Hlas 17 2015 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4644/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 72 | 25. 4. 2015 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

City a talent v monografii Ján Triaška Báčsky Petrovec

MOZAIKA

ŠPORT

Informácie majú zázračnú moc

Postúpili do Druhej ligy

Z obsahu

25. 4. 2015 | 17 /4644/

Uzávierka čísla: 22. 4. 2015

4 TÝŽDEŇ 5 Hlas ľudu ako dobrý príklad 6 Stav skutočne neuspokojuje 7 Liek nielen na nezamestnanosť

10 ĽUDIA A DIANIA 12 Do konca roka prvých 34 bytov 15 Jarný návrat do prírody 19 Na svadbe je vždy veselo

Jazyky digitálnej budúcnosti – Menšinové jazyky v novom mediálnom prostredí bol názov konferencie, ktorá v organizácii Misie OBSE v Srbsku a RTV Vojvodina prebiehala 16. a 17. apríla v novosadskom Štúdiu M. (s. 5) J. Pániková

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Láska v jarnom čare

23 MOZAIKA 23 Poľovanie hľadáčikom 25 Človek na moste 30 Mäsové guľky

31 KULTÚRA 31 Koruna osláv 33 Obohacovali si vedomosti

Asociácia slovenských spolkov žien v nedeľu 19. apríla v Petrovci usporiadala finálovú súťaž v prednese poézie a prózy žien. V plnej sieni Matice slovenskej súťažilo sedem víťaziek regionálnych súťaží z Báčky a Banátu. (s. 32) K. Gažová

34 Od Slovenska po Slovinsko a zase vpred

38 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Na čele jasnejšie 47 Chýbala iba soľ futbalu 48 Susedovci ako nahí v tŕní Autorka titulnej fotografie: Jasmina Pániková

O slovenský cintorín v Pivnici sa naďalej bude starať Slovenská evanjelická a. v. cirkev. Starostlivosťou o odpad, vodu a iné komunálne záležitosti na území Obce Báčska Palanka lokálna samospráva pred mesiacom poverila VKP Komunalprojekt. (s. 11) J. Bartoš Foto: J. Guba

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

ABC SRBIJA D I G I T A L

ABC

P R I N T

•

Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Ovo vydanie izdanje Toto je auditované oditovano je

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

akto otvorene povedala poslankyňa Európskeho parlamentu Doris Packová, inak dobrá znalkyňa spoločensko-politických pomerov na území bývalej Juhoslávie, ktorá v Svetový deň planéty Zeme (22. apríla t. r.) v Novom Sade hovorila na tému integračného procesu krajín západného Balkánu. Zdôraznila, že dôležitosť pôsobenia EÚ si treba uvedomovať nielen na úrovni spoločensko-politického organizovania a pôsobenia členských štátov, ale predovšetkým aj na úrovni globálnej environmentalistiky a spoločného boja o záchranu naštrbeného zdravia matky planéty. Žeby si dátum a časť prednášky zvolila náhodou? Alebo „náhodne“ šípkou trafila do terča, keď ide o tlmočenie významu existoEurópska únia vo vania Európskej únie? Práve tento fakt, na ktorý sa v médiách málokedy veci rýchlejšieho alebo menej výrazne poukazuje, lebo ľahšie sa vnúti pripojenia sa téma dennodenných hašterení politikov, v ktorých Srbska k veľkej povahe je, že im moc chutí z vlastných záujmov, nie európskej rodine z všeľudských, pripomenula európska poslankyňa prejavuje záujem Packová. Dáma, ktorú v Srbsku často označujú za nesympatickú nemeckú političku, ktorá však „paregoistického lamentnú“ látku má v malíčku, pozitívne hodnotí charakteru. administratívno-politické zriadenie, akým je Európska únia, keďže v ňom vidí silného tvorcu efektívnej politiky v oblasti ochrany životného prostredia. A to sa týka nás všetkých. Veď všetci dýchame ten istý vzduch, či nie? Možno takéto tlmočenie významu a potreby pripojenia sa našej krajiny k integračnému zoskupeniu, ktoré od posledného rozšírenia v roku 2013 tvorí 28 členských štátov, pomôže euroskeptikom, aby svoju nedôverčivosť aspoň trochu zjemnili. I keď nám je všetkým nad slnko jasné, že v každom historickom období a v každom politickom zriadení záujmové skupiny, lobby, rôzni mocnári pracujú (prevažne) vo vlastnom záujme, chceme veriť, že Packovej nadnárodná myšlienka o egoistickom záujme EÚ vo veci integrácie Srbska a v súvislosti s ochranou životného prostredia je pravdivá a reálna.

W E B

Báčsky Petrovec

SRBIJA

Egoistické záujmy Európskej únie

SRBIJA

TotoTlačiareň vydanie HLOvo Toto vydanie PRINT Ovo izdanje izdanje je oditovano je oditovano je auditované je auditované

ABC



Čítajte nás aj na www.hl.rs.  17 /4644/ 25. 4. 2015

Týždeň  Z MÔJHO UHLA



168 HODÍN

Migrácie Biedy kopa, lesku zrnká Michal Ďuga

Oto Filip

ragická situácia s utečencami napokon vyvolala reakcie Európy. Víkendová smrť stoviek migrantov vo vodách Stredozemného mora bije na poplach. Nedá sa akceptovať, že stovky ľudí umierajú v snahe dostať sa cez more do EÚ. Je pravda, že nejestvujú rýchle riešenia samotných koreňov migrácie, pretože ak by existovali, tak by sa už dávno využívali. Neustále sa však potápajú ďalšie a ďalšie lode s utečencami a ich posádky volajú iba o pomoc. Ako napríklad v prípade tureckej lode, ktorá nedávno stroskotala neďaleko východného pobrežia gréckeho ostrova Rodos a ktorá do „vysnívanej“ Európy viezla asi 200 zúfalcov z Iraku, Sýrie, ale aj ďalších krajín Stredného východu. Smutné prvenstvo utopených utečencov však držia migranti utekajúci cez „líbyjskú bránu“ na starý kontinent. Pred týždňom ich iba z jedného stroskotaného plavidla zahynulo až 900 za jediný deň. Preto sa pred ministrov zahraničia členských krajín EÚ kladú požiadavky to riešiť. Potrebná je spoločná politika v oblasti migrácie a azylu. Dokonca, aj z humanitárneho hľadiska existuje naliehavá potreba konať proti gangom, mafii, teroristom, ktorí ohrozujú životy tisícok ľudí. Ilegálni migranti z Afriky a Blízkeho a Stredného východu dodnes sa vydávajú na dobrodružnú a nebezpečnú cestu do Európy. Využívajú to hlavne pašeráci ľudí. Ich obete vyhnali z domovov na Blízkom a Strednom východe či zo subsaharskej Afriky chudoba, vojny a neistota. V súvislosti s očakávanými tvrdými protiopatreniami Európy už mnohí položili otázku: Kde je to toľko vychvaľované vzdelanie, humanizmus, ľudské práva a myšlienka pluralizmu v Európe? Zastaví napokon Európa plavby smrti?

www.hl.rs

ič nového pod naším slnkom. Pohľad na vyšliapané chodníky zvykov a politiky neúprosne naznačuje, že sa boj o (pred) volebnú moc len začína stupňovať. Dokladom toho sú diania v Inđiji, od iniciatív k zmene moci, cez fyzické útoky, únosy a iné, čo sa skôr hodí do detektívky, než do všedného obrazu každodennosti. Do podobného kola asi zapadnú aj zahlásené mítingy, slovné prestrelky a celý kolotoč príhod, ktoré sotva niekoho potešia v beztak vyhrotených situáciách, keď je biedy veľa a lesku málo. Úvod do nadchádzajúcej kampane pre pokrajinské alebo lokálne voľby, alebo manifestovanie dosahov vlastnej moci? V týždni, v ktorom uplynuli dve storočia od vypuknutia Druhého srbského povstania v Takove, následkom ktorého bolo získanie autonómie, z čoho neskoršie vznikol moderný srbský štát, a pár dní pred prvým výročím pôsobenia vlády, došlo k novému kolu vysokého politického dialógu o normalizácii vzťahov Belehradu a Prištiny v Bruseli. Prvého po 9. februári, keď bol podpísaný dohovor týkajúci sa súdnictva. Keďže ani v politike nikdy netreba povedať nikdy, zauzlené vzťahy v tejto časti juhovýchodnej Európy skomplikovali aj oznámenia o možnom príchode šéfa kosovskej diplomacie Hashima Thaciho do Belehradu na



jedno z podujatí venovaných eurointegrácii tejto časti Balkánu. Šlo o zjavnú provokáciu, na ktorú naši činitelia reagovali slovami, že budú konať v duchu platných zákonov. Prvý podpredseda vlády a šéf diplomacie Ivica Dačić skomentoval, že by sme povolením, aby Thaci ako minister zahraničných vecí prišiel do Belehradu, vlastne narušili štátnu politiku vzťahujúcu sa na Kosovo. Počas pondelkovej návštevy Nového Pazaru premiér Aleksandar Vučić tiež skonštatoval, že sa štát v prípade príchodu Thaciho do Belehradu bude správať v súlade so zákonom. Po všetkom, čo sa dialo, usporiadateľ – Mládežnícky výbor pre vzdelávanie – odvolal pozvanie kosovskému šéfovi diplomacie na konferenciu Európska integrácia západného Balkánu: Spoločne to môžeme lepšie. Lenže nad všetkým zostalo visieť to nedopovedané: na čo to bolo dobré a komu bolo vlastne načim? Okrem Thaciho dosť mediálneho priestoru zapĺňal i incident počas letu prezidenta Tomislava Nikolića do Ríma, ktorý sa pre poruchu lietadla musel vrátiť do Belehradu, ako i dohady ohľadom možných volieb na všetkých úrovniach. Na konto toho premiér Vučić podotkol, že sa tie mimoriadne republikové nebudú konať a že sme na pol cesty k lepšiemu, keďže je to najťažšie za nami. O tom, ako dosiahnuť to lepšie vo vzťahoch s Európskou

úniou, rokoval v utorok v Bruseli na stretnutiach s jej poprednými činiteľmi: predsedom Rady EÚ Donaldom Tuskom, komisárom pre rozšírenie a susedskú politiku Johannesom Hahnom, v oddelenom stretnutí s albánskym premiérom Edim Ramom, ako aj na sesii západobalkánskej šestky venovanej dopravnej integrácii regiónu do spoločnej európskej siete. Po viac než dvojmesačnej prestávke v utorok podvečer sa začalo nové kolo dialógu stretnutím s kosovským premiérom Isom Mustafom prebiehajúcim pod záštitou vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničnú politiku a bezpečnosť Federice Mogheriniovej. Na pretrase bol rozbor pokroku v uplatnení doteraz dosiahnutých dohôd, tiež výmena mienok o ďalšej normalizácii vzťahov. Samozrejme, aj otázky vzťahujúce sa na energetiku a komunikácie, na už riadne meškajúci vznik Spoločenstva srbských obcí, ako aj spôsoby reagovania na narušenie bezpečnostnej situácie spôsobené celým radom vážnych incidentov na severe Kosova. Posuny vpred v tom všetkom sú dosť pomalé, lebo sa správanie čím horšie, tým lepšie aj v apríli dokázalo prejaviť novými formami. Zdá sa, že proti nemu nie je imúnna žiadna moc ani časť Balkánu. Ibaže je oveľa ľahšie to dobré pokaziť, než to zlé napraviť. A na ten rozdiel v cene doplácame všetci.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

NIKOLA HAJDIN, AKADEMIK

Jedinečný prínos Oto Filip – Stačili ste si vydýchnuť po dlhoročnom pôsobení v čele Srbskej akadémie vied a umení (SANU)? – Som a takisto som rád, že konečne mám možnosť voliť si a robiť to, čo osobne chcem. Ako predseda SANU som dennoden-

Informačno-politický týždenník

ne bol obkolesený ľuďmi s rozličnými požiadavkami, záujmami, nárokmi a chtiac-nechtiac som sa im musel venovať. O to skôr, lebo som povolaním inžinier a mojou zásadou bolo riešiť veci hneď, na tvári miesta. Lebo všetko, čo sa nechá na zajtra, je otázne, či sa potom vôbec vyrieši. A mosty, ktorým sa venujem

už mnoho desaťročí, tak z aspektu teoretického, ako aj z aspektu praktického, úžitkovej mechaniky, či z aspektov iných, zostávajú ako trvalá, celoživotná láska. Môžem vám povedať, že som neurobil jeden jediný most, ktorý sa inému podobá; čiže každý z nich bol osebe novým prínosom k odvetviu zaoberajúcim sa budovaním mostov. Nielen v reláciách našich, ale aj v tých širších. • TÝŽDEŇ •

Z KONFERENCIE VENOVANEJ MENŠINOVÝM MÉDIÁM

Hlas ľudu ako dobrý príklad Jasmina Pániková

ké sú následky uplatňovania nových mediálnych zákonov v práci médií? Ako nová pozícia národnostných rád vplýva na médiá, ktorými sú isté zakladateľmi? Je prítomná tzv. getoizácia v menšinových médiách a ktoré sú jej následky? Na tieto a podobné otázky sa snažili odpovedať účastníci konferencie Jazyky digitálnej budúcnosti – Menšinové jazyky v novom mediálnom prostredí, ktorá prebiehala od 16. do 17. apríla v novosadskom Štúdiu M. Konferenciu spoločne zorganizovali Misia OBSE v Srbsku a RTV Vojvodina. Hovoriac v prvom paneli pokrajinský tajomník pre kultúru a informovanie Slaviša Grujić zdôraznil, že zavedením predpisov o verejnom záujme štát verejné informovanie zahrnul do aktivít prioritného významu pre štát, pokrajinu a lokálne samosprávy, čím sa podľa neho výrazne zlepšil vzťah k verejnému informovaniu a k médiám. „Keď ide o privatizáciu médií, je dobre, že do tohto procesu nie sú zapojené aj verejné servisy a vydavateľstvá novín, ktorým sú zakladatelia národnostné rady národnostných menšín,“ hovorí Grujić. „Medzitým musíme si byť vedomí toho, že sa v budúcnosti môžeme stretnúť s problémami týkajúcimi sa zachovania a rozvoja lokálnych a regionálnych médií, ktoré produkujú mediálne obsahy pre počtovo menšie spoločnosti. Oni sú v ťažšom postavení, musia spĺňať všetky požiadavky, ktoré sa pred nich predostrú, avšak musia mať finančnú podporu pokrajiny, respektíve štátu, lebo tie médiá nie sú v pozícii, aby sa samy financovali.“ Podľa neho dnešné médiá sú vo veľkej kríze, zvlášť tie tlačené, a preto sa čoraz častejšie obracajú k novým mediálnym platformám. Zvlášť zdôraznil nezávideniahodné postavenie médií, ktoré majú • TÝŽDEŇ •

šinových médií je zachovanie národnostnej identity príslušníkov danej menšiny. Čo to v praxi znamená? Menšinové programy nesmú kopírovať jedny druhých, ale musia sa prispôsobiť informačným potrebám svojej menšiny. Avšak nesmú sa zaoberať iba samy sebou, ale aj všetkými inými témami, ktoré sa priamo alebo nepriamo týkajú aj menšinovej spoločnosti. Pri tomto sa otvorila jedna z mnohých otázok – kto sa uzatvára do seba, menšinové médiá alebo tie väčšinové? Menšinové médiá každodenne informujú aj o celoštátnych udalostiach a nakoľko často tie vo väčšinovom jazyku informujú o menšinách? Iba občas... Jožef Klem tu zdôraznil, že podľa výsledkov prieskumov príslušníci menšín sú v médiách marginalizovaní a keď sa o nich aj zmieňujú, tak prevažne ide o informovanie – Redakcie nesmú kopírovať obsahy, ale vytvárať svoje vlastné, – o rôznych incidentoch. poznamenal Jožef Klem Často môžeme počuť, že je obmedzený počet čitateľov. Ako O tom, ako zabezpečiť budúc- nevyhnutné zachovanie dopovedal, bolo by dobre, keby nosť menšinových médií a aký siahnutej úrovne menšinového tieto médiá okrem tlačeného je ich vzťah k inováciám a či informovania. Pri tejto konvydania mali aj audiovizuálne sú financie ich jediným prob- štatácii sa akoby zabúdalo, že žijeme v 21. storočí, kde produkcie a internetové vydania, ktoré Pravdaže, panelisti sa zmienili aj o prebiehajúcej je vďaka technológiám pozmenená celková filoby boli sprístupnené privatizácii lokálnych médií. Rozhodnutie o rozdezofia masového komuniväčšiemu počtu čitateľov. A práve ako lení účastín zamestnancom médií, o ktoré nikto kovania. Zachovanie tej dobrý príklad, ako nevyjadril záujem kúpiť ich, nepotešilo nikoho. úrovne znamená dupkať sprístupniť svoje ob- Účastiny budú môcť prebrať iba tí, ktorí predtým na mieste, pokým sa celý sahy väčšiemu počtu už nezískali to právo, čiže tí, ktorí nevlastnia účas- svet ženie dopredu. Nevyhnutnosť prichytiť čitateľov, a to nie iba tiny spoločností NIS alebo Aerodrom. Ak máme na príslušníkom svojej zreteli, že tzv. Dinkićove účastiny prebralo viac ako inovácie, žiaľ, neuvedomujú si ani samotné národnosti, ale aj inoštyri miliardy plnoletých osôb, medzi ktorými sú redakcie. Programy sú rečovým, uviedol náš týždenník, čiže inter- aj početní novinári, nastoľuje sa otázka, kto bude konzervatívne. Redakcie netové vydanie Hlasu mať právo ich prebrať? Málopočetní zamestnanci sa horúčkovito snažia ľudu, ktoré je od 15. dostanú účastiny podľa počtu odpracovaných rokov zachovať kvázitradíciu. apríla sprístupnené a „zvyšok“ preberie republika. Ak sa to uskutoční, Rovnaké vysielania majú aj v srbskom jazyku. Zákon o médiách a informovaní skutočne padá 30 – 40 rokov, bez žiadnych noviniek, pokým Pri tejto príležitosti do vody. sa celý svet vôkol nich sa aj štátny tajomník mení. Iba prichytením v Ministerstve kultúry a informovania Saša Mirković lémom, hovoril Jožef Klem, inovácií digitálnej éry môžeme zhodol, že ide o príjemné pre- riaditeľ Rádia Nový Sad. Podľa pokračovať v bohatej tradícii kvapenie redakcie Hlasu ľudu, neho prvým krokom k zabez- menšinového informovania ktorá otvára svoje mediálne ob- pečeniu budúcnosti je prijatie – bol to iba jeden zo záverov sahy aj neslovenským čitateľom. tézy, že prvoradou úlohou men- z početných panelov. 17 /4644/ 25. 4. 2015

Týždeň SLOVO DALO SLOVO: ANIKÓ MUŠKINJA HEINRICH, POKRAJINSKÁ OCHRANKYŇA OBČANOV – OMBUDSMANKA

Stav skutočne neuspokojuje Oto Filip

ž vyše desaťročia inštitúcia pokrajinského ombudsmana vynakladá pri svojej činnosti rôzne úsilie, zamerané najmä na rozvoj demokratickej spoločnosti, založenej na poznaní, rešpekte a rovnakých právach všetkých jej členov. V duchu proklamovanej transparentnosti jej prvá osobnosť Anikó Muškinja Heinrich odovzdala 31. marca ročnú správu predsedovi Zhromaždenia APV Istvánovi Pásztorovi. Svoj názor na ňu pokrajinskí poslanci budú mať príležitosť vyjadriť na 41. snemovaní vojvodinského parlamentu, už o štyri dni, teda 29. apríla. – Našou povinnosťou je do 31. marca odovzdať Zhromaždeniu APV ročnú správu. Nie je záväzkom rokovať o nej, ale je tá možnosť, ak to ombudsman žiada. Písomnou cestou sme to i tento rok žiadali, keďže mienime, že ide o príležitosť trochu viac poinformovať poslancov o našej oblasti. Keďže toto nie je správa o práci, ale najmä správa o ľudských právach vo Vojvodine, mala by im preto byť zaujímavá, – ozrejmuje ombudsmanka ten prvý krok. – Ako hodnotíte stav tých práv, zvlášť vzhľadom na vlaňajšie incidenty? – Doteraz som sa spravidla vyhýbala odpovede na túto otázku, tvrdiac, že nemôžem dať ocenenie a odhad stavu ľudských práv len na základe našej práce. To je totiž len jeden ich segment získaný prostredníctvom činnosti orgánov správy a tých, ktorí vykonávajú verejné oprávnenia. V tomto roku som sa stala trochu smelšou, takže som sa v úvodnej časti správy viac venovala hodnoteniu stavu. Môžem povedať, že je ten skutočne neuspokojujúci, z ktoréhokoľvek aspektu sa na to dívali. Predovšetkým veľká chudoba a ťažké sociálne postavenie veľkej časti našich občanov poukazujú na to, že dobre v Srbsku ešte stále nie je. Dokonca je to asi aj horšie než v predchádzajúcich rokoch. Krivdy sa stupňujú, namiesto toho, aby sa zmenšovali. – Čo vplývalo na skutočnosť, že sa občania vlani obracali na vás v menšom počte ako v uplynulých rokoch? – Je tu viac príčin. V prvom rade letargická nálada občanov, ktorí

www.hl.rs

neveria viac nikomu, dokonca ani ombudsmanovi, že rieši ich problémy. Potom je tu otázka stáleho znevažovania významu AP Vojvodiny a jej orgánov vo vzťahu k orgánom republiky, čo u určitého počtu ich spôsobuje isté dilemy. Zmenšený je počet podaní najmä v polovici roka, keď Ústavný súd zverejnil svoje rozhodnutie o Štatúte Vojvodiny, ktorým je zahrnutá aj časť ustanovení, týkajúcich sa pokrajinského ombudsmana, ako vtedy znel náš názov. Naše príslušnosti sú o čosi menšie ako v predošlom období, a to len preto, že Ústavný súd vyšiel v ústrety jednej malej skupine občanov – navrhovateľov na ocenenie ústavnosti uznesení štatútu, a konštatoval, že je nadmieru ochrany občanov, ak pokrajinský ombudsman má mať takéto široké oprávnenia. Na základe toho uzavrel, že je pokrajinský ombudsman limitovaný Zákonom o ochrancovi občanov a Zákonom o lokálnej samospráve, čiže že zasahujeme do príslušností republikového ochrancu, ako aj lokálnych ochrancov občanov. – Ako sa na vašu činnosť dívajú občania? – Títo nevedia vždy, na ktorý orgán sa sťažujú, alebo aký je názov orgánu, ktorý narušil ich práva. Ešte menej vedia, na akej úrovni je ten: či je napríklad daňová správa mestská alebo republiková. Preto reagujeme vždy, keď sa na nás obráti občan z územia Vojvodiny a na základe podania rozoznávame, na čo sa sťažuje, ktorý orgán narúša jeho právo, a konáme v súlade s tým. Pritom máme pochopenie republikového ochrancu občanov, ktorý nám nepriamo povoľuje konať aj v takýchto situáciách. Tým skôr, že veľký počet obcí a miest ešte nemá svojho lokálneho ochrancu občanov, takže sa vlastne dopĺňame v činnosti. – Vlaňajšok prebiehal aj v znamení volieb nového zloženia národnostných rád. Čo z aspektu vášho pôsobenia poznačilo rok 2014? – Je to na prvom mieste rozhodnutie Ústavného sudu o ustanoveniach Zákona o národnostných radách národnostných menšín, ktorým sú ich oprávnenia v značnej miere naštrbené, hoci sa to možno na prvý pohľad ani nezdá, no je to tak. Na druhom mieste sú voľby a začiatok práce

Informačno-politický týždenník

nových rád. Vedno s tým sa opäť veľmi aktuálnou stala večná téma ich depolitizácie a departizácie. Nedávno som sa cez správy RTS dozvedela, že je pokrajinský ombudsman proti

depolitizácii, kým je republikový ochranca jej zástancom. Samozrejme, nie je to pravdou. V žiadnom prípade by nik z nás nevyhlásil, že je proti depolitizácii. My sme sa len pokúsili vysvetliť, že sme vlastne za departizáciu. To ale neznamená, že člen národnostnej rady nemôže byť členom politickej strany. Snažíme sa objasniť, že stranícky preukaz neznamená, že je len jeho nositeľ oddaný istej strane. Možno aj nebyť formálne členom ktorejkoľvek strany a v skutočnosti byť jej stúpencom, zástancom. Zasadzujeme sa teda za to, aby strany mali menší vplyv na rozhodovanie v národnostných radách. Je to ale veľmi ťažko dosiahnuť. Neplatí to len pre uvedenú sféru. Vôbec je celkový vplyv straníckeho pôsobenia na ktorýkoľvek segment nášho žitia veľmi ťažko znemožniť. – Ktoré sú tie problémy, ktoré najčastejšie nastoľovali príslušníci menšín pri komunikácii s vami? – Hoci niet mnoho podaní príslušníkov menšín na nacionálnom základe, tie existujúce sa najčastejšie týkajú problémov v oblasti úradného používania jazyka a písma. No už prekonávame problémy tohto druhu. Skôr bolo viac nepochopenia v niektorých orgánoch správy vzťahujúcich sa na význam úradného používania a záväzky pre nich z toho vyplývajúce. Tak príslušníci menšín, ako aj príslušníci väčšinového národa sa obracajú na nás s rovnakými problémami: pre chudobu, ťažké podmienky života, pre nezamestnanosť, pre dlhé čakanie a skromné dávky sociálnej pomoci, pre správanie sa niektorých zamestnávateľov,

ktorí neprihlasujú robotníkov, pre nedostatok stáže pri pokusoch zrealizovať právo na dôchodok. Druhou oblasťou je informovanie, kde sme sa teraz ocitli v nejakej šach-mat situácii. Aj sami máme dilemu – áno alebo nie privatizácii. Nie je pravdou, že nie sú v okolí štáty, kde nie sú privatizované menšinové médiá. Nie je pravdou ani to, že privatizované médium garantuje objektívne informovanie. Aj sama mám viaceré dilemy. Som toho názoru, že sa menšinové médiá nemôžu vydať do trhových pretekov a pritom obstáť. Na strane druhej by sa mali vystaviť vážnejšej kontrole, aby sa nestali len médiami určitej strany, ktorá má väčšinu v národnostnej rade. Vo vzdelávaní máme vážny problém s neznalosťou srbčiny, vyúsťujúci aj do značného odlevu mladých ľudí zo Srbska. Znepokojuje fakt, že mu takmer nik nevenuje väčšiu pozornosť, takže je neseriózne chápanie významu vyučovania srbského jazyka naďalej evidentné. Nazdávam sa, že je to problém, ku ktorému treba vážne pristupovať, v čom významnú úlohu má aj príslušný pokrajinský sekretariát. Treba veľmi pozorne voliť kádre, ktoré budú vyučovať srbčinu v menšinových prostrediach. – Na záver: čo vám i nám môže priniesť proces eurointegrácie? – V týchto dňoch sa často zaoberáme touto otázkou. Myslím si, že by čosi okolo úpravy príslušností ombudsmana bolo treba meniť. A do toho zaradiť i otázku absentovania právnickej pomoci občanom, ktorej sa títo výrazne dožadujú. Často ju my suplujeme, keď nám občania kladú otázky, žiadajú právne rady, vysvetlenie niektorého ustanovenia zákonov. Takéto určenie našich príslušností, podľa ktorého môžeme konať len vtedy, ak sú vyčerpané všetky právnické prostriedky, aj ak neuplynul rok od posledného narúšania práv, značne obmedzujú náš okruh, možnosti pôsobenia. Mohli by sme teda oveľa viac dosiahnuť. Európa žiada, aby sa ombudsmani a ochrancovia občanov uctievali, aby sa dôsledne rešpektovala ich nezávislosť a samostatnosť. Ale všímam si, že pokrajinského ombudsmana v určitej miere v Srbsku zaznávajú, čo asi zapadá do rámca aktivít urobiť otáznou význam a úlohu Vojvodiny, ako aj všetkých jej orgánov, vrátane ombudsmana. Robí sa to, hoci všetky medzinárodné činitele všade trvajú na ďalšom angažovaní sa na posilnení všetkých troch úrovní ochrancu občanov: obecného, pokrajinského a republikového. • TÝŽDEŇ •

ROZVOJ RODINNÝCH PODNIKOV VO VIDIECKYCH OBLASTIACH SRBSKA

Liek nielen na nezamestnanosť

 LETMO

Základy

šte pred mnohými rokmi na otázku, prečo píšeme azda deväťdesiatu podobu rôznych správ za tri mesiace, náš vysokoškolský učiteľ spravodajských žánrov doc. Dr. Ľudovít Jacz bez váhania odpovedal: – To je aspoň jasné. Správa je základom žurnalistiky a dom sa buduje od základov, nie od strechy. Pravdivosť jeho slov sa potvrdila o pár rokov neskoršie, počas návštevy belehradskej Fakulty politických vied, kde študenti predmetu Teória a technika novinárstva práve počúvali skvelú prednášku známeho odborníka prof. Sergija Lukača o reportérskych dosahoch chýrečnej talianskej reportérky Oriany Fallaciovej. Nevedno ako, no pri výmene mienok po prednáške padla otázka jednej zo študentiek, týkajúca sa druhov správy. Nevedela ich napočítať, lebo sa to neučili. Ponaučenie: darmo nadstavba bez základov. S logickými a nelogickými život• TÝŽDEŇ •

Oto Filip nými a inými súvislosťami sa možno stretnúť takmer každý deň. Keď sa v piatok 17. apríla v Belehrade konala Medzinárodná konferencia s názvom Železničná infraštruktúra v regióne, povedalo sa na nej dosť slov o plánoch Železníc Srbska, ako aj o reformách a vyhliadkach tohto verejného podniku do budúcnosti. Zostalo nedopovedané však to, ako sa zbaviť roky pretrvávajúceho radu problémov, nelogickostí a ťažkostí spôsobených rôznymi príčinami. Nejde len o postavenie zamestnancov, z ktorých mnohí trú biedu, alebo o časté meškanie vlakov, ale aj o také základné záležitosti, ako je napríklad ich jazdný poriadok a priority. Veď azda dennodenne vznikajú tzv. úzke hrdlá, keď medzinárodné vlaky meškajú, lebo primát v danej chvíli má vlak mestský, prímestský alebo nákladný. Onedlho nastúpi máj a chvíle, keď sa zvyčajne robia korekcie cestovného poriadku. Ako základ by tento mal byť dopracovanejší a istejší, ak sa na ňom má úspešne stavať ďalej. Nielen perspektíva, ale aj dôvera cestujúcich.

členovia rodiny pracujú za seba, že môžu nakladať s príjmami tak, ako považujú za vhodné. Na strane druhej je zase nevýhoda, že až 80 percent ich krachuje po druhej generácii. Hlavne pre zlé riadenie, nezodpovedné trovenie prostriedkov, konflikty medzi členmi rodiny. Vzhľadom na skutočnosť, že je kladov predsa omnoho viac ako záporov, na to, že sú prírodné a ľudské zdroje na dedinách veľmi prajné na rozvoj tohto druhu podnikania, jasné je, že šanca je tu. A treba sa jej vážne chopiť. To úspešne zrealizovali už mnohí, z ktorých náplň vlastných ciest k úspechu prezentovali v SANU čelní predstavitelia šiestich rodinných firiem: Agronela (Valjevo), Macval Tea (Nový Sad), Suncokret (Hajdukovo), Zlatiborac (Mačkat), Stamevski (Stará Pazova) a Vínna pivnica Kuzmanović (Čerević). Ako pozitívne príklady praxe a podnet a ukážka iným, že sa zodpovedne vybrať na takúto púť plne oplatí.

INÝ NÁHĽAD

a necelé štyri roky existencie členovia Výboru pre dedinu Srbskej akadémie vied a umení (SANU) stáli pri zrode dvoch monografických štúdií. Prvá Ako a prečo sa organizovať do družstiev autorov Đorđa Bugarina, Danila Tomića a Branislava Gulana uzrela svetlo sveta v úctyhodnom náklade 50 000 exemplárov v roku 2012. Tú druhú Rozvoj rodinných podnikov vo vidieckych oblastiach Srbska, ktorej autormi sú Danilo Tomić, Branislav Gulan a Mile Mandić a vydal ju Inštitút pre ekonomiku poľnohospodárstva, prezentovali verejnosti 17. apríla v slávnostnej sieni SANU. Na odbornom zoskupení sa akademik Dragan Škorić, predseda Výboru pre dedinu SANU, zmienil o priam otrasnej pozícii našich dedín v súčasnosti. Takmer každá štvrtá z približne päťtisíc v štáte je ľudoprázdna, v okolo tisíc dedín je menej ako sto obyvateľov, takmer dvestotisíc domov je

opustených, mladí poodchádzali, starší síce zotrvali, no viac živoria ako plnohodnotne žijú. Pritom sú výrobné potenciály v dedinských oblastiach nevyužité, pôda neobrobená (odhady siahajú až do 600 000 hektárov), maštale zívajú prázdnotou... Danilo Tomić podotkol skutoč- Z prezentácie firmy z Hajdukova nosť, že počet zamestnaných a počet aktívnych sú, ktorým by veľmi prospela zmepoľnohospodárov sústavne klesá na ich pozície. Napríklad to, keby už pätnásť rokov, kým počet ne- sa nezamestnaní konečne začali zamestnaných stúpa. Na jednej viac orientovať na vznik rodinných strane sú obyvateľmi prepchané firiem v nich namiesto dlhoročnémestá, so zvýšeným nátlakom na ho, často zbytočného vyčkávania vzdelávacie ustanovizne, pracovné na pracovnú šancu. Známe je, že príležitosti, penzijné a zdravot- sú tieto podniky najstaršou forné fondy, slovom, s množstvom mou biznisu na globálnej svetovej sociálnych, ekonomických, po- úrovni a že sú aj dnes rozvetvené litických a iných problémov. Na v mnohých štátoch. Ich výhodou je, strane druhej sú dediny také, aké že si nevyžadujú veľké investície, že

Ďuro Varga

Oto Filip

17 /4644/ 25. 4. 2015

Týždeň OPÝTALI SME SA ZA VÁS: DRAGAN MILIVOJEVIĆ, HLAVNÝ A ZODPOVEDNÝ REDAKTOR DNEVNIKA

Výstava ako memento na ktoré môžeme byť hrdí. Súčasťou podujatia je i stĺp príl roku hanby a upozorne1999 zostane nia: časť Petrovačiernymi písradínskeho mosmenami zapísaný ta, ktorý 1. apríla v dejinách Nové1999 zbúrali NATO ho Sadu a jeho bomby. Také čosi, mostov. Bol to čo sme zažili v roku mesiac, keď ich 1999, by sa nikdy NATO počas agviac nemalo stať resie na Juhosláani nám, ani iným viu zbombardoval na tejto planéte. všetky, pretínajSú tu aj zábery úc tak významnú Dragan Milivojević fotorepor térov dopravnú tepnu medzi Báčkou a Sriemom. Prvý Jaroslava Papa, Darka Dozeta, Brapadol Varadínsky most, už na nislava Lučića a Martina Candira, samotnom začiatku apríla. Tie chvíle pripomenula nedávna akcia pred budovou novín Dnevnik. Preto i otázka šéfredaktorovi tohto denníka Draganovi Milivojevićovi znela: – Aký je zámer tohto podujatia? – Toto je prvá akcia Dnevnika, prvá performancia, ktorú sme zorganizovali spolu s Led Artom. Ako je známe, ten ešte od skôr, od roku 2000, pripomína l. apríl ako výstrahu, dátum, ktorý by sa nikdy viac nesmel zopakovať. Vtedajšia ich akcia mala názov Bol most. My sme boli tej mienky, že nastúpil čas štartovať s novou akciou, s novým názvom Znovu most. Lebo zase máme mosty cez Dunaj, Časť výstavy Oto Filip

ukazujúce, ako kedysi vyzerali naše mosty. V časoch, keď Novosadčania, ich hostia, naši a cudzí turisti cez ne chodili, cestovali, odchádzali za prácou alebo zabaviť sa, na novoročné a iné oslavy inde. A sú tu Zbúraný Varadínsky most i zábery ich ničenia, ktorého Novosadčania žitejšie je predsa, že sú mosty opäť boli priamymi svedkami. Najdôle- tu, v celej svojej kráse a význame. Také, ako ich i samotný Ivo Andrić opisoval, ako veľmi dôležité pre človeka a jednu inakšiu filozofiu života, založenú na čomsi, čo nás spája. Preto na budúci rok plánujeme pokračovať v tejto akcii, zapojiť do nej i našich spoluobčanov, ktorí by mali priniesť vlastné fotografie niekdajších mostov, ako i tých zbúraných, z roku 1999. A predovšetkým fotografie z týchto dní a z týchto rokov, keď mosty znovu začali pri nás byť a svojím životom žiť. Chcem ešte len povedať aj to, že prvý náš spoluobčan, ktorý dnes prekročil stĺp hanby a výstrahy, získal nielen dnešný Dnevnik, ale i grafiku jedného z umelcov vystavujúcich v Šok galérii.

SVIATOK ILUSTRÁCIE. Týždeň sa pekne začal. Pol roka po účasti na 59. Medzinárodnom knižnom veľtrhu v Belehrade Medzinárodný dom umenia pre deti Bibiana z Bratislavy a Galéria Nadácie Babka z Kovačice, tentoraz spolu s Banátskym kultúrnym strediskom z Nového Miloševa a Novosadským veľtrhom spestrili Festival ilustrácie knihy BooklLL Fest hosťujúcou výstavou Slovenskí ilustrátori odmenení na Bienále ilustrácií v Bratislave 1967 – 2013. Zmieňujúc sa o nej po prívetoch usporiadateľov, veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku Dr. Ján Varšo podotkol na pondelkovej vernisáži tri aspekty. Prvým je vplyv ilustrácie na formovanie detskej osobnosti už v jej útlom veku, druhým dlhoročná a mnohoraká spolupráca a spätosť popredného slovenského ilustrátora, grafika a maliara, maestra Albína Brunovského s Bienále ilustrácií v Bratislave, tretím zase konštatácia, že sú kniha a ilustrácia jedno. Čiže, ako to vyzdvihol Dr. Varšo, ak je obsah knihy jej telom, tak je ilustrácia jej dušou. Dve súbežné výstavy knižných a iných ilustrácií a udelenie cien ich najlepším autorom celkom opodstatnili konštatáciu a kvalifikáciu, že 20. apríl na tohtoročnom Salóne kníh bol ozajstným sviatkom tejto formy umeleckého prejavu. Na O. F. snímke: Z pondelkovej vernisáže na pravé poludnie.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

INTERVIEW S DOKTOROM EKONOMICKÝCH VIED

Bez výrobku niet zárobku Katarína Verešová

eď sa Slováci na ulici alebo na nejakom kultúrnom posedení stretnú so Staropazovčanom Stevanom Devetakovićom, doktorom ekonomických vied a univerzitným profesorom vo výslužbe, konverzácia pravidelne prebieha po slovensky, lebo si pán Devetaković to výlučne praje – ako hovorí – obohatiť si slovnú zásobu a materinskú reč. Starší Staropazovčania voči nemu prejavujú porozumenie, lebo vedia, že jeho matka Mária Devetakovićová, rodená Viergová (pôvodom z Aradáča), bola mnohým obľúbenou učiteľkou. Prof. Dr. Stevan Devetaković sa narodil v Kovačici roku 1942. Čítať a písať sa však naučil v srbskej triede, lebo rodičia nechceli, aby mu matka bola aj učiteľkou. Základnú a strednú ekonomickú školu skončil v Starej Pazove, kde sa jeho rodičia kvôli otcovej práci presťahovali. Ekonomickú fakultu skončil v Belehrade – smer všeobecná (teoretická) ekonomika s priemernou známkou približne 9, takže sa od 1. decembra 1965 na tejto prestížnej fakulte stal asistentom. Roku 1971 obhájil magisterskú prácu a roku 1977 aj doktorskú dizertáciu, a tam sa stal aj docentom a mimoriadnym profesorom. Riadnym profesorom na Belehradskej univerzite je od roku 1993. Svoje odborné znalosti zdokonaľoval v Prahe, Bratislave, Budapešti a Londýne. Uverejnil veľký počet štúdií a ako spoluautor aj niekoľko odborných kníh, ktoré študenti používajú dodnes. Do výslužby odišiel roku 2009, ale činný je aj dnes v expertných výboroch pri obhajovaní magisterských a doktorandských dizertačných prác. Aktívny je aj v Belehradskej spoločnosti ekonómov a Asociácii ekonómov Srbska. S profesorom doktorom Stevanom Devetakovićom možno hovoriť na rozličné témy. Okrem toho, že zdedil rodinné gény poprednej rodiny Abaffyovcov, pochádzajúcich z Oravskej stolice a Aradáča, s ním sa možno rozprávať aj o minulosti Kovačice a Starej Pazovy. Najzaujímavejšie sú však práve témy z jeho • TÝŽDEŇ •

odboru – nacionálnej ekonómie od druhej svetovej vojny dodnes. – Pán profesor, skúmajúc dejiny, vývoj, ekonomickú štruktúru a ekonomický systém našej bývalej socialistickej Juhoslávie, povedzte nám, ako náš štát fungoval za podmienok tzv. dohodovej ekonomiky?

Prof. Dr. Stevan Devetaković

– Politická ekonomika je teoretická veda, ktorá predovšetkým definuje základné ekonomické kategórie, vysvetľuje, aké sa inštitúcie vyvíjajú v rôznych sociálnych a ekonomických podmienkach, aká verejná politika je vytvorená a realizovaná. Existuje ešte z čias klasikov, len je otázne, čo sa prednáša. Ja som počas troch semestrov mal politickú ekonomiku, kam patril aj Marxov Kapitál. Prízvukovať musím, že už vtedy (počas mojich štúdií) politická ekonomika bola vyvážená vo vzťahu na východný blok a ekonomickú teóriu trhového hospodárstva. Juhoslávia sa vtedy otvárala k svetu. Dokonca začala aj exportovať tovar a tzv. pracovnú silu na západ. My sme sa už vtedy snažili spoznávať princípy aj jednej, aj druhej vedy (východnej a západnej). V mojom kontexte sme dosť dôkladne skúmali aj francúzske plánovanie, ktoré bolo po 2. svetovej vojne dosť vyvinuté, a skúmali sme trhové mechanizmy. Z predmetu, ktorý som ja dôkladnejšie skúmal z nacionálnej ekonomiky, bola disparita cien. Viete, vtedy ceny priemyselných výrobkov boli relatívne vyššie, a to z dvoch príčin. V priemysle sa chcelo zvýšiť akumuláciu kapitálu, a to znamenalo

viac peňazí na organizáciu vlastnej výroby, teda na rozvoj priemyselnej výroby. Zvyšky výrobkov sa potom exportovali do zahraničia a tým sa zabezpečovali devízy potrebné na stroje, výstroj a suroviny... – Mali ste teda možnosť skúmať aj uplatnenie Kardeljovho Zákona o združenej práci… – Vtedy sa podniky začali deliť na n-celky a na tzv. vnútorný trh. To rozdrobilo proces aj tam, kde výroba bola ucelená a nerušená. V tom čase sa to volalo ekonómia bez nanucovania a takú ekonómiu ekonomická veda nepozná. V ekonómii vždy musíte mať zisk, bez ohľadu na možné mechanizmy. To núti najprv pracovať, a potom aj zarobiť. Vždy treba myslieť na to, že vyrobiť treba to, čo možno predať, a potom aj na to, či vám ten, komu predávate, bude môcť aj zaplatiť. Viete, ekonómia na „pekné oči“ neexistuje. Môžeme sa jednať o cene, ale obchodná disciplína musí fungovať. – Bolo to symptomatické v čase dohodovej ekonómie? – Áno. V tomto kontexte chcem uviesť jednu zaujímavosť z obdobia rokov 1981 – 1985. Vypracovaný bol päťročný plán strednodobého rozvoja štátu. Namiesto toho, aby sa zákonom definoval spôsob realizácie, uzavreté bolo n-samosprávnych dohôd a spoločenských dohovorov. Tie tzv. zmluvy podpísané boli až v roku 1984. Pýtam sa, či za jeden rok sa mohlo spraviť to, čo sa malo za štyri roky! Aj preto Zákon o združenej práci (ZUR) nefungoval. Inak tie zdrobnené základné organizácie združenej práce (OOUR) zvýšili administratívu, územné viazanie a vzájomnú nedôveru. Preto mienime, že Zákon o združenej práci bol svojráznym experimentom. – Medzičasom sme mali aj enormnú infláciu. Tá téma by nám zabrala veľa priestoru… Robili sme aj v transformácii pokusy? – Transformácia a privatizácia nám dlho trvajú. A nedali primerané efekty. Očakávané efekty nenastali preto, že nebolo utvorené zodpovedajúce ovzdušie, aby ten, kto podnik kúpi, garantoval, že podnik bude pracovať. Vypadlo,

že značný počet podnikov kúpili preto, aby získali pozemok, lokalitu, predajnú sieť. Myslím si aj to, že sme iluzionisticky verili, že výroba nie je primárna, ale len predaj. Preto sme od roku 2000, keď sme vošli do urýchlenej privatizácie, veľa toho predali nedbajúc na to, čo s tým kapitálom bude. Uspokojovali sme sa s importom zo zahraničia. Vyplynulo, že je lacnejšie kúpiť zo zahraničia ako vyrábať. Zanedbali sme aj poľnohospodárstvo a práve tam treba uprednostňovať naše kvalitné originálne výrobky. Spýtajte sa sedliaka, či sa bez práce môže zarobiť? – To znamená, že plánujeme odo dnes na zajtra? – Nie, to tak nemyslím. Kliknite na internete heslo stratégia. Nájdete na tisíce štátnych, obecných, firemných. Tie plány strategického rozvoja zaplatili vyvinuté štáty kvôli nášmu rozvoju a recenzenti ich preskúmali a ohodnotili. Výkonné orgány ich schválili. A kde sú ony dnes? Čupia v schránkach, lebo u nás sa vlády a moci často menia a každý chce robiť, a teda aj plánovať, od začiatku. – V čom je definícia – pointa – ekonomického rozvoja našej krajiny? – Po prvé v Srbsku treba dokončiť proces transformácie. Mám na mysli utváranie konzistentného moderného ekonomického systému, ktorý je udržateľný, a to znamená, že podporuje všetky podniky k dosiahnutiu ich vlastných cieľov, a tým prirodzene budú spĺňať aj svoju spoločenskú úlohu: prispievať k blahobytnejšiemu životu zamestnaných robotníkov a k pokroku lokálneho prostredia, v ktorom pracujú. Tým sa zároveň predpokladá zmenené poslanie a úloha štátu na všetkých úrovniach, odstúpenie od priameho hospodárskeho vplyvu, okrem verejného sektoru (a to v súlade so zásadami trhového hospodárstva), súčasne vyvíjať a zdokonaľovať mechanizmy nepriamych vplyvov prostredníctvom monetárnej politiky a iných politík, prostredníctvom ktorých by sa podporovala realizácia dlhodobých zaplánovaných a strategických cieľov.

17 /4644/ 25. 4. 2015

Ľudia a diania Vyše polovice prostriedkov na investície ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE KOVAČICA

Anička Chalupová

o štvrtok 16. apríla sa uskutočnilo druhé tohtoročné zasadnutie Zhromaždenia obce Kovačica, na ktorom výborníci prerokovali 16 bodov. Hneď na začiatku tohto 26. zasadnutia z rokovacieho programu stiahli navrhnutý bod vzťahujúci sa na výročný program ochrany, úpravy a používania poľnohospodárskej pôdy na rok 2015. Najviac času na zasadnutí výborníci venovali rozprave o rozpočte na rok 2015 (prvý doplnkový rozpočet), ktorého návrh ozrejmila vedúca obecného oddelenia pre financie Ljiljana Žarićová. Vďaka transferovým prostriedkom z republikovej a pokrajinskej úrovne, celkové rozpočtové príjmy na rok 2015 teraz dosahujú necelých 1,4 miliardy dinárov. Podľa návrhu je viac ako

50 percent prostriedkov určených na investičné účely. V roku 2015 je plánovaných niekoľko kapitálových investícií, ako je rekonštrukcia pouličného osvetlenia, obnovenie domov kultúry v Padine, Crepaji a Kovačici a takisto prostriedky budú usmernené aj na dostavbu ubytovacích kapacít v PU Kolibrík, oddelenie v Padine, a na dokončenie cesty Debeljača – Opovo. V tomto roku je plánovaná aj výstavba, čiže rekonštrukcia športovej haly v Padine, prostriedky sú určené na vybavenie telocvične v Uzdine a na druhú fázu výstavby kanalizácie. Z rozpočtových prostriedkov sa v niektorých osadách Kovačickej obce plánujú opraviť cesty a parkoviská, upraviť križovatky, priechody pre chodcov a pod. Výborníci na zasadnutí ďalej rokovali o nadviazaní spolupráce medzi

Kovačickou obcou a Obcou Karansebeš v Rumunsku. Cieľom spolupráce bude rozvoj bližších vzťahov týchto dvoch obcí v oblasti hospodárstva, kultúry, vzdelávania, cestovného ruchu a pod. Po debate výborníkov s predsedom obce Miroslavom Krišanom o návrhu rozhodnutia o modeli, metóde a opatreniach okolo procesu privatizácie VP Rádio-televízia Obce Kovačica, náčelníčka Danka Grozdanovićová zdôvodnila správu o minuloročnej práci obecnej správy. Výborníci schválili aj správu o vlaňajšej práci obecného prokurátora Marinka Čobanina, tiež dali zelenú vymenovaniu nového predsedu Dozornej rady Verejného komunálneho podniku Banat v Uzdine a nového riaditeľa Domu kultúry Mihajla Pupina v Idvore. Medzi poslednými bodmi, o ktorých výborníci krátko rokovali, bola

VZDELÁVACIE PODUJATIE V STAREJ PAZOVE

Bicykel je bezpečný, ak sa dodržiavajú pravidlá Anna Lešťanová

cyklisti, ako aj vodiči automobilov. Nechybovala organizácii Obce Staani časť venovaná poskyrá Pazova sa v piatok tovaniu prvej pomoci. 17. apríla uskutočnilo Ok rem promócie vzdelávacie podujatie s bezpečnosti v doprave názvom Aj bicykel je bezorganizátori tohto podpečný, ak sa dodržiavajú ujatia sa riadili aj ideou pravidlá. Cieľom podujapopularizovať bicykel tia bolo zvýšiť povedomie ako každodenný alternaobyvateľstva o význame tívny dopravný prostriebezpečnosti v doprave pre dok medzi najmladšími všetkých jej účastníkov, s občanmi, čo je trendom osobitným dôrazom na žianielen v Európe, ale všakov, ktorí bicykel používajú Okrem propagačných letákov žiaci dostali de vo svete. ako dopravný prostriedok. i ﬂuorescenčné vesty V mestskom parku sa Realizáciu podujatia konala druhá časť podmala na starosti obecná Rada pre a Simeona Aranického. Prítomní žiaci ujatia, presnejšie preteky na 100 bezpečnosť dopravy za odbornej boli vo veku 12 až 14 rokov vzhľadom metrov pre osoby s invaliditou. Zúpodpory Policajnej stanice a Domu na to, že podľa článku 88 Zákona o častnili sa ich členovia Spolku pre zdravia Dr. Jovana Jovanovića Zmaja. bezpečnosti v doprave deti mladšie afirmáciu invalidov Fénix, Združenia Podujatie pozostávalo z dvoch častí. než 12 rokov nesmú jazdiť na bicyk- paraplegikov Frušká hora – Sriem a Na Námestí Dr. Zorana Đinđića sa loch po verejných cestách. V rámci Školy pre základné a stredné vzdelákonala verejná hodina o bezpečnosti praktickej časti verejnej hodiny Đorđe vanie Antona Skalu. Ostatní, ktorí sa v doprave pre žiakov – predstaviteľov Vranješ, zástupca predsedu Rady nemohli zúčastniť v športovej časti, troch základných škôl: hrdinu Janka pre bezpečnosť, hovoril o častých účinkovali v minidefilé, lebo všetci Čmelíka, Boška Palkovljevića Pinkiho chybách, ktoré počas jazdy robia tak sú častými účastníkmi dopravy.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

správa o priebehu prenajímania pozemkov v štátnom vlastníctve na území Kovačickej obce. Všetky body rokovacieho programu boli väčšinou hlasov prítomných výborníkov schválené. Schôdza, na ktorej bolo prítomných 31 výborníkov, trvala zhruba tri hodiny.

KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec Nová studňa. Začiatkom apríla občanov potešilo oznámenie o získaní čosi nad 13 miliónov dinárov účelových prostriedkov, ktoré vláda Autonómnej pokrajiny Vojvodiny vyčlenila na vŕtanie novej studne. Studňa hlboká vyše 400 metrov má byť vyvŕtaná v areáli Vrbara a zabezpečí ďalší zdroj zdravšej pitnej vody od tej používanej v súčasnosti. Naposledy takú studňu Petrovčania vyvŕtali pred pol storočím. j. č-p

Kovačica Vajíčkový bál. Obecné združenie invalidov práce v čele s predsedom Martinom Ďurišom a Miestna organizácia invalidov práce, ktorú vedie predseda Martin Lukáč, sa rozhodli usporiadať 6. ročník podujatia s názvom Vajíčkový bál. Hoci zvyčajne býva v období veľkonočných sviatkov, tohtoročný bál vraj z oprávnených dôvodov museli trochu posunúť a usporiadali ho v sobotu 18. apríla v sieni Miestneho spoločenstva v Kovačici. Akciu sprevádzali aj dve výstavy, ručné práce s veľkonočnou tematikou zdobili vchod a jednu časť siene, kým v sieni boli nainštalované obrazy, ktoré vznikli počas 5. ročníka výtvarného tábora v Padine. Okrem členov už spomenutých spolkov na podujatí sa zúčastnili hostia z Jánošíka, Hajdušice, Padiny a Kovačice. A. Ch. • ĽUDIA A DIANIA •

OZVENY DEBATY V ZHROMAŽDENÍ OBCE BÁČSKA PALANKA

Kam smeruje komunál? Juraj Bartoš

red mesiacom Zhromaždenie obce Báčska Palanka po búrlivej úmornej diskusii na 29. schôdzi väčšinou hlasov schválilo dve, pre život občanov mimoriadne významné uznesenia. Podľa mienky niektorých výborníkov a zrejme i početných občanov Rozhodnutie o zverení výkonu komunálnych činností na území Obce Báčska Palanka a Rozhodnutie o zmenách a doplnkoch Rozhodnutia o miestnych spoločenstvách redukuje miestne spoločenstvá „na čiste technickú formu bez obsahu“. Už aj preto, ako počuť (aj) z tábora Socialistickej strany Srbska (ktorá je súčasťou vládnucej koalície v obci), že občania uplatnením spomenutých uznesení sú ukrátení pri rozhodovaní o záležitostiach, „ktoré sa ich priamo týkajú a vplývajú na kvalitu ich života“. Na jednej strane sa vraj hovorí o decentralizácii ako jednej z podmienok rozvoja demokracie, na strane druhej sa prijatými rozhodnutiami smeruje k centralizácii. Výborníci SSS sa domnievajú, že tento krok môže viesť ku konečnému zániku miestnych spoločenstiev. Uvedená téza nie je úplne bez pevnej pôdy pod nohami. Čoskoro by sa to v praxi mohlo ukázať predovšetkým následne prijatého uznesenia, ktorým sa výkon komunálnych činností na území obce zverí Verejnému komunálnemu podniku Komunalprojekt Báčska Palanka. Vzťahuje sa na Báčsku Palanku, Obrovac, Tovariševo, Karađorđevo, Mladenovo, Neštin, Vizić, Gajdobru, Novú Gajdobru, Čelarevo, Silbaš, Despotovo, Pivnicu a Parage, teda dediny, ktoré prevažne majú vlastné komunálne služby, respektíve komunálne podniky. Nie div, že v jednotlivých miestnych spoločenstvách siahli po inštitúcii občianskej iniciatívy, dožadujúc sa riešenia týchto záležitostí formou referenda. V tomto kontexte ako paradox vyznievajú schválené doplnky (predostrela ich výbornícka skupina Demokratickej strany), ktoré práveže predpokladajú verejnú rozpravu. Môže sa • ĽUDIA A DIANIA •

zrealizovať v lehote šiestich mesiacov po nadobudnutí platnosti rozhodnutia o miestnych spoločenstvách. Cieľom verejnej diskusie bude zistiť možnosti postúpenia určitých prác v oblasti komunálu podnikateľským spoločnostiam, ktoré o to majú záujem, s cieľom „ochrany záujmov občanov“. Čo

nespresňuje spôsob výkonu komunálnych služieb. Ako podotkol, Pivnica má komunálny podnik, ktorý vraj pred dvoma rokmi požiadal ZO Báčska Palanka, aby ho poveril výkonom komunálnej činnosti v Pivnici, „ale sa to nikdy nedostalo na rokovací program“. Vyjadril pochybnosti o tom, či Komunalprojekt

Kto bude siať a kto žať? – záber z Pivnice

ale bude možné – iba so súhlasom Ministerstva pre štátnu správu a lokálnu samosprávu... PIVNICA – ČIASTOČNÁ VÝNIMKA Na základe doplnku, ktorý podal výborník Janko Grňa, „práce na úprave a údržbe slovenského evanjelického cintorína sú zverené Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Pivnici“. Ozrejmujúc návrh na predostretý, a potom i schválený doplnok o. i. povedal, že Dom smútku v evanjelickom cintoríne v Pivnici postavili občania – výlučne z dobrovoľných príspevkov a dodal, že od roku 2004 funguje bez väčších problémov. Mimochodom, v Pivnici existuje aj pravoslávny cintorín; prostriedky na Dom smútku, ktorý v ňom postavili roku 2008, obstarali z rozpočtu pokrajiny Vojvodiny, tiež z Pokrajinského fondu pre kapitálové vklady a z obecnej pokladnice. Výborník v obecnom zhromaždení (Strana vojvodinských Slovákov) a člen Rady MS Pivnica Viliam Slavka upozornil na skutočnosť, že uznesenie týkajúce sa postúpenia komunálu VKP Komunalprojekt

má mechanizáciu a nadostač ľudí na to, aby kvalitne vykonával služby vo všetkých miestnych spoločenstvách. Uzavrel, že pre občanov „je dôležité, aby služby boli kvalitnejšie a lacnejšie“. Výborník Miroslav Hemela (SVS) sa obáva, že služby Komunalprojektu budú drahšie. Ako povedal, už zdražela voda (z 15 na 39 din.), ktorá je tiež „daná na používanie, čo môže byť na veky vekov“. Podľa jeho mienky „tu sa jedná o tom, aby sa vytvorila dáka zvada medzi miestnymi spoločenstvami“. O nedopovedaní dôležitých podrobností svedčia aj tieto jeho slová: „Zaujíma ma, kto bude inkasovať poplatky za pohreby a kto sa bude starať o hroby, keďže sa v štatúte neuvádza, že cirkvi môžu vykonávať komunálne práce...“ KTO SA TO TAM OMEŠKAL? Druhý doplnok, ktorý navrhla DS, o. i. zakotvuje, že Komunalprojekt je povinný evidovať príjmy z poplatkov za poskytnuté komunálne služby vo všetkých prostrediach okrem B. Palanky. Podstatu doplnenia týkajúceho sa komunálu ozrejmil vedúci výbor-

níckej skupiny DS Ranko Marjanov. Osobitne prízvukoval, že tieto doplnky smerujú k tomu, aby sa terajší stav nezákonnosti preniesol do legálnych koľají a aby sa ochránili záujmy občanov. V tomto zmysle Komunalprojekt musí najmenej 90 percent prostriedkov získaných z výkonu komunálnych činností na území daného sídliska minúť (stroviť alebo vložiť) v danom MS. Desať percent z inkasovaných prostriedkov sa má uložiť na podúčte Komunalprojektu; určené sú na súrne zásahy alebo na investície v záujme zabezpečenia vody v spomenutých prostrediach. Isté dilemy vyvoláva aj záverečný odsek v navrhnutom a schválenom doplnku DS. Stanovuje, že osoby, ktoré vykonávali komunálne práce, zaangažované ako zamestnanci alebo na základe dočasných a občasných prác prostredníctvom miestnych spoločenstiev, do 31. decembra a naďalej budú vykonávať práce v rámci VKP Komunalprojekt – po predbežnom zaobstaraní súhlasu Ministerstva pre štátnu správu a lokálnu samosprávu. Nie náhodou sa Viliam Slavka spýtal (odpoveď ale nedostal), ako v tejto veci možno rátať so súhlasom ministerstva, keď platí zákaz zamestnávania? V rámci diskusie výborník Uroš Malinović (SSS) o. i. povedal, že „avizovaná verejná rozprava sa mala konať pred schválením uznesenia, nie vtedy, keď už vlk zje somára“. Vedúci výborníckej skupiny SSS Goran Latković poukázal na skutočnosť, že z prostriedkov, ktoré celých päť desaťročí občania vyčleňovali formou samozdanenia, bola vybudovaná kompletná komunálna infraštruktúra, je teda prirodzené, že „nie sú spokojní s tým, že niekto teraz to chce spravovať“. Upozornil tiež: „Ak niekomu dáte užívateľské právo, ten ho zajtra môže predať!“ Ranko Marjanov oponujúc povedal, že doplnky DS „sú kompromisné riešenie medzi tým, čo si prajú občania, a zákonom“. Zároveň podčiarkol, že príkaz na zmenu uznesenia vydala Štátna revízna inštitúcia, lebo „miestne spoločenstvá nepracovali v súlade so zákonom“. Vyčítal socialistom (a nepriamo aj ich terajším a predchádzajúcim koaličným partnerom pokrokárom, respektíve radikálom), že neusporiadali verejnú rozpravu už dávno predtým.

17 /4644/ 25. 4. 2015

Ľudia a diania PREZENTÁCIA Z OBLASTI RODOVEJ ROVNOSTI V PETROVCI

Prax nedrží krok so zákonom Katarína Gažová

polok žien Slovenka v Hložanoch je nositeľom projektu O rodovej rovnosti na lokálnej úrovni. Tento projekt podporil Pokrajinský sekretariát pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť. V rámci realizácie projektu v utorok 14. apríla usporiadali v poradí tretie stretnutie, a to v miestnostiach Spolku petrovských žien v Petrovci. Prezentáciu pripravila Andrijana

Čovićová z Nového Sadu, samostatná odborná poradkyňa pre ochranu ľudských práv v úrade pokrajinského ombudsmana. Na prezentácii na tému Rámec pre rodovú rovnosť: medzinárodný, v Srbsku (zákony, predpisy...) sa okrem hostiek z Nového Sadu zúčastnili predstaviteľky spolkov žien a predstavitelia partnerov projektu z Báčskej Palanky a Obrovca. Početných prítomných privítala predsedníčka SPŽ Mária Gašparovská a projekt ozrejmila

Z PLÁNOV KYSÁČSKEHO ZDRUŽENIA

Aj ty si niekto Michal Ďurovka

asadnutie združenia Aj ty si niekto sa uskutočnilo v miestnostiach Slovenského národného domu v Kysáči v stredu 15. apríla 2015. Štyria zakladatelia združenia: Vladimír Francisty, Ján Privizer, Jaroslav Domoni a Oliver Pustinjak, sa rozhodli vyzvať občanov Kysáča a apelovať zvlášť na

tohto zasadnutia bolo teda zväčšiť počet členov združenia, zdôrazniť úlohu mládeže v každodennom živote Kysáča a usmerniť energiu a ľudí ochotných prispieť akýmkoľvek spôsobom. Prvým nasledujúcim podujatím, ktoré plánujú realizovať, je tradičný Turnaj ulíc v malom futbale od 12. do 14. júna na ihrisku FK Tatra. Ako organizátori povedali, je tam

Stratégiu a plány združenia predstavil Vladimír Francisty

tých mladých, ktorí majú záujem o spoločné pôsobenie a organizovanie rôznych aktivít a akcií, ktoré plánujú realizovať, aby sa začlenili do združenia. Zdôraznili, že žiadne vekové hranice neexistujú, vítaní sú všetci záujemcovia, ktorí majú zaujímavé idey, ako zlepšiť podmienky v osade. Základným cieľom

www.hl.rs

dosť roboty pre každého, kto chce prispieť, aby sa podujatie vydarilo a pozdvihlo na vyššiu úroveň. Bude to už tretí ročník turnaja a plánujú ho rozšíriť o ďalšie súťažné kategórie, pikado a stolový futbal. Podľa počtu prítomných záujemcov reálne je očakávať úspešné podujatie.

Informačno-politický týždenník

predsedníčka Spolku žien Slovenka z Hložian Viera Miškovicová. Andrijana Čovićová veľmi pútavo a zrozumiteľne vysvetlila zákony a predpisy z oblasti rodovej rovnosti. Poslucháčky sa aktívne zapojili do diskusie a položili vecné otázky. Rodová rovnosť je globálny princíp a medzinárodné spoločenstvo sa ho snaží spravovať na najlepší možný spôsob. Štáty, ktoré ratifikujú medzinárodné konvencie týkajúce sa ľudských práv a rodovej rovnosti, povinné sú ich uplatňovať, a medzi také štáty patrí aj Srbsko. Podľa slov Čovićovej prvá svetová konferencia o právach žien bola roku 1975, keď bolo rozhodnuté, že aj ženské práva musia byť spravované a chránené. Najvyšším medzinárodným dokumentom, ktorý je základom ženských práv, je konvencia o eliminácii všetkých tvarov diskriminácie žien. V pokračovaní stretnutia sa viedla čulá diskusia o diskriminácii žien, ktorá je prítomná

Prednášateľka Andrijana Čovićová z Nového Sadu

aj dnes. Ženy hovorili o vlastných skúsenostiach a hlavne to boli prípady diskriminácie pri zamestnávaní. Čovićová podotkla, že Vojvodina bola medzi prvými iniciátormi Zákona o rodovej rovnosti. Zákony v tejto oblasti sú dobré a mali by sa uplatňovať aj na lokálnej úrovni. Žiaľ, v praxi to tak nefunguje. Keď ide o rodovú rovnosť, poradila a usmernila ženy, aby sa svojich práv dožadovali u pokrajinského ombudsmana. Nasledujúce stretnutie z tohto projektu bude na sklonku apríla v Obrovci.

PREDNÁŠKA DR. MÁRIE VOZÁROVEJ, špecialistky sociálnej medicíny, ktorá sa v organizácii Spolku kysáčskych žien uskutočnila v stredu 15. apríla v Knižnici Michala Babinku v Kysáči, zahrnula dve témy: prevenciu proti rakovine a čoraz aktuálnejšiu transplantáciu a darcovstvo orgánov. Okrem členiek spolku na podujatí sa zúčastnili i početní iní záujemcovia, tak starší, ako i mladší. Po obsažnej a zaujímavej prednáške prítomní využili príležitosť bližšie sa informovať o prevencii zhubných nádorov, o rizikových faktoroch a rizikových skupinách, ako i o odporúčanej výžive. Keď ide o darcovstvo orgánov po smrti, prítomní tiež prejavili veľký záujem a nakoniec sa niektorí rozhodli podpísať dokument pre kartičku donora. M. Ď. • ĽUDIA A DIANIA •

OBECNÁ STAVEBNÁ AGENTÚRA STAVIA MODERNÚ BUDOVU V STREDE STAREJ PAZOVY

Do konca roka prvých 34 bytov Anna Lešťanová

sa ukázalo aj po uzavretí nedáv- výstavby budovy s 34 neho súbehu. O ponúkaných 68 bytmi by mala trvať Verejný podnik Obecná sta- bytov sa uchádzalo 160 občanov 240 dní. Po ukončení vebná agentúra (OSA) spravuje a hlavnou podmienkou bolo, aby aj druhej fázy v budove obecný stavebný fond a zaoberá budúcemu majiteľovi byt bol bude úhrnne 68 bysa výstavbou, predajom a prenají- prvou nehnuteľnosťou. Medzi tov. Toto je inak prvý maním bytov za ceny prioritné kategórie projekt tohto druhu nižšie od trhových, patria rodiny s inva- v Srbsku, prostredníc- Takto bude vyzerať nová budova v strede mesta s cieľom umožniť aj lidnou osobou, mladé tvom ktorého sa cez slabšie materiálne manželské páry s deť- neprofitovú výstavbu zabezpeču- a dvojizbové byty, s možnoszaisteným občanom, mi a slobodní rodičia. je strecha nad hlavou pre sociálne ťou prestavby na trojizbové) by malo byť dokončených aby si kúpili vlastnú Do budovy rozdo konca roka. Výstavba nehnuteľnosť. Podnik lohy 3 000 štvordruhej fázy s rovnakým bol založený v júni cových metrov počtom bytov by mala 2013 na základe roztento podnik odštartovať už tohto leta. hodnutia ZO Stará investuje 89 miPodporu tomuto výPazova a už koncom liónov dinárov. znamnému projektu lanského roka OSA Pri kúpe podľa dala i lokálna samosprázačala s výstavbou neprofitových Miroslav Jovanović va, ktorá zabezpečila stamodernej štvorpodmienok, ako vebný pozemok. Vzhľaposchodovej budovy v strede hovoria v OSA, za štvorcový dom na reálne potreby mesta. meter v tejto budove treba občanov Obecná staAko oznámil Miroslav Jovano- vyčleniť okolo 600 eur. vebná agentúra ďalšiu vić, riaditeľ podniku, výstavba Moderná štvorposchobudovu plánuje stavať budovy v Ulici Cyrila a Metoda po dová budova v strede Starej Práce na výstavbe budovy prebiehajú podľa aj v Ulici fruškohorskej kratšej zimnej prestávke prebie- Pazovy bude mať najsúčas- stanovej dynamiky (foto: OSA) v Starej Pazove, ako aj ha podľa stanovenej dynamiky. nejšie výdobytky v zmysle Záujem občanov Staropazovskej energetickej účinnosti s obnovi- ohrozené kategórie obyvateľstva. budovu pre utečencov v Goluobce o kúpu bytov je veľký, čo teľnými zdrojmi energie. Prvá fáza Prvých 34 bytov (jednoizbové binciach.

ZÁKLADNÁ ŠKOLA V LUGU

Desať malých prváčikov Monika Necpálová

Sadu. Mnohí skončia školu a do dediny sa nevracajú. „O dva roky esať malých budeme mať zrejme prváčikov len jedného prváčichodí do školy ka, a to už bude poveľmi radi. A učitom veľký problém,“ telia ich veľmi radi zhovárame sa s Mipriúčajú zázrakom luškou Kolárovou, sveta. O to radšej, že ktorá prvákov učí. učiť tak veľa prvákov Dosiaľ neboli obavy, nebude v najbližších čo so školou. Veď rokoch pravidlom. ani v neďalekom V základnej škole Suseku nie je teraz v Lugu sú v tomto toľko detí v prvom období na svoju ročníku ako v Lugu. početnú triedu hrdí. Majú tam len päť Budúci školský rok Miluška Kolárová je na prvákov. bude tiež patriť ku svojich prváčikov hrdá V základnej škole generačne silnejším, v Lugu sú momendo školských lavíc by malo zasad- tálne v druhom ročníku tri deti. núť deväť detí. A čo ďalej? Veľa Zato v treťom ročníku až desať. mladých ľudí odcestovalo za prá- Štvrtáci sú iba traja. Desiatka prvácou na Slovensko, aj do Nového kov preto tvorí peknú triedu. M.

• ĽUDIA A DIANIA •

Kolárová ich učí všetky predmety v slovenčine. Srbčinu majú ako jazyk prostredia. Učia sa aj angličtinu. Od piateho ročníka chodia do školy v Suseku. Tam sa učia po srbsky, ale slovenčinu majú ako materinský jazyk. Popri klasickom vyučovaní sa aj v Lugu snažia pripravovať s deťmi rôzne podujatia. „Keďže je tu málo detí, je dosť ťažko začať s nimi robiť divadlo,“ vysvetľuje spolubesedníčka a pokračuje: „Nedávno som bola na dielni dramatizácie. Pýtali sa nás tam, ako pracujeme. Nepracujeme. S malými prváčikmi sa to ešte nedá, donedávna nevedeli ani čítať. A s troma štvrtákmi sa veľké divadlo ťažko robí.“ Po realistickom konštatovaní sa však predsa len učiteľke objaví na tvári úsmev: „Keď moji prváci dorastú, s nimi sa bude dať pripravovať predsta-

venie!“ Maličká škola si však dáva záležať na iných programoch. Pripravujú sa napríklad krátke vtipné scénky. Aj to je spôsob, ako u detí budovať záujem o divadlo. „Možno sa z nich raz stanú divadelní umelci,“ povzdychne si naša spolubesedníčka a dodáva: „Chceme žiakom za tie štyri roky umožniť čo najviac pekných vecí, aby sa im umenie zapáčilo.“ Nedávno tak pripravili program na požiadanie rozhlasového novinára. Ten sa však odohral najprv len za zavretými dverami. Keď si ho mamy vypočuli v rozhlase, prišli do školy s tým, aby sa program zopakoval aj verejne. Deti pre ne pripravili i kvety z papiera. Drobné šikovné rúčky dokážu vyrobiť aj pekné pohľadnice, ktoré sa úspešne predávajú. Tak to bolo i na Nový rok. K Veľkej noci zas zdobili vajíčka. A tvorivej nálade v Lugu zďaleka nie je koniec. Ako hovorí M. Kolárová, pre malých kreatívcov treba zakaždým vymýšľať niečo nové.

17 /4644/ 25. 4. 2015

Ľudia a diania BINGUĽA

Vôľa rozhoduje Oto Filip

a dobrým treba dlhšie chodiť a najradšej si ho nechať nakoniec. Oboje sa naplnilo počas marcovej návštevy Bingule – včelára Samuela alebo báči Sama Lovása, celé desaťročia vyrábajúceho skvele kvalitný lipový, lúčny, brečtanový

Šarca číslo 44. K tomu na záver vtedajšieho pobytu vo východnom Srieme, vo chvíľach podvečerných, keď deň už vážne ustupoval farebne naladeným oblakom, pestrej noci a jej moci. Srdečný prívet po prvom pohľade na desiatky úľov naskladaných na vlečke a inde po dvore.

Samo Lovás: Ani včelárstvo sa neobíde bez investícií – medomet tangenciálny

alebo niektorý iný druh medu, sme zastihli skôr pri okraji, než v strede Bingule. Konkrétne v Ulici Stevana

Začíname rozhovor spomienkou na rok záplav a vrtochov počasia, ktorý by sa najradšej nemal nikdy

zopakovať. V žiadnej podobe. – Vlani sme nemali z medu v podstate nič, bolo len trochu toho lúčneho. Včelárim takmer pol storočia, od roku 1967. V súčasnosti mám osemdesiatpäť úľov. V tejto chvíli neviem, ako včely zdolali zimu. Dozviem sa to o pár týždňov, keď otvorím a skontrolujem úle. Samozrejme, som aj poľnohospodárom – mám pôdy toľko, koľko mi načim a môžem obrábať, na nej kukuricu, sóju a pšenicu, – uvádza záujemcu do obrazu. Podľa neho dobrého včelá- Dar na rozlúčku ra robí predovšetkým vôľa, tá neoblomná. Pre jej nedostatok siaha, hlavne po lipovom, ktomnohí miestni túto záľubu radšej rý má najradšej. Možno už od nechali bokom či celkom. A tak tých dávnych čias, keď začínal Samo Lovás zostal v Binguli azda včeláriť takým spôsobom, že od jediným ozajstným včelárom. Je viacerých súrodencov dostal po síce aj zopár iných, no tí majú len pár úľov. Nemohli sme z Bingule odísť bez kúpy niekoľko kilograpo pár včelstiev a úľov. Hoci dosť skúpy na slová, vraví, mov medu. A už pri rozlúčke, keď že niet výsledkov bez obety. nás s manželkou Máriou vypreDakedy sú ňou desiatky uštip- vádzal, a pritom sa dozvedel, že nutí včiel za deň. No aj všetko kolegyňa Monika je zo Slovenska, zlé je na čosi dobré: následkom zareagoval: – No, aj ty si naša. Tu toľkých útokov môže byť zvýšená máš od nás... Pohár medu sladšieho od imunita organizmu. Pre trochu vyššiu hladinu cukru po mede iných. Z úprimného srdca a s Samo Lovás teraz zriedkavejšie láskou darovaného.

V KULPÍNSKOM CHOTÁRI

Po rovných cestách k roliam

Katarína Gažová

o daždivom konci minulého mesiaca a z toho dôvodu odročenej pracovnej akcie v kulpínskom chotári sobota 4. apríla bola slnečná a vhodná na úpravu poľných ciest. Poľnohospodári z Kulpína sa stretli pri tzv. Dovičinovom mlyne, kde predseda a členovia Klubu poľnohospodárov určili, do ktorých častí chotára sa jednotlivé skupiny účastníkov akcie vyberú pracovať. Do akcie rovnania ciest sa zapojilo 51 poľnohospodárov s traktormi a prívesnými strojmi. Pracovalo sa hlavne s tanierový-

www.hl.rs

Predseda kulpínskych poľnohospodárov Milan Popovicki usmerňuje traktory pred odchodom do chotára

Informačno-politický týždenník

mi bránami, malými i veľkými, ako i s klinovými bránami. Ako potvrdil predseda Klubu poľnohospodárov Milan Popovicki, akcia bola úspešná, dobre sa pracovalo a nedávne dažde dokonca umožnili, aby sa im ľahšie rovnalo, keďže pôda bola ešte trochu vlhká. Akciu rovnania poľných ciest poľnohospodári vykonali v celom kulpínskom chotári, na Henerike a na Šovskom, takže s výsledkom celodennej akcie boli vcelku spokojní. Po práci sa posilnili spoločným obedom v rybárskej chatke vedľa kanála. Teraz majú poľnohospodári hodne práce s jarnou sejbou, ktorú museli trochu odročiť pre daždivé počasie. Predseda klubu potvrdil, že po ukončení sejby poľnohospodári sa znovu zorganizujú, s cieľom zasypať zeminou jamy na poľných cestách. • ĽUDIA A DIANIA •

POVOLNOVCI V PADINE SA NEVZDÁVAJÚ OVČIARSTVA

Jarný návrat do prírody Elenka Ďurišová

– S príchodom zimy štyri až päť mesiacov ovce chováme doma v sobotné aprílové ráno pa- obore, čo znamená, že musíme dinské ulice vyplnil bľakot mať nachystanú siláž, seno, ďateoviec. Tento milý nekaždo- linu, sójovú slamu, repné rezky a denný obraz nás kukuričné šúpolie. podnietil vyhľadať Niekedy ovce doich majiteľa Michamov prichádzajú la Povolného, ktoaž v decembri a rému v chove oviec tohto roku sme ich pomáhajú synovia na pašu vypustili Dušan a Miroslav. začiatkom apríla. V Úvodom rozhoPadine máme veľvoru Michal Povolný ký problém s tým, pripomenul staré že niet nadostač porekadlo Kto má pasienkov. Môžeovce, má aj novce, me ich pásť len vo ale zdôraznil, že v Michal Povolný Višničkovej hôrke Radosť z pohybu súčasnosti je už úpla v Doline, všetko ne pozmenené: – Kto má ovce, ostatné je preorané. Ďalší má aj robotu. Peniaze unikajú, vážny problém máme s – povedal. tým, že ľudia tam umývajú – Ovčiarstvom sa zaoberáme striekačky alebo vystreokolo dvadsať rokov, hoci samo- kúvajú zvyšok otravy do statne a serióznejšie sa chovu trávy, ktorú ovce zožerú oviec venujeme viac ako desať a môžu zdochnúť. Okrem rokov. Začínali sme s desiatimi toho je veľmi významné ovcami a momentálne ich máme nájsť dobrého pastiera a dvesto. Pretože sme ohraničení mať dobrých psov, lebo priestorom, nemôžeme chovať bez psov ovce nereagujú väčší počet. Je oveľa ľahšie, keď na pastierove príkazy. Te- Dobrý pes je veľká pomoc niekto býva na okraji dediny, lebo raz máme výborného psa, o celoštátny problém, štát rozhov tom prípade priestor nepred- ktorý skôr strážil kravy. stavuje problém a aj ovce majú Hoci ovčiarstvo v Padine má dol zvýšiť hodnotu subvencií pre väčšiu slobodu. dlhú tradíciu, v poslednom čase chovateľov plemenných oviec.

Na ceste za trávou

Jarné teplé dni pre ovce znamenajú návrat do prírody. O povinnostiach počas mesiacov, keď sú ovce doma v obore, a v období, keď sú na pasienkoch, Michal hovorí: • ĽUDIA A DIANIA •

sa udiala drastická zmena. Na vysvetlenie Michal Povolný povedal: – Kedysi v Padine bolo okolo 5 000 oviec. Vtedy mali aj cenu a aj zisk bol väčší. V súčasnosti počet klesol na 1 500. Keďže ide

Aj keď vyháňame ovce na pašu, dávame pozor, aby sa plemená nemiešali. Tak v Padine máme tri či štyri stáda. My chováme ovce plemena Il de france a musíme mať potvrdenie o tom, pretože bez

dokumentov niet ani subvencií. Potvrdenie o plemennom pôvode musia mať aj jahnence určené na vývoz. O ovčiarstve ako (ne)ziskovej výrobe a problémoch, s ktorými sa ovčiari stretávajú, hovorí: – Je veľký rozdiel medzi ziskom kedysi a dnes. Kedysi sa ovce dojili a z predaja mlieka ste mohli vyplatiť pastiera. Plemenné ovce Il de france sa napríklad vôbec nedoja. Vlna tiež neprináša zisk, musím dokonca za strihanie doplácať. Cena jahniat je už päť rokov rovnaká a v týchto mesiacoch sa vyrovnala cene prasiec, čo je nezmysel, lebo ovca, ktorá chodí na pašu, sa kotí raz ročne. Snažíme sa, aby sme mali jahnence počas vianočných a novoročných sviatkov, keď je viac záujemcov a cena je výhodnejšia. Na záver niekoľko slov pre tých, ktorí by sa chceli zaoberať ovčiarstvom: – Pre ovčiarstvo sa môže rozhodnúť len ten, kto má dobrú vôľu. Keď štát zvýšil hodnotu subvencií, viacerí sa rozhodli chovať ovce, ale keď zistili, že nie je z toho veľký zisk, ovce rozpredali. Z mesiaca na mesiac sa musí balansovať a múdre narábať s peniazmi. Čo len môžete, urobte sami, pretože za všetko, čo neurobíte, musíte zaplatiť. – Chuti veľa, roboty ešte viac a peňazí málo, – dodala na záver Michalova manželka Zuzana.

17 /4644/ 25. 4. 2015

Ľudia a diania KONFIRMÁCIA PATRÍ MEDZI VÝZNAMNÉ UDALOSTI V ŽIVOTE ČLOVEKA. V cirkevnom zbore v Lugu konfirmačná slávnosť v posledných rokoch pre nízku natalitu nebýva každý rok. Tohto roku sa konfirmácia konala v druhú nedeľu po Veľkej noci, čiže 19. apríla. Konfirmovaných bolo 9 detí, z toho 3 chlapci a 6 dievčat, ktorí v tento deň sľúbili vernosť našej Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi. Prípravu a samotné slávnostné služby Božie konal Mgr. Ján Vida, farár – administrátor tohto cirkevného zboru. J. V.

PREDNÁŠKA V SPOLKU PETROVSKÝCH ŽIEN

DOBROVOĽNÝ POŽIARNICKÝ SPOLOK V PADINE

Jaroslav Čiep

Anička Chalupová

O príchode do Po rokoch pribudli Petrovca trochu inak noví poddôstojníci

etradičná prednáška o príchode Slovákov na Dolnú zem, o tom, ako a prečo prišli naši predkovia pred 270 rokmi do Petrovca, odznela v pondelok 20. apríla v Spolku petrovských žien. Na túto tému hovoril lekár na dôchodku Daniel Chorvát, inak agilný národný aktivista. Pred viac ako 20 rokmi,

pripomíname 270 rokov slovenského Petrovca, ale, žiaľ, všetky tri lokality poznačil zub času a stratili svoj pôvab. Preto Dr. Chorvát apeloval nielen na spolkárky, ale aj na ostatných spoluobčanov, aby sa dali dokopy a spoločnými silami zveľadili oslavy a vrátili lesk týmto lokalitám. V rámci prednášky Daniel Chorvát predstavil niekoľko zo stovky svojich príležitostných obrazov, na ktorých

sobotu 18. apríla 2015 vo vynovenej sieni Dobrovoľného požiarnického spolku v Padine prebiehalo výročné zhromaždenie požiarnikov, na ktorom sa okrem

poddôstojníkov. Miroslav Milanović, tajomník Požiarnického zväzu Vojvodiny, odovzdal diplomy a vysvedčenia o úspešne zdolaných skúškach nasledujúcim členom padinského DPS: Ondrejovi a Jánovi Mihálekovcom, Jánovi Žolnajovi,

Vedenie spolku padinských požiarnikov podalo stručné informácie o doterajších aktivitách Daniel Chorvát močaristé kraje pred príchodom Slovákov zobrazil aj umelecky

keď sa chystali veľkolepé oslavy štvrťstoročia príchodu Slovákov do Petrovca, Daniel Chorvát bol v tíme, ktorý naplánoval nielen programy a podujatia, ale aj iné aktivity v osade s cieľom posilniť národné povedomie. Tri aktivity z roku 1992 sa týkali obnovenia najstaršieho domu, stavania mostíka Zuzky Medveďovej a úpravy areálu Trohákov. Tieto miesta by i dnes boli atraktívne pre turistov a návštevníkov, keďže si tohto roku

www.hl.rs

stvárnil tieto priestory pred príchodom a po príchode Slovákov. Nielen štetcom na vrecovine na znak úcty k minulým generáciám, ale aj slovom na papieri sa tento ochotník pokúsil zachytiť tep času, ktorý je za nami. Ten sústavne a húževnato značil do svojráznej rodinnej kroniky, ktorá azda tohto roku v prepracovanej podobe uzrie svetlo sveta. Prednáška bola podnetom na obsiahlu diskusiu o Málinci, Zuzky Medveďovej a iných pálčivých témach.

Informačno-politický týždenník

členov zúčastnili aj hostia, predstavitelia spolkov a inštitúcií z domácej pôdy a iných prostredí.

Po uvítacom príhovore Jána Žolnaja, predsedu spolku, ktorý podal aj krátku finančnú správu DPS Padina za rok 2014, veliteľ Ondrej Mihálek prečítal správu o vlaňajšej činnosti spolku. V správe sa okrem iného uvádza, že padinskí požiarnici boli veľmi aktívni, že sa zúčastnili vo viacerých akciách a dobre spolupracovali s dorastom, čo je jeden z najdôležitejších cieľov spolku. Po dvadsiatich rokoch niektorí požiarnici absolvovali odborné kurzy a úspešne zložili skúšky na

Pavlovi Záborskému, Martinovi Bájovi, Martinovi Bobošovi, Pavlovi Živojinovi, Jánovi Kraskovi, Samuelovi Valentovi, Pavlovi Čížikovi a Rastislavovi Kopčokovi. V pokračovaní zasadnutia veliteľ Mihálek v krátkych črtách prezentoval plán a program práce požiarnického spolku na bežný rok, ktorý sa podstatne nelíši od toho minuloročného. Záverom pracovnej časti zasadnutia prítomným sa prihovorili aj hostia, predstavitelia DPS z Kysáča, Aradáča, Kovačice a z Mestského požiarnického zväzu zo Zreňaninu. Potom nasledovalo posedenie pri chutnej večeri a hudbe. • ĽUDIA A DIANIA •

Košičania zobudili Katku Stanislav Stupavský

prílové slnko a nevyhnutný silný košický vietor boli mojimi sprievodcami počas nedávneho krátkeho, príjemného a nezabudnuteľného pobytu v Košiciach. V polovici apríla v tomto meste organizujú mimoriadne zaujímavú turistickú udalosť budenia Katky. Je to podujatie pod názvom Rušňoparáda, keď sa predovšetkým deti v rušňovom depe tešia z budenia parného rušňa, ktorý na turistickej trati od Čermeľa, predmestia Košíc, po Alpínku, výletné stredisko neďaleko Košíc, preváža turistov v priebehu celej turistickej sezóny. V rušňovom depe Katka bola na spánku počas zimného obdobia. Tohto roku podujatie trvalo dva dni počas tretieho víkendu v apríli a venovali ho aj 70. výročiu ukončenia druhej svetovej vojny a víťazstva nad fašizmom. Usporiadali aj mnohé sprievodné akcie, medzi ktoré patrí aj Rušňoparáda, na ktorej predstavili veľký počet rušňov z obdobia parných strojov až po moderné dieselové lokomotívy a električky. Deti predsa najväčšiu radosť mali z Katky, ktorá premáva-

la v priestoroch depa ťahajúc za sebou jediný vagón nazvaný Samko. Jazda na tejto relácii bola voľná, ako aj jazda na viacerých lokomotívach, ktoré sa pri tejto príležitosti ocitli v depe. Najatraktívnejšou sprievodnou akciou bol nájazd starých lietadiel z druhej svetovej vojny, ktoré nad depom simulovali súboj lietadiel vo vojne. Ďalším zaujímavým sprievodným podujatím

bola výstava oldtimerov, čiže áut z rôznych období automobilizmu. Najväčší záujem návštevníkov predsa vyvolali oldtimery automobilového priemyslu Škoda. V jednej časti depa boli vystavené makety lokomotív vyrobených z rôznych odpadových predmetov a materiálov. Mnohé z nich pôsobili mimoriadnym umeleckým dojmom. Keď sa mi oči nasýtili touto krásou a v pamäti som sa trochu nostalgicky vrátil do minulosti, keď parné rušne pískali aj na našich železničných tratiach a vagóny klopkali svoju jednotvárnu melódiu, ocitol som sa pred stánkom, z ktorého zaznievala ľudová hudba a depom sa šírila vôňa tradičných jedál a sladkostí. Obraz doplnili mladé dámy a mladí páni v ľudovom kroji z dedinky Margecany. Z Košíc som odišiel bohatší o jednu krásnu skúsenosť a s nezabudnuteľným obrazom budenia Katky.

PADINČANIA UPRAVILI POĽNÚ CESTU SMEROM DO SAMOŠA. Ako povedala tajomníčka Miestneho spoločenstva Eva Petrášová, prostriedky na tieto práce v hodnote okolo sto miliónov dinárov zabezpečila Obec Kovačica. Nie je to dlhá cesta, no jej význam je veľký. Poškodenú cestu s nespevneným zemným povrchom posledne používali len tí najsmelší a ostatní si radšej zvolili asfaltovú cestu. Zarovnaním a spevnením tejto cesty sa nielenže predíde poškodzovaniu asfaltových ciest, ale sa aj zmenší doprava v centre dediny a poľnohospodárom sa uľahčí prístup k pozemkom. E. Ď.

• ĽUDIA A DIANIA •

17 /4644/ 25. 4. 2015

Ľudia a diania S MLAĐOM A DAŠKOM Z RÁDIA B 92

Ranné zobúdzanie s nimi je ľahšie Jasmina Pániková

ri prvej myšlienke na známu dvojicu Mlađu a Daška sa určite každému poslucháčovi, ktorý takmer raz počúval ich ranný program, vynorí úsmev na tvári. Svojím jedinečným humorom najprv zobúdzali iba občanov našej pokrajiny. V roku 2013 dostali ročnú Cenu Nezávislého spolku novinárov Vojvodiny, vďaka ktorej, mohli by sme povedať, sa im otvorili brány na celoštátnych vlnách. Z lokálneho novosadského rozhlasu AS FM sa začiatkom roka 2014 známy Uzbudilnik presunul na B 92. Keďže ich vysielanie štartuje o šiestej hodine ráno a, ako nám povedali, nevyhnutné je zobudiť sa hodinu skôr, našou prvou otázkou (o šiestej predvečerom) bolo, či sú oddýchnutí? Odpoveď bola

nám nie je vždy do smiechu. Problém je každý deň vstávať o piatej ráno. Klamú tí, ktorí hovoria, že sa časom zvykne na to a zvlášť, ak si predtým žil, čiže pracoval iba v noci. – Spomínam si na vaše prvé ráno v Rádiu B 92. Vtedy to znelo akoby to neboli Mlađa a Daško, na ktorých sme boli zvyknutí; boli ste príliš obozretní. Čo bolo príčinou? – Keby naši poslucháči videli, v akom štúdiu sme vtedy pracovali, tak by vedeli, prečo to bolo tak. Mali sme nejaké slúchadlá ako tréneri fitnesu alebo aké kedysi mala speváčka Dragana Mirkovićová vo svojich videoklipoch, a ani sme si neboli istí, či sa vlastne počujeme. Nové pracovné miesto, počuje ťa celá krajina a ty vlastne ani nevieš, či to funguje.

Pravdaže naladení – po udelení ročnej ceny

v štýle nespytuj sa nás také niečo, pravdaže, nie sme. A rozhovor plný smiechu sa mohol začať... – Každý pracovný deň zobúdzate poslucháčov v celom Srbsku. Ako je možné byť naladení, zaujímaví a vtipní o šiestej ráno? – Dostávame plat, musíme byť vtipní. O šiestej ráno nič nie je smiešne, no ľudia najviac potrebujú smiech zavčas rána, aj keď

www.hl.rs

– Všetky hlúposti v našej spoločnosti podávate s inteligentným humorom. Ako je to možné? – Jednoducho, my sme veľmi inteligentní a vtipní. Najlepší, najtalentovanejší a najskromnejší... Ale, žarty bokom. Máme v tom prax. Je to výsledkom našej dlhoročnej spolupráce a rovnakého chápania humoru. – Vo vašich vtipných poznám-

Informačno-politický týždenník

Inteligentný humor je ich značkou – Mladen Urdarević (zľava) a Daško Milinović

kach sú takmer všetci, od občanov Subotice a ich prízvuku, po prezidenta Tomislava Nikolića. Stalo sa, že niekto reagoval na to alebo vás chcel cenzurovať? – Áno, občania Subotice a Vranja nás čakali pred štúdiom s vilami v rukách a chceli nás cenzurovať (smiech). Vieme, čo znamená dobromyseľný žart a čo je úplná hlúposť. Iba raz sa nám stalo, že niekto zavolal do štúdia a reagoval. Bola to vládnuca novosadská strana, ktorým sa nepáčili naše poznámky o riaditeľovi Kultúrneho centra Nového Sadu a o ich strane. – Stalo sa, že ste si sami sebe povedali, že ste zašli príliš ďaleko a možno urazili niekoho? – Zatiaľ nie, lebo vieme, kde je hranica. Má to súvis s rodinnou výchovou. Áno, žartujeme na účet iných, ale aj na svoj, avšak zatiaľ bez „nízkych úderov“. – Vedia občania našej krajiny žartovať? Kto je v tom lepší, Vojvodina alebo ostatok krajiny? – Samozrejme, že vedia. Máme armádu každodenných poslucháčov, ktorí nám zasielajú skutočne vtipné správy. Skôr sme mali iba poslucháčov z Vojvodiny a teraz

z celého Srbska, takže presne povedať, kto je v tom lepší, nemôžeme. Sú to vtipní ľudia, ktorí chápu naše komentáre, naše vtipy a dopadne to dobre. – Štartovali ste aj s vašou stand-up komédiou Chabaret. Aká je reakcia publika? – Na začiatku bolo katastrofálne, a potom sa zbláznili (smiech). Zatiaľ sú kritiky pozitívne, avšak to nie je ľahko robiť. Tí, ktorí vystupujú, majú „problém“ stále pripraviť nový program a zase publikum u nás má stále problém, že niektoré žarty chápu príliš osobne. Je to preto, lebo stand-up komédia zatiaľ nie je veľmi rozvitá. V porovnaní s Amerikou meškáme iba jedno storočie. – Kto vie a má odvahu jediný humorne komentovať politicko-spoločensko-kultúrnu scénu v našej krajine? – Bezpochyby je to Zoran Kesić, všetko iné je v štýle kursadžija. Má svoj štýl a je vynikajúci. – Vidíte seba v niektorej inej sfére, menej ovplyvnenej žartmi? – Zatiaľ nie, spokojní sme tu, kde sme, a zvlášť preto, že nás z Nového Sadu môže počuť celé Srbsko. Je to skutočná revolúcia v rozhlasovom programe. Po prvýkrát veľké médium dôležitú časť svojho programu premiestnilo mimo Belehradu a práve my sme dôvodom tej zmeny. • ĽUDIA A DIANIA •

ÔSMA KROJOVÁ ZÁBAVA ZDRUŽENIA ŽIEN MATKINO SRDCE V LALITI

Na svadbe je vždy veselo Juraj Pucovský

Pozornosť návštevníkov upútala aj výstava okrasných predmetov, ktoré servítkovou technikou (delenky Združenia žien Matkikupáž) zhotovila Laliťanka Jana no srdce si tentoraz pozvali Miksádová. hostky na svadbu. Program v lalitskom Nie preto, že sa niektorá Dome kultúry začal príz nich vydávala, veď to hovormi. Najprv sa slova už dávno majú za sebou. ujala, všetkých účastníkov Urobili to preto, lebo si a hostí privítala predsedpre svoju 8. Krojovú záníčka lalitského ZŽ Matkibavu zvolili naše svadby, no srdce Katarína Benková. zvyky, piesne, tance, vinPo nej sa prihovorili riadiše, jedlá, ktoré sú späté teľ Turistickej organizácie s touto veselou udalosOdžaci Marko Drobac, ťou v živote mladuchy predsedníčka Asociácie a mladoženícha. slovenských spolkov žien Aj tentoraz sa toto Viera Miškovicová a predpekné podujatie v sosedníčka Matice slovenskej botu 18. apríla 2015 za- Laliťania predviedli zvyk, keď družbovia snímajú v Srbsku Katarína Melečalo v Základnej škole veniec z hlavy mladuchy a svadobníci spievajú gová-Melichová, ktorá 8. Nestora Žučného, kde pesničku Stratila som partu, zelený veniec... Krojovú zábavu aj otvorila. sa účastníci obliekli do krojov. Slávnostný sprievod potom a s vencom na hlave. Autorka Bo- Prv než sa začali predstavovať spolhlavnou Ulicou maršala Tita tiahol žena Farkašová nám prezradila, že ky so svojimi krojmi a svadobnými do etnodomu, kde si hostia obzreli posledná taká svadba v Laliti bola obyčajami, lalitský zváč Ján Zorňanstarodávnu lalitskú kuchyňu, den- 3. mája 1969, keď si Ján Zorňan-Só- -Pekár tradičným vinšom, ktorým nú izbu a spálňu, čiže čistú izbu. dar bral za ženu Elenu Turčanovú. sa v tejto dedine dodnes „volajú“

Zaujímavá bola aj výstava starých fotografií mladomanželov po sobáši, keď mladuchy predstupovali pred oltár v sedliackych sukniach

MARTINČANIA PRIVÍTALI PETROVČANOV

Zemou inde, predsa spolu Jaroslav Čiep

d 28. marca do 1. apríla žiaci vyšších ročníkov Základnej školy Jána Čajaka z Báčskeho Petrovca, členovia žiackeho chóru spolu s profesormi pobudli v Martine na Slovensku. Ich hostiteľmi boli žiaci Evanjelickej spojenej školy, s ktorými prichystali viacero spoločných vystúpení na programoch v Martine a v okolí. Tento pobyt Pet- Z prijatia na Mestskom úrade v Martine rovčanom umožnili vďaka projektu s názvom Zemou Slovákom žijúcim vo Vojvodine. inde, predsa spolu, ktorý je na ESŠ S cieľom poznať situáciu a potredobre známy ako ZIPS. Okrem osob- by zahraničných Slovákov žijúcich nostného a akademického rastu kaž- v Srbsku, ESŠ pre svojich žiakov dého jednotlivca, ESŠ vedie žiakov usporiadala i besedu, na ktorú boli aj k participácii na živote iných a k pozvané tri učiteľky – katechétky dávaniu. Preto sa vedenie školy v zo Starej Pazovy. Tak martinskí žiaci rámci veľkonočného sociálneho pro- mali možnosť lepšie porozumieť aj jektu tohto roku rozhodlo pomôcť úskaliam, na ktoré naráža úsilie o za• ĽUDIA A DIANIA •

chovanie vlastnej kultúry a tradície uprostred cudzej zeme. Riaditeľ petrovskej základnej školy Ján Brna informuje, že Martin je družobným mestom Petrovca od roku 2003 a schválená je i Dohoda o partnerstve a vzájomnej spolupráci. Dobrú vzájomnú spoluprácu miest sa

príbuzní, priatelia, družice a hostia na svadbu, pozval všetkých v sále Domu kultúry na svadobné veselie v réžii ZŽ Matkino srdce. Na lalitskom javisku sa potom svadobnými zvykmi, piesňami, tancom, vinšom... predstavili Spolok petrovských žien, Etno-sekcia MOMS zo Selenče, Spolok pivnických žien, Aktív žien zo Silbaša, Spolok žien Slovenka z Hložian, Spolok kulpínskych žien, Ženský spolok z Kovačice, Ženský spolok z Vojlovice, Združenie žien Koštana z Karavukova, Združenie žien Odžaci, Združenie žien Đurđic z Ratkova, KUS Branislava Nušića z Lalite, lalitský KUS Štefánik, veselo si zatancovali aj lalitskí škôlkari a dve pesničky na záver zaspievala Marína Šimeková. V programe neúčinkovali spolky žien z Báčskej Palanky a Srbského Miletića, ale sa zúčastnili na veselici, na ktorej do tanca hral Cardio band zo Selenče. Škoda, že v sobotu bolo chladné, občas sychravé počasie, takže program nemohol byť vonku na dvore. Sieň lalitského Domu kultúry je príliš malá, aby mohla prijať viac domáceho obecenstva, takže sa v svadobných zvykoch mohli kochať iba členky spolkov a hostia. teraz napokon podarilo rozšíriť aj do školskej roviny. Prvé kontakty s ESŠ škola nadviazala vlani a v priebehu tohto roku si vymenia návštevy. Petrovčania sa v Martine spoznali s dejinami a znamenitosťami mesta a okolia. Oficiálne ich prijal zástupca primátora mesta Imrich Žigo s prednostkou Mestského úradu Katarínou Katinovou. Dirigentka petrovského školského chóru Mariena Stankovićová-Kriváková potvrdila, že tridsaťčlennú výpravu Martinčania srdečne privítali medzi sebou. Spoločne s domácimi chystali a predviedli veľkonočné programy tak v škole, ako aj v evanjelickom kostole a v ďalšej martinskej škole Pavla Mudroňa, tiež v škole v Záturčí. Obsažný zájazd sa žiakom páčil, rovnako ako i družba s ich spevokolom. Martinčania do Petrovca zavítajú už v máji počas oslavy Dňa Petrovca, keď si domáci pripomenú 270. výročie príchodu Slovákov do Vojvodiny.

17 /4644/ 25. 4. 2015

Ľudia a diania

KONFIRMÁCIA V PADINE za prítomnosti rodičov, krstných rodičov a príbuzných sa konala 12. apríla. V padinskom chráme Božom v prvú nedeľu po Veľkej noci svoju krstnú zmluvu potvrdilo šesťdesiatsedem konfirmandov, čiže novými dospelými členmi evanjelického cirkevného zboru sa stalo tridsaťštyri chlapcov a tridsaťtri dievčat. Konfirmandov pripravil a slávnosť konfirmácie vykonal pán farár Ján Cicka, ktorý im po prijatí Večere Pánovej zablahoželal a odovzdal primerané darčeky. A. Ch. Foto: Fotoštúdio Centar

KONFIRMAČNÁ SLÁVNOSŤ V KYSÁČSKOM KOSTOLE tradične býva v prvú nedeľu po Veľkej noci. Tohto roku prvýkrát k Večeri Pánovej pristúpilo 18 chlapcov a 18 dievčeniec, ktorých pripravil a v plnom kostole vyskúšal Ondrej Marčok, farár kysáčsky. Záverom im odkázal, aby zachovávali vieru v Pána Boha, aby poslúchali rodičov, starých rodičov a krstných rodičov a zachovaní boli na konci vekov pre život večný. Kantorovala pani farárka Darina Marčoková. M. Ď. Foto: O. Benka

Z OBECNÉHO ZDRUŽENIA DÔCHODCOV BÁČSKEHO PETROVCA

So skromnejšími príjmami Jaroslav Čiep

ko svojráznu bodku za zasadnutiami miestnych výborov Obecného združenia dôchodcov Báčskeho Petrovca v Kulpíne, Hložanoch, Maglići a v Petrovci každý rok sa uskutočňuje i spoločné výročné zasadnutie tohto združenia v Dome penzistov v Petrovci. V rámci rokovacieho programu výročného zasadnutia prítomní schvaľujú správy o činnosti v predchádzajúcom roku a plány aktivít na bežný rok. Tohto roku sa výročné zasadnutie penzistov uskutočnilo v stredu 15. apríla. Podobne ako je to v spoločnosti vcelku, tak je to i s penzistami. Snažia sa čeliť neprajnej sociálnej skutočnosti a pribúdajúcim rokom. Do svojho združenia sa snažia prilákať čím viac členov, hoci predseda Juraj Mučaji konštatoval, že členstvo v združení stagnuje a niekde aj

www.hl.rs

Zasadnutie delegátov Obecného združenia dôchodcov Báčskeho Petrovca na záver výročných zasadnutí miestnych výborov

upáda. V Petrovci majú na zozname 701, v Hložanoch 220, v Kulpíne 201 a v Maglići 191 členov. Keď ide o poistenie, penzistov je ešte viac. Cez túto organizáciu v obci je spolu poistených 1 882 dôchodcov. Každoročne sa združenie snaží zabezpečiť výhodnú kúpu potravín a pre svojich členov zabezpečiť kurivo na zimu. Organizovali i rôzne

Informačno-politický týždenník

prednášky, akcie úpravy okolia a výlety, ako aj rehabilitačný pobyt v kúpeľoch. Penzisti k tomu prispeli k významným spoločenským dianiam v osadách Báčskopetrovskej obce. Z diskusie vyplynulo, že osady navzájom dobre spolupracujú a že problém s miestnosťami majú Kulpínčania a Maglićania. Celkový objem finančných pro-

striedkov penzistov na úrovni obce v roku 2014 bol 504 468 din. Predseda Dozornej rady Pavel Baďan potvrdil, že hoci nakladali so skromnými finančnými prostriedkami, predsa všetky zložky združenia pozitívne hospodárili. Schválený finančný plán na rok 2015 je ešte skromnejší ako ten vlaňajší a dosahuje iba polovicu sumy realizovanej v roku 2014. V diskusii o správach a plánoch bolo počuť, že sa treba viac činiť na poli sociálnom a že neplánujú väčšie investície do objektov. Výnimkou je Maglić, v prípade, že získajú miestnosti na používanie. Uvedomujú si skutočnosť, že dôchodcov je čoraz menej aj z toho dôvodu, že sa hranica odchodu do výslužby posúva nahor. Keď ide o miestnosti v Dome penzistov v Petrovci, inovovali zmluvu z roku 1990 o ich používaní a oznámili, že voľby v združení penzistov budú o rok. • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Mičátek o osamostatnení slovenskej evanjelickej cirkvi Katarína Verešová

„G

enerálna rada cirkevná, ustanovená za najvyššie vrchnostenské fórum na dobu priechodnú, uzavrela vo svojom prvom zasadnutí 2. apríla 1919, že všetky bohoslužobné reči v cirkvi, teda slovenská, nemecká, maďarská, sú rovnoprávne v bohoslužbe, v škole, v správe cirkevnej,“ uvádza sa v článku Evanjelická a. v. cirkev v bývalom Uhorsku a v terajšej Československej republike uverejnenom v Cirkevných listoch (január – február 1920, roč. XXXIV., č.1 – 2, s. 39), s osobitným prízvukom na to, že sa slovenské cirkevné zbory na Slovensku pripoja k českým. Tak odmietli žalobu maďarských luteránov rozširovanú v zahraničí, aby vláda Československej republiky zrušila autonómiu evanj. a. v. cirkvi, propagujúc ochranu integrity územia bývalého Uhorska. Tento a podobné dokumenty a články svedčia o tom, aké sa organizačné záležitosti vyskytovali po zrušení Rakúsko-uhorského štátu. V podobnej situácii sa ocitla aj luteránska cirkev v druhom slovanskom novoutvorenom štáte. Slovenskí evanjelici na pôde bývalého Kráľovstva SChS (Juhoslávie) diktovali spôsob organizovania sa, pretože v tomto štáte boli najpočetnejší vo vzťahu k evanjelickým Maďarom, Nemcom, Chorvátom a Slovincom. • ĽUDIA A DIANIA •

„Väčšina Slovákov v Kráľ. S.H.S. sú evanjelici, počtom asi 56.000 duší, roztratení v troch hlavných skupinách v Báčke, Srieme a Banáte, Všetci patrili do baňského dištriktu (budapeštianskeho). Náš národný život javil sa najviac v cirkevných veciach; veď od

politických boli sme takmer žandárskymi bodákmi odstránení. K väčšej platnosti sme neprišli ani na cirkevnom poli, lebo veď v dištrikte bol ešte len jeden slovenský seniorát, turčiansky, proti ostatným boli sme v menšine. No pri voľbách biskupov, pri zriadenosti mohutne sme zavážili,“ uvádza v článku Juhoslávia Dr. Ľ. Mičátek (Cirkevné listy, 1. mája 1922, roč. XXXVI., č. 9, s. 144). Kým sa sriemske cirkvi odštiepili ešte v roku 1900 (pod menom Chorvátsko-slavónsky seniorát) a v októbri 1918 prostredníctvom tohto seniorátu oznámili

Národnej rade v Záhrebe, že prerušia všetky styky s Maďarskom, banátsky seniorát utvorený bol v auguste 1920. Dôvodom neskoršieho utvorenia tohto seniorátu bolo to, že jednotlivé zbory po utvorení nových hraníc štátov sa ocitli v Rumunsku. „Zo slov. ev. cirkve stratili sa pre nás (pod Rumunov padli) čisto slovenská Vuková, a Butín (miešaná). Z nemeckých Temešvár, Lugoš, Liebling, Karánšebeš, Štajerlak Anina, Rešica, Oršava,“ uvádza sa v správe Z Juhoslávie (Cirkevné listy, august – september 1919, roč. XXXIII., č. 8 – 9, s. 213). „Tu v Báčke bol hodne živý náš cirkevno-národný život. Pomocou nemeckých prebúdzajúcich sa cirkví 1908 r. sme si vydobyli isté rečové práva, no poneváč nemecká inteligencia bola odnárodnená, ľud neuvedomilý, tak sme väčšiny na sen. konvente nemohli získať; v Banáte bolo ešte horšie, tam šafárili priamo pathologickí zúrivci maďarónski... tak sa vyvinula istá protiveň medzi nami a Nemcami vedeným maďarónmi,“ uvádza Ľudovít Mičátek vo svojom článku Juhoslávia, v ktorom v pokračovaní vyniesol niektoré detaily z prvej neoficiálnej porady vo Vinkovciach 20. 9. 1920. „Pre celocirkev bol zvolený výbor, a poneváč Slováci to za zákonné neuznávali, ako vyvolení členovia toho výboru nedržali sa za kompetentných rozhodovať a ako právoplatní členovia abstinovali... Medzičasom ľahkou novinárskou, letáčikovskou agitáciou začalo sa hovoriť: ´Nechceme mať nič so Švábmi´, nekriticky, bez uváženia cirkevno-politického a historického vývoju a stavu počalo sa ísť za tým, aby evanj. Slováci tvorili samostatnú ev. cirkev bez ohľadu na Nemcov a iných,“ uvádza

Mičátek vo svojom článku z roku 1922. V nasledujúcom čísle Cirkevných listov (článok vyšiel na pokračovanie; 15. mája 1922, roč. XXXVI., č. 10, s. 162 – 163) vtedajší novosadský advokát Dr. Ľ. Mičátek komentuje: „Tak sa dospelo ku závierke, že sa ohromná väčšina vyslovila za samostatnú slovenskú cirkev. Na búrlivom konvente v Starej Pazove r. 1921 sa zišli tri senioráty bez vedomia vlády, uzavretia sa vyniesli, ale jasné konkrétne cesty sa nevyznačili (jeho zápisnica bola až po 5 mesiacoch hotová). Nemcom bolo sprvu clivo okolo srdca, no čo chvíľa sa spamätali a 7. dec. 1921 sa ich pohlavári zišli v Belehrade a doniesli uzavretie, že starý spravujúci výbor (vo Vinkovciach zvolený) dnešným dňom prestáva, utvára sa nový, že treba otvoriť úrady ohľadom obrany urazenej školskej autonómie a úrad pre obranu práv menšinových, prichystať synodu atď. Je prirodzené, že nemeckých 8 seniorátov chce samostatnú nemeckú cirkev, keď im Slováci bez najelementárnejšej kritiky a rozhľadu vošli do takej požiadavky, že celkom zo zreteľu pustili evanj. Slovincov a iných Slavianov, že postavili taký postulát, ktorý je pre cirkev škodný, cirkevno-politicky nevyzrelý a pre štát priamo nemožný. Už sa javia aj zo srbskej strany nápady o slovenskom separatizme, privilegizovaní.“ Ľudovít Miloš Mičátek (1874 – 1928) ako advokát, redaktor Dolnozemského Slováka, bol inak prvým dištriktálnym dozorcom Slovenskej ev. a. v. cirkvi v Juhoslávii a jej usilovným organizátorom (pripravoval základné akty na založenie vtedajšieho evanjelického dištriktu). Zároveň ako zvolený predstaviteľ Slovákov na štátnych fórach zastupoval nielen túto cirkev, ale aj školy a práva Slovákov priamo vo vláde Kráľovstva Juhoslávie.

17 /4644/ 25. 4. 2015

4. a, Timea Čemanová, o v Kulpíne éh ZŠ J. A. Komensk

Moja sestra

Anna Blažeková, 2. ročník, ZŠ 15. októbra v Pivnici

Marína Šmitová, 3. 2, ZŠ Ľudovíta Štúr a v Kysáči

Láska v jarnom čare

ravdepodobne aj toto jarné očarenie prírodou nám Niektoré deti nemajú sestry, trošku pomohlo, aby sme sa aj my ľudia cítili vzletneja preto im je niekedy nudno. šie, uvoľnenejšie a veselšie. Tá jarná nálada často nájde Ja mám sestru. Volá sa Vladka. svoje miesto aj vo vzájomných vzťahoch v rodine. Keď sme dobRada som sa s ňou hrávala. Vydala rej nálady, uvažujeme nad tým, ako byť pozornejší a prívetivejší k sa mladá. Jej manžel sa volá Visvojim najbližším a akým spôsobom im to preukázať. Možno to liam. Moja sestra má už bábätko, urobiť iba pekným slovom alebo darčekom, akým je aj pekný ktoré sa volá Ema. Moja sestra má voňavý kvietok. Aj lalitskí žiaci sa o láske literárne vyjadrili. dlhé čierne vlasy, hnedé oči, je Hlavne o tom, aký je ich blízky vzťah v rodine a láska súvysokej postavy a vždy je usmiata. rodenecká alebo aj tá k rodičom. Láska a pozornosť sú Rada chodím k nej. Keď prídem k nej, silné putá, ktoré zotrvávajú a držia rodinu pokope. vždy zabávam malú Emu. Keď spinká, Táto jar nám skutočne vie učariť a podnietiť Vladka si nájde času aj pre mňa a vtedy nás vyjadriť city… hráme monopol alebo pozeráme niečo na Tara Grahovcová, počítači. Veľmi rada chcem u nej spávať, šesťročná, z Pančeva lebo sme vtedy dlhšie spolu a zabávame sa. Ona mi všetko dá, prinesie mi nejaké jej šaty a ja si ich rada vyskúšam. Moju sestru mám rada a sme si naozaj blízke. Bol jeden krásny jarný deň. V ten deň moja mama oslavovala narodeniny. Adrijana Lamošová, 5. ročník K maminým narodeninám vždy spolu so sestrou pripravíme list, ZŠ Nestora Žučného v Laliti na ktorom sú blahoželania. Hneď ráno, kým ona ešte spí, vezmeme farbičky, papier a ozdobný papier. Na papier napíšeme naše priania k jej narodeninám. Keď to napíšeme, papier omaľujeme, aby boli gratulácie krajšie a veselšie. Na list zalepíme aj všelijaké ozdoby. Potom list s našimi blahoprianiami zabalíme do ozdobného papiera. Keď je všetko hotové, list schováme, aby ho mama nevidela. Neskoršie ideme kúpiť s otcom nejaký darček pre našu mamu. Aj ten nám v obchode pekne zabalia do pestrého ozdobného papiera. Keď sme prišli domov, mama bola už hore. Sestra, oco a ja sme jej zablahoželali k narodeninám. Dali sme jej darček. Mama bola vtedy veľmi šťastná a darček, ktorý sme jej kúpili, sa jej veľmi páčil. A keď sme jej dali ešte aj listy s blahoželaniami, ktoré sme samy zhotovili, mama nás vybozkávala. Tento darček od nás sa jej ešte väčšmi páčil, ako ten spoločný. Večer nám prišli hostia. Mama im ponúkla tortu a slané pochúťky. Mama v tento deň bola veľmi šťastná a boli jej to jedny z najkrajších narodenín.

Najkrajší dar

Tijana Bešková, 4. 3, ZŠ maršala Tita v Padine

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Anastázia Farkašová, 5. ročník ZŠ Nestora Žučného v Laliti

K. G. a J. T.

• DETSKÝ KÚTIK • •

Mozaika

ROČNÍK XV 25. apríla 2015 ČÍSLO

189

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

PREMENY A OBMENY PRÍRODY

NA CESTÁCH

Z obsahu

Poľovanie hľadáčikom Oto Filip

táva sa to už peknou tradíciou, že sa žiaden z jarných ekologických, raz ročne prebiehajúcich veľtrhov s názvom EcoExpo už neobíde bez zaujímavej fotografickej výstavy. Námety sú pochopiteľne najčastejšie environmentálne, spravidla tematicky a farebne mnohoraké a pestré. Tohtoročné, v belehradskom obchodnom Slađana Škobićová stredisku Voždovac nedávno prebiehajúce EcoExpo prinieslo aj istú novinku. Na rozdiel od rokov mi-

Nie sú to hviezdy, ale komáre (Dragan Simić) nulých, keď umelecké fotografie hlavne krášlili stánok Sekretariátu pre životné prostredie mesta Belehrad, tentoraz sa presídlili na susednú adresu, patriacu Ústavu na ochranu prírody Srbska. – Ide o prvú výstavu prác tohto druhu, vlastne o najkrajšie zábery z ročného súbehu s námetom a názvom Príroda Srbska. Je tu dvanásť víťazných fotografií, z každého mesiaca jedna. V súťaži účinkovalo zo dvesto fotografov, ktorí zaslali približne päťtisíc prác. Súťaž pokračuje aj v tomto roku. Práce

z prvého ročníka okrem Belehradčanov uvidia aj návštevníci Pokrajinského ústavu pre ochranu prírody v Novom Sade, ako aj milovníci prírody v Pirote, Kruševci, Čačk u . . . Z á uj e m o podujatie je skutočne veľký... – uvádza Slađana Škobićová, odborná spolupracovníčka v Oddelení Víťazná fotografia: Mestský park, Vršac (Vladimir Marinković) udržateľného rozvoja a využívania prírodných riadne lákavé, nielen tejto jari, ale i počas zdrojov Ústavu pre ochranu všetkých ročných období. Škoda len, že si ich zväčša všímajú len milovníci tohto prírody Srbska. Len ďakujúc novodobým poľovníkom druhu fotografie, horolezci alebo cudzí vybaveným digitálnymi zrkad- turisti. lovkami návštevník si uvedomuje, koľko je prírodných krás a skvelých ukážok živočíšneho a rastlinného sveta vôkol nás, ktoré najčastejšie ani nevnímame. Napriek skutočnosti, že je ekologicky významných dní, dátumov toľko, že ťažko si ich všetky aj zapamätať. Veď sú stále premeny a sústavné obmeny prírody mimoV pomalom svete – rodina (Olja Simović)

V utajení... (Zoran Milutinović)

My si ich berieme ako samozrejmosť, bez ktorej možno žiť. Až potiaľ, kým nás niektorá z ekologických výstav a majstrovských prác na nej prezentovaných nezačne presviedčať o opaku. O tom, že je aj naša príroda jedinečná, plná farieb a tajov, ktoré sa oplatí odhaľovať aspoň občasným odchodom do niektorých jej kútov, či už s foťákom, alebo aj bez neho.

Slovenskí vojaci vo vedúcom postavení Str. 2

Človek na moste Str.3

Na držkovú polievku do Kryštál baru Str. 6

Mozaika OPERÁCIA ALTHEA V BOSNE A HERCEGOVINE

Slovenskí vojaci vo vedúcom postavení Pavol Vitko

VČERA, DNES, ZAJTRA...

do mesta Foča oblečenie a obuv pre deti a dospelých či hygienické potreby. Stála za tým spo- Humanitárna pomoc od Slovákov vo Foči lupráca slovenských lováci pôsobili v Bosne a Herce- vojaci z Rakúska, Turecka, Švajčiarska, rezortov obrany, vnútra a zahranič- nadporučíčky Kataríny Pisárikovej. govine (BaH) už od roku 1993, Poľska, Rumunska, Čile a Slovenska. ných vecí, ako aj slovenských vojakov Uviedol, že od konca vojny v prvej keď tu slovenský ženijný prá- Vojakov v tímoch je spolu skoro 150. v operácii ALTHEA. Koordináciu za- polovici 90. rokov zomrelo v krajine por v rámci misie OSN UNPROFOR Tímy sú situované v sedemnástich bezpečovalo Ústredie ekumenickej následkom výbuchov explozívneho odmínoval cesty, staval mosty a po- styčných a pozorovacích domoch pastoračnej služby v Ozbrojených materiálu 1 650 ľudí, z nich tretina máhal aj v ďalších oblastiach života. (LOT-house) v rámci celej Bosny a silách a ozbrojených zboroch SR a boli deti. „Takéto prednášky mi dáSpomeňme, že v občianskej vojne Hercegoviny. „Slovenské tímy slúžia dopravu uhradila Evanjelická diako- vajú nádej, že po každom víkende či v rokoch 1992 – 1995 v tejto ťažko v troch LOT-domoch, a to v Sarajeve, nia. Pri odovzdaní pomoci v hodnote prázdninách prídu všetci moji žiaci skúšanej krajine zahynuviac ako 17-tisíc € bol prítom- na vyučovanie v poriadku,“ ocenil lo približne 100-tisíc ľudí. ný veľvyslanec SR v Bosne a riaditeľ školy Hamed Aljovič. V období 1996 až 2004 Hercegovine Ján Pšenica, nátu v rámci stabilizačných čelník obščiny (primátor mesta UZNANIE A POĎAKOVANIE síl NATO (operácia SFOR) V súčasnosti okrem misie ALTHEA a priľahlých obcí) Foče Radisav pôsobilo až 35-tisíc vojaMašič, plukovník Marián Kuril- pôsobí 36 slovenských vojakov kov medzinárodných síl. la z Generálneho štábu OS SR v operácii Resolute Support v AfNikto nepochybuje, že a veliteľ našich v ALTHEA pplk. ganistane, 159 v misii UNFICYP bez nich by sa situáciu Ladislav Kisel. „Toto je pre nás na Cypre, dvaja v pozorovateľskej nebolo podarilo stabilizouž štvrtá podobná humanitár- misii UNTSO v Sýrii a jeden v pozovať. V operácii SFOR slúna zásielka zo Slovenska. Trpia rovateľskej misii v Gruzínsku. Z 15 žili aj približne 40-člennajmä starší ľudia a rodiny s v zahraničí nasadených žien deväť né strážne jednotky zo deťmi v horských dedinách, slúži na Cypre, jedna v Afganistane Slovenska či 33-členná ktoré nie sú ani spojené ve- a päť v Bosne a Hercegovine. Treba vrtuľníková jednotka Podplukovník Ladislav Kisel otvára poradu rejnou dopravou. Jediným zdôrazniť, že 11. februára na ves dvoma vrtuľníkmi Mi- medzinárodného štábu Koordinačného centra zdrojom obživy tam žijúcich liteľskom zhromaždení náčelníka 17. Situácia ani dnes nie pre styčné a pozorovacie tímy ľudí sú malé neúrodné políčka Generálneho štábu Ozbrojených síl je ideálna. No o tom, že je podstatne vo Foči a vo Višegrade. Je ich spolu a zopár domácich zvierat. Aj preto SR generálporučíka Milana Maxima lepšia ako kedysi, svedčí aj oveľa nižší deväť,“ konkretizoval pplk. Kisel. tak potrebnú humanitárnu pomoc, minister obrany Martin Glváč o. i. počet vojakov aktuálnej medzinárod- Skutočnosť, že Slovensko je od roku za ktorú Slovákom úprimne ďaku- požiadal veliteľský zbor ozbrojených nej operácie ALTHEA. Je ich približne 2011 vedúcou krajinou Koordinačného jem, distribuujeme cez naše pobočky síl, aby tlmočil svojim podriadeným šesť stoviek a sú z 22 krajín. centra pre styčné a pozorovacie tímy, Červeného kríža tým, čo ju najviac poďakovanie okrem iného aj za služmožno pritom vnímať aj ako ocenenie potrebujú, tiež do odľahlých osád v bu v operáciách medzinárodného STYČNÉ A POZOROVACIE TÍMY profesionality slovenských vojakov našom regióne,“ ozrejmila Snežana krízového manažmentu. Podobne sa Odpovedzme si však na otázku, čo za ich dlhodobú a spoľahlivú prácu Kováčová, šéfka Červeného kríža na veliteľskom zhromaždení vyjadril sú to tie styčné a pozorovacie tímy (nielen) na Balkáne. vo Foči. „Zároveň úprimne ďakujem aj prezident SR a hlavný veliteľ ozbro(LOT), v rámci ktorých je veliacim slovenským vojakom za spoluprácu jených síl Andrej Kiska. Ich uznanie národom Slovensko a ktorým v sú- HUMANITÁRNA a pomoc pri vlaňajších májových zá- teda patrilo aj slovenským vojakom časnosti velí slovenský podplukovník A VZDELÁVACIA POMOC plavách. Je od nich veľmi ľudské, že v operácii ALTHEA, čo tiež znamená Ladislav Kisel. „Úlohou týchto tímov Slovenskí vojaci veľmi dobre vníma- sa nám snažia pomôcť vždy, keď im meno antickej bohyne uzdravenia. je monitorovať bezpečnostnú situá- jú zlú sociálnu situáciu v priestoroch to ich možnosti a predpisy dovolia,“ „V operácii ALHTEA od roku 2006 ciu v krajine a získavať informácie o svojho nasadenia. Veď v súčasnosti dodala. do novembra 2014 slúžilo 662 Slováprípadných zdrojoch konfliktov či ne- žije v zahraničí až 1,2 milióna ľudí, Slováci sú zapojení aj do programu kov. Boli medzi nimi aj ženy, spolu ich pokojov. Informácie následne sumari- ktorí sa narodili v Bosne a Hercego- vzdelávania žiakov o mínovom nebez- boli dve desiatky. No ešte nikdy ich zujeme a postupujeme na veliteľstvo vine, čo je približne štvrtina z počtu pečenstve. S vojakmi ALTHEA sa na tu nebolo zároveň päť, a to všetko na ALTHEA,“ konštatoval podplukovník, obyvateľov ich domoviny. No a z tých, nich spravidla podieľa aj predstaviteľ veliteľských či riadiacich funkciách,“ ktorý už má skúsenosti z nasadenia ktorí ostali doma, až približne 40 % Ozbrojených síl Bosny a Hercego- konštatoval veliteľ slovenského konv africkej Eritrei, z Afganistanu aj zo nemá prácu. Preto slovenskí vojaci viny. „V krajine je stále približne 9 tingentu pplk. Ladislav Kisel. Spresnil, štruktúr NATO. Vojaci z LOT-tímov sa veľa ráz prišli z dovolenky späť do 400 zamínovaných lokalít a počet že štyri sú veliteľkami LOT-tímov po krajine pohybujú síce v uniformách, služby na autách s plnými kuframi nevybuchnutých mín či iného ex- a jedna na sarajevskom veliteľstve no bez zbraní a s miestnymi autori- humanitárnej pomoci pre tamojšie plozívneho materiálu sa odhaduje operácie EUFOR ALTHEA riadi kancetami či s obyvateľmi komunikujú v rodiny, ktorú zozbierali z vlastnej až na 120-tisíc,“ uviedol rotný Zaim láriu, ktorá zabezpečuje najmä pro„otvorenom režime“. Ich úlohou je iniciatívy. Prichádza však aj pomoc Pleh. Tento profesionálny odmínovač tokolárny program pre významných aj aby „boli videní“, pretože už sa- od orgánov štátu či iných organizá- bosniansko-hercegovinskej armády hostí veliteľa operácie. Veliteľ zároveň motná prítomnosť medzinárodných cií. Tak ako 3. decembra 2014, keď bol pri našej návšteve na základ- jedným dychom dodal: „Či sú to muži síl napomáha stabilizácii v krajine. na základe požiadavky regionálnej nej škole v sarajevskej štvrti Ilidža alebo ženy, na plnenie ich úloh to Pplk. Kisel dodáva, že LOT-tímy tvoria organizácie Červeného kríža dorazilo členom školiaceho tímu slovenskej nesmie mať žiadny vplyv.“ V súčasnosti pôsobí v Bosne a Hercegovine 36 slovenských vojakov. Slovenský vojenský kontingent má v tamojšej operácii Európskej únie s názvom ALTHEA dôležité postavenie aj preto, lebo Slovensko je vedúcou krajinou Koordinačného centra pre styčné a pozorovacie tímy (LOT).

HLAS ĽUDU | 25. 4. 2015 • 17 /4644/

NAMIESTO ROZLÚČKY

Človek na moste Annamária Boldocká Grbićová

mojom sne skočil tento človek z mosta do vody pri Kulpíne a tá sa pozmenila na čistú a slanú. Aj keby to nebol sen, bola by to pravda! S troškou preháňania smiem tvrdiť, že všetko, čo robil, či v odbore, či mimo neho, prichutil štipkou soli, chcel byť podstatou chute, ingrediencia! Nielen iba žiť! Ale žiť tak, aby našiel spoločné šťastie s tými, s ktorými ho život spájal. Spríjemňovať život iným! Byť stále k dispozícii, na úžitok, na osoh. Galant obšťastňovaniaschopný! Toto boli jeho životné gestá. Uňho sa to nedalo nevšimnúť: od neho samotného vo všetkom, čo robil, bola silnejšia jeho dobrota. Aj teraz je tak, už z tej druhej strany jeho života. Nevravím, že to neurobil preto, aby mu, ako skvelému rybárovi, čo pozná férovú hru, dieťaťu a mladíkovi socializmu budovateľskej proveniencie, pripravenému robiť „lepšiu budúcnosť“, ryba zahryzla skôr a štedrejšie. Či než sa to s ňou podarí jeho švagrovi S. B. (tohtoročnému držiteľovi Ceny Ondreja Štefánka), ktorý by zasa jediný mohol, s nasadením veľkých ľudí pera, napísať, že by sa takto uzavrela borhesovská parabola o tom, že život, či sen na námet života, býva silnejší od každej literatúry. To kulpínske – mať most, pod ktorým berie ryba! Predtým, v roku 1978, tam pred Kulpínom, učil dvojičky z mosta skákať a dočkať sa na nohy a skok požehnával slovami: „... a plávajte!“ Myslel tým: ak raz byť so „žralokmi“, to potom bude celkom ich problém! Po správe o jeho smrti, 22 dní po odchode jeho manželky, len čo sme si ukrojili z nového roku, v ktorom sa v októbri mali dožiť jeho osemdesiatky, úmyselne hovorím v pluráli, lebo vidno, že aj ich spoločný odchod napovie ľuďom, že to s nimi musela byť láska a harmónia, a po precitnutí sa zo zlého sna som sa rozhodla – poslednýkrát hovorím o mostoch! Poviem to ešte teraz, a potom už navždy budem o nich mlčať! Tu, u nás, sa hlavne falzifikuje, vyvracia, reeviduje každá metafora o mostoch. O spájaní a budovaní, o nadväznosti a o stykoch, čo to ako archetypy zošľachťujú! Raz, nie až tak dávno, som totižto príležitostne

prehovorila o potrebe, či viac prirodzenosti, (znovu)budovania mostov a lávok medzi ľuďmi, samozrejme, globálnou metaforou. Národný sentiment odpovedal výškerom! Bola som zakríknutá, inkriminovaná, pranierovaná, nielen „na pľaci“, ale aj v televízii! Aké mosty! Načo sú mosty, tie nás asimilujú! Ak raz asimilovať, tak potom sami sebou! Čiže už sme sa dosť odslovenčovali,

Život (ne)bol jednoduchý: Imbronovićovci – Duško a Zuzka sami sebe si dovolili kolaps úrovne – v otázke materčiny zvlášť! Poriadne si ju zaburinovili asimilantmi z vlastných radov, a tak nám potom radšej, pokrytecky sa skrývajúc za vlastné viny, prichodí búrať mosty k iným! Máme dosť toho sami so sebou! Učičíkať sa trebárs a radšej v malosti, ale v žiadnom prípade neprechádzať cez mosty. Nepotrebovať tú druhú stranu! Len tú našu, bárs nás ďalej bude trápiť hmotná bezradnosť a dezolátny stav jazyka a kultúry na nej. Trpieť je kresťansky a zošľachťuje! Zahanbila som sa vtedy, nie totiž za vlastnú metaforu, ale za náš „hlas svedomia“, ktorý urazil tohto človeka! Treba však ale byť so svojeťou trpezliví! Málo nás je, a preto sme tak trochu nereálni! Prežili sme búranie mostov, boli ponížení nacionalistickými vášňami, zaprašovaním prostotou, stále vystavení odchodom umných čerstvých zdrojov na tú druhú stranu, do únie. Až sme v tom všetkom natoľko zhrubli, že sa druhotne „amerikanizujeme“ a do tretice odľudšťujeme. Alebo trojmo asimilujeme v Neľudí. Presne toto si pýta živelnosť uniformity, digitalizácie

a honby za senzáciami! Pokrytectvá skrývajúce sa za europeizáciou nás! Tento človek bol svojráz. Európa! Tí, čo by chceli dostať jeho národnú príslušnosť, ťažko by sa k nej boli dopracovali. Na tom by netrval! „Asimilovaný“, „pokulpínčovaný“ a „poslovenčený“, bol svojvoľne maximálne a systematicky! Zošľachtený láskou! Jej „inokultúrou“ a „inojazykom“. Tak ako náhodne, narodením, patril k jednému národu, osudovou spriaznenosťou bol prišpendlíkovaný k nášmu slovenskému národnému kolektívu, ktorého si nielen rešpektoval, ale i celkom zámerne osvojil. Človekom bol nutne. Človekom bol tak aspoň dvakrát, na druhú, dvojnásobne! Budovateľ z vokácie a z presvedčenia. A netrval na tom svojom národnom, dokonca ani v časoch, keď sa to stalo dôležitým, pomódnym a estrádnym! Takto zviditeľňovať sa, to nestačí, to je príliš málo! Odpúšťal tým, čo nevedeli, čo činia! Bol Novosadčanom. Čomu inému okrem šľachetnosti a poctivosti sa ako chlapček mohol naučiť na kikindskom dvore, na ktorom vyrastal s Nemcami, od otca, farárskeho syna, medára Ljubišu a poštovej úradníčky starej Juhoslávie Julijany Bugarskej. Takto vyrastajúci a dobou pestovaný, neodolal budovateľskému reflexu, a tak sa zamestnal v novosadskom stavebnom podniku. A čomu inému, okrem krotkosti, dobrozdania, zhovievavosti, pracovitosti, porozumenia a empatie sa mohol naučiť na kulpínskom roľníckom dvore Zuzany a Jána Labátovcov, ktorý by ten boli zdieľali, keby sa to dalo, azda aj s celým svetom. Ktorý tu, do ich domu, chodil ako do vlastného, na Jánovo pálené alebo na za vandeľ rezaniec Zuzany Labátovej. A na všetko iné, čo mali! Úsmevné a hrejivé bolo pozerať sa na zmiešané manželstvo Duška a Zuzky. Ako to zmiešané!? No tak: on bol muž a ona žena!? Asi nik rovnakonárodný a súrodý by s takou pýchou a nehou nemohol sprevádzať Petrunelu či Mirandolínu (Zuzanu) na divadelnom turné u „zemiakov“ na Slovensku, či pri vystúpení jej folkloristov šafárikovcov, ani sa nemohol tak hrejivo, iskrivo zahľadieť na Zuzku a ich tri krásavice, keď mama spieva Červené jabĺčko. Nikto by sa tak nevedel tešiť na Štedrý večer s omakovenou varenou kukuricou. Oberať biezu vo dvore a česať koňa Sokola. Múľať hrozno po oberačke gazením v sude a v ústach dlho vychutnávať glg rampášu. Odhaľovať náležité slovenské výrazy, predstavte si, že sa správne po

III

slovensky povie bičok! A ním potom pri oddychu vo vinici, akosi ako po masle, krájať slaninku na husáriky! Niš mu nebolo ťažko, svojpomocou stavať domy a spolu s Natom King Colom inštalovať obrazy v dočasnom byte novozaloženej rodinky po manželkinej „strane“. Život bol jednoduchý! Nemal vysokú, ale preto pomáhal svokrovcom vyškoliť švagriné, ale i ich netere. Aby vždy, keď bolo treba, bývali v jeho byte na Detelinare, nemal role, ale na Labátovom sálaši a na paprike, či na zabíjačke u švagra, bol vždy prvý! Nemal synov, ale preto neraz udomil a nachoval bezdomovcov či Zuzkiných odchovancov z Detskej dediny a Špeciálnej školy. Ale mal Utjehu – letnú čiernohorskú rezidenciu pre, z oboch strán, rozvetvené rodiny. Zahanbila som sa v mene nás, tej grotesky, či xenofóbneho komplexu, že sme nikomu nie potrební. Ani veľkej Európe a ani veľkým dvom národom, na periférii ktorých sme. Ten u nás vyústil do kontraefektu: to, čo nechceš, aby robili tebe, najradšej rob ty iným! Tomuto človekovi sme boli potrební. Nebol zaťažený, nevedel o tom „my“ a „oni“. „Drahuo mi je“ (slová, ktorými chcel povedať – teší ma), že ukázal, čo je dobrý duch, vzor muža, stelesnením svojpomoci spájať. A toto, bez ohľadu na nové populárne ideológie, nedovolím zneužívať! Hanbím sa, že musím ospravedlňovať túto dvojicu, snúbenú z dvoch „malých znepriatelených“ národov, čo bola súčasne jedno – vyšší cieľ. Nevynašli sa celkom v novej budúcnosti na mapke dokmásaného sveta, verili v ľudí, rozdávali všetko dobro až do neresti! Zahanbila som sa v mene ľudí, čo zámerne zabúdajú, že hanba zachráni tento banálny svet!? Hlásim sa dobrozdaním o Dušanovi Imbronovićovi. Netreba hľadať jemu podobných! Nechcem veriť, že možno, osamotený na moste, pred skokom, ukradomky trpel, pomysliac si, že nebodaj nežil správne, tak celkom naivne a celkom poctivo zneužitý našou lepšou budúcnosťou! A ponechaný napospas iným so svojím slovenským životom! Vyvraciam, či omilosťujem jeho pocit lúzera! Veď odteraz budú všetci platiť dane! A týrať sa leskom senzačného šťastia a biedou zistenia, že nič materiálne nemá cenu! Okrem mosta a Človeka na ňom. Takýto originál, možno jeden, prípadne dvaja, ak by sa ešte našli, nás vlastne omilosťuje pred každou metaforou: Pánboh daj šťastia, lavička!

Mozaika POĽNOHOSPODÁRSKE VEĽTRHY V PARÍŽI

REPORTÉRI Poľnohospodári zo Srbska pred vchodom na veľtrh SIA

Informácie majú zázračnú cenu Samuel Žiak

– Traktor y sa už podobajú vesmírnym lodiam. Krajšie sú už aj od áut, – potvrdil nám Aradáčan Pavel Zahorec, jeden z návštevníkov parížskych poľnohospodárskych veľtrhov. So súčasnými traktormi má vlastné skúsenosti, totiž po aradáčskych

kutočný Parížan, občan chýrečného svetového mesta, ktoré poznáme ako symbol kultúrnej tradície, bohatstva, prepychu, si nedovolí, aby mimo neho prešlo podujatie, akým je poľnohospodársky veľtrh. O tom sme sa na vlastné oči presvedčili na tohtoročnom veľtrhu SIMA, zameranom na techniku a automatizáciu poľnohospodárstva, ako aj na veľtrhu SIA, ktorý prezentuje živočíšnu výrobu a potravinárstvo. Obidva boli koncom februára. Tisíce vystaPavel Zahorec a Miloslav Madacký vovateľov, stotisíce návštevníkov všetkých farieb pleti z celého sveta. Je to príležitosťou, aby aj obyvatelia metropoly, ktorí nemusia dovidieť za hranice svojho mesta na polia, svoje ratolesti presvedčili, že krava nie je belasá, že mlieko a ani jablká nerastú v supermarketoch... Nie mimo záujmu obyčajného, súčasného človeka – Marijana Plavšićová – máme mapku, mešťana. A spôsob v Paríži sa nestratíme

implementácie špičkových trendov v umení a móde, teda dizajne, zasiahol i poľnohospodársku techniku. Nemožno sa nezhodnúť s tým, že kombajny, traktory, ale aj prívesné stroje sa v kráse úspešne súťažia s autami. Podobne aj technické a informatické výdobytky znamenajú veľmi prajnú pôdu v rozvoji mechanizácie poľnohospodárskej výroby.

Branisav Radičević poliach chodí traktorom značky Case, výkonu 160 konských síl, s tiptronic prevodovkou, a kompletnou elektronikou z roku 2008. – Na veľtrhu ma predsa najviac zaujali prívesné stroje na

HLAS ĽUDU | 25. 4. 2015 • 17 /4644/ spracovanie pôdy a redukovanú predsejbovú prípravu pôdy. Predovšetkým preto, aby sme šetrili naftu. Mladý človek je predsa skúsený a vedomý skutočnosti, že informácia nemá cenu. Presnejšie, má priam zázračnú cenu. Práve preto rád odchádza za hranice svojho chotára. Aj vlani bol na poľnohospodárskom veľtrhu vo Verone. – Vo Verone som bol aj ja, kde som sa aj zoznámil s Pavlom, – potvrdil nám Branisav Radičević, ďalší návštevník parížskeho veľtrhu SIMA. Vo svojom rodisku, v Guči, pestuje maliny, černice a ríbezle. – Musím uznať, že sa mi veľtrh v Taliansku viac pozdával. Tu sme napríklad videli mnohé vína, ale málo toho z vinárstva. Aj my sme

mali veľtrh, ktorý sa mohol rovnať s t ýmito, ten v Novom Sade. Žiaľ, upadol, – nost algick y si všimol Branisav, ktorý za úpadok Poľnohospodárskeho veľ trhu v Novom Sade a všeobecne za pokles nášho poľnohospodárstva obviňuje nezodpovedajúcu agrárnu politiku. – Štát nedostatočne podpor uje poľ no hospodárov. Po Veľtrh SIMA navštívilo bezmála 240 000 návštevníkov prvýkrát som na takomto, väčšom veľtrhu a som na stovky hektárov v palanskom presvedčený, že sme veľmi ďaleko chotári, kde na vlastnej farme od tejto techniky, – tvrdí mladý chovajú 120 dojníc. Kysáčan Miloslav Madacký. Tuná, Ináč na veľtrhoch SIMA a SIA teda vo vyvinutejších krajinách, v Paríži bolo asi 20 poľnohosBazilika poľnohospodári majú väčšie podárov zo Srbska, ktorých horSacré-Coeur na subvencie, silnejšiu štátnu pod- ko-ťažko zohnali tri turistické Montmartre poru. To, čo nám štát dáva tých agentúry. 12 000 dinárov na hektár, je málo. Záverom jeden postreh, ktorý Už v Chorvátsku je podpora vraj súvisí s nespokojnosťou našich oveľa stimulačnejšia. Na veľtrhu spolubesedníkov a s tým, čo sme ho zaujala súčasná poľnohos- videli: V turistickej brožúrke podárka technika. Podľa neho o Paríži sa uvádza, že sú podľa ponuka strojov pre mechanizáciu poľnohospodárstva je u nás neorganizovaná a nekompletná. Najmä veľká je ponuka traktoZástupy turistov dennodenne prichádzajú do Paríža, mesta kultúry, rov, kým prívesumenia, módy, snov a lásky obdivovať Louvre, Chrám Matky Božej v Paríži né stroje pre tie (Katedrálu Notre-Dame), Versailles, budovu opery, Montmartre s bazilitrak tor y nik to kou Sacré-Coeur, námestie Tertre s blízkym kabaretom Moulin rouge. Aj nedováža. mnohí cezpoľní návštevníci tohtoročných poľnohospodárskych veľtrhov Marijana SIMA a SIA vyPlavšićová z Báčužili príležitosť skej Palanky, ktonavštíviť nárú sme tiež stretli mestie Concord, v Paríži, sa najprechádzať sa viac zdržala na po Elyzejských veľtrhu SIA, pri poliach a prejsť dobytku. Fascipopod Víťazný novali ju štatisPlemeno montbeliard – vysoký genetický potenciál oblúk. Na nátické údaje, ktoré mestí Trocadero svedčia o silnom sa fotiť s Eiffelozvyšovaní genetického potenciálu priemerných ročných peňažných vou vežou v úzadojníc. Bola však rozčarovaná príjmov poľnohospodári, spolu dí. Zo samotnej chudobnou ponukou dojacích s podnikateľmi a technikmi, na veže sa presvedzariadení a farmaceutických prí- druhom mieste, hneď po manačiť o tom, aké pravkov pre živočíšnu výrobu. žéroch. Zamestnanci v štátnej veľké môže byť Marijana je totiž matkou troch správe sú až na piatom miesPohľad na Elyzejské polia jedno mesto. detí a s mužom Mitom obrábajú te.

Mozaika POVESTNÉ BRATISLAVSKÉ KAVIARNE A BARY V MINULOSTI

INÍ PÍŠU

Na držkovú polievku do Kryštál baru Samuel Medveď

o vtedajšom socialistickom Československu slovenské hlavné mesto Bratislava zďaleka nemalo toľko kaviarní či nočných podnikov ako metropola Praha. Avantgarda robotníckej triedy a jej pospolitosť, teda obyčajný robotník, si málokedy mohli dovoliť vyraziť do noci za slasťami jej života. Do barov a kaviarní chodili hlavne umelci, bohémi, tí, čo mali plnšie vrecká, dôstojníci, neraz i v uniformách, policajti, prípadne tajní v civilnom obleku. Taký obyčajný občan si to mohol dovoliť len ak raz za mesiac, najčastejšie v dňoch víkendu, v piatok a v sobotu. Neraz i manželky nechali doma mužov pozerať televíziu, alebo si títo zašli niekam na pivo. Práve to

Vchod do Jalta baru pre cudzinca, a nielen pre neho, ale i pre Slováčiska, čo prišiel do Bratislavy za prácou z odľahlých končín krajiny rozprestierajúcej sa medzi Tatrami a Dunajom, bolo lákavé, keď videl sedieť tak osamelú pani alebo takú menšiu partiu žien... Samozrejme, že krása Bratislavy ani pred takými štyridsiatimi rokmi nespočívala len v počte barov, kaviarní... Primát medzi nočnými podnikmi zabrali tie hotelové. Dominantnú úlohu iste hrali tie v chýrečných a starobylých hoteloch Carlton, Lotos a Cercle. Aj v hoteloch Devín a Kyjev boli nočné bary, ktorých klientelou boli hlavne cudzinci z ázijského a arabského sveta, Rakúšania, vtedajší Západní Nemci. Nechýbali ani hrdí pracháči z bývalej Juhoslávie, predovšetkým tí z Kosova. Do druhej skupiny barov patrili Park, denný a nočný, na Hviezdoslavovom námestí takmer oproti hotelu Carlton,

potom o kúsok ďalej, v bočnej uličke A Jožko povolil. Pekne mi za primesa nachádzajúca Perugia. Práve v nej raných dvadsať československých bol v slovenskom socialistickom svete korún vydal lístok, k čomu som mal prvý striptízový program, na ktorý i konzumáciu jedného nápoja. A tak sa prichádzali pozrieť návštevníci som vošiel do sveta, čo v mladom aj z vidieka. V Perugii sa autor týchto veku život znamená. riadkov v predvečer l. mája roku 1989 Osobitné čaro nočného života mal možnosť zoznámiť i so slávnym Bratislavy núkal Kryštál bar. Za gurJožom Rážom, prvou osobnosťou mána alebo v noci hladného obyskupiny Elán, ktorý tam trávil večer čajného socialistického robotníka a so svojou manželkou Barborkou. pracovníka, ktorý bol po namáhavej V blízkosti, na Gorkého ulici vedľa poobedňajšej práci alebo po (pred) Tuzexu (druh socialistického free sho- večernom fláme, bol priam nutný pu), bol Jalta bar. Do neho sa mohlo odchod do neho. Mal totiž v hornej vojsť iba v spoločenskom obleku. Dosť časti slušnú reštauráciu, pre Slováka ťažko, v prípade, že ste mali štofové nohavice a nejaký športový sveter. Vrátnikom bol pán Jožko, ktorý sa až nápadne podobal na Franju Tuđmana, prvého predsedu FK Partizan Belehrad, exgenerála, ktorý bol jedným zo strojcov občianskych vojen v bývalej SFRJ, s tým, že pán Jožko bol príjemnejší a milší. Ale bol i rafinova- Kryštál bar dnes ný! A skorumpovaný! Raz ma nechcel pustiť dolu do baru pre s priam obľúbeným jedálnym lístkom, texasky, potom zase preto, že som na ktorom nechýbali držková alebo mal na sebe športový sveter. Vtedy fazuľová polievka a tatársky biftek. som už to nemohol vydržať, zostal Kryštál bar bol na rohu Mariánskej som stáť pri vchode a čakal na tzv. (voľakedy Markušovej) a Špitálskej „zahraničných milovníkov nočného ulice (vtedy Československej armády). života“. Čoskoro prišli dvaja zahraniční Bol to trochu zvádzajúco-atraktív(Arabi), pravda, oblečení mimo dogiem ny názov, do ktorého sa ale najviac socialistického vkusného obliekania. chodilo jesť. V suteréne vyhrávala A pán Jožko ich, samozrejme, pustil. kapela. Typicky šitá na mieru jednej Nuž po schodoch rovno doľava vhupol z pesničiek Joža Ráža a elánovcov, som i ja a zavelil pánovi Jožkovi: „Pán teda „odporne barová“. Pamätám Jožko, vy ste mi veľmi milý človek, si, že som sa s jej predníkom, pánom ale zajtra budem musieť zavolať Rudom, Moravákom, ktorý hovoril kmotrovi do Petržalky, tuším, robí lámanou bratislavčinou, zoznámil zajtra nočnú a príde sem s kolegami a že sa mi priznal, že bol hrať i u nás. na návštevu! Robí na bezpečnosti!“ Nastupoval v petrovskom hostin-

Pred Perugiou

ci Hviezda a pochvalne sa zmienil o našej štipľavej klobáse. Do Kryštál baru sa pre obmedzený počet miest len tak ľahko nemohlo dostať. Mnohí čakali na ulici pred zamknutými dverami, čakajúc na odchod tých, čo si svoje brušká už uspokojili. Koľko ľudí vyšlo, toľko vstúpilo dnu. Kryštál bar teraz už nemá ten svoj starý šmrnc. Na rohu, kde bol vchod, sú teraz konfekčné novinky, butik módy, kým je samotný vchod do neho posunutý do uličky. Dnes je tam herňa s blikajúcimi automatmi, v ktorých náruživo-márnomyseľný hazardér míňa neraz i posledné bankovky. Osobitné čaro bratislavského, zvlášť bohémskeho života tvorili kaviarne. Medzi nimi bezpochyby chýrečná Štefánka, ktorá sa i dnes nachádza oproti dnešnému Prezidentskému palácu, na rohu. Mala tú povesť, že do nej chodili eminentní básnici, predovšetkým Emil Boleslav Lukáč. Na druhej strane, v centre na Štúrovej ulici, bola Luxorka, kam chodili hlavne herci z blízkeho Hviezdoslavovho divadla, napr. Jozef Króner a Štefan Kvietik. Dokonca aj básnik Ján Smrek do nej chodil. V hoteli Tatra bola tiež jedna kaviarnička, ktorú riadne navštevoval spevák Karol Duchoň. V blízkosti Univerzity Komenského, oproti Šafárikovmu námestiu, bol hotel Krym a v ňom denný bar, ktorý navštevovali študenti a ich profesori. Dnes je tam pub Biela labuť. K životu socialistického pracujúceho Slováka patrili i vinárne, ktorých bolo neúrekom. Na rozdiel od Čechov, ktorí fandili zväčša pivu, Slováci vždy boli viac vinári. Za známe sa považovali Malí a Veľkí Františkáni, Pod baštou, U sedliaka, U Dežmana, Kláštorná vináreň, ktorá sídlila v budove Matice slovenskej na Pugačevovej ulici, U mýtnika na Mýtnej ulici... A bol to len kúsok toho, čo nám pripomína nie ani tak dávnu minulosť bratislavského, predovšetkým nočného života. Mnohí, ktorí tam žili, pracovali alebo študovali, poznajú to... Mnohí tam zostali žiť doteraz, kým sa mnohí iní z inokadiaľ k tým spomienkam na Bratislavu stále vracajú. A majú sa aj k čomu.

HLAS ĽUDU | 25. 4. 2015 • 17 /4644/

(DUCHA)PLNKY

Výber: Oto Filip

Smiech je liek Július Caesar vraví gladiátorom: – Gladiátori, dnes budete mať zápas vo vodnom póle. Mužstvo, ktoré vyhrá, získa slobodu! – A ako budeme poznať súpera? – opytujú sa gladiátori. Cisár sa usmeje a odpovie: – Krokodíly budú mať biele čiapočky... Mark Twain dostal anonymný list, v ktorom bolo jedno jediné slovo: Sviňa. Humorista zverejnil v novinách odpoveď: – Obvykle dostávam listy bez podpisu, no tentoraz som dostal podpis bez listu. Profesor Albert Einstein raz cestoval rýchlikom do New Yorku. Keďže bol hladný, odišiel do jedálenského vozňa. Čašník mu podal jedálny lístok, no profesor si uvedomil, že si okuliare nechal v kupé. Chvíľu si márne namáhal zrak, potom vrátil lístok čašníkovi a požiadal ho:

– Prečítajte mi to, prosím! Po chvíli váhania čašník odpovedal: – Prepáčte, ale ja som tiež negramotný. – Kam ideš, Fero? – pýta sa kamarát. – Na cintorín, poď so mnou! – Čo som blázon? Počkám, kým ma tam odnesú. – Pán sused, váš pes ma pohrýzol do nohy. – Azda nechcete, aby vám taký malý psík dočiahol na ruku. Škót počúva z rádia omšu. Zrazu sa očividne rozveselí a medlí si ruky: – Čomu sa tak tešíš? – pýta sa ho manželka. – Práve vyberajú do zvončeka! Žena bije opitého muža a kričí: – Tak budeš ešte piť?! – Nuž, keď tak naliehaš, nalej...

Zrnká múdrosti

Karikatúra: Mića Miloradović

Nevymýšľaj si minulosť podľa potreby. Da Vinci Je krásne niečomu veliť, aj keby to bolo stádo dobytka. Cervantes

Ruka má päť prstov a každý je iný. České príslovie Vzdelanec je pokladom svojej krajiny. Čínske príslovie

Aforizmy o súčasnosti

Milovan Vitezović

Vľavo východ, vpravo západ a v strede – človek. Tam, kde vláda nie je v žiadnej kríze, národ je v zúfalstve. Všetky zrážky sú na okraji rozumu. Národ by nemal zasahovať do cudzích vecí – svojej vlády! Na historickej križovatke sa na kríži ocitol národ. Aj demokracia manipuluje s ľudom, ale ho nezatýka. Policajti sú dobrí spolubesedníci. Vždy si ťa do konca vypočujú. Ľudí možno rozdeliť na pesimistov a komunistov. Námestia slobody stavali otroci.

Aforizmy

Vreckový kalendár

Niekto má citlivú dušu a niekto citlivý žalúdok. Duša je citlivá aj na cudzie trampoty, žalúdok len na tie svoje. Divný človek. Nemá žiadnu funkciu a chcel by mať pravdu. My vám oznámime viac právd a vy si zvoľte tú, ktorá sa vám najviac páči. Včera som zbadal mravného víťaza. Prehŕňa sa v kontajneri. Nič nevyrábať a všetko to predať – je to naša exportná stratégia. Hneď ako sa začne rozprávanie o sťahovaní opaskov, jasné je, že vláda nemá žiadnu lepšiu ideu.

Odlev mozgov Radmilo Mićović

Ranko Guzina

Dragoslav Mitrović

Vyriešili sme problém recyklácie odpadov v Srbsku. Obyvatelia Leskovca budú odpad hádzať do Južnej, tí z Čačku do Západnej a obyvatelia Smedereva do Veľkej Moravy.

Dejiny píšu víťazi a pamätajú si ich porazení. Suseda som obral o krajšiu polovičku. Teraz som človeSťahujem všetky svoje predvolebné sľuby. Počas kampane som totiž bol omámený kom a pol. mocou. Kam najčastejšie vychádzam? Na volebné miesto. Dokonalý zločin je najsilnejšie alibi. Odlev mozgov zo Srbska pokračuje. Včera sme predali Budúcnosť je pred nami. Východisko nemáme. futbalistu, ktorý výborne hlavičkuje. Prestaňte nás ľakať krajšou budúcnosťou. Táto je pre nás záležitosťou minulosti.

25. 4 – 1. 5. 2015

POČASIE

Z jubilejného 3 000. čísla humoristického časopisu Jež

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

9˚ | 21˚

11˚ | 22˚

10˚ | 21˚

9˚ | 20˚

10˚ | 19˚

9˚ | 15˚

6 | 15˚

VII

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

Mäsové guľky

Takto sa to podarí: Mäsové guľky: Mleté mäso

dáme do misy a pridáme vajce, nadrobno pokrájanú cibuľu, soľ, korenie, prelisovaný cesnak, horčicu a podľa potreby strúhanku. Všetko dôkladne premiešame. Ak je zmes riedka, prisypeme strúhanku. Zo zmesi tvarujeme malé guľky. Vo väčšej panvici ohrejeme dostatočné množstvo oleja, v ktorom guľky zo všetkých strán dozlatista opekáme. Horčicová príloha: V miske zmiešame jogurt, smotanu, horčicu a najemno nasekanú pažítku. Premiešame, osolíme a okoreníme. Hotové guľky podávame s prílohou.

Suroviny: Na mäsové guľky: 600 g mle-

tého bravčového mäsa, 1 vajce, 1 cibuľa, soľ, mleté čierne korenie, 2 strúčiky cesnaku, 1 lyžička horčice, podľa chuti strúhanka, olej na opekanie; Na horčicovú prílohu: 100 g jogurtu, 100 g kyslej smotany, 1 lyžica horčice, 1 vetvička pažítky.

S teflónom si poradí kyslá kapusta!

eflónová panvica je veľmi citlivá na údržbu. Keď je nová, bojíme sa jej dotknúť, aby sme ju nepoškodili. Ale časom si zvykneme a pečieme, vyprážame a panvica sa zanáša a zapeká. Ak ste už vyskúšali saponáty, skúste v nej povariť kyslú kapustu. Ak ani to nepomôže, nalejte do nej vodu s lyžicou prášku na pranie (nie gélu). Povarte a nechajte vychladnúť. Pripečené zvyšky na panvici povolia, takže ich môžete zotrieť servítkou a opláchnuť čistou vodou. Ako vyklopiť želatínový dezert? Malé dezerty môžete vyklopiť priamo na dezertné tanieriky, na ktorých ich budete

podávať, veľké vyklopte na tácku (najprv ju navlhčite, aby ste dezert mohli posunúť do stredu). Okraj dezertu vo forme opatrne oddeľte širokým nožom. Formu na pár sekúnd ponorte do teplej vody. Dávajte pozor, aby sa dezert nezačal topiť. Formu vyberte z vody, dezert trochu natraste, aby sa uvoľnil. Navrch formy položte prevrátený tanier a rýchlym pohybom oboch rúk dezert prevráťte na tanier. 4 triky s kancelárskymi spinkami Malé farebné alebo strieborné spinky nielenže držia pokope voľné listy papiera, ale dajú sa využiť aj inak. 1. Náhrada zipsu:

DOMÁCNOSŤ

Nemáte pre návštevu maškrtu? Zachráni vás mafinovač!

en pred chvíľou sa nečakane ohlásila návšteva a nemáte doma nič sladké ku kávičke? Nič to, s mafinovačom máte za pár minút napečené! Vždy pripravený: Tento prístroj je skvelý pomocník v situáciách, keď by kvôli pár mafinom bolo zbytočné zapínať rúru. Mafinovač zvyčajne na jeden raz upečie 6 až 8 kúskov. Poteší vás ráno, ale aj počas dňa, keď dostanete chuť na niečo sladké. Svoje opodstatnenie má určite aj na menších oslavách. Keď sa minú koláče, nalejete vopred pripravené cesto do prístroja a o pár minút každého potešíte čerstvými mafinami.

Foto: E. Šranková Do 10 minút: Mafinovač je v mnohom podobný toastovaču. Namiesto pečiva sa však do formičiek s nepriľnavým povrchom nalieva cesto. Môžete v ňom upiecť klasické, ale

aj menšie mafiny či cupcakes. A to všetko za pomerne krátky čas – zvyčajne do 10 minút. Vďaka nepriľnavému povrchu nepotrebujete papierové košíčky, dokonca povrch netreba natrieť ani olejom či iným tukom. Aj údržba je veľmi jednoduchá. Keď prístroj vychladne, stačí vnútro utrieť papierovou utierkou. Ľahká obsluha: Prístroje majú svetelné kontrolky zapnutia a nahriatia, automatický termostat, bezpečnostnú poistku proti prehriatiu. Chýbať by nemali protišmykové nožičky, praktické je tiež automatické navíjanie prívodného kábla, ktorý tak po ukončení prevádzky nikde neprekáža. Niektoré modely možno dokonca skladovať vo vertikálnej polohe, takže na kuchynskej linke nezaberú veľa miesta. Pečenie hrou: Väčšina mafinovačov má pribalených zopár receptov, ale ani tu sa fantázii medze nekladú. Okrem základných surovín môžete čarovať aj z toho, čo máte práve doma. Do cesta pridajte ovocie, ale chutné budú aj na slaný spôsob, napríklad so syrom alebo šunkou.

Mozaiku číslo 189 pripravil Oto Filip

VIII

Ak sa pokazilo a odpadlo uško na zipse na nohaviciach, bunde alebo cestovnej taške, nahradíte ho pohodlne kancelárskou spinkou, ktorú prevlečiete cez uško. 2. Otvárač fólie: Neviete otvoriť fóliu, v ktorej sú zabalené napríklad cédečká? Žiadny problém – ohnite spinku, vsuňte ju pod spoj fólie a už to pôjde poľahky. 3. Záložka do knihy: Farebné spinky môžete použiť ako záložku do knihy, prípadne ich môžete ohnúť do tvaru srdiečka a záložky vo vašej obľúbenej knihe budú ešte krajšie! Takisto nimi môžete ozdobiť aj poznámky. 4. Označenie lepiacej pásky: Miesto toho, aby ste stále hľadali koniec lepiacej pásky, prilepte tam kancelársku spinku. Tak bude lepiaca páska vždy pripravená na použitie. Mafiny možno upiecť aj v rúre Plechová forma: Tradičnú plechovú formu treba pred naplnením vymastiť tukom a vysypať múkou. Ak sa nám nechce absolvovať túto procedúru, môžeme do jamôk použiť papierové košíčky. Používame košíčky z tenšieho papiera, hrubšie sú určené na samostatné pečenie na plechu. Silikónová forma: Kvalitné silikónové formy nemusíme podľa výrobcov vymazávať ani vysypávať. Ale pre lepšiu manipuláciu s hotovými koláčikmi je vhodné vyložiť aj silikónovú formu papierovými košíčkami alebo vymastiť a vysypať. Treba však dať pozor – niektoré lacnejšie silikóny môžu v pečive zanechať trochu umelú pachuť. Keramická forma: Pekárenským hitom súčasnosti sú rozmanité keramické formy, misky a hrnčeky, ktoré môžu takisto poslúžiť ako forma na mafiny. Pre keramiku platí, že formu treba vymastiť tukom, vysypať múkou, prípadne opäť vyložiť papierovými košíčkami a môžeme piecť bez obáv.

Kultúra Koruna osláv

V PONDELOK NA NOVOSADSKOM KNIŽNOM SALÓNE PREZENTOVALI ZBORNÍK PRÁC K HISTORICKÝM VÝROČIAM NAŠEJ PUBLICISTIKY

Oto Filip

e takým menším absurdom, že žurnalisti, ktorí najčastejšie narábajú so slovami, azda spravidla najmenej slov venujú sebe. Výnimkou z tohto nepísaného pravidla je Hlas ľudu, ktorého doterajšie dejiny sú dosť dôkladne zmapované dvoma publikáciami k dvom jubileám: Štyridsať rokov Hlasu ľudu a Náš Hlas ľudu polstoročný. Hoci sa očakávalo, že monografie alebo zborníky uvedeného druhu budú pribúdať po každom desaťročí existencie týždenníka, pri šesťdesiatke sa to, žiaľ, nestalo. Našťastie, sedemdesiatka napravila dojem. V pondelok uzrel svetlo sveta Zborník prác 150 rokov slovenských novín a časopisov v Srbsku a 70 rokov Hlasu ľudu, ktorý prezentovali 20. apríla v rámci Salónu kníh v Novom Sade. Vítajúc účastníkov podujatia riaditeľ NVU Hlas ľudu Samuel

Žiak pripomenul náplň a význam ústredných októbrových osláv dvojnásobného jubilea našej publicistiky, ako aj medzinárodnej konferencie k historickým výročiam našej tlače usporiadanej v spolupráci s Oddelením slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade. Na nej početní mediálni experti, vedeckí pracovníci, redaktori rôznych profilov, predstavitelia troch vysokoškolských ustanovizní zo Slovenska aj od nás ozrejmili celý rad dobových a iných aspektov našej tlače, súčasných trendov a východísk, týkajúcich sa najmä postavenia printovej žurnalistiky v ére elektronickej. Prostredníctvom približne tridsať zverejnených štúdií a všetkých odpovedí, ktoré tieto poskytujú, najnovší mediálny zborník oprávnene získal hodnotenie menom koruna oslavného úsilia, ako ho pomenoval riaditeľ Žiak.

Z pondelkovej prezentácie zborníka prác: riaditeľ Samuel Žiak a zodpovedná redaktorka Vladimíra Dorčová-Valtnerová

O novinách ako kolektívnom produkte hovorila zodpovedná redaktorka Hlasu ľudu Vladimíra Dorčová-Valtnerová, ktorá ako zvlášť prínosnú ocenila štúdiu technického redaktora Miroslava Dobroňovského s názvom Mediálne obmeny cez hlasľudovské reálie. Ako podotkla, už zo súpisky kľúčových slov, ktoré v nej používa, ako sú print, web, aplikácie, dizajn, grafika, počítače... badať, že Hlas ľudu nie je len tradičný, ale aj moderný. Transformova-

né do reči praktickej, znamená to odteraz dvojnásobné úsilie – udržať si doterajších čitateľov printových, no získavať zároveň aj tých nových, zástancov nielen tlačenej, ale aj elektronickej podoby titulu, konkrétne online vydania, no aj nových platforiem či viacerých sociálnych sietí. Doterajšie výsledky naznačujú, že sa to dá a že je na čom tvorivo stavať. Veď sú tie naše historické piliere a súčasné dosahy tak pevné, ako aj podnetné.

PRVÁ MONOGRAFIA V EDÍCII SLOVART ÚKVS

Vášnivé meditácie o svete vôkol nás Jasmina Pániková

de najlepšie prezentovať knihu, ak nie na knižnom salóne. Týmto sa asi riadili aj všetci tí, ktorí participovali na vydaní monografie Mária Gašková – Maliarstvo tichej vášne a túto vzácnu knihu prezentovali v pondelok 20. apríla na 21. Medzinárodnom knižnom salóne na Novosadskom veľtrhu. Text, ktorý približuje život a tvorbu našej známej maliarky, napísal historik umenia a výtvarný kritik Sava Stepanov, recenzentmi sú Vladimír Valentík a PhDr. Bohumír Bachratý, CSc. Monografiu vydal Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov v edícii SlovArt. Ide o prvú monografiu v tejto novozaloženej edícii. Kniha je o to významnejšia, lebo vyšla v trojjazyčnej podobe – v slovenskom, srbskom a anglickom jazyku. • KULTÚRA •

Autor textu Sava Stepanov pri tejto príležitosti zdôraznil, že maliarka Gašková od začiatku 70. rokov, keď začala vystavovať, dodnes vytvorila koherentný a celistvý umelecký opus. Podľa neho práve v tejto monografii retrospektívnym spôsobom môžeme vidieť, aký vzťah malo jej umenie k svetu umenia počas týchto rokov. „Všetko to, čo sa vyskytovalo v našom umení, má reflexiu v Máriinom umení, ale tá reflexia nenastala ako následok tých dianí v umení, ale súčasne participovala v tom, jedinečným, tichým spôsobom,“ hovorí S. Stepanov. „Monografia sa končí najnovšími obrazmi, ktoré sú charakteristické pre naše vojvodinské umenie. Ide o maľovanie krajiniek, na ktoré sa Mária vo svojich obrazoch pozerá z vtáčej perspektívy, čo nám podáva globálny obraz krajinky. Zaoberajúc sa krajinkami a samotnou príro-

Maliarka Mária Gašková v spoločnosti riaditeľky ÚKVS Miliny Sklabinskej, autora textu Savu Stepanova a recenzenta Vladimíra Valentíka

dou Gašková sa dostala k prírode obrazu, čo je možno aj najvyšším cieľom, ktorý maliar môže dosiahnuť,“ uzavrel Stepanov. Rovnako s veľkým rešpektom o maliarkinej tvorbe a pochvalne o samotnej monografii sa zmienil jeden z recenzentov Vladimír Valentík. Kniha, podľa jeho slov, nevyšla vôbec priskoro, ale práve naopak, v pravej chvíli, aby nám najlepším spôsobom podala retrospektívu maliarkinej tvorby. Tvorby, ktorá v priebehu uplynulých desaťročí zostávala verná svojej poetike.

Ako sa o monografii zmienila samotná maliarka? Ako povedala, bolo jej cťou byť prvou maliarkou v novozaloženej edícii, a keď ide o samotnú monografiu, analýza tvorby je podľa nej urobená cez rozvojové fázy tvorby, ktoré trvali desaťročia. Práve tento rozvoj svojráznym spôsobom prirovnala k rozvoju motýľa, ktorého rozvoj, na rozdiel od samotného života, dlho trvá. Vyznelo to pokorne a ticho, avšak s určitou dávkou náruživosti. Nie div, že monografia nesie názov Maliarstvo tichej vášne. Veď jej maliarstvo práve tým aj je.

17 /4644/ 25. 4. 2015

Kultúra FINÁLOVÁ SÚŤAŽ ŽIEN V PETROVCI

Do Bystrice postúpili Milina a Anna Katarína Gažová

tefánikova sieň Matice slovenskej v Petrovci bola v nedeľu 19. apríla vyplnená do posledného miesta milovníkmi krásneho slova. To z tých dôvodov, že Asociácia slovenských spolkov žien usporiadala tradičnú finálovú súťaž žien v umeleckom prednese poézie a prózy, ktorej predchádzali regionálne súťaže pre Báčku a Banát. Viera Miškovicová, predsedníčka ASSŽ, v úvodnom príhovore poukázala na to, že kvalita prednesov v podaní žien stúpa. Tohto roku súťažili ženy z Báčky a Banátu (Sriem sa nezapojil) a do finále sa dostalo sedem kandidátok o postup na festival Vansovej Lomnička v Banskej Bystrici, ako i o účasť na rovnakom podujatí v Starej Ľubovni, tiež na Slovensku. Moderovala Miriam Murtínová z Hložian. V kategórii prednesu poézie žien do 25 rokov vystúpili: Alexandra Čížiková z Kovačice a Monika Bažaľová z Hložian. V kategórii ponad 25 rokov zarecitovali: Katarína Petrášová z Pa-

Anna Hrnčiarová z Lalite presvedčivo stvárnila postavu ňane Anče z Čajakovho Zypa Cupáka, nielen úspešným prednesom prózy, ale aj krojom... diny a Milina Chrťanová z Kysáča. Keď ide o prednes prozaického textu, predstavili sa tri súťažiace: do 25 rokov Iveta Galasová z Padiny a nad 25 rokov Anna Urbanová z Jánošíka a Anna Hrnčiarová z Lalite. Umelecké prednesy žien hodnotila odborná porota, predsedníčkou ktorej bola Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka MSS, a členky Miluška Anušiaková-Majerová a Mária Kotvášová-Jonášová.

Pokým porota pracovala, prítomných potešili Katarína Arňašová zo Spolku žien z Petrovca prednesom básne a Anna Marušníková z padinského Spolku žien a Miriam Murtínová zo Spolku žien Slovenka z Hložian prednesom prozaických textov. Okrem toho si prítomní vypočuli páčivé slovenské pesničky, ktoré im zaspievali Katarína Petrášová z Padiny a Katarína Balážová z Petrovca.

NA PREHLIADKE OCHOTNÍCKYCH DIVADIEL SRIEMU V IRIGU

Pekné úspechy pazovských divadelníkov Anna Lešťanová

ohtoročná 43. prehliadka ochotníckych divadiel Sriemu sa konala v dňoch 4. až 13. apríla v Irigu. Na prehliadke sa zúčastnilo 7 predstavení z Inđije, Šídu, Pećiniec, Starej Pazovy (až tri predstavenia) a Irigu. Selektor tejto oblastnej divadelnej prehliadky Predrag Momčilović, herec SND z Nového Sadu, navrhol štyri predstavenia pre dodatočnú selekciu pre Prehliadku ochotníckych divadiel Vojvodiny, ktorá sa tradične uskutočňuje v máji v Starej Pazove. Navrhol predstavenia, ktoré považoval za hodnotné pre pokrajinskú selekciu: Večera bláznov (Večera budala) Divadelnej sekcie KUS Branka Radičevića v Starej Pazove, Živý bič SD VHV Stará Pazova, potom divadlo Cigáni

www.hl.rs

OD Branislava Nušića v Šíde a predstavenie Branka v podaní KUS Zmaj v Irigu. Na prehliadke ochotníckych divadiel Sriemu v Irigu pazovskí herci a režiséri Igor Piskla (zľava) a Janko Šarkézy v predstavení dosiahli po- Večera bláznov, ktoré v Irigu obsadilo prvé miesto zoruhodné úspechy. Diplom za najlepšiu réžiu udelili Zdenkovi Kožíkovi (Živý bič). udelili Alexandrovi Bakovi (Večera Medzi piatimi odmenenými diplobláznov), kým diplom za drama- mami za herecké výkony sú Pazovtizáciu predstavenia a diplom za čania Janko Šarkézy (Večera bláznov) najlepšiu scénografiu získala Anička a Anna Kanášová (Živý bič). Diplom Balážová (Živý bič). Podľa rozhodnu- za najlepšiu epizódnu úlohu získal tia selektora Predraga Momčilovića Aleksandar Petrović zo Starej Pazovy diplom za najlepší scénický pohyb (Večera bláznov). Na 43. prehliadke

Informačno-politický týždenník

Predsedníčka odbornej poroty K. Melegová-Melichová pochválila túto akciu asociácie, ktorá pestuje kultúru hovoreného slova a snahy, aby sa čím viac žien a dievčat do nej zapájalo. Porota pochválila všetky účastníčky finálovej súťaže a rozhodla, že do Banskej Bystrice na Vansovej Lomničku postúpili: v prednese poézie Milina Chrťanová z Kysáča a v prednese prózy Anna Hrnčiarová z Lalite. Súťaž v B. Bystrici je 24. a 25. apríla. Na jeseň, v októbri, sa v súťaži v umeleckom prednese v Starej Ľubovni zúčastnia finalistky Iveta Galasová z Padiny a Monika Bažaľová z Hložian. Záverom pekného večierka v Petrovci účastníčky finálovej súťaže dostali ďakovné listiny od ASSŽ a knižné darčeky z MSS. Členkám poroty tiež odovzdali knižné darčeky. Súťažiacim finalistkám darček odovzdali V. Miškovicová, predsedníčka asociácie, K. Melegová-Melichová, predsedníčka MSS, a Mária Gašparovská, predsedníčka Spolku petrovských žien, ktorý mal na starosti organizačné práce a občerstvenie. ochotníckych divadiel Sriemu ďakovné listiny za herecké výkony dostali aj traja pazovskí herci: Igor Piskla a Radica Števanovová (Večera bláznov) a Zdenko Kožík (Živý bič). Selektor prehliadky navrhol, aby na festival v dedine Jaša Tomić postúpilo predstavenie Večera bláznov a na festival do Kruščića predstavenie Jeleny Vučkovac Težina krune v podaní žiakov staropazovského Gymnázia Branka Radičevića. Z tohto súboru Daniela Havranová zo Starej Pazovy získala diplom za najlepšie kostýmy. Selektorom pre pokrajinskú divadelnú prehliadku je Tibor Vajda, režisér z Nového Sadu, ktorý si predstavenie Mila Urbana Živý bič v réžii Aničky Balážovej pozrel vo štvrtok 16. apríla v staropazovskej divadelnej sále a predstavenie Francisa Vebera Večera bláznov v réžii Alexandra Baka naplánovali na 26. apríla, tiež v Starej Pazove. Foto: z archívu A. Baka • KULTÚRA •

VOJVODINSKÍ UČITELIA A ŠTUDENTI NA SLOVENSKU

Obohacovali si vedomosti Aneta Lomenová

ilinský samosprávny kraj po štvrtýkrát zorganizoval Odborný seminár pre učiteľov slovenského jazyka, literatúry, dejepisu a občianskej náuky pre zahraničných slovenských osvetových pracovníkov. Seminár bol od 8. do 11. apríla 2015 v okolí Žiliny. Zúčastnili sa tu najmä učitelia základných a stredných škôl z Maďarska, Rumunska, Poľska, Ukrajiny, Česka, Chorvátska a zo Srbska, odkiaľ prišlo najviac frekventantov vo vedení Svetlany Zolňanovej, koordinátorky Účastníci seminára v Čičmanoch Výboru pre vzdelávanie NRSNM. Národnostná rada slo- manažéri a kvalifikovaní profesori venskej národnostnej menšiny v z oblasti slovenčiny a dejepisu. Žispolupráci s Oddelením slovakis- linský samosprávny kraj zabezpečil tiky FF UNS prvýkrát do seminára účastníkom prepravu, ubytovanie, stravovanie, program a k tomu zapojila študentov. Seminár koordinovali projektoví reprezentačné predmety, užitočné

školské pomôcky pre školy a činnosť slovenských spolkov. Organizátorovi seminára tentoraz išlo nie tak o prednášky a vzdelávanie účastníkov, ako o prezentáciu Žilinského regiónu a prehliadku

JANKO KOLÁRIK Z PADINY

Všestranný učiteľ a aktivista Ondrej Kotváš

ak ako v minulosti, aj v súčasnosti sú mnohí učitelia – zvlášť v dedinských prostrediach – nositeľmi i spoločenského a kultúrneho života. Jednou z takých osobností je aj padinský učiteľ Janko Kolárik. Škola, kultúra, spoločenské aktivity, cirkev… – to sú polia pôsobenia tohto aktivistu. Kto je Janko Kolárik? Je to predovšetkým vzorný učiteľ a vychovávateľ už niekoľkých generácií žiakov padinskej školy. Má 49 rokov, školenie ukončil na Pedagogickej akadémii v Novom Sade a pracovať začal roku 2001. I keď hovorí, že mu je práca so žiakmi prvoradá a najmilšia, Janko si ochotne a svedomite spĺňal a spĺňa i ostatné zverené úlohy. – Snažím sa všetky úlohy splniť čím dôkladnejšie, – hovorí spolu• KULTÚRA •

besedník. – Okrem toho, že som učiteľom, bol som riaditeľom Domu kultúry Michala Babinku (1993 – 1995), predsedom zhromaždenia Miestneho spoločenstva v Padine (2004 – 2008), som obligátnym účastníkom takmer všetkých kultúrnych podujatí v osade – ako priamy účastník alebo ako organizátor. Na pracovisku sa naplno angažuje aj v mimoškolských aktivitách a najviac sa mu darí práca so žiakmi na kultúrno-umeleckom poli, konkrétne vo folklórnej činnosti a v oblasti zachovávania slovenských zvykov a obyčají. Najradšej si spomína na rok 2013, keď so svojou triedou na festivale

v Bratislave získali titul Supertrieda za spracované padinské ľudové obyčaje pod názvom Pri studni. Uznanie za takúto činnosť dostal i na festivale vo Vrbase. Nahral dokumentárno-hraný film Chystanie nevestinho vybavenia, bol choreografom mnohých tanečných skupín, s ktorými vystupoval na programoch v Padine, ale i v iných prostrediach. Ochotne sa zapája takmer do všetkých podujatí v Dome kultúry. – Vždy, keď ma o to požiadali, bol som konferencierom na festivaloch, ktoré sa usporadúvajú v Padine, moderoval som mnohé kultúrno-umelecké programy. Najviac mi však utkveli v pamäti práce

tamojších zvláštností, zachovaných starožitností a prírodných hodnôt. Účastníci okrem krásnych výletov v okolí Žiliny absolvovali odborný seminár venovaný literatúre, eurofondom a projektom v oblasti školstva a kultúry. Spracovali tému 70. výročia skončenia druhej svetovej vojny, problematiku Matice slovenskej v slovenskej diaspóre v súčasnosti, tematiku Slovenska a Československa a príklady dobrej praxe vzdelávania. Prednášky sa konali v Žilinskom samosprávnom kraji, v Obchodnej akadémii v Dolnom Kubíne a v Spojenej škole v Kysuckom Novom Meste. Účastníci si zo seminára odniesli krásne spomienky na žilinské katakomby, prestížny wellness centrum v Rajeckých Tepliciach, na jedinečné Čičmany, Slovenský Betlehem v Rajeckej Lesnej a prehliadku námestia a prvého, zatiaľ jediného slovenského orloja v Starej Bystrici. Pre seminaristov bol zabezpečený aj lístok do Mestského divadla v Žiline, kde sledovali divadelnú komédiu Konfety. Žilinčania majú za sebou ďalšiu kvalitne zrealizovanú akciu a vojvodinskí učitelia zasa peknú skúsenosť, pozitívne náhľady a nezabudnuteľné zážitky. na projektoch Televízie Nový Sad, keď sme s profesorkou Zuzanou Papovou a ochotníkmi pre televíziu nahrali program o zvykoch v Padine. Sú to lúpačky, mejačky, páračky, priadky, vianočné zvyky a obyčaje. Osobitná časť Jankovho pôsobenia je spolupráca s miestnym evanjelickým cirkevným zborom. Angažuje sa ako katechéta v Nedeľnej škole, je zapisovateľom, a keď je to potrebné, zastúpi i farára. Treba tiež spomenúť, že keď sa do školy uviedla náboženská výučba, Janko bol prvým učiteľom náboženstva v padinskej škole. Všestrannú osobnosť Janka Kolárika dotvára i jeho činnosť v padinskom rozhlase, v Miestnom odbore Matice slovenskej v Padine, a bez neho si takmer nemožno predstaviť podujatie Víno, hudba, klobása. Takou osobnosťou je, hľa, tento padinský učiteľ. Svojmu prostrediu venoval veľa tvorivých síl, veľa času, ale chceme veriť, že z tých síl neubudlo a že vo svojej všestrannej činnosti bude pokračovať i ďalej.

17 /4644/ 25. 4. 2015

Kultúra DVE NOVÉ ZASTÁVKY NA DLHEJ VÝSTAVNEJ ŠNÚRE AKADEMICKÉHO MALIARA PAVLA ČÁNIHO

Od Slovenska po Slovinsko a zase vpred Oto Filip

ila jeho imaginácie láme zaužívané tabu odhaľujúc nám pritom duše, okolie a svety, aké by mohli byť. Ak nie inde, tak aspoň v našich mysliach, pohľadoch. V jeho kresbách, olejomaľbách, grafikách, kombinovaných technikách, prácach vôbec, ťažko nájsť trvácnosť vyhranených tém a opusov, keďže sa fantázii medze nekladú. Raz dýchajú erotikou, inokedy jemným výtvarným sarkazmom, tretíkrát našimi koreňmi, štvrtýkrát holubičím letom nad naším svetom. Práve tým je autorský rukopis a prejav Pavla Čániho spoznateľný, zároveň výrazne asociatívny. Jeho kresba má v sebe precíznosť Brunovského, kolorit zase akúsi tichučkú brzdu akoby naznačujúcu, že by vodopád farieb možno utlmil odkaz. Čániho

Pavel Čáni

obrazy, či sa človek na ne díva na prvý alebo na druhý pohľad, sú pritom komunikatívne, občas až interaktívne, tematicky spájajúce lokálne s globálnym, no aj to širšie vracajúce sa na užšie. Možné odpovede na večnú dilemu: je svet čierny, biely, farebný, šedý alebo celkom iný, poskytoval zase milovníkom umenia dvoma súbežnými výstavami v slovinskom Celji menom Čiernobiele vo farbách. Úspešne nimi spojil marec s aprílom, nás – tak ako kedysi so Slovenskom, teraz aj so Slovinskom – onedlho azda aj s Talianskom. Galérie AQ a PLEVNIK-KRONKOWSKA žili teda od

www.hl.rs

toho štartujúceho 6. marca do finišujúceho 3. apríla duchom a dychom diel nášho maestra, ktorý štedro sebou priniesol nielen mnoho toho slovenského, prípadne vojvodinského, ale aj omnoho širšieho. – Pred pár rokmi, v roku 2012, sme sa s Vladom Valentíkom rozhodli vyštartovať s touto výstavou aj do zahraničia. Najprv šla do Bratislavy, potom do Žiliny, Trnavy, Martina, Župkova. Pred Martinom a Župkovom zavítala aj do Krakova. Jej odchodom do cudziny akoby sama začala žiť vlastným životom. Dve diela: Bez názvu a Dve moruše, otec a Modigliani Zrejme si ju niekto videl, všimol, odporúčal, taviažuci sa na cyklus našich kže sa nedávno ocitla ľudových kobercov. A všetaj v Celji. Zhodou okolko bolo priam veľkolepé. ností istý môj známy zo Na vernisáži o jeho tvorbe Slovinska Tone Kregar, hovoril kunsthistorik Maktorý je poradcom riaditija Plevnik, účastníkom teľa Historického múzea sa prihovoril zástupca žuv Celji a známejší ako pana Miloš Rovšnik, kým hudobník jednej rokovej podujatie úradne otvoril skupiny z našich čias, veľvyslanec Slovenskej resa ma opýtal, kedy som publiky v Slovinsku Juraj naposledy mal výstaMigaš. vu v Slovinsku. Viem, Aj kultúrou sme si blízki, že jedna bola kedysi keď nás takto spája. A kto v Postojne, asi pred tavraví, že sa dejiny neopakými necelými dvoma kujú? Pavel pred takými desaťročiami... – vraví Zuzka Medveďová dvoma a čosi desaťročiami Pavel Čáni. A keďže diela už boli na Slo- otvoriť dve výstavy v ten istý večer. aj v Novom Sade mal formálne vensku a Slovinsko je takmer tu, Zahrnuli najnovšie Čániho maľby, podobnú výstavu, síce tematicky stačila ochota a kúsok času, len objekty, grafiky, konkrétne dva s rozličnými exponátmi, no s rovtaký mesiac, na výber a prípra- cykly – grafický cyklus Autobiogra- nakým menom ako v Celji. Dokonvy. Padlo i druhé rozhodnutie: fiky, ako i ten bližší maliarskemu ca súčasne v dvoch priestoroch. Včera Nový Sad a Petrovec, dnes vystavovať v dvoch priestoroch, výtvarnému prejavu a výrazu, Celje, zajtra Ľubľana, pozajtra Turín alebo Miláno. Umelecké cesty nevyspytateľné, rovnako ako všetko, čo prináša zajtrajšok. Podstatné je však dýchať a žiť umením, vlastnými formami a formátmi, väčšími alebo menšími. A objímať nimi svet. Hranice pritom nie sú, ani európske, ani tie naše, ani historické, ani tvorivé, ani žiadne iné. Dôležité sú odkazy a autorské pohľady. A to spoločné, čo sála z nich, najmä nóvum a krása, spomienka a láska. U Pavla Čániho je ich viac než dosť. A stále pribúdajú. Z otvorenia

Informačno-politický týždenník

Snímky: z archívu P. Čániho, O. Filip • KULTÚRA •

Z ČINNOSTI FS KLASY V STAREJ PAZOVE

Svadobné zvyky na javisku Anna Lešťanová

lenovia Folklórneho súboru Klasy, ktorý pôsobí pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka s choreografom a vedúcim súboru Zlatkom Rumanom choreografiami spracúvajú a pred zabudnutím zachovávajú slovenské svadobné zvyky a obyčaje v Starej Pazove. Tieto zvyky si vedúci Z. Ruman rozdelil do troch častí, či Momentka, keď mladucha namiesto party choreografií: Poďme už má na hlave kytku a ručník na svadbu, Stratila som pártu, zelený veniec a Drdá. Pred- censtvom folkloristi premiéronedávnom pred svojím obe- vo predviedli choreografiu pod

názvom Stratila som pártu, zelený veniec, teda tú časť svojho svojrázneho projektu, ktorá zahŕňa obyčaje po sobáši. Divákom sa veľmi páčila, preto nešetrili dlane a členov FS Klasy odmenili búrlivým potleskom.

– Každá choreografia, kde sa spracúvajú tradičné zvyky, a teda i táto, je náročná a vyžaduje si veľa práce a úsilia. Vystupuje v nej až 14 tanečných párov, – povedal nám Z. Ruman. – Choreografia Stratila

som pártu, zelený veniec je bohatá i na pomaly zabudnuté vinšovačky a ako hovoria najmä staršie Staropazovčanky, je v nej verne znázornený a úspešne predvedený každý detail z tej časti niekdajšej svadby, keď sa mladomanželia vracajú po sobáši domov. V našej choreografii dvojicu hlavných hrdinov svadobného veselia hrajú dlhoroční členovia Klasov Irena Topoľská a Miroslav Domoni, ktorým je táto choreografia priam venovaná, lebo ich očakáva i vlastná svadba. Časť choreografie spätú s kladením a stŕhaním party na skúškach s členkami Klasov nacvičovala Zlatkova manželka Hana Rumanová. I keď sú vo FS Klasy toho času zväčša mladší členovia, túto komplexnú choreografiu úspešne predviedli a dokázali, že sú skutočne dobrými tanečníkmi a že ich čaká skvelá budúcnosť. Veríme, že i s touto choreografiou, v ktorej je veľa emócií a pôvodných slovenských ľudových piesní.

TRIBÚNA V KYSÁČI

Osviežili si spomienky na gitariádu Michal Ďurovka

ri príležitosti pripomínania si 40 rokov Gitariády Vojvodiny Kysáč ’75 v sobotu 4. apríla 2015 bola tribúna v Slovenskom národnom dome. Organizáciu malo na starosti občianske združenie Vrana. Početných prítomných pozdravil Dr. Pavel Čeman a faktografické údaje z dvoch kysáčskych gitariád čítali Aneta Lomenová a Branislav Čeman. Prítomní si tak pripomenuli, že v rokoch 1961 až 1973 v Kysáči organizovali Májové noty, na ktorých hrali slovenské ľudové piesne a rozprávali vtipy. Potom tento festival presťahovali do Pivnice, ako festival V pivnickom poli. Prvú gitariádu zorganizovala miestna konferencia Zväzu socialistickej mládeže Vojvodiny Kysáč 1. a 2. marca 1974. Cieľom bolo zhromaždiť lokálne vokálno-inštrumentálne skupiny z okolia, ktoré občas hrávali na tanečných zábavách v Kysáči. Gitariáda mala súťažný charakter a mala sa stať tradičnou. Prvý večer bol kvalifikačný a prebiehal v kinosále. Na ňom sa zúčastnilo jedenásť vokálno-inštru• KULTÚRA •

mentálnych skupín zo šiestich osád Bečeja. Druhé miesto (900 din.) zís- Kysáč (Ján Lomen). V organizácii SAP Vojvodiny: RADE, IBN TUP, BAJP, kala skupina RADE z Nového Sadu. pomohla Mládežnícka redakcia Rádia MG, SUPERBLUZ a HAOS z Nové- Tretia bola skupina ECHO (600 din.) Nový Sad a slovenský mládežnícky ho Sadu, FJORD z Báčskej Palanky, z Báčskeho Petrovca. Štvrté miesto časopis VZLET. Mixér bol požičaný zo VATRENI TOČAK zo Starého Bečeja, (500 din.) obsadila skupina FLORIS Zreňaninu a konferenciersky prednes FLORIS z Kysáča, ECHO z Báčskeho z Kysáča. Okrem peňažných cien tentoraz bol zverený Mládežníckej redakcii RNS. Bola to prvá Petrovca a REX z Kaća. Skupina KRISTALI zo Zemunu oficiálna gitariáda Vojvodineprišla a domáca skupina ny, ktorá je zvečnená LP ARROWS odmietla zúčastplatňou PGP RTB. Na nej niť sa. Rádio Kysáč nahralo sú piesne skupín: Peščani sat, Proces, Sani, Kud, Koaudiozáznam, ktorý neskoršie zmizol. Porota v ren, Nelija, Cvrčak i mrav zložení: Anna Sabadošová a Omega. V brožúrke Jána a Vladimír Radojev (MK Lomena Hudobný život ZSMV Kysáč), Pavel Filko Kysáča sa uvádza, že gitaa Ján Čief (Rádio Kysáč), riáda v Kysáči bola orgaMichal Súdi a Ján Severínizovaná len dvakrát. Pre ni (Mládežnícka redakcia finančnú neudržateľnosť Rádia Nový Sad), Vladimír Mnohí hudobníci a milovníci rock hudby si prišli a nedostatok sponzorov Dorča (časopis pre mládež osviežiť spomienky... zanikla, napriek dobrej Vzlet) pre finálový večer vybrala štyri skupiny. Mladé publikum napriek dlhším prestávkam v priebehu zmien kapely a improvizácie v konferencierskom prednese bolo nadšené hudbou a vystúpením všetkých jedenástich skupín. V záverečný večer sa hralo v Dome mládeže. Prvé miesto a 1 000 dinárov vyhrala skupina VATRENI TOČAK zo Starého

mládežnícky časopis Vzlet udelil všetkým skupinám LP platne pop hudby zo Slovenska. Druhý gitarový festival v Kysáči prebiehal od 4. do 6. apríla 1975 v kinosále Kultúrno-informačného strediska Kysáč. Organizátori boli ZO ZSMV MS Kysáč (predseda Michal Červený a Ján Kováč-Čitro) a KIS

návštevnosti. Dr. P. Čeman povedal, že Gitariádu Vojvodiny v Kysáči mienia obnoviť, aby sa stala tradičnou. Na tribúne sa prihovorili a spomienky na časy a hudbu sedemdesiatych osviežili prítomní členovia skupín: Cvrčak i mrav, Proces a Sani. Na záver večierka odznel akustický koncert dua Stanko a Andrej.

17 /4644/ 25. 4. 2015

Kultúra NA FESTIVALE V MIHAJLOVCI

Slnečnica získala ocenenia Anička Chalupová

a pol roka činnosti Slovenský kultúrno-umelecký spolok Slnečnica, ktorý chce podporiť, zachovať a chrániť slovenské tradície, zvyky a jazyk, má za sebou niekoľko úspešne realizovaných akcií tak doma, ako aj mimo svojej osady, kde úspešne prezentoval padinskú tradíciu a kultúru. Naposledy 14. apríla t. r. účinkoval na 3. festivale detských súborov národnostných menšín v Mihajlovci, kde získal niekoľko ocenení. Okrem spolkov českej, srbskej, gréckej a bulharskej národnostnej menšiny, na pozvanie organizácie srbsko-gréckeho priateľstva Kantakuzina, SKUS Slnečnica z Padiny

Padinská Slnečnica získala sympatie divákov a odbornej poroty v Mihajlovci (Snímka: AERD)

sa posudzovacej odbornej porote a divákom predstavil slovenský-

mi ľudovými piesňami, hudbou a tancom. Členovia dievčenskej

speváckej skupiny a folklórnej skupiny predviedli 10-minútovú choreografiu Slovenské národne hry, ktorú nacvičili vedúce skupín Martina Hlavčová a Elena Sládečeková-Šimáková. Búrlivým potleskom diváci ohodnotili aj výkon tanečníkov a skvelú hru na akordeóne Vladimíra Halaja. Tanečníci sa tentoraz v Mihajlovci ovenčili diplomom za druhé miesto v kategórii najlepší detský folklórny súbor, ďakovným listom za najlepšie zohraný súbor a členka súboru Marta Ďurišová získala titul 1. vicemiss ľudového kroja. Skvelý prednes padinských ochotníkov si všimli aj hostia zo zahraničia, ktorí ich pozvali prezentovať činnosť v Macedónsku, Grécku a Bulharsku. Členovia padinského SKUS Slnečnica už v polovici mája t. r. odcestujú do Českej republiky, kde sa zúčastnia na tradičnom podujatí Májová veselica v meste Řeca.

 RECENZIA

Vedecký fakultný časopis a Slováci (Godišnjak Filozofskog fakulteta u Novom Sadu. Knjiga 39-1 i knjiga 39-2. Novi Sad : Filozofski fakultet, 2014)

Jaroslav Čiep

d roku 1954, keď založili Filozofickú fakultu v Novom Sade, do roku 1960 boli formované študijné skupiny pre dejiny, južnoslovanské jazyky, juhoslovanskú literatúru, nemecký a anglický jazyk, matematiku s fyzikou, ku ktorým sa v školskom roku 1959/60 pripojila aj skupina pre maďarský jazyk a literatúru. Začiatkom 60. rokov 20. storočia rušením väčšieho počtu skupín na Vyššej pedagogickej škole v Novom Sade na Filozofickej fakulte vznikli nové skupiny, a to pre fyziku, chémiu, biológiu, geografiu, francúzsky jazyk i východné a západné slovanské jazyky, vrátane slovenčiny. Túto štruktúru si Filozofická fakulta udržala do roku 1969, keď Zhromaždenie Vojvodiny dalo súhlas založiť Prírodovedno-matematickú fakultu. Vtedy sa vyčlenili prírodovedno-matematické disciplíny a Filozofická fakulta pokračovala v pestovaní výlučne spoločensko-humanit-

www.hl.rs

ných disciplín. Prvé číslo Ročenky Filozofickej fakulty v Novom Sade vyšlo v roku 1956. Vznik Ročenky otvoril i možnosti výmeny publikácií FF s akademickými a inými inštitúciami v krajine a v zahraničí. Iba o pár rokov neskôr zaznamenali výmenu publikácií so 131 inštitúciami v krajine a s 348 v zahraničí. Ročenka v rokoch 1956 až 1975 vychádzala pravidelne každý rok a po dlhšej prestávke jej vychádzanie obnovili roku 1990. Odvtedy až dodnes tento vedecký zborník vychádza pravidelne a od roku 2013 vo dvoch zväzkoch. Aby mohli byť v Ročenke uverejnené odborné štúdie, musia byť vypracované podľa medzinárodných štandardov ISBD (CP) a majú predstavovať originálny vedecký

Informačno-politický týždenník

prínos. Všetky uverejnené práce majú aj resumé v niektorom svetovom jazyku. Posledný – 39. ročník Ročenky, ktorý sme si všimli detailnejšie, dostupný je aj v elektronickej forme na fakultnom sajte. Ako hlavní a zodpovední redaktori sa podpisujú profesori Dr. Vladislava Gordićová-Petkovićová a Dr. Dušan Marinković. V záverečnom napomenutí možno prečítať, že Ročenka FF v Novom Sade uverejňuje iba originálne práce profesorov a spolupracovníkov zamestnaných na tejto fakulte a hosťujúcich profesorov zo všetkých oblastí výskumu spoločenských a humanitných vied. Listujúc jej posledné vydanie sme postrehli, že štúdie sú písané vo všetkých jazykoch, ktoré sa tu prednášajú, teda aj po slovensky.

Z radov vedcov Slovákov žijúcich v Srbsku v najnovšej Ročenke, ktorá v 1. zväzku obsahuje 300 strán a v 2. zväzku 222 strán, svoje štúdie uverejnili aj štyria profesori a vedci z Oddelenia slovakistiky FFNS. Dr. Anna Makišová odborne preskúmala čoraz aktuálnejšie Zapisovanie slovenských priezvisk v slovenskom a v srbskom kontexte, Dr. Adam Svetlík sa zameral na Najmladšiu generáciu slovenských vojvodinských básnikov a jeho výskum vznikol v rámci projektu Diskurzy menšinových jazykov, literatúr a kultúr v juhovýchodnej a strednej Európe. V rámci toho istého projektu vznikol aj výskum Dr. Jarmily Hodoličovej, ktorá po srbsky publikovala štúdiu Historický prehľad slovenských učebníc vo Vojvodine do roku 1945. Ako výsledok rovnomenného projektu je aj príspevok Dr. Maríny Šimákovej-Spevákovej, v ktorom zmapovala Problém žánrového zatriedenia postmodernistickej prózy z aspektu intertextuality (na príklade prózy Víťazoslava Hronca). • KULTÚRA •

Ide o „prílohu“, „prilog“, alebo niečo tretie... Anna Horvátová

viet: „Je to naša príloha k sviatku.“ alebo „Je to náš prilog k oslavám.“ pravdepodobne vyplýva, že sa tu chcelo poukázať na niečí príspevok buď k sviatku, buď k podujatiu, lenže v danej situácii to hovoriaci nevedel vyjadriť správne. Vetné príklady nie sú celkom zrozumiteľné, dokonca najjemnejšie ich možno ocharakterizovať ako defekty v slovenskom jazyku. Žiaľ, vojvodinská slovenčina je čoraz viac bohatšia na také perličky, ktoré rušivo pôsobia, ba kazia kvalitu jazyka. Aby situácia bola horšia, tie nedopatrenia prenikajú aj do prejavov v akože spisovnej slovenčine. V tomto našom prípade, keď sa zrejme aktéri aktívne zúčastnili na realizovaní osláv, programu atď. či prispeli k tomu-ktorému podujatiu, namiesto nenáležitého slova „príloha“, ktoré je síce spisovné, ale významovo odlišné od toho, čo sa týmto chcelo zdôrazniť, a srbského slova „prilog“, ktoré aj vystihuje podstatu veci, ale

v srbskom jazyku, prináleží slovo príspevok. Príspevok – podstatné meno mužského rodu – je teda niečo, čím niekto k niečomu prispieva: príspevok k riešeniu vážnej ekologickej situácie. Vhod príde aj príspevok pri narodení dieťaťa, príspevok na podnikanie, na opatrovanie, príspevok na pohrebné, na pohreb od obce... Je to i peňažná suma alebo vec, ktorou sa na niečo prispieva: členský príspevok, vyživovací príspevok. A je to i kratšia vecná stať v tlači, rozhlase ap.; kratší prejav: mať príspevok v odbornom časopise; diskusný príspevok... Podstatným menom ženského rodu príloha sa označuje tlačovina pripojená ako dodatok, doplnok: – nedeľná príloha novín, obrázková príloha časopisu; – priložená listina, ktorou sa niečo potvrdzuje: prílohy k žiadosti o byt; – pokrm podávaný k mäsu, príkrm. Ako vidno, príloha a príspevok sa značne významovo rozlišujú, preto nie je od veci na správne vystihnutie veci siahnuť po tom správnom termíne.

Výbor pre kultúru Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny vypisuje

súbeh

o vypracovanie scenára a realizáciu otváracieho programu Slovenských národných slávností 2015 V záujme zveľadenia programovej náplne Slovenských národných slávností v roku 2015 a s cieľom podnietiť novú súčasnú tvorbu, Výbor pre kultúru Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny vyzýva všetkých tvorivých jednotlivcov a kreatívne tímy aktívne sa zúčastniť na súbehu o otvárací program SNS 2015. Uchádzači na súbeh sú povinní do 31. mája 2015 zaslať: detailne rozpracovaný námet na scenár otváracieho programu Slovenských národných slávností 2015; návrh produkčného a realizačného tímu otváracieho programu SNS 2015; – finančný plán obsahujúci položky pre segmenty projektu. Kritériá súbehu: Otvárací program SNS 2015 je umelecký multimediálny program, ktorého obsah má za cieľ invenčným a pútavým spôsobom prezentovať najvyššie dosahy slovenskej kultúrnej tvorby v Srbsku. Otvárací program trvá 50 minút a obsahuje hovorené, hrané, hudobné, tanečné, vizuálne a iné pasáže späté s kultúrnou a umeleckou tvorbou Slovákov žijúcich v Srbsku. Námety musia byť pôvodné a zatiaľ nezverejnené. Autor môže prihlásiť na súbeh len taký námet, na ktorý má v plnom rozsahu autorské práva. Námety musia byť v slovenskom jazyku a odovzdať ich treba v troch exemplároch. Námety doručiť na adresu: Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny Bulevar Mihajla Pupina 1/IV, 21 000 Nový Sad Obálku treba označiť heslom: SÚBEH NA OTVÁRACÍ PROGRAM SNS 2015

KRÁTKE SPRÁVY

Dobanovce Šafárikovci humanitárni a úspešní. Dva zo štyroch detských súborov SKOS Šafárik v Dobanovciach v sobotu 18. apríla vystúpili v Niši v rámci humanitárneho programu, ktorý bol venovaný chorým na autizmus a Downov syndróm. Podporili tak choré deti a ich rodičov. Program prebiehal v Základnej škole Sretena Mladenovića Miku, kde vystúpili aj deti tejto školy, členovia združenia Inší spoločne a KUS Anipa Mozaika. Ako poznamenal Željko Čapeľa, predseda SKOS Šafárik, okrem detských súborov, ktoré tancovali slovenské a srbské tance, predstavili sa aj mamy tanečníkov, nielen dobanovské, ale aj mamy detí z Nišu, s vlašskými tancami. V kamarátení a vzájomnej pomoci so súbormi z Nišu budú naďalej pokra• KULTÚRA •

čovať. Týždeň pred týmto vystúpením dobanovský Šafárik sa zúčastnil na 3. Internacionálnom festivale folklóru a tanca Belgrade award. Obsadili tretie miesto spomedzi 15 súborov zo zahraničia a tiež toľko domácich súborov. Ako s potešením hovorí Željko Čapeľa, Dobanovčania zabodovali so slovenskými tancami. Festival prebiehal v Detskom kultúrnom stredisku v Belehrade. Šafárikovci sa húževnato pripravujú na slovenské celomenšinové festivaly a naplánovali si vystúpenia aj na iných programoch. A. S.

Idvor Obecná prehliadka detskej hudobno-folklórnej tvorby. V organizácii Kultúrno-osvetového spoločenstva

Obce Kovačica v sobotu 18. apríla v Idvore bola obecná prehliadka detskej hudobno-folklórnej tvorby. Tohto roku sa zúčastnili spevácke zbory, orchestre a folklórne skupiny základných škôl z územia Obce Kovačica: Padiny, Kovačice, Crepaje, Samoša, Uzdinu a Idvora, ako aj Detský folklórny súbor Vločka z Kovačice, Slovenský kultúrno-umelecký spolok Slnečnica z Padiny, Kultúrno-umelecký spolok svätého Savu z Crepaje, Spolok pre pestova-

nie tradícií Banátske kolo a folklórna skupina DK Józsefa Attilu z Debeljače. Prednes početných účastníkov hodnotila odborná porota v zložení: Petar Pavlov, hudobný pedagóg, a Dragan Mićić, choreograf z Pančeva. Obecná prehliadka hudobno-folklórnej tvorby pre dospelých bude 20. mája, tiež v Dome kultúry Mihajla Pupina v Idvore. A. Ch.

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. V pondelok 27. apríla v Galérii Zuzky Medveďovej o 20. hodine bude otvorenie výstavy Daniela Triašková – grafiky a koláže v organizácii Múzea vojvodinských Slovákov a Galérie Zuzky Medveďovej. K. G. 17 /4644/ 25. 4. 2015

Kultúra • Oznamy NAŠE VÝROČIA

Július Kubáni – 140 rokov narodenia Jaroslav Čiep

rozsudok nebol vykonaný. úlius Kubáni (10. Július Kubáni bol 6. 1875 Hložaveľmi činný na spony – 10. 7. 1926 ločensko-politicBáčsky Petrovec) kom poli. Jeho účasť bol osvetov ý sa viaže so vznipracovník, učiteľ kom takmer všeta kantor. Ľudovú kých relevantných školu navštevoinštitúcií v Petrovci. val v Hložanoch Bol spoluzakladatea Báčskom Petrovľom kuratória petci, stredné školy v rovského gymnázia, evanjelickom sirokníhtlačiarne, ktorá tinci v Budapešti, bola založená 8. febna gymnáziu v Sarvaši a na ruára 1919 a iniciPamätná tabuľa zakladateľom gymnázia učiteľskom ústave v Baji. Ešte átorom založenia počas školenia bol Juhoslovanského povolaný petrovnakladateľského spolku, ktorý Návrh otvoriť v Petrovci nižšie gymnázium sa objavil už v správe Jána Kollára skou evanjelickou z roku 1849, ktorú vypracoval pre rakúsku vládu. A ako sa myšlienka začala bol okrem iného vydavateľom cirkvou za kantora uskutočňovať v roku 1918? Zo spomienok očitého svedka, spisovateľa Jána i novín Národná jednota. Stál aj a učiteľa. V roku Čajaka mladšieho: „Hneď po prevrate, na Silvestra 1918, vítali Nový rok vo vtepri vzniku Hospodárskej školy 1892 absolvoval dajšej Lošerovej krčme petrovskí inteligenti: Kubáni (učiteľ a riaditeľ ľudovej a bol i prvým predsedom RoľUčiteľský ústav v školy, pozn. aut.), Čajakovci (otec a syn, obaja učitelia a spisovatelia, pozn. aut.), níckeho združenia v Petrovci. Prešove a získal Štarke, Kvas, Klobušický a iní a sa tu dohodli, že podniknú kroky na založenie Július Kubáni sa stal i spoluzadiplom učiteľa. Slovenského gymnázia v Báčskom Petrovci. To sa nezadlho začalo i uskutočkladateľom prvého Slovenského Ako učiteľ pô- ňovať, keď z iniciatívy petrovskej cirkvi založené bolo gymnaziálne kuratórium spevokolu v Petrovci, ktorého sobil v Báčskom na čele s mladým a vtedy agilným farárom Samuelom Štarkem...“ Slovenské následne bol i vedúcim. Okrem Petrovci, najprv gymnázium v Petrovci začalo pôsobiť 1. októbra 1919 v budove štátnej školy. toho bol i účastníkom vzniako učiteľ a kan- Predseda kuratória Samuel Štarke slávnostne uviedol do úradu prvých profeku Československého zväzu v tor, neskoršie i ako sorov, na čele s dočasným riaditeľom Júliusom Kubánim. Kráľovstve SCHS, ktorého bol riaditeľ ľudovej i takzvaným jednateľom, čiže (Mirjana Šišoláková) školy. V rokoch tajomníkom.

1919 – 1920 bol prvým riaditeľom petrovského slovenského gymnázia. Ženatý bol s Máriou Profantovou (1887 – 1946) z Vrbice, ktorá tiež bola učiteľkou v Petrovci. Pre slovenské národné presvedčenie bol i prenasledovaný. Ako zradca vlasti roku 1914 vojenským súdom v Petrovaradíne bol odsúdený na smrť, avšak

DROBNÉ OZNAMY HĽADÁM do podnájmu dom v Báčskom Petrovci; mob.: 063 217 431. KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, 063/8269205 a 021/782-278.

MILOVNÍCI KNÍH Za výhodné ceny vám ponúkame tieto naše knižné vydania: 1. Andrej Čipkár: Prečo???, rozprávky pre deti, cena 300 din. 2. Pavel Povolný-Juhás: Prvé ulice, kniha o prvých prisťahovalcoch do Padiny, cena 400 din. 3. Elena Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din. 4. Vladimír Dorča: Obrázky z manželského života, zbierka novinárskych humoresiek uverejnených v Hlase ľudu v období 1992 – 1996, cena 500 din. 5. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2 000 din. Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvuhlasludu@hl.rs, filipova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a Báčskom Petrovci (021/782-208).

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA • OZNAMY •

Oznamy BLAHOŽELANIE Dovoľujeme si verejne oznámiť, že môj manžel a náš otec a dedeček ING. JÁN SABO – OSIM sa dožíva životného jubilea – 70. narodenín, ktoré oslávi dňa 30. apríla 2015. Nášmu jubilantovi narodenému v milovanej Kovačici a už dlhodobo žijúcemu v Českej republike – v Litomyšli prajeme aj do ďalších rokov hodne zdravia a životnej pohody v rodinnom kruhu. Manželka JUDr. Jana Sabová, dcéra Dipl. Ing. Taňa Sabová a vnučka Mášenka Sabová Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Alberta Ajnštajna-NS213, NSU213 Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Alberta Ajnštajna-NS213, NSU213, Ul. Alberta Ajnštajna 44, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 3392/79, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 14. apríla 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-322/15, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Alberta Ajnštajna-NS213, NSU213, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS-Alberta Ajnštajna-NS213, NSU213, Ul. Alberta Ajnštajna 44, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 3392/79, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad (v ďalšom texte: nositeľ projektu), je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Alberta Ajnštajna-NS213, NSU213, Ul. Alberta Ajnštajna 44, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 3392/79, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Alberta Ajnštajna-NS213, NSU213, Ul. Alberta Ajnštajna 44, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 3392/79, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie trojúsekovej anténovej sústavy pre rozsah GSM 900 a UMTS s azimutmi 100 °, 165 ° a 340 ° s tromi panelovými anténami typu K80010203 (pre GSM 900) a tri panelové antény typu K742215 (pre UMTS). Plánovaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 4 + 4 + 4 a pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Jugovićevo a MS Radnički. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nositeľ projektu doručil Informáciu o lokalite pre parcelu číslo 3392/79, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, číslo V-353-9/15 z 12. marca 2015, vydanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce mesta Nový Sad, ako i Zmluvu o prenájme, číslo 25783/1-2014/2 z 24. januára 2014 uzavretú medzi Stojanović pharm, s. s r. o., Nový Sad, a Podniku pre telekomunikácie Telekom Srbija, a. s., Belehrad. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS-Alberta Ajnštajna-NS213, NSU213, číslo správy: 2602/15-270 AR, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu.

• OZNAMY •

Základná stanica mobilnej telefónie NS-Alberta Ajnštajna-NS213, NSU213, má celkovú efektívnu vyžiarenú silu 1429,1 W po úseku pre sústavu GSM 900 a 1737 W po úseku pre sústavu UMTS. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenou efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 rozhodnutie US), ktorým sa žiada, že každá aktivita musí byť plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia pre znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

17 /4644/ 25. 4. 2015

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Bulevar cara Lazara-NS03, NSX03, NSU03, NSL03 Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Bulevar cara Lazara-NS03, NSX03, NSU03, NSL03, Bulvár cára Lazara 81, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 3931/26, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 16. apríla 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-217/15, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Bulevar cara Lazara-NS03, NSX03, NSU03, NSL03, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS-Bulevar cara Lazara-NS03, NSX03, NSU03, NSL03, Bulvár cára Lazara 81, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 3931/26, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný je odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Bulevar cara Lazara-NS03, NSX03, NSU03, NSL03, Bulvár cára Lazara 81, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 3931/26, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal touto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Bulevar cara Lazara-NS03, NSX03, NSU03, NSL03, Bulvár cára Lazara 81, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 3931/26, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie štvorúsekovej anténovej sústavy pre rozsah GSM 900 a trojúsekovej pre rozsahy GSM 1800, UMTS a LTE. Na anténových nosičoch pre prvý úsek sa postaví panelová anténa typu K80010486 (pre GSM 900 a LTE) namiesto jestvujúcej antény, kým anténa K742241 zostáva rovnaká (pre GSM 1800 a UMTS) s azimutom 50 °, pre druhý úsek sa postaví panelová anténa typu K80010485 (pre LTE) a pre GSM 900 zostáva jestvujúca anténa K739623 s azimutom 150 °, a anténa K742241 zostane rovnaká (pre GSM 1800 a UMTS) s azimutom 150 °, a pre tretí a štvrtí úsek sa postaví panelová anténa typu K80010486 (pre GSM 900 a LTE) namiesto jestvujúcej antény s azimutom 320 ° a anténa K742241 zostane rovnaká (pre GSM 1800 a UMTS), ktorá teraz bude tretí úsek. Anténa pre tretí úsek zostáva rovnaká ARX 86-906516L s azimutom 235 °. Nová konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 4 + 8 + 4 + 4, pre sústavu GSM 1800 je 4 + 4 + 4, pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3 a pre sústavu LTE 1 + 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Ivu Andrića a MS 7. júla. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti.

www.hl.rs

Nositeľ projektu doručil rozhodnutie, ktorým sa povoľuje podniku pre telekomunikácie TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, používanie základnej rozhlasovej stanice Cára Lazara NS03, Nový Sad, vydané zo strany Ministerstva dopravy a telekomunikácií, číslo 351-02-00046-1-02/2000-04 zo 4. marca 2003, ako i Zmluvu o prenájme číslo 17871/2 z 3. decembra 1998, uzavretú medzi obytnou budovou v Novom Sade, Ul. cára Lazara č. 81, a Podnikom pre telekomunikácie TELEKOM SRBIJA, a. s., ako i anex číslo 9 Zmluvy o prenájme, číslo 17871/11-98 zo 14. júla 2008. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS-Bulevar cara Lazara-NS03, NSX03, NSU03, NSL03, číslo 1811/14-110 AR, Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS-Bulevar cara Lazara-NS03, NSX03, NSU03, NSL03-ZMENY, číslo 1811/14-110 AR/ZMENY, Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS-Bulevar cara Lazara-NS03, NSX03, NSU03, NSL03-ZMENY 2, číslo 1811/14-110 AR/ZMENY 2 a Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS-Bulevar cara Lazara-NS03, NSX03, NSU03, NSL03-ZMENY 3, číslo 1811/14-110 AR/ ZMENY 3, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Základná stanica mobilnej telefónie NS-Bulevar cara Lazara-NS03, NSX03, NSU03, NSL03, má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre všetky úseky a pre všetky rozsahy (GSM 900, GSM 1800, UMTS a LTE). Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenou efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 Rozhodnutie US), ktorým sa žiada, že každá aktivita musí byť plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia pre znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

Informačno-politický týždenník

BOĽAVÁ SPOMIENKA na milovanú dcéru

SVETLANU ĎUROVKOVÚ

1975 – 2014 – 2015 z Petrovca

Ťažko je bez Teba žiť, úzkym chodníkom k Tvojmu hrobu chodiť. S plačom Ťa hľadáme, ale už niet návratu, ani nádeje, iba láska v našich srdciach navždy zostane. Zarmútení rodičia

BOĽAVÁ SPOMIENKA na milovanú

SVETLANU ĎUROVKOVÚ

1975 – 2014 – 2015

Sú stopy, ktoré nemiznú, spomienky, ktoré neblednú, rany, ktoré sa nehoja, a slzy, ktoré neschnú. Spomíname a v srdci Ťa nosíme. Tvoji: Milan, Maka a Pavel

SMUTNÁ SPOMIENKA na

SVETLANU ĎUROVKOVÚ

1975 – 2014 – 2015 z Petrovca Uplynie smutný a boľavý rok, čo nie si s nami, no v našich srdciach zostaneš navždy. Teta a švagor Teplí, bratranec Ján a sesternica Anna s rodinami

hlasludu.info www.hl.rs • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA na zosnulých

JURAJA JONÁŠA 11. 4. 1948 – 16. 4. 2012 – 2015

MARCINA MARČEKA

23. 5. 1933 – 20. 5. 2013 – 2015

JÁNA SABU

18. 1. 1938 – 14. 10. 2014 – 2015

z Kovačice Čas ubieha, ale pamiatka, bôľ, žiaľ a spomienky na Vás nikdy nezmiznú. Na Vás si spomína

rodina Marčeková

SMUTNÁ SPOMIENKA na

JÁNA SABU

18. 1. 1938 – 14. 10. 2014 z Kovačice Uplynulo šesť boľavých mesiacov, čo nie si s nami. Rozlúčka bola ťažká a pamiatka večná. Na Teba si s úctou a pietou spomínajú:

• OZNAMY •

manželka Zuzana, dcéra Anička a zať Zlatko

17 /4644/ 25. 4. 2015

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 7. apríla 2015 na Slovensku, v Leopoldove, ma náhle a nečakane opustil môj brat

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 17. apríla 2015 uplynulo 10 rokov, čo nás opustil manžel, otec a starý otec

JÁN ZORŇAN

MICHAL PONIČAN 12. 9. 1939 – 7. 4. 2015

ZUZANU ČRIEPKOVÚ

ŠTEFANA ČRIEPKU

S ním sa lúči a na neho si bude s láskou spomínať brat Ondrej so svojou rodinou

1930 – 2005 – 2015 1924 – 2012 – 2015 z Petrovca V myšlienkach ste stále s nami. Dcéra s rodinou

ROZLÚČKA

Verejné ospravedlnenie rodinám

Dňa 7. apríla 2015 na Slovensku, v Leopoldove, náhle a nečakane umrel môj brat

ČRIEPKOVEJ a BAŽAĽOVEJ

V Hlase ľudu číslo 16 z 18. apríla 2015 na s. 42 v rubrike Oznamy sa nám prihodila nepríjemná chyba, keď v spomienke na Zuzanu Čriepkovú a Štefana Čriepku z Petrovca nebola zverejnená správna fotografia Štefana Čriepku. V počítačovej príprave sa omylom na to miesto dostala fotografia Michala Bažaľu (1934 – 2009) z Petrovca. V tomto čísle zverejňujeme smútočné oznámenie v správnej verzii, rodinám Čriepkovej a Bažaľovej sa verejne ospravedlňujeme za neúmyselné nedopatrenie a aj ostatných čitateľov prosíme, aby si chybu v tomto zmysle opravili. Redakcia Hlasu ľudu

MICHAL PONIČAN

12. 9. 1939 – 7. 4. 2015

S láskou a úctou si na neho bude spomínať sestra Juliana Bohušová so synom Ondrejom a dcérou Milotkou s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

21. 9. 1932 – 17. 4. 2005 učiteľ z Lalite

S láskou a úctou si na neho spomienku zachovávajú: manželka Anna a synovia Rastislav a Stanislav s rodinami

POSLEDNÝ POZDRAV bratovi

JAROSLAVOVI PLACHTINSKÉMU 1948 – 2015 z Kulpína

Trvalú spomienku na Teba si zachová brat Pavel s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na rodičov, starých rodičov a tetu

so strýkom

JAROSLAVOM PLACHTINSKÝM ONDREJA UŠIAKA

1929 – 2000 – 2015

KATARÍNU UŠIAKOVÚ

1948 – 2015 z Kulpína

ZUZANU PÁLENKÁŠOVÚ

rod. Kišgeciovú rod. Kišgeciovú 1925 – 1999 – 2015 1928 –2010 – 2015 z Petrovca S láskou si na Vás spomína dcéra Katarína Kolárová s rodinou

Trvalú spomienku na Teba si zachovajú: synovec Dušan Plachtinský a neter Anna Rojková s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

na môjho dobrého zaťa

PAVLA MELEGU 1949 – 2013 – 2015 z Petrovca

PAVEL MELEG ANNA MELEGOVÁ PAVEL MELEG

hlasludu.info www.hl.rs Na Teba si s úctou spomína svokra Miroslava z Rumy

www.hl.rs

rod. Tordajiová 1949 – 2013 – 2015 1920 – 1995 – 2015 z Petrovca Tichú a trvalú spomienku na svojich rodičov a brata s láskou si zachováva dcéra a sestra s rodinou

1915 – 1993 – 2015

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 12. apríla 2015 po krátkej a nečakanej chorobe nás opustil môj drahý manžel a náš oco

JAROSLAV PLACHTINSKÝ 19. 4. 1948 – 12. 4. 2015 z Kulpína

Život vyhasol bez posledných slov rozlúčky. Osud bol krutý, žiaľ ešte väčší. Pusto a prázdno, ktoré zostalo po Tebe, nedá sa ničím nahradiť. Chýbajú nám Tvoje kroky, Tvoja pomoc a rada.

SAMUEL RYBÁRSKY

19. 1. 1953 – 3. 4. 2015 z Brega pri Borovnici v Slovinsku rodom z Petrovca

Zarmútení: manželka Ljubinka a syn Zeno

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

Dňa 12. apríla 2015 po krátkej a nečakanej chorobe nás opustil náš drahý oco

Zarmútení:

brat Daniel, ujo Mištec, teta Lomenová a sesternica Vlasta Lomenová s rodinami

SPOMIENKA

Dňa 19. apríla 2015 uplynulo 7 rokov, čo nás opustil manžel, otec a starý otec

JAROSLAV PLACHTINSKÝ

PAVEL ČAPO

19. 4. 1948 – 12. 4. 2015 z Kulpína

2. 4. 1955 – 19. 4. 2008 – 2015 z Padiny

Osud čo vezme – nevráti, srdce neustále narieka za tým, koho stratí. Oči viac nevidia, ruky nedotknú, ale spomienky, pokým sme my živí, zostanú. Tie nikdy neumrú.

S láskou a úctou si na Teba a na všetky krásne chvíle, ktoré sme spolu s Tebou prežili, spomínajú: manželka Zuzana, dcéra Tatjana s manželom Vladom a dcérami Leou a Petrou, dcéra Želka s manželom Pavlom a synom Oliverom

Zarmútení: dcéra Alena, zať Jaroslav a vnuk Dário

SMUTNÁ SPOMIENKA

PAVEL MELEG

26. 10. 1949 – 21. 4. 2013 – 2015 z Petrovca

Aj napriek životu bez Teba hrejú ma spomienky na krásne chvíle s Tebou. Tvoja manželka Lela

• OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

SPOMIENKA

na otca a starého otca

PAVLA MELEGU 1949 – 2013 – 2015 z Petrovca

S láskou a žiaľom, ktorý čas lieči, žiješ v našich spomienkach. Syn Miroslav s manželkou Vesnou a vnúčatá Dajanka a Miroslav

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-ŠANTIĆ-NS70, NSU70, Bulvár cára Lazara 73, na katastrálnej parcele č. 3926/10, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

17 /4644/ 25. 4. 2015

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 24. apríla 19.30 Polhodinka hudby 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 20.45 Hore-dolu Nedeľa 26. apríla 11.00 Dúhovka 11.30 Náboženské vysielanie Utorok 28. apríla 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na prvom programe TVV Pondelok – sobota 18.00 Denník Sobota 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 5.30 Repríza nedeľných vysielaní 10.00Repríza piatkových vysielaní a Palety Piatok 16.45 Repríza nedeľných vysielaní TV Týždeň – prinesie príspevky z tribúny o úspore pri vykurovaní, z humanitárneho večierka v Petrovci, z krojovej zábavy v Laliti a prezentácie monografie maliarky Márie Gaškovej. Hore-dolu – mládežnícke vysielanie bude venované mladým podnikateľom z Pivnice, ktorí založili združenie organickej výroby, predstavená bude umelecká tvorba Ivany Cickovej zo Sriemskej Kamenice a nové módne trendy. Dúhovka prinesie archívne príspevky o aprílových udalostiach z našich prostredí na sklonku 70. a začiatkom 80. rokov minulého storočia: o jarnej sejbe v Kovačici a Jánošíku, o chýrečnej petrovskej metlárni, o športových aktivitách lalitských žiakov a o prípravách na Deň mladosti.

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 24. apríla – Frajeri vo Wegas Sobota 25. apríla – Dannyho trinástka Pondelok 27. apríla – Zberateľ bozkov Utorok 28. apríla – Majstrovský plán Streda 29. apríla – Obchod so smrťou 1/2 Štvrtok 30. apríla – Obchod so smrťou 2/2 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každý pondelok 20.15 Hudobný mix

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 26. apríla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Erasmus plus – ľudové remeslá – šanca pre každého Utorok 28. apríla 16.00 Aktivity SKUS Slnečnica Penzisti, čo robíte? Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 1. mája 16.00 Slovenský film: Chodník cez Dunaj Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Nedeľa 26. apríla 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Dych nebies 24.00 Záver vysielania

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

TV OBCE KOVAČICA

Rozhovor s Pavlom Čemanom, včelárom z Kysáča

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 17 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko petrovského učiteľa, národnokultúrneho pracovníka, spisovateľa a redaktora (1929 – 1993). autorka: ANNA patrí Emir BIČIA- uniforma Kusturica doktorovi ROVÁ

lieh

2. časť tona tajničky

nepodľahne konzervoval

rediguje rukopisy

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. dokola Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

dekáda (skr.) vpíšte KKP Rakúsko

volt

opus spojka

nakrútila

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 26. apríla 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 29. apríla 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

plošná jednotka

lepidlo herečka Rina

obvod

ohorok nula

naširoko

potisne vpíšte PSV pokúval

koralový ostrov

Katarína

vpíšte TAV

Sombor pridal soľ

alt H ĽU LAS DU

1. časť tajničky

joule solm. slab.

veľká plocha poľa

druh obilniny Nikola Tesla

vpíšte ÉD vyrážka ampér

maďarské mužské meno

vpíšte ED

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 16 VODOROVNE: november, apatieka, terasa, T, ako, atak, šašo, apo, Al, Po, av, tarana, O, A, At, rz, nameralo, smer, Ra, K, načaté, áno, Oton TAJNIČKA: NATAŠA TANSKÁ

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 13 z čísla 13 Hlasu ľudu z 28. marca 2015 bolo: KVETNÁ NEDEĽA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: TATIANA TORDAJIOVÁ, Ul. rybárska č. 17, 21 470 BÁČSKY PETROVEC. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

17 /4644/ 25. 4. 2015

Šport Na čele jasnejšie SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Ján Bokor

Minulý týždeň tímy zohrali dva kolá. Čelarevčania nepoľavujú, ale sa upevňujú na čele tabuľky. Druhá Senta po prehre v Pančeve sa ešte väčšmi vzdialila od titulu. Padinská Dolina sa vďaka dvom víťazstvám upevnila na plánovanom treťom mieste. Najväčšia tlačenica je v strede tabuľky, kde väčšina klubov bojuje už len o prestíž. Predposlední Somborčania vyhrali nad už odpísaným Tekstilcom a zachovali si šance v boji o záchranu. Výsledky 21. kola: Cement – Dinamo 1 : 1, Radnički (Š) – Banat 1 : 1, Bačka 1901 – Sloga 1 : 0, Radnički (NP) – ČSK Pivara 1 : 3, Prigrevica – Dunav 2 : 0, Vršac – Radnički (SM) 0 : 2, Tekstilac – Dolina 0 : 1, Senta – Radnički (S) 4 : 1. Výsledky 22. kola: Dinamo – Senta 2 : 1, Radnički (S) – Tekstilac 1 : 0, Dolina – Vršac 2 : 1, Radnički (SM) – Prigrevica 0 : 0, Dunav – Radnički (NP) 0 : 0, ČSK Pivara – Bačka 1901 3 : 1, Sloga – Radnički (Š) 1 : 0, Banat – Cement 3 : 0. Program 23. kola: Banat – Dinamo, Cement – Sloga, Radnički (Š) – ČSK Pivara, Bačka 1901 – Dunav, Radnički (NP) – Radnički (SM), Prigrevica – Dolina, Vršac – Radnički (S), Tekstilac – Senta. TEKSTILAC – DOLINA 0 : 1 (0 : 1)

stretnutí s posledným Tekstilcom v Odžakoch Dolina získala plánované body, ale výkonom nepotvrdila vysoké miesto v tabuľke. Bol to slabý zápas dvoch tímov, ktorých futbalisti bezcieľne naháňali loptu a prakticky si s ňou nevedeli poradiť.

Hráči Doliny mali ľahostajný postoj k tomuto zápasu. To sa im mohlo vypomstiť, keby domáci využili svoje šance. Dolina jediný gól vsietila v 31. min. prostredníctvom Šušnjara, ktorý premenil správne odpískanú penaltu. Domáci hráč Đokić z bieleho bodu kopol vedľa brány Doliny,

Jeden z neúspešných útokov Doliny na bránu Vršca

a tak premrhal príležitosť svojmu mužstvu zabezpečiť aspoň bod. DOLINA: Trivunović, A. Šušnjar, Jokić (Mrđa), Vasić, M. Šušnjar, Čigoja (Veličković), Vukotić, Šarenac, Mučužić (Lončarski), Popović, Nedučić. DOLINA – VRŠAC 2 : 1 (2 : 0) Juhobanátske derby nedonútilo divákov na potlesk v chýrečnej padinskej doline, lebo starí známi vo svojich radoch nemajú hráčov, ktorí by to boli vstave urobiť. Dolina iba v prvom polčase uspokojila svojich fanúšikov, jej hráči mali drvivú prevahu a obrana Vrščanov rýchlo stroskotala. Už v 5. min. Čigoja

uvoľnil Šušnjara, ktorý loboval brankára Donovića – 1 : 0. V 35. min. sa Pavlović prerazil cez obranu hostí a domácim zabezpečil dvojgólový náskok. Hostia v tejto časti hry iba raz kopli na bránu nezamestnaného Trivunovića. V druhom polčase domáci menej útočili. Polhodinovú „uspávanku“ prerušil Vrščan Radišić, ktorý presnou strelou z hranice trestného územia prekvapil Trivunovića – 2 : 1. DOLINA: Trivunović, Mrđa, Vasić (Milovac), M. Šušnjar, Čigoja, Veličković (Lončarski), Vukotić, Šarenac, Pavlović, Popović (A. Šušnjar), Nedučić.

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

To už nie je náhoda! FUTOG – TATRA 6 : 1 (2 : 1)

Pavel Pálik

tvrtá prehra Tatry zaradom už nie je náhoda. Preto by vedenie muselo čím skôr analyzovať situáciu v mužstve a niečo čím skôr podniknúť k náprave. Tatranci vo Futogu už nemohli lepšie začať. V 10. min. domáci obranca faulom znemožnil Grijaka, aby vsietil a nariadenú jedenástku Bojan Trojanović iste premenil – 0 : 1. No už v 14. min. Goran Kosić využil chybu obrancov Tatry a vyrovnal, aby v 18. min. z penalty výsledok obrátil v prospech Futogu. Do konca prvej časti mužstvo

www.hl.rs

z Kysáča malo prevahu, ale jeho strelci nevyužili niekoľko šancí. Po zmene strán niekoľko prospešných striedaní, zmien miest hráčov v tíme, pomohlo domácim, aby prebrali hru a vo finiši vsietili ešte štyri góly. Pohroma hostí začala v 67. min., keď Čepić trafil hlavou roh brány. V 70. min. Šobot tiež hlavou, aj keď bol medzi troma obrancami hostí, vsietil štvrtý gól. Piaty gól strelil Rodić a skóre uzavrel v 88. min. ten, čo ho aj otvoril, trojnásobný strelec Kosić. TATRA: Privizer, Kohút, Budík (Ožvát), Srnka, Lukić, Jakšić, Tót, Vozár (Hric), Grijak, Trojanović, Martinko.

Informačno-politický týždenník

Veterán Šobot (žltý dres) v 70. min. hlavou zvýšil výsledok vo Futogu na 4 : 1

Výsledky 21. kola: Petrovaradín – Susek 1 : 1, Jedinstvo – Sofeks 1 : 0, Dinamo – Slavija 2 : 2, Proleter – TSK 3 : 0, Futog – Tatra 6 : 1, Šajkaš – Fr. partizan 4 : 1, Veternik – Sirig 6 : 0, Vinogradar – Mladost 0 : 4. V 22. kole budú hrať: Mladost – Veternik, Fr. partizan – Futog,

Slavija – Jedinstvo, Sofeks – Petrovaradín, Susek – Vinogradar, Sirig – Šajkaš, Tatra – Proleter, TSK – Dinamo. Pionieri Mladosti dosiahli prvé majstrovské víťazstvo nad novosadským Kabelom 5 : 4. Góly pre domácich dali Surový 2, Hevera 2 a Melich. • ŠPORT •

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Chýbala iba soľ futbalu SLÁVIA – POLET 0 : 0

Ján Špringeľ

eväť kôl pred koncom šampionátu v Prvej juhobanátskej lige slávisti majú šestnásťbodový náskok nad súperom, s ktorým uhrali bezgólovú remízu. Tretieho mája v Kovačici proti Vojlovici alebo najneskôr v ďalších dvoch meraniach síl Slávie na trávnikoch v Jabuke či Alibunári (10. a 13. mája) by sa aj úradne mali futbalisti z osady insity stať šampiónmi súťaže a postúpiť do Banátskej ligy s rekordným náskokom. Takmer všetko, prečo je aj v tomto storočí futbal najpopulárnejšou hrou, prinieslo meranie síl Slávie a Poleta: nespočetné množstvo šancí, dokopy poltucet brvien a žrdí pred bránou hostí, výborné zákroky oboch brankárov, skvelú obranu hostiteľov, dobrú kondíciu slávistov,

herecké výkony niektorých hráčov a strážcu siete Poleta, slabší výkon hlavného rozhodcu Milosavljevića z Kovinu, horlivých fanúšikov, ktorí sa po dlhšom čase zoskupili vo väčšom počte okolo ŠRS Slávia. Chybovalo na zasolenie len to najpodstatnejšie – gól. Hostia mali iba tri príležitosti na zmenu skóre. Vôbec prvá na zápase bola, keď N. Ranimirov skúšal z pozície rohového kopu. Ochranca svätyne Krstić skvele zakročil aj pri strele Balana (42. min.) a A. Ranimirova (59. min.). Z nikdy plnšieho novinárskeho záznamníka súhrnne mala Slávia osem možností zavlniť sieť v prvom polčase a jedenásť po prestávke. V prvej časti sa hral kvalitnejší futbal a za posledné štyri zápasy Kovačičania túto trištvrtehodinu hry zvládli najlepšie.

Dolu kopcom HAJDUŠICA – VULTURUL 0 : 2 (0 : 1)

Vladimír Hudec

ápas v Hajdušici bol priam osudový pre obe mužstvá, ktoré bojujú o záchranu. Prvú a ako sa neskoršie ukázalo aj jedinú opravdivú šancu mali domáci futbalisti už v 5. min. Radović centroval do šestnástky a Đaković z nepatrnej blízkosti hlavičkoval do brankára. V 16. min. útočník hostí Stojanović využil neobozretnosť obrany Hajdušice a prekonal Melicha. Domáci žiadali ofsajd, ale sa rozhodcova píšťala neozvala. Nuž a po tejto nepríjemnej studenej sprche Hajdušičania sa pokúsili zoradiť si šíky. Postupne hru presadili na polovicu súpera, ale nevedeli ohroziť brankára Vulturula. Na druhej strane hostia sa ešte niekoľkokrát pokúsili z protiútoku zvýšiť náskok, no domáca obrana sa viac nedala prekvapiť. Podobne sa hralo aj v pokračovaní. Domáci aj naďalej prejavovali konfúziu a hostia hrozili z protiútokov, čo im v 60. min. • ŠPORT •

mohlo priniesť väčší náskok. Našťastie Hajdušice, útočníkovi hostí Stojkovskému sa nepodarilo centrovanú loptu hlavou zaslať do siete, ale to v štýle Maradonu

V 7. min. Dudáš pálil v pokutovom území zľava do brankára Živkovića, Gigović trafil brvno v 25. min., vzápätí strelu Vulišića zachránil obranca hostí, druhé brvno Gigovića videlo povzbudzujúce obecenstvo v 31. min. Vo štvrtej minúte druhého polčasu Gigovićovu strelu kryl brankár, dvadsať minút pred záverečným hvizdom Ivaniševićove dve strely z malého vápna čarovne z bránkovej čiary vyšmarili obrancovia Izbišta. Šance zapísať sa do listiny Pálil, ale ani raz netrafil: útočník strelcov mal Dudáš ešte trikrát – Slávie Stanislav Dudáš (vpredu) tak v pokutovom území, ako aj v dueli Slávie so Slogou. delovkami. Neskórovali ani P. Čížik, SLÁVIA: Krstić, Sachter, P. ČíPetković, Vukajlović a Radenković. žik, Čerňoš, Radenković, D. Čížik V prvej minúte nadstaveného (Strakúšek), Ivanišević, Petković, času Gigović dostal červenú kartu. Vulišić, Gigović, S. Dudáš (VuZáber kamery TV Kovačica svedčí, že kajlović). „nezávislý pozorovateľ“ s píšťalkou V nedeľu 26. apríla cestujú Kovastrelil vedľa. Týždeň predtým sudca čičania do Deliblata, kde si skrížia v poslednej minúte nepískal penaltu zbrane s Omladincom. a Radovića z diaľky iné príležitosti si nevytvorili. Ako sa však blížil koniec zápasu, nervozita stúpala. Hostia boli agilnejší, viac utekali, ale aj provokovali, hrali ostro, otáľali s časom, čo im rozhodca toleroval. Všetko to úplne vykoľajilo už beztak demoralizovaných domácich futbalistov. Konečne v posledných minútach zápasu

Po jednej z početných provokácií hostí Anđelovski zostal ležať, ale rozhodca Jović nikoho z mužstva Vulturul nepotrestal

urobil rukami, a preto ho rozhodca potrestal červenou kartou. Očakávalo sa, že Hajdušičania číselnú prevahu využijú, aby výsledok obrátili vo svoj prospech. Avšak okrem niekoľkých pokusov Đapu

ešte jeden rýchly protiútok hostí Melich nedovolene zastavil, zavinil jedenástku, ktorú hostia využili, a tak sa domov vrátili, povedali by sme, predsa len so zaslúženými troma bodmi.

HAJDUŠICA: Melich, Lipták, Pomorišac (Miksád), Mladenović, Folťan, Đaković, Anđelovski, Radović, Đapa, Ružić (Lečić), Zambo (Cziczai). Výsledky 21. kola: Partizan – Jugoslavija 3 : 1, Crvena zvezda – Jedinstvo Stević 1 : 1, Hajdušica – Vulturul 0 : 2, Radnički – Vojvodina 1 : 2, Mladost (O) – BAK 1 : 1, Budućnost – Sloga 2 : 0, Slávia – Polet 0 : 0, Mladosť (V) – Omladinac 0 : 1.

1. Slávia 21 2. Polet 21 3. Vojvodina 21 4. BAK 21 5. Mladosť (V) 21 6. Radnički 21 7. Jedinstvo Stević 21 8. Budućnost (-1) 21 9. Crvena zvezda 21 10. Partizan 21 11. Sloga 21 12. Omladinac 21 13. Jugoslavija 21 14. Mladost (O) 21 15. Hajdušica 21 16. Vulturul 21

17 /4644/ 25. 4. 2015

17 12 11 10 11 9 8 8 7 6 7 6 7 6 6 6

4 0 69 : 12 3 6 48 : 25 3 7 32 : 23 6 5 30 : 29 1 9 33 : 29 4 8 33 : 26 5 8 44 : 46 4 9 31 : 50 4 10 34 : 37 6 9 37 : 39 3 11 23 : 35 5 10 34 : 51 2 12 32 : 51 4 11 31 : 37 4 11 24 : 34 4 11 22 : 33

55 39 36 36 34 31 29 27 25 24 24 23 23 22 22 22 47

Šport OBLASTNÁ LIGA ÚFZ NOVÝ SAD

Susedovci ako nahí v tŕní KULPÍN – MAGLIĆ 4 : 0 (2 : 0)

Gavra Govorčin

ilovníci športu v Kulpíne mali minulý víkend dvojnásobný dôvod na radosť. V sobotu večer v Poľovníckom dome volejbalisti, vedenie a sponzori oslávili postup VK Kulpín do Druhej volejbalovej ligy. Ozaj pozoruhodný úspech tohto mladého športového kolektívu v Kulpíne. V nedeľu na ihrisku vedľa kanála DTD sa hralo futbalové derby susedov. Zápas sledovalo asi 250 divákov, z čoho veľký počet prišiel z Maglića. Hoci tím Maglića bol oslabený pre párne žlté karty niektorých futbalistov, domácim to nedovolilo, aby sa uvoľnili. Naopak, zápas začali naplno, útočne, technicky vyspelo, a taká hra im priniesla pekný výsledok. Už v 9. min. centrovanú loptu sprava brankár Maglića krátko odrazil a šikovný Ivković hlavou rozvlnil sieť – 1 : 0. V 13. min. diváci

videli rýchly útok domácich, Stajić loptu prihral aj na tomto zápase najlepšiemu domácemu hráčovi Haškovi, ktorý sa pokúsil prekľučkovať brankára Maglića, no tento ho nedovolene zastavil. Správnu jedenástku Ivković zmenil na 2 : 0. Ostro, ale vedľa brány vypálil Ivković aj v 30. min. V 40. min. Stajić vyvolal zmätok v trestnom území Maglićanov, ale akoby nechcel vsietiť do brány „svojich“. Ivković mal príležitosť aj v 43. min., keď loboval brankára, ale obranca z čiary odkopol loptu. V prvej časti zápasu hostia sa pokúsili prostredníctvom skúseného Santrača, ale jeho strážca Kozarov bol dvakrát úspešnejší. Zaznamenali sme ešte aj 21. min., keď sa hosť Preradović nešportovo správal voči rozhodcovi Stanišićovi, ktorý ho zaslúžene a predčasne poslal pod sprchy. Domáci aj v druhom polčase útočili. Predsa prvú šancu, a to vý-

Čože je to gól? MLADOSŤ – BORAC 1 : 0 (1 : 0)

Samuel Medveď

znovu dobrý výkon Mladosti. V zápasoch so šajkašským Borcom nikdy Mladosti nebolo ľahko. Zvlášť na hosťovaniach, ale ani doma vo Vrbare. Tak bolo i teraz. Nedeľňajší zápas sa vyznačoval bojovnosťou, hostia sa znovu predstavili ako tvrdý celok, ktorý sa neostýcha ani nedovolenými prostriedkami dosiahnuť svoj cieľ. Lenže ani Petrovčania sa im nedali na tom pláne. Tak si Jakuš už v 7. min. vyslú- Neprekonateľný 540 minút: žil žltú kartu a o necelých Pavel Fejdi, brankár Mladosti pätnásť minút neskoršie mohol dostať aj druhú. Pravda, jeho tomto zápase okrem výnimiek funa iných hráčov „modrých“ súper zo govali bezchybne. Opraty v rukách pevne pred bránou domácich drŠajkaša vôbec nešetril. Hostia boli iniciatívnejší zvlášť žal nováčik Celin, potom v druhom v úvode zápasu. Nebezpečne úto- polčase i Rupar. Borac mal veľké čili, ale zadné rady Mladosti na problémy s vysokým útočníkom

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

bornú, mal Santrač, ktorého strelu Botorić kryl. V 64. min. Trišić zahral z ľavej strany voľný kop, jeho ostrú strelu Mirković hlavou upravil do siete – 3 : 0. Šancu mal aj Ignjatović v 70. min., keď zacentrovanú loptu Stajića zaslal tesne vedľa brány. Krásny štvrtý a posledný gól na zápase dosiahol Trišić v 75. min. z voľného kopu. Bol to veľmi korektný a féVo výbornej forme: Stanislav Haška rový zápas susedovcov, z kto(FK Kulpín) rého svojím nepremysleným gestom vybočil už spomínaný kov Maglića. Výsledky 21. kola: Kulpín – Preradović v 21. min. Maglićania dostali ešte dve žlté karty, kým Maglić 4 : 0, Titel – Obilić 3 : 1, rozhodca v radoch Kulpína nikoho Krila Krajine – Bečej 1 : 1, Vojvodina – Tvrđava 3 : 2, Mladosť – nepotrestal. KULPÍN: Botorić, Haška, Stajić, Borac 1 : 0, Sutjeska – Stari grad Kozarov, Lakić, Radević, Mirko- 1 : 0, Hajduk – Budućnost 1 : 3, vić, Trišić, Ivković (Zečević), Savić Proleter – Mladost radost 2 : 2. Kulpín v nedeľu uvíta vedúce (Lutkić), Lazičić (Ignjatović). Dorastenci Kulpína identickým mužstvo Bečeja. Foto: J. Pucovský výsledkom 4 : 0 porazili vrstovníMladosti Svetozarom Mijinom. Bojoval i Saša Milenković, ktorý sa neraz vracal pred svoju bránu, aby pomáhal obrancom. V 10. min. Mladosť zaútočila, Torbica sprava kopal do stredu, ale lopta preletela na opačnú stranu, k ľavej žrdi. Potom Pavlisov center Mijin zachytil hlavou, no lopta skončila nad brvnom. Podobne to Mijin urobil aj v druhom polčase. V 39. min. diváci videli aj jediný gól. Dobrá rozohrávka v strede pred šestnástkou Vlaisavljevića a Mijina, lopta smerovala na pravú stranu k Torbicovi, ktorý ju čakal, lenže obranca hostí chcel loptu vyraziť von, ale ju zaslal do vlastnej

brány – 1 : 0. V druhom polčase Mladosť sa usilovala zachovať si vedenie, hrala takticky dobre. A nakoniec sa domáci „modrí“ tešili ďalším trom bodom. Treba povedať, že tejto jari na šiestich zápasoch Mladosť ešte neinkasovala gól!? MLADOSŤ: Fejdi, Vuković, Pavlis, Jakuš, Celin, Kajtez (Milićević), Torbica (Rupar), Severíni, Mijin, Vlaisavljević, Milenković. Petrovskí dorastenci v predzápase prehrali 0 : 4. V nedeľu Mladosť vo Vrbare uhostí Budućnost z Mladenova. Foto: J. Pucovský

Obecná liga Šíd Lazar Pavković

ŠÍD: Jednota – OFK Binguľa 0 : 0. Zápas prebiehal vo férovom ovzduší. Obe mužstvá si za deväťdesiat minút hry vytvorili niekoľko streleckých príležitostí a škoda je len, že sa kanonierom nepodarilo ani raz rozvlniť hociktorú sieť.

ĽUBA: Jednota – Graničar Jamena 1 : 4 (0 : 2). Domáci futbalisti utrpeli vysokú prehru s naladeným mužstvom z Jameny. Strelcom za Jednotu bol Živanović v 53. min., kým domácu bránu trafili D. Jurošević v 20. min., Milovanović v 45. min., Petrović v 75. min. a Timarac v 81. min. • ŠPORT •

NOVOSADSKO-SRIEMSKA LIGA

Spievajúci zo Sriemu BUDÚCNOSŤ – KABEL 1 : 0 (1 : 0) Ján Murtin

odolávala. Vysoko zacentrované lopty boli korisťou Zeljkovića. Po red 200 divákmi domáci porazi- vykonaných zmenách aj domáci li nepríjemných, začali častejšie útočiť, ale bezzubých no dve strely Mitrohostí z Nového Sadu. vića skončili mimo V prvom polčase sa brány. K tomu nádnajviac hralo medzi herný volej Ožváta dvoma šestnástkaz dvadsiatich metrov mi a výrazných šancí Elesin bravúrne vyratakmer ani nebolo. zil na roh. Domáci tradične Rozhodca Banjac útočili z pravej strany, v druhom polčase ale N. Kobilarov nezunadŕžal Novosadčažitkoval dva prieniky, nom, ktorí to nevekeď sa ocitol zoči-voči deli využiť. Žlté karty so spoľahlivým Elepre ostré zákroky dosinom, taktiež jeho stali kabelovci Kukolj 3 – 4 centre nenašli a Majkić. ani jedného spoluhráB U D Ú C N O S Ť: Jediný prekonal ča v trestnom území Zeljković, Uglješa Elesina: Nemanja Krstić súpera. Strely TrivunoJoksimović, Štefek, (Budúcnosť Hložany) vića a Lukića z diaľky Trivunović, Alić, pozorný brankár Kabela kryl. Rodić, N. Kobilarov (Ožvát), M. Konečne v 29. min. po akcii Mit- Kobilarov, Krstić (Anušić), Lukić rovića rýchly Krstić z ľavej strany (Marković), Mitrović. majstrovsky matoval Elesina – 1 : 0. V mimoriadnom 21. kole BudúcDo konca polčasu„modrí“ dobre kon- nosť bola mimoriadne úspešná, lebo trolovali hru, pozorní stopéri Rodić v Beške porazila domáci Hajduk a Alić nedovolili ohroziť Zeljkovića. 3 : 1 (1 : 1). Góly za hostí dali M. V druhom polčase boli aktívnej- Kobilarov, Rodić a Anušić. Tak po ší hostia, ale dobre organizovaná výhre nad Jednotou v St. Pazove 2 : obrana Budúcnosti bez ťažkostí 0 Hložancom bol aj druhý „výlet“ za

Výhra a prehra SLOGA – JUGOVIĆ 3 : 1 (1 : 1) Károly Vig

rdevíčania ospravedlnili rolu favorita. Už v 6. min. domáci hráč Kovačević vsietil prvý gól. Hostia z Kaća vyrovnali tak, že ich hráč využil nedorozumenie medzi brankárom Tojagićom a obranou Slogy. Mužstvo Jugovića sa muselo uspokojiť s tým, že tím domácich hral lepšie v druhom polčase. Matić prebehol ľavou stranou a brankárovi pomedzi nohy trafil sieť – 2 : 1. Tento hráč dosiahol aj tretí gól. Simeunović a ostatní útočníci Slogy do konca nevyužili príležitosti, aby naplnili sieť súpera. SLOGA: Tojagić, Kovačević, Cvetičanin, Čobanović, Vuković, Raičević, Bojanić, Matić, Grković (Považan), Simeunović, Sovilj. • ŠPORT •

LJUKOVO – SLOGA 2 : 0 (1 : 0) Hráči Slogy nevážne pochopili hosťovanie v Ljukove, kde ľahko prehrali. V 13. min. osamelý hráč domácich Plećaš prijal loptu pred bránou Tojagića a trafil nechránenú sieť. V druhom polčase sa rozprúdil boj na trávniku a domáci sa viackrát pokúsili vynútiť pokutový kop. Rozhodca Džombić zo St. Pazovy akoby ich poslúchol a v 56. min. odpískal najprísnejší trest vo futbale. Lukićovi nebolo ťažko oklamať Tojagića, a tak svojmu mužstvu zaistil cenné víťazstvo. SLOGA: Tojagić, Cvetičanin, Matić, Čobanović, Pendo, Raičević, Bojanić, Kovačević, Miščević, Simeunović, Rančić.

sebou do Sriemu úspešný. Pionieri Budúcnosti prekonali rovesníkov mužstva OFK Futog 2 : 1. Strelci boli Rodić a Kráľovský. Výsledky 21. kola: Hajduk – Budúcnosť 1 : 3, Jednota – Index 1 : 1, ŽSK – Borac 2 : 1, Kupinovo – LSK 2 : 0, Sloga – Jugović 3 : 1, C. zvezda – Ljukovo 3 : 0, Sremac – Omladinac 0 : 1, Kabel – Mladost 4 : 0. Výsledky 22. kola: Budúcnosť – Kabel 1 : 0, Mladost – Sremac

1 : 2, Omladinac – C. zvezda 1 : 0, Ljukovo – Sloga 2 : 0, Jugović – Kupinovo 3 : 1, LSK – ŽSK 2 : 2, Borac – Jednota 1 : 2, Index – Hajduk 2 : 2. Program 23. kola: Index – Budúcnosť, Hajduk – Borac, Jednota – LSK, ŽSK – Jugović, Kupinovo – Ljukovo, Sloga – Omladinac, C. zvezda – Mladost, Sremac – Kabel. Foto: J. Pucovský

Štyri body od Novosadčanov BORAC – JEDNOTA 1 : 2 (1 : 1) Matej Bzovský

va posledné zápasy pazovská Jednota zohrala s novosadskými mužstvami. Najprv v mimoriadnom 21. kole v Pazove hosťoval predposledný Index, ktorý si celkom nečakane odniesol bod po nerozhodnom výsledku 1 : 1. Potom bolo celkom inak, keďže sa zverenci trénera Vujasina ocitli na ihrisku Borca, ktorý je na druhom mieste majstrovského rebríka, a preto mnohí hosťom nedávali veľké šance na úspech.

Mužstvo Jednoty však na novosadskej Klise zahralo veľmi dobre, nebojácne a celkom zaslúžene položilo na lopatky favorita. Furtula v 19. min. načal sieť domáceho brankára Kizića. Vyrovnal v 38. min. veterán Drakulić z jedenástky, ktorú odpískal rozhodca Lekić z Vrdnika. Víťazný gól za hostí strelil výborný obranca Ninić v 71. min. JEDNOTA: Travica, Ninić, Stegnjajić, Lukić, Jelović, Igrač, Šestović (N. Bojić), Uzelac, Gačić, Marković, Furtula.

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA

Postúpili Begečania ČARDA KOD BRAŠE – MLADOSŤ 4 : 2 Samuel Medveď

lho očakávaný a rozhodujúci zápas o postup do vyššieho stolnotenisového stupňa priniesol znovu zaujímavý stolný tenis. Tentoraz sa Begečania úplne revanšovali Mladosti za jesennú prehru. Petrovčania, zvlášť Lomen a Turan, nezahrali tak, akoby mohli. Zato však svojou bojovnosťou a takticky vyspelou hrou oduševnil Pavel Bažík, ktorý zdolal Kirćanského 3 : 2. Veľmi zaujímavý bol rozhodujúci piaty set, keď Kirćanski viedol až 10 : 6, ale Pavel na konci zvíťazil 11 : 13. Vo štvorhre to šlo podľa plánu. Turan a Lomen zriedka v týchto súbojoch prehrávajú, a tak bolo i v tomto zápase. Keď po tomto súboji výsledok znel 2 : 2, hostia mali nádej, že ak Turan zdolá mladého Dumnića, už to bude ľahšie.

Veď sa čakalo, že i Miroslav Lomen konečne zahrá lepšie, na rozdiel od úvodnej partie práve s Dumnićom, keď podal podpriemerný výkon. Avšak mladý Dumnić zdolal aj Lomena, aj Turana. Ani výkon Turana v zápase s temperamentným Stanićom nebol na úrovni jesenného zápasu v Petrovci. Tak petrovskí stolní tenisti ligu skončia na treťom mieste, kým do Druhej ligy postúpia STK Radnički Nový Sad a STK Čarda kod Braše z Begeča. Možno je to i dobre, lebo vo vyššej súťaži, kde hrajú silnejšie celky s mladými hráčmi, Petrovčanom by bolo ťažšie hrať. Výsledky: Dumnić – Lomen 3 : 0, Stanić – Turan 3 : 1, Kirćanski – Bažík 2 : 3, štvorhra: Stanić / Kirćanski – Lomen / Turan 0 : 3, Dumnić – Turan 3 : 0, Kirćanski – Lomen 3 : 0.

17 /4644/ 25. 4. 2015

Šport ÚSPEŠNÁ SEZÓNA VOLEJBALISTOV KULPÍNA

Postúpili do Druhej ligy Katarína Gažová

re Volejbalový klub Kulpín bola jarná časť majstrovstiev v Prvej vojvodinskej lige – skupina západ vynikajúca. Zaslúžili sa o to hráči, tréner Ján Lačok, predseda Todor Radanov a vedenie klubu. Kulpínčania neprehrali ani jeden zápas a vďaka kvalitným výkonom postúpili do Druhej volejbalovej ligy. Po- Dohovor a pokyny trénera mnoho pomohli sledné dva majstrovské volejbalistom Kulpína, aby dosiahli tento veľký zápasy Kulpínčania vy- úspech dol piaty set a triumf zverencov Jána hrali v Šíde a v Báčskej Lačoka 11 : 15. Tak Kulpín premohol Palanke. súpera, ktorý tiež bojoval o titul Prvej vojvodinskej ligy – skupina západ. ŠÍD – KULPÍN 2 : 3 VK KULPÍN: Relota, Petrušić, Hostia z Kulpína prvý set na hosťovaní v Šíde v sobotu 4. apríla pre- Stančul, Babić, Ćirić, Dudáš, Zima, svedčivo vyhrali výsledkom 16 : 25. Govorčin, Darko a Daniel StojanoAko to už často bývalo, druhý a tretí vićovci, Lekár, Očenáš. set hostia prehrali 25 : 16 a 25 : 20. Hostia vyrovnali na 2 : 2 v štvrtom MERKUR – KULPÍN 2 : 3 V sobotu 11. apríla Kulpínčasete, keď boli lepší 19 : 25. Nuž rozho-

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Syn namiesto otca... BAČKA – SLÁVIA 1 : 1 (0 : 0) Ján Šuster

prvom polčase susedovci v Despotove zahrali príliš slabo, takže sa lopta najviac zdržiavala v strede ihriska. Zadákom oboch mužstiev sa darilo útoky súpera zastavovať už pred svojím trestným územím, takže šancí takmer ani nebolo. Po prestávke sa hralo rýchlejšie, prihrávky a strely na bránu boli presnejšie, a preto obaja brankári mali omnoho viac práce. V 60. min. útočník Bačky Jeličić prijal loptu na ľavej strane, zbavil sa dvoch zadákov Pivničanov a prízemnou strelou prekonal mladého brankára Juliána Čobrdu – 1 : 0. Potom hostia začali častejšie ohrozovať bránu Brňu. V 67. min. v gólovej šanci sa ocitol Panić, v 73. min. Milec hlavičkoval ponad bránu, v 75. min. ostrá strela J. Žigmunda minula cieľ. V 80. min. padol vyrovnávajúci gól. Kuchta z ľavej strany vysoko odcentroval,

www.hl.rs

J. Žigmund prijal loptu, zbavil sa strážcu a z veľkej skrumáže rozvlnil sieť brány Brňu – 1 : 1. Do konca sa dvoma bravúrnymi zákrokmi vyznamenal mladý brankár Čobrda, keď prvýkrát na majstrovskom zápase v bráne vystriedal otca Vladimíra, ktorý zostal sedieť na striedačke. SLÁVIA: J. Čobrda, Séč, Vachula, Milec, Vig, Nímet, Petrović, Baláž, Kuchta (M. Žigmund), J. Žigmund, Benka (Panić – Kalko). Výsledky 12. kola: Hercegovac – Borac 1 : 0, Vajska – Kriváň 3 : 0, Bačka – Slávia 1 : 1, Mladost – Soko 3 : 1, Neštín – Bački hajduk 1 : 1. Program 13. kola: Neštín – Hercegovac, B. hajduk – Mladost, Soko – Bačka, Slávia – Vajska, Kriváň – Borac. Pionieri Slávie v nedeľu predpoludním v Despotove vysoko porazili domácich 5 : 0. Góly dali Badinský 2, Činčurák, Sič a Blažek.

Informačno-politický týždenník

nia ešte raz zvíťazili na hosťovaní, tentoraz v Báčskej Palanke nad skúseným a bojovným mužstvom VK Merkur, a tak si definitívne zaistili prvé miesto. Postup do Druhej volejbalovej ligy je pre volejbalistov Kulpína veľký a pozoruhodný úspech. Kulpínčania prvý set ľahko a presvedčivo vyhrali výsledkom 15 : 25. Druhý set prehrali 25 : 18. Tretiu časť zasa ľahko vyhrali 19 :

25. Vo štvrtom sete mali náskok výsledkom 18 : 21 a už si mysleli, že je „víťazstvo tu“, ale na všeobecné prekvapenie obecenstva situácia na palubovke sa rýchlo zmenila a Palančania vďaka sérii 7 : 2 tento set vyhrali výsledkom 25 : 23. Napokon piaty set bol korisťou majstra 11 : 15. Tak Kulpín potvrdil, že je presvedčivo najlepší v Prvej vojvodinskej lige – skupina západ. V sezóne 2014/15 Kulpínčania majú všetky výhry, okrem jedného neúspechu v jesennej časti majstrovstiev. VK KULPÍN: Relota, Petrušić, Stančul, Babić, Ćirić, Zima, Dudáš, Lekár, Očenáš, Govorčin, Zanfirović.

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – DRUHÁ TRIEDA

Ťažšie ako očakávali JEDNOTA 1950 – PROLETER 3 : 0 (1 : 0)

Ján Murtin

strela záložníka Zarića z 25 metrov. Už v 54. min. Čipkár využil 10. kole pred center Đumića a bolo 2 : 0. iba 50 divákmi Ten istý strelec v 81. min. sa mladší hložianpo chybe zadákov Proletera sky klub ťažšie ako ocitol zoči-voči s brankárom to výsledok hovorí a stanovil výsledok zápasu porazil Proleter. Mužna 3 : 0. stvo z Karađorđeva JEDNOTA 1950: Pagáč, prekvapilo rýchlou Presne prihral Đumić, Šoven (Feleć), M. a ostrou hrou, čo Čipkárovi: Stefan Hataľa, Ralević, Zarić, Molzmýlilo neorganizo- Đumić (Jednota nár (Benko), Šljivar, Čipkár, vaných Hložancov. 1950) Horvát, Fábry (Lončar). Obrana domácich fungovala Výsledky 10. kola: Budućnost dobre, takže Pagáč nemal šancu – Naša hviezda 0 : 2, Jednota dokazovať svoj brankársky talent. 1950 – Proleter 3 : 0, Slavija – Brankár hostí Novaković v 24. min. Borac 2 : 4. chytil strelu Čipkára zblízka. Prvú zmenu výsledku v 36. min. zápasu Foto: J. Pucovský priniesla prekvapujúca a presná

IN MEMORIAM

Todor Dudić

(1951 – 2015)

utbalová verejnosť v Petrovci sa rozlúčila s bývalým futbalistom petrovskej Mladosti Todorom Dudićom, pivnickým rodákom, ktorý do Petrovca prišiel v zimnej prestávke roku 1978. Predtým hral futbal v pivnickej Slávii a v novosadskom Kabeli. Pre Mladosť na poste stredopoliara hral také tri – štyri roky. Vyznačoval sa dobrou technikou

a presnými strelami. Todor si v Petrovci založil i rodinu. Vo futbalových stopách Todora Dudića neskoršie kráčal aj jeho syn Branislav, ktorý hrával hlavne v mladších selekciách FK Mladosť, lebo potom odišiel na štúdiá. Česť pamiatke bývalému futbalistovi FK Mladosť Todorovi Dudićovi! S. M.

• ŠPORT •

Fedcupová reprezentácia Srbska si ľahko poradila s Paraguajčankami

Posledný, štvrtý bod získala naša dvojica Aleksandra Krunićová a Ivana Jorovićová (zľava)

PRESVEDČIVÁ VÝHRA SRBSKA NAD PARAGUAJOM

Hetrik Krunićovej Elena Šranková

Športovo-podnikateľskom stredisku Vojvodina v Novom Sade tenistky reprezentácie Srbska 18. a 19. apríla 2015 naplno potvrdili úlohu favoritiek v zápasoch play-off skupiny B Fed Cup súťaže, keď si zmerali sily so selekciou Paraguaja. Tento súboj poznačil hetrik Aleksandry Krunićovej, ktorá získala dva body v dvojhrách, a potom i jednu výhru v štvorhre s Ivanou Jorovićovou, kým štvrtý bod pre Srbsko vybojovala Ana Ivanovićová. Ženská tenisová reprezentácia Srbska po prvom dni viedla nad Paraguajom 2 : 0. V úvodnej dvojhre si Aleksandra Krunićová ľahko poradila s Verónicou Cepedeovou-Roygovou v dvoch setoch 6 : 1, 6 : 3 a vybojovala Srbsku prvý bod. O druhý bod pre tím šéftrénerky Tatjany Ječmenicovej-Jevtićovej sa postarala srbská jednotka Ana Ivanovićová, ktorá deklasovala omnoho slabšie umiestnenú súperku Montserrat Gonzálezovú (225. na WTA listine), výsledkom 6 : 2, 6 : 0. Naše tenistky mohli spečatiť svoje víťazstvo už v úvodnej nedeľňajšej dvojhre. Avšak pôvodne nominovanú Anu Ivanovićovú, ktorá nechcela

• ŠPORT •

riskovať vážnejšie zranenie lakťa, nahradila mladá Ivana Jorovićová, ktorá prehrala v trojsetovej bitke s Verónicou Cepedeovou-Roygovou 6 : 3, 2 : 6, 1 : 6 a vrátila nádej tenistkám Paraguaja. Rozhodujúci tretí bod potom priniesla A. Krunićová, ktorá superiórnym výkonom hladko porazila M. Gonzálezovú v dvoch setoch – 6 : 0, 6 : 2. V záverečnej štvorhre Aleksandra Krunićová a Ivana Jorovićová zdolali dvojicu hostiek V. Cepedeovú-Roygovú a M. Gonzálezovú tiež v dvoch setoch 6 : 1, 6 : 4. Konečný výsledok: Srbsko – Paraguaj 4 : 1. Treba povedať, že medzi dvoma sobotňajšími zápasmi sa zaujímavým spôsobom predstavili malí tenisti z novosadských tenisových klubov, a tak propagovali tento čoraz populárnejší šport v Srbsku. Pre divákov, ktorí skutočne mohli lepšie vyplniť tribúnu (bolo ich takmer 2 000), srbská jednotka A. Ivanovićová a dvojka J. Jankovićová pripravili pekné prekvapenie. Dvaja najšťastnejší diváci s kúpenými vstupenkami si domov odniesli rakety týchto našich vynikajúcich tenistiek s ich autogramami.

Aleksandra Krunićová nášmu výberu priniesla tri body

Šéftrénerka Tatjana Ječmenicová-Jevtićová (vľavo) nemusela mnoho radiť svojim zverenkyniam Ivane a Aleksandre

Ivana Jorovićová prehrala jediný zápas s prvou raketou Paraguaja Verónikou Cepedeovou-Roygovou, aj keď mala náskok 1 : 0

Foto: autorka a J. Pucovský

Úsmevy víťaziek: Ivana Jorovićová, Aleksandra Krunićová a Jelena Jankovićová (zľava) Štvrtý bod pridala jednotka Srbska Ana Ivanovićová

Získali 3. miesto v Novosadskej oblastnej lige a v kvalifikácii sa prebojovali do Novosadsko-sriemskej ligy (11. júna 2014)

Radosť hráčov a fanúšikov z postupu do MOL Báčska Palanka – prvá trieda (10. mája 2009)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Futbalový klub Budúcnosť Hložany Futbalový trávnik skvalitnili mačinou (2010)

Dorastenec novosadskej Vojvodiny z Hložian Milan Adámek

Expredsedovia: Ján Hrubík a Ján Valo

Prvú koženú loptu do Hložian priniesol študent farmácie Andrej Šeprák. Roku 1927 tu založili Slovenský športový klub Slávia. O rok neskoršie ho zaevidovali aj v Juhoslovanskom futbalovom zväze. Pôvodne Hložanci mali modro-biele dresy s bielymi goliermi a prvý futbalový zápas vraj zohrali v Čelareve prv než vznikol klub, čiže roku 1925 alebo 1926. Roku 1938 sa Slávia premenovala na Slovenský športový klub Nitra. V tridsiatych rokoch 20. storočia zakrátko pôsobili aj futbalové kolektívy Sokol a Meteor a v polovici storočia aj FK Jednota. Futbalový klub Budúcnosť úradne založili 25. apríla 1947. Jeho hráči odvtedy začali nastupovať v čierno-bielych dresoch, aby koncom 20. storočia uprednostnili modrú farbu. Budúcnosť najčastejšie súťažila v Medziobecnej lige Báčska Palanka – prvej a druhej triedy. Roku 1949 vyhrala súťaž o Pohár maršala Tita vtedajšieho Okresu Báčska Palanka. Roku 1967 bola preradená do Novosadskej (medziobecnej) ligy a jej hráči, vedenie a fanúšikovia prvý raz organizovane odcestovali na Slovensko (do Abraháma; neskoršie odchádzali do Malaciek a Šúroviec). Po postupe futbalistov z najnižšej súťaže – Medziobecnej ligy Báčska Palanka – druhá trieda roku 2009, v dedine sa enormne zvýšil záujem o futbal. Budúcnosť roku 2014 dosiahla najväčší úspech: prebojovala sa do Novosadsko-sriemskej ligy.

Majstri I. triedy (západná skupina) Novosadskej ligy 1972/73; stoja (zľava): tréner J. Benša, Lukáč, Fábry, Ružička, Petržľan, J. Čipkár, Ďuriš, Hrubík, Jovankovič, Pálenkáš; v drepe (zľava): Miháľ, Drobnjak, O. Kukučka, S. Kukučka, Murtín

Juraj Bartoš Foto: autor a zo súkromných archívov

Terajší domovník Ján Murtín

Kanonier Ján Greksa

Najmladší futbalisti (kohútiky) s trénerom Vladimirom Lokićom (17. júna 2012)

Žiacky celok Budúcnosti, víťaz MOL Báčska Palanka (23. mája 2010)

Veteráni FK Budúcnosť takmer dvadsať rokov hrávajú priateľské zápasy (18. mája 2008 v Lugu)

Futbalisti s predsedom klubu Michalom Marčokom (vľavo) a prvým predsedom Budúcnosti, dlhodobým tajomníkom i trénerom Jánom Bučíkom Mirkom (1965)

Mužstvo SŠK Nitra Hložany (1939)