Hlas 27 2016 by NVU Hlas ľudu

Ján Triaška Báčsky Petrovec

Silbašské družstevníctvo ako príklad dobrej praxe

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 73 | 2. 7. 2016 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4706/

Z obsahu

2. 7. 2016 | 27 /4706/

Uzávierka čísla: 29. 6. 2016

4 TÝŽDEŇ 4 Brexit 5 Podnetné návraty 7 Neudržateľná udržateľnosť

8 NA PULZE DNÍ 8 Odchod mladých vzdelaných ľudí oslabuje menšinu

11 ĽUDIA A UDALOSTI 14 Poľnohospodárske družstvá ako generátory sociálnej spravodlivosti 19 Táborníci pomáhali starším a chudobným 20 Vedia si odpúšťať

Na Medzinárodnej vedeckej konferencii Etikum 2016 prvýkrát udelili novoustanovenú Cenu prof. Dr. Janka Hodoliča. Prvému laureátovi doktorandovi Željkovi Santošimu ju 24. júna na Fakulte technických vied v Novom Sade odovzdal predseda Programového a organizačného výboru podujatia prof. Dr. Miodrag Hadžistević. (s. 5) O. Filip

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Hurá, prázdniny!

23 OBZORY 24 Divadlo bez hlavy 28 Dve autorky – tri knihy 29 Humor a irónia ako odpoveď na krízu Západného sveta

31 KULTÚRA 31 Sviatok výtvarného umenia 32 Divadlo VHV vo filme

Mäkké F už nebude iba imaginárnym pojmom. Ono skutočne existuje, a to v podobe hraného edukačného TV seriálu pre deti v slovenskom jazyku. Minulý týždeň v Štúdiu M Novosadského rozhlasu bola premiéra pilotnej epizódy Tabuľa bez domova. (s. 35) J. Pániková Foto: RTV

34 Óda na Dunaj – život a lásku...

40 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Petrovská futbalová jar pekná 49 Mladosť a Slávia v Somborskej lige 50 Koniec éry Španielska?! Autorka titulnej fotografie: Vladimíra Dorčová-Valtnerová

V stredu 29. júna bol Medzinárodný deň Dunaja. Hložianske Združenie ekológov Ekos si ho pripomenulo už v nedeľu 26. júna. Na nábreží Dunaja maliari (na snímke) maľovali, dámy lovili ryby udicou a žiačky nachystali dunajské aranžmány. (s. 13) J. Bartoš

Editoriál

Oneskorené EÚ termíny

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Foto: www.unsplash.com

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI



Populizmus a demagógia sú javy príznačné pre politický život v našej krajine už dlhý rad rokov. Predovšetkým vo veci európskej integrácie.

zda najlepším príkladom toho sú vyhlásenia srbských politických lídrov, ktorí sa v danej chvíli akoby „náhodne“ ocitli vo vedúcej funkcii, o tom, kedy k nám príde lepšie ekonomické zajtra. Alebo o dátume začiatku prístupových rokovaní, otvorenia rokovacej kapitoly 23, resp. o vstupe Srbska do Európskej únie (čo po práve uskutočnenom Brexite vyznieva prinajmenšom úsmevne). Je to vlastne jedno, ktorý prípad je nám bližší, paradigma zostáva rovnaká. Zavádzať vyčerpaný populi, manipulovať z vlastného záujmu, ktorý hovorí o získavaní vplyvu a politickej moci. Typických prostriedkov populistickej manipulácie je neúrekom, podobne ako tu u nás politikov, ktorí už získali doktorát s tézou o úspešnom ohlupovaní ľudových más; čiže starobylé Atény sú oproti našej krajine obyčajný šuviks vo veci demagógie a populizmu. Pokiaľ naša pamäť siaha v súvislosti s EÚ príbehom Srbska, každé vyhlásenie politikov, ktorí sa zmieňovali a zmieňujú o európskej integrácii, sa začínalo (alebo končilo) nereálnymi predpoveďami a sľubmi o dátume vstupu Srbska do rodiny európskych národov. Aj večným optimistom, ktorí sú viac-menej naivnej povahy, ba dokonca aj oportunistom už zunovalo počúvať tieto – klamstvá. Napr. roku 2009, keď vtedajší srbský prezident Boris Tadić odovzdal žiadosť o kandidatúru Srbska na členstvo v EÚ, mal nádej, že plné členstvo získame roku 2014. Podobne hovoril aj aktuálny srbský mandatár Aleksandar Vučić. Hm, hm! Haló, dnes sa začal druhý polčas roku 2016! Najnovšie sa spomína rok 2027... Najlepšie sa nám darí predpovedanie tých vzdialenejších dátumov. Pravda, neraz je to mimo našich síl, ako je to možno aj v prípade neotvorenia rokovacej kapitoly 23, ku ktorému sme sa mali dopracovať 30. júna. Brzdili nás v tom chorvátski susedia, ktorí okrem iného od Srbska žiadajú väčšie práva pre príslušníkov chorvátskej menšiny v Srbsku. Najnovšie ručnú brzdu spustili novovzniknuté okolnosti, súvisiace s Britániou. Brzdíme možno aj sami seba. Vedome? Nevedome? Úmyselne... Ťažko povedať, čo majú za lubom srbskí politickí predáci, ktorí však zasa a znovu vyrukovali s predpoveďou. Vraj počas predsedníctva EÚ Slovenskou republikou, ktoré sa začalo 1. júla, Srbsko sa dopracuje k listovaniu kapitoly 23... A čo znamená tých pár rôčikov, resp. mesiacov v medzipriestore klamných sľubov, vycicanej krvi občanov Srbska? Pre politikov zrejme nič. V konečnom dôsledku, ani pre populi nič. Veď tu je leto, tu sú dovolenky. Ale pozor, práve keď to obyčajný človek najmenej očakáva, politická kaša sa najlepšie varí! Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  27 /4706/ 2. 7. 2016

Týždeň 

InPress

Brexit

Lámanie osudu

Jasmina Pániková

ľavo alebo vpravo? Rusko alebo USA? Should we stay or should we go? V únii alebo mimo únie? Zvlášť túto poslednú otázku si položili občania Veľkej Británie a vo väčšine povedali: „Nie! Nezostaneme v Európskej únii!“ O Brexite informovali všetky svetové médiá. Mladšia populácia sa s týmto pojmom stretla možno po prvýkrát, avšak Brexit sa spomínal ešte v roku 1973, keď sa Británia stala členkou Európskeho hospodárskeho spoločenstva, predchodcu Európskej únie. Prvýkrát na referende vyhlasovali, aby zostali členským štátom tejto organizácie a druhýkrát bol výsledok referenda inakší. Zástancovia odchodu z únie ako dôvod uvádzali aj to, že EÚ príliš zasahuje do národnej suverenity, a taktiež obviňovali úniu za problémy, s ktorými zápasí Británia. Do celej situácie zaplietli aj našu krajinu. Nie v pozitívnom kontexte. Britská aktuálna ministerka vnútorných vecí označila Srbsko (ako aj Turecko, Albánsko...) za krajinu, v ktorej sú občania veľmi chudobní, kde vládne korupcia, kriminál, terorizmus... A položila otázku, či majú aj naďalej zostať časťou organizácie, ktorá podporuje bezpodmienečné šírenie únie a podporiť krajiny, ktoré prinesú iba problémy... Teraz máme z jednej strany Veľkú Britániu, ktorá si myslí, že lepšie bude fungovať mimo únie a zo strany druhej máme napr. západný Balkán, ktorý úniu stále vidí ako príklad stability a prosperity. Z jednej strany máme tých, ktorí chcú ísť von z únie a z opačnej strany takých, ktorí by sa (za každú cenu) chceli dostať do nej. Pravdaže, v tejto druhej skupine je aj naša krajina. Náš premiér ihneď po zverejnení výsledkov referenda zvolal tlačovú konferenciu, aby oznámil, že následky britského referenda naša krajina nepocíti (najnižšia tohtoročná hodnota domácej valuty nemá s tým súvis?), ako aj to, že naša krajina bude taktiež mať referendum o EÚ, ale iba rok predtým, než z únie dostane zelenú. Teraz, vraj, na to nemáme čas. A pravdepodobne ani prostriedky. Pokračujeme na ceste do EÚ. Avšak zostáva jedna maličká otázka: Či únia bude existovať, kým sa my k nej dostaneme?

www.hl.rs

168 HODÍN

Oto Filip Nikdy nepovedz nikdy. Alebo, povedané inak – na všetko existuje prvýkrát. Veľká Británia Brexitom dokázala, že netreba veľa, aby sa z nemožného stalo možné. Zo stability nestabilita. Následkom toho je, že v starej dobrej Európe vzniká nová politická realita, na ktorú istým spôsobom doplatíme aj my v Srbsku. Všetko až nápadne pripomína dominový efekt, dosahy ktorého budeme všetci pociťovať celé roky. Keďže je aj tá najhoršia istota lepšia od najkrajšej neistoty, jasné je, že rôzne, dakedy až tektonické otrasy ešte len prídu: finančné, spojenecké, integračné... Nejde len o to, že je i samotná Británia riadne rozpoltená, že už rýchlo stúpajú ašpirácie a nároky Škótska na nezávislosť, Severného Írska na vystúpenie z kráľovstva, ale ide aj o samotný rozvodový proces, ktorý potrvá roky. Cesta k nezávislosti sa začína žiadosťou Európskej rade v súlade s článkom 50 Lisabonskej zmluvy, aby pokračovala aspoň dva roky trvajúcimi rokovaniami o vystúpení z únie. K tomu treba pridať ďalších päť rokov na



uzavretie nových obchodných zmlúv. Nie div, že Európa odkazuje Britom – z ktorých sa niekoľko miliónov už domáha nového referenda o EÚ – aby odišli čím skôr. Lebo už nastúpila nová, zaostrená fáza vzájomných vzťahov a treba predísť prípadnej lavíne ďalších nespokojných voličov. Veď je populizmus veľmi chytľavá choroba, a každý z pravicových lídrov je oveľa radšej kráľom na vlastnom piesočku, než by sa mal stratiť kdesi v mori sebe podobných. Má pravdu šéfka európskej diplomacie Federica Mogheríniová, keď podčiarkuje, že únia, ktorej účel, dokonca i existencia sa môže stať otáznou, je na ťažkej a vážnej skúške. Nadišla chvíľa, keď je nielen unavená z rozšírenia, ale aj zo seba samej. Tým sa chcú vysvetliť náznaky, že treba redefinovať jej poslanie, lepšie prispôsobiť pôsobenie v dobe poznačenej hospodárskou krízou, utečeneckými vlnami, zrážkami rôzneho druhu. V prípade Srbska je jasné, že jeho eurointegračná cesta bude spomalená. Jej tempo v týchto dňoch naznačí už postoj k prístupovým kapitolám 23

a 24. A otázkou všetkých otázok zostáva nie to, či sa máme snažiť o vstup do únie, ale to, či máme akékoľvek šance pripojiť sa jej v dohľadnom čase. V akej miere členstvo v únii v súčasnosti vôbec závisí od nás? Jasné je, že po Brexite ešte menej než predtým. Mnohé ilúzie v týchto dňoch spľasli ako prepichnutý balón, mnohí ašpiranti na našu pozornosť a svoje záujmy nastupujú na trochu uvoľnenú scénu. Nám všetkým zostáva vedieť, že takisto ako svet, aj my sami sme v procese transformácie, o ktorej zatiaľ nevedno, kam presne vedie a čo vlastne prinesie. Nové hodnoty, nové pomery, nové ideológie vonkoncom nie sú vylúčené. Ani nové postoje. Možno je našou najväčšou výhodou v tom všetkom, že sme zažili už toľko drám a valcovaní, že sme už dosť odolní proti tým všetkým dňom s veľkým D, ktoré sme doposiaľ zažili. Že si uvedomujeme, že po mrakoch spravidla opäť prichádza slnko. A že sme si vedomí, že sa osud vždy na niečom musí lámať. To ako, kedy, u koho, pritom často najmenej závisí od nás. A tak to treba aj brať.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

ĐORĐE MILOVANOVIĆ STAJKO, MAJITEĽ ETNO DOMU, BOĽOVCE

Ozajstné posolstvo Oto Filip – Vzhľadom na to, že ste mali mnohých návštevníkov v etno dome, môžete povedať, aké sú vlastne naše poznatky o minulosti? – Žiaľ, často sú až nulové. Vravím to i preto, že som nedávno mal napríklad návštevu učiteľky zo susednej dediny Progar, ktorá priviedla 15 žiakov, čomu som sa ozaj potešil. Nazdával som sa, že im ani nemám čo vysvetľovať, lebo sú

Informačno-politický týždenník

deťmi z dediny, ale len štyria vedeli čo-to o vystavených exponátoch. Je to možno podmienené aj tým, že mnohé poľnohospodárske náradia, ako sú pluhy a podobné hádžeme do starého železa, predávame do zberní sekundárnych surovín. Zdá sa mi, že si vlastné dejiny ľahkovážne zahadzujeme. Návštevníkom často pripomínam slová istej Nemky, ktorá mi povedala, že ak nevieme, čo máme za sebou, nemôžeme sa ani hýbať vpred. To je ozajstné posolstvo. Deti, či už

tieto, alebo ďalšie generácie sa raz dostanú aj na Mesiac. Ja najpravdepodobnejšie už nebudem doma, keď sa to stane, no i keď pristanú tam, bude veľmi dôležité, aby vedeli, skadiaľ prišli, čo nechali za sebou, čo nesú so sebou. Ak to nebudú vedieť, potom ani ten odchod nemusí znamenať vôbec nič. • TÝŽDEŇ •

KONFERENCIA ETIKUM 2016 V ZNAMENÍ SPOMIENOK NA ZAKLADATEĽA PROF. DR. JANKA HODOLIČA

Podnetné návraty Oto Filip

akmer celý konferenčno-plenárny piatok predpoludním – 24. júna – sa konal v znamení úcty k osobnosti, ktorá medzinárodnú vedeckú konferenciu Etikum presne pred desaťročím, v roku 2006, i založila. Ide o dlhoročného prodekana Fakulty technických vied (FTN), vysokoškolského učiteľa, zaoberajúceho sa celým radom vedných oblastí súvisiacich so strojníctvom, automatizovaným riadením, projektovaním, meraním, inžinierstvom životného prostredia, ekologickými technológiami prof. Dr. Janka Hodoliča. On je autorom alebo spoluautorom približne 450 vedeckých prác, početných učebníc a monografií, bol aktérom vyše päťdesiat vedecko-výskumných našich a medzinárodných projek-

tov, prednášateľom na FTN, ale i na zahraničných univerzitách. Bol tiež čestným doktorom vied Technickej univerzity v Košiciach, hosťujúcim profesorom na bratislavskej Slovenskej technickej univerzite (STU) a Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici. Jeho zásluhy a pôsobenie pripomenul na plenárnej časti piatkovej vedeckej konferencie i prodekan FTN prof. Dr. Dragan Šešlija, ktorý ju aj úradne otvoril. – Od tohto roku, ako prejav spomienky na zosnulého prof. Dr. Janka Hodoliča začíname udeľovať cenu s jeho menom, za najlepšiu prácu mladého výskumníka. Na základe rozhodnutia Programového výboru konferencie sa prvým laureátom ceny stal mladý kolega Željko Santoši za prácu, v ktorej sa venuje nástrojom na zlepšenie kvality foto-

grafií pri 3D digitalizácii, – podotkol prof. Dr. Mirko Soković. riaditeľ Departmánu výrobného Následne, v rámci pracovnej strojníctva FTN a predseda Progra- časti konferencie prezentovali vyše mového výboru konfeštyridsať vedeckých rencie Etikum 2016 prof. a odborných prác, Dr. Miodrag Hadžistetematick y členević, ktorý doktorandovi ných na štyri oblascenu i odovzdal. ti. Prvá sa zaoberala Dojímavo a veľmi metrológiou a konemotívne na dlhé roky trolou kvality vo výspolupráce, celkové robnom strojníctve, dielo a vedecké prínodruhá metrológiou sy prof. Hodoliča, na a kontrolou kvality jeho účasť v medzináv biolekárskom inžirodných projektoch, nierstve, tretia metna poskytovanie šancí rológiou a kvalitou Účastníkom mladým výskumníkom, sa prihovoril pri ochrane životného bádateľom a vedcom, prof. Dr. Igor Budak prostredia a štvrtá, tiež na jeho ľudské kvanová, meraním v kullity, poukázala jeho kolegyňa z FTN túrnom dedičstve. Konkrétne, pri prof. emeritus Dr. Mirjana Vojino- tej poslednej šlo o výsledky uplatvić-Miloradov. Osobitne vyzdvihla nenia 3D technológií a metód 3D skutočnosť, že prof. Hodolič patril digitalizácií v oblasti kultúrneho k tunajším zakladateľom modernej dedičstva, s cieľom zachovať kulvysokoškolskej výučby environ- túrne a historické pamätihodnosti. mentalistiky a vôbec inžinierstva V práci jubilejného 10. podujatia ochrany životného prostredia u nás. účinkovalo vyše osemdesiat predO spolupráci s ním, zvlášť pri rôz- nášateľov a poslucháčov z akanych medzinárodných projektoch, demických inštitúcií a ekonomík hovoril tiež jeho kolega z Ľubľany z ôsmich európskych krajín.

ZASADAL VÝBOR PRE VZDELÁVANIE NRSNM

Informácie, mienky, súhlasy Elena Šranková

okovací program zasadnutia Výboru pre vzdelávanie NRSNM, ktoré bolo vo štvrtok 23. júna v Novom Sade, bol rozsiahly a body rôznorodé. Podpredsedníčka VPV Tatiana Naďová, ktorá bola i predsedajúcou schôdze, informovala o obsahu návrhu štandardov zo srbského jazyka ako nematerinského jazyka. Podľa tohto dokumentu žiaci slovenskej národnostnej príslušnosti sú zaradení do strednej kategórie ovládania srbského jazyka, s čím nesúhlasila väčšina prítomných na nedávnom odbornom stretnutí riaditeľov škôl, odborných spolupracovníkov a profesorov srbského jazyka ako nematerinského jazyka v Novom Sade. Nesúhlasili s tým ani na zasadnutí VPV, lebo sú názoru, že slovenskí žiaci ovládajú srbčinu lepšie ako vyžaduje stredná úroveň. Preto navrhli, aby v samotných školách rozhodli, do • TÝŽDEŇ •

ktorej kategórie sa zaradia. Keď ide o vypracovanie iniciálnych testov zo slovenského jazyka a preklady testov z matematiky pre 6. a 8. ročník ZŠ a 2. ročník SŠ, zhodli sa, aby sa to urobilo v rámci Výboru pre vzdelávanie NRSNM. V prípade, že sa nepodarí získať prostriedky z iných prameňov, vypracovanie a preklady testov sa vyfinancujú z rozpočtu VPV. Členovia výboru podporili sieť, resp. rozšírenie siete predškolských ustanovizní v obciach Odžaci a Báčska Palanka. Koordinátorka VPV Svetlana Zolňanová informovala, že v Čelareve a B. Palanke deťom, ktoré navštevujú predškolskú ustanovizeň, plánujú ponúknuť alternatívny program vyučovania slovenského jazyka. Očakáva sa, že projekt podporí ÚSŽZ vo výške 2 000 eur. Hovorilo sa i o otvorení slovenskej skupiny v PU Radosno detinjstvo a v škôlke Kolibri na Bulvári Jašu Tomića v Novom Sade, k čomu sa pristúpi 1. septembra. V skupine

bude do 25 detí vo veku 3 až 6 rokov, s ktorými budú robiť dve po slovensky hovoriace vychovávateľky. V škôlkach v Novom Sade, mimo spomenutých objektov, naďalej existuje možnosť vyučovania slovenského jazyka podľa alternatívneho programu. Na štvrtkovom zasadnutí VPV poskytli viaceré mienky, resp. súhlasy na otvorenie triedy s menším počtom žiakov ako 15 v ZŠ v Aradáči, Jánošíku a Slankamenských Vinohradoch; na voľbu riaditeľov, ako i členov správnych rád a školských výborov v PU, základných a stredných školách; na sieť zápisu žiakov do 1. ročníka stredných škôl; na počet voľných miest na zápis študentov, ako i na vydanie prekladovej učebnice z informatiky. Informáciu o práci Komisie pre štipendiá a odporúčaniach na štipendium vlády SR na akademický rok 2016/2017 podala Anna Šilerová, členka komisie. Povedala, že v dôsledku haprovania počítačové-

ho systému práca bola náročná, no napriek tomu zo 121 uchádzačov poskytli 20 odporúčaní na základné vysokoškolské a 2 na doktorandské štúdium. Určili i 35 náhradníkov na základné a magisterské štúdium a 2 na doktorandské štúdium. Medziiným spomenula, že Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR dáva málo času na vypracovanie nominácií vzhľadom na veľký počet kandidátov. Vyzdvihla tiež, že uchádzačov treba viac informovať a lepšie im vysvetľovať postup prihlasovania sa na súbeh. Rokovalo sa i o zmenách Zákona o základoch systému výchovy a vzdelávania, pričom navrhli komisiu, ktorá sa touto problematikou bude zaoberať, a v nej sú T. Naďová, Pavel Rohárik a Zuzana Maglovská. Keď ide o status voliteľného predmetu materinský jazyk s prvkami národnej kultúry, vyjadrili nespokojnosť s urobenou anketou a budú sa dožadovať, aby sa zopakovala.

27 /4706/ 2. 7. 2016

Týždeň IN MEMORIAM

Za Dr. Annou Marićovou (1951 – 2016)

Priemerný učiteľ rozpráva. Dobrý učiteľ vysvetľuje. Výborný učiteľ ukazuje. Najlepší učiteľ inšpiruje. Artemus Ward

o štvrtok 23. júna v predpoludňajších hodinách sa rozšírila smutná správa, že nás po dlhej a ťažkej chorobe navždy opustila Dr. Anna Marićová, riadna profesorka na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade. Anna Marićová (dievčenské priezvisko Vestegová) sa narodila 21. júla 1951 v Starej Pazove, kde ukončila základnú a strednú školu. V roku 1970 sa zapísala na štúdium v odbore slovenský jazyk a literatúra na Filozofickej fakulte v Novom Sade, kde o štyri roky neskoršie získala diplom. V roku 1981 na Filologickej fakulte v Belehrade obhájila magisterskú prácu

a doktorát filologických vied získala v roku 2002 na Filozofickej fakulte v Novom Sade. V roku 2013 ju zvolili za riadnu profesorku na Filozofickej fakulte. Svoju pedagogickú púť začala 1. januára 1975, keď sa stala asistentkou praktikantkou na súčasnom Oddelení slovakistiky. Zaoberala sa komparatívnymi a kontrastnými výskumami slovenského a srbského jazyka, morfológiou, dialektológiou a onomastikou slovenského jazyka. V akademických rokoch 2008 – 2009 a 2009 – 2010

vyučovala jazykové predmety na Pedagogickej fakulte v Sombore – vysunuté oddelenie v slovenskom jazyku v Báčskom Petrovci. V rokoch 1975, 1976, 1979, 1980 a 1990 jazykovými pomôckami prispievala aj do nášho týždenníka. Vydala štyri knihy: Slovenské nárečie Starej Pazovy (2006), Slovesné predpony v slovenčine a srbčine (2008), Slovenská nárečová lexika Starej Pazovy (2011) a O jazyku (2011). Je spoluautorkou knihy Transkripcia priezvisk

Slovákov vo Vojvodine zo slovenčiny do srbčiny (2011) a v roku 2014 zostavila knihu Vladimír Hurban Vladimírov – Jazykovedné práce. Počas svojho pôsobenia na Oddelení slovakistiky mnohým študentom utkvela v pamäti ako na prvý pohľad prísna, ale predsa profesorka dobráckej povahy, ktorá bola vždy ochotná pomôcť svojim študentom. Keďže sa aj sama zaoberala analýzou nárečia, nejedného študenta inšpirovala, aby sa začal venúvať dôkladnejšiemu skúmaniu vlastného nárečia, ako aj zvykov a obyčají. Česť jej pamiatke! J. P-á

Z POHREBU DR. ANNY MARIĆOVEJ

Zostalo prázdno v rodine a na fakulte Elena Šranková

sobotu 25. júna sa najbližší príbuzní, kolegovia a priatelia rozlúčili s Dr. Annou Marićovou, riadnou profesorkou na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade. Smútočný obrad bol vykonaný na novosadskom cintoríne, kde sa so zosnulou dojímavými slovami rozlúčili manžel Dragan a dcéra Jasmina, ako aj prof. Dr. Jarmila Hodoličová, kolegyňa a vedúca Oddelenia slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade. Zaznela hudba, ktorú si zosnulá sama zvolila z tejto príležitosti. Priala si tiež, aby sa prostriedky, ktoré by sa minuli na posedenie po pohrebe, zaplatili do fondu pre liečbu detí s onkologickým ochorením. Jej telesné pozostatky vyprevadili na spopolnenie, čo bolo tiež jedno z jej posledných želaní. Nemilosrdná a ťažká choroba vyrvala Annu Marićovú z kruhu rodiny 23. júna, necelý mesiac pred

www.hl.rs

65 narodeninami. Ako povedal manžel, spolu boli od roku 1975, majú dcéry Jasminu a Stanislavu, ktoré zosnulá mala nadovšetko rada, ako i päť vnúčat, z ktorých sa nesmierne tešila. Pre nich vždy mala času, im venovala svoje vedecké práce a knihy. Jej zmyslom života boli aj záväzky na fakulte.

a v októbri mala ísť do dôchodku. Choroba ju stále viac tlačila, musela ísť do nemocnice a začala boj o život. Keď zistila, čo ju všetko čaká, prejavila nevídané hrdinstvo. Keď bolesť trochu uľavila, manželovi a dcéram hovorila, aby neplakali, lebo si bola vedomá, že činia pre ňu všetko, ale sú bezmocní. – Mala nás

Bola veľmi šťastná, keď pred sebou mala slovníky, porovnávala slová, hľadala ich pôvod, keď analyzovala mená a priezviská, názvy ulíc, porovnávala obyčaje svojho a iných národov. Aj pri naštrbenom zdraví pracovala na fakulte, kde bola naposledy pred dvoma mesiacmi. Odpracovala takmer 42 rokov

veľmi rada naša Anna, možno viac než treba. Verila nám a starala sa o nás aj počas ťažkej choroby. Bola našou hrdosťou, príkladom, ako sa čestne žije, bola usilovná, pracovitá, vytrvalá a úprimná, – povedal manžel pri poslednej rozlúčke. Profesorka Hodoličová pripomenula veľký príspevok Dr. Anny

Informačno-politický týždenník

Marićovej v oblasti vojvodinskej slovakistiky a najmä dialektológie. Povedala, že sa zosnulá dlhší čas snažila svoje zdravotné problémy riešiť optimisticky, pevnou vôľou, odchodmi a návratmi z nemocnice, keď bola znovu pri svojej rodine, vo svojom kolektíve, študentoch, vede. Osud však urobil tak, ako už veľakrát. Zdôraznila tiež, že Marićová bola medzinárodne uznávanou odborníčkou, ako i to, že mnohí študenti sú jej vďační za cenné rady, pripomienky, oponentské posudky. Na Oddelení slovakistiky po nej budú cítiť veľké prázdno. Čas, ten zázračný liečiteľ, bude mať ťažkú úlohu zmieriť bolesť a rany, ktoré po sebe zanechal odchod profesorky Anny Marićovej. V mene rodiny sa všetkým, ktorí ich potešili a pomohli v najťažších chvíľach, poďakovala dcéra Jasmina, ktorá povedala, že sa s mamou rozlučovali dňami, keď jej dokazovali, ako ju majú radi a ona im v tom opätovala. • TÝŽDEŇ •

NA MEDIÁLNEJ SCÉNE

Neudržateľná udržateľnosť

POLITICKÉ KOALÍCIE U NÁS

Nemožné býva možné Jasmina Pániková

oľby prinášajú zmeny. Tie pozitívne, ktoré boli sľubované pred voľbami, zatiaľ nie sú viditeľné. Aspoň nie medzi obyčajným ľudom. Ten sa môže iba dívať na prekvapujúce diania na našej politickej scéne. Mlčky sa pozerať a opytovať sa, ako ďaleko siahajú ambície politikov? K zaistenému kreslu aj za cenu popretia vlastných vyhlášok? Posledné týždne to potvrdzujú. Niektorí z nich „prelomili ľady“ a dali sa dokopy v mene „vyšších cieľov“ alebo iba vyšších platov. O koalícii na najvyššej úrovni zatiaľ nemôžeme podrobnejšie hovoriť, keďže stále nie je známe, kto s kým bude a kto s kým nie. Známy je iba mandatár novej vlády a ten spravuje tempo formovania vlády. V týchto dňoch sa špekuluje, či aj Liberálno-demokratická strana Čedomira Jovanovića bude časťou novej vlády. Na lokálnej úrovni sú už v koalícii so Srbskou pokrokovou stranou, presnejšie v belehradskej Obci Vračar. Z Vračaru do Nemanjovej 11? Aj to je možné. V politike je všetko možné. V pokrajinskej vláde si moc rozdelila trojica SNS – SPS – SVM. Veľké prekvapenia sa nevyskytli. Zväz vojvodinských Maďarov už • TÝŽDEŇ •

vopred avizoval, že bude spolu so Srbskou pokrokovou stranou, aj keď v minulom zložení boli v koalícii s Demokratickou stranou a Ligou sociálnych demokratov Vojvodiny. Možno aj im záleží na „vyšších spoločných cieľoch“. V pokrajine LSV tentoraz netvorí najsilnejšiu skupinu. Kde budú na štátnej úrovni, zatiaľ nie je známe, ale kombinácie sú možné... Potvrdili nám to na lokálnej úrovni v početných mestách a obciach. Napr. v Novom Sade sú v koalícii spolu so SNS a SPS. Ich opozičná tradícia tentoraz pokľakla pred pokrokárskou mocou. Odrazu sa im z pamäti vytratilo to, o čom roky hlásali. Dokonca to, čo ešte pred niekoľkými mesiacmi tvrdili. Spomeňme si iba na vyhlásenie lídra LSV Nenada Čanka, ktorý pred voľbami vyhlásil, že spolupráca ligy so SNS sa rovná pádu meteoritu. Očividne ten meteorit niekde padol, keďže liga čoraz častejšie prekvapuje svojimi rozhodnutiami. Vraj v Novom Sade nejde o politickú koalíciu, ale komunálnu. Spolu sú preto, aby riešili životné problémy občanov Nového Sadu! Čas ukáže, či ide o riešenie problémov, alebo iba o „kúpu podpory“, ktorú SNS bude potrebovať na zmenu Ústavy Republiky Srbsko.

V duchu známeho výroku o malej barine a čoraz väčšom počte krokodílov, prostriedkov hromadného informovania je stále viac. V súčasnosti ich je až 1 600 všetkých druhov: jeden na 4 500 obyvateľov. Len od januára doteraz sa počet online médií zvýšil z 334 na 423, čo je až 30-percentný rast. Predseda Správnej rady Asociácie médií Srbska Zoran Sekulić podstatu tohto javu vidí v napĺňaní záujmov politických a finančných stredísk moci. A keď sa prioritne nepôsobí vo verejnom záujme, tak je jasné, že klesá nielen kvalita novinárskych obsahov, ale i kredibilita samotných žurnalistov. Trochu je divné, takisto indikatívne, že napriek stupňujúcemu počtu rozpráv, okrúhlych stolov, debát, konferencií a dielní o súčasnom novinárstve, jeho stav a pomery sa priam rútia nadol. Nad týmto rozporom sa pristavila aj výkonná riaditeľka Nadácie pre otvorenú spoločnosť v Srbsku Jadranka Jelinčićová, kvitujúc, že napriek veľkému počtu rozborov situá-

INÝ NÁHĽAD

nimi to ide dolu vodou. Badať to z indexu udržateľnosti médií MSI (Media Sustainability Index), ktorý vlani klesol natoľko, že je nižší než v roku 2001, prvom roku hodnotenia stavu. Z rozboru piatich základných oblastí úseku, ako sú sloboda prejavu, profesionálna žurnalistika, pluralita prameňov informovania, mediálne hospodárske podnikanie a aktivita mediálnych inštitúcií, vyplýva jasný záver, že sa problémy kopia a trend negatívnych tendencií je čoraz silnejší. Prezentujúc výročnú správu MSI na okrúhlom stole pod názvom Mediálny úsek, ako ďalej? jej au-

tor Goran Cetinić pripomenul, že index klesol pod 2. To znamená, že sme s postavením médií na tom horšie ako väčšina susedov, vrátane Albánska. Uviedol celý rad problémov: obmedzenia slobody prejavu, nátlaky a hrozby novinárom, pasívne reagovanie justície na to, pretrvávanie politických vplyvov, vyhýbanie sa serióznemu analyzovaniu tém, ako sú chudoba, trovenie rozpočtových prostriedkov, nezamestnanosť. Na zozname opisu stavu je i čoraz častejšie narúšanie novinárskeho kódexu, nerešpektovanie mediálnej etiky, nedostatky projektového financovania, finančná závislosť médií od štátu.

Ďuro Varga

Oto Filip

cie stále chybujú jasné návrhy, čo podnikať, aby sa tá zlepšila. Inými slovami, boj o dobývanie mediálneho priestoru ešte riadne potrvá a v žiadnom prípade nebude ľahký. Je to jasné zo všetkého skonštatovaného, vrátane slov, ktoré vyslovila členka Komisie pre sťažnosti Rady pre tlač Tamara Skrozza. – Táto krivka označujúca index bude smerovať nadol. Vo všetkých parametroch je situácia dnes neporovnateľne horšia než vlani, a bol to veľmi zlý rok. Narúšanie novinárskeho kódexu sa zdvojnásobilo alebo aj strojnásobilo v porovnaní s rokom 2015. Tak sme za mesiac, napríklad v apríli 2015 mali čosi nad dvesto prípadov narúšania kódexu, v tomto roku dokonca približne 600. K tomu výrazne prispela situácia so zavraždením speváčky Jeleny Marjanovićovej. Takmer 150 narúšaní sa vzťahovalo len na to. Ide o jasnú ukážku, v akom biednom a smutnom stave sú médiá v Srbsku. Všetky iné komentáre k uvedenému sú zbytočné. Dovtedy, kým húštinu slov nenahradia jasné skutky a opatrenia v duchu vlády práva v natoľko citlivej oblasti, akou sú médiá.

27 /4706/ 2. 7. 2016

Na pulze dní S PODPREDSEDOM ÚRADU PRE SLOVÁKOV ŽIJÚCICH V ZAHRANIČÍ PETROM PROCHÁCKOM

Odchod mladých vzdelaných ľudí oslabuje menšinu Juraj Bartoš

ri roky je podpredsedom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ďalej: ÚSŽZ) so sídlom v Bratislave. Predtým pracoval na Ministerstve zahraničných vecí Slovenskej republiky. „Stále som zamestnanec MZV SR, len prepožičaný pre túto funkciu,“ povedal nám na úvod rozhovoru PhDr. Peter Prochácka, spresňujúc, že úrad je pod politickou gesciou MZV. V jeho curriculum vitae zostane i údaj, že celý rad rokov pracoval ako riaditeľ Odboru ľudských práv na MZV a že vo funkcii zástupcu veľvyslanca SR pôsobil v Ženeve, a potom ako veľvyslanec v Austrálii. Pred troma týždňami podpredseda ÚSŽZ Peter Prochácka navštívil Silbaš, Biele Blato, Jánošík a Padinu, s cieľom získať ucelenejší obraz o tu žijúcich Slovákoch. Rád súhlasil s rozhovorom pre Hlas ľudu. Čo bolo hlavným cieľom vašej návštevy? „Hlavným cieľom mojej návštevy bola účasť na otvorení Slovenského etno domu v Silbaši. Samozrejme, chcel som využiť túto príležitosť a oboznámiť sa ešte s niektorými slovenskými dedinami v Banáte, pretože väčšina mojich predchádzajúcich návštev bola sústredená iba do oblasti Báčky; v Banáte som predtým poznal len Kovačicu. Teraz som v Bielom Blate navštívil etno dom, všade som si pozrel kostoly, stretol som sa s pánmi farármi v Bielom Blate a Jánošíku, tiež s predstaviteľmi základných škôl, kde som odovzdával pre žiakov učebnice a rôzne iné publikácie.“

www.hl.rs

Ktoré tunajšie prostredia ste navštívili predtým? „Z viac než 30 obcí v Báčke, Banáte a Srieme, v ktorých žijú

vojvodinských Slovákov, konkrétne v Lavertone a Melbourne. Mal som možnosť porovnávať jej príslušníkov s inými slovenskými komunitami, ktoré do Austrálie prišli priamo zo Slovenska. Pokiaľ ide o vojvodinských Slovákov (ide o sekundárne osídlenie alebo emigráciu), oni si odtiaľto priniesli schopnosť súdržnosti, schopnosť popri rôznych názoroch a rozporoch, ktoré aj medzi PREKVAPENIE VYPLÝVA nimi sú, uvedomovať si oveľa Z NEZNALOSTI Aký je váš obraz, na základe jasnejšie a zreteľnejšie, čo ich doterajších vašich zistení, o spája a od čoho závisí aj prežitie Slovákoch vo Vojvodine? v neslovenskom väčšinovom „Toto je veľmi dobrá otázka prostredí. Toto z vás, ako som a neodpovedá sa na ňu až tak povedal, robí osobitnú sortu ľahko. Mienim, že Slováci vo ľudí, ktorá môže byť príkladom Vojvodine – to je taká osobitná aj nám Slovákom, ktorí žijeme sorta Slovákov v tom najlep- na Slovensku, v tom, ako si zašom zmysle slova. Máte v sebe chovávať slovenskosť. Podobnú schopnosť vzácnej súdržnosti, skúsenosť som mal aj v Gomaste veľmi vitálni, pokiaľ ide o ringene v Nemecku, nehovoriac schopnosť zachovávať svoje o vlastnostiach, akými je priateľkultúrne tradície, svoj jazyk... skosť, pohostinnosť, otvorenosť, Nechcem vás idealizovať, pre- úprimnosť atď.“ tože, samozrejme, nežijeme v Ako vnímate skutočnosť, kráľovstve nebeskom, lež vo že hoci sa kontakty tunajších veľmi reálnom svete, ale mal som spolkov, škôl, cirkví a iných možnosť pozorovať, ako Slováci z inštitúcií a ustanovizní SloVojvodiny žijú v rôznych cudzích vákov žijúcich v Srbsku so Slováci, som doteraz Slovenskom zintenzívnavštívil asi tak tretinu. ňujú, čoraz viac Slovákov Nedokážem ich vymeodtiaľto odchádza na novať všetky, ale bol Slovensko, či už dočasPodpora slovenských komunít som v Kulpíne, Báčskom ne, alebo sa vysťahúva, Petrovci, Kysáči, Báčskej v iných krajinách, napríklad v Slováci na Slovensku sa Palanke, Pivnici, Selenči... západnej Európe alebo v zámorí predsa (ešte vždy) pri Vždy, keď mám možnosť sa nám po celkovom vyhodnotení stretnutí s nimi prekvaa príležitosť sem prísť na pujú a zvyknú povedať, nejaké národnostné pod- dotačnej politiky úradu zdala že ,ako pekne hovoríme ujatie, či už sú to SNS, podhodnotená a podpora po slovensky’. Čím to je, festival DIDA v Pivnici, komunít na Dolnej zemi, nielen že občania Slovenska ale aj iné, tak sa snažím ešte stále veľmi málo vev Srbsku, ale osobitne v Srbsku, prísť a vždy sa tu veľmi dia o Slovákoch žijúcich sa nám zdala nadhodnotená. dobre cítim.“ v zahraničí? Navštívili ste možno „Myslím si, že ste si aj aj niektoré dediny v Srieme? prostrediach, teda nielen tu vo odpovedali na vašu otázku. Ich „Doteraz som navštívil jedine Vojvodine, kde žijú obklopení prekvapenie z toho, že si zaStarú Pazovu. Sriem je ďalšia srbským väčšinovým obyvateľ- hraniční Slováci tak zachovali oblasť, voči ktorej pociťujem stvom, ale aj v iných krajinách, slovenčinu a slovenské národné určitý dlh. Dúfam, že sa mi po- napríklad v Austrálii a Nemecku. povedomie, vyplýva práve z darí navštíviť aj ďalšie obce v V Austrálii som istý čas žil a pôso- neznalosti. Keby mali viac infortejto oblasti, lebo je to veľmi bil a tam je tiež veľká komunita mácií o podmienkach, v akých

Informačno-politický týždenník

dôležité. Som predstaviteľom úradu, ktorý o. i. aj finančne podporuje rôzne kultúrne aktivity, projekty v oblasti vzdelávania atď., ktoré predkladajú Slováci aj zo sriemskych obcí a je vždy lepšie uvažovať a rozhodovať o týchto veciach, keď to poznáte z vlastnej skúsenosti, ako keď o tom len počujete a čítate.“

• NA PULZE DNÍ •

tu Slováci žijú, o sociologických parametroch ich existencie vo Vojvodine, tak by si túto otázku síce položili, ale vedeli by na ňu aj odpovedať. Myslím si, že to nie je až taký zázrak a nie je to také nepochopiteľné, že ste si to dedičstvo zachovali po 270 rokoch. Zachovali ste si ho určite preto, že ste tu žili kompaktne, že ste vytvorili dediny, obce, vybudovali si školstvo, zostali verní cirkvi a nežili v prostredí (myslím tým na širšie vonkajšie prostredie), ktoré by bolo v podstate voči vám neprajné. Tá kompaktnosť, teda to, že ste nežili rozptýlene, že ste držali spolu, že ste si zo Slovenska doniesli tradície, ktorým zostali verní – to je to, prečo ste prežili. Nie je to až také sociologicky nepochopiteľné. Táto skutočnosť je aj zdrojom nášho obdivu, zároveň je pre nás veľkým príkladom a povzbudením. Myslím si, že ďalší faktor je práve to, že ste žili vo väčšinovom prostredí, ktoré bolo iné, etnicky bolo srbské a nábožensky bolo pravoslávne, tak o to väčšmi ste si svoju slovenskosť uvedomovali ako hodnotu, ktorú treba chrániť.“ Akýmsi paradoxom je aj skutočnosť, že Slovákov v Srbsku ubúda a predsa je tu čoraz viac subjektov, ktoré sa uchádzajú o prostriedky ÚSŽZ. Ibaže úrad na rok 2016 vyhradil menšiu sumu na pomoc Slovákom v zahraničí než vlani. Vari sa tu niečo (a čo?) mení? Z akých dôvodov a čo vlastne možno očakávať v budúcnosti? „Áno, máte pravdu: tento rok sme z celkového počtu asi 390 – 400 žiadostí vyhoveli približne stopäťdesiatim v sume asi 150-tisíc eur. V minulom roku sme vyhoveli asi 200 – 210 žiadostiam Slovákov žijúcich vo Vojvodine v hodnote asi 270-tisíc, teda rozdiel je 120-tisíc eur. Na to môžu • NA PULZE DNÍ •

byť rôzne názory, ale podpora čet žiadostí z Vojvodiny klesol; slovenských komunít v iných neklesol, ten je stále približne krajinách, napríklad v západnej rovnaký, je to vždy okolo 400 Európe alebo v zámorí sa nám po ročne, čo je naozaj dosť. Chcem celkovom vyhodnotení dotačnej však zdôrazniť, ako som naznačil politiky úradu zdala podhod- vyššie, že kritériá prideľovania notená a podpora komunít na dotácií pre jednotlivé krajiny sa Dolnej zemi, nielen v Srbsku, môžu zmeniť aj na základe našej ale osobitne v Srbsku, sa nám zdala nadhodnotená, tak sme Podľa mňa riešenie nie je siahli k určitému prehodnoteniu, v rukách Slovenskej republiky výsledkom kto- alebo ÚSŽZ, ale riešenie je v rého je tento rukách srbských úradov rozdiel. Nechv Republike Srbsko a vo cem povedať, že teraz je to tak Vojvodine. Je obsiahnuté v otázke ako by byť malo, ďalšieho vývoja Srbska. alebo, že teraz je to správne, vychádzali sme však z toho, že skúsenosti z roku 2016.“ napríklad slovenské komunity Vyjadruje sa, rozhoduje, vo Vojvodine majú, na rozdiel alebo sa zmieňuje ÚSŽZ k od komunít v západnej Európe návrhom na štipendiá? Totiža zámorí, aj iné zdroje financo- to študenti zainteresovaní o vania svojich aktivít. Na druhej štátne štipendiá Slovenskej strane ale vnímame rozdiel, ktorý republiky podávajú žiadosti o štipendium na Ministerstvo školstva SR a o nich sa zmieňuje Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. K nedorozumeniam prichádza, keď z NRSNM počuť, že sa nepresadili jej návrhy a že štipendiá dostali aj jednotlivci študujúci v odboroch, ktoré, podľa mienky rady, nie sú pre nás prioritné. Čo sa tu vlastne deje? tu je povedzme v dôsledku život„Otázka štipendií je viac zánej úrovne alebo vyššej hladiny ležitosť Ministerstva školstva príjmov. Je to proces, ktorý závisí SR ako ÚSŽZ. My v podstate do aj od toho, aký máme celkový tohto procesu nezasahujeme, objem finančných prostried- nerozhodujeme o poskytnutí kov k dispozícii pre finančnú štipendií, ani o tom, komu ich podporu rôznych projektov, udeliť a komu neudeliť; to sa nie je to však dôsledok toho, viaže na určité kritériá, ktoré žeby povedzme narástol počet vyhodnocuje odborná komisia. žiadostí slovenských komunít Naopak: my skôr máme tendenv iných oblastiach sveta a po- ciu v spolupráci so Slovákmi

žijúcimi v zahraničí navrhovať a snažíme sa aj presadzovať, aby sa počet ponúkaných študijných predmetov, pre ktoré sa poskytujú tieto štipendiá, zvýšil. Takto sa nám podarilo dosiahnuť, aby sa do zoznamu ponúkaných predmetov – prvýkrát minulý alebo predminulý rok – dostalo zdravotníctvo. To predtým nebolo. To je dôsledkom našej iniciatívy, ale je to i reakcia na požiadavky zo strany týchto komunít. Máme takú informáciu, že Slovenská republika ponúka 70 štipendií pre krajanov v zahraničí a táto kvóta sa skoro nikdy nenaplní. My sa skôr stretávame s tým, že ponúkneme povedzme Slovákom v Rumunsku 10 štipendií a prihlásia sa len dvaja; ak je to tak, tak potom osem ponúkame Slovákom zo Srbska, kde je záujem vyšší než ponuka. Ale v podstate sa nedeje nič dramatické...“ ÚRAD AKCEPTUJE SIGNÁLY Aký je postup pri navrhovaní študijných odborov? „Úrad zriadil komisiu pre školstvo a vzdelávanie. Naša odborná komisia má dve sekcie: jedna je pre Slovákov žijúcich v západnej Európe a v zámorí a druhá sekcia je pre Slovákov žijúcich v strednej, južnej a východnej Európe. Pochopiteľne – preto, že ide o radikálne odlišné formy či modely vzdelávania. Pokiaľ v druhom prípade sú školy, v prvom nie sú žiadne školy, tam sú len vzdelávacie centrá a víkendové vyučovanie, povedzme raz za dva týždne. Každá sekcia odbornej komisie sa stretáva raz do roka, keď okrem iných vecí preberáme aj záležitosť štipendií. Práve od Slovákov v zahraničí máme informácie, signály, čo by chceli zmeniť. Navrhujú úradu, aby sme v tejto veci intervenovali na Ministerstve školstva, ktoré sa tiež zúčastňuje rokovaní príslušných sekcií odbornej komisie a stanovuje počet a výšku štipendií.“ Čoraz viac mladých ľudí z radu Slovákov žijúcich v Srbsku a študujúcich na Slovensku po ukončení štúdia tam aj zostáva, teda poberajú vládne štipendium SR a nevracajú sa.

27 /4706/ 2. 7. 2016

>>>

Na pulze dní >>> Je to úžasne zložité, lebo ako je možné niekoho zaviazať, aby sa vrátil, keď je to načieranie do oblasti ľudských práv? Na druhej strane sa nastoľuje otázka, či predsa nie je legitímne, ak niekto, kto poskytuje štipendium, medzi podmienky zaradí aj záväzok návratu do materskej krajiny? Pravdaže, otázne je, ako sa mladí ľudia budú vracať niekam, kde sa nemôžu zamestnať... Uvažuje sa na Slovensku nad týmto hlavolamom? Črtá sa dáke riešenie? „Máte pravdu, to je veľmi zložitá otázka. Neviem, či v tejto chvíli existuje nejaké riešenie, pritom nejde len o študentov, nejde len o štipendistov. Úrad okrem iného vydáva aj osvedčenie zahraničného Slováka a za posledné dva-tri roky evidujeme enormný záujem oň zo strany mladých ľudí z Vojvodiny. Na porovnanie: V roku 2015 celkový počet žiadostí o osvedčenie zahraničného Slováka zo strany vojvodinských Slovákov bol asi 1 400. Za celý rok. Teraz sme toto číslo dosiahli približne do konca mája. Ak to takto bude ďalej pokračovať, koncom roka budeme môcť skonštatovať možno aj viac ako stopercentný nárast. Mladí ľudia si nachádzajú prácu na Slovensku, firmy, ktoré majú o nich záujem a zamestnávajú ich, im poskytujú pomoc v procese nadobúdania tohto osvedčenia, dokonca pomáhajú im pri vybavovaní prechodných pobytov a robia náborovú kampaň mladých ľudí, držiteľov osvedčenia. Z nášho pohľadu, dovedené ad absurdum, účinný prostriedok ako tomuto odlivu zabrániť, by bolo – prestať vydávať osvedčenia. A dostať tých mladých ľudí do pozície cudzincov. To, pravda, nie je riešenie. Podľa mňa riešenie nie je v rukách Slovenskej republiky alebo ÚSŽZ, ale riešenie je v rukách srbských úradov v Republike Srbsko a vo

www.hl.rs

Vojvodine. Je obsiahnuté v otázke ďalšieho vývoja Srbska. Keby sa podarilo zlepšiť sociálno-ekonomické podmienky vo Vojvodine, keby sa podarilo dostať sem viac investícií, zabezpečiť

starostlivosti o zahraničných Slovákov je finančný. Ten je veľmi dôležitý a my chceme veriť, že trend znižovania objemu finančných prostriedkov určených na podporu Slovákov žijúcich v zahraničí sa zastavil, teda že pokles nebude pokračovať tak ako pokračoval v minulých rokoch, ale že sme narazili na príslovečné dno, od ktorého sa dokážeme odraziť a bude to stúpať.“ V čom konkrétne pramení váš optimizmus? „Ten optimizmus súvisí s faktom, že je platné uznesenie vlády z roku 2008, ktorým sa vláda SR zaviazala, že bude pravidelne každoročne poskytovať na podporu Slovákov žijúcich v zahraničí sumu – vtedy to bolo v slovenských korunách: 40 miliónov, čo je dnes asi 1,3 milióna eur. V skutočnosti vláda poskytuje na účely finančnej podpory Slovákov žijúcich v zahraničí asi 800-tisíc eur za rok, čiže rozdiel je pol milióna eur. Chceme veriť, že sa postupne toto uznesenie bude napĺňať; o toto sa opiera môj opatrný optimizmus.“ Slovensku sa tá pomoc istým spôsobom aj oplatí, keďže veľké percento tých, ktorí z nej viac pracovných príležitostí, čerpajú, zostávajú ako odbormladí ľudia by nemali dôvod níci vo vašej krajine... odchádzať. My môžeme v tomto „Áno... viete, s určitou nad,pomôcť’ len tak paradoxne, absádzkou možno povedať, že surdne, ako som povedal vyššie: to, čo zažívame teraz v súvise ak nebudeme poskytovať s vysťahúvaním sa Sloštipendiá a nebudeme vákov od vás a ich prídávať osvedčenia.“ chodom na Slovensko by sme mohli vnímať ako Predkovia týchto mladých určitý obrátený proces. POSILŇOVANIE ľudí kedysi pred viac než Predkovia týchto mlaSTAROSTLIVOSTI Úrad iste priebežne štvrťmiléniom prichádzali sem dých ľudí kedysi pred uvažuje o dlhodobej viac než štvrťmiléniom z ekonomických dôvodov prichádzali sem z ekostratégii pomoci Slonomických dôvodov za vákom žijúcim mimo za lepšími podmienkami a teraz Slovenska. Bude sa na sme svedkami opačného trendu: lepšími podmienkami a tomto pláne dačo meniť potomkovia tých ľudí sa vracajú teraz sme svedkami opača kedy a čo? ného trendu: potomkovia tých ľudí sa vracajú na „Chcem veriť, že áno a na Slovensko, samozrejme, stále svoj optimizmus opieram v menšej miere, ale tiež Slovensko, samozrejme, o reálne fakty, nie je to len z rovnakých dôvodov. stále v menšej miere, ale zbožné prianie. V marci tiež z rovnakých dôvona Slovensku boli voľby a dov. Nechcem hovoriť o nová vláda, ktorá z týchto exode, ale chvíľami sa mi volieb vzišla, si do programové- komunity v západnej Európe to tak javí; takže – je to prínos ho vyhlásenia zabudovala ako (vo Veľkej Británii, v Írsku), takže pre Slovensko, lenže – aký je to jednu zo svojich priorít, citujem, zákon na to musí reagovať. Je to prínos pre slovenskú menšinu v ,posilňovanie starostlivosti o zatiaľ len v rovine diskusie, pokiaľ Srbsku? To je naskutku jej oslabozahraničných Slovákov’. Táto ide o jeho novelizáciu; zatiaľ vanie, keďže odchádzajú mladí priorita, tento proces sa nejako uvažujeme len o filozofii tohto perspektívni ľudia a zostávajú musí pretransformovať do kon- zákona. Tretí aspekt posilňovania starší, menej vzdelaní...“

Informačno-politický týždenník

krétnych opatrení, ak to nemá byť len nejaká fráza, a ja chcem veriť, že to fráza nebude. O tomto posilňovaní by sme mohli hovoriť v troch základných rovinách. Najprv v rovine inštitucionálnej, čo znamená, že by sa mohla posilniť inštitucionálna základňa štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí. Konkrétnym príkladom na to teraz je diskusia o zriadení Rady vlády pre krajanské otázky. Malo by ísť o rezortný poradno-konzultačný orgán vlády Slovenskej republiky, ktorý zároveň bude strategicky usmerňovať aj činnosť ÚSŽZ tak, aby sa činnosť tohto úradu dostala na vyššiu úroveň koordinácie s vecne príslušnými rezortmi, teda ministerstvami. Môžeme tiež diskutovať o legislatívnom posilnení. Naozaj je potreba zamyslieť sa nad platným Zákonom o Slovákoch žijúcich v zahraničí. Je starý desať rokov a vznikol v iných podmienkach než sú dnes; napríklad medzičasom vznikli veľké a veľmi silné slovenské

• NA PULZE DNÍ •

Ľudia a udalosti O vlaňajšom rozpočte predovšetkým ZO ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKY PETROVEC

Katarína Gažová

revažnú časť tretieho zasadnutia báčskopetrovského lokálneho parlamentu v piatok 24. júna výborníci venovali Správe o realizácii rozpočtu Obce Báčsky Petrovec za rok 2015. Výborníci vládnucej koalície v rozprave poukázali na niektoré položky v minuloročnom rozpočte, ktoré sa im zdajú príliš vysoké. Tí z radov opozície zase energicky popierali také tvrdenia a uviedli, že v minulom mandáte, keď boli pri moci, robili dobre. Náčelník pre financie Boško Bogunović sa snažil vysvetliť, o čo vlastne ide. Najviac sa hovorilo o položke vzťahujúcej sa na vyčleňovanie prostriedkov pre pomoc rodinám utečencov v stavebnom materiáli, ako aj o výstavbe kanalizácie na úrovni obce. Odzneli takisto pripomienky, že predseda obce zaslal na adresu miestnych spoločenstiev list, v

Novozvolení výborníci lokálneho parlamentu (v prvom rade)

ktorom oznámil desaťpercentné zmenšenie prostriedkov v miestnych pokladniciach. Správa o realizácii rozpočtu bola nakoniec schválená, ako aj konsolidovaná účtová závierka rozpočtu obce za rok 2015. Udiala sa aj zmena v zložení Zhromaždenia obce. O tom výborníkov informovala predsedníčka administratívno-mandát-

nej komisie Dragica Pejovićová. Na základe písomnej demisie zhromaždenie schválilo zánik mandátu výborníčky Anny Dudášovej (DS) a na základe prevzatia funkcií, ktoré sú podľa zákona nezlučiteľné s funkciou výborníka, schválilo zánik mandátu Srđana Simića, Jána Brnu, Karola Werleho, Radomira Zotovića a Jána Melega. Novozvolený-

mi výborníkmi sa stali: Spasoja Prodanov z DS, Đuro Govorčin zo SPS, Vlastislav Urbanček a Pavel Pagáč z LSV, Anna Legíňová z listiny Pre prostredie, v ktorom je hodno žiť a Zdeno Diviak zo Slovenskej strany Dr. Anny Boldockej-Ilićovej, ktorí potom zložili slávnostnú prísahu. Za novú členku Obecnej rady poverenú oblasťou poľnohospodárstva vymenovali Tatianu Zabunovovú z Petrovca, členku SPS. Zhromaždenie zvolilo aj pracovné telesá Zhromaždenia obce, ktorých je súhrnne desať, ako aj Obecný štáb pre mimoriadne situácie. Vedúcim tohto štábu sa stal novozvolený predseda obce Srđan Simić a veliteľom Vladimír Spevák. Bez diskusie výborníci schválili správu o výsledkoch miestnych volieb v Kulpíne, ktoré sa uskutočnili 24. apríla t. r. Na tomto zasadnutí Zhromaždenia obce výborníci nemali ani jednu výbornícku otázku.

ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE PLANDIŠTE

podnik a začne vyberať poplatky za služby prečisťovania, vďaka čomu by sa rozpočet významne odbremenil. Výborník Župunski na svoju prvú otázku odpoveď nedotrochu inak rozvrhnustal, pokým v súvislosti s rozté prostriedky určené vrhnutím peňazí na miestne iným používateľom spoločenstvá J. Boros povedal, rozpočtových peňazí. že sumy stanovili v súlade Výborníci v tejto sús požiadavkami užívateľov. vislosti mali iba niekoľPredseda obce Jovan Repac ko otázok. Tak Marko však povedal, že výstavba Župunski z listiny LSV kanalizácií bola problematic– LDP – SDS nastolil ká, že sa doklady nachádzajú otázku zodpovednosti v polícii a prokuratúre a kým za to, že v MS Milesa to nedorieši, s kanalizáciatićevo nevyúčtovali mi nemožno nič robiť. Nepoprostriedky získané vedal, či to znamená, že ich pred niekoľkými rokmi Zariadenie na prečisťovanie odpadových vôd netreba ďalej ani udržiavať. na rovnanie poľných v Hajdušici je častým predmetom polemík Ozaj zaujímavá bola odpociest, v dôsledku čoho v obecnom zhromaždení veď J. Borosa na otázku, prečo je v rozpočte stanovesú opravným rozpočtom proná nová položka v sume milión že potreby sú skutočne veľké. striedky určené nezamestnaným dinárov na zaplatenie súdnej po- Pritom konštatoval, že sa priam rodičkám zmenšené o 500-tisíc kuty. Výborník z Hajdušice Vla- nanucuje potreba údržby, dokon- dinárov. On totiž povedal, že dimír Hudec (Skupina občanov ca už aj dôkladnej opravy kana- rodičiek je omnoho menej ako My môžeme) sa opýtal, prečo lizačnej čističky. K tomu nastolil skôr, v dôsledku čoho nie je posú prostriedky na činnosť MS v otázku legalizácie tohto objektu, trebné ani toľko peňazí, a bola Hajdušici, druhej najväčšej dedine aby sa tak získali podmienky, že by škoda, aby sa nedali použiť v obci, zmenšené, napriek tomu, kanalizáciu preberie komunálny na iné účely?!

Schválili opravný rozpočet Vladimír Hudec

áverečný účet vlaňajšieho rozpočtu a prvý opravný rozpočet na tento rok boli stredobodom pozornosti 4. zasadnutia Zhromaždenia obce Plandište v pondelok 27. júna. Pokým záverečný účet výbornícka väčšina schválila bez rozpravy, opravný rozpočet neprešiel bez poznámok. Vedúci rozpočtovej služby József Boros na úvod informoval, že sa opravný rozpočet stanovuje v sume 488,28 milióna dinárov, čo je o 6 miliónov dinárov viac než bolo stanovené na sklonku minulého roku. K takému zvýšeniu rozpočtových prostriedkov došlo vďaka dotáciám Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na financovanie projektu geronto domácich, ako aj na vŕtanie vodovodnej studne v dedine Dužine. Okrem toho týmto opravným rozpočtom sú • ĽUDIA A UDALOSTI •

27 /4706/ 2. 7. 2016

Ľudia a udalosti REKONŠTRUKCIA CESTY V KYSÁČI

Ruch v Slovenskej ulici Elena Šranková

Slovenskej ulici v Kysáči toho času prebieha dôkladná rekonštrukcia cesty. O tom, čo sa vykonalo a čo sa má vykonať, informuje Branko Predojević, zástupca predsedu Rady Miestneho spoločenstva. – Ide o údržbu časti cesty číslo 113 cez Kysáč v dĺžke 1 617 metrov. Okrem plátania nárazových dier a výmoľov pribudne nový asfalt v dvoch vrstvách hrúbky šesť plus sedem centimetrov. V pláne je vybudovať aj časť príjazdov do bočných ulíc v dĺžke 6 až 15 metrov, ako aj časť automobilových príjazdov do dvorov občanov v tejto ulici v dĺžke 1,5 až 3 metre. Cieľom je prispôsobiť ich novej výške asfaltovej vozovky.

V rámci tohto projektu sa zrekonštruujú i tri jestvujúce autobusové zastávky v Ulici slovenskej, pri lekárni a na východe z Kysáča pri cintoríne. Vynoví sa tiež parkovisko pred pravoslávnym kostolom, vyasfaltuje parkovisko pred Slovenským národným domom a Klubom poľnohospodárov, aby boli na rovnakej úrovni s cestou. Z oboch strán cesty sa má nasypať buď kamenivo, alebo strúhaný asfalt, aby sa zmenšil výškový rozdiel. Vybuduje sa aj kompletná vertikálna a horizontálna dopravná signalizácia. Kto je vykonávateľom prác a ako ste s ním spokojní? – Práce vykonáva VP Putevi Srbije, ktorého robotníci regulujú dopravu počas asfaltovania. Spokojní sme

KOVAČICA

Tradičné prijatie pre najlepších žiakov

Anička Chalupová

radičný koktail pre najlepších žiakov základných škôl z územia obce a Gymnázia Mihajla Pupina usporiadali začiatkom uplynulého týždňa v slávnostnej sieni Podnikateľsko-rekreačného strediska Relax v Kovačici. Pri tejto príležitosti obecné vedenie v čele s predsedom obce odovzdalo darčeky a uznania žiakom, ktorí v školskom roku 2015/2016 získali Vukov diplom, stali sa žiakmi generácie, alebo obsadili jedno z prvých troch miest na republikových súťažiach. Tohtoročnú slávnosť otvorila Taňa Bubeskovová, vedúca Oddelenia pre spoločenské činnosti, a Milan Garašević, predseda obce, najusilovnejším žiakom zagratuloval k úspechu a slávnostne im udelil diplomy a príležitostné darčeky. Špeciálnym odmenám – tabletom sa potešili žiaci generácie: Ivana Petrášová zo ZŠ maršala Tita v Padine, Dalibor Doša z kovačickej školy, Aniko

www.hl.rs

Naďová zo ZŠ Mošu Pijadeho v Debeljači, Tijana Đukićová zo ZŠ Savu Žebeljana v Crepaji, Anelia Babucová zo ZŠ sv. Georgija v Uzdine, Đurđina Ružićová zo ZŠ v Samoši a Anna Andrea Holíková, žiačka generácie kovačického gymnázia. Príležitostné darčeky sa dostali do rúk profesorov, ktorí svojou prácou prispeli k výnimočným výsledkom žiakov. Slávnosť spríjemnili členovia žiackych speváckych zborov a orchestrov základných škôl z Crepaje a Uzdinu v čele s odborným pedagógom Danielom Kecom, ktorí na tohtoročnej republikovej prehliadke orchestrov a chórov základných a základných hudobných škôl Srbska získali vysoké ocenenia. Na rovnomennej prehliadke pozoruhodné výsledky dosiahli aj členovia školského orchestra kovačickej základnej školy pod taktovkou pedagóga Pavla Tomáša st., ako aj členovia padinského školského orchestra pod vedením Pavla Tomáša ml., ktorí obsadili tretie miesto.

Informačno-politický týždenník

nielen s výstavbou tejto cesty, ale i s celkovou starostlivosťou Mesta Nový Sad, lebo vychádza v ústrety Rade MS Kysáč aj čo Práce potrvajú ešte asi 40 dní sa týka údržby a úpravy lokálnych ciest. Inak cesta vojvodu Tankosića. Takisto sa miev Slovenskej ulici nebola asi ešte nime – spolu s MS Stepanovićevo nikdy takto dôkladne rekonštruo- a JGSP Novi Sad – prihovárať v meste vaná, len sa plátali diery a výmole. za výstavbu cesty od Tankosićeva Vynovené boli len ulice, ktorými po Stepanovićevo. K tomu sme už informovali JGSP o zlom stave premávajú prímestské autobusy. Aké aktivity podnikáte s cieľom autobusových zastávok. Väčšina zlepšiť dopravnú infraštruktúru nie je pokrytá a niektoré sú aj dosť rizikové, najmä v daždivých a zimv dedine? – Sú problémy s letným rozvrhom ných dňoch, lebo cestujúci musia autobusových liniek, lebo je zredu- takmer vstúpiť do priekopy, alebo kovaný počet autobusov. K tomu sú zastávky v blízkosti križovatiek. cestujúci z autobusov, čo premávajú Odpovedali nám, že tieto práce nie do Stepanovićeva, musia vystúpiť sú v pláne na tento rok pre nedostav strede Kysáča, a potom pokračo- tok finančných prostriedkov. Ako pri obchôdzke prác v Stepavať pešo ešte 3 – 4 kilometre, ak sa chcú dostať do nového Kysáča a novićeve vyhlásil primátor Mesta Tankosićeva. Preto sa zasadzujeme, Nový Sad Miloš Vučević, hodnota aby sa autobusová linka v Kysáči prác na rekonštrukcii cesty v Stepredĺžila do konca Tankosićeva, aby panovićeve a Kysáči je okolo 67 teda autobusy premávali aj Ulicou miliónov dinárov.

PRÁCE NA ÚPRAVE KOSTOLA. Slovenský evanjelický cirkevný zbor v Šíde na výročnom konvente stanovil, že v tomto roku upravia kostol a farské miestnosti, včítane siene. Keď sa v júni pustili do realizácie programu, zistili, že na líčenie kostola a farských miestností zvonku, na opravu a farbenie veže, ako aj na líčenie siene, potrebujú 257 000 din. Finančné prostriedky cirkevný zbor zabezpečil prevažne z vlastnej pokladnice, ale prispela aj lokálna samospráva, ktorá na tieto účely z obecného rozpočtu vyčlenila 80 000 din. Práce prebiehali v prvej polovici júna a pre daždivé počasie trvali trochu dlhšie než bolo plánované. St. S. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Deň Dunaja pri Hložanoch Juraj Bartoš

aký prekrásny deň! Sobota 25. júna. Už o deviatej sa pri čárde Marína zoskupovali radom ekológovia, maliari, rybári, t. j. rybárky. Vietor len tak šibrinkoval pomedzi vŕby a chaty zoradené na nábreží Dunaja, spríjemňujúc letné predpoludnie. Na radosť všetkých prítomných Deň Dunaja sa začal a o pol štvrtej popoludní aj zakončil – bez komárov. Obloha, tá sa veru vehementne snažila o naplnenie hesla, pod ktorým sa hložianske Združenie ekológov Ekos už tradične pripája k medzinárodným oslavám na počesť druhej najväčšej európskej rieky:

Múzy, pozrite sa na nás!

Vráťme Dunaju blankyt neba. Malá hŕstka milovníkov prírody, hŕbka ľudí, ktorí by tak radi prinavrátili niekdajší jas nielen kedysi peknému modrému Dunaju, ale aj našej planéte Zemi, pripomína kvapku v mori. Trs trávky v púšti. Čo zmôžu ochrancovia prírody v nerovnoprávnom súboji s bezduchými lovcami na kapitál, s hráčmi bez škrupúľ, s vysokým lokálnym regionálnym či svetovým ratingom...? Odpoveď je zapísaná v kalných vlnách kedysi modrého Dunaja. Dokážu málo a zároveň veľa. Lebo aj sám pokus je ohromná vec. Deň to bol, namojveru, perfektný. Plán na pripomenutie Dňa Dunaja, ktorý vypracovala predsedníčka Ekosu Viera Turčanová, tiež bol sľubný. Ibaže niečo • ĽUDIA A UDALOSTI •

Prv než vytasili štetce a palety, výtvarníci sa stali obsahom fotografie

(niekto?) zlyhal(o)... Kto, čo? Odpoveď sa skryla v špinavej rieke, ktorej hladina pripomína zamachlené zrkadlo. Tak isto ako odpoveď na otázku, čo sa s nami deje, keď sa furt iba náhlime? Skrátka, kým to trvalo, bolo krásne. Až po bodku za nekompletnou udalosťou, ktorá padla pol hodiny skôr, než avizoval plagát k podujatiu. Nuž ale... Dobre je, že síce neveľká, ale dobre naladená výprava vzdala poctu vzácnej rieke. Každý účastník svojím spôsobom. Výtvarníci usilovne maľovali, nie div, múzy im zvodne mávali z rozhojda-

Zátrochová z Petrovca. Čaro lovu v rozvlnenom Dunaji vychutnali aj Mária Topolski a Zuzana Žemberyová z Hložian, tiež Petrovčanka Miholjka Bažaľová. Úlovky odvážil Pavel Baďan za asistovania Jána Dudka. Pri kotle, v ktorom frflal paprikáš, oprašovalo spomienky trio hložianskych ekológov: šéfkuchár Pavel Balca s pomocníkmi Ondrejom Zahorcom a Ondrejom Stupavským Endym, Ján Krasnec prišiel tiež. Do časti programu pod názvom Dunajský majster umenia sa zapojilo iba zopár dievčeniec: Jasmina Jovankovičová a Maša Lončarová z Petrovca, Kristina Zorić z Maglića a Hložančanky

Dámy sa rozhodli pre rybačku

Legíňová, Samuel Legíň, Mária Struhárová, Mária Ivičiaková a Ondrej Ivičiak, a prišiel sa kamarátiť aj Savo Spremo z Maglića. Dámam s udicami sa tiež darilo, iba čo im huncút vietor robil vlnobitie, pokým ich haluzie a kamene v rieke obrali o zoEkologický paprikáš v kotle na piecke – bez rúry pár udičiek. Dvojných konárov krásavíc vŕb. Okrem násobnou víťazkou minisúťaže sa domácich, Jána Miškovica, Miliny stala Hložančanka Mária Dudková Balážovej, Branislava Galamboša, (chytila najviac rýb, medzi nimi aj Ján Bartoša a Zuzany Galambo- najťažšiu). Druhé miesto obsadila šovej, boli tu aj dobrí priatelia jej spoluobčianka Mária Baďanová z Báčskeho Petrovca: Katarína a na treťom sa umiestnila Zuzana

Anna Hrubíková a Kristína Katiaková. Všetky dostali ďakovné listiny. Predsedníčka Ekosu Turčanová udelila aj osobitné uznania: za svedomitú údržbu a ochranu autentického ekosystému Dunaja čárde Kapor, t. j. Ivanovi Hrubíkovi, a za 30 listnáčov zasadených pri Dunaji Jozefovi Maďarovi z Petrovca. Žiaľ, zlatý klinec podujatia sa zakrivil. V záverečnej časti programu neodznela zahlásená pesnička. Texty o Dunaji pred kamerami prečítali Monika Bažaľová a Anna Zahorcová, hoci ich pri Dunaji už takmer nemal kto počúvať. Konečne, až keď bolo po všetkom, vysvitlo, že časť podujatia sledoval aj predstaviteľ Báčskopetrovskej obce Pavel Žembery.

27 /4706/ 2. 7. 2016

Ľudia a udalosti K MEDZINÁRODNÉMU DŇU DRUŽSTEVNÍCTVA V PRVÚ JÚLOVÚ SOBOTU

Poľnohospodárske družstvá ako generátory sociálnej spravodlivosti Vladimíra Dorčová -Valtnerová

O význame poľnohospodárskeho družstevníctva najlepšie svedčí tradícia takého organizovania na oľnohospodári a remeselníci území Vojvodiny, keďže v Báčskom v európskych krajinách si dávno Petrovci ešte roku 1846 založili prvé uvedomili, že len v prípade, družstvo na týchto priestranstvách že sa navzájom pospájajú, môžu a tretie v Európe. Netreba zabúdať, si vybojovať lepšie postavenie na že práve v tomto roku si pripomítrhu, zvlášť vo vzťahu k veľkým name 170. výročie družstevníctva hráčom. Na túto skutočnosť sa zvlášť vo Vojvodine, čo istým spôsobom poukazuje pri príležitosti Medzi- možno považovať za dôkaz, že národného dňa družstevníctva, tento druh organizovania sa poľktorý sa slávi v prvú júlovú sobotu. nohospodárov má budúcnosť. Organizácia Spojených Hoci je zrejmé, že národov, ktorá stanovipovedomie o družla tento dátum, neraz stevníctve u nás je poukazovala na to, že na relatívne nízkej družstvá, ktoré sú dôleúrovni. žité pre poľnohospodár– Pozdvihnúť vestvo a rozvoj dediny, do domie o potrebe východiskových bodov združovať sa do poľsvojho ekonomického nohospodárskych programu môžu zaradiť družstiev môže štát, sociálnu spravodlivosť, Radoslav Jovanov, a to subvencovaním takú žiaducu v súčas- predseda DZV (Foto: výroby v družstvách, www.agroplus.rs) nosti. – hovorí náš spolu– Družstevnícky spôbesedník. – Veď kesob organizovania môže pomôcť dysi v Báčskopalanskej obci takmer tzv. menším poľnohospodárom, každá dedina mala aspoň jedno čiže tým menej bohatým, aby sa družstvo, a teraz okrem nášho ľahšie uplatnili na poľnohospo- funguje ešte hádam len družstvo dárskom trhu, znížili svoje výrobné v dedine Parage. Mnohé teda zanikli náklady, získali možnosť uchádzať a tie, ktoré zotrvali, len ťažko dokážu sa o rôzne sklady, dokonca mali byť konkurenčné na trhu. Keby však väčšiu šancu v priemysle, keď ide poľnohospodárske družstvá dostali o to, ako a kde spracovať svoje vý- väčšie subvencie, aby si napríklad robky, – vysvetľuje dávku sociálnej spoločnými silami kúpili kombajn, spravodlivosti v poľnohospodár- určite by mnohí poľnohospodári skych družstvách v podmienkach videli svoj záujem v takejto forme srbského trhu riaditeľ všeobecného združovania. To by mohol priniesť Poľnohospodárskeho družstva Pa- nový zákon o družstvách... nonija v Silbaši Ján Sklabinský, inak diplomovaný agronóm. – Družstvo O NOVOM ZÁKONE teda môže menším poľnohospo- O DRUŽSTVÁCH dárskym výrobcom umožniť, aby Začiatkom tohto roku sa u nás sa stali konkurencieschopnejšími začal uplatňovať dlho očakávana trhu. ný Zákon o družstvách, ktorý bol

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

schválený na sklonku lanského roka. môcť tak družstvám s tradíciou, ako – Vo svete tento tvar organizácie aj novým družstvám, aby kvalitne funguje a je veľmi vyvinutý, pri- zriadili vzťahy vo vnútri organizácie čom takto združea aby podnikali v súlade ní poľnohospodári so súčasnými zákonnývidia v ňom určitý mi riešeniami. svoj záujem a majú – Naša organizácia podporu štátu. Nejaktívne účinkovala de však o taký druh v procese schvaľovania družstiev, aký je znátohto nového zákona my u nás, – hovorí o družstvách. Mali sme riaditeľ silbašskej predstaviteľa v pracovnej skupine, ktorá Panonije Sklabinský. – U nás by nový priprávala text zákona, zákon o družstvách ale máme predstaviteľa mal priniesť lepšie Ján Sklabinský, riaditeľ z našich radov aj v novoVPD Panonija v Silbaši podmienky. Uviutvorenej skupine fordíme, či štát bude movanej Ministerstvom prostredníctvom subvencií trošku hospodárstva, ktorá má dozerať na favorizovať družstvá, čo je zakot- uplatňovanie nového zákona. Družvené aj v novom zákone, aby tak stevný úsek získal jeden kvalitný aspoň do určitej miery zrovnopráv- zákon aj z hľadiska riešenia vlastnícnil naše postavenie v porovnaní kych otázok v družstvách s dlhou tradíciou, aj v zmysle stimulačného zákonného riešenia pre zakladanie a hospodárenie nových družstiev, – hovorí predseda DZV Jovanov. – Týmto zákonom sa stanovuje spôsob prepisu spoločenského vlastníctva nad nehnuteľnosťami na družstevné vlastníctvo, čo predstavuje jednu z oblastí, ktoré boli roky problematické pre družstvá. Netreba zabúdať, že družstvá rovnako ako v minulosti aj dnes majú dôležitú úlohu v ekonomickom rozvoji poľnohospodárov vo Vojvodine, zvlášť tých, ktorí vlastnia malé a stredné obrábaVchod do silbašskej Panonije cie plochy. Napriek všetkým možso súkromnými podnikmi, ktoré ným transformáciám a sťaženým sú organizované ako spoločnosti podmienkam práce v porovnaní s ručením obmedzeným a venujú s inými hospodárskymi subjektmi, väčšina družstiev založených v 50. sa družstevníckej činnosti. Podľa slov predsedu Družstevné- a 60. rokoch minulého storočia sa ho zväzu Vojvodiny (DZV) Radislava zachovala dodnes. Jovanova tento zákon môže po– Vitalita družstevného sektoru • ĽUDIA A UDALOSTI •

určite patrí medzi výrazné kvality tejto formy organizovania. Potreba po družstevnom organizovaní jestvuje, čo vidieť aj z veľkého počtu družstiev, ktoré boli založené v uplynulých dvoch dekádach, – konštatuje predseda Družstevného zväzu Vojvodiny Radislav Jovanov. – Avšak už dlhší čas štát nepovažoval družstvá za organizácie, ktorých prácu treba stimulovať s cieľom zveľadiť ekonomické postavenie poľnohospodárov a dediny. Verím však, že uplatňovaním nového zákona, ako aj dodatočných opatrení ekonomickej politiky v poľnohospodárstve, družstevníctvo v budúcnosti získa na kvalite. O POĽNOHOSPODÁRSKOM DRUŽSTVE PANONIJA ZO SILBAŠA – Družstvo založili koncom 40. rokov minulého storočia, ale tento druh organizovania existoval do roku 1953, keď bol vtedajším ústavným zákonom zrušený, takže sa z

družstva stal spoločenský podnik. Roku 1990 sme však znovu formovali všeobecné poľnohospodárske družstvo Panonija, – zhutnil dejiny silbašského družstva jeho riaditeľ Ján Sklabinský. V poľnohospodárstvom družstve v Silbaši je aktívnych 113 družstevníkov, pričom samotnú správu podniku, okrem Správnej rady a zhromaždenia, tvorí osem zamestnaných. Možno kvitovať, že ide o celkom pekný počet družstevníkov vzhľadom na celkový počet poľnohospodárov v Silbaši, ale aj vzhľadom na to, že sa toto družstvo nezaoberá kooperáciou, ale iba výrobou typických poľnohospodárskych plodín. Kukuricu a sóju pestujú na 120 hektároch obrábateľnej plochy, ktorá je v ich vlastníctve. Dopestované plodiny predávajú kupcom s najvýhodnejšou ponukou, alebo ich uskladňujú v skladoch v Petrovci. Možno povedať, že táto organizácia patrí medzi úspešnejšie vo

Stroje, ktoré obrábajú 120 hektárov pôdy Panonije

Vojvodine. Napriek neblahým podmienkam v oblasti družstevníctva v našej krajine a po turbulentných časoch, ktoré Panoniji priniesli ťažkú situáciu a konkurzné konanie, po roku 2000 sa silbašským družstevníkom podarilo vyplatiť všetky dlhy a začať hospodáriť pozitívne. – Naším cieľom je – a to sa nám zatiaľ darí – hospodáriť pozitívne, teda zachovať kapitál, ktorý sme zdedili, ale zároveň postupne vymieňať mechanizáciu, teda modernizovať výrobu, sledovať trendy, – hovorí Sklabinský a dokladuje

to informáciou, že prednedávnom kúpili, bez úverov, dva traktory, hĺbkový kyprič pôdy a jednu sejačku, ktorou sa môže aplikovať aj minerálne hnojivo. – Najdôležitejším naším plánom do budúcna je zachovanie existujúceho stavu v Panoniji a v prípade, že sa vytvoria podmienky, tak aj rozšíriť našu činnosť a výrobu, – uzavrel riaditeľ Ján Sklabinský príbeh družstva Panonija, ktoré možno označiť za príklad dobrej praxe v oblasti družstevníctva v týchto našich krážoch.

STARÁ PAZOVA, SLANKAMENSKÉ VINOHRADY

Ochrana pred ľadovcom s troškou matematiky Katarína Verešová

2. – 8. 7. 2016

POČASIE

ohto roku by mohla platiť pranostika: Ak pred Medardom bude pršať, po Medarde sa bude liať. Tohtoročné počasie je z hľadiska zavlažovania priam ideálne pre mnohé siatiny. Háčik je však v tom, že oblaky často prinášajú so sebou ľadovec, čo pre mnohých neraz znamená dobrej úrody koniec. Silný dážď s vetrom a ľadovcom zasiahol 20. júna chotáre v Staropazovskej obci, pováľal pšenicu, čiastočne aj kukuricu a slnečnicu. Spôsobil viditeľné škody aj na ovocných stromoch

a zelenine v záhradách. Staropazovskí vinohradníci, ktorí odišli do Slankamenských Vinohradov zistiť stav viniča a ovocných stromov, na svoje veľké prekvapenie zistili, že tam ľadovec nevyčíňal. Z rozhovoru s ľuďmi v Slankamenských Vinohradoch a Novom Slankamene sme sa dozvedeli, že tam protiľadovcové rakety vystreľovali častejšie ako inde. Majitelia ovocných sadov v Novom Slankamene s cieľom protiľadovcovej ochrany zobrali úvery a veľké plochy vysadené mladými stromami prikryli najsúčasnejšími sieťami. Tí druhí, ktorí majú staršie sady jabĺk a broskýň, svoje majet-

Ovocné sady chránené poistením a sieťami

ky poistili proti ľadovým krúpam. – My všetci v združení Slankamenac sme svoje ovocné sady poistili. Riskovať už nechceme. Robíme usilovne, veľa peňazí do toho investujeme, dokonca svoje ovocie vyvážame do zahraničia a nechceli by sme z roka na rok len v dôsledku ľadovcu prísť o všetko, – hovorí Hrvoje Diković, majiteľ ovocných sadov

a vinohradov rozlohy 30 hektárov. Na otázku, či možno preto protiľadovcová ochrana funguje takmer perfektne, Diković s úsmevom odpovedal: – Je v tom aj trochu matematiky! Žeby vďaka týmto slankamenským investíciám aj pazovské vinohrady boli chránené? Čas ukáže. Leto sa ešte nepominulo.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

18˚ | 33˚

19˚ | 29˚

16˚| 28˚

16˚ | 30˚

17˚ | 31˚

17˚ | 29˚

16˚ | 28˚

• ĽUDIA A UDALOSTI •

27 /4706/ 2. 7. 2016

Ľudia a udalosti SLANKAMENSKÉ VINOHRADY

Ceny ako v turistických centrách Katarína Verešová

sa našlo v Krčedine, odkiaľ bol majiteľ v inulej jesene sa občania októbri otvoreného Slankamenských Vinoobchodíka bez pohradov ocitli v pomerkladnice. ne nezávideniahodnej situácii Na začiatku tohto– zostali bez predajne. Neskôr ročnej budárskej sa objavila malá predajnička sezóny sa v tomto v chatárskej izbičke oproti zmysle hodne toho budove školy a Miestneho zmenilo. Nie jeden, spoločenstva na tzv. Podrume. ale Slankamenské ViPre obyvateľov Slankamennohrady teraz majú ských Vinohradov to veľa znaaž tri obchody a v menalo, hoci na väčšie nákupy každom iný druh a naďalej chodievali do Nového tvar chleba za rovnaSlankamenu, Inđije alebo Sta- Záväzná zastávka pred prácou a po práci kú cenu – 40 dinárov v Sl. Vinohradoch rej Pazovy. Potrebovali akýkoľ(dokonca na poličke vek obchodík, kde si môžu kúpiť v piesni Na podrume ninto ništ, sa objavia aj rožky). Výber tovaru chlieb a iné každodenné potreby, poďme Fitošovi piť. Počas náku- jedna radosť! Pred každým obchopov v obchode kupujúci často dom sú tradičné drevené lavičky, najmä v zimnom období. Občania Slankamenských Vi- vraveli v štýle: „Kam pôjdeme? aby si zákazníci, keď kúpia to, čo nohradov a početní chatári nikdy Na Podrum, k Mare, k Červíkovi?“ potrebujú, mali kde oddýchnuť nemali vo zvyku veľa troviť na zá- Keď však majiteľ jedinej predajne (vie sa, že nie s prázdnou rukou). kladné potraviny. Od povestného zistil, že z chatárov a občanov tejto Všetky tri obchody sú mimoriadne pekára Ľauku si kupovali chlieb, od malej fruškohorskej dedinky málo dobre zásobené tovarom zabalesrdečných domácich predavačov zarobí a rozhodol sa na predajňu ným v plechoviciach a fľaškách a v mlieko a syr, mäso a vajcia, od dať zámku, medzi občanmi Slan- strede každého obchodu sú veľké chýrečných domácich výrobcov kamenských Vinohradov to vyvo- chladiace prístroje, ktoré priam vínko, sódu a krachle ospievané lalo ozajstný poplach. Východisko vábia vinohradníkov, ovocinárov a penzionovaných chatárov, aby si vybrali občerstvenie.

PRÍRODNÝ SPÔSOB LIAHNUTIA HYDINY je na dedine stále zaužívaný napriek tomu, že existujú aj modernejšie spôsoby. Tak istá gazdinka v Hajdušici mala dve kvočky, vyhotovila im hniezda zo slamy v starom kuchynskom dreze a do každého dala šesť husacích vajec, na ktorých mali sedieť. Kvočky pekne sedeli, ale po čase si gazdinka všimla, že pod jednou sú iba tri vajcia a pod tou druhou až deväť. Nasledujúceho dňa znovu každá mala rovnaký počet vajec! Žeby si kvočky navzájom kradli vajcia? Trvalo to určitý čas, až jedno ráno gazdinka uvidela jedno hniezdo prázdne a v druhom všetkých 12 vajec a obidve kvočky (na fotografii). Nechala ich tak, teraz už zvedavá, čo sa z toho vykľuje. Ale to ešte nebol koniec. Sivá kvočka využila príležitosť a keď čierna vyliezla z hniezda, vrátila niekoľko vajec do svojho hniezda a usadila sa na ne. Nasledujúceho dňa potom znovu sedeli spolu. Výsledkom toho všetkého sú len dve vyliahnuté húsatá pod čiernou kvočkou. Ďalšie to nevydržali, uhynuli ešte vo vajci. vlh

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Medzi predavačmi vládne silná konkurencia, ale už holým okom vidieť, že všetko chladené je takmer o polovicu drahšie ako v bežných supermarketoch. No čo už, tak to býva v turistických centrách!

KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec

Žiaci Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci zapojení do aktivít letného pobavenia, ktoré organizuje mimovládna organizácia YMCA Serbia, v pondelok 27. júna navštívili budovu obce. Tam ich privítal predseda obce Srđan Simić, ktorý strávil čas s deťmi v družnom rozhovore. Náčelníčka obecnej správy Milina Labáthová vysvetlila deťom, akú prácu vykonávajú zamestnaní v budove obce, a na pamiatku od predsedu obce dostali symbolické darčeky. K. G.

OHRADA NA SRBSKOM CINTORÍNE V KULPÍNE. Po tom, čo vlani bola vybudovaná ohrada okolo slovenského cintorína, tejto jari sa začali práce na výstavbe rovnakej ohrady okolo pravoslávneho cintorína. Verejné obstarávanie mala na starosti obecná Direkcia a ide o investíciu v hodnote milión štyristotisíc dinárov. Práce na výstavbe ohrady sa chýlia ku koncu a celkový priestor cintorína teraz vyzerá upravenejšie. Inak na pravoslávnom cintoríne je vybudovaný nový Dom smútku, na ktorom ešte treba dokončiť niektoré interiérové a exteriérové práce, aby ho oficiálne dali na použitie. K. G. • ĽUDIA A UDALOSTI •

BOĽOVCE

Perla pri Sáve Oto Filip

edina tu existuje už storočia, s dnešným názvom od roku 1702. Zaujímavé je, že prvá písaná zmienka o Boľovciach vznikla rovno pred troma storočiami, konkrétne v roku 1716. Traduje sa, že názov vznikol na podklade opakovania večnej človekovej túžby, aby bolo lepšie; čiže biće bolje rovná sa Boljevci.

bola na tom lepšie ekonomicky a kultúrne, tiež z hľadiska vybavenosti služieb... Dnes sa snaží pozviechať nielen infraštruktúrne, ale aj turisticky. Lebo na to má. Svedčia o tom početné exponáty Stajkovho etno domu, no i poloha dediny, v ktorej žije približne 4 000 obyvateľov. Je na okraji mohutného toku rieky Sávy, v poriečí, kde netreba veľa, aby sa z ničoho urobilo

Tu by sa mohla upraviť pláž

Na prechádzku pri rieke

V prírode sa i vzletovcom páčilo

Dedina na ľavom nábreží rieky Sávy, vzdialená pár desiatok kilometrov od Belehradu, obývaná tak Srbmi, ako aj Slovákmi, mala v najnovších dejinách pekné i menej pekné chvíle. Pred niekoľkými desaťročiami bola menším, no významným dopravným uzlom,

niečo. A je veľkou škodou, že sa na to neprišlo skôr. Lebo sú tu aj vzduch, aj stáročné vody skvelé. Sáva a pásmo pri nej ozaj široké možnosti na všetko má: od krásy a premien vlastného toku, po oblasti na okolí, kde sa horúca rozpálená nížina prelína

s vlhkými lesmi. Príroda je pri nej štedrá a lákavá, tiché stojaté vody jej zákutí a ramien sú priam ideálnymi miestami na rybačku. Sáva je ako každá rieka nielen nesmierne krásna, ale i symbolom nepretržitého plynutia času, neprestajných premien. Kto z toho vie ťažiť, bude z toho i mať. Nie náhodou sa nautická turistická dedina pri nej volá Perla. Zdobia ju dlhoročné topole, ih-

riská a javisko, prístav, ubytovne. A nadovšetko pohostinnosť domácich. Ľudí, ktorí v súžití a zápasoch s prírodou vedeli k nej nájsť tú správnu a rovnovážnu mieru vzťahov. A pritom čerpať z nej. Svedectvom toho je neďaleký Bojčinský les, tiež malá oáza pokoja pri Sáve. Ešte len pláž a bude to lokalita na neprehliadnutie, ku ktorej sa budú často vracať tak miestni, ako i turisti...

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

vodom, priatelia, správa roka spoza plotu: Briti sa na referende vyjadrili za odchod z Európskej únie. Brexit pribrzdil cestu Srbska do EÚ, mieni denník Blesk. Teraz je celkom jasné, prečo sme doteraz tatam jazdili rýchlosťou slimáka. Viete si predstaviť, čo by sa stalo, keby britská brzda zaúradovala, a my do tej Ú-nie uháňame rýchlosťou aviónu, há!? Leto sa začalo, nuž o horúce témy nie je núdza ani z tejto strany plotu. Stužku v ústrety ďalšej historickej udalosti, historickému letu na historickej linke Belehrad – New York • ĽUDIA A UDALOSTI •

prestrihol, prirodzene, náš premiér Aleksandar Vučić. Sám však historický let neabsolvoval. Lebo nie je zvyknutý záverečnú časť, teraz už podľa Blesku nie sto, ale 180-stranového, premiérskeho historického expozé písať počas historického letu. Vojsko Srbska má dve nové helikoptéry. Len čo privandrovali z Ruska, privítal ich Náš pán premiér. Zároveň zablahoželal príslušníkom VS a podčiarkol, že odteraz budú lepšie zarábať. Poďme, pougári, pekári, lekári, učitelia, apatiekari! Zvolajme mocne, unisonno: Chce-me vrtuľ-níky! Vrtuľ-níky...! Ak ich dostaneme,

môžbyť nám viac kvapne do púšte v peňaženkách... Poďme, priatelia, trošku do nižších polôh. Pán Igor Mirović, čítame v Blesku, vyhlásil, že si preverí, čo robil pán Bojan Pajtić, jeho predchodca v kresle predsedu vlády AP Vojvodiny. Pravdaže. Všakže, po čase, dakto tiež preverí, čo z postu hlavy vlády severnej pokrajiny (u)robil Igor Mirović. Ojójój; beda, beda! Ako počuť, švíky aktuálnej strany (vie dakto, ako sa volá?) Borisa Tadića údajne praskajú ostošesť. Opustili ju výbory „s nadpriemernými výsledkami“, nuž niekdajší predák Déesu, nie je vylúče-

né, zostane bez (ďalšej) strany. Ako onehdy onen panónsky námorník bez mora. Zrkadielko si ale exprezident Srbska nedá. Ani za ten svet celý! Vráťme sa, vážení, záverom dnešného bubnovania, predsa len za plot. Vraj líder vládnucej strany Právo a spravodlivosť v Poľsku Jarosłav Kaczyński stratil kompas. Ako Blesk vysúva do titulku: Odkopáva mŕtveho brata kvôli politike. Všeličo! U nás, všakáno, mnohý(ch) kvôli politike zakopávajú, respektíve zahrabujú. O strate kompasov radšej pomlčíme. Bumbumbum!

27 /4706/ 2. 7. 2016

Ľudia a udalosti MOBILNÉ HRY V EMC V KYSÁČI

Vítané prázdninové aktivity Elena Šranková

ačiatkom leta a letných prázdnin do Evanjelickej metodistickej cirkvi v Kysáči už osem rokov privážajú z Nemecka mobilné hry známe ako Špilmobil. Ako hovorí Anna Páliková-Kunčáková, superintendentka EMC, hlavným cieľom tohto podujatia je urobiť deťom radosť. – Dosiahli sme to a z roka na rok sa nám to väčšmi darí. Radujeme sa, že je záujem detí veľký, vidíme ich veselé tváre, nuž mienim, že sa kysáčske deti na tento projekt tešia. Brána cirkvi je otvorená dokorán a denne sem chodí okolo 80 detí. Špilmobil prvýkrát priviezli do Pivnice, kde v rámci tejto cirkvi majú škôlku. Prišli na ideu urobiť z toho dedinské podujatie nielen v Pivnici, ale aj v iných prostrediach. Špilmobil toho času navštevuje zbory, ktoré majú vhodné podmienky, čiže veľký dvor a hry sú umiestnené v rámci cirkvi len z praktických dôvodov. – Mohli by sme ich organizovať aj mimo cirkvi, ale v tom prípade by niekto musel mobilné

Najprv na trampolínu, poriadne sa vyskákať hry strážiť, najmä v noci. Takto, za cirkevnou bránou, sú chránené. Je tu mnoho našich spolupracovníkov, ale na bezpečnosť detí dozerajú i rodičia. Okrem pohybových hier deti, ktoré majú záujem, sa venujú i ručným prácam. Vylepujú a vyfarbujú spoločenské hry, ktoré ich neskoršie naučíme hrať, alebo si ich môžu odniesť domov. Tohto roku mobilné hry boli v Piv-

SO ŠKOLOU SA ROZLÚČILI AJ KOVAČICKÍ ÔSMACI. Spolu 55 malých maturantov, medzi ktorými sú štyria nositelia Vukovho diplomu: Gabriela Pavlíková, Jana Jonášová, Milan Markov a Dalibor Doša (žiak generácie), sa v utorok 21. júna 2016 v kovačickej Základnej škole Mladých pokolení lúčilo so školou, ktorá ich pripravovala do života. Po primeraných slovách Aničky Bírešovej, úradujúcej riaditeľky, a triednych učiteľov nasledovalo udeľovanie odmien žiakom za dosiahnuté výnimočné úspechy. Na rozlúčku sa každá trieda oficiálne poďakovala všetkým pedagógom, svojim triednym učiteľom a profesorom odovzdala darčeky. Nechýbal ani prvý rozlúčkový tanec, ktorý patril rodičom. Slávnostný rozlúčkový večierok sa uskutočnil v kovačickej reštaurácii Glamour, kde nasledovala zábava až do rána. A. Ch.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

nici, Vrbase, Kysáči a v Kovačici. V ceste pokračovali do Macedónska a navštívia aj iné štáty. – Priváža ich manželská dvojica z Nemecka. Robia to zdarma, z lásky k deťom. Šiatrová misia z Nemecka pozostáva inak z troch častí, ale tunajším EMC najviac vyhovuje tento stredný variant detských hier. V rámci neho sa každý deň realizuje

polhodinová poučná rozprávka. Magdaléna Lomenová, ktorá bola vedúcou Nedeľnej školy v EMC v Kysáči v čase, keď špilmobil začal sem chodiť, hovorí: – V prvých rokoch, keď špilmobil mal prísť, dali sme oznam do rádia, do školy sme odniesli plagát a medzi deťmi sa to rýchlo rozchýrilo. Prvý deň ich nebolo veľa, ale na druhý a tretí deň sa nahrnuli, lebo deti sa chcú hrať. Veľmi pozdravujem, že vždy majú i vzdelávaciu polhodinku. Počas nej žiaci sú veľmi pozorní, aktívni, sedia nielen na lavičkách, ale i na deke a trávičke. Tohto roku ich denne navštevujem a spomínam si na roky, keď som to mala na starosti. Na začiatku prázdnin je to vítané, lebo špilmobil prichádza v prvé tri prázdninové dni, po namáhavých školských povinnostiach a kontrolných úlohách. Stredná generácia cirkevníkov sa stará o poriadok, ponúkajú deťom vodu, šťavu, popoludní i koláče. Tohto roku im chvíle hudbou spríjemnil mládežnícky orchester z Jabuky. Kysáčske deti si špilmobil vychutnali naplno, venovali sa nielen rozličným pohybovým hrám na trampolíne a nafukovacom zámku, ale i spoločenským hrám a ručným prácam, vypočuli si rozprávky...

BUDÚCI OBCHODNÍCI Z LUČENCA V INĐIJI A STAREJ PAZOVE. S cieľom obohatiť skúsenosti v oblasti vzdelávania budúcich obchodníkov a ekonómov Stredná škola Dr. Đorđa Natoševića z Inđije vlani v rámci projektu podporeného vládou AP Vojvodiny zaviedla svojich najlepších žiakov do Lučenca na Slovensku, kde pobudli na Obchodnej akadémii. Koncom tohto školského roka žiaci Obchodnej akadémie z Lučenca pobudli v Inđiji. S nimi prišiel aj FS Jánošík z Fiľakova a v inđijskom Dome kultúry v piatok 17. júna usporiadal vydarený koncert. V sobotu 18. júna navštívili Starú Pazovu a Základnú školu hrdinu Janka Čmelíka (na fotografii), kde ich riaditeľ Ján Havran zoznámil so spôsobom práce v tejto škole, a v slovenskom evanjelickom kostole si vypočuli zaujímavosti z minulosti Starej Pazovy. Počas trojdňovej návštevy v Srbsku žiaci a folkloristi zo Slovenska pobudli v Belehrade, na Fruškej hore a v Novom Sade. K. V-ová • ĽUDIA A UDALOSTI •

V HAJDUŠICI V TÝCHTO DŇOCH

Táborníci pomáhali starším a chudobným Vladimír Hudec

dňoch 20. až 26. júna v Medzinárodnom stredisku priateľstva mladých v Hajdušici, ktoré pôsobí v rámci Obecnej organizácie Červeného kríža v Plandišti, pobudlo päťdesiat mládežníkov Adventistickej cirkvi, hlavne z Vojvodiny, ale aj z južného Srbska, Republiky Srbskej a Chorvátska. Všetci sa zúčastnili sedemdňového mládežníckeho tábora pod názvom Mládežnícka misijná akcia H7. – Keď sme sa rozhodli zorganizovať tábor, riadili sme sa predovšetkým ideou, že mladých treba odpútať od počítačov a priviesť na dedinu, aby sa stretali a komunikovali s ľuďmi, vzali náčinie do rúk, pomáhali tým, ktorým je pomoc potrebná, aby boli osož-

ní, – povedal nám vedúci tábora Miroslav Gagić. – Hlavne sú tu príslušníci našej cirkvi, ale aj iní, ktorí nie sú členmi, ale sa zapojili do našich aktivít. Organizátori tábora od Strediska pre sociálnu prácu v Plandišti dostali zoznam sociálne ohrozených rodín a starších osôb. Potom ich navštívili a ponúkli pomoc. – Niekde sme pomáhali v každodenných prácach, ako je napríklad dôkladné upratovanie domu, pranie kobercov a záclon, umývanie okien... V iných rodinách sme ofarbili ohradu a líčili fasádu, alebo sme upravovali priedomie. Okrem toho sme mali skupinu, ktorá navštevovala starších ľudí, aby sa s nimi porozprávala, lebo si myslíme, že to starším a osamelým veľmi chýba. Väčšina nás prijala veľmi srdečne, hoci niektorí nás

Mladí táborníci chceli zlepšiť podmienky bývania v tábore a namontovali siete proti komárom pozorovali s dávkou nedôvery. Nemohli veriť, že niekto prišiel k nim robiť a že za to netreba platiť. Jedna starenka si však úprimne otvorila dušu a vyrozprávala nám celý svoj život, všetky svoje lásky a smútky. Okrem toho, že ju vypočuli, naše aktivistky jej dôkladne upratali kúpeľňu, ktorú táto ťažko pohyblivá žena nemohla sama upratať, a nemá peniaze zaplatiť, aby to za ňu urobil niekto iný. Boli však aj také rodiny, ktoré nás nechceli prijať, lebo vraj pomoc nepotrebujú. Avšak vcelku sme sa

GUČA 2016 V PADINE

Zelená patrila orchestru Danijela Jokanovića zo Šídu Anička Chalupová

ohto roku sa na súťažení dychových orchestrov Guča 2016 v Dragačeve, ktoré bude v dňoch 11. až 13. augusta, zúčastní aj dychový orchester Danijela Jokanovića zo Šídu. Pod záštitou Obce Kovačica v poslednú júnovú nedeľu v rámci osláv 210 rokov od príchodu Slovákov do Padiny prebiehala 7. semifinálová súťaž dychových orchestrov Vojvodiny a mesta Belehrad. Po slávnostnom defilé účastníkov centrom Padiny túto hudobnú súťaž, ktorá sa uskutočnila na letnom javisku Športového strediska Dolina, slávnostne otvoril Milan Garašević, predseda Obce Kovačica. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Dychový orchester Danijela Jokanovića zo Šídu – víťaz semifinálovej súťaže Guča 2016 v Padine V úvodnej časti podujatia sa účastníkom a návštevníkom prihovorili aj Dragana Latovljevová, úradujúca riaditeľka obecnej

Turistickej organizácie, Zlatko Šimák, predseda ZO Kovačica, a Slobodan Jolović, predseda organizačného výboru Guča 2016.

tu dobre cítili a na záver sme chceli nechať niečo po sebe, tak sme ofarbili jednu časť budovy, v ktorej sme boli ubytovaní, a náčinie na detskom ihrisku v základnej škole. Nadviazali sme aj kontakty s tunajším mládežníckym združením Kasper. Celkom na záver mládežníci pre občanov Hajdušice pripravili skvelý duchovný koncert, kde okrem táborníkov účinkoval aj detský zbor z Vršca. Zároveň rozdelili humanitárnu pomoc, hlavne detské odevy a hračky. Potom nasledoval semifinálový boj troch dychových orchestrov. Boli to Novosadskí trubači, Brass orchester z Pančeva a orchester Danijela Jokanovića zo Šídu. Podľa rozhodnutia odbornej poroty v čele s Branislavom Gagićom účasť na tohtoročnej 57. finálovej súťaži v Guči si zaslúžil orchester Danijela Jokanovića zo Šídu. V revuálnej časti podujatia koncertoval orchester Sašu Pavlovića z Pirotu a Big Band Dejana Petrovića. Počas podujatia na stánkoch areálu ŠS Dolina prebiehala výstava ľudového umenia a gastronómie, ktorú pripravili spolky žien z Kovačickej obce, Klub Kreatornica z Kovačice a Memoriálne stredisko Dr. Janka Bulíka. Semifinálovej súťaži dychových orchestrov predchádzali aj hudobno-zábavné akcie. V piatok z pena párty a DJ Vuletina radosť mali mládežníci, kým v sobotu si na svoje prišli milovníci slovenských ľudových piesní, pre ktorých hrala známa slovenská skupina Maks zo Selenče.

27 /4706/ 2. 7. 2016

Ľudia a udalosti ZLATÁ SVADBA SRNKOVCOV Z KYSÁČA

Vedia si odpúšťať Elena Šranková

álokto by uveril, že Anna a Ján Srnkovci z Kysáča oslávili zlatú svadbu. Predovšetkým preto, že vyzerajú mladí na takéto jubileum. Tvrdiť by to možno mohli len tí, čo vedia, že sa brali veľmi mladí. Anna nebola ani plnoletá a Ján mal 20, keď sa v kalendári písal 14. marec 1966. Svadobníci od Srnkovcov zo Šimandry išli pešo pre mladučkú nevestu do Jánošíkovej ulice, a svadobné zvyky trvali celý týždeň, pod stanmi. Začínali

Na oslave zlatej svadby

sa miesením závarky do polievky v nedeľu týždeň pred sobášom. Pokračovali vo štvrtok pozývaním hostí, stavaním stanu, piatkovými obyčajami a zvykmi až do soboty, keď prebiehal svadobný obrad. Po roku sa mladá Srnková rodinka zväčšila a po šiestich rokoch už bola štvorčlenná. Otec rodiny pracoval vo vtedajšom Venci, dnešnej Neoplante v Novom Sade, odkiaľ v roku 2000 odišiel do dôchodku. Bývali u svokrovcov a Anna sa

starala o dcéry. V roku 1973 si aj ona našla prácu v rádiu a v banke v Kysáči. Jedno desaťročie Srnkovci bývali v Novom Sade. Ján totiž dostal byt od Neoplanty a Anna pokračovala s prácou v banke v meste. Dcéry Jaroslava a S dcérami, zaťmi a vnúčatami Anička tam chodili do školy, staršia Jarka sa dokonca i zamestnala. V roku 1990 sa vrátili do manželstvá rozpadávajú a každý rodného Kysáča, lebo rodičia, ktorí odchádza svojím smerom. Nemožno nespomenúť, že Srnsa zaoberali poľnohospodárstvom, kovci sú v Kysáči známi ako darpotrebovali pomoc. Hovoria, že život v meste má svoje výhody, covia krvi, členovia Klubu 100. najmä keď je človek zamestna- Ján daroval krv 124-krát a Anna ný, lebo má možnosť po práci si 53-krát. Obe dcéry, dokonca aj oddýchnuť. Uznávajú však, že v dôchodku je predsa len lepšie na dedine. I keď sú toho času obaja dôchodcovia, Anna ešte stále chodí za prácou do mesta. Odrástli už i vnúčatá, je zdravá, nuž sa jej nejako nedá rozlúčiť so starou firmou ani sedem rokov po odchode do penzie. O tom, že im to v živote počas uplynulých 50 rokov klapalo ako v každom inom manželstve, Srnkovci sa ľahko zhodli. Uznali, že k nesvárom prichádzalo, ale vždy jeden musel ustúpiť. Trochu ťažšie bolo zhodnúť sa na tom, kto ustupoval častejšie. Nakoniec to neriešili, ale predsa len prišli k záveru, že v tom odpúšťaní a Srnkovci ako mladomanželia porozumení niečo bude, asi je to kľúč úspechu manželstva a recept vnúčatá Ivana a Saša ich v tejto na jeho pretrvanie. V dnešnom humanitárnej činnosti nasledujú. čase to mladým chýba, a preto sa Ján v mladších rokoch bol i špor-

tovcom, futbalovým a hádzanárskym rozhodcom, vďaka čomu dosť cestoval a býval mimo domu. Dnes dôchodcovské dni trávia v záhrade, v práci okolo domu, v kamarátení s priateľmi. Najšťastnejší sú, keď ich navštívia vnúčatá a dcéry s rodinami. Presne po päťdesiatich rokoch, 14. marca tohto roku, Srnkovci si pripomenuli zlaté jubileum peknou oslavou, o ktorej hovoria v superlatívoch. K pripomenutiu jedného z najdôležitejších dní v ich spoločnom živote ich podnietili dcéry Anička Speváková a Jaroslava Ivkovová, zaťovia Ján a Radoslav a vnúčatá Ivana, Alexander, Svetlana, Daniela a Maja. Nielenže ich podnietili, ale prebrali na seba aj niektoré organizačné záležitosti. Chceli tak rodičom a starým rodičom urobiť radosť v kruhu príbuzných, susedovcov, kmotrovcov a priateľov, s ktorými sa roky kamarátia. Tak sa na oslave zoskupilo dokopy 60 im najbližších a najmilších osôb. Nechybovala pazovská hudba a veru ani trubači. Mládež sa vyobliekala do krojov a dobrá nálada potrvala do neskorých nočných hodín. Torty, dary a svadobné menu tiež skrášlilo oslavu, na ktorú si dlho budú spomínať, nielen oslávenci, ale aj tí, čo ich zlatú svadbu poctili svojou prítomnosťou. Srnkovci uznávajú, že sa päťdesiat spoločných rokov akosi rýchlo nazbieralo. Kiežby sa v dobrom zdraví dožili ďalších spoločných rokov a jubileí a mali len radosť z detí a vnúčat. Foto: z rodinného albumu Srnkovcov

STRETNUTIE GENERÁCIE NARODENÝCH ROKU 1971 V PADINE. Po 30 rokoch od ukončenia Základnej školy maršala Tita v Padine sa v sobotu 4. júna stretla generácia žiakov narodených roku 1971. Keď 1. septembra roku 1978 začali chodiť do prvého ročníka, bolo ich 120 prvákov rozdelených do štyroch slovenských tried. V každej triede bolo 30 žiakov. V 1/8-1 triednymi učiteľmi boli Anna Tifenbachová v nižších ročníkoch a Vladimír Kováč vo vyšších ročníkoch, v 1/8-2 Milada Chrťanová a Štefan Demrovský, v 1/8-3 Anna Halabrínová a Anna Slivková, v 1/8-4 Anna Petrášová a Anna Demrovská a neskoršie Eva Kotvášová. Na stretnutie prišlo vyše šesťdesiat maturantov základnej školy, ktorú ukončili v roku 1986 v Padine. Nasledovalo spoločné posedenie v Bufete u Cocu, pri hudbe a v príjemnej nálade až do ranných hodín. M. K-ová Foto: Foto Šlivo Centar

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

VOJNOVÉ NEZÁBUDKY (20)

Len keď treskli dvere na kúpeľni Ján Cicka SOBOTA 1. mája Správa v RTS: Po polnoci v oblasti Valjeva (Mionica) zase bolo zemetrasenie: 5° Richterovej stupnice. To, že som vstal o pol jedenástej, logicky znamená, že som sa dobre vyspal, poležal si na obidva boky. Zaujímavé: pred spaním ma nebolela hlava, ani som nemal slabú horúčku. Vyzerá to tak, že organizmus si sám reguluje správanie. O druhej popoludní som bol u Stany na kávu. Bola aj Juca. Odmerala mi tlak: 93/157, pulz: 87. Výborne, s ohľadom na situáciu. Kristepane! Načisto som zabudol, že mám stáčať a variť kombuchu. Namiesto popoludňajšieho spánku kombinoval som prípravu kombuchy s holením. Kým som ju chladil, začala tiecť cícerkom voda. Sadol som si na balkón vyfajčiť cigaretu. Či ti mi nenatiekla voda do čaju. Nuž čo? Kombucha bude trochu slabšia, ale bude. Slním si na balkónoch to, čo nosím v noci, a tak som po prvýkrát v tomto roku v krátkych nohavičkách. Pripadá mi to divné, trebárs je máj. Darin Bata sa dopoly nahý slní na slničke pred budovou. Láka ma pridružiť sa mu, ale nič z toho, lebo si o štvrť na piatu prihrievam obed. Nemôžem dlho sedieť za písacím strojom; malá izba je zatienená a je v nej normálne chladno, hoci je teplota 25 °C. Keď som všetko zriadil, šiel som na malé pivo do Ricu. Dám si aj sódu bikarbónu. Od Baškalovej ženy som dostal leták pod názvom: Sa čime to on nađe da se kocka? Propagandná vojna! O 18.20 pijeme kávu u mňa: Stana, Tanja, Juca a ja. Povedal som Tanji, aby poslala Tomu, jej otca, ku mne na „voľačo“. Samotnému je mi tak otupno, že začnem štekať. Včera večer pri druhej siréne sa pri nás pristavil Iso. Popred nás prefrčala jeho žena Rada. Utrúsil som: „Ale má ostrý krok!“ Pred ôsmou večer sa po prvýkrát hlásil Vilkin najstarší brat Peter – Peťo s Majou. Pekne sme • ĽUDIA A UDALOSTI •

sa porozprávali a sľúbili si, že po vojne, ak zostaneme živí, prídeme na Slovensko k nim vyhodiť si z kopýtka a poriadne sa zotaviť. Poplach o 20.30 hodine. Tomo bol na pivo, len čo prišiel domov. Po poplachu sme s Tomom odišli pred kryt. Nasledovala obchádzka sídliska. Odišli sme až na Rumenskú cestu. Tam kdesi na 4. poschodí býva jeho sestra Mara Švonja. U nej sme si vypili kávu a citronádu. Prišli sme pred náš vchod. Sedeli tam Alijove dievčence. Vystriedali sme ich. Odišli spať. Tomo si šiel domov uľaviť. Keď sa vrátil, trochu sme si posedeli, a potom šli hore ku mne, lebo ho trápil smäd. Keď toto píšem, podriemkava za stolom v kuchyni. Je 23.13. Okolo dvanástej pred naším vchodom sme sa zoskupili: Alija so ženou, Sulićovci, Tomo a ja. Vydržali sme do 1.00 hodine. Alija zostal, ja som šiel uvariť „kašľový čaj“ a poď ho späť k nemu. O pol druhej sa začal taký lejak s víchrom, že mi na vchode začalo byť chladno. Alija už predtým odišiel spať, nuž som tiež vyliezol hore. Nič poriadneho v telke, iba erotický film. Nedal som bodku, lebo nad kasárňou začalo krúžiť lietadlo; ozvali sa výstrely a výbuchy. Sulićovci bežali dolu, aj Stana, počujem vonku Tomu: tapapa! Ušiel do krytu, a nie k nám. Vyprával, že osvietilo celú kasáreň ako na dlani. Vybehli aj všetci Alijovci, aj ešte ktosi. Potom sme sa s Tomom pozerali na sčervenenú oblohu. Iso šiel počúvať správy a vraví: „Zhodili 15 rakiet, toto bol doteraz najsilnejší útok nielen na NS, ale vôbec na SRJ.“ O štvrtej ideme spať, ale neistota robí svoje. Kdesi zavýja pes. Kdesi ešte pália. Niektorých už nezobudia. Nevyzliekam sa ešte, čakám. No ľahni si, keď ťa takto... Doparoma! Tejto noci ma to nadnormálne štve. Predsa som po všetkej tej biede nejako zaspal. Zobudil som sa... Postum scriptum:

Dodatočne zapisujem: Včera pri varení kombuchy som mal dvojnásobnú smolu. Prvá: zabudol som dať do čaju cukor; druhá: pri chladení čaju sa mi doň preliala voda. Prvú som riešil tak, že som dodatočne dosypal cukor, druhú – odlial som zvyšok čaju. No, to bude kombucha do brucha!

NEDEĽA 2. mája O deviatej som hore, relatívne dobre vyspatý. Hneď som si uvaril čaj proti kašľu (ten nijako neprestáva, somársky kašeľ), potom kávu a nakoniec párky. Nikto mi nevolal, nikto na dvere nezazvonil. Sirota Podhradských. O desiatej správy z rádia potvrdili, čo sme už vedeli my, odborníci a astronómovia, hvezdári, ktorí čumia celú noc do neba: zasiahli znova rafinériu, bohviekoľkýkrát. Na oblohe sme dlho videli červené oblaky prichádzajúce až k nám. Ako sme šli, vlastne bežali dolu, do pivnice? Takto: Alijovci sú na prízemí, teda prví, za nimi Sulićovci, ktorým som zavolal idúcky popred môj byt: „Už zhodili nálož, možno spokojne spať.“ Na to mi suseda hlasno odpovedala: „Janko, Janko, lietadlá krúžia nad nami a neodchádzajú.“ Bol som v pyžame, začal som sa v kúpeľni obliekať. Chcel som byť rýchly, ale začal som sa zamotávať do gatí. Povedal som si: „Chlapče, pomaly ďalej ujdeš.“ Vtedy treskli dvere na kúpeľni; zašuchotali rolety. Ejha! No zmohol som sa pridať do

hotového čaju med a so šálkou a lyžičkou privandrovať posledný pred vchod, kde už sa rozpútala búrlivá debata. Na chvíľu preruším písanie, lebo dolu počujem Aliju, aj on počuje, že som hore. Už dva dni sa zberáme trochu dať do poriadku bicykláreň, ibaže nemáme rovnaký harmonogram: zakaždým niekto z nás chybuje. Najvyššia denná teplota: 26 °C. Od tretieho mája vraj bude znovu chladno, lejaky a podobné voloviny. Pod oblokom sa Stana rozpráva s vnučkou Vanjou. O pol dvanástej prišiel Dragoljub z Klenja. Bol som kúpiť včerajší a dnešný Blic. Stana ide variť kávu, ale piť ju budeme u mňa, lebo Vánička neznáša dym z cigariet. Pili sme kávu u nás do pol jednej. Keď odišli, posedel som si v kúpeľni na tróne. Vtedy dva razy poriadne buchlo. Ale buchlo! Ktosi hneď bežal dolu schodmi. Sedím za strojom a počujem sirénu, kdesi ďaleko. Idem sa pozrieť dolu, čo sa deje. Sedeli sme na vchode do 14.38. Stana kúpila dva malé Pilsy Dragoljubovi a mne. Keď sme ich vypili, šli sme hore, ja obedovať. Dragan sa ešte nevrátil z Kamenice. Tomo bol asi na burze, ten to neprepustí. Prihrial som si paprikáš. Šesť minút pred pätnástou oznámili koniec poplachu. Dokedy tie poplachy...? Po dlhšom čase volala Manjika. Spytovala sa na Vilku, ale viac ju zaujímalo, či študenti budú pokračovať v školení. Jej nájomníčka totiž hlásila, že si príde k nej po veci a nemieni sa učiť, kým hučia sirény. Trochu som si zdriemol vo foteli, keď sa začal Telefakt o 15.55. Zobudil som sa o 16.55 hodine, keď už na BK boli Naslovi. Teraz je 17.30 a vonku je relatívne ticho. Asi si všetci dali nedeľný popoludňajší spánok. Nedeľa. Fakt, vôbec si neuvedomujem, že je nedeľa. Rafinéria horí. A bude horieť ešte dlho.

27 /4706/ 2. 7. 2016

Snežana Muchová, 4. ročník ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku

Amadea Čemanov

á, 4. 2, ZŠ Ľudovít

a Štúra v Kysáči

Moje budúce povolanie

Dve mačičky

Už od malička si vyberáme, čím v budúcnosti chceme byť. Máme svoje malé sny o svojej veľkej budúcnosti. Keď som bola malá, páčilo sa mi všetko a názory som menila tak často, ako sa dalo, pretože som si to mohla dovoliť. No časom som vyrástla, moja osobnosť sa sformovala a prítomnosť ma núti urobiť rozhodnutie o budúcnosti. Momentálne prežívam obdobie, v ktorom sa rozhodujem, čím raz v živote budem. Väčšina z nás nevie, čo má očakávať, ale všetci očakávame veľa. Musíme rozmýšľať a hľadať aj najlepšie, aj najhoršie cesty, aby sme si našli tú našu. Tú, ktorá bude ušitá presne pre nás a bude nás napĺňať. Výber strednej školy je veľmi dôležitý. Ja som sa rozhodla pre gymnázium, lebo poskytuje všeobecné vzdelanie. Tento pocit, aby si každý vybral to svoje správne povolanie a určil si svoju životnú cestu tým správnym smerom, prajem každému. Ja plánujem po strednej škole vyučovať niektorý cudzí jazyk. Uvidím, ako a akým smerom môj život bude prebiehať, do akých krajín a miest ma zavedie, ale aj tak domov sa vždy budem vracať radostne. Do strednej školy som sa rozhodla nejsť ďaleko, každý deň sa vracať s úsmevom domov, lebo ešte vždy nechcem odísť z teplého hniezda. O budúcnosti sa dá veľmi dlho rozprávať, ale aj premýšľať. Aj napriek tomu nikdy nevieme, aká budúcnosť nás čaká. Dúfam, že nie tŕnistá, ale ružová! Katarína Benková, 8. ročník ZŠ Nestora Žučného v Laliti

Hádali sa raz dve mačičky, ktorá z nich je krajšia. Prvá mačička Mila povedala: „Ja mám krajšie oči!” Druhá mačička Mina na to: „Ja mám krajšie nohy! “ Obe mačičky boli ozaj krásne, nevieš, ktorá krajšia. Keď sa už mačičky pomerili, šli spolu na prechádzku. Na stene uvideli papier, na ktorom písalo, že bude súťaž v kráse. Obe sa prihlásili na súťaž. Kúpili si najkrajšie šaty, obuv, šnúrky a iné veci. Boli naozaj pekné. Šli na súťaž a celou cestou sa hádali. Nakoniec obe zvíťazili, pretože sa porota nemohla rozhodnúť, ktorá z nich je krajšia. Vtedy sa sestry mačičky udobrili a viac sa nikdy nehádali. Anita Turčanová, 6. ročník ZŠ Nestora Žučného v Laliti

Iveta Gubečková, 2. 2, ZŠ h.

www.hl.rs

J. Čmelíka v Starej Pazove

Informačno-politický týždenník

Hurá, prázdniny! Dlho očakávané chvíle letného voľna konečne prišli. Do septembra ste voľní ako vtáci a môžete sa venovať tomu, čo vás baví. Na spestrenie prázdnin ponúkame krásne literárne práce žiakov z Lalite a vydarené výkresy od kamarátov z Petrovca, Starej Pazovy, Kysáča a Jánošíka. Prajeme vám krásny letný oddych, plný zábavy a veselých úsmevov. Predsa nezabúdajte na Detský kútik, napíšte alebo namaľujte nám niečo pekné a budeme sa tešiť na vás ako aj doteraz.

Marek Kolár, 1. a, ZŠ Jána Čaj

aka v Báčskom Petrovci

• DETSKÝ KÚTIK • •

Obzory

Z obsahu Divadlo bez hlavy alebo: Profesionálni Slováci

str. 2 – 3

Humor a irónia ako odpoveď na krízu Západného sveta

str. 7

Hĺbanie vo fascinujúcom nekonečne

str. 8

Nový Sad 2. 7. 2016 Ročník XXXIII Číslo 6/384

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

PUBLIKÁCIE

Nová zbierka perál slovenského a rumunského jazyka (Lenka Garančovská: Slovensko-rumunský frazeologický slovník / Dicționarul frazeologic slovac-român. Bukurešť : Editura Universității din București 2013, 283 s.) Mgr. Ianko Gubani KSJ FF UKF Nitra, Slovensko

každom prirodzenom jazyku frazeológia predstavuje špeciﬁckú oblasť, ktorá tvorí cenné kultúrne dedičstvo pre daný národ, a niekedy je aj inšpiračným jazykovým zdrojom pre ostatné (nielen susedné) národy. Práve vďaka miere a stupňu ovládania frazeológie možno zhodnotiť úroveň poznania nielen cudzieho, ale aj materinského jazyka. Týmto zámerom, prehĺbiť interkultúrne a interlingválne rumunsko-slovenské vzťahy, do bohatej zbierky bilingválnych frazeologických slovníkov vstupuje aj Slovensko-rumunský frazeologický slovník, ktorý pochádza z pera Lenky Garančovskej, lektorky slovenského jazyka a kultúry na Fakulte cudzích jazykov a literatúr Univerzity v Bukurešti. Autorka pri zostavovaní slovníka zvolila interkultúrnu konfrontáciu frazeologických jednotiek a podľa jej slov „slovník je určený predovšetkým študentom a učiteľom slovenského jazyka na všetkých typoch škôl ako praktická pomôcka pri rozširovaní slovnej zásoby a pri práci s textom. Do značnej miery nepochybne poslúži aj rumunským študentom, ktorí študujú slovenčinu ako cudzí jazyk, a zaiste bude užitočnou pomôckou aj pre prekladateľov a tlmočníkov. Takisto by mohol byť zaujímavým čítaním pre humanitne založených ľudí a iných záujemcov o slovensko-rumunské jazykové prieniky“ (s. 7). Štruktúrnymi komponentmi

slovníka sú: primárne dvojjazyčne štruktúrovaný úvod, návod na používanie slovníka, zoznam skratiek a značiek, samotný korpus frazeologických jednotiek, ktorý tvorí jadro slovníka, register a bohatý zoznam literatúry a prameňov, ktoré autorke poslúžili ako zdroj inšpirácie a cenných informácií. Medzi obálkami slovníka je obsiahnutých 1 300 slovenských frazeologických jednotiek, ktoré sú následne zoradené podľa heslových slov. K jednotlivým slovenským frazémam je priradený rumunský ekvivalent a štylistický kvaliﬁkátor (ktorý pri rumunských frazémach autorka neoznačuje). Ako uvádza autorka slovníka, „pri preklade frazém zo slovenského jazyka do rumunského jazyka sme sledovali dva ciele. Na jednej strane sme chceli slovenský frazeologizmus preložiť čo najadekvátnejšie, na strane druhej sme v snahe pomôcť používateľovi slovníka chceli uviesť viacero synonymných ekvivalentov...“ (s. 12). Netradičný prístup k spracovaniu nového slovníka sa odráža predovšetkým v slovenskom dokladovom materiáli vysvetľujúcom význam jednotlivých frazém v jazykovom prejave. Ten autorka excerpuje prioritne z pôvodnej národnej beletrie a siaha aj po dielach súčasných slovenských autorov. Pozoruhodnými sú aj výňatky z dennej i periodickej tlače, slovenskej televízie a rozhlasu, čo používateľov slovníka, najmä frekventantov kurzov slovenského jazyka ako cudzieho jazyka motivuje k tomu, aby frazémy používali aj v bežnej

komunikácii a pri tvorbe písomných komunikátov. Okrem iného, týmto netradičným slovníkom sú frazeologické jednotky vyvýšené na piedestál perál v jazyku a dovolíme si povedať, že ich používaním hovoriacemu dodávajú pocit, že jeho komunikát

získava na pestrosti a kvalite. Dokladovou vetou sa v predkladanom slovníku „kladie dôraz aj na exempliﬁkačný príklad v duchu metodiky osvojovania si slovnej zásoby prostredníctvom kontextu“ (s. 13). Na základe uvedeného môžeme potvrdiť, že Slovensko-rumunský frazeologický slovník je netradičný, moderný, kontextový, s veľmi širokým záberom, logicky štruktúrovaný, precízne vypracovaný a v neposlednom rade, svojím jednoduchým graﬁckým spracovaním, veľmi elegantný. Z bohatého materiálu vyplýva, že autorka pri selekcii frazeologických jednotiek rešpektovala elementárne kritériá,

ktorými sa vyznačujú frazémy, t. j. obraznosť, ustálenosť, resp. petrifikovanosť a expresívnosť. Vychádzajúc z požiadaviek praxe, autorka sa rozhodla, že neoddeliteľnou súčasťou slovníka budú aj „paremiologické útvary, akými sú príslovia, porekadlá a úslovia, ktoré v širšom zmysle slova patria medzi frazeologizmy a na ktoré je slovenčina, ako aj rumunčina, bohatá“ (s. 8). V slovníku je obsiahnutý aj súbor neparemiologických lexikalizovaných útvarov, akými sú napr. ustálené prirovnania alebo súslovia (slovné páry). Vychádzajúc z primárneho cieľa tohto slovníka, a to, že slovník je koncipovaný ako didaktická pomôcka pre edukantov a tlmočníkov, svoje miesto si nájde pri vedeckej práci. Bohatý materiál, ktorým slovník disponuje, určite poslúži aj pri štúdiu frazeológie z aspektu interkultúrnej konfrontácie. Pomôže pri vytváraní jazykového obrazu sveta dvoch odlišných jazykov a čitateľ sa zaiste dozvie, že keď Slovák je v siedmom nebi, tak Rumun je tiež (a fi în al șaptelea cer), a pokiaľ stupeň jeho šťastia je väčší, tak je rovno v deviatom nebi (a fi în al nouălea cer) alebo chytá Boha za nohu (A apuca pe dumnezeu de picior). Pokiaľ na Slovensku niekto čuší ako voš pod chrastou, tak v Rumunsku čuší ako prasa v kukurici (a tăcea ca porcul în păpușoi), a pokiaľ Slovákovi sa žije ako prasaťu v žite, tak Rumun sa má ako ryba vo vode (a trăi ca peștele în apă) alebo ako sliepka v mlyne (a trăi ca găina la moară). ○

DIVAD LO

2. 7. 2016 • 27 /4706/

Divadlo bez hlavy alebo: Profesionálni Slováci Ján Čáni

24/II

znávaným prívlastkom – vyhľadávanou kategóriou rozbiehajúceho sa 21. storočia je profesionalizmus. Odbornosť je kľúčom kvalitného rozvoja ktorejkoľvek oblasti. Ani nás to neobišlo. My sa k tejto móde pridávame osobitým využitím toho atribútu. Patentovali sme profesionalizmus ako národnú kategóriu. Ošiaľ? Fakt! Inštitucionalizovaním príslušnosti k národu dostali sme hneď niekoľko poručíkov – naslovovzatých kaplánov. Starateľov usmerňujúcich naše stratené duše (Aby sme na seba nezabudli a stratení nezostali.). Len vďaka nim vieme doceniť vlastné sily a schopnosti. Štedro ich za to odmeňujeme. Zaslúžia si to. Veď kto iný, ak nie oni poznajú pravidlá súcna. Na prahu 21. storočia zadeliť zmysel a poslanie divadelného umenia len k národne uvedomelej kaste nie je trestuhodnosť? Patrí sa začleniť artefakt iba do sféry národnej zábavy všeľudového zhromaždenia?! Musíme sa, ako všetci, iba na to artiﬁcielné a overené odvolávať a k osvedčenému vracať. Spoľahnime sa iba na seba. Lichotí byť prvý, ale medzi rovnakými menej. Čo však s divadelnou kolektívnou tvorivosťou? Mužstvom. Tím sa nespomína. Na cene je jednotlivec. Osobnosť, ktorá dokáže aj sama sebe dramaturgicky upraviť vlastnú predlohu. Nedôvera? Prečo by sme nepísali svoje – naše predlohy (ak nevieme, naučíme sa – napíšeme sami sebe s tým cieľom projekt), veď za tie kvalitné autorom patria

tantiémy. Tieto dnes niekto aj platí? A máme aj špajzu (škoda, že to nie je fundus). Postačí. Hudba, choreografia... To zvládame! Ešte keby sme si aj sami zahrali. A aj to sa stalo! Tak to treba?! Toľko všestranných ľudí, bez falošnej skromnosti, som dávno na jednom mieste nestretol. U nás obyčajných smrteľníkov však prevláda mienka, že odbornosť vystriedala prisluhovačnosť. Na cene sú pritakávači! Spôsobilí žoldnieri odvolávajúci sa výlučne na vlastné skúsenosti. Kvalifikovaní? Majú certifikáty zo svojich kurzov! Fachmani?! Tak prečo by sme im neverili na slovo?! A ak sa v niečom aj nevyznajú, pozvú si na pomoc hosťa zo zahraničia – materskej krajiny! Najlepšie volontéra. Dobrovoľníka. Tento sa určite rozhodne skôr pre nás, ako takú Burundu či Somálsko. Vieme o ňom, samozrejme, len to, že ovláda všetko, čo potrebujeme. Veríme mu na slovo, veď sa deklaruje ako naslovovzatý profesionál. Ak aj niečo nepozná, naučí sa. Umožníme mu tento špás. Dáme možnosť – dokonca aj štedro za to zaplatíme. Nie doplatíme?! A okruh jeho pôsobnosti je široký: môže byť spisovateľom, dramatikom, dramaturgom, animátorom, hercom, bábkohercom, výtvarníkom, scénografom, kostýmografom, hudobníkom, režisérom... Dokonca je špecialistom rôznych oblastí. Má prehľad tak v teórii, ako aj v praxi. Ak aj prakticky zlyhá, nič za to, veď človek je omylný. Že sa na to pozerajú a z toho by sa mali učiť iní, to nebolí. Zabudneme! Kritiku nemáme, a ak ju aj máme, tak ju máme v… So sebakritikou je to ešte horšie!

V tomto kontexte, vo vzťahu k dcére Adele Čajakovej-Petrovičovej, Ján Čajak písal: „Divadelné závody viedli sa v Petrovci a v Banáte. Tieto závody mali veľký úspech a ozaj, najmä v Petrovci prekvapili svojou divadelnou rutinou a vyspelosťou. Ale tento elán zase dlho netrval. Poniektorí ľudia cítili sa byť urazenými, že ich divadelný krúžok nebol odmenený prvou cenou a rozosievali nespokojnosť, tým činom znechucovali i náčelníčku, ako i druhých činiteľov. Tak to bolo a je i teraz. Miesto toho, aby sme kriticky, ale pritom nestranne pozorovali prácu jednotlivcov a tiež i takých krúžkov, hneď na začiatku cítime sa byť urazenými, mysliac, že sme podceňovaní a tiež, že nám je krivdené. A pritom ani nám do umu nepríde objektívne porovnávať, poučiť sa a snažiť sa zdokonaľovať. Pre tieto príčiny vzdala sa tohto odboru. Škoda, lebo ona vie sa vhĺbiť do úlohy jej zverenej a k tomu má zmysel aj pre divadlo, lebo sama už napísala niekoľko divadelných hier. Od tých čias odbor tento možno riecť mlčí. Je pravda, že v tejto tak tragickej dobe ani nemôžeme sa tak vyvinúť, ako by bolo potrebné. Nádejam sa, že po víchriciach, keď nastanú krajšie, požehnanejšie časy, naše divadlo, po našej periférii zase ožije a bude sa požehnane rozvíjať.“ Toi logoi o ta megala – zopár slov o veľkom. Len profesionalizmu v divadle nikde! Ani pes nemá po čom šteknúť! „I PO BABI I PO STRIČEVIMA.“ O tom, že je doposiaľ uvedené stratégiou, nasvedčí

aj Slovenské vojvodinské divadlo. To za posledné sezóny vystriedalo niekoľko riaditeliek výlučne vďaka rodinkárstvu, ktoré v nich podnietilo pocit nedotknuteľnosti bieleho medveďa a samým tým aj nepostrádateľnosti. Dnes jeho riaditeľka dokázala, že sa divadlo môže kočírovať aj bez vlastnej prítomnosti. Aj počas materskej dovolenky. A je to?! Odsúhlasené od zakladateľa. Právne možné, ak trochu prižmúrime! „Može nam se!“ Všimnime si ešte i to, že sa uvedené vonkoncom neštíti oberať o ceny ochotnícku divadelnú produkciu. Nasviedča tomu jeho účasť na ochotníckej prehliadke v jej súťažnej časti?! Prinajmenšom sa to nepatrí! Nebolí vedúcich fakt verifikácie vlastného artefaktu na súťaži, ktorej sa profesionálne divadlá zúčastňujú výlučne ako hostia? Asi nie, veď to odsúhlasila aj lokálna divadelná smotánka orúca iba vo svojom chotári, na poli národa dedičnej. Ak aj tu nepomôžu profesionálni Slováci, je tu aj božská prozreteľnosť. To nie my, to On! On by mal podať demisiu, nadostač neosvietil! Až je uvedené smernicou riaditeľky, rovnako správnej, ako aj umeleckej rady divadla, tak dramaturgický plán hrá do karát len zakladateľom SVD, ktorí sa takto vyhnú povinnosti zháňať prostriedky za účasť inscenácií SVD na jemu patričných profesionálnych festivaloch v Teheráne, Baku, Bratislave, Kotore, Belehrade, Zreňanine... Prečo by nám nepostačilo vlastné pieskovisko?! (Riaditeľka dokonca presviedča, že

DI VADLO

HLAS ĽUDU • OBZORY inde – za chotárom – hrať ani nemôžeme, veď deti nezvládnu čítať tilulky?!) Repertoárová politika SVD je iba politikou! Stratégia tribúnou vládnucej ideológie hlásajúcej všeobecnú krízu, či transformáciu, v ktorej odbornosť svoje miesto, žiaľ, nenachádza. Je tu len otázka, prečo si vychovávame vlastných divadelníkov, keď si aj tak privedieme zahraničných. A to tých like! Tvrdia webmasteri SVD napriek tomu, že toto médium nemá so živou divadelnou interakciou nič spoločné. Vedia! Konzultovali online internetové prezentácie na facebooku!

ndrej Mráz (28. 11. 1904 zemi nepretržite usporadúvali Andrej Mráz o realistickom Báčsky Petrovec – 29. ochotnícke predstavenia. prozaikovi Jánovi Čajakovi: 5. 1964 Bratislava), liNeľutujem, že som ešte za„Vôbec Ján Čajak v celej svojej terárny historik, kritik, žil atmosféru a vôbec podobu umeleckej próze dialógy užíval v akademik SAV, draslovenských diva- neobyčajne hojnej miere a prisúdil maturg Činohry SND delných predstavení im závažnú úlohu v celom rozvrv Bratislave, pracovpred prvou svetovou hu skladby. Zväčša síce nie nimi ník Matice slovenskej vojnou v Uhorsku. Tie- rozvádza dej, ale dialógmi ho zvýv Martine, univerzitný to predstavenia boli razňuje. No, ako sme už naznačili, profesor, šéfredaktor totiž čosi viac ako di- charakter Čajakovho dialógu veľmi Slovenských pohľadov vadlo. Boli národnou často nie je motivovaný priamou a Knižnice Slovenských školou a podujatím. potrebou dejovej výstavby, ale pohľadov, redaktor LiteKaždé také predsta- slúži viacej pre charakteristiku rárnohistorického zborvenie bolo červeným jednotlivých postáv a nadovšetko níka a časopisu Život, súknom v očiach skrze dialógov a jeho umiestnenie autor stredoškolských vrchností a odnárod- chce dosiahnuť najvyšší stupeň Andrej Mráz čítaniek. Bol zakladateľňujúcich činiteľov, na realistickej pravdivosti a pravskou osobnosťou slonajrozličnejšie spôsoby depodobnosti. Preto je Čajakov venskej dramaturgie, divadelnej exponenti štátnej moci usilovali dialóg vypracovaný, lapidárny, histórie a teórie. sa ich znemožniť a keď sa im to hovorovo pružný a na druhej Od 20. rokov 20. storočia sú- nepodarilo, slovenskí osvetoví strane ním šťastne diferencuje stavne sledoval vývin vyprávačský prúd, i keď slovenskej dramatickej aj do deskriptívnych a tvorby a štúdium ukonmeditatívnych odsekov čil dizertáciou Vývin často zasahujú prvky slovenskej dramaticreči dialogickej. Záľuba kej literatúry (1929). v dialógoch u Čajaka Od polovice 20. rokov bola taká vyvinutá, že pravidelne uverejňoval napr. humoresku Len literárne kritiky, článpekne zložil z uvádzania ky a state o literatúre, rečí jednotlivých popredovšetkým o próze, stáv, celkom technikou neskôr i o dráme a dipodávania rozhovorov v divadelnej hre.“ vadle. Andrej Mráz s manželkou v spoločnosti Andrej Mráz oznaFedora Jesenského, Jána Smreka, Martina čuje ako vlastný zdroj Andrej Mráz o draBenku a ďalších priateľov záujmov o divadlo štumatikovi VHV: dentskú ochotnícku divadelnú pracovníci videli v tom víťazstvo „Dramatické dielo dnešného činnosť vojvodinskej slovenskej svojich národnobuditeľských úsilí. staropazovského farára nemožno mládeže. Aj napriek tomu, že v obísť mlčaním v tomto krúžku herecky dominovali dejinách našej iní, on sa k herectvu dostal ako dramatickej „záskokár“ za jedného z predstaspisby. No zoviteľov Gogoľovej Ženby. stáva torzom. V článku S divadlom a okolo Nerozvité. Zloždivadla Andrej Mráz píše: ky, ktoré sa v „Ale čo ako by som nechcel, ňom mali stať musím sa vrátiť do svojho divadeldominujúce, ného detstva a tým aj do detských akosi zakrneli, rokov slovenských divadelných tie vývinové snažení. V mojej rodnej dedine najpriebojnejv Petrovci v Juhoslávii nedávno šie zložky, ktoré ako významné kultúrne jubilesa u VHV zjavili um oslavovali sté výročie svojho aj z podnetov, prvého slovenského divadelného získaných v ZáSkupina študentov v Petrovci v roku predstavenia. Neviem, akú hru hrebe a v diva1923, uprostred Andrej Mráz vtedy naši predkovia hrali, ale iste delnej Viedni, a takú, ktorej text, či už v rukopise, Tak tomu bolo nielen na ši- autor tento čoraz bezradnejšie, i alebo tlačený, dostali zo Sloven- rokánskej báčanskej rovine, na keď sporadicky úspešne, motal sa ska. A od začiatku šesťdesiatych ktorej žila, pracovala a rojčila moja okolo vývinových potrieb našej rokov predošlého storočia v mojej rodná dedina, ale aj v ostatných dramatiky.“ ○ rodnej dedine a v okolitých slo- krajoch, kde si ľudia trúfali ešte venských osadách na tzv. Dolnej hrať slovenské divadlo.“ Pripravil: Ján Čáni

25/III

„KAD JE NAMA KRENULO!“ Záverom pripomeňme výzvu dolnozemca Andreja Mráza. Možno nám aj dnes poslúži: „Ľudia z Dolnej zeme akosi od detstva mali dva domovy. Dolnú zem a neznáme Slovensko. Ten druhý domov, Slovensko, to bola kedysi naozaj len taká fatamorgána, sviatočná vidina, ktorú si si stvoril v zaprášenom svete dolnozemských dedín. No dnes tento druhý domov chce sa stať jediným, pravým a skutočným. Veľa námah sa vynakladá, aby z Maďarska aspoň zvyšky a trošky potomkov slovenských vysťahovalcov vrátili sa domov. Odvádzame ich z krajiny, kde dlho panovala sociálno-politická a kultúrna zaostalosť, do prostredia, ktoré víťaznejšie prekonáva dedičstvo feudalizmu a kapitalizmu a ktoré v dnešnom svojom vývinovom štádiu s neotrasnou istotou vie si budovať svoj lepší zajtrajšok. A to isté má sa stať aj s juhoslovanskými Slovákmi. Oni len s menšou zásobou duchovnej a materiálnej biedy vrátia sa domov ako tí z Maďarska. A s väčšími tvorivými potenciálmi, ktoré tak nástojčivo potrebujeme pri výstavbe nového Slovenska v Československej republike.“ ○

Teatrológ Andrej Mráz

DIVAD LO

2. 7. 2016 • 27 /4706/

PETROVSKÉ GYMNÁZIUM A DIVADLO

Rimejk Sna Annamária Boldocká-Grbićová

Rade Radović Kostu Trifkovića, profesorka Miroslava Lazićová Steriju a najviac hier etrovské gymnázium v tom období režijne podpísal si znamenité 150. výprofesor Živadin Matijašević, ročie nášho divadelpodľa záznamov Michala Filiníctva naplno uvedopa vtedy ako žiaka gymnázia muje, keďže táto nadväznosť a herca, veľkého milovníka bola vždy nosná, symbiotická. divadelného umenia. Avšak Od založenia gymnázia roku všetky predstavenia umelec1919 až po posledné desaťkým podaním a režisérskym ročie 20. storočia. premyslením prekonali hry Petrovské gymnáDr. Michala Topoľského: Každý zium, jeho agilné má svoju pravdu od Luigiho a nápadité učiteľstvo Pirandella (1939) a Matka od v dejinách systemaKarela Čapka (1940). Posledné ticky vychovávalo predstavenie pred vypuknutím žiactvo k divadlu, 2. svetovej vojny 1941 podinﬁkovalo k tomupísal profesor Juraj Spevák. to umeniu hercov Koniec štyridsiatych rokov a divadelných tvorbol na gymnáziu v znamení, cov a malo zástoj na vtedy už profesora na gymrozvíjanie divadelnej náziu, Michala Filipa. Režírukultúry vcelku. Aby je Čechovove jednoaktovky, veľkoleposť bola ešte Tajovského, Gorkého, Čapka, Ján Čáni a Anna Bartošová výraznejšia, v tomto v hre Pytačky (1987) VHV. Jeho žiacky súbor sa roku si s divadelným s Cankarovým Betajnovským svetom pripomíname štvorsté vyvíjala mnohorakú činnosť. kráľom zúčastnil aj divadelných výročie smrti velikána alžbe- Významné miesto zaberalo závodov Matice slovenskej tínskeho divadla Williama v nej divadlo. A tak už koncom v Juhoslávii. V školskom roku Shakespearea. Na petrovskom toho mesiaca gymnaziálna 1947/48 divadelná aktivita gymnáziu Shakespearea po mládež zahrala v prospech Michala Filipa kulminuje, prvýkrát uviedli pred 90. rok- chudobných žiakov dramatizákeďže sa nacvičilo až 5 divami – roku 1926 hrali komédiu ciu ľudovej rozprávky delných hier (Zem, Sen noci svätojánskej. Bolo to Soľ nad zlato v réžii Strýčko Kosťa, Náš sedem rokov po jeho založení Adely Greisingerovej. pán minister, Za blaa rok po založení významné- Čajakovská rodina ho národa vrátane...). ho krúžku Sládkovič. A tak bola na gymnáziu V 50. rokoch diučiteľstvo humanitných vied v 20. rokoch 20. vadelný život viedli a jazykov – najmä materčiny – storočia znamenite Michal Filip, Pavel ku ktorému sa bytostne upisu- zastúpená učiteľkou Bartok, Ivan Majera jem, prežíva toho času hotovú Adelou Čajakovou a, samozrejme, herci, drámu svedomia! Zistenie, že a Jánom Čajakom ml. väčšinou žiaci, ressa na gymnáziu, v jeho au- Jej veselohru Slečna pektíve profesori torstve a výprave, posledné inžinier roku 1923 zagymnázia: Ondrej Kodivadelné predstavenie zohra- hrala gymnaziálna roš, Ján Vitéz, Anna lo v dávnom školskom roku mládež v réžii Jána Kyseľová, Želmíra Režisér Ilija Maleš pred premiérou hry 1990/1991, iniciovalo návrh Čajaka ml. A nemenší Pavlovová, Ján DanMedveď (1988) do harmonogramu ústredných úspech mala aj histoko, Milina Bartoková, osláv divadelníctva zaradiť rická hra J. Čajaka ml. Žoﬁa tá Shakespeareova komédia Ján Čáni-Gróf, Pavel Varga, aj gymnaziálne divadelné Forgáchová (1927), ktorú na- Sen noci svätojánskej v prekla- Samuel Dubovský, Branislav predstavenie. Bude to teda, inscenovali na večierku osláv de Pavla Országha Hviezdo- Spevák, Ján Kmeť... Divadlo po ústredných augustových šesťdesiatych narodenín Jána slava, čo pre Petrovec bola sa v tom čase nehralo už len oslavách, 7. októbra pri prí- Čajaka otca. Adela Čajako- nemalá vec. na gymnáziu, ale aj v Šimoležitosti Dňa školy – rimejk vá stála pri zrode aj prvého Profesor Sirácky bol agilný vicovom dome, U Somorov, Sna noci svätojánskej. predstavenia zohratého na aj v tridsiatych rokoch a mno- Na Letnom javisku vo Vrbare Ak je pravdivá maxima sv. pôde gymnázia – roku 1925 hé hry režijne podpisovali aj a v dnešnom poľnohospoAugustína – Akí bohovia, také na novovybudovanom javisku profesori Srbi, ako sú: Bogo- dárskom družstve. Tradícia divadlo! – tak je celkom zdrvu- v telocvični, keďže sa dovte- mir Pregelj, ktorý so žiakmi divadelného života na gymnájúca frustrácia z až dvadsať- dy predstavenia odbavovali roku 1936 nacvičil Moliéra, ziu v päťdesiatych rokoch sa

26/IV

päťročia divadelnej hluchoty a nemoty! Pod tlakom okolností sa z aktérov myšlienky musíme premeniť na aktérov činu! Na každého raz príde Hamlet! Významné bolo založenie Združenia slovenských žiakov 11. februára 1922. Toto združenie bolo predchodcom Sládkovičovho krúžku, v ktorom gymnaziálna mládež

v petrovských krčmách. Spolu s profesorom Jozefom Maliakom preložili do slovenčiny veselohru Dr. Pavel Kodkodák vtedajšieho riaditeľa Pavla Tvrtkovića. V tomto predstavení výborný výkon podal staropazovský rodák Svetozár Hurban, najmladší vnuk Jozefa Miloslava Hurbana a Aničky Jurkovičovej, bratranec VHV, ktorý si o rok zvolil hereckú dráhu a po absolvovaní Dramatickej akadémie 1928 v Belehrade stal sa hercom z povolania v Srbskom národnom divadle v Novom Sade a neskoršie i v Slovenskom národnom divadle. Po nastúpení do služby na gymnáziu Dr. Andreja Siráckeho bol 1. októbra 1925 založený Žiacky samovzdelávací krúžok Sládkovič a rozprúdila sa ešte väčšia divadelná činnosť. V réžii Dr. Andreja Siráckeho (neskoršie zakladateľa DAV) roku 1926 bola zohraná vyššie spomenu-

HLAS ĽUDU • OBZORY

Ján Čáni a Mária Fehérová. Posledné predstavenie bolo v školskom roku 1987/88 – zasa Čechov pod režijnou taktovkou Iliju Maleša: Medveď. Herci: J. Čáni, Lýdia Máľachová, Martin Zloch, Dejan Nakić a Anna Bartošová. S týmito predstaveniami sa gymnázium zúčastnilo aj na Prehliadke slovenských ochotníckych divadelných súborov a nevystali ani herecké ocenenia. Tento divadelný kolektív samostatne vystupoval pri príležitosti organizovania programov v súvislosti s príchodom nového roka, ktoré žiaci sami napísali, nacvičovali a hrali. Možno tak uviesť školský rok 1989/90, keď v réžii žiaka Jána Čániho zahrali Cirkus Pikolo. Hrali: Vladislava Fekete, Gabriel Paulíny, Rastislav Boldocký a ďalší. A školský rok 1990/91, keď pod režijnou taktovkou herca Miroslava Babiaka nainscenovali hru na motívy poviedky Juraja Tušiaka O jedinečnom kráľovi. Hrali: Daniela Legíňová, Ružena Šimoniová, Michal Ďurovka, Vlastislav Benka a ďalší. Po štvrťstoročí odmlky hľadáme na gymnáziu cestu k divadlu a k hercom. Pätnásťroční dnes, povedané Hevierom, vzali všetko do rúk, dekadentní kovboji Microsoftu. S takými len opatrne na Shakespearea! Snáď si dnešné učiteľstvo nájde síl, či odvahy! S hamletovskou dilemou – byť či nebyť! – nad hlavou, citovou výchovou a zapálením si prebrať poriadne kúsok! Šľachtiť k pridanej hodnote, akou divadlo bezpochyby je. A súbežne k empatii, k úcte k predchodcom, k vehementnému skúmaniu, k významu idey, ochoty, ochotníctva, veď tie sú, súdiac dneškom, efemérne kategórie... Zmena programu vyhradená! ○ POZNÁMKY: Pramene: Štúdie a články Michala Filipa, Zborník 125. výročie divadelníctva, Pamätnica 50 rokov Slovenského gymnázia v Petrovci, Pátos národných príkaz Jána Čániho Informátori: Dr. Michal Babiak z Bratislavy, Miroslav Babiak, Jarmila Sýkorová z Petrovca, spomienky autorky

27/V

preniesla do Divadla Vladimíra Čiliak, Samuel Fekete, Martin dielo Jána Kopčoka Povíchrice Hurbana Vladimírova. Zloch, Želislav Sľúka, Zuzana nad brázdami. Hrali: Michal Odchovanec gymnázia An- Tárnociová. Babiak, Anna Fejdiová, Ján drej Privratský, ktorý debutoZ hercov mladšej generácie Varga, Anna Stracinská. Boli val u Ivana Majeru po skončení – bývalých gymnazistov jadro, to herecké a vôbec divadelné Učiteľskej školy, konal nábor ktorých formoval Ľuboslav Ma- začiatky režiséra Michala Bagymnazistov pod divadelnú jera a neskoršie i Ján Čáni, boli biaka. Roku 1979 naštudovali strechu v rámci Ochotníc- a sú činní v divadle: napríklad etudu pod menom Malinovka keho divadla Domu kultúry. Jaňa Urbančeková, Daniela v rámci záväznej praxe kultuV šesťdesiatych rokoch žia- Legíňová, Ján Hansman, Vla- rologického odboru u vtedajci gymnázia čakali, kedy ich dislava Feketeová, v novšej šieho profesora Ľuboslava Privratský pozve a obsadí. generácii Hana Majerová, Majeru. Hrali: Michal Babiak, Základom hereckého Jaroslav Miklovic, Makolektívu vždy boli riena Grňová, Štefan žiaci gymnázia. PriKrálik. Po päťročnej vratský urobil vyše divadelnej odmlke 70 réžií a scénogradejiny divadelníctva ﬁí. Pani ministrová na gymnáziu pokra(1966), Kubo (1968), čujú v školskom roku Čaj u pána senátora 1984/85 s režisérom (1969), to boli poIlijom Malešom. Masledné Privratského tematikom, ktorý sa hry, keď kompletné upísal k slovenskosherecké obsadenie ti a plnohodnotne i dostali žiaci gymk slovenskému divanázia. delníctvu. Patril ku Po premiére hry Medveď v gymnáziu Ako odchovanci aj kmeňovým hercom režiséra PrivratskéĽuboslava Majeru. ho, z gymnázia vyšli znamenití Samer Hamadech, Miroslava V Ochotníckom divadle hral herci: Ondrej Koroš, Pavel Lainovićová... vo vynikajúcich predstaveČiliak, Ondrej Brna, Katarína Mnohí žiaci gymnázia boli niach: Popanštená kotrba, Melegová-Melichová, Milina zastúpení v technickom a or- Deti, Vyrezávanie bláznov... Florianová, Ján Častven, Zuza- ganizačnom raste divadla: Ján Divadelný nadšenec aj gymnana Častvenová, Viera Balážová, Dorča, Ondrej Meleg, Katarína ziálne divadelníctvo rozhýbal, Miroslav Babiak... V polovici Bujzášová, Vladimír Lačok, rozochvel a nápadito poznačil, 70. rokov na scénu vystupu- Vladimír Valentík, Ján Černák, formujúc tak novú generáciu je Ľuboslav Majera, druhý profesionálny režisér vojvodinských Slovákov, odchovanec petrovského gymnázia, ktorý ako dieťa hral v divadle a ako herec – žiak gymnázia hral u Privratského. Majera vyproﬁloval spomenutý hviezdny herecký kolektív, ktorý slovenské divadelníctvo zošľachťoval a priniesol mu vavríny a rang poloprofesionálov. Okrem Ľuboslava Majeru z petrovského gymnázia vyšli aj ďalší profesionálni režiséri a divadelní tvorcovia: Členovia divadelnej sekcie Gymnázia Jána Kollára ako účastníci Michal Babiak, Stanovoročného programu nislav Sládeček, Ivan Hansman, Ján Chalupka, To- Rastislav Labát a ďalší. divadelníkov, ktorí v divadle máš Čelovský, Ján Čáni, VlaPo Privratského období sa natrvalo zakotvili. Napríklad dimír Struhár, Siniša Bosančić, na gymnáziu dlho nerobilo režiséra Jána Čániho. V roku Miroslav Chlpka, Vladislava divadlo. Až po školský rok 1984/85 sa tak hrali Kenoove Fekete (dramaturgička). Ale 1976/77, kedy sa režijnej tak- Štýlové cvičenia. V školskom aj režiséri ochotníci: Samuel tovky chopil Samuel Fekete roku 1986/1987 Čechovovu Gazdík, Štefan Kaňa, Mária a Ľuboslav Majera navrhol jednoaktovku Pytačky zahrali: Lavircová, Ilija Maleš, Pavel scénu. So žiakmi naštudovali Ján Cerovský, Anna Bartošová,

DI VADLO

KNIHY

2. 7. 2016 • 27 /4706/

Z LITERÁRNEHO ZÁHONU VIERY BENKOVEJ

Dve autorky – tri knihy Viera Benková

28/VI

estnáste storočie bolo aj pre južné kraje vtedajšieho Slovenska, najmä okolie Novohradu, Komárna a niektorých miest a dediniek Gemera veľmi skúšané. Turci, ktorí roku 1544 vtrhli a ovládali po uhorskej nížine aj územie Vyšehradu, postupne sa dostávali do severnejších oblastí dnešného Maďarska a južných častí Slovenska. Mali cieľ dostať sa okrem Modrého Kameňa a Fiľakova aj k bohatým banským mestám. Našťastie, tam sa nedostali, ale Novohrad sa ocitol pod ich priamou mocou. Hodne janičiarov bolo na Fiľakovskom hrade, kde privádzali zajatcov a väznili ich pred prepravou do Turecka. Zajaté mladé dievčence vysielali do háremu a chlapcov na prevýchovu za janičiarov. O tejto dobe bolo na Slovensku napísaných mnoho diel, románov a noviel. Mnohí čitatelia si dodnes pamätajú pútavé romány a povesti nášho spisovateľa Jána Čajaka ml. s príbehmi z čias tureckého obsadenia mnohých miest a hradov nepriateľom a kedysi aj u nás mnohí čítali povesti obľúbeného autora Joža Nižnánskeho, ale i mnohých iných. K takým povestiam sa vracajú aj súčasní slovenskí, ale aj srbskí spisovatelia. Medzi autorky, ktorým je táto téma tureckého obliehania južných miest Slovenska blízka, patrí aj významná slovenská poetka a detská spisovateľka Hana Košková. Zaujímavé diela zo stredovekej Banskej Štiavnice píše spisovateľka Rút Lichnerová a Zuzane Kuglerovej sú zasa pri srdci povesti Žilinského regiónu. Vo vydavateľstve Matice slovenskej na Slovensku vyšla nedávno tlačou Koškovej nová kniha zo spomínaného tureckého ovládania hradu Divín – povesť Janičiarka. Janičiarske vojsko, ako vieme

aj z povestí o našich srbských krajoch, pozostávalo zo zajatcov, ktorých privádzali janičiari z okupovaných miest. Deti vyučili vojenskému remeslu špeciálnou výchovou v Turecku a všetkých vychovávali v islamskej v i e r e . Ta k to chlapci zajatci úplne pozabudli na svoju vieru a na rodičov. Stali sa bojovým nárazom na okupovaných územiach vtedajšej Európy. Medzi posledné hrady, ktoré Turci v Novohrade v spomínanom období dobyli, bol i hrad Divín, ktorý bol v ich nadvláde až 18 rokov. Medzi povesťami, ktoré kolovali medzi našimi predkami Slovákmi, bola i ústna povesť Turčin Poničan, ale i povesti o tom, ako Turci zajali deti v novohradských dedinkách a medzi zajatcami boli aj ženy a starci. Podľa legendy boli medzi zavlečenými aj dvojčatá, brat a sestra. Dievčina sa obávala odlúčenia od brata a aby sa zachránila a nebola odvlečená do háremu, prestrojila sa na chlapca a začala ako janičiar bojovať po boku svojho bračeka. Po bratovej smrti, keď padol aj hrad Divín, sestrička janičiarka zaľúbená do Turka pisára na hrade podnikala i sama výpady, kým sa neodhalil tento romantický vzťah ľúbosti dvoch nepriateľov – tureckého pisára a mladej dievčiny preoblečenej na chlapca. Aký môže mať koniec láska v časoch nepriateľstva, odhaľuje táto zaujímavá novela s príbehom z čias tureckého dobýjania hradu Divín! Spisovateľke a tuhárskej rodáčke Hane Koškovej (1942) sa podarilo túto ľudovú povesť vyrozprávať súčasným jazykom bez nepotrebných romantických výzdob, so znalosťami historických reálií a s boha-

tou slovnou zásobou a malebnými opismi krajov, ľudí a príbehu. Ináč spisovateľka Hana Košková má za sebou už deväť básnických kníh a niekoľko kníh pre deti. Jej knihy Mara medvedia a Poludnica z Čerepeša môžu najmladším čitateľom pomôcť zoznámiť sa s regiónom Novohradu a históriou tohto územia, z ktorého prišli takmer pred tristo rokmi do vtedajšej južnej časti Uhorska aj naši predkovia... *** V istom čase sa mi dostali na čítanie od poetky Anny Dudášovej dve jej najsviežejšie knihy. Prvá z nich Hristodarje obsahuje básne, ktoré sú skôr duchovným rozjímaním o človeku, viere a o Bohu, ale i našej ceste životom vo svete bez viery a morálky. Časť týchto básní vyznieva sťa duchovný rozhovor so sebou samou, ale i mnohými príkladnými dobrodincami, ktorých poznala vo svojom živote a nadchli ju ich ľudské vlastnosti a vytrvalosť zostať optimistickými a empatickými v každej chvíli a v každom skutku, ktorý vykonali. Vzácny dar citlivosti pochopiť človeka a jeho rozorvanú dušu v silách prírody a neraz i zla umožňuje poetke – tvorkyni takejto poézie zachytiť mnohé odtiene duchovných levelov ľudskej bytosti. Jednoduchý, ale pritom posvätný život svätca Aleksandra Nevského jej je príkladom, ako sa stať obyčajným veriacim, ktorému viera pomohla nielen pochopiť ľudí, ale i pomôcť vo chvíľach skleslosti. Celá zbierka je vlastne „duchovným breviárom“, ktorý poetka Anna Dudášová vyspievala inšpirovaná pravoslávnou vierou...

Táto zbierka lyrických úvah a duchovných rozjímaní samej autorky o sebe a ľuďoch, ktorí sa jej stali príkladom čistoty mysle a srdca, vyšla v knižnici literárneho časopisu Majdan v Kostolci. Druhá kniha Anny Dudášovej je veľmi jemná a úsmevná kniha pre deti pomenovaná Mudrica i Mudraci. Darovaná je tým, ktorí neprestali sniť, hrať sa, dôverovať svojim snom, cestovať v čase a kamarátiť sa aj s neživými bytosťami, ale i počítačom ako živým a tvorivým kamarátom. A sú tu aj tí najlepší kamaráti detí – domáce zvieratká, takže je tiež prítomné čaro spolunažívania s nimi. Detský svet spisovateľka veľmi dobre pozná, venovala sa mnoho rokov práve starším a deťom ako sociálna pracovníčka, takže spoznala aj všetky stránky ich neľahkého a skôr útrpného života; teda nielen všetky stránky čarovného detského sveta, ale aj tie smutné a tragické. Mnohé jej knihy napísané iba pre deti sú, ako to neraz sama vyhlásila, túžbou spoznať ich svet a chrániť ho pred tvrdým životom a okolím. Veď svet bez detí by bol nepoetický, bez krásy a často pozbavený aj citového obohatenia ich dospievania bez hier a kníh... Deti poznajú tajomstvá sveta, prírody, ich cesta od útlosti detstva až po dospelosť je plná nástrah, ale i krás objavovania neznámych javov a okolia vôkol seba. Skôr dieťa uverí snom ako skutočnosti, a preto mu dospelí musia otvárať aj iné dvere do života, teda i dvere poviedok, krásy a dobra, ale tiež poukázať na nástrahy a smutné sivé odtiene života... Je to nepriamo i autorkin odkaz v tejto najnovšej detskej knihe Mudrica i Mudraci. Knihu ilustrovala znalkyňa palety kovačická maliarka Zuzana Vereská a vydal ju v tomto roku Klub milovníkov kníh Majdan z Kostolca. ○

UNDERGROU ND

HLAS ĽUDU • OBZORY

DAMIANO LANZI, VEDÚCI HUDOBNEJ SKUPINY LENZ Z TALIANSKA

Humor a irónia ako odpoveď na krízu Západného sveta Stevan Lenhart

lternatívna umelecká scéna v Taliansku bola vždy živá a rôznorodá. Jedným zo zaujímavých súčasných protagonistov tamojšieho hudobného „podzemia“ je Damiano Lanzi, vedúci projektu LENZ, ktorého album De Fault je plný duchaplných hitov, parodizujúcich rockové trendy a zároveň úspešne experimentujúcich so zvukom a hudobnými nástrojmi. Kedy a ako si sa začal zaoberať hudbou? – Keď som mal 15 rokov, šiel som na školský výlet do Benátok. S niekoľkými kamarátmi sme vyprázdnili fľašu coca-coly a naplnili ju zmiešaninou alkoholických nápojov, ktoré sme si priniesli z domu. Nakoniec bol ten trúnok temný ako cola, takže sme ho mohli voľne piť a naši profesori nezbadali, o čo ide. Pod vplyvom toho nápoja sme počas celého výletu počúvali album Toxicity skupiny System of a Down. Zdalo sa mi, že podladené gitary na tom albume sú vlastne basgitary, a vtedy som sa rozhodol, že sa musím naučiť hrať na basgitare. Onedlho som pochopil, že som sa mýlil, ale už som si bol kúpil basgitaru a teda pokračoval som hrať na nej. Preto ešte stále rád používam rôzne zvukové efekty, cez ktoré basgitara znie ako niečo iné.

vých skupinách nepozdáva, a je to obmedzovanie sa na presne deﬁnovaný zvuk, ktorý nedovoľuje nijaké „znečistenia“. Preto si z celej tejto scény najviac vážim umelca, ktorý tvorí pod menom Art Abscons. On experimentuje

Jednou z tvojich inšpirácií je hudobný štýl neofolk. Ale na rozdiel od mnohých predstaviteľov tohto štýlu, ktorí sú celkom vážni ohľadom ich hudby a odkazov, v tvojom prejave badať veľkú dávku humoru a paródie. Aká je vlastne tvoja vízia štýlu neofolk? – Jeden verš z môjho nového Damiano Lanzi na koncerte albumu hovorí: Od malička som zastával zbojníkov. s rôznymi štýlmi, a preto jeho A v neofolkovej estetike práve ide hudba oplýva sviežosťou. o temnú prírodu ľudskej bytosti a nepopieranie týchto pôvodných Videoklipy k tvojim skladbám inštinktov. Je to ten istý druh tiež majú humoristické príbehy a príťažlivosti, aký možno pocítiť čí- podobajú sa na krátke hudobné tajúc diela Jeana Geneta, ktorého komédie. Je komédia tvojím som objavil vďaka albumom sku- obľúbeným žánrom? – Nemám obľúbený žáner, ale určite mám rád komédiu, najmä ak prechádza v absurdum a grotesku, ako je prípad vo ﬁlmoch Montyho Pythona alebo vo včasných dielach talianskeho režiséra Nanniho Morettiho. Nepáči sa mi, keď členovia hudobných skupín chápu seba priveľmi vážne, alebo keď sa vo videoklipoch správajú ako rockové hviezdy – je to volovina. Preto sa osobne snažím nahrávať komické videá. V nasledujúcom viObal vydania LENZ De Fault deoklipe plánujem stvárniť postavu Osamu Bin Ladena piny Death in June. Okrem toho v jeho každodennom živote – kým je mi blízka apokalyptická vízia raňajkuje, pozerá televíziu so moderných čias prítomná v neo- svojimi manželkami, odchádza folkovej estetike. Vskutku cítim, na nákup do supermarketu a že žijeme v dobe krízy Západného podobne. sveta, ale mojou reakciou na to Spracoval si a nahral starú sú smiech a irónia. Myslím si, že je to jediný spôsob, ako možno taliansku pieseň s historickou prežiť Smrť Západu. Je však niečo, tematikou O Gorizia, tu sei čo sa mi pri mnohých neofolko- Maledetta (čiže: Gorica, budeš

prekliata). O čom hovorí pieseň a ako si sa rozhodol nahrať tento kus? – Je to stará ľudová pieseň z prvej svetovej vojny. Nahral som ju spolu s ešte dvomi originálnymi skladbami inšpirovanými denníkmi mladých vojakov, ktorí zahynuli vo vojne. Projekt podporil taliansky archív, ktorý opatruje a uverejňuje originálne autobiografické rukopisy, takže som mal príležitosť vžiť sa do hrozných skúseností mladých ľudí vo vojne. Oproti množstvu propagandistických, populárnych patriotických piesní z toho istého obdobia, Gorizia vyčnieva zjavným polemickým odkazom proti nezmyselnému vojnovému násiliu a proti štátnemu vedeniu, ktoré zaslalo milióny chlapov zahynúť pre záujmy, ktorým vlastne ani nerozumeli. Nenávisť v tejto piesni autor (ináč anarchista) zameral na oficierov, politikov a buržoáziu jeho vlastnej krajiny, a preto tie verše znejú nekaždodenne a moderne až dodnes. Aké sú kultúrne a hudobné aktivity v tvojom meste Sansepolcro? Jestvujú ďalšie zaujímavé hudobné skupiny? Kluby a koncerty? – Sansepolcro je malé mesto, ale našťastie je tu živá kultúrna scéna. Jestvuje združenie Effetto K, ktoré organizuje koncerty významných talianskych a medzinárodných umelcov. Zaujímavé je najmä autobiografické show pod názvom 6 Pezzi Facili Facili, v rámci ktorého hudobníci hovoria o vlastnom živote prostredníctvom šiestich piesní (covers), ktoré vplývali na ich tvorbu. V našom lokálnom prostredí je mnoho dobrých hudobných skupín – odporúčam folktronický projekt Snow in Damascus, ako aj psycho-stonerové trio Voldo, ktorého zvuk by som definoval ako „gargantuovský“. ○

29/VII

Ako by si opísal zvuk tvojho projektu LENZ? – O vlastných skladbách rád uvažujem ako o celkom jednoduchých ľudových piesňach s chytľavými akordmi a melódiami, ktoré možno brnkať na akustickej gitare. Čím som starší, tým viac si vážim jednoduchosť v hudbe! Na ten jednoduchý základ potom pridávam štruktúry z rytmov, loops, nahrávok hlukov a domácej elektroniky, tiež sa rád hrám s gitarovými efektmi, lebo som počúval aj množstvo shoegaze a postrockovej hudby. Pre mňa sú taktiež dôležité zvukové výstrižky (samples) z ﬁlmov alebo nahrávky z každodenného života – používam ich ako štruktúrne

prvky skladieb, čiže ako osobitný nástroj. Používanie týchto samples je pre mňa tvorivým rituálom, ktorým sa preniká do podstaty samej hudby.

VÝSTAV Y

2. 7. 2016 • 27 /4706/

PODOBY UMENIA V NOVOSADSKEJ FABRIKE

videoprác, tiež využívania všetkých možností, ktoré moderná technológia poskytuje. Často ide o kombináciu všetkého: aj kresby, grafiky, fotografie, aj o inštalácie v priestore. Mali sme inštaláciu účastníčky Nathalie zo Švajčiarska a Stefana od nás, prebiehajúcu dýchajúci slobodou a nekopri náhrobnom pomníku, kde nečným, tvorbou uplynulou bolo zrkadlo tak z jednej, ako a súčasnou. Aj túžbou po aj z druhej strany. Títo dvaporozumení a dorozumení. ja, rovnako ostrihaní, stáli Neopakovateľné diela obooproti sebe tri hodiny, takže hacujúce tunajšie umenie. to bola aj performancia. Je Pedagógovia a žiaci v jedozaj množstvo ideí, ktoré sa nom šíku stierajúcom vedajú zužitkovať, pretaviť do kové rozdiely, s obsahom umeleckého diela. Mali sme diktovaným v prvom rade aj návštevu dvoch pánov Spoločná práca autora projektu kvalitou diela: výtvarného, z rakúskeho Linzu. Starší Akadémie umení prof. Gorana hudobného, hereckého... z nich Joachim Eckl už celé Despotovského a Sane Stvorcovej Úlohy sprievodcu sa ujíroky chodí pozdĺž Dunaja ma programový producent s týmto priestorom. Jasné je, že a začiera z jeho vôd tam, kde zo Študentského kultúrneho nezodpovedá nejakým svetovým je. Potom tú vodu prinesie do strediska (SKC) Nového Sadu štandardom, no práve tým je galérie v kanistroch a za pomoci Aleksandar Pavlov. vhodný na nastolenie, otvára- zariadenia najprv ju zmení na nie iných tém. Vždy sa ľad, potom aj na paru. Svojrázny príjemne prekvapím roz- zážitok Dunaja, pri ktorom vznimanitosťou nápadov. kali mnohé kultúry, rieky, staršej A netreba byť ani veľ- od nás všetkých. Ide aj o filozokým znalcom umenia, fiu, podľa ktorej voda prenáša aby sa uvidelo, čo kto informáciu, alebo o názor, že chcel povedať, odkázať stopy všetkých kultúr zostávajú snímkou, inštaláciou, so- zapísané vo vodách dunajských... chou, materiálom, ako Na záver len toľko, že nám to je drevo, betón, gyps... neboli jediní zahraniční hostia. Možno povedať, kam Vždy a vo všetkom rozdiely. v poslednom čase ume- Rôzne. Umením nás spájajúce, nie inklinuje: k digitálnej umožňujúce poznať sa navzáVidenie rozdielov v podaní Emílie technike, grafike, foto- jom lepšie, dôvernejšie. Roky Valentíkovej grafii? podnecujúce autorov do hlbín

Hĺbanie vo fascinujúcom nekonečne Oto Filip

istou dávkou nadsádzky možno skonštatovať, že sú rozdiely, inosť, objavovanie nových tajomných komnát tvorby vlastne hlboko v samotnej podstate umenia. Hľadať, skúmať, nachádzať. Heslo, ktoré možno označiť za hybnú silu

30/VIII

Aleksandar Pavlov projektu menom Rozdiely, ktorý už pevne odkrojuje z druhého desaťročia existencie. Na štarte, v tom roku 2005, sa všetko začalo odvíjať od potreby profesorov a študentov novosadskej Akadémie umení spoločne skúmať rôzne aspekty a hodnoty iného a rozličného. Zistiť možné dosahy všetkých odvetví umenia. K čomu a pokiaľ sa v tom prišlo podnes, zbytočne slovom popisovať. Bolo treba odísť do novosadskej čínskej štvrte, konkrétne do Fabriky, a od 17. júna do 1. júla vidieť, že skutočnému umeniu neublíži ani priestor míľami vzdialený od vznešenosti niektorých galérií, či ticha najčastejšie dosť slabo navštevovaných tunajších múzeí. Maľby a graﬁky, inštalácie a sochy, nápady a performancie, experiment a koncert... Multimediálny, interdisciplinárny a experimentálny odklon od klasického a fádneho. Priestor

– Projekt Rozdiely (Razlike) existuje už niekoľko rokov a jeho príznačnosťou je otvorenosť k rôznym ideám, k rôznym tvorivým prejavom. Tu sme i objavili styčné body my ako Fabrika prislúchajúca SKC a Akadémia umení. Nejde v ňom len o výtvarné diela, o rozmanité techniky, kategórie a štýly, ale o výtvory z celej akadémie. Predstavení sú teda i autori študujúci zvuk, i tí z herectva či hudobnej zložky Akadémie umení. Chronologicky sa mi zdá, že sa na začiatku roka záujemcovia prihlasujú do projektu, aby zo širšej ponuky bolo zvolených šesťdesiat prác, najzaujímavejších pre tento priestor: malieb, grafík, priestorových inštalácií. Zdá sa mi, že každý rok dospievame vedno

Priestor dýchajúci všetkými druhmi umenia – Pred pár rokmi na akadémii vznikol odbor multimédií. Dá sa to zbadať aj tu. Všímam si, že je v poslednom čase dosť

tvorivo hĺbať vo fascinujúcom nekonečne tvorby a umenia, ktoré je tak o nich, ako, alebo aj viac, o nás. ○

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. S ﬁnančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad

Kultúra Sviatok výtvarného umenia V KOVAČICI

Anička Chalupová

harmonikára Martina Torňoša zaspievali niekoľko slovenských ľudových piesní. Výstava, ktorá ob-

plynulý víkend v Kovačici na svoje si prišli milovníci výtvarníctva. Na dvoch výstavných miestach vyše stovky olejomalieb a grafík na obdiv im ponúkli štyria autori z tohto banátskeho mestečka insity. V sobotu 25. júna vo výstavných priestoroch Galérie insitného umenia bola otvorená výstava obrazov Báječný svet Vesny Chrťanovej z Kovačice. Maliarka Vesna Chrťanová po prvýkrát vystavovala Autorka Vesna Chrťanová a Pavel Matúch na kolektívnej výstave

Z vernisáže v KOKRAM: (sprava) Pavel Holúbek, Štefan Varga a Ema Dišpiterová (štvrtá sprava)

pred 25 rokmi a už vtedy ukázala, že prináša niečo nové. „Zrenie Vesny Chrťanovej prinieslo nóvum. Vo svete sa väčšina obrazov, ktoré sú dnes vystavené, volajú Folk art, čiže Folk bolt,“ povedal okrem iného Pavel Matúch, ktorý výstavu aj slávnostne otvoril. Vo svojom prejave tiež podčiarkol, že „aj keď vo Vesninej tvorbe z minulých rokov bolo vidieť, že je ťažko dostať sa z bačkorov Martina Jonáša alebo kacabajky Zuzany Chalupovej, dnes niečo podobné cítiť tiež, ale v inom zmysle“. Na vernisáži sa príležitostnými slovami návštevníkom prihovorila aj Mária Raspirová, riaditeľka GIU, a k slávnostnému ovzdušiu prispeli aj do krojov vyobliekaní členovia Detskej svadby, ktorí za hudobného sprievodu Pavla Tomáša st., učiteľa hudby, a mladučkého • KULTÚRA •

sahuje zhruba 30 výtvarných prác a niekoľko omaľovaných tekvičiek a lampášikov, bude sprístupnená do 25. júla.

V nasledujúci deň na prvom poschodí Domu kultúry 3. októbra v Kovačici členovia Kolektívu kreatívnych amatérov (KOKRAM) ponúkli návštevníkom zaujímavú spoločnú výstavu obrazov troch kovačických autorov: Emy Dišpiterovej, Jedna z olejomalieb Želimíra Takáča Pavla Holúbeka a Želimíra Takáča, ktorú sláv- (1971), maliar s trochu dlhšou nostne otvoril insitný maliar skúsenosťou, na svojich vystaveŠtefan Varga. Pri tejto príle- ných obrazoch tušom, ceruzkou žitosti o ich tvorbe medzii- a vodovými farbami znázorňuje ným povedal, že títo traja maliari krajinky, zvieratá a abstrakciu. Milovníkom na svojich výtvarnéobrazoch ho umenia prezentubola pri tejto jú smelosť. príležitosti „Potrebné predstavená je, aby v aj tvorba Žetom smere limíra Takáča pokračovali (1974), ktorý aj naďalej patrí medzi a snažili sa alternatívzdokonaliť nych maten svoj esliarov. Jeho peranto na Nedotknuteľný vesmír v tvorbe Emy práce boli obrazoch.“ Dišpiterovej zastúpené aj Ema Dišpiterová (narodená roku 1990) sa v niektorých časopisoch, napr. výtvarníctvom začala zaoberať i v Novom živote. Výstava týchto troch autorov ešte v detstve, ale vážnejšie sa mu venuje čosi viac ako rok. Uni- je sprístupnená návštevníkom verzum a fantázia sú jej témou na každý deň do 2. júla od 18. do obrazoch, pokým Pavel Holúbek 22. hodiny.

Výzva na Stretnutie slovenskej študujúcej mládeže, ktoré sa uskutoční v rámci SNS 2016

ozývame všetkých slovenských študentov, aby sa zúčastnili na Stretnutí slovenskej študujúcej mládeže, ktoré sa uskutoční v rámci tohtoročných Slovenských národných slávností vo štvrtok 4. augusta 2016 o 20.30 h v Slovenskom dome v Báčskej Palanke. Študenti, ktorí sa plánujú zúčastniť na stretnutí, sa majú prihlásiť do Matice slovenskej v Srbsku na e-mailovú adresu: msjbp@stcable.net alebo na tel.: 021/780-248. Študenti, ktorí skončili štúdium (Ing., Mgr. a PhDr.) v školskom roku 2015/2016, majú zaslať na uvedenú e-mailovú adresu meno, priezvisko, získaný titul, osobnú fotku a prezentáciu diplomovej práce v PowerPointe. Povinná je prihláška do 1. augusta 2016. MOMS Báčska Palanka a Osvetová komisia MSS 27 /4706/ 2. 7. 2016

Kultúra POĎME NA FILMOVÝ VÍKEND DO PETROVCA

Divadlo VHV vo filme Vladimíra Dorčová-Valtnerová

áloktorému ochotníckemu divadlu sa podarí, aby bolo intenzívne zapojené do troch reprezentatívnych, celovečerných filmových projektov, ako je to v prípade Divadla VHV v Petrovci. Totiž táto kultúrna inštitúcia v tento víkend (1. až 3. júla 2016) pripravila filmový víkend ako súčasť osláv 150. výročia divadla v Petrovci. – Na tri večery sa petrovský divadelný dvor premení na pôvabné letné kino s romantickou atmosférou, ktoré ponúkne pomerne zaujímavý program. O skladbe programu napovedá aj názov podujatia – Divadlo VHV vo filme. V repertoári budú celovečerné filmy, z čoho dva dokumentárne, na ktorých sa zásadne podieľalo práve Divadlo VHV Petrovec, – približuje náplň víkendového podujatia režisér Peter Serge Butko.

Na nádvorí Divadla VHV počas troch večerí (o 21.00) si diváci budú môcť pozrieť: dobre známy dokument Óda na rovinu (2013) – v piatok 1. júla; oficiálnu svetovú premiéru českého filmového dokumentu natočeného počas medzinárodného festivalu SOS FEST, ktorý vlani Divadlo VHV v Petrovci organizovalo, – v sobotu 2. júla – a náš jediný celovečerný film Mišo (1985) – v nedeľu 3. júla. – Na pozadí SOS FEST-u sa film z jednej strany pozerá do minulosti, vracia sa k rozpadu Juhoslávie a z druhej strany sa cez optiku súčasnosti díva do budúcnosti, – hovorí Butko. – K tomu sa dopracúvame prostredníctvom výpovedí umelcov z krajín bývalej Juhoslávie, ako aj pohľadu renomovaného srbského novinára Teofila Pančića.

Divadlo VHV a tvorcovia filmu Óda na rovinu angažovaním sa vo svete filmu poukazujú na to, že aj filmom sa súčasníkom môže priblížiť divadelná tvorba. Zvlášť ak sa filmové dokumenty z divadla a o

divadle dostanú aj do televíznych obrazoviek, čo je prípad s Ódou na rovinu. – Dnes už môžeme prezradiť, že o tento film záujem prejavila aj slovenská štátna televízia (RTVS) a v priebehu nasledujúcich dvoch rokov ho plánuje niekoľkokrát

odvysielať vo svojom programe, – hrdo prezrádza režisér Butko. – Považujem to za úspech, pretože pre mňa ako režiséra to bol hlavný cieľ pri výrobe filmu. Dostať ho do slovenských celoštátnych médií a priblížiť tak slovenským divákom prirodzený a nestrojený naturel, ako aj poetiku a „divadelnosť“ dolnozemských Slovákov. Tretí, záverečný film víkendového podujatia v Petrovci, Mišo, by sme mohli zaradiť do kategórie „pre pamätníkov“. Hraný film Mišo, ktorý bol významným režisérom Jánom Makanom natočený v Petrovci roku 1985, predstavuje prvý (a zatiaľ posledný) dolnozemský hraný film v slovenčine. – Mnohé postavy v tomto filme stvárnili aj herci Divadla VHV. Staršej generácii je film určite známy, ale verím, že bude atraktívny aj pre mladú generáciu. Nedeľný, záverečný večer filmového víkendu nám všetkým ponúkne unikátnu možnosť vychutnať si tento film na veľkom plátne pod otvoreným nebom, – pozýva Peter Serge Butko na tento zaujímavý víkend.

V KOVAČICKOM GYMNÁZIU

Večierok školských hudobných skupín a zborov Anička Chalupová

Príjemne zapôsobili i fotograﬁe z minulosti

ri príležitosti ukončenia hudobného života gymnázia školského roku uplynulý víkend na letnom javisWood a High v okolí a širšie boli známe mená ku Gymnázia Mihajla Pupina Nation Sensa- hudobných skupín Kovačica, Lausser, Majami, Kobre, Apex, v Kovačici koncertovali školtion. ské hudobné skupiny. V dejinách Akordy 220, Vzlet a iné. Bývalí kovačickí gymnazisti Kristián Hekeľ a Daniel K príjemnému ovzdušiu večierPo úvodnom príhovore Ta- Válovec svojím vystúpením mnohým návštevníkom školy sa spotiany Brtkovej, úradujúcej ria- prebudili spomienky na školu mínajú žiaci ka školských hudobných skupín, diteľky kovačického gymnáhudobníci, ktorý sa v takejto podobe uskuzia, a profesora Miroslava Juricu hudobných skupín Kristián Hekeľ ktorí pôsobili v rôznych vokál- točnil po prvýkrát na Gymnáziu v piatok 24. júna svoje hudobné a Daniel Válovec, Vladimír Len- no-inštrumentálnych skupinách, Mihajla Pupina v Kovačici, prispevlohy a skúsenosti milovníkom hart, Daniel Magdu a Vladimir resp. boli aktívnymi členmi škol- la zaujímavá výstava fotografií, hudby predstavili terajší a nie- Stojanac, mládežnícky spevácky ských orchestrov. Nielen Kovači- ktorú si návštevníci mohli pozrieť ktorí bývalí členovia školských zbor z Padiny, skupiny Bend East čanom, ale aj milovníkom hudby v pomocnej budove GMP.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

STAROPAZOVSKÝ MOMS PREDSTAVIL SVOJE NOVÉ KNIŽNÉ VYDANIE

Dejiny Matice slovenskej v Starej Pazove Katarína Verešová

spôsobom, viažuc deje s výťahmi zápisníc, opísaná redstavenie ďalšieho, v poradí matičná činnosť 15. knižného vydania v edícii v Starej PaMiestneho odbozove a uvedené sú mená ru Matice slovenskej jej členov v rozličných obv Srbsku bolo v piatok dobiach pôsobenia Matice. 24. júna v ZŠ hrdinu Synergickým spôsobom je Janka Čmelíka. Ide spojená s činnosťou Matice o monografickú knislovenskej v Juhoslávii, tahu troch autorov: Jána kže čitateľ má jasnejší preHorváta, Vena Nechváhľad udalostí v dávnejšej tala a Mateja Hadríka a bližšej minulosti. Horvát pod názvom Dejiny čerpal pramene aj z rozMS v Starej Pazove: ličných článkov, letákov 1862 – 2015. Technickú a výziev, ktoré skenoval úpravu mal na starosti v Ústrednom archíve SEAlen Nechvátal a kniha AVC v Starej Pazove. vyšla v tiráži 600 ku- Dvaja z troch autorov knihy: (zľava) Ján Horvát Tretí spoluautor tejto sov. Ináč tento MOMS a Veno Nechvátal v roku 2006 už vydal publikáciu problémy školenia slovenských detí monografickej knihy, Matej Hadrík, skupiny autorov o svojej činnosti po a tým aj potrebu obnovenia Matice profesor srbčiny vo výslužbe a býobnovení roku 1990 pod názvom s cieľom podporiť nielen školstvo, valý predseda staropazovského ale aj kultúrnu a všeobecne vý- MOMS, sa zo zdravotných dôvodov Zachované pre budúcnosť. Za prítomnosti predsedníčky chovnú činnosť, ktorá narastala na tejto slávnosti nezúčastnil. Snahu autorov opísať matičMSS Kataríny Melegovej-Meli- s otvorením Slovenského národnéchovej, republikovej poslankyne ho domu. V knihe je kronikárskym ný život pochválila republiková Libuše Lakatošovej a iných hostí a početných poslucháčov kniha CHÓR TÍLIA UVIEDOL bola docentom a profesionálnym DO ŽIVOTA DRUHÉ CD režisérom Miroslavom Benkom na koncerte duchovnej pokrstená a odovzdaná na čítanie. hudby v staropazovskom Samotné pomenovanie knihy kostole v nedeľu 26. júna. môže trochu zmýliť. Avšak, ako Tento CD bol predstavevysvetlil jazykový redaktor a sponý na počesť dňa, keď luautor knihy, profesor slavistiky vo sa v Starej Pazove pred výslužbe Veno Nechvátal: „Čitate246 rokmi pod holým ľom sa chcelo najprv ozrejmiť vznik nebom slúžili prvé veMatice slovenskej v Turčianskom rejné evanjelické služby Svätom Martine, jej poslanie a jej Božie. Koncert obohatili ťažkosti pôsobenia (s núteným zapetrovskí trubkári a starotváraním), konečne jej obnovenie... pazovskí žiaci hudobných Na to nadväzuje činnosť medzi škôl. Vedúcou chóru Tília, vojvodinskými Slovákmi v rokoch ktorý oslavuje 15. výročie 1932 – 1941, 1945 – 1948, naostasústavnej a plodnej prátok ďalšie obnovenie od roku 1990 ce, je Anna Đurđevićová, profesorka hudobnej kultúry vo výslužbe a zborová kantorka. Zvukovú realizáciu dodnes.“ Staropazovský kronikár mali na starosti zvukový majster Ján Šaš a Milan Šaš, o dizajn DC sa postaral Ján Agarský, profesor výtvarnej Ján Horvát vysvetlil podrobnejšie, kultúry, a venoval ho bývalému členovi zboru – tenorovi Pavlovi Lešťanovi. Pri tejto príležitosti si spomenuli prečo sa aj staropazovské matičné aj na akademickú maliarku Miru Brtkovú a na jej počesť si členky chóru ozdobili taláre ručne vyšívanými godejiny v knihe začínajú 19. storolierikmi. Spevácky zbor Tília má na novej evanjelickej fare dobré pracovné podmienky, takže sa zbor počtom čím: „Po vzniku Matice slovenskej ešte zväčšil a aj prednes v akustickom kostole bol tým veľkolepejší. Efektne odzneli aj niektoré štvorhlasné v Martine intelektuáli na Dolnej duchovné piesne za sprievodu trubkárov z Petrovca a flautistiek zo Starej Pazovy. Historickými zaujímavoszemi sa zapájali individuálne. A meťami koncert doplnili zborový farár Igor Feldy a zborový dozorca Ján Havran. Moderátorkou koncertu bola dzi nimi boli aj pazovskí učitelia Ján K. V. Marína Verešová. Na dôvažok sa všetci účastníci na pamiatku vyfotili. Tobiáš Langhoffer a Martin Kop-

• KULTÚRA •

čík, ktorí prispievali do vtedajšej slovenskej tlače a šírili slovenskú literatúru a povedomie.“ V pokračovaní večierka stručne vysvetlil

poslankyňa Libuša Lakatošová: „Kniha bude slúžiť aj budúcim generáciám, ktoré budú hrdé na svojich predkov v zachovávaní slovenskej identity.“ Predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová pripomenula, že sa teraz aj Stará Pazova pripojila k niektorým MOMS, ktoré už majú svoju knihu, a vytýčila: „Možno vyjadriť radosť, že my, tu ďaleko od svojej materskej krajiny, sa aj slovom prebojúvame vyše dvoch storočí v inorečovom prostredí a že ešte stále medzi nami je tu prítomná naša spisovná slovenčina.“ Predsedníčka MOMS Anna Balážová, profesorka srbčiny vo výslužbe, sa tiež poďakovala autorom za strávený čas a vynaloženú snahu a pripomenula, že sa kniha bude deliť bezplatne, aby bola bližšie k svojim čitateľom – matičiarom, ktorých je toho času ponad 2 000. Pred pokrstením knihy minútkou ticha bola odovzdaná pocta nedávno zosnulej univerzitnej profesorke Dr. Anne Marićovej, pazovskej rodáčke. Odznel aj kratší kultúrno-umelecký program.

27 /4706/ 2. 7. 2016

Kultúra AKADÉMIA A LITERÁRNY FESTIVAL V BRATISLAVE

Óda na Dunaj – život a lásku... Martin Prebudila

dňoch 23. až 26. júna sa Bratislava stala miestom stretnutia medzinárodnej skupiny spisovateľov, ktorých tvorba sa viaže k najväčšej eu-

období. Auditóriu sa prihovoril aj predseda Združenia spisovateľov Srbska Radomir Andrić. Na záver programu sa dvomi pesničkami „prihovoril“ národný umelec a sólový spevák Slovenského národného divadla Ivan Ožvát.

V nadväznosti na vydarené kolokvium podvečer sa v známej letnej čitárni U červeného raka uskutočnil večer poézie za účasti zahraničných hostí zo Srbska, Chorvátska, Česka, Rakúska, Bulharska, Macedónska, ale i autorov zo Slovenska. Aj túto básnickú besedu svojou prítomnosťou poctil veľvyslanec Šani Dermaku a z Belehradu sa, okrem predsedu ZSS Andrića, zúčastnili aj ďalší srbskí básnici Dušan Stojković, Jeremija Lazarević, Branislav Veljković a Miodrag Jakšić, ako aj básnici a tentoraz i prekladatelia z radov vojvodinských Slovákov Miro-

Zuzana Kuglerová, ako aj ďalší poprední slovenskí básnici Milan Richter, Ondrej Kalamár, Jozef Leikert a Štefan Cifra. V mene Chorvátska sa svojou básnickou tvorbou venovanou rieke Dunaj predstavili Ljiljana Crnićová a Helena Sablićová-Tomićová, z Česka Lydie Romanská, z Bulharska Atanas Zvezdinov, z Rakúska Manfred Chobot a z Macedónska Hristo Petreski a Trajče Kacarov. V sobotu bolo dokončenie pracovnej časti kolokvia a vynesené boli závery o vydaní uvedenej antológie poézie spojenej s Dunajom, ako aj termín jej vydania. Trojdňové literárne podujatie končilo plavbou loďou do Čunova, kde

O Šafárikovi a jeho diele

rópskej rieke Dunaj. Projekt medzinárodného kolokvia Dunajské elégie pripravil Spolok slovenských spisovateľov v spolupráci so Združením spisovateľov Srbska a s Fondom na podporu umenia, ktorý nahrádza podstatnú časť dotačného systému Ministerstva kultúry SR a jeho hlavným poslaním je podpora „živého“ umenia a kultúry. Viacčlenná skupina básnikov a spisovateľov z Belehradu sa už vo štvrtok 23. júna zúčastnila na akadémii pod názvom Pavel Jozef Šafárik – slovensko-slovanský fenomén Európy, ktorá bola usporiadaná pri príležitosti 155. výročia jeho smrti a na pôde Veľvyslanectva Republiky Srbsko v Slovenskej republike. Početných účastníkov a hostí na stretnutí, ktoré úspešne moderoval PhDr. Stanislav Bajaník, privítali veľvyslanec RS na Slovensku Šani Dermaku a predsedníčka Združenia slovanskej vzájomnosti Edita Durrerová. Na tejto akadémii sa zúčastnila aj predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová, ktorá hovorila o Šafárikovom pôsobení v Novom Sade, a predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí Vladimír Skalský sa zmienil o Šafárikovom pražskom

www.hl.rs

Skupina srbských spisovateľov sa v piatok 24. júna zúčastnila na Medzinárodnom literárnom festivale Dunajské elégie, ktorého prvá pracovná časť prebiehala na palube Botelu Marina na Nábreží generála Ludvíka Svobodu pod samým Bratislavským hradom a bola venovaná najmä projektu mnohojazyčnej antológie poézie spojenej s Dunajom. Aj pri tejto príležitosti predseda SSS Miroslav Bielik a predseda ZSS Radomir Andrić kvitovali viacročnú výnimočnú spoluprácu, ktorej výplodom bolo i toto stretnutie v Bratislave a začiatok práce na monumentálnej antológii poézie o Dunaji. V popoludňajšej časti kolokvia sa v jeho práci zúčastnil aj riaditeľ SVC z Báčskeho Petrovca Vladimír Valentík.

Poézia zo Slovenska i zo zahraničia

slav Demák a Martin Prebudila. Z domácich slovenských básnikov na podujatí vystúpili jeden z hlavných organizátorov festivalu Miroslav Bielik, jeho zástupca Ján Tazberík, ale aj bard slovenskej poézie Ľubomír Feldek, poetka

sa pri Dunaji a vodnom diele, teda pri začiatku priehrady Gabčíkovo, nachádza moderná a veľkolepá galéria Danubiana. Foto: Milan Panić a Štefan Cifra

CHÝRNIK

ARADÁČ. Miestny odbor Matice slovenskej v Aradáči v sobotu 2. júla o 17. hodine v Mládežníckej sieni usporiada premiéru knihy Miriam Gažovej a Ivana Bagľaša Tradičný ľudový odev v Aradáči. Knižná premiéra odznie v rámci osláv 230. výročia príchodu Slovákov do Aradáča a je aj súčasťou 9. festivalu zvykov a obyčají V aradáčskom šírom poli.

Informačno-politický týždenník

A. F.

SELENČA. Aj tohto roku sa do osláv Dňa Selenče zapojí aj Etno sekcia. Tentoraz členky tejto sekcie v etno priestore Domu kultúry nainštalujú expozíciu pod názvom Šatka – ručník, najkrajšia ozdoba ženy. Na otvorení výstavy si primeraným spôsobom pripomenú i život a dielo Jána Čajaka ml. (18. 7. 1897 – 3. 7. 1982), ktorý sa narodil v Selenči, ako aj 15 rokov etno múzea v Selenči. Oslavy Dňa Selenče budú v nedeľu 10. júla. J. B-di • KULTÚRA •

NOVÝ SERIÁL V SLOVENSKOM JAZYKU

Tento 5-členný tím sa šikovne prispôsobil úrovni myslenia a správania sa súčasných žiakov základných škôl. Samozrejme, nesmieme zabudnúť na „malých a veľkých hercov“, medzi ktorými hu, ktorým je určitý problém, sadského rozhlasu, bolo vidieť, sú: Martin Parkáni, Daniela Gasamozrejme, vždy nejaký nový, že autori prispôsobili scenár žová, Hana Katarína Ďurovková, a ktorý sa vyrieši za pomoci starej súčasnému dieťaťu. To bolo aj Kristián Križan, Ján Žolnaj, Jaňa tabule. Treťou spájacou nitUrbančeková-Fejzulahiokou sú žiaci, kuchárka, školvá, Fedor Popov, Miroslav ník, tajomník školy a tabuľa. Babiak... S akými problémami budú Okrem pútavého deja zápasiť tieto postavy – zatento seriál má aj edutiaľ nie je známe. V pilotnej kačnú zložku. Nevšedepizóde Tabuľa bez domova ným spôsobom sa malí si nevedeli poradiť, kam so diváci dozvedia o nových starou tabuľou, ktorej sa deti pojmoch, akým je napr. nechceli zbaviť. A prečo sa ju algoritmus, ale vyskytne nechceli zbaviť? Samozrejme, sa tu aj často zaužívané tabuľa roky pamätala všetko, slovo ajvar a podrobnejší, čo na ňu písali, počúvala kažsamozrejme, humorne podý rozhovor, ktorý viedli pri daný spôsob spracovania nej a nadobudla vlastnosti tejto pochúťky alebo slovo živej osoby. Pre jej vlastnosti Abrakadabra! Vzniklo Mäkké F! (Foto: RTV) akvárium, či abrakadabra. žiaci nechcú, aby ju školník Pilotná epizóda naznazamenil za novú, modernú a vše- očakávané, keďže scenár pre prvú čila zaujímavý a napínavý oblijakými spôsobmi sa ju snažia epizódu napísal tím mladých sah. Kedy nahrajú ďalších deväť zachrániť, niekde skryť. ľudí: Miroslava Kadlečíková, Ján epizód a začnú ich premietať aj Už v prvej epizóde, prezento- Žolnaj, Milanka Gvoićová, Anna v televízii – závisí iba od financií. vanej 23. júna v Štúdiu M Novo- Petrášová a Monika Necpálová. Dúfajme, že to bude čoskoro.

Mäkké F – pobaví a naučí Jasmina Pániková

kola, kuchárka, školník, tajomník školy, žiaci, problémy a vševediaca tabuľa, ktorá ich vyrieši. Takto by sa skrátka mohol opísať nový hraný edukačný seriál Mäkké F, pod ktorý sa podpisujú Rádio-televízia Vojvodina, Asociácia slovenských novinárov, Antifriz Film a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny ako finančný podporovateľ. Idea o nahrávaní tohto seriálu vznikla v Stredisku pre kompetentnosť a strategický rozvoj Rádio-televízie Vojvodina a autorom námetu je Rastislav Durman. Nezostaneme iba pri krátkom opise hlavnej myšlienky, predsa načrieme trochu hlbšie. Seriál tvoria samostatné príbehy, ktorých dej sa odohráva v škole. Okrem spoločného miesta viaže ich aj konštrukcia príbe-

VIDOVDANSKÉ SLÁVNOSTI V MAGLIĆI

Kreativita ako hlavný motív podujatia Vladimíra Dorčová-Valtnerová

idovdan patrí medzi najväčšie cirkevné srbské sviatky, ktorý sa vždy oslavuje 28. júna. Významovo sa Vidovdanské slávnosti viažu o historickú udalosť z roku 1389, keď v chýrečnej Kosovskej bitke zahynulo knieža Lazar, čím sa stredoveký srbský štát pripojil k Osmanskej ríši. Na túto udalosť si každoročne pripomínajú aj občania Maglića, keďže Vidovdan je aj dedinská oslava – slava. Tohto roku miestne slávnosti trvali až štyri dni, počas ktorých prebiehali rôzne cirkevné, kultúrne, zábavné a športové podujatia. V dňoch 25. až 28. júna celá dedina spolu s hosťami žila ozajstným spolunažívaním, keďže sa všetky aktívne občianske združenia v čele s Radou Miestneho spoločenstva a tamojšou pravoslávnou cirkvou opäť dokázali zmobilizovať a ukázať • KULTÚRA •

Tvorivá dielňa zoskupila veľa detí

svetu svoju súdržnosť v dôležitých dedinských veciach. Vyvrcholením Vidovdanských slávností každoročne býva výročný koncert Kultúrno-umeleckého spolku Đuru Jakšića, ktorého aj

detská, aj reprezentačná skupina v posledných rokoch patria medzi najúspešnejšie vo Vojvodine. Tak tomu bolo aj tohto roku, keď sa ešte raz prezentovali kreatívna a umelecká zručnosť Maglićanov.

V podstate celkové dedinské oslavy sa niesli v znamení kreativity, čo bolo zvlášť viditeľné v snahe združenia Mládež za lepší život, ktoré spolu so základnou školou a škôlkou zorganizovalo až tri podujatia venované najmladším občanom dediny. – Členovia združenia vlastne pochopili, že kreativita, láska k umeniu a cit k spolupatričnosti sa rozvíja od útleho veku, – hovorí Jasmina Kovačevićová, jedna z hlavných iniciátoriek a organizátoriek podujatí pre deti počas Vidovdanských slávností. – Preto sme pre deti zorganizovali kreatívnu dielňu, počas ktorej viac ako 70 detí kreslilo, vyfarbovalo, ozdobovalo, kamarátilo sa. Okrem toho, deti a rodičia si mohli pozrieť divadelné predstavenie Priateľstvo bez chyby v predvedení novosadského štúdia pre animovanie a zábavu detí Željko Veseljko a v posledný deň Vidovdanu sa mohli zabávať s animátormi.

27 /4706/ 2. 7. 2016

Kultúra O ČINNOSTI KUS SLÁDKOVIČ V BOĽOVCIACH

Budú sa mať kam vrátiť? spolku. Niekoľkí starší spolkári, ktorí v spolku zostali, ich podeď sa pred dvomi týždňa- porujú a pomáhajú im. – V členstve máme mladých mi majetok KUS Sládkovič v Boľovciach zväčšil o asi 170 ľudí, ale tak sa mi zdá, že je viac kníh vďaka zbierkovej akcii NVU tých, čo odchádzajú, ako tých, Hlas ľudu v Novom Sade, prekva- čo prichádzajú. Budeme sa však pila nás konštatácia predsedu usilovať, aby sme ten trend zaspolku Dejana Rýchlika, že si ich stavili, a podľa možnosti aj obnemôžu uskladniť do spolko- rátili, – už trochu veselšie hovorí spolubesedník. vej knižnice. – Momentálne Jednoducho, máme tri tanečv tejto chvíli né skupiny, od také niečo netých najmladmajú: tamojší ších po veteDom kultúry ránov, ktorí sa je veľké stasami pomenovenisko, lebo vali Maratónci. sa objekt rePrioritou nám je novuje, a tak zapojiť čím viac kroje, archív detí, kým pri a vôbec všemládežníckej tok inventár skupine máme spolku mutaký nezvyčajný seli odtiaľ vy- Predseda spolku Dejan Rýchlik problém – aleniesť a teraz je u členov spolku. Balíky kníh bo to ani nie je neobvyklé – že z Hlasu ľudu si vzal predseda máme viac dievčeniec ako chlapk sebe domov, ale dúfa, že už o cov. Všetko sa však dá riešiť. Spopár mesiacov všetky tituly bude menul som si napríklad na časy, môcť poskladať na poličky do keď som trénoval futbal a náš kancelárie spolku na poschodí vtedajší tréner chodil z domu do domu, a tak si hľadal nových boľovského Domu kultúry. – Mení sa povala, je to veľké členov tímu. Aj ja sa chystám stavenisko, len práce idú veľ- ponavštevovať boľovské domácmi pomaly. Renovovanie malo nosti a nájsť nových členov, aj byť hotové do konca júla, ale tých potenciálnych tanečníkov. ak bude do konca septembra, Sú tu už síce dovolenky, ale verím, bude super. Osobne sa však tak že do konca augusta alebo do trochu aj obávam: keď sa Dom polovice septembra túto svoju kultúry zakončí, či nám vrátia misiu vykonám a budeme mať tie miestnosti na poschodí, či jasno v tom, aký je záujem o sponapríklad nebudeme musieť pla- lok v dedine. Kádre na prácu tiť podnájom, lebo Dom kultúry s ochotníkmi máme. Sú tu: Milan patrí Obci Surčin... – neskrýva Havran, Martina Kukučková, Viera obavy predseda Rýchlik. – Ak Materáková, Ilona Agarská, Jarmisa bude musieť platiť, bude to la Zlochová, Alžbeta Kukučková. veľký problém, ale možno sú Martina je práve na seminári pre obavy zbytočné, veď sľúbili, že choreografov na Slovensku. Urotie miestnosti na poschodí bu- bila už zopár choreografií, ale aj dovy, ktoré roky boli naše, naše toto školenie jej môže byť len aj zostanú. Veď sládkovičovci sa plus v ďalšej práci. Čo ostatné sekcie v spolku, o ne starali 40 rokov... Dejan Rýchlik je predsedom fungujú? – Toho roku sme začali aj s dispolku tri roky a je členom mladšej generácie boľovských vadlom, pokúsime sa zobudiť aj nadšencov, ktorá si pred piatimi túto sekciu. Tu sa ja osobne angarokmi pri generačnej zmene žujem, lebo tu seba nachádzam. vytýčila cieľ – obnoviť činnosť Už mám za sebou 6 – 7 predstaAnna Francistyová

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

vení, sú tu aj ďalší záujemcovia, ktorých to tiež baví. Je tu ešte problém orchestra, lebo keď ide o hudbu, tak asi platí, že väčší spolok – menšia starosť, menší spolok – väčšia starosť. Máme harmonikára Marjana Šajbena, Jara Turana, pri vystúpeniach na festivaloch si súbory pomáhajú navzájom. Teší ma však, že nám prichádzajú mladé sily, máme v dedine mladých hudobníkov, dúfam, že sa aspoň niekto z nich angažuje aj v spolku. Len ma trápi, že sme ,zobudili’ spolok, zapojili ľudí, a teraz táto priestorová prekážka. Máme dosť zájazdov, boli sme na festivale Tancuj, tancuj... v Hložanoch, na Zlatej bráne v Kysáči, tu je už aj aradáčsky fes-

volajú všetky spolky, aj my, keď dvíhame máj, tak to nerobíme sami. Dokonca v Boľovciach je veľa zmiešaných manželstiev a deti z takýchto rodín tancujú aj v slovenskom spolku, aj v srbských. Ale Sládkovič je vďaka svojej 40-ročnej tradícii v Boľovciach predsa inštitúcia, keď ide o kultúru. Ako ste spokojní s návštevnosťou Stretnutia pod lipami tu u vás, v Boľovciach? – Mohlo byť viac obecenstva, ale zhodou okolností práve dnes mali ôsmaci záverečnú veselicu. Ale také sú časy, nemôžeš nikomu kultúru nanútiť. Prišli však naše spolkárky z prvej tanečnej skupiny, dokonca niektoré sa mi

Boľovčanky Marína Tomanová a Monika Zlochová 18. júna na 45. Stretnutí pod lipami. Sú členky tanečnej skupiny, ale baví ich i hra na hudobných nástrojoch. Posilnia možno aj orchester v spolku?

tival, máme pred sebou ďalšie vystúpenia. Ale kde budeme ďalej skúšať? Hádam len nie na ulici... V Boľovciach sú tri kultúrno-umelecké spolky. Zápasia aj tie ďalšie dva s problémami? – Aj srbské spolky – Branka Radičevića a Biseri – sa trápia s podmienkami. Ináč veľmi dobre spolupracujeme. Aj keď sa niečo organizuje na úrovni dediny,

tak trochu hanblivo zdôverili, že aj oni majú literárne pokusy. Teraz sa asi osmelia. Presvedčím ich, aby niečo poslali do Vzletu a možno už na nasledujúcom Stretnutí pod lipami budú účastníci aj z Boľoviec. Nuž vidíte, aj preto treba takéto podujatia organizovať i v menších prostrediach a tam, kde ešte neboli usporiadané. • KULTÚRA •

BINGUĽA

Keď si zatancujú kozliatka a vlk Juraj Bartoš

o Bingule nechodievame práve často a keď prídeme a pýtame sa, čo sa deje, od istého času počujeme to isté: robí sa detské divadlo a detský folklór. Pravdaže sa tieto vzácne kamienky kultúry nerobia samy sebou. Niekto tie deti musí prilákať, zoskupiť, vzbudiť v nich záujem Anna Filková o vytváranie kultúrnych obsahov, nacvičovať... Dnes to už nejde celkom hladko ani vo väčších prostrediach, ba v podaktorých kultúrna činnosť akoby definitívne dala dobrú noc. O to vzácnejšia je rozčerená hladina donedávna stojatej bariny, v ktorej sa priam udusila činnosť binguľských ochotníkov. Preto ešte aký význam majú ocenenia, ktoré si mladučkí divadelníci Slovenského kultúrno-umeleckého spolku Štefánik z Bingule priniesli z nedávnej divadelnej prehliadky 3 x Ď v Starej Pazove: Dušan Piskla za stvárnenie postavy Vlka, súbor špeciálnu cenu za najrozohranejšie divadelné predstavenie a režisérka Anna Filková za zveľaďovanie divadelnej činnosti v osadách s malým počtom Slovákov (pestuje detské divadielko v Binguli, Novom Sade a Šíde). Mladú, pracovitú režisérku a choreografku, profesorku slovenčiny Annu Filkovú (rod. Kovárovú) sme oslovili pri váľaní mája v Binguli, po vystúpení detskej tanečnej skupiny, otázkou odkedy... „Divadlo tu hráme už tri roky zaradom a folklór druhý rok zaradom. Kolektív je vekovo heterogénny, deti a mládežníci majú 4 až 17 rokov, avšak celkom dobre si rozumejú.“ Čo vás motivovalo, aby ste • KULTÚRA •

vysúkali rukávy práve v Binguli? „S deťmi som na divadelnom pláne začala pracovať v základnej škole v Šíde, kde som zamestnaná. Pred troma rokmi sme sa dohodli so šídskou pani farárkou Olinkou Kolárovou, ktorá služobne dochádza aj do Bingule, kým ešte binguľský spolok nebol ,živý’, že začneme pracovať s tunajšími deťmi. Pod prístreším cirkevného zboru v Binguli sme spolu pripravili detské predstavenie O pyšných netopieroch. Nacvičovali sme v cirkevnej sieni, kde deti dochádzajú na detské besiedky. Tak Binguľa, hádam prvýkrát v

Binguli stal Milko Horvát. So svojím bratrancom a zároveň podpredsedom spolku Mirkom Rumanom sa snažili oživiť činnosť spolku. Spýtali sa ma, či by sme nepokračovali v práci s divadielkom a neskúsili to aj s folklórom. V dohovore s pani farárkou sme sa dohodli, že ona naďalej bude robiť už tradičné besiedky s deťmi a ja že budem chystať folklór a divadelné predstavenie v spolku. V rámci spolku sme tak doteraz nacvičili dve divadelné predstavenia a dve choreografie: vlani to bola inscenácia Snívalo sa mi a teraz Kozľatá a vlk.“ Aj v Binguli ubúda Slovákov; ako „nachytáte“ deti...? „Vlani staršia skupina hrala divadlo a len niektorí z nich sa zapojili aj do tanečnej skupiny, ktorú utvorili mladšie deti. V tomto roku sme to urobili tak, že takmer všetci aj hrali, aj tancovali. Keďže je náročnejšie

neostýchali sa...? „My sem-tam máme také sympatické problémy (tu sa Anna chutne zasmeje – pozn. J. B.)... Keď sa napríklad vlk prvý raz zjavil na skúške v kostýme... títo maličkí sa dali do plaču! To bol pre nich taký šok... Odrazu sa

Vlk, či kamarát Dušan? (Foto: Anna Filková)

Tanečná skupina: (vzadu) Gordana Rojková, Miloš Turčan, Dajana Farkašová, Anna Filková, Nikola Dejanović, Tijana Farkašová; (vpredu) Mário Sucháni, Mária Velková, Saša Krneta, Mila Petržľanová, Viktória Dubovská, Damir Sucháni a Lea Častveňová; chýba Anđela Farkašová

dejinách, mala predstaviteľa na prehliadke detskej divadelnej tvorby 3 x Ď v Starej Pazove, pripomínam – pod hlavičkou cirkevného zboru.“ Ako ste sa dostali do binguľského spolku? „Už v nasledujúcom roku sa predsedom SKUS Štefánik v

nacvičiť divadelnú hru, viac sme sa venovali divadlu. Keď nám zunovalo, skúšali sme tanečnú choreografiu, a tak sme to striedali dokola, aby nám vydržala koncentrácia a chuť do roboty.“ Binguľské deti predtým sotva divadlo aj videli a odrazu ho hrajú. Aký bol ten začiatok,

namiesto ich kamaráta Dušana zjavil strašný vlk! Tak sme si to museli pekne-krásne vysvetliť a bolo zase všetko v poriadku.“ Ako často ste skúšali? „Prichádzala som iba v stredu, avšak mám tu takú mladú usilovnú spolupracovníčku – Tijanu Farkašovú. Čo pripravíme v stredu, Tijana potom s deťmi sama zrekapituluje, zorganizuje dodatočné skúšky.“ Ako sa na to, čo robíte, pozerajú rodičia detí? „Mám výbornú spoluprácu s mamami. Starajú sa o to, aby deti riadne prichádzali na skúšku, nepošlú ich, len ak je dieťa choré, pomôžu, ušijú kostýmy, vybavia čokoľvek treba. Cestujú s nami na zájazdy, lebo deti sú prevažne malé... Dobre sa mi tu pracuje.“

27 /4706/ 2. 7. 2016

Kultúra V ZÁKLADNEJ ŠKOLE T. G. MASARYKA V JÁNOŠÍKU

Deň otvorených dverí Vladimír Hudec

im, čo sa všetko zmenilo v uplynulom päťročnom období – od výmeny streďaka početným projektom a spo- chy, cez výmenu okien, dverí a takmer lupráci s Úradom pre Slovákov ži- kompletného školského nábytku, až júcich v zahraničí, Pokrajinským po kúpu súčasných audiovizuálnych sekretariátom pre vzdelávanie, predpisy, elektronických a praktických pomôcok na výučbu a mimoškolské aktivity. Potom si hostia mohli pozrieť početné zaujímavé ukážky aktivít z niekoľkých vyučovacích predmetov a sekcií, ako sú biológia, občianska výchova, výtvarná kultúra, chémia a fyzika, anglický jazyk, informatika... Ukážky mali na starosti učitelia a žiaci. Na záver zorganizovali futbalový zápas, v ktorom si zahrali tak učitelia, ako aj žiaci a ich rodičia. Vcelku to bolo príjemné a užitočné kamarátenie učiteľov, žiakov a rodičov, ktoré prispelo k tomu, aby sa Jánošíčania bližšie oboznámili s prácou školy, s problémami, na ktoré Jeden z početných vydarených experimentov, naráža, a so spôsobom, akým ktoré žiaci a ich učitelia ukázali svojim hosťom ich rieši. správu a národnostné menšiny – národO niekoľko dni rodičom, starým rodinostné spoločenstvá a Obcou Alibunár čom a príbuzným žiaci jánošíckej školy jánošícka základná škola sa v priebehu v záverečnom kultúrno-umeleckom niekoľkých rokov dosť zmenila, pravdaže – na lepšie. S tým, čo urobili, sa vedenie a kolektív školy chceli pochváliť aj svojim spoluobčanom a v poslednú pracovnú sobotu v tomto školskom roku zorganizovali Deň otvorených dverí. Pozvali rodičov, starých rodičov, ale aj všetkých, Zo záverečného kultúrno-umeleckého programu ktorých to zaujímalo, aby predpoludnie strávili v škole, pozreli si, programe predviedli aj časť toho, čo sa čo nového, vypočuli si, čo sa dialo, čo sa okrem vyučovacej látky naučili, teda – deje v škole a aké sú plány do budúcna. tancovať, spievať, hrať divadlo... Návštevníkov privítala riaditeľka školy Zuzana Halabrínová a porozprávala Foto: Janko Takáč

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Daniel Pixiades

Verše o tomto živote V hľadaní seba na cestách kde sme sa to vlastne dostali Netreba dovoliť tieňu do očí iba zlatý prach dní a nocí nech tam bez prekážok bliká Musíme vypudiť smútok s vetrom a slnku dať možnosť aby prekvitalo vo vlnách keď valia sa k nám a s nami Tieto oči musia byť ránom v každej čaši nášho smädu Veď tikanie sŕdc nepochádza zo starootcovských nástenných hodín lebo zvedavosť o ktoromkoľvek čase vysychá v nás a iba občas tečie Tak srdcia tvoria piesne na hranici každej rozlúčky a nášho začiatku všetkých začiatkov Máme len kvet a plavíme sa s ním k pobrežiu kde objavíme prameň lásky bez klamu a sebaklamu Koniec môže mať iba obyčajná rozprávka v ktorej človeku vystačí iba jeden slnečný lúč Naša cesta nemá konca Ideme Báseň zo zbierky Úlet za srdcom (SVC, Báčsky Petrovec 2011) uverejňujeme k autorovým 85. narodeninám, ktoré oslávi 5. júla. • KULTÚRA •

K RETROSPEKTÍVNEJ VÝSTAVE DRAGANA RAKIĆA V MÚZEU SÚČASNÉHO UMENIA VOJVODINY V NOVOM SADE

Jeden, one, uno, ein Oto Filip

soval neskoršie, kdesi v 23. – 24. roku života. A že ho neskoršie celý čas lákalo a hnalo prianie stať sa príslušníkom vtedajšej

odujatie s názvom uvedeným v titulku a podnázvom Umenie, v ýskumy, aktivizmus 1989 – 2009 možno už teraz, krátko po jeho ukončení (trvalo od 27. mája do 21. júna), zaradiť do radu tých, ktoré výrazne, mimoriadne kvalitne a pozitívne Z tvorby Emílie Valentíkovej ovplyvnili a spestrili tunajšiu umeleckú výstavnú novej výtvarnej scény, priateliť sa ponuku a scénu. Pričinili sa o to a rozprávať s umelcami, ktorí ju Múzeum súčasného umenia Voj- tvorili. – Pri hľadaní takejto skupiny vodiny, no i Mestské múzeum na novosadskej akadémii v rokoch

Práca Sane Stvorcovej inšpirovaná ľudovými motívmi

v Sombore, samozrejme, i autori a kurátori výstavy Mr. Suzana Vuksanovićová a Čedomir Janičić. Dragan Rakić sa narodil roku 1957 v Sonte. Ukončil Stomatologickú fakultu a Vyššiu pedagogickú školu v Belehrade (odbor reštaurácie a konzervácie) v roku 1987. Na Akadémii umení v Novom Sade diplom získal v roku 1989 a hodnosť magistra v roku 1997. Veľa rokov na nej prednášal, od roku 1992: najprv ako asistent, potom v rokoch 2003 – 2008 ako docent pre predmet Digitálny obraz, pri zrode ktorého stál v roku 2008. Okrem práce v rámci asociácie Absolútne od roku 1993 založil a od roku 2006 aktívne účinkoval aj v práci tvorivej dielne VacuumPack v Sombore. Umrel v roku 2009. Žil krátko, no zanechal hlboké stopy v tunajšom umení. Dva roky pred smrťou v istom interview kvitoval, že sa o umenie zaintere• KULTÚRA •

1985 – 1988 som spoznal Rastislava Škuľca a Zorana Pantelića, s ktorými sme začali ako skupina

Dragan Rakić: Vznik dobrého človeka (1990)

pôsobiť, – podotkol v roku 2007. Rakić bol umelcom mnohostranným, aktérom desiatok

samostatných a účastníkom početných skupinových výstav. Celý rozsah jeho nebývalého talentu potvrdili vystavené kresby, skice,

maľby, objekty a fotografie, no i široké pôsobenie. Bol nielen členom spomenutej asociácie a dielne, vysokoškolským pedagógom, ale zároveň jedným z najvýznamnejších predstaviteľov novej skulptúry vo Vojvodine. Suzana Vuksanovićová jeho dielo hodnotí ako kozmické, vznešené a univerzálne, Čedomir Janičić si všíma, že jeho záujem o výskumy, nové procesy a idey, spoločnú prácu a radosť z odovzdávania nás aj dnes fascinuje. Označuje ho za osobnosť na nezabudnutie, pre ktorú umenie bolo prejavom tvorivého skutku, ktorý je v podstatnej kolízii s deštrukciou, ku ktorej sa uchyľovala tak politická moc, ako aj opozícia. Rakićovo neopakovateľné dielo je aj dnes inšpiráciou mnohým, vrátane študentov Digitálneho obrazu na Akadémii umení, tiež tých, ktorí sa už ovenčili cenou, ktorá nesie jeho meno. Preto je chvályhodné, že sa v sprievodnom programe výstavy ocitli aj ich práce. Ako most spájajúci minulosť s dneškom, tiež prejav úcty k autorovi, ktorý otváral nové cesty a výskumy, nové tlmočenia sveta a smernice v tunajšom výtvarnom umení.

Narodeniny a výročia v júli 2016 ËË 5. júla 1931 v Kysáči sa narodil Daniel Pixiades, slovenský vojvodinský, čiernohorský a chorvátsky exilový básnik, redaktor a učiteľ. Ako učiteľ pôsobil aj v Kulpíne. Vydal niekoľko zbierok básní, svoju tvorbu – básne, poviedky, eseje a články – uverejňuje aj časopisecky, básne sa mu dostali i do jednej srbskej čítanky vo Vojvodine a do niekoľkých antológií. V roku 1974 sa s rodinou presťahoval do Kanady. (Blahoželáme k 85. narodeninám.) ËË 5. júla 1951 v Padine sa narodila Anna Nemogová-Kolárová, autorka rozhlasových a televíznych hier, spisovateľka, literárna kritička a novinárka – redaktorka. Umrela roku 2008. Na počesť jej diela NRSNM ustanovila novinársku cenu s jej menom, ktorej cieľom je podnecovanie slovenských tém v neslovenských médiách. (Pripomíname si 65. výročie narodenia.) ËË 21. júla 1951 v Starej Pazove sa narodila Anna Marićová, jazykovedkyňa, profesorka na Oddelení slovenského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty v Novom Sade. Vydala štyri knihy odborných textov, angažovala sa aj ako spoluautorka či zostavovateľka ďalších titulov. Umrela 23. júna 2016 v Novom Sade. (Pripomíname si 65. výročie narodenia.) ËË 22. júla 1951 v Laliti sa narodil Zlatko Benka, básnik, prozaik a redaktor. Je autorom početných zbierok básní vydaných v slovenčine i srbčine, uverejnil aj romány, drámy a bibliofílie. (Blahoželáme k 65. narodeninám.)

27 /4706/ 2. 7. 2016

A. F.

Oznamy Manifestácia a podujatie nie sú jedno Anna Horvátová

„S

lávnosti sú najväčšou manifestáciou vojvodinských Slovákov.“; „Stretnutie pod lipami je manifestácia, na ktorej svoju tvorbu prezentujú mladí začínajúci autori.“; „Stretnutie spisovateľov bola jedinečná manifestácia.“ Možno sa niekto opýta, a čo je na tom zlé?! Takýchto príkladov je neúrekom. Podobne ako slov, ktorými nevyjadrujeme správny význam, ktorý im v slovenčine prislúcha, ale sa dáme uniesť silnejším prúdom srbčiny a pod vplyvom tohto jazyka aj v slovenčine máme takúto zámenu téz. Je to vskutku zmenený význam slov. Preto si na ujasnenie pozrime význam slova manifestácia; týmto slovenským podstatným menom nevyjadrujeme to, čo v srbčine. A tu je vlastne ten háčik! Manifestácia je verejné (obyčajne slávnostné) prejavenie: stretnutie bolo manifestáciou priateľstva; oslava bola manifestáciou lásky a bratstva. Je aj veľké verejné slávnostné zhro-

maždenie: prvomájová manifestácia; mierová manifestácia; manifestácia proti vojne, proti atómovým pokusom. V odbornej terminológii sa používa v zmysle prejavenie sa, prejav: manifestácia génu, manifestácia choroby. Prídavné meno je manifestačný: manifestačný sprievod, manifestačné zhromaždenie; alebo aj manifestačné podpisovanie dodávkových zmlúv slávnostné, verejné, spontánne. Predsa sa náš spisovný slovenský jazyk líši od srbského jazyka. Na označenie akcií zo začiatku nášho textu a podobných aktivít sa na rozdiel od srbčiny v slovenčine hodí slovo podujatie; týmto podstatným menom stredného rodu vyjadrujeme jednorazovú organizovanú činnosť, akciu; a tak máme kultúrne, športové podujatie, hlasľudovské podujatie; humanitné akcie. Slávnosti, kultúrne programy, mládežnícke stretnutia nie sú manifestácie, ale podujatia, akcie a podobne, zúčastňujeme sa na kultúrnom, vzletovskom, hlasľudovskom podujatí.

MILOVNÍCI KNÍH Za výhodné ceny vám ponúkame tieto naše knižné vydania: 1. Andrej Čipkár: Prečo???, rozprávky pre deti, cena 300 din. 2. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké, alebo Striptíz, poviedky pre tínedžerov, cena 500 din. 3. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din. 4. Jaroslav Feldy: Keď v živote nekvitli iba ruže – Ranená mladosť, skutočné životné osudy ľudí zo sriemskych dedín Erdevíka a Bingule, cena 600 din. 5. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2 000 din. Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, ﬁlipova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662565), Starej Pazove (022/317-505) a Báčskom Petrovci (021/2280-042). 40

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

GRATULÁCIA Na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave diplomovú prácu v odbore zubné lekárstvo obhájila ANNA RYBÁRSKA z Báčskeho Petrovca. Dňa 13. júla 2016 bude slávnostne promovaná a z tej príležitosti jej blahoželajú rodičia a brat Miroslav s rodinou.

BLAHOŽELANIE

Svojej vnučke ANNE RYBÁRSKEJ, ktorá úspešne skončila štúdium na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v odbore zubné lekárstvo, blahoželajú a z jej úspechu sa tešia starí rodičia Kolárovci.

GRATULÁCIA

ANNA RYBÁRSKA z Báčskeho Petrovca úspešne obhájila diplomovú prácu na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Úprimne jej blahoželá ujo s rodinou.

BLAHOŽELANIE

Dňa 21. júna 2016 na Pedagogickej fakulte v Nitre obhájila diplomovú prácu a získala titul magister MARÍNA TRIAŠKOVÁ z Báčskeho Petrovca. K úspechu jej srdečne gratulujú a do budúcna všetko dobré prajú rodičia a bratia Miroslav a Marjan s rodinami

BLAHOŽELANIE

Dňa 21. júna 2016 na Pedagogickej fakulte v Nitre obhájila diplomovú prácu a získala magisterský titul MARÍNA TRIAŠKOVÁ z Báčskeho Petrovca. K úspechu jej blahoželajú a do budúcna všetko dobré prajú krstní rodičia Križanovci.

BLAHOŽELANIE

Na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre bola promovaná a získala titul magisterky MARÍNA TRIAŠKOVÁ z Báčskeho Petrovca. K získaniu titulu jej blahoželá a veľa úspechov do budúcna praje rodina Červená. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Verejný komunálny podnik NOVOSADSKA TOPLANA, Nový Sad, Ul. Vladimira Nikolića č. 1, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia cirkulárneho zariadenia s nevyhnutnou rekonštrukciou, dostavbou horizontálneho a vertikálneho rozmeru objektu na TO ISTOK, Ul. Marka Miljanova b. č., na katastrálnej parcele číslo 9313/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 25. júla 2016. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 26. júla 2016 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, o 12.00 h.

• OZNAMY •

Oznamy

Pripravení na cestu... Najrýchlejšie a najjednoduchšie k cestovnému poisteniu

www.webshop.milenijum-osiguranje.rs

Vlaha v stenách? Izolovanie vlhkých objektov strojmi. 33 rokov skúsenosti v izolovaní vlhkých domov, kostolov a iných objektov hrúbky stien do 10 m. Záruka na vykonané práce. Radšej vysušovať – ako búrať! Hydroizolácia Živanović telefóny: 063440470 a 0631024114 hizivanovic@gmail.com www.hiz.co.rs

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

DROBNÉ OZNAMY NA PREDAJ dom (staré a nové stavanie) v Hložanoch, v Ul. m. Tita č. 97, veľkosť pozemku 32 árov. Na predaj i obrábateľná pôda 14 kvadrátov; tel.: 021/60-41-241; 065/60-41-241. UHLIE: SPASO-prom Ugljevik ponúka dovoz všetkých druhov uhlia; je to kusové, kocka, orech, drobné uhlie. Rýchlo, kvalitne, výhodne! Mimosezónna zľava! Spasoje Marković; tel.: +381 55 678 019, mobil: +387 65 304 021. • OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS59, NSX59, NSU59, NSL59 NS – NIS 2 Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS59, NSX59, NSU59, NSL59 NS – NIS 2, v Ul. Narodnog fronta č. 12, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3922/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 21. júna 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-201/16, ktorým je schválený súhlas k predmetovej štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS59, NSX59, NSU59, NSL59 NS – NIS 2, v Ul. Narodnog fronta č. 12, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3922/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, po uvedenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS59, NSX59, NSU59, NSL59 NS – NIS 2, v Ul. Narodnog fronta č. 12, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3922/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a s podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení predpokladaných s cieľom znemožniť, zmenšiť a odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. 4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a zmeny technických charakteristík základňovej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal žiadosť zodpovednému orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie.

ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS59, NSX59, NSU59, NSL59 NS – NIS 2, v Ul. Narodnog fronta č. 12, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3922/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom je plánovaná rekonštrukcia jestvujúcej základňovej stanice, a to tak, že bude postavená dvojúseková anténová sústava pre rozsahy GSM900, GSM1800, UMTS a LTE, ktoré budú pozostávať zo súhrnne dvoch panelových antén výrobcu Kathrein K80010892, po jedna anténa po úseku pre všetky štyri sústavy. Antény budú usmernené s azimutmi 220 ° (úsek 1) a 290 ° (úsek 2). Plánovaná konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu GSM900 je 4 + 4, GSM1800 je 4 + 4, UMTS je 3 + 3 a pre LTE je 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V lehote stanovenej zákonom plánovanej na verejné nahliadnutie Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 6. mája 2016. Počas trvania verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky počas prezentácie zainteresovanej verejnosti a verejnej rozpravy uskutočnenej 9. mája 2016, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-201/16 z 9. mája 2016. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS59, NSX59, NSU59, NSL59 NS – NIS 2, v Ul. Narodnog fronta č. 12, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3922/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, číslo VI-501-201/16 z 11. apríla 2016, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe, o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-201/16 z 21. júna 2016 so zhodnotením predmetovej Štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie konštatovalo sa, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie číslo VI-501-784/15 zo 6. augusta 2015, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválenom rozhodnutí v prostriedkoch verejného informovania.

27 /4706/ 2. 7. 2016

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Hotel Putnik. Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Hotel Putnik, Ul. Iliju Ognjanovića č. 18, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 27. júna 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-112/16, že je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Hotel Putnik, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt základňovej stanice mobilnej telefónie NS Hotel Putnik, Ul. Iliju Ognjanovića č. 18, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90 (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Hotel Putnik, Ul. Iliju Ognjanovića č. 18, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Hotel Putnik, Ul. Iliju Ognjanovića č. 18, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projekt je vypracovaný a postavená je trojúseková anténová sústava pre GSM 900, GSM 1800, UMTS a LTE 1800. Postavené sú nasledujúce antény: dve antény typu Huawei ATR451704V01 pre úseky S1 a S2 pre systémy GSM900, LTE1800 a UMTS, jedna anténa typu Kathrein 742266 pre úsek S3 pre sústavy GSM 900 a GSM 1800 a jedna anténa typu Huawei ADU451902 pre úsek S3 pre sústavy UMTS a LTE 1800. Azimuty antén sú 100 ° (úsek 1), 210 ° (úsek 2) a 330 ° (úsek 3). Konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu GSM 900 je 4 + 3 + 2, pre sústavu GSM 1800 je 0 + 0 + 6, pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3 a pre sústavu LTE 1800 je 1 + 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Stari grad. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Zmluvu o prenájme uzavretú medzi UTP Putnik, a. s., z Nového Sadu, Ul. Iliju Ognjanovića č. 24, a Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, Informáciu o lokalite pre parcelu č. 2, k. o. Nový Sad II, vydanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a bývanie Mesta Nový Sad, číslo: V-353-149/15 z 10. mája 2016, Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NS Hotel Putnik, číslo správy: 2512/15-170 MK, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Základňová rozhlasová stanica mobilnej telefónie NS Hotel Putnik má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre všetky úseky a rozsahy. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základňová rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základňové rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základňová stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 3. júla 2016 uplynie 5 boľavých rokov, čo som zostal bez mojej matky

ANNY BERACKEJ

18. 6. 1936 – 3. 7. 2011 – 3. 7. 2016 z Vojlovice Nieto viac mojej matky, ani jej usilovných ručičiek, do mojich snov sa vracia a či som šťastný – pýta sa ma. Roky plynú, bôľ sa zväčšuje. Odpočívaj v pokoji aj s mojím apkom. Navždy zarmútený Váš syn Mirko SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 27. júna 2016 nás opustila naša drahá mama, starká a teta

MÁRIA HRIEŠIKOVÁ 29. 11. 1928 – 27. 6. 2016 osvetová pracovníčka z Nového Sadu

Trvalú spomienku si na Teba zachovajú: syn Branislav s rodinou, vnuk Ivan, rodina Zorjanová a sesternica Vierka Madacká s manželom

DROBNÝ OZNAM TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088-433.

hlasludu.info www.hl.rs • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA na manžela, otca a deda

VLADISLAVA KORUNIAKA

1951 – 2011 – 2016 z Kulpína Čas plynie, nepočuť Tvoj hlas a Tvoje kroky. Hľadáme Ťa a niet Ťa medzi nami. Opustil si nás rýchlo a bôľ v srdci zostal. Zostaneš natrvalo v našich spomienkach. Manželka Mária, dcéry Anička a Nataška s rodinami

SPOMIENKA

na mojich rodičov

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s milovanou sestrou a tetou

prof. Dr. ANNOU MARIĆOVOU

Sestra Katka a Pavel Papovci a Irena, Monika a Boris Babíkovci

s profesorkou 1922 – 2002 – 2016

rod. Štajferovú 1924 – 1996 – 2016 z Kulpína Na Vašu lásku si stále spomínam. Dcéra Anna

SPOMÍNAME

Pri príležitosti nedožitých 80. narodenín (4. júla) s láskou a úctou si spomíname na

z Kysáča

Jeho najmilší

SPOMIENKA

Dňa 5. júla uplynie 13 rokov, čo ma opustil môj manžel

ŠTEFAN CHOVAN

1942 – 2003 – 2016

S láskou si naň spomína

• OZNAMY •

manželka Mária

1934 – 2010 – 2016 z Kysáča

Stále nám je ťažko a smutno. Nič už nie je také, ako bolo predtým. S láskou si na Teba spomíname. Tvoji najmilší

SPOMIENKA

na svojich rodičov

Dr. ANNOU MARIĆOVOU

21. 7. 1951 – 23. 6. 2016 vynikajúcou vysokoškolskou pedagogičkou, kolegyňou a priateľkou, odborníčkou vojvodinskej slovakistiky

Kolegovia a študenti Oddelenia slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade Pietna rozlúčka bude 4. júla 2016 o 9.30 v Slávnostnej sieni na Filozofickej fakulte.

JÁNA LOMENA

MICHALA NAĎA

rod. Vestegovou narodila sa 21. júla 1951 v Starej Pazove zomrela 23. júna 2016 v Novom Sade

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

MICHALA VIDU ZUZANU VIDOVÚ

SPOMIENKA

So smútkom v srdci si v nedeľu 3. júla 2016 pripomenieme 6. výročie úmrtia nášho drahého

JÁNA FUNTÍKA

1949 – 2015 – 2016

S láskou si na Vás spomína syn Ján s manželkou

BOĽAVÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA na

VLASTU BLAŽEKOVÚ

rod. Kolárovú 20. 12. 1960 – 27. 6. 1999 – 2016 z Pivnice

PAULÍNA HAVIAROVÁ

Večne smútiaci: manžel Ján, syn Janko, nevesta Anna, vnúčatá Daniel a Boris, sestra Katarína Hricová s rodinou, rodiny Hrubíková, Mišićová a Haviarová a kmotrovci Čmelíkovci

1952 – 2008 – 2016

z Kysáča

Dňa 28. júna 2016 uplynul rok, čo nás navždy opustila naša milovaná manželka, matka a stará matka

rod. Hrubíková 20. 8. 1939 – 28. 6. 2015 – 2016 zo Starej Pazovy

ZUZANU FUNTÍKOVÚ

Zbytočné je počítať roky, lebo nevrátia stratené, ani nenahradia prázdnotu, ktorá zostala po Tebe. S láskou a úctou si na Teba spomínajú: manžel Štefan, dcéry Taňa a Saňa s rodinami 27 /4706/ 2. 7. 2016

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 1. júla 19.30 Zostrih poslednej polhodiny FF Tancuj, tancuj... 2016 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia TV Týždeň Kumštáreň Nedeľa 3. júla 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre penzistov Utorok 5. júla 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV Pondelok – sobota 18.00 Denník Reprízy piatkových vysielaní budú v sobotu okolo 2.00 a o 10.00. Kumštáreň – v najnovšom vydaní bude predstavený báječný svet maliarky Vesny Chrťanovej, obsah tohtoročného novosadského filmového festivalu a diváci budú mať možnosť zistiť, ako vznikala hudba pre seriál Vere i zavere.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 1. júla – Hlboko v gangu Sobota 2. júla – Hancock Pondelok 4. júla – Moneyball Utorok 5. júla – Príchod z minulosti Streda 6. júla – Americká krása Štvrtok 7. júla – Červené víno, 1. časť 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

Vysielanie pre penzistov – pozornosť bude venovaná hložianskym penzistom a ich aktivitám, ako aj akcii hložianskych ekológov ku Dňu Dunaja.

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

Z výstavy malieb Vesny Chrťanovej (Foto: A.Chalupová)

www.hl.rs

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 3. júla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Divadielko Najlepšia rozprávka o Červenej čiapočke Utorok 5. júla 16.00 Tam hore, tam dolu... Škola rybolovu v Kovačici Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 8. júla 16.00 Divadelné predstavenie Kubo Slovenský film: Medená veža

Nedeľa 3. júla 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: – Piano 24.00 Záver vysielania

Dúhovka – odvysielaný bude sfilmovaný zvyk v Aradáči Chodenie s paničkami.

TV STARÁ PAZOVA

TV OBCE KOVAČICA

V rozhovore so zástupcom predsedu Obce B. Petrovec Jánom Brnom

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 27 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC

V tajničke je meno a priezvisko vojvodinského dramatika (1884 – 1950).

Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

autorka: ANNA 3. časť poľoval patrí BIČIA- tajničky apovi ROVÁ

Ivan vyhynutý dlhá Daniel Turgenev obrovský samohláska skrúca cicavec

1. časť tajničky

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

obvod

veľká lopatka

alumíniová fólia

značka kozmetiky

vlastnil vpíšte ULU

divý (prísl.)

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 3. júla 20.15 Repríza relácie Dobrý deň Streda 6. júla 12.10 Dobrý deň, kolážová relácia

rovnaké písmená

mačkovitá stop šelma erbium

ilínium meter

berýlium 2. časť tajničky

hora úmyselne citoslovce smiechu kiloampér

kúsok dreva revanie predložka s genetívom

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

prírodná kvapalina

S ženské LA U meno H UD dusík Ľ nemal vedomosti o niekom

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 26 VODOROVNE: opora, OV, Tužinský, OT, vetar, mokate, a, avalit, Z, nad, nos, letisko, načo, kos, O, O, Dona, RJ, výpad, mánia, Li, Anna, dať TAJNIČKA: JÁN TUŽINSKÝ

ročné obdobie vpíšte DAP

kresal

nábožné uctievanie Jaroslav (dom.)

elektrón speváčka Nikolić najnižší m. hlas vpíšte IZ

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 24 z čísla 24 Hlasu ľudu z 11. júna 2016 bolo: ANNA PIXIADESOVÁ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ZUZANA JONÁŠOVÁ, Bulvár oslobodenia č. 2/125, 21 000 NOVÝ SAD. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

27 /4706/ 2. 7. 2016

Šport MLADOSŤ V OBLASTNEJ FUTBALOVEJ LIGE ÚFZ NOVÝ SAD SKONČILA NA ŠTVRTOM MIESTE

Petrovská futbalová jar pekná Samuel Medveď

inulej zimy v rozhovore s trénerom futbalistov petrovskej Mladosti Mirkom Jovanovićom sme konštatovali, že „modrí“ v uplynulom majstrovskom ročníku hrali páčivý futbal. Povedali to aj mnohí futbaloví znalci. Je tiež zaujímavé, že po dlhšom čase vo Vrbare z tribúny doliehalo pomerne málo nadávok na účet hráčov Mladosti,

vlnila iba dvanásťkrát. Aj zimnú prestávku Mladosť dočkala na štvrtom mieste. VÝHRY NA HOSŤOVANIACH Pri analýze jednotlivých zápasov treba zdôrazniť, že si Mladosť prinášala body aj z trávnikov súperov. V jeseň porazila na hosťovaní mužstvá Tvrđavy, Vojvodiny, Starého gradu a susedného Kulpína, kým na jar bola lepšia od

Z Čurugu bod, doma prehra 0 : 3: pred bránou Mladosti na jarnom zápase s Hajdukom vo Vrbare

ešte menej oplzlostí. Fanúšikovia nadávali hlavne na slabých rozhodcov. Síce ide tu o mladých ľudí, ktorí nemajú skúseností, ale sú tiež manipulovaní zo strany futbalových orgánov, podliehajú rôznym tlakom, a to len preto, že chcú v kariére napredovať. Na niekoľkých zápasoch rozhodcovia poškodili Mladosť, hlavne Tešanović, potom Stanišić, Kantar... Mladosť majstrovský ročník 2015/16 ukončila na štvrtom mieste. Na jar z pätnástich zápasov sedem vyhrala, jeden remizovala a sedem súbojov prehrala. Mužstvo Petrovčanov získalo 22 bodov s gólovým pomerom 34 : 26. V jesennej časti to bolo lepšie, lebo vtedy „modrí“ vyhrali desať zápasov, remizovali dva a prehrali len trikrát. Vsietili o tri góly menej, ale zato sa sieť Leňovej brány

www.hl.rs

Napredka v Nadalji, Sutjesky v B. D. Polji a v Titeli sa revanšovala domácemu, v jeseň favorizovanému rovnomennému tímu za prehru vo Vrbare. V jeseň Mladosť dokázala remizovať v Čurugu a Šajkaši; zistilo sa, že s dvoma najlepšími mužstvami v lige. Čuružania a Šajkašania si v jarnej odvete odniesli body z Petrovca. Napokon, v poslednom kole v Čurugu pred takmer 3 000 divákmi domáci Hajduk zdolal Borac 1 : 0 a stal sa novým členom Novosadsko-sriemskej ligy. Petrovčania ináč prehrali obidva súboje s dobrým mužstvom Krila Krajine, ktoré ich na konci predbehlo na tabuľke a ukončilo sezónu na treťom mieste. Titelčania, ktorí po jesennej časti skončili ako vicemajstri, na jar akoby štedro rozdávali body, zakončili

Informačno-politický týždenník

majstrovstvá na piatom mieste. Treba určite podotknúť, že Mladosť po čase doma zdolala veľmi tvrdých Gajdobrančanov a na hosťovaní s Hercegovcom hrala nerozhodne 1 : 1, hoci viedla 1 : 0.

troch zápasoch musel odpykávať trest za červenú kartu. V jarnej sezóne z radov mužstva Mladosti bol vylúčený ešte iba Nemanja Kajtez v Titeli.

DVE POSILY Na jar sa Mladosť posilnila dvoma dobrými hráčmi. Z Kulpína prišiel mladý Stanislav Haška, ktorého brat Andrej tiež hrával donedávna v drese Mladosti. Do petrovského klubu po druhýkrát prišiel z Bukovca skúsený a výborný Slobodan Sladojević-Slatki, ktorý si, mnohí možno nevedia, obliekal aj dres chýrečného bratislavského Slovanu. Modrý dres si na jar oblieNa štrnásť jarných zápasov päť gólov: kalo osemnásť hráčov, a to: Aleksandar Milenković (Mladosť Leňa (12 zápasov), Fejdi (4), Petrovec) Haška (11), Fábry (8), Pavlis (14), D. Babiak (9), Rupar V Gajdobre bol zápas pre silný le- (13), Jakuš (9), Sladojević (13), jak prerušený až takých 25 minút Severíni (12), Kajtez (12), Vlaisavla ukončil sa takmer na zmrákaní. jević (15), Torbica (9), Milenković Mladosť pred týmto prerušením (14), Milićević (9), Mijin (11), Kaňa viedla 1 : 0 a keby k tomuto ne- (13) a Trojanović (11). O 34 gólov sa postarali strelci: došlo, lepší hostia z Petrovca by pravdepodobne boli vsietili aspoň Mijin (7 gólov), Pavlis a Milenković ešte jeden gól. Nepripravení do- (po päť), Vlaisavljević, Kaňa a Tromáci si v prestávke načerpali sily, janović (po štyri), Sladojević (2), a potom v druhej časti zápasu Kajtez, Fábry a Jakuš (po jednom). vyrovnali. Podobne bolo i v Mošorine a Gospođinciach. Aj tam do polčasu „naši chlapci“ viedli Snímky: J. Pucovský 1 : 0. V Mošorine s domácim FK Miletić v odročenom zápase prvého kola sa lialo ako z krhly a na 1. Hajduk 30 25 4 1 92 : 20 79 zaplavenom trávniku sa mohlo 2. Borac 30 25 2 3 104 : 28 77 „hrať iba vodné pólo“. Petrovča3. Krila Krajine 30 19 5 6 69 : 35 62 nia do poslednej chvíle nechceli hrať, zápas meškal... Nakoniec sa 4. Mladosť 30 17 3 10 65 : 38 54 predsa hralo. V Gospođinciach to 5. Titel 30 15 4 11 62 : 54 49 bolo inak. Tam v druhom polčase 6. Jedinstvo 30 14 4 12 57 : 41 46 zaúradoval rozhodca a tiež aj 7. Stari grad 30 13 4 13 46 : 41 43 Igorova Leňova horúca hlava. 8. Hercegovac 30 10 10 10 51 : 51 40 V jednej chvíli hosťujúci brankár 9. Budućnost 30 10 9 11 36 : 41 39 zostal ležať na zemi, lebo ho domáci útočník uderil. Leňa potom 10. Vojvodina 30 10 6 14 50 : 59 36 vstal a rovnakým spôsobom sa 11. Sutjeska 30 11 2 17 40 : 62 35 hráčovi Jedinstva revanšoval! 12. Miletić 30 9 8 13 46 : 73 35 Samozrejme, rozhodca, ktorý 13. Tvrđava 30 8 9 13 60 : 70 33 už v tej chvíli pomaly nadŕžal 30 8 5 17 46 : 74 29 Gospođinčanom, akoby len čakal 14. Proleter moment, aby vylúčil oboch hrá- 15. Napredak 30 4 3 23 28 : 91 15 čov. Petrovský brankár potom na 16. Kulpín 30 2 2 26 46 : 121 8 • ŠPORT •

ZO STRETNUTIA V PREDMESTÍ MAĎARSKÉHO SEGEDÍNA

Jadžent treba stále zveľaďovať Juraj Pucovský

predmestí Szȍreg maďarského mesta Segedín v rámci tamojšieho podujatia Dni ruží usporiadali zasadnutie vedúcich klubov Medzinárodnej jadžentovej asociácie – Len spolu. Zúčastnili sa predstavitelia klubov z Rumunska, Maďarska a Srbska, kým Slováci svoje návrhy zaslali elektronickou poštou. Na zasadnutí schválili niekoľko významných rozhodnutí a pre-

dovšetkým to, že Medzinárodnú jadžentovú ligu turnajov zohrajú podľa zlepšeného systému. Namiesto troch družstiev zúčastnia sa štyri a zvýšia aj počet hráčov a hráčok z jedného mesta. Každý účastník ako hosť je povinný zaplatiť poplatok v sume 5 eur. Hodlajú tiež usporiadať kurz pre rozhodcov, ktorí nie sú zo Srbska, aby nemuseli rozhodovať stále sudcovia z našej krajiny. Kurz je naplánovaný na 20. septembra 2016 v Temeríne.

Turnaje v rámci medzinárodnej ligy jadžentistov budú pre- Medzinárodná jadžentová liga turnajov sa bude biehať týmto hrať podľa zlepšeného systému poradím: prvý začiatkom októbra 2016 v ma- tov aj v ruskej Belgorodskej oblasti ďarskom Segedíne, potom 25. a termín určia hostitelia. Autor februára 2017 v našom Temeríne, jadžentu, profesor telesnej výchotretí v rumunskom Nadlaku v apríli vy Janko Pavlis nám povedal, že 2017, štvrtý v slovenskej Nitre spolupráca s Maticou slovenskou v máji 2017. K tomuto treba dolo- bude konkretizovaná začiatkom žiť, že usporiadajú zraz jadžentis- augusta tohto roku.

ŠPORTOVÁ ČINNOSŤ MLÁDEŽNÍKOV V SELENČI

TURNAJ KOHÚTIKOV V KYSÁČI

Pivnických 14 : 0! Pavel Pálik

sobotu 25. júna 2016 F K Ta t r a úspešne zorganizoval futbalový turnaj kohútikov Kysáč 2016 (ročníky 2005, 2006 a 2007). Na turnaji zvíťazila pivnická Slávia, druhé miesto obsadila Hráči štyroch mužstiev kohútikov na turnaji v Kysáči Tatra, tretí bol Za najlepších hráčov vyhlásili Vuka Grujića novosadský Borac a štvrtý novosadský FK (Slávia), Mateja Peťkovského (Tatra), NeMilanelo. manju Đajića (Borac) a Aleksandra Vukovića (Milanelo). Najlepším brankárom turnaja je Ognjen Grujić z pivnickej Slávie. Mužstvá dosiahli na turnaji tieto výsledky: Borac – Milanelo 3 : 1, Tatra – Slávia 0 : 2, Slávia – Milanelo 6 : 0, Tatra – Borac 6 : 0, Slávia – Borac 6 : 0, Tatra – Milanelo 8 : 1. Kohútiky FK Tatra spolu s rovesníkmi novosadského FK Milanelo od 1. do 10. júla t. r. pobudnú v gréckom meste Stavros, kde budú ubytovaní vo vile FK PAOK, člena Prvej ligy Grécka. Spolu s malými futbalistami pocestujú aj rodičia a vedúci výpravy Kysáčanov je tréner Marián Kulík. Zo zápasu Borac – Milanelo 3 : 1 • ŠPORT •

Turnaj v malom futbale Juraj Berédi

len Mládežníckej asociácie Play Vlastislav Ďurčiansky nás oboznámil, že práve prebiehajú záverečné prípravy na nočný turnaj v malom futbale Let´s Play Selenča 2016. Preto je zvrchovaný čas na prihlášku mužstiev seniorov a pionierov. Turnaj na ihrisku Základnej školy Jána Kollára sa začne už v nedeľu 3. júla a potrvá do 17. júla 2016. Aj toho roku toto športové podujatie organizujú členovia asociácie za pomoci rôznych sponzorov, ale najťažšie bremeno na seba prebrali Vlastislav Ďurčiansky a Ján Molnár. Organizátori pre najlepších zabezpečili primerané odmeny. Seniorské mužstvá musia zaplatiť poplatok za účasť, v stanovenej lehote doručiť prihlášku, kým je účasť pionierskych mužstiev na turnaji zdarma. Zápasy sa budú hrať vo večerných hodinách, keď najprv budú hrať pionieri, a potom seniorské tímy.

27 /4706/ 2. 7. 2016

Šport KOVAČICKÝ ULTRAMARATÓNEC VICEŠAMPIÓN SRBSKA

Michal Šuľa na Majstrovstvách Európy Ján Špringeľ

resvedčivý vlaňajší víťaz Balkánskej bežeckej ligy Michal Šuľa (7. októbra 1974; trieda M 40-54), bude reprezentovať Srbsko na šampionáte starého kontinentu v 24-hodinovom behu 22. a 23. októbra 2016. Účasť na prestížnom atletickom podujatí vo francúzskom Albi si najlepší športovec Obce Kovačica v roku 2015 vybojoval splnením limitu na Majstrovstvách Srbska v 24-hodinovom ultramaratóne na Palići 18. júna 2016, keď bežal 203 kilometrov a 520 metrov, čo mu stačilo na druhú priečku a splnenie dvestokilometrovej kvóty. Za jeden deň teoreticky Šuľa zvládol dráhu od tartanu štadióna Crvenej zvezdy po hraničný srbsko-maďarský hraničný prie-

Závratná kariéra a bicyklová rýchlosť Michala Šuľu

chod Horgoš – Rözske. Prakticky, takticky a technicky dokonale to urobil v rekreačnej oblasti predmestia Subotice. Iba o vlások bol od neho úspešnejší Jovica Spajić (204,05 km), najlepší srbský

ODMENY ZA ŠTYRIDSAŤROČNÚ VERNOSŤ STK MLADOSŤ

Oslava vo vinohrade Samuel Medveď

o vinohradníckej chatke rodiny petrovského stolného tenistu Miroslava Lomena

za 40 rokov športovej činnosť odmení každého svojho člena. Tohto roku sa uznanie dostalo do rúk troch hráčov tohto klubu; Vlastimíra Záborského, Michala

ultramaratónec (beží v triede 25- ne na belehradskej Ade Ciganliji až 39-ročných). Z tretieho miesta v čase nového osobného rekorsa tešil Željko Zeljdu – 72 km 580 m, ković (202,43 km). čo je tretí najlepší šesťhodinových Spomínaná trojica zvíťazila nad ďalšími behov v srbskej súpermi rozdielom atletike všetkých triedy (štvrtý bežal čias. za 24-hodín „iba“ 100 Ani týždeň po km). fantastickom výsledku zabehol za „Po tomto triumfe nechám Balkánsku 32 hodín Kovačibežeckú ligu v ďalčan s padinskými ších mesiacoch bokoreňmi 231 km kom a sústredím sa na významnej takmer výlučne iba 48-hodinovej mana úspešný výsleturite vytrvalosti dok na európskom v Aténach. Medzi šampionáte na juhu bežeckou elitou Francúzska,“ vyhlásil starého kontipo historickom úspe- Výhry sú iba ovocím nentu zakotvil chu kovačický Emil neustáleho tréningu na prvotriednom Zatopek. podujatí zranený kovačický Michal Šuľa zvíťazil 13. marca ultramaratónec na piatej priečna šesťhodinovom ultramarató- ke. Miroslav Lomen. Samozrejme, v tomto peknom dni nechýbalo dobré pohostenie, chutný paprikáš, o ktorý sa postarali už osvedčení majstri kuchárskeho umenia a priatelia klubu. Michal Šramka, jeden z jubilantov, si musel otvoriť dušu

a srdce a jemu svojráznym spôsobom nemohol nespomenúť toho, ktorý sa najviac pričinil o to, aby tento kolektív aj napriek toľkým rokom ešte i teraz tak dobre fungoval. Je to bezpochyby Jaroslav Báďonský.

PEKNÉ DARY F U T BA LOV E J Š KO L E M L ADOSŤ. To, že sa na návštevu k športovým priateľom nechodí s prázdnymi rukami, potvrdili aj predstavitelia martinského MŠK Fomat. Počas májového pobytu a účasti na turnaji OKO FOTO v Petrovci Martinčania venovali FŠ Mladosť pekné darčeky – futbalové lopty, tričká pre tréning, iné futbalové rekvizity a rôzne upomienkové predmety pre najmladších petrovských futbalistov. Cenné darčeky predsedovi FK Mladosť Jánovi Pavlisovi (v strede) odovzdal tréner selekcie U 11 MŠK Fomat Peter Peržeľ za prítomnosti vedúceho mužstva U 11 Jána Dolníka. J. P.

Účastníci slávnosti v dobrej nálade vo vinohradníckej chatke Miroslava Lomena

uplynulú sobotu bola nezvyčajná udalosť a pekná družba. STK Mladosť si predsavzal, že

www.hl.rs

Šramku a Pavla Turana. Vyznamenanie si ešte vlani vyslúžil aj hostiteľ tejto peknej udalosti

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

PO REORGANIZÁCII FUTBALOVÝCH SÚŤAŽÍ VO VOJVODINE

Mladosť a Slávia v Somborskej lige Juraj Pucovský

o viac ako polstoročí od jesene kluby z Obecného futbalového zväzu Báčska

Sombor a Polet Sivac, ktorí vypadli z Báčskej ligy, Lipar, Mladost Kruščić, Rusín Ruský Kerestúr, BSK Bački Brestovac, Borac Bački Gračac, OFK Šikara Sombor, Törekvés

ktoré sa vôbec nepoznajú, lebo mnohé z nich dosiaľ nehrali medzi sebou nielen majstrovské, ale ani priateľské zápasy. Petrovská Mladosť nie tak dávno, v majstrovských ročníkoch 2011/12 a 2012/13 vo Vojvodinskej lige – západnej skupine, hrala zápasy s Poletom zo Sivca, Stanišićom a Crvenkou. Petrovčania so Sivčanmi budú teda znova hrať, kým Stanišić a Crvenka zostali o stupienok nižšie, v Medziobecnej lige Sombor – prvej triedy. S pivnickou Sláviou je to celkom inak. Iba najstarší fanúši-

s mužstvami Tri zvezde Apatín (dnešná Mladost APA), Dinamo Sonta, Rusín R. Kerestúr, Mladost Stapar (dnešný Hajduk), Spartak Crvenka (dnes Crvenka), Sloga Odžaci (dnes FK Odžaci, nový člen Prvej ligy Srbska), Panónia Laliť, Jedinstvo Svetozar Miletić, Polet Sivac, Sport Kula... Je zaujímavé, že Pivničania od jesene znova budú hrať o body so Sivčanmi a Kerestúrčanmi, kým sú ostatné mužstvá, s ktorými bojovali pred viac ako šiestimi desaťročiami vo vyšších alebo nižších ligách. Pritom Jedinstvo S. Miletić nehrá už dvadsať ro-

Od jesene vo Vrbare budú hosťovať aj mužstvá z Apatínskej, Odžackej, Kulskej a Somborskej obce

Palanka, v rámci ktorého sú aj tie z obcí Báčsky Petrovec a Báč, znova budú hrať v tej istej lige s mužstvami Mestského futbalového zväzu Sombor a obecných futbalových zväzov Apatín, Kula a Odžaci. Vyplynulo to z rozhodnutia členov Zhromaždenia Futbalového zväzu Vojvodiny o reorganizácii súťaží na území pokrajiny, začnúc majstrovskou sezónou 2016/2017. Nedávno na konštitutívnom zhromaždení Oblastného futbalového zväzu Sombor, ku ktorému pripojili OFZ Báčska Palanka, za staronového predsedu zvolili Somborčana Zorana Purića. Hovorili potom aj o nadchádzajúcej súťaži v novoutvorenej Oblastnej futbalovej lige, v ktorej budú hrať kluby z územia šiestich obcí Západobáčskeho a Juhobáčskeho obvodu, okrem Báča, lebo ani jedno mužstvo z tohto územia si podľa výsledkov v uplynulých majstrovstvách nezaslúžilo miesto v tejto spoločnosti. V nadchádzajúcej majstrovskej sezóne 2016/2017 v Oblastnej lige Sombor budú hrať: ŽAK • ŠPORT •

Svilojevo, doterajší členovia OL Sombor, Krila Krajine Báčska Palanka, Stari grad B. Palanka, Budućnost Mladenovo, Hercegovac Gajdobra, petrovská Mladosť, presunutí z Oblastnej ligy ÚFZ Nový Sad, pivnická Slávia, majster Medzi- Pivnická Slávia po viac ako polstoročí znova bude hrať obecnej ligy s klubmi z Oblastného zväzu Sombor Báčska Palanka – prvej triedy a Hajduk junior kovia Pivničanov sa pamätajú, kov a lalitská Panónia sa chystá Kula, majster Medziobecnej ligy že napríklad v sezóne 1954/55 znova zapojiť do súťaže v MedziSombor. ich futbalisti hrali v Lige sombor- obecnej lige Sombor – druhej Nový systém súťaže viaceré ského podzväzu – prvej triedy triedy. kluby prekvapil, vyvolal rozličné komentáre, možno aj nespokojnosť a nesúhlas. Na rozdiel od tých, ktorí tvrdia, že súťaž prinesie novú kvalitu, iní si myslia, V HĽ č. 25 (18. 6. 2016) v príspevku Cesta z Austrálie do Petrovca že vôbec neprospeje rozvoju (ne)dlhá na strane 49 sme chybne uviedli meno dcéry Samuela futbalovej hry na tomto území, Sýkoru. Nemalo byť Anna, ale Vierka. Za neúmyselnú chybu sa iba zvýši náklady súťaže! Najzau- rodine Sýkorovej ospravedlňujeme a čitateľov prosíme, aby nám jímavejšie predsa bude to, že sa prepáčili. na trávnikoch stretnú mužstvá, Red.

Oprava

27 /4706/ 2. 7. 2016

Šport 15. MAJSTROVSTVÁ EURÓPY FUTBALISTOV VO FRANCÚZSKU

Koniec éry Španielska?! Juraj Pucovský

utbalová Európa 10. júla 2016 dostane nového majstra! Postarali sa o to Taliani po triumfe v predposlednom osemfinálovom zápase nad Španielskom 2 : 0 (1 : 0), keď trafili Chiellini a Pellé. Tak sa po presne 2 920 dňoch skončila španielska nadvláda nad európskym futbalom na reprezentačnej úrovni. Nepochybujeme, že sa Španieli po rokoch 2008 (Viedeň) a 2012 (Kyjev) snažili dosiahnuť zlatý európsky hetrik. Znemožnilo ich v tom vždy takticky vyspelé mužstvo Talianska, hoci strojca tohto úspechu z lavičky Antonio Conte tvrdí, že „toto nie je najlepšia éra futbalu v jeho krajine, keďže sa nemohol spoľahnúť na veľké hviezdy...“. Parížsky triumf Talianov je svojrázna odveta, aj určitá pomsta Španielom za spôsobený finálový debakel (0 : 4) pred štyrmi rokmi, hoci prehra vo finále šampionátu Európy vždy najťažšie padne. Posledný osemfinálový zápas medzi Anglickom a Islandom priniesol dosiaľ najväčšie prekvapenie nie iba na EURO 2016, ale hádam aj vôbec v dejinách veľkých futbalových súťaží. Kto by mohol očakávať, že

Island (332 000 obyvateľov) položí na lopatky obrovské Anglicko (53 miliónov obyvateľov), a to len za dvanásť minút – 1 : 2 (1 : 2)? Mužstvo „Hrdého Albióna“ sa ujalo očakávaného vedenia v 4. min. gólom Wayna Roneeya z penalty, ale čoskoro, v 6. min. obranca R. Sigurdsson a v 18. min. Sigthórsson obrátili výsledok, ktorý sa do konca nemenil! „Angličania si mysleli, že ich očakáva prechádzka v parku. Začali s veľkou energiou, ale z nášho vyrovnania, a potom i druhého gólu zostali v šoku. Teraz už všetci vedia, aké náročné je streliť gól Islandu,“ najlepšie skomentoval senzáciu šampionátu strelec prvého gólu Ragnar Sigurdsson. Súboj Chorvátska a Portugalska rozčaroval milovníkov futbalu, lebo za 90 minút hry nevideli ani len jeden priamy kop na bránu oboch mužstiev! Tak sa zápas sebavedomých Chorvátov po veľkom triumfe nad Španielmi 2 : 1 v D – skupine a bledých Portugalčanov, ktorí do osemfinále postúpili z tretieho miesta F – skupiny s troma remízami,

skončil 0 : 0. Rozhodnutie prišlo v druhom predĺžení, čiže v 117. min., keď Subašića prekonal Ricardo Quaresma; svojim spoluhráčom a fanúšikom priniesol ohromnú radosť a Chorvátom na trávniku, v hľadisku a doma pred TV obrazovkami opravdivé potoky sĺz. Tak sa zverenci šéftrénara Anteho Čačića vrátili domov vo chvíli, keď mnohí snívali, že sa do zápasu s Portugalskom presvedčiví Srna, Modrić, Rakitić a spoluhráči dostanú až do záverečnej časti EURO 2016. Zostal to len škaredý sen! Najmenej šťastia v osemfinále mali reprezentanti Slovenska, ktorým žreb a výsledky v skupinách určili za súpera Nemecko. Zverenci Jána Kozáka nechceli podľahnúť aktuálnemu majstrovi sveta, ale predsa museli prijať futbalovú realitu. Asi nebolo málo tých, ktorí verili, že by sa Augsburg (3 : 1 v prospech Slovákov v priateľskom zápase pred ME) mohol zopakovať aj v Lille. Nič také sa nestalo. Znemožnili to tri presné zásahy Boatenga, Gomeza a Dra-

xlera pre 3 : 0 (2 : 0), čo je najťažšia porážka Slovenska v 34 zápasoch, ako mužstvo vedie J. Kozák. O to, aby prehra nebola aj vyššia, znova sa postaral skvelými zákrokmi brankár Matúš Kozáčik, ktorý v 13. min. kryl aj strelu Özila z penalty, keď Škrtel fauloval Gomeza. Očakávalo sa, že hostitelia Francúzi budú mať ľahkú robotu s Írmi, ale nebolo práve tak, najmä nie v prvom polčase, keďže sa súper ujal vedenia z penalty už v 2. min. (strelec Robbie Brady). V druhom polčase hostitelia neustále útočili, ostreľovali bránu a v rozpätí štyroch minút dvoma gólmi Antoine Griezmann očakávane odviedol Francúzov do ďalšieho kola – 2 : 1 (0 : 1). Wales si štvrťfinále vybojoval po výhre nad Severným Írskom 1 : 0 (0 : 0). O to sa postarali dvaja hráči s rovnakým menom – Gareth. Ten známejší Bale v 75. min. zľava odcentroval a nešťastný McAuley trafil sieť brány vlastného mužstva. Napokon Belgicko ukázalo svoju pravú tvár, keď rozdrvilo 4 : 0 (1 : 0) dovtedy prekvapujúco dobrých Maďarov. Po prvom osemfinálovom zápase sa radovali aj Poliaci, ktorí premohli Švajčiarov iba po penaltovej rulete – 5 : 4. Zápas sa v regulárnych 90 minútach skončil 1 : 1, v 30-minútovom predĺžení nebolo gólov a jedinú penaltu z desiatich zahodil hráč Švajčiarska Granit Xhaka.

VÝZVA K ÚČASTI NA MATIČNOM TURNAJI O POHÁR VEĽVYSLANKYNE SLOVENSKEJ REPUBLIKY V BELEHRADE

Matiční futbalisti v Hložanoch

urnaj v malom futbale o putovný pohár Jej Excelencie veľvyslankyne Slovenskej republiky v Belehrade sa už tradične uskutoční v rámci Slovenských národných slávností 2016. Organizátorom tohtoročného turnaja je Športová komisia Matice slovenskej v Srbsku, v spolupráci s MOMS Hložany, Miestnym spoločenstvom Hložany a FK Budúcnosť. Turnaj sa uskutoční v sobotu 23. júla 2016 od 10. hodiny na trávnatej ploche FK Budúcnosť v Hložanoch. Poplatok za účasť je 2 500 dinárov pre mužstvo MOMS, ktoré je od miesta konania turnaja vzdialené do 100 kilometrov, a 1 500 dinárov pre mužstvo MOMS vzdialené

www.hl.rs

viac ako 100 kilometrov od Hložian. Poplatok treba zaplatiť na účet MOMS Hložany číslo 340-1101226574. Mužstvo tvoria hráči a vedúci, úhrnne desať dospelých osôb. Prihlášky na turnaj môžete doručiť najneskoršie do 20. júla 2016 písomne alebo telefonicky na adresy: Ondrej Zahorec, člen MOMS Hložany, telefón: 064/5543-867, e-mail: igorzahorec@gmail.com; V Kulpíne pred rokom triumfoval tím MOMS Padina Pavel Turan, predseda Športovej komisie MSS, Ústredie MSS, telefón: 021/780Predseda Športovej komisie telefón: 064/3526-206; 248, e-mail: msjbp@stcable.net. MSS Pavel Turan, v. r.

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

Duje Klarić (Chorvátsko): Foto Janko Petković (Srbsko): Cesta do Ria

VO SVETE ŠPORTU

Čaro chvíle Oto Filip

ie skvelé okamihy. Zlomky sekundy, v ktorých sa lámu výsledky a rekordy, neopakovateľné a jedinečné, natrvalo zakódované v pamäti fanúšika a pozorovateľa. Veľa napätia a rýchlych zmien. Šport ako súboj a vášeň, meranie hraníc ľudských síl, hra pre seba, no i pre iného. Plná obratov a psychológie, odhadov a kondície. V duchu toho je i športová fotografia: dynamická a rýchla, stavajúca na pohybe, detaile, ovzduší, dráme. Veď ľud odjakživa chcel nielen chlieb, ale aj hry. Pierre de Coubertin mu na sklonku devätnásteho storočia ponúkol hry s veľkým H, tie olympijské. Ako spomienku, ako úctu k hrám niekdajším. Ďalšie kolo tých súčasných sa začne o mesiac a čosi v brazílskom Riu de Janeiro. No netreba sa pozerať len vpred, ale aj späť. Na chvíle dramatické a neopakovateľné, zvečnené fotoreportérmi účinkujúcimi vo voľbe o najlepšiu Fotografiu roka tlačovej agentúry Beta. Je jasné, že vlani hrali v nich prím utečenecké drámy, ktorých nafotenie si vyžiadalo v prvom rade byť pri tom a zachytiť momenty boľavo výstižné. No ani šport sa nedal, najmä repor-

téri z Chorvátska a Slovinska. Vedeli skvele zachytiť drámu okamihov, no i psychológiu účinkujúceho športovca. Ten moment, keď sa v plnej nahote odkrýva jeho vnútro, aj zápasy v ňom. Akým bol napríklad najlepší športový záber vlaňajška, vzťahujúci sa na rok 2014, na ktorom je najlepší hráč sveta Lionel Messi, smutne sa dívajúci na svetový pohár po prehre Argentíny s Nemeckom 0 : 1 vo finále Majstrovstiev sveta, tiež v Riu. Veď aj športovci, napriek všetkým skvelým výkonom, sú len ľudia: tešiaci sa a smútiaci, raz spokojní, inokedy nespokojní. Bez ohľadu na to, o aký šport, alebo jeho disciplínu ide. Čosi z čara tých chvíľ športu, ktoré nám tak veľa znamenajú, je aj na týchto záberoch z tradičnej výstavy Fotografií roka agentúry Beta, ktorej vernisáž bola 21. júna 2016 v Etnografickom múzeu v Belehrade. Zábery niektorých víťazstiev a prehier, nádeje a ovzdušia. Svedectiev, že tí aktéri na lyžiach, ihriskách a iných arénach najmä rekordmi a súťažami žijú a že sa nám, obdivujúcim ich výkony, oplatí čakať na nové vzrušujúce športové chvíle. Pre ktoré je šport čímsi, čo azda nemá žiadna iná činnosť. A práve preto nás toľko láka.

Zvonko Kucelin (Chorvátsko): Fight

Matea Petrović (Chorvátsko): Zápasníci

Sanjin Strukić (Chorvátsko): Dinamo – Osijek

Damjan Žibert (Slovinsko): Flash

Damjan Žibert (Slovinsko): Bus jump

Po poľovačke na Grčićovom sálaši (1904)

Otváranie lovnej sezóny v revíri (1970)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Poľovnícky spolok Šíd

Milan Dimitrijević, tajomník Loveckého združenia Šíd

Údaje o činnosti poľovníkov v Šíde datujú z roku 1880, z čoho vyplýva, že poľovnícky spolok v tomto meste pôsobí viac ako 135 rokov. Medzi zakladateľmi spolku sa uvádzajú mená: Milan Vuković, učiteľ, Miloš Momirović, majetník, Gustav Šturm, majetník, Simo Tubić, obchodník, Branko Šumanović, mäsiar a obchodník, Vaso Crepulić, lesník, Ljubomir Šumanović, obchodník, a iní. Podľa tohto zoznamu je jasné, že vtedy, ako i neskoršie a až dodnes poľovníkmi boli majetní ľudia, lebo si kúpa loveckej zbrane a jej údržba vždy vyžadovala značné hmotné prostriedky. Šídsky lovecký revír je rozdelený na dve časti; v tej na poľnohospodárskej pôde prevažne sú zajace, bažanty, jarabice a iné vtáky, kým v lesnej časti Cerje okrem jeleňov, sŕn, diviakov, jazvecov, líšok, dnes Z výstavy psov (2015) i šakalov, lovci lovia aj inú divinu a vtáky. Dnes je lovný revír v lese Cerje omnoho menší, Šíďanom zostala iba menšia časť, v ktorej žije vysoká zver, ale sa zvýšili plochy poľnohospodárskeho revíru na viac ako 2 000 hektárov. Dr. Zdravko Kovinčić, Poľovnícky spolok Šíd dnes má asi 80 členov, medzi ktorými sú ako aj vždy početní Slováci. Spomenieme najstarší lovec v Šíde si tu iba na niektorých: Michala Čániho, Štefana Stupavského, Pavla Zoriana, Karola Chovana, Vladimíra Mandáča... Dnes spolok vedú predseda Dalibor Đurić a tajomník Željko Milanković. Predsedom Zhromaždenia PS Šíd je lekár Zdravko Kovinčić, najstarší člen spolku s viac ako 50 rokov aktívneho poľovania. V období rokov 1980 až 1982 šídski lovci si vybudovali Poľovnícky dom, ktorý je až dodnes reprezentačným objektom tohto druhu v Šíde. Finančné prostriedky na stavbu domu zabezpečilo Miestne spoločenstvo Šíd z miestneho samozdanenia a mnohé práce sami poľovníci vykonali svojpomocne. Dom okrem poľovníkov využívajú aj spolky kynológov na prehliadky psov, ale aj drobnochovatelia na výstavy svojich miláčikov. Šídsky spolok lovcov má od roku 1970 vlastnú bažantnicu, v nej počas roka vypestuje hodne mladých bažantov, ktoré v lete vypustia do revíra. Lovci každú zimu pravidelne kŕmia divinu a v lete, najmä keď je veľké sucho, v napájadlách zabezpečujú vodu pre smädnú zverinu. Stanislav Stupavský Po otvorení loveckého Foto: autor, z archívu PS Šíd a Z. Kovinčića domu v Šíde (1982)

Ulovené diviaky (2014)

Výstavba poľovníckeho posedu v Cerji (2013)

Po úspešnom love (2007)

Stavanie bažantnice (1972)

Z poľovačky v revíri Cerje (2013)

Prestávka na Nastićovom sálaši (1973)

S trofejou pred Poľovníckym domom v Šíde (2013)