Hlas 20 2016 by NVU Hlas ľudu

Úsmevy Hložančanom k sviatku Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 73 | 14. 5. 2016 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4699/

Z obsahu

14. 5. 2016 | 20 /4699/

Uzávierka čísla: 11. 5. 2016

4 TÝŽDEŇ 5 Bremeno (ne)úspechu privatizácie na pleciach menšín 6 Cesta nebude jednoduchá 7 Čo je škola nám?

9 SLOVENSKO 9 Už sa necítim ako večný pútnik

10 ĽUDIA A UDALOSTI 13 Vôňa kvetov, kyslovky, pálenky, pečienky... 17 Porasty sú v dobrej kondícii 19 Potomkom nechajú dedičstvo na hrdosť

Z Kovačice znovu počuť volanie o pomoc. Tentoraz z tamojšieho gymnázia, v ktorom podľa tvrdenia úradujúceho riaditeľa Gorana Herlinga v dôsledku „politického násilia na žiakoch, zamestnancoch a rodičoch“ vznikla pálčivá situácia. Situácia môže vyústiť do zavedenia nútenej správy v tejto doteraz vzornej výchovnovzdelávacej inštitúcii. (s. 15) V. Dorčová-Valtnerová Foto: A. Chalupová

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Na oslavu knihy a knižnice

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Nepriaznivé počasie spomalilo rast poľnohospodárskych plodín 25 Len pootvorené dvierka 26 Škodcovia kapustovín (9)

31 KULTÚRA 33 Literárny kontext a nová energia 34 Bez finančnej podpory sa málo urobí

Začiatkom 70. rokov 20. storočia v mediálnom priestore Vojvodiny vzniklo Rádio Kovačica, ktoré 1. mája t. r. oslávilo 45. výročie. (s. 11) A. Chalupová

36 Vykuli si vlastné šťastie?!

37 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 47 Akoby nešlo o body! 49 Neprávosť tvorí zlosť 51 Striebro so zlatým leskom Titulná fotografia: Juraj Pucovský

K sedemdesiatke umelca Michala Hasíka Združenie petrovských výtvarných umelcov 27. apríla v Báčskom Petrovci prichystalo retrospektívnu výstavu jeho obrazov, sošiek a nožničkových vystrihovačiek. (s. 31) J. Čiep

Editoriál

Divné kroky našich inštitúcií a organizácií

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI

Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Foto: www.freeimages.com

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM



Keď si neprítomnosť kompetentných predstaviteľov niektorých (nielen našich) inštitúcií a organizácií na udalosti, na ktorej sa diskutuje o ľudských a menšinových právach, všimnete raz, ide o náhodu.

k však k neúčasti dôležitých verejných osobností alebo ich zástupcov príde niekoľkokrát zaradom, niekto môže prísť k záveru, že ide o nedbanlivosť alebo nezáujem o veci bytostne dôležité pre ďalší život tunajšieho menšinového spoločenstva. Nebolo to ani tak dávno, čo sa v niekoľkých mestách našej krajiny uskutočnili okrúhle stoly o iniciatíve znovu založiť ministerstvo ľudských a menšinových práv. Bolo logické očakávať, že tam stretneme tých, ktorých príslušníci menšinového spoločenstva poverili ochranou a rozvíjaním predovšetkým menšinových práv. Predstaviteľov menšinovej kultúrnej samosprávy, ale aj tých, ktorí v stanovách svojich mimovládnych organizácií majú zakotvený boj za menšinové práva. Nebolo ich tam. Veď logika v našej krajine, dokonca aj na vyššej, životnejšej úrovni, dávno stratila svoju legitimitu. Často sa organizujú fóra o mediálnych reformách, ktoré bolia zvlášť menšinové médiá, lebo tie z privatizačného boja vyšli s invaliditou. Je to príležitosť na to, aby sa nielen zohľadnila škoda, ale aby sa navrhli konkrétne riešenia, ako ju sanovať. Ešte raz nahlas povedať: veď sme vám hovorili, že najhrubší koniec vytiahnu menšinové programy! Ale aj príležitosť pozviechať sa a pozrieť, aké sú možnosti, aby sme čím skôr zaplnili prázdne miesta, ktoré spôsobila mediálna reforma. No dokonca aj menšinových novinárov, zvlášť slovenských žurnalistov, ktorí pôsobia v lokálnych médiách, len zriedkavo, alebo vôbec nevidieť na novinárskych sesiách. Ale nielen my príslušníci národnostných menšinových spoločenstiev sa dopustíme divných vecí. V uplynulých dňoch mnohé zainteresované strany, medzi nimi aj národnostné rady národnostných menšín, zostali prekvapené, keď sa v médiách objavilo oznámenie mimovládnej organizácie Transparentnosť Srbsko, že vláda Srbska nebadane počas povolebných dní, presnejšie 27. apríla, schválila Akčný plán na začiatok predprístupového rokovania o kapitole 23. Menšinové národnostné rady a iné inštitúcie, ustanovizne, organizácie, ba dokonca jednotlivci – odborníci zostali bez komentára. Veď nikde nezverejnili ani nepredstavili konečnú verziu tohto plánu, ktorý patrí medzi významné dokumenty v oblasti ľudských a menšinových práv. O akej verzii teda hovoríme? V konečnom dôsledku je dobre, že sa akčný plán schválil, ale zostáva trpká otázka, či azda v každej oblasti verejného pôsobenia musí prichádzať k nepriamočiarym krokom –či už úmyselným, alebo nie. Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  20 /4699/ 14. 5. 2016

Týždeň 

InPress

Tipy

Aby sa sľuby neobrátili naruby

Jasmina Pániková

Oto Filip

oľby a výsledky volieb už určitý čas máme za sebou. Koľko hlasov získali naši herci staro-nového filmu, už všetci vieme, ale stále nevieme, kto bude formovať budúcu vládu. Ešte vo volebný večer premiér avizoval, že nemá čas na mrhanie a čím rýchlejšie formuje novú vládu. Odvtedy už prešli tri týždne a zatiaľ ani náznaku, kto bude sedieť v ministerských kreslách. Nad tým, kto bude sedieť vedľa neho a kto naproti, stále visí veľký otáznik. O všetkom sa iba povráva. Vraj novým predsedom parlamentu by mal byť Goran Knežević, bývalý minister poľnohospodárstva (známy aj podľa aféry aflatoxín). Uvidíme. Aj počas volebnej kampane premiér avizoval veľké zmeny. Zmení vraj najmenej šiestich ministrov. K tejto stále neistej situácii prispieva aj fakt, že stále nie je známe, kde bude v celom tom filme Socialistická strana Srbska. V technickom zložení vlády táto strana má tri ministerstvá, vrátane aj podpredsedu vlády Dačića. Zostane energetika v rukách Aleksandra Antića a poľnohospodárstvo pod dozorom Snežany Bogosavljevićovej-Boškovićovej, alebo na ich miesto príde niekto iní? To ale neznamená, že sa tieto mená stratia z ministerského života. Veď nám je všetkým známy príbeh Rasima Ljajića. On má vždy zaistené ministerské kreslo a rezort ani nie je veľmi dôležitý. Dvakrát bol ministrom pre ľudské a menšinové práva, raz ministrom práce a sociálnej politiky a ministrom obchodu, turizmu a telekomunikácií. Možno aj tentoraz preberie nejakú funkciu. Prečo prerušovať kontinuitu od roku 2000? Povráva sa, že Ivana Tasovca vystrieda herec Miki Manojlović, zatiaľ čo na miesto mladého Vanju Udovičića príde tenisový tréner Bogdan Obradović. Možno najviac šancí rozlúčiť sa s ministerským kreslom má práve Srđan Verbić, ktorý po zrušení konkurzu pre financovanie vedeckých projektov aj sám avizoval, že podá demisiu. Vidieť, že zatiaľ nič nie je isté. Špekulácií mnoho a potvrdených informácií žiadnych.

www.hl.rs

168 HODÍN

o nevynechať? Alebo vynechať? Je toho tak veľa, a tak málo času a možností. Začiatok najkrajšieho mesiaca sa neobišiel bez kopy významných dní: Deň práce, Deň slobody médií, Deň víťazstva nad fašizmom, Deň Vojska Srbska, Deň spomienok na obete ustašovských zločinov, Deň Európy... Či sa už dívame celosvetovo, alebo len u nás, pri každom z dní by pokojne mohlo stáť hodnotenie, že ide o deň dilem. Možno aj sľubov, odkazov či problémov. Tých vo svete, čo sú bez vplyvu, trápi chudoba, zrážky a krízy, tých, ktorým sa už podarilo riadne rozšíriť vlastný vplyv, trápi dilema, čo s tým ďalej. Lebo nič nie je, ako bývalo. Od globálnou krízou otrasenej ekonomiky, cez poslednú päťročnicu, v ktorej každý rok vo svete vysúval do popredia nové skúšky. V rokoch 2011 a 2012 sme mali Arabskú jar, o rok neskoršie sa začala kríza na Ukrajine. Rok 2014 poznačili európske sankcie uvalené Rusku, vlaňajšok zas terorizmus, hlavne vo forme vyčíňania Islamského štátu, no i migračná vlna, ktorá do popredia dodnes tlačí diskutabilné vzťahy Turecka a Európskej únie. Ako inak vysvetliť slová prezidenta Recepa Erdogana, že plánuje Turecko vzdialiť od Západu a priblížiť



medzinárodnému moslimskému spoločenstvu, čo nemôže nezanechať následky aj na dohodu dvoch strán o blízkovýchodných utečencoch? Slovom – mimoriadne krehká doba mieru, v ktorej scenáre tých najhorších prognóz už vôbec nie sú také vzdialené a nereálne ako napríklad pred niekoľkými rokmi. My tie voľby naše, od parlamentných po lokálne, konečne máme za sebou. Víťazi a výsledky sú známe, nie však kto s kým, dokedy, ako... Reagujúc na všetky povolebné diania, ochranca občanov Saša Janković vyslovil trefný názor: Skvelý výsledok volieb – spokojní sú všetci. A teraz, milí kolegovia, noví a starí štátni funkcionári, poďme sa plne venovať silneniu právneho štátu a ľudských práv. Ako však na to, keď to všetko podstatné: naliehavé reformy, otázka Kosmetu, potreba inakšieho usporiadania štátu, eurointegrácia a regionálne vzťahy akoby dočasne zmizli kdesi v nedohľadne, aby ich zatienili záležitosti číročisté pragmatické, vlastne kádrové. Povolebná kombinatorika občas pripomína nedomyslené puzzle zložené z utajovaných súvislostí, vyvolávajúcich skľučujúci pocit, že sme zase kdesi na chvoste všetkého, hoci vlastne len a len o nás tu ide. Akoby politika bola tu najviac

na to, aby nás učila, že to všetko, čo vidíme a cítime, nie je to, čo vidíme, ale to, čo máme vidieť. Aby sme sa stali závislými a ovládanými, občas manipulovanými a často využívanými. Ľavica, pravica, diskusie, napätie, rozpoltenie spoločnosti. Rôzne politické línie na povrchu, možno vytvorené aj účelovo, s cieľom odviesť pozornosť od skutočných hráčov v pozadí. Kde na tom všetkom sme, ukázalo i všetko to, čo predchádzalo konečnému sumarizovaniu volebných výsledkov, od manipulovania, cez rôzne praktiky, po obvinenia z volebných krádeží. Víťazi sú známi, víťazstvo presvedčivé, no jasu je veľmi málo. Podľa všetkého aj reálnych východísk, ktoré by si nežiadali ďalšie zriekania sa už celé roky obetujúceho sa ľudu. Pri rozsahom skromnej a roztrieštenej opozícii, pestrom zložení parlamentu, do ktorého sa dostala nielen SRS, ale aj koalícia DSS a Dveri, ako aj Radulovićove hnutie Už bolo dosť, pomerne rýchlo by sa malo ukázať, aké hlboké sú základy možných zmien presadzovaných koalíciou v čele s víťaznou SNS. Alebo aká je dávka možnej trpezlivosti a hĺbky obety tých, ktorí ich na vlastných pleciach opäť majú niesť. Veď je to všetko politika – skôr záujem ako zásada, skôr sľub ako cieľ, skôr sťahovanie opasku ako výsledok. Aspoň u nás.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

MILOŠ KOSEC, ARCHITEKT, ĽUBĽANA

Žiť s minulosťou Oto Filip – Prvýkrát ste v Belehrade, ako účastník a autor jednej z výstav v rámci Belehradského týždňa architektúry (BINA)? – Účinkujem v jednom z európskych projektov s východiskovou témou: Ako sa dívať na zrúcaniny v súčasnom urbánnom kontexte? Nejde len o mestské ruiny ako určitý fetiš, ale o isté intencie, vzťahujúce sa na to, ako ich možno zachovať pre budúcnosť. Je to v duchu strešnej, základnej témy BINY, ktorá znie:

Informačno-politický týždenník

Budúcnosť je teraz. Rozhodli sme sa, že sa poprechádzam vašou metropolou s cieľom spojiť uvedený koncept so špecifikami mesta. A že si pritom budem všímať tie rozvaliny, nielen historické, ale aj súčasné. Tie z roku 1999 sú určitým spôsobom najnovšie vojnové zrúcaniny v Európe. A sú tu aj niektoré nedokončené stavby a staveniská podnecujúce nás zamyslieť sa nad konceptmi tak stavebných ruín, ale aj budov, ktoré sa možno ani nezačali stavať a stanú sa budúcimi zrúcaninami.

Keď ide o staré budovy, nazdávam sa, že je veľkou škodou búrať ich, zvlášť tie, ktoré majú architektonické hodnoty. Som toho názoru, že treba vedieť a môcť žiť so svojou minulosťou. Tak u nás v Slovinsku, ako aj u vás je zjavná intencia, že každých dvadsať rokov chceme rúcať to staré a začínať nové cykly, štartovať od nuly. Nazdávam sa, že by najprogresívnejším variantom bolo vedieť žiť pri niekdajších zrúcaninách, ktoré definitívne treba zošľachtiť. Opakujem: Každá doba musí objaviť spôsob, ako žiť so svojou minulosťou. • TÝŽDEŇ •

ZNOVU O MEDIÁLNEJ REFORME V SRBSKU

Bremeno (ne)úspechu privatizácie na pleciach menšín

• TÝŽDEŇ •

MENŠINOVÉ MÉDIÁ NEMAJÚ BYŤ IBA NA TRHU V odbornej verejnosti neraz zaznievajú kritické tóny na margo subvencovania médií, ktorých zakladateľské práva sú v rukách NRNM. Žeby aj tie mali ísť medzi trhové veľryby? – Menšinové médiá nemajú byť (iba) na trhu. V pojme menšina je obsiahnuté to, že menšina má menej moci, takže potrebuje pomoc, aby sa dostala do rovnoprávneho postavenia. Toto stanovisko má dve úrovne, – hovorí Miroslav Keveždi z Ústavu pre kultúru Vojvodiny, ktorý sa roky aktívne venuje menšinovým otázkam v médiách a kultúre. – Prvá úroveň sa týka ideálu spoločnosti, v ktorom jestvuje solidarita, a v nej sú menšinové médiá potrebné. Druhá úroveň sa vzťahuje na samotné médiá a na otázku, či spĺňajú svoje poslanie, t. j. či pomáhajú členom menšinových spoločenstiev, aby boli v rovnoprávnom postavení? Ak nespĺňajú, vtedy je spoločenská solidarita premrhaná, a to sa nesmie pripustiť. To znamená, že zakladatelia a zamestnanci v menšinových médiách majú veľkú spoločenskú zodpovednosť. Trh, ako vidieť, neprejavuje solidaritu, nenastoľuje rovnakosť, ani integráciu. Z druhej strany, spoločenská intervencia sa ťažko ukáže ako účinná. – Médiá, akým je aj Hlas ľudu, sú zatiaľ ochránené pred privatizáciou. Tieto menšinové noviny treba plurálne chápať. Sme síce súčasťou informačného systému, ale naším výsostným poslaním je prispieť k zachovaniu jedného z najväčších výdobytkov civilizácie: k zachovaniu slobody prejavu a práva menšiny, – tvrdí Samuel Žiak. – Mylným je chápanie, že len členovia určitého menšinového spoločenstva majú záujem o menšinové práva. Predovšetkým ide o záujem rozhodujúcej väčšiny. Asi

preto tieto médiá ochránili pred ad hoc privatizáciou. Predsa štát svojím rozhodnutím zabezpečil materiálnu istotu a nezávislosť našich ustanovizní od priameho straníckeho vplyvu. Z vlastného a nie nášho záujmu. SAMOREGULÁCIA V MÉDIÁCH NRNM? V situácii, v ktorej v širšom spoločensko-politickom okolí dominuje úpadok morálnych hodnôt, dva pojmy sú stále prítomné, a to je konflikt záujmov a korupcia, ktoré sú špecifickým spôsobom prítomné aj v oblasti novinárstva a vedľa ktorých spravidla by mal stáť aj pojem integrity. Médiá, ktorých zakladatelia sú NRNM, sú veľmi často terčom obvinení z politického vplyvu svojho zakladateľa, ale aj straníckeho. Redakcie sú denne vystavené nátlakom a špecifickým morálnym novinárskym dilemám, ktoré aktuálny kódex novinárov Srbska nerieši. Hŕstka novinárov bojuje o zachovanie integrity média, k čomu

INÝ NÁHĽAD

egatívnymi následkami po (ne) ukončenej privatizácii médií zrejme najviac trpia menšinové médiá, resp. programy, uzavreli v piatok 6. mája v Nezávislom spolku novinárov Vojvodiny na okrúhlom stole venovanom menšinovému a viacrečovému informovaniu v Srbsku. Privatizačný proces nemožno považovať za ukončený, keďže ešte 10 médií a z nich až 7 viacrečových, napr. RTV Kovačica, nevie o svojom konečnom osude. Na okrúhlom stole sa s ustarostením prízvukovalo, že je znížený objem menšinového informovania. O privatizačnom procese predstavitelia NRSNM, ale aj samotní novinári hovoria s trpkým pocitom. – Pokiaľ ide o privatizované médiá, ktoré vysielajú aj po slovensky, situácia je pestrá, rovnako ako aj vlastnícka štruktúra, – hovorí predsedníčka Výboru pre informovanie NRSNM Anna Jašková. – Sú tragické momenty privatizácie, ako je neriešený status nášho najstaršieho miestneho rozhlasu (Rádio Kysáč), a sú prípady, v ktorých sa po privatizácii slovenskí novinári sťažujú na neprajné podmienky pri výrobe programu, ako aj zlú materiálnu situáciu (RTV Stará Pazova, RTV Pančevo). Samuel Žiak, riaditeľ NVU Hlas ľudu a jeden z bývalých predsedov Výboru pre informovanie NRSNM, privatizáciu lokálnych médií pozoruje z uhla globálnej metropolizácie: – Center absolútne nemá záujem o rozvoj vidieka, teda ani o lokálne médiá. Z toho vyplýva aj ich hodnota, teda aj ich cena. Nulová. Preto tak aj pochodili. Aspoň tie médiá, o ktorých som sa mohol osobne informovať. Novinár Hlasu ľudu Juraj Bartoš otvorene tvrdí, že cechové organizácie od začiatku orodovali o oddialenie médií od štátneho mešca, pod reálnou zámienkou: eliminovania vplyvu štátu na redakčnú politiku médií, ktoré štát čiastočne financuje, vrátane menšinových. – Keďže sa (ak nie všetky, viaceré určite) národnostné rady stali „predĺženou rukou“ štátu, primárny cieľ (ak ním naskutku bol) – zbaviť médiá

vplyvu štátu sa nezrealizoval. Tzv. nezávislé či súkromné médiá a azda aj novinárske organizácie dovideli trochu ďalej: keď niektoré médiá zmiznú, tak pre existujúce „nezávislé“ zostane väčšia časť koláča. Slobodu prejavu predtým, ako ju prípadne budeme chrániť, treba získať, vybojovať ju. A kto to urobí? Vari len nie my, takí, akí sme boli, sme a..., – konštatuje Bartoš.

Ďuro Varga

Vladimíra Dorčová -Valtnerová

môže prispieť aj tzv. samoregulácia médií, čiže plán integrity. – Je zaujímavé, že uprostred boja proti korupcii v Srbsku sa plán integrity ako výsledok samohodnotenia vystavenosti inštitúcie rizikám vzniku a rozvoju eticky a profesionálne neprijateľným praktikám ani nespomína, aj napriek tomu, že predstavuje dobrý preventívny spôsob na zníženie objemu korupcie, – hovorí Miroslav Keveždi. – Akéže samoregulačné dokumenty?! Pre koho? Pre nás, tých istých vyľakaných ľudí hrajúcich sa na žurnalistov, ktorí sa boja vlastného tieňa, nie to, keď „zhora“ trochu zahrmí tá či oná politická opcia, ktorá sa dostane k spomenutému kotlíku? Problém je ako v dolnej polohe, teda v nás, akože novinároch, v našej lemravosti prameniacej v trvalom strachu o vlastnú kožu, tak isto v hornej polohe, t. j. v štátnej politike v oblasti informovania, – hovorí Juraj Bartoš. – Štát schvaľuje zákony, ktoré sú navzájom v kolízii a naše cechové organizácie to vybavia okrúhlymi stolmi, z ktorých vzídu závery, ktoré uviaznu v pomyslených zásuvkách počítačov. Naše národnostné rady to podobne šupnú pod koberec a samotné redakcie, vedené často ľuďmi so straníckymi preukazmi, nedovolia rozčeriť poko(r)jnú žabinu mediálneho močiara.

20 /4699/ 14. 5. 2016

Týždeň NOVÁ INICIATÍVA K NOVÉMU MINISTERSTVU

Cesta nebude jednoduchá Oto Filip

nohé pomery v tej oblasti boli známe aj predtým, no v každom prípade je dobre, že prístupový proces podnecuje širšie úvahy a konkrétne skutky, vzťahujúce sa na postavenie národnostných menšín, stav ľudských práv u nás, otázky a dilemy späté s integráciou, migráciami, diskrimináciou. Do tohto kontextu možno zaradiť aj nedávnu konferenciu v belehradskom mediálnom stredisku, na ktorej predstavitelia Fóra pre etnické vzťahy ozrejmili tak iniciatívu k vzniku Ministerstva pre ľudské práva, menšiny a integráciu, ako aj viaceré odporúčania budúcej vláde v tejto oblasti. Dôvody na vznik sú hlavne známe: veľký spoločenský význam problematiky menšín a jej spätosť s inými segmentmi ľudských práv, potreba zastaviť ďalšiu segmentáciu spoločnosti, zrušenie súkromných a straníckych monopolov lídrov na prezentovanie záujmov príslušníkov menšín, zlaďovanie a prispôsobenie sa inštitucionálnej štruktúry

potrebám európskej integrácie, výboru Fóra pre etnické vzťahy Dr. rast kapacity, odbornosti a počtu Dušanom Janjićom. Preto odporúštátnych úradníkov zaoberajúcich sa ča, aby budúce ministerstvo malo touto oblasťou, širšie zapájanie sa príslušníkov menšín do činnosti štátnych orgánov… Srbsko sa začína podobať na archipelág etnických, navzájom málo spätých ostrovov. V menšinovej politike sa vychádza z konceptu príznačného pre 19. a 20. storočie, bez Z prezentácie návrhov a odporúčaní budúcej vláde toho, aby sa prihliadalo na zmeny, ktoré prinieslo relatívne širokú oblasť pôsobnosti, rozhranie 20. a 21. storočia. Čokoľvek siahajúcu od problematiky národsa v tejto oblasti chcelo zamiesť pod nostných menšín, ľudských práv koberec, rýchlo sa nám vrátilo a a antidiskriminácie, cez rodovú vypomstilo. Menšinovú politiku mu- rovnosť, slobody vierovyznania a síme dať do širšieho spoločenského migrácií, až po integrácie. kontextu a korelácie s potrebami a Koordinátor Fóra pre etnické vzťamožnosťami. Sú to niektoré akcenty hy Nenad Đurđević sa tiež zasadzuje vyslovené predsedom Výkonného za aktívny prístup k uvedenej prob-

lematike, naznačujúc, že by spôsobom, ako zastaviť pokročilú etnickú segmentáciu spoločnosti, mohla byť štandardizácia a harmonizácia menšinových práv na západnom Balkáne. Idea je však dosť nereálna, jednak vzhľadom na súčasnú úroveň vzťahov tunajších štátov, ešte stále poznačených nejedným sporom, jednak preto, že v každom zo štátov je inakšia kvalitu a obsah menšinových práv. No bez ohľadu na to, Fóru pre etnické vzťahy treba vzdať uznanie, že sa vydal cestou, ktorá iste nebude jednoduchá, pričom sa problematike menšín začal venovať z toho správneho uhla. Vypracoval totiž rozsiahlu Platformu pre stratégiu integrácie národnostných menšín v Republike Srbsku, ktorú tiež prezentoval v Belehrade. Východiskový dokument je tu, zostáva však vidieť, ako konkrétne naň budú reagovať tí, ktorých sa najviac (do) týka: od menšín samotných, až po rozhodujúcich nositeľov politickej a vládnej moci. A od ktorých v konečnom dôsledku bude závisieť, či vyslovia to áno alebo nie v súvislosti s novým ministerstvom.

OPÝTALI SME SA ZA VÁS: ANIKÓ MUŠKINJA HEINRICH, POKRAJINSKÁ OMBUDSMANKA

Nie politika, ale potreby občanov O. Filip

udovanie spoločnosti spolupráce a tolerancie, v ktorej sa chránia špecifickosti, zvlášť práva národnostných menšín, je v súčasnosti jedným z najdôležitejších spoločenských poslaní a predsavzatí. Existuje opodstatnený názor, že by to bolo oveľa ľahšie dosiahnuť s novým Ministerstvom pre ľudské a menšinové práva. – Teda nové ministerstvo: áno alebo nie? – znela otázka adresovaná pokrajinskej ombudsmanke Aniko Muškinji Heinrich. – Poznáte tú chýrečnú kliatbu: bodaj by si mal, a potom nemal! Ak máme na zreteli to, že žijeme v štáte, kde už existovalo takéto ministerstvo v istom časovom úseku,

www.hl.rs

aby potom prestalo existovať, tak je akýkoľvek komentár zbytočný. Lebo sme už raz názorne ukázali a potvrdili, že takéto ministerstvo skutočne potrebujeme. To niekdajšie Ministerstvo pre ľudské a menšinové práva bolo podľa môjho názoru prevažne orientované na práva menšinové, no to nie sú tie jediné a najdôležitejšie práva, ktorými sa malo alebo má zaoberať. Treba zvážiť celý rad príslušností, ktorými sú teraz poverené iné ministerstvá, správy, kancelárie, ústavy, regulačné telesá a ktoré by

Informačno-politický týždenník

sa dali zaradiť k príslušnostiam nového ministerstva. Ono by sa malo zaoberať aj problémami starých osôb a dôchodcov, tiež osôb s invaliditou, aj problematikou detí… Ide o rozsiahly diapazón práv, ktorým by sa malo venovať. Podobne tomu, ako sa napríklad pred otvorením nejakého obchodného strediska robí prieskum trhu, s cieľom zistiť, aké šance má, aj pred vznikom ministerstva by sa mala vypracovať komplexná analýza, s cieľom zistiť, či nám je, a v akej miere našim občanom, potrebné. Nie kvôli

Európe, ale kvôli nám samotným. Som toho názoru, že takéto ministerstvo treba založiť, lebo v Srbsku silou autority nezávislých inštitúcií a rôznych telies nemožno toľko pôsobiť na vedenie, ako ani na mnohé javy. Aj z toho dôvodu potrebujeme ministerstvo, aby sme sa mohli komplexne venovať oblasti ľudských a iných práv. Keď ide o postoje tých, čo rozhodujú, som toho názoru, že v Srbsku najprv máme politikov, a potom ministerstvá, ktoré tvarujeme podľa politikov, no nie podľa potrieb občanov. Ukázalo sa, že sa pritom takmer vždy vychádzalo aj z toho, či nejaký káder zostal nerozvrhnutý. To by nesmelo byť pravidlom. V prvom pláne musia byť uspokojené potreby občanov, v žiadnom prípade nie politika. • TÝŽDEŇ •

K SLABŠIEMU ZÁUJMU O ZÁPIS PRVÁKOV DO SLOVENSKÝCH TRIED

Čo je škola nám? Anna Francistyová

ez ohľadu na to, či sa na nastolenú tému pozrieme cez romantickú prizmu, alebo celkom racionálne, optimisticky, či aj pesimisticky, týmto textom problém neriešime. Ale poďme si naňho aspoň spoločne posvietiť. Už niekoľko mandátnych období sa totiž poklesu záujmu o zápis detí zo slovenských alebo zmiešaných manželstiev do slovenských tried v prvom ročníku základnej školy venujú národnostné inštitúcie, s vervou ruky k činu prikladajú obetaví jednotlivci. Do karát nám však nehrá všeobecná populačná situácia, ani migračné procesy smerom na Slovensko... Otázka vyučovacieho jazyka v základnej škole je nemerateľne dôležitá vo formovaní, potom i zachovaní a zveľadení identity Slovákov v Srbsku. Lebo zahrňuje najviac detí, trvá osem rokov (viac než škôlka a stredná škola) a na rozdiel od strednej školy je v našom štáte povinná. To všetci vieme, a predsa je tu stále priestor na obavy a potrebu konať. Dokonca stále väčší. Dajme slovo odborníčke – psychologičke doc. Dr. Ruženke Šimoniovej-Černákovej: „Ak sa dieťa vzdeláva vo svojom materinskom jazyku, tak získa základné jazykové schopnosti v tom jazyku, naučí sa čítať a písať a schopnosť komunikácie si vo veľkej miere prinesie so sebou z rodiny. Keďže sa väčšinový jazyk konštantne vyučuje od predškolskej ustanovizne cez všetky úrovne vzdelávania, dieťa získa základne jazykové schopnosti aj v druhom jazyku,“ hovorí odborníčka. Kľúčovým faktorom pre rodičov, ktorý si pri zápise do základnej školy vyberú pre svoje dieťa vzdelávanie vo väčšinovom jazyku, u nás v srbskom, je vraj potreba, aby sa dieťa čím skôr zvykalo na srbský jazyk, lebo väčšina stredných škôl je v srbčine a vyučovanie v slovenčine nepripraví dieťa v dostatočnej miere na život, vzdelávanie a prácu v srbskom jazykovom prostredí. R. Šimoniová-Černáková má odpo• TÝŽDEŇ •

veď aj na túto dilemu: „S týmto je spätá otázka, nakoľko kvalitne pripravuje základná škola so slovenským vyučovacím jazykom žiakov pre komunikáciu a ďalšie školenie v srbskom jazyku. Lebo čím lepšia bude tá príprava, keď ide o plán a program učenia, metódy vyučovania, učebnice a učiteľov, či profesorov srbského jazyka, tým budú žiaci so slovenským materinským jazykom v rovnoprávnejšom postavení vzhľadom na ostatných žiakov.“ Na túto záležitosť, pravdaže, rodičia nemôžu vplývať a nemôžu ju ani predpokladať pri zápise svojich detí do prvého ročníka, ale psychologické výskumy ukázali, že „zmena vyučovacieho jazyka zo slovenského na srbský v 5. ročníku základnej školy (v školách, kde výučba v slovenčine prebieha len v nižších ročníkoch, pozn. A. F.) a v 1. ročníku strednej školy nemá významný vplyv na zhoršenie prospechu žiakov. Po zmene vyučovacieho jazyka zo slovenského na srbský jestvuje obdobie adaptácie na nový vyučovací jazyk: trvá celý prvý rok a najintenzívnejšie prispôsobovanie je počas prvého polroka“. ZABRZDIŤ ASIMILÁCIU Právo na vzdelávanie v materinskom jazyku, ktoré odporúča aj Rada Európy a Európska charta o regionálnych a menšinových jazykoch, je len vtedy právo, ak sa realizuje. Na nastolenú otázku sa totiž môžeme pozrieť i s nadhľadom a predstaviť si situáciu, že by sa veľký počet príslušníkov menšiny rozhodol nevzdelávať deti vo svojom materinskom jazyku. Naša spolubesedníčka to dovidí celkom jasne: „Spoločnosť a vzdelávacie inštitúcie by sa mohli opýtať: Ak vy, ako príslušníci menšinového spoločenstva, nemáte záujem realizovať svoje právo, potom je v poriadku prehodnotiť naše vkladanie do menšinového školstva...“ A tak by sme si mohli vlastným nezáujmom otvoriť brány dokorán na skutočne urýchlenú asimiláciu. Obavy z takej situácie už dlhšie, a to aj verejne deklaruje i Dr. Mária

Myjavcová, naša známa jazykovedkyňa a univerzitná profesorka na dôchodku. Ako sama hovorí „trochu starosvetsky štylizovaná otázka Čo je škola nám?“ (vlastne názov jednej päťstrofovej básničky v útlej Čajakovej knižočke Rečňovanky pre slovenskú mládež autora Franka Víťazoslava Sasinka) a zároveň päťnásobné zdôrazňovanie významu školy v záverečných veršoch: Slnko naše nezapadne, / Keď nám školský kvet nezvädne je dôkazom, že „aj naši predkovia videli v škole, slovenskej škole, zábezpeku svojej budúcnosti“. Síce pripúšťa, že dnešnú relatívne nepriaznivú situáciu možno odôvodniť celkovými sociologickými a kulturologickými zmenami v súčasnej spoločnosti, ale s ľútosťou konštatuje, že „si musíme priznať, že ten kvet nám už začal vädnúť všade tam, kde slovenskí rodičia považujú slovenskú školu pre svoje dieťa za zbytočnú a radšej si preň volia školu srbskú“. Pani profesorka ponúka sedem pokynov na zlepšenie situácie a s ohľadom na tému nášho textu vysunieme tieto dva: (1) So zreteľom na našu špecifickú jazykovú situáciu bude treba čím skôr vypracovať novú koncepciu vyučovania slovenčiny a srbčiny a podľa toho koncipovať aj učebnice jazyka. (2) V školskej praxi prestať u žiakov vytvárať predstavu o slovenčine ako„ťažkom“,„komplikovanom“ a ešte ktovieako nezvládnuteľnom jazyku. Naopak: viesť žiakov k odkrývaniu kvalít slovenského jazyka alebo aspoň k poznaniu, že je to rovnako dobre organizovaný systém, ako aj systém hociktorého iného jazyka. Ján Brna, predseda Výboru pre vzdelávanie NRSNM, nám povedal, čo konkrétne v riešení tejto záležitosti koná táto naša inštitúcia: „V uplynulom kalendárnom roku sme sa zvlášť zaoberali zápisom žiakov do prvého ročníka, avšak situácia v teréne (v Jánošíku, Erdevíku,...) nám ukázala, že je to trochu neskoro. A tak je cieľom našej tohtoročnej práce v prostrediach, ktoré výskumy

v teréne vytypovali ako najvypuklejšie, nábor detí do predškolských ustanovizní. Pretože, ako nám v teréne povedali, už tu sú určitým spôsobom formované skupiny. A ak v predškolských ustanovizniach ani nieto vyučovanie po slovensky, spravidla sa slovenské deti aj pri zápise do prvého ročníka dostanú do tried so srbskou vyučovacou rečou. Konkrétne sme navštívili Vojlovicu, Čelarevo a aktívne sa pracovalo na formovaní slovenskej skupiny škôlkarov v Novom Sade. Dozvuky z Vojlovice a Čelareva sú veľmi pozitívne, čo nás veľmi teší a posmeľuje.“ MOTIVOVAŤ ŽIAKOV Okrem toho, že Matica slovenská v Srbsku prostredníctvom projektov zabezpečuje pre prvákov v slovenských triedach školské potreby, aj Národnostná rada sa pokúsila finančne pomôcť týmto rodičom prvákov, ale zistili, že to nie je v ich moci. „Rozprávali sme sa aj na Aktíve riaditeľov základných škôl so slovenskou vyučovacou rečou, ako motivovať žiakov, a prax ukázala, že návštevy žiakov do iných škôl a prostredí sú veľmi prospešné a v tom smere sa bude aj pokračovať. Žiaci z menších prostredí by odchádzali teda do škôl z väčších prostredí a naopak,“ hovorí náš spolubesedník a dokladá: „Celkove je to späté s legislatívou, a nielen naša Národnostná rada, ale i Koordinácia národnostných rád pôsobila v tom smere, aby sa zmenšil určený počet žiakov na utvorenie tried. Zatiaľ tento návrh u ministra nepochodil, ale pochodilo to, že sa sprísnil dozor nad vyjadrovaním rodičov v školách, kde nie sú osobitné slovenské triedy, aby sa nestávalo, že slovenský jazyk s prvkami národnej kultúry nebude ponúknutý ako voliteľný predmet...“ Na záver nám prichodí len spolu s psychologičkou Šimoniovou-Černákovou konštatovať, že „silný pocit etnickej a kultúrnej identity je cennejší než všetky vonkajšie podpory, aj keď tieto môžu posilniť silnú vnútornú motiváciu“.

20 /4699/ 14. 5. 2016

Týždeň IN MEMORIAM

Za Jaroslavom Feldym 1949 – 2016

čo je život náš?! Bylinka kosou smrti sťatá... Jeden mylný krok a je po nás! Zmarené plány, nesplnené sny, neuskutočnené túžby. Život je predsa ťažký! – vyznáva aj spisovateľ Jaroslav Feldy vo svojom jedinom a, žiaľ, aj poslednom románe Keď v živote nekvitli iba ruže – Ranená mladosť. Keď koncom apríla začali kolovať správy o tom, že je novinár publicista Jaroslav Feldy nezvestný, zdalo sa nám, akoby šlo len o klamlivé zdanie. Možno niekam odcestoval. Možno je to len jeden z jeho špásov. Možno... Tomu sme sa nádejali až do chvíle, keď médiá nezverejnili správu, ktorú nik nechcel počuť... že v nedeľu 8. mája v Sriemskej Kamenici záchranári Horskej služby našli bezduché telo Jaroslava Feldyho. A tým sa skončil aj jeden nedopísaný román, na ktorý sa už tešil, po, ako sa on, žiariac šťastím, vyjadril, „úspešnej a vynikajúcej spolupráci s vami“ (teda s hlasľudovcami). Citovo založený človek svoje city veru nevie skryť, nevedel to ani

Jaro, ba čo viac, nadšený skutočnosťou, že jeho román uzrel svetlo sveta, tešil sa na ďalšie diela, a to nie na jedno. Oplýval citmi vďačnosti. O ťažkých témach dokázal rozprávať s ľudským jemnocitom. Cítiť to aj z jeho tvorby, do ktorej vtkal kus seba, osobné cítenie a pravdivé udalosti. Dokonca aj sám vyznáva, že najkrajšie diela píše sám život. Jaroslav Feldy sa narodil 27. augusta 1949 v remeselníckej rodine v sriemskej dedine, v Erdevíku, kde absolvoval základnú školu. Strednú poľnohospodársku školu v Bijeljine skončil roku 1968 a Poľnohospodársku fakultu na Univerzite v Novom Sade absolvoval roku 1972. Aj vedľa študentských povinností neposunul do úzadia sklony k novinárčeniu. Už ako študent bol v stálom pracovnom pomere v Novinovo-vydavateľsko-tlačiarenskom podniku Obzor, najviac prispievajúc do mládežníckeho

časopisu Vzlet. Ako diplomovaný inžinier agronómie sa v rokoch 1974 – 1979 uplatnil na Irmove pri Kysáči, kde bol vedúci dobytkárskej výroby. Avšak novinárstvo mu učarilo, a tak od roku 1979 až po odchod do dôchodku pracoval v Novosadskom rozhlase, kde redigoval Vysielanie pre dedinu, Rozhlasovú poradňu, neskôr relácie S mikrofónom na návšteve, Z lona národa a Kroniku našich osád. Niekoľko rokov pripravoval aj televíznu reláciu Plody. V rámci novinárskeho zdokonaľovania absolvoval Vojvodinskú novinársku školu Stevana Doronjského (1987), Dánsku novinársku školu (2003) a Novosadskú novinársku školu (2005). Svoje národnostné povedomie a činnosť prejavoval v SKUS P. J. Šafárika ako vedúci mediálnej prezentácie a marketingu, v cirkevnom zbore Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Novom Sade bol presbyterom. Po funkcii predsedu zastával miesto podpredsedu, a dokonca stal sa čestným členom MOMS Nový Sad.

Početné sú aj inštitúcie, s ktorými mal pracovné kontakty, spolupracoval s bratislavským rozhlasom Rádio Expres, Hlasom ľudu, Evanjelickým hlásnikom, Ľudovým kalendárom, Rovinou, Dnevnikom, Vzletom, Slovenským zahraničím a tiež sa podieľal na príprave monografií slovenských dedín. Bol členom redakcií a jedným z aktérov vydania zborníkov prác: Na vlnách jubilea – Rádio Nový Sad (2009) a Na krídlach jubilea – MOMS Nový Sad (2010). Za svoju skutočne rozvetvenú činnosť získal tieto ocenenia: Cenu Novosadského rozhlasu za Programové akcie (1985), tiež Cenu Spolku novinárov Vojvodiny Jašu Tomića (2005). Literárne debutoval knihou Život píše poviedky (2010), po ktorej sa s mladíckym zanietením pustil do písania románu, v ktorom sledoval životné osudy ľudí z malých slovenských (sriemskych) dedín Erdevík a Binguľa, čím sa zaradil do tradičnej realistickej prozaickej tvorby vojvodinských Slovákov. Telesné pozostatky novinára, publicistu Jaroslava Feldyho boli do zeme uložené 10. mája 2016. Česť jeho pamiatke! A. H.

Z POHREBU JAROSLAVA FELDYHO

Dojemná rozlúčka Elena Šranková

utorok 10. mája sa najbližší, početní kolegovia, spolupracovníci, matičiari, spolkári, cirkevníci, priatelia a príbuzní rozlúčili s novinárom, publicistom a matičiarom Jaroslavom Feldym. Pohrebná počestnosť bola na kysáčskom cintoríne, kde kázanie a obrad vykonal velebný pán Ondrej Marčok, farár kysáčsky. Kantorovala velebná pani farárka Darina Marčoková. Rozlúčkové piesne zaspievali zborové spevokoly cirkevných zborov v Kysáči a Novom Sade. „Zo všetkých ciest sa človek môže vrátiť, ak zablúdil, ak nedošiel, kam mal. Na tejto poslednej sa stopa zrazu stratí a nieto návratu tam, odkiaľ odchádzal,“ týmito slovami sa so

www.hl.rs

zosnulým rozlúčila Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka MSS, ktorá prečítala i sústrastné telegramy od Miloša Klátika, dôstojného biskupa Evanjelickej cirkvi na Slovensku, zo Svetového združenia Slovákov v zahraničí a z Matice slovenskej na Slovensku. V mene Miestneho odboru MS v Novom Sade sa s Jaroslavom Feldym rozlúčila Jarmila Struhárová, predsedníčka, a v mene SKC P. J. Šafárika Rastislav Zorňan. Pri rakve zosnulého sa v mene Slovenskej redakcie Novosadského rozhlasu prihovoril Ján Širka, úradujúci zodpovedný redaktor, a Anna Malková zo Starej Pazovy prečítala báseň Nad hrobom manžela, otca a starkého autora Ivana Muchu. Jaroslav Feldy celý život pôsobil na národnostnom poli a priložil tvorivú

Informačno-politický týždenník

ruku k matičnej činnosti v novosadskom miestnom odbore, ako i v Matici slovenskej v Srbsku. Ako neúnavný aktivista zostane natrvalo zapísaný v matičných dejinách. Láska k svojeti ho za študentských čias zaviedla do novosadského SKUS P. J. Šafárika, do cirkevného zboru a neskoršie sa zapojil do činnosti MOMS. Pričinil sa o to, aby ochotnícka činnosť novosadských Slovákov nezanikla. V Slovenskej redakcii RNS novinár Feldy odpracoval viac ako 30 rokov.

V posledných dňoch vo všetkých týchto organizáciách s bázňou načúvali správy o tom, či sa ich dlhoročný člen a funkcionár objaví, či jeho nezvestnosť nie je len jeden z nespočetných žartov, ktoré rád predvádzal a ktorými ich vedel zabaviť. Žiaľ, tentoraz o to nešlo. So zármutkom museli prijať správu, že ich kamarát skončil svoju životnú púť. Rozlúčili sa s ním naposledy na kysáčskom cintoríne za sychravého počasia a vzdali česť jeho pamiatke! • TÝŽDEŇ •

Slovensko Už sa necítim ako večný pútnik SEDEM OTÁZOK PRE MAJU HRIEŠIKOVÚ, REŽISÉRKU A DRAMATURGIČKU

Rastislav Boldocký

ovosadčanka Maja Hriešiková do Bratislavy prišla pred dvoma desaťročiami, študovať estetiku a históriu na Filozofickej fakulte. Ale nezostalo len pri tom. Zvíťazila v nej láska k divadlu, tak pridala aj štúdium réžie na Vysokej škole múzických umení. Mimoriadne široký záber si ponechala aj počas profesionálnej kariéry. Okrem divadiel sa už režijne podpísala aj pod opery, televízne programy, spolupracovala s viacerými prestížnymi divadelnými festivalmi, podieľala sa na tvorbe odborných časopisov… A popri tom stihla napísať aj dve knihy. – Čo bolo pre teba na Slovensku najťažšie? – Ťažké je, keď človek pretrhá väzby. K prostrediu, ktorému rozumie, a pochopiteľne najviac k ľuďom, s ktorými niečo prežil. Človek má vždy možnosť vybu-

dovať si nové, ale musí mať víziu, že sa to dá, musí mať v sebe zvedavosť. Najbolestivejšie je, keď človek vidí, ako sa väzby trhajú a postupne odumierajú, a nevie s tým na diaľku nič spraviť. To vie ochromiť. Napĺňajúci je naopak okamih, keď človek zistí, že niektoré väzby napriek vzdialenosti odolávajú. – Kedy si si uvedomila, že tu zostaneš žiť? – Paradoxne až vtedy, keď som Slovensko opustila. Po pätnástich rokoch života na Slovensku som dva roky strávila v Portugalsku. A tie dva roky mi to celkom ujasnili – zrazu som sa necítila ako večný pútnik a nemala som ani silu sa prizerať, ako sa väzby budú trhať. Veľmi jasne som už vedela, že sa potrebujem vrátiť domov – a to znamenalo na Slovensko. – Mala si v rámci svojho zamestnania kontakty so Srbskom či bývalou Juhosláviou, respek-

tíve ovplyvnil nejako pôvod tvoju kariéru? – Áno, dlhé roky som pre festival Divadelná Nitra navštevovala a vyberala predstavenia z celého regiónu bývalej Juhoslávie. Ale hoci som na chvíľu po ukončení Vysokej školy múzických umení veľmi túžila presadiť sa ako režisérka aj na Slovensku, aj v Srbsku, nepodarilo sa mi to. Znovu je to o väzbách. Vyžadovalo to priveľa energie a trpel tým súkromný život. – Čo považuješ za svoj najväčší úspech? – To, že som po dospievaní v srbskom prostredí a maturite na novosadskom gymnáziu vo svojich dvadsiatich alebo skôr až tridsiatich rokoch osedlala slovenčinu, prestala pochybovať a začala písať. Vyšli mi dve knihy, a úspech bude, keď pri tom čísle neskončím. – Ľutuješ niekedy, že si odišla?

– Ľutujem iba to, že sme už dlhé roky aj brat, aj ja ďaleko od rodičov, ktorí stále žijú v Novom Sade, a nevieme im byť viac nápomocní. Ale neľutujem, že som odišla. Založila som si tu vlastnú rodinu. – Čo by sa muselo stať, aby si sa vrátila? – To, že by potrebovali našu pomoc. – Komu fandíš, keď hrajú Slovensko a Srbsko v nejakom športe? – Šport som s rozpadom Juhoslávie kompletne prestala sledovať. Ale v umení fandím obom. Som rovnako hrdá, keď sa v medzinárodnom prostredí presadí srbský alebo slovenský umelec.

VO VEKU 88 ROKOV UMREL HEREC KAROL MACHATA

Legenda so zamatovým hlasom R. Boldocký

lovensko začiatkom mája prišlo o ďalšiu hereckú legendu. Vo veku 88 rokov po ťažkej chorobe umrel Karol Machata, jedna z najvýraznejších osobností povojnového slovenského filmu a divadla. „Spomínam naňho s veľkou úctou, s veľkou láskou, pretože bol naozajstný velikán,“ povedala o kolegovi herečka Emília Vášáryová. Bežní diváci si pamätajú najmä na jeho nevšedný talent a neopakovateľný zamatový hlas. Karlol Machata bol vyše štyridsať rokov členom bratislavskej Činohry slovenského národného divadla a za ten čas stvárnil desiatky pamätných postáv. Najmä bol hrdý na tie divadelné. „Alma mater je • SLOVENSKO •

divadlo. Nedá sa nič robiť, k nemu som pripútaný pupočnou šnúrou a jemu zostanem verný, dokiaľ len budem vládať,“ hovorieval. Filmy, v ktorých hral, patria do zlatého fondu slovenskej kinematografie. Zahral si napríklad v snímkach Zemianska česť (1957), Drevená dedina (1954), Dáždnik svätého Petra (1958), Prerušená pieseň (1959), Pieseň o sivom holubovi (1961), Polnočná omša (1962), Zločin slečny Bacilpýšky (1970), Hriech Kataríny Padychovej (1973), Skrytý prameň (1973), Červené víno (1976), Soľ nad zlato (1982) a mnohých ďalších. Zaujímavé je, že aj keď bol neustále obletovaný obdivovateľkami, vyznával najmä rodinné hodnoty. Už v roku 1950 sa oženil s klaviristkou s netradič-

ným trojmenom Lea Rita Marianna. Mandika bola jeho celoživotnou láskou. Rodinka najskôr žila v byte na prvom poschodí známeho domu porasteného brečtanom na rohu Grösslingovej a Klemensovej ulice v bratislavskom Starom meste. „Už vtedy mali synov Macha a Stacha. Starší Marián dostal meno po mame a pre mladšieho našiel Karči Machata inšpiráciu vo svojej aktuálnej postave Stašeka v hre Surovô Snímka z inscenácie Pán Jowialski drevo,“ napísal týždenník poľského dramatika Alexandra Fredra z roku 1955 Plus 7 dní. O jeho hereckej charizme hádam najvýstižnejšie vy- húdskymi iskričkami v očiach. S ním povedajú slová ďalšej kolegyne by sa dal vášnivo zahrať aj telefónny Márie Kráľovičovej. „Karol Machata zoznam,“ povedala herečka pre je pre mňa najväčší slovenský herec Pravdu. Foto: zdroj TASR s najzamatovejším hlasom a potme20 /4699/ 14. 5. 2016

Ľudia a udalosti Rozvrhnuté výbornícke mandáty BÁČSKOPETROVSKÁ OBEC PO VOĽBÁCH

Jaroslav Čiep

strana Dr. Anna Boldocká-Ilićová (1974), doktorka medicíny špecia2 mandáty, skupina občanov Pre listka pediatrie, z Petrovca; stranu prostredie, v ktorom je hodno žiť Jednotné Srbsko: Miroslav Čeman 2 mandáty a Slováci (1971), podnikateľ, z vpred! 2 mandáty. PodKulpína, Srđan Ilijevski ľa výsledkov volieb do (1973), poľnohospoobecného parlamentu dár, z Maglića, Jarmila sa nedostali koalícia Pucovská (1975), podSpolu za obec – Boris nikateľka, z PetrovTadić a listina Dr. Voca, Darko Stojanović jislav Šešelj – Srbská (1987), obchodník, z radikálna strana. Petrovca, Nemanja PoStanovený počet Erb Obce Báčsky južina (1978), komerčmandátov pridelených Petrovec ný, z Maglića, Nataša jednotlivým volebným Červená (1983), prolistinám podľa poradia ponúknu- fesorka triednej výučby, z Kulpína; tých voličom pred voľbami v no- Demokratickú stranu: Pavel Marčok vom zložení báčskopetrovského (1968), profesor informatiky, z Petparlamentu by mali zastupovať rovca, Ján Bohuš (1971), podnikateľ, nasledujúci výborníci: Srbskú pok- z Hložian, Anna Dudášová (1948), rokovú stranu: Srđan Simić (1989), novinárka, z Petrovca, Jaroslav pediatrický technik, z Maglića, Ján Danko (1979), doktor všeobecného Šuľan (1979), lekár špecialista kli- lekárstva, z Petrovca, Ondrej Fekete nickej biochémie, z Petrovca, Jasna (1966), poľnohospodár, z Hložian; Šprochová (1979), podnikateľka, z Ligu sociálnych demokratov VojPetrovca, Srđan Stojanović (1987), vodiny: Karol Werle (1957), dipl. profesor športu a telesnej výcho- právnik, z Petrovca, Ján Brna (1959), vy, z Maglića, Branislav Kozarov profesor triednej výučby, z Pet(1984), poľnohospodársky technik, rovca, Kristína Kevenská (1986), z Kulpína, Dragica Pejkovićová profesorka dejín, z Petrovca; Socia(1958), dipl. právnička, z Petrovca, listickú stranu Srbska: Rajko Perić Pavel Žemberi (1956), podnikateľ, (1956), doktor ekonomických vied, z Hložian, Duško Ilić (1983), podni- z Maglića, Aleksandra Králiková kateľ, z Maglića, Tatiana Vujačićová (1989), odborná zdravotná sestra,

z Kulpína; Slovenskú stranu: Anna Boldocká-Ilićová (1958), lekárka, z Petrovca, Ján Meleg (1964), podnikateľ, z Petrovca; skupinu občanov Za prostredie, v ktorom je hodno žiť: Dr. Ján Sabo (1955), dôchodca, z Petrovca, Radomir Zotović (1959), podnikateľ, z Maglića, a stranu Slováci vpred!: Ján Pavlis (1985), profesor telesnej výchovy, z Petrovca, a Anna Huďanová (1963), profesorka slovenského jazyka a literatúry, z Hložian. Hoci je tento zoznam výborníkov jednoznačný, neznamená to, že je celkom presný. Uvedeným osobám volebná komisia rozoslala totiž mandátové rozhodnutia. Niektoré zo strán účinkujúcich vo voľbách by mali utvoriť vládnucu väčšinu a navrhnúť niekoho na post predsedu obce. Vládnuca väčšina obsadí aj iné riadiace posty v obci a v ustanovizniach, ktoré sú v jej pôsobnosti, takže možno očakávať, že sa viacerí z uvedených zrieknu výborníckych mandátov a v laviciach lokálneho parlamentu ich nahradia ďalší kandidáti z listín. O tom, ako sa veci budú vyvíjať, verejnosť sa dozvie 9. júna, na kedy je zvolané ustanovujúce zasadnutie novozvoleného Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec.

Občania proti samozdaneniu

1. júna 2016 do 31. decembra 2021 v Miestnom spoločenstve Selenča. S týmto cieľom Zhromaždenie obce založilo komisiu, ktorej bola zverená úloha pripraviť a realizovať referendum v súlade so zákonnými prepismi a o výsledkoch referenda informovať zhromaždenie. Čo bude znamenať zamietnutie samozdanenia pre občanov Selenče, ukáže sa onedlho. Záverom chceme pripomenúť, že už v minulom rozhodovaní o samozdanení občania Selenče boli vylúčení, keď ide o rozhodovanie o samom referende a o percentách zdanenia jednotlivých kategórií občanov, ako aj o nakladaní s finančnými prostriedkami, čo v značnej miere rozhorčilo občanov Selenče, ktorí sa teraz takmer jednoznačne vyjadrili proti samozdaneniu.

eň po voľbách, teda 25. apríla, zasadala Volebná komisia Obce Báčsky Petrovec. Na základe výsledkov volieb na všetkých jedenástich volebných miestach na voľbu výborníkov Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec uskutočnených 24. apríla 2016 a uplatnením zásad určených článkom 41 Zákona o lokálnych voľbách, čiže podľa systému najväčšieho činiteľa, volebná komisia na tomto zasadnutí rozvrhla výbornícke mandáty v Zhromaždení obce Báčsky Petrovec. Podľa zápisnice o rozvrhu výborníckych mandátov na základe schválených výsledkov hlasovania na voľbu výborníkov Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec, ktorú schválila obecná volebná komisia a podpísali ju predseda Dušan Govorčin, tajomník Svetoslav Majera a ostatní členovia komisie, mandáty rozvrhli týmto listinám: Listina Aleksandar Vučić – Srbsko víťazí 9 mandátov, Jednotné Srbsko – Miroslav Čeman 6 mandátov, Zachovajme naše dediny dnes – Demokratická strana 5 mandátov, Liga sociálnych demokratov Vojvodiny – Nenad Čanak 3 mandáty, Ivica Dačić – Socialistická strana Srbska 2 mandáty, Slovenská

SELENČA

Juraj Berédi

eferendum o zavedení samozdanenia v Selenči prebiehalo v dňoch 24. až 27. apríla na jednom volebnom mieste. Selenčania sa v referende vyjadrili proti zavedeniu tohto druhu svojpomoci v nasledujúcom období. Vo volebnom zozname bolo zapísaných 2 790 oprávnených voličov a svoje volebné právo využilo iba 512 občanov, čiže 18,35 %. Jeden hlasovací lístok bol neplatný. Za zavedenie samozdanenia z 512 voličov hlasovalo iba 85 (16,60 %). Ostatní zúčastnení voliči (83,20 %), čiže väčšina, hlasovali proti zavedeniu

www.hl.rs

samozdanenia. Komisia zverejnila výsledky referenda 27. apríla a na výsledky a priebeh hlasovania neboli podané žiadne pripomienky ani sťažnosti. S ohľadom na výsledky referenda komisia uzavrela, že za

Informačno-politický týždenník

samozdanenie nehlasovala potrebná väčšina občanov, takže samozdanenie na území Miestneho spoločenstva Selenča nedostalo zelené svetlo. Komisia výsledky referenda postúpi na schválenie Zhromaždeniu obce. Ako je známe, Zhromaždenie obce Báč na zasadnutí 23. marca 2016 schválilo rozhodnutie, že sa občania Selenče majú prostredníctvom referenda vyjadriť o zavedení samozdanenia na obdobie od

• ĽUDIA A UDALOSTI •

RÁDIO-TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA

Oslávili 45 rokov rozhlasu Anička Chalupová

rvého mája 2016 uplynulo 45 rokov od založenia prvej rozhlasovej stanice v Kovačici, ktorá pod menom Rosvos v rámci Domu kultúry 3. októbra fungovala iba rok. Neskoršie mení názov na Rádio Kovačica a posledná zmena sa stala v novembri 2001, keď bola založená televízia. V súčasnosti Verejný podnik Rádio-televízia Obce Kovačica je lokálny mediálny servis, ktorý 24 hodín denne produkuje a vysiela program v slovenskom, srbskom, maďarskom a v rumunskom jazyku. V druhej polovici augusta tohto roku rádiostanici vyprší osemročné povolenie na vysielanie programu v lokálnom mediálnom priestore, ktoré poskytuje Republiková rádiodifúzna agentúra. O súčasnej situácii Oľa Glóziková-Jonášová, úradujúca riditeľka RTV OK, povedala: – Pre televíziu sme dostali povolenie ešte koncom uplynulého roku, keď nám povolili prácu na ďalších osem rokov, a pre rozhlas ešte len čakáme na odpoveď. VP RTV OK v uplynulom roku sa spolu s ďalšími 72 médiami ocitla v škrtivom procese privatizácie. Nového majiteľa dostalo 36 médií, kým 37 bude privatizovaných prenosom kapitálu bez

Oľa Glóziková-Jonášová, úradujúca riaditeľka RTV OK (vpravo), a redaktorka Anička Tomášová

úhrady na zamestnaných, alebo dokonca zhasnutých. Aká je budúcnosť tohto lokálneho média? – Ešte stále čakáme na odpoveď. Všetky doklady sme odovzdali a posledne nám povedali, že na tom pracujú. Privatizácia zatiaľ teda nie je ukončená, podnik očakáva bezplatné rozdelenie akcií zamestnancom. Aký program v súčasnosti ponúka redakcia v slovenskej reči? – Od roku 1979 rozhlas vysiela program v štyroch jazykoch, 35 hodín týždenne po slovensky a po srbsky a po 11 hodín týždenne v maďarskej a rumunskej reči. Za tých 45 rokov sa rozhlas menil, ale tá podstata informovať posluchá-

čov o lokálnych dianiach zostáva naďalej. Najväčšia expanzia rozhlasového programu v slovenskej reči bola v 90. rokoch, keď boli populárne pozdravy a blahoželania. To, žiaľ, zaniklo, ale teší nás skutočnosť, že pred dvoma rokmi ožila kontaktová relácia v rámci vysielania Na modrej vlne, ktorú vedie redaktorka Anička Tomášová, externá spolupracovníčka. Kto sa podieľa na príprave a realizácii programu v slovenskej reči? – Keď ide o informatívny program a príspevky z terénu, do prípravy programu je okrem mňa zapojená aj zodpovedná redaktorka televízie Tatiana Bovdišová a o kontaktové

PRACOVNÁ AKCIA KYSÁČSKYCH HASIČOV

Dôkladné upratovanie Elena Šranková

posledný aprílový deň v priestoroch Hasičského domu v Kysáči bolo rušno. Požiarnici mali pracovnú akciu, v rámci ktorej zriadili najmä garáž a vedľajšiu miestnosť. Počas akcie všetky vozidlá parkovali pred budovou a účastníci sa venovali upratovaniu a čisteniu garáže. Pomocný priestor tiež dôkladne vyčistili a postavili priehradnú stenu, s cieľom zamedziť, aby sa výfukové plyny z garáže • ĽUDIA A UDALOSTI •

Zostalo už len pozametať

šírili aj do tohto priestoru. Nad kúpeľňou a toaletou v pomoc-

nej miestnosti urobili svojráznu galériu, ktorá poslúži na sklado-

pásmo sa stará Tomášová. Zodpovednou redaktorkou rozhlasu je Anna Sucháneková a zvukárom v rozhlasovom vysielaní je Želko Šipický, ktorý vystriedal Vladimíra Kuchárika a dlhodobého zvukára, dnes dôchodcu Adama Benku. V minulosti Rádio Kovačica spolupracovalo s mnohými rozhlasovými stanicami z Vojvodiny. Ako je to v súčasnosti? – Keď ide o slovenskú redakciu, tak v súčasnosti za podpory NRSNM v rámci projektu Akuality z Vojvodiny spolupracujeme so štyrmi rozhlasovými stanicami, a to z Kysáča, Báčskeho Petrovca, Starej Pazovy a Šídu. To je čosi veľmi dobré a kvalitné, poslucháči tie príspevky z iných slovenských prostredí radi sledujú. Mimoriadne dobrú spoluprácu máme aj s Rádiom Slovakia International a redaktorkou Ingrid Slaninkovou, ktorá nám každodenne zasiela 30-minútové vysielanie o Slovákoch v zahraničí. RTV OK sa stala globálnou vďaka tomu, že jej obsahy už desať rokov môžu sledovať diváci a najmä poslucháči cestou internetu. – To je výnimočná vymoženosť, že náš program cestou internetu môžu počúvať poslucháči z celého sveta. S nimi máme potom aj tú spätnú väzbu, napíšu nám svoje dojmy cez spoločenskú sieť Facebook, takže internet koľko zoberie televíznemu a rozhlasovému programu, toľko mu aj dáva. Podstatné je to, že všetci konzumenti nášho programu sú pre nás rovnako dôležití. vanie menej používaných vecí a hasičského výstroja a výzbroje. Okrem toho vyviezli odpad, ktorý sa v zimných mesiacoch nahromadil v garáži a skladovacích miestnostiach. Ako informoval Ján Hloška, predseda DHS v Kysáči, takúto akciu usporiadali tretí rok za sebou a v nej sa zúčastnilo zo desať hasičov. Je zaujímavé, že okrem toho, že priložili ruky k dielu, sami vyfinancovali aj potrebný materiál. Pracovali od desiatej hodiny až do večerných hodín. Keďže bol predvečer Prvého mája, vyhradili si čas aj na pohostenie, takže po akcii nasledovala družba pri kotlíkovej fazuli, ktorú súbežne s ostatnými prácami spoločne navarili.

20 /4699/ 14. 5. 2016

Ľudia a udalosti

Hložančania oslávili 260. výročie príchodu Juraj Bartoš

národnostnej menšiny Annu Tomanovú-Makanovú, ktorá oslavy aj úradne otvorila. Starosta Holíča pozval na javisko krojovaných Holíčanov, ktorí oslávencom odovzdali vzácny dar – holíčske kroje.

čuli prejavy, krásne slovo a piesne, ktoré nás voviedli do troch výstav. V aule DK bola expozícia 23. Hložianskej palety. O nej hovorila Zuzana Galambošová a Vladimír Valentík. V chodbe na poschodí čakala vzácna výstava starých hložianskych fotografií. Predstavil ju jej autor Ondrej Stupavský Endy. Predsedníčka Spolku žien Slovenka Viera Miškovicová oslavujúcich voviedla do čara etno izby, ktorej dominovali sladkosti, t.

oku 2011 Rada Miestneho spoločenstva Hložany vyhlásila 3. máj za Deň Hložian. Tohtoročné, šieste v poradí oslavy boli dvojdňové. V piatok 6. mája sa konali kultúrno-umelecké programy a v sobotu sa oslavy skončili športovými a zábavnými podujatiami. Dôraz bol na dávnejšie platnej skutočnosti, podľa ktorej sa Slováci do Hložian prisťahovali pred 260 rokmi, teda v roku 1756. Oslavy sa začali sprevádzkovaním knižnice Miestneho odboru Matice slovenskej v budove, v ktorej sídli Verejný podnik Gloakvalis. Záujemcovia si zároveň mohli pozrieť výstavu pod názvom Knihy hložianskych autorov, ktorú pripravil Ondrej Zahorec. Okrem neho sa prihovo- Anna Zahorcová a Ondrej Zahorec rili aj: hložiansky starosta Ján Bohuš, predsedníčka Matice j. výstava Na hložianskom jarmoku. slovenskej v Srbsku Katarína Mele- V rámci otváracieho ceremoniálu hovorili: hlava Hložian Ján Bohuš, primátor partnerského mesta Holíč Zdenko Čambal, ako i predsed-

Zdenko Čambal (zľava), Oľga Beňová, Katarína Melegová-Melichová, Pavel Marčok, Miroslav Vasin, Ján Bohuš, Anna Tomanová-Makanová

Domu kultúry. Začala sa pesničkou o Hložanoch v podaní tria Rastislav Struhár, Adam Vladislav Stupavský, Jaroslav Kriška. Po nich Anna Zahorcová uviedla rečníkov: Jána Bohuša, predsedu Obce Báčsky Petrovec Pavla Elena Vršková

V kultúrno-umeleckom programe sa predstavili členovia Kultúrno-osvetového spolku Jednota: mladšia tanečná skupina, dievčenská spevácka skupina, zarecitovala Elena Vršková a zaspievali: Rastislav Struhár, Marína Zahorcová a Jarmila Bohušová. Pásmo tancov, piesní a krásneho slova

Ondrej Stupavský Endy

gová-Melichová, ako i čestný predseda MSS Rastislav Surový a jeho manželka. Úryvky z vystavených kníh prečítali Anna Galambošová, Samuel Valo, Miriam Murtínová a Anna Zahorcová. Slova sa ujal aj vedúci Obecného pracoviska Matice slovenskej Holíč Pavol Mihál, ktorý hložianskym matičiarom odovzdal niekoľko krabíc s knihami. Potom si početní prítomní pred vchodom do Domu kultúry vypo-

www.hl.rs

S ochotníkmi KOS Jednota – na maskovú zábavu

níčka Okresnej únie spolkov žien Holíč Marta Kubinová. V kratšom kultúrno-umeleckom pásme vystúpili speváčka Marína Zahorcová a recitátorka Miriam Murtínová. Ústredná časť osláv 260. výročia príchodu Slovákov do Hložian sa konala v takmer vyplnenej sále

Informačno-politický týždenník

Marčoka, Katarínu Melegovú-Melichovú, konzulku Slovenskej republiky v Srbsku Oľgu Beňovú, Zdenka Čambala, podpredsedu vlády AP Vojvodiny Miroslava Vasina a podpredsedníčku Zhromaždenia APV, zároveň predsedníčku Národnostnej rady slovenskej

Holíčske kroje v Hložanoch

bolo popretkávané kvalitnými informáciami a videozábermi, ktoré pripravila Katarína Melegová -Melichová. • ĽUDIA A UDALOSTI •

V SOBOTNÉ POPOLUDNIE A VEČER NA HLOŽIANSKOM TRHOVISKU

Vôňa kvetov, kyslovky, pálenky, pečienky... Juraj Pucovský

ľúbeného zákuska. Milovníci jedla, ktoré sa konzumuje lyžicou, tiež prišli na svoje, lebo Tentoraz odmenili autorky všetkých kvetinových aranžmánov členky Spolku žien Slovenka aj tohto roku uvarili za menuté dobroty.“ Zlatú medailu dva kotly hložianskej svadobnej za najlepšiu klobásu získal Kakyslej polievky, okolo ktorej sa rol Horvát z Petrovca, zlatom sa krútili šikovné hlavné kuchárky ovenčil aj Hložančan Ján Ferko, Zuzana Fábryová a Anna Čipkárová. striebro patrí tiež Hložančanovi Podávali ju svojim hosťom z Holíča, Ondrejovi Srnkovi... Šampiónsku účastníkom programov, ale aj pre- pálenku – viliamovku priniesol Đuro Popović z Ravného Sela, ináč dávali všetkým záujemcom. víťaz tohtoročného 83. Medzinárodného poľnohospodárskeho veľtrhu v Novom Sade. Aj snahu výrobcov vína komisia odmenila viacerými medailami. V súťaži o najkrajší kvetinový aranžmán sa zúčastnilo šesť mladých dievčat a žien a všetky boli odmenené. Prvé tri miesta získali žiačky Strednej poľnohospodárskej školy vo Futogu: Jasmina Banjcová z Hložian, Zorana Lasicová a Dragana Kozomorová. Najkrajší jarný aranžmán urobila Hložančanka Ema Kyseľová, za

ohtoročné oslavy Dňa Hložian sa niesli v znamení 260. výročia organizovaného príchodu Slovákov do tejto upravenej dediny v Báčskopetrovskej obci. Prízvukoval to aj predseda Rady Miestneho spoločenstva Hložany Ján Bohuš, tak športovcom pri udeľovaní odmien po súťažiach, ako aj na hložian- Primátor mesta Holíč Zdenko Čambal skom trhovisku, kde v sobotu otvoril podujatia na hložianskom trhu 7. mája 2016 prebiehal festival kvetín, súťaž o najlepšiu klobásu, šie muži – gavalieri, ktorí sa najvíno a pálenku, súťaž o najkrajšiu častejšie prejavili v role nosičov dobošovú tortu, a kde labužníci črepníkov k zaparkovaným autám. Spolok žien Slovenka sa tenochutnávali hložiansku kyslú polievku a pečienku z býka na ražni. toraz počas Dňa Hložian pričinil Richtár sa zvlášť poďakoval všetkým o dve známe akcie. Domácim miestnym spolkom a združeniam, návštevníkom, ale aj početným ktoré sa podieľajú na súčasnom hosťom z bližšieho a ďalšieho živote Hložian a Hložančanov a pri- okolia členky Slovenky pri svospievajú k zachovaniu slovenskej jej predajni suvenírov, ktorú z amfiteátru presťahovali na trhovisko, ponúkali sedem krásnych, chutných dobošiek zhotovených rukami hložianskych tortárok. Predsedníčka SŽ Slovenka Viera Kto chcel, mohol aj Miškovicová (vľavo) s najlepšou hlasovať za najkrajšiu tortárkou Marínou Zahorcovou tortu, a po sčítaní lístkov zistili, že najkrajšiu Výsledky súťaže o najlepdobošku vo svojej kuchy- šiu pálenku, víno a klobásu ni pripravila najmladšia zverejnili ako posledné v katortárka Marína Zahorco- viarni Pod lipami. Tohto roku vá. Všetkých sedem tort Združenie poľnohospodárov Hložany Sedem dobošiek išlo na dračku... prijalo 19 vzoriek identity a kultúry v dedine. Predseda pálenky, 20 vzoriek Bohuš potom dal slovo Zdenkovi vína (16 červených, Čambalovi, primátorovi slovenského 4 biele) a 19 klobás mesta Holíč, s ktorým Hložany majú z Hložian, Petrovca, podpísanú partnerskú zmluvu, aby Neštína, Kysáča, Ravotvoril tieto podujatia. ného Sela... Pri zveFestival kvetín, ktorý podľa slov rejňovaní výsledkov organizátora – Združenia poľnohodnotenia vína, páhospodárov Hložany – prebiehal lenky a klobás sme Hložančania (zľava) Juraj Semartonský desiatykrát, zoskupil štyridsiatich počuli, že všetky a Ján Benša získali po tri medaily vystavovateľov a predavačov kve- Výstava fotografií Združenia ekológov Ekos boli dobré, kvalitné, za víno, pálenku a klobásu tov z dediny a okolia. Rôznorodé o čom svedčí aj to, kvety, ktoré skrášľujú naše domy, predali za trochu viac ako hodinu, ako ktosi zavtipkoval, že členovia originalitu je odmenená Alenka dvory, záhradky, ulice a námestia pričom mnohí boli rozčarovaní, komisie „vyšli na dvoch nohách Buzeková a za súlad farieb Nina kupovali hlavne ženy, zriedkavej- lebo zostali bez svojho kúska ob- z miestností, kde hodnotili spo- Beljinová. • ĽUDIA A UDALOSTI •

20 /4699/ 14. 5. 2016

Ľudia a udalosti Z 8. FESTIVALU VEDY A VZDELÁVANIA

Vo víre objavov Oto Filip

euveriteľné príbehy, záhady dneška, biele miesta vedy, ktoré treba zaplniť čím skôr. Ako jazyk pociťuje čas? Sme na prahu novej robotickej revolúcie? Existujú vôbec hranice mikrosvetov? Podarí sa získať nevyčerpateľný zdroj energie? Existujú v ďalekom vesmíre doposiaľ neznáme fyzikálne zákonitosti? Koľko rokov bude žiť človek budúcnosti? Čím sa skončia a aké sú konečné dosahy tzv. nano technológií? Otázok je priam nekonečne veľa, odpovedí ale už podstatne menej… Neznamená to, že ich netreba stále hľadať. No nové, pre nás aj dnes priam fantastické objavy vedy nevie nik predpovedať. Neznamená to však, že o nich netreba rozmýšľať. Toho sú si vedomé aj stovky mladých, súčasných a budúcich bádateľov a vedcov, ktorých uplynulý víkend v areáli Novosadskej univerzity zoskupil 8. Festival vedy a vzdelávania. Tí si možno lepšie než my uvedomujú, že nakoniec i všetko to, čo dnes vidíme okolo seba, tiež kedysi bolo len myšlienkou, predstavou,

tušením, fantáziou. Rovnako tak ako o mnoho rokov, keď sa človek budúcnosti rozhliadne po planéte Zemi a po našej galaxii, bude môcť po všetkých ďalších objavoch povedať: kedysi aj toto všetko bolo fantáziou. V areáli Novosadskej univerzity na stovky a tisíce mladých, študentov, vysokoškolských pedagógov obdivovali alebo znázorňovali ukážky sveta budúcnosti, reprezentované objavmi, asi šesťdesiatimi tvorivými dielňami, početnými prednáškami, pozoruhodnou výstavou o vynálezoch, kanóne a diele najcitovanejšieho vedca Srbska všetkých čias Milutina Milankovića, novinkou v podobe tzv. softvérového údolia, ktorého zložkami boli naše známe informačno-technologické spoločnosti. Na univerzálne pôsobenie univerzity v mene akademického spoločenstva, počítajúceho okolo 50 000 študentov a 5 000 vysokoškolských pedagógov a výskumníkov, poukázal rektor prof. Dr. Dušan Nikolić. Uviedol, že došlo k istej zmene koncepcie podujatia, celkom logickej, keďže

Jeden z objavov

sú veda a vzdelávanie vlastne dve veľmi súvisiace stránky rovnakej mince. Preto sa usporiadatelia rozhodli nielen prezentovať vedecký potenciál dôležitej vysokoškolskej ustanovizne, ale aj predstaviť jej približne tristo akreditovaných študijných programov a odborov. Účasť na vlaňajšom a tohtoročnom Festivale vedy pokrajinský tajomník pre vedu a technologický rozvoj Vladimir Pavlov označil za korunu svojho takmer dvojročného pôsobenia v tejto funkcii, vyzdvihujúc, že keby v uplynulých rokoch a desaťročiach bolo viac dianí podobného druhu, bolo by oveľa menej problémov a dilem v duchu kam a ako

ďalej. Podčiarkol, že veda dokáže poskytnúť najlepšiu odpoveď na všetko, čo sa vôkol nás stáva, ako i to, že je tá našou úspešnou, no zriedkavou vizitkou vo svete, keďže sa v mnohých iných oblastiach nemáme vlastne čím hrdiť. Podujatie úradne otvorila štátna tajomníčka v Ministerstve školstva, vedy a technologického rozvoja prof. Dr. Zorana Lužaninová. Uviedla, že niet dobrého vzdelávania bez dobrej vedy, ako nieto ani dobrej vedy bez dobrého vzdelávania, aby účastníkom tiež popriala dva nezabudnuteľné májové dni. Pre všetko, čo festival ponúkol, treba kvitovať, že sa jej prianie splnilo, a to do bodky.

V ZÁKLADNEJ ŠKOLE V SILBAŠI

Usporiadali podujatie Mám talent Jaruška Ferková

telocvični ZŠ bratov Novakovcov v Silbaši vo štvrtok 5. mája usporiadali súťaž Mám talent (Ja imam talenat). Na tomto podujatí sa zúčastnili žiaci od prvého po siedmy ročník zo všetkých troch dedín tejto školy (Silbaš, Despotovo, Parage). Ôsmaci sa tentoraz v súťaži nezúčastnili pre maturitné povinnosti, ktoré ich onedlho očakávajú. Pravý pôžitok mali všetci prítomní, či už zo spevu piesní, hry na hudobných inštrumentoch, baletu, tancov, recitácií, ba i zo šikovnosti na casterboarde. Žiaci sa doslova vžili do svojich úloh. Auditórium, v radoch ktorého boli žiaci, učitelia

www.hl.rs

Talentovaní účastníci školského podujatia

a rodičia talentovaných účastníkov, všetkých odmenilo silným potleskom.

Informačno-politický týždenník

Pod organizáciu tohto školského podujatia sa podpísala profesorka angličtiny Nevena Begovićová,

ktorá je zároveň koordinátorkou Spoločenstva žiackych výborov. Program moderovala siedmačka Jovana Králiková. Porota, v ktorej boli učiteľky Mirjana Radivojkovová-Lukićová, Biljana Radoševićová a Verica Obradovićová, mala neľahkú úlohu zvoliť troch najlepších. Najlepší odmenení účastníci sú: 1. Isidora Radićová (balet), 2. Mirjana Popovová (spev) a Lazar Pejak (dva body: hra na husliach a spev). Najlepší žiaci na odmenu dostali zlaté hviezdičky, ktorých kreátorom je profesor výtvarnej kultúry Zvonko Jelić. Všetci účinkujúci zároveň dostali pochválenie. • ĽUDIA A UDALOSTI •

PODARÍ SA GYMNÁZIU MIHAJLA PUPINA V KOVAČICI UNIKNÚŤ PRED NÚTENOU SPRÁVOU?

Politika nepatrí do školských lavíc Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Kovačice znovu počuť volanie o pomoc. Tentoraz z tamojšieho gymnázia, v ktorom podľa tvrdenia úradujúceho riaditeľa Gorana Herlinga v dôsledku „politického násilia na žiakoch, zamestnancoch a rodičoch“ vznikla pálčivá situácia. Situácia takmer vyústila do zavedenia nútenej správy v tejto doteraz vzornej výchovno-vzdelávacej inštitúcii, čo, žiaľ, ešte stále nie je vylúčená možnosť. ČO SA DIALO V KOVAČICKOM GYMNÁZIU? – V posledných týždňoch v gymnáziu prišlo k naliehavej situácii, v ktorej je ohrozený nehatený priebeh činnosti a normálny vyučovaco-vzdelávací proces, keďže môj mandát úradujúceho riaditeľa vypršal dnes, v stredu 11. mája, a my sme zatiaľ nedostali ani nového riaditeľa, ani úradujúceho, ani nútenú správu, – hovorí Goran Herling. Herling sa ihneď na začiatku rozhovoru deklaroval ako nestranícky občan Kovačice, ktorý je vraj známy svojím angažovaním proti hocijakej politizácii školstva a iných inštitúcií poskytujúcich služby občanom. – Násilie, o ktorom hovorím, je politický boj o moc vo všetkých obecných inštitúciách, ktorý zašiel príliš ďaleko, až sa šliape aj po nedotknuteľných vzdelávacích ustanovizniach, ako je to v prípade nášho gymnázia, – konkretizuje náš spolubesedník. – O tomto všetci mlčia, bezmocní zo strachu a informatívnej blokády. Aj napriek tomu, že k výberovému konaniu pristúpili včasne a podľa zákona a že sa na súbeh prihlásili dvaja kandidáti, kovačické gymnázium sa ocitlo na krok od uvedenia nútenej správy. – Na súbeh sme sa prihlásili dvaja kandidáti a dvojtretinová väčšina členov učiteľskej rady dôveru preukázala mne. Toto rozhodnutie školského kolektívu získalo aj pozitívnu mienku NRSNM, takže schválenie rozhodnutia o voľbe riaditeľa školským • ĽUDIA A UDALOSTI •

výborom, ktorý inak moju voľbu za úradujúceho riaditeľa vlani v decembri schválil jednoznačne, mala byť iba formálna záležitosť, – vysvetľuje Herling. Ku konečnému rozhodnutiu o voľbe riaditeľa neprišlo, ako tvrdí Herling, pre neregulárny politický vplyv, nátlak a vyhrážanie sa niektorým členom školského výboru, hoci sa schôdza uskutočnila 11. apríla. Ako Herling povedal, školský výbor v neúplnom zložení štyrmi hlasmi podporil jeho protikandidáta, kým traja hlasovali za nášho spolubesedníka. – Na úplný úspech kandidát potrebuje získať 5 hlasov z úhrnného počtu 9, čo znamená, že toto kolo výberového konania nebolo úspešné. Herling tiež tvrdí, že sa prostriedky nevyberali a že sa zneužívali aj deti, kým učiteľov a rodičov násilníci obchádzali aj v ich vlastných domoch, aby ich prinútili k poslušnosti, s cieľom prevziať inštitúciu prostredníctvom školského výboru. On spresnil, že sa školský výbor v neúplnom zložení stretol ešte raz, a to v stredu 4. mája, s cieľom riešiť nič dobrého veštiacu situáciu: – Avšak na schôdzi väčšina prítomných akoby inštruovane neschválila

ani len rokovací program, takže sa automaticky o ničom nemohlo rokovať. NAOZAJ IDE O PRÍPAD POLITIZÁCIE V ŠKOLE? – Neviem, či možno hovoriť o prípadnom politickom násilí v kovačickom gymnáziu, nech sa o tom zmienia kompetentné orgány, – hovorí Gabriel Babuc, zástupca predsedníčky školského

výboru Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici. – Môžem iba povedať, že bolo určitých nátlakov, aby sa hlasovalo za určitú opciu, ale nemôžem špekulovať, či išlo o skrytý politický úmysel.

Goran Herling Babuc nastoľuje otázku legitimity školského výboru, keďže traja členovia mali byť v súlade s platnými pravidlami uvoľnení z funkcie, pretože buď viac nepracujú na gymnáziu, alebo ako rodičia nemajú žiaka v tejto škole (medzi nimi je aj samotný Babuc): – To však neznamená, že školský výbor pracuje nelegálne,

hoci je veľká škoda, že nové zloženie školského výboru už takmer rok čaká na schválenie obecným zhromaždením. Predseda Obce Kovačica Ján Husárik vyjadril poľutovanie nad tým, že sa politika dostáva do všetkých pórov nášho života. – Mám pocit, že sa prípad kovačického gymnázia pokúšajú predstaviť ako spolitizovaný, čo neprospeje ani samotnej škole, ani dedine, ani

obci. Táto situácia môže prispieť jedine k antipropagande nášho prostredia, – vyhlásil Husárik v utorok, deň pred (ne)uskutočnením „osudovej“ schôdze školského výboru, zároveň predpovedajúc možnosť jej uskutočnenia pred tým, než vyprší stanovená lehota, po ktorej sa bude musieť zaviesť nútená správa. Na otázku, či má informácie, prečo obecné zhromaždenie už takmer rok nepotvrdilo nové zloženie školského výboru, predseda Kovačickej obce odpovedal, že verí, že práve táto situácia urýchli procedúru schvaľovania. – Chcem veriť, že na prvej schôdzi po konštituovaní nového zhromaždenia v Kovačici sa na rokovacom programe ocitne aj schválenie nového školského výboru, – povedal Ján Husárik. O tejto téme v pondelok 9. mája v Novom Sade rokovala aj Výkonná rada NRSNM, ktorá pokrajinskému tajomníkovi pre vzdelávanie navrhla, aby kvôli nehatenému a bezproblémovému ukončeniu školského roka doterajšieho úradujúceho riaditeľa znovu vymenoval za úradujúceho riaditeľa, a to po vymenovanie nového, keďže nový súbeh na riaditeľa mal byť vypísaný už uplynulú stredu. SITUÁCIA ZATIAĽ BEZ EPILÓGU V deň uzávierky novín (v stredu 11. mája o 15.00) do redakcie Hlasu ľudu prišla informácia, že schôdza školského výboru zahlásená na 11.00 hodinu, na ktorej „plánovali“ odvolať doterajšieho úradujúceho riaditeľa Gorana Herlinga a vymenovať nového, sa nevydarila. – Kvórum nemali, ale vraj sa pokúsia mať ho o 15.00, čo je relatívne divná vec, – hovorí Goran Herling. Takže epilóg tejto ošemetnej situácie v Kovačici, o ktorej už vie aj medzinárodná spoločnosť, Pokrajinský ochranca občanov, Komitét právnikov pre ľudské práva YUCOM, Helsinský výbor pre ľudské práva a iné relevantné inštitúcie a organizácie, ako aj médiá, Hlas ľudu z objektívnych dôvodov neprináša.

20 /4699/ 14. 5. 2016

Foto: z archívu GMP v Kovačici

Ľudia a udalosti V POSLEDNÝ APRÍLOVÝ DEŇ V SELENČI

Hasiči máj vztýčili Juraj Pucovský

eď v sobotu podvečer 30. apríla 2016 cisternová automobilová striekačka vyrazila z garáže Dobrovoľného požiarnického spolku v Selenči, dedinčania sa nemuseli obávať, že sa hasiči ponáhľajú pasovať s nevítaným červeným kohútom na streche. K spokojnosti Selenčanov, že nikde v dedine nehorí a ohňom nie je ohrozený žiaden majetok ani životy ľudí a dobytka, prispel aj fakt, že červený kamión fujazdil smerom do Báča bez hrozivého húkania sirény a výstražného rotačného svetla. Onedlho sa kamión zastavil pri lesíku na okraji dediny, v ktorom niekoľkí zdatní, silní, šikovní selenčskí hasiči vyhľadali vysoký, rovný, štíhly topoľ. Zoťali ho, naložili na cisternovú automobilovú striekačku a doviezli pred svoj požiarnický dom. Mladý topoľ nedoplatil životom nadarmo; veď bude žiť ešte celý mesiac, a to pekne ozdobený, v záujme zachovania ľudového zvyku a tradície stavania a váľania mája. To si naši predkovia priniesli so sebou hádam už vtedy, keď sa zo Slovenska sťahovali sem na Dolnú zem.

Nemohli sme zistiť, či selenčskí hasiči máje stavajú od začiatku svojho pôsobenia, od roku 1911, ale jeden z najstarších nám povedal, ako sa pamätá, že máj vystavali krátko po vojne, roku 1946. Tak je to aj dnes, sedemdesiat rokov neskoršie! Máj sa v Selenči stavia podvečer posledného aprílového dňa a váľa sa o mesiac neskoršie, v posledný májový deň. Najšikovnejší hasiči aj tentoraz dostali za úlohu okrášliť korunu vysokého topoľa.

ktorý používajú pri hasení požiarov – hasičské hadice a prilby. Keď všetko bolo prichystané ako treba, silné ruky mladých požiarnikov pomaličky vztyčovali ozdobený topoľ do výšin modrej oblohy, pod ktorou sa začínalo zvečerievať. Stavanie mája sprevádzala vyhrávaním známych slovenských ľudových pesničiek dychová kapela selenčských hasičov a všetko sledovali zvedaví občania, ktorí si prišli uctiť túto našu peknú slovenskú tradíciu. Celkom na konci, keď máj už stál hrdo vzpriamený do výšin, odznela aj Selenčskí hasiči vztýčili máj...

... za vyhrávania dychovky Na kráľovej holi

Kým jedni kopali jamu, do ktorej neskoršie zasadili máj, iní priväzovali na konáre pestré ručníky, šnúrky, fľaše s vínom a pálenkou, ale aj symboly vlastného výstroja,

hymnická pieseň selenčských požiarnikov Na kráľovej holi... A potom ešte pohár piva, vína, pálenky a hasiči sa spokojní rozišli domov, aby sa znova stretli o mesiac.

STAVANIE MÁJA V KYSÁČI

Oživili starobylý zvyk Elena Šranková

ryvkom zo známej básne Karela Hyneka Máchu Máj v prednese Anny Asodiovej Kysáčania si spríjemnili chvíle pri stavaní mája. Organizáciu tejto udalosti, ktorá prebiehala 30. apríla, v predvečer Sviatku práce, mali na starosti členovia KUS Vladimíra Mičátka v čele s Michalom Francistym, predsedom. Bolo to už druhýkrát, čo sa podobrali pripomenúť obyvateľom Kysáča tento starobylý ľudový zvyk. Máj najprv vyzdobili, a potom vystavali pred Slovenským

www.hl.rs

národným domom. Zoskupila sa pritom síce pomenšia hŕstka občanov, ale aj tak ich počet bol celkom pekný vzhľadom na to, že túto obyčaj v Kysáči oživili iba vlani, ako i to, že mnohí odišli oslavovať Sviatok práce niekam do prírody. Na podujatí nechybovalo ani pohostenie, podával sa paprikáš, slané a sladké pochúťky, rôzne osviežujúce nápoje a káva. A v družobnom rozhovore to bolo ešte príjemnejšie. Pozrime sa ešte, čo sa o tomto ľudovom zvyku píše na bližšie ozrejmenie. Stavanie mája je starobylý zvyk. Niekde pretrval, inde zas

Informačno-politický týždenník

Zdobenie mája

Hasiči v Selenči máj zvalia v poslednú májovú nedeľu, keď usporiadajú tradičnú ľudovú veselicu, na ktorej bude znova vyhrávať dychovka. Medzičasom 4. mája 2016, v Deň svätého Floriána, patróna všetkých hasičov, v sprievode, oblečení v slávnostných rovnošatách, selenčskí požiarnici odpochodovali na omšu do rímskokatolíckeho kostola. Tak si každoročne uctievajú pamiatku na svojich zosnulých kolegov a prosia o zdravie a šťastie pre všetkých dnešných hasičov, aby mohli, keď oheň nie je dobrý sluha, ale zlý pán, úspešne a bezpečne chrániť životy a majetok Selenčanov. nie. Máj je niekoľko metrov vysoký strom, väčšinou smrek alebo breza, ktorý sa zvykne ozdobovať rôznymi stužkami či mašľami. V predvečer 1. mája chlapci stavajú svojim vyvoleným dievčatám pod okná máje, ktoré symbolizujú ich vážny záujem. Strom, samozrejme, musí aj pekne vyzerať, krivý alebo rozkošatený by bol rovnako hanbou pre dievča, ako aj pre chlapca. Táto tradícia je zvyčajne sprevádzaná aj spevom a tancom. • ĽUDIA A UDALOSTI •

S AGRONÓMOM ADAMOM JONÁŠOM Z KOVAČICE

Porasty sú v dobrej kondícii Anička Chalupová

druhej polovici apríla počasie bolo vhodné na poľné práce, do 20. apríla takmer všetky poľnohospodárske subjekty v Kovačickej obci skončili osev jarného jačmeňa, jarnej pšenice, cukrovej repy, slnečnice a kukurice. Podľa slov Adama Jonáša, diplomovaného agronóma, z Kovačice zvyčajne sa na tomto území najprv seje cukrová repa, potom slnečnica a kukurica, no tohto roku to všetko prebiehalo v tom istom čase. Ktoré rastliny sa tohto roku rozhodli pestovať poľnohospodári v Kovačickej obci? „Štandardne sa v chotároch pestuje kukurica, ktorá zaberá približne polovicu obrábateľnej pôdy, druhú časť všetko ostatné. Keď ide o pšenicu, pre Kovačickú obec je charakteristické, že ju v poslednom desaťročí výrobcovia pestujú v menších množstvách – iba na 10 percentách pôdy. Tohto roku sa o pestovanie pšenice viac zaujímajú

Dipl. agronóm Adam Jonáš

majitelia pôdy v katastrálnej obci Padina. Slnečnica bola v uplynulom výrobnom roku najlepšia, lebo má najväčšiu ,vysávajúcu moc’. Aj to málo z pôdy sa jej podarilo dostať. Slnečnica je tohto roku vysiata na úrovni minulého roka, kým repka olejnatá je najmenej zastúpená na našich roliach, pretože jej výkup • ĽUDIA A UDALOSTI •

Porasty kukurice sú vo vývojovej fáze 3 – 4 listov

nie je organizovaný.“ Aký je súčasný stav porastov? „Doteraz už všetky siatiny vyklíčili, teraz treba dbať, aby sa načas vykonal postrek proti burinám. Ochrana slnečnice proti burinám by mala byť vykonaná skôr, než vyklíči, teda striekaním ,na čierno’. Keď ide o kukuricu, teraz je vhodný čas na zistenie a hneď aj na rozhodnutie, proti čomu treba striekať a načas treba vykonať ochranu proti burine. Tento výrobný rok charakterizuje slabá zásoba zimnej vlahy, takže by bolo dobre, keby do konca vegetácie bolo ešte niekoľko dažďov. Podobná situácia je aj s cukrovou repou. V týchto dňoch je ukončené preventívne ošetrenie porastov proti cicavým a žravým škodcom. Teraz je potrebné dbať, aby porasty neprerástli burinou. Známe je, že pšenica patrí k najcitlivejším kultúrnym rastlinám na fuzáriové ochorenie. Fuzariózy spôsobujú hnilobu rastlín, koreňovej sústavy a najmä hnilobu klasov, prejavujúcu sa ich predčasným vybielením. Ohrozujú teda pšenicu počas celého vegetačného obdobia, čo vyplýva i z vývojového cyklu fuzárií na pšenici. Za následok má značné škody, pretože priamo negatívne ovplyvňuje tvorbu zrna a úrodu. Vzniku fuzariózy klasov pšenice ozimnej najväčšmi vyhovuje fáza kvitnutia, keď sú klasy najcitlivejšie na infekciu. V daždivom

počasí, aké sme mali začiatkom mája, totiž v období od klasenia do konca kvitnutia, poľnohospodári môžu očakávať silný výskyt choroby. Na zabránenie

epidemického šírenia fuzáriového hnilobného ochorenia klasov pšenice je potrebné počítať s takými opatreniami, ktoré zabránia jeho šíreniu v poraste a ochránia klásky proti infekcii. Keď ide o všeobecnú situáciu, počasie porastom žičilo, sú v dobrej kondícii a rozsah poľnohospodárskych prác sa teraz rozšíril na ich ošetrovanie.“ Celá vegetácia, ako zdôrazňuje agronóm Jonáš, tohto roku bude ukončená o 7 až 10 dní skôr ako obvykle. Pre siatiny je tiež veľmi dôležité prihnojovanie, ktoré sa koná buď pred sejbou (dusíkatým hnojivom), alebo sa neskoršie vykoná paralelne s medziradovou kultiváciou.

* LETMO

Oto Filip

Ako prebudiť záujem

Master stredisku Novosadského veľtrhu v posledných rokoch jeden z aprílových týždňov býva vyhradený pre Salón kníh a Art Expo. Po skromných začiatkoch v polovici poslednej dekády 20. storočia tieto podujatia riadne pokročili a vyprofilovali sa natoľko, že sa stali jednou z dominánt tunajších kultúrnych obsahov. Dni Lazu Kostića, viaceré oslavy jubileí, udelenie Ceny Savu Šumanovića, vyše pätnásť výstav, panelové rozpravy o knihovníctve, vydavateľské skutky, početné prezentácie, detský salón… Len program aktivít má okolo desať strán, svedčiacich o tom, že sa usporiadatelia i tento rok dobre prichystali na stretnutia s návštevníkmi… Tu je však i háčik. Návštevníkov bolo pomenej, no aj mnohé premiéry a prezentácie zostali takmer bez ozveny. Zvlášť smutno bolo vo štvrtok napoludnie, keď svoju rozvetvenú činnosť prezentoval pokrajinský Ústav pre kultúru. Na pódiu boli siedmi aktéri, v hľadisku

len dvaja. Pardon, o chvíľu traja, keďže si jedna pani, zrejme unavená dlhšou chôdzou, prisadla a s úľavou si vydýchla. O kultúre, literatúre, výtvarníctve zvykneme povedať, že sú čímsi, čo nám cibrí duch, že sú naším zrkadlom, že je život s nimi oveľa ľahší a pestrejší. Prax však všetky tieto slová riadne dementuje. Pod čosi sa podpisuje chudoba, pod iné nezáujem... Mladí voľné chvíle najradšej trávia v kaviarňach a kluboch, najčastejšie nečítajú iné než to predpísané školou, prípadne dennú tlač. Podľa jedného prieskumu až 80 percent mladých ľudí nenavštevuje múzeá, divadlá alebo literárne večierky, kým 85 percent uvádza, že sa nemieni zaoberať žiadnym druhom umenia. Načo, keď majú laptopy, tablety, moderné telefóny, sociálne siete? Nie div teda, že je sedemnásť percent negramotných a až trikrát toľko funkčne negramotných. Tých, čo majú problém vyplniť dotazník, uplatniť informácie získané z nejakého textu, alebo niečo napísať... Aj to je (ne)kultúra.

20 /4699/ 14. 5. 2016

Ľudia a udalosti

VO VOJLOVICKOM CIRKEVNOM ZBORE v nedeľu 8. mája svoju vieru pred Pánom Bohom a pred cirkevným zborom slávnostne vyznalo šesť konfirmandov, ktorých pripravil a slávnosť konfirmácie vykonal zborový farár Branislav Kulík. Po odpovedaní na otázky a vyznaní viery osobné konfirmačné požehnanie prijali a po prvýkrát k sviatosti Večere Pánovej pristúpili Dávid Beška, Sofia Brkićová, Filip Kočar, Viktor Kormaňoš, Jovana Šofranková a Miloš Gajan. Novým dospelým členom vojlovického cirkevného zboru sa prihovoril aj dozorca Martin Marko. A. K-á

KONFIRMÁCIA V JÁNOŠÍKU. V prvú nedeľu po Vstúpení 8. mája v evanjelickom chráme Božom v Jánošíku sa konala slávnosť konfirmácie. Za hlaholu zvonov a sprievodu piesne Vojdite, plesajme do chrámu Božieho v čele s velebným pánom farárom Slađanom Danielom Srdićom tentoraz vstúpilo deväť detí – šesť dievčeniec a traja chlapci. Teraz už dospelí členovia cirkvi za prítomnosti svojich rodičov, starých rodičov, príbuzných, ako aj iných veriacich ukázali vedomosti získané počas konfirmačnej prípravy a po prvýkrát prijali sviatosť Večere Pánovej. Ten nevšedný deň im bude pripomínať Rozpomienka, ako aj darčeky, ktoré dostali od pána farára S. D. Srdića a členiek Oltárneho krúžku žien. J. P-á

ZO ZDRUŽENIA MY BÁČSKY PETROVEC

Na dvore postavili domček pre deti

Jaroslav Čiep

miestnosti má Združenie rodičov detí s osobitným potrebami strede osady vedľa trho- MY, ktoré používa aj široký dvor viska prvomájové sviatky s trávnikom. Zastavili sme sa na oslávili pracovne. Totižto v kus reči s tunajšou vychovávateľutorok 3. mája rušno bolo v bý- kou, dipl. sociálnou pracovníčkou valom komitéte, ako domáci od Danielou Legíňovou-Sabovou, polovice minulého storočia volali ktorá nám ozrejmila novinky v túto budovu, keďže na dvore združení. – V rámci renovovania nášho detského parku na nádvorí domu, ktorého časť združenie používa, oprávame staré hojdačky, basketbalové koše, chatku. O tom sa dopočul aj pán majster Miroslav Hansman a daroval nám svoj poschodový hrací domček pre deti, taký ozajstný čardák so šplhačkami a šmýkačkami. Jeho deti narástli, už sa v ňom nemal kto hrať, tak si Úprava detského ihriska v združení MY spomenul na nás. Teraz sa spolu tešíme z jeho montovali veľké drevené stĺpy. skvelého darčeka, – takmer na Tuná v súčasnosti vpredu sídli dúšok vyrozprávala Daniela obecné Stredisko pre sociálnu a dodala: – Naša aktivistka Poprácu a v zadnej časti budovy nigerová zorganizovala otcov

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Spoločná fotografia pred odchodom do Vrdniku (Foto: z archívu združenia MY) z petrovskej školy futbalu, ktorí škole sv. Alžbety vyšli v ústrety ochotne prišli pomôcť majstrovi, tým, že sme umožnili, aby u nás preniesli a namontovali domček zariadili kúpeľňu a práčovňu pre na našom nádvorí. osoby, ktoré doma nemajú tieto Vychovávateľka Legíňová-Sa- zariadenia. V polovici apríla sme bová sa zmienila aj o ostatných všetci boli vo Vrdniku a fakulta novinkách v združení: – Vysoká nám hradila cestu. Veľmi pekne škola zdravotníctva a sociálnej nám bolo a dobre sme sa pobavili. práce sv. Alžbety v Bratislave, čiže Spolu nás bolo 42. Je to vlastne jej detašované oddelenie Marti- podujatie inklúzie, čiže každý náš na Luthera v Báčskom Petrovci, klient podľa seba a svojich rokov financovalo výlet do rekreačných mal sprievodcu zo zdravej popukúpeľov vo Vrdniku, kam odces- lácie. Boli tam aj deti, mládežníci tovali dobrovoľníci a klienti, ktorí a dospelí a zažili sme pekné chvíle nás navštevujú. Bola to vlastne družby, – informovala Legíňovávýmena služieb. My sme Vysokej -Sabová. • ĽUDIA A UDALOSTI •

POSVIACKA OBNOVENÉHO KOSTOLA A MISIJNÁ SLÁVNOSŤ V ERDEVÍKU

Potomkom nechajú dedičstvo na hrdosť

Stanislav Stupavský

d roku 2010 cirkevníci erdevíckeho cirkevného zboru Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi vytrvalo a odhodlane pracujú na plnení svojej mravnej povinnosti predovšetkým voči predkom, ale aj voči sebe samým, a z hľadiska dedičstva duchovného majetku aj voči svojim potomkom. Slovenský evanjelický kostol v Erdevíku bol vybudovaný roku 1902. Príslušníci početných generácií erdevíckych Slovákov sa v ňom sobášili, krstili a konfirmovali. Početní farári v ňom slúžili a mnohých tento cirkevný zbor vyprevadil na cestu bez návratu. Podobne ako človek po určitých rokoch života potrebuje liečenie a opateru, tak aj kostolné budovy potrebujú obnovu a údržbu. Erdevícky kostol viac ako 110 rokov nebol dôkladnejšie udržiavaný,

takže sa po čase dostal do takého stavu, keď sa už ďalej nedalo bez vážnejšej rekonštrukcie. Po príchode mladého farára Jána Vidu a vďaka jeho ochote Erdevíčania sa pustili najprv do plánovania, a potom aj do zabezpečenia finančných prostriedkov nevyhnutných na rekonštrukciu kostola. Vlastných síl nemali nadostač, ale pomoc im poskytol v prvom rade Biskupský úrad, ako aj príslušné ministerstvo Republiky Srbsko, pokrajinský fond a,

Farári pred oltárom

vo Vojvodine a že chrám svoju mravnú úlohu splní vtedy, ak na bohoslužby bude chodiť viac veriacich ako doteraz. Na tejto veľkej slávnosti v Erdevíku sa zúčastnilo 18 evanjelických farárov takmer zo všetkých cirkevných zborov vo Vojvodine, ktorí v čele s biskupom S. Vrbovským, seniorom sriemskym Jánom Vinkovičom a seniorom banátskym Pavlom Sklenárom spoločne vykonali slávnostné služby Božie. Erdevícky spevokol vystúpil v programe Medzi v yso kými hosťami Vo s vo j o m samozrejme, lokálna samospráboli predstaviva. Tak sa im od roku 2010 do krátkom pretelia príslušnéseptembra roku 2015, keď práce jave, v ktorom ho ministerstva, na rekonštrukcii boli skončené, ozrejmil priebeh predstavitelia spoločne podarilo zabezpečiť viac prác na rekonpríslušného štrukcii kostola, ako 22 000 eur. pokrajinského V rokoch 2010 až 2013 kostol bol pán farár Ján sek retariátu, obnovený zvnútra, aby tak dostal Vida povedal, predsedníčka celkom nový lesk. Rekonštrukcia že Erdevíčania Národnostnej kostolnej budovy zvonku zača- okrem viac ako rady slovenskej la roku 2014, prebiehala aj skoro 22 000 eur do nej Biskup Samuel Vrbovský, národnostnej senior sriemsky Ján Vinkovič celý nasledujúci rok a konečne vložili aj okolo 96 menšiny Anna dní dobrovoľbola ukončená v septembri 2015. a farári pri vstupe do kostola To m a n o v á nej práce, takže -Makanová, možno povedať, predsedníčka že 14. septemMatice slovenber 2015, keď sa práce skončili, je Vynovený kostol v Erdevíku skej v Srbsku Katarína Melepre nich jeden na fotografii, akú domáci z tých dní v de- dali do daru každej delegácii gová-Melichová, predstavijinách kostola, telia lokálnej na ktorý môžu byť hrdí a svojim potomkom samosprávy a delegácie takmer nechávajú dedičstvo na hrdosť. všetkých cirkevných zborov SEPri posviacke kostola dôstojný AVC z Vojvodiny, ako aj z Iloku pán biskup Samuel Vrbovský v Chorvátsku. Dalo by sa povedať, povedal, že erdevícky kostol je že to bolo aj svojrázne misijné dnes jeden z najkrajších sloven- stretnutie a slávnosť Sriemskeho ských evanjelických chrámov seniorátu. Zúčastnili sa aj deti, ktoré sa učia náboženstvo • ĽUDIA A UDALOSTI •

20 /4699/ 14. 5. 2016

Ľudia a udalosti

KONFIRMÁCIE V KOVAČICI. V nedeľu 1. mája 2016 v slovenskom evanjelickom kostole v Kovačici prebiehala slávnosť konfirmácie. Svoju krstnú zmluvu potvrdilo dvadsaťjeden konfirmandov, novými dospelými členmi evanjelického cirkevného zboru Kovačica II sa stalo dvanásť dievčat a deväť chlapcov (na snímke vľavo). Konfirmandov, ktorí pri tejto slávnostnej príležitosti po prvýkrát prijali Večeru Pánovu, pripravil a slávnosť konfirmácie vykonal zborový farár Martin Bajza. O týždeň neskoršie, v nedeľu 8. mája, v kovačickom kostole senior banátsky Pavel Sklenár, zborový farár v cirkevnom zbore Kovačica I, konfirmoval dvadsaťjeden konfirmandov, z toho pätnásť chlapcov a šesť dievčat (na fotografii vpravo). Konfirmandi pri tejto slávnostnej príležitosti po prvýkrát prijali Večeru Pánovu. A. Ch.

STARÁ PAZOVA

Invalidné vozíky pre členov Fénixa

Táto donácia veľmi veľa znamená pre členov spolku Fénix, zvlášť z hľadiska ich každodenného života. Podľa slov Despotovej, spolupráca s nemocnicou sa realizovala vďaka Staropazovčanovi Vlastovi Miltenovićovi. Invalidné vozíky dostanú členovia

Anna Lešťanová

oncom apríla predstavitelia belehradskej Špeciálnej nemocnice pre rehabilitáciu a ortopedickú protetiku navštívili Klub pre denný pobyt starých a osôb s invaliditou v Starej Pazove. V delegácii boli primár Dr. Igor Simanić, riaditeľ uvedenej nemocnice, ako aj Dušan Grba a Nebojša Radosavljević, defektológovia. Najprv sa zastavili pri členkách Sekcie žien pre zhotovovanie ručných prác, ktorá pôsobí v rámci klubu, kde pochválili prácu usilovných žien, ktoré sa pravidelne stretávajú každú stredu. Cieľom návštevy predstaviteľov Špeciálnej nemocnice pre rehabilitáciu a ortopedickú protetiku bola donácia troch invalidných vozíkov na elektronický pohon tamojšiemu Spolku pre afirmáciu invalidov Fénix. V mene spolku sa poďakovala predsedníčka Jelica Despotová. Primár Simanić o. i. vyhlásil, že

www.hl.rs

Hodnotná donácia v tvare troch invalidných vozíkov pre staropazovský spolok Fénix

v neformálnom rozhovore s predstaviteľmi spolku Fénix a Strediska pre sociálnu prácu Stará Pazova bolo reči o zákonnom regulovaní práv osôb s invaliditou, za čo, ako zdôraznil, „musíme všetci bojovať“.

Informačno-politický týždenník

staropazovského spolku, ktorým je pomoc nevyhnutná, majúc na zreteli všeobecne ťažkú ekonomickú situáciu a dlhú a zložitú procedúru na ich zaobstaranie či objednávku.

KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec YMCA. Ako oznamujú dobrovoľníci YMCA Serbia, toto leto v združení bude pracovné. V júli plánujú uskutočniť tretí medzinárodný pracovný dobrovoľnícky kemp, na ktorom očakávajú účasť zo 10 zahraničných dobrovoľníkov, ktorí, ako aj pred niekoľkými rokmi spolu s dobrovoľníkmi z celej Obce Báčsky Petrovec, budú pracovať na rekonštrukcii mládežníckych priestorov vo Vrbare. Cieľom je upraviť priestor určený pre mladých a prispôsobiť ho ich aktivitám a potrebám. Minule dobrovoľníci pomohli vybudovať verandu v tomto mládežníckom združení a tiež pomáhali pri úprave zelených plôch. Tohto roku YMCA Serbia získala finančné prostriedky na rekonštrukciu jednej časti budovy, v ktorej sídli. Po rekonštrukcii dve miestnosti vyhradia na mládežnícke aktivity a na denný pobyt detí. J. Č. • ĽUDIA A UDALOSTI •

VOJNOVÉ NEZÁBUDKY (13)

Oslávili by sme 30. výročie SVS Ján Cicka PONDELOK 19. apríla Zobudil som sa čosi po deviatej. Teplota: 9 °C. Duje silná košava, slnečno. Zima ako zo strachu po kosti. Ak nezahynieme, načisto ochorieme. A máme šance pre oboje. Kasáreň je na muške, blízo, aj zima je blízo. Smrkáme, smrkáme, smrkáme. Autobusy premávajú na každú hodinu. Kašleme, kašleme, kašleme. Aj na nás kašľú! Správy o desiatej: Clinton odkázal našim susedným štátom, že budú bombardovať SRJ až po úspešný koniec. Malý človiečik, rob si plány! Sprchujem sa studenou vodou. Alebo sa otužím, alebo bude zápal pľúc. A na tom mám dvojnásobnú šancu. Je mi jedno, ale špinavý nebudem. Niet teplej vody! Pred jedenástou som šiel na autobus. O 12.15 som sa zriekol čakania. Neprišiel. Sedí u nás Jovandić s majstrami, čo opravovali Nenadovi okná, a pijú pivo. Päťka nejde, idem na trojku. Jovandić vraví: „NATO dostal groš na 3,5 mesiaca vojny.“ No, zbohom! Odišiel som do mesta trojkou. Do redakcie som sa prešmykol. Teraz som len mávol rukou a pokračoval. V našej kancelárii boli aj Ľubka, aj Kaňa. Aj Alf som videl prvý raz. Vilka ma poslala kúpiť nejakú farbu na vlasy v Planete 021. Ale niet, ani máčny mak. Ani nevedia, kedy a či budú mať. Videl som kopať v záhradke babku Burianovskú – býva nad nami. Iná suseda idúc zo záhrady vraví: „Toto je mužský vietor.“ „Prečo?“ „Podvihuje ženám sukne.“ Pri odchode z redakcie som si zaskočil do závodnej reštaurácie. Dača čašník a brankár v jednej osobe mi predal celý box pointov nejakých tuhých cigariet. Ale už si vyberať nemožno, ber, čo je, • ĽUDIA A UDALOSTI •

lebo neuchytíš nič. Sú lacnejšie, aj groš sa míňa. Inka sa nehlásila. Kedy budú penzie?

NATO urýchľuje prípravy na operáciu pozemných vojsk. Generál Lazarević vyhlásil v TV, že operácia z Albánska, pásmo v šírke 15 km, sa už začala. Nastupuje prevažne UCK. Aj albánska armáda. Je to začiatok tretej fázy? V ktorej sme fáze my malí ľudia? Poplach po desiatej v noci. Okolo deviatej bola kratšia porada s obyvateľmi úkrytu o vzájomnej tolerancii, lebo došlo k istým hádkam, čo zle vplýva na život v úkryte. Vrátil som sa domov o pol šiestej ráno, Vilka skôr šla zohriať posteľ. Brieždi sa. Kohút kikiríka. UTOROK 20. apríla Vstal som o desiatej. Zobudila nás Stana na kávu. Je polojasno, fúka vietor. Hja, akí sú ľudia. V noci nebol nálet nad NS, a tak sa Stana rozrozprávala o kuriatkach, káčatkách, kvočkách, hubách. Normálne mierové témy. Nik nespomína, ani ho nezaujíma, čo sa inde v noci stalo. Keby nebola vojna, dnes o tomto čase by som už bol na Filozofickej fakulte Novosadskej univerzity. Oslavovali by sme 30. výročie založenia Spolku

vojvodinských slovakistov (SVS). SVS bol založený 20. apríla 1969. Dúfam, že oslávime neskoršie a veľkolepejšie. Volala Kaća z Dnevnika. Chce sa ostrihať. O 10.45 som videl na TV obrazovke liturgiu na Svätosávskom plató, ktorú odbavovali ruský patriarcha II. a srbský patriarcha Pavle. Modlitby, podpora. Podpora, Aleksej modlitby. A nás bombardujú. Z chladného úkrytu do chladného bytu. Smrk, smrk, smrk! Clinton: „Bombardujem vás, lebo vás mám rád.“ Ćosić v liste Francúzom: „Toto je nerovnoprávna vojna. Vražda jedného národa.“ Neskoro v noci nebol pravý poplach. Tak vravia. Aj ho vraj vypískali, ale my v úkryte sme ho nepočuli. No, nazdar! Vilka a Stana odišli o dvanástej do mesta. Nalíčili sa ako fifleny, zobrali groš a – hybaj. Púšťam si vodu do vane, horúca, idem sa odpariť. V Blici sa píše: Penzie, šeky sú napísané, možno budú koncom týždňa. O druhej popoludní som bol vykúpaný, ako znovuzrodený. Vilka sa ešte nevrátila a mne bolo proste príjemne, že som sám. Tri hodiny popoludní. Nepríjemné ticho. Denná teplota je okolo 12 °C, ale ráno niekde boli mrazy a - 5 °C. Na horách snežilo. Avšak počasie akoby sa začínalo stabilizovať: je stále teplejšie. Podľa metódy Koľčického o pár dní budú teploty medzi 20 a 30 °C. Hlásateľ z chorvátskeho rádia: „Želáme našim letcom pokojné nebo.“ Nepovedal, čo želá nám na zemi. Kontrast: Pokojné nebo – horúce peklo. Tie dve sa vrátili z mesta o 15.15. Razom kričala na mňa, že som v kuchyni zapojil veľký teplomet. Pootvárala obloky, vypojila tepelný zdroj. Vravím jej: „Vieš čo, cez polovicu kuchyne spravím čiaru kriedou. Tá chladná bude tvoja a teplomet

je na mojej.“ Prišiel aj Dragan, že pred fazuľou opraví výťah. Ten je pojazdný, len keď sa mu zachce. Ženy boli aj na koncerte. Rozprávajú, že nejaký rečník v silnom zápale citov skorože na tribúne zamdlel. V Rasťovej izbe, kde píšem, mám otvorené okno. Zvonku ide chlad, a žena mi nedá – kúriť. No, žena ešte kúpila v meste farbu na vlasy, mladú cibuľku a 5 kg cukru. Míňa sa groš a penzia... pánboh vie! Voľačo som si chcel zapísať, uniklo mi. Aha! Trikrát aha – márna snaha. Spal som trochu dlhšie, ale dve pivá ma trikrát zobúdzali. Ako sa skončí dvadsiaty siedmy deň vojny? Pravoslávni patriarchovia sa pomodlili. Katolícki letci sa obrnili. Modlitby a rakety. O 20.15 Stana prišla po moju. Hlásila sa Inka na internet u Branky. Pozdravuje nás. Iba toľko. Zoznámila sa tam s jedným pravoslávnym popom zo Šabca. Spomenula mu Klenje aj tetka Stanine koláče. Poplach sa začal o 20.45 hodine. V úkryte som pred polnocou hral šachy so školákom Dušanom. Dosť dobre hrá, ale je ďaleko odo mňa. Okolo pol tretej mnohí odišli domov spať. Len čo si ľahli, zazneli dva výbuchy. Čoskoro boli všetci späť. Tomo prespal tento útok. Neveril, že dačo bolo. O štvrtej v rádiu hlásili, že dostal Žeželjov most. Po prvýkrát sme počuli, že mlátili aj Nový Slankamen, 30 km od NS. Vilka odišla domov o pol štvrtej, ja o pol šiestej s Draganom. Okolo piatej som si pritiahol stoličku ku teplometu, až som sa zohrial, zaspal som. Keď som videl Tomu ako spí, napadlo mi: Sadol na stoličku Zvesil hlavičku A chŕŕŕŕ 21. apríla bude okolo 17 °C. Po tých výbuchoch bolo vonku cítiť pach benzínu či nafty. Ozvalo sa zhorenisko.

20 /4699/ 14. 5. 2016

Kniha – náš priateľ To nie je ani zlato, ani pyšný drahokam. Je to niečo ešte vzácnejšie, čo zdobí život každého človeka, keď ju prečíta: kniha. Knihy, ktoré prečítame, sú nám ako tie najkrajšie perličky. Svojou pestrosťou a krásou nám obohacujú dušu a stávajú sa nám vzácni priatelia. Tíško nás zobúdzajú každé ráno a ukladajú do postele večer. Ich slová nás poľahky odvedú do ďalekej minulosti, spolu navštívime rozprávkovú krajinu alebo zaletíme do ďalekého vesmíru. Strana za stranou nám píše pieseň o láske, podá nám ruku, keď sme sami a vždy nás presvedčí o kráse života. Kniha je priateľ, ktorý s nami i slzy roní, alebo sa nekonečne smeje. Niekedy na ňu aj zabudneme, ale ona nás vždy hrdá dočká na polici. Niektorí ľudia, keď sú nešťastní, alebo sú zlej nálady, prečítajú prekrásnu knihu. Zlato niekedy stratí svoj lesk a drahokam sa potopí vo vode, ale kniha nikdy nestratí svoju krásu a hrdosť.

Na oslavu knihy a knižnice

nohí z vás vedia, že Knižnica Štefana Homolu v Petrovci k 170. výročiu založenia prvej knižnice v tomto prostredí a 200. výročiu narodenia Ľudovíta Štúra vlani usporiadala literárnu a výtvarnú súťaž. Viacerí z vás sa v nej aj zúčastnili, lebo dve hodnotiace komisie mali pred sebou zo 200 prác – literárnych a výtvarných. Mnohé z nich sa dostali i na výstavu, ktorá je v čitárni petrovskej knižnice otvorená do 16. mája, a niektoré z odmenených prác vám prinášame v tomto našom májovom Detskom kútiku. Pri tejto príležitosti a tiež na oslavu knihy pripomíname, že knižnice – na rozdiel od školy – nemajú prázdniny a nezatvárajú svoje brány ani počas voľných dní v školskom kalendári... To len tak mimochodom, milí čitatelia a milovníci pekného slova, lebo sú ďalšie prázdniny už takmer predo dvermi...

Prečo rád chodím do knižnice

Alexander Šproch, 8. a, ZŠ J. Čajaka v Báčskom Petrovci (1. cena)

Čo sa skrýva za dverami knižnice...

Monika Papová, 4. 2, ZŠ 15. októbra v Pivnici (1. cena)

Za dverami knižnice sa skrývajú veci divné. Kniha sa prihovorila knihe! Chválila sa, že má obal krajší a že ju už čítali aj mladší, aj starší. Potom druhá povedala, že má viac obrázkov. Princezné, princov, zvieratká a škriatkov. A tak sa hádali, kým z poličky nespadli. Povypadávali slová a obrázky. Z obrázkov sa zjavili princovia a zámky. A už sa chystal bál plný pekných dám.

Nataša Králiková, 6. a, ZŠ J. A. Komenského v Kulp íne (najlepšia práca)

Prvýkrát som bol v knižnici, keď som mal štyri roky a odvtedy do knižnice stále rád chodím, a to takmer každý týždeň. Najprv som tam chodieval s mamou, ale potom som bezplatne dostal čitateľský preukaz na svoje meno. Teraz šancu požičiavať si knihy naplno využívam. V útrobách veľkých políc sa skrývajú knihy od výmyslu sveta. Spomínam si, že som si medzi prvými knihami vypožičal, a potom i prečítal knihu Buvirozprávky autora Daniela Heviera. Požičiaval som si knihy rozličných žánrov: poéziu, prózu a čítal som aj komiksy. Vo veku ôsmich rokov som mal aj obľúbených spisovateľov, presnejšie básnika, rozprávkara, prozaičku a poetku. Inšpirujú ma aj k mojej literárnej tvorbe a sú to: Daniel Hevier, Ľubomír Feldek, Krista Bendová a Ľudmila Podjavorinská. Knihy čítam veľmi rád a viem, že si ich treba strážiť ako oko v hlave. A dôležité je i toto: Nesúď o knihe podľa obálky, ale podľa obsahu. Igor Čížik, 5. 2, ZŠ Mladých pokolení v Kovačici (3. cena)

Daniela Marčoková, stredoškoláčka z Kysáča – vlani, keď zaslala prácu, bola žiačka 8. 2, ZŠ Ľ. Štúra (2. cena)

Z jednej vyšla Snehulienka, z druhej Popoluška. Tak sa dlho rozprávali, kým ich princovia na bále očakávali. Všelijaké divy sa dejú za dverami knižnice. Snenie nemá mierku. Neviete, ako sa to dozviete? Stačí sa len pozrieť cez kľúčovú dierku. Valentína Imreková, 7. 1, ZŠ 15. októbra v Pivnici (2. cena)

www.hl.rs

Peter Benka, 6. a, ZŠ J. A. Komenského v Kulpíne (3. cena)

Informačno-politický týždenník

Daniela Králiková, 6. a, ZŠ J. A. Komenského v Kulpíne (najlepšia práca) • DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

AKTUÁLNE

rozhľady

Ročník XLV 14. máj 2016 Číslo

9 /1915/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Zdraželi kukurica a pšenica

Nepriaznivé počasie spomalilo rast N poľnohospodárskych plodín

Ľ. Sýkorová

Ľubica Sýkorová

ituácia na našich poliach začiatkom mája nebola veľmi optimistická. Každodenné dažde a pomerne nízke teploty, ktoré boli nezvyčajné pre koniec apríla a začiatok mája, negatívne vplývali na porasty poľnohospodárskych kultúr, najmä na kukuricu a slnečnicu. Samozrejme, stav porastov závisí od termínu, keď bola kukurica posiata. Rastliny kukurice posiatej v skorých termínoch – na začiatku apríla, lepšie odolali nepriaznivým poveternostným podmienkam. Najohrozenejšia bola kukurica posiata v polovici apríla, čo sa odrazilo žltnutím listov a prítomnosťou početných insektov. V dobrom stave sú aj porasty posiate od polovice do konca apríla, pretože semeno nepriaznivé

počasie prečkalo v pôde. Podľa domácich odborníkov kukurica v tomto roku je posiata na najmenších plochách za posledných niekoľko rokov – na menej ako milión hektároch. Túto skutočnosť potvrdili aj viacerí predajcovia osiva, ktorí zaznamenali slabší predaj. Situácia nie je o nič lepšia ani pri slnečnici. Chladné a daždivé počasie negatívne vplývalo na vzchádzavosť, takže mnohé parcely sa museli znovu siať. ... Výrobcovia, ktorí sú zapojení do organickej výroby a majú podpísanú zmluvu s niektorou autorizovanou kontrolnou organizáciou, môžu získať podporné prostriedky zvýšené približne o 40 %, vzhľadom na výšku podporných prostriedkov na konvenčnú

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 4. 5. do 6. 5. 2016 bol zaznamenaný nižší obrat, no ceny poľnohospodárskych komodít boli vyššie. V tomto období a za súčasných podmienok je to pomerne nezvyčajná situácia, pretože novozaložené porasty poľnohospodárskych kultúr sú v dobrom stave a aj zásoby v sýpkach sú veľké. Obrat bol nižší najmä z dôvodu skráteného pracovného týždňa. V uvedenom období kukurica dosiahla svoju tohtoročnú rekordnú cenu a predávala sa po 19,25 din./kg (17,50 bez DPH). Pri porovnaní s jej cenou z predchádzajúceho týždňa zdražela o 3,54 %. Zároveň je to aj o 12 % vyššia cena, ako bola o poľnohospodársku tomto čase pred rokom. Zdraženie určite zaprívýrobu. Tieto stimuly činil intenzívny vývoz v apríli a zníženie zásob. môžu získať na prémie Cena pšenice sa v uvedenom období za mlieko vyrobené pohybovala od 17,30 din./kg (bez DPH) do metódou organickej 17,50 din./kg. Priemerná cena bola 19,18 výroby, pre organickú din./kg (17,43 bez DPH), čo je v porovnaní rastlinnú výrobu, ako aj s predchádzajúcim týždňom o 0,89 % pre organickú dobytkárvyššia cena. sku výrobu. To sa vzťahuje Na svetových burzách ceny zrnín na plemenné kravy, dojnisa v apríli zvýšili, pšenica a kukuce, kvalitné plemenné ovce, rica zareagovali na sucho, ktoré kozy, prasnice, sliepky, morky, ohrozuje úrodu v Brazílii. Len chovné kapry (srb. šaran), mlieko a cukor zlacneli. No aj pstruhy (srb. pastrmka), na napriek aprílovému zvýšeniu chov hovädzieho dobytka, cien obilnín sa vyhliadky kozliat, jahniat, ošípaných, na dobrú úrodu zlepšujú vďaka priaznivým pojalovíc a na včelárstvo. Podveternostným podporné prostriedky sú určené mienkam v EÚ, výrobcom, ktorých výroba sa na Ukrajine a nachádza v období konverzie; v Rusku. ○ výrobcom, ktorí skončili ob- na podporné

dobie konverzie a nachádzajú sa v procese vydania certifikátu, a výrobcom, ktorí už majú certifikovanú rastlinnú alebo dobytkársku výrobu. Výrobcovia, ktorí získali nárok

prostriedky pre organickú rastlinnú výrobu, sú povinní v nasledujúcich troch rokoch dodržiavať metódy organickej výroby. ○

Z obsahu V daždivom počasí rajčiaky ohrozuje fytoftóra Str. 5

Exotika z Madagaskaru

Do vášho receptára Str. 6

Str. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZO SVETOVÉHO PÔDOHOSPODÁRSTVA

Súboj o glyfosát stále pokračuje Ľubica Sýkorová

resne pred rokom sa v domácej a zahraničnej tlači intenzívne písalo o glyfosáte, jeho škodlivých účinkoch na ľudský organizmus, o jeho eventuálnom zákaze používania. Vtedy sa ohlásilo aj Ministerstvo poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia Srbska a vyhlásilo, že Srbsko podporí rozhodnutie Európskej únie o používaní prípravkov na ochranu rastlín, ktoré obsahujú glyfosát, ktoré zahŕňa aj zákaz alebo obmedzenie ich predaja a používania. V tom čase mnohé svetové médiá zverejnili správu, že Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zaradila glyfosát, ako jeden z najpoužívanejších herbicídov, do nového zoznamu pravdepodobne karcinogénnych látok. Pripomíname, že špecializovaná agentúra Svetovej zdravotníckej organizácie – Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IACR) na základe konštatácie o existencii dôkazov, že glyfosát vedie k vzniku Non-Hodgkinovho lymfómu, môže spôsobovať rakovinu u laboratórnych zvierat a poškodenie DNA a chromozómov v ľudských bunkách, zaradila túto látku do kategórie „pravdepodobný karcinogén pre človeka“ (skupina 2A). Glyfosát je podľa francúzskej agentúry používaný vo viac ako 750 rôznych výrobkoch určených pre poľnohospodárstvo a lesníctvo. Jeho používanie sa výrazne zvyšuje s vývojom geneticky modifikovaných odrôd plodín rezistentných voči glyfosátu. Monsanto a ďalší

výrobcovia herbicídov vyjadrili s rozhodnutím IARC nesúhlas, pričom tvrdia, že používanie glyfosátu pre ľudské zdravie nie je nebezpečné. Glyfosát je zložkou celosvetovo exportovaného herbicídu Roundup (Monsanto), ktorý sa bežne používa pri pestovaní plodín. Začiatkom marca tohto roku sa v EÚ o glyfosáte opäť rokovalo. Európske úrady mali hlasovať o tom, či povolia glyfosát na ďalších 15 rokov. V predvečer hlasovania o predĺžení európskeho povolenia pre najpredávanejší herbicíd, nemeckí vedci zverejnili štúdiu, podľa ktorej sa stopy chemickej látky glyfosát nachádzajú u 99,6 % z 2009 monitorovaných osôb. Rozsah kontaminácie, ktorej sú Nemci vystavení, potvrdila v 75 % prípadov až päťnásobnú hladinu glyfosátu v moči, než aká je dovolená v pitnej vode. U tretiny populácie bola táto hodnota 10- až 42-krát vyššia, než je povolená norma. Obzvlášť významné hodnoty zaznamenali u detí a mladých ľudí do 19 rokov, ktorí žijú na farmách. Podľa výskumu sú paradoxne viac ohrození konzumenti mäsa ako vegetariáni a vegáni. Podľa viacerých svetových organizácií je glyfosát zdraviu škodlivý, no Európsky úrad pre bezpečnosť potravín s tým nesúhlasí. Zástupcovia regulačných orgánov sa o budúcom povolení pre účinnú látku bežných herbicídov radili dva dni, no k jasnému záveru nedospeli. Na rozhodnutie je vraj čas do júna. Spoločný výskum Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) a Svetovej zdravot-

níckej organizácie (WHO) naďalej prebieha. Viacero environmentálnych organizácií kvôli pretrvávajúcej neistote žiada úplný zákaz používania tejto chemikálie. Z Francúzska je v tábore odporcov glyfosátu aj tamojšia ministerka životného prostredia, Belgicko tiež varovalo, že v súčasnosti by hlasovalo proti ďalšiemu povoleniu. V Európe na

potenciálne nebezpečný herbicíd neustále upozorňuje organizácia Greenpeace. Dňa 13. apríla sa v Európskom parlamente zahlasovalo v prospech podmienok opätovného povolenia tohto herbicídu. Avšak na dobu sedem rokov, nie pätnásť a mal by byť obmedzený rozsah jeho používania. Konečné rozhodnutie padne už čoskoro. ○

14. 4. 2016 • 20 /4699/

SLOVO MÁ: ERNESZT KOVÁCS, EURÓPSKA BIOPLYNOVÁ ASOCIÁCIA (EBA), BRUSEL

Len pootvorené dvierka Oto Filip

dôkladnom a rozsiahlom, takmer osemsto stranovom Slovníku medzinárodných organizácií, ktorý uzrel svetlo sveta pred pár desaťročiami v Poľsku, márne by ste hľadali skratku EBA a fakty o European Biogas Association. Príčina je jasná: Európska bioplynová asociácia vznikla len v roku 2009. Je teda jednou z najmladších európskych organizácií, zaoberajúcich sa čím účinnejším využívaním obnoviteľných zdrojov energie, najmä prezentovaním úlohy bioplynu ako dôležitého piliera energetickej budúcnosti Európy. Jej experti, projektoví a iní manažéri, koordinátori sa nielenže ako autori podpisujú pod úspešnými projektmi, ale aj účinkujú na mnohých tematických konferenciách v európskych štátoch. Jedným z nich je aj Erneszt Kovács, pôvodom z Vojvodiny. Aktívne účinkoval na nedávnom podujatí na tému lepšieho využívania biomasy, prebiehajúcom v Novom Sade. – Aké sú základné dojmy, vyplývajúce z rozhovorov s inými účastníkmi konferencie? – Som veľmi rád, že našej asociácii prišlo pozvanie na takúto udalosť. Zvlášť preto, že prebiehala v Novom Sade, vo Vojvodine, ktorá má veľké množstvá organických látok vhodných na výrobu bioplynu. Ten potenciál existuje, je nám rovno pred očami, no treba sa venovať aj súčasným technológiám. A, samozrejme, podnietiť všetkých, ktorí produkujú biomasu, či už ide o podnikateľov, o lokálne samosprávy, o farmárov alebo iných, aby sa jej venovali. Treba im dať najavo, neustále pripomínať, že ide o zdroj, surovinu, ktorá môže byť veľmi zisková. Mnohé štáty vrátane Srbska ponúkajú zvýhodnené tarify na výrobu bioplynu, aj to na približne dvadsať rokov. Treba si teda všimnúť tú výhodu, vedieť využiť to vôkol nás, čo sa priam núka. – Aké sú európske skúsenosti s bioplynom? – Tento plyn nie je žiadnou novinkou, keďže ho vo vyvinutej Európe využívajú približne tri

desaťročia. Sú krajiny, ktoré možno označiť za predvoj v tejto oblasti, napr. Nemecko, Taliansko, Česká republika, Veľká Británia, Francúzsko, Švédsko... Je aj veľa krajín, ktoré len nedávno vstúpili do tohto procesu. Mám na zreteli obdobie spred takých piatich do desiatich rokov. Tie štáty odvtedy sústavne vyvíjajú svoje bioplynové zariadenia, stanice. Sú to krajiny strednej Európy, od Poľska, cez Slovensko, po Maďarsko a iné. Sú, samozrejme, i štáty, ktoré len nedávno vstúpili na bioplynový trh, vrátane Srbska. Teším sa, že účinkujete v našich aktivitách a že Srbské združenie pre bioplyn je naším členom. Znamená to, že vzhľadom na pozíciu, kde sme dnes, v Srbsku sa tie veci môžu len zlepšiť. – Čo by sa dalo naučiť, či už od štátov v našom regióne, alebo aj keď ide vôbec o starý kontinent? – Po prvé je to, že všetky organické zložky, ktoré vznikajú v poľnohospodárstve, vo vodách a inde sú veľmi dôležitým, neprehliadnuteľným zdrojom. Všimli si to aj v Slovinsku, Maďarsku, Chorvátsku. Tam ich lokálne samosprávy už budujú vlastné bioplynky, produkujúce elektrický prúd alebo teplo pre svoje potreby. Aj mnohí menší európski farmári sa združujú, spoločne zbierajú maštaľný hnoj a iné vedľajšie produkty pôdohospodárstva, ktoré následne využívajú na výrobu bioplynu. Veľké farmy sú inou rozprávkou. Tie majú svoje súkromné bioplynové zariadenia, ktorými kompletizujú organický cyklus výroby a plného využívania plodín. – Je to zároveň cesta k energetickej nezávislosti... – Presne tak. Tá nezávislosť je jedným zo základných európskych problémov a tém, zvlášť preto, že rok čo rok narážame na energetické krízy rôzneho druhu. Bioplyn môže znamenať alebo

ponúknuť nielen energetickú nezávislosť, ale aj decentralizáciu výroby energií. Netreba zabúdať ani vidiecky rozvoj, lebo bioplynky sú hlavne tam, kde sú farmy. A je tu aj prínos k vzniku nových pracovných príležitostí na dlhšie dráhy. Uvedené zariadenia sa totiž nestavajú na rok alebo dva, ale majú byť vo funkcii aspoň pár desaťročí. Je mnoho odvetví a oblastí, na ktoré tento segment výroby má kladný vplyv. – Ako je Srbsko na tom s bioplynovými zariadeniami? – V tejto chvíli v Srbsku funguje sedem takýchto zariadení. Koľko viem, vo fáze výstavby sú ďalšie tri: v Zreňanine, Alibunári a v Báči. V Srbsku sa v súčasnosti vyrába približne toľko energie uvedeným spôsobom, koľko

stanovilo ciele do roku 2020, dokedy by malo dosiahnuť 27 % obnoviteľnej z celkovej výroby energie. Teraz je kdesi na 12 – 13 %. Znamená to, že je ešte veľa roboty pred nami. V Srbsku sú rôzne druhy podpory, vzťahujúce sa na energiu. To, čo si poľnohospodári dostatočne nevšimli, je, že je oveľa väčšou stratou, že prichádzajú o obrovské množstvá organického odpadu, než keby sa rozhodli investovať do energií. To by sa im neskoršie, po čase vrátilo prostredníctvom tzv. feed-in taríf, čiže podnetných výkupných cien na základe vyrobených kWh. Lebo ak by sa rozhodli stavať bioplynové zariadenie a keby podpísali zmluvu s príslušným ministerstvom, malo by im to zabezpečiť na takých dvadsať rokov sústavný prílev peňazí, čiže kým vyrábajú bioplyn. – Známy údaj je, že je okolo 60 % obnoviteľných zdrojov energie vo Vojvodine vlastne biomasa. Máte údaj, v akej miere sa využíva?

Im patrí budúcnosť aj v energetike: časť študentov účinkujúcich na konferencii o lepšom využívaní biomasy by napríklad postačilo, aby sa mestečko veľkosti Báča mohlo zásobiť energiou na celý rok. – Najvýraznejším problémom sú však prostriedky na výstavbu bioplynových zariadení, staníc... – Kedykoľvek sa rozprávame o priemysle, či už ide o obnovenie toho staršieho, alebo o nový, súčasný, investičné náklady sú spravidla veľké. Vzhľadom na to, že je bioplyn jedným z obnoviteľných zdrojov energie, Srbsko si ako aj väčšina iných krajín,

III

– Nemám presný údaj o tom. No ak sa rozprávame o bioplyne, tak najväčšie jeho množstvá v Srbsku vznikajú z maštaľného hnoja, na piatich alebo šiestich väčších farmách. Využíva sa približne 65 000 ton tohto hnoja ročne, ako aj asi 25 000 ton kukuričnej a inej siláže. V Subotici je aj bioplynové zariadenia využívajúce kal z odpadových vôd. Je to stručný rozbor surovín používajúcich sa v Srbsku, čo je stále, vzhľadom na skutočné možnosti, veľmi skromne. ○

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia kapustovín (9) vrstvách pôdy, v rastlinných zvyškoch. Na jar, po aktivácii, imága najprv žijú na burinách a neskôr migrujú na pestované rastliny. Samčeky sa vyskytujú ojedinele, takže rozmnožovanie je väčšinou

Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra

HOSTITEĽSKÉ RASTLINY Strapka tabaková je výrazný polyfág, škodí na vyše 200 rôznych rastlinách na otvorenom poli, ako aj v zatvorených priestoroch. Najviac škodí na cibuľovinách, potom na kapuste, rajčinách, uhorkách a šaláte. Na poľných plodinách najviac škodí na tabaku a bavlnovníku, ale aj strukovinách, na obilninách, najmä na pšenici, jačmeni a kukurici, potom na olejninách: na slnečnici a repke olejnej. Škodí aj na okrasných rastlinách v uzatvorených priestoroch.

ŠKODCOVIA POŠKODZUJÚCI LISTY – STRAPKA TABAKOVÁ Strapka tabaková (srb. duvanov trips) – Thrips tabaci (Tripidae: Thysanoptera) je najčastejšie sa vyskytujúca strapka a tiež najškodlivejší druh na otvorenom poli. Pochádza z východného Stredozemia a dnes je už rozšírená po celom svete. Vyhovuje jej tepŠKODLIVOSŤ NA lá kontinentálna KAPUSTE klíma. Je výraz- Strapka tabaková významné škody na kapustovinách Významné škoný polyfág, škodí spôsobuje v suchých rokoch (Foto: z internetu) dy na kapuste táto na viac ako 200 strapka spôsobuje rôznych rastlinách na otvore- bezpohlavné – partenoge- v suchých rokoch. Škodlivým nom poli, ako aj v zatvorených netické. Samičky pomocou štádiom je imágo a larva, ktopriestoroch. V strednej Európe pílkovitého kladielka poško- ré vyciciavajú šťavy na listoch, je významným škodcom taba- dia povrch listu a nakladú čo spôsobuje striebristé škvrku, ale aj zeleniny. Napáda vajíčka do pletív. Nymfy sa ny na týchto častiach, ktoré cibuľu, pór, kapustu, uhorky, po vyliahnutí zdržiavajú v pa- žltnú a zoschnú. Mladé narajčiny a šalát. zuchách listov. Vývoju tejto padnuté listy sa krútia a zastrapky vyhovuje teplota od sychajú. Na listoch kapusty POPIS 25 – 27 °C a relatívna vlhkosť po vyciciavaní štiav larvami Telo dospelej samičky je vzduchu 65 %. Vývojový cyklus a dospelými jedincami vznidlhé asi 1 mm, svetložltej far- trvá 14 – 30 dní v závislosti od kajú malé nádory naplnené by. Samček je trochu menší, teploty. Pri teplote nad 30 °C vzduchom. Pri silnejšom naštíhlejší a svetlejší ako samič- sa vývoj skracuje a trvá len padnutí sú nádory prítomné ka. Tykadlá majú pretiahnu- 10 – 11 dní. Imága môžu byť na listoch až v strede hlávky, té, žlté. Larvy sú bezkrídle, aktívne aj počas zimy, ak je neskôr znekrotizujú. Cez tieto belasožlté. zima mierna, žijú na burinách. poškodenia prenikajú huby Môžu škodiť aj v skladoch na a baktérie, ktoré znemožňuŽIVOTNÝ CYKLUS uskladnenej cibuli alebo hlú- jú dlhšie uskladnenie hlávok V poľných podmienkach bovinách. Strapka tabaková a tiež vplývajú na zníženie ich prezimuje imágo vo vrchných má viac generácií počas roka. trhovej hodnoty.

EKOLÓGIA Strapka tabaková je teplomilný a suchomilný druh. Jej vývoju vyhovuje teplota od 25 – 27 °C a relatívna vlhkosť vzduchu 65 %. PREVENTÍVNA OCHRANA Zníženie populácie tejto strapky môžeme dosiahnuť dodržiavaním osevného postupu, ničením pozberových zvyškov, pravidelným obrábaním pôdy a pravidelným a dôsledným ničením burín. Dážď spôsobuje najvýraznejšie zníženie populácie tohto druhu, pretože ich zmýva z povrchu rastlín. Z týchto dôvodov v teplých letách bez zrážok prichádza k ich premnoženiu. Na zníženie populácie tiež môžeme využívať zavlažovanie postrekom, taktiež pestovanie odolných alebo tolerantných odrôd má svoj význam. Sejbou medziplodiny (ďatelina) do porastov cibule sa dá znížiť napadnutie touto strapkou, ale treba si uvedomiť, že pri takomto pestovaní sa nezvyšuje úroda, ale len kvalita. PRIAMA OCHRANA HODNOTENIE VÝSKYTU ŠKODCU Nálet imág do porastov sa zisťuje pomocou modrých lepových dosiek. Žlté lepové dosky sa tiež využívajú, ale sú menej efektívne. Využívajú sa aj žlté vodné misky. Keď na doskách alebo v miskách zaznamenáme zvýšený výskyt strapiek, treba skontrolovať výskyt strapiek v porastoch. Chemickú ochranu treba

14. 4. 2016 • 20 /4699/ robiť vtedy, keď na citlivých odrodách zistíme viac ako 5 % napadnutie. Pri odolných odrodách aplikácia insekticídov sa odporúča pri výskyte viac ako 10 jedincov priemerne na jednu rastlinu. Býva to v období od začiatku tvorby hlávky. Aplikácia je cielená proti imágam, účinnosť insekticídov proti vajíčkam a larvám je nižšia. Nálet imág je roztiahnutý na dlhšie obdobie, preto sa musí robiť viac postrekov v týždenných až 10-dňových intervaloch. Používajú sa prípravky povolené do kapusty proti strapkám alebo ostatnému bodavo cicavému hmyzu.

14. – 20. 5. 2016

POČASIE

BIOLOGICKÁ OCHRANA Proti strapkám sa využíva v rámci biologickej ochrany viacero druhov bioagensov. V skleníkoch sa využívajú najmä dravé roztoče: Typhlodromips (Amblyseius) swirskii, Neoseiulus (Amblyseius) barkerii, Neoseiulus (Amblyseius) cucumeris, Iphiseius (Amblyseius) degenerans. Okrem dravých roztočov sa využívajú aj dravé bzdochy Macrolophus caliginosus a dravé bzdochy z rodu Orius. Využívajú sa aj polyfágni predátori (zlatoočka obyčajná – Chrysopa carne). Larvy tejto zlatoočky sú dravé, polyfágne napádajú všetky živočíchy menšie od seba, niekedy aj tie väčšie. Živia sa všetkými druhmi vošiek, molicami, strapkami, červcami, roztočmi, vajíčkami a mladými larvami motýľov a chrobákov. Proti strapkám sa využívajú prípravky na báze huby Verticilium lecanni a tiež prípravok Prev-B2, ktorý obsahuje 4,2 % za studena lisovaného pomarančového oleja a bór 2,1 %. Používa sa ako postrek, v dávke 0,3 – 0,4 %. Odporúča sa aplikovať v 7-dňových intervaloch, 3 aplikácie. 

ZELENINÁRSTVO

V daždivom počasí rajčiaky ohrozuje fytoftóra Ľubica Sýkorová

Fytoftóra zemiaková (Phytophtora infestans, srb. plamenjača) patrí medzi najnebezpečnejšie choroby rajčiaka, baklažánu a zemiaka. Jej pôvodcom je huba z triedy Oomycetes. V chladných a vlhkých rokoch môže spôsobiť zníženie úrody až o 90 %.

ríznaky ochorenia sa zjavujú na všetkých častiach rastliny – na steble, liste, plode. Rastliny rajčiaku a baklažánu môžu byť napadnuté už ako priesady. Príznaky sa vyskytujú od mája do septembra. Pretože rozvoj huby, ktorá spôsobuje toto ochorenie, závisí od teploty a vlhkosti, v niektorých suchých rokoch bez dostatku zrážok sa fytoftóra vôbec nemusí vyskytnúť. Prvé príznaky sa vyskytujú na spodných listoch v tvare nepravidelných, vodnatých škvŕn. Počas vlhkého počasia sa škvrny veľmi rýchlo šíria, napadnutý býva celý list. Za optimálnych podmienok pre rozvoj huby choroba sa šíri veľmi rýchlo a napáda celú rastlinu. Prvé príznaky sa prejavujú na listoch a plodoch rajčiaka. Na listoch sa zjavujú škvrny hnedej farby, ktoré sa postupne rozrastajú. Na spodnej strane listovej čepele sa vo vlhkých podmienkach (častá rosa, drobný dážď) na škvrnách objavuje biely práškovitý povlak. Napadnuté listy zasychajú alebo pri vyššej vlhkosti vzduchu hnijú. Na plodoch vznikajú zelenohnedé mierne vypuklé škvrny. Pri veľkej vlhkosti sa na plodoch vytvára biely práškovitý povlak. Choré plody nedozrievajú a hnijú.

OCHRANA Proti pôvodcovi fytoftóry musíme bojovať kombináciou agrotechnických a chemických opatrení, ako aj pestovaním odolných odrôd. Porasty rajčiakov sa musia umiestniť čo najďalej od porastov zemiakov.

Po skončení zberu z poľa musíme odstrániť všetky zvyšky rastlín a spáliť ich. Len čo sa na rastlinách objavia prvé príznaky choroby, ihneď musíme začať s chemickou ochranou. Na našom trhu existuje veľký počet prípravkov, ktoré sú spoľahlivé. Ešte pred výskytom choroby sa odporúča preventívny postrek kontaktným prípravkom, v časovom intervale každých 7 až 10 dní a po každom silnejšom daždi. Po výskyte prvých príznakov musíme použiť niektorý zo systémových fungicídov. Neodporúča sa používanie jedného prípravku viac ako dvakrát ročne kvôli možnému vzniku odolnosti pôvodcu choroby na použitý systémový fun-

gicíd. Pred použitím prípravku si treba prečítať návod na použitie a dodržiavať ochrannú lehotu. FUNGICÍDY NA OCHRANU RAJČÍN PRED FYTOFTÓROU: Equation pro WG, Quadris, Bakrocid 50, Blauvit, Kupragrin, Cineb S 65, Dithane M-45, Mankogal, Tatto, Ridomil bakar 45, Ridomil MZ 72, Ridomil Z 72,… Okrem chemickej ochrany musíme dodržiavať aj určité agrotechnické opatrenia, najmä porasty zavlažujeme tak, aby sa nezmáčali nadzemné časti rastlín. Volíme slnečné a vzdušné stanovištia a redší spon, aby rastliny po daždi čo najskôr obschli. Pravidelne odstraňujeme zahusťujúce pazušné výhonky, najmä pri kolíkových odrodách. Ak sa chceme vyhnúť používaniu chemických prípravkov, na preventívnu ochranu môžeme použiť niektorý z prípravkov, ktoré si môžeme pripraviť sami. Liter mlieka zriedime s 10 litrami vody. Tento roztok musíme ihneď aplikovať na rastliny. Ak používame pasterizované mlieko, množstvo vody zmenšíme na 5 litrov. Namiesto mlieka môžeme použiť jogurt alebo kefír v pomere 1 : 10. Do dvoch litrov vody pridáme 2 lyžice sódy bikarbóny, niekoľko kvapiek rastlinného oleja a niekoľko kvapiek tekutého prášku na pranie alebo na umývanie riadu. V záhradách sa osvedčila aj výsadba vhodného suseda, čiže rastlín, ktoré chránia rajčiaky pred chorobami a škodcami, napr. bazalka (srb. bosiljak), chren alebo aksamietnica (srb.  kadifica, mala ruža).

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

12˚ | 21˚

11˚ | 19˚

9˚| 17˚

8˚ | 17˚

9˚ | 19˚

9˚ | 21˚

11˚ | 21˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ÚŽITKOVÁ ZÁHRADA

Nosánik napáda liesku už v máji Ľubica Sýkorová

Nosánik (nosáčik) lieskový Balaninus-Curculio nucum (srb. lešnikov surlaš) je u nás najvýznamnejší škodca liesky. Vyžiera vnútro orieškov, zapríčiňuje ich červivosť a následné opadanie lieskovcov, čím výrazne znižuje úrodu.

iahne sa od mája do júna, samička kladie vajíčka do vyvíjajúcich sa plodov. Takto poškodené oriešky môžu za vlhka ľahko podľahnúť moníliovej hnilobe a rôznym hubovým chorobám. Najmä koncom mája a začiatkom júna bývajú časté dažde, preto sa v tomto období odporúča aplikácia niekto- Nosánik lieskový rého meďnatého fungicídu, aby sa cez vytvorené dierky larvy sa živia nezrelými jadrami zabránilo vniknutiu húb do plodov. Po dorastení vyhryzú vnútra lieskovca. Vyliahnuté otvor v stene orieška, vypad-

nú a zalezú do pôdy, kde prezimujú. Nosánik má do roka jednu generáciu. Prezimujú dospelé jedince v pôde. Na lieske sa vyskytujú obyčajne od začiatku mája až do augusta, keď sa živia listami. Samičky kladú vajíčka do plodov, čím poškodzujú a znižujú úrodu lieskových orieškov. Úrodu môžu znížiť až o 50 %. Dospelý jedinec je 6 až 9 mm dlhý. S intenzívnou ochranou proti tomuto škodcovi treba začať už

v máji a pokračovať až do konca júna. Kvôli tvrdej lieskovej škrupine použitie insekticídov je málo účinné. Pretože larvy sa kuklia v pôde pod lieskou, pomôže hlboké prekopávanie v okolí napadnutého stromu alebo kríku, čím ich zakopeme a zničíme. Účinnou ochranou je zber všetkých opadaných lieskových orieškov a ich likvidácia. Pod koruny lieskových stromov a krov môžeme natiahnuť plachty a po zatrasení so stromom môžeme počas vegetácie pozbierať chrobáky, a tak im zabrániť v ich rozmnožovaní. Zbieranie chrobákov takto môžeme opäť zopakovať niekoľkokrát, čím značne obmedzíme ich počet.  (Foto: z internetu)

STAROSTLIVOSŤ O IZBOVÉ RASTLINY

Exotika z Madagaskaru Ľ. Sýkorová

amiokulkas Zamioculcas zamiifolia (srb. zamija) patrí v súčasnosti medzi najobľúbenejšie izbové kvetiny. Je vítanou rastlinou nielen medzi bežnými pestovateľmi, ale aj medzi profesionálmi. Pôsobí exoticky a starostlivosť o ňu je pomerne jednoduchá. Na trhu sa objavila približne pred dvadsiatimi rokmi. Starostlivosť o ňu nezaberie veľa času, takže predstavuje vhodné riešenie aj pre tých, ktorý nie sú „odborníci“ na izbové kvety a nemajú skúsenosť s ich pestovaním. Aby sa jej darilo, musíme dodržiavať niekoľko zásad. Chyby, ktorým by sme sa mali vyvarovať, sú: – nesprávny výber miesta: zamiokulkasu vyhovuje rozptýlené svetlo. Nemá rád napr. tmavé chodby, ale ani priame slnečné lúče, ktoré mu môžu spáliť listy. Doprajme mu svetlé stanovište.

V zimných mesiacoch ho môžeme presunúť bližšie k oknu. V lete ho môžeme umiestniť von na balkón, terasu alebo do záhrady, najskôr do tieňa – na miesto chránené pred priamym slnkom; – priveľa vody: aj keď vyzerá ako sukulent, ktorý vodu neznáša, predsa len ju potrebuje. No taktiež neznáša veľmi časté polievanie, keď môže zhniť stonka. Stačí mu zálievka raz do týždňa, keď substrát vyschne. Ale pozor, substrát by mal byť suchý nielen na povrchu, ale aj vo vnútri črepníka. Tu nám môže pomôcť napr. špajdla, ktorá by po zapichnutí a vytiahnutí zo substrátu mala byť suchá; – neprihnojujeme: rastlina pestovaná v kvetináči po určitom čase spotrebuje živiny, ktoré sa nachádzali v substráte. Preto musíme rastlinu prihnojovať – počas letnej sezóny stačí raz za 14 dní, v zime neprihnojujeme; – rastlinu nepresádzame: v

prvých rokoch ani nemusíme, ale keď vidíme, že kvetináč je už pre ňu malý, rozhodne ju presadíme. Robíme to na jar. Nový kvetináč vyberieme len o niekoľko centimetrov väčší od pôvodného, na dno dáme drenážnu vrstvu (aby nedošlo k zahnívaniu koreňov napr. pri preliatí); – výber nevhodného substrá-

tu: každá rastlina pôvodne žila v iných podmienkach. Tomuto musíme prispôsobiť aj zloženie substrátu. Zamiokulkas nemá špeciálne požiadavky, takže mu postačí substrát pre izbové rastliny. Môžeme ho vylepšiť pridaním malého množstva rašeliny a piesku, ktorý substrát odľahčí; – umiestnenie v chladnej miestnosti: netreba zabudnúť, že zamiokulkas je citlivý na nízke teploty. Určite ho nesmieme umiestniť do priestorov, ktoré nie sú v zimných mesiacoch vykurované. Neznáša ani prievan. Pri nízkych teplotách sa na stonkách vytvoria čierne škvrny; – suchý vzduch počas zimných mesiacov: podobne ako väčšina izbových rastlín, ani zamiokulkas neznáša suchý vzduch. Čím bližšie je počas zimy umiestnený k radiátoru, tým väčšiu vzdušnú vlhkosť bude potrebovať. Vyriešime to pravidelným rosením odstátou vodou izbovej teploty. Občas ho môžeme osprchovať vo vani. 

14. 4. 2016 • 20 /4699/

RADY A NÁPADY

Čo dokáže tesniaca guma?

raktické lepiace tesniace pásy z gumy či peny nielenže chránia pred prievanom, ale dokážu aj veľa iných vecí. Topánkové SOS. Keď vás lodičky na päte odierajú alebo sa vám vyzúvajú, kúsok gumy vás zachráni pred otlakmi. Odstrih-

nite vhodnú veľkosť a nalepte ju do topánky. Na rúčku vedra. Naplnené vedro sa vám ľahšie ponesie, keď rúčku vyčalúnite gumovým tesnením. Odstrihnite želanú dĺžku a oviňte ňou rúčku, na koncoch pre istotu ešte prelepte textilnou páskou.

TRIKY A TIPY PRE RODINU

ZDRAVIE A MY

Čo robiť, ak príde vírus?

Črepiny = zdravé rastlinky!

Chráni steny a tapety. Aby rámy na obrazoch nepoškriabali steny a aby sa nešmýkali, keď ich zavesíte, nalepte hore na rám zo zadnej strany pásik penového tesnenia. Pritom dajte pozor, aby miesto, kam pásik nalepíte, bolo očistené od prachu a nebolo mastné.

Drží oblečenie na vešiaku. Blúzky a svetríky z jemných materiálov sa vám už nebudú zošmykovať z vešiakov. Na ramienko vešiaka z každej strany nalepte pásik penového tesnenia. Zabráni škrabancom. Misky, vázy, taniere alebo svietniky s drsným spodkom veľmi rýchlo poškodia stoly a citlivé povrchy. Tip: primerané pásiky gumového tesnenia nalepte na spodok vázy, misky či tanie ra.

eď sú črepníkové rastliny v nasýtenej pôde pridlho, začínajú hniť a tvoria sa plesne. Zdvihnite korene a zlepšite odvodnenie pomocou vrstvy väčších črepín alebo prasknutých dlaždíc, ktoré poukladáte na spodok črepníka. Uložte ich jednu na druhú, aby sa mierne prekrývali a uistite sa, že odtokový otvor nie je úplne prekrytý. Okolo črepín nasypte pôdu, položte na ne rastlinku a vyplňte črepník zvyškom  pôdy.

2. NEMUSÍ SA POTIŤ Ak dieťa zakryjete dvoma perinami a nalievate ho horúcim čajom, aby sa potilo, robíte chybu! Dieťa sa pri horúčke prehrieva, dehydratuje a stráca dôležité minerály z organizmu.

šte včera bolo vaše dieťa zdravé ako rybička, skákalo, behalo, no dnes je unavené, malátne a keď mu zmeriate teplotu, zistíte, že vybehla na 38 stupňov. Čo sa to deje? Bude to chrípka, angína, či len obyčajná viróza? Bežať k lekárovi, alebo počkať?

1. NENÚŤTE HO LEŽAŤ Dieťa s horúčkou nemusíte za každú cenu udržať v posteli. Ľahký pohyb mu neublíži, nemalo by však chodiť von, behať po byte a príliš sa namáhať. Nezabúdajte, že keď sa bude cítiť zle, samo si ľahne. Nie je potrebné ho nútiť ležať bez pohybu v posteli niekoľko dní.

3. NENÚŤTE HO DO JEDLA Jedným z prejavov ochorenia je, že chorým nechutí. Dieťaťu stačí ľahké jedlo, osviežiť ho môže aj ovocie, napríklad strúhané jabĺčka, hrušky alebo marhuľové pyré. 4. NEBABUŠTE HO Nedávajte na neho veľkú perinu. A vetrajte. Čerstvý vzduch dieťa osvieži viac ako vyhriata miestnosť, v ktorej sa skvele darí baktériám. 

ŽIVOTNÝ ŠTÝL

Ako prežiť sedavé zamestnanie?

nohí ľudia pracujú v kanceláriách a od stola proste len tak utiecť nemôžu. Čo s tým? Existujú jednoduché rady, ako v zdraví prežiť sedavé zamestnanie. Viete, že u ľudí, ktorí denne presedia viac ako pätnásť hodín, je o 64 % vyššia pravdepodobnosť, že zomrú na cievne ochorenia? Každá hodina strávená v sede zvyšuje riziko. Ako to riešiť, ak pracujete takpovediac od stola? Zdravotné následky dlhého sedenia: • V sede je chrbtica strnulo

ohnutá v nevhodnej pozícii, ktorá zaťažuje medzistavcové platničky aj svaly, čo vedie nielen k bolesti, dokonca k trvalej degenerácii a deformácii chrbtice a pohybového aparátu. • Pri dlhodobom sedení je vplyvom nečinnosti narušený obehový systém, dýchanie aj trávenie, a môže tak dochádzať ku komplikovaným zdravotným problémom celého systému, napríklad k trombóze. • V pasívnej polohe v sede je narušený aj obeh lipázy, čo je enzým, ktorý štiepi tuky.

CHOĎTE, CVIČTE, HÝBTE SA 1. Každých 30 minút vstaňte zo stoličky a na minútku sa prejdite alebo sa aspoň zdvihnite a pretiahnite – pokojne aj v obleku, stačí len rotácia trupu postojačky a drep s otočením trupu. 2. Vytvorte si alternatívny variant zvýšeného stola, aby ste mohli pracovať aj postojačky. 3. Ak je to možné, neposielajte kolegom stále len maily, zdvihnite sa a bežte mu povedať, čo potrebujete. 4. Zabudnite na výťah, choďte pešo po schodoch.

VII

5. Parkujte ďalej od vchodu do firmy, ako ste zvyknutí. 6. Choďte k svojmu pracovnému stolu dlhšou cestou, každý pohyb a krok sa počíta. 7. Používajte v kancelárii loptu a poseďte si na nej. 8. Počas obeda si urobte malú prechádzku. 9. Každý deň kráčajte aspoň 20 minút tak rýchlo, aby ste sa spotili. 10. Každé ráno urobte pár krokov, drepov alebo špeciálnych, a pritom jednoduchých krútiacich cvikov. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Pizza palacinky Suroviny: 200 g múky, 2 vajcia, 1 lyžička soli, 100 ml mlieka, 100 ml minerálky, 1 kypriaci prášok, 1 lyžička oregana, 200 g marinovaných šampiňónov, 150 g šunkovej salámy, 200 g syra trapistu, kečup Takto sa to podarí: Vajcia vyšľaháme, pridáme mlieko, minerálku, soľ a oregano. Do múky zamiešame kypriaci prášok a postupne pridávame do vyšľahaných vajec, mlieka... Zmiešame

Jaffa torta

mixérom. Šunkovú salámu nastrúhame, šampiňóny a polovicu syra nadrobno nakrájame a zmiešame s vyšľahanou zmesou. Pražíme v rozohriatej panvici z oboch strán. Servírujeme na tanieri, posypeme nastrúhaným zvyšným syrom, kečupom a oreganom. 

Lieskovcové kúsky s brusnicou Suroviny: 250 g cukru, 200 ml vody, 300 g mletých Plazma keksov, 100 g sušených brusníc, 100 g margarínu, 50 g lieskovcov, 100 g čokolády; Na polevu: 100 g čokolády a 50 g margarínu; Na posypanie: 50 g mletých lieskovcov Takto sa to podarí: Vodu s cukrom necháme zovrieť. Pridáme margarín a zložíme zo sporáka. Keď vychladne, pridáme čokoládu, nakrájané brusnice a lieskovce a mleté keksy. Vylejeme do štvo-

ruholníkového plechu a povrch vyrovnáme. Polejeme polevou z roztopenej čokolády a margarínu. Posypeme mletými lieskovcami a keď vychladne, nakrájame na kúsky. 

Suroviny: Na cesto: 8 vajec, 8 lyžíc cukru, 4 lyžice mletých orechov, 4 lyžice múky, 1 kypriaci prášok, trochu perlivej pomarančovej šťavy; Na prvú plnku: 300 g mletých keksov, 200 ml perlivej pomarančovej šťavy, 200 g práškového cukru, 100 g mletých orechov; Na druhú plnku: 1 l mlieka, 4 vanilínové pudingy, 10 lyžíc cukru, 250 g margarínu, 200 g práškového cukru, 5 vanilínových cukrov, 100 g čokolády na varenie; Ostatné: 300 g Jaffa keksov, trochu perlivej pomarančovej šťavy na namáčanie keksov, 2 vrecúška vanilínového šľahačkového krému Takto sa to podarí: Cesto: Vyšľaháme bielky s cukrom, do snehu pridáme žĺtky, mleté orechy, múku a kypriaci prášok. Dobre zmiešame a vylejeme do vymasteného a pomúčeného plechu. Pečieme na 180 C ̊ a upečené a vychladené cesto rozkrojíme. Prvá plnka: Do nádoby dáme mleté keksy, ktoré polejeme pomarančo-

vou šťavou. Pridáme práškový cukor, mleté orechy a dobre zmiešame. Druhá plnka: Vanilínový puding vymiešame s troškou mlieka a zvyšné mlieko s cukrom dáme uvariť. Do vriaceho mlieka zavaríme rozmiešaný puding a varíme, kým nezhustne. Do vychladnutého pridáme margarín, ktorý sme vymiešali s práškovým a vanilínovým cukrom. Dobre zmiešame a plnku rozdelíme na dve časti. Do jednej časti pridáme roztopenú čokoládu a dobre zmiešame. Tortu ukončíme takto: Spodnú časť cesta pokropíme pomarančovou šťavou a natrieme prvou plnkou (z mletých keksov). Na plnku naukladáme Jaffa keksy namáčané do šťavy. Na keksy natrieme polovicu plnky bez čokolády (žltú plnku). Položíme vrchnú časť cesta, ktorú pokropíme šťavou. Potrieme čokoládovou plnkou a šľahačkovým krémom, ktorý si pripravíme podľa návodu na vrecúšku. 

Natrieme plnkou a pokryjeme druhou rozvaľkanou časťou

cesta. Nakrájame na kúsky a pečieme na 180 C̊ asi 40 minút. 

Pita s višňami a Plazmou Suroviny: Na cesto: 2 žĺtky, 250 g práškového cukru, 200 g masla, 100 ml oleja, 600 g múky, kypriaci prášok; Na plnku: 1 kg višní, 5 lyžíc cukru, 150 g Plazma keksov Takto sa to podarí: Plnka: V nádobe zmiešame višne, cukor

a Plazma keksy. Cesto: Žĺtky vymiešame s cukrom, pridáme maslo, olej a kypriaci prášok. Keď všetko dobre zmiešame, pridáme múku a zamiesime cesto. Rozdelíme ho na dve časti. Prvú rozvaľkáme na papieri na pečenie a dáme na plech.

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 415 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Roviny Michala Ďurovku VÝSTAVA V GALÉRII ZZVUV V NOVOM SADE

Elena Šranková

o výstave sa zmienil výtvarný kritik Sava Stepanov, ktorý ju i otvoril. Medziiným povedal, že ho výstava prekvapila novými motívmi, lebo sa M. Ďurovka vo vojvodinskom umení afirmoval abstraktnými obrazmi pripomínajúcimi plachty s „masko-

Galérii Zväzu združenia výtvarných umelcov Vojvodiny v Novom Sade v utorok 26. apríla otvorili samostatnú výstavu Roviny akademického maliara Michala Ďurovku z Kysáča. V tomto cykle kysáčsky umelec radikálne abstrahuje maľovaný motív, aby sa v úplnosti venoval špecifikám výtvarného priestoru, plochy, farby a matérie. Farba pritom pôsobí širokým rozpätím, ale obrazom vládne jedinečná koloristická atmosféra, ktorá usmerňuje na umelcovu senzibilitu a citlivosť. To zvlášť vidieť v obrazoch, v ktorých sa najviac približuje abstrakcii (Svetlo na ro- Z vernisáže: (zľava) Sava Stepanov, Michal Ďurovka a Bojana Vlahovićová vine, 2015; Jarné osvieženie, 2016; Letná páľava, 2016). Za prítomnosti početných náv- vacími škvrnami“. Odzrkadľovalo to števníkov, ktorých v mene Galérie duch doby, v ktorej sme žili. Umelec ZZVUV privítala Bojana Vlahovićová, v obrazoch metaforicky „zachoval“

spomienky na nešťastné deväťdesiate roky, na prežitú traumatickú atmosféru bombardovania, ale i na všetky neskoršie neuralgické situácie, ktorými bol zaťažený svet. Už v tom období Ďurovka začal cyklus venovaný krajinkám, čo znamená, že sa u neho zjavila potreba vrátiť sa k prírode. Od roku 2012 sa celkom venuje maľovaniu báčskych krajiniek v kysáčskom okolí, ktoré má pre neho aj špecifický „autobiografický“ význam. Koncept aktuálnych krajiniek Ďurovku je usmernený k formovaniu autentického obrazu spočívajúceho na primárnom pôsobení výtvarných prvkov. Zdá sa, že pritom má na mysli myšlienku H. Velflina, že „prírodu treba vedieť pozorovať, aby sa v obraze zachovala idea o nej“. Ako zaujímavé S. Stepanov spomenul obrazy, v ktorých je koloristická blízkosť s tradíciou slovenského etno dedičstva. Indikatívny názov obrazu Rovina ako čipka (2012) otvára celkom inú a novú vizúru maliara M. Ďurovku. Také, hoci aj intuitívne zachovanie

Michal Ďurovka: Rovina ako čipka, olej na plátne, 40 x 50 cm povedomia o koreňoch jestvuje aj v opusoch niekoľkých ďalších umelcov z radov vojvodinských Slovákov, lebo sa podobné reminiscencie zjavovali v moderne koncipovaných šnúrkach a obrazoch Miry Brtkovej, ako i v maliarskych prejavoch Pavla Čániho, Martina Kizúra, Rastislava Škuľca, Márie Gaškovej, Jána Agarského i iných. Akademický maliar M. Ďurovka doteraz vystavoval svoje diela na 15 samostatných výstavách a 67 kolektívnych. Spomenutá výstava je otvorená do 14. mája v Galérii Zväzu združenia výtvarných umelcov Vojvodiny v Novom Sade (Bulvár Mihajla Pupina 9).

SEDEMDESIATKA MICHALA HASÍKA V PETROVCI

Umelec a chýrečný tieňový portrétista Jaroslav Čiep

druženie petrovských výtvarných umelcov si uctilo životné jubileum svojho člena Michala Hasíka (1946) príležitostnou výstavou. Slávnostné otvorenie retrospektívnej výstavy obrazov Michala Hasíka z príležitosti umelcovho životného jubilea pomenovanej K sedemdesiatke bolo presne v deň jeho narodenín 27. apríla v miestnostiach Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec v bývalej Štátnej škole pri trhovisku. K sedemdesiatinám výstavné priestory zdobí presne 70 artefaktov tohto všestranne výtvarnícky nadaného umelca, Kulpínčana, Petrovčana a svetobežníka. Ak sa nemýlime, ide o 15. Hasíkovu samostatnú výstavu. Prvýkrát sa samostatne predstavil v Petrovci roku 1966 a v Ľubľane a odvtedy vystavoval aj v Kulpíne, v Kovačici, v Hložanoch, v Nemecku, v Leichlingene a Solingene. Najviac svoju prácu však prezentoval • KULTÚRA •

v Petrovci – roku 1974 v Národnom aj rozmanitosť výtvarných prístupov školenia. V Mníchove roku 1972 získal múzeu, 1991 v Galérii Zuzky Medve- k tvorbe – od realistického výtvarného aj diplom úžitkového grafika. Na vernisáži samostatnej výstavy ďovej a 2012 vo vlastnej galérii Môj podania krajiny, vedút a kvetinových dom. Oveľa viac sa Hasík Michala Hasíka sa prihovoripredstavoval verejnosti cez la predsedníčka petrovských kolektívne výstavy v Srbsku, výtvarníkov Mária Ivičiaková, v Nemecku a na Slovensku. profesor výtvarnej kultúry na Naposledy pravidelne aj dôchodku Milan Vereš a predsedv rámci podujatí združeníčka Matice slovenskej v Srbsku nia petrovských výtvarKatarína Melegová-Melichová, níkov na Dňoch Petrovca ktorá výstavu aj otvorila. Spea Slovenských národných vom prítomných oslovila Milina slávnostiach. Pri príležitosti Častvenová za harmonikového zlatého umelcovho jubilea sprievodu Jána Andrášika. spod tlačiarenských strojov „Stačí len kúsok papiera a nožroku 2011 vyšla aj výtvarná Umelec (v strede) v kruhu umeleckých druhov ničky a je tu niečo, čo sa bežne monografia Michal Hasík – v petrovskom združení nevidí – krásny neopakovateľ50 rokov umeleckej tvorby. ný tieňový portrét. Podotýkam, Výtvarní kritici o Michaže bez opravy, tá tu totiž nemá lovi Hasíkovi hovoria, že je výtvar- zátiší, cez pokusy insitného prejavu, miesto. Aj my máme dva malé, no níkom s prirodzeným nadaním a je jeho záujem o grafiku a techniku vzácne čierne papieriky, za čo ďakujejedným z priekopníkov súčasného nožničkových výstrihov na papieri, me a želáme ešte mnoho liet v tvorivej výtvarníctva v Kulpíne. Tak ako na ktoré Michal Hasík majstrovsky ovláda. činnosti,“ napísali k jubileu umelca Ján predchádzajúcich jeho výstavách, aj V Nemecku, kde tento umelec praco- a Emília Sabovci z Prievidze. Nezostáva na tejto retrospektívnej výstave badať val 40 rokov, výtvarne sa zdokonaľoval nám nič iné, iba sa pripísať k takej milej rozmanitosť výtvarných techník, ale prostredníctvom kurzov a diaľkového a výstižnej gratulácii. 20 /4699/ 14. 5. 2016

Kultúra POKRAČUJE PROJEKT LITERA TOUR

S poetkou a prozaičkou zo Slovenska Elena Šranková

ďaka projektu Litera Tour Oddelenie slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade vo štvrtok 5. mája navštívili dve slovenské spisovateľky zo Slovenska. Spomeňme, že projekt vznikol s cieľom priblížiť najnovšie trendy súčasnej slovenskej literatúry študentom študujúcim

com o krásne slovo sa v Seminárnej knižnici Oddelenia slovakistiky v rámci prezentácie tvorby prihovorili mladé autorky Katarína Kucbelová a Monika Kompaníková. Moderátorka tohto literárneho podujatia Marta Součková pred- Prezentáciu tvorby Kataríny Kucbelovej (vľavo) stavila K. Kucbelovú ako a Moniky Kompaníkovej (vpravo) mala na starosti jednu z najvýraznejších Marta Součková

Medzi poslucháčmi boli najmä študenti a profesori Oddelenia slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade

mimo materskej krajiny, ale i širšej čitateľskej verejnosti. Študentom, profesorom, ako i iným záujem-

predstaviteliek nielen ženskej poézie, ale aj slovenskej literatúry vôbec. Debutovala básnickou

zbierkou Duály v roku 2003. Jej básne boli preložené do desiatky jazykov a vyšli v rôznych zahraničných antológiách, zborníkoch a časopisoch. V roku 2006 založila literárnu cenu Anasoft litera, ktorú viedla sedem rokov. Na literárnom podujatí v Novom Sade dôraz dali na jej básnickú zbierku Vie, čo urobí, ktorá vyšla v roku 2013, z ktorej autorka prečítala niektoré básne. Čo sa týka prozaičky M. Kompaníkovej, ktorej nedávno vyšla kniha Na sútoku, je nositeľkou prestížnej ceny Anasoft litera v roku 2011. Jej víťazný román Piata loď, ktorým búra stereotypy voči témam tykajúcich sa detí a rodičov, bol predlohou

krátkych animovaných filmov, divadelných hier, dokumentárneho, ako i celovečerného filmu. Preklad vyšiel v českom, poľskom, maďarskom, chorvátskom, bulharskom nemeckom a arabskom jazyku. Obe autorky začali publikovať po roku 2000, keď nastupuje veľmi silná vlna ženských autoriek, ktoré prekročili rozličné hranice. Cez knihy Vie, čo urobí a Piata loď autorky hovorili o tom, čo sa v literatúre po spomenutom roku mení oproti predošlému obdobiu. Štvrtková prezentácia bola ďalším pokračovaním Litera Tour, vďaka ktorým sa predstavujú rôzne vydavateľstvá, ale aj autori, ktorí nejakým spôsobom ovplyvňujú vývin súčasnej literatúry. Tentoraz bolo predstavené Vydavateľstvo Artforum. Vďaka nastoleným, aj náročným témam, stretnutie so spisovateľkami bolo zaujímavé a rozprúdilo podnetnú diskusiu. Deň predtým sa hostky spisovateľky predstavili v Belehrade – na Katedre pre slavistiku Filologickej fakulty.

RECITÁTORKY ZO SRBSKA NA VANSOVEJ LOMNIČKE

Dôstojne reprezentovali vojvodinských Slovákov Vladimír Hudec

j na tohtoročnom, 49. ročníku Festivalu umeleckého prednesu poézie a prózy žien Vansovej Lomnička, ktorý sa uskutočnil 22. a 23. apríla v Banskej Bystrici, Slovenky zo Srbska mali dôstojné reprezentantky. Boli to stredoškoláčka Iveta Galasová z Padiny a študentka Danica Vŕbová z Hajdušice. Iveta sa skvelým prednesom básní Vojtecha Mihálika Zdrapy a Krajania dostala do zlatého pásma a stala sa laureátkou tohtoročnej

www.hl.rs

Lomničky, kým Danica na porotu zapôsobila prednesom úryvkov z prózy Ingmara Bergmana Jesenná sonáta a ovenčila sa zlatým pásmom. Pre tieto dve mladé, ale už ostrieľané recitátorky pobyt v Banskej Bystrici na tomto – ako ho mnohí volajú – „sviatku slova“ bol vzácnou skúsenosťou. Okrem toho, že mali príležitosť vypočuť si celý rad kvalitných prednesov a vymeniť si skúsenosti, odborná pomoc sa im dostala aj od známeho slovenského herca, scenáristu a režiséra Juraja Sar-

Informačno-politický týždenník

vaša, ktorý na Vansovej Lomničke bol vo funk- Danica Vŕbová (vľavo) a Iveta Galasová cii predsedu odbornej ženských pokrokových myšlieporoty. Trojčlenná výprava Asociácie nok. Profesor Sarvaš pri hrobke slovenských spolkov žien Voj- zarecitoval verše Milana Rúfusa vodiny, v ktorej okrem recitá- a predsedníčka Únie žien Sloventoriek bola aj tajomníčka ASSŽ ska Irena Belohorská v prejave Mária Gašparovská, si z pobytu v pripomenula, že sa budúci rok Banskej Bystrici priniesla krásne bude niesť v znamení 50. výročia dojmy. Najprv si pozreli diva- významného podujatia – Festivadelné predstavenie o živote a lu umeleckého prednesu poézie diele Terézie Vansovej a v druhý a prózy žien Vansovej Lomnička. deň všetci účastníci spoločne navštívili hrobku tejto spisovaFoto: Roman Krnáč teľky, buditeľky a priekopníčky • KULTÚRA •

O SNEMOVANÍ PO SNEMOVANÍ

Literárny kontext a nová energia Anna Francistyová

– Budem sa zasadzovať o to, aby sme sa do budúcna zaoberali radičný sviatok literatúry témou, ako motivovať mladších a výročné stretnutie tvorcov autorov, aby sa zúčastňovali v a konzumentov tohto sloves- snemovaní, a ako motivovať aj ného umenia je za nami. Pravdaže, tých starších autorov, ktorí sa skôr myslíme na 60. Literárne snemo- zúčastňovali aktívne s príspevkami, vanie, ktoré prebiehalo 23. apríla aby v tomto pokračovali. A, samov Petrovci. Iste si spomínate, že sme zrejme, stále myslieť na to, ako v hlasľudovskom riporte podčiarkli zachovať kontinuitu a úroveň podjeho oslavnú dimenujatia vzhľadom na ziu. Dosvedčila nám súčasnú finančnú sito po snemovaní aj tuáciu, v ktorej sa naZdenka Valentová-Bechádza časopis Nový lićová, šéfredaktorka život a vzhľadom na časopisu Nový život: neprajný status vyda– Áno, na Literárnej vateľa. Ako podnietiť komisii Výboru pre plodnú diskusiu a aby kultúru NRSNM bolo jej dopady neboli nedohodnuté, aby jubigatívne na ohlas autolejné 60. snemovanie rov a zároveň vytvoriť bolo slávnostnejšie také podujatie, ktoré za prítomnosti výbude mať pozitívny a znamných predsta- Šéfredaktorka Nového podnetný dopad na života Zdenka Valentováviteľov kultúrnych literárny a kultúrny Belićová inštitúcií a združení kontext. Je to komspisovateľov zo Srbska a Slovenska. plexná úloha, ktorú aj dosiaľ riešili Spomenuté aprílové literár- organizátori v minulosti a čelili ne sústredenie malo slávnostnú takmer identickým problémom. a pracovnú časť a v tej druhej sa Zaujímali nás aj dojmy jednej hovorilo i o koncepcii Literárneho z organizátoriek na záver snemosnemovanie do budúcna. Závery sa vania. niesli v znamení potreby venovania – Vzhľadom na celkové spoloväčšieho priestoru diskusii. Ako čenské pomery, už spomenutú neich uplatnenie vidí naša spolube- prajnú finančnú situáciu časopisu, sedníčka? globálne trendy, zmeny postavenia

literatúry v súčasnej spoločnosti – Teší ma, že mali svoje obecena migráciu mladej vzdelanej po- stvo, svoj úspech, ale rovnako ma pulácie, mienim, že snemovanie teší, že v týchto textoch i komisia bolo vďaka silnému entuziazmu pre udelenie Ceny Nového života organizátorov, ktorí pracovali úplne našla niečo, čo prináša istý odkaz, volontérsky, zorgarozmer, myšlienku, nizované na vysokej a v konečnom dôsledúrovni. Toto úsilie, ku ako každé umemožno až nad naše lecké dielo – a zvlášť pomery, by sme si dramatické – možno museli vážiť a navzáaj katarziu do istého jom sa medzi sebou spoločenstva. Potesprávať s omnoho šila ma aj táto tretia väčšou úctou, ako je cena za uverejnené to v tejto chvíli. V proeseje. Esej je podľa spech všeobecného mňa nádherný žázáujmu. ner, keď človek musí Úplne súhlasíme so potlačiť v sebe istý šéfredaktorkou Nové- Laureát Michal Babiak pojmový aparát, ho života a prikladánechcem zámerne me aj náš doplnok k snemovaniu. povedať vedecký, aby to neznelo Doc. PhDr. Michal Babiak, CSc., príliš ambiciózne, ale musí v sebe tohtoročný laureát Ceny Nového vyprovokovať tak trošku aj básniživota, nám s vyznamenaním v ruke ka, aby to, čo sa pojmami možno povedal i toto: povie precíznejšie, vyznelo tým – Človek nepíše kvôli cenám, básnickým jazykom možno krajšie. ale vždy ho poteší, keď si niekto A čo robí pán profesor Michal všimne jeho prácu. Keby človek Babiak teraz? písal kvôli cenám, veľmi rýchlo by – Idem na Akademický Prešov, kde so študentmi estetiky divadla prestal písať. Ináč náš spolubesedník získal budeme týždeň divadelne expeuž dve Ceny Nového života, a to rimentovať, hľadať nové podoby, za dramatické texty Hodiny ana- ktoré si len študenti môžu dovoliť tómie doktora Šubíka a Ružičky zo a v tomto mladom kolektíve – tak srdca, ktoré boli na Slovensku aj ako každý správny starnúci človek – inscenované. aj ja budem hľadať novú energiu.

RÁDIO KYSÁČ V PUBLIKÁCII

Polstoročie nevídaného zanietenia E. Šranková

ráve k 1. máju – Sviatku práce, keď Kysáčsky rozhlas oslavuje výročie založenia, tlačou vyšiel zborník prác Rádio Kysáč 1965 – 2015. Pripomeňme si, že Kysáčsky rozhlas začal s prácou 1. mája 1965 ako Mládežnícka rozhlasová stanica Kysáč z iniciatívy Jána Lomena. Vlani bolo tomu 50 rokov a pri tej príležitosti vo vtedajšom Kultúrno-informačnom stredisku Kysáč, v rámci ktorého rozhlas pôsobil, usporiadali konferenciu Rádio Kysáč – minulosť, súčasnosť a budúcnosť... Už vtedy si predsa• KULTÚRA •

vzali, že publikujú práce z konferencie, ktorá bola 8. mája 2015, teda k polstoročiu založenia Rádia Kysáč, prvej lokálnej rozhlasovej stanice vo Vojvodine. Presne po roku publikácia uzrela svetlo a dostala sa do rúk autorov, spolupracovníkov rádia a čitateľov. Zostavovateľom zborníka a hlavným a zodpovedným redaktorom je Michal Ďurovka, jazykovú úpravu urobila Katarína Melichová a grafic-

kú Michal Madacký. Fotografie poskytli autori príspevkov zo svojich archívov, ako i Elena Šranková, Jasmina Pániková, Ján Jambrich, Branislav Kokavec a M. Ďurovka. Vydavateľom je Ustanovizeň pre kultúru a vzdelávanie Kultúrne centrum Kysáč a vytlačila tlačiareň GRAF Office v náklade 300 výtlačkov. Vydanie zborníka finančne podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Bratislava, a Národnostná rada

slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, Nový Sad. To, čo prvé upúta pozornosť v tejto publikácii, sú fotografie a obrázková príloha na konci. Avšak vzácne sú i obsahy jednotlivých príspevkov, z ktorých sa možno dozvedieť skutočne mnoho toho o polstoročnej činnosti a tradícii, spomienkach na zakladateľov rádia a nespočetných spolupracovníkov, redaktorov, novinárov, hlásateľov, lektorov a technikov, ktorí sa vďaka nevídanému zanieteniu pričinili, aby Rádio Kysáč toľké roky pretrvávalo, objavujúc vždy nové a nové dôvody a energiu na prežitie.

20 /4699/ 14. 5. 2016

Kultúra V DOME KULTÚRY MICHALA BABINKU V PADINE

Bez finančnej podpory sa málo urobí Anička Chalupová

d roku 1961 nositeľom takmer všetkých kultúrnych aktivít v Padine je Dom kultúry, ktorý roku 1982 začal pracovať pod menom Michala Babinku, známeho spisovateľa a padinského rodáka. V uplynulom období však kultúrna činnosť v Padine akoby trošku utíchla. Takú učičíkanú situáciu mnohí pripísali technickým podmienkam v samotnej budove, iní zasa zmenám, hlavne kádrovým. Jedna z akcií, ktorá sa mala tohto

Anička Elchekhová, úradujúca riaditeľka DK v Padine roku zapísať do dejín DK Michala Babinku, je prehliadka krátkej humoristickej divadelnej formy Ježko. O tom, prečo neprišlo k jej realizácii, naplánovanej na 30. apríla a 1. mája,

Anička Elchekhová, úradujúca riaditeľka, nám povedala: – Idea o Ježkovi vznikla ešte vlani na podujatí Živé noviny v Padine, keď sa DK a NVU Hlas ľudu údajne dohodli spoločne usporiadať prehliadku humoristickej formy a karikatúr. Viete, keď idete niečo organizovať, tak musíte mať aj nejakú finančnú zásobu, z ktorej vybavíte odmeny a riešite iné potrebné trovy. Vypracovali sme projekt, ktorý by nám pomohol zrealizovať toto podujatie, ale neschválili nám ho. Keď ide o prihlásené práce, tak do konca apríla na adresu DK v Padine prišla iba jedna literárna práca, a ako som bola informovaná, karikatúry mali účastníci zasielať do redakcie Hlasu ľudu. Myslím si, že chyba nastala hneď na štarte akcie, keď sa o tom malo trošku jasnejšie a vážnejšie dohodnúť. Ja som však vtedy nebola riaditeľkou, takže neviem, kto zlyhal alebo čo nebolo dopovedané. V máji je niekoľko prehliadok hudobnej, folklórnej a divadelnej činnosti. Kto bude na nich reprezentovať padinský DK? – Všetky sekcie v DK fungujú, staršia folklórna skupina Holubička sa po obecnej a oblastnej prehliadke hudobno-folklórnej tvorby pre deti v Pančeve s choreografkou Annou Halajovou chystajú na Detský folklórny festival Zlatá brána v Kysáči. Na obzore je obecná prehliadka hudobnej

Mladučkí divadelníci v predstavení Karolínine Vianoce (momentka zo skúšky na sklonku uplynulého roku) tvorby pre dospelých ochotníkov a Folklórny festival Tancuj, tancuj... v Hložanoch, na ktorom sa zúčastnia mladí členovia mužskej a ženskej speváckej skupiny a orchester. Činní sú aj členovia rozšírenej divadelnej sekcie, ktorí v uplynulom roku v ZŠ maršala Tita nacvičili divadelné predstavenie Karolínine Vianoce. Ináč v týchto dňoch sme si spresnili text a tím, ktorý nacvičí muzikál, do ktorého budú zapojení členovia speváckej a divadelnej sekcie. Okrem premietania filmov na veľkom plátne činnosť v Dome kultúry v týchto dňoch poznačila aj výstava výtvarných diel, ktoré vznikli v rámci uplynulého ročníka výtvarného tábora v Obecnom združení invalidov práce.

Už niekoľko rokov sa „bubnuje“ o tom, že sa budova tejto strešnej kultúrnej ustanovizne nachádza v zlom stave a nevyhnutná je rekonštrukcia. – V týchto dňoch začíname s rekonštrukciou strechy, to nám je primárna akcia. Neskoršie budeme upravovať aj vnútorné časti budovy, čo bude, pravdaže, závisieť od prostriedkov v pokladnici Domu kultúry, – povedala nám riaditeľka Elchekhová a zároveň pozvala všetkých milovníkov spevu a tanca na kultúrno-umelecký program v podaní domácich ochotníkov a členov DFS Štvorlístok z Trenčianskej Turne zo Slovenska, ktorý sa uskutoční v nedeľu 15. mája o 19. hodine vo veľkej sieni DK.

V PADINE

Výstava umeleckých prác Elenka Ďurišová

becná organizácia invalidov práce Kovačica a Dom kultúry Michala Babinku v Padine v piatok 29. apríla otvorili výstavu umeleckých prác, ktoré vznikli na 6. umeleckom tábore invalidov práce Banátu 15. augusta 2015 v Padine. Na výstave je 68 výtvorov, z čoho najviac olejomalieb, ale i kresba voskovými ceruzkami, práce vypracované pyrografiou, drevorezby a dve sochy. Okrem prác banátskych umelcov sú tu i diela

www.hl.rs

Výstavu otvoril predseda Almex AD Pokrok Michal Petráš (na snímke druhý zľava)

Informačno-politický týždenník

autorov zo Sriemskych Karloviec, Starej Pazovy, Hložian, Báčskeho Petrovca, Kulpína, Kysáča, Belehradu, Kragujevca a z Guče. Obecenstvu sa na vernisáži prihovorili riaditeľka Domu kultúry Anička Elchekhová a predseda Obecnej organizácie invalidov práce Martin Ďuriš. Katarína Šuľová zarecitovala báseň a spolu s Katarínou Petrášovou, Alžbetou Ďurišovou a Annou Šajbenovou zaspievali slovenské ľudové piesne. Staršiu ženskú spevácku skupinu sprevádzal Vladimír Hudec. • KULTÚRA •

NA 13. MEDZINÁRODNOM BIENÁLE UMENIA MINIATÚRY V GORNJOM MILANOVCI

Ľudské dobro a pokoj Oto Filip

– Vlastne mi prišla na mail ponuka zúčastniť sa na tejto súťažnej prehliadke. ornji Milanovac, Čačak, Majdanpek, Niš, Tak som neváhala. Zdalo sa mi atraktívne Užice… Inými slovami, je dobre, keď nahliadnuť do Srbska prostredníctvom sa výtvarné a iné umenie neuzatvára vlastného vyslanca – mojich kresbičiek. Jej tvorbu kurátor, umenovedec PhDr. len do Belehradu, kde vo vyše tridsiatich Ľuboslav Moza hodnotí týgalériách je rôznych výstav mito slovami: až-až. Dennodenne. Od 16. – Autorka je nadšeným apríla plató pred Modernou obdivovateľom tých, ktorí galériou Kultúrneho strediska sa vedia tešiť z nádhery živ Gornjom Milanovci dýchalo vota. Preto fantazíruje. Predvýtvarníctvom ozaj plnými stavuje umenie, o ktorom pľúcami. ľudia snívajú, ale na jeho V kategórii kresby dominocestu sa tvorca len málokevali práce našich, no je i celý dy pustí. Možno aj preto, že rad diel autorov zahraničných. vie, že je priveľmi náročná. Slovensko reprezentovala PaedDr. Alexandra Alexandra Geschwandtneumelkyňa PaedDr. Alexandra Geschwandtnerová rová po nej ide úspešne. Geschwandtnerová, narodená v Topoľčanoch. Už počas štúdií inklinovala V jej obrazoch je poetika. Je v nich ľudské k animizmom a príbehovosti. Jej prvé práce dobro. Hádanka i pokoj. Tvorba Alexandry vznikli pod vplyvom surrealistov slovenskej Geschwandtnerovej je cestou k úspechu. výtvarnej umeleckej scény. Preferácia kre- Jej dielo, akokoľvek záhadne pokojné, bez sebných techník, grafiky a ich kombinácií je irónie, rozruchu či satiry je nositeľom toho viditeľná aj v súčasnosti. Vystavovať začala vzácneho a stále nedoceneného náboja, od roku 1998 spoločnými výstavami a aj ktorý človeka vyzýva k dialógu, rozvíja samostatne. A na otázku, skadiaľ práve teraz jeho fantáziu, plány a túžby a posúva ho vpred. v Srbsku, odpovedá:

MÁ JOVÝ VZLET prináša ankety s maturantmi a portréty talentovaných mladých ľudí z našich prostredí, ako aj články o hosťovaní dvoch spisovateliek zo Slovenska v Srbsku, o najmladšej víťazke Nobelovej ceny za mier Malale Jusafzaiovej a o meste Krakov. Je tu aj test na overenie vedomostí zo slovenčiny. Pravidelné rubriky sledujú aktuality z oblasti informačných technológií (bezpečnosť domácich sietí) a počítačových videohier (Her Story), nechýbajú hudobné témy (Elemental, VHS Glitch, Neil Young) a filmové recenzie (Orol Eddie, The Witch). Literárno-výtvarná príloha Rozlety obsahuje verše, prózu a ilustrácie našich mladých autorov, výber zo súčasnej slovenskej tvorby (aforizmy Juraja Briškára) a rozhovor so spisovateľom Petrom Šulejom. A ešte: Vaša tvorba, móda, krížovka, humor, horoskop, dva komiksy a iné zaujímavosti. Na titulnej strane je Robert Šimon, hudobník a študent elektrotechniky a programovania z Pivnice. Čítajte Vzlet! S. L.

KRÁTKE SPRÁVY

Stará Pazova Tradičné 54. stretnutie ochotníckych divadelných súborov Vojvodiny prebieha v Starej Pazove v dňoch 13. – 21. mája. V súťažnej časti stretnutia vystúpia súbory z Crvenky, Senty, Sriemskej Mitrovice, Beočínu, Kuly, Kovina a zo Starej Pazovy. Slovenské divadlo VHV pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka na tejto pokrajinskej prehliadke má dve divadelné predstavenia: Ad infinitum v réžii Miroslava Kožíka a inscenáciu Dušana Kovačevića Maratónci bežia čestné kolo v réžii Alexandra Baka. Organizátormi stretnutia sú Zväz ochotníkov Vojvodiny, Zväz ochotníkov Obce Stará Pazova, Stredisko pre kultúru Stará Pazova a generálnym patrónom je Obec Stará Pazova. • KULTÚRA •

Organizátori sa postarali aj o bohatý sprievodný program a pre všetkých milovníkov Tálie vstup do divadelnej sály je voľný. xXx Oblastná prehliadka detskej hudobno-folklórnej tvorby. V organizácii Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova v sobotu 7. mája v staropazovskej divadelnej sále prebiehala oblastná prehliadka hudobno-folklórneho umenia detí obcí Inđija a Stará Pazova. Úhrnne vystúpilo 20 súborov, z čoho až 11 zo Staropazovskej obce. SKUS hrdinu Janka Čmelíka mal na prehliadke svojich predstaviteľov vo všetkých troch kategóriách – ľudová tradícia, mladšie a staršie detské skupiny. Selektorkou je Dajana Kostićová, choreografka zo Starej Pazovy, a výsledky budú známe po odsledovaní a zhodnotení všetkých zón.

xXx

Divadelníci na Palárikovej Rakovej. Vlani na 21. ročníku festivalu DIDA 2015 v Pivnici za najúspešnejšie predstavenie bolo vyhlásené predstavenie Živý bič autora Mila Urbana režisérky Aničky Balážovej v prednese Slovenského divadla VHV Stará Pazova pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Vďaka tomuto triumfu pazovský súbor vystúpil na tohtoročnom 49. ročníku Palárikova Raková (25. apríla –1. mája, Čadca – Raková). V Kultúrnom dome Kysuckého Nového Mesta s týmto hosťujúcim predstavením vystúpili 28. apríla (dvakrát) a počas prehliadky mali členovia výpravy i stretnutia s hostiteľmi, tiež predbežné rokovania k nadviazaniu spolupráce.

CHÝRNIK

SELENČA. V nedeľu 15. mája o 20. hodine v Dome kultúry bude po dlhšom časovom odstupe divadelné predstavenie. Členovia divadelnej sekcie KUS Jána Kollára v Selenči premiérovo predvedú veselohru S. Weisera a K. B. Žeka Cirkevná daň v réžii Rastislava Rybárskeho.

J. B-di NOVÝ SAD. Sólistický koncert Mareka Stupavského bude v piatok 20. mája o 20. hodine v sieni Hudobnej školy Isidora Bajića v Novom Sade. Na programe budú diela: Bacha, Beethovena, Debussyho, Scarlattiho, Chopina, Skriabina a Rachmaninoffa.

A. Lš. 20 /4699/ 14. 5. 2016

J. J. S.

Kultúra  RECENZIA

Vykuli si vlastné šťastie?! O Kováčoch Miloša Nikolića pod taktovkou profesora Ľuboslava Majeru nielen prostredníctvom premiéry Novosadského divadla (Újvidéki színház) Ján Čáni Peter, Aca a Ivan sú kováčmi, ktorí si svoje šťastie vykuli v druhej svetovej vojne. Nie na fronte so zbraňou v ruke, ale vo vyhni toho druhého s cudzou nákovou a kladivom. Dokonca, čo je najpodstatnejšie, aj s jeho manželkou, ktorú obšťastniť vlastný kováč, z frontu – tej druhej kováčne, nemohol. To, čo láka na Kováčoch, je varírovanie jedinej situácie, a to – kto je komu otcom, a kto je komu synom. Totiž všetci traja kováči zistili, že ich synovia – a všetci sú pyšnými otcami synov – jedináčikov – sa na nich nepodobajú. Nemcov syn sa podobá na Srba, Srbov syn na Rusa a Rusov syn akoby z oka vypadol Nemcovi. O svojej hre Nikolić hovorí: „Komédia Kováči je napísaná ako koncert pre jednu strunu alebo ako Ravelovo Bolero, kde sa jedna téma obmieňa a zmnožuje.“ Nikolić, ale aj Majera bravúrne zvládli pohyb na ostrí noža. Všetko by toto bolo

tragické, keby nebolo komické či absurdné. Veci sa tu točia dookola, hra sa zrýchľuje, postavy a dej sa

zapletajú, je to smiešne a zároveň výsmešné. Neexistuje taký chaos, ktorý by sa nemohol stať väčším. Situáciu dorieši Lujza, jediná dáma, ktorá veľmi rýchlo urobí poriadky medzi otcami, keď ich presvedčí, že všetko je nezmyselné, a že život ide ďalej, napriek všetkému. Preto svoj osud treba kuť presne, so sklonenou hlavou, s pokojom duši. Záverom všetci traja kováči, aj keď pochybujú o vlastných otcovstvách, prijímajú svojich – cudzích synov, uvedomujúc si

veľkú pravdu: že pravým rodičom je ten, kto dieťa vychová, ten, kto nad ním bdie dňom i nocou, ten, kto dieťa formuje ako človeka. Tento vyšší, životný imperatív dáva inscenácii potrebné rozmery humánnosti. Dokonca odznieva to ako poetické memento, ktoré inscenáciu posúva v smere akejsi baladickej bilancie životnej púte, na konci ktorej môžeme byť len šťastní, že sme sa tohto maratónu mali možnosť zúčastniť, hovorí Majera. To, čo zanechalo najväčší či najsilnejší dojem v tomto čítaní nanajvýš knižnej či literárnej drámy Kováčov, je Majerov vycibrený vkus pre stvárnenie emočne vypätých situácií. Tak v mizanscéne, ako aj v javiskovej reči či pohybe. V tomto kontexte netreba zabudnúť ani na protagonistov, ktorí sa úlohy kováčov zmocnili na výbornú: Attila Magyar, Áron Balázs a Attila Giricz. Nemenej zapôsobila aj Lujza v predvedení Lívie Banka. Všetko herci prvej A triedy! Na záver pripomeňme, že ide o

štvrté Majerovo čítanie Kováčov. Dve inscenácie režíroval po slovensky (Zvolen 1996 a Brezno 2015), jedno po rusínsky (Prešov 2015) a toto posledné je v maďarčine. Jazyku pôvodiny najbližšie, pre časté šťavnaté nadávky – slovník najbližší stresovej situácii, v ktorej postavy komunikujú. V tejto súvislosti treba zdôrazniť ešte i to, že oslavu 150. výročia divadla vojvodinských Slovákov v máji otvoria práve Kováči, tentoraz v predvedení Petrovčanom blízkych Brezňanov. Ide o inscenáciu, ktorú poznamenal incident, keď slovenský, banskobystrický čelný politik Marián Kotleba prerušil predstavenie v polovici zdôvodňujúc to faktom, že nemohol ďalej počúvať nadávky typu „srbské hovná“ či „slovanské lajná“. Miloš Nikolić na škandál, divadlu nanajvýš neprimeraný, reagoval takto: „Keby predstavenie dopozeral do konca, zažil by obrovské sklamanie! Určite by ho rozčarovalo to, že v predstavení sa nenadáva na Srbov, ani na Slovákov, ani na Nemcov, ani na nových či starých Slovanov! Predstavenie má jediný odkaz: Všetci sme rovnakí! Nech sa akokoľvek snažíme, aby sme rovnakí neboli.“ Alebo slovami profesora Majeru: „Všetci sme rovnakí, aj keď si často o sebe myslíme, že sme iní. Všetci sme ľudia. A práve tento epiteton ľudskosti by sme mali pestovať u seba, aj u iných!“ Foto: www.uvszinhaz.com

DIVADELNÁ PREMIÉRA V KYSÁČI

Zatúlané sny v tieňohre Elena Šranková

remiéra bábkového divadla – tieňohry Zatúlané sny režisérky Miliny Chrťanovej bola v nedeľu 8. mája vo veľkej sále Kultúrneho centra Kysáč. Okrem hercov v hre boli zastúpené aj bábky, čo neprekvapuje, keďže režisérka Chrťanová vyštudovala bábkoherectvo v Bratislave. Hrali mladučkí herci Ochotníckeho divadla KC Kysáč: Daniel Miháľ, Daniela a Ľudmila

www.hl.rs

Zorjanové, Kristína Madacká, Monika Chrťanová, Jana Ďurovková a režisérka Milina Chrťanová. Hudbu a svetlo mal na starosti Dobroslav Filko, čo bol tiež kreatívny príspevok, lebo sa v divadle bez textu dej musel dotvoriť hudbou a svetlom. Predstavenie je určené všetkým, ale najmä školákom. Je to príbeh dievčaťa, ktoré po hre s kamarátkami a chvíľach strávených pri knihe zaspí a sníva. Sny sa odohrávajú za projekčným filmovým plátnom. Tieňohrou

Informačno-politický týždenník

sa znázorňuje rozprávkovo fantastick ý príbeh, v ktorom sa zjavujú aj rozprávkové bytosti, pekné, ale i me- Dievčenský sen nej príjemné zážitky. Tieňohra je novinkou na kysáčskom javisku, a preto ju treba pozdraviť. Polhodinka, počas ktorej

sa deti, ale aj starší diváci v nedeľu pobavili, rýchlo uplynula. Svedčí to, že sa autorke a protagonistom pokus o niečo nové páčil. • KULTÚRA •

Oznamy Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a

BLAHOŽELANIE VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

starí rodičia Sabovci.

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

021/47-20-844 inzercia@hl.rs

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

Vlaha v stenách? Izolovanie vlhkých objektov strojmi. 33 rokov skúsenosti v izolovaní vlhkých domov, kostolov a iných objektov hrúbky stien do 10 m. Záruka na vykonané práce.

hlasludu.info www.hl.rs

Radšej vysušovať – ako búrať! Hydroizolácia Živanović telefóny: 063440470 a 0631024114 hizivanovic@gmail.com www.hiz.co.rs

Na základe zasadnutia cirkevno-obecného správneho výboru v Báčskej Palanke z 22. apríla 2016 a cirkevno-obecného správneho výboru v Despotove z 19. apríla 2016, spätého s realizáciou činu dávania do prenájmu poľnohospodárskej pôdy vo vlastníctve týchto správ, Srbská pravoslávna cirkevná obec Báčska Palanka a Srbská pravoslávna obec Despotovo, schvaľujú ROZHODNUTIE O ZVEREJŇOVANÍ OZNAMU O DÁVANÍ DO PRENÁJMU POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDY VO VLASTNÍCTVE SRBSKEJ PRAVOSLÁVNEJ CIRKEVNEJ OBCE BÁČSKA PALANKA A SRBSKEJ PRAVOSLÁVNEJ CIRKEVNEJ OBCE DESPOTOVO a vypisujú OZNAM NA ODOBERANIE PONÚK NA DÁVANIE DO PRENÁJMU POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDY VO VLASTNÍCTVE SRBSKEJ PRAVOSLÁVNEJ CIRKEVNEJ OBCE BÁČSKA PALANKA A SRBSKEJ PRAVOSLÁVNEJ CIRKEVNEJ OBCE DESPOTOVO I. Predmet odoberanie ponúk 1. Vypisuje sa oznam na dávanie do prenájmu poľnohospodárskej pôdy vo vlastníctve Srbskej pravoslávnej cirkevnej obce v Báčskej Palanke a Srbskej pravoslávnej cirkevnej obce Despotovo v týchto katastrálnych obciach: k. o.

Heslo účasti

Plocha (ha. árov m2)

Začiatočná cena (din./ha) za 1 rok

Depozit

Obdobie prenájmu

B. Palanka

111.77.84

75.000,00

1.500,000,00

3 roky

Čelarevo

23.90.81

75.000,00

400.000,00

3 roky

Despotovo

9.48.44

75.000,00

150.000,00

3 roky

Savino Selo

54.87.10

75.000,00

1.000.000,00

3 roky

VŠETCI ZÁUJEMCOVIA KONKURZNÚ DOKUMENTÁCIU MÔŽU PREVZIAŤ KAŽDÝ PRACOVNÝ DEŇ OD 16. DO 21. MÁJA 2016 V MIESTNOSTIACH CIRKEVNEJ OBCE BÁČSKA PALANKA, UL. DOSITEJOVA 1, A CIRKEVNEJ OBCE DESPOTOVO, UL. KARAĐORĐEVA 73, V ČASE OD 9. DO 12. HODINY.

• OZNAMY •

SVETOSLAVA ÁBELOVSKÁ, rod. Vršková, z Aradáča na Fakulte bezpečnosti v Belehrade, študijný odbor štúdiá bezpečnostných vied, úspešne obhájila diplomovú prácu z práva a získala akademický titul diplomovaný manažér bezpečnosti. K úspechu jej gratulujú a všetko najlepšie v ďalšom živote jej prajú

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 20. 4. 2016 schválil rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Objekt na balenie a paletovanie hotových výrobkov v továrni Panonijaplast, v prevádzke na výrobu zlúčenín – Panonijaplast v Crepaji, na katastrálnej parcele č. 2763, k. o. Crepaja, ZO Kovačica, nositeľa projektu HIP Petrohemija, a. s., Pančevo – v reštrukturalizácii, Ulica spoljnostarčevačka č. 82, z Pančeva. Rozhodnutie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu PIM-HIDROINŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, Ul. Gavrila Principa č. 22a, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Exploatácia riečneho nánosu z koryta rieky Dunaj od km 1336 + 400 do km 1337 + 400, na k. p. č. 3926, k. o. Bođani, ZO Báč. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS84, NSU84, NSL84, – Bulevar oslobođenja, Bulvár oslobodenia č. 81, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 10237/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 6. júna 2016. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 7. júna 2016 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

hlasludu.info | www.hl.rs 20 /4699/ 14. 5. 2016

Oznamy Najväčšia kamiónová spoločnosť na Slovensku s najnovším vozovým parkom hľadá

VODIČOV C + E

akciová spoločnosť

Akciová spoločnosť Raven prijme zamestnancov do trvalého pracovného pomeru (TPP) v strojárskej výrobe na pozície:

■ CNC operátor (páliaci stroj, horizontálna vyvrtávačka, ohraňovací lis) ■ zvárač MIG / MAG ■ mechanik – nastavovač Miesto výkonu práce: Považská Bystrica, Slovensko Ubytovanie: zamestnávateľ poskytuje finančný príspevok na ubytovanie. Po odpracovaní 3 mesiacov poskytuje zamestnávateľ „stabilizačný bonus“ vo výške 200 € Do TPP prijmeme pani, ktorá bude vykonávať činnosti v súkromnom penzióne – upratovanie, pranie, žehlenie, varenie. Podmienkou je vodičský preukaz sk. B; ubytovanie je poskytnuté. Inzerujúca spoločnosť:

Práca na turnusy. Plat od 1 300 do 2 000 eur. Stabilitný príjem. V prípade záujmu sa ozvite na mail: greenhill@greenhillconsulting.sk alebo telefón: +421 948 161 669.

V spoločnosti skupiny RAVEN majú svoje zastúpenia okrem Slovenska aj v Českej republike, Poľsku a Maďarsku. Predmetom činnosti je distribúcia hutníckeho a stavebného materiálu, ako aj výroba výrobkov a poskytovanie služieb v strojárskej a stavebnej oblasti. Bližšie informácie môžete nájsť na: www.raven.sk Kontakt: Beáta Blahovcová, Raven a. s., Šoltésovej 420/2, 017 01 Považská Bystrica, e-mail: blahovcova@raven.sk tel.: 00421 42 43 70 108, mob.: 00421 915 737 046

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia.

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba zariadenia na prečisťovanie technologických a ostatných použitých vôd AS NEOPLANTA, Priemysel mäsa, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 2342, k. o. Nový Sad IV

ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu AS NEOPLANTA, Priemysel mäsa, Prímorská 90, Nový Sad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba zariadenia na prečisťovanie technologických a ostatných použitých vôd AS NEOPLANTA, Priemysel mäsa, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 2342, k. o. Nový Sad IV, nositeľa projektu AS NEOPLANTA, Priemysel mäsa, Prímorská 90, Nový Sad. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05), uskutočnený je postup odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V lehote stanovenej zákonom plánovanej na verejné nahliadnutie, Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 11. apríla 2016. Počas trvania verejného nahliadnutia k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti a neboli vynesené ani mienky zainteresovanej verejnosti počas prezentácie a verejnej rozpravy, ktorá bola 12. apríla 2016, čo sa konštatovalo v zápisnici číslo VI501-145/16 z 12. apríla 2016. Rozhodnutím o utvorení a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – Výstavba zariadenia na prečisťovanie technologických a ostatných použitých vôd AS NEOPLANTA, Priemysel mäsa, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 2342, k. o. Nový Sad IV, nositeľa projektu AS NEOPLANTA, Priemysel mäsa, Prímorská 90, Nový Sad, číslo VI-501-145/16 z 18. marca 2016, utvorená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie, ktorá Štúdiu o odhade vplyvov preskúmala, a po uskutočnenom, zákonom určenom postupe, o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-145/16 z 18. apríla 2016 so zhodnotením uvedenej Štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k nej poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie, po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie sa konštatovalo, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie číslo VI-501-1223/15 z 19. februára 2015, ktoré schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Ak sa projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia na zníženie alebo zamedzovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

Nositeľ projektu Priemysel mäsa NEOPLANTA, AS, Nový Sad, Prímorská 90, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba zariadenia na prečisťovanie technologických a ostatných použitých vôd AS NEOPLANTA, Priemysel mäsa, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 2342, k. o. Nový Sad IV. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 27. apríla 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-145/16, ktorým sa k uvedenej štúdii poskytuje súhlas. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti integrálny text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01, Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu AS NEOPLANTA, Priemysel mäsa, Prímorská 90, Nový Sad, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba zariadenia na prečisťovanie technologických a ostatných použitých vôd AS NEOPLANTA, Priemysel mäsa, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 2342, k. o. Nový Sad IV, po uskutočnenom postupe a správe Technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba zariadenia na prečisťovanie technologických a ostatných použitých vôd AS NEOPLANTA, Priemysel mäsa, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 2342, k. o. Nový Sad IV, nositeľa projektu AS NEOPLANTA, Priemysel mäsa, Prímorská 90, Nový Sad. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré určili iné oprávnené orgány a organizácie a priložené sú k štúdii; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opatrenia na zamedzovanie, zníženie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť realizáciu programu stáleho sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie projektu – Monitoring životného prostredia a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie – NS Šangaj Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS Šangaj, Ulica I č. 21, na katastrálnej parcele číslo 2195, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 26. apríla 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-147/16, ktorým sa schvaľuje súhlas k predmetovej štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie – NS Šangaj, po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie – NS Šangaj, Ulica I č. 21, na katastrálnej parcele číslo 2195, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a s podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré stanovili iné oprávnené orgány a organizácie a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení predpokladaných s cieľom znemožniť, zmenšiť a odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. 4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a zmeny technických charakteristík základňovej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal žiadosť zodpovednému orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie. ZDÔVODNENIE Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie – NS Šangaj, Ulica I č. 21, na katastrálnej parcele číslo 2195, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie dvojúsekovej anténovej sústavy pre rozsahy GSM 900 a UMTS. Použije sa anténa typu ADU451602 pre GSM 900 pre prvý a druhý úsek, kým sa anténa typu K80010122 použije pre UMTS pre prvý a druhý úsek. Azimuty antén sú 95 ° (úsek 1) a 335 ° (úsek 2). Konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu GSM 900 je 2 + 2 a pre UMTS je 3 + 3. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V lehote stanovenej zákonom plánovanej na verejné nahliadnutie, Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 18. apríla 2016. Počas trvania verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky počas prezentácie zainteresovanej verejnosti a verejnej rozpravy uskutočnenej 19. apríla 2016, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-147/16 z 19. apríla 2016. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie – NS Šangaj, Ulica I č. 21, na katastrálnej parcele číslo 2195, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, číslo VI-501-147/16, z 24. marca 2016, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe, o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-147/16 z 26. apríla 2016 so zhodnotením predmetovej Štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie sa konštatovalo, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie číslo VI-501-25/16 z 18. februára 2016, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválenom rozhodnutí v prostriedkoch verejného informovania.

• OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie – NS Somborski bulevar Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie – NS Somborski bulevar, Ulica somborská č. 1a, na katastrálnej parcele číslo 4725/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 26. apríla 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-146/16, ktorým sa schvaľuje súhlas k predmetovej štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie – NS Somborski bulevar, po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie – NS Somborski bulevar, Ulica somborská č. 1a, na katastrálnej parcele číslo 4725/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a s podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré stanovili iné oprávnené orgány a organizácie a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení predpokladaných s cieľom znemožniť, zmenšiť a odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. 4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a zmeny technických charakteristík základňovej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal žiadosť zodpovednému orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie. ZDÔVODNENIE Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie – NS Somborski bulevar, Ulica somborská č. 1a, na katastrálnej parcele číslo 4725/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie trojúsekovej anténovej sústavy pre rozsahy GSM 900 a UMTS. Použije sa anténa typu A79451700 pre GSM 900 pre prvý úsek, kým sa anténa typu ADU451902 použije pre UMTS pre prvý úsek. Pre druhý úsek sa použije anténa typu ATR451606 pre sústavy GSM 900 a UMTS. Pre tretí úsek sa použije anténa A79451600 pre GSM 900 a anténa ADU451902 pre UMTS. Azimuty antén sú 75 ° (úsek 1), 190 ° (úsek 2) a 310 ° (úsek 3). Konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu GSM 900 je 3 + 2 + 3 a pre UMTS je 3 + 3 + 3. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V lehote stanovenej zákonom plánovanej na verejné nahliadnutie, Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 18. apríla 2016. Počas trvania verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky počas prezentácie zainteresovanej verejnosti a verejnej rozpravy uskutočnenej 19. apríla 2016, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-146/16 z 19. apríla 2016. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie – NS Somborski bulevar, Ulica somborská č. 1a, na katastrálnej parcele číslo 4725/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, číslo VI-501146/16, z 24. marca 2016, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe, o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-146/16 z 26. apríla 2016 so zhodnotením predmetovej Štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie sa konštatovalo, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie číslo VI-501-39/16 zo 17. februára 2016, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválenom rozhodnutí v prostriedkoch verejného informovania.

20 /4699/ 14. 5. 2016

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS – Laze Nančića NS 138, NSU 138

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS – Laze Nančića NS 138, NSU 138, Ul. Laze Nančića č. 47, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3129/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 5. mája 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-134/16, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS – Laze Nančića NS 138, NSU 138, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základňovej stanice mobilnej telefónie NS – Laze Nančića NS 138, NSU 138, Ul. Laze Nančića č. 47, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3129/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný je odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS – Laze Nančića NS 138, NSU 138, Ul. Laze Nančića č. 47, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3129/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS – Laze Nančića NS 138, NSU 138, Ul. Laze Nančića č. 47, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3129/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom je plánovaná rekonštrukcia a namiesto jestvujúcich budú postavené nové antény typu K80010291 na realizáciu GSM 900, UMTS a LTE sústavy s azimutmi 75 °, 155 ° a 235 °. Konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu GSM 900 je 4 + 4 + 4, pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3 a pre LTE je 1 + 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS 7. júla. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Zmluvu o prenájme uzavretú medzi MAGYAR SZO KFT, s. s r. o., Ul. vojvode Mišića 1, Nový Sad, a Podnikom pre telekomunikácie Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, a Informáciu o lokalite pre parcelu číslo 3129/1, k. o. Nový Sad II, vydanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a bývanie Mesta Nový Sad, číslo: V-353-163/16 zo 4. apríla 2016. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS – Laze Nančića NS 138, NSU 138, číslo správy: 5392, ktoré vypracovalo akreditované laboratórium Konsing z Belehradu. Základná stanica mobilnej telefónie NS – Laze Nančića NS 138, NSU 138 má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre všetky rozsahy (GSM 900, UMTS a LTE). Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenou efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrnosti (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU 232 NS Rumenački put, Ul. Rumenački put č. 119v, na katastrálnej parcele číslo 8908, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 5. mája 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-211/16, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU 232 NS Rumenački put, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základňovej stanice mobilnej telefónie NSU 232 NS Rumenački put, Ul. Rumenački put č. 119v, na katastrálnej parcele číslo 8908, k. o. Futog, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný je odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU 232 NS Rumenački put, Ul. Rumenački put č. 119v, na katastrálnej parcele číslo 8908, k. o. Futog, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU 232 NS Rumenački put, Ul. Rumenački put č. 119v, na katastrálnej parcele číslo 8908, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavenie trojúsekovej anténovej sústavy pre rozsah UMTS, ktorý bude pozostávať z úhrnne troch panelových antén výrobcu Kathrein K80010505 pre UMTS (jedna po úseku). Antény budú usmernené s azimutmi 15 ° (úsek 1), 105 ° (úsek 2) a 295 ° (úsek 3). Plánovaná konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania, ako aj v MS Jugovićevo a MS Rumenka. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nositeľ projektu priložil Zmluvu o prenájme uzavretú medzi Alfa podnikom pre služby, špedíciu a obchodovanie, s. s r. o., Nový Sad, Bajči Žilinskog 16 a Podnikom pre telekomunikácie Telekom Srbija, a. s., ako aj Informáciu o lokalite pre parcelu číslo 8908, k. o. Futog, vydanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a bývanie Mesta Nový Sad, číslo: V-353-32/16 z 23. februára 2016. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NSU232 NS Rumenački put, číslo správy: 0703/16310 RO, ktoré vypracovalo akreditované laboratórium Vatrogas z Nového Sadu. Základňová stanica mobilnej telefónie NSU 232 NS Rumenački put má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W na všetkých troch úsekoch pre UMTS rozsah. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základňová rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základňové rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základňová stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrnosti (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na manžela, otca a apka

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 29. apríla 2016 nás opustil manžel, otec a dedo

SAMUELA BALÁŽA

JÁN SPEVÁK

1931 – 2014 – 2016 z Báčskeho Petrovca

Bolesťou unavený tíško si zaspal, zanechajúc všetkých, čo si rád mal. Za všetky tie Tvoje trápenia a bolesti, nech Ti dá Pán Boh milosti. Spomínajú

DROBNÝ OZNAM TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827710 a 060/5088-433.

Tvoji najmilší

Zarmútená manželka Anna, synovia Miroslav a Jaroslav s rodinou, rodiny Nosáľová a Zimanová

HĽADÁTE serióznu prácu na Slovensku?

1941 – 2007 – 2016 z Petrovca

Cestou života musíme kráčať bez Teba, ale si predsa stále s nami v našich krásnych spomienkach. Tvoji milovaní

BOĽAVÁ SPOMIENKA

S nami ju nájdete. Viac info na webe: www.newjob.rs alebo na tel.: 064/454-555-3. Z dokladov je potrebný iba srbský pas.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu PLAVA FRAJLA, s. s r. o., Sutjeska 2, Nový Sad, pobočka EKO-SISTEM, Račkog 93, Petrovaradín, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Zariadenie na výrobu výrobkov z recyklovanej gumy, na katastrálnej parcele číslo 3660/2, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU 227 NS – Jovana Popovića (UMTS), Ul. Jovana Popovića č. 1, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 2564, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 13. júna 2016. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 14. júna 2016 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 11.00 h.

• OZNAMY •

PAVEL LAČOK

20. 7. 1951 – 29. 4. 2016 z Báčskeho Petrovca

ONDREJ MAGLOVSKÝ

ZUZANA MAGLOVSKÁ

24. 8. 1922 – 9. 5. 1996 z Kulpína

rod. Valentíková 31. 10. 1938 – 3. 11. 2015

Čas plynie, nikdy nenavráti, čo vzal. Zostali len spomienky, nedopovedané slová, slzy na tvári a v srdci žiaľ. S láskou si na Vás stále spomína dcéra Mária Kičiňová s rodinou Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 27. 4. 2016 schválil rozhodnutie o vypracovaní štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Kospaľovanie mäsovo-kostnej múčky v zariadení na výrobu tehál v Ratkove, tepelnej sily 1 MW, na katastrálnej parcele č. 2334, k. o. Ratkovo, ZO Odžaci, nositeľa projektu Prevádzka na výrobu tehál a škridlíc Opeka Vuk, Ivica Krstić, podnikateľ z Ratkova, Ul. železnička b. č. Rovnakým rozhodnutím rozhodnuté je aj o rozsahu a obsahu predmetovej štúdie. Rozhodnutie o rozhodovaní o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie predmetového projektu sa môže dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti schválenému rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

DROBNÝ OZNAM SÚRNE na predaj pozemok 12 árov a 47 m2, Obec Beočín (Susek – Lug), na pravej strane asfaltky, povolená stavba; tel.: 064/388-72-14; cena: 2 500 eur.

20 /4699/ 14. 5. 2016

Oznamy BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA s naším zaťom

Dňa 21. apríla 2016 nás po ťažkej chorobe navždy opustil náš nenahraditeľný manžel, otec a brat

MIROSLAVOM MAJTÁNOM

MIROSLAV MAJTÁN

Dipl. Ing. agroekonómie 18. 5. 1964 – 21. 4. 2016 z Báčskeho Petrovca

Dipl. Ing. agroekonómie 18. 5. 1964 – 21. 4. 2016 z Báčskeho Petrovca Poďakúvame sa doktorom a pracovníkom Domu zdravia za poskytnutú pomoc a všetkým tým, ktorí nám vyjadrili sústrasť, alebo ho prišli vyprevadiť na poslednú cestu.

Trvalú spomienku si na Teba zachovajú svokrovci Kukučkovci

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Uplynulo 7 rokov, čo nás opustil náš vnuk

Zarmútení: manželka, syn a brat

VLADIMÍR TOMIĆ

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 14. mája 2016 uplynulo 7 rokov od smrti nášho milovaného syna

VLADIMÍRA TOMIĆA

1992 – 2009 – 2016 z Báčskeho Petrovca Kto Ťa poznal, spomenie si, kto ťa mal rád, nezabudne. Žiješ v srdciach tých, ktorí Ťa milovali. Starká a dedo Lešťanovci a tetka Tomićová

1992 – 2009 – 2016 z Báčskeho Petrovca

SMUTNÁ SPOMIENKA

Bolí nás Tvoj predčasný odchod a rozlúčka s Tebou. Veľmi nám chýbaš, ale v myšlienkach si stále s nami. Na Teba si s láskou spomínajú a v srdci Ťa nosia

Uplynulo 7 rokov, čo ma opustil môj vnuk

VLADIMÍR TOMIĆ

1992 – 2009 – 2016 z Báčskeho Petrovca

Tvoji rodičia a sestra Alenka s manželom Števkom

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 11. mája 2016 uplynul rok, čo nás navždy opustila naša mama

Tvoja starká Franková

Dňa 3. mája 2016 uplynulo pätnásť rokov odvtedy, čo nie je s nami

JANKO FRANCISTY

rod. Parnická 16. 3. 1950 – 2015 – 2016 z Báčskeho Petrovca

Tichú spomienku jej venujú dcéry s rodinami

www.hl.rs

MICHAL POLIAK 1949 – 2010 – 2016 z Báčskeho Petrovca

Čas plynie, nepočuť Tvoj hlas a Tvoje kroky. Hľadáme Ťa a niet Ťa medzi nami. Zostaneš natrvalo v našich srdciach. Manželka Evka a syn Michal

SPOMIENKA

VLADIMÍR TOMIĆ

1992 – 2009 – 2016 z Báčskeho Petrovca

Cestou života musíme kráčať bez Teba, ale si predsa s nami v krásnych spomienkach. Na Teba nikdy nezabudnú krstní rodičia Ďugovci

SPOMIENKA

PharmMr. MARTA POKORÁCKA – PANKA

10. 2. 1963 – 15. 5. 2007 – 2016 zo Starej Pazovy Žiaľ za Tebou neutícha.

Vždy budeš slzou v našich očiach a ranou v našich srdciach.

SPOMIENKA

MÁRIA KOPČOKOVÁ

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo 6 rokov odvtedy, čo nás opustil manžel a otec

1941 – 2001 – 2016 z Kysáča

Spomienku na neho si zachovávajú manželka Zuzana a dcéry Milina a Mária s rodinami

Informačno-politický týždenník

Zarmútení: deti Milan a Anna, rodičia Marta a Pavel a brat Branislav s manželkou Vlastou a ich deťmi Ivorom a Janou

SPOMIENKA

na mamu, starkú a svokru

ANNU ZIMOVÚ 1936 – 2011 – 2016 z Kulpína

Trvalú spomienku si na Teba zachovávajú: syn Michal, nevesta Svetlana a vnučka Ivonka • OZNAMY •

SPOMIENKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Pred dvanástimi rokmi nás náhle a nečakane opustil môj manžel, náš oco a starký

MÁRIU KOPČOKOVÚ

ONDREJ STRACINSKÝ

S láskou a úctou si na Teba spomínajú:

rod. Parnickú 16. 3. 1950 – 11. 5. 2015 – 2016 z Báčskeho Petrovca Na Teba spomína

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Uplynulo dvanásť smutných rokov, čo nie je s nami náš starký

1934 – 2004 – 2016 z Petrovca

Ján Kopčok s celou rodinou

manželka, syn a dcéra s rodinami

SPOMIENKA

na našich rodičov

PAVLA KOPČOKA

rod. Párnickú 1950 – 11. 5. 2015 – 11. 5. 2016

Monika a Ondrík

BOĽAVÁ SPOMIENKA

na rodičov a starých rodičov

MÁRIU KOPČOKOVÚ

z Petrovca

1944 – 2014 – 2016

z Petrovca Tí, ktorých milujeme – neumierajú, žijú v našich srdciach a spomienkach. S láskou a úctou si na svojich milovaných spomína

SAMUELA KIŠGECIHO 4. 10. 1935 – 10. 5. 2013

ZUZANU KIŠGECIOVÚ rod. Demrovskú 6. 8. 1934 – 12. 3. 2016

z Báčskeho Petrovca Ten večný pokoj Vám prajeme a spomienky na Vás si s láskou zachovávame. Vaši najmilší

dcéra Mariena Hanáková s rodinou

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

Po dlhej a ťažkej chorobe nás opustila a do večnosti k svojmu Pánovi sa presťahovala naša milá a dobrá manželka, mama, starká a prastarká

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s naším manželom, ocim a dedom

ZUZANA LEŇOVÁ rod. Vršková 7. 1943 – 29. 4. 2016 z Petrovca

Ďakujeme všetkým tým, ktorí nám prišli vyjadriť sústrasť. Ďakujeme za slová útechy z Božieho slova a z duchovných piesní, ktoré odzneli na pohrebe 30. apríla 2016. Osobitná vďaka patrí lekárom a sestrám v Inštitúte v Kamenici a v Dome zdravia v Petrovci, ktorí sa jej snažili pomôcť. Zarmútení: manžel Ondrej z Petrovca, dcéry Drahuška a Marta s rodinami, sestra Anna Tótová a rodina po nedávno zosnulej sestre Márii Siráckej z Kanady • OZNAMY •

Dipl. Ing. JAROSLAVOM FELDYM 1949 – 2016 novinárom a publicistom

V srdciach si ho zachovajú: manželka Anna, syn Igor so Svetlanou, dcéra Jarka s Miroslavom a jeho radosti Ivanko, Danielka, Emička a Benjamínko Ďakujeme všetkým tým, ktorí nám vyjadrili sústrasť a vyprevadili ho na poslednú cestu a boli v modlitbách s nami. 20 /4699/ 14. 5. 2016

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 13. mája 19.30 Zostrih štvrtej polhodiny FF Tancuj, tancuj... z roku 2015 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia TV Týždeň Spektrum Nedeľa 15. mája 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu 21.00 Dotyky Utorok 17. mája 10.10 Paleta prináša výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

NOVÉ TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Vysielanie pre dedinu

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronik a našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní

Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta 16.10 Dotyky

Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

Pondelok – sobota 18.00 Denník

Pondelok 9.00 Dotyky

TV STARÁ PAZOVA

Spektrum bude venované problematike našich celomenšinových festivalov. Bude sa hovoriť o ich prípravách a problémoch, s ktorými zápasia organizátori v dôsledku zmenšených financií tak z domácich inštitúcií, ako aj zo Slovenska.

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

Dotyky – rodinný magazín bude tentoraz venovaný Dňu Hložian, čiže 260. výročiu príchodu Slovákov do tejto dediny. Rozhovory s hosťami v štúdiu doplnia príspevky z terénu venované tomuto úctyhodnému výročiu.

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

www.hl.rs

Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 13. mája – Adriano Oliveti, 1. časť Sobota 14. mája – Adriano Oliveti, 2. časť Pondelok 16. mája – Iron Man – Utorok 17. mája – 100 metrov od Raja Streda 18. mája – Ja, legenda Štvrtok 19. mája – Bičianka z doliny 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 15. mája 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: – Ako prísť o muža za 10 dní 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka

TV PETROVEC

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

Informačno-politický týždenník

V rozhovore s Danielou Legíňovou-Sabovou, predsedníčkou KUS Petrovská družina

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 15. mája 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Kovačica 214-ročná Utorok 17. mája 16.00 DFS Štvorlístok v Padine Anna Franková – odkaz dejín dnešku Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 20. mája 16.00 Slovenský film: Pieseň o sivom holubovi Príspevky z archívu TVOK

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 20 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC

V tajničke je meno a priezvisko prvého biskupa Slovenskej evanj. a. v. cirkvi v Juhoslávii.

Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

autorka: druh ANNA 1. časť 2. časť chodí niečo osobné poznala zámeno liečivej spojka odlamovať BIČIA- tajničky tajničky rastliny ROVÁ

ohlasoval

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

dlhá samohl. materiál na balenie

sídlisko grécky boh vojny

lomenie rubídium

načim

Majstrov. Európy

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 15. mája 20.15 Repríza relácie Dobrý deň Streda 18. mája 12.10 Dobrý deň, kolážová relácia V relácii Dobrý deň bude odvysielaná konfirmačná slávnosť z cirkevného vojlovického zboru, v ktorom tohto roku šesť konfirmandov potvrdilo svoju krstnú zmluvu. TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

tajne

S odštipovať LA U H UD oparila Ľ

ilínium súbor 9 hlasov

hliník

nula

orgán zraku

skala (zdrob.) síra

vpíšte BOJANÁ

Rakúsko tak Verdiho opera

opytovacie zámeno

ampér

ženské meno

koniec šachu

Taliansko

zápor

mladší

autoškola

vpíšte EDT north

spojka

ad notam

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 18 – 19 VODOROVNE: sadenica, Vladimír, IT, lvana, a, stan, r, tato, Ita, olovrant, Kodak, T, p, ol, Š, V, rolovaný, ába, atol, Ca, eso, e, elaborát TAJNIČKA: SVIATOK PRÁCE

röntgen hlavná tepna

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 16 z čísla 16 Hlasu ľudu zo 16. apríla 2016 bolo: JÁN KOSTRA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: KATARÍNA STANOVÁ, Ul. Nikolu Teslu č. 95, 26 210 KOVAČICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

20 /4699/ 14. 5. 2016

Šport Doline zobrali body! SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Ján Bokor V posledných kolách sme svedkami divných výsledkov. Radnički Sriemska Mitrovica má teraz šesť bodov menej od vedúceho tímu Odžakov. Cement dostal body zo zápasu s Dolinou kontumačne, Banat je na tom zle, kým sú Padinčania priklincovaní na dne tabuľky. Výsledky 24. kola: Radnički (NP) – Dolina 0 : 0, Cement – Senta 0 : 3, Sloga – TSC 0: 0, Odžaci – Omladinac 2 : 0, Dunav – Bačka 1901 3 : 0, Banat – Vršac 2 : 0, Radnički (Š) – Radnički (SM) 0 : 1, Borac – Železničar 3 : 1. Výsledky 25. kola: Borac – Radnički (NP) 3 : 1, Železničar – Radnički (Š) 3 : 0, Radnički (SM) – Banat 3 : 1, Vršac – Dunav 2 : 0, Bačka 1901 – Odžaci 1 : 1, Omladinac – Sloga 1 : 1, TSC – Cement 1 : 0, Senta – Dolina 2 : 1. RADNIČKI (NP) – DOLINA 0 : 0

a zápase v Novej Pazove tréner Drašković nemal veľký výber hráčov, lebo z rôznych príčin chýbali až piati jednotlivci. Napriek tomu Padinčania získali bod. Po prestávke domáci mali prevahu, ale Dolina zahadzovala šance. Najprv v 88. min. Pajković vykopol loptu z bránkovej čiary. V 89. min. Musa, ako i v 90. + 3. min. Labović boli zoči-voči s brankárom, ale prepásli príležitosti priniesť svojmu tímu výhru.

DOLINA: Trivunović, Subašić, Trkulja, Stanković, Pajković, Brkić, Kiš, Radivojević (Musa), Kozić, Krstinić, Labović SENTA – DOLINA 2 : 1 (1 : 1) Pred zápasom v Sente náladu hráčov Doliny pokazila správa, že padinskému mužstvu zobrali 4 body pre údajne nesprávny nástup Miroslava Radaka na zápase s beočínskym Cementom. Ak toto rozhodnutie

zostane platné, Dolina stratí šancu na záchranu, kým kontumačné body Cementu zabezpečia obstátie v lige. V Doline mienia, že je toto ešte jeden útok na klub, ktorý si to ničím nezaslúžil!? Bez potrebnej podpory vedúcich klubu hráči sa rozhodli do konca korektne hrať. Na ťažkom hosťovaní v Sente Dolina zanechala dobrý dojem. Aj gól Kozića v 24. min. veštil lepší výsledok pre hostí. Dolina mala šance prostredníctvom Krstinića a Radosavljevića zvýšiť náskok, ale ich v tom znemožnil výborný brankár Živkov. Domáci vyrovnali gólom Vukovića tesne pred odchodom na prestávku. Po prestávke vďaka dvom prihrávkam Brkića dve vyložené šance nevyužili Kozić a Krstinić. O to, že sa zápas neskončil spravodlivou remízou, pričinil sa i rozhodca Mladen Davidović zo Žitišta, ktorý počas celého zápasu nadŕžal domácim. V 80. min. vymyslel voľný kop na okraji šestnástky, z ktorého Lazić presnou strelou obrátil výsledok na 2 : 1. DOLINA: Trivunović, Trkulja (Savić), Atanasković, Stanković, Pajković, Brkić, Kiš, Kozić, Radosavljević, Krstinić, Labović (Radivojević) V nedeľu Dolina uvíta báčskotopolský TSC.

Dve prehry Šíďanov RADNIČKI (Š) – RADNIČKI (SM) 0 : 1 (0 : 0)

Lazar Pavković

ilovníci futbalu v Šíde netrpezlivo očakávali zápas so Sriemskomitrovčanmi, ktorí vo svojich radoch majú niekoľko prvoligových futbalistov a bojujú o postup. Hostia celkom rozčarovali viac ako 200 divákov. Počas zápasu si mladé domáce mužstvo vytvorilo viac streleckých príležitostí. To, čo sa hosťom nepodarilo za 90 minút, urobili v 5 min. nadstaveného času za pomoci rozhodcu Predraga Arsića zo Stajićeva a postranného rozhodcu Nikolu Bikića zo Zreňanina, ktorí dovolili, aby strelec Skorupan z ofsajdu strelil víťazný gól. RADNIČKI (Š): Tojagić, Sarić, Aperlić, Vuković, Raičević, P. Grumić, Puškaš, Đurkić, N. Grumić (Smajić), Knežević (Bibić), Uglješić (Teoﬁlović) ŽELEZNIČAR – RADNIČKI (Š) 3 : 0 (1 : 0) Radnički z tridsiatich možných bodov tejto jari získal iba sedem. Ani zmena šéftrénera nepriniesla krajšie

www.hl.rs

dni šídskym futbalistom. Pančevskí futbalisti mohli zaznamenať ešte presvedčivejšiu výhru, keby dvojnásobný strelec Gudan (prvý gól strelil Stajčić) vo finiši zápasu bol presnejší. Jedinú šancu za hostí nevyužil Smajić,

lebo jeho strela skončila vedľa brány Katanića. RADNIČKI (Š): Tojagić, Vuković, Aperlić, Jakšić, Đurkić, P. Grumić, Puškaš, Knežević, Đačanin (Sarić), N. Grumić, Smajić (Uglješić)

ZO STK MLADOSŤ PETROVEC

Na turnaji zvíťazil Lomen Samuel Medveď

stredu 4. mája 2016 STK Mladosť zorganizoval tradičný 41. klubový turnaj. Súťažili šiesti petrovskí stolní tenisti a poradie bolo takéto: 1. Miroslav Lomen, 2. Michal Šramka , 3. Pavel Turan , 4. Pavel Bažík, 5. Ľudovít Kaňa, 6. Branko Lalić. STK Mladosť nedávno ukončil aj súťaž v Prvej vojvodinskej lige, kde obsadil solídne piate miesto, keď získal 27 bodov (9 víťazstiev a 9 prehier). Vzhľadom na to, že hráči uprednostňovali individuálne súťaže, že Turan a Lomen boli často zranení, čelný človek klubu Ján Lačok hovorí, že je to predsa len úspech. Čo sa týka ostatných aktivít klubu, treba spomenúť účasť na už tradičných turnajoch Sombor Open, Kolenica kup v Bečeji, turnaj v Šíde, Memoriál Batu Grujića v Novom Sade. V rámci osláv Dňa Petrovca, v nedeľu 22. mája 2016, bude prebiehať Memoriál Jaroslava Baďonského. Okrem toho oslávia 40 rokov pôsobenia v klube Vlastislava Záborského, Michala Šramku a Pavla Turana. Dvadsiateho piateho mája by sa malo uskutočniť volebné zasadnutie STK Mladosť.

IN MEMORIAM

Đuka KERAVICA 1957 – 2016

Pivnici 27. apríla 2016 nečakane umrel niekdajší futbalista FK Slávia Đuka Keravica. Đuka sa narodil roku 1957, dlhé roky hrával najprv v doraste, a potom v prvom tíme pivnickej Slávie. Na trávniku sa vyznačoval usilovnosťou, bojovnosťou, a čo je najhlavnejšie, vzorným správaním sa, v čom bol príkladom tak spoluhráčom, ako aj tým najmladším

Informačno-politický týždenník

futbalistom. Po s k o n č e n í kariéry aktívneho futbalistu Đuka sa zapojil do práce klubu, neskoršie skončil trénerský kurz. Najprv pracoval s tými najmladšími pivnickými futbalistami a neskoršie viedol aj prvé mužstvo.

Đuka Keravica bol jedným zo zakladateľov Klubu veteránov Slávie roku 1995, v jeho mužstve hrával a bol kapitánom. Bol aj jedným z organizátorov tradičného nočného turnaja v malom futbale. Đuka nikdy nevyzdvihoval svoje zásluhy, ale si ho priatelia uctievali a vážili. Telesné pozostatky Đuku Keravicu pochovali na pivnickom cintoríne 28. apríla 2016. Patrí mu večná sláva a vďaka. J. Šuster

• ŠPORT •

Obecná liga Šíd

NOVOSADSKO-SRIEMSKA LIGA

Akoby nešlo o body! BUDÚCNOSŤ – SLOGA 2 : 1 (1 : 1)

Ján Murtin

red viac ako 200 divákmi, ktorí prvýkrát v Hložanoch sledovali zápas z novej tribúny, vo veľmi nezaujímavom zápase domáci porazili bledých hostí z Erdevíka. Po začiatočnom skúmaní síl Budúcnosť nevyužila prvú šancu v 12. min. Už v 14. min. po rohovom kope Čičića, Obradović zblízka a z druhého pokusu matoval Savića – 1 : 0. V 17. min. Krstić po prieniku z ľavej strany nastrelil žrď. Ćetković v 24. min. najprv z voľného kopu, a potom po odrazenej lopte zohrial dlane brankára Savića. Hostia sa pokúšali strelami z diaľky prekvapiť Mitrovića, aby napokon mladý Kovačević v 31. min. využil chybu zadákov domácich a vyrovnal na 1 : 1. V druhom polčase vzrušujúce chvíle boli iba po vhadzovaní

lopty Latinovića z autu. Tak padol aj rozhodujúci gól v 60. min., keď Ćetković zblízka hlavou prekonal bezmocného Savića – 2 : 1. Do konca zápasu všetky útoky hostí stroskotali na pozornej obrane Hložančanov, kým na druhej strane aké-také šance nerozvážne zahodili Kobilarov a jediný naladený hráč v radoch domácich Živojinov. Rozhodca Uroš Stojić z Nového Sadu nemal Bojovnosť sa oplatila: Dalibor Ćetković ťažkú prácu, ale často v bielom úbore a zbytočne prerušoval SLOGA: Savić, Babić (Pap – hru. Žlté karty videli Obradović Nedić), Matić, Cvijić, Kalinić, a Živojinov, resp. Grković. BUDÚCNOSŤ: Mitrović, La- Krajinović, Kovačević, Đorđetinović, D. Štefek (Živojinov), vić, Bosanac (Ribar), Považan, Obradović, Dašić, Ardalić, Ko- Grković bilarov (Matić), Ćetković, Čičić, Foto: J. Pucovský Malidžan (Stanivuk), Krstić

Výhra sa nerodila ľahko JEDNOTA – LSK 2 : 0 (0 : 0)

Matej Bzovský

ýhra nad tradične nepríjemným súperom z Laćarka nepriniesla priveľa futbalistom Jednoty, lebo favorizovaná C. zvezda v Bačkom Jarku, podľa očakávania, vyhrala rovnakým výsledkom nad ľahostajne hrajúcim tímom Mladost. Víťazstvo domácich sa v sobotňajšom zápase za prítomnosti asi 200 divákov nerodilo ľahko. Avšak už v úvode zaujímavého zápasu sa príliš rozčarovaní domáci fanúšikovia mohli tešiť z vedúceho gólu Jednoty, ktorá premrhala niekoľko šancí. Prudkú strelu Radeho Pejića z pravej strany ihriska brankár Aleksić vyrazil na roh. Onedlho sa dobre odcentrovanej lopty z ľavej strany zmocnil voľný Vemić, ale jeho pokus tesne minul • ŠPORT •

bránu. Vyznamenal sa aj brankár Predrag Travica, keď zneškodnil strely Sremca a Stanivukovića. Zmeny v zostave mužstva priniesli organizovanejšiu a agresívnejšiu hru Jednoty, ale sa výsledok nemenil až po 60. min. Vybiehajúci brankár hostí nepozorne odkopol loptu z vlastnej šestnástky a pripravený Uroš Vemić ju z veľkej diaľky dorazil do prázdnej siete – 1 : 0. Domáci o štyri min. neskoršie z najkrajšej akcie zápasu zvýšili náskok. Náhradník Zdravko Trivunović pekne uvoľnil Danila Markovića, tento sa šikovne zbavil svojich strážcov a z hranice šestnástky trafil do rohu brány bezmocného brankára. Záverečný nápor obetavo hrajúcich hostí priniesol dve nebezpečenstvá, ale sa Travica nedal prekvapiť. JEDNOTA: Travica, Milanović,

Rebić, Bošković, Ninić, Jelović, Krivokuća, R. Pejić (Andreata), Vemić (Krunić), Z. Pejić (Trivunović), Marković Výsledky 24. kola: Veternik – Hajduk 0 : 0, LSK – Slavija 5 : 0, Sloga – Jednota 0 : 0, Budućnost (SN) – Jugović 3 : 0, Sremac – Kabel 2 : 1, C. zvezda – ŽSK 7 : 1, Borac – Mladost 4 : 2, Kupinovo – Budúcnosť (H) 2 : 0. Výsledky 25. kola: Borac – Veternik 2 : 2, Mladost – C. zvezda 0 : 2, ŽSK – Sremac 0 : 4, Kabel – Budućnost (SN) 3 : 1, Jugović – Kupinovo 1 : 2, Budúcnosť (H) – Sloga 2 : 1, Jednota – LSK 2 : 0, Slavija – Hajduk 0 : 0. V nedeľu Jednota má neľahký zápas v Beške s domácim Hajdukom.

Stanislav Stupavský

j kluby v tejto lige medzičasom zohrali po dva majstrovské zápasy. Jednota Ľuba – OFK Binguľa 2 : 3. Mužstvá, ktoré celú súťaž hrajú v kolísavej forme, tentoraz zahrali tak, že si fanúšikovia dlho budú pamätať na tento zápas. Góly za domácich dali Martinović a Ćalić, kým za hostí trafili Jelčić, Kramár a Kljajić. Jednota Šíd – Sremac Berkasovo 7 : 0. Za predchádzajúci neúspech sa Šíďania vypomstili nad tímom z Berkasova. Dva góly dal Medić, raz trafili Starčević, Đurđević, Ćalina, a dva vlastné góly strelili Carević a Vidović. Hajduk Višnjićevo – OFK Bačinci 3 : 1. Góly za mužstvo, ktoré nezadržateľne kráča do vyššej súťaže, strelili Jurošević 2 a Bošnjaković. Borac Ilinci – Hajduk Višnjićevo 1 : 5. Podľa dosiahnutých výsledkov Hajduk by už teraz mohol oslavovať postup. O nový úspech sa postarali strelci Jurošević 2, Rakić, Bošnjaković a Radovanović. OFK Binguľa – Bratstvo Sot 3 : 0. Peknú výhru domáci darovali fanúšikom vďaka gólom Radičevića 2 a Stamboliju. Sremac Berkasovo – Jednota Ľuba 4 : 3. Napriek dobrému výkonu hostia prehrali minimálnym výsledkom. Za hostí Ćalić trafil dvakrát a Sremčić raz. Jednota Šíd – OFK Bačinci 2 : 3. Domáci trávnik Šíďanom tentoraz nič neznamenal, keďže góly Milutinovića a Kotarlića nestačili ani len na to, aby získali bod.

20 /4699/ 14. 5. 2016

Šport OBLASTNÁ LIGA ÚFZ NOVÝ SAD

Všetko v prvom polčase MLADOSŤ – TVRĐAVA 5 : 1 (5 : 0)

Samuel Medveď

MLADOSŤ: Fejdi, Fábry, Haška, Rupar, Jakuš, Sladojević (Pavlis), Severíni, Trojanović, Vlaisavljević (Babiak), Mijin (Milenković), Kaňa Dorastenci domácich prehrali od lepšieho hosťujúceho mužstva 1 : 3.

37. min. bolo už 5 : 0 za domácich! O to sa postaral hlavne Igor Kaňa. Jeho ukážkový center z pravej strany na hlavu profesora Mijina v 18. min. priniesol vedenie 1 : 0. Potom v 22. HERCEGOVAC min. prihral nabiehajú– MLADOSŤ cemu Vlaisavljevićovi – 2 1 : 1 (0 : 1) : 0. O ďalšie tri góly sa Petrovčania na postaral sám, v 26., 30. hosťovaní v Gaja 37. min. dobre vždy mali V druhom polčase trénepríjemné súboje. ner Jovanović vystrie- Prihrával a triafal: Igor dal Mijina a Sladojevića. Kaňa (Mladosť Petrovec) Hostia tentoraz boli lepší na zápase, ktoMladosť viac nehrala tak ako v prvej štyridsaťpäťminú- rý pre silný lejak prerušil rozhodca tovke. Hostia dokonca v 56. min. v 37. min. takmer na pol hodiny. V 27. min. Mijin po sólovom úniku dali čestný gól.

MESTSKÁ LIGA NOVÉHO SADU

Dvakrát kontumačne! BORAC – TATRA 0 : 3, koniec v 14. minúte!

Pavel Pálik

omáci Borac v Rakovci začal zápas s ôsmimi hráčmi! Prvý gól za hostí z Kysáča strelil Đukanović v 4. min., Klaić v 10. min. zvýšil na 0 : 2 a Grijak v 12. min. pridal tretí gól. Hneď potom sa domáci hráč Agrizi zranil, opustil trávnik a rozhodca Strugar z Nového Sadu odpískal koniec, lebo Borac zostal so siedmimi hráčmi?! TATRA: Zeljković, Draganić, Srnka, Savić, Anđić, Klaić, Žugić, Đukanović, Grijak, Rašiovan, Zorzić Výsledky 20. kola: Borac – Tatra 0 : 3 kontumačne, Sremac – Báčka 1 : 9, Fruškogorac – Čenej 5 : 0, Kabel Štrand – RFK Nový Sad 0 : 4; voľný bol Centar. TATRA – SREMAC 3 : 0 kontumačne Hostia z Čerevića nepricestovali do Kysáča, nuž Tatra získala

www.hl.rs

body kontumačne. Problém je i v tom, že RFK Nový Sad Čerevićanom na dvoch zápasoch dal až 31 gólov, a preto má lepšie skóre od Tatry. Na zápase, keď Novosadčania porazili Fruškogorac 1 : 0, domáci diváci na Detelinare triafali hostí kameňmi, pritom dvom hráčom aj zranili hlavy?! Disciplinárna komisia FZ Nový Sad klub „kanárikov“ potrestala tak, že dva domáce zápasy bude hrať bez divákov na tribúne. To znamená, že i Tatra rozhodujúci zápas s jediným konkurentom o postup v Novom Sade zohrá bez pomoci svojich fanúšikov. Výsledky 21. kola: Čenej – Kabel Štrand 3 : 3, Báčka – Fruškogorac 3 : 0, Tatra – Sremac 3 : 0 kontumačne; Centar – Borac 3 : 0 kontumačne; voľný bol RFK Nový Sad. V nedeľu Tatra bude hrať vonku s Fruškogorcom.

Informačno-politický týždenník

prekonal brankára domácich. V pokračovaní hry po prerušení mužstvá hrali ešte 7 – 8 min., aby potom rozhodca Kantar nariadil zmenu strán bez prestávky. Domáci Hercegovac zahral lepšie a v 67. min. vyrovnal. MLADOSŤ: Leňa, Fábry, Haška (Milićević), Rupar, Kajtez (Trbica), Jakuš, Sladojević, Vlaisavljević, Kaňa, Milenković (Pavlis), Mijin SUTJESKA – MLADOSŤ 1 : 3 (0 : 1) V posledných rokoch Petrovčania s tímom z dediny B. D. Polje, kde vždy ťažko bojovali, dosahujú dobré výsledky. V 41. min. sa Mijin rutinovane zahral s domácimi zadákmi a brankárom Čobrdom – 0 : 1. Len čo začal druhý polčas, Sutjeska vyrovnala. V 56. min. po rohovom kope Kaňu krásne zahral hlavou Jakuš a trafil

ľavý roh brány pod brvnom. Strelcom tretieho gólu v 86. min. bol Pavlis z jedenástky. MLADOSŤ: Leňa, Fábry (Haška), Milićević (Pavlis), Jakuš, Rupar, Sladojević, Kajtez, Vlaisavljević, Severíni (Milenković), Kaňa, Mijin Petrovskí dorastenci prehrali 2 : 1. Výsledky 23. kola: Miletić – Hercegovac 2 : 2, Kulpín – Proleter 4 : 2, K. Krajine – Napredak 5 : 1, Borac – Vojvodina 5 : 0, Budućnost – Jedinstvo 1 : 2, Hajduk – St. grad 5 : 1, Sutjeska – Titel 2 : 2, Mladosť – Tvrđava 5 : 1. Výsledky 24. kola: Hercegovac – Mladosť 1 : 1, Tvrđava – Sutjeska 4 : 2, Titel – Hajduk 0 : 3, St. grad – Budućnost 2 : 0, Jedinstvo – Borac 1 : 3, Vojvodina – K. Krajine 1 : 2, Napredak – Kulpín 6 : 0, Proleter – Miletić 3 : 4. Výsledky 25. kola: Proleter – Hercegovac 0 : 3, Miletić – Napredak 4 : 3, Kulpín – Vojvodina 1 : 6, K. Krajine – Jedinstvo 2 : 1, Borac – St. grad 2 : 0, Budućnost – Titel 3 : 0, Hajduk – Tvrđava 6 : 2, Sutjeska – Mladost 1 : 3.

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – B SKUPINA

Hetrik Poničana KSK KONAK 1926 – MLADOSŤ 2 : 3 (1 : 0)

Darko Sládeček

a ihrisku v Boke, kde Konačania hrajú svoje zápasy, nezačalo sa to dobre pre hostí. Už v 8. min. po ostrom zákroku Antmana nad domácim hráčom Subićom rozhodca ukázal na biely bod. Z pokutového kopu presný bol Cziczay. Hostí to však nezmýlilo, ale sa prostredníctvom Poničana a Sušića snažili obrátiť výsledok vo svoj prospech. Do konca polčasu však výsledok zostal nezmenený. Po zmene strán už v 48. min. domáci zvýšili náskok. Vcelku hostia boli lepší, ale nie aj účinnejší. Konečne útočná hra sa im oplatila v 60. min., keď Poliak zaslal loptu pred bránu domácich, Poničan bol najrýchlejší a skorigoval výsledok 2 : 1. Po tomto góle hostia akoby dostali krídla a v 74. min. Poničan prebehol takmer polovicu ihriska, prekľučkoval domáceho obrancu a vyrovnal. V poslednej min. Poničan dosiahol hetrik a svojmu mužstvu priniesol prvú výhru po troch prehrách. MLADOSŤ: Antman, Goda, Kalapiš, Marijanović, Đurić, Paraľov (Milošević), Tomin, Kurunci, Poliak, Šušić (Šofranko), Poničan

BORAC – MLADOSŤ 3 : 2 (0 : 2) Od začiatku sa hralo hlavne na polovici domáceho tímu. Hostia využili prevahu už v 13. minúte. Poliak zaslal loptu z polovice ihriska, Poničan prekľučkoval dvoch domácich obrancov a priniesol veľkú radosť početným Bieloblatčanom, ktorí si prišli pozrieť zápas. Útoky hostí pokračovali, ale sa domáci húževnate bránili. V 23. min. Poliak vybehol po pravej strane, centroval pred bránu a osamelý Poničan nemal ťažkú prácu – 2 : 0. Aj do konca polčasu hostia zmrhali niekoľko výhľadných príležitostí zaistiť si výhru už vtedy. Po zmene strán však hostia zahrali akoby zápas už bol rozhodnutý, čo domáci využili a gólmi v 63. a 80. min. vyrovnali. Do konca diváci mali príležitosť pozerať bojovný futbal a šance boli na oboch stranách. Vo finiši zápasu po voľnom kope pred bránou Antmana najvyššie vyskočil Ostojić a priniesol radosť domácim a sklamanie hosťujúcim fanúšikom. MLADOSŤ: Antman, Goda, Kalapiš, S. Žižić, Marijanović, Paraľov (Šofranko), Tomin (Molnár), Kurunci, Poničan, Poliak, Šušić (B. Žižić) • ŠPORT •

BANÁTSKA LIGA

Neprávosť tvorí zlosť SLÁVIA – JEDINSTVO (BK) 1 : 1 (1 : 0) Ján Špringeľ

ovačičanom sa z druhého skvelého útoku podarilo skórovať: Ivanišević v 8. min. prenikol do pokutového územia k ľavej žrdi Medića, prihral nabiehajúcemu Anđelovićovi, ktorý vsietil vstupný gól. Slávia celú polhodinu hrala ukážkovo, najlepšie v celej časti jarných majstrovstiev: rýchlo, s kvalitnými a presnými prihrávkami, ba aj pätičkami. K dokonalej polhodine futbalistom z osady insity chýbalo iba viac striel na bránu možno preto, že hrali bez útočníka Tahirovića. Nezvládnutie situácie rozhodcovskej trojice v 38. min. znamenalo najmenej

dvojminútovú prestávku v hre; hrubší koniec na zápase vytiahli hostitelia, rozhodca Zorić im nadelil až šesť kariet. Po polčase sťaby Slávia strácala silu. V 64. z diaľky technickým oblúčikom z hranice pokutového územia najprv skúšal obratnosť Trbojevića A. Martinović a o dve minúty neskôr zaslal prízemnú diaľkovú ranu ľavačkou k pravej žrdi Bicok a stanovil výsledok zápasu – 1 : 1. V 90. minúte stŕpali slávisti: slalomom obranu a brankára domácich prekabátil náhradník Ducić, bod z bránkovej čiare Kovačičanom zachránil Sachter a v pokračovaní akcie iný náhradník Savo Martinović trafil do brvna. SLÁVIA: Trbojević, Čerňoš, P. Čížik,

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Radenković, Mitić, V. Dudáš (Ćirić – Andrić), Ivanišević, Pavlov (Sachter), Anđelović, D. Čížik, Žuržinov Pätnásteho mája v Kovačici budú hrať Slávia – Radnički Sutjeska. Ďalšie výsledky 24. kola: Jedinstvo (NB) – Sloga 5 : 1, Proleter – Mladost 7 : 0, Vršac United – C. zvezda 2 : 0, Radnički (K) – Radnički (Z) 0 : 1, Budućnost – Polet 8 : 0, Kozara – Radnički (S) 7 : 0, ŽAK – Sloboda 0 : 2. POLET – SLÁVIA 3 : 2 (0 : 1) Kovačičania nemohli počítať ani na juhovýchode Banátu s najsilnejšou zostavou. Jediný gól polčasu strelil Ivanišević v 28. min. Najkrajší gól dal útočník hostiteľov Kračunjel. Skóre otočil Ranimirov dvanásť min. pred koncom. O dve min. neskoršie vyrovnal Tahirović a konečné skóre uzavrel ešte jedným gólom Kračunjel. SLÁVIA: Trbojević, Sachter, Mitić, Čerňoš, Radenković, Pavlov, Ivanišević, Ćirić (Andrić), Žuržinov, Staleto-

Odvážny Miroslav Ivanišević (vľavo) bol významnou oporou Slávie v súboji s Jedinstvom vić, Tahirović Ďalšie výsledky 25. kola: Kozara – ŽAK 6 : 1, Radički (S) – Budućnost 1 : 1, Jedinstvo (BK) Radnički (K) 3 : 1, Radnički (Z) – Vršac United 1 : 1, C. zvezda – Proleter 2 : 1, Mladost – Jedinstvo (NB) 3 : 4, Sloga – Sloboda 2 : 1.

loradom Mršićom. Všetko sa, našťastie, skončilo iba na verbálnych vyhrážkach, avšak hosťom zostal trpký pocit. Veď futbal je predsa len hra, a nie vojna! HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták, Mršić, Maliar, Stojz ktorého sa domáci kovski, Marko, Pomorišac, ujali vedenia. Anđelovski (A. Đukić), I. V ostrej hre a proĐukić, A. Lipták, Ružić vokáciách domáci Ostatné výsledky 21. pokračovali aj po Hráč, a teraz tréner: kola: Ratar – Ševac 2 : 0, zmene strán a už v Milorad Mršić (FK Banat – Borac (VG) 5 : 1, 50 min. bolo 2 : 0. Hajdušica) Borac (VS) – Jedinstvo 6 Domáci teda vyhrali : 2, Karaš (K) – Partizan 2 a získali vzácne body v boji o záchra- : 3, Vojvodina (CC) – Potporanj 4 nu. Avšak po zápase sa chceli fyzicky : 2, Vojvodina (S) – Karaš (J) 5 : 3. vyúčtovať s predsedom a trénerom Hajdušičania sa nachádzajú na 5. Hajdušice Vladimírom Maliarom a Mi- mieste v tabuľke a majú 31 bodov.

Futbal je hra, nie vojna?! HAJDUŠICA – KARAŠ 3 : 0 (1 : 0)

Vladimír Hudec

a slabé výsledky v jarnej časti majstrovstiev vedenie klubu, ale aj hráči obvinili trénera Rajka Tasovského. Nespokojnosť kulminovala po prehre v Kruščici (1 : 4), takže Tasovskému dali výpoveď a za nového trénera zvolili Milorada Mršića, donedávna spoľahlivého záložníka a kapitána Hajdušice. Pod taktovkou nového trénera Hajdušičania v zápase 20. kola, ktorý bol v pondelok 2. mája, zahrali naplno a presvedčivo porazili celok Karaš Jasenovo 3 : 0. Vedenia sa ujali gólom Jankovića. Vo finiši zápasu najprv Stojkovski peknou strelou z okraja šestnástky zvýšil náskok a iba o pár minút neskoršie brankára hostí prekonal aj Marko – 3 : 0. HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták, Mršić, Maliar, Stojkovski, Folťan, Pomorišac (I. Đukić), Marko, Anđelovski (A. Liptak), Radović, Janković (Ružić) DUNAV – HAJDUŠICA 2 : 0 (1 : 0) Do dediny Banátska Palanka Hajdušičania odcestovali s veľkými obavami, pričom mali na zreteli bezočivú povahu domácich hráčov, ktorí sa často snažia prajný výsledok dosiahnuť spôsobom, ktorý nemá nič spoločného • ŠPORT •

so športom. Veľmi rýchlo sa ukázalo, že ich obavy boli opodstatnené. Domáci hrali bezočivo ostro, provokovali, udierali hostí bez lopty a rozhodca to nechcel alebo možno „nesmel“ vidieť, obávajúc sa o vlastnú bezpečnosť. Za takých okolností hostia viac dbali na svoje nohy, ako na futbal. Domáci dali góly vďaka neobozretnosti obrany hostí. Najprv v 35. min. lopta v šestnástke trafila Mršića do ruky a rozhodca právom ukázal na biely bod,

VOLEJBALISTKY JEDNOTY VICEŠAMPIÓNKY SRBSKA. V budove Zhromaždenia obce Stará Pazova v piatok 6. mája 2016 bolo slávnostné prijatie pre volejbalistky Jednoty, ktoré v Superlige Srbska obsadili druhé miesto, a tak dosiahli veľký úspech v dejinách staropazovského volejbalu. Prijatie pre volejbalistky a vedenie VK Jednota usporiadal Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, ktorý vicešampiónkam Srbska zablahoželal k úspechu, a dodal, že obec vždy podávala nápomocnú ruku športovým klubom a bude to robiť aj naďalej. Vicešampiónkam Srbska a vedeniu klubu odovzdal ďakovné listiny a pekné darčeky na pamiatku – náramkové hodinky s venovaním. Za poskytovanú finančnú pomoc a slávnostné prijatie sa v mene Jednoty poďakoval predseda Bogdan Mamuzić. Volejbalistky Đ. Radinovićovi darovali tričko s podpismi a po kratšom rozhovore nasledovalo spoločné fotografovanie. A. Lš. 20 /4699/ 14. 5. 2016

Šport MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Radosť a sklamanie KRIVÁŇ – SLÁVIA 0 : 2 (0 : 1)

Michal Poliak Juraj Pucovský

erby celých majstrovstiev v Selenči sa pred asi 200 divákmi (pokladník Kriváňa Jocha 60 lístkov predal Pivničanom) začalo práve tak, ako si priali hostia. V 3. min. Vlastislav Kuchta odbehol pravou stranou, odcentroval a šikovný Gagović šokoval domácich – 0 : 1. Netreba ani hovoriť, koľko sebadôvery priniesol tento rýchly gól Pivničanom, ktorí hrali aj ďalej útočne, hrozili brankárovi Naďovi. Dve šance nevyužil Vlast. Kuchta, raz netrafil, druhýkrát sa vyznamenal Naď. V 12. min.

veľkú šancu za Kriváň zmaril Pavlov, keď kopol vedľa brány, hoci bol zoči-voči s brankárom Brňom. Pokusy Gagovića na jednej a Spasića z voľného kopu na druhej strane nepriniesli zmenu výsledku do polčasu. V druhej časti domáci silne zaútočili, hostia sa stiahli do obrany, ale brankár Brňa mal plné ruky práce a v 60. min. zneškodnil nebezpečnú strelu Alexyho. Strely Pavlova a Medića leteli mimo brány a raz z bránkovej čiary loptu odrazil náhradník M. Žigmund. V 88. min. jeden z obrancov Slávie zastavil útok Kriváňa, odkopol loptu na ľavú stranu Ga-

Lopta sa druhýkrát ocitla v bráne Kriváňa v 88. minúte a hráči Slávie sa rozbehli za strelcom Jovanovićom, aby oslávili víťazstvo

govićovi, ktorý prebehol hodný kus trávnika, prízemne prihral do stredu, kde sa ocitol obranca Jovanović a bolo 0 : 2. Veľká radosť pre Pivničanov a trpké sklamanie pre Selenčanov. Titul sa usmieval futbalistom Slávie, ale po debakli v Maglići to ešte nie je isté, hoci Pivničania zostali na prvom mieste a zdá sa, že majú aj ľahší rozvrh do konca majstrovstiev. Rozhodca Vučković ukázal iba dve žlté karty, domácemu

hráčovi Čapeľovi a hosťovi M. Žigmundovi. KRIVÁŇ: Naď, Strehársky (Medić), Kočonda, Deljanin, Lučar, Nikić, Alexy, Ignjatović, Pavlov, Spasić, Čapeľa (Salijević) SLÁVIA: Brňa, Roganović, Jovanović, Milec (Milić), Obradović, Mirković (M. Žigmund), Vlastislav Kuchta, Nímet, Gagović, J. Žigmund, Vladimír Kuchta (Babić) V nedeľu Kriváň uhostí Maglić.

Kto by to očakával? MAGLIĆ – SLÁVIA 5 : 0 (1 : 0) Ján Šuster

OSLAVA DŇA HLOŽIAN sa ani tentoraz neobišla bez účasti športovcov. Športový deň v sobotu 7. mája 2016 poznačila súťaž športových rybárov na Dunaji (na snímke) v chytaní rýb udicou na plavák z deviatich dedín, na ktorej triumfovali Laliťania. Na strelnici tridsiati strelci, čo zväčša lovci, triafali niekoľko hodín do asfaltových terčov. Najviac úspechu malo mužstvo Petrovec I., kým najlepší jednotlivec bol tiež Petrovčan Ján Labát. Nechýbali ani dva šachové turnaje. V ZŠ Jozefa Marčoka Dragutina súťažili žiaci z Petrovca, Kulpína a Hložian. Turnaj seniorov prebiehal v miestnosti ŠK Budúcnosť, na ktorom sa zúčastnili Petrovčania, Kulpínčania, Maglićania a domáci šachisti. Majstrovský zápas Jednota 1950 – Slavija nehrali, lebo hostia z dediny Bođani nepricestovali, takže domáci vyhrali kontumačne 3 : 0. No ani to im nepomohlo získať titul, lebo predtým prehrali v dedine Parage s priamym konkurentom, tímom Budućnost 4 : 2 (1 : 1). Hložančania prehrávali už v 36. sekunde po góle Danilova, potom obrátili výsledok na 1 : 2 (strelci Čipkár a Molnár), aby v poslednej štvrťhodine zverenci trénera Michala Koruniaka celkom odpadli a zostali bez titulu! J. P.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

o skvelom výkone a víťazstve v Selenči, Pivničania utŕžili opravdivý výprask od mužstva Maglić. Fanúšikovia Slávie nemohli veriť, že celé mužstvo podá taký slabý výkon a inkasuje až päť gólov od tímu, ktorý húževnato bojuje o záchranu. Už v 8. min. sa vlnila sieť hostí, keď Stojković zahral z rohu, obranca Slávie loptu odkopol na nohu Marjanovića, ktorý z dvadsiatich metrov trafil horný roh brány. Pivničan Gagović v 27. min. z desiatich metrov strelil ponad bránu. Rozhodca Vučković z Báča v 39. min. musel pískať jedenástku za Sláviu, keďže Vukašinović ostrým faulom zastavil Kuchtu pred bránou. V druhom polčase hostia mali prevahu, ale góly dávali Maglićania. Tak v 66. min. Stojković z pro-

tiútoku zvýšil na 2 : 0, v 76. min. po kardinálnej chybe presný bol Vukašinović. Ďalšiu veľkú chybu v 80. min. urobil Čolović, lopty sa zmocnil Stjepanović a presne trafil – 4 : 0. V poslednej min. Milec chcel vrátiť loptu Brňovi, domáci Santrač využil jeho nepresnú prihrávku a prekľučkoval aj brankára – 5 : 0. SLÁVIA: Brňa, Nímet (Petrović), Jovanović, Roganović, Milec, Vladimír Kuchta, Kovačević (Čolović), Vlastislav Kuchta, Gagović, Žigmund, Milić (Babić) Výsledky 14. kola: Kriváň – Slávia 0 : 2, N. hviezda – Maglić 3 : 1, Soko – Neštín 1 : 3, Borac – Bačka 3 : 2, Vajska – B. hajduk 2 : 2. Výsledky 15. kola: Vajska – Kriváň 0 : 0, B. hajduk – Borac 0 : 0, Neštín – N. hviezda 1 : 1, Maglić – Slávia 5 : 0, Bačka – Soko 2 : 4. Slávia v nedeľu uvíta Neštín. • ŠPORT •

Radosť volejbalistiek Vizury po ťažko získanom titule (Foto: VK Vizura)

Družstvá a rozhodcovia pred zápasom v Starej Pazove

VEĽKÝ ÚSPECH STAROPAZOVSKÝCH VOLEJBALISTIEK

Striebro so zlatým leskom

Matej Bzovský

dávnom roku 1952 si z macedónskeho mesta Skopje z celoštátnej súťaže v rámci Telovýchovného spolku Partizan staropazovské volejbalistky v čele s kapitánkou Nadou Vadnalovou-Takáčovou priniesli do svojho mesta zlatú medailu z prvých majstrovstiev Juhoslávie. Teraz, 64 rokov neskoršie, veľký úspech zaznamenali volejbalistky Jednoty, keď v play-off po piatom zápase a tuhom boji v hale na Tošinom bunare so silným belehradským družstvom VK Vizura obsadili druhé miesto v majstrovstvách volejbalistiek Srbska. Predtým Pazovčanky presvedčivo porazili Dinamo z Pančeva a Železničar z Lajkovca. Hostkám z Pazovy nebolo ľahko v záverečnom súboji s omladeným družstvom z predmestia Belehradu, ktoré má predsa viac skúseností získaných v európskych súťažiach. V prvých štyroch zápasoch aj Pazovčanky, aj Belehradčanky mali po dve víťazstvá (2 : 2), takže o šampiónovi

Srbska rozhodoval piaty súboj, v ktorom Vizura uhostila Jednotu. Aj v tomto rozhodujúcom zápase hráčky Jednoty sa pustili nebojácne do súperiek, hrali naplno, ale s rešpektom. V úvode prehrali, ale už v nasledujúcom sete vyrovnali, potom sa domáce ujali opätovného vedenia. Výborne hrajúce hostky opäť vyrovnali na 2 : 2, takže o tom, kto získa titul, rozhodoval piaty set. Spočiatku sa lepšie darilo Pazovčankám, viedli 8 : 7, aj 9 : 7, domáce hráčky však vyrovnali a v rozhodujúcich chvíľach, za stavu 11 : 10, rozhodca urobil dve hrubé chyby, poškodil hráčky trénera Jovu Cakovića, a to rozhodlo, aby Vizura získala tretí titul majstra Srbska. Rozhodcovské chyby vyvolali veľkú revoltu asi 200 fanúšikov Jednoty, ale sa nemohlo nič zmeniť! Strieborné medaily so zlatým leskom sa ocitli na prsiach Staropazovčaniak, ktoré tak zaznamenali historický športový úspech v tomto meste na sriemskej rovine. Foto: O. Filip

Po úspešnom bode Pazovčaniek

Úspešný blok hráčok Jednoty

Kde je lopta?

Aj protesty sú súčasťou zápasu Autogram pre nástupkyňu

Radosť domácich hráčok po výhre, vďaka ktorej vyrovnali vo finále na 2 : 2 a vybojovali si piaty zápas

5. Cup Pivnica 2003, víťazka vo fitness Zorica Pastornačká (druhá sprava) a tretia Sofija Mirkovićová (prvá sprava)

Začiatky: Janko Brňa, Anti Bali, Ján Valentík (hore zľava), Juraj Valentík a Miroslav Týr (dolu zľava)

6. Cup Pivnica 2004, najlepšie body fitnesky

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Aerobik klub AS Pivnica Začalo sa to v Brňovej garáži v osemdesiatych rokoch, keď sa vtedajší stredoškolák Janko Brňa a jeho kamarát Janko Grňa venovali obľubenému športu – Kulturistka kulturistike. Práve Grňa, ktorý už roky žije a ešte stále aj súťaží v Kalifornii, do Pivnice priniesol Viera prvú medailu roku 1988, keďže získal tretie miesto na majstrovstvách kulturistov SFR Juhoslávie. Brňová, Klub pre kulturistiku a bojové umenie AS v Pivnici založili až roku 1996. O to sa najviac pričinili 4. Cup prvý predseda Anti Bali, profesor telesnej výchovy a tréner Janko Brňa a vynikajúci pivnický kulturista Brňovci: Viera, Pivnica Juraj Valentík. Členovia a členky klubu AS za dve desaťročia pôsobenia, ktoré oslávia tohto roku, dosiahli Melánia a Janko 2002 početné úspechy v kulturistike, fitness, body fitness a aerobik na lokálnych, pokrajinských, štátnych súťažiach, (2003) ale i majstrovstvách sveta, Mediteránu a Balkánu. Najúspešnejší pivnický kulturista Juraj Valentík bol trikrát majster Srbska a Čiernej Hory, dvakrát zvíťazil v pohárovej súťaži, bol juniorským majstrom Balkánu a účastníkom MS v španielskej Barcelone. Kulturistka Viera Brňová je nositeľka šiestich strieborných a piatich bronzových medailí zo šampionátov krajiny a viacnásobná majsterka Vojvodiny. Fitneska Zorica Pastornačká je majsterkou krajiny, získala striebro v súťaži o Pohár SČH, zvíťazila na Grand Prix Pohára Talianska v Ríme roku 2003... Podobné úspechy dosiahli Miroslav Týr, Janko Imrek, Negovan Jovanović, Slavko Zec, Zlatko Tordaji, Michaela Sláviková, Ružena Tótová, Sonja a Sofija Mirkovićové, Slađana Zbućnovićová a ďalší pretekári a pretekárky. Klub AS od roku 1998 v Pivnici zorganizoval 9 pohárových súťaží v kulturistike, fitness, body fitness a aerobik pod názvom Cup Pivnice a niekoľko Majstrovstiev Vojvodiny. V súlade s platnými zákonnými predpismi od roku 2013 tento športový kolektív pôsobí pod názvom Aerobik klub AS, v čele ktorého sú predseda prof. Janko Brňa a tajomníčka od založenia Vlasta ŠusterováČervená. Pivnickí cvičenci, hlavne cvičenky pestujú fitness, aerobik a kulturistiku. Fitness trénerkou je mladá Melánia Brňová a kulturistiku zaúča Janko Imrek. Na súťaže fitnesiek čoskoro pôjdu Lea Melánia a Janko Brňovci Blatnická, Naďa Mareková, Ksenija Mirkovićová, Valentína Kadlíková, Andrea Čobrdová a Mia pred budovou Univerzity Čásarová, ktorým sa na tréningoch odnedávna pripojili aj Emína Čásarová, Teodora Komenského v Bratislave Valentíková a prvý chlapec, Darko Vlček. Od týchto mladých športovcov v AK AS (2016) očakávajú, aby vykročili cestou úspechu svojich úspešných predchodcov. Juraj Pucovský Snímky: autor a archív klubu AS

Technicky krásna zostava fitnesky na pivnickom javisku (2003) Odmenené fitnesky na Cup Pivnica 2003

Pivnická fitneska Michaela Sláviková (2003)

Najlepšie kulturistky na súťaži 5. Cup Pivnica 2003

Nové nádeje klubu AS na tréningu (2016) Najlepšie fitnesky na súťaži v Pivnici: (zľava) Sofija Mirkovićová (2. miesto), Melita Kosanovićová (1. miesto), Ružena Tótová (3. miesto)