Hlas 18 19 2016 by NVU Hlas ľudu

Život jestvuje aj po voľbách

Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník www.hlasludu.info ROČNÍK 73 | 30. 4. – 7. 5. 2016 | CENA 100 DIN www.hl.rs

/4697 – 4698/

18 – 19

Z obsahu

30. 4. – 7. 5. 2016 | 18 – 19 /4697 – 4698/

Uzávierka čísla: 27. 4. 2016

4 TÝŽDEŇ 4 Diváci si zaslúžia viac 5 Iniciatívu opodstatňuje prax

7 (PO)VOLEBNÝ KALEIDOSKOP 7 Čo ich delí, čo spája 8 Presvedčivá výhra

13 NA PULZE DNÍ 13 Zdravé deti vyrastajú len v zdravom prostredí

16 ĽUDIA A UDALOSTI

O iniciatíve k založeniu Ministerstva pre ľudské a menšinové práva, príčinách, prečo ho potrebujeme, ako aj o prípadnej náplni jeho práce, hovorilo sa za okrúhlym stolom prebiehajúcim v zasadačke Novosadskej novinárskej školy. (s. 5) O. Filip

17 Cyprus a Srbsko v rytme Európy 21 Zase bez svojho kňaza 25 Dinosaury na dosah ruky

31 OBZORY 32 Pragmatická politika a urbánna asimilácia 36 Variety existujú? Takmer ani nie. 38 Je to môj spôsob ako zastaviť svet

39 KULTÚRA

Bohatá, hlavne oslavná náplň bola príznačnosťou 60. Literárneho snemovania v sobotu 23. apríla. V Slávnostnej sieni petrovského 40 Oslava knihy a knižnice gymnázia si milovníci, tvorcovia a vydavatelia kníh uctili okrúhle výročie snemovania, ale aj životné jubileá Jána Labátha, Jozefa 42 Zachovali si korene Valihoru a Zoroslava Speváka. (s. 39) A. Francistyová 46 Polstoročie a štvrťstoročie na jednom mieste

50 DETSKÝ KÚTIK 50 S radosťou do prírody

52 RTV PANORÁMA 54 OZNAMY 59 ŠPORT 60 Vysoká výhra vracia sebadôveru! 64 Pol tucta, a predsa málo! 67 Pevná vôľa všetko zdolá Titulná fotografia: Anna Lešťanová

Pri príležitosti 85. výročia založenia Dobrovoľného požiarnického spolku Aradáč o zašlých časoch sme sa rozprávali s najstarším aradáčskym požiarnikom, 90-ročným Pavlom Ľavroškom. (s. 19) V. Hudec

Editoriál

Život po voľbách

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Foto: www.unsplash.com

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI



Život jestvuje aj po voľbách, rovnako ako existoval pred nimi. Voľby možno priniesli „daždivú“ atmosféru, ktorá sa môže a nemusí transformovať do búrky.

le po búrke vždy vyjde slnko – zvlášť ak sa človek sústredí na svoje najbližšie okolie, na rodinu. Ak však vníma aj širšie spoločensko-politické okolie, a väčšina z nás je spoločenská bytosť, veľmi rýchlo pochopí, že v našej krajine sa ešte neblýska na krajšie časy. Veď nemožno „len tak“ zabudnúť rétoriku a maniere (nielen) počas predvolebnej kampane, úmyselné a náhodné údery pod pás, vyhrážanie, urážanie, vynucovanie, podplácanie a iné nekalé spôsoby, ktoré si normálny človek ani predstaviť nevie. Kompas akoby stratili mnohí vládnuci funkcionári i opoziční politickí aktéri – už či úmyselne, z vlastného záujmu, alebo náhodne. Vo voľbách za nami vyhrali politici. Národ prehral. Veď tomu sa v predvolebnej kampani nedostalo ani len základnej kultúry vo verejných prejavoch politikov, v ktorých dominovalo, u niektorých viac, u niektorých menej, verbálne osočovanie politických oponentov. Ak si občan, volič, nárokoval na serióznu prezentáciu volebného programu politických aktérov, česť výnimkám, veľmi sa sklamal! Veď načo presviedčať reálnymi plánmi a riešeniami, radšej na tácke ponúknuť „víziu“ Srbska (nech to znamená čokoľvek!), prestrihnutú stužku, zakopaný základný kameň, negustiózny verejný prejav, lebo kto neunesie meč, seká – jazykom. Na kultúru v konfrontovaní názorov sme dávno zabudli. Radšej hneď dať kopanec, umlčať tých, ktorí prejavia iný názor! Keby Čajakov Zypa Cupák dnes žil, veru by na plné ústa kričal známu sentenciu Cit, ani pis! A národ, umŕtvený viacročnou morálnou a materiálnou chudobou – mlčanlivo kričí iba na spoločenských sieťach. Naša spoločnosť je už dávno v stave obliehania a aktuálna povolebná situácia iba umocňuje takú atmosféru. Pozorujúc politické dianie v Srbsku, niekedy sa zdá, že George Orwell pri definovaní politického systému ako systému dizajnovaného na to, aby klamstvá zneli dôveryhodne a vražda prijateľne, mal na mysli našu krajinu, či možno celý Balkán. Asi nikdy nezistíme, či tak alebo onak, ale skutočnosťou je, že Srbsko si voľky-nevoľky uplynulú nedeľu zvolilo „pokrokársky“ duch, ktorý nás bude sprevádzať v našom ďalšom štvorročnom živote. Pardon, v ich politickom mandáte! Čas ukáže, či naša krajina konečne zažije ten stále proklamovaný pokrok a rozmach. Znepokojuje však otázka, ako žiť, pracovať, tvoriť a nakoniec spolupracovať v lokálnom prostredí, v ktorom zoči-voči príliš nízko leteli dokázané a nedokázané obvinenia, urážky, podrazy. Alebo azda dokážeme do rúk útočníkov podať chlieb namiesto kameňa? Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  18 – 19 /4697 – 4698/ 30. 4. – 7. 5. 2016

Týždeň 

InPress

Hráme v rovnakom rytme Jasmina Pániková

ž to máme za sebou. Áno, máme na mysli voľby, ktoré buď potešili, alebo sklamali. Samozrejme, tretia možnosť (možno) ani neexistuje. Už po prvých zverejnených predbežných výsledkoch opozičné strany vyjadrili pochybnosti nad výsledkami volieb, medzitým o výsledkoch pochybuje aj samotný premiér. Niekto niekde kradol! Tvrdia obe strany. To vieme a dúfame, že čoskoro aj zistíme, kto je hlavným aktérom krádeže. Pokým sa to nezistí, na adresu nášho staronového premiéra prichádzajú gratulácie a médiá analyzujú, čo by mohol priniesť nadchádzajúci štvorročný mandát. Ekonomist na svojom portáli uvádza, že uskutočniť rast a nedokonalú demokraciu rozviť v transparentnú a konkurenčnú je menej zaručené, ale stabilita na Balkáne by mala byť zaručená. Znamená to, že aj naďalej budeme živoriť, ale predsa stabilne? Už niekoľko hodín po voľbách vo svojom známom štýle premiér hovoril, že nemá času na mrhanie a ihneď ide pracovať, a avizoval aj určité zmeny v zložení vlády. Pravdaže, konkrétne nič nepovedal a my môžeme iba tipovať, ktorí to ministri nesplnili premiérove očakávania. Možno si „svoje veci z kabinetu“ pozbiera aj minister Srđan Verbić, vďaka ktorému sa v čase písania tohto textu vedeckí pracovníci stále cítili ako na ihlách. O čo ide? Predsa o vypísanie súbehu na vedecko-výskumné projekty do roku 2020, ktorý by sa mal zatvoriť 12. mája. Lenže... Vláda avizovala, že súbeh nie je v súlade so zákonmi a ústavou, a preto ho zruší. V Ministerstve školstva túto správu ani nepotvrdzujú, ani nedementujú, ale nechávajú bez sna 12-tisíc vedcov, ktorí stále nevedia, či sa majú púšťať do vypracovania komplikovaných projektov alebo nie, a uzávierka súbehu je čoraz bližšia. Zdá sa, že sa premiér čoskoro (zase) z celej sily pustí do reforiem. Nie do Reform tort, ale skôr tých kádrových.

www.hl.rs

168 HODÍN

Máj dávno nie je raj Oto Filip

a jednej strane politika a sľuby, na opačnej všetko ostatné, čo nás ťaží. O pár dní oslávime Sviatok práce najčastejšie bez toho, aby sme vôbec uvažovali o nej. Je čímsi samozrejmým, aspoň pre ľudí, ktorí sú zamestnaní. Pre kopu iných, vynachádzajúcich sa, ako môžu a vedia, samozrejmosťou nie je. Bez ohľadu na to, ako sa oslavuje, na výletoch, stretnutiach či inak, a napriek tomu, že sa postavenie mnohých pracujúcich zhoršilo, Prvý máj zostáva sviatkom. Lebo to diktujú dejiny, ako aj zvyky. Z histórie 1. mája vyplýva úzky súvis s bojom za osemhodinový pracovný čas, spravodlivejšie pracovné ohodnotenie alebo lepšie pracovné podmienky. V tomto roku sa dovršuje presne 130 rokov od tragických udalostí, ktoré nasledovali po 1. máji 1886, keď sa v Chicagu zhromaždili desaťtisíce ľudí na podporu povinného zavedenia osemhodinového pracovného času, ktoré malo v štáte Illinois nadobudnúť platnosť práve v prvý májový deň. Keďže žiaden zo zamestnávateľov svoj sľub nedodržal, ľudia boli opäť nútení zostať v práci desať a viac



hodín. Odbory na to reagovali organizovaním série štrajkov a protestov. Priebeh jedného z pokojne prebiehajúcich zhromaždení tragicky zvrátil bombový útok, po ktorom nasledovala streľba do protestujúcich. Okrem obetí Chicago zasiahla i vlna policajného teroru, zatýkanie robotníkov, obvinenie viacerých odborárov a anarchistov, ktorých odsúdili na smrť obesením. Štyroch popravili, jeden spáchal samovraždu, jednému trest zmenili na doživotie. Na základe týchto udalostí o päť rokov neskoršie, teda v roku 1891, prvý máj bol oficiálne vyhlásený za Medzinárodný deň pracujúcich, alebo Sviatok práce, ako zvykneme vravieť. Pracujúci odvtedy prešli mnohými skúškami aj u nás. V týchto časoch tranzitívnych ich postavenie vôbec nie je skvelé. Vystavení sú prepúšťaniu, skromnej zdravotnej a sociálnej starostlivosti, svojvôli zamestnávateľov, trápi ich rýchlo sa zhoršujúce pracovné postavenie a štandard. Celé roky žijeme v období vystupňovaných kríz, stabilizácií, politických, štátnych a vládnych sľubov, naplnenie ktorých je stále kdesi v budúcnosti. Fragmentizácia a atomizácia politickej a sociálnej scény, na-

hromadené záujmy, krátkozraká politika, úplatkárstvo, nepochopenie... toľko toho sme zažili, že sme sa stali imúnni voči všetkému. Kým za posledné štvrťstoročie štáty vo svete priemerne viac ako zdvojnásobili svoj hrubý národný dôchodok, u nás sa ten o tretinu zmenšil. Vlády a premiéri sa menili ako na bežiacom páse, no sľuby pretrvávali. Rovnako tak ako aj krutá skutočnosť. Kým pred pätnástimi rokmi bolo u nás 2,2 milióna zamestnaných, na začiatku tohto roku ich bolo 1,9 milióna, s tým, že sú do tohto počtu zaradení aj ľudia pracujúci občas a za akúkoľvek sumu. Ešte pred dvoma rokmi sme boli svedkami sľubov vzťahujúcich sa na zredukovanie počtu zamestnaných vo verejnej správe, lepšie a účinnejšie riadenie verejných podnikov, ako aj na riešenie statusu firiem v prestavbe štruktúry. Toto sa opakuje i dnes, bude sa opakovať i zajtra. Rovnako tak, ako aj slová politikov o angažmáne v prospech ľudu, o vlastníctve logiky a vízií, o nutnosti jednoty, o sľubnej budúcnosti, ktorá len-len, že nezaklope na dvere. Prvý máj je sviatkom pracujúcich a práce. Máme vôbec čo oslavovať?

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

LÁSZLÓ TÓTH, TELEVÍZNY REPORTÉR NA DÔCHODKU

Diváci si zaslúžia viac Oto Filip – Chýbajú vám aj dnes tie svetové rovnobežky, po ktorých ste sa celé roky brodili? – To, že mne chýbajú, je celkom efemérne. Ale som tej mienky, že vysielania z nich chybujú ľuďom, ktorí si zaslúžili byť profesionálne informovaní o svetových otázkach a problémoch. Ľudí, ktorí si také čosi

Informačno-politický týždenník

nielen zaslúžili, ale boli aj povolaní, oprávnení o nich vedieť viac, uvažovať. Teraz sú ukrátení o to. Najmä preto, lebo niekto kdesi hore, v nejakom stredisku zhodnotil a rozhodol, že Vojvodina, vrátane Televízie Vojvodina, je národom alebo skupinou ľudí, ktorá si azda nezaslúži byť informovaná kompetentným, profesionálnym spôsobom, keďže to oni dokážu robiť

z jedného strediska. Je to tragédia. Nešlo len o moje, ale aj o príspevky iných kolegov. Ja nemám na zreteli len seba, keďže sa môžem zaoberať aj inými vecami. Ľúto mi je však, že je takým spôsobom a prístupom vlastne urazená aj masa oddaných a kompetentných divákov. • TÝŽDEŇ •

PREČO POTREBUJEME MINISTERSTVO PRE ĽUDSKÉ A MENŠINOVÉ PRÁVA

Iniciatívu opodstatňuje prax O. Filip

zárobky, platy sú už pod úrovňou ľudskej dôstojnosti, nerešpektuje sa pracovný čas, nie je garancia, či aj zajtra budete na doterajšom pracovnom mieste, – podčiarkol na rozprave prvý pokrajinský ombudsman prof. Petar Teofilović. Narúšajú sa i súkromné práva. Uviedol napríklad údaj, že v istom období bolo až 300 000 odpočúvaní, z ktorých len 2 000 bolo zákonne krytých.

olo by lepšie s ním, alebo bez neho? Nejde o žiadne rozjímanie dievčaťa v súvislosti s jeho chlapcom, ale o vážnu celospoločenskú dilemu, týkajúcu sa založenia ďalšieho ministerstva, vážne aktualizovanú jednak čoraz nástojčivejšími potrebami v citlivej spoločenskej oblasti, jednak voľbami a všetkým, čo z nich vyplynie. Odpoveď znie – nové ministerstvo potrebujeme. Ako uvádza Stredisko pre výskum etnicít, ktoré je iniciátorom obnovenia Ministerstva pre ľudské a menšinové práva, ide najmä o potrebu vytvárať trvalé podmienky na plnú realizáciu spomínaných práv, o nastolenie mechanizmov ich ochrany a posilnenie celkových kapacít štátnej správy a iných orgánov verejnej moci. Najúčinnejšie sa to dá s osobitným ministerstvom ako základnou inštitúciou a rámcom, ktorá by sa zodpovedne starala o realizáciu a ochranu tak ľudských, ako aj menšinových práv. TO NORMATÍVNE NESTAČÍ Viaceré aspekty tejto problematiky ozrejmila aj rozprava na nedávnom okrúhlom stole v Novosadskej novinárskej škole, v poradí druhou – prvá prebiehala v Belehrade – zaoberajúcou sa témou nastolenou v nadtitulku tohto príspevku. V úvodnom prejave Dr. Goran Bašić v mene Strediska pre výskum etnicít ozrejmil množstvo dôvodov, prečo by budúca vláda mala založiť uvedené ministerstvo. Podotkol, že za iniciatívou netreba hľadať žiadne politické príčiny alebo nejaké iné úmysly, keďže vyplýva z celého radu doterajších skúseností a najmä práv občanov, ktoré treba stále chrániť a zveľaďovať. Často sa spomína vysoký stupeň ochrany ľudských práv u nás, dosiahol sa veľký krok vpred v oblasti ich normatívnej úpravy – vznikli nové zákony a predpisy, ratifikované sú medzinárodné zmluvy, založené sú nezávislé telesá... – no ich realizácia, uplatnenie a sledovanie sa dodnes neobíde bez hodne • TÝŽDEŇ •

Z rozpravy v Novosadskej novinárskej škole

problémov. Tie sú takmer všade, kdekoľvek sa začrie: tak keď ide o práva národnostných menšín, invalidov, LGBT populácie, ale aj o tie v iných sférach, vzťahujúcich sa na prácu, zamestnávanie, zdravotnú ochranu, sociálne postavenie... V tejto chvíli sa ľudské a menšinové práva riadia mnohostredovo, čiže z viacerých ministerstiev, z Kancelárie pre ľudské a menšinové práva, z iných miest a správnych telies. Je to čosi opodstatnené, no len keď ide o sociálnu a zdravotnú ochranu. Ale ak sa na zreteli má koordinovanie realizácie viacerých práv, ako aj iniciatívy v súvislosti so schválením viacerých zákonov, sú celkom vážne dôvody zjednotiť to v orgáne, ktorý by mal plnú politickú a riadiacu zodpovednosť za čosi také. Prispelo by to totiž k lepšej kvalite žitia občanov, bolo by aj racionálnejšie a lacnejšie, a dosť rýchlo by sa zabezpečila aj skupina odborníkov pre ľudské práva, ktorá by zveľaďovala ich dnes nie prehnane vysokú kultúru vo verejnej správe. Už pri vypracovaní akčných plánov pre prístupovú kapitolu 23 sa mohli evidovať problémy, týkajúce sa koncepcie ochrany ľudských a menšinových práv, nastolenia potrebných štandardov, ich prispôsobenia štandardom EÚ... ZDANIE KLAME K prípadným rizikom nového modelu, ktorého základom by bolo nové ministerstvo, by sa

mohlo zaradiť zdanie, že je neúčinný a drahý. Zdanie však klame. Lebo by sa práve racionalizáciou prác a záväzkov na jednom mieste prispelo k lacnejšiemu a účinnejšiemu riadeniu oblasti. Len jeden príklad. Po schválení Stratégie pre inklúziu Rómov bolo navrhnuté založiť osobitné teleso, Agentúru na riadenie stratégie, ktorá mala mať od 10 do 12 zamestnancov, odborníkov na danú oblasť. Návrh sa neujal, keďže zvíťazil polycentrický model riadenia. Následkom je, že je už zamestnaných viac než dvadsať ľudí vo verejnej správe v tejto oblasti. A to je len jedna z početných stratégií. Za najväčší tromf a najlepšiu odpoveď na všetky prípadné riziká možno považovať zabezpečenie širokej participácie užívateľov práv. Lebo by ministerstvo nebolo inštitúciou pre seba a osebe, ale tým, kto zabezpečuje rozvetvenú spoluprácu s civilným úsekom, nezávislými telesami, občanmi... Okrem toho by sledovalo a kvalitne informovalo o stave práv a včas upozorňovalo iné ministerstva, ktoré sa tiež nimi zaoberajú, ako sú ministerstvo školstva, zdravotníctva, práce a pod. – Sú celé oblasti, v ktorých si možno všimnúť klesajúci trend, tak v oblasti objemu, ako aj v oblasti kvality užívania ľudských práv. Oblasť sociálnych a ekonomických práv sa až dramaticky redukuje a zmenšujú sa aj možnosti, záruky chrániť ich. Mnohé

POTREBA PO ZODPOVEDNOM PRÍSTUPE Ako z následnej rozpravy zameranej na celý rad práv zakomponovaných do všetkých sociálnych vzťahov vyplynulo, v prípade ktorejkoľvek z nich, sa treba o nich starať oveľa zodpovednejšie. O to skôr, že sme – ako podčiarkuje Jelena Perkovićová zo Strediska pre regionalizmus – v prístupovom procese a že nakopené záväzky pred nami ťažko môže zdolať Kancelária pre ľudské a menšinové práva. Tá na mnohé nemá potrebné príslušnosti ani kapacity, uvádza Eva Vukašinovićová, zástupkyňa pokrajinskej ombudsmanky. A mnohé práva, vyzdvihuje pokrajinská ombudsmanka Anikó Muškinja Heinrich, si nežiadajú len ochranu, ale aj primeranú realizáciu a zveľadenie. Je aj otázne, či je doterajší model disperzie starostlivosti o ne na viaceré ministerstvá a inštitúcie, z ktorých sa každé najprv stará o to svoje a len v druhom pláne o uvedenú oblasť, tou pravou a adekvátnou voľbou. Eurointegrácia sa v tejto oblasti bude žiadať viac, rovnako tak, ako aj urovnanie mnohých existujúcich problémov. Preto opäť nutnosť inštitúcie, akou je ministerstvo. Kvôli tomu sú lepšie plánovanie, potrebné prostriedky, predpisy, zákony a východiská, ako aj lepšia koordinácia zainteresovaných tou adekvátnou cestou. Bez ktorej sa ťažko zbavíme ročných hodnotení o nezodpovedajúcom stave celkových práv u nás, poznačenom absenciou účinného reagovania príslušných štátnych orgánov.

18 – 19 /4697 – 4698/ 30. 4. – 7. 5. 2016

Týždeň ZASADAL NEZÁVISLÝ SPOLOK NOVINÁROV VOJVODINY

Cena aj menšinovým novinárom? Jasmina Pániková

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

udelenie novej ceny. Na zasadnutí bol prítomný aj Svetozar Raković, generálny tajomník Nezávislého združenia novinárov Srbska, Aleksandar Popov, riaditeľ Centra pre regionalizmus, ďalší, ktorí sa uzhodli, že mediálne reformy zažili úplný kolaps a novinári sú vystavaní vyhrážkam a nátlakom.

INÝ NÁHĽAD

pozornosť práve tzv. menšinových novinárov, bude stanovenie ceny Nezávislého spolku novinárov Vojvodiny aj pre novinárov v menšinových médiách, ktorú avizovala Dorčová-Valtnerová. Ako povedala, očakáva, že aj v budúcnosti budú ASN a NSNV dobre spolupracovať a že spolu stanovia kritériá na

Ďuro Varga

lenovia Nezávislého spolku novinárov Vojvodiny na svojom riadnom volebnom zhromaždení, ktoré bolo v sobotu 23. apríla, zvolili nového predsedu spolku, ako aj Výkonný výbor. Samozrejme, posvietili si aj na hodnotenie všeobecnej mediálnej sféry. Po doterajšom predsedovi spolku Dinkovi Gruhonjićovi, ktorý na tomto poste bol až tri mandáty (od roku 2004), na nadchádzajúce 4-ročné obdobie zvolili Nedima Sejdimovića, Časť členov NSNV novinára a literáta. Doterajší predseda svoje pôsobenie Nedim Sejdimović sa novinárstvom zaoberá v čele spolku už 24 rokov. Bol redaktorom novín Nezavisni ocenil ako plné a Bulevar a spolupracoval aj s mnohými domácimi výziev. „Zdalo a zahraničnými tlačenými médiami. Od roku 2004 sa, že od roku do 2012 bol generálnym tajomníkom NSNV a od 2000 Nezávislý roku 2012 doteraz bol predsedom Výkonnej rady spolok noviná- tohto spolku. Autorom je početných mediálnych rov Vojvodiny výskumov a analýz a spolupracuje s mnohými nebude musieť organizáciami, ktoré sa zaoberajú mediálnymi hrať úlohu odslobodami. (Zdroj: www.ndnv.org) porcov, avšak bola to iba ilúzia, že nebudeme potrebovať spolky novinárov. nej koalície, sme samoudržaNebol to sen, ale nočná mora teľný spolok a podarilo sa nám rozbehnúť Vojvodinské výskumno-analytické centrum,“ poznamenal Gruhonjić. Nový predseda spolku Nedim Sejdimović na úvod prejavu poznamenal, že sú viditeľné čoraz častejšie prejavy nenávisti a vyhrážky, zvlášť tie na sociálnych sieťach. K tomuto možno priradiť aj vyhlásenie zodpovednej redaktorky Hlasu ľudu Vladimíry Dorčovej-Valtnerovej, ktorá v mene Asociácie slovenských novinárov prítomným pripomenula, že v akej miere útočia na novinárov vo väčšinoNedim Sejdimović, nový predseda vých médiách rovnako, spolku a možno aj viac, útočia reality. Aj napriek búrlivým ro- aj na novinárov v menšinových kom NSNV sa stal viditeľným redakciách, ktorí pracujú pod v spoločnosti, členom mediál- nátlakom. Avšak to, čo zaujme

• TÝŽDEŇ •

(Po)volebný kaleidoskop K MIMORIADNYM PARLAMENTNÝM VOĽBÁM

Čo ich delí, čo spája Oto Filip

čakávané víťazstvo SNS na čele s lídrom Aleksandrom Vučićom, ktorý získal moc aj vo Vojvodine, sedem strán a koalícií v budúcom parlamente, rast popularity Srbskej radikálnej strany v čele s navrátilcom z Haagu Vojislavom Šešeljom, ako aj hnutia Už bolo dosť Sašu Radulovića, poznámky zahraničných pozorovateľov – z OBSE a Parlamentného zhromaždenia Rady Európy – o tom, že nebolo volebnej krádeže, no boli prípady chaotického spočitovania hlasov na niektorých volebných miestach, námietky účastníkov a niektorých našich pozorovateľov – CRTA napríklad – že sa asi na štyroch percentách volebných miest stávali niektoré prečiny, naštrbujúce regulárnosť volieb... Je to základný obraz nedeľného vyjadrovania voličov na mimoriadnych parlamentných voľbách, na základe ktorých by začiatkom júna svetlo sveta mala uzrieť nová vláda Srbska.

2014 získal 158 kresiel, socialisti 44, kým radikáli poslancov v parlamente nemali. Podľa budúceho zloženia zdá sa, že v Národnom zhromaždení Srbska to bude oveľa dynamickejšie, presnejšie častejšie vrieť ako doteraz. Pretože takmer všetky významnejšie opozičné strany

Treba sa na chvíľu vrátiť k faktom. Z 6 543 823 oprávnených voličov 24. apríla ich hlasovalo 56,34 percenta, alebo konkrétne 3 686 480 osôb. Na základe spracovania okolo 98,56 percenta volebných miest a 98,51 percenta volebného telesa, listina SNS na čele s Vučićom získala 1 778 565 hlasov, koalícia zoskupená SPS a Ivicom Dačićom 403 131, SRS v čele so Šešeljom 294 246 hlasov... Podľa toho by SNS v novom zložení Národného zhromaždenia Srbska mala obsadiť 131 kresiel, Dovčera partneri, a zajtra? socialisti a Jednotné Srbsko 29, radikáli 22, koalícia okolo prekonali magickú hranicu päť Demokratickej strany 16, koľko aj percent, ešte viac preto, že je väčhnutie Už bolo dosť. Dveri by s De- šina z nich pravicová, konkrétne mokratickou stranou Srbska mali veľmi skeptická k eurointegrácii, 13 percent, koľko aj koalícia LSV, tiež k náplni a spôsobu presadzoLDP, SDS. Ďalších desať kresiel patrí vania reforiem. A sú tu aj voliči, menšinovým stranám, najviac ktorí doterajšie ťahy strany pri z toho – štyri kreslá – Pásztorovmu moci masovo podporili, no po čase Zväzu vojvodinských Maďarov. Len budú mať vyše hlavy sústavného na komparovanie, Vučić v roku sťahovania opaskov, skromné-

VÝSLEDKY POKRAJINSKÝCH VOLIEB

Očakávané víťazstvo Srbskej pokrokovej strany? Michal Ďuga

priamych voľbách do Zhromaždenia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny sa v nedeľu 24. apríla mohlo zúčastniť 1 729 201 občanov s hlasovacím právom. Podľa predbežných údajov, ktoré boli v utorok zverejnené na portáli pokrajinskej volebnej komisie, pre voľbu 120 poslancov budúcej zostavy Zhromaždenia APV s celkovo spracovaných 97,70 percenta volebných miest a 97,98 percenta volebného telesa výsledky sú nasledujúce: Volebná listina 1 Aleksandar Vučić – Srbsko víťazí získala 44,50 per• (PO)VOLEBNÝ KALEIDOSKOP •

centa hlasov a na základe toho 63 poslaneckých miest v Zhromaždení APV; volebná listina 2 Za Vojvodinu práce a vedomostí – Demokratická strana, DSHV (Demokratický zväz Chorvátov Vojvodiny), Nová, ZEP (Zelená strana) – Zelení – Dr. Bojan Pajtić získala 7,24 percenta hlasov, a tým 10 poslaneckých miest; volebná listina 3 Ivica Dačić – Socialistická strana Srbska (SPS), Jednotné Srbsko – Dragan Marković-Palma (JS), Patriotické hnutie Srbska (PPS) získala 8,85 percenta hlasov, čiže 12 poslaneckých miest; volebná listina 4 Nenad Čanak – Liga sociálnych demokratov Vojvodiny – Zdvihni hlavu! získala 6,43 percenta hlasov

a 9 poslaneckých miest; volebná listina 5 Zväz vojvodinských Maďarov – István Pásztor získala 4,87 percenta hlasov a 6 poslaneckých miest; volebná listina 6 Dr. Vojislav Šešelj – Srbská radikálna strana získala 7, 66 percenta hlasov a 10 poslaneckých miest; volebná listina 7 Dveri – Demokratická strana Srbska – Sanda Rašković-Ivić – Boško Obradović získala 3,24 percenta hlasov a neprekročila volebný prah; volebná listina 8 Boris Tadić – Čedomir Jovanović – Zväz za lepšiu Vojvodinu – Liberálnodemokratická strana, Sociálnodemokratická strana získala 2,78 percenta hlasov a teda neprekročila volebný prah; volebná

ho štandardu, nezamestnanosti. A mnohé skúšky ešte len treba zdolať. Týkajú sa aj Kosmetu, aj regionálnych pomerov, aj Európskej únie, aj vzťahov s Moskvou, Washingtonom a Pekingom. Svojím spôsobom ide o stále horúci zemiak v rukách väčšiny, ktorý sa pre nedostatok zázračných prútikov neobíde bez nepopulárnych opatrení. Všetko to sa dalo vytušiť už počas predvolebnej kampane, v ktorej sa omnoho menej skloňovali konkrétne možné nápady a opatrenia v záujme menej náročného zajtrajška, oveľa viac zase to, aký je kto. V týždňoch pred nami mnohé kroky budú stagnovať, zatienené dilemami, čo ďalej, alebo tým, o kom z možných partnerov Aleksandar Vučić rozhodne zavolať ho do novej vlády. Záujemcov a kandidátov je veľa, no bez ohľadu na to, o kohokoľvek šlo, vie sa, kto bude mať tak prvé, ako aj posledné slovo. Aj to, že dôveryhodnosť iných bude mať závažné trhliny. Rušné leto a roky pred nami. Akosi inakšie možno už ani nevieme žiť. A nie je to dané len touto uponáhľanou dobou.

listina 9 Národné hnutie Dinara – Drina – Dunav – Tomislav Bokan získala 1,59 percenta hlasov a tiež neprekročila volebný prah; volebná listina 10 Maďarské hnutie za autonómiu – Dr. Tamás Korhecz – VMDK (Demokratický zväz vojvodinských Maďarov) – Áron Csonka získala 1,71 percenta hlasov a na základe toho 2 poslanecké miesta; volebná listina 11 Zelená strana získala 1,14 percenta hlasov a 1 poslanecké miesto; volebná listina 12 Srbsko-ruské hnutie – Aleksandar Đurđev získala 0,58 percenta hlasov, a tým neprekročila volebný prah; volebná listina 13 Za slobodné Srbsko – Prísažníci – Milica Đurđević získala 0,52 percenta hlasov a tiež neprekročila volebný prah; volebná listina 14 Vojvodinská tolerancia získala 0,51 percenta hlasov, neprekročila volebný prah; a nakoniec volebná listina Už bolo dosť – Saša Radulović získala 5,54 percenta hlasov a na základe toho sedem poslaneckých miest v Zhromaždení APV.

18 – 19 /4697 – 4698/ 30. 4. – 7. 5. 2016

(Po)volebný kaleidoskop VÝSLEDKY VOLIEB V NOVOM SADE

VÝSLEDKY VOLIEB V KYSÁČI

Presvedčivá Dôvera SNS výhra E. Šranková

Elena Šranková

o spracovaných údajov mestskej volebnej komisie, zo všetkých 197 volebných miest, vyplýva, že sa zo zapísaných 315 741 voličov na voľbách v nedeľu 24. apríla zúčastnilo 173 646 občanov s volebným právom. Najviac hlasov získala listina 1 Aleksandar Vučić – Srbsko víťazí – 70 084 (40,41 %). Nasleduje listina 13 Už bolo dosť – Saša Radulović – 16 841 (9,70 %). Ďalšou, podľa počtu hlasov, je listina 4 Dr. Vojislav Šešelj – Srbská radikálna strana – 14 800 (8,52 %). Nasleduje listina 3 Ivica Dačić – Socialistická strana Srbska (SPS), Jednotné Srbsko (JS) Dragan Marković-Palma – 14 336 (8,26 %). Listina 2 Liga sociálnych demokratov Vojvodiny – Nenad Čanak získala 12 602 (7,26 %) hlasov. Listina 6 Demokratická strana – Dr. Veljko Krstonošić získala 11 748 (6,77 %) hlasov. Vyplýva, že v budúcom zložení Zhromaždenia mesta Nový Sad SNS bude mať 38 výborníkov, Už bolo dosť 9, SRS 8, SPS a LSV po 7, DS 6 výborníkov. Mandáty na základe menšinových listín dostanú SVM, Zelená strana a Ani jedna z ponúknutých odpovedí. Mestská volebná komisia konštatovala, že na piatich volebných miestach (46, 61, 72, 134 a 182) prišlo k porušeniu Zákona o lokálnych voľbách, a preto je potrebné zrušiť hlasovanie. Voľby sa na tých miestach zopakujú. Avšak výsledky by nemali priniesť značné zmeny. Jednak preto, že ide o 7 789 voličov, a jednak preto, že na opakovaných voľbách sa spravidla zúčastní malé percento voličov.

ysáčania v nedeľu hlasovali na štyroch volebných miestach: v priestoroch Hasičského domu (hlasovacie miesto 95), v priestoroch Kultúrneho centra (hlasovacie miesto 96) a dve hlasovacie miesta 97 a 98 boli v dvoch učebniach Základnej školy Ľudovíta Štúra.

Z hlasovacieho miesta v Hasičskom dome

Do zoznamov bolo zapísaných 4 458 voličov, hlasovalo 2 573, čo je 57,72 percenta. Podľa predbežných výsledkov na republikovej úrovni najviac hlasov získala listina 1 Aleksandar Vučić – Srbsko víťazí – 858 hlasov. Podľa počtu hlasov nasleduje listina 7 Boris Tadić – Čedomir Jovanović – Zväz za lepšie Srbsko – LDP – LSV – SDS – 599 hlasov, potom

listina 3 Ivica Dačić – Socialistická strana Srbska, Jednotné Srbsko – Dragan Marković-Palma – 440 hlasov. Keď ide o pokrajinské voľby (aj tieto výsledky sú predbežné), najviac hlasov získala listina 1 Aleksandar Vučić – Srbsko víťazí – 748 hlasov. Podľa počtu hlasov nasleduje listina 4 Nenad Čanak – Liga sociálnych demokratov Vojvodiny – Zdvihni hlavu! – 624 hlasov, ďalej listina 3 Socialistická strana Srbska (SPS), Jednotné Srbsko – Dragan Marković-Palma (JS), Patriotické hnutie Srbska (PPS) – 418 hlasov. Čo sa týka lokálnych volieb do Zhromaždenia mesta Nový Sad (predbežné výsledky) najviac hlasov získala listina 1. Aleksandar Vučić – Srbsko víťazí – 787 hlasov. Podľa počtu hlasov nasleduje listina Liga sociálnych demokratov Vojvodiny – Nenad Čanak – 597 hlasov a potom listina 3 Ivica Dačić – Socialistická strana Srbska (SPS), Jednotné Srbsko (JS) – Dragan Marković-Palma – 411 hlasov. Ako sme sa dozvedeli od predsedov, resp. podpredsedov volebných výborov, na hlasovacích miestach nebolo problémov. Ako však informovali z miestnej organizácie DS, boli podozrenia, že sa hlasy kupujú v automobiloch neďaleko volebných miest. DS dokonca prihlásila polícii anonymné osoby ohľadom tejto záležitosti v Kysáči.

VÝSLEDKY VOLIEB V OBCI ŠÍD

Absolútna väčšina Srbskej pokrokovej strany Stanislav Stupavský

a voľbách, ktoré prebiehali 24. apríla pre republikový a pokrajinský parlament a pre výborníkov lokálnych parlamentov, v Šídskej obci podľa údajov obecnej volebnej komisie zapísaných bolo 30 876 voličov a na hlasovaní sa zúčastnilo

www.hl.rs

17 330, čiže 56,32 %. Za listinu Srbskej pokrokovej strany Aleksandar Vučić – Srbsko víťazí hlasovalo 8 470 voličov alebo 48,87 %, listina Je čas pre slušných ľudí, v ktorej boli Demokratická strana, Liga sociálnych demokratov, Sociálnodemokratická strana, Zelená ekologická strana – Zelení a Liberálnode-

Informačno-politický týždenník

mokratická strana, získala 2 350 alebo 13,56 %, Dr. Vojislav Šešelj – Srbská radikálna strana 2 114 alebo 12,37 %, Ivica Dačić – Socialistická strana Srbska, Jednotné Srbsko – Dragan Marković-Palma získali 1 799 hlasov alebo 10,38 %. Listiny: Demokratická strana Srbska a Dveri, Socialistická národná strana a hnutie Dina-

ra – Drina – Dunaj neprekročili volebný prah. Podľa výsledkov obecný parlament, ktorý počíta 39 členov, budú tvoriť Srbská pokroková strana s 23 členmi, koalícia Je čas pre slušných ľudí so 6 členmi, Srbská radikálna strana s 5 členmi a Socialistická strana Srbska a Jednotné Srbsko tiež s 5 členmi. • (PO)VOLEBNÝ KALEIDOSKOP •

OBEC BÁČSKY PETROVEC

Zmeny aj v tradične opozičnom prostredí Jaroslav Čiep

odľa predbežných údajov, ktoré sme získali od predstaviteľov volebných komisií v Obci Báčsky Petrovec, najviac hlasov na lokálnych, pokrajinských a parlamentných voľbách 24. apríla 2016 získala Srbská pokroková strana (SNS) – na republikovej úrovni 2 991 hlasov (42,08 %), na pokrajinskej 2 736 hlasov (38,46 %) a na lokálnej 1 767 hlasov (25,63 %). Keď ide o lokálne voľby na území Obce Báčsky Petrovec, z úhrnného počtu 12 299 voličov zapísaných do volebných zoznamov svoje občianske právo si využilo 7 109 plnoletých osôb, čiže 57,8 %. Najmasovejší ohlas voličov bol v Maglići – 65,67 %, v Kulpíne – 59,75 %, v Hložanoch – 60,81% a najmenší v samotnom Petrovci – 53,04 % voličov. Na lokáli v tejto obci súperilo 10 politických opcií. Listina Aleksandar Vučić – Srbsko víťazí získala 1 767 hlasov (25,63 % – bude mať 9 výborníkov), Jednotné Srbsko – Miroslav Čeman – 1 276 (18,51 % – 6), Zachovajme naše dediny dnes – Demokratická strana – 964 (14,13

% – 5), Liga sociálnych demokratov Vojvodiny – Nenad Čanak – 652 (9,46 % – 3), Ivica Dačić – Socialistická strana Srbska – 474 (6,88 % – 2), Slovenská strana Dr. Anna Boldocká-Ilićová – 467 (6,77 % – 2), skupina občanov Pre prostredie, v ktorom je hodné žiť – 461 (6,69 % – 2), Slováci vpred! – 424 (6,15 % – 2). Podľa výsledkov volieb do obecného parlamentu sa nedostali koalícia Spolu pre obec – Boris Tadić (211 hlasov) a Dr. Vojislav Šešelj – Srbská radikálna strana (187 hlasov). V Petrovci voliči na lokálnych voľbách najviac okrúžkovali pokrokárov – nad 22 %, čemanovcov – takmer 15 % a ligistov – 14,5 %, v Hložanoch polovicu hlasov odniesli demokrati, SNS – 17,6 % a LSV– 10,1 %, kým v Kulpíne 45,1 % získalo JS, 26 % SNS a 7,2 % LSV. V Maglići 37,8 % získali pokrokári, 21,2 % socialisti a takmer 14 % hlasov skupina občanov Pre prostredie, v ktorom je hodné žiť. Na pokrajinských voľbách v Obci Báčsky Petrovec po Srbskej pokrokovej strane, ktorej občania dali najviac hlasov (2 736 – 38,46 %), nasledujú LSV (1 146 – 16,11 %),

DS (909 – 12,77 %), SPS (657 – 9,23 %) a nad hranicou 5 % je aj listina koalície LDP a Borisa Tadića (449 – 6,31 %). Tesne pod tou hranicou je listina hnutia Už bolo dosť – Saša Radulović (345 – 4,85 %), kým os-

Tri volebné miesta v Petrovci boli v učebniach ZŠ Jána Čajaka

tatné listiny z úhrnného počtu 15 získali zanedbateľný počet hlasov. Výsledky na parlamentných voľbách v Obci Báčsky Petrovec sa neveľmi líšia od uvedených pre nižšie úrovne moci: SNS (2 991 hlasov – 42,08 %), LDP-LSV-SDS (1 224 – 15,81 %), DS (901 – 12,68 %), SPS-JS (685 – 9,64 %), DJB Saša Radulović

V KOVAČICKEJ OBCI

Najviac dôverujú Srbskej pokrokovej strane Anička Chalupová

a území Kovačickej obce sa v nedeľu 24. apríla t. r. na voľbách z celkového počtu 22 310 oprávnených voličov zúčastnilo 11 984 alebo 53,7 %, ktorí svoje volebné právo využili na 21 volebných miestach. Podľa predbežných výsledkov na lokálnej úrovni spomedzi 7 listín najviac hlasov mala listina Srbskej pokrokovej strany Aleksandar Vučić – Srbsko víťazí 5 440 (45,39 %), ktorá získala v obecnom parlamente 21 výborníckych miest. Druhá podľa počtu hlasov bola listina Demo• (PO)VOLEBNÝ KALEIDOSKOP •

Momentka z volebného miesta v Kovačici

kratická strana, ktorá získala 2 347 hlasov (9,58 %) a 9 mandátov. Nasleduje Liga sociálnych demokratov Vojvodiny – Nenad

(443 – 6,23 %), kým ostatných 15 listín ani podľa výsledkov volieb v tejto obci by neprešli volebný prah v republikovom parlamente. Podľa slov predsedu volebnej komisie Obce Báčsky Petrovec

Čanak s 1 805 hlasmi voličov, čiže 15,06 % a 6 výborníckych miest v obecnom parlamente. Dve výbornícke miesta získala

Dušana Govorčina a koordinátora pracovného telesa republikovej volebnej komisie pre Obec Báčsky Petrovec Boška Bogunovića voľby v tomto prostredí prebiehali v súlade so zákonom a okrem menších nedopatrení nezaznamenali nejaké závažnejšie porušenie pravidiel volieb. listina Ivica Dačić – Socialistická strana Srbska, ktorá získala 703 hlasov (5,87 %) a jeden mandát patrí listine Zväz vojvodinských Maďarov – István Pásztor, ktorá získala 389, čiže 3,25 % hlasov. Nedostatočný počet hlasov mali tieto strany: Skupina občanov Zelené jablko, za ktorú hlasovalo 448, totiž 3,75 % voličov, a Skupina občanov Obyčajní ľudia – Sava Kolarski 555 hlasov (4,63 %). Zatiaľ nie sú známe povolebné koaličné kombinácie. Keď ide o pokrajinské voľby, najväčším počtom hlasov v Kovačickej obci pri hlasovaní za poslancov Zhromaždenia APV okrúžkovali číslo 1 Aleksandar Vučić – Srbsko víťazí a rovnako tak urobili, aj keď ide o republikové voľby. Podľa slov Živojina Matejića, predsedu volebnej komisie Obce Kovačica, voľby v Kovačickej obci prebiehali pokojne, bez podstatnejších problémov.

18 – 19 /4697 – 4698/ 30. 4. – 7. 5. 2016

(Po)volebný kaleidoskop OBEC STARÁ PAZOVA

Presvedčivé víťazstvo Srbskej pokrokovej strany Anna Lešťanová

olebné teleso v Obci Stará Pazova vynášalo 55 860 voličov a na nedeľňajších voľbách sa zúčastnilo 57 percent oprávnených voličov. Podľa predbežných výsledkov lokálnych volieb nové výbornícke zloženie v Zhromaždení obce Stará Pazova, ktoré ináč počíta 48 výborníkov, bude nasledujúce: 29 výborníckych mandátov získala koalícia Aleksandar Vučić – Srbsko víťazí (60 percent hlasov voličov), po 4 výborníkov budú mať Skupina občanov Voľba pre našu obec a Srbská radikálna strana (SRS) – (7 percent voličov) a po 3 výborníkov získali listiny Demokratická strana (DS), Socialistická strana Srbska (SPS) a Koalícia Goran Jović s Pazovským hnutím k víťazstvu – Sociálnodemokratická strana (SDS) – Liberálnodemokratická strana (LDP) – Liga sociálnych demokratov Vojvodiny (5,5 percenta). Ako menšinová listina dvoch predstaviteľov v novom obecnom parlamente

v Starej Pazove bude mať i Zelená strana (4,5 percenta hlasov). Z úhrnne zapísaných 55 860 oprávnených voličov vo voľbách sa zúčastnilo 57 percent voličov. Ostatné tri strany neprešli cenzus (Dragan Marković Palma – Jednotné Srbsko (JS), Dveri – Demokratická strana Srbska (DSS) a Zobuďme Pazovu – Miloš Crnomarković – Národné hnutie – Drina – Dinara – Dunav – Ruská strana. Čo sa týka pokrajinských volieb, oprávnení voliči z územia Staropazovskej obce aj tu najväčšiu dôveru dali koalícii zoskupenej okolo Srbskej pokrokovej strany, ktorá získala 53,38 percenta voličov alebo 16 203 hlasov. Táto listina najväčšiu priazeň občanov dostala aj keď ide o republikové voľby. Za ňu hlasovalo 17 499 voličov alebo 54,46 percenta. Počas volebného procesu v tejto sriemskej obci, ako povedal Miodrag Vuksan, predseda OVK v Starej Pazove, nebolo nepravidelností a niektoré volebné miesta navštívili aj predstavitelia francúzskej ambasády v Belehrade a OBSE.

Počas volieb v Starej Pazove

VÝSLEDKY VOLIEB V OBCI PLANDIŠTE

Väčšina na strane pokrokárov Jasmina Pániková

a nedeľňajších voľbách v Obci Plandište o výbornícke miesta v Zhromaždení obce sa uchádzali kandidáti z 9 kandidačných listín. Hlasovalo sa na 23 voliteľných miestach a občania tejto obce najviac hlasov dali listine Aleksandar Vučić – Srbsko víťazí. Hajdušičania minimálnu prednosť dali Skupine občanov My môžeme Zoran Obecná volebná komisia Vorkapić (Foto: V. Hudec) v správe o konečných výsledkoch hlasovania zverejnila, výborníkov bude mať dvoch fanovski – Pre Plandište s víziou že táto listina získala 2 404 hla- predstaviteľov. Rovnaký počet (263 hlasov), Srbská radikálna sov, čo jej umožní mať 12 man- výborníkov bude mať aj listina strana (181 hlasov), Skupina obdátov v zložení Zhromaždenia. Nenad Čanak – Liga sociálnych čanov Zelené jablko Plandište Na druhom mieste sa umiestnila demokratov Vojvodiny – Zem Nikola Kovačević (202 hlasov), Skupina občanov My môžeme nie je na predaj – LDP, SDS, Strana Macedóncov Srbska (171 Zoran Vorkapić, ktorá získala 1 SDPS, ktorá získala 378 hlasov hlasov) a Skupina občanov Za našu Obec Plandište – advokát 483 hlasov a 7 výborníckych občanov. Z úhrnne 9 listín až 5 zostalo Lukić Danilo (195 hlasov). mandátov. Listina Ivica Dačić Podľa údajov obecnej voleb– Socialistická strana Srbska bez mandátov. Sú to listiny: De(SPS) má 482 hlasov a v radoch mokratická strana Dragan Ste- nej komisie zo zapísaných 9 458

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

oprávnených voličov hlasovalo 5 989 občanov – 5 782 voličov na volebných miestach a 207 mimo volebných miest (63,14 %), neplatných lístkov bolo 320 a platných 5 759. Keď ide o Hajdušicu, členka komisie Gordana Maričićová nám povedala, že sa v tejto dedine hlasovalo na dvoch miestach – v Základnej škole J. J. Zmaja a v Miestnom spoločenstve. Vo voľbách sa zúčastnilo 578 Hajdušičanov, ktorí takto hlasovali: Aleksandar Vučić – Srbsko víťazí – 198, Skupina občanov My môžeme Zoran Vorkapić – 232, Listina Ivica Dačić – Socialistická strana Srbska (SPS) – 60, Demokratická strana Dragan Stefanovski – Pre Plandište s víziou – 18, Srbská radikálna strana – 15, Nenad Čanak – Liga sociálnych demokratov Vojvodiny – Zem nie je na predaj – LDP, SDS, SDPS – 19, Skupina občanov Zelené jablko Plandište Nikola Kovačević – 18, Strana Macedóncov Srbska – 6 a Skupina občanov Za našu Obec Plandište – advokát Lukić Danilo – 12 hlasov. • (PO)VOLEBNÝ KALEIDOSKOP •

AKO HLASOVALI V ZREŇANINE, PANČEVE A ALIBUNÁRI

Presvedčivá dôvera pokrokárom Vladimír Hudec ZREŇANIN Vo chvíli, keď tieto riadky (v stredu 27. 4.) odovzdávame do tlače, mestská volebná komisia v Zreňanine ešte nezverejnila konečné výsledky. Podľa predbežných výsledkov, ktoré sa

trebuje koaličných partnerov. V ARADÁČI volebné právo využilo 1 358 občanov, čiže 47 percent celkového počtu voličov, ktorí najviac svojich hlasov zverili Srbskej pokrokovej strane – 530. Liga sociálnych demokratov Vojvodiny získala 280, Socialistická strana Srbska

Barokovou sieňou v zreňaninskom mestskom Zhromaždení aj ďalej budú panovať pokrokári

nachádzajú na webovej stránke mesta Zreňanin, v najväčšom banátskom meste hlasovalo 55 226, čiže 51,76 percenta z celkových 106 692 voličov. Srbská pokroková strana dostala najviac – 41,92 percenta hlasov a 35 mandátov v mestskom Zhromaždení. Nasleduje koalícia SPS, JS, NPS, RDS s 11,18 percenta hlasov a 9 mandátmi, LSV dostala 4 985 hlasov a 7 mandátov, SRS 6,09 percenta a 5 mandátov, hnutie Už bolo dosť – Saša Radulović získalo 5,94 percenta a 5 mandátov. Miesto v mestskom zhromaždení si ešte vybojovala aj Demokratická strana, ktorá získala 5,10 percenta a 4 mandáty a Zväz vojvodinských Maďarov ako menšinová strana s 3,29 percenta hlasov získala 2 výbornícke mandáty. Ostatných desať strán a koalícií neprekročilo cenzus na vchod do lokálneho parlamentu, ktorý počíta 67 výborníkov. To teda znamená, že SNS v Zreňanine má absolútnu väčšinu a nepo• (PO)VOLEBNÝ KALEIDOSKOP •

121, Srbská radikálna strana 80, pokým ostatné listiny dostali omnoho menej hlasov. Pred volebné urny v BIELOM BLATE predstúpilo 55,7 percenta z celkových 1 153 voličov, a aj oni najviac svojich hlasov zverili Srbskej pokrokovej strane – 189. Zväz vojvodinských Maďarov získal 145, Liga sociálnych demokratov 124, Demokratická strana 39 atď. PANČEVO Mestská volebná komisia Pančeva konečné výsledky hlasovania pre výborníkov do Zhromaždenia mesta stanovila na zasadnutí v pondelok 25. apríla a verejnosti ich predstavila na úradnej webovej stránke mesta Pančevo. Podľa tých údajov v tomto banátskom meste do voličského zoznamu je zapísaných 112 149 občanov s volebným právom a pred volebné výbory predstúpilo 60 134 voličov, čiže 53,59 percenta. Listina Srbskej pokrokovej

strany aj v Pančeve dostala najviac hlasov – 27 630, čiže 45,95 percenta, a tak získala 39 výborníckych miest. Liga sociálnych demokratov Vojvodiny získala 4 654 hlasov (7,74 percenta) a 6 výborníckych mandátov, Demokratická strana získala 4 654 hlasov (7,74 percenta) a 7 mandátov, Srbská radikálna strana získala 4 699 hlasov – 6 mandátov, koalícia Socialistická strana Srbska, Jednotné Srbsko, Demokratická strana Macedóncov získala 4 764 hlasov (7,92 percenta) – 6 mandátov. Do Zhromaždenia, ktoré počíta 70 výborníkov, sa dostalo ešte aj hnutie Už bolo dosť – Saša Radulović; získalo 4 177 hlasov (6,95 percenta) – 5 mandátov. Konečne Zväz vojvodinských Maďarov ako menšinová strana dostal 719 hlasov (1,2 percenta) a jeden mandát v mestskom Zhromaždení. ALIBUNÁR Obecná volebná komisia konečné výsledky lokálnych volieb schválila na zasadnutí 25. apríla. Zo správy zverejnenej na we-

voličských zoznamov. Najviac hlasov získala Srbská pokroková strana 4 516 (41,76 percenta) a 12 výborníckych mandátov. Demokratická strana získala 1 468 hlasov, čiže 13,57 percenta a 3 výbornícke mandáty, Socialistická strana Srbska 1 612 hlasov, resp. 14,9 percenta a 4 výbornícke mandáty. Liga sociálnych demokratov Vojvodiny získala 781 hlasov (7,22 percenta) – dva mandáty. Cenzus prekročila ešte aj Srbská ľudová strana Nenad Popović, ktorá získala 648 hlasov (5,99 percenta) – jeden výbornícky mandát, ako aj Srbská radikálna strana, ktorej dôveru zverilo 563 voličov, čiže 5,20 percenta, a umožnilo tiež jeden výbornícky mandát v Zhromaždení, ktoré počíta 23 výborníkov. Aj JÁNOŠÍČANIA najviac dôverujú pokrokárom. Volieb sa v tejto dedine zúčastnilo 450 voličov, čiže presne polovička zo zapísaných 900 voličov. Pokrokorám svoj hlas zverilo 210 Jánošíčanov. Na druhom mieste je Liga sociálnych demokratov

Aj v Jánošíku najviac hlasov dostali pokrokári

bovej stránke Obce Alibunár sa dozvedáme, že v tejto juhobanátskej obci hlasovalo 10 812, čiže 57,33 percenta celkového počtu voličov zapísaných do

Vojvodiny, ktorá získala 81 hlasov, Socialistická strana Srbska získala 66, Demokratická strana 43 a ostatné strany získali omnoho menej hlasov.

18 – 19 /4697 – 4698/ 30. 4. – 7. 5. 2016

(Po)volebný kaleidoskop PO VOĽBÁCH V OBCI BÁČ

Selenčania dôverujú Čankovi Juraj Pucovský

o voličskom zozname pre lokálne voľby 25 výborníkov do Zhromaždenia obce Báč bolo zapísaných 13 214 oprávnených voličov, z ktorých sa nedeľných volieb zúčastnilo 7 805 osôb. Najmasovejšia účasť bola v dedine Vajska, kde si svoje, predovšetkým občianske právo, využilo 1 586 voličov, čiže 64,60 percenta. Nasledujú: Báč 3 183 (63,27 percenta), Bačko Novo Selo 615 (61,75 percenta), Plavna 588 (57,76 percenta), Bođani 518 (55,22 percenta). Najmenej záujmu o voľbu svojich predstaviteľov v lokálnom parlamente prejavili v Selenči, kde z úhrnne 2 790 zapísaných k volebným urnám pristúpilo 1 359 voličov (48,71 percenta). Tieto neúradné údaje, ktoré sme dostali od predsedu obecnej volebnej komisie Dragana Predojevića, vlastne mnoho napovedajú o našej súčasnosti. Neúčasť na voľbách ani polovice oprávnených voličov v Selenči sa zdôvodňuje tým, že je veľký počet obyvateľov, a to prevažne mladých ľudí mimo dediny, v zahraničí, na Slovensku, v Taliansku, Nemecku..., kde si hľadá životné šťastie v zamestnaní alebo na štúdiách.

Alebo príčiny volebnej abstinencie keď máme na zreteli skutočnosť, že keď sme tento text odovzdávali spočívajú v niečom inom? ostatných päť listín úhrnne získalo do tlače, oznámili nám, že obecPo mnohých rokoch v Selenči len 186 hlasov. ná volebná komisia v stanovenej prišlo k zmene pomeru politicPredseda obecnej volebnej lehote dostala nové pripomienky kých síl. Podľa zatiaľ ešte stále komisie Dragan Predojević nás k regulárnosti volieb, takže sa neoficiálnych údajov Semohlo očakávať, že sa hlalenčania najviac dôverujú sovanie zopakuje na ešte Nenadovi Čankovi, lebo aspoň jednom volebnom listina Ligy sociálnych mieste. Ako sa to všetko demokratov, na ktorej je doriešilo, v tomto príspevku na prvom mieste aktusme nemohli zverejniť. álny zástupca predsedu Keď ide o voľby poslancov Obce Báč Zdenko Kolár, do Zhromaždenia Srbska, získala 656 hlasov, čiže vo voličskom zozname bolo 48 percent. Na druhom zapísaných 13 205 voličov, z mieste je Aleksandar Vuktorých na voľby vyšlo 7 799 čić – Srbsko víťazí (300 (59,06 percenta). Najviac hlasov). Tretia je koalíhlasov – 3 632 získala listina cia Zo slov ku skutkom Aleksandar Vučić – Srbsko – Demokratická strana, víťazí, nasleduje listina Boris Liberálnodemokratická V Selenči sa volieb tentoraz nezúčastnila ani Tadić, Čedomir Jovanović – strana a Demokratický polovica oprávnených voličov Zväz za lepšie Srbsko – LDP zväz Chorvátov Vojvodi– LSV – SDS – 961 hlasov, ny – Mr. Tomislav Bogunović (113 informoval, že nepoložili bodku tretia je Za spravodlivejšie Srbhlasov), čo je príliš málo vzhľadom za lokálnymi voľbami po uzavretí sko – Demokratická strana (Nová, na skutočnosť, že demokrati roky volebných miest a sčítaní hlasov. DZHV, ZES) – 829 hlasov, štvrtá Dr. viedli Obec Báč a mali takmer Na základe pripomienok o nedo- Vojislav Šešelj – Srbská radikálna neobmedzenú podporu voličov, patreniach v práci volebného vý- strana – 738 hlasov, piata koalícia najmä v Selenči. Koalícia Ivica boru, komisia na svojej 21. schôdzi Ivica Dačić – Socialistická strana Dačić – Socialistická strana Srbska zrušila voľby na volebnom mieste Srbska – Jednotné Srbsko – Dragan a Jednotné Srbsko – Dragan Mar- 19 v dedine Vajska. Zároveň schvá- Marković-Palma – 578 hlasov, kým ković-Palma sa teší podpore 104 lila rozhodnutie, že voľby pre 92 ostatných pätnásť listín voliči podselenčských voličov. Toto pozna- voličov na tomto volebnom mieste porili omnoho menším počtom, čilo lokálne voľby v Selenči, najmä zopakujú 2. mája 2016. Vo chvíli, od dvoch po 218 hlasov.

POKRAJINSKÉ A PARLAMENTNÉ VOĽBY V ODŽACKEJ OBCI

Hlasovalo 800 Laliťanov J. Pucovský

eďže v Odžackej obci mimoriadne lokálne voľby boli v decembri roku 2013, v tom prostredí volili iba poslancov do Zhromaždenia AP Vojvodiny a Zhromaždenia Republiky Srbsko. Laliťania tentoraz prejavili veľký záujem o voľby, lebo z 1 173 voličov vo voličskom zozname na volebnom mieste číslo 25 v ZŠ Nestora Žučného hlasovalo presne 800 obyvateľov najmenšej dediny Odžackej obce. Je zaujímavé, že tak pre pokrajinské, ako aj republikové voľby bol rovnaký počet platných (781) a neplatných (19) lístkov.

www.hl.rs

Zvolili sme si krajšiu budúcnosť?

Informačno-politický týždenník

Najväčšiu podporu Laliťanov pre poslancov do Zhromaždenia AP Vojvodiny získal Aleksandar Vučić – Srbsko víťazí (225 hlasov), nasledujú Nenad Čanak – Liga sociálnych demokratov Vojvodiny – Zdvihni hlavu (208 hlasov), Socialistická strana Srbska, Jednotné Srbsko, Patriotické hnutie Srbska (108 hlasov), kým ostatné strany, koalície a skupiny občanov získali od nula (DZVM) po 50 hlasov (Dr. Vojislav Šešelj – Srbská radikálna strana). Podobne bolo aj pri vyjadrovaní sa o listinách pre poslancov na republikových voľbách. Aleksandar Vučić – Srbsko víťazí podporilo 248 Laliťanov, listina Boris Tadić

– Čedomir Jovanović – Zväz za lepšie Srbsko – LDP – LSV – SDS získala 210 hlasov, koalícia Ivica Dačić – Socialistická strana Srbska – Jednotné Srbsko – Dragan Marković-Palma má dôveru 183 voličov, a ostatné listiny zoskupili najviac do 69 hlasov (radikáli) a až šesť politických subjektov nezískalo ani jeden hlas! Členovia volebnej komisie v Laliti počas hlasovania vychádzali v ústrety každému voličovi, ktorý požiadal o pomoc. Dvadsiatim piatim lalitským voličom umožnili hlasovať, v súlade s pravidlami, mimo volebného miesta, čiže doma, keďže zo zdravotných príčin nemohli pristúpiť k volebným urnám. Niektorí, hlavne starší voliči mali aj tú výhodu, že ich k splneniu tohto občianskeho práva a povinnosti, priviezli, a potom aj vrátili domov, autami!

• (PO)VOLEBNÝ KALEIDOSKOP •

Na pulze dní S RIADITEĽKOU PREDŠKOLSKEJ USTANOVIZNE VČIELKA V BÁČSKOM PETROVCI ZUZANOU PAŠIĆOVOU

Zdravé deti vyrastajú len v zdravom prostredí Juraj Bartoš

redškolská ustanovizeň Včielka so sídlom v Báčskom Petrovci pôsobí ako jednotná a samostatná inštitúcia v Obci Báčsky Petrovec od 1. mája roku 1966. Vznikla integráciou vtedajších osobitných škôlok v štyroch dedinách spomenutej obce: Báčskom Petrovci, Hložanoch, Kulpíne a Maglići. Jej misiou je podnecovať detský vývin a aktívnu účasť rodičov vo výchovno-vzdelávacom procese a poskytovať pomoc rodičom pri výkone ich rodičovskej funkcie. Túto rudimentárnu, nanajvýš zodpovednú úlohu vykonáva 49-členný kolektív, od roku 2004 v čele s riaditeľkou Zuzanou Pašićovou. V decembri 2015, v rámci externého vyhodnotenia zo strany osvetových radcov školskej správy ustanovizeň dostala najvyššiu možnú známku. PU Včielka svoju výchovno-vzdelávaciu činnosť realizuje v dvoch rečiach: v Petrovci a Hložanoch po slovensky, v Kulpíne po slovensky a po srbsky a v Maglići po srbsky. Úvodom rozhovoru sme sa riaditeľku opýtali, aké je vlastne postavenie ustanovizne z právnického hľadiska. „Zakladateľom PU Včielka je Obec Báčsky Petrovec, ktorá finančne zabezpečuje 80 percent celkových jej nákladov a zvyšných 20 % vyfinancujú rodičia. Zakladateľ taktiež schvaľuje plán a program práce, ako i finančný plán ustanovizne, ktoré predtým posudzuje Správna rada PU Včielka; v nej sú po traja predstavitelia lokálnej samosprávy ako zakladateľa, rodičov a zamestnaných ustanovizne.“ • NA PULZE DNÍ •

Komu vlastne riaditeľujete, aká je štruktúra zamestnaných? „Vo Včielke pracujú: riaditeľ-

Okrem poldenného pobytu poskytujete aj celodenný. Ako sa rodičia môžu informovať podrobnejšie? „Rodičia sa pri zápise rozhodujú, či chcú svoje deti dať na poldenný čiže päťhodinový pobyt alebo na celodenný – desaťhodinový. Celodenný pobyt trvá od 5.30 do 16.00 hodiny a poldenný od 7.00 do 12.00. O rytme dňa sa rodičia môžu informovať na oznamovacích tabuliach, na našej webovej stránke a na rodičovských poradách.“ Ako vyzerá rozčlenenie podľa veku detí, koľko je ktorých skupín? „U nás si rodičia môžu zapísať deti od jedného po šesť a pol roka. Najmladšie deti (od jedného do troch rokov) zostávajú v jasličkách. V rámci nich máme dve skupiny: mladšiu (od 1 do 2 rokov) a staršiu (od 2

ganizovaný vo všetkých štyroch prostrediach. V Kulpíne máme súhrnne 65 detí, v Hložanoch 41, v Maglići je 84 detí a v Petrovci 224 detí, teda v PU Včielka máme celkove 414 detí. O ne sa stará 26 vychovávateliek.“ Máte priestor a kádre aj pre väčší počet detí alebo sú existujúce kapacity maximálne využité? „Môžem povedať, že je veľký záujem rodičov o celodenný pobyt detí vo veku jedného až troch rokov, čiže o jasličky, ale kapacity nám neumožňujú vyhovieť všetkým. Ako je známe, predškolská výchova je záväzná, čiže rodičia sú povinní svoje deti posielať na poldenný alebo celodenný pobyt v predškolských ustanovizniach. Záujem je čoraz väčší najmä o celodenný pobyt.“

DETI NEMAJÚ S KÝM ZOSTAŤ DOMA Nerozumiem: ako je to možné, s ohľadom na to, že pozoka, pedagogička, tajomníčka, rované v dlhšom slede sa rodí účtovník, administratívna pračoraz menej detí? covníčka, 26 vychovávateliek, 6 „Skôr deti v predškolskom veku prichádzali iba na poldenzdravotných sestier – vyný pobyt. Vlani bolo 430 chovávateliek, 4 kuchári, detí, predvlani 450, teraz 1 ekonómka, 1 servírka a 6 upratovačiek. Chcela by Keď je rodič úprimný a neostýcha je ich 414. Ak je vo veci som vyzdvihnúť, že pracupoldenný pobyt, znamesa povedať, že jeho dieťa je povedz- ná, že jedna učebňa stačí jeme v štyroch objektoch. V Petrovci vlastníme ob- me uzavretejšie či bojazlivé, alebo pre 60 detí, lebo jedna jekt zložený zo staršej a že niečo nemá rado, o to ľahšie je skupina pred časom donovšej časti, v Maglići tiež predpoludním vychovávateľke s ním pracovať. Ak chádzala máme vlastnú budovu, v a druhá popoludní, avKulpíne využívame časť však rodič tieto a podobné vlastnos- šak keď máme celodenný Dunđerskovho kaštieľa a ti zamlčí, vychovávateľka potrebuje pobyt, miestnosť môže v Hložanoch sme v spo- viac času na to, aby dieťa spoznala. využiť len jedna skupina. ločnej budove s tamojNeviem, ako to bude vyšou základnou školou. V zerať v budúcnosti, viem každom objekte máme vlastnú do 3 rokov). S ohľadom na veľký však, že roku 2015 sa v Petrovci kuchyňu, takže deti každý deň záujem rodičov snažíme sa prijať narodilo 47 detí, v Maglići 21, v každej našej pobočke majú čím viac detí, takže vlastne máme v Kulpíne 24 a v Hložanoch 9; čerstvé jedlá na raňajky, desia- zmiešané skupiny. Ešte chcem spolu sa teda vlani v našej obci tu a obed. Prihliadame nielen vyzdvihnúť, že v obci máme tri narodilo len 101 detí. Zatiaľ sme na výchovnú prácu, ale aj na skupiny detí v jasličkách: v Pet- pokles počtu novorodencov v prevenčnú, obzvlášť dbáme na rovci 2 a v Maglići 1 skupinu. našej ustanovizni nepocítili, o. i. hygienu, uplatňujúc štandardy Celodenný a poldenný pobyt detí aj preto, že si skôr len menšie perHACCP.“ vo veku 3 až 6,5 roka máme or>>> 18 – 19 /4697 – 4698/ 30. 4. – 7. 5. 2016

Na pulze dní >>>

UČIA SA ZÁKLADOM SPRÁVANIA Vo výchovno-vzdelávacej cento rodičov zapisovalo deti na práci sa uplatňujú modely A celodenný pobyt a teraz to robí a B? V čom spočívajú rozdiely čoraz viac ľudí. Keď som nastúpila medzi nimi a kto vlastne určuna post riaditeľky roku 2004, mali je, podľa ktorého modelu sa sme tu zhruba 470 detí.“ bude s deťmi pracovať? Čo hovoria rodičia, z akých „O tom, ktorý model bude dôvodov si pre svoje deti prepoužívať, rozhoduje každá važne volia celodenný vychovávateľka sama. Na a nie poldenný pobyt? základe skúseností a vedo„Ako dôvod najčastejšie uvádzajú skutočnosť, že sú Deťom treba vštepovať humánny mostí detí, keď vzhliadne zamestnaní a nemajú kde vzťah voči iným deťom, živočíchom celú skupinu, plánuje aktivity. Model A uplatňuje nechávať deti. Totiž ich rodičia alebo i starí rodičia i rastlinnému svetu, vštepovať im socioemocionálny rozvoj, ešte nie sú na dôchodku, pravidlá kultúrneho správania. Za- spoznávací rozvoj, fyzický a rozvoj vyjadrovací pracujú, teda nemôžu byť tiaľ sa nám to darí. a estetický. Práca podľa s deťmi doma. Čiže starí modelu B vo výchovnorodičia sú vlastne ešte „Starajú sa o maličké deti, -vzdelávacej rovine predpoklapomerne mladí a musia chodiť ktoré nevedia samy odísť na dá rozvoj reči, potom prípravu do práce.“ Nie je to ďalší paradox, keďže toaletu, sú vo veku, keď majú na začiatočné čítanie a písanie, u nás stále hovoríme o veľkej plienky, teda sestry ich umýva- rozvoj matematických pojmov, jú, povíjajú, menia im plienky a poznávanie prírody a spoločennezamestnanosti...? „Vec je v tom, že máme rodi- zároveň sa snažia odvykať ich ského prostredia, telesné aktivity, čov a starých rodičov, ktorí nie od plienok, učia ich sedieť na výtvarné a hudobné; podľa tohto sú v trvalom pracovnom po- nočníku... Venujú sa aj motoric- modelu sa pripravujú deti, ktoré mere, odchádzajú nádenníčiť a kým a jazykovým, výtvarným, v nasledujúcom školskom roku teda nemôžu byť s deťmi každý hudobno-rytmickým a ďalším budú prváci. Všetko sa robí prodeň od rána do noci. Voľakedy doma s deťmi zostávali mamičky a apkovia a sú starí rodičia v pracovnom pomere alebo si občas chodia privyrábať, takže na ich vnúčatá nemá kto dozerať. Preto sa zvyšuje potreba po predškolskej ustanovizni. Keď som sa roku 1980 zamestnala ako vychovávateľka, tu boli dve skupiny celodenného pobytu a teraz ich máme 14...“ Včielka začiatkom roka zostala bez piatich zamestnancov; prečo? „V januári 2014 bol vyhlásený zákon, podľa ktorého sa v štátnom úseku nesmie priberať nových zamestnancov. Keďže Detstvo na hojdačke nám piati zamestnaní odišli do výslužby, namiesto nich sme aktivitám, čiže vo všetkom im stredníctvom hier. Deti nedostánesmeli prijať do trvalého pra- nahrádzajú matky, pokým sú vajú domáce úlohy ako v škole, covného pomeru nových. Mohli v jasličkách. Zdravotné sestry jedine ak majú niečo nakresliť sme namiesto nich prijať ľudí len sú šikovné a pozorné, dbajú na alebo vymyslieť spolu s rodičmi; bezpečnosť, lebo vieme, že deti v inak sa učia výlučne formou hier, na dočasnú dobu.“ Ozrejmíte nám, ako vyzerá tomto veku rady všetko berú do v škôlke. Za celodenný pobyt práca s deťmi, podľa vekových úst. Preto používajú hračky a rek- sa platí 4 300 dinárov – za celý vizity určené pre deti primerané mesiac; za každý vymeškaný deň skupín? „Najdôležitejšia v celom pro- ich veku. Vychovávateľky musia sa z tej ceny odpočituje príslušná cese je výchovno-vzdelávacia uplatniť animáciu, hrať sa, nielen suma.“ Čo sa vlastne deti v škôlke zložka. Na práci s deťmi sa po- suchopárne rozprávať, pričom dieľajú kádre, ktoré sú pre to deti osobitne reagujú na farbu učia? „Učia sa základom správania školené, sú odborné a snažia sa zvuku: hlas nesmie byť drsný, lež a mravnej výchovy. Prihliada deťom poskytnúť maximum. Keď príjemný, jemný, teplý.“

ide o najmenšie deti, od jedného do troch rokov, s nimi pracujú zdravotné sestry – vychovávateľky. Deti v jasličkách majú každý deň postarané o preventívnu starostlivosť a ochranu.“ V čom konkrétne spočíva práca sestier – vychovávateliek?

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

sa tu ďalej na sociálnu stránku, teda učíme deti, ako sa treba správať v skupine, a to nielen v tej, do ktorej patria, ale aj v styku s deťmi z iných skupín.“ Majú vaše vychovávateľky času na individuálnu prácu s deťmi? „Práca je predovšetkým skupinová, pričom si deti samy volia, ktorým aktivitám sa chcú venovať. Pravdaže, vychovávateľky si všímajú aj jednotlivcov a tých, ktorí v niečom vynikajú, a na tom pláne podporujú, podnecujú ich, aby rozvíjali vlastný talent a zase deťom, ktorým sa dačo nedarí, pomáhajú prekonať prekážky.“ Deti iste majú odlišný temperament; ako sa prekonávajú rozdiely a vyhľadávajú spoločné, t. j. styčné body na ich zblíženie? „Vo výchove sa podieľa najprv rodina, potom predškolská ustanovizeň, nakoniec škola a veľmi veľkú úlohu má spoločnosť. Keď hovorím o spoločnosti, mám na zreteli aj médiá, aj všetko to, s čím sa dieťa stýka, keď doma zavrie dvere. Dobre ste postrehli: keď dieťa príde k nám, musíme si uvedomiť aj my, aj jeho rodičia, že to je preň niečo nové. Stýka sa nielen s novými ľuďmi a novými tvárami; nie je nová v jeho živote iba vychovávateľka, ale celý personál v škôlke. Ďalej, stýka sa tu s novými hračkami a inými predmetmi a nakoniec aj s novými rovesníkmi. Obdobie adaptácie a socializácie je mimoriadne dôležité a počas neho je veľmi dôležitá a nevyhnutná spolupráca s rodičmi. Keď je rodič úprimný a neostýcha sa povedať, že jeho dieťa je povedzme uzavretejšie či bojazlivé, alebo že niečo nemá rado, o to ľahšie je vychovávateľke s ním pracovať. Ak však rodič tieto a podobné vlastnosti zamlčí, vychovávateľka potrebuje viac času na to, aby dieťa spoznala. Vtedy zo začiatku býva aj plač a odmietanie a vychovávateľka musí vynaložiť viac úsilia a času, aby sa k takému dieťaťu priblížila. Predsa deti si už po týždni či dvoch nájdu nových kamarátov, rozhýbu sa ako mravce. Ľahšie sa skamarátia ako dospelí ľudia a na rozdiel od týchto, ak sa aj nahnevajú, im to trvá krátko.“ • NA PULZE DNÍ •

Nie je tajomstvo, že sa v našej krajine v základných školách čoraz viac k slovu hlási násilie. Koľko sa v predškolskej ustanovizni vsádza na prevenciu násilia a akými spôsobmi?

vávateľkou venujú otázke, ako merne kvalitnú tímovú prácu, zachrániť planétu Zem, pravdaže, vzťah voči zamestnaným, ako i tu sú i príležitostné dielne, keď výbornú vzájomnú komunikáciu sa povedzme pred Veľkou nocou zamestnancov našej ustanovizne vyfarbujú vajíčka. Prichádzajú a celkové ovzdušie v rámci nej. V nám aj starí rodičia, napríklad, písomnom hodnotení (obsahuje keď sú témou staré remeslá a 105 strán) sa o. i. uvádza, že PU podobne. Prichádzajú aj z Hasič- Včielka je dobre vybavená, a že ského spolku, Červeného kríža a existujúcu výbavu primerane z polície, taktiež deti navštevujú uplatňuje v práci s deťmi, ako i to, tieto ustanovizne a organizácie, že uplatňujeme novinky a tvorivý s cieľom, aby sa oboznámili s ich prístup s použitím inovácií vo činnosťou.” výchovno-vzdelávacom procese.“ Zodpovedná je práca s deťNa webovej stránke sa uvádza, že tu máte sedem odbor- mi, ale ani starať sa o kolegyne, ných tímov, jeden z nich je ktoré sa starajú o škôlkarov, ekologický. Ako pôsobí? asi nie je jednoduché. Alebo „Vlastne teraz máme šesť od- predsa áno? „Nie je ľahké odpovedať na borných tímov. Členovia ekologického pri stretnutiach s deť- túto otázku. Ako vychovávateľka mi hovoria o našej planéte, o robila som si svoju robotu sveprírode, o flóre a faune. Jedna domite. Pokiaľ ide o riaditeľskú skupina detí si povedzme niečo prácu, ktorú robím už 12 rokov, posadí do pohárikov a pozoruje, ako to „Téma je zaujímavá a pod sú príklady z bežného života, rastie, iná skupina násilím sa chápe, aj keď niekto všeličo sa dá vypozorovať sledo- si vysadí záhradku niekomu sústavne niečo špatné vaním správania zvierat. Deťom napríklad liečivými hovorí. Chcela by som vyzdvih- treba vštepovať humánny vzťah rastlinkami a stará núť, že my sa staráme o veľmi voči iným deťom, živočíchom i sa o ne, inokedy si malé deti a sme tu na to, aby sme rastlinnému svetu, vštepovať im zájdu do prírody, ich usmernili na správnu cestu. pravidlá kultúrneho správania. pozorujú, učia sa Áno, sú to deti živšie, podaktoré Zatiaľ sa nám to darí.“ o tom, čo sa smie chcú aj udrieť, strkať do iných a čo nie, získavajú detí; nie je to nič nové. Je veľmi DOBRÁ SPOLUPRÁCA základné poznatdôležité, aby vychovávateľky S RODIČMI ky o znečisťovaní živšie deti neetiketovali a zároV akej miere sú rodičia ústre- vzduchu a vody... veň je dôležité, aby veci dali do toví? Nakoľko sú ochotní pri- Ekológia je každoporiadku. Najdôležitejšie je, aby jať postrehy vychovávateliek dennou súčasťou správne zistili príčinu náznakov smerujúce k odstráneniu prí- procesu výchovy a Niet nad detský úsmev agresívnosti. Aby sa znemožnilo padných neželaných vlastností vzdelávania v našej opakovanie podobných prejavov ich detí? ustanovizni.“ správania, netreba ich zamlčať, „Máme naskutku veľmi dobrú PU Včielka vlani v decembri priznám sa, že som na ňu nemala ale riešiť. Nijako nie spôsobom spoluprácu s rodičmi. V prvom obstála na výbornú pri exter- veľkú chuť a teraz by som už nom hodnotení školskej nevedela povedať, či áno, alebo nahovárania udretého či odstrčeného dieťaťa, aby správy v Novom Sade. nie. Rozhodne, že som aj do tejto útočníkovi vrátilo. To je neČo inšpekcia vyhodno- roboty vložila veľa úsilia, a o tom, prípustné. Treba ozrejmiť ako sa mi darí, nech posúdia iní, Pochválili našu nadpriemerne tila? dôvod, príčinu, a potom v „Evalvátori známkovali kompetentní. Môžem povedať rozhovore s deťmi ujasniť, kvalitnú tímovú prácu, vzťah voči celkovú prácu všetkých iba toľko, že ak zajtra budem prečo to nie je dobre. Tre- zamestnaným, ako i výbornú vzá- štyroch zložiek našej usta- robiť ako vychovávateľka, čo je ba to konať trpezlivo, ak jomnú komunikáciu zamestnancov novizne. Sledovali aktivity moje pôvodné povolanie, budem treba, i zopakovať ,lekciu’ sestier – vy- taká, akou som bola predtým, a našej ustanovizne a celkové ovzdu- zdravotných viac dní za sebou. Keď sa chovávateliek a vychová- ak zostanem riaditeľka, budem stane, treba ,prípad’ vy- šie v rámci nej. vateliek, viedli rozhovory taká, aká som teraz. Nakoniec šetriť hneď, ale netreba aj s rodičmi. Prezreli si aj chcem podčiarknuť, že držať dieťaťu, ktoré zaútočilo na iné, rade myslím na rodičovské po- kompletnú dokumentáciu od- kormidlo takejto ustanovizne je spočitovať hneď, že je také a rady, potom sú tu individuálne borných tímov a všímali si aj náročné, ale keď to robím s dobonaké, treba mu povedať, že rozhovory a nakoniec i spoločné celkový výzor objektov zvonku, rým a spoľahlivým tímom, aký tu už to nezopakuje a naložiť, aby dielne s deťmi. Rodičia sa chcú ako aj ich interiéry vo všetkých máme, je mi to podstatne ľahšie. pohladil dieťa, ktoré udrel či sotil, nielen informovať, ale aj pomôcť, štyroch dedinách. Oznámkovali Osobne v prvom rade vsádzam lebo že ho to bolelo, opýtať sa chcú sa zapojiť do aktivít. Dielne nás najvyššou známkou, štvorkou na ľudskosť, pracovitosť a na ho, ako by sa samo cítilo, keby to sú tematické, v rámci nich sa (pätorka neexistuje) zo všetkých svedomité spĺňanie záväzkov.“ isté jemu urobilo iné dieťa. Tak napríklad deti s rodičmi a vycho- oblastí. Pochválili našu nadprie- • NA PULZE DNÍ •

si deti upovedomujú následky násilných prejavov a následne sa podobným prejavom vyhýbajú. Čo je najdôležitejšie, neželaným javom treba predísť. Na to sú pekné riekanky, vyčítanky, rozprávky,

18 – 19 /4697 – 4698/ 30. 4. – 7. 5. 2016

Ľudia a udalosti SLOVINSKO-VOJVODINSKÁ ROZVOJOVÁ SPOLUPRÁCA

Slovinskí odborníci v Petrovci Jaroslav Čiep

alšie pokračovanie ozrejmovania cesty Slovinska k čerpaniu fondov Európskej únie, ktorú koncom marca v rámci prednášky Európske fondy pre rozvoj vidieka, slovinské úspechy pre rozvoj vojvodinského hospodárstva, nastolil europoslanec Franc Bogovič, nasledovalo v utorok 19. apríla v zasadacej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec. V organizácii Agentúry pre regionálny rozvoj Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, Rozvojového strediska Srce Slovenije a Obce Báčsky Petrovec tentoraz prichystali panelovú diskusiu s miestnymi poľnohospodármi a hospodármi pomenovanú Slovinsko-vojvodinská rozvojová spolupráca – príklady úspešných projektov v Slovinsku. Pri tejto príležitosti zanedbateľnému počtu domácich záujemcov sa na úvod prihovorili predseda

Odborníci zo Slovinska v Petrovci predstavili svoje skúsenosti s fondmi EÚ

Obce Báčsky Petrovec Pavel Marčok, predstavitelia Rozvojového strediska Srce Slovenije, ako i členovia rovnomennej Lokálnej akčnej skupiny, odborníci z oblasti poľnohospodárstva zo Slovinska a riaditeľka Agentúry pre regionálny rozvoj AP Vojvodiny Vera Čelićová. Prezentácia hostí zo Slovinska sa uskutočnila v rámci prípravy

vojvodinského hospodárstva na začiatok čerpania prostriedkov z fondov Európskej únie, ktoré sú určené na rozvoj vidieka. Hoci sa na tomto stretnutí očakávala hojnejšia prítomnosť predstaviteľov podnikov, združení a občanov zaoberajúcich sa poľnohospodárstvom, rozvojom vidieka a turizmu, ako

aj remeselníkov, veľmi cenné informácie z tohto nanajvýš užitočného podujatia získala iba hŕstka prítomných. Za to, že sieň zívala prázdnotou, môže zrejme iba sám organizátor podujatia v Petrovci. Na úvod panelovej diskusie, ktorá vyvolala aj početné otázky záujemcov, prácu Rozvojového strediska Srce Slovenije prezentovala jeho riaditeľka Aleksandra Gradišeková, a potom sa viacerí odborníci z LAG Srce Slovenije rozdelili o vedomosti a viacročné skúsenosti získané v procese aplikovania na finančné prostriedky EÚ. Prezentovali aj viaceré príklady úspešných projektov zrealizovaných v minulých rokoch v ich kraji v Slovinsku. O svoje bohaté skúsenosti v oblasti vypracovania, realizácie a vyhodnotenia malých, ale i veľkých, čiže nákladných projektov v šiestich združených obciach severovýchodnej časti centrálneho slovinského regiónu sa s Petrovčanmi rozdelili odborníci Željko Savič, Saša Cenglarová-Vidmarová, Boštjan Kos a Robert Kaiserberg.

DEŇ ZEME V PETROVCI

Bilión dobrých skutkov pre matku Zem J. Čiep

j tohto roku sa ekológovia a obecné štruktúry v Báčskom Petrovci pousilovali animovať najmladších spoluobčanov, aby si všímali a uctievali prírodu okolo seba. Tým zároveň chceli podnietiť aj ostatných záujemcov, aby podporili tieto ich snahy. V piatok 22. apríla v parku Zuzky Medveďovej medzi trhoviskom a Knižnicou Štefana Homolu v Báčskom Petrovci sa uskutočnila oslava Svetového dňa Zeme. Na podujatí sa zúčastnili viaceré skupiny detí z Predškolskej ustanovizne Včielka so svojimi vychovávateľkami, ako aj členovia najmladšej skupiny Kultúrno-umeleckého spolku Petrovská družina, ktorí z tejto príležitosti predviedli spe-

www.hl.rs

raný na naše životné prostredie – si vzala za úlohu pochváliť a poďakovať sa všetkým tým, ktorí akoukoľvek činnosťou urobili dobre pre matku Zem, buď sadili stromčeky a kvety, kompostovali, recyklovali, starali sa o divé vtáky či o choré a opustené zvieratká. Prítomným sa prihovoril i predseda Obce Báčsky Petrovec Pavel Marčok. Po ukončení umeleckého programu, ktorý predviedli, deti prítomným občanom rozdelili sadenice rastlín, ktoré Príležitostný program petrovských škôlkarov k ekologickému sviatku sami dopestovali. Týmvy a tance k oslave Dňa Zeme. ného prostredia Tatiana Milina to podujatím sa Obec Báčsky Na úvod sa o význame tohto Turanová. Vo svojom príhovore Petrovec zapojila do celosvetopodujatia zmienila obecná in- zdôraznila, že v tento deň – naj- vého podujatia Bilión dobrých špektorka pre ochranu život- väčší ekologický sviatok zame- skutkov pre matku Zem.

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

NÁVŠTEVA V PETROVCI

Cyprus a Srbsko v rytme Európy Jaroslav Čiep

ho patróna, úlohu ktorého plní niektoré z veľvyslanectiev spozniklo podľa vzoru svetozná- medzi krajín Európskej únie, ktoré meho hudobného podujatia majú diplomatické zastupiteľstvá Eurovízia. Najmasovejšie detské v Belehrade. Patrónom báčskopetpodujatie, ktoré sa na území Srbska rovských žiakov je veľvyslanectvo usporadúva už šesť rokov za pod- Cypru. pory veľvyslanectiev európskych Samotnou zmluvou sú doštátov, ktoré majú zastupiteľstvá hodnuté aj ďalšie kroky rozvoja v Srbsku, prebieha pod budúceho priateľstva menom Srbsko v rytme medzi danou obcou Európy. Cieľom tohto a jej patrónom, medzi podujatia je podporoktoré patrí i návšteva súvať, rozvíjať, spoznávať ťažiacej obce. Neraz tiea zachovávať mladé tato návštevy diplomatov lenty v Srbsku, promócia jednotlivých prostredí interkultúrnosti a tolerezultovali ekonomicrancie, rodovej rovnosti, kými momentmi alebo uctievanie ľudských práv, donáciami tých krajín podpora rozmanitostí, adresované našim prospolupráce a nepretržistrediam. Constantinos tého vzdelávania. Vo štvrtok 21. apríla V aktuálnom ročníku Eliades 2016 v rámci prípravy súťaže Srbsko v rytme na podujatie Srbsko v Eúropy, na základe vlani v no- rytme Európy do Obce Báčsky vembri podpísanej zmluvy medzi Petrovec zavítal JE Constantinos organizátormi a Obcou Báčsky Eliades, veľvyslanec Cyperskej Petrovec, i deti z tohto prostredia republiky v Srbsku. budú súťažiť v tejto šou spolu s 19 Stretnutie s veľvyslancom Cypďalšími obcami a mestečkami ru sa uskutočnilo v malej sieni v Srbsku. Súťaž by sa mala usku- Zhromaždenia obce, kde ho prijal točniť v polovici júna v Ćupriji. predseda obce Pavel Marčok so Každý súťažiaci celok má i svoj- spolupracovníkmi. Túto prvú pro-

Stretnutie s petrovskými žiakmi

tokolárnu návštevu domáci využili na to, aby cyperského veľvyslanca oboznámili s charakteristikami ľudí žijúcimi v tejto obci, predovšetkým s cieľom predstaviť tunajšiu kultúru, tradície, zvyky, obyčaje a multikultúrnosť. Veľvyslanec Constantinos Eliades sa stretol i so žiakmi, ktorí sa zúčastnia na podujatí Srbsko v rytme Európy. Tí mu odovzdali skromný darček a zaspievali pieseň po grécky, s ktorou budú súťažiť. V pokračovaní návštevy hosť z Cypru a organizátori súťaže Igor Kadarević, Ljiljana Jovanovićová, David Makevic a Branko Bekić, navštívili súkromný podnik na

výrobu metiel RAM a Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci. Zastavili sa aj v Kulpíne, kde navštívili Poľnohospodárske múzeum v niekdajšom kaštieli rodiny Dunđerskej. Festival s priamym televíznym prenosom na RTS 1 je organizovaný podľa bodovacieho systému a s hlasovaním esemeskami. Víťazi festivalu získajú cenné odmeny a možnosť týždenného pobytu v jednom zo štátov Európy, ktorý na festivale budú zastupovať. V prípade víťazstva Petrovčanov, žiaci pobudnú na Cypre. Zároveň prostredie, ktoré na festivale zvíťazí, bude hostiteľom festivalu v roku 2017.

konštatovala, že 25 lístkov bolo neplatných, kým 3 lístky chýbali – zrejme si ich hlasujúci vzali so sebou ako suvenír. Pritom piati občania využili možnosť a hlasovali doma. Zlatko Harminc, tajomník Miestneho spoločenstva v Kulpíne, ktorý nám poskytol údaje o výsledkoch Pekný ohlas voličov v Kulpíne volieb, pripomenul, že v porovnaní s rokom 2012 sa v týchto prebiehali v učebniach. Preto voľbách zúčastnilo o 120 voličov tieto volebné výbory uvádzajú viac (vtedy hlasovalo 1 288 Kul- väčší počet zúčastnených voličov pínčanov). Pritom sa však niekoľkí v Kulpíne. Rada MS Kulpín má 9 členov občania – aj keď do školy hlasovať prišli – nezastavili na tomto a z 24 kandidátov na volebnom volebnom mieste a zúčastnili sa lístku podľa počtu získaných hlaiba v lokálnych, pokrajinských sov v nedeľňajších voľbách do jej a republikových voľbách, ktoré zloženia v mandátnom období

2016 – 2020 sa dostali: Miroslav Čeman (1 125 hlasov), Lazar Popadić (590), Miroslav Stupavský (535), Vlasta Zelenáková (512), Pavel Zima (512), Ľudmila Grňová (505), Zuzana Pašićová (477), Goran Milinkov (464) a Aleksandar Nakić (449). Až piati zvolení členovia (M. Čeman, L. Popadić, M. Stupavský, P. Zima a Z. Pašićová) boli v tomto riadiacom dedinskom telese aj v uplynulom mandáte, teda znovu dostali dôveru spoluobčanov, kým štyria sú noví. Už v týchto dňoch príde ku konštituovaniu Rady MS, keď má byť zvolený aj predseda.

V KULPÍNE AJ MIESTNE VOĽBY

Dôvera na skúške Anna Francistyová

aralelne s parlamentnými, pokrajinskými a lokálnymi voľbami v Kulpíne prebiehali aj voľby na členov Rady Miestneho spoločenstva. Tak v nedeľu 24. apríla 2016 sa občania tejto dediny rozhodovali a zakrúžkovali svojich favoritov spomedzi kandidátov do miestnej „vlády“. Miestne voľby prebiehali vo vstupnej hale ZŠ Jána Amosa Komenského a zo zapísaných 2 434 voličov občiansku povinnosť si splnilo 1 408 Kulpínčanov, alebo 57,85 percenta. Pri sčitovaní volebných lístkov volebná komisia, v čele ktorej bol Dušan Vida, • ĽUDIA A UDALOSTI •

18 – 19 /4697 – 4698/ 30. 4. – 7. 5. 2016

Ľudia a udalosti ZAHRANIČNÉ DELEGÁCIE V PAZOVSKEJ ŠKOLE ANTONA SKALU

Aktívne spoločenstvá pre sociálnu inklúziu Anna Lešťanová

rovićová a z tejto príležitosti v Starej Pazove športovej sále pre hostí premietali bola kompletelegácie sociálnych usta- dokumentárny film o dejinách ne vynovená novizní z Nemecka, Slovin- školy. Prvoradým cieľom návštevy za podpor y ska a Chorvátska v piatok bola výmena skúseností a ako pokrajinskej 22. apríla navštívili Základnú a bolo počuť, staropazovská škola vlády. Na adap- Pekne zariadené nové učebne strednú školu Antona Skalu v Antona Skalu je priekopnená, bola vystaníčkou v oblasti Starej Pazove, ktorá vaná dávneho sociálnej inklúzie je súčasťou programu roku 1832 a od v Srieme. Európa pre občanov v roku 1972 v nej V chodbe školy rámci projektu Aktívpôsobí táto výzahraničné delene spoločenstvá pre chovno-vzdelágácie mali možsociálnu inklúziu. Po vacia ustanovinosť pozrieť si stávykonanej obchôdzzeň. Od októbra nok so suvenírmi ke školy, ktorá bola 2015 do marca a ručnými prácami nedávno kompletne 2016 prebiehatypickými pre toto adaptovaná a zrekonli nevyhnutné prostredie, o ktoštruovaná, hostia z stavebné práce, rý sa postarala takrajín EÚ získali vcelmojšia Turistická Členovia zahraničných delegácií počas obchôdzky takže zo starého ku pozitívne dojmy. Riaditeľka Tanja objektu zostali organizácia. Členky školy Výchovno-vzdeTodorovićová iba steny. Počas Združenia pazovlávacia ustanovizeň ských žien pri SKUS táciu a rekonštrukciu objektu rekonštrukcie budovy zariadené Antona Skalu sa v kontinuite zaoberá edukáciou a hrdinu Janka Čmelíka a ženy z Správa pre kapitálové vklady AP sú menšie a funkčnejšie učebne, rehabilitáciou žiakov hatených Golubiniec pripravili pre hostí Vojvodiny zabezpečila 30,3 milió- inštalovaná nová elektrická a na dinárov. Obec Stará Pazova sa vodovodná sieť. Tak škola nadov rozvoji a osôb s invaliditou. V rôzne pochúťky. budla podstatne krajší výzor a Škola pre základné a stred- postarala o nábytok do učební. mene školy zahraničné delegácie Budova, v ktorej je škola umiest- stala sa funkčnejšou. privítala riaditeľka Tanja Todo- né vzdelávanie Antona Skalu v

BÁČSKY PETROVEC

Z vodovodu znovu tečie pitná voda Jaroslav Čiep

erstvá správa znie: vo štvrtok 21. apríla bol zrušený zákaz pitia vody z petrovského vodovodu. Verejný komunálny podnik Progres 22. januára 2016 vydal oznámenie s okamžitou platnosťou o zákaze používať vodu na pitie z miestneho vodovodu. Ako podklad zákazu poslúžil doklad, ktorý vydal sanitný inšpektorát Pokrajinského sekretariátu pre zdravotníctvo, sociálnu politiku a demografiu v Novom Sade. V oznámení sa ďalej uvádzalo,

www.hl.rs

že predovšetkým pre zvýšenú koncentráciu arzénu vodu z vodovodu možno používať iba ako technickú, čiže iba na osobnú hygienu a údržbu domácnosti. Podľa predpisov, aby sa zákaz pitia vody z vodovodu zrušil, musia sa uskutočniť tri kontroly, pri ktorých výsledky vody majú byť v hraniciach povolených parametrov. Kontroly sa vykonávajú raz za mesiac. Medzičasom v Petrovci vyvŕtali novú studňu B-6 a začiatkom marca ju aj napojili na vodovodnú sieť. Hneď bolo vidieť, že voda z hĺbky

Informačno-politický týždenník

410 m je omnoho kvalitnejšia od tej vody, ktorá sa v Petrovci čerpá z iných vrtov. Aj vyzerá inak, trochu je svetlejšia, aj chuťou lepšia. Prvé dve kontroly vody ukázali, že obsahuje iba desatinu z maximálnej povolenej hodnoty arzénu. Nová studňa by mala aj naďalej zabezpečovať zdravšiu vodu od tej z iných existujúcich studní. Hoci tretia kontrola vody s pozitívnym výsledkom sa ani neuskutočnila, pri príležitosti návštevy pokrajinských funkcionárov Petrovcu v predvečer volieb zákaz pitia vody z vodovodu predsa zrušili na základe služobnej poznámky, ktorú podpísala sanitná Služobná poznámka sanitného inšpektorka z Nového Sadu inšpektora Ljiljana Nikolićová. • ĽUDIA A UDALOSTI •

SPOMIENKY NAJSTARŠIEHO ARADÁČSKEHO POŽIARNIKA PAVLA ĽAVROŠKU

Požiarnici vždy boli dobre organizovaní

Vladimír Hudec

red pol druha mesiacom Dobrovoľný požiarnický spolok v Aradáči oslávil 85. výročie založenia. Bol to dôvod, aby sme navštívili najstaršieho aradáčskeho požiarnika a dlhoročného tajomníka spolku, 90-ročného Pavla Ľavrošku, ktorý si napriek úctyhodnému veku živo spomína na zašlé povojnové časy, keď požiarov bolo omnoho viac a hasili ich na dnešné podmienky primitívnym náčiním.

Pavel Ľavroška

boli pokryté trstinou, ktorá sa často zapálila od komína. Neraz sa stalo, že vzplanuli aj stohy sena a slamy, ktorých bolo takmer v každej aradáčskej domácnosti. Na druhej strane v poli nehorelo ako dnes. Vtedy sa rastlinné pozostatky nepálili, ale sedliaci slamu a kukuričie nosili domov a využili v chove dobytka. – Najväčší požiar, na ktorý si spomínam, vzbĺkol koncom 40. rokov, keď siedmi chlapci Slováci vo veku 16 až 20 rokov úmyselne zapálili seno na nádvorí dedinského domu. V rámci dedinského domu boli totiž maštale pre kone ,rošpontášov‘ (obecných kočišov) a na nádvorí bol veľký stoh sena a slamy. Ťažko povedať, prečo tí chlapci to urobili. Akiste tak chceli vyjadriť svoj protest proti konfiškácii majetku majetnejších rodín, z akých aj sami pochádzali, a takýmto spôsobom sa chceli pomstiť štátu. Požiarnici skôr pri hasení požiarov nemali technické vymoženosti, aké majú dnes. – Bez ohľadu na to, kde horelo, požiar prichádzali hasiť požiarnici z oboch spolkov, zo Slovenského a Srbského Aradáča. V šopách v dedinskom dome boli dve striekačky, ktoré vždy museli byť plné. Nádrže

– Keďže som v tom čase bol vzdelanejší od mnohých mojich spoluobčanov, hneď, keď som na sklonku roku 1945 prišiel z vojny, čakali ma úlohy vo vtedajšej obci Slovenský Aradáč, ako aj v požiarnickom spolku, – hovorí. – Odvtedy a dodnes nikdy som neprestal byť požiarnikom. Účinkoval som aktívne v hasení požiarov, mám aj diplom požiarnického dôstojníka, avšak najdlhšie som bol tajomníkom a v určitom období aj predsedom spolku. Aktívne som pracoval až po odchod do dôchodku roku 1984 a hodne som pomáhal aj neskoršie. Dnes už do spolku odchádzam iba Trubkár oznamoval požiar príležitostne. Pravidelne ma volajú na výročné zasadnutia, tiež vtedy, najprv boli drevené, neskoršie ich keď potrebujú niečo z minulosti nahradili plechové. Do každej sa spolku. vmestilo zo 2 000 litrov vody. Keď Základným poslaním požiarni- niekde vzplanul oheň, striekačky na kov je hasiť požiare a zachraňovať miesto požiaru odtiahli ,rošpontáši‘. ľudí a majetok pred ohňom. Podľa Zvyčajne sa však na hasenie ohňa slov nášho spolubesedníka skôr dovážali aj protipožiarne prístroje k požiarom prichádzalo omnoho na vtedajších mláťačkách, ktorých častejšie aj preto, že mnohé domy v Aradáči bolo hodne. Prvú moto• ĽUDIA A UDALOSTI •

Dedinský dom v Slovenskom Aradáči, v ktorom vzplanul najväčší požiar v dedine rovú pumpu, ktorá vodu na hasenie požiaru čerpala zo studne, dostali sme v päťdesiatych rokoch. Okrem toho požiarnikom v hasení požiaru ochotne pomáhali aj početní občania. Ženy vo vedrách zakvačených na ,obraniciach‘ donášali vodu zo studní, ktoré skôr mala každá domácnosť, a muži lievali vodu na oheň. Mnoho ľudí sa vždy nazbieralo, zvlášť v Slovenskom Aradáči. Akiste sa ľudia riadili tým, že aj im taká pomoc môže raz byť potrebná. V hasení sme bývali dosť úspešní. Stoh sena a slamy sme síce nemohli zachrániť, ale sme mohli oheň lokalizovať, aby sa nerozšíril

na susedné objekty a stohy. Na nebezpečenstvo ohňa sa dokonca myslelo, už keď sa seno zvážalo, takže ho ľudia ukladali do viacerých od seba vzdialených stohov. Keby sa jeden zapálil, ten druhý požiarnici ešte mohli zachrániť. V istom dedinskom dome bol však jeden veľký stoh a všetko seno bolo

na jednom mieste, takže sme ho nemohli zachrániť. Všetko zhorelo, aj maštale sa zapálili. Vzplanutie požiaru dnes oznamuje siréna. Na poplach voľakedy zvonili zvony z kostolnej veže. Okrem toho z každého obloka na kostolnej veži požiar oznamoval aj trubkár zvláštnou melódiou, ktorú ľudia poznali a vedeli, čo znamená a hneď sa organizovali. Fungovalo to vraj celkom dobre. V rozhovore sme sa pokúsili porovnať fungovanie spolku skôr a dnes. – Pred vojnou a hodne rokov po nej požiarnikmi boli hlavne remeselníci, ktorí mali pracovné miesto v dedine a v prípade požiaru mohli zavrieť dielňu a ísť hasiť. V spolku vtedy nebolo ani jedného poľnohospodára. Niežeby im bolo zakázané, ale výlučne z praktických dôvodov. Poľnohospodári totiž od svitu do mraku, takmer počas celého roka, hrdlačili v poli a v prípade požiaru jednoducho nemohli ísť hasiť, lebo kým by na záprahu prišli do dediny, bolo by po požiari. Ani deti a mládež nemohli byť požiarnikmi. Masovejšie sa do spolku začalo začleňovať asi pred tridsiatimi rokmi. Odvtedy sa začleňujú aj deti, mládež a ženy. Skôr sa napríklad nemohlo ani zamyslieť, aby žena bola požiarnikom. Mohla iba pomáhať a nosiť vodu, a dnes, hľa, Aradáč má svetoznáme požiarničky. Teraz je to už celkom inak a myslím si, že je to dobre a je v záujme dobrovoľného požiarnictva, – konštatoval na záver najstarší aradáčsky požiarnik Pavel Ľavroška.

18 – 19 /4697 – 4698/ 30. 4. – 7. 5. 2016

Ľudia a udalosti AKO TO VLASTNE BOLO?

Menej známe miestne dejiny Oto Filip

ení sa čas, menia sa aj platné systémy hodnôt. No každá doba je príležitosťou, aby sa nová generácia obzrela dozadu, ak treba, aj kriticky preskúmala nie tak dávnu minulosť. Všetko, čo sa v nej stávalo, vrátane príčin a následkov rôznych skutkov. Holokaust ako univerzálny problém dejín 20. storočia predstavuje tragédiu nad tragédiami. Podstatou bolo vraždenie miliónov Židov na základe krvou a nenávisťou presiaknutého ideového konceptu a zvráteného politického rozhodnutia o totálnom vykynožení celého jedného národa. Jeho zločineckú povahu bolo možné sledovať už od 1. apríla 1933, keď svet začal žasnúť nad rozhodnutím nacistického štátu:

Niekdajší objekt v Starej Pazove

ľudí prišli o život, pričom málo zostalo tých, čo prežili. Podstatné však je, že sa ani v najťažších chvíľach beznádeje nedokázala zničiť iskra lásky a súcitu iných k postihnutým. Akoby priam vyplývala zo židovských svätých zväzkov, ktoré vravia, že ten, kto zachránil jeden život, akoby zachránil celý svet. Mnohí im pomáhali, ako len mohli a vedeli, často riskujúc vlastné životy. V predvojnovej Juhoslávii žilo približne 80 000 Židov, okolo pol percenta vtedajšieho obyvateľstva. No aj také malé spoločenstvo poskytlo obrovský prínos Jedna z mála zachovaných: novosadská v boji proti nacizmu a za synagóga oslobodenie svojej vlasTakáto synagóga bola kedysi v Kysáči ti. V partizánskych jednotkách v Master stredisku Novosadského aktívne účinkovalo veľtrhu boli i exponáty pomenonajprv bojkotovať viac ako 4 500 Židov, vané Pomníky minulej doby. Šlo židovské obchody, z ktorých takmer o 44 akvarelov znázorňujúcich vyhadzovať Židov každý tretí padol niekdajšie synagógy v mestách z práce, ponižovať počas národnooslo- a dedinách Vojvodiny. Kedysi ich ich, potom ich nebodzovacieho boja. bolo 76, teraz zostali len tie v Zetrestane aj vražZ malej židovskej mune, Subotici a v Novom Sade. diť... Roky, ktoré spoločnosti, uvádza Boli aj v niektorých slovenských prichádzali, boli Aleksandar Nećak, prostrediach, ako aj v celom rade stále horšie, aby bývalý predseda iných. V snahe zistiť o tom viac, tragédia tohto náZväzu židovských opýtali sme sa štyroch obyvateľov roda kulminovala obcí Srbska, u nás Starej Pazovy, či vedia o niekdajšej v 2. svetovej vojvzišlo desať národ- synagóge, no traja odpovedali, že ne. Známe je, čo ných hrdinov, štrnásť ani netušili, že tá tu kedysi vôbec všetko sa so Židmi generálov a 150 no- existovala! Toľko o tom, koľko stávalo v koncensiteľov Partizánskej poznáme vlastnú minulosť. Či tračných táboroch. V Petrovci existovala od roku 1905 do roku 1962 skôr nepoznáme. pamätnice 1941.

www.hl.rs

Alebo aj v každej krajine. Napríklad v NDCH, kde ich na začiatku vojny bolo okolo 39 000, z ktorých len 9 000 vojnu prežilo. Monštruózny nacistický projekt menom Konečné riešenie židovskej otázky spôsobil, že milióny

Keď sa vojna našťastie konečne skončila, mnohé židovské objekty u nás, vrátane synagóg vo Vojvodine, zívali prázdnotou, lebo do nich azda už nemal kto chodiť. Niekde k ich miznutiu alebo zatlačeniu do úzadia sčasti prispeli aj vtedajšie ideologické dôvody. Známym údajom je, že budova ústrednej Novosadskej pošty v srdci Nového Sadu bola vybudovaná práve tam, kde je, z dvoch príčin: prvou bolo urobiť akúsi kópiu belehradských Terazija, druhou snaha pri pohľade od Dunaja zatieniť do výšky vyčnievajúcu synagógu. V každom prípade, takéto a podobné postoje a skutky sú čímsi, čo si pýta širšie alebo dôkladnejšie ozrejmenie. Na nedávnej výstave usporiadanej Židovskou obcou Nový Sad v rámci Art Expa

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ERDEVÍK

Zase bez svojho kňaza Juraj Bartoš

vanjelický kostol v Erdevíku si (ne)náhodný pocestný proste nemôže nevšimnúť. Nie toľko pre jeho výšku, koľko preto, že keď ho zočí, môže získať dojem, že ide o novostavbu. Chrám bol totiž prednedávnom vynovený, nuž, keď doň vstúpite, pocítite, že vonia sviežosťou. Farský úrad je priestranný, ale – znovu a zase – prázdny. Tretí rok Miroslav Ďurík pracuje ako dozorca v tunajšom cirkevnom evanjelickom zbore. Takto odpovedá na našu otázku, ako je cirkevníkom po odchode ďalšieho farára, Jána Vidu: „Už trinásty pán farár odišli z Erdevíka, len jedného sme tu pochovali. Je to už raz tak: každý pán farár túži po väčšom cirkevnom zbore. Je to celkom normálne, nie je na tom nič divné. Mysleli sme si, že pán farár Vida predsa ešte zopár rokov zostanú, avšak pán biskup im naložil, aby šli do Petrovca. Viete ako... Keby sa človek zriekol takej príležitosti, ktovie kedy by a či by vôbec podobnú možnosť pred sebou mal. Petrovec je predsa veľká cirkevná obec, v nej sa človek môže dokázať ako kňaz. Nehovorím, že u nás v Erdevíku to nie je možné, práveže je. Aj tu farár môže byť dobrý, aj nám pán farár Vida boli dobrý, veľmi dobrý, aj preto nám je za nimi veľmi ľúto...“ Ani pánovi farárovi Vidovi nebolo ľahko odísť z Erdevíka. Veď ako by aj nie, keď tu začínal ešte ako študent... Zvykol si na ľudí s mäkkým sriemskym srdcom, zapasoval medzi nich, nuž ale... Teraz už je aj jeho fotografia na stene, posledná v dolnom rade, medzi bývalými erdevíckymi farármi. Iba tretí, ktorý tu pôsobil, Štefan Kvas (1956 – 1959) je pochovaný na tunajšom evanjelickom cintoríne. Jedine prvý erdevícky farár Ladislav Zgúth (1922 – 1950) sa tu dožil dôchodku (a potom sa vrátil na Slovensko). Ostatní v Erdevíku pôsobili značne kratšie, lebo ich služba zaviedla inam: Pavel Makan (1951 – 1955), Andrej Berédi (1960 – 1962), Pavel Šuľan (1964 – 1970), Pavel Andrášik • ĽUDIA A UDALOSTI •

(1970 – 1976), Ondrej Peťkovský (1976 – 1978), Pavel Čerfeľ (1978 – 1984). Tak sa ukazovalo, že Erdevíčan Ondrej Marčok v rodisku definitívne „pustil korene“ (1984 – 1996), avšak bol premiestnený do Kysáča. Podobne z Erdevíka odišli aj ďalší kňazi: Vladimír Lovás starší (1997 – 1998), Jaroslav Kopčok (1998 – 2001), Vladimír Lovás ml. (2001 – 2003), Stanislav Červenák (2004 – 2008) a Ján Vida (2009 – 2015). Dozorca Ďurík vraví, že už dávnejšie si ich kostol pýtal reštauráciu: „V prvom rade bolo treba riešiť problém vlahy, pustili sme sa do toho sami, ale Vynovený evanj. chrám Boží v Erdevíku keď prišli pán farár Vida, tak nám to všetko padlo ľahšie, omaľovať. Majstri však hneď prišli lebo na všetko dozerali, viedli na to, že na stenách z vonkajšej tie roboty. Kostol dostal novú strany treba takmer všade dookola omietku a omaľovaný je aj zvonku, ostrúhať omietku, keďže začala

Dozorca Miroslav Ďurík

aj zvnútra, podlaha je tiež nová, s dlaždicami, lavice sme urobili sami...“ Cirkevníci najprv tiež sami, ako hovorí presbyter Ďurík, zbierali peniaze. Istú sumu ušetrili už skôr, z prenájmu cirkevnej pôdy. Potom robili aj dobrovoľné zbierky a nakoniec sa im pomoc dostala z republikovej a pokrajinskej pokladnice, ako i zo Slovenska. Bez nej by sotva všetko zvládli. „Ani sme na začiatku nevedeli, do akej roboty sme sa pustili. Najprv sme mienili kostol iba

opadávať; iba predná časť stavby zostala nedotknutá. A práve teraz, keď je všetko dokončené, pán farár nám odišli...“ Predsa sa Erdevíčania, ako vraví náš spolubesedník, necítia zavrhnutí. Hneď zareagovali: „prerokovali varianty“ a orientovali sa na pani farárku Olinku Kolárovú zo Šídu. „Takže teraz nám oni dochádzajú pravidelne, každú nedeľu. Najprv odbavia služby Božie v Binguli, kde už predtým dochádzali, potom u nás a nakoniec aj

v Šíde. Každú nedeľu. Majú čo robiť, aby to všetko stihli. S radosťou sa prijali obsluhovať aj náš zbor, aj my sme ich prijali s radosťou. Ibaže nás je málo... Na služby prichádza 30 – 50 ľudí. Ale v nedeľu, keď sa tu konala konfirmácia, bol plný kostol. Tak býva i počas cirkevných sviatkov.“ Slovákov, žiaľ, ubúda aj v Erdevíku. Pri poslednej konfirmácii bolo iba 13 detí, cirkevné sobáše sú vraj už veľmi zriedkavé... Ani na ranné modlitby sa tu už nechodí. Pred cirkevnými sviatkami vianočnými a veľkonočnými usporadúvajú príležitostné večierky, taktiež pod vedením pani farárky Kolárovej. Kantorku Lýdiu Kolárovú (rod. Mrvovú), pokým je na materskej dovolenke, zastupuje Jaroslav Petržľan, kantor binguľský. Dochádza na pohreby a vykonáva všetky iné aktivity, ktoré mu patria. Šídska farárka vraj prichádza i každý piatok, keď má vyhradené úradné hodiny a venuje sa i práci s cirkevnou mládežou. Evanjelický kostol v Erdevíku naskutku vyzerá ako nový. Povedali by sme, že zvonku je priam usmievavý, vo vnútri ale človeka, pri všetkej jeho kráse a pokoji, akosi opantáva clivota. Nie je ťažké vytušiť, prečo. „Na služby Božie už chodia iba prevažne starší ľudia, osemdesiatnici, len málo je mladších. Keď sa oni pominú... ktovie, možno sa potom ,zobudia‘ aj mladší, ak tak môžem povedať o sebe a vrstovníkoch, teda šesťdesiatnici, a tí ešte mladší od nás... To už sa ukáže časom...“ Dobre hovorí pán dozorca Ďurík, vyznávajúc sa, že aj sám útechu v slove Božom začal hľadať, keď mu umrela manželka. Majster čas je predsa najspoľahlivejší svedok. Dosvedčí, či sa stane „zázrak“ a či teda niektorý budúci farár tu zakotví trvale, na vlastné i na potešenie erdevíckych slovenských evanjelikov.

18 – 19 /4697 – 4698/ 30. 4. – 7. 5. 2016

Ľudia a udalosti K VYĽUDŇOVANIU NAŠICH DEDÍN

Aj nádej musí mať podklad Oto Filip

opa domov zívajúcich prázdnotou v Kulpíne. Plné štvrtkové autobusy smerujúce z Petrovca na Slovensko. Desiatky rodín, ktoré z Padiny odišli do cudziny... Všetko to a ešte mnohé iné spája jeden spoločný menovateľ: naše mestečká a dediny sa zvlášť v posledných rokoch úporne a sústavne vyľudňujú. Trochu ako sci-fi scéna zapôsobili slová slovinského europoslanca Franca Begoviča, vyslovené počas nedávnej návštevy v pokrajinskej vláde. Podotkol totiž, že už niekoľko rokov v Slovinsku je trendom

nášho vidieka, jasné je, prečo všetky cesty nesmerujú do dedín, ale čím ďalej od nich. Dediny sú globálne ohrozené z viacerých strán. Keďže sa reči vravia a chlieb sa je, zostáva pristaviť sa pri niektorých infraštruktúrnych, ekonomických a iných ukazovateľoch. Člen Výboru pre dedinu Srbskej akadémie vied a umení (SANU) a známy hospodársky analytik Branislav Gulan uvádza celý rad faktov, svedčiacich o ozaj neblahom stave nášho vidieka. Zo 4 709 dedín v Srbsku až 1 200 mizne a v dvoch z troch sa zmenšuje počet obyvateľov. Tri

osem miliónov ľudí sa totiž z dedín presťahovalo do miest. Ak ich kedysi lákali vidiny lepšieho života, už roky je stav taký, že v dedinách nemá kto, kým v mestách nie je čo robiť. Mnohé dediny sa snažia revitalizovať, naďalej existovať, zakladajúc si perspektívy na vlastných špecifikách: gastronomických, etno, na prírodných krásach... V duchu toho takmer dennodenne vznikajú rôzne slaniniády, klobasiády, kapustiády, sarmiády, podujatia vyzdvihujúce to špecifické. To je osožné, no pri takomto štandarde nášho obyvateľstva a pri často príslovečnom hľadaní ľahších chodníčkov a ciest, nie je to návod na dlhé dráhy. V konečnom dôsledku východiskom musí byť ekonomika. Tým skôr,

Branislav Gulan že máme veľmi kvalitnú a nezamorenú pôdu, prajné klimatické podmienky, predpoklady na rozvoj rôznorodej a organickej poľnohospodárskej výroby. To všetko sa bude dať zužitkovať vtedy, keď naše poľnohospodárstvo a dedinu vôbec prispôsobíme nárokom súčasného udržateľného rozvoja; čiže vidiek nie ako posledná šanca, ale ako reálna, živná a perspektívna pôda na zabezpečenie existencie.

Pomerne častý obraz z jednej zo sriemskych dedín: ošarpaný dom nežiť v mestách, zvlášť väčších, ale na vidieku. Je to zdravšie, ľahšie a čistejšie. Bonusom navyše je aj manko mestských a pracovných stresov. Okrem kultúry bývania ako čohosi sekundárneho, primárne príčiny odchodu ľudí z dediny, alebo dlhodobého zmenšovania ich počtu možno hľadať vo viacerých sférach a pomeroch. Už dobrých pár desaťročí u nás klesá natalita. Inými slovami každý rok sa priemerne narodí o takých 40 000 osôb menej, než ich zomrie. Ekonomická situácia je už dlhšie krízová, poznačená v prvom rade ozaj skromnými možnosťami zamestnávania, zvlášť mladých ľudí. Odhaduje sa, že hlavne preto okolo 30 000 mladých ľudí ročne opustí Srbsko s lístkom v jednom smere. Keď sa k všetkému pridá slabá infraštruktúrna vybavenosť

www.hl.rs

zo štyroch dedín nemajú dom kultúry ani knižnicu. V dedinách je okolo 50 000 prázdnych domov a v trojnásobne väčšom počte momentálne nikto nebýva. Vo vyše dvesto dedinách niet jediného obyvateľa mladšieho od dvadsať rokov. Na rozdiel od roku 2000, keď príspevky do penzijného fondu platilo približne pol milióna pôdohospodárov, v súčasnosti ich platí 155 720, z čoho vo Vojvodine 41 137. Priemerná poľnohospodárska penzia je veľmi skromná, nedosahuje ani 100 eur. Je 10 600 dinárov. V posledných rokoch aj záplavy ohrozujú dediny, no majitelia poistili len osem percent rozlôh a majetkov, ktoré vlastnia. Za päťdesiat rokov (1950 – 2000) sa bývalej SFRJ podarilo zdolať proces, na ktorý by vyvinuté štáty potrebovali 90 až 120 rokov. Až

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

V KLUBE KREATORNICA V KOVAČICI

Medzinárodná výstava umeleckých diel Anička Chalupová

ri príležitosti slovenských a srbských veľkonočných sviatkov Občianske združenie Klub Kreatornica v Kovačici sprístupnil medzinárodnú výstavu umeleckých prác účastníkov projektu

Tradičné remeslo – šanca pre každého, ktorý sa realizuje v spolupráci s nositeľom projektu Občianske združenie tradičných ľudových umeleckých remesiel v Piešťanoch na Slovensku. Pred dvomi rokmi sa Klub Kreatornica zapojil do medzinárodné-

SRIEMSKA KLOBASIÁDA A ZAKÁĽAČKA V SAMOBORE. Skupina členov SKUS Jednota 16. a 17. apríla predstavila Sriemsku zakáľačku a klobasiádu na veľkom podujatí Samoborska salamijada v organizácii spolku Zlatna šajba zo Samoboru v Chorvátsku. Ústredné predstavovanie Šíďania mali v sobotu 16. apríla v programe otvorené dvere. Pri tejto príležitosti pripravili 200 kusov sriemskej sármy, sriemske klobásy, hrubé klobásy a tlačenku. Okrem toho návštevníkov vítali s masteným a paprikovým chlebom. Ako dezert podávali kysnuté makové a orechové koláče. St. S.

ho projektu, ktorého partnermi sú aj Centrum sociál- Pôsobia lákavo a zaujímavo: časť výstavy nych služieb v Kovačici v Českom Těšíne, příspěvková organizace rámci tretej časti tohto projektu, je (Česká republika), Éltes EGYMI v spolupráci s obecnou Turistickou (Maďarsko), Rokodelske Center organizáciou sprístupnená milovRibnica (Slovinsko) a Miejski Dom níkom umenia na prízemí budovy Spokojnej Starosci v meste Ustroň Miestneho spoločenstva Kova(Poľsko). Projekt je podporený slo- čica. Vystavené artefakty vznikli venskou akademickou asociáciou počas dvojmesačných dielní na pre medzinárodnú spoluprácu medzinárodnej úrovni a v rámci Národnou agentúrou programu stretnutia v Maďarsku 20. marca ERASMUS+ pre vzdelávanie a 2016. Výstava sa zrodila na námet odbornú prípravu a jeho cieľom Pavla Vereského, predsedu kovaje zvládnutie ľudových remesiel čického občianskeho združenia a získanie remeselnej zručnosti Klub Kreatornica, ktorý každému nízkokvalifikovaných a ľudí, kto- účastníkovi dielne daroval materirí prišli o zamestnanie, na takú ál na tvorbu umeleckých diel. Ide úroveň, že sa môžu rekvalifikovať o drevené vajíčka, ktoré účastníci a znova zaradiť do pracovného omaľovali podľa vlastných predprocesu. Nemenej významným stáv, a tak vlastne vznikli umelecké cieľom je tiež získanie sebadôvery diela, ktoré prezentovali namaľoa dobrej nálady seniorov a zdra- vané ľudové zvyky a obyčaje, ako votne postihnutých, propagácia i prostredie, v ktorom žijú umelci. Stretnutie účastníkov v rámci ľudových remesiel pre širokú vezáverečnej časti projektu Tradičné rejnosť a pod. Miniatúrna medzinárodná vý- remeslo – šanca pre každého sa stava umeleckých diel s veľkonoč- uskutoční v polovici júna bežného nou tematikou, ktorá nastala v roku v meste Ustroň v Poľsku.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bubu-bubu-bububu!

o len no, vážení! Bez paniky, bez strachu! Aj bez vrhania hrachu na tú stenu. Prichodí nám už, konečne, na inú tému. Márne vaše – márne naše. Celkom vážne: dokonané, pardon, dokončené, k šťastnému (pre koho ako, všakáno) koncu privedené. V každom prípade víťaznými vavrínmi aj tieto, hľa, voľby za nami sú ovenčené. To len tento tu bubon straší, bububu, iba tak zo zvyku. Ako vždy po volebnom tichu. Kedy, ako vždy, • ĽUDIA A UDALOSTI •

príde na rad hlasná povolebná vrava. Teraz, až teraz to bude diskusia, aká má byť, šťavnatá a „pravá“. Jak´ zakaždým, keď je po všetkom, všetci generáli budú múdri. Plní seba, ako tamten na hnojisku, čo sa hlási „Hudri-hudri!“, len tak sa budú chváliť, keď treba aj cudzím perím, že ako to super zvládli; nuž, ktože by im neuveril... Nie ako pred voľbami, keď sa tu ostošesť mávalo špinavými prádlami a hlavy – do piesku sa pchali. Teraz sa ukáže, môžbyť,

kto narástol a kto zostal malý. V predvolebnej ruvačke perie len tak fŕkalo na všetky strany. Zatiaľ iba jedno vieme: po voľbách sa často menia plány. Nuž zbadáme, či vskutku boli seriózne predvolebné sľuby a či sa (ako neraz, keď sme sa tu „mali skvele“) – obráti všetko naruby. Tak či onak, dobrí ľudia, nerobme si starosti. O všetkom nech iní súdia, my sa pusťme do kostí; z povolebnej hostiny zvýši sa ich viac než dosť. Mäsko? To sa veru

rýchlo zje; značne dlhšie chrúme kosť. Keby sa vám neuliezla ani tá, nezúfajte, priatelia! Pozrime sa hrdo hore! Čo to tam visí na šnúrach? Zrak vám slúži celkom dobre: stará túžba – vrhať na múr mladý hrach. Inými slovami povedané, čo nevidieť, vzplanú túžbou porazení aj víťazi, stretnúť sa zas – na voľbách. U nás to tak proste beží, aj keď prší, aj keď sneží, tobôž keď pripeká či vietor duje, dôležité je iba jedno: len nech sa hlasuje! Bubububu!

18 – 19 /4697 – 4698/ 30. 4. – 7. 5. 2016

Ľudia a udalosti V PADINSKEJ FAJKA ULICI

Život obohatený melódiami z gramofónu Anička Chalupová

typickým praskavým zvukom platne. Až priveľmi rád spomínam na tie časy. Nie je to také ako dnes, ani keď si pustím tie isté piesne z cédečka alebo youtube. Chýba to neopakovateľné čaro, ktoré časom zaniklo. Platne boli skôr veľmi drahé, tak som si ich zaobstarával od známych, našich Padinčanov. Napríklad niekoľko gramoplatní

apriek tomu, že digitálne spôsoby distribúcie hudby sú nám prístupné už roky a stali sa najbežnejším spôsobom, ako sa k hudbe dostať a počúvať ju, Martin Pap sa dodnes nezriekol dobrých starých vinylových platní. Keď vstúpite do domu tohto výtvarného umelca a jedného z najväčších zberateľov platní v Padine, okamžite vás okrem príbehov olejovými farbami znázornených na obrazoch ovanie dych histórie. Kufríkové či skriňové gramofóny

S jednou z najstarších platní vydavateľstva Columbia Double disc Record

a gramofónové platne – záľuba, ktorej sa Martin Pap venuje takmer od detstva, trónia v pracovni, čiže v jeho maliarskom ateliéri. Pri pohľade na ne sa vám vybavia staré filmy z prvej štvrtiny 20. storočia a vysmiate páry tancujúce na parkete swing. „Vinylových platní mám okolo štyritisíc, možno aj viac, nepočítam to,“ hovorí dlhoročný zberateľ Martin Pap, ktorý svoje hudobné drahokamy starostlivo ukladá na poličky. Zbierku gramoplatní buduje už vyše 40 rokov, no nepohŕda ani cédečkami. Medzi prvé platne v zbierke patrili nahrávky Đorđa Marijanovića a iných hviezd domácej populárnej hudby z konca 50. a začiatku 60. rokov minulého

www.hl.rs

Kufríkový gramofón je dnes ozajstnou raritou

V zbierke má aj platňu z Folklórnych slávností Pod poľanou na Detve v rokoch 1967 – 1982, ktorej obálku krášli obraz insitného umelca Martina Jonáša

Platňa môže poslúžiť aj ako paleta na miešanie farieb

storočia. Súbežne však kupoval aj folk, džez a, samozrejme, čoraz viac rock, ktorý neskoršie ovplyvnil aj jeho maliarsky život. „Keď sa tak prehŕňam v mojej zbierke gramoplatní, pripomína mi to detstvo. Väčšinou tie nedele, ktoré som zvykol tráviť spolu s ostatnými deťmi z našej tzv. Fajka ulice pri Kurajovej krčme. Radi sme tam ako deti sedeli a počúvali hudbu z gramofónu sprevádzanú

som zdedil od Adama Petráša, padinského fotografa, báči Michal Kevický mi tiež daroval zopár platní,“ ozrejmil začiatky svojej záľuby Martin Pap. „Najstaršie zachované platne sú vyrobené zo šelaku, teda prírodnej živice, ktorú produkoval určitý druh hmyzu zo svojich výlučkov. Platne boli ťažké a zároveň krehké. Dĺžka jednej nahrávky bola približne 3 minúty. Platňa sa pri každom

Martin Pap, autor výstavy platní v Padine roku 2014

Informačno-politický týždenník

prehrávaní opotrebúvala,“ vysvetlil padinský zberateľ platní. Aký najvzácnejší kus má vo svojej zbierke Martin Pap? „Pre mňa sú všetky vzácne. Mám tie tradičné čiernej farby (síce už dosť poškodené), ktoré majú vyše 100 rokov, ale neskoršie na poličky pribudli aj farebné, priesvitné platne, či dokonca platne vo forme pohľadnice a iné. Sú tu aj rôzne iné nosiče zvuku, umenie na LP (dlhohrajúce platne), zachované originály, repliky, platne od rôznych interpretov v bohatej škále hudobných štýlov, humoristické pásma domácich a zahraničných autorov, reklamy na tzv. flexy platniach, ktoré sa predávali spolu s Džuboks magazínom a iné,“ uviedol Martin. Roku 2014 Martin prišiel s ideou usporiadať nekaždodennú výstavu. V rámci podujatia Noc múzeí v padinskom DK bola totiž výstava raritných gramofónov a rôznych druhov starých gramoplatní pod názvom Zvuk. Početných návštevníkov výstavy príjemne prekvapili aj staré pesničky z 50., 60., 70. rokov, ktoré odznievali z od prachu ofúkaných a pomaly zabudnutých gramofónov. Martin Pap, padinský horlivý milovník gramofónových platní, sľubuje, že aj naďalej mieni hľadať, bádať a s nadšením počúvať hudbu z gramofónu. Veď LP platne sú desiatky rokov jeho súčasťou napriek tomu, že dnes už nejde o práve najrozšírenejšiu vec. • ĽUDIA A UDALOSTI •

OTVORILI DINO PARK V NOVOM SADE

Dinosaury na dosah ruky Jasmina Pániková

k sa ocitnete v blízkosti Športovo-podnikateľského strediska SPENS v Novom Sade a zrazu začujete nezvyčajný rev zvierat, nebuďte prekvapení, je to iba rev dinosaurov. Samozrejme, ide iba o repliky týchto zvierat, ktoré sú od soboty 23. apríla v Dino parku sprístupnené pre všetkých návštevníkov. Otvorením parku sa aj Nový Sad zaradil medzi európske a svetové metropoly, ktoré vo svojej ponuke majú aj takéto edukačno-zábavné parky. Na priestore rozlohy 1,7 ha sa nachádza 24 replík dinosaurov z éry Mezozoikum, z ktorých väčšina je multimediálneho charakteru – pohybujú sa a napodobňujú rev dinosaurov.

12 D kino, Dino zoo, v ktorom sú zatiaľ dva poníky, Dino tetrom – javisko, na ktorom budú organizované predstavenia pre deti, predajňa suvenírov, ako aj Dini Dig Site – pieskovitá časť parku, v ktorej sa deti môžu zahrať na archeológa a vykopať (aj) fosíliu dinosaura. „Samozrejme, toto nie je konečná ponuka Dino parku. V nadchádzajúcom období v ponuke bude aj adrenalínový park, strelnica, ako aj priestor na osla-

vu narodenín,“ hovorí Krstinová a dokladá, že každý návštevník bude mať možnosť nielen pozrieť si repliky dinosaurov, ale aj získať podrobnejšie informácie o nich a o období, v ktorom žili. V tom im pomôžu odborní sprievodcovia Deti sa im skutočne potešia – študenti biológie a zemepisu Prírodovedno-matematickej fakulty v Novom Sade. Poradca riaditeľa pre médiá VKP Gradsko zelenilo Ivan Nožinić pripomenul, že pozemok,

Väčšina replík je multimediálneho druhu

Tohto mohutného tyranosaura si nemožno nevšimnúť Rozbiť piňatu a označiť otvorenie parku pomohli aj Minja Subota a Jovan Joca Adamov

30. 4. – 6. 5. 2016

POČASIE

Počas sobotňajšieho slávnostného otvorenia Milana Krstinová z Nadácie Dino park – deťom ako dar zdôraznila, že okrem replík dinosaurov v parku sa nachádza aj hračkáreň pre deti do 12 rokov,

Sprievodcovia priblížia obdobie, v ktorom žili dinosaury

na ktorom sa nachádza park, bol roky zanedbaný. „Z toho dôvodu je úctyhodná iniciatíva VKP Gradsko zelenilo a Nadácie Dino park – deťom ako dar práve tu vystavať budúce rodinné zábavno-edukačné stredisko. S nadáciou sme podpísali zmluvu na štyri roky a plánované je, že park bude otvorený 7 dní v týždni, a to do konca októbra,“ vyhlásil Nožinić.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

8˚ | 19˚

8˚ | 18˚

10˚| 17˚

8˚ | 17˚

8˚ | 18˚

8˚ | 20˚

10˚ | 21˚

• ĽUDIA A UDALOSTI •

18 – 19 /4697 – 4698/ 30. 4. – 7. 5. 2016

Ľudia a udalosti

O ORGONITOCH V PETROVCI. Združenie Petrovillage v sobotu 23. apríla do miestnosti obecnej Turistickej organizácie pozvalo Ivanu Popovićovú z Nového Sadu, ktorá pre záujemcov prichystala prednášku o orgonitoch, zariadení pracujúcich s orgónovou energiou. Orgonity nepretržite z okolia do seba vsakujú negatívnu energiu a menia ju na energiu pozitívnu. Základný orgonit sa vyrába z troch zložiek – organickej, anorganickej a pridaného kameňa. Pomer organickej a anorganickej zložky by mal byť 50/50. Úlohou kameňa, ktorý sa pridáva do orgonitu, je zosilňovať a formovať energiu. Orgon je v iných kultúrach známy ako životná energia Qi, Chi, prána, Ki, éter, akáša, huna, ódická energia a pre našu modernú civilizáciu ju znovu objavil rakúsky psychiater a psychológ Dr. Wilhelm Reich (1897 – 1957), ktorý na princípe orgonu neskôr zostrojil prístroje, ktorými dokázal liečiť rakovinu, či rozháňať mraky na oblohe. J. Č.

KONFIRMAČNÚ SLÁVNOSŤ V STAREJ PAZOVE usporiadali v nedeľu 24. apríla v tamojšom chráme Božom za prítomnosti rodičov, krstných rodičov, príbuzných a známych. Svoju krstnú zmluvu potvrdilo 36 konfirmandov, keď sa novými dospelými členmi evanjelického cirkevného zboru stalo 18 dievčat a 18 chlapcov. Slávnosť konfirmácie vykonal velebný pán Igor Feldy, farár staropazovský. A. Lš. Foto: Renky

VOJLOVICA

Výšivkárky usporiadali stretnutie Alena Kulíková

ýšivkárky zo spolkov v Pančeve okrem pravidelných týždenných posedení často organizujú aj spoločné stretnutia. Tak sa striedajú raz v maďarskom spolku, potom v Miestnom spoločenstve Gornji grad. Nedávno stretnutie usporiadali výšivkárky Slovenského kultúrno-osvetového spolku Detvan vo Vojlovici. Na posedenie si pozvali aj výšivkárske združenia a sekcie z Jabuky, Starčeva, Omoljice, Dolova, Ivanova, Brestovca, srbské združenie Ženske rukotvorine, výšivkárky Maďarského spolku Árona Tamásiho z Vojlovice, ako aj všetky združenia z Pančeva. Predsedníčka Anna Pániková na začiatku privítala hostí vo vlastnom a v mene členiek

www.hl.rs

KRÁTKE SPRÁVY Padina Tradičný maškarný ples padinských žiakov sa uskutočnil vo štvrtok 21. apríla v parku pred ZŠ maršala Tita. Zúčastnilo sa zhruba 80 účastníkov, ktorí nosili príležitostné masky. Organizátor podujatia Detský zväz pre účastníkov akcie, ktorú viedli siedmačky Vanesa Marková a Anastázia Chrťanová, prichystal darčeky a diplomy. Neskoršie 24. apríla padinskí žiaci usporiadali tradičný detský jarmok, ktorý býva vždy po slávnostnej konfirmácii a v ústrety oslave Dňa školy v máji. Na predaj ponúkali detské hračky, knihy, domácich miláčikov, živé a umelé kvety, ako aj sladké a slané pochúťky, ktoré pomohli nachystať maminky a staré mamy.

Kovačica Pekne sa zabavili, aj si zatancovali výšivkárskej sekcie. Potom predstaviteľky prítomných spolkov prezentovali svoju prácu, čo prispelo k lepšiemu vzájomnému spoznaniu. Napriek tomu, že je Veľká noc už za nami, výšivkárky pripravili malú výstavu

Informačno-politický týždenník

ručných prác a kraslíc na ukážku svojej kreativity. Neskoršie sa zabavili pri občerstvení a zatancovali si a zaspievali pri hudbe hudobníka Vladimíra Hudeca. Okrem toho pripravená bola aj zaujímavá tombola.

Výstava na Slovensku. V dňoch 12. až 18. apríla v Dome kultúry Javorina v Starej Turej bola 42. samostatná výstava obrazov autorky Zuzany Holúbekovej z Kovačice, ktorá patrí do skupiny popredných predstaviteľov súčasnej kovačickej školy insity. Témou výstavy boli tentoraz motívy snívania vo všetkých podobách. A. Ch. • ĽUDIA A UDALOSTI •

S KOVAČIČANOM JAROSLAVOM POLIAKOM

Keď dar znamená život

Anička Chalupová

práci búchalo opreteky, celé telo som mal nejako nafúknuté, nedokázal som nič robiť. Spával som posediačky. Moje srdce zlyhávalo a cítil som, ako mi ubúda síl. Ocitol som sa na okraji života a smrti. Jaroslav najprv pobudol v nemocnici v Sriemskej Kamenici, kde sa lekári snažili odstrániť vodu z tela. No jeho srdce čím ďalej, tým väčš- S manželkou Máriou a synčekom Borisom mi zlyhávalo, takže sa transplantácia ukázala ako ne- Marka, ktorá sa o zaobchádzaní s prístrojom na domácom liečení vyhnutný zákrok. – Pamätám sa, že som pred lieč- naučila v nemocnici, – vyrozprával bou v Sriemskej Kamenici vážil 94 svoj príbeh Jaroslav Poliak. Jeho manželka Mária sa nemôkg a po operácii v nemocnici v Belehrade som mal sotva 50 kg. že zamestnať, lebo v súčasnosti má 24- hodinový dozor nad manželom, a pritom sa stará aj o ich dvadsaťmesačného synčeka. Takýto spôsob života značne komplikuje aj finančnú situáciu rodiny. Okrem toho, že každé tri mesiace musí ísť na lekárske kontroly, Jaroslav

ivot každého z nás pozostáva z príbehov. Život mladého Kovačičana Jaroslava Poliaka tiež, ibaže jeden z tých príbehov ho poznačil na tele a na duši, presmeroval jeho životné hodnoty a priority. Za všetko môže ochorenie, skryté, nečakané. Mal vtedy iba 28 rokov, pracoval na stavbe, športoval, žil svoj mladý život naplno, tešil sa novým členom svojej rodiny, mal veľa plánov do budúcnosti. – Po návrate z dovolenky pri mori roku 2013 vrátil som sa svojim bežným pracovným povinnostiam. Po práci som sa však začal zle cítiť. Myslel som, že ma chytá nejaká choroba, ale nevenoval som tomu zvláštnu pozornosť. V noci som však nemohol dýchať, mal som neustále pocit, že mi chybuje kyslík, pociťoval som zvýšenú únavu. Navštívil som lekára v pančevskej nemocnici, avšak ani pri vyšetrení sa nič podstatné nezistilo, lekári mi nechceli uveriť, spochybňovali moje tvrdenia, takže som pokračoval ďalej, hoci už omnoho ťažšie a čím ďalej, tým bolestnejšie. Neskoršie som sa náhodou, prostredníctvom matkiných známych v Belehrade, dostal na vyšetrenie do Klinicko-nemocničného strediska, kde mi diagnostikovali závažné ochorenie srdca, zníženú funkciu ľavej srdcovej komory. Bol som vydesený, Vďaka priateľom, futbalistom, pretože som predtým ne- občanom, ktorí sa aj v takomto mal skoro žiadne zdravotné ťažkom období prejavili ako problémy. Chrípka ma chy- humánni ľudia veľkého srdca: tala len zriedkakedy, nebolo momentka z akcie v ŠRS Slávia kedy ani ležať, lebo som ju nepovažoval za vážnu chorobu. Teraz sa cítim lepšie, vbudovali mi Lekári mi tesne pred mojou svadbou zariadenie na mechanickú podporu oznámili, že musia vykonať implan- srdca, ktoré nahrádza funkciu zlytáciu klasického mechanického hanej komory. Čerpadlo mi doslova čerpadla, ktoré sa dáva pacientom, zachránilo život. Začiatky s ním u ktorých došlo k bezprostrednému boli však ťažké. Z boku mi vystuohrozeniu života. Moja ľavá srdcová puje káblik, ktorý je napojený na komora pracovala iba na 12 percent, riadiacu jednotku za opaskom a takže môj zdravotný stav bol v tom spolu so štvorkilovými batériami období veľmi kritický. Mával som tvorí neoddeliteľnú súčasť môjho enormne nízky tlak 60 : 40. Z toho tela. Moje každodenné zdravotné mi srdce pri nejakej slabšej fyzickej vyšetrenie má na starosti manželka • ĽUDIA A UDALOSTI •

Jaroslavových kamarátov Ivana Chalupu, bratov Dudášovcov, Martina Ďurkovského a iných, v druhú aprílovú nedeľu v Športovo-rekreačnom stredisku Slávia sa uskutočnili dobročinné zápasy v malom futbale – Srdcom hráme pre kamaráta. Na zápasoch, ktoré mali humanitárny ráz, sa zúčastnili početní futbalisti a milovníci futbalu nielen z Kovačice, ale aj z Padiny, Debeljače, Uzdinu a iných okolitých dedín, a pritom každý z účastníkov a návštevníkov peňažne prispel do krabice, ktorá bola vyložená na stole vedľa ihriska. – Na tento dobročinný skutok, nielen mojich kamarátov, ale aj všetkých tých, ktorí prispeli k akcii, budem si pamätať do konca života. Zo srdca ďakujem všetkým, ktorí sa zúčastnili v tejto akcii, a tak mi pomohli prekonať toto finančne náročné obdobie, zozbierať peniaze, z ktorých si na nejaký čas môžem kúpiť nevyhnutné lieky. Jaroslav sa v súčasnosti nachádza na zozname čakateľov na transplantáciu srdca a dúfa, že sa po tomto operačnom zákroku všetko zmení a že bude znovu zdravý.

Jaroslav Poliak (druhý sprava v drepe) rad rokov bol účastníkom tradičného turnaja v malom futbale pravidelne užíva lieky, na ktoré mesačne potrebujú vyše 35 000 dinárov. Finančne im pomáhajú rodičia, skromnú finančnú podporu im poskytuje aj Stredisko pre sociálnu prácu a nedávno Poliakovcom pomohli aj sami občania. Z iniciatívy

Na liečenie mladého Kovačičana Jaroslava Poliaka môže prispieť každý podľa svojich možností. Číslo bankového účtu je: 160-5800100036783-67 (dinárový) alebo RS35-160-5830200470495-84 (devízový).

18 – 19 /4697 – 4698/ 30. 4. – 7. 5. 2016

Ľudia a udalosti VOJNOVÉ NEZÁBUDKY (12)

Jeden nakúpil mlieko a umrel Ján Cicka PIATOK 16. apríla Dvadsiaty tretí deň vojny sa mi začal takto: Najprv sa hlásil brat Paľo z Kovačice. Pozeral TVNS, videl na obrazovke Tomu so zdemolovaným bytom. Po ňom sa hlásila Tomova žena Irma, že či sme pozerali Novosadské pohľadnice? Nakrútili Tomu v zničenom byte. Tomo mal včera narodeniny – 59 rokov. NATO mu zablahoželal. Vravím Irme: „Tomo na TV, za to má častovať.“ Vonku je slnečno, ale fúka vietor. Je po desiatej, vypil som si kávu, Vilka ešte spí, idem ju zobudiť. Teplota o desiatej: 16 °C. Správy z rozhlasu: zasiahnutá aj kasáreň Majevica, vyšľahol z nej plameň. O pol desiatej prišla Stana s Dragoljubom. Načo sa sem trepú?! Zabudol som: kým tu neboli, bola ich mladšia dcéra Olja s manželom a s ich malou dcérkou. Stále boli v byte, aj počas najnovšieho výbuchu v noci. Prišiel sa Carlitos ostrihať. Vraví: „Nepijem pálenku, ale keď v noci tresklo, vypil som na dúšok pol fľaše.“ Dragoljub u nás pri káve (odišiel späť do Klenja) sa ponosoval na vysoké inkaso za elektrický prúd. „Bože,“ pomyslel som si „tento sa aj v nebi svätému Petrovi bude sťažovať na vysoké inkaso.“ Bol som vo fronte na jedlý olej od 11.00 do 13.00 hodiny. Čakal som, nedostal som. S olejom nemám šťastia. Nepriviezli. Denná teplota: 24 °C. Majevica! Táto naša kasáreň je Danteho peklo. Zrieknite sa nádejí, vy, ktorí bývate pri nej. Keď sme oprávali roletu v spálni, praštil som do nej; bola spustená príliš nízko. Jazva ako po brizantnom šrapneli.

www.hl.rs

Boha mu! Bola tu Jozova staršia dcéra Svetlana vidieť, čo je s ich bytom na 4. poschodí. Dva- – trikrát od nás kdesi telefonovala. Nechce sa mi napísať toto: Beztak riedke vlasy na temer holej plešinke mi vari ešte väčšmi obeleli. Predpoludním celé sídlisko Jugovićevo bolo veľká stolárska dielňa: takmer všetci oprávali dvere, obloky, rolety, prevrhnuté vázy. Klepot buchot, rinčanie skla. „Dok traje obnova, nema odmora.“ Staré známe budovateľské heslo. Nestihol som odísť do HĽ po noviny. Majevická kasárňa Pekná maľovaná Rúbe do nej NATO Od noci do rána O šestnástej popoludní volal Rasťo z Erdevíka, lebo počul, že to u nás zase bolo. NATO bude mať 23. až 25. apríla ´99 výročie: 50 rokov od založenia. Dragan mi priniesol NATO leták proti nám. Propaganda. „V kasárni nefunguje vodovod, nemajú prúd. Po výbuchu som zniesol Síčovku z 5. poschodia do vchodu.“ To všetko vraví počerný nízky zhovorčivý vojačik pred naším úkrytom. Keď sa začala vojna, počul som, že – jaroslovsaký mal infarkt. O 18.00 mi Stana vymerala tlak: 89/159, pulz 81. Nestihol som odísť do redakcie po noviny. Vyšli? Slnko a noviny musia vyjsť. 19.20 odnášam stoličku do úkrytu. Kovačevićkám som zaniesol škatuľu od koláčov. Ljilja mi uvarila kávu. Prišiel k nim rezer-

Informačno-politický týždenník

vista z kasárne a vyrozprával: „Raketa udrela do hangárov blízko budovy veliteľstva, do betónu. Preto bol taký silný úder. Na dvesto metrov od vchodu do kasárne bol zaparkovaný džíp. Zasiahlo ho niekoľko šrapnelov. Našťastie, nikto v ňom nebol.“

O pol desiatej večer sa hlásil M. Kuraj. Na budúci týždeň vraj príde do NS. Že čo nám má doniesť? Pravdaže, klobásu! Kedy to bude, nevie, ale vopred sa ohlási. Poplach o 23.06. Siréna – jerichovská trúba. Úkryt. Naša spása. Naša spoločná hrobka? Pozorujem ľudí v úkryte, ako spia. Väčšina v spánku chrápe. Tetka Dana spí s okuliarmi a vyvrátenou hlavou. Vtedy chrápe. Keď si hlavu zloží na hruď, nechrápe. Rytmicky sa to opakuje. Irma, Juca, Stana spia posediačky na lavičke s vankúšikmi na operadlách. Kiki Špongia si líha na lavicu popri železnej stene. Zrazu sa prevráti, spadne z lavice na betón, nahmatá vypadnutú zhasnutú

fajku a spí ďalej. Zrazu vyskočí na rovné nohy a zašomre: „Hľa, čo ti je, starý opitý človek; nič nevie, nič necíti, nemá rovnováhu. J.... ti Clintona!“ A vyjde na svieži polnočný vzduch. Po polnoci sa dlho dívam na roh našej budovy. Nie je to budova, je to obluda, ktorá ma vábi. Je to cieľ pre neviditeľného nepriateľa, v ktorom mu chýbam ja. Keď sa doň postavím, stlačí spúšť a je po mne. Preto stále odkladám odchod domov. Tak vyčkám ráno. Dolámaný. Nevyspatý. Pod žiarovkou na križovatke chlapci hrajú polnočný futbal. SOBOTA 17. apríla Pokojná noc. Aký bude deň? Azda len nie „pokonný“, ale pokojný. Deň je taký, že sa valia mračná na oblohe, duje vietor, je chladno, hoci o desiatej namerali 17 °C. Správy o desiatej: „SRJ odmieta návrh generálneho tajomníka Kofiho Annana, lebo vskutku ide o opakovanie návrhov Clintona a Solanu...“ Dnes sa líči úkryt, prinášajú doň vojenské postele. Odmietanie SRJ a vojenské postele v úkryte znamenajú len jedno: štabarc potrvá! Zberám sa po jedlý olej. Fúka vetrisko, prší. Vilka vraví: „Nechoď nikam, len po chlieb.“ Počkám, až prestane. Dva detaily sa mi vracajú v pamäti: 24. marca Vilka zamiesila cesto na rezance s dvanástimi vajcami. Keď to začalo, nechala zamiesené tak, potom ho dala do chladničky a zabudla naň. Sčernelo. S pánombohom, dvanásť vajec. Už dvadsaťštyri dní hľadím na Inkinu sošku Sediacej ženy na vysokom podstavci. Nesklátila • ĽUDIA A UDALOSTI •

sa, prežila všetky údery. Pomenujem si ju Sediaca pevná žena. Moju Inku mi pripomína. Odišiel som v pľušti po olej. Čakal som, nepriviezli. O pol dvanástej ma chytila pod pazuchu spoza chrbta Vilka a nasilu odviedla domov. Prechladol som. Bolí ma strašne hlava. Pred obchodom starký rozpráva starkej. Ľudia robia divné zásoby, nemajú mieru. Jeden si vraj nakúpil plnú chladničku mlieka a – umrel. O jednej popoludní som varil kombuchu. Pomenoval som ju kombucha NATO II. Ako Kráľ Slnko. Ramzes III. Toto je už druhá vojnová kombucha. Prvú som varil 3. apríla ´99. Je mi nudno, nudno k smrti. Nemám chuť do čítania, ani na TV. Stačí rádio. Už ma to riadne serie. Občas mi prichodí takáto myšlienka: vyjsť na ulicu, sadnúť si uprostred cesty, pripnúť si Target? na hruď a zrevať: NATO, poď! Hovno! Vzápätí sa stiahnem do ulity strachu. Takéto myšlienky má človek, keď sa ocitne osamelý, opustený, bezmocný pred neviditeľnou smršťou. Závidím všetkým, čo pokojne spia, pozerajú TV... Ja nemôžem, kedy chcem a čo chcem. Na vine je zašťaná kasáreň prilipnutá na mojom chrbte. Vyslovujem sa takto, lebo toto píšem pre seba, keď som naštvaný na seba predpoludním a popoludní na celý svet. V noci nie som naštvaný. V noci som bojko. Keby som... Prerušila ma Alena zo Slovenska. Už vie, čo je s ich bytom. Plače, bojí sa o nás. V tom prišla Vilka, pokračuje s ňou v telefonickom rozhovore. Tíši ju a nakoniec vraví veľmi peknú vetu: „Pobozkaj mi tých dvoch vrabcov (Dejanu a Mirka). ... mal. Už neviem, čo keby som mal. Uletela mi myšlienka. Nenad sa zase spytoval, čo im porozbíjalo. Nenad, Nenad, nám tu ide o život, tebe o obloky. Poplach sa skončil ráno o pol ôsmej. Popoludní slnečno, aj vietor stíchol. Teploty: 8 až 21 °C. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Vilka bola v MS pre fólie na okná Alene, Majdančićovcom, Juci, Draganovi, aj ešte bohviekomu. U nás v kuchyni to rozmeriavajú. Je šesť hodín večer, Vilka sa s tým trápi a smrká. Zase ochorie. Nedá si povedať. Zase ma bolí hlava. Som z toho nevrlý, hašterivý. Po šiestej večer som sa osprchoval a oholil, bola teplá voda, vypil som kávu a – šiel na prechádzku. Čakanie na jerichovskú trúbu je ozajstné peklo. Spytuje sa Zorica Dragana z Izraela: „A kde sú Rusi?“ „V Rusku,“ odpovedá Dragan. Neúradne sme počuli, že Nenad dostal výpoveď. Včera sa nám hlásila najprv Elena, neskoršie Ondro Jambrich z Kysáča. Nahováram Dragana, aby sme zajtra šli k nemu. Už nik nerozpráva o bradatom – nebradatom s plecniakom na chrbte. Ani o čiernej žene motajúcej sa okolo kasárne. Ani o lokátoroch. Pred ôsmou večer prechádzka po Veľkú samoobsluhu na Detelinare. Mesto zamiera s prvým súmrakom. Ulice pusté, kde-tu prefrčí auto, mihne sa náhliaca postava. Okná ešte osvetlené, väčšina zatemnená, hlúčky pred vchodmi. Všetci čakajú zvuk sirény. Poplach o 20.30 hodine. Obloha je jasná. Nie nadarmo ma bolela hlava od včera večera. O 22.15 začali hučať lietadlá, začal sa raketový súboj, ktorý s prestávkami trval do tretej hodiny ráno. Zase si vzali na mušku rafinériu. Úkryt je vylíčený, ale je v ňom chladno. Chladno je aj vonku. Ľudia kašľú, sú prechladnutí, čoskoro národ ochorie a budú ďalšie trampoty. Tlstý Slobodan pred pár dňami, keď buchlo, vraví ženám, ktoré sa rozbedákali: „Ticho! Bez paniky!“ Ktosi z druhého kúta odpovedá: „Veď bez paniky sme, ale sme aj bez vedomia.“ Je 4.20, keď píšem týchto zopár riadkov. Vilka už spí, ja

si varím čaj. Vypijem andolku a hybaj do postele. Dobrú noc, vlastne – dobré ráno. NEDEĽA 18. apríla Vstal som o jedenástej. Na oblohe mračná; pršalo. Škriabe ma v hrdle, cucám panthenol, je mi trochu lepšie. Nepočul som nijaké správy. Vilka odišla do obchodu, nevracia sa. Zapojím teplomet, je mi chladno. Z nosa mi tečie ako z pumpy. O pol dvanástej si idem znova ľahnúť a pozerať trochu TV z postele. Ivanov z rádia vraví: Rusko si nechce pokaziť vzťahy s NATO, preto nám radí rokovania. Majú vraj údaje, že sa chystá invázia, ale kvôli morálke sa to u nás vyvracia, popiera. Obedovali sme o jednej. Slepačiu polievku, kuracinu a šalát. NATO žiada od Bulharov voľný prelet. Zajtra o 10.00 má prísť Jovandić zabíjať Necerovi obloky. V noci som si všimol, čo robia ženy, keď zahučia lietadlá a sa začuje streľba: vyberajú slané tyčinky a podobné, a bez slova jedia. Vypil som čaj, užil brufen a andol a líham. Niet teplej vody, ani sa nevládzem oholiť. Denná teplota: okolo 15 °C. Popoludní je zamračené, fúka silný vietor, večer bude jasno. Tomu sa netešíme. 20.00 hodín, teplota iba 5 °C. Vypili sme kávu so Stanou a Draganom. Rozprávame sa o všeličom a čakáme. Keď som popoludní spal, Vilka strihala Nikolu z kasárne, otca malého Daču. Vraví, vedia oni, čo triafajú v kasárni. My nemáme rakety, ktoré ich môžu hore zasiahnuť, ale... Istá starká, keď zavyje, súri muža: „Starý, starý, poďme rýchlo do záhrady pod slivku!“ Ak bude horúco a pôjdeme do úkrytu, bude nám chladno, treba sa dobre obliecť. Pravdu povediac, rád by som do úkrytu kvôli spoločnosti, nechce sa mi, vie sa prečo. Keď som šiel s Draganom okolo pol deviatej večer od-

niesť veci do úkrytu: stoličku, tašku s apatiekou a proviantom, stretli sme na schodoch Lecka Burianovského. Prvýkrát som ho videl od 24. marca. Z úkrytu sme odišli do Kovačevićovcov na kávu. Uchmatol som Goci jednu Pall(i) Mall(i). Nechutila mi bohvieako. Pozerajú seriál Kasandra, ktorý znovu a zase dávajú na TV! Bože môj, Kasandra a tomahawky! Inka sa dlho nehlásila. Iba ak susedovej Branke na internet. Ale tá je v Belehrade. Správy z rádia: Černomyrdin vraví, že podniká všetko preto, aby Rusko nevtiahol do vojny s NATO. Cieľom sú rokovania a mier. Inak by to bola posledná svetová vojna. Poplach o 22.43 hodine. Ohlásili, že bol pochybený. Ktosi pred úkrytom vraví: „Kedy svitne, aby sme šli spať.“ O polnoci som počúval list M. Markovićovej R. Cuckovi: Pán klamár, som doma, aj môj muž a deti... Nie sme na Tahiti... Vy by ste asi zdupkali, keby sa vám toto dialo. Vilka odišla spať domov pred polnocou, ja čosi po polnoci. Takmer celý deň som spal, lebo v noci mi neprichádzal spánok. Všetko je naopak, ako ten krvný tlak. Silný vietor duje, až ma sácal, keď som bol vonku. Bicykláreň na našom vchode vyprázdňujú pre úkryt. Bude to pre Alijovu rodinu a Síčovku, prípadne aj pre nás. Vietor ševelí fóliami na oknách na náprotivnej budove a v korunách stromov. Ševelí nie je výstižný výraz. Lomozí? Drúzga? Pravý poplach o 00.12 hod. Idem do úkrytu. Práve som sa začal zobliekať. O 1.35 zasiahli budovu pokrajinskej výkonnej rady. To sme počuli o 4.00 z rádia. Naši predtým ostreľovali. Triafali aj most medzi Báčskou Palankou a Ilokom, ale ho netrafili. Vilka odišla spať o štvrtej. Tieto riadky píšem celkom oblečený s „ušankou“ na hlave. Je zima ako v psinci. Subotica dostala aj druhýkrát. Oceľoví vtáci – supy smrti.

18 – 19 /4697 – 4698/ 30. 4. – 7. 5. 2016

Ľudia a udalosti S BÝVALÝM ŠKOLNÍKOM JÁNOM PECNÍKOM ZO STAREJ PAZOVY

Pekné spomienky na zašlé časy Anna Lešťanová

a aby pri každej peci bolo nadostač kuriva. Jánova manželka Zuzana tiež pracovala v škole. Bola kuchárkou a azda najlepšie vedela pražiť chutné lepníky, ktoré sa podávali žiakom na desiatu. „Obaja sme boli veľmi viazaní k školám, kde sme pôsobili. Po namáhavom dni mojej už nebohej manželke

ôchodca Ján Pecník zo Starej Pazovy má 86 rokov a je bývalým školníkom v tamojších základných školách. Do pracovného pomeru nastúpil v roku 1952 v škole vtedy pomenovanej číslom jeden, aby neskoršie pokračoval v pôsobení v základných školách 15. mája a Janka Čmelíka. Na tieto zašlé časy Ján Pecník má iba pekné spomienky. Hovorí, že mu nič nebolo ťažko robiť, hoci pracoval od rána do večera. Usilovným školníkom bol takmer 38 rokov. Aj mnohé generácie bývalých žiakov školy Čmelík si ho dodnes pamätajú ako veľmi pracovitého človeka. Napríklad v časoch, keď ešte v škole nebolo zavedené ústredné vykurovanie, báči školník v zimnom období chodil z miestnosti do Na nedávnom stretnutí malých miestnosti a staral sa, maturantov ZŠ 15. mája, ktorí si aby všade bolo teplo pripomenuli 50 rokov od ukončenia školy

Fotografia z roku 1983: Ján Pecník s manželkou Zuzanou (sprava) a kolegyňami Annou Radovićovou, Annou Krupinskou a Máriou Opavskou

nebolo napríklad ťažko vo večerných hodinách zhotovovať a pripravovať kroje pre žiakov tanečníkov. V škole 15. mája sme určitú dobu aj bývali, mali sme tam svoj byt,“ pripomenul bývalý školník Ján Pecník a doložil, že bez ohľadu na to, v ktorej škole pôsobili, vždy boli angažovaní vo všetkých školských aktivitách. Šikovný školník bol nápomocnou rukou učiteľom keď šlo o výlety, zájazdy, súťaženia, mimoškolské aktivity... O tom svedčia aj početné staré fotografie, ktoré si náš spolubesedník uschováva v

albumoch. Jeho spomienky na pôsobenie v školách sú ešte stále živé. Dodnes si pamätá, ako spolu so žiakmi školy 15. mája v nočných hodinách robili klzisko, ako aj na nezabudnuteľné oslavy narodenín a menín zamestnancov tejto školy. Na dobrého školníka dodnes nezabúdajú ani bývalí malí maturanti, keď usporadúvajú príležitostné stretnutia, lebo si vraj spolu vždy dobre rozumeli. Pre Jána Pecníka tento prejav úcty, ako hovorí, mnoho znamená a jeho úlohou vtedy znovu je, čo iné, než zacengať školským zvončekom.

SNEMOVALI KYSÁČSKI INVALIDI PRÁCE

Činnosť diktovali skromné financie Elena Šranková

a výročnom zasadnutí Miestnej organizácie invalidov práce v Kysáči v piatok 22. apríla v miestnostiach Slovenského národného domu konštatovali, že penzisti invalidi práce patria medzi najohrozenejšie kategórie obyvateľstva, ktoré žijú veľmi skromne. V pracovnej časti snemovania odzneli správy o vlaňajšej činnosti nielen MO invalidov práce, ale aj Výtvarného krúžku Michala Geržu, ktorý pôsobí v rámci tejto organizácie. Prítomní boli členovia z Kysáča, Rumenky,

www.hl.rs

Futogu a Begeča, predstavitelia Mestskej organizácie invalidov práce Nového Sadu, ako i kysáčskych spolkov, cirkví a združení. O činnosti organizácie invalidov práce, ktorá má 215 členov, hovoril predseda Ján Vitéz a o práci výtvarného krúžku predsedníčka Zuzana Ferková. Ako vyplynulo zo slov J. Vitéza, keďže ich penzie sú medzi najnižšími, nemohli využiť ponuky na oddych pri mori. Na liečebnom pobyte v kúpeľoch bolo bezplatne iba šesť členov, dvaja menej ako rok skôr. Ďalší dvaja boli v kúpeľoch na splátky. Kysáčska organizácia invalidov práce dobre spolupra-

Informačno-politický týždenník

covala s mestskou organizáciou, vďaka čomu sa mohli zásobovať potravinami za zvýhodnených podmienok. Zorganizovali aj predaj riadu a bicyklov a k tomu si urobili autobusové preukazy s 50-percentnou zľavou. Ponúkané odchody na výlety využilo málo členov. Minulý rok organizácia invalidov práce robila dobre a skončila s pozitívnou bilanciou, o čom informovali pokladníčka Mária Srnková a predseda Dozornej rady Michal Vozár. Zo slov Z. Ferkovej sa prítomní dozvedeli, že sa vo výtvarnom krúžku vlani zamerali na uspo-

riadanie výstav, zúčastnili sa na podujatiach a táboroch mimo Kysáča. S úspešnou činnosťou pokračujú aj v tomto roku, keďže sa už zúčastnili na salóne kníh v Novom Sade a v Kysáči otvorili samostatnú výstavu Márie Pálikovej, ktorú videli aj účastníci piatkového snemovania. O plánoch MO invalidov práce na bežný rok hovorila tajomníčka Mária Grňová. Vyplynulo, že činnosť v tomto roku bude podobná vlaňajšej. V diskusii nastolili otázku Domu penzistov, ktorý je v chúlostivom stave a vyžaduje si buď renovovanie, alebo výstavbu nového. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Obzory

Z obsahu Pragmatická politika a urbánna asimilácia str. 2 − 3 Realita ako reality show str. 5 Je to môj spôsob zastaviť svet str. 8

Nový Sad 30. 4. – 7. 5. 2016 Ročník XXXIII Číslo 4/382

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

KNIHY

Zápisky o veciach a ľuďoch, ktorých už viac niet... (Ladislav Čáni: Izba, o ktorej dom mlčí. Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum, 2015) Martin Prebudila

čániovský rytmus, často bubnujúci a často jemne lietajúci, pri ktorom je navonok tradičná poetika obohatená originalitou tvorcu.

o prečítaní najnovšej zbierky Izba, o ktorej dom mlčí predstaviteľa našej strednej básnickej generácie Ladislava O čo vám vlastne išlo, pane? Chceli ste rozhrnúť toto zmyselné svetlo Čániho (1961) čitateľ získava pocit, že a obnažiť rub svojej dvojtváre? sa jej autor pomaly, ale iste stáva stúpencom Zachytiť tmu vytekajúcu zo slepého oka práve určitého nihilizmu a neskoršie i Jacquesom a potom ju ako slzu darovať matke Derridom deﬁnovanej dekonštrukcie nášho príchodu a odchodu, ale aj toho zbytočného nesmrteľného homunkula na kríži? bytia medzi dvomi malými nihilistickými bodChceli ste? Či nie? mi – od A po B. (Konečný odkaz, s. 7) V nemalej miere je v tomto kontexte aj ďalej prítomný Čániho básnický subjekt, tak v jeho predchádzajúcich zbierkach (Glosolália, bibliofília, 1992, Zánik chrámu 1997, Po milovaní, texty piesní, 2004, a Kameň na dlani, 2005), ako i v tejto najnovšej zbierke, ktorý si volí stále nový a nový prejav nesúhlasu poznačený iróniou a miestami až hryzavým sarkazmom (A. Svetlík). Aj keď je Čániho básnická tvorba svojrázna a jedinečná, literárny kritik Adam Svetlík ho zaraďuje do tzv. Generácie X sloven- Ladislav Čáni skej vojvodinskej poézie, no osobne si myslím, že je Čáni sám jemným kameňom na Zbierka je rozdelená do štyroch cyklov (Nevlastnej dlani... Nesiaha po veľkých slovách, svojprávny prorok, Druhá podstata mlčania, skôr vytvára bohato navrstvené básnické ob- Zápisky o veciach, ktoré nie sú a Elégia) s výrazy, silné metafory a ako keby sa dávnejšie razne príznačnými veršami autora, ktoré sú bol stotožnil s Wisławou Szymborskou, ktorá vysnívané a napísané v rôznych metaforických by pri istej príležitosti povedala: „Vyhýbam sa a symbolických obmenách. Básnik sa zaoberá všetkým lacným pózam, lebo mám pocit, že keď a zúčtuje s vlastnou samotou, a tak môžeme píšem, akoby niekto neviditeľný stál za mnou tvrdiť, aspoň čiastočne, že je i táto najnovšia a zvíjal sa od smiechu. Ten neviditeľný pre mňa zbierka istým pokračovaním Čániho jemne znamená, že človek nemá siahať po veľkých nihilistickej poetiky. slovách. Sú pre poéziu veľmi zlé.“ Práve druhý cyklus obsahuje tie najosamelejšie Táto najnovšia Čániho zbierka v žiadnom a najexpresívnejšie situácie, obrazy, takmer suiprípade nie je typickým bežným zjavom v našom cidné pocity (Druhá podstata mlčania, Nokturno, dolnozemskom vojvodinskom literárnom živo- Únava, Ráno, Nič, Zasnežený cintorín, Insomnia, te. Naopak, je istou výnimkou, predovšetkým Noc...). Na toto priam dramaturgicky nadväzuje svojou neobyčajnou básnickou imagináciou, tretí básnický cyklus, ktorý obsahuje viaceré básnickými odkazmi a básnickým jazykom. V zápisky o veciach, ľuďoch, menách, izbách, takmer každej z básní cítiť svojrázny poetický krásach, cestách, hraniciach, životoch, ktorých

už viac niet, alebo ich možno nikdy ani nebolo. Básne sú často v kompozičnom protiklade so symbolickým, alebo aj priamym pomenovaním a najčastejšie so záverečnou ironickou, ba i sarkastickou pointou. Autor to robí zámerne, ale nie s úmyslom zdevastovať a zdegradovať to, čo má tie ozajstné historické, ľudské a duchovné hodnoty. Práve naopak. Vo väčšine básní Ladislava Čániho je prítomný lyrický hrdina, ktorý sa takmer beznádejne vyrovnáva so stále prítomnou samotou a prázdnotou, s pocitom premrhanej mladosti a neuskutočnenej alebo stratenej lásky. V celkovom vyznení ide o rôznorodé variácie teda na tému lásky, samoty, príchodov a odchodov. Príliš smutno znie celý záverečný Čániho cyklus Elégia, z ktorého som ani sám nevedel, ktoré verše mám vybrať na ilustráciu, aby neboli veľmi clivé a skoro zúfalé: Nastal čas prázdna. Do noci sa skotúľal mesiac z tvojho lona. -------------Nastal čas, ktorý hodiny už nikdy nevystihnú. Priestor medzi nami ako spálenisko obrastá čistou trávou. (Elégia, V., s. 77) Básnik Ladislav Čáni teda vo väčšine básní uvažuje o rýchlom, často márnom plynutí času, pritom neopovrhuje a nezabúda na to, čo zostalo za ním, za nami, čo nadobudlo podobu spomienok, či už trpkých a spráchnivených, alebo stále pretrvávajúcich a tíško krvácajúcich. ○

I NT E R K ULT Ú RN Y D I ALÓ G ( 6 )

30. 4. – 7. 5. 2016 • 18 – 19 /4697 – 4698/

MACEDÓNSKA A CINCARSKÁ NÁRODNOSTNÁ MENŠINA V SRBSKU

Pragmatická politika a urbánna asimilácia Vladimír Lenhart

livcovi mať viac verejných funkcií, ale na príklade macedónskej ásledkom roztrieštenárodnostnej menšiny evidentne nia spoločného štátu vidíme, že si určité spoločnosti národov a národností samy regulujú túto „zbytočnú známeho ako SFR Judemokraciu“, keď posúdia, že hoslávia je to, že máme nové ná- DEPOLITIZOVANÁ im viac škodí, než im je užitočná. rodnostné menšiny v novovznik- NÁRODNOSTNÁ RADA Aj napriek tomu, že nemá nutých štátoch, akým je Srbsko. NRMNM sídli v Pančeve a kvôli politikov vo svojom zložení, Macedónci sa u nás úradne stali veľkej disperzii macedónskej NRMNM úspešne funguje vo národnostnou menšinou v roku menšiny v Srbsku si v súlade všetkých štyroch oblastiach, 1991 a v roku 2004 si založili so zákonom založila regionálne kde má kompetencie. Za posledNárodnostnú radu. Podných niekoľko rokov ľa sčítania obyvateľstva v základných školách z roku 2011 v Srbsku ich v Jabuke, Kačareve je úhrne 22 755, z čoho a Leskovci je uvedená 10 392 vo Vojvodine, 6 výučba macedónskeho 970 v Belehrade a 5 393 jazyka s prvkami národv ostatnej časti Srbska. nej kultúry; macedónV tomto roku macedónsky jazyk je v úradnom ska národnostná menpoužívaní na území šina oslávi 70 rokov od Obce Plandište, ako najväčšieho masového aj v dedinách Jabuka príchodu Macedóncov do a Kačarevo. NRMNM Vojvodiny v povojnovom pred desiatimi rokmi období. Zorica Mitrovićová s národnostnými odznakmi založila Novinovo-vyZorica Mitrovićová davateľskú ustanovi(1983), členka a hovorca Ná- kancelárie. Národnostnú stra- zeň Macedónske informatívne rodnostnej rady macedónskej tégiu macedónskej menšiny centrum, ktoré vydáva mesačník národnostnej menšiny, hovorí, že v Srbsku podpísali v roku 2013 Makedonska videlina, časopis je Macedóncov podľa neúradnej na spoločnom zasadnutí dvoch pre deti Dzunica a časopis pre štatistiky v Srbsku asi desaťkrát vlád – srbskej a macedónskej, literatúru, umenie a kultúru viac a hlavný dôvod tomu, prečo a vypracoval ju predseda NRsa obyvatelia nevyjadrujú ako MNM Borče Veličkovski. „Naša Macedónci, je asimilácia. „Máme národnostná stratégia sa spolieaj také prípady, že aj keď sú obi- ha na tri základné piliere nášho dvaja rodičia Macedónci, mladší menšinového spoločenstva – ľudia sa radšej vyjadrujú ako štátny (akým je národnostná Srbi. Najradikálnejší príklad je rada), civilný (akým sú ochotnícmesto Jabuka v južnom Banáte, ke združenia) a politický (akým kde v roku 1991 žilo asi 95 % sú menšinové a väčšinové poMacedóncov a na poslednom litické strany). Podľa stratégie súpise sa tak vyjadrilo menej jednotlivec môže byť členom ako 30 %. Akokoľvek, je to slo- iba jednej z týchto kategórií, bodná vôľa každého, aby sa a preto nám napr. Národnostná vyjadril ako chce, ale NRMNM rada nie je spolitizovaná, ani člesa usiluje, aby spopularizovala novia ochotníckych združení macedónsku identitu.“ Sama nie sú vo výboroch NR,“ hovorí pani Mitrovićová má srbský Mitrovićová. Keď ide o politické pôvod po otcovej strane a ma- nátlaky na Národnostnú radu, Skupina Ti – Ilija Duni cedónsky po matkinej, ale ona ona uznáva, že „jestvujú nátlaky, a Trajče Nikolovski sa cíti ako Macedónka. „Podľa najmä v poslednom čase, aby sa mojej skúsenosti sa mi zdá, že členovia rady začlenili do urči- Videlo. Nedávno je založený je matkina strana vždy silnej- tých politických strán, ale zatiaľ ešte jeden trojjazyčný časopis šia a ľudia sa zväčša stotožnia tomu úspešne odolávame“. pre deti a mládež Alka v srbs matkou, keď ide o vyjadrenie Pripomeňme, že zákony Re- skom, macedónskom a rómskom národnostnej identity hocikde publiky Srbsko dovoľujú jednot- jazyku, s cieľom zblížiť deti roz-

32/II

žijú.“ Inak je predsedníčkou Fóra pre mladých Macedóncov, ktorú založila NRMNM, a volontérsky pracuje v regionálnej kancelárii NRMNV v Belehrade.

ličných národností v Jabuke, kde sa nedávno udial konﬂikt, keď jeden maloletý príslušník rómskej národnosti bol zavraždený. Okrem toho jestvujú aj macedónske redakcie v RTV Vojvodina a RTV Pančevo a početné sú kultúrne podujatia, ktoré organizuje tak NRMNM, ako aj ochotnícke združenia všade tam, kde žijú Macedónci v Srbsku. MACEDÓNCI A CINCARI NRMNM nadviazala spoluprácu s väčšinou ostatných národnostných menšín, ale zvlášť dobre spolupracuje s cincarskou menšinou žijúcou v Srbsku. Cincarov na sčítaní obyvateľstva v roku 2011 bolo 243 (kategória: ostatní), čo nie je dostatočný počet, aby dostali status národnostnej menšiny, ale to predsa svedčí o jestvovaní autentickej etnickej spoločnosti u nás. Zorica Mitrovićová hovorí, že sa členovia Srbsko-cincarského združenia Lunjina zúčastňujú v macedónskych národných oslavách v Belehrade. „Príslušníci cincarskej menšiny radi chodia na naše oslavy. Predpokladám, že je to preto, lebo väčšina z nich má predkov, ktorí pochádzali z územia dnešného Macedónska. Pripravia napr. umelecký bod a zahlásia, že budú spievať cincarskú pieseň. My tú pieseň poznáme ako macedónsku, ale to úplne nikomu neprekáža.“ Ilija Duni (1975), webový programátor a hudobník z Belehradu, je macedónsko-cincarského pôvodu. Jeho matka je Srbka z Vršca a otec Macedónec zo Strugy v okolí Ochridského jazera. Vzhľadom na to, že žil v Struge do svojho deviateho

HLAS ĽUDU • OBZORY roku, Ilija sa pamätá, ako si jeho starí rodičia pestovali svoje cincarské korene: „Starý otec bol jedným z prvých súkromných podnikateľov v Struge, kde otvoril prvú pražiareň kávy. Hovorí sa, že Cincari sú šikovní obchodníci, ale okrem toho by som povedal, že ich typickou črtou je prívetivosť. Vedeli rozprávať tak macedónskym, ako aj albánskym, tureckým, srbochorvátskym, ale aj svojím materinským – cincarským jazykom. V takom ovzduší som aj ja odrástol. Dnes, žiaľ, nemám času sa viac venovať svojim koreňom, okrem toho, že raz do roka navštívim svojho otca a rodinu v Struge. Cincarský jazyk, ak som trochu aj vedel, úplne som zabudol,“ hovorí Duni, ktorý so svojou kapelou – duetom Ti často vystupuje aj v Macedónsku. V duete Ti okrem neho hrá aj Trajče Nikolovski (1980), ktorý do Belehradu z rodného Kumanova v Macedónsku prišiel v roku 2008. Skupinu založili

INTE R K ULTÚR NY D IA LÓG ( 6 ) ktorá prednedávnom usporiadala výstavu venovanú svojim predkom – Cincarom z územia dnešného Grécka. „Začlenila som sa do združenia asi pred dvomi rokmi, keď som zistila, že jestvuje. Spolu s dcérou Manjou chodíme na zasadnutia a plánujeme navštevovať aj školu jazyka. Pochádzam z hodinárskej a zlatníckej rodiny a u nás sa nehovorilo cincarským jazykom, hoci sa dosť pestovala kultúra, zvyky a pamiatky. Predpokladám, že sa počas SFR Juhoslávie nesmelo verejne hovoriť o cincarskom pôvode, keďže Cincari neboli uznaní ako národ alebo národnosť. Teraz prišli iné časy, keď je dovolené pestovať si dedičstvo, a môžem povedať, že sa cítim slobodnejšie.“

33/III

ZLATÉ RÚNO Takmer všetci spolubesedníci zachovávania jazyka, kultúry a že boli kresťania. Voskopoje povedali rovnakú vec: Cincari tradície, ako aj vplyvu Cincarov až trikrát vykradlo a zbúralo mali veľkú náklonnosť k asimina kultúrny a hospodársky rozvoj susedné albánsko-moslimské lácii. Zvyčajne menili priezviská Balkánskeho polostrova. Tajom- obyvateľstvo, ktoré bolo žiarlivé a dôležitejší im bol kultúrny ník združenia Marin na blahobyt kresťanskej oázy. a hospodársky pokrok krajiny, Bodrožić (1983) nám Vtedy prišlo k ďalšej migrácii Cin- v ktorej sa ocitli, než pestovanie vysvetlil dejiny a od- carov do susedných krajín, ako vlastnej tradície a jazyka. Ako kiaľ pochádza tento aj návrat na územie dnešného napríklad v Amerike. Z druhej záhadný národ: „Cin- Srbska,“ hovorí Bodrožić, inak strany, spoločenská prosperita, cari dnes v Albánsku študent dejín na Filozoﬁckej ktorú Srbsko dožilo po osloboa v Rumunsku sa fakulte v Belehrade. Dnes vo dení spod tureckej nadvlády nazývajú Arumuni, Voskopoji možno vidieť iba zrú- v 19. storočí, by nebola taká, v Macedónsku Vla- caniny niekdajších cincarských akú ju poznáme, bez aktívnesi a v Srbsku sú Cin- pravoslávnych kostolov a v de- ho zapájania sa príslušníkov cari. Tak ako cincarského národa do aj Vlasi u nás, politického a kultúrCincari vznikli neho života v Srbsku. romanizáciou Práve o tom písal aj náš Marin Bodrožić pri cincarskom starého balkánspisovateľ Borislav Penárodnom kroji skeho obyvateľkić. Vo svojom sedemspolu v roku 2012 a zaujímavé stva a predpokladá sa, že dielnom románe Zlatno je, že sa zoznámili ako hudob- sú Tráci ďalekí spoloční runo sleduje osud cinníci – gitarista a bubeník, a až predkovia Cincarov, Vlacarskej rodiny Njego neskoršie zistili o vzájomnom chov a Rumunov. Cincari (neskoršie – Njegovan), macedónskom pôvode. „Ko- sa odsťahovali na juh, keď ich urbánnu asimiláciu a munikujeme hlavne po srbsky slovanské národy okupovali proces oddeľovania oba zriedkavejšie po macedónsky, Balkánsky polostrov a nečianskeho povedomia keďže sa kumanovské a stružské skoršie v 18. storočí si na Aleksandra Zeremski pri svojej umeleckej od vidieckej a agrárnej macedónske nárečia navzájom území dnešného Albánska kultúry a patriarchálpráci, na ktorej je znázornený jej pradedo celkom odlišujú. Nič mu nero- založili vysnívané mesto nej a epickej morálky. Živko Popović zumiem, keď hovorí macedónči- pod názvom Voskopoje Čitateľovi necháva nou,“ cez smiech hovorí Trajče. (srbsky: Moskopolje). Vosko- dine žije asi 800 ľudí. zhodnotiť, aké sú prednosti SCZ Lunjina funguje ako mi- a nedostatky tohto pragmaTakisto aj piesne kapely Ti sú poje na vrchole slávy počítalo hlavne v srbčine, ale nahrali aj asi 50 000 obyvateľov, malo movládne združenie a má viac tického vzťahu voči tradícii. ○ dve po macedónsky – nachádzajú univerzitu, 72 kostolov a prvú ako 500 členov. Stretajú sa každý sa na ich poslednom albume tlačiareň na Balkáne, kde je aj utorok, organizujú večernú školu Cyklus príspevkov pod názvom tlačená gramatika cincarského cincarského jazyka, hudobný krú- Interkultúrny dialóg je výsledkom Život u dvoje z roku 2015. jazyka a Cincarsko-grécko-albán- žok, rôzne výstavy a zaoberajú sa projektu Asociácie slovenských sko-bulharský slovník. Cincari vydavateľstvom. Jedným z najak- novinárov, ktorý ﬁnančne podCINCARSKÁ LUNJINA Spomenuté srbsko-cincarské boli hlavne obchodníci, kvôli tívnejších členov je Aleksandra porilo Ministerstvo kultúry a vezdruženie Lunjina bolo založené čomu mali privilegovaný status Zeremski (1970), diplomovaná rejného informovania Republiky v roku 1991 v Belehrade s cieľom v Osmanskej ríši aj napriek tomu, výtvarníčka úžitkového umenia, Srbsko.

DIVAD LO

30. 4. – 7. 5. 2016 • 18 – 19 /4697 – 4698/

RARITNÉ ZVYKOSLOVIA SLOVENSKÉHO DOLNOZEMSKÉHO ĽUDOVÉHO DIVADLA

Chodenie s paničkami a iné obchô Ján Čáni

34/IV

usporadúvaní obchôdzky črtať zárodky ľudového divadla aj na Dolnej zemi. Zriedkavo v slovenskej ľudovej divadelnej tradícii natrafíme na scénické predvedenie balady, pochmúrnej či ponurej smut-

praxe aj Chodenie s paničkami má svoj základ v ľudovej piesni. V konkrétnom prípade Hry so Zuzanou ide o pieseň Na Krakovskej, hovoriacej o Zuzankinom utopení nežiaduceho dieťaPriadky ťa a následnom odsúdení toho krutého činu, ktorý odhalili rybári. O postavách sa z pera učiteľa Jána Petráša dozvedáme: bubeník alebo rozprávač či hlásnik má hasičské šaty a bubon, kráľ je pán, traja rybári sú v čižmách, dievky Krakovianky nie sú v

zimnom období, po zbere úrody, na dedine sa konali priadky – spoločné pradenie žien počas zimných večerov. Účasť na priadkach bola pre dedinské spoločenstvo znakom, že dievčinu možno považovať za dospelú. Priadky boli skvelou príležitosťou na spoločenské stretnutia ľudí. Boli to večery plné zábavy, hier a dobrej nálady. Na spoločných stretnutiach sa Aradáčske paničky formovali a upevňovali vzájomné medziľudské či partnerské vzťahy. Ženy sa najčastejšie schádzali v chudobných izbách alebo domoch, kde bývali staršie ženy – vdovy, ktoré mali porozumenie pre zábavu a rozličné ﬁgliarstva mladých ľudí. Na priadkach sa preberali aktuálne témy – klebety, novoty, udalosti a pod. Čas pri práci si skracovali aj rozprávaním príhod, rozprávok či životných príbehov. Niektoré príbehy sa aj predvádzali. A to Fušeri nielen na domácich priadkach! Pripravený výstup sa spôsobom nohry, tragédie. A práve o to aradáčskom kroji, Zuzanka je obchôdzky sprítomnil aj v ostat- je toto Chodenie s paničkami najkrajšie oblečená a má babku. ných domoch, kde sa dedinčania zvláštne. Túto kuriozitu spôsobiDorast však na priadkach stretávali. A práve v takomto la skutočnosť, že v zimnom ob- usporadúval bujarejšie zábavy. dobí sa na priadNa Krakovskom čierna roľa na poli, kach, na Dolnej krútila sa Zuzulienka kol vody. zemi, v AradáJak sa ona vykrúcala, plakala, či, neschádzala na ručičkách dieťatočko držala. výlučne mládež, A keď prišla hore, bližšie ku mlynu, stretávali sa tu hodila to dieťatočko na vodu. generácie jed... nej rodiny. Hry Každá panna Krakovianka červená, predvádzané v len tá jedna Zuzulienka zmenená. rámci takýchto Čože ti je, Zuzulienka, čo je ti, priadok sú preže ti slza za slzičkou tak letí? to menej rozto... pašné. V tomto Už je naša Zuzanka prezradená, predvedení obnie je viac ani panenka, ani žena. chôdzkového Betlehemci Preto všetky panny pozor dávajte, výjavu nenahrajako patrí, tak sa všetky správajte. diteľným prvkom je Bursovalo sa, merala sa noc... Teraz vám už všetko dobre prajeme, poučenie. slovom, robilo sa zle. Kravy a s „paničkami“ my už k druhým tájdeme. Podľa ustálenej kone sa vypustili z kôlne, koč sa

rozobral, postŕhali sa okenice... Bol to čas fušerov, žien v pánskom odeve a s chlapčenským zmýšľaním. Ide tu o bujnú, neviazanú, rozpustenú veselosť. Mládenci, ktorí prišli za priadkami, využívali túto príležitosť zväčša na vyjadrenie náklonnosti

voči svojim vyvoleným. Erotické podtexty! Pritom sa zvyčajne narobilo veľa žartov a ﬁgliarskych kúskov. O udalostiach na priadkach mladé dievčatá nikomu verejne nerozprávali. Ak niektorá ustanovenie porušila, vylúčili ju z kolektívu priadok. Tak sa to v Aradáči tradovalo až po rok 1960. Vtedy totiž tamojšia vrchnosť v snahe zmravnenia ľudu takéto zvyky zakázala. Osobitne rozvinuté boli aj zakáľačkové divadelné obchôdzky. Maskované a kostýmové postavy majú u nás spoločný názov drdá.

DI VADLO

HLAS ĽUDU • OBZORY

dzky Mládenci sa prezlečú na ženy a obrátene, ženy na mužov, do otrhaných šiat vandrovníkov, žobrákov, neznámych pocestných. Ich hrou je pohybová pantomíma, šantenie, vystrájanie, tanec alebo i kolektívny spev spolu s domácimi. O ďalšej obchôdzkovej hre sa zmieňuje aj popredný dolnozemský dramatik VHV v próze Vianoce a divadlo: Od prvých časov kresťanstva účinkoval vianočný predmet na duše ľudské a nie div, že mnohé ľudové obyčaje vtiahli sa do deju vianočného v dramatickej forme. Sujet tohoto dramatického výjavu vzatý je z tých krátučkých zpráv o narodení Ježiša v Betleheme podľa evanjelia Matúša 2. kap. a Lukáša 2. kap. Hlavní aktéri sú pastieri, mudrci od Východu a Herodes. Jemný „autor“ – ľudská duša neuviedol teda na scénu sv. Jozefa a Máriu, tým menej malé dieťatko, ale práve len tých ľudí, ktorí sú vonkajší svedkovia vianočného deju. „Divadlo“ začína... Hrmot na vchode. Aha, už idú! Vstupujú dvaja a sriaďujú „javište“, donesú „Betlehem“ osvetlenú kaplnku s jasličkami. I prídu traja mudrci ( jeden z nich je černoch) adjustirovaní ako králi s korunami, odspievajú vianočnú pieseň a započnú dialóg s kráľom Herodesom. Po krátkom objasnení, že dľa „Písma“ mal sa tu narodiť kráľ židovský a že oni videli hviezdu jeho, zjaví sa bača – a žaluje sa na zimu a hlad. Avšak on tiež zvestuje, že sa narodil na betlehemských poliach nový židovský kráľ. Zpráva táto zdrtí Herodesa, traja mudrci však radostne pozdravia ho piesňou. Týmto sa končí výjav.

O láske... (KOKRAM Kovačica, réžia: Dragan Karlečík) Janko Takáč

druženie KOKRAM (Kolektív kreatívnych amatérov) zhromažďuje mladých divadelných nadšencov z Kovačice a má za sebou už niekoľko inscenácií – drámy Sud prachu a I na U, komédiu Tri letušky v Paríži, ako aj predstavenie pre deti Čarodejník z krajiny Oz. Ochotníci z tohto združenia sa snažia sami realizovať divadelnú produkciu od začiatku až po sám koniec – majú na starosti takmer všetko, začnúc od textov, cez réžiu a hercov, až po technickú podporu. Dva roky po predstavení I na U, chmúrnej sociálnej drámy na tému návratu zraneného veterána z vojny (réžia: Danka Svetlíková), prišiel čas na ďalšie predstavenie podľa originálneho textu. Ide o predlohu O láske... kovačického autora a režiséra Dragana Karlečíka (1978). Na tohtoročnom 22. festivale DIDA v Pivnici Karlečík získal cenu za text O láske... a jeho inscenácia získala cenu za najlepšie predstavenie. Satira O láske... je komédia o nemenovanom Úradníkovi (Adam Strakúšek), ktorý žije vo svojráznej antiutopickej spoločnosti budúcnosti. Ide o prekrásny nový svet, v ktorom zvíťazili hviezdy a hviezdičky programov reality show. Nesmelý Úradník trávi svoje jednotvárne dni v úrade v Ministerstve hygieny, kde pracuje na 24-hodinovom sledovaní životov jeho spoluobčanov. Jedného dňa Úradníka informujú, že do ministerstva na návštevu prichádza osobne

Prezidentka (Darina Dudková). V jeho živote nastáva zmätok, lebo mu noc pred návštevou Prezidentka zavíta do čudného erotického sna a sen je realita, ktorú nemožno tak ľahko kontrolovať, ako sa dajú kontrolovať naše životy. Z jemu neznámych dôvodov Úradník vo sne cíti náklonnosť voči jeho

Susede (Anička Veňarská) a nie voči Prezidentke, ako by to malo byť. Úradník vie, že ten sen bol sám osebe hriechom a v to isté ráno v ministerstve dochádza k verejnému a ka-

tarzickému uznaniu hriechu. Z Úradníka sa stáva podozrivá osoba a nasleduje vyšetrovanie, po ktorom ho zasielajú na viacročnú prevýchovu. Naučí sa Úradník, čo je to láska? Hra O láske... je v podstate woodyallenovská komédia s prameňmi v motívoch, aké nachádzame u Franza Kafku (ro-

mán Proces), alebo u Georgea Orwella (román 1984). Okrem spomenutého, sledujeme aj príbeh, ktorý sa trochu podobá na ﬁlm Idiocracy (Mike Judge, 2006), kde je efektne ukázané, kam neodvratne vedie hrozná negatívna selekcia, aká v súčasnej konzumentskej spoločnosti očarenej médiami prebieha už desaťročia. V predstavení O láske... okrem Strakúšeka (napriek tomu, že je príliš mladý, veľmi dobre sa vynašiel v hlavnej role Úradníka), Dudkovej a Veňarskej, hrali aj Jaroslav Hriešik (za jeho rolu Veľkňaza získal cenu za najlepšieho herca na 22. festivale DIDA v Pivnici), Daniel Veňarský (ako Minister ukázal, že ide o spoľahlivého herca, ktorý z predstavenia na predstavenie bez problémov zápasí s väčšími rolami), Igor Košút (v úlohe Kolegu potvrdil, že sa už roky úspešne venuje špeciﬁckým komickým postavám), Marek Chalupa, Ján Chrťan, Želko Horniaček, Annamária Chalupová a Martina Jonášová. Ako na slabšiu stranu tohto predstavenia musíme poukázať na ženské postavy (Prezidentka, Susedka, Poradkyňa ministra, Zdravotná sestra), ktoré sú postavené príliš jednotvárne, niektoré takmer celkom ako sexuálne objekty. Zaujímavé pre túto produkciu je, že originálny scenár a samé predstavenie vznikali naraz, súbežne, čo je ozajstne pozoruhodný výkon pre jeden ochotnícky divadelný súbor. Efektný videoklip, ktorý sa premieta na javisku, upravil Vladimír Kuchárik, svetlo mal na starosti Daniel Hajko a zvuk Miroslav Koreň. ○ Foto: Velimir Branković

35/V

Dnes dolnozemská obmena Betlehemskej obchôdzky zostala doslova iba na papieri. Škoda však, že odkaz na uvedené nenachádzame častejšie, aj v súčasnom dolnozemskom slovenskom divadle. Verím, že by ho obchôdzky či obchodenie, obohatilo. ○

Realita ako reality show

ROZHOVO R

30. 4. – 7. 5. 2016 • 18 – 19 /4697 – 4698/

SANDRA KRALJ VUKŠIĆ, RIADITEĽKA SLOVENSKÉHO KULTÚRNEHO CENTRA NAŠICE V CHORVÁTSKU

Variety existujú? Takmer ani nie. Anna Horvátová

36/VI

náhodných stretnutí sa občas zrodia skutočné priateľstvá. Stretnutie osôb z bývalých juhoslovanských republík vzbudzuje zvláštne pocity; sme si blízki. A k tomu aj Slováci. A lúštime to nejasné, nedopovedané, sme srbskí Slováci, chorvátski Slováci, alebo Slováci žijúci v Srbsku, v Chorvátsku. Veď nás spája aj niekdajšia štátna príslušnosť, aj naša slovenskosť, ale aj problémy, s ktorými zápasíme, asimilácia, odnárodňovanie. O cieľoch, výzvach, problémoch Slovákov v susednom Chorvátsku vis-á-vis s riaditeľkou Slovenského kultúrneho centra Našice Sandrou Kralj Vukšić; najprv predsa slovko-dve o poli pôsobnosti ustanovizne, v čele ktorej stojí od roku 2013: – Slovenské kultúrne centrum Našice je inštitúcia, ktorej cieľom je zoskupovať slovenskú komunitu žijúcu v Chorvátsku, tiež monitorovať a podporovať činnosti, ktoré slovenská spoločnosť vykonáva. Cieľom nášho centra je uchovanie a zveľaďovanie kultúry slovenskej menšiny a jej prezentácia na území Chorvátska a v zahraničí. Táto kultúrna ustanovizeň bola založená v októbri 2010 (jej zakladateľom je Zväz Slovákov), aktívne pôsobí od roku 2011 a je vykonávateľom informačno-dokumentačnej činnosti a profesionálnym promotérom tradičnej ľudovej a súčasnej kultúry Slovákov v Chorvátsku. Jej úlohou je spracovávať a dokumentovať materiály z rôznych oblastí života slovenskej menšiny v Chorvátsku. V rámci rozvoja výskumnej činnosti má Slovenské kultúrne centrum Našice v spolupráci so Zväzom Slovákov a Maticami slovenskými v pláne sledovať kultúrnu infraštruktúru, s cieľom projekcie jej rozvoja, ako aj návrh a realizáciu projektov v rezortoch jeho kompetencie. V rámci strategických cieľov sme si vymedzili prezentáciu kultúry Slovákov v Chorvátsku, muzeálnu činnosť, budovanie knižného fondu a neformálne vzdelávanie. Jestvuje záujem detí a mládeže o ochotnícku činnosť v Chorvátsku? Spolupracujete so školským vedením a so školákmi? – Naša cieľová skupina je hlavne mládež a najmä deti. V súlade s tým v roku 2012 boli podpísané Dohody o spolupráci s dvomi školami, v ktorých sa slovenčina

vyučuje ako výberový predmet, Kontinuálne spolupracujeme so a to so základnými školami kráľa Zväzom Slovákov – zakladateľom Tomislava v Našiciach a Ivana Brnika centra a v posledných dvoch rokoch Slováka z Jelisavca. Každoročne sme túto spoluprácu rozšírili aj na počas februára pripravujeme te- spoluúčasť na príprave časopisu matické stretnutia pri príležitosti Prameň, ktorého 25. ročník Zväz Medzinárodného dňa materinského Slovákov pripravuje od roku 1992. jazyka. Okrem toho máme celkom Treba spomenúť, že centrum má živú spoluprácu so ZŠ Josipa Kozar- ešte jednu dôležitú úlohu, keďže ca z Josipovca Punitovského, kde je oprávnenou inštitúciou v otázke s ﬁnančnou podporou Ministerstva nominácie krajanov k udeleniu vládsociálnej politiky a mladých realizu- nych štipendií Slovenskej republiky jeme projekt Zoskupení okolo stola pre krajanov z Chorvátska. v trvaní jedného školského roka. Veľký a dôležitý dlhoročný projekt V niekoľkých školách sme predstavili je rekonštrukcia, resp. adaptácia dvojročný projekt Slovake.eu, na kto- budovy rodiny Drechsler, v ktorej rom sme sa zúčastnili ako asociovaný Slovenské centrum bude mať svoje partner a ktorý prostredníctvom sídlo v plnom zmysle slova. Až po portálu www.slovake.eu ponúka zrealizovaní väčšej časti týchto možnosť učenia sa prác budú utvorené podmienky slovenského jazyka samostatne a bezna realizáciu konplatne. V spolukrétnych činností práci s Ústrednou súvisiacich s muknižnicou Slovázeálnou činnosťou kov v Chorvátsku centra. Zatiaľ sú to sme pripravovali spoločné priestory, niekoľko prezeno ktoré sa zakladatácií; naposledy teľ centra s nami podelil. Podpora sme predstavili slovenské vydavaposlanca pre českú teľstvo v Chorváta slovenskú národsku v roku 2014. nostnú menšinu Vo Vlastivednom DrSc. Sandra Kralj Vukšić v chorvátskom múzeu mesta Naparlamente, pána šice sme zorganizovali výstavu vý- Vladimíra Bíleka, ako aj predsedu tvarných prác výtvarnej skupiny Zväzu Slovákov, Mirka Vavru v tejto Kontrast z Josipovca Punitovského oblasti je chvályhodná. a v spolupráci s Veľvyslanectvom Ako je to so slovenčinou Slovenskej republiky, pod záštitou v chorvátskych školách? Zápasímesta Našice ďalšie dve výstavy te s podobnými problémami ako na tému kultúrnych pamiatok na my vojvodinskí Slováci? Slovensku. – Na školách v Chorvátsku sa Skutočne ide o pozoruhodnú slovenský jazyk vyučuje podľa močinnosť a je teda opodstatnené delu C, čo znamená, že vyučovanie konanie Zväzu Slovákov, ktorý sa prebieha v chorvátčine a slovenčina s dôverou díval do budúcnosti, je výberový predmet, ktorí žiaci keď centru zveril kompetencie absolvujú v rozsahu 2 – 3 hodiny v oblasti školstva... do týždňa. Na základných školách – Koncom roka 2014 sme od Zväzu v Chorvátsku, na ktorých sa vyučuje Slovákov prebrali kompetencie v ob- slovenčina a ktorých je celkovo lasti školstva a odvtedy sa podieľame 15, máme v tomto školskom roku na činnosti a koordinácii projektov 477 žiakov, z čoho 55 prváčikov. školstva podporovaných Minister- Slovenčina je prítomná na dvoch stvom školstva, vedy a výskumu stredných školách, v Iloku a Požege, Chorvátskej republiky, Ministerstva a celkový počet študentov je 68. školstva, vedy, výskumu a špor- V súčasnosti máme zamestnaných tu Slovenskej republiky a Úradu osem pedagógov. Tieto čísla sú asi pre Slovákov žijúcich v zahraničí. v porovnaní s vašimi vojvodinskými V tomto roku pripravujeme žiacku podmienkami pomerne malé. Keď zbierku básní a prózy Kvapky XII si však pozrieme natalitné štatistiky a literárno-recitačno-dramatickú a celkovo každoročný pokles novoprehliadku Slovenčina moja, ktorá sa rodených detí, situácia je globálne každý rok koná v jednej z pätnástich podobná, teda nie je zaznamenaný lokalít, kde v Chorvátsku prebieha pokles záujmu o slovenský jazyk, vyučovanie slovenského jazyka. problém je oveľa komplexnejší.

V Chorvátsku sme v roku 1992 mali vyučovanie slovenského jazyka na štyroch školách, dnes na pätnástich, a od nového školského roku budeme mať slovenský jazyk na ďalších dvoch základných školách. Situácia je síce ďaleko od ideálnej, pracujeme však na zlepšovaní a aj sa nám zatiaľ celkom darí. Slováci vo Vojvodine sa čoraz viac asimilujú a svoj materinský jazyk zaznávajú – aký je stav ohľadom tejto problematiky u vás? – Situácia nie je výborná, boli by sme radi, keby znalosti slovenčiny u príslušníkov slovenskej menšiny v Chorvátsku boli lepšie a keď by viac ľudí slovenčinu ovládalo, ale optimista vo mne situáciu hodnotí pozitívne. Skutočnosť, že po viac ako storočí prisťahovania sa na Dolnú zem Slováci hovoria po slovensky, je chvályhodná, zvlášť keď vieme, že Slováci do Slavónie prišli bez duchovenstva. Jazyková príbuznosť a rovnaké vierovyznanie už prvú generáciu Slovákov v Chorvátsku viedli k rýchlejšej jazykovej asimilácii, potom k tomu pribudli zmiešané manželstvá a odchod za prácou, čo dodatočne oslabilo etnickú kompaktnosť slovenských enkláv. Viac ako storočie je dlhá doba, čas sám osebe ovplyvňuje priestor, ľudí a dianie v ňom, a ani jazyk sa tomu nevyhne. Situáciu nepodmienil čas, ale existenčné potreby človeka vzdelávať sa v štátnom jazyku, ak sa chce pracovne dobre uplatniť, a tak si ekonomicky zabezpečiť živobytie, čo aj bol dôvod príchodu Slovákov na Dolnú zem. Zákony v Chorvátsku sú voči menšinám ústretové v takej miere, že Slováci mnohé z práv neuplatňujú, aj keď im to zákon umožňuje. Asimiláciu nevidím ako problém, ale ako normálny vývoj situácie. Keby sa diala len asimilácia na našom území, alebo iba u príslušníkov našej menšiny, vtedy by som to charakterizovala ako problém. Je na nás vyvíjať aktivity, ktoré prispejú k spomaleniu procesu asimilácie, to je všetko, čo môžeme urobiť. Ja za svoj materinský jazyk pokladám aj chorvátčinu. Vaše deti obohacuje vedomosť srbského jazyka, takže netreba túto novú skutočnosť ignorovať. Práve naopak, treba si vedieť z danej situácie zobrať to najlepšie, čo je v našom prípade bilingválnosť. Využiť možnosť vzdelávať sa v oboch jazykoch je jeden z dobrých spôsobov, ako si vlastnú slovenskosť obohatiť a ozrejmiť. ○

L AUDATÓRI U M

HLAS ĽUDU • OBZORY

Laureát Samuel Vrbovský Katarína Melegová-Melichová

Dôstojný biskup SEAVC v Srbsku ThMgr. Samuel Vrbovský je nositeľom Ceny Ondreja Štefanka za všetko to, čo urobil a robí nielen v kresťanskom slovenskom zahraničnom svete, ale aj na utužovaní slovenskej súdržnosti, povedomia a sebaúcty. Dobro v slovách vytvorí dôveru, dobro v myslení hĺbku, dobro pri rozdávaní lásku.

Albert Camus

nými organizačnými jednotkami evanjelikov v Európe v predvečer V. evanjelických cirkevných dní v Békešskej Čabe v tomto roku. Počas svojho pôsobenia v Petrovci okrem niekoľkých menších opráv na kostole roku 1982 bola vykonaná generálna oprava tohto majestátneho objektu. V roku 1991 na jeho podnet sa začala výstavba novej fary. Keďže následne v týchto končinách nastali krkavčie časy, časy vojnové, časy ekonomického úpadku, nového cirkevno-zborového domu Petrovčania sa dožili až po desaťročí aj napriek tomu, že mnohé práce tu vykonávali svojpomocne. Práve v tých časoch, v rokoch vojnových, v rokoch nezaznamenanej inﬂácie, úpadku hodnôt jednak mravných, ale aj tých ľudských, v časoch silnenia nacionalizmov všetkých farieb, farár petrovský a senior báčsky SEAVC Samuel Vrbovský sa nebál zastať si na stranu Slovákov, byť im oporou a kandidovať nielen na komunálnych voľbách v lokálnej samospráve v Báčskom Petrovci, ale aj na pokrajinských voľbách ako nestranícky kandidát. Nielenže kandidoval, ale vďaka dôvere a úcte, ktorú požíval v slovenskom národnostnom spoločenstve, bol aj zvolený a bol jedným z mála opozičných poslancov v AP Vojvodine v období miloševićovskej izolacionistickej a nacionalisticky vyhrotenej strachovlády. Aj vďaka tomu, aj vďaka pomoci, ktorá prostredníctvom cirkvi k ľuďom v tých krušných časoch prichádzala, Slováci sa húfne nevysťahovali z týchto končín, aj keď ich oﬁciálna politika k tomu nabádala. Aj v tých časoch náš laureát nemyslel iba na seba a svoju rodinu. Veď oveľa pohodlnejšie bolo zostať v istote chrámu Božieho a lona cirkvi. Samuel Vrbovský majúc však v srdci tak nábožnosť, ako aj národnosť, obetavo sa dal aj do služieb slovenskosti, a aj v tých časoch presadzoval vo verejnom pôsobení skutočné hodnoty a nezištne pomáhal ľuďom. Dôstojný biskup SEAVC Samuel Vrbovský je osobnosťou silno vnímajúcou skutočné potreby a problémy človeka, aj tie národnostné, aj tie osobné, ľudské. ○

37/VII

dnešnej dobe, keď sa človek pokúša ovládnuť vesmírom, keď chladno a vypočítavo kalkuluje a za všetkým chce vidieť a mať zo všetkého zisk, tieto slová Alberta Camusa sa zdajú skôr nereálnym posolstvom z bájok než možným východiskom a mottom v živote súčasného človeka. A predsa... Sú aj dnes ľudia, ktorých životom vedie snaha rozdávať dobro, vzbudzovať dôveru, a tým rozširovať lásku, lásku nepodmienečnú, nezištnú. A bez ohľadu na to – akokoľvek to anachronicky dnes znie – práve tieto hodnoty, ktorým dnes predsa len jedinci holdujú a ktorým zasvätili život, sú prameňom ich šťastia a životného uspokojenia. Samuel Vrbovský sa narodil 23. júla 1946 v Petrovci v roľníckej rodine, z otca Jána a matky Márie, rod. Tordajiovej. Základnú školu a gymnázium s maturitou zakončil v Petrovci. V rokoch 1967 – 1972 študoval teológiu na EBF UK v Bratislave. Za farára bol ordinovaný v Petrovci roku 1972 dôstojným biskupom SEAVC Jurajom Struhárikom. V tom istom roku vstúpil do stavu manželského s Annou Chlpkovou z Hložian. Ich manželstvo bolo požehnané dvomi deťmi, Rastislavom a Vlastou. V rokoch 1972 – 1979 pracoval ako zborový kaplán v Petrovci po boku farára Pavla Škantíka a od roku 1979 tu už pôsobil ako riadne zvolený farár tohto zboru. Okrem zborovej činnosti bol pri Synode SEAVC zapisovateľom a v roku 1993 bol zvolený za báčskeho seniora. Dňa 26. júna 2002 na Synode Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v SR Juhoslávii bol zvolený za biskupa našej cirkvi na šesťročné funkčné obdobie. Inštalácia Samuela Vrbovského za biskupa sa konala 1. septembra 2002 v chráme Božom v Petrovci. Hneď na začiatku svojho úradovania začal pracovať na konsolidácii pomerov v našej cirkvi, ale intenzívne spolupracovať aj s matkocirkvou na Slovensku, ako aj s partnerskými cirkvami v Nemecku, USA a SLZ.

Počas prvého funkčného ob- bolo podpísané aj memorandum. dobia v hodnosti biskupa boli Predsedom tejto EDR SZSZ sa stal vybudované a vysvätené dva chrá- biskup SEAVC v Srbsku ThMgr. my Božie: v Boľovciach a v Lugu. Samuel Vrbovský. Túto funkciu Toto obdobie je poznačené aj jeho zastáva doteraz. Duchovným žisnahou vypracovať novú Ústavu votom Slovákov v zahraničí sa v SEAVC v Srbsku. Nový najvyšší minulosti zaoberali početné sloakt SEAVC bol schválený na Synode 19. júla 2005. Bolo to aj obdobie, keď sa v krajine intenzívne pracovalo na Zákone o reštitúcii majetkov, ktoré boli odňaté tak jednotlivcom, ako aj inštitúciám po 2. svetovej vojne, teda aj SEAVC vtedy v Juhoslávii, dnes v Srbsku. Po schválení tohto zákona parlamentom Republiky Srbsko Biskupský úrad našej cirkvi svojimi radami, právnickou poThMgr. Samuel Vrbovský mocou a výzvami naše cirkevné (foto: uszz.sk) zbory včas uviedol do tejto problematiky, aby si svoje požia- venské subjekty, spolky, cirkevné davky za prinavrátenie odňatého zbory. Žiaľ, po roku 1948 boli z majetku včas podali na republikovú veľkej časti popretŕhané putá Direkciu pre reštitúciu a uplatnili. slovenského duchovného života Pričinením sa nášho oceneného medzi Slovenskom a slovenským roku 2006 zbor SEAVC Krista Pána svetom. Tento novoutvorený orgán v Lavertone, v Austrálii, po prvýkrát SZSZ zväzuje tie poroztŕhané putá, dostal svojho duchovného pastiera a bez ohľadu na vierovyznanie koná zo Srbska, z našej cirkvi, v osobe v prospech zachovania svojbytJána Haviara, vtedy 31-ročného, nosti a slovenskosti v slovenskom ktorý ukončil teologické vzdelanie zahraničnom svete. na EBF UK v Bratislave roku 2002 V roku 2014 na zasadnutí Synody a ordinovaný bol v tom istom roku SEAVC v Srbsku ThMgr. Samuel v Kovačici. Naposledy slúžil ako Vrbovský bol zvolený za biskupa zborový farár v cirkevnom zbore na ďalších šesť rokov. Ako najvyšší v Jánošíku. Ján Haviar v zbore hodnostár SEAVC v Srbsku sa náš v Lavertone požehnane pracuje laureát snažil pôsobiť zjednocudodnes. júco v rámci nielen SEAVC, ale aj Dňa 12. júna 2008 na zasadnutí slovenskej národnosti, nabádal Synody SEAVC v Srbsku dôstojné- cirkevné zbory k spolupráci s cirmu biskupovi Samuelovi Vrbov- kevnými zbormi SEAVC v zahraničí a skému bol mandát predĺžený na v materskej krajine, inicioval opravu ďalších šesť rokov. Na začiatku cirkevných objektov a kostolov, čo druhého funkčného obdobia v je veľmi dôležité z aspektu slovenhodnosti biskupa boli dokončené a ského národnostného života, lebo vysvätené ďalšie tri chrámy Božie: v mnohých prostrediach spisovný v Ľube, Bijeljine (Bosna a Hercego- slovenský jazyk počuť už jedine v vina) a v Hajdušici. Počas druhého chrámoch Božích. mandátu bolo vysvätených tak Pred rokom, v marci vlaňajšieho niekoľko renovovaných chrámov roka, na pozvanie biskupa SEAVC Božích, ako aj niekoľko domov v Srbsku Samuela Vrbovského smútku. Zároveň sa stabilizovali Predsedníctvo ECAV na Slovensku a zintenzívnili kontakty SEAVC sa zúčastnilo na Kňazskej konfev Srbsku so zahraničím, zvlášť s rencii SEAVC v Báčskom Petrovci. ECAV na Slovensku. Pri tejto príležitosti vznikla idea V roku 2013, čiže v Roku Cyrila a založiť Asociáciu slovenských Metoda, bola na podnet Svetového evanjelických cirkví so sídlom v združenia Slovákov v zahraničí Novom Sade. Prípravy by mali zriadená Ekumenická duchovná pokračovať tak, aby dohoda o rada SZSZ, o čom na stretnutí v založení ASEC mohla byť podpísaná Novom Sade 22. decembra 2013 spolu s ďalšími slovenskými cirkev-

UMELCI

30. 4. – 7. 5. 2016 • 18 – 19 /4697 – 4698/

MARIJA DRAGOJLOVIĆOVÁ, LAUREÁTKA CENY SAVU ŠUMANOVIĆA ZA VÝTVARNÉ UMENIE

Je to môj spôsob ako zastaviť svet Oto Filip

seriózne nastonovších prácach zmene... – vysvetľuje. ľovanie problétú rolu prebraMnohým návštevníkom elehradská umelky- mov, uvažovanie li dovolenkové zostala v spomienkach Draňa Marija Dragojlo- o obsahu obrap o h ľ a d n i c e , gojlovićovej vlaňajšia júnová vićová (Šabac 1950), zu a stanovenie osobné a rodin- a júlová výstava v novosadskom osobnosť úprimná, jeho filozoficné fotky, ktoré Múzeu súčasného umenia meskromná, celé desaťročia tvo- kých dimenzií spája a mení. nom Fragmenty spomínania, rivo mimoriadne úspešná. O jej s ú h l a v n ý m i Nástup nových ktorou sa pokúsila vyrovnať tvorbe, odkazoch, styčných príznačnosťamédií, kombi- s našou krátkou pamäťou, bodoch s veľkým šídskym a nami maliarskeho novanie kresby, ako aj s utopistickým spením ším maestrom Savom Šumano- postoja Marije akvarelu, paste- k bezstarostnému žitiu. V jej vićom, o premenách a vôbec Dragojlovićovej. lu s fotografia- štyroch zložkách sa plne preo jej doterajšom umeleckom Umelkyne, ktorá mi, digitálnymi javilo používanie životných opuse by sa mohli napísať nielen od konca sedemprintmi... Čo predmetov, situácií a udalostí desiatky veľkých štúdií, ale aj desiatych rokov to spôsobilo? ako nenapodobniteľnej súčasti celé knihy. Fakultu výtvarných dodnes logicky, Zvlášť keď nás jej umeleckého systému a vníumení a postgraduálne štúdiá vyrovnane a konautorka za ich mania sveta. ukončila v triede profesora tinuálne budupomoci spre– Inšpiráciou mi je hlavne S uznaním po udelení Radenka Miševića v roku 1977, je mimoriadne vádza minu- môj doterajší život, od detstva v Novom Sade 14. apríla aby na svojej alma mater i sama k o h e r e n t n ý lými časmi, pôsobila v rokoch 1985 – 2010. maliarsky opus, konštantne poznačenými špecifickým Je aktérkou početných samo- dokazujúc podnety skutočnos- ovzduším. ti transponovať do – Povedala by som to tak, autentického sveta že robím rovnakú vec inakším obrazu. Uvádza sa to spôsobom. Zvolenie média v zdôvodnení ceny, je záležitosťou danej chvíle, podpísanom predse- nálady, možností. Snažila dom odbornej poroty som sa svoje fotografie výtvarným kritikom transponovať do obrazu. Savom Stepanovom, Šlo o moje zábery, ktoré kunsthistoričkou Ne- som na krepovom papieri lou Tonkovićovou tlačila a vyfarbovala. Lebo (riaditeľkou subotic- fotografií môžete urobiť, Čo všetko v sebe skrýva dámska kej Modernej galérie) koľko chcete, no ak daktopánka? a galeristkou Vesnou torú ofarbím, už je to môj Latinovićovou (riadi- konkrétny obraz. Keď ide teľkou novosadskej o rodinné, originálne staré dodnes, vrátane rodiny, vecí, galérie Berl Art). fotografie, tie sú zväčšené na ktoré si chránim, na ktoré veľmi Vlaňajší a tohtoročný laureát: Mnohých výtvardbám. Ide o fragmenty spoČedomir Vasić a Marija Dragojlovićová ných znalcov nemálo mienok, ktoré transponujem statných výstav, prebiehajúcich prekvapilo, keď sa začiatkom do svojich obrazov, ktorými v Belehrade, Čačku, Ľubľane, tohto desaťročia heslo život sa vlastne vyrovnávam s miNovom Sade... Je tiež nositeľkou je zmena akosi dosť nástojčivo nulosťou... – podčiarkuje celého radu uznaní a cien: od a nečakane prejavilo aj v tvorumelkyňa. Veľkej ceny Memoriálu Nadeždy be Dragojlovićovej. Totiž jej Bolo sa ju, samozrejme, Petrovićovej, cez Cenu z Fondu dovtedajšiu upriamenosť na treba na záver aj opýtať: Ivana Tabakovića, po Cenu Poli- konkrétnu maľbu, systematické V akej miere jej je vlastne tiky za výtvarné umenie z Fon- redukovanie maľovaného predblízky Sava Šumanović? du Vladislava Ribnikara. A, sa- metu na zjednodušenú formu – Z jeho tvorby sú mi osobmozrejme, je tu i tá najnovšia, a čistú plochu vystriedalo čosi ne najmilšie šídske zimy. Celé s menom Savu Šumanovića, nové. Namiesto niekdajšieho dejiny umenia potvrdzujú, že ktorá ju zaradila do spoločnosti sofistikovaného autorského sneh je veľmi ťažko namaV kruhu... veľkých osobností, akými sú prístupu prameniaceho v téze ľovať. Okrem holandského Dušan Otašević, Miodrag B. osobné je politické, a predošlým maliara Bruegela, to vedel Protić, Bálint Szombathy, Mira cyklom, kde primárny dôraz čierno-bielom papieri, tiež zafar- i Sava, takže, tieto jeho diela sú Brtková, Vladimir Veličković, kládla na zvolené predmety, ako bené drevenými farbičkami. mi obľúbené. Zvlášť tie krajinky Olga Jevrićová, Čedomir Vasić... sú nádobky s púdrami, fľašky Je to môj spôsob ako zastaviť pod snehom, ktoré zbožňujem. Formálna čistota, jazyková s parfumami a iné dámske svet. Sú to moje obrazy, lenže Vždy sa im poteším, kdekoľvek dôslednosť, neexpresivita, veci určené skrášľovaniu, v jej sa robí o istej malej technickej a kedykoľvek ich uvidím...

38/VIII

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. S ﬁnančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad

Kultúra V slávnostnom duchu 60. LITERÁRNE SNEMOVANIE V PETROVCI

Anna Francistyová

roslav Demák) a následne ju Michalovi Babiakovi za j keď nám je ešte v povedomí dve eseje: Id quod inferius, niekdajšie pomenovanie trasicut quod superius? – Čo je dičného stretnutia milovníkov hore, to je aj dolu? (NŽ č. a tvorcov kníh Literárna porada, 7 – 8, 2015) a Ľudovít Štúr zvykli sme si aj na jeho nový názov. a jeho odkaz pre dnešok V obvyklom jarnom termíne, tento(NŽ 11 – 12, 2015) odoraz v sobotu 23. apríla, v Slávnostvzdal Vladimír Valentík, nej sieni Gymnázia Jána Kollára riaditeľ SVC. Laureát sa v Báčskom Petrovci prebiehalo poďakoval príležitostným Šéfredaktorka Nového života Zdenka Valentová-Belićová s uznaním zo Spolku teda jubilejné 60. Literárne sneprejavom a slávnostnú slovenských spisovateľov movanie. Hneď úvodom Zdenka časť snemovania obohaValentová-Belićová, šéfredaktorka Etela Farkašová, prof. časopisu Nový život, diskrétne Dr. Jarmila Hodoličová, spresnila, že tento ročník nebude prof. Dr. Anna Makišová, v pravom zmysle snemovaním, prof. Dr. Zoroslav Speže bude viac oslavou, a to nielen vák, Ján Salčák, prof. vďaka tradičnému udeleniu Ceny PhDr. Marta Součková, Nového života, ale i vďaka štyrom PhD., prof. Dr. Adam úctyhodným výročiam, ktoré si Svetlík, prof. Dr. Marízaslúžili taký priestor. na Šimáková SpevákoLiterárne snemovanie aj tohto vá, Monika Necpálová, roku spolu usporiadali redakcia Zdenka Valentová-Bemesačníka pre literatúru a kultúru lićová, prof. Dr. Miroslav Nový život, SVC a Výbor pre kulDudok a doc. PhDr. Mitúru NRSNM. Spomenutú oslavu chal Babiak, CSc. K 77. literatúry práve v Svetový deň kninarodeninám, ktoré spihy a autorských práv po uvítacích sovateľka Viera Benková slovách Z. Valentovej-Belićovej Hosť zo Slovenska a jubilanti: (zľava) Miroslav Bielik, Jozef Valihora, Ján Labáth oslavovala práve v ten príležitostnými prejavmi obohatili a Zoroslav Spevák deň, nevystalo blahoželanie od Z. Valentovejtili hudobnými inštrumentálnymi -Belićovej. V úprimnom príhovore číslami skladateľov Schuberta oslávenec J. Labáth s potešením a Sarasatyho otec a syn Jurajovia okrem iného uznal, že presne pred 70 rokmi – na jar roku 1946 Súdiovci zo Selenče. Pracovná časť jubilejného sne- – v časopise Náš život uverejnil movania sa niesla v znamení témy svoj prvý príspevok, a to na výzvu Naše literárne snemovania, teda vtedajšieho riaditeľa petrovského k 60. výročiu tohto podujatia, gymnázia Dr. Andreja Siráckeho. Aj keď bolo hlavne v oslavnom ale i v znamení gratulačných – vedeckých, spomienkových i po- duchu, i toto snemovanie umožetických príspevkov k životným nilo prítomným aj priestor na jubileám: básnika a spisovateľa diskusiu (Ján Salčák, Zoroslav Jána Labátha (90. narodeniny), Spevák, Pavel Ďurčok), kde znovu vysokoškolského profesora, zo- odzneli i návrhy, aby podujatie do stavovateľa antológií a učebníc budúcna nemalo len manifestačJozefa Valihoru (70. narodeniny) ný ráz, ale aby bolo snemovaním a vysokoškolského profesora, v pravom zmysle slova, aby sa tu Cenu Nového života po tretíkrát získal Michal Babiak (zľava) zostavovateľa učebníc, spisova- nastolili i konkrétne problémy, Anna Tomanová-Makanová, pred- udelil autorské výtlačky knihy teľa pre deti a dospelých Zoro- ktoré trápia tvorcov i vydavateľov. sedníčka NRSNM, Anna Medveďo- Diaľky a iné, ktorú mu vo výbere slava Speváka (60. narodeniny). Možno organizátori pouvažujú i o vá, riaditeľka hostiteľského gym- Víťazoslava Hronca vydali na Slo- K týmto štyrom témam bolo dielni venovanej mladým potennázia, Miroslav Bielik, predseda vensku, a uznanie za životné dielo. pripravených až 17 príspevkov, ciálnym autorom. Každopádne Spolku slovenských spisovateľov, Nasledovala správa komisie a ktoré budú zverejnené v Novom toto stretnutie bolo i vďačnou Radomir Andrić, predseda Združe- zdôvodnenie Ceny Nového živo- živote, a na snemovaní odznelo príležitosťou na dohovory o ďalnia spisovateľov Srbska, Katarína ta za rok 2015. V mene komisie 12. Pripravili ich: PaedDr. Miroslav šej spolupráci aj s inštitúciami Melegová-Melichová, predsed- ju prečítala Jasna Uhláriková (v Bielik, Martin Prebudila, prof. Dr. v Belehrade, na Slovensku a v níčka Matice slovenskej v Srbsku, komisii boli i Anna Vršková a Mi- Zuzana Čížiková, Viera Benková, Rumunsku.

• KULTÚRA •

a Dragan Stanić, predseda Matice srbskej. Po motivujúcich slovách k úctyhodnému 60-ročnému trvaniu nášho snemovania vzácny hosť zo Slovenska Miroslav Bielik jeho organizátorovi – časopisu, v čele ktorého je v súčasnosti Z. Valentová-Belićová – v mene Spolku slovenských spisovateľov udelil čestné uznanie za prínos k utužovaniu vzťahov so Slovenskom. Pri tejto príležitosti jubilujúcemu spisovateľovi Jánovi Labáthovi

18 – 19 /4697 – 4698/ 30. 4. – 7. 5. 2016

Kultúra KNIŽNICA ŠTEFANA HOMOLU V PETROVCI

Oslava knihy a knižnice Jaroslav Čiep

niec ich bolo zo 200. Práce zaslali žiaci alebo v ich mene i pedagógovia z Predškolskej ustanovizne Včielka z Petrovca a Kulpína, zo škôlky z Pivnice, tiež zo základných škôl v Kulpíne, Kysáči, Kovačici, Pivnici a v Petrovci, ako i z troch základných škôl zo Slovenskej republiky.

rvá knižnica v Petrovci bola založená roku 1845 a súčasná Knižnica Štefana Homolu, ktorá buduje na tradícii doterajších knižníc v Petrovci, vlani si pripomenula 170. výročie založenia prvej verejnej knižnice v Petrovci. Pri tej príležitosti, ale aj pri 200. výročí narodenia kodifikátora spisovnej slovenčiny Ľudovíta Štúra, vedenie petrovskej knižnice vypísalo literárnu a výtvarnú súťaž pre deti materských škôl a žiakov základ- Pohľad na výtvarné a literárne ných škôl. práce s tematikou knihy a knižnice Súťaž bola vyhlásená na viaceré témy, aby si deti Literárne a výtvarné práce vyhodmohli zvoliť tú, ktorá ich najviac notili spisovateľka Viera Benková, baví: Kniha je zázrak!, Kniha náš učiteľky výtvarnej kultúry Irena priateľ, Moja obľúbená kniha, Čo Lomenová a Daniela Triašková pre mňa znamenajú knihy?, Čo sa a riaditeľka petrovskej knižnice skrýva za dverami knižnice?, Prečo Jarmila Stojimirovićová. Vo štvrtok 21. apríla sa konarád/rada chodím do knižnice? Po čase na vypísanú a zverejnenú lo slávnostné odovzdávanie cien výzvu práce začali pribúdať a nako- najúspešnejším žiakom. Na úvod

podujatia svojráznu bábkohru predviedla Monika Necpálová, ktorá neskoršie i prezradila, kto sú laureáti cien. Prvú cenu za literárnu prácu získal A l e x a n d e r Časť odmenených žiakov a organizátori Šproch (Pet- pred vchodom do petrovskej knižnice rovec), druhú cenu Valentína Imreková (Pivni- za najlepšiu kresbu Nataša a Danieca) a tretiu Igor Čížik (Kovačica). la Králikové (Kulpín), za poetickosť V literárnej tvorbe čestné uznanie výrazu Maja Vargová (Kysáč), za duodovzdali Andrei Grňovej (Kysáč), chaplnosť Kristián Baďura (Pivnica), Une Žilićovej, Emanuele-Eme Gie- za úprimnosť výtvarného výrazu rovej, Pavlovi Bohušovi (Petrovec) Lea Šimová (Petrovec) a Teodora a Andrei Miháľovej (Kysáč). Cenu Stankovová (Pivnica), za kolorit riaditeľky KŠH získala Lana Žilićová Marína Černáková (Petrovec), za fantáziu Viliam Spevák a Karolína (Petrovec). Keď ide o výtvarné práce laureát- Šimová (Petrovec). Cena riaditeľky kou súťaže sa stala Monika Papová KŠH za výtvarnú prácu sa dostala (Pivnica), druhú cenu získala Danie- do rúk Anne Čobrdovej (Pivnica). Viacerí ocenení žiaci za literárne la Marčoková (Kysáč) a tretiu Peter Benka (Kulpín). Okrem toho v rámci zručnosti predtým ako si ceny prepodujatia udelili aj ďalšie špeciali- brali, na tvári miesta prečítali svoje zované ceny; získali ich: za najlepšiu literárne práce na uvedené témy, tímovú prácu (žiaci 6. 2 z Pivnice), za ktoré ich oslovili v rámci tematík originalitu Anita Grňová (Pivnica), knižnice či knihy.

V SILBAŠSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE

Radosť z darovaných kníh Jaruška Ferková

kníh záujemcovia v ten štvrtok poobede s nedočkavosťou a takmer ko je už známe, v prvý marcový s detskou zvedavosťou objavoštvrtok toho roku ZŠ bratov vali nové tituly, ktoré pribudli do Novakovcov školskej knižnice. v Silbaši potešila Čoskoro sa knihy návšteva členov začali evidovať do redakcie Hlasu knižničného fondu a ľudu a vzácny v tejto práci knihovknižný dar, ktorý níčke ochotne posebou priniesli. máhala siedmačka Knižničný fond sa Marsela Čermáková. stal bohatší o 200 Žiaci silbašskej titulov z rôznych školy sa dosť venuoblastí, ktoré urojú čítaniu kníh, niebili nesmiernu ra- Marsela Čermáková len povinných, ale dosť knihovníčke, záujem prejavujú žiakom a zamestnancom školy. o rôzne žánre. Často otvárajú dvere Čo sa udialo po návšteve? V ríši knižnice s otázkou, či pribudli nové

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

knihy. To, že sa sny môžu splniť, môže potvrdiť aj šiestačka Nina Medovarská, ktorá sa nedávno zaujímala o knihu Čachtická pani. Vďaka hlasľudovskému daru aj tento román obohatil Čitateľky zo silbašskej školy: (zľava) Melani Majerová, Nina Medovarská, Ivona školskú knižnicu a uroZorianová, Ines Tordová a Martina Gálická bil radosť práve Nine. Jej spolužiačky sa tiež tešia nielen žiaci, ale aj učitelia potešili novým knihám. O niektoré silbašskej školy. Všetci sa srdečne ihneď prejavili záujem a vypožičali poďakúvajú redakcii Hlasu ľudu si ich. Mnohé ďalšie knihy si tiež za zbierku krásnych slovenských našli cestu k čitateľom. Svedčí to o a srbských kníh, na ktorú sú priam tom, že kniha je najlepším priate- hrdí, že je súčasťou ich školskej ľom a zároveň aj zdrojom nových knižnice. Lebo, ako to napísal istý vedomostí. autor: Kniha je najkrajší dar, pretože Na pekné a zaujímavé knihy sa vždy ostane s tebou. • KULTÚRA •

VÝSTAVA V ÚKVS

Tradičné v modernom Jasmina Pániková

Stredisko pre nový dizajn v Novom Sade a finančne ho podporil Polementy tradičných krojov či krajinský sekretariát pre kultúru všeobecne ornamentov sa ne- a verejné informovanie. „Všeobecmusia zachováne je známe, že je vať iba v rámcoch Vojvodina územie, kultúrno-osvetona ktorom sa prelína vých spolkov. Tie bohaté spektrum isté elementy sa rozličných kultúr, perfektne môžu zaa táto téma zaujala komponovať aj do aj dve umelkyne zo súčasného umenia. Strediska pre nový Potvrdením toho je dizajn Jelenu Bjeliaj výstava obrazov cu a Ljiljanu Stoju v Ústave pre kultúRudić, ktoré týmto ru vojvodinských projektom chceli Slovákov, ktorú prispieť k zachootvorili vo štvrtok vaniu tradičného 21. apríla. slovenského ornaRiaditeľka ÚKVS mentu pred zabudAnna Chrťanová- Parta – jeden nutím a poukázať -Leskovac pozna- z vystavených obrazov na jeho implemenmenala, že ide o táciu v súčasnom výsledok projektu Kultúra roz- maliarstve,“ povedala Chrťanováličností, ktorý malo na starosti -Leskovac.

„Máme možnosť vidieť výsledok dielní, ktoré prebiehali v marci na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Vedúce projektu a dielní: Petrovci,“ zdô- (zľava) Ljiljana Stoja Rudić a Jelena Bjelica raznila Jelena Bjelica, akademická grafička a ma- umelecké diela a tým spôsobom liarka. „V rámci projektu sme uspo- zachovať tradíciu,“ povedala Bjelica. Samozrejme, zaujímalo nás, preriadali dve prednášky a 5-dňovú výtvarnú dielňu. Záujem o tento čo sa rozhodli práve pre slovenskú projekt prejavili rozličné vekové ornamentiku. Bjelica hovorí, že skupiny, žiaci základnej školy, gym- hlavným podnetom, aby sa pustili nazisti, dospelé osoby, umelci a tí, do tohto projektu, bola autenticktorí sa so štetcom a plátnom stre- kosť slovenskej vojvodinskej ornatli po prvýkrát. Veková rozličnosť mentiky, ktorá je, podľa nej, možno a maliarska skúsenosť skutočne vo väčšej miere zachovaná tu než pozitívne ovplyvnila celkový prie- v materskej krajine. Táto jedinečná výstava bude beh projektu. Každý z nich priniesol určité látky, noviny, fotografie, v Ústave pre kultúru vojvodinských samozrejme, čím staršie a spolu Slovákov nainštalovaná do polovice sa nám podarilo zhotoviť tieto mája.

VESNA BUROJEVIĆOVÁ, RIADITEĽKA GALÉRIE SAVU ŠUMANOVIĆA V ŠÍDE

Nové prístupy a nové analýzy Oto Filip

olo celkom logické zastihnúť prvú osobnosť šídskej galérie, ktorá nesie meno nášho veľkého maliara, rovno pri udelení Ceny Savu Šumanovića za výtvarné umenie v rámci novosadského Art Expa. Jasný bol aj podnet na rozhovor s riaditeľkou Vesnou Burojevićovou: 120. výročie narodenia azda najznámejšieho šídskeho maliara. – Hovorili ste o tom už viackrát, no nezaškodí zase pripomenúť: Čo všetko chystáte v rámci tohtoročného jubilea? – Predtým než sa o tom zmienim, chcela by som sa poďakovať všetkým, ktorí v predošlých rokoch prispeli k zveľadeniu práce našej ustanovizne, k tomu, aby nabrala na kvalite, zvlášť keď ide o jej základný cieľ: prezentovať osobnosť a dielo Savu Šumanovića. Máme veľké plány, lebo sa nazdávame, že jeho opus nie je zďaleka, možno ani • KULTÚRA •

desiatou čiastkou rozanalyzovaný v rámci toho, čo je možné. Veľmi nám je dôležité, aby sme svojou prácou umožnili nové prístupy a nové analýzy jeho tvorby, ako i to, že sme v tom kontexte zoskupili viacerých najvýznamnejších vedcov zaoberajúcich sa národným umením 20. storočia. Práve prebieha výstava v Galérii Matice srbskej v Novom Sade venovaná parížskemu obdobiu maliara. Na nej sme prezentovali obrazy, ktoré sa chránia u nás v Šíde, vedno s tými, ktoré sú v galérii Matice srbskej, pochádzajúce z jeho posledného pobytu v Paríži, ktorý trval od roku 1928 do roku 1930.

– Sú to vlastne práce z roku 1929? – Áno. Tie obrazy, ktorých síce nebolo veľa, sú vlastne medzníkom v jeho tvorbe, umožňujúci nám tým pravým spôsobom prezentovať základy posledného desaťročia Šumanovićovej tvorby. Je to veľmi zaujímavá výstava, ktorá sa po Novom Sade presťahuje do našej galérie. Pri tejto príležitosti by som vyzvala všetkých záujemcov, milovníkov umenia, ktorí si výstavu nemohli pozrieť v Novom Sade, aby nás prišli navštíviť do Šídu. Lebo sa tým plní prianie Persidy Šumanovicovej, Savovej matky, ktorá nášmu mestu darovala 417 obrazov, ako i dom, v ktorom sú

vystavené. Umožňuje nám to organizovať svojrázne špičkové umelecké podujatia. V stálej expozícii je vystavených 116 obrazov, čo pôsobí impozantne, lebo tak sa možno plne vžiť a pochopiť tvorbu veľkého maliara. – Tým sa plány nekončia? – Vždy si pripomíname dátum narodenia Savu Šumanovića, ako aj tie smutné dni, keď ho na sklonku augusta odviedli do Sriemskej Mitrovice, ku ktorým sa staviame s osobitnou úctou. Hoci sme všetko ešte nespresnili, môžem povedať, že sme si na jeseň naplánovali veľkú výstavu, tematicky venovanú grandióznemu cyklu Šidija (Kupačice), aký vo svete nemá obdobu a ktorý prezentujeme v celkom novom svetle, aj s novými rozbormi... Dúfam, že vydáme aj monografiu a týmto jeho obrazy prichystáme na ďalšiu veľkú púť, možno i do zahraničia... – uzaviera riaditeľka Burojevićová.

18 – 19 /4697 – 4698/ 30. 4. – 7. 5. 2016

Kultúra V BIELOM BLATE SI PRIPOMENULI 25. VÝROČIE OBNOVENIA MOMS

Zachovali si korene Vladimír Hudec

dedičnej. V referáte sa o. i. uvádza, že zozname členov MOMS v roku 2015 po obnovení činnosti MSJ v auguste bolo 292 členov. Pedantný dlhoročroku 1990 sa rozprúdila činnosť ný tajomník MOMS Adam Jonáš na obnovení činnosti jednotlivých vypočítal, že počas štvrťstoročia MOMS. Nemalou zásluhou Jána Haníka, vtedajšieho podpredsedu MSJ pre Banát, už v januári 1991 aj v Bielom Blate založili iniciatívny výbor a 21. apríla sa uskutočnilo zakladajúce zhromaždenie. Prvým predsedom sa stal Daniel Valent. Na tejto funkcii potom boli i Katarína Dolinajová, Jarmila Bieloblatskí matičiari vo víre slovenských tancov Hromčíková, Michal Hromčík, Pavel Vrška, Ján Haník a od roku 2009 dodnes cez bieloblatský MOMS prešlo 472 znovu Jarmila Hromčíková. Vyhlášku členov. Za 25 rokov MOMS vydal o začlenení do MOMS vo chvíli zalo- 4 knihy, rozprúdil činnosť folklór-

a prítomnosti hojného počtu matičiarov v piatok 22. apríla v Bielom Blate prebiehalo výročné zasadnutie tamojšieho Miestneho odboru Matice slovenskej a v jeho slávnostnej časti si pripomenuli úctyhodné jubileum – 25. výročie obnovenia činnosti MOMS. Svojou prítomnosťou ich v tejto slávnostnej chvíli poctili konzulka na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Belehrade Oľga Beňová, predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová, podpredseda MSS pre Banát Pavel Baláž, predseda Výboru pre kultúru NRSNM Ján Slávik, delegácie MOMS z Padiny, Kovačice, Hajdušice a Zreňaninu, ako aj predstavitelia miestnej správy, spoločenského, kultúrneho a cirkevného života osady. Hostí a domácich najpr v pozdravila predsedníčka MOMS Jarmila Hromčíková a v pokračovaní, v pracovnej časti zasadnutia podala správu o činnosti v roku 2015, ktorá sa vyznačovala početnými aktivitami. V slávnostnej časti si krátkym referátom, ktorý zostavil tajomník MOMS Adam Jonáš a prečítala ho učiteľka Žiaci základnej školy, ktorí sa učia po slovensky, niekoľkými bodmi prispeli Miluška Sabová, pripo- k slávnostnému programu menuli 25 rokov bohatej činnosti bieloblatských matičiarov na národa roli

ženia podpísalo 184 členov, z čoho v MOMS dodnes zostalo 97, a na

nej sekcie, nadviazal čulé kontakty so Slovenskom, významne prispel

KOVAČICKÁ MOZAIKA 2016

Literárno-počítačová fiesta Anička Chalupová

iterárno-počítačová súťaž Kovačická mozaika vznikla roku 2007, odkedy sa usporadúva každoročne v apríli, pri príležitosti Medzinárodného dňa knihy a autorských práv. Zámerom tejto akcie je podnietiť mladých ľudí k literárnej a audiovizuálnej tvorbe v slovenčine, srbčine, rumunčine a maďarčine. Na tomto podujatí sa

www.hl.rs

koná slávnostné udeľovanie cien najlepším a čítajú sa odmenené práce. Tak tomu bolo i v piatok 22. apríla 2016, keď Obecná knižnica v Kovačici usporiadala vyhodnotenie 8. ročníka literárno-počítačovej súťaže Kovačická mozaika 2016. Tohtoroční účastníci akcie – zaradení do troch kategórií (nižšie a vyššie ročníky základných škôl, stredoškoláci, študenti a dospelí) – si vyskúšali informatické schop-

Informačno-politický týždenník

nosti a literárne vlohy na témy: Nejdem a basta, Labyrint a na voľnú tému. V úvodnom prejave Miroslav Mlynárček, úradujúci riaditeľ Obecnej knižnice, vyjadril potešenie zo skutočnosti, že aj v tohtoročnej súťaži bol veľký počet účastníkov. Členovia posudzovacej komisie Samuel Kráľovský a Martin Jonáš zverejnili potom výsledky súťaže, na ktorú bolo zaslaných 26 počítačových prác, z toho 15

k zachovaniu slovenských tried v škole a usporiadal celý rad iných aktivít. Slovom – vôkol MOMS sa krúti celý kultúrny život bieloblatských Slovákov a tým matičiari významne prispeli k tomu, aby si Slováci tu zachovali materinskú reč a pričinili sa o to, aby nevyschli ich korene a zachovali si miesto, ktoré im patrí v multikultúrnej a multinacionálnej Vojvodine. Avšak aj napriek takej čulej činnosti matičiarom sa dodnes nepodarilo zabezpečiť si vlastné miestnosti, čo im v nadchádzajúcom období bude jednou z prvoradých úloh. Gratuláciami k jubileu, blahoprajnými slovami a peknými želaniami sa Bieloblatčanom prihovorili aj konzulka O. Beňová, A. Tomanová-Makanová, K. Melegová-Melichová a Pavel Baláž. Na záver najzaslúžilejším Bieloblatčanom a cezpoľným, ktorí sa pričinili o to, aby bieloblatský MOMS patril medzi aktívnejšie v Srbsku, udelili ďakovné diplomy a všetkým pozostalým zakladajúcich členov odovzdali zakladajúce členské lístky ako pamiatku na ten čin. Nasledoval bohatý poldruhahodinový kultúrno-umelecký program v podaní samotných matičiarov, ako aj žiakov ZŠ Bratstva a jednoty, ktorý nasvedčuje tomu, že sa bieloblatskí matičiari o svoju budúcnosť nemusia obávať. spracovaných v PowerPointe, a 11 videoklipov. Komisia rozhodla, že prvé miesto si zaslúžila Anna Andrea Holíková, žiačka 4. ročníka kovačického Gymnázia Mihajla Pupina. Ján Farkaš, žiak záverečného ročníka kovačickej ZŠ Mladých pokolení, a Marta Žiaková, šiestačka padinskej ZŠ maršala Tita, získali druhé miesto, kým tretie miesto patrilo Dajane Šimákovej a Sáre Mámojkovej, žiačkam 6. ročníka ZŠ maršala Tita v Padine. Komisia, ktorá hodnotila literárne práce (Alžbeta Hriešiková, Katarína Stanová a Zuzana Kotvášová), rozhodla, že v kategórii žiakov nižších ročníkov základných škôl z • KULTÚRA •

ZASADALI PAZOVSKÍ MATIČIARI

klade predlôh našich, ale i zahraničných spisovateľov, klasikov a súčasných umelcov, no i na základe vlastných scenárov. K jubileu mu zaželala ešte „veľa zdravia, lebo je vzácne, veľa šťastia, lebo je krásne, veľa tentoraz do Starej Palásky, lebo je jej vždy zovy priniesol knižné málo, a ešte všetko darčeky. Vladislav Pop, pekné, čo by sa priať tajomník MOMS Stará dalo“. K narodeninám Pazova, ktorý zároveň Jubilant Miroslav Benka mu zavinšoval i Veno vykonáva aj funkciu Nechvátal, profesor pokladníka, informoval, že sa pre slovenského jazyka a literatúry na poruchy na elektrickej inštalácii ma- dôchodku. tičná kancelária nedá používať, preto V krátkom príhovore sa osláveúraduje v miestnostiach slovenského nec poďakoval členom miestneho spolku v úradných hodinách. matičného odboru, že nezabudli na toto jeho jubileum – životnú JUBILANT MIROSLAV BENKA šesťdesiatku. Povedal, že je príjemne Zvýšenú pozornosť na zasadnutí dojatý a zároveň prezradil, čo sa v venovali jubilantovi Miroslavovi tomto pre neho významnom roku Benkovi zo Starej Pazovy (22. aprí- pripravuje na publikovanie. O bohala 1956 Ašanja), slovensko-srbskému scenáristovi, režisérovi, hercovi, dizajnérovi, pedagógovi a významnému umelcovi. Popriali mu pevné zdravie a k významnému životnému a Na výročnom zhromaždení matičiarov umeleckému jubileu (35 rokov) ešte mnoho tom životopise tohto všestranného tvorivých síl. K 60. narodeninám, umelca – nášho a svetového, o jeho ktoré oslávil práve v tento deň, prí- špičkovej tvorbe sa iste všetci viac ležitostný text o jeho živote a diele dozvieme po vydaní monografie prečítala L. Lakatošová, s dôrazom a určite i bibliografie pozostávajúna početné ceny a uznania, ktoré za cej z až 2-tisíc jednotiek – údajov, svoju prácu získal tak doma, ako aj ktoré boli napísané o M. Benkovi. v zahraničí. Doteraz režíroval vyše Bibliografické vydanie chystá ÚKVS 70 divadelných predstavení na zá- v Novom Sade.

Na obzore publikácia o 25-ročnej práci MOMS V minulom roku sa v tomto miestnom matičnom odbore aj napriek ýročné zhromaždenie MOMS všeobecne ťažkej ekonomickej Stará Pazova sa konalo v piatok situácii pozitívne hospodárilo a v 22. apríla v ZŠ hrdinu Janka neprítomnosti predsedu Dozornej Čmelíka. Medzi hosťami boli Rasti- rady táto správa iba formálne bude slav Surový, čestný predseda MSS, s náhradne vsunutá do kompletného manželkou Elenou a s predstaviteľmi materiálu. Správy o minuloročnej kysáčskeho MOMS, a Svetislav Subo- činnosti (spolu s finančnou) a návrh tić, predseda VV Rady Miestneho programu práce na rok 2016 (spolu s finančným plánom) boli schválené. spoločenstva Stará Pazova. Medzi prioritné úlohy si členovia Po uvítacích slovách Anny Balážovej, predsedníčky MOMS Stará Pazo- tohto miestneho matičného odboru dali vydavava, nasledovala teľskú činnosť a matičná hymna už v blízkej buv podaní žiakov dúcnosti tlačou – speváčky Maje má vyjsť kniha Gedeľovskej a o 25-ročnej práci h a r m o n i k á ra MOMS Stará PaAlexu Materáka. zova. V bežnom V poeticko-huroku si pripodobnom pásme menú 95 rokov vystúpili recitáZdruženia žien torka Jelena ArĽudmily Hurbadalová, spevácka novej a nevystaskupina Združene ani stretnutie nia pazovských ku dňu príchodu žien pri SKUS hrSlovákov na tieto dinu Janka Čme- Anna Balážová so žiakmi Majou líka a v prednese Gedeľovskou a Alexom Materákom priestranstvá. Pazovskí matičiari krásneho slova i hostka Elena Surová. Zasadnutie vie- okrem účasti na tradičných športodol Igor Feldy, podpredseda MOMS vých a kultúrnych podujatiach zvýStará Pazova. Správu o vlaňajšej šenú pozornosť venujú aktuálnej sičinnosti prečítala Libuška Lakato- tuácii ohľadom úradného používania šová, podpredsedníčka pazovských jazyka a písma, otázky dvojrečových matičiarov, kým finančnú správu za tabúľ atď. Na výročnom zhromažderok 2015 pokladník Vladislav Pop. ní sa prihovoril Rastislav Surový a Anna Lešťanová

územia Kovačickej obce 1. miesto si zaslúžili Ivana Megová, žiačka padinskej ZŠ, a Isidora Nedeljkovićová, tiež štvrtáčka, zo ZŠ Savu Žebeljana v Crepaji. O nuansu bol slabší Vlastislav Srnka, žiak 4. ročníka padinskej ZŠ. Tretie miesto v tejto kategórii získali Saška Nikolićová a Đurica Mirković, žiaci 3. ročníka, ako i štvrtáčka Anđela Ćulibrková, zo ZŠ z Crepaje. Posudzovacou komisiou boli ocenené aj literárne práce tých trošku starších autorov – žiakov vyšších ročníkov ZŠ, a tak piatačka Elena Straková a už spomínaný Ján Farkaš, žiaci kovačickej ZŠ, si zaslúžili 1. miesto, kým ôsmak Zlatko Hriešik a Igor • KULTÚRA •

O Kovačickú mozaiku je z roka na rok väčší záujem; na snímke odmenení účastníci tohtoročnej akcie Čížik, žiak 5. ročníka, zakotvili na 2. mieste. Tretie miesto v tejto kategórii si zaslúžila Teodora Brt-

ková, žiačka 7. ročníka kovačickej ZŠ. Ani v súťaži stredoškolákov, študentov a dospelých odborná

porota nemala ľahkú úlohu. V tretej kategórii odmeny získali: Martina Valentová z Padiny a Martin Sampor z Kovačice (1. miesto), Jovana Šamancová z Uzdinu a Zuzana Čížiková z Kovačice (2. miesto) a Miloš Mihajlović z Crepaje a Vesna Hudecová z Padiny (3. miesto). Obecná knižnica v Kovačici aj tohto roku odmenila pedagógov, ktorí nesebecky priložili ruky k organizácii tohto podujatia, a tak primerané darčeky získali Elena Tomášová z Kovačice a Biljana Atanacková z Crepaje. Program viedla moderátorská dvojica: stredoškoláčka Jarmila Hajková a študent Pavel Kuchárik.

18 – 19 /4697 – 4698/ 30. 4. – 7. 5. 2016

Kultúra S ALEXANDROM ĆIRKOVIĆOM, PROFESOROM SLOVENSKÉHO JAZYKA A LITERATÚRY ZO STAREJ PAZOVY

Žiaci chodia pravidelne na hodiny slovenčiny Anna Lešťanová

lexander Ćirković (27) zo Starej Pazovy po skončení gymnázia študoval na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade: základné akademické štúdium prvého stupňa absolvoval v roku 2012, master štúdium druhého stupňa o dva roky neskôr. Teraz je už pravým profesorom. Aké sú vaše prvé profesorské skúsenosti? – Osvetovým pracovníkom som sa stal oficiálne vlani v septembri, odkedy pracujem v dvoch staropazovských školách – v Gymnáziu Branka Radičevića a v Základnej škole Simeona Aranického. Pred týmto som mal skromnú profesorskú skúsenosť aj v ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, kde som podľa potreby zastupoval profesorky slovenčiny. V základnej škole, kde teraz pracujem, sa mne a mojim žiakom darí veľmi dobre. Pracujeme v dvoch skupinách. Mladšiu skupinu tvoria žiaci nižších ročníkov, ktorí sa slovenčinu učia od začiatku, takmer ako cudzí jazyk. Aj preto, lebo je v tejto skupine hodne srbských detí, ktoré o slovenčinu, aj keď týmto jazykom nehovoria, prejavujú mimoriadny záujem. Sú veľmi usilovné a nanajvýš praco-

slovensky aktívne hovoria. S nimi sa mi tiež dobre pracuje a slovenčinu sa učíme na trochu pokročilejšej úrovni. V mladšej skupine mám 30 žiakov, ďalších 10 v staršej skupine, kde sú žiaci vyšších ročníkov. Ide

Žiaci ZŠ Simeona Aranického s darovanými učebnicami – mladšia skupina

tu zväčša o slovenské deti, s ktorými preberám vážnejšiu látku týkajúcu sa pravopisu, gramatiky a literatúry. Záujem žiakov je aj v tejto skupine podobne dobrý. Slovenčina v tejto škole je novinkou, však? – Tento školský rok je zároveň prvý, ako v tejto škole prebiehajú fakultatívne hodiny slovenčiny, a Základná

Staršia skupina žiakov s profesorom Alexandrom Ćirkovićom

vité. Učíme sa základné praktické veci, napríklad predstaviť sa, po slovensky pomenovať predmety, nadviazať konverzáciu. Často si aj zaspievame detské slovenské pesničky, ktoré títo malí slovenčinári doslovne zbožňujú. V tejto skupine sú aj deti zo zmiešaných manželstiev, ale aj slovenské deti, ktoré po

www.hl.rs

sa doteraz ešte nemali možnosť stretnúť. Mnohí boli preto skeptickí, no údaj, že sa v tomto školskom roku pre tento voliteľný predmet rozhodlo až 40 žiakov, svedčí o tom, že je oňho dosť veľký záujem, a zároveň ukazuje

škola Simeona Aranického je prvá základná škola s vyučovacím jazykom srbským v Starej Pazove, ktorá do svojho vzdelávacieho programu zaradila aj tento predmet. Fakultatívne hodiny slovenčiny s prvkami národnej kultúry v základných školách sú pre Staropazovčanov niečo celkom nové a nevídané, niečo, s čím

Informačno-politický týždenník

na to, že ho aj ich rodičia považujú za užitočný a dôležitý. Situácia v stredných školách je určite inakšia. – V staropazovských stredných školách fakultatívne hodiny slovenčiny majú už dlhú tradíciu. Na tieto hodiny spravidla chodia žiaci, ktorí skončili základnú školu v slovenskom jazyku. Cieľ tejto výučby je zachovať získané vedomosti zo slovenčiny, ale ich i dopĺňať novými. Je veľmi dôležité, aby sa títo žiaci so spisovnou slovenčinou stretali aj počas stredoškolského štúdia, kde sa vyučovanie koná výlučne v srbčine, aby ňou aspoň na týchto hodinách hovorili, čítali a písali. Lebo keď jazyk aktívne nepoužívame, či už v hovorenej, alebo písanej podobe, naň sa rýchlo zabudne. No tieto hodiny majú ešte jeden veľmi dôležitý účel, a to je zachovávanie a pestovanie národného povedomia, cítenia a slovenskosti vôbec. Ináč, mám tu žiakov z troch škôl: z gymnázia, z ekonomickej a z technickej školy. Je ich spolu 20 a sú to žiaci od 1. do 4. ročníka. Chodia žiaci pravidelne na tieto hodiny? – Chcel by som pri tejto príležitosti pochváliť všetkých mojich žiakov, lebo na hodiny chodia pravidelne aj

napriek nešikovnému zaradeniu do školského rozvrhu. Slovenčinu vždy mávame ako „predhodinu“, respektíve ako 7. hodinu. Ja si myslím, že by to mali byť hodiny, na ktorých sa žiaci cítia voľnejšie, pohodlne a príjemne, lebo iných školských povinnosti majú aj tak dosť. Keďže ide o voliteľný, fakultatívny predmet, snažím sa, aby tieto hodiny slovenčiny boli maximálne prispôsobené žiakom a ich záujmom. Vždy im vychádzam v ústrety, pýtam sa ich, čo ich zaujíma, o čom by sa chceli na týchto hodinách rozprávať, dozvedieť, naučiť. Vždy som ochotný prijať ich sugescie a návrhy, ako tie naše hodiny spraviť zaujímavejšími a užitočnejšími. Teší ma, a je to pre mňa veľký úspech, zadosťučinenie, ale aj úcta, keď vidím, že žiaci pravidelne chodia na moje hodiny, a keď sa so mnou niekedy aj po hodinách zostanú o všeličom porozprávať. Fakultatívna výučba znamená, že známka zo slovenského jazyka nevchádza do prospechu. Ako motivujete napríklad stredoškolákov? – Práve preto, že známka zo slovenského jazyka nevchádza do prospechu, usilujem sa na všelijaké spôsoby žiakov motivovať. V prvom polroku sme napríklad v rámci hodín slovenčiny navštívili Filozofickú fakultu v Novom Sade a Oddelenie slovakistky, blíži sa aj súťaž zo slovenského jazyka, na ktorú pocestujeme do Kovačice, z čoho sa žiaci už teraz tešia. Fakt, že chodia na hodiny slovenčiny počas stredoškolského štúdia, im môže v blízkej budúcnosti veľmi osožiť. Napríklad pri zápise na vysokoškolské štúdiá na Slovensku budú vo výhode v porovnaní s tými, ktorí tento predmet vo svojom stredoškolskom vysvedčení nemajú. Pre toto budú uprednostňovaní aj pri udeľovaní vysokoškolských štipendií. Slovom, oplatí sa chodiť na tieto hodiny, aj napriek tomu, že známka nie je započítaná do celkového priemeru známok. Aby hodiny slovenčiny boli úspešné, žiaci buď základných, alebo stredných škôl potrebujú učebnice a iné didaktické pomôcky. – Keď ide o výučbu slovenčiny s prvkami národnej kultúry, na začiatku školského roku sme sa ocitli vo veľmi nepriaznivej situácii: nemali sme žiadne učebnice. Trvalo to bezmála dva mesiace. V ústrety nám vtedy vyšla a podporu poskytla NRSNM v Novom Sade, ktorá pre všetkých žiakov zaobstarala učebnice, za čo sme veľmi vďační. Foto: z archívu A. Ćirkovića • KULTÚRA •

S ANNOU VOZÁROVOU, ÚRADUJÚCOU RIADITEĽKOU KYSÁČSKEJ ŠKOLY

Menej prvákov než ôsmakov Elena Šranková

nna Vozárová je úradujúcou riaditeľkou v kysáčskej Základnej škole Ľudovíta Štúra a pri tejto príležitosti sme sa ju opýtali na aktuálnu situáciu v škole, najmä na zápis prvákov. Koľkí ôsmaci práve končia vzdelávanie v kysáčskej škole? – Končí 56 ôsmakov, z toho 41 žiakov je v slovenských triedach a 15 v srbskej. Väčšina ôsmakov sa nedávno zúčastnila na skúšobnom testovaní, vystali iba tí, čo boli na súťažiach. Slabší žiaci to brali trochu ľahostajne a vážne to pochopili výborní žiaci, ktorí si skutočne chceli preveriť vedomosti. Koľko prvákov budete mať v nasledujúcom školskom roku? – Máme 26 budúcich školákov, ktorí sa budú učiť v slovenskej reči a 16 žiakov sa zapíše do srbskej triedy. Je to malý počet prvákov, čo je evidentné aj v iných menšinových prostrediach, dokonca aj v ostatných školách. Počet detí, ktoré sa zapisujú do školy, sa stále

znižuje. Uvidíme, ako to dopadne, keďže je minimálny počet detí v menšinových prostrediach v triede 15 žiakov. Mám nádej, že nám dovolia otvoriť dve triedy v slovenskom jazyku a že teda zostane rovnaký počet tried ako doteraz. Aj v Kysáči je veľa rodín, ktoré sa v posledných rokoch vysťahovali, najmä na Slovensko, takže deti, ktoré by mali ísť do školy, sú v zahraničí. Možno by aj v ministerstve mohli prihliadať na to, že je nižšia natalita ako bola skôr, ako i na to, že sú veľké migrácie v celom štáte. Počet žiakov v triede by možno mohli znížiť. Podnikli ste kroky, aby sa deti zapísali do slovenských tried? – Pedagogička Ljubica Hmilj každý rok organizuje rodičovskú poradu pre rodičov budúcich prvákov. Tak bolo i teraz a takmer

všetci rodičia boli prítomní. Vtedy sme využili príležitosť pripomenúť rodičom, najmä rodičom detí zo zmiešaných manželstiev, aby dobre zvážili a zapísali si deti do slovenských tried. Lebo nie je dobrou výhovorkou, že im bude ľahšie v strednej škole. Staršie generácie si pamätajú, že sa väčšina žiakov po základnej škole v Kysáči zapisovala do srbských škôl v Novom Sade. Školy v srbských prostrediach si bez väčších problémov zakončili, a preto mienim, že je zlá výhovorka, že dieťaťu bude ľahšie, keď ho hneď zapíšu do srbskej triedy. V prvom ročníku v ďalšom školskom roku učiteľky v slovenských triedach budú Anna Legíňová a Anna Brňová a v srbskej triede Svetlana Vučinićová. Máte nejaké problémy v procese výučby?

– Nateraz všetko prebieha normálne, čo sa týka kádrov. V slovenských triedach sa vyučuje po slovensky a v srbských po srbsky. Avšak je evidentné, že o pár rokov bude nedostatok kádrov, ktoré vedia po slovensky, alebo majú dôkaz o poznávaní slovenského jazyka. Keď starší kolegovia pôjdu do výslužby, môže sa zjaviť problém najprv vo výučbe voliteľných predmetov, a potom aj ostatných. Aké novinky ešte máte? – Tohto roku žiaci dobre pochodili na súťažiach, dostali sa do regionálnych súťaží z matematiky, chémie, fyziky, zo srbského jazyka, boli na literárnej olympiáde zo srbského jazyka, zo zemepisu, strelectva, zo slovenčiny. Do republikových súťaží postúpili strelkyne, teda dievčatá, a žiaci zo slovenského jazyka. Treba ešte spomenúť, že tak ako v každej škole, aj v našej je vždy vítané zlepšenie pracovných podmienok a renovovanie budovy. Najdôležitejšie je zlepšiť informatický kabinet, tiež treba upraviť športové terény, vymeniť starý nábytok v niektorých učebniach a dvere. Fasáda si tiež vyžaduje vynovenie, ale dôležitejšie je zabezpečiť pomôcky, aby učitelia mali s čím robiť a deti sa mohli lepšie učiť.

DEŇ ŠKOLY V HLOŽANOCH

Snaženie, radosť a úspechy Jasminka Činčuráková-Galambošová

ak ako obvykle, aj v piatok 22. apríla sa slávnostná akadémia ku Dňu školy v Hložanoch začala hymnou školy v prednese žiackeho chóru. Potom sa v Dome kultúry prítomným prihovorila riaditeľka ZŠ Jozefa Marčoka Dragutina Katarína Zimová, ako i predseda RMS Hložany Ján Bohuš a predseda obce Pavel Marčok, ktorý v mene lokálnej samosprávy a Miestneho spoločenstva s námestníkom Sinišom Stanivukom škole odovzdal darček – tablet. V školskom roku 2015/2016 boli vykonané dôležité práce na adaptácii a vynovení školskej budovy (hygienický uzol, školská kuchyňa, okná na telocvični, vi• KULTÚRA •

deodozor, nový školský nábytok). Tohto roku sa oslavy školy niesli v znamení 260 rokov od príchodu Slovákov do dediny a aj keď je hložianska základná škola z tých menších, vyhlásená je za školu osobitného významu pre slovenskú národnosť. Žiaci a učitelia školy dosahujú pozoruhodné výsledky a úspešne reprezentujú školu a vojvodinských Slovákov tak v krajine, ako aj v zahraničí, čo v prejave potvrdila aj riaditeľka K. Zimová. Neskoršie javisko patrilo žiakom – úspešným reprezentantom školy, ktorí so svojimi učiteľmi pripravili poldruhahodinový bohatý program spevu, recitácií, ľudového tanca, divadelných scénok... Diváci toto ich snaženie a radosť ocenili zaslúženým potleskom.

Žiaci zasadili do školského areálu nové sadenice

Slávnostnej akadémii predchádzala akcia, ktorou si žiaci a kolektív školy so združením ekológov Ekos pripomenuli Svetový deň

Zeme, a to tak, že do areálu školy vysadili sadenice paulownie. Škola sa tým zapojila do akcie Zasaď strom – zachráň planétu.

18 – 19 /4697 – 4698/ 30. 4. – 7. 5. 2016

Kultúra  RECENZIA

Polstoročie a štvrťstoročie na jednom mieste Oto Filip

á kniha nesie skromné označenie katalóg, hoci je omnoho viac. Je polstoročnou syntézou, perfektným chrámom svetových ilustrácií, svojráznou encyklopédiou, ukážkou, ako treba osláviť jubileum. Konkrétne dva, jednak samotnú časovú os, jednak jednotlivé podujatia. Prvým je 50. výročie založenia BIB, druhým zase doterajších 25 Bienále ilustrácií Bratislava. Páčivý a neskutočný príbeh štartoval vlastne celoštátnou výstavou ilustrácií pre deti v roku 1965, aby dva roky po nej svetlo sveta uzrelo prvé Bienále ilustrácií Bratislava. Hneď na štarte bola prezentovaná knižná ilustrátorská tvorba z 25 krajín sveta. Všetko potom sú dnes už dejiny. Aj to, že BIB prostredníctvom prác tisícov umelcov z vyše 100 krajín sveta už celé desaťročia inšpiruje celé generácie detí a dospelých silou a invenciou svojich výtvorov. Treba si sprítomniť slová Ing. Petra Tvrdoňa, riaditeľa Bibiany – Medzinárodného domu umenia pre deti, uvedené vo vstupnej časti publikácie 25. BIB, ktorý podotýka, že ak by sa v jednej galérii zhro-

Obálka publikácie

Jedna z prác Jeleny Pešićovej

ilustrácií s viac než 9 000 knihami. Úvodom náročnej publikácie sú príhovory k jubileu: od (vtedajšieho) ministra kultúry Mareka Maďariča a generálnej riaditeľky UNESCO Iriny Bokovej, cez riaditeľa Bibiany Ing. Petra Tvrdoňa a generálnu komisárku BIB PhDr. Zuzanu Jarošovú, po čestného predsedu Medzinárodného komitétu a zakladateľa BIB JUDr. Dušana Rolla a vedúcu Sekretariátu BIB Mgr. Vieru Anoškinovú. Nasleduje prehľad podujatí k jubileu, mená, biografie a fotky členov odbornej poroty. Záverom

355 prác ilustrátorov z päťdesiatich krajín. Každá z nich je na približne pol strane formátu A4, spolu s menom autora, základnými biografickými údajmi o ňom, uvádzaním, kde, v ktorej knihe možno nájsť vystavenú prácu. Je tu, samozrej-

ktorý skvele vie vyliečiť smutnú dušu, nielen detskú, ale aj dospelú. Veď umožňuje vrátiť sa do čias, keď sme ani netušili, čím všetko nás život môže valcovať, keď nami lomcovali fantazijné svety, plné hier a potešení. Ak je prvá obrázková kniha pre dieťa prvou galériou, do ktorej vstupuje, tak je výhodou a výsadou tejto, že je vlastne celým veľkým domom umenia. Najkraj-

Jedna z dvojstrán

Marica Kicušićová ilustrovala knihu Dobricu Erića

maždili všetky vystavené originály ilustrácií a všetky knihy, ktoré boli v Bratislave, ten priestor by musel byť dostatočne veľký, aby sa tam mohli vmestiť desaťtisíce originálov

www.hl.rs

knihy sú snímky z 24. Bienále v roku 2013, ako aj portréty ilustrátorov účinkujúcich na Bienále 2015. Najkrajšou, najväčšou a najpútavejšou zložkou publikácie je však

Informačno-politický týždenník

me, i bydlisko a e-mailová adresa umelcov. Srbsko je zastúpené troma autormi: Maricou Kicušićovou (Negotin 1988), Dušanom Pavlicom (Sriemska Mitrovica 1968) a Jelenou Pešićovou (Belehrad 1978). Ozaj je málo kníh, v ktorých možno objaviť toľko pestrých farieb na jednom mieste, toľko hravosti, nápadov, inšpirácie, vtipu. Titul,

ším a dokonalým. Veď na BIB, ako podčiarkuje Dr. Zuzana Jarošová, súťažilo vyše 70 000 originálov ilustrácií, viac ako 6 500 ilustrátorov zo 103 krajín všetkých kontinentov a tisíce kníh. Skutočne úžasná pyramída fantázie, ducha a kreativity. Jedným z jej úchvatných a uholných kameňov je aj ozaj vydarená publikácia k jubileu. • KULTÚRA •

OBECNÁ PREHLIADKA DETSKÝCH TANCOV A SPEVOV

Zvrtniže sa ešte raz… Jaroslav Čiep

ultúrno-umelecký spolok Petrovská družina už rad rokov má na starosti prvý stupeň súťaže detských folklórnych súborov v Obci Báčsky Petrovec. Tak ako aj v minulých rokoch, aj tohto roku si zverenú úlohu statočne splnili. Vynasnažili sa, aby všetko bolo úhľadné, malo svoju dynamiku a aby javisko Slovenského vojvodinského divadla, kde sa folklórna obecná prehliadka detí uskutočňuje, bolo aj primerane ozdobené. Vo štvrtok 21. apríla do Petrovca pricestovali aj ostatní ochotníci z Maglića, Kulpína a Hložian, aby hodnotiacej komisii (choreograf Ján Slávik hodnotil tance a dirigentka Slovenka Benková-Martinková spev) potvrdili, že sa dobre prichystali na nadchádzajúcu sezónu a že ich každé ďalšie vystúpenie bude ešte istejšie a presvedčivejšie. Patrónom prehliadky je petrovská lokálna samospráva, ktorá účastníkom prehliadky zabezpečuje autobusovú prepravu. Úvodom podujatia a predtým ako obecnú prehliadku otvoril, predseda obce Pavel Marčok predsedníčke

činného v petrovskom spolku pod vedením Michala Struhára. Moderátorka programu Vladimíra Sabová potom na javisko pozývala aj detskú tanečnú skupinu KOS Jednota z Hložian pod vedením Jaroslava Krišku, mladšiu detskú spevácku a tanečnú skupinu, staršiu detskú spevácku a tanečnú skupinu petrovských folkloristov pod vedením Miliny Sýkorovej, Daniely Legíňovej-Sabovej a Pavla Pavlíniho, súbor metropolitu Stefana Konstantina Stratimirovića z Kulpína s vedúcim Miroslavom Savićom, staršiu detskú skupinu KUS Đuru Jakšića z Maglića s rovnakým vedúcim, ako i v prípade Kulpínčanov.

Petrovská staršia detská skupina so zmesou slovenských tancov KUS Petrovská družina Miline Častvenovej odovzdal dar. Totiž prednedávnom, keď sa slávnostne otváralo Kultúrne stredisko, štátny tajomník Branislav Ondruš pre petrovských folkloristov priniesol fujaru. Na súťažnom koncerte detských speváckych, hudobných a tanečných skupín, ako aj zborov Petrovskej obce vystúpili všetci tí, čo aktívne pracujú v kultúrno-osvetových a kultúrno-umeleckých spolkoch v tejto obci, kam s poľutovaním nemožno zaradiť kulpínskych zvolenovcov. Ako prví na javisku petrovského SVD sa dvoma pies-

Maglićskí jakšićovci s tancami z okolia Niša ňami predstavil chór Základnej školy Jána Čajaka v Petrovci pod vedením profesorky hudby Marieny Stankovićovej-Krivákovej. Po nich zahrali a zaspievali členovia detského orchestra Kukulienka,

Po vzhliadnutí výkonov komisia ocenila snahu mladých folkloristov a do regionálnej súťaže v Čelareve okrem staršej detskej speváckej skupiny z Petrovca odporučila všetkých účinkujúcich na prehliadke.

47. POKRAJINSKÁ RECITAČNÁ SÚŤAŽ

Zo Sečnja do Valjeva

REVUÁLNA DETSKÁ DIVADELNÁ PREHLIADKA predškolských ustanovizní Sriemu prebiehala v utorok 26. apríla v staropazovskej divadelnej sále. Hostiteľkou prehliadky bola PU Poletarac v Starej Pazove, v mene ktorej všetkých privítala riaditeľka Milica Blešićová. Prehliadku slávnostne otvorila Milena Ljubinkovićová, školská inšpektorka v Obci Stará Pazova. Prví na javisku vystúpili malí divadelníci zo staropazovského Poletarca a po nich ich rovesníci: z PU Radost Nové Bánovce, PU Boška Buhu Inđija, PU Vladu Obradovića Kameniho Pećinci a Poletarac Ruma. Na fotografii: Z predstavenia pazovských škôlkarov Prsteň na morskom dne vychovávateľky Vesny Filipovićovej. Scénografiu divadielka podpisujú Martina Hlodová a Sandra Molnárová. A. Lš. • KULTÚRA •

omaly vrcholí tohtoročná prehliadka najlepších recitátorov, lebo v ústrety republikovej súťaži, ktorá bude v polovici mája vo Valjeve, v dňoch 21. – 23. apríla v Sečnji prebiehalo vojvodinské – pokrajinské kolo. Aj keď príprava súťaže bola otázna, lebo jeden z hlavných podporovateľov – Ústav pre ochranu kultúry Vojvodiny – upustil od organizácie, Vojvodina má svoju recitačnú „reprezentáciu“. Podujatie v prednese krásneho slova úspešne usporiadali Zväz ochotníkov Srbska a Kultúrno-vzdelávacie stredisko v Sečnji. Podľa správy zverejnenej na portáli RTV v troch kategóriách súťažilo spolu takmer 200 recitátorov a hodnotila ich odborná porota v zložení: herec a profesor Miodrag Petrović, profesorka Katalin Fazekaš, profesorka Daniela Radu, kultúrna a divadelná pracovníčka Anna Chrťanová-Lesko-

vac, novinár Mihajlo Zazuljak a profesorka Katarina Čeliković. Pre súťaž vo Valjeve vybrali v každej vekovej kategórii po 9 predstaviteľov a zo 20 účastníkov získali zlaté diplomy. Teší údaj, že neklesá záujem o prednes krásneho slova, lebo v každej kategórii súťažilo po 65 recitátorov. Spomedzi najmladších účastníkov do republikového súťažného kola sa dostala i Marcela Gániová. V ďalšej kategórii postúpili i Martina Bartošová a Andrej Simendić a blahoželať ku krásnemu úspechu môžeme i Timei Budinskej a Ivete Galasovej. Ako bolo zdôraznené i na 47. pokrajinskej recitačnej súťaži v Sečnji, práve podnecovaním kvalitného mimoškolského angažovania detí, akým je i recitovanie, môže sa zmenšiť alebo aj zastaviť násilie medzi vrstovníkmi, ktoré evidujeme v súčasnej dobe.

18 – 19 /4697 – 4698/ 30. 4. – 7. 5. 2016

Kultúra VÝSTAVA OBALOV AUDIOKAZIET V NOVOSADSKEJ IZBE. Aká je to hudobná kolekcia, v ktorej možno nadísť na srbskú trash-folkovú speváčku Vesnu Vukelić-Vendy a americkú metalovú skupinu Death, tureckého populárneho speváka Zekiho Mürena a undergroundovú formáciu Johanbeen z Kragujevca, nahrávky juhoslovanského guslara Rajka M. Tomovića, festival zurny, staré počítačové programy, četnícke piesne a heavy-metalové gitarové triky? Tento štýlový cirkus je znázornený na výstave obalov audiokaziet z kolekcie Vladimíra Lenharta, ktorý v rámci svojho projektu Lenhart Tapes zbiera kazety a reprodukciou ich nahrávok podľa princípu ready-made vytvára nekaždodenný hudobný mix. Upravená podľa princípu koláže, výstava obsahuje početné obaly rôznych kazetových vydaní – originálnych, domácich, juhoslovanských, zahraničných, tzv. pirátskych, ručne dizajnovaných a DIY, pričom mnohé z obalov sú vypracované mimo pravidiel moderného grafického dizajnu – práve táto skutočnosť vytvára unikátnosť (často aj komickosť) prezentovaných prác. Na otvorení výstavy 23. apríla hral Vladimír Lenhart, ako hostky vystúpili speváčky Zoja Borovčanin zo skupiny Lira Vega a Mirjana Raić z tria Rođenice. Výstava sa realizuje v rámci projektu pod názvom Produkcia súčasného umenia a možno si ju pozrieť v novosadskej kaviarni Izba do polovice mája. S. L.

Rovnaká a istá nie je taká istá Anna Horvátová

si je to už v ľudskej, či v ženskej, resp. dievčenskej povahe, že ani jedna z nás nemá rada, keď má kolegyňa, priateľka, suseda... takú istú blúzku, tašku, alebo nejakú inú vec rovnakú ako ona. To má byť predsa jedinečné, i keď sa veľa ráz stáva, že sa stretneme v rovnakom odevnom predmete, a pod vplyvom srbčiny nevrlo skonštatujeme: „Máš istú blúzku ako ja.“ Dávajme pozor, rovnaké nie je to isté, čo isté. V prípade, že chceme zdôrazniť, že sú nejaký módny detail, odevný predmet alebo tá-ktorá vec zhodné s našou, použijeme prídavné mená rovnaký, zhodný, jednaký, totožný, identický, alebo vymedzovacie zámeno taký istý. Tieto prídavné mená použijeme teda na zvýraznenie: – majúci rovnaké vlastnosti, rozmery a pod. ako niečo iné, a to: mám rovnaké šaty ako ty; rovnaký plat; rovnaké

názory, povinnosti; – úplne sa s niečím zhodujúci, ten istý, totožný: bolí ma to stále na rovnakom mieste. Zaujímavé je prirovnanie, i keď v našich krážoch nie zaužívané, mať rovnaký meter na niekoho, čiže rovnako pristupovať k niekomu. V takýchto prípadoch sa vyhýbajme použiť prídavné meno istý, lebo ním nevyjadrujeme vlastnosti, rozmery ap. Prídavné meno istý používame v nasledujúcich prípadoch: nepochybný, zaručený, ktorý sa zhoduje so skutočnosťou; dokonale ovládajúci niečo, vedomý si svojich schopností, zručností: istý chirurg; byť (si) istý sebou, mať istú ruku; bezpečný, zabezpečený: istá skrýša, byť si istý pred nebezpečenstvom (na bezpečnom mieste), isté miesto (v zamestnaní); presne určený, dohodnutý, určitý (vysielať rozhovor v istú hodinu); známy, ale bližšie neurčený: po istom čase, istým spôsobom, do istej miery, istý človek sa ma spýtal...

KRÁTKE SPRÁVY

Šíd

Mimoriadne zasadnutie MOMS. V utorok 19. apríla v Slovenskom dome v Šíde na mimoriadnom zhromaždení matičiari zvolili Dozornú radu MOMS v zložení: Miluška Pršićová, Anna Krošláková a Ján Hrubík a na uvoľnené miesto v Správnej rade MOMS Šíd Darka Kolára. V pokračovaní schôdze členovia Správnej

www.hl.rs

rady rokovali o tribúne v Slovenskom dome pre záujemcov a rodičov budúcich žiakov Gymnázia Jána Kollára v Petrovci a o večierku venovanom 210. výročiu narodenia a 150. výročiu smrti Karola Kuzmányho, prvého podpredsedu Matice slovenskej. Program pripravia žiaci ZŠ Sriemskeho frontu, ktorí sa fakultatívne učia slovenčinu, a spevokol SEAVC v Šíde. St. S.

Informačno-politický týždenník

Výbor pre kultúru Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny vypisuje

súbeh na vypracovanie scenára a realizáciu Otváracieho programu Slovenských národných slávností 2016 V záujme zveľadenia programovej náplne Slovenských národných slávností v roku 2016 a s cieľom podnietiť novú súčasnú tvorbu, Výbor pre kultúru Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny vyzýva všetkých tvorivých jednotlivcov a kreatívne tímy aktívne sa zúčastniť súbehu na Otvárací program SNS 2016. Uchádzači na súbeh sú povinní do 31. mája 2016 zaslať: − detailne rozpracovaný námet na scenár Otváracieho programu Slovenských národných slávností 2016 na tému 150. výročia divadelníctva v Báčskom Petrovci a 25. obnovených Slovenských národných slávností − návrh produkčného a realizačného tímu Otváracieho programu SNS 2016 − finančný plán obsahujúci položky pre segmenty projektu Kritériá súbehu: Otvárací program SNS 2016 je umelecký multimediálny program, ktorého obsah má za cieľ invenčným a pútavým spôsobom prezentovať najvyššie dosahy slovenskej kultúrnej tvorby v Srbsku. Otvárací program trvá 50 minút a obsahuje hovorené, hrané, hudobné, tanečné, vizuálne a iné pasáže späté s kultúrnou a umeleckou tvorbou Slovákov žijúcich v Srbsku. Námety musia byť pôvodné a zatiaľ nezverejnené. Autor môže prihlásiť do súbehu len taký námet, na ktorý má v plnom rozsahu autorské práva. Námety musia byť v slovenskom jazyku a odovzdať ich treba v troch exemplároch. Námety doručiť na adresu: Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny Bulvár Mihajla Pupina 1/IV, Nový Sad 21 000 Obálku treba označiť heslom: SÚBEH NA OTVÁRACÍ PROGRAM SNS 2016

CHÝRNIK

KYSÁČ. Členovia Ochotníckeho divadla KC Kysáč zahlasujú premiéru bábkového divadla – tieňohry Zatúlané sny režisérky Miliny Chrťanovej, ktorá bude v nedeľu 8. mája o 19. hodine vo veľkej sále Kultúrneho centra Kysáč. E. Š.

BÁČSKY PETROVEC. Žiacky parlament Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci usporiada vo štvrtok 12. mája o 19. hodine vo veľkej sieni SVD v Petrovci Humanitárny koncert Mladí veľkého srdca, v ktorom sa zúčastnia žiaci a ich rovesníci z iných škôl. A. M-ová

• KULTÚRA •

V HLOŽANOCH RASTIE AKO Z VODY

Maliarka, či jazdkyňa? Juraj Bartoš

ej kresby a maľby ste si mohli všimnúť v Detskom kútiku i v časopise Zornička. To, že je hložianska škôlkarka Stanislava Štajferová naskutku talentovaná maliarka, povšimla si aj jej vychovávateľka Zuzana Korčoková. Dobre urobila, keď jej vydarenú výtvarnú prácu zaslala na vlaňajší súbeh pod názvom Dojčenie – nech aj mamy, ktoré pracujú, dojčia. Čoskoro sa potešila Stanislava i jej rodičia, vychovávateľka,

ale aj ostatní škôlkari. Stanislave Štajferovej poštár priniesol diplom za 1. miesto v skupine detí predškolského veku. Na súbeh prišlo 84 výtvarných prác a presne polovicu z nich zaslali škôlkari z celého Srbska. Stanislavu Štajferovú sme teda

• KULTÚRA •

najradšej...?“ „Kone.“ „Videla si už živého koníka?“ „K ôsmym narodeninám dostanem živého koňa!“ „Kto ti ho sľúbil?“ „Oci.“ „A kde bude tvoj koník bývať?“ „Pozmeníme šopu na stajňu a tam bude bývať.“ „A čo sa ti najviac páči v škôlke?“ „Kreslenie.“ „Doma tiež Víťazná práca Stanislavy Štajferovej rada kreslíš?“ „Stále.“ poprosili o jej prvý rozhovor pre „Takže máš tých výkresov veľa...“ noviny. „Mám nimi vylepenú celú izbu.“ „Kedy si sa naučila maľovať?“ „Čo budeš robiť, keď raz zakon„Keď som mala päť rokov.“ „Čo číš základnú školu?“ „Pôjdem

do Petrovca, do gymnázia.“ „A potom?“ „Budem jazdiť na koňoch.“ „Na tom odmenenom obraze si namaľovala mamu s bábätkom. Máš bračeka alebo

sestričku?“ „Mám sestričku Tinu. Má päť rokov a trochu sa bije, aj štípe. Radšej by som mala brata.“ „Okrem toho, že pekne kreslíš, čo ešte vieš pekné robiť?“ „Viem sa pekne hrať a – spať.“ Nuž, ďakujem ti, Stanislava, za rozhovor a prajem, aby si sa ešte dlho a veľa krásne hrala a krásne spala, krásne snívala a maľovala. A aby si sa na tom tátošovi dostala ďaleko, ďaleko...

18 – 19 /4697 – 4698/ 30. 4. – 7. 5. 2016

Zoroslav Jesenský

S radosťou do prírody

Krava s kravatou

Bola jedna krava. Chutila jej tráva. avatu Chcela však mať kr u. zo zlatého zamat Kúpila si novú, dostala sa ku slovu: vatou, „Ja som krava s kra u. do ha zá je to pre vás m bola, ko bý ak vš m Keby so la.“ do oblečiem sa zhora-z Býk sa hrdí ako nik: k. postaví si pamätní z kríčka: kla ku vy ak vš a Krav ka. líč , ry červené má pe A na krku kravata, svieti ako zo zlata.

Aj vtedy, keď nám meteorológovia predpoveďami počasia narušia plány v ústrety prvomájovým dňom voľna, vždy sa na Sviatok práce tešíme. Preto, lebo sa tešíme na odchod do prírody, ktorý sa nám automaticky spája s týmito voľnými dňami na začiatku mája. Tak teda kamaráti, urobme si z prvomájových sviatkov oslavu jari a prírody. Na radosť a veselé chvíle v spoločnosti ľudí, s ktorými si najlepšie rozumieme, ani netreba inšpirácia, ale predsa vám srdečne odporúčame naladiť sa i vďaka týmto našim dvom veselým stranám. Ďakujeme spisovateľovi Zoroslavovi Spevákovi Jesenskému, že dvoma básňami prispel k tejto našej snahe rozveseliť vás. Možno vás jeho básničky a veselá prvomájová nálada inšpirujú tiež na tvorenie básní. Podobne ako sa smelo do písania, veršovania a kreslenia pustili naši verní spolupracovníci z Pivnice, Padiny a Báčskeho Petrovca.

Zoroslav Jesenský

Sto pestrých ponožiek Ja som malá stono žka. Na každej nôžke inej farby ponožka. Inej farby topánočk a, zoderiem ich za pol rôčka. Som stonoha vese lá, smiať som sa vždy vedela. Sto podošiev štekli vých – od chichotu strácam dych. Poď, kamarát, aj ty s ním, Teraz ja vás pošteklí m!

Výtvarné práce pivnických škôlkarov:

Lukáš Červený, 4-

Malvína Blažeková, 6-ročná Peter Pavel Čelovs 3-ročný

Anastázia Tóto vá a Nora Tárnociová, 6ročné

ký,

Keď jar zavíta medzi nás, odíde nám zima zas. Voňavé kvety zobudí, stromom šaty premení. Prišla nám jar voňavá, priniesla nám veľký dar. Na každej lúčke kvetinky a rozspievané vtáčiky. Marcela Gániová, 4. a ZŠ J. Čajaka v Báčskom Petrovci www.hl.rs

O jari Na jar slniečko pekne svieti. Radujú sa všetky deti. Marek, Martin, Anička, koník, psík i mačička. Poskakujú po tráve, radujú sa púpave. Darko Meleg, 4. a ZŠ J. Čajaka v Báčskom Petrovci

Jarná báseň

ročný

Papierové motýle vytvorili na predĺženom pobyte v škole žiaci ZŠ 15. októbra v Pivnici: Petronela Šusterová, Martina Šusterová, Irma Zimanová, Diana Pudelková, Natália Lazarov a Tomáš Kámaň

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK • •

Detský kútik Nakreslili žiaci 2. ročníka ZŠ 15. októbra v Pivnici:

Estera Zelenáková

Valentína Kadlíková Miriam Kalková

Oslava jari

Ema Belániová

Keď zavíta jar, je to veľký dar. Vonia celý svet ako krásny kvet.

Jar

Usilovné včeličky bzučia ako husličky. Poletujú sem a tam, bude medu všetkým nám. V záhrade už stará mama posadila mrkvičku, aby mamka navarila veľmi chutnú polievočku. Martin Červený, 4. a ZŠ J. Čajaka v Báčskom Petrovci

Stromy sa zazelenali, kvety rozkvitli, farby jari prišli, zimné chmáry sa rozišli. Vtáčky spievajú, všetko vonia, zvieratá sa zobúdzajú a deti sa hrajú.

Sára Čobrdová

Slnko svieti, radujú sa deti, že jar prišla a zima odišla. Martina Bujzášová, 4. a ZŠ J. Čajaka v Báčskom Petrovci

Jar zobudila moju dedinu Po zime, ani nie takej chladnej, ale veľmi dlhej, netrpezlivo sme čakali jar. Zavítala aj do mojej dediny. Jar, je to proste krása, nádhera, veselosť. Slniečko ohrieva naše roviny, doliny, detské parky, z ktorých sa hlási detský piskot. V tráve akoby bol rozprestretý žltý koberec z púpav, v záhradkách vôňa hyacintov a fialiek mámi včely a farebné motýle. Dni sú dlhšie, a tak sa môžeme hrať rôzne hry vonku. Mali by ste vidieť našu dedinu! Ulice ozdobené rozkvitnutými stromami, veď kvitnú višne, čerešne, trávička vykosená vďaka usilovným Padinčanom. Nádhera. Jar je nádherná. Zobudila nás všetkých. O jari spievame piesne, v škole sme si zarecitovali Jarné kvietky kvietky. Ja som sa tejto jari stala konfirmandkou a mám aj narodeniny, preto zbožňujem jar. Ráno, kým kráčam do školy, počúvam krásny spev vtáčikov, pozerám sa na východ slnka a krásne kvety v kvetinových záhradkách. Je to taký krásny pohľad a pocit, ktorý nám môže darovať iba toto ročné obdobie – jar. Tijana Kucháriková, 5. 1, ZŠ maršala Tita v Padine

• DETSKÝ KÚTIK •

Katarína Valentíková

18 – 19 /4697 – 4698/ 30. 4. – 7. 5. 2016

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 29. apríla 19.30 Zostrih z druhej časti FF Tancuj, tancuj... z roku 2015 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia TV Týždeň Hore-dolu Nedeľa 1. mája 11.00 Dúhovka 11.30 TV archív Utorok 3. mája 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška Pondelok – sobota (piatok) 18.00 Denník Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) NOVÉ TERMÍNY 17.00 Rozhlasové noviny REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Vejár hudobných vysielaní

Piatok 21.30 TV archív

Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta

Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 29. apríla – 50-krát a stále po prvý raz Sobota 30. apríla – DERDD Pondelok 2. mája – Plavkyňa Utorok 3. mája – Zrodený pre boj Streda 4. mája – Tvoj snúbenec, môj milenec Štvrtok 5. mája – Adam Šangala 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 1. mája 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: – Eleonóra, maskovaná pomstiteľka 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix

Dúhovka – prvá polhodinka nedeľného vysielania bude venovaTV STARÁ PAZOVA ná bohatej tradícii mien a menín. Utorok – sobota Bude sa hovoriť aj o tom, ako sa v poslednom čase do úzadia posú- 17.00 Správy vajú alebo zanikajú pre nás tradič- 22.00 Správy Nedeľa né mená, lebo ich vystriedali nové.

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

13.00 S vami a pre vás

TV archív – v druhej polhodinke vysielania budú oprášené spomienky na prvomájové výlety do prírody v Hložanoch, Kulpíne, Starej Pazove a v Slankamenských Vinohradoch z roku 2002.

www.hl.rs

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Mária Balcová z Hložian – odmenená záhradkárka

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 1. mája 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Nedeľa Cantate v kovačickom chráme Božom Kovačický rozhlas 45-ročný Utorok 3. mája 16.00 Kto chce, hľadá spôsob, kto nechce, hľadá dôvod Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 6. mája 16.00 Slovenský film: Šerif za mrežami Príspevky z archívu TV OK

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 18 – 19 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC

V tajničke je pomenovanie sviatku, ktorý oslavujeme 1. mája.

Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

autorka: vysoký ANNA tajnička spevácky súhlas vydávalo BIČIA(srb.) ž. hlas ROVÁ

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

mladá rastlina na sadenie

m. meno ž. meno lekár, spisovateľ Ivan

Ivan Turgenev

romb druh výbušniny

šiator vpíšte ALO

alt

herečka Rina

otec

TELEVÍZIA PANČEVO

jedlo medzi obedom a večerou

Nedeľa 1. mája 20.15 Repríza relácie Dobrý deň

značka fotoaparátov

Streda 4. mája 13.00 Dobrý deň, kolážová relácia

pole, majetky chem. prvok, pohorie v lúka kov (Sn) Turecku

pond

Ružomberok

tesla stan (srb.) škola

vpíšte OL obálka

mužské meno (srb.)

rekreačná vychádzka volt áno

je skrútený TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

koralový ostrov

vpíšte ÁBA

vápnik

Emily Brontëová

túz ampér

elektrón

dlhá samohláska

písomné spracovanie témy

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 17 VODOROVNE: makovica, elaborát, dal, l, Ra, vrabac, m, EM, Olina, ď, Dragan, obed, ab, V, pokraj, ár, viala, aká, Iv, aga, dalo, Zuzka, R TAJNIČKA: ZUZKA MEDVEĎOVÁ

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 15 z čísla 15 Hlasu ľudu z 9. apríla 2016 bolo: DIDA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: MILINA KRIVÁKOVÁ, Ul. Jána Čajaka č. 11, 21 470 BÁČSKY PETROVEC. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

18 – 19 /4697 – 4698/ 30. 4. – 7. 5. 2016

Oznamy Najväčšia kamiónová spoločnosť na Slovensku s najnovším vozovým parkom hľadá

VODIČOV C + E

Práca na turnusy. Plat od 1 300 do 2 000 eur. Stabilitný príjem. V prípade záujmu sa ozvite na mail: greenhill@greenhillconsulting.sk alebo telefón: +421 948 161 669.

Do pozornosti čitateľom Nasledujúce číslo Hlasu ľudu (číslo 20) vyjde s dátumom 14. mája 2016. Upovedomujeme záujemcov o zverejnenie inzerčných a smútočných oznámení, že ich budeme prijímať do pondelka 9. mája, resp. do utorka 10. mája. Redakcia

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

Vlaha v stenách? Izolovanie vlhkých objektov strojmi. 33 rokov skúsenosti v izolovaní vlhkých domov, kostolov a iných objektov hrúbky stien do 10 m. Záruka na vykonané práce.

hlasludu.info www.hl.rs 54

www.hl.rs

Radšej vysušovať – ako búrať! Hydroizolácia Živanović telefóny: 063440470 a 0631024114 hizivanovic@gmail.com www.hiz.co.rs

Informačno-politický týždenník

P R ÁC A N A S LO V E N S K U MOŽNOSŤ DLHODOBEJ PRÁCE (NIE BRIGÁDY) » Ponúkame prácu v rôznych oblastiach, najmä: – automobilový priemysel – elektrotechnický priemysel – logistika • Pozície vhodné pre mužov i ženy. • Vzdelanie a prax podľa druhu pozície. • Možnosť platených nadčasov a dochádzkových bonusov. • Stravné lístky. • Vek nad 45 rokov nie je prekážkou, vyžaduje sa však dobrý zdravotný stav. • 8-, resp. 12-hodinové pracovné zmeny. • Doprava zabezpečená. • Ubytovanie zabezpečené (pri niektorých pozíciách i hradené, resp. poskytovaný príspevok na ubytovanie). • Mzda od 550,- eur do 1 100,- eur mesačne (podľa pozícií). • Výlučne korektná práca v čistých a moderných závodoch. Podmienky:

Platný preukaz zahraničného Slováka. Chuť pracovať. Kontakt v Srbsku:

WWW.LABOURSUPPORT.EU slovacka@laboursupport.eu info@laboursupport.eu miroslav.ceman@gmail.com

+421 917 649563

TAJAN

Lovakia, s. r. o.

069 5015010

PONUKA PRÁCE

STAJAN Slovakia prijme: – pracovníkov na montážne práce (len mužov) – pracovníkov na vysokozdvižný vozík (s preukazom) Výhody: – žiadne testy, žiadne normy, žiadna pracovná linka – jednoduchá práca – zostavovanie plechových skríň – práca na pracovnú zmluvu – práca v čistom prostredí bez hluku – poskytujeme zálohy – dávame stravné lístky – zabezpečujeme pracovný odev – ubytovanie zdarma

Práca na Slovensku – Nové Mesto nad Váhom kontakt: +421 918 493 960 e-mailová adresa: stajanslovakia@azet.sk • OZNAMY •

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie – NS Hram Svetog Georgija

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU228 Futog-Zapad (UMTS)

Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie – NS Hram Svetog Georgija, Ulica Nikolu Pašića č. 4, na katastrálnej parcele číslo 9559, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 19. apríla 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-133/16, ktorým schvaľuje súhlas k predmetovej štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Hram Svetog Georgija, po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie – NS Hram Svetog Georgija, Ulica Nikolu Pašića č. 4, na katastrálnej parcele číslo 9559, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a s podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré stanovili iné oprávnené orgány a organizácie a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení predpokladaných s cieľom znemožniť, zmenšiť a odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. 4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a zmeny technických charakteristík základňovej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal žiadosť zodpovednému orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie. ZDÔVODNENIE Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie – NS Hram Svetog Georgija, Ulica Nikolu Pašića č. 4, na katastrálnej parcele číslo 9559, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie štvorúsekovej anténovej sústavy pre rozsahy GSM 900, GSM 1800 a UMTS. Pre rozsahy GSM 900 a UMTS použijú sa tri antény typu ATR451606 pre prvý, druhý a štvrtý úsek a jedna anténa typu ATR451714 pre rozsahy GSM 1800 a UMTS pre tretí úsek. Azimuty antén sú 0 ° (úsek 1), 90 ° (úsek 2), 180 ° (úsek 3) a 270 ° (úsek 4). Konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu GSM 900 je 2 + 2 + 0 + 2, pre GSM 1800 je 0 + 0 + 3 + 0 a pre UMTS je 3 + 3 + 3 + 3. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V lehote stanovenej zákonom plánovanej na verejné nahliadnutie, Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 11. apríla 2016. Počas trvania verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky počas prezentácie zainteresovanej verejnosti a verejnej rozpravy uskutočnenej 12. apríla 2016, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-133/16 z 12. apríla 2016. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie – NS Hram Svetog Georgija, Ulica Nikolu Pašića č. 4, na katastrálnej parcele číslo 9559, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, číslo VI-501133/16, z 18. marca 2016, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe, o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-133/16 z 19. apríla 2016 so zhodnotením predmetovej Štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie sa konštatovalo, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie číslo VI-501-1121/15 z 18. januára 2016, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválenom rozhodnutí v prostriedkoch verejného informovania.

• OZNAMY •

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU228 Futog-Zapad (UMTS), v Ul. carice Milice č. 92, vo Futogu, na katastrálnej parcele číslo 2130/2, k. o. Futog, Mesto Nový Sad Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 25. apríla 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-71/16, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU228 Futog-Zapad (UMTS), schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základňovej stanice mobilnej telefónie NSU228 Futog-Zapad (UMTS), Ul. carice Milice č. 92, Futog, na katastrálnej parcele číslo 2130/2, k. o. Futog, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný je odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU228 Futog-Zapad (UMTS), Ul. carice Milice č. 92, vo Futogu, na katastrálnej parcele číslo 2130/2, k. o. Futog, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU 228 Futog-Zapad (UMTS), Ul. carice Milice č. 92, vo Futogu, na katastrálnej parcele číslo 2130/2, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavenie trojúsekovej anténovej sústavy pre UMTS rozsah, ktorý bude pozostávať z celkovo troch panelových antén, a to dve výrobcu Kathrein K80010504, po jedna pre prvý a tretí úsek a jedna anténa výrobcu Kathrein K80010505 pre druhý úseku. Antény budú usmernené s azimutmi 10 ° (úsek 1), 120 ° (úsek 2) a 275 ° (úsek 3). Plánovaná konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania, ako aj MS Futog. V lehote stanovenej zákonom MS Futog doručilo rozhodnutie Rady MS Futog, v ktorej je uvedené, že Rada MS Futog na svojej schôdzi z 22. septembra 2008 schválila rozhodnutie, že je generálne proti výstavbe základňových staníc mobilnej telefónie v obývanom meste a v blízkosti obytných objektov a že podľa mienky členov Rady, všetky antény pre mobilnú telefóniu treba vymiestniť mimo sídliska. Rovnaké rozhodnutie schválilo aj nasledujúce zloženie Rady MS Futog v júli 2009. Nositeľ projektu doručil Zmluvu o prenájme uzavretú medzi Miroslavom Dašićom z Futogu, Ul. carice Milice 92, a Podnikom pre telekomunikácie Telekom Srbija, a. s., ako aj Informáciu o lokalite pre parcelu číslo 2130/2, k. o. Futog, vydanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a bývanie Mesta Nový Sad, číslo: V-353-92/16 z 23. marca 2016. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NSU228 Futog-Zapad (UMTS), číslo: 1712/15-270RO, ktoré vypracovalo akreditované laboratórium Vatrogas z Nového Sadu. Základná stanica mobilnej telefónie NSU228 Futog-Zapad (UMTS), má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre všetky úseky a pre UMTS rozsah. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenou efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrnosti (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

18 – 19 /4697 – 4698/ 30. 4. – 7. 5. 2016

Oznamy BOĽAVÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na milovaného syna

Dňa 29. apríla 2016 uplynulo šesť mesiacov od smrti

MIŠKA LABÁTA

MICHALA LABÁTA

30. 8. 1961 – 29. 10. 2015 z Aradáča

1961 – 2015 z Aradáča

Uplynulo šesť boľavých mesiacov, čo si nás navždy opustil, syn môj milovaný. Čas plynie, ale spomienka na Teba navždy zostane v mojom srdci. Zarmútená matka

SMUTNÁ SPOMIENKA

Ten večný pokoj Ti prajeme a spomienky na Teba si s láskou zachovávame. Manželka Marka a deti Miško a Blaženka

SMUTNÁ SPOMIENKA

na milovaného brata

Uplynulo deväť rokov, čo nás opustil náš

MIŠKA LABÁTA

MICHAL LABÁT

30. 8. 1961 – 29. 10. 2015 z Aradáča

29. 9. 1937 – 16. 4. 2007 z Aradáča

Zomrel si, brat môj milý, spolu sme v detstve pekného prežili. Len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať, za Tvoju dobrotu ďakovať a spomínať. Zarmútená sestra Marka s rodinou

DROBNÝ OZNAM T E S N Í M E (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088-433.

Všetko zmizlo, všetko sme stratili, len spomienky Tvojej lásky večne nám zostali. Tvoji najmilší

SPOMIENKA

PAVEL ČELOVSKÝ

19. 1. 1925 – 1. 5. 2001 – 2016 z Kulpína Už pätnásť rokov... Tichú spomienku Ti venujú Tvoje deti: Pavel, Ján a Mária Filipová s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 23. marca 2016 nás opustila naša ňanika

EVA KRIŽANOVÁ rod. Hrková 1935 – 2016 z Kovačice

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachová rodina Hrková: Zuzana, Stanislav a Lýdia s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

na manžela

Čas neúprosne plynie, nikdy nevráti, čo vzal, zostali len spomienky, nedopovedané slová, slzy na tvári a v srdci žiaľ.

JÁNA MUČAJIHO

1944 – 2015 – 2016 z Báčskeho Petrovca Osud je občas veľmi krutý, nevráti, čo raz vzal. Zostali iba spomienky a žiaľ... Zarmútená manželka Zuzana

HĽADÁTE serióznu prácu na Slovensku? S nami ju nájdete. Viac info na webe: www.newjob.rs alebo na tel. č.: 064/454-555-3. Nová robota pre lepšiu budúcnosť.

www.hl.rs

ONDREJ CICKA 1938 –2014 – 2016

ZLATKO CICKA 1969 – 2015 – 2016

JÁN MUČAJI

z Padiny „Len láska zostane, tá smrť nepozná...“ (1 Kor 13,8) S tichou úctou

Informačno-politický týždenník

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 28. apríla 2016 uplynul rok, čo nás navždy opustil otec a starý otec

Ich najmilší

2. 3. 1944 – 28. 4. 2015 – 2016 z Báčskeho Petrovca Každá rozlúčka je boľavá, ale spomienka zostáva trvalá! S láskou si na Teba spomínajú: syn Ján s manželkou Máriou a vnuk Miroslav • OZNAMY •

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA na zaťa

ŠTEFANA OPAVSKÉHO

1951 – 2015 – 2016 z Báčskeho Petrovca

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

Pri príležitosti nedožitých 70. narodenín slovenský evanjelický a. v. cirkevný zbor v Báčskej Palanke si spomína na svojho drahého pána farára

SMUTNÁ SPOMIENKA

ZUZANA VOZÁROVÁ

rod. Menďanová 1950 – 2015 – 2016 z Kysáča

Na Teba nezabúdame. Budeš nám chýbať do konca života. Manžel Pavel, syn Ján a dcéra Mária Šmitová s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul rok, čo nás navždy opustil otec a starý otec

JÁN MUČAJI

Nech Pán poteší všetkých pozostalých. SOLI DEO GLORIA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na matku, dcéru, sestru a švagrinú

Strata je nenahraditeľná a smútok večný. S láskou a úctou manželka Vierka a syn Patrik s rodinou

SPOMIENKA

SVETLANU ĎUROVKOVÚ

JANKO RAUZA 31. 8. 1948 – 2. 5. 2011 – 2016 zo Silbaša

1975 – 2014 – 2016 z Petrovca

Zbytočne počítať roky, lebo nenavrátia stratené, ani prázdnotu, ktorá po Tebe zostala. Kto Ťa mal rád, ani po rokoch nemôže na Teba zabudnúť. Syn Milan, rodičia, sestra Mária a švagor Pavel

SMUTNÁ SPOMIENKA

na milovanú dcéru, sestričku a vnučku

Čas plynie, ale smútok a spomienka navždy zostane v našich srdciach. S láskou a úctou si na Teba spomínajú: manželka a dcéra a syn s rodinami

POZDRAV

namiesto stretnutia

IVETKU VARGOVÚ

26. 12. 1985 – 30. 4. 2002 – 2016 z Kovačice

Čas plynie, nepočuť Tvoj hlas a Tvoje kroky. Hľadáme Ťa a niet Ťa medzi nami. Opustil si nás rýchlo a bôľ v srdci zostal. Zostaneš natrvalo v našich spomienkach.

Roky uplynuli od chvíle, čo si nás zanechala vo večnom smútku a v bolesti nevyliečiteľnej. Na Teba si s láskou stále spomíname a naveky nám budeš chýbať.

• OZNAMY •

1946 – 2009 – 2016 seniora báčskeho a farára báčskopalanského

seniora báčskeho

1944 – 2015 – 2016 z Báčskeho Petrovca

Tvoji: dcéra Jarmila, zať Pavel a vnuk Martinko Janšíkovci

ThMgr. MICHALA KOLLÁRA

Mgr. MICHALA KOLLÁRA

prosiac Pána o požehnanie jeho diela, ktoré konal v našom cirkevnom zbore. Diňovci

TICHÁ SPOMIENKA

na siedme výročie úmrtia a nedožitú sedemdesiatku

Zarmútení rodičia, sestrička a stará mamička Vargovci

PAVLOVI KRÍŽOVI z Jánošíka

Spolužiačky a spolužiaci z Petrovca

18 – 19 /4697 – 4698/ 30. 4. – 7. 5. 2016

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 6. mája 2016 uplynú dva roky, čo nás opustil môj braček

ŠTEFANA OPAVSKÉHO

JOZEF BENKA – JOŽKO

1951 – 2015 – 2016 z Báčskeho Petrovca

1954 – 2014 – 2016 z Kovačice

Bôľ tlačí hruď a slza sama vypadne, keď pri životných radostiach Teba nemáme. Už len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a čakať, že čas rany vylieči a s raneným srdcom žiť naučí. Navždy budeš žiť v našich srdciach.

Prečo bol osud taký krutý a nedoprial Ti žiť? Prečo si nás musel navždy opustiť? Čas plynie ako tichej rieky prúd, kto Ťa mal rád, nemôže na Teba zabudnúť. Sestra Zuzka Širková s manželom Pavlom a svojou rodinou

S láskou si na Teba spomínajú Tvoji najmilší

BOĽAVÁ A ŤAŽKÁ SPOMIENKA dcéru a mamu

na našich milých a drahých

ZUZANU PALUŠKOVÚ

JÁNA ĎURIŠA

rod. Ďurišovú 20. 11. 1956 – 5. 9. 2009 – 2016

Spi tíško, drahá naša, za Tebou plačú mama a dcéra Tvoja. Oči plačú, srdce bolí, zabudnúť nám nedovolí.

manžela a dedu

28. 1. 1932 – 3. 12. 2015 – 2016 z Kovačice

Rana ešte otvorená, nezahojená už sa druhá otvorila. Kto zahojí rany, čo bolia, pečú, kto zotrie slzy, čo po tvári tečú? Manžel môj, veľký smútok zaľahol na náš dom, veľmi mi je ťažko v ňom.

S boľavým srdcom a hlbokým žiaľom na Vás si spomínajú Vaše: mama a dcéra a manželka a vnučka 58

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

Oznamy • Šport Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Tatarsko brdo UMTS, NSU 218 Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Tatarsko brdo UMTS, NSU 218, Ul. Branislava Bukurova č. 8, Sriemska Kamenica, na katastrálnej parcele číslo 5146/2, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 25. apríla 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1094/15, ktorým je schválený súhlas k predmetovej štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Tatarsko brdo UMTS, NSU 218, po uvedenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Tatarsko brdo UMTS, NSU 218, Ul. Branislava Bukurova č. 8, Sriemska Kamenica, na katastrálnej parcele číslo 5146/2, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a s podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 9 Opis opatrení predpokladaných s cieľom znemožniť, zmenšiť a odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 10 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. 4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a zmeny technických charakteristík základňovej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal žiadosť zodpovednému orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Tatarsko brdo UMTS, NSU 218, Ul. Branislava Bukurova č. 8, Sriemska Kamenica, na katastrálnej parcele číslo 5146/2, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie anténovej sústavy s tromi úsekmi pre UMTS sústavu s azimutmi 30 °, 100 ° a 300 °, resp. po úsekoch. Anténová sústava bude pozostávať z dvoch antén typu K80010504 na prvom a treťom úseku a jedna anténa typu K742215 na druhom úseku. Konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V lehote stanovenej zákonom plánovanej na verejné nahliadnutie Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 7. decembra 2015. Počas trvania verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky počas prezentácie zainteresovanej verejnosti a verejnej rozpravy uskutočnenej 8. decembra 2015, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-1094/15 z 8. decembra 2015. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Tatarsko brdo UMTS, NSU 218, Ul. Branislava Bukurova č. 8, Sriemska Kamenica, na katastrálnej parcele číslo 5146/2, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad, číslo VI-501-1094/15 zo 16. novembra 2015, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe, o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-1094/15 z 25. apríla 2016 so zhodnotením predmetovej Štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie konštatovalo sa, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie číslo VI501-813/15 zo 16. septembra 2015, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválenom rozhodnutí v prostriedkoch verejného informovania.

• OZNAMY • ŠPORT •

ÚSPECH NAŠICH CYKLISTIEK V TURECKU

Striebro z Olympiády Stanislav Stupavský

Aj v druhý deň družstvo zopakovalo úspech. V jednej chvíli Emilija viedla peletón cyklistiek, ale v poslednom okruhu spadla a musela

ladá ženská reprezentácia Srbska v horskej cyklistike, ktorú tvorili Emilija Đačaninová, Jovana Radovanovićová (CK Jednota Šíd) a Vanja Milićová (CK Partizan Belehrad), zúčastnila sa na Olympiáde mladých pretekárok v tureckom meste Konya. Za dva dni, 22. a 23. apríla t. r., naše dievčatá zís- Naše cyklistky (zľava) na víťaznom stupienku so kali druhé miesto strieborným pohárom v konkurencii družstiev. V prvý deň Đačaninová sa uspokojiť so štvrtým miestom, bola druhá a Radovanovićová sied- kým Jovana bola šiesta, ale aj to ma, čo stačilo na striebro. Zvíťazilo im stačilo, aby znova v konkurencii družstvo domáceho Turecka a bronz družstiev skončili na druhom mieste. získali dievčatá z Uzbeckej republiky.

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – B SKUPINA

Neskoro sa zobudili MLADOSŤ – ZLATICA 2 : 3 (0 : 2)

Darko Sládeček

ieloblatčania zaznamenali aj tretiu prehru zaradom tejto jari, z toho druhú na vlastnom ihrisku. Tentoraz ich porazil celok z dediny Zlatica, ktorý sa nachádza na vrchu tabuľky. Hostia od začiatku zahrali útočne, avšak mladý brankár Nagy úspešne chránil svoju sieť. Na druhej strane pred bránou hostí nebolo mnoho šancí. Z protiútokov skúšali súpera Poničan a Šušić, ale si obrana hostí s tým ľahko poradila. Hostia sa ujali vedenia v 39. min. gólom Tomića a už v nasledujúcej min. bolo 0 : 2. Strelcom bol Miletić. Domáci futbalisti v druhom polčase začali hrať omnoho nebezpečnejšie, ale sa im nedarilo obrátiť výsledok vo svoj prospech. A potom podľa nepísaného pravidla, že keď nedáš – dostaneš, druhým gólom Miletića v polovici polčasu hostia zvýšili náskok na 0 : 3. V tej chvíli zápas bol prakticky rozhodnutý, ale sa domáci s tým neuspokojili, aj ďalej obliehali bránu hostí. Taká hra im dala výsledok. V 77.

min. Đurić skorigoval výsledok na 1 : 3, čo domácim dalo krídla a vo finiši zápasu v 89. min. trafil aj Poliak pre 2 : 3, avšak času na prípadné vyrovnanie viac nebolo. Málopočetní diváci, ktorí si prišli pozrieť tento zápas, príliš sklamaní opustili ihrisko. MLADOSŤ: Nagy, Goda, Kalapiš, Đurić, Poliak, Milošević (S. Žižić) , Poničan, Karacsony (Šofranko), B. Žižić, Kurunci, Šušić (Paraľov) Ostatné výsledky 13. kola: OFK Stajićevo – KSK Konak 1926 5 : 1, Tisa 1933 – Tamiš 0 : 4, Borac – ZŠF Petlić 0 : 5; voľná bola Sloga.

1. ZŠF Petlić 12 11 2. OFK Stajićevo 11 9 3. Zlatica 12 8 4. Tamiš 12 7 5. Borac 12 5 6. Mladosť 12 4 7. KSK Konak 1926 11 4 8. Sloga 11 1 9. Tisa 1933 11 1

18 – 19 /4697 – 4698/ 30. 4. – 7. 5. 2016

0 1 0 2 1 3 0 5 2 5 1 7 0 7 0 10 0 10

47 : 6 53 : 8 34 : 14 28 : 15 25 : 25 31 : 28 18 : 33 7 : 45 10 : 79

33 27 25 21 17 13 12 3 3 59

Šport SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Vysoká výhra vracia sebadôveru! Ján Bokor

Domáce mužstvá boli úspešnejšie a hosťom ponechali iba omrvinky. Po jednom bode získali vedúci Odžačania a posledný zreňaninský Banat, keďže zaznamenali bezgólové remízy. Na väčšine zápasov diváci videli tesné výsledky. Z mužstiev ohrozených zostupom najviac získali Vrščania zo zápasu so Šíďanmi. Po vysokom víťazstve nad beočínskym Cementom padinská Dolina si prinavrátila sebadôveru a nádej v boji o záchranu. No jej osud v tejto súťaži bude predovšetkým závisieť od výsledkov v nadchádzajúcich kolách. Výsledky 23. kola: Železničar – Radnički (NP) 1 : 0, Vršac – Radnički (Š) 2 : 1, Bačka 1901 – Banat 0 : 0, Omladinac – Dunav 1 : 0, TSC – Odžaci 0 : 0, Senta – Sloga 2 Predrag Radosavljević z bieleho bodu úspešne dvakrát prekonal brankára Elesina : 0, Dolina – Cement 4 : 0, Radnički (SM) – Borac 1 : 0. plnil svoju úlohu. Dolina tretí gól Program 24. kola: Radnički (NP) – Dolina, Cement 1. Odžaci 23 14 6 3 35 : 15 48 – Senta, Sloga – TSC, Odžaci – Omladinac, Dunav – Bačka 1901, vsietila z druhej jedenástky, ktorú 2. Radnički (SM) 23 11 7 5 32 : 24 40 dobrý rozhodca Igor Milanović z Banat – Vršac, Radnički (Š) – Radnički (SM), Borac – Železničar. 3. TSC 23 10 8 5 20 : 12 38 V 25. kole sa stretnú: Borac – Radnički (NP), Železničar – Radnički Mačvanskej Mitrovice odpískal (Š), Radnički (SM) – Banat, Vršac – Dunav, Bačka 1901 – Odžaci, preto, lebo obranca hostí zasta4. Radnički (NP) 23 11 5 7 23 : 22 38 vil loptu rukou tak, ako to robia Omladinac – Sloga, TSC – Cement, Senta – Dolina. 5. Bačka 1901 23 9 9 5 31 : 21 36 basketbalisti. Presným strelcom 6. Senta 23 8 10 5 22 : 19 34 znova bol Radosavljević. Výsledok DOLINA – CEMENT 4 : 0 (2 : 0) zaujímavého zápasu uzavrel Krsti7. Dunav 23 7 10 6 24 : 20 31 nić, ktorý premyslenú a najkrajšiu 8. Železničar 23 9 3 11 26 : 34 30 tovka divákov na ihrisku Doli- oboch mužstiev sa aj ďalej usi- akciu na zápase skončil presnou 9. Omladinac 23 7 8 8 22 : 22 29 ny nemokla nadarmo. Súperi lovali, ale im veľkou prekážkou hlavičkou. Aj keď počas celého 23 8 5 10 24 : 27 29 produkovali rýchlu a zaují- boli dážď a klzké ihrisko, nuž sa zápasu pršalo, Dolina a Cement 10. Sloga mavú hru. Dolina podala dosiaľ výsledok v prvom polčase viac na šmykľavom trávniku predviedli 11. Radnički (Š) 23 6 10 7 16 : 17 28 najlepší výkon a zaslúžene oslávila nemenil. páčivý futbal. 12. Cement 23 7 7 9 24 : 27 28 presvedčivé víťazstvo. Strelci doDOLINA: Trivunović, Savić, V pokračovaní sa viedol rovno13. Vršac 23 5 8 10 21 : 37 23 mácich boli konečne účinní, strelili cenný boj na trávniku, pričom sa Kiš (Subašić), Krstinić (Trkulja), 23 6 3 14 31 : 35 21 až štyri góly, čo sa im veľmi dávno obaja súperi snažili zmeniť výsle- Kozić, Atanasković, Radak, Paj- 14. Borac nepodarilo. Ani hostia z Beočína dok. Hosťom sa to nijako nedarilo, ković, Radosavljević, Stanković, 15. Dolina 23 4 7 12 21 : 30 19 nevztýčili bielu zástavu, počas lebo si brankár Trivunović dobre Labović (Radivojević) 16. Banat (-6) 23 5 8 10 12 : 22 17 celého zápasu hrali útočne a mali šance dosiahnuť lepší výsledok. Na rozdiel od domácich, hosťom Čoskoro potom, v 33. min., Vuković sa nepodarilo vsietiť, a to sa odzrfauloval v trestnom území domáceho kadlilo na konečný výsledok tohto hráča Sarajlića a z trestného kopu Belić kvalitného zápasu. VRŠAC – RADNIČKI (Š) 2 : 1 (1 : 1) vyrovnal výsledok. Hostia prví zaútočili z ľavej Rozhodnutie o víťazovi padlo už strany a pohrozili brankárovi Tri- Lazar Pavković v 52. min., keď po centri Milovića vunovićovi. Jedna lopta skončila z rohu pred bránu Šíďanov loptu eby mali trochu viac šťastia na žrdi domácej brány a odrazila zachytil pätičkou Đorđević a nádhera športovej zručnosti, Šíďania sa sa von z ihriska. Súperi diktovali ne loboval prekvapeného brankára z Vršca mohli vrátiť s troma veľmi rýchle tempo, obojstranne útoTojagića – 2 : 1. čili. V 23. min. lopta sa z voľného cennými bodmi. Raičević mal príleZápas na mestskom štadióne vo kopu dostala k Savićovi, ktorý sa žitosť už po prvom hvizde rozhodcu Vršci sledovalo 200 divákov. Rozhodca pokúsil prekonať brankára Elesina. Nikolu Petrovića z Nového Sadu, ale Petrović žltými kartami potrestal len Stanojev mu to nedovolil, potiahol z výhodnej pozície namiesto do siete dvoch hráčov, domáceho Đorđevića ho za dres, rozhodca dobre videl loptu kopol nad bránu mužstva Vršca. a hosťa Teofilovića. Svoju prevahu Radnički predsa a správne nariadil jedenástku za RADNIČKI (Š): Tojagić, Aperlić, domácich, ktorú Radosavljević korunoval gólom skúseného Đurkića. Vuković, Jakšić, Raičević, P. Grumić, úspešne realizoval – 1 : 0. Hneď Akciu začal Aperlić, uvoľnil Đurkića, Puškaš, Đurkić, N. Grumić (Đačapotom v 26. min. domáci útočníci ktorý sa zbavil troch strážcov dománin), Uglješić (Teoﬁlović), Knežević predviedli premyslenú akciu, ktorú ceho tímu, presnou a neobrániteľnou Kozić zakončil presnou strelou strelou priviedol svoje mužstvo k ve- Netraﬁl už v 1. minúte: Dejan Raičević (Radnički Šíd) a zvýšil výsledok na 2 : 0. Hráči deniu – 0 : 1. Foto: J. Pucovský

Ani štipka šťastia...

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Nešťastná trinástka! SLÁVIA – NAŠA HVIEZDA 1 : 3 (0 : 2)

Ján Šuster

13. zápase Pivničania utŕžili prvú majstrovskú prehru, a to na domácom trávniku. Hosťom zo Silbaša všetka česť, lebo si celkom zaslúžene vybojovali víťazstvo. Domáci podali slabý výkon, hrali dosť ľahostajne, zakladali pomalé útoky, ktoré zadáci hostí najmä v prvom polčase ľahko zastavovali už pred trestným územím. Silbašania sa rozhodli pre jednoduché a dlhé prihrávky, s ktorými domáca obrana mala dosť roboty. Naša hviezda hrozila od začiatku, ale Brňa v 18. min. vyrazil strelu Laćarka z horného rohu a podobne zareagoval aj v 25. min., aby znemožnil skórovať Račića. Hostia sa prvýkrát radovali v 27. min., keď sa po rohovom kope pred bránou najlepšie vynašiel Račić – 0 : 1. V 34. min. konečne pohrozili aj Pivničania, ale strelu Gagovića kryl Drašković. V 35. min. protiútok Grňu, prihrávka Fabókovi na druhej strane, ktorý sa potom pohral s domácimi zadákmi a rutinovane trafil sieť – 0 : 2. Do konca polčasu Brňa zastavil ešte dve nebezpečné strely Grňu a Mladenovića. V druhom polčase Pivničania útočili a Silbašania sa bránili. V 48. min. Kuchta sa ocitol v šanci, no jeho strelu brankár Drašković zneškodnil. O tri min. neskoršie vedľa mieril Gagović. V 57. min. novú príležitosť zahodil Kuchta. Ďalšia zmena výsledku prišla v 60. min., keď Žigmund strelou spoza hranice trestného územia konečne prekonal Draškovića a priniesol domácim nádej... Avšak už v 62. min. Račić odbehol pravou stranou, prihral veteránovi Fabókovi, ktorý zblízka loptu upravil do siete – 1 : 3. Do konca zápasu Fabók mal ešte jednu veľkú príležitosť, ale mieril vysoko nad bránu. Na druhej strane domácim tri pekné pokusy nepriniesli nič! Zápas viedol rozhodca Mudri• ŠPORT •

nić z Báčskej Palanky. Žlté karty dostali Kovačević v radoch domácich, Zelen a Aleksić z tímu Naša hviezda. SLÁVIA: Brňa, Nímet, Roganović, Milec, Obradović, Milić (Kovačević), Tošić (Jovanović), Kuchta, Gagović, Mirković, Žigmund NAŠA HVIEZDA: Drašković, Torić, Panić, Zelen, Perišić, Horvatić, Račić (Torda), Fabók (Banović), Mladenović (Aleksić), Laćarak, Grňa Výsledky 13. kola: Bački hajduk – Kriváň 2 : 3, Bačka –

Vajska 9 : 2, Neštín – Borac 1 : 1, Maglić – Soko 2 : 2, Slávia – Naša hviezda 1 : 3. Program 14. kola: Naša hviezda – Maglić, Soko – Neštín, Borac – Bačka, Vajska – Bački hajduk, Kriváň – Slávia. Foto: J. Pucovský

1. Kriváň 2. Slávia 3. Neštín 4. Naša hviezda 5. Bačka 6. Soko 7. Borac 8. Bački hajduk 9. Maglić 10. Vajska (-3)

13 13 13 13 13 13 13 13 13 13

10 9 8 6 5 4 4 4 3 3

1 2 3 1 2 3 2 5 1 7 4 5 3 6 0 9 2 8 0 10

34 : 13 30 : 10 29 : 18 25 : 21 29 : 29 21 : 25 23 : 27 17 : 28 20 : 33 17 : 41

31 30 26 20 16 16 15 12 11 6

Veterán sa nevzdáva: Ján Fabók (Naša hviezda)

Neurčitosť do konca BAČKI HAJDUK – KRIVÁŇ 2 : 3 (0 : 1)

Michal Poliak

ková neurčitosť, ktorá potrvala až do konca zápasu. Výhra hostí je predsa zaslúžená, lebo boli počas zápasu lepším mužstvom, neustále útočili a okrem troch gólov hráči Kriváňa dvakrát trafili brvno a raz žrď brány domácich. Tento zápas viedol rozhodca Srđan Vučković z Báča a pomáhali mu Milan Golubović a Miloš Ignjatov, obaja z Báčskej Palanky. KRIVÁŇ: Naď, A. Strehársky (Kocić), Kočonda, Deljanin, Lučar, Nikić, Alexy, Ignjatović, Pavlov, Čapeľa, Salijević (Sklabinský – Jovović)

elenčania na zápas do dediny Bačko Novo Selo odcestovali v role favorita, lebo bojujú o titul, a domáci Bački hajduk má starosti, ako sa zachrániť v lige. Hostia to začali ospravedlňovať už v 7. min., keď Ignjatović otvoril skóre zápasu. V druhom polčase sa hralo iba tri min. a domáci vyrovnali prostredníctvom Jovića. Presne v 60. min. Malešić trafil sieť vlastného brankára a bolo 1 : 2. Iba o osem min. neskoršie Nikić z jedenástky zvýšil na 1 : 3 a kriváňovcom sa ľahšie dýchalo. No keď Radić v 70. min. skorigoval na 2 : 3, znova nastala výsled-

Spoľahlivosť nadovšetko: Daniel Kočonda (Kriváň Selenča)

Foto: J. Pucovský

Obecná liga Šíd Stanislav Stupavský

ajduk Višnjićevo – Jednota Šíd 3 : 0. Tentoraz „obeťou“ lídra tabuľky bola šídska Jednota. Za Hajduk góly dali Jurošević, Vejnović a Perić. Jednota Ľuba – Bačinci 5 : 5. Hostí nepríjemne prekvapil kvalitný výkon domácich, lebo očakávali

výhru, ale sa museli uspokojiť iba s bodom. Remízu domácej Jednote zabezpečili strelci Cigankov 2, Sremčić, Ruman a Ćalić. OFK Bikić – OFK Binguľa 7 : 0. Po stabilných výkonoch v prvých jarných kolách Binguľčania odcestovali do dediny Bikić Do v dobrej nálade, ale sa sklamali. Domáci vyhrali vysoko 7 : 0.

18 – 19 /4697 – 4698/ 30. 4. – 7. 5. 2016

Šport Zmoknutý sa dažďa nebojí BANÁTSKA LIGA

RADNIČKI (Z) – SLÁVIA 2 : 0 (0 : 0)

Ján Špringeľ

Dimitrijevského: z voľného kopu trafil najprv ysoké výhry Radničkého Samardžić a vzápätí v tejto sezóne, s Poletom presne strelil Bakoš – v Izbišti 7 : 0, doma 9 : 1 1 : 0. s Proleterom Banatski KarloPríležitosť zápasu vac a tímom Mladost Lukićenevyužil slávista Anđevo po 8 : 0, so Slobodou Novi lović, keď po výborKozarci a ŽAK-om Kikinda po nej akcii Ivaniševića 5 : 0, vôbec nevystrašili sláa Žuržinova z dvoch vistov pred skrížením zbrane metrov strieľal do nôh v sídle stredného Banátu. brankára Ðurića. Nepí„Moji zverenci hrali otvosané pravidlo nedáš rene, nebojácne, tvrdo – dostaneš realizovali a v prvom polčase uhrali aj domáci v 88. minúte: výsledkovo dobre s lídrom. v slalomárskych schopRadnički je zaslúžene v čele Rýchly a technicky zdatný hráč: Aleksandar nostiach cez obrancov peletónu, kondične sú výbor- Anđelović zo Slávie (vľavo) hostí sa vyskúšal náne pripravení jeho futbalisti, hradník Krasić, ktorý a preto neprekvapuje, že mnohých tímu,“ postrehol po zápase tréner krásnym gólom uzavrel skóre – 2 súperov vyprevadili zo Zreňaninu Slávie Zlatko Mršulov. : 0. Pred zmenou strán mal možnosť s bohatou nádielkou gólov v rivaSLÁVIA: Trbojević, Sachter, Milovej sieti. Hoci do konca sezóny otvoriť skóre v prospech Kova- tić, Radenković, Pavlov, Ivanišeje ešte sedem kôl, mienim, že si čičanov Žuržinov po kvalitnej vić, D. Čížik, Žuržinov, V. Dudáš náš protivník môže baliť kufre do prihrávke Tahirovića. Hostitelia (Matuš), Anđelović, Tahirović Srbskej ligy – skupina Vojvodina. takisto nevyužili svoje šance a stav Slávia zohrá zápas 24. kola na Navyše hrali sme bez opôr, akými merania síl bol po prvej časti hry domácom trávniku s Jedinstvom sú Čerňoš, Pavel Čížik a Staletović. nezmenený. Banatsko Karađorđevo už v soDesať minút po prestávke Rad- botu 30. apríla o 16. hodine a 30. S týmto súperom sme prehrali aj doma minimálnym výsledkom nički strelil úvodný gól po údajne minúte. 0 : 1, ale výkonom sme v oboch nedovolenom zákroku stredoĎalšie výsledky 23. kola: Radzápasoch úspešne čelili silnejšiemu poliara Slávie a omyle rozhodcu nički (S) – ŽAK 7 : 0, Jedinstvo

(BK) – Budućnost 2 : 1, Mladost – Vršac United 0 : 3, Sloga – Proleter 4 : 0, Sloboda – Jedinstvo (NB) 4 : 2, Crvena zvezda – Radnički (K) 2 : 6, Polet – Kozara 2 : 1. Na konci jesene bol ŽAK na siedmom mieste s pomerom strelených a inkasovaných gólov 18 : 16. V jarnej časti za osem kôl Kikinda strelila iba dva góly, inkasovala až 29. Ani Mladosti Lukićevo sa v druhej časti nedarí: prehrala šesťkrát, vyhrala iba nad Poletom a Sláviou. Ich premožiteľ Vršac United bol na poslednom mieste po jesennej časti. Na jar porazil všetkých okrem prehry v Banátskom Karlovci a remíze v Kovačici.

1. Radnički (Z) 23 2. Kozara 23 3. Jedinstvo (BK) 23 4. Radnički (S) 23 5. Jedinstvo (NB)23 6. Sloga 23 7. Vršac United 23 8. Budućnost 23 9. Sloboda 23 10. Proleter 23 11. Slávia 23 12. Radnički (K) 23 13. C. zvezda 23 14. ŽAK (-1) 23 15. Mladost 23 16. Polet 23

20 14 13 12 11 11 10 10 10 8 8 8 8 7 7 6

1 5 3 3 3 1 3 2 2 6 4 4 0 3 1 1

2 76 : 14 4 43 : 12 7 54 : 32 8 45 : 33 9 38 : 29 11 35 : 37 10 32 : 34 11 29 : 28 11 38 : 39 9 24 : 38 11 41 : 37 11 29 : 34 15 23 : 39 13 20 : 45 15 27 : 61 16 23 : 65

61 47 42 39 36 34 33 32 32 30 28 28 24 23 22 19

1. Vojvodina (S) 19 2. Jedinstvo 19 3. Borac (VS) 19 4. Vojvodina (CC) 19 5. Borac (VG) 19 6. Hajdušica 19 7. Ševac 19 8. Ratar 19 9. Karaš (K) 19 10. Potporanj 19 11. Banat 19 12. Karaš (J) 19 13. Partizan 19 14. Dunav 19

13 12 11 11 8 9 8 9 7 8 7 5 5 4

2 2 0 0 5 1 3 0 5 2 3 3 3 3

4 50 : 23 5 43 : 22 8 44 : 27 8 32 : 16 6 36 : 33 9 41 : 30 8 24 : 32 10 26 : 40 7 34 : 31 9 25 : 33 9 35 : 45 11 23 : 42 11 27 : 51 12 25 : 40

41 38 33 33 29 28 27 27 26 26 24 18 18 15

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Hráči bojkotujú trénera RATAR – HAJDUŠICA 4 : 1 (2 : 0)

Vladimír Hudec

ajdušičania na zápas do dediny Kruščica na rumunských hraniciach ledva odišli. Tomu na vine boli voľby, keďže niektorí hráči boli vo volebných výboroch, ale predovšetkým nespokojnosť futbalistov s trénerom Tasovskim. Hráči podmienili svoj odchod do Kruščice zmenou trénera, ale predsa len vyhoveli žiadosti predsedu Vladimíra Maliara, aby tento zápas zohrali, a spornú otázku s trénerom doriešia medzi dvoma zápasmi. Do Kruščice však odcestovali iba jedenásti, bez skúsených futbalistov a v mužstve boli až

www.hl.rs

piati tzv. bonusoví hráči mladší od 18 rokov. Proti futbalu bol však aj silný lejak, opravdivá prietrž mračien. Lialo sa počas celého zápasu a za krátky čas napršalo 50 litrov vody na štvorcový meter. V takých podmienkach sa lepšie vynašli skúsenejší a silnejší domáci futbalisti, ktorí boli motivovanejší, lebo bojujú o záchranu v lige. Hostia ich útokom čelili po 25. minútu. Aj vtedy Melich strelu z diaľky odrazil a útočník Ratara ju upravil do siete. V 37. min. peknou strelou z voľného kopu domáci zvýšili náskok na 2 : 0. Po zmene strán sa pomer síl na ihrisku nezmenil a domáci po rých-

Informačno-politický týždenník

lom protiútoku v 62. min. viedli 3 : 0. Výsledok skorigoval Maliar strelou z voľného kopu v 74. min. Nuž a v 86. min., keď už asi všetci ledva čakali na posledný hvizd rozhodcu, domáci svoju vysokú výhru potvrdili strelou z okraja šestnástky. HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták, Mršić, Maliar, Miksád, A. Lipták, Pomorišac, Ružić, I. Đukić, A. Đukić, Marko Ostatné výsledky 19. kola: Banat – Dunav 3 : 1, Borac (VS) – Ševac 3 : 0, Karaš (K) – Borac (VG) 4 : 3, Vojvodina (CC) – Jedinstvo 1 : 0, Vojvodina (S) – Partizan 6 : 0, Karaš (J) – Potporanj 0 : 2.

• ŠPORT •

MESTSKÁ LIGA NOVÉHO SADU

Sympatie hosťom, body domácim TATRA – CENTAR 4 : 1 (1 : 1)

Pavel Pálik

inulú sobotu pred asi 50 divákmi tatranci zaslúžene porazili sympatické mužstvo Centar z Nového Sadu. V prvej časti si hostia vďaka bojovnosti udržali nerozhodný výsledok. Tatra prvá vsietila prostredníctvom Savića v 10. min. a vyrovnal Besermenji v 39. min. Po prestávke domáci prebrali hru do svojich rúk, hrali technicky vy- V 63. min. Đukanović (číslo 8) odcentroval a Rašiovan hlavou traﬁl horný roh spelejšie a presnými brány Novosadčanov – 2 : 1 prihrávkami privádzali Novosadčanov k zúfalstvu. Vý- Konečný výsledok 4 : 1 v 78. min. (Budík), Babić, Savić, Anđić, Klaić, Draganić, Đukanović sledkom takej hry boli tri efektné stanovil Zorzić. Zápas v Kysáči viedol No- (Jambrich), Žugić, Rašiovan, góly. V 63. min. Đukanović pekne odcentroval a Rašiovan ešte vosadčan Kaplijev a žlté karty Zorzić (Ožvát) Výsledky 19. kola: Nový Sad krajšie hlavičkoval do horného dostali Draganić (Tatra) a Cakić 1921 – Fruškogorac 1 : 0, Čenej rohu – 2 : 1. Po prihrávke Klaića (Centar). TATRA: Munjas, Červený – Sremac 2 : 0, Báčka – Borac 4 v 69. min. gól strelil Đukanović.

: 0, Tatra – Centar 4 : 1; voľný bol Kabel Štrand. Program 20. kola: Borac – Tatra, Sremac – Báčka, Fruškogorac – Čenej, Kabel Štrand – Nový Sad 1921; voľný bol Centar. V 21. kole 7. a 8. mája t. r. sa stretnú: Čenej – Kabel Štrand, Báčka – Fruškogorac, Tatra – Sremac, Centar – Borac; voľný je Nový Sad 1921. V utorok 19. apríla Tatra v Kysáči zohrala priateľský zápas s tímom ČSK Čelarevo a prehrala 1 : 6. Jediný gól strelil Zorzić.

1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9.

Nový Sad 1921 17 Tatra 17 Báčka 17 Fruškogorac 17 Kabel Štrand 16 Centar 17 Čenej 17 Borac (-1) 17 Sremac (-1) 17

13 13 10 8 7 5 5 2 2

3 3 4 4 1 4 3 0 0

1 72 : 6 1 79 : 20 3 46 : 20 5 36 : 27 8 30 : 33 8 21 : 35 9 24 : 39 15 14 : 55 1516 : 103

42 42 34 28 22 19 18 5 5

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Tretia výhra zaradom AŠK – ŽFK BANAT 1 : 0 (0 : 0)

Vladimír Gál

odmienky na hru na Kopove boli veľmi ťažké. Počas celého zápasu pršalo a dúchal silný vietor, čo sa v konečnom dôsledku negatívne prejavilo aj na kvalitu futbalu. Hostia sa snažili neprehrať, a preto sa venovali hlavne ochrane vlastnej siete. Oba celky začali veľmi nervózne, často chybili a faulovali hráčov súpera, takže viac ako 150 divákov, ktorí aj napriek drsnému počasiu prišli pozerať zápas, málo pekného videlo. Domáci mali viac loptu na nohách, ale v celom prvom polčase iba raz zaslali loptu na bránu Banatu. Rajčević skúsil z okraja šestnástky, ale strieľal rovno do rúk bývalého brankára • ŠPORT •

a kapitána AŠK Kurtešana. Po zmene strán na trávnik vybehli aj Novaković a Gál a onedlho si vytvorili najlepšiu príležitosť na zápase. Gál pekne prihral Novakovićovi, ktorý sa ocitol sám pred brankárom, ibaže trochu pomalšie reagoval a umožnil zadákovi, aby ho blokoval. Na nasledujúcu šancu sa nečakalo zaveľa. Birmanac centroval pred bránu Kurtešana a Mijić z 11 metrov pravou, futbalovo slabšou nohou strelil vedľa. V 75. min. rozhodca ukrivdil domácim, keď po faule nad Gálom v šestnástke neodpískal jedenástku, čo veľmi nahnevalo domácich hráčov, ale aj fanúšikov. Avšak iba o päť minút neskoršie Gál pekne centroval a Mijić hlavičkoval pre víťaz-

ných 1 : 0. Podobným spôsobom Aradáčania už tretíkrát tejto jari dali gól. Do konca sa už hralo mierne, bez šancí. Aradáčania si zachránili minimálny náskok a aj tretíkrát zaradom vyhrali. Na polovičke jarnej časti získali viac bodov než počas celej jesene, čo im umožnilo, aby sa dostali z nebezpečného pásma a pokojnejšie hrali v pokračovaní majstrovstiev. AŠK: Eötvös, Birmanac, Korać (Gál), Prodanović, Striško, Ďuríček, M. Števko, Rajčević (Novaković), Apostolović, Mijić, Vesin (Šťastný) Ostatné výsledky 17. kola: Potisje – Proleter 4 : 1, Rusanda – Omladinac 3 : 1, Naftagas – Jedinstvo 2 : 2, OFK Gradnu-

lica – Lehel 1 : 4, MSK – OFK Klek 1 : 3. Nasledujúce kolo sa pre Medzinárodný sviatok práce a pravoslávnu Veľkú noc bude hrať 3. mája 2016, keď AŠK má hosťovať v Ečke.

1. Lehel 2. Naftagas 3. OFK Gradnulica 4. OFK Klek 5. Omladinac 6. MSK 7. Potisje 8. AŠK 9. ŽFK Banat 10. Jedinstvo 11. Rusanda 12. Proleter

18 – 19 /4697 – 4698/ 30. 4. – 7. 5. 2016

17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17

12 12 9 8 7 7 6 7 6 5 4 4

3 3 3 4 2 2 4 1 3 2 3 2

2 40 : 16 2 36 : 20 5 32 : 26 5 37 : 18 8 31 : 31 8 21 : 23 7 27 : 25 9 23 : 39 8 26 : 25 10 25 : 35 10 22 : 37 11 17 : 42

39 26 30 28 23 23 22 22 21 17 15 14 63

Šport NOVOSADSKO-SRIEMSKA LIGA

Pol tucta, a predsa málo! JEDNOTA – KUPINOVO 6 : 0 (2 : 0)

Matej Bzovský

o viac ako nepríjemnej prehre v predchádzajúcom kole Novosadsko-sriemskej ligy v dedine Salaš Noćajski s mužstvom bojujúcim o zostup futbalisti Jednoty minulú sobotu zložili opravnú skúšku a svojim dosť rozčarovaným fanúšikom aspoň trochu zlepšili náladu. Domáci mohli podľa núkajúcich sa šancí poriadne naplniť sieť okypteného mužstva hostí z Kupinova, ktoré ako-tak čelilo asi polhodinku v prvom polčase, keď z voľného kopu ich hráč nastrelil žrď. Na opačnej strane po prestávke útočníci Jednoty až päťkrát trafili žrď a brvno brány! Na celkový víťazný rozvoj zápasu mal rozhodujúci význam ten prvý gól v 3. min., ktorý strelil naladený Danilo Marković. Aj po prvom góle domáci dobre kombinovali, hrali s chuťou a elán premenili na druhý gól z nohy Uroša Vemića po ukážkovej prihrávke Borisa Vujčića, ktorý asistoval aj pri vedúcom góle a po dlhej prestávke sa predstavil vo veľmi dobrom svetle. Keď sa zdalo, že by sa v druhej časti zápasu hostia mohli nadýchnuť, kapitán Marković ich svojím druhým gólom opäť plne pribrzdil. Do ukončenia zápasu bola to

hra mačky s myšou, lopta neustále bola na polovici Kupinovčanov, ktorí s vypätím posledných síl zachraňovali to, čo sa zachrániť dalo, ale sa neskoršie úplne vzdali. Striedali sa šance Andreatu, Pejića, Trivkovića a Vemića, ktorý obecenstvu pripravil najkrajšiu chvíľu, keď z voleja trafil miesto, kde sa spájajú žrď a brvno. Unavení hostia sa v tejto časti hry ani raz nedostali pred bránu Jednoty, Konečne presvedčivo: Rade Pejić len bezhlavo odkopávali loptu (Jednota St. Pazova) zo svojej šestnástky. Dva ďalšie góly strelil Marković, vcelku mužstvo LSK z Laćarka, a odcesštyrikrát trafil sieť Kupinova a ešte tujú na ďalšie ťažké hosťovanie do jeden gól pridal Vemić. Boli to dvaja Bešky domácemu Hajduku, ktorý najlepší hráči zápasu, ktorému sa tiež bojuje o záchranu. prizeralo len 150 divákov. Body na hosťovaní sa musia zísPo tejto vysokej výhre Jednota kať, ak chcú postúpiť do vyššej znova prebrala prvú pozíciu v tasúťaže. V opačnom prípade je tento buľke s rovnakým počtom bodov, sen neuskutočniteľný, lebo C. zvezda ako aj jediný konkurent o najvyššie má prajnejší rozvrh zápasov, pričom umiestnenie, mužstvo C. zvezdy, dva zaradom hrá doma na ihrisku ktoré v nedeľu remizovalo 1 : 1 vedľa trhoviska Najlon. v novosadskom derby s Kabelom na JEDNOTA: Travica, Pejić, Reihrisku povedľa známeho kúpaliska bić, Bošković, Ninić, Krivokuća Štrand. Teraz je všetko v rukách (Plećaš), Jelović, Vujčić (AndreStaropazovčanov, keď ide o postup ata), Milanović (Trivković), Mardo Srbskej ligy – skupina Vojvodina. ković, Vemić Už v sobotu majú hráči Jednoty neľahký zápas s erdevíckou Slogou, potom privítajú vždy nepríjemné

Nerozmýšľali o prehre SLAVIJA – SLOGA 4 : 1 (3 : 0)

Károly Vig

rdevícki futbalisti ani len nerozmýšľali o prehre pred týmto významným hosťovaním v Novom Sade. Domáce mužstvo na ihrisku v chýrečnej novosadskej Salajke sa lepšie vynašlo. Slavija už v 10. min. strelila prvý gól prostredníctvom Peteho. Hostia nemohli úspešne čeliť v derby dvoch mužstiev bojujúcich o záchranu v lige a do polčasu inkasovali ešte dva góly, keď bol strelcom Požarev v 20. a 30. min.

www.hl.rs

Niekoľko dobrých akcií na začiatku druhého polčasu prinieslo radosť aj Erdevíčanom, ktorí gólom Grkovića v 48. min. skorigovali výsledok. Štvrtý gól za Slaviju strelil Janić v 71. min. Pri konci zápasu obe mužstvá mali ešte niekoľko šancí, ale sa výsledok nezmenil. Rozhodca Olah z Titelu vylúčil z hry domáceho Požareva a hosťa Simeunovića. SLOGA: Savić, Babić, Bosanac (Nedić), Bojanić, Tešić, Ribar, Kovačević, Simeunović, Đorđević, Považan, Grković

Informačno-politický týždenník

Výsledky 23. kola: Mladost – Veternik 3 : 2, ŽSK – Borac 3 : 2, Kabel – C. zvezda 1 : 1, Jugović – Sremac 3 : 4, Budúcnosť (H) – Budućnost (SN) 2 : 1, Jednota – Kupinovo 6 : 0, Slavija – Sloga 4 : 1, Hajduk – LSK 3 : 2. Program 24. kola: Veternik – Hajduk, LSK – Slavija, Sloga – Jednota, Kupinovo – Budúcnosť (H), Budućnost (SN) – Jugović, Sremac – Kabel, C. zvezda – ŽSK, Borac – Mladost. Program 25. kola: Borac – Veternik, Mladost – C. zvezda, ŽSK – Sremac, Kabel – Budućnost (SN), Jugović – Kupinovo, Budúcnosť (H) – Sloga, Jednota – LSK, Slavija – Hajduk.

1. Jednota 23 2. C. zvezda 23 3. ŽSK 23 4. Budúcnosť(H) 23 5. Mladost 23 6. Kabel 23 7. Sremac 23 8. Borac 23 9. Hajduk 23 10. Veternik 23 11. Kupinovo 23 12. LSK 23 13. Slavija 23 14. Budućnost 23 15. Sloga 23 16. Jugović 23

15 15 13 11 10 10 10 9 9 8 9 7 8 6 6 4

3 5 56 : 27 3 5 44 : 25 3 7 42 : 39 6 6 34 : 29 6 7 41 : 31 5 8 39 : 32 4 9 36 : 34 6 8 43 : 29 3 11 33 : 41 5 10 46 : 32 2 12 28 : 35 6 10 21 : 33 2 13 29 : 30 6 11 32 : 40 4 13 33 : 49 3 16 24 : 65

48 48 42 39 36 35 34 33 30 29 29 27 26 24 22 15

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA

Rozhodol Bažík STK MLADOSŤ – STK RAPID 4 : 3

Samuel Medveď

ola to vlastne akoby repríza zápasu z Nikoliniec, kde Mladosť viedla tiež tak ako i minulú nedeľu 3 : 1. Rapid potom vyrovnal a zápas na konci vyhral. Tentoraz Pavel Bažík zapôsobil spoľahlivo a rozhodujúci zápas v telocvični ZŠ Jána Čajaka získal. Mladosť tak vyhrala v poslednom zápase sezóny 4 : 3.

Výsledky: Turan – Ambruš 3 : 0, Bažík – Marian Pinku 1 : 3, Lo- Vyhral posledný zápas sezóny: men – Marin Pinku 3 : 1, štvorhra Pavel Bažík (STK Mladosť) Turan / Lomen – Ambruš / Marian Pinku 3 : 1, Turan – Marian Pinku – Marin Pinku 3 : 1. Snímka: J. Pucovský 2 : 3, Lomen – Ambruš 0 : 3, Bažík • ŠPORT •

NOVOSADSKO-SRIEMSKA LIGA

Prvá výhra doma BUDÚCNOSŤ (H) – BUDUĆNOST (SN) 2 : 1 (0 : 0)

Ján Murtin

ložančania po nezaujímavej hre zaznamenali prvú jarnú výhru na domácom trávniku nad menovkyňou z dediny Salaš Noćajski. Vyzeralo, že to bude celkom inak, lebo už v 1. min. Kobilarov ušiel strážcom, no jeho strelu obrana hostí vyrazila na roh. Vzápätí Nedić odcentroval a Malidžan z dvoch metrov prehodil bránu. Potom na ihrisku nastúpila futbalová mŕtvica, keď sa hostia bránili a domáci sa ťažko dostávali pred bránu Čupića. V 35. min. hráč hostí Rajić zbytočne chytil loptu rukou v trestnom území domácich a dostal žltú kartu. O desať min. neskoršie ten istý

hráč vo výskoku udrel Krstića do hlavy, za čo videl druhú žltú kartu, potom i červenú a predčasne musel pod sprchy. To podľa všetkého rozhodlo o výsledku zápasu. V druhom polčase tréner Stanivuk vykonal zmeny vo svojom tíme, zvolil si útočnú taktiku, čo rýchlo prinieslo plody. Už v 47. min. akciu Nedića a Ardalića korunoval prvým gólom Obradović. Po niekoľkých zahodených šanciach Krstić v 67. min. zblízka druhý raz matoval Čupića – 2 : 0. To akoby zobudilo hostí, ktorí do konca zápasu prebrali hru a viackrát preverili pozornosť domáceho brankára Mitrovića. No v 85. min. Savić zdramatizoval zápas po zmätku v obrane domácich, lebo skóroval

OBLASTNÁ LIGA ÚFZ NOVÝ SAD

Úspešný revanš TITEL – MLADOSŤ 1 : 2 (0 : 1)

Samuel Medveď

Vždy atraktívny: Nenad Kobilarov (Budúcnosť Hložany)

výsledok na 2 : 1. V nadstavenom čase hostia zahodili veľkú šancu a možnosť, aby dosiahli pre nich významnú remízu. Domáci predsa mali hodne šťastia a body si pripísalo na konto mužstvo, ktoré hráva na ihrisku povedľa hložianskeho skleníka. Rozhodca Jovanović z Nového Sadu nemal ťažkú prácu a okrem

kariet, ktoré ukázal Rajićovi, žlté videli aj domáci Alić, Krstić a Ardalić, resp. hosť Jesetić. BUDÚCNOSŤ (H): Mitrović, Dašić, D. Štefek (O. Štefek), Ćetković, Alić, Ardalić, Kobilarov (Živojinov), Malidžan, Obradović (Vukosavljević), Krstić

MLADOSŤ: Fejdi, Fábry, Jakuš, Rupar, Milićević (Haška), Kajtez, Vlaisavljević (Milenković), Trojanović (Babiak), Kaňa, Sladojević, Mijin Desiati petrovskí dorastenci v predzápase prehrali 4 : 0.

Program 23. kola: Miletić – Hercegovac, Kulpín – Proleter, Krila Krajine – Napredak, Borac – Vojvodina, Budućnost – Jedinstvo, Hajduk – Stari grad, Sutjeska – Titel, Mladosť – Tvrđava. Program 24. kola: Hercegovac – Mladosť, Tvrđava – Sutjeska, Titel – Hajduk, Stari grad – Budućnost, Jedinstvo – Borac, Vojvodina – Krila Krajine, Napredak – Kulpín, Proleter – Miletić.

itel minulej jesene hral ako favorit v lige a v Petrovci nezaslúžene vyhral nad Mladosťou. Tejto jari hráči z mestečka pri Tise akoby sa zriekli boja o titul, v poslednom čase prehrávajú takmer všetky zápasy. Titelčania vo Vrbare vyhrali identickým výsledkom, ale výkonom a obštrukciami rozčarovali publikum, pritom mali pomoc i rozhodcu, ktorý im hodne toho toleroval. Mladosť v nedeľu hrala znovu oslabená. Brankár Leňa po červenej karte, ktorú dostal ešte v Gospođinciach, nemá právo ešte jedno kolo stáť medzi žrďami, Severíni bol zranený a nehrali ani kapitán Pavlis a Torbica. Petrovčania v Titeli prevýšili domácich, vytvorili si zo dvanásť šancí. Už v 3. min. gólom Trojanovića viedli 1 : 0. Domáci vyrovnali z jedenástky v 65. min. a bolo to všetko, čo urobili na ihrisku. Po verbálnom delikte v 70. min. Kajtez • ŠPORT •

Foto: J. Pucovský

Dvakrát traﬁl: Bojan Trojanović s loptou

dostal druhú žltú kartu, zároveň červenú, takže Mladosť takých dvadsať minút hrala s hráčom menej. Päť minút pred ukončením zápasu Bojan Trojanović sa zapísal pekným lobom po druhýkrát do listiny strelcov. Tým si Mladosť zabezpečila výhru a nové tri body.

Výsledky 22. kola: Hercegovac – Tvrđava 6 : 2, Titel – Mladosť 1 : 2, Stari grad – Sutjeska 4 : 0, Vojvodina – Budućnost 0 : 0, Napredak – Borac 1 : 3, Proleter – Krila Krajine 1 : 2, Jedinstvo – Hajduk 0 : 4, Miletić – Kulpín nehrali.

1. Borac 2. Hajduk 3. K. Krajine 4. Mladosť 5. Titel 6. Jedinstvo 7. Sutjeska 8. Stari grad 9. Hercegovac 10. Budućnost 11. Proleter 12. Tvrđava 13. Vojvodina 14. Miletić 15. Napredak 16. Kulpín

18 – 19 /4697 – 4698/ 30. 4. – 7. 5. 2016

22 22 22 22 22 22 22 22 22 22 22 22 22 21 22 21

18 17 13 14 14 11 10 9 7 7 7 5 6 5 1 1

2 2 76 : 23 4 1 66 : 16 5 4 48 : 25 2 6 46 : 23 2 6 47 : 27 3 8 43 : 30 1 11 29 : 36 3 10 30 : 30 7 8 37 : 40 7 8 22 : 28 4 11 32 : 46 7 10 42 : 44 4 12 26 : 46 6 10 25 : 45 2 19 12 : 77 1 19 34 : 79

56 55 44 44 44 36 31 30 28 28 25 22 22 21 5 4 65

Šport PRIATEĽSKÝ ZÁPAS V LALITI

Dobrý vietor do plachiet PANÓNIA – ODŽACI 1 : 4 (1 : 2)

Juraj Pucovský

ladé mužstvo lalitskej Panónie dostalo ďalší dobrý vietor do plachiet svojej lode, ktorá pomaličky, ale isto pláva do nových futbalových vôd. Ten pozitívny futbalový vietor zavial z FK Odžaci, ktorý pevne kráča cestou do Prvej ligy Srbska. Odžačania na Ďura, 24. apríla 2016, hosťovali v Laliti, kde na dobre upravenom trávniku zohrali priateľský zápas s domácimi. V mužstve hostí hrali až šiesti hráči, ktorí iba deň predtým v derby v Báčskej Topole, získali cenný bod s domácim mužstvom TSC. Škoda len, že bolo sychravé, veterné a veľmi chladné počasie, takže zápas sledovalo málo divákov. Hosťom bolo treba takmer pol

Mužstvá Panónie a Odžakov pred zápasom v Laliti

druhým gólom, tentoraz hlavou po centri z ľavej strany, opäť svojmu mužstvu zabezpečil náskok. V druhom polčase predsa rozhodla kvalita a lepšia pripravenosť

krásnych, nových lôpt. PANÓNIA: Valent, Lj. Dobrić, Ďurčiansky, Šipka, Lazić, Z. Dobrić, Virijević, Stoisavljević, M. Stojanović, Ján Turčan, Šinkarčuk. Striedali: A. Obradov, Juraj Turčan, S. Dobrić, Stolić,

Brkin, Erdelyi ODŽACI: Studen, Doroslovac, Janković, Slavuljica, Leškov, Milić, Ćirić, Rašetić, Tomić, Vukić, Končarević. Striedali: Matijašević, Svitić, Vujičić, Grubišić, Stanković

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – DRUHÁ TRIEDA

Body sa píšu JEDNOTA 1950 – SLOGA 1 : 0 (1 : 0)

Ján Murtin

P Predseda FK Odžaci Stoiljko Petrović odovzdal do daru lopty kapitánovi Panónie Lazićovi

hodiny, aby prvýkrát prekonali domácu obranu. Stalo sa to v 28. min., keď Vukić trafil roh brány Valenta – 0 : 1. Domácich to neznechutilo, pokúšali sa ohroziť Studena, náhradníka Kronića a prvého brankára Tekstilca. V 33. min. Šipka z pravej strany zacentroval z voľného kopu, lopta preletela ponad vystretú ruku Studena, nabehol na ňu Šinkarčuk a upravil ju do siete – 1 : 1. Tesne pred polčasom Vukić

www.hl.rs

Odžačanov, hoci pri treťom góle hostí rozhodca Saša Stoiljković mohol odpískať faul nad domácim kapitánom a trénerom Živojinom Lazićom. Ten štvrtý gól padol potom, ako brankár Valent odrazil loptu, ktorú nikto z domácich obrancov neodkopol od vlastnej brány. Po zápase nikto nebol smutný a domáci sa mohli tešiť, že od svojich hostí dostali do daru päť

Informačno-politický týždenník

o debakli vo Vizići Hložančania šťastne vyhrali nad skromným mužstvom z Plavny. Domáci mali viac loptu na nohách, ale si konkrétne šance nevytvárali. Hra dlhými prihrávkami na kanoniera Čipkára hosťom iba umožňovala, aby sa ľahšie bránili. Strely z diaľky sa tiež nedarili. Iba vo finiši polčasu Zarić kopol z 25 metrov a hosťujúci kapitán Grubješić zmenil smer lopty, ktorá prekabátila veterána Novakovića a skončila v sieti. V druhom polčase jedinú šancu za domácich zahodil Čipkár. Vo finiši brankár Zahorec efektne zastavil dve nebezpečné strely agilnejších hostí. Body sa píšu a slabý výkon treba čím skôr zabudnúť! Rozhodca Stojičić z Tovariševa žltými kartami potrestal domáceho Aleksića a troch hostí.

JEDNOTA 1950: Zahorec, Đumić, Kulík, Aleksić, Benko, Huďan, Zarić, Molnár (D. Lončar), Čipkár, M. Lončar, Fábry (Ľ. Hataľa) Zápas pionierov: Budúcnosť – Naša hviezda Silbaš 1 : 4. Strelcom za domácich bol Miškovic. Výsledky 11. kola: Mladost – Borac 0 : 2, Jednota 1950 – Sloga 1 : 0, Slavija – Budućnost 0 : 8, voľný bol Proleter. Teraz je na programe derby majstrovstiev v dedine Parage: Budućnost – Jednota 1950.

1. Budućnost 2. Jednota 1950 3. Proleter 4. Mladost 5. Borac 6. Slavija 7. Sloga

9 10 9 9 10 10 9

7 7 5 4 3 2 2

1 0 1 0 1 2 1

1 34 : 7 3 21 : 11 3 24 : 14 5 20 : 20 6 9 : 29 6 7 : 23 6 12 : 23

22 21 16 12 10 8 7

• ŠPORT •

S IVANOU ŠMITOVOU Z KYSÁČA

Pevná vôľa všetko zdolá Elena Šranková

iestačka kysáčskej školy Ivana Šmitová je výbornou žiačkou, ktorá doteraz vo vysvedčeniach mala samé pätorky. Je usilovná a svedomitá nielen žiačka, ale aj športovkyňa. V atraktívnom športe

najväčšou oporou. Mama chystá kimono a finančne pomáhajú aj starí rodičia. Ide totiž o šport, do ktorého treba iba vkladať a nie je možnosť žiadneho zárobku. Spomeňme, že v športovom karate existujú dve disciplíny – kata a kumite, čiže zápas. Kata je forma

Typické kata cvičenie každý deň

Úspechy v roku 2014 Ivana obsadila 2. miesto na pamätnom turnaji Igora Anđelkovića v Sombore, 3. miesto na majstrovstvách zóny Sriem v Starej Pazove, 2. miesto na majstrovstvách Vojvodiny v Inđiji, 3. miesto na majstrovstvách Srbska v Kragujevci, 1. miesto na Pohári v Sriemskych Karlovciach, 1. miesto na Nový Sad Open-Dunka pohári v Novom Sade, 1. miesto na medzinárodnom pohári priateľstva vo Futogu, 1. miesto na pohári Vojvodiny v Inđiji, 1. miesto na školských majstrovstvách Srbska v Báčskej Palanke. karate, presnejšie v jeho disciplíne kata dosiahla už pozoruhodné výsledky. Karate jej učarilo pred piatimi rokmi, keď sa mladší brat Ján zapísal do Karate klubu Impuls a začal trénovať pod dozorom trénera Milana Jovanovića. Ivane sa zapáčili pohyby, ktoré videla od brata, a podporená najmä starkou Domoniovou rozhodla sa aj sama zapísať na tento šport. Po roku a pol získala oranžový pás a tréner, ktorý videl v nej talent, zavolal rodičov, ktorí sa nikdy nezaoberali športom. Opýtal

Plné hrste medailí...

sa ich, či chcú obetovať svoj čas na zdokonaľovanie Ivaninho talentu? Samozrejme, že chceli a dodnes ju podporujú. Otec ju denne vozí na tréningy, potom na súťaže, je jej • ŠPORT •

Ivana Šmitová (druhá zľava) na jednom z turnajov v Sombore

nančných prostriedkov na oblečenie, cestovné trovy, súťaže. K tomu treba čas, vôľa a najmä podpora, zvlášť vo chvíľach, keď úspech vystane. U Ivany je to síce zriedkavé, ale sa predsa stáva. Ona sa na to díva športovo, aj prehru chápe ako nejaký, iný druh výhry, keďže si uvedomuje, že musí viac trénovať.

Úspechy v roku 2016 Ivana Šmitová opäť zvíťazila na pamätnom turnaji Igora Anđelkovića v Sombore, získala dvakrát 2. miesto na majstrovstvách zóny Báčka v Budisave, 1. miesto kata a 2. miesto absolútna úroveň na majstrovstvách Vojvodiny v Starej Pazove, 1. miesto na medzinárodnom turnaji v Čačku a najnovšie 1. miesto na majstrovstvách Srbska v Inđiji (23. apríla). ďalší dvaja Kysáčania, Valentína Albertová a Boris Vrška. V skrinIvana s bratom Jánom, ktorý sa z karate kách vo svojej izbe presedlal na futbal Ivana má už mnoho medailí, diplomov, výstrižkov Toho času súťaží v kategórii nádejí z novín. Hovorí, že je dôležité mať a vlastní zelený opasok. V lete by vôľu, a potom sa na všetko vystačí chcela získať ten modrej farby. a všetko zvládne. Má sklony aj ku Pre mladé slečny, akou je Ivakresleniu, kde na výtvarnom súbe- na, je tento šport trochu aj surohu zo správnej výživy získala prvé vý, najmä z toho hľadiska, že sa miesto. Avšak pred týmto talentom nedovoľuje líčenie, dlhé nechty, uprednostnila šport. náušnice. Zdôrazňuje, že jej to naRodičia hovoria, že sa vynachá- teraz neprekáža. O prípravách na dzajú, lebo treba vyčleniť dosť fi- súťaže hovorí, že je dôležité dobre sa sústrediť psychicky a maximálne sa koncentrovať. Pocit zastať si na Výsledky na súťažiach v roku 2015 najvyšší stupienok je neopísateľŠmitová získala 1. miesto na pamätnom turnaji Igora Anđelkovića ný a neraz si ho hneď po súťaži v Sombore, 1. miesto na majstrovstvách zóny Sriem v Starej Pazoani nemožno v úplnosti uvedomiť ve, 2. miesto na trofeji Stará Pazova, 1. miesto na majstrovstvách a vychutnať. Lebo preteky sú často Vojvodiny v Inđiji, 2. miesto na Pohári v Sriemskych Karlovciach, vyčerpávajúce a karatisti sú mimo 3. miesto na majstrovstvách Srbska v Lazarevci, 1. miesto na Dunaj domu niekedy aj celý deň. Pocit pohári – Nový Sad Open, 1. miesto na Pohári Vojvodiny v Beočíne, výhry si uvedomí a vychutnáva až 2. miesto na Pohári Srbska v Banátskom Novom Sele, 3. miesto na po návrate domov, keď sa zoskupí Nipon top ten v Belehrade, 1. miesto na medzinárodnom pohári celá rodina. priateľstva v Novom Sade.

tieňového boja. Je to choreografia boja s fiktívnym súperom útočiacim na cvičiaceho z rozličných strán. Útočné a obranné techniky, kryty, kroky, obrátky, kopy i údery sú v kata skĺbené do presného sledu s ustáleným rytmom i pôdorysom vykonávania. Vyhráva pretekár, ktorý získa viac hlasov od rozhodcov. Od júna 2015 Ivana trénuje v Karate klube Mawashi v Novom Sade u trénera Jovanovića, o ktorom sa rodičia zmieňujú ako o pedantnom, čo vidieť aj z výsledkov. Denne s ňou na tréningy odchádzajú aj

18 – 19 /4697 – 4698/ 30. 4. – 7. 5. 2016

Padinskí kolkári a hráči KK Žitopromet z Pančeva v povojnovom období

Štyri generácie padinských kolkárov (1993)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Kolkársky klub Dolina Padina

Želislav Garafiát v Apatíne (2014)

Začiatky kolkárstva v Padine siahajú do ďalekej minulosti a späté sú s dedinskými krčmami. Takmer každý hostinec mal jednodráhovú kolkáreň z ubitej zeme, neskoršie z dosák a betónu. Krčmári tak lákali zákazníkov, ktorí hľadali zábavu. Najznámejšia bola kolkáreň v Kominkovej krčme. Gule boli z gumy, či z dreva, rôznej veľkosti. Hráči triafali jednu, tri alebo deväť „bábok“ – kolkov. Zvalené kolky postavoval platený „postavuvar“. Pred zápasom, ktorý sa hral podľa dohovoru hráčov, sa majiteľovi musela zaplatiť „pinka“, určitá suma peňazí. Pri výstavbe Športového strediska Dolina strechu nad hlavou dostali aj kolkári. KK Dolina začal súťažiť roku 1966. V nižších ligách stačila aj betónová dvojdráhová kolkáreň. Padinčania sa s tým neuspokojili a za pomoci podnikov a nadšeniu športových aktivistov koncom 60. rokov vybudovali dvojdráhovú automatickú kolkáreň. Kolkárstvo je veľká záľuba Padinčanov. Okrem aktívnych hráčov v lige začali organizovať aj robotnícke športové hry v kolkárstve tak mužov, ako i žien. Z tejto masovosti vyrástla aj kvalita pre KK Dolina. Za posledných dvadsať rokov padinskí kolkári prekročili lokálne rámce, postúpili medzi elitu v Srbsku. Padinčania museli rozšíriť kolkáreň, vystavať štyri súčasné automatické dráhy. Finančné vklady neboli márne. KK Dolina roku 2000 postúpil do Prvej vojvodinskej ligy, 2007 v súťaži o Pohár Srbska dotiahol do semifinále. Historický úspech Padinčania zaznamenali roku 2010, keď postúpili do Prvej ligy Srbska, kde i dnes hrajú. V posledných rokoch v klube veľký dôraz dávajú na mladšie kádre. Tak KK Dolina má stálych členov juniorskej reprezentácie Srbska, v mladších kategóriách aj majstrov krajiny. Škoda, že zanikli stretnutia padinských kolkárov pod názvom Štyri generácie a Memoriál Michala Vagu. Dva roky zaradom, 2013 a 2014, Športový zväz Obce Kovačica vyhlásil KK Dolina za najlepšie mužstvo. KK Dolina roku 2010 získal Plaketu Dr. Janka Bulíka, ktorú Matica slovenská v Srbsku každoročne udeľuje najlepšiemu slovenskému športovému kolektívu. Semifinále Pohára Srbska v Kragujevci: (zľava) Michal Garafiát, Želislav Jakáb, Ján Bokor Želislav Garafiát a Denis Svák (2016) Snímky: autor a z archívu KK Dolina Želislav Jakáb na zápase Srbsko – Maďarsko v Apatíne (2014)

Mužstvo KK Dolina v semifinále Pohára Srbska seniorov (2007)

Mladá reprezentácia Srbska na MS v Nemecku; Ž. Garafiát sedí v strede (2015)

KK Dolina postúpil do Prvej ligy Srbska (2010)

Michal Garafiát, získal Pohár Srbska juniorov, je i členom C. zvezdy Belehrad (2015)

Najlepší mladší dorastenec a klub v obci: (zľava) Želislav Jakáb a Pavel Beška-Marić (2013)

Kolkári Doliny v Prvej vojvodinskej lige (2002)

Kolkárky na súťaži RŠH (2016)