Hlas 23 2016 by NVU Hlas ľudu

Hložančania zase najlepší Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 73 | 4. 6. 2016 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4702/

Z obsahu

4. 6. 2016 | 23 /4702/

Uzávierka čísla: 1. 6. 2016

4 TÝŽDEŇ 5 Potreba po silnejšej a častejšej spolupráci 6 Bohatá náplň súťaže 7 Život zbaviť neistoty

8 NA PULZE DNÍ 8 My tu vlastne robíme zázraky

11 ĽUDIA A UDALOSTI 11 Ako zladiť letné podujatia? 13 Najlepšia podnikateľská vizitka

Mimovládna organizácia Akadémia ženského podnikateľstva prvé desaťročie pôsobenia oslávila pracovne. Vo štvrtok 26. mája na Čeneji zorganizovala konferenciu pod názvom Podnikateľky a inovácie – Vojvodina vo svetle EÚ integrácií. (s. 5) V. Dorčová-Valtnerová

15 Noblesná tradícia cukrárne Pelivan

22 DETSKÝ KÚTIK 22 O našich starých rodičoch

23 OBZORY 23 Herci neprišli, Vaša milosť! 26 Ľudová tradícia mysticizmu 30 3D alebo Dych digitálnej doby

31 KULTÚRA 32 Víťazná soška zostala v Hložanoch 35 Celkom iné pocity

Neúnavní aktivisti Rádioklubu Petrovec, už takmer polstoročného, svojou aktivitou roky prispievajú k zviditeľneniu svojho prostredia v celom svete. Svoju činnosť zintenzívnili vlani pri príležitosti osláv 270. výročia príchodu Slovákov do Petrovca. (s. 20) J. Čiep

36 Nová dráma sa nebojí povedať pravdu

39 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 47 Od jesene vo vyššej súťaži 48 Premyslene a nebezpečne 51 Na krídlach kohútikov

Autorka titulnej fotografie: Jasmina Pániková

V evanjelickom cirkevnom zbore v Jánošíku v nedeľu 29. mája veriaci a ich hostia si slávnostnými službami Božími pripomenuli 10. výročie pôsobenia kňaza Slađana Daniela Srdića a 20. výročie pôsobenia zborovej kantorky Zuzany Đukićovej. Bola to zároveň vhodná príležitosť, aby svojho kňaza inštalovali, a tak ho aj formálne uviedli do úradu. (s. 19 ) V. Hudec

Editoriál

Zodpovednosť v rukách rodičov

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Foto: www.unsplash.com

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI



Rodičovstvo je výzva pre každého človeka. V poslednom čase sa dosť hovorí o efektívnom rodičovstve, keďže v súčasnosti sú zvyčajne obaja rodičia zamestnaní. Rodičia robia po celý deň, z čoho vyplýva, že treba byť machér a vedieť zosúladiť súkromné a pracovné záväzky.

j na toto v Medzinárodný deň rodičov (1. júna) poukazuje inštitúcia pokrajinského ochrancu občanov, ktorý pripomína nielen spomínanú výzvu k zlaďovaniu rodinného a profesijného času, ale aj podmienky, v akých sa súčasní rodičia (ešte stále) nachádzajú, a v ktorých vládne tradičné chápanie rozdelenia rodových úloh v rodičovstve. Podľa tohto „rozdelenia“ patriarchálneho rázu matka je tá, ktorá sa má postarať o deti, o čistotu v dome, o plný hrniec na sporáku, o vyžehlené košele, vysadené kvety, nakŕmených domácich miláčkov. A potom šup do pracovných šiat – na zárobky! Pozorujúc bezprostredné okolie, všímame si zmeny v správaní sa mladých rodičov, ktoré „hrozia“, že sa stanú pravidlom. Kiežby! Na ulici stretáme oteckov, ktorí kočíkujú bábätká, alebo v parku pomahajú synovi vyšplhať sa na šmýkačku. Od mám počujeme, že ich v kuchyni niekedy vystriedajú manželia s varechou v ruke. Stačí hodiť jeden kamienok do mora rodičovstva a ono sa rozvlní, vysielajúc koncentrické kruhy, ktoré môžu, a nemusia, „pohltiť“ aj iných rodičov – otcov, podnietiť ich ku konzumovaniu rodovej rovnosti aj v rodinných „prácach“. Vlastný príklad pre vlastné deti o každodennej podpore a pomoci svojim najbližším je jasný signál, ktorý sa snaží azda každý rodič vyslať deťom: vzájomná podpora a pomoc spolu s toleranciou a láskou je to najvzácnejšie, čo v živote máme a čo môžeme odovzdať svojim deťom. O tom, že vyrastanie dieťaťa v rodine, v ktorej sa pestuje láska a porozumenie, je nevyhnutné pre celkový a harmonický rozvoj jeho osobnosti, čo je aj hlavným posolstvom tohtoročného pripomínania si Medzinárodného dňa rodičov, všetci rodičia vedia. Niekedy však mýli skutočnosť hovoriaca o tom, že rodičia neraz zabúdajú na vlastnú zodpovednosť voči deťom. Zabúdajú, že harmonický rozvoj osobnosti znamená aj duchovné jedlo, ktoré naše dieťa dostane a vychutná si ho od rodičov, ale aj „riadne“ jedlo. Žiadny odborník ešte nevyrukoval s dôkazmi, že sa z kokakoly a čipsov rastie, ani že pod ich účinkom sa rozvíjajú mentálne schopnosti detí. Práveže naopak. Preto nás aj mýlia informácie z prvej ruky, že na školské výlety rodičia deťom do ruksakov nabalia čipsy a kokakoly, ale zato obyčajnej pitnej vody nepridajú ani čo by sa za necht spratalo. Keď potom na exkurzii príde k situácii, že detský žalúdok nezvláda serpentíny v južnej časti našej krajiny, hlavnými „obžalovanými“ z absencie pitnej vody vo vaku na upokojenie rozvírených žalúdočných štiav u žiakov sa stávajú – učitelia. Rodičovská zodpovednosť má mnoho odtieňov. A tento „triviálny“, ktorý poukazuje na potrebu dodržiavania zdravého pitného režimu u detí, je jedným z nich. Možno aj jeden z najdôležitejších, ak vôbec možno na rebríčku dôležitosti stupňovať zodpovednosť rodičov. Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  23 /4702/ 4. 6. 2016

Týždeň 

InPress

Júnové štarty

Vedľajšie škody

Oto Filip

Jasmina Pániková

asto počuť, že novinári kedysi boli uctievaní vo verejnosti. Ich prácu si všetci vážili. Televízia, rozhlas alebo tlač... Ku všetkým rovnako! A dnes? Dnes je trochu inak. Pardon, oveľa inak! Za posledných niekoľko rokov sa novinárske povolanie dostalo k samému dnu. Nemáme na mysli iba platy, ktoré sú medzi najnižšími v našej krajine, ale aj na vzťah verejnosti k novinárskemu povolaniu a samotným novinárom. Práca novinára je dennodenne vystavená verejnému lynčovaniu. Reagovať na novinárske obsahy si dovoľuje každý a tým, samozrejme, vplývať na prácu novinára. Nedajbože napísať niečo, čo nie je po srsti vládnucich politikov – ihneď vás priradia do určitého tábora a verejne odsúdia. To, že má niekto smelosť napísať inak a verejne skritizovať niečo, s čím nesúhlasí, znamená iba, že má svoje JA, nie, že sa prikláňa k podaktorej strane. Akokoľvek, politici sa menia a po takej každej zmene sú na tom najhoršie práve novinári. Najnovší príklad nespravodlivosti voči novinárom máme vo Verejnom servise Vojvodiny, kde z nie celkom jasných príčin zmenili početných novinárov, redaktorov, programového riaditeľa... Prišlo nové vedenie, aj keď iba úradujúce, ktoré chce mať svoj tím ľudí, doterajších nepotrebuje, lebo... Lebo si, vraj, svoju prácu nevykonávali profesionálne. Skutočnosť, že (aj) zahraniční mediálni experti vysoko ocenili program vojvodinského verejného servisu, tentoraz zostala nepovšimnutá zo strany súčasného vedenia. Darmo sa novinári a redaktori snažili svoju prácu vykonávať najlepšie, ako vedia. Teraz môžu iba protestovať pred budovou vedenia. Veď nové vedenie najlepšie vie, prečo ich zmenilo. Pardon, niekto iný to vie. Divná je tá politika! Zamieša si prsty všade a ihneď po (každých?) voľbách berie do rúk metlu a začína vymetať „zaprášené kúty“. Nové tváre sa svedčí privítať v čistom teréne.

www.hl.rs

168 HODÍN

iektoré týždne sú natoľko monotónne, že pripomínajú prechádzku púšťou, iné zase vedia byť rušné takmer ako posledné minúty vyrovnaného futbalového zápasu, v ktorom sa láme výsledok. Premiér Aleksandar Vučić nečakane pobudol v Moskve, kde sa stretol s prezidentom Vladimirom Putinom, ktorý vyhlásil, že dúfa, že do vlády Srbska vstúpia ľudia, ktorí prispejú k rozvoju vzťahov dvoch krajín. To hneď podnietilo ozajstnú lavínu odhadov, na koho konkrétne myslel a koho by rád videl vo vláde. A nechýbali ani rôzne scenáre, vzhľadom na druhú príčinu návštevy, spájané s premiérovým zdravotným stavom, konkrétne hypertenziou. Pri premiérovom sumári udalosti nemožno prehliadnuť celý rad dôležitých faktov: od širokých zmien vo vedení Srbskej pokrokovej strany – ide o funkcie podpredsedov a členov najužšieho vedenia – ku ktorým prišlo na volebnom zhromaždení strany pred týždňom, po sľub, že konečne možno očakávať epilóg nemilých aprílových dianí v belehradskej Savamale, ktoré veľmi názorne ukázali plnú bezmocnosť našich inštitúcií.



Žiadna útecha pre strážneho objektov v Hercegovskej Slobodana Tanaskovića (1954 – 2016), ktorého smrť je natoľko spolitizovaná, že ju začali dávať do ozaj čudných kontextov a porovnaní. Najpodstatnejšie v spoločenskej rovine je však to, že sa parlament konštituuje v tomto týždni, že podľa určitých náznakov v jeho čele naďalej zostane Maja Gojkovićová, a že by vláda Srbska mala uzrieť svetlo sveta v polovici júna. Os jej programu a činnosti by malo byť vytváranie nových pracovných príležitostí, vyrovnaný rozpočet, širšia spätosť Srbska so svetom, vkladanie do infraštruktúry a turizmu, rozvoj poľnohospodárstva, kvalitné vzdelávanie mladých, reforma vzdelávacej sústavy, zdravie na prvom mieste, spravodlivá spoločnosť, predpokladom ktorej je boj proti korupcii, verejný úsek v službách občanov, zachovanie bezpečnosti štátu, boj proti kriminalite, eurointegrácia... Pekný zoznam, keby sme stále neboli tam, kde sme, v nejakom vzduchoprázdne, medzi pevnou oporou v realite a na zemi a predsavzatiami, ktoré sa často zdajú nedozerné. Treba si len pripomenúť správy súvisiace s odblokovaním kapitoly č. 23. Najprv eurokomi-

sár Johannes Hahn oznámil, že je riešený problém chorvátskej blokády, ktorého potom chorvátsky šéf diplomacie Miro Kovač opravil v tom zmysle, že dva štáty sú blízko k riešeniu problému, s poznámkou, že Srbsko musí zložiť prijímačky predtým, než sa zapíše na fakultu, čiže otvorí uvedenú prístupovú kapitolu. Prezident Srbska Tomislav Nikolić, ktorý prvýkrát v tejto funkcii pobudol v Sarajeve ako účastník stretnutia hláv štátov juhovýchodnej Európy v rámci Samitu Brdo – Brioni, tlmočil presvedčenie, že problémy s Chorvátskom na ceste Srbska do EÚ budú prekonané v priamych rozhovoroch. Pritom sa zasadzoval za spoločné nastupovanie krajín regiónu smerom k Európskej únii s cieľom, aby neuplynulo desať a viac rokov od štartu procesu pridruženia po členstvo v únii. Jún bude mesiacom výrazných štartov: Národného zhromaždenia, vlády Srbska, ďalších dianí súvisiacich s Kosovom a eurointegráciou, rozuzlenia niektorých káuz... Čas, táto nenávratná hodnota, veľmi súri. Účinná, pohotová a rázna vláda na strane jednej, pretekajúci pohár trpezlivosti mnohých obyvateľov na strane druhej. A medzi tými dvoma pólmi celý rad opatrení, krokov a akcií, neznášajúcich žiadne otáľanie. Na leto a jeho prekvapenia sa už teraz môžeme tešiť.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

KORI UDOVIČKI, PODPREDSEDNÍČKA VLÁDY A MINISTERKA ŠTÁTNEJ SPRÁVY A LOKÁLNEJ SAMOSPRÁVY

Služby a účinnosť Oto Filip – Ako hodnotíte význam technologických inovácií, napríklad aj pre elektronickú správu? – Presvedčená som o tom, že sú technologické inovácie, vedomosti a spätosť poznatkov mimoriadne dôležité pre rozvoj takého podnikateľstva v Srbsku, ktoré nás skutočne môže viesť do 21. storočia. Keď ide o elektronickú správu, nepotrebujeme natoľko

Informačno-politický týždenník

technologické, koľko potrebujeme inovácie, vzťahujúce sa na procesy a spôsoby práce. Keď sa uvádza elektronická správa, možné je preskúmať tie procesy. No musím povedať, že sme my v Srbsku dokázali, žiaľ, uviesť dakedy a dakde elektronickú správu a informačné technológie, bez toho, aby sme (z)menili pracovné zmýšľanie a procesy. Naše ministerstvo sa zasadzuje za to, aby sme najprv zmenili spôsob uvažovania. V konečnom

dôsledku informačná technológia môže odrobiť len to, čo ľudia, ktorí s ňou pracujú, uvedú na základe vlastných úvah. Naším cieľom je, aby pred uvádzaním akéhokoľvek technologického procesu tí, ktorí s tým pracujú, rozumeli, že je cieľom pôsobenia partnerstvo, adekvátne služby občanom a hospodárstvu. To treba zrealizovať najkratším možným spôsobom, za rešpektovania predpisov. Ide teda o služby a účinnosť, ktoré potom technológie môžu podporiť. • TÝŽDEŇ •

Z VÝROČNÉHO ZHROMAŽDENIA MATICE SLOVENSKEJ V SRBSKU

Trojhodinová horúca rozprava Katarína Gažová

zasadacej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec bolo v nedeľu 29. mája 20. výročné zasadnutie Zhromaždenia MSS. Predstavitelia 16 MOMS diskutovali najprv o správe o činnosti MSS v roku 2015, správe o aktivitách predsedníčky MSS v minulom roku, finančnej správe MSS, zápisnici Dozornej rady a správe inventárnej komisie MSS za rok 2015. V rámci diskusie bolo počuť aj ostrejšie tóny, ktoré sa vzťahovali na spomenuté správy. Pavel Baláž, podpredseda MSS pre Banát, mal najviac kritických pripomienok k správe o aktivitách predsedníčky MSS Kataríny Melegovej-Melichovej a k zápisnici Dozornej rady MSS. Hlavne sa zmienil o tom, že predsedníčka neuvádza správne údaje v správach o svojich aktivitách a Dozorná rada jej to toleruje, takým spôsobom vraj robí hanbu Matici. V pokračovaní zhromaždenia

Pracovné predsedníctvo Zhromaždenia MSS na výročnom zasadnutí v Petrovci predsedníčka opomenula P. Baláža, aby neurážal a argumentovala údaje zo zápisníc. Mal tiež pripomienku k práci tajomníčky MSS a tiež aj to, že mu nie sú vyplatené cestovné a iné trovy za matičnú činnosť. Juraj Červenák navrhol Legislatívnej komisii MSS, aby sa zmenili Stanovy MSS, lebo sa podľa jeho mienky nesmie stať, aby nebola komunikácia medzi predsedníčkou a podpredsedami MSS. O diskusii podpredsedu Baláža sa zmienil, že vynáša nepravdy a že uráža predsedníčku, ktorá mnoho pracuje

pre Maticu. Kriticky sa o práci predsedníčky vyjadril i Janko Havran zo Starej Pazovy a poukázal aj na to, že v časti o donáciách sa muselo presne napísať, odkiaľ koľko peňazí do Matice prišlo, a nie uvádzať iba súhrnnú sumu prostriedkov. Michal Baláž, podpredseda MSS pre Sriem, poukázal na skutočnosť, že rozsiahla správa o vlaňajších aktivitách predsedníčky svedčí o tom, koľko aj počas minulého roka veľa pracovala. Prvý predseda obnovenej Matice slovenskej Michal Spevák hovoril o vtedajších neľahkých časoch.

PODNIKATEĽKY NA KREATÍVNOM NETWORKINGU NA ČENEJI

Potreba po silnejšej a častejšej spolupráci Vladimíra Dorčová -Valtnerová

ženskom podnikateľstve sa u nás čoraz častejšie hovorí v pozitívnom svetle, k čomu prispieva aj 10-ročná činnosť Akadémie ženského podnikateľstva. Táto mimovládna organizácia prvé desaťročie jestvovania oslávila pracovne. Vo štvrtok 26. mája na Čeneji zorganizovala konferenciu pod názvom Podnikateľky a inovácie – Vojvodina vo svetle EÚ integrácií. Organizátori konferencie ako druhu networkingu si ako cieľ vytýčili nadväzovanie spolupráce medzi ženami a manažérkami v biznise z niektorých regiónov Európskej únie (Slovensko a Česko) a z Vojvodiny. – Konferenciu organizujeme pri príležitosti 10. výročia založenia Akadémie ženského podnikateľstva, pretože si uvedomujeme • TÝŽDEŇ •

potrebu po silnejšom a častejšom networkingu, v rámci ktorého môže silnieť naša vízia o prostredí, ktoré je atraktívne miesto pre rodinu a biznis, – povedala Jana Zabunovová, riaditeľka Akadémie ženského podnikateľstva. Podujatie prebiehalo v štyroch paneloch, v ktorých 17 odborníčok diskutovalo o výzvach a problémoch, s ktorými zápasia ženy podnikateľky. Mirjana Kranjcová, pomocníčka pokrajinského tajomníka pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť, rozanalyzovala formy finančnej a nefinančnej podpory ženského podnikateľstva, kým na potrebu vkladania do ľudí si posvietila Fuada Stankovićová, prvá šéfka UNESCO katedry pre štúdiá podnikateľstva Univerzity v Novom Sade. Viac ako 50 účastníčok dôraz dalo aj na prezentáciu príkladov dobrej praxe zo Srbska, Slovenska

Jana Zabunovová, riaditeľka Akadémie ženského podnikateľstva a Česka, no zároveň zmapovali biele miesta v srbskej ekonomike. – Nemáme seriózny výskum o postavení a problémoch žien, ktorý by politikov nasmeroval na uvedenie praktických afirmatívnych opatrení, – konštatovala Gordana Lazarevićová z Európskeho hnutia v Srbsku. – K ekonomickej stabilizácii Srbska, ktorá je, pravdaže, dôležitá aj pre ženské podnikateľstvo, môže dôjsť iba vtedy, keď sa štát zúčtuje s korupciou, zamestnávaním podľa

Vyjadril tiež nespokojnosť, že vlani uplynulo 25 rokov od obnovenia Matice slovenskej a pýtal sa, ako sa MSS pričinila o to, aby toto úctyhodné jubileum oslávila. Podľa jeho slov nijako to neurobila. Predseda Legislatívnej komisie MSS Pavel Turan poukázal na skutočnosť, že treba kritizovať, ale v tých kritikách treba byť kultúrny. Podľa jeho slov netreba sa hádať a urážať, ale matičiari majú dať hlavy dokopy a pracovať pre dobro Slovákov a samotná Matica nemá byť stranícka organizácia. Drahotína Dorčová z MOMS B. Petrovec a členka Matice od jej obnovenia vystúpila na obranu predsedníčky a vyzdvihla, že jej prácu treba pochváliť a vzdať jej hold. Poukázala tiež na skutočnosť, že o činnosti Matice a jej predsedníčky iste svedčí aj získaná Cena Obce B. Petrovec. Po dlhšej diskusii spomenuté správy boli väčšinou hlasov schválené. V pokračovaní rozoberali a schválili aj návrh plánu práce a finančného plánu MSS na rok 2016. Potom tiež schválili návrh Správnej rady MSS a uznesenie o udelení matičných hodností a uznaní za rok 2015. Na návrh Športovej komisie MSS Cenu Janka Bulíka udelia Igorovi Bagoňovi z Kysáča. straníckej príslušnosti a divokou privatizáciou štátnych podnikov, podobne ako to bolo v Slovenskej republike, – vyhlásila veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Belehrade Dagmar Repčeková pri otvorení konferencie, prízvukujúc potrebu po zvýšení počtu malých a stredných podnikov. Zároveň povedala, že malé a stredné podniky, ktoré na Slovensku činia 99,7 percenta z celkového počtu podnikov v tejto krajine, z čoho až 91,2 percenta sú mikropodniky s najviac 9 zamestnancami, sa dokážu rýchlejšie prispôsobovať stále sa meniacim podmienkam v podnikateľskej oblasti. – V tejto oblasti vidím možnosť spolupráce medzi Srbskom a Slovenskom, o čo sa Slovensko bude zakladať, keď v druhej polovici roka bude predsedať Rade EÚ. Čiže budeme nápomocnou rukou hlavne pre otváranie predprístupového rokovania o kapitole 20, ktorá hovorí o podnikateľstve a priemyselnej politike, – povedala Repčeková. K realizácii podujatia prispela aj UNESCO katedra pre štúdie podnikateľstva, Únia zamestnávateľov Vojvodiny, Európske hnutie v Srbsku – Nový Sad a Garančný fond AP Vojvodiny.

23 /4702/ 4. 6. 2016

Týždeň REPUBLIKOVÁ SÚŤAŽ ZO SLOVENČINY V KYSÁČI

Bohatá náplň súťaže Michal Ďurovka

ostiteľom tohtoročnej republikovej súťaže zo slovenského jazyka pre žiakov základných škôl bola v sobotu 28. mája 2016 ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči. Prítomných 54 žiakov účastníkov s učiteľkami z desiatich prostredí privítala riaditeľka školy Anna Vozárová a predseda Výboru pre vzdelávanie NRSNM Ján Brna. Organizátormi súťaže boli: Ministerstvo školstva RS, Výbor pre vzdelávanie NRSNM, Oddelenie slovakistiky na FF v NS a Slovakistická vojvodinská spoločnosť. Kým žiaci vypĺňali testy, prebiehala schôdza Aktívu učiteľov slovenského jazyka, na ktorom Svetlana Zolňanová, koordinátorka Výboru pre vzdelávanie NRSNM,

poinformovala o možnosti výmen a doplnkov učebných osnov zo slovenského jazyka, profesorka Anna Hrková hovorila o projekte eTwinning, v ktorom spolupracujú školy v regióne a aj širšie, a prezentovala prácu Vybrané slová bez (m)učenia. Profesorka Ľudmila Berediová-Stupavská pripravila prezentáciu venovanú Svetozárovi Miloslavovi Hurbanovi Vajanskému. Po vyplnení testov nasledovalo posedenie so spisovateľom v organizácii Asociácie slovenských pedagógov, na ktorom bola promócia tretieho doplneného vydania knihy Márie Kotvášovej-Jonášovej Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz. Túto knihu dostali všetci účastníci, ako i magnetku, pamiat-

Najúspešnejší žiaci – znalci slovenčiny a Dr. Anna Makišová a Ján Brna ku na Kysáč, a premietaný bol aj film Sedem zhavranelých bratov. Nasledovalo vyhodnotenie súťaže, ktoré viedli Dr. Anna Makišová a Ján Brna. Keď ide o siedmakov, prvé miesto obsadila Sára Obuchová zo ZŠ Jána Amosa Komenského z Kulpína, druhé miesto Valentína Imreková zo ZŠ 15. októbra z Pivnice a tretie Anna Sojáková zo ZŠ

NO COMMENT

Takmer celkom osobne D

www.hl.rs

čo civilistov, čo vojakov. Mŕtve je aj odôvodnenie k zmene vtedajšieho z. r. Hlasu ľudu, objasnenie, čo znamená tvrdenie, že – pestoval abstraktný pacifizmus. Druhá zmena mojej maličkosti nasledovala roku 1997 (vtedy v koži šéfredaktora časopisu Vzlet). Vraj, parafrázujem, následne odklonu od redakčnej politiky. Fakticky (opäť), bez detailov. Roku 2007 som „nepadol“, ibaže súbeh na zodpovedného redaktora HĽ bol vypísaný značne pred vypršaním môjho mandátu. Pod ortieľ sa radom podpísali: prvý

INÝ NÁHĽAD

eň čo deň fŕkajú kvapky kalnej vlny zmien, ktorá prednedávnom zasiahla kolegyne a kolegov v rozhlase a televízii Verejného servisu Vojvodiny. Potápajúc integritu profesionálov, ktorí sa pričinili o prinavrátenie dôvery konzumentov vysielaní Rádio-televízie Vojvodina. Viacerí nadštandardnými výkonmi získali priazeň recipientov i vzácne cechové ocenenia. Úradujúca hlava VSV (v utorkovom vysielaní TV Vojvodina Radar) o. i. vyhlásila, že kolegyne a kolegovia v RTV veru zmenení nie sú, iba čo teraz (parafrázujem) robia niečo iné než doteraz, pričom vraj poberajú rovnaký plat ako doteraz. Čo by, všakáno, malo znamenať, že všetko je v najlepšom poriadku. Majúc na zreteli príslovie Podľa rána poznáš deň! sotva niekoho prekvapí, čo môže nasledovať, len čo páky, aj formálne určujúce smer plavby lode menom AP Vojvodina, vezmú do rúk tí, ktorí sa pred aprílovými voľbami honosili sľubmi, že oni veru – Vojvodinu oslobodia. Na spoločenských sieťach sa, prirodzene (no veď to!) na návnadu prijali zástancovia lovu v mútnej vode, medzi inými i takí, ktorí horlia – orodujú o očistu aj v slovenských médiách a

(iných) inštitúciách pôsobiacich vo Vojvodine. Povedali by mnohí: podľa vzoru Zhora. Déjà vu, priatelia. Veruže (keby len raz) videné. Dovoľte malú spomienku niekoho, koho Niečo (nie celkom neviditeľné a neznáme a temné) zmenilo dvaapolkrát. Prvý raz na sklonku r. P. 1991, keď sa tiež „začínala nová doba“. Po jedovatých slovách tiežpolitikov a tiežžurnalistov nasledovali (kto si dnes ešte na to spomenie...?) zhoreniská, kolóny utečencov a hŕby mŕtvych

raz: Zhromaždenie AP Vojvodiny, druhý raz: riaditeľ NVU Hlas ľudu a zároveň pokrajinský tajomník pre informovanie APV, tretí raz: NRSNM (ktorá inak fungovala zhruba tri roky dlhšie, než bolo obdobie, na ktoré jej členovia boli zvolení). Nie, vážení, nijako sa spomenutými skutočnosťami nechválim. Nielen preto, že: Kto sa honosí, v hlave mnoho nenosí. Moja maličkosť uviedla do hry vlastnú skúsenosť z jediného dôvodu. S cieľom upozorniť ctenú verejnosť, ako sa pred jej (ospalými) očami znovu a zase zahmľuje reálna skutočnosť a bežia čistky v médiách, inštitúciách atď. Opäť bez odôvodnenia nielen nepopulárnych, ale zároveň spiatočníckych ťahov majiteľov moci.

Ďuro Varga

Juraj Bartoš

maršala Tita z Padiny. Z ôsmakov prvé miesto obsadil Ján Farkaš zo ZŠ Mladých pokolení z Kovačice. Druhé miesto obsadili Maja Vargová zo ZŠ Ľudovíta Štúra z Kysáča a Tijana Nemogová zo ZŠ m. Tita z Padiny. Tretie miesto patrí Ivane Petrášovej, tiež zo ZŠ m. Tita z Padiny. Odmenení žiaci odcestujú na letný tábor v Donovaloch.

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

HOSPODÁRSKE TRENDY

Krok ešte nie je skok Oto Filip

onečne nádejná a potešujúca v množstve bežných a znepokojujúcich správ. Európska komisia a Agentúra pre hospodárske registre (APR) zhodnotili na niekdajší Deň mladosti – 25. mája, že hospodárstvo Srbska začalo postupne ožívať. Európska komisia, ktorá index nášho rastu korigovala z 1,8 na 2 percentá, to vysvetľuje rastom exportu a investícií – zabudli uviesť lepšie vyberanie daní – naznačujúc pritom, že občania vždy s istým meškaním pocítia napredovanie ekonomických aktivít. Koľko ono potrvá, nevie azda nik. Kým tá chvíľa a lepší štandard nenastúpia, občanom zostáva vynachádzať sa, ako môžu a vedia: zadlžovať sa,

používať tzv. povolené mínusy, rôzne bankové karty, úvery krátkodobé a dlhodobé... Podstatné sú však údaje naznačujúce istý optimizmus. Tak APR uvádza, že 126 262 hospodárskych spoločností malo v roku 2015 netto zisk 143,8 miliardy dinárov, kým len rok predtým, v roku 2014, netto straty ekonomiky dosiahli sumu 132,6 miliardy dinárov. Celkový počet zamestnaných konečne začal stúpať, takže nové pracovné príležitosti získalo vlani 21 360 robotníkov. Z odvetví najväčší zisk mal obchod, vyše 50 miliárd dinárov, ako aj spracovateľský priemysel, 38 miliárd dinárov. V čiernych číslach sa ocitlo stavebníctvo so 6,3 miliardy strát. Zaujímavé je, že sa niektoré ľady konečne pohli aj

v súvislosti s verejnými podnikmi, ktoré celé roky boli generátormi strát celkovej ekonomiky. Kým tie na záver roku 2014 mali straty v sume 44 miliárd dinárov, rok 2015 skončili pozitívne, s 8,3 miliardy netto zisku. Tieňom na všetkom, okrem pomalých reforiem a prebujnenej administratívy, je pretrvávajúci verejný dlh, ktorý na konci apríla 2016 bol 24,25 miliardy eur, alebo až 71,3 percenta hrubého národného dôchodku. V porovnaní s marcom tohto roku síce klesol o 190 miliónov eur, no stále je vysoký vzhľadom na naše pomery a možnosti. Rozpočtový deficit patrí k tej lepšej stránke ekonomickej medaily, keďže je, ako aj inflácia, stále pod kontrolou: v prvých štyroch mesiacoch

sa pristavil pri sume 13,1 miliardy dinárov. Vcelku, fiškálne a menové opatrenia sa realizujú slušne, zmenšuje sa rozpočtový deficit, no na to, aby sa tie kroky transformovali do viditeľných ekonomických skokov, Srbsko v prvom rade potrebuje rýchlejšie napredovanie v štrukturálnych reformách, predovšetkým verejných podnikov. Bez toho, ako i bez vlády práva a úspešného boja proti korupcii nevznikne ovzdušie žičiace silnému ekonomickému rastu. Na konto uvedených ekonomických faktov optimista by mohol povedať, že ráno robí deň. Pesimista zase to, že netreba chváliť deň pred večerom. O čosi viac ako pol roka bude jasnejšie, kto z nich dvoch mal pravdu.

K 5. JÚNU, SVETOVÉMU DŇU ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

Život zbaviť neistoty O. Filip

éma je natoľko nevyčerpateľná a komplikovaná, podobne odpovediam na otázku, ako vlastne žijeme na tejto našej modrej planéte. Je nás stále viac a natoľko tlačíme na pôdu, vodu a vzduch, že sme sa dostali k prelomovému bodu. Trovíme veľa energie, taktiež obrovské množstvá prírodných bohatstiev a zdrojov. Priemysel znečisťuje naše nebo a vrtošivá klíma nám riadne dáva zabrať. Veď sú búrky, záplavy, zemetrasenia, hurikány síce prírodné javy, ale je stupeň, v ktorom majú katastrofálne následky, často ovplyvnený skutkami ľudí. Nezostáva iné než negatívne zmeny spomaľovať, spáchané škody naprávať. Hydrologický cyklus Zeme, pohyb vôd, ktorý podnecuje Slnko medzi morami, vzduchom a zemou je obrovskou výhodou, ktorú svojimi aktivitami ľudia narúšajú rôznymi spôsobmi. Pritom neexistuje spôsob vyhnúť sa závislostí • TÝŽDEŇ •

ľudí na vodnom cykle. Veď viac ako 99 percent zavlažovania, priemyselnej a vody na domáce použitie pochádza priamo z riek, jazier a vodonosných vrstiev. Preto vodu treba sporiť a netroviť ju až 300 litrov na obyvateľa denne, ako sa to robí v Srbsku. Z toho až 60 percent v kúpeľni, dvadsať percent na pranie odevov a desať percent v kuchyni. To iné míňame v záhradách a vo dvoroch, na pranie áut, u tých zámožnejších domácnostiach aj na plnenie súkromných bazénov. Následkom dnešných pomerov v prírode a správania sa človeka je i to, že až pätine druhov rastlín, ako uvádza Kráľovská botanická záhrada v Londýne, hrozí vyhynutie. Ide o 78-tisíc z 391-tisíc druhov cievnatých (mnohobunkových) rastlín, koľko experti odhadujú, že ich je vo svete. Útechou však môže byť, že je každý rok objavených a pomenovaných asi 2 000 nových druhov, alebo to, že je viac ako 31 000 druhov rastlín užitočných okrem iného v

Pohľad z belehradského Kalemegdanu: Voda a zeleň ako dva dôležité predpoklady žitia na planéte

medicíne, potravinárstve, potrave pre zvieratá, palivách a pri výrobe iných materiálov. Vzhľadom na stav životného prostredia u nás, jasné je, prečo si táto oblasť, ktorou sa zaoberá prístupová kapitola 27, pýta obrovské, miliardové investície, na opatrenia zabezpečujúce dosiahnutie potrebných štandardov. Najpálčivejšia je otázka zabezpečenia potrebnej kvality a množstva vôd, no sú tu aj iné úseky: klimatické zmeny, kvalita vzduchu, riadenie odpadov, ochrana prírody, kontrola priemyselného znečisťovania, chemikálie, ochrana pred hlukom… Všetky

z nich treba nielen monitorovať, ale aj mať jasné a reálne ciele, ako životné prostredie chrániť, vyvíjať opatrenia v tom smere už odo dnes. Bez toho zelenej planéte nepomôže ani desať svetových dní ekológie. Jej osud je v rukách každého z nás a smernicou aktivity by malo byť presvedčenie, že nikdy nie je neskoro pokazené sa pokúsiť napraviť. Treba to vedieť aj vo svojom dome, aj vtedy, keď sa prechádzame mimo neho. Lebo majiteľmi planéty nikto z nás nie je, no všetci jej patríme. A tá preto v podstate vždy bude takou, akou sme aj my.

23 /4702/ 4. 6. 2016

Na pulze dní EXRIADITEĽKA ÚKVS, TERAJŠIA PRACOVNÍČKA ÚSŽZ MILINA SKLABINSKÁ

My tu vlastne robíme zázraky Juraj Bartoš

yštudovala na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Prednedávnom na Akadémii umení Belehradskej univerzity získala ďalší master z manažmentu kultúry a kultúrnych politík na Balkáne. Prv než ju profesionálna cesta zaviedla na nové pracovisko, do Bratislavy – na Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí – z postu riaditeľky postavila Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov so sídlom v Novom Sade na pevné a zdravé základy. Mgr. Milina Sklabinská 12. júna v Silbaši sprevádzkuje svoj Slovenský etno dom. Akosi ste nás prekvapili... Čo vás viedlo k zriadeniu etno domu v rodnej dedine rovno teraz, keď ste už odtiaľto odišli? „Je to dlhodobejšia záležitosť. Ešte roku 2011 som zdedila starý dom po starých rodičoch. V tej chvíli som si nebola istá, čo s ním, ale netrvalo dlho a odpoveď na otázku sa vykryštalizovala. Veď by bola veľká škoda taký dom z roku 1925, dobre zachovaný, autentický, len tak predať alebo nechať napospas času. Keď som si uvedomila, koľko tu máme predmetov, aký starý nábytok a iné prvky, ktoré zapasujú do budúceho etno domu, tak som sa rozhodla, že ho postupne budeme upravovať. V tomto mi veľkú morálnu podporu poskytla moja mama Zuzana Sklabinská, a tak teda sme na tom pracovali štyri roky. Každé leto som dovolenkovala prevažne v Silbaši a investovala som do starého domu... Na začiatku to pre mňa bol skutočný relax a únik od bežných povinností. Ja to nazývam takou mentálnou hygienou. Neskôr som pochopila, že tento životný projekt je mojím poslaním, ktoré má význam tak pre mňa osobne, ako aj pre slovenskú komunitu

www.hl.rs

Slováci v Srbsku z aspektu kultúry (prvé a druhé vydanie). Je to naša značka, ktorou sa nám podarilo predstaviť slovenskú komunitu prostredníctvom reprezentatívnej publikácie nielen medzi vojvodinskými Slovákmi, ale aj na Slovensku. Možno je šťastná okolnosť, že sme tam boli tri generačne blízke osoby (okrem riaditeľky M. S., v ÚKVS donedávna pôsobila aj Katarína Mosnáková-Bagľašová a Nataša Simonovićová je stále zamestnankyňou ústavu). Celú energiu a vedomosti sme upriamili na to, čím sa ústav zaoberal. Používam množné číslo, lebo som bola neštandardná riaditeľka; nielenže som bola zodpovedná za obsah a financovanie, ale som aj sama pracovala pri realizácii každej aktivity. Som rada, že ľudia veľmi pozitívne ohodnotili našu činnosť.“ Kapitálnu publikáciu ste prezentovali aj v zahraničí... doktorandské štúdium (popri „Áno, predstavili sme ju v zamestnaní) v Bratislave, som v Maďarsku, v Békešskej Čabe; 3. ročníku a obhájila som čiastvtedy sme podpísali aj zmlukovú prácu. V Ústave pre kultúru vu o spolupráci s Výskumným vojvodinských Slovákov sa mi ústavom Slovákov v Maďarsku. končilo druhé mandátové Na Slovensku sme ju obdobie na poste riaditeľprezentovali v Bratislaky a rozbehnuté projekty ve, Martine a Banskej Fakt ma nezaujíma, kto je v už nie veľmi potrebovali Bystrici a v Nemecku v moju pomoc. Naštartované ktorej strane, v podstate je to Gomaringene. V rámci boli dobre, myslím si, že aj súkromných návštev jedno; ide o to, že rada by mala celý ústav je dobre naštarKatarína Mosnáková ju tovaný, takže, keď prišla zabezpečiť podmienky na to, predstavila v Austrálii a taká ponuka, samozrejme, aby ustanovizne fungovali. Jej ja v Kanade, v Toronte.“ že som ju prijala. Podľa Zostalo niečo z toho, členovia by nemali brzdiť proces tunajšieho zákona o kultúčo ste chceli urobiť, re je to tak, že riaditeľom v financovania, a potom obviňovať nezrealizované, bez ustanovizniach kultúry je inštitúcie, že meškajú s činnosťou. ohľadu na to, z akých možné byť dve mandátové dôvodov? obdobia, čiže mne by už v tomto ležitosť byť na riadiacej pozícii, „Začali sme robiť ďalšie karoku skončilo druhé mandátne keď človek celkom inak vníma pitálne dielo, knihu Dr. Jána obdobie. Mimochodom, ne- celý pracovný proces.“ Botíka (dúfam, že sa to aj doviem, prečo by niekto na poste tiahne), ktorá by mala byť veľmi vedúceho ktorejkoľvek inštitúcie ZNAČKA ÚSTAVU zaujímavá. Je to o Slovákoch, či dákeho orgánu mal byť dlhšie Počas tých sedem rokov ktorí odchádzali na Dolnú zem ako osem rokov...“ ÚKVS má za sebou naskutku z určitých lokalít na Horniakoch: Je zaujímavé, že po ukon- ohromný kus činorodej práce. autor porovnáva ich terajší život čení štúdia na Slovensku ste S čím ste osobne najspokoj- s aktuálnym životom lokalít na Slovensku, z ktorých naši nezostali tam, ale ste sa vrá- nejšia? tili. Klopali ste nie na jedny „Bolo toho naskutku veľa, do- predkovia odišli. dvere... mnievam sa, že najvzácnejšie, Zostalo predovšetkým do„Najprv som pracovala v Slo- čo sme urobili, je publikácia riešiť otázku – čím sú vlastne v Silbaši a vôbec vo Vojvodine.“ Čo vás vlastne motivovalo k odchodu za novým zamestnaním do Bratislavy? „Každý, kto ma pozná, vie, že potrebujem nové výzvy. Ja som taký človek: stále sa snažím zdokonaľovať. Urobila som si dve vysoké školy, teraz si robím

Informačno-politický týždenník

venskej redakcii Televízie Vojvodina. Mňa to tu lákalo vždy, aj ma vždy bude lákať. Skutočnosť, že teraz pracujem 500 kilometrov ďalej odtiaľto, nie je dôvodom na to, aby som určitým spôsobom nepôsobila aj tuná. Chcela som po skončení fakulty skúsiť aj v Srbsku, aby mi raz nebolo ľúto a aby som sa nepýtala, prečo som to neskúsila. Veľmi si vážim obdobie, počas ktorého som nadobudla veľmi vzácne zázemie, veľmi dobrý sociálny kapitál, spoznala som veľmi veľa ľudí, začnúc televíziou, a potom aj keď som pracovala v Národnostnej rade. Obdobie v ÚKVS vnímam ako veľmi vzácne v mojom živote, najmä preto, že som mala prí-

• NA PULZE DNÍ •

ústavy národnostných menšín medzi sebou súťažia a robia si by sa mal aj patrične činiť, dbať vo Vojvodine. Sú priamymi ale- dokonca aj naprieč.“ o to, aby ústav a iné ustanovizbo nepriamymi rozpočtovými Už pred voľbami tretích zo- ne a podujatia dostali načas používateľmi? Teraz sú v istom stáv národnostných rád vo peniaze, aby mohli rozprúdiť vzduchoprázdne, a to nás straš- verejnosti začala prevládať naplánované aktivity... Fakt ne trápi, lebo prvé prostriedky mienka, že tieto „parlamenty“ ma nezaujíma, kto je v ktorej v jednotlivých rokoch sme vždy sú spolitizované. Aj v NRSNM strane, v podstate je to jedno; dostávali veľmi neskoide o to, že rada by mala ro a stávalo sa, že sme zabezpečiť podmienky v ústave mali vypojené na to, aby ustanovizne telefóny a internet, lebo fungovali. Jej členovia Ústav, ak je elitistický, tak má nám prostriedky neprišli by nemali brzdiť proces včas. Ústav je ustanovi- organizovať akcie zacielené na financovania, a potom zeň, ktorá má byť repre- podporovanie mladých umelcov obviňovať inštitúcie, že zentatívna, má robiť veľké meškajú s činnosťou.“ vytváraním podmienok na veci, avšak na to musí mať Ako sa pozeráte na primerane vysoký a ne- ich odborný rast a má verejne situáciu, v akej bola vyohrozený rozpočet. Čiže prezentovať kultúru tunajších menovaná vaša nástupmuseli by sme trvať na kyňa na poste riaditeľky Slovákov na Slovensku, v Srbsku tom, aby sa ústavy kultúÚKVS? ry dostali do výhodnejšej a kdekoľvek inde... „O tom naskutku nepolohy.“ viem veľa, lebo som vosme mali a máme ľudí so stra- lebný proces priamo nesledovaníckou príslušnosťou a stra- la. Viem len toľko, že riaditeľovať RADA JE PRE ODBORNÍKOV Roku 2004 ste sa stali pr- níckymi funkciami. Kam podľa v ÚKVS znamená investovať vou riadne zamestnanou ta- vašej mienky speje NRSNM? V veľa vlastného času, energie a jomníčkou NRSNM. Ako sa s akej miere činnosť jej členov entuziazmu. V odovzdávacom odstupom pozeráte na prvé ovplyvňuje členstvo v politic- protokole som uviedla, že by kroky najvyššieho orgánu kých stranách? som chcela byť nápomocná kultúrnej samosprávy našej „Keďže som nikdy nebola portálu, tiež pri organizácii menšiny v Srbsku? členkou rady, jej činnosť a počí- muzikologickej konferencie, „S NRSNM som začala spo- nanie jednotlivcov lupracovať už koncom roku som akceptovala 2003. Dobre sa pamätám na celkom inak. Rada to obdobie. Možno mi niekto je jedným zo zabude zazlievať, ale mienim, že kladateľov ÚKVS, elektorský spôsob volieb národ- takže analyzovala a nostných rád bol dobrý. Preto, schvaľovala všetky aspoň mám taký dojem, že v naše dokumenty: prvom zložení rady boli naši výročné správy, finajreprezentatívnejší predsta- nančné plány a plávitelia. Bola som prítomná na ny práce, prograjej schôdzach, dokonca som ich my... Ústav vždy bol často aj zapisovala a myslím si, ostro sledovaný. že členovia rady prezentovali Je to zložitá veľa kvalitných názorov a ideí otázka... Pokúsim k riešeniu jednotlivých prob- sa to dať do inej, lémov, diskusie boli kvalitné, povedala by som, ich účastníci sa pri konfrontácii praktickej roviny. takmer bez výnimky riadili ar- Osobne som sa zaoberala kul- pri vydávaní zborníkov atď. V gumentmi, slovom. Myslím si, túrou, a tak ma zaujímalo, aby aktuálnej situácii možno nie som že sme našu slovenskú samo- veci v kultúre fungovali. Mne veľmi potrebná, avšak verím, správu naštartovali dobre. Robili osobne je jedno, či je niekto že keď príde na organizáciu to ľudia s vlastnou integritou, člen jednej, druhej, tretej strany, konferencie, spolupráca bude osobnosti, ktoré zastupovali svoj ale povedzme také Slovenské pokračovať.“ názor, nie názor dákej listiny, národné slávnosti (a to platí aj o Rôznia sa názory na otázku, zoskupenia či strany. Potom festivaloch a iných podujatiach) či bolo alebo nebolo dobré nasledovali priame voľby, hla- musia fungovať; musia sa začať rozhodnutie, aby NRSNM sovalo sa za listiny a celý ďalší organizovať oveľa skôr, nie tesne bola spoluzakladateľom napostup je už porovnateľný s pred ich začiatkom. A ak je už šich inštitúcií s osobitným fungovaním politickej strany… niekto organizovaný aj stra- významom. Ako sa pozeráte Podľa mňa menšinová samo- nícky, azda je jeho prvoradým na tento ťah: priniesol niečo správa potrebuje odborných záujmom, aby veci v rámci ná- pozitívne (a čo?) vo fungovaní ľudí na správnych miestach a rodnostnej menšiny fungovali, a týchto inštitúcií? nie záujmové zoskupenia, ktoré aby naskutku fungovali, zrejme „Samozrejme, že NRSNM to • NA PULZE DNÍ •

urobila s najlepším úmyslom, teda s cieľom skvalitniť festivaly. Rozhodnutie prijaté, ak sa nemýlim, roku 2013, vyplýva zo zákona. Naša rada na základe neho upravila pravidlá a štatúty festivalov a vniesla do nich hlavne trošku inú organizačnú štruktúru. Chcem dodať, že rada na základe podpísaných zmlúv je spoluzakladateľom inštitúcií a ústav figuruje ako spoluorganizátor podujatí. Všetky položky obsiahnuté v zmluve ústav vždy urobil – prostredníctvom externého zamestnanca.“ Na druhej strane možno hovoriť o nespokojnosti a odpore pôvodných zakladateľov festivalov, či nie? „Samozrejme, že áno. Oni boli a sú hrdí na to, že tieto podujatia trvajú už viac desaťročí, takže je jasné, že to nevypustia z rúk iba tak, čo ja celkom chápem, lebo už majú vybudovanú istú kádrovú a hmotnú infraštruktúru. Osobne sa nazdávam, že bolo príliš veľa festivalov vyhlásené za celomenšinové. Keď sme totiž ústav založili, bola reč o tom, že Slováci v Srbsku budú mať len jedno celomenšinové podujatie, na ktorom sa predstaví celková činnosť v oblasti divadelníctva, výtvarníctva, hudby atď., a že bude udelená Prestížna cena vojvodinskej kultúry v rámci programu, ktorý usporiada ÚKVS v Srbskom národnom divadle v Novom Sade, s cieľom širšieho zviditeľnenia. Tento projekt však nezískal podporu, a tak sme od tejto idey odstúpili. Domnievam sa, že veci netreba ,lámať cez koleno’. Aj tu chýbalo trošku viac senzibility, zrejme bolo treba lepšie preskúmať terén, preštudovať viac možností. Lenže keď je naším zakladateľom NRSNM, nezostávalo nám iné, než riadiť sa rozhodnutiami zakladateľa. Chcem však poznamenať, že sa naše festivaly organizujú s

23 /4702/ 4. 6. 2016

>>>

Na pulze dní >>> malou finančnou podporou. Keď sa pozrieme na to, s akým rozpočtom sa organizujú festivaly na Slovensku, tak my tu vlastne robíme zázraky, takže, keď niekto zvonku obdivuje slovenskú menšinu v Srbsku, veruže aj má prečo.“ Hádam odkedy existuje Folklórny festival Tancuj, tancuj... sa vynára otázka, či by mal byť len v Hložanoch, alebo by mal ,cestovať’. „Som toho názoru, že je dobre, aby tento festival občas zmenil adresu. Dedina poverená jeho prípravami žije preň celý rok, zaangažuje všetky sily, aby ho čím lepšie pripravila. Viem, že to nemôže byť tak dobre ako v Hložanoch, kde sa prevažne uskutočňuje už celé desaťročia, ale na druhej strane malým prostrediam organizovanie festivalu dá veľmi veľa. Nie náhodou na úrovni Európskej únie vymysleli fungovanie európskych miest kultúry, a tak mestá, ktoré určia päť rokov dopredu, si za tú dobu vylepšujú infraštruktúru, ožívajú, čerpajú prostriedky z rôznych európskych fondov, proste sa kultúrne, ale aj vôbec pozdvihujú.“ OPTIMISTICKÝ POHĽAD Súhlasíte s mienkou, že v našich dedinách pribúdajú rôzne podujatia, predovšetkým tie s folklórnym nádychom, pokým elitistické akoby boli na ústupe? „Nevidím žiaden problém v tom, že vznikajú nové podujatia. Je to len odrazom toho, čím sa ľudia naskutku zaoberajú. Mienim však, že by NRSNM a ÚKVS mali ich fungovanie podporovať (najmä morálne; finančne iba v takej miere, v akej je to možné), ale nie sa aj priamo zapájať do ich organizovania. Ak sú v tomto období v slovenskej komunite v prevahe záujemcovia o folklór, nevidím dôvod, prečo by si

www.hl.rs

nezakladali rôzne dedinské folklórne podujatia; veď napríklad festival V aradáčskom šírom poli je zorganizovaný kvalitne ako každý iný. Ústav, ak je elitistický, tak má organizovať akcie zacielené na podporovanie mladých umelcov vytváraním podmienok na ich odborný rast a má verejne

na povrch, sú dočasné a nezasiahnu zdravé jadro, teda rodinu. Nepopieram, že v oblasti kultúry sme boli na tom podstatne lepšie než teraz, avšak to bolo vtedy, keď sme žili v úspešnom a usporiadanom štáte a kultúru podporoval systém. Pokým žijeme v období, keď systém kultúru podporuje minimálne, symbolicky, musíme sa naučiť, že si kultúrne obsahy musíme vyfinancovať sami.“ Na vašom novom pracovisku, v Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí vás zaradili do politického a teritoriálneho odboru... „Áno, ale od 1. júna sa názov bude meniť, čiže budem pracovať v rámci strategicko-politického odboru.“ Čo je a čo bude náplňou vašej práce? „Zaoberám sa hlavne kultúrou Slovákov žijúcich mimo územia Slovenskej republiky. Poverená som organizáciou podujatí, prezentovať kultúru tunajších ktoré úrad buď organizuje saSlovákov na Slovensku, v Srbmostatne, alebo ich podporuje sku a kdekoľvek inde... Na to a týkajú sa oblasti kultúry. Aktuje ústav (a to sme väčšinou aj álne pracovisko je pre mňa veľmi robili). Lenže nás zakladateľ motivujúce a ponúka skutočne začal zavaľovať vecami, ktoré veľa možností, ako prezentovať môžu urobiť (a aj ich rokultúru zahraničných Slobili) ľudia v spolkoch a vákov na Slovensku a ako združeniach a nám v ústaprispievať k ich kvalitnej Aktuálny stav je možno iba ve tak odčerpával beztak prezentácii, kdekoľvek v nepostačujúce kapacity, odrazom akéhosi presýtenia zahraničí žijú.“ ktoré by sa mali zaoberať Ak ým sp ôsob om z ustanovizní a inštitúcií, tzv. nadstavbou. mienite byť ,na diaľku’ Skrátka, domnievam strešných organizácií, a to najmä užitočná prostrediu, s sa, že pomer tých, ako preto, že vidíme, že v tom je ktorým ste sa koncom hovoríte, populistických nadmieru politiky, že sa tam ľudia uplynulého roka rozlúčili? a programov, ktoré preferujú súčasnú modernú hádajú. Predsa sa nazdávam, že „Prítomná nateraz zotvorbu, proste vyplýva neželané javy a maniere, ktoré v stávam v Silbaši; chcem sa zo záujmu príslušníkov období pretrvávajúcej krízy akosi venovať môjmu projektu, slovenskej menšiny v Slovenskému etno domu. období a podmienkach, vyplávali na povrch, sú dočasné. Myslím si, že aj to je istý v ktorých teraz žijeme. prínos k zachovaniu sloVytvárať niečo umele, niečo, slovenskej komunite funguje, venskej hmotnej kultúry, končo väčšina nemá rada, je ťažko, aj s podporou inštitúcie, akou krétne v Silbaši. Po druhé, ako bez ohľadu na to, či ide o dáky je NRSNM, rovnako aj bez nej, som už podotkla, vždy môžem folklórny festival alebo elitné a tým zdravým jadrom je, zdá a rada budem nápomocná aj pri umenie.“ sa mi, rodina. Aktuálny stav je práci Ústavu pre kultúru vojvoZamestnávali ste sa otáz- možno iba odrazom akéhosi dinských Slovákov, ak o to ústav kou, kam vlastne smeruje presýtenia z ustanovizní a inšti- bude mať záujem. Najviac, čím kultúra Slovákov v Srbsku? túcií, tzv. strešných organizácií, by som chcela prispieť, je vlastne Máme totiž situáciu, že sa naša a to najmä preto, že vidíme, že zviditeľnenie na Slovensku tých komunita rapídne zmenšu- v tom je nadmieru politiky, že zázrakov, ktoré robia Slováci je, ľudia odchádzajú, klesá sa tam ľudia hádajú. Predsa sa v Srbsku. Vždy sa snažím do záujem o súčasné kultúrne nazdávam, že neželané javy a programov na Slovensku zapájať obsahy, o čítanie, o divadlo, maniere, ktoré v období pretr- aj našich slovenských umelcov o vážnu hudbu... vávajúcej krízy akosi vyplávali zo Srbska.“

Informačno-politický týždenník

„Ja sa na to pozerám veľmi optimisticky. Mám vo fókuse kultúru všetkých Slovákov žijúcich mimo hraníc Slovenska a akokoľvek sa na to pozerám, jednoznačne prichádzam k záveru, že kultúrny život u Slovákov v Srbsku je najorganizovanejší. Možno nie je na takej úrovni, na akej by sme si želali, ale myslím si, že to je len také obdobie. Mienim, že potenciál tunajšej slovenskej menšiny je veľmi veľký, a že nás krášli niečo neuveriteľné: my sa proste narodíme s tou slovenskou identitou a nikdy nevedno, kde, v ktorom prostredí sa zjaví niekto, dáky nový líder, ktorý s úspechom posunie dopredu tú-ktorú oblasť nášho verejného života. Viem, že veľa ľudí odchádza, stále však chcem veriť, že to veľmi neovplyvní dosiahnuté štandardy. Mám pocit, že zdravé jadro v tejto našej

• NA PULZE DNÍ •

Ľudia a udalosti Ako zladiť letné podujatia? Z RADY MIESTNEHO SPOLOČENSTVA KULPÍN

Katarína Gažová

a prvom pracovnom zasadnutí novozvolenej Rady MS Kulpín vo štvrtok 26. mája členovia najprv schválili zápisnicu z konštitutívnej schôdze. Vtedy zloženie RMS za predsedu zvolilo Miroslava Čemana, ktorý v miestnych voľbách dostal najviac hlasov, a za podpredsedu bol zvolený Lazar Popadić. Na štvrtkovej schôdzi najviac priestoru venovali otázke letných podujatí v Kulpíne. Spolu je ich štyri: Kulpin fest, oslava Dňa Kulpína, Predslávnosťové dni v Kulpíne a Svadba voľakedy a dnes. Prvé tri vlani usporiadali v júli a svadba bola v septembri. Predseda RMS Čeman navrhol, aby sa niektoré podujatia zorganizovali spolu, čo by bolo aj finančne výhodnejšie. V súvislosti s otázkou zlaďovania termínov letných podujatí na schôdzi uzavreli, že treba usporiadať stretnutie s predstaviteľmi miestnych spolkov a združení,

V parku v strede dediny plánujú vybudovať nový chodník

ktoré sú ich nositeľmi alebo aktívnymi účastníkmi. Predseda však poznamenal, že KUS Zvolen nepracuje, a tak s touto spoluprácou pravdepodobne nebude možné počítať. Podrobnejšie o týchto aktivitách plánujú hovoriť na ďalších schôdzach RMS.

V pokračovaní zasadnutia M. Čeman informoval o aktuálnych investíciách v Kulpíne. Na pravoslávnom cintoríne sa buduje ohrada a táto investícia má hodnotu milión a štyristotisíc dinárov. Poukázal aj na problém s Verejným komunálnym podnikom Progres,

keďže v poslednom čase neboli ochotní kosiť trávu na zelených plochách v dedine. Z tohto dôvodu museli angažovať novosadský podnik Zelenilo, ktorý, podľa slov členov RMS, zverenú prácu vykonal na výbornú. Keď ide o komunálne práce, aktuálne je takisto plátanie poškodených asfaltových ciest. Doteraz je opravených 900 štvorcových metrov vozovky. Medzi plánované investície patrí výstavba nového chodníka v parku, keďže existujúci chodník je úzky a vysypaný štrkom, čo nie je ani trochu praktické. Pri búraní tohto chodníka predseda navrhol zorganizovať niekoľko dobrovoľných pracovných akcií, do ktorých sa zapoja občania dediny. Na mieste starého sa potom vybuduje nový širší chodník (1,3 m) dláždený betónovými tvárnicami. Majú sa stavať tiež nové schody vedľa obytných budov v centre, ktoré vedú do parku. S problémom vyplácania prostriedkov zo samozdanenia sa podľa všetkého bude pasovať aj nové zloženie RMS. Na záver Čeman oznámil peknú správu, že benzínová stanica v centre Kulpína začne znovu pracovať.

STARÁ PAZOVA

Revitalizácia verejných studní Anna Lešťanová

centre Starej Pazovy prednedávnom slávnostne dali na použitie verejnú studňu, ktorá bola obnovená vďaka Rotary klubu Stará Pazova a v spolupráci s VP Vodovod a kanalizácia a Miestnym spoločenstvom. Pôvodný výzor studne je zachovaný, ale kompletne sú vynovené všetky potrubia. Takto revitalizovaná studňa je pripojená na mestskú vodovodnú sieť a voda z nej je čistá a dobrá na pitie. Členovia Rotary klubu Stará Pazova majú v pláne obnoviť i ostatné verejné studne a MS Stará Pazova toho času pracuje na oprave a obnovení studne v mestskom parku, ktorá je veľmi potrebná na osvieženie občanov v nadchádzajúcom letnom období. Verejné studne kedysi boli symbolom osídleného mesta, • ĽUDIA A UDALOSTI •

Studňu v strede Pazovy slávnostne dali na použitie (Foto: m. p.)

Návštevníci Mestského parku sa iste potešia pitnej vode zo studne

obyvatelia sa tam zásobovali pitnou vodou a smädní nezostali ani náhodní pocestní. Pri populárnych bezdánoch sa mohli počuť aj najnovšie správy späté so životom a prácou obyvateľov. V mnohých

mestách verejné studne sú dnes zanedbané a nepoužiteľné, takže Stará Pazova je pekným príkladom toho, ako studne možno revitalizovať a opäť dať na použitie. „Podporili sme iniciatívu Rotary klubu Stará Pazova, aby sa studňa v strede mesta opravila a uviedla do funkcie,“ povedal Svetislav Subotić, predseda Výkonného výboru Rady MS, ktorý zároveň vyzval aj

ostatné združenia občanov, aby svojimi dobrými ideami prispeli k úprave a účinnejšiemu fungovaniu mesta. Podľa jeho slov do budúcna plánujú opraviť aj artézsku studňu na rohu ulíc Jána Sýkoru a Partizánskej. Okrem revitalizácie verejnej studne v parku by sa tiež mal upraviť celkový mobiliár, s cieľom utvoriť čím príjemnejšie miesto na oddych.

23 /4702/ 4. 6. 2016

Ľudia a udalosti NA KUS REČI S MIŠOM MAJORSKÝM ZO STAREJ PAZOVY

Vážnejšie sa venuje zeleninárskej výrobe Anna Lešťanová

anželia Mišo a Vlasta Majorskovci zo Starej Pazovy vlani – ako sme už písali – experimentálne vyskúšali výrobu koreninovej papriky a tohto roku sa rozhodli vážnejšie pustiť do tejto výroby, a to s vopred dohodnutým predajom. Zeleninárska výroba i na týchto priestoroch má čoraz väčší význam, a preto sa mnohí roľníci začínajú zaoberať týmto odvetvím poľnohospodárstva. Hoci sa koreninová paprika najviac pestuje v severných častiach krajiny (okolo Martonoša, Horgoša, Kanjiže), Majorskovci sa i tohto roku rozhodli naplno sa jej venovať. Vlani papriku

* LETMO

eď niekto robí v prospech vlastnej škody, Američania zvyknú vravieť, že si strelil do vlastnej nohy. Príkladov toho je viac než dosť. V sobotu 14. mája sa začal 83. Medzinárodný poľnohospodársky veľtrh, ktorý sa skončil 20. mája. Dva dni neskoršie, v pondelok 16. mája odštartoval jubilejný 60. Medzinárodný veľtrh techniky, ktorý tiež trval do 20. mája. Prax súbežného konania dvoch tunajších najznámejších veľtrhových podujatí už roky mýli nielen našich a cudzích vystavovateľov, ale aj návštevníkov, ktorých zaujíma tak jedno, ako i druhé. Návodov, ako netreba, je i inde stále dosť. Istá rodina, ktorej všetci štyria členovia sú vysokoškolsky vzdelaní, uverila čoraz častejšej a frekventovanejšej propagande o výhodách vidieckeho turizmu a reálnych možnostiach uplatniť sa v ňom. V okolí jedného z banátskych mestečiek vložili nemalé úsilie, aby z pôvod-

www.hl.rs

Mišo Majorský pri tifone na zavlažovanie pôdy

manželky Vlasty a synov Miška a Ivora, ktorí sa síce venujú každý vlastnej práci a zamestnaniu. Na zabezpečenie zavlažovacej sústavy Majorskovci využili úver z Fondu pre rozvoj AP Vojvodiny, ktorý dostali s výhodnými jednopercentnými úrokmi. Na úver

sa rozhodli kvôli zeleninárskej výrobe, pretože paprika pre veľké tepelné oscilácie nemôže obstáť bez dostatočnej vlahy. Keď ide o cibuľu, nemajú vopred dohodnutý predaj a predávať ju pravdepodobne budú na trhoch.

Oto Filip

Návody

dopestovali na 15 ároch a presvedčili sa, že po tejto zelenine jestvuje dopyt. Tohto roku pod koreninovou paprikou majú jutro a pol, kým cibuľou vysadili jedno jutro. Nemienia sa však vzdať ani základnej roľníckej výroby a na viac ako 50 jutrách pôdy pestujú kukuricu a sóju. – Na oboch parcelách sme vyvŕtali studne a inštalovali pohyblivú zavlažovaciu sústavu. Pri paprike máme zmluvne dohodnutú výrobu s fixnou cenou, ale menšie množstvo úrody spracujeme aj sami. Parcelu pod paprikou obrábame za pomoci strojov, takže po zber nepotrebujeme robotníkov, – povedal Mišo Majorský, ktorý má veľkú podporu a pomoc

ne málo atraktívnej lokality urobili čosi, čo turistov bude lákať: upravili okolie, prichystali rôzne zaujímavé programy, vznikol aj etnodom, v ktorom je podávanie gastronomických špecialít samozrejmosťou. Najprv ich všetci, nielen na lokálnej, ale aj na vyššej úrovni, posmeľujúco tľapkali po pleci, aby po čase i to prestalo. Pomoc však žiadna. Z veľkých slov a nádejí zostali len bubliny, z požičaných peňazí rastúce dlhy, ktoré nie a nie splatiť. Dnes si kadečo vyčítajú, s obavami sa dívajúc do budúcnosti. Na pracovnom stole je už riadna kopa rôznych upomienok za nedoplatky. – Nevieme, či nás nezasiahne aj súdny exekútor, – vravia. – Sľubom už dávno neveríme, zostáva nám len sa pretĺkať, ako sa dá, – odkazujú. A keď ktosi zase začne básniť o rozvoji vidieckeho turizmu na ktoromkoľvek z televíznych programov, ovládač je tu. Hneď siahajú po inom programe. Ten doterajší, vidiecko-turistický, zlyhal na celej čiare, takže sa dodnes nevedia dostať z toho.

Informačno-politický týždenník

ZAČALA SA KÚPACIA SEZÓNA V AKVAPARKU PETROLAND. Akvapark Petroland Báčsky Petrovec v tohtoročnej kúpacej sezóne otvoril svoje brány v piatok 27. mája 2016. Bol to vlastne deň otvorených dverí, čo znamená, že vstup pre všetkých návštevníkov bol voľný. V predsezóne, ktorá trvá do 15. júna, pracovný čas akvaparku bude nasledujúci: v pracovné dni od 12.00 do 19.00 h a v dňoch víkendu od 10.00 do 19.00. Záujemcovia sa o aktualitách a cenníku môžu informovať cestou internetu na adrese www.petroland.rs. J. Č.

Doplnenie V príspevku Výročia sú potvrdením pracovitosti (HĽ, č. 21) neúmyselne bolo vynechané, že v dokumentárnom filme, ktorý bol prezentovaný na slávnostnej akadémii, bola stať aj o KUS Petrovská družina. Prosíme čitateľov, aby si informáciu v tomto zmysle doplnili. Red. • ĽUDIA A UDALOSTI •

NAJNOVŠÍ NOSITELIA UZNANIA NAJLEPŠIE Z VOJVODINY: MINI PANI, SUBOTICA

Najlepšia podnikateľská vizitka Oto Filip

jednodušene by sa dalo povedať, že v dobe výraznej konkurencie na trhu nielen výrobok potrebuje značku, ale aj značka robí výrobok hľadaným a úspešným. Už dávnejšie sú si toho vedomí aj v subotickej spoločnosti Mini Pani, ktorej rôzne produkty, fornetty, croissanty a vôbec pečivá už roky možno nájsť v mnohých predajniach pekárenských výrobkov, samoobsluhách, hypermarketoch a v nákupných strediskách... Dostať sa na cestu k spotrebiteľom často nie je až také náročné, ako sa na nej úspešne udržať. To druhé si žiada z času na čas meniť a rozširovať výrobný sortiment, v prípade potravinárov vedieť objaviť tie pravé chute, ktoré zákazníka prilákajú na prvý šup, no zostane im verný nielen dnes, ale aj zajtra. Spoločnosti zo Subotice sa to v súčasnosti podarilo výrobkami z rýchlo zmrazeného kváskového lístkového cesta s dvoma druhmi plniek: s bielym syrom a kukuričnými vločkami, ako aj s jahodami a vanilkou.

V expertskej správe novosadského Inštitútu pre potravinárske technológie sa medziiným uvádza, že kvalita dvoch hodnotených výrobkov Mini Pani je na závideniahodnej úrovni aj po dlhšej dobe uskladnenia v zmrazenom stave, že sú celkom zladené s platnými technickými parametrami, že sa vyznačujú hygienickou bezchybnosťou... Čiže že ich vzhľadom na uvedené a iné charakteristiky možno zaradiť medzi popredné vo Vojvodine v skupine rýchlo mrazeného cesta, čím si plným právom môžu nárokovať na certifikát Najlepšie z Vojvodiny. – Ako hodnotíte význam brandu, mieru, v akej môže prispieť k zdarnému presadeniu produktu na trhu? – My sme uznanie Najlepšie z Vojvodiny za výrobok s bielym syrom získali už pred tromi rokmi, takže sme si plne vedomí osohu, aký prináša. Preto sme ho marketingovo využili maximálne. Napríklad tak, že túto značku možno vidieť aj na našich vozidlách, aj v predajniach, aj na samotných výrobkoch. Jasné, aj na našej internetovej stránke.

Záber z udelenia: Certifikát veľa znamená Sme hrdí na uznanie, a preto i to najnovšie, práve získané, využijeme podobne, – podčiarkuje zakladateľ Mini Pani Gábor Kovács. Za výborný označil návrh predostretý pri udelení certifikátov podpredsedom pokrajinskej vlády Miroslavom Vasinom, aby sa nositeľom uvedeného uznania pridelili

prestížne miesta v obchodoch a pohostinstvách. Na otázku, či certifikát vplýva na pozitívne hospodárenie, odpovedá: – Jasné je, že to muselo mať kladný vplyv. Tu si treba však uvedomiť najmä to, že sa na kvalite výrobkov musíme stále angažovať. Aj v záujme nás ako výrobcov, aj preto, lebo tak najviac prispejeme k udržaniu dobrého mena vojvodinskej značky. Povedal by som, že uznanie najviac vplývalo na nás samých. Hrdí sme na to, že sme ho znovu získali, no chápeme ho hlavne ako inšpiráciu dopracovať sa k ešte lepším výrobkom, hodným výbornej známky. Náš výrobný sortiment je dosť široký, je tu stále dvadsaťpäť základných produktov, hoci ich je celkovo vyše sto. Nepredávame ale vždy všetky naraz, keďže to závisí aj od sezóny, aj od záujmov zákazníkov, aj od trendov. Možno sa medzi nimi zaskvie ešte niektorý nový. Presvedčený som teda, že sa o brand Najlepšie z Vojvodiny budeme v budúcnosti uchádzať zase, – odkazuje Gábor Kovács.

BÁČSKY PETROVEC

Zber elektronického odpadu Jaroslav Čiep

školského ekologického krúžku. Aj tentoraz ich výzva k občanom, aby sa zúčastnili v akcii, priniesla ovocie, keďže sa nastavené nákladné auto v stanovenom čase naplnilo rozličným elektronickým a elektrickým odpadom. Peniaze, ktoré získajú z predaja odpadu, petrovskí ekológovia použijú na kúpu plas-

4. – 10. 6. 2016

POČASIE

Základnej škole Jána Čajaka v Petrovci v stredu 25. mája 2016 zorganizovali zber elektronického odpadu. Staré prístroje preberali od rána do 14. hodiny na dvore vedľa kotolne. Už viackrát sme boli svedkami tejto užitočnej ekologickej Školníci Ján Čáni (vľavo) a Miroslav Kokavec aktivity v organizácii všetko prinesené poukladali na voz

tových košov na separovanie odpadu. V minulých rokoch z peňazí z tejto akcie doplnili školskú knižnicu a kúpili nevyhnutné knihy povinného čítania pre žiakov základnej školy. Petrovčania teda už tretí rok za sebou mali možnosť zúčastniť sa v trojnásobne užitočnej akcii – z domácností vyhodili zbytočné veci, v škole separovali odpad a po tretie, a pritom najdôležitejšie je to, že na všeobecnú radosť a úžitok prispeli k ochrane svojho životného prostredia.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

14˚ | 26˚

15˚ | 25˚

15˚| 26˚

14˚ | 26˚

15˚ | 27˚

15˚ | 26˚

14˚ | 26˚

• ĽUDIA A UDALOSTI •

23 /4702/ 4. 6. 2016

Ľudia a udalosti NOVÝ SAD

Od Dunaja, k Dunaju... Oto Filip

tých májových dňoch a nociach, keď všetky naše múzeá dokorán otvárali dvere milovníkom umenia, ani Dunajský park nechcel byť výnimkou. V jeho altánku návštevníkov vítala výstava menom Jeden letný deň, tematicky venovaná dvom príznačnostiam mesta, pre ktoré je Nový Sad podstatne krajší než mnohé iné rovnakej veľkosti. Prvou sú parky, druhou zase kúpalisko Štrand. Predpokladom vzniku najprv parkov, neskoršie aj najznámejšieho novosadského kúpaliska, bola úprava dunajského nábrežia a lesov neďaleko rieky. Pohľad dozadu prezrádza, že v dávnych rokoch osemnásteho a začiatkom devätnásteho storočia úlohu parkov najprv suplovali súkromné záhrady zámožnejších Novosadčanov. Časom popri ceste smerujúcej cez Dunajskú ulicu k

statusu slobodného kráľovského mesta v roku 1748 až do dnešných dní sústavne zaoberá ochranou zelených plôch. Akoby aj nie, keď sú tieto výrazným prvkom jeho krásy, zároveň i pľúcami mesta, utužujúcimi jeho zdravie. Jedným z najstarších, bezpochyby i najkrajších kúpalísk na Dunaji je Štrand. Presne pred 160 rokmi, v roku, v ktorom sa narodil náš najväčší vedec Nikola Tesla (1856), jeho meno sa uvádza v historických dokumentoch. Šlo o žiadosť mestu, aby zabezpečilo strážnikov, ktorí by dbali na veci kúpajúcich. O päťdesiatpäť rokov neskoršie mesto Nový Sad požiadalo vtedajšie Merničko zvanje – pravdepodobne vtedajších urbanistov – aby poskytlo technický opis riečneho kúpaliska, ako aj návrh na jeho zariadenie. Následne bolo nábrežie rieky upravené v dĺžke 500 a šírke 50 metrov. Od

Dunajský park na začiatku 20. storočia

Kúpalisko na 1257. kilometri Dunaja, ktorý svoj názov získalo vďaka kráse pripomínajúcej morské pláže, sa už medzi dvoma svetovými vojnami stáva kultovým miestom zoskupovania

Štrand, presne pred storočím

Písali sa dvadsiate roky dvadsiateho storočia

rieke vznikla najprv promenáda a po jej rozšírení aj prvý mestský park, samozrejme, ten Dunajský. Od roku 1853 bol plánovite zalesňovaný, od roku 1895 aj účelovo upravovaný. Vstup na najznámejšie kúpalisko v rokoch Druhý veľký novo- štyridsiatych sadský park vznikol neďaleko budovy liečivých roku 1913 mesto prenajímalo jódových kúpeľov, ďalšie zase Štrand koncesionárom, ktorí mali neskoršie. Najpodstatnejšie je záväzok nielen ho udržiavať, ale však to, že sa Nový Sad od získania aj rozvíjať.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

V rokoch tridsiatych

tak Novosadčanov, ako i iných návštevníkov. V tom období sa milovníci Dunaja mohli dostať k rieke úzkokoľajnicovou súpravou pomenovanou Trčika. Od roku 1913 si Štrand prenajala Akciová spoločnosť Apolo, ktorá sústavne vkladala do jeho rozvoja, v snahe vytvoriť ozaj moderné kúpalisko. Návštevníci mali denné a ročné vstupenky, na ktorých boli vytlačené i pravidlá správania sa a obliekania na pláži. Rovno pred

osemdesiatimi rokmi vedenie Štrandu uviedlo do podnikania celý rad noviniek. Rozšírilo piesočnatú terasu, upravilo vysoké jablone, nainštalovalo trambulínu, prinieslo biliardové stoly, rozšírilo reštauráciu. Na pláži kapacity desaťtisíc návštevníkov bolo 750 kabín. O pohodlie návštevníkov sa staralo dvadsať zamestnancov. Trend modernizácie Štrandu pokračoval, samozrejme, aj po druhej svetovej vojne. Pláž rozšírili v roku 1954, zadovážené sú záhradné stoličky, vznikli ihriská a reštaurácie. A výraz štrandovať, čiže mať zakúpenú kabínu a tráviť leto na najkrajšom dunajskom kúpalisku dodnes zostalo záležitosťou prestíže v Novom Sade. Štrand sa opäť stáva veľmi aktuálnym práve v týchto dňoch, keď otvoria ďalšiu letnú sezónu, hoci je krásny kedykoľvek v roku… Veď nie náhodou panónsky námorník Đorđe Balašević v jednej zo svojich pesničiek spieva práve: Ja vás azda poznám zo Štrandu… Lebo v lete je takmer celý Nový Sad tam. Okrem tých, ktorí sa rozhodli odísť k moru. No aj tí si po návrate morskú soľ najradšej zmyjú vodami dunajskými. • ĽUDIA A UDALOSTI •

KOVAČICA

Noblesná tradícia cukrárne Pelivan Anička Chalupová

ukráreň Pelivan patrí ku kovačickému koloritu rovnako ako Galéria insitného umenia, Podnikateľsko-rekreačné stredisko Relax a pod. Na jej zmrzline a zákuskoch boli odchovaní azda všetci Kovačičania. Obľúbená kovačická zmrzlina vďačí za svoj vznik podnikavému Debrešanovi Nevzatimu Elezimu, ktorý prišiel z Macedónska a tuná sa usadil pred 40 rokmi. Vďaka svojej zmrzline a iným sladkým pochúťkam sa stal známou osobnosťou nielen v Kovačici, ale v celej obci. Tak ako všetci ľudia, ktorí dosiahli úspech, aj on vzbudzoval záujem a zvedavosť, rozširoval podnik, ktorý spolu so svojimi skúsenosťami odovzdal

Veľká vitrína plná dobrôt a Dželal Elezi, mladší cukrár

1992 som začal aj sám pracovať. Chodil som na bicykli po dedine a občanom predával zmrzlinu. Hodne tunajších generácií sa so mnou kamarátilo, všetci ma v dedine poznajú. Keď deti začuli

Historické zaujímavosti Zmrzlina má svoju históriu. Už v 3. stor. pred n. l. liečil Hippokrates svojich pacientov zmrzlinou. Tvrdil, že oživuje v organizme šťavy a zlepšuje celkový zdravotný stav. Číňania už pred 3 000 rokmi pripravovali z vody a snehu dovezeného z vrcholkov hôr niečo veľmi podobné dnešnej zmrzline. Prvé písomné informácie o zmrzline pochádzajú z roku 1530. Cestovateľ Marco Polo receptúru na jej prípravu prepašoval do Talianska, odkiaľ sa dostala až na francúzske šľachtické stoly vďaka šéfkuchárom Kataríny Medicejskej. V 16. storočí zmrzlina celkom ovládla Európu a o dve storočia ju poznal už celý svet. V tridsiatych rokoch sa zmrzlina podávala výlučne v miskách. Prvý kornút uzrel svetlo sveta v roku 1904 v St. Louis, keď sýrsky prisťahovalec Ernest Hamwim, ktorý dovtedy vyrábal a predával torty, dostal geniálny nápad. Vedľa jeho stánku predávali zmrzlinu a raz sa stalo, že zmrzlinárovi došli misky. Ernest Hamwim teda zroloval tortové oblátky do tvaru kornúta, nechal ich vychladnúť a ponúkol ich susedovi zmrzlinárovi. Jeho patent sa okamžite ujal a používa sa dodnes, lebo odvtedy nič lepšie nikto nevymyslel.

Nevzat Elezi, zakladateľ cukrárne s viac než štyridsaťročnou tradíciou

do dedičstva manželke Magbule, dcére Midžele a synom Šenazimu a Dželalimu. Najmladšieho Dželaliho si mnohí občania pamätajú podľa toho, že v deväťdesiatych rokoch zvykol predávať zmrzlinu po uliciach. Bol vtedy len dvanásťročné chlapča nabalené debničkami so zmrzlinou, ale vytrvalo chodil na bicykli po celej dedine a svojou zmrazenou chutnou lahôdkou spríjemňoval občanom letné páľavy. O svojich začiatkoch hovorí: – Najprv som sa len pozeral, ako otec vyrába zmrzlinu, neskoršie som mu začal pomáhať a v roku • ĽUDIA A UDALOSTI •

zvuk môjho zvončeka zaveseného na bicykli, ihneď za mnou volali: Džeky, čakáááj! Ak sa stalo, že namiesto mňa niekto iný predával zmrzlinu, tak ho pomenovali Cuľo. V Kovačici som už 36 rokov, náš rodinný podnik Pelivan bol založený v roku 1976. Otec otvoril cukráreň najprv v Crepaji. Začiatky boli ťažké, celá rodina pomáhala v práci. Neskoršie sme sa presťahovali do Kovačice, kde sme otvorili prevádzku v Ulici maršala Tita. V roku 1985 bola vynovená a dodnes sídli na starom mieste, v centre Kovačice.

citronáda alebo klaker. Najvyhľadávanejšie sú zákusky: krémeše, šampita, turecká bakláva, tulumba, rôzne rolády, trubičky a pod. Počas zimy naši návštevníci si najradšej pochutnajú na teplej čokoláde, čajoch, kapučíne, niekoľkých druhoch kávy, pokým v lete je najaktuálnejšia zmrzlina. Zmrzlinu pripravujeme podľa receptúry z roku 1952, keď bola založená naša prvá rodinná firma. K tejto receptúre sme časom pridali len novšie chute, ktorých je v súčasnosti trinásť. Máme ich

Zmrzlinu vyrábajú podľa starej receptúry, len chuťovo je bohatšia

Čo možno považovať za dominantu cukrárne Pelivan? – Prvým naším výrobkom bola zmrzlina, neskoršie nápoje boza,

aj viac, ale sa nezmestia do chladiacej skrine. Ak nejaký druh stojí, z ponuky ho jednoducho vyradím. Najviac prechádza vanilková zmrzlina, stracciatella, čokoládová, oriešková, kinder bueno, snickers, citrónová, jahodová, ovocná, lesná zmes a iné. Záleží aj na počasí: keď je veľmi teplo, viac sa predávajú ovocné druhy, keď je chladnejšie, hľadané sú mliečne zmrzliny, – vysvetlil Dželal záverom nášho rozhovoru. Pelivan si aj po štyridsiatich rokoch úspešne zachováva kvantitu a kvalitu svojich výrobkov, o čom svedčia aj natešenými návštevníkmi obsadené všetky miesta v cukrárni. Foto: autorka a z albumu rodiny Elezi

23 /4702/ 4. 6. 2016

Ľudia a udalosti ZO SNEMOVANIA KOVAČICKÝCH POŽIARNIKOV

Vlani hasili tri požiare Anička Chalupová

nad Stanisavljević, predseda DHS. Hlavné úlohy spolku sú zamerané predovšetkým na preventívnu činnosť a rozvoj protipožiarnej kultúry, popularizáciu požiarnictva, cvičenie členstva a prípravy na súťaže a rôzne spoločenské aktivity. Veliteľ DHS Martin Košút v správe Hasičskej jednotky o pôsobení v uplynulom roku zdôraznil, že úhrnne tri požiare

sieni Miestneho spoločenstva Kovačica v sobotu 28. mája 2016 prebiehalo výročné zasadnutie Dobrovoľného hasičského spolku. Na zasadnutí sa okrem členov DHS Kovačica zúčastnili aj hostia, predstavitelia dobrovoľných Zo snemovania kovačických požiarnikov hasičských spolkov z územia obce (Uzdin, Padina, Crepaja, Idvor a PJ Kovačica), obecnej prehliad- ze z minulého roku v hodnote predstavitelia spolkov z ke požiarnických vyše 265 000 dinárov použijú na Pivnice, Aradáča, Bielespolkov v Uzdine, tohtoročné aktivity a potreby spolho Blata, Pančeva, Kaća, kde dorastenecké ku. V záverečnej časti zasadnutia ako i hostia zo Sloventímy získali druhé predseda Dozornej rady Želimír ska, predstavitelia Dob(dievčatá) a tretie Bolerác povedal, že v činnosti DHS rovoľného hasičského (chlapci) miesto. v uplynulom roku neboli žiadne zboru Prievoz z BratiN a o bvo d n e j nedopatrenia. slavy (Nikolaj Gečevsúťaži v Kovine Skôr než sa výročné zasadnutie ský, Boris Kmeť, Peter dievčenský tím požiarnikov zmenilo na zábavu a Martina Kamenárovci k o v a č i c k é h o s hudbou a tancom, kde vystúpila a Zlatica Zámečníková) DHS obsadil tretie spevácka skupina pôsobiaca pri v čele s Ing. Dušanom miesto. Keď ide o Ženskom spolku v Kovačici za huTri krabice detských kníh do Kovačice zaslala Knižnica Pekárom, starostom Ružinov s vedúcou Dr. Darinou Horákovou finančnú správu dobného sprievodu Pavla Ďuriša, mestskej časti Ružinov. spolku, tajomník vedenie DHS si vymenilo primeraPo úvodnom príhovore predse- (dva na obytných budovách a jeden DHS Vladimir Mađarev povedal, né darčeky s hosťami zo Slovenska, du Zhromaždenia DHS Pavla Toma- v žatve pšenice) vznikli prevažne že aj napriek neblahej finančnej ktorí v predpoludňajších hodinách na nasledovala správa o činnosti pre nedbalosť a nepozornosť obča- situácii v uplynulom roku kova- už druhý rok darovali Obecnej knižspolku v uplynulom roku a plán nov. V uplynulom roku DHS Kova- čickí požiarnici hospodárili hlavne nici v Kovačici niekoľko desiatok aktivít na rok 2016, ktoré podal Ne- čica zaznamenal pekné výsledky na pozitívne, takže zvyšné penia- detských kníh.

VOJLOVICA

Opravili strechu na budove hasičského spolku Alena Kulíková

obrovoľný hasičský spolok vo Vojlovici bol založený roku 1933 a cez jeho budovu dodnes prešlo mnoho generácií hasičov. Vždy boli ochotní pomôcť spoluobčanom v núdzi a bojovať proti ohňu. Okrem toho vo svojej 83-ročnej činnosti vždy učili a nacvičovali mladších, aby vedeli hasiť požiar a aby obstáli v rôznych súťaženiach. I keď toto povolanie mladých čoraz menej láka, tí starší sa nedajú zahanbiť. Dali sa dokopy

www.hl.rs

a v dňoch víkendu 21. a 22. mája sa pustili do práce. Aj počasie im žičilo, aby predovšetkým vďaka sponzorom, ktorí darovali škridlice a laty, mohli zrekonštruovať časť strechy na budove spolku a pomocných objektoch. Plánujú aj iné práce v spolku, nakoľko im to finančná situácia dovolí. Túto namáhavú prácu vykonalo viac ako 12 členov, ktorí sa pri tom pekne kamarátili a spomínali na rôzne súťaže a hasenia požiarov vo Vojlovici. Dlhoročný predseda vojlovického DHS Pavel Beracka je však trochu znechutený, keď ide o tú

Informačno-politický týždenník

majú. Dobrovoľný hasičský spolok potrebuje iba jedno vozidlo, aby si svoju úlohu a povinnosť mohol plniť v žiaducom rozsahu, zvlášť v období žatevných prác. Pokým sa im želanie nesplní, zostáva im

Vlastnými rukami a vďaka sponzorom hasiči opravili strechu

dôležitú úlohu, akú hasiči majú, pretože techniku, ktorou spolok disponuje, môžu používať iba na nácvik mladých hasičov. A inú ne-

len pripomínať poľnohospodárom a iným spoluobčanom, aby vždy mali poruke protipožiarny prístroj. • ĽUDIA A UDALOSTI •

K JUBILEU PETROVSKÝCH HASIČOV

Hasia požiare už 125 rokov Jaroslav Čiep

rámci slávnostnej akadémie pri príležitosti tohtoročných osláv Dňa Petrovca v sobotu 21. mája pozornosť bola venovaná viacerým vzácnym jubileám. Spolu s inými výročiami v Petrovci si tohto roku pripomenuli 125 rokov činnosti Dobrovoľného hasičského spolku. O tom si prítomní mohli pozrieť dokumentárny film a umelecké pásmo, ktoré prichystal

HZV Miroslava Milanovića. Ako je známe, Dobrovoľný občiansky hasičský spolok v Petrovci bol založený roku 1891 a patrí medzi najstaršie v Srbsku. Petrovskí hasiči sa neskôr aktívne podieľali na zakladaní hasičských spolkov vo viacerých okolitých dedinách. Vtedajší starosta hasičskej župy Novosadského okresu, petrovský učiteľ Alexander Hýl, niekoľko rokov za sebou nielen domácim dobrovoľníkom, ale i tým z okolia,

Ukážka, ako účinne hasiť požiar

petrovský MOMS. Pri tejto vzácnej príležitosti predseda miestneho DHS Jaroslav Spevák v mene spolku prevzal plaketu Hasičského zväzu Vojvodiny z rúk tajomníka

vštepoval prvé základné poznatky z hasičstva. Hasičský zbor bol založený z praktických dôvodov: väčšina domov bola vtedy pod trstinou a pomocné staviská pod slamou,

takže požiare bývali časté a následky katastrofálne. Po vnútrospolkovom boji Slovákov s maďarónmi hasičskému spolku sa začalo dariť a začiatkom 20. storočia jeho práca bola čoraz organizovanejšia. Časom si petrovskí hasiči vynovili výstroj a s cieľom zabezpečiť čím lepšie technické podmienky orga- Plaketa HZV petrovským požiarnikom nizovali zábavy, tance a k 125. výročiu činnosti divadlá. Roku 1924 kúpili dychové tisíc litrov vody, extrakt na výrobu nástroje a založili dychovú hasič- peny a prachu na hasenie požiaru. skú kapelu. Petrovská obec roku Od roku 1980 v Petrovci funguje aj 1926 hasičom pridelila vtedajší profesionálna hasičská jednotka, konský cintorín, na ktorom potom nad ktorou starostlivosť roku 1992 ich zásluhou vznikol Lesík ako prebralo Ministerstvo vnútorných obľúbené miesto tancov a zába- vecí Srbska v rámci Hasičskej brivy mládeže z Petrovca a okolia, gády v Novom Sade. Profesiokde hrávali chýreční trombetáši. nálna jednotka spolupracuje s V druhej polovici minulého sto- dobrovoľníkmi a vypomáha pri ročia spolok sa presťahoval do intervenciách na hasení požiarov. Roku 1991 pri okrúhlom jubileu svojho dnešného stánku, pričom petrovských hasičov vyšla útla si dom sami adaptovali. Petrovskí hasiči aj v súčasnosti brožúrka Sto rokov proti ohňu Saintervenujú nielen doma, ale i v muela Medveďa a odvtedy hasiči okolí, kde hasičské spolky nepô- zbierajú materiál, aby zdokumensobia. Hasičský výstroj moderni- tovali bohaté dejiny petrovského zovali v súlade s dobou a tá aktu- požiarnictva. Nateraz sa im neálna stále dobre slúži len vďaka podarilo skĺbiť ho do publikácie, tomu, že sa o ňu hasiči príkladne ale aj toto okrúhle jubileum ich starajú. K dispozícii majú niekoľ- zaväzuje vynaložiť maximum síl, ko zásahových vozidiel. V každej rovnako ako pri hasení ohňa, aby chvíli v nich je niekoľko desiatok kniha uzrela svetlo sveta.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

ujte a počujte, vážení občania! Riadne trči naušte a uši natrčte! Prv než Naša ešte ako Drahá Mati alias Nová Doba a jej dcéra, respektíve Krajšia a Šťastnejšia a Istejšia Budúcnosť sa chopia panovníckeho žezla, patrí sa na Všetkovopredspomenuté náležite pripraviť a riadne rukávy vysúkať a s chuťou sa na tom, čo nás čaká a neminie, podieľať, takže poďme tutoateraz iba na bežné správy. Ako píše denník Dnes, vraj spoločnosť a či čo menom Pink Inter• ĽUDIA A UDALOSTI •

national Company získala štátnu pomoc vo výške 3,9 milióna eur. Údajne nie je jasné, na základe čoho. Ak tú pomoc populárny Pinkáč ozaj dostal, tak je jasné, prečo. Prečo iné, než preto, že nám Jeho Médiá – už dávnejšie svetielkujú – svietia ako Maják na Ceste do Ružovej Budúcnosti. Ako oznámil Náš prezident Tomislav Nikolić (a preniesol Dnešok), problémy so Záhrebom treba riešiť priamo. Veruže tak! Priamo na telo! Ako onehdy osobným príkladom pritiahnutím a trojbozkom svojej

chorvátskej kolegynke Kolinde ukázal sám Náš pán prezident. Ako uviedol denník Blesk, Náš veľvyslanec v Nigérii (s ktorou spolupráca má pre náš štát, ako je dobre známe, fundamentálny význam pre nebývalý rozmach Nášho Štátu) Jovan Marić, inak vraj psychiater – sexológ, údajne, namiesto úradných stretnutí usporadúva žúry, na ktorých žúroch sú hlavné hviezdy mladé dievčiny, a že sa tam deje všeličo. No a? Vari je neprirodzené, aby každý robil predovšetkým to, čo najlepšie robiť vie?

Ako nepíše nikto, ale povrávať sa povráva, májová hrmavica zasiahla aj našu strašnú, pardon, akožestrešnú organizáciu, Maticu slovenskú, túto tu, u nás, v Srbsku. Vraj na Jej výročnom zhromaždení namiesto bleskov lietali nevraživé pohľady a slová z arzenálu urážok. Nuž, kto mečom bojuje... Čiže: kto si prsty raz namočí do politiky, už sa z toho sotva vylíže s prstami oblízanými tak, že na nich nezostanú zjavné stopy po spomenutom namočení. Bumbum-jajjaj!

23 /4702/ 4. 6. 2016

Ľudia a udalosti

V Silbaši súťažili hasiči Rastislav Kopčok

ie, žiadne nebezpečenstvo nehrozilo Silbašu a jeho občanom, nikde v dedine nevzbĺkol požiar, hoci v nedeľu 22. mája zavíjali poplachové sirény. Dôvod bol celkom iný: konalo sa tradičné májové stretnutie hasičov. Podujatie otvoril nový predseda Obce Báčska Palanka Branislav Šušnica spolu s predsedom obecného Požiarnického zväzu Radoslavom Milutinovićom.

py, tzv. „brentače“ a dospelí sa vyskúšali v hasení ohňa pomocou požiarnického vozidla. Medzi tými, ktorí sa tešili z pozoruhodných výsledkov, boli aj domáci pretekári. Silbašské dievčatá vo vekovej skupine do 12 rokov obsadili 1. a 2. miesto a ich staršie kolegyne, ako i muži sa umiestnili na 3. mieste. Hľa, ako sa umiestnili jednotlivé celky: dievčence do 12 rokov: 1. DHS Silbaš I, 2. DHS Silbaš II, 3. DHS Báč; chlapci do 12 rokov: 1. DHS Kać, 2. DHS Rumenka, 3. DHS

Kohút na streche? Nemá šancu!

Šarmantné dámy aj požiar hasia s úsmevom Mladučké Silbašanky sa ohňa nezľaknú V príjemnom počasí súťažilo až 430 požiarnikov, čiže 46 družstiev. Deti do 12 rokov si overili šikovnosť pri použití ručnej pum-

Kysáč; cvičenie na hasičskom vozidle: ženy: 1. DHS Kać, 2. DHS Petrovaradín, 3. DHS Silbaš; muži: 1. DHS Báč, 2. DHS Selenča, 3.

Silbaš; veteráni (požiarnici nad 55 rokov): 1. DHS Báč, 2. DHS Bačko Novo Selo, 3. DHS Kać. Ako záverom podujatia skonštatoval veliteľ štábu Požiarnického zväzu Báčskej Palanky Alek-

NA PETROVSKOM GYMNÁZIU

Zábava k ukončeniu školenia Jaroslav Čiep

etrovské gymnázium v poslednom čase v každom ročníku má dve triedy so slovenskou a jednu so srbskou vyučovacou rečou. Tak je tomu aj keď ide o aktuálnych maturantov Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v školskom roku 2015/2016, ktorí tohto roku opustia brány tejto stredoškolskej ustanovizne. Potom sa, ako počuť, väčšinou rozbehnú do sveta za ďalším školením alebo zamestnaním. Tohtoročný tradičný predmaturitný večierok sa uskutočnil 28. mája, týždeň po oslave Dňa

www.hl.rs

Maturitný valčík s rodičmi

Petrovca, takže sa všetci vyhli nepríjemným situáciám, aké sa vyskytovali vlani, keď práve na dedinský sviatok aj gymnazisti naplánovali svoju zábavu.

Informačno-politický týždenník

Generácia počítajúca 74 žiakov narodených roku 1997 vo vyzdobenej telocvični pre svojich triednych a ostatných profesorov prichystala slávnostný rozlúčkový

sandar Pejak, organizácia súťaže bola na výbornej úrovni a všetko prebiehalo v poriadku. Dodal, že sa občania s požiarnikmi budú kamarátiť častejšie, ale radšej len na súťažiach. večierok. Na večierku v týchto slávnostných chvíľach nechybovali ani hrdí rodičia a najbližší príbuzní žiakov, pri tejto príležitosti azda prvý raz vyobliekaných do sviatočných šiat. V mene gymnázia sa so žiakmi tejto generácie maturantov rozlúčili riaditeľka Anna Medveďová, doterajší riaditeľ Pavel Belička a správca internátu Ondrej Koroš. Žiaci sa primeranými darčekmi a kratším programom, v ktorom nechýbali hudobné čísla a úvahy o školení, zavďačili svojim triednym profesorkám Annamárii Boldockej-Grbićovej, resp. Vieroslave Struhárovej, tiež Mariene Diňovej a Branislave Jankovićovej. Na záver večierka si maturanti zatancovali valčík s rodičmi, a potom sa presunuli do areálu Lesíka, kde pokračovali v zábave. • ĽUDIA A UDALOSTI •

SLÁVNOSŤ V JÁNOŠÍCKOM CIRKEVNOM ZBORE

Jubilovali jánošícky kňaz a kantorka Vladimír Hudec

evanjelickom cirkevnom zbore v Jánošíku v nedeľu 29. mája bolo slávnostnejšie než obvykle. Tamojší veriaci a ich hostia si na slávnostných bohoslužbách pripomenuli 10. výročie pôsobenia kňaza Slađana Daniela Srdića v tomto zbore, ako aj 20. výročie pôsobenia zborovej kantorky Zuzany Đukićovej. Jánošíčania pri tejto príležitosti zároveň vykonali inštaláciu svojho kňaza, aby ho tak aj formálne uviedli do úradu. Slávnostný čin inštalácie mal na starosti dôstojný pán biskup SEAVC Samuel Vrbovský, ktorý jánošíc- Za prejavenú pozornosť kemu farárovi Slađanovi a blahopriania sa jubilujúca dvojica Danielovi Srdićovi odo- zavďačila piesňou vzdal chrámový kľúč, Písmo sväté, sviatostné nádoby a 10 rokov, najviac zo všetkých kamžu. Pripomenul pritom, že mladých farárov, ktorí tu boli, a po odchode teraz už nebohého preto je dobre, že ste sa rozhodli dôstojného pán biskupa Juraja vykonať slávnosť inštalácie, a tak Struhárika roku 1947 v Jánošíku ťa uviesť do cirkevného zboru sa striedali či už administrátori, za šafára majetku. Inštalácia je alebo mladí farári, ktorí tu zvy- vlastne sobáš kňaza s cirkevným čajne zotrvali niekoľko rokov, a zborom... Za tebou je desaťročné potom odišli svojou cestou ďalej. dielo, ktoré sa vidí či už na chrá– Ty, milý spolubrat, v tom- me, farskej budove, vo farskom to cirkevnom zbore zotrvávaš dvore, ale aj v celom cirkevnom

zbore. Takto pokračuj aj ďalej a spevákov, s ktorými pracovala slúž svojmu ľudu, – povedal o. i. jubilujúca kantorka. Prítomných pozdravili aj dobiskup Vrbovský. Z kazateľnice jánošíckeho kos- zorca jánošíckeho cirkevného tola veriacim sa prihovoril Pavol zboru Peter Činčurák a predŠtefek, kňaz v obci Častkov na Slo- sedníčka Oltárneho krúžku žien vensku, a svoje spomienky na pô- Anna Válková. Vyslovili vďaku sobenie v Jánošíku a spoluprácu pánovi farárovi a pani kantorke s kantorkou Đukićovou evokoval za dobrú spoluprácu a popriali vznešený pán Pavel Sklenár, senior im ešte mnoho úspechov v práci. banátsky. Do osláv sa liturgiou Zároveň dozorca prezradil, že zapojili aj velební páni farári Jaroslav Javorník z Kulpína, Ján Cicka z Padiny, Ján Vida z Petrovca, Vladimír Lovás ml. z Aradáča a Martin Bajza z cirkevného zboru Kovačica II. Svojou prítomnosťou Jánošíčanov poctili delegácie cirkevných zborov z Kovačice, Vojlovice, Aradáča, Veľká torta, dielo Ľudmily Gábrišovej, Hajdušice, Padiny, bola prekvapením pre jubilantov Ostojićeva a Báčskeho Petrovca, ako aj delegácia cirkevný zbor má aj štvrtý dôvod Obce Alibunár v čele s predsedom na oslavu, keďže práve v týchto Predragom Belićom. dňoch v procese reštitúcie mu V rámci programu zaspieval cir- bolo vrátených 36 jutár pôdy, čo kevný spevokol z Vojlovice, ktorý podstatne prispeje k zlepšeniu bol založený práve z iniciatívy zborových financií. Zuzany Đukićovej počas jej doNa záver jubilujúca dvojica v časného pôsobenia vo Vojlovici, a duete zaspievala pieseň, pre ktorú veľký, takmer 50-členný jánošícky text napísal Slađan Daniel Srdić a spevokol zložený z troch generácií upravila ju Zuzana Đukićová.

ZŠ JÁNA AMOSA KOMENSKÉHO V KULPÍNE

Čoraz menej prvákov Katarína Gažová

rvý júnový deň bol zároveň posledným dňom pre ôsmakov kulpínskej základnej školy. V záverečnom ročníku bolo 31 žiakov. V posledný májový týždeň do prvého ročníka v tejto škole po povinnom testovaní, ktoré všetky deti zvládli, zapísali 22 prvákov. – Vyprevádzame ôsmakov do stredných škôl. Počas prípravy v rámci profesionálnej orientácie sme zistili, že až piati žiaci budú • ĽUDIA A UDALOSTI •

pokračovať v školení na Slovensku, a to traja v Starej Turej v Strednej odbornej škole a dvaja v Dolnom Kubíne v Strednej škole obchodu a služieb. Do Gymnázia Jána Kollára v Petrovci sa chystajú dvaja – traja naši žiaci. Ostatní sa vyjadrili tak ako aj minulé roky, teda dievčatá sa hlavne chystajú do zdravotníckej a ekonomickej školy a chlapci do elektrotechnickej a strojníckej. Onedlho budú mať maturitný večierok, ktorý organizujeme, ako aj minulé roky, v škole, kde

sa rozlúčia s triednymi profesormi Tatianou Mitićovou (8. a), Branislavom Cesnakom (8. b), ako aj s celým kolektívom, – povedala riaditeľka školy Jovanka Zimová. Keď ide o prvákov, je ich spolu 22, čo znamená, že je to jedna z málopočetnejších generácií kulpínskej školy. Ako poznamenala riaditeľka, v Kulpíne sa z roka na rok narodí menej detí, takže nasledujúca generácia bude ešte menšia od tohtoročnej. Z tejto generácie sa do slovenskej trie-

dy zapísalo 13 detí a do srbskej 9. Vítanie prvákov v škole, keď program pre nich pripravia žiaci nižších ročníkov, plánujú usporiadať onedlho. Prvákov budú mať na starosti učiteľky triednej výučby Jana Šramková (1. a) a Vesna Lekárová (1. b). Ako každý rok na konci školského roka škola v spolupráci s múzeom v Kulpíne usporiadajú maskový bál, a tak veselo sa skončí pre žiakov nižších ročníkov aj tento školský rok.

23 /4702/ 4. 6. 2016

Ľudia a udalosti Z RÁDIOKLUBU PETROVEC

YU7AJM volá do sveta Jaroslav Čiep

súčasnosti už aj tí najmladší ovládajú technikou, mobilnými telefónmi, počítačmi, ale málokto z nás si uvedomuje, že udržiavať komunikáciu možno aj bez akýchkoľvek sprostredkovateľov, teda priamo, a to s celým svetom. Keď entuziasti rádioamatéri stlačia gombík mikrofónu, do sveta putujú elektromagnetické vlny. Tak

dí svoju činnosť rozvíjajú takmer celé polstoročie. Svojou aktivitou rádioamatéri roky prispievajú predovšetkým ku zviditeľneniu svojho prostredia. Rádioklub Petrovec svoju činnosť zintenzívnil aj vlani, z príležitosti oslavy 270 rokov tunajšieho života Slovákov. Vtedy aj svoju poznávaciu značku YU7AJM pozmenili na YU270AJM, a tým o jubileu Petrovčanov hovorili celému svetu, pri každom spojení. Rádioamatéri sa

Spojenia sa potvrdzujú zaslaním tzv. QSL kartičky, na ktorej sú okrem potrebných technických údajov fotografie charakterizujúce príslušnú udalosť a vysielajúcu rádiostanicu

vysielajú signál, ktorý sa odrazí od ionosféry a len od zručnosti človeka a použitej techniky závisí, akej kvality a s akým šumom ten signál niekto zachytí. O aktivistoch Rádioklubu Petrovec v médiách sú viac než skromné záznamy, hoci v tomto prostre-

verejnosti pravidelne predstavujú aj z príležitosti Dňa Petrovca. Aj tohto roku na nádvorí Kultúrneho strediska zvedavcom, predovšetkým mládeži, vysvetľovali základy rádiotechniky a komunikácie. „Začiatky rádioamatérstva v Petrovci datujú do 30. rokov minulého

Svojráznu výstavu rádiovysielačov a prijímačov, pričom všetky sú funkčné, rádioamatéri usporiadali aj ku Dňu Petrovca roku 2010

storočia. Technicky krúžok začal s činnosťou roku 1948 a neskôr vyrástol na Rádioklub Edison, ktorý zoskupoval hlavne mimoškolskú mládež. Klub často menil svoje sídlo a nakoniec zostal bez miestností, čo viedlo k zániku jeho činnosti,“ ponoril sa do dejín tajomník spolku Vladimír Lačok. „Rádioklub Petrovec bol založený v marci 1967, ale už na štarte mal veľa ťažkostí a s kurzovou činnosťou začal až koncom roka 1969, keď viac ako 40 poslucháčov zložilo skúšku na rádiooperatérov a konštruktérov. Po kúpe vysielačov sa činnosť rádioamatérov dodatočne zintenzívnila. Klub istý čas pracoval v gymnáziu, neskôr často menil sídlo, až do roku 1984, keď získal terajšie miestnosti v starej základnej škole. Tie boli

predpokladom rozvoja našej činnosti,“ vysvetlil predseda klubu Dr. Pavel Benka. Aj v súčasnosti klub dosahuje pozoruhodné úspechy. Viackrát súťažili na Memoriáli Nikolu Teslu a na medzinárodných súťaženiach, kde napr. nadviazali spojenia s rádioamatérmi z 25 štátov a s najvzdialenejšou stanicou – vzdialenou 3 638 km na Kanárskych ostrovoch. V súčasnosti okrem uvedených vedúcich v klube je aktívnych 18 členov, medzi nimi Karol Bartoš, Andrej Lomen, Stanislav Struhár, Jaroslav Grňa, Dragan Vujkov a iní. Roku 2013 traja členovia petrovského klubu v českom mestečku Holice tvorili úradnú delegáciu Zväzu rádioamatérov Srbska na 24. Medzinárodnom stretnutí rádioamatérov.

PRAVIDELNÁ AKCIA DOBROVOĽNÉHO DARCOVSTVA KRVI V STAREJ PAZOVE

Pekný ohlas humánnych ľudí Anna Lešťanová

organizácii Červeného kríža Stará Pazova a v spolupráci s Inštitútom pre transfúziu krvi v Belehrade vo štvrtok 26. mája pred budovou staropazovského obecného zhromaždenia prebiehala pravidelná akcia dobrovoľného darcovstva krvi. Akcie sa zúčastnilo niekoľko desiatok humánnych ľudí a, ako povedala Jasna Petrovićová-Živkovićová, odborná spolupracovníčka v ČK Stará Pazova, krv je vždy potrebná, i keď je aktuálna situácia so zásobami tejto drahocennej tekutiny v uvedenom inštitúte stabilná. V samotnej Starej Pazove je okolo 1 500 dobrovoľných darcov krvi, kým na území obce je tento počet

www.hl.rs

Darcov krvi v Starej Pazove najprv evidovali

Informačno-politický týždenník

takmer dvojnásobne väčší. Ako je známe, ženy môžu krv darovať každých 16 týždňov a muži každých 12 týždňov. „Máme výnimočnú spoluprácu s našimi darcami krvi, ktorí sa v takýchto a podobných akciách pravidelne zúčastňujú už celé desaťročie. Každý, kto má nejaký zdravotný problém a súrne potrebuje určitú krvnú skupinu, môže sa hlásiť u nás, v ČK Stará Pazova. Vždy pomôžeme a urobíme všetko, čo je v našich silách,“ prízvukovala Petrovićová-Živkovićová. Na ročnej úrovni staropazovský ČK na území obce organizuje viac ako 25 pravidelných akcií dobrovoľného darcovstva krvi – v Starej Pazove napríklad akcie bývajú každý mesiac, v Novej Pazove každý druhý mesiac. • ĽUDIA A UDALOSTI •

VOJNOVÉ NEZÁBUDKY (16)

Čo, ak rachne práve teraz a tu? Ján Cicka SOBOTA 24. apríla Vtom zazvonil telefón. Brat Pavel sa hlási od Ďura Hajku: oslavujú meniny. Neviem, či má trochu pod klobúkom, ale rozpráva dlho a mne je zima, musím na WC. Našťastie prišla Vilka. Hore sa vyslobodili papagáje; moja zachraňuje situáciu. Symbolický sen: Sme ako slamka na šírom mori. Sprava aj zľava číha na nás smršť. A nemáme kam. Vojna sa nám vtiahla aj do snov. Už sme všetci v jednom klepci! Poplach o 20.40 hodine. Nad Novým Sadom bola pokojná noc. Vilka sa vrátila domov po polnoci, ja o piatej ráno. Čo nám prinesie prvý deň druhého mesiaca vojny?! Počasie je také, že ťažké olovené mračná majú nohy visiace po zem, ale nie je príliš chladno. Vonku sa začína život: autobusy, chodci, hrdličky, holuby, vrabce, hašterivý národík. Podľa čoho viem, že bude nálet? Aj podľa toho, že kŕkajúce žaby stíchnu a sova preletí ponad úkryt. Ešte nám chýba len kuvik! Zaujímavé sú psy a mačky v noci. Psy sa voľne potulujú po sídlisku. Dokonca dva také psíky si dali sex pred naším úkrytom bez akejkoľvek hanby pred nami. Mačky sa prehrabujú v kontajneroch. Živana, Živana! Keď Živana zakašle v úkryte, zbohom spánok a nepokojný sen! Zobudí aj mŕtveho. Prehluší i hukot lietadiel. Siréna oznamuje koniec poplachu o siedmej. Pijem čaj proti kašľu a bronchitíde. Líham. Vilka vstáva. NEDEĽA 25. apríla Pred dvanástou poštár priniesol penziu. Bravó! Je to prvá časť tohtoročnej januárovej penzie v sume 1 068 din. Žena zobrala aj penziu malej Mileny a Jozovu. Vtedy sme u nás • ĽUDIA A UDALOSTI •

pili kávu so Stanou, Draganou a Jucou. Dali sme si po dva štamperlíky. Neprišiel som im na chuť. Nemal som slinu, hoci je to riletovica. Pred obedom sa idem trochu prejsť von pod tie šedé mračná. Už žijeme celkom normálne, ničoho sa nebojíme, iba ak sa nám v kútiku mysle zablysne otázka, čo ak teraz rachne a práve sem. Také myšlienky rýchle vyženieme z hlavy. Len čo sme sa naobedovali, o pol tretej zahučala siréna na poplach. Stana uvarila kávu. Dragan vraví, že nejde do úkrytu. Ani nám sa nikomu nechce. Vonku sa leje. Kedy sa okúpem? O 14.40 naši ostreľovali lietadlá. Kávu sme vypili, Vilka umýva riad. Ja idem spať. Na NATO nôtu Majevická kasárnička Prenešťastná kasáreň Nemáš stania nemáš sníčka Šľahajú ťa noc i deň Celú noc ťa šľahajú Ani za mak ľútosti Nech si idú do hája Na kolomaž od zlosti Zobudil som sa o pol siedmej večer. Všetko vyumývané, orgovány na stole, Vilka kdesi vypadla a ja tu trčím neoholený. Varím si čaj a kávu, idem sa oholiť a osprchovať, ak to všetko stihnem pred novým poplachom. Počasie sa umúdrilo. Je teplejšie. Na TV Čierna Hora som si pozrel interview ruských novinárov s Milom Đukanovićom. Priamo obviňuje S. Miloševića z aktuálnej situácie. O NATO intervencii hovorí, že je to kardinálna chyba Západu. Dragan pri káve o deviatej večer vraví: „Popoludní, keď rachlo, vlastne zostrelili lietadlo v Nemanovciach.“ „Kde sú Nemanovce?“ „Tu, pri Rímskych Šiancoch.“„Prvýkrát počujem.“ Dragan tiež vraví: „Babka, čo v úkryte sedela oproti nám, v piatok umrela – 78-ročná. Mlčanlivá babka celkom sa odmlčala. Aspoň sa viac netrápi.

Clinton hovoril na summite 50. výročia NATO. Spomenul pol milióna utečencov v Macedónsku a Albánsku a prízvukoval humanitárnu pomoc NATO.

Humanitárna pomoc... Prečo nás na sídlisku bombardujú? Prečo už viac ako mesiac trávime noci v úkryte? Prečo sa bojíme o svoje životy? Prečo sa bojíme o to trochu našej chudoby? Prečo nami mykne, keď niekto zapojí vysávač? Prečo ma desí aj chladnička? Aj hukot motorky na ulici? Aj vytie psa? Aj vlastné zavýjanie v hlave? Aj, aj, aj, aj... Jaj! Poplach o 21.35 hodine. O jednej po polnoci sme Tomo, Dragan a ja šli k Tomovi na kávu a štamperlík. Tomo vyhlásil, že sa viac nevracia do úkrytu. Vraj si umyje nohy a líha. Len čo vypovedal: „Umyjem si nohy...“ – zarachotilo. Prvý si obliekol zvrchník, vypil horúcu kávu, otvoril dvere na byte a s Draganom čakajú na mňa. Vravím, že nemôžem piť horúcu kávu, popálim si jazyk. Museli čakať. Pri odchode do úkrytu sme si uťahovali z Tomu: „Človeče, nejdi s nami, vráť sa umyť si nohy a spať.“ Na našom vchode sme zočili moju a Stanu s Alijom, ale nepridali sa k nám. Výbuchy sa ozývali kdesi spoza Fruškej hory a od Žeželjovho mosta. Na strome pred úkrytom sa zjavila hojdačka. Pod vojakovou posteľou sa usalašila strakatá mačka. Už len zriedka chodia do úkrytu Bosa a Goca. Iba Ljilja s dcérou Tamarou sú stále zákazníčky. Bosa mi až k omrzeniu opakuje:

„Hádam v noci len nebudú...?“ „Hádam v noci budú!“ vravím ja. „Prečo tak hovoríš?“ vyčíta mi káravo. „Preto, aby jeden z nás dvoch mal pravdu.“ Domov som prišiel ráno o štvrtej. Je hluchá jasná noc. PONDELOK 26. apríla Zobudila ma Vilka pred deviatou. Je chladné sychravé ráno. (Ráno je pre nás od deviatej do jedenástej.) Nemilé prekvapenie: niet vody! Opytujem sa Vilky, či vie, čo sa deje. Nevie, ale vraj kdesi počula, že v priebehu dňa odstránia poruchu na vodovode. Je mi normálne zima, keď píšem tieto riadky. Zamračené, len-len že neprší. Správy z rádia o pol desiatej: Žeželjov most sa v noci zrútil do Dunaja. Pritom poškodil vodovodné potrubie povedľa neho dĺžky 10 metrov. Už ho opravujú, hotové bude zajtra. „Clinton súhlasí, že záležitosť vojvodinských Maďarov je záležitosť Severoatlantického paktu.“ (Vyhláška maďarského premiéra Viktora Orbána v prílohe Blic hit dnešného čísla denníka Blic.) Žeby to bolo predzvesťou územných hier? Čo iné... Maďari chcú Vojvodinu! Na Kopaoniku padá sneh. Popoludní lejaky s hrmavicou. Najvyššia denná teplota: 17 °C. Správy sa podchvíľou korigujú: Poškodili vodovod pri moste nie v dĺžke 10 metrov, ale niekoľko desiatok metrov. Opravené bude dnes, opravené bude zajtra. Neskoršie: Niet úradného vyhlásenia, kedy bude opravený vodovod. Nebešťania strigôni pozemšťanom, aká vina, posielate na tony smrtiaceho brizantína Brizantný: (franc.) tech. výbušný, prudko trhavý, trieštivý (Samo Šaling, Mária Šalingová, Ondrej Peter: Slovník cudzích slov, 1965, SNP Bratislava). Kdesi na Kosove pri ovciach zahynulo päť albánskych pastierikov. Deti.

23 /4702/ 4. 6. 2016

Moji starí rodičia Ja opíšem starých rodičov z maminej strany, lebo ich mám radšej ako z otcovej strany. Mám rád svojich starých rodičov, ale najradšej mám starého otca. Môj starý otec so mnou hráva futbal, učí ma hrať na gitare a hrávame rôzne hry spolu. Keď je pekné počasie, ja a môj starý otec chodievame na ihrisko. Moja stará mama pracuje v Dome kultúry, tak nemá veľa voľného času. Keď prídeme k nej, vždy nám upečie koláčiky a dáva nám peniaze, nech si niečo kúpime. Moji starí rodičia sú vždy tu pre mňa, keď ich potrebujem, preto ich mám tak veľmi rád a chcel by som, aby žili dlho. Braňo Fábry, 3. 2

Emil Macák, 4. 1, Padina

Moji starí rodičia Som rada, že sú moji starí rodičia ešte s nami. Že mi môžu pomáhať, tešiť ma... Raz, keď som bola malá, hrala som sa s mojou sestrou s hračkami. Starký povedal sestre, nech mi nedáva hračky, aby som si to nedala do úst. Ona sa chcela so mnou hrať, tak mi dala drobné hračky. Ako som sa hrala, začala som hrýzť hračku. Starký razom prišiel ku mne a začal ma búchať po chrbte, aby mi hračka vyšla z úst. Našťastie, hračka mi vyšla z úst. Aj teraz, keď som staršia, tiež mi pomáhajú. Keď sa pochválim, že som dostala pätorku v škole, dostanem dináriky na zmrzlinu. Ja som veľmi rada, že sú moji starí rodičia ešte živí a že som ich videla v živote, lebo niektoré deti nevideli ani jedných a ani druhých starých rodičov.

Viktor Mitnaver, 3. 2

Moji starí rodičia

O našich starých rodičoch Milí kamaráti, aj tentoraz sme zistili, že vaše perá nevysychajú a že si rozumiete aj s písmenkami, ale aj s farbičkami. Štvrtáci z padinskej ZŠ maršala Tita písali o svojich starých rodičoch. Tieto slohové práce skrášľujeme výtvarnými prácami tretiakov zo staropazovskej ZŠ hrdinu Janka Čmelíka.

Ja som moju starú mamu nikdy nevidela, lebo keď som sa narodila, už nebola živá. Mama mi porozprávala mnoho pekných vecí o nej. Keď som to počula, vypadla mi slza z oka, lebo by som chcela mať starú mamu. Mama mi tiež rozprávala, ako nás naša starká veľmi ľúbila. Dúfam, že by aj ona mňa teraz chcela vidieť. Dejana Vedejová, 4. 1, Padina

Marta Kotvášová, 4. 1, Padina

Moji starí rodičia Moji starí rodičia sa volajú Anna a Pavel a bývajú v Báčskom Petrovci. Obaja majú 66 rokov a zaoberajú sa poľnohospodárstvom, kde majú mnoho úžitku. Vždy, keď prídeme k nim, sa dobre pobavíme. Hrajú sa s nami spoločné hry, akými sú Uno, Človeče, nehnevaj sa... Robíme ručné práce a stará mama nám vždy pred spaním vyrozpráva nejakú rozprávku. V druhom dvore majú sliepky a veľkého psa Mazu. Radi chodíme do Petrovca, pretože vždy máme nové zážitky, keď tam odídeme. Iveta Gubečková, 3. 2

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Timea Širková, 4. 1, Padina • DETSKÝ KÚTIK • •

Obzory

Z obsahu Právo na život a reč

str. 2 – 3 Gnaoua World Music festival str. 4 – 5 3D alebo Dych digitálnej doby str. 8

Nový Sad 4. 6. 2016 Ročník XXXIII Číslo 5/383

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

DIVADLO MÝTUS O DIVADLE

Herci neprišli, Vaša milosť! Annamária Boldocká-Grbićová

eď nad 150. výročím divadelníctva v Petrovci, ako najstaršou autochtónnou formou umeleckého prejavu slovenského dolnozemského života, siahame po prípitkovom pohári, týmto tézovitým textom sa mi snáď ihneď na rovinu pýta odpovedať

dernou, experimentom, trendmi, glamourom, estradizáciou, otvorením sa v smere Srbsko – Slovensko – Európa, podmienečne povedané svet. I status profesionálneho mu priniesol ocenenia. Dnes, keď by malo mať produktívny plnohodnotný profesionálny život, živorí formálne. Neoblomne sa chamre ochotnícky korpus a rovnako tak i profesionálny, výsledky sú

ﬁlozoﬁ. Dokonca, múzy sa na Parnas vrátili ešte za čias renesančného Sachsovho Nemecka! Zostali po nich len veční zafúľaní učni múz. Po vojnách, rokoch devastovania hodnôt a spoločnosti a takmer systematickej nečinnosti s cibrením a vychovávaním hereckého potenciálu si obrazoborecky dovolíme povedať: tých učňov je čoraz menej, profesionáli si samospádom našli uchlebenie na Slovensku. Divadlo prichádza ku svojmu koncu. Žijeme divadelnou antidrámou a jej

novom hercovi, a systematicky sa nevytvára vodcovská rola, teda aspoň zatiaľ sa nevykľula... Nemá kto robiť ľudí lepšími do tejto plastovej doby! Kto zastane za pridané hodnoty, kto odkuká z naivity a vehemencie divadelných začiatkov?! Kto sa bude hlásiť za precítenie slova, katarzie, idey? Na každého raz príde Hamlet! Ktorému však ale príchod potulnej hereckej družiny oznámili: Herci prišli, Vaša milosť! V našom prípade mu, žiaľ, v roku štvors-

zacyklená inercia by nás prípadne zachránila. K divadlu sa všetci prihlasujeme, chceme ho mať, byť priam majiteľmi veľkolepej idey o divadle! Divadlu pristupujeme s láskou a perfídnosťou. Za tobôž kolektívnym cítením a prísahami k divadlu sa pričasto skrývajú predátorské sebaﬁrmácie a na povrch pričasto vyplávajú polohodnoty a nekritickosť... A systematicky sa nerobí na

tého výročia smrti Shakespeare, musíme oznámiť: Herci zatiaľ neprišli! To, či prídu, to budú riešiť divadelní estéti, tvorcovia, ľudia myšlienky, skôr takí, čo sa hneď a zaraz dokážu premeniť na ľudí činu! ○

Budova Slovenského vojvodinského divadla na otázku: Na čom je naše divadelníctvo v tejto chvíli? Pokúsim sa to urobiť reinterpretáciou téz odborníkov na naše špeciﬁká. Ak syntagmou dlhé hľadanie domova Dr. Ján Sirácky označil údel permanentného emancipačného zápasu Dolnozemcov, ak syntagmou dlhé hľadanie drámy Dr. Michal Babiak zasa označil zápas o kvalitatívny – vertikálny posun divadla, čo do formy, štýlu a umeleckej diferencovanosti, tak sa dnešný jeho stav dá pomenovať ako znovuhľadanie, alebo dokonca novodobým slovníkom povedané reštartovanie divadla. Naše divadlo počas svojich dejín malo svoje svetlé chvíle, totiž malo už svoj vrchol ako amatérske. Prešlo národno-obrodeneckou fázou, prešlo realizmom, mo-

však stále viac-menej trieštenia. Profesionalizmus si navyše stále hľadá identitu, umeleckú vyproﬁlovanosť a tých, ktorí divadlo činia divadlom: kmeňových hercov! A tým pádom aj: kmeňových divákov! Inercia a apatia drží ešte pokope divadelníctvo. Živorí si na vavrínoch, akosi virtuálne – formálne. Syndrómom mýtu o divadle. Je to skôr akýsi mýtus o hercovi. Ak herec sklame, oklamal režisér. Takúto situáciu okolo nášho divadelníctva si tak podporíme týmto častým citátom z barda Ľuboslava Majeru a povieme si o asi najvypuklejšej divadelnej frustrácii dnes, ktorú by sme konečne označili ako dlhé hľadanie herca. Je veľmi ťažké uvažovať ušľachtilo, keď človek myslí len na to, ako si zarobiť na chlieb – vravia

(Úryvok z textu, ktorý odznel na Medzinárodnej konferencii Divadelné múzy na Dolnej zemi v Nadlaku 19. 3. 2016)

DIVAD LO

4. 6. 2016 • 23 /4702/

Medzi tradičným a moderným Vladislava Fekete

ýročie 150 rokov divadla vo Vojvodine ponúka možnosť rekapitulácie činnosti slovenských vojvodinských divadelníkov, analýzu vývojových tendencií, kritický pohľad na jednotlivé etapy vo vývine divadelníctva, ako aj aktuálny tvorivý dialóg na regionálnej i

medzinárodnej úrovni. Pohľad dozadu nasmeruje pozornosť na výnimočnosť tejto udalosti, nakoľko uvedený dátum prvej premiéry (27. augusta 1866 v Báčskom Petrovci – inscenácia Starý vozka Petra III.) svedčí o kultúrnej vyspelosti našich predchodcov a o pevných základoch ich divadla a kultúry vo všeobecnosti, ktoré s malými prestávkami trvajú dodnes.

Sledovaním vývinu slovenského divadelníctva vo Vojvodine pozorujeme prakticky históriu Slovákov, ich spôsob uvažovania, kultúrnu, ale i spoločenskú vyspelosť, zápas o emancipáciu, ale i začlenenie sa do širších kultúrnych a spoločenských súradníc. Divadlo sa stáva indikátorom vývinu spoločnosti, dôležitým prvkom v recepcii sloven-

skej menšiny, významným balansom medzi tradíciou a inováciou. Len máloktorá menšina sa môže pochváliť takýmto výročím, a je preto mimoriadne dôležité venovať náležitú pozornosť jubileu a začleniť ho do kontextu nielen menšinových kultúrnych prúdov, ale aj srbskej a slovenskej verejnosti. ○

ZAČIATKY SLOVENSKÉHO DIVADELNÍCTVA V PETROVCI

Právo na život a reč Ján Čáni

Človek je nízky: keď reč matky nahá, pŕzni si ústa rečami svojho vraha; Človek je veľký, keď ho láska k rodu zdobí, svätí a doprovadí k hrobu. Neruš žitím rodu cnosti, veď si jích duch a kosť z kosti.1

24/II

uchovný rast Slová- skom programe. Kňazi dobre kov na Dolnej zemi vedeli kriesiť národ – divadsúvisí predovšet- lom. Ono dávalo netušené kým s tolerančným možnosti ľudu priblížiť propatentom z roku 1781, ktorým stredníctvom vizuálna a živej sa aj príslušníkom evanjelické- reči abstraktno. ho vierovyznania dovoľovalo zakladať si cirkevné zbory Dňa 27. augusta 1866 bolo a zriaďovať školstvo. Medzi tak usporiadané prvé pettunajšími slovenskými vzdelancami v prvých desaťročiach pobytu v južnom Rakúsko-Uhorsku okrem farárov a učiteľov vari ani nebolo ľudí iného povolania. Je potrebné zdôrazniť, že šlo o jednotlivcov, ktorí sa svojmu pôsobeniu snažili dať omnoho širšie zameranie. V ich výchovnej a pastoračnej práci sa prejavovali predovšetkým národnobuditeľské úsilia. Osvetou ľudu k slobode národa. Divadlo nebolo posledným bodom Hrobka Juraja Mrvu v takomto buditeľ-

rovské divadelné predstavenie Starý vozka Petra III. od Augusta Kotzebueho. Ciele takto koncipovanej divadelnej zábavy odohrávajúcej sa v dedinských krčmách, náš prvý Juraj Mrva uznávaný teatrológ Andrej Mráz formuO jednom z takýchto náluje takto: „Divadlom sme ochraňovali rodne uvedomelých kňazov svoje práva na život, dokazo- Jurajovi Mrvovi, autorovi krátvali sme oprávnenosť našej kych humoristických scénok reči. To bola jedna národ- uverejňovaných časopisecky, ná a sociálna funkcia nášho Ján Čajak píše: „Tešil sa každému národnédivadla v minulosti. Svojimi divadelnými snahami sme mu úspechu a zase s bôľom vlastne rebelovali. Keď všet- prenášal každú krivku a utrka slovenská národná práca penie, ktoré zasiahlo slovenv očiach vládneho režimu ský národ, čomu dával zrejmý bola hriechom a vlastizra- výraz v krátkych, no pritom dou, nuž hrešili sme a vlas- mnohomluvných poznámkach, tizradníčili i divadlom. Celá ktoré si zapisoval na okraj naša tvorba a všetky naše časopisov a kníh a tiež v Čersnahy v minulosti boli odbo- nokňažníku.“3 Mrvova najväčšia zásluha jom, negáciou a vzopretím sa tomu, čo z nášho národného väzí v tom, že prijal k sebe za telesa chcel spraviť maďarský kaplánov a tiež aj učiteľov len osvedčených národovcov, ktorí šovinizmus.“2

DI VADLO

HLAS ĽUDU • OBZORY potom spolu s ním upevňovali slovenské povedomie, a šírili aj osvetu. „Jedným z najcenejších prostriedkov šírenia národného povedomia a osvetového hnutia boly divadelné predstavenia, ktoré hrávaly 2 – 4 do roka. Utvorilo sa tu slušné divadelné družstvo, do ktorého patrily zo staršej už grupy: Štefan Labáth, Štefan Eichardt, Jozef Godra, Ľudmila Kvačalová, Etelka Kubány, Terézia Garay, Ján Slavka a iní. Riaditelia boli zadlho Ondrej Garay a Greisingerovci. Stalo sa, že nás aj žandári napadli a z toho potom bolo i dlho trvanlivé vyšetrovanie. Nuž nepáčil sa našim nepriateľom ten náš rezký život. Na divadlo do Petrovca chodievali valne hostia z okolitých obcí a tiež aj zo Sriemu a Banátu. Videli sme často v krúžku našom aj zv. už Vladimíra Hurbana, staropazovského farára. Tu sa okriali, poshovárali, takže divadlá v Petrovci stali sa v pravom slova smysle národnými slávnosťami vojvoďanských a sriemskych Slovákov.“4 V tomto kontexte zdôraznime i to, že Jozef Hollý začal písať drámy práve počas svojho krátkeho pôsobenia v Petrovci (1901 – 1902) ako jeden z kaplánov Juraja Mrvu. Z kaplánov Juraja Mrvu v osvetovej práci v Petrovci vyznamenal sa predovšetkým Félix Kutlík, získajúci základy divadla ešte počas štúdií. Odovzdanosť k divadlu Félix Kutlík prejavuje usporiadaním inscenácie vlastnej predlohy. Totiž 14. apríla 1872 bola v Petrovci premiéra Strateného syna Félixa Kutlíka, ktorý hru sám aj režíroval.

nadviazané, došly k ďalšiemu prejavu v divadelnom predstavení, ktoré vtedy bolo asi v Petrovci novosťou. Pán kaplán, riaditeľ, ukázal sa hneď aj dramaturgom; mali predstaviť jeho do Petrovca už hotový donesený kus Stratený syn, úlohy sa rozdelili, próby sa začali, vec sa stretla so záujmom. Hrdinka bola slečna Ľudmila, sestra učiteľa Lehotského, ináč pána kaplánova domáca slečna (Lehocký mal za ženu sestru farára Juraja Mrvu), všeobecne uznávaná krásavica; ja s jedným spolužiakom sme tiež hrali, boli sme mendíci učiteľa, ktorého úlohu mal, čo rečník dobrému chýru sa tešiaci, kováč Samo Čáni, muž ináč nadaný. Ja som predstavenie nevidel, ale počul znamenia súhlasu; moja úloha bola len zaspievať s tovaryšom Hej Slováci. O niekoľko dní mi priniesol direktor divadla, p. Kaplán honorár vo forme cvancigu, na dôkaz toho, že sa divadlo vyplatilo. Všetko spomínané znamenalo pojem všeobecnej duševnej, menovite však slovenskej veci v Petrovci.“5 Kutlíkovci

1 Čelovský, Samuel: Mladosť Félixa Kutlíka. Obzor : Nový Sad 1982, s. 175. 2 Mráz, Andrej: Pohľady na slovenskú drámu. Slovenský spisovateľ: Bratislava 1975, s. 178. 3 Čajak, Ján: Storočná pamiatka narodenia Juraja Mrvu. In: Náš život č. 2, Matica slovenská v Juhoslávii : Báčsky Petrovec

Toľko z rozjímania na tému Pátos národných prísah… ○ 1936, s. 84. 4 Čajak, Ján: Storočná pamiatka narodenia Juraja Mrvu. In: Náš život č. 2, Matica slovenská v Juhoslávii : Báčsky Petrovec 1936, s. 135 – 136. 5 Dr. Kvačala, Ján: Rozpomienka na Félixa Kutlíka. In: Cirkevné listy z roku 1932, s. 78.

25/III

Dr. Ján Kvačala, slovenský pedagóg, osvetový pracovník, zakladateľ komeniológie, cirkevný historik, evanjelický kňaz, v súvislosti s Kutlíkom píše: „Styky medzi duchovným vodcom a ľudom tak zdarne

Ján Čajak a Juraj Mrva v skupine intelektuálov

H UD B A

4. 6. 2016 • 23 /4702/

GNAWA WORLD MUSIC FESTIVAL, ESSAOUIRA, MAROKO 12. – 15. MÁJA 2016

Ľudová tradícia mysticizmu Vladimír Lenhart

kokoľvek si priemerný milovník world hudby z iného kontinentu predstavuje festival tohto druhu v Afrike, jeho

26/IV

Abdulmajid Addabachi

táto hudba sa rapídne rozvíja, keďže núka možnosti difúzie, ktoré sú v ostatných hudobných žánroch už dávno vyčerpané. V afrických štátoch world music je v samých koreňoch (roots music), čiže tam, skadiaľ vlastne aj pochádza, a okrem najpopulárnejších žánrov, akým sú Mali Blues, ktorý má pôvod v štáte Mali alebo Afrobeat a Afrofunk z Nigérie, čoraz viac sa hovorí aj o Gnawa Music pochádzajucej z Maroka a subsaharskej časti Afriky.

predstava nebude mať až tak GNAWA nablízko s realitou, ak tam ide Gnawa (alebo po francúzsky: po prvýkrát. Neprekvapuje, že Gnaoua) má dva významy. Prvý aj africkí hudobní organizátori z nich označuje staroveký národ, akceptovali výraz „world music“, ktorý do Maroka bol privedený z keďže tento hudobný žáner vznikol promóciou práve africkej hudby na európskom a americkom kontinente. Pripomeňme, že world music je ľudová autentická hudba, ktorá môže pochádzať zo všetkých krajín sveta a podľa niektorých teórií Príslušníci etnickej skupiny Berberi svojou univerzálz mesta Merzouga v Sahare predávajú nou štruktúrou výrobky, ktoré ručne vypracovali ženy dokáže komuniz rôznych podskupín tohto národa – kovať s hociktov Maroku žije viac ako 13 000 Berberov rou časťou sveta. a od roku 2011 berberský jazyk je znovu Srbsko sa v tejto v úradnom používaní v tejto krajine kategórii už dávno osvedčilo vďaka niektorým známym hudobným územia subsaharskej Afriky v 16. „ambasádorom“ a niektorým storočí zo strany moslimského festivalom, ktoré tradične orga- národa s cieľom otroctva. Druhý nizuje. Vo vyvinutejších krajinách význam majú liečivé rituálne

obrady a hudobný a tanečný štýl, ktorý si tento potláčaný národ vytvoril. Miešaním tradície mystického islamu známej ako Suﬁ a afrického šamanizmu vznikla Gnawa, akú dnes poznáme. Z hudobnej strany Gnawu je ťažko opísať porovnávaním s niečím známym. Ide o spojenie akustickej repetitívnej transovej hudby a dervišského tanca ľudového orchestra, ktorý spravidla pozostáva z deviatich členov. Vedúci orchestra sa volá maalem

Gimbri, ktoré vyrába Abdulmajid Addabachi

a hrá na strunovom hudobnom nástroji gimbri, čiže niečom, čo sa podobá našej akustickej basgitare. Ostatní ôsmi členovia spievajú v chóre, tancujú a hrajú na bicom nástroji pomenovanom krakeb, ktorý pripomína kastanety vyrobené z ocele. Piesne sú v arabskom jazyku, ktorý je v Maroku v tradičnom, a od roku 1956 (nezávislosť od Francúzska) aj v úradnom použití. Náš spolubesedník bol Abdulmajid Addabachi (1969) z mesta Essaouira, stolár, kožiar a výrobca hudobného nástroja gimbri. Je aj hudobníkom, ale nikdy nemal ambíciu byť maalem. Vysvetlil nám, že sa gimbri vyrába z dreva podobne ako malý čln, naň sa

naťahuje koža z ťavy a struny sa zhotovujú z kozacích čriev. „Pochádzam z remeselníckej rodiny, otec mi bol knihár, sochár a stolár“, hovorí Abdulmajid. „Nevyrábal hudobné nástroje, ale sa kamarátil s jedným maalemom z Essaouire a ja som sa na ten spôsob prvýkrát stretol s Gnawa hudbou. Neskoršie sme sa presťahovali do Casablancy, ale ja som sa predsa vrátil do Essaouire a pokračujem v rodinnom remesle. Najprv som gimbri začal iba vyrábať a pred asi desiatimi rokmi som zistil, že viem aj hrať. Zatiaľ som ich vyrobil asi dvadsať kusov a zopár z nich dobre slúžia niektorým známym maalemom.“ Pre Abdulmajida Gnawa predovšetkým znamená duchovnú hudbu a duchovný zážitok: „Duchovný neznamená nutne aj náboženský, lebo sa duchovnosť dá dožiť aj mimo náboženstva. Texty piesní majú mnoho spoločného s náboženskou tematikou, lebo témy mravnosti, zdieľania a bratstva sú univerzálne v každej kultúre a o tom spievajú aj umelci Gnawy.“ ESSAOUIRA Mesto Essaouira, kde organizujú festival hudby Gnawa, sa nachádza na atlantickom pobreží Maroka, ktoré kedysi ľudia považovali za koniec sveta. Pod menom Mogador je známe od 16. storočia, keď si ho pod svoju kontrolu získali Portugalci. Arabi sa rozhodli v tomto meste vystavať najväčší prístav a Mogador sa stal obchodnou križovatkou, z ktorej sa najviac vyvážalo zlato, soľ, slonovina a otroci. Staré mesto zvané Medina začalo vznikať v 18. storočí, keď si sultán najal francúzskeho architekta a ten vo svojej práci zmiešal tradičné marocké prvky

HU DB A

HLAS ĽUDU • OBZORY so západoeurópskou architektúrou. Francúzi si mesto podmanili v roku 1893, premenovali ho v Essaouira a pod ich vládou bolo (ako aj ostatok Maroka) do roku 1956. Dnes je Essaouira jedno z modernejších miest Maroka a počíta asi 70 000 obyvateľov. Ľudia sa rozprávajú tak po francúzsky, ako aj po arabsky a hlavne sa zaoberajú rybolovom a obchodníctvom.

Pouličný hudobník zo Sahary v Essaouire

Mesto radi navštevujú turisti, zvlášť surferi a milovníci hudby. Počas festivalu mestom prejde až sedemkrát viac ľudí než je obyvateľov a nie sú zriedkaví

ler, tiež DJ-ovia, ktorí mixujú súčasnú hudbu world music, a iní. Festival sa od začiatku zakladá za jednoduché hodnoty

Pharoah Sanders alebo Peter Brötzmann. Okrem toho témou tohtoročného festivalu bola fúzia džezu a hudby Gnawa, a tak sme mali príležitosť vidieť koncerty amerických skupín Jeff Ballard Trio, Jamaalaldeen Tacuma Baba’s Oud, Randy Weston a Christian Scott, ktoré vystupovali spolu s domácimi skupinami. Počas Fusion: Jamaaladeen Tacuma a Maalem štyroch dní na Hassan Boussou festivale boli slobody, prívetivosti, bratstva usporiadané až štyri javiská a jednoty a počas 19 rokov sa vnútri mediny a jeden beach mu podarilo oživiť spomienky stage pre mladšie obecena dedičstvo kultúry Gnawa stvo, ktoré sa veselo bavilo vnútri múrov mediny mesta Essaouira. Festival sa dostal aj pod protektorát kráľa Muhammada VI., ktorý v Maroku nie je iba reprezentatívna osoba. Tohtoročný festival bol predovšetkým venovaný jednému zo svetovo najznámejších maalemov, ktorý usnul začiatkom tohto roka – Maalem Mahmoud Guinea. Pochádzal z mesta Essaouira a hral na takmer

mená na festivale boli predsa domáci Maalem El Kasri a Hassan Hakmoun. Tento druhý je pôvodom z marockého mesta Marrákeš a žije v USA. Hudbou Gnawa sa začal zaoberať keď mal iba štyri roky, maalemom sa stal, keď mal štrnásť, a bol jedným z prvých hudobníkov tohto žánru, Gnawu kombinoval s prvkami iných žánrov tak, že spolupracoval so známymi hudobníkmi, ako sú Don Cherry, Adam Rudolph a Peter Gabriel. So svojou skupinou Zahar vystúpil na festivale Woodstock a svetu dal vedieť, čo je to Gnawa z Maroka. Dnes v New Yorku so svojou štrnásťčlennou medzinárodnou kapelou hrá niečo, čo by sa mohlo porovnať s témou festivalu – ide totiž o splynutie džezu a Gnawy.

Maalem Hamid El Kasiri

na koncertoch zahraničných súčasnejších atrakcií world music, ako sú N3rdistan z Francúzska, Blitz the Ambassador z USA (pôvodom z Ghany), Songhoy Blues z Mali, Las Migas zo Španielska, ale aj mladší domáci hudobníci, ktorí pestujú tradičnú Gnawu. Najväčšie

Hassan Hakmoun

tak obchodníci zo Sahary, ako aj turisti z iných kontinentov.

Dobrá nálada počas festivalu na uliciach mesta Essaouira

○

27/V

FESTIVAL Gnawa World Music Festival v Essaouire usporadúvajú od roku 1998. Koncipovaný bol výlučne ako festival, ktorý pestuje tento druh hudby a organizátori sa sústredili na hudobníkov z Maroka a okolitých štátov. Časom sa na festivale začali zúčastňovať aj afro-americkí džezoví hudobníci, ako sú Wayne Shorter, Hamid Drake, Maceo Parker a Marcus Mil-

každom vydaní Gnawa festivalu, ale bol aj jedným zo zriedkavých hudobníkov tohto žánru, ktorý často vystupoval aj v zahraničí a platne nahrával aj so svetovo známymi osobnosťami zo sveta džezovej, elektro alebo experimentálnej hudby, ako sú Bill Laswell,

Celá Essaouira je počas týchto štyroch dní v znamení festivalu. Sledujú ho všetky vekové skupiny – mládež, rodiny s deťmi a staršie a seriózne obecenstvo, tiež milovníci hudby z mnohých krajín sveta. Zdá sa, že aj tínedžeri radšej počúvajú Gnawu než populárnu hudbu (ktorá nechýba ani v Maroku) a niektoré piesne poznajú naspamäť. Predsa Essaouira má aj svoj obyčajný život, ktorý si práve žiada osobitné skúmanie mimo festivalu. Akokoľvek, niečo, čo nám odchýli dvere na festivale trochu viac než obvykle, ale čo predsa zostáva stále rovnaké, je to podstatné – Gnawa.

PUB LIK ÁC IE

4. 6. 2016 • 23 /4702/

Tradičný odev Aradáčanov (Miriam Gažová, Ivan Bagľaš: Tradičný ľudový odev v Aradáči. Aradáč : Kultúrne centrum, 2015) Vladimír Valentík

nižnica našej národopisnej literatúry nie je bohatá, a preto každý ojedinelý počin k jej narastaniu je vzácny a vítaný. Z iniciatívy mladého, ale skúseného folklórneho nadšenca Mgr. Ivana Bagľaša, PhD. (1986), a vo vydaní Kultúrneho centra v Aradáči vlani na sklonku roka pribudla do našej slovenskej vojvodinskej knižnice ďalšia vzácna kniha jednoznačne zachovávajúca pred zabudnutím jeden zo základných prvkov a tradičných rozpoznávajúcich znakov našej národnostnej príslušnosti – ľudový odev. Ivan Bagľaš ju napísal spolu s Mgr. Miriam Gažovou (1975), etnologičkou zo Zvolena, ktorá je od roku 1993 členkou Národopisného odboru Matice slovenskej v Martine. Zámer ich práce bol zmapovať tradičný ľudový odev v najstaršej slovenskej dedine v Banáte – Aradáči. Aradáču – prostrediu, v ktorom žili a tvorili Leopold Branislav Abaﬁ, naša prvá poetka Jarmila Járošiová, rodisku nášho jediného akademika Jána Kmeťa – venovaný je už slušný počet kníh zaoberajúcich sa jeho minulosťou a súčasnosťou. Touto najnovšou knihou zaoberajúcou sa

ľudovým odevom v Aradáči zaplnená je medzera v poznaní o tejto aradáčskej svojráznosti. Všetci poznáme jedinečné ženské čepce, ktoré nemajú v tradícii iných slovenských prostredí vo Vojvodine obmenu. S týmto naším poznaním sa zhodujú aj odborníci. Bývalá pracovníčka Múzea Vojvodiny Mila Bosićová, ktorá napísala prvú rozsiahlu knihu o ľudových krojoch vojvodinských Slovákov, ešte na sklonku osemdesiatych rokov 20. storočia konštatovala, že tradičný ľudový odev v Aradáči tvorí osobitný variant ľudového šatenia medzi Slovákmi v Banáte. Dominantný variant je tradičný odev v Kovačici, Padine, ale s menšími obmenami aj vo Vojlovici, Jánošíku, Bielom Blate a Hajdušici. Po uvedenej knihe Bosićovej (Narodna nošnja Slovaka u Vojvodini) vyšla aj jej osobitná kniha venovaná tradičnému ľudovému odevu v Kovačici. Predovšetkým vďaka snahe Ivana Bagľaša, terénnemu výskumu, ktorý realizoval a

ktorý vynikajúce koordinovala Anna Bagľašová, a vďaka početným informátorkám, roku 2015 sme dostali aj knihu zaoberajúcu sa tým druhým jedinečným variantom tradičného ľudového šatenia Slovákov v Banáte – v Aradáči. Keď ide o iné slovenské prostredia v Báčke a v Srieme, žiadne nemá knižne, monograficky spracovanú túto zanikajúcu oblasť tradičnej ľudovej kultúry. O to je tento ojedinelý počin vzácnejší. Kniha Tradičný ľudový odev v Aradáči je šitá v tvrdej väzbe, plnofarebne vytlačená na kvalitnom kriedovom papieri a obsahuje 108 strán. Vydanie posúdila pracovníčka Múzea Vojvodiny Mgr. Anna Séčová-Pintírová. Kniha obsahuje početné fotografie (aj celostranové), ktoré názorne približujú spracovanú tému od konca 19. storočia až po súčasnosť. Okrem teda početných fotografií zo súčasnosti, kniha obsahuje aj početné fotografie z minulosti, najmä z Archívu Múzea Vojvodiny.

Po vstupnom texte približujúcom nám v základných črtách minulosť a súčasnosť Aradáča, autori sa začínajú zaoberať najmä tradičnými materiálmi na vypracovanie odevu aradáčskych Slovákov (plátno, vlna, kožušiny), a potom nasleduje rozsiahla stať venovaná ženskému odevu. Tu sa tiež rozoberajú materiály na zhotovenie, ale najmä starší a novší variant odevu, letný a zimný odev žien, všedný a sviatočný odev a osobitná pozornosť je venovaná odevu a výbave nevesty, ako aj chýrečným aradáčskym čepcom. V osobitných statiach sa kniha zaoberá aj mužským a detským odevom. Ivan Bagľaš úvodom hovoriac o početných dôvodoch pre vznik tejto knihy, ako najdôležitejší uvádza: „Nezabudnúť kto sme (boli).“ Áno, bez tohto poznania je ťažko zachovať svoju totožnosť a na vlastných (nie cudzích) základoch budovať svoju budúcnosť. Nové podmienky života, najnovší konzumný charakter zmyslu našej existencie a neúprosná globalizácia, ktorá pohlcuje všetky druhy osobitosti, sú našou skutočnosťou. Ťažko im môžeme vzdorovať. To však neznamená, že máme zabudnúť na svojráznosť našich tradícií. Kniha, o ktorej hovoríme, významným spôsobom prispieva k zachovaniu našej svojskosti, a preto si bezpochyby zaslúži našu pozornosť. ○

Svadobné vinše – ľudové skvosty (Jarmila Gerbocová: Svadobné vinše Slovákov na Dolnej zemi. Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum, 2015) Anna Horvátová

28/VI

ohatstvo jedného národného spoločenstva sa odzrkadľuje aj v ľudovej tradícii. Z bohatstva ľudovej tradície pramenia, či sa rozvíjajú aj národné kultúrne hodnoty. Ľudová kultúra, tiež ľudová slovesnosť, resp. folklór sú nadčasové hodnoty. A také ľudové hodnoty – slovesnosť, kultúra a tradícia sú príznačné aj pre svadby. Svadba má svoje čaro, so všetkými zvykmi, obyčajami a inými tesne súvisiacimi a nevyhnutnými zložkami. Na zhrnutie svadobných vinšov dolnozemských Slovákov sa podujala pracovníčka, kurátorka bratislavského Historického múzea Jarmila Gerbocová, ktorá vinše zozbierala (za pomoci početných informátorov) a na vydanie pripravila, výsledkom čoho je kniha Svadobné vinše Slovákov na Dolnej zemi, o vydanie ktorej sa postaralo petrovské Slovenské vydavateľské centrum. Oprášiac niektoré zabudnuté vinše zachovala ich pred zabudnutím, zanechajúc tak kus ľudovej tradície aj potomkom.

Z recenzie Pavla Rozkoša sa dozvedáme niečo aj o nás: „Možno pri tejto príležitosti konštatovať, že svadobné vinše dolnozemských Slovákov nosia všeobecný južno-stredoslovenský jazykový ráz, pretože súčasní nositelia týchto umeleckých hodnôt pochádzajú pôvodne z historických oblastí stredného Slovenska, a keď sa od polovice 18. storočia a v priebehu celého 19. storočia kolonizovali na Dolnú zem, ale aj počas 20. storočia v rámci sekundárnej, terciárnej a vnútornej kolonizácie, pohybovali sa viac-menej len medzi sebou, nosili si všetky tieto kultúrne hodnoty so sebou a tam na Dolniakoch si ich prispôsobovali a rozvíjali v nových životných podmienkach.“ Z jazykovej stránky sa o svadobných vinšoch takto zmieňuje: „Čo sa

týka jazyka zozbieraných svadobných vinšov, všeobecne možno konštatovať, že ony nosia silný archaický charakter. Z hľadiska formy, ony sú silno ovplyvnené cirkevnou biblickou češtinou. Tento jav sa vysvetľuje najmä tým, že v drvivej väčšine nositelia týchto kultúrnych hodnôt sú evanjelického a. v. vierovyznania, po dolnozemsky povedané – sú to luteráni, a dlhé roky v ich kostoloch sa kázalo v tejto reči a spievali sa podľa Tranoscia náboženské piesne tiež v tom jazyku a na dôvažok napísané v švabachu.“ Spomenúť treba i fakt, že pri zaznamenávaní svadobných vinšov autorka zámerne použila zjednodušený fonetický prepis, čo je vzhľadom na oblasť výskumu i vítané, ale z druhej strany sa jednoducho nanucovala potreba po dôkladnejšej jazykovej korektúre v úvodnej

a záverečnej časti knihy. Ale aj tak predsa je potešujúci fakt, že za tých vyše dvestopäťdesiat – tristo rokov od kolonizovania južných Stredoslovákov na Dolnú zem, ktorí dnes žijú v rozličných štátoch, teda v Maďarsku, Rumunsku, Chorvátsku a Srbsku, sa všelijaké predsvadobné a svadobné obyčaje zachovali v takej podobe, ako ich zachytila, zozbierala a na vydanie pripravila Gerbocová. Správne to vystihol Rozkoš: „Lebo možno aj touto cestou, v akej-takej ucelenej podobe sa tieto kultúrne klenoty dolnozemských Slovákov dostanú do povedomia odborníkov, ako aj milovníkov tradičného slovenského ľudového umenia a budú chránené pred úplným a nenávratným zabudnutím.“ Obrázková príloha je tiež cenným svedectvom doby, v ktorej vznikali vinše, ktoré sa prenášali z kolena na koleno. Akokoľvek, ale zostavovateľke treba byť povďačný za takúto mravčiu prácu, ktorou zviditeľnila ľudovú slovesnosť širšiemu kruhu percipientov. ○

KNI HY

HLAS ĽUDU • OBZORY

Prehľad našej kritiky (Adam Svetlík: Premeny literárnej kritiky vojvodinských Slovákov. Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum, 2015) Janko Takáč

kontexte umenia kritika je dôkladná analýza diela, v ktorej sa snažíme vynájsť všetky jeho hodnoty a poukázať na jeho badateľné slabé stránky. Ako taká, kritika umenia je celkom neoddeliteľná od umeleckej tvorby. A platí aj opačne – každá tvorba si žiada aj kritiku, zmienenie sa odbornej verejnosti o hodnote diela. Početné sú dôvody, prečo nie je ľahko byť kritikom. Kritika literárna, divadelná, výtvarná, ﬁlmová alebo hudobná môže byť konštruktívnym činiteľom (prispieť k obohateniu samého diela a budúcej tvorby autora) a môže byť aj príliš deštruktívna (uraziť, silne rozrušiť autora). Keď ide o naše malé enklávové vojvodinské slovenské prostredia, byť kritikom je o to ťažšie, lebo autori a kritici sú časťou neveľkej spoločnosti a samým tým sú často v priamom, bezprostrednom kontakte. Autor týchto riadkov aj sám mal príležitosť pokaziť si priateľstvá preto, lebo sa o tvorbe svojich známych zmienil negatívne… Vo svojej najnovšej knihe Premeny literárnej kritiky vojvodinských Slovákov Dr. Adam Svetlík zostavil dôkladný prehľad dejín kritického čítania literatúry Slovákov vo Vojvodine – od jej začiatkov koncom 19. storočia, cez jej oživovanie v 50. a 60. rokoch 20. storočia, cez jej rozmach v 70. a 80. rokoch, až po jej súčasnú stagnáciu. Ide o nie

veľmi dlhý časový úsek, ale v ňom sú, podľa Svetlíka, predsa viditeľné dve výrazné obdobia kritického čítania literatúry Slovákov vo Vojvodine. Prvé je obdobie tradicionalistickej a romantizujúco-folklorizujúcej koncepcie literatúry, ktoré charakterizujú biograﬁzmus, sociologizmus a ideologizácia (predstaviteľmi tejto koncepcie boli Samuel Fekete a Ján Kmeť) a druhé je obdobie zamerané na fenomenológiu, štrukturalizmus a semiotiku (autori Víťazoslav Hronec a Michal Harpáň). Ako o prvom literárnom kritikovi, Svetlík píše o Jozefovi Maliakovi (1854 – 1945), ktorý v 80. rokoch 19. storočia písal pozitivistickým a vecným štýlom o Sládkovičovej a Hviezdoslavovej tvorbe. Po ňom nasledoval Ján Čajak st. (1863 – 1944), ktorý pre Letopis Matice srbskej zostavil text Prehľad súčasnej slovenskej literatúry. Medzi začiatky kritického čítania literatúry patria aj ďalšie časopisecky uverejňované texty autorov, ako sú Andrej Sirácky (1900 – 1988), Ján Čajak ml. (1897 – 1982) a Michal Topoľský (1906 – 1991). Za najvýznamnejšieho literárneho kritika v tomto období Svetlík označil Adreja Mráza (1904 – 1964), ktorý sa snažil byť dôsledný a nekompromisný, prísny a kritický voči tvorbe vojvodinských Slovákov (najmä sa zaoberal tvorbou Vladimíra Hurbana Vladimírova, Jána Čajaka, Miroslava Kriváka a Jána Kmeťa). Za obdobie oživovania kritického čítania literatúry vojvodinských

Slovákov Svetlík viaže moment zrodenia sa literárneho časopisu Nový život (1949) a objavenie sa prvých akademických literárnych kritikov. Boli to na vedecký a objektívny výskum literatúry zameraný Michal Filip (1915 – 1989) a impresionisticko-esejisticky zameraný

a niekedy aj ideológiou zaťažený Ján Kmeť (1927 – 2003). Pozornosť je venovaná aj literárnokritickej tvorbe básnika Michala Babinku (1927 – 1974) a jazykovedkyne Márie Myjavcovej (1934). Najdôležitejšia etapa je predsa obdobie rozmachu kritického čítania literatúry Slovákov vo Vojvodine, v ktorom sú kľúčoví autori Michal Harpáň (1944) a Víťazoslav Hronec (1944). Ide o autorov, ktorí boli orientovaní na srbský, resp. juhoslovanský literárny kontext a obaja boli napojení na srbskú lite-

rárnokritickú tradíciu. Okrem toho, obaja začali kriticky písať v období celkového vzrastu slovenskej vojvodinskej beletristickej tvorby a v čase sústavnejšieho sprístupňovania literárnej tvorby autorov zo Slovenska. Pre toto obdobie je príznačné aj smerovanie k pluralizácii a odpútaniu sa literatúry od ideologickej kontroly, čo umožnilo polemiku medzi zástupcami tradicionalistickej a modernistickej koncepcie literatúry, najmä v časopisoch Nový život a Hlas ľudu. Do tohto obdobia Svetlík zaraďuje aj Samuela Čemana (1930 – 2013), Samuela Boldockého (1943 – 2015), Vieru Benkovú (1939), Jozefa Valihoru (1946), Miroslava Dudka (1952), Miroslava Demáka (1948), Michala Ďugu (1951), Paľa Bohuša (1921 – 1997), Juraja Tušiaka (1935 – 1986) a Pavla Mučajiho (1929 – 2014). Obdobie stagnácie sa začalo v 90. rokoch 20. storočia, keď vojny, rozpad socialistického juhoslovanského štátu, spoločenská a ekonomická kríza zapríčinili veľké ťažkosti vo fungovaní literárneho života vojvodinských Slovákov. Na toto obdobie Svetlík viaže autorov, ako sú Jarmila Hodoličová (1952), ktorá sa venovala kritike literatúry pre deti, tiež Michal Babiak (1961), Zuzana Čížiková (1971) a Marína Šimáková Speváková (1978). Všetci títo autori sú zároveň aj univerzitní profesori, čo dosť hovorí o kvalitatívne vysokom stupni, na ktorý sa vo svojom rozvoji dostala literárna kritika vojvodinských Slovákov. ○

KOM I KS

NOVÉ ČÍSLO ČASOPISU AARGH!

Z Česka do Bulharska Stevan Lenhart

a jeho dejiny sa vlastne v mnohých súvislostiach podobajú na dejiny komiksu v niekdajšej Juhoslávii (protokomiksy v satirických časopisoch, povojnové zneužitie komiksu s cieľom ideologickej propagandy, vrchol produkcie v 70. a 80. rokoch, alternatívna scéna). Prezentované sú tiež práce niekoľkých bulharských autorov (Vladimir Konovalov, bratia Penko a Sotir Gelevovci, Boris Pramatarov, Diana Naneva). Časopis Aargh! vychádza od roku 2000, redakcia sa nachádza v Brne a redaktormi sú Tomáš Prokůpek a Tomáš Kučerov-

29/VII

o veľkom pustom dome, ktorý kedysi patril jej dedovi, mladá dievka sa cez prázdniny stretáva s duchmi psychicky chorých pacientov. Ten dom bol vlastne kedysi dávno upravený v súkromné sanatórium na experimentálnu liečbu, pričom doktori skúšali rôzne kontroverzné metódy, pacientom zapríčiňovali bolesti a dokonca zhoršovali ich zdravotný stav. Hrdinke komiksu tie postavy a veci z minulosti nedajú pokoja a musí s nimi zúčtovať, pričom sa po celom dome rozširujú divné

korene (možno ich pochopiť ako určitú metaforu rodinnej kliatby)… Ide o príbeh 60-stranovej epizódy Páteř domu autorky Lenky Šimečkovej, ktorá otvára aktuálne číslo 15 českého komiksového almanachu Aargh!. V interview so Šimečkovou možno čítať o vývine, technike a záujmoch tejto kresliarky a v ďalších príspevkoch sa hovorí o tvorbe ešte dvoch českých autorov – Jiřího Srba (1919 – 1980) a Jiřího Grusa (1978). Z českého prechádzame na bulharský komiks, ktorý je vlastne témou tohto čísla časopisu Aargh!. Dozvedáme sa, že deviate umenie v Bulharsku má dlhú tradíciu

ský. Viac informácií na webovej stránke vydavateľa: www.analphabetbooks.com. ○

VÝSTAV Y

4. 6. 2016 • 23 /4702/

PRÁCE NATAŠE TEOFILOVIĆOVEJ V MÚZEU SÚČASNÉHO UMENIA VOJVODINY V NOVOM SADE

3D alebo Dych digitálnej doby Oto Filip

ej diela možno chápať ako radikálne odklonenie od ochablosti a šablónovosti, inertnosti a konzervatívnosti prostredia, ako ruku podanú zajtrajšku, hľadajúcu a skúmajúcu to moderné, inovatívne a nové. Pritom nad všetkým zostáva visieť i dojem, že umelkynine umelecké výskumy a experimenty jasne prezrádzajú bezmocnosť a osamotenosť jednotlivca v hedonistickom svete, stále viac izolovaného človeka v dave, stav, ktorý budhistický ﬁlozof a básnik Alan Watts (1915 – 1973) pomenoval ako ego zapuzdrené v pokožke.

30/VIII

Súhra farieb

Vedomá si už dávno toho, že si súčasnosť hľadá odvážnych ľudí, a že odvážnych ľudí však veľa niet, Nataša Teoﬁlovićová (1968) sa už dlhšie postavuje hlavou proti múrom nepochopenia, v svojráznom pästiarskom zápase na neurčitý počet kôl. Jej základnou doménou je nové mediálne a počítačové umenie skúmajúce zjavy a identitu ženského a zmyselného vo virtuálnom priestore. Kdesi na začiatku jej umeleckej dráhy bolo novokonceptuálne umenie včasných deväťdesiatych rokov, prestupujúce po čase do digitálneho umenia tejto doby, spájajúceho umenie, vedu a technológiu. Celkový opus natoľko hlboko spätý so vzťahom intímneho a verejného, že umelkyňa aj vlastný život stotožnila a zabudovala do svojho ume-

Nataša Teoﬁlovićová (Snímka: Fotomedeja)

v Belehrade, vystavuje vyše dvoch desaťročí, odkedy si na svoje tvorivé konto zaradila pätnásť samostatných a účasť v približne stodvadsať kolektívnych výstavách. Vystavovala a ceny získavala nielen na Pančevských októbrových salónoch, ale aj vo Švajčiarsku, v Rakúsku, Japonsku, Číne, Južnej Kórei... Podľa záujmov a záberu tvorby je autorkou viacvrstvovou, presnejšie mnohorakou. Diplom z architektúry získala na Architektonickej fakulte Univerzity

leckého konceptu, presúvajúc ho z najtajomnejších komnát intimity na povrch. Badať to z jej početných performancií, inštalácií, 2 a 3D animácií, videoinštalácií, digitálnych prác, fotograﬁí... Kustódka Svetlana Mladenovová vyzdvihuje, že sú všetky tváre pohybujúce sa a žijúce v Natašiných priestoroch prázdna koncipované a šité podľa modelu jej vlastného tela a podobizne, jej charakteristických pohybov Asymetria na veľkom a permanentných ﬁlmovom plátne skutkov, čo spätosť umelkyne s nimi robí silnejšou v Belehrade ako najlepšia štua úprimnejšou. Ako autorka, Nataša, ktorá je dentka generácie, kde obhájidnes mimoriadnou profesorkou la aj magisterskú prácu v roku na Fakulte pre médiá a komu- 2007. Oveľa podstatnejšie je nikáciu Univerzity Singidunum však to, že v roku 2010 obhá-

Pútač májovej výstavy

Bytosť budúcnosti

jila prvú doktorandskú prácu v Srbsku z oblasti digitálneho umenia na Interdisciplinárnych štúdiách Univerzity umení v Belehrade. Alebo skutočnosť, že je autorkou prvej knihy u nás zaoberajúcej sa teóriou a praxou 3D charakterovej animácie (počítačovej animácie humanoidov) s osobitným dôrazom na analýzu vlastných animácií, prostredníctvom ktorých skúmala zjavnosť svojho virtuálneho ženského tela v počítačovo generovanom priestore. Téma identity v prázdnom virtuálnom priestore, percepcie virtuálnych bytostí, skúmanie hraníc a styčných bodov medzi virtuálnymi a skutočnými priestormi, iné jej práce – interdisciplinárne, hybridné a interaktívne – lákali svojou originalitou, rozmernosťou, modernosťou a náročnosťou i návštevníkov rozmanitej, komplexnej, prečo nie i retrospektívnej výstavy Dištancie (1995 – 2016), prebiehajúcej od 6. do 21. mája v Múzeu súčasného umenia Vojvodiny. Bol to akoby vstup do nového sveta budúcnosti, v ktorom sa nemusíme vždy úspešne vynachádzať, no plne si pritom uvedomujeme, že sú jeho charakteristikou veľké a netušené zmeny, narúšajúce dávno zakódované vnímanie reality, premeny vnášajúce pochybnosti do existujúceho a ustáleného. Ozaj, sme na prahu éry robotov, alebo sa sami stávame nimi? ○

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. S ﬁnančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad

Kultúra V DOME KULTÚRY V PADINE

Spev a tanec ako spoločné puto Anička Chalupová

om kultúry v Padine je od roku 1961 nositeľom takmer všetkých kultúrnych dianí v tejto najslovenskejšej dedine na Dolnej zemi. Jeho činnosť bola od samého začiatku veľmi rozvetvená. V súčasnosti okrem literárnej a divadelnej sekcie pod strechou DK usilovne pracujú aj insitní maliari a členovia hudobno-folklórneho súboru. Staršiu folklórnu skupinu nacvičujú Ladislav Hlavatý a Tatiana Štaubová. Skupina počíta sedem párov. Doteraz nacvičili tematický štylizovaný tanec Horníčania – Dolníčania, ktorým sa predstavili aj na tohtoročnom Folklórnom festivale Tancuj, tancuj... v Hložanoch.

Skúška tanca mladých padinských folkloristov

ktorí aj v minulosti tancovali v rámci nejakej folklórnej skupiny. Keďže sú zväčša študenti, tanečné skúšky si organizujeme počas víkendu.

nechal prácu vedúceho na mňa. Nácvik orchestra, v ktorom pracujú Daniel Cicka (cimbal a harmonika), Ladislav Hlavatý (harmonika), Denis Galas (klarinet), Ivana Povolná (flauta), Jana Galasová (druhé husle), Vladimír Petrovič (viola) a Vlastimír Povolný (kontrabas), som

si tiež prebrala. Skúšky mávame obyčajne cez víkend, keď sa všetci môžeme stretnúť, lebo medzi nami sú stredoškoláci, študenti a dve speváčky z tunajšej základnej školy. Chlapčenská spevácka skupina počíta desať členov, pokým je v skupine dievčat o jednu členku viac, – hovorí vedúca Petráková, a o repertoári pridáva: – Pre príležitosť, akou je napr. festival Tancuj, tancuj..., sme nacvičili slovenské ľudové piesne, ale venujeme sa aj chórovým skladbám, ktoré sme po prvýkrát prezentovali v uplynulom roku na koncerte Predstavujeme sa klasikou. Vtedy naši členovia vystúpili pod menom Komorný zbor Viliama Figuša-Bystrého. Mladí Padinčania tancom a spevom oživujú spomienky na starodávne zvyky a obyčaje a okrem vystúpenia na obecnej prehliadke hudobnej tvorby ochotníkov z Kovačickej obce plánujú sa predstaviť verejnosti nielen na domácej pôde, ale aj v iných našich slovenských prostrediach. Zároveň si typujú aj na nejaký zájazd na Slovensko.

Pieseň je tá, ktorá ich spája: chlapčenská spevácka skupina

Dievčenská spevácka skupina pri DK s vedúcou Anitou Petrákovou

Dievčenskú a chlapčenskú spevácku skupinu, ako aj slovenský ľudový orchester v súčasnosti vedie mladá hudobníčka Anita Petráková z Kovačice. – Členmi našej folklórnej skupiny sú prevažne skúsení tanečníci, • KULTÚRA •

Od roku 2012 v tejto kultúrnej ustanovizni pôsobí chlapčenská spevácka skupina, ktorú, ako aj o tri roky neskoršie založenú dievčenskú spevácku skupinu, viedol Janko Tomek. Pre študijné záväzky na Slovensku Janko Tomek po-

ETNO KULT 2016 V KOVAČICI. V rámci projektu Etno kult 2016 v dňoch 25. až 30. mája v Kovačici sa uskutočnil Medzinárodný výtvarný tábor. Pod organizáciu podujatia sa podpísala Mládežnícka rada Obce Kovačica v čele s Jaroslavom Tomanom. Zúčastnilo sa na ňom 11 maliarov: Jelena Lazićová a Nenad Stojkov z Belehradu, Bojan Andrić a Bogdan Đorić zo Zreňaninu, Dalila Avramová zo Žitišta, Emilija Boroja z Nového Sadu, Natália Gurgurová z Ruska, Slavoljub Lukin z Idvoru, Ivan Karafilovski a Branislav Simić z Crepaje a mladá maliarka Saňa Stvorcová z Kovačice. Tentoraz maliari maľovali na tému multikultúrnosť. Počas pobytu v Kovačici účastníci táboru navštívili Galériu insitného umenia, zbor SEAVC v Kovačici, Ženský spolok, Dobrovoľný hasičský spolok, Podnikateľsko-rekreačné stredisko Relax a iné. Podujatie sa vcelku vydarilo aj podľa slov organizátora, ale aj účastníkov – maliarov, ktorí vyjadrili želanie zúčastniť sa na tejto akcii aj na budúci rok, keď tento Medzinárodný výtvarný tábor oslávi 10. výročie. Na snímke je časť účastníkov tábora s organizátorom Jaroslavom Tomanom (prvý zľava). A. Ch. 23 /4702/ 4. 6. 2016

Kultúra 46. ROČNÍK FOLKLÓRNEHO FESTIVALU TANCUJ, TANCUJ...

Víťazná soška zostala v Hložanoch Juraj Bartoš Jasmina Pániková

rásne upravené slnkom nasýtené jubilujúce Hložany (260 rokov príchodu Slovákov) uplynulú sobotu 28. mája 2016 privítali a uhostili účastníkov 46. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... Dva súťažné koncerty tanečných súborov odzneli v príjemnom ovzduší amfiteátra a predtým v Dome kultúry bol koncert speváckych skupín a ľudových orchestrov. O víťazné vavríny sa uchádzali ochotníci z Aradáča, Báčskeho Petrovca, Boľoviec, Hajdušice, Jánošíka, Kovačice, Kysáča, Lugu, Nového Sadu, Padiny, Pivnice,

t. j. nedávnej výstavy tamojších výtvarníkov. Na obvode parku pred futbalovým ihriskom bol celý rad stánkov: svoje rozmanité výrobky ponúkali členky združení žien zo slovenských dedín. Tohtoročnú folklórnu žatvu tunajších Slovákov otvoril predseda MS Hložany Ján Bohuš. Zdôraznil, že festival Tancuj, tancuj... nechápeme iba ako sviatok piesní, tancov a hudby, ale aj ako miesto srdečných stretnutí ľudí, ktorí sa ho každoročne zúčastňujú buď ako účastníci, alebo diváci. V rámci otváracieho ceremoniálu sa prihovorili aj predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová, predseda Obce Báčsky Petrovec Pavel Mar-

Česť vystúpiť prví mali tanečníci staršej skupiny KOS Jednota z Hložian

POROTY, MODERÁTORI...

Začiatok festivalu patril príhovorom

Selenče, Starej Pazovy, Šídu a Vojlovice. Pokým sa čakalo na oznámenie výsledkov práce odborných porôt, vo večernom programe sa predstavili hosťujúce súbory zo Slovenska – Folklórny súbor Heľpan z Heľpy a Folklórne štúdio Devín z Bratislavy, ako i členovia Domu kultúry Ruský Kerestúr a Folklórny súbor Vila z Nového Sadu. Účastníci festivalu a početní návštevníci, milovníci folklóru sa mohli pozrieť na tradičné slávnostné defilé a ponuka zahrnula aj tzv. sprievodné podujatia. V Dome kultúry bola sprístupnená etno izba Spolku žien Slovenka a výstava Na hložianskom jarmoku, ako i výstava z kolekcie fotografií Ondreja Stupavského Endyho Z minulosti Hložian, tiež menšia časť 26. Hložianskej palety,

www.hl.rs

čok a predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová. Všetci sa poďakovali organizátorom a

Výkony speváckych skupín a ľudových orchestrov hodnotili: Juraj Ferík, Jarmila Juricová-Stupavská a Slovenka Benková-Martinková. Odborná porota, ktorá posúdila vystúpenia tanečných skupín, pracovala v zložení: Milorad Lonić, Tatiana Kriváková-Amidžićová a Ján Slávik, ktorý vyhlásil víťazov vo všetkých troch skupinách. Koncert spevákov a orchestrov viedla Monika Bažaľová a koncerty tanečných súborov moderovala dvojica Hana Tanciková a Rastislav Labáth. Autorkou scenára 46. FFTT je Katarína Melegová-Melichová. Informátor pripravila Nataša Simonovićová, vydal ho Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a koordinátorom bol Jaroslav Kriška.

Novosadskí šafárikovci: A keť prišľi naši g vašim

Informačno-politický týždenník

účastníkom festivalu, ako aj tým, ktorí účastníkom umožnili, aby pricestovali do Hložian. Samozrejme, zablahoželali Hložančanom k jubileu, ako aj k ich vytrvalému zachovávaniu tradícií, reči a kultúry. Pozdravný list zaslal aj predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ján Varšo, ktorý o. i. uviedol, že si Slovenská republika plne uvedomuje význam pestovania a rozvíjania kultúrnych tradícií Slovákov v Srbsku a hodnoty, ktoré takýto festival propaguje, považuje za piliere slovenskej kultúrnej identity Slovákov žijúcich v zahraničí. • KULTÚRA •

OCENENIA ODBORNÝCH PORÔT Misiou FFTT je zachovávať, zveľaďovať a prezentovať slovenské ľudové tance, piesne a hudbu Slovákov žijúcich v Srbsku, sprítomňovať a zviditeľňovať ich tradičné zvyky, obyčaje a kroje. Odborné festivalové ocenenia sú vo funkcii motivačného faktora pre ochotníkov a ich vedúcich. Nie div, že aj teraz folkloristi a obecenstvo, ktoré večer 28. mája zaplnilo hložiansky amfiteáter, netrpezlivo čakali na oznámenie výsledkov odborných porôt, ktoré ozaj pracovali rýchle a účinne. Ovácie si vyslúžili členovia Kultúrno-osvetového spolku Jednota z Hložian, lebo ako absolútni víťazi 46. FFTT získali Zlatú sošku Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, zopakujúc tak vlaňajší úspech. Mladšia tanečná skupina tohto spolku obsadila 1. miesto v súťaži tanečných súborov, a to za štylizovaný tanec Tje hložjanske ďjoučatá (autor choreografie a umelecký vedúci: Jaroslav

Tretie miesto si vytancovala staršia skupina KUS Petrovská družina

V skupine speváckych skupín sa titulom víťazov ovenčila dievčenská skupina Perla Kreatívneho centra pre cestovný ruch, umenie a kultúru z Kovačice. Spievala pod taktovkou umeleckých vedúcich

Štylizovaný tanec V Rejdovej na moste predviedli tanečníci Folklórneho štúdia Devín z Bratislavy

Omaľované taniere a fľašky, pyrografie, výšivky, chutné múčniky a ešte celý rad výrobkov ponúkali tvorivé ženy zo Starej Pazovy

Kriška). V skupine tancov 2. miesto pripadlo folklórnemu súboru Slovenského kultúrneho centra P. J. Šafárika z Nového Sadu; autorom štylizovaného tanca A keť prišľi naši g vašim je Ivan Slávik. Staršia tanečná skupina KUS Petrovská družina získala 3. miesto za štylizovaný tanec A čo bi som si ja... (autori choreografie: Daniela Legíňová-Sabová a Pavel Pavlíni, umelecký vedúci: P. Pavlíni). Kovačické Perly si vyspievali prvú cenu • KULTÚRA •

Tatiany Jaškovej a Milinky Čížikovej. Mužská spevácka skupina SKUS Pivnica z Pivnice si pod vedením Valentína Michala Grňu vyspievala 2. miesto a 3. miesto obsadila chlapčenská spevácka skupina Domu kultúry Michala

Babinku z Padiny v čele s umeleckou vedúcou Anitou Petrákovou. S najlepším, t. j. víťazným ľudovým orchestrom na festival prišlo SKC P. J. Šafárika z Nového Sadu (umelecký vedúci: Juraj Súdi ml.), na 2. mieste sú hudobníci Slovenského kultúrno-osvetového spolku Detvan z Vojlovice-Pančeva (umelecký vedúci: Vladimír Kolárik) a 3. miesto získal ľudový orchester DK Michala Babinku z Padiny (umelecká vedúca: Anita Petráková). Odborné poroty naskutku mali ťažkú úlohu, a keďže víťazné diplomy nemohli dostať „všetci“, udelili aj dve špeciálne ceny: SKC P. J. Šafárika z Nového Sadu a dievčenskej speváckej skupine hložianskeho KOS Jednota.

23 /4702/ 4. 6. 2016

Kultúra STAROPAZOVSKÍ UMELCI VYSTAVOVALI V RUME

Digitálna grafika Anna Lešťanová

dňoch 13. až 25. mája v Kultúrnom stredisku Ruma bola otvorená výstava prác Marjana Karavlu, akademického maliara zo Starej Pazovy. Tamojším milovníkom výtvarného umenia sa predstavil s digitálnou technikou (25 prác A3 formátu). Hostkou výstavy bola Martina Karavlová-Hlodová, akademická maliarka zo Starej Pazovy, Marjan Karavla s vystavenými prácami ktorá mala na výstave 5 v Rume umeleckých prác (grafiky v kombinovanej technike). Výstavu rad) vyštudoval v roku 1995 na Karavlu v rumskej galérii sláv- Vysokej škole výtvarných umení nostne otvorili 13. mája tamojšie v Bratislave – odbor grafika a umelkyne: akademická sochárka maliarstvo u profesora Vladimíra Ljiljana Vojvodićová a historička Popoviča, u ktorého roku 1997 aj obhájil magisterskú prácu. Marjan umenia Milijana Jovanovićová. Marjan Karavla (1970 Beleh- Karavla vystavoval na ôsmich

NEOBVYKLÉ MIESTA ŽELJKA MANDIĆA

Odkazy ticha Oto Filip

oncepčne tá výstava dobre zapadla do celého súboru májových podujatí v rámci Belehradského týždňa architektúry (BINA). Lebo príznačnosťou záberov Željka Mandića (1964 Nový Sad), vystavených do konca mája v Galérii ArtGet Kultúrneho strediska Belehradu, je hlavne to, že sú ich námetom predovšetkým budovy. Z ľudí ani ľ.

Mení sa i stred Nového Sadu

www.hl.rs

Slávnostná vernisáž: (zľava) Ljiljana Vojvodićová, Marjan Karavla a Milijana Jovanovićová

samostatných a štyridsiatich kolektívnych výstavách tak doma, ako aj v zahraničí (Stará Pazova, Báčsky Petrovec, Belehrad, Sriemska Mitrovica, Zemun, Niš, Sriemske Karlovce, Bratislava, Nadlak, Pula, Púchov…). Bol účastníkom niekoľkých výtvarných stretnutí a je nositeľom viacerých odmien z oblasti maliarstva. Pracuje v Starej Pazove ako odborný spolupracovník pre výtvarné umenie v Stredisku pre kultúru Stará Pazova.

Martina Karavlová-Hlodová (1980 Zemun) získala diplom na Akadémii umení v Novom Sade roku 2005 v triede profesora Zorana Todovića – odbor grafika. V Starej Pazove sa zaoberá i maliarstvom a pedagogickou prácou s deťmi. Doteraz mala dve samostatné výstavy a zúčastnila sa na viac ako dvadsiatich kolektívnych výstavách v krajine a v zahraničí. Foto: z archívu M. Karavlu prázdnota, neprehliadnuteľné ticho, šírka namiesto hĺbky. Natoľko, že pôsobia priam apokalypticky, nápadne zabudnuté. Práve to ich prázdno a ticho pozorovateľa nútia uvažovať, kam to všetci spejeme. Prečo napríklad čosi budujeme, a potom búrame, bez zjavnej príčiny. Tak jedno, ako aj druhé, ako to bol príklad s replikou hotelu Moskva v Novom Belehrade. Prečo na iné zabúdame, namiesto toho, aby sme ho revitalizovali, ako to robia v mnohých iných krajinách. Podobne ako aj ľudia, aj budovy majú svoje dejiny. Niekedy skutočne trápne, čo nedvojzmyselne naznačujú Mandićove zábery. Ak je Budúcnosť (práve) teraz, ako znelo nosné heslo uplynulej BINY, tak nemáme veľa dôvodov tešiť sa jej. Skôr naopak.

Mandić, ktorý získal diplom (odbor kamera) na Fakulte dramatických umení v Belehrade, po ktorých ukončil i postgraduálne štúdiá Sťa Potemkinova dedina: jedna z replík na Akadémii umení starého v Novom Belehrade v Novom Sade (študijný program fotografia) – na zvedavým zrakom jeho objektívu ktorej dnes pôsobí ako docent – sa vtedy ocitli zanedbané miesta nielenže je autorom viacerých do- v interiéri, ako sú podzemné garákumentárnych a iných filmov, ale že, schody, iné priestory, z ktorých účinkoval aj v reali- priam sála ticho, fádnosť, občas zácii viac ako dvad- bieda. Čosi podobné, len na otvoresiatich umeleckých projektov. V oblasti nom, platí aj o jeho neobvyklých fotografie sa do tej miestach. Tu taktiež dominuje májovej zúčastnil na viac ako desiaOPRAVA tich kolektívnych V článku Noc múzeí autorky A. Chalupovej, ktorý vyšiel v č. 22 s výstavách, ako aj na dátumom 28. 5. 2016 na s. 34, sa stala neúmyselná chyba v mene jednej samostatnej. vedúcej dvojice Dievčenskej speváckej skupiny Perla. Namiesto Anity Ide o Zábery z podPetrákovej mali tam písať mená vedúcich Tatiany Jaškovej a Milinky zemia v Blok galérii Čížikovej. v Novom BelehraProsíme čitateľov, aby si chybu v tomto zmysle opravili. de tejto jari. Pred

Informačno-politický týždenník

Red.

• KULTÚRA •

OPÝTALI SME SA ZA VÁS: MIROSLAV DEMÁK, SPISOVATEĽ

Celkom iné pocity Oto Filip

a rozdiel od mnohých iných, spontánne – náhodných, toto bolo stretnutie účelové. Miroslav Demák, totiž v sieni Združenia spisovateľov Srbska (ZSS) v Belehrade, prijal v rámci osláv Dňa sv. Cyrila a Metoda 23. mája Cenu Anny Frankovej. Začiatkom marca 2014 v tej istej sieni mu ZSS udelilo Cenu Akadémie Ivu Andrića za dielo Jedna smrť v Belehrade. – Dve ceny za dva roky, obidve v Belehrade... – Udelenie Ceny Anny Frankovej nemalo byť v Belehrade, ale v Macedónsku, v Skopje, no rozhodol som sa prijať ju tu, lebo cítim, že ma Belehrad má rád, rovnako tak, ako mám rád aj ja jeho. Preto sme sa o dejisku dohodli s macedónskymi

spisovateľmi, keďže sa beztak tu stretáme na dňoch Cyrila a Metoda, ktorí sú vierozvestovia nás všetkých Slovanov, od Macedónska po Slovensko. Vzhľadom na to, že je Belehrad kdesi na pol cesty medzi Skopje a Bratislavou, tak sme si vymysleli, že to udelenie bude prebiehať vo Francúzskej 7. Aj keby mi Cenu Anny Frankovej možno mohli aj v Holandsku odovzdať. V rámci úprimnej spovede poviem, že je veľký rozdiel v týchto cenách. V prípade tej prvej, v roku 2014, som bol veľmi rád, že som ju dostal. Bol som totiž hrdý na to, že som ju

získal za konkrétne dielo, za najlepšiu knihu o Belehrade. Cena Anny Frankovej je za prínos do detskej literatúry. Moja kniha síce v Macedónsku vyšla v roku 1990, inými slovami, táto cena mi vyznieva aj takto: Miro Demák, už si starý, keď ti dávajú cenu za celkový opus, vlastne za životné dielo, takže je ten pocit úplne iný, aj keď má to aj svoje následky. Udelia ti cenu za detskú literatúru a odrazu si niekto spomenie na teba. Po mesiaci dostanem zmluvu na podpis, týkajúcu sa vydania básnickej zbierky Prestavba Elsinoru, ktorá je už

preložená a do jesene tlačou vyjde v Macedónsku. Iný vydavateľ má záujem o vydanie prekladu knihy Jedna smrť v Belehrade. Ceny lákajú vydavateľov, čo mi je oveľa väčšie uznanie. Radšej som, že mi vydajú knihy v macedónčine, ako tomu, že mi dajú cenu za životné dielo, ktoré ja môžem hodnotiť tak alebo onak. Myslím si, že čosi z toho, čo som napísal, za niečo stojí, a že na dosť toho, ako u väčšiny iných spisovateľov, treba zabudnúť. Čosi som hádam pomerne slušne napísal. Keď si to všimli aj v Macedónsku, má to aj svoj ohlas, možno viacnásobne viac než som si myslel; takže, z tej prvej ceny som sa viac tešil, z tejto zasa bude pokračovanie. Keď ide o samotné udelenie ceny, najviac mi v pamäti utkvel krásny kompliment istej pani. Tá mi, po prečítaní rozprávky Vranka Hanka a havran Ján – v srbčine Vranica Anica i gavran Gavra – povedala: Pane, keď sa rozídeme, väčšina z nás si pravdepodobne na vaše meno už nespomenieme. No na túto detskú poviedku nikdy nezabudneme...

Z PREMIÉRY KNIHY DR. ANDREJA HRIEŠIKA

Rieka bez návratu podujatí. Autor svoju NAMIESTO OSOBNÉHO ôsmu básnickú zbierPREUKAZU cirkevnom zbore Kovačica II ku rozdelil do piatich Dr. Andrej Hriešik sa narodil v Kovačici, kde začastí, ktoré pomenov nedeľu 22. mája 2016 predstavili knižnú novinku Rieka val: Bez práce živorený, končil základnú školu a nižšie gymnázium. Strednú bez návratu, čerstvo publikovanú Brány zabudnutia, Ná- technickú školu absolvoval v Zreňanine. Neskoršie dejná symfónia, absolvoval Vysokú priemyselno-pedagogickú fakulzbierku básní Rapsódia neko- tu a v chorvátskej Rijeke skončil Strojnícku fakultu. autora Dr. Annečná a Sláva Vo vzdelávaní pokračoval i ďalej a postgraduálne dreja Hriešika večná. Kniha trojročné štúdium z teórie konštruovania skončil z Kovačice. Rieka bez ná- ako prvý v generácii pod vedením Hinka Murena Za účasti vratu venovaná na Univerzite v Ľubľane. Magisterskú prácu obhájil autora, jeho jeho zosnulej pred medzinárodnou porotou v roku 1976. Potom manželky dcére Maríne nasledovala špecializácia v zahraničí. Vo vedeckej Gordany a H riešikovej- a odbornej práci viedol 14 vedeckých projektov. mnohopo- M a r i n cove j Napísal šesť kníh pre študentov. Na vedeckých četných hos(1961 – 2015) sympóziách a kongresoch v rôznych štátoch Eutí, tak z Koobsahuje bás- rópy a Juhoslávie uverejnil vyše 120 vedeckých vačice, ako i ne, ktoré, ako prác, väčšinou v angličtine. Ešte ako stredoškolák z okolia a širsám autor po- literárne tvoril a v posledných rokoch sa intenzívne šie, knihu do vedal, „vyjadru- zaoberá písaním básní. Vydal doposiaľ 8 zbierok života uviedli jú dobovú sen- básní: Pamiatka rodisku (2005), Život sa podobá cirkevné spezibilitu dnes a jeseni (2006), Žijeme pre lásku (2007), Uzdravenie vokoly pod u p o z o r ň u j ú vierou (2008), Hymny trvania (2009), Zelená vetva taktovkou Zbierka básní si už našla čitateľov, aká ožltnieva (2011), Sláva šľachetným (2013) a Rieka Anky Naďocestu k čitateľom n á s b u d ú c - bez návratu (2016). vej a Jána nosť očakáva. Dišpitera, ako i profesori Ján Chrťan, Mária Kot- Komunikujú s dušou a citmi či- Básne velebia i kresťanskú vieru, vášová-Jonášová a Katarína Petrí- tateľov, načierajú do svedomia ktorá nás zachovala“. Posedenie s autorom, ako aj preková-Lenhartová, ktorí prednesom ľudu i zodpovedných činiteľov, úryvkov z najnovšej literárnej tvor- ktorí sa hrajú na veľký národ, a zentáciu knižného vydania viedol by Dr. Hriešika spríjemnili chvíle na menšina sme v neblahej situácii. velebný pán farár Martin Bajza a Anička Chalupová

• KULTÚRA •

Dr. Andrej Hriešik v hudobnom okienku vystúpil i Zlatko Karlečík za hudobného a hlasového sprievodu huslistiek Michaely Markovej, Milinky Čížikovej, Anky Naďovej a prof. Dišpitera. O básnickej zbierke sa v krátkych črtách zmienili a zároveň autorovi zagratulovali Ján Husárik, zástupca predsedu Obce Kovačica, Pavel Baláž, podpredseda MSS pre Banát, Rastislav Surový, čestný predseda Matice slovenskej v Srbsku, a veršami Elena Surová, profesorka vo výslužbe. Na záver sa Dr. Hriešik poďakoval všetkým účastníkom, ktorí sa pričinili o to, aby literárny večierok zostal v peknej a trvalej spomienke všetkých návštevníkov podujatia.

23 /4702/ 4. 6. 2016

Kultúra FESTIVAL NOVÁ DRÁMA / NEW DRAMA, BRATISLAVA 9. –13. 5. 2016

Nová dráma sa nebojí povedať pravdu Ján Čáni

„D

lania a s obrovskou rýchlosťou sa modifikujú na scenáristov alebo na dramaturgov, ktorí obsluhujú režiséra, za pochodu zapisujú jeho nápady a vymýšľajú hru.“ Po skončení majstrovskej lek-

obrá hra nie je len o aktuálnej téme, dobre zostavenom sujete a kvalitne napísanom texte. Dobrá hra je v prvom rade spôsob, ako existovať na scéne a systém komunikácie s divákom.“ Ivan Vyrypajev Riaditeľka Divadelného ústavu a festivalu Nová dráma / New Drama Vladislava Fekete ponúka nasledujúci vstupný komentár: „Dvanásť rokov máme možnosť a privilégium vyberať si to najlepšie zo súčasnej slovenskej SkRAT: Extrakty a náhrady divadelnej scény v oblasti novej drámy. Je to proces cie sa uskutočnila aj prezentácia dynamický a ako vyplýva zo sa- knihy Ivan Vyrypajev: Hry, ktorá motnej povahy novej drámy, aj vychádza v edícii Nová dráma / proces otvorený, slobodný, pro- New Drama v Divadelnom ústave. vokujúci a prinášajúci vždy nové Výber obsahuje divadelné hry: Vatémy, nové okruhy záujmov, nové lentínov deň, Kyslík, Genezis 2, Tanec scénické postupy.“ Dillí a Opití. Dvanásty ročník festivalu sa na Podobne ako Vyrypajev, aj čleobrovské potešenie divadelníkov novia dramaturgickej rady feskonal pod patronátom svetozná- tivalu hovoria o novej „horúcej“ meho ruského dramatika a režiséra dráme takto: „Ak vnímame drámu Ivana Vyrypajeva. Tento vo svojej ako literárny druh v tradičnom úvahe Dráma je umelecký druh, kto- zmysle, čiže ako fixný text obsahujúci autorskú výpoveď, ktorú si dramatik najprv v tichu sformuluje, a potom predloží režisérovi, musíme na tomto mieste konštatovať, že takáto dráma je už pomaly vymierajúcim druhom.“ Sláva Daubnerová: Solo lamentoso O inscenáciách zaradených rý zaniká rozprával o svojej tvorbe do súťažnej časti festivalu sa hoa politickom a kultúrnom ovzduší, vorilo: „Ak majú niečo spoločné, ktoré v súčasnosti ovplyvňuje tak iba v najvšeobecnejšej rovine kultúru. Okrem iného zdôraznil aj – hovoria o bolestných sklamatoto: „Následne sa dnes na divadel- niach z reality, vypovedajú o konných scénach prestali uvádzať hry, flikte individuality a spoločnosti, zmenili ich predstavenia režijných o náročnej komunikácii medzi inscenácií. Preto dramatici stratili svetom mužov a svetom žien, a vieru v svojbytnosť svojho povo- rozlievajúcej sa samote.“

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Laureát tohtoročnej Novej drámy (Grand Prix Nová dráma / New Drama 2016 a Cena bratislavského diváka) divadlo SkRAT v inscenácii Extrakty a náhrady sa vrátilo k línii spoločného hľadania tém i prostriedkov prejavu metódou kolektívnej tvorby. Tvorivý prístup divadla SkRAT je založený na performatívnom prístupe, v ktorom herci začnú rozprávať o osobných témach, ktoré sa im zdajú významné, a prerozprávaním pred ostatnými sa im usilujú dodať nadindividuálnu platnosť. Veci sa tak posúvajú do mystifikácie, zľahčujú sa, alebo naopak hyperbolicky zvýrazňujú. Inscenácia Extrakty a náhrady je výsledkom spoločných diskusií o samote ľudí stredného veku, o hľadaní lásky

ním vo formálnej i tematickej rovine. K jej vytvoreniu Sola lamentosa ju inšpiroval nesporne nezvyčajný príbeh ženy, ktorá sa rozhodla bojovať so štekotom susedkinho psa počúvaním hudby. Banálny susedský spor „Spievajúci dom“ však veľmi rýchlo prerástol do otvoreného boja osamelej ženy s takmer celým mestom. Spoveď ženy púšťajúcej opernú áriu slúži Daubnerovej na otvorenie nadčasových tém, akými sú nejednoznačnosť pravdy a boj jednotlivca so spoločnosťou. Inscenácia Solo lamentoso je pútavá i scénickou podobou. Daubnerová v nej prepája autentický dokumentárny materiál s výpovednou choreografiou, sugestívnou hudbou a akčným svetelným dizajnom. Vytvára tak už tradične inscenáciu na pomedzí dokumentárneho, pohybového a výtvarne štylizovaného divadla. Pripomeňme však aj niektoré ďalšie inscenácie:

Divadlo Andreja Bagara: Hamlet je mŕtvy – Faust je hladný

prostredníctvom nepodarených zoznamiek, o ovoniavaní sa, o hodnotení partnerov podľa nákupných zvyklostí či zoznamu chorôb. Odmenenou herečkou (Cena študentskej poroty) sa stala aj Sláva Daubnerová, ktorá má v kontexte slovenského divadla osobité miesto – je režisérkou, autorkou, performerkou a herečkou v jednej osobe. Známa je najmä posúvaním konvencií v súčasnom slovenskom divadle, kombinovaním viacerých žánrov či výrazným experimentova-

Súbor nitrianskeho Divadla Andreja Bagara a rakúsky autor Ewald Palmetshofer v dvojinscenácii Hamlet je mŕtvy – Faust je hladný budujú svoju správu o súčasnom svete na životnom postoji tridsiatnikov a vzťahoch medzi nimi a k okoliu. Obe hry sú podľa autora dve strany jednej mince, hovoria o rovnakom svete. Dramatik Palmetshofer je krutým a nekompromisným pozorovateľom a také sú aj inscenácie jeho hier. Prvá časť je inscenovaná priam ako farebná televízna show, • KULTÚRA •

v ktorej sa striedajú prvky trápnosti predstáv. Ako dravec a jarmushova hravosti s dramatickými scénami, ský zabijak z Divokého západu aby vyústili do monštruózneho vykonáva pomstu a spravodlivosť. finále. V druhej časti, v temnej až Jama deravá a Divadlo Astorka čiernobielej atmosfére zádušného ponúkajú nasledujúcu úvahu o obradu, sa postavy pri rakve spo- dnešnej spoločnosti: Slováci nevevedajú zo súkromia, v ktorom sú dia stáť trpezlivo v rade, deväťdesiat vzťahy minimalizované do podoby percent z nich si myslí, že korupsusedských večierkov. cia je bežný jav. Vďaka češtine sú Rivers of Babylon. Drsný vidiecky v ovládaní cudzích jazykov na čele imigrant prichádza do hlavného únie, ale väčšina vlastne nevie po mesta využiť svoje schopnosti. anglicky ani slovo. Päťdesiatdva Z kuriča sa vďaka okolnostiam, spoločenskej objednávke a predovšetkým jeho šiestemu zmyslu pre nie práve čistý obchod, stáva riaditeľ hotela. Takto hovorí o súčasnej politike Slovenské národné divadlo prostredníctvom Slovenské národné divadlo: osudu svojského Rivers of Babylon a dravého Rácza stojaceho na pokraji novej éry, percent Slovákov nechce žiť na v ktorej platia pochybné morálne Slovensku, len jedenásť percent je zásady a zvláštne priateľstvá. To on doma naozaj šťastných. Je to tých poľahky vhupne do podivuhod- istých jedenásť percent Slovákov ného chaosu, ktorý premieňa na závislých od alkoholu alebo iných bizarný poriadok podľa vlastných jedenásť percent? Akí vlastne sú,

„normálni“ Slováci? Inscenácia Jama deravá je prezentovaná ako prvá autorská inscenácia divadla ASTORKA Korzo ´90, divadla, v ktorom sa tradične darí skôr čechovovským ako vyhranene Divadlo ASTORKA Korzo ‚90: Jama deravá politickým inscenáciám. Sled krátkych scénok pred ktorými nás rodičia varovali, možno vnímať ako „rýchlokurz“ za účasti autorky s moderátorkou života na Slovensku pre domácich Vladislavou Fekete, prekladateľi cudzincov, ktorý paroduje stav kou publikácie. Záverom treba kvitovať prednášku bosnianskeho slovenskej politiky a kultúry. Festival, ako aj každý rok, pri- divadelného režiséra Dina Mustaniesol súťaž o novú drámu Trojboj, fića o súčasnej divadelnej scéne teatrológovia sa stretli na snemo- Bosny a Hercegoviny spojenú s vaní Quo vadis divadelná kritika a multimediálnou interaktívnou indivadelné časopisy a nechybovalo scenáciou Cudzie srdce na hranici ani špeciálne podujatie Focus – činoherného a performatívneho mosty s európskymi divadelnými žánru prinášajúcu bolestivé, ťažké kultúrami – ktoré tentoraz priblí- i emotívne témy, aby ukázala, že žilo divadelné umenie Bosny a žiadna hranica nikdy nikomu nič Hercegoviny. Osobitne v tomto dobré nepriniesla. kontexte pripomínam slávnostnú Fotografie: z webovej stránky prezentáciu slovenského vydafestivalu www.novadrama.sk nia hry Tanje Šljivar Sme ako tí,

NA PREHLIADKE 3 x Ď V STAREJ PAZOVE

Malý princ). Po nich by mali vystúpiť Novosadčania (Húsky naše, poďte domov!), potom znovu Kysáčania (Zatúlané sny), Vojlovičania (Pepino). V sobotu 4. júna na programe je 5 súťažných predstavení zo štyroch prostredí. Prví vystúpia Staropazovčania zo Slovenska (z Bratislavy (Annie) a po nich a Žiliny).Výkony malých herPivničania (Snecov na pazovskom javisku huliak), Kovačičatentoraz sleduje a hodnotí nia (Zypa Cupák), odborná porota v zložení opäť Pazovčania Zuzana Tárnociová, Miroslav (Analfabeta) a Fábry a Miroslav Benka, ako Pivničania (Bogi detská porota. Na 23. predan a Milica). V hliadke slovenskej detskej nedeľu 5. júna na divadelnej tvorby nevystali prehliadku 3 x Ď ani sprievodné podujatia pricestujú a svoje (hlavne knižné prezentácie) divadelné umea v aule divadelnej sály je Takto veselo bolo na prehliadke 3 x Ď vlani nie prezentujú inštalovaná i stála výstava malí Selenčania Keď ide o samotný repertoár, (Konope, konope), Erdevíčania (Snedetských prác – diplomov. Počas troch prehliadkových dní orga- naplánované je, že v piatok 3. júna hulienka), Binguľčania (Kozliatka a nizátori vítajú všetkých malých a po slávnostnom otvorení súťažnú vlk) a súťažnú časť uzavrú druhým veľkých milovníkov Tálie v Starej časť prehliadky v divadelnej sále vystúpením Selenčania (Ako si zvieotvoria Kysáčania (s predstavením ratá stavali dom). Pazove.

Malé divadelné talenty sa môžu prejaviť Anna Lešťanová

tará Pazova je v dňoch 3. až 5. júna hostiteľkou 23. prehliadky slovenskej detskej divadelnej tvorby 3 x Ď. Organizátori prehliadky – NRSNM, Obec Stará Pazova, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a SKUS hrdinu Janka Čmelíka – sa i tohto roku postarali o to, aby prezentácia malých divadelných talentov dopadla v tom najkrajšom svetle. „Zohraný dobrý tím nemeníme ani v roku 2016,“ povedal o. i. Miroslav Kožík, koordinátor prehliadky 3 x Ď. Tohtoročná detská divadelná produkcia pozostáva z 13 súťažných predstavení a 2 hosťujúcich • KULTÚRA •

23 /4702/ 4. 6. 2016

Kultúra V KOVAČICI A PADINE

Vystúpenia divadelníkov z Bingule a Erdevíka Martina Valentová

piatok 27. mája domáce publikum malo možnosť výborne sa pobaviť v Dome kultúry 3. októbra v Kovačici a neskoršie i v Dome kultúry Michala Babinku v Padine, ako i pozrieť si dve hosťujúce detské divadelné predstavenia. O krásny umelecký zážitok sa postarali členovia SKUS Milana Rastislava Malí Binguľčania v predstavení Štefánika z Bingule, ako Vlk a sedem kozliatok i SKOS z Erdevíka, ktorí sa tam dostali za podpory postarala aj o úpravu textu, scéNárodnostnej rady slovenskej nografiu, choreografiu i hudbu, národnostnej menšiny. Zároveň kým vypracovanie kostýmov mali sa chystajú i do Starej Pazovy na na starosti rodičia. V predstavení detskú divadelnú prehliadku hrali žiaci: Anđela Farkašová, Mário Sucháni, Mila Petržľano3 x Ď. Najprv sa predstavili divadel- vá, Damir Sucháni, Viktória Duníci z Bingule so scénickou inter- bovská, Lea Častveňová, Tijana pretáciou ľudovej rozprávky Vlk Farkašová, Viktor Sucháni, Dušan a 7 kozliatok. Toto predstavenie Piskla a Dajana Farkašová. Druhé divadelné predstavenie režírovala Anna Filková, ktorá sa

– Snehulienka zahrali žiaci z Erdevíka v réžii profesora Vlatka Miksáda. O jazykovú úpravu sa postarala Ruženka Ďuríková, autorskú hudbu podpisuje Mgr. Ivan Šandor a choreografiu mala

a rekvizity boli zodpovední Vlatko Ďurík a Mgr. art. Kristína Hrubíková. Toto náročné divadielko zahrali: Blanka Sláviková, Marína Zorňanová, Daniel Dudok, Jana Petrusová, Ivana Zorňanová, Ivan Toman, Daniela Šerfézyová, Ema Dudková, Andrea Petrusová, Ines Mocková, Eleonóra Činčuráková, Gabriel Činčurák, Božana Čuhová, Iva Mocková, Andrej Slávik, Martin Slávik, Julián Petrus a Darko Záborský. Po ukončení predstavení a pred návratom domov sa žiaci so svojimi učiteľkami zastavili

Snehulienka v predvedení žiakov z Erdevíka

na starosti Ana Šandorová-Miksádová. Kostýmy vypracovali Vierka Čapeľová a Vierka Hrubíková, masky mala na starosti Mgr. Danuška Berediová a za scénu

v Podnikateľsko-rekreačnom stredisku Relax v Kovačici, kde si mali možnosť upevniť zážitky z tohto zájazdu a zaslúžene si aj oddýchnuť.

KYSÁČANIA NA DIVADELNEJ PREHLIADKE V MAĎARSKU

Malý princ v Sarvaši Michal Ďurovka

lenovia ochotníckeho divadla Kultúrneho centra Kysáč s predstavením Malý princ autora Antoina de Saint-Exupéryho v dramatizácii, dramaturgii a réžii Svetlany Gaškovej vystúpili na počesť odmenených na 23. ročníku prehliadky detskej dramatickej tvorivosti Deti deťom, ktorá sa konala 21. mája 2016 v divadle Cervinus teátro v mestečku Sarvaš v Maďarsku. Od vedúceho OD Jána Privizera sme sa dozvedeli, že na otvorení prehliadky prítomných pozdravila organizátorka prehliadky

www.hl.rs

Daniela Onodiová, riaditeľka Slovenského divadla Vertigo, a prehliadku otvorili predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková a predsedníčka Sarvašskej slovenskej samosprávy Anna Franková. Predstavenia hodnotila porota v zložení: metodička dramatickej výchovy a detského divadla Elena Bakošová, hudobný skladateľ, pedagóg prof. Belo Felix a vedúci detského divadelného súboru Ochotníček z Púchova Peter Hudák. Súťažilo deväť predstavení a víťazom prehliadky sa stal DDS Maďarsko-slovenskej ZŠ v Novom Meste pod Šiatrom s pred-

Informačno-politický týždenník

stavením na námet rozprávk y P. Dobšinského a M. Košického pod názvom Múdry Maťko a blázni v Vďaka Kysáčanom Malý princ réžii Dagmar žije i svoj divadelný život Kötelešovej. Na záver pohostinsky vystúpili ktorí finančne podporili cestu Kysáčania. Diváci mali pôžitok a poistenie svojich detí, KC Kysáč z predstavenia a nešetrili dlane, zabezpečilo palivo, a pomohli i dlaby odmenili protagonistov zo horoční divadelní nadšenci: Branislav Agársky, Ján Kohút, Ondrej Srbska. Za uskutočnenie zájazdu do Gaško a organizátor predstavenia Sarvaša vďaka patrí rodičom, Ján Privizer. • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy

Vyšli za hovorňu, a tam sa pobili Anna Horvátová

á to zmysel, keď sa za hovorňou zúčtujú?! Určite nie! Aspoň nie za tou, na ktorú tu typujeme. Ale naším zámerom je tu poukázať nie na verbálne a fyzické zúčtovanie, ale presniť význam slova hovorňa. Spisovným slovom hovorňa označujeme kabínku na telefonovanie – telefónna hovorňa a miestnosť v niektorých inštitúciách určenú návštevám, napr.: internátna hovorňa. Avšak my tu poznáme ešte jednu „hovorňu“; síce to nie je ten správny význam, ale pod vplyvom srbčiny sme si ho ujali, ako keby aj bol, a, hľa, neprekáža to takmer nikomu. Najmä v našej slovenčine

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. V Slovenskom vojvodinskom divadle v utorok 14. júna o 20.00 h bude hosťovať Slovenské divadlo Vertigo z Budapešti, ktoré pôsobí pri Celoštátnej slovenskej samospráve v Maďarsku. Hostia zo susednej krajiny zahrajú predstavenie pod názvom O psíčkovi a mačičke. Je to

GRATULÁCIA

aj za rečnícky pult povieme, že je to „hovorňa“. V srbčine je iný prípad, tam je govornica aj telefónna hovorňa, aj rečnícky pult; slovenčina to má predsa ináč. My našskí Slováci keď povieme pult, určite sa nám vynorí len podlhovastý stôl (s tovarom) na predávanie či výčapný pult: pult na trhu, barový pult, stáť za pultom. Známe nám je aj to: predávať pod pultom, a teda len vybraným zákazníkom. Pult má nielen tieto významy; je to aj stojan na noty, na písanie ap. so šikmou doskou: dirigentský pult a aj rečnícky pult. Prídavným menom rečnícky neoznačujeme iba pult, ale aj osobu, ktorá má vlohy rečniť – rečnícky talent a tiež akciu – rečnícka tribúna. predstavenie, v ktorom hrdinami sú starí manželia, na osude ktorých sa odzrkadľujú pohnuté časy 20. storočia. Text napísal Ondrej Šulaj a réžiu podpisuje András Dér. KYSÁČ. Galéria Slovenského národného domu prichystala ďalšie bienále fotografie. Vernisáž 2. bienále – majstri fotografie bude v sobotu 4. júna o 20.00 h. Výstava fotografií v Galérii SND potrvá do 30. júna 2016. J. Č-p

DROBNÝ OZNAM TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088-433.

rodičia, brat Martin s rodinou a sestra Anička s manželom.

GRATULÁCIA Na Fakulte prírodných vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, odbor biológia, dňa 24. 5. 2016 naša dcéra a sestra ANDREA VIDOVÁ z Kulpína získala diplom a zároveň titul magisterky. K úspechu jej blahoželajú a do budúcna všetko dobré prajú rodičia Nataša a Ondrej Vidovci a sestra Michaela z Kulpína. GRATULÁCIA Na Fakulte prírodných vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, odbor biológia, dňa 24. 5. 2016 naša vnučka ANDREA VIDOVÁ z Kulpína získala diplom a zároveň titul magisterky. K úspechu jej blahoželajú a do budúcna všetko dobré prajú starí rodičia Anna a Feďo Červenskovci z Petrovca. GRATULÁCIA Na Fakulte prírodných vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, odbor biológia, dňa 24. 5. 2016 naša vnučka ANDREA VIDOVÁ z Kulpína získala diplom a zároveň titul magisterky. K úspechu jej blahoželajú a do budúcna všetko dobré prajú starí rodičia Mária a Ondrej Vidovci z Kulpína. GRATULÁCIA Na Fakulte prírodných vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, odbor biológia, dňa 24. 5. 2016 diplom získala naša neter, magisterka ANDREA VIDOVÁ z Kulpína. K získaniu titulu jej blahoželá a veľa úspechov do budúcna praje ujo Janko s manželkou Vlastou a synom Jankom Červenskovci z Petrovca.

HĽADÁTE serióznu prácu na Slovensku? S nami ju nájdete. Viac info na webe: www.newjob.rs alebo na tel.: 064/454-555-3. Z dokladov je potrebný iba srbský pas.

Vlaha v stenách? Izolovanie vlhkých objektov strojmi. 33 rokov skúsenosti v izolovaní vlhkých domov, kostolov a iných objektov hrúbky stien do 10 m. Záruka na vykonané práce.

Dňa 30. mája 2016 na Ekonomickej univerzite v Bratislave, na Fakulte podnikového manažmentu, odbor ﬁnančný manažment, úspešne ukončila štúdiá a získala titul Ing. Martina Diňová z Kovačice. Pri tejto príležitosti mladej inžinierke srdečne blahoželajú a veľa úspechov do budúcnosti prajú

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Radšej vysušovať – ako búrať!

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

Hydroizolácia Živanović telefóny: 063440470 a 0631024114 hizivanovic@gmail.com www.hiz.co.rs

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

• KULTÚRA • OZNAMY •

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 25. 5. 2016 schválil rozhodnutie o tom, že nie je potrebné vypracovať Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Exploatácia riečnych nánosov z koryta rieky Dunaj od km 1336 + 400 po km 1337 + 400, na katastrálnej parcele č. 3926, k. o. Bođani, ZO Báč, nositeľa projektu Pim-Hidroinženjering, s. s r. o., Belehrad, Ul. Gavrila Principa č. 22a. Rozhodnutie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti schválenému rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

23 /4702/ 4. 6. 2016

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2036_01 NS_Hotel_ Park, Ul. Novosadskog sajma č. 35, na katastrálnej parcele číslo 7534, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 4. júla 2016. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 5. júla 2016 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2028_01 NS_Nový_Sad_ Hotel_Putnik, Ul. Iliju Ognjanovića č. 24, na katastrálnej parcele číslo 2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 4. júla 2016. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 5. júla 2016 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 13.00 h.

Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá

Podľa článku 3 Pravidiel o pridelení rozpočtových prostriedkov Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá na spolufinancovanie programov a projektov združení v oblasti zvyšovania kvality základného a stredného vzdelávania v Autonómnej pokrajine Vojvodine (číslo: 128-451-3275/2016-01 z 30. 5. 2016) a v súvislosti s pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2016 (Úradný vestník APV, číslo 54/15) Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá vypísal SÚBEH NA SPOLUFINANCOVANIE PROGRAMOV A PROJEKTOV ZDRUŽENÍ V OBLASTI ZVYŠOVANIA KVALITY ZÁKLADNÉHO A STREDNÉHO VZDELÁVANIA V AP VOJVODINE NA ROK 2016 Súbeh sa vypisuje na spolufinancovanie programov a projektov, ktorých cieľom je zvyšovanie kvality v oblasti základného a stredného vzdelávania a výchovy v AP Vojvodine na rok 2016. ROZVRHNUTIE PROSTRIEDKOV Súbeh sa vypisuje na celkovú sumu 600 000,00 dinárov, z čoho sa pre úroveň základného vzdelávania určilo 300 000,00 dinárov a pre úroveň stredného vzdelávania 300 000,00 dinárov pre programy a projekty, ktorých cieľom je zvyšovanie kvality v oblasti informačno-komunikačných technológií a ochrany životného prostredia v AP Vojvodine v roku 2016. PODMIENKY A PRAVIDLÁ SÚBEHU: Právo zúčastniť sa na súbehu majú združenia občanov na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, ktoré ako jeden z cieľov združovania stanovami určili edukáciu v oblasti informačno-komunikačných technológií a ochrany životného prostredia (ďalej: užívatelia). Podané prihlášky rozoberá komisia, ktorú vymenúva pokrajinský tajomník pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá (ďalej: pokrajinský tajomník). Komisia nebude rozoberať oneskorené a neúplné prihlášky; prihlášky, čo neboli podané oprávnenými osobami, ani prihlášky, ktoré nie sú predmetom súbehu. Pri rozhodovaní o pridelení prostriedkov sa bude prihliadať na kritériá určené pravidlami o pridelení rozpočtových prostriedkov Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá na spolufinancovanie programov

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

a projektov združení v oblasti zvyšovania kvality základného a stredného vzdelávania v AP Vojvodine: – odpoveď na tému projektu (ciele a aktivity projektu sú v súlade s prioritami súbehu, ciele projektu sú jasné, konkrétne a uskutočniteľné, aktivity sú reálne a adekvátne na dosiahnutie cieľov), – vplyv navrhnutého projektu (veľkosť cieľovej skupiny, stupeň zapojenia cieľovej skupiny, ktorej je projekt určený, viditeľnosť projektu, udržateľnosť výsledkov projektu), – kompetentnosť navrhovateľov a doterajšia skúsenosť (doterajšie skúsenosti v realizácii projektov, ktoré prispievajú k zveľadeniu vzdelávaco-výchovnej práce), – protokol o spolupráci s Pokrajinským sekretariátom pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá (ďalej: sekretariát). Pokrajinský sekretariát si vyhradzuje právo žiadať si od podávateľa žiadosti dodatočnú dokumentáciu a informácie, resp. na pridelenie prostriedkov určiť splnenie dodatočných podmienok. Prihlášky a podaná dokumentácia sa podávateľom nevracajú. Rozhodnutie o rozvrhnutí prostriedkov vynáša pokrajinský tajomník na základe návrhu komisie. Rozhodnutie pokrajinského sekretariátu je konečné a proti rozhodnutiu sa nemôže podať opravný prostriedok. Výsledky súbehu sa zverejnia na webovej prezentácii sekretariátu, pričom sekretariát nie je povinný zdôvodňovať svoje rozhodnutia. S podávateľmi prihlášok, ktorým sa povolili prostriedky, sekretariát uzavrie zmluvu o spolufinancovaní, na základe ktorej sa prostriedky poukážu. SPÔSOB PODÁVANIA PRIHLÁŠKY Lehota na podávanie prihlášok je 6. 6. 2016. Prihlášky sa podávajú výlučne na súbehových tlačivách sekretariátu. Súbehová dokumentácia sa môže prevziať od 30. 5. 2016 z webovej adresy sekretariátu: www.puma.vojvodina.gov.rs. K prihláške sa záväzne pripájajú kópie nasledujúcich dokumentov: – fotokópia potvrdenia o daňovom identifikačnom čísle, – dôkaz o otvorenom účelovom účte v Správe trezoru. Prihlášky sa odovzdávajú osobne, odovzdaním v spisovni pokrajinských orgánov správy v Novom Sade (budova pokrajinskej vlády), alebo sa odosielajú poštou na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá 21 000 Nový Sad Bulvár Mihajla Pupina 16 S OZNAČENÍM: PRE SÚBEH NA SPOLUFINANCOVANIE PROGRAMOV A PROJEKTOV, KTORÝCH CIEĽOM JE ZVÝŠIŤ KVALITU V OBLASTI INFORMAČNO-KOMUNIKAČNÝCH TECHNOLÓGIÍ A OCHRANY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA V AP VOJVODINE V ROKU 2016

• OZNAMY •

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

S boľavým srdcom si spomíname na 10. výročie smrti našej milovanej mamy, svokry a starkej

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dr. JANKO KUBINEC

ANNY VEREŠOVEJ

Dr. JANKOVI KUBINCOVI

25. 5. 1957 – 25. 5. 2016 z Báčskeho Petrovca

3. 5. 1924 – 3. 6. 2006 – 2016 zo Starej Pazovy Trvalú spomienku na Tvoju lásku a dobrotu si stále zachovávajú synovia Vladimír a Dobroslav s rodinkou

POSLEDNÝ POZDRAV

S úctou si na Vás budeme spomínať.

25. 5. 1957 – 25. 5. 2016 z Báčskeho Petrovca

S úctou

svatka Anka

Samuel, Mirjana a Lana Lekárovci

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad podľa oprávnenia nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Liman 4, Ul. Miloša Crnjanského č. 2 – 6, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3930/11, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

SMUTNÁ A BOĽAVÁ SPOMIENKA

JOZEF HRK

13. 3. 1959 – 7. 6. 2013 – 2016 z Kovačice

Uplynuli už tri boľavé, smutné roky, čo sme sa s Tebou navždy rozlúčili. Bôľ a láska za Tebou z našich sŕdc nezmizli, aj naďalej si s nami v každej našej slze, myšlienke, radosti a žiali. Tvoji: Eva, deti a vnúčatá

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU231, NSL231 NS – Braće Dronjak Nositeľ projektu Telekom Srbije, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU231, NSL231 NS – Braće Dronjak, Nový Sad, v Ulici braće Dronjak č. 13, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 10716/11, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 25. mája 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-242/16, ktorým je schválený súhlas k štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01, a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU231, NSL231 NS – Braće Dronjak, po uvedenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU231, NSL231 NS Braće Dronjak, Nový Sad, v Ulici braće Dronjak č. 13, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 10716/11, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a s podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení predpokladaných s cieľom znemožniť, zmenšiť a tam, kde je to možné, odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. 4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a zmeny technických charakteristík základňovej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal žiadosť zodpovednému orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie.

• OZNAMY •

ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU231, NSL231 NS – Braće Dronjak, Nový Sad, v Ulici braće Dronjak č. 13, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 10716/11, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá rekonštrukcia jestvujúcej základňovej stanice spôsobom, že bude postavená trojúseková anténová sústava pre rozsahy GSM 900, UMTS a LTE, ktorá bude pozotávať zo šesť panelových antén, a to tri antény pre GSM 900 výrobcu Kathrein K80010307 a tri antény pre UMTS a LTE výrobcu Kathrein K80010505. Antény budú usmernené s azimutmi 70 ° (úsek 1), 275 ° (úsek 2) a 350 ° (úsek 3). Plánovaná konfigurácia prijímača základňovej stanice pre rozsah GSM 900 je 2 + 2 + 2, pre UMTS je 3 + 3 + 3 a pre LTE 1 + 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V zákonom stanovenej lehote plánovanej na verejné nahliadnutie, Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 16. mája 2016. Počas trvania verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky počas prezentácie zainteresovanej verejnosti a verejnej rozpravy uskutočnenej 17. mája 2016, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-242/16 zo 17. mája 2016. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU231, NSL231 NS – Braće Dronjak, Nový Sad, v Ulici braće Dronjak č. 13, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 10716/11, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, číslo VI-501-242/16 z 25. apríla 2016, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe, o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-242/16 z 24. mája 2016 so zhodnotením predmetovej štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie konštatovalo sa, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní obsahu a rozsahu štúdie, číslo VI-501-75/16 zo 14. marca 2016, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní od dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

23 /4702/ 4. 6. 2016

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 18. mája 2016 nás navždy opustila naša drahá tetka

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Uplynuli dva ťažké a smutné roky od smrti našej dcéry a sestry

VLASTY ŠEPRÁKOVEJ

30. 6. 1989 – 29. 5. 2014 – 2016 z Hložian

ZUZANA RÉNEROVÁ

5. 12. 1924 – 18. 5. 2016 zo Starej Pazovy

Každá rozlúčka je boľavá, ale spomienka na Teba zostáva trvalá. Tvoji najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 7. júna 2016 uplynú tri smutné roky, čo nás opustil náš milovaný syn a brat

Bolesťou unavená si zaspala, zanechajúc všetkých, čo si rada mala. Len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a pokojný spánok Ti priať. S láskou a úctou si na Teba spomínajú zarmútení rodičia a sestra

SPOMIENKA

na milovaného manžela, otca, syna, brata a príbuzného

MIŠA POVOLJNÉHO

JOZEF HRK

13. 3. 1959 – 7. 6. 2013 – 2016 z Kovačice

1935 – 2014 – 2016 rodáka padinského žijúceho v Cerji

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 6. júna 2016 uplynie rok, čo nie je medzi nami môj brat

MICHAL HUSÁRIK

19. 4. 1944 – 6. 6. 2015 – 2016 z Padiny Trvalú spomienku si na Teba zachováva sestra Mária Husáriková s manželom Martinom, dcérou Ruženou Petrášovou a synom Dominikom

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 6. júna 2016 uplynie rok, čo nie je medzi nami náš švagor

MICHAL HUSÁRIK

19. 4. 1944 – 6. 6. 2015 – 2016 z Padiny S láskou a úctou si na Teba spomínajú Ján s manželkou Zuzanou Hudecovci z Rakúska

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 6. júna 2016 uplynie rok, čo nie je medzi nami Osud je občas krutý, nevráti, čo raz vzal… S láskou a úctou si na Teba spomínajú rodičia a brat s rodinou

SPOMIENKA

Uplynulo 10 rokov, čo nie je medzi nami

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Manželka Dobrila, syn Pajo, mama, brat Pavel s rodinou z Austrálie a rodina Strehovská

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 6. júna 2016 uplynie rok, čo nás navždy opustil náš švagor

MICHAL HUSÁRIK

VLADIMÍR PETERSKÝ

8. 8. 1948 – 5. 6. 2006 – 2016 z Báčskeho Petrovca

19. 4. 1944 – 6. 6. 2015 – 2016 z Padiny V tichosti Tvojho večného pokoja nech Ťa sprevádza naša láska. Zuzana Dubovská s deťmi

Chýbaš nám stále rovnako. Spomienku na Teba si navždy zachovávame v našich srdciach. Manželka s deťmi

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

hlasludu.info www.hl.rs

MICHAL HUSÁRIK

19. 4. 1944 – 6. 6. 2015 – 2016 z Padiny Hoci uplynul rok, spomienky na Teba neuhasli. Trvalú a smutnú spomienku na Teba si zachovávajú susedovci Anna a Adam Kovarčekovci s deťmi a vnúčatami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 6. júna 2016 uplynie rok, čo nás opustil náš švagor

MICHAL HUSÁRIK

19. 4. 1944 – 6. 6. 2015 – 2016 z Padiny Smutnú a trvalú spomienku na Teba si zachovávajú Katarína a Ján Strehovskovci s deťmi a vnúčatami • OZNAMY •

BOĽAVÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na našu drahú

ALŽBETU GALÁTOVÚ rod. Jaškovú 1934 – 1996 – 2016 z Kovačice

Dňa 31. mája 2016 uplynulo 20 rokov, čo sme navždy zostali bez našej nenahraditeľnej a milovanej manželky, matky, mamičky a prababičky. S láskou, úctou, ale aj bôľom si na ňu stále spomínajú a v srdciach ju nosia

Jej najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dr. JANKO KUBINEC 25. 5. 1957 – 25. 5. 2016 z Báčskeho Petrovca

Dňa 6. júna 2016 uplynie rok, čo ma navždy opustil môj milovaný manžel

Trvalú spomienku si na Teba zachovajú: Peter, Jasmina a Vieroslava

MICHAL HUSÁRIK

19. 4. 1944 – 6. 6. 2015 – 2016 z Padiny

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 6. júna 2016 uplynie rok, čo nás navždy opustil náš milovaný otec a starý otec Odvtedy v našom dome nastal bôľ, veľké ticho a veľa spomienok na naše manželské spolunažívanie. So slzami v očiach na Teba si vždy spomínam. Tvoja manželka Mária Husáriková

MICHAL HUSÁRIK

19. 4. 1944 – 6. 6. 2015 – 2016 z Padiny

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 6. júna 2016 uplynie rok, čo nás navždy opustil náš milovaný otec a starý otec Čas plynie, ale spomienka na Teba zostáva večná.

MICHAL HUSÁRIK

19. 4. 1944 – 6. 6. 2015 – 2016 z Padiny

V našich srdciach zostaneš navždy. Trvalú spomienku na Teba si zachovávajú: dcéra Mária Tenerová, zať Franci a vnuk Aleksa s priateľkou Tinou

• OZNAMY •

Trvalú spomienku si zachovávajú syn Michal Husárik s manželkou Katarínou a vnuk Markus

DROBNÉ OZNAMY

hlasludu.info www.hl.rs

NA PREDAJ dom (staré a nové stavanie) v Hložanoch, Ul. m. Tita, veľkosť pozemku 32 árov. Na predaj i obrábateľná pôda 14 kvadrátov; tel.: 021/60-41-241; 065/6041-241. PRENAJÍMAM zariadený dvaapolizbový byt v Bratislave – Ružinov; tel.: 062/1625-559.

23 /4702/ 4. 6. 2016

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 3. júna 19.30 Prvá polhodinka zostrihu z priameho prenosu FF Tancuj, tancuj... 2016 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia TV Týždeň Kumštáreň Nedeľa 5. júna 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre penzistov

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Utorok 7. júna 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných Popoludňajší program po srbsky na 1. programe 15.00 Správy TVV Rádiošport (pondelok) 17.30 Perličky – desaťminútový Kronika našich osád blok venovaný najmladším (utorok) Hudobné vysielanie divákom

NOVÉ TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Vysielanie pre penzistov

Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní

Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta

Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

Pondelok – sobota 18.00 Denník

Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka Kumštáreň – v najnovšom vydaní kultúrneho magazínu odznie to najlepšie zo súčasnej slovenskej divadelnej scény predstavené na bratislavskom festivale Nová dráma, príspevky o najnovšom cykle prác akademického maliara Zvonimíra Pudelku a záber z koncertu klaviristu Mareka Stupavského. Vysielanie pre penzistov prinesie príspevky o zábave kysáčskych penzistov, ktorí oslávili niekdajší sviatok Deň mladosti, z návštevy u Zuzany Sklabinskej, Kysáčanky žijúcej v Silbaši, a o kvetinovej oáze manželov Čúsovcov v Petrovci.

www.hl.rs

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 3. júna – Delta force one – Stratená hliadka Sobota 4. júna – Delta force two – Kolumbijská spojka Pondelok 6. júna – Nezastaviteľní Utorok 7. júna – Vraždiace mravce Streda 8. júna – Pes pre dvoch Štvrtok 9. júna – Sváko Ragan, 3. časť 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každý pondelok 20.15 Hudobný mix

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 5. júna 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Kultúrno-umelecký program venovaný Dňu školy v Padine Utorok 7. júna 16.00 Rozlúčkové večierky malých maturantov Divadielko Najlepšia rozprávka o Červenej čiapočke Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 10. júna 16.00 Slovenský film: Tri dcéry Príspevky z archívu TVOK

Nedeľa 5. júna 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Svedomie sudcu 24.00 Záver vysielania

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

TV OBCE KOVAČICA

Vladimír Vaňa Valent v rozhovore pre TV Petrovec po republikovej súťaži zo slovenčiny v GJK, kde spomedzi maturantov obsadil prvé miesto

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 23 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC

V tajničke je meno a priezvisko padinského básnika, literárneho kritika, žurnalistu, učiteľa a redaktora literárneho časopisu Nový život (1927 – 1974), ktorý tvoril pre deti.

Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

autorka: ANNA písmeno dym BIČIA- tajnička gr. abecedy (srb.) ROVÁ

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

odborník hŕba v etike

uvádza a komentuje program kto imituje

vedec zaoberajúci sa chémiou

vpíšte GI

úhrada (srb.)

ubytovňa (tur.) ľudový odev

chem. značka striebra

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 5. júna 20.15 Repríza relácie Dobrý deň Streda 8. júna 12.10 Dobrý deň, kolážová relácia

vpíšte druh ženské U T cvičenia meno

prostriedok na lakovanie Bor

Republika Srbská

Šabac povrchný človek

alt stisol konská sila evanjelium

druh vtáka

spojka

predplatitelia

viedol boj vpíšte IC TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

spojovacia časť klina

povraz podal olejnatá rastlina

banka číslovka mláďa mačky tesla

pohľadnica (hov.) spojka

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 22 VODOROVNE: stierala, Tancuj, K, ona, S, so, cmukať, ku, dosah, ujko, iha, P, oba, on, Ibar, svi, nalietať, obal, En, VK, aspik, oaa, osem TAJNIČKA: TANCUJ, TANCUJ

rieka v Rakúsku Taliansko

predpona v Sl Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 20 z čísla 20 Hlasu ľudu zo 14. mája 2016 bolo: ADAM VEREŠ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: KATARÍNA STANOVÁ, Ul. Nikolu Teslu č. 95, 26 210 KOVAČICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

23 /4702/ 4. 6. 2016

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC

V tajničke je meno a priezvisko padinského básnika, literárneho kritika, žurnalistu, učiteľa a redaktora literárneho časopisu Nový život (1927 – 1974), ktorý tvoril pre deti.

Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

autorka: ANNA písmeno dym BIČIA- tajnička gr. abecedy (srb.) ROVÁ

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

odborník hŕba v etike

uvádza a komentuje program kto imituje

vedec zaoberajúci sa chémiou

vpíšte GI

úhrada (srb.)

ubytovňa (tur.) ľudový odev

chem. značka striebra

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 5. júna 20.15 Repríza relácie Dobrý deň Streda 8. júna 12.10 Dobrý deň, kolážová relácia

vpíšte druh ženské U T cvičenia meno

prostriedok na lakovanie Bor

Republika Srbská

Šabac povrchný človek

alt stisol konská sila evanjelium

druh vtáka

spojka

predplatitelia

spojovacia časť klina

povraz podal olejnatá rastlina

banka číslovka mláďa mačky tesla

pohľadnica (hov.) spojka

rieka v Rakúsku Taliansko

23 /4702/ 4. 6. 2016

Šport Dolina korektne k neslávnemu koncu SRBSKÁ LIGA SKUPINA VOJVODINA

Ján Bokor V predposlednom kole zaznamenané boli (ne)čakané výsledky. Vyhrávajú ambicióznejšie a bohatšie mužstvá. Opravdivé zázraky robia Sakulčania, ktorí okrem iných porazili i majstra ligy a tejto jari neporazené mužstvo Odžakov. Povráva sa, že Odžačanom body neboli potrebné a Sakulčanom priniesli záchranu v lige. Také šťastie nemali Vrščania a Novobánovčania, ktorým sa nepodarilo vyhrať korektne hrajúcu Dolinu, respektíve TSC B. Topola. Keďže sa už vie, že do nižšej súťaže okrem odpísanej Doliny a Banátu zostúpi aj tretí celok, Vršac, Omladinac a Sloga prípojku budú chytať v poslednom kole. Výsledky 29. kola: Banat – Radnički (NP) 1 : 2, Radnički (Š) – Dunav 0 : 2, Borac – Odžaci 1 : 0, Železničar – Sloga 3 : 1, Radnički (SM) – Cement 0 : 1, Vršac – Dolina 2 : 2, Bačka 1901 – Senta 2 : 3, Omladinac – TSC 3 : 3. Program posledného kola: Radnički (NP) – Omladinac, TSC – Bačka 1901, Senta – Vršac, Dolina – Radnički (SM), Cement – Železničar, Sloga – Borac, Odžaci – Radnički (Š), Dunav – Banat (všetky zápasy sa hrajú v sobotu 4. 6. 2016). VRŠAC – DOLINA 2 : 2 (1 : 2)

uhobanátske derby prebiehalo v znamení boja o záchranu. Padinčanom výhra okrem prestíže nič neznamenala, pokým by Vrščanom tri body dávali nádej na záchranu. Diváci na štadióne pod Vršackým brehom sledovali dobrý a korektný zápas. Bez potrebnej podpory vedenia hráči a tréneri poctivo spĺňali svoje úlohy. Súperi na ihrisku dokázali, že nízke umiestnenie v tabuľke nie je reálnym odzrkadlením

možností dvoch celkov. Osud a peniaze však urobili svoje. Domáci dobre začali a v 10. minúte gólom Pešterca sa ujali vedenia. Domáci boli nebezpeční po prerušení hry, kým hostia zakladali rýchle a premyslenejšie protiútoky. Dolina do konca polčasu obrátila výsledok vo svoj prospech. Po rohovom kope hlavičkoval Kozić a vyrovnal na 1 : 1. V závere prvého polčasu Mastilo prihral Labovićovi, ktorý

Slabo a nezaujato RADNIČKI (Š) – DUNAV 0 : 2 (0 : 2)

Lazar Pavković

utbalisti šídskeho Radničkého sa od svojich verných fanúšikov rozlúčili slabou hrou a prehrou od omladeného celku Dunav zo Starých Bánoviec. Pre toto meranie síl príznačný bol príliš nekvalitný futbal na oboch stranách. Dokonca aj gólom Katanića v 14. a Lapčevića v 27. minúte nepredchádzali premyslené akcie futbalistov Dunava. Ani po zmene strán sa nič pod-

www.hl.rs

statnejšie nezmenilo. Oba celky aj ďalej hrajú slabo a nezaujato, akoby ledva čakali posledný hvizd rozhodcu Dubka z Pančeva. V poslednom kole Radnički zavíta do Odžakov, kde sa stretne s majstrom a budúcim členom prvej ligy Srbska. RADNIČKI (Š): Ranisavljević, Sarić, Raičević, Aperlić, Jakšić, P. Grumić, Aleksić, N. Grumić (Bošnjaković), Knežević (Bibić), Đurković, Smajić (Mijatović)

Informačno-politický týždenník

Stredopoliari FK Dolina Đorđe Brkić (vpredu) a Marko Mastilo

Strelec druhého golu pre Dolinu Marko Labović

rýchly protiútok realizoval gólom pre 1 : 2. Po prestávke Dolina mala šance zvýšiť skóre, ale Krstinić, Labović a Kozić boli nepresní. Domáci vyrovnali po sólovej akcii Peštarca, ktorý svojím druhým gólom zachránil domácich prehry. Okrem hráčov pochvalu si zaslúžil i rozhodca

Nikola Bikić zo Zreňanina, ktorý nikoho nepoškodil. DOLINA: Trivunović, Trkulja, Subašić, Mastilo (Savić), Krstinić, Brkić, Radak, Atanasković, Labović (Bančov), Radosavljević, Kozić (Radivojević) Na sobotu Dolina zohrá posledný zápas v tejto súťaži. Doma uvíta Radnički Sr. Mitrovica.

Obecná liga Šíd Stanislav Stupavský OFK Bikić – Hajduk Višnjićevo 4 : 1. Vedomí si toho, že im prvé miesto v tabuľke Obecnej ligy Šíd už nič nemôže ohroziť, futbalisti Hajduka v predposlednom kole neboli dostatočne motivovaní. Gól Rakića iba zachránil česť lídra. Borac (Ilinci) – Jednota (Ľuba) 5 : 3. Ľubania pokračujú s prehrami. V Ilinciach predsa ukázali kvalitnú hru, ale domáci strelci boli účinnejší. Pre Ľubanov góly vsietil ich tréner a najúčinnejší hráč Sremčić.

Omladinac Batrovci – Jednota Šíd 3 : 3. Na zájazde v Batrovciach Šíďania zaznamenali polovičatý úspech a domov si priniesli iba bod. Pre Jednotu skórovali Kotarlić a Milutinović. OFK Binguľa – Sremac Berkasovo 6 : 1. Fanúšikovia OFK Binguľa z ihriska v Morjane konečne odišli úplne spokojní tak hrou, ako aj účinkom svojich futbalistov. Pre Binguľčanov góly vsietili Ćosić 2, Kramar, Petković, Kljajić a Šučak. • ŠPORT •

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – 1. TRIEDA

Od jesene vo vyššej súťaži SLÁVIA – BAČKI HAJDUK 1 : 0 (0 : 0)

Ján Šuster

poslednom zápase Medziobecnej ligy B. Palanka – 1. trieda futbalisti Slávie minulú nedeľu uhostili mužstvo Bački hajduk (Bačko Novo Selo) a minimálnym víťazstvom potvrdili prvé miesto na tabuľke a postup do vyššej súťaže. Keďže si Pivničania titul majstra vybojovali skôr a výsledok tohto zápasu nemohol nič zmeniť, pred začiatkom predstaviteľ MOL B. Palanka Spiro Radman kapitánovi domáceho mužstva Jožkovi Žigmundovi odovzdal víťazný pohár, čo vyvolalo silný potlesk zo 300 divákov, ktorí prišli pozdraviť majstrov. Meranie síl dvoch súperov prinieslo veľmi dobrú hru oboch mužstiev. Hostia po troche pre-

Jediný gól na zápase; brankár Redžić pohol na jednu stranu a lopta na druhú – do siete

tým aj červenú, a musel opustiť ihrisko. Rozhodujúci gól padol v 85. minúte, keď v trestnom území Vranac nedovolene zastavil Gagovića, ktorý bol aj istým exekútorom. Do konca Gagović a Babić mali ďalšie príležitosti,

z ktorých bolo ľahšie dať, než nedať gól, ale ich nevyužili. Keď rozhodca Vučković odpískal koniec zápasu, obecenstvo silným potleskom vyprevadilo hráčov do vyzliekarne. SLÁVIA: Brňa, M. Žigmund, Vladimír Kuchta, Milev (Babić), Roganović, Mirković, Nímet, Vlastislav Kuchta (Petrović), Gagović, J. Žigmund, Milić (Kovačević) Po reorganizácii futbalových líg v pokrajine Slávia na jeseň bude súťažiť v Oblastnej futbalovej lige Sombor. Ligu opúšťajú Vajska, Bačka Despotovo a Bački hajduk Výsledky 18. kola: Kriváň – Neštín 3 : 2, Maglić – Bačka 2 : 1, Slávia – Bački Hajduk 1 : 0, Naša hviezda – Labudnjača 3 : 0, Soko – Borac 1 : 1.

1. Slávia 2. Neštin 3. Kriváň 4. Naša hviezda 5. Borac 6. Soko 7. Bački Hajduk 8. Maglić 9. Bačka 10. Labudnjača

18 18 18 18 18 18 18 18 18 18

13 10 11 9 7 6 5 6 5 3

3 2 3 5 2 5 3 6 5 6 6 6 3 10 2 10 1 12 2 13

39 : 19 39 : 22 43 : 25 35 : 28 40 : 34 30 : 31 23 : 32 32 : 41 37 : 43 19 : 57

42 33 35 30 26 24 18 20 16 8

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – B SKUPINA

Výprask na rozlúčku MLADOSŤ – OFK STAJIĆEVO 1 : 8 (0 : 3)

Darko Sládeček

Predstaviteľ OFS B. Palanka Spiro Radman odovzdáva víťazný pohár kapitánovi Slávie Jožkovi Žigmundovi

kvapili dobrým výkonom, ale to je aj pochopiteľné, vzhľadom na to, že by ich prípadné víťazstvo zachránilo od zostupu. Striedali sa útoky na oboch stranách, takže zadáci oboch celkov mali dosť práce. Vyznamenali sa aj brankári, ktorí skvelými zákrokmi zachránili vlastné siete. V takom pomere síl domáci predsa mali viac šancí, ktoré iba vďaka nerozvážnosti svojich útočníkov zostali nevyužité. Najlepšiu prí• ŠPORT •

ležitosť v prvom polčase domáci mali v 28. minúte, keď Michal Žigmund strieľal, z asi päť metrov prekonal aj brankára, ale lopta na šťastie hostí trafila žrď. V druhom polčase sa rozprúdil prudký boj, takže diváci sledovali dobrú a napínavú hru. Rozhodca Vučković z Báča v snahe držať opraty zápasu vo svojich rukách udelil až 10 žltých kariet – po päť hráčom oboch celkov. Michal Žigmund dostal dve, a

ieloblatčania posledný zápas v sezóne ukončili neslávne. Od susedovcov zo Stajićeva pred vlastným obecenstvom dožili opravdivý výprask. Od začiatku bolo jasné, kto vyhrá. Hostia zahrali naplno od samého začiatku a už v šiestej minúte sa ujali vedenia. Skóroval najlepší strelec ligy Palanački. V 14. minúte Stefanov zvýšil na 0 : 2 a v 23. minúte Antmana prekonal aj Stanić. Na oddych sa šlo s trojgólovým náskokom hostí. V druhom polčase domáci akoby sa úplne vzdali a Antman, resp. Nagy ešte päťkrát kapitulovali. Čestný gól pre domácich dal Kurunci v 60. minúte.

MLADOSŤ: Antman (Nagy), Goda, Kalapiš, Marijanović, Poliak, Paraľov, Tomin (Milošević), Molnár, Šušić, Kurunci, Šofranko (Đurić) Ostatné výsledky 16. kola: KSK Konak 1926 – Tisa 1933 5 : 0, Zlatica – Sloga 6 : 1, ZŠF Petlić – Tamiš 2 : 1.

1. ZŠF Petlić 16 2. OFK Stajićevo 16 3. Zlatica 16 4. Tamiš 16 5. Borac 16 6. Mladost 16 7. KSK Konak 1926 16 8. Sloga 16 9. Tisa 1933 16

23 /4702/ 4. 6. 2016

14 13 11 9 7 6 6 1 1

1 1 1 2 1 4 0 7 2 7 1 9 1 9 1 14 0 15

56 : 8 72 : 12 52 : 21 38 : 22 29 : 36 41 : 41 30 : 40 10 : 64 13 : 97

43 40 34 27 23 19 19 3 3 47

Šport DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Premyslene a nebezpečne HAJDUŠICA – VOJVODINA (CC) 4 : 1 (2 : 0)

Vladimír Hudec

meraní síl s hosťami z dediny Crvena Crkva Hajdušičania boli omnoho lepší celok. Prvú výhľadnejšiu príležitosť mal Mršić už v 10. minúte, keď unikol po pravej strane, ibaže strieľal vedľa. Iba pár minút neskoršie aj hostia zmrhali peknú príležitosť ujať sa vedenia. Nuž a potom v 20. minúte faul nad Đakovićom v šestnástke hostí. Rozhodca neváhal a ukázal na biely bod, z ktorého presný bol Radović – 1 : 0. Aj po tomto góle sa hralo častejšie pred bránou hostí, ale bez vážnejších príležitostí, a potom v poslednej minúte polčasu z peknej kombinácie Radovića a Marka tento druhý z nepatrnej blízkosti zvýšil náskok na 2 : 0. Na začiatku druhého polčasu prevaha patrí hosťom, avšak

se. Najprv Radović prekľučkoval takmer celú obranu hostí, strieľal ponad padajúceho brankára, ale trafil žrď. Odrazenú loptu prijal Ružić, silne strieľal a trafil miesto, na ktorom sa spájajú žrď a brvno. Po tejto nevyužitej šanci domáci akoby poľavili a dovolili súperovi, aby úplne prebral iniciatívu a niekoľkokrát Robil zmätok v obrane hostí: Nikola Ružić nebezpečne prihrozil. Našťastie, domáci sú nebezpečnejší. Ružić obrana Hajdušice v čele s brana Radović rýchlymi protiútokmi károm Melichom dobre fungovytvárajú zmätok v obrane hostí. vala. V polovici polčasu domáci V 58. minúte táto dvojica mala sa postupne zbavili tlaku a v 68. najlepšiu príležitosť na zápa- minúte zvýšili náskok. Ružić

strieľal z ľavej strany, lopta sa od obrancu Vojvodiny odrazila osamelému Đakovićovi, ktorý ju rutinovane vedľa bankára zaslal do siete. Konečne v 77. minúte Ružić strelil z okraja šestnástky, lopta trafila jedného obrancu hostí, zmenila smer a ocitla sa v sieti. Hostia výsledok korigovali vo finiši zápasu po ľahostajnom zákroku brankára Melicha. HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták, Mršić, Maliar, Stojkovski, Marko, Pomorišac, Anđelovski, Radović (Miksád), Đaković, Ružić Ostatné výsledky 24. kola: Vojvodina (S) – Karaš (K) 5 : 0, Karaš (J) – Borac (VS) 3 : 2, Potporanj – Banat 3 : 2, Partizan – Ratar 5 : 4, Jedinstvo – Dunav 1 : 2, Borac (VG) – Ševac 1 : 1 Hajdušičania sa po tomto kole nachádzajú na piatom mieste a majú 36 bodov.

BANÁTSKA LIGA

Slabšie so slabšími SLÁVIA – ŽAK KIKINDA 2 : 3 (1 : 1)

Ján Špringeľ

jarnej časti majstrovstiev vyhrávali slávisti aj silnejších súperov od seba, prehrali však od troch klubov, ktoré sú na posledných pozíciách v tabuľke, pred Kikindou, ešte v Lukićeve a Izbišti. Skríženie zbraní v predposlednom kole charakterizovalo otvorenú hru z oboch strán, veľa šancí a hodne gólov. Skóre otvoril Ivanišević v 2. minúte presnou strelou k ľavej žrdi brankára Rodića – 1 : 0. V 10. minúte tri zrelé príležitosti zaradom pre ŽAK, z ktorých dve minul Pavlov. Osem minút neskoršie vyrovnal po protiútoku Knežević – 1 : 1. Po skvelej prihrávke Becarula v 31. minúte Pavlov neskóroval vďaka pohotovosti Čerňoša. Onedlho ŽAK zachraňuje vlastnú sieť pred bránkovou čiarou po prihrávke Anđelovića Tahirovićovi a vzá-

www.hl.rs

pätí Trbojević zachraňuje strelu Pavlova. Deväť minút po zmene strán sa ozvali fanúšikovia Slávie, dožadujúc sa od rozhodcu Bjeloša penalty po zákroku nad Anđelovićom v šestnástke. Až po 77. minútu Slávia dominovala. Striedali sa možnosti Anđelovića, Sachtera z pravej strany a Tahirovića z diaľky. Potom do 82. min. zahodili dve príležitosti hostia. Hostiteľ využil prievan v obrane Kikindy minútu neskôr. Po centre Tahirovića Anđelović z malého štvorca triafa presne – 2 : 1. Šancu vyrovnať nevyužil Kočiš v 84. min. Ihneď potom P. Čížik diaľkovým šípom otriasol brvno. V 86. minúte po prieniku z ľavej strany Kočiš bol úspešnejší a vyrovnal. Rozhodcovská trojica zo Zreňanina počas oboch polčasov urobila dve prestávky pre páľavu. K tomu v druhom polčase bolo

Informačno-politický týždenník

Po troch výhrach zaradom prehra na vlastnom ihrisku: stredopoliar Daniel Čížik (vľavo)

viac striedaní a zranení. Rozhodujúci gól Tanackova na 2 : 3 padol v poslednej minúte nadstaveného času. SLÁVIA: Trbojević, P. Čížik, Sachter, Čerňoš, Mitić, D. Čížik, Pavlov (Andrić), Ivanišević (V. Dudáš) , Žuržinov, Anđelović, Tahirović Slávia je kolo pred koncom sezóny na 10. mieste. V poslednom

kole 4. júna Kovačičania odcestujú do Kovina, kde im súperom bude Radnički. Ďalšie výsledky 29. kola: Budućnost – Radnički (K) 1 : 2, Kozara – Vršac United 1 : 0, Radnički (S) – Proleter 5 : 4, Polet – Jedinstvo (NB) 0 : 0, Jedinstvo (BK) – Sloboda 2 : 0, Radnički (Z) – Sloga 3 : 0, Crvena zvezda – Mladost 3 : 0. • ŠPORT •

NOVOSADSKO-SRIEMSKA LIGA

Útočné trápenie domácich BUDÚCNOSŤ – JEDNOTA 0 : 2 (0 : 0)

Matej Bzovský

a pekne upravenej hracej ploche za prítomnosti asi 300 divákov hložianski futbaloví labužníci a hŕstka fanúšikov zo Starej Pazovy pozerali korektné stretnutie, ktoré hosťom oveľa viac znamenalo, vzhľadom na zatiaľ

nevyjasnenú situáciu vo vrchu Novosadsko-sriemskej ligy. Od prvého hvizdu mladého rozhodcu Dušana Pančića z Karavukova, lepšie hrajúci hostia vykonali veľký tlak s jasným cieľom ujať sa rýchleho vedenia. Vrhli všetky sily do útoku, ale zaveľa nemohli nájsť kľúč, ako prekonať talentovaného

OBLASTNÁ FUTBALOVÁ LIGA ÚFZ NOVÝ SAD

Gól v dohrávke MLADOSŤ – BORAC 1 : 3 (0 : 0)

Samuel Medveď

Dorastenecké celky v tomto kole abstinovali. stredu 25. mája sa hralo mi- KRILA KRAJINE – MLADOSŤ moriadne kolo, v poradí 28. 2 : 1 (1 : 0) Do petrovskej Vrbary pricesBlízko boli Petrovčania minulú tovali Šajkašania, vždy nepríjemný nedeľu, aby si z tzv. Tikvary v Báčsúper Mladosti. Borac spolu s Ču- skej Palanke priniesli aspoň jeden ružanmi bojuje o primát a body sú bod. Nepozorne však v dohrávke mu prepotrebné. Prvý polčas pri- prijali druhý gól, a tak body zostali niesol vyrovnanú vo vrecku domáceho hru. Hralo sa pekmužstva. ne, no hlavne mePetrovčania si na dzi šestnástkami. zápase vytvorili slušObidve mužstvá ný počet gólových mali po jednu šancí. V jednotlivých gólovú šancu. fázach zápasu boli Do druhého i lepší. Dobré šance polčasu hostia mal Milan Vlaisavošli s úmyslom vljević. Domáci do dosiahnuť čím polčasu viedli 1 : 0. skôr gól. Nie veľV 49. min. Mladosť vymi sa im to darilo rovnala. Kaňa dobre až po 58. minútu, prihral Trojanovićovi keď dosiahli ve- Igor Leňa zapôsobil a tento vyrovnal na 1 denie. Trojanović skvelými zákrokmi : 1. Treba povedať, že a Milenković v 51. niekoľkými dobrými minúte mali dobré šance. V 52. mi- zákrokmi zapôsobil brankár Leňa. núte bravúrne intervenoval Leňa. MLADOSŤ: Leňa, Haška, Pavlis, V 62. minúte Pavlis nepotrebne Jakuš, Babiak, Sladojević, Kajtez, zapríčinil jedenástku a hostia už Severíni, Trojanović, Vlaisavljeviedli 0 : 2, aj keď málo chýbalo, vić (Mijin), Kaňa aby Leňa strelu z pokutového kopu Nekompletní dorastenci Mlavychytal. V 75. minúte zaváhal dosti v predzápase prehrali 7 : 0. Rupar a hosťom sa ľahko podarilo Výsledky 29. kola: Hercegovac po tretíkrát matovať Leňu. V 83. – Hajduk 0 : 1, Sutjeska – Budućmin. čestný gól pre modrých vsietil nost 1 : 3, Mladosť – Borac 1 : 3, Milenković. Tvrđava – Krila Krajine 4 : 3, Titel MLADOSŤ: Leňa, Haška, Pav- – Kulpín 6 : 1, Stari Grad – Miletić lis, Babiak, Rupar, Sladojević, 4 : 0, Jedinstvo – Proleter 3 : 0, Kajtez, Trojanović, Milenković, Vojvodina – Napredak 2 : 0. Vlaisavljević, Kaňa Foto: z archívu FK Mladosť

• ŠPORT •

domáceho brankára Mitrovića. Aj nervozita im tiež zaväzovala nohy, vzhľadom na význam zápasu v boji o titul majstra. Domáci hrali predsa pokojnejšie a prví si pripravili šancu už v 14. minúte, keď sa pohyblivý Nedić po sólovom úniku ocitol na hranici pokutového územia, ibaže jeho prudká strela smerovala tesne nad bránu. Odpovedali hostia v 23. minúte po vydarenej akcii ľavou polovicou ihriska, ale strela rýchleho, pre domácu obranu nepríjemného Markovića tiež minula cieľ. Vo finiši polčasu Malidžan mal najlepšiu šancu na zápase. Po presne odcentrovanej lopte sa ocitol nečakane úplne sám pred bránou nepozorných hostí, ale jeho strela hlavičkou trafila iba vonkajšiu časť malej siete. V pokračovaní zápasu útočné trápenie hostí netrvalo dlho. V 58. minúte výborný Pejić rozohrával priamy kop z okraja šestnástky, prízemný center sa dostal na ľavú nohu Markovića, ktorý šikmou strelou rozvlnil sieť – 0 : 1. Čoskoro sa vydaril rýchly protiútok hostí,

keď záložník Jelović šikovne urobil priestor pre strelu Krunića, a tento pohotovo trafil sieť bezmocného Mitrovića. Na opačnej strane Dalibor Ćetković po jemnom centri Ognjena Štefeka narobil starosti brankárovi hostí, ale jeho nešikovná strela odletela vedľa ľavej žrde. V 69. minúte znovu sa v prajnom svetle ukázal Nedić, po peknej a premyslenej akcii, ktorá sa začala zo stredu ihriska, ale prudká strela iba prevetrala rukavice strážcu siete hostí Travicu. V záverečných chvíľach korektného boja o body hostia hrali jednoduchšie, viac behali a častejšie útočili, ale bezmyšlienková hra neprinášala žiadne príležitosti na zmenu predsa len spravodlivého výsledku. BUDÚCNOSŤ: Mitrović, Latinović, Zečević (D. Štefek), Obradović, Alić (Matić), Dašić, N. Kobilarov (Vukosavljević), Nedić, Malidžan, Ćetković, O. Štefek JEDNOTA: Travica, Z. Pejić (Plećaš), Rebić, Ninić, Bošković, Jelović, R. Pejić, Andreata, Krivokuća (Vasiljević), Krunić (Vemić), Marković Hložančania v poslednom kole zohrajú zápas vo Veterniku s tamojším rovnomenným klubom a Staropazovčania uvítajú celok Jugovića z Kaća, ktorý sa dávno rozlúčil s touto ligou.

Zápas obratov MLADOST – SLOGA 3 : 3 (1 : 0)

Károly Vig

j keď boli oslabení nehraním dvoch špičkových hráčov – Cvijića a Považana – Erdevíčania podali skvelý výkon, dobre sa bránili, ale sa neostýchali ani zaútočiť a dávať góly. Vedenia sa však ujali domáci v 30. minúte. S minimálnym náskokom Mladosti sa odišlo na oddych. Už v druhej minúte pokračovania hostia gólom Považana vyrovnali, a potom sa v 52. min. ujali aj vedenia. Skóroval najlepší hráč na zápase Grković. Domáci sa však nevzdávajú a v 67. min. Savić aj druhýkrát kapituloval – 2 : 2. To však hostí nezmýlilo a aj ďalej sa hrá úplne rovnocenný futbal s občasnými šancami na oboch stranách. Jednu z nich v 74 min. Grković využil a

prekonal brankára Mladosti Lozića. V radoch Mladosti bolo cítiť paniku. Hostia sa šikovne bránili, ale predsa v 82. min. odcentrovaná lopta pred bránu Slogy prekvapila brankára Savić a ocitla sa v sieti pre konečných 3 : 3. Erdevíčania boli na dobrej ceste vyhrať tento zápas, avšak nesmú byť nespokojní ani s najspravodlivejším rozdelením bodov. SLOGA: Savić, Babić (Ribar), Matić, Bojanić, Kalinić, Tešić, Kovačević, Đorđević, Simeunović, Bosanac (Pap), Grković Výsledky 29. kola: Sremac – Veternik 4 : 4, Crvena zvezda – Budućnost (SN) 4 : 2, Borac – Kupinovo 10 : 1, Mladost – Sloga 3 : 3, ŽSK – LSK Laćarak 1 : 6, Kabel – Hajduk 1 : 1, Jugović – Slavija 1 : 3, Budúcnosť – Jednota 0 : 2.

23 /4702/ 4. 6. 2016

Šport MESTSKÁ LIGA NOVÉHO SADU

Chýba bod na postup RFK NOVÝ SAD 1921 – TATRA 0 : 4 (0 : 1)

Pavel Pálik

utbalové derby jarnej časti majstrovstiev sa hralo v stredu 25. mája v mimoriadnom kole, bez divákov. Ale aj napriek tomu, že diváci nepodporovali hráčov, prinieslo dobré a zaujímavé futbalové predstavenie. Kysáčania vo väčšej časti boli lepší, mali až 8 stopercentných šancí, z ktorých štyri aj premenili. V 70. minúte Zorzić nerealizoval jedenástku. Góly dali Anđić v 10. minúte, Đukanović v 58. a 69. min. a Zorzić v 61. min. Zápas pískal Dimovski z N. Sadu a žlté karty dostali Rašiovan, Novaković, Zec, Papović

a Tomanić z RFK a Grijak, Srnka a Žugić z Tatry. ČENEJ – TATRA 1 : 7 (0 : 5) Na Čeneji s polovicou síl tatranci zaslúžene vysoko vyhrali. Vo väčšej časti to bola hra mačky s myšou. Bolo otázne iba koľko gólov hostia vsietia. Zápas sledovalo okolo 50 divákov, a to väčšina z Kysáča. Pískal Rakonjac z N. Sadu a kariet nebolo. Tatre zostáva ešte aby na nedeľu v predposlednom kole priniesla aspoň bod z Begeča, a tak si zaistila prvé miesto a postup do Novosadskej oblastnej ligy. V poslednom kole Tatra je voľná. Na týchto dvoch zápasoch

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Zachránili sa GRADNULICA – AŠK 2 : 1 (0 : 0)

Vladimír Gál

radáčania v Zreňanine vystúpili podstatne oslabení bez Rajčevića, Števka a Čemana, avšak prvých 25 minút dominovali ihriskom a vytvorili si tri výhľadné príležitosti. Najprv Mijić z voľného kopu trafil brvno. Ihneď potom šancu mal aj Vesin, ktorému ideálne loptu prihral Striško, a on zoči-voči s brankárom strieľal vedľa. Podobnú príležitosť po prihrávke Mijića mal aj Birmanac, ibaže strieľal rovno do brankárových rúk. Po prestávke a osviežení od horúčavy domáci začali vážnejšie hrať a do konca si vytvorili aj jednu peknú príležitosť, keď ich útočník z asi 12 metrov strieľal vedľa. Vedenia sa po zmene strán ujali domáci v 55. minúte. Stredopoliar Gradnulice využil chybu Striška a Maksimovića, ukradol im loptu a strelou zo 16 metrov prekonal Eötvösa. Iba pár minút neskoršie ďalšia chyba v obrane AŠK a už je 2 : 0. Po tomto góle hostia akoby sa zobudili zo spán-

www.hl.rs

ku a znovu prevzali iniciatívu. Novú šancu mal Mijić. Na odcentrovanú loptu Koraća pekne vyskočil, ale trafil brankára. O pár minút neskoršie slabý rozhodca odpískal nejestvujúcu penaltu pre domácich, ktorí tento darček nevyužili. Strelu z pokutového bodu zastavila žrď. Ďalšiu veľkú chybu rozhodca spáchal, keď anuloval gól Gála pre údajný ofsajd. Päť minút pred koncom

Informačno-politický týždenník

Brankár Zeljković sa nedal prekvapiť

hrali: Zeljković, Munjas, Draganić, Babić, Červený, Savić, Anđić, Klaić, Đukanović, Žugić, Grijak, Rašiovan, Zorzić, Jambrich, Ožvát, Martinko, Srnka Výsledky 25. kola: Čenej – Tatra 1 : 7, Centar – RFK Nový Sad 1921 4 : 8, Borac – Kabelštrand 2 : 1, Sremac – Fruškogorac 2 : 14. Voľná bola Bačka.

V 26. kole 5. júna o 17.00 hodine sa stretnú: Kabelštrand – Sremac, RFK Nový Sad 1921 – Borac, Čenej – Centar a Bačka – Tatra. Voľný je Fruškogorac. Posledné 27. kolo sa zohrá 12. júna o 17.00 h a stretnú sa: Centar – Bačka, Borac – Čenej, Sremac – RFK Nový Sad 1921 a Fruškogorac – Kabelštrand.

zápasu Gál unikol, prihral Birmancovi, ktorý dobre reagoval a z 10 metrov loptu silne zaslal pod brvno. Aj keď mohli vyhrať, alebo si domov odniesť aspoň bod, Aradáčania nie sú nespokojní, lebo sa majstrovstvá skončili tak, ako si aj priali, čiže vybojovali si obstátie v lige. AŠK: Eötvös, Maksimović, Korać, Apostolović, Striško, Prodanović, Šťastný (Gál), Ďuríček, Birmanac, Mijić, Vesin Ostatné výsledky 22. kola: Proleter – Naftagas 0 : 4, MSK – Rusanda 1 : 2, OFK Klek – Potisje 3 : 3, Lehel – Omladinac 1 : 1, Jedinstvo – ŽFK Banat 2 : 3.

1. Naftagas 22 2. Lehel 22 3. OFK Gradnulica 22 4. OFK Klek 22 5. Omladinac 22 6. Potisje 22 7. ŽFK Banat 22 8. Rusanda 22 9. AŠK 22 10. MSK 22 11. Jedinstvo 22 12. Proleter 22

15 13 12 9 9 8 9 8 9 8 6 4

4 3 51 : 24 49 7 2 48 : 22 46 3 7 41 : 35 39 5 8 43 : 27 32 4 9 42 : 39 31 6 8 40 : 33 30 3 10 41 : 37 30 4 10 31 : 39 28 1 12 32 : 45 28 2 12 24 : 36 26 3 13 33 : 49 21 2 16 21 : 61 14

V NEDEĽU 29. MÁJA KYSÁČSKA TATRA úspešne zorganizovala súťaž vo varení kotlíkového paprikáša Pod dubami. Súťažilo 16 skupín po desať členov. Komisia v zložení Ján Šranka z Petrovca, Vladimír Budík a Pavel Marčok, obaja z Kysáča, iste nemala ľahkú úlohu, ale ju úspešne zdolala. Zlatú sošku udelili celku Ivana Krajčíka, striebornú získal celok Jaroslava Pálika (v celku boli aj Petrovčania) a bronzovú Vladimíra Tordaja (ostatní z Kysáča). PP • ŠPORT •

Kopanie penált bolo zaujímavé strelcom, brankárom a divákom

Prvý gól Martinčanov na zápase MŠK Fomat – Mladosť B 4 : 2

TURNAJ MLADÝCH FUTBALISTOV V PETROVCI

Na krídlach kohútikov Juraj Pucovský

utbalová škola petrovskej Mladosti v Deň Petrovca 21. mája 2016 na krásne upravených ihriskách vo Vrbare pripravila opravdivý sviatok pre mladých futbalistov. Počasie tiež žičilo mužstvám, ktoré tvorili tzv. kohútiky, chlapci narodení roku 2005 a neskoršie. Obecenstvu, čo zväčša svojim rodičom, starým rodičom, susedovcom, kamarátom a priateľom sa predstavilo šesť domácich tímov a po jeden zo Slovenska a Maďarska. V skupine A výsledky boli takéto: Spartak Subotica – Vojvodina Bačko Gradište 1 : 1, Mladosť A Petrovec – Vojvodina 8 : 0, Tolna VFC Maďarsko – Mladosť A 1 : 1, Tolna VFC – Spartak 1 : 1, Vojvodina – Tolna VFC 4 : 0, Mladosť A – Spartak 1 : 2. Výsledky skupiny B: Mladosť B Petrovec – MŠK Fomat Martin Slovensko 2 : 4, Vojvodina Nový Sad – Proleter Zreňanin 0 : 3, Proleter – MŠK Fomat 2 : 0, Vojvodina – Mladosť B 6 : 0, Mladosť B – Proleter 0 : 5, MŠK Fomat – Vojvodina 0 : 2. Vo finále, ktoré hrali víťazi skupín, Proleter prekonal Spartak 1 : 0, o 3. miesto Vojvodina (NS) bola lepšia od Mladosti

A 3 : 2, piate miesto získal MŠK Fomat po triumfe nad Vojvodinou (BG) 2 : 1, siedme miesto Tolna VFC po výhre nad domácou Mladosťou B 4 : 1. Mladí futbalisti sa vyskúšali aj v kopaní penált, ktoré sa brankári snažili kryť a tiež žonglovali loptu. Najpresnejší z pokutových kopov bol Nemanja Tomić (Vojvodina BG), najviac striel zneškodnil Martin Zelienka (MŠK Fomat) a najšikovnejšie žongloval Hunor Radatović (Vojvodina BG), ktorý loptu udrel 103-krát oboma nohami, hlavou, prsiami, ramenami, stehnami a pätičkou, predtým ako spadla na trávnik. Najlepší strelec turnaja je Stefan Sebastijan (Vojvodina NS), ktorý vsietil 5 gólov, za najlepšieho brankára vyhlásili Marka Balaža (Proleter) a najlepší hráč je z tiež z radov zreňaninského mužstva Bogdan Mirčetić. Organizátori odmenili aj najužitočnejších hráčov každého mužstva a boli to: Nikola Kovačević (Proleter), Vuk Pavlović (Spartak), Mladen Bošnjak (Vojvodina BG), Alan Lukášik (MŠK Fomat), Márk Mácsik (Tolna VFC), Danijel Pavlović (Vojvodina NS), Igor Turčan (Mladosť A), Mateja Petkovski (Mladosť B).

Kapitáni najlepších mužstiev na turnaji: Spartaku, Proletera a novosadskej Vojvodiny (zľava)

Zo zápasu v skupine Mladosť A – Tolna VFC 1 : 1

Najlepší žonglér Hunor Radatović (Vojvodina BG)

Strelec, brankár, žonglér: Nemanja • ŠPORT • Zelienka a Hunor Tomić, Martin Radatović (zľava)

Atrakcia a majstrovstvo: zo zápasu Mladosť B – Tolna VFC 1 : 4

Tak sa fandilo: Fomat Martin, do toho!

Kovačickí lovci v päťdesiatych rokoch

Rekordný úlovok – 118 kusov diviny (1954)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Poľovnícky spolok Kovačica Minulosť bohatá, budúcnosť otázna – taký je súčasný stav takmer každého loveckého združenia v Srbsku, vrátane aj toho v Kovačici. Finančné problémy, menej zveriny, výrazné a prísne zmeny v Zákone o poľovníctve, povinnosť mať zamestnaných profesionálov v združení, ktorí sa platia z poplatku, je iba časť starostí, s ktorými sa pasujú entuziasti v poľovníctve. Podľa slov Pavla Cicku, lovca z Kovačice, ktorý má za sebou 47 rokov v poľovníctve, organizovaný lov bol ešte pred založením poľovníckeho spolku. Poľovnícky spolok Kovačica založili na sklonku roku 1922. Prvotným predsedom bol podnikateľ Ján Bíreš. Združenie založilo 22 členov. Jeden z najaktívnejších členov v prvom desaťročí pôsobenia bol tajomník Mihajlo Gňatenko, okresný ekonóm. Činnosť združenia v prvých rokoch bola poľovačka, kŕmenie a ochrana zvierat, ako aj starostlivosť o zverinu v jesenných a zimných mesiacoch. Súťaž v streľbe do hlinených terčov sa prvýkrát spomína 31. júla 1927. Zvíťazil predseda J. Bíreš. Povestný je aj rok 1934, keď krčmár Radovan Turudija zastrelil vlka, dovtedy najväčšiu zver v revíri. V knihe Kovačica 1802 – 2002 P. Cicka píše, že medzi svetovými vojnami si poľovnícky revír nemohol zakúpiť Lovec Širka so srnou (1969) spolok, len súkromníci. Začiatočným podnájomníkom rajónu bol prvý prezident J. Bíreš, v roku 1937 lovecký Lovecká dvojica okrsok zakúpil ďalší predseda Pavel Litavský. koncom 60. rokov Počas druhej svetovej vojny okupanti aktivitu spolku zakázali, časť archívu aj skonfiškovali a zapálili. Prvým predsedom po druhej svetovej vojne bol Juraj Brtka. V povojnových rokoch bolo veľa zajacov a divých husí. Sliepku dropa malého, zriedkavého vtáka, zastrelili Kovačičania v roku 1957, v roku 1967 zastrelili prvú srnu, v roku 1969 sa z Deliblatskej piesočiny zjavil kŕdeľ diviakov, trojica Kovačičanov vtedy odstrelila tri kusy. Poľovnícky zväz Srbska roku 1978 vyznamenal kovačický lovecký spolok striebornou medailou. Zlaté, strieborné a bronzové medaily Poľovníckeho zväzu Srbska získalo v minulom storočí 23 lovcov z Kovačice, kým zlaté a strieborné odznaky Poľovníckeho zväzu Vojvodiny osem poľovníkov. V novšej dobe, viac ako desaťročie mal spolok názov – Jarabica. Do konca 20. storočia bolo začlenených 230 Kovačičanov. Začiatkom tohto storočia mal spolok 32 členov, dnes ich má 23. Kovačickí strelci súťažia v streľbe do asfaltových Nahrávanie pre TV Nový Sad terčov aj na štátnej úrovni. Traja lovci – tri diviaky (1969) v sedemdesiatych rokoch Ján Špringeľ

Po návrate z lovu (2011)

Kovačickí lovci (2003)

Kovačickí strelci na SNS v Petrovci (2010)

Pred Loveckým domom v Kovačici na začiatku sedemdesiatych rokov

Úspešná poľovačka (1967)

Vladko Kuraj (zľava) a Štefan Varga

Pred domácou strelnicou (2010)