Hlas 29 2016

Dožinky na Dni Selenče Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 73 | 16. 7. 2016 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4708/

29

Z obsahu

16. 7. 2016 | 29 /4708

Uzávierka čísla: 13. 7. 2016

4 TÝŽDEŇ 4 Trúchlivé júlové témy 5 Zasadnutie veľvyslancov krajín EÚ 6 Deň otvorených dverí

8 SLOVENSKO 8 O ceste a cieli

9 ĽUDIA A UDALOSTI 9 V znamení kádrových riešení 10 STOP! Tu je hranica!

V poradí 16. Exit festival prebiehal na Petrovaradínskej pevnosti od 7. do 10. júla a priniesol aj nový rekord – 190-tisíc návštevníkov. (s. 34) J. Pániková

17 Za čo vlastne platíme?

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Leto je krásne

23 MOZAIKA 23 Zlatý žobrák v Košiciach 24 Sokolská jednota 26 Okno do sveta s mladými už nepočíta

31 KULTÚRA 31 Spomienky v rámoch Jána Čecha

V nedeľu 10. júla v Jánošíku prebiehalo obnovené, v poradí 3. kultúrno-zábavné podujatie Deň višní, venované ovociu, podľa ktorého je táto malá juhobanátska dedina naďaleko známa. (s. 16) V. Hudec

32 Novinka s dávkou úprimnosti 34 Pevnosťou panovala mágia

38 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Úspechy je ťažko napočítať 49 Popularita z roka na rok rastie 51 Kolky – banátske mentolky Autor titulnej fotografie: Juraj Berédi

Aj v tejto letnej sezóne komplex bazénov medzi Starou a Novou Pazovou je oficiálne k dispozícii záujemcom a v týchto horúčavách sú bazény správnym miestom na oddych a rekreáciu občanov. (s. 19) A. Lešťanová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Fotka ako suvenír

N

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:



Súdiac podľa hlasľudovských júlových obálok, niekto možno znovu skomentuje, že my Slováci stále len tancujeme a spievame.

epopierame, že naše obálky skutočne predkladajú ukážky slovenského folklóru a úcty k tradícii, ale aspoň ponúkajú pokoj do vašich domácností. Na rozdiel od prvých strán denníkov z uplynulých dní, ktoré znovu a znovu (aj neprimerane, senzacionalisticky) informujú o ďalšom zločine v Srbsku, o hrôze a beštii v ľudskej koži.

V snahe ujsť pred tropickými páľavami, ktoré nás znovu zasiahli, vyhľadávame miesta i v chládku vlastných príbytkov a tie spoločné chvíle sa snažíme skrášliť peknými vecami. Nejde len o obľúbené rodinné lahôdky, ale aj pekné slová. Rozjímame o realizovaných či potenciálnych dovolenkových chvíľach, robíme si plány na august. A pritom si zalistujeme i v Hlase ľudu, však? V tomto čísle obdivujeme Jánošíčanov – a hlavne Jánošíčanky – ktorí po niekoľkých rokoch znovu urobili dedinskú oslavu višní, Selenčanov, ktorí uplynulú nedeľu aj napriek najdôležitejšej udalosti v európskej časti planéty – finále futbalových majstrovstiev vo Francúzsku – primerane oslávili Deň Selenče. Vyše 500 našich spoluobčanov pookrialo na evanjelických oslavách v Maďarsku, v Békešskej Čabe, a onedlho sa dozviete aj o tom, že sme mali predstaviteľov aj na Krajanskej nedeli, ktorá je súčasťou Folklórnych slávností na Detve. Prvýkrát sme tam však nemali našich folkloristov: Hložančania, víťazi minuloročného Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj..., si nezadupkali na festivalovom javisku, lebo bol celkový program inak koncipovaný a nepočítal s účasťou nášho víťazného súboru.

Naši laureáti však smutní nemusia byť, lebo NRSNM, ktorá im hradí cestu (plánovanú na Detvu), im umožní zájazd a vystúpenie v auguste na Hontianskej paráde.

A už sú na obzore aj Slovenské národné slávnosti. Tešíme sa na pravidelné, ústredné programy (5., 6. a 7. augusta), aj tie sprievodné, ktoré prebiehajú už v júli. Tešíme sa na nové stretnutia i podanie si pravice so starými známymi. Zaspomíname si, vyfotíme sa znovu. Ech, ale fotky na obrazovke nikdy nebudú mať ten punc, tú hodnotu, ako ozajstné fotografie, ktoré sa podávajú z ruky do ruky a v spoločnosti známych a blízkych si každý z pamäti vyloví nejaký detail so zvečnenej situácie. Keď si uvedomíme, že celý život odkladáme rôzne „somarinky“, aby sme ich potom jedným šmahom vyhodili, keď príde k veľkému upratovaniu, uznajme, že fotografie sa oplatí vyrobiť, odložiť, skladovať. Tie budú mať vždy svoju cenu.

Držíme palce organizátorom predslávnosťových podujatí i akcií na SNS, aby v príprave mysleli na všetko. Pripomíname, že vlani vynikajúci dojem z galakoncertu našich folklórnych súborov prekazil výpadok prúdu a skutočnosť, že poruke nebol náhradný zdroj. Treba myslieť i na alternatívne miesto usporiadania podujatí v prípade neprajného počasia (ako nedávno, keď sa Zlatá brána v Kysáči musela presťahovať z tradičného festivalového zámku). Uctievajme si snahu a ochotu súborov a jednotlivcov v príprave vystúpení na našich veľkých podujatiach. Bola by veľká škoda podujatie pre nečas jednoducho zrušiť, ako to vraj býva na Slovensku.

A pekné stretnutie uchovať si v pamäti i vďaka suveníru, ktorým môže byť aj obyčajná starodávna fotografia.

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Anna Francistyová

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  29 /4708/ 16. 7. 2016

3

Týždeň 

InPress

Guantánamo Jasmina Pániková

N

www.hl.rs

Trúchlivé júlové témy Juraj Bartoš

ie, nemáme na mysli americkú komédiu a Haroldove a Kumarove dobrodružstvá vo väzení Guantánamo, aj keď by tie možno boli zaujímavejšie. Tentoraz sa s názvom väzenia spájajú dve osoby, ktoré zo spomenutého väzenia na Kube transferovali do našej krajiny (?!).

Táto správa prekvapila mnohých občanov Srbska, ako aj samotné inštitúcie, ktoré by prvé mali byť s tým oboznámené. Správu najprv zverejnila americká vláda, a potom potvrdil aj mandatár novej vlády.

Keďže Spojené štáty americké chcú zatvoriť toto naďaleko známe väzenie, mnohé európske štáty im pomáhajú v „prijímaní“ väzňov. A medzi nimi je skutočne aj Srbsko. Štátny tajomník USA John Kerry pochválil rozhodnutie nášho štátu pomôcť v tejto nekaždodennej „operácii“ a zaďakoval sa za „humanitárne“ prijatie dvoch väzňov. Mandatár novej vlády Aleksandar Vučić povedal, že je celkom prirodzené, aby Srbsko prijalo väzňov z Guantánama, keďže sa naša krajina správa ako partner a dokonca aj iné európske krajiny sa rozhodli pomôcť USA vyprázdniť toto kontroverzné väzenie. Ako „všetci“, tak aj my! Prečo by Srbsko bolo inakšie než napr. Nemecko? „Kud svi Turci ...“ Kto sú bývalí väzni z Guantánama?

Jeden je z Tadžikistanu a druhý z Jemenu. Obaja boli vo väzení viac ako 10 rokov a zatknutí sú pre vzťahy s al-Káidou. Medzitým oni sa neocitnú v jednom z našich väzení (ktoré sú podľa určitých zdrojov aj tak zaplnené), ale ako americký veľvyslanec Kyle Scott povedal, v našej krajine musia pobudnúť najmenej dva roky, musia sa učiť srbský jazyk a o srbskej kultúre a budú musieť nájsť spôsob začať tu nový život. Ak si budú musieť nájsť zamestnanie a žiť v našej krajine iba z tých príjmov, možno to bude väčší trest, než 10 rokov, ktoré strávili vo väzení.

4

SEDEM DNÍ

A

le pravdaže: hovoriť a ešte k tomu vysúvať do popredia povážlivé okolnosti súčasnosti, ktorá sa nás zmocňuje ako pavúk mušky v temer neviditeľnej sieti, nijako nie je v súlade s požadovaným a veruže i riadne mediálne preferovaným budovaním želaného obrazu. Lenže nad očakávaním, mnohí dozaista povedia, že historického 18. júna, keď sa má, konečne, pristúpiť k otvoreniu prístupových kapitol (23 a 24) na dlhočiznej ceste Srbska do Európskej únie, sa, žiaľ, vzniesli, akože ničím privolané, chmáry. Ľudia, najmä ženy a deti, u nás hynú na „všetky strany“ a „na všetky možné spôsoby“. Po masakre, pri ktorej v Žitišti o život prišlo päť osôb, Srbskom otriasla ešte šokujúcejšia správa. V dedinke Vratarnica pri Zaječare istý muž zversky zavraždil trojročné dievča, ktoré predtým znásilnil. Trojročné dievčatko! Následne sa, prostredníctvom spoločenských sietí a médií, znovu rozpútala diskusia o možnosti uvedenia trestu smrti.

Ohľadne spomenutých a početných iných vrážd pripomíname dve okolnosti, na ktoré dozaista možno vplývať. V prípade prvej máme na mysli nevyhnutnosť prijatia prísnejších zákonov a najmä dôsledné uplatnenie existujúcich, čiže uvalenie maximálnych trestov páchateľom najhnusnejších trestných činov. V druhom prípade je reč o premyslenej



a vytrvalej práci na preventívnosti. Čo si žiada maximálne zvýšenie angažmánu a súčinnosti rodiny a občianskej, predovšetkým odbornej verejnosti, najmä stredísk sociálnej práce, bezpečnostných a súdnych orgánov. Čo nijako nie je a nebude jednoduché ani rýchle v situácii, keď ustanovujúca schôdza republikového parlamentu naznačila, že odporná reality šou ani čo by sa sťahovala do poslaneckých lavíc z televízií, ktoré sa bez škrupúľ oddávajú pestovaniu nízkych vášní. Ďalšie chmáry sa vzniesli (znovu a zase) v súvislosti s 21. výročím úžasného zločinu (podľa mnohých mienok genocídy) v bosenskej Srebrenici.

Nie náhodou niekdajšia hovorkyňa Tribunálu v Haagu Florence Hartmannová pre pondelkový denník Danas vyhlásila: „Je možné povedať, že Srebrenica je paradigma zločinov, ktoré tam boli spáchané, a ich popieranie ja katastrofálne. Ak sa Srebrenica popiera, pokrok nie je možný, ľudia budú zablokovaní v minulosti a jednoducho nebudú môcť tvoriť budúcnosť.“ Pripomíname, že pri vlaňajšom spomienkovom zhromaždení bol aj srbský premiér Aleksandar Vučić. Proti osobám, ktoré naň vtedy zaútočili, doteraz neboli vznesené trestné hlásenia, niežeby boli odsúdené. Tentoraz pri pondelkovej pietnej slávnosti v dedinke Potočari (11. júla) oficiálni predstavitelia Srbska neboli, keďže tamojší starosta im odkázal, že nie sú

vítaní, pokým neuznajú, že v Srebrenici onehdy šlo o genocídu. Čo iné zostáva než utiekať sa k nádeji, že v druhej polovici nás namiesto mrazivých správ zasiahne občerstvujúca poveternostná vlna, ktorú nám sľubujú meteorológovia.

Ech, keby sme všetci makali aspoň spolovice toho, čo naši medailisti z atletických Majstrovstiev Európy Ivana Španovićová (zlatá) a Mihail Dudaš (bronzová), najmä tí, ktorí by mali byť najzodpovednejší za fungovanie právneho štátu! Vtedy by náš premiér sotva míňal vzácny premiérsky pracovný čas pri celodenných stretnutiach s občanmi (ktoré by vraj mali byť pravidelné). Počas ktorých sa „len“ môže ubezpečiť práveže o tom, ako veľa toho v štátnom mechanizme vŕzga. Pritom ale oznámenia o budúcej (novej) vláde Srbska sa redukujú na ošúchané klišé: Bude... v zákonom stanovenej lehote.

Premiér Vučić v pondelok uvítal námestníčku amerického štátneho tajomníka Victoriu Nulandovú. Hovorili o. i. o ekonomickej spolupráci, bilaterálnych vzťahoch, spolupráci s regiónom, európskej ceste Srbska.

Vysoká hostka sa stretla aj s predsedníčkou Národného zhromaždenia Srbska Majou Gojkovićovou a ministrom zahraničných vecí Ivicom Dačićom. Ako povedala, Spojené štáty americké vždy budú tu na to, aby podporili Srbsko na európskej ceste. Toľko o slovách; nasleduje čakať na skutky.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

JUDr. IVO NESROVNAL, PRIMÁTOR BRATISLAVY

Dajú sa robiť dobré veci Oto Filip – Aké máte pocity z tohto 8. júla, po prvej jazde električky z Petržalky do Bratislavy po mnohých rokoch?

– Som nadšený ako primátor pre to, čo sme dali Bratislavčanom, pre to, že im vrátime funkčný a obnovený starý most a že Petržalčanom po päťde-

Informačno-politický týždenník

siatich piatich rokoch vrátime električku.

Mám výborné pocity z toho. Aj v Bratislave sa dajú robiť dobré veci, keď do toho idete so srdcom a z presvedčenia. Tak sa dajú dokazovať výsledky.

Takýmto spôsobom budeme pokračovať ďalej, či už

v druhej etape električky do Petržalky, Karloveskou radiálou, Ružinovskou, Vajnorskou... Je tu obnova komunikácií, obnova verejných priestranstiev, čistota a všetko iné, čo budeme robiť so srdcom a z presvedčenia.

• TÝŽDEŇ •

V KOVAČICI

Zasadnutie veľvyslancov krajín EÚ Anička Chalupová „Kovačica je ako taký symbol zjednotenia Európy, v nej žijú štyri národy: slovenský, srbský, maďarský a rumunský, a dúfam, že celá Európa si to všimne a bude nasledovať tento príklad,“ povedala včera na zasadnutí veľvyslancov krajín EÚ v Kovačici Dagmar Repčeková, veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Srbsku.

„N

aše predsedníctvo začalo veľmi šťastným krokom otvárania kapitol pre Srbsko a ja za to veľmi ďakujem úsiliu holandského bývalého predsedníctva, ale aj parížskemu summitu, ktorý prelomil určitú únavu Európy z rozširovania a vrátil sa k myšlienkam rozširovania. Slovensko bolo vždy podporovateľom procesu rozširovania a ja dúfam, že sa nám podarí otvoriť ďalšie kapitoly so Srbskom. Samozrejme, ako predsednícka krajina nerozhodujeme o tom procese, o tom rozhoduje stále 28 členských krajín. My sme sprostredkovatelia medzi inštitúciami a Srbskom, a myslím si,

že v tom môžeme byť celkom dobrí, pretože rozumieme srbskej duši,“ zdôraznila medziiným veľvyslankyňa Repčeková.

Na tomto zasadnutí, ktoré sa uskutočnilo pod záštitou Veľvyslanectva Slovenskej republiky, krajiny predsedajúcej v Rade Európskej únie, sa okrem iných vzácnych hostí zúčastnili aj Jadranka Joksimovićová, ministerka bez kresla vo vláde Srbska poverená európskou integráciou, Tanja Miščevićová, vedúca negociačného tímu, Ksenija Milenkovićová, riaditeľka Kancelárie pre európske integrácie, a Michael Davenport, šéf delegácie EÚ v Srbsku, ktorý medziiným podotkol, že „otvo-

Momentka zo zasadnutia v Kovačici

renie kapitol 23 a 24 so Srbskom je ešte jedným novým štádiom pre európske integrácie Srbska a myslím si, že je to niečo veľmi pozitívne“.

Po oficiálnej pracovnej časti zasadnutia, ktoré sa usporiadalo v Podnikateľsko-rekreačnom stredisku Relax, hosťom sa prihovoril aj predseda obce Milan Garašević, ktorý v krátkych črtách predstavil Kovačickú obec,

OZNÁMENIE Z NÁRODNOSTNEJ RADY SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY

NRSNM na pracovnej návšteve v Obci Beočín

V

piatok 8. júla t. r. predstavitelia Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny navštívili Obec Beočín. Hostí privítal a prihovoril sa im predseda obce Mitar Milinković. V mene delegácie NRSNM sa prítomným prihovorila predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová, ktorá predstavila činnosť a význam Národnostnej rady pre slovenskú menšinu a povedala, že v dobrej spolupráci medzi Národnostnou radou a Obcou Beočín treba pokračovať aj v budúcnosti.

Pripomenula, že NRSNM pomohla vybaviť školský nábytok a didaktický materiál pre základnú školu v Lugu a ešte je potrebné zariadiť školské • TÝŽDEŇ •

Z návštevy predstaviteľov NRSNM v Beočínskej obci

ihrisko a zabezpečiť nový nábytok do Domu kultúry v Lugu, pričom by pomoc Beočínskej obce bola vítaná.

Podpredseda NRSNM Juraj Červenák vo svojom príhovore zdô-

raznil, že pri zakladaní novej Rady pre medzinacionálne vzťahy treba prihliadať na to, aby tam boli aj predstavitelia slovenskej menšiny, a to isté platí aj pri zamestnávaní

s dôrazom na jej ekonomický a hospodársky rozvoj. Účastníci schôdze v Kovačici navštívili umeleckú rodinu Nemčekovcov, Galériu Babka a strešnú inštitúciu insitného umenia. V PRS Relax sa im príležitostným programom v rečiach národnostných menšín predstavili členovia kultúrno-umeleckých spolkov pôsobiacich na území Kovačickej obce.

vo verejných inštitúciách na území Beočínskej obce.

Predseda Milinković prítomných ubezpečil, že sa obec bude snažiť podporiť spomenuté projekty a pomáhať obyvateľom Lugu tak v oblasti kultúry, ako aj v oblasti školstva a informovania.

Na záver predseda Výboru pre úradné používanie jazyka a písma Branislav Kulík prítomným predstavil činnosť tohto výboru, do ktorého patrí aj tlač brožúrky Jazykové práva v Srbsku, pravidlá, rady a prax v oblasti úradného používania jazykov národnostných menšín v Srbsku a plagát o ich jazykových právach. Spomínanú brožúrku a plagát slávnostne predsedovi obce Milinkovićovi, predsedovi Zhromaždenia obce Zoranovi Stokućovi, predsedovi Miestneho spoločenstva Kristiánovi Urbanovi a predsedníčke Kultúrno-umeleckého spolku v Lugu Anne Čelovskej odovzdala predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová.

29 /4708/ 16. 7. 2016

5

Týždeň V ÚSTRETY OTVORENIU KAPITOL 23 a 24

Rokovania možno i pozastaviť

BELEHRAD

Deň otvorených dverí Jasminka Činčuráková -Galambošová

V

eľvyslanectvo Slovenskej republiky v Belehrade v nedeľu 10. júla 2016 usporiadalo ďalšie podujatie po tom, ako Slovensko prevzalo predsedníctvo v Rade Európskej únie. Aj tým spôsobom veľvyslanectvo približuje širšej verejnosti kultúru a tradície Slovákov vôbec. Dňu otvorených dverí predchádzal koncert speváčky Adrieny Bartošovej zo Slovenska tiež v Belehrade, a potom aj stretnutie veľvyslancov a diplomatov z členských krajín EÚ akreditovaných v Srbsku v Kovačici.

a Zuzana Vereskovci a Eva Nemčeková z Kovačice, ako aj výrobca klobás Pavel Topoľský so synom a Samuelom Jagošom. V rámci otváracej časti sa prihovoril a všetkých privítal Peter Susko, zástupca veľvyslankyne.

Prítomným k dispozícii bol aj kvíz vedomostí nazvaný Kolo šťastia, kde si účastníci overili vedomosti o Európskej únii a Slovensku. Na svoje si prišli aj mladší návštevníci prostredníctvom zaujímavých športových aktivít. Okrem spomenutého odznel aj pestrý kultúrno-umelecký program, v ktorom sa predstavili vojvodinskí Slováci, najmä spevácke

Od 10. hodiny v druhú júlovú nedeľu nádvorie ambasády Slovenska v Belehrade ozaj ožilo. Deň otvorených dverí bol v neformálnom ovzduší a ponúkol ručné práce a remeselnícke výrobky z rúk Slovákov z Banátu, K dispozícii bol aj kvíz vedomostí Báčky a Sriemu. Niečo sa – Kolo šťastia ponúkalo, niečo predávalo tak zo suvenírov, ako aj z jedál. skupiny žien zo Starej Pazovy a KoPrítomné boli tu aj spolky žien, ale vačice. Počasie bolo ako objednaaj jednotlivci a ďalšie mimovládne né, návštevnosť bola veľká a určite organizácie zachovávajúce ľudovú každý návštevník tam našiel niečo kultúru a tradície. Pravda, nevystala pre seba. Na dobrú náladu bola ani bohatá gastro ponuka. Prítomné v ponuke hudba z CD nosičov, ale teda boli spolky žien z Dobanoviec, nie slovenská. Podľa zhodnotenia Padiny, Hložian, Kovačice, Báčskej organizátora podujatie dobre doPalanky, Starej Pazovy a Báčske- padlo a navštívilo ho približne 500 ho Petrovca, Galéria Babka, Pavel osôb.

6

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ktorého sa, podľa predbežných výskumov verejnej mienky, chce dostať nadpolovičná časť občanov nášho štátu.

Ako je známe, kapitoly, ktorých otvorenie je na obzore, upravujú oblasti súdnictva a základných práv (kapitola 23), ako i spravodlivosti, slobody a bezpečnosti (kapitola 24). U nás sa v podvečer významnej udalosti nie veľmi hovorí. Iste nie preto, že nasleduje podrobné skenovanie skutkovej situácie a jej vývin v pozorovaných oblastiach, t. j. že v nadchádzajúcom období bude pod prísnou a presnou lupou EÚ tunajšia situácia v doméne vlády práva, t. j. zisťovanie, v akej miere sa v Srbsku uplatňujú základné hodnoty, na ktorých vznikla a ďalej stavá európske spoločenstvo. V podstate ide o segmenty fungovania štátu, o ktorých sa odborníci uzhodli, že sú pre občanov najvýznamnejšie.

Ako upozorňuje Alem Sinanović (Inicijativa za monitoring evropskih integracija BaH), normy platné pre rokovanie zároveň stanovujú, „aby sa proces zlaďovania a uplatňova-

nia predpisov v týchto oblastiach sledoval počas celého rokovacieho procesu, a že je možné pozastaviť rokovania v iných kapitolách, ak štát nedosiahol uspokojujúci pokrok v týchto dvoch kapitolách“. Ďalej uvádza, že„kapitola 23 zahrnuje štyri významné celky: reformu súdnictva, antikorupčnú politiku, základné práva a práva štátnych príslušníkov EÚ“ podčiarkujúc, že „nezávislé súdnictvo s nevyhnutnými kapacitami na zachovanie a ochranu vlády práva je základným kameňom týchto politík“.

Kapitola 24 kryje nasledujúce tematické oblasti: vonkajšie hranice a schengenský systém, migrácie, azyl, víza, policajná spolupráca, boj proti organizovanej kriminalite, boj proti obchodu ľuďmi, boj proti terorizmu, boj proti drogám, súdna spolupráca v občianskych a trestných veciach a colná spolupráca. Ako vidno, niektoré z nich sa v Európe naposledy ukazujú ako čoraz vypuklejšie problémy, ktorých riešenie si vyžaduje spoluprácu a súčinnosť na medzinárodnom pláne.

Pravdaže, podľa noriem EÚ.

INÝ NÁHĽAD

Č

o bolo ďaleko, už je blízko.

Našťastie nič zlé. Ale ani nič ľahké, jednoduché a môžbyť ani celkom príjemné. Zlaďovanie právnych noriem štátov uchádzajúcich sa o vstup do Európskej únie s jej pravidlami hry je proces komplikovaný a netrvá krátko. Fiktívne prestrihnutie pomyselnej stuhy,

ktoré označí otvorenie kapitol 23 a 24 predprístupových rokovaní Srbska s Európskou úniou je naplánované na utorok 19. júla. Mesiace, či skôr roky pred nami dosvedčia, koľko vody Dunajom odtečie prv než sa tu spomenuté a najmä všetky zvyšné kapitoly uzatvoria a v rukách Srbska sa ocitne kľúč umožňujúci odomknutie brány európskeho spoločenstva, do

Ďuro Varga

Juraj Bartoš

• TÝŽDEŇ •

Slovensko

NÁHODA ALEBO VÝSTRAHA OSUDU: AKO ZHODA NEŠŤASTNÝCH OKOLNOSTÍ MÔŽE ZMENIŤ ŽIVOT

O ceste a cieli Rastislav Boldocký

Z

oči-voči smrti sa vám vraj v hlave premietne celý život. Nie je to pravda. Po tupom, kovovom náraze kamióna do zadnej časti auta vyleteli zo mňa takmer všetky myšlienky, ako vtáci po výstrele. Zostala jediná otázka, celkom prízemná, bez krídel: Naozaj sa to stalo mne?

Cieľ je cesta. Niekedy mám pocit, že sa v duchu riadim touto múdrosťou východných náboženstiev.

Nie však filozoficky, ale doslovne, geograficky. No a v mojom prípade ako cieľ prichádza do úvahy jediná cesta, tá medzi Petrovcom a Bratislavou.

Kým som bol mladší, dokonca som koketoval s myšlienkou napísať o nej poviedku. Akože zaplatíš v Zmajeve za diaľnicu, ktorá v tom čase ešte diaľnicou vôbec nebola, a potom pri putovaní prekonávaš najrozličnejšie prekážky. Tie ťa menia, formujú, pri nich starneš, dospievaš. Áno, je to dosť metaforické a intelektuálne, ale aj tak by som námet úplne nezatracoval.

Na ceste z Bratislavy do Petrovca patrí medzi kľúčové úsek maďarskej diaľnice M1 od výstupu pri Rajke až po Budapešť. Zvykal som si na neho len pomaly. Najprv som využíval iba nespoplatnený obchvat Györu, ale úspora času sa mi začala máliť.

Tak som sa rozhodol obetovať tých zopár forintov a na starú cestu odbočoval až pri Komárne. Získal som asi polhodinku. Poviete si, čo je to polhodinka oproti večnosti, ale je to trochu inak. Počítajme. Ak do Petrovca cestujete v priemere šesťkrát ročne tam a šesťkrát ročne späť, za dvanásť mesiacov máte k dobru už šesť hodín. Za dvadsať rokov je to päť dní – jeden pracovný týždeň.

Neviete si ani predstaviť, čo by človek žijúci v zahraničí občas dal za voľný týždeň doma. Alebo aby som neznel príliš nostalgicky a pateticky: Týždeň voľna, bez záväzkov, dobre padne aj v uponáhľanej Bratislave.

Odkedy pred vyše desaťročím Maďari dokončili diaľnicu až po Horgoš, po starej ceste takmer nechodievam.

A spomínaný úsek medzi Rajkou a Budapešťou poznám tak dôverne, ako som v detstve poznal mostíky cez Begej pri pomníku. V prvých rokoch cesta ešte aj mala svoje čaro.

• SLOVENSKO •

niečo po pol ôsmej. Už som nemyslel na trochu zabudnuté piesne, ale celkom pragmaticky rozmýšľal o denných povinnostiach. Čakal som na správy na Slovenskom rozhlase. O deviatej som mal byť totiž v redakcii na porade, kde sa odo mňa očakáva, aby som mal prehľad o aktuálnom dianí. Šoféroval som mechanicky. S istotou vodiča, čo dokonale pozná cestu a nič sa mu nemôže stať. Okolie som takmer nevnímal. Keď sa mi neskôr policajt vyšetrujúci nehodu pýtal, či pršalo, nevedel som si spomenúť.

„Aha, vrtuľky,“ nadchýnali sa dcéry pri pohľade na roztrúsené elektrárne hneď v prvých kilometroch po výjazde na diaľnicu. „Kukajte, tam hore je orol,“ upozorňoval som ich na sochu v kopcoch pred Budapešťou, zhruba tam, kde sa stráca signál Slovenského rozhlasu. Časom sa však jazda zmenila na rutinu. Zrazu už nebolo na čo si zvykať ani čo obdivovať. Žiadne vzrušenie, len úsek, ktorý je tu z jediného dôvodu – aby ste ním čo najrýchlejšie prešli.

Ráno v pondelok 27. júna okolo siedmej som na M1 zastal hneď na prvej benzínovej pumpe.

Trochu sa umyť a vypiť kávu, v aute som bol sám a na budapeštianskom obchvate ma nebezpečne chytal spánok. Zrejme preto, že som z Petrovca vyrážal o pol štvrtej ráno.

Opäť som sa snažil získať k dobru polhodinku – hodinku kvalitne stráveného času. Chcel som si naplno užiť stretnutie po 25 rokoch od maturity, na druhý deň si v pokoji pri pivku pozrieť s kamarátmi futbal, potom sa vyspať a v pondelok v Bratislave prísť načas do roboty.

Ale, ako som povedal, pri Budapešti sa na dokonalom pláne objavili Kamión a moje auto (zdroj: police.hu) prvé trhliny. Darmo som si dával zauchá a spieval falošne a na plné hrdlo Dal´ je mo- Áno, bolo pod mrakom, ale či aj guće od Tomu Zdravkovića, oči sa mi dážď občas pokropil vozovku, som zatvárali. Pokúsil som sa o posledný s istotou nevedel. Drobné mrholenie úskok a snažil sa spomenúť na text som vylúčiť nemohol. piesne Zgromiću te ja, o ktorej sme sa Rozhlasových správ som sa nedočrozprávali na stretnutí so spolužiakmi kal. V jednom okamihu sa mi zazdalo, z gymnázia, ale ani to nezabralo. že sa na mňa valí kamión, ktorého „Aman zaman jesi luda,“ vykrikoval som práve predbiehal. Potom nastala som ako šialený. A zaspával. chvíľková úľava, mal som pocit, že Prestávka na kávu trvala asi pät- som sa ho zbavil. Trval asi štvrť senásť minút, ktoré, ako sa ukázalo, kundy. Vystriedal ho tupý, kovový boli rozhodujúce. Lebo to, čo sa náraz a spomínaná, jediná otázka. mi prihodilo o zhruba hodinku, si Odvtedy si na všetko spomínam vyžadovalo načasovanie, aké ne- len útržkovito, akoby cez hmlu. Keď vymyslíte. Nie, nezaspal som, káva sa auto konečne zastavilo na okraji zabrala. Doplatil som na nešťastnú diaľnice, chytil som sa za hlavu. Na zhodu náhod. So šťastným koncom. ruke som mal krv. „Nesmiem upadOkolo Komárna som prechádzal núť do bezvedomia,“ povedal som

si, neviem ani prečo. Zrejme za to môžu americké filmy.

Z prevráteného vozidla ma vyslobodili pomerne rýchlo, v sanitke bol poriadny zhon. Prihovárali sa mi po poľsky, anglicky, pichali do mňa nejaké roztoky, pýtali sa, čo ma bolí, ako sa cítim. „Ako dopadol šofér kamiónu?“ zmohol som sa na otázku, už ani neviem, v ktorom jazyku. „Bude v poriadku,“ dočkal som sa stručnej odpovede.

Previezli ma do nemocnice v Györi, to som už bol zrejme nadopovaný, film v hlave sa dodatočne zrýchlil. Vyšetrenia, CT scan, alko test, šitie hlavy. A nakoniec rozsudok, mimoriadne milosrdný: „Mali ste šťastie. Ste síce doudieraní, ale žiadne zlomeniny. Nechali by sme vás dva dni na pozorovaní, súhlasíte s týmto postupom?“ Akoby som nesúhlasil, hlavne som potreboval trochu pokoja a ľahnúť si na posteľ.

Ale pokoj neprichádzal. Čo ako som sa snažil, nevedel som si spomenúť na podrobnosti nehody. „Hádam to nebola aj moja vina,“ dokonca mi prešlo hlavou. Obavy rozptýlila, ako inak, manželka Slávka. Spojila sa so slovenskou konzulkou v Maďarsku, ktorej ochotu si nevedela vynachváliť. „Kamión bol rumunský, vraj sa mu uvoľnil príves a hodilo ho to na teba,“ prezradila nám podrobnosti vyšetrovania.

Potom prišli policajti s vecami, nech sa vraj pozriem, či je tam všetko. Áno, boli tam peniaze, doklady, kľúče, kufor. Zdalo sa mi, že nechýba nič, tak som podpísal doklad o prevzatí. „A čo klobásy?“ spomenul som si.

Pozreli sa na seba. „Viete, musíte pochopiť, my sa v prvom rade zameriavame na cennosti,“ vysvetľovali. Tak naše „klbásy“ nepatria medzi cennosti? Toto sa Petrovčanom páčiť nebude. Predstavil som si maďarských policajtov, ako ich jedia. „Nech im padnú na úžitok, hlavne, že žijem,“ pomyslel som si a súhlasne kývol hlavou, akože chápem.

Takže je cesta naozaj cieľ? Mal by som nehodu brať ako nejaké znamenie na ceste k hlbšiemu poznaniu? Naozaj si premietnuť v hlave celý život a znovu zoradiť hodnoty a priority? Alebo je to len prozaická výstraha pred prílišným naháňaním sa a jazdou na doraz? Netuším. S istotou viem len jedno. Keď nabudúce budem predbiehať nákladné auto, pocítim zvieranie v žalúdku.

29 /4708/ 16. 7. 2016

7

Týždeň

PROGRAM 2016

55.

Nedeľa 31. júla 19.00 – Vernisáž Práce v minulosti v našich osadách...

(ASSŽ v SPŽ) Streda 3. augusta 19.00 – Vernisáž Divadelná knižnica vojvodinských Slovákov (KŠH) 20.00 – Vernisáž Petrovské pohľady VIII (ZPVU, priestory TO) Štvrtok 4. augusta 17.00 – Vernisáž Noc vo Vlkolínci (priestory TO) 18.00 – Slávnostné zasadnutie NRSNM (GJK) 20.30 – Stretnutie slovenskej študujúcej mládeže (Slovenský dom, B. Palanka) Piatok 5. augusta 10.00 – Otvorenie 12. medzinárodnej filatelistickej výstavy PETROVEC FILA 2016 (ZŠ Jána Čajaka) 11.00 – Vernisáž 25. výročie obnovených SNS a odhalenie busty Dr. Janka Bulíka (Dom MSS Ľudovíta Mišíka) 12.00 – Prijatie delegácií partnerských miest u predsedu Obce B. Petrovec 17.00 – Ľudová veselica s baraním paprikášom (Klub poľnohospodárov) 17.00 – Vernisáž Insitné umenie Padiny (predajná výstava, Galéria Pegaz) 18.00 – Vernisáž Zuzka a Zuzka (GZM) 19.00 – Vernisáž 150 rokov divadla v Petrovci (foyer SVD) 20.00 – Zypa Cupák znovu na Dolniakoch – vstupný program SNS (sieň SVD) 22.00 – Rocktón 2016 – koncert slovenských rockových skupín (Vrbara)

Sobota 6. augusta 9.00 – Futbalový turnaj kohútikov (Vrbara) 9.00 – Vítanie hostí (predsieň SVD) 10.00 – Slávnostné zasadnutie Zhromaždenia MSS (sieň SVD) 13.00 – Slávnostné otvorenie Jarmoku umenia (Ul. maršala Tita) 13.00 – Súťaž vo varení zajačieho paprikáša (Klub drobnochovateľov) 15.00 – Promócia bakalárov VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave, Detašovaného pracoviska Martina Luthera v B. Petrovci (GJK) 15.30 – Prezentácia kníh slovenských autoriek v organizácii ASSŽ (veľká sieň obce) 17.30 – Stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov (GJK) 20.30 – Daj nám, Pane, lásky čistej – galakoncert našich folklórnych súborov (ihriská ZŠ Jána Čajaka) Nedeľa 7. augusta 7.00 – Súťaženie športových rybárov (kanál DTD) 9.00 – Turnaj SNS v šachu (hala ZŠ Jána Čajaka) 9.00 – Súťaženie stolných tenistov (ZŠ Jána Čajaka) 9.00 – Súťaženie poľovníkov (Poľovnícky dom Lesík) 9.30 – Slávnosťové služby Božie (zborová sieň) 15.00 – Malý princ... – detské divadelné predstavenie KC Kysáč (sieň SVD) 16.00 – Stretnutie slovenských novinárov (reštaurácia Aróma) 16.30 – Futbalový zápas veteránov (Vrbara) 18.00 – Futbalový zápas (Vrbara) 17.00 – 19.00 – Cyklistika pre deti (Námestie slobody) 19.00 – Maľujme svet krajší ako kvet – galakoncert detských folklórnych súborov (ihriská ZŠ Jána Čajaka) 21.00 – AD INFINITUM – predstavenie Divadla VHV zo St. Pazovy (sieň SVD)

SPRIEVODNÉ PODUJATIA Sobota 23. júla 10.00 – Turnaj v malom futbale o Putovný pohár Veľvyslanectva Slovenskej republiky (v Hložanoch) Sobota 30. a nedeľa 31. júla 19. Predslávnosťové dni v Kulpíne

Sobota 6. augusta 8.30 – 14.00 – 4. Stretnutie zberateľov s burzou (ZŠ Jána Čajaka) 10.30 – Prezentácia európskych projektov partnerských miest (sieň obce)

Expozície MVS prístupné verejnosti počas SNS: Detský odev, Poznáte ma? a Slovenská izba (1. poschodie Dom u MSS Ľudovíta Mišíka) Najstarší dom z konca 18. storočia (Ul. Branislava Mokića 9) Organizačný výbor SNS

8

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti ZASADNUTIE ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

V znamení kádrových riešení Elena Šranková

N

a zasadnutí Zhromaždenia mesta Nový Sad v pondelok 11. júla šesť komunálnych podnikov dostalo nových úradujúcich riaditeľov. Nových čelných ľudí dostali aj niektoré ustanovizne a ku kádrovým riešeniam prišlo i v pracovných telesách, radách a komisiách zhromaždenia.

Výborníci najprv za zástupcu tajomníka Zhromaždenia mesta vymenovali Danila Durutovića, a potom schválili demisie, ktoré podali

riaditelia verejných komunálnych podnikov Gradsko zelenilo, Put, Informatika, Športovo-podnikateľské stredisko Vojvodina, Vodovod a kanalizácia a Tržnica. Vo VKP Gradsko zelenilo sa úradujúcim riaditeľom stal Miloš Egić. Úradujúcim riaditeľom v podniku Put bude Dušan Radojičić. V čele Informatiky bude Nenad Barac, tiež ako úradujúci riaditeľ. Po vymenovanie riaditeľa na základe súbehu, a najdlhšie do roka, úradujúcim riaditeľom Športovo-podnikateľského strediska Vojvodina bude Milan Jarić. Vo VKP

Vodovod a kanalizácia úradujúcim riaditeľom bude Gvozden Perković.

Tržnica tiež má nového úradujúceho riaditeľa, je ním Dušan Bajić.

Na pondelkovom dvojhodinovom zasadnutí, ktoré bolo v znamení kádrových riešení, za úradujúceho riaditeľa Ústavu pre ochranu pamätníkov kultúry Nového Sadu vymenovali Sinišu Jokića. Výborníci schválili aj riešenie o vymenovaní riaditeľa Ustanovizne na výrobu tapisérií Ateliér 61 v Petrovaradíne a ním sa stal Laslo Silađi. Úradujúcim riaditeľom Stavebnej agentúry No-

vého Sadu sa stal Goran Zarić. Nadu Ilićovú vymenovali za úradujúcu riaditeľku Lekárne Nový Sad, kým miesto riaditeľa Ústavu pre zdravotnú ochranu robotníkov Nový Sad zostalo voľné, keďže doterajšiemu riaditeľovi prestala táto funkcia.

Ako na tlačovke zahlásil Zdravko Jelušić, predseda Zhromaždenia mesta Nový Sad, v uplynulom týždni plánovali realizovať až dve zasadnutia mestského parlamentu.

V piatok 15. júla sa malo rokovať o návrhu vlaňajšieho záverečného účtu rozpočtu Mesta Nový Sad. Či výborníci budú zasadať aj po 15. júli, závisí od materiálov, ktoré do Zhromaždenia mesta eventuálne dostanú od Mestskej rady, lebo, ako povedali, snažia sa urobiť čím viac pred letnou prestávkou.

Z UDELENIA UZNANÍ V STAREJ PAZOVE

Výsledok veľkého úsilia a snahy Anna Lešťanová

Š

za príspevok ku korporatívnemu a architektonickému rozvoju Starej Pazovy. Pri tejto príležitosti predsedovi Radinovićovi odovzdali aj druhé hodnotné uznanie – špeciál-

peciálnu Zlatú plaketu medzinárodnej akadémie počítačových vied a sústav Kyjev – Oddelenia akadémie vied Srbska a Čiernej Hory a Veľkú odmenu pre Dobrý dizajn Hospodárskej komory Vojvodiny a novosadského Poľnohospodárskeho veľtrhu prednedávnom slávnostne udelili v Starej Pazove.

Akademik Dr. Sokol Sokolo- Đorđemu Radinovićovi (sprava) uznania udelil vić, profesor akademik Dr. Sokol Sokolović na Belehradskej univerzite a člen Komisie pre Dobrý dizajn, udelil Đorđemu Radinovićovi, predsedovi Obce Stará Pazova, Veľkú odmenu pre Dobrý dizajn a špeciálnu Zlatú plaketu za dosiahnuté výnimočné výsledky vo výstavbe infraštruktúry, turistiky, náboženských a podnikateľských objektov a záhradníctva. Veľkú odmenu Đ. Radinovićovi udelili • ĽUDIA A UDALOSTI •

nu Zlatú plaketu, ktorú za uplynulé dve desaťročia udelili iba raz. Zlatá plaketa má dimenziu systematického rozvoja tejto sriemskej obce a základnými kritériami na jej udelenie sú inovácia, originalita a prirovnanie s ostanými konkurentmi.

Foto: G. Majstorović

EDUKÁCIA V OBCI BÁČSKY PETROVEC. Agentúra pre poradenstvo lokálnej a mestskej samosprávy Ženas – Trade v Belehrade v spolupráci s Obcou B. Petrovec v pondelok 11. júla usporiadali jednodňovú edukáciu pre výborníkov v Zhromaždení obce Petrovec, členov Obecnej rady, predsedov a tajomníkov rád miestnych spoločenstiev z územia obce a vedúcich oddelení Obecnej správy obce (na snímke). Pozornosť usmernili na posúdenie vzniknutej problematiky miestnych samospráv a lokálnej samosprávy na základe uznesenia Ústavného súdu Republiky Srbsko, vzťahujúceho sa na zrušenie samozdanenia v dedinách tejto obce. Poukázali aj na možnosť spravovania majetku získaným prostriedkami občanov v meste ich bývania.

V rámci diskusie výborník Radomir Zotović poukázal na skutočnosť, že sa musí predávať obecný majetok, aby sa vyplatili prostriedky zo samozdanenia, ktoré si občania žiadajú späť.

O samozdanení sa hovorilo ako o prekonanej kategórii a všetko, čo bolo urobené z prostriedkov občanov, je teraz vo vlastníctve štátu.

K. G. 29 /4708/ 16. 7. 2016

9

Ľudia a udalosti NÁSILIE NA ŽENÁCH JE AJ NAŠA VEC

Elena Šranková

O

d začiatku roka v našej krajine v partnerských vzťahoch prišlo o život viac ako 15 žien!

Tieto ženy boli brutálne zavraždené. Údaj ukazuje na alarmujúcu situáciu. Ak tomu pridáme aj znásilnenie a vraždu trojročného dievčaťa, nemôžeme neopýtať sa, v akej spoločnosti žijeme? Naša spoločnosť sa mení na spoločnosť, v ktorej je už celkom normálne týrať ženy, psychicky, fyzicky a sexuálne ich zneužívať a nakoniec aj zavraždiť. Prečo? Lebo si choré umy namyslia, že majú právo to robiť. A nemajú!

Výsledky prieskumu o percepcii násilia na ženách v Srbsku, ktoré v apríli tohto roku vykonal istý prieskumný tím, ukázali, že zhruba 70 % anketovaných mieni, že je rodinné násilie veľkým problémom. Medzitým, šokujúci je údaj, že zhruba 30 % mieni, že tento problém nie je až tak rozšírený, ako ho médiá a organizácie pre ochranu žien zobrazujú. Rozhodne musíme povedať, že sa s týmto nezhodujeme. Násilie je všade vôkol nás a keď sa napokon o ňom hovorí, tak sa podáva situácia taká, aká je. Nesnažme sa presvedčovať, že sa to deje ďaleko, mimo nás. Mimo našej (aj sloven-

skej) spoločnosti.

Neskr ývajme násilie a neospravedlňujme násilníkov. Pre nich nieto ospravedlnenia. Problémy s alkoholizmom, neriešené problémy z minulosti, či následky rôznych konfliktov a nepríjemných situácií nie sú ospravedlnením. Násilie nesmieme tolerovať. Položme si otázku, ako reagujeme na násilie.

Odvrátime hlavu na druhú stranu, keď vidíme, ako muž týra ženu, povieme, že to nie je naša vec,

Foto: www.dailytimes.com

Netolerujme! Reagujme! alebo sa pokúsime jej pomôcť?

Keď niekto robí hluk, oslavuje niečo, voláme políciu a keď počujeme bolestné výkriky ženy, urobíme si ten istý hluk, ktorý nám nedávno prekážal, len aby sme nič nepočuli a neboli svedkami násilia, lebo „máme svoje problémy a nemusíme sa starať aj do cudzích“. Nerobme to! Násilie na ženách je aj naša vec!

SVEDECTVO TÝRANEJ ŽENY

Jasmina Pániková

P

rípad našej spolubesedníčky (meno známe autorke príspevku), žiaľ, nie je ojedinelý. Vyrozprávala nám jej príbeh, v ktorom určite aj niektoré naše čitateľky spoznajú seba. Ako povedala, svojou skúsenosťou chce poukázať na násilie v rodine a pomôcť iným ženám. − Každá mladá osoba, keď sa zamiluje, všetko idealizuje. Tak bolo aj v mojom prípade. Skutočnú povahu partnera som odhalila, keď som s ním začala žiť, a najmä, keď začali prvé problémy. Zle sa to začalo hneď po narodení dieťaťa. Manžel začal so mnou zle zaobchádzať, viac ma obťažoval psychicky, verbálne, hrešil... Keď sa nemohol s niečím vyrovnať, alebo bol unavený, tým spôsobom si chcel riešiť svoje problémy. Najprv som za všetko obviňovala seba. Potom prišlo aj k fyzickým útokom z jeho strany.

Ničil veci po dome, bez príčiny robil zle. Spočiatku som sa presviedčala s ním, vysvetľovala, ale išlo to len k horšiemu, kým neprišlo potiaľ, že sme s deťmi mali schystanú tašku

10

www.hl.rs

a keď manžel začal robiť zle, utekali sme z domu.

DOBRE, ZLE... A TAK DOKOLA − Stále sa to zhoršovalo, potom manžel začal ešte aj piť. Všade mal schované fľašky, stále si popíjal a bol agresívny. Keď sa vyspal a vytriezvel, sľuboval, že bude dobre.

Spočiatku sa ospravedlňoval, že chybil, že sa už nebude tak správať, aby sme mu odpustili... Ale stále to išlo do kruhu. Zjavovali sa krajšie chvíle, keď som mienila, že to prejde, že pochopil. Potom znovu dobre, zle, dobre, zle. A žena ako žena, stále trpíš, dbáš o deti, rodinu, aby o tom nikto nevedel, máš na mysli všetkých, len nie seba. To je najväčšou chybou. Potrebné je, aby si ju každá aj uvedomila a reagovala. Najväčšou chybou je zostať s takým človekom, lebo si v takých prípadoch aj deti môžu prebrať príklad, ako reagovať a riešiť určité problémy. Keď som to pochopila, konečne som si povedala: Dosť!

Toto nemá zmysel.

TÝRANIE VIAC NEBUDEM TOLEROVAŤ

Informačno-politický týždenník

− Dovtedy už prišlo aj k takému, že som musela volať políciu.

Ale polícia vôbec nereagovala tak, ako som očakávala. Posedeli si, ešte aj popili, a keď som videla, že od nich nemám žiadnu pomoc, s deťmi sme odišli k mojim rodičom. Po takom polro- Hranica musí existovať! ku manžel prisľúbil, že nebude viac piť, že bude všetko a keď videli, čo všetko porobil po v poriadku. Znovu som pristala dome a v akom stave sme deti na spoločný život, vrátili sme sa a ja, manžela zadržali vo väzení. domov, i keď som pochopila, že Tam si uvedomil, že nemá všetko je manžel vlastne chorý, že sa to pod kontrolou, že nemôže mau neho stále zhoršuje. Chcela som nipulovať aj s políciou, a začal si mu pomôcť, navrhla som mu lieče- sám vyhľadávať pomoc a lekárov. nie, navštevovali sme psychiatra, Vtedy som odišla do Strediska psychológa, prestal piť, rozprávali pre sociálnu prácu, kde som sa sme sa o problémoch. Nenechala kontaktovala s psychologičkou som ho v tom všetkom samého, a právničkou. Veľmi mi tam poale som všade išla s ním. Mienim mohli, zvlášť psychicky. Vysvetlili však, že v liečení nebolo úspechov. mi, aké možnosti a východiská Každý lekár sa sústredil na jednu mám, takže som vedela, čo všetko časť problému a nevideli celok: môžem podnikať a kde hľadať záchranu. Po všetkom, čo som sa bojisko, alkoholizmus... − Agresivita sa však zopako- tam dozvedela, som manželovi vala, znovu sme volali políciu povedala, že sa rozvediem s ním, • ĽUDIA A UDALOSTI •

Foto: www.artonline.com

STOP! Tu je hranica!

Ľudia a udalosti že týranie viac nebudem tolerovať som mu pripomenula: DETI! A to ešte s manželom, keď sme s deťmi a trpieť. On sa naľakal, nemohol sa ho zmýlilo. Ale v myšlienkach spávali zamknutí, s otvoreným s tým vyrovnať a vtedy začal brať mi bolo dieťa, ktoré spalo, aj to, oknom a vždy schystaní zutekať lieky a liečiť sa. Prežíval chvíle, keď či je v poriadku. Onedlho prišla akokoľvek a skadekoľvek. Aj deti si mu bývalo zle. Raz ho odviezli sanitka, polícia... teraz schvaľujú pokoj, ktorý máme, na psychiatriu, chcel zostať v neKeď sa stal posledný prípad môžu k nim prísť kamaráti, môžu mocnici, ale ho predsa sa na pokoji učiť. Chceme si pustili domov. Povedala ten pokoj zachovať. som im, aké lieky berie, Deň predtým, ako naposledy zaútočil ale odmietali pomôcť na mňa, sa vlastne dobre cítil. Mali sme NÁM UBLÍŽIL SVOJ a nechať ho v nemoc− Po všetkom, čo sa stalo, i návštevy, chystal sa, že v nedeľu pôjde nici. Navštevovali sme mala som rozličné strachy. do kostola... A potom ráno vážne na mňa Sama sa z nich postupne psychológa, psychiatra, ale stále mu bolo horšie. zaútočil. Ešte stále mám pred očami ten dostávam. Spočiatku sme sa Väčšinou spal, bol depre- strašný výraz jeho tváre. Bolo to hrozné! s deťmi zamkýnali, zatvárali sívny, nekomunikoval okná, ale už to nerobíme. s ľuďmi, vidieť bolo, že je chorý. násilia, ktorý sa mohol skončiť Uvedomili sme si, že nám netragicky, pozitívne ma prekvapil ublížil nikto cudzí, čo vošiel do vzťah lekárov a sestričiek, ktorí mi domu. Nám ublížil svoj. Človek MÁM PRED OČAMI STRAŠNÝ aj v psychickom zmysle pomáhali. jednoducho nesmie klesnúť na VÝRAZ JEHO TVÁRE − Deň predtým, ako naposledy Neskoršie som sa dostala k psy- duchu. Musí sa žiť a ísť ďalej kvôli zaútočil na mňa, sa vlastne dobre chologičke, ktorá bola zasvätená sebe, deťom a iným. Je nám ťažko, cítil. Mali sme i návštevy, chystal do nášho prípadu a veľmi mi po- najmä z finančnej stránky, ale sa, že v nedeľu pôjde do kostola... mohla v zmysle spomenúť si na pomoc nám prisľúbili zo Strediska A potom ráno vážne na mňa zaú- detaily, ktoré sa stali v tej noci, pre sociálnu prácu, najmä okolo točil. Ešte stále mám pred očami keďže som sa takmer nič nepamä- platenia školného. ten strašný výraz jeho tváre. Bolo tala. Teraz konečne cítim pokoj, na Po všetkom, čo sa mi stalo, to hrozné! Uprostred všetkého rozdiel od situácie, keď som bola kontaktovalo ma veľa žien, ne-

známych, aj z druhých prostredí.

Sťažujú sa na to, čo sa im stáva.

Niektoré majú potrebu len sa vyrozprávať, vyplakať sa, iné si pýtajú radu, ako si môžu pomôcť.

Z jednej strany vidím, že som nie sama v tom všetkom, ale z druhej strany mi je ľúto, vidím, že mnohé trpia. A potrebné je, aby sa každá z nich odhodlala: STOP! Tu je hranica! Musia si uvedomiť, že nič nemá takú hodnotu ako deti a zdravé prostredie, v ktorom budú vyrastať. Väčšina žien nerozpráva o svojich problémoch, ako som ani ja nerozprávala, mlčala som toľko rokov. Skúšala som riešiť veci pri tichosti, nechcela som mať hanbu. Bol to problém, aký má väčšina týraných žien. A to sa musí prekonať.

Cyklus príspevkov pod názvom Násilie na ženách je aj naša vec je výsledkom projektu, ktorý finančne podporil Ústav pre rodovú rovnosť.

OSLAVY V KULPÍNE

Počas dvoch dní množstvo lákavých obsahov Katarína Gažová

M

ódna prehliadka svadobných šiat, predajné stánky s lákavými svadobnými dobrotami, tortiáda, večerný galakoncert. Je to iba časť bohatého programu podujatí, ktoré organizátori ponúknu návštevníkom.

Pripomíname, že v dňoch 30. a 31. júla (sobota a nedeľa) budú v Kulpíne tri veľké podujatia: oslava Dňa Kulpína, Predslávnosťové dni v Kulpíne a Svadba voľakedy a dnes, ktorá tohto roku oslávi svoje jubileum – 10. výročie. Na minulotýždňovom dohovore v miestnostiach Miestneho spoločenstva Kulpín boli spresnené aktivity podujatí zaradených do harmonogramu programu. Rámcový program vypracovali predseda Rady MS Kulpín Miroslav Čeman, koordinátor podujatí Pavel Gaža a spolukoordinátorka a autorka • ĽUDIA A UDALOSTI •

konferencierskych textov Viera Dorčová-Babiaková. Na schôdzi boli prítomní aj predstavitelia spolkov, združení a organizácií, ktoré sa zapoja do náplne programových obsahov. Dohodnuté boli aj viaceré praktické záležitosti organizačného rázu.

Na sobotu 30. júla je naplánovaná súťaž rybárov kulpínskeho spolku a tiež prezentácia poľnohospodárskej techniky. V Muzeálnom komplexe v Kulpíne usporiadajú 10. jubilejné podujatie svadby a do nej budú zaradené: módna prehliadka svadobných šiat, tortiáda domáceho spolku žien, predajné stánky hosťujúcich spolkov a združení. V prvý deň osláv v predvečerných hodinách v slávnostnom salóne múzea usporiadajú slávnostné zasadnutie Rady MS Kulpín, naplánovaná je aj kratšia prezentácia združení a spolkov, ktoré pôsobia v Kulpíne.

Predslávnosťové dni v Kulpíne ako vstupné podujatie SNS v Petrovci majú dlhoročnú tradíciu...

Perličkou tejto časti bude prezentácia brožúrky o desaťročnici družby Kulpína a Riečky. Predtým budú otvorené dve výstavy.

Pripravia ich Výtvarná skupina KEBY pôsobiaca pri MOMS Kulpín a druhú Spolok kulpínskych žien a Ján Maglovský. Galakoncertom domácich ochotníkov a hosťujúcich súborov, a potom zábavou pri hudbe sa skončí prvý deň osláv v Kulpíne. V posledný júlový deň si hlavne prídu na svoje športovci.

Súťažiť a prezentovať sa budú šachisti, poľovníci, volejbalisti, kickboxeri, potom športovci tré-

nujúci silové športy, cyklisti a na trávniku FK Kulpína obecenstvo rozveselia chudí a tuční futbalisti.

Na nádvorí Poľovníckeho domu v ten deň už od rána má byť súťaž vo varení kotlíkového paprikáša.

V evanjelickom kostole doobeda budú slávnostné bohoslužby a v predvečerných hodinách večierok zborového spevu, ktorý má na starosti domáci spevácky zbor.

Organizátori si prajú pekné počasie a pomoc všetkých občanov Kulpína, ktorí sú ochotní priložiť ruky, aby naplánované akcie dopadli čo najlepšie.

29 /4708/ 16. 7. 2016

11

Ľudia a udalosti OSLAVY V SELENČI

Výročie založenia dediny Juraj Berédi

S

elenča sa 2. júla 2016 stala o rok staršou. Narodeniny svojej dediny Selenčania však oslávili v nedeľu 10. júla príležitostnými programami, ktoré pripravili Miestne spoločenstvo Selenča, etno sekcia a KUS Jána Kollára.

Podľa zistených a zachovaných písaných údajov Selenča úradne vznikla 2. júla 1758.

Odvtedy dedina rástla, rozvíjala

Z otvorenia výstavy členiek etno sekcie

spisovateľa Jána Čajaka ml. (18.

7. 1897 – 3. 7. 1982), ktorý sa narodil v Selenči, a tiež jubileum 15 rokov jestvovania etno múzea. Po otvorení výstavy oslavy pokračovali kultúrno-umeleckým programom, ktorý spoločne pripravili Miestne spoločenstvo Selenča,

predseda Rady MS Selenča Jozef Aleksy, ktorý zablahoželal prítomným a občanom Selenče k narodeninám dediny. V programe účinkovali žiaci základnej školy, deti z predškolskej ustanovizne, orchestrík základnej školy a Anna Berediová zaspievala primerané pesničky a aj hostia: mužská spevácka skupina SKUS Pivnica z Pivnice, ktorá sa predstavila zmesou piesní, a Anna Hrnčiarová z Lalite, ktorá predviedla úryvok zo satirického románu Zypa Cupák Jána Čajaka ml. Predstavili sa aj tanečné skupiny základnej školy a KUS Jána Kollára. Program moderovala Malvína Zolňanová.

Oslavy vo večerných hodinách vyvrcholili ľudovou veselicou, ktorú v sieni Hasičského domu pripravil KUS Jána Kollára. Na dobrú náladu a pobavenie hrala

Gratulácia občanom k narodeninám Selenče

sa a prežila rôzne obdobia od svetových vojen, chorôb, živelných pohrôm, spoločenských a kultúrnych zmien, ale predsa sa zachovala a trvá až dodnes. Špecifickou sa stala podľa toho, že si tu spoločne nažívajú príslušníci dvoch vierovyznaní rímskokatolíckeho a evanjelického. Život na týchto priestoroch nebol vždy ľahký, lebo sa väčšina obyvateľov zamestnávala poľnohospodárstvom a spôsob obrábania pôdy si vyžadoval veľkú námahu. Dnes je Selenča prispôsobená súčasnému spôsobu života a počíta okolo 3 000 obyvateľov.

Do osláv 258. výročia založenia dediny sa najprv zapojili členky etno sekcie, ktoré tradične Selenči k narodeninám venujú novú expozíciu, ktorú nachystajú v etno múzeu v kultúrnom dome.

Najnovšiu expozíciu pomenovali Ručník – najkrajšia ozdoba ženy a šikovné ruky. Výstavu v etno múzeu o 16. hodine otvorila vedúca tejto sekcie Viera Strehárska, ktorá sa krátko zmienila o výstave

12

www.hl.rs

a vystavených exponátoch a zároveň privítala hostí na výstave, ako aj predstaviteľky spolkov žien z Lalite a Pivnice. Nasledoval krátky otvárací program pozostávajúci z básní, ktoré predviedli žiaci základnej školy a predškolskej ustanovizne, a hudobných bodov

Záber z programu

Veselica potrvala do skorých ranných hodín

v prednese dueta Súdiovcov – Juraja st. na harmonike a Juraja ml. na husliach. Týmto programom si zároveň pripomenuli život a dielo

Informačno-politický týždenník

etno sekcia a KUS Jána Kollára.

Na úvod programu Komorný zbor Zvony zaspieval primerané piesne a prítomným sa prihovoril

selenčská skupina Maks. Veselica pri hudbe trvala do skorých ranných hodín.

Na záver môžeme povedať, že napriek všetkým ťažkostiam, s ktorými zápasia všetky spolky, ako aj Miestne spoločenstvo, oslavy aj napriek tomu, že boli o niečo skromnejšie, ako si Selenčania zvykli, predsa uspokojili občanov, ktorí sa prišli pozrieť, resp. zúčastnili sa v jednotlivých programoch. V tomto prípade sa tiež dokázalo, že stačí trochu dobrej vôle a výsledok nevystane. Dúfame, že organizátorom a účastníkom neubudne zdravia a tvorivých síl a že sa aj o rok stretnú na programoch venovaných Selenči k narodeninám.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

V BÉKEŠSKEJ ČABE

Dôstojne, veľkolepo, jedinečne Anna Horvátová

P

stretnutie vedúcich predstaviteľov slovenských evanjelických cirkví zo Slovenska, Rumunska, Chorvátska, Maďarska, Česka a od nás, zo Srbska, na ktorom sa ustanovilo združenie Asociácia slovenských evanjelických cirkví, ktorá na duchovnom poli bude zastrešovať spoluprácu evanjelických cirkví a cirkevných organizačných jednotiek evanjelických cirkví, a aj našej, ktoré sa hlásia k

riblížiť čitateľom nádherné tri dni strávené v Maďarsku, v Békešskej Čabe, je takmer nemožné.

Bolo treba zažiť tú jedinečnosť, veľkoleposť, dôstojnosť 5. evanjelických cirkevných dní, témou ktorých boli Reformácia a národné povedomie a biblický text evanjelických dní bol zo Žalmu 119, 46: „O Tvojich svedectvách chcem hovoriť, pred kráľmi sa nezahanbím.“ Jednoducho bolo treba byť prítomný v dňoch 6.

– 8. júla na tomto sústredení, ktoré poctilo aj zo 70 duchovných a z našej krajiny boli zo všetkých troch seniorátov – Báčskeho, Banátskeho a Sriemskeho.

Z našej cirkvi prítomní boli biskup Samuel Vrbovský a farári Ján Cicka, Jaroslav Na kráľovskom nástroji počas všetkých troch Javorník, Igor Feldy, Vla- dní hral organista Janko Siroma a hrou dimír Lovás, Ján Zahorec, na trúbke prispel Miroslav Poničan Jasmina Kotasová-Medveďová a Ján Vida. Po prvýkrát sa toto augsburskému vierovyznaniu, majú cirkevné podujatie, ktoré sa koná právnu subjektivitu a ich bohoslukaždé dva roky, dialo mimo hraníc žobným jazykom je slovenčina. Tu Slovenska, ale zato organizátori dbali bol prítomný generálny biskup ECAV

začal sa rannými službami Božími s prisluhovaním Večere Pánovej v malom kostole, po čom sa návštevníci presunuli do veľkého kostola na hlavné služby Božie. Popoludní prebiehali duchovné fóra a prednášky, skupiny predniesli ľudové piesne, na duchovnej tržnici si návštevníci mohli zaobstarať rozličné cirkevné Slávnostný vstup zo sedemdesiat duchovných vydania, knihy, do veľkého kostola, ktorý má dva chóry Biblie, Evanjelické Piatkovými rannými službami spevníky. Prítomných azda najviac oslovila prezentácia slovenských Božími sa tieto evanjelické cirkevevanjelikov žijúcich v zahraničí, kde né dni skončili. Tak ako je cťou byť okrem Slovákov z Českej republiky, účastný na tomto veľkolepom súRumunska, Maďarska vystúpili a tak stredení evanjelikov, česť priamo svoju krajinu, ako i nás Slovákov byť zapojení do programu počas dôstojne reprezentovali aj slovenské všetkých troch dní sa dostala aj zbory zo Srbska, a to staropazovský kovačickému rodákovi, organistovi Tília, pivnický Nádeje, dychový or- Jankovi Siromovi a mladučkému chester cirkevného zboru Báčsky trubkárovi, kysáčskemu rodákovi Petrovec, KZ Musica viva a obecný Miroslavovi Poničanovi.

Sústredenie okrem misijného spevokol (Báčsky Petrovec, Hložany, Kulpín) Credimus, do vystúpenia aspektu malo aj medzinárodný asktorého bola zakomponovaná aj pekt spolupráce a rozvoja dobrých modlitba petrovského pána farára vzťahov na tomto národnostne, ale Jána Vidu. Verne stvárnená divadel- i konfesionálne zmiešanom území ná hra Pevec Boží, zobrazujúca časť Európy.

Zmluvu o spolupráci cirkví podpísali aj generálny biskup ECAV Miloš Klátik a biskup SEAVC Samuel Vrbovský; prítomný bol i kulpínsky farár Jaroslav Javorník

na každú maličkosť, od toho telesného potúženia po duchovné; s finančnou podporou Evanjelickej cirkvi stredného Nemecka a Hoffnung für Osteuropa. Aktivít bolo hodne, takže na tisíce návštevníkov mohlo byť viac ako spokojné. V Békešskej Čabe sú dva evanjelické kostoly, malý a veľký, pričom ten veľký je najväčší evanjelický kostol v strednej Európe, – má 3 600 miest na sedenie a 5 000 osôb sa doň vmestí – a konalo sa v ňom aj najviac podujatí.

Stredu 6. júla po príchode návštevníkov úvodným podujatím bolo • ĽUDIA A UDALOSTI •

zo Slovenska Miloš Klátik a zmluvu podpísal aj náš pán biskup Samuel Vrbovský, ktorý bol v spoločnosti kulpínskeho farára Jaroslava Javorníka. Na tomto podujatí česť spievať a samým tým umelecky ho dotvoriť mal tiež náš obecný spevokol Credimus s umeleckou vedúcou Annou Medveďovou. V predvečerných hodinách boli otváracie služby Božie, na ktorých okrem farárov kazateľmi tiež boli biskupi Klátik a Vrbovský a zaspieval staropazovský spevokol Tília, ktorému diriguje Anna Đurđevićová. Ústredným dňom bol štvrtok;

Očarujúci spev obecného spevokolu Credimus zaznel aj na slávnostnom podpísaní zmluvy o spolupráci cirkví Foto: R. Turčan

pohnutého života evanjelického farára, zostavovateľa kancionálu Cithara sanctorum, Juraja Tranovského v predvedení Spišského divadla bola tiež jedinečným zážitkom. Aj polnočné služby Božie v stane, keď po službách nasledoval pochod námestím so sviečkami k pamätníkom 1. a 2. svetovej vojny a holokaustu.

Výprava z Báčskeho Petrovca a Kulpína sa pri odchode domov zastavila aj v Sarvaši, navštívila slovenskú materskú a základnú školu a evanjelický kostol a po chutnom obede sa kochala v krásach prírody a vodného múzea na mŕtvom ramene rieky Körös.

Foto: J. Lačok

29 /4708/ 16. 7. 2016

13

Ľudia a udalosti ZO STRETNUTÍ S JUSTÍNIOU TÓTISASZEGIOVOU V BAJŠI

Výstrižky zo života ťažkého ako furmanova fúra Juraj Bartoš

S

pomenula si, keď mala päť rokov, šla do škôlky a začala sa učiť aj štátny, srbský jazyk. „V Bajši vtedy tak bolo, že slovenské deti sa mohli prvé štyri ročníky učiť po slovensky, maďarské po maďarsky a ďalšie dva – po srbsky. Mali sme prekrásnu mladú pani učiteľku v 5. a 6. triede, Olgu Božović. Naučila nás pesničku Biljana platno beleše na ohritskite izvori...“ To už pani Justínia Tótisaszegiová narodená 3. júna 1922, vo svojej obývačke domu postaveného roku 1947, počujeme ju, ako včera keby bolo, zaspievala.

Koncom februára 2014. Po prvej, srbskej, ihneď zanôtila starú slovenskú Ide ťažký furman k nám, ťažkú fúru vezie... Volá kričí na kone: Hijó! Čihí! Hijó, čihí, hijó-čihčihčihčih, héj!“ Taký hlas a chuť a radosť z piesne!

Prekvapenie v očiach hosťa zažne plameň v jej očiach a už sa kúdolí z novej vatry. Z hŕbky spomienok vyťahuje a na oheň prikladá slovenskú básničku, ktorú sa naučila pred viac než ôsmimi desaťročiami! Ďurko a pes. „Sedí Dunčo na reťazi, akonáhle koho čuje, že sa k nemu približuje... okáľami iskry kreše a strašným hlasom zabreše!“ Pred očami sa nám mihajú sugestívne obrázky o tom, ako Ďurko dráždi Dunča, až ho pes nakoniec zadlávi... Hneď je tu i ďalší smutný príbeh z ľudovej tvorivosti: „Pri tichom potoku plače mladá deva... A keď mi sinuli nádeje, otec, mať: či radosť dakedy vo svete budem mať...?“ „A nechceš radšej zaspievať nejakú veselú pesničku?“ navrhuje mame syn Alexander, Šanko, ako ho volá, áno, volá, iste ho aj teraz, tam kdesi, s rovnakou láskou rovnako volá. A môžbyť mu aj spieva, tú, ktorú, onehdy, ako povedala Kerestúrčanom zaspievala: „Nepočúvaš ju v rádiu? Keď som išiel od mej milej, bol už deň... Bola tu raz jedna novinárka a ja jej vravím, že zaspievam ešte toto: Bľadožltú ružu do kytky som skladal... zvinul som do nej celú svoju dušu...“ A hneď za tým zaznie to

14

www.hl.rs

isté, ale – po maďarsky. S rovnakým necelými troma mesiacmi. Pobrala zápalom, chuťou a tempom. Aký sa na večný odpočinok v deň určený úvod k nezadanej téme: Slováci na oddych, v nedeľu 8. mája. Bez nej, v Bajši. No ale... Pani Justínii sa tvár bez jej nepredstieranej veselosti, celkom vyjasbez jej studnice s rýdzimi ľudonila a vraví: „Pekné vými výrazmi detstvo som a nespočetnýmala. Potom mi príbehmi je ma dali šiť. Do jej rodná Bajša takej rodiny, predsa už iná. kde sa žartoChudobnejšia. valo, spievaNajmä tá zvyšná lo, ale žiadne slovenská Bajša. naničhodné o O o rozprávky tam Tretiu bajšianneboli. A nausku reč, maďarčila som sa... skú, sa naučila, Naučila. Chokeď sa vydala za dievala som aj Sándora Tótisaspánovi farározegiho. Ich syn, vi Chalupkovi bajšiansky lekár a on nás učil Alexander TótiJustínia so svojím najväčším spievať mo- šťastím: synom Alexandrom saszegi zavše derné, tanečvedel povedať: né, nie tie starodávne. Naučil ma „Taká Slovenka... ale aj tak sa vydala napríklad: Čo sa mi môže stať, keď – za Maďara.“ poviem, že mám ťa rád... Tu som Prehŕňame sa v starých fotografipozbierala to, tam oné, a tak sa ách z dvadsiatych rokov 20. storočia. toho nazbieralo...“ No veru. Skutočný etno kapitál. Ibaže, odrazu: bác! Ťažký kameň do bystrej vody. Tá sa hneď, pod váhou vynoriacej sa práve myšlienky, skalí. Chmáry zakryjú radosť na zbrázdenej tvári. „Ej, veru... Len z jednej vojny do druhej...

Chudobní sme boli... A ten môj... osem rokov mal, keď mu mať zomrela, osemnásť, keď mu zomrel otec.

Vhupol do života tak, že dostal koňa, pluh, bránu, S rúčimi folkloristami zo Slovenska koč, jedno teľa a radu: ,Vyber si sálaš, obrábaj zem a vyžiješ.’ „Tu sú divadelní ochotníci. Toto Lenže prv než bol plnoletý, už pred- vám je učiteľka Zuzana Štrbová. tým voľné nemecké skonfiškované Učila tu nielen školské veci, ale aj sálaše neboli. Potom sme sa dali divadlo. Tu je Černekov Paľo, tu je dospolu, že dvom nám bude ľahšie; Miško, tu Pavel Farkaš – ten istotne o mesiac narukoval...“ nerozprával po slovensky, tu sú Manžel Justínie Sándor Tótisasze- Kolárovci, no a tu máte Karolínu gi sa dožil 64 rokov... Riadne predi- Ďurecovú – tá vám nehovorila po šiel na ceste k časnosti svoju životnú slovensky nič. Nevedela! družku, ktorá sa pominula toť pred Toto tu je druhá skupina sloven-

Informačno-politický týždenník

ských divadelníkov... Toto je pán farár Kornel Kvas a jeho manželka, myslím si, že sa volala Marta Okáliová, doniesol si ju zo Slovenska, k nej som chodila do prvej triedy.

Aj oni učili divadlo. Pán farár nás podnecovali, aby sme čítali. Vraveli: ,Noviny nečítaš – kultúrne si slabý.’

Lenže darmo sme dostali školu v materinskom jazyku, keď rodičia, slabo školení, nedbali o to, aby sme vedeli po slovensky a Srbi po srbsky. Šesť tried základnej školy som vychodila, na náboženstvo som chodila do evanjelického kostola, konfirmovaná som bola..., ale fotografiu nemám nijakú, nekúpili... len túto jednu jedinú. „Tak to bolo u nás. Slabo sa po slovensky rozprávalo. Ja som bola zo zmiešaného manželstva. Môj otec Peter Horvát bol z Banátu, katolícky Maďar z Molu. Vyškolil sa za majstra, ako krajčír začal žiť v Subotici, tam sa zoznámil s mojou budúcou mamou, tá tam slúžila... Lenže asi rok po tom, čo sa zobrali, vypukla 1. svetová vojna. Môj otec štyri roky bojoval za maďarský štát. Celé štyri roky! Bol Maďar, ale chcel, aby som sa učila po slovensky. A chudoba...

Môj otec takto povedal: ,Ani jedno dieťa nech na svet nepríde, keď je chudobnému človekovi takto ťažko.’

No a potom sa im roku 1917 narodil chlapec. Môj otec prišiel domov, dieťa malo jeden rok, aj zomrelo, kým bol doma. Taká choroba vtedy bola, že moja mať nemohla ani na pohreb ísť, zostala doma v posteli. Keď prišiel domov z vojny, otec vraví svojej žene: ,Načim tie peniaze zo sporiteľne vybrať, dieťa pochovať...’

Moja mať takto odpovedala: ,Vojna je. Ty si vojak, dnes – zajtra pôjdeš späť; neboj sa: peniaze sú na dobrom mieste. Vojna potom už nepotrvala dlho, otec zostal živý, vrátil sa, ale peniaze zo sporiteľne nikdy nedostali. No, čo vravíte: Ako sa tu vtedy žilo? Aký to bol život? Načo tá vojna, strašná vojna bola – neviem.“ No veru... Justínia Tótisaszegiová sa narodila roku 1922. Ani sa dobre nedokázala poobzerať po svete a už vypukla 2. svetová vojna. „Prišli sme pod ruku Maďarom. A potom partizánom. Viete, často vravím, že najväčšiu radosť mám z toho, že sa môjmu synovi aj z toho dobrého • ĽUDIA A UDALOSTI •

ušlo. Vyškolil sa, má dobrú trošku pomalšie, ale urobím, poriarobotu, chodí po Európe, bol dim, aj čo mám, to si operiem. A kým v Amerike, v Austrálii... som videla, akokoľvek som bola unaMoja mama? Jej otec sa vená, zavše som niečo, nejakú knihu volal Peter Hronec. Tak sa alebo noviny čítala. Aha, pozrite sa, povráva, že Hroncovci sa sem ako som si letnú kuchynku obriadila. prisťahovali zo Slovenska, od Keď sme ju urobili, vtedy ešte u nás Hrona. Môj starý otec sa narov dedine nebola elektrika. Už nám dil roku 1860, len už neviem, táto kuchynka ani nenačim, ale len kto bol ten, kto sa tu prvý ju udržujeme, aby sme ukázali, že usadil. Viem len, že babka tu aj tak sa mohlo žiť. Keď je človek prinútený, všeličo zmôže. Keď som v Bajši už roku 1880 narodila Takí sme my Slováci! prvého syna. Mama mojej Zase sa ozýva smiech a potlesk. A chodievala nádenníčiť, poznala som mamy sa menovala Mária Imreková. nová otázka: „Kedy bolo lepšie: Keď ženu, ktorá sa dostala na cudzí sálaš.

Aj ona, aj dedo boli mocní a verní ste boli mladá, alebo keď Slováci. Zvykli povedať: ,Choďte do ste teraz?“ kostola, tam sa zlého nenaučíte.’ “ „Dobre je, keď som meo O o dzi mojimi deťmi. Lebo po Bajša bola 16. júla 2014 plná hostí. tom, čo som všetko prežiDedina oslavovala. Menší zástup la, si teraz oddychujem.“ zamieril do Slovenského etno Kratučká prestávka s domu, neveľkého domca s malou, dlhým tichom. A návrh, ale zriadenou záhradkou. Medzi vlastne dva: „Zarecitujte ľuďmi zvedavými na pani Justí- nám niečo, nejakú peknú niu Tótisaszegiovú je aj (teraz už slovenskú básničku. Zaniekdajší) slovenský veľvyslanec spievajte!“ v Srbsku Ján Varšo. Človek inak „Len ak je do televívari vždy dobrej vôle, priam kom- zie – zaspievam!“ Nová patibilný s hostiteľkou, ktorá sa dávka lieku, smiechu! prihovára: „Vítam vás všetkých zo Syn Šani dolieva olej na Slovenska. Prišli ste šťastlivo?“ Pán krásne praskajúci ohník: veľvyslanec odvetí: „Šťastlivo a radi.“ „Zaspievaj, toto bude v Ona na to: „Krátko vidím, slabo aj televízii!“ A už duchom počujem; vysokého veku som sa mladá stará pani trilkuje: dožila: 91 som zakončila. A neprišiel „... do okienka som dal a si s manželkou?“ Nikto nezhíkol, zdvihnúť som do nej celú Pani Justínkina kuchynka chvíľočku nebolo počuť ani muchu, svoju dušu; jesli uvidím zlalen potom sa nádvorie rozosmialo, tožltú ružu... Neviem ďalej.“ Len čo sa Aby si mohla uvariť jedlo, urobila až pohltilo slová veľvyslanca, že rozľahne potlesk, už tá istá pesnička jamu, obložila ju tehlami, dala na ich iba tí najbližšie k nemu počuli: znie ďalej. Vari ešte presvedčivejšie, to voľáky plech, a tak varila. „Neprišiel... ja ju skrývam.“ Keď som rozprávala do televízie, pozvoľnejšie, hladšie. Po maďarsky.

Azda by sa človek urazil nad čírou A potom akoby na ospravedlnenie novinárka sa ma spýtala, či nemám jednoduchou bezprostrednosťou? (ale naskutku ani nie): Práve! Tu z „pléna“ zaznela otázka: „Tri jazyky som hovo„Ako sa dožiť 91 rokov?“ rila, spievala aj čítala. Po „Viete čo, ja som sa narobila...“ slovensky, po maďarsky „Jáj, či robiť načim?“ A hneď rachne a po srbsky. Písala som ďalšia salva smiechu. Toho ako soľ aj latinkou, aj cyrilikou, potrebného tovaru. „Koňa som všetko jedno. Aha, na poháňala... Keď sme začali život čo som si spomenula: s mojím mužom, robil so zemou Hladan vetar poljem piri a aj so statkom. Potom narukoval. na zemlju pada noć...“ Do Mali sme kone, aj svoju vlastnú oka sa mi slza tisne... „... zem. Kravu sme mali, aj separátor, jer od tebe moram poć... dojila som, robila maslo a syr... Na Aj túto vám zaspievam: Už len spomienka... pľac som chodila, predávala som to Ani tak nevonia drobná tam, aj vajcia a hydinu. Aj vinohrad, konvalinka, ako čo voňajú, ako čo nejaký obrázok z mladších rokov... aj ovocný sad sme s mojím mužom voňajú frajerove líčka...“ Vravím jej: ,Nie. Vy nehľaďte, kto sadili a obrábali.“ „Ešte keby ste nám rozpovedali, rozpráva, vy len počúvajte, čo roz„Keď môj syn chodil do školy, čo porábate po celý deň? Lúskate právam.’“ učila som sa s ním; to už bolo inakšie hrach...?“ Smejú sa hostia, smeje sa stará kuako keď ja som chodila. Viete túto „Kto nerobí, ten nech ani neje. chynka, omladla jedna radosť, i hobásničku?: Pozri, pozri, súdružko, Celá záhradka nám je paradičkami lohumnica sa smeje. Smeje sa Bajša čo si ľudia vymysleli: orie, seje, vozí alebo rajčiakmi, ako vy to vravíte, so všetkými jej smutnými príbehmi hnoj... To je traktor, súdruh môj!“ zasadená. Ja čo môžem, porobím si, o tom, ako pomaly, pomaly a ešte • ĽUDIA A UDALOSTI •

pomalšie, ani slimák sa tak pomaly nevlečie, odumiera tu slovenská reč, slovenská pieseň, slovenský plač i slovenský smiech v tejto inak milej panónskej dedine, v ktorej žijú spolu Slováci, Srbi a Maďari, ibaže tých prvých enormne ubúda; odchádzajú do nenávratna ako ich rodná ľubozvučná slovenčina. Tichá voda brehy myje; tichá asimilácia, tá je najmocnejšia, tá si robotu robí najpoctivejšie. Proti takej človek nemôže mať námietky, lebo si ju ani nepovšimne, ani nepocíti. Ani si neuvedomí, že ako to, že sa – hát – susedovi rodákovi či známemu prihovorí v materinskej slovenčine, ale potom, naraz, pokračujú obaja hovoriť po maďarsky. Lebo je tak, vraj, ľahšie... Je? Alebo nie je? Nič nie je také jednoduché, akým sa zdá. „Hneď po prvej svetovej vojne sme my bajšianski Slováci mali možnosť učiť sa slovenský jazyk.

Bolo to veľmi ťažké pre deti zo zmiešaných manželstiev, z rodín, v ktorých sa po slovensky nehovorilo. Ja som sa narodila v slovenskej rodine a vyrastala som s dvoma sesternicami. Učili nás ešte ako predškolákov modliť sa, aj slovenské pesničky spievať.

Ale nebolo tomu tak v každej zmiešanej rodine. Problém bol, keď rodičia na to nedbali. Počas okupácie sem prišli nemeckí a maďarskí vojaci a istý Maďar hovoril: ,Prečo ste si chlapca zapísali do slovenskej triedy?’ Ona vraví: ,Hát, prečo: lebo ja patrím tam, aj jeho otec tam patrí... ’ ,Ale jeme maďarský chlieb, tak máme po maďarsky rozprávať!’“ povedal vojak. Strašní sme my ľudia, strašní!

Aby toho strašného ubudlo, pani Justínia zanôti najprv známu pieseň. Po slovensky a vzápätí po srbsky (hm, kto si na ňu ešte spomína?): Hej, Slováci, ešte naša slovenská reč žije...! / Hej, Sloveni, jošte slovenska reč živi...! A keď pocíti, že podaktorí zostanú akoby ich opriadala inovať, zaspieva: „My sme smelí vojaci, šable flinty máme; zajacov sa nebojíme, vrabce chytro rozplašíme a kto sa nebojí, tomu pokoj dáme! A povie pokojne, ani pán farár nad otvorenou hrobkou: ,Nuž čo... My sme takí, Slováci... Nech žije mier, nech žije pokoj!’“

29 /4708/ 16. 7. 2016

15

Ľudia a udalosti PO ROKOCH V JÁNOŠÍKU ZNOVU

Vzdali hold višniam Vladimír Hudec

V

Jánošíku pred niekoľkými rokmi zorganizovali podujatie Deň višieň, ktorým chceli vzdať hold ovociu, ktoré sa stalo významným zdrojom príjmov mnohých tunajších rodín, ale aj popularizovať rozšírenie plôch pod višňami.

Podujatie zorganizovali dvakrát, a potom zo všelijakých dôvodov zaniklo. Konečne sa na výročnom zhromaždení MOMS vo februári toho roku zrodila idea, aby sa podu-

vykle. Z priedomia Domu kultúry sa ozývala hudba kovačickej skupiny Hot muzic bend. Z druhej strany ulice členky spolkov žien z Padiny, Alibunára, Hajdušice, Vojlovice vystavili svoje ručné práce, sladkosti z višieň a všelijaké iné výrobky.

Nezaháľali, pravdaže, ani hostiteľky Jánošíčanky, ktoré pre túto príležitosť o. i. pripravili aj višňovú šťavu, lekvár, sladké a rôzne koláčiky. Višne na tieto účely im darovali tunajší pestovatelia višní. Aj tí najmladší boli usilovní. Niektorým

Do Jánošíka prišli aj susedky z Hajdušice

nych vlastnostiach sladkokyslých červených plodov. Predsedníčka ZO Alibunár Zuzana Đukićová vyjadrila nádej, že Deň višní sa pozmení na viacdňové podujatie, tak ako to pôvodne bolo zamyslené.

Doterajšia predsedníčka spolku Jánošíčanka Anna Kolárová vyjadrila potešenie z toho, že podujatie je obnovené a svojim nasle-

podľa komisie, ktorú tvorili náhodní neznámi hostia, uvaril Janko Mega.

Avšak všetky tri boli rovnako chutné a tešili sa na konzumentov. Konečne si na školských ihriskách v malom futbale sily zmerali štyri generácie jánošíckych futbalistov – mládežníci, seniori, mladší a starší veteráni.

Zvíťazili však seniori, aj keď sa ani veteráni nezahanbili.

Rušno bolo na športových ihriskách

jatie obnovilo, dokonca aby ten deň bol svojráznym dňom, čiže sviatkom dediny. S týmto súhlasil Spolok žien Jánošíčanka, prevzal iniciatívu a v nedeľu 10. júla za nezištnej pomoci Miestneho spoločenstva a všetkých spolkov v dedine a za finančnej podpory Alibunárskej

pomohli mamy, iní veru, ako nám povedali, aj sami pripravili koláčiky a predávali ich návštevníkom, a tak si zarobili vreckové. Z višieň však možno vyrobiť aj chutnú pálenku, ktorú návštevníkom ponúkal Martin Listmajer. Tí, ktorí ich ešte nemajú, si mohli kúpiť i jeho knihy o Jánošíku.

Veselo pri kotlíku

Výstavu obrazov si pozrel slušný počet návštevníkov

obce zorganizovali, čiže obnovili tretí v poradí Deň višieň.

V to nedeľné poobedie v strede Jánošíka bolo rušnejšie než ob-

16

www.hl.rs

Na úvod odznel krátky otvárací program, v ktorom sa predstavili jánošícke spevácke nádeje a prítomní si mohli počuť aj čo-to o nutritív-

Informačno-politický týždenník

dovníčkam dopriala zdar v práci.

Konečne priekopník v pestovaní višní v Jánošíku Martin Listmajer si zaspomínal na časy, keď vysadil prvý višňový sad, a krátko sa zmienil o podmienkach hospodárenia týmto ovocím v minulosti a dnes.

Milovníci výtvarného umenia si vo farských miestnostiach mohli pozrieť obrazy insitných maliarov z Padiny Juraja Ľavroša a Vladimíra Galása, ako aj Zuzany Gedeľovskej, Anny Omastovej a Anny Urbanovej z Jánošíka. Na svoje prišli aj milovníci rybacích špecialít, ktorí súťažili vo varení rybacej polievky. Zúčastnili sa síce iba tri skupiny, ale to nepokazilo celkovú náladu. Najchutnejšiu

– Zaveľa sme boli v dileme, či vôbec budeme mať peniaze a dali sme sa do toho až vtedy, keď nám obec schválila prostriedky. Preto je podujatie trochu skromnejšie, než by sme chceli, ale mám nádej, že vcelku je pekne. Teší ma, že sa do organizácie zapojili fakticky všetci Jánošíčania činní v jánošíckych spolkoch a združeniach. Škoda, že nemáme aj svieže višne, ale aspoň máme výrobky z višieň. O rok to istotne bude omnoho bohatšie a verím, že z toho budeme mať opravdivý sviatok, – povedala nám novozvolená predsedníčka Spolku žien Jánošíčanka Ľudmila Gábrišová.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

NAMIESTO POZNÁMKY

Za čo vlastne platíme?

Vladimír Hudec

Z

ákladné pravidlo každého obchodovania je, že za kúpený tovar treba zaplatiť. Peniazmi alebo v naturáliách, to je jedno. Za niečo, čo nekúpil, resp. nestrovil, nik nezaplatí. Alebo aspoň si tak myslíme.

Elektrický prúd je tiež tovar a niet dilem, že treba zaplatiť za každý strovený kilowatt. A čo keď nestrovíme nič? Podľa pravidiel obchodovania nemali by sme nič ani zaplatiť. Avšak Elektrodistribúcia Srbska a aj štát nemienia tak. Hľa, ako to vyzerá na príklade predplatiteľa, ktorý vlastní dom na dedine, ale ho nepoužíva, lebo žije mimo. V dome je elektrický prúd.

Na účte sa nachádza o. i. údaj, že spotrebiteľovi je schválená sila 5,75 kW. Čo to znamená, asi málokto spomedzi obyčajných občanov vie. Nuž a na základe toho sú vypočítané, ako sa na účte uvádza, „náklady, ktoré nezávisia od spotreby elektrickej energie“, čiže výpočtová sila v sume 263,83 dinára a náklady verejného zásobovateľa (aké náklady?!) v sume 125,53 din.

Spolu 389,36 dinára. Na každý výrobok však treba zaplatiť aj

daň, a tak sa aj na tento „výrobok“ ED napojil štát so svojimi poplatkami. Keďže elektrický prúd podlieha spotrebnému zdaňovaniu, najprv je tu suma 29,20 din., a potom na tú sumu (418,56 spolu so spotrebnou daňou?!) aj daň z pridanej hodnoty podľa maximálnych 20 percent, čo je v tomto prípade 83,71 dinára. Takto sa dostalo mesačné zadlženie na platenie niečoho, čo ste nestrovili, a vlastne ani neviete, čo to je, v sume 502,27 din. K tejto sume treba pridať aj poplatok pre verejný mediálny servis v sume 150 dinárov, ktorý musí platiť každý predplatiteľ bez ohľadu na to, že v tom dome nežije a tým ani nepoužíva služby mediálneho servisu. V konečnom teda majiteľ domu iba preto, že je napojený na elektrodistribučnú sieť, mesačne musí vyčleniť 652 dinárov. Za čo? Za nič!

Nie je ťažko vypočítať, koľko Elektrodistribúcia a, pravdaže, aj štát inkasuje od takýchto predplatiteľov. Za okamih sme iba v malej dedinke, akou je napr. Hajdušica, napočítali 15 domov, v ktorých nikto nežije, a sú pripojené na elektrický prúd.

Majitelia tých domov mesačne za niečo imaginárne zaplatia

Čierne na bielom. Aj keď nestrovil nič, musí zaplatiť...

necelých 10-tisíc dinárov. Desať takých dedín a už je tu suma 100-tisíc a na ročnej úrovni je to 1,2 milióna dinárov. V Srbsku je však veľmi mnoho domov, ktoré majitelia opustili a odišli za existenciou do miest alebo zahraničia, a pritom si nechali aj rodičovský dom, aby sa mali kde aspoň občas vrátiť. Všetci

mesačne zaplatia tých 652 dinárov, aby počas pobytu v rodisku mali elektrický prúd. Nedajbože nezaplatiť, ihneď sú tu úroky, po čase vypájanie zo siete, súdne konania, akoby ste strovili milióny kilowattov. V konečnom je to skutočne veľká suma, z ktorej má osoh aj Elektrodistribúcia, aj štát.

Z ničoho – skutočne mnoho!

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

Z

postu technického pougára (a čo sa čudujete?; pokým vládne technická vláda v čele s technickým premiérom, všetci sme my - aj pougári - v polohe technických vykonávateľov prác respektíve technických čakateľov na akú-takú hoc´ aj technickú prácu) dávam na známosť, že každé niekoľké ráno v týždni budem poskytovať poradenské služby a to od východu po západ slnka podľa letného a zimného stredoeurópskeho času.

Poradenstvo je bezplatné a záväzný dobrovoľný príspevok konzumenta služieb vo výške 10 až (počet núl • ĽUDIA A UDALOSTI •

dopísať podľa vlastného uváženia) eur sa odporúča odovzdať mi/mne na tvári miesta pred poskytnutím presnej odpovede na ktorúkoľvek otázku zo širokého spektra otázok, akými sú napr. (odpovede na) otázky: (Lebo technická funguje na výbornú.) Prečo zatiaľ nemáme novú vládu?; (V zákonom predpísanej lehote) Kedy bude ustanovená nová vláda?; (My nie; oni!) Kto môže za to, že sme tu, kde sme?; (Keď tomu bude čas.) Kedy nám svitnú lepšie časy? Atď. a pod. a etc.

Prv než odpálime do technických dejín vypočujme si, radáš, zopár

pomerne technických aktualít z jediného čísla Blesku (sobota 9. júla): Bývalý prezident Srbska Boris Tadić vyhlásil: “Môžbyť sa bude zdať čudné, ale ja som sa naskutku nevmešoval do robôt, ktoré nepatria do mojej kompetencie.”

Vmešovanie do prác z vlastnej kompetencie nedementoval.

Predák SRS Vojislav Šešelj nepopiera, že v západných bankách má našetrené takmer 200 000 dolárov, z čoho asi 70 000 $ v istej americkej banke. Vraj, keď sa rozhodol pre americké banky, vtedy ešte USA platili za demokratickú krajinu. Hľa,

čo s demokraciou v Amerike dokáže urobiť 70 000 zelených bankoviek!

Združenie manažérov Bosny a Hercegoviny a Juhovýchodnej Európy vyhlásilo nášho ministra Rasima Ljajića za najlepšieho ministra Juhovýchodnej E. a Strednej E. Z čoho jasne vyplýva, že len minister, ktorý ministruje vo vládach akéhokoľvek profilu a teda na dlhé dráhy môže byť dobrým ba najlepším ministrom.

Počas iba troch týždňov sa v Srbsku utopilo 22 osôb. A to ešte nesprevádzkovali Bgd na H2O. Bumbumbu!!!

29 /4708/ 16. 7. 2016

17

Ľudia a udalosti SPRÁVNE NASMEROVANIE DRUŽSTVA PETROVSKÁ KLOBÁSA

Len organizovaní a so spoločným záujmom…

Katarína Gažová

J

pod tým sa chápe aj spracovanie mäsa. Nespoznávajú však drobných výrobcov, čo nám prácu nielenže sťažuje, ale priam znemožňuje podnikať.

Kde ste si šli overiť správne nasmerovanie?

– Predtým, ako sme začali vypracúvať predbežný návrh pravidiel, ktoré by výrobcov mali odbremeniť od náročných prác, vzťahujúcich sa hlavne na štan-

aroslav Popović, predseda družstva Petrovská klobása nám povedal: – Brand Petrovská klobása môžeme zachovať a jeho meno zveľadiť len združení všetci spolu, lebo iba spoločnými silami dosiahneme to, čo je naším prvoradým cieľom.

V družstve ste vypracovali predbežný návrh pravidiel pre drobných výrobcov mäsových produktov?

– To sú vlastne tradičné spôsoby spracovania mäsa zvierat u nás. Naša dielňa funguje s podporou Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD), ako aj Potravinárskej a poľnohospodárskej organizácie Spojených národov (FAD). Sledujeme aj procesy v rámci Ministerstva poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia, a to v oblasti rozvoja a prispôsobivosti pravidiel, ktoré ten rozvoj umožňuje.

Jedno z primárnych miest patrí aj Stredisku pre vidiecky rozvoj – Agrikultúra z Belehradu, kde sa najčastejšie členovia dielne aj stretávajú. Tieto stretnutia sú dôležité, lebo sa týkajú drobných výrobcov tradičných a chránených výrobkov, akým je aj petrovská Jaroslav Popović vedľa stánku, klobása. kde prezentovali petrovskú klobásu Kto tvorí vašu pracovnú skupinu výrobcov klobás? dardizáciu, podmienečne pove– Do tej pracovnej skupiny, čiže dané, prevádzok, naša skupina dielne, patria okrem iných výrob- mala študijný zájazd do Rakúska. covia z Kruščice v južnom Banáte, Tam sme sa ubezpečili, že idezo Surduku v Srieme, potom z me dobrým smerom. Tradičnú Pirotu, zo Sjenice, predstaviteľ drobnú výrobu majú Rakúšania klastra Hviezdy juhu, expert v regulovanú už viac ako sto rokov. rámci FAD projektu, predstavitelia Prišli sme na ideu, prečo by sme Ministerstva poľnohospodárstva, aj my tak nerobili? Podstata je v predstaviteľ Agrikultúry a ja. Za- tom, že sa snažíme legalizovať merali sme sa na nevyhnutnú jednoduchšie podmienky podzmenu v zákonoch. Naše zákony nikania drobných výrobcov. No poznajú iba priemyselnú výrobu a nejde iba o to, presvedčený som,

18

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Lákavé chute, vône a farby na stánku v Tirane že by sme v Petrovci dosiahli veľa, keby sme sa lepšie zorganizovali. Čo tomu stojí v ceste?

– Máme všetky kladné predpoklady: vieme vychovať ošípané, máme pre ne krmivo, vieme dopestovať papriku výnimočnej kvality, tiež rascu, darí sa nám výroba petrovskej klobásy. A o klobásy ako náš konečný výrobok vládne taký záujem, že sa nám z roka na rok všetky podarí predať.

Podľa mojej mienky by sme mali mať viac ambícií a využiť to, čo ponúka obecná Kancelária pre lokálny a ekonomický rozvoj – formovať lokálnu akčnú skupinu (Lokalna akciona grupa – LAG), lebo len tak organizovaní sa môžeme projektmi uchádzať o prostriedky z tzv. IPARD Fondov (predprístupové fondy) EU. To je podľa mňa cesta, ktorá vedie k zviditeľňovaniu Petrovca a ktorá by zároveň mnohým občanom mohla zaistiť dodatočné rodinné príjmy.

Nedávno sa vaše združenie predstavilo v Albánsku?

– V Albánsku v Tirane sa od 2.

– 5. júla konal veľtrh tradičných, organických a výrobkov s poznávacou geografickou značkou pod názvom Tera Madre Balkans.

Zorganizoval ho Slow Food Srbija a konal sa pod patronátom Európskej spoločnosti, Európskej agentúry pre ekologický udržateľný sociálno-ekonomický rozvoj rurálneho prostredia a medziná-

rodnej organizácie Slow Food.

Na veľtrhu boli predstavitelia z Bulharska, Bosny a Hercegoviny, Chorvátska, Grécka, Čiernej Hory, Macedónska, Rumunska, Turecka, Talianska, Albánska a Srbska. Srbsko, okrem iných, na spoločnom stánku prezentovala aj Petrovská klobása. Aj tam jedným z najdôležitejších záverov bolo, že len organizovaní a sledovaním spoločných záujmov môžeme dosiahnuť vyššie ciele. Čomu sa teraz v petrovskom družstve venujete?

– V týchto dňoch pracujeme na ukončení projektu, ktorým sa budeme uchádzať o prostriedky z IPA fondov Európskej spoločnosti.

Ide tu o Interreg – IPA CBC projekty cezhraničnej spolupráce.

O tomto projekte ako možnosti som sa ešte skôr dohovoril s predsedom Obce Jagodnjak v Chorvátsku na jednom z regionálnych stretnutí. To, čo nás spája, je predsa petrovská klobása. Som rád, že vedenie našej obce pochopilo význam tohto projektu a že sa zhodlo byť v ňom partnerom, takže realizáciu a technické veci spolu ukončujeme s obecnou organizáciou KLER. Ak tento spoločný projekt bude schválený, tak naše obce dostanú nenávratné prostriedky a z festivalu klobás v Petrovci urobíme niečo viac ako dedinské podujatie.

Foto: z archívu družstva • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA PAZOVSKÝCH BAZÉNOCH

Očakávajú úspešnú sezónu Anna Lešťanová

zény. V rámci komplexu bazénov sa nachádzajú stánky na predaj omplex bazénov medzi jedla a pitia a počas otváracích Starou a Nohodín (od 10.00 vou Pazovou do 19.00) sú tam oficiálne začal prítomné záchras prácou v sobotu nárske a zdravot2. júla. Cena vstunícke tímy. peniek zostala Podľa slov nezmenená a ďalspolubesedníka šou dobrou správstupenk y na vou je, že i tohto Pazovské bazéroku nevystala ny sú populárne. bezplatná autoCelodenný lístok busová preprava pre dospelých so na Pazovské bazabezpečenými zény zo všetkých ležadlami a slnečdedín Staropazovníkmi vynáša 300 skej obce. dinárov a po 16.

– Očakávame hodine je vstupné úspešnú sezónu o polovicu nižšie. a v prvých dňoch Aj na Pazovských bazénoch sa môže stráviť pekná Žiaci a študenti po otvorení mali dovolenka, či zaujímavé letné prázdniny platia iba 150 disme na tomto nárov. Vôkol bakomplexe bazénov zaevidovanú výstavbu Obce Stará Pazova, zénov sa nachádzajú i početné výbornú návštevnosť. Kapacita ktorý má na starosti Pazovské ba- miesta na parkovanie áut a k nim

K

bazénov je okolo 1 500 kúpajúcich, – povedal Milan Mladenović, úradujúci riaditeľ VP Direkcia pre

Milan Mladenović vedie aj cyklistická dráha, ktorú používajú hlavne mladí ľudia.

– Kvalitu vody v bazénoch pravidelne kontrolujeme a vzhľadom na veľké angažovanie sa našich záchranárov i maloleté osoby na tomto kúpalisku môžu bez sprievodu dospelých bezpečne tráviť dni do konca augusta, dokedy trvá sezóna, – pripomenul Mladenović. Doložil, že v budúcnosti sa plánuje vystavať aj druhá fáza bazénov v rámci toho komplexu. Výstavba zatvoreného olympijského bazénu závisí však od finančných prostriedkov.

STRETNUTIE PO 30 ROKOCH

ich pamiatku a neskoršie sa zhromaždili v kovačickej reštaurácii.

Zo spolu 103 prišlo 41 spolužiakov, ktorí sa pri dobrej hudbe hudobníkov Jaroslava Glózika, Jaroslava Nemčeka a Pavla Straku prehŕňali vo fotografiách a spomienkach na zašlé časy.

Pre zdravotné problémy na stretnutie nepriAnička Chalupová šla učiteľka Anna Tasićová, takže ečerné chvíle potriedny učiteľ Ján slednej júnovej Šifel musel sám soboty sa niesli „písať päťky do v znamení stretnutia žiackej knižky“ a spomienok žiakov každému, kto si Základnej školy v Kooživil spomienvačici, ktorí pred triky na detstvo a dsiatimi rokmi v školškolské dni. skom roku 1985/1986 Spolužiaci, ktorí skončili svoje vzdelása kamarátili a vevanie. selili až do rána, Tridsať rokov nie je spoločne prišli málo. Je to doba, ktok záveru, že najrá pridáva na hodnote Účastníci tohtoročného stretnutia generácie kovačických žiakov narodených roku 1971 vzácnejšie v živočias nedávno minulých a s pribúdajúcimi rokmi všetci zo spolužiakov sa také- Brajanovská a Eufémia Hardy- te nie sú veci, ale chvíle. Takými má každá spomienka človeka hoto stretnutia dožili, rovnako ová. Bývalí spolužiaci si najprv pre nich sú tie, čo sa spájajú s detna tieto časy rastúcu cenu. Čas ako triedni učitelia Karol Chrťan, minútou ticha na kovačickom stvom, rodnou dedinou, kamavšak vie byť i neúprosný. Nie Tomáš Mravík, Adam Hrk, Mária cintoríne s láskou a úctou uctili rátmi, mladosťou či školou.

Najvzácnejšie v živote sú chvíle, nie veci...

V

• ĽUDIA A UDALOSTI •

29 /4708/ 16. 7. 2016

19

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Vrchnáčiky na vozíky Anna Lešťanová

D

o akcie zbierania vrchnáčikov na humanitárne účely sa zapojila i Maja Balážová zo Starej Pazovy. Za 14 mesiacov intenzívneho zberu, najviac v domácnosti, nazbierala viac ako 5 kilogramov plastových vrchnáčikov. Určité množstvo vrchnáčikov v minulom roku dala päťročnému vnukovi Filipovi, ktorý ich odniesol v rámci zbernej akcie do tamojšej PU Poletarac.

Zozbierané a klasifikované vrchnáčiky podľa veľkostí v igelitových vreckách M. Balážová nedávno venovala na humanitárne účely – kúpu invalidných vozíkov do staropazovského Spolku pre afirmáciu invalidov Fénix. Povedala, že sa do tejto akcie zapojila rada a prvoradým cieľom jej bolo pomôcť ľudom, aby mali radosť zo života. V mene spolku sa za vrchnáčiky v Klube pre denný pobyt starších a osôb s invaliditou poďakovala Mária Chlebianová, pomáhajúca členka

v tomto spolku. Aj ona je veľkorysá žena v poskytovaní pomoci a ako nám prezradila, do akcie zbierania vrchnáčikov v Starej Pazove sa zapojila od samotného začiatku. Keďže býva v obytnej budove, na vchodových dverách položila škatuľu od topánok s nápisom Pomôžte invalidom.

Chlebianová je veľmi spokojná s ohlasom obyvateľov budovy, ktorí sa aktívne zapájajú do akcie. Ako nám povedala, doteraz sú vďaka tejto akcii zabezpečené dva invalidné vozíky (pre členov Fénixu v Starej Pazove a vo Vojke) a toho času prebieha zberná akcia vrchnáčikov na tretí invalidný vozík.

Chceme veriť, že Maja a Mária týmito peknými skutkami podnietia aj ostaných spoluobčanov, aby plastové vrchnáčiky, hlavne z rozličných fliaš, nedávali do smetných košov, lebo naše málo niekomu Maja Balážová (sprava) a Mária Chlebianová s vrchnáčikmi bude určite znamenať veľa.

DVE DESAŤROČIA VIRTUÁLNEJ KOMUNIKÁCIE U NÁS

Letom svetom internetom Jaroslav Čiep

M

obily, počítače, múdre prístroje, ktoré nás každodenne obklopujú a bez ktorých si nie iba mladšie generácie nevedia predstaviť súčasný život, by nebolo možné rozvíjať bez globálnej internetovej siete. Mladšia generácia si tiež nevie predstaviť, že pred 20 rokmi nič z toho nebolo prítomné v živote ich rodičov alebo súrodencov. Práve internet je najokatejším dôkazom toho, ako sa svet môže za jedno či dve desaťročia postaviť „na hlavu“. Týmto príspevkom vlastne chceme sprítomniť, ako sa Srbsko dostalo k svetovej „sieti sietí“.

Pred 20 rokmi skupina odborníkov Počítačového centra Univerzity v Belehrade v spolupráci s vtedajším dodávateľom služieb Telefonija pripojila akademickú sieť na internet. Prvý internetový signál dorazil do vtedajšej Spolkovej republiky Juhoslávie 26. februára roku 1996 a toto nadväzovanie spojenia v tom čase bolo vykonávané v tajnosti.

20

www.hl.rs

Pod zámienkou uvádzania nových technológií do Srbska.

Jeden z hlavných organizátorov a zodpovedných za uvádzanie internetu v Srbsku bol prof. Dr. Zoran Jovanović, vtedajší dekan Elektrotechnickej fakulty v Belehrade.

Roku 1990 v našej krajine sme mali iba jeden spoj so svetovou sieťou, ktorá bola zrealizovaná cestou e-mail servisu v Republikovom ústave pre štatistiku. Ale aj ona bola zrušená a o niekoľko rokov na belehradskej univerzite zostavili izolovanú akademickú sieť.

Pred rokom 1993 tam prichystali intranet sieť, ktorá bola akademická a izolovaná od svetovej siete a mala iba jednu možnosť nadväznosti so svetovou sieťou cestou e-mailu. To zrealizovala skupina z FON, ktorá pracovala pod vedením profesora Božidara

Informačno-politický týždenník

Radenkovića.

V tom čase FON zasielal a prijímal zahraničné e-maily, ktoré ďalej distribuoval cez akademickú sieť. Vtedy tiež neexistoval ani

jeden iný internet servis okrem e-mailu a aj to bolo príliš drahé.

Až 26. februára 1996 Srbsko sa úspešne pripojilo na svetovú sieť – internet, takže, pred dvadsiatimi rokmi cestou Telefonije v Srbsku nadviazali priame satelitné spojenie medzi belehradskou akademickou sieťou a dodávateľom služieb z Nórska, a tak zrazu boli otvorené všetky

služby k svetovej sieti. Príkladom toho je web aplikácia, ktorá sa po nadviazaní spoja stala verejne dostupnou, ale zo začiatku všetky tieto služby boli prístupné iba užívateľom akademickej siete v Belehrade a mohli ich používať iba jednotlivci. Predsa aj tento krok bol pre nadšencov z univerzity „revolučný“, lebo z dnešného ponímania významu slova elektronicky dovtedy všetci v Srbsku boli izolovaní. Týmto činom a nadviazaním jedného spojenia stali sme sa súčasťou svetovej siete.

Zaujímavé je, že pripojenie sa na internet bolo vykonané v tajnosti a vtedajší štátny vrch nebol upovedomený, že sme sa napojili na svetovú sieť.

Predpokladá sa, že sa to dialo v tajnosti, lebo vtedajšie zákonné predpisy neboli celkom zreteľné v súvislosti s tým, či sú potrebné povolenia pre medzinárodné spoje toho typu.

Univerzita v Belehrade prevzala iniciatívu a zodpovednosť napojiť sa na sieť bez politických rozhodnutí. V tom čase to bola veľká výnimka, že to prešlo bez politickej pompy.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

VOJNOVÉ NEZÁBUDKY (22)

Čierna dúha zahaľuje zapadajúce slnko Ján Cicka

UTOROK 4. mája V noci sa nestalo nič zvláštne.

Ibaže o 21.45, kedy sme to my z nášho vchodu zočili, dostala, podľa nás, dva zásahy TV Nový Sad na Mišeluku. Počuli sme, že horí a hasiči sa nemôžu k nej priblížiť.

Potom sme zaregistrovali ešte jeden útok. To všetko v rozpätí necelej hodiny. A to bolo všetko.

Zvyšok noci sme strávili v pekných spomienkach na detstvo a mladosť ja a sused Andrija Sulić. Samozrejme, na tie vojnové.

Občas sa nám so svojimi spomienkami na vojnu v Chorvátsku zamiešal mladší sused z prízemia Mile Krstić.

Suseda Marija Sulićová s Draganom sú odborníci na odhaľovanie satelitov a projektilov. Za naším domom odhalili satelit, ktorý sa spúšťal čoraz nižšie. Keď sa spustil celkom nízko, zahučali lietadlá, potom sa ozval plameň, neskoršie výbuchy. Ale naším najspoľahlivejším radarom na odhaľovanie nebezpečenstva je kocúr v klietke, ktorého majú Aliho vnukovia. Keď kocúr zamravčí, sme si celkom istí, že bude kucapaca. Jeho radar nezlyhal ani raz.

Pri prvom glgu rannej kávy na balkóne o 7.15 som zaregistroval koniec poplachu. Naraz so sirénou sanitky kdesi nablízko.

Voľačo odniekiaľ podivne hučí s veľkými prestávkami. Je to žalostný zvuk, skôr plač, ktorý neviem definovať ani podľa farby, ani podľa miesta, odkiaľ prichádza. Čierna dúha je ešte na oblohe, len je kratšia a nižšia. Akosi tiahne na Kysáč a Petrovec.

Divné... zvykáme si na vojnu a jej poriadky. Večer pred sirénou vyjdeme oblečení na noc pred vchod. Posadáme si na stoličky ako diváci v hľadisku, vymieňame si najnovšie správy a čakáme na hrozné divadlo. Ako tak sedíme, utrúsil som: „Prečo meškajú, som už netrpezlivý?“ Herci však predsa prichádzajú a vyčíňajú. V noci sme mali predstavenie TV Nový Sad. Zatiaľ najpresvedčivejšie predstavenie bolo na programe 24. marca, pod názvom Maje• ĽUDIA A UDALOSTI •

vická kasáreň. Potom sa dávala Rafinéria a predtým niekoľko jednoaktoviek pod spoločným názvom Dunajské mosty. Bohatá prehliadka. Všetko samy premiéry.

Pred pol deviatou volala Alena. Z TV vie všetko, čo sa nám stáva. Ale chce nás počuť a my ju tiež. Prvá veta z mojej strany je: „Papagáje žijú!“ Odkazuje, aby sme mäso z jej a Mileninej chladničky skonzumovali, respektíve niekomu dali, alebo vyhodili.

Alena dnes ide k lekárovi, lebo čoskoro má porodiť. Prosím ju: „Razom nám odkáž, kedy to bude a čo to bude.“ Navrhnem jej: „Nech sa volá Janko.“ Stana uvarila kávu (nie je prúd) a prišla si ju s Jucou vypiť ku mne.

Nezostali dlho, lebo meškali do predajne po chlieb.

O desiatej sa hlásil Rasťo, že v ten pondelok v NS bol, ale nemal času prísť k nám.

Idem čakať cigarety u Milana.

O jedenástej je telefonické spojenie prerušené. Aj v noci bolo. Nemôžem dostať Kovačicu. Neviem, či sa Vilka vydala na cestu sem. Pred Milanom sa skoro pobili Carlitos a Žika v klobúku. Carlitos povedal: „Nebude cigariet.“ Žika skríkol: „Čuš, keď ty povieš, že nebudú, tak ich skutočne niet.“ Vymenili si zopár šťavnatých nadávok, dostali sa celkom blízko telo k telu, pospomínali si príbuzných a dobytkárstvo. A na tom sa to skončilo.

Carlitos!

Carlitos je Karlo Auer. Nemec, dôchodca, bývalý robotník na tehelni v Sriemskych Karlovciach.

Jeho manželka Mara a dcéra majú bioenergiu, z nej sa živia.

Nevychádzajú z bytu, Carlitos ich zásobuje. Z obezity už asi nemôžu vyjsť von dvermi. Carlitos je pivkár a tuhý fajčiar. Pije pivo a vysedáva vo fronte na cigarety.

Ktorýsi deň dostal iba cigarilos.

Prihováram sa mu: „Dobrý deň, pán Churchill.“ Iba sa uškŕňa.

Zbehol som dolu do fronty na cigarety. Prišli. Ale nedostal som.

Len čo som nedostal, zahučala

siréna o 12.25.

Vyskočil som hore pospúšťať rolety, zobrať kľúče a šups dolu. Čo už nedajú pokoja!?

O druhej prišiel prúd. Vilka neprišla. Musím zavolať Stanu, treba upiecť mäso, ktoré som vybral z mrazničky u Aleny. Zistím, či je voda, aby som očistil šalát. Nebola.

O pol tretej som zavolal Stanu, aby upiekla mäso a upražila zemiaky; ja som urobil šalát z kyslej kapusty. Teraz je 15.45 a Dragan neprichádza z roboty.

Všetko sa chladí, mám sto chutí obedovať, a predsa ho čakám. Ale ak nepríde o chvíľu autobusom, budem obedovať, lebo ma šteklí vôňa pečeného mäsa. Dragan, nemeškaj!

Keď toto píšem, siréna oznamuje koniec poplachu. Dragan prišiel o 16.20 hodine. Jedol chladnejší rezeň. Začína duť, zatiahli sa chmáry, chystá sa pršať a ja... Idem drichmať.

Zobudil ma Marko Baškolo, len čo som zaspal, a brat Michal. Ten prvý nemusel, tomu druhému som sa potešil. Živí sme, dobre je.

Načisto som zabudol na významný dátum: 4. mája 1980 o 15.05 zomrel súdruh Tito. Čierna dúha ešte stále tiahne z juhovýchodu na severozápad a zahaľuje zapadajúce slnko.

Je 21.34. Sedíme s Tomom na našom vchode a čakáme na zvuk sirény. Dragan ešte spí. Prišiel sa na nás pozrieť Alija. O 21.35, len čo som toto dopísal, zahučala siréna. Poriadne naháňa strach do kostí. Bol som sa pozrieť, či je voda. Nebola.

O 22.35 prišla voda. Plníme

nádoby aj naprieky poplachu.

Napustil som vodu do vane aj na 1. poschodí. V noci sme s Draganom vyniesli Mileninu pohovku pred vchod. Bohovsky sa v nej spí! Ako v posteli. Zaspával som ťažko a o pol piatej ma zobudilo strašné dunenie. Iba neskoršie mi svitlo, že sa leje, blýska a hrmí.

Po tej biede som konečne zase zdriemol okolo pol šiestej, keď tu ktosi zvoní...

STREDA 5. mája Rozospatý otvorím dvere a ono – moja Vilka! Zaradoval som sa jej ako slniečku. Vykričala sa na holuby, že jej ničia kvety. Iba potom sme sa pobozkali, pristavili na kávu, prezliekla sa a začali sme piť. Bolo to pred ôsmou, a potom čoskoro vypli prúd.

Vzápätí prišla Stana, je chorľavá, s Vanjou. Už sa ani Vilky nebojí, lebo jej dala bábiky. Prezliekam sa a idem do fronty na cigarety.

O pol desiatej som sa postavil do radu pred stánok Tamara, za traťou. Smola! Mrka kapa! Práve som prišiel na rad (dávali po jednom balíku), ale videl som už len mladú peknú predavačku, nie aj cigarety.

Odišiel som mimoriadnym autobusom (36) na železničné nádražie, kúpil si mesačný autobusový lístok na máj. Štvorkou som sa dostal na futocké trhovisko. Kúpil som proso a kosti zo sépie („sipina kost“). Na našu päťku sme sa so susedom Sulićom načakali ako Židia na Spasiteľa.

Vilka vraví, že ma volal Hyža, na 17. hodinu do Šafárika na nejaké posedenie.

Neviem, či pôjdem.

Prišiel Dragan, žena varí zajaca, je tu aj Stana, oholil som sa a idem do Šafárika. Je 16.25 a mám tam byť o 17.00. Idem na trojku za traťou. Stihnem?

Do Šafárika som prišiel včas.

Včas som sa aj vrátil. Pred deviatou. Doviezol ma svojím autom Pavel Ďurčiansky; zobral aj Mira Kriváka. Na sídlisku bola tma ako v rohu. Otočili sa na konečnej trojke a čoskoro zmizli. Trte – mrte!

29 /4708/ 16. 7. 2016

21

Zo štvrtáckeho pamätníčka...

Písal sa rok 2012. Deviaty mesiac v roku, september. Uhádli ste.

Boli sme vtedy prváčikovia. Pasovali sme sa s písmenami a, b, c, d,… Potom sa im ešte pridali čísla 1, 2, 3, 4, 5,… To boli ale zážitky.

Prvých päť dní prvej triedy.

– Pondelok: Skúška na celý rok. Všetko bolo dobre, kým ma pani učiteľka nevyvolala. Vtedy mi srdce akoby zastalo, prestalo búchať, lebo som sa hanbil. Bál som sa.

– Utorok: Druhá skúška. Skúšala ma, čo som si priniesol z minulých rokov. Vedel som, čo mám robiť, povedať... Ale vyrušila ma tá prestávka. Nuž vyšli sme si na chodbu a poobzeral som sa. Odrazu ku mne niekto pribehol. Chytil ma za plecia hovoriac: „Nepohybuj sa!“ Už tu iný chlapec ho chcel chytiť. Iba očami som ich sledoval a ani som sa nehol. Keď ma pookrúcali, iné som nevládal, len som si sadol.

– Streda: To bola ale veda. Zazvonilo a my sme vystrelili do jedálne. S chuťou som si zjedol desiatu. Keď ma odrazu niekto potiahol za ruku a povedal: „Robert.“ Obrátil som sa a to bola moja sestra. Objal som ju. Povedala mi, že ide domov a či ma má čakať. Odpovedal som jej krátko: „Nie!“ – Štvrtok: Už to bolo všetko ako treba. Bol to štvrtý deň v týždni, môj obľúbený. Nie preto, že mi je štvorka obľúbená známka, ale preto, že sme dostali do triedy tú guľatú vecičku. Ešte stále sa medzi nami kotúľa a túla.

– Piatok: Stal sa víťazným dňom až dodnes. Zdolané prekážky a získané skúsenosti. Išli sme konečne domov. Pršalo a nikto neočakával dážď. Pomaly, akoby huby, zjavovali sa mamy s dáždnikmi.

Moja neprichádzala. Povedal som si: „Robert, počkaj, iste príde aj tvoja mama.“ Vyčkával som ju, no jej nebolo. Tak som sa po dvadsiatich minútach pobral smutný domov. Vtedy, keď som dal krok-dva, moja mama prišla. Veselý a šťastný som sa ponáhľal domov, ani dáždnik som nepotreboval.

Uplynulo odvtedy hodne času. Aj mnoho zážitkov sa mi prihodilo. Teraz už nemám nadostač času ich všetky popísať. Verte mi na slovo, bolo ich všelijakých. Budem si ich chrániť pred zabudnutím a keď budem mať príležitosť, zaspomínam si na ďalšie.

Jaroslav Kreko, 1. b ZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne

Leto je krásne Kamaráti, uznajte, že chvíle letnej pohody sú senzačné.

Dočkali ste sa dlho očakávaného oddychu od školy a teraz je možností na zábavu neúrekom. Aj napriek tomu letné chvíle vám chceme spestriť a ponúkame, aby ste nakukli aj do Kútika a kochali sa v prácach kamarátov. Leto je krásne ročné obdobie, prázdninové a dovolenkové.

Tak nemeškajte a rozbehnite sa za krásami leta a využite každučkú minútku.

Robert Pintír, 4. 1 ZŠ 15. októbra v Pivnici

Dávid Čásar, 4. 2 ZŠ 15. októbra v Pivnici

Marína Šagová, 2. 2 ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove Pavel Martiš, 1. 3 ZŠ maršala Tita v Padine

22

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK • •

Mozaika

ROČNÍK XVI 16. júla 2016 ČÍSLO

204

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

Zlatý žobrák v Košiciach

Martin Jarinkovič

V

druhej polovici júna bola metropola východného Slovenska hostiteľom už dvadsiateho druhého ročníka Festivalu lokálnych televízií Zlatý žobrák, ktorého hlavnou organizátorkou je Mgr. Eva Děkanovská, riaditeľka festivalu a zároveň honorárna konzulka Srbskej republiky v Košiciach.

Festival za roky svojej existencie nadobudol prestíž nielen doma, ale aj v zahraničí, o čom svedčí i skutočnosť, že podľa zdrojov organizátora bolo do súťažnej prehliadky prihlásených okolo 300 filmov zo 49 krajín. Okrem náročnej práce spojenej s hodnotením filmov organizátori pripravili pre účastníkov i širokú verejnosť bohatý sprievodný kultúrny program. V rámci otvorenia festivalu to bolo premietanie ocenených filmov z minulých rokov v košickom Ster Century Cinemas. Konala sa aj vernisáž výtvarného umenia pod názvom Na Balkáne niečo nové Združenia milovníkov umenia v Pale (Republika Srbská).

Výstava bola realizovaná v spolupráci s Východoslovenským múzeom v Košiciach vo výstavných priestoroch Galérie Bašta na Nádvorí Katovej bašty. Do tretice sa v priestoroch klubu Veritas odohrali dve veľké panelové diskusie na témy rezonujúce v Európe: Terorizmus a vojnové konflikty – slobodné médiá verzus propaganda a Utečenecká a migrantská kríza v optike médií. Piatkový program zakončil koncert Akademického zboru zo srbského Nišu.

Počas trvania festivalu si mohli diváci tri dni po sebe pozrieť súťažné finálové filmy v priestoroch DKC Veritas, ako aj dva celovečerné srbské filmy v Ster Century Cinemas: Marmaroš režiséra Momčila Mrdakova, ktorý bol osobne prítomný na premietaní, ako aj film Amanet s osobnou účasťou režiséra Nemanju Cipranića. Vyvrcholením bol záverečný ceremoniál s vyhlásením výsledkov súťažnej prehliadky.

Víťazným filmom bolo udelených niekoľko ocenení. Čestné uznanie poroty si vyslúžili filmy: Môj malý dom (Portugalsko), ktorý je pôvabnou fantáziou, či čarovnou rozprávkou pre deti v každom

Riaditeľka festivalu Eva Děkanovská (vľavo)

veku; Zelená hliadka (Srbsko) o ochrane krásy prírody na Chalkidiki pred ničivým pustošením krajiny zo strany nadnárodných ťažiteľov zlata; Motýlí muž (Estónsko), ktorý je trochu odlišným príbehom z cirkusu. Cenu Festivalu Press Vitez dostal film Kdekoľvek (Španielsko), zaoberajúci sa pálčivou problematikou znásilnenia. Cenu Rady pre vysielanie a retransmisiu Slovenskej republiky dostal film Vidieť nevidené (Slovensko), ktorý je radostnou oslavou paradoxu, ako slepý chlapec dokázal urobiť nemožné, napríklad tancovať alebo fotografovať. Cenu srbských novinárov Zora získal film Most (juhosrbská oblasť Kosovo) o tom, že snaha a túžba po lepšom živote nás robí otvorenými k zneužívaniu. Cenu Vogelsongovskej nadácie získal film Artun (Island) o dospievaní mladého chlapca. Cenu Zlatý žobrák pre mladého autora získal film Rybka (Irán) o malej radosti v živote jedného starého chudobného páru. Cenu Zlatý žobrák lokálnych televízií dostal film Lano (Republika Srbská). O tom, že tí, čo majú málo a sú znevýhodnení, sú často schopní väčšej lásky k blížnemu, ako tí, čo sú na tom lepšie. A nakoniec ocenenie Zlatý žobrák pre produkčnú spoločnosť si odniesol film Nie je koniec (Španielsko), ktorý je zmesou príbehu lásky a nápaditej vedy o dvoch zranených ľudských bytostiach, ktoré nachádzajú večnú lásku zvláštneho druhu.

Ak by sme chceli zhodnotiť dvadsiaty

NA CESTÁCH druhý ročník festivalu Zlatý žobrák, musíme konštatovať, že bol pre organizátorov mimoriadne ťažký z hľadiska financovania. Festival totiž posledné roky nebol podporený grantmi neziskovej organizácie K13. Istý čas bola reálnou hrozba, že pre financie sa 22. ročník nebude vôbec môcť realizovať. Nakoniec sa však všetko aj vďaka zbierke, ktorú organizátori vyhlásili, podarilo dotiahnuť do zdarného konca a Košičania neprišli o výnimočný festival s dlhou tradíciou. Na záverečnom ceremoniáli festivalu Zlatý žobrák predseda Košického samosprávneho kraja Zdenko Trebuľa vyhlásil, že sa bude snažiť, aby sa v budúcnosti Zlatý žobrák stal reprezentatívnym podujatím pod záštitou Košického samosprávneho kraja. Snáď sa tak zablýska na lepšie časy.

O zhodnotenie festivalu pre týždenník Hlas ľudu sme na záver poprosili riaditeľku festivalu, pani Evu Děkanovskú: Festival vznikol v roku 1995 ako snaha o komunikáciu s desiatkami domácich aj zahraničných televízií, ktoré boli roztrúsené po celom svete a bez vzájomných informácií. Ďalším momentom vzniku bola možnosť vzájomne si pomáhať pri výmene programov a výmene informácií. Od začiatku bol festival vnímaný ako jediné medzinárodné fórum pre stretnutia lokálnych vysielateľov.

Jeho existenciu ovplyvnili niektoré krajiny, ktoré si založili svoj vlastný, domáci festival. Tak tomu bolo napríklad v Srbsku, kde vznikol festival Press Vitez, ktorému riaditeľuje Igor Aleksic (v tomto roku bol na festivale). My organizátori sa snažíme vytvoriť pre účastníkov pútavý program, ktorý je dostatočne pestrý, ale vo všeobecnosti platí, že každý ročník je taký, akí sú jeho účastníci, ako sa chovajú, aké majú požiadavky, ako vnímajú program, ktorý sme pripravili, ako sú zaujímaví vo svojich profesiách, ako sa zapájajú do panelových diskusií a workshopov atď. Do budúcna by som si želala, aby festivalu venovali pozornosť aj celoslovenské médiá a inštitúcie, pretože napriek tomu, že sa koná v regióne, je to medzinárodné podujatie, ktoré prerástlo slovenské hranice a v Európe má už dávno „dobrý zvuk“. Želala by som si, aby festival nebol podfinancovaný a aby som našla organizátora, nasledovníka, ktorý „potiahne“ ďalšie úspešné ročníky.

Snímka: Mišel Samardžić

Z obsahu

Okno do sveta s mladými už nepočíta Str. 26

Veľké zmeny sa udiali Str. 28

Osviežujúci malinový koláč Str. 30

Mozaika ČO (SLOVANSKÉ) NÁRODY KEDYSI ZBLIŽOVALO

Sokolská jednota

VČERA, DNES, ZAJTRA...

Ján Špringeľ

né náčelstvo v Kovačici.

Príležitostné programy so ovačickú Sokolskú jed- skupinovými cvičeniami Jednota notu založili roku 1930. tradične chystala na Deň svätého Rok predtým v 22 župách Sávu a na Vidovdan. Akadémie pôsobilo 444 spolkov a 70 000 a zábavné programy boli naplánopríslušníkov sokolských jednôt vané na 1. decembra, na Deň zjedv štáte. Kovačičania boli zapojení notenia Juhoslávie. Okrem toho do Petrovgradskej župy (dnešný naše sestry a bratia vystupovali Zreňanin). Jedným z aktívnejších na zletoch v Petrovgrade, Kikinde, sokolov v Kovačici bol vo Vršci, Sarajeve, i Fero Hriešik (1921 – Záhrebe, Belehrade, 2009), ktorý autorovi Melenciach, Aradáči, tohto textu v roku 1990 Petrovci, Varšave, rozprával: Prahe, Sofii...

– S činnosťou SoKovačická Jednota kolskej jednoty som mala veľa členov – sa zoznámil v základnej cvičencov z radov škole na hodinách teložiakov, dorastencov výchovy. Neskoršie som a dospelých. Presaj v učňovskej škole mal ný počet neviem. na telocviku prednášaHodne bolo i starteľov zo Sokola. V tom ších čestných členov, období som bol najprv ktorí neboli povinní v žiackom, a potom aj cvičiť. Do tejto orgadorasteneckom Sokole nizácie boli zapojení alebo takzvanom navtedajší intelektuáli, raštaji. úradníci, učitelia, poRoku 1937 som sa prední remeselníci prihlásil za výkonného Kovačičan a roľníci. Starosčlena Sokola. Cvičenia v sokolskej uniforme tom a hlavným inisme mávali dvakrát do ciátorom založenia týždňa v bývalom Štimlerovom Sokolskej jednoty v Kovačici bol dome (dnes je tam Dom kultú- advokát Dr. Aleksandar Spenul, ry), na nádvorí základnej školy, predsedom Andrej Miháľ, učiteľ, respektíve futbalovom ihrisku tajomníkom Jozef Šifel, učiteľ.

Vo vedení boli aj ďalší učitelia: Vladimír Gábriš, Štefan Cicka, Radovan Rackov, ďalej Dr. Dobrosijević a Dr. Veselinović, sudca Jocić, hostinský Gavro Popadić, remeselníci Pavel Širka a Ján Balog...

Náčelníkmi dorastencov a výSokoli z Padiny konných členov sa stali úradník Juraj pri Širokej bare (dnes začiatok Mikuš, obuvník Ján Barca a učiteľ párnej strany Ulice maršala Tita). Fero Bulík. Vedúci skupín pri naU Štimlerov sme z náradia mali cvičovaní boli Pavel Bulík, Martin kruhy, hrazdu, bradlá a náradie Lacko a Martin Garaj. Medzi cvina preskoky. Cvičiace nástroje sa čencov sa aktívne zapájali remekupovali z členského, iné výdavky selníci Adam Babinec, Pavel Ďurnám hradilo predovšetkým okras- kovský, Juraj Babka, Fero Hriešik,

K

24

II

Sokolská slávnosť v Kovačici 6. septembra 1933

Pavel Koreň, Martin Mlynárček, Jozef Marko, Michal Hrček, Michal Hronec, Ján Chrťan, Pavel Kizúr, z roľníkov Martin Benka, Pavel Paluška, Ďuro a Pavel Bulíkovci a zo študentov Jozef Farkaš, Ján Karlečík, Jozef Kožík, Jozef Bek, Ján Botka, Janko Bartoš, Joco a Uroš Jankovićovci... Aktívnejšie sestry z Kovačice boli Anča Horniaková, Klára Jovanovićová, Katarína Grubanovová, Oľga Gábrišová, Zuza-

domu sa začala roku 1934. Dom mal byť vybudovaný oproti vtedajšiemu sirotincu, tesne vedľa futbalového ihriska pri Širokej bare. Pri futbalovom ihrisku bolo uskladnených vyše 10 000 tehál, ktoré pálili v našej tehelni. V rokoch 1939 a 1940 boli v Kovačici povodne. Tehly sa podelili ľuďom na opravu domov, zatiaľ čo čiastka tehál bola použitá aj na stavanie domu starostu Spenula (neskoršie

Záber zo sokolskej slávnosti v Sofii: v popredí je bulharský cár Boris III., kým je Kovačičanka Viera Mikušová na snímke štvrtá z pravej strany

na Bobošová, Mária Petkaničová a iné. Vedúca ženskej skupiny bola Viera Mikušová.

Toto hnutie malo veľké zásluhy o rozvoj kultúry a vzdelanosti, ako i o veľmi dobrú úroveň škôl.

V Kovačici bol chýrečný orchester Soko, organizovali sa i divadelné predstavenia a tanečné zábavy, a peniaze zo vstupného sa využívali na ďalšie sokolské podujatia.

SOKOLI NEDOSTALI STRECHU NAD HLAVOU Akcia výstavby Sokolského

tam sídlilo Miestne spoločenstvo) na Širokom chodníku (Ulica maršala Tita). V roku 1941 začala aj v bývalej Juhoslávii 2. svetová vojna, Sokol zanikol.

VŠESOKOLSKÝ ZLET V SOFII Roku 1939 nás informovali, že máme cestovať do hlavného mesta Bulharska. Pred samým odchodom však vysvitlo, že môžu reprezentovať župu iba tí, ktorí majú sokolský oblek, čiže uniformu: blúzu ozdobenú pletenou šnúrou, široké súkenné nohavice sivome-

HLAS ĽUDU | 16. 7. 2016 • 29 /4708/

Fero Bulík so svojimi zverencami

a Padinčania Žarko Popov a Boris Svjatugov.

Z Belehradu sa pohla kompozícia počítajúca 25 – 30 vagónov, nielen z Juhoslávie. V Sofii sme boli ubytovaní v školách a internátoch. Mňa a priateľa Branka Mrvičića z Bečkereku (Zreňanin) ubytovali v Základnej škole Cyrila a Metoda. Prvých päť dní pobytu sme nacvičovali pre zlet. Na samo otvorenie zletu bulharského kráľa Borisa pompézne doviezli na záprahu so 6 bielymi koňmi. Predstaviteľ Juhoslávie na zlete bol Petar II. Karađorđević, inak veliteľ

denej farby, červenú košeľu, čiernu čiapku – šajkaču so sokolím perom. Našťastie, uniformu som mal, nuž som cestoval ako jediný cvičenec z Kovačice. Iní pútnici z našej Jednoty boli čestnými členmi: Aleksandar Spenul, Juraj Mikuš, Vierka Martinovićová, Jozef Šifel, Radoslav Rackov, Valent Citović, Štefan Cicka, Pavel Krasko, Uzdinčan Vasa Krecu Viera Mikušová a jej zverenkyne

Fero Hriešik

(11. novembra 1921– 12. augusta 2009) Ak mal najvýznamnejší grécky antický filozof Aristoteles názor, že „človek je bytosť prirodzene určená pre život v obci“, tak bolo samozrejmé, že báči Ferko Hriešik, ako Kovačičania oslovovali ich spoluobčana, patril Miestnemu spoločenstvu a Kovačici. Dlhoročný tajomník tamojšieho Miestneho spolo- Kovačičan Fero Hriešik čenstva (1965 – 1987) bol aktivistom v rodnej dedine na rôznych poliach. Pred druhou svetovou vojnou významný člen tamojšej Sokolskej jednoty a rozmanitých iných spolkov a združení, bojovník za slobodu a člen XIV. VÚSB vo vojne.

Pred formovaním Miestneho spoločenstva (1961) a pred funkciou sekretára MS bol jeden z najaktívnejších členov Komunálnej komisie dediny. Rozmerný rozvoj miestnej výstavby Kovačice sa udial práve v dobe, keď bol Fero Hriešik na poste tajomníka MS. V tom čase (28. 4. 1977) aj vyhlásili Kovačicu za mesto.

Vzostup zaznamenala vtedy i nejedna organizácia, ktorá bola na taký či onaký spôsob pod patronátom Miestneho spoločenstva (požiarnici, poľovníci, zalesňovatelia, táborníci, kopa športových spolkov). Ani po odchode do dôchodku Fero Hriešik nezabudol pomáhať a radiť Kovačičanom a vštepovať mladším lásku k rodisku, aktivistom bol aj v MOMS od jeho znovuobnovenia 16. 12.

1990. Za prínos pre dedinu, okres a krajinu bol vyznamenaný odlišnými oceneniami, odznakmi, medailami, medzi ktoré patrila aj Októbrová cena Obce Kovačica.

Sokolské vedenie v Kovačici

O Sokolskej jednote

Po páde Bachovho absolutizmu roku 1860 vznikli v habsburských krajoch priaznivé podmienky na formovanie telovýchovného hnutia. Z iniciatívy Miroslava Tyrša, českého estetika a teoretika umenia a telovýchovy, 16. februára 1862 sa ustanovil český telocvičný spolok, ktorý neskôr prijal názov Sokol. Toto pomenovanie je prebraté z piesní srbských národných guslarov, v ktorých sa najväčší junáci nazývali sokolmi.

Demokratický charakter dali Sokolu niektoré články stavov, napríklad oslovovanie „sestra“ a „brat“, vzájomné tykanie si bez rozdielu veku a postavenia, pozdrav „Nazdar!“ („Zdravo“) sa používal bez snímania klobúka a obvyklých úklonov a podobne.

Pre tieto zásady a národne uvedomelé vystupovanie sokolov v krojoch na slávnostiach, zhromaždeniach a výletoch ľudia videli v sokoloch bojovníkov za národné (slovanské) práva a akési uniformované národné vojsko.

Sokolské gymnastické hnutie malo i všeslovanskú ideológiu. V niekdajších juhoslovanských krajoch hralo dôležitú úlohu v prebúdzaní národného povedomia v boji o samostatnosť (a neskoršie zjednotenie do jedného štátu roku 1918). V Srbsku sa prvý sokolský spolok zakladá koncom roka 1881.

Telovýchovné cvičenia v sokolských jednotách boli systematizované do štyroch skupín: cvičenia bez náradia, s náradím, skupinové a s odporom partnera.

V juhoslovanských školách sa medzi vojnami výučba tzv. gymnastiky konala podľa sokolského systému. Na OH a MS v športovej gymnastike juhoslovanskí sokolskí cvičenci v rokoch 1922 až 1938 získali mnoho medailí.

Kovačičania v Prahe

Sokolskej jednoty v Juhoslávii. Cvičil som v treťom rade v strede štadióna. Pri odchode a príchode

III

z cvičení defilovali sme ulicami Sofie parádnym pochodom a spievali pochodové a juhoslovanské patriotické piesne. Po obede bolo času i na obchôdzku mesta, ktoré celé voňalo ružami. Občania Bulharska prejavovali dobrosrdečnosť v každom kroku. Dvojtýždňový pobyt v Bulharsku skončili sme návštevou Varny a Plovdivu. Zo železničnej stanice nás vyprevádzal plechový orchester a všesokolský pozdrav Nazdar!. Slovom, na sokolské roky sa nezabúdalo ani v desaťročiach po 2. svetovej vojne.“ Fotografie: Autor a z archívu autora

25

Mozaika TERST, ZNÁME PRÍSTAVNÉ MESTO V TALIANSKU

REPORTÉRI

Okno do sveta s mladými už nepočíta Vladimíra Dorčová-Valtnerová

–M

ladí utekajú z Terstu, – odznieva už medzi prvými vetami pri stretnutí s dobrým známym Massimom Sbarbarom, slovinským Talianom, žijúcim v Ľubľane, ktorý sa ochotne prijal byť mi sprievodcom na krátkom turistickom turné Terstom v polovici júna, a hlavne spoločníkom pri vypíjaní kávy v známom talianskom prístav-

– Nazývali ho aj oknom do sveta, – hovorí môj sprievodca.

V súčasnosti možno skôr ide o dvere do sveta, keďže mládež aj z Terstu odchádza za lepším životom, v ktorom jestvuje aký-taký výber pracovných príležitostí, alebo na štúdiá do zahraničia. Mnohí sa nevracajú, napriek tomu, že sa Terst, hoci známy podľa svojich bohatých dejín, môže pochváliť aj dobrou univerzitou a zvlášť silnými výskumnými centrami.

spomínajú súčasné výdobytky a dosahy našich výskumných stredísk, ktoré ruka v ruke, čo do kvality, môžu ísť s inými zahraničnými centrami, – hovorí Danuša, ktorá svoje vysokoškolské štúdium v od-

dobré meno a pozíciu, keďže stále patrí medzi najbohatšie talianske regióny. Zvlášť vďaka dobre rozvinutému úseku financií a veľkej talianskej lodenici Fincantieri, založenej roku 1956, ktorá patrí medzi

Žeriav ako symbol terstského lodiarstva

Hlavné námestie v Terste: Piazza Unità d‘Italia nom meste. Naozaj ide o globálny migračný jav, – myslím si v sebe, či dokonca vyslovím myšlienku aj nahlas a divím sa, ako je možné takú historickú krásavicu pri Jadranskom mori vo východnom Taliansku opustiť...

– Niet nových pracovných miest v meste a zo starej slávy sa nežije.

Ani Terst to nedokáže, – vysvetľuje Massimo, ukazujúc staré budovy, v ktorých kedysi sídlili hlavné sklady a tržnice, vlastne i námestie Ponterosso. Na ňom za čias silnej Habsburskej monarchie, ktorej toto mesto bolo súčasťou (1382 až 1918), bolo najrušnejšie. V 19. storočí Terst totiž bol najdôležitejším prístavom celej monarchie.

26

Toto potvrdzuje aj ďalšia „kávová“ spoločníčka z Terstu, ktorá má však korene vo Vojvodine. Vypíjajúc opravdivé talianske espresso na terase rodinného bytu Daniely Babiakovej, rodáčky z Kulpína, ktorá svoje životné šťastie našla v manželovi Massimovi (nie tom zo začiatku textu) z Terstu, s ktorým majú troch malých utešených Tersťanov, zisťujeme, že sa neprávom menej spomína skutočnosť, že mesto počítajúce vyše 200-tisíc obyvateľov má svetoznáme výskumné inštitúty v oblasti fyziky, astronómie, biochémie a genetického inžinierstva.

– Všetci turisti počuli o slávnej prístavnej minulosti, ale menej sa

IV

bore ochrana životného prostredia dokončila v neďalekej slovinskej Goriciji, takže sú jej vedecké pomery v tejto časti Európy dobre známe.

Hoci o obchodnú silu tento prístav prišiel, predsa naň svieti podnikavé slnko. Terst si totiž zachoval

Motorky sú hlavné dopravné prostriedky

Typické jedlo talianske

najväčšie spoločnosti na výrobu lodí v Európe a je štvrtou najväčšou vo svete. Žeriav, vyčnievajúci z hĺbky Jadranského mora, ktorý sme si pri prechádzke hlavnou rivou všimli prvý, možno nazvať aj istým symbolom námorníckej sily Terstu. Veď

HLAS ĽUDU | 16. 7. 2016 • 29 /4708/ svedčí o tom, že hoci sa výmenná obchodná sila pominula, predsa tu námorníctvo a každodenný hurhaj zostali naplno žiť. Z jednej strany je čulá výroba predovšetkým moderných cruiserov a ferrie-boatov, z tej druhej množst vo turistov, ktorí sa vo svojich túlavých topánkach nadchýnajú pohľadom na more, alebo na majestátne starobylé budovy, ktoré však pokračujú žiť nové životy...

Freud, ktorý roku 1876 pracoval v tunajšom Laboratóriu pre morskú zoológiu, kde skúmal reproduktívne orgány uhrov, – uvažujeme kráčajúc ulicami prístavného mesta.

MITTELEUROPA CEZ OKULIARE TERSTU Práve skutočnosť, že Terst bol oknom do sveta, vždy lákala námorníkov, návštevníkov. Ľudia sa sem kedysi hrnuli kvôli dobrým podmienkam na živobytie a zostávali tu žiť – celé generácie. Preto niet divu, že naše takmer Láska v Terste mozoľnaté nohy so zranenou kožou od potu a nepohodlných sandál, vy- Pritom takmer zostávame bez strojených nie pre cestovný ruch, dychu, uvedomujúc si reálie, že ale na vedecké ciele, ku ktorým možno práve Terst, pre mnohých sa dopracujeme na konferencii, ľudí s nostalgickou ex-YU náladou stretajú aj bielych, aj čiernych kedysi známe shoppingové centrum, pre kozmopolitných umelcov predstavoval či predstavuje typickú Mitteleuropu.

Mitteleuropa, čiže Stredná Európa, čo sa ako pojem zjavil v 19. storočí, ale pretrvával aj v 20. storočí, mal náplň nielen zemepisnú, ktorá hovorí o európskom území medzi Východom a Západom, ale aj politickú. Politický koncept Mitteleuropy v podstate s dominantnou nemeckou „rukou“, ktorá ovládala Centrálnu európsku úniu, fungujúcu počas prvej svetovej vojny, bol aktuálny aj počas existencie Východného bloku.

Ale Mitteleuropa je, či bola aj kultúra. Mýtus o nej žil zvlášť v literatúre. Srbský spisovateľ Dragan Velikić o tomto pojme povedal raz Typické jednosmerné uličky veľkú pravdu, keď povedal, že za v prístavnom talianskom meste čias blokového rozdelenia Európy ľudí, zahľadených do budúcnos- pojem Strednej Európy na Výchoti. Miestni, ponúkajúci prímorské de – akokoľvek a kdekoľvek sa o špeciality, typické pre Taliansko, ňom rozjímalo – niesol sebou i hovoria, že zvlášť dvadsiate sto- zložku subverzívnosti. Jeho sloročie v Terste plynulo v znamení vá veľa hovoria o tomto pojme: bujarého kozmopolitizmu, lebo ho „Bez ohľadu na to, či Maďar alebo často navštevovali aj svetoznámi Slovinec, Chorvát alebo Čech, Srb umelci a filozofi. alebo Slovák, v tom pojme zapi– Možno práve týmito vydláž- sovali stupeň nespokojnosti so denými ulicami kedysi kráčal za- svetom, v ktorom žili.“ kladateľ psychoanalýzy Sigmund Zážitok z Terstu, s uvedomením

si, že v zašlých časoch sa aj takto „búrila“ intelektuálna elita, umocňovalo nestabilné počasie. Tmavé oblaky rútiace sa k mestu a slnko svietiace zo smeru od mora vytvorili natoľko silný pocit, že sa ho ťažko zbaviť aj po návrate domov: ak nevyjadríš svoju nespokojnosť s neblahými spoločensko-politickými pomermi v danej chvíli v danom domove, tak akoby si nejestvoval.

TYPICKÝ TERST – TYPICKÉ TALIANSKO Talianov poznáme podľa príznačnej či typickej „výšky“, horúceho temperamentu, rýchlej, ale neraz nepremyslenej jazdy automobilom. Častejšie Srbský pravoslávny kostol svedčí je však synonymom ta- o prítomnosti Srbov v Terste počas lianskej jazdy Vespa, či storočí hocijaký iný model motorky. V Terste sa napríklad oplatí litného rázu talianskeho mesta.

Medzi nimi je aj srbský pravomať buďto motorku alebo menšie autíčko, ktoré vás rýchlo zavezie slávny kostol svätého Spiridona aj cez maličké, jednosmerné ulice, na známom námestí Ponterosso, ktorých je ozaj habadej, na žiadu- svedčiaci o bohatých dejinách Tersce miesto. Presvedčila nás o tom tu, v ktorých výsostné miesto mali rýchla, takmer dámska jazda so aj Srbi, ktorí tam pôsobili. Tento spomínanou kamarátkou Danušou kostol začali stavať roku 1861, z týchto krážov. Zo zadného se- aby ho ukončili až o osem rokov.

Predtým na rovnadadla sa na mamino kom mieste existoval zmeškanie preletieť prvý srbský kostol, cez semafor, ktorý už ktorý vystavali v blikal oranžovo, hunpolovici 18. storočia. cútsky usmieval iba V dôsledku toho, že Danušin syn. Niektorí na tom území predvšak v sebe híkali a tým existovali soľné neby ť slne čných bane, steny kostola okuliarov, strach by popraskali, dokonca azda vyskočil z očí. sa aj zvonica zváľaNo jazda sa rýchlo la. Srbi však túžili ukončila, keďže sme po svojom Božom sa smerom nahor chr á m e, a pr e t o strmou ulicou dostali roku 1861 začali hore, k cieľu. K bytu, stavať kostol, ktorý kde sme si po, pre je doteraz v centre nás, adrenalínovej a Terstu. Odhaduje sa, pre Danušu typickej, že v Terste dnes žije každodennej jazde Danuša počas medzi 10 000 až 18 autom vypili domáce popoludňajšej siesty espresso, a potom na terase rodinného bytu 000 Srbov.

Po prechádzke zajedli, ako inak – dejinami, netypicky pre nás, sadli talianske cestoviny.

Za typickým jedlom a nápojom sme si do reštaurácie osamote, ale sme sa vystrojili a vydali aj v podve- typické jedlo v prímorskej oblasti čer, po vyčerpávajúcej prechádzke Talianska si zaslúžilo takúto obeť.

– Good evening, can I order Spav sprievode zapadajúceho slnka, vychutnávajúc si osamote uličky, getti con Sardoni e Pomodori, please? pravda, aj výklady butikov, Ters- – objednali sme si tak trošku lámatu. No nielen samotné „obytné“, či nou angličtino-taliančinou talian„hospodárske“ budovy nás očarili. ske dlhé cestoviny so sardinkami a Dobrý pocit prišiel aj po obhliadke, paradajkami s čašou bieleho vína. síce iba zvonku, početných kostolov A mali sme sa dobre. Sľúbili sme a chrámov v Terste, ktorých je až si, že sa do Terstu, o ktorom sme deväť rôznorodých. Stoja ako nemí, nemali ani potuchy, že je natoľko ale zvoniaci svedkovia kozmopo- rozľahlý, vrátime aj s rodinou.

V

27

Mozaika SPOMIENKY EMILA KOLÉNIHO NA PRÍCHOD DO HAJDUŠICE

Veľké zmeny sa udiali Vladimír Hudec

ský. Daska vskutku daska, hriadel, rohy, z čiastky aj lemeš z dreva, húžva z prúťa. Oráč celý deň má s pluhom trápenia, aby mu rovno šiel a jednaké brázdy rezal. Tak ore, že brázda len, len, že kukuricu prikryje, a je, akoby zo slaniny. V máji slnce pripeká, zem zatvrdne, ako skala. Pri okopávaní motykou takmer rúbať musí do nej, všetky žily na rukách

spravila sa holovňa, a potom sme vyčkávali pohodu, t. j. pekné počasie.

Včas ráno sa nasadilo viac-menej, dľa mnohých detailoch z kažtoho, koľko koní a koľko robotných dodenného života Hajdušice rúk. A potom daj kone do násadu, tráp a Hajdušičanov v 19. storočí sa s toľkým tým obracaním násadu, sa možno dozvedieť hlavne z článkov so slamou, s plevou a s viatím, lebo evanjelického kňaza Emila Koléniho sa u nás len raž cepami mláti a aj to (1835 – 1915), ktorý v Hajdušici pômáme. Nitriancom, tuná osadeným, sobil od roku 1869 až po odchod do čo ďakovať. Niekedy ale vzdor všetkej dôchodku roku 1909, zverejnených vo opatrnosti a usilovnosvtedajšej dobovej tlači. ti, násad až do spodku Jedným z nich je aj text zamokol tak, že sme ho bez titulku v prvom čísle potom s veľkou biedou aj Dolnozemského Slováka týždeň museli prevracať, z roku 1902. sušiť a zrno pozdejšie tiež „Keď som sa pred 33 presúšať. Prišli v nejeden rokmi na Hajdušicu bral, rok dažde. Lialo sa to deň moji priatelia, odhovárapo dni, bez konca. Stohy júc ma od kroku tohoto, sa na vrchu rozzelenali. tým ma strašili, že to len Gazdovia rady si dať pri taká ,Cigányfalu’, ľud tom nevedeli. Tlačba sa spustlý, zabednený, musela odročiť z augussamá chudoba a životné ta na október, ba neraz aj pomery tak strašné, že k jari. To tie dobré, staré si poriadny človek ani po časy! To málo, neveľa, čo smrti nežiada tam odDnes najstarší dom v Hajdušici pochádza z obdobia, sme vynosili na povale, počívať. Z čiastky mali ktoré v tomto texte opísal Emil Koléni ak sme mienili speňažiť, pravdu. Vchádzajúc od Detty (mestečko v dnešnom Ru- zabolia. Jedna čelaď sotva je viac museli sme na vozoch voziť, predmunsku, pozn. vlh) do Hajdušice, bolo hodná obrobiť ako 4 jutrá. Jutro v tým do Detty, pozto v jeseň r. 1869, mráz ma prešiel. najlepšom páde 40 košiarov (5 mc.) dejšie do Bečkereku, Domy, biedne chalupy, pokryté ga- prinesie. Všetká sa sprace na poval niekedy v tak planej zom, kukuričím, starou trstinou. Okná a máloktorý hospodár má z nej čo ceste, že sa od 12 kýl na nich, sotva si človek hlavu mohol odpredať a kŕmené bravy ak starý nedalo viac naložiť, a vystrčiť. Idúc cestou, na každých cent vážia, tak je dobre. Môj polo- za padnúc miestami desiatich krokoch kolesá sme čistili. vičiar, na mnohé domlúvanie, musí do blata, aj to sa ešte Popri domoch, aby sused suseda aj úhoriť, ale zas len plytko a dosť prenášať muselo. Aj mohol navštíviť, chodník hnojom má na to času aj v septembri. Ešte. dva dni vliekli sme sa vyložený, ohrada málo kde iná, ako Že vraj mrtvica nesmie sa pohnúť, do Bečkereku. Chcejúc múriky z dlhého hnoja. Po dvoroch lebo miesto žita budeme mať burinu. zo žita spraviť múku, celé kopce hnoja. Vozy, pluh atď. bez A hnoj sa tu na role nevyváža, lebo toto museli sme najprv prístrešia. V tej viere, že slová moje žito poľahne. Pod žito zas nesmie umyť, potom, cieľom najdú úrodnú pôdu, hneď pri mojom byť hlbšie orané, ako čo bol úhor, rozmlietia do suchého príchode počnem mojich cirkevníkov semeno vezme sa z povaly a nemusí mlyna odviezť. Kto mal na ich poľutovania hodný stav upo- byť ani cúdené, ani vápenené, lebo vlastné kone, nuž, čo aj Emil Koléni zorňovať a sa ich pýtať, prečo hnoj aj predtým to len tak robili, a dosť s veľkým namáhaním, vyvážajú za dedinu do jarkov a nie je, keď sa po zasiatom jeden raz s sám si to zomlel. Kto ale nie, hľadaj na role? Čo som mojím poučovaním bránou pobehá. Chcem ja vidieť, aj mletiara, plať ho, čakaj. Až chytíš šor, utŕžil? Že vraj sa im vysmievam, z repica ako sa seje? Nuž len tak, ako aj seď pri ňom, aby ti mlynár polovic chudoby robím posmech. Chcem ostatné. Pluh nič hlbšie sa nepúšťa, neukradol. Beda, ak si v zime nemal zavádzať novoty, že keď to tak ich ako pod kukuricu a pod žito. Ba ani umyté žito. Dostal si múčku, ako ten otcovia, starí otcovia robili a bolo tak hlboko. A samé hrudiská. Že vraj popol, a chlieb ako tá zem.

Tak to asi vyzeralo pred 33 rokdobre, prečo by oni mali byť lepší. ona má mať tvrdý grunt a hrudy od Ľud sa ma stránil, že vraj nepovážim mrazov keď sa rozpustia, že budú mi. A ako teraz po toľkých rokoch? pomaly korienky zasypať. A vôbec Pravda, nie sú ani teraz v našej obci chudobného.

Od môjho predchodcu prijal som sedliak pri polnom hospodárstve samí boháči a Hajdušica od 33 roradu, aby som sa pri chatrnom tunaj- nemá sa čo od ,pána’ učiť. Darmo kov nepremenila sa na ,vároš’, čo šom plate dal na polné hospodárstvo. som môjho polovičiara nahováral, ju teraz aj ,lstványvölgy’ už píšu.

Nuž oprobujem, lebo vidím, že toto aby sadil aj krumple, tekvice a sial Pri tom ale všetkom teraz hospokraj úrodný, a zem je nie drahá. Vzal do kukurice. Cirok, krumple vraj tuná dárenie rozumnejšie, život ľahší, som hneď nasledujúceho roku nie- nerodia a s tým druhým, čo ja žiadam, pohodlnejší, dobrobyt vo všeobeckoľko jutár do árendy, pod kukuricu, len darobná babračka. Spôsob žatvy nosti väčší, hospodárske náradie repicu, žito a oddal to polovičiarom. a svázačky aj teraz asi ten starý a dokonalejšie, obec aj zovňajškom oku lahodí. Kto teraz tadeto cestuje, Ako ,dobrý hospodár’ idem ja do pri vozoch tiež nepatrná premena.

Ako sa zrno od slamy oddelilo, vy- pozoruje, že i novšie domy sú dľa poľa, presvedčiť sa, ako to tí moji ľudia robia? Vidím: pluh starosvet- tlačilo? Obilie posvážajúc do dvorov, zákonných predpisov stavané, múry

O

28

VI

INÍ PÍŠU vyššie, či by ony nabité, a či z tehál a či z válkov vymurované boly, okná opatrené obločniciami, väčšie strechy zo škridlice, kochy murované a nie viac z konopí, abo z trstiny, s dvoma izbami, komorou, osobitnou stajou, postarané aj o pohodlie a čistotu. Na dvoroch chlievy, kotárky (čardák, hambár), pluhy, rešety, vozy, brány a všeliaké hosp. stroje v suchom, pod strechou. Jeden z hospodárov má šrotovník, iný sejačku a zas stroj na rezanie sečky, abo mletie šúlkov a viac dovedna parné mlátidlo, alebo mlatidlo na koňskú silu. Chodníky popri domoch, a kde tu kde cez cestu tehlami vydláždené, hlavne cesty štrkované, studne artézske, škola, kostol nie viac na posmech, ohrady z dasiek, abo z lát.

Tí išli, poťažne ich deti, čo predtým všetkým novotám vzdorovali a dobre mienenému slovu neprístupní boli, vidiac príklad pri okolitých panstvách, menovite pri p. Arzénoví Damaszkín, že tento ročne na jutre aspoň o dva mc. viac dorobí, ako oni. Pri svojich prácach pokračujú teraz dľa spôsobu vzornejších hospodárov. Statok, či kone, a či kravy, v zime, v lete češú, žrádlo pre bravy a krm pre kone z čiastky šrotujú, slamu v hojnej miere pod statok stelú, plevu na krmu močia a solia. Kde toho nadostač, miesto slamy, šúlkami a haluzím kúria.

Hnoja čím viac doma dorábajú, a aj po okolitých dedinách skupujú a keď stihnú, na role vyvážajú, semeno na trieroch čistia a vápnom abo svetlým kamenčokom kropia. Sejú, prípadne sadia: cirok, krumple, tekvice, konope, chmeľ, burgundiu a nie sú týchto darov božích viac žiadostiví, ba s tovarom týmto aj kupčia. Dochovávajú hodbabníky, pluhy dľa najnovšieho spôsobu železné, podobné panstvám s regulátorom a niektoré aj s dvomá lemeší aj extirpatory. Napraví ho, ako za dobré uzná, aj na 10 collov a potom ho pustí a bez starosti vyreže brázdu. Uhorí sa pod všetko, a pod žito aj dva razy. Odkedy sa úhorí, rodí sa aj kukurica, 60 % viac ako predtým.

To viac nepočuješ, ,čím plytšie’, ale teraz, ,čím hlbšie’. Domov sa veze len to a toľko, čo sa má na koňoch na krm otlačiť, ostatné posváža sa v poli a na parnom mlatidle za krátky čas zrno zo slamy von, bez všetkej starosti a načas von.“

HLAS ĽUDU | 16. 7. 2016 • 29 /4708/

(DUCHA)PLNKY

Výber: Oto Filip

Fauly

Smiech je liek – Čo bolo v škole nové?

– Na chémii sme preberali výbušniny.

– A čo budete v škole preberať zajtra? – pýta sa zvedavý otecko.

– V akej škole...??? xxx Vodička nahnevane hovorí policajtovi, ktorý ju zastavil: – Už by ste sa mohli medzi sebou konečne dohodnúť. Jeden mi vezme vodičský preukaz a druhý potom chce, aby som mu ho ukázala. xxx – Kde si si zlomil ruku?

– Na bicykli.

– Spadol si z neho?

– Nie, chytil ma jeho majiteľ. xxx Žena sa vráti zo zábavy a chváli sa manželovi: – A aby si vedel, všetci sa krútili okolo mňa!

Aforizmy

Muž sa zatvári ustarostene a povie: – Drahá, druhý raz si musíš dať pozor. Alkohol, to je svinstvo... xxx Lekár hovorí starenke: – Srdiečko je slabé... Treba ho šetriť, nechodiť veľa po schodoch a po roku sa mi príďte ukázať.

Po roku starenka príde na kontrolu.

– No už je to lepšie, – konštatuje lekár.

– A po schodoch už môžem chodiť?

– Môžete.

– Chvalabohu! Po odkvapovej rúre sa mi už liezť nechce. xxx – Pán Novák?

– Áno.

– Prosím, príďte si do škôlky po syna.

– Preboha, čo zase spravil?

– Nič, ale už je skoro polnoc.

Sýťte sa tu ako doma. Čakáme na stavebné povalenie.

Eskimáci hľadali iglu v kope sena.

Odporný poradca. Žiaci nemajú radi telocik.

Starosta bol zabalený prácou.

Pri dopravnej nehode zasahovali šiesti hašiši.

Termíny otravných skúšok.

Schôdza patrí medzi hlavné znaky pohybu človeka.

(Literárium, Literárny týždenník 5 – 6, 2016)

Karikatúra: Ľudové noviny č. 15, 2016 Budapešť

Povedali o múdrosti

História

Múdry človek si pred sebou všíma nekonečnú oblasť možného. Hlupák považuje za možné len to, čo je.

D. Diderot Rozumný je ten, kto nesmúti pre to, čo nemá, ale sa teší z toho, čo má.

Démokritos Múdri nebývajú učení, učení nebývajú múdri.

Lao-C‘ Bezmyšlienkovitosť je najväčším hriechom rozumu.

S. Puškin Múdry človek mlčí o tom, čo nevie.

Sofokles

Svet nikdy nebol iný než taký, aký je. Za to, že nebolo únosov lietadiel, treba vďačiť len tomu, že nebolo lietadiel. Nájomných vrahov však nikdy nebol nedostatok.

Každá revolúcia umiera na nenažranosť bývalých revolucionárov.

Všetko, čo v Európe má hlavu a pätu, bolo počaté na slniečku v Stredozemnom mori.

Už dávno som navrhoval založiť Sad omylov, kde by si každý vládca zasadil svoj stromček a chodil by ho sám zalievať, aby videl, ako sa ten jeho omyl košatí.

16. – 22. 7. 2016

Milan Lechan

Benjamín Škreko

Prosím ponížene, nesprávajte sa ku mne tak povýšene.

Hlavným znakom hlúposti je mudrovanie.

Zobral som si pôžičku, aby som mal aspoň nejaké úspory.

Najťažšie je napľuť do očí ľuďom bez tváre.

Keď nemáš dosť odpovedí, vytiahni rečnícke otázky. Čím menej máš peňazí, tým dlhšie nakupuješ.

Najosamelejší býva ten, komu niet páru.

Vysvetľovať vtip je ako rozobrať žiarovku.

POČASIE

Jan Werich

Vreckový kalendár

Ranko Guzina

Nie je na mne, aby som vás utešoval: táto vláda potrvá.

Mladí nevedia, čo chcú! Naše omyly neakceptujú a vlastné nemajú.

Kúpil diplom, ale mu nezostalo peňazí kúpiť si pracovné miesto. Načo sa potom školil?

Inflácia klope na dvere, no my ich neotvárame. Tvárime sa, že nie sme doma.

Prieskumy potvrdili náš predpoklad, že sa najviac je tam, kde jesto potravín.

Aforizmus týždňa

Zoran Rankić

Je mi ľahšie za slobodu bojovať, než v nej žiť.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

13˚ | 19˚

12˚ | 23˚

15˚| 26˚

16˚ | 28˚

19˚ | 29˚

17˚ | 30˚

18˚ | 29˚

VII

29

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

Rýchlejšie a ľahšie sa to nedá!

IBA PRE LABUŽNÍKOV

Osviežujúci malinový koláč Suroviny: Na cesto: 3 vajcia, 3 šálky cukru, 3 šálky mlieka, 1,5 šálky oleja, 1 vanilínový c u k o r, 4 š á l k y múky, 1 kypriaci prášok, 3 – 4 lyžice kakaa; Na plnku: 500 g malín, 125 g cukru, 2 dl vody, 2 malinové pudingy, 1 želatína, 200 g sladkej smotany; Na polevu: 200 g čokolády a trochu oleja Takto sa to podarí: Cesto: Vajcia, cukor, olej, vanilínový cukor, mlieko, múku, kypriaci prášok a kakao vyšľaháme a cesto vylejeme do okrúhlej formy. Upečieme v rúre vyhriatej na 180 ºC asi 30 minút (preveríme špáradlom). Necháme vychladnúť a prekrojíme. Plnka: Maliny zmiešame s cukrom, pridáme 1 dl vody a dáme zovrieť. Pudingové prášky vymiešame s 1 dl vody a zavaríme do malinovej zmesi. Varíme, kým nedostaneme želanú hustotu. Želatínu zalejeme so 4 lyžicami vody a po 10 minútach roztopíme a pridáme do malinovej plnky. Necháme vychladnúť. Vychladnuté dobre zmiešame s vyšľahanou sladkou smotanou. Na dolnú časť cesta natrieme malinovú plnku a časť môžeme nechať aj na ozdobenie koláča. Prikryjeme druhou časťou cesta. Poleva: Roztopíme a dobre zmiešame čokoládu a olej. Polejme koláč.  Zdroj: coolinarika.com

TIPY A TRIKY

Ako správne pripraviť cestoviny

O

dteraz ich robte jednoducho, ale trochu inak! Nie je to nič zložité!

Aby sa vám podarili perfektné a chutné cestoviny, dodržte 10 užitočných rád.

1. Veľký hrniec je podmienka, pretože cestoviny pri varení potrebujú dostatok miesta.

2. Polovicu vody nechajme zovrieť v hrnci a zvyšok v rýchlovarnej kanvici. Ušetríme tak čas.

3. Na 100 g cestovín pridáme do vody 1 lyžičku soli. Soľ zamiešame až do vriacej vody.

4. Nezabudneme ich počas vare-

nia premiešať, aby sa nám nezlepili.

5. Omáčka na cestoviny by mala byť hotová pred dovarením cestovín.

6. Ak chceme mať cestoviny uvarené na skus, musíme ich počas varenia ochutnať.

7. Cestoviny neoplachujeme! Po uvarení ich len zlejeme.

8. Vodu pri zlievaní zachytíme a pár lyžíc pridáme do omáčky.

9. Cestoviny premiešame s omáčkou ešte pred servírovaním.

10. Uvarené cestoviny skladujeme v chladničke 2 dni, suché v chlade a suchu asi 1 rok. 

F

ml smotany na šľahanie vyšľaháme, postupne zašľaháme aj kakao s cukrom a podľa chuti môžeme pridať aj 2 lyžice rumu alebo koňaku.

ČOKOLÁDOVÝ 2 lyžice kakaa zmiešame s 1 balíčkom stužovadla šľahačky a 1 až 2 lyžicami práškového cukru. 400

MASCARPONE 500 g mascarpone vymiešame s 500 g nízkotučného tvarohu, so 100 g cukru, s 2 balíčkami vanilínového cukru a 3 lyžicami citrónovej šťavy. 

antastický krém na tortu máte hotový za 5 minút. Premýšľate, ako čo najskôr pripraviť krém na tortu? Stavte na naše tipy a vyskúšajte bleskový čokoládový alebo chutný krém z mascarpone.

ZDRAVIE

Ako si na slnku nepokaziť zrak?

O

chrana pokožky pred škodlivým UV žiarením je pre väčšinu z nás samozrejmosťou, no myslíte aj na svoje oči?

1. Piesok v očiach. Ak sa vám zrniečka piesku dostanú do očí, určite si ich nešúchajte, môžete si poškriabať rohovku. Vymyte ich čistou vodou. Ak problémy pretrvávajú dlhšie ako hodinu, vyhľadajte lekára, aby ste predišli infekcii.

2. Hore bez? Radšej nie! Vystavujete sa slnečnému žiareniu a nechránite si oči? Riskujete tzv. snežnú slepotu – spálenie rohovky v dôsledku nadmerného UV žiarenia. Prejavuje sa silnou bolesťou, svetloplachosťou, začervenanými očami a pocitom cudzieho predmetu v oku.

3. Chlórová a morská voda. Chlór viaže a likviduje nečistoty, pričom vznikajú chemické látky, ktoré dráždia oči.

Pri plávaní pod vodou neotvárajte oči alebo noste plavecké okuliare. Platí to aj pre plávanie v mori – slaná voda vysúša oči a poškodzuje rohovku.

4. Postačí klobúk? Ak si myslíte, že vďaka klobúku si chránite aj zrak, ste na omyle. More a piesok odrážajú UV žiarenie, preto by ste mali nosiť nielen klobúk, ale aj okuliare.

5. Je pod mrakom, okuliare netreba!

Ale treba, najmä ak sa dlhodobo zdržiavate vonku. Oblaky môžu prepustiť až

Mozaiku číslo 204 pripravil Oto Filip

30

VIII

do 90 % UV žiarenia, ktoré môže zrak trvale poškodiť.

6. Postačia aj lacné! Zlákali vás trendové okuliare? Voľným okom nepostrehnuteľné chyby v nekvalitných okuliaroch rušia videnie a môžu spôsobiť bolesti hlavy. Investujte radšej do hodnotnejších, ktoré dokážu blokovať UVA aj UVB lúče až do 99 %.

7. Myslite na očné okolie. Pri nanášaní opaľovacieho krému zvykneme oblasť očí vynechávať, aby sme predišli štípaniu. No práve táto citlivá partia potrebuje extra porciu starostlivosti!

Stavte na ochranné prípravky na citlivú pokožku s OF 30+.

8. Čítanie na prudkom slnku. Ležať na pláži alebo pri bazéne a listovať si v časopise alebo čítať knihu. Ideálna predstava relaxu! V skutočnosti to nie je dobrý nápad. Slnečné svetlo sa odráža od bieleho papiera rovno do očí, viaže sa v jednom bode v oku a môže ho poškodiť. 

Kultúra Spomienky v rámoch Jána Čecha V OÁZE VYBRÚSENEJ ZBIERKY UMELECKÝCH DIEL

Anička Chalupová

V

k tvorbe, dobe, v ktorej tie diela vznikli, k obsahu a forme výsledkov umeleckého usilovania autorov,“ povedala medziiným Mária Raspirová, riaditeľka Galérie insitného umenia, v otváracej časti slávnostného podujatia.

Hovorila o význame zberateľstva

sobotu 9. júla v Kovačici bola milovníkom insitného umenia sprístupnená ďalšia súkromná galéria. V nej na obdiv ponúkajú vyše stovky hodnotných a raritných výtvarných diel zberateľa Jána Čecha.

Dlhé roky sa Ján Čech v tichosti svojho domu sám díval na vlastnú pozoruhodnú zbierku, spomínal si na stretnutia a rozhovory s umelcami, pozorne sledoval ich tvorbu, neskor- V súkromnej zbierke sú kvalitné a hodnotné diela kovačických výtvarných umelcov a túto šie si odkúpil ich stenu zdobia obrazy Martina Jonáša, jedného najlepšie výtvarné zo zakladateľov kovačickej školy insity diela. Konečne prišla chvíľa, keď sa rozhodol tú svoju nielen pre Kovačicu, ale aj jej pozoruhodnú zbierku obrazov okolie a širšie. Kovačičan Ján Čech výtvarných umelcov verejnos- sa svojej zberateľskej vášni začal ti sprístupniť. Týmto činom sa venovať pred viac ako tridsiatimi Kovačica stala bohatšia o ďalší rokmi, keď sa ako riaditeľ Domu chrám umenia. kultúry 3. októbra pozeral na „Zberateľstvo je láska, vzťah prácu doyena kovačickej insity

Momentka z otvorenia zbierky obrazov: (sprava) Ján Čech, Mária Raspirová a Ján Husárik

Martina Jonáša, ktorý si za svoje predané obrazy kupoval umelecké diela iných autorov. Do svojej súkromnej zbierky si kultúrny dejateľ Ján Čech pomaličky začal zadovažovať obrazy kovačických umelcov. „Raz na Jána mi maliar Kňazovic do daru priniesol jeden svoj obraz, a tak napr. keď som odchádzal z Domu kultúry roku 1986, vo svojej zbierke som mal päť obrazov. Neskoršie som začal súkromne spolupracovať s Martinom Jonášom. Pomáhal mi v tom zmysle, že mi dal robotu: ,Choď,

odnes tieto obrazy tam!’, ,Sprav mi túto výstavu!’ a pod., a tak sa vlastne začalo moje zberateľstvo.

Uvedomil som si, že ma obrazy duchovne držia, lákajú...“ podelil sa s návštevníkmi o svoje zberateľské začiatky a zážitky pán Čech.

K tejto nevšednej chvíli otvorenia zbierky obrazov Spomienky v rámoch, ktorá príjemne prekvapila každého návštevníka, primeranými slovami prispel aj Ján Husárik, zástupca predsedu Obce Kovačica, ktorý výstavu slávnostne otvoril.

V POĽSKOM USTRONI

Ľudové remeslo – šanca pre každého A. Chalupová

P

rednedávnom v Poľsku prebiehalo stretnutie účastníkov medzinárodného projektu Ľudové remeslo – šanca pre každého, ktorý sa realizoval v spolupráci s nositeľom projektu Občianske združenie tradičných ľudových umeleckých remesiel na Slovensku, v Piešťanoch. Medzi piatimi partnermi v projekte – z Česka, Maďarska, Slovinska, Poľska a Srbska – bolo i kovačické Občianske združenie Klub Kreatornica.

V dňoch 18. a 19. júna štvorčlenná delegácia z Kovačice, ktorú tvorili Vieroslava a Daniel Válovcovci a Marína Bírešová, vedený Pavlom Vereským, predsedom Klubu Kreatornica, pobudla v poľskom meste Ustroň, kde prebiehala záverečná • KULTÚRA •

Aktívni členovia Klubu Kreatornica z Kovačice v záverečnej časti projektu

časť spomínaného medzinárodného projektu. Jeho cieľom bolo pomôcť záujemcom zvládnuť ľudové remeslá a získať remeselnú zručnosť nízko kvalifikovaných a nezamestnaných ľudí na takú

úroveň, že sa im poskytla možnosť rekvalifikovať a znova zaradiť do pracovného procesu, tiež získať sebadôveru a dobrú náladu seniorov a zdravotne postihnutých, širokej verejnosti propagovať ľudové re-

meslá a pod. Podľa slov P. Vereského v záverečnej časti projektu, ktorý bol podporený slovenskou akademickou asociáciou pre medzinárodnú spoluprácu Národnou agentúrou programu ERASMUS+ pre vzdelávanie a odbornú prípravu, bol – okrem tradičných ľudových krojov a umeleckých prác, ktoré vznikli počas dvojročných aktivít – prezentovaný aj krátky prezentačný film o realizácii projektu v mestečku insity autora Vladimíra Kuchárika z Kovačice.

Počas návštevy v Poľsku účastníci projektu partnerskej organizácie zo Srbska sa zúčastnili v slávnostnom defilé, ktorým sa zároveň v Ustroni oficiálne začala nová kúpeľná sezóna, navštívili i tradičné kreatívne dielne, nadobudli nové známosti a skúsenosti.

29 /4708/ 16. 7. 2016

31

Kultúra POD KORUNAMI STROMOV NA ŠTRANDE

Zábava a edukácia na pláži Jasmina Pániková

U

ž osem rokov zaradom prebieha akcia Mestskej knižnice v Novom Sade Knižnica na Štrande, kde si návštevníci kúpaliska môžu zdarma vypožičať knihy a čítať dennú a periodickú tlač.

Pred štyrmi rokmi spoluprácou medzi Mestskou knižnicou, Heror Media Pont a Strediskom pre rozvoj menšinových médií vznikla akcia Pod korunami stromov na Štrande, ktorá súbežne prebieha aj s akciou knižnice.

Prvoradou ideou bolo prezentovať médiá v jazykoch národnostných spoločenstiev, ale postupom času sa obsah rozvíjal a teraz si pod korunami stromov návštevníci môžu nielen zalistovať v tlači, ale získať aj základné poznatky o najfrekventovanejších

So športovcami, knihami a tlačou

slovách v jazykoch národnostných spoločenstiev. Síce dielne sú určené pre deti vo veku od 5 do 12 rokov, avšak to neznamená, že sa aj dospelí nemôžu učiť.

Nový ročník tejto akcie štartoval v pondelok 11. júla. Prvý týždeň

sa niesol v znamení olympizmu a záujemcovia sa mohli zoznámiť a podebatovať s našimi známymi športovcami – volejbalistami, basketbalistami, futbalistami, veslármi a atlétmi. Týždeň športovcov otvoril podpredseda Olympijské-

ŠERMIARSKA SKUPINA Z MARTINA

Novinka s dávkou úprimnosti Elena Šranková

Š

ermiarska skupina Bella Torres, ktorú tvoria žiaci a učitelia Súkromnej základnej školy pre žiakov s vývinovými poruchami učenia v Martine, na Slovensku, počas festivalu Zlatá brána navštívila Kysáč. Jej členovia divákom predviedli historický šerm – prierez obdobiami od stredoveku po renesanciu, tiež popravu a ohňovú show.

V tom, aby sa skupina Bella Torres dostala do Kysáča, snáď najväčšiu zásluhu má Marianna Danielová, ktorá je sociálnou pracovníčkou v spomenutej škole, ale rodom je Kysáčanka. S rodinou pred dvomi rokmi odišli na Slovensko a uplatnenie si celkom náhodou našla v martinskej Súkromnej základnej škole pre žiakov s vývinovými poruchami učenia. Ako Marianna informuje, škola vznikla pred piatimi rokmi, keď sa zistilo, že sa deti s vývinovými poruchami učenia ťažko uplatňujú v iných školách, lebo sa im nedostáva dostatočná

32

www.hl.rs

Na Zlatej bráne v Kysáči

pozornosť. Ide totiž o žiakov, ktorí oplývajú priemerným až nadpriemerným intelektom, no nie sú schopní naučiť sa správne počítať, čítať a písať. Pri škole je špeciálna pedagogická poradňa, ktorá pomáha nielen deťom, ale i rodičom, aby sa naučili, ako s týmito deťmi pracovať, nuž úzko spolupracujú rodičia, žiaci a učitelia.

Informačno-politický týždenník

Katarína Cikraiová, ktorá učí v škole pre žiakov s vývinovými poruchami učenia, o skupine Bella Torres povedala, že je to unikátna šermiarska skupina tým, že v nej účinkujú učitelia, ale aj deti. Na Slovensku ďalšia skupina, v ktorej by účinkovali aj deti, nie je.

Vystupovali po celom Slovensku, v Čechách, Poľsku, Maďarsku

ho komitétu Srbska Žarko Paspalj a generálny riaditeľ Željko Višacki.

Druhá časť programu – od 18. júla do 20. augusta – bude v znamení jazykov národnostných spoločenstiev. Od pondelka do piatka budú prebiehať jazykové dielne a sobota bude určená pre kvíz – previerku vedomostí. Nataša Herorová, ideová tvorkyňa tejto akcie, nám povedala, že okrem maďarského, rusínskeho, rumunského a slovenského jazyka tohto roku je v ponuke aj slovinský jazyk. „V novosadských základných školách plánujú uviesť vyučovanie slovinského jazyka ako fakultatívny predmet. Myslím si, že aj táto naša dielňa bude výhodnou príležitosťou, aby sa deti zoznámili so slovinským jazykom,“ povedala Herorová.

Foto: Csilla Dávid a v Srbsku. V Kysáči ich prekvapila slovenčina, ale aj občania, ktorí sa o nich srdečne starali. Spolubesedníčka ešte povedala: – Naša skupina šermuje a predvádza stredoveké bojové umenia, čiže diváci videli, ako sa bojovalo v stredoveku, v renesancii a baroku. Do šou sa zapájajú deti, ktoré šermujú, dokonca šermujú aj dievčatá, a to veľmi nebezpečne.

Nielen s kordami, ale aj s dýkami.

Deti, ktoré majú 13, 14 a 15 rokov ovládajú stredoveké a renesančné zbrane a sú schopné predviesť aj ohňovú show. Tým, že sa im venujeme aj vo voľnom čase, tieto deti nám to 100-násobne vracajú. Žijeme v škole ako jedna rodina.

Máme v triede malý počet detí, venujeme sa im aj poobede a oni nás berú nie ako svojich učiteľov, ale ako rodičov alebo súrodencov.

V škole je 25 učiteľov, začali sme pred bezmála 6 rokmi, keď sme mali 77 žiakov a dnes ich máme 180.

Na malých, ale aj tých starších divákov v Kysáči skupina Bella Torres zapôsobila nielen tým, že išlo o niečo nové, ale práve tým, že všetko, čo predvádzali, robili úprimne a vložili do šermu a ohňovej show kus svojho srdca.

• KULTÚRA •

V PADINE

DFS Holubička sa teší novým vystúpeniam Anička Chalupová

Z

ákladným poslaním Detského folklórneho súboru Holubička v Padine, ktorý sa uplynulý rok stal laureátom 22.

Detského folklórneho festivalu Zlatá brána v Kysáči, je zachovávanie a oživovanie pôvodných padinských obyčají, detských hier, tancov a piesní. Tento súbor už vyše roka pôsobí v rámci padinského Domu kultúry Michala Babinku a jeho vedúcou a choreografkou v súčasnosti je Anna Halajová, učiteľka v ZŠ maršala Tita. O jeho činnosti nám povedala: – Detská folklórna sekcia ešte pred založením DFS Holubička pôsobila šesť rokov pri Základnej škole maršala Tita. Choreografi a vedúci sekcie sa počas tých rokov striedali a čoraz viac prebúdzali v žiakoch záujem o folklórnu činnosť. Keďže sa zjavila potreba založiť detskú folklórnu skupinu aj v rámci strešnej kultúrnej ustanovizne v Padine,

Program padinského DFS Holubička končil na termálnom kúpalisku v Patinciach. Na spoločnej snímke účastníkov zájazdu na Slovensku vedúca súboru Anna Halajová stojí piata sprava.

rozhodli sme sa zoskupiť deti a pracovať s nimi pod menom DFS Holubička. V súbore je 28 mladučkých aktívnych členov, ktorých nacvičujem staré a už zabudnuté detské hry, piesne, tance a padinské obyčaje. Súčasťou súboru je aj orchester, ktorého vedúcim je Vladimír Halaj. Trváme na tom, aby sme si sami dopestovali mladučkých hudobníkov, ktorí v budúcnosti vymenia, resp. doplnia túto hudobno-inštrumentálnu zložku

súboru. Naším najväčším úspechom doteraz, okrem účasti na obecných a regionálnych prehliadkach, bolo vysoké ocenenie na 22. DFS v Kysáči, kde sme sa s choreografiou Na hajšovkách stali laureátmi podujatia. Ako odmenu sme si „vytancovali“ zájazd na Slovensko, kde sme sa, vďaka Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, spolu so selenčským Orchestríkom, začiatkom júla

zúčastnili na jubilejnom 20. ročníku Južnoslovenských detských a mládežníckych folklórnych slávností v dedinke Dulovce.

Z tohto festivalu si mladí ochotníci, plní dojmov a zážitkov, domov priniesli aj mnoho nových známostí a skúseností.

– Budeme sa usilovať a zasadzovať o to, aby aj v budúcnosti tohto súboru bolo takých úspechov a zájazdov ešte i viac, – podčiarkla na záver A. Halajová, vedúca padinskej Holubičky.

DFS PRAMIENOK ZO SELENČE V LIPTOVSKOM MIKULÁŠI

Družba pokračuje Nataša Klinovská

D

etský folklórny súbor Pramienok Základnej školy Jána Kollára v Selenči od 30. júna do 4. júla pobudol na Slovensku, v Liptovskom Mikuláši. Družba DFS Pramienok zo Selenče a DFS Pramienok z Liptovského Mikuláša trvá viac ako 20 rokov a pravidelne si vymieňajú návštevy. Členovia selenčského súboru boli ubytovaní v rodinách detí rovnomenného hostiteľského súboru a počas tohto pobytu navštívili Liptovský Ján, kde si mohli obzrieť dielňu na výrobu mincí, tiež Stanišovskú jaskyňu • KULTÚRA •

Z vystúpenia na Slovensku

a kúpalisko. Vystupovali na Štrbských folklórnych slávnostiach.

Obecenstvu sa predstavili 40-minútovým programom, zloženým z tancov, spevov a recitácií. Keďže v tomto období na Slovensku nie je núdza o festivaly, navštívili i Folklórny festival Východná.

Ubytovanie pre tridsaťčlenný súbor zo Selenče zabezpečili hostitelia, časť cestovných trov hradil Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny a druhú časť rodičia. Pramienkari si z Liptovského Mikuláša priniesli krásne zážitky a s hostiteľmi sa dohodli, že s družbou budú pokračovať o rok v Selenči.

29 /4708/ 16. 7. 2016

33

Kultúra EXIT 2016

Pevnosťou panovala mágia Jasmina Pániková

Š

tyri dni (od 7. do 10. júla), 30 javísk, zhruba 1 000 hudobníkov a nový rekord – viac ako 195-tisíc ľudí.

im hudobníkom. Dav ľudí najprv roztancoval Wiz Khalifa, najväčší rapper dneška, ktorého piesne publikum chórovo spievalo.

Hneď po ňom s prvými taktami skupina The Prodigy vyvolala

David Guetta

K tomuto počtu bezpochyby prispel posledný festivalový večer, keď na pevnosti bolo viac ako 55-tisíc ľudí. Možno povedať,

Tinariwen

že k tomu prispeli dve mená – Wiz Khalifa a The Prodigy. Tisíce a tisíce ľudí sa valilo k hlavnému javisku, aby boli čím bližšie svoj-

34

www.hl.rs

kulmináciu emócií a výsledkom toho bolo more ľudí, ktoré skákalo v rovnakom rytme. Neprekážali im ani fakle, rozlievanie nápojov a oblak prachu, ktorý zdvihli.

Výsledok tohto koncertu bol viditeľný až neskoršie – rozhádzané tričká, tenisky, tisíce fliaš a pohárov a všeličo iné (počas štyroch dní zamestnanci VKP Čistoća odviezli z pevnosti 80 ton odpadu). Avšak stálo to za to! Také Wiz Khalifa emócie a vzťah s publikom nemôže prejaviť každý hudobník.

Samozrejme, neboli iba členovia skupiny The Prodigy tí, o ktorých bol záujem. Už v prvý večer nás na hlavnom javisku privítala jedna z najpopulárnejších

Informačno-politický týždenník

speváčok dneška – Ellie Goulding a londýnska skupina Bastille. Piatok bol skutočne v znamení najpopulárnejšieho producenta a DJ Davida Guettu, ktorý na festivale vystúpil už tretíkrát. Poznamenal, že tohtoročné vystúpenie bolo jeho najlepším vystúpením u nás. Dobre známe piesne a Davidov rozpoznateľný rytmus bol obohatený vizuálnymi efektmi a pyrotechnikou, čo spolu vyprodukovalo show, ktorú nemožno Ellie Goulding vidieť často. Boli Budvy a podľa najnovšieho od budúceho roku v rámci Exit avantúry budú Exit festival v Novom Sade, Sea Dance festival v Budve, Revolution v Rumunsku a nový festival v chorvátskom Umagu.

Možno povedať, že organizátori idú za svojím cieľom – umiestniť Balkán na mapu najlepších turistických destinácií pre mladých vo svete.

tu aj iní hudobníci, ktorí prispeli k ďalším nezabudnuteľným zážitkom – Nicky Romero, The Vaccines, Paradise Lost...

Z Nového Sadu sa Exit avantúra presťahovala do Parliament-Funkadelic • KULTÚRA •

PROGRAMY STAROPAZOVSKÉHO STREDISKA PRE KULTÚRU POČAS LETA

Pre každého niečo Anna Lešťanová

S

otvorenom. Dvakrát do mesiaca tieto obľúbené detské programy v podaní skúsených hercov budú sa konať vo všetkých osadách obce.

Nevystanú ani filmové festivaly a premietať sa budú populárne kreslené filmy a cykly dokumentár-

taropazovské Stredisko pre kultúru ponúka rozmanitý program aj počas letnej sezóny. O náplni kultúrnych dianí v júli a auguste sme sa rozprávali s Draganou Stevićovou, hovorkyňou v tejto ustanovizni. „Stredisko pre kultúru v poslednom čase trochu zmenilo koncepciu klasického kultúrneho leta, na ktorú občania boli zvyknutí. Aj napriek uvedeným zmenám pousilovali sme sa i počas Z detského divadelného predstavenia júla a augusta pre Cloun Packo a Pipi Dlhá Pančucha občanov Staropazovskej obce pripraviť rozmanitý nych a hraných filmov. Programy program, teda pre každého niečo,“ v Starej Pazove sa usporadúvajú povedala nám spolubesedníčka. na letnom javisku na nádvorí divaV týchto dvoch letných me- delnej sály a v samotnej divadelnej siacoch na programe sú obvyklé sále. Už je otvorená stála výstava detské divadelné predstavenia na v galérii Strediska pre kultúru (prí-

Malí milovníci Tálie o divadielko prejavili veľký záujem

stupná bude dva mesiace) a júlový program spestrilo i detské divadelné predstavenie Cloun Packo a Pipi Dlhá Pančucha. V piatok 8. júla pazovské ratolesti v sprievode rodičov alebo starých rodičov prejavili veľký záujem o toto divadielko v podaní hercov z niekoľkých miest. „V spolupráci s Kanceláriou pre mladých Obce Stará Pazova na 30. júla sme naplánovali na otvorenom javisku v Starej Pazove koncert ľudových piesní a na 13. augusta koncert rockovej hudby,“ pripomenula D. Stevićová.

Stredisko pre kultúru Stará Pazova tesne spolupracuje i s tamojšou turistickou organizáciou, a preto

PESTROFAREBNÉ ULIČNÉ DIVADIELKO NA (TÝŽDŇOVOM) TURNÉ

Prípravy na 10. Detskú svadbu – na Slovensku a v Česku Ján Špringeľ

V

iac ako tridsať priamych účastníkov – rozosmiatych, rozospievaných a roztancovaných deťúreniec v niekdajších krojoch a hŕstka nápomocných rodičov – sa Detskou svadbou z Kovačice činí o nezabudnuteľný zážitok obyvateľom Slovenska a turistom krajiny ich predkov. Od 12. do 19. júla „svadobčania“ navštevujú Lučenec (streda), Bratislavu (štvrtok), Tren- Svadobný sprievod na Detskej svadbe čianske Stankovce (piatok), Trenčiansku Turnú (sobota), Starý stúpia i na hrade Beckov (pondeHrozenkov v Česku (nedeľa) a vy- lok).

• KULTÚRA •

„Toľkodňová svadba z Kovačice ešte neodcestovala,“ vyhlásil hlavný organizátor krásneho podujatia – prvých 9. hier detí na svadbu (v Kovačici pravidelne v poslednú nedeľu v auguste) Pavel Baláž, podpredseda MSS pre Banát a včerajší predseda Spomienkového strediska JUDr. Jána Bulíka. „Vystupovali sme dvakrát na Slovenku – prvýkrát v roku 2010 na Trenčianskom kultúrnom lete a Hontianskej paráde, vlani na východe Slovenska, v Srbsku na

sú do programovej schémy zaradené i dve veľké podujatia: riečny ekologický karneval (30. júla až 13. augusta) a medzinárodný volontérsky kemp na Zalesňovateľskej škôlke Brest (5. až 14. augusta).

Na rozdiel od uplynulých rokov, keď v letnej sezóne bolo niekoľko veľkých koncertov, teraz bude iba jeden, keď v Nových Bánovciach 23. júla svojich fanúšikov poteší známa skupina Garavi sokak. Vstup na detské divadelné predstavenia, koncerty mladých a premietanie filmov na otvorenom javisku je voľný, kým pre filmové festivaly v divadelnej sále je vstup symbolický. nespočetných kultúrnych akciách a atrakciách v Tršići, Loznici, Bavaništi, v Belehrade v Skadarliji a na Ulici otvoreného srdca, v Kovačici aj počas iných podujatí alebo otvorení výstav. Týždenný zájazd po Slovensku a Česku je ale výzva, s ktorou sme sa ešte nestretli.“ Pestrofarebné uličné divadielko má aj na Slovensku a v Česku za cieľ „zastaviť čas“: oprášiť pred zabudnutím starý zvyk na dedinách, ponúknuť detičkám informačnej doby hry zašlých čias, naučiť ich spievať a hrať hŕstku slovenských ľudových piesní.

V posledných desaťročiach sa stalo módou, že sa futbalové kluby pripravujú na novú sezónu v zahraničí. V poslednú nedeľu v auguste zrenovovanú Detskú svadbu uvidia Kovačičania a početní návštevníci tohto banátskeho mestečka po desiaty raz. Zhodou okolností najzávažnejšie prípravy najmladší obyvatelia osady sláčikov a slávikov na jubilejnú svadbu vykonajú v zahraničí, v krajine ich predkov.

29 /4708/ 16. 7. 2016

35

Kultúra S CHOREOGRAFOM JAROSLAVOM KRIŠKOM

Láska k folklóru – z kolena na koleno Juraj Bartoš

N

ešte ako žiak základnej školy pod vedením učiteľky a znamenitej choreografky Márie Miškovicovej. „Ako 15-ročného ma zaradili do mladšej tanečnej skupiny. Po návrate z vojenčiny sa pani učiteľka vzdali práce choreografky.

Keďže som si najlepšie zo všetkých pamätal jednotlivé choreografie (dostalo sa mi to pod kožu už ako malému, keď som chodieval s rodičmi na skúšky), pokúsil som sa pokračovať v tom, čo celé desaťročia s veľkým úspechom robili pani učiteľka Miškovicová. Prvú moju choreografiu Ak ma milá rada máš sme nacvičili roku 1993. Choreografovi nestačí poznať tanec, musí

ie je to ani tak dávno, akoby včera bolo, povedia starší občania Hložian, spomínajúc si na rúči tanečný pár manželov Samuela a Katarínu Kriškovcov...

Hlava rodiny sa už dávnejšie pominula, avšak folklórna nitka sa neprerušila. Štafetový kolík zobral najprv ich starší syn Samuel, potom dcéra Katarína a naposledy ho pevne zviera v rukách mladší syn Jaroslav Kriška, aktuálny choreograf v hložianskom Kultúrno-osvetovom spolku Jednota. S manželkou Annou sú členmi staršej tanečnej skupiny; pravdaže ich zblížil folklór... Keďže sa (ani) v tejto rodine jablká nijako nechcú odkotúľať ďaleko od stromu, slovenskému tancu a spevu holdujú aj ich potomkovia: Vladimír a Ivan.

Klbko, ktoré sme s Kriškovcami v ich rodinnom dome na „Zlatej ulici“ zakotúľali pred časom, sa zapotrošilo kdesi v hĺbke zázraku súčasnej doby. Ako záhadne zmizlo, rovnako zázračne sa nám zjavilo na obrazovke počítača, keď už sme ho oželeli. Poďme ho teda odmotať a sprítomniť si príjemné chvíle strávené s Kriškovcami pred štyrmi S manželkou Annou (2011) rokmi... Listy v kalendári odvtedy odbudli, pribudli byť aj pedagóg. Ja ním nie som, vrásky, ale láska k ľudovému tancu ale veľa som sa aj po tejto stránke a piesni Kriškovcov neopúšťa. Ja- naučil od pani učiteľky.“ roslav ako choreograf s tanečnýHoci vtedy ešte pomerne mladý, mi skupinami hložianskeho KOS pritom ale ambiciózny, seriózny a Jednota pridal do kolekcie ďalšie cieľavedomý, nadviazal s tanečvíťazstvá na Folklórnom festivale níkmi správny vzťah. Od štartu Tancuj, tancuj... Vladko ovládol hru mu verili, a to je jedným zo zákna harmonike a ani pri speve sa ladných predpokladov na úspech. nezahanbí, veď jeho otec nielen Pravdaže sa na folklórnom pláne nacvičuje tance, ale i spieva ako aj inak vzdelával. Má za sebou viac člen tria JAR (spolu s Adamom ročníkov seminára v Petrovci, v Vladislavom Stupavským a Ras- rámci ktorého sa spracúvali doltislavom Struhárom) i spolkovej nozemské pôvodné tance pod mužskej speváckej skupiny. vedením Milorada Lonića a Márie Jaroslav Kriška začal tancovať Miškovicovej.

36

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Jaroslav Kriška v rodinnom kruhu (2012)

„Žiadne školenie na Slovensku som neabsolvoval, lebo sa slovenský folklór na Slovensku príliš zmodernizoval, zoštylizoval.

Ja bazírujem na našich tancoch, obyčajach a zvykoch, teda pokračujem v smere, ktorý určili pani učiteľka Miškovicová. Načim si zachovávať naše tance a naše pesničky. Slováci sem prišli pred takmer troma storočiami a my tu už spievame a tancujeme inak, ako sa to robí na Slovensku.“ Je pravda, že Jaroslav Kriška sa doteraz podpísal už asi pod štyri desiatky choreografií. Krok s dobou sa držať musí, no a tak sme na tohtoročnom FFTT videli aj jeho (víťaznú) choreografiu štylizovaného tanca Tje hložjanske ďjoučatá... Naposledy ho, priznáva sa, obzvlášť zaujali aj ľudové obyčaje v Hložanoch. Spôsob, akým ich stvárňujú hložianski folkloristi pod jeho taktovkou, sa teší priazni divákov i odborníkov, nuž nie div, že za ne získali zopár najvyšších ocenení na FFTT a následne vystúpili aj na Podpolianskych slávnostiach v chýrečnej Detve.

Spievať sólo Jaroslav začal pomerne neskoro; ako vraví, až keď ho nahovoril trojnásobný víťaz festivalu Stretnutie v pivnickom poli Rastislav Struhár, aktuálny predseda spolku. „Žiak“ najlepšieho (nielen) hložianskeho speváka si v Pivnici vyspieval cenu za autentickosť.

Hoci mladých ľudí aj v Hložanoch ubúda, choreograf Kriška hovorí, že on s tým problémy nemá. Príde mu vhod, podčiarkuje, aj skutočnosť, že v základnej škole tance a piesne so žiakmi nacvičuje učiteľka Mária Bartošová-Korčoková, takže do spolku prichádza mládež, ktorá už ovládla základnú abecedu folklóru. Na otázku, čo mladých Hložančanov vlastne motivuje, aby pokračovali v pestovaní folklórnych tradícií, hovorí: „Po prvé to, že majú v sebe lásku k slovenskej hudbe a piesni, a potom – sú tu aj zájazdy, kamarátenie, zážitky... Dnes si už ťažko dakto dovolí sám ísť na nejaký výlet a so súborom môže ísť zdarma nielen do okolia, ale trebárs aj na Slovensko...“ Kto pracuje v zmenách, potrebuje spánok nadovšetko. Často, priznáva sa choreograf a spevák Kriška, nemá času ani na vlastnú rodinu. Láska k folklóru je však príliš pevná na to, aby nitka, ktorá opriadla už tretiu generáciu rodiny Kriškovcov, praskla. Sám sa na nič nesťažuje, avšak konštatuje niečo, čo je v Hložanoch dávno známe: „KOS Jednota pôsobí pomaly už celých 70 rokov, ale nemá vlastné miestnosti. A potrebujeme ich, aby sme nikoho, keď skúšame, nerušili, aby iní nezavadzali nám a najmä, aby sme si mali kde uskladniť kroje.“ • KULTÚRA •

V KNIŽNICIACH V KOVAČICI A PADINE

Letné voľno, knihy a zábava Anička Chalupová

L

bežia od konca júna, a novými titulmi v knižničných fondoch.

Do knižnice pribudlo úhrnne 79 kníh v hodnote 54 000 din., a to vďaka rozpočtu Obce Kovačica

etné prázdniny sa môžu stráviť rôznymi spôsobmi, napr. cestovaním, relaxovaním a pod. Nemali by sme predsa zabúdať ani na dobrú knihu, ktorá je napr. podľa slávneho nemeckého botanika a básnika Adelberta von Chamissa„základom poznania, učiteľom vekov, vládcom kráľovstva ducha“.

Obecná knižnica Kovačica, ako aj jej Šikovné ručičky na tohtoročnej dielni v Kovačici pobočky v Padine, Debeljači, Crepaji a Samoši aj ten- a vlastným prostriedkom. Sú to toraz potešili najmladších čitate- predovšetkým knihy z oblasti ľov letnými dielňami, ktoré naplno umenia, domácej a prekladovej

literatúry, pre deti a dospelých. Na základe verejného súbehu Ministerstva kultúry a informovania Republiky Srbsko Obecná knižnica Kovačica V príjemnom kútiku padinskej knižnice sa dá a jej pobočky všeličo zaujímavé prečítať... budú bohatšie aj o 729 nových pub- vo veku 5 až 15 rokov. Tohtoročné likácií v celkovej hodnote budú prebiehať počas celého júla zhruba 406 000 din. Sú to a augusta, ponúkajú účastníkom knihy z oblasti filozofie, témy z oblasti výtvarného umenia, psychológie, prírodných literatúry, ekológie, pedagogiky, a spoločenských vied, dejín a pod. a realizujú sa za poumenia, dejín a, samo- moci a spolupráce študentov, zrejme, aj rôzne zaujíma- mladých vyštudovaných ľudí, vé knihy pre najmladších. nezamestnaných – jednoducho A pritom knižnica v Kovačici so tých, ktorí milujú prácu s deťmi. svojimi pobočkami tradične orFoto: z archívu knižnice ganizuje aj tvorivé dielne pre deti

K VÝROČIU NÁŠHO NÁRODOVCA

Pedagóg a prekladateľ Vladimír Mičátek Králové do roku 1891 na učiteľ- Cirkevných listoch, Slovenských skom ústave v Baji. V rokoch 1894 pohľadoch a Živene. V americkom rekladateľ, publicista a učiteľ – 1922 bol učiteľom v Kysáči. Je Národnom kalendári na rok 1913 Vladimír Mičátek, prvý tajom- najproduktívnejším prekladateľom vyšla jeho väčšia úvaha Slovenské ník Československého zväzu zo srbskej a chorvátskej literatú- osady na Dolnej zemi. Uverejňoval ry do slovenského jazyka. aj pod pseudonymami: Abeceda, v Kráľovstve SrNeskôr prekladal aj zo slo- Cirkevník, Chmeliar, Kysáčan, V. bov, Chorvátov vinčiny a bulharčiny. Jeho Revka, Mládenec, Mladík, Pozor, a Slovincov, sa preklady (okolo 150 narodil 14. marprác) vychádzali od ca 1871 v Kysáči.

90. rokov 19. storoOdvtedy uplynučia časopisecky a po lo 145 rokov. roku 1900 aj knižne.

Bol synom Jána Obsiahol nimi tvorBranislava Mičátbu takmer všetkých ka (1837 – 1905) srbských a sčasti aj a Alžbety, rod. chorvátskych autoMaršallovej (1840 rov realistickej po– 1878). Mal osem viedky (P. Nenadović, súrodencov, meS. Sremac, J. M. Vesedzi nimi aj brata Portrét linović, M. Miličević, Ľudovíta Mičátka. Vladimíra Mičátka Viacerí z tejto rodiny sú zaslúžilí J. E. Tomić a i.).

Zverejňoval politické, muži svojho národa, práve tak ako aj samotný Vladimír. O nič menej popularizačné, historické Rodina Mičátkovcov z Kysáča: nie sú zaslúžilé ani ženy z tejto vý- a pedagogické články v Ná- Vladimír prvý sprava znamnej rodiny – predovšetkým rodných novinách, ale najEržika, či Štefánia. Vladimír zostal mä v Dolnozemskom Slovákovi, Pozorovateľ, Presbyter, Remeseltiež i v Slovenskom týždenníku, ník, Rodič, Vladimír. slobodný.

Ako pedagóg vypracoval ZáVladimír Mičátek študoval na Národnom hlásniku, Českoslovengymnáziách v Sarvaši a v Hradci ských listoch, Jedinstve, Zástave, klady slovenskej mluvy a písania, Jaroslav Čiep

P

• KULTÚRA •

spolupracoval pri vypracovaní učebníc pre slovenské ľudové školy v Juhoslávii a vydal aj Slovenskú čítanku pre II. triedu slovenských ľudových škôl, spolu s Darinkou Viestovou (1920, 1922).

Vladimír Mičátek zomrel 25. novembra 1922 v Kysáči.

Mičátkovská pozostalosť je doposiaľ nie veľmi preskúmaná. Jej značná časť sa nachádza v Archíve Vojvodiny v Novom Sade, menšia časť aj v Slovenskom vojvodinskom múzeu v Báčskom Petrovci, ako i v niektorých súkromných archívoch.

Prinajmenšom treba začať rozmýšľať o tom, že o päť rokov pri 150. výročí narodenia Vladimíra Mičátka je príležitosť usporiadať buď vedeckú konferenciu, alebo aspoň seminár, či literárnu poradu venovanú prekladateľskej činnosti na počesť nášho veľkého prekladateľa Vladimíra Mičátka.

29 /4708/ 16. 7. 2016

37

Kultúra • Oznamy

Zápis do stredných škôl

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia v postupe aktualizovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

STARÁ PAZOVA. Do Gymnázia Branka Radičevića v školskom roku 2016/2017 po druhom zápisnom kole zapísali plánovaný počet žiakov, teda do tried všeobecného smeru 120 žiakov. Vo všetkých ekonomicko-právnických odboroch Ekonomicko-obchodnej školy Vuka Karadžića tiež sú v štvorročných odboroch (ekonomický technik, právnický technik, podnikateľský administrátor, finančný administrátor) vyplnené kapacity – po 30 žiakov v triede. Zatiaľ sú v tejto škole voľné miesta v trojročnom

usmernení – obchodník: zapísaných je 15 žiakov a toľko sa môžu ešte zapísať v auguste. V Strednej technickej škole v Starej Pazove nezostalo voľných miest ani v trojročných odboroch (automechanik, technik pre chladiacu a tepelnú energiu – po 15 žiakov), ani v štvorročných (strojárenský technik pre počítačové konštruovanie, technik pre počítačové spracovanie, technik pre grafickú prípravu, technik cestnej dopravy – po 30 žiakov).

BÁČSKY PETROVEC. Do Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom je zapísaných 73 žiakov prvákov. Podobne ako vlani, GJK malo v ponuke 90 voľných miest, a to 60 pre žiakov so slovenským vyučovacím jazykom a 30 pre žiakov so srbským vyučovacím jazykom. Ako nás informovala riaditeľka gymnázia Anna Medveďová, do slovenských tried majú zapísaných 42 žiakov, teda budú mať dve triedy gymnazistov Slovákov, a do jednej srbskej triedy je zapísaných 31 žiakov. Prostredia, z ktorých prichádzajú žiaci od septembra do GJK na stredoškolské školenie,

sú: Petrovec, Hložany, Kulpín, Maglić, Stará Pazova, Kysáč, Silbaš, Pivnica, Selenča, Šíd, Báčska Palanka, Aradáč, Padina, Nový Sad, Stepanovićevo, Ravno Selo, Zmajevo a Rumenka.

Keď ide o ubytovanie žiakov v žiackom domove pri gymnáziu, jeho kapacita je 75 miest. V čase uzávierky novín mali prihlásených 54 záujemcov, ale júlová lehota prihlasovania trvala od 5. do 15. júla. Augustová bude prebiehať od 22. do 26. augusta, teda pred začiatkom nového školského roku.

KOVAČICA. Na Gymnáziu Mihajla Pupina v Kovačici budúcim stredoškolákom bolo tohto roku k dispozícii 30 miest v srbskej a rovnako toľko miest aj v slovenskej triede. Po druhom zápisnom kole, ktoré prebiehalo 8. júla 2016, do tried so srbskou vyučovacou rečou bolo zapísaných maximálnych 30 žiakov a do jednej triedy s vyučovacím jazykom slovenským sa zapísalo iba 18 žiakov. Dnešné Gymnázium Mihajla Pupina je od roku 1990 strednou školou všeobecného vzdelania a výučba sa koná v srbskom a v slovenskom jazyku. Úradujúca riaditeľka gymnázia Tatiana Brtková vyjadrila nespokojnosť s

počtom tohtoročných zapísaných žiakov. Už v uplynulom roku z ponúknutých 90 miest pri zápise do nového školského roku bolo evidovaných 56 žiakov a tohto roku počet klesol na 48. Ako sa to už v praxi stáva, do začiatku nového školského roku sa žiaci môžu ešte vypísať z iných škôl a obsadiť ešte niekoľko voľných miest na kovačickom gymnáziu. Pre Gymnázium M. Pupina v Kovačici sa v školskom roku 2016/2017 rozhodli žiaci z dedín Kovačickej a Opovskej obce, z Tomaševca, Titela, Kačareva a Pančeva.

38

www.hl.rs

A. Lš.

K. G.

Informačno-politický týždenník

A. Ch.

Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že 29. 6. 2016 schválil rozhodnutie, ktorým sa poskytuje súhlas, že nositeľ projektu Electrawinds-s, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. Vladimira Popovića č. 6, nie je záväzný vypracovať novú, ani aktualizovať jestvujúcu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba veterného parku Alibunár na území Obce Alibunár, k. o. Alibunár a k. o.

Vladimirovac.

Rozhodnutie možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 h do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti schválenému rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 5.

7. 2016 schválil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie riečneho nánosu z koryta rieky Dunaj od km 1252 + 800 do km 1253 + 200, na časti k. p. č. 3005, k. o. Petrovaradín, a 3278/1, k. o. Nový Sad III, nositeľa projektu NETGROUP SISTEM, s. s r. o., Nový Sad, Ul. prímorská č. 3.

Rozhodnutie o rozhodovaní o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie predmetového projektu možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti schválenému rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 30. 6. 2016 schválil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie riečneho nánosu z koryta rieky Dunaj od km 1266 + 700 do km 1267 + 200, na k. p. č. 6690, k. o. Futog, ZO Nový Sad, nositeľa projektu Svetorog, s. s r. o., Futog, Ul. carice Milice b. č.

Rozhodnutie o rozhodovaní o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie predmetového projektu možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti schválenému rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č.

135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2058_01 NS_Novi_ Sad_Temerinski_put_2, na parkovisku Najlon trhu, na katastrálnej parcele číslo 1692, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

• KULTÚRA • OZNAMY •

Vlaha v stenách?

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č.

135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu

Izolovanie vlhkých objektov strojmi.

Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2380_01 NS_Novi_Sad_ Detelinara, Hram Rođenja Svetog Jovana Krstitelja v Ulici Kornelija Stankovića, na katastrálnej parcele číslo 5462/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o potrebe po vypracovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 7.

7. 2016 schválil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o potrebe po vypracovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie riečneho nánosu z koryta rieky Dunaj od km 1322 + 000 po km 1323 + 000, na katastrálnych parcelách čísla 3208, k. o. Plavna, a 1729, k. o. Bačko Novo Selo, ZO Báč, nositeľa projektu Brodokop, s. s r. o., Odžaci, Ul. I. L. Ribara č. 49.

Rozhodnutie o rozhodovaní o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie predmetového projektu možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti schválenému rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

33 rokov skúsenosti v izolovaní vlhkých domov, kostolov a iných objektov hrúbky stien do 10 m.

Záruka na vykonané práce.

Radšej vysušovať – ako búrať!

Hydroizolácia Živanović telefóny: 063440470 a 0631024114 hizivanovic@gmail.com www.hiz.co.rs

hlasludu.info www.hl.rs

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č.

135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č.

135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu

Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2065_01 NS_Novi_ Sad_Adamovićevo_naselje, v Ulici Laze Nančića 47, na katastrálnej parcele číslo 3129/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2057_03 NS_Novi_ Sad_Temerinski_put_1, Ul. zmajevački put, na katastrálnej parcele číslo 609/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia v postupe aktualizovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že 29. 6. 2016 schválil rozhodnutie, ktorým sa poskytuje súhlas, že nositeľ projektu VP Srbijagas Nový Sad, Ul. národného frontu č. 12, nie je povinný vypracovať novú, ani aktualizovať jestvujúcu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba nových trás jestvujúcich ropovodov a plynovodov v zóne diaľnice E-75 od km 108 + 000 po km 118 + 200 v novom energetickom koridore v širšom regióne Nového Sadu.

Rozhodnutie možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 h do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti schválenému rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

• KULTÚRA • OZNAMY •

OZNÁMENIE o schválení žiadosti o zhodnotenie potreby po aktualizovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu WindVision Windfarm B, s. s r. o., Alibunár, Ulica Žarka Zrenjanina č. 10, podal žiadosť o zhodnotenie potreby po aktualizovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Veterný park Alibunár 2, celkovej sily 75 MW. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu.

29 /4708/ 16. 7. 2016

39

Oznamy BLAHOŽELANIE Na Fakulte informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave dňa 13. júna 2016 úspešne obhájil diplomovú prácu a získal titul inžinier FILIP FILIP zo Starej Pazovy. Dňa 7. júla 2016 bol slávnostne promovaný. Mladému inžinierovi úprimne blahoželajú a z jeho úspechu sa tešia rodičia, brat Dávid, teta Zita a ujo Pavel s rodinami.

GRATULÁCIA

Dňa 4. júla 2016 na Prírodovedno-matematickej fakulte v Novom Sade s vyznamenaním obhájil master prácu VLADIMÍR HUĎAN z Hložian a získal titul master informačných technológií a počítačových vied. Mnoho úspechov v práci a v ďalšom permanentnom zdokonaľovaní mu prajú rodičia a starí rodičia Turdeľovci.

GRATULÁCIA VLADIMÍROVI HUĎANOVI z Hložian z príležitosti obhajoby master práce blahoželajú brat Branislav a Ľudmila.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2039_02 NS_Nový_Sad_Jovana_Dučića Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2039_02 NS_Nový_Sad_Jovana_Dučića, Bulvár Jovana Dučića 13, na katastrálnej parcele číslo 7770/15, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 11. júla 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-67/16, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie.

S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, podanej po splnomocnení nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2039_02 NS_Nový_Sad_Jovana_Dučića, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt základňovej stanice mobilnej telefónie NS2039_02 NS_Nový_Sad_Jovana_Dučića, na Bulvári Jovana Dučića 13, na katastrálnej parcele číslo 7770/15, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21 (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný odhad vplyvov na životné prostredie.

2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2039_02 NS_Nový_Sad_Jovana_Dučića, Bulvár Jovana Dučića 13, na katastrálnej parcele číslo 7770/15, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05).

ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2039_02 NS_Nový_Sad_Jovana_Dučića, Bulvár Jovana Dučića 13, na katastrálnej parcele číslo 7770/15, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá rekonštrukcia jestvujúcej základňovej stanice, a to tak, že bude postavená trojúseková anténová sústava pre rozsahy DCS 1800, UMTS a LTE. Antény typu K742236 výrobcu Kathrein sa použijú na krytie v rozsahoch DCS 1800 a LTE 1800 (po jedna anténa po úseku), pokiaľ sa antény typu KK742215 výrobcu Kathrein budú používať na krytie UMTS sústavy (po jedna anténa po úseku). Plánova-

40

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

BLAHOŽELANIE ANNE VOZÁROVEJ z Kysáča všetko najlepšie k úspešnému ukončeniu štúdia na farmaceutickej fakulte v Novom Sade praje rodina Chrťanová.

BLAHOŽELANIE Mladej magistre ANNE VOZÁROVEJ z Kysáča všetko najlepšie k úspešnému ukončeniu štúdia farmácie, ako i k narodeninám prajú rodičia, brat Jarko a starká Vozárovci.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 l inzercia@hl.rs né azimuty antén sú 25 °, 115 ° a 290 °, respektíve po úsekoch pre všetky sústavy. Konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu DCS 1800 je 4 + 2 + 2, pre UMTS je 3 + 3 + 3 a pre LTE 1800 je 1 + 1 + 1.

V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Gavrila Principa.

V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti.

Nositeľ projektu priložil zmluvu o prenájme uzavretú medzi obytnou budovou na Bulvári Jovana Dučića číslo 13, Nový Sad, a Vip Mobile, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Belehrad, a Informáciu o lokalite pre parcelu č. 7770/15, k. o. Nový Sad I, vypracovanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a bývanie Mesta Nový Sad, číslo: V-353-1244/15 z 30. 11. 2015.

S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NS2039_02 NS_Nový_Sad_Jovana_Dučića, číslo: EM-2015-388/SO, z 25. januára 2016, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W-LINE v Belehrade.

Základňová stanica mobilnej telefónie NS2039_02 NS_Nový_Sad_Jovana_Dučića má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre všetky tri úseky, pre rozsahy DCS 1800, UMTS a LTE 1800.

Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základňová rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základňové rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané.

Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov a určil, že základňová stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia.

Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 – Rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj.

Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím.

Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii.

Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu.

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

POSLEDNÝ POZDRAV neveste

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba objektu komplexu farmy ošípaných poschodovosti P (VP), Čenej, Atar, na katastrálnej parcele číslo 1832, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad Nositeľ projektu AS NEOPLANTA, mäsový priemysel, Nový Sad, Prímorská 90, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba objektu komplexu farmy ošípaných poschodovosti P (VP), Čenej, Atar, na katastrálnej parcele číslo 1832, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 6. júla 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501229/16, ktorým je určený rozsah a obsah Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie.

S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti integrálny text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 14 odsek 3 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu AS NEOPLANTA, mäsový priemysel, Prímorská 90, Nový Sad, o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba objektu komplexu farmy ošípaných poschodovosti P (VP), Čenej, Atar, na katastrálnej parcele číslo 1832, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad, schvaľuje ROZHODNUTIE Určuje sa, že nositeľ projektu AS NEOPLANTA, mäsový priemysel, Prímorská 90, Nový Sad, Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba objektu komplexu farmy ošípaných poschodovosti P (VP), Čenej, Atar, na katastrálnej parcele číslo 1832, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracuje v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). Štúdia o odhade vplyvov na životné prostredie má obsahovať najmä nasledujúce: – opatrenia, ktoré zabezpečia použitie kódexu dobrej poľnohospodárskej praxe a blahobytu zvierat, ako dôležitá časť najlepšej dostupnej techniky (BAT); – opatrenia na zmenšenie emisie škodlivých plynov: amoniaku; – opatrenia na zmenšenie emisie dusíka a fosforu do pôdy, povrchových a podzemných vôd ako výsledok kontrolovaného použitia maštaľného hnoja na dispozičnom poľnohospodárskom pozemku, berúc do ohľadu charakteristiku pôdy, obdobie vegetácie siatin, potrebu siatin po nutritívnych prvkov, poveternostné podmienky a iné; – opatrenia použité prostredníctvom výživy, ktoré vplývajú na kvalitu a zloženie maštaľného hnoja (BAT na zmenšenie nutritívnych prvkov N a P v hnojive); – opatrenia na zmenšenie spotreby energie prostredníctvom použitia BAT (kde je to možné umožniť prírodnú ventiláciu objektu prostredníctvom projektovania; berúc do ohľadu smer pohybovania vetra, umožniť výhodnú mikroklímu a prúdenie vzduchu vnútri objektu na umiestnenie zvierat, uplatnenie nízkoenergetického osvetlenia, pravidelné čistenie a údržba kanála a ventilátora v objektoch s mechanickou ventiláciou); – opatrenia, ktorými sa zabezpečuje predpísaná úroveň ochrany vôd od znečistenia, uplatňujúc BAT na skladovanie maštaľného hnoja; – opatrenia ochrany a kontrola neprepúšťania zemných štruktúr – lagún; – opatrenia na kontrolu vytekania skladu tekutého maštaľného hnojiva aj tam, kde je nevyhnutné sledovanie podzemných vôd ako indikátora vytekania; – opatrenia na znemožňovanie nepríjemných pachov; – opatrenia, ktorými sa zabezpečí výhodná mikroklíma vnútri objektu na umiestnenie zvierat, podľa odporučenia: relatívna vlhkosť vzduchu 60 – 80 %, koncentrácia amoniaku max. 10 ppm, oxidu uhličitého max. 0,2 vol %, rýchlosť prúdenia vzduchu 0,15 – 0,2 m/s; – opatrenia, ktoré zabezpečia, aby sa nakladanie s nebezpečnými látkami konalo pod podmienkami a spôsobom, ktorým sa zabezpečuje zmenšenie rizika od ich nebezpečných vlastností na životné prostredie a zdravie ľudí (článok 29 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 – Rozhodnutie US); – opatrenia ochrany od možných nehôd a opatrenia na odstraňovanie následkov v prípade nehôd; – organizačno-technické opatrenia na odstraňovanie alebo zmenšenie rizika na najmenší stupeň; – opatrenia, ktoré zabezpečia, aby nakladanie s odpadovými látkami bolo v súlade so Zákonom o nakladaní s odpadom (Úradný vestník RS, č. 36/09 a 88/10) a inými pozitívnymi predpismi; – opatrenia ochrany životného prostredia v priebehu prípravných prác na lokalite; – ochranné opatrenia životného prostredia počas prípravných prác na lokalite; – predpokladať spôsob postupu a opatrenia, ktoré sa uplatnia v prípade vysťahovania po prerušení práce objektu; – opatrenia, ktorými sa zabezpečí splnenie podmienok naložených zo strany kompetentných orgánov a organizácií; – program sledovania charakteristických znečisťujúcich látok.

ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu AS NEOPLANTA, mäsový priemysel, Prímorská 90, Nový Sad, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba objektu komplexu farmy ošípaných poschodovosti P (VP), Čenej, Atar, na katastrálnej parcele číslo 1832, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad. Lokalita a účel projektu sú v súlade s vydanými lokalitnými podmienkami číslo V-353-1415/15, zo 4. apríla 2016, zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a bývanie Mesta Nový Sad. Predmetový projekt zahrňuje technológiu chovu, reprodukciu, selekciu a oplodňovanie ošípaných.

V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a Miestne spoločenstvo Čenej.

V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti.

Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a priloženej dokumentácie konštatované bolo, že sa predmetový projekt nachádza pod bodom 17 Objekty pre intenzívny chov hydiny alebo ošípaných s kapacitou nad 2 000 miest na chov ošípaných (nad 30 kg váhy) a 750 miest pre prasnice, Listiny I Zákona o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08).

Obsah Štúdie o odhade vplyvov je definovaný bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a dôvody určovania rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu sú určovanie a hodnotenie možných priamych a nepriamych vplyvov práce objektu na životné prostredie na uvedenej lokalite a v jej okolí, ako aj určovanie a návrh opatrení, ktorými sa možné škodlivé vplyvy počas práce objektu môžu zamedziť, znížiť a odstrániť.

Pri určovaní povinných častí, ktoré štúdia musí obsahovať (bod 2 odsek 2), tento orgán sa riadil najmä zákonnou zásadou, prevenciou a ostražitosťou, keďže ide o intenzívny statkársky chov, ktorých aktivity môžu negatívne vplývať na životné prostredie, takže je z toho dôvodu potrebné štúdiou dokázať, že pre predmetový projekt prostredníctvom projektovania a práce budú použité všetky potrebné prevenčné a ochranné opatrenia v zmysle ochrany pôdy, vody a vzduchu.

Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii.

Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu.

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

ANNE LABÁTOVEJ

rod. Vrbovskej 17. 7. 1966 – 7. 7. 2016 z Báčskeho Petrovca Spomienku na Teba si natrvalo zachováme v našich srdciach.

Svokra Mária, svokor Branislav a Dr. Sandra Nikolićovci

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s kolegyňou

ANNOU LABÁTOVOU

1966 – 2016 z Báčskeho Petrovca Večný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky si na Teba zachováme.

Slavica, Netka a Pavel, kolegyne a kolega z TABAKPRESS-u

SMUTNÁ SPOMIENKA na

ZUZANU SNIDOVÚ

10. 3. 1962 – 17. 7. 2014 – 17. 7. 2016 z Báčskeho Petrovca Tvoji najbližší

POSLEDNÝ POZDRAV

DRAGOLJUBOVI KOVAČEVIĆOVI 1952 – 2016

Zostaneš nám v trvalej spomienke.

Matica slovenská v Srbsku – Miestny odbor v Kysáči Galéria SND Kysáč Kultúrno-umelecký spolok Vladimíra Mičátka Kysáč

29 /4708/ 16. 7. 2016

41

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 8. júla 2016 sme na večný odpočinok vyprevadili našu manželku, mamu a starkú

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE Dňa 7. júla 2016 nás opustila mama, starká a prastarká

ZUZANU MUCHOVÚ rod. Pixiadesovú 26. 2. 1936 – 7. 7. 2016 z Kysáča

Bolesťou unavená tíško si zaspala, zanechajúc všetkých, ktorých si milovala.

Za všetky tie trápenia a bolesti nech Ti dá Pán Boh večnej milosti.

S láskou a úctou si dennodenne budeme spomínať na chvíle prežité s Tebou.

Tvoji zarmútení: manžel Ján, syn Ján s manželkou Blaženkou a vnučky Aňa, Alexandra a Ariana-Jana

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 7. júla 2016 nás nečakane bez rozlúčky opustila naša mama

ANNA LABÁTOVÁ

ZUZANA MUCHOVÁ rod. Pixiadesová 26. 2. 1936 – 7. 7. 2016 z Kysáča

Ďakujeme všetkým tým, ktorí jej vyjadrili úctu na poslednej ceste.

S ňou sa lúči

dcéra Anna Domoniová s rodinou

POSLEDNÝ POZDRAV

ZUZANE MAGLOVSKEJ –ZUJKE rod. Bažaľovej 28. 10. 1948 – 6. 7. 2016 z Kulpína

rod. Vrbovská 17. 7. 1966 – 7. 7. 2016 z Báčskeho Petrovca

Zavrela si oči, srdce prestalo biť, aj keď si ešte chcela spolu s nami žiť.

Osud ten krutý – žiaľ ešte väčší, čo naše srdcia nikdy nevylieči.

Dcéry Anna a Jana s rodinami

S láskou a úctou si na Teba navždy budú spomínať susedovci: Petrášovci, Tatliakovci, Virágovci, Zabunovovci, Tŕpka, Hašková, Činčurákovci st., Činčurákovci ml., Vidovci, Kukučkovci, Šimovci, Poparićovci, Síčovci, Melichovci a Zelenákovci

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 28. júna 2016 nás po ťažkej chorobe opustila

Dňa 13. júla t. r. uplynul Dňa 10. júna t. r. uplynulo rok, čo nás navždy osem rokov, čo nás opustila naša milovaná navždy opustil náš mama a stará mama milovaný otec a starý otec

JULIANA MACKOVÁ rod. Brňová 10. 10. 1941 – 28. 6. 2016 z Pivnice

Už len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať, za všetko dobré ďakovať a spomínať.

Ten večný pokoj Ti prajeme a spomienku na Teba si navždy zachováme.

KATARÍNA BREZNÍKOVÁ

Manžel, syn a dcéra s rodinami

DROBNÝ OZNAM TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088-433.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 l inzercia@hl.rs 42

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

JÁN BREZNÍK

1. 9. 1931 – 10. 6. 2008 – 2016

rod. Feldyová 15. 5. 1936 – 13. 7. 2015 – 2016 z Padiny

Opustili ste nás... Chýbajú nám Vaše teplé slová, dobré rady, starostlivosť, dobrota a rodičovská láska. Ale pre nás ste neumreli, iba ste odišli niekde na iné miesto a v našich srdciach, myšlienkach a spomienkach budete večne žiť.

S úctou a láskou si na Vás spomínajú Vaši najmilší: dcéra Katarína s rodinou, syn Ján s rodinou, syn Pavel a dcéra Anna • OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

s našou spolusestrou a dlhoročnou členkou spevokolu

na

ZUZANOU MUCHOVOU

rod. Pixiadesovou 26. 2. 1936 – 7. 7. 2016 z Kysáča

KATARÍNU PONIGEROVÚ

JÁNA BOHUŠA 1937 – 1985 – 2016

rod. Bohušovú 4. 1957 – 12. 7. 2011 – 2016

Čo je život náš?

Bylinka kosou smrti sťatá.

Mrazivý jej dych v hrob nás ukladá.

ONDREJA BOHUŠA

1933 – 1985 – 2016

KATARÍNU BOHUŠOVÚ

1933 – 2007 – 2016

z Petrovca

Čas plynie, ale spomienky a žiaľ v srdciach zostávajú.

Manžel a zať s rodinou

Spevokol slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru v Kysáči

SMUTNÁ ROZLÚČKA

ALŽBETA DOLENCOVÁ

rod. Hodoličová 19. 5. 1947 – 2016 z Báčskeho Petrovca

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

ZUZANA MARČOKOVÁ

ZUZANA MARČOKOVÁ

rod. Leporisová 2. 8. 1943 – 9. 7. 2016 z Kysáča

rod. Leporisová 2. 8. 1943 – 9. 7. 2016 z Kysáča

Spomienku na Teba si zachovajú

Spomienku na Teba si zachovajú Opavskovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s mojím manželom a naším otcom

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať manžel Ján a rodina Vozárová

SMUTNÁ SPOMIENKA

susedovci: Madackovci, Agárskovci, Urbanovci, Chrťanovci, Sabovci a Fulmekovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Uplynul rok, čo nás navždy opustil manžel, otec, starý otec a apko

JÁNOM TOMANOM 19. 12. 1953 – 29. 6. 2016 z Hložian

S láskou si na Teba budeme spomínať.

JÁN FILKO

JÁN BABJAK

1934 – 2015 – 2016 z Kysáča

30. 10. 1968 – 29. 6. 2016 z Kulpína

Manželka Nada, dcéry Jarmila a Anna a syn Ján Tvoji najbližší, ktorí si s láskou na Teba spomínajú:

hlasludu.info www.hl.rs • OZNAMY •

Navždy sa s Tebou lúčia

manželka Anna, syn Ján s rodinou a dcéra Anna Páliková s rodinou

29 /4708/ 16. 7. 2016

spolupracovníci

43

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 15. júla 19.30 Zostrih galakoncertu 23.

DFF Zlatá brána v Kysáči 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 17. júla 11.00 Dúhovka 11.30 Agrosféra Utorok 19. júla 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 22.00 Agrosféra Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta 21.00 Dotyky Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka Dobrý večer, Vojvodina – v prvej časti relácie budú odvysielané príspevky o priebehu osláv Dňa Selenče a o tom, ako môže historické šermiarstvo pomôcť deťom s vrodenou disgrafiou. V druhej časti vysielania, v Spektre, hostkou v štúdiu bude Dr. Tatiana Vujačićová, ktorá bude hovoriť o vývoji a výžive detí do troch rokov.

Dúhovka – bude odvysielaná reportáž z 5. evanjelických dní v Békešskej Čabe, na ktorých sa zúčastnili mnohí slovenskí evanjelici zo Srbska, Maďarska, Rumunska, Chorvátska a Česka.

44

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 15. júla – Air force two – V rukách rebelov Sobota 16. júla – Pútnička, 1. časť Pondelok 18. júla – Dvojitý úder Utorok 19. júla – Fatwa – Dni teroru Streda 20. júla – Dračia pasca – Najväčší bojovník Štvrtok 21. júla – Červené víno, 3. časť 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 17. júla 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami: Výber z osláv Dňa Selenče 22.00 Film: – Pútnička, 2. časť 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí.

V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Zuzana Hmiráková, predsedníčka MO penzistov v Petrovci

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 17. júla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Zber pšenice už takmer doznel, poľnohospodári sú nespokojní s výkupnou cenou Utorok 19. júla 16.00 Deň otvorených dverí na ZÚ SR Z archívu – Detský festival Letí pieseň, letí 2015 Čo nového v našom spoločenskom živote?

Piatok 22. júla 16.00 Divadelné predstavenie Tri letušky v Paríži Slovenský film: Južná pošta

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 29 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je názov podujatia, ktoré sa usporadúva v Aradáči.

autorka: ANNA moment 1. časť vpíšte tajničky Z T BIČIAROVÁ

2. časť obdobie vpíšte tajničky posvätné obrazy elektrón ULA

atmosféra

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00.

Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. príslušník

karát

katolíckej cirkvi

umel. sloh 17. a 18. storočia

argón

opatroval pečaťou

zmenšený obraz zemského povrchu

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 17. júla 20.15 Repríza relácie Dobrý deň Streda 20. júla 12.10 Dobrý deň, kolážová relácia

poškodenie

šmyknutie

chodí

irídium

predložka

kvačka S kúzelník LA DU priviesť H U k spánku Ľ

solm. slab. mačka (hypokr.)

vpíšte UST

2. samohláska

Andrej Čipkár otec (slovinsky)

3. časť tajničky

denná tlač

evanjelium

skupina

amerícium mäkká spoluhl.

1. samohláska

koralový očakáva ostrov

náčrt TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39.

Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

opyt. zám. v kajkavskom nárečí

osob. zám.

dusík povolá

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 28

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 26 z čísla 26 Hlasu ľudu z 25. júna 2016 bolo: JÁN TUŽINSKÝ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ALENA PEŠKOVÁ, Ul. republiková č. 62, 21 412 HLOŽANY. BLAHOŽELÁME.

VODOROVNE: ohradilo, zaiskril, nat, me, gavran, g, r, aorta, Er, Na, RO, Gorana, okružná, ro, to, RS, okrivieť, vonka, ša, á, talita TAJNIČKA: HANA GREGOROVÁ

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

29 /4708/ 16. 7. 2016

45

Šport Úspechy je ťažko napočítať V PADINE OSLÁVILI 90 ROKOV ČINNOSTI POĽOVNÍCKEHO SPOLKU ZAJAC

Ján Bokor

N

a pekne upravenom nádvorí Poľovníckeho spolku Zajac v Padine prebiehala oslava vzácneho jubilea – domáci poľovníci si pripomenuli 90. výročie svojej činnosti. Prišli k nim predstavitelia združení a spolkov z Kovačice, Uzdina, Samoša, Idvora, Crepaje, Debeljače, Kysáča, Hajdušice, Grebenca, Banátskej Dubice, Jarkovca, Begaljice a Vlašského Dolu, aby hostiteľom zablahoželali deväťdesiat rokov práce. Slávnosti sa zúčastnil aj predseda Zhromaždenia obce Kovačica Zlatko Šimák.

činnosti. Potvrdzuje to aj pekne upravený dom a jeho okolie. Usilovná ruka poľovníkov je všade prítomná. Okrem poľovačky lovci sú zapojení do každodenného života dediny. Starajú sa o jej úpravu a údržbu. Chov a starostlivosť o zverinu je prvoradá úloha poľovníkov. Organizujú súťaže a odchádzajú do iných prostredí, kde zaznamenávajú úspechy. Kamarátenie je prítomné na každom kroku.

Symbolom padinského Poľovníckeho spolku je zajac, ktorý sa najviac vyskytuje v chotári, a preto si dali pomenovanie podľa

Predseda OPZ Livade Kovačica Velimir Netković (v strede) blahoželá padinským lovcom k jubileu

predchodcov,“ uzavrel predseda Kukučka.

Slova sa potom ujal predseda Obecného poľovníckeho zväzu Livade z Kovačice Velimir Netković, ktorý pochválil jubilantov a zaslúžilým členom odovzdal uznania za dlhoročnú prácu. Poľovnícky zväz Srbska odmenil profesora Jána Petroviča bronzovým vyznamenaním, Jána Pavelu strieborným vyznamenaním a Martina Bája zlatým

vyznamenaním. Poľovnícky zväz Vojvodiny za dlhoročnú úspešnú prácu odmenil PS Zajac plaketou.

Podpredseda PZ Livade Goran Josifović odovzdal jubilantom plaketu za mimoriadne zásluhy v rozvoji poľovníctva v tomto revíri.

Nakoniec sa hostitelia a hostia kamarátili pri chutnej večeri – paprikáši z diviaka. Spev a hudba sa šírili padinským poľom až do rána.

Snímky: M. Nemoga

Odmeny: Ján Pavela, Martin Báj, Miroslav Kukučka, Goran Josifović, Velimir Netković (zľava)

Lovcov a hostí privítal a pozdravil predseda spolku Miroslav Kukučka. V krátkom príhovore vyzdvihol, že každoročne uskutočňujú slávnostné zasadnutia, no tentoraz je dôvod o to väčší, lebo sa PS Zajac dožil 90 rokov namáhavej, vytrvalej a plodnej

tohto šľachetného zvieraťa. „Roky pôsobenia, ktoré sme oslávili, nie je krátke obdobie. Veď je aj všetky výsledky ťažko napočítať. Ale zárukou toho, že náš 90-ročný PS Zajac bude ešte dlho žiť, sú jeho mladí členovia, ktorí úspešne pokračujú v tradícii svojich

Padinskí poľovníci chystajú večeru

46

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

V ŠRS SLÁVIA TURNAJ V PLÁŽOVOM VOLEJBALE. Druhý ročník turnaja v plážovom volejbale v Kovačici odštartoval 4. júla 2016 na ihrisku Športovo-rekreačného strediska Slávia. Tohto roku na turnaji účinkuje dvanásť mužských, ženských a zmiešaných družstiev z Idvora, Opova, Putnikova, Debeljače, Padiny a Kovačice. Družstvá Vidovdan, Geometri, Ok Foto, Odraz, Opovo, Pampúchy, Strong men, Meduza, Libero, Klke, Šminkeri a Šiflike súťažia „traja proti trom“ a podľa slov Miroslava Tomáša, jedného z organizátorov a rozhodcu Volejbalového klubu Slávia Kovačica, turnaj sa mal skončiť do 15. júla bežného roku.

A. Ch. • ŠPORT •

ZŠR ŠARAN HLOŽANY USPORIADALO ŠKOLU RYBOLOVU

Lovia ako veľkí Juraj Bartoš

N

ajprv sa naučili, čo je vlastne športový rybolov, čo znamená vyjsť do prírody, a potom si teoretické poznatky overili v praxi, pri kanáli. O zručnosti detí, ktoré absolvovali školu rybolovu v organizácii Združenia športových rybárov Šaran v Hložanoch, sme sa aj sami presvedčili v prvé júnové popoludnie, v hložianskom Ríte, pri kanáli Samuel Valo, Mária Dudková smerujúcom k chýrečnej a Jaroslav Stupavský (zľava) dohliadajú na deti pri vode Tatárnici. Na začiatku vraj bolo 20 účastníkov školy rybolo- pokračovať. Pán učiteľ Stupavský vu a všetci šestnásti, ktorí vydržali sľúbil, že v septembri, keď sa začne do konca, dostali rybárske prúty škola, začneme s nimi dôkladne a medaily. Trom najúspešnejším pracovať, s cieľom dostať ich od udelili aj osobitné odmeny. Po troch počítačov, zvykať ich odchádzať súťažných kolách lovu rýb na udicu do prírody.“ Na vlastné oči vidíme, že na prakprvé miesto obsadila Jeniffer Macková, na druhom sa umiestnil Milan tickom pláne sú celkom doma; ako Červenák a tretí bol Vladimír Potfaj. to bolo s teóriou, pýtame sa učiteľa Osobitne sa mladučkým rybárom Stupavského, pod ktorého dozorom darilo pri poslednom kole súťaže, sa konala prvá časť prípravy budúkeď 14 šarvancov ulovilo 25 kg rýb. cich, či už terajších rybárov. „Vlani sme robili anketu, nevydaPredseda ZŠRŠ Samuel Valo sa spokojne usmieva a vraví:„Je zrejmé, rilo sa nám, a teraz sme školu rybože deti v love rýb naskutku majú zá- lovu odštartovali začiatkom apríla. ľubu. Majú veľkú vôľu pre súťaženie, Prekvapilo nás, že sa prihlásilo až a tak budeme v ich zdokonaľovaní 20 žiakov nižších ročníkov, z čoho

Mladí hložianski rybári už vedia, ako sa lovia ryby udicou

až zo desať dievčat 1. a 2. ročníka.

Nakoniec sa práve ony ukázali ako najlepšie aj v praktickej rovine. V rámci teoretickej sme sa zamerali na výchovné ciele. Ozrejmili sme si rybolov z hľadiska ekológie a viedli sme deti k aktívnym vychádzkam do prírody. Pravdaže, oboznámili sme sa aj s pravidlami športového rybolovu. Okrem predsedu pomáhala mi aj tajomníčka Mária Dudková, taktiež skúsení členovia nášho združenia Jaroslav Supek a Jaroslav Jakuš. Pokiaľ ide o deti, musím povedať, že si všetky zaslúžili čistú desiatku za prejavenú motiváciu a disciplínu. Oceňujem aj oduševnenie rodičov a starých rodičov, ktorí absolútne podporili svoje deti a vnúčence. Na jeseň prepojíme na vyšší stupeň.“ Pri teoretickej časti (v rámci osem školských hodín) sa riadili knihou Dušana Jovanovića Škola rybolovu.

VYDARENÝ ŠACHOVÝ TURNAJ V ARADÁČI

Hrali šachové nádeje

Vladimír Hudec

V

nedeľu 10. júla 2016 Šachový klub Aradáč zorganizoval tradičný 14. Letný mládežnícky turnaj v šachu Aradáč 2016. Zúčastnilo sa ho spolu 30 účastníkov, mladých nádejných šachistov z Kikindy, Zreňanina, Elemira, Srbskej Crnje, Novej Crnje a domáceho Aradáča.

Mladší hráči zohrali dva turnaje v konkurencii chlapcov a dievčeniec, pokým starší mládežníci zohrali jeden turnaj. Organizátor pripravil odmeny pre piatich najlepších hráčov v každej kategórii, ktorí dostali medaily, šachové figúrky a knihy.

V konkurencii dievčeniec v mladšej skupine najúspešnejšia bola • ŠPORT •

Víťazi turnaja v Aradáči

členka ŠK Aradáč Anita Nagyová, ktorá získala 5 bodov. Odmenení sú ešte Olivera Vlašićová z Kikindy (4,5 bodu), Nevena Dumanićová a

Anja Jonjevová zo Zreňanina, ktorá zároveň bola aj najmladšou účastníčkou celého turnaja, a Teodora Neninová z Aradáča, všetky po

Oboznámili sa s druhmi rýb. Venovali sa aj základným praktickým záležitostiam, t. j. učili deti, ako treba uviazať udičku, ako narábať rybárskym prútom a ostatným náčiním. Podstata je v tom, prízvukuje Stupavský, aby sa deti naučili všetky úkony zvládnuť samy, a dodáva, že pri internej súťaži, ako i pri štvrtom rekreačnom love rýb udicou niektorým trošku pomáhali aj rodičia.

Predseda Valo hovorí, že nasledujúcim krokom je určiť po troch členov zostáv dievčenského a chlapčenského družstva, ktoré sa zapoja do ligy najmladších rybárov. Mieni, že medzi deťmi je zopár naskutku talentovaných jednotlivcov, ktorí by, ak naďalej budú sústavne a svedomite pracovať, mohli dotiahnuť aj po reprezentačné tričká. Príliš optimistické očakávanie? Vari ani nie. Veď tieto deti už teraz lovia ryby ako veľkí...

3,5 bodu. V rámci mladšej skupiny chlapcov najúspešnejší bol Branislav Parkajić zo Zreňanina so 7 bodmi, druhý Ognjen Petronijević tiež zo Zreňanina získal 5,5 bodu, Aradáčan Filip Gál bol tretí (4,5), Adrijan Czorba z Aradáča (získal 4 body a zároveň dostal odmenu ako hráč, ktorý najviac pokročil) a piaty bol Atilla Kis z Kikindy so štyrmi bodmi. V staršej skupine najúspešnejší bol Milanko Bilić z Kikindy (9 bodov). Marijana Bilićová tiež z Kikindy so 7,5 bodu bola druhá a Ivana Litričinová zo Srbskej Crnje (7) tretia, Aleksej Bartoš z Aradáča so šiestimi bodmi bol štvrtý, Nemanja Kartalija z Elemira získal 5 bodov a obsadil piate miesto.

Rozhodcami na turnaji boli prof.

Saša Samolovac, prof. Vladimir Jovanov, Fide majster Danilo Besedeš a kandidát na majstra Srđan Popov.

29 /4708/ 16. 7. 2016

47

Šport STRETNUTIE PRIATEĽOV V KYSÁČI

Hrali futbal, tancovali, zabávali sa...

Pavel Pálik

V

dňoch uplynulého víkendu Kysáčania uhostili vzácnych hostí, starých priateľov zo Slovenska, z Hontianskych Nemiec.

Hontianskonemčania pricestovali do Kysáča vo štvrtok 7. júla 2016 a vrátili sa domov v nedeľu popoludní. Družbu začali futbalisti ešte v roku 1969, a v poslednom Mužstvá veteránov Kysáča a Hontianskych Nemiec pred zápasom desaťročí spolupráca a priatelenie prebiehajú na úrovni dedín Kysáč násťročného Gregora Babiaka Dragoljević, Mia Hontianske Nemce. Táto družba z Hontianskych Nemiec, ktorý chal Ožvát-Siprerástla v rodinné priateľstvo, strelil tri góly, jeden v penalto- mo, Ján Marčok, k čomu prispelo aj to, že sú hostia vej sérii, raz trafil brvno a žrď. Marián Čeman, vždy ubytovaní v domácnostiach Výsledok sa pohyboval takto: 0 : Denis Daneček; svojich hostiteľov, takpot ré n e r : Pavel vediac teraz už priateľov.

Medveď-Meco Hostí zo Slovenska priHONTIANSKE vítal predseda MiestneNEMCE: Peter Baho spoločenstva Kysáč biak, Ján PopunMiloslav Chrťan. V piatok da, Jozef Klas, všetci spoločne navštívili Milan Považan, kaštieľ Dunđerskovcov Jozef Rerich, Ján v Kulpíne, Galériu Zuzky Benedik, Adam Deti sa s chuťou pohrali na ihrisku Medveďovej v Petrovci Benedik, Juraj a večer bola na ihrisku Marunčiak, Jakub Pisak, Gre- polnočných hodinách. Na začiatv Kysáči tanečná zábava. gor Babiak, Ján Tordaj, Zdenko ku sa predseda MS Kysáč MiloV sobotu o 18. hodiJambrich, Siniša Popović; tré- slav Chrťan a zástupca starostu ne futbaloví veteráni Obecenstvo so záujmom sledovalo neri: Reno Babiak, Milan Frčka Nemiec Peter Miškolci prihovoKysáča a Hontianskych zápas Zápas viedli Kysáčania Pavel rili a vymenili si darčeky. Peter Nemiec zohrali priateľský medzi- 1 Adam Benedik, 0 : 2 Juraj Ma- Albert a Ján Čeman. priniesol pozdravy z Nemiec, od národný futbalový zápas. Bol to runčiak, 1 : 2 Michal Ožvát-Simo, Večer v reštaurácii na ihrisku starostu Jozefa Nemca a pozval zaujímavý, napínavý súboj, ktorý 1 : 3 Gregor Babiak, 1 : 4 Juraj Tatry bolo spoločné posedenie Kysáčanov, aby o rok navštívili priniesol až 14 gólov. Hostia viedli Marunčiak, 1 : 5 Juraj Marunčiak, a tanečná zábava sa skončila po Hontianske Nemce.

1 : 5, ale domáci vo finiši vyrovnali 2 : 5 Milan Dragoljević, 2 : 6 Adam výsledok na 7 : 7. V kopaní jede- Benedik, 2 : 7 Gregor Babiak, 3 nástok úspešnejší boli hostia – 9 : : 7 Denis Daneček, 4 : 7 Denis 11. Za najlepšieho hráča vyhlásili Daneček, 5 : 7 Vladimír Vozár, najmladšieho na trávniku, jede- 6 : 7 Vladimír Vozár, 7 : 7 Dejan Urumović. Po zápase asi 50 divákov hráčov potleskom vyprevadilo do šatní.

KYSÁČ: Ondrej Hriva, Vladimír Tordaj, Vladimír Ožvát, Vladimír Vozár, Ján Ožvát-Stoťkár, Zoran Drieňovský, Ondrej Funtík, Štefan TATRA ZAČALA S PRÍPRAVAMI. Kysáčski futbalisti mali v nedeľu Sabo, Ferenc Ban10. júla 2016 prvé stretnutie a prvý tréning pre majstrovskú sezónu či, Ján Ožvát-Simo, 2016/17. Novým trénerom Tatry je Novosadčan Dragan Mišković. Na Miroslav Folkman, prvom tréningu boli štrnásti hráči (na snímke) a tatranci prvý prípravný Vladimír Francisty, zápas zohrajú v stredu 20. júla vo Veterniku.

Pavel Vozár, Dejan P. P. Súboj priniesol až štrnásť gólov Urumović, Milan

48

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

ŠIESTY MEMORIÁL V MALOM FUTBALE RASTISLAVA PECNÍKA-PELÉHO

Popularita z roka na rok rastie Samuel Medveď

turnajov v štáte a nie div, že ho svojou návštevou poctil v deň radičný nočný turnaj v malom finálového zápasu legendárny futbale, ktorý prebiehal aj toh- futbalista belehradskej C. zvezdy, to roku na ihriskách ZŠ Jána tréner a športový pracovník VladiČajaka v Petrovci od 19. júna do 10. mir Petrović-Pižon, ktorý je vlastne júla, v posledných rokoch získava i promotérom takýchto podujatí.

Na turnaj sa prihlásilo 24 celkov, poplatok za účasť bol 10 000 dinárov. Okrem mužstiev z domáceho prostredia na turnaj prišli aj tímy zo Zmajeva, Stepanovićeva, Báčskej Palanky, Nového Sadu, Vrbasu, Ruského Kerestúra, Ratkova, Bajmoku, dokonca i z Belehradu. Mužstvá mohli prihlásiť Vladimír Petrović-Pižon odovzdal odmeny desiatich hráčov, prinajlepším na turnaji čom hrali štyria v poli a brankár. čoraz väčšiu popularitu. Veď sa V nedeľu 10. júla večer sa hral dostal medzi šestnásť najlepších finálový zápas medzi domácim

T

Víťazné mužstvo Mlinstep zo Stepanovićeva

Dragana Zeljkovića (Mlinostep).

Zápasy na turnaji viedli rozhodcovia: Abramušić, Bjelanović a Maletin.

Treba povedať, že víťazi turnaja Mlinostep sa zúčastnia celoštátneho turnaja v malom futbale, tzv.

Jelen cup, ktorý bude prebiehať v Belehrade.

Z PETROVCA NA MLAVE DO BÁČSKEJ PALANKY

Veselinović v Bačke J. Pucovský

F

utbalista z Lalite Mladen Veselinović, narodený roku 1992, ktorý naposledy dve sezóny hájil farby FK Sloga z Petrovca na Mlave v Prvej lige Srbska, tohto leta zmenil pôsobisko. V aktuálnom prestupovom období Mladen prestúpil do radov čerstvého superligistu FK Bačka z Báčskej Palanky, kde sa od neho očakáva, aby prejavil svoje kvality.

Mladen Veselinović si vo svojej kariére obliekal dresy mužstiev kulského Hajduka, Donji Srem z Pećiniec a Napredak Kruševac vtedy, keď tieto hrávali v Superlige Srbska, hral aj v tíme Báčska Topola, krátko i v odžackom Tekstilci.

Mladý futbalista je tretí Laliťan v radoch báčskopalanskej Bačky. Pred ním si dres tohto klubu obliekali Štefan Demiter v povojnovom období a Mitar • ŠPORT •

Profesionalita: Mladen Veselinović si aj sám zabehá na ihrisku Panónie

Dokić v polovici sedemdesiatych rokov, keď Bačka bola členom Druhej ligy – západnej skupiny v rámci Majstrovstiev Juhoslávie.

Futbalovej legende Pižonovi bolo pekne v Petrovci

tímom Caffe Szenario a stepanovským mužstvom Mlinostep, ktorého tvorili hlavne hráči tamojšieho FK Omladinac. Zápas sa v regulárnom čase skončil 1 : 1 a v penaltovom rozstreli Stepanovčania boli lepší, keď využili pokutové kopy a domáci ani jeden. Tak Mlinstep, ktorý v minulom roku vo finálovom zápase prehral, tentoraz bol o konečný výsledok lepší 3 : 1 a ovenčil sa titulom najlepšieho na turnaji, získal putovný pohár a peňažnú odmenu v hodnote 300 000 dinárov. Caffe Szenario dostal 100 000 dinárov a tretí tím Brovel – Viljuškar je peňažne odmenený sumou 50 000 dinárov.

Najlepším hráčom turnaja sa stal Đorđe Celin (Mlinostep), prvým strelcom je Milan Čičić (Caffe Szenario) so štyrmi vsietenými gólmi a za najlepšieho brankára vyhlásili

Najlepšiemu hráčovi turnaja Đorđovi Celinovi (vpravo) odmenu odovzdal Saša Petković

Na Memoriáli Rastislava Pecníka súťažili i pionierske celky.

Prvé dve miesta obsadili mladí Rumenčania, kým tretí boli hostia zo Savinho Sela. Aj v rámci tejto kategórie futbalistov boli rozdelené odmeny.

Na záver turnaja vyžrebovali aj výhercov tomboly, keďže kúpená vstupenka predstavovala zároveň aj potenciálny lístok na získanie odmeny. Turnaj finančne podporili početní sponzori a donátori.

29 /4708/ 16. 7. 2016

49

Šport 15. MAJSTROVSTVÁ FUTBALISTOV VO FRANCÚZSKU

Senzácia sa volá Portugalsko Juraj Pucovský

N

o tak, už nám je známe, že Portugalsko vystriedalo na tróne Španielsko. Vo finálovom zápase 10. júla 2016 na Stade de France pred 75 868 divákmi v parížskej štvrti Saint-Denis Portugalčania porazili Francúzov 1 : 0 po predĺžení a prvýkrát sa stali majstrami Európy. Tak sa im určitým spôsobom po dvanástich rokoch vrátilo všetko to nepríjemné, čo zažili ako hostitelia ME 2004 v rozhodujúcom zápase s Gréckom – 0 : 1. Teraz sa v ich koži ocitli galské kohútiky.

Triumf Grékov v Portugalsku futbaloví znalci označili ako svojráznu senzáciu, čo je práve aj husársky kúsok futbalovej družiny z Pyrenejského polostrova v parížskej noci minulú nedeľu. Keď Francúzi po presvedčivých, nečakaných 5 : 2 (4 : 0) nad najpríjemnejším prekvapením EURO 2015 Islandom vo štvrťfinále, potom cez Nemcov 2 : 0 (1 : 0), postúpili, zdalo sa, že vo finále nebudú mať ťažkú prácu. Nesmieme zabudnúť, že sa zverenci šéftrénera Portugalska Fernanda Santosa zo základnej F-skupiny prebojovali

ďalej ako tretí, vďaka trom remízam, keď až trikrát na zápase s Maďarskom (3 : 3) „visel“ o vlásku ich osud na šampionáte! Veď vo vyraďovacej fáze zo štyroch zápasov dva ukoristili po predĺženiach (Chorvátsko, Francúzsko), raz po penaltovom rozstreli (Poľsko) a čistú výhru dosiahli len v semifinále s Walesom 2 : 0 (0 : 0).

Finálové plány a sen o získaní titulu majstra Európy mohlo prekaziť Portugalsku rýchle zranenie kapitána, najlepšieho hráča, proste lídra tímu Cristiana Ronalda. „Postaral“ sa o to príliš neobozretný Francúz Dimitri Payet, ktorý v ostrom súboji silne zasiahol Ronalda do ľavého kolena. Nasledovalo krátke ošetrenie lekárov, dva pokusy hviezdy madridského Realu zostať na trávniku, ale to jednoducho viac nebolo možné. Aká to smola, veď hádam Ronaldo najviac čakal túto príležitosť zahojiť si stále boľavé rany z domáceho neúspechu s Gréckom! Cristiana v 25. min.

STAROPAZOVČANIA BY NA MINULÚ JAR NAJRADŠEJ ZABUDLI

Na novom začiatku Matej Bzovský

V

priebehu neúspešnej minulej jari majstrovstiev Novosadsko-sriemskej ligy sa futbalisti Jednoty do vlastnej kabíny vracali až osemkrát so zvesenými hlavami po strate dvoch alebo troch bodov, a to spravidla s mužstvami, ktoré bojovali o záchranu. Neraz podcenili súpera v príliš vyrovnanej lige.

Na prvej schôdzi vedenia klubu s trénerom Milanom Vujasinom a hráčmi podčiarkli, že sa o minulosti bude čím menej rozprávať.

Všetko to, čo bolo nepríjemné ani nie tak dávno, čo hlavne zabrzdilo postup do vyššej súťaže, ktorej boli dvere dokorán otvorené, v análoch klubu treba vymazať, akoby sa nič nepríjemné nestalo!

Predsa sú to čudné názory, lebo sú

50

www.hl.rs

vyniesli na nosidlách z trávnika v slzách, musel zanechať spoluhráčov, aby ďalej bojovali bez neho.

Na konci sa predsa stalo, že tie slzy z bolesti v kolene, ešte viac v duši, že ani tentoraz nebude šampiónom Európy s národným mužstvom, sa po senzačnom triumfe premenili na slzy veľkej, zaslúženej radosti a šťastia. Portugalčania sa akoby zaťali, hrali vari najlepšie ako mohli a odmenení sú práve tým, po čom všetci tak veľmi túžili.

Samotné finále neprinieslo očakávaný, dobrý futbal. Zvykneme povedať, že veľký význam zápasu, a to, čo prináša titul kontinentálneho majstra, akoby sputnali nohy 22 hráčov na trávniku.

Francúzi síce mali viac z hry, no ich strelci nevyužili niekoľko sľubných príležitostí (o to sa pričinil aj veľmi spoľahlivý brankár Rui Patrício); najväčšiu náhradník André-Pierre Gignac, ktorý v nadstavenom čase druhého polčasu trafil do žrde.

V Jednote sa pokúsili znemožniť odchod Radeho Pejića, pravdepodobne aj Danila Markovića, a na odchod až piatich hráčov z Inđije, ktorí sa málo pričinili k úspechu klubu, sa rýchlo zabudlo.

Na prvom sústredení bolo ako aj vždy dosť nových mien – zná-

výhry a prehry súčasťou športovej hry, na chybách sa treba niečo naučiť, všetko analyzovať, a potom vyniesť názory, pozitívne alebo negatívne. Do budúcnosti sa, jasné, treba s optimizmom pozerať, netreba sa nikdy vopred vzdávať!

Niektorí však inak rozmýšľajú. Aká je dnes situácia v pazovskom klube, ktorý príliš včas začal prípravy. Stredobodom pozornosti je znova ako zlepšiť infraštruktúru, pri- Futbalisti Jednoty prvý prípravný zápas praviť hraciu plochu, kto- zohrajú v sobotu so susedmi z Nových rú má na starosti usilovný Bánoviec Ján Kiš a nájsť hráčske posily. Keď ide o kvalitných hráčov, mych, ale väčšinou neznámych. tých je čoraz menej, lebo si mno- Do ukončenia prestupového obhí hľadajú cestu do zahraničia. dobia (koniec augusta) mnohí sa

Informačno-politický týždenník

Keďže sa zápas dostal do predĺženia, mohlo sa očakávať všetko.

Aj sa stalo to, čo najmenej očakávali a chceli hostitelia. Hrdina Portugalčanov, svojráznych „kráľov remíz“ na EURO 2016, Éder prišiel zo striedačky až v 79. minúte. Éder sa v 109. min. zmocnil lopty na ľavej strane, prenikol príliš ľahko povedľa niekoľkých obrancov Francúzska do stredu a prízemnou strelou spoza šestnástky majstrovsky prekonal dovtedy nezdolateľného Huga Llorisa – 0 : 1. V tej chvíli Paríž, to svojrázne mesto svetla, akoby zostalo v najväčšej tme.

Zverenci Didiera Deschampsa, tisíce fanúšikov na Stade de France, milióny povedľa televíznych obrazoviek zostali ohromení, šokovaní, sklamaní a úplne bezmocní, lebo očakávali tretí titul majstra Európy a nie pre nich, taký krutý koniec finále EURO 2016. Možno sa Francúzom tentoraz zlým odplatilo za príliš šťastný triumf nad oslabeným Nemeckom v semifinále. Nečakaný, senzačný úspech Ronaldovej družiny najvýstižnejšie skomentoval poľský portál sport. pl takto: „Európa nemá majstra, ktorý uchvacuje svojou hrou; vyhralo mužstvo, ktoré dokáže využiť vlastné silné stránky a nájsť slabiny protivníka.“ Portugalčanom sa to podarilo vari na každom zápase EURO 2016, a preto si, predsa zaslúžene, vychutnávajú tento ohromný úspech! ešte ponúknu, bude to lacnejší „tovar“ a či pre mužstvo aj užitočnejší, ťažko predpokladať.

Všetkým je jasné, že v boji o titul potrebujú kvalitné posily, ktoré musia výrazne prispieť k dlho očakávanému úspechu. Na štarte jari sa Jednota ľahko zriekla stredopoliara Milakovića a kapitána Nikolu Igrača, čo bola veľká chyba, a to sa aj značne nepriaznivo odzrkadlilo na jarné výkony mužstva. Na prvých tréningoch sa objavil Vladimir Matić (33 rokov), ktorý hrával v Borci, Novom Pazare a prišiel z radov belehradskej Turbiny. Pribudli aj dvaja hráči z Jakova. Najväčšia posila má byť brankár Lazar Jovičić, ktorý pod dozorom Michala Baláža zvládol prvé brankárske kroky, v úspešnej kariére pokračoval v Portugalsku, Bulharsku a minulú sezónu strážil sieť susedného Dunava v Starých Bánovciach.

• ŠPORT •

Úspech neprišiel náhodou: medailistky z tohtoročného šampionátu Srbska starších súťažiacich a veteránok Muži budú súťažiť v Prvej lige Srbska – skupina Vojvodina druhý rok zaradom

TRADÍCIA A ÚSPECHY KOVAČICKÉHO KOLKÁRSTVA

Kolky – banátske mentolky Ján Špringeľ

H

rmot, buchot, treskot, jakot – deň za dňom, týždeň za týždňom, rok za rokom – ozýva sa z Vinohradskej ulice na okraji Kovačice. Už viac ako štyri desaťročia.

Najsladší vrzgot je tam henten s prenikavým zvukom kolkárskeho klaksóna. Krátkotrvajúca jačavá húkačka zaznamenajúca zrazené všetky bábky do plného stavu deviatich kolkov.

Súčasná kovačická kolkáreň patrila po vybudovaní v roku 1975 medzi najmodernejšie v Juhoslávii.

Dnes je opak pravdou. Kovačickí kolkári budú v nasledujúcej sezóne hostiť kluby z Prvej ligy Srbska – skupina Vojvodina na dráhach padinskej kolkárne. Pravidlá ale umožňujú, aby v tej istej súťaži Kovačičanky hrali i naďalej na domácej palubovke.

Roky sa však nezmenila láska Kovačičanov k tejto zábave, druhu rekreácie i športu. Začalo sa to koncom 19. a začiatkom 20. storočia, keď nadšenci postavili hlinenú kolkáreň.

Ako huby po daždi sa potom rozrástli kolkárne v kovačických krčmách: Štimlerovej, Hrčekovej, Válovcovej, Bajzovej, Matúchovej, Gregorovej, Cesnakovej, Benkovej... V šesťdesiatych rokoch odštartovali dnes už povestné a obľúbené Robotnícke hry. Teraz má možno práve Obec Kovačica najviac kolkární – tri, okrem Kovačice a Padiny i Debeljača, s veľkým počtom klubov – až päť.

Po vybudovaní automatickej kolkárne nebolo treba čakať veľa času na skvelé výsled-

Anna Husárová (vľavo) svoj prvý cenný kov získala v roku 1980: zlato na Majstrovstvách Vojvodiny

ky. Mužstvo Staviteľa sa v roku 1977 stalo šampiónom Juhoslávie na športových hrách stavebníkov. Zuzana Košútová (dnes Čížiková) sa niekoľko rokov neskoršie stala juniorskou reprezentantkou Juhoslávie bok po boku s rovesníčkami z Rijeky, Varaždinu, Celja, Nového Sadu a Splitu.

Ani tohtoročné úspechy slávistiek na Majstrovstvách Srbska starších hráčok a veteránok neprišli náhodou; päť zo šesť držiteliek cenných kovov koncom 70. a začiatkom 80. rokov (od 1978 po 1983) žali medaily na Majstrovstvách Vojvodiny a Juhoslávie v kategórii pionierok a mládežníčok.

Na kolkárni kovačickej Slávie vystupovali aj esá z Debeljače: József Szénási (jeho heslo sa nachádza v Encyklopédii telesnej výchovy, vydal Jugoslavenski leksikografski zavod Záhreb), Gyula Mohácsi, Benjamin Nagy, Danijel Tepša, Olivera Busija či Juliana Martinek.

Na spomínanej dráhe ako trinásťročný svoj prvý majstrovský zápas zohral pre Kolkársky klub Univerzal z Bečeja i syn Juliany Martinekovej: Vilmos Zavarko, svetový rekordér a najlepší kolkár sveta. Dodnes sa rád vracia na kovačickú kolkáreň zo slovenského Kolkárskeho oddielu ŽP Šport Podbrezová, kde osem rokov láme rekord za rekordom.

Kovačickú kolkáreň už dôkladne pozná i Padinčan Želislav Jakáb, čerstvý držiteľ zlatej a bronzovej medaily zo Svetového pohára a MS v chorvátskom Novigrade. Jakáb si oblieka dres Doliny a belehradskej Crvenej zvezdy.

Mimoriadnu popularitu majú RŠH: dlhoročný kolkár a aktivista v klube Ján Jonáš (v strede) so synom Vladimírom (vľavo) a bratom Pavlom (vpravo)

Kolkárky Slávie s trénerkou Zitou Tokaiovou aj v sezóne 2016/17 budú hrať na domácej kolkárni

Slávia oba derby s Dolinou zohrá v Padine

Predseda KK Slávia Želimír Hriešik

Vlastimil Jansa s aradáčskymi šachistami (1980)

Účastníci simultánky s veľmajstrom Vlastimilom Jansom (1980)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Šachový klub Aradáč Simultánka s FIDE majstrom Radivojom Perišićom (2016)

Kamarátenie pri šachu v miestnostiach ŠK Aradáč

Šach sa v Aradáči masovejšie hrá od šesťdesiatych rokov minulého storočia, Legenda aradáčskeho ale nie v organizovanej forme, čiže tak, aby sa šachisti zoskupovali v klube. Legenda šachu Radislav aradáčsheho šachu Radislav Slankamenac, Aradáčanom známy ako čika Bata, si spomína Slankamenac (vľavo) na prvé pokusy o založenie klubu koncom šesťdesiatych rokov. To veľmi krátko trvalo, lebo bol so svojím najväčším rivalom Željkom problém s cestovaním na zápasy. Šach sa však aj ďalej príliš masove hrával. Milovníci tejto hry sa Vrekićom (2016) stretávali hlavne v sieni požiarnického spolku. Koncom sedemdesiatych a začiatkom osemdesiatych rokov bol ešte jeden pokus zorganizovať klub. Pod menom Aradáč klub fungoval a súťažil niekoľko rokov, aby znova zanikol. V tom čase, presnejšie v roku 1980, klub zorganizoval aj simultánku s vtedajším československým veľmajstrom Vlastimilom Jansom, s ktorým čika Bata dosiahol remízu.

Z majstrovstiev Dnešný Šachový klub Aradáč založili 23. februára roku 2003 ako Združenie občanov milovníkov spoločenských školy v šachu hier Tisa – Aradáč. Okrem šachu jeho členovia hrávali aj preferans a biliard, ale tie dve disciplíny sa neujali, zostal (2013) iba šach, takže sa združenie roku 2007 transformovalo na Šachový klub Aradáč. V tom istom roku začali aj súťažiť v Medziobecnej lige. Roku 2012 postúpili do Stredobanátskej zóny a vlani dosiahli ďalší úspech, keď postúpili do Banátskej ligy, v ktorej sa počas uplynulých majstrovstiev umiestnili v strede tabuľky. Okrem toho členovia tohto klubu zaznamenali aj niekoľko úspechov v konkurencii jednotlivcov. Vari najúspešnejšia je Adrijana Đermanovićová, ktorá vo svojej kategórii štyrikrát bola majsterkou Vojvodiny, rovno toľkokrát šampiónkou Srbska, a viacnásobnou účastníčkou majstrovstiev Európy a sveta. Aleksej Bartoš na Majstrovstvách Vojvodiny vo veľmi silnej konkurencii bol druhý a aj na Majstrovstvách Srbska sa umiestnil vo vrchu tabuľky. Viackrát vyhral aj na turnaji Zornička Open. Treba spomenúť aj talentovanú Anitu Nagyovú z Novej Crnje, ktorá okrem na viacerých turnajoch vyhrala aj na medzinárodnom prestížnom turnaji časopisu Jó pajtás.

V klube je toho času vyše 50 členov, hlavne z Aradáča, ale aj zo Zreňanina a iných okolitých miest.

Medzi nimi je 35 mládežníkov do 18 rokov a ostatní sú seniori. Od roku 2010 spolupracujú so združením občanov TQM Centar zo Zreňanina, s ktorým spoločne organizujú početné turnaje a iné šachové podujatia, medziiným aj tradičný Letný mládežnícky turnaj Víťazi turnaja Prvá dáma a turnaj dievčeniec Prvá dáma TQM Centra.

TQM Centar (2014) Vladimír Hudec Foto: autor a z archívu klubu

Mládežnícke družstvo ŠK Aradáč s rodičmi (2012) Nádejný aradáčsky šachista Aleksej Bartoš (druhý vpravo) na tohtoročnom mládežníckom letnom turnaji

Mužstvo ŠK Aradáč, ktoré postúpilo do Stredobanátskej ligy (2012)

Letný mládežnícky turnaj (2016)