Hlas 19 2015 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4646/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 72 | 9. 5. 2015 | CENA 50 DIN

70 rokov víťazstva nad fašizmom v Európe OBZORY

Neustále bojovať o svoje postavenie ŠPORT

Najzrelší jarný výkon

Ján Triaška Báčsky Petrovec

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Z obsahu

9. 5. 2015 | 19 /4646/

Uzávierka čísla: 6. 5. 2015

4 TÝŽDEŇ 5 Vizuálna identita víťazstva 6 Európsky deň V (aj) cez slovenské okuliare 8 Nové kolo podpory 9 Spájať nite zdravotných príbehov

11 ĽUDIA A DIANIA 13 Kultúra, svadobné tradície, kvety... 16 Duša bez vrások 19 Jedli ste už bokoru?

22 DETSKÝ KÚTIK

Novú výzvu na navrhovanie projektov civilného úseku v rámci Európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) delegácia Európskej únie v Srbsku prezentovala 30. apríla v belehradskom Dome mládeže. Na tieto účely sú zabezpečené dva milióny eur. (s. 8) O. Filip

22 Slniečko volá do prírody

23 OBZORY 23 Priateľsky a s príchuťou smútku 26 Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku jubilovala 27 Niet estetiky bez etiky

31 KULTÚRA 31 Fascinuje ma hra svetla 32 Lomničky dávajú hlas literám 34 Iskry kultúry zablikali na nebi nekultúry

37 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 47 Vojlovici prológ, Kovačici epilóg 49 Oslabení nemohli viac 51 Čia je toto hanba? Autor titulnej ilustrácie: Miroslav Dobroňovský

Zväz samostatných syndikátov Srbska a Združený odvetvový syndikát Nezávislosť v piatok 1. mája v Belehrade na Námestí Nikolu Pašića organizovali protestné zoskupenie robotníkov pri príležitosti Medzinárodného sviatku práce pod názvom Prečo „oslavuješ“ 1. máj? Na proteste boli aj predstavitelia Zväzu samostatných syndikátov Stará Pazova. (s. 15) A. Lešťanová Foto: z archívu ZSS Stará Pazova Maestro úžitkovej fotografie Michal Madacký 8. mája oslávil životnú šesťdesiatku. Darom k jubileu, ako i podnetom na ďalšie tvorivé dni mu je fotomonografia Môj Kysáč. (s. 31) O. Filip

Editoriál

Politikárčenie na „nezávislej“ úrovni

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM

Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

ABC SRBIJA D I G I T A L

ABC SRBIJA W E B

TotoTlačiareň vydanie HLOvo Toto vydanie PRINT Ovo izdanje izdanje je oditovano je oditovano je auditované je auditované

Báčsky Petrovec

ABC SRBIJA P R I N T

Ovo vydanie izdanje Toto je auditované oditovano je

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Foto: www.mc.rs

Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová



Vládnuce štruktúry akoby mienili, že mať výkonnú moc znamená zároveň aj „kontrolovať“ sám seba a že nezávislé inštitúcie, ako je ochranca občanov, Srbsko nepotrebuje.

spoň tak napovedajú neustále útoky na ochrancu občanov Sašu Jankovića zo strany srbskej vlády, niektorých jej ministrov a príslušníkov vládnucej politickej strany. Rádio Slobodná Európa tento čin ocharakterizovalo ako agresívny mobbing vlády smerom k ombudsmanu pretrvávajúci už niekoľko mesiacov, ktorý v posledných týždňoch nadobudol neuveriteľné rozmery. Obviňujú ho z písania „politických pamfletov“ namiesto výročnej správy, zadierajú do jeho súkromia a minulosti, ktorú pritom nikdy neskrýval. Asi sa boja kritiky, nedajbože odhaľovania nejakých afér, do ktorých sú možno zapletení? Vraj Európska únia sleduje situáciu u nás, čo sa určite odzrkadlí v nadchádzajúcich eurointegračných krokoch Srbska. Dokonca aj vysoký komisár Spojených národov pre ľudské práva princ Zeid bin Ra‘ad vyjadril znepokojenie nad čoraz silnejšími nátlakmi na srbského ombudsmana, ktorý im však ešte stále dokáže čeliť. Podporu dostáva nielen od občanov Srbska, ale aj od rôznych našich a medzinárodných organizácií. Najnovšou morálnou oporou pre neho určite je výročná cena Príspevok roka k Európe, ktorú Európske hnutie Srbska a Medzinárodné európske hnutie udeľuje zaslúžilým jednotlivcom v predvečer Dňa Európy. Mnohých z nás uvedené informácie o nátlakoch a útokoch prinajmenšom znepokojujú, dokonca strašia. Keď „toto“ robia predstaviteľom nezávislých inštitúcií, tak prečo by to náš „zapadákový“ homo politicus nerobil napr. tým na „nižšej“ úrovni. Povedzme našim uznávaným spoločenským dejateľom, na ktorých stále útočia. Kritizujú niekedy oprávnene, vo väčšine prípadov bez štipky opodstatnenia a s príliš veľa „mudrovania“ – aj vo veciach, v ktorých sa nevyznajú, ale sa tvária múdro, vysúvajúc do popredia akože nestranníckosť, pričom „vôňu“ pokrokovej politiky cítiť všade vôkol nich. No nos si nestrkajú do vlastnej práce – iba kritizujú, riadiac sa heslom critique pour critique, ako sa v literárnej moderne začiatkom 20. storočia riadili príslušníci literárneho smeru larpurlarizmus výrokom L‘art pour L‘art (umenie pre umenie). Takéto autokratívne správanie sa našich politikov a politikárov sa zo dňa na deň stupňuje a pravdepodobne je len otázkou času, kedy nafúknutý balón politiky pukne. My obyčajní občania tejto krajiny sme však zažili už toľko zlých a menej dobrých štátnych politík, mnohé krivdy a nemravnosti sme už pocítili na vlastnej koži, takže sa z nás pomaly stali letargickí členovia spoločnosti. Akoby sme sa len tak bezcieľne „ponevierali“ po životných cestách, ľahostajne odovzdávajúc vlastný osud do rúk politikov... Počas trvania ťažkého žitia sme zabudli na to, že skutočná moc je v rukách ľudu. No nijako sa nám nedarí zovrieť päste, zaškrípať zubami a verejne prejaviť svoju nespokojnosť s neblahými životnými podmienkami, ktoré nám zabezpečili tí hore... Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  19 /4646/ 9. 5. 2015

Týždeň  Z MÔJHO UHLA



168 HODÍN

Legenda Tito Reflexie dejín Michal Ďuga

ačiatkom týždňa, 4. mája, sme si znovu všetci my, ktorí niekde vo svojich spomienkach ešte vždy uschovávame pamiatku na milovanú otčinu Juhosláviu, pripomenuli 35. výročie úmrtia legendárneho juhoslovanského lídra Josipa Broza Tita. Veď tento slávny vojenský veliteľ a jeden zo zakladateľov Hnutia nezúčastnených si natrvalo vydobyl výsostné postavenie v srdciach všetkých tých, ktorí ho poznali. Keď sa všetko toto vzhliadne, tak nie je viac podstatné ani to, kedy sa presne a kde narodil. Tito bol obľúbený predseda vlády a neskôr prezident Juhoslávie, aj to plných 35 rokov, ale po jeho smrti sa krajina, ktorú doslovne tvaroval, postupne rozpadala. Preto nie je úplne jasné, čím si tú populárnosť a obľúbenosť získal, možno práve tým, že dokázal udržať disciplínu 22 miliónov ľudí patriacich k rozličným národnostiam. Už na základe toho sa môžeme prikloniť k predpokladu určitých historikov, že fenomén Tito stále existuje najmä pre chybnú politiku po jeho smrti. Tito totiž organizoval juhoslovanský odboj proti nemeckým a talianskym okupantom počas druhej svetovej vojny. Potom v roku 1945 založil Demokratickú federatívnu Juhosláviu, z ktorej sa postupne stala Socialistická federatívna republika Juhoslávia, ktorá sa skladala zo šiestich federatívnych republík a dvoch autonómnych pokrajín. Dokonca krátko po vojne sa dostal do sporu so Stalinom a vyslovil mu to chýrečné: Nie! Rozhodol sa viesť samostatnú zahraničnú politiku, v ktorej sa orientoval na Hnutie nezúčastnených krajín. V 60. rokoch si ako vodca tejto organizácie získal medzinárodné meno. A nielen sebe, ale aj všetkým nám, obyvateľom tohto malého, ale hrdého štátu, ktorí sa už po spomenutí jeho mena stali vítaní na všetkých kontinentoch tohto sveta. K chybnému kroku prišlo teda vo vnútornej politike. To plánované ako budúcnosť sa neuplatnilo v praxi a Juhoslávia sa rozpadla. Na Titovom pohrebe v Belehrade však bolo prítomných viac ako dvesto vysokých osobností z celého sveta, čo určite mnoho hovorí o jeho mimoriadnom historickom význame a úcte, ktoré vzbudzoval vo svete. A kde sme my dnes?

www.hl.rs

Oto Filip

ejiny vlastnej tváre by si každý mal písať sám. Práve dnes sa dovršuje sedem desaťročí od ukončenia najväčšej historickej kataklizmy, v ktorej sme v krvácajúcej Európe čestne obstáli na veľkej skúške dejín. Preto i dnes treba s úctou pristupovať k národným dejinám, lebo sa tie odohrávali nepretržite, pokrokovo, zásadne. Stálo nás to milióny životov a ranených v druhej svetovej vojne, no obete neboli márne. Juhoslávia sa vzkriesila do nových rokov obnovy, napredovania a nezúčastnenosti, ukazujúc celé desaťročia svetu a sebe, vlastným príkladom, že aj tí malí môžu byť veľkí. Všetko, čo prišlo potom, na sklonku 20. storočia, svedčilo, že sa dovtedajšia štátna, politická a hospodárska rovnošata postupne stála tesnou pre stúpajúce ambície federálnych zložiek, z ktorých si každá nárokovala riadiť svoj dvor tak, ako sa jej (za)chce. Samozrejme, netreba zabúdať ani na nitky bábkového divadla, ťahané kdesi mimo dovtedajších hraníc. Pre výsady mocných, obsah sa rýchlo prázdnil, najmä po odchode stmeľujúceho činiteľa, ktorým bol prezident Tito pred 35 rokmi, až sa nakoniec z Juhoslávie stala akoby okrasná etiketa na prázdnej fľaši. Po rýchlom spáde tragických udalostí zmizla a my sme sa ocitli tam, kde sme. V novom svete, s novými pravidlami hry, s novou praxou prekresľovania hraníc, s novými skúškami.



Jednou z najväčších je terorizmus, fanatický a nebezpečný. Teror ako horor. Bolo ho a je všade. Aj vôkol nás. I v ten pondelok 27. apríla, keď ozbrojenec zakričal Allahu Akbar (Boh je veľký) a zaútočil na policajnú stanicu v meste Zvornik ležiacom v Republike Srbskej, a pritom zavraždil policajta Nedina Ibrića, ďalších dvoch zranil, aby následne pri prestrelke aj sám zahynul. Ako nádor hľadajúci slabé miesto v tele už o týždeň, uplynulý pondelok sa objavili nové hrozby Republike Srbskej, konkrétne správy o podhodených bombách: našťastie, nebolo to pravdou. Krušný pondelok zažilo i Skopje, kde jedna osoba utrpela ľahšie zranenie, keď zástancovia Ibrahima Šabaniho, nedávneho muftiju pozbaveného funkcie, násilne vtrhli do budovy Islamského náboženského spoločenstva a odstavili reisa Redžepiho. Skupina veriacich nastolila Dočasnú radu, ktorú má riadiť Šabani do voľby nového vedenia a pozorovatelia za dve základné príčiny týchto otrasov považujú hybné páky každej politiky: moc a peniaze. Chmúrne dni na okolí sa našťastie nepresídlili k nám. Koniec apríla nám dokonca priniesol jednu, začiatok mája druhú kladnú správu. Tou prvou je nadštandardná úroveň srbsko-nemeckých vzťahov kvitovaná na nedávnom stretnutí premiéra Aleksandra Vučića a ne-

meckého šéfa diplomacie Franka-Waltera Steinmeiera v Belehrade, z ktorej prišlo i oznámenie, že Berlín v EÚ podporí otvorenie rokovaní o prvých prístupových kapitolách. Aj európsky komisár pre susedskú politiku a rokovania o rozšírení Johannes Hahn pred začiatkom úradnej návštevy v Belehrade vyzdvihol prianie otvoriť rokovania o prístupových kapitolách čím skôr. V pondelok sa zase v Belehrade v Národnej banke Srbska začali úradné rokovania nášho vedenia s delegáciou MMF o prvej revízii trojročného aranžmánu, ktorú by v júni malo schváliť vedenie riaditeľov Medzinárodného menového fondu. Prvý dojem je, že fond ďakujúc dobrým výsledkom a úsporám v rozpočte v prvom kvartáli prejavil istú tolerantnosť, keď ide o lehoty na realizáciu štrukturálnych reforiem. Výrazného lámania dvoch strán okolo peňazí a opatrení ešte zrejme bude, v prvom rade okolo finančnej prestavby štruktúry Elektrohospodárstva, no dobre je, že predsa nadobúdajú i pre nás prijateľnejšiu podobu. Kým sa finančný mešec nenafúka do znesiteľných rámcov, treba mať i viac možností ubrať z plynu opatrení. Tie dávajú riadne zabrať mnohým. Ešte stále je však dostatočná dávka pochopenia pre ne. Či tá pretrvá a potrvá dlhšie alebo začne hroziť ticho pred sociálnou búrkou, ukáže sa asi už na sklonku roka, prípadne v nadchádzajúcich voľbách. Ktoré budú najmä o reformách, ich výsledkoch a dosahoch. A o nás, ako ich aktéroch.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

BOŽIDAR ĐUROVIĆ, REŽISÉR MONODRÁMY NADEŽDA PETROVIĆOVÁ

Nezabúdajme na tých najlepších Oto Filip – Nadežda Petrovićová nebola len uznávanou maliarkou a hrdinkou Veľkej vojny, ale i fotoreportérkou... – Bola to žena mnohorakých a nezvyčajných záujmov, ne-

Informačno-politický týždenník

zvyčajnej mysle, nezvyčajnej smelosti. Rovnako ako aj jej sestra, ktorá Tolstému písala list. Vlastne celá tá rodina bola podľa mnohého veľmi zaujímavá. No Nadežda

bola osobitá, zvláštna práve tým, že sa aj vo vtedajšej dobe odhodlala a dokázala postaviť proti zaužívaným normám. Svedectvom toho je napríklad jej odchod do Nemecka s cieľom zdokonaliť maľbu. Celkovo pozorujúc, bola teda mimoriadne významnou osobnosťou. Žiaľ, jednou z našich príznačností je na tých najlepších zabúdať. Presvedčený som, že ona k nim patrila. Je to i veľkou školou, aj ponaučením pre nás všetkých, aby sme si takéto osobnosti vážili. • TÝŽDEŇ •

ŠTUDENTSKÉ KULTÚRNE STREDISKO NOVÉHO SADU SA PRIDALO K OSLAVE DŇA VÍŤAZSTVA NAD FAŠIZMOM

Vizuálna identita slobody Jasmina Pániková

red 70 rokmi sa bezpochyby uskutočnilo najväčšie zlo v moderných dejinách – fašizmus, ideológia, pre ktorú o život prišlo viac ako 50 miliónov ľudí. Deviaty máj sa nesie v znamení víťazstva nad touto totalitnou ideológiou. Ako vieme, v tento deň v roku 1945 v Berlíne bola podpísaná bezpodmienečná kapitulácia nemeckých síl. Práve z tohto dôvodu sa každoročne 9. mája, ale aj počas celého týždňa, početnými podujatiami oslavuje víťazstvo nad fašizmom.

dátumu. Kamienkom v tejto mozaike bola aj výstava Dni víťazstva, ktorú spolu s archívom knižnice Matice srbskej v predvečer Dňa víťazstva nad fašizmom usporiadali v ŠKS Fabrika. Výstava nebola iba historicko-vojenského rázu, ale aj kulturologického. Prezentovali geografické mapy nepriateľských ofenzív, obálky gramofónových platní a notové záznamy piesní tzv. osloboditeľských piesní, le-

Ukážka zo zahraničnej tlače západných spojencov

V Novom Sade už deväť rokov zaradom Deň víťazstva nad fašizmom usporadúva Študentské kultúrne stredisko Nového Sadu. Podujatím pod názvom Rytmus Európy, ktoré pozostáva z početných prednášok, výstav Riaditeľ ŠKSNS Zdravko Vulin (sprava) a veľkého koncertu na Ná- a správca Knižnice Matice srbskej mestí slobody, ako nám Selimir Radulović povedal riaditeľ strediska Zdravko Vulin, sa neprotokolárnym táky, plagáty rôznych oznamov, spôsobom prihovárajú (nielen) fotografie... Ak k tomuto pridáme mladým ľudom a prispievajú k pri- aj hudbu – osloboditeľské piesne pomenutiu tohto významného v osobitnej úprave, a priestor, v kto-

rom sa uskutočnil spätný pohľad na minulosť, skutočne možno povedať, že výstava mala jedinečný tón. Zaujímalo nás, prečo sa študentské stredisko každoročne rozhodne pre trochu iný spôsob oslavy tohto dátumu. – Obraciame sa ľuďom, ktorí majú trochu inakší spôsob vyjadrovania a oslavovania takého dôležitého dátumu. Istotne je mnoho spôsobov, ako si to pripomenúť. My sme sa rozhodli pre medzinárodný umelecký súbeh na vypracovanie plagátu, výstavu a koncert, ktorý je, aj keď najmasovejší, iba závereč-

ným akordom celkového podujatia. Už deväť rokov sa takýto spôsob oslavy ukazuje ako živý a opodstatnený. Tento dátum nesmie zostať v tieni každodenných povrchových dianí. Zasluhuje si pozornosť čím väčšieho počtu ľudí, vekovo rozličných, rozličných vo vnímaní vecí. Veď práve aj charaktery inštitúcií Matice srbskej a Študentského kultúrneho centra sú celkom odlišné, ale toto podujatie sa skutočne ukázalo ako styčný bod, ktoré si zasluhuje pozornosť, kritiku a pochválenie,“ povedal riaditeľ ŠKS Zdravko Vulin.

Z 3. ZASADNUTIA VÝBORU PRE VZDELÁVANIE NRSNM

Zápis žiakov stále problematický J. Pániková

ýbor pre vzdelávanie NRSNM sa ihneď po 1. máji pustil do zabehaného. V pondelok 4. mája uskutočnili v poradí tretie zasadnutie, na ktorom rozoberali témy týkajúce sa realizácie projektov schválených Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí, odborného zdokonaľovania do konca školského roka 2014/2015 a odzneli aj informácie o návšteve predškolských ustanovizní a škôl s vyučovacím jazykom slovenským. V nadchádzajúcom období zo zaplánovaných projektov zrealizujú rôzne prezentácie • TÝŽDEŇ •

ukážkových hodín s dôrazom na používanie technológií, pričom budú najúspešnejší učitelia aj odmenení. Okrem toho školy s vyučovacím jazykom slovenským vďaka schváleným projektom dostanú aj určité didaktické pomôcky zo slovenčiny, prípadne z prírodných vied. Pravdaže, pokračuje sa aj s praxou odborného zdokonaľovania učiteľov v materských školách, respektíve základných a stredných školách učiteľov prírodných a humanitných vied, ktorým budú prednášať lektori zo Slovenska. S pálčivou otázkou zápisu žiakov do prvého ročníka základ-

ných škôl sa stretávajú takmer všetky školy. Z toho dôvodu, ako povedal predseda Výboru pre vzdelávanie Ján Brna, jednou z prvoradých úloh výboru je aj tá, aby navštívili prostredia, kde sa predpokladá, že bude ohrozená výučba po slovensky. „Takmer všetky prostredia sú ohrozené,“ hovorí J. Brna. „Ak nie v tomto roku, ale o rok-dva problémy s počtom žiakov a formovaním tried s vyučovacou rečou slovenskou bude mať každá škola. Obávam sa, že výnimiek nebude.“ S cieľom zmapovať situáciu v teréne a pokúsiť sa nájsť možné riešenia v rámci projektu Chcem byť žiakom v slo-

venskej triede, navštívili základné školy v Jánošíku, v Starej Pazove, Kulpíne a v iných osadách, kde usporiadali rodičovské porady. Nasledujúca taká rodičovská porada je naplánovaná v Erdevíku, najmä s rodičmi budúcich žiakov piateho ročníka, keďže v Ľube a v Binguli od druhého po štvrtý ročník žiaci navštevujú srbské triedy, slovenčinu majú dvakrát v týždni a v piatom ročníku majú možnosť sledovať slovenčinu ako materinský jazyk. Z toho dôvodu je potrebné upovedomiť rodičov o tejto možnosti, aby v budúcom školskom roku bol dostatočný počet žiakov v tzv. slovenskej skupine.

19 /4646/ 9. 5. 2015

Týždeň PRIPOMÍNAME SI 70. VÝROČIE VÍŤAZSTVA NAD FAŠIZMOM

Európsky deň V (aj) cez slovenské okuliare Vladimíra Dorčová-Valtnerová

ných obetí počas druhej svetovej vojny a na tomto území. V knihe Spomienky na účasť Slovákov v NOB (Nový Sad 1969) sa o. i. uvádza, že „Stará Pazova má veľa padlých synov – zo 200...“. Aj národný hrdina Janko Čmelík, ktorého meno nesie aj tamojšia základná škola, staropazovský rodák, ktorého zajali Nemci, ale po návrate zo zajatia domov organizoval ľudové povstanie, nebojácne pozeral smrti do očí aj na popravisku. Ani po najhoršom možnom trýznení neprezradil svojich druhov.

skeho hnutia v Srbsku. – Ich korene vnímať otvoreným srdcom a cez nie sú vytrhnuté, čo znamená, že sa okuliare, ktoré nemajú dioptriu resne pred sedemdesiatimi znovu môžu rozvinúť – klíčenia sa so žiadnymi národnými, menširokmi všetky svetové médiá na často zjavujú. Aj sa budú zjavovať, novými a inými veľkosťami. Veď všetky zvony zvonili o ukončení niet pochýb o tom. Ak sa zárodky išlo o zápas, presahujúci rámce zla chcú vykoreniť, nutné je jedného národa či krajiny a konnepodceňovať tinentu, ktorého koDruhá svetová vojna nečný výsledok bola ho a nezabúdať naň. Tomu majú sa v Európe skončila 9. sloboda nadnárodslúžiť oslavy kaž- mája 1945, keď Nemec- ných rozmerov. dého výročia ko so spojeneckými – víťazstva nad ruskými, britskými, ame- ÚTRŽKY fašizmom – ako rickými a francúzskymi SPOMIENOK pripomínanie si generálmi podpísalo NA SLOVENSKÝCH toho, čo sa sta- kapituláciu. Avšak boje HRDINOV lo, a toho, čo sa ešte stále prebiehali na Nadnárodné boli aj môže stať, ak sa Ďalekom východe a v osudy „obyčajných“ podcení schop- Tichomorí medzi ame- ľudí. Naši predkovia sa nosť nacizmu rickými a japonskými bez výnimky zapájali Viera Benková a fašizmu opäť vojskami. Až zhode- do národnooslobo- (Foto: J. Čiep) vyklíčiť. Ale iba nie dvoch atómových dzovacích bojov – či tomu, keďže bômb na Hirošimu a už priamo na frontovej Každá naša dedina má najmenás dejiny učia, Nagasaki urýchlilo ka- línii, alebo nepriamo nej jedného hrdinu z tých čias. že sú možné pituláciu Japonského skrývajúc vojakov Veď Hložančania nikdy nezabudrôzne zneužitia cisárstva, ktorú podpí- a bojovníkov, ktorí boli nú na Jozefa Marčoka Dragutiosláv, ktoré po- salo 2. septembra 1945. na strane dobna – hádam aj Päť rokov od ukon- preto, že ich tom anulujú ich ra, poskytujúc pôvodný a správny účel, čiže im aspoň teplo (jedla a prí- čenia vojny, 9. mája základná škola stávajú sa z nich potenciálne bytku), alebo „len“ morálne 1950, vzniklo Európ- sa volá podľa ske spoločenstvo pre tohto partizánástroje na zjavenie sa nového podporujúc. Posledná fotografia Jána Kantára z Kulpína, oblečeného do maďarskej zla a ľudského – Slováci uhlie a oceľ, známe na, podobne uniformy, keďže ho zajalo maďarské nedorozumenia mali veľký po- ako Schumanov plán, ako Petrovčavojsko. Písal sa rok 1942... a konfliktov. diel na tomto ktoré predstavovalo nia nedajú, aby (Foto: z archívu J. D.) Národy, ktoré boji, pretože prvý krok vo vytváraní spomienka na žijú v tejto časti po prvej sve- Európskeho ekono- Braňovu družidruhej svetovej vojny, teda o prí- Európy, boli obeťatovej vojne si mického spoločen- nu či XIV. Vojvochode dňa, ktorý sa v dejinách píše mi fašizmu, takže začali všetko stva, predchodcu dinskú údernú veľkým začiatočným písmenom V. nosia zodpoved„svoje“ budo- Európskej únie. Preto slovenskú briDňu víťazstva nad fašizmom – 9. nosť, aby vzdorovali vať, napríklad sa 9. máj oslavuje aj gádu spráchmája 1945, keď v Berlíne podpísali každému znameniu p e t r o v s k é ako Deň európskych nivela. Kovaakt o bezpodmienečnej a konečnej jeho opätovného gymnázium integrácií, čiže Deň čičania by si kapitulácii nemeckých ozbrojených návratu, na čo pomali spomínať a tlačiareň, Európy. síl, však predchádzali krvavé boje ukazuje aj Matejić. napríklad na a s príchona takmer všetkých svetadieloch. Občania vtedajšej dom fašizmu pocí- Jána Hurávika, bojovníka a reDôsledky druhej svetovej vojny sú Juhoslávie sa aj potili, že sa aj ich svet volucionára, ktorý boje bojoval nemerateľné, neraz nepredstavi- čas druhej svetovej búra, a že všetko to, na Ukrajine, v Sibíri, na Kaukaze... teľné – v nej svoj život utratilo viac vojny jasne a bez di- Vlastimir Matejić čo vybudovali, do Veď si len spomeňme na rodinako 50 miliónov ľudí, neuveriteľné lemy dali na stranu (Foto: z archívu EHS) čoho vkladali, by sa né posedenia (určite to poznáte...) hmotné ničenie sa hádam ani vy- dobra a zúčastnili sa mohlo stratiť, – vy- pri pozeraní starých, žltých fotočísliť nedá... v národnooslobodzovacom boji – svetľuje naša publicistka, spisova- grafií z rodinných albumov, ktoré – Nacizmus a fašizmus sú dve bez rozdielu, či šlo o mužov alebo teľka a poetka Viera Benková, ktorá stará mama ako oči v hlave merkonajväčšie zlá ľudského spoločenstva ženy, o Srbov alebo Slovákov, o roky skúma dejiny vojvodinských vala v kartónových škatuliach, a po 20. storočia, dokonca aj v celej his- pravoslávnych alebo evanjelikov. Slovákov, zvlášť petrovských. večeroch vnúčatkám prezrádzala tórii ľudstva, – hovorí pre Hlas ľudu Preto boj za slobodu a proti faNiektoré ústne zdroje hovoria tajomstvá, o ktorých svedčia iba Vlastimir Matejić, predseda Európ- šizmu v rokoch 1941 – 1945 treba o 3- až 4-tisíc slovenských nevin- fotografické spomienky.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

Sú tu aj hrdinovia, ktorých nepriaA my kývneme hlavou: Máte teľské vojská zajali a ktorí sa nikdy pravdu, pani Benková... nevrátili domov. Ani len správa o ich Sú tu mnohí iní hrdinovia smrti (či živote?) neprišla na adresu doby, na ktorých sa spomína, najbližších. Aj s tým sa bolo treba ale možno čoraz častejšie zavyrovnať... Nejeden osud sa podobá na ten, ktorý poznáme z vlastného domu. Napríklad na zajatie mladého vojaka Jána Kantára z Kulpína vojskom Miklósa Horthyho, ktorého odviedli na ruský front, odkiaľ sa už nikdy nevrátil. Nepotešil rodičov a brata svojím návratom, ale navždy zostal žiť v spomienkach a dostal sa do sŕdc aj svojich nepriaKnihy ako nemí svedkovia slovenských mych následníkov. osudov... MALI BY STE PÍSAŤ O NAŠICH HRDINOCH A HRDINKÁCH – Mali by ste sa v novinách vracať k týmto osudom, aby mladšie generácie nemali „dieru“ v tejto časti slovenských dejín, – sugeruje Benková.

búda. Veď v rýchlom životnom tempe nesiahneme za toľkými vypísanými stranami o živote a osude, o veľkosti našich hrdinov. Knihy, popisujúce tieto reálie, akými sú napríklad Spomienky na účasť Slovákov v NOB (1969),

Národný hrdina Janko Čmelík (1981), Jozef Marčok Dragutin – Život a revolučné dielo (1984), Revolučné odkazy XIV. Vojvodinskej údernej slovenskej brigády (1980) spravidla zapadajú prachom na dolnej poličke knižnice, a čitateľ ich nevezme do rúk. Iba v prípade historika toto neplatí, alebo niekoho, kto si spomenul, že tohto roku sa dovršuje 70 rokov od ukončenia druhej svetovej vojny. Tento fakt vyvoláva smútok – nad tým, ako si človek zabúda vážiť vlastnú minulosť, vlastných hrdinov, vlastnú identitu... A preto je dobre, že si každoročne pripomíname Deň Európy. Aspoň vtedy sa v nás prebudí súcit so (slovenskými) Aj náš Hlas ľudu už 5. mája 1945 na matkami, otcami, dcérami, titulnej strane „bubnoval“: Berlín padol synmi či inými príslušníkmi rodiny, ktorí v hrôzostrašnej vojne proti fašizmu, o lepšie zajtra. Náš utratili svojich najbližších v boji dnešok...

K PROJEKTU SOCIÁLNA INOVÁCIA VO FUNKCII DOPRAVNEJ BEZPEČNOSTI

Prevencia nie je dekadencia Oto Filip

nformovanie verejnosti o príslušných predpisoch, preventívne pôsobenie, ponúkanie nových východísk a pozitívnych zmien pre bezpečnosť v doprave, rast povedomia mladých a ich aktívna účasť vo výskume bezpečnostných dopravných priorít… Týchto niekoľko smerníc je srdcom projektu prebiehajúceho s heslom Buď inovatívny, staň sa kreátorom dopravnej bezpečnosti. Na konferencii usporiadanej na samotnom sklonku apríla Nomotechnickým strediskom v Belehrade, pod drobnohľadom účastníkov sa ocitol celý rad otázok a problémov, ako uplatnenie nových technológií v doprave, možnosti získať brand, sociálna inovácia, európske skúsenosti a odkazy v tomto smere. Ozrejmila ich Dušica Birovljevićová, riaditeľka Nomotechnického strediska Belehrad, kým sa právnik a odborník Slobodan Petrović zmienil o etických aspektoch jednotlivca ako tvorcu dopravnej bezpečnosti. Uviedol, že finančne vyprázd• TÝŽDEŇ •

nená, mravne otrasená a etickej deštrukcii vystavená spoločnosť priam túži po školeniach na tému zlepšenia a rastu povedomia o nutnosti dopravnej bezpečnosti, ktorá je súčasťou života každého z nás. Zvlášť od chvíle, keď zavrieme

technický stav zvlášť starších vozidiel načasovanou bombou, ktorá kedykoľvek môže vybuchnúť. Zasadzuje sa za prísne rešpektovanie dopravných predpisov, prísnejšiu kontrolu dopravy na cestách, ako aj za to najdôležitejšie: absolútne

Dušica Birovljevićová a Slobodan Petrović

dvere svojho domu a vstúpime na chodník alebo sadneme za volant auta. Keďže je i vedúcim auto-strediska, hovoril aj o niektorých javoch v praxi, ako sú snahy majiteľov áut vyhnúť sa ich dôkladnej technickej prehliadke a o tom, čo by také čosi mohlo spôsobiť. Tým skôr, že je zlý

odstránenie korupcie, ktorej je v poslednom čase stále viac. Len také správanie a akceptovanie pravdy, že v doprave možno iba raz chybiť, môže prispieť k tomu, aby sme na uliciach boli bezpečnejší, aby počet obetí dopravných nehôd klesal. Samozrejme, nie je len človek a

jeho vzťah k zodpovednosti, rýchlosti, vozidlu, iným účastníkom dopravy dôležitým činiteľom. Je ním aj stav dopravnej infraštruktúry, ktorá by mala byť bezpečná a istá, čistá a energeticky účinná, konkurencieschopná a udržateľná. Známe je, že je najčastejšou príčinou dopravných nehôd u nás nepozornosť vodičov, jazda neprispôsobená podmienkam na ceste a poveternostným podmienkam. Životy odnáša a zranenia spôsobuje aj rýchla jazda, nerešpektovanie dopravných predpisov, používanie liehovín, omamných a iných látok. Na verejných cestách v Srbsku v roku 2012 a 2013 zahynulo viac než 1 330 osôb. Doprava ako významná charakteristika súčasnej civilizácie má teda okrem viacerých pozitívnych aspektov aj tie negatívne: tisíce obetí a zranených, stovky miliónov hmotných škôd. K ich zredukovaniu, okrem lepšieho správania všetkých, môžu prispieť i projekty, akým je uvedený, jeho zložky, nové idey a výskumy. Jeho osobitnou kvalitou je i zapájanie sa mladých do týchto procesov, tak ako autorov nových nápadov a návrhov, ako aj vo funkcii účastníkov konferencie, ktorá nedávno prebiehala v belehradskom mediálnom stredisku. Mali čo počuť, vidieť a najmä poučiť sa.

19 /4646/ 9. 5. 2015

Týždeň MISIA EURÓPSKEJ ÚNIE V SRBSKU

Nové kolo podpory

 LETMO

Oto Filip

Knihy

a nedávnom Knižnom salóne v Novom Sade nebola núdza ani o rôzne obsahy , ani o knihy. Najväčšia núdza bola o návštevníkov. Bolo ich skutočne málo, podľa odhadov viacerých vystavovateľov azda len sto, ktorý sa za deň cielene vybrali do Master strediska Novosadského veľtrhu. Ten malý počet spôsobil, že i priestor pri veľkých vydavateľstvách, ako Laguna, najčastejšie zíval prázdnotou. Dosť divne vzhľadom na skutočnosť, že sú v Novom Sade na tisíce študentov, nehovoriac o iných kategóriách obyvateľstva, ktorým by kniha taktiež mohla alebo mala byť srdcovou záležitosťou. S cieľom prilákať návštevníkov usporiadatelia povolili vstup na podujatie zdarma, no ani to nepomohlo. Ak sú názory, že sa pod skromnú návštevnosť podpísala najmä ekonomická kríza, treba vedieť aj čosi iné. Pekné jarné

www.hl.rs

dni počas trvania 21. Knižného salónu vylákali, nie toľko do ulíc, koľko do rôznych kaviarní, reštaurácií a iných pohostinských objektov, tisíce mladých. Trovilo sa tam viac než by sa na knihy. Čosi si treba priznať. Čítame stále menej, a príčin je kopa – aj pre dosť vysoké ceny samotných kníh, aj pre nápor informatickej doby umožňujúcej ľahký prístup k všetkým údajom, aj pre nedostatok času, aj pre záľuby iné. Škoda. Výsledkom je stav (kultúrnej) mysle, dosť skromný dokonca v dňoch pripomínania si sviatkov knihy a autorských práv. Na jej posilnenie treba si na knihu nájsť aspoň štipku času denne. Ak nie to, tak venovať čítaniu hodiny nadchádzajúcich dovoleniek. Veď knihy nie sú len o vedomostiach, ale sú aj o živote, o skúškach, vôbec o nás. Sú i zrkadlom, ktoré mnohému dáva zmysel. A hlavne poskytujúcim dobrý pocit, ak ťa titul zaujme.

Informačno-politický týždenník

Z predkladania novej výzvy na projekty organizácií občianskej spoločnosti Jolandou san Hose (v strede)

ne organizácie sídliace mimo Belehradu a väčších miest. Ako i to, aby ich náplň bola v zhode s poslaním a cieľmi EIDHR. Nasmerovaním zdrojov tam, kde sú najviac potrebné, Európska únia sa snaží presadzovať hlavné hodnoty a záujmy, ako sú ľudské práva, demokracia, právny štát, stabilita či prosperita

aj v krajinách kandidátskych a iných. Týmto, tak slovom, ako i činom potvrdzuje, že sú ľudské práva a demokracia v centre jej vonkajšej činnosti na celom svete. Zložkou ktorého sme aj my, ktorí, tak ako aj mnohí iní, potrebujeme zefektívniť boj o plné presadenie spoločných európskych hodnôt.

INÝ NÁHĽAD

„C

ivilnú spoločnosť Európska únia chápe ako jedného z hlavných partnerov v procese eurointegrácie a v budovaní demokracie v krajinách uchádzajúcich sa o členstvo v nej,“ podčiarkla členka delegácie Európskej únie v Srbsku Jolanda san Hose na sesii prebiehajúcej 30. apríla v belehradskom Dome mládeže. Usporiadali ju pri príležitosti prezentácie nového kola podpory určenej civilným organizáciám, konkrétne výzvy na navrhovanie projektov v rámci Európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR). Na tieto účely, na budovanie demokratickejšieho a lepšieho Srbska zabezpečené sú dva milióny eur na tento a budúci rok, s tým, že je najmenšia suma 20 000 a najväčšia 200 000 eur po projekte. Nárokovať na ne si môžu neziskové organizácie

s tým, že je lehota odovzdania aplikácií 25. máj. Na ilustráciu sústavnej starostlivosti Európskej únie o Srbsko, Jolanda san Hose uviedla i údaj, že za necelých osem rokov, od roku 2007 dodnes, únia, zohrávajúca vedúcu úlohu pri podpore organizácií občianskej spoločnosti u nás zabezpečila približne päťdesiat miliónov eur na viac ako dvesto projektov realizovaných civilným úsekom. Zmieňujúc sa o nadchádzajúcich projektoch, manažérka programu Európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva Ana Milenićová hovorila o viacerých jeho súčasných špecifickostiach, podčiarkujúc, že sú jeho osobitným cieľom výzvy na projekty v oblasti podpory obhajcom ľudských práv. Ozrejmila aj spôsob vypracovania projektov, viaceré priority, ako i nutnosť alebo potrebu, aby sa do nich viac zapájali mimovlád-

Ďuro Varga

Oto Filip

• TÝŽDEŇ •

SLOVO MÁ: DOC. DR. MILJENKO BURA, NÁMESTNÍK MINISTRA ZDRAVOTNÍCTVA CHORVÁTSKA

Spájať nite zdravotných príbehov Oto Filip

údri ľudia sa učia od iných, tí menej múdri na vlastných chybách. Vojvodina potrebuje nielen skúsenosti, ale aj rady iných v nejednej oblasti, medziiným aj v zdravotnom turizme, v ktorom má čo hľadať, dobiehať a dobýjať. Sú tu mnohé kúpele, jazerá, chránené pásma, Frušká hora... S cieľom susedsky pomôcť, na nedávnom Medzinárodnom veľtrhu zdravotného turizmu v Novom Sade, prebiehajúcom v rámci Burzy Turistickej prizmy, zúčastnil sa aj námestník ministra zdravotníctva Chorvátska doc. Dr. Miljenko Bura.

Traja členovia delegácie z Chorvátska (v strede a vpravo)

toho je asi aj inakší spôsob organizovania takýchto služieb? – V tomto zmysle sú intenzívne snahy a organizovanie nášho štátu s cieľom podpory jeho rozvoja. Na ukážku: aj moja funkcia v Ministerstve zdravotníctva znamená vlastne jednu úplne novú správu. Je to prvýkrát, že Chorvátsko má časť vlády, konkrétne Ministerstva zdravotníctva v danom prípade, ktorý sa osobitne zaoberá zdravotným turizmom. Je to veľký a nevyhnutný podnet na jeho

– Vaša krajina sa v tejto špecifickej turistickej oblasti zrejme snaží kráčať sedemmíľovými krokmi vpred? – Ako vám je iste známe, Chorvátsko je turistickou destináciou, známou aj vo svetových rámcoch ako destinácia slnka a mora. Ale to, čo chcem vyzdvihnúť, je, že zdravotný turizmus, vrátane jeho druhov, ako prímorský, kúpeľný, klimatický, prichádza ako naša nová ponuka, ktorá sa v posledných rokoch čoraz viac ujíma u nás. Na tom intenzívne pracujeme, lebo sme si vedomí, že sa celoročná ponuka, celoročný turizmus dá realizovať len prostredníctvom viacerých druhov, ku ktorým patrí i ten zdravotný. – Predpokladom úspechu • TÝŽDEŇ •

– Tým, čo je práve v našom ohnisku záujmov, sú kúpele a lekárska ponuka, čiže zdravotný turizmus v ozajstnom zmysle slova, so všetkým, čo k tomu patrí: diagnostikou, zotavením, liečením. V ňom osobitnú úlohu má Záhreb ako stredisko našej medicíny a zdravotného turizmu. V tom zmysle sa naše hlavné mesto rozvíja aj vďaka nášmu intenzívnemu angažovaniu sa. Pretože má ozaj veľké zdroje, ktoré načim oveľa lepšie ako dnes využívať.

Účastníci turistických dielní

rýchlejšie napredovanie, ktoré by bolo nepredstaviteľné bez podpory štátu. – No nie je len štát zapojený do toho...

– A strediská iné? – V Chorvátsku je to niekoľko kúpeľov, ako sú Varaždínske, Bizovačké, Daruvárske, Stubličké, Krapinské... V rámci týchto

posledných máme aj tri súkromné nemocnice. Je tu iste aj oblasť Kvarneru, najmä Opatija, kde je špeciálna nemocnica na medicínsku rehabilitáciu, na choroby srdca a pľúc, ako aj na reumatizmus, a Lošinj, ktorý sa profiluje a nárokuje stať sa ostrovom zdravia. Sú tu aj Split a celý región Dalmácie, až po Dubrovník, so všetkými jeho atraktívnymi zložkami. Každé z nich vyvíja mnohé aktivity v smere zveľadenia zdravotnej turistickej ponuky. Pritom viaceré strediská kladú dôraz na lekárske služby, ktorých rozsah rok čo rok stúpa. Námestník ministra zdravotníctva Dr. Bura na záver podotýka, že je jedným zo zásadných činiteľov úspechu spolupráca pri kľúčových otázkach v rámci strategických turistických projektov, výmena skúseností, ako aj synergické pôsobenie pri podnecovaní uvedeného druhu turizmu. Kvalita a dostupnosť zdravotných služieb nemajú teda byť vyhradené výlučne pre špecializované zdravotné inštitúcie, nemocnice a iné ustanovizne, ale aj pre rekreačné strediská, kúpele, iné oblasti a objekty. Všetky z nich môžu znamenať viac pri prevencii a zachovaní toho nezaplatiteľného a najvzácnejšieho pre každého z nás – vlastného zdravia.

19 /4646/ 9. 5. 2015

Týždeň POZNÁMKA K SVETOVÉMU DŇU SLOBODY MÉDIÍ

Mediálna sloboda bez (menšinovej) lokálnej adresy? Vladimíra Dorčová-Valtnerová

ohtoročný Svetový deň slobody médií, ktorý sme si pripomenuli 3. mája, srbské, a tým aj slovenské vojvodinské médiá, oslávia (asi) neslávne. Podľa výročnej správy medzinárodnej mimovládnej organizácie Reportéri bez hraníc za rok 2014,

podľa slobody médií sa Srbsko nachádza na 67. mieste, čiže v porovnaní s predchádzajúcim rokom sme „pochodovali“ o 13 miest nižšie. Slobodu médií vo svete o nič lepšie nehodnotí ani najnovšia správa americkej organizácie Freedom house. Podľa ich správy, Srbsko je v rangu „čiastočne slobodných“ médií, ale zaznamenáva pád v poradovníku hodnotených 199 krajín a území

– s Chorvátskom a Indiou delí 80. miesto. Pripomínajúc, že právo na slobodné informovanie je občianske právo a záväzok médií, Pokrajinský ochranca občanov pri príležitosti Svetového dňa slobody médií, okrem iného, od vlády žiada, aby vytvorila podmienky, aby novinári a médiá svoje záväzky voči občanov spĺňali slobodne a bez strachu. Obmeny strachu u súčasného novinára môžu byť rozličné. Jednak sa môžu vzťahovať na strach, ktorí novinár môže pociťovať pri kritizovaní vládnucich (a iných) štruktúr, inokedy to môže byť strach existenčný. Tento druhý zvlášť v posledných mesiacoch pociťujú kolegovia, ktorí pracujú v lokálnych elektronických médiách, akým je napríklad štyridsaťosemročné Rádio Petrovec. S blížiacou sa uzávierkou privatizácie médií sa u nich stupňuje strach o vlastnú existenciu, keďže je

KOVAČICKÁ OBEC

Odchod najlepších stredoškolákov

možné, že zostanú bez živobytia. Ale aj o strach zo zahrdúsenia slovenskej rozhlasovej tradície, ktorá je na tomto území prítomná už päť desaťročí a predstaviteľ ktorej je napr. Rádio Kysáč. Zdá sa, že strach nepociťujú všetci aktéri relevantných inštitúcií, ktorým by malo ísť o zachovanie menšinových lokálnych rozhlasových staníc. Veď sa nik na poslednej schôdzi lokálneho parlamentu, pri schvaľovaní výročnej správy Petrovského rozhlasu ani len neopýtal na „zdravie“ tohto nášho „prostriedku informovania“… Dožičí mu dožiť sa päťdesiatky?... Otázka sa teda natíska sama: kto zatlačí strach zo zániku lokálnej adresy novinárskej slobody, keď vzniká dojem, že naše kompetentné ustanovizne, v prípade procesu privatizácie a hľadania dobrého riešenia pre naše lokálne médiá, sa začali činiť príliš neskoro…

FOTO OKO

Anička Chalupová

– Myslím si, že mi ďalšie školenie v zahraničí umožní lepšie a kvalitnejšie podmienky na získanie eď sme sa niekoľkých maturantov vysokoškolského vzdelania od kovačického gymnázia opýtali, na tých, aké máme tu v Srbsku. Mám ktorú vysokú školu sa chcú dostať, nádej, že sa mi po skončení fakulty mnohí na zozname mali aj niektorú na Slovensku podarí dostať aj z univerzít na Slovensku. Padinčandobrú pracovnú príležitosť. Či sa ka Katarína Kadancová, maturantka vrátim späť do Padiny? To naozaj Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici, neviem. Pravdu povediac, o tom je jednou z vrstovníkov v slovenskej ani veľmi nerozmýšľam. Verím, triede, ktorí sa rozhodli študovať v že sa mi počas štúdia všetko v zahraničí. hlave ujasní. Tu v Padine nevidím – Po maturite na kovačickom gymveľkú perspektívu, ale vždy, keď náziu plánujem študovať primárnu a rozmýšľam o sebe ako učiteľke, predprimárnu pedagogiku na Peda- Maturantka Katarína predstavujem si našu padinskú gogickej fakulte Univerzity Komen- Kadancová základnú školu. ského v Bratislave. Tento odbor som Takéto rozmýšľanie Kataríny Kadancovej si zvolila z toho dôvodu, že mám rada prácu s deťmi a k tomu ma zaujíma aj psychológia a vôbec o lepšom školení v zahraničí ovplyvnilo nielen niekoľkých jej tá umelecká stránka spolužiakov, ale aj detí, o ktorej by som Okruhy záujmov Podľa Národnej štúdie Európskej migračnej siete (Euro- niektorých malých chcela vedieť viac. Po skončení fakulty pean Migration Network) počet zahraničných študentov maturantov v kovamôžem byť učiteľkou štátnych príslušníkov Srbska na Slovensku sa od roku čickej a padinskej v predškolskej usta- 2006 mierne zvýšil. Podľa údajov študenti najčastejšie škole, ktorí plánujú novizni alebo v zák- prejavujú záujem o tieto skupiny študijných odborov: pokračovať v školadnej škole. Naozaj sociálne, ekonomické a právnické vedy, konštruovanie, lení na niektorej zo stredných škôl na veľmi túžim pracovať technológie, výroba a komunikácie, zdravotníctvo. Slovensku. Podľa s deťmi v základnej orientačných štatistických údajov z matričného škole a cítim, že som schopná to zdolať a robiť. Väčšina študentov si myslí, že slovenské vysoké úradu, v uplynulých troch rokoch na Slovensko, školy znamenajú aj lepšiu pracovnú príležitosť po nielen za školením, ale aj za prácou, odišlo viac ako 2 500 Kovačičanov a Padinčanov. ukončení štúdia. Katarína o tom hovorí:

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

SLOVENČINA NAŠA SKOMOLENÁ. Práve o tom je tu reč. Upozorňujeme na jazykovú chybu, ktorá pravdepodobne od roku 1981, keď tzv. novú budovu Obce Odžaci otvorili, stojí na firemnej tabuli. V tejto obci sa totiž okrem srbčiny (cyrilika a latinka), úradne používajú aj maďarský a slovenský jazyk a písmo. Vo štvrtom riadku slovenského textu (pozri fotku) sme si všimli veľkú chybu, kde sa píše OBESNÁ UPRÁVA... Nevieme, kto je autor tejto chyby; niektorý úradník obce, navrhovateľ slovenského textu alebo výrobca firemných tabúľ. Vieme však, že chybne napísané slová majú znieť OBECNÁ SPRÁVA... a po toľkých rokoch by túto chybu kompetentní mali opraviť. Najviac preto, aby sa nám nestávalo, že si materčinu skomolíme aj vtedy, keď máme právo na jej správne používanie! J. P. • TÝŽDEŇ •

Ľudia a diania Rozhodnutia v prospech výstavby mosta ZASADNUTIE ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Elena Šranková

ýborníci Zhromaždenia mesta Nový Sad v stredu 29. apríla schválili anex zmluvy podpísanej 25. januára 2011 o výstavbe Žezeljovho mosta cez Dunaj v Novom Sade, text zmluvy o spôsobe prenosu prostriedkov na financovanie projektu výstavby tohto mosta, ako i rozhodnutie o spôsobe realizácie prostriedkov AP Vojvodiny v súvislosti s pokračovaním prác na výstavbe mosta. Ide totiž o tri rozhodnutia, ktorými sa umožní, aby sa prostriedky z pokrajinského preliali do mestského rozpočtu, z ktorého sa potom usmernia na zakončenie výstavby mosta. Z prítomných 63 výborníkov za tieto rozhodnutia hlasovalo 59, lebo výborníci z radov SRS nehlasovali. V diskusii bolo počuť, že je lehota na zakončenie výstavby Žeželjovho mosta 20 mesiacov. Pritom je 17 mesiacov potrebných na výstav-

bu a 3 na demontáž montážneho železnično-cestného mosta, ktorý je toho času v prevádzke. Ako vyplynulo z informácie na začiatku zasadnutia Zhromaždenia mesta Nový Sad a zo zmluvy podpísanej v roku 2011, na výstavbu je plánovaných 45,3 milióna eur. Výstavbu spoločne financujú Delegácia EÚ

(26,2 milióna eur) a v pomere 2 : 1 AP Vojvodina (12,7 milióna eur) a Mesto Nový Sad (6,35 milióna eur). Podľa slov primátora Miloša Vučevića schválenie rozhodnutí je dôkazom toho, že Mesto Nový Sad vynaložilo maximálne úsilie, aby sa vytvorili podmienky na pokračovanie a zakončenie výstavby

SELENČA

Uzavreli projekt Exange 4 Juraj Berédi

Business stredisku v Selenči 30. apríla usporiadali slávnosť z príležitosti ukončenia projektu Exange 4. Tento projekt realizovaný v Obci Báč mal názov Ekonomická konkurenčnosť združovaním sa do poľnohospodárskych družstiev a uskutočnil sa v spolupráci s Obcou Báčsky Petrovec a Družstevným zväzom Vojvodiny. Finančné prostriedky Manažérka projektu Dunja Rakociová predstavila realizovaný na jeho realizáciu v hodnote 134 projekt 000 eur zabezpečila Európska únia. Hostí privítala manažérka projek- spolupracovať a dopĺňať svoju selnej zóne zabezpečí mraziareň kapacity 50 t. tu Dunja Rakociová, ktorá zároveň ponuku na trhu. O projekte sa zmienil aj zástupca O význame projektu pre Obec za pomoci videoprezentácie ozrejpredsedu Obce Báč Zdenko Kolár, Báčsky Petrovec sa krátko zmienil mila náplň projektu a jeho výsledky. Keďže zahrnuje aj medziobecnú ktorý zdôraznil, že Obec Báč tu predstaviteľ obce Vladislav Tárnoci. spoluprácu, v rámci projektu boli videla šancu podporiť hospodársky V mene Družstevného zväzu Vojvoformované dve nové poľnohospo- rozvoj obce stimulovaním a pod- diny sa prihovoril predseda Radislav dárske družstvá, a to ovocinárske porovaním rozvoja družstevníctva, Jovanov. O družstve založenom v Báči a zeleninárske v Hložanoch. a zvlášť združovaním výrobcov do v Báči, jeho cieľoch a plánoch, hoTieto družstvá by mali navzájom družstiev. V tomto zmysle obec pre vorila predsedníčka zhromaždenia ovocinárske družstvo v priemy- družstva Lidija Šamanovićová. • ĽUDIA A DIANIA •

Žeželjovho mosta. Ako povedal, nasleduje uzavretie anexu zmluvy, a to hneď po prvomájových sviatkoch. Primátor okrem toho ujasnil, že v roku 2011 je uzavretá nedostatočne jasná právnická záležitosť o výstavbe mosta, kvôli čomu Mesto Nový Sad a jeho občania majú škodu. Predseda MV DS Veljko Krstonošić, ktorý je výborníkom v mestskom zhromaždení, povedal, že výborníci z radov DS hlasovali za návrhy, pretože výstavba mosta je jednou z najdôležitejších záležitostí pre občanov. Mal však pripomienky k zvolaniu stredajšieho zasadnutia Zhromaždenia mesta, ktoré je podľa neho zvolané neoprávnene vo veľmi krátkej lehote. Predseda MV SRS a výborník v Zhromaždení mesta Nový Sad Đurađ Jakšić povedal, že výborníci z radov tejto strany neúčinkovali v hlasovaní, pretože je mnoho neznámych ohľadom zmluvy o výstavbe mosta. Foto: O. Filip Spokojní s úspešnou realizáciou a výsledkami projektu prítomní vyjadrili ochotu v budúcnosti pokračovať v začatej spolupráci a v ďalších spoločných projektoch v prospech hospodárskeho rozvoja oboch obcí.

KRÁTKE SPRÁVY Báčsky Petrovec Burzové podnikanie. Biznis klub Akadémie podnikania žien v spolupráci s agentúrou Forex Berza Edukacija v stredu 22. apríla v miestnostiach Podnikateľského a inovačného centra zorganizoval prednášku o možnostiach podnikania na burze. Profesionálny burzový investor Károly Kunos z Maďarska hovoril o tajomstvách úspešného podnikania na burze, o zručnostiach a poznatkoch nevyhnutných na analýzu trhu, o stratégiách vedúcich k realizácii vysokých príjmov. Tento zahraničný hosť aj na praktických príkladoch ukázal, ako sa na burze podniká a zarába. j. č-p

19 /4646/ 9. 5. 2015

Ľudia a diania Z MIESTNEHO SPOLOČENSTVA BÁČSKY PETROVEC

O Vrbare a najstaršom dome Jaroslav Čiep

ada Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec podľa vlastného rozhodnutia už dlhšie, nielen po zvolení nového zloženia miestnych zástupcov, pokračuje so zasadnutiami inkognito, teda bez prítomnosti prostriedkov verejného informovania, takže niet sa čo diviť, že jej práca, beztak z roka na rok čoraz „chudobnejšia“, sa stále viac marginalizuje. Z času na čas vedúci RMS predsa však na tlačovkách dajú vedieť o sebe a o práci, ktorú vykonávajú alebo sa chystajú vykonať. Nedávne, v poradí 17., zasadnutie RMS sa uskutočnilo v utorok 28. apríla 2015 v budove Miestneho spoločenstva. Rokovací program tohto zasadnutia okrem iného obsahoval aj voľbu zástupcu predsedu Rady Miestneho spoločenstva. Predseda RMS Ján Rybovič od začiatku svojho richtárskeho mandátu má svojho zástupcu, ktorým je hostinský Ján Lačok. Teraz podľa nového rozhodnutia druhým rovnoprávnym zástupcom sa stal Pavel Marčok, aktuálny predseda Obce Báčsky Petrovec. Členovia RMS sa zaoberali aj



dňoch 4. až 9. mája v Staropazovskej obci po prvý raz usporiadali podujatie pod názvom Dni Kuby v Obci Stará Pazova. Počas tejto šesťdňovej udalosti organizátori naplánovali početné obsahy, ako sú hodiny tanca, výstava fotografií, premietanie dokumentárnych filmov, kurz španielskeho jazyka, šachový turnaj a iné. Podujatie je inak výsledkom spoločnej iniciatívy a priateľstva medzi Obcou Stará Pazova a veľvyslanectvom Republiky Kuby v Belehrade. Slávnostné otvorenie Dní Kuby, ktoré realizujú obecná Turistická organizácia, Stredisko pre kultúru a Kancelária pre

www.hl.rs

KRÁTKE SPRÁVY

Kovačica Petrovčania sa obávajú, že by pre neadekvátnu údržbu súčasný najstarší dom mohol „pokľaknúť“ rovnako ako susedný najstarší dom pred desaťročím (fotografia z novembra 2005)

otázkou športového a rekreačného strediska Vrbara, ale rozhodnutie o jej používaní pre potreby mladých prijali iba podmienečne. Od združenia YMCA Srbsko ako navrhovateľa úpravy starej kolkárne žiadali totiž ďalšie doklady, ktoré dosvedčia, akou cestou a akým spôsobom mladí chcú zrenovovať toto budúce mládežnícke stredisko. Na zasadnutí odsúhlasili aj pre-

miestnenie bývalého Kulpin Festu. Ten by sa od tohto roku v júli mal organizovať v petrovskej Vrbare pod menom Backup fest. Keďže Petrovčania nie sú spokojní s aktuálnou situáciou okolo úpravy a údržby najstaršieho domu v Petrovci, ktorý spravuje Múzeum vojvodinských Slovákov, rozhodli sa požiadať Obecnú radu a MVS, aby sa adekvátnejšie starali o tento

Dni Kuby v Starej Pazove Anna Lešťanová

objekt. Údajne nie je v reprezentačnom stave a návštevníkom Dňa Petrovca neodporúčajú, aby ho navštívili. V prípade, že naďalej bude pretrvávať nezáujem prevádzkovateľa najstaršieho domu, RMS zvážila aj kroky na prebratie všetkých práv a záväzkov k tomuto objektu. Keďže oslavy Dňa Petrovca klopú na dvere, na zasadnutí zvolili členov organizačného výboru osláv, predsedov komisií a schválili aj program osláv Dňa Petrovca.

mladých Obce Stará Pazova, usporiadali v pondelok 4. mája v divadelnej sále za účasti početných hostí a milovníkov kubánskej hudby, kultúry a tradície. O význame tohto podujatia, najmä v oblasti kultúry a turizmu, na pondelkovej slávnosti hovorili Goran Savić, námestník predsedu obce, a Mayra Ruíz Garcia, veľvyslankyňa Kuby v Belehrade. Pri tejto príležitosti odznel aj bohatý Mayra Ruíz Garcia, kultúrno-umelecký program, veľvyslankyňa Kuby v Belehrade, dostala plaketu ktorý predviedli členovia Zväzu Obce Stará Pazova ochotníkov Obce Stará Pazova a žiacky chór ZŠ hrdinu Janka (na malom javisku) obecenstvo Čmelíka. Po programe na nádvorí spevom a hudbou bavila kubánSlovenského národného domu ska skupina.

Informačno-politický týždenník

Projekty. Na sklonku apríla sa v Kovačici uskutočnila záverečná konferencia IPA projektov cezhraničnej spolupráce Republiky Srbsko a Republiky Rumunsko pod názvom Spoločné spravovanie a reagovanie v mimoriadnych situáciách v cezhraničných oblastiach Karansebeš –Juhobanátsky región. Na konferencii sa zúčastnili predstavitelia Juhobanátskeho regiónu, Správy pre hasičsko-záchranné jednotky Ministerstva vnútorných vecí RS, predstavitelia rumunského mesta Karansebeš a Oddelenia pre mimoriadne situácie v Pančeve. Projekt v hodnote milión 64 tisíc eur bol financovaný z predprístupových fondov EÚ. XXX Darcovstvo. Akcia dobrovoľného darcovstva krvi za účasti žiakov Gymnázia Mihajla Pupina a zamestnancov Cukrovaru Sunoko prebiehala 27. apríla v miestnostiach kovačického gymnázia. V akcii, ktorú spoločne zorganizovali Červený kríž v Kovačici a Ústav pre transfúziu krvi v Belehrade, sa zúčastnilo spolu 75 záujemcov, ale krv darovalo 68 dobrovoľných darcov krvi. Nasledujúcu akciu dobrovoľného darcovstva krvi v Kovačickej obci usporiadajú od 13. do 15. mája na ZŠ v Kovačici, Padine a Debeljači. A. Ch. • ĽUDIA A DIANIA •

Z OSLÁV 5. DŇA HLOŽIAN

Kultúra, svadobné tradície, kvety… Katarína Gažová, Jaroslav Čiep

dalo sa, že daždivé počasie v sobotu 2. mája prekazí podujatia naplánované ku Dňu Hložian. Našťastie, nestalo sa, a predpoludním bez ohľadu na čierne mračná nad Hložanami športovali rybári, poľovníci a šachisti (o tom viac v športovej rubrike). Popoludní sa vyjasnilo a pekné slnečné počasie prialo výstavám v predsieni Domu kultúry, ale predovšetkým Festivalu kvetín a ďalším obsahom usporiadaným na nádvorí kaviarne Pod lipami.

cová zaspievala svadobné pesničky Konope, konope a Odobierka. V mene hložianskych umelcov sa prihovorila Zuzana Galambošová a výstavu 22. Hložianska paleta odborne posúdil Vladimír Valentík. Najnovšiu výtvarnú tvorbu tohto roku na výstave ku Dňu Hložian predstavilo jedenásť výtvarníkov z Hložian: Karol Bartoš, Ján Bartoš, Branislav Galamboš, Anna Lovásová-Nestorović, Ondrej Bartoš, Juraj Galamboš, Milina Balážová, Ján Chlpka, Jana Uramová, Ján Miškovic a najmladšia medzi umelcami Michaela Bohušová. Po slávnostnom príhovore obe výstavy otvorila predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová. Návštevníci si potom s pôžitkom obzreli obe výstavy v predsieni kultúrneho domu.

Výstavy v hložianskom Dome kultúry otvorila Katarína Melegová-Melichová

Na otvorení výstav v kultúrnom dome hostí z domova a zo zahraničia, z partnerského mesta Holíč, privítala predsedníčka Spolku žien Slovenka Viera Miškovicová, ktorá zároveň informovala, že ku Dňu Hložian pripravili dve pozoruhodné výstavy. Ženy mali tematickú výstavu Miesačky ako súčasť svadobných obyčají, kým hložianski umelci prichystali v poradí 22. Hložiansku paletu. Predseda Rady Miestneho spoločenstva Ján Bohuš sa zmienil o ďalších podujatiach toho dňa a poďakoval sa hosťom, ktorí v ten deň prišli do Hložian, a tým prispeli k oslave. V otváracom programe výstav výstižný text o miesačkách prečítala členka Spolku žien Slovenka Anna Galambošová, svadobné vinše predniesla Anna Lačoková a hložianska speváčka Marína Zahor• ĽUDIA A DIANIA •

Členky Spolku žien Slovenka na výstave Miesačky aj prakticky ukázali, ako sa krájali svadobné haluštičky

Na nádvorí hložianskej kaviarne Pod lipami bolo veselo. Festival kvetín s bohatou a pestrou ponukou usporiadali Združenie poľnohospodárov, Združenie ekológov Ekos a Spolok žien Slovenka. Prítomným sa na pestrofarebnom festivale, ktorý sa tešil bohatej návštevnosti, prihovorili predseda RMS Hložany Ján Bohuš, predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová a starosta partnerského mesta Holíč zo Slovenska Zdenko Čambal, ktorý na oslavy do Hložian prišiel v čele delegácie tohto

Nielen Hložančania, ale aj milovníci kvetín z okolia sa tešili na nákupy počas festivalu kvetín

mesta. Festival kvetín otvoril predseda Báčskopetrovskej obce Pavel Marčok. V otváracom programe na veselú nôtu zatancovali krojované hložianske ratolesti. V rámci bohatej ponuky pre návštevníkov boli pripravené aj lákavé svadobné dobošky a svadobná kyslovka. V HLOŽANOCH VYRASTAJÚ KVALITNÍ SPEVÁCI Oslava Dňa Hložian zvyčajne končí ľudovou veselicou. Predtým v miestnom Dome kultúry v sobotu 2. mája vo večerných hodinách usporiadali slávnostnú schôdzu Rady Miestneho spoločenstva, a potom i hodinový kultúrno-umelecký program. V prvej časti večerného programu Rady MS Hložany Ján Bohuš pozdravil prítomných hostí a vo svojom vstupnom príhovore vyzdvihol a pochválil sa tým, čo sa v dedine od vlaňajších osláv podarilo vykonať. Na ozrejmenie jeho slov fotografické zábery z úzadia javiska svedčili, že sa zamerali predovšetkým na asfaltovanie ulíc a vŕtanie novej studne. V nastávajúcom období si miestna samospráva naplánovala vystavať športovú halu v Hložanoch. Zdaru v ďalšej práci Hložančanom popriali podpredsedníčka Zhromaždenia APV a predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová, podpredseda pokrajinskej vlády a pokrajinský tajomník pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť Miroslav Vasin, predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová, predseda Obce Báčsky Petrovec

Trojnásobný víťaz festivalu Stretnutie v pivnickom poli a čerstvý laureát festivalu Cantilena v Galante Rastislav Struhár aj v Hložanoch zaspieval pesničky, ktoré kedysi spieval Karol Duchoň

Pavel Marčok, ako aj primátor partnerského mesta Holíč zo Slovenskej republiky a podpredseda Trnavského samosprávneho kraja Zdenko Čambal. V umeleckom programe sa obecenstvu predstavili početní recitátori, speváci, hudobníci a tanečníci. Kvalitným programom presvedčili obecenstvo, že napriek absencii folkloristov pre zájazd na Slovensko majú sa čím pochváliť. Nechýbali ani kvalitné piesne domácich spevákov, ako aj piesne Karola Duchoňa v podaní Rastislava Struhára, čerstvého laureáta festivalu Cantilena 2015 v Galante. Program prichystala a moderovala predsedníčka MOMS Hložany Mária BartošováKorčoková.

19 /4646/ 9. 5. 2015

Ľudia a diania BELEHRAD

Prvý máj nebol naj Oto Filip

viatkov máme dosť, práce oveľa menej. Kiežby bolo naopak. Lavírujúc kdesi na margináliách spoločenských dianí pracujúci si svoj sviatok pripomenuli buď protestnými odborárskymi pochodmi, alebo ho oslávili v prírode, na výletných miestach, v parkoch a inde.

Viac roboty, lepšie podmienky, práva a platy. Čas úmerne rozvrhnutý na tri zložky: prácu, voľné chvíle a spánok ako nároky pretrvávajúce vyše storočia. Veď sa dejiny pohybujú v cykloch. Opakujú sa rovnako ako aj strach – z prepúšťania, chorôb, zajtrajška. Iné sú len pomery. Podľa výskumu Dr. Ljubodraga Savića z Ekonomickej fakulty v Belehrade rovno pred štvrťstoročím (roku 1990) bolo v priemysle zamestnaných 245 390 osôb.

www.hl.rs

Jeden z odborárskych stánkov deň pred 1. májom V roku 2007 bolo ich len 13 842. V Novom Sade ten počet klesol v rovnakom období z 24 848 na 5 512 robotníkov. A údaje z dneška môžu len väčšmi znepokojovať. Po

deviatich mesiacoch uplatňovania zmeneného a doplneného Zákona o práci postavenie zamestnaných nie je o nič lepšie, ibaže sú zmenšené povinnosti zamestnávateľov

k nim, – uvádza predseda Syndikátu robotníkov v stavebníctve Duško Vuković. V oznámení k l. máju ochranca občanov Saša Janković pripomína, že Srbsko už viac zákonmi negarantuje najvyšší stupeň práv robotníkov, takže kľúčový význam má to, aby sa tie práva, ktoré zaručuje, skutočne v praxi aj chránili. Uvádza aj nutnosť lepšieho sociálneho dialógu, teda spolupráce štátu, podnikateľov a odborov. Prvý máj prišiel a odišiel, no ako spomienka naň zostalo jedno z vtipných syndikátnych hesiel mladých zo syndikátu Nezávislosť, ktoré poznačilo to štvrtkové zahrievacie kolo pred piatkovými pochodmi. Znelo: Prvý máj nie je prvý apríl. Inými slovami, žart nabok. Boj za slušné zárobky a dôchodky, dôstojnú prácu, zdravé a bezpečné pracovné podmienky, skutočný sociálny dialóg si dnes viac než včera vyžaduje väčšiu solidaritu, záujem, angažovanie sa. Len tak možno naplniť dávno stanovené globálne odkazy robotníckeho sviatku a hnutia aj u nás, a tým zároveň spomaliť vznik či bujnenie nerobotníckej triedy.

MUŽI ŽENÁM. Tridsiateho apríla ôsmi petrovskí chlapi v najkrajšom veku postavili, tak trochu diskrétne, organizovaným petrovským ženám vysoký a rovný máj. Na fotografii Jána Diňu je vyšší ako evanjelický kostol. Neodpílili halúzku vedľa cesty, neodlomili prútik, nezaviazali tento o papek a hybaj sa ihrať o symboly a tradíciu pri kotlíku. Dali si za úlohu, vynaložili úsilie a ženám, po stáročia rovnakým a rovnako vždy iným, na ich upravenom nádvorí a vlastnou rukou vylíčenom prístreší odovzdali do daru strom ako symbol vďaky a lásky. Aby ich, pardon, aby ho koncom tohto mesiaca mohli, tentoraz verejne, zvaliť a na známom nádvorí pre dámy a prostredie zorganizovať ďalšie príjemné prekvapenie.

ČLENOVIA KUS VLADIMÍRA MIČÁTKA V KYSÁČI vo štvrtok 30. apríla pred budovou Slovenského národného domu stavali máj. Akciu zorganizoval predseda spolku Michal Francisty, ktorý prečítal tento verš: „Chystajte chlapci máje, slnkom a stužkami maľované, nech májka krášli každé mesto, dedinu, nech slovenské tradície nikdy nezahynú.“ Pre Kysáčanov bola táto akcia veľmi zaujímavá, zvlášť pre mladšie a stredné generácie, lebo tradícia stavania mája v tejto osade nejestvuje už niekoľko desaťročí. Rozhodli sa teda oživiť tradíciu s nádejou, že ju mladšie generácie budú pestovať do budúcna. Všetko toto prebiehalo v znamení dvojstého v ý ro č i a n a ro d e n i a Ľudovíta Štúra.

p. h.

M. Ď-ka

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

OKOLO SVIATKU PRÁCE

Jedni grilovali, druhí protestovali Anna Lešťanová

rvý máj je medzinárodný sviatok práce a pracujúcich. Uznesenie o oslavách prijal ustanovujúci kongres II. internacionály roku 1889 v Paríži na pamiatku štrajku a masových demonštrácií chicagských robotníkov, ktoré sa konali roku 1886. Robotníci štrajkovali za skrátenie pracovného času na 8 hodín denne. Sviatok práce 1. máj sa dnes tradične oslavuje v mnohých krajinách sveta. V Srbsku sa prvý raz oslavoval v roku 1893 a dodnes zahrnuje tradičný prvomájový výlet do prírody a protestné zhromaždenia v organizácii syndikátnych organizácií. PREČO „OSLAVUJEŠ“ 1. MÁJ? Zväz samostatných syndikátov Srbska a Združené odvetvové syndikáty Nezávislosť zorganizovali v piatok 1. mája na Námestí Nikolu Pašića v Belehrade protestné zhromaždenie robotníkov pod názvom Prečo „oslavuješ“ 1. máj? I tentoraz nespokojní robotníci a syndikalisti na protestnom zhromaždení, a potom i na prechádzke vytýčili svoje prioritné ciele: slušné platy a penzie, dôstojnú prácu, zdravé a bezpečné pracovné podmienky, skutočný sociálny dialóg. Spoločne sa na proteste opýtali, prečo vlastne oslavujeme 1. máj, keď na to dôvody v skutočnosti nejestvujú. Syndikalisti z námestia zaslali odkaz, že je zvrchovaný čas, aby robotníci začali bojovať za svoje práva, lebo to nikto iný pre nich neurobí. Na prvomájovom protestnom zhromaždení v Belehrade sa zúčastnili aj predstavitelia Zväzu samostatných syndikátov Stará Pazova. Preto sme sa s predsedom Radetom Ercegom porozprávali o postavení robotníkov voľakedy a dnes, s osobitným dôrazom na oslavu prvomájových sviatkov. Podľa jeho názoru za čias socializmu a samospravovania robotníci žili podstatne bezstarostnejšie. • ĽUDIA A DIANIA •

„Spravovali podniky a ustanovizne, netrápili ich obavy, lebo sami schvaľovali rozhodnutia o vlastnom osude, napríklad aj tie o výške osobného dôchodku, pracovných podmienk ach, ochrane pri práci a vôbec o všetkých otázkach vzťahujúcich sa na prácu a práva zamestnancov,“ zdôraznil Rade Erceg. Dnes je situácia celkom inakšia, mnohé podniky Rade Erceg skrachovali a v tých, ktoré sa sprivatizovali a obstáli dodnes, práva robotníkov sú veľmi ohrozené: „Vo väčšine prípadov robotníci majú minimálne zárobky, teda len toľko,

koľko to zákon predpisuje, takže dnes nemajú žiadne dôvody oslavovať 1. máj. Voľakedy dôvody na oslavu skutočne jestvovali,“ poznamenal náš spolubesedník. „Prvomájový uranak, čiže výlet do prírody treba organizovať, ale netreba ho stotožňovať so sviatkom práce. To je niečo, čo je zdedené z minulosti a ľudia iba pokračujú v tej tradícii, že 1. mája treba odísť niekam do prírody,“ konštatoval Erceg. Ďalej uviedol, že mnohí robotníci aj v tento deň sviatku boli na svojich pracovných miestach, hoci všetci potrebujú oddych a výfuk v spoločnosti príbuzných a priateľov,

zvlášť keď ide o našu surovú každodennosť. Protestným zhromaždením syndikalisti v Belehrade poukázali na aktuálne problémy. „Pripravili sme rad deklarácií a pre nás dôležitých dokumentov, pomocou ktorých po usporiadaní riadneho zjazdu našej organizácie v polovici mája mienime apelovať na vrchnosti, aby splnili to, čo sľúbili, a nie to, čo sami schválili bez sociálneho dialógu,“ poznamenal Erceg. Uviedol takisto, že vládne určitá apatia a nezáujem medzi syndikátnymi hnutiami a robotníkmi. „Ide o akýsi fenomém spotrebovanej energie, ktorá zmizla v menších či väčších protestoch, štrajkoch a iných tvaroch pôsobenia zameraných na uskutočnenie robotníckych práv počas transformácie“. STAROPAZOVČANIA BOLI V SLANKAMENSKÝCH VINOHRADOCH Medzinárodný sviatok práce Pazovčania i tohto roku strávili hlavne v neďalekých Slankamenských Vinohradoch. Do populárnych Brehov mnohí odcestovali už v predvečer sviatku, aby si dopriali pár dní oddychu v prírode a vo vinohradníckych chatkách s príbuznými a kamarátmi. Najväčšie čaro počas sviatkov má grilovanie v prírode nad otvoreným ohňom, ktorému ani tentoraz hádam nikto neodolal.

STARŠÍ DOMA, MLÁDEŽ PRI KANÁLI DUNAJ-TISA-DUNAJ. Oslava 1. mája, Sviatku práce, v Laliti aj tohto roku prebiehala podľa už ustáleného scenára. Starší občania v spoločnosti svojich príbuzných, kamarátov a susedov pri rošte alebo kotlíku vo svojich domoch v ten sviatočný piatok „posilnili“ jedálny lístok. Mládež a mladšie manželské páry s deťmi (na snímke) ako aj obvykle vyšli na nábrežie neďalekého kanála Dunaj-TisaDunaj, kde tiež rozložili vatry, na ktorých pripravili nie iba špeciality z roštu, ale jedna spoločnosť opekala aj prasiatko. Chlapci si zahrali aj futbal. Na poliach sme nevideli žiadneho roľníka, čo znamená, že Laliťania boli usilovní a jarnú sejbu už majú za sebou. J. P. 19 /4646/ 9. 5. 2015

Ľudia a diania S PADINČANKOU KATARÍNOU PETRÁŠOVOU

Duša bez vrások Anička Chalupová

edykoľvek v Padine prebiehalo nejaké kultúrno-zábavné podujatie, stretli sme tam Katarínu Petrášovú, učiteľku na dôchodku, ktorá nás tam neraz srdečne privítala v úlohe jednej z hostiteliek či účastníčok. Slovom ide o všestranne nadanú osobnosť, ktorá má za sebou roky skúseností, početné uznania, pekné spomienky z akcií, v ktorých sa zúčastnila ako spisovateľka, skladateľka, herečka, moderátorka rozhlasového vysielania a pod. Svojou aktivitou a vlastným prínosom spolu s mnohými inými padinskými osobnosťami už takmer pol storočia tvorí pestrú mozaiku spoločenského kultúrno-zábavného života tejto najslovenskejšej osady vo Vojvodine. – V Padine máme počas roka rôzne podujatia – výstavy, literárne večierky a pod. I keď si mnohí naši občania nevedia naplánovať čas, mohli by aspoň kúsok svojho voľného času venovať kultúrnym obsahom vo svojom prostredí.

Katarína Petrášová, učiteľka na dôchodku

Čo zaujíma mladších a kde svoj voľný čas trávia tí starší obyvatelia Padiny? – Mládež sa obyčajne stretáva v kaviarňach, kým kultúrno-zábavné podujatia navštevujú hlavne dospelí, napríklad 50- či 60-roční alebo moji vrstovníci. Tie chýrečné večierky humoru, ktoré sa v minulosti veľmi často

uskutočňovali, v súčasnosti sa stali raritou. Zväčša zostala už len spomienka aj na zábavné programy, ktoré okrem spevu a tanca často obsahovali aj mnohé zaujímavé príbehy zo života občanov. Spolu s padinskými ochotníkmi, ako sú Michal Kukučka, Pavel Durgala, Anka Širková, Janko Kolárik, som často na javisku žartovala a vnášala dobrú náladu medzi divákov. V minulosti sa Padinčania stretávali a zabávali pri rôznych rodinných príležitostiach. Vedeli by ste si spomenúť na niektoré z nich? – Z detstva si pamätám zabíjačky, na ktorých sa stretávali celé rodiny. Bola to nielen pre nás deti, ale aj pre tých starších, opravdivá zábava. Pri práci si vedeli zaspievať, zažartovať, poinformovať sa o rôznych udalostiach v dedine. Okrem zabíjačiek príbuzní a známi sa zoskupovali aj na tzv. sedačkách. Vtedy neboli televízne prijímače, ale ľudia si večery krátili takýmto spôsobom, na posedeniach. Ženy pri tej príležitosti štrikovali, priadli, vyšívali a muži mrvili kukuricu, môj starý otec plietli košiare alebo

robili metly. To sa všetko robilo v zime, v teplej izbe. Už vtedy, ako malé dievča, som sa niekde schúlila a zbystrila sluch, aby som dobre počula a čím lepšie si zapamätala rôzne povery, na ktoré si často dodnes spomínam. Prednedávnom som si napríklad s kamarátkami spomenula na to, ako v cintoríne báči Marci Chrťan s bielou plachtou na hlave strašili deti, alebo na to, ako sa povrávalo, že ulicou išiel voz, do ktorého boli zapriahnuté kone bez hláv a pod. Okrem toho, že ste naposledy zožali pekný úspech na recitačnej súťaži, ktorú organizuje Asociácia slovenských spolkov žien, už niekoľko rokov ste aktívnou členkou Miestnej organizácie starobných penzistov a pôsobíte aj v Miestnej organizácii invalidov práce. Ktoré aktivity vás lákajú do týchto spoločností? – Sú to prevažne zábavy pri rôznych príležitostiach, ako sú oslavy niektorých menín, vajíčkový bál a pod. Tam si môžeme zaspievať, zatancovať, veselo sa pobaviť a aspoň na chvíľku zabudnúť na tie naše každodenné starosti.

V PADINE A KOVAČICI

Hravo oslávili sviatok práce A. Chalupová

iné spoločenské hry – Človeče, nehnevaj očas prvomájových sa, Monopoly a pod., sviatkov v Padine a pokým tí „športuchKovačici nechýbalo tiví“ behali za loptou, predovšetkým krásnehrali futbal a pod. ho slnečného počasia, Kovačičania si tiež dobrého jedla z roštu vyhľadali niekoľko a k tomu dobrej zábavy, príjemných miest ktorá skoro každému výna oddych, ako je letníkovi dodala hlavne napr. Jordán, parky dobrej nálady. na okraji dediny a Padinskí sedliaci sviazvlášť tzv. Kovačická tok práce strávili tradičhôrka. Zo všetkých ne pracovne, robotníci kútov doliehala vetakisto tradične príleži- Jedna z najobľúbenejších hier v osemdesiatych selá hudba, smiech, tostne a mladí tradične rokoch minulého storočia ožila počas spev... v prírode, na ktorú sú prvomájových sviatkov – dievčence „skákali žilu“ Kovačickí výletníci inak veľmi hrdí. V areáli si podobne ako aj ich Poľovníckeho spolku Zajac sa grilovali. Bol tu aj veľký počet susedovci okrem hojnosti jedla konala tradičná prvomájová sú- mládežníkov, ktorí sa tradične a nápojov hľadali zábavu v rôzťaž vo varení kotlíkového guláša. zabávali jazdou na rôznych ručne nych spoločenských hrách, napr. Okrem toho v chládku stromov vyrobených vozidlách, iní zasa hrali šachy, hru Na písmeno, na vo Višničkovej hôrke mnohí v skupinkách hrali karty a rôzne písmeno a pod.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník



KRÁTKE SPRÁVY

Padina Málo záujemcov. Už niekoľko rokov sa v Padine uskutočňuje bezplatné meranie krvného tlaku a hladiny cukru v krvi. Túto akciu aspoň raz ročne spoločne usporadúvajú organizácia invalidov práce, Dom zdravia a Červený kríž v Kovačici. V minulých rokoch sa zúčastňovalo okolo päťdesiat až šesťdesiat záujemcov. V tohtoročnej akcii 23. apríla počet záujemcov bol však omnoho menší, klesol len na devätnásť. Organizátorov to neodradilo, takže podobnú akciu onedlho usporiadajú v Kovačici. E. Ď. • ĽUDIA A DIANIA •

BLÍŽIA SA OSLAVY DŇA PETROVCA

Vitajte v 270-ročnom slovenskom Petrovci Jaroslav Čiep

ohtoročné oslavy Dňa Petrovca budú prebiehať od 22. do 24. mája. Tento deň sa oslavuje ako pamiatka na 25. máj 1747, keď Petrovčania dva roky po príchode s futockým zemepánom podpísali osadnícku zmluvu o trvalom osídlení tejto lokality. Od roku 1745, keď Slováci v značnom počte osídlili Petrovec, uplynulo presne 270 rokov. Preto v rámci tohtoročných osláv Dňa Petrovca v sobotu 23. mája vo veľkej sieni Slovenského vojvodinského divadla o 10. hodine návštevníci budú mať možnosť pozrieť si ústredný program k 270. výročiu príchodu Slovákov do Petrovca pod názvom Petrovec vo svojej jedinečnosti v organizácii petrovského MOMS. Autorka programu Katarína Melegová-Melichová nám prezradila, že „zámer programu je v tom, aby sme vytýčili všetko to, čo sa v 270-ročných dejinách Petrovca zrodilo a čo sme dali do vienka všetkým vojvodinským Slovákom. Na Petrovec v programe poukážeme ako

na zdroj a ohnisko slovenskej kultúry a vzdelanosti“. Predseda Rady Miestneho spoločenstva Petrovec Ján Rybovič sa vyjadril, že program osláv bude mať štandardnú náplň, ale prinesie aj určité novinky. „Okrem bežnej klobásovej súťaže v sobotu, v piatok od 14. do 18. hodiny bude ešte jeden festival výroby klobás podľa tradičnej receptúry Petrovsko-martinské paralely na dvore MS Petrovec. Nebudú chýbať

ani vernisáže, výstavy obrazov, etnografické a filatelistické výstavy, viaceré divadelné predstavenia, koncert hudobných skupín z Martina a v sobotu ústredný program na Námestí slobody. Súťaž vo výrobe čerstvých klobás a hodnotenie údených klobás a pálenky bude na dvore MS. Nedeľa je vyhradená pre športové a duchovné aktivity,“ uzavrel petrovský richtár a v mene RMS vyzval spoluobčanov, aby upravili svoje prie-

Petrovské klobásy aj tohto roku prilákajú veľký počet súťažiacich a návštevníkov

domia a dôstojne privítali hostí a návštevníkov tohtoročnej oslavy Dňa Petrovca.

BOĽOVSKÝ MÁJ SA ZAZELENAL AJ TOHTO ROKU. História sadenia májov siaha až do antického obdobia. Staroveké národy dávali pred 1. májom na domy a hospodárske budovy stromky na ochranu pred zlými duchmi a chorobami. Aj v Boľovciach voľakedy stavali máje a v posledných štyroch rokoch v tejto tradícii pokračujú, hlavne z iniciatívy predsedu Loveckého spolku Zemun Pavla Miháľa. V posledný aprílový deň sa do ozdobovania mája stužkami a kvetmi dali členovia KUS Sládkovič, ktorí spolu so spolkom Branka Radičevića predviedli aj bohatý kultúrno-umelecký program. Ženy pripravili starodávne boľovské špeciality. Stavanie mája v Boľovciach spoločne zorganizovali Združenie lovcov, MOMS a KUS Sládkovič. A. S-ová

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum – bumbum – bumbumbum!

n je Vučić Aleksandar, namojveru nie ja, vážení. Vážne, ja nie som VA, o ktorom nadšene spieva istá nová sebasamou objavená estrádna umelkyňa, pani Marija Maxima. Ale sa snažím – dramaticky. Takmer ako pán minister Gašić, ktorý sa dokáže telepor...promp... tovaťačičo z bodu A k bodu Z, t. j. prekonať viacstokilometrovú vzdialenosť v zlomku sekundy, takže s radosťou pokorne oznamujem a zároveň prikazujem: Ad 1 a): Prestaňte už horekovať nad tým, že naša mládež húfne • ĽUDIA A DIANIA •

opúšťa našu milovanú vlasť! Nie je to iba naše špecifikum! Veď vraj z Poľska chce do konca bežného roka ísť von 1,3 milióna ľudí. Či nie je hneď a zaraz dramaticky ľahšie, keď susedovi, trebárs tretiemu – štvrtému, skape krava? Ad 1 b-1): V prvom kvartáli b. r. až, pardon: len, áno: iba len 250 našich lekárov dostalo, vraj, od (tu)na(j)šej Lekárskej komory certifikáty, ktoré im umožňujú zamestnať sa v zahraničí. No a? Vari u nás prácu nehľadá asizhrubapribližne 2000 lekárov? Kto hľadá - nájde! Ak len, hľadajúc

dramaticky, predtým neoslepne. Ad 1 b-2): Naši lekári sú dobrí odborníci, ergo, v cudzom svete svojej vlasti urobia len a len dobré meno. Zabodujú-ijujú! Ad 1 b-3): Opustenú milú, predsa, občas, milujeme vášnivejšie... Ad 1 b-9): Odchodom, nie som Vučić Aleksandar, dovolím si ale povedať: lekári dramaticky prispejú k zníženiu nezamestnanosti u nás. Ad 242 a): Žiaci škôl, ktoré štrajkovali, údajne na skúšobných maturitách dosiahli slabšie výsledky než ich vrstovníci v školách, ktoré

neštrajkovali. Menej je, sem-tam, dramaticky viac, či nie?! Ad 666 bŕŕŕ): Výsledky istého výskumu naznačujú, že voliči sú sklamaní z výsledkov dramatickej práce aktuálnej vlády, ako i z počatia, pardon, počínania mľandravej opozície. Zabudli, že práve oni, voly... voliči, predchádzajúcej opozícii šupli žezlo do rúk. Ad P. s. 11-jbš): Všetko by to dobre bolo, / všetko by to dobre bolo, / hej, keby len v nás, vo všetkých / kúštik VA bolo... Žeby?! Buumbuumbum!

19 /4646/ 9. 5. 2015

Ľudia a diania Z FOTOMONOGRAFIE REPORTÉRKY ANNY LAZUKIĆOVEJ

Ten náš svet Oto Filip

odhaľujúc pritom jeden nenalíčený á fotomonografia s názvom život, občas suroFOTO Lavý, občas nazukićanna ivný a predsa na stánku preplný nálady Zuzana Chalupová, Kovačica 1979 zentujúcom vya krásy. Andavateľskú činnine zábery čitých situácií za tie desaťročia za nami viac nosť v rečiach komunikujú a spoločen- ako tritisíc filmov, čiže viac ako národnostných univerzálnou ských scén. stodesaťtisíc záberov. Dodnes menšín na 21. rečou, dokoTvorba teda má rada skúšky, nové techniky Knižnom salóne nalé vo svojej jasne pozna- a témy, až na digitálnu fotografiu, v Novom Sade jednoduchos- Obálka monografie čená výraz- o ktorej si myslí, že nemá dušu. sa jednoducho ti, – uvádza jej nedala pre kolegyňa podľa objektívu, ne autorským, subjektívnym Pôsobiac s nevyčerpateľnou hliadnuť. O jej fotoreportérka Magyar Szó prístupom a percepciou sveta, energiou, jej tvorivou parketou špecifickým citom pre rétoriku a zorným uhlom je ten náš svet, hlavnej hrdinke, Csilla Dávid. autorke a aktér- Anna Lazukićová Ako skutočná milovníč- života, mikrochvíľ a situácií, ako blízky a vzdialený. Rovnako ako ke, dlhoročnej ka inakších pohľadov na i prítomnosťou nenápadného jej hybnou silou zostala večná fotoreportérke denníka Magyar Szó rýchlo plynúci svet vôkol nás je (dnes na dôchodku) stačí povedať autorkou záberov, ktoré vznikli v rokoch 1954 – 2014 a ktoré majú nielen hodnotu dokumentárnu, ale predovšetkým umeleckú. Preto ten jej rozmanitý opus treba chápať ako syntézu pôsobenia dokumentárneho, teda fotožurnalizmu Vyčkávanie, Padina 1987 Vojvodinský salaš 1974 a angažovania len to, že účinkovala na viac ako sa umeleckého. Jej fotoaparát humoru a symboliky. Čo snímok, tristo výstavách, z ktorých takmer nikdy nebol len registrátorom, to príbeh. Hovoriaci pravdivo a tridsať samostatných, tak v Srbsku, ale predovšetkým prostriedkom mnoho každým svojím detaiako aj v celej bývalej Juhoslávii, odhaľovania a interpretácie ur- lom. Svedčiaci o láske: k ľuďom, k životu, k pravde. a to v päťdesiatich Lazukićová je vždy rôznych mestách, na verná večnej téme troch svetadieloch a – životu, podčiarv osemnástich štátoch. kuje kritik Sava SteZískala viac než šesťdepanov. Raz k tomu siat cien a pochválení, v poli a na salaši, má takmer tridsať spoinokedy v strede ločenských uznaní. mesta i na jeho pe– S knihou chrániariférii, tretíkrát na cou medzi obálkami módnej udalosti, jej život pretavený do štvrtýkrát na konpráce vydávame sa certe... na cestu v Anninej Pomocná tribúna, Bačko Jediná Vojvodinréžii do nostalgicPetrovo Selo 1980 čanka kandidátka kého čierno-bielena Maestra foto- vášeň po kráse a pravde. Čo baho sveta uplynulých grafie, Anna La- dať aj z týchto niekoľko záberov, šesťdesiatych a iných zukićová vyfotila o nás a pre nás. rokov 20. storočia, Sadenie, Hložany 1976

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

INDICKÁ REŠTAURÁCIA SWAD V BELEHRADE

Jedli ste už bokoru? Juraj Pucovský

edeli sme vlani počas 81. Medzinárodného poľnohospodárskeho veľtrhu v Novom Sade v peknej spoločnosti na stánku Hospodárskej komory Belehradu. Tam sa viedol rozhovor, samozrejme, podporený koštovkou, o chýrečnej petrovskej klobáse a sriemskej jahňacine. Práve vo chvíli, keď gurmáni vynášali svoje argumenty, na čom si z týchto dvoch našich dobrôt radšej pochutnajú, pred nás na stôl sa dostal tanier s ne-

„Nech sa páči, ochutnajte bokoru, ktorú nám prichystali a ponúkajú naši priatelia z Indie!“ Pre nás to bolo prvé stretnutie s indickou kuchyňou. Kým sme ochutnávali bokoru, zvedavo nás pozorovali a spokojne sa usmievali štyri páry očí indickej rodiny Sharma; manželského páru, ich dcéry a syna, ktorí prišli z hlavného mesta Dillí. Zaujalo nás, ako sa k nám dostali a čím sa tu mienia zaoberať. V komunikácii s nimi nám pomohla už spomenutá hosteska, ktorá v srbčine opakovala

Rodina Sharma z Dillí otvorila prvú indickú reštauráciu Swad v Belehrade

každodenným obsahom. Predložila nám ho čiernovlasá a čiernooká dievčina Niti s úsmevom na tvári, ktorej výzor prezrádzal, že nie je z našich krážov, ale zo zahraničia, najskôr z Ázie. Na tanieri bolo jedlo, ktoré nám pripomínalo roztrhanú praženicu alebo ešte úprimnejšie povedané naše chutné, husacie oškvarky z dávneho detstva. Predpoklad nás oklamal. Nebola to ani praženica, ani oškvarky... Druhá dievčina, ktorá pracovala na stánku Hospodárskej komory Belehradu ako hosteska, nám povedala: • ĽUDIA A DIANIA •

slová hlavy rodiny vyslovené v angličtine: „Do Srbska sme prišli na podnet veľvyslanca našej krajiny v Belehrade, ktorý nám sugeroval otvoriť tu prvú reštauráciu s jedlami indickej kuchyne. V Belehrade a vôbec vo vašej krajine dosiaľ neboli pohostinské objekty, v ktorých by sa ponúkali naše národné jedlá a nápoje. Návrh a ponuku sme prijali. Pohostinstvom sa zaoberáme už dlhé roky, hoci naša základná činnosť je obchod, keďže vlastníme obchodné reťazce vo viacerých krajinách sveta.“

Tanier indickej bokory

PRÍPRAVA BOKORY Na prípravu tohto indického jedla potrebujeme špenát, cibuľu, cesnak, kukuričnú múku a indické koreniny. Všetko to sa zmieša s vodou a uvarí. Potom sa táto zmes vypráža na rastlinnom, najčastejšie slnečnicovom oleji. Bokora sa podáva ako olovrant alebo pri rôznych posedeniach „pod pohárik“ dobrého nápoja. K pohostinským objektom, ktoré indická rodina Sharma už dlhšiu dobu má v Holandsku, Veľkej Británii a v Nórsku, minulej jesene pribudla a j re š t a u r á c i a Swad v Belehrade, a to na dvoch miestach. Ďalšie plánujú otvoriť v Zemune a na Kopaoniku. Je zaujímavé, že v Swade iba šéfkuchár pochádza z Indie, kým ostatný personál tvoria domáci pohostinskí pracovníci. V reštaurácii Swad ponúkajú Pekná spoločnosť na veľtrhovom stánku celý rad jedál indickej kuchyne, ktorú zaraďujú medzi najzdravšie vo samosu. Zo Swadu odkazujú, že svete. Jedlá sa pripravujú podľa ľudia, labužníci, ale aj obyčajní tradičných receptov, do kto- zvedavci, ktorí chcú vyskúšať rých kuchári pridávajú koreniny čím viac jedál z celého sveta, a aromatické bylinky, veľa svie- prídu k nim, prisadnú si k stolu, žeho ovocia a zeleniny, ryže... ochutnajú jedlá, a potom sa Návštevníci indickej reštaurácie vždy znova k nim vracajú. Lepší Swad za týchto niekoľko mesia- kolobeh života a práce si majiteľ cov najčastejšie si objednávajú žiadnej reštaurácie nemôže vari pikantnú kuracinu a cestovinu ani len priať. 19 /4646/ 9. 5. 2015

Ľudia a diania

KONFIRMÁCIA VO VOJLOVICKOM CIRKEVNOM ZBORE prebiehala v nedeľu 3. mája, keď svoju vieru pred Pánom Bohom a pred cirkevným zborom vyznalo päť konfirmandov. Slávnosť konfirmácie vykonal zborový farár Branislav Kulík, ktorý aj pripravil konfirmandov. Všetci konfirmandi pri skúške obstáli a niektorí svojimi vedomosťami i milo prekvapili. Osobné konfirmačné požehnanie prijali a po prvýkrát pristúpili k sviatosti Večere Pánovej Jana Beracká, Anastázia Cesnaková, Dávid Holok, Uroš Pavlov a Andrej Kuchárik. Novým dospelým členom vojlovického cirkevného zboru sa prihovoril aj poddozorca Ján Krištofík. A. K-ová Foto: P. Vasilčin

SLÁVNOSŤ V SRIEMSKEJ MITROVICI. Prvá nedeľa májová – 4. po Veľkej noci (3. mája) bola pre hŕstku tamojších evanjelikov slávnostná. Pripomenuli si 14 rokov od založenia cirkevného zboru v tomto prostredí. Pozvánka z tohto spoločenstva veriacich odišla do cirkevných zborov v Silbaši a v Erdevíku. Na príležitostných službách Božích slávnostnou kazateľkou bola Jasmina Kotasová-Medveďová, farárka silbašská, a liturgoval Ján Vida, farár erdevícky. Po skončení služieb nasledovalo spoločné posedenie na nádvorí modlitebnice, kde pri zákuskoch odzneli pozdravy hostí, nábožný spev a družné rozhovory. J. V.

STARÁ PAZOVA

Fabjanovci majú utešené trojičky Anna Lešťanová

rigor, Kalina a Igor Fabjanovci na svet prišli 12. februára 2015 cisárskym rezom. Tieto utešené trojičky sa narodili dva mesiace pred termínom, čiže v siedmom mesiaci. Šanca otehotnieť prirodzene a priniesť na svet trojičky je jeden ku 8 000 prípadov. Toto veľké šťastie mali mama Mirjana a otec Fjodor Fabjanovci zo Starej Pazovy. Na prvých lekárskych vyšetreniach budúcej matke najprv povedali, že porodí dvojičky, ale na ďalších prehliadkach zistili, že ide o tlkot troch srdiečok. V belehradskej pôrodnici prvý sa narodil Grigor, po ňom Kalina a ako tretí na svet prišiel Igor. Po období strávenom v nemocnici v inkubátore bábätká teraz šťastne rastú v rodinnom dom v Ulici Svetozara Markovića v Starej Pazove, obklopené veľkou láskou a opaterou svojich rodičov, desaťročnej

www.hl.rs

sestričky Maše a starých rodičov Fabjanovcov, ktorí pomôžu vždy, keď treba. Mať trojičky pre rodičov je vraj jedinečný pocit, ktorý znamená nielen veľké šťastie, ale aj veľký záväzok. Počas návštevy u Fabjanovcov sme sa presvedčili, že sú výnimočne dobre organizovaná rodina a Maša nám prezradila, že sa veľmi potešila bračekom a sestričke. Mama Mirjana je nezamestnaná a otec Fjodor sa zaoberá spevom a hudbou a usiluje sa zabezpečiť čím lepšie podmienky pre život svojich najmilších. Fjodor z prvého manželstva má inak dcéru Jaroslavu, ktorá je žiačkou karlovského gymnázia. Manželia nám o. i. povedali, že pre svoje deti nepotrebujú pomoc od nikoho, ale že účelové prostriedky, ktoré z republikových a pokrajinských orgánov dostávajú na druhé a tretie, resp. tretie a štvrté dieťa, sú malé.

Informačno-politický týždenník

Šťastná rodina: rodičia s dcérou Mašou a trojičkami

Lokálna samospráva skromnými prostriedkami podporuje narodenie prvého dieťaťa v rodine, ale od narodenia ich trojičiek,

ako hovoria naši spolubesedníci, z obce do ich domu zatiaľ neprišiel ani len blahoprajný telegram či gratulácia. • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU

Ako Mičátek preložil čiernohorské čojstvo i junaštvo Katarína Verešová

edzi najpoprednejších prekladateľov z radov vojvodinských Slovákov sa jednoznačne zaraďuje kysáčsky učiteľ a kultúrny dejateľ Vladimír Mičátek (1871 – 1922), ktorý patrí k znamenitej rodine Mičátkovej. Jeho otec Ján Branislav Mičátek (1837 – 1905) bol tiež kysáčskym učiteľom, básnikom, jazykovedcom a organizátorom kultúrneho života a jeho matka Alžbeta, rodená Maršallová, patrí tiež k známej národovskej rodine (jej brat bol prozaik Gustáv Maršall-Petrovský). Vladimírov brat Ján Svätopluk bol farárom v Amerike a Ľudovít Miloš advokátom v Novom Sade. So sestrou Eržikou spolupracoval aj pri prekladateľskej činnosti. Rodina Mičátková zanechala hlboké stopy v živote nielen Kysáčanov, ale aj vojvodinských Slovákov. Pri popise prekladateľskej činnosti kladie sa otázka, ako dlho Mičátkovci prekladali zo srbského jazyka do slovenčiny, ak vieme, že za ich života neexistoval žiaden slovník srbochorvátsko- slovenský. Vladimír Mičátek sa narodil 14. marca 1871 v Kysáči, kde aj chodil do základnej školy. Študoval na gymnáziu v Sarvaši a v Hradci Králové, a potom na učiteľskom ústave v Baji. Pokračoval v otcových stopách, lebo v rokoch 1894 až 1922 (až do smrti) bol učiteľom v Kysáči. Prekladal zo srbského a chorvátskeho jazyka, neskôr zo slovinčiny a bulharčiny. „Jeho preklady (okolo 150 prác) vychádzali od 90. rokov 19. storočia časopisecky a po 1900 aj knižne. Obsiahol nimi tvorbu takmer všetkých srbských a sčasti aj chorvátskych autorov realistickej poviedky (P. Nenadović, S. Sremac, J. M. Veselinović, M. Milićević, J. E. Tomić a i.). Pre prekladateľské • ĽUDIA A DIANIA •

dielo je charakteristická špeci- krajine. Opísal minulosť a zvyky fická lokálna tematika a jazyková Čiernohorcov a obrazne opísal stránka reflektuje bilingvistické čojstvo i obraz tohto dodnes hrprostredie a ideu všeslovanskej dého národa južných Slovanov. myšlienky,“ uvádza sa v SlovPri čítaní Mičátkovho prekladu níku slovenských spisovateľov zaujímalo nás, ako do slovenčiny 20. storočia (skupina autorov, preložil špecifické čiernohorVydavateľstvo Spolku vojvodinských spisovateľov, Slovenská národná knižnica, Martin 2001, s. 310). V Ústrednom archíve SEAVC so sídlom v Starej Pazove nachádza sa (zatiaľ) pár listov Vladimíra Mičátka adresovaných na Vladimíra Konštantína Hurbana (VHV), ako aj jeho skvostné dielko O Černohorcoch, Listy z Cetinia roku 1878, autora Ljubomira P. Nenadovića (1826 – 1895) srbského spisovateľa, diplomata a ministra osvety Srbska. Vladimír Mičátek zo srbského Úryvok z cestopisu, v ktorom spomína do slovenského jazy- slovanských cestovateľov ka preložil totiž tento Nenadovićov zaujímavý ces- ské mravy čojstva i junaštva, topis. Preklad cestopisu o Čier- ak pritom vieme, že junaštvo nohorcoch uzrel svetlo sveta (hrdinstvo) je chrabrosť brániť v roku 1901 vďaka vydavateľskej svoj národ pred nepriateľom činnosti Kníhkupecko-naklada- a čojstvo je brániť, ochraňovať teľského spolku v Turčianskom iných od seba. K týmto charakSv. Martine. Do deponátu ÚA terovým vlastnostiam patrí aj SEAVC sa dostal vďaka venova- slovko obraz v zmysle zachovať niu Viery Kováčovej Babincovej si česť. z Kovačice, ináč pravnučky Jána Niektoré špecifické pojmy Lacka, bývalého šídskeho evan- Čiernohorcov Vladimír Mičátek jelického farára, ktorý Mičátkovo opisoval pomocou zátvoriek: prekladové dielko chránil vo „Za česť a statočnosť zahynúť svojej bohatej knižnici. v boji je života hodno. Odtiaľ Listy o Černohorcoch je najza- je u nich Obilić prvým junáujímavejší cestopis Ljubu Nena- kom na svete. Obilićov rád je dovića azda preto, že istý čas im milší než akýkoľvek iný. On pracoval u kniežaťa Nikolu. Preto sa bez skutočného junáctva je jeho videnie Čiernej Hory nedostáva. Černohorec, keď trochu idealizované. Predsa však vypráva svojho syna do boja, realistickým spôsobom opísal hovorí mu: ´Chráň česť (obraz) vysoké hodnoty patriarchálnych a nechráň hlavu!´“ Hrdinstvo mravov vo vtedajšej srbskej po- Mičátek preložil ako „junáctvo“

aj v nasledujúcom kontexte: „ Avšak nie že by chránili svoj obraz a česť len na bojovnom poli a v junáctve, robia to pri každej príležitosti... Oni živo cítia a s tou pobožnosťou ctia svoju národnú hrdosť. Často počujete, zvlášte keď sú medzi cudzincami, že povedia: to nemôže strpeť černohorská tvár... Kňaz Danilo im povedal: ´Černohorci, pri každej svojej práci pomyslite, čo povedia gusle!´ A kňaz Nikola riekol im raz pred bitkou: ´Černohorci, to, čo máme brániť, môžeme zakryť troma prstami!´ i položil ruku na tvár; a celé vojsko odpovedalo: ´Brániť budeme, ako vždy!´“ Slovko čojstvo sa v knihe nespomína ani v poznámkach (pri dne strany). Preložil ho opisne alebo ako „vzájomná úcta“: „Česť a vzájomná úcta pozdvihne sa v tých krajinách, kde nikto nedovolí, aby čo i len malý stín špatnosti padol naň. Kto chce, aby bol cteným, musí ctiť iných. Svet je echo: ako mu zavoláš, tak sa ti ozve.“ Pred smrťou Petra Petrovića Njegoša (Mičátek ho preložil ako Nieguš) jeho chýrečnú modlitbu preložil takto: „Ó, veľký Stvoriteľu! Pomôž úbohému, avšak junáckemu černohorskému národu; zdržuj ho v svornosti a vo víťaznej poctivosti!“ Tento Mičátkov preklad sa číta ľahko, lebo Nenadović na základe náhodných stretnutí s Čiernohorcami verne opísal ich móresy a videnia iných národov. Dielo je o to vzácnejšie, že diplomat Nenadović (ako svedok) opisuje aj posledné dni života P. P. Njegoša.

19 /4646/ 9. 5. 2015

Divčibare Aprílové pochabé počasie nás žiakov tretieho ročníka z Padiny zaviedlo do západnej časti Srbska, do školy v prírode na Divčibare. Prekrásna príroda, reliéfny kopcovitý kraj s premenlivým počasím: studený vietor, snehová prikrývka, dažďová spŕška, slnečná obloha ... práve to sa všetko vystriedalo počas nášho aprílového pobytu na Divčibaroch. Cestou sme si všímali ićová, okolie, dediny, mestá, rieky, cesty... Sára Tanackov Ema Turanová , v Petrovci Každý deň od rána do večera sme mali ZŠ Jána Čajaka ZŠ Jána Čajaka v Petrovci mnoho aktivít, ktoré nám plánoval náš vedúci Nemanja. Deň nám sa začal rozcvičkou a behom v prírode. Mali sme aj hodiny matematiky alebo slovenčiny s našimi učiteľkami, potom sme sa prechádzali parkom a okolím, kde sme sa zoznamovali s reliéfom, podnebím, rastlinami, živočíchmi, spôsobom Som žiačkou prvej triedy. Žijem osledné mesiace školského roka sú zároveň aj výhodnou života ľudí v tomto kraji. Sú to také v osade Padina. možnosťou, aby sa realizovali školské exkurzie. Kamarátenie vzdušné kúpele na oddych ľudí, Spolu s pani učiteľkou Máriou začína už počas cestovania k určenej destinácii. Deti sa tešia lebo množstvo stromov prečisťuje Valentovou a mojimi spolužiakmi na spoločné chvíle na obdivovanie krás prírody, na zábavné obsahy, vzduch a umožňuje ľudom, aby sa sme boli v škole v prírode na ktoré sa im počas pobytu na výlete ponúkajú. Sú to nezabudnudobre cítili počas svojho pobytu na Divčibaroch. Boli sme teraz v apríli teľné chvíle detstva, ktoré navždy zostanú v krásnych spomientomto prekrásnom mieste. a bolo nám veľmi pekne. Počas kach. Aj prvomájové sviatky boli tiež vhodnou príležitosťou Videli sme aj terény pre lyžovanie, piatich dní sme sa priatelili medzi oddýchnuť si od každodenných starostí a povinností ako aj lanovky, čo svedčí aj o rekreačnom sebou. Počasie bolo všelijaké: od snehu a uvoľniť sa v prírode. stredisku. Potom sme mali zážitok previezť po slnečné chvíle. Ubytovaní sme boli sa vozíkom po celom kraji a okolí, vycestovali v hoteli, kde sme sa aj stravovali. V izbe sme na najvyšší vrch a odtiaľ sledovali a v som bola so spolužiačkou Tabitou diaľke videli vrchy: Avalu, Kosmaj, Bukulju, Majdlenovou. Prechádzali sme sa Rudnik, Ovčar, Kablar, Crni vrh, Golubinci,... parkom, zbierali rastlinky, priatelili v blízkosti mesta Mionicu, Valjevo, kúpele sa so zvieratkami. Aj sme športovali, Vrujci... tiež sme mali príležitosť previesť sa zabávali sa na maškarnom bále,...vozili na koňoch, ktoré tu boli atrakciou. Po obede sa na vláčiku. Veľmi sa mi páčil kvietok sme mávali štafetové hry, kde sme súťažili, šafran, ktorý rastie tam. Cestovanie hudobné kvízy... bolo dlhé, ale príjemné. Nakúpili sme Najkrajšie nám bolo naše priatelenie meaj suveníry, aby sme si niečo priniesli dzi sebou. domov na pamiatku z exkurzie. Náš pobyt v škole v prírode je už za nami, Výlet sa mi veľmi páčil, ale predsa ale nám zostane dlho v pamäti, ako i sposom sa tešila návratu domov do mojej mienky na fotkách, ktoré sme si priniesli z Padiny. Divčibarov. Ivanka Kotvášová, 1. 1. ZŠ maršala Tita v Padine Andrej Husárik, 3. 1. ZŠ maršala Tita v Padine Matej Mucha,

Slniečko volá do prírody...

Moje zážitky zo školy v prírode

ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

Milan Joković, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Ema Vujačićov á, ZŠ Jána Čajaka v

Petrovci

K. G. a J. T. • DETSKÝ KÚTIK • •

Obzory

Z obsahu Neustále bojovať o svoje postavenie Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku jubilovala Boli sme drzí, ale vždy spravodliví

str. 2 str. 4

Nový Sad 9. 5. 2015 Ročník XXXII Číslo 4/371

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

str. 7

IN MEMORIAM ZA SPISOVATEĽOM SAMUELOM BOLDOCKÝM

Priateľsky a s príchuťou smútku Michal Ďuga Niekedy sa životné dátumy pohrávajú s nami a vtedy zmätení jednoducho nevieme či máme ešte veľmi ďaleko alebo celkom blízko ku hrobu.

gymnáziu, som sa s ním aj ja bližšie zoznámil. Totiž od roku 1977 som aj sám začal na tej našej významnej škole pôsobiť. Obyčajne sa hovorí, že práve tie prvé okamihy prvého stretnutia významne poznačujú ďalšie vzájomné vzťahy a kontakty, lebo my dvaja sme, aj napriek slušnej vekovej vzdialenosti, časom predsa len dosiahli tú myšlienkovú blízkosť, ktorou sa v každom okamihu dokáže budovať a dotvárať jeden nový literárny svet. Dokonca aj po rokoch som bol prekvapený tým, do akej miery dokázal preniknúť do tajomstva básne, a pritom sa zmocniť aj samotnej jej podstaty. Život, práca a spoločný záujem o literatúru nás zaviedli na spoločné miesta, kde sme potom často spolu bojovali o to, ako prísť k rovnakým cieľom,

pisovateľ Samuel Boldocký navždy odišiel z našich radov. Odišiel však tak tichučko, že ten jeho odchod ešte stále nepociťujeme ako skutočný, ešte vždy žijeme v nádeji, ba až v presvedčení, že sa tento priateľský a dobrosrdečný človek ozve na naše pozvanie, či už na úspešnú spoluprácu alebo na družné literárne posedenie. Kolega a kamarát Samuel Boldocký, dlhoročný pedagogický pracovník, plodný literárny kritik, úspešný jazykovedec, editor a prekladateľ nás navždy opustil 25. apríla, práve v deň osláv svojich 72. narodenín. Možno práve preto potrebujeme určitý čas na to, aby sme sa z toho všetkého spamätali a uvedomili si, čo všetko sme vlastne jeho odchodom všetci my stratili. A tým myslíme na nás všetkých – dolnozemských Slovákov. Samuel Boldocký Na literárnom snemovaní sa narodil 25. aprív Novom Sade z roku 2009 la 1943 v Báčskom Petrovci. Základnú a učiteľskú školu skončil v ro- či už sme boli v redakcii časodisku a Filozoﬁckú fakultu v pisu pre literatúru a kultúru Novom Sade. Od roku 1967 až Nový život alebo v niektorej po odchod do výslužby roku z mnohých súbehových komisií 2006 bol profesorom Gym- pre hodnotenie príspevkov. názia Jána Kollára v Petrovci. Profesor Samuel Boldocký bol A práve tam, na petrovskom však vždy autoritou, na ktorú

sa dalo spoľahnúť a nikdy sa neutiekal do samoty, ale sa vedel dôkladne, odborne a zodpovedne brániť pred každým nestručným a nezodpovedným útokom. Samuel Boldocký je autorom početných lingvistických, pedagogických a literárnych prác u ve r e j n e ný c h v odborných publikáciách a časopisoch. Roku 1986 vydal knihu kritík Prehodnocovanie hodnôt, ktorá je jeho knižným debutom. Spomínam práve ju, hoci je autorom aj mnohých iných kníh a učebníc, lebo som bol ako redaktor pri jej vzniku a mnoho mi vtedy znamenalo, keď mi ju ako novopečený autor venoval: priateľsky, kamarátsky, povďačne, spolupracovnícky, s príchuťou arómy... Samuel Boldocký bol nositeľom početných cien a uznaní. V roku 1993 získal Cenu časopisu Nový život za rok 1992 za príspevky z literárnej kritiky a lingvistiky, v roku 1996 mu udelili Októbrovú cenu Obce Báčsky Petrovec za vynikajúci prínos k literárnej tvorbe a osvetovej práci Slovákov v Juhoslávii, roku 2008 získal Cenu Nového života za text Boh človeka. V roku 2015 v rumunskom Nadlaku získal Cenu Ondreja Štefanka za príspevok k rozvoju a propagácii slovenskej literatúry. Pri tejto príležitosti by som len chcel pripomenúť, že som

pri udelení cien Nového života tomuto významnému autorovi aktívne účinkoval aj ja, ako člen komisie pre udelenie ceny, čiže mal som tú česť všimnúť si a upozorniť, v krajnom zmysle aj doceniť význam a kvalitu príspevkov tohto autora. A ešte vždy stojím za tým rozhodnutím, aj napriek tomu, že vždy ide o kolektívne spoločné rozhodnutie dotyčnej komisie. Ešte by som len chcel pripomenúť, že spisovateľ Samuel Boldocký bol osobnosťou, ktorá učila a zaúčala odrazu. Celý svoj život nezištne rozdával seba iným a nikdy nebanoval za svojím majetkom. Práve preto bol neustále povolávaný na pomoc, aby prispel aj tam, kde nik iný nechcel. Akoby iba on dokázal v každom okamihu vysloviť práve tie očakávané, a pritom zázračné slová, a tým zachrániť svet. Taký bol Samuel Boldocký. A aj napriek tomu sme mu občas krivdili a hádzali polená pod nohy, a pritom ten jeho kritický pohľad na diania v našej literatúre vždy chcel byť len malým kamienkom z rubu mince tejto problematiky, ktorý ak aspoň máličko neprispeje, tak iste nič nepokazí. A práve v tom sa skrýva tá veľkosť človeka, akým bol profesor a Dolnozemčan Samuel Boldocký a jeho odchodom do večnosti naša literárna obec zostala, okrem iného, chudobnejšia aj o kúsok srdečnosti a dobromyseľnosti, ktorú budeme v budúcnosti ťažko hľadať. ○ Česť jeho pamiatke! Snímky: E. Šranková a J. Čiep

KULT ÚR A

9. 5. 2015 • 19 /4646/

DOZVUKY ZHROMAŽDENIA SPOLKU SPISOVATEĽOV VOJVODINY

Neustále bojovať o svoje postavenie Michal Ďuga

Nositeľom Ceny za najlepšiu knihu roka sa stal spisovateľ a prekladapolok spisovateľov Vojvodiny teľ Zoran Đerić (1960) za knihu (SSV) bol založený, aby zvePoetika bezdomnosti, ktorú vlani vyľaďoval a afirmoval pôvoddalo vydavateľstvo Grafomarketing nú literárnu v Novom Sade. Chceme a prekladateľskú len podotknúť, že ide činnosť a kultúru pritom aj o známeho národov a národnostteatrológa, profesora ných spoločenstiev Akadémie umení v Banji vo Vojvodine, aby Luke, redaktora časopisu ochraňoval slobodu Scena a pomocníka riadiliterárnej tvorivosteľa Sterijovho pozorja ti a zasadzoval sa v Novom Sade. o uspokojivé hmotCenu za najlepší prené a spoločenské poklad roka tentoraz získala stavenie literárnych prekladateľke a lingvisttvorcov a literárnej ka Marija Nenadić (1986) tvorby vo Vojvodine, za preklad básnickej aby bdel nad ochraPracovné predsedníctvo a príhovor predsedu SSV zbierky Pesme Todora Nikolu Strajnića nou morálnych Manojlovića zo srbčiny do a hmotných autorrumunčiny. Ide o dvojjazyských práv svojich členov a zasa- sa čoraz viac priblížila k svojim čle- čné vydanie vo výbere a preklade dzoval sa za kultúrnu, národnostnú, nom. Práve s tým cieľom v minulých tejto lingvistky, jazykovú, náboženskú a etnickú rokoch prebiehali valné zhromažde- ktorá je aj autortoleranciu, toleranciu presvedčenia nia v Sriemskej Mitrovici, Beočíne, kou predslovu, a rovnoprávnosti, aby usporadúval Sombore a Báčskej Palanke. kým knihu vydala literárne rozpravy, organizoval Hneď na začiatku tohtoročného Mestská knižnica národnostné, regionálne a medzi- zhromaždenia, po voľbe pracovného Žarka Zrenjanina národné podujatia, pripomínal na predsedníctva, prítomní spisovatelia zo Zreňaninu. jubileá a významné vzdali poctu svojim Spolok spisokultúrne a literárne zosnulým kolegom, vateľov Vojvodiny udalosti, organizoktorí umreli v ob- pravidelne na svoval semináre, zhrodobí medzi dvoma jich zhromaždemaždenia a tribúny, zhromaždeniami a niach udeľuje aj zaoberal sa neprofipri tej príležitosti si ceny národnosttovou vydavateľskou spomenuli aj na život ných menšín. Tohtoroční laureáti cien SSV: Zoran Đerić, činnosťou s cieľom a tvorbu popredného Tentoraz bola Marija Nenadić a Ioan Baba zveľadiť, popularislovenského spisova- udelená Cena zovať a rozširovať teľa Pavla Mučajiho, Va s i l a Va s k a literatúru a tvorivosť, autora veľkého počtu Popu, ktorá je stanovená pre čle- ľov a viac ako 150 prekladateľov a pritom aj spoluprakníh pre deti a do- nov SSV – príslušníkov rumunskej a hudobníkov. Hosťom tohtoročcoval s inými spolspelých. národnosti. Laureátom sa stal básnik ného festivalu bude Francúzsko kami a združeniami, Potom boli prija- a redaktor Ioan Baba za prínos k a budú ho reprezentovať štyria organizáciami a intí aj noví členovia poézii písanej po rumunsky a za básnici a literárny kritik a pri tej štitúciami v krajine spolku, ale, žiaľ, prekladateľskú činnosť zo srbského príležitosti bude vydaná aj Antológia a v zahraničí. súčasnej francúzskej poézie. Okrem tohto roku medzi do rumunského jazyka. Podpredseda SSV Ako teda vidno, toho spolok sa aj naďalej bude nimi neboli aj prísV rámci pracovnej časti tohtoročJovan Zivlak: – tých cieľov a zámerov lušníci z radov slo- ného zhromaždenia Spolku spisova- snažiť riešiť sociálne postavenie Neustále treba je pomerne mnoho, venskej národnosti. teľov Vojvodiny predseda Dr. Nikola umelcov na voľnej nohe, bojovať bojovať! a preto sa každoročNiežeby šlo o príliš Strajnić podal správu o činnosti za o revitalizáciu nacionálnych penzií, ne organizujú valné zhromaždenia prísne kritériá príslušnej komisie, minulý rok, v ktorej poukázal, že ale aj o návrat literárnych tribún spolku, aby sa rozanalyzovalo to ale jednoducho potenciálni členovia aj vlaňajší rok bol finančne ťažký, v priestoroch tohto spolku, čím sa realizované v minulom roku a zá- nezaslali svoje prihlášky s potrebnou lebo prostriedky, o ktoré treba spolok – aj napriek tomu, že jestvujú roveň aj prezentovali plány činnosti dokumentáciou na vypísaný súbeh. každoročne bojovať, sú značne malé prostriedky iba na honorárne na bežný rok. Tak bolo aj 19. apríla V pokračovaní nasledovalo sláv- nižšie od skutočných trov, a pritom platenie troch administratívnych na riadnom valnom zhromaždení, nostné udelenie tradičných cien je aj technická vymoženosť SSV na pracovníkov, ktorí pre meškanie ktoré sa tentoraz uskutočnilo v Spolku vojvodinských spisovateľov. veľmi nízkej úrovni. Aj napriek tomu, honorárov často odchádzajú – vráti sieni Zhromaždenia obce Žabalj. Na tohtoročnom zhromaždení udelili že ide o jedno reprezentatívne k tej svojej opravdivej reprezenPritom chceme upozorniť aj na Cenu za najlepšiu knihu roka, Cenu združenie, ktoré má významnú tatívnosti, po ktorej všetci jeho tú skutočnosť, že usporiadaním za najlepší preklad roka a Cenu úlohu v kultúre Nového Sadu, ale členovia od samotného založenia zasadnutí zhromaždenia mimo národnostných menšín. aj Vojvodiny a Srbska, stále im hrozí túžia.

24/II

Nového Sadu, teda mimo sídla SSV, sa vlastne pokračuje v tej v posledných rokoch zaužívanej praxi, aby sa činnosť spolku popularizovala aj v tých odľahlejších obciach, a tým

nebezpečenstvo, že budú vysťahovaní z miestností, ktoré spravuje Mesto Nový Sad. Aj napriek tomu sa podarilo realizovať viac ako sedemdesiat programov a tradičných podujatí, akými je Medzinárodný literárny festival, ktorý si už vydobyl popredné miesto nielen doma, ale aj vo svete, tiež Medzinárodný deň poézie a tradičnú karavánu spisovateľov a v rámci vydavateľskej činnosti, ktorá je významným segmentom pôsobenia spolku, významné miesto má aj naďalej časopis Zlatna greda, ktorý spolok pravidelne vydáva a zachováva tú tradične dobrú úroveň, keď ide o jeho kvalitu. Určite by práci spolku prispelo aj vyššie percento platenia členského, ktoré je záväzné a pre jeho neplatenie mnohí členovia SSV majú status pasívnych členov bez práva rozhodovať. Ako na zhromaždení upozornil aj podpredseda spolku Jovan Zivlak, aj v tomto roku bude treba bojovať o medzinárodnú aﬁrmáciu našej kultúry, čomu určite významne pomôže tohto roku plánovaný už desiaty Medzinárodný literárny festival. Tento festival doteraz predstavil viac ako 800 básnikov a spisovate-

HLAS ĽUDU • OBZORY

K ULTÚ R A

Odchod dvoch velikánov – nositeľov Nobelovej ceny Michal Ďuga

Zomrel básnik Tomas Tranströmer (1931 – 2015)

eden z najväčších svetových básnikov súčasnosti – Tomas Tranströmer, laureát Nobelovej ceny za literatúru 2011 – zomrel 26. marca v Štokholme vo veku nedožitých 84 rokov. Jeho básne preložili do viac než 50 jazykov, pričom jeho súborné básnické dielo vyšlo v 15 jazykoch, vrátane poľštiny, holandčiny či slovenčiny. Tomas Tranströmer sa narodil roku 1931 v Štokholme. Študoval literatúru a psychológiu na Štokholmskej univerzite. Väčšinu svojho aktívneho života pracoval ako psychológ. Od svojho debutu 17 básní (1954) vydal 9 básnických zbierok: Tajomstvá na ceste (1958), Polodokončené nebo (1962), Zvuky a stopy (1966), Videnie v tme (1970), Chodníky (1973),

Bariéra pravdy (1978), Divé trhovisko (1983), Pre živých a mŕtvych (1989), Smútočná gondola (1996), knihu haiku básní Veľká záhada (2004) a poému Baltické moria (1974), ako aj časť svojich pamätí, resp. spomienky na detstvo Spomienky ma vidia (1993). V 60. a 70. rokoch 20. stor. preložil či spolupreložil do švédčiny básne niektorých svojich amerických a maďarských kolegov, v 80. rokoch spoluprekladal starozákonné Žalmy. V novembri 1990 utrpel mozgovú porážku, ktorej následky paralyzovali jeho pravú ruku a nohu a obrali ho o dar reči. Napriek tomu sa najmä v posledných 20 rokoch zúčastnil na desiatkach festivalov vo svete, kde ocenili jeho básnické dielo (napr. roku 1998 na 18. svetovom festivale básnikov v Bratislave,

Zomrel spisovateľ Günter Grass (1927 – 2015)

ve tam. Grass je pre mnohých hlasom n e m e c ke j generácie, k to r á d o spela počas druhej svetovej vojny a niesla na pleciach ťarchu viny svojich rodičov. Plechový bubienok sa stal po vojne najčítanejšou po nemecky napísanou knihou. Filmovú podobu mu dal v roku 1979 režisér Volker Schlöndorﬀ, ktorý snímku nakrútil v spolupráci so slovenským kameramanom Igorom Lutherom. Film získal Zlatú palmu v Cannes a Oscara.

tri roky, pred svojím večným odchodom stihol napísať 170 básní, jednu dlhú poému, asi 100 trojveršových haiku a spomienky zo svojho detstva. Napriek tomu takmer v každej jeho básni nájdeme verše, ktoré si musíme zapamätať, verše a obrazy, ktoré s nami ostanú až do konca: „Dve pravdy sa blížia jedna k druhej. Prvá prichádza zvnútra, druhá zvonku, / a tam, kde sa stretnú, človek má šancu uvidieť sám seba.“ Áno, Tomas Tranströmer a jeho básne s nami ostávajú, žijú a ostanú tu aj po jeho smrti. V nich sa to priam hemží obrazmi, ľuďmi živými i mŕtvymi, príbehmi a snami. Jedinečnosť tohto básnika spočíva v schopnosti presného obrazného pomenovania a nie náhodou ho pokladali za majstra metafory a priam orientálneho spájania vizuálnych a citových vnemov.

Aj Grassove neskoršie knihy Šíre pole (1995), Lokálne umŕtvenie (1969), Moje storočie (1999) sa podpísali pod rozhodnutie Švédskej akadémie, ktorá mu udelila Nobelovu cenu za literatúru. „Günter Grass svojimi sviežimi čierno-čiernymi príbehmi namaľoval zabudnutú tvár dejín,“ zdôvodnil udelenie Nobelovej ceny nemeckému spisovateľovi vtedajší predseda Švédskej akadémie Horace Engdahl v čase, keď ešte nikto netušil o Grassovej nacistickej minulosti. Totiž jeho morálnu autoritu naštrbilo až priznanie v autobiograﬁckom diele Pri šúpaní cibule (2006), že ako 17-ročný krátko slúžil v hitlerových jednotkách Waﬀen-SS. Rovnako ako Grassova literatúra, aj samotný Grass mal

svojich fanúšikov, ale aj odporcov. Tieň kontroverznosti na neho vrhala nielen nacistická minulosť, ale aj niektoré vyjadrenia k svetovej politike. Báseň s názvom Čo musí byť povedané bola uverejnená v roku 2012 v niekoľkých svetových denníkoch a viedla k medzinárodnému škandálu. Grass v nej označil Izrael a jeho jadrový arzenál za hrozbu pre svetový mier a kritizoval Nemecko, pretože dodáva Izraelu ponorky, ktoré môžu niesť jadrové zbrane. Na spisovateľovu hlavu sa zniesla veľká vlna kritiky v zahraničí, ale najmä v Nemecku. Pre našu verejnosť neprešlo bez povšimnutia ani jeho minuloročné priznanie, že urobil chybu, keď šlo o bombardovanie Srbska a že by sa dnes zasadzoval proti nemu. „Bolo treba predpovedať skutočnosť, že sa Amerika nezameria iba na Kosovo, ale zasiahne aj Srbsko. Bol to môj chybný odhad a dnes by som sa zasadzoval proti bombardovaniu,“ vyhlásil Grass.

25/III

emecký prozaik, básnik a dramatik Günter Grass, laureát Nobelovej ceny za literatúru 1999, zomrel 13. apríla v nemocnici v Lübecku vo veku 87 rokov. Literárnu slávu Grassovi priniesol už jeho prvý román Plechový bubienok (1959), ktorý sa zaraďuje k popredným dielam európskej povojnovej literatúry a je kľúčovým dielom magického realizmu. Po ňom nasledovali Mačka a myš (1961) a trojicu voľne naviazaných románov tzv. gdaňskej trilógie zavŕšili Psie roky (1963). Günter Grass sa narodil 16. októbra 1927 v bývalom baltskom prístave Danzig, ktorý je teraz v Poľsku a volá sa Gdaňsk. Väčšina z jeho románov sa odohráva prá-

kde mu udelili Cenu Jána Smreka, alebo roku 2003 na Stružských večeroch poézie, kde dostal Zlatý veniec). Za svoje dielo bol odmenený mnohými veľkými literárnymi cenami (napr. Petrarcovou cenou, Literárnou cenou Severskej rady, Severskou cenou Švédskej akadémie). Ako však pri príležitosti smrti tohto švédskeho básnika napísal slovenský básnik a prekladateľ jeho súborného diela do slovenčiny Milan Richter: „Po Tranströmerovom odchode neostane našťastie po ňom prázdne miesto: Ostanú desiatky nádherných, silných básní, ktoré človeku otvárajú jeho vnútorné oči – pre krásy i bolesti tohto sveta.“ Tomas Tranströmer, ktorého čitatelia takmer dvadsať rokov čakali na chvíľu, keď mu švédska akadémia udelí Nobelovu cenu, a ktorý sa z nej mohol tešiť iba

V YDAVAT E Ľ S T VO

9. 5. 2015 • 19 /4646/

ROZHOVOR S IVANOM AMBRUŠOM V NADLAKU

Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku jubilovala Jaroslav Čiep

mia Slovákov v Rumunsku eď ide o Kultúrnu a ve- po 20-ročnom deckú spoločnosť Ivana pôsobení tejto Krasku (KVSIK), ona inštitúcie a ako združuje literárne čin- sa im darí prežiť ných príslušníkov slovenskej men- spolkovo i litešiny v Rumunsku. Vznikla roku rárne. – Dnes pre1994 právnym osamostatnením od Spolku Ivana Krasku (vznikol žiť je skutočne v roku 1976 ako Literárny krúžok umenie, lebo tie Ivana Krasku). Poslaním KVSIK finančné probje najmä vydavateľská činnosť, lémy sa nás doorganizácia odborných seminárov, týkajú všetkých. školení, taktiež kultúrno-poraden- Samozrejme, že Budova, v ktorej sídlia nadlacké slovenské ská, vedecko-výskumná a klubová sa snažíme prenárodnostné inštitúcie činnosť a stretnutia literárne žiť. Základnou aktívnych členov. V rámci vyda- zložkou našej činnosti je práve na také prejavenie. Prvé naše vateľskej činnosti sa zameriava vydavateľská činnosť, lebo, ako knihy vyšli na Slovensku a mali na pôvodnú beletristickú tvorbu sa hovorí: verba volant – scripta sme s tým veľké problémy, lebo rumunských Slovákov, odborné manem, čiže to zapísané zosta- sa bezpečnosť dozvedela, že sme monografie a zborníky zaobe- ne. A práve preto sa snažíme knihy publikovali v zahraničí. rajúce sa slovenskou a českou začierať aj do našich dejín. Keďže Nastolila sa veľká otázka: Prečo nie v Rumunsku? menšinou. Vydáva tiež Ivan Miroslav AMBRUŠ U nás v Rumunsku rôzne preklady rumun- (1950) je básnik, člen sme po slovensky ských autorov do sloven- Zväzu rumunských spinemohli publikovať, činy a naopak preklady sovateľov. Po absolvovaní lebo nebolo kde slovenských a českých slov. lýcea v Nadlaku štupublikovať knihy. autorov do rumunčiny. doval fyziku a chémiu v Do tohto procesu Okrem toho vydáva aj Temešvári a v Bukurešti. Z sa neskoršie zaslovenských autorov povolania je učiteľ chémie pojilo bukureštzo Srbska, Maďarska a a pôsobí na nadlackom ské vydavateľstvo Slovenska. O význame lýceu. V období 1990 Kriterion, ktoré KVSIK svedčí aj fakt, že – 1994 bol predsedom dovtedy vydávalo členovia spoločnosti sú Literárneho krúžku, poi maďarské, srbské držiteľmi viacerých vý- tom Spolku Ivana Krasku, a ukrajinské knihy. znamných ocenení Zväzu od roku 1994 je generálrumunských spisovateľov nym tajomníkom Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Prvé naše knihy, a Spolku slovenských spi- Ivana Krasku. Vydal viacero pôvodných básnických ktoré po slovensky sovateľov a že je jednou z zbierok a výber z jeho básnickej tvorby vyšiel i po vyšli v Rumunsku, boli publikované najpoprednejších kultúrrumunsky. V roku 1996 získal cenu Zväzu rumunských v roku 1979, a tak nych inštitúcií Slovákov v spisovateľov za zbierku Básne z tmavej komory. sa vlastne začala Rumunsku. Vydavateľstvo Jeho tvorba je sústavne prítomná v početných sa pravidelne prezentuje rumunských časopisoch. Venuje sa i prekladaniu naša publikačná svojou knižnou produk- poézie do rumunčiny. Svojou básnickou tvorbou činnosť. V očiach ciou na rôznych knižných sa zaradil medzi najlyrickejších slovenských dolno- rumunskej verejveľtrhoch v Rumunsku i zemských autorov. Knižne vydal zbierky veršov Dva nosti sme sa časom v zahraničí. Od založe- hlasy (s O. Štefankom, 1977), Za cenu žitia (1981), stali nadlackým fenia vydavateľstva jeho Dievča noci (1984), Dva hlasy II. alebo dvojhra pre noménom, preto, riaditeľom bol Ondrej štyri oči a dve perá (spolu s O. Štefankom, 1987), že šesť spisovateŠtefanko; túto funkciu za- Grafické znázornenie vývinu lásky (1994), Básne z ľov v takom malom stával až do smrti (2008). tmavej komory (1996), Pol druha kila anjela (2001), mestečku je zriedPo ňom sa predsedom Básnikove rany (2004), Klesanie do úsmevu (2007) a kavý jav. – Ako je to so KVSIK, zároveň i vydava- Kým báseň nevykríkne (2010). Naposledy mu vyšla teľstva, stal Ivan Miroslav kniha úvodníkov a iných publicistických príspevkov slovenskou literatúrou v súčasnosti, Ambruš. pod menom Ešte v slovenskom jazyku (2014). máte čitateľov? Práve aktuálneho pred– Aj v súčasnosti sa snažíme sedu I. M. Ambruša sme oslovili, v Nadlaku žijú šiesti spisovatelia, aby nám trochu bližšie ozrejmil ktorí sú členmi Zväzu rumunských tvoriť a odovzdať to, čo píšezačiatky slovenského tlačeného spisovateľov, snažíme sa aj tvoriť. me, našim čitateľom. Keď ide slova, aktuálnu chvíľu v rámci Píšeme po slovensky. Kedysi o čitateľov, máme ich. Nie sú spoločnosti, literárneho záze- dávnejšie sme nemali podmienky takí početní, ale ich máme. Pre

26/IV

dejiny nášho trvania zostane, že tu tvorili a ešte tvoria slovenskí spisovatelia v Rumunsku. Našou snahou je vybudovať aj nových spisovateľov. Je to i významným krokom pre naše zviditeľnenie, pre obohacovanie našej literatúry. Na obzore sa zjavili i nové literárne mená – Mária Jarmila Nacuová, Mária Spurigánová, ktoré začali písať už dávnejšie, ale doteraz nepublikovali. Presvedčili sme ich, že to, čo píšu, je čiastočne hodnotné a treba vytvoriť ďalšiu generáciu spisovateľov. V rámci spoločnosti aspoň raz do mesiaca sa stretávame, funguje i Literárna spoločnosť Ondreja Štefanka a čítame si ako kedysi a kritizujeme a zmieňujeme sa o tom, čo naši kolegovia píšu. – Keď ide o vydavateľské možnosti rumunských Slovákov, ako sa napĺňali a napĺňajú v súčasnosti? – Úplná realizácia našich snáh sa dosiahla od roku 1994 založením vlastného vydavateľstva a získaním vlastnej tlačiarne. Práve to bol veľký podnet na vydávanie pôvodnej literatúry, ale i prekladov. Dodnes v rámci tohto vydavateľstva spod tlačiarenských strojov vyšlo zo 300 – 350 kníh. V spoločnosti a vydavateľstve nemáme zamestnané osoby. Knihy sa vydávajú a programy sa uskutočňujú dobrovoľnícky a za pomoci odborných spolupracovníkov. V súčasnosti do roka dokážeme vydať zo 4 nové tituly. o O o Záverom uvedieme, že KVSIK sídli v budove Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku a že sa členovia KVSIK aktívne podieľajú aj na vydávaní časopisov Naše snahy, Naše snahy + a Dolnozemský Slovák. V posledných siedmich rokoch sú aj organizátormi udeľovania prestížnej Ceny Ondreja Štefanka a usporadúvajú aj tematické medzinárodné konferencie o dolnozemských Slovákoch.

V Ý T VA R NÍ C T VO

HLAS ĽUDU • OBZORY

STRETNUTIA: AKADEMICKÝ MALIAR ČEDOMIR VASIĆ, TOHTOROČNÝ NOSITEĽ CENY SAVU ŠUMANOVIĆA

Niet estetiky bez etiky Oto Filip

dominuje ako výrazový prostriedok, ktorým sa jedna forma prezentuje pozorovateľovi. – Vaše umenie vždy spájajú aj s pôsobením umeleckým a spoločenským, s etikou. Je tu jasný ten vzťah etiky a estetiky. Etika je ale i inšpiráciou, motívom… – To všetko predovšetkým vyplýva z môjho klasického vzdelania. Ukončil som klasické gymnázium, kde som si všímal tie väzby etiMonograﬁa o tvorbe ako jeden ky a estetiky ako čosi z podnetov na udelenie ceny samozrejmé, ale i jedinečné. Lebo niet estetiky bez etiky, ani etiky bez alebo zrealizované novými proestetiky. To je podstatou toho, striedkami. Mám na mysli to, čo čo môžeme pomenovať etic- sa nazýva novými médiami. Nie kosťou, prístupom k tomu, čo teda klasický obraz, ale video, robím. Neverím však, že je to inštalácie, počítačové práce. čosi zvláštne. Predpokladám, že Hlavne sa zaoberám tým, čo mi je povolaním, čo ma inšpiruje. Čiže povedané jednoducho, stále čosi tvorím. – Keďže ste pôsobili aj ako vysokoškolský učiteľ, v akej miere vás to vzdialilo od umenia? Alebo ste možno práve v tej sfére objavovali niektoré styčné body s tým, čo robíte? – Pedagogická práca, zvlášť v umeleckej škole, na ktorej som bol, je vždy dvojsmernou komunikáciou. Vy prednášate, vkladáte do toho seba, s cieľom druhým mladým ľuďom umožniť vyvíjať sa adekvátnym spôsobom, zorientovať ich. Na strane druhej od nich získavate nejaké každému umelcovi na tom záleží podnety, niektoré skúšky, ktoré a že to nesie v sebe, aby mohol vás potom nútia byť stále bdelý, aktívny, so živou mysľou. Z tej vôbec tvoriť. – Čo by ste označili za by- mysle potom vznikajú niektoré tostný motív, základný podnet nové, inakšie veci. – Ste informovaný o vojvovášho umeleckého pôsobenia? – To je zjavne to, čo dinskej výtvarnej scéne? Máte nás obkolesuje, často prehľad, kontakty s ňou? – Tie kontakty sú. Sledujem ju skutočnosť, ktorá na nás tlačí a pôsobí, a kto- toľko, koľko môžem, vzhľadom rej a na ktorú poskytuje- na to, že nie je až tak vzdialená me rozličné odpovede. od Belehradu. A ani si nemyslím, Zdá sa mi, že som v tých že je čímsi iným. Známe mi je, že i predošlých časoch ne- Mira Brtková pred šiestimi rokmi pociťoval v takej miere získala túto cenu. Brtkovú som ten spoločenský tlak, osobne nepoznal, no jej dielo ktorý sa v súčasnej áno. Už dávno, ešte od včasných dobe prejavuje omno- sedemdesiatich rokov, keď sa ho badateľnejšie. Preto začal jej vážny prínos k nášmu vznikli adekvátne prá- výtvarnému a inému umeniu v ce a práce odvodené každom zmysle slova.

27/V

Šumanovića, je i obrovským záväzkom. Pociťujem ju ako akýsi eľa vody odtieklo dolu druh vyznamenania. Pre to, čo jej Dunajom od toho vzru- obsah znamená, a pre skutočnosť, šujúceho konca šesťde- že sú aj tí, ktorí ju získali predo mnou výnimočné siatych umelecké osobrokov minulého nosti. storočia, s ktorý– Vyskúšali ste mi sa spája zasa v mnohých čiatok tvorivého technikách, druautorského dobhoch tvorby. Ako rodružstva masa stalo, že sa liara Čedomira jeden pôvodne Vasića. Začínal autenticky koplátnami redulorista ocitne v kovanými na nových médiách? čisté farebné – Nie som si plochy, pôsobil istý, že som meaj ako koncepdzičasom opustil tualista, neofarbu, bez ohľadu expresionista, Čedomir Vasić na to, že som sa postmodernista, zaoberal aj nieako autor inštalácií a multimediálnych expo- ktorými inými prostriedkami zícií. V bohatom opuse tohto vyjadrovania, ako video, inštalácie úporného hľadača nového si a pod. Vždy je tu zvýraznená nemožno nevšimnúť výrazné kríženie klasických umeleckých s novými vizuálnymi a elektronickými médiami. Vasićova viac než štyridsaťročná umelecká tvorba (prvú samostatnú výstavu mal v roku 1973), viacrozmerná, komplexná a multimediálna, bola vždy, podľa výtvarného kritika Savu Stepanova, založená na plnom rešpektovaní základných estetických zásad, na prejavení vlastnej emočnosti k akejkoľvek téme a obsahu, taktiež na vysokej etickosti zodpovedného autora, plne si vedomého vlastnej úlohy v spoločnosti, v ktorej žije a pôZ príhovoru po udelení ceny sobí. Je to len niekoľko príčin, pre ktoré sa 24. apríla stal nositeľom ofarbená hodnota, ako jeden z prestížneho výtvarného uznania, prostriedkov, ktoré používam Ceny Savu Šumanovića, ktorú mu od vlastných začiatkov. Ona je možno redukovaná vo vzťahu k udelili v Novom Sade. – S naším popredným ma- prázdnemu priestoru alebo tmaliarom zo Šídu máte spoločný vému úzadiu, no v podstate vždy spôsob pôso benia, taktiež vzťah k umeniu, maľbe, poslaniu umelca… S akými pocitmi ste prijali správu o cene? – Úžasne si ju vážim. Po prvé preto, že je jednou z najdôležitejších cien, ktoré sa udeľujú v našej krajine. Po druhé, keďže nesie meno Savu Neobvyklá torta

H UD B A

9. 5. 2015 • 19 /4646/

MEDZINÁRODNÝ FESTIVAL UMELECKEJ HUDBY – NOVOSADSKÉ HUDOBNÉ SLÁVNOSTI – NOMUS 2015

PRIELOM či ZVRAT v rámcoch NOMUS Ján Čáni

28/VI

dramatickým umeniam. Aj napriek tomu, že sme nemali možnosť pozrieť si zahlásený belehradský balet, inšpirovaný dielom nobelovca Ivu Andića Prekliaty dvor – maďarskí scénickí umelci priniesli na javisko dostatok nad očakávaných kúskov, takže núdze o vzrušenie nebolo. Najsamprv budapeštiansky Nočný

radosť z toho, že sme dosiahli nedosiahnuteľné. Neboli tu večné pravdy. Nie rácio a etos, ale city a zmysly. Bola to imaginatívno-ludická zábava. Neuchopiteľné predstavy a ﬁktívne svety nadobudli uchopiteľný tvar. Ak v súčasnosti aj divadlo predkladá pred percipienta zábavnú šou – podívanú nabitú emóciami, šokantnú hru rýchlych neočakávaných situácii – Nočný cirkus bol tohto názorným, ukážkovým, školským príkladom. Recirquel so svojím Nočným cirkusom zaujal výnimočné miesto v rade podobných projektov – je vizuálny a univerzálny: stojí a trvá na kvalitách ušľachtilosti, nie je v ňom miesto pre ľudské neresti, priemernosť, podlosť a nespravodlivosť; žije tu len túžba po dobrodružstve a láska k zázrakom, aby sa nemožné stalo možným. Fantázia tu vniká do každodennosti a túžba sa stáva skutkom.

roku svojich 40. osláv NOMUS sa stal popredným podujatím. Vznikol v roku 1975 v organizácii Rádia Nový Sad. Dnes sa oň stará Hudobná mládež Nového Sadu. Je to uznávaná medzinárodná inštitúcia. Predovšetkým komorný festival šíriaci žánrové hranice. Koncepčne balansuje. Na tohtoročnom NOMUS-e, od 21. – 28. apríla, sa zúčastnila Belehradská a Vojvodinská filharmónia, Plagát 40. NOMUS Festivalový orchester NOMUS, Sláčikový orchester cirkus. Skupina mladých tvorcov Berlínskej filharmónie či Viedenský na podnet choreografa a režiséra komorný orchester. Prvotriedne Benca Vágyho založila spoločnosť zoskupenie hudobníkov oslovilo Recirquel. Pri tomto jej na pomoci aj vďaka netradičnému posunu, stála dlhá tradícia cirkusu a klasickej keď na čele orchestrov stali po- cirkusovej školy v Budapešti. Toto prední sólisti. Dirigent či sólista okúzľujúce predstavenie vzniká (pianista) – aj takto bol podaný v roku 2013. Mladí akrobati, tajas, lesk stretnutia s velikánmi: nečníci, nadovšetko však Beethovenom, Mozartom, Brahm- vynikajúci herci vedení som, Mahlerom, Prokofievom, choreografom, režisérom, Dvořákom, Rossinim... Ako sólisti autorom Bence Vágym na vystúpili: Lars Vogt (Nemecko), sebe svojským spôsobom Marc Coppey (Francúzsko), Em- sprítomnili odvekú ľudskú manuel Pahud (Švajčiarsko), Paul túžbu po lietaní. Im sa to na Meyer (Francúzsko), Irena Manolova rozdiel od antického mýtu (Bulharsko – Holandsko) a Nebojša vydarilo. A to ľahučko. Ako Jovan Živković (Srbsko – Nemecko). v sne. Dokonca šarmantne To, čo podporilo flexibilitu a presvedčili aj nás o tom, že zvýrazňovalo pluralitu súčasnej treba len chcieť a už aj krídla hudobnej produkcie, boli Muzsikás máš (leť, len leť). Čarovnú a ich koncert Odlišný, iný Bartók. atmosféru vytvorila aj hudba Sú to svetovo docenení špičkoví Pétra Sárika. To on na klavíri, hudobníci, zaslúžilí o promóciu spolu s vopred nahranou maďarskej ľudovej hudby. S úspe- hudbou (najrôznorodejších chom kombinujú tradičnú hudbu žánrov), podnietil tejto špás. Recirquelov Nočný cirkus (réžia Bence Vágy) a skladby skladateľov, akým bol Spokojne totiž sledoval vznátu v synagóge Béla Bartók. V ich šajúce sa osoby, pôvabne Z divadelného aspektu zaujal prednese sa spája a prelína na prvý im fúkal vietor do krídel. Vanul pohľad nezlučiteľné. Sú to vynika- magické nadšenie nepodrobujúce aj muzikál v koprodukcii Novojúci hudobníci, interpretujúci tak sa zákonom gravitácie. Ako to v sadského divadla (Újvidéki Színklasiku, ako aj folk či džez. Klavír cirkuse aj býva, o interakciu javiska ház) a samotného festivalu. Ide Jenu Janda dopĺňajú zvuky huslí, a hľadiska sa postaralo úvodné o spracovanie Jarného prebudenia tradičná píšťala či vokál Moldav- defilé účinkujúcich smerujúce od nemeckého dramatika Benjamina ky Márie Petrás. Muzicírovalo sa publika na scénu. Záver bol však Franka Wedekinda z roku 1891. iný. Nad nami tu poletoval hrdina, Rovnako tak ako Wedekind, aj ostošesť. To, čo mňa osobne zaujalo na celý čas sa vzpierajúci pokusu o upravovatelia dramatickej predlohy si do formy muzikálu Duncan NOMUS-e, bol usporiadateľmi letenie. Len tak! Ilúzia a pôžitok. Opíjala nás tu Sheik a Steven Sater (premiéra na vytýčený krok vpred smerom k

Broadway, 2006) na paškál vzali tému, ktorá bola v dobe vzniku hry tabu – sexualita mládeže. Novosadské predstavenie sa nelíšilo od pôvodiny, reagovalo na prudérnu malomeštiacku spoločnosť, ktorá sa o téme prebúdzajúcej sa sexuality jednoducho odmietala baviť. Tínedžeri sa v snahe získať trochu viac informácií obracali logicky na rodičov, no tí im plodenie detí predstavovali ako duchovný čin spojený s príbehom o bocianovi. Preto sa zvedavé deti na vlastnú päsť rozhodli zistiť, čo je vo veci. Predvedenie aj dnes vzbudilo šok, zobrazujúc aj tie tabuizované javy dospievania ako homosexuálne experimenty, kolektívnu masturbáciu, sado-mazochizmus, znásilnenie, potrat či samovraždu. Formálne muzikál nepoznačila pozlátka. Dominovala tu intímna spoveď. Skôr šlo o oprášenie Wedekindovi blízkeho expresionistického kabaretu, pohrávajúceho sa tieňom a krvou. Živé hudobné vstupy a spevácke, tanečné, herecké a erotické pasáže kolektív zvládol na výbornú. Mládež na scéne podporili dvaja dospelí – otec a matka. Zvýrazňujúc pritom fakt, že proti jarnému prebúdzaniu ani tí najbližší nezmôžu nič. Ono je proste tu, ako to biológia či lepšie naša pudovosť nakladá. Predstavenie vtipne, poeticky, bez vulgarizmov hovorí o tom, ako sa na svet díva maloletá mládež, s čím všetkým počas dospievania bojuje a ako veľmi sa jej činy dospelých dotýkajú. Osobne zabodovali aj tohtoročné Novosadské hudobné slávnosti. Pre mňa nie ani tak kvalitou interpretácie či výberom umeleckých, klasických hudobných predvedení (osobne sa do tohto nevyznám), koľko samotným zvratom či prelomom dramaturgickej koncepcie, otvárajúcou jarný sviatok hudby ctiteľom umenia celkove. Hovorí o tom aj veľký počet sprievodných podujatí odohrávajúcich sa mimo koncertnej siene synagógy či javiska dvoch etablovaných divadiel. Aj neprajníci umenia sa totiž mohli oň zakopnúť či už v nákupnom stredisku alebo na ulici. NOMUS-u zdar aj do budúcna.

UNDERGROU ND

HLAS ĽUDU • OBZORY

IVAN VINSKI A GORDAN DORVAK, ČLENOVIA SKUPINY TROBECOVE KRUŠNE PEĆI Z CHORVÁTSKA

Boli sme drzí, ale vždy spravodliví Stevan Lenhart

29/VII

horvátska skupina Trobecove krušne peći predstavuje jednu z najväčších enigiem niekdajšej juhoslovanskej hudobnej scény. Napriek tomu, že vznikla v umelecky inšpiratívnom období (prvá polovica 80. rokov) a mala nespornú kvalitu a originálny, energický postpunkový prejav, širšia verejnosť sa o nej nikdy nedozvedela a dodnes nevyšla z hĺbok undergroundu. Je to hlavne preto, lebo v jej pomenovaní je meno zlopovestného slovinského sériového vraha Metoda Trobeca (1948 – 2006), takže skupina od samého začiatku tratila boj s cenzúrou. Nedávno vyšla kompilácia Trobecove krušne peći – S mukom žvaču trubadurov vrat a skupina odohrala niekoľko koncertov v Chorvátsku, Slovinsku a Srbsku. S gitaristom Ivanom Vinskim a bubeníkom Gordanom Dorvakom sme sa rozprávali po ukončení ich úspešného marcového koncertu v belehradskom Kultúrnom centre Grad... – Mohli by ste porovnať to obdobie spred viac ako tridsať rokov (keď ste založili skupinu) s dnešným obdobím? Sú nejaké spoločné znaky alebo rozdiely? Aký máte pocit ohľadom toho? Ivan Vinski: Trobecove krušne peći predstavujú jeden vibračný organizmus, ktorý funguje od tých prvých dní, keď sme sa stretli, až dodnes. Sme teda ako malá rodina a pre nás najväčší význam má priateľstvo, až potom nejaké spoločné záujmy. Bez ohľadu na všetky problémy nemyslíme si, že medzi tým niekdajším obdobím a dnešným obdobím je nejaký podstatný rozdiel. A keďže sme zasiahnutí tým zlom, s ktorým sme sa všetci tu stretli – nesťažujme sa, ale jednoducho sa vzdiaľme od toho zla a nechajme ho, nech sa chová samé sebou, lebo už dávno strovilo všetko dobré, čím sa chovalo a viac nezostalo nič, takže do budúcna nemá nijaké iné výhľady, než zomrieť od hladu.

Názov našej skupiny napovedá, že sa mi zaoberáme zlom, ale robíme to v hlbokom premýšľaní, umeleckým spôsobom, ktorý je dnes tiež vo veľkej kríze. Umenie sa skutočne dostalo na okraj, zrušené sú mu všetky fondy, umelci sú hladní a v takom Ivan Vinski a Gordan Dorvak ovzduší je ťažko premýšľať a pracovať. Lebo umelec čo sme my vlastne urobili? Nevedeby v podstate musel (podľa Mar- li ako formulovať nejaké obvinenie cela Duchampa) žiť umenie. Tak a nemali dôvod nás zatknúť, lebo teda nie umenie ako hobby, ale sme nič explicitne nehovorili. Boli ako život. A na také niečo niet to všetko nejaké dvojzmyselné podmienok. Nejako sa nám však odkazy v textoch našich piesní, podarilo vyhodiť televíziu zo svoj- takže mali iba nejaké insinuácie, ho života a vzdialiť sa od politiky, pre ktoré nemôžeš chytiť niekoho lebo politika neprináša nič dobré. pod krk a povedať: „Ty si nepriateľ – Ako si pamätáte ovzdušie 80. štátu!“ Ale v nijakom prípade sme neboli obľúbení. Ivan Vinski: Komunizmus nášho (juhoslovanského) typu mal určitý buržoázny komplex, lebo tí, čo mali moc, predsa nemali také vysoké postavenie ako to, čo ničili. A boli tu aj niektorí kozmopoliti, svetoobčania, tiež jestvovala nejaká modrá krv, takže bolo možné všelijako pôsobiť ak si bol nadostač múdry. Nikdy neukazovať na niečo prstom, ale zároveň nikdy neprestávať tvoriť. Stále proti zlu Obal vydania S mukom a svojím spôsobom, samozrejme, žvaču trubadurov vrat tak, ako napovedajú nejaké civilirokov v Juhoslávii, keď ste začali začné hodnoty. Umelci sa vlastne pôsobiť pod menom Trobecove tak aj vyjadrujú, používajúc jeden hlboký a abstraktný jazyk, pričom krušne peći? Ivan Vinski: Boli sme veľmi mla- abstrakcia vytvára podklad pre dí, drzí a – spravodliví. Vždy sme ﬁlozoﬁu a z tej zase vznikajú nové boli spravodliví, ale jestvovali aj vedomosti… – Práve skrze taký nekompronejaké iné kritériá a spoločenské normy, podľa ktorých sme neboli misný postoj sa vám v tom období takí. A preto nám boli zakazované nepodarilo nájsť vydavateľa… koncerty, strhávané plagáty, bolo Alebo ste toho vydavateľa ani nehľadali? rôznych hlúpostí... Gordan Dorvak: Najväčšou preGordan Dorvak: Museli sme dokonca sami strhávať vlastné kážkou bol názov skupiny, ktorý sa plagáty. Prišli k nám nejakí poliši vždy uvádzal ako základný dôvod, v civile a povedali nám: „Vy ste prečo nemôžeme uverejniť naše tí? Poďte...“ Potom napr. spevák piesne. Lebo jednoducho nebolo nesmel verejne predstavovať sku- slušne pomenovať skupinu podľa pinu, lebo to meno (Trobec – pozn. sériového vraha a bolo to autoaut.) sa nesmelo vysloviť. Ale bolo maticky „out“. Jediná skupina, im predsa hlúpe zatýkať nás, lebo ktorá v tom období vydala album,

ktorý predstavoval odklon od tradičného rokenrolu a od všetkého iného, bol Šarlo akrobata s vydaním Bistriji ili tuplji čovek biva kad... Oni mali šťastie, hviezdy im boli naklonené a podarilo sa im niečo urobiť s vlastnou hudbou, i keď v ich prípade bola natoľko silná koncentrácia umeleckých osobností, že to bolo jednoducho neudržateľné, takže skupina onedlho explodovala a každý z členov odišiel svojou stranou. My sme však sami seba vopred odsúdili na neúspech, keď sme si vybrali takéto meno skupiny. Možno by nebolo inak ani ak by sme mali inakší názov, ale aspoň by bola reálnejšia možnosť, že sa nám podarí urobiť niečo viac. – Medzi vašou skupinou a spomenutým Šarlom akrobatom možno hľadať určité umelecké súvislosti... Spomenuli by ste ešte niektoré hudobné mená z vtedajšej Juhoslávie, ktoré vám boli blízke zvukovým prejavom a senzibilitou? Gordan Dorvak: Ťažko je to porovnávať, lebo pre nás bolo spoločné iba to, že sme chceli dosiahnuť niečo vlastné, odlišovať sa od iných. V celej tej generácii hudobných skupín eventuálne možno nájsť nejaké súvislosti, lebo to boli ľudia, s ktorými sme sa aj súkromne kamarátili a zdieľali spoločné svetonáhľady, aj keď sa ich hudba nepodobá našej, ale sa takisto odlišuje od všetkého iného, má svoj charakter, jedinečnosť a rozoznateľnosť. Bola by to napr. skupina SexA, ktorá teda začala pôsobiť v tom istom období keď aj Trobecove krušne peći. Bol to špeciﬁcký časový kontext, v ktorom bol vítaný slobodný umelecký prejav a obecenstvo malo potrebu jednoducho vypočuť si alebo pozrieť si niečo nové. Na rozdiel od toho dnešný kontext je skutočný horor, v ktorom všetko musí mať nejaké pomenovanie – punk, rap, dub, shit, bullshit... Všetko sa dnes musí nejako volať, lebo ak sa to nijako nevolá, potom to nie je nič. – Ako sa vám páči označenie No wave? Aj ono sa často používa pre Trobecove krušne peći... Ivan Vinski: Samé to označenie hovorí, že niet nijakej „vlny“, takže nám to zodpovedá… Nám hlavne záleží na tom, aby ľudia prišli na náš koncert, pocítili našu hudbu, uvoľnili napätie a odišli domov lepší a spokojnejší…

VÝSTAV Y

9. 5. 2015 • 19 /4646/

VÝSTAVA V GALÉRII SRBSKEJ AKADÉMIE VIED A UMENÍ (SANU) V BELEHRADE: LAUREÁTI CENY SANU Z FONDU IVANA TABAKOVIĆA

V ten správny čas Oto Filip

30/VIII

1977), študujúci a zdokonaľujúci sa v Budapešti, Záhrebe a Mníchove, dlhoročný profesor belehradskej Akadémie výtvarných, a potom aj úžitkových umení, akademik a maestro koláže zanechal svojou tvorbou hlboké stopy v tunajšom umení. Primerané vysvetlenie toho, pre-

ové a vítané prekvapenie: kdesi medzi mikrokozmom výtvarnej a sochárskej tvorby siedmich autorov a makrokozmom doby na rozhraní dvoch tisícročí, ocitlo sa zaujímavé umelecké podujatie, prístupné verejnosti od konca marca v Galérii SANU v Belehrade. Spoločnou výstavou prác – od malieb cez karikatúry po sochy siedmich autorov: Mrđana Bajića (získal cenu 1990), Predraga Koraksića (1998), Jeleny Trpkovićovej (2000), Božidara Babića (2002), MaMaestro Ivan Tabaković v ateliéri rije Dragojlovićovej (2006), Vladana Radovanovića (2008) a Duška Pet- čo jeho dielo žije i dnes, možno rovića (2010), ktorí sa doteraz objaviť v liste, ktorý zaslal kolenepredstavili verejnosti v jej vý- govi Krstovi Hegedušićovi pred stavnom salóne, Galéria SANU niekoľkými desaťročiami. V ňom podčiarkuje, že umenie nie je na dnes alebo na zajtra, keďže to skutočné nie je späté s časom, tou alebo inou generáciou alebo tým či iným publikom. Ono je vraj nadčasové a musí slúžiť každému aj v ďalekej budúcnosti. KréVladan Radovanović: Ruky dom mu bol boj na všetvlastne vzdáva poctu a prispie- kých frontoch za štipku pokva k zachovaniu spomienok na roku, aspoň za málo čistoty, jedného zo svojich zakladateľov lásky, poctivosti, túžbou zase a jedného z najlepších intelek- vznik lepšej budúcnosti, leptuálnych znalcov našej výtvar- ších podmienok, s viac svetla, nej scény 20. storočia. duše a humanizmu. Velikán srbského a juhosloTakéto zmýšľanie dokázal vanského umenia Ivan Taba- aj vlastným príkladom, keď ković (Arad 1898 – Belehrad bezprostredne pred odcho-

dom v roku 1997 oprávnil manželku Ratoslavu-Slavu Tabakovićovú, aby na základe prostriedkov za kúpu siedmich prác Akadémiou Z tvorby Božidara Babića vied a Republikovým spoločenstvom kultúry založila Fond Ivana Tabakovića, z ktorého sa potom budú odmeňovať autori orientujúci sa na výskum a nové trendy výtvarného umenia. Fond vznikol v roku 1982, prvú cenu udelil v roku 1984, a doteraz sa jeho laureátmi stalo štrnásť našich umelcov. Presne polovica ich práve vystavuje vlastnú tvorbu v Galérii SANU. Je tam Mrđan Bajić so svojimi veľkosochami, ktorými prehlDušan Petrović: Dar prekvapenia buje stav spoločenského odhaľovania, Predrag Korak- starých kovových predmetov sić-Corax so svojou chmúrnou zbytočných funkcií. Tak isto Mavizuálnou kronikou nášho dneš- rija Dragojlovićová s poetikou ka, vedenia, globálnych verej- a nostalgiou vyjadrenou zväčšenými ofarbenými fotograﬁami z predvojnového obdobia, Vladan Radovanović so svojou opantanosťou líniou, Dušan Petrović so širokými druhmi spracovania a štruktúry skulptúr... Sedem autorov, sedem prístupov, sedem spôsobov vnímania na štarte nového tisícročia. A veľavravné výňatky zo siedCorax: karikatúra, Danas, júl 2002 mich zložitých ných tribún a udalosti, Jelena opusov, svedčiacich o úchvatTrpkovićová so svojimi koláža- nom a zodpovednom zvečnemi, Božidar Babić, dôsledne tr- ní osobne zažitých zlomkov povajúci na poetickom používaní znania a času.

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Michal Ďuga • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. S ﬁnančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad

Kultúra Fascinuje ma hra svetla JUBILEÁ: MICHAL MADACKÝ, FOTOGRAF

Oto Filip

školu, vstúpil som do sveta techniky a následne sa zamestnal ako re jej, najčastejšie úžitkovú telekomunikačný technik. Boli sme povahu, o jeho tvorbe sa nena výlete a keď som zbadal prírodu, počuje napríklad tak často ako očarila ma. Neskoršie som sa stretol o žurnalistických agentúrnych zá- s Ivanom Karlavarisom, ktorý už beroch Jaroslava Papa, no Michal vtedy bol známym fotodizajnérom, Madacký sa taktiež pozoruhod- a zistil, že fotografia môže byť aj nými písmenami iná. Zaumienil som úspešne zapisuje si už vtedy dostať do dejín tohto drusa medzi tých hu tunajšieho slonajlepších. Bol to venského umenia. ten prvý, základný Jeho námety sú celé podnet. roky rôzne. Okrem – Vyžadovalo si základného povoto aj akúsi nadlania úžitkového stavbu? alebo umeleckého – Samozrejme. fotografa, vyskúšal Odchádzal som do sa aj vo fotografii Nemecka vidieť, žurnalistickej a prinako tie fotoatetovej, reklamnej, v liéry fungujú, ako druhoch iných. Ak Michal Madacký sa robí reklamná je základným kritéfotografia, ako sa riom dobrého alebo zlého záberu narába so svetlom. Hneď som sa to, ako pozorovateľ vníma obraz, dal na kolorovanú fotografiu. Tie ktorý mu fotografia poskytuje, tak profesionálne roboty som odrábal, o Madackého opuse možno pove- a pritom sa stále brúsil k lepším dať, že mu to krásne presvedčivo výkonom. Ja som fakticky fotograf výrazne dominuje. úžitkový. Moja práca vždy bola – Na začiatok sa treba opýtať, zameraná na fotografiu, ktorú odkedy a prečo práve fotografia? možno dakde uplatniť. Je mi to – Fotografovaním sa zaoberám povolaním, hoci sú mi srdcovou od roku 1974, čiže viac ako štyri záležitosťou napríklad zaujímavé desaťročia. Odpoveď na to prečo krajinky, ktoré možno objaviť aj

Počas premiéry monografie o maliarke Márii Gaškovej

možno hľadať aj v génoch, keďže sa aspoň tri posledné generácie mojich zaoberali rôznymi formami umenia, od praapka, ktorý bol huslistom, po otca maliara. Ako chlapec som najprv chcel kresliť, no keď ma dali na elektrotechnickú • KULTÚRA •

vo fotomonografii Môj Kysáč. Je tu spätosť aj s maľbou, keďže nejde len o to pritlačiť spúšť, a potom bude, čo bude. Načim počkať na tú malebnú prírodu v plnej kráse, na pravé slnko, na difúzne svetlo… Stručne povedané, odrobiť to tak,

veľká gitariáda, ktorá zoskupila početné skupiny. Piesne z nej uzreli svetlo sveta na LP platni, ktorú vydal belehradský PGP. Michal sa svojím objektívom pokúsil a dodnes snaží zvečniť všetko, na čom mu v rodisku záleží, – podotýka Vlado Valentík. Jeho autorskú monografiu o rodisku profesor novosadskej Akadémie umení Dr. Željko Škrbić hodnotí ako ucelený, dobre koncipovaný umelecký, sociologický a kulturologický projekt. A Michala Madackého považuje za jedinečného autora s výraznou osobnou pečaťou vo fotografickom podpise. Za umelca hlbokými emočnými väzbami spätom so svojím okolím, umožňujúcim nám celé roky vstup do magického pôsobenia svetla a kádrov s výrazným výtvarným nádychom. V uponáhľanej dobe, v ktorej si najčastejšie nevnímame iné okrem

aby to bolo čosi iné, líšiace sa od všedného… – Každý umelec má inakší prístup. Čo je to fascinujúce na fotografii? – Možno sa o tom baviť celé dni. Povedal by som, že hra svetla. To je fotografia. To je dobrý záber. Tú kreativitu máš v sebe alebo ju nemáš. Nedá sa naučiť. Aj z bežnej záležitosti vďaka nej môžeš urobiť fotku dynamickú, zaujímavú. Sú rôzne štúdie o tom, no najpodstatnejšie je, čo ty osobne cítiš, čím dokážeš upútať pozorovateľa, aby si snímku všimol. Je tu aj hĺbka priestoru, aj dimenzia, aj prvý, druhý, tretí plán záberu… Všetko to sa dosahuje svetlom, s objektívmi. Teraz už zachádzam do sféry remesla, ktoré je základom, aby si mohol stavať ďalej, aby fotografia bola na vysokej profesionálnej úrovni a kreatívna. Musíš mať tú žilku pre súlad farieb, ako aj pre sivú škálu, od čiernej po bielu. Musím povedať pravdu: Michal Madacký sa stále učí a pátra po čierno-bielej fotografii. Dodnes si myslím, že tí niekdajší fotografi boli skutoční umelci, ozajstní majstri… Majstrom je i sám. Možno si to všímať na bezmála všetkých jeho záberoch, nafotených z príkazu vlastnej duše. Vyčítať napríklad z tých, čo svetlo sveta uzreli S fotomonografiou o rodisku na stránkach kapitálneho diela Slováci v Srbsku z aspektu kultúry, toho existenčného, sú našťastie aj alebo aj z nedávno, v Novom Sade ľudia inakšie uvažujúci, štedro nám prezentovanej, monografie Môj darujúci štipku svojich foto-úvah Kysáč, alebo z početných výstav a predstáv, prezentujúci krásu, jeho tvorby. V prípade Kysáča si o ktorú by sme bez nich prišli. Tým všímal nielen jeho formu – dnešný nesebeckým znalcom skutočnej výzor, z perspektívy bežnej a vtáčej, hodnoty žitia, uznávajúcim zásadu ale i architektúru, gastronomické tvorivosť nadovšetko, vedeným špeciality. Monografiu, vraví riaditeľ zvedavosťou a podnecovaným Slovenského vydavateľského centra objavnosťou, je i Michal Madacký. a kritik Vladimír Valentík, ukončil Je taká myšlienka, že ten, kto v nezvyčajným spôsobom. živote má šťastie, že robí to, čo – Ľudia, ktorí sledovali hudbu chce, žiaden jeho deň nepocíti ako druhej polovice dvadsiateho, do- pracovnú záťaž. Michal k nim patrí. konca aj na začiatku tohto storočia, Včera oslávil šesťdesiatku. Istým vedia, že Kysáč bol a zostal jedným spôsobom aj my s ním, vedomí si zo stredísk rockovej hudby vo Voj- toho, že ho máme. Ako umelca mivodine. Práve v Kysáči bola pred lujúceho svetlo, zajatého objavmi štyrmi desaťročiami usporiadaná a tvorivého. 19 /4646/ 9. 5. 2015

Kultúra RECITÁTORKY Z VOJVODINY V BANSKEJ BYSTRICI

Lomničky dávajú hlas literám Monika Necpálová

lovo zostáva. Alfa a omega človečenstva zachytená je na bielych stranách. Hoc litery na papieri môžu zhorieť, slovo nikdy. Slovo je premenené na amplitúdy hlasu. Až všetko pominie, tie najpravdivejšie slová zostanú nám vryté do pamäte. Akoby som počula ten hlas, … hovorievame si. Hlas ako hudobný nástroj ovládajú prsty fantázie a umu. Každé slovo má svoju výpovednú hodnotu. Hlas recitátora jej dáva cit, zmyselnosť. Každý recitátor má svoju interpretáciu. Zvlášť ženy s nehou v hlase siahajú po prostých a predsa náročných témach v básňach i prózach. I tie bojovné verše a revolučné riadky o trampotách jednej ženy odhodlane s vášňou, láskou i pokorou vysielajú publiku. „Recitujeme, pretože sa potrebuje vyjadriť. Pretože chceme, aby nás niekto počúval. Robíme to pre seba aj pre druhých,“ vyslovila

A to priam uchvacujúco, v lalitskom kroji. Vystihla tým nielen charakter postavy z diela, ale s hrdosťou ukázala aj krásu dolnozemskej vzorky, ako sama hovorí: „Keď som bola na Slovensku vlani, rozhodla som sa, že ak sa mi tejto cti dostane v živote ešte raz, vystúpim v kroji. Pre nás je to veľká radosť recitoPod portrétom Terézie Vansovej v sieni Štátnej vať na takejto veľkej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici zľava súťaži.“ Anna Hrnčiarová, Viera Miškovicová a Milina Vansovej LomničChrťanová ka je súťažou, kde sa cez prestávku celoslovenskej sú- približne 50 najlepších recitátoriek ťaže recitátoriek Vansovej Lomnička zo Slovenska svojimi kvalitami pre2015 Anna Hrnčiarová. Vojvodinské javu dopĺňajú aj dolnozemské reciSlovenky reprezentovala 24. apríla tátorky. Viera Miškovicová, predsedv Štátnej vedeckej knižnici v Ban- níčka Asociácie slovenských spolkov skej Bystrici prózou Zypa Cupák. žien, priviedla na Slovensko aj Milinu

Chrťanovú z Kysáča. V kategórii recitátoriek do 40 rokov predniesla už v prvý deň súťaže báseň Jána Labátha Jesenná krajina. „Prvýkrát sa zúčastňujem tohto podujatia a veľmi ma prekvapil aj môj úspech vo Vojvodine. Je to zážitok a každé jedno slovo, ktoré je tu prednesené, i to, ktoré vysloví porota, je pre mňa skutočne zaujímavé,“ hovorí s nadšením recitátorka. Podujatie, ktoré si píše do kroniky poradové číslo 48, navštívila aj recitátorka, ktorá nevynechala ani jeden ročník. Najpočetnejšia je skutočne kategória recitátoriek nad 40 rokov. Mnohé z nich svoje skúsenosti stavajú aj na každoročnom slove poroty. Tohto roku sa ku kvalitám prejavu vyjadril Juraj Sarvaš, Dáša Benčová, Slávka Otčenášová a Erika Kuklová. Porota zaradila obidve vojvodinské recitátorky do nádherného Strieborného pásma. Dva dni bohatstva slova, 24. a 25. apríla, sú skutočným prínosom nielen pri sebarealizácii dolnozemských recitátoriek a dobrého mena Vojvodiny, ale aj nádhernej ženskej sily, ktorá môže aj v dnešnej, na hodnoty chabej, dobe udržať umenie na vysokej úrovni, a to pri všetkých iných povinnostiach.

METODICKÝ KURZ PRE UČITEĽOV NA SLOVENSKU

Cestami štúrovcov a Štefánika Michal Ďurovka

entrum ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského v Bratislave v dňoch 19. až 24. apríla 2015 zorganizoval metodický kurz pre učiteľov základných a stredných škôl s vyučovacím jazykom slovenským v zahraničí. Vzdelávací program mal názov Projektové vyučovanie – Inovatívne postupy výučby témy Štúrovci a M. R. Štefánik v škole 21. storočia.

Senici. Frekventanti boli rozdelení do dvoch skupín, ktoré viedli lektorky PaedDr. Darina Bačová a PaedDr.

denia Ľudovíta Štúra okrem Modry v trase náučnej exkurzie učitelia navštívili Piešťany, Vrbové, Košaris-

Účastníci z Rumunska, Ukrajiny, Maďarska, Chorvátska a zo Srbska Účastníci kurzu vo Vrbovom pred pamätníkom Mórica Beňovského tri dni boli ubytovaní v Študijnom a kongresovom stredisku Mária Onušková. Organizáciu mala ká, Myjavu, Brezovú pod Bradlom, v Modre a tri dni v rekreačnom zaria- na starosti Mgr. Ľudmila Ábelová. Hlboké, Senicu, Dobrú Vodu a Naháč. dení nad Kunovskou priehradou v V znamení dvojstého výročia naro- Zastávkami im boli múzeá, kostoly,

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

cintoríny, historické a kultúrne pamiatky spojené so životom Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana, Jána Hollého, Juraja Fándlyho, Milana Rastislava Štefánika, Jána Baltazára Magina, Mórica Beňovského... Cestou exkurzie frekventanti školenia zhromažďovali materiály – podklady na minikonferenciu. Na základe videného, počutého a za pomoci rôznych edukačných médií (fotografie, plagátu, komiksu a videosekvencie) tvorili príspevky v podobe plagátov o každom navštívenom mieste, ktoré potom úspešne prezentovali na záverečnej minikonferencii. Tento bohatý a výborne zorganizovaný seminár vyfinancovala vláda Slovenskej republiky a prepravu pre učiteľov a študentov zo Srbska zabezpečila NRSNM. • KULTÚRA •

OBECNÁ PREHLIADKA DETSKÝCH TANCOV A SPEVOV

Tradíciou do súčasnosti Jaroslav Čiep

eď ide o prvý stupeň súťaže detských folklórnych súborov v Obci Báčsky Petrovec, každoročne to má na starosti Kultúrno-umelecký spolok Petrovská družina a folklórna obecná prehliadka detí sa uskutočňuje v sieni Slovenského vojvodinského divadla. Tak tomu bolo aj vo štvrtok 30. apríla tohto roku.

spolkov z tejto obce, ako aj chór petrovskej Základnej školy Jána Čajaka. Okrem súťažnej, koncert tohto roku mal i revuálnu časť, v ktorej účinkovali súbor metropolitu Stefana Konstantina Stratimirovića z Kulpína a mladšia detská folklórna skupina Bažalička kulpínskych zvolenovcov. Dirigentka Slovenka Benková-Martinková a choreograf Ján Slávik i tohto roku tvorili hodnotiacu komisiu a po vzhliadnutí

Na tohtoročnej prehliadke neúčinkovala petrovská staršia detská skupina, ale ich dôstojne vystriedali mladší tanečníci a speváci Na javisku sa predviedli školský chór z Petrovca so svojou dirigentkou Marienou Stankovićovou-Krivákovou, potom chlapčen-

Pestrofarební maglićskí jakšićovci so srbským tancom

Patrónom podujatia je petrovská lokálna samospráva, ktorá účastníkom prehliadky zabezpečuje autobusovú prepravu. Prvá previerka nacvičených spevov a tancov mladých folkloristov z územia Obce Báčsky Petrovec, čiže súťažný koncert, prilákal početných divákov, ktorým sa predstavili takmer všetky aktívne spevácke, hudobné a tanečné súbory kultúrno-osvetových a kultúrno-umeleckých

výkonov mladučkých folkloristov a spevákov potvrdili nám, že ide o trošku slabšie výkony než tie, ktoré detské súbory predviedli v minulých rokoch. Predsa ocenili snahu mladých folkloristov a vedúcim súborov poukázali na nedostatky, ktoré treba odstrániť pri nasledujúcom kole regionálnej súťaže v Čelareve, resp. navrhli skĺbiť jednotlivé vystúpenia viacerých zložiek toho istého súboru do jedného bodu.

Zahrali sa o pohoničov a jazdili na „koňoch“ – deti z Hložian • KULTÚRA •

ská, dievčenská a staršia skupina kulpínskych folkloristov, ktorých prichystali Michal, Michaela a Mi-

lina Čiliakovci, po nich aj detská, spevácka a tanečná skupina petrovských folkloristov pod vedením Miliny Sýkorovej a Daniely Legíňovej-Sabovej. Z Maglića sa predstavili mladšia a staršia detská skupina tanečníkov pod vedením Alisy Arsovićovej, Ljiljany Mićićovej a Miroslava Savića. Nakoniec javisko patrilo i hložianskej dievčenskej speváckej a detskej tanečnej skupine, ktorých prichystali Rastislav Struhár a Jaroslav Kriška. Program moderovala Sandra Todorovićová a obecnú prehliadku tancov a spevov nádejných folkloristov a spevákov aj tohto roku otvoril predseda obce Pavel Marčok.

V RÁMCI SVETOVÉHO DŇA KNIHY vo štvrtok 23. apríla 2015 v slávnostnej sieni Základnej školy Ľudovíta Štúra v Kysáči bolo literárne posedenie so spisovateľom Pavlom Grňom. Zúčastnili sa ho žiaci tretieho a štvrtého ročníka a ich triedne učiteľky. Organizáciu mala na starosti knihovníčka Anna Gašparovićová. Spisovateľ Pavel Grňa hovoril o prvom dni v škole, ako začal písať, o prvých uverejnených zbierkach... Žiaci sa na toto stretnutie dôkladne pripravili, vypožičali si autorove knihy zo školskej knižnice, prečítali a na základe dojmov z poviedok spisovateľovi postavovali veľmi konštruktívne otázky o postavách z rozprávok, ale debatovali aj o iných prozaických témach zo života. M. Ďurovka 19 /4646/ 9. 5. 2015

Kultúra UDELILI VÝROČNÉ CENY ÚSTAVU PRE KULTÚRU VOJVODINY

Iskry kultúry zablikali na nebi nekultúry Katarína Gažová

re tvorivé výsledky v oblasti kultúry a umenia a zveľadenie kultúrneho života, prihliadajúc pritom na všetky osobitosti AP Vojvodiny, v stredu 29. apríla štyrom nositeľom udelili výročné ceny za rok 2014. Slávnosť udeľovania odmien Ústavu pre kultúru Vojvodiny usporiadali vo vestibule pokrajinskej vlády v Novom Sade. Slávnostné udeľovanie odmien príhovorom otvoril pokrajinský tajomník pre kultúru a verejné informovanie Slaviša Grujić. Svoj príhovor tajomník začal skeptickou úvahou, že na našich priestoroch na každom kroku vládne ohromné množstvo nekultúry. A naša skutočnosť je taká, že obdivujeme to, čo by nikto vo svete neobdivoval, nejaký gýč zaujme našu pozornosť viac ako skutočný úspech dákeho kultúrneho dejateľa, ale to je naša realita. V Srbsku, žiaľ, pod kultúrou

Odmenení umelci: (sprava) Srđan V. Tešin, Slobodan Tišma, Bratislava Idvoreanová-Stefanovićová, Jelena Sredanovićová, s predstaviteľom ústavu Milivojem Mlađenovićom

nechápeme to, čo sa chápe vo svete. Skutočné kultúrne hodnoty spoznajú iba ľudia, ktorí to vskutku chcú a majú ku kultúre vzťah. Výročné ceny a odmeny z oblasti kultúry ich nositeľom slávnostne odovzdal predseda Správnej rady

Ústavu pre kultúru Vojvodiny Milivoje Mlađenović. Iskru kultúry pre súčasnú tvorbu mladých autorov do 35 rokov udelili Mr. Jelene Sredanovićovej, úspešnej grafičke, ktorá sa v tejto oblasti umeleckej tvorivosti predstavila v tom naj-

krajšom svetle nielen doma, ale široko vo svete. Medailu kultúry za multikultúrnosť a interkultúrnosť získal spisovateľ a novinár Srđan V. Tešin, ktorého diela boli preložené do mnohých cudzích jazykov. Ďalšia medaila kultúry pre zachovávanie kultúrneho dedičstva sa dostala za minuloročné pôsobenie Bratislave Idvoreanovej-Stefanovićovej, úspešnej etnologičke, ktorá sa rad rokov venovala remeslám a domáckej tvorivosti. Svojou prácou značne prispela k zveľadeniu súčasnej muzeológie a etnológie. Napokon medaila pre súhrnnú kultúrnu tvorbu a prácu bola udelená Slobodanovi Tišmovi, ktorý má za sebou bohatú hudobnú, spisovateľskú a literárnu tvorbu. V mene odmenených sa slovami vďaky prihovoril práve Slobodan Tišma. Prostoreko zhodnotil, že sú odmeny niečo dobré, bez ohľadu na to, v akej dobe žijeme. Žiaľ, často sa stáva, že umelci, ktorí si ich svojou prácou naozaj zaslúžia, nikdy ich ani nedostanú. Status umelcov je podľa jeho mienky v súčasnosti nedefinovaný a nevyriešený. Aj umelci ťažko žijú ako aj celá spoločnosť, v ktorej pôsobia. Slávnosť udeľovania odmien Ústavu pre kultúru Vojvodiny prednesom skladieb vážnej hudby spestrilo Duo Ver La Flam.

ŠKÔLKARI Z PAZOVSKÉHO POLETARCA NA DIVADELNEJ PREHLIADKE V PEĆINCIACH

Divadielko Soľ nad zlato po slovensky Anna Lešťanová

redškolská ustanovizeň Vladu Obradovića Kamenog v Pećinciach bola tohtoročnou hostiteľkou revuálnej divadelnej tvorby detí predškolských ustanovizní Sriemu. Malí divadelníci z okolitých obcí (Inđije, Sriemskej Mitrovice, Starej Pazovy, Irigu....) vystúpili na javisku Kultúrneho centra Pećinci v stredu 29. apríla. Deti zo staropazovskej Predškolskej ustanovizne Poletarac sa predstavili dvomi predstaveniami. Divadielko Soľ nad zlato (po slovensky) zahrali deti z celodenného pobytu zo Starej Pazovy vychovávateliek Miroslavy Živkovićovej a Olinky Stojancovej. Druhé predstavenie po srbsky predviedli deti z Poletarca z Novej Pazovy vychovávateliek Dajany Lazarevićovej a Biljany Goj-

www.hl.rs

kovićovej-Miljkovićovej a v ňom spracovali ľudovú tradíciu spätú s oslavou vianočných sviatkov kedysi na dedine. Ako nám povedala Radmila Bogdanovićová, úradujúca riaditeľka Poletarca, obe predstavenia v Pećinciach boli pochválené a všeobecne veľmi pozitívne zhodnotené. Základným cieľom usporiadania tohto tradičného podujatia je rozvoj detskej tvorby a kreativity, tiež rozvoj hovoru, samouctievania a socio-emocionálneho rozvoja. Každý rok je Momentka z predstavenia Soľ nad zlato (Foto: z archívu PU Poletarac) hostiteľkou revuálnej divadelnej tvorby jedna z 8 predškolských nie, a to po prvý raz bábkové. Pri- všetky tri predstavenia majú naustanovizní z územia Sriemu a na pravujú ho deti a vychovávateľky plánované početné vystúpenia nej vychovávatelia majú možnosť Vesna Surdučki a Branka Ljubinko- a najmladší milovníci Tálie si predvymeniť si aj kreatívne idey a nad- vićová z objektu v Golubinciach. stavenie Soľ nad zlato budú môcť S týmto divadielkom vystúpia na pozrieť i na detskej divadelnej previazať lepšiu spoluprácu. Toho času v Poletarci intenzívne ďalšej revuálnej prehliadke v Irigu. hliadke v Starej Pazove, známejšej Ináč do konca školského roka ako 3 x Ď začiatkom júna. chystajú i tretie detské predstave-

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

50 ROKOV RÁDIA KYSÁČ

Prvý lokálny rozhlas vo Vojvodine Elena Šranková

lepšej informovanosti Kysáčanov, najmä keď ide o udalosti týkajúce sa tejto osady a Mesta Nový Sad, prispieva Rádio Kysáč. S prácou začalo 1. mája 1965 ako Mládežnícka rozhlasová stanica Kysáč. Bola to prvá lokálna rozhlasová stanica vo Vojvodine. Iniciátorom založenia bol učiteľ Ján Lomen, ktorý bol zároveň úradujúcim riaditeľom a organizátorom. Prvým hlavným a zodpovedným redaktorom bol učiteľ Pavel Grňa. Druhým šéfredaktorom, ktorý túto úlohu vykonával dlhú dobu, bol učiteľ Michal Naď. Hlásateľom bol Milan Súdi a technikom Vladimír Kardelis. Prvým predsedom rozhla-

sovej rady bol Michal Anušiak. informovanie a vzdelávanie Program sa vysielal v slovenKIS Kysáč. Po mnohých preskom jazyku v utorok, vo štvrtok, sťahovaniach od 4. novembra v sobotu a v nedeľu. Rozhlas 2005 sídli v podkroví Kultúrmal sieň pre nahrávanie piesní, no-informačného strediska. v ktorej vznikol rad rozhlasoTýždenne sa vysiela 33 hodín vých spevákov. Prostredníctvom programu v slovenskej reči a 5 stredných vĺn Rádiostanica v Kyhodín po srbsky. V príprave sáči informovala do roku 1980. programu informatívneho, Po viac ako desaťročí Rozhlavzdelávacieho a zábavného sová stanica Kysáč opäť začala Redakcia z roku 1972, vľavo zakladateľ Rádia charakteru sa angažuje redakcia v čele, ktorej sú Anna vysielať 1. októbra 1991. Iniciá- Kysáč Ján Lomen torom bol znova Ján Lomen, vtedy Rádio Kysáč začal vysielať v stereo Chrťanová-Leskovac, riaditeľka KIS riaditeľ KIS Kysáč. Vysielalo sa na technike. Ďalším krokom ku skva- a zodpovedná redaktorka, a Mifrekvencii VKV 104,8 MHz, v stredu, litneniu informovania Kysáčanov chal Ďurovka, redaktor denného sobotu a nedeľu. Honorárni pracov- bol denný program, ktorý štartoval programu. Technici sú Ondrej a Ján níci a spolupracovníci za svoju prácu v pondelok 16. novembra 1998. Sabadošovci. Avšak od 1. mája 1965 Toho času Rádio Kysáč vysiela na dodnes v Rádiu Kysáč pracoval celý dostávali skromnú úhradu. Stalo sa, že vysielania chystali aj bez žiadnych VKV frekvencii 103,8 MHz. Pôsobí rad spolupracovníkov, vďaka ktorým príjmov. V stredu 20. mája 1998 v rámci Ustanovizne pre kultúru, pretrval dodnes.

S PREDSEDNÍČKOU MOMS ARADÁČ ANNOU BAGĽAŠOVOU

Odteraz pod vlastnou strechou Vladimír Hudec

Mala som dobrý pocit z toho, keď sme na Detve v najkrajšom svetle iestny odbor Matice slopredstavili Aradáč; okrem tanečvenskej v Aradáči aj vlani níkov a meškárok svoju gastro zaznamenal čulú činnosť a a etno ponuku predstavili SŽR, vcelku možno povedať, že spolu vinohradníci a výrobcovia klobás. s Kultúrnym centrom (KC) a SpolZopakovali sme to aj na matičnom kom žien Ruža (SŽR) je hybnou zájazde na 19. Hontianskej paráde silou kultúrneho života v Hrušove. Vždy sa a pestovania národdá urobiť ešte viac, nej identity Slovákov vždy sú medzi nami v osade. vítaní noví ľudia s – To nie náhodou. vlastnými ideami Veď mnohí členovia a novou energiou. Matice sú zároveň aj – Čo považučlenmi KC a aj SŽR. jete za najväčší Dobre spolupracujeme úspech minuloaj so základnou školou, ročnej činnosti? evanjelickou cirkvou, – Je to akiste skuMiestnym spoločentočnosť, že MOMS, stvom a, pravdaže, s KC a SŽ Ruža vlamestom Zreňanin, ale Aradáčania sa vlani predstavili aj na Dolnozemskom dvore ni získali vlastné aj s ostatnými aradáč- na Detve (Foto: z archívu MOMS Aradáč) priestory, čím sa skymi združeniami – splnila dlhoročná vinohradníkmi, výrobcami klobás, sme sa na Aradáčskej oberačke a túžba tunajších Slovákov. Poskytla požiarnikmi, AŠK, Združením Har- uhostili sme FS Dudváh Križovany nám ich NRSNM, ktorá na tie účely mónia, – povedala nám na úvod zo Slovenska. Konečne naši pred- kúpila dom v Aradáči. Potrebné rozhovoru predsedníčka aradáč- stavitelia účinkovali aj na poduja- je ešte mnoho práce a peňazí na skeho MOMS Anna Bagľašová. tiach v rámci SNS a podujatiach funkčnosť domu. Vo chvíli, keď – Ako hodnotíte minuloročnú iných MOMS a inštitúcií. Zvlášť sme ho dostali, súbehy boli už činnosť MOMS? sme hrdí na to, že Aradáčania vlani uzavreté. Medzičasom sme usilov– Minuloročnú činnosť hod- štyrikrát zavítali na Slovensko. ne vypracúvali projekty a môžem

• KULTÚRA •

notím ako úspešnú, už aj preto, že sme realizovali vytýčený plán. Predovšetkým mám na mysli náš najväčší tradičný 7. Festival zvykov a obyčají V aradáčskom šírom poli, ktorý sa nám podarilo zorganizovať o. i. aj vďaka už spomínanej spolupráci. Okrem toho zúčastnili

povedať, že máme aj výsledky. Tak napr. projekty KC sú kladne ohodnotené na súbehoch Naftového priemyslu Srbska a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí na kúpu nábytku. Čoskoro začnú aj práce na úprave domu. – Ako je to všeobecne s financovaním aktivít MOMS? – Tak ako aj všade: veľmi ťažko. Hoci na festival zvykov a obyčají peniaze dostávame na základe projektov a sponzorov, pri organizovaní finančne menej náročných podujatí sa nám však neraz stane, že členovia spravujúcich orgánov okrem vlastnou prácou často prispejú aj peňažne z vlastného vrecka. Z Miestneho spoločenstva pomoc nemôžeme očakávať, lebo nemajú ani na vlastné potreby. Trovy čiastočne hradíme aj z členského, prípadne nám trochu pomôžu aj naši aradáčski podnikatelia. – Aké máte plány na tento rok? – Niektoré z nich, akým je napr. Zima s knihou, už máme za sebou. Pravdaže, festival zostáva našou ústrednou aktivitou a okrem toho plánujeme uhostiť divadelné súbory z iných prostredí, budeme sa podieľať v organizácii Aradáčskej oberačky a, pravdaže, ako som už povedala, budeme pracovať na rekonštrukcii toho nášho stánku. Konečne v novembri primeraným spôsobom oslávime 25. výročie obnovenia nášho MOMS.

19 /4646/ 9. 5. 2015

Kultúra ROZHOVORY: RAJKO KOSIJER, MAJITEĽ I RIADITEĽ VYDAVATEĽSTVA KAIROS (SRIEMSKE KARLOVCE)

Elektronická kniha nie je ono Oto Filip

sohom z návštev knižných veľtrhov, podujatí a salónov je nielen kúpa dobrej knihy, účasť na prezentácii alebo tribúne, ale aj stretnutie so spisovateľmi, vydavateľmi, vôbec milovníkmi tlačeného slova. Rozhovor s Rajkom Kosijerom, prvou osobnosťou vydavateľského podniku Kairos, sídliacim v Sriemskych Karlovciach, sa konal v tej správnej chvíli 23. apríla, v Svetový deň knihy a autorských práv. – Čo popriať knihe pri príležitosti jej sviatku? – Prajem jej najmä to, aby ju čitatelia častejšie objavovali a venovali viac pozornosti než doteraz. V poslednej dobe aj médiá, aj tlač, aj vôbec naše okolie inklinuje skôr k súčasným výdobytkom, ako je tlač, kniha v elektronickej forme. Mám dojem, že táto môže nejakým spôsobom zničiť čitateľské publikum, keďže aj to málo čitateľov, čo ich zostalo, sa možno začne orientovať na ňu. Zvlášť keď si zvyknú viac vysedávať pred obrazovkami a monitormi počítačov, častejšie siahať po moderných tabletoch a telefónoch. To nie je ono. Takí čitatelia necítia vôňu papiera, tlače… – Názory na to sa však rôznia? – Vraví mi jeden priateľ, že aj v tej elektronickej knihe možno čosi podčiarkovať, že zariadenia a čítačky môžu byť s nami na pláži, v autobuse, inde. No kniha je čosi iné. Okrem spomínanej vône je tu aj inakší dotyk, vizuálny výzor, cit, ktorý si zakódujeme v spomienkach. Okrem vlastným obsahom, kniha na nás vplýva, opantávajúc nás aj formou, prebalom, ilustráciou, vôbec úpravou. Človek ju cíti v rukách, viackrát otvára na tých istých stranách, ku ktorým sa vracia. O elektronickej forme nevedno, koľko bude trvať. Na druhej strane zase sú tu knihy, sádzané v olove, ktoré vznikli ozaj dávno. Nemožno prognózovať ani dĺžku trvania ofsetu či digitálnej tlače. A aj tá elektronická forma je veľkou neznámou. Uzavriem: aby sme si knihu zachránili, musíme

www.hl.rs

sa jej častejšie vracať a prezentovať ju. Len tak si prinavrátime čitateľov. – Koľko nových titulov Kairos zverejní za rok? Môže vôbec vydavateľstvo tohto druhu čeliť tým, ktorí si veľmi nevyberajú, čo pustia na trh? – Kairos existuje dvadsaťtri rokov, zverejňuje zo dvadsať do dvadsaťpäť titulov za rok. Okrem toho sme prinútení byť zástupcami niektorých menších firiem. V rámci firmy sú aj dve kníhkupectvá v Sriemskych Karlovciach a v Novom Sade, v ktorých predávame aj školské a kancelárske potreby. Lebo len na základe vydavateľskej činnosti ťažko obstáť, existovať. Máme osem zamestnancov. Osobitným problémom sú väčší zákazníci, ako sú knižnice a školy, s ktorými nemôžeme viac úzko spolupracovať, lebo sa všetko robí prostredníctvom tendrov. Ako ich nedokážu vypísať, alebo ich zrušia v novembri či decembri a ustanovizeň nedokáže vypísať nový do Nového roku, tak je ten

rok preč. A to automaticky aj pre nás znamená stratu. Ak to bude takto pokračovať, tak najľahšie bude tomu, kto si knihy, pre málo peňazí, ktoré má, objednáva na stránke veľkého vydavateľa. Tým sa zbavil problémov. Zadováženie kníh sa zredukovalo na jednomyseľnosť spôsobujúcu krach vydavateľov. Pretrvá len niekoľko veľkých vydavateľstiev a je otázne, dokedy aj tieto budú existovať. Som toho názoru, že sa o knihu nestará nikto v spoločnosti. – Titul podľa vydavateľa má nízku cenu, kým je čitateľovi prehnane drahý. Ako to zladiť? – Keďže sme v priestoroch Novosadského veľtrhu, chcem vyzdvihnúť, že sa nám ten snaží ako vydavateľom poskytovať priestor podľa cien, ktoré boli platné ešte pred piatimi rokmi. Tak isto návštevníkom umožniť vstup zdarma. Bolo by napríklad plným zásahom do terča, keby aj médiá vyšli v ústrety a vyčlenili veľtrhu istú časť získanú reklamnými obsahmi. Bol by to prínos

ku knihe, z ktorého by potom bol viacnásobný osoh. – Čo chystáte na tento rok? – Práve sú vo fáze prípravy v edícii Stražilovo básne od Jovana Jovanovića Zmaja. Chystáme aj ďalšiu, v poradí piatu knihu Dragu Kekanovića, autora zo Záhrebu. Jeho predošlá kniha Usvojenje získala vlani Andrićevu cenu, Cenu Danka Popovića a Cenu Grigorija Vozarevića. Táto najnovšia kniha je vlastne výberom z jeho poviedok z celkového opusu jeho tvorby, od začiatkov dodnes. Bude to rozsiahla kniha, ktorej redaktorom je profesor Aleksandar Jovanović. – Kairos spolupracuje aj s HL Printom. Ako hodnotíte túto spoluprácu? – Kairos je prvým vydavateľstvom, ktoré v HL Printe tlačilo tri knihy, a to Quo Vadis, Priče iz srpske starine a Srpska ljubavna poezija. V tej spolupráci pokračujeme. Pred niekoľkými dňami svetlo sveta uzrela kniha rozprávok mladej belehradskej spisovateľky Any Rankovićovej Ne remeti mi krugove. Stretli sme sa nedávno a je veľmi spokojná s výzorom knihy. Uzavriem konštatovaním, že som spokojný tak s kvalitou tlače, ako aj s rešpektovaním stanovených lehôt.

Bolesť možno utlmiť alebo utíšiť?! Anna Horvátová

j medzi formálne blízkymi slovami dochádza k sémantickej diferenciácii. Medzi také slová blízke formou a s nepatrným významovým rozdielom patria aj slovesá utlmiť a utíšiť. A prečo práve tieto dve slová, nuž podnietilo ma k tomu spojenie „utlmiť bolesť“! V Krátkom slovníku slovenského jazyka sú jasne vysvetlené odchýlky týchto dvoch slovies. Význam slovesa utlmiť je síce stíšiť, stlmiť, ale utlmiť zvuky, kroky, ako i potlačiť, a to utlmiť vzburu. Aj vášne možno utlmiť – utlmené vášne. Pozrime si teraz na význam slova utíšiť; je to upokojiť, uchlácholiť: utíšiť plačúce dieťa, utíšiť pobúrenú verejnosť, utíšiť vlastné svedomie. Utíšiť je aj spôsobiť skončenie

Informačno-politický týždenník

niečoho, zamedziť, zastaviť; zmierniť, napríklad: utíšiť vranu, utíšiť hádku, utíšiť hlad. Pri chorobe sa dávajú lieky na utíšenie bolestí. A práve na tento význam sme tu chceli dať dôraz. Z tohto príkladu vyplýva, že už ak chceme zdôrazniť, že sa bolesť zmiernila, radšej použime slovo utíšiť. Zvratné sloveso utíšiť sa (utišovať sa) sa hodí na vyjadrenie týchto významov: stíchnuť, zatíchnuť, upokojiť sa: pacient sa upokojil; a prestať, utíchnuť, zmierniť sa: rozruch sa utíšil, vietor sa utíšil. Sloveso stíšiť (sa) je tiež vhodné v tomto prípade, a preto uvedieme aj jeho významy; – urobiť tichším, tichým, stlmiť: stíšiť hlas, rádio; – zmierniť, stlmiť, oslabiť: stlmiť bolesť (liekom), žiaľ; bolesť sa stíšila; – urobiť pomalším, spomaliť krok: auto v zákrute stíšilo, v stanici vlak stíšil – zmiernil rýchlosť. • KULTÚRA •

DIVADELNÁ PREMIÉRA VO VOJLOVICI

Čarodejník z krajiny Oz po vojlovicky Vladimír Hudec

stredu 29. apríla na javisku Spomienkového domu vo Vojlovici mladšia divadelná skupina SKOS Detvan premiérovo predviedla divadelnú hru po srbsky Čarodejník z krajiny Oz. Predstavenie je inšpirované známym filmom, popretkávané početnými choreografiami moderných tancov. – Tento náš je čarodejník, ale predsa len trochu iný, ako ho všetci dobre poznáme, – hovorí režisérka predstavenia Terézia Weberová-Oravcová. – Kostýmy a postavy pripomínajú opravdivého čarodejníka,

ale sú odlišnosti v deji. Predstavenie môže byť zaujímavé aj dospelým, nielen deťom. Gratulácie po predstavení nás ubezpečujú, že robíme užitočné veci a deti usmerňujeme na opravdivé umenie. Týmto sme dokázali, že rozličné druhy umenia, čiže moderný balet a moderné tance, akými sú hip-hop, kramp a iné, možno uplatniť aj v jednom takomto muzikáli. Deti v songoch prejavili svoje spevácky talenty a všetko to spolu na javisku pôsobilo veľmi pekne. Aj pokrajinský selektor si pozrel predstavenie, pochvalne sa o ňom zmienil a zaradil ho do programu

Zapôsobili na obecenstvo a selektora: účastníci a autori vojlovického Čarodejníka z Ozu (Foto: z archívu spolku)

6. pokrajinského mládežníckeho divadelného festivalu Vojvodiny v Kule. Vojlovičania tu vystúpia už 9. mája a 20. júna vystúpia aj v Kultúrnom stredisku v Pančeve. Zároveň chystajú aj slovenskú variantu predstavenia. S ním sa predstavia domácim do konca mája a bude to skúška pred vystúpením 7. mája na festivale 3 x Ď v Starej Pazove.

VÝSTAVA GRAFÍK V GALÉRII SPK V STAREJ PAZOVE

Reflexia pohyblivých grafík Katarína Verešová

Tvár a rub – reflexia pohyblivých grafík Vanje Ignjacovej a Emílie Valentíkovej v Galérii Strediska pre kultúru Stará Pazova. Táto

základnej škole v Petrovaradíne a Strednej škole Bogdana Šuputa ýstava Vanje Ignjacovej v Novom Sade. Jej spolutvorkyňou a Emílie Valentíkovej, ktoa kolegyňou na Akadémii umení rú sme nazvali Líce u toho istého profesora a rub, predstavuje reflexiu je aj Emília Valentíková, pohyblivých grafík. V tomto ktorá základnú školu procese umelkyne zapojili viaa gymnázium skončicero médií: grafiku, fotografiu la v Báčskom Petrovci. a body-art. Ľudská figúra je Valentíková vysvetlila, odmaľovaná zo šablóny, kde že počas vymaľovania sa môžu rozoznať základné tiel geometrické figúrartefakty geometrie: kruh, ky použili symbolicky: trojuholník a štvorec, takže kruh ako symbol unisamotné telo predstavuje suverza, trojuholník ako permatricovú formu a ktorú už symbol ducha a štvostretáme v maliarstve. Figúry rec ako symbol hmoty. sú vsunuté na čierne úzadie „Inšpiráciu sme čerpali do jedného nekonečného zo supermalevičizmu priestoru, nosiac vizuálne Momentka z otvorenia výstavy Líce a rub čierneho trojuholnív Starej Pazove odkazy. Tie vyložené odkazy ka a čierneho kruhu. treba dobre popozerať, aby boli výstava bola obohatená ďalším Chceli sme zahrnúť celé dejiny ujaté. Toto je jeden experiment, vizuálnym médiom – skvostne la- od pravekého rituálneho vymaktorý neruší krásne umenie, ba denou videoprezentáciou tvorby ľovania tiel až po 20. storočie a kladie základy postmoderny dvoch mladých umelkýň. Malevičovu smrť.“ Bola to teda a avantgardy, dáva impulzy v noVanja Ignjacová je na druhom nadstavba videnia diel Kazimira vej kompozícii v maliarstve a tiež roku štúdia Akadémie umení Severinoviča Maleviča (1878 – v architektúre,“ povedal akademic- v Novom Sade, odsek grafiky, u 1935), výtvarného predstaviteľa ký maliar Marjan Karavla v ponde- profesora Radovana Jandrića, svetovej avantgardy, – uzavrela lok 4. mája na otvorení výstavy kam sa dostala po skončenej Valentíková.

„V

• KULTÚRA •

Predtým ako zahrali čarodejníka, predstavila sa aj divadelná skupina vojlovickej Základnej školy Bratstva a jednoty hrou Aska s vlkom a kozliatkami. Aj táto premiéra, práve tak ako aj všetky ostatné podujatia tohto spolku, sa v tomto roku nesú v znamení 40. výročia založenia spolku a ústredné oslavy tohto úctyhodného jubilea si naplánovali na jeseň.



KRÁTKE SPRÁVY

Stará Pazova

Kultúrny informátor na máj. Zamestnanci Strediska pre kultúru Stará Pazova a Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova v utorok 5. mája na tlačovke v galérii strediska predstavili najnovší Kultúrny informátor (číslo 111). Máj je mesiacom divadla a Stará Pazova v dňoch 16. až 24. mája bude hostiteľkou 53. Prehliadky ochotníckych divadiel Vojvodiny. V súťažnej časti vystúpi osem divadelných predstavení, a to z Irigu, Šídu, Sivca, Kruščića, Crvenky, Kuly a zo Starej Pazovy (SD VHV a KUS Branka Radičevića). V nedeľu 10. mája sa v divadelnej sále uskutoční oblastná prehliadka detskej folklórnej tvorby a vo večerných hodinách na programe je výročný koncert FS Klasy. O dva dni neskôr žiaci a kolektív ZŠ hrdinu Janka Čmelíka si naplánovali oslavu Dňa školy. Tradičné podujatie – detská divadelná sobota pre najmladších bude 16. a 30. mája. Celovečerný koncert FS Púčik z Českej republiky, z Brna, je na programe 29. mája a ich hostiteľmi sú členovia SKUS hrdinu Janka Čmelíka. a. lš.

19 /4646/ 9. 5. 2015

Oznamy DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, 063/8269205 a 021/782278.

hlasludu.info www.hl.rs Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá

ŠANCA PRE ZAMESTNANIE ŠOFÉROV

Opis obsadzovanej pracovnej pozície: – šoféri z povolania so skúsenosťami a povolaniami pre výkon povolania v kamiónovej doprave; – vykonávanie práce sa bude vzťahovať na územie Európskej únie, so sídlom materskej spoločnosti na Slovensku. Predstavenie zamestnávateľa: Spoločnosť Albatros, s. r. o., má svoje sídlo v Dunajskej Strede, časť Mliečany, Slovenská republika. Pre ďalšie informácie o spoločnosti: www.albatros-group.sk Podmienky: * Prax min. v rozsahu 2 mesiacov; * Vodičské oprávnenie – vodičský preukaz kategórie C, E; * Kvalifikačná karta vodiča; * Digitálna karta do tachografov; * Lekárske potvrdenie o spôsobilosti vykonávať príslušné povolanie; * Ovládanie slovenčiny, prípadne maďarčiny. Splnenie podmienok nie je potrebné dokladať predložením všetkých príslušných dokladov a dokumentov vo fáze prejavenia záujmu o prácu. Podmienky, spôsob výkonu práce a odmeňovanie budú prezentované pri osobnom stretnutí. Kontakt: +421 917736149; mlalbatros@yahoo.com

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 l inzercia@hl.rs 38

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Podľa článku 3 Pravidiel o pridelení rozpočtových prostriedkov Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá na spolufinancovanie programov a projektov v oblasti základného a stredného vzdelávania a výchovy v Autonómnej pokrajine Vojvodine (Úradný vestník APV, číslo 29/15) a v súvislosti s Pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2015 (Úradný vestník APV, čísla 53/14 a 54/14 – opr.) Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá vypísal SÚBEH O SPOLUFINANCOVANIE PROGRAMOV A PROJEKTOV V OBLASTI ZÁKLADNÉHO A STREDNÉHO VZDELÁVANIA V AP VOJVODINE NA ROK 2015 ROZVRHOVANIE PROSTRIEDKOV A) Ustanovizne základného a stredného vzdelávania a regionálne strediská pre profesionálny rozvoj zamestnancov vo vzdelávaní Právo účasti na súbehu majú ustanovizne základného a stredného vzdelávania na území AP Vojvodiny, ktorých zakladateľom je Republika Srbsko, autonómna pokrajina alebo jednotka lokálnej samosprávy a regionálne strediská pre profesionálny rozvoj zamestnancov vo vzdelávaní so sídlom na území AP Vojvodiny. B) Združenia Právo účasti na súbehu majú združenia so sídlom na území AP Vojvodiny, ktoré ako jeden z cieľov združovania stanovami plánovali aktivity v oblasti vzdelávania. SPOLOČNÉ PODMIENKY SÚBEHU: Rozvrhovanie prostriedkov sa koná podľa určených kritérií. Združenia, ktoré sú podpisovatelia protokolu o spolupráci so sekretariátom, sa nezaraďujú do systému bodovania a ich prihlášky sa budú osobitne rozoberať. II. Podávateľ prihlášky má k prihláške na súbeh pripojiť: 1. fotokópiu aktu o zápise do súdneho registra, resp. fotokópiu rozhodnutia o zápise do registra v Agentúre obchodných registrov pre združenia, 2. fotokópiu potvrdenia o daňovom identifikačnom čísle, 3. združenia občanov podávajú aj výpis z AOR, ktorým sa preukazuje, že je podávateľ prihlášky registrovaný pre úkony v oblasti vzdelávania, 4. ak združenia majú podpísaný protokol o spolupráci so sekretariátom, odovzdávajú fotokópiu protokolu. ROZHODOVANIE O ŽIADOSTIACH A SPÔSOB APLIKOVANIA O pridelení prostriedkov užívateľom rozhoduje pokrajinský tajomník pre vzdelávanie na návrh Komisie pre uskutočnenie súbehu, ktorá prerokúva odoslané žiadosti. Sekretariát si vyhradzuje právo žiadať si od žiadateľa, podľa potreby, dodatočnú dokumentáciu alebo informácie. Prihláška na súbeh sa odosiela v písomnej podobe, na jednotnom tlačive, ktoré sa uverejňuje na webovej stránke sekretariátu a obsahuje cieľ, aktivity, užívateľov, finančný plán a udržateľnosť programov a projektov s lehotou ich ukončenia. Jedna právnická osoba môže odovzdať najviac dve prihlášky. Výsledky súbehu sa zverejňujú na webovej stránke sekretariátu. Súbeh je otvorený od 30. 4. 2015 do 15. 5. 2015. Prihlášky s potrebnou dokumentáciou treba zaslať na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá: Súbeh o spolufinancovanie programov a projektov v oblasti základného a stredného vzdelávania v AP Vojvodine na rok 2015 Bulvár Mihajla Pupina 16 21 000 Nový Sad Oneskorené a neúplné prihlášky, prihlášky, čo podali neoprávnené osoby, ako ani prihlášky, čo nie sú predmetom súbehu, sa nebudú rozoberať. Tlačivo dotazníka s prílohami si možno stiahnuť z oficiálnej webovej prezentácie Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá www.puma.vojvodina.gov.rs.

• OZNAMY •

SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na našich rodičov

Dňa 11. mája 2015 uplynie mesiac, čo po zákernej chorobe snom smrti zaspal náš milovaný, dobrý a starostlivý manžel, otec a starký

JOZEFA SUCHÁNSKEHO 4. 10. 1931 – 23. 12. 2013 – 2015

MÁRIU SUCHÁNSKU 4. 7. 1934 – 8. 5. 2014 – 2015

z Kovačice Uplynul už rok, čo ste nás opustili, ale smútok zostáva navždy. Vaše deti

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Po dlhej nevyliečiteľnej chorobe dňa 15. apríla 2015 ukončila svoj zápas a odišla na večný odpočinok naša drahá mama, starká, sestra, teta a testiná

JÁN ŠIMÁK – DŽAJO

29. 12. 1957 – 11. 4. 2015 z Padiny

Smrti sa nebojím, smrť nie je zlá. Smrť je len kus života ťažkého! S veľkým bôľom v srdci, ale i láskou a vďakou za všetko, čo pre nás urobil, spomínajú si na neho Jeho najmilší: vnúčik Tobias, manželka Anička, dcéra Ivana s manželom Jánom a syn Ján so snúbenkou Saňou

Dipl. právnička KATARÍNA BRKLJAČOVÁ

POSLEDNÝ POZDRAV

rod. Demrovská 26. 12. 1944 – 15. 4. 2015 rodom z Báčskeho Petrovca

Vyčerpaná ťažkou chorobou, zbavená všetkých nerestí, pochovaná bola 21. apríla na novosadskom cintoríne. Smútiaca rodina

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Karin Komerc MD, s. s r. o., Veternik, Ul. Živorada Petrovića č. 8, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie riečneho nánosu z koryta rieky Dunaj od km 1264 + 000 do km 1265 + 000, na časti k. p. č. 4268, k. o. Veternik, ZO Nový Sad, a od km 1268 + 400 do km 1269 + 400, na časti k. p. č. 6690, k. o. Futog, ZO Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutia v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu.

• OZNAMY •

JÁNOVI MUČAJIMU

2. 3. 1944 – 28. 4. 2015 z Báčskeho Petrovca

Miloval si život a všetkých nás. Hoci už nie si s nami, s úctou a láskou si na Teba budeme spomínať. Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska. Brat Ondrej s rodinou z Rakúska, sestra Anna s rodinou z Austrálie a sestra Zuzana-Uta z Nového Sadu

19 /4646/ 9. 5. 2015

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA so spolužiakom

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s dobrým profesorom a vynikajúcim človekom

SAMUELOM BOLDOCKÝM

SAMUELOM BOLDOCKÝM Čas plynie, ale trvalú spomienku si navždy zachová spolužiačka Zuzana Topoľská, rod. Zorňanová, zo Selenče

POSLEDNÉ ZBOHOM svojmu kolegovi

Trvalú spomienku si navždy zachováme a celej rodine vyjadrujeme úprimnú sústrasť. Rodina Zoláreková a Turčanová zo Selenče a Ivan a Štefan s rodinou z Prahy

SMUTNÁ ROZLÚČKA s bratom a báčinom

SAMUELOVI BOLDOCKÉMU

JÁNOM ŠIMÁKOM

25. 4. 1943 – 25. 4. 2015 z Báčskeho Petrovca

Spomíname, nezabúdame... S láskou a úctou kolegyne dôchodkyne Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s naším otcom a starým otcom

1957 – 2015 z Padiny

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachová: sestra Anna Pavelová s manželom a deťmi

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s manželom

JÁNOM MUČAJIM

2. 3. 1944 – 28. 4. 2015 z Báčskeho Petrovca

Cestou života si mohol ešte kráčať, životné radosti s nami znášať. Zaplakali oči, zaplakalo srdce bôľom, keď sme Ti dali zbohom. Hoci si odišiel a niet Ťa medzi nami, v našich srdciach zostaneš navždy.

JÁNOM MUČAJIM

2. 3. 1944 – 28. 4. 2015 z Báčskeho Petrovca

Klesli ruky, čo pre nás pracovali, zavreli sa oči a zármutok zanechali.

S láskou a úctou sa lúčia: dcéra Jarmila, zať Pavel a vnuk Martinko

Manželka Zuzana

SPOMIENKA

PharmMr. MARTA POKORACKÁ – PANKA

10. 2. 1963 – 15. 5. 2007 – 2015 zo Starej Pazovy Tvoja duša je drahokam. Zarmútení: deti Milan a Anna, rodičia Marta a Pavel a brat Branislav s manželkou Vlastou a ich deťmi Ivorom a Janou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Po dlhej zákernej chorobe dňa 11. apríla 2015 stratila som môjho starostlivého syna

JÁNA ŠIMÁKA 1957 – 2015 z Padiny

Smútok a bôľ sa usídlil v mojom srdci. Vždy budem spomínať na jeho starostlivosť, dobrotu a ochotu pomôcť. Matkino srdce už nemôže nič potešiť. Zarmútená matka Anna Šimáková

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s otcom a so starým otcom

JÁNOM MUČAJIM

2. 3. 1944 – 28. 4. 2015 z Báčskeho Petrovca

Osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná. Syn Ján s manželkou Máriou a vnukom Miroslavom

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 l inzercia@hl.rs 40

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s mojím milovaným manželom

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s mamou, starkou a mamičkou

ADAMOM MAJORSKÝM 19. 12. 1951 – 27. 4. 2015 kamenárom zo Starej Pazovy

Ťažko je bez Teba žiť, úzkym chodníkom k Tvojmu hrobu chodiť. S plačom Ťa hľadáme, ale už niet návratu, ani nádeje. Iba láska v mojom srdci navždy zostane.

ZUZANOU CEROVSKOU 1927 – 2015 z Petrovca

Žiaden čas nie je nadostač dlhý na život s tými, ktorých milujeme. Na Tvoju lásku, usilovnosť a starostlivosť nikdy nezabudnú

Zarmútená manželka Anna

Tvoji najmilší: dcéra Zuzana a vnučky Želmíra a Daniela s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA Dňa 27. apríla 2015 nás náhle a nečakane opustil náš drahý otec a starý otec

ADAM MAJORSKÝ

19. 12. 1951 – 27. 4. 2015 kamenár zo Starej Pazovy

Život vyhasol bez posledných slov rozlúčky. Osud bol krutý, žiaľ ešte väčší. Pusto a prázdno, ktoré zostalo po Tebe, nedá sa ničím nahradiť. Chybujú nám Tvoje kroky, Tvoja pomoc a rada.

Náhle odišla Tvoja duša, nestihol si ani povedať: „Zbohom, rodina moja.“ Klesli ruky Tvoje, čo pre nás pracovali, prestalo biť srdce, ktoré nás milovalo, zavreli sa oči, ktoré na nás pozerali. Zarmútení: syn Igor, nevesta Biljana, vnučky Naďa a Elena

Zarmútení: dcéra Danuša Verešová, zať Boris, vnučky Nina a Mia

POSLEDNÝ POZDRAV bratrancovi

POSLEDNÝ POZDRAV

Dňa 27. apríla 2015 nás opustil

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul ťažký rok, čo nás opustil náš manžel, otec a starý otec

JURAJ JAŠKO 30. 6. 1931 – 9. 5. 2014 – 2015 z Kovačice

ADAM MAJORSKÝ

zo Starej Pazovy

V srdci zostal žiaľ, v dome je pusto a na Tvojom hrobe večné ticho. Nie si medzi nami, ale žiješ v našich spomienkach.

ADAMOVI MAJORSKÉMU zo Starej Pazovy

Navždy zostaneš v našich spomienkach. S láskou a úctou sesternica Anna Lazarevićová

• OZNAMY •

Mária Majorská, manželka po zosnulom bratrancovi Jánovi, s deťmi

Tvoji zarmútení: manželka Eržika, dcéra Eržika, zať Ďurko a vnúčatá Martin a Alenka

19 /4646/ 9. 5. 2015

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 6. mája 2015 uplynulo päť rokov odvtedy, čo nás opustil

SAMUEL BALÁŽ 1931 – 2014 – 2015 z Báčskeho Petrovca

JÁN VOZÁR

22. 12. 1937 – 6. 5. 2010 – 2015 Odišiel si do radosti a Božej slávy a nám si všetkým zostal stále v srdci a v láske.

JÁN VOZÁR

6. 5. 2010 – 6. 5. 2015 z Kysáča

S úctou a láskou si na nich spomína syn Ján s rodinou

Trvalú spomienku na Teba si zachováva syn Pavel s rodinou

ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

ŠTEFANOM OPAVSKÝM

s naším švagrom

so zaťom

21. 5. 1951 – 28. 4. 2015 z Báčskeho Petrovca

Tichú trvalú spomienku na Teba si zachová rodina Kurišová

SMUTNÁ ROZLÚČKA so

ŠTEFANOM OPAVSKÝM 21. 5. 1951 – 28. 4. 2015 z Báčskeho Petrovca

Ten večný pokoj Ti prajeme a pamiatku na Teba si zachováme. Svatovci Sušerskovci www.hl.rs

rod. Ožvátová 18. 3. 1942 – 23. 9. 2011 – 2015

z Kysáča

Tvoji najmilší: manželka, dcéra a syn s rodinami a všetci ostatní, ktorí si na Teba spomínajú

JULKA VOZÁROVÁ

Informačno-politický týždenník

V srdci bôľ, v duši plač, prázdny a smutný dom je náš. Tvoja láska a dobrota zostanú navždy v našich zranených srdciach. Diňovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA so

ŠTEFANOM OPAVSKÝM 21. 5. 1951 – 28. 4. 2015 z Báčskeho Petrovca

Z práce unavený si prišiel a nečakane a bez pozdravu si nás opustil. Trvalú spomienku na Teba si zachovajú svatovci Josipovićovci • OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s milovaným manželom

SMUTNÁ ROZLÚČKA s bratom a so strýkom

ŠTEFANOM OPAVSKÝM 21. 5. 1951 – 28. 4. 2015 z Báčskeho Petrovca

Odišiel si tíško, ako odchádza deň, bez posledných slov rozlúčky. Tvoja dobrota a láska, ktorú si tak nesebecky všetkým rozdával, nikdy nezmizne z našich sŕdc.

ŠTEFANOM OPAVSKÝM 21. 5. 1951 – 28. 4. 2015

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska. Brat Ján s rodinou

Zarmútená manželka Anna

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s otcom a so starkým Dňa 28. apríla 2015 nás nečakane navždy opustil

ŠTEFAN OPAVSKÝ 21. 5. 1951 – 28. 4. 2015 z Báčskeho Petrovca

Cestou života mal si ešte s nami kráčať, životné radosti spolu s nami znášať. Len ten, kto stratil koho mal rád, pochopí, čo je to bolesť a žiaľ. So žiaľom sa s Tebou lúčia, ale s láskou si na Teba spomínať budú: syn Jaroslav s manželkou Annou a vnúčence Ivona a Dávid • OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s otcom a so starkým Dňa 28. apríla 2015 nás nečakane navždy opustil

ŠTEFAN OPAVSKÝ 21. 5. 1951 – 28. 4. 2015 z Báčskeho Petrovca

Márne Ťa naše oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Ťažko je bez Teba žiť, keď nemá kto poradiť, potešiť. Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať do konca života. Syn Rastislav s rodinou

19 /4646/ 9. 5. 2015

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 8. mája 19.30 Piesne v prednese účastníkov festivalu Stretnutie v pivnickom poli z roku 2003 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 20.45 Kumštáreň Nedeľa 10. mája 11.00 Máj v TV spomienkach 11.30 Vysielanie pre penzistov Utorok 12. mája 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky na prvom programe TVV Pondelok – sobota 18.00 Denník Sobota 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 5.30 Repríza nedeľných vysielaní 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety Piatok 16.45 Repríza nedeľných vysielaní TV Týždeň – prinesie príspevky z najnovšej schôdze Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, o situácii v základnej škole v Slankamenských Vinohradoch, o aktualitách v petrovskom divadle, z prezentácie literárnej tvorby autorov zo Slovenska, z tradičného podujatia Deň Hložian a z poľnohospodárstva. Máj v TV spomienkach prinesie príspevky z májového 40-ročného archívu redakcie: 43. Medzinárodný poľnohospodársky veľtrh, začiatky remeselníckeho podniku Javor v Kysáči, šport v pracovných organizáciách, pionierske šachové majstrovstvá v Hložanoch a iné.

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 8. mája – Cesta pomsty Sobota 9. mája – Honba za zlatým pokladom Pondelok 11. mája – Zem krvavého slnka – Utorok 12. mája – Svadba a iné pohromy Streda 13. mája – Pritiahni si šťastie Štvrtok 14. mája – Aréna smrti 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 10. mája 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Utorok 12. mája 16.00 Slovenský film: Červené víno, I. časť Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 15. mája 16.00 Slovenský film: Červené víno, II. časť Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Nedeľa 10. mája 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Traja muškatieri 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

TV OBCE KOVAČICA

Anketovaný Pavel Lomiansky sa zmienil o upravenosti Petrovca

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 19 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko publicistky a pracovníčky v slovenskom ženskom hnutí vo Vojvodine (1887 – 1980). autorka: ad očistil ANNA BIČIA- západ notam ž. meno kefou ROVÁ

2. časť 3. a 1. tajn. samohl.

liter skorigujú

nalomilo značka

pond

šitím

Ludolfovo číslo

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. LAS U mobilu H D zhotoví Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. ĽU urán

jazyk

príklad

vpíšte TS

predložka

1. časť tajničky volt

nepochybná pravda

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 10. mája 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 13. mája 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

Rijeka

hlavná tepna

evanjelický (skr.)

H ĽU LAS DU

4. a 3. samohláska

vpíšte AVK úplný

joule

liečivá bylina vinič (srb.)

iba

tato

mladá pokosená tráva

ž. meno záskok verzus (skr.)

dlhá samohl.

vpíšte CÍD

onam onak srbský zápor nula

odtína

Taliansko

riadny člen akadémie vied

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 18 VODOROVNE: spoločne, vedenie, IS, K, emu, Aneta, ak, tipovalo, očaroval, kk, áno, í, pakt, kos, R, V, dáma, át, vedel, cena, og, epika, až TAJNIČKA: SVIATOK PRÁCE

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 16 z čísla 16 Hlasu ľudu z 18. apríla 2015 bolo: NATAŠA TANSKÁ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ZUZANA KULÍKOVÁ, Ul. vojvodinská č. 152, 21 211 KYSÁČ. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

19 /4646/ 9. 5. 2015

Šport Výhra bez kalkulácií SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Ján Bokor Domáce mužstvá boli úspešnejšie a dosiahli až šesť víťazstiev. Len Somborčania doma zlyhali a „vykopali si jamu“ so susedmi z Prigrevice. Už dávno odpísaný Tekstilac zažil katastrofu v Pančeve. Čelarevčania pokračujú v sérii víťazstiev. Šíďania si doniesli bod zo Starých Bánoviec a môžu pokojnejšie očakávať ďalšie zápasy. Novopazovčania po prehre v Padine musia čakať na novú šancu, aby sa dostali z nebezpečného pásma. Vrščania nenašli body záchrany v Sente. Výsledky 24. kola: Dinamo – Tekstilac 7 : 1, Senta – Vršac 1 : 0, Radnički (S) – Prigrevica 0 : 3, Dolina – Radnički (NP) 2 : 1, Radnički (SM) – Bačka 1901 1 : 0, Dunav – Radnički (Š) 2 : 2, ČSK Pivara – Cement 3 : 0, Sloga – Banat 3 : 1. Výsledky 25. kola: Sloga – Dinamo, Banat – ČSK Pivara, Cement – Dunav, Radnički (Š) – Radnički (SM), Bačka 1901 – Dolina, Radnički (NP) – Radnički (S), Prigrevica – Senta, Vršac – Tekstilac. Tabuľka: 1. ČSK Pivara 62 bodov, 2. Senta 54, 3. Dolina 43... 10. Prigrevica 31... 16. Tekstilac 6 bodov. DOLINA – RADNIČKI (NP) 2 : 1 (1 : 0)

a záver prvomájových sviatkov milovníci futbalu v Padine sledovali pekný zápas. Starí známi rivali vybehli na prekrásny zelený trávnik v povestnej doline bez žiadneho zaťaženia. Postavenie v tabuľke im umožnilo, aby hrali

otvorene, bez žiadnych kalkulácií. Domáci splnili úlohu favorita a zaslúžene získali nové body. Dolina aj tentoraz začala útočne. Premyslená hra priniesla včasný gól v sieti nebojácnych hostí z Novej Pazovy. Šarenac sa v 14.

Gól M. Šušnjara z penalty v 57. min., ktorým si Dolina zaistila výhru

min. zmocnil lopty na hranici veľkého štvorca, presne namieril a jeho strela skončila v dolnom rohu bezmocného brankára Novopazovčanov Lekića. Do konca polčasu obe mužstvá útočili, šancí však nebolo veľa, nuž sa ani výsledok viac nemenil. Po prestávke Padinčania znova prví zaútočili a v 57. min. sa im podarilo vsietiť aj druhý gól. Vydarený útok domácich obranca Radničkého zastavil faulom. Keďže sa to stalo v šestnástke, rozhodca Aleksandar Mihajlović zo Zreňanina oprávnene ukázal na biely bod. Penaltu premenil M. Šušnjar – 2 : 0. Namiesto toho, aby

ŠPORTOVÉ UDALOSTI NA DNI HLOŽIAN 2015

Pršalo, ale sa športovalo

vom športovým podujatiam v rámci tohtoročného Dňa Hložian v sobotu 2. mája 2015 predpoludním počasie nie veľmi žičilo, lebo pršalo. Poľovníci súťažili na strelnici Poľovníckeho spolku Hložany, rybári chytali ryby v Dunaji a šachisti si našli miesto a prístrešie v Základnej škole Jozefa

Marčoka Dragutina. Tri najlepšie družstvá v streľbe do asfaltových terčov boli Silbaš, Báčsky Petrovec a Báčska Palanka – Mladenovo. Z jednotlivcov najlepšiu mušku mal Janko Labát, druhý bol Slavko Gavrilov a tretí Atilla László. Na šachovom turnaji sa zúčastnili iba žiaci z Kulpína

Poháre aj pre najúspešnejšie rybárske družstvá

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

a Hložian (také bolo aj poradie), keďže Petrovčania a Maglićania neprišli. Najlepším šachistom bol Hložančan Ivan Kriška. V tímových pretekoch rybárov najviac úspechu mal petrovský Karas, druhý bol hložiansky Šaran a tretí lalitský Lieň. Traja najlepší rybári boli Ján Dudok, Ján Krajčík a Jaroslav Jakuš.

načatého súpera celkom položili na lopatky, domáci mrhali šance. Hostia sa nevzdávali, a to sa im oplatilo v 82. min. Lopta z rohu preletela množstvo hráčov, „sadla“ na hlavu nestráženého kapitána Novopazovčanov Punišića a skúsený hráč výsledok skorigoval na 2 : 1. Aj keď sa hralo veľmi férovo a korektne, rozhodca v druhom polčase štyrom hráčom v každom mužstve ukázal žlté karty, čo vôbec nebolo potrebné. DOLINA: Trivunović, A. Šušnjar, Mrđa, Jokić, M. Šušnjar, Brkić (Vasić), Čigoja (Popović), Veličković (Pavlović), Vukotić, Šarenac, Nedučić. Tieto výsledky vyhlásili v Loveckom dome, najlepším športovcom a mužstvám odovzdali poháre pri spoločnom obede. Úvodom sa prihovoril predseda Rady Miestneho spoločenstva Hložany Ján Bohuš. Osobitne privítal primátora partnerského mesta Holíč Zdenka Čambala, predsedu Obce Báčsky Petrovec Pavla Marčoka, taktiež súťažiacich poľovníkov, rybárov a šachistov. Red. Snímky: J. Bartoš

Predstavitelia troch najlepších poľovníckych spolkov • ŠPORT •

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Vojlovici prológ, Kovačici epilóg SLÁVIA – MLADOSŤ (V) 3 : 1 (0 : 0)

Ján Špringeľ

ladosť hrala lepšie v prvom a Slávia v druhom polčase. Zverenci trénera Dragoljuba Kuzmanovića, podobne ako aj na meraní síl vo Vojlovici, príjemne prekvapili stovku divákov v Deliblate, kde Slávia pre trest uhostila súpera. Hráči jeho kolegu Zlatka Mršulova sa prebrali z letargie v druhom polčase a takisto podobne ako v jesennej časti jasne dominovali, hrali na úrovni šampióna súťaže. Slávisti ťahali trištvrte hodiny za jeden povraz, mali územnú prevahu, veľa príležitostí a navyše strelili aj tri góly. Úvodný gól do šibenice Krstića zaslal Bojan Forgić v polovici prvej časti po prieniku z prvej strany a po presnej muške – 0 : 1. Vyrovnal delovkou kovačický bombardér Pavel Čížik v 57. minúte. Loptu do šibenice Stajčića vypálil z tri-

dsiatich metrov – 1 : 1. Iba o dve minúty neskôr Kovačičania obrátili skóre vo svoj prospech. Stanislav Dudáš milimetrovou presnosťou prihral z diaľky druhému útočníkovi Bírešovi, ktorý strelou z pätnástich metrov zaplňuje druhý raz bránu hostí – 2 : 1. Niekoľko sekúnd pred záverečným hvizdom stanovil konečný výsledok vynaliezavý Vukajlović po skvelej akcii Bíreša s Petkovićom a prihrávke stredopoliara domácich Kovačičanov v Deliblate – 3 : 1. Slávia v druhom deliblatskom zápase zaradom hrala takmer kompletná. Chýbal iba hrotový útočník Gigović, ktorý už v nasledujúcich kolách bude k dispozícii lodivodovi futbalistov z osady insity. Kovačičania zohrajú ešte dva duely na trávniku mimo Kovačice. Po zápase s Jugoslavijou v Jabuke nasleduje súper Budućnost

Zostup na obzore HAJDUŠICA – BAK 0 : 1 (0 : 0) Vladimír Hudec

ajdušičania sa strojili, že v nedeľu vyhrajú nad hosťami z Belej Crkvy, ale sa ukázalo, že tie očakávania boli nereálne, a to tým skôr, že tréner Risteski ani na tomto zápase nemohol počítať s viacerými hráčmi. K tomu pre párne žlté karty nemal právo hrať ani brankár Melich. Hostia síce neboli až natoľko lepší, ale ich útoky boli nebezpečnejšie, takže domáci môžu zavďačiť šťastiu, že neprijali viac gólov. Belocrkvania už v prvých minútach dali najavo, že prišli vyhrať. Hajdušičania sa však dobre bránili a postupne sa aj zbavili tlaku. Hru presadili na polovicu hostí, ale sa do šestnástky ťažko dostávali. Jediná príležitosť bola strela Đakovića v 12. min. z diaľky, ktorá skončila tesne nad bránou. V 23. min. šancu mali hostia, ale ich strela odletela vedľa. V 36. min. po rohovom kope sa vytvorila • ŠPORT •

skrumáž pred bránou BAK, domáci signalizovali, že niekoho z hostí lopta údajne udrela do ruky, ale sa rozhodcova píšťala neozvala. Na druhej strane vo finiši polčasu hostia ešte raz pohrozili z voľného kopu, ale mladý brankár Lipták dokázal, že v budúcnosti tréneri s ním môžu vážne počítať. Po zmene strán hostia zahrali

Alibunar. Sedemnásteho mája si slávisti nenechajú ujsť príležitosť potleskom a hlasivkami podporiť lídra v tabuľke a už možno aj úradne šampióna. Je málo klubov v rôznych ligových európskych súťažiach, ktorým sa podaril taký husársky kúsok: mať po osemnástom kole osemnásť bodov náskoku nad druhým tímom Vo svojom štýle: Pavel Čížik (Slávia Kovačica) v čele peletónu. MLADOSŤ: Stajčić, StojanoSLÁVIA: Krstić, Sachter, P. Čížik, Ján Čerňoš, Radenković, vić, Momčilović, Janaćković, Ivanišević, D. Čížik (Strakúšek), Milosavljev, Antić (Milanović), Vulišić, Milošević (Bíreš), Petko- Pešić (Stanković), Forgić, Divljak, Božić (Putić), Ðurić. vić, S. Dudáš (Vukajlović). omnoho nebezpečnejšie, takže domáca obrana kapitulovala už v 50. min. Iba o pár minút neskoršie hostia mali ešte jednu veľkú príležitosť, ale sa útočník BAK-a nevynašiel a strelil presne do Liptáka. Po týchto dvoch príležitostiach Hajdušičania znovu prebrali iniciatívu, ale si do konca zápasu nevytvorili ani jednu príležitosť. Hostia rýchlymi protiútokmi ohrozovali Liptáka, ale obrana Hajdušice dobre fungovala. HAJDUŠICA: Lipták, Barbulović (Lečić), Petrović, Pomorišac,

Útočníci Hajdušice (biele dresy) si nevedeli poradiť s obranou hostí

Radović, Folťan, Đaković, Anđelovski, Demse, Đapa, Cziczai (Miksád). Výsledky 23. kola: Jedinstvo Stević – Jugoslavija 1 : 1, Partizan – Vulturul 1 : 0, Crvena zvezda – Vojvodina 4 : 3, Hajdušica – BAK 0 : 1, Radnički – Sloga 2 : 1, Mladost (O) – Polet 2 : 0, Budućnost – Omladinac 0 : 2, Slávia – Mladosť (V) 3 : 1.

1. Slávia 23 2. Polet 23 3. BAK 23 4. Vojvodina 23 5. Radnički 23 6. Mladosť (V) 23 7. Jedinstvo Stević 23 8. Crvena zvezda 23 9. Partizan 23 10. Sloga 23 11.Omladinac 23 12. Jugoslavija 23 13. Budućnost (-1) 23 14. Mladost (O) 23 15.Vulturul 23 16. Hajdušica 23

19 /4646/ 9. 5. 2015

18 13 12 12 10 11 9 8 7 8 7 8 8 7 7 6

5 3 6 3 4 1 6 4 6 3 6 3 4 4 4 4

0 73 : 14 7 49 : 27 5 35 : 29 8 41 : 27 9 35 : 31 11 35 : 34 8 48 : 48 11 38 : 41 10 39 : 42 12 25 : 37 10 37 : 52 12 35: 53 11 31 : 53 12 33 : 38 12 23 : 34 13 24 : 41

59 42 42 39 34 34 33 28 27 27 27 27 27 25 25 22 47

Šport NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Bez veľkej námahy TATRA – JEDINSTVO 1 : 4 (0 : 3)

Pavel Pálik

erby susedov zaslúžene pripadlo Rumenčanom. Hostia boli lepší, zdalo sa nám, že hrajú spolovice síl a ani v jednej chvíli ich víťazstvo nebolo otázne. Bola to ako hra mačky s myšou. Domáci iba v druhej časti trochu vyrovnali hru, ale z dvoch šancí premenili jednu. V 40. min. Milunović unikol obrancom, brankár Jedinstva ho hrubo fauloval v šestnástke. Rozhodca Tomičić z Nového Sadu namiesto jedenástky potrestal žltou kartou útočníka Tatry. Tento verdikt rozhodcu vyvolal veľkú revoltu hráčov a domáceho obecenstva,

ale Tomičić neuznal svoju chybu, aj keď to urobili hráči a diváci z Rumenky. Podľa mienky rozhodcu v 9. min. Kohút fauloval Nikolića a Krstić penaltu úspešne realizoval. V 16. min. Nikolić zvýšil na 0 : 2 a v 32. min. Šotra stanovil výsledok prvého polčasu. V 64. min. Martinko dobre odcentroval z pravej strany a Trojanović skorigoval na 1 : 3. Nádej domácich, že môžu aspoň vyrovnať, odvial niekdajší hráč Tatry Alargić v 68. min., keď unikol domácim obrancom, a potom šikovne prekonal Privizera. TATRA: Privizer, Kohút (Vozár

Gól Krstića (červený dres 6) z penalty v 9. min. zápasu v Kysáči –0:1 – Navala), Kulík (Srnka), Milanov, Ožvát, Jakšić, Daneček, Martinko, Jambrich, Milunović, Trojanović. V predzápase dorast Tatry prehral s mužstvom Sirigu 0 : 1. Výsledky 24. kola: Susek – Veternik 0 : 3, Vinogradar – Šajkaš 2 : 4, Sirig – Proleter 0 : 1, Fr.

partizan – Dinamo 4 : 2, Tatra – Jedinstvo 1 : 4, TSK – Petrovaradín 0 : 3, Slavija – Sofeks 3 : 1. Program 25. kola: Slavija – Susek, Sofeks – TSK, Petrovaradín – Tatra, Jedinstvo – Fr. partizan, Dinamo – Sirig, Proleter – Mladost, Futog – Vinogradar, Šajkaš – Veternik.

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – DRUHÁ TRIEDA

BORAC – SLÁVIA 3 : 0 (1 : 0)

JEDNOTA 1950 – SLAVIJA 6 : 2 (1 : 0)

Pol hodiny bez Mileca! Ján Šuster

o katastrofe s Vajskou doma predminulú nedeľu fanúšikovia Slávie mali obavy z hosťovania ich futbalistov v Obrovci, lebo mužstvo Borca z druhej priečky bojuje o titul majstra. Domáci si zaslúžene vybojovali víťazstvo, ktoré im dáva nádej, že do konca predbehnú vedúce mužstvo Hercegovca. Pivničania dobre čelili Obrovčanom celých 35 minút, dve šance nevyužil J. Žigmund a strelu Mileca brankár Đukić zastavil. V 27. min. obranca Milec dostal žltú kartu. Peknú a rýchlu akciu útočného radu Borca prvým gólom v 35. min. korunoval Trkulja. Svoju prevahu hostitelia potvrdili v 56. min. druhým gólom Draška. V 59. min. Milec pre nedovolený zákrok nad Gajićom dostal druhú žltú kartu, potom červenú a Slávia zostala s desiatimi hráčmi. V 63. min. sa Pivničanom usmialo šťastie, lebo N. Vukojev trafil ľavú žrď brány Čobrdu. Potom po akcii Benku a prihrávke J. Žigmunda celkom voľný pred bránou Pintír nedokázal prekonať Đukića. V 68. min. N. Vukojev vsietil aj tretí gól.

www.hl.rs

Úroda gólov po prestávke

SLÁVIA: J. Čobrda, Vachula, Milec, Séč, Vig (Pintír), Marek, Kuchta, Baláž, M. Žigmund (Benka), J. Žigmund, Petrović. Pionieri Slávie v nedeľu predpoludním remizovali v Obrovci s vrstovníkmi domácich 3 : 3. Góly dali Ćitanov, Záskalický a Badinský. Výsledky 14. kola: Hercegovac – Kriváň 2 : 0, Borac – Slávia 3 : 0, Vajska – Soko 1 : 0, Bačka – Bački hajduk 1 : 0, Mladost – Neštín 2 : 1. Program 15. kola: Mladost – Hercegovac, Neštín – Bačka, B. hajduk – Vajska, Soko – Borac, Slávia – Kriváň.

1. Hercegovac 2. Borac 3. Bačka 4. B. hajduk 5. Neštín 6. Slávia 7. Kriváň 8. Vajska 9. Soko 10. Mladost

14 14 14 14 14 14 14 14 14 14

9 8 7 6 6 5 4 5 3 3

2 2 3 4 2 4 4 0 5 2

3 25 : 11 29 4 34 : 23 26 4 22 : 20 24 4 26 : 18 22 6 20 : 18 20 5 24 : 26 19 6 18 : 22 16 9 28 : 35 15 6 17 : 26 14 9 17 : 32 11

Informačno-politický týždenník

Ján Murtin

ideálnom počasí domáci deklasovali bledý celok hostí z dediny Bođani, ktorý môže byť šťastný, že neinkasoval aj viac gólov. Jednota od začiatku diktovala tempo, no jej futbalisti nemali dobrú mušku a strely spravidla končili mimo brány. V 19. min. Molnár vypálil z voľného kopu, brankár vyrazil loptu do nabiehajúceho Šljivara a bolo 1 : 0. V 24. min. po penalte nad Čipkárom strelu Molnára z jedenástich metrov brankár Petrović bravúrne kryl. Na opačnej strane Pagáč si ľahko poradil s pokusmi Pupovca. Po obrátke domáci sa prebudili z prvomájovej nálady. Efektné góly Čipkára (49. min.) a Lončara (51. min.) priniesli, zazdalo sa nám, bezpečných 3 : 0. Všetci hráči Jednoty leteli do útoku, zabudli na obranu, nuž Smoljanski v 56. min. skóroval – 3 : 1. V 66. min. nesebecký Čipkár umožnil M. Hataľovi zvýšiť na 4 : 1. Hneď z protiútoku Sloga sko-

rigovala Obranca strelec: výsledok Igor Supek a trochu (Jednota Hložany) zdramatizovala zápas. Trhli sa potom domáci, zatlačili súpera, aby Supek v 83. min. z voľného kopu a Čipkár iba o min. neskoršie po akcii M. Hataľu svojím druhým gólom uzavreli výsledok – 6 : 2. JEDNOTA 1950: Pagáč, Supek, Feleć, Fábry, Ralević (Zarić), Ljubičić, M. Hataľa, Molnár, Čipkár, Lončar, Šljivar. Výsledky: Sloga – Proleter 0 : 2, Budućnost – Borac 1 : 1, Jednota 1950 – Slavija 6 : 2, voľná bola Naša hviezda. Foto: J. Pucovský

1. Jednota 1950 2. Naša hviezda 3. Budućnost 4. Borac 5. Proleter 6. Slavija 7. Sloga (-1)

11 10 10 10 11 10 10

9 9 5 4 3 1 1

1 0 3 1 2 1 0

1 35 : 13 28 1 35 : 7 27 2 27 : 17 18 5 20 : 22 13 6 13 : 22 11 8 11 : 35 4 9 5 : 32 2 • ŠPORT •

OBLASTNÁ LIGA ÚFZ NOVÝ SAD

MLADOSŤ: Fejdi, Fábry (Rupar), Vuković, Celin, Pavlis, Severíni (Kajtez), Jakuš, Vlaisavljević, Torbica, Milenković (Milićević), Mijin. Výsledky 24. kola: Maglić – Hajduk 2 : 2, Proleter – Sutjeska 2 : 1, Mladost radost – Mladosť 1 : 0, Budućnost – Vojvodina 1 : 0, Stari grad – Krila Krajine 2 : 1, Borac – Titel 2 : 1, Tvrđava – Kulpín 4 : 2, Bečej – Obilić 4 : 0. Program 25. kola: Bečej – Maglić, Obilić – Tvrđava, Kulpín – Borac, Titel – Stari grad, Krila Krajine – Budućnost, Vojvodina – Mladost radost, Mladosť – Proleter, Sutjeska – Hajduk.

Domáci v súlade s menom MLADOST RADOST – MLADOSŤ 1 : 0 (0 : 0)

Juraj Pucovský

hrisko na Rajčure v Srbobrane má menšie rozmery, takže sa na ňom lepšie vynašli domáci futbalisti, a preto nečudo, že prekonali hostí z Báčskeho Petrovca. Bola to prvá jarná prehra Mladosti v deviatom majstrovskom zápase a viac ako 810 minútach hry! Petrovčania na svojom prvom hosťovaní u tohto súpera hrali v kompletnom zložení. Predseda a hráč Janko Pavlis nám povedal, že sa hralo hlavne v strede ihriska, medzi dvoma šestnástkami. Jediný gól 150 divákov videlo v 72. min., keď Nemanja Rankić vypálil z asi 27 metrov do šibenice. Brankár Fejdi sa vystrel, loptu iba zasiahol prstami, ale sa mu ju nepodarilo vyraziť z brány – 1 : 0. Hostia na celom zápase mali iba dva neúspešné pokusy útočníka Mijina pred bránou tímu Mladost radost. Rozhodca Šibalić z B. D. Polja podľa mienky hostí slabo viedol tento zápas a v radoch Mladosti žltou kartou potrestal len Jakuša.

Prvá prehra: Pavel Severíni, stredopoliar Mladosti v modrom drese

MARTINČANIA V PETROVCI Pre Deň Petrovca vo Vrbare chystajú skutočne bohatý futbalový program. V nedeľu 24. mája t. r. je naplánovaný medzinárodný priateľský zápas seniorov domácej Mladosti s MŠK Fomat Martin, členom Tretej slovenskej ligy, ktorý je v tejto chvíli na druhom mieste v tabuľke. Deň skôr, v sobotu 23. mája, v rámci osláv pätnásteho výročia Futbalovej školy Mladosť vo Vrbare budú prebiehať dva turnaje. V konkurencii mužstiev – chlapci narodení roku 2001, budú hrať belehradský Partizan, novosadská Vojvodina, Vrbas a domáca Mladosť. Medzi mladšími celkami (ročník 2005) sily si vyskúšajú Partizan, Vojvodina, MŠK Fomat Martin a oslávenkyňa Mladosť.

1. Bečej 2. Mladost radost 3. Borac 4. Hajduk 5. Titel 6. Mladosť 7. Proleter 8. Vojvodina 9. Budućnost 10. Tvrđava 11. Sutjeska 12. Kulpín 13. K. Krajine 14. Stari grad 15. Maglić (-1) 16. Obilić (-1)

24 19 24 15 24 14 24 12 24 11 24 9 24 9 24 9 24 9 24 8 24 8 24 9 24 6 24 6 24 7 24 3

2 3 71 : 15 59 5 4 61 : 31 50 1 9 53 : 31 43 6 6 37 : 27 42 4 9 36 : 28 37 8 7 32 : 27 35 6 9 37 : 44 33 5 10 35 : 24 32 5 10 38 : 39 32 7 9 29 : 36 31 4 12 35 : 43 28 1 14 42 : 63 28 7 11 28 : 40 25 5 13 15 : 39 23 3 14 27 : 62 23 7 14 17 : 44 15

Oslabení nemohli viac TVRĐAVA – KULPÍN 4 : 2 (2 : 1)

Gavra Govorčin

utbalisti Kulpína odcestovali do Báča bez siedmich hráčov. Párne žlté karty odpykávali Botorić, Vučković, Lakić, Ivković, pokiaľ Lazičić, Stajić a Radević mali iné záväzky. Keďže domáca Tvrđava ešte stále bojuje o záchranu, prajnejší výsledok Kulpín v takýchto okolnostiach ani nemohol očakávať. V 20. min. domáci zo skrumáže vsietili prvý gól. Kulpínčania sa nevzdávali, v 31. min. Trišić ostro vypálil z voľného kopu a sieť brány domácich sa zavlnila – 1 : 1. Pred koncom polčasu mužstvo Tvrđavy predsa získalo opätovný náskok. Po zmene strán zaútočili Kulpínčania v snahe vyrovnať výsledok. Výbornú šancu mali v 60. min., keď obrana domácich v pokutovom • ŠPORT •

území nedovolene zastavila Savića. Penaltu Marinkovića brankár Tvrđavy však úspešne kryl. Vtedy domácim akoby narástli krídla a o niekoľko minút neskoršie zvýšili na 3 : 1. V 75. min. zohraná akcia Savića a Chalupku priniesla gól tohto druhého – 3 : 2. Snažili sa potom hostia dosiahnuť ešte priaznivejší výsledok, ale v 80. min. akoby ich obrancovia zaspali a domácim umožnili streliť aj štvrtý gól. Kulpín mal do konca zápasu ešte tri výborné príležitosti, ale ich Trišić, Savić a Lutkić prepásli. Žlté karty v mužstve hostí dostali Todorović a Kozarev. KULPÍN: Todorović, Ignjatović, Lutkić, Kozarev, Škapina, Haška (Danko), Mirković, Trišić, Chalupka (Benka), Savić, Marinković. Foto: J. Pucovský

Trafil v Báči: Miloš Trišić, stredopoliar Kulpína (vpredu)

19 /4646/ 9. 5. 2015

Šport NOVOSADSKO-SRIEMSKA LIGA

Najzrelší jarný výkon BUDÚCNOSŤ – SREMAC 3 : 0 (1 : 0)

Ján Murtin

Hostia v druhom polčase vykročili na trávnik s väčším red asi 200 divákmi futodhodlaním vyrovnať výbalisti Budúcnosti posledok, ale pozorní zadáci dali najlepší a najzrelší Budúcnosti Rodić a Ardavýkon tejto jari a celkom prelić nedovolili im vážnejšie výšili solídny celok z Vojky. ohroziť Kneževića. Od prvého hvizdu rozhodV 55. min. Trivunović odcu Erbesa z Nového Sadu ňal loptu súperovi, prihral rozpútal sa pravý futbalový N. Kobilarovi, ktorý na päť boj o každú loptu. Zverenci metrov od brány našiel Mittrénera Stanivuka sa lepšie rovića, tento prekľučkoval vynašli, šikovne odoberaaj Starčevića a zboku trafil li loptu hosťom, a potom – 2 : 0. Presvedčivú, priam stredopoliari Ožvát, M. Koexhibickú hru domáci kobilarov a Trivunović vysúvali runovali v 60. min., keď zo N. Kobilarova, ktorý ľahko skrumáže stopér Ardalić obehával súperov a Krstićotretíkrát rozvlnil sieť súpevi dvakrát, Mitrovićovi raz Dvakrát matoval Starčevića: Dejan Mitrović ra – 3 : 0. umožnil šance, ktoré títo (Budúcnosť Hložany) V poslednej polhodinke zahodili. zopár striel na bránu Sremca Pred vedúcim gólom aj Ožvát vou stranou, v srdci šestnástky minulo cieľ. Futbalisti zo Sriemu z dvadsiatich metrov prízem- uvoľnil Mitrovića a tento rozvlnil hrali dobre, ale len po šestnástku nou strelou triafal ľavý dolný roh, sieť Sriemčanov – 1 : 0. Brankár Budúcnosti a nevytvorili si konale sa v tej chvíli blysol brankár Starčević potom v prvom polčase krétne gólové šance. Sremca Starčević. Predsa v 14. zlikvidoval ešte dve šance bojovV radoch domácich žlté karty min. N. Kobilarov prebehol pra- ného Krstića. dostali Štefek a Anušić. BUDÚCNOSŤ: Knežević, Uglješa Joksimović, Štefek, Trivunović, Ardalić, Rodić, N. Kobilarov (Anušić), M. Kobilarov, Krstić (Marković), Ožvát MLADOST – SLOGA 3 : 2 (1 : 1) (Lukić), Mitrović.

Dobre čelili, ale... Károly Vig

réner Slogy Mita Ninković mal hodne problémov pri zostavovaní tímu v Báčskom Jarku, lebo sú niektorí kľúčoví hráči zranení, kým zasa rekonvalescenti ešte nemohli hrať naplno. Erdevíčania predsa dobre čelili domácemu tímu Mladost a obecenstvo zhodnotilo, že sa hral kvalitný futbal. Striedali sa akcie na oboch stranách. Hostia z Erdevíka sa ujali vedenia v 35. min. prostredníctvom Grkovića. Čoskoro však, v 41. min. Pavlović výsledok vyrovnal. V druhom polčase hostiteľ ešte dvakrát prekonal Tojagića. Urobili to Dragoljević v 68. min. a najlepší hráč zápasu Dakić v 78. min. Mužstvu Slogy sa podarilo do konca zápasu iba skorigovať v 80. min. druhým gólom naladeného Grkovića. V tom období hostia nevyužili

www.hl.rs

Výsledky 24. kola: Budúcnosť – Sremac 3 : 0, Kabel – Crvena zvezda 0 : 1, Borac – Index 2 : 0, Mladost – Sloga 3 : 2, Omladinac – Kupinovo 1 : 2, Ljukovo – ŽSK 2 : 1, Jugović – Jednota 3 : 1, LSK – Hajduk 2 : 0. Program 25. kola: Borac – Budúcnosť, Index – LSK, Hajduk – Jugović, Jednota – Ljukovo, ŽSK – Omladinac, Kupinovo – Mladost, Sloga – Kabel, C. zvezda – Sremac. Foto: J. Pucovský

1. Omladinac 2. Borac 3. ŽSK 4. Kabel 5. Budúcnosť 6. C. zvezda 7. Mladost 8. Jednota 9. Sloga 10. Sremac 11. Kupinovo 12. LSK 13. Ljukovo 14. Hajduk 15. Jugović 16. Index

24 19 24 14 24 12 24 11 24 11 24 9 24 9 24 8 24 8 24 9 24 7 24 7 24 8 24 7 24 7 24 5

1 4 46 : 16 58 3 7 44 : 18 45 6 6 41 : 25 42 5 8 35 : 19 38 3 10 35 : 27 36 6 9 26 : 27 33 6 9 33 : 38 33 7 9 27 : 30 31 7 9 27 : 33 31 3 12 28 : 35 30 7 10 26 : 31 28 7 10 27 : 37 28 3 13 23 : 41 27 5 12 34 : 47 26 4 13 31 : 44 25 8 11 23 : 34 23

Iba čestný gól Krstovića JUGOVIĆ – JEDNOTA 3 : 1 (2 : 0)

Matej Bzovský

Bod sa vyšmykol: Đorđe Pendo (Sloga Erdevík)

ešte jednu veľkú šancu, takže môžu banovať, že nezískali bod. SLOGA: Tojagić, Kovačević, Bojanić, Čobanović, Pendo, Raičević, Vuković, Grković (Rančić), Simeunović, Sovilj, Miščević (Babić).

Informačno-politický týždenník

ž na začiatku zápasu v Športovom stredisku Siget v Kaći Nikolić dvakrát a Čičak netrafili bránu Pazovčanov. Čoskoro hráč Jednoty Ninić dobre namieril hlavou pod brvno, ale brankár Mladenović zachránil svoje mužstvo od nepríjemného prekvapenia. Napokon v 36. min. Čičak sa najlepšie vynašiel pred bránou hostí a prekonal Travicu. Tlak do-

mácich sa oplatil onedlho, lebo v 40. min. Nikolić nožničkami dosiahol zriedkavo krásny gól. Najlepší hráč na zápase Čičak už v 48. min. z pätnástich metrov trafil roh brány Travicu – 3 : 0. Pazovčanom sa z jedinej príležitosti v druhom polčase prostredníctvom Krstovića podarilo zjemniť prehru v 63. min. JEDNOTA: Travica, G. Lukić, Jelović, Ninić, Šuša, Igrač, Maksimović (Milaković), Uzelac, Krstović, Šestović, A. Lukić. • ŠPORT •

Šatne vystavané roku 1943. Vpredu časť základov z roku 2000, na ktorých mali vybudovať nové obliekarne!?

Smutný pohľad na spustnutú tribúnu

LALITSKÁ PANÓNIA NEHRÁ, IHRISKO ZRUINOVANÉ

Čia je toto hanba? Juraj Pucovský

resne pred štyrmi mesiacmi sme v analýze jesennej polosezóny lalitských futbalistov skonštatovali, že sa nad Panóniou už dlhšie poriadne zotmieva! Vtedy sme mali na zreteli celkove zlú, priam katastrofálnu situáciu v klube na všetkých poliach: organizačnom, hráčskom, odbornom a najmä zanedbanú údržbu šatní, ihriska, tribúny, ohrady, múrika... Všetko to smutné sa stávalo v roku, keď FK Panónia mala osláviť 90 rokov pôsobenia!? Mimochodom povedané, v Laliti veľké jubileum nikto ani nespomínal, niežeby zorganizoval oslavu. V iných prostrediach by iste boli hrdí na taký úctyhodný vek futbalového kolektívu. A to nielen futbalisti, lež aj celá dedina. Zmieňujúc sa o smutnej jeseni lalitského futbalu, nastolili sme otázku, či ľudia, ktorí sa mali starať o FK Panónia, premrhajú ešte jednu zimnú prestávku, aby sa pokúsili aspoň začať konsolidáciu klubu. Stalo sa práve to, na čo sme

upozorňovali. Zima ubehla ako nič, v lalitskom klube sa tiež nič nedialo, žiadne prípravy na jarnú odvetu, plány ako prekonať krízu... Preto neprekvapuje, že mužstvo neodcestovalo na prvý jarný zápas do dediny Aleksa Šantić, v druhom kole neuvítalo Rastinu 1918... A potom už zakročil patričný súťažný orgán Medziobecnej ligy Sombor. Vymazal všetky jesenné výsledky lalitského tímu, po ktorom v tejto súťaži nezostala ani stopa. Lalitský FK Panónia zahalila hustá, čierna tma, práve vtedy, keď milovníci najvýznamnejšej vedľajšej veci na svete v tejto dedine mali oslavovať. To, čo zostalo z FK Panónia, a môže ho vidieť každý na okraji Lalite, je ozaj smutné, priam otrasné. Zruinované šatne a tribúna, búrajúci múrik, zarastený trávnik „posiaty“ krtičími kopcami zeme, búdky pre náhradníkov bez lavíc, základy v burine, na ktorých sa mali stavať nové obliekarne... Laliťania, čia je to hanba? Jediná odpoveď a pravda je: Naša!

Toalety pre hráčov, rozhodcov, divákov...

Tu sa vyzliekali rozhodcovia a písali zápisnice Strop padá...

Dnešný pohľad z trávnika

• ŠPORT •

Náhradníci musia stáť alebo sedieť na zemi

Zbúraný múrik

Prvé mužstvo bieloblatských futbalistov (1958)

Najkorektnejší v lige: FK Mladosť (1973)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Futbalový klub Mladosť Biele Blato Bieloblatskí chlapci za futbalovou loptou začali organizovane behať Ján Nosáľ, v polovici päťdesiatych rokov minulého storočia. Zoskupil ich vtedajší učiteľ niekdajší Vladimír Slavka. Neskoršie do klubu prišiel aj skúsený futbalista z Kovačice Juraj brankár Babka, ktorý bol bieloblatským zaťom a prvým trénerom celku. Prvý zápas mužstvo a teraz tréner zohralo roku 1957, a potom v nasledujúcich rokoch hrávalo iba priateľské zápasy s mužFK Mladosť stvami z okolitých dedín. Prvé mužstvo tvorili: Adam Markuš (brankár), Ján Vrška, Ďuro Čapeľa, Michal Hromčík, Jano Vrška, Martin Vrška, Paligroz, Andráš Sabo, Peter Kováč, Martin Čapeľa... Klub úradne registrovali roku 1963 a pomenovali ho Športový spolok Mladosť. Aj naďalej však hrávali iba priateľské zápasy s futbalistami z Perlezu, Mužlje, Lukinho Sela, Stajićeva... Zvlášť veľká bola rivalita medzi Bieloblatčanmi, futbalistami padinskej Doliny a aradáčskeho AŠK. Prvý úradný majstrovský zápas Mladosť zohrala v jeseň roku 1971 v Mihajlove s tamojším MSK v rámci Medziobecnej ligy Zreňanin – II triedy a vyhrala 5 : 4. Dva roky neskoršie získala aj pohár pre fair-play. Roku 1975 Športový spolok premenovali na Futbalový klub Mladosť a súťažili len v tej najnižšej lige. Začiatkom deväťdesiatych rokov sa financovania klubu ujal bieloblatský podnikateľ Samuel Poničan. Vytvoril silné mužstvo a roku 1994 pod menom Mladosť PCS Bieloblatčania prvýkrát v dejinách klubu postúpili do Medziobecnej ligy Zreňanin – I. trieda. Tento historický úspech dosiahli: Nosáľ, Z. Pandurov, Gulyás, Pintier, N. Pandurov, Vukmirović, Sücs, Kovács, Kuchárik, Lászlo, Rácz, Paraljov, Eleta, Vrška, Poničan Zo zápasu Jánošík a ďalší. V tejto lige pobudli dva roky a zostúpili. Mužstvo sa rozišlo, v kolektíve nastala kríza, ale – Mladosť (2011) futbaloví nadšenci v čele s predsedom Mladosti Michalom Poliakom vynaložili veľké úsilie, aby klub nezanikol. Roku 2006 Mladosť v kvalifikácii o postup s mužstvom Zlatica z rovnomennej dediny prehrala 0 : 2, avšak keďže sa ich súper vzdal súťaže, vyššie odišli Bieloblatčania. Už o rok pre reorganizáciu sa Mladosť znova ocitla v tej najnižšej lige – Mestskej Mladosť – C. zvezda lige FZ Zreňanin skupina B, v ktorej aj dnes súťaží. Orlovat 4 : 1 (1993) Vladimír Hudec Mužstvo Mladosti (1978) Snímky: z archívu J. Vršku, M. Kuchárika-Manceho, T. Gulyása a J. Pucovského

Veľká radosť vedenia, futbalistov a fanúšikov Mladosti (1994)

Tím Mladosti (1991)

Vybojovali prvý postup v dejinách (1994)

FK Mladosť (1982)

Dnešné mužstvo FK Mladosť (2015)