Hlas 21 2016 by NVU Hlas ľudu

Na poľnohospodárskom veľtrhu opäť zaujali stroje

Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 73 | 21. 5. 2016 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4700/

Z obsahu

21. 5. 2016 | 21 /4700/

Uzávierka čísla: 18. 5. 2016

4 TÝŽDEŇ 4 Euro(politiko)vízia 5 Základ, na ktorom možno stavať ďalej 7 Pracovný zraz matičiarov v Petrovci

8 ĽUDIA A UDALOSTI 9 Zuzana Đukićová znovu v čele zhromaždenia 12 Čo-to predsa zostalo 19 Za dva kotly kyslej polievky

22 DETSKÝ KÚTIK

V sobotu 14. mája sa v Dome MSS Ľudovíta Mišíka v Báčskom Petrovci uskutočnilo 27. zasadnutie Správnej rady Matice slovenskej v Srbsku a predsedov miestnych odborov MSS. (s. 7) J. Čiep

22 Zázraky vôkol nás

23 MOZAIKA 24 Životom ťažko skúšaná 26 Spomínam na Londýn 30 Trpké nadčasy

31 KULTÚRA 31 Krojovaná umelkyňa je moderná žena 32 Hodina na nezabudnutie 34 Metodické vzdelávacie podujatie

Portrét našej spisovateľky, poetky a prozaičky Viery Benkovej slovami maľovali účastníci besedy prebiehajúcej 12. mája v sieni Združenia spisovateľov Srbska vo Francúzskej 7 v Belehrade. (s. 32) O. Filip

39 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Ponechaní svojmu osudu 48 Čurug je predsa silnejší 51 Od Dunaja k strelnici...

Autorka titulnej fotografie: Ľubica Sýkorová

Z iniciatívy občanov Vrabačieho zámku v Kysáči a Rady Miestneho spoločenstva v časti dediny za železničnou traťou vyrástlo detské ihrisko. Sú na ňom hojdačky, veža so šmýkačkou, rebríky a iné herné prvky, čo potešilo deti, ale aj tamojších občanov. (s. 11) E. Šranková

Editoriál

Mediálna púšť a jej spúšť

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Foto: www.unsplash.com

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI



Zmeny pokroku sa začali prv, než sa nám stali voľby, a teraz búrka len silnie. Veď tí, ktorí majú v ruke holuba (pozor, holub môže symbolizovať aj strach či nečistú dušu!) si boli istí vo víťazstvo.

ik im však neberie ani štipku práva na presvedčenie vo volebnú výhru. Veď keby sa niekto aj chcel podujať na to, nemá k dispozícii základné zbrane: ani ľudské, ani materiálne zdroje. Mediálne ešte menej. Nastáva mediálna tma, alebo ako niektorí novinári hovoria: prichádza k vyfarbovaniu do ružova všetkých médií, ktorým sa doteraz darilo vymaniť sa z politickej závislosti (aspoň tej okatej). Dajsamisvete, ružová budúcnosť je predo dvermi. A medzi štyrmi múrmi svetlo pomaly zhasína. Keď prichádza k preberaniu moci politikmi (alebo v singulári: politikom) s autokratickými chúťkami, budzogáne v ich rukách najprv spadnú na médiá. Čerstvým príkladom toho je Rádio-televízia Vojvodina, donedávna akási oáza profesionálneho novinárstva a názorovej plurality. Rýchlo sa teda žiadalo takú oázu v Panónskom mori vysušiť! Veď mediálna púšť rodí najlepšie výsledky, ako je napríklad manipulácia davom. Tej sucho prospieva. Púšť v médiách alebo médiá v púšti veľmi rýchlo stlačia spúšť pomyselnej, nie doslovnej, pištole namierenej smerom k nám, obyčajným ľuďom, ktorí sme už aj tak dávno dehydrovali napriek silným spŕškam viacročných (či desaťročných?) sľubov o lepšom zajtrajšku. No čo je pre nás táto spúšť, keď mnohí už ani prstom nehneme. „Upratovanie“ v médiách, ako je RTVV, a ktoré vraj príde aj k nám, však hrozí, že paralyzuje aj myseľ. Hrozí, že nám myseľ budú bystriť násilnými metódami, ktoré sú dobre známe z 90. rokov. Kde sa znovu podeje sloboda prejavu, ktorú sme si celkom neosvojili ani v uplynulom období, poznačenom termínom autocenzúra? Autocenzurujeme sa alebo samovraždíme aj v týchto dňoch, ktoré prinášajú zmeny. Zmeny sú život. Ale meniť násilným spôsobom? Holub (nie mieru) je v rukách pokrokovo zmýšľajúcich ľudí, ktorí vraj prinášajú tieto zmeny. Všetci vieme, že holuby patria medzi lietajúce zvieratá a z ruky môžu… Áno, môžu. Ale ľudia tu zostávajú žiť. Ak sa nevysťahujú. Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  21 /4700/ 21. 5. 2016

Týždeň 

InPress

Euro(politiko) vízia Jasmina Pániková

ilovníci svetoznámej súťaže Eurosong minulý týždeň istotne sledovali prvé a druhé semifinálové kolo a s napätím čakali sobotňajšie finále. Systém udeľovania bodov jednotlivým piesňam (či krajinám) už roky vyvoláva podozrenia a vždy je už vopred známe, kto komu udelí 10 či maximálnych 12 bodov. Pravdaže, susedovci susedovcom. Takým hlasovaním sa vždy a vždy nastoľuje téza, že Eurosong je viac politická než hudobná šou. Vraj politika si každoročne zamieša prsty tam, kde by vôbec nemala. V tomto roku sa o tej politike hovorí a bude hovoriť v oveľa väčšej intenzite. Dôvod na to je víťazná pieseň 61. súťaže Eurosong. Ukrajinská pieseň zdvihla na nohy celú Európu. Možno nie kvôli rytmu, ale skôr textu piesne či politického úzadia, ktoré nesie. Víťazná pieseň pod názvom 1944 bola predmetom polemík aj pred samotnou súťažou. Dôvod na to je text, ktorý hovorí o deportácii vyše 240-tisíc Tatárov z územia Krymu počas Stalinovej vlády. Avšak širšia verejnosť (najmä ruská) si text vysvetlila aj ako kritiku na účet Ruska, čiže obsadenia Krymu ruskými vojakmi v roku 2014. Ruskí politici sú mienky, že pieseň znehodnocuje Rusko, zatiaľ čo organizátori Eurovízie ešte pred súťažou vyhlásili, že pieseň je v súlade s pravidlami súťaže, čiže neobsahuje politické konotácie, pre ktoré na súťaži niet miesta. Na dôkaz nepolitickej orientácie zakázali vlajky Kosova, Islamistického štátu, Palestíny, severného Cyprusu a dokonca aj Krymu! Zakázali publiku vniesť do arény vlajky Krymu a o niekoľko dní zvíťazila pieseň o tom istom Kryme. Zaujímavé! Fakt, že si politika zamiešala prsty aj do hudobnej súťaže (alebo je táto súťaž všetko, iba nie hudobná súťaž?!), naznačovali aj reakcie generálneho riaditeľa ukrajinskej televízie, ktorý niekoľko týždňov pred súťažou avizoval, že v prípade víťazstva ruského predstaviteľa Ukrajina sa nasledujúceho ročníka nezúčastní. Náhoda alebo úmysel – ukrajinský tím nebude cestovať, ale privíta všetkých účastníkov a aj toho ruského. Alebo nie? Zatiaľ nie je známe. Rusko sa o tom nevyjadrilo.

www.hl.rs

168 HODÍN

Noc a moc Oto Filip

ú známu myšlienku Leva Nikolajeviča Tolstého Všetky šťastné rodiny sú si navzájom podobné, každá nešťastná rodina je nešťastná svojím spôsobom, pokojne možno premietnuť aj na balkánske štáty a štátiky pre všetko, čo sa v nich práve deje. Totiž v každom z nich čosi škripí, naznačujúc, že nešťastie si nevyberá. Ako aj to, že každé je iné. Keďže sa patrí začať od pohľadu do vlastného dvora, sú tu súvahy, v plnej nahote odhaľujúce, v akom prostredí, dobe a okolnostiach žijeme. Za nami sú voľby, následne i povolebná kríza spôsobená vzájomnými obvineniami moci a opozície z volebných podvodov a krádeže, a ako ďalšie dejstvo spoločenskej a demokratickej drámy i vyčíňanie kukláčov v belehradskej Savamale. Nie náhodou za tmy a práve hneď po voľbách. Po búraní objektov nelegálnych a legálnych, pod rúškom noci, dodnes nie sme omnoho múdrejší ohľadom toho, kto konal a najmä prečo práve tak. Na zjavné a organizované narúšanie práv občanov vystali totiž adekvátne reagovania a opatrenia orgánov na rôznych úrovniach moci. Divné dejiny aj spôsoby týchto čias, na ktoré povereník pre informácie verejného významu a ochranu osob-



ných údajov Rodoljub Šabić trpko reagoval slovami, že je dobre, kým (nás) nebijú vo vlastných domoch. Slovo bitka, možné bitky, zrážky, nepokoje, prevrat, sa dosť často skloňovali v uplynulých dňoch. Aj v Banji Luke, kde pred týždňom po riadne vystupňovaných tenziách a rôznych apokalyptických scenároch súbežne prebiehal míting zástancov vedenia Republiky Srbskej a protesty opozície, aj v Podgorici deň predtým, keď vrelo v parlamente Čiernej Hory, v ktorom poslanci Demokratického frontu častovali premiéra Mila Đukanovića slovami: Milo je zlodej, na čo im ten odpovedal: Bravó, kreténi. Nemožno zabudnúť ani susedné Chorvátsko, ktorým tiež môže otriasť vládna kríza a kde ustašovstvo a ideológia niekdajšej NDCH naberá nový dych a vietor do plachiet. A je tu i Macedónsko, zmietajúce sa už dlhšie vo vlastnej chaotickej situácii bez toho, aby vedelo nájsť jasné východiská... Balkánske nepokoje rôznych rozsahov a dosahov zase do popredia začali vysúvať skutočnosť, že je naše pásmo politicky a hospodársky nestabilnou časťou Európy. Spôsobuje to tak frustrácia tunajších národov, nazdávajúcich sa, že sa ich politickí lídri neangažujú dostatočne v najlepšom záujme svojich občanov, ako aj konštantne zlá ekonomická

situácia, podrývajúca nádeje na krajší zajtrajšok. Akoby ani to nestačilo, stúpa nedôvera k eurointegračným procesom, ktoré stále neprinášajú konkrétne výsledky. Nie teda vždy platí, že kde je vôľa, tam je i cesta. Vôľa u nás je, no cestu hatí nedostatok nadšenia členov Európskej únie k priberaniu nových členov. Následkom toho je trvanie na čoraz prísnejších podmienkach v prístupovom procese. My máme svoje frustrácie a zlé stavy balkánskej demokracie, tešiac sa možno z toho, že ani Európska únia to nemá na ružiach ustlané. Trápi ju celý rad kľúčových problémov: otázka zotrvania Veľkej Británie v nej, grécka kríza a dlhy, dosť skromný ekonomický rast, stagnácia a pokles produktivity, napätie vo vzťahoch s Ruskom, migračná kríza... Na rozdiel od nás a tunajšieho chaosu, tam však vládne poriadok. Namiesto poklesu aspoň stagnácia alebo i rast, namiesto rozčarovania nádej, namiesto rozkolu súdržnosť. Solidarita a spolupatričnosť, právny štát a spoločné hľadanie východísk sú čímsi, čo sa rozumie samo sebou. Preto je i únia mimoriadne odolná, lebo vie, ako čeliť náporu problémov. Na rozdiel od nás tunajších, ktorí sa točíme v začarovanom kruhu záujmov, a často nevieme, ako z neho.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

Prof. Dr. ZORANA LUŽANINOVÁ, ŠTÁTNA TAJOMNÍČKA MINISTERSTVA ŠKOLSTVA, VEDY A TECHNOLOGICKÉHO ROZVOJA

Veda spája ľudí Oto Filip – Môže stúpať záujem o vedu v situácii, keď táto zápasí s početnými problémami? – V prvom rade je ťažko presne stanoviť hranicu, čo je to konkrétne veda. Podľa mňa, každého, kto čosi skúma alebo sa angažuje na niektorých nových objavoch, ve-

Informačno-politický týždenník

ciach možno označiť za vedca. Pojem vedec nie je určitý druh povolania. Každý univerzitný profesor by sa mal zaoberať vedou, podobne tomu ako sa ňou zaoberajú vedeckí bádatelia. Jasné je, že by veda musela mať ešte viac prostriedkov, že by sa mala viac vyvíjať, no najpodstatnejšie vo všetkom je to, že by táto mala spájať ľudí.

Totiž to, čo je spoločné všetkým nám na tejto planéte, je práve veda. Ke ď že som ja povolaním matematičkou, uvediem len to, že si neviete ani len predstaviť, koľko matematika spája ľudí, bez ohľadu na to, na ktorej svetovej rovnobežke sú. Ak je čosi spoločné, a ak sa čosi spolu robí v prospech ľudí a celého ľudstva, tak je to, alebo to musí byť veda. • TÝŽDEŇ •

PLATFORMA PRE STRATÉGIU INTEGRÁCIE NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN V REPUBLIKE SRBSKO

Základ, na ktorom možno stavať ďalej Oto Filip

raví sa, že si nová doba pýta i nové odpovede na staronové témy a dilemy, pomery a problémy. V tomto kontexte sa možno dívať aj na vznik jedného zo zásadných dokumentov, týkajúcich sa súčasnej a budúcej menšinovej politiky, – Platformy pre stratégiu integrácie národnostných menšín v Republike Srbsko – chápanej ako návrh, na základe ktorého by príslušné štátne orgány mohli rozvíjať vlastnú Štátnu stratégiu integrácie národnostných menšín v Srbsku. Ako uvádza vedúci odborno-výskumného tímu Dr. Dušan Janjić, predseda Výkonného výboru Fóra pre etnické vzťahy, vo viacročnej práci na platforme účinkoval celý rad renomovaných expertov a spolupracovníkov. Pritom bola nadviazaná spolupráca aj s predstaviteľmi Národného zhromaždenia a vlády Srbska, štátnej správy a lokálnych samospráv, nezávislých telies, ná-

rodnostných rád menšín, politických strán, mimovládnych organizácií, s expertmi domácimi a zahraničnými. Čiže strategicky a tematicky vhodný prístup, vyplývajúci z vytýčeného poslania, ktorým je budovanie Srbska ako spoločnosti spolupráce a tolerancie, chrániaceho špecifickosti a zvlášť práva národnostných menšín. Cieľ je jasný: orientovať menšinovú politiku k integrácii a k objavovaniu spôsobov, ako poskytnúť tie pravé odpovede na skúšky menom etnická segmentácia Srbska alebo rast medzietnickej dištancie a nedôvery. A sú tu, samozrejme, aj úlohy vzťahujúce sa na aktívnu účasť celého radu zainteresovaných v prístupových rokovaniach, zvlášť o kapitolách 23 a 24. Okrem vstupnej časti platformy, obsahujúcej predslov, stručnú víziu, poslanie a základné úlohy, viac ako osemdesiat percent 36-stranového dokumentu formátu A 3 tvoria Odporúčania pre budovanie integračnej menšinovej politiky. Začínajú sa zveľaďovaním ústavné-

TURISTICKÉ PERSPEKTÍVY APV

ho a zákonodarného rámca tejto oblasti, aby pokračovali dobudovaním inštitučného rámca menšinovej politiky a pôsobenia národnostných rád národnostných menšín. Treťou sférou sú konkrétne skúšk y spoločenského a politického postavenia príslušníkov národnostných menšín v Srbsku: od ich účasti vo verejnom a politickom živote a v rozhodovaní, cez oblasť vzdelávania, kultúry a kultúrnej politiky vo funkcii integrácie, médií s osobitným dôrazom na záväzky verejného servisu, po ekonomický a demografický rozvoj, otázku migrácií, či tie týkajúce sa úloh politických strán a ich vedenia. Štvrtý segment dokumentu sa týka Rómov, piaty bilaterálnych vzťahov so susednými štátmi a problému tzv. nových menšín. Záverom platformy je oblasť súvisiaca

s našimi rokovaniami s Európskou úniou, samozrejme, s akcentom na prístupové kapitoly 23 a 24. V týchto dňoch a týždňoch zintenzívnených rozpráv o potrebe založiť Ministerstvo pre ľudské a menšinové práva, význam platformy je hlavne v tom, že poskytuje dosť dôkladný prierez súčasnej menšinovej politiky, jej zásad a problémov vznikajúcich pri jej praktickom uplatňovaní, ako aj viaceré pohľady, názory a východiská ohľadne toho, ako dnes chrániť alebo zajtra zveľaďovať celý rad práv: od ľudských a menšinových, po práva týkajúce sa rodovej rovnosti, migrantov či osôb vystavovaných diskriminácii. Stručne, platforma jasne naznačujúca, aké by mali byť terajšie a budúce štarty a politiky vo viacerých citlivých spoločenských oblastiach.

dve desaťročia vo funkcii rozvoja turistickej ponuky, je Burza Turistickej prizmy, zoskupujúca zainteresované cestovné kanceláností v našich dedinách a rie, predstaviteľov mestečkách, výrazne sa hotelov a pohosopierajúci o viacfunkčné tinných objektov, pôdohospodárstvo. rôznych odborníHlavným cieľom tzv. kov a novinárov, tak dedinského turizmu je tých našich, ako aj nielen zabezpečiť udrz regiónu. V posledžateľný rozvoj rurálnych ných rokoch sa toto spoločenstiev, ale i zabezpodujatie organipečiť dodatočné príjmy Aby aj takýchto zuje ruka v ruke vidieckeho obyvateľstva, turistov bolo viac... s konferenciami na základe zjednotenia turistických zaujímavostí, služieb lekárskeho turizmu, ktorý u nás a sekundárnych aktivít. U nás síce má nemalé možnosti rozvíjať sa. toto odvetvie turizmu nie je dosta- Vzorom v tom môže byť susedné točne usporiadané a je i dosť živelné, Maďarsko, ktoré podobné prírodné takže by ho bolo treba viac plánovať a klimatické podmienky využíva a kontrolovať v súlade s lokálnymi neporovnateľne účinnejšie od nás. limitmi. Zaujímavý je napríklad Perspektívy teda sú, viaceré z nich údaj, že sa tomuto druhu turizmu sa aj realizujú, no tempo je však dosť Srbsko začalo venovať v rokoch pomalé. Na to, čo by sme z uvedesedemdesiatych, o čosi skôr ako ného odvetvia chceli získať a mať, Slovinsko, no dnes sme v pozícii, treba aspoň mať ráznejší prístup. A že sa práve od Slovincov máme o reagovať rýchlejšie od iných, lebo je konkurencia aj v tomto hospoňom čo učiť. Jednou z akcií, ktorá je takmer dárskom odvetví výrazná.

Žiada sa ráznejší prístup O. Filip

oci Vojvodina nie je v rámcoch svetových známou turistickou destináciou, má azda všetky potrebné predpoklady, aby sa za podpory kvalitného destinačného manažmentu a na základe rozvoja partnerstva so všetkými zainteresovanými činiteľmi stála širšie známou, úspešnou a vyvinutou turistickou oblasťou. Ako komplexný a viacúsekový priemysel, v ktorom žiadna zložka nemá kontrolu nad úhrnným produktom, turizmus najviac závisí od súhry navzájom poprepletaných činiteľov, spolu vytvárajúcich synergický účinok robiaci turistickú destináciu lákavou. Základných činiteľov turistickej destinácie je viac: jej atraktivita, motivujúca príchod návštevníka, výhody zahŕňajúce služby a možnosti pobytu, taktiež základnú infraš• TÝŽDEŇ •

truktúru, sprístupnenie destinácie pozemnými alebo vodnými cestami – loďami na Dunaji – imidž lokality, ceny, ľudské zdroje. Vzhľadom na vplyv uvedených elementov, jasné je napríklad prečo v turistickej ponuke Srbska dominujú práve Belehrad a Nový Sad ako mestá, prípadne kúpele vo vnútrozemí. Keďže sa turizmus čoraz väčšmi orientuje na jednotlivca, spôsobuje to aj nové obsahy venované kvalitnému tráveniu jeho voľného času, rôznym zábavám a školeniam, ochrane životného prostredia, spolupráci s lokálnymi spoločenstvami. Dunaj je napríklad jedným z kľúčových zdrojov a možností rozvoja tunajšieho turizmu. Aj pre svoju atraktivitu, aj pre obsahy na ňom a pri ňom, ako sú nautika, vínny turizmus, rybolov, športový turizmus. Je tu, samozrejme, i neprehliadnuteľný vidiecky turizmus, reprezentovaný celým radom akcií, podujatí a gastronomických mož-

21 /4700/ 21. 5. 2016

Týždeň NO COMMENT

Zátišno pred búrkou

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Dynamizujúci sa tzv. biely mor a zvýrazňujúce sa „odlety“ čo bocianov, čo mladých ľudí, ba detí a vlastne i celých rodín nielen z Vojvodiny, ale vôbec zo Srbska, prizývajú otázku: dokedy sa jednotlivci, politické strany a záujmové zoskupenia budú hašteriť, navzájom obviňovať, môžbyť zajtra – pozajtra kántriť nielen verbálne? Žeby dovtedy, kým vládam, či dákej tam poslednej vláde zostane iba slepo oddaný zvyšok obyvateľstva? Nikto nevsádza na staré výstražné porekadlo: Nech psom tráva rastie, keď kone podochnú. A je najvyšší čas zobrať si ho k srdcu. Spamätať sa, nasadiť sivú hmotu, ak ešte dáka zostala; kým nie je neskoro. Niektoré veci naskutku pripomínajú, že dejiny sa opakujú. Aj pred temer troma desaťročiami najprv rinčali verbálne zbrane. Slová, tie jedovaté šípy sa osvedčili ako

výborný materiál pod kotol, v ktorom sa varila polievka nesvárov. Noví lodivodovia by museli mať na zreteli, ako to dopadlo. Nemali by mať dve tváre; jednu pre domáce použitie a druhú pre Európsku úniu, do ktorej, však sa dušujú, Srbsko chcú dostať a dostanú. V opačnom prípade cesta vedúca k tomu, čomu sa v civilizovanom svete hovorí usporiadaná spoločnosť, sa ocitne v slepej uličke. Bez zastavenia odlivu obyvateľstva, bez úplných občianskych slobôd (ktorých súčasťou sú i slobodné nezávislé médiá), bez dôkladného uplatnenia práv národnostných menšín to bude skôr čelom vzad, než – dopredu! Ó, aké skvelé by bolo konečne sa mýliť! A uznať si, v avizovanom blahobyte, vlastnú novinársku a ľudskú chybu, ospravedlniť sa a konzumovať v mieri a pokoji krajšiu a šťastnejšiu budúcnosť.

INÝ NÁHĽAD

visnuté májové chmáry na nízkej oblohe, z ktorej už namiesto dažďa malo pršať prepotrebné teplo, ani čo by veštili búrku, ktorá ešte len má nasledovať. V tomto našom mori (bez)nádejnej nádeje, nad ktorým straší neodbytná mora, nenapraviteľným optimistom sotva durová tónina prítomného textu lahodí. Lenže, dovolíme si domnienku, že azda iba slepý neakceptuje zjavné dusivé zátišno, aké sa vie rozhostiť pred hromobitím. Temer mŕtva hladina zjavne kontrastuje s pomaly zabudnutým predvolebným hlukom. Ktorý sa vystupňoval hneď po voľbách 25. apríla. Len čo sa očakávania zainteresovaných strán skonfrontovali s výsledkami, ktoré, akože inak, museli čiastočne podstúpiť opravnú skúšku. Po ktorej sa začalo – čakanie. Na deň, keď zvolení poslanci a výborníci zasadnú do lavíc republikového parlamentu, respektíve vojvodinského a lokálnych zhromaždení. Aby zložili prísahu a zvolili novú vládu. S ktorou vládou a jej hlavou vykročíme rezko, jaj bože, zase raz, za lepšou budúcnosťou. Už pred voľbami do Zhromaždenia AP Vojvodiny bolo počuť, že cieľom Aleksandra Vučića je – oslobodiť Vojvodinu. Náznaky „oslobodenia“ na pôde niektorých lokálnych samospráv boli zjavné už niekoľko mesiacov predtým. Trebárs sa len rozbieha (alebo je predsa v pokročilom štádiu?) proces smerujúci k ustanoveniu nových vlád v republike a pokrajine, ako i výkonných rád v zhromaždeniach miest a obcí, už začali „padať hlavy“ vo verejných ustanovizniach. „Meč slobody“ úradoval vo verejnom servise Vojvodiny, bez ohľadu na skutočnosť (alebo, vlastne akiste práve s ohľadom na tú istú skutočnosť), že sa z profesionálneho hľadiska zo smršti spôsobenej tzv. antibyrokra-

tickou revolúciou dokázal opäť sprofesionalizovať a vzniesť vysoko na mediálnom nebi, trebárs do istej miery okliešťovaný politickými turbulenciami. Ako oznámila koalícia mimovládnych organizácií Občianska Vojvodina, generálny riaditeľ Rádio-televízie Vojvodina Srđan Mihajlović rezignoval následne politických nátlakov, zmenený bol programový riaditeľ Rádio-televízie Vojvodina Slobodan Arežina a štrnásti redaktori... V oznámení Občianskej Vojvodiny sa o. i. uvádza „že politické násilie, ktoré sa realizuje v Rádio-televízii Vojvodina, znamená začiatok novej veľkej očisty médií – podľa vzoru takzvanej jogurtovej revolúcie – vo vojvodinských inštitúciách zo strany falošného proeurópskeho a naskutku autoritatívneho nacionalistického a centralistického režimu Aleksandra Vučića“. Vo chvíli, keď vznikal tento text, dostali sme do redakcie správu, v ktorej sa hovorí, že odchádzajúca vláda AP Vojvodiny analyzovala (neúplné) výsledky výskumu rezortného pokrajinského sekretariátu zacieleného na čoraz okatejšiu tendenciu opúšťania vzdelávacieho procesu zo strany žiakov základných a stredných škôl. Základnú školu vraj predčasne opúšťa 9,04 % žiakov a strednú školu neukončuje až 12,89 %. Medzi dôvodmi sa najčastejšie spomína opakovanie triedy a hneď potom (u žiakov základných škôl!) – presťahovanie žiakov do zahraničia alebo mimo územia pokrajiny... Od školského roku 2012/13 klesá i počet detí, ktoré neboli zapísané do predškolských ustanovizní, taktiež predovšetkým pre zmenu bydliska a – odchod do zahraničia. Aj Stratégia rozvoja vzdelávania v Srbsku do roku 2020 konštatuje ubúdanie žiakov a škôlkarov. O podobnej analýze na území Srbska zatiaľ nevieme, je však známe, že zatiaľ neexistujú systémové riešenia, ktoré by zamedzili „odlet bocianov“.

Ďuro Varga

Juraj Bartoš

• TÝŽDEŇ •

MATICA SLOVENSKÁ V SRBSKU

Pracovný zraz matičiarov v Petrovci Jaroslav Čiep

voje 27. zasadnutie Správna rada Matice slovenskej v Srbsku spolu s predsedami miestnych odborov MSS uskutočnila v Dome MSS Ľudovíta Mišíka, kam pricestovali predstavitelia zo 17 prostredí, v ktorých sa zachováva slovenské povedomie, ako i matičný život. Matičiari absolvovali rokovací program, v rámci ktorého sa posudzovali a schvaľovali správy o činnosti MSS a finančné správy za rok 2015, plán práce na rok 2016, diskutovali o pálčivých problémoch, ktorých sa nielen v poslednom čase dosť nakopilo, ale zaujali aj stanovisko o predaji starého matičného automobilu Škoda Felícia, darovaného kedysi od nebohého darcu Ľudovíta Mišíka z Ružomberka. Po privítaní, minútke ticha pre zosnulých, predsedu jánošíckych matičiarov Pavla Kríža a bývalého predsedu novosadských matičiarov Jaroslava Feldyho, ako i zistení kvóra, pracovné predsedníctvo v čele s predsedníčkou MSS Katarínou Melegovou-Melichovou si zvolilo overovateľov zápisnice. V pokračovaní matičiari schválili zápisnicu z 26. zasadnutia SR MSS, ktoré sa konalo 6. júna 2015 vo Vojlovici. Potom sa už dali na rozoberanie vlaňajších správ a takmer v polovici roka už pomaly i niektorých zrea-

lizovaných plánov práce MSS na bežný rok. O tom, prečo je tak neskoro zvolané zasadnutie SR, odôvodnenie bolo, že preto, lebo sa predsedníctvo rozhodlo schôdzu nezvolávať počas predvolebnej kampane. V obsiahlej a dlhej diskusii o matičnej práci bolo počuť aj hodne kritických slov. Bolo slovo aj o tom, že SR nemôže mať zodpovednosť za prácu MSS, lebo nemala schôdzu takmer celý rok. Ale tiež bolo počuť priania, aby sa na pracovné zasadnutia matičných štruktúr nevolali vysokí hostia, lebo je potom také zasadnutie vonkoncom nie

Minútka ticha pre zosnulých matičiarov

Matičné auto Škoda Felícia je už v nepojazdnom stave • TÝŽDEŇ •

Pracovné predsedníctvo

pracovné, ale skôr kurtoázne, ako aj poznámky, že Matica verejne nereaguje na krivdy a nezaujme postoje o stave Slovákov. Keď ide o samotnú správu, kvitovalo sa, že je v nej zachytené to, čo Matica robila, ale chybuje mnoho toho, zvlášť toho, čo sa urobiť nepodarilo. Z celkového počtu 30 MOMS správu o vlastnej práci doručilo iba 16 MOMS a ani jedna matičná komisia nedodala svoju správu a aj o tom sa viedla obsiahla diskusia. Či sú tie MOMS vôbec „živé“, či Matica tratí živnú pôdu a či je vôbec strešnou organizáciou?! Rozmýšľania niektorých matičiarov šli aj v smere zlučovania dvoch MOMS, alebo aj podať

nápomocnú ruku tým, ktorí na aktívnejšiu prácu jednoducho nemajú kapacity. Prítomní sa zhodli, že správu treba doplniť informáciami, či jednotlivé komisie pracujú alebo nie. Nastolila sa aj otázka (ne)vyplatenia úhrady trov pre podpredsedu Pavla Baláža z Kovačice, ako ponosy Kovačičanov, že nedostávajú finančnú podporu z ich obce, kým iní delegáti potvrdili, že ich prácu podporujú obce Báčsky Petrovec, Stará Pazova, Odžaci, Šíd... Keď ide o aktuálnu situáciu ohľadom života Slovákov v krajine, matičiari ju zhodnotili ako alarmujúcu – aj z toho dôvodu, že v nedostatku materiálneho zabezpečenia a obživy rodín je veľký nával natrvalo opustiť Srbsko. Dokladovali to aj početnými žiadosťami o osvedčenie zahraničného Slováka, ktoré práve Matica vybavuje za splnomocnenia Veľvyslanectva Slovenskej republiky. Delegáti v pokračovaní zasadnutia rokovali o návrhoch a schválili návrh na matičné uznania za rok 2015, kým rozhodnutie, kto bude nositeľom Plakety Janka Bulíka, ponechali na športovú komisiu. V rámci posledného bodu týkajúceho sa informácií, otázok a návrhov, matičiari sa dohodli, že zasadnutie Zhromaždenia MSS bude v nedeľu 29. mája o 17. hodine v sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec.

21 /4700/ 21. 5. 2016

Ľudia a udalosti Zvolili nové obecné vedenie ŠÍD

Stanislav Stupavský

pondelok 16. mája sa konalo konštitutívne zasadnutie Zhromaždenia obce Šíd, ktoré otvoril a do voľby nového predsedu ho viedol najstarší výborník Nikola Vidić. Najprv predsedníčka obecnej volebnej komisie Milica Raketićová podala správu o výsledkoch volieb na lokálnej úrovni. Ako uviedla,

Velimir Ranisavljević, predseda Zhromaždenia obce Šíd

najviac výborníckych mandátov zo spolu 39 získala Srbská pokroková strana, až 23. Koalícia Demokratickej strany, Ligy sociálnych demokratov Vojvodiny,

Predrag Vuković, predseda Šídskej obce Budova obce

Sociálnodemokratickej strany a Hnutia zelených získala 6 mandátov, Srbská radikálna strana má 5 mandátov a Socialistická strana Srbska takisto 5 mandátov. Volebná komisia navrhla verifikovať mandáty 39 nových výborníkov podľa výsledkov volieb a podľa poradia na volebných listinách. Keďže na správu a návrhy nebolo pripomienok, zhromaždenie mandáty potvrdilo a výborníci zložili slávnostnú prísahu. Hneď po prísahe výborníci opozície okrem predstaviteľa Hnutia zelených a jedného člena Socialistickej strany Srbska opustili zasadačku, lebo sa nechceli zúčastniť v ďalšej práci zhromaždenia.

Na návrh výborníkov Srbskej pokrokovej strany a PUPS za predsedu zhromaždenia je zvolený Velimir Ranisavljević z dediny Ilinci, inak technik cestnej dopravy a člen Srbskej pokrokovej strany. Za podpredsedu zhromaždenia zvolili Nikolu Vidića z PUPS. Nasledujúci bod rokovacieho programu mal trochu slávnostný ráz, keďže doterajšia tajomníčka zhromaždenia Ljubica Todorovićová-Slavnićová odstúpila z funkcie pre odchod do dôchodku. Za novú tajomníčku Zhromaždenia obce Šíd na nasledujúce 4 roky bola zvolená Milana Momčilovićová-Svilokosová, dipl. právnička. Medzi najzaujímavejšie body ro-

kovacieho programu patrila voľba nového predsedu obce, jeho zástupcu a členov Obecnej rady. Na návrh výborníkov Srbskej pokrokovej strany a PUPS za predsedu obce Šíd je zvolený Predrag Vuković, dipl. ekonóm zo Šídu, a za jeho zástupcu Zoran Semenović, dipl. agroekonóm zo Šídu. Novými členmi lokálnej vlády sa stali Dragan Gutić, Đorđe Tomić, Dalibor Starovlah, Mito Avramov, Milena Petko, Milomir Uglješić, Živan Ilić, Vera Cikuša a Cvjetko Rakić. Po voľbe čelných ľudí zhromaždenie rozhodlo o pracovnom pomere predsedu a podpredsedu Zhromaždenia obce, ako aj členov obecnej vlády. Na zasadnutí zvolili aj Výbor pre administratívne a mandátno-imunitné otázky.

STARÁ PAZOVA

Zdravotné sestry oslávili svoj deň

Anna Lešťanová

príležitosti Medzinárodného dňa zdravotných sestier staropazovský Dom zdravia Dr. Jovana Jovanovića Zmaja usporiadal vo štvrtok 12. mája malú slávnosť. Medzinárodný deň sestier je pripomienkou dňa narodenia zakladateľky moderného ošetrovateľstva Florence Nightigaleovej, ktorá sa narodila v talianskej Florencii 12. mája 1820. Ako bolo počuť počas štvrtkového programu vo veľkej zasadačke Zhromaždenia obce, zdravotné sestry v tejto veľkej staropazovskej ustanovizni sú mimoriadne pracovité, verné svojmu humanitnému povolaniu a vždy ochotné poskyt-

www.hl.rs

Sestry s ďakovnými listinami

núť pomoc pacientom. V DZ Dr. Jovana Jovanovića Zmaja, ktorý je inak vyhlásený za jednu z najlepších zdravotníckych ustanovizní v Srbsku, je zamestnaných 206 zdravotných sestier a technikov. Zdravotným sestrám k ich dňu v mene ustanovizne zagratulovala

Informačno-politický týždenník

Dr. Snežana Tabakovićová, zástupkyňa riaditeľa, ktorá im zároveň zaželala, aby aj naďalej nanajvýš profesionálne vykonávali svoje pracovné úlohy. Hlavná zdravotná sestra Slađana Grujićová potom siedmim sestričkám odovzdala ďakovné listiny. Ďakovné listiny

dostali: Gordana Glišićová, Snežana Spišićová, Daliborka Mrđová, Slavica Čapová, Jovanka Zdravkovićová, Mira Bošnjakovićová a Slavica Vulićová. V príhovore S. Grujićová o. i. povedala, že zdravotné sestry sú najpočetnejší káder v zdravotníckych ustanovizniach a mladým sestrám poradila, aby sa pri vykonávaní pracovných úloh učili od starších a skúsenejších kolegýň. O tom, že sestričky sú usilovné a šikovné aj mimo svojho pracovného miesta, dosvedčila inštalovaná minivýstava ich ručných prác, obrazov a iných ozdobných predmetov. Na spestrenie slávnosti odznel kratší hudobno-poetický program. • ĽUDIA A UDALOSTI •

V ALIBUNÁRI KONŠTITUOVALI OBECNÉ ZHROMAŽDENIE

Zuzana Đukićová znovu v čele zhromaždenia Vladimír Hudec

Alibunári v pondelok 16. mája konštituovali obecné zhromaždenie v novom zložení, zvolenom vo voľbách 24. apríla. Konštitutívne zasadnutie otvoril a po voľbu nového predsedu Zhromaždenia obce ho viedol najstarší výborník Siniša Gavrančić. Správu volebnej komisie o uskutočnených voľbách podala predsedníčka volebnej komisie Biljana Vragovićová. Podľa tej správy najviac výborníckych mandátov získala Srbská pokroková strana – 12, Socialistická strana Srbska získala 4 mandáty, Demokratická strana 3, Liga sociálnych demokratov Vojvodiny 2, a po jedného výborníka v zhromaždení majú ešte aj Srbská radikálna strana a Srbská národná strana. Výborníci správu jednohlasne schválili, a potom väčšinou hlasov verifikovali

mandáty 23 výborníkov. Pomer síl v alibunárskom lokálnom parlamente po voľbách sa teda nerozlišuje od toho spred volieb. Pokrokári aj teraz majú absolútnu väčšinu a mohli lokálnu moc utvoriť aj sami. Počas hlasovania sa predsa ukázalo, že v povolebných dohovoroch je utvorená širšia koalícia, v ktorej je spolu 18 výborníkov SNS, SPS a LSV, pokým v opozícii zostali demokrati, radikáli a výborník Srbskej národnej strany. Takto utvorená výbornícka väčšina v pokračovaní zasadnutia tajným hlasovaním rozhodla, že aj v nastávajúcom štvorročnom období v čele zhromaždenia bude Jánošíčanka Zuzana Đukićová (SNS); jej zástupcom sa stal Aurel Murgu (LSV). Novozvolená predsedníčka potom do funkcie tajomníka zhromaždenia navrhla doterajšiu

tajomníčku Biljanu Vragovićovú a výbornícka väčšina tento návrh schválila. Týmto činom je zhromaždenie aj formálne konštituované. V pokračovaní výbornícka väčšina za predsedu obce zvolila doterajšieho čelného človeka obce Predraga Belića a Staronová dvojica v čele členmi Obecnej rady sa stali Adria- obce: Predrag Belić a Zuzana na Sferová, Danijela Lončarová, Đukićová Vojislav Diklić, Tamara Radojčićová, Danilo Ćirić, Zorana Bratićová a výborníkom za dôveru, ako aj tým, George Rošu. Predseda obce však ktorí nehlasovali a odkázal, že využil svoje právo, aby kandidáta okrem toho, že žijú v tej istej obci, na svojho zástupcu navrhol do- nemajú nič viac spoločné. – My aj naďalej budeme bojovať datočne. Prihovárajúc sa prítomným, no- za úsmevy na detských tvárach a za vozvolený predseda obce krátko nové pracovné miesta. Podstatou vyhlásil, že tým, že vo voľbách nášho programu je práca a poriadôveru dali Srbskej pokrokovej dok a verím, že v priebehu naslestrane, občania Alibunárskej obce dujúcich štyroch rokov vykonáme ukázali, že si všimli to, čo lokálna všetko, čo sme občanom sľúbili, – samospráva v čele so SNS vykonala povedal na záver staronový čelný v uplynulom období. Poďakoval človek Alibunárskej obce.

Z 83. MEDZINÁRODNÉHO POĽNOHOSPODÁRSKEHO VEĽTRHU

Poľnohospodárstvo má šancu, ale potrebuje podporu Ľubica Sýkorová

poľnohospodárska technika a stroje zaajväčšia veľtrhová hraničných a domáudalosť v Srbsku a cich výrobcov. jeden z piatich najPoľnohospodárvýznamnejších poľnosky veľtrh aj v tomto hospodárskych veľtrhov roku potvrdil, že stále v Európe, ktorý trval od predstavuje pevné 14. do 20. mája 2016, v zázemie pre úspešnú piatok zatvoril svoje brákomunikáciu odborny. Sedemdňový „festival níkov z oblasti agráru poľnohospodárstva“ aj v a poľnohospodárov, Snímka z inscenácie Pán Jowialski poľského tomto roku prilákal na no- dramatika Alexandra Fredra z roku 1955 prispieva k rozvoju vosadské výstavisko veľký domáceho poľnohospočet návštevníkov. Za účasti k rýchlejšiemu rozvoju celého podárstva a prináša aj zážitok pre početných hostí z domova a zo Srbska. širokú verejnosť. Aj preto patrí Bohatá ponuka výrobkov, novi- medzi najvýznamnejšie podujatia zahraničia veľtrh otvoril prezident Srbska Tomislav Nikolić. Vo niek, informácií, vystavovatelia z v oblasti poľnohospodárstva v svojom príhovore vyzdvihol, že viac ako 60 krajín sveta, početné tejto časti Európy. V tomto roku sa domáce poľnohospodárstvo a celý prezentácie, semináre, to všetko ho zúčastnil veľký počet vystavoagrosektor začali uskutočňovať bolo ponúknuté v Novom Sade. vateľov z Číny, organizované boli projekty, ktoré by mali prispieť Predstavená bola najmodernejšia kolektívne výstavy z Talianska,

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Holandska, Rakúska, Maďarska, Turecka, Česka a Španielska. Partnerskou krajinou bolo Taliansko. Na Národnej výstave dobytka, ktorú podporilo Ministerstvo poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia, sa predstavil oveľa väčší počet dobytkárov ako v minulom roku. So svojimi 1 601 kilogramami pútal pozornosť návštevníkov štvorročný býk Kokan, či 180-kilogramový baran Beli Gruja. Na Poľnohospodárskom veľtrhu každoročne je prezentovaná široká ponuka poľnohospodárskych strojov. V tomto roku pozornosť návštevníkov, ale aj odbornej verejnosti, upútal napr. traktor Fendt 1050 – top model s 500 konskými silami maximálneho výkonu a cenou 300 000 eur (bez DPH). A takýchto noviniek bolo viac. Aby sme ich videli aj na našich poliach, potrebná je silná podpora domáceho agrosektoru zo strany štátu. Okrem toho naše poľnohospodárstvo potrebuje dobre nastavený systém, ktorý domácich výrobcov nebude brzdiť, ale ich intenzívne podporovať. Poľnohospodárstvo má šancu, len mu treba pomôcť.

21 /4700/ 21. 5. 2016

Ľudia a udalosti ANI PO ZOPAKOVANÝCH VOĽBÁCH VO VAJSKE

Nemá to konca-kraja! Juraj Pucovský

lehote obecná nepodajú sťažnosť Správnemu volebná komisia súdu, resp. ak ich sťažnosti súd okálne voľby dostala námiet- odmietne. Znamená to, že treba výborníkov do ky na správu počkať ešte niekoľko dní, aby sa Zhromaždenia o v ýsledkoch obce Báč zatiaľ neod dvoch listín. majú konca-kraja. Sú to koalícia Po zopakovanom Zo slov ku skuthlasovaní 13. mája kom – Demo2016 na volebných kratická strana, miestach 15 a 19 Liberálnodemov dedine Vajska, kratická strana kde bolo úhrnne a Demokratický zapísaných okolo zväz Chorvátov 600 voličov, obecná Vojvodiny – Mr. volebná komisia o Tomislav Bogudeň neskoršie podanović, ako i skupila správu o konečna občanov Mirko ných výsledkoch. Kedy sa konštituuje nové zloženie Zhromaždenia obce Báč? Pušara a občania Očakávalo sa, že Báča proti okránapokon bude známe, ktoré lis- nadchádzajúce štyri roky. dačom. Obecná volebná komisia V stanovenej 24-hodinovej pripomienky dvoch uvedených tiny získali koľko mandátov na listín odmietla ako neopodstat- Predseda OVK Dragan Predojević prejavuje hodne nené. Predseda obecnej volebnej trpezlivosti LETMO Oto Filip komisie Dragan Predojević nám tesne pred uzávierkou vytvorili podmienky na udelenie tohto čísla novín povedal, že mandátov výborníkom jednotStratégia rozvoja kultúry, na základe ich správa bude konečná po livých politických strán, koalícií článkov 19 a 20 Zákona o kultúre vypršaní lehoty na sťažnosti (24 a skupín občanov a mohlo konz roku 2009, mala byť schválená hodín od prijatia rozhodnutia), štituovať nové Zhromaždenie vládou a parlamentom ešte v roku Oto Filip ak nespokojní nositelia listín obce Báč. 2010. Márna snaha. Dodnes neuzrela iele si v živote stanovujeme svetlo sveta, hoci v polovici februára takmer všetci: od ľudí po inšti- 2016 zelenú dostali i zmeny spomí- KOVAČICA túcie. Ich naplnenie je v prípade naného zákona. Nereálny počet, žiadny počet, do týchto druhých najreálnejším obrazom úspešnosti vytýčených predsa- tretice i čosi ďalšie. Obrazne sa tomu vzatí a správnosti určenej cesty. Hoci v ľude zvykne hovoriť, že ľavá ruka všetko to je dobre a dávno známe, nevie, čo robí pravá. Premietnuté do nie je jasné, prečo sa mnohé plány celospoločenskej roviny, ide o jav, do budúcnosti nedaria. Či len pre pre ktorý je príznačné, že tvorcovia celý rad objektívnych, alebo aj pre verejných politík nastupujú nekoordinovane a sólo, každý úzko zameraný subjektívne okolnosti? epilógu ošemetnej situácie v Gymnáziu Mihajla Pupina v Kovačici, Na jednom z vlaňajších okrúhlych na vlastnú oblasť. Následok je jasný: o ktorej sme písali v minulom čísle, prišlo vo štvrtok 12. mája. stolov v Belehrade odznel údaj, že to dobré pre jedného sa stáva záťaNa základe rozhodnutia pokrajinského tajomníka pre vzdelávamáme približne 160 štátnych stra- žou pre iného. Konkrétny príklad: tégií. Pekný počet, keby obrovská trend redukovania zamestnancov vo nie Mihályho Nyilasa, ktorý sa odvolal na Zákon o základoch systému väčšina nich nezapadla prachom, verejnom úseku brzdí zamestnávanie vzdelávania a výchovy, novou úradujúcou riaditeľkou sa stala Tatiana a keby uskutočnenie iných neprebie- osôb, ktoré prácu potrebujú ako soľ, Brtková, profesorka telovýchovy a diplomovaná fyzioterapeutička z Kovačice. Brtková túto funkciu bude vykonávať do ukončenia výbehalo parciálne a slimačím tempom. ako sú napríklad invalidi. Kedysi, v niekdajšom socializme rového konania riaditeľa, keďže ešte 4. mája bol vypísaný nový súbeh Nemusí byť problém len taký veľký počet stratégií. Horšie je, keď žiadne sa často hovorilo, že plán je takmer na riaditeľa na obdobie štyroch rokov. To znamená, že predsa prišlo k nie sú. Alebo keď je ich vznik motivo- všetko. Dnes sme svedkami toho, zavedeniu nútenej správy. Na základe čl. 61 a 166 Zákona o základoch systému vzdelávania a vaný peniazmi, prípadne prianiami že plány, stratégie, ciele, sú takmer objednávateľov. Nestáva sa však len nič. Nedalo by sa aj medzi týmito výchovy, ktorý okrem iného hovorí o tom, že v prípade, že úradujúceho to. Za okrúhlym stolom, prebiehajú- dvoma protipólmi predsa vyhľadať riaditeľa nevymenuje riadiaci orgán školy, čiže v tomto prípade školský cim nedávno v Novom Sade, jeden akúsi zlatú strednú cestu? Dávajúc výbor, úradujúceho riaditeľa vymenuje ministerstvo, resp. pokrajinský z účastníkov prezentoval údaj, že pritom dôraz tak na formu, ako i na sekretariát. obsah. V. D. V.

Plány

Epilóg situácie v gymnáziu

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

S MILOSLAVOM CHRŤANOM, PREDSEDOM RMS KYSÁČ

Detské ihrisko vo Vrabačom zámku Elena Šranková

ové detské ihrisko, sobášna sieň a iné záležitosti boli stredobodom pozornosti nášho rozhovoru s kysáčskym richtárom Miloslavom Chrťanom. Končia sa práce na budovaní detského ihriska v časti Kysáča zvanej Vrabačí zámok. Prečo táto lokalita a kto vyfinancoval výstavbu? – Detské ihrisko v tejto časti Kysáča sa buduje z iniciatívy tamojších občanov, ktorí sa sťažovali, že majú hodne detí, ale nie aj detské ihrisko. V tej časti dediny bol k dispozícii pozemok, na ktorom ihrisko vzniklo, pričom sa prihliadalo na bezpečnosť detí. Keďže

menšie záverečné práce ešte stále prebiehajú, v nových priestoroch sa už konajú sobáše. Vyasfaltovaná je i cesta k cintorínu a vedľa nej je kamenivom vysypaný parkovací priestor. Kto mal na starosti tieto práce? – Cesta k cintorínu bola naplánovaná skôr. Janko Pavlov a ja sme dávnejšie mali predstavu, ako to zriadiť, a preto sme najprv začali s prípravou terénu. Mienili sme, že to bude prednosť, keď oslovíme VKP Put a Ústav pre výstavbu mesta. Pri asfaltovaní cesty sa však strovilo veľa asfaltu. Zlý stav cesty si vyžiadal hrubú, niekde až 15-centimetrovú vrstvu. Preto je parkovisko zatiaľ vysypané kamenivom. Aby sme schystaní dočkali asfaltovanie druhej časti, najprv plánujeme urobiť obrubníky. Na RMS som navrhol urobiť i pripojenie na cestu, lebo pri vychádzaní z cintorína na hlavnú cestu je zlá viditeľnosť. Plánujete okrem toho aj niektoré iné práce? – Mienim osloviť riaditeľa JGSP Nový Sad, aby sme sa spoločne zasadzovali za asfaltovanie cesty Tankosićevo – Stepanovićevo. Tým by autobusová preprava

Vynovená cesta k cintorínu

že kedysi bol urobený projekt na tento účel. Čo ešte je stredobodom pozornosti Rady Miestneho spoločenstva? – V týchto dňoch budeme mať rozhovory s riaditeľom VKP Lisje a cirkevným výborom ohľadom cintorína a pochovávania. K tomu nás čaká organizácia niektorých a spolupráca pri organizovaní viacerých iných dedinských podujatí. Občanov, ktorí platia účty prostredníctvom VKP Informatika, zaujíma, ako sa troví 125 dinárov, ktoré každá do-

Miloslav Chrťan

v blízkosti je priekopa a cesta, ihrisko bude ohradené. Občania a najmä deti vo Vrabačom zámku sú spokojní s ihriskom a veľmi sa mu potešili. Finančnú časť mal na starosti Ústav pre výstavbu mesta Nový Sad. Pri konci je aj renovovane miestností v obecnom dome, kde bude sobášna sieň. Ako sú finančne kryté tieto práce? – Jednu časť prác, týkajúcich sa výstavby priehradnej steny a líčenia, financoval VP Poslovni prostor, kým VP Urbanizmus zabezpečil laminátovú podlahu. Ostatné práce vyfinancovalo Miestne spoločenstvo, a tým sme vlastne vyčerpali všetky prostriedky na tento rok plánované na tieto účely z vlastných príjmov. I keď • ĽUDIA A UDALOSTI •

Iniciatívu k výstavbe ihriska podnietili občania

lepšie kryla tú časť dediny a prepravcovi by to asi znížilo trovy, keďže sa autobusy v Tankosićeve otáčajú, a potom pokračujú do susednej dediny. Ide o takých 900 metrov cesty a marí sa mi,

mácnosť vyčleňuje na údržbu verejných plôch? – Tieto prostriedky sa vlievajú do Miestneho spoločenstva a trovia sa na kosenie a údržbu. Okrem toho prostredníctvom

Informatiky sa bude vyberať ďalších 200 dinárov na účely späté s cintorínom, čo je rozhodnuté na zhromaždení voličov pred takými dvoma rokmi. Keď ide o odvoz smetí prostredníctvom VKP Čistoća, niektorí občania za tieto služby neplatia, ale smeti im predsa odvážajú. To hnevá tých, čo za odvoz smetí riadne platia. Je táto otázka riešená do konca? – Áno. Každý občan by mal prísť uzavrieť zmluvu, ale neviem, ako nanútiť tých, čo to ešte neurobili. Informovali sme o tom prostredníctvom Rádia Kysáč, tiež na poslednom zhromaždení občanov. Tam sme dokonca potvrdili, že každý občan musí prísť zapísať si smetný kôš, ale neviem, či existuje zákon, ktorý by ich k tomu prinútil. Kde uviazli práce na budovaní kanalizácie? – Urýchlene sa robia zmeny projektu, pretože človek, čo prostredníctvom tendru dostal tieto práce, zrušil dohodu. Dúfam, že projekty budú onedlho hotové, aby sa po opravnom rozpočte mohlo začať s prvou časťou výstavby kanalizácie. Veľa rokov sme na to čakali a verím, že v nasledujúcom roku kanalizáciu začneme stavať. Na záver ešte otázka o dvoch domoch, mládežníckom a bývalom Ferkovom. Aký je ich osud? – Bývalý Ferkov dom sa musí vysťahovať, kým v mládežníckom dome by mala nasledovať druhá časť rekonštrukcie.

21 /4700/ 21. 5. 2016

Ľudia a udalosti PO STOPÁCH JEDNEJ VÝSTAVY: ŽIDIA V STAREJ PAZOVE

Čo-to predsa zostalo Oto Filip

– Židia v Starej Pazove sa prvýkrát spomínajú začiatkom 19. stoálo je oblastí v Európe, ktoré ročia. No vtedy mali len povolenie boli vystavené priam tekto- obchodovať, ako napríklad dnešní nickým historickým otra- obchodní cestujúci. Žili teda v som, ako táto časť Balkánu. Vojny, Zemune a dostávali denné povolebieda, zrážky, nepochopenie… nia, ktoré ich oprávňovali cestovať Všetko to sa nemohlo nepremiet- a predávať aj inde, zväčša textilné nuť aj na židovskú komunitu, ktorá výrobky. V podstate aj v druhej v druhej svetovej vojne najtragic- polovici 19. storočia dostávali kejšie a veľmi kruto doplatila na nejaké-tie povolenia a venovali Hitlerove psychopatické úmysly. sa obchodu. Po vyrovnaní roku Zdá sa však, že Židia to v podstate 1867 to, čo platilo pre Habsburskú nikdy nemali ľahké – pred vojnou, monarchiu, platilo rovnako aj pre územie Vojenskej hranice. Z jedného z údajov vyplýva, že na začiatku 20. storočia v Pazove bolo takmer dvesto židovských duší. V roku 1908 bola založená a otvorená Židovská súkromná škola, v ktorej pôsobili dvaja učitelia: Isidor Grinfeld a Edita Centner. Táto škola mala i svoju knižnicu. Podľa niektorých údajov školu zrušili v roku 1924, podľa iných pôsobila ešte aj v roku 1930. Po jej zrušení židovské deti navštevovali srbskú školu. Ako to však bolo so synagógou? Známy pazovský kronikár Ján Horvát – Hoci tvorili v podstate

Súčasný dom v Ulici Cyrila a Metoda č. 41

Vlado Babinka

počas nej, no čiastočne aj po nej. Dokladom toho bola i výstava Pomníky minulej doby usporiadaná Židovskou obcou Nový Sad v rámci aprílového ArtExpa, naznačujúca, že z niekdajších 76 synagóg vo Vojvodine zostali len tri: v Novom Sade, Subotici a v Zemune. V snahe zistiť viac aj o staropazovských Židoch, prislúchajúcich kedysi Židovskej obci Zemun, prvé dvere, na ktoré sme sa rozhodli zaklopať, boli tie s menovkou dlhoročného staropazovského kronikára a fundovaného znalca miestnych pohybov Jána Horváta. Asi bude najlepšie začať stručným pohľadom do Z niekdajšieho objektu zostala len jedna stena minulosti? a dvere

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

malé spoločenstvo, – napríklad v období pred 2. svetovou vojnou zostalo v Pazove len 54 Židov – tí zo začiatku minulého storočia sa už v roku 1903 rozhodli kúpiť budovu pre synagógu od Ota Kataríny. Pozostatky tohto objektu stoja dodnes v Ulici Cyrila a Metoda č. 41. Novú synagógu však nevybudovali, na obradné účely používali skromnú budovu vzadu vo dvore na spomínanej adrese, ktorá veriacim bola k dispozícii až do mája 1942. Vtedy všetkých Židov zo Starej Pazovy nacisti odviedli v neznámom smere. Už sa nikdy nevrátili. Obeťami fašistického teroru sa stalo devätnásť viacčlenných rodín: Bergerová, Blauzová,

dve rodiny Frajndové, Dajčová, Goldnerová, dve rodiny Hajzlerové, Herškovićová, Hiršová, Keslerová, dve rodiny Konové, Leviovci, Milerovci, rodiny Piskerová a Pinusová, Policerovci a Rotovci. Čo sa dialo potom? – Keďže celkové židovské obyvateľstvo obce bolo vo vojne vyvraždené, objekt alebo synagóga zívala prázdnotou počas trvania vojny, a potom krátko v povojnovom období. Židovská obce Zemun preto nakoniec rozhodla, že opustenú a chátrajúcu budovu patriacu Izraelitskej filiálnej obci predá rodine Babinkovej. Druhá adresa, na ktorú bolo teda treba zájsť, bol tzv. Dlhý šor a dom Babinkovcov na adrese Cyrila a Metoda č. 41. Pekné, upravené nádvorie, rovnako upravené budovy a prívetivý Vladimír Babinka, ktorý vraví: – Dom a pozemok kúpil po druhej svetovej vojne môj starý otec po príchode zo slavónskej Virovitice. Vzhľadom na stav, v akom dom bol, bolo ho treba rekonštruovať, najprv v tej časti od ulice, až po tú vo dvore. Robili sme to v rokoch šesťdesiatych. Z niekdajšej budovy patriacej Židom zostala len jedna stena a niekdajšie dvere… Čas neúprosne plynie, menia sa pomery, menia sa aj ľudia, menia sa i objekty a spomienky. Je však šťastím, ak po všetkom, čo bolo, predsa zostanú aké-také stopy. Lebo ani doba, ani tunajšie dejiny by bez toho neboli úplné. • ĽUDIA A UDALOSTI •

PO STOPÁCH PETÍCIE OBČIANSKEJ INICIATÍVY KYSÁČA

Nespokojní s prácou matrikárky Elena Šranková

bčianska iniciatíva Kysáča zaslala 22. apríla úradujúcemu náčelníkovi Mestskej správy pre všeobecné práce Nový Sad Dr. Borivojovi Dunđerskému petíciu, vzťahujúcu sa na prácu matrikárky Vlasty Brnovej. V petícii, ktorú podpísalo vyše štyristo občanov Kysáča (438), ako základnú pripomienku uviedli, že uvedená pracovníčka viackrát odmietla vystaviť príslušníkom slovenskej národnostnej menšiny dvojjazyčné doklady. Ďalšia pripomienka sa vzťahuje na nedodržiavanie pracovnej doby zamestnankyne. Okrem toho sa uvádza, že matrikárka Vlasta Brnová v auguste 2015 na svojom pracovisku počas pracovného času vyzývala občanov, aby podpísali iniciatívu k založeniu politickej strany Slováci vpred! a zbierala podpisy, čím porušila článok 5 Zákona o štátnych úradníkoch. Na základe uvedeného Občianska iniciatíva Kysáča požiadala Mestskú správu pre všeobecné práce Mesta Nový Sad, aby v rámci svojich oprávnení konala, odvolala z funkcie matrikárku Vlastu Brnovú a zabezpečila občanom Kysáča bezproblémové využívanie služieb matriky v súlade s Ústavou a platným zákonom.

PETÍCIU ZASLALI I NRSNM Marienka Nasádiová v mene Občianskej iniciatívy hovorí, že by petíciu podpísalo aj viac občanov, ale mnohí to neurobili z rozličných dôvodov, a najmä zo strachu. Ako hovorí, petíciu, ktorú podpísali nespokojní Kysáčania, zaslali i Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny. Mienia ju zaslať aj mestskému ombudsmanovi, pokrajinskej ombudsmanke a republikovému ochrancovi občanov. Výkonná rada NRSNM 9. mája rokovala o občianskej iniciatíve Kysáča a podporila ju. O deň neskoršie na zasadnutí Výboru pre úradné používanie jazyka a písma NRSNM vyniesli záver, že predloženú sťažnosť, ktorú podala Občianska iniciatíva Kysáča za údajné nezodpovedné vykonávanie pracovných záväzkov matrikárky Vlasty Brnovej, postúpia Mestskej správe pre všeobecné práce Mesta Nový Sad, aby si tá overila údaje z tejto sťažnosti. Žiadajú tiež spätnú informáciu o tom, čo bolo podniknuté pri riešení tejto otázky, ako i rozhodnutie Mestskej správy. V NRSNM ešte informovali, že o záveroch tohto výboru oboznámia členov Výkonnej Rady. MATRIKÁRKA SA PRIHOVÁRA ZA ZLADENIE Matrikárka Vlasta Brnová hovorí, že vedela o petícii, ale bola prekvapená, keď príspevok o tom

pozerala v televízii. Je toho názoru, že by sa predtým, než sa niečo dá do verejnosti, malo skontaktovať s obviňovanou osobou, aby sa ľudia, ktorí to podávajú, nezosmiešňovali, lebo si údaje neoverili. – Vyhlasujem zodpovedne, za tým stojím a mám na to argumenty, že je to nepravda. Ako každý matrikár vediem si evidencie o vydaných výpisoch z matrík, ako i registrátor vydaných dvojjazyčných výpisov. V minulom roku sme vydali 240 dvojjazyčných výpisov a do 12. mája 2016 ich je vydaných už 196, – hovorí V. Brnová a informuje, že prácu matrikárov sleduje informatívny systém, takže si tento údaj možno overiť. Uvádza tiež, že sa od kolegýň z Báčskopetrovskej obce dozvedela, že je v tej obci vydávanie dvojjazyčných výpisov omnoho komplikovanejšie a zdĺhavejšie. Tam podľa jej slov najprv žiadajú od klienta, aby im doručil právne rozhodnutie, na základe ktorého sa celý zápis v matrike urobí dvojjazyčne. Až potom dávajú výpis na dvojjazyčnom tlačive. – V Petrovci tak robia, lebo nie sme zosúladení, a mienim, že slovenskí matrikári by sa mali stretnúť a zosúladiť. Ak sú občania Kysáča nespokojní s mojou prácou, o ktorej mienim, že je profesionálna a že občania ľahko a rýchlo dostávajú výpisy na dvojjazyčných tlačivách, tak do budúcna budem hľadieť, aby som sa zosúladila s Petrovcom. Aby

si každý občan Kysáča najprv musel ísť do Nového Sadu vybaviť právnické rozhodnutie, a až potom by som mu vydala výpis z matriky. To by bolo komplikovanejšie, a preto neviem, prečo taká nespokojnosť s niečím, čo je odrobené podľa zákonných pravidiel? – pýta sa kysáčska matrikárka. Matrikárka v Kulpíne Ľudmila Grňová hovorí: – Matrikári v našej obci sú splnomocnení urobiť právne rozhodnutie predtým než vydajú dvojjazyčný výpis z matriky. Robí sa to iba v tých prípadoch, keď je zápis v matrike urobený po srbsky, čiže v cyrilike, – z jej slov vyplýva, že za právnym rozhodnutím nie je potrebné chodiť do obce. ČO ODPÍSALI Z MESTA NOVÝ SAD – Oboznamujem vás, že som z funkcie úradujúceho náčelníka Mestskej správy pre všeobecné práce 25. apríla 2016 prijal Iniciatívu občanov Kysáča o sťažnostiach na prácu Vlasty Brnovej, zástupkyne matrikára Miestnej kancelárie Kysáč. Iniciatívu som doručil zamestnanej, aby sa vyjadrila v písomnej forme o sťažnostiach uvedených v iniciatíve, – odpisuje na náš list Borivoje Dunđerski, úradujúci náčelník. Zároveň sa ospravedlňuje, že ohľadom iniciatívy nekonal skôr, lebo mal záväzky okolo volieb. Avšak píše, že potom, keď dostane vyhlášku zamestnanej, podnikne všetky potrebné opatrenia v rámci svojich kompetencií. Osud petície občanov Kysáča nateraz nie je riešený a čas ukáže, ako sa to všetko skončí.

V STAREJ PAZOVE ZLODEJI BEZ HANBY KRADNÚ KRÍKY. O tom, že ľudská chamtivosť nepozná hranice, svedčí nedávna nemilá udalosť, keď zlodeji ukradli okrasné kríky vysadené v novej ulici v Starej Pazove. Zo siedmich tují, ktoré robotníci podniku Čistoća posadili v polovici januára, zostali iba dve. Päť kríkov niekomu zrejme padlo do oka, tak si po ne prišiel. Zlodej ich však nemohol len tak vytrhnúť zo zeme, potreboval aj nejaké náčinie a nejaký prostriedok na odvoz... Pazovčania sú z toho všetkého sklamaní a teraz sa smutne pozerajú na spustošenú zelenú časť inak veľmi frekventovanej a dobre osvetlenej ulice v užšom centre mesta. A. Lš.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

21 /4700/ 21. 5. 2016

Ľudia a udalosti KOVAČIČANKA NAVŠTÍVILA AUSTRÁLIU

Takí vzdialení a predsa takí blízki Anička Chalupová

evanjelickom cirkevnom zbore Krista Pána v Lavertone. ovačičanka Anna Babinco– Najprv som váhala, lebo vá je celkom obyčajná žena, cesta je trochu finančne náktorá ako ro čná, ale aj väčšina žien nakoniec z Kovačice zarába som sa predpeniaze upratosa rozhodla, vaním bytov beže pôjdem. lehradských roPozvanie dín, a svoje voľné som s radoschvíle často trávi ťou prijala. Na pri ručných prátento zájazd cach v Ženskom som sa veľmi S Katarínou a Pavlom Horešovcami spolku, alebo tešila a do pri počúvaní poslednej chvíle Neskoršie sme sa potešili stretnutiu slova Božieho som netušila, kde s našimi rodákmi, evanjelikmi žijúa účinkovaním idem a ako mi tam cimi v Austrálii na oslave 40. výročia v charitatívnych bude. Tesne pred Oltárneho krúžku pri slovenskom a iných akciách veľ konočnými evanjelickom cirkevnom zbore v rámci Oltárnesviatkami som Krista Pána v Lavertone. Okrem ho krúžku žien Stretnutie s kovačickým sa lietadlom do- predstaviteľov SEAVC na Slovenrodákom bolo príjemné a v cirkevnom pekné. Na snímke: (sprava) stala do svetovej sku, oslavy v kostole sa zúčastnili aj zbore Kovačica Anna Babincová, zborový farár metropoly Mel- ďalší členovia delegácie Slovenskej II. Prednedáv- Ján Havjar, ktorý v Melbourne bournu, v ktorej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku, ktonom sa však pôsobí už desať rokov, a jeho okrem mnohých rú tvorili predstaviteľky oltárnych jej životný sen matka Eva Haviarová. slovenských ro- krúžkov žien z iných slovenských zmenil na realidín z Dolnej zeme dedín vo Vojvodine. Súčasťou tejto tu. Navštívila Austráliu. Na sklonku svoj nový domov si pred dvadsia- veľkolepej oslavy, na ktorej bola lanského roka od Slovákov z Aus- timi rokmi našla aj rodina Pavla veriacim prisluhovaná sviatosť trálie do cirkevného zboru prišlo a Kataríny Horešovcov z Kovačice. Večere Pánovej, boli aj vzácne totiž pozvanie na oslavu 40. výročia Bolo to krásne a dojímavé stretnu- informácie hostí o dlhoročnom Oltárneho krúžku pri slovenskom tie, plné spomienok na zašlé časy. pôsobení krúžkov žien, ako aj o

NA SOBOTU V ARADÁČI

Aradáč na dlani Vladimír Hudec

sobotu 21. mája Miestne spoločenstvo Aradáč a aradáčske spolky a združenia spoločnými silami zorganizujú prvý ročník podujatia symbolicky pomenovaného Aradáč na dlani. Na priestore vôkol budovy Miestneho spoločenstva a požiarnického spolku Aradáčania návštevníkom totiž ako na dlani prezentujú a ponúknu všetko to, čím sa Aradáč v tejto chvíli môže pochváliť – klobásy, víno, pálenku, herovky, ovocie, kvety, ručné práce..., k tomu ešte dobrú náladu, hudbu a pobavenie. Program sa začína o 9.00, keď podujatie otvoria, potom nasleduje zabíjačka spôsobom, akým sa to robilo kedysi, predaj čerstvých klobás a bezplatná degustácia škvarkov na nádvorí MS.

www.hl.rs

Prezentáciu aradáčskych združení žien, prezentáciu prípravy a predaj sladkých a slaných pochúťok (herovky, pampúchy, rožky...) usporiadajú v parku pred budovou MS, kde inštalujú aj výstavu a predaj výrobkov Aradáčanov jednotlivcov (výrobky z mäsa, syry, vína, pálenka, ovocie, orechy, lieskovce, kvety, suveníry, metly...). Minizoologická záhrada mláďat domácich zvierat (teľce, jahňatá, kozľatá, húsatá) bude čakať návštevníkov na nádvorí MS. 10.00 – podpálenie kotla na pálenie pálenky, neskoršie aj degustácia pálenky, tiež degustácia aradáčskych vín na nádvorí MS 11.00 – vystúpenie aradáčskych meškárok, plató pred budovou MS 13.30 – demonštrácia cvičenia Požiarnickeho spolku Aradáč, nádvorie MS 14.00 – vystúpenie Kultúrneho strediska Aradáč (piesne a tance), plató pred budovou MS 14.30 – šachová simultánka pre pionierov, plató pred budovou MS 14.30 – šachová simultánka pre dospelých, plató pred budovou MS Účasť poľovníkov – motorkárov a iných. VIDIEŤ, NAUČIŤ SA, OCHUTNAŤ, KÚPIŤ

Informačno-politický týždenník

ich aktivitách v súčasnosti. Po službách Božích hostia zo Slovenska a Austrálie spolu s domácim zborovým farárom Jánom Havjarom a členmi cirkevnej správy zasadili Strom reformácie č. 127 – lipu, – spomína si Anna Babincová. Počas pobytu v Melbourne Babincová sa stretla so známymi z Kovačice, Padiny a iných dolnozemských slovenských dedín, ktorí jej radi ukázali nádherné národné parky, tradičnú austrálsku faunu s koalami, klokanmi a pod., pláže na pobreží oceánu a odviedli ju na výlet k útesom v Loch Ard Gorge, v ktorom sa nachádza tzv. dvanásť apoštolov. – Stáť nad skalnatými výbežkami v oceáne a počúvať, ako oceán naráža vlnami na skalnaté útesy – to je zážitok na celý život. Austrália je obrovská a krásna. Užila som si v minulosti výlety do Švajčiarska, Holandska, na Slovensko a pod., ale Austrália a Slováci v Melbourne mi zostanú navždy v srdci, – doložila na záver Kovačičanka Anna Babincová.

KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec Peniaze pre Slovenské vojvodinské divadlo. Správa pre kapitálové vklady AP Vojvodiny v rámci schválených projektov, 5. mája podpísala zmluvy s desiatimi vojvodinskými obcami. Medzi schválenými je aj projekt Obce Báčsky Petrovec týkajúci sa pokračovania prác na adaptácii budovy Slovenského vojvodinského divadla. Hodnota pridelených peňazí je 10 miliónov dinárov. xxx Akcia upratovania. Z iniciatívy Združenia ekológov Zelení Báčsky Petrovec v sobotu 14. mája sa uskutočnila akcia pod názvom Jarné upratovanie osady. Do tejto užitočnej akcie sa zapojili nielen ekológovia, žiaci, ale aj viaceré petrovské spolky a združenia. Účastníci si so sobou priniesli záhradkárske náčinie a postarali sa o to, aby stred osady dostal kultivovanejší vzhľad. K nastávajúcemu Dňu Petrovca táto akcia iste prispeje, lebo komunálni pracovníci v nedostatku peňazí tohto roku akosi menej pracovali na tomto úseku. J. Č. • ĽUDIA A UDALOSTI •

SO STAROPAZOVČANOM BRANISLAVOM VIDANOVIĆOM, VEĽKÝM MILOVNÍKOM KONÍ

Prvé žriebä si kúpil z učňovského platu Anna Lešťanová

ranislav Vidanović patrí medzi veľkých milovníkov a chovateľov koní. Od malička ich má rád, hoci táto jeho láska ku koňom nepatrí k rodinnej tradícii, nie je zdedená. Navyše, ako hovorí náš spolubesedník, jeho otec a brat sa koní dokonca báli a vôbec ich nechceli mať v dome. Tento pazovský milovník koní je ich chovateľom a majiteľom výlučne z veľkej lásky a toho času v maštali má dve plemená koní: lipicanské a bosniacko-horské. Pekár z povolania, Branislav

Do maštale vždy rád chodí

Vždy pripravený konský výstroj

Vidanović po štyridsiatich rokoch odpracovaných v pazovskom podniku Mlinpek svoje dôchodcovské dni najradšej trávi v spoločnosti obľúbených koní. O koňoch vždy rád rozpráva a nezabúda pritom ani na tie zašlé časy, keď si prvé žriebä kúpil z učňovského platu. Na svojom prvom koni sa naučil nielen jazdiť, ale kôň mu bol i veľkým pomocníkom pri vykonávaní vtedy početných a všetkým potrebných domácich prác. Na koňoch sa voľakedy obrábala pôda, s nimi sa S koňom na pekne upravenom dvore chodilo na svadby, trhy, ba i po lekára. Koniarstvu sa Vi„Kone milujem a práca okolo danović s láskou venuje niekoľko nich je pre mňa veľkým pôžitdesaťročí a vždy v maštali má 5 kom. Kedysi som s nimi chodieval až 8 čistokrvných zvierat. i na početné súťaže, od lokálnej • ĽUDIA A UDALOSTI •

všetky deti kone priam zbožňujú. Branislav Vidanović patrí medzi dlhoročných účastníkov Poľnohospodárskeho veľtrhu v Novom Sade, kde sa v období rokov 1994 – 2008 aktívne zúčastňoval ako vystavovateľ koní, prevažne A triedy, za čo bol odmenený početnými uznaniami a medailami. Medzi tými početnými odmenami, ako hovorí, najmilšia mu je odmena za obsadené druhé miesto na štátnych majstrovstvách v kategórii jednozáprahov. Tento veľký pazovský milovník koní ešte stále rád chodí jazdiť a po štátnu úroveň, no nielen s cieľom zvíťaziť, bola to jednoducho moja srdcová záležitosť,“ poznamenal v n a d o v š e tko príjemnom rozhovore náš spolubesedník a dodal, že toho bosniacko-horského koňa kúpil predovšetkým pre ratolesti, čiže Časť odmien v rodine Vidanovićovej svoje milované najväčší pôžitok z jazdy má práve v slávnostných chvíľach, keď sa na koni vyberie do okolitých ulíc počas vianočných a novoročných sviatkov. V uplynulých rokoch Vidanović sa so svojím konským záprahom zúčastňoval aj na dedinskom podujatí Mačkare v neďalekých Golubinciach. O jeho účasti s koňmi na revuálnych prehliadkach, fiakeriádach a iných podobných podujatiach svedčia i početné fotografie uložené v albumoch, ktoré si v tejto rodine veľmi chránia. Každý človek, buď chovateľ alebo majiteľ, musí chcieť a vedieť s koňmi pracovať. Musí vedieť, kde si má zastať, z ktorej strany smie, resp. nesmie Kôň je veľmi temperamentné ku koňovi pristúpiť. Branislav zviera Vidanović je k svojim koňom vnučky, aby sa naučili jazdiť. U Vi- emotívne viazaný, a preto sa ani danovićovcov je dvor často plný na jazvy získané počas práce s detí, aj susedových a iných, lebo nimi nikdy nesťažuje. 21 /4700/ 21. 5. 2016

Ľudia a udalosti

OSLAVY DŇA PETROVCA 20. – 22. mája 2016 Program

Piatok 20. mája 17.30 – Čaro štetca 5, otvorenie výstavy obrazov, Združenie petrovských výtvarných umelcov 18.30 – Dni filatelie Petrovca 5, otvorenie výstavy poštových známok, Knižnica Štefana Homolu 18.00 – ľudová veselica – hudobná skupina Maks, nádvorie MS Petrovec 20.00 – divadelné predstavenie Kováči, autor: Miloš Nikolić, DS Jána Chalupku Brezno, réžia: Ľuboslav Majera, veľká sieň SVD Sobota 21. mája 10.00 – 11.00 – Slávnostná akadémia Rady Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec a podpísanie Dohody o spolupráci s mestom Nadlak z Rumunska, veľká sieň Zhromaždenia obce Ústredný program na Námestí slobody 9.00 – 16.00 – stánkový predaj a prezentácia činnosti spolkov a združení 10.00 – 24.00 – výstava 95 rokov Spolku žien v Petrovci, predaj svadobnej kapusty, predajná výstava tort, Spolok petrovských žien 10.00 – 16.00 – predajná výstava kvetín, sadeníc a kríkov, Park Mateja Čániho

10.00 – 12.00 – výtvarný tábor žiakov základných škôl z územia obce, Združenie petrovských výtvarných umelcov, Park Zuzky Medveďovej 12.30 – 15.00 – kultúrno-umelecký program a detské hry bez hraníc 15.00 – 18.00 – súťaž o najsilnejších – muža a ženu Srbska vo viacerých silových športoch, Klub silových športov Stena x x x 12.00 – 18.00 – súťaž o najlepšiu čerstvú klobásu, súťaž o najlepšiu údenú klobásu a súťaž o najlepšiu pálenku, nádvorie Miestneho spoločenstva Petrovec 18.00 – ľudová veselica – hudobná skupina, nádvorie Miestneho spoločenstva Petrovec 9.00 – 15.00 – futbalový turnaj kohútikov (ročník 2005), Športovo-rekreačné stredisko Vrbara 11.00 – VK Mladosť – Dolný Kubín: priateľský volejbalový zápas, športová hala ZŠ Jána Čajaka 17.00 – otvorený šachový turnaj Obce Báčsky Petrovec, ŠK Mladosť, športová hala ZŠ Jána Čajaka 9.00 – 15.00 – súťaž o najlepší lovecký paprikáš, Lovecký dom v Lesíku 11.00 – 16.00 – Zlatý kotlík: súťaž o najlepší

králičí paprikáš, predaj paprikáša, Združenie drobnochovateľov (Ul. chmeľová 20) Nedeľa 22. mája 9.30 – služby Božie k oslavám Dňa Petrovca, evanjelický chrám Boží 17.00 – služby Božie k oslavám Dňa Petrovca, baptistický chrám Boží Deň petrovského športu 8.00 – súťaž žiakov ZŠ Jána Čajaka v love rýb na plavák, kanál DTD pri rybárskej chate 11.00 – predaj rybacích špecialít, kanál DTD pri rybárskej chate 8.00 – predajná výstava a burza drobných zvierat, Združenie drobnochovateľov 9.00 – súťaž v streľbe do hlinených terčov, Lovecký dom v Lesíku 11.00 – Združenie včelárov Včela v Lesíku: ukážka prác vo včelíne, Lovecký dom v Lesíku 10.00 – prezentácia činnosti a výstava vysielacej techniky, Kultúrne stredisko – Rádioklub Petrovec YU7AJM 10.00 – STK Mladosť: turnaj v stolnom tenise – Memoriál Jaroslava Báďonského, telocvičňa a športová hala ZŠ Jána Čajaka 17.00 – FK Mladosť – futbalový zápas veteránov, Športovo-rekreačné stredisko Vrbara 18.00 – Koncert Komorného zboru Musica viva a hosťujúcich zborov, Slávnostná sieň GJK so žiackym domovom 20.00 – divadelné predstavenie Maratónci bežia čestné kolo, Dušan Kovačević, Slovenské divadlo VHV Stará Pazova, Réžia: Alexander Bako, veľká sála SVD Organizačný výbor

IN MEMORIAM

Duško Čekić 1950 – 2016

áujem zvedieť viac o svete, v ktorom žije, zaviedla Dušana Čekića zo Somboru, kde sa narodil 1. júla 1950, na Akadémiu pre divadelné a filmové umenie v Záhrebe. Predtým v rodisku vychodil základnú a učiteľskú školu. Po získaní diplomu kameramana (1976) sa zamestnal vo vtedajšej Televízii Nový Sad, kde zhruba celé desaťročie obsluhoval Slovenskú redakciu. Nie div, že ako hĺbavý človek ovládol výborne aj slovenčinu. Do dôchodku odišiel na sklonku roka 2015 z postu vedúceho produkcie Televízie Vojvodina. Keď ho, na vlastné želanie, preradili do redakcie dokumen-

www.hl.rs

tárneho programu, prišiel si na svoje. Okrem bežných dobových tém venoval sa – a to robil najradšej – nahrávaniu dokumentov v prírode. Zostane v povedomí TV divákov ako autor desiatok krásnych a vzácnych dokumentárnych filmov. Vši-

Informačno-politický týždenník

mli si ich aj odborníci, takže za viaceré získal odmeny a spoločenské ocenenia. V prvom rade je to Cena Slavuja Hadžića za celkovú televíznu tvorbu, cena Svetozara Markovića Združenia novinárov Vojvodiny (1988), Krištálová prizma za kameru (1993). Dvakrát sa mu dostala soška a diplom Strieborný pastier. Mnohým nesporne v pamäti utkvel jeho autorský dokumentárny TV seriál Altajské výjavy (z roku 2002). Bol i spoluautorom (s Oliverom Fojkarom) prírodno-ekologického filmu Biele bociany mojej roviny, ktorý získal hlavnú cenu Grand Prix na 13. Medzinárodnom festivale fotografie a filmu Pávie pero (2009). Úchvatnými zábermi prispel k vysokým oceneniam filmov Olivera Fojkara Môj priateľ stehlík a Rieka života a ďalších vzácnych diel.

Vedený vrodenou láskou k prírode, podnetnou zvedavosťou a profesionálnou trpezlivosťou, Duškovi Čekićovi sa úplne podarilo naplniť vlastné tvorivé krédo. Ako sa sám vyznal, ním bola túžba odovzdať divákom taký obraz, ktorý umožní človeku zažiť krásu, pocit nadšenia a aspoň približne takú radosť, akú mal sám zo stretnutí s krásami, ktoré filmoval. Duško Čekić zomrel náhle 22. apríla 2016. Pochovaný bol o tri dni neskoršie v Novom Sade na Novom cintoríne. Jeho ovdovelá manželka, dve dcéry, vnučky a priatelia sotva pochybujú o tom, že sa duch vzácneho televízneho pracovníka a dobrého spoločníka naďalej vznáša nad hniezdami orlov a bocianov, vtákov, ktoré dobre poznal a úprimne miloval, a na ktoré si tak znalecky, s citom pre krásu, posvietil. J. B.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

DEBATA V SLÁVNOSTNEJ SIENI PETROVSKÉHO GYMNÁZIA

ekonomickej situácie u nás. Niektorí debatéri vyjadrili mienku, že je to najpodstatnejšie pri rozhodovaní, iní zasa tvrdili, že štipendium je iba jednou z výhod študovania na Slovensku. Ako bolo počuť v debate, okrem detí z našej krajiny často na Slovensko odchádzajú aj dospelí za aj kritické názory prácou, takže z Dolniakov na viaceré aspekna Horniaky prebieha aj ty tohto javu. migrácia celých rodín, V súvislosti čo je posledne veľmi prís odchodom značné pre mnohé naše dolnozemských prostredia. žiakov na vysokoVšetci účastníci debaty školské štúdium sa vyjadrili aj o tom, čo by na Slovensko im chýbalo po odchode debatéri vyjadrina Slovensko. Povedali, že li mienku, že sa by im chýbala Vojvodina, v tam možno ľahšie Debatéri v petrovskom gymnáziu spracovali aktuálnu ktorej sa narodili a vyrastali študuje, ale štú- tému odchodu na školenie do zahraničia a ktorú by museli opustiť. dium je štúdium, bez ohľadu kde. Hovorili aj o tom, otázka, či je to základným podne- Podľa ich mienky migrácie našich že naši stredoškoláci najčastejšie tom pre našich žiakov, keď sa roz- ľudí do zahraničia ochudobňujú odchádzajú študovať do Bratislavy, hodnú odtiaľto odísť, zvlášť v zmysle život v rodisku. Košíc a Nitry, pokiaľ skončení školáci si volia odborné stredné školy v KRÁTKE SPRÁVY Starej Turej a Dolnom Kubíne. V jednej z panelových diskusií sa Kirchheim unter Teck. Na konfehovorilo o vybavovaní potrebných rencii v mestskej radnici spoločdokladov, ako je krajanský preukaz. ne s domácimi vzhliadli možnosť Tí, ktorí si ho už vybavili, upozorzveľadenia vzájomnej spolupráce nili ostatných, že na to treba aj pol Návšteva v Nemecku. Predstaa realizácie potenciálnych spoločroka, takže postup treba začať skôr. Uviedli dokonca, že je to aj finančne vitelia Obce Báčsky Petrovec, pred- ných projektov, zvlášť v Maglići. Zapomerne náročné. No ani tento stavitelia Miestneho spoločenstva merali sa na oblasti komunálnych zdĺhavý postup vo väčšine prípa- Maglić v spoločnosti pokrajinského služieb, zachovania kultúrnych dov neodradil korešpondentov o tajomníka pre medziregionálnu tradícií a vzdelávania. Pred rokom odchod na Slovensko. Debatovalo spoluprácu a lokálnu samosprávu predstavitelia mesta Kirchheim a sa aj o štipendiách, ktoré budúcim Branislava Bugarskiho od 13. do Združenia podunajských Švábov vysokoškolákom z našej krajiny 16. mája 2016 pobudli na pracov- Buľkes navštívili naše prostredie. poskytuje Slovensko. Nastolila sa nej návšteve v nemeckom meste J. Č.

Môj domov je tu, kde som sa narodil, ale… Katarína Gažová

o vyučovacích hodinách v pondelok 16. mája početní žiaci Gymnázia Jána Kollára v Petrovci v Slávnostnej sieni sledovali pútavú žiacku debatu o migráciách mladých ľudí. Týkala sa hlavne odchodu tunajšej mládeže na školenie na Slovensko, keďže väčšina petrovských stredoškolákov po skončení gymnázia smeruje do vysokoškolských ustanovizní hlavne na Slovensko. V rámci debaty, moderátorkou ktorej bola Monika Necpálová, prítomní mládežníci mali možnosť zapojiť sa do čulej diskusie. V rámci piatich panelových diskusných celkov, týkajúcich sa spomenutej aktuálnej témy migrácií, účinkovali žiaci 1. a 3. ročníka strednej školy, a to predstavitelia troch vojvodinských regiónov – Báčky, Banátu a Sriemu. Debatérmi boli: Iveta Galasová z Padiny, Branislav Pop zo Starej Pazovy, Ján Andrášik z Báčskeho Petrovca, Izabela Gašparovská zo Selenče a Emília Jana Balážová z Erdevíka. Keď ide o migrácie mladých ľudí na Slovensko, a potom aj celých rodín z Vojvodiny a vôbec zo Srbska, v debate odzneli reálne pozitívne, ale

Báčsky Petrovec

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum! K to o čom, voliči, tobôž nasiaknutí mokrým májom a frustráciami toho i oného druhu, o voľbách. A o ich výsledkoch. A o budúcej vláde. A tak po troške aj o tej, ktorá sa ešte trochu bude hrdiť prívlastkom - technická. A ktorá vláda síce mala byť zrekonštruovaná, ibaže vysvitlo, že je činorodejšie siahnuť po predčasných voľbách než po jej rekonštrukcii. Nuž a tak teraz dumáme. Aj o budúcich výsledkoch budúcej vlády. Lepšej od Najlepšej, alias (do)terajšej. A tak po troche aj o budúcich voľbách. A o ďalšej vláde... • ĽUDIA A UDALOSTI •

Ako-ako...? Že, kde som bol pred týždňom? Nuž, akože - kde? Bol som, predsa doma. Dovolenkoval som. Ako mi len prišiel vhod aprílový a májový dážď! Nemusel som hrdlačiť v záhrade a okolo domu. Venoval som sa úplne prípravám na zlatú dobu, do ktorej nás (však pevne prisľúbil) vovedie terajší a dozaista i budúci Náš pán premiér. Len čo napíše stostranové expozé novej vlády, ktorá nová vláda sa už-už pýta-klope na svet, ktorý svet - čo nevidieť - zmení na nepoznanie. A keďže aj my, obyčajní smrteľníci, logicky, budeme súčasťou

budúceho zmeneného sveta, aj my sa, prirodzene, zmeníme k nepoznaniu. Čo je ohromne dobré. Lebo sa takí k nepoznaniu pozmenení, môžbyť, začneme o seba navzájom viacej zaujímať. A navzájom sa poznávať. A zbližovať. A potom, takí vzájomne spoznaní, a navzájom zblížení, môžbyť, dospieme k záveru, že veru budeme myslieť jednotne a teda jednou, spoločnou hlavou. Ktorú Hlavu preto teraz netreba vyrušovať pri tvorivom zápale. Netreba frflať a otravovať zbytočnými a hlúpymi novinárskymi otázkami; ani súriť

ani spomaľovať ani inak negatívne ovplyvňovať tvorivý proces zrodu Novej vlády a Novej zlatej doby netreba. Treba trpezlive a pokojne a pokorne mlčať a čakať. Na stostranový recept na zavedenie Zlatej doby. Ktorá ZD sa začne pre všetkých, ktorým po jurajovských voľbách svitlo a, nie je vylúčené, skončí sa pre tých, ktorým sa, po tých istých voľbách, zmrklo-zotmelo, k noci sa schýlilo. Tak veru, chystajte sa, vážení; Zlatá Doba sa na vás chystá. A náležite. Bumbu...!

21 /4700/ 21. 5. 2016

Ľudia a udalosti STRETNUTIE SEDEMDESIATNIKOV V KYSÁČI

Po rokoch je na čo spomínať Elena Šranková

áj je mesiac stretnutí generácií spolužiakov, čo kedysi spolu chodili buď do základnej alebo strednej školy. V Kysáči je tiež zvykom usporadúvať stretnutia z príležitosti výročia ukončenia základnej školy. Zvlášť zaujímavé sú stretnutia starších ge- Na stretnutí spolužiakov – sedemdesiatnikov nerácií, aké bolo to v sobotu 14. mája, keď sa z príležitosti 55 rokov od skončenia základnej školy stretli teraz už sedemdesiatnici, ktorí školu skončili v šk. roku 1961/62. Ako spomenul Pavel Záviš, jeden z organizátorov stretnutia, ide o generáciu, v ktorej bolo 115 žiakov rozvrhnutých do troch tried. Dve triedy chodili do školy pri kostole a jedna trieda v Tankosićeve. Predtým všetci spolu, dokonca i s deťmi narodenými v roku 1947, chodili do škôlky, kde im V škôlke v školskom roku 1952/53 (Foto: z albumu Z. Ožvátovej) vychovávateľkou bola Katarína Párnická. V škole ich učili Mária Súdiová, Anna ďalšia z organizátoriek stretnutia, už v druhej a tretej triede učila Martišová a Zuzana Zorňanová. žiakov vtedajšej b triedy, kto- Zuzana Pavlovová a vo štvrtej Ako si spomína Zuzana Ožvátová, rých najprv učila M. Súdiová, Anna Chovanová. Nielenže im

menili učiteľky, ale aj školy, do ktorých chodili. V tretej triede sa zo školy pri kostole presťahovali tam, kde je družstvo, a vo štvrtej triede do školy, ktorá bola na mieste terajšieho Hasičského domu. Mnohé dievčence vtedy ešte chodili do školy v kroji. Veľmi zaujímavo si Ožvátová spomína na výlety, na ktoré chodili od prvej triedy. Najprv boli pešo v Tankosićeve, potom na Irmove, kde na stromy zaviazali povrazy, a tak sa hojdali. Vlakom boli v Belehrade, kde spali v Československom dome. Navštívili Suboticu a Palić, Borovo, Osijek a dokonca boli vlakom aj na týždňovom výlete pri mori, kde navštívili viaceré známe turistické mestá a viezli sa aj loďou. Na stretnutie prišlo 34 bývalých spolužiakov a učitelia Elena a Rastislav Surovci, Z. Zorňanová a A. Martišová. Spomínalo sa i to, že vtedy srbské deti chodili do slovenských tried a dokonca po zapísaní do strednej školy mali slabšie známky zo srbčiny, lebo lepšie vedeli slovenský, než svoj materinský jazyk. Stretnutia sa, žiaľ, nemohlo zúčastniť 43 spolužiakov, ktorí zomreli. Ich mená prečítala Anna Privizerová, ďalšia členka organizačného tímu stretnutia. Ako bolo počuť, táto generácia spolužiakov sa stretla doteraz trikrát, avšak odznel návrh, aby sa v budúcnosti stretali častejšie, nie iba po desiatich rokoch.

SILBAŠ

Uzáverom k úsmevu Jaruška Ferková

kcia Uzáverom k úsmevu sa šíri a každým dňom nadobúda väčšie rozmery. Zrodila sa z idey Vanje Petkovićovej z Nového Sadu, ktorá ju zrealizovala vo svojom projekte, takže denne prináša nové detské úsmevy. Do tejto humanitárnej akcie dnes je už zapojených na tisíce ľudí. V ZŠ bratov Novakovcov v Silbaši sa členovia Biblického krúžku tiež s radosťou zapojili do tejto akcie. V marci roku 2014 si Siedmačky: (zľava) Daniela Miháľová, ako hostku medzi seba pozvali Vanju Petko- Darka Faboková, Sára Struhárová, vićovú, ktorá práve túto školu navštívila ako Marsela Čermáková a Matilda Hložanová

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

prvú. Plastových vrchnáčikov z fliaš denne pribúda a vďaka chtivosti žiakov a učiteľov akcia pretrváva už tretí školský rok. Mnohým žiakom a učiteľom sa nelení z vyhodených plastových fliaš, ktoré sú už dakedy odhodené v odpadovom koši, zobrať vrchnáčik a dať ho do škatule umiestnenej v škole. Všetci sa tešia, že sú súčasťou tejto akcie na spôsob veľkej rodiny s humánnym cieľom: pomôcť deťom s osobitnými potrebami v Srbsku. Niečie málo niekomu znamená mnoho, najmä keď vieme, že každý uzáver prinesie nový úsmev. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ČLENKY SPOLKU ŽIEN SLOVENKA KU DŇU HLOŽIAN UVARILI

Za dva kotly kyslej polievky

Juraj Pucovský

lenky Združenia žien Slovenka aj k tohtoročnému Dňu Hložian sa prejavili ako dobré kuchárky. Pre domácich labužníkov, hostí, medzi ktorými boli aj priatelia zo Slovenska, z partnerského mesta Holíč, a početných návštevníkov uvarili v dvoch kotloch svadobnú kyslú polievku. Varechu v rukách držali dve hlavné kuchárky, Zuzana Fábryová a Anna Čipkárová, ktorým, pravdaže, pomáhali aj ostatné členky, aby sa táto špecialita čím lepšie vydarila a chutila všetkým tým, čo kyslovku dostali v tanieri pred seba. Aj keď šikovné kuchárky Zuzana a Anna mali plné ruky práce, predsa venovali niekoľko minút našej zvedavosti a poskytli recept na chutnú hložiansku kyslú polievku. „Tridsať kilogramov výlučne

Ešte len ryža, potom smotana a polievka je hotová: (vpredu) Anna Čipkárová a Zuzana Fábryová bravčového mäsa sme rovnomerne rozdelili do dvoch 80-litrových kotlov, aby sa varilo v slanej vode. Za ten čas sme si nachystali hodne miešanej zeleniny, ktorú

osobitne udusíme. Keď sa mäso aj s kosťami (pred naberaním do mís ich vyberieme), ktoré dávajú chuť a želatínu, už dobre uvarí, do kotlov pridáme zeleninu,

bobkový list, korenie, nasypeme ryžu a na konci smotanu. Kedysi sme používali domácu smotanu z kravského mlieka, ale teraz dojníc v Hložanoch nie je veľa, nuž musíme používať rastlinnú smotanu. Polievku varíme dve až dve a pol hodiny, v závislosti od toho, či je mäso z mladšej alebo staršej ošípanej. Pri naberaní do mís nalejeme aj trochu octu, ktorý si, ako aj ostatné prísady, každý konzument našej polievky môže podľa vlastnej chuti pridať za stolom,“ povedali nám takmer jedným dychom Zuzana a Anna navzájom sa dopĺňajúc, aby niečo nezabudli, a vzápätí sa venovali dokončeniu varenia polievky. Hložančanky nám prezradili, že variť kyslovku sa naučili tak doma, ako aj od niekdajších kuchárok na svadbách. S úsmevom doložili, že „kto chce dobre jesť, musí dobre vedieť aj variť!“ O tom, že Zuzana Fábryová a Anna Čipkárová aj toho roku uvarili chutnú kyslú polievku, dosvedčila skutočnosť, že obsah oboch kotlov do predvečera vychlípali početní labužníci jedál konzumujúcich sa lyžicou.

S POLOFINALISTOM KVÍZU SLAGALICA MIROSLAVOM KIČIŇOM ZO STAREJ PAZOVY

Miluje vedomostné kvízy

Anna Lešťanová

o ukončení pazovského gymnázia Miroslav Kičiňa (1955) študoval na Právnickej fakulte v Belehrade a povolaniu právnika zostal verný dodnes. Ako hovorí, je veľkým milovníkom kvízov a televízni diváci ho naposledy videli ako účastníka populárneho kvízu Slagalica v RTS, kde postúpil do polofinále. Ako ste sa rozhodli prihlásiť sa do kvízu Slagalica? – Musím uznať, že trochu zaúradovala náhoda, keďže nepatrím medzi ľudí, ktorí sa už v mladistvom veku stanú aktívnymi účastníkmi rôznych kvízov. Je síce pravda, že už ako 18-ročný som sa po prvýkrát zúčastnil vo kvíze, bolo to v záhrebskej televízii, no neskoršie som kvízy riadne iba sledoval a medzi účastníkov patrím asi tak posledných 15 rokov. Keď som zistil, že sa mi to darí, začal • ĽUDIA A UDALOSTI •

som sa prihlasovať do rôznych 21-ročný mladík – ozajstný génius, kvízov, včítane Slagalice, ale pred- ktorého jednoducho nemožno tým som nadobudol skúsenosti v poraziť. Konkurencia bola silná iných kvízoch na RTS, ako je napr. a som rád, že som sa zúčastnil, Visoki napon, Potera... a iné. Vďaka účasti v kvízoch získal som veľa priateľov, mnohí z nich boli účastníkmi kvízu Slagalica, lebo my mávame domáce i svetové šampionáty v kvízoch, kde sa pravidelne stretávame. Keď teda oni mohli účinkovať v Slagalici, chcel som to skúsiť aj ja. Postup do polofinále známeho kvízu iste predpokladá obrovské skúsenosti a vedomosti. Akí boli vaši súperi a v akej miere ste spokojný so svojou Miroslav Kičiňa v televíznom kvíze Slagalica účasťou? – I keď mi taká forma kvízu veľmi nezodpovedá, so svojou hoci musím uznať, že som sa niúčasťou v Slagalici a dosiahnutými jako zvlášť nepripravoval. Vlastne výsledkami som veľmi spokoj- na účasť v kvízoch sa človek ani ný. Mojím hlavným súperom bol nemôže prichystať v krátkom

čase, lebo tu sú potrebné naozaj všestranné vedomosti, ktoré sa permanentne v živote získavajú. Ak máš potenciál na kvízy, tak si aj ich účastníkom. Bez toho, aby sme vám lichotili, musíme povedať, že máte naozaj široký rozhľad a kopu vedomostí. Znamená to, že sa konštantne vzdelávate a možno sa dokonca venujete hádankárstvu? – Od malička som bol veľmi zvedavý a dodnes veľa čítam. Pamätám sa, že mojou obľúbenou hračkou v detstve bol zemepisný atlas. V poslednom čase však hodne používam aj internet, no naďalej som zostal verný knihám. Hádankárstvo je pre mňa enigma a nevenujem sa ani len rébusom.

21 /4700/ 21. 5. 2016

Foto: z archívu M. Kičiňu

Ľudia a udalosti ZO ZDRUŽENIA PETROVILLAGE V BÁČSKOM PETROVCI

Usporiadali dielňu výroby krémov Jaroslav Čiep

druženie Petrovillage v utorok 3. mája usporiadalo dielňu výroby krémov. Do tajov prípravy prírodných krémov frekventantky kurzu v miestnostiach obecnej Turistickej organizácie zasvätila aktivistka Jarmila Jovankovičová, inak žurnalistka, ale i odborníčka na túto oblasť, lebo zakončila strednú zdravotnícku školu. Účastníčky dielne spoločne pripravili kakaový krém s vitamínom E a každá osve mala možnosť pripraviť aj lanolínový krém.

Na tomto užitočnom podujatí záujemkyne tiež videli, ako sa pripravujú prírodné osviežujúce nápoje z mäty a citrónu, ktoré hneď aj vyskúšali, rovnako ako vyskúšali aj pripravený krém. Veľký počet prítomných svedčí o tom, že ženy zaujíma, ako si zabezpečiť kozmetické prípravky a jedlá bez použitia chémie. Jovankovičová zdôraznila, že mnohí z nás si vlastne neuvedomujú, koľko zbytočnej chémie je v pracích prostriedkoch, géloch, krémoch a iných prípravkoch. Tie zväčša vyvolajú rôzne alerŽiadny kumšt nie je vyrobiť prírodný krém

cie, kde dostať ingrediencie potrebné na domácu výrobu krémov, takže získané poznatky budú môcť využiť a doma si prichystať krémy podľa vlastnej afinity. Žiadny kumšt nie je ani pripraviť gél na pranie, šumivé bomby do kúpeľa, či prírodný krém na tvár alebo na telo. V združení Petrovillage s dielňami plánujú pokračovať aj naďa-

Môj prvý krém s kakaovým maslom

Potrebujeme: 100 g kakaového masla, 50 g oleja (ľubovníkový olej – macerovaný kvet ľubovníka v olivovom oleji odleží minimálne 60 dní, u nás je známy ako kantarion) a 1,5 kávovej lyžičky vitamínu E. Takto sa to podarí: Najprv roztopíme maslo, pridáme doň na nízkej teplote olej a vitamín E. Trochu necháme vychladnúť, ale ešte kým je v tekutom stave, vylejeme do nádoby. Inak tento prírodný krém je aj jedlý. Nakoniec sa krém vyleje do dezinfikovaných nádob

TURÍCE SÚ V LALITI POZNAČENÉ STAVANÍM MÁJA. Tak je hádam ešte od čias príchodu prvých Slovákov do tejto dediny. Máje sa kedysi stavali v noci na Turíčnu nedeľu pred kostolom, ale aj pred domami viacerých dievok, hlavne z bohatších rodín. Posledne, a tak bolo aj minulý víkend, lalitskí mládenci vystavali vysoký, štíhly máj pred Domom kultúry. Hrdo stál v tú chladnú Svätodušnú nedeľu a úspešne odolával silnému vetru (na snímke), aby ho, ako je to vo zvyku, v pondelok podvečer chlapci v dobrej nálade, v zábavnom ovzduší, pri občerstvení a posilnení, za účasti zvedavých dedinčanov, hlavne dievčat, zvalili. J. P.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

gie, kým kadejaké konzervanty v strave spôsobujú tráviace poruchy. Preto sa treba pousilovať

Aká by to bola dielňa, keby sa prichystané nemohlo vyskúšať

a aspoň kde sa to dá, čím menej používať chémiu. Okrem toho vedúca dielne účastníčkam poskytla informá-

lej a na jeseň plánujú usporiadať aj dielne výroby prírodných mydiel, výroby orgonitov a prírodných čistiacich prostriedkov. • ĽUDIA A UDALOSTI •

VOJNOVÉ NEZÁBUDKY (14)

Prípravy na vydanie pamätnice Ján Cicka STREDA 21. apríla Dobré ráno po neprespanej noci. Začína sa vtipom: Nad SRJ sa rozprávajú dvaja letci „Kam si zájdeme po tejto túre, Jim?“ „Do baru na whisky.“ „Ja k plavovláske Mary,“ odvetí John. Zrazu bum! „Jim, toto nie je Blady Mary. Píše Kolubara.“ Nasleduje druhý: Muž vchádza do úkrytu. Žena sa ho spytuje: „Vidíš niečo na oblohe?“ „Vidím.“ „Čo?“ „Jednu hviezdu a zopár mesiacov.“ O pol jedenástej správy z rádia: Žeželjov most po nočnom zásahu nie je viac súci pre chodcov. Na sriemsku stranu loďky prevážajú iba pracujúcich, nie aj cestujúcich. Na fruškohorskej strane je poškodené aj telefonické vedenie. Vonku je jasno, povieva vánok, ale v kuchyni zima, funguje teplomet. Zase ma bolia ďasná, žiada sa mi krupica, lebo nemôžem žuvať. Dneska idem na poľovačku na cigarety. Hlásila sa Zuzka Kurajová. Po nej Kikica zo Somboru. Nevestu Renatu odviezli do pôrodnice. Najväčšmi nás potešilo, že sa hlásila naša Inka. Mama ju v noci snívala, že čo čakajú s deckom. Dohovárala Mirkovi vo sne, že keď my pomrieme, on má svoje deti a Inka nebude mať nikoho. V telefonáte Inka vravela Vilke, že je asi tehotná. Dajbože! Lepšiu správu sme dneska nemohli počuť. Niektoré potraviny sa v predajniach míňajú. Najnovšie niet ryže, vraví Stana. K Milanovi dneska neprídu ani cigarety. Všetci nám núkajú a zasielajú humanitárnu pomoc. Chvalabohu! Ale my omnoho viac potrebujeme MIER! O 13.48 hodine poplach. Otca mu, už aj vo dne! Vilka nedokončila obed. Vrátila sa ho dokončiť neskoršie. Stál • ĽUDIA A UDALOSTI •

som vo fronte za traťou, uchytil dva balíky Classica a 200 g kávy. Lepšie ako nič. Keď sa začal poplach, bol som pred Milanovým stánkom. Kúpil som Carlitosovi pivo. Vraví: „Teraz mi dávaš, keď zavýja!“ Vrátil som sa domov o pol štvrtej popoludní, s Draganom. Obed ešte nie je hotový. No, počkáme... Irma s Tomom neprišli, iba Juca. Tí sa ti cez deň neboja. Nonono! Dragan doniesol z práce škvarky. Kosovo nedáme! Kosovo nám zoberú. Kosovo je kolíska Srbov. Keď rozbijú kolísku, kde uložíme dieťa? Stana vraví, že v Klenji pred pár dňami bol ľadovec a sneh. To jej niekto hlásil. Teplota o 16.00 19 °C. Stretli sa dva capy na brvne cez rieku. Ustúp...! Nebojte sa Rusi, Srbi sú s vami! Clinton, vraj, povedal v Rumunsku: „Ak nám neustúpite územie, zrúcame Đerdap!“ Pristali. Počas poplachu som sa oholil, vysprchoval, navoňavkoval. Ako na dostaveníčko. So smrťou! Zaspal som a vstal až skoro o pol deviatej večer. Pri večernej káve Branka prišla povedať, že sa na internet hlásil Mirko z Atén. Vraj aby sme napísali list a ona im ho zajtra zašle. Ale poponáhľať sa, lebo SRJ idú vypojiť zo svetového internetu. Vilka číta v Blici state vyhlásenia Miloševića, ktoré dal bratislavskej Práci: „Nateraz máme malé škody, zabitých iba 5 vojakov. Očakávame inváziu, aj ruskú vojensko-technickú pomoc.“ Hlásil sa Vilkin otec Ladislav, Lacko, z Petrovej Vsi: „Čo robíte?“ „Pijeme kávu.“ „Vy pijete aj kávu?“ „Áno, pred odchodom do úkrytu, len nemáme cigarety. Pošli nám telefonicky.“ „Ale, ale... Poďte k nám, jedete dom!“ Ľahko povedať, ťažko vykonať. Keď minulej noci trafili Ušće pri Belehrade (bývalý CK), odvialo aj Košavu (TV Miloševićovej dcéry Marije). No comment: Malé škody?! Otec v rozhovore ešte povedal: „Pijete kávu? Aká je to vojna?“ Odišiel som o 21.00, pred po-

plachom, so stoličkou do úkrytu. Medzi svet. Poplach zahlásili o pol jednej ráno. Teplota o 22.00 hodine v NS: 13 °C. Vilka a Stana hrajú karty v kuchyni. Je pred polnocou. Čoskoro zahučali lietadlá, preleteli nad nami, naši ich privítali výstrelmi. Letúne odleteli v smere Batajnice a Valjeva. To sme sa dozvedeli z neskorších rozhlasových správ. Od 00.00 do 6.00 som bol službukonajúcim v úkryte. Po polnoci menšia skupinka mladých bola príliš hlučná pred úkrytom, tak sme ich napomenuli, ale nás neposlúchli. Mne a Isovi sa zazdalo, že neboli všetci z nášho úkrytu. Okolo úkrytu sa potulujú psy. O jedenásť minút pred siedmou koniec poplachu. Idem spať. ŠTVRTOK 22. apríla Sedem hodín ráno. Mrholí. O pol desiatej ma zobúdza Vilka: hlásil sa Krivák, bol u nás aj Feldy. O jedenástej v Šafáriku schôdza, prichádzajú zo Slovenska, zober aj Šafárikovské nezábudky. Nezábudky a príspevok S. Hlaváčovej som ledva našiel. Holenie, sprcha... Vyobliekal som sa a hybaj na trojku za traťou. Čakal som na autobus do tri štvrte na dvanásť. Feldy ma už vyzeral. Keď som prišiel, vyhlásil som: „So zreteľom na situáciu dve – tri hodiny meškania sa toleruje.“ Zasadnutie redakcie pamätnice. Prítomní: Krivák, Feldy, Struhár, Ľavroška, Cicka, Hyža a Slávik. Niektorých ľudí ani vojna nenapraví, nepoučí, letoru nič nezmení. Krivák roztiahol siahodlhý monológ o tom, čo som už stokrát počul. No podstata bola: niektoré inštitúcie nepracujú, nemožno pokračovať vo výskume, ale zborník sa pripravuje ďalej akoby nebola vojna. Ďalšia schôdza sa zvolávať nebude, styky budú telefonické. A stalo sa aj toto: na stole bola litrovka s domášnou, od Kriváka. Už ju

poriadne načali, a tak sme si skákali do reči. Krivák podľa zvyku pričasto prerušoval výklad napomenutím: „Ticho!“ Alebo: „Nedovolím ti rozprávať!“ Prípadne: „Už ste sa vyrozprávali, môžem pokračovať?“ Atď. Pravdu povediac, neveľmi sme sa na to ohliadali, pretože sme z tej krivákovice boli čoraz smelší, ba bezočivejší. Keď sme prevrátili fľašu, Hyža vytiahol „isključivo Rubinov vinjak“. Aj ten sme za chvíľočku zlikvidovali. Pobrali sme sa domov, na autobus oproti SND. Krivák, Feldy a ja sme zastali pred kaviarničkou Srem, keď zrazu rachlo kdesi od Dunaja. Dvakrát. Vošli sme. Obstarožná čašníčka bola prívetivá: dva vinjaky, pivo 22 din. Kým sme sa posmeľovali, rachlo ešte dvakrát. Už sme sa vôbec nebáli, neviem kedy Krivák odišiel; to je jeho kumšt. Mňa poriadne chytilo, lebo som nič neraňajkoval. Po biede sme sa dostali na trojku a z nej rovno k Feldymu. Prvýkrát som bol uňho, hoci býva blízo mňa. Dali sme si niečo ostré pod zuby, aj klobásu. Zahrali sme si trochu karty s jeho dcérou a jej kamarátkou a potom sme šli ku mne. Jaro si dal jedno pivo a šiel k pivárom. Ja som zmlátil obed aj večeru a ľahol si spať. Spal som celú noc. Keď sme už mali vypité, Feldy vyrukoval s návrhom, aby sme prostredníctvom Šimáka prijali do Šafárika slovenských novinárov, ktorí nám žičia (spomínal aj mená), ale to nie sú vládni. Zaoberali sme sa tým návrhom, ale sme ho nakoniec múdro zamietli. Nastolil som otázku: „Dobre, zborník naďalej priprávame, ale už ani groša nemáme, ani tu u nás nemôžeme očakávať. Či by sme nemohli požiadať Slovensko, po všetkom, aby nám ho vyfinancovalo?“ Otázka zostala visieť v povetrí; ani sme ju neprijali, ani nezamietli. Janco Struhár bol na Slovensku. Na colnici si kúpil Pall Mall. Takmer rozkazovačne som mu povedal: „Daj mi jednu, nech si zachutím...“ Veruže mi chutila. Ani som nezakašlal.

21 /4700/ 21. 5. 2016

Zázraky vôkol nás Kamaráti, aj keď sme sa v Detskom kútiku v minulom čísle Hlasu ľudu venovali niektorým vašim oceneným prácam v literárnom a výtvarnom súbehu Knižnice Štefana Homolu v Petrovci, jednu sme si ponechali aj pre toto naše májové stretnutie. Lanina práca je skutočne inšpirujúca, ale nielen preto, že nás prinúti zamyslieť sa nad knihou ako zázrakom, ale aj preto, že zatúžime hľadať zázraky v ďalších a ďalších knihách. A pritom také menšie či väčšie zázraky sú aj vôkol nás. Len sa rozhliadnuť a hneď ich nájdete. Tak, ako napríklad naši a vaši kamaráti kresliari z Kysáča a zo Starej Pazovy.

Klaudia Hegedišová, 4. 2, ZŠ Ľ. Štúra v Kysáči

Milan Joković, 4. 2, ZŠ Ľ. Štúra v Kysáči

Kniha je zázrak! Zázrak! Mať 4 roky a poznať abecedu, to nemôže každý! A ja nechápem: najprv ma otravovali, čo sa ako píše, a potom sa divili, že sa viem podpísať, na cigaretách prečítať, prečo škodia, a z obalu čokolády vyčítať obsah kalórií. Lenže aj napriek tomu zachrípnutý dedo aj ďalej fajčil a guľatá sestra zjedla všetky sladkosti v dome. Preto som čítať prestala. Načo je to všetko popísané, keď sa nad odkazom nezamýšľame. Ak je to tak aj s knihami, potom ľutujem všetkých spisovateľov a spisovateľky na svete. Mohli svoj čas múdrejšie využiť a namiesto písania aktívne prežiť všetko to, čo prináša život. Nečítala som. Do rúk som brala len obrázkové knihy, aj to zriedka, len keď som sa v izbe nudila. Z názvov kníh na polici som tvorila úplne nové a rozmýšľala som, o čom by asi tá kniha bola. No boli dni, keď sme so sestrou knihy aj využili. Boli z nás opravdivé stavbárky, keď sme z nich urobili vežu, aby sme v komore mohli siahnuť po vedierku s marmeládou. Keď mačka mala mačiatka, urobili sme im z kníh domček, keď pršalo, mali sme originálne čiapky a keď dedko nemal čím rozložiť oheň, šikovne som mu priniesla z toho najkvalitnejšieho papiera. Knihy chudli, menili farbu a pohľad na policu s nimi už vôbec nebol taký zázračný ako kedysi. – Lanaaaaaaaaaa!!! – zvrieskla jedného dňa mama a už sme mali jeden z tých rozhovorov, keď celá rodina sedí pri stole. Všetci sa tvária vážne, akoby sme rozoberali vplyv globálneho oteplenia na našu planétu. – Nežartuj! – mračí sa mama. – Toto je ešte väčšia katastrofa! Kto si neváži knihy, na toho by ani slnko nemalo svietiť! Nasledovala asi hodinová debata, ktorá sa niekoľko ráz uberala zlým smerom, no nakoniec som pochopila. Kniha je jedlo. Keby sa mama z kuchárky nenaučila variť, nejedávali by sme také dobroty. Kniha je liek. Keby sa lekári z nej nenaučili, ako zachrániť dedka, už by tu s nami nebol. Kniha je priateľ. Podelí sa s nami o tie najkrajšie dobrodružstvá, zavedie nás na tie najvzdialenejšie miesta. Kniha je úkryt. Vtedy, keď nedokážeme nájsť svoje miesto pod slnkom, ona je tu. Kniha je jednoducho zázrak! Lana Žilićová, 7. b, ZŠ J. Čajaka v Báčskom Petrovci (Cena riaditeľky Knižnice Štefana Homolu)

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Marína Šm ZŠ Ľ. Štú itová, 4. 2, ra v Kys áč i

Matej Mucha,

4. 2, ZŠ Ľ. Štúr

a v Kysáči

Daniela Savićová, 2. 2, ZŠ hrdinu J. Čmelíka v Starej Pazove • DETSKÝ KÚTIK • •

Mozaika

ROČNÍK XVI 21. mája 2016 ČÍSLO

202

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

Z obsahu

V ÚSTRETY RIU 2016

Menej než osemdesiat dní Oto Filip

ribližne 11 000 športovcov súťažiacich v 28 športových disciplínach – medzi inými aj v nových olympijských športoch, ako sú rugby, karate či squash – 12 000 dobrovoľníkov, 85 000 policajtov, pol milióna turistov... Sú to tie základné údaje, ktoré prinesú augustové dni v druhom najväčšom meste Brazílie Riu de Janeiro. Mimochodom prvom juhoamerickom meste, ktoré bude hostiteľom Letných olympijských hier, trvajúcich od 5. do 21. augusta 2016. Pôjde teda o vôbec prvé

sa vyslovila potrebná dvojtretinová väčšina v dolnej komore brazilského parlamentu. Rousseffová je podozrivá z manipulácie s rozpočtovou štatistikou v roku 2014, ktorá mala umožniť jej znovuzvolenie. Prezidentka zase tvrdí, že sa ničoho zlého nedopustila a snahy o jej odvolanie označila za puč proti demokraticky zvolenej vláde. V takomto ovzduší finišovali prípravy na začiatok 31. letných olympijských hier, udalosti, o ktorej sníva každý špičkový športovec.

Milica Mandićová

olympijské hry v Južnej Amerike a len druhé v Latinskej Amerike, keďže prvé boli v roku 1968 v Mexiko City. Práce na olympijských objektoch v Riu tri mesiace pred slávnostným otvorením olympiády boli stále v plnom prúde, rovnako tak, ako v plnom prúde bola i politická kríza otriasa-

júca veľkou juhoamerickou krajinou. V hre je najmä osud, konkrétne odvolanie prezidentky Dilmy Rousseffovej, za zosadenie ktorej

Hry v Riu sa budú diať rovno 120 rokov po prvých novodobých olympijských hrách prebiehajúcich v Aténach v roku 1896. Naša prvá účasť na najdôležitejšom a najkomplexnejšom svetovom športovom podujatí sa spája s rokom 1912 a olympijskými hrami v Štokholme, na ktorých účinkovali len dvaja naši športovci: Dušan Milošević (beh na sto metrov) a Dragan Tomašević (maratón). Prvé

olympijské medaily Juhoslávia získala na 8. hrách v roku 1924 v Paríži, ďakujúc legendárnemu gamnastikovi Leonovi Štukeljovi, ktorý sa ovenčil dvoma zlatými medialami. Na olympijských hrách účinkujeme nepretržite od roku 1920.

Životom ťažko skúšaná Str. 2

Spomínam na Londýn Str. 4 Posledné boli tie v roku 2012 v Londýne. Na nich vznikli aj tieto zábery vystavené od konca apríla na otvorenom priestore na Kalemegdane. Usporiadateľom výstavy Londýn 2012 – retrospektíva je náš Olympijský výbor a autorom snímok fotoreportér Sportskog žurnala Nenad Negovanović. Podľa slov olympijskej šampiónky Milice Mandićovej, snímky nielenže znázorňujú vervu, s akou športovci reprezentujú našu

Pohánkové muffiny s jahodou a čokoládou Str. 8

krajinu a bojujú o čím lepšie výsledky a rekordy, ale sú aj nezabudnuteľnou spomienkou na úžasné športové zážitky a chvíle.

Mozaika ĽUDIA A OSUDY: 103-ROČNÁ BABIČKA SOFIJA RONČEVIĆOVÁ DLHÉ ROKY ŽILA V KYSÁČI

VČERA, DNES, ZAJTRA...

tovať, že sa im očakávania plnia. Ale, ako to neraz v živote býva, do všetkého vloženého úsilia a dosiahnutých úspechov sa vkradlo nečakané, ako sa neskôr ukáže, až tom manželskom tragické prekvapenie, ktoré Petar živote. Pravdaže, podcenil. Prasklo mu slepé črevo v rodine Ronče- a on takmer znenazdajky umievićovcov v osade ra. Sofija zostala sama s piatimi Žanjevica. deťmi, spolu so svokrou, ktorá V roku 1938, bola už v pokročilom veku. Vtedy vtedy už päť- sa jej zdalo, že rodinná priepasť, členná rodina na okraji ktorej sa všetci ocitli, začala vážnejšie vari nemá ani dno. Nedosnívauvažovať o ďal- ný Pekov sen o rodinnom šťastí šej budúcnosti. vo Vojvodine bolo predsa treba Totiž niekoľ ko dostať ku konečnému cieľu. Ale návštev Peka ako? Kto? Keď sa to všetko zrodilo Sofija v domácom dedinskom prostredí u svojho strýka v cudzej hlave, dotváralo v cudzích Damjana v Ky- očiach. Jedine to mohla urobiť, rovesníčky, aj ona začala pátrať po sáči, konkrétne a bližšie v síd- na základe totálneho životného dovtedy len vysnenom životnom lisku Tankosićevo, ho upevnilo obratu, prekvapená Sofija. Mala partnerovi. v presvedčení, že by aj ich život dojem, že ani vtedy, keby sa poTak pri istej príležitosti a širšom vo vojvodinskom prostredí mohol čet hodín v dni i zdvojnásobil, by sústredení mladých sa do stre- byť obsažnejší a istejší. A tak sa nestačila porobiť všetko to, čo dobodu jej zraku dostal zdatný v tom roku ich výprava, v zložení bolo ozaj nevyhnutné. Nedomladík, ktorého všetci v okolí vo- Petar – Peko, Sofija a svokra Ana spaná, s neobnovenými silami lali Peko, hoci mu ozajstné meno s deťmi Dobrivojom, Radmilou a bez prepotrebného oddychu bolo Peter. Ako by sa to ľudovo a dcérou Ikoniou, vydala na život- sa brodila životom. V ňom nebolo povedalo, obšmietala sa na úľavy a šľachetnosti, potešejeho okolí, až kým si ju Peko nie a radosť zo žiadnej strany nakoniec lepšie nevšimol. A stal neprichádzali. sa zázrak! Ani Sofiji, ani PekoPritom svetové udalosti vešvi sa už viac nikto nedokázal tili nové zlo. Fašizmus si bez vmestiť do sféry ich záujmovej akýchkoľvek ohľadov žiadal pozornosti. Potom už, ako to akési nové životné priestory. okolnosti kedy dovoľovali, sa tu Pred tým zlom stará Juhoslávia aj tam stretávali. Peko predsa kapitulovala. Celé jej územie raz zorganizoval svojich Ronrozkúskovali a rozdelili fašisčevićovcov. Spolu sa vybrali na tickým spojencom. Celá Báčka dohodnuté stretnutie. Sviatočne padla pod právomoc sfašizovavyzdobení jazdci na koňoch prišli ného Maďarska. V snahe na doa odvádzajú Sofiju do Pekovej bytom území zosilniť maďarský osady zvanej Žanjevica. Tradičvplyv a prítomnosť, z Kysáča ným únosom sa Sofija tak stala a susedného Stepanovićeva nevestou rodiny Rončevićovej. V deportujú kolonizovaných rodine Rončevićovcov zavládla Srbov, účastníkov 1. svetovej radosť, že sa naplánovaný únos vojny. Po vypočutí rozkazu, za vydaril do bodky, no u Kovadve hodiny, karavána vyhnančevićovcov celkom iný obraz a cov za ozbrojeného sprievodu nálada: lamentujú nad tým, ako odchádza k Dunaju. Z Begeča nad neslýchaným činom. A tak mali byť kompami prevezení sa vzťahy dvoch rodín ochladili Peko i Sofija na začiatku manželstva do Sriemu. Tam však už vtea zostrili. Bolo treba času, kým dy vládli chorvátski ustašovci. rodinní sprostredkovatelia predsa né skusy do Vojvodiny. Postretlo V tom húfe nešťastníkov bola to všetko ako-tak vyžehlili a urov- ich šťastie. V určenom rajóne si i Sofija, ktorá s členmi rodiny šla nali. A kým sa dve rodiny mohli vy- postavili nový dom a záverečne pešo. So sebou mala len málo dať cestou ďalšieho vzájomného s rokom 1940 si už zriadili po- potravín a niekoľko detských poporozumenia, až po tradičné tzv. zemkové vlastníctvo, týkajúce trieb, v náručí jej bolo jednoročné svatovské vzťahy medzi nimi. Od sa obrábacej pôdy. Medzičasom dievčatko, zatiaľ čo sa jej to druhé, tých čias mladomanželia v praj- sa im narodili dcérky Nada (1938) len trochu väčšie, kŕčovito držalo nom ovzduší pokračovali v zača- a Nevenka (1940). Mohli skonšta- sukne. Trochu ďalej, so svokrou

Životom ťažko skúšaná Michal Gombár

ožno je najlepšie začať tým a odtiaľ, kde sa všetko začalo. V Hercegovine, časti dinarského horského pásma. Väčšinou je kamenistá, s ozaj skromnými životnými zdrojmi. Krasové polia málo toho núkajú a takmer nič nezabezpečujú. Preto vždy tam bola časť obyvateľstva, ktorá sa o živobytie musela postarať niekde inde. Niekomu sa to možno podarilo už v blízkom okolí, no mnohí vlastné životné šťastie hľadali až v ďalekom zámorí, začnúc na severe Kanadou. Iní sa zase vyberali v opačnom smere, kdesi až po Patagóniu, na samotnom juhu juhoamerického kontinentu. Napriek tomu, že ich básnik Aleksa Šantić upozorňoval, že ich slnko cudzích nebies nebude hriať ako tu, doma… V blízkom okolí mestečka Gacka sa nachádzala útla osadlosť menom Srđevići. Známe je, že od starodávnych čias životné kanóny bežného žitia veľkých rodín určovali správanie a prácu svojich členov. Stará rodina Kovačevićovcov mala zaujímavú minulosť. Do dnešných dní sa tam vie, kto z nich bol rešpektovaným hajdukom toho kraja, ale i kto z nich bol vplyvným činiteľom vzbury Hercegovanov proti Turkom v roku 1875. Pri listovaní v ich rodinných análoch pozornosť nemohla neutkvieť na dátume 5. január 1914. Je to dátum narodenia dievčatka, ktorému pri krste určili meno Sofija. Pre starých Grékov uvedené slovo symbolizovalo múdrosť, no napriek tomu sa Sofiji Kovačevićovej už v detstve neušlo toho základného školského vzdelania. To však neznamená, že Sofija nezískala nutné životné poznatky. Do životných pohybov ju postupne uvádzali starší členovia rodiny. Tak vtedy plynuli časy a životné obsahy jej dospievania. Keď sa však v nej ozval ten prapôvodný hlas, zvestujúci, že už v dostatočnej miere nadobudla životnej zrelosti, podobne ako aj iné jej

HLAS ĽUDU | 21. 5. 2016 • 21 /4700/ šli tí trochu starší bratia a ich naj- Znepriatelení bojovníci, či už sa Početné Sofijine úvahy vyústili staršia sestra. jednalo o partizánoch, alebo o čet- do takéhoto záveru: najstarší syn Pred kompou vládol úžasný ne- níkoch, boli nezmieriteľnými pro- Dobrivoj zostane na gazdovstve, poriadok, tlačenica, bezohľadnosť. tivníkmi. A činní tam boli aj usta- bude teda roľníkom. Dcéry Ikonia Aby všetko bolo horšie, celé to šovci. Za nimi zostávali osady bez a Nada svoje školenie ukončia stupňoval zdivený vresk sprie- občanov, dedinské domy zničené stredným vzdelaním. Mladší syn vodcov. Stelesnené násilie a nedo tla, priam otrasne pôsobiace Radmilo a najmladšia dcéra Neslýchaný úžas. Na nešťastie, venka školenie zakončia takéto okolnosti spravidla vysokým vzdelaním. Ich plodia a rodia rôznych poradvoľba smerovala k lekárcov a akýchsi ustarostených stvu. V požiadavkách voči dobrodincov, ktorí ani sebe deťom vzťahujúcich sa pomôcť nemôžu, no druhým na školenie Sofija bola núkajú vlastné rady a odpoúporná, ale i neústupčivá. rúčania ako akési spoľahlivé Dôsledne sledovala ich východisko. úspešnosť. Ikonija a Nada A tak Sofiji jednoducho boli prvé, ktoré mamiradia nechať najmenšie deti ne očakávania ozdobili napospas ani nevedno komu. podnetným úspechom. To, aby sa ona so svokrou Radmilo a Nevenka si dostala na sriemsku stranu výnimočne úspešným Dunaja a tam uvidela, komu študovaním získali štisa pripojí. No Sofija a svokra pendiá a tým značne potakúto možnosť nepripúšťali. mohli členom rodiny pri Epilógom všetkého bolo, že krytí výdavkov počas hrozná tlačenica ako nejaká Tie najsladšie babičkine chvíle sú späté študijného pobytu mimo s vnukmi riava proste vyniesla všetrodiska. Po čase nastúpila kých Rončevićovcov na druhý ruiny. Nedostatok potravín, oble- i chvíľa, keď študenti lekárstva breh Dunaja, a to bez akýchkoľ- čenia a ostatných bežných potrieb konečne dostali diplomy. Tým sa vek neprajných následkov. Na bolo čímsi, čo sa dalo označiť ako azda posledné dejstvo Sofijinej okolí osád Banoštor, Manđelos, aktuálna každodennosť. Až kým životnej, rodinnej drámy skončilo. Remeta občania istej národnosti ťažké roky neuplynuli a konečne Bezprostredných záväzkov k dea vierovyznania vyjadrujú týmto neprišiel dlho očakávaný koniec ťom už nebolo. Všetky mračná nešťastníkom súcit a poskytujú vojny a život v mieri. Našťastie, nad osudom detí zmizli. Prerástli nevyhnutnú pomoc. Ustašské napriek všetkej dráme vojnových v Sofijine životné víťazstvo. Návrchnosti týmto vyhnancom rokov, Sofijina rodina sa po celý nesľubovali ani pomoc, ani iné. ten čas obišla bez strát a chorobNapríklad spoľahlivú záruku pre ných následkov. Bola príležitosť, ich tamojší pobyt. Preto padlo aby Rončevićovci ako vyhnanci rozhodnutie: Dostať sa za Sávu, predsa natrvalo zakotvili tam, kde do Srbska, kde ešte cudzieho ne- trávili vojnové dni, s tými, s ktoprajného diktátu nieto. A tak púť rými znášali všetku biedu rokov zástupu nešťastníkov pokračova- a čias vojnových. Aby s nimi pola. Tak cesta, ako i očakávania, boli kračovali v budovaní toho, čo nové aj známe, aj neznáme. Neďaleko vrchnosti tomuto kraju ponúknu. mestečka Bogatić prešli do Srb- Rozhodli sa však inak – vrátiť sa ska, do časti známej ako Pocerina. do Kysáča, menovite do TankoVyhnancov občania tohto pásma sićeva. Po rozlúčke potrebovali až berú k sebe a mnohí z nich zostá- desať dní, aby sa na stanovený vajú tam až do konca vojny. Sofija cieľ dostali. Prišli domov a všetko pokračovala v ceste: dostáva sa tam zastihli v otrasnom stave. Ani do Obrenovca, stadiaľ vlakom nábytku, ani pracovného náčinia, do Bileće. Konečnou zastávkou zhola ničoho tam nebolo. Vrát, na tejto ceste úžasu bola osada brán ani ohrady taktiež nebolo. Žanjevica, rodisko jej zosnulého Prišla im aká-taká pomoc, ale manžela Petra Rončevića. Ko- nedostatočná. Spoločne sa dali S deťmi až po ich samostatnosť nečne sa tam, v akej-takej istote k činu a po čase dom, aké-také a v dobrom zdraví, všetci stretli bývanie, členovia rodiny predsa deje, ktoré spájala so stabilnou – svoji medzi svojimi. mali. Blížila sa jeseň. Okrem iného budúcnosťou svojich detí, splnili No vo vojnových časoch, v ob- Sofija musela dbať na to, aby kaž- aj jej očakávania. Prerástlo to do lasti, kde bola Žanjevica, bomby dé dieťa riadne chodilo do školy. rodičovského jasotu, nasvedčujúsíce nepadali a nebolo toľko, ani Tak sa aj stalo. Čas plynul, deti ceho tomu, že sa po rokoch zrienablízku delostreleckej streľby, no dospievali. Aká bude ich životná kania sa, v skromnom kysáčskom vojnové dni sa bez obetí neobišli. budúcnosť? dome túžobné očakávania ko-

III

nečne slávnostne rozhostili. Po všetkých tých ťažkostiach boli to ozaj hviezdne chvíle. A život v rodine Sofije Rončevićovej si pýtal a nakladal i prehodnotiť prejdenú cestu. Stručne by sa to dalo takto: – Vo dvore Rončevićovcov klasický záprah vystriedal traktor s potrebnou mechanizáciou. V poli už nepotrebovali všetky ruky členov rodiny. Všetko to mal na starosti Dobrivoj so životnou družkou; – prvé zamestnané Ikonia a Nada majú už väčšinu pracovných úväzkov za sebou a sú pred penzionovaním; – Radmila a Nevenku ako lekárov očakávajú nielen pacienti v čakárni, ale i študenti v učebniach a amfiteátroch Lekárskej fakulty. Sú tu tiež profesorské záväzky a početné odborné lekárske sympóziá potrebujúce ich skúsenosti a praktické výsledky; – traja z piatich detí už babičke Sofiji privádzajú vnúčatá. Teší sa im veľmi, tak isto tomu, že sa existencia Rončevićovcov pokračuje; – babička Sofija sa zbavila pracovných záväzkov v poli, ako aj v záhrade, ale z vlastnej vôle, koľko jej to roky a sily budú dovoľovať, celkom určite svoju pracovnú kondičku sa snaží zachovávať. Zatiaľ jej osudom zocelený organizmus úspešne čelí vysokému veku, takže výraznejších zdravotných ťažkostí nemá. Dávno je po sedemdesiatke, uplynula i osemdesiatka a deväťdesiatka, aby sa dožila aj povestnej stovky. A dnes sa až 103 rokov ako vekové perly skvejú na jej životnej niti. Jej životom prehrmelo ozaj mnoho toho: od ťažkostí po samotný čas. Bolo v ňom trampôt, stresov, únavy, stovky nedospaných nocí, dilem, pechorenia sa životom. Bolo jej ale dopriate mnohé z toho, čo si zaumienila zakončiť, dosahovať životné a pracovné úspechy, ktoré chápala ako výzvu brodiť sa ďalej, v ústrety budúcnosti. Pre jej tak obsažný život, pre tak úporne zotrvávanie v ňom, treba jej s plným srdcom, do ďalších čias jej životnej púte, ktorú dnes trávi v Novom Sade, popriať tým prastarým, baníckym pozdravom: Zdar Boh alebo Šťastie hore!

Mozaika REPORTÉRI

CESTA, NA KTORÚ DODNES NEMOŽNO ZABUDNÚŤ

Spomínam na Londýn Miroslav Demák ... spomínam na Paríž a nikdá som tam nebou... Jaro Filip a som však v Londýne bol. A to viackrát. Mám to mesto celkom rád, ako mám rád pesničky Jara Filipa, takže som jednoducho neodolal citovať dva neopakovateľné verše z jeho rovnomennej pesničky, ktorú spievali Lasica a Satinský. Týchto pánov som spoznal v prvom roku mojich vysokoškolských štúdií v bratislavskom Divadle na korze. Jaro Filip pár rokov žil v Rajci. Jeho otec tam bol profesorom fyziky sestre mojej manželke, ktorá neskôr zdedila jeho katedru. Zhodou okolností tak profesora Filipa vystriedala profesorka Filipová. Písal sa rok 1979 a Združenie spisovateľov Vojvodiny sa chystalo opätovať návštevu skupine spisovateľov z Walesu, ktorí predtým navštívili Nový Sad a Kanjižu. V tých rokoch mali spisovateľské organizácie u nás neporovnateľne viac pridelených prostriedkov než dnes, takže sa každý rok cestovalo do desiatok, nielen európskych, štátov. O šesť rokov neskôr autor týchto riadkov sa ako prvá juhoslovanská spisovateľská delegácia (z troch určených spisovateľov totiž iba on prišiel včas na letisko) dostal až do Kórejskej demokratickej republiky, o čom napísal niekoľko cestopisov do Hlasu ľudu. Na cestu do Veľkej Británie Združenie spisovateľov Vojvodiny určilo Tibora Varadiho, Ďuru Papharhaja a Miroslava Demáka. Tibor Varadi bol nielen spisovateľ, ale skvelý právnik (neskôr zastupoval Juhosláviu a Srbsko na rôznych medzinárodných súdoch), absolvent Harwardu, čo znamená, že angličtinu ovládal perfektne. Autor týchto riadkov, žiaľ, musí uznať, že ho po rozhovore s Angličanom vždy bolia ruky. Ďuro Papharhaji, rusínsky básnik, prozaik a dramatik dokonca tvrdil, že po takom rozhovore bolia aj nohy. Ilustroval to príkladom

Na londýnske parky sa nedá zabudnúť, sú skutočnou ozdobou tohto mesta. Za St. James’s parkom vidieť pomník kráľovnej Viktórie pred Buckinghamským palácom.

vlastnej angličtiny: „Keď chcem pozvať Angličana, aby prišiel ku mne, pokrčím ukazovák a poviem kamman. Keď mu však mám povedať, aby niekam išiel, musím sám obísť okolo neho, prísť na to miesto, kam ho chcem dostať, a odtiaľ zavolať kamman. Povestný „kľúč“, ktorý vtedy bol železným pravidlom vo Vojvodine (vo svete sa dnes niečomu podobnému hovorí asi politická korektnosť), takže aj s našimi znalosťami angličtiny sme sa do Veľkej Británie dostali. Keď sa dnes na to pozerám s odstupom toľkých rokov, celá tá cesta bola jednoducho skvelá. Prvá skvelá vec bola organizácia nášho „zájazdu“. Všetko totiž organizovala Britská rada. Klobúk dolu pred jej prístupom. V belehradskom zastupiteľstve Britskej rady sme absolvovali prípravný rozhovor, v ktorom sme mali možnosť vyjadriť svoje plány, požiadavky, dokonca osobné priania: Do ktorých múzeí a galérií chceme ísť? Máme záujem ísť aj do nejakého vydavateľstva? Šli by sme radšej na koncert alebo do divadla? Okrem Londýna chceme ísť do Oxfordu alebo do Cambridgu? Návšteva Cardiffu, hlavného mesta Walesu, bola, samozrejme, vopred akceptovaná.

Po prílete do Londýna pani, ktorá nás v Anglicku sprevádzala, nám priamo na letisku odovzdala presný harmonogram celého pobytu. A ten harmonogram bol dodržaný úplne do poslednej bodky. Naša sprievodkyňa bola bližšie k sedemdesiatke než k šesťdesiatke, ale nás na peších túrach po Londýne takmer uštvala. Kráčala rýchlo, nerobila zbytočné zastávky ak nám práve nechcela niečo špeciálne ukázať. Rozprávala rýchlo, takže sme nechali Varadiho, aby si všetko vypočul a nám preložil iba to nevyhnutné. Všetci sme však museli uznať – do programu bolo zahrnuté všetko, čo by sme v Londýne nemali vynechať, a naša sprievodkyňa o tom všetkom mala pozoruhodné vedomosti. Veľkou výhodou nášho pobytu bolo ubytovanie. Bývali sme totiž v prvotriednom hoteli na Charing Cross, čo je prakticky v centre Londýna. Na Trafalgárske námestie sme to mali pár minút pešo, takže sme sa vo chvíľach voľna veľmi rýchlo dostali na miesta, ktoré nás zaujímali. Na Trafalgarskom námestí je vysoký stĺp s pomníkom admirálovi Horaciovi Nelsonovi, pri ktorom mi vždy príde na um poznámka jedného Francúza: Angličania sú veľmi milí ľudia, jedine, čo u nich neviem pochopiť, je: prečo

na pomník nedali sochu Napoleona? Ja som z hotela najradšej zabehol do neďalekej Národnej galérie. Bola to prvá veľká galéria, ktorú som mal príležitosť si pozrieť. Galérie v Belehrade a v Bratislave, i keď môjmu srdcu blízke, sa s londýnskou Nacionálnou galériou predsa nedajú porovnať. Toľko obrazov významných svetových maliarov, koľko sa nachádza v nej, nájdete iba v niekoľkých najznámejších svetových múzeách a galériách: od nádhernej kresby Leonarda da Vinciho Panna Mária a svätá Anna, cez Rembrandtov autoportrét až po diela významných maliarov 20. storočia. Bol som nimi nadšený, ale úplne ma ohúrili obrazy anglického maliara Turnera. Veď ten predbehol impresionistov o pol storočia. Bol to pre mňa hotový objav, na ktorý nikdy nezabudnem. Preto som pri žiadnej z ďalších návštev Londýna nikdy neodolal, aby som sa na Turnera nešiel znova pozrieť. Ak sa ocitnete v londýnskom West Ende námestiu Piccadilly circus (cirkus vo význame kruhového objazdu) sa prakticky nemôžete vyhnúť. A prečo by ste sa mu vôbec vyhýbali, keď nás tam už prvý deň zobrala naša sprievodkyňa. Oblasť okolo Piccadilly je známa ako miesto vhodné na stretnutia, zábavu a najpopulárnejšiu zábavu dnešných generácií – nákupy. Jeho dominantou sú dve divadlá, Shaftesbury a Avenue, fontána Shaftesbury Memorial Fountain a obrovské reklamy zakrývajúce celé priečelia jednotlivých budov. Pomenovanie námestia pochádza ešte z roku 1626, keď tu mal dom krajčír Robert Baker. Tento krajčír vlastnil budovu nazvanú, veľmi trefne Piccadilly Hall. Špecialitou majstra krajčíra boli ozdobné goliere, po anglicky povedané Piccadilly. Najčastejšie miesto, na ktorom si návštevníci, a veru aj mnohí obyvatelia Londýna dohodnú stretnutie, je fontána uprostred námestia. Socha na fontáne je jedným z najfotografovanejších objektov v tomto meste. Všetci ju poznajú ako Erosa. Oficiálne je to Agapé – Anjel kresťanskej charity. Aj ja som si sošku vyfo-

HLAS ĽUDU | 21. 5. 2016 • 21 /4700/ til a neskôr využil aj na titulnej anglickej pedantérie, na ktorú sme strane cyklu shakespearovských si zvykali počas predchádzajúbásní. Dve z tých básní som mal cich dní, prišli presne v stanovený preložené do angličtiny. Ja som čas. Walesania tam boli zrejme ich čítal po slovensky a Tibor ich už o hodne skôr. Boli tam všetci, preklady v angličtine. Prvýkrát s pohárikmi v rukách, ktoré ihneď v Londýne, druhýkrát v Cardiffe. odložili, aby sa s nami vyobjímali Dodnes si pamätám, že mi na a hlučne nás zdravili. Cítili sme verše: Asi mám preto Merkucia sa ako doma, ako medzi svojimi. zo všetkých najväčšmi rád, jeden Nikomu akoby neprekážalo, že waleský básnik poznamenal: Ako Ďura a ja nehovoríme po anglicmy všetci, ako my všetci. ky, rečou ktorou hovorili všetci. Aby sme sa do Cardiffu dostali, Pritom nás utešovali a tvrdili, že museli sme na pár dní opustiť medzi slovenčinou a angličtinou je Londýn a vybrať sa na západné menší rozdiel než medzi ich rodpobrežie Veľkej Británie. Bolo tre- nou rečou a angličtinou, takže je ba navštíviť známych do Walesu. jedno, ako kto hovorí, keď nám je Vlak, čistý, rýchly a hádam na spolu príjemne a dobre sa bavíme. sekundu presný, nás zo stanice A to nás ešte čakalo najväčšie Victoria viezol do Cardiffu. Myslím prekvapenie. si, že sa mi vtedy nič viac nepáčilo O jedenástej večer zavolal barod anglického vidieku, ktorým vlak man k telefónu jedného z walesuháňal. Lesy, lúky, polia a doko- kých spisovateľov. V roku 1979 nale upravené domy v maleb- ani vo Veľkej Británii neboli moných dedinách a mestečkách mi bily, takže náš kolega z Cardiffu priam učarili. Nebyť toho stále šiel k telefónu pri barovom pulte. upršaného počasia zdalo sa mi Chvíľu s niekým hovoril, potom to ako ideálne miesto na pokojný, zavolal na čašníka, aby priniesol zriadený život. Na ten anglický účet. Mali sme dojem, že večievidiek si spomínam, keď dnes po- rok sa na telefonický príkaz musí zerám (i keď seriály nemám rád skončiť. Čo sme vyviedli? My traja a odmietam každý deň presne v rovnakú hodinu, ako nejaký robot, si sadať k televízoru) na Vraždy v Midsomery. V každom jeho pokračovaní dokonalý pokoj nájdu aspoň traja – štyria zavraždení. Wales sa od tohto anglického vidieka značne líši. Aj tam sú mestečká a dedinky vzorne upravené, ale krajina je drsnejšia. Viac je kopcov a kamenia šľahaného neustále fúkajúcim vetrom z Atlantického oceánu. Ale najväčší rozdiel pobadáte na ľuďoch. Angličania sú síce neuveriteľne slušní, človek má dojem, že aj babka na ulici, do ktorej vrazíte, sa ide vám ospravedlňovať. Svoju pozornosť Shafetsburská fontána a svoj čas vám venujú iba toľko, s populárnym „Erosom“; presne pod koľko to považujú za slušné. ním bolo nájdené prvé osídlenie A nevyhnutné. Walesania sú Londýna z doby kamennej však viac podľa nášho gusta. Hluční, veselí, priateľsky srdeční, sme sa pozerali jeden na druhého. takže každé stretnutie s nimi je Museli sme vyzerať dosť komicky, ako malá oslava, samozrejme, lebo sa ozval hurónsky smiech s patričnou dávkou piva a whisky. našich hostiteľov. Rýchlo nás Presvedčili sme sa o tom hneď ubezpečili, že večierok pokračuje, v prvý večer. Waleskí spisovatelia, ale v súkromnom dome. Telefóktorí navštívili Vojvodinu, nám vo- nom totiž volal šéf zodpovedný pred oznámili, že nás budú čakať za kultúru v Cardiffe. S ním sme v krčme Na pol cesty. mali dohodnuté stretnutie na buDo krčmy sme, asi pod vplyvom dúci deň, ale jemu prišlo súrne

S dcérou Ľudmilou pred pomníkom kráľovnej Viktórie, presne tridsať rokov po prvej návšteve Londýna

pozvanie z Londýna, a tak sa rozhodol pozvať k sebe nás všetkých sediacich v krčme Na pol cesty – podotýkam – na pol dvanástu v noci, aby sme v ceste pokračovali k nemu domov. Tak to by sa vám v Anglicku stať nemohlo, ani keby ste boli nositelia Nobelovej ceny. Len jedna waleská spisovateľka sa ospravedlnila: ráno musela do roboty, a to v meste vzdialenom viac než sto kilometrov, v ktorom žije. Kto by jej mohol niečo zazlievať... Na vstupe do domu šéfa kultúry (dúfam, že mi láskaví čitatelia odpustia, že si po toľkých rokoch nepamätám ako presne znela jeho funkcia) nás čakala celá rodina. Tak sa uctieva hosť v dome Walesana. My sme sa potom s domácimi bavili do tretej, keď sme domácich nechali ísť spať. Chceli sme ísť taxíkom, ale naši kolegovia spisovatelia trvali na tom, že nás odprevadia do hotela. Traja z nich nás potom sprevádzali po Cardiffe celý budúci deň. Z ďalšieho dňa mi v pamäti zostala najmä návšteva v dome manželského páru. Domáca pani, napriek tomu, že šesťdesiatku mala za sebou, bola jednou z najkrajších žien, ktoré som vo Veľkej Británii videl. Je možné, že ma očarilo aj jej povolanie – v mladosti totiž pracovala pre najvýznamnejšieho anglického básnika dvadsiateho storočia – Thomasa Stearnsa Eliota. Jej manžel práve písal novú knihu. Lepšie povedané, skúmal materiál, o ktorom sa pripravoval písať. Páni, to teda bol materiál. Pán

spisovateľ totiž mal objednávku na napísanie knihy o najlepších značkách whisky. A tak sme mohli brať do rúk (z niektorých nám domáci pán ochotne nalial) také značky whisky, ktoré sa nikdy nedostanú do obchodov. Sú to mimoriadne značky, z ktorých sa ročne vypáli len pár stoviek fľašiek. Tie sú už vopred určené na kráľovský dvor, alebo predstaviteľom najvyššej aristokracie. Dokonca aj novodobí milionári sa k nim dostanú len na návšteve v nejakom z privilegovaných šľachtických rodín. Whisky nie je mojím obľúbeným nápojom, ale musím uznať, že už nikdy som lepšiu whisky ani len neovoňal. Škoda len, že sme Cardiffe a predovšetkým v tomto dome nemohli zostať dlhšie. Pred odchodom každý z nás dostal plagát s básňou Hon. Vo waleštine to znamená dom alebo domov. V mojom rodinnom dome v Pazove tento plagát visel na stene v uzatvorenej vstupnej terase až dovtedy, kým sme dom nepredali, teda plných dvadsať rokov. Dva roky pred predajom domu som bol v Londýne druhýkrát. So skupinou slovenských vydavateľov a kníhkupcom sme autobusom cez Brussel Calais a Dover šli na londýnsky knižný veľtrh. Znova som stihol pozrieť si British muzeum a Turnerove obrazy v Národnej galérii. Podarilo sa mi navštíviť aj Dušana Benku, novinára a brata môjho kamaráta Zlatka. Do Cardiffu som sa však už viac nedostal, ale Londýn som navštívil ešte niekoľkokrát. O tom však neskôr... (Pokračovanie nasleduje)

Mozaika ŠTVRŤSTOROČIE OD NAJVÄČŠIEHO ÚSPECHU KLUBOVÉHO FUTBALU

INÍ PÍŠU

Zvezda – naša hviezda stálica Ján Špringeľ

ni jeden rok v dejinách druhej Juhoslávie nebol taký radostiplný ako ten posledný – 1991! Žiaden letokruh neprebýval v histórii socialistickej Juhošky taký bezúsmevný než ten, hľa, koncový – 1991! Keď Crvena zvezda získala titul šampióna Európy, občianska vojna naberala na obrátkach. Keď polrok neskoršie belehradský veľkoklub pokoril aj svet, bratovražedný boj už pochodoval nenávratne k zániku dvadsaťmiliónovej SFRJ. Crvena zvezda je posledným klubom, ktorý sa stal majstrom starého kontinentu, kde sa mecenáši, vedenie, tréneri a hráči dorozumeli jednou rečou. Zvezda je jediným tímom z tzv. východnej Európy, ktorá zobrala obe najcennejšie klubové trofeje. Belehradčania cenné európske skalpy dosiahli bombasticky: bez prehry. Ohurujúcim úspechom nad Grasshopperom v Zürichu (4 : 1, v úvodnom zápase na Marakane bolo 1 : 1), rozprávkovým víťazstvom doma nad Glasgow Rangersom, vtedy najdrahším ostrovským klubom (3 : 0, v Škótsku bolo 1 : 1), honosnými triumfami v oboch štvrťfinálových skríženiach zbraní s Dynamom (3 : 0 v juhoslovanskej metropole, 2 : 1 v Drážďanoch). Ďalej pompéznou hrou a nezabudnuteľnou výhrou nad legendárnym Bayernom v Mníchove (2 : 1) a infarktovým záverom semifinálovej odvety, keď sa podľa komentátora Milojka Pantića „nebo otvorilo a štadión vybúšil“ (2 : 2) a skvelou taktikou v stom európskom finále v talianskom Bari, keď bol zámožný Olympique Marseille po bezgólovom stave po 120. minútach hry porazený na penalty (5 : 3). Po zisku „ušatej“ trofeje boli červeno-bieli medzi desiatimi najlepšími klubmi všetkých európskych pohárových súťaží: pred nimi len Real, Barcelona, Juventus, Bayern, Benfica, Anderlecht, Inter, Kolín a Liverpool, za nimi AC Miláno, Ajax a všetky ďalšie futbalové ozruty. KVINTLÍK ŠŤASTIA A CENT ROZUMU Úspech, ktorý kolektív z Ulice Ljuticu Bogdana dosiahol, vôbec nebol náhodný. Vedecké východisko päťročného plánu vypracoval profesor Veljko Aleksić z Fakulty telesnej výchovy. Dopodrobna, na 432 stranách. V sumáre na 32 stranách

z roku 1987 sa spomína európske finále o päť rokov neskoršie. O jeden rok skoršie blaho z cieľa bolo nielenže dosiahnuté, lež znásobené, nielen podielom v záverečnej časti, ba aj profitom oboch najhodnotnejších víťazných koristí vo vitrínach Múzea Crvenej zvezdy. Základ spomínaného podkladu bola úspešná práca s mladšími kategóriami v klube. Do zlatej generácie sa z pionierov a dorastencov dostali brankár Stevan Stojanović, ľavý obranca Slobodan Marović, ako aj stredopoliari Vladimir Jugović a Vlada Stošić. O kus priaznivej zhody okolností sa postaral tréner Dinama Záhreb Ćiro Blažević, ktorý z konca jari 1987 Roberta Prosinečkiho vyhlásil za netalentovaného a v CZ sa už o polrok stal najskôr najlepším mladým

Kapitán Stevan Dika Stojanović (na snímke s fotografiou šampiónskej generácie) kryl strelu kapitána Olympique Manuela Amorosa a zdvihol ako prvý „ušatú“ trofej v Bari futbalistom sveta (MS v Chile) a neskôr aj najlepším hráčom pokolenia, ktoré pokorilo kontinent. Šťastie mala Zvezda, keď s osudom skúšaného Rumunska unikol príbuzným do banátskeho Vračevho Gaja rok neskoršie Miodrag Belodedić, najlepší libero Európy. Svetoznámy stopér Steaui bol jediný, ktorý slávnu trofej Ligy majstrov už bral do rúk. Bez Robiho a Mileho by cesta k vytúženému cieľu bola húževnatejšia, možno takmer nemožná. Správa Zvezdy, v čele ktorej stáli Dragan Džajić a Vladimír Cvetković, neváhala splniť jednoduché pred-

savzatie: v klube, ktorý si nárokuje na vysoké méty musia hrať – najlepší. Za každú cenu. Doslova a dopísmena. Prvotriedny stredopoliar Refik Šabanadžović prestúpil zo Željezničaru Sarajevo už v lete 1987. Najrýchlejšie krídlo Juhoslávie Dragišu Binića a obrancu Gorana Vasilijevića došikovali lanári CZ z Radničkeho Niš v lete 1988, Delije, fanúšikovia Crvenej zvezdy, sú jej špičkového hrotového neoddeliteľnou súčasťou belehradského útočníka Darka Pančeva veľkoklubu a neoblomného stopéra Iliju Najdoskiho v rovnakom prestu- balový Everest. Zvezda bola doma a povom období z Vardaru Skopje a do vonku presvedčivo najsledovanejším pätice extrakvalitných hráčov, ktorí európskym futbalovým kolektívom si v júni 1988 obliekli dres najzná- v zlatej sezóne 1990/91. Okrem bohatej histórie a úspechov mejšieho juhoslovanského klubu, sa zaradil Dejan Savićević, nena- v juhoslovanskej lige a Európe bola Zvezda hodne (peňažne) chudobpodobiteľný útočný stredopoliar. O rok neskoršie sa zo Sutjesky nejšia zvlášť od klubov zo západnej Nikšić pridal do červeno-bieleho Európy. Organizačne však bola bok mančaftu pravý obranca Duško Ra- po boku vtedajším futbalovým gidinović. Až (za vtedajšie pomery gantom: všetci zamestnaní v klube neuveriteľnú sumu) milión nemec- vedeli svoju časť práce, nikto nezakých mariek stál v sezóne víťazného sahoval do roboty inému a každý ťaženia (december 1990) prestup znášal zodpovednosť za úlohy, ktoré nebojácneho bombéra, ľavého ob- (ne)vykonal. Cesta do Bari a siene slávy bola rancu a defenzívneho stredopoliara Sinišu Mihajlovića z Vojvodiny do CZ. tŕnistá: vedeli o tom predtým úspešPočas päťročného plánu Zvezda né generácie brúsené prehrami pred bola vedená kvalitnými trénermi: bránami Elbrusu: rovesníci Rajka MiVelibor Vasović postavil základy, tića a Dragoslava Šekularca, potom Dragoslav Šekularac získal dvojitú Džajićova generácia bez Džajića proti domácu korunu, Ljupko Petrović Panathenaikosu Atény (semifinále premohol Európu a Vladica Popo- PEM 1971), Vladimíra Petrovića a Dušana Savića na skrížení zbraní vić svet. Juhoslovanská futbalová liga s Borussiou Mönchengladbach (fipatrila roky medzi najkvalitnejšie nále Pohára UEFA1979), Dragana v Európe: Partizan Belehrad sa stal Stojkovića v povestnom pre hmlu finalistom PEM 1966, Dinamo Zá- trojzápase s AC Miláno 1988 a Kohreb získal Pohár veľtrhových miest línom rok neskoršie. Cibrila sa roky rokúce Zvezda k ne1967, Hajduk Split bol v pohárovej Európe a doma postrachom mnohých skorším úspechom i od špílmachrov tímov, pričom hodnotný futbal hrali v klubovej správe – menovite Sloboaj ďalšie kluby niekdajšej spoločnej dana Ćosića a Aleksandra Obradovića krajiny. Z takej rivality sa dopracovala – či na trénerských postoch od znalZvezda k triumfu v poslednom roční- cov, akými boli Milorad Pavić, Miljan ku Pohára európskych majstrov a ku Miljanić prípadne Branko Stanković. Fanúšikmi preplnený belehradský kvalitným výkonom v prvom ročníku ligového systému najakostnejšej Sava centar im všetkým tvoriacim európskej súťaže, keď pre občiansku klubové dejiny 29. mája, v deň, keď vojnu hrala aj domáce merania síl CZ pred štvrťstoročím získala najcennejšiu trofej, vzdá hold. Neutínie ako hostiteľ, ale ako hosť. Delije, fanúšikovia CZ, boli ob- chajúcim potleskom. Lebo z 215 000 rovskou oporou a opravdivým klubov pôsobiacich v Európe iba 11 dvanástym hráčom Belehradča- získalo titul európskeho a svetového nov nielen počas domácich duelov šampióna. Medzi nimi je aj naša päťročného plánu šplhania sa na fut- hviezda. Stálica.

HLAS ĽUDU | 21. 5. 2016 • 21 /4700/

(DUCHA)PLNKY

Výber: Oto Filip

Červené okno

Čierne dieťa

Vo vlaku sa Lala díva na ženu s čiernym dieťaťom a čosi mu ale stále nie je jasné: žena biela a dieťa – čierne. – Pani, prepáčte, ako to: vy ste biela a vaše dieťa čierne, akoby ho niekto tou farbou natrel? – Kým som bola v druhom stave, jednej noci sa mi prisnilo, že ma naháňal černoch. A azda pre ten strach vo sne, dieťa sa narodilo čierne. Cestovali ďalej. Celý čas sa Lala díval na ženu, potom na dieťa, pritom ho ťažké myšlienky trápili. Až sa rozhodol osloviť ju zase: – Ja, pani, na ďalšej stanici vystupujem, no musím vám to povedať: ten černoch vás predsa len musel dobehnúť...

Vitomir Sudarski

Banátsky marsovec

Dozvedel sa Lala, že sú marsovci malí, zelení, s vypúlenými očami. Počas jesennej orbz v isté popoludnie začalo sa rýchlo stmievať a keďže bol rozhodnutý dokončiť orbu, venoval sa ešte niekoľkým brázdam. Pri návrate z tej poslednej zbadal pri ceste ozajstného marsovca. Takého, akého všetci opisujú: malého, zeleného, s veľmi vypúlenými očami. Utíšil motor traktora, pristúpil k nemu, sklonil sa a oslovil ho: – Ja... Lála... oriem! – A ja lesník... ser...!

Lalovské dvojženstvo

– My, Lalovia, najradšej máme bigamiu, – chváli sa Lala. – To je to, keď človek má dve ženy. Potom jednej povieme, že ideme k tej druhej, tej druhej zase, že ideme k prvej... A my potom, ako ľudia, pekne do sena, na pokoji si pospať.

Povedali... INGRID BERGMANOVÁ: Medzi tridsiatym piatym a tridsiatym šiestym rokom prežíva žena desať najlepších rokov svojho života. MARLÉNE DIETRICHOVÁ: Ľudia, ktorí si ma obzerajú, pripomínajú mi divákov na tenise. S tým rozdielom, že ich hlavy sa nepohybujú zľava doprava, ale zhora dolu. VICKY BAUMOVÁ: Aby film naozaj zabral, musí byť zakázaný. Ale to sa bez dobrých stykov takmer nedá dosiahnuť. TUWIM: Nudný spoločník: človek, ktorý hovorí, keď ja chcem hovoriť.

Tisíc a jeden vtip

Ján L. Kalina

Motto: Neexistujú staré vtipy, existujú len starí ľudia. • John Dixon zapálil zápalku, aby sa presvedčil, či má ešte v nádrži benzín. Mal. V apríli by sa bol dožil 50 rokov. • Na včerajšom koncerte spievala Eulália Pivoňková. Prečo? • Pri piatom výročí manželstva vraví manželka manželovi: – Musím sa ti k niečomu priznať, drahý. Som farboslepá. – Aj ja sa ti k niečomu musím priznať drahá, – zdôveruje sa muž. – Som černoch. – Keď si sadnete na toho koňa ráno o štvrtej, o pol siedmej ste v Bratislave. – A čo budem robiť ráno o pol siedmej v Bratislave?

Z absolútnych vtipov: Karikatúra: Kotrha

Keby to nebolo do plaču, bolo by to na smiech Nemám okrem seba žiadnych príbuzných. Zasielam s tým, že nemanželský otec dieťa uznal za svoje len pre úradné účely. Mám len obytný dom a malú vnútornosť.

Absolútne lenivý človek: Nemá nijakú prácu a ani tú neurobí. Absolútna sila: Tak mocno fúknuť krave do ucha, až sa jej rohy narovnajú. Absolútna mníška: Aj jej matka, stará matka a prastará matka boli

mníšky. Absolútne sucho: Keď elektrický stĺp uteká za psom. Absolútna nedôvera: Otvoriť ropovod a pozrieť sa doň, či ropa netečie v opačnom smere.

Aforizmus je kvapkou pravdy…

Zo života podnikového

Štefan Hajduk

Oznamujem, že menovaná má skutočne dve nezaopatrené deti, ktoré si zadovážila počas prechodu frontu.

Mal schopnosti v riadení – vedel rozdeliť iným svoju prácu.

Zomrel ako civilná osoba. Jeho choroba teda nemala žiadny vplyv na vojnové udalosti.

Odstránil pracovné soboty: nedeľami.

Bol kopnutý koňom, z akého dôvodu, nie je známe. Trpím chronologickou chrípkou. Mám reumatizmus a 4-ročné dieťa, čo je následkom vlhkého bytu. Ďakujem za kladné vybavenie narodenia môjho syna. Vyzliekli sa donaha a robili spolu orchidey. Takto pijem z radosti nad svojím životom. Z iných dôvodov sa neopíjam.

21. – 27. 5. 2016

POČASIE

Šla som normálne do zamestnania, a pritom som otehotnela.

Zaviedol desiatkovú sústavu odmeňovania: sebe 1, ostatným 0. Splnil polročný plán. Za necelý rok.

Oprášené historky Cisár Augustus stretol raz na prechádzke muža, ktorý sa naňho nápadne ponášal. Oslovil ho: – Nebola tvoja matka niekedy v Ríme? – Nie, pane, moja matka nebola nikdy v Ríme, ale môj otec v ňom určite bol!

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

11˚ | 24˚

12˚ | 25˚

13˚| 22˚

12˚ | 20˚

12˚ | 22˚

12˚ | 21˚

12˚ | 23˚

VII

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

Nepríjemné vône v byte?

aždý chce mať voňavý domov, ale občas sa stane, že tie nepríjemné vône prerážajú. Tu sú triky, ako sa účinne zbaviť rôznych zápachov v domácnosti. Všetko preperte. Často práve bytové textílie, ako sú záclony, závesy, poťahy, deky na gauči, sú zdrojom nepríjemných vôní. Vyperte, čo sa dá, a zaručene tým prevoniate a osviežite váš domov. Kuchynský zápach. Zápachu z varenia sa rýchlo zbavíte, ak dáte na teplú platňu na

sporáku trochu pomletej kávy alebo šupku z pomaranča. Zápach pohltíte aj tak, že necháte odpariť alebo zohriať trochu vody so škoricou. Smrdia vám topánky? Zápach z topánok odstránime tak, že do topánky vložíme kúsok obyčajnej bielej kriedy. Najlepšie večer a do rána po zápachu nebude ani stopy. Keď chladnička nevonia. V chladničke možno na pohltenie pachov použiť aj polovicu citróna posypanú soľou (kúsok dužiny je dobré vopred odstrániť, aby sme soľ mohli nasypať

do vzniknutej priehlbinky). Pomôže tiež, ak ju z času na čas pretriete handričkou namočenou v roztoku vody a octu. Zatuchnutý koberec. Pachy usadené v koberci sú nepríjemné. Jednoduchý recept je posypať koberec sódou bikarbónou, nechať pôsobiť hodinu až dve, a potom povysávať. Koberec „ožije“ a zápach zmizne. Zápach potu z oblečenia. Pred praním bielizeň namočte do vody s octom (1 lyžica na 1 liter vody). 

IBA PRE LABUŽNÍKOV

Pohánkové muffiny s jahodami a čokoládou Suroviny: 200 g pohánkovej múky, 2 – 3 dl vody, 2 jablká, 10 lyžíc kokosového nektáru (alebo iného alternatívneho sladidla), 150 g jahôd, 50 g čokolády 80 %, vanilkový lusk (struk), 1 lyžička sódy bikarbóny Takto sa to podarí: Jablká rozmixujeme v mixéri na kašu a pridáme k múke. Prilejeme vodu (aby bola konzistencia ani príliš riedka, ani

hustá). Osladíme, pridáme nastrúhanú vanilku a sódu bikarbónu. Jahody a čokoládu nakrájame. Polovicu jahôd dáme do cesta a pridáme i čokoládu. Poriadne premiešame. Vylejeme do muffinových formičiek a vrch ozdobíme zvyšnými jahodami. Pečieme na 180 C̊ asi 25minút (testom so špáradlom kontrolujeme, či sú upečené). Foto: E. Šranková

RODINA

Trpké nadčasy

ačína sa to vlastne už od rána. Mamíí, kde sú moje ponožky?! Kde mám kľúče? Prídeme domov a začíname odznova. Vyložiť nákup, oprať, uvariť, zavesiť, skontrolovať domáce úlohy... Aj vy máte pocit, že po príchode z práce sa z vás stáva výkonná domáca pracovníčka s navŕšenými funkciami? Okrem osem- i viachodinovej šichty v zamestnaní musí každá z nás absolvovať ešte niekoľkohodinovú zaberačku v domácnosti. Dá sa to zmeniť? Záleží na tom, ako chronicky sme v tom zabŕdli. Prečo mi nik nepomáha? No prečo asi? V podstate si za to často môžeme aj samy. Zamyslite sa. Možno to znie neuveriteľne, ale väčšina členov domácnosti si ani poriadne neuvedomuje, čo všetko treba pre jej riadny chod urobiť. Deti majú totiž často utkvelú predstavu, že čisté ponožky sa liahnu v

šuplíkoch, prach sa sám vysublimuje do éteru, vaňu očistí geniálny majster Proper... Manžel si zas myslí, že pomotané káble od počítača sa samy rozmotajú a odrastené šatstvo sa samo uloží do tašiek pre charitu. Takto sa pomoci nedočkáme Existuje niekoľko zaručených spôsobov, ako sa nikdy nedočkať pomoci v domácnosti. Ak sa žena mlčky prehýba pod ťarchou domácich povinností a dúfa, že si to niekto všimne a pomôže, nedočká sa. Väčšina žien totiž podvedome očakáva, že každý člen domácnosti vie, s čím a ako často by mal pomáhať. To je však sladký omyl s trpkými následkami. Druhý variant je, že

Mozaiku číslo 202 pripravil Oto Filip

VIII

ak aj niekto pomáha, vy to ohundrete, vytrhnete mu vysávač z ruky alebo všetko urobíte za neho. Takto si vychovávame aj deti. Keď sú malinké, rozmaznávame ich. Potom frfleme a pýtame sa, prečo nám nepomáhajú. Ako často od nás dospelých počujú: To nesmieš. Na to si ešte malý. Do toho sa mi nepleť. Koľkokrát snahu dieťaťa zarazíme celkom zbytočne a nešetrne úzkostnou reakciou, že by mohlo niečo pokaziť, len preto, že nemáme práve čas a trpezlivosť. Určite je rýchlejšie zaviazať mu šnúrky, ako čakať, až si to urobí samo. Je rýchlejšie utrieť mu nos, ako ho učiť smrkať. Výchovne je to však neúčelné a neekonomické.  Vylepte si na nástenku Zlaté domáce pravidlá (platia pre každého člena rodiny) 1. Ak si to rozhádzal, ulož to! 2. Ak ti to spadlo, zdvihni to! 3. Ak si to zašpinil, umy to! 4. Ak na tom spíš, usteľ to! 5. Ak to nosíš, uprac to! 6. Ak si z toho jedol, odnes a umy to!

Kultúra Krojovaná umelkyňa je moderná žena S INSITNOU MALIARKOU ZUZANOU HOLÚBEKOVOU, KOVAČICKOU RODÁČKOU

Vladimíra Dorčová -Valtnerová

uzana Holúbeková sa v túto jar vybrala na výstavný „pochod“ na Slovensko, čo však nie je novinka, keďže ju ako insitnú maliarku kovačickej školy na Slovensku veľmi dobre poznajú. Novinkou je však to, že táto naša známa maliarka opúšťa rodnú Kovačicu a sťahuje sa na Slovensko. Čo vás tak láka k Slovensku? – Časť letných školských prázdnin som ešte ako školáčka v dávnych 60. rokoch s rodičmi trávila v Mengusovciach pod Tatrami. Tam sa pravidelne aj teraz vraciam – k Ratajovcom, ktorí sú moja druhá rodina. Priateľstvo pretrváva už v tretej generácii. K Slovensku ma láka prekrásna príroda, na ktorú je naša pôvodná vlasť bohatá, potom ústretovosť ľudí, kultúra bývania a poriadok na všetkých úrovniach. Pravdaže, aj zvláštny vzťah k umeniu. Nezabúdajme, že každé väčšie mesto na Slovensku má základnú umeleckú školu, v ktorej sa ako v sade pestujú posily – hudobné, výtvarné, tanečné atď. Kreativitu nedusia, ale ju podporujú. Kde vystavujete teraz a o akú kultúrnu udalosť ide? – S ohľadom na to, že som vlani pre utečeneckú krízu zrušila niektoré svoje podujatia, akou je letná detská výtvarná dielňa v Čičmanoch, tak na tento rok sa akcie nazbierali. Fundus potrebných obrazov (50 až 60) pre samostatnú výstavu som zaplnila, a treba tú produkciu aj prezentovať. Ukázala sa možnosť vystavovať v Starej Turej, na Myjave, v Piešťanoch a Poprade, čo som využila. Prvá vernisáž bola 12. apríla 2016 v Starej Turej. Na vernisáži sa zúčastnili aj Anna Malková a Ján Malek, profesori strednej odbornej školy v Starej Turej, ktorí učia aj 47 žiakov z Vojvodiny (Kovačica, Padina, Báčsky Petrovec…). So mnou bola • KULTÚRA •

aj učiteľka Katarína Petrášová z Padiny, ktorá predniesla poéziu, a spolu sme zaspievali aj ľudové pesničky. Výstavu sme potom presťahovali do Myjavy, kde sme ju 6. mája aj otvorili. Po 20. máji výstava putuje do Piešťan a do Popradu. Zuzana Holúbeková je moderná žena, ktorá sa však rada oblieka do kroja, zvlášť pri vernisážach vlastných obrazov. Prečo? – Preto, že vo mne žijú dve osoby: jedna je Zuzana, ktorá je ešte dieťa, a žije v minulom čase, keď sa ešte nosili v Kovačici ,gecele’, ktoré sú ako ľudový kroj veľmi pekné a ktoré osobne mám veľmi rada. A tá druhá, Kristína, je moderná žena, ktorá drží krok s dobou. V žiadnom prípade sa ten krok nesmie stratiť, lebo sa môže stať, že čas prevalcuje človeka. Ako vás a vaše obrazy vnímajú tu a ako na Slovensku? – Čo sa týka vnímania mojich diel, milovníci umenia, ktorí navštevujú môj ateliér, to robia ,na idúci’, lebo sa vedľa nachádza aj Galéria insitného umenia, aj Galéria Babka, ako aj ateliéry iných maliarov, takže môžem povedať, že to vnímanie je v kontexte kovačického insitného umenia. Ale keď vystavujem samostatne a v zahraničí, to má viac individuálnu notu, a potom to autorstvo môže mať ostrejší profil. To znamená, že sa v tom

prípade tvorba Zuzany Holúbekovej vníma ako individuálny a jedinečný čin. Ak sa nemýlim, často sa zúčastňujete aj vo výtvarných táboroch. – Ešte v roku 1999, na Podjavorníku, vznikla výtvarná dielňa s deťmi, pod mojím mentorstvom. Ako edukačný projekt dielňa pretrvávala po všetky tieto roky, až dodnes, a mala rozmanité tvary. Pracovala som s deťmi, maľovali sme na dreve, na tekvičkách, olejomaľby, na skle a vypracovali sme aj kraslice. Deti sú veľmi kreatívne, a keď majú dobré podmienky, atmosféru a podporu, mnohé veci dokážu. Dielna žila aj na Slovensku, aj v Kovačici. Môžem povedať, že pod mojím mentorstvom ,vznikli’ už niektoré maliarske mená, o čom budú svedčiť ony samy. A nakoniec, aké je postavenia umelca u nás, a aké na Slovensku? – Výborná otázka. U nás je umelec orientovaný na svoje schopnosti a možnosti. Nemám dobrú skúsenosť s ponukami na organizovanie výstav pod cudzím patronátom, preto to všetko robím sama. Čo sa týka organizácie výstav na Slovensku, tam je úplný poriadok, čo mi viac vyhovuje. Všetko sa dohodne vopred, spresnia sa podmienky, práva a povinnosti, a keď nejestvujú nedorozumenia, tak to proste musí fungovať. Preto

aj na Slovensku vystavujem viac ako doma. Ak si môžem dovoliť jednu poznámku: Na ten poriadok by sme sa mali prizerať a brať si ho ako vzor. Ľahšie by sa žilo. Vzhľadom na to, že som kompletný fundus mojich obrazov presťahovala na Slovensko kvôli výstavám, tu, v Starej Turej alebo Mengusovciach, hľadám vhodné miesto pre svoj ateliér. Kovačicu ťažkým srdcom opúšťam pre neprajné politické udalosti, ako aj drasticky znížený počet návštevníkov a turistov, a aj pre húfne vysťahovanie Slovákov z Padiny a Kovačice. Už nás je viac tam ako tu, teda idem za svojimi. Sťahujem sa… Foto: z archívu Z. H.

KRÁTKE SPRÁVY

Pančevo Oblastná folklórna prehliadka. V nedeľu 8. mája v Kultúrnom stredisku Pančevo na 55. oblastnej prehliadke hudobnej a folklórnej tvorby pre deti z Južného Banátu sympatie odbornej poroty získali aj malí ochotníci z Kovačickej obce. Za hudobného sprievodu Jána Dišpitera vystúpili folklórne skupiny pri ZŠ Mladých pokolení v Kovačici: mladšia folklórna skupina s detským ľudovým tancom pod vedením choreografky Zuzany Petríkovej a staršia folklórna skupina so štylizovaným ľudovým tancom, ktorý nacvičila choreografka Katarína Mikulićová. Z kovačickej ZŠ na prehliadke vystúpili aj starší členovia DFS Vločka, ktorí predstavili štylizovaný tanec z Banátu v choreografii Želka Suchánka. Tanečníci DFS Holubička z Padiny predniesli detský tanec choreografky Anny Halajovej a pod vedením choreografa Daniela Keca žiaci uzdinskej ZŠ predviedli zmes rumunských ľudových tancov z Banátu. A. Ch.

21 /4700/ 21. 5. 2016

Kultúra PORTRÉT SPISOVATEĽKY VIERY BENKOVEJ V ZDRUŽENÍ SPISOVATEĽOV SRBSKA (ZSS)

Hodina na nezabudnutie Oto Filip

ieň Združenia spisovateľov Srbska v Belehrade v tú štvrtkovú hodinu (od 12. do 13. h) 12. mája žila plnými dúškami tvorbou Viery Benkovej. Autorky našej, tvorivo mnohorakej, ukazujúcej nám celé desaťročia vlastným príkladom, že si jej pero z príkazov duše témy nevyberá. V prvom rade poetka, no aj prozaička, spisovateľka aj pre deti, výskumníčka minulosti, hlavne petrovskej, autorka viacerých memoárovo-dokumentárnych diel, publicistka, reportérka... Už takmer pol storočia je členkou ZSS, od vlani i laureátkou jeho najv yššieho uznania Ceny za životné dielo. Účastníkov besedy na pôde združenia privítal vo funkcii moderátora spisovateľ Miljurko Vukadinović slovami, že sme sa stretli s cieľom povedať čosi viac o Viere, jej tvorbe a vzácnych literárnych skúsenostiach, kvitujúc, že sa členkou ZSS stala tri roky po vyjdení jej prvej knihy. Predseda ZSS Radomir Andrić v pozdravnom prejave podotkol prínos Viery Benkovej k našej súčasnej literatúre a k základom, o ktoré sa združenie opiera. Vyzdvihol, že ZSS silnie spojivá medzi autormi a ľuďmi na týchto priestoroch, konštatujúc, že nás rozličnosti a špecifickosti spájajú, robiac nás bohatšími. Osobitne sa zmienil o dobrých vzťahoch a pekne a sľubne sa vyvíjajúcej spolupráci ZSS so Spolkom slovenských spisovateľov, o prelínaní kultúr, o obojstranných prekladoch, nových poetických prúdoch. V tom smere zvlášť úspešný bol vlaňajší rok. Ukážkou tých nadštandardných vzťahov bola i skutočnosť, že Združenie

www.hl.rs

spisovateľov Srbska bolo jediným tak u nás, ako i azda na Balkáne, ktoré si viacerými akciami pripomenulo veľké vlaňajšie jubileum Ľudovíta Štúra. A v pláne má aj vydanie trojrečového, rozsiahlejšieho diela: Antológie poézie (autorov) podunajských krajín. O Vierinom básnickom diele a špecifikách štyroch období jej tvorby, siahajúcich od roku 1956 dodnes, sa pútavo a odborne zmienila prof. Dr. Zuzana Čížiková. V prvom tvorivom období, trvajúcom do začiatku sedemdesiatych rokov, možno o Benkovej hovoriť ako o poetke lásky a prírody. Druhé tvorivé obdobie, roky sedemdesiate a prvú polovicu rokov osemdesiatych, pomenovala klasicistickým alebo senzualistickým. Tretia fáza je poznačená poéziou urbánneho prostredia, charakterizovaná depoetizáciou, tiež konkretizáciou motívov z mestského prostredia. Štvrté obdobie trvá od rokov deväťdesiatych dodnes

Informačno-politický týždenník

Z belehradského posedenia so slovenskou spisovateľkou Vierou Benkovou v Združení spisovateľov Srbska

a je v znamení opätovného návratu k poeticko-mytologickej tvorbe, rodnému kraju, pôvodu, vlastnej národnej a etnickej podstate. Preto sú tak časté motívy predkov, potomkov, pôdy, vody, koreňov... – vyzdvihla Dr. Čížiková. Vrcholom hodiny tvorby bol nielen prednes básní autorkou, ale aj jej výstižné a vtipné spomienky na okamihy z čias minulých, od stretnutí s inými veľkými poetkami, akými sú Desanka Maksimovićová alebo Mira Alečkovićová, po rôzne básnické podujatia. Samozrejme, na dlhé obdobie priateľovania s Vierou si pekne zaspomínala jej kolegyňa

– poetka, zároveň i prekladateľka jej diel Anna Dudášová. Aby o Benkovej skonštatovala, že je skutočnou osobnosťou šľachetnej duše. Predseda ZSS Radomir Andrić na záver úradnej časti portrétu navrhol nielen pokračovať v takýchto podujatiach, ale usporiadať aj jedno za širšej účasti tunajších slovenských autorov. Lebo čo-to o sebe vieme, no bolo by dobre, aby toho bolo čím viac. Veď sú slová nielen napísané, ale aj vyslovené, aj na to. Alebo skôr – práve na to. S tým, že by oveľa väčšiu váhu mali, keby aj návštevníkov podujatí tohto druhu bolo predsa viac.

Výstava o Anne Frankovej – odkaz dejín dnešku. Na pôde Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici v pondelok 16. mája predseda Kovačickej obce Ján Husárik slávnostne otvoril putovnú výstavu, ktorá hovorí o živote židovského dievčaťa a o jej životnom osude počas 2. svetovej vojny. Od roku 1996 výstava doteraz obletela takmer celý svet. Nadácia Anne Frank House z Holandska v rámci projektu Dejiny a povesti – lekcie pre súčasnosť sprístupnila aj verejnosti v Srbsku. Expozíciu tvorí 32 panelov. Návštevníci sa môžu veľa toho dozvedieť o vtedajšej dobovej situácii, o holokauste a o význame týchto udalostí pre dnešok. Podľa slov koordinátorky Anny Kostadinovićovej, projekt zahŕňa aj rovesnícke vzdelávanie, čo znamená, že návštevníkov výstavy sprevádzajú dobrovoľne prihlásení stredoškoláci, čomu predchádzal dvojdňový workshop, v ktorom sa žiaci pripravili nielen po obsahovej, ale aj formálnej stránke. A. Chalupová • KULTÚRA •

Z 54. STRETNUTIA OCHOTNÍCKYCH DIVADELNÝCH SÚBOROV VOJVODINY V STAREJ PAZOVE

V súťažnej časti aj dve predstavenia SD VHV Anna Lešťanová

ohtoročné 54. stretnutie ochotníckych divadelných súborov Vojvodiny prebieha v Starej Pazove od 13. do 21. mája. Pre toto divadelné stretnutie v selekcii bolo zo 40 predstavení, z ktorých selektori vybrali 8 najúspešnejších: z Crvenky, Senty, Sriemskej Mitrovice, Beočínu, Kuly, Kovinu a dve zo Starej Pazovy. Generálnym patrónom

níkov Vojvodiny a predseda Zväzu ochotníkov Srbska, zmieniac sa aj o neblahej situácii, v akej sa ocitli divadelní ochotníci a bez štátnej podpory. Súťažnú časť prehliadky otvorili herci SD VHV pri staropazovskom SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Zahrali posledné predstavenie z trilógie o ľudstve Ad infinitum autorskej dvojice Miroslava Kožíka a Miroslava Baka

Z otvorenia dokumentárnej výstavy Divadelného múzea Vojvodiny

stretnutia je Obec Stará Pazova, v mene ktorej sa počas otváracieho programu prihovoril náčelník Oddelenia spoločenských činností Željko Šolaja. Najväčšie divadelné podujatie Vojvodiny otvoril Sava Mučibabić, tajomník Zväzu ochot-

v réžií Miroslava Kožíka. Ako aj v predchádzajúcich hrách dej diela sa neodohráva v definovanom časovom úseku alebo priestore, ale časové rozpätie je najširšie doteraz, takže príbeh siaha od stvorenia sveta po

renesanciu a moderné dejiny. Výkony hercov na stretnutí v Starej Pazove sleduje a hodnotí porota obecenstva a odborná porota, ktorá pracuje v zložení: predse- Herecký súbor predstavenia Ad infinitum d a re ž i s é r Milan Belegišaninu a členovia vadelného múzea Vojvodiny režisér Saša Latinović a herečka venovanú významnému rusína teatrologička Senka Petrovićo- skemu hercovi a režisérovi Đuvá. Podľa rozhodnutia poroty rovi Papharhajiovi. Milovníkov obecenstva herečkou večera sa Tálie najprv pozdravil predseda stala Alexandra Havranová za Výkonného výboru 54 SODSV stvárnenie postavy Gaja. Roz- Alexander Bako a o výstave sa hovory po predstaveniach v aule v krátkych črtách zmienili i sadivadelnej sály tentoraz má na motné autorky Irina Hardiovástarosti odborný spolupracovník -Kovačevićová a Ivana Kočiová. Vystúpenie druhého predstapre scénickú činnosť Ústavu pre kultúru Vojvodiny Vladimir Ris. venia SD VHV Stará Pazova na Ako bolo počuť na prvých piat- predlohu Dušana Kovačevića kových rozhovoroch, celý súbor Maratónci bežia čestné kolo v réžii predstavenia Ad infinuitum mal A. Baka je naplánované na piavýnimočne kompletný a skvelý tok 20. mája v deň súťažného zatvorenia stretnutia. O deň výkon. Organizátori sa postarali aj neskoršie vyhlásia aj najúspešo bohatý sprievodný program, nejších na 54. SODSV a na počesť a tak v aule divadelnej sály otvo- odmenených vystúpi zahraničný rili dokumentárnu výstavu Di- hosťujúci súbor zo Slovinska.

TOHTO VÍKENDU V PIVNICI

Koncert duchovných piesní Maja Kubincová

nedeľu 15. mája v pivnickom Dome kultúry bol koncert duchovných piesní, ktorý zorganizoval Komorný Zbor Nádeje. Koncert tohto typu sa v tejto dedine uskutočnil po prvýkrát a súvisel so seminárom Nová pieseň. Ten KZ Nádeje usporiadal začiatkom februára, na ktorom školiteľom bol profesor Juraj Súdi a v jeho práci účinkovali predstavitelia viacerých spevokolov. • KULTÚRA •

Na koncerte v nedeľu účinkovalo až 8 spevokolov, a to zo Selenče, Báčskeho Petrovca (Komorný zbor Musica viva), Silbaša, Starej Pazovy, Šídu, Aradáča a dva spevokoly z Pivnice – cirkevný spevokol a KZ Nádeje. Všetky spevokoly spoločne spievali piesne, ktoré predtým spracovali na seminári Nová pieseň. Zo štyroch piesní, ktoré spracovali na seminári a zaspievali aj na koncerte, dve sú aj od domácich autorov: samotného Juraja Súdiho a Jána Valenta. K tomu každý

účinkujúci spevokol prichystal aj dve piesne zo svojho repertoára. Spevokoly spievali a cappella, bez hudobného sprievodu, niektoré dvojhlasne, iné trojhlasne a najviac však štvorhlasne. Po koncerte bol prichystaný i koktail a spoločná družba ako pokračovanie seminára. Usporiadanie koncertu duchovných piesní malo za cieľ prilákať nových členov do spevokolov a pomôcť, aby práca spevokolov žila aj naďalej.

21 /4700/ 21. 5. 2016

Kultúra SPOLOK FILATELISTOV BÁČSKY PETROVEC

Tretia kniha o práci filatelistov Jaroslav Čiep

niha Známka – okno do sveta autora Mr. Pavla Lomianskeho je v podstate už tretia kniha, ktorá zachytáva činnosť a dejiny tohto jediného slovenského filatelistického združenia v Srbsku. Najprv pri príležitosti dvadsať rokov pôsobenia spolku a 250. výročia príchodu Slovákov do Petrovca tlačou vyšla Pamätnica 20 rokov Spolku filatelistov v Petrovci 1975 – 1995 zostavovateľov Mr. Pavla Lomianskeho, Štefana Grňu a Dr. Andreja Myjavca. Neskoršie pri 35. výročí pôsobenia spolku roku 2010 tlačou vyšla aj publikácia pomenovaná Pamätnica II., ktorú autorsky podpísali Pavel Lomiansky, Ján Rybársky, Štefan Grňa a Vladimír Pucovský. Táto kniha vyšla ako spoločné vydanie Spolku filatelistov Báčsky Petrovec a Matice slovenskej v Srbsku. Do tretice s vročením 2015 sa pred verejnosť dostala aj tretia kniha Známka – okno do sveta,

Záber z prezentácie knihy o filatelistoch

s podtitulom 40 rokov Spolku filatelistov v Báčskom Petrovci 1975 – 2015. Vydala ju Matica slovenská v Srbsku ako 6. zväzok v edícii Matičné portréty. Práve o tejto tretej knihe bolo slovo na prezentácii v utorok 10. mája 2016 v Štefánikovej sieni Domu MSS Ľudovíta Mišíka v Báčskom Petrovci. Krst knihy o

petrovských filatelistoch zorganizoval Miestny odbor Matice slovenskej v Petrovci. Úryvky z textov z najnovšej knihy predniesli Miroslav Babiak a Rastislav Labáth. K úspešnému večierku prispeli i peknou hudbou a spevom flautistka Klaudia Králiková, klaviristka a speváčka Iveta Kováčová, gitarista Samuel Kováč

a Komorný zbor Musica viva pod vedením dirigentky Marieny Stankovićovej-Krivákovej. V Petrovci Spolok filatelistov organizovane pôsobí dlhých 40 rokov a začiatky mu siahajú až do roku 1953. Miestni filatelisti z roka na rok úspešne rozvíjajú svoju činnosť a širšej verejnosti sa prezentujú nielen príležitostnými obálkami so slovakistickými motívmi, ale aj medzinárodnými výstavami. A to aj v období, keď to nedokázal ani jeden podobný spolok v našom štáte a ani samotný zväz filatelistov. Predsedníčka MOMS Katarína Melegová-Melichová okrem toho, že prítomných privítala na prezentácii knihy, po jej predstavení autorovi Pavlovi Lomianskemu odovzdala i autorské výtlačky novej knihy. Na záver vedenie petrovských filatelistov trom najvytrvalejším a najaktívnejším členom odovzdalo plakety. Tie získali Fedor Červenský, Ján Rybársky a Mr. Pavel Lomiansky.

V HLOŽANOCH ZAČIATKOM MÁJA

Metodické vzdelávacie podujatie Juraj Bartoš

zdelávacie zdokonaľovanie pedagogických zamestnancov zo škôl s vyučovacím jazykom slovenským v Srbsku sa uskutočnilo v Základnej škole Jozefa Marčoka Dragutina v Hložanoch 6. a 7. mája. Absolvovali ho učiteľky a učitelia z 12 základných a stredných škôl, tiež vychovávateľky z materských škôl s vyučovacím jazykom slovenským a jeden učiteľ z Chorvátska. Podujatie Prierezové témy vo vzdelávacom procese usporiadala Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny. Vítajúc početných prítomných koordinátorka Výboru pre vzdelávanie NRSNM Svetlana Zolňanová podčiarkla, že výjazdový kurz zorganizovali v spolupráci s Ministerstvom školstva, vedy,

www.hl.rs

Odborníčky zo Slovenska

výskumu a športu Slovenskej republiky a s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Zástupkyňa riaditeľky Centra ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského v Bratislave Mgr.

Informačno-politický týždenník

Ľudmila Nováková-Ducká predstavila svoj odborný tím; tvorili ho externé lektorky: PaedDr. Mária Onušková (pracovala so skupinou učiteliek a učiteľov základných škôl 2. stupňa), Mgr. Beáta Juráková (lektorka pre materské

školy) a Mgr. Ľudmila Lašáková (1. stupeň ZŠ). Odborná zamestnankyňa CĎV UK Mgr. Ľudmila Ábelová oboznámila frekventantov so vzdelávacími podujatiami, ktoré CĎV UK zrealizuje do konca tohto roku. Ich cieľom je zvýšiť odbornú úroveň učiteľov a vychovávateľov v školách mimo Slovenska, v ktorých sa vyučuje po slovensky, respektíve, ktorí vyučujú slovenský jazyk ako voliteľný predmet. Úvodom vydareného podujatia sa prítomným prihovorila aj riaditeľka ZŠ JMD Katarína Zimová. Dozvedeli sme sa, že v aktuálnom školskom roku tu majú 142 žiakov zaradených do 9 tried. Škola má 33 zamestnancov a môže sa pochváliť novým nábytkom, zrenovovanou kuchyňou, toaletami a telocvičňou. • KULTÚRA •

DIVADLO V SELENČI

Cirkevná daň Juraj Berédi

elenčskí herci, členovia divadelnej skupiny KUS Jána Kollára, majú po dlhšom časovom odstupe za sebou ďalšiu vydarenú divadelnú premiéru.

V nedeľu večer 15. mája sieň Domu kultúry v Selenči bola malá, aby sa vmestili všetci záujemcovia o avizovanú divadelnú premiéru. Herci si tentoraz zvolili predlohu divadelnej hry S. Weisera a K. B. Žeka Cirkevná daň. Ide o veselohru v troch dejstvách. Divadlo v Selenči má dlhoročnú tradíciu, ktorú sa selenčskí ochotníci snažia zachovať a v nej pokračovať, čo sa im zatiaľ celkom aj darí. Na úvod premiéry sa divákom prihovoril predseda KUS Jána Kollára, zároveň režisér predstavenia Rastislav Rybársky. Vo svojom príhovore sa režisér poďakoval najprv

všetkým, ktorí akýkoľvek spôsobom prispeli, aby sa toto predstavenie zrealizovalo. Vzápätí svojho prejavu predstavil hercov, ktorí v predstavení obsadili jednotlivé osoby. Tak sa na javisku Selenčanom znovu predstavili už osvedčení herci Ján Junčoviar, Iveta Pecníková, Dana Pavlíniová, Daniel Sľúka, Jasmina Junčoviarová, Zdenko Nosál a Rastislav Rybársky. Okrem už osvedčených hercov v predstavení sa zúčastnili aj traja debutanti, a to: Rastislav Lojdl, Terézia Trusinová a Veronika Kaňová. Všetkým hercom sa darilo, o čom svedčí reakcia obecenstva, ktoré neustále potleskom odmeňovalo ich úspešný výkon. Tematika predstavenia je primeraná dedinskému životu a o takéto predstavenia vždy vládol záujem. Hercom sa vcelku podarilo nasmiať a pobaviť obecenstvo svojím úspešným výkonom.

Selenčskí ochotníci v predstavení Cirkevná daň Patrik Rago pomohol vybrať pre hercov primerané kostýmy a scénografiu si herci urobili sami. Šepkárka v predstavení bola Jovana Rybárska. Selenčskí herci aj teraz dokázali, že ešte vždy nezanikol entuziazmus a dobrá vôľa urobiť niečo pre seba, pre svojich spoluobčanov a dedinu. Herci, ale aj ostatní, ktorí sa

pričinili k premiére, dokázali, že finančné prostriedky, s ktorými dnes všetci zápasia, nie sú až taký neprekonateľný problém, aby sa niečo urobilo. Selenčským hercom patria iba slová chvály, za ich ochotu, vôľu a vytrvalosť. Nech sa im tak darí aj naďalej, tým sa iba zveľadí kultúrny život Selenčanov.

V BELEHRADE

O slovenskom insitnom umení Anička Chalupová

od záštitou Rasima Ljajića, podpredsedu vlády a ministra obchodu, turizmu a telekomunikácií vo vláde Republiky Srbsko, Jána Husárika, predsedu Obce Kovačica, a Márie Labovićovej, úradujúcej riaditeľky Turistickej organizácie Srbska, v pondelok 16. mája sa v Belehrade uskutočnil okrúhly stôl a výstava na tému slovenského insitného umenia v Srbsku. Pri príležitosti zápisu insitného maliarstva Slovákov v Srbsku do národného registra nehmotného kultúrneho dedičstva Srbska a štvrťstoročia pôsobenia Galérie Babka v Kovačici, v Belehrade, v miestnostiach tamojšej Turistickej organizácie, sa uskutočnil okrúhly stôl na tému Nehmotné kultúrne dedičstvo vo funkcii udržateľného rozvoja lokálneho spoločenstva na príklade slovenského insitného umenia v Srbsku. Okrúhleho stola sa okrem hostí, predstaviteľov mnohých kultúrnych a iných inštitúcií, • KULTÚRA •

Momentka z otvorenia výstavy v Belehrade maliarok Evy Husárikovej, Anny Kňazovicovej, Kláry Babkovej a Zuzany Jarmockej, zúčastnili aj Ljiljana Čerovićová z Turistickej organizácie Srbska, Dr. Milena Dragičevićová-Šešićová, profesorka Fakulty dramatických umení v Belehrade a členka komisie pre

spoluprácu s UNESCO, prof. Dr. Lukrecija Đeriová, štátna tajomníčka Ministerstva obchodu, cestovného ruchu a telekomunikácií, Ján Husárik, predseda Kovačickej obce, Ma Danijela Vićentijevićová z Ministerstva obchodu, cestovného ruchu a telekomunikácií Srbska,

Pavel Babka, zakladateľ Nadácie Babka, prof. Alexandra Brakusová, Helena Mravíková, pracovníčka pre ekonomické vzťahy Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Srbsku, Marijana Gajanová-Veňarská, turizmologička, prof. Vladimír Valent a iní. Po skončení okrúhleho stola v popoludňajších hodinách v aule Kombank Art Hale sa uskutočnila vernisáž obrazov insitných maliarov z Kovačice, ktorú slávnostne otvoril Andreja Mladenović, zástupca starostu mesta Belehrad. Mladenović okrem iného povedal, že výstava insity z Kovačice predstavuje umenie, na ktoré je Srbsko hrdé. Výstavy sa zúčastnili aj Alexander Piker, riaditeľ Komerciálnej banky, a. d., Belehrad, Mgr. Vladimír Dolinaj, riaditeľ Inštitútu pre slovenskú diaspóru zo Slovenska, J. Husárik, predseda Kovačickej obce, Pavel Babka, zakladateľ Galérie Babka, umelci Ján Bačúr, Ján Husárik a iní. Výstava slovenského insitného umenia bude návštevníkom v Belehrade sprístupnená do konca mája t. r.

21 /4700/ 21. 5. 2016

Kultúra V KOVAČICI

Tam hore, tam dolu Anička Chalupová

sobotu 14. mája v sieni Domu kultúry 3. októbra v Kovačici usporiadali koncert troch slovenských folklórnych súborov z Hriňovej, Trenčianskej Turnej a Kovačice. Odznel pod menom Tam hore, tam dolu. V prvej časti programu vystúpili členovia Detského folklórneho súboru Vločka, ktorý pracuje pri Základnej škole Mladých pokolení v Kovačici. Okrem kovačických tanečníkov a spevákov, ktorých sprevádzal 13-členný školský orchester, na javisku DK sa predstavili aj domáci žiaci, mladí divadelníci, ktorí predniesli úryvok z románu Sami dobrí žiaci autorky Márie Kotvášovej-Jonášovej. K slávnostnejšiemu ovzdušiu tohto podujatia prispeli aj členovia DFS Štvorlístok z Trenčianskej Turnej, ktorý vedie Mrg. Beáta Sabová. Vystúpenie mladých ochotníkov zo Slovenska vyplývalo zo šesťročnej

spolupráce s členmi Detskej svadby pri Memoriálnom stredisku Dr. Janka Bulíka v Kovačici a Pavlom Balážom. V rámci programu sa členovia Štvorlístka hrali na „vádzku“, zatancovali tanec Na trenčianskej muzike a predviedli iné zaujímavé tance, kým Tomáš Ježík, predseda MS, zahral a zaspieval niekoľko tra-

Horniaci k Dolniakom prišli na návštevu s plným srdcom: Beáta Sabová (stojí v strede) s DFS Štvorlístok

Mladosť, radosť a pestrosť sálali javiskom – malí Hriňovčania počas vystúpenia v Kovačici dičných ľudových piesní. Program pripravili Tomáš Mego, Simona Majčíková a Peter Zajac.

V druhej časti programu na javisku sa predstavili členovia DFS Hviezdička z Hriňovej pod vede-

Z VÝROČNÉHO KONCERTU FOLKLÓRNEHO SÚBORU KLASY

Tak sme sa mali voľakedy

Anna Lešťanová

ydarený celovečerný koncert členov FS Klasy pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka prebiehal v nedeľu 8. mája v staropazovskej divadelnej sále pod názvom Tak sme sa mali voľakedy a bol to v poradí 24. výročný koncert tohto súboru. Nedeľňajší bohatý folklórno-scénický program podala nová, mladá generácia toho súboru, ktorá na javisku početnému domácemu obecenstvu podala spracovaný kúsok z dejín staropazovských Slovákov a ich príchod na tieto priestranstvá. Klasy zatancovali viaceré choreografie autora Zlatka Rumana, ktorý je zároveň i vedúcim folklórneho súboru, a to: Nechcel som v Pazove vojakom biti, Kedyže to žitko vyjde, V krčme za stolami, Chvála Bohu, dobre mi je, tiež Tance

www.hl.rs

Zlatko Ruman z výkonu aj tejto mladej generácie Klasov môže byť spokojný z Liptova. Na javisku odznela aj choreografia Igora Kovačoviča To Horehronie, ktorú s tanečníkmi nacvičil Z. Ruman. V programe vystúpili i speváci Katarína Šagová,

Informačno-politický týždenník

Boris Babík, Igor Uheli, Mária Bzovská, Nataša Ćirkovićová, Marta Šagová za sprievodu spolkového slovenského ľudového orchestra pod vedením Vladislava Forgáča.

ním Mgr. Milana Obrtala. Malí speváci a tanečníci, ktorí sa už niekoľko rokov kamarátia s kovačickými vločkármi a učiteľkou Zuzanou Petríkovou, za sprievodu Ľudovej hudby Čardáš z Hrušova predviedli tance a piesne z Myjavy a Podpoľania, divákov zaujali Valašským tancom, obyčajou na páračky a tancom o regrútoch. Mladučkí hudobníci predviedli na heligónkach zmes slovenských ľudových piesní. Program, z ktorého si jednu časť v nedeľu užili aj Padinčania, viedla profesorka slovenčiny Mária Kotvášová-Jonášová.

Nádejní pazovskí folkloristi ukázali nielen zvyky a obyčaje späté so životom a prácou Slovákov, lež aj bohatstvo ľudového kroja. Autorskou dvojicou dvojhodinového celovečerného koncert sú Z. Ruman a Miroslav Kožík. Počas 24 rokov úspešného pôsobenia FS Klasy jeho členmi bolo asi 5 generácií horlivých tanečníkov a spevákov. V súbore je vždy pekne a veselo, hoci sa usilovne pracuje. Doterajšie generácie Klasov do slovenského spolku priniesli početné hodnotné uznania a ako bolo vidieť na výročnom koncerte, i táto mladá generácia má blízko k spevu a tancu, čo obecenstvo v plnej sále vedelo odmeniť búrlivým potleskom. Tentoraz ďakovné listiny s odznakom súboru za dlhoročnú činnosť v súbore Klasy udelili manželom Irene (rod. Topoľskej) a Miroslavovi Domoniovcom. • KULTÚRA •

23. HLOŽIANSKA PALETA

Organizácia pokuľháva Juraj Bartoš

esný zastrešený priestor pred sálou Domu kultúry v Hložanoch krátko ožil. Členovia Združenia výtvarníkov Hložian tu 6. a 7. mája usporiadali 23. Hložiansku paletu, prehliadku vlastnej aktuálnej tvorby. Svoje práce predstavili desiati hložianski autori a jedna hostka. Tohtoročná HP zapadla do programu osláv 260. výročia príchodu Slovákov do tejto dediny. Keďže v tom istom termíne na poschodí DK boli ďalšie dve výstavy (starých fotografií a ľudových výrobkov), vernisáž pred DK fakticky bola spoločná, čo nevyznelo práve najlepšie. Aj na 23. HP sme si povšimli pestrosť uplatnených výtvarných techník a motívov, ktoré oslovili jej protagonistov. Milina Balážová pokračuje v skúmaní a preskupovaní vlastnej poetiky, smerujúcej od figuratívneho k abstraktnému prejavu. Jej dcéra Monika Balážová tiež stále pátra, inklinuje k novinkám, a tak

tom na HP) sa predstavili farebnými fotografiami. Zaujímavé monochromatické fotky predostrel aj ďalší debutant Ján Bartoš mladší. Jeho otca Jána Bartoša zaujali pracovití dedinčania, ktorí (žeby náhodne?) pokukávali po kopcoch. Tie potomkom ľudí z Horniakov, zdá sa (?), zostávajú trvale v po(d)vedomí. Nové, zároveň i veľavravné sú pohľady za bocianom, ktorý odlieta v smere Tatier... Branislav Galamboš už dávnejšie zdroj inšpirácie nachádza v rodine; tentoraz k skupinovému Zuzana Galambošová: omaľovaný portrétu detí pridal aj potanier dobizeň otca, pričom oletentoraz neodolala čarám sov a je nahradil ceruzou. Jeho matka akvarelu. Karol Bartoš, ktorý roku Zuzana Galambošová vystavila 1972 bol spoluzakladateľom ne- 14 omaľovaných tanierov. Priam formálnej skupiny hložianskych zabudnuté dedinské motívy výtvarníkov Kapaja, už dávnejšie žatvy, bielenia plátna, koní pri štetec odhodil. Teraz ho nahradil studni a pod., stvárnené teplými fotoaparátom: so synom On- farbami na bielom porceláne drejom Bartošom (debutan- sálajú magickou silou nostalgie

V OBECNEJ KNIŽNICI V KOVAČICI

Na oslave s hudbou a o hudbe Anička Chalupová

becná knižnica v Kovačici je významnou kultúrnou inštitúciou nielen v Kovačickej obci, ale aj širšie. Jej dejiny sa začali písať ešte v roku 1921, keď pôsobila pod menom Vzdelávací a čítací spolok Pokrok. Taká, akú ju dnes poznáme, čiže samostatná obecná ustanovizeň, ku ktorej sa pripojili aj odbočky v Crepaji, Debeljači, Uzdine a Padine, pôsobí od roku 1995. V piatok 13. mája v podvečer príležitostným programom, ktorý bol hlavne zameraný na oživenie spomienok z dejín hudby v tomto banátskom mestečku, knižnica oslávila svoje 21. narodeniny. Podujatie sa začalo prednesom slovenskej ľudovej piesne Tečie voda, tečie na • KULTÚRA •

Na tancoch a iných hudobných podujatiach v minulosti nechýbal zvuk klarinetu, no mnohí sa dokázali nadchnúť aj Galátovým saxofónom klarinete, ktorú zahral sedemdesiatnik Martin Galát, jeden z najznámejších klarinetistov v minulosti tejto dediny a jej okolia. Po pozdravnom príhovore Miroslava Mlynárčeka, úradujúceho riaditeľa kovačickej

knižnice, v príležitostnom programe sa predstavili aj členovia školského orchestra pod taktovkou učiteľa Pavla Tomáša st., ktorý sa neskoršie zmienil o hudobnej činnosti a svojich skúsenostiach ako pedagóga na

a zároveň i radosti. Olejomaľby Jána Chlpku už dlhšie pod patinou grotesky ukrývajú aj hlbší odkaz, respektíve otázku: Kam smeruje súčasná dedina a jej občania? Konečne, nemožno neskonštatovať, že psychológiou stvárnených postáv, milovníkov portrétov oslovia aj olejomaľby Jána Miškovica a Anny Nestorovićovej, ako i sviežosť baleríny na miniatúre Pauly Tomićovej z Báčskej Palanky, vypracovanej temperovými farbami. Na vernisáži predsedníčka Spolku žien Slovenka Viera Miškovicová povedala, že hložianski výtvarníci pôsobia v rámci Kultúrno-osvetového spolku Jednota z Hložian. Na katalógu s farebnými reprodukciami (na kvalitnom papieri, ale bez obvyklých a potrebných údajov) sa však spomína – Združenie výtvarníkov z Hložian. Tomu, že organizácia výtvarného života v Hložanoch hapruje, nasvedčuje nielen absencia viacerých výtvarníkov na 23. HP, ale i manko údajov v katalógu, ako i v prejavoch, ktoré mali Zuzana Galambošová a Vladimír Valentík pred jej otvorením. Nuž, pozor na Paletu! Aby, nebodaj, nevyschla...

škole. Podujatia sa zúčastnil aj Pavel Baláž, zberateľ a kultúrny dejateľ, ktorý viac ako dve desaťročia hrával na tradičných svadbách v Kovačici a širšie. O začiatkoch pôsobenia prvých hudobných skupín v osade insity hovorila Alžbeta Hriešiková, učiteľka hudby vo výslužbe a jedna z prvých žien hudobníčok, ktoré v minulosti hrávali na mládežníckych tanečných zábavách. Dejiny hudby v Kovačici sa úspešne podarilo zmapovať profesorovi Pavlovi Tomášovi ml., ktorého pozorne počúvali nielen hostitelia a ich hostia z domácej pôdy, ale aj hostia zo Slovenska, z Hriňovej a Trenčianskej Turnej. Narodeninovú slávnosť spestrila aj jedinečná výstava starých hudobných inštrumentov, ktorú slávnostne otvorila Katarína Petríková-Lenhartová, úradujúca riaditeľka Domu kultúry 3. októbra v Kovačici. Podujatie úspešne viedli stredoškoláčky Anna Andrea Holíková, Jarmila Hajková a študent Pavel Kuchárik.

21 /4700/ 21. 5. 2016

Kultúra STARÁ PAZOVA

Ku Dňu školy bohatý program Anna Lešťanová

slava Dňa školy je príležitosťou ukázať bohatú školskú žatvu a práve taká príležitosť sa v stredu 11. mája naskytla žiakom a učiteľom Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka. K tejto slávnosti žiaci za pomoci svojich učiteľov prichystali v divadelnej sále zaujímavý program, ktorý sa niesol v znamení tanca, spevu, básní a hier. Početných hostí, rodičov a priateľov školy privítal a pozdravil

V KOVAČICI

riaditeľ školy Janko Havran. Ako uviedol, v čele tohto kolektívu je už desať rokov a za uplynulé obdobie vďaka podpore a pochopeniu mnohých inštitúcií a ustanovizní, tiež občianskych združení tak v našej krajine, ako aj na Slovensku, podarilo sa im školu zrekonštruovať, zmodernizovať vyučovací proces, zlepšiť výsledky žiakov a zväčšiť aktivity celého kolektívu. Pri tejto príležitosti udelil ďakovné listiny za doterajšiu výnimočnú spoluprácu a poskytnutú pomoc Obci

Stará Pazova, národnej poslankyni Libuške Lakatošovej a Rotary klubu Stará Pazova. V prvej časti programu sa predstavili tamojší škôlkari z PU Poletarac, a potom nasledovali hudobné, spevácke a tanečné body v podaní usilovných žiakov školy. Nevystal ani prednes krásneho slova a kratších scénok, tiež vydarené vystúpenia školského chóru Andantino a školského orchestra. Na záver programu zaspieval a zahral školský band.

Roztancovaní druháci na oslave Dňa školy

točili spevy a tance, tak domácich ochotníkov, ako i členov DFS Hviezdička z Hriňovej. V kultúrno-umeleckom programe vystúpili aj členovia domáceho žiackeho orchestra a mladučkí recitátori, ktorí sa predstavili príležitostnými básňami. O deň neskoršie, v sobotu predpoludním, sa v rámci oslavy Dňa školy na veľkom ihrisku Športovo-rekreačného strediska Slávia uskutočnil tradičný spomienkový beh Dr. Janka Bulíka, kde si svoje bežecké schopnosti vyskúšali žiaci nižších a vyšších ročníkov tejto školy. Najúspešnejší Členovia školského orchestra pod taktovkou učiteľa Pavla Tomáša st. svojím vystúpením, získali pochvaly a školské rovnako ako aj ich hostia, rozochveli dušu nejedného návštevníka v sieni DK diplomy.

Ústredná oslava školy Anička Chalupová

Základnej škole Mladých pokolení v Kovačici v piatok 13. mája 2016 oslávili Deň školy. Ústredná oslava tejto výchovno-vzdelávacej inštitúcie sa uskutočnila v sieni Domu kultúry 3. októbra v Kovačici. Po slávnostnom príhovore Aničky Bírešovej, úradujúcej riaditeľky školy, ktorá najúspešnejším žiakom udelila skromné darčeky, sa javiskom roz-

V ZÁKLADNEJ ŠKOLE V SILBAŠI

Program a darčeky Jaruška Ferková

lávnostný deň v ZŠ bratov Novakovcov v Silbaši bol v piatok 13. mája, keď v tejto ustanovizni oslávili Deň školy. Deň predtým, vo štvrtok, primeraným programom Deň školy oslávili aj vo vysunutých oddeleniach v Paragoch a Despotove. Spomenuli si aj na piatich bratov Novakovcov, ktorí svoje životy dali v NOB a podľa ktorých škola dostala meno. Na ich hrobku odniesli kvety. Na piatkovom slávnostnom

www.hl.rs

programe v silbašskej telocvični riaditeľ školy Đoka Milić pozdravil početných hostí, medzi inými aj funkcionárov Obce Báčska Palanka. Žiaci nižších a vyšších ročníkov spestrili program zaujímavým obsahom, predstavili sa ako herci, recitátori, speváci, tanečníci... Svojimi znalostiami prítomné auditórium fascinovali aj žiaci, ktorí na nedávnom školskom súťažení Mám talent boli najlepší. Program moderovala šiestačka Bojana Zarupská. Všetci žiaci, ktorí sa v minulom školskom

Informačno-politický týždenník

Z oslavy v Silbaši

roku zúčastnili obecných a obvodových súťaží, dostali ďakovné listiny. Knihy a diplomy potešili žiakov. Okrem žiakov a profesorov, silbašská škola knižnými darčekmi

potešila aj svojich bývalých žiakov Strahinju Kovačevića (teraz najmladší doktor vied) a Duška Dragoljevića, autora textu školskej hymny. • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy HUMANITÁRNY KONCERT V PETROVCI

Mladí veľkého srdca Nedeliteľné je nie neoddeliteľné redstavitelia Žiackeho parlamentu Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v čele s prvákom Vukašinom Zelićom už v marci iniciovali návrh, aby spoločne usporiadali humanitárny koncert.

súčasnej americkej poézie, rovnako tak i nemecká báseň a vlastná džezová choreografia. Diváci mali príležitosť pookriať aj pri bohato navrstvenej hudobnej zložke. Spievalo sa po rusky, slovensky a anglicky, hral sa srbský rock, predstavili sa tamburáši a hostia večierka boli speváčky zo Zdravotníckej školy 7. apríla z Nového Sadu

Mladí veľkého srdca, takto si ho dali pomenovať, sa 12. mája v sieni Slovenského vojvodinského divadla zišli afirmovať talenty, kreativitu a humanitu, viacjazyčnosť, solidaritu a empatiu. Javisko na úvod patrilo tretiakom s úryvkom z predstavenia po srbsky. Diváci mali príležitosť vidieť aj etudu po francúzsky. Zaujímavo boli koncipované pásma poézie po anglicky, koláž srbskej ľúbostnej poézie a vlastná báseň gymnazistu. Odzneli aj pasáže

a Detský orchester Kukulienka Petrovskej družiny. Na príprave koncertu sa podieľal i mentorský tím profesorov petrovského gymnázia. Podľa slov žiakov, cťou bolo urobiť takýto krásny skutok. Peňažný príspevok z koncertu sa odovzdá tým žiakom, ktorým to bude najpotrebnejšie, a priali by si, aby takýto koncert prerástol v tradičný, lebo zo siene sa vychádzalo s pocitom, že byť humánny je nie otázka módy, ani estrády, ale bytostná potreba…

Branislav Pop Annamária Boldocká-Grbićová

Anna Horvátová

eta „Vojvodina je nedeliteľnou časťou Srbska.“ je na prvý pohľad správna. Akože správna. Je tam slovo, ktoré vyvracia tvrdenie, a samým tým sa prieči skutočnosti. Avšak keby sme vetu sformulovali takto: „Vojvodina je neoddeliteľnou časťou Srbska.“, vtedy dosiahneme ten správny význam. A tu nám je cieľom upozorniť na významový rozdiel prídavných mien nedeliteľný a neoddeliteľný, ktorý nemôžeme hodnotiť ako rovnoznačné, aj napriek tomu, že majú rovnaký základ deliť a že sú formálne, zvukovo, a významovo blízke. Prídavným menom nedeliteľný označujeme: ktoré nemožno (roz)deliť: nedeliteľný celok. V právnickej oblasti sa vyskytujú termíny nedeliteľný záväzok, nedeliteľná právomoc, vo finančnej oblasti zase nedeliteľný fond. Príslovka znie nedeliteľne

a podstatné meno nedeliteľnosť. Význam prídavného mena neoddeliteľný je takýto: ktorý sa nedá, nemá oddeliť (od daného celku); neodlučiteľný: neoddeliteľná časť celku. Napríklad obsah a forma sú neoddeliteľné. Príslovka znie neoddeliteľne a podstatné meno neoddeliteľnosť. Ako vidieť, aj napriek takmer významovej a zvukovej zhode významy sú predsa len zreteľne odlišné. Rovnaký prípad je aj s prídavnými menami deliteľný a oddeliteľný, pri ktorých rozdiel vyplýva z rozličného významu slovies: deliť niečo a oddeliť niečo od niečoho. Aj tieto prídavné mená, rovnako ako ich negácie, sú odvodené príponou -teľný. Deliteľný je ktorý sa dá deliť: číslo je deliteľné dvoma. Podstatné meno je deliteľnosť. Neoddeliteľný je opak – nedá sa a ani nemá rozdeliť, pokým oddeliteľný je zase taký, ktorý možno od príslušného celku oddeliť.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 | inzercia@hl.rs

BLAHOŽELANIE

hlasludu.info www.hl.rs

KVETOSLAVA ÁBELOVSKÁ, rod. Vršková, z Aradáča na Fakulte bezpečnosti v Belehrade, študijný odbor štúdiá bezpečnostných vied, úspešne obhájila diplomovú prácu a získala akademický titul diplomovaný manažér bezpečnosti. K úspechu jej gratulujú a všetko najlepšie v ďalšom živote jej prajú starí rodičia Sabovci.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia v postupe ažúrovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o odhade o potrebe po ažúrovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že 11. 5. 2016 schválil rozhodnutie, ktorým sa poskytuje súhlas, že nositeľ projektu Electrawinds K-Wind, s. s r. o., Nový Belehrad, Ulica Đorđa Stanojevića č. 14, nie je záväzný vypracovať novú, ani ažúrovať jestvujúcu štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Veterný park Kovačica, inštalovanej sily 125 MW. Rozhodnutie možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 h do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť na schválené rozhodnutie v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Nositeľ projektu VP Srbijagas z Nového Sadu, Ul. národného frontu č. 12, Nový Sad, podal žiadosť o odhade o potrebe po ažúrovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavby nových trás jestvujúcich ropovodov a plynovodov v zóne diaľnice E-75 od km 108 + 000 po km 118 + 200 v novom energetickom koridore v širšom regióne Nového Sadu. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu.

• KULTÚRA • OZNAMY •

21 /4700/ 21. 5. 2016

Oznamy Vlaha v stenách?

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Izolovanie vlhkých objektov strojmi. 33 rokov skúsenosti v izolovaní vlhkých domov, kostolov a iných objektov hrúbky stien do 10 m. Záruka na vykonané práce.

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

Radšej vysušovať – ako búrať!

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

Hydroizolácia Živanović telefóny: 063440470 a 0631024114 hizivanovic@gmail.com www.hiz.co.rs

DROBNÉ OZNAMY SÚRNE na predaj pozemok 12 árov a 47 m2, Obec Beočín (Susek – Lug), na pravej strane asfaltky, povolená stavba; tel.: 064/388-72-14; cena: 2 500 eur. NA PREDAJ dom (staré a nové stavanie) v Hložanoch, Ulica maršala Tita, veľkosť pozemku 32 árov. Na predaj i obrábateľná pôda 14 kvadrátov; tel.: 021/60-41-241; 065/60-41-241. PRENAJÍMAM upravenú garsónku v Novom Sade, Somborský bulvár č. 1. Záujemcovia sa môžu ohlásiť na mob.: 063/81-00-374. PRENAJÍMAM zariadený dvaapolizbový byt v Bratislave – Ružinov; tel.: 062/16-25-559.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS 18, NSX 18, NSU 18, NSL 18 – AUTOVOJVODINA, Ul. temerínska č. 95, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 2747, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS-Satelit-NS 71/NSU 71, Ul. futoški put č. 12, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 7855/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 13. júna 2016. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 14. júna 2016 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS 7. júla. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nositeľ projektu priložil Zmluvu o prenájme uzavretú medzi Zhromaždením obyvateľov budovy v Ul. braće Krkljuš 21, Nový Sad, a Podnikom pre telekomunikácie Telekom Srbija, a. s., ako aj Informáciu o lokalite pre parcelu číslo 2979, k. o. Nový Sad II, vydanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a bývanie Mesta Nový Sad, číslo: V-353-180/16 zo 7. apríla 2016. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NSU 179, NSL 179 NS Braće Krkljuš, číslo správy: 0610/15-51 IT, ktoré vypracovalo akreditované laboratórium Vatrogas z Nového Sadu. Základňová stanica mobilnej telefónie NSU 179, NSL 179 NS Braće Krkljuš má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre všetky úseky a pre oba rozsahy. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základňové rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenou efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základňová stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrnosti (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté, nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU 179, NSL 179 NS Braće Krkljuš Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NSU 179, NSL 179 NS Braće Krkljuš, Ul. braće Krkljuš č. 21, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 2979, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 11. mája 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-161/16, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU 179, NSL 179 NS Braće Krkljuš, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základňovej stanice mobilnej telefónie NSU 179, NSL 179 NS Braće Krkljuš, Ul. braće Krkljuš č. 21, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 2979, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný je odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NSU 179, NSL 179 NS Braće Krkljuš, Ul. braće Krkljuš č. 21, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 2979, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NSU 179, NSL 179 NS Braće Krkljuš, Ul. braće Krkljuš č. 21, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 2979, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom je plánovaná rekonštrukcia postavenia trojúsekovej anténovej sústavy pre UMTS a LTE rozsahy, ktoré budú zložené z celkovo troch panelových antén výrobcu Kathrein K80010510 pre oba rozsahy. Antény budú usmernené s azimutmi 60 ° (úsek 1), 135 ° (úsek 2) a 230 ° (úsek 3). Plánovaná konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3 a pre LTE je 1 + 1 + 1.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie

• OZNAMY •

Oznamy Najväčšia kamiónová spoločnosť na Slovensku s najnovším vozovým parkom hľadá

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 21. mája 2016 je tomu smutný a boľavý rok, čo nás náhle a nečakane opustil náš milovaný manžel, otec a dedo

VODIČOV C + E VLADIMÍR TANCIK 1947 – 2015 – 2016 z Petrovca

S úctou a láskou si stále na Teba spomíname. Tvoji: manželka a dcéra a syn s rodinami

Práca na turnusy. Plat od 1 300 do 2 000 eur. Stabilitný príjem. V prípade záujmu sa ozvite na mail: greenhill@greenhillconsulting.sk alebo telefón: +421 948 161 669. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU 190, NSL 190-BRAĆE MOGIN Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NSU 190, NSL 190-BRAĆE MOGIN, Ul. braće Mogin č. 4, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 5423/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 11. mája 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-232/16, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU 190, NSL 190-BRAĆE MOGIN, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základňovej stanice mobilnej telefónie NSU 190, NSL 190-BRAĆE MOGIN, Ul. braće Mogin č. 4, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 5423/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný je odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie pre projekt základňovej stanice mobilnej telefónie NSU 190, NSL 190-BRAĆE MOGIN, Ul. braće Mogin č. 4, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 5423/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU 190, NSL 190-BRAĆE MOGIN, Ul. braće Mogin č. 4, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 5423/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom je plánovaná rekonštrukcia tak, že bude postavená trojúseková anténová sústava pre UMTS a LTE rozsahy, ktoré budú zložené z celkovo troch panelových antén výrobcu Kathrein K80010510 pre oba rozsahy. Antény budú usmernené s azimutmi 185 ° (úsek 1), 260 ° (úsek 2) a 340 ° (úsek 3). Plánovaná konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3 a pre LTE je 1 + 1 + 1.

• OZNAMY •

DROBNÝ OZNAM TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827710 a 060/5088-433.

HĽADÁTE serióznu prácu na Slovensku? S nami ju nájdete. Viac info na webe: www.newjob.rs alebo na tel.: 064/454-555-3. Z dokladov je potrebný iba srbský pas.

V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Radnički. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nositeľ projektu priložil Zmluvu o prenájme uzavretú medzi Zhromaždením obyvateľov budovy v Ul. braće Mogin 4, Nový Sad, a Podnikom pre telekomunikácie Telekom Srbija, a. s., ako aj Informáciu o lokalite pre parcelu číslo 5423/2, k. o. Nový Sad I, vydanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a bývanie Mesta Nový Sad, číslo: V-353-181/16 zo 7. apríla 2016. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NSU 190, NSL 190-BRAĆE MOGIN, číslo správy: 0910/15-51 AR, ktoré vypracovalo akreditované laboratórium Vatrogas z Nového Sadu. Základňová stanica mobilnej telefónie NSU 190, NSL 190-BRAĆE MOGIN má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre všetky tri úseky pre oba rozsahy. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základňová rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrnosti (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté, nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

21 /4700/ 21. 5. 2016

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA s naším kmotrom

SMUTNÁ SPOMIENKA na mamu a starkú

JÁNOM SÚŠERSKÝM

ANNU ČELOVSKÚ

1934 – 2016 učiteľom z Kulpína

rod. Bohušovú 1925 – 2006 – 2016 z Kulpína

Trvalú spomienku si na Teba zachovajú kmotrovci so synom Jankom s jeho rodinou Valentíkovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s priateľom, kmotrom a predovšetkým dobrým človekom

MIROSLAVOM MAJTÁNOM 18. 5. 1964 – 21. 4. 2016 Dipl. Ing. agroekonómie z Báčskeho Petrovca

Čas plynie ako tichej rieky prúd, kto ťa mal rád, nemôže zabudnúť. Tak ako voda svojím tokom plynie, krásna spomienka na Teba nikdy nepominie. Syn Michal a dcéra Anna s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA s bratom a švagrom

JÁNOM SÚŠERSKÝM

Spomienka na Teba bude pretrvávať. Lekárovci a kmotrovci Vujovićovci

25. 7. 1934 – 11. 5. 2016 z Kulpína

SPOMIENKA

POSLEDNÝ POZDRAV

matičiarovi a šafárikovcovi

Ing. JAROSLAVOVI FELDYMU 1949 – 2016 Vďaka za jeho horlivú a tvorivú prácu v spolkovom a matičnom živote novosadských Slovákov. Zostane natrvalo v našich spomienkach. Členovia MOMS a SKC P. J. Šafárika z Nového Sadu

SMUTNÁ ROZLÚČKA s naším ujom

JÁNOM SÚŠERSKÝM 25. 7. 1934 – 11. 5. 2016 z Kulpína

MICHAL POLIAK

21. 4. 1949 – 15. 5. 2010 – 2016 z Petrovca Pekné spomienky na Teba, ktoré nám zostali, si s láskou zachovávame. Navždy zostaneš s nami. S láskou: dcéra Anna, zať Ondrej a vnuk Ondrejko Funtíkovci z Kysáča

SMUTNÁ SPOMIENKA na kmotra

MICHALA ČOBRDU 29. 9. 1954 – 5. 4. 2016 z Pivnice

Ten večný pokoj Ti prajeme a spomienky na Teba si s láskou zachovávame. Spomínajú si: kmotra Rumanová a rodiny Smišeková a Cerovská

www.hl.rs

S úctou si na Teba budeme spomínať. Sestra s manželom

SPOMIENKA Pri príležitosti 40. výročia od skončenia Základnej školy Mladých pokolení spomíname si na tých, ktorí už nie sú medzi nami, na riaditeľov: JÁNA DUDÁŠA, 1931 – 1976 JURAJA HRIEŠIKA, 1932 – 2009 na učiteľov: ANNU CHRŤANOVÚ, 1935 – 1998 PAVLA GÁLIKA, 1935 – 2001 MÁRIU GROKŠOVÚ, 1933 – 2005 ANNU SVETLÍKOVÚ, 1933 – 2005 MÁRIU HRIEŠIKOVÚ, 1934 – 2006 PAVLA ĎURIŠA, 1936 – 2007 ELENKU ŠIPICKÚ, 1930 – 2013 KATARÍNU ĎURIŠOVÚ, 1938 – 2014 na spolužiakov: JOZEFA HAVIARA, 1961 – 1981 MARTINA KUČERU, 1961 – 1994 MARTINA BENKU, 1961 – 2000 JOZEFA LENHARTA, 1960 – 2004 ADAMA MARKU, 1961 – 2007 ZUZANU HOREŠOVÚ (GALÁTOVÚ), 1961 – 2009 MARTINA JOVNÁŠA, 1961 – 2009 JURAJA SVETLÍKA, 1961 – 2010 JÁNA TOMÁŠA, 1961 – 2013 Generácia žiakov narodených v roku 1961

Informačno-politický týždenník

Každá rozlúčka je boľavá, ale spomienka na Teba zostáva trvalá. Rodina Žilová

SMUTNÁ ROZLÚČKA s naším tečom

JÁNOM SÚŠERSKÝM 25. 7. 1934 – 11. 5. 2016 z Kulpína

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachová rodina Denďúrová

• OZNAMY •

POSLEDNÝ POZDRAV

matičiarovi a národnému dejateľovi

SPOMÍNAME

V stredu 25. mája 2016 uplynie dvadsať rokov odvtedy, čo sme navždy utratili manžela a otca

JAROSLAVOVI FELDYMU 1949 – 2016

Vďaka za jeho angažovanosť na matičnom a národnostnom poli, za slovenskosť, ktorá bola súčasťou jeho celoživotného pôsobenia, za prínos k informovaniu a literatúre v slovenskej reči a za úprimnosť, s ktorou ku všetkým pristupoval. Zostane natrvalo zapísaný v matičných dejinách a v našej pamäti. Nech mu je večná sláva.

Dipl. Ing. PAVLA GRŇU

17. 7. 1950 – 25. 5. 1996 – 25. 5. 2016 z Hložian

Po cestách života kráčali sme spolu. Z jednej sme sa vrátili bez Teba. Spomienku na Teba si zachovávajú

Vďační matičiari

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Tvoji najmilší

SPOMIENKA

na našu matku a starkú

s mojím manželom

ZUZANU BABUCHNOVÚ rod. Beškovú 1947 – 2011 z Padiny

JÁNOM SÚŠERSKÝM

25. 7. 1934 – 11. 5. 2016 učiteľom na dôchodku z Kulpína

Uplynulo päť smutných a ťažkých rokov odvtedy, čo nie si s nami. Na Tvoju usmievavú tvár si spomína a nikdy na Teba nezabúda Tvoja dcéra Zuzana Valentová so svojou rodinou

SPOMIENKA Pri príležitosti stretnutia generácie žiakov narodených roku 1946

Kto zahojí rany, čo bolia, pečú. Kto zotrie slzy, čo po tvári tečú? Manžel môj, veľký smútok zaľahol na náš dom, veľmi mi je ťažko bez Teba v ňom. Zarmútená manželka Zuzana

spomíname si na zosnulých spolužiakov, učiteľov a triednych učiteľov Na Vás si s úctou spomína generácia žiakov 1960/1961 ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

• OZNAMY •

21 /4700/ 21. 5. 2016

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 20. mája 19.30 Zostrih piatej polhodiny FF Tancuj, tancuj... z roku 2015 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia TV Týždeň Mládežnícke vysielanie Nedeľa 22. mája 11.00 Dúhovka 11.30 Agrosféra Utorok 24. mája 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník NOVÉ TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Agrosféra Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

Dobrý večer, Vojvodina – v piatkovom vysielaní budú uvedené príspevky zo schôdze Matice slovenskej v Petrovci, z koncertu divadelných zborov v Pivnici a z priebehu Medzinárodného poľnohospodárskeho veľtrhu v Novom Sade. V pokračovaní mládežníckeho vysielania budú príspevky o Emilovi Jonášovi z Kovačice, milovníkovi poštových holubov, a Danici Vŕbovej z NoTV STARÁ PAZOVA vého Sadu, odmenenej recitátorke. Z aktualít uvádzame báčskopetrovský Utorok – sobota Deň volejbalu, ako i rady o mejkape pre maturitné večierky, ktoré poskytne 17.00 Správy 22.00 Správy Alexandra Muchová z Kysáča. Agrosféra – druhá polhodinka nedeľného vysielania bude venovaná užitočným informáciám pre výrobcov v našich prostrediach, stavu porastov na vojvodinských poliach, ako i problematike pestovania zeleniny na otvorenom. Pozornosť bude upriamená i na priebeh tohtoročného Medzinárodného poľnohospodárskeho veľtrhu v Novom Sade.

www.hl.rs

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 20. mája – 12 kôl Sobota 21. mája – Excalibur Pondelok 23. mája – Pavučina lží Utorok 24. mája – Mister Brooks Streda 25. mája – Predátor z hlbín Štvrtok 26. mája – Sváko Ragan 1. časť 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 23. mája 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: – Kráľovná Alžbeta 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

V rozhovore o Dni volejbalu v Petrovci

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 22. mája 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Celovečerný program troch folklórnych súborov zo Slovenska a z Kovačice Tam hore, tam dolu... Utorok 24. mája 16.00 Noc múzeí aj v Kovačici a Padine Premiéra básnickej zbierky Dr. Andreja Hriešika Rieka bez návratu Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 27. mája 16.00 Slovenský film: Zvony pre bosých Príspevky z archívu TVOK

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 21 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC

V tajničke je meno a priezvisko slovenského spisovateľa, básnika, prekladateľa, publicistu a politika (1926 – 2001).

Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

autorka: ANNA 1. časť herečka BIČIA- tajničky Ras Tisovec ROVÁ

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

krátky kabát herečka Ferari

obviazal zápal sliznice

osob. zámeno tona

TELEVÍZIA PANČEVO

režisér Kusturica

Nedeľa 22. mája 20.15 Repríza relácie Dobrý deň

odbory v lekárstve

Streda 25. mája 12.10 Dobrý deň, kolážová relácia

meter 2. časť tajničky

herečka Banjac

priekopa

horná končatina umelý človek

vpíšte S HAKOVAL LA DU značka H U motorky Ľ

1. písmená abecedy životné nadšenie

oná

rádium hrubší povraz orgán zraku

Olivera nula šansonier Montan

ž. meno nikto

okáň

síra

Nórsko znovu

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 20 VODOROVNE: avizoval, dedina, á, Ares, lom, ME, treba, štibrať, O, Al, Il, bojaná, S, ako, onak, Romana, A, I, nie, ml, L, edt, ak, an aorta TAJNIČKA: ADAM VEREŠ

vpíšte P CH vpíšte GV

Oliver

výkrik toreádora TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

klepetovec naozaj bavlna plechári Rakúsko

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 17 z čísla 17 Hlasu ľudu z 23. apríla 2016 bolo: ZUZKA MEDVEĎOVÁ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ANNA BENČÍKOVÁ, Ul. Janka Čmelíka č. 152, 23 207 ARADÁČ. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

21 /4700/ 21. 5. 2016

Šport Ponechaní svojmu osudu SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Ján Bokor Tri výhry domácich, tri úspechy hostí a dve remízy tvoria bilanciu 26. kola. Najviac gólov videli v Novej Pazove, kde domáci Radnički remizoval s dobrou Sentou. Po jednom góle v sieti každého súpera videli diváci v Padine, kde Dolina získala bod s Báčskotopolčanmi. Vedúcim Odžačanom primát ohrozujú iba Sriemskomitrovčania. Výsledky 26. kola: Radnički (NP) – Senta 3 : 3, Dolina – TSC 1 : 1, Cement – Omladinac 2 : 1, Sloga – Bačka 1901 0 : 2, Odžaci – Vršac 5 : 0, Dunav – Radnički (SM) 1 : 2, Banat – Železničar 0 : 3, Radnički (Š) – Borac 2 : 0. DOLINA – TSC 1 : 1 (0 : 1)

od bremenom nahromadených problémov, ktoré v Doline zatiaľ nikto nedoriešil, hráči zohrali zápas s veľmi dobrým mužstvom TSC z Báčskej Topoly. Hostia kvalitu dokázali v prvom polčase. Nevoľní domáci hráči

sa iba bránili. TSC sa ujal vedenia gólom Sićara v 32. min. Domáci obranca trikrát vykopával loptu z brány, vždy na nohu strelca, ktorý z tretieho pokusu trafil. V druhom polčase sa domáci prebudili a častejšie hrali pred bránou so-

lídneho brankára Jorgića. Hostia sa dlho a úspešne bránili, pričom mali aj šťastie, keďže prudká strela Radosavljevića skončila na brvne. V 76. min. dobre centrovanú loptu Krstinića z rohu efektne do siete hlavičkoval Labović – 1 : 1. Tesne pred konSreten Atanasković (11) bol nositeľom útokov com zápasu šancu Doliny v druhom polčase na obrat výsledku sa dojem, že je klub ponechaní v prospech Doliny premrhal Trkulja. Dobrý a korektný zápas výborne svojmu osudu, ktorý neprinesie nič viedli rozhodcovia v čele s Igorom dobrého. Loď bez kormidelníka sa Milanovićom z Mačvanskej Mit- musí potopiť! DOLINA: Trivunović, Trkulja, rovice. Okolo sto divákov nebolo spokojné s bodom, lebo to nestačí Musa (Radivojević), Savić, Krsna záchranu v lige. Nepočetní členo- tinić, Brkić, Kozić, Atanasković, via správy nevedia nájsť východisko Pajković, Radosavljević, Labović Po mimoriadnom kole a hosťoz povážlivého stavu. Každý má svoju pravdu a nikto neponúka riešenie, vaní v Nových Bánovciach Dolina ako prekonať problémy. Majstrov- v nedeľu bude hrať doma so subostvá sa blížia ku koncu a natíska tickou Bačkou 1901.

PEKNÝ ZÁPAS V HLOŽANOCH

Treba mať aj šťastie... JEDNOTA 1950 – PANÓNIA 3 : 2 (1 : 2)

Ján Murtin

o viac ako tridsiatich rokoch lalitskí futbalisti hosťovali v Hložanoch a zanechali veľmi pekný dojem. Vo vzrušujúcom priateľskom zápase domáci mali o štipku viac šťastia a tešili sa z víťazstva. V prvých dvadsiatich minútach hráči Jednoty mali dve šance, ktoré nevyužili Molnár a Čipkár. Po krásnej akcii Turčana a Stojanovića v 21. min., tento druhý prvýkrát matoval Tomana – 0 : 1. Na mokrom trávniku sa lepšie vynachádzali Laliťania, diktovali tempo a v 36. min. z voľného kopu z takých 40 metrov hosť Terek nepríjemne prekvapil Tomana – 0 : 2. V 45. min. Feleć skorigoval výsledok. Hostia začali lepšie aj v druhom polčase, ale tentoraz naladení Benko a Huďan nedovolili tak často ohrozovať neistého Tomana. Hostia predsa ešte dvakrát nastrelili žrď (Lazić a Šinkarčuk), aby potom boli potrestaní v 78. min. a 85. min. M. Lončar najprv vyrovnal výsle-

www.hl.rs

dok po chybe Futbalisti Jednoty a Panónie pred zápasom v Hložanoch brankára Valenta, a potom využil dobrú prihrávku Kulík, Drieňovský, Benko, Feleć, Molkapitána Horváta pre 3 : 2. O zvrat vý- nár, M. Lončar, Čipkár, Horvát, Fábry; sledku na tomto zápase sa hlavne pričinili striedali: Supek, Bičanski, Zarić, M. kvalitnejší náhradníci domácej Jednoty. Hataľa, Zahorec PANÓNIA: Valent, M. Obradov, Lj. JEDNOTA 1950: Toman, Huďan,

Informačno-politický týždenník

Dobrić, Šipka, Lazić, Z. Dobrić, A. Obradov, Stojanović, Terek, Ján Turčan, Šinkarčuk; striedali: Stolić, Brkin, Majera, Juraj Turčan Foto: J. Pucovský

TURNAJ KOHÚTIKOV VO VRBARE bude v sobotu 21. mája 2016 v rámci tohtoročného Dňa Petrovca. Futbalová škola Mladosť tentoraz uhostí mužstvá novosadského superligistu Vojvodina, Spartak Subotica, Proleter Zreňanin, Vojvodina Bačko Gradište, Fomat zo slovenského Martina a VFC Tolna z Maďarska. Chlapci narodení roku 2005 a mladší budú bojovať o titul najlepšieho na turnaji, žonglovať s loptou, strelci kopať a brankári chytať penalty... Najúspešnejšie mužstvá a jednotlivcov odmenia pohármi a medailami. Na snímke: hráči a tréneri Mladosti, Vojvodiny B. Gradište a VFC Tolna po marcovom turnaji v Maďarsku. J. P. • ŠPORT •

NOVOSADSKO-SRIEMSKA LIGA

Prvé body z horúcej pôdy HAJDUK – JEDNOTA 3 : 4 (2 : 1)

Matej Bzovský

noty zjavujú rozhodcovia z novosadského územia, keď v nedeľu šlo o duel ž príliš rozčarosriemskych klubov? vaní fanúšikovia Je to príliš podozrivé. Jednoty sa koJEDNOTA: Travinečne dočkali prvého ca, Rebić, Milanović, jarného víťazstva na Bošković, Ninić, Vahosťovaní v Beške. siljević, Krivokuća Domáci Hajduk v boji (Andreata), R. Pejić, o záchranu s veľkými Z. Pejić (Trivunović), nárokmi a neoprávMarković, Krunić neným optimizmom (Vujčić) privítal Pazovčanov. Po stredajšom záV úvode zaujímavého pase s novosadskou a obetavého zápasu Slavijou Jednotu hostia hrali neboočakáva hosťovanie jácne, priam hýrili Zahlásil úspech: vo Veterniku. aktivitou a v 12. min. Stefan Krunić sa ujali vedenia šikov- (Jednota St. Pazova) Foto: J. Pucovský nou strelou Krunića. Domáci odpovedali vyrovnávajúcim gólom Curakovića v 22. min. po prísne nariadenej jedenástke. O tri min. neskoršie presná strela Pavkovića z asi dvadsiatich metrov prekvapila LSK – BUDÚCNOSŤ 3 : 1 (2 : 0) uspatého Travicu. V pokračovaní zápasu sa hralo tak, ako diktovali Pazovčania, ktorí mali Ján Murtin oveľa viac loptu na nohách, ale boli red 200 divákmi v Laćarku aj pozornejší v obrane. V 47. min. sa domáci plne revanšovali vyrovnali po rýchlej akcii a presnej hosťom z Hložian za jesenný strele Danila Markovića. V 55. min. tento naladený strelec priniesol debakel – 0 : 4. Hráči Budúcnosti úplný obrat. To bolo signálom, aby dobre odolávali trochu priostrým sa hostia všetkými silami vrhli do a agresívnym hostiteľom, no v 22. útoku. Veľký tlak korunovali v 84. min. Sašu Rudića ponechali bez min. štvrtým gólom, keď sieť rozvl- strážcu a tento stredopoliar krásnym nil dobiehajúci Vasiljević. Šokovaní gólom otvoril skóre. Zverenci trénera Sinišu Stanivuka domáci iba zjemnili prehru gólom S. Gavrilovića tesne pred posledným sa pokúsili adekvátne odpovedať, hvizdom neistého rozhodcu Erbesa ale strely Čičića a Ćetkovića tesne z Nového Sadu. Pritom treba položiť minuli cieľ. Po centroch z oboch otázku, prečo sa na zápasoch Jed- strán pred bránu LSK rozhodcovská

Osmička v Erdevíku SLOGA – JUGOVIĆ 8 : 0 (4 : 0)

Károly Vig

Na zápase prakticky hralo len jedno mužstvo – domáce. Jeho hráči erby mužstiev bojujúcich o zá- sa zahrávali so súperom, mnohé chranu prinieslo vysokú výhru príležitosti nevyužili a prepásli výhoErdevíčanom. du vyprevadiť hostí Hráči trénera Ninkoz Kaća s dvojcifernou vića dali pravú lekciu prehrou!? súperovi z Kaća. Už Rozhodca Miloš v 7. min. Považan po Kisin z Báča výborne sólovom úniku načal vykonal svoju robotu sieť hostí, ktorí nea obecenstvo ho odmohli úspešne čeliť. menilo potleskom. Domáci počas ceSLOGA: Savić, lého zápasu ostreľoBabić, Matić, Cvijić, vali bránu Petkovića Kalinić, Tešić, Bojazo všetkých pozícií nić, Đorđević (Nea svoje strelecké dić), Simeunović schopnosti na tomto Zahrávali sa: Boris (Bosanac), Povazápase prejavili Grko- Považan, kapitán žan, Grković (Ribar) vić v 15. min., 36. min., Slogy V stredu Sloga 56. min., Simeunović hosťovala na ihrisku v 26. min., Matić v 79. min., Bosa- vedľa novosadského Štrandu, kým nac v 89. min. a Považan ešte raz dnes uvíta žabaljský ŽSK. v 80. min. Foto: J. Pucovský

Plný revanš

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – B SKUPINA

Ľahko s posledným MLADOSŤ – TISA 1933 4 : 0 (1 : 0) Darko Sládeček

ieloblatčania nemali ťažkú úlohu so súperom z dediny Taraš, ktorý je presvedčivo posledný v tabuľke. V 20. min. hráč hostí Jovanov ne• ŠPORT •

dovolene zakročil nad Poničanom a rozhodca pískal faul. To sa Tarašanovi nepáčilo, chcel sa fyzicky vyúčtovať s domácim útočníkom, ktorý ležal na zemi, za čo videl červenú kartu. Iba o pár minút neskoršie domáci využili

trojka spravidla prerušovala hru pre údajné ofsajdy a fauly hostí v útoku. V 33. min. Marko Rudić využil nedorozumenie v radoch hostí – 2 : 0. V druhom polčase to bola rovnocenná hra do 65. min., keď Ardalić nešťastne prekonal svojho prekvapeného brankára Mitrovića – 3 : 0. Hostia potom chceli napraviť dojem, prebrali hru najmä po vylúčení domáceho Stanivukovića v 70. min., vytvorili si zopár šancí, ale iba Malidžan v 82. min. mal presnú mušku. Rozhodca Matić z Nového Sadu Hložančanom ukázal tri žlté karty

(Ćetković, Malidžan, Živojinov), ale keby mal rovnaké kritérium, domáci mali dostať aspoň 6 – 7 kariet a nie iba S. Rudić. BUDÚCNOSŤ: Mitrović, Krstić, O. Štefek (Živojinov), Obradović, Alić, Ardalić, Kobilarov (D. Štefek), Nedić, Čičić (Vukosavljević), Malidžan, Ćetković Zápas pionierov: Bačka Despotovo – Budúcnosť 0 : 7. Miškovic a Lokić dali po tri góly a Kaluđerski 1. Výsledky 26. kola: Veternik – Slavija 2 : 1, Hajduk – Jednota 3 : 4, LSK – Budúcnosť (H) 3 : 1, Sloga – Jugović 8 : 0, Kupinovo – Kabel 1 : 1, Budućnost (SN) – ŽSK 5 : 0, Sremac – Mladost 1 : 0, C. zvezda – Borac 2 : 1. Po stredajšom zápase s Hajdukom hložianski futbalisti budú hosťovať na novosadskej Salajke.

číselnú prevahu a po peknej asistencii Poničana hlavou skóroval Žižić. V druhom polčase sa hralo iba na polovici hostí a otázne bolo len, akým výsledkom domáci vyhrajú. Bieloblatčania náskok zvýšili v 65. min. Po faule nad Tominom v šestnástke z bieleho bodu presný bol kapitán Kurunci. O tri min. neskoršie po chybe Krupljanina Šušić zvýšil náskok na 3 : 0 a vysokú výhru domácich gólom v 76. min. korunoval Poničan.

MLADOSŤ: Antman, Goda, Kalapiš, Marijanović, S. Žižić (Poliak), Paraľov, Tomin (Šofranko), Molnár, Poničan, Kurunci, B. Žižić (Šušić) Ostatné výsledky 16. kola: KSK Konak – Borac 3 : 0, ZŠF Petlić – OFK Stajićevo 1 : 1, Tamiš – Sloga 5 : 0. Bieloblatčania sú na 6. mieste a majú 19 bodov. V nasledujúcom kole sú voľní, a v poslednom zápase 29. mája privítajú susedovcov zo Stajićeva.

21 /4700/ 21. 5. 2016

Šport OBLASTNÁ LIGA ÚFZ NOVÝ SAD

Čurug je predsa silnejší MLADOSŤ – HAJDUK 0 : 3 (0 : 1)

Samuel Medveď

oci bolo sychravé jesenné počasie, nedeľňajší zápas do Vrbary privábil slušný počet divákov. Prišli početní diváci z Čurugu, bolo ich určite i zo Šajkaša, ale sme videli aj predstaviteľov futbalových orgánov z Nového Sadu. FK Mladosť pred zápasom dostal darček, garnitúru dresov z Futbalového zväzu Srbska, keďže bol vlani dobrým hostiteľom mladším kategóriám štátnej futbalovej reprezentácie, ktorá v Petrovci absolvovala časť príprav. Zápas sa začal v opravdivom futbalovom a dynamickom ovzduší, lebo hostia, ktorí bojujú s Borcom zo Šajkaša o prvé miesto, prišli do Petrovca zaistiť si tri ďalšie body. Iskry proste sršali na oboch stranách. Mladosť začala dobre. Dvaja útočníci Petrovčanov, Mijin a Kaňa, zaútočili

naplno. Tento druhý už v 4. min. prebehol po pravej strane, prišiel až po brankára a zacentroval do prázdna. Škoda, že nekopal priamo na bránu. V 8. min. rozhodca Janjić z Gajdobry „musel“ pískať jedenástku pre „modrých“, keďže v šestnástke zrazili práve Kaňu. V 18. min. hráč Hajduka Mijin zahral rohový kop z ľavej strany. Domáci obrancovia neboli pozorní, nezareagovali na loptu, ktorá oklamala Leňu a ocitla sa v sieti – 0 : 1. Potom Madosť mala niekoľko dobrých šancí vyrovnať. Tak v 28. min. Rupar zo stredu pred šestnástkou dobre siahol na odrazenú loptu a priam z kolena ju vypálil, ale jeho strelu brankár Čuružanov Dejan Bugunović chytil. Do druhého polčasu aktéri zápasu vošli v dosť silnom a chladnom daždi. Pršalo až do konca zápasu. Hajduk mal viac síl. Prejavili sa robustní

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Zaujímavo a napínavo SLÁVIA – NEŠTÍN 3 : 2 (3 : 1)

Ján Šuster

min. hostia skorigovali na 3 : 2 tak, že Vasilić odcentroval pred bránu a odrazenú loptu ápas v Pivnici sledovalo Stanimirović upravil do siete. okolo 150 divákov, ktoNajväčšiu šancu na vyrovrých by iste bolo aj viac, nanie Neštín mal v 86. min., keby nepadal chladný dážď. keď sa po rohovom kope Už dávno pivnickí fanúšikovytvorila pred bránou Brňu via nevideli taký zaujímavý veľká tlačenica a domáci oba napínavý zápas, ako v nerancovia až trikrát odčinili deľu so súperom z Neštína, hroziace nebezpečenstvo ktorému patrí všetka česť. Už v 8. min. J. Žigmund Titul sa usmieva: odkopávajúc loptu ďaleko odbehol ľavou stranou, prí- Vlastislav Kuchta do poľa. Keď rozhodca Vučković zemne prihral pred bránu, na (Slávia Pivnica) loptu nabehol Vlastislav Kuchta a ostrou z Báča odpískal koniec zápasu, obestrelou prekonal brankára Đukića. V 13. censtvo veľkým potleskom vyprevadilo min. znova zaútočili domáci, lopty sa hráčov Slávie do šatní, lebo si po tomto pred trestným územím zmocnil Ga- víťazstve pravdepodobne vybojovali gović a trafil pravý dolný roh – 2 : 0. prvé miesto a postup do vyššej súťaže. SLÁVIA: Brňa, M. Žigmund, VladiPotom sa striedali neúspešné útoky oboch mužstiev, aby v 33. min. Sokola mír Kuchta, Milec (Babić – Benka), dobre odcentroval z rohu na hlavu Ra- Roganović, Mirković, Nímet, Vlastislav domirovića, ktorý zo siedmich metrov Kuchta, Gagović, J. Žigmund, Milić presne mieril do siete – 2 : 1. V 41. min. (Petrović) Výsledky 16. kola: Kriváň – Maglić 2 Nímet vhodil loptu z autu pred bránu, J. Žigmund ju hlavou prihral Gagovićovi, : 3, Slávia – Neštín 3 : 2, Naša hviezda – Bačka 2 : 1, Borac – Vajska 8 : 0, zápas ktorý rutinovane trafil – 3 : 1. V druhom polčase Neštínčania zo- Soko – Bački hajduk odročili. Program 17. kola: Borac – Kriváň, silnili tempo, viac sa hralo na polovici ihriska Slávie, ktorej hráči sa pokúšali Vajska – Soko, B. hajduk – N. hviezda, z protiútokov zvýšiť náskok. Domácim Bačka – Slávia, Neštín – Maglić. sa to nepodarilo, lebo šance nevyužili Pionieri Slávie hrali nerozhodne viackrát Milić, Mirković, Benka... V 60. s Borcom z Obrovca 0 : 0.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Brankár Igor Leňa vybránil niekoľko nebezpečných striel Čuružanov hráči hostí, z ktorých najmenej piati hrávali aj v prvej lige. V tejto časti zápasu vyznamenal sa aj brankár domácich Igor Leňa, keď vybránil niekoľko nebezpečných striel hostí. V 66. min. domáci zaváhali a Čurug z matovej pozície lobom Sašu Bogunovića viedol 0 : 2. V 73. min. už bolo 0 : 3. Po rohovom kope hráč Čurugu Bojović bol najšikovnejší a dal i tretí gól. Podľa mienky mnohých sa zdá, že bol strelec hostí v ofsajde. MLADOSŤ: Leňa, Fábry (Milenković), Pavlis, Jakuš, Rupar, Severíni (Trojanović), Sladojević, Vlaisavljević, Kajtez, Mijin, Kaňa (Torbica)

Petrovskí dorastenci svoj zápas ukončili prehrou 2 : 4. Výsledky 26. kola: Stari grad – Krila Krajine 0 : 2, Mladosť – Hajduk 0 : 3, Titel – Borac 1 : 5, Tvrđava – Budućnost 2 : 2, Hercegovac – Sutjeska 3 : 1, Napredak – Proleter 4 : 0, Jedinstvo – Kulpín 5 : 1, Vojvodina – Miletić 7 : 0. Program 27. kola: Napredak – Hercegovac, Proleter – Vojvodina, Miletić – Jedinstvo, Kulpín – Stari grad, Krila Krajine – Titel, Borac – Tvrđava, Budućnost – Mladosť, Hajduk – Sutjeska. Foto: J. Pucovský

Obecná liga Šíd Stanislav Stupavský Graničar Jamena – Hajduk Višnjićevo 1 : 2. Hráčom Hajduka, ktorý je jednou nohou už vo vyššej súťaži, do konca súťaže zostalo zohrať formálne ešte len tri zápasy. Rolu favorita hostia dokázali vďaka gólom Vejnovića a Juroševića. Sinđelić Gibarac – Jednota Ľuba

7 : 2. Ľubanom sa naozaj nedarí. Po mimoriadne dobrom výkone predtým, ich nádeje stroskotali v Gibarci. Góly Sremčića a Čavića sú hosťom slabá útecha. OFK Binguľa – Jednota Šíd 1 : 2. Od Binguľčanov sa očakával úspech, ale tentoraz predsa bolo lepšie mužstvo hostí. Za domácich trafil Radičević, kým oba góly za Šíďanov dal Đurđević.

MEDZINÁRODNÝ STOLNOTENISOVÝ TURNAJ V ŠÍDE

Turan najlepší S. Medveď

nedeľu 8. mája 2016 v Šíde STK Partizan usporiadal medzinárodný stolnotenisový turnaj veteránov. Čelným človekom v organizovaní turnaja Šíd 2016, na ktorom sa zúčastnilo 80 športovcov, bol domáci stolný tenista Dragan Danguzov. Na turnaj odišli Pavel Turan s trofejami aj traja Petrovčania: zo Šídu

Michal Šramka, Ľudovít Kaňa a Pavel Turan. Kaňa skupinu neprešiel, Šramka sa dostal medzi ôsmich pretekárov a Pavel Turan v kategórii 35 – 49 rokov obsadil prvé miesto a v absolútnej kategórii bol druhý, nuž ho na konci vyhlásili za najlepšieho hráča turnaja. (Foto: z archívu P. Turana)

• ŠPORT •

BANÁTSKA LIGA

ković – 4 : 2. V posledných minútach sa zväčša hralo v strede poľa, keď každý chvíľu ťahal pílu. SLÁVIA: Trbojević (Milić), Čerňoš, P. Čížik, Radenković, Mitić, D. Čížik, Ivanišević, Andrić, Anđelović, Staletović (V. Dudáš), Tahirov 34. min. vo veľkom štvorci strelu 2 po slabšom zákroku náhradného vić (Sachter) Andrića zastavil rukou Vuković. Vý- brankára Milića. Po zápase v Banátskom Velikom Náhradník Kurunci trafil žrď v 78. Sele (18. mája) zohrá Slávia nový sledok z penalty znásobil Tahirović – 2 : 0. Štyri min. neskoršie súboj v Kovačici 22. mája o 16. hrotový útočník Tahirović hodine a 30. minúte: súperom centroval z prvej strany šestjej bude Budućnost Srpska nástky do malého štvorca, kde Crnja. nekompromisne strelil na 3 : Ďalšie výsledky 26. kola: 0 Staletović. Minútu pred preŽAK – Sloga 4 : 3, Sloboda stávkou znenazdajky z ľavej – Mladost 2 : 0, Jedinstvo strany vbehol do pokutového (NB) – Crvena zvezda 1 : 1, územia Kovačičanov Rosić Proleter – Radnički (Zr) 0 : 0, a uzavrel skóre polčasu – 3 : 1. Vršac United – Jedinstvo (BK) To, čo sa nepodarilo Vujadi2 : 1, Radnički (K) – Polet 5 : novićovi v úvodných sekun0, Budućnost – Kozara 0 : 2. dách druhého deja, zdarilo Z posledných 12. kôl Kikinda sa domácemu Tahirovićovi, vyhrala iba druhýkrát. Už je ktorý podobne ako Ivanišević Tri cenné body k záchrane: strelec tretieho takmer isté, že Mladost a Polet strelil gól z hranice šestnást- slávistického gólu Dragutin Staletović (vpravo) zostúpia. O obstátie okrem ky do horného rohu, ibaže Kovačičanov húževnato boľavého – 4 : 1. Slávisti po štvrtom min. Výsledok zápasu stanovil one- juje Kovin a Rusko Selo. Čerstvým presnom zásahu poľavili. Miloš dlho nečakaným technickým šípom víťazstvom Vršac United potvrdil zmenšil hlavičkou v 55. min. na 4 : druhý náhradník Radničkého Stoja- povesť jarného prekvapenia.

Rukopis je iba – prvopis SLÁVIA – RADNIČKI (S) 4 : 3 (3 : 1)

Ján Špringeľ

lávistická pôvodina bola v prvom polčase celkom iná než v druhej časti. V prvej štvrťhodine možnosti nevyužili Anđelović a stopercentnú príležitosť, keď prekabátil aj brankára, Tahirović. Na druhej strane Ognjenović výborne strelil, Trbojević ešte lepšie reagoval. Novú šancu nevyužil Tahirović po centre Anđelovića. Ivanišević skúšal vzápätí diaľkovou strelou. Po motore mužstva Slávie skúšali hostia Ognjenović a Milošević. Vedúci gól padol v 24. min.: Ivanišević rázne trafil v pokutovom území do horného pravého rohu – 1 : 0. V 27. min. Tahirovićovu strelu brankár Čanak kryl. V poslednej tretine prvého polčasu od májovej zimy skľavení ojedinelí fanúšikovia videli až tri góly:

MESTSKÁ LIGA NOVÉHO SADU

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Titul je stále cieľom Brankár im zastal cestu P V FRUŠKOGORAC – TATRA 0 : 1 (0 : 1)

Pavel Pálik

o tejto výhre v Sriemskej Kamenici Tatra sa aj ďalej vážne uchádza o prvé miesto v súťaži. V 9. min.

Fruškogorca, ale zakaždým strelil vedľa brány. Domáci vo finiši tlačili hostí z Kysáča, ale dve – tri aké-také šance Zeljković zneškodnil. Celkove Tatra zaslúžene vyhrala a pri lepšej streleckej pohoto-

Futbalisti Tatry (modré dresy) aj v Sriemskej Kamenici dosiahli cieľ – vyhrali Đukanović zo skrumáže pred bránou Fruškogorca kopol loptu na bránu, ale ju bývalý hráč Tatry Hakija Feleć obetavým zákrokom odrazil z bránkovej čiary. V 36. min. Goran Grijak prenikol ľavou stranou, prehodil brankára Ranisavljevića a domáci obranca Vojnović strelil vlastný gól – 0 : 1. Po prestávke sa Zorzić v 56. min. a v 90. + 4. min. ocitol sám pred brankárom • ŠPORT •

vosti výsledok mohol byť presvedčivejší. TATRA: Zeljković, Draganić, Babić, Savić, Anđić, Klaić (Jambrich), Žugić, Đukanović, Grijak, Rašiovan, Zorzić Výsledky 22. kola: Sremac – Centar 1 : 4, Fruškogorac – Tatra 0 : 1, Kabel Štrand – Báčka 1 : 1, RFK Nový Sad – Čenej 6 : 0; voľný bol Borac. V nedeľu Tatra o 17. hodine uvíta novosadský Kabel Štrand.

HAJDUŠICA – VOJVODINA (S) 1 : 1 (1 : 1)

Vladimír Hudec

o veternom a chladnom počasí početní diváci v Hajdušici pozerali bojovný zápas. Od začiatku sa častejšie hralo na polovici hosťujúceho tímu z dediny Seleuš. V prvých minútach rýchly Ružić vybehol sám pred bránu, ale jeho pokus brankár Vojvodiny zneškodnil. Ten istý hráč v 10. min. strelil vedľa, avšak v 19. min. sa vykúpil. Po prihrávke Liptáka konečne bol úspešnejší od brankára – 1 : 0. V 24. min. pekne kombinovali Marko, Radović a Ružić, ale brankár hostí znovu dobre zakročil. Nuž a potom hostia po polhodinke hry zo skrumáže pred bránou Melicha a rohovom kope vyrovnali. Po zmene strán sme prvú príležitosť zaznamenali až v polovici druhého polčasu, keď Ivan Đukić pekne prihral Hrudkovi, ktorý z asi jedenástich metrov strelil, ale brankár znovu bol úspešnejší. Skúšali Hajdu-

šičania pomerne nízkeho brankára Vojodiny prekvapiť aj z diaľky, ale strážca siete lídra na tabuľke na tomto zápase bol priam neprekonateľný. Na druhej strane aj hostia niekoľkými rýchlymi protiútokmi pohrozili. Konečne ku koncu zápasu navrátilec do mužstva Hajdušice Hrudka mal ešte jednu peknú príležitosť, ale ho lopta „neposlúchla“, odletela vedľa brány, s ňou aj posledná možnosť Hajdušičanov získať tri body. HAJDUŠICA: Melich, Mršić, I. Đukić, Maliar, Stojkovski, Marko, Pomorišac, A. Lipták, Radović, Đaković (A. Đukić), Ružić (Hrudka) Ostatné výsledky 22. kola: Karaš (J) – Vojvodina (CC) 4 : 3, Potporanj – Karaš (K) 1 : 0, Partizan – Borac (VS) 2 : 1, Jedinstvo – Banat 1 : 0, Borac (VG) – Ratar 2 : 1, Ševac – Dunav 1 : 0 Hajdušičania po tejto remíze klesli na 7. miesto v tabuľke a majú 32 bodov.

21 /4700/ 21. 5. 2016

Šport ĎALŠIE ÚSPECHY STAROPAZOVSKÝCH VOLEJBALISTIEK

MLADÍ ŠPORTOVCI Z KOVAČICKEJ OBCE

Po dvoch striebrach Vo Vranji pekné aj zlato! úspechy Anička Chalupová

dňoch 9. až 15. mája 2016 vo Vranji prebiehala jubilejná 10. Školská športová olympiáda, na ktorej sa zúčastnilo zhruba 7 000 účastníkov. Medzi nimi boli aj mladí športovci, stredoškoláci a žiaci základných škôl z Kovačickej obce.

Stanićová, Hana Čížiková, Bojana Pekićová, Tatiana Cicková, Adrián Poliak a Denis Zloch. Tričká s odznakom Kovačickej obce vo Vranji nosili aj mladí športovci ZŠ z Kovačice, Crepaje, Padiny a Uzdina. Stolní tenisti ZŠ sv. Georgija z Uzdina Aleksandru Bojer a Jovan Bosika v konkurencii

Volejbalistky Jednoty sa v Trsteniku stali majsterkami Srbska v konkurencii mladších dorasteniek Matej Bzovský

ento rok je akiste jedným z najúspešnejších v bohatých dejinách pazovského volejbalu. Prednedávnom seniorky Jednoty, členky našej najvyššej volejbalovej súťaže, po obsadení druhého miesta v ligovej časti to potvrdili i v play-off (hralo sa až päť zápasov), so silnou belehradskou Vizurou, lebo sa v hale Tošin bunar v predmestí hlavného mesta stali vicemajsterkami Srbska. Po tomto úspechu sa na scénu dostali najprv juniorky Jednoty, ktoré v tej istej hale zohrali finále s domácim družstvom Vizura. Pazovčanky síce prehrali 0 : 3, aj keď úspešne čelili vo všetkých troch setoch, a tak získali strieborné medaily. Hneď nato sedemnásťročné mladšie dorastenky Jednoty sa predstavili v mi-

moriadnom svetle na palubovke haly v Trsteniku. V priebehu troch dní zohrali dva veľmi napínavé zápasy. Najprv v semifinále porazili Klek 3 : 2. Vo finále si zmerali sily práve s Vizurou; po tvrdom a kvalitnom boji o každý bod súperky z Belehradu (ročník 1999), sa museli uspokojiť so zaslúženou prehrou 3 : 1. Tak zverenkyne trénerky Dragany Jankovićovej a vedúceho družstva Nenada Jurišića získali titul najlepších v Srbsku. Na tomto úspechu sa podieľajú všetky mladé hráčky Jednoty, kým za najlepšiu volejbalistku záverečného turnaja vyhlásili Pazovčanku Jovanu Mirosavljevićovú. Obecenstvo v preplnenej hale v Trsteniku búrlivým potleskom pozdravilo nové šampiónky zaujímavej a kvalitnej súťaže najlepších mladých volejbalistiek Srbska. Foto: z archívu VZ Srbska

Časť výpravy športovcov z Kovačickej obce pred odchodom na Školskú olympiádu do Vranja Viac ako dvadsaťčlenný športový tím v čele s profesorkou Tatianou Brtkovou-Jonášovou, predsedníčkou Aktívu profesorov telesnej výchovy na území Kovačickej obce, súťažil v štyroch športových odvetviach: v stolnom tenise, karate, atletike a plávaní. Stolná tenistka Izabela Lupulescuová si v konkurencii jednotlivkýň vybojovala zlatú medailu a medzi družstvami spolu s Adelou Ardeleanovou osvojili striebro. Okrem nich sa na olympiáde zúčastnili aj ďalší žiaci Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici: Emília

DEŇ ŠKOLY V PETROVCI V ZNAMENÍ ŠPORTU. Základná škola Jána Čajaka v Báčskom Petrovci tohto roku svoje narodeniny oslávila predovšetkým športovými aktivitami, ktoré prebiehali dva dni: vo štvrtok 12. mája 2016 v športovej hale usporiadali podujatie Fair-play, keď kombinované tímy žiakov, učiteľov a rodičov súťažili na svojráznej žiackej olympiáde. V hrách sa vyžadovala prinajmenej zručnosť a koordinácia pohybov. V piatok 13. mája predpoludním na športových ihriskách vedľa školy prebiehal Kros RTS (na snímke sú chlapci 2. triedy ZŠ). Na atletickej dráhe petrovskí žiaci bežali za zdravím. V behu súťažili žiaci všetkých ročníkov, najprv chlapci, potom i dievčatá. Po krose vo vynovenej športovej hale žiaci zohrali i volejbalový zápas. Aj žiaci petrovského Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v piatok predpoludním mali športový deň. Podľa určeného programu bežali osve chlapci a osve dievčatá. Víťazom krosu udelili spomienkové diplomy. J. Č.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

družstiev osvojili zlatý metál a v jednotliveckej konkurencii si Bojer vybojoval bronzovú medailu. Žiak atlét zo ZŠ Savu Žebeljana z Crepaje Aleksa Živanov v skoku do diaľky, v miniatletike získal tiež zlatú medailu. Školskej olympiády sa zúčastnili aj školáci Dagmar Husáriková, Nataša Petrovičová, Svetlana Sládečeková, Dina Grnčová, Milica Đukićová a Boris Jonáš. Účasť športovcov na Športovej olympiáde vo Vranji, ako aj ich športové vybavenie finančne podporila Obec Kovačica.

V KROSE RTS sa každoročne zúčastňujú aj žiaci kysáčskej ZŠ Ľudovíta Štúra. Tak bolo aj v piatok 13. mája 2016, keď žiaci všetkých ročníkov bežali ulicami okolo školy a napriek občasnému dažďu propagovali šport, rekreáciu a zdravý život. ALg • ŠPORT •

Lalitskí rybári: Jaroslav Bocka, Nikola Lazić, Anna Bocková a Ján Zorňan-Boky (zľava)

Mladý rybár Vladimír Potfaj chytil najviac rýb v mužstve Hložany I. – 1 570 g

ŠPORT NA DNI HLOŽIAN 2016

Od Dunaja k strelnici...

Juraj Pucovský

d Dunaja k strelnici hrali aj šachy šachisti. Takto by sme mohli v najkratšom zhodnotiť športové aktivity počas osláv Dňa Hložian v sobotu 7. mája 2016. Športoví rybári sa už tradične stretli na nábreží Dunaja, v ktorom hladina viditeľne stúpala, mútna voda rýchlo tiekla, takže nebolo ľahko loviť ryby udicou na plavák. Tentoraz najviac úspechu mali pretekári lalitského Lieňa: Nikola Lazić (2 120 g), Jaroslav Bocka (1 290 g) a Ján Zorňan-Boky (1 185 g), druhé miesto obsadil Jaz Beočin: Ljubinko Petrović (1 700 g), Živorad Đorđević (850 g), Nebojša Šetalo (1 620 g) a tretí bol petrovský Karas: Vladimír Poniger (1 500 g), Igor Abrahám (2 140 g) a Jaroslav Diviak (1 125 g). Od 4. po 10. miesto sa umiestnili: hložiansky Šaran I., Šaran II., Dunav Kovin, Báčsky karas Silbaš, Karas Ilok, Dunav Karavukovo a Smuđ Kulpín. Štyri seniorské mužstvá šachistov z Báčskopetrovskej obce hrali turnaj v miestnosti ŠK Budúcnosť. Zvíťazili práve hostitelia, ktorí porazili všetkých svojich súperov – Petrovčanov, Kulpínčanov a Maglićanov identickým výsledkom 2,5 : 1,5. V mužstve ŠK Budúcnosť hrali Božo Protuđer, Duško Malešević,

Žarko Dragić a Ján Zahorec. Strieborný pohár získal petrovský ŠK Mladosť, tretí bol ŠK Bora Kostić z Maglića, ktorého šachisti v dodatočnom zápase prekonali hráčov ŠK Kulpín. Šachy hrali aj žiaci v ZŠ Jozefa Marčoka Dragutina. Po stretnutiach troch štvorčlenných žiackych družstiev zvíťazili Petrovčania, striebro si odniesli Kulpínčania a Hložančania sa ako dobrí hostitelia uspokojili s tretím miestom. Vedúci šachového krúžku v hložianskej škole učiteľ Ondrej Chlpka nám povedal, že v jeho družstve hrali s chlapcami aj dievčatá, a to Hana Ferková (pôjde na republikovú súťaž žiakov do Nišu), Simona Šranková a Ines Kudronová. Hložianski lovci na svojej strelnici za amfiteátrom usporiadali súťaž v triafaní do asfaltových terčov (2 x 13 nábojov), na ktorej sa vyskúšali tridsiati strelci z Báčskej Palanky, Báčskeho Petrovca, Kulpína, Maglića, Čeneja, Zmajeva, Silbaša, Lalite, Slankamenských Vinohradov a Hložian. V konkurencii mužstiev zlatý pohár získala štvorka Petrovec I., druhý bol tím Hložany II., na treťom mieste skončil Silbaš – Čenej. Z jednotlivcov najlepšie triafal Petrovčan Ján Labát, druhý bol Michal Fábry zo Slankamenských Vinohradov a na tretej priečke skončil Petrovčan Samuel Fábry.

Na strelnici sa vyskúšali tridsiati strelci z desiatich miest a dedín

Najlepší strelci: (zľava) Michal Fábry (2. miesto), Ján Labát (víťaz), Samuel Fábry (3. miesto) a hložiansky richtár Ján Bohuš

Z turnaja žiakov – šachistov

O 3. mieste na šachovom turnaji rozhodol dodatočný zápas Maglićanov a Kulpínčanov

Po úspešnom love pred starým domom (1969)

Bohatý úlovok kysáčskych lovcov s hosťami (1999)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Poľovnícky spolok Bažant Kysáč

Dlhoročný predseda Michal Anušiak starší

Pavel Kováč, poľovník a kuchár

Poľovnícky spolok Bažant je najstarší spolok v Kysáči. Roku 1878 Kysáčan Fridrich Selzer, ktorý prenajal kysáčsky chotár, aby poľoval, mal poľovnícku kartu (vydalo mu ju Ministerstvo Báčsko-Bodrožskej župy). Organizované poľovníctvo sa začalo roku 1900. V tom čase poľovali iba na zajace, vo štvrtok a v nedeľu. Bol to v tom čase veľký luxus, lebo ročné nájomné loviska stálo toľko, koľko stál hektár zeme. Siedmeho marca 1910 skupina Kysáčanov: Pavel Vozár, Peter Šinkovič, Vladimír Mičátek, Zoran Akšamović, Jozef Nemečkaj, Ján Súdi, Ján Martinko, Pavel Križan, Michal Šimon a Juraj Kardelis založili poľovnícky spolok. Za predsedu zvolili Pavla Vozára, za Nový lovecký dom (2016) tajomníka učiteľa Petra Šinkoviča a za pokladníka účtovníka Jozefa Nemečkaja. Predsedovia neskoršie boli Peter Šinkovič, Samuel Privizer, Jozef Ferko, Michal Anušiak starší (od 1948 do 1983), Michal Anušiak mladší, Ján Súdi, Ján Vitéz, Michal Šranka, Michal Mega, Pavel Funtík. V súčasnosti je predseda Karlo Ujhelji, tajomník Ján Demrovský a správca revíru Ján Agársky. Spolok vždy dobre pracoval, o čom svedčí aj uznanie za najlepšie upravené lovisko v Juhoslávii (1973) a iné ocenenia obecného, pokrajinského a celoštátneho rázu. Roku 1973 vystavali prvý lovecký dom, v rokoch 1986 – 1988 vybudovali nový veľkolepý dom, ktorý zakončil súkromný podnikateľ Ján Anušiak. Za pomoci Miestneho spoločenstva Kysáč v týchto dňoch dokončili aj izby pre nocľah, vcelku 14 lôžok s kompletným zariadením. Poľovnícky spolok Bažant má dnes 37 členov, z toho 27 aktívnych, ktorí spravujú lovisko veľkosti 5 136 jutár v kysáčskom chotári. Spolok každoročne odchová a do revíra pustí 500 – 1 000 mladých bažantov a v zime lovci kŕmia divinu. Jeho členovia organizujú aj pracovné akcie v lovisku, upravujú okolie domu, zakladajú remízy v chotári, aby divina mala svoj dom... Terajší predseda Karlo Ujhelji (2012) Kysáčski lovci často organizujú aj turistický lov. Pavel Pálik (Pripravené s použitím archívu Pavla Záviša)

Oslava storočnice PS Bažant (2000) Odchod do lovu

Tablo kysáčskych lovcov (1900 – 2010)

Lovec Ondrej Hriva ulovil tri líšky

Kysáčski lovci s ulovenou srnou (2002)

Poľovnícke raňajky v revíri