Hlas 16 2016 by NVU Hlas ľudu

Dobehnúť do cieľa v Novom Sade

Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 73 | 16. 4. 2016 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4695/

Z obsahu

16. 4. 2016 | 16 /4695/

Uzávierka čísla: 13. 4. 2016

4 TÝŽDEŇ 4 Polená s háčikmi 5 Od septembra s novým profilom 6 Podpísali zmluvu o vzájomnej spolupráci

7 (PRED)VOLEBNÝ KALEIDOSKOP 7 Moc, bezmoc a aj čosi tretie

14 ĽUDIA A UDALOSTI 15 Veľtrh zamestnávania ako šanca 18 Lenka a Laza konečne spolu

Z médií, uličných stánkov a organizovaných mítingov dennodenne „vyskakujú“ verbálne prestrelky politických oponentov, ktorými sa chce získať čím viac hlasov na nadchádzajúcich voľbách. Rubrika (Pred)volebný kaleidoskop síce neprináša predpovede výsledkov volieb, ale poskytuje prehľad volebných „ponúk“ na všetkých troch úrovniach. (s. 7 – 13) V. Dorčová-Valtnerová Foto: Tanjug / Jaroslav Pap

19 Za tajomstvami Španej Doliny

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Skriňa mojej babky

23 MOZAIKA 23 Závany nostalgie 26 Aj more, aj kúpele 30 Pingvin koláč

31 KULTÚRA 31 O láske chceme básne... 34 Lepšie podmienky v nových miestnostiach

„Výtvarníctvo je môj život. Ja by som nežila, keby som nemala pri sebe farby, štetec a plátno,“ povedala prvá dáma kovačickej insity Alžbeta Čížiková, ktorá 7. apríla t. r. oslávila 80. narodeniny. (s. 33) A. Chalupová

36 Tie začiatky stáli za to

39 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Zlatá rybka z Dunaja 48 Ledva, ale predsa 51 Marijana dobiehala Ognjena Titulná fotografia: Juraj Pucovský

Najnovšou dobročinnou akciou, ktorá sa rozrastá nielen v našej krajine, ale aj v regióne, je akcia Háčiky dobroty, do ktorej sa medzi prvými zapojil aj Báčsky Petrovec. (s. 17) J. Pániková Foto: M. Kondačová

Editoriál

Načo nám je vôbec slovenčina a slovenské školy

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE

Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Foto: www.freeimages.com

ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak



Veru, načo, keď sa voči materinskému jazyku správame macošsky? Namiesto toho, aby sme ho kropili čistou vodou, my ho kropíme (ne)prírodnými džúsmi, ktoré nám ponúka bilingvizmus a neraz aj čoraz rozšírenejší jav nadmierneho využívania anglicizmov a iných -izmov.

znávame, že ide o prirodzený jav, tak ako asimiláciu zaraďujeme medzi prirodzené procesy. Ale na ne lieky máme. Ním sú slovenské základné a stredné školy, oddelenia slovakistiky, najnovšie aj slovenské programy v (ne)slovenských škôlkach, slovenské knihy, slovenské médiá, slovenské časopisy, ktoré v nás silnejú rozhodnutie a odhodlanie používať slovenčinu ako materinský jazyk v jeho rýdzej podobe – vždy. Aj v škole, aj v práci, aj pri káve s kamarátmi, aj pri upratovaní domu s matkou, otcom, starými rodičmi a prečo nie – aj pri komunikácii prostredníctvom internetových spoločenských sietí. Uvedené „opatrenia“ asimiláciu nezastavia, ale ju určite spomalia, hoci protiasimilačná (ne)možná misia musí mať velikánsku kritickú masu, ktorá bude pohýnať slovenskými svetmi v Srbsku. Do nej by sa mali zaradiť všetci Slováci, bez výnimky, no hybnou silou by sa mali stať predovšetkým verejné osobnosti, učitelia, akademici, kultúrni pracovníci a dejatelia, novinári, ale aj politici. A iní. Boj za používanie slovenského jazyka doma a vo verejnosti a jeho vyučovanie v školách by nemal dostať náznaky nacionalistické a, nedajbože, šovinistické. Nejde teda o úsilie, ktoré nás uzavrie do hlbšieho, lepšie chráneného geta, do ktorého ani cez škáru nevojdú lúče pokroku. Ale ochraňovať materinský jazyk by sme si predsa mali. Veď každý z nás vlastní prirodzenú zodpovednosť za zachovanie svojho jazyka ako prostriedku na afirmáciu národnostnej identity. Hoci identita má relatívny význam, dokonca aj tá národnostná, keďže každý človek vlastní viacero identít a ani nejakým chemickým procesom, napríklad kryštalizáciou, by sme sotva mohli uchopiť jednu, jedinú, hoc‘ tú národnostnú. Keď si človek uvedomí alebo určí svoju príslušnosť napr. ku kultúre, územiu, relígii, aj k jazyku, tým vykročí na cestu pátrania po zmysle života. Ak však neradi pátrame po zmysle života, tak aspoň kvôli dobre známemu výroku Koľko jazykov ovládaš, toľkokrát si človekom aj v tomto období, keď je aktuálny zápis do škôl a materských škôl, dajme šancu svojim deťom učiť sa po slovensky. Využime prednosť, ktorú ponúka náš bilingvizmus. Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  16 /4695/ 16. 4. 2016

Týždeň 

InPress

Polená s háčikmi

Čoskoro ticho...

Oto Filip

Jasmina Pániková

ačiatkom marca sme sa ocitli v ešte jednej déjà vu situácii, rovnakej ako aj pred dvomi rokmi, keď si vláda žiadala vypísanie volieb. Dôvod? Zabezpečiť novú silu, ktorá umožní realizáciu reforiem v našom štáte a overiť si, či občania stále podporujú vládu, alebo... Alebo chcú zmeny! Ak na mítingu vládnucej strany vyznie zúfalý výkrik, že je národ hladný, skutočne by si niekto mal položiť prst na čelo a zvážiť situáciu... Alebo nemá na to času, keďže musí rozkázať nižším od seba, aby rozkázali tým nižším, ktorí zase rozkážu tým nižším, aby napr. v určitý deň odišli skôr zo svojho pracoviska. Niekto sa opýta, v čom je problém? Odísť skôr domov? Výborne! Avšak odísť z pracovného miesta, lebo sa MUSÍ napr. cestovať na míting? Hm... Ozaj, čo by sa udialo, ak by sa ten rozkaz nedodržal... A na mítingoch... Rovnaké sľuby ako aj pred dvomi či štyrmi rokmi. Rovnaké rozprávky, proti ktorým sú niektorí imúnni a niektorí stále s oduševnením počúvajú. Možno ich na to podnecujú tie chýrečné sendviče, ktoré vraj dostávajú na ceste do určitého mesta, alebo aj darčeky... Napr. dáždnik v čínskom obchode stojí 300 din., tie značkové v iných obchodoch aj do 3-tisíc din. Určité politické strany si možno zvolili nejakú „strednú cenu“, nakúpili dáždniky, vytlačili svoje logo a šup medzi národ! A ten ich môže využiť, aby sa oprel oň (veď nie je ľahko stáť niekoľko hodín na jednom mieste), alebo roztvoriť ho a zachrániť sa pred (vyumelkovanými) slzami niektorých politikov alebo skutočnými slzami občanov, ktoré si, žiaľ, naši herci na javisku nevšímajú. Pochopiteľne, nemôžu si všímať, keďže musia mať v hlave predvolebný scenár. Opakovať staré, pridať podaktoré nové kapitoly... Na(ne)šťastie podaktorých verejný kasting bude otvorený ešte niekoľko dní. A potom ticho... Ibaže niektorí politici si podľa všetkého prajú, aby aj novinári boli ticho. Nie (aj) počas volebného moratória, ale aj počas ich volebnej kampane. Komentovať politickú situáciu?! Tí novinári si všeličo dovoľujú! Potrebné je iba sprostredkovať verejnosti ich (tragikomické) vystúpenia a všetko bude v poriadku. Ozaj, bude?

www.hl.rs

168 HODÍN

aké čosi sa dalo predpokladať. Tak pre úroveň súčasných vzťahov Belehradu a Záhrebu, ako aj pre históriou overené skúsenosti, že práve malé krajiny často prejavujú veľké politické ambície. Badať to aj zo správania Chorvátska, ktoré 8. apríla v Bruseli spomalilo, možno i dočasne zatarasilo, eurointegračnú cestu Srbska tým, že neposkytlo súhlas Belehradu otvoriť prístupovú kapitolu číslo 23. Na útechu však môže byť to, že členovia Výboru pre rozšírenie Rady Európskej únie sa zhodli na tom, že v júni bude otvorená prístupová kapitola číslo 24. Keď ide o kapitolu č. 23, nastúpila svojrázna hra na nové kritériá. Záhreb prostredníctvom vyhlásenia ministra zahraničných vecí Mira Kovača zopakoval stanovisko, že Belehrad musí zrušiť regionálnu príslušnosť, vzťahujúcu sa na vojnové zločiny a zabezpečiť práva chorvátskej menšiny v Srbsku. Podľa neho úplná spolupráca s Haagskym tribunálom a ochrana chorvátskej menšiny sú kritériá, ktoré by taktiež mali byť vbudované



do prístupovej kapitoly o justícii. Skutky cielené, no i divné. Ministerka poverená eurointegráciou Jadranka Joksimovićová podčiarkuje, že je veľmi nezvyčajné, aby niektorý štát blokoval kandidáta v technickej časti a pri otvorení kapitol, uzavierajúc, že to je teraz otázkou a záležitosťou Európskej únie a nie nás. Riaditeľ Informačno-dokumentačného strediska Veritas Savo Štrbac hodnotí, že Chorvátsko je dnes v pozícii, že môže podmieňovať Srbsko a že ten proces potrvá. Taká prax nie je nová. Stačí pripomenúť, že Taliansko spôsobovalo problémy Slovinsku, Slovinsko zase Chorvátsku. Chorvátsko sa o to snaží, keď ide o Srbsko. Asi to bude robiť dovtedy, kým sa nenájde dakto vplyvnejší a neodkáže, že už stačilo. Na konto požiadaviek Záhrebu premiér Aleksandar Vučić na piatkovom mítingu SNS v Novom Sade zopakoval to, čo povedal i pár dní predtým, že pod žiadnym nátlakom nebudeme meniť zákon týkajúci sa súdenia za vojnové zločiny na priestoroch bývalej Juhoslávie, keďže ide o dobrý predpis: – Nemienime meniť zákon, ktorý je dobrý, len preto, že si to Chorvátsko praje,

– podčiarkol. Na chorvátske zastavenie prístupových rokovaní Srbska a EÚ minister zahraničných vecí Ivica Dačić reagoval odkazom, že Srbsko nikoho nebude prosiť, ani sa nemieni ponižovať. Aj slovami, že nedovolí, aby ho ktokoľvek ponižoval kladením rôznych podmienok patriacich do bilaterálnych vzťahov. Aj keď chorvátska prezidentka Kolinda Grabarová-Kitarovićová tvrdí, že Záhreb neblokuje Belehrad, ale len žiada splnenie podmienok a o (ne)opodstatnenosti jej nárokov sa možno dívať aj cez slová predsedu Srbskej národnej rady Milorada Pupovca nastoľujúceho dilemu, o aké podmieňovanie vlastne ide. Lebo, ako vraví, ani Chorvátsko nie je v jednoduchej pozícii, keď ide o uplatnenie práv národnostných menšín, ľudské práva, ochranu tolerancie a demokratických hodnôt, ktoré sú v poslednom čase tam vážne ohrozené a narušované. Žiaľ, pozametať si najprv vlastný dvor, a potom sa dívať, ako je sused na tom, je u nás ešte stále skôr zriedkavou, ako obvyklou praxou. A preto i tie polená tam, kde by nemali byť. .

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

MONIKA KIRBIŠ ROJS, SLOVINSKÁ ODBORNÍČKA NA EURÓPSKE FONDY

Od tímov po spoluprácu Oto Filip – Čo je podľa vás podstatné pri príprave európskych projektov? – Najpodstatnejšie je, aby ste na rôznych úrovniach, najmä v obciach, teda na lokálnej úrovni mali dobré projektové tímy. Čiže kvalitné kádre, ktoré dokážu pripraviť také projekty, o ktorých v EÚ budú mieniť, že sú prioritou v jednotlivých oblastiach. Tieto skupiny sa

Informačno-politický týždenník

musia stále na tom angažovať, lebo je príprava veľmi dôležitá a tie procesy dlho trvajú. Na prichystanie dobrého projektu často načim viac rokov, zvlášť ak ide o tie väčšie, infraštruktúrne. Na ilustráciu uvediem príklad Pomurského vodovodu. Nám si ten projekt

vyžiadal celé desaťročie, kým sme nezískali prostriedky z európskych fondov. Je taktiež veľmi podstatná dobrá spolupráca medzi predsedami obcí a primátormi s predstaviteľmi regionálnej a štátnej úrovne. Ide o to, aby sa projekty včas zaradili do operačných programov a do štátneho rozpočtu na spolufinancovanie. • TÝŽDEŇ •

ROZPRÚDENÉ AKTIVITY V NAŠOM ŠKOLSTVE

Od septembra s novým profilom Jasmina Pániková

iadosti o štipendiá vlády SR na akademický rok 2016/2017 je možné podať do 30. mája – ozrejmili o. i. členovia Komisie pre štipendiá Výboru pre vzdelávanie NRSNM vo štvrtok 7. apríla. Podľa slov predsedu VPV Jána Brnu každoročne sa prihlasuje čoraz viac kandidátov (v minulom roku sa prihlásilo 131 kandidátov) a z toho dôvodu si členovia komisie spresnili systém bodovania, na základe ktorých budú určovať odporúčania na uprednostnenie kandidátov, a keď ide o kritériá, tie zostávajú rovnaké, ako aj vlani. Čiže potrebné je, aby kandidáti boli občania Srbska slovenského pôvodu, aby priemerný prospech počas stredoškolského vzdelávania bol viac ako 4,00, respektíve viac ako 8,00 v priebehu štúdia a do ohľadu sa bude brať aj študijný odbor. Dôležité je zdôrazniť, že od minulého akademického roku vláda SR poskytuje štipendiá aj pre odbor všeobecného lekárstva na základných a doktorandských štúdiách, zatiaľ čo na tomto zozname stále nie je zubné lekárstvo, farmácia, jazyky a právo. Vláda SR udelí 20 štipendií na magisterské a 2 štipendiá na doktorandské štúdiá. Všetkým kandidátom budú pridelené body za navštevovanie výučby v slovenskej

a určitými národnosttriede, respektíve výučby slovenčiny s prvkami nými radami. Koordinárodnej kultúry, ktoré nátorka Výboru pre kandidáti potvrdia fovzdelávanie NRSNM tokópiami vysvedčení. Svetlana Zolňanová Keďže od 1. apríla nám ozrejmila, že seštartoval zápis žiakov dem národnostných do prvého ročníka rád podpísalo dohoZŠ, z výboru zároveň du o vydávaní učebníc vyzývajú rodičov, aby pre základné školy. „Ide zvážili zapísať si deti o prioritné učebnice, do slovenských tried „Otvorenie nového autorské a prekladotam, kde je tá možnosť, profilu je zrealizované vé a touto dohodou a pripomínajú, že sú na 99 %,“ hovorí sa ministerstvo zavävšetky školy záväzné riaditeľka gymnázia zuje, že vyfinancuje anketovať rodičov a Anna Medveďová. tlač učebníc, a to tých, ktoré sme uviedli v doponúknuť budúcim žiakom vyučovanie v materinskom hode,“ hovorí Zolňanová a pripomína, jazyku. Možnosť zapísať si dieťa že v našom prípade ide o dva tituly – do škôlky s vyučovacím jazykom Informatika pre ôsmy ročník a Učíme slovenským po prvýkrát majú aj sa po slovensky – učebnicu s pracovrodičia v Novom Sade. Presnejšie, ným zošitom slovenčiny s prvkami Predškolská ustanovizeň Radosno národnej kultúry pre začiatočníkov. detinjstvo ponúka možnosť zapísať „Sú to iba dva tituly, keďže je na deti do slovenskej skupiny, respektíve úrovni základných škôl celkom dobré bilingválnej. krytie učebníc, čo ale nie je prípad aj so strednými školami. V ministerstve PODPÍSALI DOHODY zatiaľ sľubujú, že podobná dohoda O VYDÁVANÍ UČEBNÍC bude aj pre stredné školy. Dohodou Ďalšia novinka, ktorá sa týka nášho sa Ústav pre učebnice zaväzuje, že školstva, je podpísanie trilaterálnej vytlačí učebnice, a národnostné rady dohody medzi Ministerstvom škol- menšín, že zabezpečia autorov alebo stva, vedy a technologického rozvoja, prekladateľov a lektorov,“ prízvukuje Ústavom pre učebnice v Belehrade Zolňanová.

OPÝTALI SME SA ZA VÁS: FRANC BOGOVIČ, EUROPOSLANEC

Vstup v záujme stability Oto Filip

lhoročný primátor mesta Krško, niekdajší minister poľnohospodárstva a životného prostredia Slovinska a terajší europoslanec Franc Bogovič iste patrí k osobnostiam s dlhoročnými európskymi skúsenosťami, tak isto k veľkým priaznivcom našej krajiny na ceste eurointegrácie. Dokazuje to tak svojím pôsobením v európskych inštitúciách, výboroch Európskeho parlamentu, ako aj konkrétnymi krokmi, akým bol nedávny pobyt v Podrinji a vo Vojvodine. V rámci • TÝŽDEŇ •

neho nám priblížil viaceré skúsenosti a možnosti vidieckeho rozvoja a čerpania európskych fondov. Pri jednej z prestávok v Novom Sade nebolo možné nepoložiť mu otázku: – Ako sa pozeráte na vyhliadky a tempo eurointegračnej cesty Srbska? Tým skôr, že ste v europarlamente podpredsedom skupiny priateľov Srbska. – Cesta do Európskej únie je proces, v ktorom sa treba angažovať, pracovať na všetkých úrovniach. Všetci vieme, ktoré boli prvé podmienky, aby ten proces pokračoval: lepšia spolupráca v regióne, teda so susedmi. Som mienky, že ste sa

angažovali v potrebnom smere. Veľa sa o tom rozpráva, podniká úsilie na odstránenie problémov. Druhou je tá politická a právna časť, ktorú načim zveľaďovať. Podľa mňa je však najpodstatnejší hospodársky rozvoj a uplatnenie reforiem. Presvedčený som, že vám na tej ceste Európska únia má ešte viac pomáhať. Srbsko sa teraz dostáva k predvstupovým fondom, kde má možnosť uchádzať sa o pol druha miliardy eur na sedem rokov, čo je okolo dvesto miliónov eur za rok. V prípade, že by bolo plnoprávnym členom únie, tá suma by bola desaťnásobne vyššia. Preto vždy rozprávam o tom, že pre budúcnosť treba rýchlejšie získať viac prostriedkov, ktorými by sa Srbsku na základe zásady solidarity pomohlo budovať

NOVINKY MAJÚ AJ V PETROVSKOM GYMNÁZIU Okrem aktivít náboru žiakov do Gymnázia Jána Kollára v Petrovci vedenie tejto školy privádza ku koncu aj aktivity ohľadom otvorenia nového vzdelávacieho profilu, ktorého zatiaľ pracovné pomenovanie znie počítačové gymnázium pre nadaných žiakov. „Tento profil bude v slovenskom jazyku, žiaci budú skladať prijímaciu skúšku z matematiky, pre ktorú budeme organizovať aj prípravné hodiny,“ hovorí riaditeľka Gymnázia Jána Kollára Anna Medveďová. V nadchádzajúcom školskom roku v gymnáziu budú dve triedy v slovenskej vyučovacej reči, jedna v srbskej a jedna trieda v slovenskej reči pre nadaných žiakov. „Žiadali sme si, aby sme mohli nový profil mať v dvoch jazykoch, ale ministerstvo schválilo iba v slovenskom jazyku. V tejto triede bude maximálne 20 žiakov, zatiaľ čo v iných triedach máme najviac 30 žiakov. Nový profil bude podľa modelu súkromného počítačového gymnázia v Belehrade a podľa neho rovnaké profily otvorili aj gymnáziá v Novom Sade a Sriemskej Mitrovici. Istotne značná časť dobrých žiakov sa zapíše na počítačový profil, ale verím, že to nebude negatívne vplývať na dve slovenské triedy všeobecného profilu,“ prízvukuje Medveďová, neskrývajúc potešenie, že sa od septembra rozšíri vzdelávací okruh v petrovskom gymnáziu. a zveľaďovať infraštruktúru a iné oblasti, ktoré sú predpokladom kvalitnejšieho žitia. To, čo je tiež veľmi významné, je správanie sa Srbska počas utečeneckej krízy. Vaša krajina, Macedónsko a iné krajiny sa ocitli v agende v Európskom parlamente, v ktorej sa pred rokom menej rozprávalo o rozšírení únie a viac o iných témach. Teraz sa však zistilo, že sme všetci vlastne na tom istom teréne, že zdieľame súčasné problémy, dobré a zlé veci. Som toho názoru, že Srbsko vo všetkom získalo pozitívnu konotáciu už tým, že svoju robotu, záväzky odpracovalo tak, ako by ich každý mal odrobiť. V Európskom parlamente a v rámci Európskej únie si ľudia teraz viac uvedomili, koľko sme vlastne všetci súčasťou rovnakého spoločného priestoru. A že ak chceme mať rovnováhu a stabilitu v tomto regióne, cestou k tomu je i pripojenie k Európskej únii – ako jeden z prvých predpokladov toho.

16 /4695/ 16. 4. 2016

Týždeň CHUDOBA VŠADE VÔKOL NÁS

Otrasená existencia Oto Filip

Ďuro Varga

INÝ NÁHĽAD

e taký vtip, možno i pravdivá anekdota, že učiteľka v istej škole, v snahe zistiť, akú žiaci majú životosprávu, jednému z nich, pôvodom Rómovi, položila otázku: – Čo si mal na raňajky? – Fazuľu, – odpovedal pohotovo. Zajtra sa ho zase opýtala to isté. Odpoveď znela rovnako. Na tretí deň sa ho opäť opýtala: – Nebola hádam zase fazuľa na raňajky? – Samozrejme, – odpovedal hrdo žiak. – Kto má, ten má... Jeden z názorných príkladov chudoby, ktorá netrápi len Rómov. Chudobných je stále viac. Republikový štatistický ústav uvádza, že si každá štvrtá rodina u nás nemôže zaradiť do jedálneho lístka mäso alebo rybu každý deň, že približne každá šiesta domácnosť o kvalitnom vykurovaní môže len snívať, že je pre každú druhú domácnosť priam nepredstaviteľné vyčleniť si 10 000 dinárov mesačne na nepredvídateľné výdavky. V údajoch o chudobe a sociálnej nerovnosti, ktoré uvedený ústav zverejnil 31. marca, možno sa dočítať, že sú najvystavenejšie možnej chudobe nezamestnané mladé osoby vo veku nad osemnásť rokov

(46,2 percenta), že potenciálne každá štvrtá osoba u nás môže byť ohrozená chudobou (25,4 percenta), že je najvýraznejšie riziko chudoby v domácnostiach, v ktorých sú dve dospelé osoby a tri a viac detí (35,8 percenta)... Jedným z ukazovateľov stavu je i počet užívateľov sociálnej ochrany. Je ich v Srbsku až 682 172, z čoho takmer 194 000 detí. Len v Novom Sade je 24 344 užívateľov sociálnej pomoci. Vo Vojvodine je týchto užívateľov 205 364, z čoho vyše 58 000 detí. Zaujímavý jav je, že je práve v obciach s najvyššími priemernými platmi, ako sú Vršac, Pančevo, Beočín, i najviac užívateľov sociálnej ochrany. Vo Vršci ich je 7 674, v Pančeve 9 568, v Beočíne 2 302... Všetko v duchu toho známeho: bohatí čoraz bohatší, chudobní čoraz chudobnejší. Ešte pred polrokom Európska sieť proti chudobe vyzvala vládu Srbska a príslušné ministerstvá zaradiť boj proti chudobe medzi priority, keďže z jej a iných výskumov vyplynulo, že je u nás až 628 000 osôb absolútne chudobných. Zároveň riziko chudoby u nás bolo najväčšie z celého radu krajín, kde sa analyzuje, ku ktorým patria tak členky EÚ, ako aj

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Švajčiarsko, Nórsko, Island a Srbsko. Pri príležitosti 17. októbra Medzinárodného dňa chudoby Európska sieť podčiarkla, že sa pomery v perspektíve môžu i zhoršiť. Nielen pre zmenšenie platov a dôchodkov vo verejnom úseku, ale aj pre pravdepodobné meškanie, alebo prinajmenšom stagnáciu osobnej spotreby obyva- Nielen peňazí, ale aj národných kuchýň je teľov. čoraz menej: Národná kuchyňa vo Futockej č. Keby sa zo súčasných 14 v Novom Sade sľubov žilo, tak by nám existenčné pomery asi boli oveľa lep- spoločenských problémov. A najmä šie. Keďže sa to ale nedá, táto doba si tých, ktorí na to majú skutočné a nie veľmi naliehavo pýta konkrétne skutky skúšobné alebo domnelé riešenia a na odstránení jedného z najväčších východiská.

V KOVAČICI

Podpísali zmluvu o vzájomnej spolupráci Anička Chalupová

Helena Mravíková, pracovníčka pre ekonomické vzťahy Veľvyslanectva rámci stretnutia zahraničných de- Slovenskej republiky, a Jiří Král, vedúci legácií v Kovačici uplynulý týždeň úseku pre ekonomicko-obchodnú a v piatok 8. apríla t. r. predstavitelia rozvojovú spoluprácu Veľvyslanectva krajín Vyšehradskej štvorky a Obce Českej republiky, ako i predstavitelia z Kovačica slávnostne podpísali zmluvu Mikroregiónu Stonávka z Českej republiky. Cieľom podujatia bolo nadviazanie kontaktov a výmena skúseností medzi účastníkmi z regiónu a krajín Vyšehradskej štvorky, plánovanie a implementácia projektov cez fondy EÚ, program V4 a Na snímke sú podpisovatelia slávnostného aktu pod. Neskoršie v rámci (zľava sedia): Martin Markuš (AERD), Ján Husárik okrúhleho stola partneri V4 prezentovali (Obec Kovačica) a Miloslav Hampel, predseda realizované projekty Mikroregiónu Stonávka z Českej republiky a navrhli spoluprácu o vzájomnej spolupráci. v rámci spoločných projektov. V rámci V priestoroch Podnikateľsko-rekre- dvojdňovej návštevy hostia z Českej ačného strediska Relax v Kovačici sa republiky okrem iného navštívili i ustaokrem podpísania zmluvy, ktorej záme- novizne – Galériu insitného umenia v rom je výmena skúseností v oblasti škol- Kovačici, Galériu Babka, Memoriálne stva, kultúry, športu a turistiky, usku- stredisko Dr. Janka Bulíka, Dom zdravia točnil aj okrúhly stôl Potenciál rozvoja v Kovačici, Slovenské etno múzeum spolupráce Obce Kovačica s krajinami Petráš v Padine, Základnú školu marVyšehradskej štvorky – príklady dobrej šala Tita a stretli sa aj s padinskými praxe. Na okrúhlom stole sa okrem požiarnikmi. predstaviteľov Obce Kovačica v čele Podujatie sa uskutočnilo pod zás predsedom obce Jánom Husárikom štitou predsedu obce Jána Husárika zúčastnili i zástupcovia veľvyslanectiev v spolupráci s Asociáciou pre edukáciu v Belehrade, ekonomickí diplomati a regionálny rozvoj (AERD) Padina.

• TÝŽDEŇ •

(Pred)volebný kaleidoskop VOĽBY NÁRODNÝCH POSLANCOV NÁRODNÉHO ZHROMAŽDENIA 2016

Moc, bezmoc a aj čosi tretie Oto Filip

trán ako vrán. Ak to na štarte apríla aj vyzeralo, že sa počet volebných listín na parlamentné voľby 24. apríla pristaví kdesi pri číslice desať, tak ďalšie dni riadne vyvrátili všetky dovtedajšie očakávania. V polnoc posledného dňa na odovzdávanie listín – 8. apríla, v hre už bolo prinajmenšom osemnásť vyhlásených volebných listín z celkove prihlásených 29. V prípade ďalších jedenásť zostalo čakať, či ich schvália, presnejšie, či odstránia niektoré nedopatrenia v stanovených termínoch, konkrétne do stredu týždňa. Republiková volebná komisia zároveň na svojej 98. schôdzi prebiehajúcej 9. apríla schválila Rozhodnutie o zverejnení celkového počtu voličov v Srbsku. Je ich 6 737 808. Títo budú mať ozaj široký záber možného výberu. Prvou na hlasovacom lístku je listina Aleksandar Vučić – Srbsko víťazí, druhou Za spravodlivejšie Srbsko – Demokratická strana (Nová, DSHV, ŽS), kým je treťou Ivica Dačić – Socialistická strana Srbska, Jednotné Srbsko – Dragan Marković-Palma. Za nimi nasleduje listina Dr. Vojislav Šešelj – Srbská radikálna strana, potom Dveri – Demokratická strana Srbska – Sanda Raškovićová-Ivićová – Boško Obradović a listina Zväzu vojvodinských Maďarov – István Pásztor. V poradí siedmou je listina Boris Tadić – Čedomir Jovanović – Zväz za lepšie Srbsko – LDP – LSV – SDS. Potom je tam Muamer Zukorlić – Bosniacke demokratické spoločenstvo Sandžaku, SDA Sandžaku – Dr. Sulejman Ugljanin a listina Za slobodné Srbsko – Zavetnici – Milica Đurđevićová. Nasleduje Skupina občanov za prerod Srbska – prof. Dr. Slobodan Komazec, Ruská strana – Slobodan Nikolić, Republikánska strana – Nikola Sandulović a Srbsko-ruské hnutie – Slobodan Dimitrijević. V súpiske osemnásť prvých volebných listín je i Rómska listina Srbska, Ľavica Srbska – Borko Stefanović, Dialóg mladých s postojom – Stanko Debeljaković a Už bolo dosť (Dosta je bilo) Sašu Radulovića. Okrem rekordného počtu volebných listín aj (pred)volebné ovzdušie

je dosť zvláštne. Či pre situáciu, v akej sme, či pre postoj síl sa zdá, že sa o programoch pre budúcnosť neporovnateľne menej rozpráva než o súčasnosti, kríze, problémoch, dosiahnutom a nedosiahnutom. Skôr všetkému dominuje to, kto koho, či kto z koho. Jasné je, za čo sa zasadzujú pokrokári: od reforiem, cez zmenšenie rozpočtového deficitu a administratívy po eurointegrácie a pohľady vpred namiesto do minulosti, či prečo sa socialisti deklarujú ako azda jediná strana ľavice, upriamená na vznik spoločnosti rovnakých šancí a sociálnej spravodlivosti. Jej súperom na ľavej strane politickej scény sa

dárom, zabezpečenie zamestnania mladým vzdelaným ľuďom... Všetky strany, či tie málopočetné ľavicové, či tie oveľa početnejšie na pravej strane politického spektra, však oznamujú a sľubujú čosi rovnaké – lepšiu budúcnosť a krajšie Srbsko, vyčítajúc tým doterajším, že nepodnikli nič na tom pláne. A pritom to všetko ani nestojí veľa. Ani opozíciu, ktorá na propagovanie vlastných odkazov vlastne nemá dosť prostriedkov, ani strany pri moci, ktoré bohato využívajú spravodajstvo informačných vysielaní o aktivitách technickej vlády. A aj heslo: my i na tom sporíme, znie veľmi lákavo.

Pred jedným z mítingov v Novom Sade

stáva Ľavica Srbska nedávneho člena Demokratickej strany Borislava Stefanovića. Tá svoj základný program zhrnula do piatich bodov: návratu platov a dôchodkov na niekdajšiu úroveň, vyhlásenia straníckeho zamestnávania za trestný skutok, zdanenia náboženských spoločenstiev, sociálnej ochrany pre jednotlivé kategórie obyvateľstva a väčšieho vyčleňovania na poľnohospodárstvo, školstvo a zdravotníctvo. Vo vedení Demokratickej strany prízvukujú, že sú jedinou stranou, ktorá nastupuje s konkrétnym programom. Jeho základom je návrat platov a penzií na niekdajšiu úroveň, zníženie daní za lieky a základné životné potreby, väčšia pozornosť poľnohospodárstvu a rast subvencií poľnohospo-

• (PRED)VOLEBNÝ KALEIDOSKOP •

Čo koho, koľko stálo, najskôr sa uvidí po voľbách, keď sa viaceré organizácie, najmä mimovládne, budú zaoberať praktickým uplatnením Zákona o financovaní politických strán. Ten v článku 9 uvádza, že sa prostriedky z verejných prameňov na krytie nákladov na volebnú kampaň (aktivity odo dňa vypísania do dňa realizovania volieb) zabezpečujú v roku riadnych volieb v sume 0,1 percenta rozpočtu Srbska, kým sú v prípade mimoriadnych príslušné orgány povinné zabezpečiť prostriedky na trovy volebnej kampane stanovené článkom 1 uvedeného zákona. Dvadsať percent týchto prostriedkov sa rovnakou čiastkou rozvrhuje podávateľom vyhlásených volebných listín, respektíve navrhovateľom kandidátov, kým

sa osemdesiat percent pridelí tým, čo odovzdali volebné listiny, a to úmerne počtu vo voľbách získaných mandátov. Keď ide o strany národnostných menšín, len tu je zaujímavá situácia. Hoci ich je veľa, dokopy šesťdesiat – Bosniaci majú dvanásť, Maďari, Rómovia a Albánci po sedem, Slováci päť, Vlasi štyri, Rusi a Bunjevci po tri... – a tvoria vyše polovice registrovaných strán, najväčší počet ich sa v parlamente neocitne, hoci existuje prirodzený prah. To však neznemožnilo viaceré menšie strany väčšinového národa pokúsiť sa dostať do Národného zhromaždenia na základe spolupráce so stranami menšín. Hoci prvá osobnosť pokrokárov a vlády Aleksandar Vučić v uplynulých dňoch neraz nastupoval s pesimistickými prognózami, z prieskumov verejnej mienky vyplýva, že si SNS udrží poprednú pozíciu na politickej scéne. Koniec koncov to bol i zámer, s ktorým voľby vypísal: dožičiť si ďalší čas na zdolanie namáhavých a naliehavých reforiem. V terajšom zložení Národného zhromaždenia poslanecká skupina SNS má dominantnú pozíciu s 54-percentným zastúpením: z 250 kresiel má 135 poslancov. Na druhom mieste sú socialisti s 26 poslancami (10,4 percenta), na tretej pozícii poslanecká skupina Demokratickej strany: 5,6 percenta alebo 14 poslancov. Jasné je, že sa tieto pomery po voľbách zmenia. Vtedy oprávnení voliči zhodnotia, kto vykonal veľa a pokazil málo, alebo i opak toho, ako vnímajú toľké dávky vzájomného osočovania, urážania a očividnej nenávisti ľudí pohybujúcich sa v našej politike. Tak isto v akej miere tradičné politické strany prichádzajú o svoju ideologickú podstatu, neraz sa meniac na záujmové spoločenstvá pri moci, využívajúce čas na vlastné záujmy. A aj to, čo vlastne motivovalo niektoré obskúrne politické figúrky snažiť sa dostať stoj čo stoj do poslaneckých lavíc. Volebných dilem je mnoho. Našťastie, aj mnohé odpovede prídu už počas 24. apríla a po ňom. Už aj novým zložením nášho parlamentného poslaneckého zboru.

16 /4695/ 16. 4. 2016

(Pred)volebný kaleidoskop VOJVODINSKÉ VOĽBY 24. APRÍLA 2016

Komu hlas svoj dať? Juraj Bartoš

priamych voľbách do Zhromaždenia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny (väčšinovým systémom) sa v nedeľu 24. apríla môže zúčastniť 1 729 201 občanov s hlasovacím právom, oznámila pokrajinská volebná komisia (ďalej: PVK). Prirodzene, zatiaľ nie je známe, koľkí z nich využijú právo podporiť niektorú z listín politických strán a koalícií, ktoré sa na súhrnnú volebnú listinu dostali po uzávierke tohto čísla nášho týždenníka. Menej prirodzené je, že vo víre aktuálnej predvolebnej kampane (v nej sa verbálne oštepy lámu predovšetkým v republikovom ringu) sa politickí predáci viac sústreďujú na osočovanie svojich politických protivníkov. Spočitujú im, čo doteraz pre všeobecné dobro občanov (a, pravdaže, i seba) urobili a čo neurobili, a podstatne menej sa venujú prezentovaniu vlastných politických programov. Zavše síce spomenú svetlé ciele (tie sú najčastejšie v súlade s prianiami cieľových skupín, ktorým sa vo svojich medových prejavoch venujú), ale metódy, akými sa mienia k nim dopracovať, zostávajú predovšetkým v pozlátku ako vianočné salónky. V každom prípade občania môžu tajným hlasovaním prispieť k voľbe 120 poslancov budúcej zostavy ZAPV na niektorom z 1 785 volebných miest. Pokým roku 2012 na súhrnnej volebnej listine bolo 14 listín politických strán a koalícií, z čoho 4 boli menšinové, v podvečer nadchádzajúcich volieb bolo podaných až 16 listín. Dve z nich VPK uznala ako menšinové a podávatelia ďalších štyroch listín sa tiež dožadovali menšinového postavenia. To by im umožnilo participovať v budúcej zostave ZAPV, aj keby získali menej ako 5-percentnú podporu voličov, koľko inak tvorí volebný cenzus. ZAEVIDOVALI 16 LISTÍN Dva týždne pred priamymi

www.hl.rs

voľbami sa ukazovalo, že voliči budú môcť okrúžkovať číslo pred niektorou z nasledujúcich (po našu uzávierku vyhlásených) volebných listín: 1. Aleksandar Vučić – Srbsko víťazí; 2. Za Vojvodinu práce a vedomostí – Demokratická strana, DSHV (Demokratický zväz Chorvátov Vojvodiny – pozn. aut.), Nová, ZEP (Zelená strana – p. a.) – Zelení – Dr. Bojan Pajtić; 3. Socialistická strana Srbska (SPS), Jednotné Srbsko – Dragan Marković-Palma (JS), Patriotické hnutie Srbska (PPS); 4. Nenad Čanak – Liga sociálnych demokratov Vojvodiny – Zdvihni hlavu!; 5. Zväz vojvodinských Maďarov – István Pásztor; 6. Dr. Vojislav Šešelj – Srbská radikálna strana; 7. Dveri – Demokratická strana Srbska – Sanda Rašković-Ivić – Boško Obradović; 8. Boris Tadić – Čedomir Jovanović – Zväz za lepšiu Vojvodinu – Liberálnodemokratická strana, Sociálnodemokratická strana; 9. Národné hnutie Dinara – Drina – Dunav – Tomislav Bokan; 10. Maďarské hnutie za autonómiu – Dr. Tamás Korhecz – VMDK (Demokratický zväz vojvodinských Maďarov – p. a.) – Áron Csonka; 11. Občania a občianky Srbska (tvoria ju Rómska strana a Bunjevci, občania Srbska – p. aut.); 12. Zelená strana; 13. Srbsko-ruské hnutie – Aleksandar Đurđev. V obehu boli aj listiny, ktoré PVK pred dopísaním tohto textu zaevidovala, ale nevyhlásila: Vojvodinská tolerancia; Za slobodné Srbsko – Prísažníci – Milica Đurđević; Už bolo dosť – Saša Radulović. Na 41. schôdzke VPK sa jej členovia mali vyjadriť k tomu, či nedopatrenia odstránili podávatelia listín Za slobodné Srbsko..., respektíve Vojvodinská tolerancia. Ako nám povedali v PVK, v postupe boli aj listiny č. 10 a 11 a očakávalo sa, že pokyny komisie splní aj listina Už bolo dosť... Najneskoršie do polnoci 12. apríla podávatelia mohli svoje volebné listiny odvolať, čiže stiahnuť a súhrnná volebná

Informačno-politický týždenník

listina mala byť uzavretá najneskoršie do polnoci 13. apríla. VŠETKO JE MOŽNÉ... Viacerí domáci komentátori politických dianí, ba aj časť politických lídrov sa uzhodla, že Srbská pokroková strana vo voľbách do vojvodinského zhromaždenia získa viac poslaneckých mandátov ako v predchádzajúcich voľbách. Na druhej strane znalci politických pomerov, zrejme i na základe toho, čo sa na dne vojvodinskej časti rozbúreného Panónskeho mora naposledy odohráva, pripúšťajú možnosť povolebných koalícií, ktoré doteraz vyznievali ako absolútne nemožné. Len málo je tých, ktorých zaujíma, a ktorí, ako povedzme politológ Boško Kovačević, poukazujú na skutočnosť, že verejnosť nevie, prečo sa vôbec uskutočňujú mimoriadne parlamentné voľby. Podľa jeho názoru Srbská pokroková strana sa fakticky snaží získať kontrolu moci od úrovne miestnych spoločenstiev po Národné zhromaždenie. Riaditeľ Centra pre regionalizmus v Novom Sade Aleksandar Popov sa nazdáva, že nie je dobre, že sa pokrajinské voľby konajú spolu s republikovými. Poukazuje na to, že v krajinách Európskej únie sa ujala prax, aby sa voľby konali osobitne. V rozhovore pre Vojvodinské prieskumno-analytické centrum (VOICE) podčiarkol, že pokrajinské voľby „nebudú odzrkadlením skutočného cítenia občanov“, keďže sa vojvodinskí voliči „budú rozhodovať na základe kľúčových tém republikovej kampane a nie vo vzťahu k lokálnym a pokrajinským témam“. Mieni, že sú veľké šance na to, aby novú pokrajinskú moc utvorili SNS, Zväz vojvodinských Maďarov a Liga sociálnych demokratov Vojvodiny (!?). Ani politický analytik Dejan Stanković nevylučuje možnú spoluprácu na úrovni pokrajiny v povolebnom období medzi SNS a LSV. Domnieva sa taktiež,

že fókus predvolebnej kampane je na republikovej úrovni, takže je o to ťažšie realizovať lokálnu a pokrajinskú kampaň. Predsa vo Vojvodine pripúšťa o čosi odlišnejšie výsledky než na úrovni Srbska, lebo tu „existujú aj regionálni aktéri a zrejmé sú i odlišné pozície národných strán“. KOĽKO TO BUDE STÁŤ Odporcovia predčasných volieb o. i. poukazujú aj na ich nevyhnutné vysoké náklady. Ako oznámila PVK každému členovi a koordinátorovi pracovného telesa zapojeného do práce volebných telies vo Vojvodine jednorazovo patrí 15 000 din., predsedom a zástupcom volebného výboru v stálom, respektíve v rozšírenom zložení, ktorí boli vymenovaní na návrh podávateľov volebných listín, je určené 32 600 din., plus suma na dane a odvody. Zamestnaným v pokrajinskej správe, ktorí budú zaangažovaní vo volebných aktivitách, patrí po 600 din. Pokrajinská volebná komisia zabezpečuje prostriedky na jednorazovú úhradu 32 600 din. pre každý volebný výbor, pokým jednotlivú sumu na úhradu určí koordinátor pracovného telesa republikovej volebnej komisie. Mimochodom, náklady na obecnej a mestskej úrovni týkajúce sa nasadenia vo volebných aktivitách, tlačenia a doručenia oboznámení, ako i zaobstaranie kancelárskeho materiálu a paliva sú identické s pokrajinskými sadzbami. Pokiaľ ide o sumy, ktoré do predvolebnej kampane vrazili a v jej finiši ešte len vrazia politické strany, si určite počkáme. Bez naivného nároku na oznámenie politických strán o skutočných výdavkoch a skutočných zdrojoch, z ktorých čerpali nie malé prostriedky. Odpoveď na otázku vysunutú v titulku sa vykľuje 24. apríla alebo čoskoro po tomto dátume. Tá z posledného medzititulku skôr zostane malým, nijako ale sladkým tajomstvom.

• (PRED)VOLEBNÝ KALEIDOSKOP •

KANDIDAČNÉ LISTINY V MESTE NOVÝ SAD

Šestnásť volebných listín M Elena Šranková

estská volebná komisia Nový Sad do stredy 13. apríla vyhlásila 16 listín na nadchádzajúce lokálne voľby. Na niektorých z nich sú i Kysáčania. Ako prvú komisia schválila listinu Aleksandar Vučić – Srbsko víťazí, na ktorej sa nachádza Miroslav Brna. Druhou schválenou listinou je listina Liga sociálnych demokratov Vojvodiny – Nenad Čanak. Na nej sa nachádza Jarmila Agarská. Tretia v poradí bola schválená listina Ivica Dačić – Socialistická strana Srbska (SPS), Jednotné Srbsko (JS) Dragan Marković-Palma. Na tejto listine je Anna Vozárová. Pod číslom štyri na hlasovacom lístku bude listina Dr. Vojislav Šešelj – Srbská radikálna strana. Na nej je Bogdan Bogdanović. Ako piatu komisia schválila listinu Vajdasági Magyar Szövetség – Pásztor István – Zväz vojvodinských Maďarov – István Pásztor. Šiestou na hlasovacom lístku bude listina Demokratická strana – Dr. Veljko Krstonošić. Na

tejto listine sú Taňa Privizerová a Vladimír Sabo. Siedma v poradí bude listina Dveri – Demokratická strana Srbska – Sanda Rašković-Ivić – Boško Obradović. Ôsma v poradí zelenú dostala listina Národné hnutie Dinara – Drina – Dunav – Tomislav Bokan. Na tejto listine je Bojana Šestić. Ako deviatu komisia schválila listinu Zelená strana. Na hlasovacom lístku ako desiata bude listina Boris Tadić, Čedomir Jovanović – Zväz pre lepší Nový Sad, Sociálnodemokratická strana, Liberálnodemokratická strana a Zelená ekologická strana – Zelení. Na listine je Samuel Kopčok. Pod poradovým číslom jedenásť na hlasovacom lístku bude listina Ľavica Srbska – Borko Stefanović. Dvanástou bude listina Srbsko-ruské hnutie – Slobodan Dimitrijević. Na listine je Lazo Miljatović. Trinástou na hlasovacom lístku bude listina Už bolo dosť – Saša Radulović. Štrnástou bude listina Republikánska strana – Republikánus párt – Ljubomir Ćirilović. Pätnástou bude listina

Jednotná ruská strana – Zoran Marić. Šestnástou bude listina Ani jedna z ponúknutých odpovedí. Na našu výzvu poskytnúť nám program, s ktorým vystúpia na lokálnych voľbách, sa ozvali len niektoré. Vo svojom programe LSV – Nenad Čanak okrem iného uvádzajú, že budú budovať verejné garáže vo všetkých častiach mesta, obnovia projekt, ktorým sa predvída, aby novosadská skládka bola regionálnou, podnietia nakladanie s odpadom ako ziskovým zdrojom. Spomínajú tiež výstavbu moderných čističiek a fabrík na spracovanie odpadových vôd, tiež obnovenie vozidiel JGSP. Ako prioritu v oblasti zdravotníctva listina SPS uvádza výstavbu nemocnice, ale i nového tvaru organizovania zdravotnej ochrany pre ťažko chorých, často na nevyliečiteľné nádorové ochorenia. V ich programe sa o. i. uvádza nevyhnutnosť jestvovania mestského ústavu pre gerontológiu, ako i uvedenie elektronických receptov. Keď ide o súrne opatrenia revitalizácie

kultúrneho úseku Nového Sadu, v tejto strane predvídajú rad prioritných opatrení s cieľom zastaviť ďalší rozklad kultúrnej sústavy. SRS, ako jediná strana, ktorá je proti organizovaniu Exit festivalu na priestoroch Petrovaradínskej pevnosti, pamiatky kultúry nacionálneho významu, preruší financovanie tohto súkromného podujatia, lebo promuje západnú subkultúru. Sú tiež proti veľkej regionálnej skládke odpadu, lebo je v blízkosti husto osídlených častí mesta a zdroja vody Ratno ostrvo. Plánujú aj výstavbu podzemnej garáže v Ulici Modeny, prípadne ešte jednej alebo dvoch na leme starého mestského jadra. Vo svojom programe Ľavica Srbska – Borko Stefanović ako svoje ciele o. i. uvádza zodpovednú a prísnu komunálnu politiku. V tom smere mienia uviesť záväznú kvartálnu správu komunálnych podnikov, vďaka čomu sa zistí, ktorý podnik zle hospodári. Zasadzovať sa budú za očistenie verejných podnikov od straníckych kádrov, ako i za to, aby stranícke zamestnávanie bolo trestným činom. Mestská volebná komisia schválila i rozhodnutie o zverejnení celkového počtu voličov na území Mesta Nový Sad, ktorých je 324 066.

OBEC BÁČSKY PETROVEC

Premiér APV v obhliadke projektov Juraj Bartoš Jaroslav Čiep

bec Báčsky Petrovec v piatok 8. apríla navštívil predseda vlády APV Dr. Bojan Pajtić, predseda Demokratickej strany, zároveň i nositeľ listiny demokratov na republikových voľbách. Predtým než predseda vlády AP Vojvodiny Bojan Pajtić so spolupracovníkmi navštívil Báčsky Petrovec, pristavil sa v Hložanoch. Tesne predpoludním urobil bleskovú obhliadku staveniska pri tamojšej základnej škole. Robotníci nakrátko prerušili práce na dokončení športovej haly a tribúny. Prostriedky na objekt zabezpečila Správa pre kapitálové vklady AP Vojvodiny. Predseda Pajtić sa osobne pozdravil s viacerými občanmi Hložian a zoradenými stavbármi, porozprával sa narýchlo s predsedom Rady Miestneho spoločenstva Hložany Jánom Bohušom a starostom Obce

Báčsky Petrovec Pavlom Marčokom. polemík a politických súbojov v Zoskupeným občanom a stavbá- aktuálnej volebnej kampani: „Pred rom sa však neprihovoril ani on, ani niekoľkými dňami som si pomyslel, nikto z obecných a dedinských predákov. Predseda vlády APV Bojan Pajtić, riaditeľ Správy pre kapitálové vklady APV Nebojša Malenković a ďalší ich spolupracovníci sa presunuli do Báčskeho Petrovca, kde navštívili Základnú školu Jána Čajaka. V nej po siedmich rokoch naťahovačiek prednedávnom ukončili vybavenie športovej haly, ktoré bolo spolufinanco- Z obhliadky staveniska v Hložanoch vané prostriedkami z rozpoč- (Foto: J. Bartoš) tu APV. Novinky a pomôcky v športovej hale im predstavil že mám právo spochybniť aj voľbu riaditeľ petrovskej školy Ján Brna. jednotlivým príslušníkom slovenPred koncom návštevy pred- ského spoločenstva, aby podporili seda vlády APV poskytol aj dve stranu Tomislava Nikolića a Alekvyhlášky pre médiá, z čoho jednu sandra Vučića aj napriek tomu, že politickú, nadväzujúc na vlastné títo dvaja ľudia šírili slová nenávisti slová povedané prednedávnom a strašili menšinové spoločenstvá. v Padine. Tie neskôr vyvolali salvu Medzitým, nemal som na to právo:

• (PRED)VOLEBNÝ KALEIDOSKOP •

kvalifikácia bola hrubá. Vyjadrujem ľútosť, ak sa niekto z príslušníkov Srbskej pokrokovej strany z radov slovenského spoločenstva preto urazil. Kvalifikácia „slovenskí četníci“ sa vzťahovala výlučne a celkom zreteľne na členov Srbskej pokrokovej strany z radov slovenského spoločenstva. Ľutujem, ak sa to dotklo niekoho iného. Každý má právo odpustiť minulosť, zločineckú minulosť, minulosť nenávisti Vučićovi, Nikolićovi, Šešeljovi. Ja im to nikdy neodpustím a ani nezabudnem,“ vyhlásil v Petrovci Bojan Pajtić. Pred školou s transparentom v rukách v mene politickej strany Slováci vpred! jej predseda Pavel Surový vyzval predsedu Demokratickej strany Bojana Pajtića, aby sa predtým než začne navštevovať slovenské dediny, prepáčil Slovákom za „hanebný prejav na tribúne v Padine“.

16 /4695/ 16. 4. 2016

(Pred)volebný kaleidoskop OBEC BÁČSKY PETROVEC

Desať listín na lokálnych voľbách Jaroslav Čiep

a lokálnych voľbách, ktoré sa uskutočnia zároveň s parlamentnými a pokrajinskými voľbami v nedeľu 24. apríla 2016, viaceré politické strany si nárokujú dostať sa do Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec. Do uzavretia lehoty prijímania prihlášok volebná komisia Obce Báčsky Petrovec prijala a potvrdila nasledujúce listiny politických strán alebo koalícií: 1. Zachovajme naše dediny dnes – Demokratická strana (nositeľ a prvý na listine Pavel Marčok); 2. Aleksandar Vučić – Srbsko víťazí (Srbská pokroková strana, rovnomenný nositeľ listiny, prvý na listine Srđan Simić); 3. Liga sociálnych demokratov Vojvodiny – Nenad Čanak (rovnomenný nositeľ listiny, prvý na listine Karol

Werle); 4. Ivica Dačić – Socialistická strana Srbska (rovnomenný nositeľ listiny, prvý na listine Dr. Rajko Perić); 5. Spoločne pre obec – Boris Tadić (koalícia LDP a Boris Tadić, rovnomenný nositeľ, prvý na listine Branislav Cesnak); 6. Slováci vpred! (nositeľ a prvý na listine Ján Pavlis); 7. Jednotné Srbsko – Miroslav Čeman (rovnomenný nositeľ a prvý na listine); 8. Slovenská strana Dr. Anna Boldocká-Ilićová (rovnomenná nositeľka a prvá na listine); 9. Pre prostredie, v ktorom je hodno žiť (skupina občanov, nositeľ listiny Radomir Zotović, prvý na listine Dr. Ján Sabo); 10. Dr. Vojislav Šešelj – Srbská radikálna strana (rovnomenný nositeľ a prvá na listine Branka Ševićová). Uvedené poradové čísla tieto strany budú mať aj na súhrnnej volebnej listine do lokálneho

KOVAČICA

Kandidáti na siedmich listinách Anička Chalupová

a nadchádzajúcich voľbách 24. apríla 2016 občania Kovačickej obce budú môcť hlasovať na 21 volebných miestach. V Kovačici bude otvorených päť volebných miest, v Padine a Debeljači štyri volebné miesta, v Crepaji tri, Uzdine dve a v Putnikove, Samoši a Idvore po jedno volebné miesto. Podľa údajov obecnej volebnej komisie vo voľbách do Zhromaždenia obce Kovačica sa zúčastní 7 listín. Okrem kandidačných listín: Aleksandar Vučić – Srbsko víťazí (SNS spolu s koaličnými partnermi SDP a SV), Demokratická strana, Liga sociálnych demokratov Vojvodiny – Nenad Čanak, Zväz vojvodinských Maďarov – István Pásztor, Ivica Dačić – Socialistická strana Srbska, obecná volebná komisia do 8. apríla schválila ešte dve kandidačné listi-

www.hl.rs

ny. Šiestu kandidačnú listinu tvoria členovia Skupiny občanov Zelené jablko so štrnástimi kandidátmi na voľbu výborníkov do obecného parlamentu, ktorej nositeľom je Jaroslav Dudáš z Kovačice. Z celkového počtu kandidátov desiati sú príslušníci slovenskej národnostnej menšiny (traja Padinčania: Ján Soják, Ondrej Širka, Martin Ďuríček a siedmi kandidáti z Kovačice: Jaroslav Dudáš, Zuzana Petrovićová, Snežana Chalupová, Jano Mikuš, Pavel Brtka, Martina Kočovská a Ján Milosrdný). Poslednú kandidačnú listinu obecná volebná komisia prijala od Skupiny občanov Obyčajní ľudia – Sava Kolarski. Na listine je trinásť kandidátov, z ktorých sú siedmi Slováci: Jano Nemoga, Anna Babinková, Pavel Beška, Janko Širka, Ondrej Bílek a Magdaléna Slivková z Padiny a Zuzana Sucháneková z Kovačice.

Informačno-politický týždenník

Podľa riešenia Ministerstva štátnej správy a lokálnej samosprávy z 8. apríla 2014, počet voličov v Obci Báčsky Petrovec, ktorí sa budú môcť zúčastniť volieb 24. apríla 2016, je 12 297 občanov tejto obce. Inak ako aj na predchádzajúcich voľbách, počet volebných miest v Báčskopetrovskej obci zostal nepozmenený, teda voliči budú môcť voliť na 11 volebných miestach. V Petrovci bude otvorených 5 volebných miest a po 2 volebné miesta v HložaZáber z minulých volieb v marci 2014 noch, v Kulpíne a v Maglići. Jediná zmena, keď ide parlamentu. Nahliadnutím do o volebné miesta, je v tom, že listín vidieť, že väčšina z nich tí, ktorí doteraz volili v Petrovci má zastúpených všetkých z cel- v miestnostiach Klubu poľnokového počtu 31 kandidátov hospodárov, volebné miesto na výborníkov do Zhromažde- pre bezprostrednú blízkosť sídla nia obce Báčsky Petrovec, no jednotlivých politických strán je niektoré listiny ich však majú pozmenené a premiestnené do o niečo menej. Najmenší po- siene Miestneho spoločenstva čet kandidátov na prihlásenej Báčsky Petrovec, Ulica Kollárova listine je 13. číslo 3.

STARÁ PAZOVA

Desať volebných listín Anna Lešťanová

odľa údajov, ktoré sprístupnila obecná volebná komisia, vo voľbách do Zhromaždenia obce Stará Pazova bude 10 listín. Od písania v minulých číslach HĽ, keď boli schválené iba tri volebné listiny (koalícia Aleksandar Vučić – Srbsko víťazí, Demokratická strana (DS), Ivica Dačić – Socialistická strana Srbska (SPS)), pribudlo ešte sedem listín. Ako sa dozvedáme od Miodraga Vuksana, predsedu OVK v Starej Pazove, ide o nasledujúce kandidačné listiny: koalícia Srbské hnutie Dveri – Demokratic-

ká strana Srbska (DSS), Koalícia Goran Jović s Pazovským hnutím k víťazstvu – Sociálnodemokratická strana (SDS) – Liberálnodemokratická strana (LDP) – Liga sociálnych demokratov Vojvodiny, Skupina občanov Voľba pre našu obec, Dr. Vojislav Šešelj – Srbská radikálna strana (SRS), Zobuďme Pazovu – Miloš Crnomarković – Národné hnutie Dinara – Drina – Dunav – Ruská strana, koalícia Zelená strana a Dragan Marković-Palma – Jednotné Srbsko (JS). Na území Staropazovskej obce je zapísaných 55 860 oprávnených voličov.

• (PRED)VOLEBNÝ KALEIDOSKOP •

LOKÁLNE VOĽBY V ALIBUNÁRI, ZREŇANINE A PANČEVE

V Alibunári na štarte 8 listín Vladimír Hudec

Obci Alibunár do 8. apríla, keď bola posledná lehota na podávanie kandidatúry, svoju kandidatúru o miesto v lokálnom parlamente vytýčilo osem listín. Všetky kandidatúry podali politické strany, pokým sa o miesto v lokálnom parlamente neuchádza ani jedna skupina občanov, ale ani jedna listina strany národnostných menšín. Pod poradovým číslom 1 na volebnom lístku bude listina Aleksandar Vučić – Srbsko víťazí. Na listine je maximálny počet kandidátov 23. Prvý na listine je aktuálny predseda obce Predrag Belić z Banátskeho Karlovca. Na listine sa nachádza aj terajšia predsedníčka Zhromaždenia obce Zuzana Đukićová z Jánošíka. Na volebnom lístku pod číslom 2 bude listina Demokratická strana – Dr. Bojan Pajtić. Prvá na listine je Dragana Komatina z Vladimirovca, ktorá po prekomponovanie moci v obci, v júni minulého roku, zastávala funkciu zástupcu predsedu obce, ako aj Jánošíčan Živan Bežunar a jánošícky rodák žijúci v Alibunári Saša Buzáš. Listina Ivica Dačić – Socialistická strana Srbska na hlasovacom lístku bude tretia. Na listine sa nachádza 23 kandidátov a prvý je Milan Ćuruvija z Alibunáru, ktorý na začiatku mandátu bol v opozícii a po prekomponovaní moci zastáva funkciu podpredsedu obce, tiež Vladimír Huťka z Jánošíka. O miesto v lokálnom parlamente pod číslom 4 sa bude uchádzať listina Dr. Vojislav Šešelj – Srbská radikálna strana. Na prvom mieste listiny je Dušan Dakić z Ilandže a na nej je 14 kandidátov, medzi ktorými nieto Jánošíčanov. Pod číslom 5 na volebnom lístku bude listina Liga sociálnych demokratov Vojvodiny – Nenad Čanak, na ktorej je prvý Aurel Murgu z Alibunáru; je tam maximálnych 23 kandidátov a medzi nimi aj Jánošíčan Michal Žiak. Pod poradovým číslom 6 o miesto v lokálnom parlamente sa bude uchádzať listina Srbská národná strana – Nenad Popović, na ktorej sa tiež nachádza 23 kandidátov. Prvý na listine je Slobodan Pavlović z Banátskeho Karlovca. Je tam aj Marienka Mamojková z

Jánošíka. Pod poradovým číslom 7 bude listina Sociálnodemokratická strana – Boris Tadić, na ktorej je 16 kandidátov bez predstaviteľov Jánošíka. Prvý na listine je Daniel Kišmarton z Vladimirovca. Ôsma na hlasovacom lístku bude listina Dveri – DSS – Nikola Glumac – Rozhodnutie je na vás, s 23 kandidátmi; ani na tejto nieto občanov Jánošíka. Prvý na listine je Nikola Glumac z Vladimirovca. Inak na lokálnych voľbách roku 2012 Demokratická strana v tejto obci získala absolútnu väčšinu, čiže 12 výborníckych miest, SPS mala 4, SNS 3 a po dvoch výborníkov mali LSV a DSS. Dnes je tomu celkom inak. Demokratická strana má 8 výborníkov, koľko má aj SNS. Socialistická strana je silnejšia o jedného výborníka, ligisti zachovali svojich dvoch výborníkov a bez výborníkov v Zhromaždení tejto obce zostala iba DSS. Vládnucu koalíciu na začiatku mandátu tvorili DS a DSS a dnes v čele obce sú pokrokári a socialisti, ktorých svojimi hlasmi podporujú aj ligisti, a v opozícii je iba DS. V ZREŇANINE REKORDNÝCH 16 LISTÍN O 67 výborníckych miest v Zhromaždení mesta Zreňanin sa na voľbách 24. apríla bude uchádzať rekordných 16 listín, na ktorých sa nachádzajú mená 521 kandidátov. Pod číslom 1 na volebnom lístku bude listina Aleksandar Vučić – Srbsko víťazí, na ktorej je maximálnych 67 kandidátov a prvý na listine je Goran Knežević. Tu sú i Miroslav Markuš z Bieleho Blata a Nikola Josimov z Aradáča – členovia SNS a Aradáčania Jaroslav Stevanov a Ján Svetlík v mene strany Slováci vpred! Pod číslom dva bude listina Zväz vojvodinských Maďarov – István Pásztor – Vajdasági Magyar Szövetség. Na listine sa nachádza 23 kandidátov a medzi nimi aj Bieloblatčanky Eva Pozsarová-Halásová a Erika Babinská. Prvý na listine je Jozsef Stojko. Číslo 3 je vyhradené pre listinu Ivica Dačić – Socialistická strana Srbska (SPS), Jednotné Srbsko (JS) Dragan Marković-Palma, Národné hnutie Srbska (NPS), Ruská demokratická strana (RDS) – Željko Malušić so 67 kandidátmi a prvý je

• (PRED)VOLEBNÝ KALEIDOSKOP •

Željko Malušić. Štvrtá v poradí je listina Dr. Vojislav Šešelj – Srbská radikálna strana s 23 kandidátmi v čele s Daliborom Radosavljevićom. Piata je listina Liga sociálnych demokratov Vojvodiny – Nenad Čanak, na ktorej sa nachádza 50 kandidátov v čele s Bojanom Kostrešom. Na listine sa nachádzajú aj Aradáčania Marína Malová, Adam Paľov a Ján Jánošík a Bieloblatčan Erne Ladvanský. Pod číslom 6 je listina Demokratická strana – Dr. Gordana Kozlovački, na ktorej je 62 kandidátov v čele s Dr. Gordanou Kozlovački. Číslo 7 má listina Boris Tadić, Čedomir Jovanović – Zväz pre lepší Zreňanin SDS, LDP, Vojvodinská strana. Prvá na listine, ktorá počíta 25 kandidátov, je Jasmina Đorđev. Pod číslom 8 na volebnom lístku bude listina Srbské hnutie Dveri – DSS – Vlastenecký blok Zreňanin. Na listine sa nachádza 23 kandidátov v čele so Zoranom Sandićom. Listina Ľavica Srbska – Borko Stefanović – Srbsko pre všetkých nás bude na volebnom lístku pod číslom 9, na nej sa nachádza 23 kandidátov a prvý na listine je Milan Pernat. Desiata v poradí v najväčšom banátskom meste je listina Ruská strana – Ljubomir Putić, na ktorej sú tiež mená 23 kandidátov v čele so Simom Đakovićom. Jedenásta v poradí je listina Skupiny občanov Naše mesto, naša vec, na ktorej je 23 kandidátov a prvá je Dragana Popovićová. Dvanásta je listina Národné hnutie Dinara – Drina – Dunav – Nada Babić, ktorá tiež má 23 kandidátov v čele s Nadou Babićovou. Ako trinástu v poradí mestská volebná komisia vyhlásila listinu Skupiny občanov Už bolo dosť – Saša Radulović. Aj táto listina má 23 kandidátov a jej predákom je Aleksandar Korovljev. Štrnásta je listina Koalícia Zreňanin, hlavné mesto Vojvodiny s 22 kandidátmi, v čele s Marijou Ždrnjovou. Koalícia Rómska strana, strana Bunjevci, občania Srbska kandidovala pod číslom 15 s listinou pod názvom Občania a občianky Srbska, na ktorej sa nachádza 22 kandidátov a prvá na listine je Ivana Petrovićová. Konečne mestská volebná komisia ako poslednú 16. vyhlásila listinu Republikánska

strana – Republikánus Párt, na ktorej sa nachádza 22 kandidátov a medzi nimi aj Aradáčanka Jovana Perinová; prvá na listine je Jovana Perinová. Povedzme na záver, že pri moci v Zreňanine počas celého štvorročného mandátu bola koalícia Srbská pokroková strana – Socialistická strana Srbska. V PANČEVE SÚŤAŽÍ 9 LISTÍN O miesto v mestskom parlamente Pančeva, ktoré počíta 70 výborníkov, sa bude uchádzať 9 listín. Mestská volebná komisia pod číslom 1 vyhlásila listinu Aleksandar Vučić – Srbsko víťazí, na ktorej je maximálnych 70 kandidátov. Prvý na listine je aktuálny primátor Pančeva Saša Pavlov. Pod číslom dva na volebnom lístku bude listina Liga sociálnych demokratov Vojvodiny – Nenad Čanak, so 44 kandidátmi a prvá na listine je Marinika Tepićová. Listina Demokratická strana – Dr. Dušan Stojić, ktorá počíta 35 kandidátov, na hlasovacom lístku bude pod číslom 3 a prvý na listine je Dr. Dušan Stojić. Pod poradovým číslom 4 bude listina Dr. Vojislav Šešelj – Srbská radikálna strana, na ktorej sa nachádza 35 kandidátov; prvý je Srđan Bogosavljev. Listina Ivica Dačić – Socialistická strana Srbska (SPS), Jednotné Srbsko (JS) – Dragan Marković-Palma, Demokratická strana Macedóncov (DPM), ktorá počíta 55 kandidátov, bude pod číslom 5; prvým je Nikola Dangubić. Pod volebným číslom 6 bude listina Dveri – Demokratická strana Srbska – Meň na lepšie, ktorá počíta 27 kandidátov. Prvý na listine je Dušan Malić. Ako 7. mestská volebná komisia schválila listinu Sociálnodemokratická strana – Srđan Miković, na ktorej je 25 kandidátov a prvý na listine je Srđan Miković. Pod číslom 8 bude listina Petar Andrejić – nestranícka občianska listina s menami 29 kandidátov. Konečne pod číslom 9 na volebnom lístku bude listina Už bolo dosť – Saša Radulović, na ktorej sa nachádza 24 kandidátov a prvým je Nikola Ćebić. V Zhromaždení mesta Pančevo po početných turbulenciách na konci mandátu samostatne vládne SNS.

16 /4695/ 16. 4. 2016

(Pred)volebný kaleidoskop PRED LOKÁLNYMI VOĽBAMI V BÁČI

Osem, či deväť listín – zbadáme! Juraj Pucovský

– Aleksandar Vulin a tretia listina kandidátov na výborníkov Liga sociálnych demokratov Vojvodiny (LSV) – Nenad Čanak. Ďalej nasledujú Dr. Vojislav Šešelj – Srbská radikálna strana (SRS), potom koalícia Ivica Dačić – Socialistická strana Srbska (SSS) a Jednotné Srbsko (JS) – Dragan Marković-Palma. Šiesta je koalícia pod názvom Bogunović – Zo slov ku skutkom – Demokratická strana, Liberál-

právnení voliči z územia obce, ktorú tvoria Báč, Bačko Novo Selo, Bođani, Plavna, Selenča a Vajska, v nedeľu 24. apríla 2016 budú voliť aj 25 výborníkov do nového zloženia Zhromaždenia obce Báč na nadchádzajúce štvorročné obdobie. V stanovenej lehote, do 8. apríla do polnoci, obecná volebná komisia v Báči prijala a schválila deväť listín politických strán a koalícií, ktoré sa uchádzajú o 25 výborníckych miest v lokálnom parlamente. Podobne ako aj v iných prostrediach, pr vá schválená listina je Aleksandar Vučić – Srbsko víťazí, na ktorej Kto si sadne do výborníckych lavíc sú aj kandidáti v Zhromaždení obce Báč? Strany zjednotených penzistov (PUPS), nodemokratická strana (LDP) Sociálnodemokratickej strany a Demokratický zväz Chorvátov Srbska (SDPS) a Slováci vpred!. Vojvodiny (DSHV) – Mr. Tomislav Druhé je Hnutie socialistov (PS) Bogunović, nasleduje Demokra-

Dragan Predojević musel pozorne skontrolovať každý volebný dokument

tická strana Srbska (DSS) – Dveri, patriotický blok pre lepšiu Obec Báč. Predposlednú kandidatúru podal Zväz vojvodinských Maďarov (SVM) – István Pásztor a napokon prišla listina skupiny občanov pod názvom Mirko Pušara a občania Báča proti okrádačom. Predseda obecnej volebnej komisie Dragan Predojević nám povedal, že všetky navrhnuté listiny sú podané v súlade s podmienkami zo Zákona o lokálnych voľbách, hoci niektoré

museli odstraňovať menšie nedopatrenia. Sedem listín majú na zozname maximálny počet kandidátov na výborníkov – 25, ibaže Demokratická strana Srbska a Dveri navrhli sedemnástich a Zväz vojvodinských Maďarov, ako menšinová strana, pre ktorú neplatí ani stanovený cenzus, dvanástich. Vzhľadom na skutočnosť, že v Obci Báč žije menej ako 20 000 obyvateľov, každú listinu muselo podporiť vyhláškami najmenej 200 oprávnených voličov. Vyskytol sa však aj problém, lebo obecnej volebnej komisii jeden volič podal pripomienku k listine Mirko Pušara a občania Báča proti okrádačom, ktorú zamietli, lebo tvrdia, že spĺňa všetky podmienky. Nespokojný s takýmto rozhodnutím volič zaslal odvolanie Správnemu súdu, ktorý po uzávierku tohto čísla našich novín neschválil rozhodnutie. Nuž preto sme ani nemohli uviesť, či na súhrnnej listine, a tak aj na hlasovacom lístku bude osem alebo deväť politických strán, koalícií a skupín občanov, ktoré sa budú uchádzať o 25 výborníckych miest v Zhromaždení obce Báč.

ŠÍDSKA OBEC

Predvolebné aktivity Stanislav Stupavský

j v Šídskej obci sú predvolebné aktivity v plnom prúde. Politické strany a hnutia organizujú svoje predvolebné konvencie v početných miestnych spoločenstvách v Šídskej obci, na ktorých predstavujú rozličné programy v súlade so svojimi stanoviskami. Spoločná charakteristika týchto posedení je predsa vysoká politika týkajúca sa pokrajinskej alebo štátnej úrovne. Tejto uniformnosti sa vyhla iba Srbská pokroková strana, ktorá 6. apríla v Šíde organizovala tribúnu o šídskych Slovákoch a ich spolu-

www.hl.rs

žití na tomto území v uplynulom období s osobitným dôrazom na zdedené práva a ich používanie. V obecnej volebnej komisii práce na registrácii volebných listín strán a hnutí sa blížia ku koncu. Predsedníčka obecnej volebnej komisie Milica Raketićová vyhlásila: „Asi dvadsaťštyri hodín pred vypršaním lehoty na registráciu volebných listín naša komisia doteraz registrovala a schválila spolu 7 listín. Do skončenia lehoty v piatok viac už neočakávame, že ešte nejaká strana alebo hnutie podajú kandidatúru, takže predpokladáme, že v Šídskej obci bude schválených a

Informačno-politický týždenník

na hlasovacích lístkoch pre obecné Zhromaždenie bude spolu 7 listín. Pod číslom 1 na volebnom lístku bude listina Aleksandar Vučić – Srbsko víťazí. Pod číslom 2 listina Dr. Vojislav Šešelj – Srbská radikálna strana. Pod číslom 3 listina Ivica Dačić – Socialistická strana Srbska, Jednotné Srbsko Dragan Marković-Palma. Koaličná listina Demokratická strana, Liga sociálnych demokratov, Srbská demokratická strana, Hnutie zelených a Liberálnodemokratická strana je pod číslom 4. Číslo 5 má koaličná listina Srbské hnutie Dveri a Demokratická strana Srbska. Číslo 6 patrí Srbskej

Milica Raketićová

národnej strane a číslo 7 Národnému hnutiu Dinara – Drina – Dunaj. Po piatich dňoch po vypršaní lehoty pre registrovanie listín a najneskoršie 14. apríla listiny schválime a zverejníme kompletný zoznam volebných listín.“

• (PRED)VOLEBNÝ KALEIDOSKOP •

NO COMMENT

Nie sme všetci v jednom vreci Juraj Bartoš

dkedy žijeme vo viacstraníckej spoločnosti (či už to boli niekdajšie štáty SFRJ, SRJ, SČH alebo terajšia RS), pred každými nadchádzajúcimi voľbami si my radoví novinári môžeme dovoliť svoje buď skrátené, alebo ešte stále pomerne dlhé jazyky pustiť na pašu tak, že im slučku, ktorou ich máme pripútané o kolík autocenzúry, povolíme viac než obvykle. V týchto (predvolebných) obdobiach (ktoré sa, mimochodom, vyskytujú čoraz častejšie) sa aj vedúci v našich (ešte stále od štátnych jaslí poriadne závislých) médiách správajú o poznanie benevolentnejšie. Slovníkom istého tunajšieho intelektuála, ktorý sa práve preberá z desaťročnej letargie a štedro rozdáva rozumy na všetky strany, vedome či nie, len akosi relaxujú vzťah voči nám radovým. Môže to a nemusí byť v priamej súvislosti s voľbami, t. j. ich výsledkami. V predvolebnom období sa aj predáci politických strán a zoskupení, hlavy štátnych a regionálnych orgánov a inštitúcií správajú k novinárom aspoň o štipku zhovievavejšie a rozumnejšie. Z čírej potreby po dočasnom kompromise s predbežným záujmom; nie preto, že by odrazu zahoreli láskou

k tým, ktorí ich beztak „večne kritizujú“. Hlavy lokálnych samospráv, či obecných alebo miestnych výborov politických strán svoju nevraživosť voči príslušníkom niekdajšej tzv. siedmej sile strážia, t. j. utajujú o poznanie menej úspešne. Nie je vylúčené, že aj preto šéfujú (iba) v nižších polohách. Nuž, veru, aj novinári sú len ľudia, majú teda príliš ďaleko k nadľuďom, t. j. k tým, ktorí si o sebe myslia, že nimi, nadľuďmi, naskutku sú. Že práve oni sú tí vyvolení (a zvolení), ktorí vytiahnu dávno a poriadne uviaznutý voz z blata. Nie, ani my žurnalisti nie sme rovnakí. Ani čo do odbornosti, ani pokiaľ ide o ľudské hodnoty, ani keď sa reč zvrtne na novinársku rozvahu a odvahu. Možno naskutku možno súhlasiť s názorom, že sme prevažne bojazliví, ale nijako, že sme všetci alebo mnohí podplatiteľní. Na prežitky predchádzajúcich období nie sme rovnako imúnni. Podaktorí z nás pchali hlavy do piesku ako za socializmu, tak aj teraz, v sotva definovateľnej aktuálnej fáze kapitalizmu. Sú však aj takí, ktorí, koľko im dovoľovalo lano, ktorým boli, sú a, žiaľ, dozaista aj budú pripútaní k rozrastajúcemu sa stromu (auto) cenzúry, vzdorovali. Prirodzene, s patričnými zjavnými alebo voľným okom neviditeľnými,

KRÁTKA SPRÁVA

Plandište

becná volebná komisia schválila tri nové listiny. Pod číslom 7 sa na hlasovacom lístku bude nachádzať Skupina občanov Zelené jablko Plandište Nikola Kovačević, na ktorej je aj Hajdušičan Miodrag Dabić, a pod číslom 8 bude Strana Macedóncov Srbska, na ktorej je aj Aleksandar Saša Moric z Hajdušice. Poslednou schválenou listinou, ktorá bude deviata na hlasovacom lístku, je listina Skupiny občanov Pre našu Obec Plandište – advokát Lukić Danilo. Na listine je aj jeden Hajdušičan – Zoran Liptak. O miesto v lokálnom parlamente sa budú uchádzať kandidáti z 9 listín.

pre nich nijako nie priaznivými následkami. Tak isto je pravda, že aj podaktorí z mála mladých kolegýň a kolegov si dovoľuje myslieť vlastnou hlavou. Vari tie a také hlavy treba sťať? Balenie všetkých do toho istého vreca, na spôsob, akým to robia podaktorí sebaproklamovaní spasitelia tunajšej slovenskej komunity, je naskutku práca špinavá. Čo možno očakávať od „záchrancov“, ktorí v každom uverejnenom novinárskom príspevku vidia útok na ich osobu ergo osobnosť? Furt sa im zdá, ako pred piatimi rokmi istej našej, tobôž znamenitej, speváčke, že si novinár(i) z nich strieľa(jú), ba že ich „nenávidia“! Treba teda rátať s tým, že tí(to) prichádza-

júci, čiže nastupujúci budúci činitelia politického kultúrneho a iného života, tak isto, len čo sa uvelebia do prislúchajúcich kresiel, predvolajú novinárov, o ktorých si myslia, že robia proti nim, na stretnutia v súdnej sieni? Nechajme sa prekvapiť. Dovtedy, uznávame, je naskutku tak trošku nepríjemné byť v koži, do ktorej rovnako ďobú (nespokojní a dotknutí a etc.) terajší rovnako ako budúci „výtečníci“ (s úvodzovkami i bez nich). Fakticky je ale toto ďobanie zľava a sprava pomerne príjemné. Lebo si uvedomujem(e), že tomu, kto nie je slepý, aspoň napovedá, ak priamo jasne nehovorí, že sa neprikláňame k tej či onej strane. Veď prečo by aj...

Politický marketing

Voľte zmeny,

novú a reálnu politiku. Lokálne voľby Obec Báčsky Petrovec: 5. Spolu pre Obec – Boris Tadić (LDP – SDS) Pokrajinské voľby: 8. Boris Tadić, Čedomir Jovanović – Savez za bolju Vojvodinu (LDP – SDS) Republikové voľby: 7. Boris Tadić, Čedomir Jovanović – Savez za bolju Srbiju (LDP – LSV – SDS)

J. P-á • POLITICKÝ MARKETING •

16 /4695/ 16. 4. 2016

Ľudia a udalosti Podpísali memorandum o spolupráci DELEGÁCIA MALTY V STAREJ PAZOVE

Anna Lešťanová

okolo 8-tisíc spoločností. Memorandum v Národnom dome o januárovom futbalu v Starej Pazostretnutí preve podpísali Đorđe miérov Srbska Radinović, predseda a Malty v Belehrade, obce, a Paul Abella, na prvú oficiálnu hospredseda GRTU Malpodársko-politickú ta. Ďalšie stretnutie návštevu delegáje naplánované už v cia Malty prišla prájúli bežného roku na ve do Starej Pazovy. Malte počas tradičPočas dvojdňovej John Buttigier, ných osláv, keď na návštevy (5. a 6. aprí- primátor mesta tento ostrov odcesla) podpísali memo- Melicha tujú podnikatelia z randum o spolupráci nášho prostredia. medzi Obcou Stará Pazova a Okrem členov komory (GRTU) maltskou Komorou pre malé v delegácii boli aj John Buttigier, a stredné podniky, ktorá počíta primátor mesta Melicha, a Bo-

ZO ZHROMAŽDENIA OBCE KOVAČICA

Na zasadnutí len opoziční výborníci Anička Chalupová

www.hl.rs

ban Jovanović, riaditeľ Srbského kultúrno-informačného strediska na Malte. V prvý deň pobytu v Starej Pazove Jovanović usporiadal v aule divadelnej sály prednášku pod názvom Malta cez storočia, ktorou priblížil život a prácu ľudí na ostrove večného Slnka. Hovoril o historickom vý-

voji ostrova, základných charakteristikách hospodárstva a veľmi vyvinutej turistike. „Malta je ostrovom poznania a romantiky, na ktorom je viac kostolov ako dní v roku, ostrovom nepoškvrnenej prírody, čistého mora a elegantných pláží,“ odznelo o. i. na prednáške.

lová-Koláriková, sa pre údajnú obštrukciu výborníkov koalície pri moci nemohlo rokovať. Výborníci plánovali rokovať o návrhu na odvolanie predsedu ZO Zorana Savanova a predsedu obce Jána Husárika.

asadnutie Zhromaždenia obce Kovačica, ktoré bolo zvolané na utorok 12. apríla 2016 v sieni obecnej správy, sa pre neprítomnosť nadpolovičnej väčšiny výborníkov – neuskutočnilo. O dvoch návrhoch rokovacieho programu 39. zasadnutia ZO, ktoré podali štrnásti opoziční výborníci, členovia výborníckych skupín Demokratickej strany a Ligy sociálnych demokratov Vojvodiny, Novica Trajković, Mária Zasadnutie sa neuskutočnilo pre nedostatok kvóra Turanová, Ján Puškár, Milena Subotinová, Zoltán Zasadnutie ZO Kovačica je odroRozgonji, Snežana Tomanová- čené a o termíne na uskutočnenie -Litavská, Sorinel Spariosu, Ján zasadnutia podľa slov predsedu Petrovič, Pera Đuričkov, Anka Tu- Zhromaždenia obce Kovačica ranová, Ivan Marko, Ján Gages, Zorana Savanova výborníci budú Marína Palušková a Anna Pave- načas informovaní.

Občanom Staropazovskej obce život na Malte priblížil Boban Jovanović

Informačno-politický týždenník

PAMÄTNÝ STROM. V stredu 6. apríla v Slovenskom parku v Šíde predstavitelia misie Človek v ohrození z Bratislavy, Slovenského kultúrno-umeleckého spolku Jednota, Miestneho odboru Matice slovenskej a VKP Standard spoločne zasadili pamätný strom. Bude to pamiatka na stretnutie humanitárnej misie Človek v ohrození so šídskymi Slovákmi a na pomoc, ktorú táto misia v prvej polovici roku 2016 venovala tu umiestneným azylantom. Pamätný strom spoločne zasadili Michaela Guldenová, vedúca misie Človek v ohrození, Blaženka Dierčanová, predsedníčka SKUS Jednota, Nataša Kolárová, predsedníčka MOMS, a Milena Petková, predstaviteľka VKP Standard. St. S. • ĽUDIA A UDALOSTI •

DOM ZDRAVIA BÁČSKY PETROVEC

Aj technológia medzičasom pokročila, takže nový prístroj bude pacientom poskytovať väčší počet služieb ako predchádzajúci a v kvalitnejšej rezolúcii. Okrem doterajších služieb, ako je prehliadka hornej a dolnej časti brucha, štítnej žľazy, prsníkov, testisov, zmien na koži a mäkkom tkanive, novým prístrojom bude možné vykonať aj doppler krvných ciev. Riaditeľ Správy Špecialistka Dr. Anna Speváková pacientov pre kapitálové vklady APV Nebojša už vyšetruje na novom ultrazvukovom Malenković pri tejto prístroji príležitosti prezradil ková, ktorá pracuje v tejto oblas- novinku, že petrovskému Domu ti v petrovskom Dome zdravia, zdravia v rámci súbehu schválili povedala, že starý ultrazvukový prostriedky v sume 4,5 milióna prístroj už vyslúžil svoje. Praco- dinárov na kúpu novej sanitky. vali na ňom viac ako desaťročie a Sanitka čoskoro pribudne do auviackrát ho už museli aj opravovať. toparku Domu zdravia.

Zaobstarali nový ultrazvuk Jaroslav Čiep

rednedávnom v Dome zdravia Báčsky Petrovec nainštalovali nový prístroj, ktorý bude vo funkcii skvalitnenia zdravotníckych služieb poskytovaných občanom. Ide o ultrazvukový color doppler prístroj. Ultrazvukový prístroj je zabezpečený z rozpočtu vlády Autonómnej pokrajiny Vojvodiny prostredníctvom súbehu v Správe pre kapitálové vklady APV. Jeho hodnota je 3,6 milióna dinárov. V stredu 6. apríla 2016 riaditeľovi petrovského Domu zdravia Dr. Jánovi Rybovičovi prístroj aj formálne odovzdali riaditeľ Správy pre kapitálové vklady APV Nebojša Malenković a námestníč-

ka pokrajinského tajomníka pre zdravotníctvo, sociálnu politiku a demografiu Dr. Daniela Stankovićová-Baričaková. Spoločne vyzdvihli, že aj občania v menších mestách a obciach môžu mať rovnako kvalitnú a rovnako dostupnú zdravotnú ochranu. Ako zhodnotili, po zaobstaraní tohto prístroja diagnostika v Dome zdravia Báčsky Petrovec je pozdvihnutá na najvyššiu úroveň. Predseda Obce Báčsky Petrovec Pavel Marčok vyzdvihol, že lokálna samospráva spolu s vyššími orgánmi v poslednom štvorročnom období do špecialistických služieb vložila 21 miliónov dinárov a ďalších 14 miliónov dinárov do vybavenia Domu zdravia. Špecialistka Dr. Anna Spevá-

KOVAČICA

Veľtrh zamestnávania ako šanca

Kovačica

Anička Chalupová

Kovačickej obci je toho času registrovaných zhruba tri a pol tisíca nezamestnaných. Šancu zamestnať sa niektorí z nich v sobotu 9. apríla vyhľadali na Veľtrhu zamestnávania, na ktorom 30 zamestnávateľov ponúkalo viac ako 120 pracovných miest. „S ohľadom na skutočnosť, že je tu okolo 3 500 nezamestnaných, myslím si, že tento veľtrh je veľmi významný,“ povedal Vanja Udovičić, minister pre mládež a šport, ktorý v sobotu 9. apríla slávnostne otvoril Veľtrh zamestnávania v Kovačici. Pri tej príležitosti podčiarkol, že toto je len jedna z početných akcií podniknutých na tému zamestnávania. Zároveň apeloval na všetky spoločnosti, aby pri zamestnávaní brali do ohľadu mladých, ambicióznych a talentovaných ľudí, ktorým treba dať šancu na • ĽUDIA A UDALOSTI •

Veľtrh zamestnávania slávnostne otvoril minister Vanja Udovičić (zľava)

učenie a rozvoj, ako i motiváciu, aby zostali pracovať v Kovačici. Okrem ministra Udovičića, predsedu obce Jána Husárika, jeho poradcu Milana Garaševića, úradujúceho riaditeľa Direkcie pre výstavbu obce Emila Jonáša, účastníkom podujatia sa prihovorili aj Đorđe Lukač, riaditeľ Filiálky Národnej služby

KRÁTKE SPRÁVY

pre zamestnávanie v Pančeve, a jeho zástupca Dragan Sikimić. Veľtrh zamestnávania, ktorý sa uskutočnil v sieni Podnikateľsko-rekreačného strediska Relax, prebiehal pod patronátom Obce Kovačica a v spolupráci s Národnou službou pre zamestnávanie, filiálkou v Pančeve a pobočkou v Kovačici.

Čo vieš o zdraví? Pri príležitosti 7. apríla – Svetového dňa zdravia v Základnej škole Mladých pokolení v Kovačici v organizácii Červeného kríža usporiadali súťaž Čo vieš o zdraví? Vedomosti si vyskúšalo 25 žiakov ZŠ z Padiny, Samoša, Uzdinu, Debeljače, Crepaje a Kovačice. Testy, ktoré obsahovali 21 otázok spätých s rastom a rozvojom adolescentov, pripravili členky posudzovacej komisie Vesna Garajová, Mária Brankovićová a Anna Mlynárčeková, sestry v Dome zdravia. Najlepšie výsledky dosiahla Katarína Murtinová, žiačka kovačickej školy, ktorá získala 84 bodov z maximálnych 100. Druhé miesto obsadila Jelisaveta Erská (81 bodov) z Crepaje a na treťom mieste zakotvila Đurđina Ružić (74 bodov) zo Samoša. Prvoumiestnená postúpila do pokrajinskej súťaže Čo vieš o zdraví?, ktorá sa uskutoční 15. apríla v Novom Sade. Podľa slov Miliny Záhorcovej, tajomníčky ČK v Kovačici, v priebehu apríla v spolupráci so spolkami žien z územia obce usporiadajú prednášky o diabete a akcie merania hladiny cukru. A. Ch.

16 /4695/ 16. 4. 2016

Ľudia a udalosti ŽUGIĆOVCI V HLOŽANOCH

Vzdali hold odvážnemu predkovi Juraj Bartoš

záverom ujala aj Jovanka Čolak. Mnohí, predovšetkým mladí Hložančania, môžbyť i vedení na tie časy hrdinským skutkom mladého srbského dôstojníka, sa rozhodli bojovať proti okupantom. Viacerí z nich tiež zahynuli. Spomienka na

„Č

i vieme, kde končia tradície a začína tradicionalizmus? Otáčanie sa v smere minulosti ani nemá zmysel, ak nie je v službe prítomnosti a budúcnosti. Iba zdedené hodnoty, ktoré siahajú po dnešné a po dáke budúce dni, Príbuzní poručíka Božidara Žugića so svojimi priateľmi pri hrobke padlých 13. 4. 1941 v Hložanoch – o 75 rokov neskoršie

Krsto Žugić

sú skutočnou tradíciou. Len ony môžu predstavovať obsah, ktorý sa prenáša z pokolenia na pokolenie; všetko ostatné je čosi iné.“

Týmito slovami začal svoj prejav v stredu 13. apríla Peko Vuković, predseda miestneho združenia a zástupca predsedu obecného združenia Zväzu združení bojovníkov Národnooslobodzovacej vojny Báčskeho Dobrého Polja, pri hrobke poručíka Božidara Žugića a ďalších 16 vojakov Juhoslovanského (kráľovského) vojska v Hložanoch, ktorí tam zahynuli v zrážke s obrnenou jednotkou maďarskej fašistickej armády presne pred 75 rokmi (písali sme o tom pred týždňom). Opierajúc sa na slová Štefana Dudku, ktorý onehdy bol tlmočníkom veliteľom juhoslovanskej

a maďarskej jednotky, Vuković hovoril o hroznej udalosti, ktorá prv než sa vo vtedajšej Juhoslávii druhá svetová vojna fakticky začala, riadne zalomcovala vo vedomí občanov Hložian. Ozrejmil, že poručík Žugić pochádzal z veľkej rodiny, ktorej početní členovia už predtým zahynuli v prvej svetovej vojne a v balkánskych vojnách. Krsto Žugić, príslušník bratstva Žugićovcov, podčiarkol víziu a odvahu dôstojníka vojska Kráľovstva Juhoslávie poručíka Božidara Žugića. Jeho návrh, aby sa pri hrobke v Hložanoch stretali každý rok 13. apríla, podporili všetci prítomní. Slova sa

Peko Vuković

nich, podobne ako na to, čo sa 13. apríla 1941 odohralo na vchode do Hložian zo smeru Petrovca, žiaľ, bledne. Pri skromnej stredajšej pietnej spomienke ani tentoraz neboli predstavitelia Rady Miestneho spoločenstva Hložany a Obce Báčsky Petrovec. Nová doba, nové móresy...

USILOVNÍ MLADÍ HAJDUŠIČANIA

Vlastnou prácou k miestnostiam

Vladimír Hudec

a dva a pol roka pôsobenia Klub mladých Kasper v Hajdušici svojimi aktivitami upútal pozornosť verejnosti. Od založenia a dodnes kasperovci zorganizovali viacero zábav, ale aj viacero pracovných akcií. Upratovali priestor okolo Domu kultúry, Slovenského a matičného domu. Zorganizovali aj dva turnaje v malom futbale a rovno toľko súťaží vo varení guláša. Pritom ešte stále nemajú vlastné miestnosti a na stretnutia používajú priestory Slovenského domu, čiže stánku KUS Bratstvo. Z tej spolupráce sa časom zrodila idea, aby hajdušickí mládežníci adaptovali pomocné miestnosti v dome, a tak sa dopracovali k vlastnej streche nad hlavou. Vedenie spolku podporilo túto ideu. Časť peňazí potrebných na

www.hl.rs

Mladí Hajdušičania na chvíľku prerušili prácu, aby si zastali pred náš objektív

úpravu si mládežníci zarobili organizovaním zábav, ale im v realizácii tohto projektu finančne pomohla aj Obec Plandište. Tým sa zabezpečili všetky podmienky, aby začali s prácami, ktoré sa v týchto dňoch rozbehli naplno. Pravdaže, usilovní mladí Hajdušičania všetky práce, ktoré si nevyžadovali majstrov-

Informačno-politický týždenník

skú zručnosť, vykonali vlastnými rukami. – V úzadí Slovenského domu boli dve nevyužité pomocné miestnosti. Keď sme zbúrali stenu medzi nimi, dostali sme slušný priestor rozlohy zo 25 štvorcových metrov, čo nám úplne stačí, aby sme sa mali kde stretávať, posedieť si, kamarátiť

a dohovárať sa o aktivitách, – hovorí predseda Klubu mladých Nenad Folťan. V predchádzajúcom období vybetónovali podlahu a v týchto dňoch práce pokračujú omietaním stien a rekonštrukciou povaly. Súbežne s týmito prácami prebiehajú aj práce na výstavbe nových toaliet v Slovenskom dome. Prostriedky na tieto účely v sume 300-tisíc dinárov zabezpečila Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, resp. Výbor pre úradné používanie jazyka a písma. Mladí nadšenci aj k týmto prácam priložili ruky. Najprv zbúrali starú šopu, vybrali klát veľkého agáta, ktorý tam rástol, vykopali a vybetónovali základy pre toalety a jamu pre žumpu... Slovom pozoruhodná činnosť mladých Hajdušičanov a vzor, ako sa dá užitočne využiť voľný čas, a pritom byť aj spoločensky osožní. • ĽUDIA A UDALOSTI •

HÁČIKY DOBROTY – NOVÁ HUMANITÁRNA AKCIA V NAŠEJ KRAJINE

Háčiky dobroty a svedomia Jasmina Pániková

šeobecne zlá situácia v našej krajine určuje osud mnohých našich spoluobčanov. Aj keď nie je známy presný počet bezdomovcov, sme svedkami, že ich je veľmi veľa. Okrem bezdomovcov veľký počet je aj sociálne ohrozených rodín, podľa niektorých údajov viac ako 600-tisíc. Ako pomôcť takým rodinám a jednotlivcom? Najnovšou akciou v našej krajine, ako aj v celom regióne, ktorá má za cieľ pomôcť bezdomovcom a sociálne ohrozeným osobám, je akcia Háčiky dobroty. Čo sú to Háčiky dobroty? V podstate ide o obyčajné vešiaky alebo iné háčiky na odev, ktoré majú predsa dôležitú funkciu. Na týchto vešiakoch občania môžu nechať čistý odev a potraviny. Z iniciatívy určitej dievčiny, ktorá žije v Portugalsku a tam sa zúčastňuje v rovnakej akcii, prvé háčiky u nás boli postavené v Belehrade. Našťastie, dennodenne sa na zoznam dostáva čoraz viac zúčastnených miest a medzi prvými je aj Báčsky Petrovec, kde túto akciu rozprúdili pracovníci Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, detašovaného oddelenia v Petrovci. Marína Kondačová, koordinátorka tejto školy, nám ozrejmila, že háčiky sú postavené

Na jednej lokalite v Novom Sade zostal iba papier...

iba v Petrovci pri trhovisku, vedľa eko studne, ale plánujú akciu rozšíriť aj v iných dedinách. „Túto lokalitu sme si zvolili preto, že je v blízkosti Strediska pre sociálnu prácu, Združenia rodičov detí s osobitnými potrebami MY a tiež aj Nízkoprahového strediska VŠZaSP sv. Alžbety. Na eko studňu občania takmer každodenne chodia, takže sú im háčiky poruke,“ povedala Kondačová. Zaujímalo nás, či majú občania Báčskopetrovskej obce záujem o takýto druh pomoci. Kondačová hovorí, že sa občania zapájajú do akcie a na háčikoch takmer vždy vidieť zavesené balíky s potravinami – chlieb, pečivo, nátierky, ovocie, ako aj odev, ktoré veľmi rýchlo z háčikov zmiznú. „Snažíme sa ľudí naučiť, aby po-

važovali za samozrejmé darovať zvyšné potraviny alebo nepotrebný odev. Takým spôsobom niekomu veľmi pomôžu. Vo väčších mestách občania zvyšky potravín zavesia na kontajnery a bezdomovci alebo sociálne ohrození si ich odtiaľ zoberú. Na dedinách je situácia iná, a preto sa háčiky dobroty môžu efektívne využiť. Na všetko je potrebný čas. Žiaľ, ľudia nie sú dostatočne empatickí, no zároveň dúfame, že sa dobroty z háčikov dostanú do rúk osôb, ktorým sú určené,“ vyjadrila nádej Kondačová. Pochopiteľné je, že nie všetci si prajú, aby sa verejne vedelo, že potrebujú pomoc svojich spoluobčanov. Potvrdzuje to aj

naša spolubesedníčka a hovorí, že pocit hanby existuje a v takých prípadoch si občania pomoc prídu zobrať v noci. V Novom Sade táto akcia štartovala z iniciatívy Gorana Crnojevića, Novosadčana, ktorý už mnohokrát podnietil svojich spoluobčanov k humanitárnym činom. Háčiky postavil na niekoľkých lokalitách v meste a prvý bol v blízkosti Master strediska Novosadského veľtrhu. Žiaľ, v tomto prípade sa potvrdila známa konštatácia, že u nás takmer nič nemôže trvať dlhšie ako zopár dní... S cieľom vyfotiť háčiky a zavesiť balík potravín na ne, vybrali sme sa k Novosadskému veľtrhu, ale tam sme zastihli iba roztrhaný papier, na ktorom zostali iba náznaky hesla tejto obdivuhodnej akcie. Naše málo pre niekoho znamená mnoho... A pre niekoho znamená, že každý pozitívny čin musí podceniť a zničiť.

KRÁTKE SPRÁVY

Stará Pazova

Svetový deň zdravia. V kvíze pod názvom Čo vieš o zdraví? z príležitosti 7. apríla – Svetového dňa zdravia v staropazovskej ZŠ hrdinu Janka Čmelíka sa zúčastnilo 16 žiakov vyšších ročníkov troch základných škôl z územia obce. Okrem žiakov hostiteľskej školy súťažili žiaci ZŠ Rastka Nemanjića sv. Savu a ZŠ Very Miščevićovej z Belegiša. Toto podujatie tradične organizuje Červený kríž Stará Pazova. Podľa slov Jasny Petrovićovej-Živkovićovej z ČK najlepšie výsledky mala Milica Milićevićová z Belegiša, ktorá postúpila do pokrajinskej súťaže. Témou tohtoročného Dňa zdravia je boj proti cukrovke, a preto staropazovský Dom zdravia vo štvrtok 7. apríla zorganizoval bezplatnú akciu merania krvného tlaku a hladiny cukru v krvi. A. Lš.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbum-bumbumbum-bumbumbum!

ie, nie, vážení. Dnes sa tu o stupňujúcej sa predvolebnej horúčke hovoriť nebude. Tu a teraz, hneď a razom, priamo pred kamerami Tejto Našej a len Našej v Životnej Veľkosti Veľkej Reality Šuchsem-šuchtam-šou sa začíname chystať na Deň Dé a najmä na to, čo bude nasledovať poŇom. Raz sa, vážení, neviem načudovať tomu, koľkí sa nevedia načudovať tomu, že sa ozývajú podaktorí hrdinovia ergo spasitelia, ktorí sa pred rokmi ukryli, čo do vlastnej • ĽUDIA A UDALOSTI •

ulity, čo pod sukne starej dobrej slovenskej nám pramatky, a ktorí sa teraz čudujú, že sa tatam húfne poberá aj naša mlaď. Čo je na tom čudné, keď je to v podstate skôr milé a cudné. Zhruba ako skutočnosť, že sa, čo pred rokom, čo pred niekoľkými týždňami, opäť ozvali tunajšie Tisícročné voly. Pardon – Vody. Veštiace Príchod Tej Tak Dlho A Tak Netrpezlivo Očakávanej Budúcnosti, ktorý PTTDATNOB príde práve akosi v hodine upírov noci na 25. Apríla; radujme sa, veseľme sa…

Len smelo, priateľky a priatelia. Prežili ste Časy Červené, i Žlté Časy ste prežili; podaktorí prežijú i Časy Čierne či Časy-Nečasy akejkoľvek inej farby. Podaktorým dokonca naskutku svitne, ak im už nesvitlo; podkožia sa, zamestnajú, zatrónia. Tobôž ak sa včas začlenili Tamkdetreba a sú odhodlaní stúpať Vpred A Len Vpred, akože inak – v prospech Definitívneho Radikálneho Pokroku. Prečo mladí ľudia húfne tajdú ako tie časy? – opakujete ošemetnú otázku ani pokazený gramofón.

Jój! Viem, že viete, že tajdú predovšetkým preto, lebo dobre vedia, že veľa dobrého škodí. A Dobrého sme tu predsa malimámeaeštelenbudememať odjakživa do odjakmŕtva viacneždosť. Práve preto A čo mladšie zutekalo a čo staršie nevládalo... Neznamená, že starým prichodí klesať na duchu. Veď tá krásna pesnička krásne vraví: Nie sme my tak starí, ešte v kalendári... Rozum do hrsti, jazyk za zuby, vážení... Všetko je to... Bumbumbum!

16 /4695/ 16. 4. 2016

Ľudia a udalosti NEDEĽŇAJŠÍ HAPPENING V KULPÍNE

Lenka a Laza konečne spolu

Anna Francistyová

ové poznatky, ale aj silné umelecké dojmy a zážitky si odniesli návštevníci nevšednej slávnosti v kulpínskom Muzeálnom komplexe v nedeľu 10. apríla. A tak ako každá busta v tamojšej Aleji významných osobností Kulpína má vlastný príbeh, kúsok dejín a symboliku, majú ju aj dve najnovšie odhalené bronzové busty, stojace v parku vedľa seba. Slávnosť a odhalenie búst usporiadal Klub Kulpínčanov k 10. výročiu pôsobenia. Po príležitostnom príhovore predsedu klubu Pavla Zimu v slávnostnej sieni kulpínskeho kaštieľa o bohatej zemepánskej rodine Dunđerskej, ktorá „nielen mala, ale aj dávala“, hovorila moderátorka Tatiana Mitićová. Vzápätí v starom Dunđerskovom kaštieli ožila platonická, nehynúca a večná láska mladučkej

Herci Jovana, Ervin a Miodrag s potomkom Dunđerskovcov Nikolom Tanurdžićom (vzadu v strede) vedľa najnovších búst v kulpínskom parku Jeleny Lenky Dunđerskej (1870 – 1895) a známeho srbského spisovateľa Lazu Kostića (1841 – 1910), veľkého priateľa jej otca Lazara Dunđerského. O tvorbe L. Kostića a zvlášť o jeho najkrajšej ľúbostnej 14-strofovej básni venovanej

* LETMO

Oto Filip

Improvizácie

umení sú javom často prítomným, neraz osožným. V každodennom živote ich počet alebo frekventovanosť najčastejšie závisí od okolností. Známe sú prípady, keď niektoré improvizácie istým spôsobom prevýšili originály. Nejde len o napodobňovateľov legendárneho Elvisa Presleyho, ale i o imitátorov iných. Zaujímavá je, no pravdivá anekdota, že sa najznámejší český spevák Karel Gott pred rokmi anonymne prihlásil do súťaže ľudí, ktorí ho napodobňovali. Obsadil len šieste miesto. Traduje sa i príbeh komika Charlieho Chaplina, ktorý sa tiež zúčastnil na podobnej súťaži. Nedostal sa ani do víťazného kola. Mnohé improvizácie diktuje naplánované podujatie, situácia. Pred niekoľkými dňami na jednej z prezentácií vydavateľskej činnosti verejnosti v Novom Sade predstavili istý dlho očakávaný dvojrečový slovník. Kniha už na prvý pohľad pekná, s pútavou obálkou a slušnou

www.hl.rs

hrúbkou. Až kým človek nezačal listovať v nej. Šlo o autorsky uzavreté, no tlačiarensky nedokončené dielo. Keďže termíny nepustili, netreba sa diviť usporiadateľom, že na prezentáciu priniesli len ten jeden skúšobný exemplár, ktorý dosť ťažko vypúšťali z rúk. Vo volebnom období rôznych improvizácií bude viac než dosť. Uchádzači o priazeň hlasujúcich budú otvárať rôzne (staro)nové objekty, tí nespokojní sa zase pokúsia získať čosi štrajkami. Ako napríklad v predposledný marcový deň, keď zamestnanci jednej zo železničných dielní znemožnili, aby medzinárodný vlak Avala vyšiel z depó a premával na obvyklej relácii Belehrad – Viedeň. Známy film, pozeraný aj počas minulého (pred)volebného obdobia. O stratu dobrej povesti a škody sa v spoločensky rušnom období akosi niet kedy zaujímať. Alebo nie je ani nálada na to. Veď je získanie hlasov najpodstatnejšie.

Informačno-politický týždenník

práve Lenke Santa Maria della Salute hovoril veľký znalec diela Lazu Kostića profesor Hadži Zoran Lazin. Pritom „opravil“ aj niektoré drobné historické faktografické prehrešky, napríklad i Lenkin rok narodenia (údajne nie 1870, ako to uviedol pri svojej básni sám básnik, ale 1869). Príležitostnými veršami či čítaním Lenkiných listov Lazovi k slávnostnému ovzdušiu prispeli i herec a spisovateľ Miodrag Petrović a novosadská spisovateľka Jelena Stojsavlje-

vićová. V dobových kostýmoch v autentickom ovzduší kulpínskeho kaštieľa, kde sa Lenka a Laza stretali, herci Srbského národného divadla v Novom Sade zahrali inscenáciu Od raja do beznjenice. Autora predlohy Zorana Subotičkého inšpirovala práve tajomná a v tých časoch neuskutočniteľná láska mladučkej zemepanskej dcéry a staršieho pána spisovateľa. Za účasti autora Z. Subotičkého (rozprávač) hrali: Jovana Radovanovićová (Lenka), Ervin Hadžimurtezić (Laza) a Miodrag Petrović (Lenkin otec). Tak prvú časť slávnosti v kaštieli, ako i pokračovanie tohto happeningu v Aleji významných osobností v parku primeraným repertoárom doplnili členovia orchestra Tamburaši sa Dunava. Autorom ôsmej a deviatej busty je sochár Igor Šeter zo Somboru. Za jeho prítomnosti o jeho tvorbe sa zmienil Mr. Pavel Čáni, riaditeľ Múzea vojvodinských Slovákov. Dojímavými slovami sa potom prítomným prihovoril Nikola Tanurdžić, potomok rodiny Dunđerskej, ktorý s Nadáciou Dunđerski pomohol vyhotovenie búst a organizáciu podujatia. Celkom na záver happeningu bustu sestry svojho deda Lenky Dunđerskej a známeho srbského spisovateľa Lazu Kostića spolu s Pavlom Zimom i odhalili.

KVETINOVÁ ZÁHRADA je názov podujatia, ktoré v sobotu 9. apríla usporiadala Turistická organizácia Obce Kovačica. Druhý ročník predajnej výstavy kvetov, kvetinových aranžmánov a okrasných drevín prebiehal na nádvorí Miestneho spoločenstva Kovačica, kde svoje pestrofarebné a voňavé exponáty ponúkli nielen pestovatelia z dedín Kovačickej obce, ale záujem o akciu prejavili aj záhradkári, milovníci kvetov a životného prostredia z Pančeva, Belehradu a iných miest. Okrem krásnych kvetov početných návštevníkov podujatia prilákal aj slušný výber záhradníckych potrieb, náradia, sadeníc a iného tovaru. A. Ch. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ROZHOVORY A STRETNUTIA

Za tajomstvami Španej Doliny Elena Šranková

ejedno z našich dievčat, ktoré odišli študovať na Slovensko, si tam našlo lásku svojho života... Podobný je i prípad Milinky Vozárovej z Kysáča, teraz Vincíkovej. Podobný, ale predsa iný. Pri nedávnom stretnutí nám Vincíkovci, hlavne Milinkin manžel Miloš, radi porozprávali svoj príbeh. Skončili ste rovnakú fakultu, a potom i doktorandské štúdium? – Obaja máme takmer rovnaké vzdelanie, čiže doktoráty z environmentálneho manažmentu ukončené na fakulte v Banskej Bystrici, kde sme predtým zakončili environmentálnu výchovu. Máme dvoch synov. Starší Miloško o chvíľku bude sedemročný a mladší Miško v januári naplnil tri roky. Žijete v prekrásnej Španej Doline. Čím sa zamestnávate? – V Španej Doline žijeme osem rokov a vzhľadom na to, že ide o výnimočnú obec v krásnom nízkotatranskom prostredí 700 metrov nad morom, snažíme sa

rozvíjať aktivity, ktoré pritiahnu ného myslenia a iné. ľudí do obce, lebo má dlhodobú Rozmýšľali ste o zapojení detí históriu. Je tam čo obdivovať z Vojvodiny do vašich táborov? v rámci kultúry, ale aj čo sa týka – Pravdaže, boli by sme veľmi prírody. Zároveň sa snažíme preniesť aj know how zo Srbska, vďaka metodike Nikolu Teslu centra od Dr. Ranka Rajovića. Ide o NTC systém učenia na zvýšenie inteligencie detí? – Áno. S tým cieľom každoročne organizujeme sériu letných táborov pre deti od 7 do 14 rokov. Hry s loptou: v strede Miloš Vincík Zamerané sú na odhaľovanie tajomstiev Španej radi, keby sme im mohli priniesť Doliny, tiež na rozvoj intelektu- túto príležitosť a hlavne deťom álnych zručností detí. Skĺbime zo slovenských obcí. Mohli by totiž pohybové aktivity a rôzne tam stretnúť svojich rovesníkov, motorické cvičenia vrátane turis- zdokonaliť sa v slovenskej reči, tiky a prechádzok po okolitých zároveň sa nadýchať čerstvého horách s hrami a aktivitami me- vzduchu v tejto vysokohorskej todiky na rozvoj intelektu. Sú to obci a spoznať jeden z najkrajnapríklad slovné hádanky, hry ších kútov Slovenska neďaleko s loptou, cviky na rozvoj abstrakt- Banskej Bystrice.

Aký je program táborov? – Prebiehajú od pondelka do piatka a snažíme sa, aby program bol živý. Deti sa dopoludnia zaoberajú metodikou NTC, ale i remeslami, ako je hrnčiarstvo a drotárstvo, vďaka čomu si domov odnesú vlastnoručne vyrobené predmety. Poobede sa ide na svojráznu turistiku do okolia Španej Doliny, či už je to najbližší kopec Panský diel, alebo putovanie po stopách starodávneho banského vodovodu, alebo odhaľovanie ruín štôlní, v ktorých sa dolovala medená ruda. Súčasťou programu je i návšteva múzea. Všetko je orientované na zábavu, oddych a relax, aby deti v tomto pomerne krátkom čase mali plnohodnotné zážitky. Tábory máte na starosti iba vy dvaja? – Máme to na radosti :) Ťažisko je na nás dvoch, ale si prizývame i lektorov a odborníkov, ktorí nám pomáhajú, či už pri umeleckých aktivitách, alebo pri jazde na koni. Vždycky máme i dobrovoľníkov, ktorí pomáhajú pri aktivitách, kde si to vyžaduje viac ľudí. Foto: z archívu Vincíkovcov

IN MEMORIAM

Pavel Báďonský 1940 − 2016

či, ktoré znalecky i ľudsky úprimne nazreli do tisícok očí, sa zavreli raz a navždy 27. marca 2016. Ich majiteľ, vyčerpaný viacerými chorobami, odišiel tíško. Akože inak; veď Dr. Pavel Báďonský, prvý slovenský očný lekár na Dolnej zemi, sa hluku vždy stránil, nie aj poslania pomáhať iným, takže ho 27. marca na poslednú cestu v báčskopalanskom cintoríne vyprevadil veľký počet spoluobčanov, ako aj príbuzní, známi a priatelia z iných dedín a miest. Príliš skoro Pavel Báďonský zostal bez otca. Vedený materinskou láskou vedel zdolať všetky nástrahy polosiroty a dostať sa na výslnie • ĽUDIA A UDALOSTI •

života ako uznávaný odborník a dobrý človek. Základnú školu vychodil v rodných Hložanoch, potom absolvoval slovenské gymnázium v Báčskom Petrovci. Vysokoškolské štúdium začal na Lekárskej fakulte Univerzity v Belehrade a diplom očného lekára získal v Novom Sade. Tam pokračoval i v odbornej nadstavbe: získal diplomy špecialistu medicíny práce a špecialistu strabológa (teda liečil škuľavosť). Najprv sa zamestnal v ambulancii

v Novej Gajdobre, čoskoro prešiel do Domu zdravia Mladena Stojanovića v Báčskej Palanke, kde pôsobil aj ako riaditeľ a odtiaľ pred pätnástimi rokmi odišiel do penzie. Medzičasom približne dva roky bol zamestnaný v Dome zdravia na Limane v Novom Sade. Prevažnú časť dôchodcovského života pracoval v báčskopalanskej optike Okulis. Na doktora Báďonského si báčskopalanskí matičiari spomínajú aj ako na člena prvého Dozorného výboru MOMS Báčska Palanka. Podieľal sa i na zhmotnení idey o výstavbe ta-

mojšieho Slovenského domu. Čestné uznanie Matice slovenskej v Srbsku mu udelili roku 2004. Striebornú plaketu za osobitný podiel v práci a rozvoji zdravotníckych služieb Domu zdravia M. Stojanovića získal roku 1997. Chartou čestného člena za osobitné zásluhy a príspevok v práci na afirmovaní slepých ho roku 1999 poctil Pokrajinský výbor Zväzu organizácií slepých a slabozrakých. Okrem toho dostalo sa mu ešte zopár diplomov a uznaní z odborných kurzov a školení v oblasti strabológie. Pavel Báďonský sa narodil v Hložanoch 5. januára 1940. Rodisko mu prirástlo k srdcu nielen preto, že v ňom našiel i životnú družku. V manželstve s Máriou Struhárovou sa im narodili Janka a Pavel. Teraz smútia...

16 /4695/ 16. 4. 2016

J. B.

Ľudia a udalosti SVOJU KRSTNÚ ZMLUVU V KULPÍNSKOM EVANJELICKOM KOSTOLE v nedeľu 10. apríla – teda tradične v druhú nedeľu po Veľkej noci – potvrdilo 16 konfirmandov. Tak ako obvykle, ku konfirmačnej slávnosti tu pristupujú budúci cirkevníci vo veku 12 rokov, teda žiaci 5. ročníka základnej školy, a tentoraz to bola taká menej početná generácia. Osem dievčat a osem chlapcov na túto významnú udalosť v ich životoch pripravil a po úspešne splnených konfirmačných úkonoch do cirkevného zboru začlenil kulpínsky farár Jaroslav Javorník. A. F. Foto: M. Šimová

SLÁVNOSŤ KONFIRMÁCIE V PADINE. V padinskom chráme Božom v prvú nedeľu po Veľkej noci za prítomnosti rodičov, krstných rodičov, príbuzných a známych prebiehala slávnosť konfirmácie. Svoju krstnú zmluvu v nedeľu 3. apríla potvrdilo tridsaťdeväť konfirmandov, keď sa novými dospelými členmi evanjelického cirkevného zboru stalo štrnásť chlapcov a dvadsaťpäť dievčat. Konfirmandov pripravil a slávnosť konfirmácie vykonal Ján Cicka, farár Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Padine, ktorý im po slávnostnom prijatí Večere Pánovej zablahoželal a odovzdal primerané darčeky. A. Ch. Foto: z archívu Fotoštúdia Centar

Z ČINNOSTI KULPÍNSKEHO ZDRUŽENIA PENZISTOV

potešili správe, že na nich „myslia“ v Rade Miestneho spoločenstva a črtajú sa im miestnosti vedľa úradu pošty. Vo finančnom pláne na tento rok si dokonca určili aj položku na prípadné renovovanie ženiach v iných prostrediach, aj týchto priestorov. v Kulpíne sa kladie dôraz na záso– Chcem tiež apelovať na nabovanie potravinami a ohrevom šich penzistov, aby sa poistili. Je za zvýhodnené to malý peniaz ceny a spôsob a môže veľa platby, penzisznamenať: nieti sa zapojili do len príbuzným akcií na úprave v prípade smrti dediny, organipoistenca, ale zovali si stretnuzvlášť ako potia pri hudbe moc v poskytoa peknom slove. vaní niektorých Vo svojom kúzdravotných tiku sa stretajú služieb. Musím v podvečerných zdôrazniť, že hodinách každú my ako organistredu, keď im Predseda združenia Ján Činčurák zácia nemáme niekto ponúka z toho nič, iba svoje výrobky alebo lekárske služ- vybavujeme, lebo ľudia sú neby, tak i častejšie. Je to skutočne dôverčiví a v tejto finančnej kríze maličký priestor (dokonca bez so- zvlášť obozretní, – zdôrazňuje ciálnych zariadení), preto sa veľmi predseda.

Kiežby nás bolo viac Anna Francistyová

Kulpíne je zo 500 občanov dôchodcovského veku, ale len čosi nad 190 sú členmi Miestnej organizácie penzistov. Apel o začlenenie spoluobčanov do tohto združenia pretrváva stále a znovu odznel aj na marcovom volebnom a výročnom zasadnutí. – Penzisti sú plní nedôvery, niekedy je dokonca ťažko získať potrebné kvórum aj z radov našich členov pre zasadnutia, keď musíme niečo dôležité riešiť. A stále vyzývam našich ďalších spoluobčanov, aby sa nám pripojili. Ľahšie by sa robilo, keby sme nastupovali napríklad ako 400-členný kolektív, – povedal nám Ján Činčurák, staronový predseda združenia. Tak ako v podobných zdru-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Na marcovom zasadnutí MOP v predsieni základnej školy bol zvolený nový miestny výbor, v ktorom sú: predseda Ján Činčurák, tajomník Milorad Kolarski, pokladníčka Vidosava Rakićová, členovia Jovan Rakić, Vera Šimová, Ján Vrbovský, Miloš Vlaov, Slavica Malešev, Ivana Santračová, Anna Sabová a Pavel Čelovský. J. Činčurák, ktorý má za sebou skúsenosti predsedu z časti uplynulého mandátneho obdobia a znovu bol jednohlasne zvolený do tejto funkcie, nám ešte povedal: – Nie som celkom spokojný s tým, čo sa za môjho doterajšieho mandátu – teda za tri roky – urobilo. Mohlo sa viac. Napríklad, i keď sme v tomto období mali možnosť 25 našim spoluobčanom vybaviť hradený pobyt v kúpeľoch, pomohli sme len siedmim, a to iba preto, že nemali všetci záujemcovia potrebné lekárske doklady. A aj na to sme tu, aby sme ľuďom pomohli, informovali ich o tom, čo musia mať, aby sme ich mohli zaradiť do tohto zoznamu. • ĽUDIA A UDALOSTI •

VOJNOVÉ NEZÁBUDKY (10)

Táto vojna začína byť všedná Ján Cicka PONDELOK 12. apríla Malý slovníček vojny NATO, projektil, raketa, lietadlo, výbuch, cigarety, káva, olej. Ej, kasáreň za chrbtom, kúskuješ mi nervy NATO zloduch raketou vŕta v tebe diery. Hlásila sa Alena, aj sestra Zuzka. Počula, že nás... Súmrak si sadá na mesto holuby šli už spať švist ´kýsi nad strechou začína prácu majster kat. Hlásil sa brat Paľo z Kovačice. Volá nás k sebe. Nemôžeme, máme štyri byty na starosti. Rozprával som sa s Annou Lazarevićovou v redakcii Hlasu ľudu a Paľom Kaňom z našej kancelárie. Kaňovi som vyčítal: „Ty si mi kamarát, upíjaš si v Petrovci rakiju, schádzate sa, piatkari, a mňa tu podchvíľou raketujú. Číra neprávosť!“ Vilka vraví: „Včera bol starý Bičiar z Kysáča na traktore. Predával zemiaky: 2 din. za 1 kg. Boli veľmi drobné.“ Aprílové počasie: cez poludnie teplejšie. Orgován už-už zakvitne. Letí, už letí raketa, pesničku smrti hvízda si. Znesie ma, znesie zo sveta, či koho inde zdubasí?! Akademik Mihajlo Marković v dnešnom Blici píše: „Cieľom NATO nie je Kosovo a Albánci, ale kontrola nad Balkánom a potrestanie neposlušného Srbska... Na začiatku 21. storočia sa odohrá veľká zrážka vo svete.“ Prišlo mi na um čiernohorské príslovie: Kto ide do sveta, hľadá smrť, kto sedí doma, čaká ju. Ako padnem do tej jamy, ako budem v hrobe spať? Ni hrob nemám vykopaný. Ni čo si ta vziať. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Alebo lepšie: Ni hrob nemám vykopaný. Hanba, majster kat. Bol som u Kovačevićovcov na zákusky. Goca urobila moju obľúbenú pochúťku japonský vietor. Pri návrate sme si Karlitos a ja doberali Feldyho. Vravím: „Jaro, teraz v rádiu oznámili, aby rozhlasoví novinári razom bežali do redakcie. Ty pivo nechaj tu mne a Karlitosovi, zamerkujeme ti ho.“ Pred Ricom, keď buchla raketa, pivkári si práve upíjali. Nízkemu stolárovi tlak vyrazil fľašu z ruky. Nenaľakal sa, ale piva mu bolo ľúto.

O pol jedenástej som videl prvýkrát z úkrytu raketový súboj. Aj dym spoza kasárne sme pocítili. Feldy vysolil dobrý vtip: Pošleme nótu NATO, nech nám dajú zoznam, čo nám chcú zrúcať; my si to zrúcame sami. Je viac ľudí v úkryte po včerajšku. Po raketových súbojoch je menej tých, ktorí sa vracajú

Majevická kasárňa Naháňa mi strachu Ako by mi posypal Pod nožičky hrachu.

Letí si, letí raketa, blýska sa na časy. Kohože obíde? Kohože zdubasí? Predtucha Topoľ. Vŕba. Človek. Žena. Tam sa dvaja túlia. Chlapček v tráve na podstení. Bác! Ohnivá guľa... Bože, bože, bože, bože! Čo sa s nami robí? Včera tam bol smrti tanec, dneska rastú hroby. O šiestej popoludní Vilka sedela na balkóne, slnko hrialo, jedla jablko. Je čistá obloha. Budú nálety! Hlásil sa Rasťo z Erdevíka. Zomrel im dedko. Vyjadril som mu, aj celej rodine, sústrasť. Ešte nevie, kedy príde k nám. Po jedenástej predpoludním v Grdelickom priesmyku dostal priamy zásah medzinárodný rýchlik. Pijeme kávu. Volá Zuzka Kurajová, aby sme prišli do Kovačice. Vilka sa popoludní kúpala vo vani. Ozvala sa z horúcej vody: „Bože, aká pohoda! Zabudla som na vojnu.“ Predvečerná teplota: 16 °C. Bezvetrie. Poplach o 20.39.

Školáčka Mirka sa sama prechádza pred budovou. Je smutná. Nemá sa s kým hrať. Peťa nám poslal veľkonočnú pohľadnicu. Karlitos pri pive mal dve slávne výpovede. Prvá: „Nikako da se okupam. Prepodne nema tople vode. Popodne se opijem. Uveče kad zasvira, j...š kupanje.“ Druhá: „Ustima laj, k...u fraj! O 17.00 hodine som zavolal Dragana hore. Ešte neprišiel z roboty. Z rádia počujem takéto slová piesne: Izvini komšija, j..o sam ti ženu... Blíži sa dvadsiata hodina. Sedíme a čakáme. Poplach o... Keď zavyje siréna, razom sa mi chce močiť. Ako keď koňom zahvízdajú.

domov. Po polnoci ideme k nám piť kávu, s Irminou Taňou a Draganom. Neviem, či sa nevrátime späť, lebo nás pristavil akýsi dôstojník: „Kam idete, ľudia? Ešte bude. Nateraz je 3 : 0 pre nás.“ Tejto noci Dragan spal u nás, v Rasťovej izbe. Ráno šiel do práce. UTOROK 13. apríla Táto vojna začína byť všedná. A nudná. O polnoci si ľahnem, nálety prespím. Ráno si v správach vypočujem, kde bombardovali. V noci znovu zasiahli rafinériu. Teplota o 9.00 hodine: 14 °C. Prišla sa strihať Zlata od kasárne; jej muž Marko sľúbil liter pálenky. Zlata ju doniesla. Za ňou prišla Bosa. Vilka vraví: „Kuchyňa nám príšerne smrdí od dymu všetkých možných cigariet. Darmo celú noc vetráme.“ Orgovány kvitnú. Zlatý dážď odkvitol.

Poplach začal desať minút pred polnocou. Sused Mile vraví: „Blíži sa 300 lietadiel!“ S Tomom sme sa poprechádzali okolo sídliska. Krásna jarná noc. Iba zlovestné ticho visí nad zlovestným mestom. Vilka nechce do úkrytu. Už si bola ľahla. Háda sa so mnou. Predsa šla. O pol tretej sme videli na našej streche baterky. To vojaci robili kontrolu, či dačo nepadlo. Rozhodli sme sa ísť domov okolo tretej. Živana od kasárne stále melie. Má drapľavý silný hlas. Hodinky náramkové si snímam z ruky pred spaním. Obíde Clintona, obíde Madlenu. Zdubasí nám dcéru, mňa a moju ženu. Milý, mocný Bože, nech to čerti berú! Zdubajže Madlenu, nezdubas mi dcéru. Letí, smrtka, letí, blýska sa na časy. Kohože obíde, kohože zdubasí?

16 /4695/ 16. 4. 2016

Daniel Domoni, 8. 1

Daniel Tirinda, 8. 1

Skriňa mojej babky

Anabela Stošićová, 8. 1

Keď treba písať o svojej babke, čo sa vám v mysli ako prvé vynorí? Napríklad: jej nežné oslovenie, upracované ruky, chutné a voňavé koláče, krásne upravené kvetinové záhony alebo tajomná skriňa v jej obývačke? Žiaci 8. ročníka ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove sa na hodinách výtvarnej kultúry pod dozorom profesora Jána Agarského vo svojej predstavivosti popasovali práve s týmto kúskom z interiéru babičkinej izby. Tak vznikli farebné výkresy na tému Skriňa mojej babky babky. Naši výtvarníci maľovali temperovými farbami a inšpirovaní boli prácou akademického maliara Emila Sferu, ktorý vo svojej tvorbe často maľuje skrine, okná a staré domy. Inšpirujú aj vás, milí kamaráti?

Ema Folťanová, 8. 2 Ivona Pepđonovićová, 8. 2

Anna Lakatošová, 8. 2

Naďa Dvornická, 8. 1

www.hl.rs

Martina Materáková, 8.

Patrik Bako, 8. 1

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK • •

Mozaika

ROČNÍK XVI 16. apríla 2016 ČÍSLO

201

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

K VÝSTAVE PULSKÝ DENNÍK ALOJZA ORELA V MÚZEU VOJVODINY

Z obsahu

Závany nostalgie mora so zeleňou mesta, dovolenkári s ľuďmi náhliacimi sa do práce. az klasickými, inoVlastnou názornosťou, kedy zase umekontrastom a detailom leckými zábermi, jeho čiernobiele snímky zachytil najpopulárnejší sú akosi predsa krajšie a najvšestrannejší fotoako tie kolorované. Hlavne graf Istrie Alojz Orel (Ľubpre závany nenahraditeľľana 1918 – Pula 2002) nej nostalgie, spomienky mnohotvárne podoby nás starších na dobu, keď mesta, v ktorom strávil sme všetci neboli natoľko väčšinu života. A ktoré sa rozhádaní a úprimne si vďaka jeho láskyplnému Alojz Orel: vážili veci jednoduché. oku a objektívom vždy, človek s tretím okom Čo ale robiť, keď žijeme dokonca i dnes, skvie na snímkach plným leskom a čímsi hlboko v dobe umožňujúcej aj vo sfére fotogravnútorne precíteným. Orel azda nikdy fického umenia nespočetné technologické neprestal svojim nadšením, hlbokými a farebné možnosti? Výstava, ktorá ďakujúc spolupráci Múzea Vojvodiny a pulského Múzea dejín a námorníctva štartovala 18. marca, návštevníka uchváti nie toľko počtom záberov – bolo ich tam zo štyridsať – koľko Oto Filip

Mihailo Idvorský Pupin – titan umu, veľduch srdca Str. 2 Zábava pre všetkých reklamných materiálov, tvorbou turistických sprievodcov, aktívne účinkoval vo vzniku a zverejnení prvej fotomonografie Puly v roku 1964. Pre kvalitu a kvantitu tvorby sú povojnové dejiny fotografie

Aj more, aj kúpele Str. 4

V prístave

Pri letisku

skúsenosťami a vkusom slúžiť Pule ako nevyčerpateľnému zdroju motívov. Všímal si celé roky tak jej všedný život, ako i jeho rôzne formy – vnútorné, historické, spoločenské, hospodárske... Na jeho záberoch sa strieda motív robotníka v lodeniciach so zaľúbeným párikom v parku, krása

Puly a Istrie skutočne nepredstaviteľné bez opusu tohto veľkého majstra. A jeho fotodenníky sú stále ukážkou, pokiaľ sa autor môže dostať, keď sa čomusi venuje skutočne úprimne, z hĺbky srdca.

Začala sa éra áut

Neďaleko amfiteátru teda ich obsahom a časovým horizontom. Ide o opus zahŕňajúci celé polstoročie. Siahajúci od otvorenia prvého Ateliéru Orel v roku 1947, cez jeho pôsobenie v Národnej technike a v novinách Hlas Istrie, po umelcov nový ateliér štartujúci v roku 1968 a posledné fotografické práce, datujúce v roku 1996. Nenárokujúc si, že všetko vie, Orel od začiatku robil to, čo i dnes mnohým iným fotografom chýba. Sústavne sa zdokonaľoval v technike fotenia, sledoval odbornú literatúru, sám vyvolával a vypracovával vlastné snímky. Zaoberal sa i úpravou

Zvárač v lodeniciach

Liečiteľ

Str. 6

Mozaika OD PRISŤAHOVALCA PO VYNÁLEZCU

VČERA, DNES, ZAJTRA...

Mihajlo Idvorský Pupin – titan umu, veľduch srdca Ján Špringeľ

vo Veľkom jablku, za čo dostáva študijný vedecko-výskumný pobyt na známych európskych univerzitách v Cambridge a Berlíne. Počas amerických štúdií

a autobiografiu From Immigrant to Inventor získal Pulitzera. Ernest Hemingway, ďalší laureát tohto prestížneho ocenenia, mal medzi najobľúbenejšími knihami dve jeho nasledujúce knihy: Nová reformácia: z fyzických do duchovných skutočností a Romansa o stroji. Mihajlo Pupin (1854 Idvor – 1935 New York) sa podpísal pod tridsaťšesť vynálezov. Najznámejší z jeho objavov (indukčné rúrky) znamenal začiatok medzinárodnej telefónnej prevádzky. Zvitky sa montovali v určitých vzdialenostiach (na každé 2 km) do diaľkových telefónnych vedení, čím sa v nich znížil útlm

Podobizeň vedca – olejomaľba

legrafia, bezdrôtová telegrafia a telefónia sa bez jeho mena rovnako nezaobídu. Bol doma v elektrotechnike, vynikal aj z fyziky a chémie. Pre použitie ultrazvuku pri detekcii ponoriek získal uznanie od amerického prezidenta Woodrowa Wilsona. Sláv ny id vor sk ý rodák bol jedným zo zakladateľov NACA, federálneho úradu USA na podporu leteckého výskumu. Dnešná NASA je špičkovým úradom pre vesmír a kozmonautiku. Na jeho počesť pomenovali jeden z mesačných kráterov. Ako dvadsaťročný cestuje za veľkú mláku. Roky na sebe v USA tvrdo pracuje. Cez deň hrdlačí, vo večerných Aleksandra Ninkovićová-Tašićová hodinách sa zdokonaľuje v anglickom jazya umožnil prenos telefonátu káb- ku a pripravuje sa na prijímacie lom do 70 km bez zosilňovača. skúšky. Ako dvadsaťpäťročný sa Srbský objaviteľ je považovaný dostáva na významnú Kolumbijza priekopníka moderných tele- skú univerzitu v New Yorku. Ani komunikácií. Bol novátorom aj tridsaťročný sa stáva najlepším v rádiológii, nielen v uplatnení študentom najstaršej vzdelávaröntgenu. Mnohopočetná te- cej vysokoškolskej ustanovizne

Rodný dom Mihajla Pupina

a štúdií na starom kontinente sa prejavil aj ako výborný športovec v rôznych odvetviach (Pupin bol najúspešnejším a najvšestrannejším športovcom zo Srbov koncom 19. storočia). Ako tridsaťpäťročný obhajuje v Nemecku u chýrečného fyzika Hermana Helmholza doktorát. V tom istom roku (1889) sa vracia do USA a stáva sa profesorom na Elektrotechnickej fakulte Kolumbijskej univerzity. Nesebecky prenášal vedomosti na iných, podporoval morálne a materiálne nejeden talent. Jeho zverencami boli okrem iných skutočné vedecké esá, medzi nimi aj štyria držitelia Nobelových cien: rádiotechnik Edwin Howard Armstrong, fyzici Robert Adrews Millikan a Isidor Isaac Rabi, či chemik a fyzik Irving Langmuir. Za štyri desaťročia

(1889 – 1929) pôsobenia na poste pedagóga na Kolumbijskej univerzite je zaradený medzi kvinteto najobľúbenejších profesorov doteraz. V Norfolku (štát Virgínia), kde mal kúpený dom s pozemkom, sa správal ako jeho spoluobčania: obrábal pôdu, choval statok ako v rodnom Idvore. Mnohí roľníci netušili, že ide o popredného vedca a profesora. Na rodnú dedinu, rodisko a materský štát nezabudol. Svoju rodnú obec zviditeľnil aj druhým menom Idvorský. Stával sa a nastal z neho postupom času jeden z najdôležitejších dobrodincov v prvej polovici 20. storočia. Podporoval

Základná škola v Idvore

HLAS ĽUDU | 16. 4. 2016 • 16 /4695/ nejedného srbského umelca, ale aj štátnika, pomáhal a budoval nespočetné kultúrne a vedecké inštitúcie v Srbsku a Kráľovstve SCHS, vydavateľstvá alebo jednotlivcov. Vplýval na amerických priemyselných magnátov, aby pokračovali jeho cestou. Založil tri fondy na území

u amerického prezidenta Wilsona vplýval na to, aby západná časť Banátu bola pridelená Kráľovstvu Srbov, Chorvátov a Slovincov.). O tejto všestrannej osobnosti má encyklopedické znalosti mladá Belehradčanka Aleksandra Ninkovićová-Tašićová.

Vnútrajšok rodného domu v Idvore

dnešného Srbska (Fond pri Matici srbskej, Fond Mihajla Pupina a Fond Pijady Aleksićovej Pupinovej). Neoceniteľná je jeho pomoc Srbsku počas 1. svetovej vojny a po jej zakončení pri formovaní hraníc. Počas Mierovej konferencie roku 1919 v Paríži Pupin svojou autoritou

Predsedníčka Vzdelávacieho a výskumného strediska Mihajla Pupina je autorkou Virtuálneho múzea Mihajla Pupina, ďalších webových strán o Idvore a Pupinovi, ako aj príspevkov a príloh v srbskej dennej tlači. Za niekoľko rokov intenzívneho pátrania zozbierala 15 000

Z MYŠLIENOK, LISTOV, PREJAVOV A KNÍH MIHAJLA PUPINA „Nič nerobí človeka takým šťastným, ako jeho čestné presvedčenie, že urobil všetko, čo mohol, vkladajúc do svojej práce svoje najlepšie schopnosti.“ „Zlí ľudia sú ako mäkká tráva, po ktorej kráčaš. Dokáže hebká travina zničiť tvoje nohy? Podobne nemôžu planí ľudia vyhubiť statočného človeka.“ „Prehry sú iba krátke odpočívadlá pre budúce víťazstvá.“ „Veda nás môže viesť k výške medzi bohov Olympu, ale ak zanedbávame duchovný vývin, zmizneme vo vojne, nenávisti a hospodárskej kríze.“ „Môj priateľ Tesla chodil naboso na ostrých kameňoch, ja naopak – bosky po mäkkej idvorskej pažiti. Ale sme obaja snívali bdelo rovnaký detský sen: dočiahnuť hviezdy v nebesiach.“ „Nevolajte ma mecénom. Ja vyčleňujem iba kúsok zo svojho chleba pre môj osudom skúšaný národ.“ „Prvým cieľom vedy je, aby láskavo a bez predsudkov vysvetľovala jazyk prírody. Vedie to k pochopeniu, ktoré nám dáva možnosť nahliadnuť do večnej pravdy a pravda nás oslobodzuje.“ „Celého života som mal na mysli slová mojej matky Olimpijady, ktoré mi opakovala: dieťa moje, ak sa chceš pobrať do sveta – musíš mať ďalší pár očí: oči pre čítanie a písanie. Vedomosti sú zlaté stúpadlá, cez ktoré sa ide do nebies.“ „Kde je vôľa, tam sú aj zručnosti.“ „V človekovom živote sú mnohé iné, životu dôležité otázky, na ktoré sa odpovede môžu nájsť v mojom rodnom Idvore.“ „Svaly a mozog sú dve výnimočné veci, ktoré musíte mať pred a počas študovania.“ „Legendy sú rovnako tak ako i uspávanky: učičíkajú vás, ak nie ste dostatočne ostražitý.“ „Amerika ponúka rovnaké šance všetkým. Každý jednotlivec musí hľadať spomínanú príležitosť a byť pripravený využiť ich, ak sa mu naskytnú.“ „Kto vidí, ten i verí, nech hovorí ten, čo má čo povedať.“ „Len z dobrého učňa sa stáva dobrý nádenník a z dobrého nádenníka dobrý gazda.“ „My sme sluhovia hospodára, ktorý sa menuje – práca a robota.“ „Hlavný zmysel duchovného života na dedine je starostlivosť o staré tradície.“ „Ja som bol pastierom v Banáte, takže som bol zobratý od svojho dobytku hlásiť ľuďom zázračné diela Pánove v prírode.“ „Nepricestoval som do USA za peniazmi, ale za poznatkami. Vedomosti mi priniesli bohatstvo a nie opačne.“ „Láska k večnej pravde a ich práca na tom, ako ju objaviť v prospech ľudstva, viedla vedcov a inžinierov do najväčších triumfov vedy.“ „Rozhlas je jednoduché vysvetliť. Prenáša sa hlas najprv elektrikou, potom vzduchom, a potom zase elektrikou. Ako keby sme si my jeden druhému hádzali jablká do rúk.“ „Kam sa pozriem, všetko samé hádanky.“ (Pupin po vysťahovaní do USA roku 1874) Snímky: autor rôznych dokumentov o idvorskom rodákovi, z čoho je 4 500 výstrižkov z americkej tlače. Návštevníkom Aleksandra so zanietením a dôkladnou učenosťou rozpráva aj na jej súčasnej expozícii o Pupinovi v Historickom múzeu Srbska. Ak vás cesta zavedie do sídelného mesta,

III

nenechajte si ujsť príležitosť pozrieť si skvele urobený obraz o jednom z dvoch našich najznámejších bádateľov. Zoznámite sa na Námestí Nikolu Pašića s neskutočným a pravdivým životom Mihajla Pupina, vedca – velikána srdca a umu, ale aj s muzeológiou budúcnosti.

Mozaika REPORTÉRI

Danuška Berediová

ZO ZÁJAZDU DO GRÉCKA: EVIA A EDIPSOS

Aj more, aj kúpele Danuška Berediová

récko a grécke ostrovy sú vždy prvou asociáciou na prekrásne more, leto, dovolenku. A čo tak kúpele v Grécku, a to pri mori? Na druhom najväčšom gréckom ostrove po Kréte, ostrove Evia (v minulosti známom ako Euboea (Eυβoίας)) sú najstaršie a najznámejšie kúpele v Grécku. Preto je uvedený ostrov zaujímavý počas celého roka. Evia je od hlavného mesta Atény vzdialená iba

Zimné ticho

mi v Edipsose, túto vodu možno vidieť takmer na každom kroku. V zime sú tieto horúce pramene ešte viditeľnejšie: na každom kroku

tečie horúca voda teploty 70 °C. Táto termálna voda sa odporúča ľudom, ktorí majú problémy s artritisom, reumou, dermatologickými

roe a Omar Sharif. V súčasnosti celebrity v Edipsose oddychujú v exkluzívnom päťhviezdičkovom Thermae Sylla Spa Wellness hoteli, nachádzajúcom sa na hlavnej ulici. O ňom sa hovorí, že patrí medzi desať najlepších termálnych SPA centier vo svete. Evia sa v posledných rokoch stáva čoraz známejšia turistom. Kým Grécko nezapadlo do finančnej krízy, grécky dôchodkový

Tie blízke vodné dotyky

Prvý prameň alebo vaničky

osemdesiat kilometrov. V mestečku Loutra Edipsos (kúpele Edipsos) sa nachádza okolo 80 prameňov termálnej vody s teplotou 28 ° až 86 °C, ktoré vyvierajú z hĺbky až 3 000 m. Prechádzajúc sa ulica-

vidieť najprv vodnú paru. Termálne pramene sú vo vlastníctve štátu a hotely, ktoré chcú mať túto vodu vo svojich bazénoch a v SPA programoch, musia si ju kúpiť od štátu. Preto hotely tieto služby dodatočne naplácajú. Tri najväčšie pramene sa vlievajú priamo do mora. Prvý s teplotou okolo 30 °C vlievajúc sa do mora vytvára rôznofarebné čudné tvary v kameni, ktoré turisti radi nazývajú vaničky, lebo v nich sedia. Treba si iba nájsť voľné miesto. Druhé dva sú horúcejšie a majú tvar vodopádov. Zvláštny pocit je, keď stojíte v morskej vode a na vás

problémami alebo s ťažkosťami dýchacích orgánov. Lutra Edipsos má bohatú históriu a spomína sa ešte v gréckej mytológii. Bohyňa Athéna žiadala od Hefaitosa, boha ohňa a kováčstva, aby vytvoril minerálne pramene, kde by si Herakles mohol obnoviť silu a splniť známych dvanásť úloh. Edipsos vo svojich spisoch spomínal ešte Aristoteles. Jeho liečivé vody používali aj rímski imperátori Hadrián, Marcus Aurelius, v minulom storočí aj Winston Churchill, náš kráľ Petar I. Karađorđević, Aristoteles Onassis, Maria Callasová, Greta Garbo, Marilyn Mon-

Prameň tretí

HLAS ĽUDU | 16. 4. 2016 • 16 /4695/ lého roka. V lete je to možno ešte výhodnejšie. Je to vlastne dva v jednom: dovolenka pri mori v kúpeľoch. Aj napriek tomu, že domáci lákajú turistov z celého sveta, ich ponuka sa ešte stále celkom neprispôsobila cudzincom, ako je to dnes vo väčšine turistických centier. Na uliciach ešte stále počuť grécky jazyk a nie anglický, v reštauráciách sa ponúkajú tradičné grécke jedlá. V týchto objektoch hrá grécka hudba a pije s a Ouzo. Veľmi ľahko sa dá zoznámiť s gréckou mentalitou, Pri strome s mandarínkami (aj) v zime v Edipsose si užiť fond uhrádzal dôchodcom pobyt Grécko naplno. v týchto kúpeľoch. V dôsledku Celkom je normálne v prímorpolitiky šetrenia, už niekoľko ro- ských mestách, na uliciach vidieť kov tento fond má obmedzené stromy južného ovocia (mandafinančné prostriedky a dôchod- rínky, pomaranče či citróny). Ale covia už nemôžu využívať túto v zime sa zvedavý turista opýta: možnosť. Preto sú Gréci prinútení ako tieto stromy aj teraz majú lákať turistov z celého sveta do plody? Tie plody vyzerajú ako týchto kúpeľov. A to počas ce- celkom dozreté. Návštevník si

ukradomky odtrhne jednu mandarínku, rýchlo ju očistí a chce ju ochutnať... A ona je kyslá a horká.... Toto ovocie je miestnym občanom samozrejmé, ako sú nám napríklad višne na ulici ale-

atrakcia hlavne pre mužov. Najmä tých, ktorí pozerali film 300 s Gerardom Butlerom v hlavnej role, v ktorom kričí : „This is Sparta!“ – Toto je Sparta! Pokojné mestečko Edipsos tu-

Chobotnice, ktoré treba prichystať na večeru

bo jablká. Proste, tieto stromy zostanú nepooberané. Z ostrova sa dá vidieť malá časť termopylského priesmyku, kde sa odohrala bitka pri Termopylách, ktorá bola súčasťou grécko-perzských vojen. Je to

risti často nazývajú aj antické kúpele. Odchádzajúc z ostrova vidieť neprehľadné olivovníky. No v spomienkach zostáva antický Edipsos hlavne podľa pláží s termálnymi prameňmi, prekrásneho mora, prírody a srdečných ľudí.

More v plnej kráse

Mozaika

Liečiteľ Marek Vadas BUDEM SA POZERAŤ Sadnem si na skalu a budem tu celú noc. Budem sa pozerať. Mám tu zopár hlinených chalúp, z jednej strany polia s pomarančovníkmi, z druhej les s vystupujúcimi papájami, uprostred chodník k jazeru. Keď si už raz sadnem, ťažko ma niekto z tohto mesta dostane. Veď ani nemá prečo. Nik si ma nevšimne. Budem sedieť a pozerať. Čakať a počúvať. Cupotanie mravcov, rev hyen, škrekot opíc, chrápanie starcov, hučanie vetra. Dávno som tu nebol. Jeden by neveril, ako rýchlo vedia ľudia zabudnúť. Ešte toť nedávno, nie je to tuším ani päťdesiat období dažďov, som tu mal chalupu a troch synov. Postupne všetci odišli a náš dom rozmočila voda. Múr pri kuchyni zmizol, strecha sa prepadla. O kôlni a sýpke ani nehovorím, celé sa zosunuli a zeminu rozfúkal vietor. Teraz si tam susedia postavili hajzle, prašivci! Ale nie o tom som chcel. Poznám mnoho ľudí, ktorí sa pravidelne vracajú na svet, aby si pokecali s rodinou. Aj ja som kedysi zvykol občas v sobotu pozvať otca, aby sa vrátil, obzrel si to tu a poradil nám, čo robiť. Vždy sme si dobre vypili. Teraz už je ďaleko a má iné povinnosti. Synovia sú v meste. Čudnom a vzdialenom. Vrátiť sa tak späť, keď boli malí, zmlátil by som ich za to vopred, aby vedeli. Teraz nosia nažehlené háby bielych ľudí, vozia sa na kolesách, celé dni kričia a pobehávajú z miesta na miesto. Na otca si nespomenú. A načo by ma aj volali, keď sa nevedia porozprávať ani s vlastnou ženou a deťmi. Myslíte, že sa raz vrátia? Čakával som ich tu na kameni, ale už nemám plané nádeje. Veď my si to raz vydiskutujeme. Je tma a celý svet mám len pre seba. Koruny stromov sa

INÍ PÍŠU prehýbajú a vo svite mesiaca hádžu tiene ponášajúce sa na tie najneuveriteľnejšie bytosti. Aj preto ľudia zalezú do chalúp.

ak nie väčšiu úrodu. A navyše máš stotisíc!“ Stotisíc papierikov! Kam sa až dostal tento svet! Hrsť bankoviek šmaril ľuďom z mesta pod nohy a povedal nie. Potom prišli bagre a on si ľahol medzi kríky POLE Mal iba kozu a malé políčko. manioku. Uvelebil sa do jarku Maniok, arašidy, paradajky a čakal, kým ho stroj nezatlačí do a plantény. Nikdy viac nepo- zeme. Ak si chcú vziať pole, tak treboval. Nikdy nešiel na trh, jedine s jeho kostrou. Dvaja muži aby niečo z úrody predal. Ak sa v uniformách mu tresli niekoľko urodilo viac ako potreboval, vy- faciek a poľahky ho odtiahli až do menil trs planténov za balík soli chalupy. Vzdoroval celou silou, alebo súdok palmového vína od hádzal sa o zem a trhal sa im zo suseda. Nikdy si na trhu nezaro- zovretia, ale jeho starecké telo bil ani frank. Nikde nepracoval bol prislabé na svaly stavebných a v živote nepočul o penzii. A keď robotníkov. mu raz starosta ukázal počmáCez jeho pole onedlho vybagraný papierik s obrázkom akejsi rovali trasu pre novú cestu, čo starej budovy, hlavou nezná- mala spájať hlavné mesto s ropmeho človeka a nápisom 1000 nými poliami na severe. Valce CFA, bez výrazu si ho obzrel, udusili laterit a on videl, ako zem Pri každom zašušťaní lesa sa zošúľal do rúrky a vrátil mu ho. krváca. Po čase stavbu zastavili, strhnú a predstavujú si, ako sa Nikdy nepochopí, prečo by mal neboli peniaze. Zostala po nej len duchovia schádzajú okolo nemá a hlboká brázda osady. Zlých duchov som s valmi odhádzanej hlitu nestretol už riadne O autorovi a jeho tvorbe ny po stranách. dlho. Ľudia sa však boja Sused ho nakoniec Marek Vadas (1971) získal počas svojich ciest do presvedčil, aby sa šiel ako malé deti. A pritom nespravia nič, aby s nimi rovníkovej Afriky nielen znalosti miestnej kultúry pozrieť na miesto, boli zadobre. Boja sa, že ich a zvykov, ale dokonca aj dôveru kráľa jedného kde malo ležať jeho stihne trest. Ani im nena- z domorodých kmeňov v Kamerune a stal sa jeho nové pole. Díval sa na padne, že by sa radšej mali poradcom. Vadasove poviedky nás zoberú na cestu malý fľak kamenistej báť živých. Samých seba. do tropických pralesov, zapadnutých dedín a buj- zeme, zarastený kroDnes je naozaj krásna nejúcich veľkomiest čiernej Afriky, na miesta, kde vím a ostnatou burinou ľudia doteraz žijú s duchmi, šamanmi a mýtickými a potvrdil si to, čo tušil noc. Nepotrebujem nič. Stačí, bytosťami. V takom svete si môže beloch vymeniť od začiatku. Už nebude aby som sa mohol pozerať. telo s černochom, muž sa cez noc premení na ženu mať silu začať odznova. a kura prichystané na večeru vám zhltne nevy- A už vôbec nie na tomA strašiť. A ak niekto pred svita- diteľný pes. Sny, vnuknutia a kúzla tu splynú so to mieste. Vrátil sa do ním pôjde na hajzeľ, možno skutočnosťou, ale základom je nakoniec zakaždým chalupy a zo šuplíka vyho vezmem so sebou, na ľudská skusenosť – niekedy úsmevná, inokedy tiahol hrsť bankoviek. bolestná. Čitateľ si postupne zvyká na exotické Rozhádzal ich po zemi druhú stranu. kulisy čierneho kontinentu, a pritom zisťuje, čo je a sledoval, ako sa s nimi na týchto príbehoch najpodstatnejšie: nie to, že pohráva vietor. Potom LIETAJÚCE ŽENY Niekoľko žien skladalo sú africké, ale to, že sú ľudské. ich pozbieral a časť si látky a v strede námestia si strčil do vrecka. Vedel, Michal Špina že prehral a z poníženia pri studničke nakladalo na hlavy nádoby s vodou. Tie mu vyhŕkli slzy. mladšie sa v kuse chichoPôjde piť a kúpi si ten tali, ostatné niesli náklad s ne- vymieňať životné dôležité veci za najdrahší alkohol. prítomným pohľadom. Knísali sa papieriky. Nemá prečo predávať a vlnili zadkami, sukne im viali svoju prácu, predávať samého Zo zbierky poviedol Liečiteľ akoby na pozdrav starým časom. seba a česť svojej rodiny. Mareka Vadasa, ktorú vydal Niekedy na tých nádobách nad Potom prišli ľudia z mesta. Koloman Kertész Bagala a ktorá ich hlavami pristáli vtáci a pili Povedali mu, že za políčko do- získala prestížnu cenu Anasoft vodu. Ženy na zem vrhali tiene stane stotisíc frankov plus o čosi Litera – najkrajšia kniha roka ako malátne sochy, ktoré si raz menšie pole kúsok stranou. „Obza čas nad hlavou našuchoria robíš si ho a za rok ti dá rovnakú, Snímka: Oto Filip

perie a krídla roztiahnu na let. Potom ich stiahnu a celú cestu domov s tým nákladom ich ani raz nepoužijú. Ani na chvíľu nevzlietnu.

HLAS ĽUDU | 16. 4. 2016 • 16 /4695/

(DUCHA)PLNKY

Výber: Oto Filip

Humor, len humor…

Aforizmus je kvapkou pravdy…

– Počúvaj, Jano, ako to robíš, že ťa žena každý večer pustí do krčmy? – Vymyslel som na ňu výbornú fintu: poviem jej, že idem do sauny. – No a potom? – No a potom sa vyparím. Sused pribehne k susedovi a celý zadychčaný vraví: – Počul som, že ste zdedili stotisíc. – Veruže, tak je, – povie sused. – A čo na to vaša stará? – Tá? Od samého šťastia onemela. Sused zopne ruky, vyvráti oči k nebesiam a povie: – Panebože, toľko šťastia odrazu! – Ja si, mamo, vezmem iba takú, čo má zmysel pre humor, – zastrája sa starý mládenec. – No, veď ho aj bude potrebovať, – vzdychne si mama.

Podnikateľský svet Aforizmus je kvapkou pravdy, cez ktorú sa láme more hlúpostí. To, čo satirik chcel povedať, už povedala skutočnosť. Robíme štát, aký svet ešte nevidel. Ak v tom uspejeme – ani neuvidí. Politika je zručnosť jediného možného. Zvolili sme najhoršieho. Nesmeli

Ilija Marković

sme riskovať. Ľahko je byť prvý, keď ťa druhý naháňa. Všetci boli na mojej strane. Preto sa čln i prevrátil. Demonštrácie by uplynuli pokojne, keby sa ľud nezoskupoval. Kto nemá silnejšie dôkazy, používa fakty.

Zdola sa najlepšie vidí, kde strecha premoká. Strany dosiahli súhlas. V ničom sa nezhodujú. Nemôžem tvrdiť to, čo neviem. A to, čo viem, neodvážim sa ani pomyslieť. Ľahko je byť poctivý, keď nemáš inú voľbu.

Aforista

Dušan Radović

Predtým než sa vydáte hľadať šťastie preverte – možno ste už šťastný. Nemožno žiť bez iných ľudí. Jedni nám robia a iní riešia problémy. Keď je niekto hlúpy, nemôžete mu

to ani dokázať. O každom možno rozprávať zle. Len je potrebná zámienka. Nič z toho, čo máme, nás nedokáže urobiť natoľko šťastným, koľko nás môže urobiť nešťastným to,

čo nemáme. Včera ktosi našiel to, čo nehľadal. To čo hľadal, našiel ktosi iný. Sú ľudia, ktorých nemožno podplatiť. Tí, od ktorých nič nezávisí.

O umení Jan Werich

Spytuje sa porotca na výstave psov majiteľa: – A má ten pes vôbec rodokmeň? – Čo len jeden? Každý kmeň je jeho, čo pri ceste nájde!

Umenie je ako slnko. Nikdy sa nevtiera.

Policajt spisuje zápisnicu po autonehode. Spytuje sa vodičky: – Išli ste v tom aute sama? – Áno, prosím. – A kto šoféroval?

Veľký umelec a malý človek. A čo tak: malý umelec a veľký človek?

16. – 22. 4. 2016

POČASIE

Pán Mrkvička volá lekárovi: – Pán doktor, príď te, prosím, okamžite k nám. Moja žena má zápal slepého čreva. – Upokojte sa, pán Mrkvička. To nemôže byť slepé črevo. To som vašej manželke vyoperoval pred rokom. Počuli ste už o tom, že by mal človek dve slepé črevá? – To nie, pán doktor. Ale počuli ste vy už o tom, že človek môže mať aj dve ženy?

V umení platí vieš, vieš, vieš... Ak nevieš, tak choď preč.

Knokauty

Karikatúra: Trez

Milan Lechan

Nie som proti novotám, ak ich môžem prijímať po starom. Neviem, čo na sebe vidia zásuvky?! Stále sa vyťahujú. Keď sa niekto zmýli raz, je to chyba, ak sa mýli stále, je to koncepcia. Nápad treba vysedieť. Aj recidivistovi. Mám rád priekopníkov. Pokiaľ nie sú v priekope. Kto sa ti chce rovnať, obyčajne ťa ponižuje. Ako môže byť kniha najlepším priateľom človeka, keď si od nej nemôžeš požičať? (Literárny týždenník, 8 – 90)

Benátky majú najviac mostov Je to pravda? Nie je. Hoci stoja celé Benátky na vode, majú iba 398 mostov. Najviac – 2 123 ich má Hamburg, 1 662 Berlín a 1 281 holandský Amsterdam.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

9˚ | 23˚

10˚ | 23˚

10˚| 21˚

9˚ | 20˚

7˚ | 18˚

6˚ | 18˚

8˚ | 18˚

VII

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

Pingvin koláč Suroviny: Na cesto: 6 vajec, 150 g cukru, 150 g Nesquiku, 130 g masti, 1 kypriaci prášok, 1 dl vody; Na plnku: 1 veľká smotana, 4 lyžice práškového cukru; Na polevu: 200 g čokolády, 6 lyžíc vody, 2 lyžice cukru, 1 malá smotana

Takto sa to podarí: Cesto: Dobre vymiešame žĺtky, cukor, Nesquik, masť, kypriaci prášok a vodu a nakoniec zľahka primiešame sneh z bielkov. Pečieme na 200 ºC, a keď je upečené a vychladené, prekrojíme. Plnka: Vymiešame smotanu s cukrom a natrieme na polovicu cesta. Pokryjeme druhou polovicou cesta. Poleva: Roztopíme čokoládu s vodou, cukrom a keď sa vychladne, do studeného pridáme smotanu. Dobre zmiešame a potrieme koláč. 

PSYCHOLÓG RADÍ

Čo nás naozaj urobí šťastnými?

o šťastí túžime asi všetci. A tak hľadáme spôsoby, ako ho zažívať čo najintenzívnejšie a najdlhšie. Podľa psychológov môže byť cesta k šťastnému životu aj celkom jednoduchá. Šťastnými nás môže urobiť pozitívny prístup k životu, nezaoberanie sa malichernosťami, život v prítomnosti aj schopnosť odpúšťať. To sú tie náročnejšie postupy. K pocitu šťastia nás však priblížia aj úplne bežné veci, ktoré sú zadarmo. Choďte do parkov. Vedci odhalili, že ľudia, ktorí žijú v mestách, kde je viac zelenej plochy, sa cítia šťastnejší ako tí, ktorí sú obklopení stavbami. Šťastie spojené so zeleňou sa rovná asi jednej tretine pocitu pohody, ktorý nastane, keď sa dvaja ľudia zosobášia. A vraj už päťminútový pobyt v prírode zlepšuje sebaúctu. Rituál hygge. Robia ho obyvatelia škandinávskych krajín, ktorí patria podľa štatistík medzi najšťastnejších na svete. Aby prekonali dlhú a tmavú zimu, pestujú si psychickú pohodu. Je to ako pocit, ktorý máme počas Vianoc alebo Veľkej noci. Patrí k nemu sviatočná atmosféra, dobré jedlo, pobyt s rodinou... Privoniavajte ku kvetom. Výskumy potvrdili, že kvetinové vône ovplyvňujú náladu a správanie ľudí. V sérii experimentov vedci zistili, že kvetinami prevo-

ňaná miestnosť zvýšila pocit šťastia a priateľskosti. Nebojte sa zašpiniť. Ak sa rady babrete v zemi, určite poznáte ten pocit šťastia. Je aj vedecky doložený. Lekársky výskum vo Veľkej Británii priniesol dôkazy o tom, že priateľské baktérie v pôde môžu aktivovať imunitný systém a podporovať tvorbu serotonínu, ktorý prispieva k pocitu pohody. Pravidelné cvičenie. Fyzická aktivita naozaj prispieva k pocitu šťastia. Dobrou správou je, že netreba behať maratón, stačí hocaký pravidelný pohyb a zažijete príval radosti. Nesiľte sa do šťastia. Podľa významnej odbornej štúdie sa ukázalo, že plánovanie osobných cieľov, ktoré vedú k šťastiu, často stojí v ceste tomu, aby sme šťastie dosiahli. Ženy, ktoré sa snažili o šťastie, nakoniec hlásili menej šťastia a viac smútku ako ženy, ktoré tomuto cieľu nevenovali takú pozornosť, takže ak naozaj chcete byť šťastné, jednoducho na šťastie nemyslite. Príde aj samo, keď ho najmenej čakáte. Viete, že... 84 % ľudí urobí šťastnými 30-percentné zvýšenie platu? Po troch mesiacoch však túžia po ďalšom 30-percentnom zvýšení. 

ZDRAVIE

mali byť pre každého člena rodiny samozrejmosťou. Dávajte si pozor aj pri odličovaní, nikdy nepoužívajte ten istý tampón na obe oči.

Trápi vás jačmeň na oku?

ačmeň na oku je veľmi nepríjemný. Poradíme vám, ako sa ho zbaviť a na čo si dávať pozor, keď ho už máte. Ak sa ráno zobudíte a zistíte, že sa vám vyhodil jačmeň, ako prvé skúste obklady. Teplú suchú tkaninu si niekoľkokrát denne prikladajte na postihnuté oko asi 10 minút. Jačmeň býva infekčný, takže vlastné uteráky by

(Podľa výskumu amerického Gallupovho ústavu)

Keď bolí každý hlt V hrdle vás páli, škriabe a cítite každý hlt? V tomto období nič mimoriadne. Hneď ako sa bolesti objavia, začnite kloktať slanou, medovou alebo chrenovou vodou. Ak máte šalviu, ešte lepšie. Na hrdlo si dajte obklad z tvarohu a cesnaku. Cesnak pomôže aj posekaný nadrobno, nechajte ho chvíľu pôsobiť v ústach a požujte. Dá sa užívať aj v kapsulách, ale ak ste doma, radšej vyskúšajte ten zo špajzy. 

Mozaiku číslo 201 pripravil Oto Filip

VIII

TIPY A TRIKY

Zázračné jarné potraviny vás postavia na nohy

hladné dni máme za sebou a jar sa nám pekne rozbieha. Pokiaľ ste zatiaľ pre svoje zdravie toho veľa nespravili, skúste si naordinovať očistnú jarnú kúru. Aj vy ste počas zimy často zhrešili s nezdravými potravinami, ktoré zaťažovali váš organizmus, a cítite sa ťažko a unavene? Nedostatok energie a pohybu je presne to, čo vám chýba. Nesiahajte hneď po liekoch, stačí, ak zapojíte svoju vôľu. Odmenou vám bude dobrý pocit, prílev endorfínov a predovšetkým veľká dávka zdravia! Zdravé nákupy Potraviny, ktoré sa postarajú o všetko to dobré, nemusíte hľadať kdesi v zahraničí. Vyberte sa na najbližší trh a investujte do čerstvého ovocia a zeleniny. Ak sa zameriate na citrusové plody, nespravíte chybu, pretože práve tie sa postarajú, aby detoxikácia vášho tela prebehla šetrne – priaznivo vplývajú na tráviaci systém. Ovocie vo všeobecnosti pomáha z tela odplavovať škodlivé toxíny. Doprajte si každé ráno pohár vlažnej vody s citrónom. Skvele naštartujete deň a vďaka vitamínu C dáte škodlivým látkam zbohom. Akú zeleninu Ak začínate aj so zhadzovaním kíl, doprajte si len zeleno-bielu zeleninu, pretože červená obsahuje cukry. Určite nevynechajte brokolicu, ktorá má protirakovinové účinky, ale najmä obsahuje antioxidanty. Okrem toho stimuluje detoxikačné enzýmy v tráviacom trakte. Zelený čaj a blahodarný cesnak Zeleným čajom získate energiu a pokojne ním nahraďte kávu. Obsahuje špeciálny typ antioxidantu – katechín, ktorý zlepšuje funkciu pečene. A prečo práve cesnak? Pretože je jedným z najúčinnejších antioxidantov medzi všetkými potravinami. Už malý strúčik sa postará o to, aby sme si zvýšili imunitu, bojuje aj proti začínajúcim ochoreniam, napr. chrípke. Okrem toho účinne zvyšuje funkciu pečene v produkcii detoxikačných enzýmov. Tie sa postarajú o to, aby z tela odišli toxické zvyšky. 

Kultúra O láske chceme básne... RECITAČNÁ SÚŤAŽ ASOCIÁCIE SLOVENSKÝCH SPOLKOV ŽIEN

Jaroslav Čiep

o regionálnych kolách uskutočnených pre Báčku a Banát, finálové kolo súťaže v prednese poézie a prózy v organizácii Asociácie slovenských spolkov žien bolo v nedeľu 10. apríla v Báčskom Petrovci v Štefánikovej sieni v Dome Matice slovenskej v Srbsku Ľudovíta Mišíka. V mene organizátorov súťaže sa na úvod večierka venovaného prednesu krásneho slova prihovorila predsedníčka ASSŽ Viera Miškovicová. Zároveň zohľadnila krátke dejiny tejto súťaže u nás. Naše ženy súťažia v recitovaní od roku 2008. Súťaž je prispôsobená podmienkam recitačnej súťaže Vansovej Lomnička, na ktorej naše ženy tiež pravidelne vystupujú. Neraz odtiaľ priniesli aj vynikajúce odmeny. V konkurencii súťaže Sloveniek neraz boli zaradené do bronzového, strieborného či zlatého pásma. Viackrát naše recitátorky získali aj krištáľové poháre za kolektívnu účasť. Od roku 2015 vystupujú nielen na Vansovej Lomničke, ale aj na Novej Vansovej Lomničke.

Predsedníčka asociácie však s poľutovaním konštatovala, že ani tohto roku sa im nepodarilo animovať ženy zo Sriemu, aby sa zúčastnili

V kategórii prednesu poézie pre ženy do 25 rokov sa predstavili Hložančanky Elena Vršková a Monika Bažaľová a Padinčanka Iveta

Účastníčky ﬁnálovej súťaže s odbornou porotou a funkcionárkami slovenských spolkov žien tejto recitačnej súťaže. Porotu, ktorá hodnotila výkony v prednese literárnych diel, tvorili Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka, a Mária Kotvášová-Jonášová a Marta Pavčoková, členky. Dokopy si vypočuli desať prednesov žien v štyroch kategóriách.

Galasová. V kategórii prednesu poézie pre ženy nad 25 rokov báseň zarecitovali Anita Jonášová z Bieleho Blata a Anička Strehovská z Padiny. V tejto kategórii moderátorka programu Anna Hansmanová avizovala i Katarínu Arňašovú, ale táto Petrovčanka sa vo finálovom

kole recitačnej súťaže nezúčastnila. V prednese prozaických textov v mladšej kategórii súťažili Martina Bartošová zo Spolku petrovských žien a Danica Vŕbová z Hajdušice. V staršej kategórii úryvky z próz umelecky predniesli Anna Hrnčiarová z Lalite, Miriam Murtínová z Hložian a Anna Slivková z Padiny. V mene posudzovacej komisie po vyhodnotení jej predsedníčka Katarína Melegová-Melichová vyjadrila vďaku všetkým tým, ktorí sa zúčastnili v 9. finálovej súťaži v prednese poézie a próze, ale aj všetkým tým, ktorí stoja za účastníčkami s odbornou pomocou. Konštatovala, že je v porovnaní s minulými ročníkmi evidentný vzostup nielen kvality prednesov, ale aj výberu prednesených textov. Rozhodli jednohlasne. Na ďalšiu súťaž na Slovensku v kategórii poézie odporučili Ivetu Galasovú a Anitu Jonášovú a v kategórii prózy Danicu Vŕbovú a Miriam Murtínovú. Tieto štyri dámy budú reprezentovať našu slovenskú komunitu v recitačnej súťaži Sloveniek v Banskej Bystrici a v Starej Ľubovni. Všetkým účastníčkam súťaže predsedníčka ASSŽ Viera Miškovicová a predsedníčka Spolku petrovských žien Mária Gašparovská na záver večierka udelili ďakovné diplomy a knižné darčeky.

1. DETSKÝ FESTIVAL SLOVENSKÝCH ĽUDOVÝCH PIESNÍ V SRIEME

Keď si ja zaspievam Stanislav Stupavský

24 spevákov: zo Starej Pazovy, Boľoviec, Lugu, Iloku, Radoša, Bingule, Erdevíka, Ľuby a zo Šídu. Sieň Slovenského domu bola plná a diváci spokojní s prednesom účastníkov si

sobotu 9. apríla sa v Slovenskom dome v Šíde konal prvý detský festival slovenských ľudových piesní, ktorého cieľom je prilákať čím viac mladučkých predstaviteľov slovenských spolkov v Srieme. Organizátorom je Slovenský kultúrno-umelecky spolok Jednota v Šíde a prvý ročník bol revuálneho charakteru. Odznel za pomoci mladého detského orchestra – Orchestríka zo Selenče pod vedením profesora Juraja Súdiho. Festi- Skupina účastníčok pred začiatkom festivalu val podporil aj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí spolu s orchestrom na konci zaspiea NRSNM. vali pieseň Po nábreží. Tento zážitok Na prvom festivale sa zúčastnilo mnohých dojal k slzám. • KULTÚRA •

Otvárajúc festival predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Mak anová povedala, že takéto podujatia až o pár rokov dajú Spevákov sprevádzal Orchestrík zo Selenče svoje výsledky, keď mladých spevákov pripravia skeho, rusínskeho), ako i rusínskeho na väčšie a kvalitnejšie festivaly, KOS z Bikiću. Pred začiatkom festivalu predsedakým je i Stretnutie v pivnickom poli, a pritom vždy budú mať podporu aj níčka NRSNM A. Tomanová-MakanoNárodnostnej rady. Všetci účastníci vá a bývalý predseda SKUS Jednota ako spomienku na tento festival Stanislav Dierčan odhalili pamätnú dostali primeraný darček a pamätný tabuľu, ktorú postavil SKUS Jednota diplom. Okrem delegácie NRSNM za podpory ÚSŽZ, NRSNM a lokálnej v čele s predsedníčkou hostia na samosprávy. Bolo to na záver rekontomto podujatí boli i náčelník obec- štrukcie Slovenského domu, ktorá nej správy v Šíde Romko Papuga, prebiehala viac ako 10 rokov a do delegácie mestských kultúrno-ume- nej bolo vložených viac ako 2 500 leckých spolkov (srbského, chorvát- 000 dinárov. 16 /4695/ 16. 4. 2016

Kultúra Z VERNISÁŽE V GALÉRII SND V KYSÁČI

Samostatná výstava Márie Pálikovej Elena Šranková

všetkými tradičnými maliarskymi žánrami, ako sú zátišia, kvetinové zátišia a ani portrét jej nie je cudzí. Ako povedal, najväčšiu časť výsta-

kone majú aj úžitkovú funkciu, čo Mária tiež podáva na svojich Galérii SND vo štvrtok 7. obrazoch. Ako V. Valentík poveapríla bola vernisáž obradal, kedysi laici, ktorí hodnotili, zov Márie Pálikovej. Ide o či niekto vie maľovať, alebo maliarku z Kysáča, ktorá talent nie, hovorili, že ten, kto vie v maľovaní preukázala v základnamaľovať koňa, ten skunej škole a maliarskou tvorbou točne vie maľovať. To platí sa vážne začala zaoberať v roku aj pre Máriu Pálikovú. Nie2013, keď sa zapojila do výtvarkoľkými vetami o jej vzťaného krúžku v rámci penzistov. hu ku kysáčskym maliarom Na vernisáži k slávnostnej a odovzdanosti maľovaniu atmosfére prispela spevom povedala jej kolegyňa Mária ženská spevácka skupina KIS Sláviková. a prítomných privítal Michal Maliarkina vnučka Mila Madacký, vedúci galérie. PoPáliková prečítala text o starukázal na to, že M. Páliková kej začiatkoch v maľovaní, najčastejšie maľuje kone, sálaše jej inšpiráciách, výstavách a kvety, ako i na to, že dobre a táboroch, na ktorých sa narába s farbami. Prítomným zúčastnila. Výstavu, ktojej výtvarné postupy priblížil Na otvorení výstavy: (zľava) Michal Madacký, Mária Páliková, Mila Páliková rú navštívil veľký počet Vladimír Valentík, výtvarný priaznivcov tohto druhu kritik. Povedal, že ide o mavy tvoria žánrové motívy a veľký to jediné práce, v ktorých sa na umenia, vnučka Mila aj otvorila liarku s prirodzenou zručnosťou, počet obrazov znázorňujúcich nejaký spôsob odchýlila od rea- a záujemcom bude k dispozícii ktorá sa veľmi vydarene zaoberá kone. Povedal, že Páliková koňa listického podania. Okrem toho do 24. apríla.

maľuje dvomi spôsobmi. Maľuje ho ako určitú výtvarnú metaforu a k týmto prácam pristupuje poeticky. Medzi jej maľbami sú

DO klenotnice výtvarníctva v petrovci

Vystavuje Samuel Legíň Jaroslav Čiep

lávnostné otvorenie samostatnej výstavy olejomalieb petrovského výtvarníka Samuela Legíňa bolo v piatok 8. apríla v Galérii Pegaz v Petrovci. „Výtvarný prejav Samuela Legíňa je založený na klasických postulátoch. Jeho diela od samých začiatkov ukazujú na vysokú estetickú úroveň, ako i technickú a kresliarsko-maliarsku zručnosť. Zaujímavé je, že sa od začiatku orientoval na dve výtvarné témy: zátišie a krajinomaľbu. Robil to realistickou formou, štýlom starých majstrov. V podstate sú to obsahy, ktoré emotívnejšie predstavujú a dotvárajú jeho subjektívne náladové chvíle,“ bolo okrem iného počuť na otvorení výstavy, a k tomu aj nasledujúce slová: „Druhá téma, krajinomaľby, ukazuje na Legíňov vzťah a viazanosť o prírodu v širšom kontexte. V tých obrazoch je zabudovaná aj jeho

www.hl.rs

Záber z vernisáže

vlastná filozofia, ktorá sa týka základnej podstaty života. V obrazoch bez ľudskej figúry, ktorá sa začala zjavovať iba v posledných rokoch, je zachytená a namaľovaná krása, záhada a tajomstvo priestorov, ktoré maľuje realisticky až symbolicky.

Informačno-politický týždenník

Aj keď bohatá a takmer 50-ročná výtvarná prax ukazuje na vplyv romantizmu, symbolizmu, impresionizmu a expresionizmu, Legíň si predsa vybudoval vlastný rukopis a poetiku, čo Obrazy Samuela Legíňa zobrazujú ho zaraďuje do malej aj tradičné práce v poli skupiny slovenských maliarov samoukov, ktorí si v tvorbe celý ten čas akosi verejne odmlčal, postavili vysoké kritériá. Jeho diela čomu dosvedčí aj údaj, že ide iba zostávajú dokumentom obdobia o tretiu samostatnú výstavu tohto výtvarníka. Prvú absolvoval roku maliarovho detstva.“ Divák, resp. pozorovateľ v de- 2009, druhú o dva roky neskôr. Za tailoch hneď rozpozná, že ide o tieto desaťročia maľovania Legíň sa výnimočne talentovaného vý- iba kde-tu zúčastnil na kolektívnych tvarníka. Mnohí by ani neuverili, výstavách. Samostatnú výstavu olejomaže nejde o profesionála. Samuel lieb predajného charakteru tohto Legíň (1948) z Báčskeho Petrovca je členom Združenia petrovských petrovského umelca prichystali výtvarných umelcov od jeho za- a prezentovali majiteľka Galérie loženia. Je erudovaný a predsa Pegaz Anna Boldocká-Ilićová a skromný. Hoci širšia verejnosť už predsedníčka Združenia petrovod skôr postrehla zručnosť práce ských výtvarných umelcov Mária so štetcom tohto majstra, on sa po Ivičiaková. • KULTÚRA •

S JUBILANTKOU ALŽBETOU ČÍŽIKOVOU

Nestorka kovačickej insity Anička Chalupová

kovačickom insitnom umení sú napísané početné monografie, o doyenoch insity, akými boli Martin Jonáš, Zuzana Chalupová a iní – tiež. Do ich radov vďaka vytrvalosti vo výtvarnom umení a predovšetkým sily talentu bezpochyby patrí i Alžbeta Čížiková, prvá insitná maliarka v niekdajšej Juhoslávii. Stojan Trumić (1912 – 1983), známy juhoslovanský výtvarný umelec, sa o jej tvorbe ešte v dávnom roku 1978 zmienil veľmi pochvalne. Medziiným povedal, že jednou z rozpoznateľných charakteristík v maliarstve Alžbety Čížikovej je bezchybné maľovanie vidieckeho prostredia, krajinky, dediny s početnými výrazne omaľovanými domčekmi, ktoré sa zjavujú ako stafáž kompozície. Alžbeta Čížiková sa narodila 7. apríla 1936 v Imrovom dome na Piatej ulici v Kovačici. Základnú a strednú školu skončila v rodnom meste, kde neskôr pracovala ako úradníčka. Svoj výtvarný talent začala prejavovať už v detstve. „Boli sme štyri deti v dome a keďže mať nemala vždy času, aby sa všetkým

pracovala ako kuchárka, nožíkom do veľkého dreveného stola vyrezávala rôzne postavičky,“ spomenula si na svoje umelecké začiatky Čížiková, ktorá vážnejšie začala maľovať ako sedemnásťročná v 50. rokoch 20. storočia. Vďaka maliarom insitného umenia v Kovačici Martinovi Jonášovi a rodákovi Martinovi Paluškovi nadobudla prvé vedomosti o výtvarníctve. Členkou

pestuje akvarel a pastel, vyskúšala sa i v maľovaní keramiky a v ilustrovaní kníh. O maliarstve hovorí, že je to pekná práca, ale veľmi nešikovná. „Po toľkých rokoch práce s terpentínom, po 6 – 7 hodín denne, keď som si nevedela povedať dosť, stratila som zmysel na vnímanie vône.“ Naša spolubesedníčka s kovačickými insitnými maliarmi vystavovala na

Jej ateliér krášlia početné diela, s ktorými sa ťažko a nerada lúči

mnohých svetových poludníkoch a rovnobežkách (v Singapure, Holandsku, na Slovensku, v Chorvátsku, Nemecku, Malajzii…). Viac ako šesťdesiat rokov maľuje a prezentuje svoju výtvarnú tvorbu. Prvú samostatnú výstavu mala v roku 1972. Na olejomaľbách

Insitná maliarka Alžbeta Čížiková

„Najradšej som maľovala svadby. Pamätám sa, že ešte ako malé dievčatko som utekala po ulici za svadbou a na tabuľku kreslila svadobníkov v rôznych príležitostiach.“ Už mnoho rokov tvorí vo vlastnom ateliéri, ktorý sídli blízko Galérie insitného umenia v Kovačici. Má za sebou viac ako 20 účastí na výtvarných táboroch a zúčastnila sa na vyše 40 humanitárnych akciách. Za jej úctyhodné diela sa jej dostali mnohé uznania. V roku 1979 získala medailu za maliarske dielo v Amersfoorte v Holandsku, udelili jej aj zlatú medailu na Medzinárodnej výstave ručných prác a umeleckých obrazov 1989, odmenili ju špeciálnou odmenou na 6. bienále juhoslovanského insitného umenia v Jagodine, dostalo sa jej ocenenie na Medzinárodnej výstave v portugalskom Lisabone a iné. V súčasnosti insitná maliarka Alžbeta Čížiková žije a tvorí v rodnej Kovačici.

Tradičné spracovanie a uskladnenie cibule na obraze

rovnako venovala, vymýšľali sme si rôzne hry, ako je napr. hra o guľky. Guľky som si musela najprv vyrobiť z odlomeného kúska črepu, ktorý som trením o podlahu spracovala na guľku. Vtedy som si všimla, že kúskom črepu sa dá písať a najmä kresliť. Odvtedy som často ako dieťa strávila dni kreslením po asfalte, ktorý tiahol vedľa starého parku. V detstve som sa ako dieťa vyskúšala aj v technike vyrezávania do dreva. Neraz som pri návšteve mojej matky v krčme, kde • KULTÚRA •

výtvarnej sekcie v rámci Kultúrno-osvetového spolku Pokrok sa stala v roku 1954. Prvýkrát vystavovala na výstave Kovačický október s inými afirmovanými maliarmi roku 1954, necelý rok pred založením kovačickej Galérie maliarov – sedliakov. Už vtedy mala dosť talentu a obrazotvornosti, aby natrvalo zakotvila v maliarstve. Počas svojho dlhoročného výtvarného pôsobenia namaľovala vyše 2 000 obrazov. Sú to prevažne olejomaľby. Zaoberá sa však aj kresbou a grafikou,

Autorka namaľovala aj svadby štyroch národnostných spoločenstiev v Kovačickej obci

podáva svoju Kovačicu, zahalenú do slovenského folklóru, obyčaje, tradíciu tunajších sedliakov, jej výtvarné kompozície charakterizuje výnimočná poetickosť a rafinovaný kolorit.

Na všetky roky venované výtvarnému umeniu si spomína s hlbokou poklonou: „Výtvarníctvo je môj život. Ja by som nežila, keby som nemala pri sebe farby, štetec a plátno.“

16 /4695/ 16. 4. 2016

Kultúra KUS PETROVSKÁ DRUŽINA BÁČSKY PETROVEC

Lepšie podmienky v nových miestnostiach

Záver celovečerného programu KUS Petrovská družina v máji minulého roka Jaroslav Čiep

polková činnosť v Petrovci pozná aj lepšie roky, ale v poslednom ččase vidieť aj snahu o jej revitalizáciu. Ako sa im to darí bez adekvátnej finančnej podpory z pokladnice miestnej samosprávy a iba so základnou podporou z lokálneho rozpočtu postačujúcou len na číre prežitie, vedia iba sami spolkári a hŕstka nadšencov, ktorá k ich práci prikladá svoje ruky. V poslednom desaťročí počet členov rapídne klesol, a to bolo vidieť aj na výkonoch miestnych spolkárov. Aj napriek početným problémom spolok sa predsa ako-tak hýbe a ako sme sa 1. apríla na výročnom zhromaždení KUS Petrovská družina dozvedeli, väčšinu plánovaných aktivít v roku 2015 aj úspešne zrealizovali. Hoci aj z vlastných príspevkov. Podľa slov predsedníčky spolku Miliny Častvenovej, ktorú podala v rámci správy o činnosti spolku v roku 2015, spolok aj vlani mal činné viaceré skupiny. Mladšiu detskú tanečnú, divadelnú a spevácku skupinu vedú Daniela Legíňová-Sabová a Milina Sýkorová, staršiu detskú tanečnú skupinu mal na starosti Pavel Pavlíni a so staršou mládežníckou tanečnou skupinou

www.hl.rs

pracoval Ján Kováč. Súčasťou spolku je i orchester Kukulienka pod vedením Michala Struhára. Korepetítormi KUS Petrovská družina sú Zdenko Makovník a Ján Andrášik. Najmladší tanečníci a speváci po obecnej absolvovali aj oblastnú prehliadku v Čelareve a na Zlatej bráne v Kysáči obsadili druhé

miesto. Spolu so staršími zložkami spolku účinkovali vo vstupnom programe z príležitosti osláv 270. výročia príchodu Slovákov do Petrovca, ale aj na slávnosťových programoch a iných programoch v Petrovci. Staršia detská tanečná skupina tiež vystupovala v Kysáči, ale aj na PDvK v Kulpíne a v

galakoncerte na SNS. Predstavili sa i na programe Slnečná jeseň života a na Vianočných trhoch. Sólisti z tejto skupiny – súrodenci Ponigerovci účinkovali na medzinárodnom festivale v Nadlaku, v Rumunsku, kde boli aj odmenení. Mládežnícka tanečná skupina sa predstavila aj na festivale Tancuj, tancuj... v Hložanoch, postúpila i do oblastnej prehliadky, ale do Pivnice pre podmienky súťaže neodcestovala. Sólistky z tejto skupiny účinkovali na festivale Spievajže si, spievaj. Divadelná skupina ako výherca detskej divadelnej prehliadky 3 x Ď 2014 v Starej Pazove s predstavením Mušky z gumipušky vlani bola v rámci festivalu Zlatá priadka na zájazde po Slovensku. Pod nové predstavenie týchto divadelníkov sa vlani už podpísalo Slovenské vojvodinské divadlo. Bolo počuť i to, že na účte spolku zostalo 145-tisíc dinárov, lebo sa vedúci súborov zriekli honorárov v prospech zájazdov, ktoré sa z objektívnych dôvodov predsa neuskutočnili. Keď ide o inventár, ten je neusporiadaný a mnohé veci nebolo možné preveriť, kde sú. Nemožno však zamlčať, že vzťahy v spolku nie sú na primeranej úrovni, že je naštrbená komunikácia zvlášť medzi vedúcimi skupín, čo dosvedčila i diskusia o činnosti spolku. K tomu, aby sa petrovským folkloristom v budúcnosti lepšie pracovalo, dopomôže aj nová sieň, ktorú koncom februára dostali na použitie v novom Kultúrnom stredisku.

HRAVÁ MIRANDOLÍNA Z KIKINDY. Divadelným labužníkom v Petrovci sa v nedeľu 10. apríla v Slovenskom vojvodinskom divadle predstavili herci Národného divadla z Kikindy. Do Petrovca Kikinďania často chodievajú a diváci si ich predstavenia najčastejšie mali možnosť pozrieť v rámci Petrovských dní divadelných. Teraz zavítali s komédiou v troch dejstvách Mirandolína hostinská autora Carla Goldoniho v réžii Katje Peganovej. Je to príbeh o neodolateľnej hostinskej, o žene, ktorá svojou charizmou víťazí nad mužmi, zvádza ich, konfrontuje, dovádza ich na pokraj existencie a k emocionálnym poruchám. Je to príbeh o manipulácii s emóciami zo strany racionálnej a k emocionálnemu mužskému svetu surovej a nekompromisnej ženy, s cieľom, aby ženský princíp prekonal mužský. V komédii hrali: Jelena Sneblićová, Branislav Knežević, Dragan Ostojić, Đorđe Marković, Marina Vodeničarová, Miljan Davidović a Marija Ostojićová.

Informačno-politický týždenník

J. Č. • KULTÚRA •

22. DIDA V SPÄTNOM ZRKADLE

Divadlo patrí divákom Anna Francistyová

ravidelný a prvý divadelný sviatok v roku, vyprofilovaný festival divadelných inscenácií dolnozemských autorov DIDA v Pivnici priniesol tohto roku milovníkom scénického umenia až 13 inscenácií. Rôzne žánre, formy, odkazy, spôsob spracovania, podania. Odborníci si posvietili aj na jazykovú stránku deviatich sú-

Ján Salčák

ťažných predstavení a takto uvažujú a radia: „Jedným z hlavných poslaní festivalu DIDA je podporovanie novej divadelnej produkcie. Slovenský kultivovaný jazyk sa pestuje aj na divadelných doskách, preto by sme ako komisia navrhli, aby divadelníci dávali pozor na jazykový prejav. Nejedno predstavenie by bolo omnoho kvalitnejšie, keby sa jazykovo upravilo.“ Veríme, že si vedúci divadelných súborov podbajú aj na túto zložku v príprave ďalších predstavení. Len aby festival nebol otázny... V týchto neľahkých časoch, keď práve kultúra najviac trpí pre nedostatok finančných prostriedkov, teší nás každý nový ročník. Ján Salčák bol ideovým tvorcom festivalu DIDA a na 22. ročníku, ktorý prebiehal od 25. marca do 3. apríla 2016, aj protagonista svo• KULTÚRA •

jej scénicky podanej básnickej poémy To čo sa vo mne o mňa chvie 2. O svojom vystúpení nám povedal: – Ide o cyklus s 5 pokračovaniami. V tejto 2. časti som použil citáty okrem slovenských vojvodinských autorov, aj slovenských spisovateľov z Maďarska a Rumunska, v 3. časti použijem i srbských autorov v slovenskom preklade, v 4. časti doložím „hornozemských“ autorov a v 5., ktorá by mala odznieť na 25. festivale DIDA, aj celosvetovú poéziu. Toto moje vystúpenie považujem za normálnu performanciu. A to, čo je tu iné, je to, že je poéma inšpirovaná stratou milej a nakoľko ja poznám literatúru, nikto v dejinách slovenskej literatúry doteraz nenapísal poému pre svoju mŕtvu milú... Nás spolubesedník sa zmienil aj o pivnickom festivale: – Veľmi ma teší, že tento festival ešte trvá, aj napriek všetkým vojnám, problémom, napriek ťaž-

DIDA obstane, sú tu naši verní sponzori, máme pravidelných divákov, som šťastný. K tejto záležitosti sa v záverečnej správe vyjadrili aj členovia posudzo- Jaroslav Hriešik vacej komisie Zuzana Tárnociová, Zuzana Týrová a Vladimír Valentík: – K tomu, aby tento festival ešte stále zotrval i napriek neblahým časom, prispela najmä skutočnosť, že ochotníci sú filantropi, ktorí svoj voľný čas, energiu a aj peniaze nezištne investujú do divadla – svojho koníčka. Okrem radosti im neprináša nič. Dokonca ani slávu. Lebo typický ochotník je ten, kto divadlo miluje, ale nechce sa ním živiť a nenechá sa odradiť ani nepriaznivými podmienkami, aké máme my dnes. Tieto ich úvahy nám potvrdil aj Jaroslav Hriešik z Kovačice, nositeľ titulu najlepší herec na festivale DIDA 2016:

Predstavenia hodnotili a aj ochotníctvo správne ocenili: Zuzana Tárnociová, Vladimír Valentík a Zuzana Týrová

kej hmotnej situácii. Ospravedlňujem sa v mene organizátorov, že sme museli naplatiť hosťom ten-ktorý nápoj, aj sami si platíme, čo v klube vypijeme... To v Pivnici nikdy nebolo, ale

– V divadle som nebol od roku 1997 a krajší návrat som si nemohol ani predstaviť. Pred pár rokmi som si s pánom režisérom Makanom zahral epizódnu úlohu, ale táto úloha v predstavení

O láske... mi skutočne ,ľahla‘. Mám krásny zážitok z úlohy, z hry, z ovzdušia, keď hráte pre seba, pre obecenstvo, a teraz ešte aj táto cena... V súbore KOKRAM som najstarší, veď mám 50 rokov, ale s týmito mladými ľuďmi, ktorým sú divadelné skúšky na prvom mieste, sa mi krásne robí. Znovu som dostal chuť robiť divadlo, pomáhať týmto mladým ľuďom a trebárs len vynášať rekvizity na scénu. Takéto zanietenie sme vycítili aj z prejavu Víťazoslava Hronca na otvorení spomienkovej výstavy obrazov pivnického výtvarníka amatéra Samuela Uhríka (1902 – 1980) v deň otvorenia festivalu v Pivnici: – Spomínam si, ako starý otec túžobne očakával dôchodcovské dni, aby sa už raz konečne mohol venovať len a len maľovaniu. Aj o tom je divadelný festival DIDA v Pivnici: o prebúdzaní záujmu o krásu vôkol nás, o tiché umelecké záujmy ľudí v našom okolí, o ponúkaní umenia vo všetkých obmenách. A o správnom archivovaní udalostí pre budúce generácie. V. Hronec napríklad takto skončil svoj prejav na spomenutej vernisáži: – Táto výstava je pravdepodobne 2. samostatnou výstavou Samuela Uhríka. V Pivnici sa traduje, – povedal mi to Ján Chrček, ktorý tiež maľuje a tiež by si zaslúžil takúto výstavu, – že prvá výstava Samuela Uhríka bola otvorená kedysi začiatkom 70. rokov v niekdajšom Miestnom spoločenstve, o čom však v tlači ani nikde inde nejestvuje žiadny záznam.

16 /4695/ 16. 4. 2016

Kultúra  RECENZIA

Tie začiatky stáli za to Oto Filip

septembri 2015 bola jej premiéra v slávnostnej sieni novosadskej mestskej radnice a akoby sa tým jej púť v podstate uzavrela. No monografia Borivoja Mirosavljevića, dlhoročného mága fotografie a úporného kronikára a zberateľa kamienkov do mozaiky dejín tohto druhu umenia s názvom Korene fotografie Nového Sadu, nie je dielom do skrine, ale na listovanie a najmä na pozeranie. Vyše 260 strán formátu A 4 ponúka nesmierne zaujímavé kapitoly, témy a zábery. Všetko je tu: aj dejiny druhej polovice 19. a začiatku 20. storočia v kocke, aj sondy do spoločenských pomerov, aj kopa údajov, aj ukážky tvorby povestných novosadských fotografov. Prvým bol Anastas Jovanović, ktorý v roku 1841 urobil prvý záber Petrovaradínskej pevnosti (je na prebale knihy), a v ktorého improvizovanom ateliéri vo Viedni vznikli prvé zábery Vuka Stefanovića Karadžića, Njegoša, Ljubomira Nenadovića, Branka Radičevića. A aj snímka obchodníka Josima Živanovića zo Sriemskych Karloviec, ktorá je našou najstaršou zachovanou fotografiou a jednou

Kedysi Pánska, dnes Ulica Zmaj Jovova: snímka Đ. Kneževića vytlačená ako litografia

zo zriedkavých dagerotypií (prvý fotografický postup vypracovania záberov chemickou cestou) existujúcich dodnes. Priamym podnetom na vznik knihy je začiatok pôsobenia prvého stáleho fotografa v Novom Sade Georgija Đorđa Kneževića, ktorý v roku 1854 prišiel z Pešti do Nového Sadu, aby tu otvoril ateliér. O pätnásť rokov neskoršie urobil prvú snímku pontónového mosta medzi Novým Sadom a Petrovaradínom. Robil i fotografie v podobe vizitiek, mnohé svoje snímky potom ručne vyfarboval. On vyštartoval na cestu, ktorou

neskoršie ďalej pokračovali Stefan Vulpe, Gavrilo Gavra Jovanović, Ignjac Funk a Ignjac Rajs, Kamenko Julinec, kráľovskí fotografi Vasa Danilović a Josip Singer, ktorého snímky boli na sklonku 19. storočia tlačené ako prvé fotografie –pohľadnice Nového Sadu. Kopa záberov uvedených a iných autorov umožňuje nám všimnúť si veľkú a významnú úlohu, ktorú novosadskí fotografi mali v celkových dejinách fotografie v Srbsku. Keď však ide o text, asi by sa do druhého vydania pýtalo trochu pozornejšie redigovanie. Tak už na strane 3 píše, že Francúz Joseph

VÝSTAVA GRAFÍK PROF. MILICE ANTONIJEVIĆOVEJ V MALOM VÝTVARNOM SALÓNE

Óda na vodu O. Filip

ecelé dva týždne po Svetovom dni vody – 22. marci v Malom výtvarnom salóne Kultúrneho strediska Nového Sadu štartovala výstava grafík prof. Milice Antonijevićovej (Kraljevo 1973) menom Aqua permanens. Voda, tento základný činiteľ azda všetkého v nás a vôkol nás, je už dlho základnou, nosnou témou umelkyne vo všetkých formách a technikách jej rozmanitého prejavu, teda od grafiky, cez maľbu po kresbu. Vlastnou bohatou výtvarnou rečou, zosystematizovanou do tematických celkov, Antonijevićová opäť kladie tie základné otáz-

www.hl.rs

ky trápiace od nepamäti nás všetkých: kto sme, čo sme, kam spejeme? Aby vzápätí ponúkla na nich i originálne odpovede, Na ceste k svetlu využívajúc pritom vodné hlbiny, ale i hlboké významy vody a krásny. Rovnako ako aj ponor do ako metafory pre život (aqua vi- sveta, ktorý skôr tušíme, než o ňom tae), vnútornú katarziu či stále všetko potrebné definitívne vieme. V neposlednom rade, výstavu sa meniace, prerodové procesy ľudského ducha (aqua permanens). prebiehajúcu od 4. apríla dodnes Jej geometrické abstraktné grafiky – 16. apríla, možno pochopiť aj ako spestrujú a konkretizujú plávajúce ódu na našu, človekom zmordovaformy obyvateľov oceánu v podobe nú prírodu, v ktorej voda ako-tak ľudských figúr vybavených potá- úporne odoláva všetkým civilizačpačskými výstrojmi, pohybujúce sa ným otrasom. Aspoň tá v oceánoch najčastejšie v zmiešaných pároch, skutočných, či v tých, ktoré nám vždy smerom vertikálne a nahor. sprístupňujú grafiky prof. Milice K vzduchu a slnku. Odkaz jasný Antonijevićovej.

Informačno-politický týždenník

Niépce bol prvým, síce neuznaným autorom prvej fotografie v roku 1926, pričom je zjavné, že má ísť o rok 1826. Viaceré rovnaké údaje o Đ. Kneževićovi sa opakujú pri viacerých príspevkoch, čo neraz pôsobí neúnosne a rušivo. Sú to detaily, ktoré nie je ťažko odstrániť. Najpodstatnejšie však je, že je v poradí 8. kniha Antológie fotografie Vojvodiny, zároveň i jubilejná 25. v edícii fotomonografií Zlaté oko, neprehliadnuteľná z aspektu dejín fotografie Nového Sadu, Vojvodiny a Srbska. Ako kvalitná smernica budúcim výskumníkom v tejto dôležitej, no stále nedostatočne spracovanej oblasti kultúry. Dokladom toho je i fakt, že u nás stále neexistuje Múzeum fotografie, hoci sú naši majstri záberov celé desaťročia veľmi vnímaní a uznávaní i vo svete. O snímkach sa vraví i to, že sú sprostredkovaním medzi svetom, skutočnosťou a človekom. Fotografia, ktorá je bezpochyby jedným z najdôležitejších vynálezov 19. storočia, mala to šťastie, že sa dodnes nielenže udržala a zotrvala, ale stále napreduje. Majster fotografie Milan Živković uvádza, že fotografi vstúpili do tmy, aby nás z nej dostali. Spôsobmi mnohorakými. Hodne nich je aj v monografii, ktorá sa jedným dychom nielenže pozerá, ale aj číta.

Výzva

yzývame folklórne súbory, spevácke skupiny a orchestre, aby sa zúčastnili na tohtoročnom 46. Folklórnom festivale Tancuj, tancuj..., ktorý sa uskutoční v sobotu 28. mája 2016 v Hložanoch. Prihlášky, ktoré sa nachádzajú na webovej stránke Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov (http://www.slovackizavod.org.rs/), treba vyplniť a zaslať najneskôr do 25. apríla 2016 buď na mailovú adresu ÚKVS: office@ slovackizavod.org.rs, alebo klasickou poštou na adresu: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Ul. Njegošova 16/II/7, 21 000 Nový Sad. Spoluorganizátori a spoluzakladatelia festivalu • KULTÚRA •

OSLAVA DŇA ŠKOLY V KULPÍNE

V hlave mi víria ypsilony... Anna Francistyová

edukačných tabúľ, performancia, divadielka, recitačné pásma alebo šachový turnaj. Na záverečnom piatkovom programe riaditeľka školy Jovanka Zimová v príhovore „pripravila“ návštevníkov na svojráznu prechádzku dejinami kulpínskej školy, ktorá odznie

dostali predstavu o tom, ako sa menila výučba v základnej škole od 18. storočia dodnes. Veľký potlesk z hľadiska by

profesorky Mária Kotvášová, Zuzana Lenhartová, Anna Hrková a Eva Poliaková-Hrková. Žiaci padinskej ZŠ dosiahli tiež pozoruhodné výsledky. V súťaži piatych ročníkov Tiana Bešková získala 1. miesto, pokým Ivan Bokor zakotvil na 3. mieste. Šiestačka Valentina Đurovićová obsadila 1. miesto a Sára Kotvášová 3. miesto. Žiaci siedmych ročníkov sa mohli pochváliť s lepšími výsledkami. Dajana Šimáková získala 1. miesto, kým 2. miesto získali Vanesa Marková a Anna Sojáková. Ôsmačky Natália Garafiátová a Ivana Petrášová obsadili 2. miesto, kým Tiana Nemogová zakotvila na 3. mieste. Žiakov pripravili profesori Jaroslava Staňová, Ondrej a Zuzana Kotvášovci.

vadelných súborov, ktorú sledoval selektor Miroslav Žužić, herec divadla Atelje 212 v Belehrade. V rámci prehliadky tvorby pre deti a dospelých vystúpili aj členovia KOlektívu KReatívnych AMatérov z Kovačice s dvoma inscenáciami O láske... a Tri letušky v Paríži. Keď ide o detskú divadelnú tvorbu, kovačickí žiaci sa pred selektorom predstavili divadelným predstavením Zypa Cupák autora Jána Čajaka ml. a v réžii Zuzany Putnikovej. A. Ch.

ravidelná slávnosť v ZŠ Jána Amosa Komenského spestrila žiakom, učiteľom, hosťom i cezpoľným záujemcom až tri dni. Presnejšie, príležitostné programy prebiehali 5., 6. a 8. apríla. Prvé dva dni boli diania lokalizované v škole, kým záverečný piatkový kultúrno-umelecký program prebiehal v Dome kultúry. To h t o r o č n á oslava sa niesla v znamení hesla Aktívna škola, čo znamená, že v každej chvíli, v každom kútiku školy si žiaci mohli Školská hodina kedysi... nájsť niečo, z čoho sa mohli čosi nové naučiť. Či je na javisku. A skutočne, v koláži to výstava z dejín Kulpína a ško- historických textov, piesní v poly, prezentácia mapy Kulpína, daní školského chóru, rytmických ukážkové hodiny, predstavovanie tancov, recitácií a scénok diváci



sa mohol označiť ako výborná známka, ktorá môže motivovať žiakov a učiteľov do ďalších výziev, ktoré školské dni prinášajú. A je to aj poďakovanie vedeniu školy, že sa mu podarilo po deviatich rokoch zakončiť projekt „telocvičňa“ a konečne získať povolenie od patričných orgánov na používanie tohto objektu.

APRÍLOVÝ VZLET prináša reportáže z Turecka a Nemecka, prehľad festivalu Divadelných inscenácií dolnozemských autorov (DIDA) a články o talentovaných mladých ľuďoch z našich prostredí. Pravidelné rubriky sledujú aktuality z oblasti informačných technológií (Samsung Galaxy S7) a počítačových videohier (Samorost 3), nechýbajú hudobné portréty a riporty (Bebe Rexha, Stray Dogg, Industrijski kombinat) a filmové recenzie (Hail, Caesar!, Mr. Robot). Literárno-výtvarná príloha Rozlety obsahuje verše, prózu a ilustrácie našich mladých autorov, je tu i výber zo súčasnej slovenskej poézie (Ján Štrasser), recenziu knihy Filipa Davida a článok o časopise Vojvođanski strip. A ešte: Vaša tvorba, móda, krížovka, humor, horoskop, dva komiksy a iné zaujímavosti. Na titulnej strane je Monika Stracinská, študentka agroekonomiky, športovkyňa a fotomodelka z Báčskeho Petrovca. Čítajte Vzlet! S. L.

KRÁTKE SPRÁVY

Aradáč

Oblastná súťaž zo slovenčiny. Začiatkom apríla v Aradáči prebiehala oblastná súťaž zo slovenčiny, na ktorej sa zúčastnili žiaci základných škôl z Kovačice, Padiny, Jánošíka a Aradáča. Okrem žiakom hostiteľskej školy (pripravila ich profesorka Jaroslava Števková) Mariane Mikuľovej, žiačke 5. ročníka, ktorá získala 2. miesto, a šiestakom Martinovi Pekárovi a Martinovi Zvarovi, ktorí si tiež vybojovali 2. miesto, riaditeľ školy Dragan Valeri zagratuloval k úspechu aj mladým slovenčinárom ZŠ maršala Tita a Mladých pokolení. Žiak 5. ročníka Igor Čížik z kovačickej škole obsadil 1. miesto a jeho vrstovník Denis Ďuriš zakotvil na 2. mieste. Ďalší Kovačičania Janko Lenhart, žiak 6. ročníka, a o rok staršia Jarmilka Hriešiková obsadili 3. miesto. Keď ide o súťaž ôsmakov, tak žiaci Ján Farkaš a Jozef Barca obsadili 1. miesto. Žiakov pripravili • KULTÚRA •

Kovačica

Obecná divadelná prehliadka. V dňoch 26. marca až 3. apríla prebiehala obecná prehliadka di-

Stará Pazova

Súťaž zo slovenského jazyka. Hostiteľkou oblastnej súťaže zo slovenského jazyka bola v piatok 1. apríla i ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove. Súťažilo 28 žiakov vyšších ročníkov z troch základných škôl: 18 žiakov ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove, 7 žiakov ZŠ Savu Šumanovića

v Erdevíku a 3 žiaci ZŠ Jovana Popovića v Suseku. V kategórii piatakov prvé tri miesta obsadili: Jana Jašová, Jana Opavská a Aňa Gubečková zo Starej Pazovy. V kategórii šiestakov najúspešnejší boli: Mária Folťanová, Ela Balážová z Pazovy a Blanka Sláviková z Erdevíka a Vladislav Gubečka z Pazovy. Najlepšie výsledky spomedzi siedmakov dosiahli žiaci hostiteľskej školy: Valentína Hudecová, Maja Gedeľovská a Laura Hruškárová. V kategórii ôsmakov prvé miesto obsadila Marta Kukučková, druhé Maja Opavská, kým dve tretie miesta získali Oleg Turčan a Monika Babíková, všetci zo Starej Pazovy. Pazovských žiakov na súťaž pripravovali profesorky Katarína Topoľská a Jarmilka Dolinajová, so žiakmi z Erdevíka pracovala profesorka Ruženka Ďuríková a so žiakmi zo Suseku Ruženka Kolárová. A. Lš.

16 /4695/ 16. 4. 2016

Kultúra NOVÝ SAD

Vydarená prezentácia v matičnom aranžmáne Jarmila Struhárová

o premiére v Binguli ďalšia prezentácia knihy Jaroslava Feldyho Keď v živote nekvitli iba ruže – ranená mladosť prebiehala v stredu 6. apríla v Novom Sade. Na pravidelnom matičnom večierku v sieni starej fary obsadenej takmer do posledného miesta po vystúpení zmiešaného spevokolu SKC P. J. Šafárika prítomných pozdravila a privítala predsedníčka MOMS Jarmila Struhárová. O vydavateľstve NVU Hlas ľudu a o edícii Z novinárskej kuchyne, kde vyšla tlačou i predstavená kniha, hovoril riaditeľ ustanovizne Samuel Žiak. Jazyková redaktorka Anna Horvátová sprítomnila časti knihy, ktoré ju ako človeka veľmi dojali, kým technický redaktor Miroslav Dobroňovský sa zmienil o formáte knihy a o tom, že autor trval na tom, aby román dotvorili ilustrácie Jána Bačúra a Pavla Kozu. Recenziu literárneho kritika Samuela Boldockého a úryvky z románu čítali

autorovi bývalí kolegovia Rastislav Zorňan a Ján Struhár a recitátorka Danica Vŕbová. Autor J. Feldy sa vo svojom príhovore poďakoval všetkým tým, ktorí ho podporovali, posmeľovali a pomohli. O knihe na večierku okrem iných hovorili i Ján Struhár, profesor Veno Nechvátal, Anna Bagľašová a Elena Surová. Novosadských matičiarov na večierku potešila prítomnosť štyroch evanjelických farárov: Vladimíra Obšusta z Nového Sadu, Vladimíra Lovása ml. z Aradáča, Svetlany Vojnićovej-Feldyovej zo Solian a Igora Feldyho zo Starej Pazovy, tiež matičných predstaviteľov: čestného predsedu MSS Rastislava Surového, podpredsedu MSS pre Báčku Vladimíra Feketeho, predsedníčky MOMS v Aradáči Anny Bagľašovej, matičnej delegácie zo Starej Pazovy, predsedníčky Spolku žien Ruža v Aradáči Márie Viliačikovej. Večierok sa podľa novosadskej matičnej tradície aj tentoraz ukončil družným posedením, ako i koštovkou chýrečného aradáčskeho vína.

Veľká noc Anna Horvátová

a Veľkú noc, najstarší a najvýznamnejší kresťanský sviatok, veriaci si pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Na tieto sviatky si tu posvietime z gramatického hľadiska. Jarným veľkonočným sviatkom, ktoré píšeme s malým začiatočným písmenom, predchádza pôstne obdobie (s malým písmenom, i keď sa v náboženskej literatúre objavuje s veľkým začiatočným písmenom). Pre veľkonočné sviatky charakteristický je celý rad príznačností a prác vzťahujúcich sa na toto obdobie, keď v domoch na jedálnom lístku nesmie vystať huspenina, u nás známe studenie, špecialita, ktorú gazdinky varia výlučne na tieto sviatky. Súčasťou jarného zvykoslovia je i zdobenie či farbenie vajíčok – kraslíc. Kraslice ako osobitná časť ľudového umenia a súčasť obyčají patria nesporne k najstarším a esteticky najpôsobivejším umeleckým prejavom. Dievčatá ich venúvajú oblievačom, ktorí ich vo Veľkonočný pondelok – píšeme s veľkým začiatočným písmenom – prídu oblievať.

www.hl.rs

Na Veľký piatok si pripomíname potupnú smrť Ježiša Krista. V ľudovej kultúre k tomuto dňu patrili obyčaje, ktoré nadväzovali na obyčaje vykonávané na Zelený štvrtok s ochrannou, magicko-očistnou, zdravotno-preventívnou a inou funkciou. Ľud kedysi pripisoval tomuto dňu mimoriadnu moc uzdravovať a priaznivo pôsobiť na rast. Aj Popolcovú stredu, aj Zelený štvrtok, aj Veľký piatok, aj Bielu sobotu, aj Veľkonočnú nedeľu píšeme s veľkým začiatočným písmenom. Na Bielu sobotu sa konajú prípravné práce pre Veľkonočnú nedeľu. Varia sa vajíčka, šunka a klobása. Aj Biela sobota je cirkevným sviatkom, i keď je prípravným dňom pred veľkonočnými sviatkami. Počas Veľkonočnej nedele si kresťania pripomínajú zmŕtvychvstanie Ježiša Krista a oslavujú pamiatku vzkriesenia, ktoré dáva jedinečnú nádej na večný život. Posledný deň sviatkov Veľkej noci je Veľkonočný pondelok, – ako sme spomenuli – písaný s veľkým začiatočným písmenom – ktorého symboly sú voda, zeleň i vajíčka. Vtedy chlapci oblievajú dievčatá vodou, najnovšie však voňavkami.

Informačno-politický týždenník

CHÝRNIK

KYSÁČ. V sobotu 16. apríla v kinosále KC Kysáč o 19. hodine bude oslava jubilea – šesťdesiatky slovenského spisovateľa prof. Dr. Zoroslava Speváka Jesenského. e. š. SELENČA. Tradičné koncerty slovenských ľudových piesní Selenčské sláviky 2016, na ktorých sa predstavia speváci sólisti a orchester ZŠ Jána Kollára a Komorného zboru Zvony, budú v sobotu 16. a v nedeľu 17. apríla o 20. hodine v Dome kultúry v Selenči. BÁČSKY PETROVEC. V utorok 19. apríla o 12. hodine v Slovenskom vojvodinskom divadle detské predstavenie Pár topánok zahrajú členovia Detského divadla zo Subotice. a. f. BÁČSKY PETROVEC. Kultúrno-umelecký spolok Petrovská družina povoláva všetkých záujemcov na Detskú obecnú folklórnu prehliadku tanečných, speváckych a hudobných skupín z Obce Báčsky Petrovec, ktorá sa uskutoční vo štvrtok 21. apríla o 18.00 h v sieni Slovenského vojvodinského divadla. J. Č-p NOVÝ SAD. V Slávnostnej sieni Filozofickej fakulty (114/1) v stredu 20. a vo štvrtok 21. apríla budú prednášky literárnych vedkýň z Ústavu slovenskej literatúry SAV v Bratislave. Prednášky pripravili: Mgr. Oľga Vaneková, PhD. (20. apríla o 10.00 hod.), doc. PhDr. Erika Brtáňová, CSc. (20. apríla o 10.45 hod.), Mgr. Jana Pácalová, PhD. (21. apríla o 10.00 hod.) a Mgr. Dana Hučková, CSc. (21. apríla o 10.45 hod). A. F.

KRÁTKE SPRÁVY

Kysáč

Matičiari budú snemovať v nedeľu. Stredobodom stretnutia kysáčskych matičiarov, členov SR MOMS, vo štvrtok 7. apríla bolo blížiace sa valné zhromaždenie, ale aj iné aktuálne témy. Určili si, že snemovať budú v nedeľu 17. apríla o 17. hodine v Slovenskom národnom dome. V tejto súvislosti medziiným analyzovali angažovanie niektorých menej aktívnych členov správnej rady, alebo tých, čo zo zdravotných dôvodov viac nemôžu byť takí aktívni ako doteraz. Uvažovali aj o kandidátoch, ktorí by ich v práci mohli vystriedať. Rastislav Surový, predseda MOMS, informoval prítomných o osude podaných projektov na bežný rok. V diskusii k doterajším návrhom kandidátov na udelenie matičných uznaní pribudlo aj niekoľko ďalších, matičiari sa dohodli i o spolufinancovaní výdavkov a poplatkov pre Slovenský národný dom zo strany troch používateľov, ktorí sú pod touto strechou: MOMS, Galéria SND a KUS Vladimíra Mičátka. Odzneli aj viaceré organizačné informácie, medziiným aj o zbierke matičného členského na rok 2016 a aktualizovaní webovej stránky www. momskysac.org.rs. E. Š. • KULTÚRA •

VEĽKÁ JARNÁ AKCIA

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Bezplatný test sluchu a zľava 5 000 dinárov Ak nepočujete dobre, využite jarnú akciu v Audiovoxe a zlepšite kvalitu života. Zanedbávanie poruchy sluchu nielenže znižuje kvalitu života, ale vplýva aj na schopnosť mozgu zapamätať si bežné každodenné zvuky. Keď sluchový nerv stratí funkciu a nedokáže účinne prenášať zvuk do mozgu, časom mozog začne zabúdať zvuky a utratí schopnosť rozlišovať ich. Keďže teraz chápete situáciu, odporúčame vám, aby ste okamžite reagovali a objednali si termín na test sluchu a aby ste vyskúšali najsúčasnejšie digitálne sluchové aparáty, ktoré Vám aktivujú sluchový nerv a umožnia, aby ste znovu počuli. Čo môžete očakávať, keď nás navštívite: bezplatný test sluchu, bez čakania v rade v prípade objednaného termínu, bezplatnú poradňu v súvislosti so sluchom, bezplatnú skúšku sluchových aparátov, kúpu aparátu na 12 splátok, zľavu 5 000 dinárov pri kúpe aparátu. Objednajte si bezplatný termín v našich predajniach v Novom Sade na telefón 021/459-494 (od 9.00 do 16.00 hod.), v Pančeve na 013/317-546 (od 8.00 do 15.00 hod.), v Zreňanine na 023/511-708 (od 8.00 do 15.00 hod.), v Subotici na 024/553-321 (od 8.00 do 15.00 hod.) a v Belehrade na 011/26-21-071 (od 8.00 do 20.00 hod.). Jarná akcia trvá do 30. 4. 2016 a počet termínov je obmedzený.

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o zhodnotenie potreby za ažúrovaním Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Electrawinds K-Wind, s. s r. o., Nový Belehrad, Ulica Đorđa Stanojevića č. 14, podal žiadosť o zhodnotenie potreby za ažúrovaním Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Veterný park Kovačica, inštalovanej sily 125 MW. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môže doručiť svoju mienku v písomnej forme na adresu sekretariátu.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 | inzercia@hl.rs • OZNAMY •

Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 6. mája 2016. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 9. mája 2016 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 13.00 h.

HĽADÁTE serióznu prácu na Slovensku? S nami ju nájdete. Viac info na webe: www.newjob.rs alebo na tel. č.: 064/454-555-3. Nová robota pre lepšiu budúcnosť. 16 /4695/ 16. 4. 2016

Oznamy Vlaha v stenách? Izolovanie vlhkých objektov strojmi. 33 rokov skúsenosti v izolovaní vlhkých domov, kostolov a iných objektov hrúbky stien do 10 m. Záruka na vykonané práce. Radšej vysušovať – ako búrať! Hydroizolácia Živanović telefóny: 063440470 a 0631024114 hizivanovic@gmail.com www.hiz.co.rs

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS23, NSX23, NSU23NS, NSL23-Jovana Dučića, Bulvár Jovana Dučića 7, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 7770/13, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 9. mája 2016. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 10. mája 2016 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

DROBNÝ OZNAM T E S N Í M E (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088-433.

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Laze Nančića NS138, NSU138, Ul. Laze Nančića č. 47, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3129/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS66, NSX66, NSU66, NSL66 PAVLA PAPA – MUP, Ul. Pavla Papa č. 44, v Novom Sade, na katastrálnych parcelách čísla 7144/1, 7144/2 a 7145, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 9. mája 2016. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 10. mája 2016 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 11.00 h.

www.hl.rs

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Informačno-politický týždenník

ANNOU PARKÁNIOVOU 20. 9. 1942 – 2. 4. 2016 z Hložian

Tí, ktorých milujeme, neumierajú. Zostávajú žiť v našich spomienkach. Tvoji najmilší

hlasludu.info www.hl.rs SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 13. apríla 2016 uplynulo pätnásť rokov, čo nás opustila naša jediná dcéra

SLAĐANKA MILETIĆOVÁ – DÚŠA 13. 4. 2001 – 13. 4. 2016 z Kysáča

Už len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a spokojný spánok Ti priať. S láskou si na Teba spomínajú

mama Ruženka a tata Petar

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o poskytovaní súhlasu k ažúrovanej Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že 8. 4. 2016 schválil rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k ažúrovanej Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba amínového zariadenia na oddeľovanie CO2 z prírodného plynu, na katastrálnej parcele č. 3026/1, k. o. Elemir, ZO Zreňanin – doplnenie so zariadením na spracovanie odpadových vôd vzniknutých z amínovej jednotky, nositeľa projektu NIS, a. s., Nový Sad, Ul. národného frontu č. 12, Nový Sad. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou správy technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, v ktorej sa konštatovalo, že predmetový projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, ak sa dodržia predpísané ochranné opatrenia. Kvôli ochrane činiteľa životného prostredia nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a realizovať opatrenia definované kapitolou 6 ažúrovanej Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie, ako i zabezpečiť realizáciu programu sledovania vplyvov na životné prostredie, predpokladané kapitolou 7 ažúrovanej Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k ažúrovanej Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

• OZNAMY •

Oznamy POSLEDNÝ POZDRAV

nášmu ockovi, manželovi, synovi, zaťovi, bratrancovi, synovcovi a príbuznému

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Smrťou sa život nekončí. Iba zabudnutie znamená koniec života. S úctou: dcérka Jelena, manželka Maja, mama Jelena a rodiny Séčová, Drozdíková, Badinská, Čérná, Pavlovićová a Ivanoská

10. 3. 1975 – 5. 4. 2016 z Báčskeho Petrovca

Večný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky si na Teba zachováme.

Odišiel si rýchlo, bez rozlúčky, iba pekné spomienky na Teba nám zostanú. Manželka Anna, syn Pavel a dcéra Sabína

SPOMIENKA

na mamu a starú mamu

SAMUELA KRNÁČA

Na ňu si spomína

Na neho si spomína dcéra Jasminka Stracinská s rodinou

JURAJA MATUŠKU

15. 12. 1938 – 24. 3. 2012 – 2016 z Kovačice

1937 – 2016 z Vojlovice

otec Juraj a brat Juraj s rodinou

Dr. PAVLOM BÁĎONSKÝM

SPOMIENKA

BOŽIDÁROVI ORAVCOVI

Trvalú spomienku na Teba si zachovajú:

dcéra Jasminka Stracinská s rodinou

môjmu krstnému otcovi

Ako rýchlo na tom svete môže život zvädnúť v kvete.

Zbohom je jedno tiché slovo a v ňom smútku mnoho. Odišiel dobrý človek, každý ho mal rád. Budeme si na neho s vďakou spomínať. Rodina Lenhartová a Ľudmila s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

Spomienku si na Teba zachovávajú rodina Koreňová a Ján Matuška

SMUTNÁ SPOMIENKA

na rodičov

5. 1. 1940 – 27. 3. 2016 oftalmológom z Báčskej Palanky

ANNU KOPČOKOVÚ

rod. Novákovú 28. 11. 1949 – 5. 4. 2003 – 2016 z Báčskeho Petrovca

17. 10. 1947 – 8. 4. 2015 – 2016 z Báčskeho Petrovca

POSLEDNÝ POZDRAV

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

Svokra Zuzana s dcérou Vlastou, vnukom Vladimírom a vnučkou Saňou s manželom Jaroslavom Juhásikom

SPOMIENKA

na otca a starého otca

SMUTNÁ ROZLÚČKA

JÁNOM TURČANOM

16. 1. 1974 – 31. 3. 2016 z Hložian

8. 11. 1959 – 18. 3. 2016 z Báčskeho Petrovca

so svojím synom, bratom, strýkom a švagrom

VIERKA GREKSOVÁ

PAVLOM PAVLÍNIM

ALEXANDROVI SÉČOVI 28. 2. 1970 – 27. 3. 2016 Dipl. Ing. elektroniky žil a pochovaný bol v Niši, rodom z Pivnice

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s manželom a otcom

Pred rokom dňa 14. apríla 2015 prišiel na koniec svojej životnej púte

JÁN GLÓZIK

Večný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky si na Teba zachováme. Tvoji najmilší: manželka Olinka, dcéra Janka, zať Milan, vnučky Maja a Ivana a syn Pavel s rodinou

• OZNAMY •

PAVLA JONÁŠA

1939 – 2015 – 2016 z Kovačice

MÁRIU JONÁŠOVÚ

1919 – 2006 – 2016 1925 – 2008 – 2016 z Kovačice S láskou a úctou si na Vás spomíname. Vaši najmilší

S úctou a láskou si na neho spomínajú dcéry Zuzana a Anna s rodinami

16 /4695/ 16. 4. 2016

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo 5 rokov, čo sme sa s Tebou rozlúčili.

ZUZANA MARINKOVOVÁ

Manžel, syn a dcéra s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 5. apríla 2016 uplynul rok, čo nás opustila milovaná matka a starká

S láskou a úctou si stále na Teba spomíname.

SPOMIENKA

Dňa 12. apríla 2016 uplynuli štyri roky, čo nás opustila milovaná matka a starká

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s našou spolupracovníčkou

rod. Šalamúnová 12. 4. 2012 – 12. 4. 2016 z Padiny

Ťažko je zmieriť sa s tým, že nie si s nami. Roky plynú, ale pekné spomienky na Teba zostávajú. Dcéra Anna Mrenicová s deťmi

JAROSLAVA PLACHTINSKÉHO 1948 – 2015 – 2016 z Kulpína

Uplynul smutný a boľavý rok, čo nie si s nami, no v našich srdciach zostaneš navždy. Tvoji: manželka Ljubinka, syn Zeno, dcéra Alena, zať Jaroslav a vnuk Dário

www.hl.rs

Spolupracovníci z knihárne

MÁRIA JONÁŠOVÁ

SMUTNÁ SPOMIENKA

Bolesťou unavená tíško si zaspala. Za všetky tie Tvoje trápenia a bolesti, nech Ti dá Pán Boh večnej milosti. S úctou si na Teba budeme spomínať.

Mama a Tvoja sestra Anka s rodinou

rod. Papová 7. 4. 1940 – 5. 4. 2015 – 2016 z Padiny

syn Ján s manželkou Annou a vnúčatá Želmíra a Želislav

16. 1. 1974 – 31. 3. 2016 z Hložian

rod. Drieňovská 1948 –2011 – 2016 z Petrovca

ZUZANA KOLÁRIKOVÁ

I keď Pán pretrhol života niť, v našich spomienkach zostaneš navždy žiť. S úctou a láskou:

VIERKA GREKSOVÁ

ZUZANA MARINKOVOVÁ

rod. Drieňovská 24. 4. 1948 – 18. 4. 2011 – 2016 z Petrovca

Čas plynie, ale spomienky na Teba navždy v srdciach zostávajú.

POSLEDNÝ POZDRAV

Informačno-politický týždenník

VIERKOU GREKSOVOU rod. Chlpkovou 16. 1. 1974 – 31. 3. 2016 z Hložian

S ňou sa lúči kolektív tlačiarne HL Print

BOĽAVÁ ROZLÚČKA so sestrou

VIERKOU GREKSOVOU 16. 1. 1974 – 31. 3. 2016 z Hložian

Zaplakali oči, zaplakalo srdce bôľom, keď sme Ti navždy dali zbohom. Hoci si odišla a niet Ťa medzi nami, v našich srdciach zostaneš žiť navždy. Sestry Anna a Mária s rodinami • OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

VIERKOU GREKSOVOU

s milovanou manželkou a mamou

16. 1. 1974 – 31. 3. 2016 z Hložian

Nijaký čas tu na Zemi nie je dosť dlhý na život s tými, ktorých milujeme... Nikdy sa nestihneme pripraviť na posledné zbohom. Strata bolí, v hĺbke srdca krvácame, no láska zostáva.

s milovanou dcérou

16. 1. 1974 – 31. 3. 2016 z Hložian

Áno, len dobré a milosť ma budú sledovať po všetky dni môjho života a budem bývať v dome Hospodinovom dlhé časy. Rodičia

Tvoji najmilší: manžel, dcéra a syn

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NSU232 NS Rumenački put, Ul. Rumenački put č. 119v, na katastrálnej parcele číslo 8908, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

SMUTNÁ SPOMIENKA

Spomíname si na 18. apríl 2012, keď naša milovaná manželka, matka, babička, prababička a sestra tíško usnula a presťahovala sa do večnosti.

ANIČKA ŠIMÁKOVÁ rod. Žabská 28. 3. 1937 – 18. 4. 2012 – 2016 odborná učiteľka z Padiny

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Futoška kasarna, Ul. futoška č. 52, na katastrálnej parcele číslo 10373/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 9. mája 2016. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 10. mája 2016 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 13.00 h.

• OZNAMY •

Človek narodený zo ženy žije krátko. Vypučí ako kvet, vädne, mizne ako tieň a nemá stálosti. Spomíname si na Tvoju lásku a dobrotu a v srdci Ťa nosíme. Tvoji najmilší

16 /4695/ 16. 4. 2016

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 15. apríla 19.30 Zostrih z prvej časti FF Tancuj, tancuj... z roku 2015 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia TV Týždeň Spektrum Nedeľa 17. apríla 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu 21.00 Dotyky Utorok 19. apríla 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník NOVÉ TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Vysielanie pre dedinu Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

Pondelok 9.00 Dotyky

Vysielanie pre dedinu bude venované ekologickým témam, keďže si práve v apríli pripomíname Svetový deň Zeme. Pozornosť bude venovaná chránenému druhu sťahovavých vtákov – včelárikov, pestovaniu malín a odznie aj príspevok o tom, ako možno dedinské močarisko pozmeniť na krásny rybník. Dotyky – v termíne rodinného magazínu bude odvysielané divadelné predstavenie staropazovských ochotníkov Prebuď sa, Katarína z roku 2004. www.hl.rs

Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 15. apríla – Ghost Rider Sobota 16. apríla – Firewall Pondelok 18. apríla – Nepriateľ pod ochranou Utorok 19. apríla – Domáce väzenie Streda 20. apríla – Blesk Štvrtok 21. apríla – Jack Hunter a Nebeská hviezda 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 17. apríla 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: – Chceš ma – chcem ťa! 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix

Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka

TV PETROVEC

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Anna Medveďová, riaditeľka GJK, predstavila nový učebný odbor – informatický

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 17. apríla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Výstava diel maliarov samoukov a akademických maliarov Utorok 19. apríla 16.00 Potenciál rozvoja spolupráce Obce Kovačica s krajinami Vyšehradskej štvorky – príklady dobrej praxe Doma v cudzine Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 22. apríla 16.00 Slovenský film: Červené víno Príspevky z archívu TV OK

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 16 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko spisovateľa (1910 – 1975), ktorý tvoril pod pseudonymom Ján Medník, Ján Robur a Kristián Benko. Bol básnikom, esejistom, prekladateľom a autorom literatúry pre deti a mládež. Zaoberal sa i maliarstvom. autorka: pohorie ANNA 1. časť pohlavná v vyskočila BIČIA- tajničky láska Chorvátsku kyslík ROVÁ

1. tŕnie 2. časť písmená (srb.) tajničky abecedy

majster, znalec

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. operná Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

urob!

koncertná skladba

mimozenšťan z filmu

strednica

nezmysel ono odbor medicíny

S rytmus LA U H UD motorkárske preteky Ľ

umenie (lat.)

meno Miroslav

TELEVÍZIA PANČEVO

ž. meno braním nakopčil

zakvačená (srb.)

Nedeľa 17. apríla 20.15 Repríza relácie Dobrý deň

tantal

Streda 20. apríla 13.00 Dobrý deň, kolážová relácia

obvod

ž. meno (Ivana) časť, zložka

dusík rastlina horkej chuti

platenie vpíšte UO

vpíšte ÓLB

sliepka TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

vpíšte SLR zameranie

mohyla

nula

berýlium oblá časť elektrón

nástroj na rúbanie dreva

autoškola

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 15 VODOROVNE: bojovala, apartmán, nasá, ene, Al, min, T, losos, VA, IK, vkus, t, Vardar, Avala, LE, Oto, S, V, r, R, DIDA, obanoval, bo, okolo TAJNIČKA: DIDA

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 12 z čísla 12 Hlasu ľudu z 19. marca 2016 bolo: KVETNÁ NEDEĽA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ANNA TÝROVÁ, Ul. Štefánikova č. 118, 21 469 PIVNICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

16 /4695/ 16. 4. 2016

Šport Zlatá rybka z Dunaja SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Ján Bokor Vďaka tesnému víťazstvu nad Cementom mužstvo Odžakov si zachovalo osembodový náskok nad druhým mužstvom v tabuľke, novopazovským Radničkim. Po triumfe nad Bačkou 1901 pančevský Železničar sa prebojoval do stredu tabuľky. Ostatné štyri kluby z Banátu zbierajú body, ale sú aj ďalej pri dne tabuľky. Najväčší krok k záchrane urobilo mužstvo z dediny Sakule po víťazstve nad mužstvom Omladinca z Nových Bánoviec. Padinčania konečne porazili kvalitného súpera, a to na jeho trávniku. Výsledky 20. kola: Radnički (NP) – Sloga 2 : 0, Odžaci – Cement 2 : 1, Dunav – Dolina 0 : 2, Banat – Senta 0 : 0, Radnički (Š) – TSC 0 : 0, Borac – Omladinac 3 : 1, Železničar – Bačka 1901 2 : 0, Radnički (SM) – Vršac 1 : 1. Po stredajšom mimoriadnom kole na programe sú zápasy 22. kola: Radnički (NP) – Cement, Sloga – Dolina, Odžaci – Senta, Dunav – TSC, Banat – Omladinac, Radnički (Š) – Bačka 1901, Borac – Vršac, Železničar – Radnički (SM). DUNAV – DOLINA 0 : 2 (0 : 1)

a prekrásne upravenom štadióne v Starých Bánovciach Dolina „ulovila“ zlatú rybku. Po zaslúženom triumfe Padinčanom sa vracajú nádeje, že sa môžu zachrániť v lige. No to treba dokázať aj v nasledujúcich zápasoch s dobrými rivalmi. Vedomí si toho, že v zápase s Dunavom „chytajú“ možno posledný vlak na ceste k záchrane v lige, hráči Doliny zahrali maximálne dobre a pre-

rušili čiernu sériu slabých výsledkov. V otvorenej a veľmi korektnej hre hostia získali zlaté body. Mužstvo Dunava ako vždy bolo dobrým hostiteľom. Domáci zopakovali neúčinnosť z predchádzajúcich zápasov a nevedeli prekonať brankára Trivunovića. Starobánovčania začali útočne a najlepšiu šancu zmaril kapitán Ašćerić, lebo jeho strelu z troch metrov brankár Trivunović vyrazil na roh.

Topolčania mali šťastie... RADNIČKI (Š) – TSC 0 : 0

Lazar Pavković

red hosťovaním v Sente vedenie šídskeho FK Radnički prerušilo zmluvy o spolupráci s dovtedajším šéftrénerom Vladimirom Jocićom a jeho pomocníkom Božidarom Smiljićom. Namiesto nich na lavicu si sadli nový šéftréner Branislav Grahovac a jeho pomocník Goran Vukmir, dlhoročný futbalista a tréner mladších kategórií futbalistov šídskeho mužstva. Mužstvo TSC z Báčskej Topoly, ktoré sa uchádza o najvyššie umiestnenie, pricestovalo do Šídu odhodlané revanšovať sa domácim za jesennú

www.hl.rs

minimálnu prehru 0 : 1, gólom v posledných sekundách zápasu. Hosťom sa to nepodarilo, ba čo viac Šíďania pred 200 svojich fanúšikov mohli aj tentoraz zvíťaziť. Domáci tím mal hlavne v druhej časti niekoľko vyložených šancí a hostia ani raz vážnejšie neohrozili bránu Tojagića. Zápas v Šíde viedol Neven Zekonja z Kikindy, ktorý žltými kartami potrestal Raičevića, P. Grumića, Đurkića, Vukovića, Đačanina (Radnički) a Medića (TSC). RADNIČKI: Tojagić, Aperlić, Raičević, Jakšić, Vuković, P. Grumić, Uglješić (Đačanin), Puškaš, Đurkić, N. Grumić, Knežević (Bilić)

Informačno-politický týždenník

Milan Savić (5) a Ivan Subašić (na trávniku) v boji o loptu s hráčmi Dunava Obetaví hráči Doliny odpovedali z protiútokov. V 20. min. Krstinić vrazil do šestnástky, obranca Vuković ho fauloval a rozhodca Bojan Paštar zo Subotice správne odpískal penaltu. Úspešným realizátorom bol Krstinić – 0 : 1. Domácim neorganizovaná hra nepriniesla do polčasu vyrovnávajúci gól. Po prestávke hráči Dunava viac útočili, ale nenašli cestu k dobre chránenej bráne hostí. Padinčanom sa z dobre organizovaných protiútokov v 64. min. podarilo streliť

druhý gól. Naladený Marko Labović sa zbavil svojich strážcov a rozvlnil sieť bezmocného brankára Jovišića. Brvno a dobrý brankár Trivunović znemožnili domácich, aby do konca zmenili výsledok. Aj tento zápas Dolina skončila s desiatimi hráčmi, lebo Kiš v 75. min. dostal druhú žltú kartu, potom i červenú a predčasne musel pod sprchy. DOLINA: Trivunović, Savić, Kiš, Krstinić, Brkić, Atanasković, Radak, Pajković, Mastilo (Kozić), Labović (Subašić), Radivojević

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Bezmocní hostia AŠK – POTISJE 2 : 0 (0 : 0)

Vladimír Gál

ostia z Knićanina v nedeľu nemohli čeliť naladeným Aradáčanom. Počas celého zápasu sa hralo doslova na jednu bránu a hostia mali iba jednu príležitosť v polovici druhého polčasu. Výsledok mohol byť omnoho presvedčivejší, keby útočníci AŠK využili všetky príležitosti. V prvej časti zápasu domáci futbalisti mali tri veľké šance. Už v 10. min. Apostolović loboval brankára, ale lopta odišla tesne vedľa. V polovici polčasu z 20 metrov pekne strieľal Maksimović, ale brankár bravúrne zareagoval. Najlepšiu šancu mal v 35. min. znova Apostolović, ale znova strelil vedľa. Po zmene strán domáci už v 48 min. konečne korunovali svoju presilu. Gál z voľného kopu pekne centroval pred

bránu, kde najvyššie vyskočil Mijić a trafil sieť. V 70. min. Rajčević využil ďalšiu chybu hosťujúceho brankára a zvýšil náskok svojho celku. V poslednej minúte rozhodca po faule nad Gálom právom ukázal na biely bod, ale Števkovu strelu z pokutového bodu brankár kryl. AŠK: Eötvös, Birmanac (Šťastný), Vesin (Čeman), Prodanović, Striško, Ďuríček, Števko, Rajčević, Maksimović (Gál), Mijić, Apostolović Ostatné výsledky 15. kola: Rusanda – Proleter 6 : 1, Naftagas – Omladinac 1 : 1, OFK Gradnulica – ŽFK Banat 2 : 1, MSK – Jedinstvo 1 : 0, OFK Klek – Lehel 0 : 2. Aradáčania sa po 15. kole nachádzajú na 10. mieste a majú 16 bodov. V nedeľu si v Botoši zmerajú sily s tamojším Omladincom. • ŠPORT •

NOVOSADSKO-SRIEMSKA LIGA

Obrana zložila skúšku BORAC – BUDÚCNOSŤ (H) 0 : 1 (0 : 1)

Ján Murtin

réner Budúcnosti Siniša Stanivuk si v Novom Sade na ihrisku s mladým mužstvom Borca na Klise zvolil taktiku zosilnenej obrany a zaistil priestor na strede ihriska s cieľom znemožniť hostiteľov, aby si vytvárali šance a ohrozovali brankára Mitrovića. Domáci mali síce loptu viac na nohách, ale konkrétne pokusy im pozorní zadáci v čele s Mitrovićom vždy úspešne znemožnili. Hložančania sa spoliehali hlavne na protiútoky prostredníctvom Kobilarova. V 45. min., už keď sa rozhodca Goran Vukčević z Novej Pazovy chystal

odpískať koniec polčasu, domáci zastavili protiútok Budúcnosti tak, že panicky vykopli loptu na roh. Milan Čičić výborne zacentroval a nabiehajúci obranca Boban Dašić prekonal brankára Ivića – 0 : 1. V druhom polčase domáci atakovali za pomoci vetra, ale pozorná obrana Budúcnosti nedovolila žiadne prekvapenie. Útoky a hlavne vysoko odcentrované lopty ľahko odčiňovali Alić a Ardalić, ale svoj deň vychytil aj brankár Mitrović, ktorý si skvelými zákrokmi zachoval čisté konto. V tíme Budúcnosti žlté karty dostali Dašić, Čičić a Krstić. Všetkým trom to boli párne karty, takže tréner Stani-

Bez zisku a prvého miesta CRVENA ZVEZDA – JEDNOTA 3 : 2 (1 : 1)

Matej Bzovský

siete bezmocného Predraga Travicu. Po zmene strán Pazovčania poľavili, derby stretnutí 20. kola na minia- nuž domáci prebrali hru do svojich túrnom ihrisku povedľa známeho rúk. Neustála prevaha im priniesla novosadského trhoviska Najlon vedúci gól po opätovnom úspešnom sily si zmerali dosiaľ vedúca pazov- zákroku Rakića, ktorý predtým trafil brvno. Nová akcia priská Jednota a skúseniesla zvýšenie náskoné domáce mužstvo. ku na 3 : 1 a už vtedy Po vyrovnanej hre so bolo jasné, že sa hostia šancami na oboch stravrátia domov bez bonách zaslúžene osladového zisku. Až v závovali Novosadčania, vere zápasu, presnejšie a tak prebrali post lídra v 88. min., hosťom sa tabuľky Novosadskozo správne nariadenej -sriemskej ligy. jedenástky podarilo Hostia zo Starej skorigovať výsledok Pazovy sa ujali príliš strelou Markovića. rýchleho vedenia v 22. JEDNOTA: Travica, min. veľmi pekným góPejić, Rebić, Boškolom kapitána Danila vić, Ninić, Jelović Markovića z voľného kopu. Čoskoro odváž- Dva góly – ani bod: (červená karta v 90. ne hrajúci hostia mohli Danilo Marković, kapitán min.), Bajić (Krivokuća), Andreata (Janzvýšiť náskok po rýchlej Jednoty juz), Vemić (Krunić), akcii, ale nerozvážnom zákroku Uroša Vemića, ktorý zblízka Trivković, Marković V sobotu si Jednota zmeria sily nevedel doraziť loptu do siete. Veľké zásluhy má aj brankár Subašić, ktorý so susedmi z Vojky. Bude to ťažká Vemićovu strelu vyrazil na roh. O dve opravná skúška, lebo Sremac má min. neskoršie sa to hosťom vypom- solídne mužstvo, kým v tíme Jednoty stilo. Najlepší hráč na zápase Zoran pre žlté karty a červenú nemôžu hrať Rakić z voľného kopu pekne uvoľnil Vemić, Bošković a Jelović. Foto: J. Pucovský Stojčića, ktorý loptu šikovne dorazil do

• ŠPORT •

vuk rozhodol, či na trávnik vybehli v stredajšom derby s novosadskou C. zvezdou, alebo budú v tíme so Sremcom vo Vojke. BUDÚCNOSŤ: Mitrović, Latinović (O. Štefek), Zečević, Dašić, Alić, Ardalić, Triafa na hosťovaniach: N. Kobilarov, Nedić, Čičić Boban Dašić (biely dres) (Malidžan), Ćetković, Krstić (Obradović) ŽSK – Kabel 0 : 3. Výsledky 20. kola: Veternik – Program 22. kola: Veternik – LSK, Sloga 1 : 1, Kupinovo – LSK 0 : 1, Sloga – Hajduk, Kupinovo – Slavija, Budućnost (SN) – Hajduk 5 : 1, Sre- Budućnost (SN) – Jednota, Sremac – mac – Slavija 1 : 0, Crvena zvezda Budúcnosť (H), C. zvezda – Jugović, – Jednota 3 : 2, Borac – Budúcnosť Borac – Kabel, Mladost – ŽSK. (H) 0 : 1, Mladost – Jugović 5 : 0, Foto: J. Pucovský

Útok priniesol bod VETERNIK – SLOGA 1 : 1 (0 : 0)

Károly Vig

ostia z Erdevíka nerešpektovali mužstvo Veternika. Domáci hráči a obecenstvo počítali s víťazstvom, ale žiadosť sa im nesplnila. Mužstvo Veternika predsa prvé strelilo gól v 53. min. prostredníctvom Čaliju a jednogólový náskok malo takmer do konca zápasu. Mužstvo Slogy sa v žiadnej chvíli nestiahlo do obrany. Naopak, Simeunović, Považan a Grković neustále hrozili domácemu brankárovi Atlagićovi. To sa veru aj oplatilo, keďže

sa hostia v 85. min. dopracovali k vyrovnávajúcemu gólu. Odcentrovaná lopta preletela všetkých obrancov Veternika, aby ju potom zachytil úplne voľný Tešić a upravil do siete. Hostia sa neuspokojovali ani s bodom, ktorý mali v hrsti, silne zaútočili, lebo chceli vyhrať, no predsa im to nevyšlo. SLOGA: Savić, Tešić, Matić (Ribar), Bojanić, Glumčević (Nedić), Krajinović, Kovačević, Đorđević (Cvijić), Simeunović, Považan, Grković V stredu Sloga mala na programe zápas s tímom LSK v Laćarku, kým v sobotu uhostí Hajduk z Bešky.

Obecná liga Šíd Stanislav Stupavský Hajduk Višnjićevo – Jednota Ľuba 11 : 0. Líder tabuľky dosiahol svoju druhú jedenástku v jarnej časti majstrovstiev. Tentoraz po Bratstve zo Sotu, „obeťou“ bola ľubská Jednota. Od prvej chvíle bolo jasné, že domáci neútočia, len aby vyhrali, ale sú pevne rozhodnutí na konci majstrovstiev čím presvedčivejšie postúpiť do vyššej súťaže. Strelci boli: Bošnjaković 3, Perić 3, Radovanović 2, Vejnović, Gavrilović

a Đurđević po jednom góle. Bratstvo Sot – Jednota Šíd 1 : 3. Hosťovanie Šíďanov v dedine Sot bolo úspešné, lebo si gólmi Trlajića, Jovanovića a Medića zabezpečili presvedčivý triumf. Borac Ilinci – OFK Binguľa 2 : 1. Binguľské mužstvo si konsolidovalo rady, ale to zatiaľ prináša dobré výsledky na domácom trávniku, kým na hosťovaniach prehrávajú minimálnymi výsledkami. Tak bolo aj v Ilinciach, kde jediný gól dal Kljajić.

16 /4695/ 16. 4. 2016

Šport BANÁTSKA LIGA

Ledva, ale predsa SLÁVIA – SLOGA 1 : 0 (0 : 0)

Ján Špringeľ V prvom polčase jasne dominovali slávisti. Gólovo sa však nepresadili. Za prvú štvrťhodinu hry aj za pomoci košavy si Kovačičania utvorili päť zrelých šancí. V začiatočných sekundách na center z pravej strany nabehol Anđelović, ale hlavičkoval tesne mimo. Ivanišević najprv strelil hlavou po rohovom kope, potom pálil z diaľky ľavačkou. Vzápätí vystrelil z diaľavy aj Mitić, brankár Zagorac bravúrne vyrazil loptu do rohu. Záverom tlaku Slávie Žuržinov pálil do brvna. Po polhodine hry prvú príležitosť za hostí z Plandišta zničil nepresnou strelou Savkov. Desať minút pred prestávkou šíp P. Čížika v pokutovom

území ešte raz vyrazil na roh pohotový Zagorac. V závere neskóroval za Slogu hrotový útočník Selaković. Päť minút po prestávke protiútok Žuržinova z pravej strany pokazil Anđelović na ľavom boku. Netrvalo dlho, Lazarević mohol trafiť, nebyť skvelého zákroku Trbojevića. Na druhej strane skúšal najprv Tahirović a ihneď za ním v 55. min. trafil pre konečný výsledok zápasu Anđelović: z ľavej strany pred hranicou pokutového územia cielil ľavý horný roh brány Zagorca 1 : 0. Žuržinov skúšal obratnosť strážcu siete Plandišta pár minút neskoršie: Zagorac vyrazil do rohu. Nechýbalo veľa, aby zrelú príležitosť po rohovom kope hostí v polovici druhého polčasu využil kapitán a najlepší strelec

Radovan Selaković. Sloga mohla konkurentom v boji o obstátie: Crvyrovnať minútu pred záverečným vena zvezda Rusko Selo prichádza hvizdom strelou Vukomanovića: ob- do Kovačice 10. apríla. Meranie síl rana hostiteľov bola začína o 16. hodine. duchaprítomná. Ďalšie výsledky 20. Fanúšikovia Slávie kola: ŽAK – Proleter sa počas takmer sto0 : 2, Vršac United – minútového súboja Jedinstvo (NB) 2 : 1, neraz rozhorčovali Radnički (K) – Slobonad rozhodnutiami da 1 : 3, Budućnost – hlavého rozhodcu DeMladost 5 : 0, Kozara jana Petrovića z Vršca, – Crvena zvezda 2 : ktorému žlté karty pre 0, Radnički (S) – Radhostiteľov šli ako na nički (Z) 1 : 1, Polet dračku (šesť nadelil – Jedinstvo (BK) 1 : 3. hráčom Slávie, jednu Polet Izbište po hosťom). prehre na vlastnom SLÁVIA: Trbojetrávniku stráca nádej vić, Čerňoš, P. Čížik, Bojovnosť a obratnosť: na záchranu. Vrátane Radenković, Mitić, Miroslav Ivanišević posledného kola jeseD. Čížik (V. Dudáš), (Slávia Kovačica) ne ŽAK Kikinda prehral Ivanišević, Staletović posledných šesť súbo(Ćirić), Anđelović, Žuržinov (Sach- jov zaradom. Prehrali aj tieto tímy: ter), Tahirović doma Radnički Kovin a hosťujúce Kovačičania po skrížení zbraní kluby Mladost Lukićevo a Crvena s tímom Mladost v Lukićeve hrajú zvezda Rusko Selo, ďalší súperi Kodruhý zápas zaradom s priamym vačičanov v boji o záchranu.

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – B SKUPINA

MESTSKÁ LIGA NOVÝ SAD

Deväť žltých kariet Studená sprcha D B TATRA – BÁČKA 4 : 3 (0 : 0)

Pavel Pálik

rovesníkov novosadského mužstva Mladost 4 : 2. Strelci boli Surový 2, Považanec a Chrťan. TATRA: Zeljković, Červený, Draganić (Babić), Anđić, Savić, Klaić, Žugić, Đukanović, Grijak, Rašiovan (Martinko), Zorzić (Ožvát)

erby 17. kola prinieslo dobrý, zaujímavý a výsledkovo napínavý futbal. Obe mužstvá hrali tvrdo a technicky na dobrej úrovni. Nechýbali ani vzrušujúce chvíle pred bránami a ani góly. Hostia z Begeča preháňali s hrubosťami, a preto ich hráči dostali až šesť žltých kariet, kým domáci videli tri. Prvé príležitosti mali hostia prostredníctvom Rakitu, ktorého strely v 6. min. Zeljković vybránil. Potom svoje šance nepremenili Klaić a Grijak. Po zmene strán sa k slovu dostal Goran Grijak, ktorý už v 46. min. prekonal Rozhodca Savić z Nového Sadu na zápase v Kysáči potrestal deviatich hráčov žltými výborného Štrbca. V 58. kartami min. strelec gólu uvoľnil Zorzića, ktorý zvýšil na 2 : 0. V 70. min. Výsledky 17. kola: Sremac – Kabel obrancovia Báčky nedovolene zastavili Štrand 0 : 6, Borac – Nový Sad 0 : 1, Grijaka a pokutový kop premenil Zorzić. Centar – Čenej 1 : 3, Tatra – Báčka 4 : V 89. min. po sólovom úniku z ľavej 3, voľný bol Fruškogorac. strany Grijak uvoľnil Đukanovića, ktorý Program 18. kola: Nový Sad – Srez troch metrov strelil štvrtý gól. Góly za mac, Báčka – Centar, Čenej – Borac, Begečanov vsietili Rac v 60. min. a v 90. Kabel Štrand – Fruškogorac. Kysáčska min. a Rakita v 79. min. Zápas pred asi Tatra je voľná, a preto zohrá priateľský 200 divákmi viedol Savić z Nového Sadu. zápas s mužstvom Mladost radost zo V predzápase pionieri Tatry porazili Srbobranu.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

MLADOSŤ – TAMIŠ 2 : 3 (1 : 2)

Darko Sládeček

ieloblatčania v jarnej premiére na vlastnom ihrisku nezopakovali výkon ako v minulom kole v Jarkovci. Už vo 8. min. studená sprcha pre domácich futbalistov, keď Matić silne strieľal z takmer 40 metrov a trafil spoluhráča Cvetkovića, takže lopta zmenila smer a oklamala brankára Nagyho. Domácich tento gól poriadne znervóznil a v pokračovaní sa im nič nedarilo. V 22. min. ďalší šok. Paraľov pred vlastnou bránou vyrazil loptu do autu, avšak Cvetković simuloval penaltu a rozhodca Latinović akoby na to ledva čakal, ukázal na biely bod a hostia darček využili – 0 : 2. Po tomto góle domáci vedomí si toho, že nemajú viac čo stratiť, konsolidovali si rady, zahrali omnoho nebezpečnejšie a stále na polovici ihriska hostí. Už v 25. min. rozhodca mal príležitosť napraviť chybu, ale sa jeho píšťala po zákroku Matića nad Poničanom v šestnástke Tamiša neozvala. Predsa v 42. minúte uká-

zal na biely bod, keď Bokinac pred vlastnou bránou nedovolene zastavil Poničana. Z pokutového kopu presný bol Kurunci – 1 : 2. V druhom polčase sa hralo bojovne, ba ostro na oboch stranách. Mladý rozhodca Latinović si s tým nevedel poradiť a často chybil na účet oboch celkov. Na radosť viac ako 300 fanúšikov, ktorí pozerali zápas, domáci gólom Šušića, ktorému asistoval Kurunci, vyrovnali v 81. min., avšak už v nasledujúcom útoku hostia aj tretíkrát prekonali Nagyho. Do konca zapásu už nebolo žiadnych šancí a hostia zaslúžene vyhrali. MLADOSŤ: Nagy, Tomin, Kalapiš, Đurić, Poliak, Šušić, Paraľov (Milošević), Molnár (Šofranko), Žižić (Goda), Kurunci, Poničan Ostatné výsledky 11. kola: Tisa 1933 – OFK Stajićevo 0 : 4, Borac – Sloga 3 : 0, Zlatica – ZŠF Petlić 3 : 2. Mladosť sa po tejto prehre nachádza na 6. mieste v tabuľke a má 13 bodov. V nedeľu sa Bieloblatčania v Zreňanine stretnú s lídrom na tabuľke, ŽŠF Petlić. • ŠPORT •

OBLASTNÁ LIGA ÚFZ NOVÝ SAD

Leňa videl červenú kartu! JEDINSTVO – MLADOSŤ 2 : 1 (0 : 1)

Samuel Medveď

ladosť v nedeľu v Gospođinciach nastúpila oslabená. Nehrali z rôznych príčin Sladojević, Jakuš, Fábry (bol síce na lavičke pre náhradníkov), Trojanović a Torbica. V prvom polčase Petrovčania mali viac z hry, zrelšie šance a gólom Jána Pavlisa z voľného kopu viedli 1 : 0. V druhom polčase rozhodlo asi pískanie srbobranského rozhodcu Tešanovića, ktorý dovolil ostrú hru domácich a jeho verdikty boli na úkor Mladosti. Tešanović sa nepreslávil ani minulej jesene, keď bol hlavným rozhodcom na zápase Mladosť – Titel v Petrovci a nadŕžal hosťom. Petrovčania vôbec v tejto sezóne majú veľké problémy s rozhodcami a tiež s patričnými orgánmi súťaže. Rozhodujúci moment zápasu sa udial v 60. min., predtým už domáci boli vyrovnali, keď Tešanović po konflikte domáceho hráča R. Tepića a brankára hostí Igora Leňu toho prvého poslal do šatne. Na nátlak hráčov Jedinstva potom ukázal červenú kartu aj

Leňovi. Mladosť musela striedať Milenkovića, aby na trávnik mohol vybehnúť celkom nepripravený náhradník Pavel Fejdi, ktorý do konca zápasu inkasoval gól. Mladosť teda dosť nešťastne prehrala 2 : 1. MLADOSŤ: Leňa, Milićević, Pavlis, Babiak, Rupar, Kajtez (Haška), Vlaisavljević, Severíni, Kaňa, Mijin, Milenković (Fejdi) Aj dorastenci petrovskej Mladosti zohrali identický zápas ako prvá jedenástka. Do polčasu viedli 0 : 1, mali ešte niekoľko šancí, ale na konci výsledok bol 2 : 1 v prospech dorastencov z Gospođiniec. Výsledky 20. kola: Hercegovac – Titel 5 : 3, Jedinstvo – Mladosť 2 : 1, Kulpín – Krila Krajine 4 : 7, Miletić – Borac 0 : 3, Napredak – Hajduk 1 : 5, Proleter – Budućnost 3 : 1, Stari grad – Tvrđava 0 : 0, Vojvodina – Sutjeska 1 : 0. Program 21. kola o 16.30 hodine: Kulpín – Hercegovac, Krila Krajine – Miletić, Borac – Proleter, Budućnost – Napredak, Hajduk – Vojvodina, Sutjeska – Jedinstvo, Mladosť – Stari grad, Tvrđava – Titel.

FUTBALISTOM KULPÍNA SA NEDARÍ ANI TEJTO JARI

Dosiaľ iba remíza... Juraj Pucovský

utbalistom Kulpína sa nedarí ani tejto jari v Oblastnej lige Územného futbalového zväzu Nový Sad. Za sebou majú päť majstrovských zápasov, z ktorých získali iba bod.

s Borcom 0 : 6. Jediný bod tejto jari zverenci trénera Samuela Benku získali v 18. kole vo Veľkonočnú nedeľu 27. marca 2016 na domácom trávniku, keď hrali nerozhodne 0 : 0 s mužstvom Budućnosti z Mladenova. Bol to prvý zápas,

Jediný bod tejto jari Kulpínčania (červený úbor) získali na Veľkú noc s tímom Budućnosti Mladenovo – 0 : 0 Kulpínčania prehrali doma so Sutjeskou z dediny Bačko Dobro Polje 0 : 4 a v nedeľu ich premohol aj tím Krila Krajine z Báčskej Palanky 4 : 7. Na dvoch hosťovaniach kulpínske mužstvo utŕžilo tiež dva presvedčivé neúspechy, v Čurugu s Hajdukom 0 : 5 a v dedine Šajkaš

na ktorom neprehrali až po 9. kole, keď na domácom trávniku deklasovali Napredak z Nadalja, čo bola dosiaľ ich jediná výhra v tohtoročných majstrovstvách. Kulpínčania sú na poslednom mieste tabuľky so štyrmi bodmi.

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Zachránili aspoň bod! SLÁVIA – BORAC 1 : 1 (0 : 0)

Ján Šuster

kolo 100 divákov z ihriska Slávie odišlo nespokojné s tým, čo videlo na nedeľnom zápase. Domáci futbalisti podali priemerný výkon, kým hostia z Obrovca od začiatku dali najavo, že neprišli prehrať; odkopávali loptu zvlášť v druhom polčase čím ďalej z ihriska, aby čím skôr uplynul čas. Nečakane v prvej polhodine mužstvo Borca malo prevahu, ale brankár Brňa musel iba raz úspešne zasiahnuť. Pivničania prvýkrát ohrozili Petkovića, ktorý v 29. min. kryl strelu Milića. Keď v druhom polčase na trávnik • ŠPORT •

vykročili Gagović a J. obrancu Kuchtu, Žigmund, obraz hry sa rozhodca Kolakozmenil, lebo domáci zavić z B. Palanky čali nebezpečne ohroto nevidel alebo zovať brankára Borca. nechcel vidieť, Tento v 53. min. vyrazil lopta sa dostala strelu Gagovića, v 65. k nestráženému min. Mirković netrafil Kneževićovi a tenani bránu a v 79. min. to z ôsmich metrov domáci až trikrát strelili rozvlnil sieť Brňu na bránu, ale zadáci Ob– 0 : 1. Domácim rovčanov vždy vykopli sa podarilo vyloptu takmer z bránko- Dobre, že neprehrali: Michal rovnať v nadstavenom čase, keď vej čiary. Žigmund (Slávia Pivnica) zo skrumáže trafil Nečakane pre domácich v 85. min. hostia založili proti- obranca Roganović. útok, v ktorom Jovanović fauloval Rozhodca Kolaković výdatne nadŕ-

žal Obrovčanom, ktorí počas celého zápasu padali na trávnik, predstierali zranenia, takže zdravotná sestra Jana Papová mala hodne roboty!? SLÁVIA: Brňa, Vlad. Kuchta (J. Žigmund), Tošić, M. Žigmund, Roganović, Obradović, Milić, Petrović (Gagović), Babić (Panić), Mirković, Vlast. Kuchta Výsledky 11. kola: Bačka – Kriváň 0 : 3, Neštín – Bački hajduk 2 : 1, Maglić – Vajska 4 : 1, Slávia – Borac 1 : 1, Naša hviezda – Soko 1 : 1. Program 12. kola: Kriváň – Naša hviezda, Soko – Slávia, Borac – Maglić, Vajska – Neštín, B. hajduk – Bačka.

16 /4695/ 16. 4. 2016

Šport MINISTER VANJA UDOVIČIĆ V PADINE

Podpora pre futbalové nádeje Ján Bokor

U Najmladší padinskí futbalisti s ministrom Vanjom Udovičićom na tréningu FŠ Dolina

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Správna deľba BANAT – HAJDUŠICA 1 : 1 (0 : 1) Vladimír Hudec

iváci na zápase v Ilandži sledovali dva rozličné polčasy. Prvú príležitosť mali domáci v 10. min., ibaže strážca siete Hajdušice bol obozretný. Aj po tejto príležitosti domáci útočili, ale ich útoky hostia

Melich znovu dokázal svoje kvality. Predsa ani Hajdušičania neboli úplne bez šancí. V 64. min. Janković centroval a Pejčić nebol presný. Ihneď potom ďalší útok Banatu. Centrovaná lopta pred bránu, Melich zasiahol, ale sa lopta dostala súperovi, ktorý ju zaslal do siete. Aj po tomto góle domáci boli ne-

Hajdušičania (v bielych dresoch) dobre čelili útokom Banatu ľahko zneškodňovali na okraji šestnástky, zároveň z rýchlych protiútokov ohrozovali domáceho brankára. Zvlášť zmätok v domácej obrane robil rýchly Ružić. V 25. min. peknú príležitosť mal Radović, avšak namiesto toho, aby prihral osamelému Ružićovi, strieľal vedľa. V 30. min. ešte jedna príležitosť Banatu a – šťastie pre Hajdušičanov, lebo lopta trafila žrď. Nuž a potom v 36. minúte Janković vyrazil sám pred brankára a ľahko ho prekonal – 0 : 1. Po zmene strán domáci zahrali omnoho nebezpečnejšie a protiútoky Hajdušičanov viac neboli nebezpečné ako v prvej časti. Pred bránou hostí sa striedali šance, avšak

www.hl.rs

bezpečnejší, avšak sám finiš patril hosťom, ktorý mali dve – tri príležitosti dať gól a body odniesť do Hajdušice. Výsledok však zostal nezmenený a vari najspravodlivejší – 1 : 1. HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták (Miksád), Mršić, Maliar, Stojkovski, Pomorišac, Pejčić (A. Lipták), Anđelovski, Janković (Đukić), Radović, Ružić Ostatné výsledky 17. kola: Borac (VS) – Ratar 0 : 1, Karaš (K) – Dunav 1 : 0, Vojvodina (CC) – Ševac 4 : 0, Vojvodina (S) – Borac (VG) 4 : 1, Karaš (J) – Jedinstvo 4 : 3, Potporanj – Partizan 3 : 1. Hajdušica po 17. kole má 28 bodov a nachádza sa na piatom mieste.

Informačno-politický týždenník

ž niekoľko rokov vo FK Dolina úspešne pracuje futbalová škola. Pod vedením trénerov Ivana Miháleka, Dejana Kováča a najnovšie i Duška Markova usilovne trénuje takmer sto padinských detí. Mužstvá sú podľa veku hráčov zapojené do súťaží, ktoré organizujú v južnom Banáte. Mladí futbalisti FŠ Dolina si z rôznych súťaží a turnajov prinášajú poháre, medaily a uznania. Dlhoročnú, úspešnú činnosť najmladších futbalistov si všimol aj minister pre šport a mládež vo vláde Republiky Srbsko Vanja Udovičić, ktorý bol hosťom na tréningu a zoznámil sa s prácou padinskej futbalovej školy. Deti poznali Vanju ako svetoznámeho vodného pólistu a sľúbili mu, že sa budú snažiť čím viac dosiahnuť v športovom živote.

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – DRUHÁ TRIEDA

Polhodinka im stačila

JEDNOTA 1950 – PROLETER 3 : 0 (3 : 0) Ján Murtin

o zaujímavom futbale Hložančania premohli nepríjemného a skúseného súpera z Karađorđeva. Výsledok je stanovený už v prvom polčase, vďaka čomu domáci zvrhli súpera z prvého miesta. Rozhodca Miloš Kisin z Báča mal veľmi ťažkú prácu, lebo sa domáci trochu „pomstili“ za jesenné nepríjemnosti v Karađorđeve. Tréner Ko- Vydarená odveta: Ján runiak nemohol počítať na najlepšiu Benko (Jednota 1950) zostavu pre zranenia hráčov. No z tých, čo poslal na trávnik, vyťažil najviac, koľko sa mohlo, a Hložančania zaslúžene zvíťazili. Kanonier Čipkár po prihrávke M. Hataľu otvoril skóre zápasu v 15. min. Druhý gól padol v 22. min., keď strelec Čipkár zacentroval a Zarić efektne nožnicami prekonal Novakovića. V 35. min. Mane Lončar oblúčikom prekabátil brankára hostí – 3 : 0. V 40. min. M. Lončar dostal druhú žltú kartu a musel von z trávnika. Celých 35 minút v druhom polčase domáci mali hráča menej na ihrisku, až kým rozhodca pod sprchy neposlal aj hosťa Nikolića. JEDNOTA 1950: Zahorec, Huďan (Kulík), Feleć (Fábry), M. Hataľa (Supek), Benko, Aleksić, Zarić, M. Lončar, Čipkár, Horvát, Drieňovský Pionieri Budúcnosti gólom Lokića v Tovariševe porazili rovesníkov domácej Vojvodiny 1 : 0. Výsledky: Jednota 1950 – Proleter 3 : 0, Slavija – Borac 0 : 0, Budućnost – Sloga 4 : 0; voľná bola Mladost. Program budúceho kola: Sloga – Slavija, Borac – Jednota 1950, Proleter – Mladost; voľná je Budućnost. Foto: J. Pucovský • ŠPORT •

Najlepší v mužskej konkurencii: Dario Ivanovski, Ognjen Stojanović, Miloš Dajović (zľava)

Na viaceré dráhy 23. Novosadského polmaratónu vyštartovalo 800 bežcov

Marijana dobiehala Ognjena Juraj Pucovský

a tohtoročnom 23. Novosadskom polmaratóne 3. apríla 2016 nebolo rekordných 1 200 bežcov ako pred rokom. Svoje bežecké schopnosti si v peknom, slnečnom, ale pre túto športovú disciplínu príliš horúcom počasí (bolo ponad 25 stupňov Celzia) vyskúšalo o tretinu menej prihlásených ako vlani – 800 milovníkov atletiky z domova a zo zahraničia. Dráhu dlhú 21 097 metrov prvý zdolal domáci bežec Ognjen Stojanović, člen AK Vojvodina, s výsledkom 1:11,19, čo je lepší čas ako vlani, keď bol tretí (1:12,57). Druhý do cieľa dobehol hosť z Macedónska Dario Ivanovski (1:14,44), ktorý asi polovicu dráhy bol na čelnej pozícii a neskoršie mu akoby ubudlo síl. Na tretej priečke skončil Miloš Dajović, bežec AK Cerski junaci z Belehradu (1:14,58). V ženskej konkurencii najrýchlejšia bola Marijana Čegarová-Lukićová z Vojenskej akadémie (1:26,20). O druhom a treťom mieste rozhodovali sekundy. Ksenija Bubnjevićová z Vojenskej

akadémie si zabezpečila striebro (1:29,20) a bronz pripadla atlétke AK Dinamo Pančevo Aleksandre Marinkovovej (1:29,33). Okrem polmaratónu z Námestia slobody sa rozbehli aj bežci štafetového polmaratónu, škôlkari, žiaci nižších a vyšších ročníkov základných škôl, stredoškoláci, účastníci humanitárnej prechádzky na trati dlhej 1 až 2 kilometre, kým pre niekoľko stovák pretekárov najatraktívnejší bol štvrťmaratón – 10 500 metrov. Ani tentoraz nevystalo vždy zaujímavé plazenie bábätiek. Tohtoročný 23. Novosadský polmaratón mal aj humanitárny ráz, lebo jeho účastníci vlastnými peňažnými príspevkami prispeli k tomu, aby deti zo sociálne ohrozených rodín mohli odcestovať k moru. To je okrem zdravého pohybu na čerstvom vzduchu pravé poslanie športu a športovcov.

Najúspešnejšie pretekárky polmaratónu 2016: Ksenija Bubnjevićová, Marijana Čegarová-Lukićová, Aleksandra Marinkovová (zľava)

Víťaz Ognjen Stojanović v cieli

Radosť pre mamy a otcov

Vo dvojici sa ľahšie zdolala dráha Teraz sa len plazíme...

Marijana ČegarováLukićová niekoľko metrov pred cieľom

S hajdušickými poľovníkmi na poľovačke bol aj vtedajší veľvyslanec SR v Belehrade Miroslav Lajčák (2003)

Masový hon na líšku sa (ne)vydaril – líšky načas zdupkali (2014)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Poľovnícky spolok Vydra Hajdušica

Prvý predseda spolku Mišo Majo (1950)

Seno do remízy (2012)

V prvých rokoch po druhej svetovej vojne v Hajdušici bolo iba jedenásť aktívnych poľovníkov, ktorí roku 1947 boli iniciátormi založenia poľovníckeho spolku. Pomenovali ho jednoducho Poľovnícky spolok Hajdušica. Hneď po založení do spolku sa začlenilo ďalších 11 členov. Prvým predsedom bol Michal Majo a pri zrode bol aj Ján Oravec. Dnešné pomenovanie spolok dostal v roku 1957, keď jeho predseda v chotári zastrelil pre toto územie úplne neobvyklé zviera – vydru. Občania tento úlovok prichádzali obdivovať ako svojráznu senzáciu, čo aj podnietilo poľovníkov, aby si spolok pomenovali Vydra. V období, keď je založený spolok, hajdušické lovisko bolo bohaté na divinu. Tí najstarší poľovníci si spomínajú, že najmä mnoho bolo zajacov, ktoré v organizovaných akciách chytali sieťami a predávali. Divých husí vraj bolo toľko, že sa jedným výstrelom do kŕdľa brokovnicou mohlo zastreliť aj niekoľko kusov. Na druhej strane bolo málo srnčej diviny. Dnes je lovisko v hajdušickom poľovníckom revíre bohaté predovšetkým na srnčiu divinu a objavilo sa aj niekoľko párov jeleňov. Lovisko je bohaté aj na bažanty, pokým je zajacov čoraz menej, za čo poľovníci obviňujú nekontrolované používanie chemických prípravkov v poľnohospodárstve a preorávanie pasienkov, v ktorých zajace žijú. Okrem toho v poslednom čase je čoraz viac aj predátorov, predovšetkým šakalov, ale aj jazvecov. Skôr bolo aj diviakov, ale ich je v posledných dvoch – troch rokoch čoraz menej. Poľovnícky spolok dnes má 65 členov, najviac z Hajdušice, ale aj z Kovačice, Padiny, Pančeva a Belehradu. Pôsobí v rámci Poľovníckeho združenia Brzava v Plandišti. Nemá pravidelné podujatia, iba ak občas, mimo pravidelných poľovačiek na bažanty a zajace zorganizujú hon na predátorov, čiže líšky a šakaly. Okrem toho náležitú pozornosť venujú aj kŕmeniu diviny v zimnom období.

Hajdušickí poľovníci po úspešnej poľovačke v päťdesiatych rokoch minulého storočia

Kŕmenie diviny (2012)

Michal Suda a Attila Demse s trofejami, akých je v hajdušickom revíri čoraz menej (2007) Priekopníci poľovníctva v Hajdušici (1957)

Vladimír Hudec Foto: autor, D. Hudec a z archívu spolku

Poľovnícke raňajky v prírode najlepšie chutia (2012)

Pobavenie po vydarenej zalesňovateľskej akcii (1997)

Spoločný stánok hajdušických poľovníkov a športových rybárov

Od malička na poľovačku (2012)