Hlas 26 2016

Page 1

Mladá tvorba v Boľovciach

Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 73 | 25. 6. 2016 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4705/

26


Z obsahu

25. 6. 2016 | 26 /4705/

Uzávierka čísla: 22. 6. 2016

4 TÝŽDEŇ 4 Piliere pre budúcnosť 5 Zvolili novú vládu 7 Málo nás je… 8 Náklady vysoké, zárobky skromné

9 SLOVENSKO 9 Prípad Bašternák

10 ĽUDIA A UDALOSTI

Na 23. DFF Zlatá brána, ktorá prebiehala v Kysáči v dňoch 16. – 19. 12 Podpísali Európsku chartu o rodovej rovnosti júna, prvú cenu a sošku NRSNM získala mladšia skupina DFS KUS Petrovská družina (na snímke). (s. 32) E. Šranková 13 Nejde o prechádzku ružovou záhradou

15 Počítač povie, kto je kde pochovaný

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Poznáte lietajúci hmyz vôkol nás?

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Prijaté Nariadenie o podmienkach prenájmu štátnej pôdy 26 Vijačka kukuričná – ochrana proti 1. generácii škodcu 27 Karfiol ako medziplodina

31 KULTÚRA 35 Skvelé hlasy – dobré rytmy

MOMS Báčsky Petrovec v sobotu 18. júna v Slávnostnej sieni petrovského gymnázia zorganizoval jubilejný 20. festival vážnej hudby Jarné nôty. Na snímke je huslistka Marína Cerovská v klavírnom sprievode Vladimíra Kováča. (s. 34) K. Gažová

36 Divadelné prehodnocovanie hraníc 37 To je tvoja identita, integrita, senzibilita

40 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Strelili 55 gólov, Anđelović tucet 48 Zvíťazila FŠ Petrika 51 Dobrý deň, Prvá liga! Autorka titulnej fotografie: Anna Francistyová

Do programu váľania mája pred vynovenou budovou Slovenského kultúrno-umeleckého spolku Štefánik v Binguli v sobotu 18. júna zapasovalo vystúpenie mladučkých folkloristov. (s. 26) J. Bartoš


Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM

Foto: www.unsplash.com

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

Slabiny menšinovej kultúrnej autonómie P

Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Menšinová kultúrna samospráva, ktorá zastrešuje kolektívne práva národnostných spoločenstiev, nezačína srbskou legislatívou, ale možno povedať, že začína byť aktuálna po roku 1989.

otreba po ochrane života a dôstojnosti ľudí hovoriacich „iným“ jazykom, veriacim v čosi „iné“, pestujúcich „iné“ obyčaje a tradície vo vzťahu väčšiny k menšine, resp. menšiny k väčšine, sprevádza však človeka od samotných začiatkov modernej civilizácie až podnes. Ide o univerzálne právo človeka na slobodný život v spoločenstve, v ktorom bezstarostne konzumuje aspoň základné životné potreby, týkajúce sa napr. národnostnej identity a príslušnosti k určitému kolektívu (spoločenstvu). Ochrana kolektívnych práv menšín bola a zostala výzvou pre ľudstvo. Veď dejiny ľudských vzťahov dosvedčujú, že sa kolektívne práva rozširovali postupne, pričom niekedy zažiarili ako zornička, inokedy vyvolali náboženské, etnické a občianske vojny. V našej súčasnosti ochrana menšinových národnostných práv, ako je známe, je zakotvená v práve na kultúrnu autonómiu, ktorá je od roku 2002, resp. 2009 inštitucionalizovaná v národnostných radách národnostných menšín. Ide o zákonné afirmatívne opatrenie, čiže pozitívnu diskrimináciu, ktorá roky predtým bola známa v regióne. Napr. v Slovinsku, ktorého najvyšší štátny akt za autochtónne menšiny s právom na založenie inštitúcie etnickej samosprávy uznáva talianske a maďarské spoločenstvo, ešte roku 1994 schválili Zákon o samospráve etnických komunít, ktorý podobne ako u nás upravuje oblasť ochrany národnostnej identity menšín. Relatívne veľký odtieň spočíva v spôsobe organizovania volieb do tamojších, podmienečne povedané, národnostných rád. Totiž voľby sa organizujú súbežne s lokálnymi voľbami, pričom sa hlasuje podľa väčšinovej zásady – okrúžkovaním mena a priezviska kandidáta na člena tzv. národnostnej rady, a nie názvu listiny, ako v prípade volieb do NRNM v Srbsku. Čiže šanca, že sa do zastupiteľskej menšinovej inštitúcie dostane skutočný odborník alebo opravdivý bojovník za menšinové práva, je oveľa väčšia než v prípade priamych volieb, ako ukázala prax v našej krajine v posledných voľbách do národnostných rád národnostných menšín roku 2014. V prípade menšinových spoločenstiev v Slovinsku, ale aj v iných európskych krajinách je obdivuhodný stupeň vlastnej národnostnej uvedomelosti, ktorú reálne a v praxi ochraňujú a rozvíjajú nielen z finančných prostriedkov zo štátnej pokladnice, ale aj silným angažmánom v realizácii európskych projektov, čo v našom prípade, i keď máme prístup k predprístupovým fondom EÚ, zrejme absentuje. Deklaratívne sa veru vieme postarať o ustanovenie Komisie pre europrojekty (v rámci Výboru pre úradné používanie jazyka a písma), ale načo, či komu by sme ju aj uviedli do života?! Prečo sa znovu a zase vraciame k téme inštitúcií menšinovej samosprávy? Prinútila nás k tomu nedávna medzinárodná konferencia Modely politickej účasti a samosprávy národnostných menšín v členských krajinách Stredoeurópskej iniciatívy v talianskom Terste. Keď len aspoň na chvíľku vykročíme spoza hraníc (vlastnej krajiny, menšiny, rodiny atď.), získame možnosť pozrieť sa na naše národnostné spoločenstvo z vtáčej perspektívy, ktorá hovorí o tom, že sme dobre organizovaná menšinová komunita, ale nám neraz chýba nadhľad a rozhľad. Tie by nám umožnili rozvíjanie mentálnych a „technických“ kapacít príslušníkov (slovenskej) menšiny, ktorými by sme sa v dobe expanzie projektového a digitálneho spôsobu života a myslenia ľahšie zorientovali pri rozmiestňovaní kvalitných ľudských zdrojov – hybných síl našej slovenskej komunity pre budúce dni, mesiace, roky, ktoré sa chytia za pasy napr. aj so serióznymi EÚ projektmi. Lebo aj to je slabinou v našom súčasnom menšinovom reťazci. Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  26 /4705/ 25. 6. 2016

3


Týždeň  168 HODÍN

InPress

Stretnutia Jasmina Pániková

V

Oto Filip

hraných filmoch, najmä tých romantických, ich prezentujú idylickým spôsobom. Samozrejme, ide o stretnutia, ktoré sa vo väčšine prípadov odohrávajú na mostoch, ktoré sú miestom rozhodujúcich chvíľ pre jednotlivca, skupinku, celý národ. Či takým stretnutím bolo aj stretnutie nášho premiéra Vučića s prezidentkou Chorvátska Kolindou Grabar Kitarović – ukáže čas, ale stretnutie vprostred Dunaja (samozrejme, na moste) bolo idylické. Filmové! Ona prichádza z jednej strany mosta, on z druhej nosiac v ruke kvety... Opravdivý film! Z mosta neskoršie vystúpili na pevninu a podpísali Deklaráciu o zveľadení vzťahov a riešení otvorených otázok medzi Srbskom a Chorvátskom. Podpísali 6-bodovú deklaráciu, vyfotili sa s úsmevom na perách, ale o nedávnych dianiach na relácii Srbsko – kapitola 23 – Chorvátsko ani slovko! Prečo kaziť taký zvláštny deň? Stretnutie mal aj prezident Nikolić. A to až trojdňové! Veď nemožno nespomenúť historickú návštevu čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga. Ubehlo viac ako 30 rokov, keď našu krajinu (presnejšie tú niekdajšiu) navštívila hlava Číny. To nám všetkým utkvelo v pamäti, keďže túto konštatáciu zdôrazňovalo každé médium. Vieme, že náš prezident má vo zvyku deliť vyznamenania. Tým zaslúžilým, ale aj tým, pre ktorých (možno) ani samotný prezident nevie, prečo ich vyznamenal. O tom, do ktorej skupiny patrí šéf Čínskej republiky, nebudeme diskutovať. Do rúk, pardon, na krk sa mu dostalo najvyššie vyznamenanie našej krajiny. Možno práve preto, lebo počas troch dní delegácie dvoch štátov podpísali až 22 dohôd. V súvise s tým náš prezident vyhlásil, že je Srbsko pripravené byť najdôležitejším partnerom Číny v regióne centrálnej a východnej Európy a širšie. Nevieme, čo znamenalo slovo „širšie“. Bude Srbsko najdôležitejším partnerom Číny v celej Európe? Zatiaľ to znie príliš nereálne.

4

www.hl.rs

Piliere pre budúcnosť

N

estáva sa často, že sa v rozpätí niekoľkých dní udejú až dve významné medzištátne návštevy, z ktorých každá má mať ďalekosiahle následky a dosahy. Jedna na bilaterálne vzťahy Srbska s najľudnatejšou krajinou sveta, druhá na styky s jedným zo susedov. Ide v prvom rade o historickú návštevu čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, zameranú jednak na zveľadenie dvojstranných vzťahov, jednak na realizovanie úmyslu Pekingu zvýšiť svoju prítomnosť v tejto časti sveta. Pobyt časovo nadštandardný, keďže bol prvý v Srbsku po viac než troch desaťročiach. Ovzduším krásny, lebo sa v ňom v plnej miere prejavilo hlboké porozumenie popredných činiteľov dvoch síce nerovných, ale blízko zmýšľajúcich štátov. Z aspektu praktického je tu podpísanie série, pozostávajúcej z vyše dvadsať bilaterálnych dohôd a memoránd, v čele so spoločným vyhlásením dvoch prezidentov o úhrnnom strategickom partnerstve. Všetko to sú dokumenty, ktorými sa na dlhšie obdobie trasujú možnosti veľmi mnohorakej, širokej a nehatenej spolupráce Belehradu a Pekingu. Jej obsahom sú mnohé veľké projekty, týkajúce sa ekonomiky, infraštruktúry, energetiky a financií. Čínsky pre-

zident Si právom skonštatoval, že sú vzťahy medzi dvoma krajinami aj rozšírené, aj posunuté na vyššiu úroveň, zdôrazňujúc dôležitú pozíciu Srbska v čínskej iniciatíve Jedno pásmo, jedna cesta, čiže v rozsiahlom pláne budovania infraštruktúrnych a iných vzťahov veľkej a vplyvnej krajiny s Európou a Afrikou. Hostiteľ čínskeho lídra prezident Tomislav Nikolić podotkol, že je Srbsko pripravené stať sa najdôležitejším partnerom Číny aj na širšom pláne, ako i to, že budúcnosť Srbska bude vyzerať celkom inak ako dnešok. Jasne a stručne: široké a hlboké posilnenie vzťahov dvoch spriatelených krajín, zasahujúce celý rad oblastí, v záujme dneška a budúcnosti. O spevnení pilierov pre budúcnosť, konkrétne vo vzťahoch Belehradu a Záhrebu, rokovalo sa v pondelok aj v chorvátskom Dalji, v Donjom Tavankute v Srbsku, ako aj v Subotici, kde prezidentka Chorvátska Kolinda Grabarová-Kitarovićová s mandatárom pre zloženie novej vlády Srbska Aleksandrom Vučićom podpísala Deklaráciu o zveľaďovaní vzťahov a riešení otvorených otázok medzi dvoma susednými štátmi, pozostávajúcu zo šiestich bodov. Dlhšie pripravované stretnutie prišlo ako prvá náplasť na naštrbené vzťahy dvoch susedov, najmä ako nádej a príležitosť konkrétnymi

skutkami naprávať a riešiť dlhšie trvajúce vzájomné problémy a trenice v politicky delikátnej chvíli pre obidve krajiny. Srbsko do nových mesiacov nastupuje s novou vládou, Chorvátsko zase v znamení príprav na mimoriadne parlamentné voľby na jeseň. Známe je, že sa Záhreb tejto jari nepreslávil podporou eurointegrácie Srbska. Za podpory Európskej únie sa tento problém urovnal, no nové skúšky nie sú vylúčené, ak volebný zápal politických súperov prekročí únosné hranice. Ak ten riadne eskaluje, s nádejnou nápravou stykov a sľubnejším pomerením sa ťažko počítať. V tom prípade ich pravdepodobne zatieni ďalšie tlačenie problémov pod koberec, skadiaľ opäť môžu vyliezť v tej najnevhodnejšej chvíli. Ďalšie predsavzatia pre novú vládu Srbska, ktorú beztak čaká kolobeh naliehavých úloh. O pár týždňov sa očakáva otvorenie prístupových kapitol 23 a 24, leto a jeseň poznačené racionalizáciou verejného úseku, prestavbou štruktúry verejných podnikov, pokusmi zdolať iné priority. Nimi sú rast hrubého domáceho produktu, nové pracovné príležitosti a zmenšenie nezamestnanosti, prilákanie investorov, vklady do infraštruktúry, rozvoj poľnohospodárstva, reforma vzdelávacej sústavy, boj proti úplatkárstvu a kriminalite... Horúce dni, ale aj horúce gaštany, ktoré Srbsko už dlhšie pália a treba ich na začiatok aspoň schladiť.

 JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA Dipl. Ing. JULKICA CRNOBARAC, HLAVNÁ A ZODPOVEDNÁ REDAKTORKA POLJOPRIVREDNIKA

V znamení konferencií Oto Filip – Tento rok je pre Poljoprivrednik jubilejný… – Poljoprivrednik v tomto roku oslavuje šesťdesiat rokov existencie a pôsobenia. Sú to najstaršie noviny pre poľnohospodárstvo a dedinu na tomto území. Keď ide o samotné pripomínanie si jubilea,

Informačno-politický týždenník

rozhodli sme sa, aby bolo pracovné, hlavne prostredníctvom tematických konferencií, ktoré zorganizujeme v tomto roku. Ide o to, aby sme poľnohospodárskej verejnosti, našim čitateľom priblížili aktuálnu problematiku a pomery v pôdohospodárstve. Prvá tematická konferencia je za nami, prebiehala 1. apríla a

bola venovaná prezentácii našej ročenky Poljoprivrednikov Poljoprivredni kalendar 2016, ako aj celkovej situácii v poľnohospodárstve. V polovici júna sa konala ďalšia, venovaná žatve, čo je teraz najaktuálnejšou témou. Usporiadame ešte niekoľko konferencií v nadchádzajúcom období, ktorých termíny ešte spresníme. Ich tematika bude závisieť od danej chvíle, samotných okolností a aktuality problematiky. • TÝŽDEŇ •


ZASADALI POKRAJINSKÍ POSLANCI

nových tovární a pracovných miest,“ povedal Mirović. Avizoval, že vládu očakávajú veľké infraštruktúrne investície – trate a diaľnice cez Vojvodinu, dokončenie Žeželjovho mosta, Národného divadla v Subotici, výJasmina Pániková ktorý, ako povedal, musí zostať stavba novej budovy Rádio-televízie časťou dejín vo vzťahu dvoch vlád. Vojvodina atď. utonómna pokrajina Vojvodina „Pokrajinská vláda najviac energie Za nového predsedu hlasovalo má novú vládu. Väčši81 poslancov, proti bolo 29 a nou hlasov poslanci zdržaných 2. Členovia poslaschválili návrh na predsedu neckej skupiny Demokratickej vlády, podpredsedov, ako aj strany a Srbskej radikálnej strany pokrajinských sekretárov. plány vlády označili za nereálne. V čele vlády v nadchádzaPodpredseda Zhromaždenia júcom štvorročnom období Miroslav Vasin zdôraznil, že bude Igor Mirović, kandidát nová vláda zdedí usporiadanú Srbskej pokrokovej strany, situáciu vo všetkých oblastiach. a podpredsedami Đorđe MiNa pondelkovom zasadnutí lićević, Mihály Nyilas a Ivan zvolili aj pokrajinských tajomĐoković. níkov. Novinkou v počte sekNa pondelkovom zasadretariátov je to, že namiesto nutí pokrajinského Zhro11 ich bude 12 a k zmenám maždenia nový predseda Predseda pokrajinskej vlády Igor Mirović prišlo aj v samotných názvoch. vlády v desiatich bodoch (Foto: www.vojvodina.gov.rs) Pôsobiť budú tieto sekretariápriblížil plány vlády. Ako ty: Pokrajinský sekretariát pre dôležité vysunul politický rozkol vynaloží na to, aby prilákala do- poľnohospodárstvo, vodohospomedzi doterajšou pokrajinskou mácich a zahraničných investorov. dárstvo a lesníctvo (Vuk Radojević vládou a vládou Republiky Srbsko, Náš úspech sa bude merať podľa – SNS), Pokrajinský sekretariát pre

Zvolili novú vládu

A

vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá (Mihály Nyilas – SVM), Pokrajinský sekretariát pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami (Miroslav Štatkić – SNS), Pokrajinský sekretariát pre zdravotníctvo (Zoran Gojković – SNS), Pokrajinský sekretariát pre sociálnu politiku, demografiu a rodovú rovnosť (Predrag Vuletić – PS), Pokrajinský sekretariát pre financie (Smiljka Jovanović – SNS), Pokrajinský sekretariát pre regionálny rozvoj, medziregionálnu spoluprácu a lokálnu samosprávu (Ognjen Bjelić – SNS), Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia (Vladimir Galić – SNS), Pokrajinský sekretariát pre vysoké vzdelávanie a vedeckovýskumnú činnosť (Zoran Milošević – SNS), Pokrajinský sekretariát pre energetiku, stavebníctvo a dopravu (Nenad Grbić – SDPS), Pokrajinský sekretariát pre šport a mládež (Vladimir Batez – SNS) a Pokrajinský sekretariát pre hospodárstvo a turizmus (Ivan Đoković – SPS).

PORADA V PREDŠKOLSKEJ USTANOVIZNI VČIELKA V PETROVCI

Vzácne pokyny pre pedagogickú prax Katarína Gažová

Z

druženie vychovávateľov osvetových pracovníkov Slovákov Vojvodiny usporiadalo v utorok 21. júna jednodňovú poradu pre vzdelávacie ustanovizne Obce Báčsky Petrovec. Na tému Transformácia dieťaťa – v ústrety potrebám detí / žiakov hovorili viaceré odborníčky – osvetové pracovníčky, ktoré majú viacročnú skúsenosť v práci s deťmi s osobitnými potrebami. Poradu v Petrovci podporil Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny. V priestoroch Predškolskej ustanovizne Včielka v Báčskom Petrovci prítomných na porade privítali Božena Levárska, predsedníčka Združenia vychovávateľov, a Zuzana Pašićová, riaditeľka PU Včielka. Lektorkami porady boli: Sonja Miladinovićová a Vesna Radulovićová, pedagogické poradkyne Školskej správy Nový Sad, • TÝŽDEŇ •

Dr. Otília Braško-Veliček, vysoko- vitelia všetkých úrovní vzdelávania a pedagogickí zamestnanci. školská profesorka a matka žiaka s Obce Báčsky Petrovec, začnúc od Božena Levárska, predsedníčka osobitnými potrebami, Andrijana predstaviteľov predškolskej usta- Združenia vychovávateľov, ako Čirićová, pedagóg v PU pozitívum porady zhodnotiVčielka v Petrovci, Vesna la to, že boli uvedené príklady Jurišićová z PU Radosno z praxe, na základe ktorých detinjstvo v Novom Sade, prítomní mohli získať vzácSonja Radočaj, psychológ ne pokyny do budúcej práce zo Strednej školy Svetozar už v nasledujúcom školskom Miletić v Novom Sade, a roku. Ako pripomenula predtiež psychologičky zo zásedníčka, inklúziu v predškolskej ustanovizni a v školách kladnej a strednej školy v Petrovci. Prednášky v rámnašej obce uplatňujú už od ci porady boli poučné a roku 2009 a dôležitá je tu prezaujímavé a uvedené boli dovšetkým individuálna práca konkrétne príklady transodborníkov rôznych profilov formácie dieťaťa / žiaka do Porada vo Včielke v Petrovci: (sprava) Sonja s deťmi a tiež práca v tíme. vzdelávacieho systému, Miladinovićová, pedagogická poradkyňa Sonja Miladinovićová, pedaako aj tie o pripravenosti, či Školskej správy Nový Sad gogická poradkyňa Školskej nepripravenosti tohto syssprávy Nový Sad, v uzávere tému zapojiť každé dieťa, potom novizne, základných škôl, strednej porady poukázala na nevyhnutnú o tom, ako sa má správať rodič v školy, predstavitelia interrezortnej potrebu zapájať aj deti, ktoré sú tom procese transformácie, tiež o komisie obce, združenia, ktoré iné postupom inklúzie do jestvuinkluzívnom vzdelávaní konkrétne majú v rámci svojej činnosti prácu júcich ustanovizní vzdelávania, v PU Včielka, ZŠ Jána Čajaka a na s deťmi s osobitnými potrebami, lebo iba tak, ako ukázala prax, sa Gymnáziu Jána Kollára v Petrovci. predstavitelia rodičov, odborní dosahujú pozoruhodné pokroky Na porade sa zúčastnili predsta- spolupracovníci zo škôl, riaditeľky v ich rozvoji. 26 /4705/ 25. 6. 2016

5


Týždeň Z TVORBY

Nekonečná na svete je iba ľudská hlúposť Andrej Čipkár

N

a svojich cestách po svete som mal neustále príležitosť presviedčať sa o tvorivosti génia človečenstva. Presne tak často, alebo aj častejšie, potvrdzovala sa mi pravdivosť tvrdenia, že na tomto svete je nekonečná iba – ľudská hlúposť. A keď je už raz tak, bola by skutočne veľká neprávosť nespomenúť tu ani jeden jej prejav. Spomeniem, čo som zažil pri vstupe do jedného mesta v bývalom Sovietskom zväze. Na prvý pohľad všetko bolo praobyčajné: dvojkoľajová železničná trať, závory, ktoré sa

často zdvíhali a spúšťali, lebo trať bola frekventovaná, a tak sa z oboch ich strán vytvárali nekonečné rady vozidiel. Tak tomu bolo kedysi aj u nás v Rume, ale podobných prípadov bolo ešte hodne, nuž sa môžete opýtať, kde je tá hlúposť. Tu je! Keď sme sa dostali pred závory, tie sa spustili. Pôjde vlak, očakávali sme. Ale to by bolo až príliš banálne a ľudskej hlúposti nedôstojné. Nie, namiesto toho žena v železničiarskej rovnošate, ktorá mala službu na železničnom priechode a zdvíhala a spúšťala závory, vzala brezovú metlu a začala priechod – zametať. To je skutočne hlúpe, pomysleli sme si,

bola robustná, metla veľká, nuž priechod bol zametený čo nevidieť. Očakávali by ste, že žena teraz závory zdvihne. Nie, veru nie! Pri priechode bola železničiarska búdka a na nej hodiny. Žena odložila metlu a pozerala na hodiny. Po takých desiatich minútach konečne vytiahla závory. Tu sme! Žena mala na zametanie určené štvrť hodiny, a keďže jej stačilo päť minút, zvyšných desať minút závory museli zostať spustené! Kto ešte tvrdí, že aj ľudská hlúposť si niekedy nezaslúži obdiv? (Zo zbierky Smerovníky k sebe. Piešťany : Vydavateľstvo Logos, E. H., 2006)

BALÍK KNÍH Z HLASU ĽUDU TENTORAZ ODCESTOVAL DO BOĽOVIEC. V organizácii 45. Stretnutia pod lipami v Boľovciach sa okrem NVU Hlas ľudu podieľali aj aktivisti tamojšieho KUS Sládkovič v čele s predsedom Dejanom Rýchlikom. Možno to vyznie ako určitá úhrada za poskytnutú pomoc, ale odovzdanie ďalšieho knižného balíka z akcie Hlasu ľudu bolo plánované paralelne s tradičným SPL. Knihy v sobotu 18. júna prijali predseda spolku D. Rýchlik a spolkárka Jarmila Zlochová. S radosťou si náplň škatúľ poprezerali a my sme im prezradili, že je tam okolo 170 kníh, hlavne beletria a komiksy. Žiaľ, boľovský Dom kultúry je toho času v rekonštrukcii, a tak si tieto knihy zatiaľ našli svoj nový domov v predsedovom dome. Dúfame, že tento prechodný stav nepotrvá dlho. A. F.

6

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Ďuro Varga

INÝ NÁHĽAD

ale hneď vás ubezpečím, že to bola iba hračka v porovnaní s tým, čo nasledovalo. Žena

• TÝŽDEŇ •


O PORUŠENÍ PRAVIDIEL NA 46. FFTT V HLOŽANOCH

Málo nás je... Anna Francistyová

A

ni mesiac po ukončení Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj..., ani po tom, čo predseda SKUS Pivnica a účastník tohtoročného FFTT Valentín Michal Grňa v otvorenom liste upovedomil na porušenie pravidiel v príprave festivalu a následne aj pri hodnotení výkonu účastníkov, verejnosť nedostala odpoveď, ako doriešiť uvedenú situáciu. Udalostí a záväzkov habadej, takže k plánovanej súvahe festivalu, pri ktorej si kompetentní mali posvietiť aj na tento moment, neprišlo. I napriek tomu, že prvá šanca na zvolanie zasadnutia nevyšla, predsa je nevyhnutné o vzniknutej situácii prehovoriť aj verejne. Idú dovolenky, aby sa nezabudlo... Z REAGOVANIA PREDSEDU PIVNICKÉHO SPOLKU „Aj napriek neblahej finančnej situácii a za pekného počasia v sobotu 28. mája 2016 bol usporiadaný v poradí 46. ročník Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... Ako aj v predchádzajúcich ročníkoch Hložančania sa postarali, aby sa všetci účastníci, hostia a diváci v ten deň príjemne cítili. Žiaľ, neviem prečo prišlo v samotných prípravách k nedopatreniam, ktoré nemôžem premlčať, a samým tým ohrozujú konečné hodnotenie – výsledky Festivalu,“ písalo vo verejnom reagovaní V. M. Grňu. „Po prvé, pri výbere členov odborných porôt boli porušené Pravidlá festivalu, lebo jeden z členov poroty, ktorá hodnotila prednes tancov – Ján Slávik – bol podpísaný ako autor choreografie. A článok 26 na výber poroty v Pravidlách znie: Programová rada a Koordinátor festivalu navrhujú odbornú porotu, ktorá hodnotí vystúpenia na Festivale. Členov poroty schvaľuje Organizačno-správna rada a Koordinátor festivalu. Odborná porota má byť zložená zo sedem členov. Odbornú porotu tvoria hudobní odborníci a odborníci v oblasti • TÝŽDEŇ •

slovenského ľudového tanca a krojov. Osoba, ktorá je autorom choreografie, tanca, nacvičuje tanečnú, alebo spevácku skupinu, orchester, alebo priamo vystupuje na Festivale, nemôže byť členom odbornej poroty.“ Predseda Výboru pre kultúru NRSNM Ján Slávik, ktorý bol nielen člen, ale aj predseda odbornej poroty hodnotiacej výkon tanečných skupín, sa vyjadril k reagovaniu. – Necítim sa vinný, lebo pravidlá poznám. Súhlasil som stať sa členom odbornej poroty, lebo v posledných troch rokoch som nenacvičoval žiadnu choreografiu, teda dalo sa predpokladať, že žiadna s mojím menom sa do programu nedostane. Jánošíčania sa ma pýtali, či môžu prísť na festival s mojou staršou choreografiou, povedal som im, že nie, lebo som v porote. Aradáčania sa ma nepýtali a prišli s choreografiou, ktorú som u nich postavil pred 12 rokmi. Nevedel som o tom, a potom sa zjavil tento problém. Do budúcna aj na toto treba podbať, zvlášť ak súbor prihlasuje choreografiu spred viac rokov. V pokračovaní listu V. M. Grňu sa uvádza, že „druhé nedopatrenie, ktorému sa dalo vyhnúť, je fakt, že jeden zo súborov a, žiaľ, i odmenený na festivale – KUS Petrovská družina – predviedol jeden tanec a spracovaný zvyk, resp. obyčaj. Pravidlá jasne hovoria, kto a s čím na festivale môže vystupovať (čl. 19): Súbory môžu na Folklórnom festivale Tancuj, tancuj... vystúpiť: – maximálne s tromi speváckymi skupinami (spevácke skupiny sú povinné aspoň jednu časť výstupu interpretovať jednohlasne, s hudobným alebo bez hudobného sprievodu); – s dvomi tanečnými skupinami, ak sú vekovo rozdielne: mladšia a staršia tanečná skupina, ak vystúpia v dvoch rozdielnych kategóriách tancov. Súbor, ktorý vystupuje

so spracovaným zvykom alebo obyčajou, nemá právo na výstup s druhou tanečnou skupinou; – s orchestrom. Očakávam, že sa o tomto zmienia spoluzakladatelia a patričné orgány festivalu pre

dobro všetkých ochotníkov, ktorí ešte stále zotrvávajú v pestovaní slovenskej tradičnej kultúry“. Toto je už „rezort“ koordinátora festivalu Jaroslava Krišku a ochotne sa k tejto záležitosti vyjadril: – Vedel som, že to nie je podľa pravidiel, ale Petrovčania sa s druhým tanečným vystúpením prihlásili náhradne a ja som ich nechcel diskvalifikovať. Mohla si to aj porota všimnúť pri hodnotení, veď tiež poznajú pravidlá. Áno, mohol som ich upozorniť, to je pravda, ale viete, málo nás je, a stále nám ďalší a ďalší odchádzajú... Mali by sme byť ako jedna rodina. PREHLIADKA NESÚŤAŽNÉHO TYPU? Aj Ján Slávik uznáva, že si tento moment mal všimnúť najprv ten, čo koncipoval program, a upozorniť aj spolok, ktorý pri prihlasovaní vystúpení porušil pravidlá, aj porotu. Článok 22 festivalových pravidiel hovorí o povinnosti účastníkov festivalu zladiť svoje vystúpenia s krité-

riami festivalu. „V prípade, že sa účastníci nedodržia určených pravidiel pre účasť na Festivale, odborná porota ich vystúpenie vyradí zo súťažnej časti Festivalu,“ uvádza sa v pravidlách. V kritériách FFTT nie sú len presné vymedzenia účasti speváckych a tanečných skupín a orchestrov (do pravidiel sa dostali na základe festivalových skúseností a „zvyklostí“), ale aj časové limity (spev a výstup orchestra do 4 minút, tanec 6 minút, obyčaj maximálne 12 minút), záväzná účasť v sprievode atď. Na ich dodržiavanie dbá odborná porota. Tak isto ako odborná porota na Stretnutí v pivnickom poli zvlášť dbá napríklad na to, aby každý účastník – podľa pravidiel – vystúpil s jednou rýchlou a jednou pomalou piesňou. Ak sa niekto tohto pravidla nepridržiava a prinesie si napríklad dve rýchle – na obecenstvo spravidla pôsobivejšie – piesne, nebude hodnotený. A to sa stáva. Táto porota je nekompromisná. Nevedomosť neospravedlňuje. Keď sa prihlasujeme na súťaž alebo konkurz, zoznámime sa najprv s pravidlami, kritériami, však? Ale, ako hovorí J. Kriška: „Málo nás je...“ A aj preto, aby tento článok nevyznel ako riport zo súdnej siene (veď sa k týmto prehreškom iste už v týchto dňoch dostanú aj organizátori FFTT), prikladáme ešte tieto slová J. Slávika: – Zásadne som proti prehliadke súťažného typu. To nieto ani v okolitých štátoch. To má byť jednoducho sviatok, radosť zo stretnutia, z folklóru – z tanca, spevu. Pravidlá, poriadok, to áno, ale bez hodnotového rangovania. A ak treba niekoho vybrať ako náš reprezentačný súbor, nech si festival pozrú a posúdia odborníci. Trebárs aj niekto z Podpolianskych slávností. A keď sa mu niekto zapáči, nech je i z menšieho prostredia, všetci mu pomôžme, aby nás o rok dôstojne reprezentoval na Detve.

26 /4705/ 25. 6. 2016

7


Týždeň VO SVETLE ŠTATISTÍK: AKO SA (NÁM) ŽIJE?

Náklady vysoké, zárobky skromné Oto Filip

N

a dilemu nastolenú v nadtitulku možno najlepšie odpovedať porovnaním: treba si napríklad pripomenúť, koľko peňazí sme pred takými piatimi rokmi potrebovali na naplnenie nákupnej tašky. Za rovnakú sumu je jej obsah dnes podstatne menší. Pred rokmi, keď sa platy riadne dostávali prvého v mesiaci, kolega Ján Cicka zvykol vravieť, že to od prvého do desiateho ako-tak aj zvláda, no oveľa horšie je od desiateho do prvého. Lebo šlo o akýsi veľký, veľmi predĺžený týždeň pred výplatou. V súčasnosti sme so životným štandardom na tom podstatne horšie. Potvrdzujú to i údaje, vyplývajúce z Ankety o spotrebe domácností, ktorú už trinásť rokov pravidelne realizuje Republikový štatistický ústav. Tá najnovšia, vzťahujúca sa na prvý kvartál 2016, zahrnula 1 629 domácností. Základný odkaz vyplývajúci tak z nej, ako aj z viacerých predošlých, je: domácnosti už dlhšie viac trovia než zarábajú. Prakticky to znamená, že sa už dlho vynachádzajú, ako vedia, tiež zadlžujú

rôznymi spôsobmi. Pozerané na centa rodinného rozpočtu do- s inými: Veľká Británia je na tom úrovni Srbska, prostriedky, ktorá mácností, kým tie z dôchodkov podstatne lepšie od nás, lebo má jedna rodina k dispozícii, sú 28,2 percenta príjmov. sa tam na uvedený účel troví Z výdavkov pochopiteľne iba dvanásť percent rodinných už niekoľko kvartálov nižšie od toho, čo táto troví. Pri poslednej najviac odchádza na potraviny príjmov. Susedné Rumunsko ankete šlo o pomer 59 182 zase horšie, lebo tam dinárov príjmov na rodinu, potraviny a nealkok stroveným 60 626 dinárov. holické nápoje zhltnú V porovnaní s posledným až päťdesiat percent kvartálom 2015 priemerné rodinného rozpočtu. príjmy domácnosti boli vyšPohľad na štruktúšie o 1,6 percenta, kým náru nákladov vraví, že klady stúpli o 1,9 percenta. sa v podstate takmer Z údajov zverejnených celá zárobková činnosť Republikovým štatistickým upriamuje na zabezúradom v polovici júna bapečenie holej existendať, že vo Vojvodine docie: najesť sa, zaplatiť mácnosti mali priemerne účty, pár mesiacov sa k dispozícii 56 296 dinárov zriekať, ak sa chce ísť mesačne, kým ich spotreba inde na dovolenku. bola 59 381 dinárov. Roz- Na Futockom trhu: veľa tovaru, málo kupujúcich Na kultúrne vyžitie, diel výrazný, viac ako tri vychádzky, vzdelávatisíce dinárov. Z príjmov, nie, šport a rekreáciu obrovská väčšina bola peňažná, a nealkoholické nápoje. Tie si odvádzame veľmi málo peňazí. až 54 753 dinárov: asi polovica priemerne v každej rodine vy- Nie preto, že by sme to nechceli, pozostáva z platov (29 006), po- žiadajú 21 375 dinárov mesačne. ale jednoducho kvôli tomu, lebo tom z dôchodkov (15 858), ako Na druhom mieste sú náklady na ne nemáme. Všetko v duchu aj z poľnohospodárstva, lovu na bývanie a energie: 10 421 toho chmúrneho konštatovania: a rybolovu (2 986 dinárov prie- dinárov, na treťom náklady na Peniaze nie sú problém. Lebo merne). Naturálne príjmy mali prepravu, osobnú a verejnú: 5 ich jednoducho nieto. A aké sú priemernú hodnotu len 1 543 306 dinárov. V percentách to trendy a tempo zotavenia ekodinárov. Vyjadrené percentuálne, vyzerá tak, že na potraviny od- nomiky v posledných rokoch, príjmy z riadneho pracovného vádzame vyše 36 percent celko- ešte ich dlhšie, v ako-tak žiaducej vzťahu zabezpečovali 51,5 per- vých príjmov. Len na porovnanie a želanej miere, ani nebude.

OPÝTALI SME SA ZA VÁS: RADOVAN VLAHOVIĆ, BANÁTSKE KULTÚRNE STREDISKO

Záujem o reštitúciu O. Filip

P

ôsobenie Banátskeho kultúrneho strediska z Nového Miloševa sa najčastejšie spája s knihami a večierkami poézie, s festivalmi ilustrácie – BookIll fest – a Európskym facebook básnickým festivalom, s Dňami Teodora Pavlovića, s účinkovaním na knižných veľtrhoch... Preto malým prekvapením bolo, že z jeho vydavateľskej dielne vyšli aj dve rozsiahle publikácie, hospodársko-spoločenského rázu. – O ktoré knihy vlastne ide a aký je záujem o ne? – opýtali sme sa riaditeľa Banátskeho kultúrneho strediska a spisovateľa

8

www.hl.rs

Radovana Vlahovića. – Prvou z nich je Osud odňatého majetku a zaoberá sa problematikou povojnovej reštitúcie u nás,

Informačno-politický týždenník

najmä cirkevných a družstevných majetkov. Jej autorom je publicista a známy hospodársky komentátor Branislav Gulan, ktorý sa už viac desaťročí venuje týmto otázkam. Druhá, ktorá uzrela svetlo sveta vlani k medzinárodnému knižnému veľtrhu v Belehrade, má názov Sľuby a očakávania: Hospodárstvo Srbska a Európska únia. Jej autormi sú Branislav Gulan a Milorad Stamenović. Zaoberá sa obchodovaním na medzinárodnom devízovom trhu. Celkovo môžem povedať, že na knižnom veľtrhu v Belehrade a na aprílovom Salóne kníh v Novom Sade záujem o tieto vydania nebol síce

veľmi veľký, no na strane druhej sú ľudia, ktorí sú stále zainteresovaní o danú problematiku. V prvom rade sú to osoby, ktoré účinkujú v reštitúcii, domáhajúc sa svojho majetku, ktorý im kedysi odňali. Kniha Sľuby a očakávania nemá za sebou ani dlhú existenciu, ani dostatok mediálnej pozornosti, takže treba ešte počkať istý čas, ak chceme poskytnúť nejaké kvalifikované zhodnotenie. O knihu o reštitúcii sa ľudia viac a dosť zaujímajú. Mnohí si zalistujú v nej a najčastejšie ju, hoci je pomerne drahá, kupujú tí, ktorí sú osobne zainteresovaní o danú problematiku. • TÝŽDEŇ •


Slovensko NOVÁ SLOVENSKÁ VLÁDA ČELÍ PRVEJ VÁŽNEJ KRÍZE, MINISTER VNÚTRA KALIŇÁK ÚDAJNE OCHRAŇOVAL POCHYBNÉHO PODNIKATEĽA

koaličných strán ho podržali. Svojho ministra sa zastáva aj premiér Rober Fico, ktorý útoky označuje za nepodložené. Pripomína pritom, že celé to politické napätie prichádza v mimoriadne nevhodnej chvíli, keď za údajných dvanásť miliónov sa Slovensko chystá eur. Od štátu si za to vypýtala prevziať predsedníctvo a dostala vrátky dane z pridanej Európskej únie. Premiér hodnoty (DPH) vo výške dvoch miliónov eur. Ibaže podľa infor- Protesty pred Bonaparte: Hlavným terčom kritiky odpovedal aj na výzvy, aby sa vysťahoval z bytu mácií, ktoré priniesli viaceré mé- bol minister vnútra Robert Kaliňák v komplexe Bonaparte. diá, BL-202 v skutočnosti za byty (Foto: Juraj Roščák) Ako zdôraznil, urobí tak zaplatila len 1,5 milióna eur, takže vrátky mali byť o poznanie nižšie. asi štvrť milióna eur od spoločnosti B. len v prípade, že vyšetrovanie poKriminálny úrad finančnej správy síce A. Haus spájanej práve s Bašternákom. tvrdí porušenie zákona zo strany podal trestné oznámenie, ale polícia, Išlo o údajné splátky pôžičky. Opo- Ladislava Bašternáka. „Nebudem ktorú vedie Robert Kaliňák, odmietla ziční politici sa okamžite toho chytili sa sťahovať len preto, že si to želá stíhať Bašternáka. Podľa vyšetrovateľ- a obvinili ministra vnútra z brania pán Matovič a ľudia jemu podobní,“ ky štátu nevznikla škoda. Bašternák úplatkov. Ten opakovane poprel, že citovali ho médiá. Narážal tak na šéfa sa firmy BL-202 zbavil hneď v marci by prijal akékoľvek peniaze od Baš- opozičnej strany OĽANO Igora Ma2013. V súčasnosti je jej vlastníkom ternákových firiem. Mimochodom, toviča, ktorý patrí medzi najväčších neznámy občan Rumunska V roku celkom zaujímavý osud postihol kritikov vlády. Opozícia medzičasom organizuje 2012 mal pri podobných obchodoch Filipa Rybaniča. Polícia ho takmer získať od štátu na vrátkach DPH spolu okamžite zadržala za prezradenie ďalšie nátlakové akcie. Pred kombankového tajomstva. plexom Bonaparte už usporiadala takmer šesť miliónov eur. Celá kauza Bašternák sa nabaľuje protesty, na ktorých sa zúčastnilo Ďalšie obvinenia na adresu ministra vnútra prišli od poslanca z liberálnej zo dňa na deň, pričom na povrch niekoľko tisíc ľudí. A chce v nich strany Sloboda a Solidarita Jozefa vychádzajú ďalšie podozrivé pre- pokračovať aj v nasledujúcich týžRajtára. Jeho asistent Filip Rybanič pojenia a platby. Opozícia už v júni dňoch. Zároveň sa chystá opätovne zistil, že Kaliňákovi na účet v Tatra iniciovala jedno hlasovanie o dôvere presadiť v parlamente hlasovanie o banke prišlo v roku 2014 a 2016 spolu ministrovi Kaliňákovi, ale poslanci dôvere ministrovi vnútra.

Prípad Bašternák Rastislav Boldocký

H

lasovania o dôvere ministrovi, protesty, pobúrenie. Toto všetko v posledných dňoch spôsobila kauza kontroverzného podnikateľa Ladislava Bašternáka. A politický rozruch zrejme bude pokračovať. O čo v kauze ide? Zrejme ako prvé treba vysvetliť, kto je Ladislav Bašternák? Verejnosť ho dlho poznala ako podnikateľa v oblasti nehnuteľností s dobrými vzťahmi so Smerom. Okrem iného stál za výstavbou luxusného bratislavského komplexu Bonaparte, v ktorom si byt prenajíma aj premiér Robert Fico. V posledných dňoch sa na povrch dostali viaceré, oveľa znepokojivejšie informácie o Bašternákovom podnikaní, ale najmä o jeho „nadštandardných“ kontaktoch s ministrom vnútra Robertom Kaliňákom. Ako prvá sa prevalila kauza s nákupom bytov v novostavbe Five Star Residence z roku 2012. Bašternákova firma BL-202 ich kúpila hneď päť

ŽIVOTOPISY ABSOLVENTOV TÝCHTO UNIVERZÍT SI ZAMESTNÁVATELIA POZERAJÚ NAJČASTEJŠIE

Záujem o ekonómov R. Boldocký

O

absolventov ktorých vysokých škôl majú zamestnávatelia najväčší záujem? Odpoveď na túto otázku hľadal portál ponúkajúci pracovné príležitosti profesia.sk. Zvolil si pritom zaujímavú metodiku. Skúmal totiž, životopisy ktorých uchádzačov si zamestnávatelia prezerajú najčastejšie.

Rebríček univerzít, o ktoré je najväčší záujem

Výsledky nie sú až takým veľkým prekvapením – najvyššie na rebríčku sa ocitli absolventi Ekonomickej univerzity, Slovenskej technickej univerzity a Technickej univerzity v Košiciach. Pokiaľ ide o konkrétne odvetvia, najlepšie šance zamestnať sa majú absolventi informatiky, strojárstva a ekonómie. Ich životopisy zaujímajú zamestnávateľov najčastejšie. Naopak, zo strany zamestnávateľov je menší záujem o absolventov pedagogiky, teológie a športu.

1. Ekonomická univerzita 2. Slovenská technická univerzita 3. Technická univerzita v Košiciach 4. Žilinská univerzita 5. Univerzita Mateja Bela 6. Slovenská poľnohospodárska univerzita 7. Trenčianska univerzita A. Dubčeka 8. Univerzita sv. Cyrila a Metoda 9. Univerzita Komenského 10. Univerzita Konštantína Filozofa Zdroj: profesia.sk

VLÁDNA STRANA MÁ ZÁVAŽNÉ PROBLÉMY

Sieť sa rozpadá R. Boldocký

N

eprešlo ešte ani sto dní od zostavenia vlády a už má koaličná štvorka vážny problém. Jedna z koaličných strán, strana Radoslava Procházku Sieť, sa pomaly, ale isto rozpadá. Predseda strany zbavil funkcie podpred• SLOVENSKO •

sedu strany Andreja Hrnčiara, následne mu jeho poslanci vyslovili nedôveru. Hrnčiar hovorí o tom, že Procházka im pravidelne klame. Stranu opúšťa, koalíciu však budú poslanci vraj plne podporovať.

Pred voľbami to vyzeralo, že Zostane sám?: Radoslav Procházka Sieť by mohla byť najsilnejšou (Foto: Norert Grosz)

pravicovou stranou v parlamente a Procházka by sa dokonca za určitých okolností mohol stať aj premiérom. Volebné výsledky však boli pre tento volebný subjekt veľkým sklamaním. Vedenie Siete sa nakoniec rozhodlo stúpiť do koalície s ľavicovým Smerom a stranu preto už vtedy opustili niektorí členovia. Rozklad zjavne naďalej pokračuje. O ďalšom osude Siete zrejme rozhodne mimoriadny snem. Za jeho zvolanie sa vyslovuje skupina okolo Hrnčiara, ale aj niektorí iní poslanci.

26 /4705/ 25. 6. 2016

9


Ľudia a udalosti ZO ZASADNUTIA KOVAČICKÉHO LOKÁLNEHO PARLAMENTU

Schválili správy, vymenovali nových členov Anička Chalupová

S

právy o práci a finančné správy za rok 2015 verejných podnikov Relax, Naš stan a Direkcie pre výstavbu obce boli súčasťou rokovacieho programu 3. zasadnutia Zhromaždenia obce Kovačica, ktoré sa uskutočnilo v stredu 15. júna 2016 v Kovačici. Na schôdzi potvrdili mandát nového výborníka Steliana Balana z Uzdinu, kandidáta z volebnej listiny Aleksandar Vučić – Srbsko víťazí, ktorého predtým uvoľnili z funkcie člena obecnej rady. Namiesto neho funkciu člena obecnej rady v nasledujúcom štvorročnom období bude vykonávať Daniel Sekulić z Uzdinu. Najväčšiu pozornosť na tomto zasadnutí vyvolala Správa o záverečnom účte Obce Kovačica za rok 2015, ktorú odôvodnila Alžbeta Marková, vedúca obecného Oddelenia pre financie. O tom, ako i o vykonanej revízii konsolidovaných finančných správ záverečného účtu Obce Kovačica za rok 2015 v diskusii, ktorá bola miestami náruživá, ale nevybočovala mimo hraníc slušnosti, hovorili (zväčša) výbor-

Do diskusie sa najčastejšie zapájali výborníci DS a SNS

níci Demokratickej strany a Srbskej pokrokovej strany. Vyčítali si navzájom, kto čo (ne)urobil a (ne)mal urobiť. V pokračovaní zasadnutia zvolili nového úradujúceho riaditeľa VP Naš stan v Kovačici. Namiesto Gorana Kostića z Crepaje funkciu zverili Dariovi Bijeljaninovi z Kovačice. Na návrh komisie pre kádrové a administratívne otázky zvolili nových členov Správnej rady DK Michala Babinku v Padine, Správnej rady Predškolskej ustanovizne Kolibrík v Kovačici a členov Dozornej rady VP Naš stan. Výbor pre financie a rozpočet ZO Kovačica v nasledujúcom

mandátnom období budú tvoriť Vojislav Branković z Kovačice (predseda), Đorđeta Obađan z Uzdinu (zástupca predsedu) a členovia Zlatko Sianta z Kovačice, Šandor Matanović, Monika Kišová a Tijana Banová z Debeljače a Ján Hudec z Padiny. Do Výboru pre komunálne činnosti, urbanizmus a ochranu životného prostredia zvolili Jána Glózika z Kovačice (predseda), Živicu Bugarského z Crepaje (zástupca predsedu) a členov Miloša Savovića zo Samošu, Petra Arvaiho a Jovana Vlajnića z Debeljače, Petra Filipovića z Idvoru a Miša Bojkovského z Padiny. Komisiu

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE ŠÍD

Existuje ešte opozícia? Stanislav Stupavský

D

ruhé zasadnutie Zhromaždenia obce Šíd sa uskutočnilo v stredu 15. júna za prítomnosti 35 výborníkov z celkového počtu 39. Do rokovacieho programu podľa očakávania zaradili body, ktoré sa vzťahujú na konštituovanie Zhromaždenia obce a predpokladajú voľbu pracovných telies, ako aj schválenie niektorých rozhodnutí týkajúcich sa súrnych otázok.

10

www.hl.rs

Zasadnutie zhromaždenia sa začalo skladaním prísahy troch nových výborníkov z listiny Srbskej pokrokovej strany, ktorí prišli na miesto výborníkov medzičasom zvolených za funkcionárov Obce Šíd. Schvaľovanie rokovacieho programu a zápisnice z konštitutívneho zasadnutia prebiehalo bez pripomienok opozície, čo bolo dosť divné. Pravé prekvapenie nasledovalo však vo chvíli, keď sa začalo hlasovanie o voľbe spolu

Informačno-politický týždenník

dvanástich obecných výborov. Za voľbu navrhnutých členov výborov zo spolu 35 prítomných výborníkov Zhromaždenia obce Šíd hlasovalo 34 alebo dokonca všetkých 35 prítomných! Keďže na túto tému nikto nepovedal ani slovo, dalo by sa predpokladať, že v šídskom lokálnom parlamente opozícia už viac neexistuje. O čo vlastne ide a či je to pravda, dozvieme sa nabudúce. V pokračovaní zasadnutia zhromaždenie schválilo program

pre vypracovanie návrhu ročného programu ochrany, úpravy a používania poľnohospodárskej pôdy na území Obce Kovačica na rok 2017 tvoria Živojin Matejić z Crepaje (predseda) a členovia Draginja Nikolićová z Pančeva, Jozef Haviar z Kovačice, Miroslav Atanackov z Crepaje a Miroslav Pavlovski z Opova. K zmene prišlo aj v Štábe pre mimoriadne situácie na území Obce Kovačica. V štábe sú Milan Garašević, veliteľ štábu, Ján Husárik, zástupca veliteľa, Jano Tomáš, náčelník, a členovia Robert Mitevski, Laslo Jover, Zlatko Sianta, Dr. Dragan Josifović, Blažo Stojanovski, Vladimir Mađarev, Miloslav Chrťan, Jan Koreň, Dr. Đura Livius a Vladko Kuraj. Väčšinou hlasov na zasadnutí, na ktorom prerokovali 37 bodov rokovacieho programu, zhromaždenie schválilo správy o práci verejných komunálnych podnikov Rad v Crepaji, Padina v Padine, Samoš v Samoši, Elán v Kovačici, Banat v Uzdine, Idvor v Idvore a 4. októbra v Debeljači. Zelenú dali aj správam o práci domov kultúry Michala Babinku v Padine, Jožefa Atilu v Debeljači a 3. októbra v Kovačici. Kladné stanovisko zaujali aj k správe o minuloročnej práci Kultúrnej inštitúcie celoštátneho významu Mihajla Pupina v Idvore, Galérie insitného umenia v Kovačici, Obecnej knižnice Kovačica, Turistickej organizácie Obce Kovačica, Strediska pre sociálnu prácu Kovačica a miestnych spoločenstiev v Uzdine a Idvore.

ochrany, zveľaďovania a používania poľnohospodárskej pôdy a program používania zdrojov fondu a rozpočtu na ochranu životného prostredia v roku 2016. Výborníci schválili rozhodnutie o konsolidovanom záverečnom účte Obce Šíd na rok 2015 a vymenovali členov Štábu pre mimoriadne situácie. Zhromaždenie obce potom uvoľnilo z funkcie riaditeľov verejných podnikov Standard a Vodovod a na ich miesto vymenovalo úradujúcich riaditeľov na určitú dobu. Dva záverečné body sa vzťahovali na uvoľnenie z funkcie riaditeľa Verejného podniku pre bývanie, ako aj na vymenovanie úradujúceho riaditeľa tohto podniku. • ĽUDIA A UDALOSTI •


Z KONŠTITUTÍVNEHO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Nové vedenie mestského parlamentu Elena Šranková

miestom výmeny mienok, ktorá prispeje k pokroku mesta. Lebo trepiatok 17. júna v Novom Sade ba dokázať, že ide o srbské mesto sa uskutočnila konštitutívna európskych zásad a tolerancie. Poschôdza Zhromaždenia mesta vedal tiež, že bude trvať na uvedení Nový Sad. Na začiatku minútou elektronického systému práce a na ticha vzdali pocväčšej transpatu Đurovi Bajićorentnosti v práci vi, predsedovi ZM telies zhromažNový Sad v roku denia. Bude insis1996, ktorý zomrel tovať aj na tom, medzi dvoma zaaby výborníci boli sadnutiami. Preddostupnejší obsedajúci na piatčanom, ktorí ich kovej schôdzi po zvolili, a vyzdvihol voľbu predsedu i význam medzibol najstarší výmestskej a meborník Tihomir Nový predseda dziregionálnej Zhromaždenia mesta Nikolić. spolupráce. PodZdravko Jelušić Za predsedu predsedníčkou mestského parlamentu zvolili Zhromaždenia mesta Nový Sad Zdravka Jelušića, člena SNS. Za sa stala Branka Bežanovová, členka jeho voľbu hlasovalo 48 zo 77 prí- SPO, a staronovým tajomníkom je tomných výborníkov. V inaugu- Marko Radusin z radov SNS. račnom prejave Z. Jelušić povedal, Na piatkovom zasadnutí formože urobí všetko, čo je v jeho moci, vali aj výbornícke skupiny. V čele výaby Zhromaždenie mesta bolo borníckej skupiny okolo SNS budú

V

Dina Vučinićová (predsedníčka) a Petar Ćirović (zástupca). V čele výborníckej skupiny JS sú Srđan Kružević a Rade Basta, SRS – Đurađ Jakšić a Snežana Mušická, DS – Veljko Krstonošić a Boži- Z konštitutívneho zasadnutia dar Protić, LSV – Aleksandar Kravić a Maja Sedla- prítomný iba Nenad Čanak, predrevićová, SPS – Slobodan Cvetković seda LSV, ktorý podal demisiu a Veselin Bojat a v čele výborníckej na výbornícke miesto, lebo je skupiny hnutia Už bolo dosť! sú zvolený za poslanca Národného Aleksandar Bujić a Lazar Runjanin. zhromaždenia Srbska. Ostatní Počas voľby členov Komisie pre výborníci, ktorí sú poslancami rekádrové, administratívne a mandát- publikového parlamentu, to urobia no-imunitné otázky prišlo k prvej na budúcom zasadnutí. Okrem ostrejšej rozprave okolo zloženia toho výborníčka hnutia Už bolo komisie. Nakoniec za predsedníčku dosť! Danijela Kostićová z Nového zvolili D. Vučinićovú a za jej zástup- Sadu sa rozhodla vystúpiť z tohto hnutia a v politickom angažmákyňu B. Bežanovovú. Na konštitutívnom zasadnutí ne pokračovať v strane Jednotné mestského zhromaždenia nebol Srbsko.

ROK PODNIKATEĽSTVA PRINÁŠA VÝHODY

Spolufinancovanie kvalitných výrobkov, výstroja, firiem... Katarína Verešová

V

rámci Roku podnikateľstva Regionálna rozvojová agentúra Sriemu vo štvrtok 16. júna v Starej Pazove predstavila svoje projekty finančnej podpory jestvujúcich a nových podnikov, ako aj budúcich podnikateľov. Ministerstvo hospodárstva, Ministerstvo obchodu, turizmu a telekomunikácií, Fond pre rozvoj Republiky Srbsko a Rozvojová agentúra Srbska vypísali verejnú výzvu na poskytovanie subvencií a výhodných úverov terajším a budúcim podnikateľom prostredníctvom akreditovaných regionálnych rozvojových agentúr. „Ide o 50-percentné subvencie rozvojových programov z Rozvojovej agentúry Srbska, • ĽUDIA A UDALOSTI •

Z prezentácie Regionálnej rozvojovej agentúry Sriemu v Starej Pazove

takže druhú polovicu sumy majú zabezpečiť samotné firmy,“ povedala na prezentácii v Starej Pazove Tanja Mijajlovićová, projektová manažérka Regionálnej rozvojovej agentúry Sriemu. O

štandardné tzv. start up úvery sa môžu uchádzať firmy registrované po 1. januári 2015, ako aj úplne nové firmy. Polovicu poskytovaných úverov tvoria nenávratné prostriedky.

Rozvojová agentúra Srbska tentoraz dodatočne podporí firmy, ktoré majú šancu svoje výrobky a služby vyvážať do zahraničia. Pomoc sa vzťahuje na zvýšenie kvality a zabezpečenie certifikátov v oblasti primárnej a spracovateľskej výroby alebo služieb. Osobitný dôraz bude na firmách, ktorých majiteľmi sú ženy, mladí ľudia a občania z rurálnych oblastí. Všetky firmy, ktoré sa do 7. júla rozhodnú uchádzať o úvery na kúpu nového výstroja a výbavy, môžu očakávať 30-percentné nenávratné prostriedky, čo je predmetom osobitnej verejnej výzvy. Táto verejná výzva sa nevzťahuje na podnecovanie primárnej poľnohospodárskej výroby, povedala Tanja Mijajlovićová odpovedajúc na otázky prítomných, lebo to patrí do príslušnosti Ministerstva poľnohospodárstva. Uvedená agentúra bezplatne koná monitoring pre mikro, malé a stredné podniky, s cieľom uľahčiť hospodárenie a zabezpečiť rentabilnosť firiem. Jedinou podmienkou je, že doteraz riadne platili dane a iné poplatky.

26 /4705/ 25. 6. 2016

11


Ľudia a udalosti OBEC KOVAČICA

Kovačica (začiatkom marca 2016). Kostićová pri tejto príležitosti vysvetlila podstatu tohto dokumentu. Chartu v rámci projektu (2005 – 2006) pripravila Rada európskych obcí a regiónov spolu s partnermi. Projekt podporila Európska komisia prostredníctvom ktoré podpísali túto chartu, sa piateho Akčného zaväzuje, že vyhovie všetkým programu Spolodetailom v charte o rodovej čenstva za rovnosť rovnosti,“ podčiarkol medziižien a mužov. Rovným predseda obce Garašević. nosť žien a mužov Podpisovateľ charty v prije jednou zo zákmeranom časovom rozsahu ladných hodnôt (neprevyšujúcom dva roky od Európskej únie podpísania charty) má vypra- Z podpisovania charty (sprava) Mirijana Kostićová, a zakotvená je covať a prijať vlastný Akčný členka obecnej rady, Ján Husárik, zástupca predsedu v Lisabonskej plán rovnosti, podľa ktoré- obce, Milan Garašević, predseda obce, Snežana ho bude uplatňovať chartu. Milićová, odborná spolupracovníčka pre otázky rodovej zmluve, ktorou sa uznávajú aj Snežana Milićová, odborná rovnosti, a Anna Sucháneková, novinárka práva, slobody a spolupracovníčka pre otázky V Kovačickej obci bolo zásady stanovené v Charte základrodovej rovnosti v Obci Kovačica, podotkla, že „do vypracovania akč- roku 2004 založené teleso pre ných práv, pričom táto je právne ného plánu obec zapojí predstavi- rodovú rovnosť a od roku 2008 záväzná. EÚ a jej členské štáty teľky spolkov žien, rómskych zdru- v obci je osoba poverená otázkou musia teda pri navrhovaní a uplatžení, mimovládnych organizácií, rodovej rovnosti. Iniciatíva k pod- ňovaní právnych aktov dodržiavať združení invalidov a iných na ten písaniu charty jestvovala už skôr, práva stanovené v charte. Medzi spôsob, že budú mať príležitosť ale realizovať sa začala po nástupe tieto práva patrí aj rovnosť pred podať návrhy, ktoré sa neskoršie Mirijany Kostićovej (SNS) do funk- zákonom, zákaz diskriminácie cie zástupkyne predsedu Obce a rovnosť mužov a žien. uplatnia v akčnom pláne“.

Podpísali Európsku chartu o rodovej rovnosti Anička Chalupová

Z

ápisný list Európskej charty o rodovej rovnosti na lokálnej úrovni, na základe ktorej sa plánuje pripraviť akčný plán so stanovenými prioritami, aktivitami a zdrojmi, slávnostne podpísali v piatok 17. júna 2016 v Kovačici. Týmto činom Obec Kovačica formálne prijala záväzok uplatňovať princíp rovnosti žien a mužov. Predseda Obce Kovačica Milan Garašević povedal, že sa nová lokálna moc pousiluje, aby charta, ako i stratégia, ktorá nasleduje, nezostali napr. iba na úrovni pútačov vedľa ciest, ktoré informujú o území európskej obce, ale aby sa čoskoro skutočná rovnosť začala uplatňovať v praxi. „Kovačická obec, podobne ako aj iných 1 260 miest a obcí v Srbsku a v Európe,

DELEGÁCIA ÚRADU PRE SLOVÁKOV ŽIJÚCICH V ZAHRANIČÍ NAVŠTÍVILA BIELE BLATO

Treba písať projekty a Slovensko pomôže Vladimír Hudec

problém zdôraznili skutočnosť, že veľký počet piatok 10. júna do mladých ľudí odchádza Bieleho Blata zavítal za prácou na Slovensko, podpredseda Úradu čo sa odzrkadľuje vo pre Slovákov žijúcich v všetkých segmentoch zahraničí Peter Prochácka spoločenského a kulspolu s redaktorkou Rátúrneho života dediny. dia Slovakia InternatioV súvislosti s pomocou nal Ingrid Slaninkovou. Slovenska krajanom taNávštevu iniciovala a jomník bieloblatského dohodla bývalá riadiMOMS Adam Jonáš sa teľka Ústavu pre kultúru opýtal, prečo Slovenvojvodinských Slovákov, sko Slovákov v Srbsku teraz pracovníčka ÚSŽZ nepodporuje tak ako Milina Sklabinská. to robí Maďarsko, ktoHostí zo Slovenska Peter Prochácka (vpredu tretí zľava) s Bieloblatčanmi ré finančne stimuluje privítali predseda Rady zápis detí do maďarskej MS Miroslav Markuš, bieloblatskí námili s dedinou, jej minulosťou triedy, k tomu sľubuje aj rôzne matičiari v čele s predsedníčkou a súčasnosťou. Prízvukovali snahy iné druhy podpory občanom Jarmilou Hromčíkovou a farár tunajších Slovákov o zachovanie maďarskej národnosti. Ďalej administrátor bieloblatského cir- slovenskej identity, kde významné konštatoval, že tunajší Slováci kevného zboru Branislav Kulík. miesto patrí projektom, ktoré sú z toho hľadiska v omnoho Vyjadrujúc potešenie z tejto náv- uskutočnili, o. i. aj vďaka finanč- horšom postavení. Podpredseda števy, Bieloblatčania hostí oboz- nej podpore úradu. Ako výrazný Prochácka odpovedal, že poli-

V

12

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

tika slovenského štátu je taká, že svojich krajanov podporuje prostredníctvom projektov, čo znamená, že treba písať projekty, uchádzať sa o prostriedky, a Slovensko pomôže v rámci možností. Okrem toho sú rôzne súťaže pre žiakov, kde sú odmeny vskutku lákavé, ako napríklad zájazdy na Slovensko, takže treba deti podnecovať, aby sa ich zúčastňovali. Bieloblatčanov zaujímalo, či je možnosť, že Slovensko podporí výstavbu nového matičného, resp. slovenského domu v tejto dedine, na čo P. Prochácka odpovedal kladne. Za rok by sa to určite nedalo urobiť, ale v niekoľkých fázach prečo nie. Znovu zopakoval, že treba písať projekty a uchádzať sa o prostriedky. Po rozhovoroch v miestnostiach Miestneho spoločenstva hostia navštívili etno dom, kostol a farské miestnosti, ako aj sálaš Lujza. • ĽUDIA A UDALOSTI •


V TÝCHTO DŇOCH V BANÁTE

Počasie strpčuje ľuďom život Vladimír Hudec

beleli ako uprostred zimy. – Katastrofa, – krátko nám v očasie v posledných dňoch do- telefonickom rozhovore poveslova vyčíňa. Zvlášť povážlivá dal Zdenko Janiš, ktorý práve situácia bola koncom minu- odhadoval škody na poliach – V lého a začiatkom tohto týždňa v Aradáči také niečo ešte nebolo. Banáte. V nedeľu asi o 23. hodine Obávam sa, že slnečnicu bude Aradáč zasiahol ľadovec veľkosti málokto mlátiť tejto jesene. lieskovca až orecha a spôsobil veľké Aj kukurica je postihnutá, ale údajne ona má schopnosť regenerácie, ak jej stred nie je poškodený. Uvidíme. Najhoršie sú vari na tom pšenica a jačmeň, keďže sú v záverečnej fáze zrenia a sľubo- Pšenica pováľaná, zrnká na zemi vali hojnú až nadpriemernú úro- úrody, hoci škoda nikde nie je Táto slnečnica a kukurica sotvaže sa zotaví du. Ľadovec však v pod 40 percent. Podobne je to aj okamihu pováľal a s ovocnými stromami. Iba o deň neskoršie čierne mračškody na siatinách, zničil zeleninu v omlátil všetko a vážne sú poškozáhradách, porozbíjal rolety... Bolo dené aj vinohrady. Miestami je vraj ná prinášajúce vietor, dážď a kruho vraj toľko, že sa ulice a polia zničené až 90 percent očakávanej pobitie zaclonili nebo nad takmer

P

Tornádo nad Pančevom

celým Banátom. Najhoršie to bolo v Pančeve, kde vyčíňalo opravdivé tornádo, ktoré lámalo haluze a váľalo stromy, a ľadovec rozbíjal okná na domoch a automobiloch. Spolu so silným lejakom aj v Jánošíku padal ľadovec veľkosti vajca, ale našťastie nebolo ho mnoho a trvalo to pomerne krátko, takže nespôsobil škodu. V neďalekej Hajdušici krúpy boli drobnejšie a hustejšie, ale nespôsobili vážnejšie škody. Foto: J. Jánošík, J. Viliačik, D. Gajan

ŽATVA 2016

Nejde o prechádzku ružovou záhradou Oto Filip

je mnoho, od tých objektívnych, ako je počasie, po subjektívne, ako odľa prognóz poľnohospo- je prístup pôdohospodárov k výdárskych expertov, ktorí sa robe, od voľby nedeklarovaných 15. júna stretli pri okrúhlom osív, po voľbu menej kvalitných stole usporiadanom v Novom Sade sort. Odhaduje sa, že najvyššia dvojtýždenníkom pre poľnohospo- cena tohtoročnej pšenice neprevýši dárstvo a dedinu Poljoprivrednik, osemnásť dinárov a že priemerné v týchto dňoch výnosy z hektára štartuje tohtoročbudú okolo štyri a ná žatva pšenice. pol tony. Oveľa podstatZnáme je, že jenejšie od termínu senná sejba pre neaboli ale iné otázky, dekvátne klimatické na ktoré sústredili podmienky trvala pozornosť, ako sú dva mesiace, no aj výnosy a kvalita, to, že sa v zime pouskladnenie, cena, časie umúdrilo, čo pomery na svetoprinieslo zotavenie vom trhu, možsiatin. Preto prof. nosti výkupu... Dr. Miroslav MaZákladný odkaz lešević mieni, že by sa dal vyjadriť možno očakávať konštatovaním, Prof. Dr. Miroslav Malešević dobré výnosy, nie že výrobcovia tejvšak aj dobrú cenu. to obilniny stále majú ďaleko od V duchu toho trhového: čoho je prechádzky ružovým sadom. Príčin viac, platí sa menej. Presne na

P

• ĽUDIA A UDALOSTI •

to poukázal riaditeľ novosadskej Hospodárskej burzy Žarko Galetin, keď uviedol údaj, že na svetovom trhu sú obrovské zásoby pšenice. Hodne jej však máme aj my. To inými slovami znamená, že sa možno neudrží ani súčasná cena, ktorá je okolo 17,5 din. za kilogram. Podľa jeho výpočtov len tí pôdohospodári, ktorí používajú súčasnú techniku a dokážu vyprodukovať viac ako päť ton z hektára, môžu mať aký-taký osoh z tejto výroby. Z aspektu konkurencieschopnosti netreba zabúdať ani to, že naši poľnohospodári výrazne meškajú za tými z EÚ, ktorých chránia prostredníctvom podnetov, hodnota ktorých sa často rovná dvom tonám pšenice na hektár. O výkupe pšenice, jej uskladnení, obrate a cenách hovoril generálny riaditeľ spoločnosti Agrogrnja z Báčskeho Petrovca Vladislav Nedić, kým o problémoch početných mlynov, spôsobených nedostatkom finančných prostriedkov, sa

zmienil riaditeľ podnikateľského združenia Žitounija Zdravko Šajatović. Osobitne zdôraznil neprajný pomer cien pšenice a múky, ako i skutočnosť, že sa veľmi ťažko dostávajú k prostriedkom na výkup väčších množstiev obilnín. Na otázky kvality a nekvality, zvlášť z aspektu obsahu proteínov v obilnine, ktorou je tohto roku obsiatych približne šesťstotisíc hektárov, ako aj na niektoré naše nie veľmi vydarené praktiky v tejto oblasti, poukázala Dr. Jasna Mastilovićová z novosadského Inštitútu pre potravinárske technológie. Možno najvýstižnejšie všetko súvisiace s pšenicou vyjadril poľnohospodár z Vognja Pavle Nenadović, ktorý ju pestuje na stovkách hektárov, používajúc pri tom najkvalitnejšie osivo, hnojivá, ochranu, vlastnú modernú techniku. O svojich výpočtoch nechcel však hovoriť. Vraj sa tým zatiaľ nezaoberá. Možno preto, aby ho nezačala bolieť hlava.

26 /4705/ 25. 6. 2016

13


Ľudia a udalosti OBRÁZKY Z HLOŽIAN

Úsmevné i na zamyslenie Juraj Bartoš

vypožičať každý pondelok a piatok večer od siedmej do deviatej. eby vás cesta do Hložian zaviedla Inak je knižnica zamknutá. Akože dnes, nevedeli by ste sa nasýtiť je už dávno „zamknutá” divavôňou líp. delná činnosť Ak prídete inomiestneho KOS kedy, zaručene Jednota, ktorý si všimnete prísa však hrdí kladne upravené úspešnými folcentrum dediny. kloristami. Na to, aby malá V nedeľu pozáhradka pred poludní vám pamätníkom a iste zamáva Domom kultúskupinka ľudí ry takmer pos e diacich v čas celého roka pohode („na bola zakvitnutá, diváne”) poľa dbajú starostli- Spomienky na divadlo Struhárovcov. vé členky Spolku Najmä keď tam žien Slovenka. trafíte počas Žiaľ, noční vtáci si negatívnu energiu Folklórneho festivalu Tancuj, vybíjajú na prístrešiach autobuso- tancuj... Alebo keď tu, začiatkom vých zastávok a smetných košoch. mája, oslavujú Deň Hložian. Vtedy Môžbyť sa dopočujete, že je obzvlášť rušno v centre, na Miestny odbor Matice slovenskej trhovisku. Pred „novou školou” má svoju knižnicu. Sídli v niek- vyhráva hudba a šíri sa vôňa kvedajšej administratívnej budove tín, jedál i niekdajších a budúcich niekdajšieho Poľnohospodárske- časov dediny. Pre ktoré – rovnako ho družstva Hložany. Nikde ale ako pre súčasné – budú príznačné nenájdete údaj, že si knihy môžete pekné i menej pekné obrázky.

K

Centrum dediny – vizitka súčasných Hložian

V matičnej knižnici

Býk na ražni veští nové časy

Nedeľné odpoludnie poľa Struhárovcov

Členky združenia ekológov Ekos

14

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Chýrečná hložianska reštaurácia Studňa je už mimo prevádzky

• ĽUDIA A UDALOSTI •


ÚPRAVA PAZOVSKÉHO CINTORÍNA

Počítač povie, kto je kde pochovaný Katarína Verešová

P

Hurbana, čiže synov Vladimíra a Augusty Hurbanovcov, ktorí umreli v útlom veku. Podľa slov Anny Balážovej, predsedníčky Miestneho odboru Matice slovenskej v Srbsku, aj tieto dve detské hrobky by sa mali upraviť. Keď ide o rekonštrukčné práce na znamenitých náhrobných pomníkoch, treba poznamenať, že väčšie zásahy potrebuje krypta pravoslávneho farára Petra Dragićevića, po smrti ktorého jeho kompletný majetok šiel na rekonštrukciu pravoslávneho kostola. Upraviť treba aj židovskú časť cintorína, kde niektoré najstaršie náhrobné pomníky nechránené ležia pri chodníkoch, alebo sú znovu polozahrabané v zemi... Zlomený leží

azovský cintorín patril medzi najupravenejšie v bývalej Juhoslávii. Mnohí ho dokonca porovnávali so známym varaždínskym cintorínom. Kým sa v súčasnosti varaždínsky cintorín stal pomníkom záhradnej architektúry, pazovské hroby pre nedostatok miesta stratili svoju parkovú autentickosť. Spolu so šírením Starej Pazovy aj miestny cintorín, v ktorom sa na spoločnom ohradenom priestore Krypta Konštantína Hurbana, jeho manželky a synov pochovávajú telesné pozostatky príslušníkov rozličných náboženStaré historické náhrobné dvoch Hurbanových krýpt. Rostiev a národov, sa neustále rozši- pomníky potrebujú reštaurá- dinná krypta farárskej rodiny je ruje kúpou okolitých pozemkov. ciu. Okrem toho, že Svetislav v relatívne dobrom stave, ale žiaDodnes si však zachoval povesť Subotić z Vojky na pazovskom dalo by sa kvetmi a zeleňou osviečistého a upraveného cintorína cintoríne dobrovoľne upra- žiť prístupovú cestičku ku kryps plánovite vymedzenými a jasne vuje ťažko čitateľné nápisy na te. Tuná sú pochovaní Vladimír označenými celkami popretína- starých pomníkoch, niektoré Hurban (1850 – 1914), nými chodníkmi. Kvetiny okráš- hroby významných pazovských syn J. M. Hurbana, Auľujú takmer každý hrob a priestor osobností potrebujú dôkladnejší gusta Hurbanová, rod. okolo márnice a vedľa chodníkov. rekonštrukčný zásah. Podľa slov Štúrová (1857 – 1940), O to sa pravidelfarárova manželka, ne starajú sami Vladimír Konštantín občania a Verejný Hurban (1884 – 1950), komunálny podnik dramatik a kultúrny Čistoća. dejateľ, a Ľudmila HurPretože sa pabanová (1878 – 1969), zovský cintorín divadelná kronikárnatoľko rozšíril ka a herečka. Druhá (najnovšie pripokrypta, v ktorej ležia jená časť siaha až telesné pozostatky po dobytčí trh), Konštantína Hurbana VKP Čistoća všet(1858 – 1924), syna Joky hrobové mieszefa Miloslava Hurbata očíslovala. Toho na, bankového úradníčasu prebieha tzv. ka v Martine a v Starej digitálne mapovaPazove, jeho manželky nie všetkých cinRuženy, rod. Šimkovej torínov na území (1866 – 1940), a ich Obce Stará Pazova. dvoch synov Cyrila Zbúraný pomník prvého prednostu Obce Podľa slov Slobo(1895 – 1917), banko- Stará Pazova Adama Dollinaya Záber z pietnej rozlúčky na pazovskom dana Jovanovića, cintoríne vého úradníka, a Svezástupcu riaditeľa tozára-Sveta (1909 – 1933), herca aj náhrobný pomník prvého tohto komunálneho podniku, S. Balaševićovej takých kultúrno- Srbského národného divadla prednostu Obce Stará Pazova zamestnanec Aleksandar Mak- -historických pamiatok je v Starej v Novom Sade a Slovenského ná- po zrušení Vojenskej hranice simović aktualizuje údaje o kaž- Pazove veľa. rodného divadla v Bratislave, po- Adama Dollinaya (1828 – 1891), dom hrobovom mieste. Používa Keďže si v roku 2017 Slováci trebuje dôkladnú rekonštrukciu. ktorý takisto treba opraviť. dáta z pomníkov a matričných pripomenú dvojsté výročie na- Finančnú pomoc na tieto účely V tejto súvislosti by si lokálna kníh zosnulých. Službukonajúca rodenia Jozefa Miloslava Hurba- prisľúbilo Miestne spoločenstvo samospráva, príslušné organizápracovníčka na cintoríne Suzana na, vodcu národného povstania Stará Pazova. cie a združenia mali zobrať príBalaševićová nám ukázala zošity 1848/49 a Štúrovho najbližšieho Je zaujímavé, hoci Staropa- klad z podniku Elektrovojvodina, s menami zosnulých a vysvetlila, spolupracovníka v zachovávaní zovčania o tom málo vedia, ktorý z vlastných zdrojov upravil že keď softvér bude vyplnený slovenskej identity, Staropazov- že pred niekoľkými rokmi boli kryptu Nikolu Törera, majiteľa údajmi, bude viditeľný na portáli čania si toto významné jubile- vykopané náhrobné pomníky prvej elektrárne na parný pohon VKP Čistoća. um chcú uctiť aj rekonštrukciou dvoch vnukov Jozefa Miloslava vo Vojvodine. • ĽUDIA A UDALOSTI •

26 /4705/ 25. 6. 2016

15


Ľudia a udalosti TURISTICKÉ MOŽNOSTI A CHODNÍČKY: MILAN KURILIĆ, NEŠTIN

Za všetkým je riadna drina Oto Filip

S

príchodom leta sa stupňuje i počet nápadov na skvalitnenie autentickej turistickej ponuky. V tom všetkom sa, pre jeho pozíciu, gastronomické možnosti a etnografické príznačnosti, v poslednom čase veľký dôraz kladie na vidiek. Vedomý si je toho i Milan Kurilić, pôsobiaci v Neštine, ktorý sa roky zaoberá pohostinskou činnosťou, vinárstvom a výrobou liehovín vôbec, rastlinnou výrobou, dobytkárstvom. Kapacita jeho vinárne je 25 000 litrov, k úhrnnej turistickej ponuke patrí i salaš a letné sídlo pre hostí. Vlani účinkoval v prezentácii projektu vzniku destinačnej manažmentovej štruktúry pre oblasť Dunaja a Fruškej hory, v rámci ktorej rozprával o význame malých rodinných vinárstiev a pivníc pre

Milan Kurilić

zatraktívnenie dedinského prostredia. Tejto jari bol neodmysliteľným aktérom Burzy časopisu Turistická prizma, prebiehajúcej taktiež v Novom Sade. Tu ste s kopou vlastných produktov... – Výroba niektorých z nich v minulosti závisela od toho, aké boli zákony, ako často sa menili. Jeden z tých minulých stanovil, že

16

www.hl.rs

si ako poľnohospodárske gazdovstvo mohol vyrábať víno a pálené, takže sme sa tak i registrovali. V roku 2011 nadobudol platnosť nový zákon, podľa ktorého sme sa museli registrovať ako destilovňa a vinárstvo. Pohostinstvom sa zaoberám okolo tridsaťpäť rokov, takmer rovnako toľko vyrábam i víno a pálené. Ste vinárom známym i mimo Neštinu... – Lebo už dlho dbám na jeho kvalitu, druhy, venujem mu sústavnú pozornosť. Víno je konečný výsledný bod únavnej a úpornej práce. Veď vinica nikdy nepotrebovala pána a dodnes si pýta sluhu. Jej dobrá údržba je základom, prvým predpokladom kvality hrozna, následne kvality vína. Treba, samozrejme, žiť vo vinohradníckej oblasti, akou je táto naša, kde je dostatok slnka, vedieť, ako víno uskladniť a chrániť. Keď len niečo z toho zlyhá, už to nebude ono: dobré a pravé víno, božský nápoj a liek. Ponuka u vás vyrábaných nápojov sa dodnes značne rozšírila... – Z vín sú tu dva hlavné biele druhy: taliansky rizling a sauvignon blanc. Z červených merlot a cabernet sauvignon, ktorý je v našom vinárstve najkvalitnejší a je ho i najviac. Netreba zabúdať ani na rosé, rizling fruškohorský, likéry... Z páleniek sú to hlavne ovocné, vyrobené z marhúľ, hrušiek, sliviek, dúl... Z destilátov by som uviedol najmä veľmi kvalitný vinac, ktorý je istým spôsobom predchodcom vinjaku, a zaraďujú ho k najkvalitnejším pálenkám, aké vôbec existujú v tejto oblasti. Tie produkty sú z našej surovinovej základne. Máme takmer päť hektárov vinice a z ovocia sú tu naše jablká, hrušky, duly, ktoré zaoberajú necelých osem hektárov. Ste nositeľmi uznaní? – Keď ide o víno, dostali sme

Informačno-politický týždenník

Široká ponuka kvalitných liehovín

viaceré zlaté a strieborné medaily, najmä na lokálnych súťažiach. V prípade páleného neúčinkujeme tak často na súťažiach, lebo i bez toho máme dosť kupujúcich. Sme totiž majiteľmi dedinského turistického gazdovstva, na ktorom sa konzumujú tieto produkty, takže nie je potrebné ísť s nimi na širší trh. Okrem toho v rámci našej turistickej domácnosti ponúkame i gastronomické špeciality. Máme i salaš, na ktorom sú ovce a kozy, morky, kačice, sliepky. Je tu aj vínna sieň kapacity sedemdesiat osôb, ako aj možnosť uhostiť v letnom sídle na otvorenom priestore ďalších stodvadsať ľudí. Usporiadať teda rôzne podujatia, akcie, oslavy. Záujemcom ponúkame svoje výrobky, niekdajšie jedlá, rôzne špeciality. Všetko kvalitné, lebo to je zárukou, že opäť prídu k nám. Ak nie tohto roku, tak o rok či dva. Čo podnikať, aby sa vidiecky turizmus začal rýchlejšie hýbať smerom vpred? – Všetci rozprávajú o IPA a iných fondoch, ktoré sú späté s cudzinou, s Európskou úniou. No je mi ľúto, že náš štát stále nevidí v tomto odvetví všetky možnosti, ktoré by vidieť mal. Všetci rozprávame o nezamestnanosti, no namiesto

toho, aby sme prostredníctvom turizmu zamestnávali ľudí na dedine, štát to neforsíruje. Začalo sa čosi robiť prideľovaním domov mladým manželským párom, no malo by sa ísť ešte o krok ďalej. Pomôcť im treba i v tom, aby mohli lepšie využívať záhrady a záhumienky, prideľovať im pôdu, na ktorej budú vyrábať organické potraviny, chovať dobytok. Všetko to sa v turizme zíde, aj keď sa k výsledkom nemožno dostať bez poriadnej driny. A bolo by to dobrým odrazovým mostíkom, tak pre nich, ako aj pre skvalitnenie tunajšej turistickej ponuky. Na záver: akým spôsobom funguje vaše gazdovstvo? – Upriamujeme sa na tzv. víkendový variant, keď sa nám vopred oznámi veľkosť skupiny, dĺžka pobytu hostí, ich požiadavky. Musíme totiž vopred prichystať kvalitné potraviny, napríklad svieže mäso. Nejde teda o systém ponuky, kde hosť bude mať to, čo zastihne, ale o dohodnuté návštevy ľudí, z ktorých si väčšina chce dopriať aktívny oddych. Prichádzajú k nám i zahraniční turisti, hlavne Slovinci a Slováci, Chorváti a Maďari, predovšetkým prostredníctvom cestovných kancelárií. • ĽUDIA A UDALOSTI •


LETNÉ PODUJATIA V KULPÍNE

9. festival zvykov a obyčají V aradáčskom šírom poli 1. – 3. júla 2016

V posledný júlový víkend Program bohatý program Katarína Gažová

tohto roku pripomínajú desiate výročie družby medzi Kulpínom a Riečkou, osobitná redakcia očas júna predseda Rady Miestneho spoločen- má na starosti prípravu brožúrky Kulpín – Riečka, stva Kulpín Miroslav Čeman zvolal niekoľko desať rokov priateľstva. Príprava brožúrky je v stretnutí ohľadom dohovorov o organizácii a plnom prúde a prezentovaná bude práve počas realizácii letných podujatí v Kulpíne. koncojúlových podujatí, keď si Kulpínčania ako Na týchto stretnutiach boli prítomní predsta- vzácnych hostí pozvali aj kamarátov z Riečky. vitelia spolkov, združení a organizácií, ktoré sa Organizačný výbor podujatí vypracuje vhodný zúčastňujú hlavne na troch podujatiach počas harmonogram, v ktorom zosúladí akcie všetkých leta. Predseda Rady troch podujatí, noMS Čeman navrhol, siteľmi ktorých sú: aby v posledný júpre PDvK MOMS lový víkend, teda Kulpín, pre Deň v dňoch 30. a 31. Kulpína Klub Kuljúla, naraz usporiapínčanov a pre dali PredslávnosťoSvadbu voľakedy vé dni v Kulpíne, a dnes Spolok kuloslavu Dňa Kulpína pínskych žien a a jubilejné desiate Turistická organipodujatie Svadba zácia Obce Báčsky voľakedy a dnes. Petrovec. Všetko Ako zdôraznil, ide spolu bude mať Z vlaňajšieho podujatia Svadba voľakedy a dnes, ktoré predovšetkým o na starosti Miesttohto roku odznie desiaty raz finančné dôvody, ne spoločenstvo lebo doteraz počas júlových víkendov bývali v Kulpín a do prípravy a realizácie programov sa Kulpíne aj dve-tri podujatia, čo bolo finančne okrem hore spomenutých zapoja aj múzeum naozaj náročné. v Kulpíne, poľovníci, rybári, šachisti, športovci, Predstavitelia spolkov a združení na schôdzach mládežnícke združenie Terra a ďalšie spolky a v MS Kulpín predstavili náplň aktivít, s ktorými sa združenia. Náplň programov sa bude realizovať plánujú zapojiť do spomenutých podujatí. Koor- hlavne v areáli Muzeálneho komplexu v Kulpíne, ale dináciu všetkých programov a aktivít bude mať aj v poľovníckom dome, v rybárskej chatke vedľa na starosti osobitný organizačný výbor. Keďže si kanála, na ihrisku FK Kulpín a na iných lokalitách.

P

PIATOK 1. JÚLA 20.00 – koncert Hruda – 230. výročie príchodu Slovákov do Aradáča, Kultúrne centrum Aradáč (miestne spoločenstvo) 22.00 – ľudová veselica, skupina Dúha z Aradáča SOBOTA 2. JÚLA 15.00 – príchod účastníkov (základná škola) 16.00 – tanečný dom (pri javisku) 16.00 – otvorenie výstavy Tradičný ľudový odev (MS) 17.00 – promócia publikácie Tradičný ľudový odev v Aradáči (Mládežnícka sieň) 19.00 – sprievod cez dedinu (zo ZŠ do MS) 20.00 – galakoncert 22.00 – ľudová veselica, skupina Dúha z Aradáča NEDEĽA 3. JÚLA 10.00 – slávnostné bohoslužby v evanjelickom kostole SPRIEVODNÉ PODUJATIA – výstava na evanjelickej fare – výstava Tradičný ľudový odev, Spolok žien Ruža a ASSŽ (MS) – výstava aradáčskej insitnej maliarky Rozálie Markovovej (MS) – výstava všestranného umelca Michala Hasíka (MS) – predajná výstava a gastronomická ponuka na nádvorí MS

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

V

ážení občania, krajšia a šťastnejšia a najmä ružovejšia budúcnosť sa práve tu a teraz začína rozbiehať. Medzi širokými ľudovými vrstvami obľúbená a nadovšetko uznávaná reality šou sa definitívne sťahuje z televíznych štúdií, t. j. improvizovaných fariem a podobných centier priamo do života, ktorý zurčí rovno tu medzi nami, v prvom rade do straníckych kancelárií, z ktorých je už len malý krôčik k nám obyčajným smrteľníkom na roliach, pri ešte ako-tak fungujúcich zvyšných • ĽUDIA A UDALOSTI •

strojoch, v školách, v kostoloch, v spolkoch a podobných pracoviskách a ustanovizniach. Ak je pravda, čo napísal denník Blesk, v sídle Socialistickej strany Srbska sa schlpili, t. j. pobili dve socialistické dámy, funkcionárky Dijana Vukomanovićová a Ivana Petrovićová. Predtým sa vraj navzájom štedro častovali verbálnymi hlasnými urážkami. Niekoľko dní predtým, vraj, medzi nimi došlo aj k prestrelke esemeskami. Nuž po voľbách (sa) prichodí vyvetrať...

Demokrati sú, zdá sa, trošku subtílnejší. Predseda Dées Bojan Pajtić a podpredseda Dées Goran Ješić začali totiž šetriť. Špinavé prádlo už nevešajú na povrázok, ale na Twitter. Komunikujúc prostredníctvom tejto siete, ušetria na telefónnych impulzoch. Esemesky etc. si nechajú na neskôr. Nič bez dobrých železných nervov, aké má náš aktuálny technický premiér Aleksandar Vučić. S úsmevom na tvári a kyticou v ruke absolvoval stretnutie s prezidentkou Chorvátska uprostred mosta

nad Dunajom raz spájajúcim, potom zase oddeľujúcim (a zase tak koldokola) dva štáty, niekdajšie dve republiky jedného štátu. Denník Blesk, kvitujúc, že podnety na stretnutie prišli zvonku, v titulku vysunul: Západu stačili naše zvady. Čo sa nás týka, nám tunajším / tamojším ani nie. Práve sa nám opäť v oživovaní ovzdušia známeho spred dvoch desaťročí začalo dariť jedna radosť, a teraz... tie vetriská zo západu! BUM!

26 /4705/ 25. 6. 2016

17


Ľudia a udalosti KOVAČICA

Desať rokov podujatia Čo vieš o doprave? Anička Chalupová

P

ri príležitosti 10. výročia tradičnej akcie Čo vieš o doprave? v piatok 17. júna 2016 v sieni Podnikateľsko-rekreačného strediska Relax v Kovačici usporiadali slávnosť, na ktorej najlepším udelili uznania. Po úvodnom príhovore Milana Garaševića, predsedu obce, ktorý zároveň gratuloval Odmenení účastníci akcie s predstaviteľmi obce úspešným účastníkom akcie, nasledovalo slávnostné ročnom súťažení, dostal aj pohár zaslúžili žiaci Kristijan Puja, Joudelenie uznaní. Denis Krecu, za doteraz získané štyri prvé vana Lujanov a Duško Filipović, žiak uzdinskej Základnej školy sv. miesta v obecnej a dve prvé ktorý si vybojoval aj prvé miesto Georgija, okrem malej medaily miesta v obvodnej súťaži. Veľkú v obvodnej súťaži. Plaketu za za dosiahnuté prvé miesto v C medailu za výnimočné úspechy výnimočné výsledky svojich kategórii, ktorú získal v tohto- dosiahnuté v obecnej súťaži si žiakov získala ZŠ v Idvore, ako

aj pedagógovia Adorian Velić a Stanislav Badulj. Základná škola v Uzdine, v ktorej je najviac žiakov s výnimočným úspechom a vedomosťami z dopravy, si zaslúžila mramorovú sošku. Na tejto príležitostnej slávnosti udelili aj malé medaily, ktoré získali žiaci uzdinskej a idvorskej ZŠ. V A kategórii najviac úspechov dosiahli Danijela Lokčićová a Sava Mihajlov zo ZŠ Sveti Georgije, v B kategórii šťastie sa usmialo Elene Stojaovej z Uzdina a Duškovi Filipovićovi z idvorskej ZŠ Mihajla Pupina. V C kategórii najlepšie výsledky dosiahli Danijela Filipovićová z Idvoru a Denis Krecu z Uzdina. Podľa slov Snežany Milićovej, odbornej spolupracovníčky v oblasti dopravy, obec usporiadala slávnosť so zámerom, aby táto akcia získala čím väčšiu popularitu, nielen medzi žiakmi, ale aj medzi učiteľmi a inými občanmi, čo prispeje k zvýšeniu bezpečnosti všetkých účastníkov dopravy.

V Silbaši popoludní Juraj Bartoš

S

koré popoludnie 12. júna v Silbaši. Ešte ani všetky kuchárky nepoumývali riady po nedeľnom obede, keď dedina začala tak trochu neobvykle ožívať. Najmä na Ulici kráľa Petra I. sa len tak hmý-

rilo ľuďmi. Rovno sa schyľovalo k slávnostnému otvoreniu prvého Slovenského etno domu. Podujatie sa vydarilo, rovnako i tradičné Čaro višieň. Fotoaparáty, kamera a mobily veru čerpali z hlbokej studnice. Tu sa nám, hľa, zvýšili tri zábery na dúšok. Čo sa to tam u Sklabinských deje?

Blší trh? Čožeby... Knihy zo Slovenska pre školákov.

18

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

„Neťukaj, neťukaj...“ • ĽUDIA A UDALOSTI •


Binguľčania zvalili máj Juraj Bartoš

P

red budovou Slovenského kultúrno-umeleckého spolku Štefánik v Binguli sa len tak mrvilo ľuďmi a šarvancami. Na vrcholci vysokej, hlboko do zeme zakopanej borovice povievali pestré stužky a hojdalo sa zopár fľašiek a vrecúšok. Máj postavený v posledný deň apríla sa konečne dočkal veselej udalosti. Podľa

sále, v ktorej potom nasledovala večera. Guláš bol vynikajúci, torta výborná a tancovačka pokračovala aj po večeri. Prv než sa začala, podnikavý predseda SKUS Štefánik Milko Horvát (oči mu len tak žiarili radosťou z vydarenej udalosti) privítal prítomných. Poďakúvajúc sa za pozvanie predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Anna Tomanová-Makanová

Radosť z júnového mája

Spokojní Binguľčania ujatého zvyku mali ho zvaliť v poslednú májovú sobotu. Lenže vtedy v dedine mali svadbu. O týždeň neskoršie v Erdevíku bola chýrečná Sriemska klobasiáda a v nasledujúcu v Ľube usporiadali tanečnú zábavu. Zato 18. júna Binguľčanom hviezdy žičili... Len čo pred budovou vynoveného spolku začala vyhrávať hudba, na „scénu” rezkým krokom vykročili dve tanečné skupinky: mladá a ešte mladšia. Zaspievali a zatancovali si s chuťou, nuž nie div, že ich spoluobčania odmenili dlhým srdečným potleskom. Potom sa už rebríka, povrazov, rýľa a lopát chytali: podpredseda spolku Mirko Ruman, Jaroslav Dubovský a Darko Virág. Po chvíli sa im pripojilo ešte zopár chlapov a máj bol zaraz dolu. Dievčence, chlapci a ich mamy ihneď stŕhali výzdoby z koruny stromu symbolizujúceho jarný proces obnovenia prírody. Muzika hrala, tancovalo sa, ľudí sa zmocnila ako soľ nad zlato vítaná dobrá nálada. Tá prúdila aj v • ĽUDIA A UDALOSTI •

zdôraznila, že sa v Binguli cíti príjemne, a dodala: „Dobre je, že váš spolok žije, že sa stretávate, že máte programy, tanečné zábavy, posedenia, svadby... Národnostná rada zabezpečila prostriedky na výmenu okien a dverí vo vašom spolku a s predsedom sme sa dohodli, že treba urobiť aj ohradu. Ak sa ozvete, že vám treba napísať projekt

Najmladší binguľskí tanečníci: Išla Marína...

M. Horvát kyticami potešil tri Anny: Chrťanovú-Leskovac (zľava), Tomanovú-Makanovú a Filkovú

na Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, koordinátori NRSNM vám pomôžu.” Riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Anna Chrťanová-Leskovac vyjadrila nádej, „že z hŕstky činných ochotníkov vzídu nástupcovia terajšieho vedenia spolku a že naďalej tu bude úspešne pôsobiť detský folklórny a divadelný súbor, ktoré úspešne vedie profesorka slovenčiny zo Šídu, teraz už Kysáčanka, Anna Filková”. Obidve hostky sľúbili, že rady prídu do Bingule zase, a odovzdali spolkárom balíky kníh pre obnovenú knižnicu.

26 /4705/ 25. 6. 2016

19


Ľudia a udalosti STARÉ TEHELNE V ŠÍDE

Stopy dávnej minulosti Stanislav Stupavský

V

devätnástom a dvadsiatom storočí v Šíde pôsobilo až päť tehelní. Následkom modernizácie v oblasti technológie tehelne začali postupne zanikať, takže sa päťdesiatych rokov dvadsiateho storočia dožila iba jedna, IGM Proleter, hoci aj tá v osemdesiatych rokoch prestala pracovať a nakoniec zanikla. Táto tehelňa bola pred druhou svetovou vojnou vo vlastníctve troch rodín – Radujkovićovej, Stanićovej a Momirovićovej. Neďaleko, vzdialená asi 100 metrov, Proleterova tehelňa v roku 1940 bola tehelňa rodiny Pajc. Práve tieto dve tehelne sa vďaka koncom devätnásteho storočia svojej práci dostali do dejín. kopúc zem na tehly vykopali toNa pozemku Pajcovej tehelne tiž rímsky sarkofág. Keďže vtedy

* LETMO

Rímsky sarkofág v galérii obrazov Savu Šumanovića v Šíde

sarkofág predstavoval prvotriedny exponát, prenesený bol do múzea vo Viedni a stal sa jeho majetkom. V tehelni Proleter v päťdesiatych rokoch minulého storočia robotníci takisto pri vykopávaní zeme na tehly objavili ďalší rímsky sarkofág, ktorý sa tiež stal atrakciou, ale tento sa stal majetkom Múzea Sriemu

v Sriemskej Mitrovici, v ktorom je uložený dodnes. V roku 1991 na mieste, kde stála tretia tehelňa, majiteľom ktorej bola rodina Šturmová, vykopali aj tretí rímsky sarkofág. Ten je umiestnený ako exponát v galérii obrazov Savu Šumanovića v Šíde. Tieto tri vzácne historické artefakty svedčia, že sa už za rímskych čias na mieste dnešného Šídu nachádzalo osídlenie.

Oto Filip

Kvalita

P

riemery sa možno zídu štatistike, no v bežnom živote mnohé z nich skôr dokážu čosi pokaziť, ako napraviť. Pri jednej z nedávnych rozpráv o kvalite pšenice, prebiehajúcej v Novom Sade, bolo počuť údaj, že isté množstvá tejto našej obilniny exportujeme aj do susednej Bosny a Hercegoviny. Aj keď by bolo logické, aby i múku dovážali od nás, kupujú ju z Maďarska. Odpoveď na dilemu prečo, je jasná: ide o kvalitu. Naši výrobcovia a predavači neraz totiž miešajú kvalitnú a menej kvalitnú pšenicu, takže výsledkom je múka strednej kvality. Netreba sa potom diviť, že majú ťažkosti predať ju, napríklad vo väčšom množstve, hoci za 25 dinárov za kilogram. Záujemcovia о tú maďarskú, vyrobenú z najkvalitnejších zŕn, idú sa o ňu takmer pobiť, hoci јеј cena

20

www.hl.rs

je okolo štyridsať dinárov. Príkladov podobného druhu je viac. Známy je ten s pekárňou s francúzskymi výrobkami, ktorá niekoľko mesiacov sídlila v Podnikateľskom a športovom stredisku Vojvodina v Novom Sade. Nevydržala dlho. Jej majiteľom totiž nešlo do hlavy, ako sa mohlo stať, že takmer každá ďalšia zásielka múky bola inej kvality. A keďže im veľmi záležalo na renomé, dokladom čoho boli aj majstri z Francúzska, zistili, že majú len dve možnosti: buď – alebo. Buď sa prispôsobiť, alebo odísť. Povesť si nechceli hlúpo naštrbiť, tak je jasné, čo uprednostnili. Mnohí iní sa prispôsobujú. Nie preto, že to chcú, ale kvôli tomu, že sa to inak jednoducho nedá. Lebo u nás je stále kvantita a zárobok v popredí. A kvalita? O tom, ako zvyčajne, potom, kedysi v budúcnosti.

Informačno-politický týždenník

KOLLÁROVCI – NAJPOČETNEJŠIA ŠÍDSKA SLOVENSKÁ RODINA. V minulosti v Šíde bolo jasne vidieť, že medzi Slovákmi čo do počtu výrazne vynikajú štyri rodiny, ktoré počítali viac ako 60 domácností a mali spolu viac ako 300 duší. Bola to v prvom rade roky najpočetnejšia rodina Chovanová, potom rodina Šusterová, rodina Stupavská a rodina Kollárová. Ako sa v Šíde zmenšoval počet Slovákov, výrazne sa zmenšoval aj počet domácností v uvedených rodinách. Rovnaký osud nepostihol však všetky rodiny. Hoci Chovanovcov a Stupavskovcov zostalo iba zopár rodín a Šusterovcov o štipku viac, rodina Kollárová je dodnes v Šíde mimoriadne početná. V tejto chvíli počíta 16 domácností a najpočetnejší sú potomkovia rodiny Juraja Kollára. Na fotografii z roku 1939 sú priadky u Juraja Kollára, na ktorej sú jeho dvaja synovia, štyri dcéry (z piatich, keďže jedna sa s rodinou vysťahovala do Ameriky), dve nevesty, jeden zať a početní vnukovia a vnučky. St. S. • ĽUDIA A UDALOSTI •


VOJNOVÉ NEZÁBUDKY (19)

Sviatok práce – osamote Ján Cicka ŠTVRTOK 29. apríla Juca Lončarová je vdova, penzistka. Má syna Dejana, ktorý jej robí trampoty. Ako penzistka je upratovačka, má chatku vo Fruškej hore. Od začiatku vojny pravidelne chodí do krytu, spí na lavici posediačky – poležiačky. Juca je Maďarka, ale nie je práve pekná. Býva v našej budove, na 4. poschodí. Pozorujem život vonku spoza roliet. Vnímam ho sluchom. Ktosi silno štartuje motorku. Ktosi sa tak hlasno škriepi, že prehlušil motorku. Rozličné ľudské hlasy vytvárajú nedefinovateľnú kakofóniu. Rozladený orchester bez dirigenta vydáva zvuky bez ladu a skladu. Dirigent podchvíľou bude NATO, ktorý to všetko utíši a „dá do poriadku“. Radšej načúvam tejto kakofónii ako súzvuku projektilov. Ľudská kakofónia obsahuje aj zvonivé detské hlásky, pokým zvuk NATO, to je skutočný smrteľný diskant. Vilka a Stana pozerajú v telke nejaký americký film. Hlasne sa rehlia. Ja už nemám čo písať, tak idem k Tomovi do krytu. O tom, kedy sa ozvala siréna, napíšem po návrate. Poplach o 20.55 hodine. Pred polnocou znova útočili na rafinériu. Domov som sa pobral 40 minút po polnoci. Spolu s Tomom. Zapisujem vtip a anekdotu. Vtip Aký zvuk vydáva zvonček na dverách Miloševića? – Clin-ton! Anekdota Vraví Dobrák: „Každý deň predpoludním hráme futbal: Lokátori proti neviditeľným. My lokátori (lok – log ) sme zakaždým lepší. Vyhrávame!“ PIATOK 30. apríla V noci sa nestalo nič, iba to, že Stana a Vilka sa rozprávali pri rannej káve. Ráno o 5.33 bolo zemetrasenie s epicentrom v BGD. Pocítili ho aj v NS. Ja na zemetrasenie nemám šťastie; spal som ako zarezaný. Aká bola intenzita zemetrasenia, ešte neviem, ale vravia, že gauče sa pod • ĽUDIA A UDALOSTI •

nami len tak kolísali. Počujem už zvonku pivárov, ako sa škriepia ohľadne sily zemetrasenia. Hádam sa len nepobijú. Nič nie je vylúčené tam, kde je Paja a jeho syn Žika v klobúku. Stýbajú sa vojnové dni ako perly na náhrdelníku. Zajtra je Prvého mája – Deň pracujúcich. Vilka sa rozprávala aj s Alenou, ale nič nového a zvláštneho. Neverí nám, že sa nebojíme. Má pravdu, ale ešte stále žijeme.

O 9.44 hodine zase bolo zemetrasenie. Stolička v kuchyni podo mnou chodila, kvety sa kolísali, srdce mi zastalo. Čo neurobil NATO, dokončí toto čudo! Nikam z tejto kože. Len čo som si ľahol, do polnočnej hodiny zaznelo hulákanie chlapcov. Noční motorkári. Volala sestra Zuzka. Práve som sedel na tróne. Vyrušila ma pri najpríjemnejšej robote. Rozhovor bol krátky; odpovedal som jej: „Vilka sa dneska zberá do Kovačice!“ Odišla o pol jedenástej. Šťastlivý odchod. Šťastlivý návrat! Bude mi otupno bez nej, bez anjela strážneho. O 12.20 hodine siréna, poplach. Vystúpili sme z frontu za cigarety. Čo ak ich prinesie rovno teraz? Z náprotivnej budovy spadol s treskom plech. Otca mu naháňam! Vyšiel som von, do vchodu, že s Alijom zriadim bicykláreň. Nebolo ho, a potom nebolo mňa. Odišiel som s Feldym (ktorému som, potúžený, sľúbil, že ho po vojne zabijem) k Rašovi na pivo.

Feldymu je aj veľký Lav malý, mne bol malý Pils veľký. Nadišiel Tomo, a tak sme s jeho Irmou a Stanou zašli ku mne na kávu. Vypili sme po dva štamperlíky domášnej (ešte z nej máme), ženy si dali kávu, Ivana šťavu a – odišli domov. Stana doniesla mne aj Draganovi kroasanty. Moje som zjedol, Dragana jeho čakajú. Už prešlo pol štvrtej, a nechodí. Dopíjam na balkóne kávu, fajčím a čakám ho. To po dva štamperlíky zapisujem preto, lebo mám svedkov na to, že nebolo viac. Stana z roboty doniesla akési cestoviny, od Rašu jej ich domov priniesol Grga, ktorému som za to zaplatil pivo. Dragan prišiel na obed po štvrtej. Namlátili sme sa paprikáš odvčera, zabudol som podať šalát. Ale zabudol som ja už na všeličo... Je päť hodín popoludní. Vilka sa ešte nehlásila z Kovačice. Dúfam, že tam už docestovala. Poumýval som a poutieral riady, idem si jednu vyfajčiť a potom trochu horeznačky; ak mi NATO dopraje. O 17.10 hodine som zistil: nemáme vôbec TV program. Do prdele. Ani vojna, ani seriály, ani žena nie je doma – ja sa, namojveru, unudím. Prichodí mi štekať ako psovi na mesiac. Jediný zvuk, ktorý počujem, je húkanie hrdličiek ostošesť! Siréna o 7 minút pred 19. hodinou. Práve som šiel hore k papagájom. Dneska som sa presťahoval z krytu do našej bicyklárne. Zajtra ju trochu poriadime, a máme kryt na dosah ruky. Po ôsmej večer zrušili poplach, ale Tomo sa čoskoro vrátil k nám; že nad Fruškou horou „bijú Turci“. Naozaj: o 21.15 znovu zahúkalo na poplach. Sedeli sme pred vchodom Tomo, Dragan, Alija a ja. Priplichtil sa k nám potrundžený Branko Dikić, Petrovčan, vie po slovensky. Celé dve hodiny sa Tomo a on rozprávali o futbale, akí oni boli dobrí hráči. Nastrieľali gólov za veľký plevinec. Sem-tam sa im do futbalu zamiešal aj Dragan. Potom sme sa rozišli. Ja s Tomom sme šli na obchádzku Jugovićeva.

Pri návrate, pred predajňou Klas v Čmelíkovej, sme zaspali na lavičke. Znova sme sa vrátili pred náš vchod a na schodoch driemali ďalej. O pol jednej som šiel domov uvariť si čaj proti kašľu. Lúhovať sa má celú hodinu, tak som zliezol dolu; pripojil sa aj Alija. Pokúsim sa ísť spať o 2.00 hodine. Len či sa mi podarí, či mi spánok neprerušia? Zvyčajne prerušia, a potom – naspäť dolu, do krytu. SOBOTA 1. mája Spánok mi neprerušili. Dokonca ani neviem, kedy oznámili koniec poplachu. Vyspal som sa ako sedemtýždňový regrút. Vlastne, prvýkrát som vstal o pol šiestej. Zobudili ma holuby na balkóne. Hlasno hrkútali, začali si viť hniezdo. Odplašil som ich. Potom som si uvaril harmančekový čaj, pridal doň margarínu, nuž sa mi trochu uľavilo v hrudi. Po harmančekovom som si vypil čaj proti kašľu a ľahol spať. Zobudil som sa o pol jedenástej. No, nazdar! Rýchlo som vybehol na piate, k papagájom. Chúďatká, už nemali ani vody ani krmiva. Žalostne sa mi prihovárali. Keď som im nalial a nasypal, vrhli sa na jedlo ako divé. Spiatky som sa pristavil na 4., u Dragana. Strihal si nechty. Pýta sa ma na radu, či má ísť ku kmotrovi do Sriemskej Kamenice. Vravím mu: „Po prvé: choď, po druhé: rozhodni sa sám.“ Odišiel. Možno tam zostane aj spať. Dragan to naskutku potrebuje, lebo je chronicky nevyspatý. Pritom pracuje. Kým sme pili u mňa kávu, hlásila sa Vilka z Kovačice. Vraj sa včera neozvala preto, že jej bolo trochu zle. Podstrčil som Draganovi slúchadlo, s informáciou: „Zorica.“ Schmatol a zvolal: „Zorica...!“, keď z druhej strany – moja. Vraví: „Ale si ma dobehol! Veď Zorica volala včera v noci...“ Takže som sám a chystám sa osláviť Sviatok pracujúcich. Raňajkoval som o dvanástej – párky s majonézou. Niet vody, tak som zohrial z rezervnej, poumýval riad a uvaril zase čaj proti kašľu. Kým sa vylúhuje, idem na prechádzku. Je sviatok a ja sám. Je mi smutno až k smrti. Tá ešte ale neprichádza. O jednej popoludní som zreteľne počul hlas zvona z cintorína. Umieračik. Komusi vyhasla svieca života. Ako?

26 /4705/ 25. 6. 2016

21


Zoroslav Jesenský

Vážite si vážky? Otázka to pomerne ťažká: Odkiaľ v našom dvore táto krásna vážka? Ľudovo – „hadací sluha“. V jeho krídlach trbliece sa dúha. Štíhle telo, dva páry krídel, každý ju v živote určite videl. Lieta si vážka po celej planéte. Všade, kde je voda, iste ju nájdete. Tento hmyz nádherný veľmi vodu ľúbi, má ostrý zrak, v ústach ostré zuby. Metallic modrá, zelená, žltá, kovovým leskom pohľad upúta.

Poznáte lietajúci hmyz vôkol nás? Len potom zistíte, nakoľko poznáte rôzne rastlinky či živočíchy, ktoré rastú a žijú tu vedľa nás, keď sa vyberiete do prírody. A letné prázdniny sú priam vymyslené na takéto výskumy a prieskumy. Napríklad, keď budete blízko pri vode a keď okolo vás prelietne malá živá helikoptéra, spomeniete si na báseň nášho spisovateľa Zoroslava Speváka Jesenského z tohto posledného júnového Detského kútika a na sto percent budete vedieť, že to bola vážka. Lebo, ako hovorí náš priateľ spisovateľ: „Lieta si vážka po celej planéte. Všade, kde je voda, iste ju nájdete.“ Na školských výletoch sa s ňou iste už stretli i prváci zo ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci, ktorí svojimi výkresmi krásne ilustrovali tento prírodovedný júnový Detský kútik.

Šikovná je, rýchla, namojveru, svojím letom pripomína malú helikoptéru. Vážka je hmyz poriadne starý, na našej planéte krásne sa jej darí. Ešte pred dinosaurami vzduchom si lietala: boli to vtedy obrovské lietadlá. PRAvážka prastará pralesom si lieta – najväčší hmyz v dejinách sveta! Rozpätie krídel – ako dnešné čajky, hlavy mali veľké ani paradajky! Dnešná vážka je menšia, od pravážky iná. Ďalej však pre mňa je – superhrdina! Vitaj, vážka, v našom malom dvore! Náš bazén aj tvoj je, tvoje sladké more.

Petra Pintírov

Ema Častvenová, 1. b

22

www.hl.rs

Peter Šuľan, 1. c

Informačno-politický týždenník

á, 1. c

• DETSKÝ KÚTIK • •


Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

AKTUÁLNE

Prijaté Nariadenie o podmienkach prenájmu štátnej pôdy

Ročník XLV 25. júna 2016 Číslo 12 /1918/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Pred žatvou cena pšenice klesá Ľ. Sýkorová

N

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 13. 6. do 17. 6. 2016 bola zaznamenaná vyššia cena kukurice, sóje, sójových výliskov a pšenica zlacnela. Tovarový obrat bol pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 15,15 % nižší. Finančný obrat bol nižší o 4,05 %. Od apríla cena kukurice stále rastie. Za dva a pol mesiaca zdražela z 15,50 din./kg na 20,50 din./kg. V uvedenom období jej priemerná Ľubica Sýkorová cena bola 22,35 din./kg (20,31 bez DPH), čo je o 3,82 % viac ako v predchádzajúcom týždni. V polovici júna vláda Srbska prijala Nariadenie o podmienkach prenájmu štátnej Veľký cenový skok zaznamenala aj sója. poľnohospodárskej pôdy. Podľa slov ministerky poľnohospodárstva Snežany BogosavlPredávala sa po 50,50 din./kg (46,00 bez jevićovej-Boškovićovej schválením tohto nariadenia záujemcovia o prenájom štátnej DPH), čo je pri porovnaní s predchádzajúcim poľnohospodárskej pôdy odteraz budú vedieť, kto a za akých podmienok môže získať týždňom o 6,48 % vyššia cena. Zároveň prednostné právo na dlhodobý prenájom (do 30 rokov). je to najvyššia cena od septembra 2014. Na Produkčnej burze sa po dlhšom čase obchodovalo aj so sójovými výariadením sa stanovujú podárskej pôdy, hodnota hospodárstva. Podľa praliskami so 44-percentným obsahom podmienky a kritériá investície môže byť aj menšia vidiel do prenájmu sa bielkovín. Ich cena bola 57,60 din./ pre určenie výšky ná- ako 500 000 eur. Podľa ofici- môže dať do 30 % štátnej kg (48,00 bez DPH). jomného, s cieľom posilniť álnych údajov takýchto obcí poľnohospodárskej pôdy v Zaujímavé je dianie na trhu lokálne samosprávy, aby pro- je asi tridsať, predovšetkým jednej lokálnej samospráve, so pšenicou. So pšenicou z stredníctvom zodpovedného v južnom Srbsku. ostatná pôda sa poskytuje do tohtoročnej úrody na zeleno hospodárenia pritiahli invesPrednostné právo na dlho- prenájmu ďalším záujemcom, sa v uvedenom období ešte tičné projekty pre otváranie dobý prenájom môžu získať podľa prednostného práva neobchodovalo. Pšenica nových pracovných miest a predovšetkým právnické osoby, prenájmu, ako aj na základe z minulého roku sa prezachovania života vo vidiec- ktoré vypracujú a odovzdajú licitácie. dávala po 19,19 din./ kych oblastiach. Osobitná investičný plán. Tento náTransparentnými, preskg (17,44 bez DPH), čo pozornosť pri vypracovaní sledne musí schváliť príslušná nými a jasnými postupmi je pri porovnaní s tohto nariadenia bola veno- komisia. Právnická osoba musí na získanie prednostného predchádzajúcim vaná výrobcom, ktorí pro- byť zapísaná v Registri poľno- práva na dlhodobý prenájom týždňom o 2 % stredníctvom združovania do hospodárskych gazdovstiev a vláda garantuje bezpečnosť nie nových nižšia cena.

N

družstiev môžu byť potenciálni investori. Združovanie je určite potrebné, pretože minimálna hodnota investície je 500 000 eur alebo 3 000 eur po hektári. Pre obce, ktoré majú menej ako 1 000 hektárov štátnej poľnohos-

nachádzať sa v aktívnom postavení. Plán musí obsahovať opis investície do poľnohospodárskych spracovateľských kapacít. Odsúhlasiť plán musí päťčlenná komisia, ktorú tvoria traja povinní členovia – ministri poľnohospodárstva, financií a

investícií a rovnoprávnosť medzi malými a veľkými investormi. Kľúčovým, rozhodujúcim argumentom na posúdenie navrhovanej investície bude kvalita a udržateľnosť, možnosti vytvorenia nových pracovných miest, zavádza-

progresívnych technológií. Úplné znenie nariadenia si môžete prečítať na: http:// www.mpzzs.gov.rs/download/ Uredbe/UREDBA-ZEMLJISTE. pdf ○

Z obsahu Kukurica je vojvodinské zlato Str. 2

Súhrn na pohľadanie

Trvalka vhodná do tieňa Str. 3

Str. 6


POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

V KULPÍNE OTVORENÁ VÝSTAVA HISTÓRIA PESTOVANIA KUKURICE

Kukurica je vojvodinské zlato Ľubica Sýkorová V piatok 17. júna 2016 v priestoroch kulpínskeho Poľnohospodárskeho múzea za účasti početných hostí bola otvorená výstava venovaná nášmu žltému zlatu – kukurici pod názvom História pestovania kukurice. Autori výstavy sú prof. Dr. Ján Kišgeci, predseda Združenia pre muzeálne agrárne dedičstvo so sídlom v Kulpíne, prof. Dr. Ján Boťanský, prof. Dr. Stevan Maširević, prof. Dr. Tatjana B. Kerešiová, prof. Dr. Lazar Lazić, Ivan Čakan, muzeálny poradca etnológ, a Dipl. Ing. Filip Forkapić, vyšší kustód.

K

25. 6. – 1. 7. 2016

POČASIE

ukurica patrí v Srbsku medzi odrody ďaleko prekročili hranice O výstavu mali záujem najdôležitejšie pestované jej domoviny. Dnes je po pšenici aj mladšie generácie plodiny. Každoročne sa a ryži najrozšírenejšou a najpropestuje v priemere na 1 200 000 duktívnejšou obilninou sveta. Z sú aj dnes stálymi tematickými hektároch (v tomto roku na 1 000 celkovej svetovej produkcie zhruba expozíciami. Venované sú dejinám 000 ha). Je to rastlina Nového 70 % sa využíva na kŕmenie, 20 % chmeliarstva, konopárstva, cirosveta. Najstaršie zvyšky boli náj- na konzum, 5 % na priemyselné kárstva, mliekarstva, dobytkárstva, dené v jaskyni v Novom Mexiku a spracovanie a 2 % na osivo. ovčiarstva, pšenici, tabaku,… pomocou rádioaktívneho uhlíka sa Okrem jej využitia v krmivárstve Tieto výstavy boli prezentované jej vek odhaduje na 5 600 rokov. a v potravinárskej produkcii sa a zúčastnili sa s nimi aj vo viaceZ botanického rých krajinách. názvu Zea mays Konečne, po „Zea“ je gréckeho ôsmich rokoch pôvodu, znamená pribudla ďalšia žijem, ale na pôvýstava z dejín vod slova „mays“ pestovania našej sú odlišné názonajdôležitejšej ry. Podľa jedného poľnohospodárnázoru je odvodeskej kultúry – kuné od najväčšiekurice na týchto ho indiánskeho priestoroch. Po kmeňa Mayov a mnohých rokoch podľa ďalšieho plánovania sa to je odvodené od konečne podaslova „mohys“, čo Prof. Dr. Ján Kišgeci (druhý zľava) s ostatnými autormi výstavy rilo, zorganizoHistória pestovania kukurice v reči indiánov na vanie výstavy ostrove Haiti znamená kukurica. môže uplatniť aj v bioenergetic- finančne podporil Pokrajinský Jej európska a mimoeurópska kom priemysle. Odborníci ju pre sekretariát pre kultúru. Na jej história je veľmi krátka. Začala všestranné využitie favorizujú ako príprave a realizácii sa podieľali až v ére novoveku, keď ju v roku plodinu tretieho tisícročia. naši významní odborníci z novo1493 Krištof Kolumbus priviezol zo Organizátorom výstavy v kulpín- sadského Inštitútu pre rastlinnú svojej prvej výpravy z Ameriky do skom múzeu, ktorá je venovaná výrobu a zeleninárstvo, z PoľnoŠpanielska. Kukurica zohrala roz- práve tejto výnimočnej plodine, je hospodárskej fakulty v Novom hodujúcu úlohu v živote mnohých Združenie pre muzeálne agrárne Sade, z Inštitútu pre kukuricu amerických indiánskych kmeňov, dedičstvo so sídlom v Kulpíne Zemun Polje, ako aj viaceré inpretože bola ich hlavnou potravi- (združenie bolo založené v roku štitúcie, jednoducho nadšenci nou. Rozvinuté civilizácie Aztékov 2011). pre dobrú vec. a Mayov mali dokonale zvládnutú Podľa slov prof. Dr. Jána KišHlavným cieľom tejto, ale aj agrotechniku pestovania tejto geciho v rokoch, keď kulpínske ostatných výstav je uchrániť pred plodiny, ktorú si ctili ako božstvo. Poľnohospodárske múzeum bolo zánikom materiálne a ostatné Kukurica sa ukázala ako neoby- samostatnou inštitúciou, bolo zor- dôkazy našej bohatej agrárnej čajne prispôsobivá, a tak početné ganizovaných pätnásť výstav, ktoré minulosti. Od roku 2004 patrí kul-

pínske Poľnohospodárske múzeum pod správu novosadského Múzea Vojvodiny. No ako povedal prof. Kišgeci, treba spoločne pracovať na tom, aby sa múzeum v Kulpíne opäť stalo samostatnou inštitúciou. Je veľmi dôležité, aby sme mali aj jedno samostatné ústredné poľnohospodárske múzeum. Svojho času sme sa museli spojiť s vojvodinským múzeom, pretože také malé múzeá sa nemohli samy uživiť. No ale teraz vidíme, že si môžeme zarobiť na rôznych projektoch, aj prostredníctvom medzinárodnej spolupráce dostávame prostriedky zo zahraničia. Napr. minulý rok Slovensko poskytlo 10 000 eur na jeden projekt, na ktorom aktívne pracuje aj náš tím. S takými projektmi môžeme ísť ďalej do sveta. Myslím si, že tá práca, ktorú sme robili doteraz, si zasluhuje, aby sme spoločne našli sily a spôsob, aby naše prostredie získalo takúto samostatnú inštitúciu, ako je Poľnohospodárske múzeum. Je pravda, že sa hovorí aj o reštitúcii kaštieľov, ale už máme dohovor s nádejným budúcim majiteľom, že múzeum tu ponechá, aj keď vlastníctvo nie. Takže aj naďalej tu budeme môcť pracovať a spolupracovať. Nádej existuje, čomu sa veľmi tešíme.” ○

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

20˚ | 33˚

20˚ | 32˚

19˚| 30˚

18˚ | 28˚

16˚ | 26˚

16˚ | 28˚

16˚ | 28˚

24

II


25. 6. 2016 • 26 /4705/

DO ODBORNEJ KNIŽNICE: RIADENIE PRÍRODNÉHO DEDIČSTVA VO VOJVODINE

Súhrn na pohľadanie

fotografickej časti monografie tvorivú pozornosť upriamili na de o hodnoty peňažne ne- vcelku sedemnásť chránených vyčísliteľné. Také, ktoré len oblastí, pozorovaných v časovom príroda dokáže poskytnúť. Vo rozpätí necelých pätnásť rokov. Vojvodine je v súčasnosti chráne- V období 2002 – 2015 aktivity ných 135 prírodných statkov, na a projekty revitalizácie prostredí celkovej rozlohe takmer 140 000 boli realizované na 75 lokalitách. hektárov alebo 6,4 percenta jej Tak sú vlhké lúky a plytké bariny rozlohy. Špecifické a jedinečné obnovené alebo zveľadené na Nový Sad a jeho pekný sused Národný park Frušká hora v úzadí prírodné dedičstvo pokrajiny, vy- vyše dvadsať lokalít nachádzaznačujúce sa významnou ekosys- júcich sa vo ôsmich chránených o ochrane a zlepšiť ekologický dedičstiev sa musí robiť, ladiť témovou a genetickou biodiver- pásmach, otváranie a zachova- status druhov nachádzajúcich sa s prioritami stanovenými plánmi zitou má celý rad charakteristík: nie vodných okien prebiehalo v revitalizovaných prostrediach, riadenia chránených oblastí. ekologických, hydrologických, v troch chránených oblastiach čo podmienilo aj rast počtu náv- Preto publikácia afirmuje význam geologických, biozemepisných, na deviatich lokalitách, obno- števníkov. Lokálne samosprávy plánovacích dokumentov ako klimatických... Nečudo preto, vené sú i viaceré druhy lesov. sa dopracovali k lepšej verejnej jedného zo základov úspešného že sa tunajšia V záujme návštev- promócii, k viacerým značkovým riadenia. Známe je, že sú v Srbsku ochrana prírody níkov, správcovia výrobkom a k budovaniu lepšej aktivity späté so stanovením môže hrdiť až a zamestnanci infraštruktúry. Benefitom pre a riadením chránených oblasúctyhodne dlhou chránených pro- lokálne obyvateľstvo sa stala tí určené Zákonom o ochrane tradíciou, že jedstredí pozornosť rekreácia, využívanie vybudo- prírody. Ten obsahuje články, nou z najstarších venovali i infraš- vanej infraštruktúry, sociálne vzťahujúce sa na model riadechránených obtruktúre: vzniklo výhody, poskytovanie služieb, nia, voľbu vedúcich, schválenie lastí nielen u nás, štyridsať vyhliadok, odbyt výrobkov... Celkovo ide základných dokumentov, plánov, ale aj vo svete viac ako dvadsať o stúpajúce turistické možnos- programov a opatrení, model je Obedská bara, drevených striech, ti, o lepšie možnosti rekreácie financovania, druh a zloženie že rozhodnutím 125 informatívnych a trávenia času, o účinnejšie riadiaceho telesa. Dobre je, že sú v monografii, pri Zhromaždenia tabuliek, dvadsať promovanie oblastí, o aktivity APV presne pred drevených mostov v oblasti kultúry, o možnosť všetkých chránených oblastiach, polstoročím, teda alebo prechodov školení a vedeckých výskumov. osobitné tematické zložky upriaKeďže sa v Srbsku zásadne mené na ich základné charaktev roku 1966, vzni- Obálka publikácie v desiatich chránekol Pokrajinský ných oblastiach a ustálil názor, že stačí nejakú ristiky, ciele a spôsoby ochrany, ústav pre ochranu prírody. strediská a objekty pre návštev- oblasť dať pod ochranu a tým sa skúšky riadenia, revitalizáciu Ten je, spolu s Pokrajinským níkov vybudovali, renovovali, do- všetko súvisiace s ňou dlhodobo a sanáciu uvedeného pásma. Dr. Slobodan Puzović v mene sekretariátom pre urbanizmus, budovali alebo začali v desiatich vyrieši, význam uvedenej publikácie možno objaviť aj v rozbí- Pokrajinského sekretariátu stavebníctvo a ochranu životné- chránených oblastiach. ho prostredia spoluvydavateľom Viacnásobný osoh z niekoľko janí takýchto mylných predstáv pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostremonografie Ochrana prírodného dia na prezentácii publikácie dedičstva vo Vojvodine, ktorej rev Novom Sade podotkol, že daktormi sú Dr. Slobodan Puzović táto vznikla s cieľom poukázať a Dr. Biljana Panjkovićová a ktorá na význam ochrany prírody, v uplynulých dňoch mala viac koľko dôležité je aktívne chrániť prezentácií: v Novom Sade, vo zriedkavé druhy a ich stanovišVršci... Je to vlastne súhrnný tia, koľko je potrebné starať sa prehľad zvolených chránených o prírodné dedičstvo, ktoré je oblastí: Národného parku Frušká i základom udržateľného rozvoja hora a desiatich špeciálnych našich lokálnych spoločenstiev. rezervácií prírody: Obedskej Slovom, prírodu si treba chrábary, Zasavice, Slaného Koponiť, lebo si tak chránime i seba, va, Deliblatskej piesočiny... Vo vlastnú súčasnosť a udržateľnú výbere sa ocitli aj dve pásma budúcnosť. A monografia Rias mimoriadnymi (prírodnými) denie prírodného dedičstva vo charakteristikami – Subotická Neďaleko Čortanoviec: z úpätí jedinej panónskej hory Vojvodine je jedným z účinných piesočina a Vršačke planine – tri parky prírody: Begečská jama, stoviek miliónov dinárov, koľko a predsudkov a v zdôrazňovaní spôsobov pripomenúť nám, čo Jegrička a Rusanda a chránené sa do uvedených aktivít vložilo od faktu, že si ochrana pásiem, sme na tomto pláne už urobili stanovište Bara Trskovača. roku 2002 do vlani, mali všetci. stanovíšť a druhov žiada nepre- a čo nám ešte treba zdolať. Tak Približne dvadsať autorov tex- U správcov chránenej oblasti tržitú činnosť a vkladania. Voľba jedného, ako aj druhého, vôbec ○ tuálnej a podobný počet autorov šlo o to, že mohli uplatniť akty projektov riadenia prírodných nie je málo. Oto Filip

I

III

25


POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Vijačka kukuričná – ochrana proti Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra

sú rastliny najväčšie a tým aj najatraktívnejšie pre samičky pri kladení vajíčok. Samičky kladú vajíčka prevažne na listy kukurice. Vyliah-

V

ijačka kukuričná, Ostrinia nubilalis Hbn. (srb. kukuruzni plamenac alebo moljac), je motýľ (Lepidoptera: Pyralidae), polyfág, ktorý sa môže úspešne vyvíjať na viac ako 240 druhoch kultúrnych a divorastúcich rastlinách. Okrem kukurice, ktorá je jeho hlavnou Svetelný lapač hostiteľskou rastlinou, z poľných plodín na- nuté larvy sa najprv živia na páda aj konopu, proso, chmeľ, listoch a po niekoľkých dňoch cirok a slnečnicu; zo zeleniny sa vžierajú do stebla alebo najviac poškodzuje papriku, šúľka. Vývoj larvy trvá 3 – 5 napáda aj rajčiak, fazuľu, zeler týždňov. Jedna časť populáa špargľu. Prvá generácia vi- cie škodcu zostáva v štádiu jačky napáda hlavne kukuricu larvy a prezimuje, kým druz riadnych termínov sejby. Dru- há časť populácie sa zakuhá generácia napáda kukuricu klí a dáva druhú generáciu. z neskorých termínov sejby Motýle druhej generácie začí(najmä zo strniskovej sejby), najú lietať začiatkom augusta cukrovú kukuricu a papriku. a maximálny výskyt je v druhej polovici augusta. V tom čase väčšina porastov kukurice je FENOLÓGIA VIJAČKY plne vyvinutá a začína sa sušiť. KUKURIČNEJ VO VOJVODINE Vijačka kukuričná prezimuje Takéto porasty kukurice sú v štádiu larvy v rastlinných zvy- menej atraktívne pre samičky škoch najmä kukurice, ale aj vijačky kukuričnej. Preto kladú vajíčka na rastliny kukurice z neskorých termínov sejby, najmä na cukrovú kukuricu, ale aj na iné rastliny, v prvom rade na papriku. Vajíčka kladú na listy, Mladá, vyliahnutá larva a poškodenie listu listové stopky a stonky papiných rastlín, v pôde. Kuklenie riky. Vyliahnuté larvy sa najprv prebieha na jar a prvé motýle živia na listoch vyhrýzaním v podmienkach Vojvodiny sa nepravidelných drobných dievyskytujú v polovici mája. Prvá rok a neskoršie sa vžierajú generácia škodcu napáda ku- do stonky a plodu. Dorastené kuricu, najmä porasty vysiate larvy prezimujú v rastlinných v skorých termínoch, v ktorých zvyškoch.

26

IV

ŠKODLIVOSŤ VIJAČKY KUKURIČNEJ NA KUKURICI Na kukurici húsenice vijačky kukuričnej poškodzujú listy, mladé metliny, blizny, šúľky, zrná a najmä steblo. Poškodenie stebla od lariev zapríčiňuje jeho časté lámanie. Priamy žer zŕn je dôležitý pri osivovej kukurici a zvlášť pri cukrovej kukurici, lebo poškodené a znečistené zrná znižujú kvalitu a trhovú hodnotu tak čerstvej, ako aj spracovanej kukurice. Húsenice napádajú aj stonky šúľka. Poškodenie stonky šúľka má okrem prívodu živín za násle-

Dospelá larva

dok odlomenie šúľka. Šúľok obyčajne spadne na zem, kde majú k nemu prístup hlodavce, huby a plesne, ktoré ho znehodnocujú. Nepriame škody sú spôsobené vplyvom hubových chorôb (Giberella zeae a Fusarium moniliforme), ktoré infikujú napadnuté rastliny na miestach, kde sú poškodené larvami škodcu. Tieto huby produkujú mykotoxíny, ktoré sú veľkým problémom, lebo sa prenášajú do potravinového reťazca. OCHRANA V ochrane proti vijačke sa využívajú agrotechnické, biologické a chemické spôsoby ochrany. Z agrotechnických metód najvýznamnejšie opatrenie

je drvenie kukuričia a následne hlboká orba, ktorou sa zaorávajú zvyšky rastlín, v ktorých larvy prezimujú. Týmto spôsobom sa zničí až 90 % prezimujúcich lariev. Kvalitná hlboká orba na hĺbku 30 cm bez zvyškov kukuričia na povrchu pôdy prakticky úplne redukuje škodcu. Toto opatrenie má význam len vtedy, keď ho vykonávajú v danom regióne všetci pestovatelia.

CHEMICKÁ OCHRANA Priame ochranné opatrenia – zvlášť chemickú ochranu proti škodcom treba vykonávať len po prekročení prahu škodlivosti. Pri používaní chemických insekticídov je veľmi dôležitý termín aplikácie. Insekticídy treba použiť v čase, keď je čo najviac vyliahnutých húseníc a húsenice sa nachádzajú na liste. Optimálny termín ochrany môžeme zistiť rôznymi metódami signalizácie. Najspoľahlivejší spôsob signalizácie ochrany proti vijačke kukuričnej je pozorovanie výskytu vajíčok, lariev a listového poškodenia. Sledovanie výskytu znášok a listového poškodenia začíname týždeň po zistení prvých motýľov v svetelných lapačoch v danom regióne. Táto metóda pozostáva v prezeraní 100 rastlín (na desiatich miestach po 10 rastlín) v trojdňových intervaloch od výskytu prvých motýľov, zhruba od polovice júna. Jednorazová aplikácia by sa mala robiť v čase maximálneho výskytu vajíčok na rastlinách kukurice, ktoré je zhodné s objavením sa prvého poškodenia listov mladými larvami škodcu. Toto poškodenie sa dá ľahšie pozorovať v poraste ako znášky vajíčok. Na prvý postrek by sa mali použiť insekticídy s ovicídno-larvicídnym účinkom. Ak


25. 6. 2016 • 26 /4705/

1. generácii škodcu počet vajíčok a lariev v poraste aj ďalej narastá, postrek treba opakovať. Aplikáciu treba robiť vo večerných hodinách a pri každej aplikácii je potrebné

z rodu Trichogramma parazitujú nielen vajíčka vijačky kukuričnej, ale aj vajíčka iných škodcov, napríklad mory bavlníkovej a iných druhov môr. Ani proti jednému z týchto škodcov potom nie je potrebné uskutočňovať ďalšie ochranné opatrenia. Výhody tejto metódy sú v tom, že neničí prirodzených nepriateľov iných škodcov, napríklad vošiek a roztočov, na rozdiel od insekticídov, ktoré zničia aj prírodných nepriateľov vošiek a roztočov, čo ná-

Vajíčková znáška vijačky kukuričnej

používať iný insekticíd. Používať treba postrekovače s vyšším tlakom a väčším otvorom trysiek. Postrek treba usmerniť na šúľky – zvlášť pri ochrane cukrovej kukurice. BIOLOGICKÁ OCHRANA Biologická ochrana kukurice pomocou vajíčkového parazitoida z rodu Trichogramma sa dlhodobo využíva vo svete, je vysoko účinná a porovnateľná s chemickou ochranou. Druhy

Listy kukurice poškodené vyliahnutou larvou

sledne umožňuje ich premnoženie. Obyčajne sa realizujú dve aplikácie Trichogrammy

ZELENINÁRSTVO

Karfiol ako medziplodina Ľubica Sýkorová

V

dnešných klimatických podmienkach sa viac druhov zeleniny môže úspešne pestovať aj na strniskách ako medziplodina po zbere jačmeňa, pšenice, ale aj šalátu, špenátu, skorých zemiakov, hrášku. Dve žatvy umožňujú lepšie využitie pôdy, závlahového systému, mechanizácie a značne môžu zvýšiť finančný efekt na jednotku plochy. Ako druhá plodina sa môže pestovať

kapustovitá zelenina (kapusta, karfiol, brokolica, kel, kel ružičkový, kaleráb a iné), cvikla, uhorky či zelená fazuľka. Všeobecne obľúbený karfiol má výrazné požiadavky na vonkajšie pestovateľské podmienky. Vyžaduje stredne ťažké a úrodné pôdy s dostatkom vlahy. Pri neskorej – strniskovej výrobe priesada karfiolu sa rozsádza v júni a v júli po zbere predchádzajúcej plodiny. Zberá sa koncom augusta, v septembri a v októbri. V oblastiach

Imága (motýle) vijačky

na jednu generáciu škodcu. Celkovo sa na jeden hektár aplikuje 150 000 jedincov. Významná je prvá aplikácia, ktorú je potrebné uskutočniť na začiatku kladenia vajíčok samičkami vijačky kukuričnej v poraste kukurice. Stanovenie termínu je pomerne obťažné a zisťuje sa podľa náletu imág do svetelných lapačov. Dodávateľ zabezpečuje dodávku bioagensu v optimálnom čase. Aplikácia je veľmi jednoduchá, roznáša sa po poraste a vyvesuje na rast-

liny podľa dohodnutej schémy. Práca je nenáročná aj na čas, aplikácia jedného hektára trvá len 15 minút. V posledných rokoch v Európe aplikáciu parazitoida Trichogramma sp. vykonávajú aj letecky. V minulom roku v Českej republike bolo Trichogrammou ošetrených okolo 10 000 ha kukurice. Na Slovensku bola v minulom roku vykonaná letecká aplikácia na 200 ha. Náklady na ochranu týmto spôsobom sú porovnateľné s chemickou ○ ochranou. Foto: J. Tancik

s vyššími priemernými ročnými teplotami a miernymi zimami siať sa môže v júli, presádzať v auguste a v septembri a zberá sa od októbra do marca. Pre dopestovanie jedného hektára karfiolu treba posiať 300 až 400 g semena do otvoreného pareniska veľkosti 60 až 100 m2. Vhodnejší spôsob je sejba semena karfiolu do kontajnerov, kde na jednotku plochy treba posiať 45 000 – 50 000 semienok, v závislosti od energie klíčenia a klíčivosti. Vo fáze dobre vyvinutého porastu priesady sa presádzajú na 60 x 40 cm (stredne veľké odrody) a 70 x 50 – 60 cm (neskoré odrody a hybridy). Presádzame do vlhkej pôdy. Počas vegetácie zavlažujeme pravidelne. Ostatné agrotechnické opatrenia sú rovnaké ako pri pestovaní

kapusty. Veľmi často sa stáva, že určité percento ružíc je vystavené priamym slnečným lúčom (treba dbať na výber odrôd a hybridov), čo má za následok stratu bielej farby. Ružice v takomto prípade zožltnú a strácajú na kvalite. Ak chceme dosiahnuť bielu farbu ružice, musíme v konečnej fáze rastu listy zväzovať. Čiastočne možno kryť ružicu aj zalamovaním listov do stredu. Zber karfiolu začína vtedy, keď ružica má priemer okolo 12 cm. Zberáme s 3 až 5 listami, postupne, ako ružice dorastajú. Nesmieme ich nechať veľmi prerásť, aby sa nerozpadli – zrednú a prerastajú do kvetu. Na parcele nám zostáva aj značné množstvo zelenej hmoty, ktorá sa môže použiť ako kvalitné dobytčie krmivo. ○

V

27


POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OKRASNÁ ZÁHRADA

Trvalka vhodná do tieňa Ľubica Sýkorová

Neodmysliteľnou súčasťou anglických záhrad už takmer 200 rokov je jednoznačne aj hosta (funkia). Aj keď domovom väčšiny druhov a starších kultivarov funkií je Japonsko, dnešné záhradnícky najvýznamnejšie moderné kultivary pochádzajú najmä z Európy (Anglicko) a USA.

V

posledných desaťročiach sa podarilo vyšľachtiť množstvo odrôd funkií líšiacich sa tvarom listov (od kopijovito úzkych k veľkým, široko rozložitým), farbou (zelená, žltá, modrá, biela – v množstve kombinácií), štruktúrou listov (lesklý, matný, zvlnený, rebrovitý) a nárokmi na svetlo (od tieňa až po plné slnko). Výrazne sa zlepšila aj ich odolnosť proti škodcom a dekoratívnosť ich kvetov. Funkie sú dlho žijúce trvalky, ktoré dobre rastú aj v substráte, v ktorom je silný konkurenčný tlak koreňov iných rastlín (napr. pod stromami). Spravidla potrebujú minimálne 3 – 4 roky na to, aby dosiahli veľkosť, farbu a tvar typický pre ten-ktorý kultivar. Patria k takmer bezproblémo-

tieň. Všeobecne hosty najlepšie rastú v polotieni, prípadne v úplnom tieni. Väčšina záhradných rastlín nemá rada tieň, a tak výsadba tmavých zákutí robí problémy. Táto vlastnosť

vým druhom trvaliek. Na rozdiel od niektorých iných rastlín v záhrade (napr. rododendronov, azaliek, hortenzií, vresov či iných rastlín), ich pestovanie si nevyžaduje žiadne špeciálne substráty či manipuláciu. Kultivary so svetlejšími listami (najmä tie so žltými) znášajú spravidla viac slnka, kultivary s modrými listami vyžadujú väčší

funkií umožňuje vysadiť ich tam, kde iné rastliny nerastú. Hosty majú okrem polotieňa rady aj dostatok vlahy. V tmavých zákutiach, kam slnko tak často nesvieti, sa vlaha z pôdy odparuje omnoho pomalšie ako na výslní a ak ešte k tomu pôdu zakryjú mohutné listy funkií, vlahy býva v pôde dostatok pre ich pekný vývoj a rast.

28

VI

ABY SA IM DARILO Mladé rastliny na jar treba niekoľkokrát zaliať, staršie rastliny zálievku nepotrebujú. Čím je stanovište suchšie a teplejšie, tým viac môže listom funkií ublížiť poobedňajšie slnko. Rastliny nezahynú, ale hnedé fľaky na listoch nevyzerajú pekne. Existujú niektoré kultivary, ktoré slnko do určitej miery tolerujú. Ak si myslíme, že sme pre hostu nezvolili vhodné stanovište, môžeme ju na jar ešte pred rašením alebo v čase, keď má 2 – 3 cm vysoké puky, vykopať a presadiť na vhodnejšie miesto. Trs koreňov môžeme zároveň aj rozdeliť. Po prvých mrazoch hosty stratia listy, no na jar znovu vyrašia ešte väčšie a mohutnejšie. Aby narástli na konečnú veľkosť, potrebujú niekedy 3 – 7 rokov. Sú plne mrazuvzdorné, a preto nepotrebujú nástielku. Stačí, ak neodstránime zmrznuté listy, ktoré pokrývajú pôdu okolo koreňov až do jari. Na jar listy zhrabeme a dáme do kompostu. Aby hosty v záhrade vynikli, treba vysadiť rastliny rôznych veľkostí vedľa seba. Niektoré kultivary sú mimoriadne atraktívne. Našu pozor-

nosť pútajú svojou farebnosťou a celkovým vzhľadom. Malé hosty môžeme vysadiť na okraj chodníka a do prednej časti záhonov. Hosty môžeme vysadiť aj do črepníkov. Najvhodnejšie sú dvojfarebné kultivary. Tie potom rozmiestnime okolo altánku, lavičky alebo na terasu. Nezabudnime ich však počas suchých letných dní pravidelne polievať. Zelené kultivary obyčajne dobre rastú na rozličných stanovištiach, no najkrajšie sú však v polotieni až v tieni. Listy niektorých kultivarov sú lesklé. Modré kultivary – intenzita modrej sa v priebehu sezóny zvýrazňuje a najmodrejšie sú obyčajne koncom júna. V júli a auguste, keď je takmer všade veľa svetla, modrá farba sa postupne vytráca a mení sa na zelenomodrú alebo dokonca zelenú. Na povrchu mnohých modrých kultivarov je akási vrstva vosku. Ten nechutí slimákom, a to ich robí odolnými. Vosk sa ale na silnejšom slnku roztápa a rastliny potom rýchlo získavajú zelenú farbu. Modré hosty sú preto asi najkrajšie v polotieni. Žlté kultivary vyžadujú svetlejšie stanovište. V úplnom tieni sa často ich farba mení na zelenožltú alebo svetlozelenú. Preto ich pestujeme v polotieni alebo aj na svetlom mieste. Žlté kutlivary rozdeľujeme do dvoch skupín: jarné žlté a letné žlté. Len máloktoré žlté kultivary si udržujú žltú farbu počas celého roka. Jarné žlté sú intenzívne žlté na jar, potom neskôr v priebehu sezóny sa menia na zelenožlté alebo dokonca zelené. Letné žlté – niektoré kultivary rašia ako žltozelené, zelenožlté alebo dokonca celkom zelené. S pribúdajúcim slnkom menia farbu viac dožlta a v strede sezóny už majú krásnu žltú farbu. Pestrolisté kultivary – väčšina host má dnes dvoj- alebo trojfarebné listy. Asi najbežnejšia kombinácia je zelený stred a žltý alebo biely okraj. Menej častá je modrá kombinácia s krémovým alebo bielym okrajom. Trochu slnka obyčajne pomáha, aby boli farby výraznejšie. 


25. 6. 2016 • 26 /4705/

DOMÁCNOSŤ

Potraviny, ktoré do chladničky nepatria

V

šetci chceme, aby jedlo, ktoré si prinesieme domov z obchodu, vydržalo čo najdlhšie čerstvé a zachovalo si chuť, vôňu aj vitamíny. Tieto potraviny by ste do chladničky dávať rozhodne nemali: Rajčiny – ak ich budete skladovať v chladničke, môžu sa stať mdlé a múčne. Lepším riešením je pivnica, chladná komora, alebo ak nemáte doma príliš teplo, napríklad i kuchynská linka.

Banány – toto ovocie nechávajte vždy dozrieť mimo chladničky, inak vám banány sčernejú. Ak chcete, aby dozreli rýchlejšie, nechajte ich v papierovom vrecku pri izbovej teplote. Ak sú už dosť zrelé,

uchovávajte ich na chladnom a tmavom mieste. Zemiaky – nízke teploty rozkladajú škrob v zemiakoch a tie začínajú sladnúť. Skladovať by ste ich mali na suchom, tmavom a chladnom mieste, ideálne v pivnici. Cibuľa – ani cibuli chlad nesvedčí. V chladničke ľahko zmäkne a splesnivie. Ideálne je suché a tmavé miesto s nižšou izbovou teplotou. Cesnak – vynikajúcu chuť a vôňu cesnaku dosiahnete iba skladovaním v chladnej, suchej a vetranej nádobe. Len čo načnete hlavičku, spotrebujte všetky strúčiky do desiatich dní. Uhorky – táto vodnatá zelenina stráca v chladničke chuť a arómu a navyše sa rýchlo kazí. Na uskladnenie radšej zvoľte chladnejšie a tmavé miesto. 

RADY A TRIKY

Zatočte s mokrými mapami pod pazuchami!

Č

o robiť, keď vás zaplaví pot a deo sklame? Už len tá samotná myšlienka na potenie nám vyženie pot na čelo. Trápne mokré, spotené pazuchy, čo sa ihneď ukáže aj na blúzke. Tomu však môžeme

predísť. Teplo, vzrušenie a športové nasadenie. Keď sa naše telo zahreje, vytvoria sa nám na čele malé kvapôčky, ruky zvlhnú a pod pazuchami sa objavia nepríjemné mokré mapy. To je úplne normálne a dokonca pre život nevyhnutné, pretože potenie reguluje telesnú tepotu. Ale čo robiť, keď nás zaplaví pot a deo sklame? Vyskúšajte efektívne triky a prekorčuľujete celým dňom

bez ujmy. 1. Keď páli slnko, oblečte si vzdušné šaty Počas naozaj teplých letných dní noste predovšetkým ležérne a vzdušné oblečenie z prírodných materiálov, ako je bavlna, ľan alebo hodváb. Pri takomto oblečení vzduch môže prúdiť a príjemne ochladiť pokožku. 2. Zrieknite sa korenistých jedál a povzbudzujúcich nápojov Kto sa silno potí, mal by sa vyhýbať káve, alkoholu a silno koreneným jedlám. Tie povzbudzujú látkovú premenu a tým aj tvorbu potu. 3. Jablkový ocot ničí „voňavé“ baktérie Už ráno je vám neznesiteľne teplo? Potom hneď po osprchovaní opláchnite telo roztokom z 250 ml vody a rovnakého množstva jablkového octu. 4. Šalviový čaj brzdí návaly potu Pri ľahkých návaloch potu pite šalviový čaj. Tri čajové lyžičky šalviových listov zalejte 250 ml vody, nechajte 10 minút vylúho-

vať a preceďte. Čaj pite vlažný. 5. Spotené nohy Dve vrecká čierneho čaju povarte 15 minút v 500 ml vody. Vrecká odstráňte a čaj rozrieďte 2 litrami vody. Nohy si namáčajte asi 30 minút. 6. Deo a antiperspirant sa postarajú o vôňu Ak sa potíte normálne, stačí vám deo. Ľudia, ktorí trpia nadmerným potením, by mali siahnuť radšej po antiperspirante. 

VOĽNÝ ČAS

Užite si letnú grilovačku bez komárov Babské triky si s nimi hravo poradia. 1. Vône byliniek ich odoženú – na dekoráciu a výzdobu zvoľte okrem bežných kvetov hlavne aromatické bylinky. Kvitnúca levanduľa, voňavý tymian a bazalka, cherry paradajky v črepníku či prekrojený citrón napichaný klinčekmi – všetky tieto prírodné arómy komárom nevoňajú. Večer môžete na stoly rozložiť aromalampy s esenciálnymi bylinkovými olejmi. 2. Oblečte sa do bielej – komáre priťahujú tmavé farby. Za šera sa vraj stanete v bielom oblečení pre nich takmer neviditeľní. 3. Domáci repelent – repelenty sa dajú kúpiť v podobe krémov alebo sprejov. Tie v spreji sa aplikujú na šaty. Na pokožku si môžete natierať prírodné prípravky, ktoré si vyrobíte aj doma. Babská rada hovorí, že treba prevariť liter vody s lyžicou vínneho octu a v nej nechať vylúhovať balíček sušeného tymianu. Potom stačí preliať do fľaštičiek s rozprašovačom a  skladovať v chladničke.

ZDRAVIE A MY

Syndróm suchého oka

S

yndróm suchého oka trápi najmä ženy v období menopauzy, no zasahuje aj mladšie ročníky. Po 45. roku sa v slznej žľaze začína tvoriť čoraz menej sĺz. V prípade, že sa dlho pozeráte do počítača alebo na televíznu obrazovku a zabúdate žmurkať, môžu sa objaviť nepríjemné príznaky. Čo robiť? Pri práci s počítačom zvlhčujte vzduch, nezabúdajte žmurkať a meniť smer pohľadu. Zdravým očiam prospievajú aj prechádzky na čerstvom vzduchu, dostatok spánku a tekutín. Raz ročne sa vyberte na preventívnu  prehliadku k vášmu očnému lekárovi.

VII

29


POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Šalát z mladej zelenej fazule

Rýchly koláč

Suroviny: mladá zelená fazuľa, mrkva, cesnak, olivový olej, petržlenová vňať, soľ, citrón Takto sa to podarí: Mladú zelenú fazuľu (najlepšie „zlatnu olovku“) a mrkvu pokrájame na tenké pásiky. Varíme 10 minút v slanej vode (nesmie sa rozvariť). Pridáme olivový olej a necháme vychladnúť. Do toho vmiešame nadrobno nakrájaný mladý cesnak, petržlenovú vňať a šťavu z jedného citróna. Podávame

Suroviny: Na cesto: 1 šálka (2dl) cukru, 3 vajcia, 1 šálka krupice (griz), 1 šálka mlieka, 3 lyžice múky, ½ kypriaceho prášku, 1 vanilínový cukor, 1 šálka mletých orechov, 3 nadrobno nastrúhané kyslé jablká, ½ šálky oleja; Na plnku: ½ l sladkej smotany; Na ozdobu: nastrúhaná čokoláda Takto sa to podarí: Cesto: Krupicu namočíme v mlieku a necháme pol hodiny. Zmiešame i ostatné suroviny a mixérom vymiešame. Vylejeme na plech

studené ako prílohu k mäsu, vyprážaným mladým zemiakom alebo k inému. Môžeme jesť aj samostatne. Šalát je osviežujúci, zvlášť počas letných horúčav.  Recept nám poskytla Anna Šimáková z Nového Sadu

Slaná štrúdľa

Chutná torta

Suroviny: Na cesto: 2 šálky mlieka, 1 lyžica cukru, 1 droždie, 5 šálok múky, trochu viac od polovice šálky oleja, lyžička soli; Na plnku: 500 g šunkovej salámy nakrájanej na plátky, 300 g nastrúhaného syra, oregano; Na potretie: 1 vajce Takto sa to podarí: Do zohriateho mlieka pridáme cukor a droždie a necháme vykysnúť. Pridáme múku, olej a soľ, zamiesime cesto a necháme vykysnúť. Rozdelíme

Suroviny: 250 g mletých Plazma keksov, 100 g masla, 400 g Nutely alebo Eur ok r e mu , 500 g krémového syra; Na ozdobu: opražené, nakrájané lieskovce Takto sa to podarí: Vo vodnom kúpeli alebo v mikrovlnke zmiešame maslo s 1 lyžicou Nutely. Touto zmesou polejeme mleté keksy a necháme v chladničke vychladnúť. Mixérom zmiešame

na 3 časti (ak použijeme väčšie šálky, môžeme cesto rozdeliť aj na viac častí). Rozvaľkáme na štvoruholníky, naplníme salámou, syrom, posypeme oreganom a zvinieme do rolády. Potrieme rozšľahaným vajcom a upečieme. 

vyložený papierom na pečenie a pečieme na 180 C̊ . Špáradlom preveríme, kedy je cesto upečené. Keď sa vychladí, rozrežeme cesto a hornú polovicu rozmrvíme. Plnka: Vyšľaháme sladkú smotanu, pridáme rozmrvené cesto, zmiešame a natrieme na dolnú polovicu cesta. Posypeme nastrúhanou čokoládou. 

zvyšnú Nutelu s krémovým syrom a tiež necháme v chladničke. Najprv z chladničky vyberieme keksy a vo forme urobíme podklad torty, ktorý pohárom zarovnáme. Naň natierame zmes Nutely a syra. Posypeme lieskovcami. 

Mileram torta Suroviny: Na cesto: 250 g múky, 100 g cukru, 1 kypriaci prášok, 1 vanilínový cukor, 80 g masla, 1 vajce; Na plnku: 2 vanilínové pudingy, 200 g cukru, 800 g Mileramu alebo mastnej kyslej smotany, ovocie; Na ozdobenie: poleva na tortu Takto sa to podarí: Cesto: Z uvedených surovín zamiesime cesto a necháme v chladničke asi 45 minút. Rozvaľkáme a dáme na dno, ako i na boky okrúhlej formy

priemeru 26 cm. Formu predtým natrieme margarínom a vysypeme múkou. Ak je cesto veľmi suché, môžeme pridať za lyžicu smotany alebo trochu margarínu. Plnka: Pudingový prášok s cukrom vymiešame v troche mlieka a zavaríme do zvyšného mlieka. Keď zhustne, zložíme zo sporáka a do vria-

ceho pridáme Mileram. Dobre zmiešame a hneď vylejeme do formy na cesto. Na plnku nakladieme ovocie, môže byť hociktoré, ako aj kombinácia ovocia. Pečieme v rúre asi 70 minút na 170 C̊ . Plnka je trasľavá, preto tortu treba nechať dobre vychladnúť, najlepšie počas noci. Na druhý deň poliať polevou, ktorú si pripravíme podľa návodu na vrecúšku.  Zdroj: internet

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 418 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

30

VIII


Kultúra Prezentácia mladej tvorby pri Sáve 45. STRETNUTIE POD LIPAMI V BOĽOVCIACH

Anna Francistyová

J

e priam neuveriteľné, ale tradičné, už 45. Stretnutie pod lipami, literárno-výtvarné podujatie mladých autorov prispievajúcich do rubriky Rozlety v mládežníckom časopise Vzlet, v sobotu 18. júna 2016 prebiehalo v Boľovciach po prvýkrát. Preto nie div, že sa mu Boľovčania potešili a že si z tejto soboty aj účastníci odniesli pekné zážitky – veď mnohí tu boli tiež prvýkrát. SPL prebiehalo v spoločnej organizácii redakcie časopisu Vzlet, NVU Hlas ľudu a KUS Sládkovič v Boľovciach a podujatie podporil i ÚSŽZ v Bratislave. Mladí literáti a výtvarníci, ako i hostia podujatia v čele so Steva-

riku Rozlety vo Vzlete. te majú budúcnosť“. Po Vystavovali nasledujúci prečítaní blahoprajného autori: Dalila Ľavrošová, listu Zuzany Pavelcovej, Boris Bílek, Ján Vlček, Lýriaditeľky Krajanského dia Šostáková z Padiny, múzea Matice slovenskej Anna-Andrea Holíkov Martine, dostala svoj vá z Kovačice, Miluša priestor mladá literárna Snidová z Báčskeho tvorba, s ktorou sa predPetrovca, Kristína Srnstavili školáci, gymnazisti, ková z Kysáča, Sandra študenti a už skúsenejší Živkovićová zo Starej autori z Petrovca, PadiPazovy a Marta Halajová ny, Kovačice, Kysáča a zo z Boľoviec. V príhovore Starej Pazovy: Monika Mušéfredaktor Vzletu S. čajiová, Emília Jana PáleLenhart zdôraznil, že šová, Marína Turčanová, v posledných rokoch je Potenciálne spisovateľky Anabela, Laura a Denisa Vladimír Rakić, Anabela tu čoraz viac fotografií, Stošićová, Laura Hruškáteda nielen ilustrácie a grafiky, ako dnes priniesli, v Boľovciach chýba.“ rová, Denisa Hanuľová, Katarína to bolo v minulosti, v čom s ním Auditórium oslovil aj šéfredaktor Murtínová, Filip Straka, Zuzana súhlasil i výtvarný kritik Vladimír Vzletu Stevan Lenhart a pritom Tomášiková, Ivana Hološová, Hana Valentík. Osobne by si však zdôraznil, že „v tomto roku je tu viac Čížiková, Daniel Strakúšek, Martina viac prial na stranách Vzletu účastníkov ako vlani, sú tu aj mladší Valentová, Jana Domoniová a Ivana a v Rozletoch kresby, ktoré skôr ľudia, teda je tu viac žiakov základ- Vozárová. Program hudbou a spebývali ako doplnky, vinety, čiže ných škôl, čo znamená, že rubrika vom obohatili dve mladé gitaristky vizuálne skratky k jednotlivým Rozlety a mladá tvorba vo Vzle- z Boľoviec: Marína Tomanová a Mobásnickým výtvorom a na nika Zlochová. tejto výstave viac výtvar- Jana Domoniová Spisovateľ ných prác, kde sa vidí, ako a novinár Marjednotlivci využívajú svoju tin Prebudila, zručnosť a rôzne prirodzené ktorý je aj inia nacvičené vlohy. S pote- Zatienená izba ciátorom súťašením však konštatoval, že a mikrosvet koží že NRSNM Čo táto výstava zaujala na SPL popíjajúcich, posedávajúcich dokáže pekné stále miesto. Hudobným bo- na okrajoch stoličiek. slovo, si v rozdom vernisáž spestrili Janko hovore s modeHruškár s vnučkou Gabrielou Silná hudba, rátorkou Janou v ktorej prúdia Hruškárovou. To m a n o v o u Na tomto boľovskom Stretnu- rozhovory vytrvalých rozprávačov, Laureátka zaspomínal na tí sme postrehli aj novinku: tvo- ich hlasy sa nedajú prekričať. časť svojho detJana Domoniová rivú dielňu výtvarníkov. Viedol stva stráveného z Kysáča ju Nikola Petkov z Crepaje, ktorý Čas zrýchľujú iba príchody, v Boľovciach a na tvári miesta – blízko let- tvoje sú jedinečné na účasť na 1. Stretnutí pod lipami ného javiska v stredisku Biser, ako náhodné stretnutia roku 1976 v Padine. Hosť SPL hokde v pokračovaní rozletov- mokrých farieb v akvareli. voril aj o svojej prvej zbierke, ktorú skej soboty prebiehal literárny vydal ako 17-ročný a na dôvažok Známe signály, ale prečítal úryvok zo svojej najnovšej program – tvoril karikatúru. nikto z nich sa nehne, zbierky básní Tri bodky v dvoch nikam neodíde, neujde vytiach. VIAC ÚČASTNÍKOV Hudobníci Hruškárovci z Bo- pred zatváraním. ľoviec udali tón aj tejto časti OCENENIA NAJLEPŠÍM Stretnutia pod lipami. Po ich Noty sú celkom iné: Záverom programu prišli na rad vystúpení prítomných privítal počúvaš, ale hodnotiace slová o mladej tvorbe Dejan Rýchlik, predseda KUS pieseň znie rovnako v Rozletoch v uplynulom ročníku Sládkovič. Uznal, že je toto viac a nedá sa konvertovať. Vzletu. Správu komisie pre udestretnutie pod topoľmi, ako lenie Ceny za najlepšie výtvarné pod lipami, lebo lipy majú iba Hudba už neznie, práce uverejnené v rubrike Rozlety v dedine, ale s radosťou privítal myslíš si, že je najdôležitejšia, prečítal predseda komisie Michal toto podujatie v ich prostre- ale ona nestačí >>> dí, lebo vraj: „Toto, čo ste nám na kus neznámeho vzduchu.

Kože

Vzletne a odborne o výtvarných prácach: (zľava) Stevan Lenhart a Vladimír Valentík

nom Lenhartom, zodpovedným redaktorom Vzletu, si najprv obzreli etno dom, tzv. Stajkov dom, kde im sprievodcom bol sám majiteľ Đorđe Milovanović-Stajkov. Hostí zaujala i pôvodná slovenská izba, ale zvlášť slová majiteľa – príhody či spomienky späté s jednotlivými exponátmi, perličky z návštev turistov, dôkazy prelínania tradície Slovákov a Srbov v Boľovciach vo výšivkách, farbách v týchto boľovských izbách zo začiatku 20. storočia. ČORAZ VIAC FOTOGRAFIÍ Ďalej program SPL prebiehal v Nautickom stredisku Biser, v krásnom areáli pri samotnej rieke Sáve. Najprv tam bola otvorená výstava prác mladých výtvarníkov, ktorí v uplynulom ročníku ilustrovali rub• KULTÚRA •

26 /4705/ 25. 6. 2016

31


Kultúra 23. DFF ZLATÁ BRÁNA – KYSÁČ 2016

>>>

Ďurovka (členmi boli i Vladimír Valentík a Nikola Petkov). Píše sa v nej, že „v 45. ročníku Rozletov svoje výtvarné práce zverejnilo až 9 autorov, čo svedčí o tom, že o výtvarný prejav v Rozletoch z roka na rok vládne čoraz väčší záujem. Všetci autori vynikli originalitou, ktorou pristupovali v realizácii svojich diel, takže si všetci zaslúžili obdiv“. Cenu získal Ján Vlček z Padiny za „priam hyperrealisticky stvárnené kresby áut a portrétov“. Žiaľ, na podujatí laureát zo zdravotných dôvodov nebol. Zdôvodnenie Ceny za najlepšiu poéziu podal predseda tejto komisie Ladislav Čáni (boli v nej i Marta Součková a Andrea Speváková). Zo správy sme sa dozvedeli, že v sledovanom období v Rozletoch publikovalo 14 autorov poézie a v porovnaní s minulým rokom pribudli i prozaické texty. Potešujúci je, vraj, záujem žiakov základných škôl o písanie, naopak, v tvorbe niektorých starších autorov vidieť kvalitatívny pokles.“ V dôkladnej analýze literárneho materiálu komisia sa zhodla, že „umelecky najvyváženejšia v aktuálne hodnotenom ročníku je tvorba Jany Domoniovej“, lebo „autorka vie, ako má vyzerať dobrá báseň, v jej veršoch nenájdeme pravopisné ani štylistické chyby. Kultivované verše sú podobne ako jej predošlé texty kompozične dobre spracované, autorka funkčne, starostlivo vyberá slová. V básňach Šváb, Flám, Sivá a Kože zachováva Jana Domoniová v porovnaní s inými autormi až expresívnu dištanciu od problémov mladého človeka (napríklad deminutíva využíva subverzne, ironicky) a cudzie slová majú v jej tvorbe zmysel“. A tak sa nositeľkou tejto ceny už druhý rok zaradom stala Kysáčanka Jana Domoniová. Kvitujeme ďalší úspešný ročník literárno-výtvarného podujatia, kde sa prezentuje tvorba mladých autorov. Na zamyslenie organizátorom SPL ponúkame návrh členov literárnej komisie, ktorí zistili, že „aj skúsení autori s istým tvorivým potenciálom opakujú chyby z minulých ročníkov“ a ako jedným z riešení nahlas uvažujú o tvorivej dielni. Možno pribudne už na budúcom ročníku Stretnutia pod lipami.

32

www.hl.rs

Roztancovaná napriek dažďu Elena Šranková

že Vojvodinu ťažko možno vidieť bez Slovákov, lebo jej dejiny vyše 260 rokov spolu píšu Slováci, re daždivé počasie galakonSrbi i iné národy. cert tradičného Ako povedal, dedetského folklórjiny sa píšu práve neho podujatia v nekultúrnymi podudeľu 19. júna tentoraz jatiami, uctievaním bol v kinosále Kultúrsusedov, z ktorých neho centra Kysáč. vznikajú priatelia, Členka organizača Slováci ako náného výboru festirodnostná menšina valu Vesna Vozárová môžu byť príklaúvodom povedala, že dom toho. Prisľúfestival organizuje Kulbil, že z mesta vždy túrne centrum Kysáč budú podporovať pod záštitou mesta snahy Kysáčanov Nový Sad a finančne v zachovaní svojej ho podporili NRSNM, Ústav pre kultúru voj- Otvorenie festivalu: (zľava) Pavel Surový, Zdravko Jelušić kultúry, tradície a viery. vodinských Slovákov a Vesna Vozárová Česť otvoriť a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Spomenula Veľvyslanectva Slovenskej re- tohtoročný festival mali členovia i mediálnych a ďalších sponzo- publiky v Belehrade, z početných Ochotníckeho divadla KC Kysáč, rov, ako i priateľov festivalu, ktorí inštitúcií a z dali prínos k jeho usporiadaniu. Kysáča, ktorí Na tohtoročnej Zlatej bráne vy- svojou prístúpili deti z Báčskeho Petrovca, tomnosťou Bingule, Boľoviec, Dobanoviec, poctili sviaErdevíka, Ľuby, Hložian, Jánošíka, tok detí. NovozvoKovačice, Lalite, Lugu, Nového Sadu, Padiny, Pivnice, Selenče, lený predStarej Pazovy, Šídu, Vojlovice- seda Zhro-Pančeva, tiež hostia z Rumenky, m a ž d e n i a Iloka (Chorvátsko) a Fiľakova mesta Nový (Slovenská republika), ako i hos- Sad Zdravtitelia z Kysáča. Predviedli 41 ko Jelušić tanečných a hudobných bodov. v otváracom Členmi odbornej poroty boli: p r í h o v o r e Anna Medveďová-Gašková, et- p o z d r a v i l Druhú cenu si vytancovali mladší Kovačičania nologička, Ervín Malina, hudob- prítomných ník, a Jaroslav Gabríni, etnológ. aj v mene primátora Miloša Vuče- ktorí sa s predstaveniami Malý V pozdravnom prejave úra- vića. Pri tejto príležitosti povedal, princ a Zatúlané sny ovenčili cenami na prehliadke 3 x Ď v Starej dujúci riadiPazove a na Prehliadke detskej teľ KC a riadidivadelnej tvorivosti Vojvodiny teľ festivalu Májové stretnutie v Temeríne. Pavel Surový Moderátormi galakoncertu povedal, že boli práve herci tohto divadla: na Zlatú bráSaša Čižmanský, Ema Francistynu prišli stovová, Kristína Madacká, Hana Kaky účastníkov tarína Ďurovková, Daniel Miháľ, a návštevníĽudmila Zorjanová, Alexander kov, čím sa Kolár a Jana Ďurovková. Konpotvrdil výrok ferenciersky prednes napísali, kysáčskeho hercov nacvičili a tieto vstupné spisovateľa vystúpenia režírovali Milina ChrPavla Grňu, že ťanová a Tatiana Klinková. je Kysáč streNa 23. Detskom folklórnom dom sveta. Tretia cena sa dostala mladšej tanečnej festivale Zlatá brána v Kysáči Vyjadril po- skupine z Pivnice

P

Informačno-politický týždenník

tešenie z toho, že deti sú našou budúcnosťou a potešením a privítal hostí z Mesta Nový Sad,

• KULTÚRA •


prvú cenu zíszakladateľ, herec a režiV ten istý piatok v ZŠ Ľudovíkal DFS KUS Petsér spomenutého diva- ta Štúra otvorili výstavu bábik rovská družina dielka a výstavu otvorila rôznych profilov v organizácii Anna Chrťanová-Lesko- Spolku kysáčskych žien. Z tej (mladšia skupivac, riaditeľka ÚKVS. príležitosti predsedníčka Ľudmila na) s detskými hrami Háj, husičV piatok pribudlo ďal- Berediová-Stupavská sprítomnišie sprievodné poduja- la, aké všetko výstavy doteraz ky. Im sa dostala i soška NRSNM, tie otvorením výstavy chystali k sviatku najmladších teda stali sa prác členov Výtvarného – Zlatej bráne. Recitáciami a pieskrúžku Michala Geržu ňou otvorenie spestrili a výstavu laureátmi festiv Predškolskej ustano- otvorili Soňa Francistyová, Amavalu. Autorkou vizni Lienka. Boli to prá- dea Čemanová, Klaudia Hegedia nacvičovateľce: Márie a Mily Páliko- šová a Valéria Vitézová. Novinkou kou je Daniela Legíňová-Sabových, Kristíny Srnkovej, na tohtoročnom festivale boli vá a vedúcim Nikolu Stojčića, Michala dve vystúpenia Skupiny historicStarší tanečníci z Lugu predviedli štylizovaný tanec Geržu, Márie Slávikovej, kého šermu BELLA TORES, ktorá orchestra Ján Naprostred dediny Andrášik. Druhú Ondreja Marčoka, Zuza- pôsobí pri Súkromnej základnej cenu si vytancovali Kovačiča- mír Medveď, Ján Hloška a Anna ny Ferkovej, Zuzany Petruškovej škole pre žiakov s vývinovými nia, DFS, ZŠ Mladých pokolení Legíňová. a Zuzany GrJe škoda, že počasie prinútilo ňovej. O ich (mladšia skupina). Zatancovali pôvodný tanec Tam hore, tam presťahovať festival do kinosály prácach hovodolu… Upravila a nacvičila Zuza- a opustiť zámok, na ktorom ten- ril Michal Mana Petríková a vedúcim orchestra to festival má svoje špecifické dacký, vedúci bol Ján Dišpiter. Tretie miesto čaro. A tak aj dojem z výkonov galérie SND. obsadili Pivničania, DFS Ratolesť, jednotlivých súborov bol tro- Prihovorila sa chu chudobnejší, i vedúca PU SKUS Pivninež by to bolo Lienka Miluša ca (mladšia na zámku. Avšak Grňová a verskupina) Zlatá brána vďaka nisáž básňami s detsk ýnasmiatym a na- a tancom obomi hrami ladeným deťom hatili maličkí Od mlynábola roztancovaná lienkari, ktorí ra. Autoraj napriek dažďu a výstavu i otvokou je Tatjasťahovaniu. na Macková, rili. Potom sa nacvičili usilovne dali Výstavu v škôlke otvorili tancom SPRIEVODNÉ do maľovania T. MackoPODUJATIA v rámci Detského výtvarného poruchami učenia v Martine, vá a Janko ZLATEJ tábora. Slovenská republika. Na nádvorí Merník a BRÁNY kysáčskej školy, pri zámku Zlatej vedúci orPrvým spriebrány, najprv predstavili život chestra je vodným podValentín Mia boj v období humanizmu a reujatím 23. DFF chal Grňa. nesancie, a potom i ohňovú šou. Z l at á b rá n a Najmladšiemu obecenstvu sa na V ý s l e d k y, – Kysáč 2016 zámku Zlatej brány už tradične k t o r é n a Spolok kysáčskych žien potešil bola vernisáž záver všetci najmladších výstavou bábik predstavili členovia Divadielka v Slovenskom netrpezlivo Galéria z Nového Mesta nad očakávali, zverejnil Pavel Suro- národnom dome vo štvrtok Váhom, Slovenská republika, tenvý, riaditeľ festivalu, a udelila 16. júna. Členovia KUS Vladitoraz s predstavením Oklamaný ich Anna Tomanová-Makanová, míra Mičátka otvorili výstavodník. Predtým toto divadielko vu Na zámku Zlatej brány aj predsedníčka NRSNM. zahrali pre kysáčskych škôlkarov a predstavili sa i obecenstvu Tak ako každý rok, i tentoraz bábiky rozprávajú už desiaty organizátori vydali festivalový raz. Podpredsedníčka KUS V. v Petrovci. bulletin a novinárom k dispozícii Mičátka Anna Asodiová pri tej Na zámku Zlatej brány v sobolo presscentrum. Na bezpeč- príležitosti informovala o 10. botu 18. júna bol už tradičný nosť dohliadali hasiči a pohoto- výročí spolupráce Divadielka koncert, tentoraz DFS Jánošík vosť a na všetko ostatné členovia Galéria z Nového Mesta nad z Fiľakova, Slovenská republika, organizačného výboru, v ktorom Váhom zo Slovenskej republia detských folklórnych súboPo štvrtkovej výstave okrem spomenutých boli: Hana ky a KIS Kysáč, teraz KC Kysáč. hra s bábikami rov Kultúrneho centra Kysáč. Závišová, Alena Páliková, Vladi- Prihovoril sa i Ivan Radošinský, • KULTÚRA •

26 /4705/ 25. 6. 2016

33


Kultúra 20. JARNÉ NÔTY V PETROVCI

Jubilejný festival vážnej hudby Katarína Gažová

tohto pozoruhodného tradičného podujatia, MOMS Petrovec, hovorila predsedníčka Katarína Melegová-Melichová, ktorá si spomenula na prejdenú dlhoročnú cestu festivalu a vystupujúcim

V

Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci v sobotu 18. júna odznel festival vážnej hudby. Organizátorom podujatia Jarné nôty je MOMS Báčsky Petrovec. Na jubilejnom už 20. festivale vážnej hudby vystúpilo 12 talentovaných mladých hudobníkov z Petrovca, Kulpína, Starej Pazovy, Padiny, Vojlovice a Nového Sadu, ktorí už majú za sebou hodne skúseností Účastníci jubilejného podujatia a sú nositeľmi ocenení z festivalov a súťažení vážnej popriala vydarené výkony. Festival hudby na oblastných, pokrajin- otvorila Slovenka Benková-Marských, republikových a tiež aj tinková, ktorá ešte ako mladá humedzinárodných úrovniach. dobníčka začala vyrastať s týmto Na koncerte v gymnáziu prí- festivalom. V otváracom príhovore tomných privítala riaditeľka Anna pripomenula, že je dvadsať rokov Medveďová. V mene organizátora úctyhodné jubileum a spomenula

si na začiatky tohto festivalu, ktorý založili Kvetoslava Benková a Katarína Melegová-Melichová. Ako pripomenula Benková-Martinková, pred mladými hudobníkmi je pekná a dlhá cesta zdokonaľo-

vania. Program podujatia Jarné nôty moderovala Viera Dorčová-Babiaková a pri predstavovaní účastníkov podala údaje, kde sa hudobne zdokonaľujú a aké úspechy majú za sebou na poli vážnej hudby.

Na jubilejnom festivale vážnej hudby v Petrovci vystúpili: Ela Balážová, Anna Domoniová, Daria Kabasová a Marína Domoniová, ktoré zahrali na flautách, potom Iveta Kováčová, Vladimír Zima a Marijana Marčeková na klavíri, Martin Ján Javorník, Martina Cerovská a Ivana Ivaničová na husliach, Anna Havranová excelovala hrou na gitare. Obecenstvu sa predstavilo i dueto Ad Libitum, v ktorom hrajú Marína Domoniová na flaute a Anna Havranová na gitare. Záverom vydareného sobotňajšieho koncertu vystúpil vynikajúci a osvedčený klavirista Marek Stupavský. Diplom o účasti a darček každému z účinkujúcich nadaných hudobníkov odovzdala predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku a MOMS Petrovec Katarína Melegová-Melichová. Podujatie podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny, ako aj Obec B. Petrovec.

VRANOVSKÉ ZBOROVÉ SLÁVNOSTI NA SLOVENSKU

Vystúpili aj účastníci zo Srbska Juraj Súdi

O

rchestrík ZŠ Jána Kollára a Komorného zboru Zvony zo Selenče počas uplynulého víkendu strávil nezabudnuteľné chvíle na zájazde vo Vranove nad Topľou a v okolí. Deti z tohto ansámblu so svojimi vedúcimi absolvovali rad vystúpení na 29. Vranovských zborových slávnostiach, ktoré toho roku prebiehali v rámci Dní mesta Vranov nad Topľou od 17. do 19. júna. Vďaka pozvaniu zakladateľky tohto vzácneho medzinárodného zborového festivalu pani Vilmy Krauspeovej, ale i fondu Komorného zboru Zvony, o ktorý sa pričinila Obec Báč, ako i svojpomocou

34

www.hl.rs

sa selenčský Orchestrík mohol predstaviť vzácnemu obecenstvu na východnom Slovensku. K skvelej prezentácii súboru sa okrem iných pričinili aj Matica slovenská v Srbsku a Turistická organizácia Obce Báč. Orchestrík počas troch dní oficiálne vystúpil štyrikrát, ale boli tu aj dve ďalšie vystúpenia, lebo okrem vystúpení na otváracom ceremoniáli Dní mesta Vranov, na Prvom festivalovom koncerte v rímskokatolíckom kostole v Hanušovciach, na galakoncerte v evanjelickom a. v. chráme Božom vo Vranove a počas služieb Božích v evanjelickom a. v. chráme Božom v Merníku, dôležité neoficiálne vystúpenia mal počas workshopu,

Informačno-politický týždenník

Selenčský Orchestrík v evanjelickom a. v. chráme Božom v Merníku

ktorý viedol ich dirigent PaedDr. Juraj Súdi, ako i na slávnostnej recepcii pre dirigentov zborov. Deti z Orchestríka počas zájazdu každú voľnú chvíľu využili na to, aby sa pohrali v krásnej a očarujúcej prírode Juskovej Vole a okolia, oddýchli si a načerpali nových síl k vystúpeniam. Na tomto zborovom festivale účinkovalo niekoľko detských, ale i dospeláckych zborov zo Slovenskej republiky, z Českej republiky, Poľska, Cypru a selenčský Orches-

trík zo Srbska. Už o rok sa družobné teleso Mládežnícky spevácky zbor Ozvena z Vranova nad Topľou chystá na odvetnú návštevu do Selenče a okolia, ako je to už tradícia s výmennými družbami dvoch hudobných telies. Za krásne chvíle a dojmy hostia zo Srbska vďačia vynikajúcej organizátorke Vilme Krauspeovej, ktorá má na starosti nielen svoju súkromnú hudobnú školu, ale už 29 rokov aj tento skvelý zborový festival. • KULTÚRA •


SRBSKO V RYTME EURÓPY 2016

Skvelé hlasy – dobré rytmy Jasmina Pániková

N

edeľa 19. júna napoludnie. Stred mesta Ćuprija. Autobusy prichádzajú jeden za druhým a z nich vystupujú deti a dospelí v tričkách, ktoré dávajú najavo, z ktorej obce prichádzajú. Samozrejme, prišli so zámerom vystúpiť na najväčšej hudobnej šou pre deti v našej krajine Srbsko v rytme Európy. Toto jedinečné podujatie prebieha od roku 2008, a to s cieľom propagovať mladé talenty. Výzva na účasť bola vypísaná v januári a po jej uzavretí festivalový tím v čele s riaditeľom festivalu Igorom Karadarevićom zvolil 20 obcí z celého Srbska, ktoré dostali právo zúčastniť sa. O tom, v rytme ktorej európskej krajiny budú spievať a tancovať, rozhodli verejným žrebovaním. Spomedzi 20 obcí možnosť predstaviť svoj talent mali aj deti z Báčskopetrovskej obce. Ich podporovateľom bola Cyperská republika. Členovia 14-člennej spevácko-tanečnej skupiny v čele so speváčkami Aleksandrou Malićovou, Patríciou Dominikou Paulíkovou a Silviou Ferkovou na javisku predviedli to, čo sa počas 5-mesačného cvičenia naučili s choreografmi a učiteľmi

spevu z organizácie Srbsko v rytme Európy. Systém hlasovania bol podľa modelu Eurovízie – 50 % hlasov tvorili hlasy poroty a 50 % hlasy získané prostredníctvom esemesiek, keďže bol festival v priamom prenose na Druhom programe

vateľom bolo Rakúsko a Obec Sombor dostala 50 % prostriedkov zo zaslaných esemesiek, ktoré by mali byť usmernené na účet škôl, do ktorých chodia víťazní účastníci. Festival bol šancou nielen pre deti, ale aj samotné obce, ktoré

Skvelý výkon Petrovčanov

Verejného servisu RTS. Sčítaním hlasov poroty a esemesiek za najlepšiu hudobnú skupinu vyhlásili deti zo Somboru. Týmto sa Sombor stal hostiteľom ďalšieho ročníka súťaže, víťazná skupina dostala zdarma 10-dňový pobyt v Rakúsku, keďže ich podporo-

mohli nadviazať styky s určitými krajinami. Bývalý predseda Obce Báčsky Petrovec Pavel Marčok bol do tohto projektu zapojený od začiatku. Ako nám povedal, vďaka účasti na tomto podujatí Báčskopetrovskú obec navštívil veľvyslanec Cyperskej republiky,

ktorý mal stretnutia s vedením gymnázia a niekoľkými podnikateľmi, a výsledky stretnutia sú, podľa jeho slov, už viditeľné. Celé Srbsko malo možnosť vidieť talentované deti, na obzore sú aj nové partnerstvá, ale predsa tento príspevok nemôžeme zakončiť harmonicky. Súťaž štartovala sľubne, aj keď to na generálnej skúške vyzeralo príliš chaoticky. Deti predniesli piesne najlepšie, ako vedeli, porota hodnotila výkony a pre zlé ozvučenie v športovej hale sa sotvaže počulo, kedy moderátor dal znak, že môže začať hlasovanie. Pritom, na press konferencii a generálnej skúške zdôrazňoval, že bude označený začiatok a koniec hlasovania. Toto druhé sa neudialo. Nikto nevedel, kedy prestalo hlasovanie. Na javisku sa odrazu zjavila víťazná skupina a žiadna iná informácia nebola sprostredkovaná. Napriek nášmu naliehaniu, aby sme dostali výsledky hlasovania, po uzávierku tohto čísla týždenníka sme od organizátorov nedostali žiadnu odpoveď. Profesionálna organizácia, akou sa predstavujú, by si také nemala dovoliť. S touto konštatáciou by súhlasili aj účastníci a rodičia z Beočinu, Rašky, Vrbasu, Varvarinu, Sjenice, Aleksandrovca, Bogatića atď., ktorí svoju nespokojnosť a sklamanie nad súťažou vyjadrujú na Facebooku. Dúfajme, že nezostane záhadou, na ktorom mieste zakotvili aj talentovaní Petrovčania.

V GALÉRII BABKA V KOVAČICI

Výzva k akcii Bola raz jedna Bibiana Anička Chalupová

P

ri príležitosti štvrťstoročného pôsobenia Galéria Babka v Kovačici spoločne s Národným domom umenia pre deti Bibiana v čele s riaditeľom Petrom Tvrdoňom z Bratislavy a Memoriálnym strediskom Dr. Janka Bulíka v Kovačici organizuje súťaž v kreslení. Akcia Bola raz jedna Bibiana je venovaná deťom, ktoré do 30. júna 2016 môžu prispieť s výtvarnou tvorbou na tému, ktorá sa týka všeobecných vedomostí o • KULTÚRA •

Slovensku. Výtvarné práce, ktoré môžu byť vypracované ceruzkami, štetcami, vo farebnej alebo čiernobielej podobe, veľkosti 50 x 70 cm, treba zaslať na adresu: Nadácia Babka, Ulica Masarykova 65, 26 210 Kovačica. Akcie sa môžu zúčastniť žiaci základných škôl so slovenskou vyučovacou rečou, ktoré Bibiana navštívila v uplynulom roku (v Kovačici, Šíde, Ľube, Binguli a Erdevíku). Posudzovaciu komisiu budú tvoriť deti oblečené do slovenských krojov, ktoré sa zúčastnia tradičnej Detskej svadby v Kovačici

28. augusta 2016. Autori piatich prác, ktoré získajú najviac sympatií výberovej komisie, budú odmenené cenami Bibiany. Podľa slov Pavla Babku, zakladateľa Nadácie Babka, doteraz na súbeh dostali práce detí z Erdevíka, Bingule, Ľuby a niektorých iných slovenských dedín, a očakávajú ešte výtvarnú tvorbu najmladších zo Šídu a Kovačice. Výstava prác Bola raz jedna Bibiana bude sprístupnená návštevníkom v Galérii Babka v Kovačici od 28. augusta do 28. septembra 2016. 26 /4705/ 25. 6. 2016

35


Kultúra  RECENZIA 61. STERIJOVO POZORJE, NOVÝ SAD 26. MÁJA – 2. JÚNA 2016

Divadelné prehodnocovanie hraníc Ján Čáni

H

eslo tohoročného Sterijovho pozorja, festivalu súčasnej srbskej nacionálnej drámy a divadla, jeho selektorka Marina Milivojević-Mađarev vtesnala do otázky: Kde sú hranice? Táto parola podľa jej slov ponúka širokú škálu možností skúmať vlastné hranice v estetickom, spoločenskom a materiálnom zmysle. Nesporne bol inšpiráciou sloganu Pozorja 2016 Kde sú hranice? medzinárodný tím umelcov z Bosny a Hercegoviny, Kosova, Srbska a Albánska, ktorý sa v inscenácii Cudzie srdce alebo Divadelná rozprava o hranici zaoberá problematikou hraníc v tej najširšej forme. Fenomén hranice je v živote týchto tvorcov výrazne prítomný nielen v teritoriálnom, administratívnom a politickom zmysle, ale najmä v zmysle psychologickom. Inscenácia hovorí hlavne o tých hraniciach, ktoré dodnes zostávajú v hlavách a srdciach ľudí, a upozorňuje, že práve v tomto geopolitickom priestore sú naďalej obzvlášť neprekonateľné a nebezpečné. Ukazuje sa, že hranica v hlave je tvrdšia než ktorýkoľvek hraničný kameň. Realitu hraničných kontrol, často potupných prehliadok, nepríjemných rozhovorov spojených s nadobudnutím občianstva či náročnú procedúru získavania víz približujú autori pozoruhodnou scénickou formou. Ide tu o multimediálnu interaktívnu inscenáciu na hranici činoherného a performatívneho žánru, ktorá prináša bolestivé, ťažké i emotívne témy, aby ukázala, že žiadna hranica nikdy nikomu nič dobré nepriniesla. Samostatným sémantickým elementom inscenácie sú video art a živá hudba inšpirovaná známym bosnianskym melosom. Dokumentárno-autobiografická hra Cudzie srdce vznikla na základe laboratórneho procesu, počas ktorého umelci podávali osobné svedectvá, vychádzali zo skúsenosti, diskutovali o téme a čerpali z právnych dokumentov i archívnych materiálov. Víťazná hra Pozorja Tanje Šljivar Sme ako tí, pred ktorými nás rodičia varovali skúma hranice súčasného dramatického textu. Nájdeme v nej prvky súčasnej pop kultúry, hudobné matrice, reálie niektorých

36

www.hl.rs

miest, mená novodobých celebrít, ale aj elementy národných mytológií. V istom zmysle je Šljivarovej dráma porovnateľná s nočnou morou. Je zmesou všetkého možného. Odkrýva strachy a paranoje neustále prítomné medzi ženou a mužom, odhaľuje priepasť medzi generáciami. Medzi tým, čo zažili oni, a tým, čo prežívame

ale efektívnym divadelným jazykom. Ide o divadlo bez barokovej pozlátky a pompéznosti, čo sa však nedá povedať o maďarskej kabaretnej línii na Pozorji predstavenej štyrmi inscenáciami. Vlastencov Jovana Steriju Popovića na Pozorji režíroval odmenený srbský Maďar András Urbán ako brechtovo epické divadlo. Hranica sa tu posúva

Laureáti Pozorja: Atelje 212, Ivan Vyrypajev – Opití, réžia Boris Liješević dnes. Tento temný, drsný a melancholický príbeh priam hmatateľne približuje beznádej na rumovisku spoločensky a politicky rozvrátenej krajiny. Mara a mladučký Milan, dvaja bosnianski stroskotanci, sa stretajú v deň chlapcových narodenín na diaľničnej benzínovej pumpe dakde v Bosne a Hercegovine. Je to ich prvé a zrejme i posledné stretnutie. Obaja prežijú vlastnú minulosť. Budúcnosť je neistá. Inscenácia Sme ako tí, pred ktorými nás rodičia varovali je plná neobyčajných obrazov – prevažne poetických, kontrastujúcich s jazykom postáv, ktorý je surový, ba až brutálny. Ďalšou inscenáciou približujúcou nám divadlo Bosny a Hercegoviny bola Múka v žilách Igora Štiksa. Ide o rodinné stretnutie jej, hranicami oddelených, členov. To, čo aj v tomto prípade plienilo, bol príklon k chudobnému divadlu, poetike, ktorá je pokračovaním divadla v obkľúčení, prejavu, ktorý vznikol počas biedy, nedostatku či psoty vojny. Sledujeme inscenáciu, ktorá hovorí predovšetkým jednoduchým, nepretencióznym,

Informačno-politický týždenník

v režisérskom čítaní, v prvom rade vďaka do klasiky zaradeným songom. Osobne však zaujal Bažantov tanec, možno len vďaka tomu, že okrem epického, kabaretného posunu, prekonáva aj hranice žánrov. Historická téma o vyhnaní Turkov z Rakúsko-Uhorska je podaná ľahko, vtipne a súčasne. Ide o svojskú satiru hranice západnej európskej a osmanskej civilizácie. Hranicu prekonali aj dve novosadské divadlá: Srbské národné a Novosadské (Újvidéky). Konečne prekročili cestu, deliacu čiaru a začali spolupracovať. Na potešenie divákov. Ani jazyk nepredstavoval bariéru. Pomohlo k tomu aj to, že šlo o známy muzikál Fidlikant na streche. Príbeh plný ľudskosti, humoru, optimizmu, nádeje a životodarnej sily. Výjav o viere v skutočné hodnoty a v človeka, ktorého možno zdeptať, nie však zničiť. Ide o inscenáciu, ktorá dokáže rozosmievať, dojímať i rozplakať. Žid Tovje je bohabojný chudobný človek, ktorého Boh obdaroval piatimi dcérami. Najstaršie tri sú vo veku

vhodnom na vydávanie a rodičia spolu s dohadzovačkou im chcú nájsť vhodných ženíchov, tak ako káže tradícia. Dievčatá, ktoré milujú otca i matku a vážia si tradície, nakoniec všetky pravidlá, a teda aj tradície porušia a vyberú si ženíchov podľa voľby svojho srdca. A Tovje sa s tým, na počudovanie, zmieri, pretože svoje dcéry miluje a vie, že ich šťastie je dôležitejšie, než dodržiavanie tradícií. Ozaj tu bolo cítiť šmrnc pouličnej, potulnej hudobnej asimilácie pôvodných starovekých melódií židovských modlitieb a religióznych piesní s klasickou európskou hudbou. Dokonale sa prepojilo osobné, židovské a nežidovské, univerzálne. Jedinečný zážitok. Plnosť emócií. V rovnakom čase radosť a smútok, nádej a žiaľ. Laureátom Pozorja sa stali Opití Ivana Vyrypajeva. Táto inscenácia tematicky prekročila hranice spoločensky ustáleného správania sa jednotlivca. Ide o kritiku súčasného európskeho vedomia, pochmúrneho a plného zúfalej sebaanalýzy a pocitu viny. Tu sa neuráža – priestorom umeleckej vôle je tu hypnotické pôsobenie na erotogénne zóny kolektívneho nevedomia. V Opitích sú hrdinami príbehu ľudia, ktorým alkohol pomôže rozviazať jazyk, vymaniť sa z komplexov, stratiť zábrany, ale nie sú to alkoholici. Stav opitosti akoby umožňoval dosiahnuť spojenie s vyššími dimenziami, otvoriť myseľ a prezentovať filozofické myšlienky a životné pravdy. Ledva stoja na nohách, ale dychtia po Bohu, láske alebo aspoň po nejakom pevnom bode a vlastne s presvedčivou úprimnosťou a otvorenosťou nachádzajú jedno, druhé i tretie. Opití sú defilé smutno-smiešnych charakterov prinášajúcich existenciálne témy aj vtipné banality, ktorých správna kombinácia vytvára divácky atraktívnu inscenáciu. Pripomeňme v tejto súvislosti aj to, že česť Slovákov na Pozorji – aj tentoraz – chránil profesor Ľuboslav Majera s predstavením Černodrinski sa vracia domov Gorana Stefanovského v predvedení študentov Akadémie umení z Nového Sadu v selekcii Pozorje mladých. Foto: www.pozorje.org.rs • KULTÚRA •


OCENENÁ PEDAGOGIČKA ANNAMÁRIA BOLDOCKÁ-GRBIĆOVÁ

To je tvoja identita, integrita, senzibilita Anna Francistyová

A

ko sprievodkyňa svojej odmenenej žiačky, resp. odmenených žiakov bola profesorka slovenčiny na Gymnáziu Jána Kollára v Petrovci Annamária Boldocká-Grbićová na vyhodnotení súťaže Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko tohto roku v Nových Zámkoch druhýkrát. Tentoraz aj kvôli svojmu „vyhodnoteniu“ – ocenený pedagóg. – Z jednej strany je príprava žiakov na túto súťaž v rámci každodenných záväzkov, proste vyústi to z bežných hodín slovenčiny, ale aj osobitne ich zainteresujem, – zamýšľa sa naša spolubesedníčka. – Sú tu aj zhody okolností. Napríklad tohto roku sme spracúvali Rúfusa, páčilo sa im to. Z domácich prác Eleny Vrškovej a Ivana Kováča sme potom urobili kompiláciu a ten text pod názvom Fenomén Rúfus a dolnozemská mládza bol dokonca na súťaži vyhodnotený Osobitnou cenou poroty. Mladú rozletovku Tatianu Krížovú som zase poprosila, aby napísala báseň k narodeninám Ľubomíra Feldeka a dostalo sa jej zadosťučinenie v tvare listu priamo od

jubilujúceho spisovateľa, že sa Ešte keď som videla, ako sú na mu jej báseň páči... seba hrdí. Poďakovali sa aj mne, Do akej miery majú deti rady ale pre mňa je to samozrejmosť: slovenčinu? ja som citlivý človek, na mňa – Ony samy mi hovoria: Máme zapôsobia tie výročia, a potom rady slovenčinu, ale nie až tak, aby sme o nej rozmýšľali. Hovorím im preto často: Uvedomte si, že je to jazyk, v ktorom snívaš, v ktorom sa naučíš prvé slovíčka. Ten pocit treba mať dupľovane: nielen ako školský predmet, ale aj ako niečo, čo si berieš do vienka, čo je tvoja identita, integrita, senzibilita. My, Slováci v zahraničí, sa musíme dvakrát dokazovať, sme dvojnásobne Slováci. Treba vedieť nažívať so všetkými ľuďmi, byť občanom sveta, ale v prvom rade vedieť, čo si ty, vedieť dobre po slovensky. Ale to je už naše prekliatie, že ani jeden jazyk nezvládneme perfektne: So žiakmi nás spojil zápal, vehemencia: ani srbský, ani slovenský. Annamária Boldocká-Grbićová Táto cena pre pedagóchcem aj svojich žiakov na ne ga vás potešila? – Cenou som poctená a som upozorniť. Poctená som týmto hrdá. Najväčší úžitok je v tom, vyhodnotením, pravdaže, ale ja že vidím, že zabrali tie hodiny, so slovenčinou „bojujem“ už 30 že sa to mojim žiakom niekde rokov, takže mi je to normálna zakódovalo, že ich tí autori v po- vec. Dobrý pocit mám aj z toho, zitívnom zmysle „znepokojili“. že so žiakmi nás spojil ten zápal,

K UPLYNULEJ VÝSTAVE JÁNOSA TARKA V MALOM VÝTVARNOM SALÓNE V NOVOM SADE

Fresky a ironesky Oto Filip

J

eho práce ťažko jednoznačne definovať. Z aspektu techniky ide o digitálne kresby a maľby, no oveľa podstatnejší je ich obsah. Je v ňom toľko kríženia rôznych zámerov, odkazov a možností, že najlepšie nechať pozorovateľovi vybrať si z toho to, čo sa mu náramne páči. János Tarko (Nový Sad 1980) diplom získal na tunajšej Akadémii umení v roku 2004 v triede prof. Milana Stanojeva a doteraz mal • KULTÚRA •

okolo pätnásť samostatných výstav. Jeho diela si mohli všimnúť milovníci umenia nielen v Novom Sade, Belehrade, Temeríne, Subotici, ale aj mimo Srbska: v Chorvátsku, na Slovensku, v Maďarsku, Mexiku a Kanade. Najnovšia výstava meDva prístupy: čiernobiely a kolorovaný nom Ironesky, ktorá sa konala v prvej a druhej dekáde júna satirický, potom zase nihilistický. v Malom výtvarnom salóne Kultúr- Nápadne strieda farby, zahrávajúc neho strediska Nového Sadu, dýcha sa s kontrastmi, falošnými úsmevmi, dvojznačnosťou a iróniou. Autor rôznymi odkazmi. Tie jeho ironesky, je raz cynický, raz sarkastický, raz vystihujúce príznačnosť duchu

vehemencia, bez toho sa nedá. Stále im to hovorím: Najdôležitejší v živote je ten zápal, to nadšenie, bez ohľadu na to, v ktorej oblasti robíš, tiež empatia – byť citlivý voči problémom iných a uvedomiť si to biblické, že: hanba zachráni svet. Musíš sa hanbiť za niečo, čo si neurobil. Žiaľbohu, taká prišla doba, že nikto sa nehanbí za nič. Čo vás ešte pri výučbe slovenčiny trápi či znepokojuje? – Irituje ma agresívna amerikanizácia, ktorej práve čelíme. Už nie toľko srbčina, ale táto konzumná doba a globalizmus. Je to z jednej strany samozrejmosť, že sa svet vyvíja, ale my ako slovenská komunita na Dolnej zemi sme ešte viac ohrození, lebo si musíme zachovávať identitu. Po mojom poďakovaní pri slávnostnom vyhodnotení súťaže v Nových Zámkoch istá pani sa ma opýtala, či je ťažko vyučovať slovenčinu mimo hraníc Slovenska. Odpovedala som jej: Samozrejme, že je ťažko, a neraz i boľavo. A ona mi pekne povedala: No, veď len keď bolí, vtedy je to – to pravé v živote. Len vtedy to má ten pravý cveng, vtedy sa tie najlepšie veci urobia. A veru, mala pravdu.

tejto doby, pokojne môžu označiť ako novodobé spoločenské fresky. Napríklad, keď čosi spôsobom digitálneho printu s názvom Status, o čom sa nedá presne povedať, či znázorňuje zviera, alebo človeka, meria centimetrami a peniazmi, alebo keď digitálnemu printu s názvom TV novely dominuje obrovská hlava s množstvom očí a oceánom sĺz. Noc, Dobrý deň, Smútiaci Yeti, Adam a Eva sú názvy ďalších prác, vyznačujúcich sa pestrým koloritom, taktiež ironickým odkazom. Vcelku, pekné letné spestrenie tunajšej výtvarnej ponuky, kdesi na hrane medzi grafikou, maľbou a karikatúrou.

26 /4705/ 25. 6. 2016

37


Kultúra 3 X Ď A NEÚNAVNÝ „DIVADLÍK“ VLADIMÍR VEREŠ

programe zapojení minimálne traja ľudia, jemu to lahodí, lebo sa aj navzájom dopĺňajú. Do celého projektu organizátori zapojili aj jeho manželku Valentínu Verešovú, ako pomocnú silu vo všetkom, kde treba niečo doniesť, zohnať alebo zaranžovať. Keby sa mu s manželkou pošťastilo mať deti, tie by Prvá (obnovená) prehliadka hádam boli najveselší ditrvala jeden deň a na nej vystúpilo vadelníci na celom svete, sedem súborov. Aj druhá preprikyvuje „divadlík“ Vladihliadka trvala jeden deň. Jedenásť mír Vereš a dumá: súborov zahralo 13 predstavení. „Deti sú poddajné duše, Tempo bolo rýchle, deti sa od rána chcú sa zabávať. Chcú vždy do noci zabávali a dospelí umárali. počuť alebo robiť niečo Preto bolo v roku 1995 rozhodnunové, takže sme tohto roku té, že detský festival bude trvať tri vďaka mladým vychovádni s pracovným vateľkám spravili tvorivú názvom: trikrát dielňu. Robili sme spoločne dni detského di- Na tohtoročnej prehliadke 3 x Ď ako mravce najbáječnejvadla. Len bolo treba uviesť aj dospelých hercov a vtedajší 3 x šie papierové parochne, kvety, moderátora v ori- Ď-ovský „živý maskot“ v úlohe masky... Je to radosť! A ja sa k detginálnom obleče- rozprávača a uvádzača do hry, síce skej divadelnej fantázii vždy rád vraciam.“ ní, ktorý by sa stal trošíčku vizuálne Vladimír Vemaskotom celej zmenený, v duši reš dokáže na prehliadky. Výber zostal verný mlascéne vytvoriť nebol ťažký, lebo dým divadelným charakterné, Vladimír Vereš už aktérom a publismutno-čierne, rok predtým deti ku. Vladimír Vereš ale aj burlesknozabával. Preto sa sa znovu každý -smiešne bytosti na jeho mieru júnový víkend s jasným divaušil kostým cir- vracia do vybádelným jazykom kusového šaša s čiapkou s tromi jeného sveta deta mysľou a tak „kyckami“. Tá červená čiapka a tie skej ríše, nezaháľa poučiť a zabaviť ručne zošité dlhočizné červené ani na proscéniu, Staré logo prehliadky 3 x Ď obecenstvo. V rečižmy bývali dlho ochranným ani v hľadisku, ani znakom slovenského detského na nádvorí pazovského divadla. pertoári Slovenského divadla VHV SKUS hrdinu Janka Čmelíka sú i predstavenia Maratónci bežia čestné kolo a Živý bič, kde publikum s kamarátmi oduševnil na vystúpeniach doma a na Slovensku. V roku 2003, keď bola oslava 100. výročia pazovského divadelníctva, V. Vereš bol vyznamenaný ako najodmeňovanejší pazovský herec: herec večera, debutant, za stvárnenie epizódnych či hlavných postáv na početných prehliadkach. V pazovských divadelných kruhoch ho ako excelentného komika prirovnávajú k Jurajovi Ondríkovi, tým skôr, že s ostatnými komikmi dokáže rozchichotať publikum. Najmilšie sú mu však Záber z predstavenia Kubo z roku 1997, kde Vladimír Vereš postavy z predstavení Trasovisko, (v strede) hral nosnú úlohu Kubo, Hrdinovia, Maratónci bežia divadelného festivalu so skratkou Na to sa dôkladne pripravuje, hoci čestné kolo... Ani sám nevie, „ktoré každá situácia žiada improvizačnú si od radosti vybrať“! 3 x Ď. Nie, pazovský herec Vladimír Odvtedy ubehlo dvadsať rokov. voľnosť. S deťmi „mudruje“, vyVeľa toho sa na prehliadke a vôkol mýšľa scény a podnecuje detskú Vereš sa vôbec nezmenil, lebo pre prehliadky zmenilo. Deti, ktoré fantáziu. Síce v tej úlohe viac nie neho platí pravidlo: S kým si, taký vtedy hrali, vyrástli na aktívnych je sám, lebo sú v moderátorskom si.

Dvadsať rokov v detskej obrazotvornosti Katarína Verešová

„Ž

eby sa náš „divadlík“ zmenil? Nie, len si navliekol druhý kostým!“ Týmito slovami si niektorí mladí herci obzerali 4. júna neúnavného kolegu staršej generácie Vladimíra Vereša, keď s detičkami na tohtoročnej

Vladimír Vereš ako „divadlík“ na scéne v roku 1996

23. prehliadke slovenskej detskej divadelnej tvorby v Starej Pazove 3 x Ď v improvizovanej tvorivej dielni zabával jej najmladších účastníkov. Vladimír Vereš, nazývaný Mamika, sa začal divadlom zaoberať ako dieťa. Premiérovo, teda prvý raz vstúpil na javisko v detskom predstavení Cirkus autora Miroslava Demáka a v réžii Kataríny Majovej a Zuzany Jovanovićovej 8. mája 1979. Už vtedy vyhrával akrobata. Hoci neskôr stvárňoval úlohy sluhov alebo mladých zamilovaných mládencov, k detským inscenáciám sa vždy rád vracal. „V roku 1993 ma Alexander Bako angažoval v bábkovom predstavení Rozprávka o Budulínčekovi – autor Jiři Středa – hrať rozprávkara. Všetci herci hrali s bábkami, len ja som hral živú rolu, ktorou som deti uvádzal do deja. To asi bolo osudové, že som sa čoskoro stal rozprávkarom na celej detskej prehliadke 3 x Ď, lebo sme práve vtedy s týmto bábkovým predstavením otvorili prvú prehliadku slovenskej detskej divadelnej tvorby v Starej Pazove,“ hovorí Vladimír Vereš.

38

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •


NIEKTORÍ FOLKLORISTI NEMALI ZABEZPEČENÚ PREPRAVU. Oblastná prehliadka hudobno-folklórnej tvorivosti dospelých Sriemu sa tradične organizuje v Starej Pazove. Avšak tohtoročná bola neúplná, lebo folklórne súbory zo Šídu, Sriemskej Mitrovice, Rumy a Pećiniec nemali zabezpečenú autobusovú prepravu. Preto v nedeľu 19. júna na javisku divadelnej sály svoje nové choreografie selektorke Dajane Kostićovej a divákom predostreli iba súbory z Inđijskej a Staropazovskej obce. Z podobných dôvodov na tejto prehliadke mimoriadne vystúpili spevokoly z Novej Pazovy a folkloristi SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy s programom súťažiacim o postup na pokrajinskú prehliadku v zachovávaní folklórnych tradícií. FS Klasy uviedli svadobnú obyčaj Stratila som veniec (na snímke). O choreografiu sa postaral Zlatko Ruman a orchester viedol Vladislav Forgáč. V rámci oblastnej prehliadky hudobno-folklórnej tvorivosti dospelých vystúpilo sedem kultúrno-umeleckých spolkov. V 25-minútovom programe čmelíkovci zatancovali dva tance (Žatva a Neďaleko od Vojky) a Darko Uheli zaspieval dve piesne. Umeleckým vedúcim je Zlatko Ruman. Selektorka D. Kostićová pochválila K. V. choreografie a premyslený výber krojov. Výsledky budú známe, keď sa realizujú všetky oblastné prehliadky.

REGIONÁLNA PREHLIADKA HUDOBNO-FOLKLÓRNEJ TVORBY DOSPELÝCH JUHOBANÁTSKEHO OBVODU sa uskutočnila v nedeľu 19. júna v Pančeve v tamojšom kultúrnom stredisku. Súbory zo všetkých ôsmich obcí južného Banátu súťažili v kategóriách folklórnych tradícií a folklórnych choreografií podľa výberu selektorov Dragana Mićića a Petra Pavlova. Slovenský folklór v konkurencii folklórnych tradícií predstavovala mužská spevácka skupina DK Michala Babinku z Padiny so zmesou slovenských ľudových piesní pod názvom V Padine na pľaci, ktorú nacvičila Anita Petráková, a FS KUS Bratstvo z Hajdušice obyčajou Na rohu pri studni (na snímke) v choreografii Vladimíra Hraška. Na regionálnu prehliadku s viacerými bodmi postúpili aj členovia FS SKOS Detvan z Vojlovice, ale sa pre záväzky orchestra na Zlatej bráne na tomto podujatí nezúčastnili. Výkony súborov sledovala selektorka Slobodanka Racová, choreografka z Báčskej Topoly, a najlepší postúpia na Festival folklórnych súborov Vojvodiny v Rume koncom októbra, resp. na Festival folklórnych tradícií, ktorý sa uskutoční koncom septembra vo Vrbase. vlh Foto: V. Cesnak

Ako ste sa „previedli“ pri mori? Anna Horvátová

K

eď sa s niekým lúčime pri odchode na dovolenku, alebo keď sa s niekým po dlhšom čase srdečne a priateľsky zvítame, väčšinou sa takto prihovoríme: „Dobre si preveďte!“, „Ako ste sa previedli?“... Chceme sa, samozrejme, privravieť, avšak vôbec si neuvedomujeme, že tieto slová spisovná slovenčina nepozná, a ako v nespočetných prípadoch aj tu cítiť silný vplyv • KULTÚRA •

srbčiny. Je jasné, že sa tomu vplyvu už ťažko vyhneme, lebo sa čoraz viac rozmáha. Avšak pri troške dobrej vôle sa predsa len dá vyhnúť týmto špecifickým termínom, ktorým by Slováci na Slovensku veru nerozumeli. Namiesto týchto srbských slovies provesti se a provoditi se a ich nespisovných doslovných prekladov – nenáležitých ekvivalentov zvoľme si termíny, ktorými sa v spisovnej slovenčine dorozumieme; tak namiesto

previesť sa, prevádzať sa zvoľme si slovesá vodiť sa a mať sa, napr.: „Ako sa vám vodilo pri mori?“; „Pri mori sa nám dobre vodilo.“ alebo: „Máme sa dobre / zle.“; „Napíš, ako sa máš / máte.“; „Dobre sa maj / majte.“; „Maj sa.“ Nespisovné previesť si, prevádzať si vystriedajme slovesami užiť si: no ty si vieš užiť, cez prázdniny si užili slnka, vody, alebo pre naše prostredie také špecifické: „Nechce sa ženiť, lebo si chce ešte trochu užiť...“

a dopriať si, dovoliť si, dožičiť si oddych/u/, dobrého vína. Pri zotrvaní istého času niekde, prežití, sa nám hodí aj sloveso stráviť: stráviť noc v hoteli, príjemne stráviť dovolenku; stráviť čas čítaním... Tu sa priam nanucuje spomenúť aj našu frázu, ktorou sa tak srdečne prihovárame: „Ako si?“ Keď namiesto tejto vety použijeme spisovné „Ako sa máš?“, bude to významný krok dopredu.

26 /4705/ 25. 6. 2016

39


Oznamy AGROCROP, a. s.,

GRATULÁCIA

hľadá kandidátov na prácu Náplň (druh) práce práca s traktorom, zber a spracovanie úrody, práca s vysokozdvižným vozíkom Ponúkané výhody možnosť trvalého pracovného pomeru, možnosť ubytovania

Miesto výkonu práce Slovenská republika Pracovné podmienky Pracovný čas: od 7.00 do 15.30 Práca na zmeny: jednozmenný pracovný režim Cena práce: od 3,5 – 4,5 eura/hod.

Požiadavky na zamestnanca Požadované vzdelanie stredné odborné vzdelanie v odbore poľnohospodár Dĺžka praxe aspoň 3 roky Osobnostné predpoklady technický talent precíznosť (presnosť) spoľahlivosť

V prospech uchádzača je preukaz zahraničného Slováka Zručnosti, schopnosti Vodičské oprávnenie: skupina B skupina T Všeobecné spôsobilosti: ● pružnosť v myslení (adaptabilita, flexibilita, improvizačné spôsobilosti) ● samostatnosť ● manuálna zručnosť

Údaje o zamestnávateľovi Obchodné meno: AGROCROP, a. s. Právna forma: akciová spoločnosť Telefón: 0905732961 Charakteristika: pestovanie, zber a spracovanie úrody

Adresa: Kráľová pri Senci 455 90050 Kráľová pri Senci Slovensko

Dňa 24. mája 2016 na Ekonomickej univerzite v Bratislave, na Obchodnej fakulte – odbor obchodný marketingový manažment, úspešne ukončila štúdiá a získala titul Ing. MARTINA UHRINOVÁ z Kovačice. K úspechu jej blahoželajú a do budúcna všetko dobré prajú otec, brat Martin a teta Marka s rodinou.

BLAHOŽELANIE

Na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre – Filozofická fakulta, odbor filozofia, dňa 24. mája 2016 úspešne obhájil diplomovú prácu a získal titul magistra MICHAL MADACKÝ z Báčskeho Petrovca. Mladému magistrovi gratulujeme a želáme veľa šťastia, zdravia a úspechu v práci. Starí rodičia Madackovci z Kysáča

DROBNÉ OZNAMY DROBNÝ OZNAM TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088-433.

NA PREDAJ dom (staré a nové stavanie) v Hložanoch, v Ul. m. Tita 97, veľkosť pozemku 32 árov. Na predaj i obrábateľná pôda 14 kvadrátov; tel.: 021/60-41-241; 065/60-41-241. NA PREDAJ mäkké rezivo podľa špecifikácie s prepravou: hrady 1 m3 = 185 eur a laty 5 x 3 bežný meter = 0,32 eura. Volať na tel. č.: 021/63-50-088 a 060/63-50-088 od 7.00 do 21.00 h.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

tík základňovej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal žiadosť zodpovednému orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie.

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU227 NS – Jovana Popovića (UMTS) Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU227 NS – Jovana Popovića (UMTS), Ul. Jovana Popovića č. 1, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 2564, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 21. júna 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-279/16, ktorým je schválený súhlas k predmetovej štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU227 NS – Jovana Popovića (UMTS), Ul. Jovana Popovića č. 1, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 2564, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, po uvedenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje

ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU227 NS – Jovana Popovića (UMTS), Ul. Jovana Popovića č. 1, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 2564, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie trojúsekovej anténovej sústavy pre UMTS rozsah, ktorý pozostáva zo súhrnne troch panelových antén výrobcu Kathrein K80010505 pre UMTS (jedna po úseku). Antény budú usmernené s azimutmi 10 ° (úsek 1), 120 ° (úsek 2) a 245 ° (úsek 3). Plánovaná konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V lehote stanovenej zákonom plánovanej na verejné nahliadnutie Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 13. júna 2016. Počas trvania verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky počas prezentácie zainteresovanej verejnosti a verejnej rozpravy uskutočnenej 14. júna 2016, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-279/16 zo 14. júna 2016. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU227 NS – Jovana Popovića (UMTS), Ul. Jovana Popovića č. 1, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 2564, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, číslo VI-501-279/16 zo 16. mája 2016, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe, o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-279/16 z 21. júna 2016 so zhodnotením predmetovej Štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie konštatovalo sa, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie číslo VI-501-111/16 z 21. marca 2016, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválenom rozhodnutí v prostriedkoch verejného informovania.

ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU227 NS – Jovana Popovića (UMTS), Ul. Jovana Popovića č. 1, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 2564, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a s podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení predpokladaných s cieľom znemožniť, zmenšiť a odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. 4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a zmeny technických charakteris-

40

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •


Oznamy Vlaha v stenách? Izolovanie vlhkých objektov strojmi. 33 rokov skúsenosti v izolovaní vlhkých domov, kostolov a iných objektov hrúbky stien do 10 m. Záruka na vykonané práce. Radšej vysušovať – ako búrať! Hydroizolácia Živanović telefóny: 063440470 a 0631024114 hizivanovic@gmail.com www.hiz.co.rs

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

DROBNÉ OZNAMY UHLIE: SPASO-prom Ugljevik ponúka dovoz všetkých druhov uhlia; je to kusové, kocka, orech, drobné uhlie. Rýchlo, kvalitne, výhodne! Mimosezónna zľava! Spasoje Marković; tel.: +381 55 678 019, mobil: +387 65 304 021. KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826 92 05 a 021/782-278. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2376_01 NS_Novi_Sad_Almaška_crkva Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2376_01 NS_Novi_Sad_Almaška_crkva, v Ulici almaška číslo 13, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 8721, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 14. júna 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-231/16, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, podanej po splnomocnení nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2376_01 NS_Novi_Sad_Almaška_crkva, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt základňovej stanice mobilnej telefónie NS2376_01 NS_Novi_ Sad_Almaška_crkva, v Ulici almaška číslo 13, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 8721, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21 (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2376_01 NS_Novi_Sad_Almaška_crkva, v Ulici almaška číslo 13, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 8721, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2376_01 NS_Novi_Sad_Almaška_crkva, v Ulici almaška číslo 13, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 8721, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá rekonštrukcia jestvujúcej základňovej stanice, a to tak, že bude postavená trojúseková anténová sústava pre rozsahy DCS 1800, UMTS a LTE. Antény typu K742236 výrobcu Kathrein použijú sa na krytie v rozsahoch DCS 1800, UMTS a LTE sústav. Plánované azimuty antén vynášajú 170 °, 260 ° a 350 °, respektíve po úsekoch pre všetky sústavy. Konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu DCS je 2 + 2 + 2, pre UMTS je 3 + 3 +3 a pre LTE je 1 + 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je

• OZNAMY •

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Brodokop, s. s r. o., Odžaci, Ul. Lolu Ribara č. 49, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie riečneho nánosu z koryta rieky Dunaj od km 1322 + 000 do km 1323 + 000, na katastrálnych parcelách čísla 3208, k. o. Plavna, a 1729, k. o. Bačko Novo Selo, ZO Báč. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu.

verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Podbara. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nositeľ projektu priložil Individuálnu zmluvu o poskytovaní služieb prenájmu / podnájmu Konsing lokality uzavretú medzi Konsing Group a Vip Mobile, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Belehrad, Informáciu o lokalite pre parcelu č. 8721, k. o. Nový Sad I, vypracovanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a bývanie Mesta Nový Sad, číslo: V-353-138/16 zo 4. apríla 2016, a Konzervátorské podmienky na podnikanie opatrení technickej ochrany a iných prác na postavovaní nosiča antén s anténami s typových kabinetov základňových staníc na zodpovedajúcich nosičoch vo zvonici almašského kostola, v Ul. almaška č 13, v Novom Sade, na k. p. č. 8721, KO Nový Sad I. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NS2376_01 NS_Novi_ Sad_Almaška_crkva, číslo: EM-2015-404/SO, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W-LINE v Belehrade. Základňová stanica mobilnej telefónie NS2376_01 NS_Novi_ Sad_Almaška_crkva, má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre všetky tri úseky, pre rozsahy DCS 1800, UMTS a LTE. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základňová rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základňové rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov a určil, že základňová stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 – Rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

26 /4705/ 25. 6. 2016

41


Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov daného stavu a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Liman 4 Nositeľ projektu Telenor, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Liman 4, Ul. Miloša Crnjanskog č. 2 – 6, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3930/11, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 17. júna 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-321/15, že je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Liman 4, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt základňovej stanice mobilnej telefónie NS Liman 4, Ul. Miloša Crnjanskog č. 2 – 6, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3930/11, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90 (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Liman 4, Ul. Miloša Crnjanskog č. 2 – 6, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3930/11, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Liman 4, Ul. Miloša Crnjanskog č. 2 – 6, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3930/11, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projekt je vypracovaný a postavená je trojúseková anténová sústava s nasledujúcimi komponentmi: tri antény typu ADU451807, po jedna pre každý úsek pre sústavy LTE800 a GSM1800, a tri antény typu PW7755.00A pre sústavy GSM900 / UMTS900 a UMTS2100. Azimuty antén sú 20 ° (úsek 1), 110 ° (úsek 2) a 280 ° (úsek 3). Konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu GSM900 je 2 + 2 + 2, pre GSM1800 je 2 + 2 + 2, pre UMTS900 je 1 + 1 + 1, pre UMTS2100 je 3 + 3 + 3 a pre LTE800 je 1 + 1 + 1.

42

www.hl.rs

V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania, a MS Ostrvo. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil: Zmluvu o prenájme uzavretú medzi zhromaždením obytnej budovy v Novom Sade, Ul. Miloša Crnjanskog č. 2– 6, a podnikom mobilnej telekomunikácie Srbija BK-PTT, s. s r. o., z Belehradu, pre lokalitu NS Liman 4, číslo 5855/05, zo 6. mája 2005, a Anex I zmluvu o prenájme číslo 5855/05, Informáciu o lokalite pre parcelu č. 3930/11, k. o. Nový Sad II, vydanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a bývanie Mesta Nový Sad, číslo: V-353-238/16 zo 17. mája 2016, Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NS Liman 4, číslo správy: 2503/16-271 PO, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Základňová stanica mobilnej telefónie NS Liman 4 má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W po úseku, na všetkých úsekoch a pre všetky sústavy. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základňová rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základňové rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základňová stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 – Rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

Informačno-politický týždenník

SPOMIENKA

na manžela, otca a starého otca

ONDREJA LABÁTA

1942 – 2006 – 2016 z Báčskeho Petrovca

Už 10 rokov nie si medzi nami, ale navždy zostaneš žiť v našich spomienkach. Tvoji najmilší

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2039_02 NS_Nový_Sad_Jovana_Dučića, na Bulvári Jovana Dučića 13, na katastrálnej parcele číslo 7770/15, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, po splnomocnení nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2038_01 NS_Trg_Neznanog_Junaka, na Námestí neznanog junaka 4 – 6, na katastrálnej parcele číslo 139/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 18. júla 2016. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 19. júla 2016 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 13.00 h.

• OZNAMY •


SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 14. júna 2016 nás opustila naša drahá mama, sestra, mamika a pramamika

SPOMIENKA

Dňa 14. júna 2016 nás opustila naša drahá mama, sestra a mamika

na novinára

MÁRIA CIBUĽOVÁ

MÁRIA CIBUĽOVÁ

VLADIMÍRA DORČU

rod. Franková 5. 9. 1931 – 14. 6. 2016 z Erdevíka

rod. Franková 5. 9. 1931 – 14. 6. 2016 z Erdevíka

1944 – 2005 – 2016 Myslíme, spomíname, nezabúdame.

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska.

S láskou a úctou si na Teba budeme spomínať. Syn Miroslav s manželkou Annou, vnúčatá Blanka a Igor s rodinami

Dcéra Elenka Berediová s manželom Ondrejom a dcérami Danuškou a Andreou s Nebojšom

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s milovanou manželkou

Manželka Jarmila, dcéra Viera s manželom Stanislavom a dcérami Luciou a Helenou a dcéra Vladimíra s manželom Josipom, synom Vladimírom a dcérou Klárou

SMUTNÁ SPOMIENKA

s milovanou babičkou

ALŽBETOU DOLENCOVOU

na

ALŽBETOU DOLENCOVOU

rod. Hodoličovou 19. 5. 1947 – 2016 z Báčskeho Petrovca

LÝDIU SELSKÚ

26. 9. 1972 – 26. 6. 2014 – 2016

rod. Hodoličovou 19. 5. 1947 – 2016 z Petrovca

Už len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a za všetko dobré ďakovať. S hlbokou láskou a úctou si na Teba budem spomínať.

S láskou a neutíchajúcim smútkom na Teba si spomínajú:

Ďakujem Ti za všetko a najmä za to, že si ma mala rada. S láskou a úctou si na Teba budem spomínať.

Manžel Ján

otec Michal, mama Anna, sestra Vlasta s rodinou, manžel Ladislav a synovia Peter a Filip

Tvoja Andela

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul rok, čo nás navždy opustil náš drahý manžel, ocko, starký a brat

SMUTNÁ ROZLÚČKA

ELENA HLOŽANOVÁ

VLADIMÍR VANEK

1962 – 2016 z Báčskej Palanky

24. 3. 1931 – 23. 6. 2015 – 2016 zo Starej Pazovy

Čas plynie, ale spomienky a žiaľ v srdciach zostávajú. S láskou a úctou stále si na Teba spomíname.

Spomienku na Teba si zachová

Tvoji najmilší

rodina Krošláková

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 l inzercia@hl.rs • OZNAMY •

26 /4705/ 25. 6. 2016

43


RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 24. júna 19.30 Zostrih štvrtej polhodiny priameho prenosu FF Tancuj, tancuj... 2016 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň Hore-dolu Nedeľa 26. júna 11.00 Reportáž z 23. detského folklórneho festivalu Zlatá brána 11.30 Náboženské vysielanie Utorok 28. júna 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník NOVÉ TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Náboženské vysielanie Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka Hore-dolu – Mládežnícke vysielanie prináša príspevky o obľúbenej ľadovej maškrte počas horúcich letných dní – thajskej zmrzline, o TV STARÁ PAZOVA športových a iných zaujímavých aktivitách v Báčskom Petrovci, ako Utorok – sobota i o mladých nádejných výtvarní17.00 Správy koch a literátoch, ktorí sa na tradič- 22.00 Správy nom Stretnutí pod lipami tentoraz Nedeľa zoskupili v Boľovciach. 13.00 S vami a pre vás Náboženské vysielanie – Druhá S vami a pre vás je kolážové polhodinka nedeľného vysielania vysielanie, ktoré obsahuje aktuality bude patriť záznamu zo slávnostzo staropazovského prostredia, ného obradu inštalácie jánošícke- ako i z iných slovenských prostredí. ho farára, zo záverečného progra- V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad mu detí petrovskej besiedky, prepevný. Repríza v pondelok a stredu ako i z vynoveného selenčského o 14.00, resp. o 22.05. kostola.

44

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 24. júna – Život pre futbal Sobota 25. júna – Cestujem sama Pondelok 27. júna – Hrbáč Lagardere Utorok 28. júna – Dospeláci 2 Streda 29. júna – Golgota – Odhalenie veľkého tajomstva Štvrtok 30. júna – Ťapákovci 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 26. júna 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: – Láska ako sen 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

V rozhovore s novozvoleným predsedom Obce B. Petrovec Srđanom Simićom

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 26. júna 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Majstri Slovenska vo varení bryndzových halušiek sú Kovačičania Utorok 28. júna 16.00 Návštevnosť Galérie insitného umenia v Kovačici Začali sa letné tvorivé dielne pre žiakov základných škôl Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 1. júla 16.00 Guča v Padine Slovenský film: Organ

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •


KRÍŽOVKA ČÍSLO 26 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko slovenského spisovateľa, prozaika, esejistu, autora literatúry pre deti a mládež. V dvoch mandátnych obdobiach bol predsedom Spolku slovenských spisovateľov. autorka: vpíšte ANNA kanapa, BIČIA- diván cestovala O Ž ROVÁ

súper, sok

patria Anete

S st. jednotka vonkajší LA U prejav D hmoty U Ľ

H

Olivera Vučo lek. prístroj

podpora, posila

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. 2. časť

tajničky vietor (srb.) niečo

Oliver Twist druh kávy

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 26. júna 20.15 Repríza relácie Dobrý deň

alt západ

jeden minerál

zomrela čuchový orgán ono

ponad

osídliť

pristávacia

Streda 29. júna 12.10 Dobrý deň, kolážová relácia

S plocha LA U H D záväzné U pravidlo Ľ

pokos! vpíšte DÝA

prečo kyslík TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

nula 1. časť tajničky

ž. meno cesta výpadok nomen nescio

Rade Jorović

litíum

vášnivá zaujatosť

dinár

ž. meno

podať

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 25 VODOROVNE: podobala, op, srnec, zlatá, Se, oa, áno, T, sníval, y, t, VA, erl, Adela, aé, tor, Kain, ok, kov, kolovrat, laz, ale, zadarmo TAJNIČKA: ZLATÁ BRÁNA

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 23 z čísla 23 Hlasu ľudu zo 4. júna 2016 bolo: MICHAL BABINKA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ELEONÓRA PARKÁNIOVÁ, Ul. bratislavská č. 9, 21 470 BÁČSKY PETROVEC. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

26 /4705/ 25. 6. 2016

45


Šport SLÁVIA PO PRVEJ SEZÓNE V PRESTÍŽNEJ SÚŤAŽI

Strelili 55 gólov, Anđelović tucet v druhej časti sezóny). Hrotový útočník Edin Tahirović si modré tričko obliekal iba rvú sezónu v Banátskej lige na jar a strelil až deväť gólov. v tomto storočí skončili KovaLuka Stojanović skončil na čičania na jedenástom mieste treťom mieste najlepších s 38 bodmi, o bod menej mal zoostreľovačov Kovačice so stupujúci Radnički Kovin (do nižšej siedmimi gólmi jesene. Po súťaže sa dostalo až päť klubov). Na šesť gólov dali Debeljaslávistickej lavičke sa v tejto sezóne čan Stefan Vladul (hral iba vystriedali dvaja tréneri. Lodivodom v jesennej časti) a Miroslav vo väčšej časti jesene bol Vojlovičan Ivanišević (až päť jarných Dejan Žarkov, zamenil ho Kovačičan gólov). Po štyri góly v jesenZlatko Mršulov. V jednom meraní síl nej časti strelili hráči Nikola Kovačičanov navigoval Pavel Čížik. Stanković a Igor Smailagić. Z tridsiatich zápasov jedenásť Motor mužstva Miroslav Ivanišević skončili so štítom, štrnásť na ňom, (modrý dres) dal šesť gólov a obliekol si Tri si na svoje konto pripísal Pavel Čížik a strelcami jedpäť duelov zohrala Slávia neroz- tričko Slávie na 24 zápasoch ného gólu v drese Slávie boli hodne. Na konci jesene boli futZoran Šćepanović, Darko balisti z osady insity na deviatej z Crepaje je najlepším strelcom; priečke, keď strelili 32 gólov, na vsietil dokopy 12 gólov (sedem Radenković, Dragutin Staletović jar ešte 23. Aleksandar Anđelović presných zásahov v prvej a päť a Nenad Mitić. Dres Slávie si v sezóne 2015/16 oblieklo 29 futbalistov. Brankár DEMISIA VEDENIA FK SLÁVIA Trbojević bol ochrancom siete Na zhromaždení FK Slávia 17. júna v 27 zápasoch (14 jesenných + 2016 v Kovačici členovia správy 13 jarných). Popović bol strážcom Futbalového klubu Slávia odstúpili svätyne na jednom meraní síl a ešte z funkcie. Slávistov od 1. decemv jednom schádzal pred bránu z labra 2012 viedla dvojica Stanislav vičky náhradníkov a na jednom (v Suchánek (predseda) a Miroslav Ruskom Sele) bol v hre (3 v jeseň). Jonáš (podpredseda) so svojimi Milić bol brankárom dvakrát, Mijuć spolupracovníkmi. Po zasadnutí raz (obaja na jar). členov správy s futbalistami a fanúKapitán Čerňoš vyšiel na trávnik šikmi odstupujúci vedúci Suchánek na 25 zápasoch (13 + 12) a ďalej ho pre Hlas ľudu vyhlásil: nasledujú hráči: Ivanišević 24 (10 + „Prebrali sme klub, ktorý po skon14), Anđelović 22 (13 + 9), Sachter čení jesennej časti sezóny 2012/13 22 (10 + 12), Pavel Čížik 21 (8 + 13), v Prvej juhobanátskej lige bol na Radenković 20 (10 + 10), Daniel trinástej priečke zo šestnástich kluČížik 20 (10 + 10), Ćirić 18 (8 + 10), bov. Majstrovstvá sme skončili na Za necelé štyri roky Stojanović 16 (13 + 3), Vladul 15 siedmej priečke s rovnakým počtom splnili cieľ – postúpili do (15 + 0), Šćepanović 14 (14 + 0), bodov ako šiesta Sloga Plandište. Banátskej ligy: Stanislav Stanković 13 (11 + 2), Mitić 13 (0 + Už v nasledujúcej sezóne 2013/14 Suchánek, odstupujúci 13), Pavlov 13 (0 + 13), Staletović sme zaútočili na postup do Vojvo- predseda FK Slávia 12 (0 + 12), Žuržinov 12 (0 + 12), dinskej ligy. Nepodarilo sa nám Tahirović 12 (0 + 12), Smailagić 11 to, iba o vlások boli úspešnejší Plandište a Pančevo. Po viac ako (1 + 0), Vojnović 11 (11+ 0), Matić 11 štyroch desaťročiach pôstu sa Slávii podarilo presvedčivo vyhrať (11 + 0), Bajić 10 (10 + 0), Andrić 10 Prvú juhobanátsku ligu a s desaťbodovým rozdielom nad vice(0 + 10), V. Dudáš 9 (0 + 9), Rašković šampiónom postúpiť do Banátskej ligy v sezóne 2014/15. V prvej 6 (6 + 0) a Matuš 3 (1 + 2). sezóne štvrtej ligy sme zvlášť v jesennej časti majstrovstiev hrali Prvú remízu zaznamenala Slárovnoprávne s klubmi, ktoré roky hrajú prím v tejto prestížnej via až v 12. kole doma s Kozarou. súťaži, na konci jari sme zakončili na jedenástom mieste, ktoré V prvých siedmich kolách dosiahli zabezpečuje fanúšikom ďalšie pozeranie zápasov významnej ligy. Kovačičania tri vysoké výhry bez Zostávame v Slávii do 15. júla, kým sa nenájdu noví ľudia ochotní inkasovaného gólu (doma 6 : 0 viesť klub v ďalších rokoch. Mladost Lukićevo a 5 : 0 Proleter V predchádzajúcom takmer štvorročnom období sme nenaBanatski Karlovac, v hosťovaní 4 : chádzali veľký záujem mesta pomôcť slávistom. Kúsok väčšej 0 Crvena zvezda Rusko Selo). Trojpodpory bol z obce, ibaže peniaze, ktoré klub dostáva z lokálnej gólové prehry zaznamenali slávisti len v Banátskom Karađorđeve (4 : samosprávy, nepostačujú na krytie celej sezóny pre stupeň súťaže, 1) a Kikinde (3 : 0). Iba zostupujúci kde sa slávisti teraz nachádzajú.“ Ján Špringeľ

P

46

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ŽAK Kikinda a postupujúci Radnički Zreňanin porazili futbalistov z osady insity dvakrát. Od 14. po 17. kolo nedala Slávia súperom ani jeden gól. Historickú šnúru troch víťazstiev zaradom v Banátskej lige dosiahli Kovačičania za osem

Tucet gólov v sieti súpera: najlepší strelec Slávie v sezóne 2015/16 Aleksandar Anđelović z Crepaje

dní (od 26. do 28. kola: doma so Sutjeskou a Srbskou Crnjou, ako hostia v Banátskom Velikom Sele). Sláviu sledoval približne rovnaký počet fanúšikov ako vlani (150 do 200 divákov Kovačici). 1. Radnički (Z) 30 24 2. Kozara 30 19 3. Jedinstvo (BK) 30 16 4. Jedinstvo (NB) 30 14 5. Vršac United 30 14 6. Radnički (S) 30 14 7. Sloga 30 15 8. Sloboda 30 13 9. Proleter 30 11 10. Budućnost (SC) 30 12 11. Slávia 30 11 12. Radnički (K) 30 11 13. ŽAK (-1) 30 11 14. C. zvezda 30 11 15. Polet 30 7 16. Mladost 30 7

4 2 88 : 16 76 6 5 62 : 16 63 4 10 68 : 43 52 6 10 52 : 39 48 5 11 42 : 39 47 4 12 60 : 57 46 1 14 54 : 53 46 2 15 53 : 49 41 8 11 44 : 49 41 3 15 42 : 37 39 5 14 55 : 51 38 4 15 38 : 44 37 3 16 36 : 61 35 1 18 34 : 53 34 3 20 27 : 92 24 1 22 34 : 90 22

Radnički Zreňanin postúpil do Srbskej ligy – skupina Vojvodina; vypadli Mladost, Polet, C. zvezda, ŽAK a Radnički (K). • ŠPORT •


V BIELOBLATSKEJ MLADOSTI PO UKONČENÍ MAJSTROVSTIEV

Spokojní s dosiahnutým Darko Sládeček

B

privyrobili vo vlastnej reštaurácii a môžu sa pochváliť aj určitým zvyškom, ktorý vložili do rekonštrukcie objektu. Vykonali totiž dôkladnú rekonštrukciu fasády, ktorá nebola líčená vyše 15 rokov. V tom im pomohli aj viacerí priatelia klubu, medzi nimi aj bývalí hráči, ktorí zabezpečili časť materiálu a zdarma aj vykonali tieto práce. V klube sú vcelku spokojní s dosiahnutým a predovšetkým so skutočnosťou, že aj napriek ťažkým podmienkam umožnili, aby sa v Bielom Blate, hoci aj v tej

ieloblatská Mladosť v uplynulej sezóne súťažila v tej najnižšej súťaži – Mestskej lige FZ Zreňanin – B skupina. Zohrali spolu 16 zápasov, z čoho 6 vyhrali, jeden hrali nerozhodne a 9 prehrali. Pritom siete súperov vlnili 41- krát a rovno toľkokrát kapituloval aj ich brankár. Zinkasovali 19 bodov, čo im postačilo iba na 6. miesto v tabuľke, spomedzi deviatich účastníkov. Najlepším strelcom v mužstve Mladosti bol FK Mladosť pred posledným zápasom tejto jari Janko Poničan, ktorý na 14 zápasoch strelil 11 gólov. Uplynulú sezónu poznačil predúcna tu bude mať kto hrať futbal. dovšetkým nedostatok hráčov, Vedenie klubu mieni pokravzhľadom na to, že rovno počas čovať aj v aktivitách na zlepšení sezóny viacerí mladí chlapci, podmienok pre prácu, a tak si futbalisti opustili mužstvo a za v nastávajúcom období napláprácou odišli do zahraničia. Tak novali vymeniť strešnú konštruksa fond hráčov podstatne zmenšil, ciu na klubových miestnostiach. a to sa odzrkadlilo aj na výkonoch Okrem toho drôtová ohrada vôa výsledkoch Bieloblatčanov. Niekol ihriska je stará vyše 30 rokov koľkí mladí hráči z dediny už síce a úplne opotrebovaná, takže sa klopú na dvere prvého mužstva, nastoľuje potreba postavenia ale vekovú podmienku, aby so novej, čo bude tiež jednou z úloh špeciálnou lekárskou prehliadkou v budúcom roku. V klube veria, že mohli hrať v seniorskom mužstve, Majstri a vedenie klubu sú spokojní s vykonanou prácou na úsporným správaním sa aj tieto splnia až vo februári budúceho omietke fasády klubových miestností plány uskutočnia. roku. Jedna z prvoradých úloh

PRVÝ ZÁPAS KVALIFIKÁCIE V ŠÍDE

Lekcia domácim! RADNIČKI (Š) – BORAC 1 : 4 (1 : 1)

Lazar Pavković

P

Bieloblatská futbalová budúcnosť

v prestávke medzi dvomi majstrovstvami bude priviesť posily z iných osád. Z finančného aspektu vedenie klubu nemalo vážnejšie problémy, keďže z mestského rozpočtu dostali prostriedky na tie základné potreby súťaže. Trochu si aj sami • ŠPORT •

najnižšej lige, futbal aj ďalej hrával. Pritom tejto jari pod taktovkou Csabu Kurunciho znovu pracuje futbalová škola a pionierske mužstvo Mladosti v týchto dňoch končí súťaž v obecnej lige. V tejto škole je spolu 28 detí z Bieleho Blata, čo je zárukou, že aj do bu-

red začiatkom prvého kvalifikačného zápasu o postup do Ligy mladších dorastencov kapitánovi domáceho mužstva Radnički Dušanovi Aleksićovi pohár za prvé miesto v lige Sriemu odovzdal Branimir Đuričić, tajomník OFZ Šíd. Nebol to zvlášť kvalitný zápas, na ktorom Novosadčania dali lekciu mužstvu Šíďanov a ukázali, ako treba bojovať o farby svojho klubu. Ak by sme v zostave domácich hľadali najbojovnejšieho mladého futbalistu, môžeme povedať, že to bol Uroš Bošnjaković, ktorý si zasluhuje najvyššiu známku za

svoju neúnavnosť. Bošnjaković má najväčšie zásluhy, že výsledok nie je aj presvedčivejší v prospech Borca! Zápas v Šíde sledovalo asi 100 divákov a viedol ho rozhodca Tomislav Mudrinić z Báčskej Palanky. Sadžak dal gól za Radnički v 32. min., kým za Borac trafili Lazić v 44. min., Borkovački v 53. min., Stranić v 75. min. a Ilijin v 90. min. Žlté karty dostali Jovanović, Stojanović, Radić a Miletić (Borac), červenú videl Aleksić (Radnički). RADNIČKI: Klisurić (Kolarević), Čavić, Mijatović, N. Bibić (Mileusnić), Bošnjaković, Aleksić, Sadžak (Miljenović), Božić (Miljković), Nonković, L. Bibić, Bojanić

26 /4705/ 25. 6. 2016

47


Šport NA MEDZINÁRODNOM TURNAJI FUTBALOVÝCH PIONIEROV V PIVNICI

Zvíťazila FŠ Petrika Ján Šuster

M

inulú sobotu FK Slávia v Pivnici zorganizoval medzinárodný turnaj v malom futbale pionierov (ročníky 2005

Odžaci, Bačka Ďurdevo a domáca Slávia. Mužstvá rozdelili do dvoch skupín, A a B, nuž preto sa hrali dva zápasy paralelne. Podľa pravidiel prvé dve mužstvá z každej skupiny

FŠ Petrika z Nového Sadu, najlepšie mužstvo na turnaji v Pivnici

Vicemajstri: pionieri kysáčskej Tatry

a 2006). Zúčastnilo sa trinásť mužstiev z domova a zo zahraničia, a to: ČSK Pivara Čelarevo, Tekstilac Odžaci, FŠ Silbaš, Fruškogorac Ilok (Chorvátsko), Tatra Kysáč, Atletiko 1 a 2 Arad (Rumunsko), FŠ Petrika Nový Sad, Traja najlepší hráči: zľava Boris Sutjeska Bačko Dobro Polje, Todorović (FŠ Petrika), Dragan Ćulibrk Budućnost Savino Selo, FK (ČSK Pivara) a Raris Pop (Atletiko 1)

sa prebojovali do semifinále. Zo chlapci z Rumunska boli úspešnejší od rovesníkov skupiny A to boli FŠ z mesta piva a zaPetrika a Atletiko 1, NAJLEPŠÍM zo skupiny B sa to slúžene zvíťazili 2 podarilo kysáčskej POHÁRE : 0. Vo finále hrali Všetci účastníci turnaja Tatra a FŠ Petrika, Tatre a tímu ČSK dostali medaily a tie naj- keď v zaujímavom Pivara. V boji o postup do lepšie mužstvá aj poháre. boji lepší boli Nofinále omnoho lepší Najlepší hráč turnaja Boris vosadčania od Kyfutbalisti FŠ Petrika Todorović (FŠ Petrika), sáčanov, zvíťazili prekonali ČSK Pivaru najlepší brankár Dragan 3 : 1 a získali titul 2 : 0. V druhom zá- Ćulibrk (ČSK Pivara) a naj- najlepšieho mužpase Tatra a Atletiko presnejší strelec Raris Pop stva na turnaji. 1 hrali nerozhodne (Atletiko 1), ktorý strelil Zápasy na tur0 : 0. V penaltovom sedem gólov, dostali pek- naji rozhodovali rozstreli omnoho né sošky futbalistov. Srđan Vučković úspešnejší boli mlaa Dejan Gajić dí Kysáčania (4 : 1), a tak sa im z Báča. Turnajové zápasy sledoval naskytla možnosť bojovať o trofej. pekný počet divákov; v hľadisku Najprv však o tretie miesto hrali bolo najviac detí a mládeže, čo je Atletiko 1 a ČSK Pivara. Mladí chvályhodné.

ÚSPEŠNÍ FUTBALISTI V SLATINE NAD BEBRAVOU

Triumf Kovačičanov na Slovensku J. Špringeľ

perom nastrieľal 35 Kovačičania; gólov. Naše Podhorie v mužstve hrali utbalisti Športového o. z. zo Slatiny nad celú sezónu kaklubu Bebrava zo Bebravou zohralo 22 pitán Alexander Slatiny nad BebraStrakúšek, Róbert majstrovských zápavou nehrali zápasy 21 Svetlík, Dominik sov; dvadsať skončili rokov. Podnikateľovi Hýl, Zlatko Bakoš so štítom, ani jeden Ivanovi Kašičkovi sa a Jaroslav Čerňoš, na ňom a dvakrát podarilo formovať manremizovali. Strelili až v jesennej časti aj čaft Naše Podhorie o. z., Kovačičan Dušan Alexander Bíreš, na 118 gólov, prijali len ktorý za jednu sezónu Hýl získal titul jar i Pavel Bartko. 10, získali dokopy 62 získal presvedčivé prvé majstra s klubom V prvej jedenástke bodov, štrnásť viac od miesto vo 8. lige Ob- zo Slatiny nad boli aj hráči z Obce druhého v tabuľke TJ Bebravou lastného futbalového Opovo Željko Lu- Najlepší strelec Zlatko Bakoš (vľavo) OFK Dežerice B. a kapitán Alexander Strakúšek po získaní titulu zväzu Prievidza a postúpil do ković a Dragan Milić. vyššej súťaže. Tento klub k titulu úspešne Hýl. Najlepším strelcom súťaFoto: autor Hlavnou oporou tímu boli viedol kovačický tréner Dušan že bol Zlatko Bakoš, ktorý súa z archívu A. Strakúšeka

F

48

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •


HUSÁRSKE KÚSKY DIANY HOLOKOVEJ NA ŠAMPIONÁTE SLOVENSKA

Prišla (ako) nezávislá, zohrala a – kovy zobrala Ján Špringeľ

rovali aj rodičia, ktorí spolu s ňou tolná tenistka cestovali na spoDiana Holokomínaný šampionát vá z Kovačice z Kovačice. získala jednu zlatú Diana Holoková Prvý kolektív Diany Holokovej (štvrtá zľava) a dve strieborné bola na juniorských – ŽSTK Slávia ´96 Kovačica medaily na nedávmajstrovstvách nych seniorských Srbska vo dvojhre majsterkou trosť svojich podaní, dokonale majstrovstvách štátu roku 2009. Titul šampiónky je koncentrovaná aj na príjem Slovenska v BratiSlovenska získala dvakrát zara- servu súperiek. Vyniká v úderoch slave. dom s klubom (ŠKST Topoľčany s hornou rotáciou a topspin Vo dvojhre bývav sezóne 2010/11 a v sezóne správne používa i v obranných lá hráčka Slávie ´96 2011/12). ZaKovačica, Unirey Diana Holoková (druhá z ľavej strany) so slúžila si aj Uzdin, Vršca a Ba- spoluhráčkami v ŠKST Topoľčany: majsterky striebornú menatu Zreňanin pre- Slovenska 2010/11 dailu vo štvorhrala vo finále od hre s Aneliou Tatiany Kuľkovej zo STK Viktória z poľského STK Krosno. Lupulescuovou Úspech je nečakaný, Holoko- na juniorských Trnava. Holoková v semifinále vej cieľom v stolno- ME v Taliansku tenisovom chráme v roku 2008. Už na Černockého 6 v roky má dvojimetropole Sloven- té občianstvo, ska nebolo stáť na okrem srbskéstupni víťazov, lež ho aj slovenzohrať čo najlepšie ské. Útočný bekhend Diany silný turnaj vo všetJej prvý trékých kategóriách. ner Vasile Stoja hodnotí stol- úderoch. Nechýba jej ani vyniZriedkavo sa taktiež notenisový kumšt usmievavej kajúci drajv so strednou a veľkou stáva, že jedna stol- niekdajšej zverenkyne: silou. Doma je i v smečoch. Najná tenistka zohrá na „Diana Holoková je proto- lepšie ovláda hru pri stole a zo stredných vzdialeností. Okrem prvotriednej techniky je veľmi S klubovou spoluhráčkou dobrá aj v taktickej fáze hry. Súa kamarátkou Benedikou stredená je počas celého duelu Butorovou fandila Diana Holoková (dres číslo 98) klubu na loptičku, súperku a herný amerického futbalu Topoľčany priestor. Pritom je sebavedomá, Kings s túžbou po víťazstve, k tomu rýchla, bojová, obratná a keď ide o športové výsledky, najvyporazila minuloročnú víťazku trvalejšia osvedčiť sa v stolnom a hlavnú favoritku súťaže Evu tenise spomedzi všetkých z prvej Jurkovú. generácie ŽSTK Slávia ´96, ktorá Druhé striebro získala Hosa závratnou rýchlosťou preboloková v zmiešanej štvorhre jovala pred dvanástimi rokmi do spolu s Jakubom Fígeľom zo Prvej ligy Srbska ako najmladší STK Hontianske Trsťany. Nad kolektív. Dnes už Diana Holodvojicou vo finále vyhral pár ková zaúča v Nemecku budúce Novota – Jurková. hviezdy najrýchlejšieho športu Najcennejší kov zobrala Útočná hra je najsilnejšou zbraňou úspešnej Kovačičanky a som presvedčený, že úspech 23-ročná súčasná členka nemeckého STK Großburgwedel štátnych majstrovstvách všetky typom zreteľne útočnej stol- dosiahne i s najmladšími vyzná(mestečko neďaleko Hanoveru, tri finálové súboje. Radosť je o to nej tenistky. Základný úder je vačmi pingpongu. “ Foto: autor člen 3. Bundesligy – skupina Se- väčšia, že ju na majstrovstvách jej forhend, skvele ale ovláda a archív D. Holokovej ver) vo štvorhre s Evou Jurkovou Slovenska v Bratislave podpo- i bekhend. Dobre využíva pes-

S

• ŠPORT •

26 /4705/ 25. 6. 2016

49


Šport 15. MAJSTROVSTVÁ EURÓPY FUTBALISTOV 2016 VO FRANCÚZSKU

Aj Slovensko v osemfinále J. Pucovský

U

plynuli už dva týždne od začiatku 15. Majstrovstiev Európy futbalistov vo Francúzsku (10. júna – 10. júla 2016), na ktorých sa prvýkrát v dejinách zúčastňuje 24 národných mužstiev. Francúzi sú už tretíkrát organizátormi futbalového šampionátu starého kontinentu, keďže predtým boli hostiteľmi v rokoch 1960 a 1984. Stredtýždňa sa skončila súťaž v šiestich základných skupinách, ale nám vo chvíli odovzdávania tohto textu do tlače bol známy iba tucet osemfinalistov. V úvodnom kole vyraďovacej fázy, čiže v osemfinále si do utorka miesto zabezpečili Francúzsko, Švajčiarsko, Wales, Anglicko, Slovensko, Nemecko, Poľsko, Severné Írsko, Chorvátsko, Španielsko, Taliansko a Maďarsko. Mená štyroch pozostalých národných mužstiev, ktoré budú pokračovať v súťaži na EURO 2016, boli známe po stredajších zápasoch v E – skupine Taliansko – Írsko, Švédsko – Belgicko a v F – skupine Island – Rakúsko, ako aj Maďarsko – Portugalsko. V utorok sme vedeli iba dve

osemfinálové dvojice a to, že si Švajčiarsko dnes zmeria sily s Poľskom na Štadióne Geoffroya Guicharda v Saint-Étienne, kým je v pondelok 27. júna na Stade de France v parížskej štvrti Saint Denis na programe repríza ME 2012 medzi Španielskom a Talianskom. Bude to pekná príležitosť pre legendárneho brankára Gianluigi Buffona a spoluhráčov, aby sa revanšovali zverencom španielskeho šéftrénera Vincenta del Bosqueho za finálový debakel v ukrajinskom Kyjeve 4 : 0 pred štyrmi rokmi! Alebo v prípade nového triumfu Španieli budú pokračovať v obhajobe dvakrát za sebou získaného titulu majstra Európy, keďže triumfovali aj predtým vo Viedni roku 2008 po víťazstve nad Nemeckom 1 : 0? Veľkú radosť majú aj Slováci, ktorí sa ako tretí z B – skupiny prebojovali ďalej. Úvodná prehra s Walesom 1 : 2 neveštila práve takýto úspech debutanta na EURO

2016. No už v druhom zápase zverenci šéftrénera Jána Kozáka st. zaslúžene položili na lopatky Rusko 2 : 1; šampióna z prvých ME v Paríži, síce pod menom ZSSR, ktorý bol vtedy vo finále lepší od niekdajšej Juhoslávie 2 : 1. Ten štvrtý bod, ktorý im zaistil postup do osemfinále, Slováci získali po remíze s Anglickom 0 : 0. Je zaujímavé, ako bude vyzerať pravdepodobný súboj Nemcov a Slovákov na Štadióne Pierra Mauroya v Lille, najmä potom, ako Hamšík a spoluhráči v priateľskom zápase prekonali majstrov sveta 3 : 1 v prípravách na ME vo Francúzsku. Je zrejmé, že Slováci budú potrebovať predovšetkým futbalový kumšt, smelosť, hodný kus šťastia, neprekonateľného brankára Jána Kozáčika ako v súboji s Angličanmi, ale aj dobrých a vynaliezavých strelcov, schopných prekonať brankára Manuela Neuera, ktorý na tohtoročných ME ešte nevyberal loptu zo svojej siete. Bez ohľadu na to,

čo sa ďalej udeje, Slováci môžu byť hrdí na svojich futbalistov, ktorí takto na najlepší spôsob dosiaľ pripomenuli na najslávnejšie futbalové časy krajiny spod Tatier. Pripomíname totiž, že presne pred štyrmi desaťročiami, v roku 1976, tím niekdajšieho Československa na 5. Majstrovstvách Európy v Belehrade získal titul majstra. Po finálovej remíze s vtedajším Západným Nemeckom 2 : 2 zverenci Václava Ježeka boli lepší v penaltovom rozstreli 5 : 3 a zasadli na futbalový trón starého kontinentu. Väčšina futbalistov v tom mužstve boli práve Slováci. Po zápasoch v skupinách si kufre zbalili hráči Ruska, Rumunska, Ukrajiny a Česka. Rozčarovali Rusi, ktorým sa podarilo získať len šťastný bod s Anglickom – 1 : 1 v nadstavenom čase (na to už doplatil šéftréner Leonid Slutsky), ale aj Česi, ktorí iba raz remizovali, a to s víťazom D – skupiny Chorvátskom 2 : 2, hoci presvedčivo prehrávali 0 : 2. V prvej časti šampionátu, ktorú poznačili aj vyčíňania futbalových chuligánov, najmä z Anglicka, Ruska, Chorvátska, Albánska... sme nevideli veľmi kvalitný futbal. Možno nám ho dožičia európske futbalové hviezdy práve teraz, keď sa začalo rozhodovať o tom, kto bude napokon bojovať o titul majstra Európy.

V ŠPORTOVOM STREDISKU MLADOST V PANČEVE

Medzinárodný turnaj basketbalistov Anička Chalupová

N

a sklonku prvej polovice júna 2016, v Športovom stredisku Mladost v Pančeve prebiehal Medzinárodný basketbalový turnaj seniorov. Okrem hostiteľského družstva z Pančeva na turnaji si sily zmerali aj seniori z Belej Crkvy, Banátskeho Nového Sela, Lugoša z Rumunska a Kovačice. Basketbalový klub Presing v Kovačici sa môže pochváliť s úspešnou vyše dvojročnou činnosťou, keďže zoskupuje hŕstku športových nadšencov, ktorí sa tomuto športu venujú iba rekreačne. Na Medzinárod-

50

www.hl.rs

Účastníci basketbalového turnaja v Pančeve

nom turnaji v Pančeve farby BK Presing hájili títo hráči: Vladimír

Informačno-politický týždenník

Jonáš, Damir Farkaš, Marinko Čobanin, Marinko Miladinović,

Milan Dinić, Rastislav Gajan a Alexander Žiak. • ŠPORT •


Najväčší úspech: šampiónske mužstvo FK Odžaci

Prvá jedenástka výberu Srbskej ligy – skupina Vojvodina

FUTBALOVÁ ELITA V ODŽAKOCH

Dobrý deň, Prvá liga! Juraj Pucovský

A

zda bolo málo tých, ktorí verili slovám hlavného sponzora FK Odžaci Milojka Erića, keď po triumfe v Somborskej oblastnej lige tvrdil, že o niekoľko rokov toto mužstvo bude hrať najmenej v Srbskej lige – skupina Vojvodina. Svoj sľub Erić nielenže splnil, ale ho aj prekonal!? Tento odžacký klub, založený v roku 1969 na základoch svojich predchodcov, FK Sloga a FK Trgovački, v nedávno skončenej sezóne Srbskej ligy – skupina Vojvodina 2015/16 presvedčivo získal titul majstra a postúpil do Prvej ligy Srbska. FK Odžaci na tridsiatich zápasoch zaznamenal 17 víťazstiev, 9 nerozhodných výsledkov a prehral iba štyrikrát, pritom zoskupil presne 60 bodov s gólovým pomerom 46 : 18. Na druhom mieste skončil sriemskomitrovický Radnički (54 bodov), tretí bol báčskotopolský TSC (51 bodov)... Najväčší úspech odžackého futbalu zverenci šéftrénera Momčila Raičevića a jeho pomocníka Ivicu Pančića oslávili 9. júna 2016 v revuálnom zápase s výberom ligy, ktorý viedli tréneri TSC Radovan Krivokapić a beočinského FK Cement Mirko Babić. Pred zápasom Srđan Zavišin, člen Oblastného futbalového zväzu Sombor, odovzdal pohár

Rozlúčka kapitána: Dejan Nikolić•(vpravo) roky bol • ŠPORT hráčom FK Odžaci

kapitánovi mužstva Odžaci Dariovi Božičićovi. Nepočetné obecenstvo, zápas na mestskom štadióne sledovalo iba 160 divákov, videlo päť gólov, tri v sieti oslávencov a dva v mužstve reprezentácie. Odžaci – Reprezentácia ligy 2 : 3 (1 : 0). Domáci sa ujali vedenia gólom Ćovina v 12. min. Po obrátke zverenci Krivokapića a Babića rýchlo obrátili výsledok. Najprv v 48. min. vyrovnal Trebovac, hráč vicemajstra ligy, potom v 60. min. Vučić z temerínskej Slogy prekonal Studena. Len o štyri min. neskoršie Vujičić zdolal Tojagića a bolo 2 : 2. Piaty, rozhodujúci a najkrajší gól na zápase v 68. min. strelil Radaković, člen zreňaninského Banatu. V slávnostnej chvíli, po piatich minútach na trávniku, s dresom mužstva Odžaci sa rozlúčil jeho dlhoročný kapitán Dejan Nikolić-Deksi. Zápas dobre viedol Novosadčan Stefan Kedža. ODŽACI: Kronić, Svitić, Zgonjanin, Milić, Čordašić, Stanković, Slavuljica, Božičić, Đorović, Matijašević, Ćovin. Striedali: Studen, Kršić, Ćirić, Papović, Vujičić, Janković, Leškov VÝBER LIGY: Jorgić, Jakšić, Cvetković, Kiš, Savović, Krneta, Šavija, Katanić, Perović, Silađi, Trebovac. Hrali aj: Tojagić, Stoisavljević, Živković, Nedić, Boroš, Vučić, Radaković

Splnil sľub: sponzor Milojko Erić (vľavo)

Aleksandar Ćovin v 12. min. prekonal brankára výberu Nemanju Jorgića – 1 : 0

Neven Radaković v 68. min. z voľného kopu rozhodol o víťazovi – 2 : 3

Kapitán Dario Božičić (vľavo) preberá pohár z rúk Srđana Zavišina

Tréneri Odžačanov: Ivica Pančić a Momčilo Raičević (zľava)

51


Záber z poľovačky v roku 1992

Oddych po poľovačke na šakala (1992)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Poľovnícky spolok Ľuba Milko Holub, tajomník spolku

Poľovnícky spolok Ľuba bol založený v dávnom roku 1922, ale o tom nejestvujú žiadne písané doklady. Činnosť spolku obnovili po druhej svetovej vojne, presnejšie roku 1948, keď Antun Kovač spolu so siedmimi poľovníkmi založili a registrovali spolok a A. Kovač sa stal prvým predsedom. Spolok dnes pôsobí v rámci Poľovníckeho združenia Kulina v Erdevíku, má 21 aktívnych a troch čestných členov. Spravuje poľovnícky revír rozlohy zo 800 hektárov, z čoho 300 hektárov sú lesy, a asi 500 hektárov pasienky. Lovisko je bohaté na srnčiu divinu a diviakov, ale nie je malý počet ani škodcov. Lovisko je bohaté aj na vtáctvo, zvlášť na bažanty. Vlani si poľovníci všimli aj kŕdeľ európskych jeleňov, ktoré roku 2009 Nacionálny park Frušká hora doviezol z Maďarska a pustil do loviska Ravne. V tom kŕdli neďaleko Mladý poľovník Ľuby bolo 7 jedincov tejto diviny, ktorá pred viacerými rokmi úplne zmizla z tohto prostredia. Bude chutný paprikáš Mirko Belan Spolok je hrdý aj na svoj mimoriadny majetok – veľký poľovnícky dom, ktorý práve upravujú (2000) s úmyslom zapojenia do turistickej ponuky v tejto časti Sriemu. Atrakciou akiste bude nábytok, ktorý ľubanskí poľovníci dostali do daru z vily Vorovo v neďalekom rovnomennom lovisku, v ktorom často lovil niekdajší prezident SFRJ Josip Broz Tito, a preto vilu menujú ešte aj Titova vila. V spolku majú aj bažantnicu, do ktorej o pár týždňov pustia mladých bažantov. Aby bažanty zachránili od škodcov – líšok, mačiek, túlavých psov, voliéru ohradili elektrickou ohradou. V priebehu roka organizujú početné akcie a privítajú hostí poľovníkov z mnohých miest Vojvodiny a Srbska. Ani jedna akcia neprejde bez chutného loveckého paprikáša z mäsa diviny, čiže diviakov alebo srncov, a s tým cieľom v poľovníckom dome upravili aj kútik, v ktorom sa majstri na prípravu tejto špeciality môžu naplno prejaviť. Titov nábytok, dar z Titovho Nová bažantnica čaká Predsedom spolku je Srđan Božić a tajomník je Milko Holub. loviska Vorovo na mladých bažantov Stanislav Stupavský Foto: z archívu St. Stupavského a Jána Belana Pivnického

Poľovnícky dom dnes

Krstenie nového poľovníka (1992)

Ján Belan Pivnický (strieľa) počas obľúbenej súťaže šicara (1986)

Opustené srnča, ktoré poľovníci našli v lese roku 2003, s novým kamarátom

Lov na diviaka sa vydaril (1991)

Spoločná poľovačka s členmi materského spolku v Erdevíku v roku 2012


Turn static files into dynamic content formats.

Create a flipbook
Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.