aplikovať vo svojom živote. Z toho dôvodu sú sviatky ideálnou príležitosťou, aby sa rodina viac stretala a aby sme si uvedomili, že by sme si mohli aj viac vážiť svojich blížnych.“ Rovnakej mienky sú aj Tomečekovci. Súčasne štyri generácie tejto rodiny spoločne oslavujú sviatky. „Kedysi sa ešte viac cho-

III

dilo na návštevy a oslavovalo,“ spomína najstaršia členka rodiny so štipkou smútku, ktorá však mizne v rovnakej chvíli, keď sa pozrie na vnučky a pravnučku, s ktorými trávi sviatky, ako aj s ďalšími členmi tejto rodiny. „Nesmierne nás teší, keď vidíme, že deti a ich rodičia, ktorí už nežijú vo svojej dedine, prídu do kostola a spoločne trávia sviatky. Aj keď je takých rodín možno menej ako kedysi, predsa je potešujúce, že sú stále aj také, ktorým na tom záleží,“ radostne uzavierajú manželia Tomečekovci. Psychologička Šimoniová-Černáková oceňuje, že rodina aj naďalej zostáva ústredným javiskom, na ktorom sa odohrávajú sviatočné rituály. „Tie sa potom socializáciou a akulturáciou prenášajú aj na ďalšie generácie. Cestou observačného učenia, a najmä identifikáciou, deti sa učia pravidlá, zvyky, obyčaje a celé rámce správania sa počas rôznych sviatkov. Preto je dôležité vedieť urobiť si príjemné a uvoľnené sviatky, aby naše deti mali ten najlepší príklad sviatkovania práve zo svojej rodiny,“ hovorí naša spolubesedníčka. Možno je práve predchádzajúca veta vhodná na záver tohto článku. Diskutabilné je, či sviatky oslavujeme preto, lebo máme pevnú vieru, alebo ide iba o tradíciu. Každý z nás je ojedinelým prípadom. Avšak skutočnosť je taká, že sviatky predsa majú silu zhromaždiť rodinu a priateľov, že predsa dávajú podnet, aby sme lásku k svojim milým prejavili trochu inakším spôsobom a zároveň dali dobrý príklad mladším generáciám. Z množstva pozitívnych príkladov skutočne sa im zaštepí niekoľko, ktoré budú mať možnosť rozšíriť na ďalšie generácie.

Veľkonočný kaleidoskop VEĽKÁ NOC U BOVDIŠOVCOV V KULPÍNE

Len škoda, že tie sviatky trvajú tak krátko Anna Francistyová

vateľka, študentka Vysokej školy odborových štúdií v Novom Sade. – Urobili sme si inventúru najmilších veľkonočných ozdôb, vyfarbili vajíčka, vyskúšali nový recept na mafiny, rozvoňali dom pukancami.

Veľkonočný pondelok nerobím, od skôr známe merbo kocky, ale v sobotu máme otvorené. posledných pár rokov – ako je to ste sa rovnako tešíme aj viaStudenie sa varí už na Zelený v trende – robíme medovníčky, nočným, aj veľkonočným sviatštvrtok. Varí sa tiež klobása, vaj- a to v tvare vajíčok, zajačkov, kom, ale keďže sú tie jarné cia, obvára sa šunka. Musím však motýlikov, kvietočkov. Tortu pred nami, tak teraz o nich trouznať, že náš dom nerozvonia- nepečieme, hlavne drobné kochu viac „filozofujeme“: aj v tom va vareným studením: stále ho láčiky, a to viac druhov. Treba zmysle, že spravidla býpre nás všetkých varí ich mať dosť nachystané, lebo vajú umocnené krásou svokra. Varí sa vo veľ- v pondelok prichádzajú oblievaročného obdobia. Kým kom množstve a všetci či, a tým ich potom ponúkame. teda Vianoce nebývajú ho chceme jesť. Viem, Kým boli deti malé, oblievači vždy v tradičnej snehože ho mnohí varia iba dostávali farbené vajíčko. Teraz vej scenérii, Veľkú noc v sobotu, ale potom tých oblievačov bude menej, – aj keď k nám zavíta už by sme ho krátko mali lebo je Gabika zasnúbená, ale v marci – krášli prebúna stole. My sme si tak v susedstve dorastajú noví malí dzanie jarnej prírody so zvykli, aby sme ho mali oblievači, preto treba mať navšetkými jarnými kveticelé sviatky. chystané, – usmieva sa mama nami, vôňami, zvukmi, Na Veľký piatok si a vzápätí „varí“ ďalej. – V nedeaj radosťou v duši. Bovdišovci zvykli na ľu sa nevarí, máme toto všetko Obidva tieto veľmakové rezance s nachystané a vo Veľkonočný ké cirkevné sviatky medom alebo ope- pondelok sa varí podobne ako s radosťou očakávajú kance s makom. Ak obvykle v nedeľu, teda nedeľná a oslavujú aj Bovdišovci sa varia rezance, tak polievka a ostatné. v Kulpíne. Jána, manže- Najprv sme si nastrihali vetvičky bahniatok... býva aj polievka, tzv. Zaujímalo nás, ako majú tiela a otca, je počas prarezancovka. Možno sa to obvyklé práce v domácnoscovných dní doma ťažko dolapiť Jarmila (1970) skončila ti rozdelené, tým pre pracovné záväzky v istom strednú právnickú školu, po skôr, že sú tu dve novosadskom dopravnom pod- niekoľkých zamestnaniach šikovné dievčence. niku, kde je zamestnaný, ale s na určitú dobu zakotvila ako – Dievčence mi jeho tromi „dievčencami“, teda majiteľka a predavačka vo veľmi pomáhajú, s manželkou Jarmilou a dcérami vlastnej predajni odevu, ale nemáme celGabrielou a Alexandrou sme si galantérie a hračiek Butik ko m p o d e l en é v predstihu urobili krásne veľ- Tango. Predajňa je v manžeúlohy. Keď sa niečo konočné minihody. lovom rodičovskom dome pečie, tak sa dopĺ– Tešíme sa na sviatky, aj tie na kulpínskej „hlavnej“ ulici, ňame, pomáhame vianočné, aj veľkonočné. Radosť takže aj keď sú mladí už 24 si navzájom a romáme aj my starší, ale aj naše rokov vo svojom dome na bota sa nám darí. deti. Páči sa nám, že je vtedy Ulici Masarykovej, pre záKeď sa napríklad dom príležitostne ozdobený, väzky v obchode sú často robia medovníččloveku priam duša jasá v takej s rodičmi. Hneď sme tú väzky, ja ich zamiesim, slávnostnej rodinnej pohode, bu našli aj vo veľkonočnom ony vykrajujú, keď – otvára bránu veľkonočným jedálnom lístku. sa upečú, ja im ... a doaranžovali vázu na stole v obývačke sviatkom Jarmila. – Či sa v niečom líši oslaurobím bielkovú – Len škoda, že tak krátko trva Veľkej noci v mojom polevu a ony vyvajú, že tých pár dní sviatkov rodičovskom dome v Petrovci vraj niekto bude pohoršovať, že kresľujú. Aj pri farbení vajec ony tak rýchlo prebehnú, – dokladá u Gedeľovskovcov a tu u Bovdi- prísne nedodržiavajú piatkový majú na starosti to záverečné Gabika (1991), už takmer skon- šovcov? – rozmýšľa nahlas naša pôst, ale keď už je tá klobása ozdobovanie. čená študentka agroekonomiky najstaršia spolubesedníčka. – a šunka vo štvrtok uvarená, tak – Ako farbíme a dekorujeme na Poľnohospodárskej fakulte Veľké rozdiely nie sú. Niektoré sa aj v piatok podáva na stôl. vajcia? – pridávajú sa do rozhov Novom Sade. odchýlky od obyčají by sa našli, Tieto tradičné jedlá sú tu v po- voru Gabika a Sandra. – Teraz – Ale tohto roku nám vďaka ale to už hovorím o tom, ako je to nuke po celé sviatky. už kupujeme iba farby na vajcia vašej návšteve v ústrety Veľkej u nás, v tomto dome. Vypestovali – V sobotu farbíme vajcia vo vrecúškach, ale aj tu sa stále noci budú sviatky trvať dlhšie, – sme si niektoré naše rituály, spä- a pečieme koláče. Robíme po- experimentuje. Mama napríklad vracia dobrú náladu do obývačky té aj s prácou v obchode. Som sledne aj tie starodávne zliepané niekoľko rokov dozadu farbila aj Sandra (1995), budúca vychová- zamestnaná, na Veľký piatok a vo koláčiky, veľmi nám chutia, tiež so šupkami z cibule, robila na

Veľkonočné

gratulácie OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU | 26. 3. – 2. 4. 2016

V E Ľ K O N O Č N É G R AT U L Á C I E

2016

POKRAJINSKÝ TAJOMNÍK PRE KULTÚRU A VEREJNÉ INFORMOVANIE Slaviša Grujić Všetkým čitateľom Hlasu ľudu blahoželám k veľkonočným sviatkom s úprimným želaním, aby ich strávili v kruhu svojich rodín v zdraví, šťastí a v dobrej nálade. Presvedčený som, že Hlas ľudu bude pokračovať vo svojej bohatej tradícii zachovávania jazyka a písma, obyčají a kultúry Slovákov na týchto priestranstvách, tak ako to s láskou robí už desaťročia. V duchu tolerancie a spolupatričnosti, ktoré prinášajú nadchádzajúce veľké kresťanské sviatky, v mene Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie želám vám a vašim rodinám všetko najlepšie.

PRIMÁTOR MESTA NOVÝ SAD Miloš Vučević Čitateľom Hlasu ľudu a občanom Nového Sadu blahoželám k najväčšiemu kresťanskému sviatku – Veľkej noci. Nech nám sviatočné dni prinesú mier a radosť, aby sa tolerancia a solidarita stali každodennými hodnotami, ktoré treba neustále pestovať. Úprimne vám želám, aby tento veľký sviatok zosilnil vieru v krajšiu budúcnosť a aby ste radosť z Veľkej noci v láske, spolupatričnosti a vzájomnej úcte prežili spolu so svojou rodinou a priateľmi.

OSOBITNÁ PRÍLOHA

HLAS ĽUDU | 26. 3. – 2. 4. 2016

V E Ľ K O N O Č N É G R AT U L Á C I E

OSOBITNÁ PRÍLOHA

HLAS ĽUDU | 26. 3. – 2. 4. 2016

2016

V E Ľ K O N O Č N É G R AT U L Á C I E

2016

Svojim građanima, kao i svim ljudima dobre volje blagoslavene i radosne uskršnje praznike želi

Svojim občanom, ako aj všetkým ľuďom dobrej vôle požehnané, radostné a pokojné prežitie veľkonočných sviatkov želá

OBEC BÁČSKA PALANKA

OPŠTINA BAČKA PALANKA

Svojim občanom, čitateľom Hlasu ľudu a všetkým ľuďom dobrej vôle požehnanú a radostnú Veľkú noc želá

Krásne prežitie veľkonočných sviatkov plných pohody a spokojnosti praje

Miestne spoločenstvo

PIVNICA

SILBAŠ

OSOBITNÁ PRÍLOHA

HLAS ĽUDU | 26. 3. – 2. 4. 2016

V E Ľ K O N O Č N É G R AT U L Á C I E

Všetkým svojim členom, priaznivcom, podporovateľom a občanom pokojné a štedré veľkonočné sviatky praje

2016

Svojim občanom, čitateľom Hlasu ľudu a všetkým ľuďom dobrej vôle prajeme príjemné prežitie veľkonočných sviatkov plných pohody a spokojnosti

Matica slovenská v Srbsku

Miestne spoločenstvo

KYSÁČ

Krásne prežitie veľkonočných sviatkov praje kolektív Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci OSOBITNÁ PRÍLOHA

HLAS ĽUDU | 26. 3. – 2. 4. 2016

V E Ľ K O N O Č N É G R AT U L Á C I E

2016

21 470 Báčsky Petrovec Ul. XIV. VÚSB 4-6 tel.: +381 (0)21/780-618 tel.: +381 (0)21/780-619 fax: +381 (0)21/780-291 hlprintbp@gmail.com www.hlprint.rs

Príjemné prežitie veľkonočných sviatkov

OSOBITNÁ PRÍLOHA

HLAS ĽUDU | 26. 3. – 2. 4. 2016

V E Ľ K O N O Č N É G R AT U L Á C I E

OSOBITNÁ PRÍLOHA

HLAS ĽUDU | 26. 3. – 2. 4. 2016

2016

V E Ľ K O N O Č N É G R AT U L Á C I E

2016

Miestne spoločenstvo

MAGLIĆ

HLOŽANY

Svojim občanom, čitateľom Hlasu ľudu a všetkým občanom dobrej vôle želá krásne veľkonočné sviatky

Spoluobčanom, čitateľom Hlasu ľudu, ako i všetkým ľuďom dobrej vôle, radostné a pokojné prežitie veľkonočných sviatkov RADOSTNÚ VEĽKÚ NOC A VESELÚ OBLIEVAČKU želajú z firmy Kamenárska dielňa

BARTOŠ – zo všetkých druhov prírodného kameňa náhrobné pomníky – kameň aj v exteriéri, aj v interiéri domu 21 470 Báčsky Petrovec • Leninova 66 tel.: 021/780-158 • fax: 021/780-772

Prajeme vám krásne veľkonočné sviatky v kruhu najmilších, plné radosti a pokoja

Pokojné prežitie veľkonočných sviatkov

Kulpín Ul. radnička 12 tel.: 021/2286-714 mobil: 063/517-574

OSOBITNÁ PRÍLOHA

Štúrova 69 26 210 Kovačica tel./fax: 013/662-183 mobil: 063/282-097

HLAS ĽUDU | 26. 3. – 2. 4. 2016

V E Ľ K O N O Č N É G R AT U L Á C I E

2016

Krásne veľkonočné sviatky, veľa radosti, lásky a rodinnej pohody

dekoratívne obkladačky z polystyrénu pre dom

Našim terajším, ale aj novým zákazníkom prajeme krásne prežitie veľkonočných sviatkov, veľa lásky a rodinnej pohody

Báčsky Petrovec Leninova 120 tel.: 021/781-739

Báčsky Petrovec Ul. Kollárova 14 tel.: 021/780-486

www.stilby.co.rs office@stilby.co.rs

www.kocka-backi-petrovac.ls.rs

s. s r. o. na výrobu, obrat a služby, Leninova 18, 26 215 Padina

tel./fax: 013/668-959 www.padinakomerc.com

nábytok * drevo * kov

Báčsky Petrovec Kulpínska 2 tel.: 021/782-735 a 782-736

– všetky druhy nábytku na priestore vyše 500 m2 – výroba nábytku z drevotrieskových dosák (univer), presne a kvalitne – veľký výber materiálov – pílenie a páskovanie pre stolárov – preprava a montáž

Technická prehliadka motorových vozidiel, traktorov a kamiónov Krásne veľkonočné sviatky v kruhu rodiny a svojich najmilších

Primerané ceny a záruka kvality Padina: 013/667-275 Kovačica: 013/661-036 Nábytok na mieru: 013/660-464

Šťastné a požehnané veľkonočné sviatky

Navštívte nás – budete spokojní! OSOBITNÁ PRÍLOHA

HLAS ĽUDU | 26. 3. – 2. 4. 2016

V E Ľ K O N O Č N É G R AT U L Á C I E

2016

STOMATOLOGICKÁ ORDINÁCIA

Poliklinika

ZDRAVLJE Báčsky Petrovec Jarmočná b. č.

Dr. Milina Kardelisová

Chirurgia, ORL, urológia, ortopédia, dermatovenerológia tel.: 021/782-890, 781-530

doktorka stomatológie

21 211 Kysáč Ul. Jána Amosa Komenského 34 tel.: 021/828-295, mobil: 064/16-57-053 e-mail: mikardel@gmail.com

Röntgen, ultrazvuk a CT tel.: 021/782-891 Rádiológ – ultrazvuk CT – skener Doppler Otorinolaryngológ tel.: 021/780-792

Všetkým zákazníkom a svojim občanom prajeme krásne prežitie veľkonočných sviatkov

Detský chirurg – urológ tel.: 021/780-792

Prajeme vám krásne veľkonočné sviatky

Prajeme vám krásne, veselé a požehnané veľkonočné sviatky

BÁĎONSKÝ Špecialistická stomatologická ordinácia

stomatologická ordinácia

Dr. Ana Meši

Dr. Janka Bugarská a Dr. Mária Báďonská

doktorka stomatológie, špecialistka stomatologickej protetiky 21 211 Kysáč Ul. Dr. Janka Gombára 125 021/828-617 062 84 11 275

Báčska Palanka Ul. 8. marca 1 tel.: 021/604-1241 mobil: 063/83-73-144

Krásne prežitie veľkonočných sviatkov

OSOBITNÁ PRÍLOHA

HLAS ĽUDU | 26. 3. – 2. 4. 2016

V E Ľ K O N O Č N É G R AT U L Á C I E

2016

Výroba a výkup poľnohospodárskych výrobkov

AGROPLOD

Báčsky Petrovec 14. VÚSB 16 tel.: 021/782-547 a 062/187-24-68

Hložany Majitelia:

Podnikateľka: Alena Kováčová

Ján a Jarmila Bohušovci

Na skrášlenie vašich sviatkov ponúkame črepníkové a rezané kvety, kvetinové aranžmány a ozdobnú galantériu.

Ul. Veljka Vlahovića 60 tel.: 021/788-726 Kooperácia: 788-499 Poľnohospodárska lekáreň: 788-012

Príjemné a krásne veľkonočné sviatky

Zákazníkom, podnikateľským partnerom a čitateľom Hlasu ľudu prajeme krásne veľkonočné sviatky

Našim hosťom a všetkým občanom želáme veselé veľkonočné sviatky

Príjemné a krásne veľkonočné sviatky v kruhu najmilších, plné radosti a pokoja vám praje

HAŠKA GIM M. Tita 87 Kulpín tel.: 021/2286-018, 2286-454 fax: 021/2286-475 e-mail: haskagm@gmail.com

KOMUNÁLNY PODNIK

GLOAKVALIS

, s. s r. o.

Krásne veľkonočné sviatky, veľa radosti, lásky a rodinnej pohody

HLOŽANY

Ulica maršala Tita 58 Hložany tel.: 021/788-006

OSOBITNÁ PRÍLOHA

HLAS ĽUDU | 26. 3. – 2. 4. 2016

V E Ľ K O N O Č N É G R AT U L Á C I E

2016

Veselé veľkonočné sviatky praje

Miestne spoločenstvo

STARÁ PAZOVA OSOBITNÁ PRÍLOHA

HLAS ĽUDU | 26. 3. – 2. 4. 2016

V E Ľ K O N O Č N É G R AT U L Á C I E

Šťastlivé veľkonočné sviatky

VP Direkcia pre výstavbu Obce Stará Pazova Срећни ускршњи празници

ЈП Дирекција за изградњу општине Стара Пазова

TOVÁREŇ NA VÝROBU MÓDNEJ OBUVI, d. o. o., KOVAČICA

Všetkým zákazníkom, podnikateľským partnerom a ľuďom dobrej vôle prajeme požehnanú Veľkú noc FMO UKUS, d. o. o. Ul. Nikolu Teslu 55, 26 210 Kovačica tel.: +381 13 661 906, +381 13 661 926 www.ukus.rs

OSOBITNÁ PRÍLOHA

HLAS ĽUDU | 26. 3. – 2. 4. 2016

2016

V E Ľ K O N O Č N É G R AT U L Á C I E

2016

OSOBITNÁ PRÍLOHA

HLAS ĽUDU | 26. 3. – 2. 4. 2016

V E Ľ K O N O Č N É G R AT U L Á C I E

Zdravotníckym pracovníkom, užívateľom našich služieb a všetkým občanom Staropazovskej obce želáme veselé a požehnané veľkonočné sviatky a veľa zdravia, radosti a lásky

Požehnané, pokojné a radostné veľkonočné sviatky vám praje

DOM ZDRAVIA

Verejný podnik

DR. JOVANA JOVANOVIĆA-ZMAJA

Vodovod a kanalizácia

STARÁ PAZOVA

Stará Pazova Ulica Branka Radičevića 2 tel.: 022/310-680

Prajeme vám krásne, veselé a požehnané veľkonočné sviatky

MILOVNÍCI KNÍH Za výhodné ceny vám k Veľkej noci ponúkame tieto naše knižné vydania:

Predškolská ustanovizeň

POLETARAC STARÁ PAZOVA

1. Andrej Čipkár: Prečo???, rozprávky pre deti, cena 300 din. 2. Pavel Povolný-Juhás: Prvé ulice, kniha o prvých prisťahovalcoch do Padiny, cena 400 din. 3. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din. 4. Vladimír Dorča: Obrázky z manželského života, zbierka novinárskych humoresiek uverejnených v Hlase ľudu v období 1992-1996, cena 500 din. 5. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2000 din. Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvuhlasludu@hl.rs, filipova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a Báčskom Petrovci (021/2280-042).

OSOBITNÁ PRÍLOHA

2016

HLAS ĽUDU | 26. 3. – 2. 4. 2016

V E Ľ K O N O Č N É G R AT U L Á C I E

2016

OSOBITNÁ PRÍLOHA

HLAS ĽUDU | 26. 3. – 2. 4. 2016

HLAS ĽUDU | 26. 3. – 2. 4. 2016 • 13 – 14 /4692 – 4693/ nich ozdoby s lístočkami. Ako sme my deti rástli, tak sa menili naše veľkonočné vajíčka, lebo sme ich robili rôznymi spôsobmi. Najprv sme po nich kreslili, potom sme kupovali rôzne nálepky – kedy sa aké objavili v ponuke, také sme aj my mali, mali sme už aj tie „obliečky“. Rôzne

prava veľkonočných sviatkov je hlavne na pleciach ženskej časti domácnosti, a keďže sú dievčatá v prevahe, vtipkujeme si spoločne, že musí iba poslúchať... Ale aj tu si našiel svoj aktívny podiel: nielenže vraj rád ochutnáva všetko, čo sa pečie, ale veľmi rád všetky domáce akcie – a teda

Veľkonočné mafiny

Suroviny: Na cesto: 6 vajec, 15 dag cukru, 10 dag Nesquiku, 15 dag múky, 15 dag masti, 1 kypriaci prášok; Poleva: 10 dag Nesquiku, 10 dag práškového cukru, 3 lyžice vody, 1 lyžica spustenej masti, 2 malé poháriky tzv. novosadskej smotany, 10 dag čokolády na varenie Takto sa to podarí:

Spoločná práca v ozdobovaní veľkonočných lahôdok bola sama radosť

Vymiešať cukor, Nesquik, múku, kypriaci prášok, spustenú masť, pridať žĺtky a všetko pridať do vyšľahaných bielkov. Plníme mafinové mištičky a ukladáme do mafinového plechu na pečenie. Piecť na 170 °C asi 15 minút. Z upečených a vychladnutých mafinov vydlabať stred, cesto rozmrviť, zmiešať s pripravenou plnkou a znovu doplniť koláčiky. Polevu si pripravíme tak, že roztopíme masť, pridáme čokoládu, Nesquik, cukor, vodu a nakoniec smotanu. Ozdobiť šľahačkou (podľa želania pridať potravinovú farbu) a na vrch ešte cukrovinkové vajíčka či kvietočky.

idey sme odkukali z internetu, aj tie kuchynské – fotografuje. ale teraz sme si povedali, že sú Má veľkú záľubu vo fotografonám najkrajšie také čisté, iba vaní, preto nie div, že žiadna rôznofarebné. Naaranžujeme výnimočná akcia, a takou sú aj si ich s umelou trávičkou a je veľkonočné úkony, neprejde bez nám pekne. dôkladného fotografovania do vôňa. Kým na Vianoce rozvoniava sme si sadli v jedálni ochutnať – Nefarbíme ich veľa, – prepo- rodinného archívu. škorica a vanilka, na Veľkú noc ich, nemohli sme si nevšimnúť čituje sa mama Jarmila. – Kým Veľkonočné sviatky – to nie sú to pukance. tu i najnovšie číslo Hlasu ľudu. boli deti malé, aj viac ako tridsať. je len maškrtenie, ale tak pre – Hlas ľudu čítame stále, – hoKým sme sa rozprávali, roboTeraz farbíme alebo vykresľu- domácich, ako aj pre návštevy ta nestála: dievčence nastrihali voria spolubesedníčky a už lisjeme len tie, ktoré sú na stole vždy sú tu pukance. Od soboty, na dvore vetvičky bahniatok, tujú v novinách. – Vždy čakáme na ozdobu. Nechceme jesť také keď sa farbia vajcia a keď sa pečú zavesili na ne ozdobné vajíčka štvrtok či piatok, keď nám kolofarbené, takže tie, čo jeme, ne- koláče, a keď sa minú, pripravujú a doaranžovali stôl v obývačke. portérka prinesie nové noviny. farbíme. A keď sa zjedia, ľahko sa ďalšie. Spolu sme sa zhodli, že V kuchyni sme spoločnými silami Jesto v ňom čítania skutočne pre sa uvaria ďalšie. Tieto farbené, je to taká špecifická veľkonočná zakončili ozdobu mafinov a keď každú vekovú skupinu čitateľov. ktoré sú tu v teplom pár Krížovka sa vždy hneď vydní, potom najčastejšie plní, analyzujeme recepty, očistíme a dáme našim čítame rady do domácnosti, psom. A tak aj oni majú ale potom čítame všetko sviatok... radom. Ľahko sme sa dovtípili, V rozhovore sme zistili, že dekorovanie je výsaže sú všetky dobré slovendou dievčat. Každý rok činárky, že vždy mali vzťah vraj pribudne niečo nové. k slovenčine, páči sa im aj Nejaké drobnosti sa buď hlasľudovská slovenčina, dokúpia, buď sa novinky dokonca sme sa dali do odkukajú z internetu a už riešenia dilemy: Kulpín, je to na stole, v okne, na z Kulpína, Kysáč, z Kysáču komode, v kútiku s izboči z Kysáča... V slávnostnej vými kvetmi. Robia sa ikenálade pri sviežich pukanbany, rôzne aranžmány. coch, výborných mafinoch, Otec a manžel je zapri pohľade na krásne veľkomestnaný v Novom Sade. Vzácne chvíle, keď sú Bovdišovci spolu: (zľava) mama Jarmila, dcéry Gabriela a nočné aranžmány a farbené Jarné upratovanie a prí- Alexandra a otec Ján (Foto: z rodinného albumu) vajíčka.

Veľkonočný kaleidoskop DO VÁŠHO VEĽKONOČNÉHO RECEPTÁRA

Medovníčky

Mafiny

Suroviny: Na cesto: 5 vajec, 250 g medu, 300 g cukru, balíček ľadového droždia (salajky), 50 g margarínu, masla alebo roztopenej masti, 1 kg múky, 1 lyžica príchutí Takto sa to podarí: Príchute: Zmiešame 1 balík škorice, 10 zomletých kranských klinčekov a 2 lyžice anízu (onajsu). Kto má rád, môže pridať aj vanilku, eventuálne iné príchute. Cesto: Vajcia, med, cukor, ľadové droždie, margarín, maslo alebo masť a príchute dobre rukou rozmiešame a do toho pridáme múku. Zamiesime hladké cesto a necháme odpočívať 24 hodín. Rozvaľkáme ho a vykrajujeme rôznymi formičkami. Pečieme na vymastenom a múkou posypanom plechu na 200 ºC. Upečené, ešte horúce medovníčky potrieme rozšľahaným vajcom, aby boli lesklé. Náš tip: Ak medovníčky chceme ozdobiť, vymiešame 1 bielok, 200 až 250 g cukru a 1 lyžičku octu. Foto: E. Šranková

Banánová roláda Suroviny: Na cesto: 5 vajec, 5 lyžíc cukru, 1 lyžica oleja, 2 lyžice vody, 1 kypriaci prášok, 5 lyžíc múky, 2 lyžice kakaa; Na plnku: 4 dl mlieka, 200 g cukru, 1 vanilínový puding, 1 lyžica múky, 1 vanilínový cukor, 200 g margarínu, 3 banány; Na ozdobenie: šľahačka a minerálna voda Takto sa to podarí: Cesto: Vyšľaháme 5 bielkov a postupne pridáme cukor. Keď vznikne tuhý sneh, pridáme žĺtky, olej, vodu a dobre vymiešame. Potom pridáme preosiatu múku s kypriacim práškom a kakaom a tiež dobre vypracujeme. Vylejeme na pomastený a pomúčený plech a upečieme piškótu. Po upečení ju zvinieme do rolády za pomoci utierky. Plnka: Do nádoby na sporáku dáme zovrieť 3 dl mlieka s cukrom. V 1 dl mlieka rozmiešame pudingový prášok s múkou a vanilínovým cukrom a zavaríme do vriaceho mlieka na sporáku. Keď uvarený krém vychladne, primiešame margarín, ktorý sme vyšľahali na penu, a plnku dobre zmiešame. Keď upečená roláda vychladne, rozkrútime ju a natrieme plnkou. Časť plnky necháme na ozdobenie rolády. Na plnku naukladáme banány a skrútime všetko do rolády. Potrieme vrch rolády a ozdobíme vyšľahanou šľahačkou. Foto: E. Šranková

Suroviny: Na cesto: 6 vajec, 1 kypriaci prášok, 1 vanilínový cukor, štipka soli, 300 g cukru, 2 dl oleja, 300 g múky, 200 g roztopenej čokolády na varenie; Prídavok do cesta: višne alebo hrozienko alebo kocky čokolády, eurokrém, brusnica...; Na ozdobenie: 500 g šľahačkového krému (šlag-krem) a 250 g minerálnej vody Takto sa to podarí: Cesto: Vyšľaháme bielky s cukrom na tuhý sneh, pridáme žĺtky, olej, vanilínový a kypriaci prášok, múku a dobre zmiešame. Nakoniec pridáme čokoládu a vymiešame. Mafinové formy plníme do polovice a na cesto kladieme višne, hrozienko alebo niečo iné, čo sme si zvolili podľa chuti. Pečieme vo vyhriatej rúre na 200 °C asi 10 až 15 minút. Upečené mafiny kladieme do papierových mištičiek, potrebujeme 70. Ozdobenie: Šľahačkový krém vyšľaháme s minerálkou a ozdobujeme mafiny. Recept nám poskytla: Alexandra Kreková z Kysáča Foto: E. Šranková

Čokoládový koláč bez múky Suroviny: 200 g masla, 200 g čokolády, 1 lyžica kávy, 6 vajec, 250 g cukru, 70 g kakaa, štipka soli, 250 g sviežeho ovocia (jahody, maliny) Takto sa to podarí: Rúru predhrejeme na 160 ºC, okrúhly plech priemeru 20 cm vyložíme papierom na pečenie. Vo vodnom kúpeli roztopíme maslo a čokoládu. Pridáme aj kávu (môžeme dať i nesku). Rozdelíme žĺtky od bielkov. Vyšľaháme bielky. Osobitne vyšľaháme žĺtky s cukrom, pridáme kakao a štipku soli. K žĺtkom pridáme čokoládu. Na konci pridáme bielky a dobre zmiešame. Pečieme na 180 ºC asi 15 – 20 min. Posypeme kakaom a nakrájame ovocie. Foto: E. Šranková

HLAS ĽUDU | 26. 3. – 2. 4. 2016 • 13 – 14 /4692 – 4693/

Nepečené guľky z datlí a fíg

Pudingové záviny

Suroviny: 1 balenie piškót, 1 balenie sušených datlí, 1 balenie sušených fíg, 100 g pudingu, rumová aróma (podľa chuti), 40 g strúhaného kokosu Takto sa to podarí: Datle a figy nakrájame na kúsky a v troche vody ich prevaríme. Necháme v ychladnúť. Detské piškóty rozdrvíme. Pridáme do uvareného sušeného ovocia, pridáme pudingový prášok podľa potreby, tiež rumovú arómu a premiešame. Masu sformujeme a dáme do chladničky na spojenie hmoty (zabalené do potravinárskej fólie). Z masy formujeme guľky, ktoré obaľujeme v mletom kokose.

Suroviny: Na cesto: 900 g hladkej múky,100 g práškového cukru, 2 kocky baleného droždia, 4 dl mlieka, 5 lyžíc oleja, 1 vanilínový cukor, 1 kypriaci prášok, 2 vajcia; Na plnku: 5 dl mlieka, 2 čokoládové pudingy, 4 lyžičky kakaa, 300 g kryštálového cukru, 1 margarín Takto sa to podarí: Do misy preosejeme múku a cukor, pridáme vanilínový cukor a kypriaci prášok. V druhej miske zmiešame mlieko, droždie, olej a vajcia a prilejeme k múke. Mixérom vypracujeme cesto. Pripravíme si puding, ktorý nemusíme nechať vychladnúť, ale do teplého zašľaháme margarín. Nemusíme čakať, aby cesto kyslo, môžeme ho hneď plniť. Rozdelíme ho na 9 častí, každú rozvaľkáme, naplníme pudingom a stočíme, potom ich po 3 spletieme do vrkoča, dáme na vymastený plech. Povrch potrieme vajcom, posypeme nasekanými orechmi a vanilkovým cukrom a upečieme na 180 ºC dohneda.

Prameň: www.varecha.pravda.sk

Šéfovská torta Suroviny: Na cesto (x 2): 4 vajcia, 5 lyžíc cukru, 40 g čokolády, 1 lyžica kakaa, 5 lyžíc mletých orechov, 2 lyžice múky, 2 lyžice mletých keksov; Na sirup: 100 ml vody, 100 g cukru, 1 vanilínový cukor; Na plnku: 170 g čokolády na varenie, 3 bielky, 5 žĺtkov, 8 lyžíc cukru, 200 g masla, 100 g práškového cukru; Na polevu: 100 g čokolády, 1 lyžica oleja Takto sa to podarí: Cesto: Vyšľaháme bielky s 2 lyžicami cukru a osobitne vyšľaháme žĺtky s 3 lyžicami cukru. Do vyšľahaných žĺtkov pridáme roztopenú čokoládu a kakao a dobre vymiešame. Pridáme mleté orechy, múku a mleté keksy a dobre zmiešame. Pridáme sneh z bielkov. Vylejeme na plech vyložený papierom na pečenie. Pečieme na 180 ºC. Upečieme ešte jedno rovnaké cesto. Sirup: Zmiešame vodu, cukor a vanilínový cukor a varíme na miernej teplote 1 minútu. Zložíme zo sporáka a môžeme pridať 1 lyžicu rumu. Plnka: Vo vodnom kúpeli vymiešame žĺtky s 5 lyžicami cukru. Pridáme polámanú čokoládu a keď sa roztopí, zložíme zo sporáka. Osobitne vyšľaháme maslo s práškovým cukrom a pridáme do čokoládovej plnky. Dobre vyšľaháme. Osobitne vyšľaháme bielky s 3 lyžicami cukru. Pridáme do plnky a zmiešame. Jednu tretinu plnky necháme na potretie torty. Prvé cesto polejeme sirupom a natrieme plnkou. Na plnku položíme druhé cesto a polejeme sirupom. Necháme v chladničke pár hodín. Tretinou plnky, ktorú sme si nechali, natrieme celú tortu. Polejeme čokoládovou polevou. Poleva: Roztopíme čokoládu s olejom a dobre zmiešame.

Prameň: www.tortyodmamy.sme.sk

Jogurtovo-višňové rezy Suroviny: Na cesto: 7 vajec, 7 lyžíc cukru, 7 lyžíc múky, ½ kypriaceho prášku; Na pr v ú p lnk u: 1 vanilínový puding, ½ l mlieka, 2 lyžice cukru, 1 vanilínový cukor; Na druhú plnku: 1 fľaška višňového kompótu (7dl), 4 višňové jogurty, 2 dl šľahačkovej smotany, 1 želatín za studena Takto sa to podarí: Cesto: Vyšľaháme sneh z bielkov a cukru, zľahka zmiešame s vymiešanými žĺtkami, múkou a kypriacim práškom. Prvá plnka: Pudingový prášok zmiešame s cukrom a vanilínovým cukrom, pridáme trochu mlieka a vymiešame. Zavaríme do zvyšného vriaceho mlieka. Druhá plnka: Dáme si odkvapkať kompót na sito. Vyšľaháme smotanu. Pripravíme želatín za studena podľa návodu, dáme však 1 dl šťavy z kompótu namiesto vody. Do rozmiešanej želatíny pridávame jogurt a zamiešame i šľahačku. Všetko spolu zmiešame. Na upečené a vychladnuté cesto natrieme pikantný lekvár, na to dáme prvú plnku. Na vanilkovú plnku naukladáme nahusto višne, a na to dáme jogurtovú zmes. Roztrieme na celý plech a necháme vychladiť a stuhnúť. Môžeme použiť aj iné ovocie (čerstvé) a tiež iný jogurt. Rezy môžeme ozdobiť šľahačkou. Prameň: www.tortyodmamy.sme.sk Pripravila: E. Šranková

Prameň: www,recepti-svijeta.com

VII

Veľkonočný kaleidoskop S RODINOU HRICOVOU ZO STAREJ PAZOVY

Veľká noc je pre nás jedným z najdôležitejších sviatkov v roku Anna Lešťanová

obaja zaneprázdnení hlavne pracovnými a rodinnými povinnosťami, týmto koníčkom sa viac nevenujú v takej miere. Hricovci sú typickou slovenskou rodinou, ktorá si uctieva veľkonočné sviatky a zvyky späté s nimi. Oslavuje ich podobne ako aj mnohé iné rodiny v kruhu príbuzných a priateľov. Ako hovoria naši spolubesedníci, počas Veľkej noci všetky problémy či záväzky, ktoré prináša súčasná doba, treba odsunúť a prežiť čaro sviatkov v kruhu najmilších.

aľovanie vajíčok a príprava veľkonočnej výzdoby patria medzi obľúbené chvíle v rodinách s deťmi. Na tieto sviatky sa nesmierne teší aj trojčlenná rodiny Hricová zo Starej Pazovy. Manželia Nataša a Alexander s dcérkou Michaelou hovoria, že Veľká noc je pre nich jedným z najdôležitejších sviatkov v roku.

Manželia Nataša a Alexander Hricovci s dcérkou Michaelou

Michaela pri veľkonočnej výzdobe

N. Hricová. Ináč tento manželský pár je veľmi kreatívny a pred niekoľkými rokmi sa obaja vážnejšie zaoberali výrobou veľkonočných kraslíc. Nataša vyfúkané vajíčka „obliekala“ do pestrofarebných háčkovaných košieľok, kým zasa Alexander svoje umelecké vlohy prejavil na pštrosích vajciach. Na ich výzdobu používal rôzne techniky a zo škrupín vyrábal aj neuveriteľné dekorácie. Keďže sú teraz

Na Kvetnú nedeľu v Starej Pazove chodia paničke, ktoré sú krásnymi zvestovateľkami veľkonočných sviatkov a jari. Michaela Hricová pravidelne chodieva s paničkami, a to spolu so sesternicami Jelenou, Danielou a Aňou Ardalovými. Do staropazovského ľudového kroja, do ktorého sú dievčence krásne vyparádené, sa okrem mám Nataše a Anny najviac stará a o každý detail dbá stará mama Anna Horvátová. „Po Kvetnej nedeli sa v našej rodine konajú intenzívne prípravy na veľkonočné sviatky. Vajíčka farbíme klasickou metódou, či už za pomoci farby kúpenej vo vreckách v obchode, alebo v cibuľových šupkách. Maľovanie vajíčok je dcérinou a mojou prácou,“ rozpráva Natašine veľkonočné kraslice

VIII

Dielo Alexandrových šikovných rúk

Dcéra Michaela je inak výbornou žiačkou 4. ročníka tamojšej základnej školy. Svoj voľný čas trávi v detskej folklórnej skupine SKUS hrdinu J. Čmelíka a spolu s rovesníkmi sa chystá na veľkonočný koncert. Podporu v obecenstve jej vždy dávajú rodičia. Navštevuje aj Nižšiu hudobnú školu Teodora Tošu Andrejevića v Rume a je žiačkou vysunutého oddelenia v Pazove. Počas našej návštevy veľkonočná výzdoba u Hricovcov bola už prítomná a mama Nataša povedala, že ešte zostalo postarať sa o bohatší jedálny lístok. Dopredu prichystá niekoľko druhov koláčov, aby sa vyhla zbytočnému veľkonočnému stresu. ○

Kultúra Budú zápasiť o každého žiaka a zamestnanca V ZASADAL AKTÍV RIADITEĽOV ŠKÔL

Elena Šranková

Základnej škole 15. októbra v Pivnici v stredu 16. marca bola schôdza Aktívu riaditeľov základných a stredných škôl s vyučovacím jazykom slovenským. Ohľadom aktuálnej situácie v školách riaditelia ZŠ z Báčskeho Petrovca, Kulpína, Hložian, Silbaša, Starej Pazovy, Selenče, Kovačice, Padiny, Aradáča a Pivnice, ako i petrovského Gymnázia Jána Kollára informovali o počte žiakov a tried. Vyplynulo, že je spoločným problémom zmenšovanie počtu žiakov. V nasledujúcom školskom roku o jednu triedu menej budú mať v staropazovskej a pivnickej ZŠ. Jedným zo záverov schôdze je, že budú bojovať o každého žiaka, slovenskú triedu a zamestnanca. Školy tiež zápasia s nedostatkom profesorov prírodných vied a cudzích jazykov, teda: fyziky, chémie, matematiky, angličtiny a nemčiny. Národnostná rada

síce udeľuje štipendium študentom vzdelávanie po slovensky, v predu nás, ktorí si zvolili deficitné pred- školskom veku uvádzali aspoň homety, avšak nemožno ich prinútiť, diny vyučovania slovenčiny. Keď ide aby po skončení fakulty pracovali o základné a stredné školy na aktíve v našich základných školách. Členovia zvažovali možnosť kúpy učebníc pre aktívu sa preto snažia tieto problémy spoločne vyriešiť aj tým spôsobom, že jeden profesor pracuje v dvoch školách a tomu podobne. Odznel aj údaj, že sa tohto roku z 58 maturantov petrovského gymnázia až 40 žiakov rozhodlo študovať na vysokých školách na Slovensku, čo je najväčšie percento zaregistrované na gymnáziu. Na zasadnutí v Pivnici Z marcovej schôdze z Pivnice sa hovorilo aj o stratégii zvýšenia počtu žiakov v slovenských prvákov. Keďže na tieto účely nemajú triedach. Keď ide o nábor žiakov pri nadostač prostriedkov, rozhodli, že zápise do slovenských tried, Národ- pre prvákov zorganizujú výlety. Tým nostná rada bude podujímať kroky, by sa spopularizovalo vyučovanie aby sa v prostrediach, kde nejestvuje slovenčiny, deti by sa zoznámili

a okrem škôl navštívili by aj inštitúcie z oblasti kultúry, ktoré majú význam pre zachovanie slovenskej národnej identity. Bolo počuť aj informáciu, že Koordinácia národnostných rád dala súhlas, aby sa na Ministerstvo vzdelávania zaslala požiadavka na zníženie minimálneho počtu žiakov zapísaných do triedy z 15 na 8. Požiadavka nie je odmietnutá, ale zatiaľ je potrebných 15 žiakov, aby sa mohla otvoriť slovenská trieda. V rámci prezentácie učebníc Ústavu pre vydávanie učebníc bolo počuť, že na nasledujúci školský rok naplánovali dotlačenie nákladu niekoľkých titulov, teda celkom nové učebnice nechystajú. Majú síce nový rukopis pre čítanku pre prvý ročník ZŠ, ale až na rok 2017/2018. Ináč v tomto školskom roku deti majú nové učebnice zo zemepisu. V Pivnici v stredu stanovili i termíny a miesta súťaží zo slovenského jazyka. Medziobecné súťaže budú v Pivnici, Kulpíne, Starej Pazove a Aradáči 1. apríla a republikové v Hložanoch 24. mája pre ZŠ a v Kovačici 28. mája pre stredné školy.

V KOVAČICKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE

O profesionálnej orientácii ôsmakov Anička Chalupová

ri ukončení povinnej základnej školy každé dieťa stojí pred závažným rozhodnutím, keď si musí samo alebo s pomocou dospelých zvoliť strednú školu, a tak sa priblížiť ku konečnému rozhodnutiu o svojom životnom povolaní. Niektoré deti majú od malička v tejto problematike jasno: buď tým, že si berú príklad, či vzor z profesie svojich rodičov, alebo majú jednoznačne vyprofilované záujmy, ktoré im pomôžu pri voľbe povolania. Sú však aj také deti, ktoré ani na konci ôsmeho ročníka základnej školy nevedia, do ktorej strednej školy podať prihlášky, ktoré by ich nasmerovali ku konkrétnemu povolaniu. Počas februára a marca 2016 v Základnej škole Mladých pokolení v Kovačici Pedagogicko-psychologická služba, v ktorej pracuje aj pedagóg Janko Takáč, vykonala prieskum o profesionálnej orien• KULTÚRA •

Na dôležitej životnej križovatke: nielen táto časť kovačických ôsmakov, ale všetkých 55 tácii žiakov 8. ročníka. Do stredných škôl v Slovenskej republike (Stredná odborná škola v Starej Turej, Stredná odborná škola v Tlmačoch, Bilingválne gymnázium v Bratislave, Hotelová akadémia v Dolnom Kubíne) sa plánuje zapísať 17 percent kovačických ôsmakov. Na druhom stupienku popularity je

Gymnázium Mihajla Pupina v Kovačici, do ktorého by sa radi zapísalo 16 percent žiakov. O ekonomické školy tiež vládne záujem: 9 percent žiakov sa plánuje zapísať do Strednej školy Paju Marganovića v Pančeve a o dve percentá menej žiakov do školy Jovana Trajkovića v Zreňanine. Ako v uplynulých rokoch, aj teraz sú

populárne zdravotnícke školy (napr. Stredná škola Stevicu Jovanovića v Pančeve a Zdravotnícka škola v Zreňanine), do ktorých by sa zapísalo viac než 10 percent tohtoročných ôsmakov. O niečo populárnejšie sú poľnohospodárske školy, o ktoré sa zaujíma zhruba 11 percent žiakov. Do pančevskej Strednej školy Josifa Pančića sa plánuje zapísať 7 percent žiakov, kým o školu vo Futogu záujem prejavili 4 percentá žiakov. Tohto roku je menší záujem o pančevskú Strojnícku školu (5 %) a Elektrotechnickú školu Nikolu Teslu (4 %), kým sa o Technickú školu v Zreňanine zaujímajú 2 percentá žiakov. Iba jeden žiak z celej generácie kovačických ôsmakov sa neplánuje zapísať do strednej školy. Pedagogicko-psychologická služba ZŠ v Kovačici prišla aj k ďalším výsledkom, v ktorých ide o žiakom najobľúbenejšie mestá, povolanie, dĺžku školenia, cestovanie, voľbu školy a odboru, zamestnanie.

13 – 14 /4692 – 4693/ 26. 3. – 2. 4. 2016

Kultúra K ŽIVOTNÉMU JUBILEU S ADAMOM SVETLÍKOM

Literatúra – najstarší a najdôležitejší aspekt kultúrnej identity Anna Francistyová

ritické čítanie slovenskej vojvodinskej literatúry Dr. Adama Svetlíka je už neodmysliteľnou súčasťou nášho súčasného enklávneho duchovného života. Preto nie div, že sme rozhovor s týmto naším literárnym vedcom a profesorom na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade v ústrety jeho 55. narodeninám, ktoré oslavuje 1. apríla, najprv upriamili na tento segment jeho tvorivej práce. Pán profesor, začnime od konca: Vaša najnovšia zbierka literárnokritických štúdií Premeny literárnej kritiky vojvodinských Slovákov zarezonovala v povedomí našej kultúrnej verejnosti, a to nielen bohatým odkazom, ale aj prístupom. Sám ste na jednej z tohtoročných akcií SVC Zima s knihou uznali, že vás „konštrukcia príbehu posunula z pozície literárneho vedca k spisovateľovi“. Ako je to presne s tým „posunom“? – Knihu Premeny literárnej kritiky vojvodinských Slovákov vnímam predovšetkým ako svojrázny dejinný príbeh nielen kritického čítania literatúry, ale zároveň i celkového literárneho života vojvodinských Slovákov, teda i vychádzania našich literárnych časopisov, vydávania kníh, organizovania rozličných literárnych podujatí... Okrem toho tento môj príbeh zachytáva aj životné osudy a vzájomné literárne vzťahy, najmä polemiky slovenských vojvodinských kritikov a spisovateľov odpozorované v kontexte literárnych, ale i historických a spoločensko-ideologických premien v 19. a 20. storočí. Je to však predovšetkým moja subjektívna konštrukcia, individuálny kritický prehľad budovaný na interpretácii, kon-

www.hl.rs

textualizácii, hodnotení a reflexii kritického čítania literatúry vojvodinských Slovákov, ktorého prvoradým cieľom je zapájanie sa do „voľného trhu“ iných kritických pohľadov a následne i utváranie akejsi intersubjektívnej zhody v „kritickom čítaní kritického čítania“ literatúry vojvodinských Slovákov. To teda znamená, že seba nevnímam ako literárneho vedca, ktorý by mohol uskutočniť objektívny či pravdivý výskum literatúry, ale skôr ako literáta, ktorý v tejto knihe skĺbil skúsenosť „profesionálneho“ kritického čitateľa literatúry a literárnej kritiky a tvorivosť (nerealizovaného) spisovateľa. Pri uplynulom rozhovore pre Hlas ľudu pred tromi a pol rokmi, keď sme sa rozprávali o vašej práci v redigovaní literárneho časopisu Nový život, ste povedali, že vám táto skúsenosť, keďže ste boli „prinútený sústavne sledovať, a pritom aj hodnotiť nielen literárnu produkciu vojvodinských Slovákov, ale aj celoslovenskú a čiastočne aj svetovú literatúru“, bola dobrým základom na vlastnú literárnokritickú činnosť. Čo ešte vám dali tieto redaktorské skúsenosti? – Skúsenosť redigovania Nového života je mi veľmi vzácna, lebo ma „prinútila“ sústavne sledovať a porovnávať nielen našu, ale aj literatúru celoslovenskú, srbskú a svetovú, čo mi potom pomáhalo v objektívnejšom, a povedal by som i triezvejšom vnímaní, predovšetkým hodnotení slovenskej vojvodinskej literatúry. Uvedomil som si však, že bez ohľadu na celkovú nízku úroveň, či kvalitu slovenská vojvodinská literatúra je moje prvoradé východisko, čo znamená, že sa musím najprv kriticky s ňou vyrovnať. Výsledkom tohto predsavzatia sú potom

Informačno-politický týždenník

i moje knihy kritického čítania slovenskej vojvodinskej poézie, postmodernej prózy a literárnej kritiky písané za posledných 25 rokov.

Jubilant Adam Svetlík

Iste dostaneme na našu ďalšiu otázku odpoveď z pravej ruky: ide o súčasnú slovenskú literárnu produkciu a na mysli máme práce zasielané na literárne súbehy Nového života. Ako člen komisií, akú situáciu, či aké trendy v tejto chvíli tu kvitujete? – Ako jeden z častých členov posudzovacích komisií literárnych súťaží mám relatívne dobrý prehľad literárnej tvorby vojvodinských Slovákov za posledných 15 rokov, no pocity z tejto skúsenosti sú príliš deprimujúce. Generálne úroveň príspevkov zaslaných na súťaže v tomto období je veľmi nízka a túto konštatáciu nemôžu utlmiť ani ojedinelé naozaj kvalitné literárne texty. Samozrejme, musíme to pozorovať a ospravedlňovať predovšetkým naším enklávovým kontextom, teda relatívne malou, a pritom i neustále sa zmenšujúcou tvorivou základňou, avšak ak prihliadame len na estetické kritériá, evidentné je, že naša

súčasná literárna tvorba „pokrivkáva“ už i za celoslovenskou literatúrou, nehovoriac pritom o nejakých širších, svetových literárnych kontextoch. Musíme uznať, že tieto informácie znejú dosť deprimujúco. Až sa nám prichodí obávať o kvalitu našej literárnej budúcnosti. – To verím, ale chcem zdôrazniť, že sa preto nemáme defetisticky či populisticky vzdať literárnej tvorby a vydávania literárnych časopisov a kníh. Práve naopak, musíme sa aj naďalej usilovať pestovať a zveľaďovať literatúru, lebo je ona náš najstarší, a podľa mňa ešte stále i najdôležitejší aspekt kultúrnej identity. Skúsenosť iných nám hovorí, že napríklad slovenské tance, petrovské klobásy a aradáčske herovky budú ešte dlho existovať aj vtedy, keď v týchto končinách už žiadneho Slováka nebude. Ale vo chvíli, keď nám zanikne literárna tvorba v materinskom jazyku, bude to iste začiatok konca nášho dolnozemského „experimentu“. V týchto skutočne prelomových časoch, keď nielen jednotlivci, ale celé slovenské rodiny odchádzajú do zahraničia, veľkú nádej vkladáme do vzácnej vyhne nových slovenských profesionálnych kádrov, akou je práve Oddelenie slovakistiky na Filozofickej fakulte v Novom Sade. Aká je tu situácia? Máme študentov? – Počet študentov slovakistiky na Filozofickej fakulte v Novom Sade v minulosti dosť osciloval, čo zrejme súviselo s celkovou turbulentnou spoločensko-politickou situáciou a najmä s odchodom študentov na vysokoškolské štúdiá na Slovensko, no v posledných rokoch záujem o štúdium slovakistiky sa predsa stabilizoval na počte študentov, • KULTÚRA •

ktorý podľa našej doterajšej skúsenosti celkovo zabezpečuje „slovakistické“ potreby Slovákov vo Vojvodine… Najlepším dokladom tohto tvrdenia je i fakt dobrého profesionálneho uplatnenia v slovenských školách, médiách a v kultúrnych inštitúciách veľkej väčšiny skončených študentov slovakistiky. Všetko to naplno podčiarkuje i význam, aký pre slovenskú enklávu vo Vojvodine a jej pretrvanie má práve Oddelenie slovakistiky, ktoré je svojráznym rozsievačom profesorov, prekladateľov, novinárov, spisovateľov… Ešte jeden pohľad do zajtrajška: čo toho času vzniká vo vašej tichej tvorivej dielni, teda čomu sa najbližšie ako čitatelia môžeme tešiť? – Knihou Premeny literárnej kritiky vojvodinských Slovákov,

Na marcovej akcii Zima s knihou v rodnom Aradáči (Foto: V. Hudec)

ktorá vyšla koncom minulého roku, som prakticky dokončil dlhoročný projekt kritického čítania poézie, (postmodernej) prózy a literárnej kritiky Slovákov

vo Vojvodine. Vnímam to vcelku ako dokončenie svojráznych individuálnych dejín literatúry vojvodinských Slovákov. Samozrejme, nekladiem tým aj bodku

za svojím kritickým čítaním slovenskej vojvodinskej literatúry, ktorú aj ďalej mienim kriticky sledovať, no predsa v budúcnosti by som sa chcel už viac orientovať i na kritické čítanie literatúry zo Slovenska, ponajprv na súčasná slovenskú prózu vznikajúcu v 21. storočí, v ktorej sa podľa mňa zjavujú zaujímaví autori a nazerajú i značné poetologické premeny. Dúfame, že vás toto naše oslovenie v ústrety vašim 55. narodeninám aspoň trochu potešilo. Za rozhovor vám ďakujeme, k narodeninám srdečne blahoželáme a prajeme ešte veľa publicistických i knižných stôp v tejto – ako ste sami pre Hlas ľudu už raz povedali – celoživotne osudovej literárnokritickej činnosti. – Ďakujem za oslovenie a blahoželanie k narodeninám.

 RECENZIA

O umení súčasnom Oto Filip

akej miere súčasná technológia vzďaľuje moderného človeka od vlastných emócií? Uniformuje sa myslenie a konanie ľudí? Čím je poznačená transformácia v rámci samotného umenia? Sú nové médiá skôr tvorivým prostriedkom, alebo cieľom? Zaujímavé odpovede na uvedené a podobné dilemy poskytlo septembrové sympózium Umenie v dobe (ne)emocionality, prebiehajúce v rámci Dunajských dialógov 2015 v Novom Sade. Zoskupilo dvanástich našich a zahraničných kustódov a umelcov, autorov, ktorých výrazne zaujal rozbor emócií v umení, alebo tých, ktorí svojimi dielami dokázali vyjadriť vlastné emócie aj v ére nových technológií. Pri rozhraní dvoch rokov svetlo sveta uzrel približne 70-stranový zborník prác z uvedeného podujatia, ktorý spoločne vydali Ústav pre kultúru Vojvodiny a Galéria Bel Art. Tematicky ho otvára spisovateľ a multimediálny umelec • KULTÚRA •

Slobodan Tišma, akcentujúci názor Ernsta Blocha, že by umenie malo byť zbavené každého prinútenia, akéhokoľvek záväzku. Konštatuje, že by ono malo byť kritické k spoločnosti, že nemá pozývať na angažovanosť, keďže je tá čímsi, čo sa samo sebou rozumie. Kunsthistorik Vladimír Beskid z Košíc si všíma, že sa pre nával informácií všetkých druhov a vizuálnej percepcie stávame vizuálne slepí, že je umelecký svet momentálne na okrajoch šou biznisu, že sa často namiesto estetiky javí anestetika. Jedno z východísk objavuje v usporiadaní spoločných kanálov a podujatí, kde prostredníctvom osobných kontaktov a výmeny informácií možno prekonať alebo aspoň vybalansovať aktuálnu situáciu. Výtvarný kritik Sava Stepanov sa pristavuje pri tom, že sa nám namiesto skutočných emócií núka ich náhradná senzibilita vyplývajúca z virtuálnych situácií. Javí sa aj svojrázna prázdnota,

vzďaľujúca nás od podstatnej estetiky, etiky, emocionálnosti. Ako príklad na možnosť prekonať tento stav uvádza viacerých umelcov – Bredu Beban, Stevana

Kojića, Natašu Teofilovićovú..., ktorí ani v ére technologickej neprerušili styky s prírodou, tak tou vnútornou, ako ani s tou vonkajšou. Zborník zatvára zaujímavý a podnetný pohľad umelca a teoretika umenia Čedomira Vasića. Kvituje, že sa emocionál-

nosť v umeleckej tvorbe čoraz menej opiera o skutočný, osobný zážitok a čoraz viac o hotové predstavy a údaje, nachádzajúce sa v nekonečných databázach ľudskej skúsenosti. Pritom stála potreba racionálneho a účelného správania sa pri každej príležitosti postupne nahlodáva emocionálnu a básnickú logiku umelca. Nazdáva sa, že si práve strata emocionálnej dimenzie v umeleckom diele vyžaduje výskum nových foriem jeho prezentácie a prejavov emócií, prednostne kvôli jeho úplnosti, vôbec existencii. Každá stránka zborníka naznačuje alebo potvrdzuje, že si Dunajské dialógy zase zvolili ústrednú tému, ktorá bola zásahom do srdca terča. Výstavy boli a prešli, účastníci dialógov sa stretli a rozišli, no zborník zostal. Aj ako publikácia na poučenie, tiež štúdia hĺbkovo sa zmieňujúca o možných aspektoch a vplyvoch hroziacej technizácie na umenie, stále životne potrebujúce to, čo i kedysi – city.

13 – 14 /4692 – 4693/ 26. 3. – 2. 4. 2016

Kultúra S INSITNÝM MALIAROM JÁNOM BAČÚROM O JEHO KRONIKÁRSKEJ ČINNOSTI

Aby sa nezabudlo Vladimír Hudec

napísal. Doteraz vraj vyplnil 7 takých kníh, v ktorých sa nsitný maliar z Padiny Ján Ba- nachádzajú mnohé významné čúr je dobre známy našej, ale osobnosti tak z krajiny, ako aj svetovej verejnosti. Svoju aj zo sveta. K tomu veľký potvorbu prezentoval na výstavách čet fotografií o maliarovom na všetkých končinách sveta, kde sa aj nachádzajú jeho početné ob- živote, tvorbe, stretnutiach, razy. Maliarstvom sa vraj zaoberá návštevách, výstavách sa v od svojho trinásteho roku, teda digitálnej forme nachádzajú už viac ako 65 rokov, a dodnes na 96 cédečkách. Nimi dokunamaľoval 2 640 obrazov. Menej mentoval aj monografiu, ktorú je však známe, že okrem toho, že vydal pri príležitosti 50-ročnej usilovne maľoval, ešte usilovnejšie maliarskej činnosti, ale časť aj Knihy o maliarstve poskladané vytváral svojráznu kroniku vlastnej vyrobil a nimi dokumentoval do výšky prevyšujú maliara maliarskej činnosti. ďalšiu kroniku. Tieto knihy volá – V špeciálnej knihe sa nachá- Knihy o maliarstve a v nich zazna- Etnografickom múzeu v Belehradzajú údaje o každom obraze: ako menáva diania na výtvarnom poli de. Tu okrem iného vyzdvihli, že ide o vzácny materiál, ktorým sú sa volá, v ktorom mesiaci a roku v Padine a Kovačici. vznikol, akou technikou je nama– V tých knihách sú zaevidova- zachránené dejiny maliarstva v ľovaný a aký je veľký, – pochválil né tak moje samostatné výstavy, Kovačickej obci, tým skôr, že nikto sa nám. – Na konci je rubrika, v ako aj spoločné, na ktorých boli doteraz nič podobné neurobil a ktorej je zapísaný osud daného aj moje obrazy, – vysvetľuje. – ani jeden maliar nemá podobnú obrazu, resp. komu som ho buď Podujatia, na ktorých som sa ne- evidenciu. Ján Bačúr teda každú udalosť predal, daroval, alebo dal ako zúčastnil, som neznačil. Takých humanitárnu pomoc. na maliarskom poli vlastTým sa však historka o noručne zapísal do knihy. obraze končí, lebo ja, Všetko dokumentoval aj pravdaže, nemôžem vevýstrižkami z novín, kde sa dieť, čo sa ďalej s ním písalo o tých podujatiach, stalo. Väčšinu z tých 2 prejavmi ľudí, ktorí rečnili, 640 obrazov, ktoré som a, pravdaže, fotografiami. považoval za významKaždá udalosť má jednu nejšie, som aj vyfotil stranu a za 65 rokov sa nazbieralo 8 500 strán, ktoré a vyrobil fotografie, a sú podľa rokov rozvrhnuté neskoršie s príchodom do 30 kníh. digitálnej techniky aj – Mnoho času, úsilia, ale zdigitalizoval a napálil aj peňazí som na to minul. na cédečko. Odhadujem, že na ôsmich CD, Už je hotová aj kniha za rok 2015 Aby som to všetko mohol koľko som doteraz vyplurobiť, skôr som musel nil, je zo 2 100 fotografií obrazov. však bolo pomerne málo, takže sledovať televízne a rozhlasové Na tento spôsob som si vytvoril tieto moje knihy sú svojráznou vysielania a zapisovať si, kto čo kompletný prehľad svojej ma- kronikou maliarskej činnosti v povedal. Musel som aj fotografie liarskej tvorby, ale to mi slúži aj Kovačickej obci pozorovanej z vyhľadávať od iných. Teraz je už na výrobu katalógov, plagátov a môjho uhla. Robím to predovšet- trochu ľahšie. Sám si nahrám iného propagačného materiálu. kým preto, aby všetko, čo sa na prejavy na diktafón a sám aj fotoKronikárska činnosť Jána Ba- maliarskom poli dialo, zostalo na grafujem, aj keď si fotografie, na čúra sa týmto nekončí. On totiž jednom mieste, a tak sa zachovalo ktorých som ja, musím zabezpečiť v osobitných knihách eviduje pred zabudnutím. Tie knihy už od novinárov či iných fotografov. každého návštevníka, ktorý prvý- boli na piatich výstavách, v Mar- Všeličo som musel aj kompenzokrát navštívil jeho ateliér, vyfo- tine, Bratislave, v Galérii Babka vať. Konečne každú stranu som tografuje ho vo chvíli zapísania v Kovačici, Tršići, rodnej dedine svojím spôsobom aj ilustroval. sa do knihy dojmov a fotografiu Vuka Karadžića, a čo mi je zvlášť Bola to skutočne veľká robota, ale zalepí k textu, ktorý návštevník dôležité – boli vystavené aj v nebanujem, lebo mám všetko do-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

kumentované na jednom mieste a nemôže nikto zapochybovať nad tým, čo maliari za posledných 30 rokov robili. Ste už bezmála 80-ročný. Odkiaľ na to všetko čerpáte síl? – Keďže ma rodina zbavila všetkých záväzkov v domácnosti, môžem sa naplno venovať mojej tvorbe. Po rannej rozcvičke nasledujúcu polhodinku strávim v prechádzke po mojom dvore, kde ma nik nevyrušuje. Predpoludním prejdem zo 2,5 km a poobede tiež toľko. Za ten čas napríklad rozmýšľam o tom, čo by som mal povedať v príhovore na mojich výstavách. Prichádzajú mi aj inšpirácie pre obrazy, aj keď ich ani veľmi nepotrebujem, lebo táto moja Padina je pre mňa nevyčerpateľnou inšpiráciou. Môj pracovný deň sa začína asi o desiatej predpoludním a s menšími prestávkami trvá až po druhú po polnoci. Počas týždňa maľujem a nedeľa je vyhradená na písanie kníh. Ešte pred desiatimi rokmi o týchto Bačúrových knihách nik nevedel. V posledných rokoch však začali pútať pozornosť verejnosti a odborníkov. Dokonca Galéria Babka sa v Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí pokúsila zabezpečiť prostriedky na ich digitalizáciu, ale projekt (aspoň zatiaľ) nepadol na úrodnú pôdu. Nášho spolubesedníka to však veľmi netrápi. – Spokojný som s tým, že tie moje knihy videli aj iní, a že ich odborníci ohodnotili ako významné pre slovenské insitné maliarstvo. Ešte viac som spokojný s tým, že sa z turné domov vrátili nepoškodené a znovu zaujali svoje miesto na policiach, ktoré som špeciálne pre ne dal vyrobiť. Vonkoncom sa nezamýšľam nad tým, či spoločnosť bude mať záujem využiť ich alebo nie. Moje srdce je naplnené veľkou radosťou, že ich mám, a som šťastný, že mám ešte stále vôľu a sily vo svojej tvorbe a v tej práci pokračovať, – povedal nám na záver. Foto: autor a z archívu J. Bačúra • KULTÚRA •

OBJEKTÍV V OBJEKTÍVE: MARIJA CRVENI, FOTOGRAFKA A GALERISTKA

Čo sa ti zamladi zapáči... Oto Filip

jednu vo Vršci a jednu v Novom Sade, ktorým dominovali okná ako aozaj už nič nie je také, ako námet. Tieto budú témou aj tretej bývalo? Alebo sme svedkavýstavy, ktorú chystám a ktorá mi komplikovaného videnia bude mať internacionálny ráz. sveta, z ktorého si každý snaží Budú na nej okná nafotené nielen vybrať ten zlomok, ktorý sa mu vo Vojvodine a inde, ale aj v cudzináramne (za)páči. Niekto to robí ne: v Taliansku, vo Francúzsku... maliarskym štetcom na plátne, iný – Prečo práve okná ako najslovom a perom, tretí objektívom častejší motív? Kunsthistorička a fotografickým záberom. Do tejto Maja Erdeljaninová si vo vašom tretej kategórie možno zaradiť aj prípade kladie otázku, či sú Novosadčanku Mariju Crveni, ktorá okná očami domov, tak ako sú už roky v aréne vlastného zraku oči zrkadlom duše? objavuje motívy pútavé, najmä – Každé z nich možno chápať Jeden z prímorských motívov hudobné a architektúrne. Za seaj ako akési zrkadlo obyvateľov, bou má Strednú technickú školu Marija Crveni: Páči sa mi žijúcich za nimi. Okná dosť toho – Teraz už neviem. Predtým som Jovana Vukanovića, taktiež Vysokú čiernobiela fotograﬁa prezrádzajú, dá sa vytušiť, kto je mala nejaké predstavy o tom, no technickú školu odborových štúdií, za nimi, komu patria. Preto názov teraz sa všetci zaoberajú fotením, na ktorej získala hodnosť odborovej hudobníkov, v posledných dvoch výstavy Pohľady, vrátane aj tých fotia, čím stihnú – telefónom, inžinierky grafického inžinierstva rokoch robím snímky aj pre Dunaj- zvnútra smerom k vonkajšku. tabletom, domnievajúc sa, že sú a dizajnu. Tak isto aj nejednu cenu: ské dialógy... – Uvažovali ste aj o iných té- snímky tým lepšie, čím sú jasavejšie – Ktorý druh záberov upred- mach? prvé ceny za kolekciu na 7. výstave a farebnejšie. Nazdávam sa, že je digitálnej fotografie Vojvodiny, ako nostňujete? fotografia bez farby možno – V podstate mám rada aj na súťaži Rytmus Európy – Konlepšia od tej farebnej. Lebo trasty (2012), druhú cenu na súťaži tie scénické. Rada fotím farba nielenže rozptyľuje pre koncertnú fotografiu získanú koncerty, napríklad niekoľpozornosť, ale aj skrýva v Subotici v roku 2013, tretiu cenu ko Koncertov roka, rôzne nedostatky. na súťaži Uliční hudobníci v objek- iné podujatia, pracovala – Stalo sa vám daketíve občanov... Jej zábery si mohli som pre Festival pouličných dy, že ste fotenia už mali všimnúť milovníci fotografie tak hudobníkov, s ktorým dobdosť? v Novom Sade, Subotici, Ivanove, re spolupracujem. Láka ma – Ani nie. Lebo ma ono ako aj v rumunskom Arade či Kluži, emócia, som istým spôsoneživí. Nepovažujem ho za bom aj fanatičkou. Na konči v chorvátskom Kastave... možný prameň príjmov, ale – Kedy sa tá záľuba do fotenia certoch si všímam všetko, za dlhoročnú záľubu. Povechodím ako bez duše, som vlastne začala? dala som si, že nezačnem – Fotografiou som sa začala zao- všade tam, kde sa čosi deje. Z Bratislavského kraja robiť fotografie za peniaze, berať ako pätnásťročná v strednej V podstate nemám nejaký lebo by som ich v tom príškole, keďže som sa zapísala na vzor vo fotení: zábery si triedim – Mám nápad usporiadať výstavu pade podľa všetkého znenávidela. odbor fotografia. Maturitnú prácu podľa toho, či sa mi páčia alebo nie, s názvom Karađorđova 34. Je to Hoci som si vedomá aj toho, že som vypracovala moja adresa, na ktorej žijem sa človek na druhej strane musí z oblasti architektu v Novom Sade. Potom vynachádzať, ako vie, zaoberať sa túry, ktorú som som objavila, že je aj jeden tisíc a jednou vecou. vtedy považovala z hotelov v Kragujevci tiež – Nielen k fotograﬁám, ale aj za nudnú, monov Karađorđovej 34. Zistila k výtvarníctvu a vôbec kultúre tónnu, neveľmi som tú ulicu a číslo aj v iných máte blízko... umeleckú. To sa mestách, čo mi je zaujímavé. – V týchto galerijných vodách prejavilo aj na Je to môj ďalší projekt, na som už takých trinásť rokov: ako mojich záberoch, ktorý potrebujem prostried- galeristka, predavačka, fotografktoré v tom čase ky, keďže som rozhodnutá ka, administratívna spolupracovboli dosť chladné, navštíviť mnohé mestá, fotiť níčka. Pracovala som v štyroch avšak to sa zmenitamojšie budovy. Doteraz novosadských galériách. Ešte ako lo, takže posledné mám prevažne snímky z Voj- sedemnásťročná som začala robiť tri roky fotím hlavvodiny, no po dokončenie v galérii Podrum cez leto, potom ne architektúru... projektu mám ešte dosť nasledovalo Kultúrne stredisko Moje práce boli V zajatí hudby toho zdolať. Treba na to nie- Nového Sadu a jeho Malý výtvarný neraz vystavené len hodne času, ale i peňazí. salón a Výtvarný salón. A od mája v Pašićovej v Novom Sade, po- či vzbudia dáku emóciu vo mne. – Čím by sa podľa vás mal vy- 2015 pôsobím tu, kde sa i rozprátom v rámci Festivalu pouličných Mala som dve samostatné výstavy, značovať dobrý autor? vame: v Galérii BelArt.

• KULTÚRA •

13 – 14 /4692 – 4693/ 26. 3. – 2. 4. 2016

Kultúra Z VÝROČNÉHO ZHROMAŽDENIA ASP

Nové skúšky pre staronové vedenie Anna Francistyová

oniec pracovnej časti výročného a volebného zhromaždenia Asociácie slovenských pedagógov v pondelok 21. marca v Slávnostnej sieni petrovského gymnázia nebol taký optimistický ako začiatok. Zato prezentácia jazykovednej knihy Dr. Márie Myjavcovej O slovensko-srbskom bilingvizme vo Vojvodine prispela k dobrej nálade a dobrému pocitu z tohto výročného stretnutia kolegov zo slovenského vojvodinského školstva. Povzbudzujúce slová hostí – Anny Tomanovej-Makanovej, predsedníčky NRSNM, a Kataríny Melegovej-Melichovej, predsedníčky MSS – potvrdili a ocenili doteraj-

Koordinácia pracovnej časti zasadnutia: (zľava) Mária Andrášiková, predsedníčka ASP, Svetlana Zolňanová, Mária Kotvášová-Jonášová, Jaroslava Števková a Vesna Valihorová-Filipovićová šie úspechy tohto profesijného združenia, zároveň sa jeho členom poďakovali „za všetko, čo robíte pre

naše deti“. O tom, čo presne ASP robila vlani nielen v oblasti odborného vzdelávania učiteľov, ale aj pri

S ANNOU DRIEŇOVSKOU Z KYSÁČA

Predavačka s vysokoškolským diplomom Elena Šranková

ysáčanka Anna Drieňovská skončila slovenčinu na Oddelení slovakistiky na Filozofickej fakulte v Novom Sade. Avšak je predavačkou. Pritom nie je jediná. Poznáte podobný prípad v rodine, v susedstve? Prečo si sa rozhodla práve pre túto vysokú školu? – Slovenčinu som si zvolila preto, že mám rada materinský jazyk a veľmi rada mám aj deti. Priala som si byť profesorkou v základnej alebo strednej škole a robiť zároveň dve roboty, ku ktorým mám sklony. Splnila fakulta tvoje očakávania? – Áno, poskytla mi cenné vedomosti. Avšak mohlo by sa viac pozornosti venovať uplatňovaniu získaných poznatkov v praxi. Väčšinu času sme trávili na fakulte a nezískali sme skúsenosti v práci v škole alebo napríklad v prekladaní.

www.hl.rs

Uvažovala si aj o inom odbore štúdia? – Váhala som medzi psychológiou a slovenčinou. Akú strednú školu si skončila? – Chodila som do chemickej školy a zakončila odbor chemický laborant. Keď som končila ôsmu triedu, nevedela som presne, čo chcem v budúcnosti robiť. Počas strednej školy som sa zapojila do folklórnej skupiny v novosadskom Šafáriku, čo malo veľký vplyv na rozhodnutie zvoliť si štúdium slovenčiny. Ovplyvnilo ma to, že som sa pohybovala v slovenskom prostredí, ale aj kamarátky. Ako sa po skončení fakulty stala z teba predavačka? – Je to z finančných dôvodov. Po skončení základných štúdií som sa chcela zapísať na master štúdiá, ale

Informačno-politický týždenník

keďže rodičia nepracujú, chcem si sama na to zarobiť. Rok som predavačkou a mám nádej, že sa mi podarí získať finančné prostriedky na ďalšie štúdium. Hľadala si si zamestnanie aj v rámci odboru, ktorý si skončila? – Pravdaže, ale vzhľadom na to, že sa do 2017 nemôžu zamestnávať nové kádre v školstve a vo verejnom úseku, nemám šancu na zamestnanie. Zasielam životopis na rozličné adresy, ale bez ohlasu. Nemám ani skúsenosť, čo sa tiež všade poža-

vštepovaní lásky k materinskému jazyku u žiakov, s kým asociácia spolupracovala atď., odznelo v správe doterajšej predsedníčky profesorky Márie Andrášikovej, a ako na záver zdôraznila, možno si ju pozrieť aj na webovej stránke asociácie. Početní osvetoví pracovníci nemali pripomienky ani na finančnú správu za rok 2015 (účtovníčka ASP Katarína Rašetová) a správnosť finančného konania potvrdila aj Dozorná rada (predsedníčka Anna Medveďová). Podľa Štatútu ASP tí istí ľudia môžu byť zvolení do jej vedenia aj v druhom mandátnom období, čo členovia tohto združenia na zhromaždení využili, a tak v Správnej rade ASP aj ďalšie štyri roky budú: Mária Andrášiková, predsedníčka, Tatiana Naďová, Svetlana Zolňa-

duje. Pritom nám nikto nechce dať šancu, aby sme skúsenosť získali. Tak je to aj s kolegyňami, ktoré zapísali master štúdiá a tiež si hľadajú zamestnania. Pokúsila si sa zamestnať aj so stredoškolským diplomom? – Áno, ale situácia je podobná, keď ide o verejný úsek. Keď ide o továrne, tam je to ešte horšie, lebo takmer všetky sú v závoze. Uvažuješ možno o odchode za prácou do zahraničia? – Radia mi moji blízki, aby som skúsila aj takú možnosť, avšak je mi ťažko odlúčiť sa od rodiny. Načo som potom študovala tu? Mohla som ísť rovno do cudziny na štúdiá a hneď sa tam aj zamestnať. Dúfam, že sa zamestnám u nás a že nebudem musieť odísť. Je tu aj možnosť začleniť sa do strany... – Radili mi aj to, ale politika ma nezaujíma a mienim, že by som sa potom musela viac angažovať v politickej sfére, ako v profesionálnej. Ako sa vynachádzaš ako predavačka? – V obchode pracujem preto, že sa inde nedá. Mnohí mladí pracujú v obchodoch. Viaceré kolegyne nie sú vyškolené predavačky, sú vysokoškolsky vzdelané. Aj mnohí mladíci, čo dovážajú tovar, skončili vysoké školy. Asi náš štát nemá záujem zamestnať mladých ľudí. Foto: Z archívu A. Drieňovskej • KULTÚRA •

nová, Mária Kotvášová-Jonášová tomných, aby z tohto sústredenia a Miluška Anušiaková-Majerová, zaslali list do ÚSŽZ. Sklamanie sa členky. Dozorná rada tiež zostala dalo vyčítať z tvárí mnohých prítomv doterajšom zložení: ných a predsedníčka Anna Medveďová, predvyjadrila vážne obavy sedníčka, Jaroslav Grňa z realizácie naplánoa Zuzana Maglovská, vaných aktivít a akcií. členovia, pokladníčkou Táto nezisková orgabude i naďalej Katarína nizácia si ešte môže prilepšiť, ak budú Slavková. Po poďakovaní za dôveru staronová schválené niektoré predsedníčka M. Andrášiprojekty zaslané na ková predostrela rámcosúbehy APV. vý program ASP na tento V druhej časti výrok, ktorý sa v podstate ročného zasadnutia nelíši od minuloročného. Dr. Mária Myjavcová: – ASP učitelia a všetci Studená sprcha nasle- Veď si rozumieme, keď prítomní s radosťou dovala potom, keď sa rozprávame spisovnou privítali medzi sebou prítomní dozvedeli, že slovenčinou... i Dr. Máriu Myjavcoz 15 zaslaných projektov do Úradu vú, lebo Aktív učiteľov slovenského pre Slovákov žijúcich v zahraničí jazyka usporiadal prezentáciu jej schválené sú iba 3 (z úhrnne po- najnovšej jazykovednej knihy O složadovaných 20-tisíc eur odsúhla- vensko-srbskom bilingvizme vo Vojvosených je iba 1 700) a odmietnuté dine. Príležitostné slová, príspevky sú aj žiacke semináre, ktoré si tohto o autorkinom živote, diele a o preroku mali pripísať ôsmy ročník. zentovanej knihe pripravili, resp. Svetlana Zolňanová vyzvala prí- úryvky z jej tvorby čítali profesorky

-Jozef Eliáš, Iveta Kováčová a Pavel Poniger-Forero, ako i Komorný zbor Musica viva pod vedením Marieny Stankovićovej-Krivákovej. Pre dojatú autorku tento večierok bol príjemným prekvapením a v príhovore sa zasadzovala o pestovanie spisovnej slovenčiny v školách. Na základe vlastnej skúsenosti radila učiteľom niektoré spôsoby, ako na to, „aby sme deti neprenasledovali, ale v nich predsa prebudili cit pre spisovnú slovenčinu“, a to napríklad i takýmito scénkami či učením spamäti nielen básničiek, ale aj poviedok či rozprávok. Slovom, i v tejto oblasSrbizmov v našom slovníku stále pribúda: ti vyzdvihla významnú Marcela a Emília Gániové vo vtipnej scénke úlohu školy a učiteľov, niové, Irena-Miriam Nôtová, Martin a keďže tieto slová odzneli v slávČiep, Filip Todorović a Dajana Me- nostnej gymnaziálnej sieni plnej legová, hudbou a spevom večierok osvetových pracovníkov, iste padli obohatili mladí hudobníci Benjamín- na úrodnú pôdu. Dr. Anna Makišová, Miluška Anušiaková-Majerová, Jarmila Pantelićová a Vesna Valihovorá-Filipovićová, ako i jazyková redaktorka vo výslužbe Zuzana Medveďová-Koruniaková. Vo vtipných jazykových scénkach vystúpili žiaci: Marcela a Emília Gá-

KNIŽNICE V HLOŽANOCH

Pýta sa poriadna analýza Juraj Bartoš

a tohtoročnej výročnej schôdzi Miestneho odboru Matice slovenskej v Hložanoch (24. februára, kaviareň Pod lipami) došlo k prudkej výmene názorov týkajúcich sa knižnice, respektíve knižníc v Hložanoch. Penzista Ondrej Pavčok kritizoval ošemetnú situáciu, do ktorej sa dostala novozaložená knižnica MOMS. Onedlho po otvorení knižnice knihy z jej políc sa ocitli zbalené v škatuliach a knižnica nebola prístupná temer počas celého roka, čo je, ako povedal Pavčok, „hanba pre dedinu“, lebo: „Ak si kultúru zatvárame do škatule, kde sa dostaneme?“ Predsedníčka MOMS Mária Bartošová-Korčoková, a potom aj riaditeľ VKP Gloakvalis Samuel Valo upovedomili prítomných, že v niekdajšej administratívnej budove bývalého Poľnohospodárskeho družstva Hložany Gloakvalis zriadil inú miestnosť, v ktorej knižnicu čoskoro sprístupnia. Potom sa reč zvrtla v inom smere. Jasmina Činčuráková-Galambošová poznamenala, že problém je v tom, že „obecná knižnica v • KULTÚRA •

Báčskom Petrovci celé roky neposkytuje žiadnu podporu“ (knižnici v Základnej škole Jozefa Marčoka Dragutina v Hložanoch). Podľa predsedu Správnej rady Knižnice Štefana Homolu v Petrovci Juraja Červenáka „neobstojí tvrdenie, že KŠH nepomáha“. Na otázku Činčurákovej-Galambošovej, či je hložianska knižnica oficiálne pobočka KŠH, Červenák odpovedal, že „nie je v sieti obecnej knižnice“. Ona sa potom čudovala, ako je teda možné, že v knihách hložianskej knižnice sú pečiatky KŠH, na ktorých sa uvádza, že ide o jej pobočku v Hložanoch. MALÝ VÝLET DO MINULOSTI Pred rokmi sme k téme knižnice v Hložanoch písali. Oponovali sme vtedajšiemu predsedovi MOMS, ktorý tvrdil, že knižnicu založila Matica. Dejiny kultúry v Hložanoch sa totiž nezačali ani založením MOMS (roku 1933), ani vznikom Kultúrno-osvetového spolku Jednota (1948). S ohľadom na skutočnosť, že slovenská spoločnosť Societas Slavica (založená roku 1829) mala krátky vek a nezahrnula širší kruh ľudí, za prvú organizáciu, ktorá ba-

zírovala na čítaní a sebavzdelávaní v Hložanoch, možno považovať Vnútorno-misijný krúžok evanjelických mužov (vznikol roku 1909). Na štarte mal 22 členov, ktorí platili členské, kupovali a čítali noviny a časopisy (nielen cirkevné). Činnosť krúžku prerušila 1. svetová vojna; po jej ukončení roku 1919 vznikol v dedine Slovenský čítací kruh. V rámci neho založili aj prvú dedinskú knižnicu. Tá sa po splynutí SČK s MOMS (1947) stala matičnou a po zániku Matice formálne pôsobila v rámci KOS Jednota, ako i pod hlavičkou Domu kultúry. Pritom sa fakticky o ňu viac než tri desaťročia staral obetavý (už zosnulý) poľnohospodár Ondrej Čapeľa. Keď roku 2006 renovovali Dom kultúry v Hložanoch, kam dedinskú knižnicu presťahovali z budovy niekdajšieho učiteľského bytu (tam donedávna sídlila banka), knihy preniesli do základnej školy a pripojili k fondu školskej knižnice. Po osamostatnení Knižnice Štefana Homolu (dovtedy pôsobila tiež v rámci Domu kultúry) v Báčskom Petrovci (1996) orgány Obce Báčsky Petrovec zo desať rokov vraj zakaždým na ďalší polrok, tvrdí riaditeľka

KŠH Jarmila Stojimirovićová, predlžovali status hložianskej knižnice ako pobočky KŠH. Keďže na základe Zákona o knižničnej činnosti (2005) knižnica v Hložanoch nespĺňala kritériá a KŠH nemala prostriedky na finančnú úhradu pracovníka pobočky v Hložanoch, jej status pobočky KŠH vlastne zanikol. Mimochodom, v tom období si len zopár ľudí vypožičiavalo knihy z hložianskej knižnice. Kým hložianska knižnica figurovala ako „pololegálna“ pobočka KŠH, materská knižnica jej poskytovala odbornú, v rámci možností aj finančnú podporu: systematizovala katalóg, nakupovala pre ňu knihy, zabezpečovala symbolické honoráre pre pracovníka a pod. Slovom, verbálne šípy mierené s účelom získania akej-takej podpory hložianskej knižnici (čoskoro i dvom) prichodí odopnúť v smere strážcov obecného rozpočtu. Pravdaže, s vecným odôvodnením. Pred ktorým by musela nasledovať odborná analýza týkajúca sa možností a potrieb. Možno aj odpovede na otázku, týkajúcu sa poznámky Ondreja Zahorca, že je v obehu idea „orientovať matičnú knižnicu na detskú knižnicu, t. j. kupovať a zhromažďovať detské knihy a detské časopisy, aby učitelia sem dovádzali celé triedy, aby si deti tak zvykali na knižnicu“. Pri existujúcej knižnici v škole?!

13 – 14 /4692 – 4693/ 26. 3. – 2. 4. 2016

Kultúra VÝSTAVA V MÚZEU VOJVODINY: PIATE BIENÁLE KRESBY SRBSKA 2015

Opäť sa dostať k slovu Oto Filip

nožstvo rôznych štýlov, množstvo námetov, množstvo tvorivých prístupov. Veľa expresivity, koloritu a konkrétneho... Tieto a podobné hodnotenia majú blízko k podstate alebo aspoň opisu exponátov vystavených na prvom poschodí Múzea Vojvodiny, ktoré je od 15. marca dejiskom výstavy Piate bienále kresby Srbska 2015. Ide o podujatie existujúce už takmer desaťročie s usporiadateľským podpisom Historického archívu Pančeva, umožňujúce komplexný pohľad alebo i prehľad trendov našej aktuálnej výtvarnej chvíle. Hosťujúcou krajinou na Piatom bienále bolo Rakúsko. Prezentovalo tvorbu desiatich autorov, kresby Frica Ruprechtera, Andrea Schnella, Petry Bucheggerovej, Martiny Funderovej, Andreasa Dworaka...

Autorov nám nie neznámych, keďže si ich mohli všimnúť návštevníci výstav v Novom Sade a Zreňanine, prebiehajúcich v rámci minulých Dunajských dialógov. Päťčlenná odborná porota Piateho bienále kresby nemala vlani ľahkú úlohu. Medzi vyše 220 prácami 125 autorov bolo treba zvoliť najprv tie, ktoré prichádzajú do úvahy. Do tohto, podmienečne povedané, prvého kola, sa dostalo 71 autorov. Hlavnú cenu porota udelila Jozefovi Klátikovi z Petrovaradína za prácu Zvuk číslo V, kým šiesti autori získali diplomy. Význam Bienále kresby Srbska treba hľadať tak v tom, čo zo súčasnej tvorby prezentuje, no aj v čomsi inom. Za nadstavbu možno považovať skutočnosť, že sa snaží kresbu ako výtvarnú disciplínu zase dostať aspoň čiastočne tam, kde bola kedysi. Táto totiž bola počas takmer celých

Víťazná práca Jozefa Klátika: Zvuk číslo V, kombinovaná technika, 70 x 50 cm, 2014

dejín umenia považovaná za podstatnú zložku výtvarnej tvorby, dokonca za jeden z jej rozhodujúcich

merít. No v nových okolnostiach, v podmienkach ikonosféry pozostávajúcej zo všadeprítomného pulzovania nespočetných obrazov technologického pôvodu, maliarstvo stráca pozíciu vedúceho vizuálneho jazyka v umení, a tým sa zároveň mení aj status kresby – potreba po nej je menšia, nazdáva sa kritik Sava Stepanov. V ére globálnej digitalizácie novú šancu maliarstva, tým aj kresby, treba hľadať v obnovení postulátov umenia, ako sú emocionalita, etika, estetika, expresia. Práce vystavené na Piatom bienále to všetko obsahujú v hojných dávkach. Niektoré z nich sú krajinky, niektoré koláže, niektoré kombinácia línie a plochy, niektoré sú skice, iné len náznak alebo zmes viacerých námetov. No najpodstatnejšie je, že kresba objavuje mnohoraké spôsoby opäť sa hlásiť a dostať k slovu.

VÝSTAVA PRÁC ALENY KLÁTIKOVEJ V GALÉRII ZVÄZU ZDRUŽENÍ VÝTVARNÝCH UMELCOV VOJVODINY

Podoby (auto)reflexie O. Filip

melkyni Alene Klátikovej (Nový Sad 1991), študentke master štúdií na novosadskej Akadémii umení, sa v tvorbe darí. Vlani v novembri získala významné medzinárodné ocenenie v Nemecku: 3. cenu za výnimočný úspech v oblasti litografie, nesúcu meno Aloisa Senefeldera (Praha 1771 – Mníchov 1834), vynálezcu litografie, právnika a dramatika. Uznanie získané v silnej medzinárodnej konkurencii, udeľované raz za tri roky. Autorka, ktorá ukončila Akadémiu umení v roku 2014 v triede Anice Radoševićovej, zaoberajúca sa okrem grafikou aj maľbou a kresbou, za posledných pár rokov prezentovala vlastné práce na približne 25 kolektívnych výstavách. Zväčša v Novom Sade, no aj v Belehrade, Zreňanine, Pančeve, tiež v zahraničí: Macedónsku, Veľkej Británii, Nemecku, Španielsku, Kanade... Práve je azda jedinou autorkou

www.hl.rs

Práca Aurelia

vystavujúcou v rovnakom čase na dvoch miestach. Jej práca Aurelia je aj v Múzeu Vojvodiny, v rámci podujatia Piate bienále kresby Srbska – kde hlavnú cenu získal jej otec Jozef Klátik – no má i samostatnú výstavu menom Individualizácia

Informačno-politický týždenník

jednotlivých foriem v galérii Zväzu združení výtvarných umelcov Vojvodiny v Novom Sade. Vernisáž bola 14. marca a podujatie potrvá do 2. apríla. Hoci umelkyňa mladá, príznačnosťou jej tvorby je už vyhranený štýl, ktorému v poslednom čase dominujú formy v tvare hlavy. Ako sama uviedla v rozhovore vedenom pri príležitosti udelenia ceny v Nemecku, v podstate jej ide o koncept zaoberajúci sa transformáciou, prenášaním niektorých našich individuálnych vlastností na neživý objekt. V poznámke k najnovšiemu podujatiu ozrejmuje, že sa časom dostala k individualizácii jednotlivých foriem, teda k speniu motívu, aby čosi z oblasti neživého prerástlo do živého. V duchu Descartovho Myslím, teda som. Prvým seriálom grafík si Alena Klátiková všíma fenomén autoreflexie, prezentujúc fragmenty vlastného mentálneho zloženia, prenášajúc slobodne a bezrezervne

V tvare hlavy: litografia Santiago

svoje emotívne stavy..., podčiarkuje v katalógu k výstave Branka Klátiková. Diela Aleny Klátikovej, hoci navonok podobné, už majú výrazné vlastné ja a identitu, či už ide o transformácie neživého do živého, alebo tú v opačnom smere. Veď nie náhodou sa vraví: Štýl, to je človek. A keď je ten rozpoznateľný takmer na prvý pohľad, ako v prípade Klátikovej, je to nezanedbateľná kvalita (na)viac. • KULTÚRA •

V GZM VYSTAVUJE ANNA BABIAKOVÁ

Z obrazov kypí život, svetlo, farba Jaroslav Čiep

aliarku Annu Babiakovú v Petrovci na výtvarníckych podujatiach možno stretnúť pomerne často. Aktívna je aj v Združení petrovských výtvarných umelcov, a hoci je teraz už na dôchodku, nevzdáva sa umenia a tvorby. V pondelok 21. marca v Galérii Zuzky Medveďovej v Petrovci bola slávnostne otvorená samostatná výstava obrazov a objektov práve Anny Babiakovej. Ide o jej 6. samostatnú výstavu. Doteraz oveľa viac vystavovala na kolektívnych výstavách, až na 75, a samostatne doteraz vystavovala v Kulpíne, Padine, Pivnici, Jánošíku a v rodisku. Anna Babiaková sa narodila 6. júna 1949 v Báčskom Petrovci, kde zakončila aj základnú školu. V Novom Sade absolvovala strednú školu a štúdium v odbore výtvarnej kultúry v Belehrade. Pracovala ako výtvarný pedagóg v základných školách v Padine, Pivnici a Hlo-

žanoch. Odovzdane sa venovala Práve takéto maliarkino chápanie Návštevníkom galérie do 21. práci s deťmi, o čom svedčia aj potencioval vo svojom príhovore apríla bude k dispozícii 57 obzískané ceny jej žiakov na rôznych i riaditeľ Múzea vojvodinských razov a objektov Anny Babiakoceloštátnych, ako vej vytvorených rôznymi aj medzinárodtechnikami. Okrem dvojných súťažiach. rozmerných obrazov sú tu Často účinkuje aj trojrozmerné kombinána výtvarných cie textilu, nití, vrecoviny, táboroch a v počipky, ale aj organických slednom čase je materiálov s dekoratívnou reliéfnou formou. Vladimír aj recenzentkou učebníc z výValentík sa vyslovil, že keď sa tvarnej kultúry. pozerá na tieto obrazy, hneď Za svoju prácu si uvedomuje, že ich namazískala početľovala žena, lebo „žena má né spoločenské Maliarka Anna Babiaková (v strede) počas príhovoru jedinečný fluidný rukopis, uznania. Žije v na pondelkovej vernisáži ktorý dokáže transformovať Kulpíne, kde má do umeleckého diela“, a záútulný ateliér. Slovákov Mr. Pavel Čáni. Zdôraznil, roveň sa vyznal, že doteraz väčšiu – V mojich obrazoch depresii že „Babiakovej neskrytá láska je výstavu Babiakovej nepozná. niet miesta, pretože si myslím, Vojvodina, až Panónia“, a objasVýstavu A. Babiakovej v GZM že sú obrazy na skrášlenie nášho nil, že „ jej originálne štylizované otvorila predsedníčka NRSNM Anna priestoru. Ak sú na obrazoch témy, floristické obsahy, aj keď sú na Tomanová-Makanová, svoj poformy a farby, ktoré nás znepoko- hranici abstrakcie, nesú elementy hľad na čísla v živote svojej družky jujú a spôsobujú rozruch v duši, to ľudového, až panteistického výrazu. ozrejmil aj Dr. Ján Babiak a spevom nepatrí do interiéru, – povedala Nie náhodou v početných maľbách vernisáž spestril Komorný zbor v istom zverejnenom rozhovore dominantným detailom je slnečni- Musica viva pod taktovkou Marieny maliarka Babiaková. ca, ktorá symbolizuje svetlo“. Stankovićovej-Krivákovej.

SO STAROPAZOVČANOM ZLATKOM FÁBRYM, NOSITEĽOM PLAKETY SVETLOST ZA ROK 2015

Štyridsaťročná divadelná cesta Anna Lešťanová

organizácii Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova sa prednedávnom v Starej Pazove konalo slávnostné udelenie Plakety Svetlost, najprestížnejšieho obecného uznania v kultúre najúspešnejším jednotlivcom a kolektívom v roku 2015. Na slávnosti odmenili 25 jednotlivcov a 7 kolektívov za dosiahnuté úspechy na pokrajinských a republikových prehliadkach, tiež za dlhoročnú prácu a veľký príspevok v rozvoji kultúry v Obci Stará Pazova. Medzi ocenenými kultúrnymi aktivistami je i Zlatko Fábry zo Starej Pazovy, ktorému sa dostala Plaketa Svetlost za zveľadenie rozvoja divadelného ochotníctva. Zlatko Fábry (1950) má ukončenú vyššiu ekonomickú školu (komerčný odbor) v Belehrade. Keď sa roku 1976 vrátil z armády, zamestnal sa v Stavebnom podniku Srem a vtedy sa začala jeho kariéra v divadelnom • KULTÚRA •

ochotníctve v SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Slovenskému divadlu VHV Stará Pazova zostal verný dodnes. Vlani sa stal penzistom, no nie aj v divadelníctve: hrať bude aj naďalej, dokedy, vraj, vládze. Na doskách, čo svet znamenajú, sa ocitol prvý raz po návrate z vojenčiny na pozvanie Pavla Holiča, ktorý režíroval predlohu Ivana Stodolu Náš pán minister. Potom zaradom hrával v predstaveniach tohto autora pod režijnou taktovkou P. Holiča Čaj u pána senátora, Cigánča, Klub päť P, Jožko Púčik a jeho kariéra. Fábry s Holičom hral aj v dvoch predstaveniach divadelnej sekcie niekdajšieho Textilného podniku Diana. Okrem toho, že je vynikajúcim komikom, počas

štyridsaťročnej divadelnej činnosti dokázal, že je majstrom epizódy aj v najzložitejších divadelných kusoch, a tak s režisérom Jurajom Ondríkom hral v jeho predstavení Rodina Liptovská, potom v dráme Zem Vladimíra Hurbana Vladimírova, Na dne Maksima Gorkého. Ocenený Z. Fábry úspešne hrával aj v početných ďalších predstaveniach: Pán Tirkare v réžii Miry Brtkovej, Sen letnej noci v réžii Vladu Matića, v operete Pekná nová maľovaná kolíska v réžii Juraja Miškovica, Kubo v réžii Zdenka Kožíka, Bez Boha na svete v réžii Martiny Litavskej… Takého dobrého herca si nemohol nevšimnúť ani režisér Miroslav Benka, a tak sa Z. Fábry ocitol v divadelných súboroch

predstavení, ktoré boli ovenčené hodnotnými odmenami: Hmla na úsvite, Svadba, Hrdinovia. Keď sa utvorilo Slovenské vojvodinské divadlo, práve tento pazovský herec zahral i v prvom predstavení Zuzka Turanová v réžii Ľuboslava Majeru. Avšak najviac hereckých výkonov stvárnil pod režijnou taktovou Alexandra Baka. Od predstavenia Kto zabil Linu Zomerovú, 20 minút s anjelom, Cesta okolo sveta za 80 dní, Čertove obrázky, Pohreb, Zberné stredisko, po predstavenie Maratónci bežia čestné kolo v roku 2003 na malej scéne a najnovšie opäť v Maratóncoch… (2016) na veľkej scéne. Ako hovorí, v ochotníckej činnosti sa vyskúšal aj ako spevák a tanečník v pazovskom slovenskom spolku, avšak najviac miluje oblasť divadelníctva. Počas svojho divadelného cestovania bol a je na početných zájazdoch, vystúpeniach, súťaženiach… Na slávnostnom udelení odmien začiatkom marca Zlatko Fábry, ktorý na javisku hrá z celého srdca, o. i. povedal, že je nesmierne rád, že mu toto prestížne uznanie za životné dielo udeľuje práve tamojší zväz ochotníkov.

13 – 14 /4692 – 4693/ 26. 3. – 2. 4. 2016

Kultúra 22. FESTIVAL DIDA Pivnica 25. marca – 3. apríla 2016

Program

Piatok 25. marca 18.00 Otvorenie spomienkovej výstavy obrazov pivnického výtvarníka amatéra Samuela Uhríka (1902 – 1980) 20.00 Otvorenie programu 22. festivalu DIDA SVD, Báčsky Petrovec Ivan Stodola Čaj u pána senátora (Reality show) Réžia: Richard Sanitra

Nedeľa 27. marca 18.00 OD Janka Čemana, Pivnica, a MOMS Báčska Palanka Ján Salčák To čo sa vo mne o mňa chvie 2 Réžia: Ján Salčák 20.00 Kultúrne centrum Kysáč Ochotnícke divadlo Antoine de Saint-Exupéry Malý princ Réžia: Svetlana Gašková

Sobota 26. marca 18.00 Vítanie jari s knihou Knižná vydavateľská produkcia SVC, Báčsky Petrovec 20.00 ZOPAD Nová scéna pri Dome kultúry Michala Babinku, Padina Pavel Brezník Čóóó?! Réžia: Pavel Brezník

Streda 30. marca 15.00 OD Janka Čemana a ZŠ 15. októbra, Pivnica Elena Hložanová Snehuliak Réžia: Štefan Foltán Štvrtok 31. marca 15.00 ZŠ hrdinu Janka Čmelíka a SKUS hrdinu Janka Čmelíka, Stará Pazova Anička Balážová Annie (muzikál) Réžia: Anička Balážová

OD Janka Čemana a ZŠ 15. októbra, Pivnica Michal Belička a Ivana Faďošová Bogdan a Milica Réžia: Peter Hudák

divadelný súbor Eva pri ZUŠ J. Potočára, Čadca a KIC mesta Čadca Pavel Hrtus Jurina Diera do sveta Réžia: Eva Matysová

Slovenský kultúrno-osvetový spolok, Erdevík Vlatko Miksád Snehulienka Réžia: Vlatko Miksád

Sobota 2. apríla 18.00 KOKRAM – Kolektív kreatívnych amatérov, Kovačica Dragan Karlečík O láske... Réžia: Dragan Karlečík 20.00 SKC Pavla Jozefa Šafárika, Nový Sad Rastislav Zorňan Bos taurus Réžia: Rastislav Zorňan

20.00 Slovenské divadlo VHV a SKUS hrdinu Janka Čmelíka, Stará Pazova Siniša Kovačević Maratónci bežia čestné kolo Réžia: Alexander Bako Piatok 1. apríla 10.00 Workshop: Metódy kreslenia fraktálov – ako čiarou a farbou k osobnej transformácii Vedie: Olena Grňová, dipl. psychologička 20.00 Detský a mládežnícky

Nedeľa 3. apríla 19.30 Vyhodnotenie a záver festivalu DIDA 2016 Hosťujúce predstavenie KUS Branka Radičevića, Stará Pazova Frensis Veber Večera budala Réžia: Alexander Bako

Nasýťte svoje duše na veľkonočných bohoslužbách Anna Horvátová

eďže dejiny vždy vzbudzovali väčší rešpekt ako jazykové pravidlá, akože v tieni zostala správnosť písania termínov v kresťanskej náboženskej terminológii. Našou povinnosťou je ale upozorniť na náležité písanie aspoň tých základných náboženských termínov, opierajúc sa, samozrejme, o slovníky slovenského jazyka. V Biblii a v kresťanských náboženských textoch slovo Boh – najvyššia, dokonalá a večne jestvujúca bytosť, Stvoriteľ všetkého, píšeme s veľkým začiatočným pís-

www.hl.rs

menom, ako i Pán Boh, Boh Otec. Prídavné meno vzťahujúce sa na Boha, súvisiace s Bohom, je Boží – záväzne ho píšeme s veľkým „B“: Boží chrám, obraz, hrob, Boží hlas, ľud; Božia milosť, múdrosť, vôľa; Božie telo, Božie narodenie – prvý vianočný sviatok. Na službách Božích, vhodne aj bohoslužbách, pri výklade slova Božieho si pookrejeme duše. Biblia alebo Písmo sväté, Sväté písmo alebo Svätá Biblia je zbierka obsahujúca knihy (spisy), ktoré kresťanstvo (a prvú časť aj židovstvo) pokladá za sväté. Kresťania o Biblii veria, že obsahuje Bohom objavené pravdy,

Informačno-politický týždenník

a že je Bohom inšpirovanou normou života a viery. Ústrednou témou samotnej Biblie je Boh a Jeho vzťah k ľuďom, k celému ľudstvu a svetu. S veľkými začiatočnými písmenami píšeme aj Večeru Pánovu, ustanovenie Pána Ježiša Krista, ktorá nám pripomína smrť a obeť zmierenia nášho Pána Ježiša Krista. To znamená, že je to niečo, čo nám k zachovávaniu zveril sám Kristus, a nie výmysel ľudí. Pre Pánovu cirkev a pracovníkov v nej sa hodí aj pomenovanie Pánova vinica a pracovníci na Pánovej vinici. Tesne súvisiace s touto terminológiou je i Krst svätý; pri tomto čine sa

nepoužíva len obyčajná voda, je to voda v Božom prikázaní obsiahnutá a so slovom Božím spojená. Pred Veľkou nocou, najväčším kresťanským sviatkom, zaznamenávame pôstnu dobu – pôst a od Kvetnej nedele vstupujeme do Tichého či Veľkého týždňa, ktorý vrcholí najväčším kresťanským sviatkom. Sviatok Veľkej noci má v rôznych jazykoch rôzne pomenovania. Okrem názvu Veľká noc, ktorý poznáme na Slovensku, Česku či Poľsku (Velikonoce, Wielka noc) a medzi vojvodinskými Slovákmi v Srbsku, sa používa pomenovanie Voskresenije – Vzkriesenie.

• KULTÚRA •

VÝROČNÁ SCHÔDZA KOS JEDNOTA HLOŽANY

Aj rok 2015 v znamení úspechov Jasminka Činčuráková-Galambošová

ultúrno-osvetový spolok Jednota v Hložanoch v piatok 18. marca výročnou schôdzou dal bodku za vlaňajšou činnosťou. Z výročnej správy bolo počuť, že uplynulý rok bol bohatý a takmer každý mesiac členovia spolku mali vystúpenia. V minulom roku prišlo k zmene vo vedení spolku. Predsedom sa stal Rastislav Struhár a doterajší predseda Michal Hataľa, teraz čestný člen spolku, viedol i piatkovú výročnú schôdzu. Obsiahlu správu o činnosti v minulom roku podal tajomník spolku Vladimír Tkáč. Vlani aktívne pôsobili detská, mládežnícka, resp. mladšia a staršia tanečná skupina pod dozorom choreografa Jaroslava Krišku, detská, dievčenská a mužská spevácka skupina, s ktorými okrem J. Krišku odborne pracoval aj R. Struhár, ako i sólisti. Takmer 100 folkloristov dôstojne reprezentovalo spolok a prostredie na vyše 30 vystúpení doma a v zahraničí. Okrem toho aj v roku 2015 KOS Jednota bol spoluorganizátorom Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj..., a tak vo výročnej správe za rok 2015 osobitná položka patrila i súvahe festivalu.

Sústavná, svedomitá a húževnatá práca aj tentoraz priniesla plody vo forme viacerých významných cien. V roku 2015 mladšia tanečná skupina sa stala nositeľkou Zlatej

vyspievala druhú cenu za prednes. Aj vlani sa KOS Jednota v značnej miere podieľal v programe osláv Dňa Hložian. Nemožno nespomenúť aj výročný koncert, na ktorom spolkári

Schôdzu viedlo pracovné predsedníctvo v zložení: (zľava) Vladimír Tkáč, Vladimír Bažaľa, Michal Hataľa, Katarína Dobríková a Rastislav Struhár plakety na 45. FFTT a 1. cenu si vyspievala aj dievčenská spevácka skupina. Folklórny súbor spolku sa teda stal absolútnym víťazom FFTT a nositeľom sošky NRSNM. Pozoruhodný výkon mali aj členovia detskej tanečnej skupiny na DFF Zlatá brána v Kysáči a na jubilejnom 50. Stretnutí v pivnickom poli sólistka Marína Zahorcová si

prezentujú svoju ročnú činnosť. Boli tu i zájazdy na Slovensko (Spišská Nová Ves, partnerské mesto Holíč, Braväcovo), vystúpenia na SNS, v Kličevci, na Ilockom lete v Chorvátsku atď. Vydarila sa aj tanečná zábava otvoreného typu. S realizovanými aktivitami vedenie spolku, ako aj samotní folkloristi, sú spokojní, lebo realizovali plánované na takmer 100

percent. Ibaže divadelnú sekciu sa im – podobne ako uplynulé roky – nepodarilo revitalizovať. Nebolo povedané, ani v akej fáze je výtvarná sekcia Hložianska paleta. Na svoje aktivity a organizáciu FFTT spolok mal k dispozícii okolo milión 540-tisíc dinárov a hospodárilo sa pozitívne, čo s ponúknutým presným vyčíslením konštatovali účtovník Juraj Takáč a pokladník Ján Mravík. Členský poplatok zostal 500 dinárov. Plán práce na tento rok predostrela Katarína Dobríková. Je náročný podobne ako aj ten vlaňajší, s tým, že členovia KOS Jednota majú pred sebou – ako minuloroční víťazi FFTT – i účasť na Folklórnych slávnostiach pod Poľanou na Detve. Túto výročnú schôdzu poctili svojou prítomnosťou predstavitelia Rady MS Hložany v čele s predsedom Jánom Bohušom, predstavitelia obecných spoločensko-politických štruktúr, NRSNM, MSS, miestnych podnikov, spolkov a združení. Spolkárov zvlášť potešilo, že medzi nich prišla dlhoročná choreografka a umelecká vedúca KOS Jednota Mária Miškovicová. Po oficiálnej časti zasadnutia bola veselica. Chuť do tanca folkloristom, samozrejme, nechýbala.



IN MEMORIAM

Samuel Gazdík 30. júla 1927 – 13. marca 2016

nedeľu 13. marca 2016 odišiel z našich radov Samuel Gazdík, profesor slovenského jazyka a literatúry. Oddaný pedagóg, triedny profesor početným generáciám žiakov Gymnázia Jána Kollára, kolega a spoluobčan. Študoval a diplom získal na Filologickej fakulte Univerzity v Belehrade na Katedre pre západoslovanské jazyky. Učiteľskú púť začínal v ZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne a od roku 1965 prešiel pracovať ako stredoškolský učiteľ do Petrovca na gymnázium, • KULTÚRA •

kde zotrval až do dôchodku roku 1990. Na gymnáziu učil nielen slovenský jazyk a literatúru, ale i srbský jazyk, činnosť kultúrnych ustanovizní, teóriu prekladu. I napriek ťažkému životnému údelu osirelého človeka od útleho veku, neklesol na duchu, ale našiel zmysel života v nezištnom vzdelávaní mnohých mladých pokolení, nikdy nedávajúc najavo, že bol v podstate osamelým,

trpiacim človekom, ktorému osud priskoro odňal blaho rodičovskej nehy a nikdy nedožičil čaro rodinného života. Navždy opustil naše rady dňa 13. marca 2016 v Kulpíne, keď sa dožil temer 89 rokov. Odišiel ticho, tak ako tichučko aj žil. Skromný, tichý, dôsledný, zvažujúci každé slovo, aby nikoho neurazil, niekedy sa skrývajúci za jemnú iróniu – taký nám zostane v pamäti profesor Gazdík. Tí, v ktorých vzbudil záujem o osvetovú prácu, mu vzdávajú hold pre jeho celoživotný podiel v ich vlastnom vzdelávaní a zveľaďovaní sa. Nech odpočíva v pokoji. M. Gašparovská

CHÝRNIK

STARÁ PAZOVA. Aj Slovenské divadlo VHV Stará Pazova sa zapojilo do humanitárnej akcie s cieľom pomôcť chorému žiakovi pazovského gymnázia Nikolovi Vulinovićovi. Predstavenie Ad infinitum v autorskej réžii Miroslava Kožíka a Miroslava Baka si v nedeľu 20. marca v divadelnej sále pozrel nielen selektor obecných divadelných prehliadok v Srieme Zoltan Fridman, ale aj takmer 150 divákov. Finančné prostriedky z predaja vstupeniek venovali Nikolovi na jeho liečbu zákernej choroby.

13 – 14 /4692 – 4693/ 26. 3. – 2. 4. 2016

A. Lš.

, Ivona Galambošová, 7. ročník ch ano lož v H ina ZŠ J. M. Dragut Jana Junčoviarová, 6. a, ZŠ

J. Kollára v Selenči

Sviatok príchodu jari Gabriela Galambošová, 5. ročník, ZŠ J. M. Dragutina v Hložanoch

Nestáva sa každý rok, že veľkonočné sviatky oslavujeme už v prvom jarnom mesiaci – v marci. Preto sú nám tentoraz skutočným jarným sviatkom. Prajeme vám, milí kamaráti, mnoho radostí z tradičných veľkonočných obyčají a bohatú veľkonočnú výslužku. A nech vám krásne jarné sviatky spestrí aj táto naša hlasľudovská dvojstrana, ktorú pre vás pripravili vaši rovesníci Chystali sme sa do zoologickej z Hložian, Selenče, Kysáča a Kovačice.

Oblievačka

Emanuela Čemanová, 8. 1, ZŠ Ľ. Štúra v Kysáči

záhrady v Subotici. Vybrali sme sa hneď ráno. Viki, Miki, Riki a ja. Viki povedala: „Ajáj, aká veľká ZOO!“ „Áno, je, ale nie taká ako ja,“ povedal Miki. Miki je hundroš. Riki povedal: „Aúúú, pozrite si tú prírodu. Pozrel som si na internete: táto ZOO má 175 stromov, a to znamená, že je tu 80 % čistý vzduch.“ Riki je bifľoš, vie všetko o prírode, ale nemá rád zvieratá. Viki si kúpila zmrzlinu a začala nás podpichávať: „Mňam, mňam, fíha, aká je dobrá táto zmrzlina...“ Obrátil som od nej pozornosť a povedal som: „Idem obliať slona, veď je Veľkonočný pondelok. La-la-la...“ Plr-plr-plr... Oblial som ho. Hi-hi-hi... Miki bol smutný, Riki sa tešil. O chvíľu som počul: „Aúúú!“ „Frsch!“ „Jój!“ Kričím: „Ja letím!“ A potom: bum, tras. Uvedomím si: ležím na zemi. Slon mi vrátil. Oblial ma. Poriadne. Miki sa smial. Ja som bol smutný. A mokrý. Rozmýšľam: „Ten slon je ako naše dievčatá. Oblievačku vracajú s úrokom.“ Andrej Murtin, 6. 2, ZŠ Mladých pokolení v Kovačici

Adriana Vozárová, 6. 1, ZŠ Ľ. Štúra v Kysáči

Elena Pixiadesová, 5. 2, ZŠ Ľ. Štúra v Kysáči

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK • •

Detský kútik

Antónia Jochov

á, 7. b, ZŠ J. Ko

llára v Selenč

Valentína D

urandziov

á, 7. a, ZŠ

J. Kollára

v Selenči

Farbené vajíčka Vajíčko červené, vajíčko zelené, dnes každé vajíčko pekne je sfarbené. Všetky tie vajíčka odtiene mali, veď farbu hnedú na začiatku mali. Možno dnes sliepočky farbičky zjedli, možno minikurz v hniezdočku viedli, možnože slniečko má takú moc – vajíčka farbí vždy na Veľkú noc. Tamara Milosavljevićová, 6. 2, ZŠ Mladých pokolení v Kovačici

tová, 5. a, Sanela Horvá lenči Se v ra ZŠ J. Kollá

Kristína Madacká

• DETSKÝ KÚTIK •

, 6. 1, ZŠ Ľ. Štúra

v Kysáči

Valentina G ZŠ J. M. D ostovićová, 7. ročn ragutina v ík Hložanoch ,

, 2. a, Marek Škabla

Selenči

ZŠ J. Kollára v

13 – 14 /4692 – 4693/ 26. 3. – 2. 4. 2016

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 25. marca 19.30 Duchovné piesne v prednese cirkevných zborov 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia TV Týždeň Spektrum Nedeľa 27. marca 11.00 Veľkonočné oblievačky v Starej Pazove 11.30 Náboženské vysielanie Utorok 29. marca 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník NOVÉ TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Náboženské vysielanie Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudob né relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka Veľký piatok – odvysielaný bude zostrih duchovných veľkonočných piesní v prednese cirkevných zborov z Jánošíka, Báčskeho Petrovca a Selenče. Náboženské vysielanie uvedie tieto príspevky: úryvky z bohoslužieb v Petrovci, keď tento zbor navštívili hostia z Nadlaku, divadielko v podaní báčskopalanskej mládeže. Z príležitosti veľkonočných sviatkov sa prihovorí superintendentka Evanjelickej metodistickej cirkvi v Kysáči.

www.hl.rs

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 25. marca – Mária z Nazaretu Sobota 26. marca – Sedem zhavranených bratov Pondelok 28. marca – Tajomstvo Kristovej hrobky, 2. časť Utorok 29. marca – Tajomstvo šťastia Streda 30. marca – Magická posadnutosť Štvrtok 31. marca – Mysli ako muž 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 27. marca 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Tajomstvo Kristovej hrobky, 1. časť 24.00 Záver vysielania 20.15

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Každý pondelok Hudobný mix

Každý piatok Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo 18.15

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 27. marca 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Veľkonočné posolstvá Veľkonočné zvyky a obyčaje Utorok 29. marca 16.00 Veľkonočný kultúrnoumelecký program Výstava kraslíc v Padine Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 1. apríla 16.00 Slovenský film: Iná láska Príspevky z archívu TV OK

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 13/14 Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je názov sviatku vzkriesenia Pána Ježiša Krista. autorka: potrubie na vpíšte ANNA rozvod E K Á BIČIAvody ROVÁ

prejavovala nehovorilo vpíšte ponad pravdu súcit ÁI

kypril skupina pôdu

tajnička

na Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. prístroj zlepšenie Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. zraku

podal

počítačové údaje

aktínium stará mama (nem.)

kyslík

Loznica Eva (nár.)

ž. meno život (hud.)

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 27. marca 20.15 Repríza relácie Dobrý deň Streda 30. marca 13.00 Dobrý deň, kolážová relácia

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

karát ž. meno Valjevo

veľký krajec

východné krajiny

obžaloba

priložilo

H ĽU LAS DU

RÁDIO STARÁ PAZOVA

st. poľná miera ponor

spojka pomník

Sarajevo to nula

minulý rok kypri pôdu!

osobné zámeno

autonómna pokrajina

north

ochorenie ad notam

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 12 VODOROVNE: kalendár, vrana, Ra, esko, set, Ta, rikša, N, Vm, LT, árenda, s, Nole, mak, eta, mama, dala, nad, e, U, niti, ľaká, eéa, alasi, rľ TAJNIČKA: KVETNÁ NEDEĽA

1. a 2. samohláska

obvod

rapotanie

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 10 z čísla 10 Hlasu ľudu z 5. marca 2016 bolo: JOLANA CIRBUSOVÁ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ALENA LJUBOTINA, Ul. báčska č. 13, 21 201 RUMENKA. BLAHOŽELÁME.

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

13 – 14 /4692 – 4693/ 26. 3. – 2. 4. 2016

Oznamy

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA OBEC BÁČSKY PETROVEC PREDSEDA OBCE Podľa článku 17 Zákona o verejnom informovaní a médiách (Úradný vestník RS, č. 83/14 a 58/15), článkov 8 a 9 Pravidiel o spolufinancovaní projektov na uskutočnenie verejného záujmu v oblasti verejného informovania (Úradný vestník RS, číslo 126/14), článkov 95/97 Výnosu o pravidlách udelenia štátnej pomoci (Úradný vestník RS, č. 13/2010, 100/2011, 91/2012, 37/2013 a 97/2013), článku 16 odsek 1 bod 37 a článku 76 odsek 1 bod 11 Štatútu Obce Báčsky Petrovec (Úradný vestník Obce Báčsky Petrovec, č. 1/2014), Obecná rada Obce Báčsky Petrovec vypisuje V E R E J N Ú V Ý Z V U NA ÚČASŤ NA SÚBEHU NA SPOLUFINANCOVANIE PROJEKTOV NA USKUTOČNENIE VEREJNÉHO ZÁUJMU V OBLASTI VEREJNÉHO INFORMOVANIA NA ÚZEMÍ OBCE BÁČSKY PETROVEC V ROKU 2016 I. Účelové prostriedky na uskutočnenie verejného záujmu Súbeh je určený na spolufinancovanie výroby mediálnych obsahov na uskutočnenie verejného záujmu v oblasti verejného informovania, ktoré prispejú k pravdivému, nestrannému, skorému a úplnému informovaniu všetkých občanov Obce Báčsky Petrovec; k ochrane a rozvoju ľudských práv a demokracii; k slobodnému rozvoju osobnosti a ochrane detí a mládeže; k rozvoju kultúrnej a umeleckej tvorby; k rozvoju vzdelania, vrátane aj mediálnej gramotnosti ako časti vzdelávacieho systému; k rozvoju vedy, športu a fyzickej kultúry; k ochrane životného prostredia a zdravia ľudí; iných mediálnych obsahov, ktoré prispejú k uspokojeniu potrieb občanov získať informácie a obsahy z rôznych oblastí života, bez diskriminácie. Verejná výzva na účasť na súbehu pre spolufinancovanie projektov na uskutočnenie verejného záujmu v oblasti verejného informovania na území Obce Báčsky Petrovec v roku 2016 (ďalej: súbeh) sa vypisuje na spolufinancovanie projektu: 1. Výroba mediálnych obsahov na území Obce Báčsky Petrovec. Ciele súbehu: • Podpora uskutočneniu práv občanov na verejné informovanie; • Rozvoj mediálneho pluralizmu; • Podnet k mediálnej tvorbe v oblasti kultúry, vedy a vzdelávania; • Podpora mediálnej tvorby a uskutočnenie práv na informovanie vo všetkých oblastiach verejného života zvláštnych a najmä chránených skupín; • Uskutočnenie, zlepšenie a zvýšenie kvality informovania príslušníkov národnostných spoločenstiev, ktoré žijú na území Obce Báčsky Petrovec. II. Suma prostriedkov určená na súbeh Prostriedky v sume 4.000.000,00 dinárov sú určené na spolufinancovanie projektov tvorby mediálnych obsahov na uskutočnenie verejného záujmu v oblasti verejného informovania. Účastník súbehu môže podať žiadosť o spolufinancovanie najviac do 80 % hodnoty projektu. Účastník súbehu, ktorému boli udelené prostriedky pre projekt, môže sa počas toho istého kalendárneho roka zúčastniť s rovnakým projektom na súbehoch vypísaných na rozličných úrovniach moci, pričom úhrnne udelené prostriedky nesmú prevyšovať 80 % hodnoty projektu. III. Právo účasti na súbehu Na súbehu sa môže zúčastniť: • vydavateľ médií, ktorého médiá sú zapísané v Registri médií, ktorý sa vedie v Agentúre pre obchodné registre; • právnická osoba, resp. podnikateľ zaoberajúci sa výrobou mediálnych obsahov a ktorý priloží dôkaz, že sa spolufinancovaný mediálny obsah realizuje prostredníctvom médií. Právo zúčastniť sa na súbehu nemajú vydavatelia, ktorí sa financujú z verejných príjmov. Právo zúčastniť sa na súbehu nemajú osoby, ktoré v predchádzajúcom období získali prostriedky z Obce Báčsky Petrovec určené projektom spolufinancovania a načas a v predpísanej forme nepodali naratívnu a finančnú správu o realizácii projektu. Účastník projektu sa môže na jednom súbehu uchádzať iba s jedným projektom. Pod projektom sa rozumie programový celok alebo časť celku (žánrový a dobový), ktorým sa prispeje k uskutočneniu verejného záujmu v súlade so zákonom. Ak je účastník súbehu vydavateľ viac médií, na súbehu sa môže zúčastniť iba s jedným projektom pre každé médium. Súbeh sa vypisuje na spolufinancovanie projektov, ktorých realizácia nepresahuje tri roky. Účastník súbehu, ktorý získal prostriedky na spolufinancovanie projektu, ktorého realizácia nepresahuje jeden rok, doručuje finančnú a naratívnu správu o realizácii projektu do konca roka pre každý kalendárny rok orgánu, ktorý mu prostriedky povolil. IV. Kritériá hodnotenia projektu, na základe ktorých sa udelia prostriedky Kritériá, na základe ktorých sa budú hodnotiť projekty prihlásené na súbeh, sú: 1. Meradlo, podľa ktorého je projektová aktivita vhodná na uskutočnenie verejného záujmu v oblasti informovania. Toto kritérium sa bližšie definuje / hodnotí takto: 1.1. do akej miery sú navrhnuté projektové aktivity a vytýčené ciele jej realizácie relevantné na uskutočnenie účelu súbehu; 1.2. do akej miery je pravdepodobné, že navrhnuté projektové aktivity privedú k realizácii vytýčeného cieľa (môžu sa zistiť podľa spôsobu, na ktorý sa vysvetľuje spojenie aktivít a cieľov, precíznosti indikátorov úspechu, kvality navrhnutej metódy evalvácie, predchádzajúcej skúsenosti kľúčových členov projektového tímu a iných faktov, ktoré môže určiť orgán, ktorý vypisuje súbeh); 1.3. do akej miery vzťah medzi navrhnutými výdavkami a očakávanými výsledkami naznačuje, že by použitím rozpočtových prostriedkov bol najracionálnejším spôsobom uskutočnený verejný záujem. 2. Meradlo poskytovania väčšej záruky oddanosti profesionálnym a etickým mediálnym štandardom. Toto kritérium sa bližšie definuje / hodnotí takto:

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

2.1. či účastníkovi súbehu boli uložené opatrenia štátnymi orgánmi, regulačnými telesami alebo telesami samoregulácie za posledný rok v dôsledku porušenia profesionálnych a etických štandardov; 2.2. dôkaz o tom, že sú po uložení trestov alebo opatrení podniknuté aktivity, ktoré sú zárukou, že sa podobný prípad nezopakuje. Špecifické kritériá na zhodnotenie projektov uskutočnenia, zlepšenia a zvýšenia kvality informovania príslušníkov národnostných spoločenstiev sú: 1. meradlo, ktorým navrhnutý projekt prispeje k zlepšeniu práv na informovanie príslušníkov národnostných menšín, ktorí žijú na území Obce Báčsky Petrovec v materinskom jazyku; 2. meradlo, ktorým navrhnutý projekt prispeje k zlepšeniu tvorby v oblasti kultúrnej a jazykovej identity národnostných menšín, ktoré žijú na území Obce Báčsky Petrovec; 3. originálnosť témy; 4. kvalita a kvantita mediálnych obsahov. Osobitné kritériá na zhodnotenie projektov sú: 1. dostupnosť (krytie frekvenciou a distribúcia) mediálnych obsahov väčšiemu počtu užívateľov, predovšetkým na území Obce Báčsky Petrovec, 2. originálnosť a význam projektu pre užívateľov Obce Báčsky Petrovec. V. Lehoty Prihlášky na súbeh sa podávajú v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia na webovej stránke www. backipetrovac.rs , resp. od 18. 3. 2016 do 2. 4. 2016. Previerku dokumentácie podanej na súbeh, resp. splnenie podmienok účasti na súbehu a dodržanie lehôt koná Oddelenie pre všeobecnú správu, spoločenské činnosti a všeobecné spoločné úkony Obecnej správy Obce Báčsky Petrovec. Neúplná a načas nedoručená dokumentácia podaná na súbeh sa nebude rozoberať. Uznesenie o rozdelení prostriedkov v tvare rozhodnutia na návrh komisie schvaľuje predseda obce najneskoršie v lehote 90 dní odo dňa uzavretia súbehu. Orgán, ktorý vypísal súbeh, doručuje skenované rozhodnutie každému účastníkovi súbehu v elektronickej podobe a zverejňuje ho na webovej stránke www.backipetrovac.rs. Okrem rozhodnutia na webovej stránke Obce Báčsky Petrovec budú zverejnené aj informácie pre všetkých účastníkov súbehu, ktorí dostali menšiu sumu prostriedkov od požadovanej, aby bezodkladne doručili novú špecifikáciu trov, v súlade s udelenými prostriedkami. Na základe rozhodnutia predseda obce uzavrie zmluvu, ktorá je podkladom pre sledovanie realizácie spolufinancovania projektov, s účastníkmi súbehu, ktorým boli povolené prostriedky. Užívateľ prostriedkov je povinný správu o realizácii strovených prostriedkov doručiť do 31. 12. 2016. VI. Dokumentácia, ktorú prikladá podávateľ projektu Prihláška sa podáva prostredníctvom jednotného tlačiva, ktoré možno stiahnuť z webovej stránky www.backipetrovac.rs: • tlačivo 1 – prihláška (prihláška pre projektové spolufinancovanie z oblasti verejného informovania); • tlačivo 1 – tabuľka rozpočet (prihláška pre projektové spolufinancovanie z oblasti verejného informovania). Prihlášky sa podávajú v štyroch vyhotoveniach. Účastníci súbehu sú povinní vedľa jednotných tlačív pridať aj ďalšie doklady v jednom vyhotovení: 1. fotokópiu rozhodnutia o registrácii právnickej osoby alebo podnikateľa v Agentúre pre obchodné registre; 2. fotokópiu rozhodnutia o registrácii z Registra médií, resp. Registra verejných informačných prostriedkov v Agentúre pre obchodné registre; 3. fotokópiu povolenia na vysielanie rádio a / alebo TV programu, vydané regulačným telesom pre elektronické médiá; 4. overenú vyhlášku / súhlas média (alebo viac médií), že programová náplň bude vysielaná / zverejnená v tom médiu (záväzné iba pre právnické osoby a podnikateľov registrovaných pre produkciu televízneho a rozhlasového programu); 5. overenú vyhlášku, že neboli uložené opatrenia štátnymi orgánmi, regulačnými telesami alebo telesami samoregulácie za posledný rok v dôsledku porušenia profesionálnych a etických štandardov 6. krátke životopisy kľúčových účastníkov projektu (najviac troch účastníkov); 7. overenú vyhlášku o technickej vybavenosti pre realizáciu projektu. Prihlášky na súbeh so sprievodnou dokumentáciou treba doručiť v uzavretej obálke na adresu: Obec Báčsky Petrovec, Ulica Kollárova č. 6, 21 470 Báčsky Petrovec, s vyznačením: Pre verejnú výzvu na účasť na súbehu na spoluﬁnancovanie projektov v oblasti verejného informovania alebo odovzdať osobne v podateľni Obce Báčsky Petrovec, Ulica Kollárova č. 6, Báčsky Petrovec. VII. Výzva združeniam novinárov, mediálnym združeniam a odborníkom, ktorí majú záujem o prácu v komisii Podľa článku 24 odseky 3 až 5 Zákona o verejnom informovaní a médiách (Úradný vestník RS, číslo 83/14 a 58/15) a článkov 19, 20 a 21 Pravidiel o spolufinancovaní projektov na uskutočnenie verejného záujmu v oblasti verejného informovania (Úradný vestník RS, číslo 126/2014), predseda obce zasiela verejnú výzvu združeniam novinárov, mediálnym združeniam a odborníkom, ktorí majú záujem o prácu v komisii, aby doručili svoje návrhy na členov Komisie pre hodnotenie projektov a udelenie prostriedkov na základe verejnej výzvy na účasť na súbehu pre spolufinancovanie projektov na uskutočnenie verejného záujmu v oblasti verejného informovania na území Obce Báčsky Petrovec v roku 2016. S návrhom na členov doručiť aj krátke životopisy. Za člena komisie sa vymenúva osoba, ktorá je nezávislý odborník pre médiá alebo mediálny pracovník, nesmie existovať konflikt záujmov a nemôže vykonávať verejnú funkciu v súlade s pravidlami o boji proti korupcii. Právo na navrhovanie členov majú združenia novinárov a mediálne združenia, ktoré sú registrované najmenej tri roky pred dátumom vypísania súbehu. Lehota na podanie návrhov kandidátov je 2. 4. 2016. Návrhy treba doručiť v písanej forme na adresu: Obec Báčsky Petrovec, Ulica Kollárova č. 6, 21 470 Báčsky Petrovec, s vyznačením: Pre verejnú výzvu na účasť na súbehu na spoluﬁnancovanie projektov v oblasti verejného informovania – návrh pre komisiu alebo odovzdať osobne v podateľni Obce Báčsky Petrovec, Ulica Kollárova č. 6, Báčsky Petrovec.

• OZNAMY •

Oznamy Vlaha v stenách? Izolovanie vlhkých objektov strojmi. 33 rokov skúsenosti v izolovaní vlhkých domov, kostolov a iných objektov hrúbky stien do 10 m. Záruka na vykonané práce. Radšej vysušovať – ako búrať! Hydroizolácia Živanović telefóny: 063440470 a 0631024114 hizivanovic@gmail.com www.hiz.co.rs

DROBNÝ OZNAM NA PREDAJ starší dom v Báčskom Petrovci, Ulica partizánska č. 8; kontaktný telefón: 021/781-748, mobil: 063/727-40-42.

DROBNÝ OZNAM TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088-433.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že 4. 3. 2016 schválil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Spaľovanie mäsovej kostnej múčky v kotolnom zariadení Hipol, a. s., Odžaci, na katastrálnej parcele č. 6069/56, k. o. Odžaci, ZO Odžaci, nositeľa projektu Hipol, a. s., Odžaci, Odžaci, Ulica gračački put b. č. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o poskytovanie súhlasu je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktorý je súčasťou správy Technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, v ktorej sa konštatovalo, že Štúdia o odhade vplyvov na životné prostredie neanalyzuje uspokojujúcim spôsobom jestvujúci vplyv aktivít, ktoré sa vykonávajú v objekte, a neposkytuje adekvátne opatrenia a technicko-technologické rozhodnutia, ktorými sa znečisťujúce a nebezpečné látky budú vypúšťať do vzduchu, vody a pôdy predpísaným spôsobom a v množstvách, resp. koncentráciách, ktoré nebudú nad predpísané hraničné hodnoty a ktoré nebudú mať negatívny vplyv na životné prostredie. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU102 NS Merkator UMTS Nový Sad a NSM15 NS Merkator Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU102 NS Merkator UMTS Nový Sad a NSM15 NS Merkator, Bulvár oslobodenia 102, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3922/16, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 16. marca 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-55/16, ktorým je schválený súhlas k štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU102 NS Merkator UMTS Nový Sad a NSM15 NS Merkator, po uvedenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU102 NS Merkator UMTS Nový Sad a NSM15 NS Merkator, Bulvár oslobodenia 102, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3922/16, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a s podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení predpokladaných s cieľom znemožniť, zmenšiť a odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 10 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. 4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a zmeny technických charakteristík základňovej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal žiadosť zodpovednému orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhla-

• OZNAMY •

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

Súbeh na udeľovanie ﬁnančných prostriedkov mimovládnym organizáciám a mládežníckym združeniam slovenského národného spoločenstva v Srbsku Výbor pre úradné používanie jazyka a písma Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku vypisuje súbeh na udeľovanie finančných prostriedkov mimovládnym organizáciám a mládežníckym zduženiam slovenského národného spoločenstva v Srbsku. Na súbeh sa môžu prihlásiť registrované právnické osoby – organizácie a združenia, ktorých činnosť spočíva na pestovaní a rozvíjaní slovenskej identity na území Srbska. Finančne budú podporené tie projekty, ktoré budú propagovať zveľadenie, zachovávanie, pestovanie a popularizovanie slovenského jazyka, písma a kultúry. Pri realizácii projektu musí byť zastúpený a uplatňovaný slovenský jazyk a písmo. Prihlášky je potrebné zaslať najneskoršie do 20. apríla 2016. Podávajú sa na súbehovom tlačive (www.rada.org.rs) v dvoch exemplároch, v slovenskom jazyku, osobne v miestnostiach Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, alebo poštou na adresu: Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, 21 000 Nový Sad, Bul. M. Pupina ¼, PRE SÚBEH VUPJP Podmienky konkurzu a prihlášku si môžete nájsť na stránke www.rada.org.rs (výzvy). su k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU102 NS Merkator UMTS Nový Sad a NSM15 NS Merkator, Bulvár oslobodenia 102, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3922/16, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie trojúsekovej anténovej sústavy na realizovanie UMTS sústavy (NSU102) pre outdoor krytie a jednoúsekovej základňovej stanice NSM15 pre indoor krytie. Anténová sústava pre outdoor krytie pozostáva z jednej antény typu K80010505 s azimutmi 60 °, 150 ° a 230 °. Anténová GSM 900 indoor sústava je jednoúseková a pozostáva z dvoch antén typu K738445, po jedna anténa na úrovni -1 a na úrovni prízemia. Na úrovni prvého poschodia anténová sústava pozostáva z po jednej antény typu K751647 a K80010248 a z dvoch antén typu K80010249 a na úrovni druhého poschodia z troch antén typu K80010249. Konfigurácia vysielača pre UMTS pre outdoor krytie je 3 + 3 + 3 a pre GSM 900 indoor krytie je 4. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V lehote stanovenej zákonom plánovanej na verejné nahliadnutie Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 7. marca 2016. Počas trvania verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky počas prezentácie zainteresovanej verejnosti a verejnej rozpravy uskutočnenej 8. marca 2016, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-55/16 z 8. marca 2016. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU102 NS Merkator UMTS Nový Sad a NSM15 NS Merkator, Bulvár oslobodenia 102, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3922/16, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, číslo VI-501-55/16 zo 17. februára 2016, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe, o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-55/16 z 15. marca 2016 so zhodnotením predmetovej Štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie konštatovalo sa, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie číslo VI501-923/15 z 8. októbra 2015, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválenom rozhodnutí v prostriedkoch verejného informovania.

13 – 14 /4692 – 4693/ 26. 3. – 2. 4. 2016

Oznamy SPOMIENKA

Dňa 25. marca 2016 uplynulo pol roka, čo nie je s nami náš drahý manžel, otec a dedko

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 25. marca 2016 uplynulo pol roka, čo do večnosti odišiel náš kamarát a kolega

ADAM HRK

Tvoji najmilší

BOĽAVÁ SPOMIENKA

19. 12. 1947 – 25. 9. 2015 – 2016 z Kovačice

„Odišiel si tíško, ako odchádza deň, len pekná spomienka v našich srdciach ostáva naďalej.“ S hlbokou úctou si na Teba spomína rodina Stanová

SMUTNÁ SPOMIENKA

na manžela

SAMUELA GAZDÍKA

ADAM HRK

19. 12. 1947 – 25. 9. 2015 – 2016 z Kovačice

Navždy zostaneš v našich srdciach.

SPOMIENKA

na bývalého kolegu

1927 – 2016 z Kulpína

S úctou si spomína kolektív pracovníkov Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci

SMUTNÁ SPOMIENKA na

MICHALA ČÍŽIKA

27. 4. 1935 – 22. 3. 2008 − 2016 z Padiny

MICHALA KUŠTRU

14. 3. 1926 – 24. 3. 1996 – 2016 z Kulpína

Manžel môj milý, uplynulo už 8 rokov odvtedy, čo Ťa nemám a každodenne Bohu volám, aby mi bol na pomoci. Na Teba si spomína Tvoja manželka Zuzana

hlasludu.info www.hl.rs

Aj po 20 rokoch s láskou a úctou si na neho spomína dcéra Katarína s rodinou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

www.hl.rs

Dňa 12. marca 2016 nás po kratšej chorobe navždy opustila milovaná matka a starká

ZUZANA KIŠGECIOVÁ 6. 8. 1934 – 12. 3. 2016 z Báčskeho Petrovca

Odišla si tíško, ako odchádza deň, v našich srdciach zostáva spomienka len. Milovali sme Ťa a Ty si milovala nás, tú lásku a dobrotu v našich srdciach nezničí ani čas. Tvoji: dcéra Zuzana, vnukovia Ján a Ladislav, syn Samuel, nevesta Anna, vnučka Maja a vnuk Samík

Oznamujte v Hlase ľudu Informačno-politický týždenník

MICHALA KUŠTRU

14. 3. 1926 – 24. 3. 1996 – 2016 z Kulpína

Trvalú spomienku si na Teba stále zachovávame. Rodina Kuštrová

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 3. marca 2016 uplynul rok, čo sa z tejto časnosti do večnosti pobrala, zanechajúc nás v hlbokom žiali, naša milá

ZUZANA ŽILAJIOVÁ

1930 – 2015 – 2016 z Kulpína Smrť a spánok sú blízke... Že stretneme sa znovu – to je v Bohu isté! Tvoji najbližší, ktorí si s láskou na Teba spomínajú: dcéra Zuzana s manželom Daňom, ich synovia Ľubo a Zoky so svojimi rodinami, všetci z Kanady • OZNAMY •

POSLEDNÉ ZBOHOM

svojmu triednemu

SMUTNÁ ROZLÚČKA

svojmu kolegovi

SAMUELOVI GAZDÍKOVI

30. 7. 1927 – 13. 3. 2016 z Kulpína

Z našich radov odišiel vzácny človek. Na neho nezabudne

JÁN DOBRÍK

1927 – 2016 profesorovi z Kulpína

8. 5. 1941 – 21. 2. 2016 z Petrovca

Spomíname, nezabúdame... S úctou

generácia maturantov 1969/70 GJK Báčsky Petrovec

kolegyne dôchodkyne GJK so žiackym domovom

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s krstným otcom

Večný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky si na Teba zachováme.

so susedom

JOZEFOM KALKOM

16. 11. 1952 – 13. 3. 2016 z Pivnice

Odišiel si rýchlo, bez rozlúčky. Iba pekné spomienky na Teba nám zostanú. Krstné deti: Zdenko, Miroslava, Gustáv, Dávid, Kristián, Janko a Nataša Merníkovci

Susedovci: Pataftovci, Dankovci a Pavlisovci

16. 11. 1952 – 13. 3. 2016 z Pivnice

SPOMIENKA

Dňa 26. marca 2016 je tomu päť rokov, čo nie je s nami

Navždy zostaneš v našich spomienkach.

ZUZANA HEMELOVÁ

Susedovci Vachulovci a andika Tótová

1949 – 2011 – 2016 z B. Petrovca

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 28. marca 2016 uplynulo 15 boľavých rokov, čo nám krutý osud vytrhol zo života nášho syna, brata a vnuka S úctou si na ňu spomínajú

MARIANKA GALAMBOŠA

11. 11. 1979 – 28. 3. 2001 – 2016 z Kovačice Keď by som bol vtáčkom, zaletel by za les, pozrieť sa, čo robí mamička moja dnes. Košieľku mi šije, na mňa si spomína, vráť mi, Bože, vráť, toho môjho syna. Si v našich srdciach do konca nášho života. Tvoji: mama, otec, sestričky Gabriela a Marína Kováčová s manželom Jankom a mamička Marková • OZNAMY •

Jej najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo 5 rokov, čo sme sa rozlúčili.

Dr. FEDOR DANKO

4. 3. 1944 – 23. 3. 2011 – 2016 z Petrovca

S láskou a úctou stále si na Teba spomíname. Manželka s deťmi Fedorom a Zorou

13 – 14 /4692 – 4693/ 26. 3. – 2. 4. 2016

Šport S hráčom menej predsa bod! SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Ján Bokor V 17. kole mužstvá zaznamenali nečakané výsledky. Na väčšine zápasov stačil iba jeden gól, aby sa získali tri body. Vedúci Odžačania gól nestrelili a získali iba bod v stretnutí s Dunavom. Bačka 1901 v Subotici vďaka jednému gólu vyrovnala výsledok s Novopazovčanmi. Senta a Cement urobili najväčší posun v tabuľke. Vršac a Banat nepríjemne prekvapili svojich hostiteľov. Báčskotopolský TSC bol najpresvedčivejší a hladko porazil ambiciózne mužstvo zo Sriemskej Mitrovice. Najneurčitejšie a najhlučnejšie bolo v Padine, kde domáca Dolina s hráčom menej anulovala dvojgólový náskok Borca zo Sakule. Výsledky 17. kola: Bačka 1901 – Radnički (NP) 1 : 1, Omladinac – Vršac 0 : 1, TSC – Radnički (SM) 3 : 0, Senta – Železničar 1 : 0, Dolina – Borac 2 : 2, Cement – Radnički (Š) 1 : 0, Sloga – Banat 0 : 1, Odžaci – Dunav 0 : 0. Program 18. kola: Radnički (NP) – Odžaci, Dunav – Sloga, Banat – Cement, Radnički (Š) – Dolina, Borac – Senta, Železničar – TSC, Radnički (SM) – Omladinac, Vršac – Bačka.

to v 19. min. a odvtedy Padinčania mali hráča menej. Penalta nebola sporná, ale väčšina na štadióne mienila, že Mastilo mal byť potrestaný iba žltou kartou! Milovac bol presný z jedenástky – 0 : 1. Neistá obrana domácich dovolila, aby hostia v 23.

DOLINA – BORAC 2 : 2 (1 : 2)

usedské derby vyvolalo veľký záujem milovníkov futbalu v tejto časti Banátu. Hoci súperi bojujú o záchranu, na ihrisku Doliny bolo plné hľadisko, 600 divákov, ktorí sledovali dramatický zápas. Podobne to bolo aj v jeseň v Sakule, lenže si aktéri vymenili úlohy. Dolina vtedy mala dvojgólový náskok, domáci zachránili bod a teraz to bol opak. Hostia začali veľmi dobre, v úvo-

de zápasu Danijel Trkulja (vľavo) nemohol zastaviť skúseného strelili dva Marka Milovca góly a hráči Doliny museli doháňať veľký min. získali dvojgólový náskok. mínus. Agresívna hra skúsených Kapitán Borca Trojanović vybehol hráčov Borca priniesla prevahu nad pred Trivunovića a sieť Doliny sa ľahostajným domácim mužstvom. druhýkrát vlnila. Aj s hráčom menej Keď skúsený Milovac prenikol do na trávniku domáce mužstvo sa šestnástky, prinútil Mastila, aby zbavilo tlaku a v poslednej min. zavinil penaltu a rozhodca ho po- prvého polčasu Labović skorigoval trestal červenou kartou. Stalo sa na 1 : 2. Po prestávke hráči Doliny zahrali angažovanejšie, presnejšie prihrávali, ľahšie získavali priestor

na trávniku. Brankár súpera Vukašinović mal čoraz viac roboty. Náhradník Musa dobre kombinoval s Krstinićom. Mladý Alen Musa v 51. min. zo skrumáže dorazil loptu do siete – 2 : 2. Neskoršie jeho prudkú strelu brankár vyrazil. Do konca zápasu ani jedno mužstvo nevyužilo šance a nezískalo prepotrebné body v boji o záchranu. Domáci sa hnevali na rozhodcu Bojana Graovca z Rumy, ktorý mohol odpískať penaltu v prospech Doliny pre zásah lopty rukou obrancu Borca. Deľba bodov je reálna, ale nepotešila nikoho, lebo jeden bod v boji o záchranu veľa neznamená. DOLINA: Trivunović, Trkulja, Savić (Brkić), Kiš, Krstinić, Atanasković (Musa), Radak, Radosavljević, Mastilo, Labović (Radivojević), Kozić

1. Odžaci 17 2. Radnički (NP) 17 3. Senta 17 4. Radnički (SM) 17 5. Dunav 17 6. Bačka 1901 17 7. TSC 17 8. Cement 17 9. Omladinac 17 10. Sloga 17 11. Radnički (Š) 17 12. Železničar 17 13. Vršac 17 14. Borac 17 15. Dolina 17 16. Banat (-6) 17

Šíďania sa nepresadili

Prázdne siete

CEMENT – RADNIČKI (Š) 1 : 0 (0 : 0)

ODŽACI – DUNAV 0 : 0

Lazar Pavković

R. Medić

prvom polčase duelu starých športových priateľov, ale aj veľkých rivalov v Beočíne, hostia zo Šídu sa predstavili v krajšom svetle. V tom období si vytvorili niekoľko šancí, ktoré mali predovšetkým Tepić a Aperlić, ale sieť domáceho mužstva sa nevlnila. V pokračovaní sa hralo hlavne v strede ihriska až do 62. min., keď mužstvo Cementa po útoku z ľavej strany prostredníctvom Vujoševića vsietilo jediný gól,

www.hl.rs

ktorý mu priniesol tri body. Po inkasovanom góle hostia mali dva pokusy z voľných kopov, no Jakšić a Soković neboli úspešní. Zápas v Beočíne sledovalo 200 divákov, viedol ho Neven Zekonja z Kikindy. Žlté karty dostali Đorđević a Jakovljević (Cement), Begović, Ožvát a Raičević (Radnički). RADNIČKI: Tojagić, Begović, Raičević, Aperlić, Jakšić, Ožvát (Puškaš), Vuković, Soković, Tepić (Uglješić), P. Grumić (N. Grumić), Đurkić

Informačno-politický týždenník

edúce mužstvo ligy malo počas celého zápasu prevahu, ale 200 divákov nevidelo ani jeden gól v sieti hostí zo Starých Bánoviec. Dunav sa predstavil v prajnom svetle, posilnil obranné rady s cieľom neinkasovať gól, a to sa mu aj podarilo. Hostia v prvom polčase hrali za pomoci vetra, no nevytvorili si žiadnu šancu. Na druhej strane Odžačania mali tri pekné pokusy, ale strely Milića zneškodnil naj-

10 9 7 7 6 6 7 6 5 6 5 6 2 3 2 3

4 5 7 6 8 8 5 6 8 5 7 3 7 3 5 5

3 26 : 10 3 18 : 13 3 19 : 15 4 21 : 19 3 22 : 14 3 20 : 15 5 14 : 10 5 20 : 17 4 16 : 13 6 21 : 19 5 13 : 13 8 19 : 26 8 9 : 23 11 19 : 26 10 13 : 26 9 9 : 20

34 32 28 27 26 26 26 24 23 23 22 21 13 12 11 8

lepší hráč zápasu, brankár Dunava Jovišić, kým Ćirić nevyužil dobrú prihrávku Vukića. V druhom polčase domáci zosilnili tempo, v 53. min. Ćirić triafal hlavou roh brány, ale sa znova vyznamenal Jovišić. Útočná hra Odžačanom sa mohla vypomstiť, lebo Katanić v protiútoku bol rýchlejší od strážcu, no nečakane z dobrej pozície strelil vedľa brány Studena. ODŽACI: Studen, Svitić, Babić, Čordašić, Ćirić (Tomić), Šupić, Vukić, Đorović, Milić (Matijašević), Božičić, Slavuljica • ŠPORT •

OBLASTNÁ LIGA ÚFZ NOVÝ SAD

Prvá jarná radosť MLADOSŤ – PROLETER 3 : 1 (1 : 0)

Samuel Medveď

rvý jarný deň vylákal do petrovskej Vrbary slušný počet divákov. Prišli aj milovníci futbalu z blízkej dediny Ravno Selo. Hosťujúci futbalisti prichádzali v skupinách a na striedačke na začiatku zápasu nemali žiadneho náhradníka. Ten jediný, ktorý zmeškal, bol v hľadisku a vošiel do hry až vtedy, keď sa v polovici prvého polčasu zranil Strahinja Grujić, ináč bývalý hráč Mladosti. Je to ešte jeden typický prípad chaosu v jednotlivých našich kluboch. A nielen v nich. Pred začiatkom zápasu minútkou ticha vo Vrbare vzdali poctu Stevanovi Erdeljanovi, trénerovi lalitskej Panónie, ktorý

predminulú nedeľu viedol svoje mužstvo v Petrovci s hložianskou Jednotou 1950 a po tom priateľskom zápase podľahol infarktu. Prvý polčas priniesol vyrovnanú hru, hoci modrí prejavili viac snahy, aby dali gól. To sa

Strelec tretieho gólu za Mladosť vo Vrbare Nemanja Kajtez (s loptou)

JAR V MOL BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA ZAČÍNA 3. APRÍLA 2016

Slávia či Kriváň? Juraj Pucovský

rípravy klubov súťažiacich v tejto lige vrcholia. Jarná časť majstrovstiev bude pokračovať 3. apríla 2016. Tabuľka z jesennej časti nasvedčuje, že o titul budú bojovať vari len Pivničania a Selenčania. Slávia má zatiaľ dva body viac od Kriváňa 23 : 21 a o dva góly lepší gólový pomer. Tretie mužstvo Darko Pavlov (v bielom drese) v Malom Neštína má o tri body me- Báči strelil päť gólov nej ako krivánčania a za slávistami mešká päť krokov. Ináč lov, Kutenič a Salijević po jednom. Neštín v nedeľu v priateľskom zá- Vo Veľkonočnú nedeľu selenčské pase prekonal hložiansku Jednotu mužstvo uvíta v generálke Budu1950 2 : 1. Jediný gól za hostí dal ćnost Savino Selo. Program 10. kola MOL Báčska Mane Lončar z penalty. Pivničania a Selenčania zohrali Palanka – prvej triedy: Kriváň rad priateľských zápasov. Kriváň – Soko, Borac – Naša hviezda, naposledy porazil Mladost v Ma- Labudnjača – Slávia, Bački hajlom Báči 7 : 5. Strelci: Pavlov 5 gó- duk – Maglić, Bačka – Neštín. • ŠPORT •

Brankár Miricki musel tretíkrát vyberať loptu zo svojej siete

im podarilo v 31. min., keď po rohovom kope na loptu nabehol Slobodan Sladojević a hlavičkoval k prvej žrdi – 1 : 0. Predtým, v 20. min. Pavle Torbica vybojoval jedenástku. Hostia totiž hrali v trestnom území rukou. Loptu na biely bod postavil Torbica, ale jeho strelu brankár hostí Miricki odrazil a opätovný pokus domáceho strelca sa tiež nevydaril. V 55. min. Proleter peknou strelou svojho hráča hlavou pod brvno vyrovnal. Potom sa rozprúdil boj, hostia zahrali pevne v obrane, boli na momenty ostrí, čo nevyhovovalo domácim. No, ale Mladosť pomaličky preberala iniciatívu, hoci jej útoky boli príliš zdĺhavé. Finiš priniesol predsa radosť domácim. Dobrá Kaňova priamočiara prihrávka Torbicovi, jeho prienik sprava, zacentrovaná lopta po zemi na opačnú stranu k nabiehajúcemu Milenkovićovi, ktorého razantná prízemná strela takmer roztrhala sieť. Mladosť v 83. min. viedla 2 : 1. Už v dohrávke zápasu domáci dali aj tretí gól. Pred Mirického vybehol Vlaisavljević, brankár Proletera loptu vyrazil, ale len na nohu Nemanju Kajteza, ktorý sa pohral s hosťujúcimi zadákmi,

a potom rutinovane rozvlnil sieť v 91. min. pre konečných 3 : 1. Treba povedať, že sa zápas hral na dobre upravenej hracej ploche, o čo sa postarali domáci poľnohospodári v čele s Danielom Lekárom. Mladosť teda, ako aj vždy, aj teraz má jeden z najkrajších trávnikov v lige. MLADOSŤ: Leňa, Fábry (Kajtez), Haška, Trojanović (Vlaisavljević), Rupar, Jakuš, Torbica, Severíni (Pavlis), Milenković, Sladojević, Kaňa Vynovené dorastenecké mužstvo Mladosti v predzápase remizovalo s Proleterom 1 : 1. Výsledky: Borac – Hercegovac 4 : 0, Budućnost – Krila Krajine 1 : 4, Hajduk – Kulpín 5 : 0, predčasný koniec v 75. min., Sutjeska – Miletić 1 : 0, Tvrđava – Napredak 7 : 0, Titel – Vojvodina 5 : 0, Stari grad – Jedinstvo 5 : 0, Mladosť – Proleter 3 : 1. Snímky: J. Pucovský

1. Hajduk 2. Titel 3. Borac 4. Mladosť 5. K. Krajine 6. Sutjeska 7. Jedinstvo 8. Budućnost 9. Tvrđava 10. Proleter 11. Stari grad 12. Miletić 13. Vojvodina 14. Hercegovac 15. Kulpín 16. Napredak

13 – 14 /4692 – 4693/ 26. 3. – 2. 4. 2016

16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16

12 13 12 11 10 9 8 6 5 5 5 4 4 2 1 0

3 1 0 3 2 2 2 3 4 2 1 6 2 6 4 6 4 7 3 8 2 9 4 8 3 9 6 8 0 15 2 14

46 : 13 38 : 14 49 : 20 34 : 13 34 : 13 24 : 25 35 : 22 18 : 20 36 : 31 24 : 30 18 : 27 21 : 37 20 : 34 19 : 33 29 : 58 6 : 61

39 39 38 35 34 28 26 22 19 18 17 16 15 12 3 2 59

Šport BANÁTSKA LIGA

Za dobré nečakaj dobré PROLETER – SLÁVIA 1 : 0 (0 : 0)

Ján Špringeľ

ri body získali hostitelia dve minúty pred záverečným hvizdom z nejestvujúcej penalty, ktorú pískal na tomto zápase slabý rozhodca Dragan Zorić. Penaltu premenil Saša Tomić nechytateľnou strelou. Vedenie Slávie sa sťažuje na nekorektné správanie sa domácich pred zápasom, počas neho a po ňom. Spomínaný hlavný rozhodca z Kleku navyše popridával šesť žltých kariet hosťom a iba jeden hráčom Proleteru. K tomu pre protesty po odpískanej jedenástke vylúčil aj trénera Mršulova. „Horšie bolo už len v Plandišti,“ sťažovali sa Kovačičania po tomto meraní síl. Slávia hrala v Banátskom Karlovci bez niekoľkých hráčov – vykartovaných Čerňoša, Radenkovića

Kvalita na strane hostí, body hostiteľom: obranca Slávie Miroslav Sachter

a Stankovića, ako i zraneného Daniela Čížika. Slávisti nehrali kvalitne, no súper bol ešte slabší. Mitić mal šancu v polovici polčasu prekonať hlavou brankára Kozlovačkého. Polhodinu neskôr aj

druhú príležitosť v druhom polčase. Z voľných kopov nemierili presne Pavel Čížik a Tahirović, po prestávke možnosť zahodil aj Stojanović. Hostitelia sa takmer nedostali do šance počas celého priebehu hry. Druhý zápas v Banátskej lige v jeseň 2015 a prvý na kovačickom ihrisku vyhrala Slávia nad Proleterom 5 : 0 a po druhom kole majstrovstiev bola presvedčivo prvá. Po úvodných dvoch jarných kolách sú futbalisti z osady insity na deviatej priečke. SLÁVIA: Trbojević, Mitić, P. Čížik, Pavlov, Ćirić, Tahirović, Ivanišević, Staletović, Žuržinov (Stojanović), V. Dudáš, Sachter Výsledky 17. kola: Radnički (Z) – ŽAK 5 : 0, Mladost – Polet 2 : 1, Sloga – Radnički (S) 2 : 0, Sloboda – Kozara 0 : 1, Jedinstvo (NB) – Budućnost 2 : 0, Vršac United – Radnički (K) 1 : 0, Pro-

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Očakávania sa nesplnili HAJDUŠICA – JEDINSTVO 0 : 1 (0 : 1)

Vladimír Hudec

čakávania Hajdušičanov, že z merania síl s lídrom na tabuľke môžu inkasovať tri body a už od 1. kola jarnej časti majstrovstiev sa zapojiť do boja o titul, sa nesplnili. Hostia od začiatku začali útočne a v prvých pätnástich minútach hry úplne dominovali ihriskom. Domáci sa však šikovne bránili a postupne nadobúdali rovnováhu. Prvú a jedinú príležitosť pre domáci tím v prvom polčase mal Ružić. Unikol z pravej strany, prekľučkoval brankára, ktorý neobozretne opustil bránu, strieľal, ale obranca z Vlajkovca z bránkovej čiary odrazil loptu znova Ružićovi. Domáci útočník opäť strieľal, ale brankár už bol na svojom mieste. Ihneď potom po nevyužitej šanci prišiel gól do Melichovej siete. Centrovaná lopta z rohu letela ďaleko na opačnú stranu brány, útočník Jedinstva ju pekne hlavou vrátil svojmu osamelému spolu-

www.hl.rs

Šanca pred bránou Hajdušice, avšak Melich sa nedal prekvapiť

hráčovi, ktorému nebolo ťažko z nepatrnej blízkosti zaslať ju do siete. S minimálnym náskokom hostí sa odišlo na prestávku. Po zmene strán Hajdušičania zahrali omnoho nebezpečnejšie a do konca obliehali bránu hostí. Hralo sa príliš ostro z oboch strán, ale rozhodca Cvetićanin z Vršca to toleroval iba hosťom, pokiaľ domácim za podobné zákroky ukazoval žlté karty, čo znervózňo-

Informačno-politický týždenník

valo domácich. V polovici polčasu príležitosť mal aj Radović. Vrazil do šestnástky, ale ho obranca Jedinstva zastavil. Futbalisti Hajdušice, aj diváci žiadali penaltu, ale sa Cvetićaninova píšťala neozvala. Ako sa blížil koniec zápasu, Hajdušičania boli čoraz nervóznejší a ich útoky nepriniesli výsledok, takže si hostia (ne)zaslúžene domov odniesli všetky tri body. HAJDUŠICA: Melich, Hrud-

leter – Slávia 1 : 0, Crvena zvezda – Jedinstvo (BK) 2 : 1. Program 18. kola: ŽAK – Vršac United, Radnički (K) – Proleter, Slávia – Jedinstvo (NB), Budućnost – Sloboda, Kozara – Sloga, Radnički (S) – Mladost, Polet – C. zvezda, Jedinstvo (BK) – Radnički (Z).

1. Radnički (Z) 2. Kozara 3. Jedinstvo (BK) 4. Jedinstvo (NB) 5. Budućnost 6. Radnički (S) 7. Sloga 8. Proleter 9. Slávia 10. ŽAK 11. Sloboda 12. Mladost 13. C. zvezda 14. Vršac United 15. Radnički (K) 16. Polet

17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17

15 11 9 9 9 8 8 6 6 6 7 6 6 5 5 5

0 2 58 : 12 4 2 29 : 8 2 6 37 : 25 1 7 30 : 20 1 7 23 : 21 2 7 24 : 24 1 8 26 : 26 5 6 16 : 28 3 8 32 : 26 3 8 18 : 22 0 10 26 : 31 1 10 23 : 42 0 11 16 : 26 3 9 19 : 30 3 9 12 : 24 1 11 18 : 43

45 37 29 28 28 26 25 23 21 21 21 19 18 18 18 16

ka (Đukić), Maliar, Anđelovski, Mršić, Pomorišac, Radović, A. Lipták (Đaković), Marko, Ružić, Jovanović (Z. Lipták) Ostatné výsledky 14. kola: Borac (VG) – Partizan 0 : 0, Ševac – Potporanj 1 : 0, Dunav – Karaš (J) 3 : 1, Ratar – Vojvodina (S) 2 : 5, Banat – Vojvodina (CC) 1 : 0, Borac VS – Karaš (K) 3 : 0. Program 15. kola: Borac (VS) – Hajdušica, Karaš (K) – Banat (I), Vojvodina (CC) – Ratar, Vojvodina (S) – Dunav, Karaš (J) – Ševac, Potporanj – Borac (VG), Partizan – Jedinstvo.

1. Jedinstvo 2. Vojvodina (S) 3. Borac (VS) 4. Vojvodina (CC) 5. Hajdušica 6. Ševac 7. Borac (VG) 8. Karaš (K) 9. Banat (I) 10. Potporanj 11. Partizan 12. Karaš (J) 13. Ratar 14. Dunav

14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14

10 10 9 9 8 7 5 5 5 5 4 4 4 2

1 3 1 3 0 5 0 5 0 6 1 6 5 4 4 5 1 8 1 8 3 7 2 8 0 10 3 9

34 : 14 36 : 20 37 : 19 24 : 10 31 : 19 20 : 22 27 : 25 27 : 23 26 : 39 15 : 28 19 : 32 17 : 28 15 : 37 17 : 29

31 31 27 27 24 22 20 19 16 16 15 14 12 9

• ŠPORT •

MESTSKÁ LIGA NOVÉHO SADU

Po trápnej polhodinke sa zaskveli KABEL ŠTRAND – TATRA 2 : 4 (0 : 1)

Pavel Pálik

a úvodnom zápase jari sa Kysáčanom plne darilo. Zaslúžene zvíťazili v Novom Sade a zostali na prvom mieste. Od začiatku hostia mali prevahu a už v 5. min. sa v skrumáži najlepšie vynašiel Đukanović – 0 : 1. Nasledovali potom dve šance Kysáčanov, ale hneď nato vážne pohrozili aj domáci, no brankár Zeljković šikovne vyrazil loptu takmer zo samého rohu brány. Predtým v 16. min. hru pre zranenie opustil Goran Grijak. V 49. min. Zorzić rýchlo prenikol z ľavej strany, ale už keď prekľučkoval aj domáceho brankára Rakičevića, tento ho zrazil a faulovaný útočník Tatry iste premenil pokutový kop z jedenástich metrov. V 52. min. domáci hráč Banjanin presnou strelou trafil roh brány a vrátil nádej Novosadčanom. Iba o tri min. neskoršie Srnka bez lopty kopol súpera v radoch Kabel Štrandu a zaslúžene dostal červenú kartu. Potom nasledovala trápna polhodinka pre mužstvo Tatry. Hráčom sa nič nedarilo, hrali rozhárane a prepustili iniciatívu súperovi. No našťastie hostitelia prevahu

Gól Zorzića z penalty v 49. min., keď Tatra získala náskok 0 : 2

nekorunovali gólom. Konečne v 81. min. Đukanović slabo kopol z rohu, loptu mu však domáci obranca vrátil, on tentoraz lepšie odcentroval a Anđić hlavičkoval pod samu žrď – 1 : 3. V 83. min. domáci obranca Mirkov fauloval Đukanovića v trestnom území, rozhodca nariadil druhú penaltu za Tatru a Rašiovan trafil – 1 : 4. V 85. min. Nikolić sa nečakane ocitol pred bránou hostí, ľahko prekonal Zeljkovića a stanovil konečný výsledok. Zápas sledovalo zo 100 divákov, veľmi dobre ho viedol Marko

Strugar z Nového Sadu. Žlté karty dostali domáci hráči Radojčić, Janus, Mirkov, Raičević a dve Šaraba, takže musel predčasne do šatne. TATRA: Zeljković, Srnka, Babić, Savić, Anđić, Klaić (Martinko), Draganić (Červený), Đukanović, Grijak (Ožvát), Rašiovan, Zorzić Výsledky 14. kola: RFK Nový Sad – Báčka 3 : 0, Kabel Štrand – Tatra 2 : 4, Fruškogorac – Centar 1 : 1, Sremac – Borac 3 : 6; voľný bol Čenej. Program 15. kola o 15. ho-

dine: Centar – Kabel Štrand (v sobotu), Borac – Fruškogorac, Tatra – RFK Nový Sad, Báčka – Čenej; voľný je Sremac.

výsledok tohto zápasu. Tréner Aradáčanov je vcelku spokojný s výkonom svojich zverencov, tým skôr, že nehrali zranení Mijić a I. Nenin, ako i trestaný Korać. AŠK: Eötvös, Birmanac, Čeman (Jankov), Ďuríček, Striško, Prodanović, M. Števko, Gál, Apostolović, Rajčević (Maksimović), M. Nenin (Novaković) Výsledky 12. kola: Proleter – Jedinstvo 1 : 0, ŽFK Banat – Lehel 1 : 3, Omladinac – OFK Klek 2 : 1, Potisje – MSK 0 : 1, Rusanda – OFK Gradnulica 0 :

0, AŠK – Naftagas 0 : 1.

1. Tatra 2. Nový Sad 3. Báčka 4. Fruškogorac 5. Centar 6. Kabel Štrand 7. Čenej 8. Borac 9. Sremac

13 12 13 13 12 12 12 12 13

10 9 8 6 4 4 3 2 1

2 1 66 : 15 2 1 52 : 6 3 2 32 : 14 4 3 29 : 23 4 4 16 : 18 1 7 20 : 30 2 7 16 : 29 0 10 17 : 45 0 12 16 : 84

32 29 27 22 16 13 11 6 3

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Trávnik pod vodou AŠK – NAFTAGAS 0 : 1 (0 : 0)

Vladimír Gál

akmer celé ihrisko na aradáčskom Kopove je pod vodou. Z tých dôvodov aradáčski futbalisti trénovali na pasienku za dedinou a priateľské zápasy hrali mimo Aradáča. Všetky prípravné zápasy prehrali, a tak pokračujú aj v jarnej časti majstrovstiev. Ani na tomto zápase podmienky na hru neboli o nič lepšie, čo sa muselo prejaviť aj na výkone oboch mužstiev. Hralo sa hlavne v strede ihriska a jedinú opravdivú príležitosť za domácich mal • ŠPORT •

útočník Novaković v 70. min., vybehol sám pred brankára, ale strelil presne doň. O desať min. neskoršie rozhodca uveril útočníkovi z dediny Boka, ktorý simuloval faul, odpískal voľný kop na okraji šestnástky vedľa bránkovej čiary. Z voľného kopu útočník hostí odcentroval na opačnú stranu brány a jeho spoluhráč z nepatrnej blízkosti loptu hlavou usmernil do siete – 0 : 1. Do konca zápasu viac nebolo šancí, ani síl v nohách hráčov oboch tímov na zmenu výsledku, aj keď by nerozhodne bol najspravodlivejší

1. Naftagas 2. Lehel 3. Gradnulica 4. OFK Klek 5. MSK 6. ŽFK Banat 7. Omladinac 8. Jedinstvo 9. Proleter 10. Potisje 11. AŠK 12. Rusanda

13 – 14 /4692 – 4693/ 26. 3. – 2. 4. 2016

12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 12

9 8 7 6 6 5 5 4 4 3 3 1

1 2 2 3 1 3 1 1 1 3 1 3

2 2 3 3 5 4 6 7 7 6 8 8

27 : 11 28 : 13 20 : 15 26 : 8 17 : 14 20 : 16 23 : 22 18 : 23 13 : 26 14 : 17 15 : 33 8 : 31

28 26 23 21 19 18 16 13 13 12 10 6 61

Šport NOVOSADSKO-SRIEMSKA LIGA

V réžii temných síl!? BUDÚCNOSŤ – KABEL 1 : 1 (1 : 0) Ján Murtin

red asi 200 divákmi futbalisti Budúcnosti slušne začali zápas. Už v 3. min. Čičić odcentroval a Ardalić z metra trafil do nohy brankára Sakića. V 6. min. Čičić znova centroval z pravej strany, tentoraz z voľného kopu, a Ćetković loptu hlavičkoval do rohu brány Kabela – 1 : 0. Do 23. min. to vyzeralo na jed-

obrovské úsilie, aby si zachovali výhru. V 81. min. Grahovac udrel domáceho Dašića bez lopty, Vučković odpískal nepriamy kop, no ľavokrídelníka Kabelu nepotrestal červenou kartou, ktorú si zaslúžil, neukázal mu ani len žltú!? Márne boli znova protesty z hľadiska. V 87. min. po rohovom kope Topolić strelil na bránu, v skrumáži niekto odrazil loptu, ktorá letela do ľavého rohu brány Budúcnosti. Mla-

Budúcnosť sa ujala vedenia gólom Dalibora Ćetkovića v 6. min. zápasu noduchú záležitosť domácich, aby hostia vtedy zahodili obrovskú šancu vyrovnať, keď Popadić z piatich metrov hlavou prehodil prázdnu bránu. Potom sa do popredia dostal rozhodca Goran Vučković z Novej Pazovy, ktorý asi chcel dokázať, že sú hráči na ihrisku pre neho a nie, aby on tlmočil futbalové pravidlá v ich záujme. Pískal po každom kontakte hráčov, ako v basketbale, meškal s verdiktmi a vynášal ich takmer vždy na škodu domácich, čo iritovalo divákov. Krásny okamih videli diváci v 36. min., keď Čičić z pravej strany trafil brvno a ani Nedić v 42. min. nemal šťastie. V druhom polčase sa hráči Budúcnosti stiahli na svoju polovicu ihriska. Agresívni hostia sa pokúšali ohroziť bránu Mitrovića po prerušeniach hry, hlavne po vymyslených fauloch okolo trestného územia Budúcnosti. Keď v 70. min. N. Kobilarov pre nezmysel a údajný faul nad brankárom Sakićom dostal druhú žltú kartu a musel von z trávnika, číselne oslabení Hložančania vynakladali

www.hl.rs

dý brankár Mitrović, ktorý dovtedy bol hrdinom zápasu, chcel loptu chytiť namiesto toho, aby ju vyrazil nad brvno, vyšmykla sa mu z rúk a spadla tesne za bránkovú čiaru, pričom sa ani nedotkla siete – 1 : 1. V 90. min. Nedić ušiel hosťom, ale ho posledný hráč obrany nejako dohonil a zrazil na hranici trest-

V 70. min. rozhodca Goran Vučković ukázal červenú kartu Nenadovi Kobilarovi, čo prekvapilo aj hráčov Kabela ného územia. Rozhodca Vučković postavil loptu na takých dvadsať metrov od brány a zadáka Kabelu nepotrestal žiadnou kartou. Nedić z voľného kopu opečiatkoval brvno brány, na odrazenú loptu nikto z domácich hráčov nenabehol, aby sa pokúsil svojmu mužstvu zabezpečiť výhru. Po takomto epilógu zápasu tešiť sa bude niekto tretí!? Žltú kartu okrem N. Kobilarova (dve a červená) v radoch domácich videl aj Ardalić. Po poslednom hvizde rozhodcu Vučkovića obkľúčili nespokojní hráči oboch mužstiev, ale všetko sa dobre skončilo bez nepríjemných následkov. BUDÚCNOSŤ: Mitrović, Dašić, Kobilarov, Ćetković, Latinović (Krstić), Zečević, N. Kobilarov, Nedić, Ardalić, Čičić (Obradović), Vukosavljević (D. Štefek) Výsledky 17. kola: Jugović – Veternik 0 : 2, Budúcnosť (H) – Kabel 1 : 1, Jednota – ŽSK 4 : 0, Slavija – Mladost 0 : 3, Hajduk – Borac 0 : 3, LSK – Crvena zvezda 1 : 0, Sloga – Sremac 2 : 2, Kupinovo – Budućnost (SN) 0 : 0.

Kovačević zachránil bod SLOGA – SREMAC 2 : 2 (1 : 0)

Károly Vig

utbalistom Slogy sa ani tentoraz nepodarilo poraziť súpera. Obe mužstvá hrali mužne. Erdevíčania mali prevahu na začiatku zápasu a do polčasu mohli streliť aspoň tri góly, keby strelci boli trochu vynaliezavejší

Informačno-politický týždenník

pred bránou mužstva z Vojky, ktoré sa dobre bránilo. Prví sa radovali domáci futbalisti v 36. min., keď Krajinović dal pekný gól, proste s loptou vošiel do brány Sremca. Podobne bolo aj v 52. min., keď Draganović vyrovnal na 1 : 1. Potom obe mužstvá zahrali

Program 18. kola 26. a 27. marca o 15. hodine: Veternik – Kupinovo, Budućnost (SN) – Sloga, Sremac – LSK, C. zvezda – Hajduk, Borac – Slavija, Mladost – Jednota, ŽSK – Budúcnosť (H), Kabel – Jugović. Snímky: J. Pucovský

1. ŽSK 17 2. Jednota 17 3. C. zvezda 17 4. Budúcnosť (H) 17 5. Kupinovo 17 6. Borac 17 7. Veternik 17 8. Sremac 17 9. Mladost 17 10. Kabel 17 11. Hajduk 17 12. Sloga 17 13. Slavija 17 14. Budućn. (SN) 17 15. LSK 17 16. Jugović 17

12 3 2 35 : 20 12 2 3 42 : 19 11 1 5 33 : 22 8 5 4 28 : 23 9 1 7 26 : 18 7 5 5 31 : 21 7 3 7 35 : 29 7 3 7 29 : 28 6 5 6 22 : 25 6 3 8 24 : 27 5 3 9 21 : 31 5 3 9 27 : 40 5 2 10 19 : 22 3 6 8 19 : 29 3 5 9 15 : 29 33 11 15 : 37

39 38 34 29 28 26 24 24 23 21 18 18 17 15 14 12

ostrejšie, hráči robili početné fauly a rozhodca Predrag Rađen z Budisavy často chybil a dovoľoval takú hru. Najhoršie pochodil domáci obranca Matić, ktorého rozhodca predčasne poslal pod sprchy, nuž Sloga pokračovala s desiatimi hráčmi. Hráč Sremca D. Popović v 80. min. obrátil výsledok v prospech hostí. Keď sa už očakával koniec, Kovačević vyrovnal na 2 : 2, a tak domácim zachránil aspoň bod. SLOGA: Savić, Kovačević, Matić, Bojanić, Tešić, Glumčević, Krajinović, Đorđević (Nedović), Považan, Simeunović, Ribar • ŠPORT •

NOVOSADSKO-SRIEMSKA LIGA

Staropazovčania výkonom neuspokojili JEDNOTA – ŽSK 4 : 0 (1 : 0) Matej Bzovský

o vysokej prehre na ihrisku povedľa novosadského kúpaliska Štrand sa očakávalo, že hráči Jednoty na výbornú zložia opravnú skúšku. Boli na to všetky predpoklady, lebo uhostili veľmi slabého súpera zo Žablja. Hostia nastúpili takmer s dorasteneckým mužstvom a dvoma – troma hráčmi, ktorí už dávno zakvačili kopačky na klinec, a preto Jednota mala veľmi ľahkú úlohu a presvedčivo porazila jesenného majstra.

Predpokladalo sa, že je po odchode kompletného mužstva ŽSK z jesennej časti, čo spôsobilo ťažkú situáciu v žabaljskom klube, Staropazovčanom cesta k titulu dokorán otvorená. Obavy, že sa to ľahko splní, však zostali. Najprv prišiel výprask v prvom kole s Kabelom, minulú sobotu nepresvedčivý výkon a znovu slabá realizácia šancí. Dlho si domáci nemohli poradiť so zhustenou obranou mužstva ŽSK, ktoré malo len zopár tréningov pred jarnými majstrovstvami. Jednota sa horko-ťažko ujala vedenia v 22. min. gólom vynaliezavého Uroša Vemića.

Musia lepšie: Milutin Jelović (Jednota St. Pazova) Do konca polčasu Pazovčania nevedeli premeniť množstvo šancí.

ZO ZASADNUTIA KLUBOV OBECNEJ LIGY ŠÍD

Futbalová jar na nedeľu Lazar Pavković

miestnostiach Obecného futbalového zväzu Šíd v pondelok 21. marca 2016 usporiadali schôdzu Združenia klubov Obecnej futbalovej ligy Šíd, pred nedeľným štartom jarnej sezóny v tomto stupni súťaže. Na zasadnutí sa zúčastnili predstavitelia jedenástich klubov a tentoraz, podobne ako aj v jeseň, chýbal iba delegát ľubskej Jednoty. Na začiatku prítomným úspešnú prácu poprial predseda OFZ Šíd Spasoje Rudić, schôdzu Združenia klubov OFL Šíd otvoril jeho predseda Zoran Lazarov, predstaviteľ OFK Bačinci. Správu o priebehu jesennej časti podal komisár pre súťaže Branimir Đuričić, z ktorej sa dá uzavrieť, že všetko v tomto futbalovom stupni bolo na uspokojivej úrovni. Podobnú mienku mali vo svojich diskusných príspevkoch aj predstavitelia klubov. Jeden zo záverov tejto schôdze je aj svojrázna prosba predstaviteľom klubov, aby mali porozumenie pre mladých rozhodcov, začiatočníkov, ktorí sa tejto jari, ako aj v minulých rokoch, ocitnú na trávnikoch. Žiada sa podpora pre týchto mladých chlapcov, ktorí začínajú robiť svoje • ŠPORT •

prvé kroky v neľahkej a nevďačnej práci tlmočenia futbalových pravidiel ako hlavní, či postranní rozhodcovia. Treba im pomôcť

priateľským a športovým správaním sa na zápasoch a neznechucovať ich nadávkami a urážkami. Na schôdzi schválili rozhodnutie,

PRVÁ LIGA KOLKÁROV SRBSKA

Prekonali lídra KK DOLINA – KK APATIN 6 : 2

Ján Bokor

padinskej kolkárni bolo veľmi rušno, keďže kolkári Doliny uvítali KK Apatin, vedúce mužstvo Prvej ligy Srbska. Apatínčania majú silné mužstvo, ktoré sa uchádza o postup do Superligy Srbska. Padinčanom výhra tiež veľa znamenala, lebo im zabezpečuje obstátie v tomto stupni súťaže. Omladené mužstvo Doliny vyšlo nebojácne na kolkársku dráhu a hráči vynaložili veľké úsilie, aby prekonali lídra. K výhre prispeli aj početní fanúšikovia, ktorí hlučne podporovali mladých kolkárov Doliny, ktorí v napätom zápase zrazili viac kolkov od tých starších. Konečný výsledok 6 : 2 (3

172 : 3 093) za Dolinu priniesol Padinčanom dva cenné body,

V druhom polčase sa obraz zápasu nezmenil. Domáci neustále útočili, hostia sa s vypätím všetkých síl bránili. Hráči ŽSK len párkrát prešli na polovicu domáceho súpera, v prvej časti iba tri razy! Domáci priam súťažili, kto viackrát kopne nad bránu alebo vedľa nej úplne bezmocného súpera. V 52. min. Goran Vasiljević po rohovom kope zblízka dorazil loptu do siete. Potom sa do listiny strelcov zapísal Danilo Marković a znova Vemić. Domáci fanúšikovia napriek vysokej výhre opustili ihrisko rozčarovaní a ustarostení, lebo takýto výkon nesľubuje uskutočnenie cieľa – prechod do vyššieho stupňa súťaže. Preto so záujmom v Jednote očakávajú ďalšie hosťovanie, tentoraz v Báčskom Jarku, kde sa body ťažko získavajú. JEDNOTA: Travica, Pejić, Plećaš, Jagodić, Vasiljević, Jelović, Krivokuća (Bajić), Trivković (Šestović), Andreata (Janjuz), Vemić, Marković

že jarná časť súťaže v Obecnej lige Šíd sa začne v nedeľu 27. marca 2016. V 12. kole o 15.30 hod. sa stretnú: Hajduk Višnjićevo – Bratstvo Sot, OFK Bikić Bikić Do – Jednota Ľuba, Graničar Jamena – Jednota Šíd, Borac Ilinci – OFK Bačinci, Omladinac Batrovci – Sremac Berkasovo, Sinđelić Gibarac – OFK Binguľa. ktoré im umožnia zostať v tejto vysokej lige aj v roku, keď oslávia 50 rokov organizovanej kolkárskej činnosti v Padine. DOLINA: Željko Garaﬁát (537 kolkov), Pavel Beška (521), Michal Garaﬁát (543), Ján Ďurík (478), Želislav Jakáb (546), Vladimír Beška (547)

Mužstvo KK Dolina sa pochlapilo v zápase s Apatinčanmi 13 – 14 /4692 – 4693/ 26. 3. – 2. 4. 2016

Šport CHLAPCI FŠ MLADOSŤ V MAĎARSKU OSLNILI ÚSPECHOM

Dobre hrali, pohár do Petrovca priviezli Juraj Pucovský

kole sa do seba pustili Vojvodiredstavitelia FŠ Mladosť z Petna a Mladosť. rovca sa prvýkrát stretli s koPetrovčania legami z maďarskej Tolny na horeli túžbou turnaji FK Vojvodina v dedine Bačko revanšovať sa Gratulácia rodičov je najmilšia Gradište. Maďari z Tolna VFC prisľúrovesníkom z B. bili, že Petrovčanov pozvú na 4. MeGradišta za prehru na ich turnaji. aby sa dostali medzi medailistov. moriál Józsefa Nagyho, niekdajšieho Podarilo sa to vďaka výsledku 1 : V súboji s mužstvom Szekszárdi UFC futbalistu a trénera tohto klubu. 0 a jedinému strelcovi Zahorcovi. Lekaj a Melich strelili dva rýchle góly, Naši severní susedia sľub splnili, V treťom zápase Mladosť narazila kým súper v posledných sekundách iba skorigoval na a tak kohútiky FŠ Mladosť, ako aj FŠ na domáci Tolna 2 : 1. Štyri výhry, VFC, po veľkom dve prehry stačili boji prehrala 2 na druhé miesto, : 3, pričom góly strieborné medali M andáč daily a pohár, a Stracinský. Zás ktor ými sa pas s mužstvom vrátili domov. Siofók BSC bol Petrovčanov popríležitosťou natešilo aj to, že vo praviť zbabraný svojich radoch neúspech s hosmali najlepšieho titeľmi. Pravdabrankára turnaja že, vyhrali veľmi Róberta Dudáša. presvedčivo 3 : Medaily a pohár pre kohútiky ZA FŠ MLA0, keď trafili Za- FŠ Mladosť DOSŤ HRALI: horec, Melich a Stracinský. Nasledoval potom Róbert Dudáš, Andrej Šimo, Igor zápas s tímom Pécsi MFC, ktorý Turčan, Andrej Chrťan, Filip Lekaj, dovtedy mal všetky štyri výhry, aj Marek Stracinský, Ivan Vida, Vlanajpresvedčivejšiu na turnaji nad dislav Melich, Igor Ziman, Aleksej Mohácsom 10 : 0. Chlapci Pavla Mištec, Ondrej Mandáč, Martin Zo zápasu Mladosť – Mohács 3 : 0 Speváka sa nevyľakali súpera, gólom Zahorec, Andrej Kocka Chlapci FŠ Mladosť z Petrovca, KyVojvodina Bačko Gradište 13. marca pohodu. Napriek sychravému, ob- Melicha sa ujali rýchleho vedenia 2016 odcestovali na spomenutý me- čas daždivému, veternému a príliš 1 : 0. Dobre čelili až do finišu, keď sáča a Hložian v Tolne podali skutočne dobré výkony, moriál selekcií U 11, teda chlapcov chladnému počasiu sa im to pekne reprezennarodených roku 2005. Okrem nich plne podarilo. Mladí futbalisti tovali klub, svoje hneď po príchode dediny, Vojvodidostali občerstvenie nu, Srbsko, seba, a zákusky v príjemne trénera Speváka, vyhriatej spoločensvojich rodičov. skej miestnosti, a poPráve rodičia majú tom hrali zápasy na najväčšie zásluhy, krásne pripravených že ich deti mali trávnikoch tohto dobmožnosť dokázať re organizovaného vlastný futbalový klubu. kumšt, tentoraz Už od prvého zápasu s maďarským Manažér Tolna VFC Károly Vincze pri udeľovaní trofejí v Maďarsku, lebo vcelku vyfinancoMohácsom zverenci Chlapcom bol zaujímavý aj stolný futbal trénera Pavla Speváka dali Maďari predsa obrátili výsledok vali tento zájazd. Vďaka patrí aj ornajavo, že do Maďarska vo svoj prospech 1 : 2. Niektorým ganizátorovi, Tolna VFC za srdečnosť hrali aj futbalisti U 10, ročník 2006. neprišli na výlet. Výsledok 3 : 0, keď z petrovských chlapcov zaslzili oči... a pohostinnosť, ktorú prejavovali na Tolna je župné mesto v Maďarsku, strelci boli Vida, Melich a Stracinský, Na neúspech rýchlo zabudli a v po- každom kroku, od príchodu až po 135 km južne od Budapešti a takmer najlepšie o tom svedčí. V druhom slednom zápase sa snažili vyhrať, odprevadenie všetkých mužstiev.

www.hl.rs

o polovicu bližšie k hraničnému priechodu Bački Breg – Hercegszántó, v ktorom žije 12 000 obyvateľov. Seniori tamojšieho Tolna VFC súťažia v 4. maďarskej lige, ale dávajú veľký dôraz aj na prácu s najmladšími kategóriami futbalistov. Dôkazom toho je i tento turnaj, ktorý zoskupil 15 mužstiev, z toho 13 hosťujúcich, 11 maďarských a dve z Vojvodiny. Hostitelia sa snažili vytvoriť všetkým účastníkom dobrú hernú

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

Z JARNÉHO ZHROMAŽDENIA LOVECKÉHO SPOLKU BAŽANT V LALITI

odstrelili 22 zajacov, 108 bažantov, 9 sŕn, troch srncov, 43 prepelíc a 51 hrdličiek. Z predátorov odstrelili 43 líšok a tiež niekoľko desiatok strák a sivých vrán. Vlani si lalitskí lovci zabezpečihovoril iba o časti práce Správnej li, po kŕmení a ochrane vo voliére pri rady PZ Mostonga. Združeloveckom dome do renie totiž muselo zamestnať víru vypustili 230 mlaaj tretieho revírnika, keďže dých bažantov, takže vlastní 43 000 hektárov poby týchto atraktívnych ľovníckeho revíru. Podľa operencov mali mať zákona na každých 20 000 nadostač pre úspešha združenie musí mať ný lov svojich členov. jedného revírnika, z čoho Omnoho povážlivejvyplýva, že Mostonga na šie je to so zajacmi, tých 3 000 ha musela zaktorých podľa údajov mestnať tretieho človeka. z nedávneho sčítania Bezpochyby toto môže majú sotva trinásť na vplývať aj na zvýšenie členrozlohe 100 hektárov. ského, ktoré vlani vynášalo Preto sa môže stať, že 10 000 dinárov a musí sa Do lalitského LS Bažant sa vrátili dvaja staronoví lovci zajace na jeseň tohto vcelku alebo aspoň jedroku ani nebudú loviť! na splátka zaplatiť do 15. apríla v príjmy 228 052,00 dinárov, výdavky Podľa toho, čo zistili v teréne, srnčiu roku, aby člen mohol získať lovné boli 259 432,04, čo vykazuje stratu divinu majú v peknom množstve. povolenie pred začiatkom odstrelu v sume 31 380,04 din. No vďaka Lalitských lovcov aj tohto roku srnčej diviny. Posledná lehota na zvyšku z roku 2014 v celkovej sume očakávajú početné práce v revíri: zaplatenie celkovej sumy, ako aj 101 853,52 din., do tohto roku lalitskí ide predovšetkým o opravu poseinterného členského PS Bažant lovci vošli s pozitívom 70 473,48 din. dov, kŕmidiel a napájadiel, opateru v sume 1 000 dinárov je 15. október Revírnik Jaroslav Múdry podal a ochranu diviny, ale aj úpravu sta2016. Na budúcom zhromaždení PZ správu o vlaňajšom odstrele divi- rého parku, uprostred ktorého sa Mostonga majú schváliť aj pravidlá ny. Dvadsiati deviati lovci spolku nachádza Lovecký dom v Laliti.

Dvaja lovci sa vrátili Juraj Pucovský

o niekoľkých rokoch veľkého úpadku členstva na pravidelnom jarnom zhromaždení LS Bažant v Laliti 12. marca 2016 konštatovali, že majú dvoch nových lovcov. Lepšie povedané, do ich radov sa prinavrátili Ján Zorňan-Sódar a Vladimír Terek, ktorí niekoľko rokov z osobných príčin odložili lovecké pušky. LS Bažant má dnes 31 členov, čo je takmer o 80 menej ako v „zlatých“ rokoch poľovníctva v našej krajine, keď si tento koníček mohol dožičiť hádam každý človek, milovník zbraní, diviny a prírody. Predseda Bažantu Dragoslav Brkić informoval lovcov, že výročné snemovanie Obecného poľovníckeho združenia Mostonga v Odžakoch, v rámci ktorého pôsobia všetky spolky, je odročené. Dôvodom sú problémy, ktoré sa v ňom vyskytli, takže predseda Dragan Krtinić-Bića podal demisiu. Preto predseda Brkić

o podmienkach priberania nových členov do spolkov. Potom sa Laliťania venovali už otázkam týkajúcim sa činnosti vo vlastnom spolku. Účtovník Ondrej Terek vo finančnej správe uviedol, že PS Bažant v roku 2015 mal celkové

Z KOVAČICKÉHO ŠPORTU

Šuľa piaty, kolkári štvrtí Ján Špringeľ

fakt, že v aténskom olympijskom bežeckom areáli (vybudovanom pre eľkolepých 231 km zabehol OH 2004) od reprezentanta Srbska za 32 hodín boli lepší iba šampión súMichal Šuľa na ťaže z Poľska a traja hosvýznamnej maturititelia. Šuľa do sídelného te vytrvalosti v Atémesta Grécka cestoval nach koncom minu12 hodín. lého týždňa. Medzi Po maratóne v Bratibežeckou elitou slave začiatkom apríla sa starého kontinentu Kovačičan s padinskými zakotvil kovačický koreňmi strojí premôcť ultramaratónec na ďalší vlastný rekord: jeho prvotriednom poducieľom je zabehnúť za 24 jatí na piatej priečke. hodín viac ako 200-kiVlaňajší víťaz Balkánlometrový úsek, čím skej bežeckej ligy splní normu pre budúvýborne štartoval coročné MS v 24-hodina 48-hodinovom novom ultramaratóne. ultramaratónskom Najpravdepodobnejšie behu v kolíske vytr- Slávistická dvojica Željko Toman a Tomáš Siroma (modré sa o nasledujúci husársky valostných behov. dresy) s padinským začiatočným párom Želislavov, kúsok tento bežec telom Na polovici súťa- Garaﬁátom a Jakábom a dušou pokúsi v prvej že bol bok po boku s najlepším na spomínanom 231. km. Výsledok je polovici júna na Palići. v čele peletónu. Zranil si ale koleno o to hodnotnejší, keď sa má na zreteli Výborný výsledok iba niekoľko

• ŠPORT •

po 28-hodinovom behu. Nevzdával sa, neodstúpil, nekapituloval. Uháňal ďalšie štyri hodiny a zakončil súťaž

Michal Šuľa sa zaskvel v Aténach

kôl do konca súťaže v majstrovstvách Prvej ligy Srbska – skupina Vojvodina dosiahli kolkári Slávie. Po 16. kole v majstrovstvách 2015/16 majú Kovačičania 17 bodov a zatiaľ zabezpečenú zemiakovú medailu. V bežných majstrovstvách farby Slávie obhajuje prvá šestica Željko Toman, Tomáš Siroma, Pavel Bíreš, Zlatko Mihajlov, Miroslav Hrček, Juraj Čerňoš a náhradníci Martin Strakúšek, Jaroslav Strakúšek, Martin Diňa a Martin Suchánek. V tej istej lige sú i slávistky: po jedenástich kolách sú na piatom mieste.

13 – 14 /4692 – 4693/ 26. 3. – 2. 4. 2016

Šport DOZVUKY REKREAČNO-ŠPORTOVÝCH HIER KOLKÁROV V KOVAČICI

Zvíťazili Jánošík a Okno Anička Chalupová

Auto, Tirovci, Pekáreň Niky, PK Ľavroš, KMV Fagan a Okno, ako i deväť ženských kolkárskych družstiev: Penzistky, Sunčice, Center,

ým aktívni športovci mali zimný oddych, na kolkárskych dráhach v Športovo-rekreačnom stredisku Slávia v Kovačici bolo veľmi rušno. Kolkárskeho turnaja, ktorý aj tentoraz zorganizoval Kolkársky klub Slávia, sa zúčastnili všetci tí, ktorí mali záujem o tento šport. Tímy, ktoré utvárali hráči voľne, sa stretávali dva– trikrát v týždni, nuž okrem rekreácie a dobrej zábavy nechýbal ani Okno, víťazné mužstvo RŠH 2016 pretekársky zápal. Devätnásť mužských a ženských Čertice, Zvončice, Sestričky, Anvyrovnaných družstiev húževnato namária, Mix a Jánošík. bojovalo od začiatku do konca V piatok 11. marca 2016 Robotnícko-športových hier, ktoré v reštaurácii Športovo-rekreač-

Bíreš a neskoršie organizátor slávnostne udelil ďakovné listiny, medaily a poháre najlepším. Tohto roku v konkurencii mužov prvé miesto získal tím Okno, K M V Fa g a n obsadil druhé miesto a tretie si vybojovalo mužstvo PK Ľavroš. V súťaži ženských družstiev zvíťazil Jánošík, druhé miesto obsadil Mix a Annamária zakotvila na treťom mieste. Najlepšie výsledky na súťaži družstiev dosiahli kolkárky Viera Parasková, Zuzana Tomanová a Zuzana Čížiková, kým najúspešnejšie výsledky mali kolkári Ján Cicka a Ján a Eva Čerňošovci. V konkurencii mužov jednotlivcov Ivan Chalupa zrazil najviac kolkov, na druhom mieste bol Michal Benka a Ján Poliak skončil na treťom

Kolkárka Vieroslava Sabová s Pavlom Bírešom, kolkárskou a futbalovou legendou

Aj tohto roku medzi sebou súťažili kolkári jednotlivých ulíc a diplomy sa dostali družstvám z ulíc Nové Námestie, Janka Čmelíka a Čaplovičovej. Najúspešnejšiu kolkársku dvojicu tvorili Anna Kucháriková a Martin Suchánek, na druhom mieste boli Eva a Milica Sretenovićové a do tretice bol pár Zorica Beracká a Zlatko Milosrdný. Neskoršie po udelení odmien nasledovala zábavná časť, v ktorej hudobníci Jaroslav Glózik, Jaroslav Nemček a Pavel Straka vábili kolkárov na tanečné pódium.

Rovnako úspešné boli aj členky víťazného družstva Jánošík

majú dlhú a bohatú tradíciu. Kolkárstvo sa v dejinách Kovačice spomína už roku 1900, keď si sedliaci upravili jednu obyčajnú zemnú dráhu v starom parku a tam v kolkoch trávili voľné chvíle. Od roku 1960 kolky začali zrážať iba muži a neskoršie, od roku 1980, nepretržite sa týmto športom zaoberajú aj ženy. Robotnícko-športové hry tohto roku zhromaždili desať mužských tímov: Penzisti, Ribolovac, Elkov-Metál, Vkus, In

www.hl.rs

ného strediska Slávia usporiadali populárny kolkársky bál, na ktorom organizátor udelil odmeny najlepším kolkárom a kolkárskym družstvám. Na tomto spoločensko-zábavnom podujatí sa zúčastnilo viac ako dvesto kolkárov a kolkárok, účastníkov RŠH, ktorí netrpezlivo očakávali vyhlásenie najlepších. V mene organizátora kolkárov privítal dlhoročný člen Kolkárskeho klubu Slávia, kolkárska legenda Pavel

Informačno-politický týždenník

Na zábave sa mohlo zatancovať aj so zaujímavými maskami, ktoré na tvárach mali niektorí kolkári

mieste. V súťaži žien najúspešnejšou bola Vieroslava Sabová, na druhom mieste zakotvila Andrea Petráková a Anna Bírešová bola tretia.

Dodnes sú ľudia – nadšenci kolkárstva, ktorí dosvedčujú, že o tento šport v mestečku insity je záujem a že v tomto prostredí pretrvá ešte dlhé roky. • ŠPORT •