Hlas 30 2016 by NVU Hlas ľudu

Usilovní mladí Hajdušičania Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 73 | 23. 7. 2016 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4709/

Z obsahu

23. 7. 2016 | 30 /4708

Uzávierka čísla: 20. 7. 2016

4 TÝŽDEŇ 4 Turecký horor a turecký med 5 Maratónske rokovania o správach 7 Predstavitelia NRNM u predsedu vlády APV Igora Mirovića

8 SLOVENSKO 8 Nechcení väzni

9 ĽUDIA A UDALOSTI 13 Kto hovorí, že mladí nechcú robiť? 18 V sladkom vyčkávaní na chuť rampáša 19 Na 3. Krajanskom dvore

Dvadsaťjedenročný automechanik Ivor Majorský zo Starej Pazovy sa nedávno stal mladým súkromným podnikateľom, čo nie je takým častým príkladom v dnešnom čase. Vďaka účelovým prostriedkom otvoril si vlastný autoservis a autoumyváreň. (s. 12) A. Lešťanová

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Cestovania ako inšpirácia

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Pšenica v silách čaká na lepšiu cenu 26 Psota repová – škodca cukrovej repy v letnom období 28 Mesiac vhodný na rozmnožovanie ihličnanov

31 KULTÚRA 33 Súčasné výtvarné umenie Slovákov v Srbsku v Niši

V sobotu 16. júla sa v Lugu uskutočnil druhý festival medu pod názvom V lipovom chládku a medovom sládku. Na tomto sladkom podujatí svoje výrobky ponúkali výrobcovia medu, kým predstaviteľky spolkov žien z Hložian, Petrovca, Nového Sadu a Lugu priniesli koláče a výšivky a mladší a starší šídski a lužskí tanečníci kúsok svojej tvorby v podobe tancov a spevov. (s. 15) A. Meleg

34 Družba pokračuje 35 Sníva divadelný sen

39 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Do športu vložila celé srdce... 48 Rozbiehajú sa novou cestou 51 Dočkali sa radosti Autor titulnej fotografie: Vladimír Hudec

Členovia Kolektívu kreatívnych amatérov v Kovačici počas júlových a augustových dní v príjemnom kútiku miestnosti na poschodí Domu kultúry 3. októbra organizujú letné večierky venované poézii a filmu. (s. 35) A. Chalupová

Editoriál

Európska budúcnosť na obzore

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Zdroj: eurobloger.com

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE



Napriek lenivému letu veľa sa toho udialo aj v uplynulom týždni. Niežeby sa nám spoločnosť alebo niektoré jej segmenty otriasali v základoch, ale historická pondelková správa z Bruselu je stále horúcou témou mnohých debát i novinárskych textov.

obrá správa pre Srbsko je dobrá správa pre všetkých jej občanov. Aj keď zmeny, ktoré otvorenie prístupových kapitol 23 a 24 na ceste Srbska do Európskej únie my obyčajní hriešnici nepocítime už o pár dní, ale možno ich vraj očakávať v nasledujúcich piatich rokoch. Otvorením týchto dvoch veľmi dôležitých kapitol naša krajina v rokovaniach o členstvo v Európskej únii má otvorené štyri kapitoly z úhrnne 35. Tá Európa teda ešte nie je na dosah ruky, ale na obzore áno, lebo tieto dve sú podľa politických znalcov kľúčové. Ak európski pozorovatelia budú spokojní s napĺňaním štandardov a realizáciou reforiem v spresnených oblastiach (kapitola 23 – súdnictvo a základné práva; kapitola 24 – spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť), otvoria sa aj ďalšie. Ale... Lebo vždy je tu aj to nejaké „ale“... Ak niečo „zaškrípe“ v kapitolách 23 a 24, môže to vplývať na ďalší priebeh celého postupu a môže pribrzdiť rokovania v ostatných kapitolách. Podobné „pribrzdenia“ evidovali sme napríklad i celkom blízko – v Macedónsku. Akokoľvek to vyzerá vysoká politika, či pre obyčajného človeka „španielska dedina“, naša krajina sa ocitla v celkom novej fáze, keď nielen Európa, ale aj iní záujemcovia budú s osobitnou pozornosťou sledovať uplatňovanie zákonov, uctievanie práv v Srbsku. Tých, čo vedú a predstavujú našu krajinu, čaká neľahká úloha stále dokazovať nielen to, že sa európske štandardy u nás uplatňujú a že je pokrok viditeľný, ale aj to, že tieto zmeny nie sú len cieľom úspechu prístupových rokovaní, ale kvôli lepšiemu životu občanov. Paralelne s uplatnením štandardov Srbsko očakáva aj revízia Ústavy a má sa to skončiť do konca roku 2017. Najviac zmien črtá sa v súdnictve, za neuctievanie nových predpisov určené sú aj tresty. Dúfame, že sa niečo urobí aj v boji proti korupcii a organizovanej kriminalite, že sa zosilní dôvera občanov k štátu... Dúfame, dúfame... Aj keď znalci podčiarkujú, že samotné otvorenie kapitol nevplýva napríklad na zníženie korupcie, lebo je to len začiatok dlhého a zložitého procesu. Výsledky sa dostavia, len keď štát splní všetky záväzky, ktoré prevzal schválením Akčného plánu pre kapitolu 23. Po uplynutí tých orientačných piatich rokov, keď by sa tieto kapitoly mali zatvárať, hádam aj obyčajný človek v tomto natrápenom štáte pocíti nejaký spoločenský pokrok, zmeny k lepšiemu. Život však beží aj mimo tých veľkých otvorených kapitol. Na jeho skrášlenie určime si niekoľko vlastných kapitol, ktorých realizácia nepotrebuje taký dlhý čas a prinesie nám a našim najbližším dobrý pocit do týchto horúcich dní. Anna Francistyová

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  30 /4709/ 23. 7. 2016

Týždeň 

InPress

SEDEM DNÍ

Šikovné komisie

Turecký horor a turecký med

Jasmina Pániková

red týždňom premiér Aleksandar Vučić tvrdil, že Srbsko novú vládu bude mať v zákonom stanovenej lehote, respektíve prv, než Veľká Británia bude mať nového premiéra. I keď Briti naznačovali, že záležitosť vymenovania nového premiéra (do) riešia v septembri, už v stredu 13. júla sa predsedníčkou vlády Spojeného kráľovstva stala Theresa May (1956). Do netrpezlivého vyčkávania zazneli dve hrozivé „explózie“. V neskorej nočnej hodine vo štvrtok 14. júla prišla ďalšia mrazivá správa z Francúzska. V meste Nica došlo k novému teroristickému útoku: ťažké nákladné auto rozsievalo smrť. Neskoršie sa ukázalo, že ho riadil Mohamed Lahouaiei Bouhlel (31). Prv než ho policajti na mieste činu zlikvidovali, zavraždil 84 osôb (vrátane 10 detí), poranil asi 180 (medzi nimi aj 54 detí). „Hrôza opäť udrela po Francúzsku,“ povedal prezident François Hollande a dodal: „Nič nezničí našu vôľu poraziť terorizmus.“ Ani neutíchli výkriky nešťastných ľudí, ktorí po hroznom útoku prišli o najbližších v Nice, a ďalšia „bomba“ zarachotila v Turecku. V

Juraj Bartoš

stotne ste sa mnohokrát opýtali, kam odchádzajú peniaze z daní, ktoré všetci musíme platiť. Odchádzajú aj... do peňaženiek mnohých členov všelijakých komisií, ktoré vznikajú ako huby po daždi. A tí istí členovia za svoju namáhavú prácu dostali tisíce a tisíce dinárov. Neveríte? Zistila to Štátna revízorská inštitúcia. Presnejšie, stovky miliónov dinárov daňových poplatníkov zakončili na účtoch členov komisií, ktorých do istých komisií zvolili bez jasných pravidiel (čítať: na základe rodinkársko-priateľských pravidiel). Štátna revízorská inštitúcia na základe kvantitatívnych a kvalitatívnych kritérií zvolila 14 subjektov revízie: generálny sekretariát vlády, tri ministerstvá, tri mestá a sedem obcí. Pod drobnohľadom sa ocitla aj Obec Báčsky Petrovec. V roku 2014 v tejto našej obci založili 47 komisií, ktoré na svoj účet stiahli až 10,6 milióna dinárov. Jednotlivé komisie pre verejné obstarávania mali zasadnutia, ktoré boli počas pracovného času a trvali po dve hodiny a za to členovia dostali 3 500 dinárov (aj keď by podľa stanov mali dostať iba 2 000 dinárov), formovali dve komisie s takmer podobnými úlohami atď. Ak toto nevyvolalo veľké prekvapenie, ďalšie skutočne vyvolá. Koncom augusta minulého roku v obci bola založená Komisia pre zničenie pečiatky Obecného verejného právneho zástupcu Obce Báčky Petrovec. Áno, aj také niečo môže existovať! Predseda a traja členovia za „zničenie pečiatky“ dostali 14 658 dinárov. Podľa údajov v zápisnici tá namáhavá práca trvala až 30 minút! Skutočne treba povedať, že členovia komisie boli šikovní, keďže za pol hodiny zničili pečiatku (možno bola plastová, tak ju bolo ľahšie zničiť, ničenie drevenej by potrvalo trochu dlhšie, možno aj celú hodinu) a ak bolo rovnoprávne rozdelené, každý na účet dostal viac ako 3 600 dinárov. Za pol hodiny. To je práca!

www.hl.rs



noci na sobotu 16. júla, v Ankare a Istanbule, sa skupina vysokých dôstojníkov podujala na štátny prevrat. Do ulíc, ktorými hrkotali tanky, na výzvu prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana húfne vyšli obyvatelia. Armádne a policajné jednotky lojálne prezidentovi s ich podporou udusili vzburu. Prezident Erdogan hneď avizoval tvrdú odvetu voči organizátorom a účastníkom ďalšieho pokusu o štátny prevrat. Päť dní po tureckom horore, v ktorom o život prišlo takmer 300 osôb, so súhlasom Erdogana bolo uväznených viac než 3 000 sudcov. Čistka zasiahla aj 6 000 policajtov a dočasne (?) pozbavených práce bolo aj 15 200 osvetárov... Príslušné orgány spočitujú suspendovaným spoluúčasť pri pokuse o prevrat. Prezident Erdogan zo sprisahania obviňuje svojho niekdajšieho blízkeho spolupracovníka, utečenca, imama Fetulaha Gulena, ktorý ako dôchodca žije v Spojených štátoch amerických. Erdogan požiadal USA o jeho vydanie a vyhlásil, že sa mieni riadiť požiadavkami národa. Ten sa dožaduje prinavrátenia trestu smrti, čo hneď odsúdila EÚ. Netreba vari osobitne prízvukovať, že udalosť, spochybňujúca otázku svetového pokoja a mieru, praskla

v období náznakov zlepšenia vzťahov medzi Tureckom a Ruskom. Pod dozvukmi pochmúrnych udalostí vo Francúzsku a Turecku v Srbsku akosi (neprávom) menej zarezonovala dobrá správa z Bruselu, kde v pondelok 18. júla na Tretej medzivládnej konferencii EÚ a Srbska otvorili kapitoly 23 a 24 rokovaní o včlenení našej krajiny do EÚ. Po otvorení prvých kapitol zostáva zvedieť, aké sú štartové východiská (pozície) rokovaní oboch zúčastnených strán (EÚ a Srbska). Už teraz sa iskrí ohľadne požiadavky Chorvátska, aby Srbsko pozmenilo Zákon o organizácii a kompetencii štátnych orgánoch v konaní za vojnové zločiny. Aj to tak, spresňuje denník Danas, „aby Srbsko nemalo kompetencie na odhaľovanie, trestné stíhanie a súdenie za ťažké porušenia medzinárodného humanitárneho práva vykonané na území bývalej Juhoslávie“. Akokoľvek sa teda v tejto chvíli môže zdať, že nám „padla lyžička do medu“, treba si uvedomiť, že Srbsko je vlastne len na samom začiatku komplikovaného procesu prístupových rokovaní. Na lyžičke med síce je, ale turecký. Ten má nepríjemnú vlastnosť: ľahko sa lepí na zuby...

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

PATRIK ČECHVALA, OBČIANSKE ZDRUŽENIE SLOVENSKÉ PLANETÁRIÁ

Za dôstojný stánok astronómie Oto Filip – Už pár rokov beží kampaň za vybudovanie planetária v hlavnom meste Slovenska... – Ide o to, že Bratislava takúto inštitúciu nemá, a je to pomerne dlhodobá záležitosť. Myslíme si, že nám už dlho chýba, tým skôr, že je Bratislava azda jediné hlavné mesto v Európe, ktoré nemá hvezdáreň ani planetárium. Keby ste niekde nablízku chceli ísť do takého stánku astronómie, tak je

Informačno-politický týždenník

najbližšie Viedeň, kde sú dokonca v súčasnosti až dva tohto druhu. Slovenské planetáriá sú napríklad Hurbanovo a Hlohovec, čo sú blízko. Tá história snáh o vybudovanie toho v Bratislave je dlhá, tiahne ešte do päťdesiatych rokov minulého storočia. Kedysi fungoval tzv. Astronomický úsek Parku kultúry a oddychu (PKO), ktorý bol prísľubom snáh, že tu

v budúcnosti vybudujú planetárium. Vieme, že sa v súčasnosti PKO zbúralo, no podarilo sa získať sľub, podľa všetkého i verejnú investíciu, že v rámci budúcej výstavby, na mieste, kde donedávna bol park, vznikne aj planetárium. Dúfame, že sa tento záväzok i zrealizuje. Keď ide o časový horizont, oficiálne by to malo byť do roku 2020. • TÝŽDEŇ •

4. ZASADNUTIE POKRAJINSKÉHO ZHROMAŽDENIA

Maratónske rokovania o správach Jasmina Pániková

oslanci pokrajinského Zhromaždenia si tentoraz v plnom zmysle slova zaslúžili poslanecké platy a finančné odmeny. Aspoň tí, ktorí sa aj hlásili za slovo a nedvíhali iba ruky (áno, vyskúšali sa aj v starom spôsobe hlasovania, keďže na začiatku zasadnutia zlyhal elektronický systém). Zasadnutie sa začalo v pondelok a zakončilo v utorok, a to iba s dvomi prestávkami – jednou na obed a druhou pred polnocou, ktorú predseda Zhromaždenia István Pásztor dal iba preto, lebo sa musel resetovať systém. Keďže je predseda pokrajinského parlamentu známy aj podľa toho, že často má humorné poznámky, aj tentoraz, pred pol dvanástou, poznamenal, že systém sa musí resetovať preto, lebo ten, kto ho projektoval, si istotne ani nepomyslel, že jedno zasadnutie bude trvať dva dni – bez prerušenia. A tentoraz trvalo. Prečo im v pamäti zostane pondelok 18. júla? Skutočne preto, lebo na dennom programe mali 20 bodov, vo väčšine správy o hospodárení v minulom roku, o ktorých mali poslanci chuť debatovať, viac než inokedy. Na debatu ich podnietila aj voľba zástupcov pokrajinských tajomníkov. Členovia poslaneckej skupiny Srbskej radikálnej strany vytýkali, že kandidáti nie sú kompetentní na navrhnuté funkcie, keďže, ako hovorili, podaktorí boli buď v čele podnikov, ktoré skrachovali, buď zakončili „večerné vysoké školy“. Aj napriek rozličným názorom väčšinou hlasov schválili tento bod, čím sa kompletizoval tím novej vlády. Novými zástupcami pokrajinských tajomníkov sú: Robert Otot (poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo), Milan Kovačević (vzdelávanie, predpisy, správa a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá), Nebojša Kuzmanović (kultúra, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstva• TÝŽDEŇ •

Očakávanie predsedu vlády sa splnilo – viedli ostrú polemiku

mi), Ivanka Savić (zdravotníctvo), Milka Budakov (sociálna politika, demografia a rodová rovnosť), Goran Ivančević (regionálny rozvoj, medziregionálna spolupráca a lokálna samospráva), Aleksandar Andrić (urbanizmus a ochrana životného prostredia), Dušica Rakić (vysoké vzdelávanie a vedeckovýskumná činnosť), Rade Basta (energetika, stavebníctvo

Keď zlyhá elektronický systém...

a doprava), Ljubomir Stanisavljev (šport a mládež) a Pavle Počuč (hospodárstvo a turizmus). Ešte pred začiatkom zasadnutia predseda pokrajinskej vlády Igor Mirović vyhlásil, že očakáva ostrú polemiku, ktorou poslanci vyjadria svoj postoj k počinom

minulého zloženia vlády. „Majúc že prostriedky boli rozdelené v ohľade analýzu práce minulého bez jasných kritérií, a pritom sa zloženia vlády, nedopatrenia, kto- nedbalo na rovnomerné rozderé sa udiali, škandály a aféry, ako lenie na úrovni celej Vojvodiny. aj určité činnosti, ktoré zapríčinili Podobné pripomienky, spreváveľmi zlú situáciu v zdravotníctve, dzané ostrými diskusiami, mali aj v organizácii pokrajinskej správy, keď išlo o body týkajúce sa správ v Správe pre kapitálové vklady, o hospodárení Fondu pre kapiktorá je významným nositeľom tálové vklady AP Vojvodiny, a to aktivít v celkovom rozpočte, za rok 2013 a 2014. Nikto nevedel očakávam, že poslanci jasným vysvetliť, ani novinárom a ani pospôsobom slancom, prečo sa v roku 2016 roukážu stav Predseda vlády vyhlásil, že kuje o hospodáo tom, ako a akým spôso- najťažšia situácia je v zdra- rení z roku 2013 bom sa trovili votníctve a z toho dôvodu a 2014. Vládnuca prostriedky do konca roka viac ako 300 koalícia vytýkala občanov Voj- miliónov dinárov bude vy- terajšej opozícii, vodiny,“ po- členené na objednávky ne- že nepodávala vedal Mirović. vyhnutného vybavenia pre správ y každý S týmto nesú- regionálne nemocnice, kliniky rok, ako aj to, že hlasil Nenad a inštitúty Klinického stredis- zostalo mnoho nedokončených Borović, po- ka Vojvodiny. slanec skupiprojektov a vidiny Demokrateľné nerovnotickej strany, ktorý poznamenal, merné rozdelenie prostriedkov. že po minulom zložení vlády Ako niekoľkokrát zdôrazňovali, „zostali verejné financie, ktoré najviac bolo vkladané do Juhoboli realizované zodpovedne báčskeho obvodu a najmenej a transparentne, keďže AP Vojvo- do Strednobanátskeho. Správy dina každý rok podávala správu o Fonde pre kapitálové vklady AP poslanci neschválili. Osobitnú pozornosť a viachodinovú rozpravu vyvolala správa pokrajinského ochrancu občanov – ombudsmana za rok 2015, o ktorej sa poslanci iba vyjadrovali. Zatiaľ čo poslanci poslaneckých skupín Demokratickej strany a Ligy sociálnych demokratov, ako aj Zväzu vojvodinských Maďarov schvaľovali túto správu, poslanci skupín Srbskej radikálnej strany a Srbskej pokrokovej strany mali rad pripomienok, ktoré sa týkali aj samotnej správy, ktorej časti označili aj za príliš spolitizované, ako aj na rozsah kompetencií, ktoré „si dovoľuje vykonávať pokrajinský ombudo rozpočte, na rozdiel od repub- sman“. likovej vlády, ktorá nemá túto Nabitý program si vyžiadal prax už niekoľko rokov dozadu“. viac ako 15-hodinovú rozpravu. Pred poslancami sa ocitla aj Z neoficiálnych zdrojov sme zistili, správa o realizovanom rozpočte že ďalšie zasadnutie by mohlo byť AP Vojvodiny za rok 2015. Súčasná koncom augusta, keď na dennom vládnuca väčšina, ktorá v minu- programe budú aj symboly AP lom roku bola v opozícii, vytýkala, Vojvodiny. 30 /4709/ 23. 7. 2016

Týždeň NO COMMENT

Malé mediálne otrasy

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

torov iba preto, že ich na funkcie, ktoré vykonávajú, dosadil niekto iný, niekto, kto sa k moci dostal pred aktuálnymi majiteľmi moci. Meniť vedúcich ľudí (ako napr. v Rádio-televízii Vojvodina) bez odbornej nezaujatej analýzy ich pôsobenia (a teda i bez zohľadnenia eventuálnych do/terajších

nátlakov a hrozieb) a jasných dôkazov na to, že sa dopustili porušovania zásad novinárskej etiky, naskutku nemá zmysel. Akože malé mediálne otrasy zakaždým nechávajú po sebe hlboké ryhy, diery na poli informovania, ktorým nijako nie je vhod ich umelé zahládzanie.

INÝ NÁHĽAD

šemetná je veru práca žurnalistov. A ktorá, ak ju človek chce odviesť ako len najlepšie vie, nie je? O čomkoľvek prichodí písať či hovoriť, teda informovať, furt je málo času a priestoru. Všetko povedať nikdy nie je možné, občiahnuť a znalecky (argumentmi, komplexne, pútavo a presvedčivo) prezentovať zistené skutočnosti nikdy nie je jednoduché. Kdesi v novinárskom podvedomí furt drieme červíček podozrenia vo vlastné schopnosti náležitého uchopenia pozorovaného javu, problému či udalosti. Na druhej strane sa stáva, obzvlášť keď sa pod lupou novinárskej zvedavosti a pozornosti ocitá čokoľvek, čo môže narušiť niečie kruhy, kruhy niekoho so skutočne alebo hoci zdanlivo vysokým ratingom vo sfére politiky, biznisu, respektíve verejného života vôbec, keď sa teda kiaže rozčerenie hladiny či už tej „vo vyšších polohách“ alebo, nebodaj (!), na lokálnom pláne, pod ktorou sa nazerá niečo nekalé, nečisté, či aspoň pochybné (niečo, „do čoho širšiu verejnosť nič!“), zaúradujú neviditeľné brzdy novinárskej zvedavosti odvahy a rozvahy. To, čo nedokáže autocenzúra, vychádzajúca z premís všeobecne platných novinárskych noriem a zároveň z ponímania slobody prejavu každého konkrétneho žurnalistu osobitne, dávajú sa (pardon: dávajú ich) do pohybu voľným okom najčastejšie nepostrehnuteľné páky cenzúry. Spúšťajú ich práveže ohrození jednotlivci, respektíve záujmové skupiny. Priamo alebo okľukou. Medovými rečami, výstražnými sentenciami alebo inak. Povedzme odstavením z postov (zodpovedných) redaktorov, ktorí si dovoľujú myslieť vlastnou hlavou a nedovoľujú si nepranierovať skutky a zámery variace sa v straníckych a im podobných záujmových kuchyniach. Mocnári a kvázimocnári sa nezdráhajú vyhrážať sa možnosťou súdneho konania proti neposlušným novinárom a ich redakciám. Neostýchajú sa vymáhať vysoké

odškodné následne „utrpenia duševných bolestí“, „narušenia ich zdravotného stavu“ a/lebo „dobrého mena“ a pod. Aj za cenu, že súdne procesy prehrajú (a teda nielenže nezískajú požadované odškodné, ale musia zaplatiť – s ohľadom na hĺbku ich peňaženiek a trezorov – smiešne nízke súdne náklady); dôležité je, že sa o ich „podniku“ dozvedia iní žurnalisti a ich chlebodarcovia, ktorí, v obave pred dlhotrvajúcimi procesmi s neurčitým výsledkom (aj sami znalci oblasti tvrdia, že súdnictvo u nás nestojí zrovna na zdravých nohách), „uberú plyn“. Čokoľvek zo širokého a pestrého spektra udalostí, ktoré sa v domove a vo svete nepretržite dejú, novinár vyloví a dá „na pekáč“, vždy mu len niečo unikne (spravidla z udice ufrngne „najväčšia ryba“), zostane mimo jeho pozornosti. Pravdaže, nikdy všetci recipienti, ktorí pod svoj drobnohľad vezmú ten-ktorý žurnalistický príspevok (v tlači, rozhlase, televízii či na internete), nebudú s jeho obsahom a formou (celkom) spokojní. Zavše budú to i oné zazlievať, vyčítať, kritizovať. Právom alebo i neprávom; v závislosti od priesečníka, v ktorom sa „stretajú“ dva pomyselné vektory: objektívna hodnota žurnalistického produktu (bazírujúca predsa „len“ na subjektívnej schopnosti zvládnutia objektívnej reality) a subjektívna schopnosť čitateľa, poslucháča či diváka (d)oceniť ten istý produkt na základe objektívnych kritérií. Všetko to(to), čo platí o každom jednom novinárskom prejave, platí aj pre ktorékoľvek kompletné číslo (nielen našich) novín, rozhlasové a/lebo televízne vysielanie, ale platí aj pre redakčné politiky tlačených médií vrátane týždenníka Hlasu ľudu, ako i redakčné politiky jednotlivých elektronických médií a ich zložiek. Neúplnosť informácií je proste jedným zo spoločných menovateľov všetkých médií, ktoré sa zaoberajú ich zaobstarávaním, spracovaním a šírením. Výnimkou sú len médiá absolútne dokonalé, teda také, aké zatiaľ neexistujú. Nebolo by od veci, keby túto skutočnosť mali na zreteli tí, ktorí odstavujú riaditeľov a zodpovedných redak-

Ďuro Varga

Juraj Bartoš

• TÝŽDEŇ •

NA MARGO ISTÉHO ROZHOVORU

Nezaoberať sa len dôsledkami (Pri príležitosti rozhovoru s podpredsedom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Petrom Procháckom na tému Odchod mladých vzdelaných ľudí oslabuje menšinu, ktorý s ním viedol Juraj Bartoš, Hlas ľudu č. 27, z dňa 2. 7. 2016.)

Ivan Zafirović

predmetnom rozhovore je, okrem iného, prezentovaný ako jeden fakt, tak aj jeden predpoklad, ktoré boli aj predtým veľakrát vyslovené, a preto získali alebo postupne získavajú postave-

nie axiómy. Z tohto dôvodu môže obyčajný človek a čitateľ vskutku dospieť k záveru, že je stav navždy skamenený, vzťahy prikované a že sa v najbližšom čase nebude dať nič urobiť. Zostáva teda len oddať sa tlakom udalostí. Príliš často sa totižto hovorí o tom, že by požiadavka o

OZNÁMENIE Z NÁRODNOSTNEJ RADY SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY

Predstavitelia NRNM u predsedu vlády APV Igora Mirovića

piatok 15. júla 2016 sa na pozvanie predsedu vlády Autonómnej pokrajiny Vojvodiny Igora Mirovića v historickej budove banoviny v Novom Sade uskutočnilo stretnutie s delegáciami dvoch národnostných rád národnostných menšín – slovenskej a rumunskej. V delegácii Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny boli Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka NRSNM a pokrajinská poslankyňa, Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka Výkonnej rady NRSNM a predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku, a Juraj Červenák, podpredseda NRSNM. Na prvom úradnom stretnutí s predstaviteľmi NRSNM predseda Mirović zdôraznil, že medzi priority novej pokrajinskej vlády patrí predovšetkým zachovanie identity

a zveľaďovanie postavenia všetkých národnostných rád a, samozrejme, i slovenskej. Podľa neho to možno uskutočniť spoločnými snahami a zvlášť spoluprácou s inštitúciami na všetkých úrovniach. V kabinete predsedu okrem iného bolo iniciovaných i hodne tvorivých návrhov vo všetkých štyroch oblastiach, ktoré sú v kompetencii národnostnej rady, a predseda zároveň podnietil možnosti na spoločné prekonávanie diskutabilných otázok týkajúcich sa slovenskej národnostnej menšiny. Predstavitelia NRSNM predsedu pokrajinskej vlády informovali i o blížiacich sa Slovenských národných slávnostiach a o pripomínaní si významného tohtoročného jubilea – osláv 150. výročia divadelníctva v Petrovci, nad ktorým predseda Mirović prevzal záštitu.

S predsedom APV Igorom Mirovićom – Anna Tomanová-Makanová, Katarína Melegová-Melichová a Juraj Červenák • TÝŽDEŇ •

záväznom návrate domov po ukončení štúdia všetkých poberateľov štipendií vlády Slovenskej republiky bola považovaná za ohrozovanie ich práv. Získal by sa tým dojem, že si úplne samostatne zabezpečili svoje vzdelávanie. Ich štúdium v materskej krajine však podporuje Slovenská republika s technickou pomocou Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Na to, že je možné aj ináč postupovať, poukazuje príklad zo Spojeného kráľovstva, kolísky modernej demokracie a liberalizmu. Pred niekoľkými rokmi Britská rada v Srbsku, spolu s lokálnou samosprávou mesta Pančevo, umožnila odchod talentovaných a pracovitých študentov do Spojeného kráľovstva, s cieľom ich zdokonalenia sa na magisterskom stupni štúdia. Avšak stanovená bola aj klauzula, ktorá mladých magistrov zaväzovala vrátiť sa domov a získanými vedomosťami a schopnosťami odplatiť sa lokálnej samospráve za preukázanú dôveru a umožnenie štúdia v dĺžke najmenej 12 mesiacov. Potrebné je zdôrazniť, že cieľom jedného štátu nie je vzdelávať sebeckú, sebestačnú, uzavretú elitu v

spoločnosti, v ktorej by vedomosti predstavovali iba moc, nerovnosť a privilégium. Pravdou je – tým nič nové nebolo povedané – že ekonomická migrácia mladých, vzdelaných ľudí prestane, keď sa aj ekonomická situácia v Srbsku stabilizuje. Zamlčané je iba to, že oživovanie srbského hospodárstva potrvá a že vtedy „kritické skupiny“ mladých už nebudú súčasťou ani väčšinovej populácie, ani menšinových spoločenstiev v Srbsku. Pravdepodobne si toho boli vedomí aj predstavitelia maďarskej národnostnej menšiny v Srbsku a vláda Maďarskej republiky, keďže navrhli a začali realizovať Stratégiu teritoriálneho a ekonomického rozvoja vojvodinských maďarských komunít. Hlavným cieľom stratégie je počas nasledujúcich troch rokov prostredníctvom rôznych grantov a zvýhodnených úverov vo výške 160 miliónov eur, t. j. podnecovaním rozvoja poľnohospodárskych gazdovstiev, ako aj mikro-, malých a stredných podnikov, zvyšovaním ich konkurencieschopnosti a vytváraním nových pracovných miest, výrazne zlepšiť predpoklady a podmienky motivujúce ľudí zostať na území Srbska. Ak Slovensko a iné krajiny majú záujem popasovať sa s príčinami a nezaoberať sa len dôsledkami, mali by podniknúť niečo podobné alebo ešte účinnejšie.

VÝZVA: Letná stáž v Hlase ľudu

edakcia Hlasu ľudu pozýva záujemcov o novinárstvo, aby svoje zručnosti v oblasti žurnalistiky rozvíjali počas letnej stáže v týždenníku Hlas ľudu v Novom Sade, ktorá bude trvať v období 1. až 30. augusta. Prihlásiť sa môžu záujemcovia o prax v našom médiu vo veku 20 až 30 rokov, ktorí už predtým získali minimálnu prax v písaní novinárskych príspevkov. Prihlášky s krátkym životopisom a motivačným listom možno zaslať na e-mailovú adresu sefredaktor@ hl.rs najneskôr do 25. júla t. r.

Kandidáti, ktorí budú prijatí na stáž, budú s tým oboznámení najneskôr 29. júla. Ak sa zapojíte do práce nášho týždenníka, získate dobrý novinársky základ od kvalitných redaktorov a novinárov a množstvo nových známostí. Finančne budete honorovaní vo výške 100 eur v dinárovej protihodnote a budete mať hradené cestovné trovy. Pripojte sa k nášmu novinárskemu tímu a prežite s redakciou Hlas ľudu jeden letný mesiac!

30 /4709/ 23. 7. 2016

Red.

Slovensko SRBSKO SA ZARADILO MEDZI KRAJINY, ČO PRIJALI AMERICKÝCH ZAJATCOV Z GUANTÁNAMA, SLOVENSKO K NIM UŽ DÁVNO PATRÍ

v žalúdku Číne. „Sú to skutoční teroristi. Predstavujú hrozbu nielen pre Čínu, ale aj pre krajinu, ktorá ich prijme,“ tvrdil v tom čase hovorca rezortu diplomacie najľudnatejšej krajiny sveta. Zároveň vyjadril nádej, a pod Tatrami dnes žijú že Slovensko mucelkovo ôsmi bývalí gužom neudelí azyl antánamskí väzni. a čo najskôr ich vydá Aké sú teda s nimi skúdo Číny. senosti? Nie celkom bezAko sa ukázalo, problémové, ale poďme najväčšie ťažkosti pekne po poriadku. Prvá slovenským úratrojica zajatcov zavítala dom spôsobila na Slovensko v januári posledná dvojica 2010, teda už v prvých väzňov, ktorá sem mesiacoch programu ich Hašim Sliti: umiestňovania do tretích Na Slovensku spôsobil prišla v novembri 2014. Konkrétne krajín. Ten odštartoval menší rozruch Tunisan Hišam Sli(Foto: internet) Barack Obama po náti. Vlani v lete totiž stupe do Bieleho domu v roku 2009. Zatvorenie kontroverz- televízia Al-Jazeera odvysielala nej väznice bolo totiž jedným z jeho príspevok, v ktorom poukázala na údajné zlé zaobchádzanie a predvolebných sľubov. Ďalší traja prepustení väzni do- porušovanie práv tohto muža razili pod Tatry koncom roku 2013 zo strany slovenskej polície. Na a ich presun sprevádzala menšia ilustráciu odvysielala zábery z podiplomatická roztržka. Išlo totiž licajnej razie, ktorú podľa všetkéo Ujgurov z Islamského hnutia vý- ho natočil Slitiho spolubývajúci chodného Turkistanu, ktoré leží v azylovom centre. Zároveň sa

Nechcení väzni Rastislav Boldocký

týchto dňoch v Srbsku spôsobila rozruch správa, že Spojené štáty poslali sem dvoch väzňov priamo z obávanej väznice Guantánamo na Kube. Tadžik a Jemenčan čelili dlhé roky obvineniam z terorizmu, nakoniec sa nenašlo dostatok dôkazov na vznesenie obžaloby, tak ich americká armáda prepustila. Priamo do Srbska. Podobnú skúsenosť s väzňami z Gauantanáma má niekoľko desiatok krajín. A veľa ďalších riešilo dilemu, či vyhovieť žiadosti Spojených štátov a väzňov prijať. Zrejme nešlo o jednoduché rozhodovanie: na jednej strane americký vplyv a zjavne aj vidina určitých výhod, na strane druhej strach z mužov, na ktorých len donedávna ukazovali prstom ako na teroristov. Česko napríklad povedalo nie. Slovensko prikývlo

POKIAĽ IDE O POČET FIRIEM, V ČERVENÝCH ČÍSLACH SA SLOVENSKO VRÁTILO NA PREDKRÍZOVÚ ÚROVEŇ

Klesá počet insolvencií R. Boldocký

a Slovensku klesol za vlaňajší rok počet firemných insolvencií o 14,6 % na 446. Zlepšenie vidieť najmä v stavebnom úseku, ktorý ťažil z dočerpávania EÚ fondov pre dané obdobie. Najväčší bankrot za rok 2015 predstavuje Slovakia Steel Mills, kde celkový dlh dosiahol 244 mil. eur, kým tržby spoločnosti za rok 2014 predstavovali len 80 mil. eur. Slovensko je spomedzi krajín strednej a východnej Európy spolu s Rumunskom jedinou krajinou, kde je počet firiem v červených číslach na predkrízovej úrovni. S počtom insolvencií 446 za rok 2015 dokonca zaznamenalo ich medziročný pokles, a to o 14,6 %. Vyplýva to z najnovších údajov nadnárodnej spoločnosti Coface, globálneho lídra v manažovaní kreditného rizika firiem. Tento rok by trend poklesu mal pokračovať,

www.hl.rs

hoci podľa Coface už miernejším tempom. „Za medziročný pokles insolvencií ,môže’ stále rastúci trend HDP na Slovensku, výška štátnych zákaziek najmä v stavebníctve a skutočnosť, že zahraniční odberatelia začínajú reflektovať stav a úroveň kvality produkcie na Slovensku a presúvajú čoraz viac produkcie k nám. Každopádne, je to krátky trend a ťažko hovoriť o klesajúcom dlhodobom vývoji, preto by sme radili spoločnostiam aj naďalej byť opatrní a nepodceňovať riziko krachu dodávateľsko-odberateľských vzťahov,“ konštatuje Juraj Janči, country manažér Coface Slovakia. Slovenská ekonomika vlani rástla tempom 3,6 %, čo bol najsilnejší výsledok za ostatné štyri roky. Hlavným príspevkom k rastu bola tvorba hrubého fixného kapitálu vďaka dočerpaniu EÚ fondov na dané obdobie. Investície tak predstavovali 2,9 % z celkového rastu produkcie,

Informačno-politický týždenník

čo je od roku 2005 najviac. Ďalším plusom bola aj zvýšená domáca spotreba, a to vďaka zlepšeniu situácie na trhu práce, rastu miezd a zápornej inflácii. Nezamestnanosť síce v apríli 2016 klesla na 10,2 % a dá sa očakávať, že v roku 2017 dosiahne už len jednociferné číslo, napriek tomu je vyššia ako priemer EÚ. Krajina stále zápasí aj s dlhodobou nezamestnanosťou a vysokou nezamestnanosťou mladých. Dôležitú časť ekonomiky Slovenska predstavuje automobilový sektor. Krajina je najväčším výrobcom vozidiel na obyvateľa vo svete (184 áut na 1 000 obyvateľov). Ukazuje sa, že ani škandál automobilky Volkswagen nemal zničujúci dopad na predaj vozidiel tejto značky. „V prípade Slovenska sa práve Volkswagen podieľa až 40 % na celkovej produkcii áut v krajine. Slovensko tak za vlaňajšok vyprodukovalo vďaka trom automobilkám Volkswagen, KIA Motors

v médiách začala rozoberať jeho minulosť a tá bola naozaj pestrá: výcvik v Afganistane, súdne stíhania v Tunisku aj v Európe, drogové delikty. Slovenské ministerstvo vnútra sa ocitlo v defenzíve. Nielenže muselo popierať spomínané údajné porušovanie práv väzňa, ale aj ubezpečiť verejnosť, že Sliti nepredstavuje žiadnu hrozbu. Aj pätnásť rokov po tom, čo sem v rámci vojny proti terorizmu americká armáda umiestnila prvých väzňov, väznica Guantanámo teda vzbudzuje kontroverzie. Najprv sa smutne preslávila mučením a ďalšími nelegálnymi prostriedkami vypočúvania. Ďalej, mnohí väzni v nej bez procesu a obžaloby prežili vyše desaťročia. No a teraz, keď sa konečne dostávajú na slobodu, ich príchod polarizuje krajiny, ktoré súhlasili s ich prijatím. Pritom Srbsko či Slovensko sú len vrcholom ľadovca. Len nedávno napríklad jeden z bývalých guantanámskych väzňov v Uruguaji jednoducho zmizol bez stopy. Jeden z väzňov, čo prijala Británia, išiel zasa bojovať za Islamský štát.

a PSA Peugeot-Citröen po prvý raz v histórii 1 milión vozidiel. Obdobne aj oznámenie automobilky Land Rover o investícii vyše 1 miliardy eur spojenej s výstavbou nového závodu a plánovanou výrobou koncom roka 2018 prispeje k rastu HDP v nasledujúcich rokoch,“ dopĺňa Grzegorz Sielewicz, ekonóm Coface pre strednú a východnú Európu. V porovnaní s Českou republikou má Slovensko síce len tretinu aktívnych firiem, napriek tomu je pod Tatrami pokles počtu nadmerne zadlžených firiem oveľa výraznejší. Česko v skutočnosti patrí spolu s Litvou, Srbskom a Ukrajinou do štvorice štátov v strednej a východnej Európe, kde počet insolvencií medziročne rástol. „V porovnaní s Českom je Slovensko na tom paradoxne lepšie kvôli nášmu zaostávaniu voči vyspelému priemeru a rozvinutosti trhu. No najmä za to môže právna úprava ich zákonov ohľadom konkurzu a reštrukturalizácii, kde je možnosť začať insolvenčné konanie veriteľom oveľa jednoduchšie ako u nás, rovnako to platí aj v prípade ,urovnania’ sporu. A toto začali veritelia viac využívať,“ vysvetľuje Juraj Janči. • SLOVENSKO •

Ľudia a udalosti ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Predovšetkým o záverečnom účte rozpočtu V Elena Šranková

piatok 15. júla bolo ďalšie zasadnutie Zhromaždenia mesta Nový Sad, v poradí štvrté v novom zložení. Stredobodom pozornosti výborníkov bol záverečný účet vlaňajšieho rozpočtu Mesta Nový Sad. Väčšinou hlasov výborníkov vládnucej koalície schválili záverečný účet, o ktorom sa zmienila najprv Aleksandra Radaková, členka Mestskej rady poverená financiami, a potom i niektorí opoziční výborníci. V záverečnom účte mestského rozpočtu na rok 2015 príjmy spolu s nestrovenými prostriedkami z minulých rokov dosahujú 20 977 054 689,49 din., čo je asi 91 percent z plánovaného. Výdavky boli v sume 18 402 429 042,28 din.

Budova Zhromaždenia mesta Vlaňajší rok poznačili ináč nižšie príjmy od očakávaných, ale i nižšie výdavky od plánovaných. Napriek tomu v mestskej pokladnici zostalo 2,5 miliardy din., prevažne preto, že sa zvyšok peňazí presúva z roka na rok. Väčšia časť tejto sumy bola rozvrhnutá už v decembri a v týchto dňoch je potrebné rozvrhnúť zvyšných 600 miliónov. Poznámky

a kritiky opozičných výborníkov z radov SRS, DS a DJB sa nelíšili od pripomienok, aké mávajú vždy pri rozoberaní rozpočtu. Záverečný účet zhodnotili ako bledý a pripomienkovali, že sa nestrovené prostriedky presúvajú z roka na rok, namiesto toho, aby sa nimi riešili pálčivé problémy v meste. Pripomenuli aj to, že na minulom zasadnutí zmenili riaditeľov, ktorí podľa údajov vyplývajúcich zo záverečného účtu hospodárili dobre. Aj to, že subvencie poskytované verejným podnikom sú aj naďalej vysoké a niektoré sa ťažko dajú vysvetliť. Predstavitelia opozície ani tentoraz nezabudli pripomenúť, že sa prostriedky neusmerňujú do investícií a projektov užitočných pre Nový Sad, ako i to, že aktuálne vedenie nemá ideu, ako treba viesť mesto. Primátor Miloš Vučević nesúhlasil s tým, že vlaňajší rok bol rovnaký ako minulé, a povedal i to, že sa počas jeho predchádzajúceho mandátu mesto nezadlžilo ani jeden dinár. To, že sa realizovalo 90 percent plánovaných príjmov, zhodnotil ako dobrý výsledok. Pripomenul tiež, že realizácia bola lepšia a

dosiahla asi 80 percent strovených prostriedkov. Ako primátor zahlásil, o prvom opravnom rozpočte na bežný rok sa bude rokovať na nasledujúcom zasadnutí mestského parlamentu, keď sa majú vyčleniť prostriedky na financovanie pobytu detí v súkromných škôlkach a na niekoľko komunálno-dopravných projektov. Ďalší opravný rozpočet bude v septembri, keď sa očakáva konkrétnejšie rozvrhovanie prostriedkov. Okrem tohto bodu výborníci prerokovali a schválili ďalších 27 bodov. Medziiným šlo o zmeny rozhodnutia o ustanovizniach kultúry, ako i zmeny rozhodnutia o uskutočňovaní potrieb a záujmov mladých v oblastiach mládežníckeho úseku. Schválili i program rozvoja športu do roku 2018 a rokovali o realizácii vlaňajších investícií v siedmich mestských podnikoch. Schválili i správy o vlaňajšej činnosti a hospodárení v mestských zdravotníckych ustanovizniach. V rámci posledného bodu schválili ďalšie kádrové zmeny, hlavne keď ide o predsedov a členov dozorných rád mestských VKP a správnych rád Bytovej agentúry, PU Radosno detinjstvo a Ustanovizne pre kultúru a vzdelávanie KC Mladost Futog.

ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE BÁČSKY PETROVEC

Nespokojní s prácou štyroch podnikov Katarína Gažová

áčskopetrovský lokálny parlament na utorkovej, takmer osemhodinovej schôdzi, schválil prvú opravu rozpočtu na rok 2016, tiež úver obce v hodnote 15 miliónov dinárov, ako aj začiatok postupu predaja bytov a ďalších nehnuteľností vo verejnom vlastníctve Obce B. Petrovec. Takto získané peniaze obec použije na vrátenie nezákonne získaných prostriedkov zo samozdanenia občanov v rokoch 2008 až 2013. Z druhej strany výborníci však neschválili správy o minuloročnom finančnom hospodárení obecnej Direkcie, verejných podnikov pre komunálne práce Progres Petrovec a Komunalac Maglić, ako aj správy o práci a finančnom hospodárení Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec. Predseda obce Srđan Simić v diskusii poukázal, že do decembra t. r. je plánované ukončiť postup likvidácie Direkcie. Demisiu • ĽUDIA A UDALOSTI •

na miesto výborníka podal Ján Sabo a nová výborníčka z listiny Skupina občanov Za prostredie, v ktorom je hodno žiť je Vesna Speváková z Petrovca. Prvá oprava rozpočtu sa podľa predsedu obce Simića vo volebnom roku dala očakávať. Dôvod je aj ten, že nové vedenie obce našlo prázdnu obecnú pokladnicu. Vo financovaní bežnej likvidity sa vedenie obce rozhodlo pomôcť si krátkodobým úverom (schválilo ho republikové Ministerstvo financií), ktorý takisto použije na splatenie dlhu občanom vzniknutom na základe samozdanenia, na čo súhrnne potrebuje takmer sto miliónov dinárov. Na rovnaké účely použije aj prostriedky z predaja nehnuteľností, ktoré vlastní obec, hlavne v Petrovci, ale aj v Kulpíne a Maglići. V dlhej rozprave o týchto otázkach odznel aj údaj, že vedenie obce žiadalo, aby sa prostriedky získali aj z rozpočtov miestnych spoločenstiev,

škôl, škôlky a z podnikov z územia obce v hodnote desať percent. Miroslav Čeman a ďalší výborníci z radov opozície prízvukovali, že rovnakým percentom má prispieť i sama obec a že je nevhodné, že sa nové vedenie v danej situácii podujalo líčiť miestnosti budovy obce a klásť nové podlahy. Kriticky sa vládnuca koalícia zmienila o doterajšej práci a hospodárení Direkcie, podnikov Progres a Komunalac, ako i Turistickej organizácie, ktoré podľa nej bolo neracionálne. V prvých troch podnikoch vymenovali nové dozorné rady a v Turistickej organizácii aj Správnu aj Dozornú radu. Pre vypršanie mandátu uvoľnili Správnu a Dozornú radu v Múzeu vojvodinských Slovákov a vymenovali nové. Zhromaždenie bez diskusie schválilo správy o vlaňajšej práci predsedu obce, Obecnej rady, obecnej správy, Kancelárie pre lokálny ekonomický rozvoj obce, Kancelárie pre mladých, právneho zástupcu

obce, Rady pre rodovú rovnosť. Správy a plány práce všetkých štyroch miestnych spoločenstiev tiež boli schválené bez diskusie výborníkov. V súvislosti s tým odznela pripomienka vedenia obce, že sme už v polovici roka a len teraz sa schvaľujú správy za rok 2015. Na zasadnutí boli zvolení i zástupcovia predsedov, členov a tajomníka obecnej volebnej komisie, výmena sa udiala aj v obecnej kádrovej komisii a schválená bola aj novelizácia uznesenia o Obecnej rade. Tu sa medziiným uvádza, že počet členov tohto telesa už nebude 5 ako doteraz, ale 7. Predseda obce Simić v zdôvodnení ozrejmil novinku, že členov Obecnej rady v stálom pracovnom pomere bude určovať rada na návrh predsedu obce. Nateraz je plánované, ako vysvetlil, že to bude jeden pracovník, ktorý bude mať na starosti lokálny ekonomický rozvoj obce, čo doteraz vo vedení obce chýbalo, a preto v tejto oblasti nevidieť pokrok.

30 /4709/ 23. 7. 2016

Ľudia a udalosti ZO STAROPAZOVSKÉHO VKP ČISTOĆA

Kto a koľko (ne)platí za odvoz smetí? Anna Lešťanová

krem pravidelných aktivít na kosení trávy na verejných plochách, údržbe cestných pásem, zalievaní kvetov, v staropazovskom VKP Čistoća sa toho času po prvýkrát podujali vykonať revíziu, na základe ktorej chcú zmapovať aktuálnu situáciu v obci súvisiacu s odvozom smetí. Preverujú teda, či je veľkosť obytného a podnikateľského priestoru

vyjadrená v štvorcových metroch, na základe čoho sa platia účty za odnášanie smetí z domácností, resp. podnikov, adekvátna tej, ktorú občania prihlásili v roku 2004, keď v tomto podniku zabezpečili pre občanov – spotrebiteľov ich služieb 16-tisíc zelených smetných košov. Podľa slov Jovicu Gagricu, riaditeľa podniku Čistoća, cenu odvozu smetí nemenili už tri a pol roka a ani ju nemienia meniť

ŠÍDSKA OBEC

Miestne spoločenstvá potrebujú nový spôsob financovania Stanislav Stupavský

vypracované boli nové stanovy, ale tento problém neriešili. V roku 2008 a nedávnom zasadnutí Zhro- miestne spoločenstvá boli znovu maždenia obce Šíd na návrh ustanovené, no ich financovanie výborníka Dragana Radova- takisto nebolo v stanovách riešené. novića z Višnjićeva, ktorý podporili Do naozaj katastrofálnej situácie sa viacerí účastníci diskusie, včíta- miestne spoločenstvá dostali v obne pokrajinského dobí, keď vypršali poslanca Zdravka dovtedy platné Simića, zhromaždesamozdanenia a nie prijalo iniciatívu rozhodnutia o zak inovácii stanov vedení nového samiestnych spoločenmozdanenia obstiev. Túto iniciatívu čania v referende navrhovateľ odôvodneprijali. Výborník nil tým, že platné staRadovanović tiež novy vyplynuli z úplpovedal, že v none inakšej koncepcie Pavel Zajac, šéf Miestnej vých stanovách kancelárie v Ľube očakáva, funkcie miestnych treba podbať na že nové stanovy pomôžu spoločenstiev, kto- riešiť problém ľubianskeho to, aby sa mesto rá sa spoliehala na vodovodu Šíd, alebo Miestmiestne samozdanene spoločenstvo nie, takmer úplne zabezpečujúce Šíd nedostalo do situácie, že zofinancovanie miestnych spolo- berie najväčšiu časť finančných čenstiev. Keďže tento zdroj finan- prostriedkov a pre iné miestne covania v poslednom čase úplne spoločenstvá sa zase nezvýši veľa. zanikol, miestne spoločenstvá sa Zhromaždenie prijalo uvedenú ocitli v neľahkej situácii, pretože iniciatívu a na jednom z nasledunemajú nadostač finančných pros- júcich zasadnutí vymenuje teleso, triedkov na prácu. Po zrušení miest- ktoré vypracuje návrh nových stanych spoločenstiev v roku 2002 nov miestnych spoločenstiev.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

v dohľadnom čase. Okrem fyzických Cena odvozu pre osôb i niektoré väčšie právnické subjekty, domácnosti toho času je 7,81 dinára ako zistili v Čistoći, sa za štvorcový meter. vyhýbajú plateniu úč„Revízia je veľmi tov za tieto komunálne služby. dôležitá, aby všetci užívatelia boli zaeDomácnosti navidovaní v systéme vštevujú tímy tohto platenia služieb. podniku a kontrolujú celkovú situáciu priaMáme hodne doRiaditeľ Jovica Gagrica mo v teréne. Akcia mácností, ktoré majú napr. obytný sa začala v Starej Papriestor veľkosti zove a má prebiehať 150 štvorcových do konca septembra metrov a platia za vo všetkých dedinách odnášanie smetí iba obce. V prípade nejaza 30 – 40 štvorcokých nedorozumení vých metrov. Staobčania môžu zavolať ropazovská obec na tel. číslo call stresa rapídne vyvíja a diska: 0800322320. naším prvoradým Doteraz zaevidovali cieľom je, aby sme takmer 400 domácna uliciach mali čím ností, ktoré neboli menej smetí. Veľké zavedené v systéme problémy aj naďaplatenia služieb. Ako lej máme s divými uviedol náš spolubeskládkami odpa- Všetci, ktorí ešte sedník, robotníci podniku Čistoća denne z dov,“ prízvukoval nemajú smetné koše, môžu ich dostať územia obce odvezú riaditeľ Gagrica a v technickej báze doložil, že nesve- podniku Čistoća na ústredné smetisdomití občania ich ko okolo 110 až 130 každodenne vytvárajú, najmä v ton odpadu, čo je ozaj enormné nočných hodinách. množstvo.

ŠÍD

Ležiaci policajti S. Stupavský

opravný problém týkajúci sa v prvom rade bezpečnosti detí, ale i peších v Šíde je prítomný predovšetkým preto, že štyri školy a objekty piatich predškolských ustanovizní sú rozmiestnené pri okraji mesta. Z tých dôvodov sú deti prinútené prejsť viaceré ulice a cesty, aby sa dostali do škôl. Táto každodenná pešia doprava je v prvom rade nebezpečná pre deti, lebo vodiči, aspoň viacerí, nedávajú pozor na to, že svojím autom ohrozujú cudzie životy. Problém sa viackrát

našiel na rokovacom programe obecného parlamentu a rozhodnuté bolo, aby sa v blízkosti škôl a predškolských ustanovizní postavili ležiaci policajti. K realizácii tohto rozhodnutia prišlo minulý týždeň, keď v uliciach Kneza Miloša, Nikolu Teslu a Cara Lazara pri školách a predškolských ustanovizniach postavili 6 takýchto spomaľovacích prahov. Podľa slov Zorana Semenovića, námestníka predsedu Obce Šíd, táto investícia stála 800-tisíc dinárov a finančné prostriedky zabezpečili pokrajinská vláda a Pokrajinský sekretariát pre dopravu. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Ľudia a udalosti V SELENČSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE

Vymenia dlážky v učebniach Juraj Berédi

Základnej škole Jána Kollára v Selenči majú dôvod na radosť. Z Ministerstva spravodlivosti prišla totiž správa, že tejto škole schválili projekt, ktorým sa uchádzala o finančné prostriedky. Spomínané ministerstvo 18. marca 2016 vypísalo verejný konkurz na pridelenie finančných prostriedkov zozbieraných na základe odročenia trestného stíhania a zároveň vyzvalo verejné ustanovizne, aby sa prostredníctvom projektov uchádzali o finančné prostriedky. Rozpočet na tento súbeh bol 351 509 000 dinárov. Školský projektový tím, ktorý sleduje verejné súbehy, nezaháľal. Onedlho na adresu ministerstva zaslali projekt pod názvom Výmena dlážky vo všetkých učebniach a kabinetoch, ktorým sa škola

Zo slávnostného podpisovania zmlúv v Belehrade

uchádzala o 1 843 620 dinárov. Za tento projekt sa v škole rozhodli preto, lebo zistili, že je výmena dlážky nevyhnutná tak z hygienických dôvodov, ako aj s cieľom zvýšiť kvalitu prostredia, v ktorom žiaci trávia čas. Z rezortného ministerstva čoskoro prišla správa, že jej tento projekt schválili. V škole sú na to veľmi hrdí a ako nám povedala riaditeľka školy Kata-

rína Vrabčeniaková, je to veľký úspech tak pre školu, ako aj pre Obec Báč, lebo sa o prostriedky uchádzalo až 1 200 subjektov z celého Srbska. Prostriedky pridelili 67 ustanovizniam, z toho jedenástim školám, medzi ktorými aj selenčskej základnej škole. Riaditeľka Vrabčeniaková potom 6. júla 2016 v Ministerstve spravodlivosti v Belehrade slávnostne

podpísala zmluvu s rezortným ministrom Nikolom Selakovićom. Projekt by sa mal realizovať do začiatku školského roka, čiže do 1. septembra 2016. Okrem toho, že vymenia dlážky, plánujú aj vylíčiť učebne a kabinety (farbu zabezpečili od sponzorov), takže žiaci na začiatku nového školského roka vstúpia do celkom vynoveného prostredia, na čo sú v škole vopred veľmi hrdí. Riaditeľka Vrabčeniaková na záver dodala, že do prvého ročníka zapísali dostatočný počet žiakov na dve slovenské triedy prvákov. Projektový tím v základnej škole určite nezostane na tomto projekte, ba naopak, už uvažujú o nových možnostiach a vyhľadávajú nové súbehy, prostredníctvom ktorých by sa mohli uchádzať či už o finančné, alebo hmotné prostriedky, nevyhnutné na ďalšie kvalitné fungovanie školy a úspešný priebeh vzdelávacieho procesu.

V POĽOVNÍCKOM SPOLKU KOVAČICA

Čiastočné rekonštrukčné práce Anička Chalupová

krem poľovačiek, kŕmenia, ochrany a starostlivosti o zvieratá v jesenných a zimných mesiacoch, kovačickí poľovníci radi pomáhajú všade tam, kde je to nevyhnutné. Začiatkom júla sa členovia Poľovníckeho spolku Kovačica pustili do čiastočnej rekonštrukcie budovy,

ktorú po dlhých rokoch obec znovu vrátila poľovníkom na používanie. Budova Poľovníckeho spolku v Kovačici, ktorá je umiestnená v areáli Športovo-rekreačného strediska Slávia, bola naposledy upravená v 90. rokoch minulého storočia a kompletnú rekonštrukciu zažila pred viac ako štyridsiatimi rokmi. Podľa slov Ivana Babku, predsedu spolku a mladého poľovníka, ktorý

Budova kovačických poľovníkov čoskoro v novom šate

Do práce sa pustili všetci, ktorí prechovávajú lásku k poľovníctvu • ĽUDIA A UDALOSTI •

sa úlohy vedúceho kovačických poľovníkov ujal pred bezmála tromi rokmi, do prác, ktoré zahrnujú opravu fasády, úpravu okien a dverí, rekonštrukciu toaliet a pod., sa zapojili členovia Poľovníckeho spolku a milovníci poľovníctva, zvierat a prírody. Prostriedky na kúpu materiálu v hodnote 150 000 dinárov poskytla Obec Kovačica a niektoré práce a materiál sa

hradia z pokladnice spolku. V tomto združení, ktoré bolo založené ešte koncom roku 1922, v súčasnosti majú 24 členov. Ako hovoria, do konca augusta by chceli skončiť všetky práce na rekonštrukcii budovy, a potom sa venovať akciám, ako je napájanie a kŕmenie zvierat, pre ktoré už schystali 700 kg kukurice a 200 kg soli.

30 /4709/ 23. 7. 2016

Ľudia a udalosti IVOR MAJORSKÝ, MLADÝ SÚKROMNÝ PODNIKATEĽ ZO STAREJ PAZOVY

Láska k automobilom mu určila profesiu Anna Lešťanová

ladí ľudia po skončení strednej školy buď pokračujú v školení, alebo si hľadajú zamestnanie. Mnohí odchádzajú do zahraničia, na štúdium, za prácou a lepším životom. Dvadsaťjedenročný Ivor Majorský zo Starej Pazovy sa nedávno stal súkromným podnikateľom, čo nie je takým častým príkladom v dnešnej dobe. Seba našiel v automechanickom odbore, v ktorom sa aj vyškolil. Na základe súbehu na samozamestnávanie, ktorý vypísala Národná služba pre zamestnávanie – Filiálka Stará Pazova, dostal účelové prostriedky v hodnote 180-tisíc dinárov na otvorenie vlastného biznisu – automechanického

V autoumyvárni mladý podnikateľ čaká ďalších zákazníkov

Automechanik Ivor Majorský sa roboty nebojí

servisu a v rámci neho servisu na umývanie vozidiel. Túto prácu, ako hovorí, má nesmierne rád. Strednú trojročnú technickú školu – smer automechanik skon-

čil v Starej Pazove pred dvomi rokmi a nasledujúce obdobie vedomosti získané v škole využíval hlavne na vlastné zdokonaľovanie, čo sa mu vďaka každodennej práci a pevnej vôli podarilo. Veľká láska k automobilom mu teda určila nielen vzdelávací profil v škole, ale neskoršie i životnú profesiu. „Od 29. júna, keď bol servis oficiálne otvorený, mal som hodne práce a návštevníkov, a preto mienim, že som urobil dobrý a správny krok,“ akcentoval Majorský. Rozhodnutie otvoriť vlastný

biznis podporili i jeho rodičia a, ako hovorí, mnoho mu to znamená, že sa servis nachádza na ich pozemku, teda v rámci domu v hlavnej ulici, takže nemusí platiť podnájom, čo by znamenalo ďalšie dodatočné výdavky. Účelové prostriedky z Národnej služby pre zamestnávanie využil na kúpu prístrojov a rôznych súčiastok, ktoré mu pomôžu skvalitniť poskytovanie služieb, či už v automechanickom servise alebo v servise na umývanie a leštenie automobilov.

STARÁ PAZOVA

Cyklistická akcia za nové dráhy A. Lešťanová

Hoci sú rovnoprávnymi účastsnahe poukázať na potre- níkmi v doprave, bu výstavby cyklistických ich bezpečnosť je dráh v záujme bezpečnosti v poslednom čase cyklistov v doprave členovia zvlášť ohrozená. neformálneho združenia Pa- S cieľom upozorzovskí cyklisti v sobotu 16. júla niť verejnosť na usporiadali akciu pod názvom nutnosť väčšieho Ochráňme cyklistov. rešpektovania dopravných predpisov, túto cyklistickú jazdu od Starej Účastníci jazdy za väčšiu bezpečnosť cyklistov Pazovy – štart bol v mestskom uvedené podujatie, lebo spolu parku – cez Novú Pazo- s organizátormi sa zasadzuje vu do Starých Bánoviec tak za zmenšenie počtu doprava späť zabezpečoval po- ných nehôd, ktorých obeťou licajný sprievod. Cyklisti sú cyklisti, ako aj za promóciu ako účastníci v doprave rozvoja cyklistiky. Bezpečnosť sú veľmi často životne cyklistov na území Staropazovohrození. Rada pre bez- skej obce nikdy však nebola na pečnosť dopravy Obce vysokej úrovni a tento svojrázny Pazovskí cyklisti majú aj svoju vlajku Stará Pazova podporila problém sa zvlášť zvýraznil v

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

poslednom čase, keď v priebehu iba niekoľko dní jeden cyklista zahynul (28-ročný mladík) a dvaja boli ťažšie zranení. Na základe štatistických údajov Agentúry pre bezpečnosť dopravy na cestách v Obci Stará Pazova za uplynulé dve desaťročia zahynulo 19 cyklistov a až 493 bolo zranených. • ĽUDIA A UDALOSTI •

TRADÍCIA NÁDENNÍCTVA V HAJDUŠICI PRETRVÁVA

Kto hovorí, že mladí nechcú robiť? Vladimír Hudec

Treba však poznamenať, že nielen rodinní ľudia chodievali nádenníčiť. V sedemdesiatych rokoch do nádnice húfne odchádzali aj mládežníci, stredoškoláci a študenti, ktorí si chceli zarobiť buď na školenie, alebo na odchod k moru a iné záujmy. Zvlášť populárne bolo vylamovanie metličiek z osivovej kukurice, keďže na poliach hajdušického kombinátu táto výroba má dlhoročnú tradíciu. Počas júla, keď kukurica kvitne, v osade vari nebolo mladého človeka, ktorý by nechodil, ako sa tomu tuná hovorilo, „do metličiek“. Do Hajdušice za prácou chodievali

arábanie na život nádenníckou prácou v Hajdušici má dlhú tradíciu. Nádenníčilo sa pred vojnou na vtedajšom hajdušickom veľkostatkárskom hodaji a nádenníčilo sa veru aj po druhej svetovej vojne na poliach poľnohospodárskeho kombinátu, ktorý vyrástol na základoch nacionalizovaného hodaja. V časoch, keď si poľnohospodárstvo bez motyky nikto nevedel ani len predstaviť, mnohé hajdušické ženy chodili do podniku okopávať kukuricu, slnečnicu, cukrovú repu, ale aj viazať konope, neskoršie oberať jahody, vylamovať metličky z osivovej kukurice, čiže kukurice, ktorá sa na poliach križuje kvôli selekcie hybridu. Samozrejme, robili aj mnohé iné občasné práce. Ich manželia boli hlavne zamestnaní v tom istom podniku ako traktoristi alebo fyzickí robotníci v dobytkárstve, prípadne robili na močení, sušení a spracovaní konôp. Ostatní, ktorí nemali to šťastie dostať stále zamestnanie, robili bok po boku so ženami, alebo vykonávali ťažšie V prírode a na vlečke aj raňajky lepšie chutia práce nevhodné pre ženy, ako je napríklad zvážanie však nielen mladí, ale aj tí trochu slamy pre dobytkárstvo, pre- starší z celého okolia, z V. Gredy, nášanie vriec... Práce bolo vždy Jermenoviec, Jánošíka, Ilandže, nadostač, takže nádenníci pra- Konaku. covali od včasnej jari do neskorej Konôp v hajdušickom chotári jesene, až po ukončenie láma- už dávno niet, nepestujú sa už čiek a neraz aj dlhšie. Do práce viac ani jahody, dobytkárstvo až chodievali každý deň, podľa na výnimku, hydinárstvo dávpotreby aj v sobotu a nedeľu, no zaznamenalo úpadok. Aj a keby všetci títo robotníci boli motyka cúvla pred súčasnými každý rok riadne zamestnaní na agrotechnickými opatreniami. určitú dobu, väčšina z nich by si Ako jediná fyzická práca, ktorá akiste zarobila buď starobnú, si vyžaduje väčší počet sezónalebo invalidnú penziu. nych robotníkov, zostali už len • ĽUDIA A UDALOSTI •

Mladí hajdušickí chlapci v posledných dňoch zvážali vyše 5-tisíc balov slamy

metličky na osivovej kukurici. Je pravda, že aj na lámanie metličiek jestvuje stroj, ale bez ľudskej ruky sa práca predsa nemôže vykonať celkom dôkladne. O robotníkov nie je núdza. Naopak. Aj v týchto dňoch do chotára denne odchádza takmer sto Hajdušičanov. Z toho vyše polovice sú mladí, stredoškoláci, študenti a nezamestnaní. Okrem

pre potreby tunajšej hydinárskej farmy. Ďalšie svedectvo, že nie je celkom pravdivá mienka o dnešných mladých ľuďoch, ktorí nechcú robiť, ale chcú dlho spať a čas tráviť na spoločenských sieťach. Samozrejme, nie všetci sa chopili tejto pracovnej príležitosti, aby si zarobili ten-ktorý dinár, ale väčšina ju predsa využíva. Niekto ide nádenníčiť z núdze a tým spôsobom pomáha rodičom zabezpečiť existenciu pre rodinu, iní si chcú zarobiť vreckové, za ktoré si kúpia niečo, čo im rodičia nemôžu kúpiť, možno na odchod k moru alebo na niečo tretie. Neprekáža im ani

Viazanie konôp patrilo medzi najčastejšie sezónne práce hajdušických žien v minulosti

toho ďalšia skupina mladých silných chlapcov si vreckové zarába zvážaním balov slamy

ranná rosa, ani denná páľava. V spoločnosti, pri hudbe a žartoch sa všetko ľahšie zvládne.

30 /4709/ 23. 7. 2016

Ľudia a udalosti S JÁNOŠÍCKYM PRIEKOPNÍKOM V PESTOVANÍ VIŠIEŇ MARTINOM LISTMAJEROM

Dobrá úroda neručí zisk Vladimír Hudec

išne v jánošíckom chotári pustili hlboké korene. Toho času ich Jánošíčania pestujú na približne 50 hektároch. Z toho je mnoho mladých sadov, ktoré by prvú úrodu mali dať o rok – dva. Začiatky pestovania višieň však siahajú do šesťdesiatych rokov minulého storočia, keď Ján Piktor višňami vysadil prvé jutro. Na tie časy si spomína Piktorov zať Martin Listmajer, neskoršie jeden z priekopníkov pestovateľov višní v Jánošíku. – Pred necelými päťdesiatimi rokmi do Jánošíka prišiel náš švagor Dr. Adam Marko, šľachtiteľ kukurice v Zemun Polji, so svojím kolegom, odborníkom na ovocie, – spomína si. – V rozhovore sme sa dotkli aj možností lepšieho zárobku v poľnohospodárstve a

Višne však zostali. Na jutre sme zasadili asi 300 mladých stromov. Sadili sme ich omnoho redšie než sa sadia dnes. Rady boli od seba vzdialené 5 metrov (dnes je tá vzdialenosť 4 metre), a strom od stromu v rade bol vzdialený 4 metre (dnes je to iba 2 metre). Aj keď to bola oblačinská višňa, odroda, akú pestujeme aj dnes, stromy sa predsa len líšili od dnešných tým, že rástli do výšky, takže sme ich museli oberať z vlečky. Vŕšky sme však aj tak nemohli pooberať, ale keď višne úplne dozreli, tak sme ich striasli a pálili sme z nich pálené. Podľa slov nášho spolubesedníka višne dobre rodili, 7- až 8-tisíc kg z jutra, ale v tom čase nebol organizovaný výkup višní, takže sa museli vynachádzať, ako ich predať. – Aj višne sme predávali na trhu, ale aj organizovane na objednávku

toho, že spracúvala višne zo sadov kombinátu, mraziareň ich začala vykupovať aj od súkromných pestovateľov, medzi nimi aj od nás. Boli sme z toho veľmi šťastní. Cez

prvoradým cieľom bude vykúpiť višne z tohto terénu, čiže z obcí Plandište a Alibunár. To je jedno, či bude v Plandišti alebo v Alibunári. Pred viacerými rokmi sme už mali peknú príležitosť vystavať si vlastnú mraziareň. V pokrajinskej vláde nám na tie účely ponúkli nielen úver, ale aj nenávratné prostriedky. Bolo však potrebné podpísať hypotéku na nehnu-

Jánošícki pestovatelia višieň sa radia s Dušanom Stoilkovským (druhý zľava)

Dobrá úroda nie je vždy zárukou dobrého zárobku: Martin Listmajer (sedí) počas oberačky

ten odborník na ovocinárstvo nám navrhol, aby sme zasadili višne a jablone. Môj svokor ho poslúchol a zasadil jutro višní a pol jutra jabloní. S jablkami sme neprešli dobre. Dobre síce rodili, avšak nebolo organizovaného výkupu a na trhu sa nám podarilo predať iba časť úrody. Zvyšok zostal doma. Pálili sme pálené, ale sme jablkami chovali aj hydinu a svine. Z tých dôvodov sme sa pestovania jabĺk po niekoľkých rokoch vzdali.

www.hl.rs

v okolitých školách, kde som mal mnoho známych. Nuž a to, čo sme nepredali, sypali sme do suda na pálené. Vcelku však zárobok bol dobrý, takže rýchlo potom višňové sady zasadili Ján Urban, Jozef Dobeš, a potom aj iní. O pár rokov aj na poliach Poľnohospodárskeho kombinátu Agrobanat v Plandišti založili veľké plochy višňových sadov a vo Veľkej Grede vystavali veľkú modernú mraziareň, vzdialenú od nás takých 15 km. Okrem

Informačno-politický týždenník

deň sme višne oberali, večer sme ich odviezli do mraziarne, dostali sme prázdne ládičky na oberanie a za týždeň sme višne pooberali. K tomu nám veľmi dobre platili, takže v tom čase pestovanie višní vcelku bolo veľmi profitové, čo podnietilo aj iných, aby sa začali venovať tejto výrobe. Prišli však nešťastné deväťdesiate roky a transformácia. Jednou z obetí bola aj mraziareň vo Veľkej Grede, ktorá prepadla, čo vcelku významne zmenilo podmienky hospodárenia jánošíckych pestovateľov. Bývalý riaditeľ mraziarne Dušan Stoilkovski z Plandišta však zostal v tomto odvetví dodnes. Okrem toho, že aj sám pestuje višne, zabezpečuje ochranné prostriedky a iný reprodukčný materiál a organizuje oberačku a výkup višní pre mraziarne v južnom Srbsku. Podľa slov nášho spolubesedníka situácia v tomto odvetví je aj taká, aj onaká. Raz je horšie, inokedy zasa lepšie. – Mraziarne nás často vydierajú nízkymi cenami a podľa mojej mienky bude čoraz horšie, ak si nevybudujeme mraziareň, ktorej

teľnosti a nikto okrem nás dvoch nebol pripravený na také riziko. Aj teraz prebiehajú určité rozhovory s podnikateľmi z južného Srbska a ponúka sa spolupráca aj našim priateľom z Myjavy. Uvidíme, či sa z toho niečo vykľuje, – hovorí ďalej M. Listmajer Čas však plynie a táto výroba je čoraz neistejšia. – V tomto roku višne veľmi pekne urodili. My konkrétne sme z jedného jutra naoberali 7 000 kg. Boli veľmi pekné, zaradili ich do prvej triedy, ale čo to stojí, keď platili iba 40 dinárov za kilogram. Keď od toho odpočítame oberačov, ktorým sme platili 15 dinárov za kilogram a keď splatíme dlh za prípravky na ošetrenie višní a hnojivo, zostane nám veľmi málo. Pred tromi rokmi napríklad cena višní bola raz taká ako teraz. Vtedy sme z jutra mali zisk okolo 3 000 eur. Tohto roku to bude istotne viacnásobne menší. Musím však povedať, že zo skúsenosti viem, že sa netreba veľmi tešiť z hojnej úrody, lebo spravidla keď urodí mnoho, cena je nízka. Nikdy sa však nestalo, že bola až taká nízka, – uzavrel Martin Listmajer. • ĽUDIA A UDALOSTI •

FESTIVAL MEDU V LUGU

V lipovom chládku a medovom sládku Andrej Meleg

nová-Leskovac, riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slováž druhý rok sa podarilo Kulkov, a Anna Tomanová-Makanotúrno-umeleckému spolku vá, predsedníčka Národnostnej Mladosť a Spolku žien Usirady slovenskej národnostnej lovné včielky z Lugu zorganizovať menšiny, ktorá festival oficiálne podujatie s vábivým názvom otvorila. Všetci Lužanom z úprima sladkastou náplňou. Festival ného srdca zaželali ešte mnoho pomenovaný V lipovom chládku podobných ročníkov festivalu a medovom sládku sa tento rok medu a organizátorom a ich mal uskutočniť 3. júla, ale pre hosťom ešte veľa kreatívnych nápadov. Po príhovoroch slovo dostali aj tí, kvôli ktorým sa zhromaždila azda celá dedina vo veľkej sieni kultúrneho domu. Na scénu vyšli tanečníci, speváci a hudobníci zo Váľanie mája predviedli šídski tanečníci pod dohľadom Ruženy Šídu a domáci spolkári z Lugu. Tí Červenskej zo Starej Pazovy starší, ale aj tí najmladší, obekach domácich censtvu a hosťom ukázali, čo sa medárov. Miestpočas roka naučili. A naučili sa nosť na poschovšeličo. Spevácke skupiny pekdí nového Domu ne spievali, hudba sprevádzala kultúry, kde boli tanečníkov a tanečníci zatancovali niekoľko choreografií Hostí a domácich privítala Anna s t ánk y, b o la úradne otvorená Čelovská, predsedníčka KUS a ukázali aj jednu obyčaj, ktorá Mladosť v Lugu a sprístupnená ešte stále pretrváva v sriemverejnosti od skych dedinách – váľanie mája. smutné udalosti v štáte bol odro- 16. hodiny. Tu Okrem orchestra zo Šídu, ktorý čený na sobotu 16. júla. V ten deň bola predajná sprevádzal tanečné skupiny, počasie organizátorom nežičilo, výstava medu spevákov sprevádzalo hudoblenže ďalšie posunutie termínu a m e d ov ých né dueto Ondrej Maglovský výrobkov. O 18. už nemohli dopustiť. a Valentín Grňa. V ten deň do Lugu pricestovali hodine sa vo Festival medu v Lugu slávnostne otvorila Po prekrásnom kultúrnoaj vzácni hostia a spolky žien veľkej sieni začal predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová -umeleckom programe sa z Hložian, Báčskeho Petrovca a galaprogram pod organizátori a hostia uzhodNového Sadu. Svoj stánok s chut- názvom A ja pôjdem do nášho a národnostné nými koláčmi a peknými ručnými včelína. Festival finančne pod- spoločenstvá, prácami mali aj domáce Lužanky. porili Úrad pre Slovákov žijúcich O b e c B e o Usilovné ženy prezentovali svoju v zahraničí, Národnostná rada čín a početní činnosť a medári svoje sladké vý- slovenskej národnostnej menšiny sponzori z Lugu robky. Predovšetkým ste si mohli v Srbsku, Pokrajinský sekretariát a okolia. Na úvod pochutnať na medových pochúť- pre vzdelávanie, predpisy, správu programu sa početnému publiku prihovorila a hostí privítala organizátorka tohto podujatia Sladké dary prírody na dosah a predsedníčka KUS Mladosť z Lugu Anna Čelov- li, že si festival zaslúži aj ďalšie ská. Festival medu svojou prítom- pokračovanie. Prisľúbili si, že sa nosťou poctili Mitar Milinković, o rok zasa stretnú pri ešte bohatpredseda Obce Beočín, Kristi- šej ponuke – medu i kultúrnych án Urban, predseda Miestneho podujatí. Veď tieto slávnostné spoločenstva Lug, Michal Baláž, sladké dni symbolizujú a oslavujú podpredseda Matice slovenskej pracovitosť slovenského ľudu Sieň Domu kultúry v Lugu bola malá, aby prijala všetkých, ktorí v Srbsku pre Sriem, Anna Chrťa- v Srieme i celej Vojvodine. chceli vidieť program

• ĽUDIA A UDALOSTI •

30 /4709/ 23. 7. 2016

Ľudia a udalosti HLOŽANY

Dvakrát tri etapy Juraj Bartoš

úbohom stave pamätníkov obetiam prvej a druhej svetovej vojny pred evanjelickým kostolom v Hložanoch sme písali pred rokmi. Na starom nekvalitnom kameni vypísané mená padlých občanov Hložian vybledli, ba dve kamenné dosky s menami dávno padli, rozbili sa. Začiatkom júla prišla krásna správa: „Oprávame pamätníky...“ O chvíľu sme už boli v porte ev. chrámu. Miestny kňaz Jaroslav Kopčok nás doinformoval: „Chceme to urobiť v troch etapách. Teraz majster Ján Detka z Nového Sadu zviditeľňuje písmenká. Potom by kamenárstvo Kováč z Petrovca malo osadiť nové kamenné dosky a nakoniec stavbári podniku Sýkora z Petrovca vybetónujú plošinu okolo pomníku a vrátia ohrádku.“ Tri etapy. Celkom logické. Na rozdiel od troch etáp, ktoré akoby sa s logikou trošku pohádali. K prvému príbehu zatiaľ máme len fotografiu z prvej etapy; z toho druhého prikladáme tri. V ňom je reč o stánku so suvenírmi Spolku

žien Slovenka. Keď roku 2012 ženy požiadali o povolenie umiestniť ho niekde v centre osady, dostali odpoveď, že to nie je možné. Miestne vrchnosti im dovolili „ubytovať sa“ na konci Ulice Ľudovíta Dudka, neďaleko futbalového ihriska, povedľa cesty, ktorá vedie k rekreačnému stredisku Oáza

Stánok (18. 6. 2012)

Staré pamätníky čoskoro s novým vzhľadom

Stopa po stánku (6. 5. 2016)

a k amfiteátru. Akože tade premávajú turisti... Počas Dňa Hložian, ktorý Hložančania aj tohto roku oslávili začiatkom mája, všimli sme si prázdnu plošinku, na ktorej pred-

tým stál spomenutý stánok. Kde sa len podel...? Po chvíli sme sa ocitli na nádvorí niekdajšej Novej školy. Pri detskom ihrisku za kaviarňou Pod lipami majstri dávali dokopy ten istý stánok. Pri transporte sa

Stánok (6. 5. 2016)

vraj úplne zosypal. Predsa sa im podarilo úspešne zakončiť tretiu etapu kauzy menom stánok. Od 18. júna 2012 do 6. mája 2016 veľa vody pretieklo neďalekým Dunajom.

Deň Kulpína 2016

Predslávnosťové dni v Kulpíne 2016 Svadba voľakedy a dnes 30. – 31. 7. 2016

Program SOBOTA 30. ЈÚLA 7.00 – 13.00 – Súťaž pionierov v športovom rybolove, rybárska chata ZŠR Smuđ 11.00 – 19.00 – Prezentácia poľnohospodárskej mechanizácie, staré futbalové ihrisko v strede Kulpína 15.30 – 17.00 – Zveľadenie, rozvoj a promócia cyklistiky, športové ihriská ZŠ J. A. Komenského 16.00 – 19.00 – Stánky spolkov žien na tému svadby, areál Poľnohospodárskeho múzea 16.00 – 18.00 – Svadba voľakedy a dnes a Tortiáda, Módna prehliadka svadobných šiat, areál Poľnohospodárskeho múzea – Výstava pod názvom: Výbava mladej nevesty, miestnosti Spolku kulpínskych žien

www.hl.rs

18.00 – Оtvorenie výstavy výtvarníkov skupiny КЕBY, galéria Domu kultúry – Prezentácia projektu Chcem vedieť, preto čítam, Galéria Domu kultúry 19.00 – Slávnostné zasadnutie Rady Miestneho spoločenstva Kulpín a premiéra knihy Kulpín via Riečka, a naopak, Slávnostná sieň Poľnohospodárskeho múzea 20.00 – Galakoncert v predvedení: SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy, SKUS Jednota z Hložian a KUS metropolitu Stefana Stratimirovića z Kulpína, areál muzeálneho komplexu 22.15 – 3.00 – Коncert, resp. žúr v predvedení hudobnej skupiny Spektrum z Nového Sadu, areál muzeálneho komplexu

10.00 – 17.00 – Súťaž poľovníkov v streľbe do hlinených terčov a vo varení poľovníckeho paprikáša, na dobrú náladu hrajú Ján Andrášik a Ján Zelenák, Poľovnícky dom spolku Fazan 14.00 – 17.00 – Berat Power Gym, demonštrácia silového športu, asfaltová cesta pri ihrisku FK Kulpín – Súťaž najsilnejších športovcov v Srbsku 17.00 – 18.00 Demonštrácia a zápasenie v kickboxe, Klub úpolových športov (KBS) Fire Kick, ihrisko FK Kulpín 18.00 – Futbalový zápas tuční – chudí, ihrisko FK Kulpín 19.00 – Koncert spevokolu evanjelickej a. v. cirkvi v Kulpíne a Obecného cirkevného spevokolu Credimus

NEDEĽA 31. JÚLA 9.30 – 16.00 – Оbecný šachový turnaj, Rybárska chata ZŠR Smuđ 10.00 – Príležitostné bohoslužby, evanjelický chrám Boží

Navštívte i park v strede Kulpína, v ktorom je aleja s bustami zaslúžilých Kulpínčanov a významných osobností, ktoré v minulosti pôsobili v našej osade. Ideu inicioval a realizoval Klub Kulpínčanov.

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

V BRATISLAVE, HLAVNOM MESTE SLOVENSKA A EURÓPY

Vizitka pri Dunaji Oto Filip

ažko čo len napočítať všetky kultúrne, spoločenské, politické, hospodárske, športové a iné podujatia a udalosti, ktorými práve žije letná Bratislava. Okrem všetkého uvedeného je aj mestom, v ktorom hosťuje Predsedníctvo Rady EÚ a nedávno bola i dejiskom 7. Samitu európskych regiónov a miest. Slovom a stručne, okrem obvyklej pohody tradičného Kultúrneho leta, s prvým júlovým dňom nastúpila aj historická chvíľa

pre krásavicu na Dunaji. Ide o prvé slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie, znamenajúce pre hlavné mesto Slovenska obrovskú príležitosť. Jej primátor Ivo Nesrovnal podčiarkuje, že sa Bratislava môže zviditeľniť v ostatných štátoch Európskej únie tak ako nikdy predtým. V rozhovore pre Informačný magazín Bratislavy uvádza, že hlavné mesto Slovenska má jedinečnú polohu, hrad, Dunaj, vinohrady, čo je obrovskou výhodou v porovnaní s inými mestami. Keďže 115 miliónov ľudí

žije v mestách a regiónoch, ktoré ležia priamo na Dunaji, mieni, že je nesmierne dôležité budovať, podporovať a chrániť akcent solidarity, partnerstva a spolupráce v tejto oblasti. Základné príznačnosti krásy historickej a súčasnej Bratislavy objektívmi vlastných zrkadloviek zvečnili študentky tretieho ročníka študijného odboru úžitková fotografia Petra

Bašnáková, Ema Fajnorová, Barbora Hrubošová, Kristína Krúžková, Bianka Masníčáková a Katarína Tomovičová na súbore fotografií pomenovanom Bratislava Now. Vznikol pri prí-

ležitosti 7. Európskeho samitu regiónov a miest, konajúceho sa od 7. do 9. júla. Usporiadatelia výstavy Bratislavský samosprávny kraj a Škola úžitkového výtvarníctva J. Vydru nie náhodou veľkoplošné zábery, aktuálne pohľady študentov na Bratislavu, jej dominanty, ľudí a prírodu bratislavského regiónu – v podstate nepotrebujúce popis či podpis – umiestnili pár metrov od Dunaja. Aspoň z dvoch dôvodov. Prvým je, aby tie už na štarte pobytu upútali pohľady počet-

ných zahraničných turistov prichádzajúcich do Blavy loďami. Druhým, podstatnejším je to, že ide totiž o rieku, ktorá nás všetkých spája. A motivuje nás spolupracovať čím viac a širšie, v celom rade konkrétnych oblastí: od kultúry a umenia po spoluprácu akademickej obce, tú v oblasti životného prostredia, či ktorúkoľvek inú.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

az neviem, milí moji, prečo sa pohoršujete nad správou z diplomatických kruhov! Čo je na tom zlé a nepekné, že za dvere našich diplomatov sa dostali krásne dámy, známe ako starlety? Vari má niekto niečo proti zatraktívneniu diplomatického remesla a samým tým aj zvýšeniu záujmu oň, ktorý záujem zvýši kvantitu kandidátok a kandidátov uchádzajúcich sa o prácu v diplomacii, čo, logicky, vyústi vo zvýšenie kvality našich aj inak už kvalitných diplomatických služieb?! Hajde – hajde, vážení, nezahrávajte sa s ohňom! Viem, • ĽUDIA A UDALOSTI •

viem, že ste všetci múdri, ani čo by o futbale bola reč, ale máme my Toho, kto sa – aj – o diplomaciu stará ako načim. Ba ešte oveľa – oveľa lepšie. Raz nechápem, moji drahí, ako je možné, že sme neobsadili 2. miesto na futbalových ME vo Francúzsku?! Však sme tam neprehrali jediný zápas; rovnako ako výber Portugalska, ktorý sa ovenčil titulom. Čo vravíte...? Nepočujem dobre! Há...? Jáj tááák... Naši sa na ME neprebojovali? Tak im treba, keď chcú dlho spať, namiesto toho, aby vstali ráno zavčasu a postavili

sa do radu na premiérsku radu! Tak im treba! Raz mi nie je jasné, priatelia, ako vám nie je jasné, že ničohonič nie je zlé na tom, že sa – ak sa – syn pani riaditeľky Etnografického múzea v Belehrade so svojou vyvolenou zosobášil práve na pôde tejto celonárodnej inštitúcie. No, povedzte: ktorá mamička by – keby len mohla – svojmu synčekovi (Mati ho narodila!) nedarovala taký skromný darček, há?! Aby sa budúce potomstvo už pred príchodom do tohto nášho nadovšetko veselého radostného a šťastného

a krásneho sveta naň tešilo a začalo sa oň zaujímať, najmä teda o korene, ktorými oplýva najmä Etnografické múzeum. Raz a navždy pochopte, ľudia moji: My konečne, hrdí a veselí (akých nás už raz Mati narodila!), sme 18. 7. rezko vykročili cestou vedúcou do vysnívanej Európskej ú-nie. Z ktorej EÚ síce podaktorí začínajú vystupovať, avšak to už je ich problém! My sme otvorili dve kapitoly, nuž takí, akých nás Mati mala voláme smelo a veselo: Sezam, otvor sa! Lebo ti jednu j... Bububububum!

30 /4709/ 23. 7. 2016

Ľudia a udalosti PRI KOTLÍKU NA NÁBREŽÍ DUNAJA

V sladkom vyčkávaní na chuť rampáša Juraj Bartoš

o vám poviem, vážení; viem, že vám nepoviem nič nové, keď poviem, že pri Dunaji bývalo a je a akiste aj bude prevažne príjemne a veselo, nuž ale predsa vám len rozpoviem o tom, ako sa zhovárali traja kamaráti (a ja štvrtý som sa pozmenil na ucho), pri piecke bez rúry, na ktorej na piecke práve frflal guláš v kotlíku ani lekvár v kotle, hoci, verte mi na slovo, v piecke ohník, namojveru, nepraskal. Môžbyť nepraskal preto, lebo bolo prekrásne nedeľné predpoludnie. Alebo proste z toho dôvodu, že na praskanie nemal žiaden dôvod, keďže, kým som tam chvíľu postál s tromi znamenitými hložianskymi ekológmi, ani jeden jediný komár nielenže nezlietol na niektorého z nás, ale sa ani len neukázal na obzore, na rozdiel od zopár lodí, ktoré nielenže sa ukázali, ale sa aj, čo proti prúdu, čo dolu prúdom, odplavili tichou zadumanou a predsa dobrú náladu nezištne rozdávajúcou riekou. Taký krásny deň to bol, vravím vám, že aj starý dobrý Dunaj natrčil uši až hen po terasu chaty Marína pri Dunaji pod Hložanami, skadiaľ ešte furt triesky do Petrovca fŕkajú, odvtedy, čo tam tí dobrí ľudia Hložančania drevo rúbali a peknú pesničku o ňom, o Dunaji, zložili. „A vieš ako, neboli televízory, ale boli vyhne. Tam sa svet schádzal, tam sa informoval. Aj čo nového vo svete, lebo podaktorí už mali rádio, ale aj – a najmä, – čo sa stalo v dedine, sa vo vyhni, skôr ako v krčme, dozvedel...“ „A možno ani nie. Možno to isté mohli počuť aj v krčme pri víne a pálenke, lenže sa pri týchto mokoch nikdy tak dobre nepamätá ako dobre sa zabúda...“ „No veď... A z vyhne si si toľko peňazí domov doniesol, koľko si do nej odniesol, ak si len nešiel zaplatiť za nakované lemeše a či čo, pokým z krčmy sa ľudia často vracali nielen s ľahším vreckom, ale aj s ťažšou hlavou...“ „Tak veru... Zabíjačky, priadky... to tiež boli zážitky; aj u holiara si sa mohol všeličo dopočuť, ale večery vo vyhni, tie mali osobitný šmrnc. No povedz, Pavel, dáky príbeh... Ty

www.hl.rs

si sa tam toho napočúval...“ „Vyhňa! Ej, vyhňa... Vyhňa, to bola milá vec, priatelia...,“ povie Pavel Balca, zaborí drevenú varechu do kotlíka, v ktorom tíško vrie budúca lahôdka, a vo chvíli, keď ňou začne zručne miešať, paralelne so šteklivou vôňou zaraz sa z nádoby vznáša milý dedinský príbeh, ktorý sa mužovi s rozkošným, ale dávno pritlmeným rozprávačským talentom dostal ešte za jeho bosonohých rokov. o O o Báťa M., ako tu nazveme istého, nech mu je ľahká zem, nášho spoluobčana, mali veľkú vinicu. Prirodzene, mali aj riadnu pivnicu. Pod hambárom do ulice. Jej okienkami vyčnievajúcimi nízko nad chodníkom vedúcim popred domy by sa už vari ani väčšia mucha nedostala. Lebo gazdinka zavše neveľké okná riedkym vápnom bielila a predtým zakaždým aj hustou maltou z blata a kravského lajna natrela. Pred hambárom na ulici, na dvoch nevysokých stĺpikoch priklincovaný dlhý agátový stĺp, chmeľár, sa nevedel dočkať nočných vtáčkov. Na ňom zvečera (ani v tej peknej piesni) sedávali, sedávali... aj dievky, aj mládenci. Ruka v ruke s príma náladou, živnou to pôdou na tvorivé nápady rodiace sa pod šticami robotných a rúčich hložianskych mládencov. Tá sa tu, nálada, na chmeľár zvykla zavesiť, ako netopier na pôjd. Ako sa netopier odpichuje od povaly s odchodom slnečného svetla, tak mládež prichádzala na chmeľár poľa báťa M. s prvými papršlekmi sobotného šera. Raz vám len tak, z ničoho nič, na chmeľáre sediacich a k dievčencom voňajúcim na zrelé septembrové vinice risnúcich sa zopár rúčich mládencov niečo náhle a neopísateľne krásne osvietilo. Takí osvietení neváhali – nemeškali, behom – beh sa od slov k skutkom, utajujúc mocné vlny smiechu, pratali. Nie div, že sa ktorýsi z nich, vari prv než odišiel, vrátil prvý, mávajúc gumovou hadicou v ruke ani olivovým vavrínom po olympijskom víťazstve. Pevná vôľa všetko

Informačno-politický týždenník

zdolá, nuž sa im nejako podarilo dostať gumené črevo cez dierku, ktorou by asi ani väčšia mucha nemohla: spustili ho dolu do pivnice a po chvíli trápenia, šimrinkovania ním v priestore mimo dosahu nedočkavých pohľadov, trafili, kam chceli. Pri citoslovci čľups, ktoré sa odrazilo od tekutiny, boli si istí, že našli, čo hľadali. Jedného z nich totiž, dva-tri dni predtým, báťa M. zaviedli do ich pivnice pod hambárom. Aj ho ponúkli friškým voňavým rampášom zo suda uloženého práve pod okienkom, ktorým by sotva väčšia mucha

preletela. No a tak istý mládenec, pýšiaci sa kapacitou svojich pľúc – len čo to tam dolu čľuplo, – vzal do úst koniec gumenej hadice, mocne vdýchol, vsávajúc vzduch z nej do pľúc, a citoslovce čľups tentoraz ostro narazilo na dno veľkého plechového vedra, okolo ktorého sa zhŕkla rozkokošená mladá chasa. Pri mesačnom svite mládenci teda poľahky trafili, kde načim, nuž správa o sťahovaní obsahu suda v pivnici do vedra na chodníku vyvolala primeraný rozruch a šomrot. Báťa M., zabudli sme vopred upovedomiť prítomnú čitateľskú obec, odjakživa mali malý problém menom „tenké uši“. Spávali čujne ako oná mater, čo si na svoju dcéru v tej krásnej pesničke veľký pozor dáva. Dotyčný šomrot pred hambárom ich teda zobudil. Ihneď si povšimli, že je iný, akosi hlasnejší a vzrušujúcejší než inokedy, keď sa mládež baví na chmeľári. Nakuknú báťa M. cez okno, plný mesiac si robotu robí jedna radosť, svieti ako slnko pri

zatmení slnka, a tak majú čo vidieť: chlapci – beťári len tak obskakujú okolo úzkeho okienka na pivnici, mrvia sa okolo vedra, do ktorého niečo prúdi prúdom. Nášmu báťovi pri tom mesačnom svite ihneď svitne, o čo tu beží, nuž sú vo dva-tri kroky v pivnici. Akože je zaraz hadica, ktorá čľupla do suda s kominou, už aj v súdku povedľa neho. Lebo ju báťa M. raz-dva premiestnili do nádoby s obsahom, v ktorom sa tu žijúca korytnačka veru má – ani prasa v žite. S akou vervou si tá zaplávala, len čo zočila báťa M! Slovom, báťa M., aj sám riadny figliar, mládencov veru nezahnali, ani nevyľakali, ani sa im na oči neukázali. Iba čo rúrku zo suda s rampášom presunuli do súdka s pomyjami. A tak trošku sa, na jeden bajúz, uškrnuli, keď v tej istej chvíli zhora zazneli rozpačité hlasy mladej chasy: „Vytiahnite to! Počujete...? Už tečie kléger!“ „Vari im už len toľko rampáša zostalo...?“ Len čo gumená hadica švihom – švih opustila pivnicu, dierkou v okienku, ktorou by sa sotva väčšia mucha vpratala, sa predrela krátka diskusia z ulice: „Fuj...! Je to akési kyslé!“ „Nemôže byť kyslé; včera som z neho pil, namojveru mi rampáš dávno tak nechutil. Ukáž... Pffuuuj!“ Vzápätí repliky huncútov prehlušil zvonivý dievčenský smiech. o O o Poďme, hovorím svojím spoluobčanom Pavlovi Balcovi, Ondrejovi Stupavskému Endymu a Ondrejovi Zahorcovi, po tom, čo sme sa dosýta nasmiali, nech si vás tu takých rozosmiatych vyfotím. Ale tak, aby každý niečo robil...“ „Ja už miešam,“ ozve sa Pavel. „Ja ho trošku dosolím...“ povie Ondrej Z. „A či si ho nedosáľal, aj keď nás fotila Jasminka?“ komentuje Endy, ktorý by hneď prikladal na oheň. Lenže... Ako sa spieva v inej piesni: Ni je neska ako vlani... Príbeh, ktorý o chvíľočku odstavíme, sa totiž, rovnako ako spomenutý ekologický paprikáš, varil v kotlíku, pod ktorým blčal plameň – plynový. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Z 51. FOLKLÓRNYCH SLÁVNOSTÍ POD POĽANOU V DETVE

Na 3. Krajanskom dvore Svetluša Hlaváčová

nom a inými dobrotami. Okrem jedál prezentované boli i jednotlivé remeslá, napríklad výroba metiel petrovským spôsobom, tiež insitná tvorba, výšivkárstvo a iné umelecko-remeselnícke zručnosti. Raritou boli netradičné techniky – 3D origami a carving – vyrezávanie aranžmánov v melónoch. Krajanský dvor je postavený v areáli amfiteátra, na humne, na

rámci 51. Folklórnych slávností pod Poľanou, ktoré prebiehali od 8. do 10. júla 2016 v Detve, naši krajania sa zúčastnili sprievodného podujatia – 3. Krajanského dvora, programu s národopisno-folkloristickým, gurmánskym a kultúrno-poznávacím obsahom v organizácii a za finančnej podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Súčasťou Podpolianskych slávností bola i 43. Krajanská nedeľa – program súborov zo zahraničia, tentoraz zo zámoria a západnej Európy. Keď ide o 3. ročník Krajanského dvora, okrem účastníkov z Rumunska, Maďarska, Chorvátska, Poľska a Francúzska sa zúčastnili i naši sloven- Príprava darčeka pre pána primátora skí dolnozemskí pred- Detvy – Kysáčania Pavel Chrťan, carving stavitelia zo Srbska ako majster, a Zuzana Očenášová-Žabková

Naše včielky: Viera, Jarmila a Anna z Lugu vypekali slané rožky a sladké batošťoke

dobrom strategickom bode, skadiaľ prechádzali takmer všetci návštevníci folklórnych slávností, ktorí po ukončení programov na hlavnej scéne prejavili záujem o ďalšie nadväznosti na tradície a bohatstvo nie iba slovenskej

Tetky z pilíšskych Mlynkov počas prípravy svojich gurmánskych pochúťok

Aradáčania na 3. Krajanskom dvore s Ivanom Gašparovičom, exprezidentom SR, Jánom Varšom, predsedom ÚSŽZ, a Vladimírom Skalským, predsedom Svetového združenia Slovákov v zahraničí dolnozemskej tradície. Na pódiu dvora sa počas všetkých troch dní konali tematické programy, ktoré koncipoval a moderoval Ľudovít Pomichal z ÚSŽZ. Práve z tohto pódia sa v podvečer prvého dňa Krajanského dvora prihovorili: Ján Šufliarsky, primátor mesta Detva, Igor Kovačovič, legenda a doyen slovenskej folkloristiky, Vladimír Skalský, predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí, a Ján Varšo, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý 3. roč-

najpočetnejší. Bola to svojrázna realizácia projektov, ktoré na Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí podali Kultúrne centrum Aradáč, Spolok kysáčskych žien, Matica slovenská v Srbsku a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Naši krajania sa tu predstavili bohatou ponukou špecialít – dobanovskými makovými pirohmi, staropazovskými ćuftami, kysáčskou sármou a koláčmi, rožkami a batôžtekmi z Lugu, chýrečnou petrovskou klobásou, hložianskym gulášom, aradáčskym baraním gulášom, herovkami i ví- Z programu 43. Krajanskej nedele – Keď išiel tatko do sveta... • ĽUDIA A UDALOSTI •

ník Krajanského dvora slávnostne otvoril. Kým sa teda pri domčekoch zo sporákov, roštov, kotlíkov poriadne dymilo alebo tvorilo iným spôsobom, na pódiu vystupovali aradáčske meškárky, spievali Katarína Mosnáková-Bagľašová, Ľudmila Berediová-Stupavská, Ivan Slávik, Viera Bažaľová, Anna Kukučková a Jarmila Melegová, o svojej tvorbe hovorili Zuzana Očenášová-Žabková, Pavel Chrťan a mnohí iní. V sobotu 9. júla predstavitelia krajanských spolkov mali prijatie u primátora mesta Detva Ing. Jána Šufliarskeho, kde sa okrem predsedu ÚSŽZ Jána Varša zúčastnila i poslankyňa NRSR Eva Smolíková, tiež podpredseda ÚSŽZ Peter Prochácka so zamestnancami ÚSŽZ. Recepcie sa zúčastnil i člen NRSNM a predseda Výboru pre kultúru NRSNM Ján Slávik, ktorý do svojej delegácie zaradil i účastníka 3. Krajanského dvora Pavla Chrťana s netradičným darčekom pre pána primátora – melónom, do ktorého carvingovou technikou vyrezal erb detvianskeho festivalu – tanečnice Jána Kulicha.

30 /4709/ 23. 7. 2016

Ľudia a udalosti Z PROGRAMU TURISTICKEJ ORGANIZÁCIE ŠÍD

Bohatá a rozmanitá ponuka Stanislav Stupavský

organizáciami v regióne Sriemu a vôbec vo Vojvodine. Výsledkom tejto spolupráce je spoločné predstavovanie turistickej ponuky na turistickom trhu doma a v zahraničí. Vo vínnej časti našej obce s hrdosťou môžeme predstaviť vína z erdevíckych, ľubianskych a šídskych vinohradov. V tejto časti našej obce sú tri jazerá, na

uristická organizácia Obce Šíd pôsobí ako verejná ustanovizeň, je teda povinná svoje plány predostrieť a zabezpečiť súhlas Zhromaždenia obce Šíd. Na nedávnom zasadnutí Zhromaždenia obce plán práce TO ozrejmila riaditeľka Kristina Radosavljevićová, ktorá nám na túto tému povedala: „Turistická organizácia Obce Šíd svoje pôsobenie stvárňuje na základe princípu 3 x 3. Ide o to, že v obci máme tri rieky, tri galérie a tri jazerá. V rámci medzištátnej spolupráce sme nadviazali styky s turistickými organizáciami z Chorvátska Kristina Radosavljevićová a Bosny a Hercegoviny, s cieľom pripraviť spoloč- ktorých návštevníkom ponúkaný program, a potom sa uchádzať me možnosť venovať sa rybolovu o finančné prostriedky z Európ- a snažíme sa dosiahnuť vyššiu skej únie na jeho realizáciu. Tesne úroveň aj v ponuke miest na spolupracujeme aj s turistickými kúpanie.

V STREDU 6. JÚLA PRAVOSLÁVNY CIRKEVNÝ ZBOR v Silbaši navštívil cirkevný zbor svätého Sávu zo Sydney v Austrálii. V Austrálii žije okolo 70 000 Srbov, z toho asi 32 000 v okolí Sydney. Silbašania mohli v stredu večer v Dome kultúry sledovať, čo sa mládež z tohto ďalekého mesta naučila na hodinách tanca v KUS sv. Sávu. Okrem hostí z Austrálie srbské piesne a tance obecenstvu predstavili aj hostia z KUS Logovac zo susedného Despotova, ako aj domáci zo Strediska pre kultúru a umenie Miroslava Antića. Prítomní boli veľmi spokojní s programom a hostia z Austrálie nám prezradili, že sa veľmi tešia na nasledujúce stretnutie. R. K.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Galéria Savu Šumanovića v Šíde

Najznámejšia a naša prvotriedna ponuka je v oblasti kultúry, kde turistom môžeme predstaviť našich troch umelcov: Savu Šumanovića a Iliju Bašičevića Bosilja v oblasti maliarstva a Filipa Višnjića v oblasti literatúry. Ozajstný drahokam je z oblasti archeológie, kde máme mimoriadne obsiahlu a bohatú zbierku z archeologického miesta Gradina. V etno ponuke nášho prostredia dominantné miesto má

Foto: z internetu

bohatá etno kultúra našich Slovákov, Srbov, Rusínov a Chorvátov, ktorú plánujeme verejne predstaviť v rámci Kultúrneho leta v auguste. Novinkou je aj pracovný čas zamestnancov, ktorý sme organizovali tak, aby počas víkendu boli dostupní v každej chvíli,“ zdôraznila riaditeľka Radosavljevićová a doložila, že toho času na Lipovači pri Šíde pracujú na budovaní dráhy zdravia v lese.

STRETNUTIA GENERÁCIE BÝVAJÚ VEĽMI VZÁCNE. Spomienky sa striedajú, niet im konca-kraja. Ako ani rozhovorov o živote, práci, deťoch, aj o vnúčencoch, tie sú azda najpútavejšie. Generácia narodených v roku 1961 sa stretla 25. júna v Báčskom Petrovci v reštaurácii Jela z príležitosti 40 rokov od skončenia základnej školy. Dávno to bolo, keď brány ZŠ Jána Čajaka zavreli za sebou, už majú vyše päťdesiat, ale optimizmu neubúda, ani plánov do budúcna. Akoby sa len včera rozlúčili, nie pred 40 rokmi, zato ale si sľúbili, že si to zopakujú, aby na seba nezabudli. V areáli Vrbary sa na pamiatku dali vyfotiť. Ľúto im bolo, že nie všetci si vyhradili čas, aby sa prišli pobaviť. Večer im skrášlili hudobníci bratia Lehotskovci a spevom ich unášal Igor Baláž. A. H. • ĽUDIA A UDALOSTI •

VOJNOVÉ NEZÁBUDKY (23)

Je mi smutno k smrti z veľkej radosti Ján Cicka

STREDA 5. mája Čo vlastne bolo v Šafáriku? Stretlo sa tam povolaných 25 – 30 ľudí. Krivák varil guláš, nápoje sme si platili sami. Hyža vyhlásil: „Guláš je zadarmo!“ Keď sme sa už navečerali, tajomník Slávik vyhlásil, že organizátor Feldy navrhol, aby každý účastník zaplatil 10 dinárov. Nepovedalo sa, komu ten groš pôjde, ale vysvitlo, že Feldy dokúpil časť mäsa. Krivák dal rezance a varil. Nato som zareagoval, že sa to takto nerobí. Predseda spolku vraví jedno, Feldy iné. Nik na moju poznámku nereagoval. Feldy v poslednej chvíli na večeru zavolal aj velebného pána farára V. Obšusta s manželkou a korunou večierka bol dôstojný pán biskup Ján Valent s manželkou. Samozrejme, večera sa nezaobišla bez dvoch – troch rečnení (Hyža, Krivák, Valent) a modlitby. Vysvitlo, že dôvodom na stretnutie bola otázka, čo robiť s mäsom v mrazničke Šafárika schystaným pre oslavy 26. marca 1999, ako i stretanie a skúšky šafárikovcov aj v týchto pohnutých časoch. Starší sa stretať môžu, mladí zatiaľ počkajú. Čo sa týka mäsa, tiež treba počkať, lebo prúd ešte stále predsa je, i keď nie riadne. S Feldym som sa potom súkromne hádal, aj verejne povedal, že má pod klobúkom. Svitlo mi, že ten nečakaný groš pôjde do vrecka dvom: jemu a Krivákovi. Nechápal som, prečo kupovali mäso, keď nastolili problém, ako stroviť to, ktoré už majú a nevedia – čo s ním. Feldy priviedol aj dvoch kompánov z redakcie NS rozhlasu: Pavla Ferku a Milana Súdiho, tiež dobre ba i viac potužených. Tí dvaja boli načasovaní: prišli tesne pred podávaním paprikáša. Inak paprikáš bol zbabraný, bez akejkoľvek chuti, čo neslúži ku cti vychýreným kuchárom. Keď som prišiel domov, pršalo a prší až doteraz, do rána o pol tretej, keď píšem tieto riadky, lebo ma dusí kašeľ, a bude tiecť až celkom do rána. Raz aj zahrmelo. Nemôžem spať, zobudil som aj Vilku kašľom, tak pijem horúci harmanček. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ŠTVRTOK 6. mája Keď si to dobre rozmyslím – ráno je múdrejšie ako večer – nemal som ísť do Šafárika. Paprikáš nebol ani slaný, ani štipľavý. Dôstojný pán biskup spomenul svoj list, ktorý zaslal nejakej cirkvi alebo zväzu cirkví v Nemecku a tí sú ochotní vždy poskytnúť humanitárnu pomoc. Teda liečiť následky a nie príčiny. To isté vraví aj NATO: spomína humanitárne akcie a pomoc. Samozrejme, pán biskup povedal, že odsudzujeme bombardovanie. To, čo spomenul Vilkin otec, že autobusy vojvodinských Slovákov odchádzajú na Slovensko, to cestujú vojlovické deti (časť Pančeva, kde žijú Slováci). Vojlovica bola aj v mierových časoch zamorená, lebo len cesta ju oddeľuje od dusikárne a neďaleko je i rafinéria. Idem čakať na cigarety k Milanovi. Prestalo pršať. Teplota okolo deviatej je 6 °C. Je zachmúrené ako sám Milošević. Kým som sa obliekal, zhasol prúd. Keď som sa vrátil domov, prúd prišiel. O tom, čo v noci len raz buchlo, sú rozličné verzie. Mne sa zdalo, že sčista-jasna zahrmelo, lebo doznievalo ako hrom. Ľudia z krytu však videli raketu, a tak sa tam stalo toto: istá žena fajčila vo dverách krytu a tí, čo boli vonku, sa nahrnuli dnu ako stampedo. Takmer ju to stampedo zabilo. V kryte sa pozobúdzali deti; vznikla panika. Našich ľudí naučí lekcii iba tragédia. Marko a Bosa Baškalovci sa, vyobliekaní, pobrali na autobus do Žablja. Dnes je Đurđevdan, šli na svečar. Prišli sa strihať Kekini chlapci. Prišli autom. Idem sa oholiť a zoberú ma do Dnevnika, keďže bývajú v jeho blízkosti. V redakcii HĽ som našiel Marku, Marienku, Janka, Aničku Š., Smilju a Garaja. Aj Pucovského, s ktorým som odišiel do Karlovskej reštaurácie. Uhli sme si po tri túry. O pol tretej kdesi zahrmelo. Odhady boli, že zasiahli trafostanicu na Novom naselji. Šiel som domov spojom 5A. Za traťou nás pristavila

polícia; všetci museli von. Úzkou uličkou Nikolu Mirkova som sa dostal blízko krytu. Bosa a Goca sa ma spytujú, kde je Vilka. Neviem, idem z mesta. Prídem pred náš vchod, spytujem sa to isté, Vilky niet. Zazrel som ju s Jucou, ako idú

k trati. Vojak ich vrátil. Šiel som za nimi, ale sa mi stratili. Videl som v Čmelíkovej ulici za traťou požiarnický voz, húkali sanitky. Vraj niet zranených, ani mŕtvych. Vilka ma čakala pred naším vchodom. Na chodníku a vo vchodoch vľavo od nás som uzrel celé hrudy a vyvalený veľký strom. Nemáme prúd. Zohriali sme včerajšieho zajaca u Dragana na plynovom sporáku. Po večeri sme šli spať. Medzičasom prišiel k nám na minútku Dragan Vujanović, Inkin konškolár, s jeho Jasnou, ale obratom odišli. O 19.45 som sa rozprával s našou Parížankou, exkolegyňou Milinkou Vrtunskou. Prišla na týždeň, vidieť si chorého otca. Píšem stručne, pri svetle baterky. Poplach bol (neviem o koľkej). Nešli sme do krytu, ale do bicyklárne. Tam Vilka so Stanou hrali karty. Ja som rozprával vtipy Savete a Mariji. Predtým som sa bol s Draganom pozrieť, ako to pri škole Svetozara Markovića rachlo. Videli sme málo, pôjdem si to lepšie obkukať ráno. Do bytu sme sa vrátili o druhej po polnoci. Poplach avizovali v rádiu o 21.05. Skončil sa ráno o 6.06. PIATOK 7. mája Ranná teplota: 6 °C, denná, oznámili v rozhlase, bude 17 °C. Vstal som čosi po šiestej, uvaril kávu a čaj, zobudil Vilku. Zapojil v kuchyni teplomet. Vilka ho vypojila.

Včera popoludní, keď bol útok, Vilka so Stanou z nášho vchodu videli takúto situáciu: Bežia Irma, Ivana a Anteho Mara. Keď buchlo, Irma si kľakla pri kontajneri, Ivanu ťahali dvaja vojaci do krytu. Takisto Debelu Maru, ako ju volá jej muž Ante. Pomyslel som si, dobre, že nie som vojak. Tučnú Maru nikto na chrbte neunesie. Celá rodina Devićovcov (Irma, Ivana, Tanja a Tomo) večer opustili sídlisko a šli kamsi na Novo naselje. Už nemôžu zniesť blízkosť kasárne. Zapisujem si: Vojna je hračka maniakov. Bombardovanie SRJ je videohračka videomaniakov. O 8.20 hod. volala moja Inka, moje slniečko z Atén. Rozprávali sme sa asi 10 minút. Slzy mi tiekli, ale som jej rozprával vojnové vtipy; aj tento, najnovší: Nad horiacou rafinériou zoskočil černoch, americký letec. Zrazu vidí ako zdola v sedadle letí človek. Zavolá naň: „Ty si, John?“ „Nie, ja som z Naftagasu!“ Spomenul som Inke tieto moje písačky, že ak neprežijem, aby ich po vojne vyhľadala. Bude to môj dar, spomienka venovaná jej, o tom, ako sme žili túto špinavú vojnu. Odpovedala mi: „Nevrav tak, oco! Ty s mamkou máte varovať vaše vnúča.“ Preložené do zreteľného jazyka znamená: je tehotná. Pozdravil som Mirka. Pozdravila mamku. Srdce moje, chúďa moje. Je mi smutno až k smrti z tej veľkej radosti v tomto našom nešťastí. Idem sa obliecť, pozriem si kráter pri škole, a potom – do fronty na cigarety. Včera zvečera odišli Bosa, Olja s Vanjom autom k jeho rodičom, lebo tu veľmi trieska. Bol som vidieť kráter pri škole. Úžas: 15 metrov široký, 4 metre hlboký. Bola v ňom voda. Čakal som do 11.15 na cigarety. Zrazu sa malá začala baliť, vraj zavrie stánok, lebo jej dôstojník prišiel povedať, že medzi jedenástou a dvanástou bude masový útok na Nový Sad! Vilka nedovarila obed. Najlepšie je ísť dolu so všetkým. Neviem, čo mám písať; celý sa trasiem.

30 /4709/ 23. 7. 2016

Prečo mám rada slovenčinu, prečo mám rada Slovensko Prebudila som sa. Bolo ticho. Poobzerala som sa vôkol seba. Bola som v našom aute, ktoré unavené stálo na parkovisku. Asi som dlho spala. Uspal ma tichý spev motora, ktorý cestou mrmlal dáku modernú uspávanku pre päťročné dievča, ktorým som práve bola. Brat stál vedľa auta, zaklopal na okno a veselým hlasom ma informoval: „Stihli sme!“ Vonku bolo chladno. Okolo mňa sa všetko zrazu roztočilo, ako keby som sedela na kolotoči. Také niečo som ešte nikdy nevidela. Akoby sa celá príroda obliekla do najkrajšieho odevu, ktorý mala. Kráčajúc úzkym chodníčkom načúvala som prekrásnym melódiám, ktoré prichádzali z hlbokého lesa. Jazero, do ktorého sa pozeralo nebo, mierne čakalo na hŕbu malých kačičiek, ktoré sa pásli na zelenom trávniku vedľa neho. Keď som zdvihla pohľad, uvidela som skalu, na ktorú sa vyšplhal môj brat. Hneď za ňou bola ešte jedna a za ňou ešte mnohé. A za všetkými sa vystierala tá najvyššia, ktorá sa nahýnala, akoby si ma chcela trochu lepšie obzrieť. „Kriváň,“ zazvonili slová môjho brata. S údivom som pozrela na toho ozrutánskeho obra. Nič nehovoril. Iba sa jediný zo všetkých jeho kamarátov zvedavo díval na farbu mojich tenisiek. Chcela som sa ho dotknúť, ale bol priďaleko. Hodila som preto kamienok. Dopadol len trochu ďalej od lavičky, na ktorej sedeli starenka a starec. Ohrievali sa na teplom jarnom slniečku a dýchali čerstvý horský vzduch. Pred nimi som sa trochu zahanbila. Len tak pre seba som zavolala: „Dovidenia, Kriváň! Musím už ísť, ale uvidíme sa znovu.“ Starena, ktorá sedela na lavičke, s úsmevom mi povedala, že bola práve také malé dievča ako ja, keď po prvýkrát uvidela nakriveného obra. Druhýkrát ho obdivuje práve dnes. „Iste bol aj tento Kriváň vtedy mladý,“ povedala som starkej. „Áno, bol...“ povedala a podala mi zelený cukrík. Hodila som ho do úst a odbehla som k autu. Kriváň za mnou smutne pozeral. V aute som znovu zaspala. Odvtedy mám pocit, že sa na mňa zďaleka stále niekto díva a volá ma... vrátiť sa späť!

Sabína Kľúčiková, šesťročná

, Pivnica

Cestovania ako inšpirácia Leto je iste aj pre vás, milé deti, najčastejším obdobím roka na cestovanie. Letný oddych mimo svojho prostredia, rôzne destinácie k moru alebo do zahraničia ponúkajú možnosť inšpirovať sa mnohými novými poznatkami. Keď niekde prázdninujete, iste sa chcete aj niečo viac dozvedieť o tom kraji, prírode, ľuďoch, ktorí tam žijú. Každý nový poznatok z cestovania je aj pre vás, kamaráti, užitočný a možno ho niekde budete môcť neskôr uplatniť. Preto si aj na letovaní všímajte to, čo vás v tom prostredí láka a fascinuje. Môžu z tej skúsenosti vzniknúť aj pekné literárne práce alebo pekné výkresy ako spomienky na zážitky leta.

Iveta Kováčová, 6. b, ZŠ Jána Čajaka v Petrovci

Lukáš Červený, štvorročný Pivnica

www.hl.rs

Aleksandar Rakić, 1. b ZŠ Jána Amosa Komenskéh ov

Informačno-politický týždenník

Kulpíne

Jakub Jovankovič, 1. c ZŠ Jána Čajaka v Petrovci

• DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

AKTUÁLNE

Pšenica v silách čaká na lepšiu cenu

Ročník XLV 23. júla 2016 Číslo

14 /1920/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Tovarový aj finančný obrat na veľmi nízkej úrovni

Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade bola v dňoch 11. 7. – 15. 7. 2016 zaznamenaná zaujímavá situácia. Tovarový aj finančný obrat bol na veľmi nízkej úrovni, v porovnaní s predchádzajúcim týždňom bol až osem ráz menší. Hlavným dôvodom je nízka cena pšenice z novej úrody a aktuálna dobrá ponuka, ale Ľubica Sýkorová slabý dopyt po kukurici. Na trhu so pšenicou bola podpísaná iba „Gazda náš, gazda náš, dajže nám oldomáš, dajže nám ho z lásky, zbierali sme klásky, jedna kúpna a predajná zmluva na 100 ton dajže nám ho smele, ej, žali sme vesele,” takto si sedliaci v dávnej minulosti na Slovensku pšenice po cene 16,50 din./kg (15,00 din./ kg bez DPH). spievali po skončení žatvy na dožinkovej veselici a hostine. Dnes je všetko inak. Dnes Aj na svetovom trhu cena pšenice potravisa len máloktorí pestovatelia pšenice tešia z dobrej úrody a následne dobrého zárobku. nárskej mierne klesla. Na parížskej burze je 155,75 eura/t (platí pre september 2016), na Srbsku sa už stalo tra- diny apelovala na Ministerstvo obchodu sú povinné burze CBOT v Chicagu je pšenica mäkká za díciou, že so žatvou poľnohospodárstva a ochrany včas zabezpečiť pod142,42 eura/t (platí pre september 2016). prichádzajú problémy, životného prostredia Srbska, mienky na ziskovú a Na európskych trhoch sa cena pšenice najmä s cenou pšenice, ktorá aby urobilo všetko pre to, udržateľnú rentabilitu potravinárskej pohybuje v cenovom rozv tomto roku mimoriadne roz- aby sa zvýšila cena pšenice, produkcie pšenice. pätí od 132,37 eura/t (Maďarsko) do 163 horčila pestovateľov. Aj keď sa pretože kvôli rôznym opatNa minulotýždňovom eur/t (Nemecko). Cena pšenice kŕmnej jej urodilo dosť, hektárové vý- reniam tohto ministerstva, stretnutí ministrov poľsa pohybuje od 120 do 150 eur/t. nosy boli uspokojivé, radosť z subvencie sú trikrát menšie nohospodárstva a obchodu Na novosadskej burze v uvedenom období nikto nemal záujem o dobrého zárobku sa vytratila. A ako minulý rok a mnohí voj- s predstaviteľmi poľnohospokukuricu, čo sa na burze nestalo aj kvalita zrna podľa domácich vodinskí sedliaci sú vo veľ- dárskych združení a asociácií, už veľmi dlhý čas. Jej cena bola odborníkov je neuspokojivá. kom mínuse. Musia predávať ktoré prebiehalo na Minister20,00 din./kg (bez DPH). Srbsko ešte stále nemá schvá- svoje majetky, odchádzajú stve poľnohospodárstva, bolo Klesla aj cena sóje. Prelené Pravidlá pre klasifikáciu a do zahraničia. Aj Asociácia povedané, že štát nemôže dávala sa po 46,97 din./ platby za pšenicu podľa kvality, poľnohospodárov vyhlásila, vplývať na cenu pšenice, kg (42,70 bez DPH), čo ešte stále sa seje osivo „z že plánovaný štátny nákup ktorá sa formuje na trhu, je pri porovnaní s povaly“, čiže bez deklarácie, malých množstiev pšenice by ale môže poľnohospodárom predchádzajúcim sejú sa zahraničné odrody, na trhu nič nezmenil. Aj návrh pomôcť prostredníctvom zotýždňom o 3,39 ktoré sú výnosné, ale nemajú ministerky poľnohospodár- silnenej kontroly inšpekčných tretí rok po % menej. ○

dobrú technologickú kvalitu. S terajšou cenou pšenice (13 – 15 din./kg) je nespokojná väčšina pestovateľov. Podľa agroekonómov, aby sa niečo zarobilo, museli by byť hektárové výnosy aspoň 8,5 tony. Liga sedliakov (paora) Vojvo-

stva, aby sa poľnohospodári združili a zakúpili niektoré verejné sklady, je podľa nich nereálny, pretože pšenica je už uskladnená a peniaze za ňu potrebné. V ich vyhlásení sa ďalej uvádza, že ministerstvá poľnohospodárstva a

služieb, aby sa zabránilo možnému zneužitiu pri nákupe a zabezpečila primeraná cena. Aj vo svete ceny obilnín klesajú už tretí rok po sebe. Zásoby týchto komodít neustále rastú, produkcia obilia vo svete zaznamenáva

sebe veľmi dobré výsledky. Podľa predbežného odhadu Srbsko bude môcť v tomto roku vyviezť takmer milión až milión a pol ton pšenice. Uvidíme, za akú cenu… ○

Z obsahu Blíži sa termín výsadby jahôd

Keď príroda už nevládze Str. 2

Oleander v lete Str. 3

Str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OVOCNÁ ZÁHRADA

Blíži sa termín výsadby jahôd

Ľubica Sýkorová

V Srbsku medzi najrozšírenejšie a veľmi obľúbené bobuľovité ovocie jednoznačne patria jahody. Na jednom mieste ich môžeme pestovať v priemere tri až päť rokov. Pri dobrej výžive a zdravotnom stave výnimku tvorí stará odroda Madame Moutot, ktorá vydrží dobre a kvalitne rodiť na jednom mieste veľa rokov.

k chceme mať bohatú úrodu veľkých a kvalitných plodov, musíme jahodám vytvoriť, pokiaľ možno, optimálne podmienky. Medzi ne patrí predovšetkým dobrá príprava pôdy, kvalitný výsadbový materiál, správna výsadba a ošetrovanie porastu po nej. Aj keď sa jahody môžu vysádzať aj na jar – od marca do apríla, domáci odborníci odporúčajú augustovú výsadbu, pretože sladké plody budeme zberať už v nasledujúcu jar. PRÍPRAVA PÔDY Na augustovú výsadbu jahôd s prípravou pôdy začíname od polovice júla. Pôda musí byť dostatočne kyprá, hnojená najlepšie maštaľným hnojom. Po zozbieraní predplodiny príprava spočíva v prekopaní pôdy do hĺbky 20 – 25 cm, po čom nasleduje dokonalá úprava pôdy. Vlastná príprava sa má urobiť aspoň dva týždne pred plánovaným vysádzaním. Ak vysádzame do prekyprenej neuľahnutej pôdy, býva nižšie percento ujatých rastlín. Pri jarnom vysádzaní pôdu musíme hlbšie skypriť.

Pred samotným vysádzaním hnojením upravíme pomer živín. Význam zásobného hnojenia priemyselnými hnojivami vzrastá predovšetkým v pôdach s nízkym obsahom živín. Preto je potrebné najmä pred vysádzaním väčšej plochy urobiť rozbor pôdy, ktorým zistíme obsah prijateľných živín v pôde. Ide najmä o fosfor a predovšetkým draslík. Dávku draselných hnojív dávame pred bránením. Dusíkaté hnojivá pridávame len vtedy, keď sa nehnojilo maštaľným hnojom alebo kompostom. VÝSADBA Pred vysádzaním sa odporúča korene sadeníc dezinfikovať v 0,3 % roztoku Previcuru alebo 0,1 % Fundazolu. Na úrodu najmä v prvom roku po vysadení v podstatnej miere vplýva termín výsadby. Keď rastliny majú v nasledujúcom roku zarodiť, musia do príchodu mrazov dobre zakoreniť a vytvoriť dostatočnú ružicu listov. Preto sadíme čo najskôr, len čo získame dobre vyvinuté sadence, najlepšie do konca augusta. V tomto období však bývajú väčšinou

horúčavy, preto je potrebná pravidelná zálievka. Jahody sadíme, keď je zamračené, prípadne po daždi. Pri výsadbe je potrebné dodržať zásadu striedania plodín, to znamená jahody sadiť po vhodnej predplodine, napr. po fazuli, sóji, strniskových obilninách. Nehodné predplodiny sú paprika, rajčiaky, baklažán, zemiaky. Nikdy nesadíme jahody po sebe, ale až po uplynutí piatich až šiestich rokov. Zamedzíme tým únave pôdy a zamoreniu pôdy zárodkami chorôb a škodcov. Dobrý sadbový materiál je predpokladom vyrovnanosti porastu a dobrej úrody v budúcom roku. Pre získanie kvalitných, ale najmä zdravých sadencov sa zakladajú materské výsadby v špecializovaných množiteľských škôlkach. Pri troške vynaloženej práce sa dajú kvalitné sadence získať aj v domácej záhrade. V čase dozrievania plodov treba označiť zdravé a úrodné trsy, ktoré prinášajú kvalitné plody. Pre prvú výsadbu jahôd sa odporúča posadiť kvalitný a zdravý sadenicový materiál z množiteľskej škôlky.

V letnom období býva pôda veľmi preschnutá a sadence vädnú hneď po zasadení. Preto je dobré pred vysádzaním pozemok dobre zavlažiť a po oschnutí začať sadiť. Najmenšie percento neujatých sadencov sa dosahuje pri vysádzaní s malými balíčkami pôdy. Pri vysádzaní sadencov získaných od iných množiteľov sa osvedčuje pred vysádzaním, ak sú zvädnuté, namočiť ich na kratší čas do vody. Namáčanie do hlinitej kaše sa neodporúča. Korene, pokiaľ nie sú zaschnuté, netreba skracovať, ani listy sa väčšinou neupravujú. Len keď ide o bohato olistené rastliny, odrežú sa najväčšie listy. Takto sa zníži výpar vody z rastlín. Onedlho po vysadení je potrebné pôdu pokypriť. Plytkým nakyprením sa preruší kapilarita a udrží pôdna vlhkosť. Preto sa hovorí, že jedna okopávka dá pôde viac vlahy ako jedno zavlažovanie. Jahody sa prihnojujú najskôr 3 týždne po vysadení, najlepšie hnojivou zálievkou. Dobre zakorenené porasty jahôd nie je potrebné pred príchodom mrazov prikrývať. Jahody môžeme úspešne pestovať na fólii alebo netkanej textílii, najlepšie na vyvýšených hrobčekoch (0,20 až 0,30 m nad terénom), v jedno-, dvoj- alebo trojriadkoch v univerzálnom spone 0,5 x 0,3 m. ○

23. 7. 2016 • 30 /4709/

V BRATISLAVSKOM SVETE ENVIRONMENTALISTIKY

Keď príroda už nevládze ho prebytku pretechnizovaného sveta, ktorý dizajnovo remodeluje a výstižne glosuje. Na výstave sa preto ocitli nervózne, trasúce sa skelety stromov s glóbusmi namiesto hláv patriace do série elektromechanických sôch alebo figuratívne sochy psov, ktorých telo tvorí husto tkaný systém elektrických drôtov. Namiesto hláv mali kus zeleniny – karfiol v odkaze Všetko možno opäť využiť

Oto Filip

23. – 29. 7. 2016

POČASIE

ve dejiská v samotnom srdci Bratislavy vzdialené vzdušnou čiarou niekoľko desiatok metrov, dve rozličné a rôzne trvajúce podujatia, inakšie termíny, no a postoje a chápania naliehavej ekologickej problematiky. Prvý prameniaci v umeleckom, druhý opierajúci sa o praktický aspekt veci. To však, čo obom výstavám a akciám bolo spoločné, je snaha poukázať na fenomén globálnej prírody ako vážne poškodenej, neprípustne modifikovanej a riadne rozkolísanej. A pritom naznačiť niektoré možnosti, ako jej naším lepším správaním pomôcť. Prvým podujatím bola výstava autora Krištofa Kinteru (1973, žijúceho a pracujúceho v Prahe) s názvom Prirodzená nervozita, prístupná návštevníkom Domu umenia od 6. mája do 10. júla. Pozastavujúc sa nad agóniou prírody v diele významného Recykláciou sa dá dosiahnuť veľa českého sochára mladšej strednej generácie, kurátorka na mozog, no súčasne evokujúci Nina Vrbanová vyzdvihuje, že sú aj výbuch atómovej bomby. Kinterove sochy spravidla meta- Slovom, akási revízia evolúcie, forou človeka ako súčasti príro- prezentovaná postapokalipticdy a že materiálové prostriedky kými bytosťami. Diela nesúce autor nečerpá dominantne zo posolstvo civilizácie, ktorá desféry umenia, ale z civilizačné- generovala, a zároveň prírody, ktorá už nevládze. Oveľa bližšie k bežnej, všednej a dennej realite boli odkazy z akcie druhej. Konala sa ďakujúc mestu Bratislava v Starej tržnici od 6. do 8. júla pod názvom Pohyb, inovácie a spojenia a jej environmenTie divné sochy

Nervózne stromy

plechoviek môže byť bicykel a 30 vyzbieraných plastových fliaš postačí na výrobu jednej flísovej bundy. Papier, plasty, sklo, zmesový komunálny odpad, objemný odpad, jeho iné druhy treba využívať tak preto, že sa to dá a prináša zisk, ale najmä kvôli prírode. Stále postihnutej tým, že spoločnosť, politika, neraz i veda neriešia dostatočne účinne problémy jej devastácie, znečisťovania a dosť bezbrehého ničenia nášho ekosystému.

tálna zložka prilákala veľkú pozornosť návštevníkov. Pričinili sa o to nielen pútavé heslá, ako napríklad NeODPADni z odpadov, ale aj mnohé údaje a ukážky naznačujúce, že prírodu netreba len vnímať, ale ju aj chápať, no predovšetkým konať. Keď konkrétne ide o odpady, ktorými sme už riadne zamorení, treba vedieť, že sa ich triedením šetrí energia a prírodné zdroje, pomáha zabraňovať tvorbe čiernych skládok, zvyšuje zamestnanosť. Zber odpadu, jeho triedenie, preprava a recyklácia vytvára viac pracovných miest, ako jeho skládkovanie a spaľovanie. Odpa- Pohľad na bratislavskú Starú tržnicu du treba dať druhú šancu z mnohých príčin. Napríklad preto, lebo Dôsledkom je, že príroda čoraz je z papiera recykláciou možné menej vládze zotrvať a pretrvávyrobiť kuchynské utierky, obaly vať v podobe, z ktorej osoh bude na vajíčka či toaletný papier. Zo mať nielen súčasná, no i ďalšie ○ 670 recyklovaných hliníkových generácie.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

17˚ | 31˚

18˚ | 30˚

18˚| 29˚

17˚ | 29˚

16˚ | 30˚

17˚ | 31˚

18˚ | 32˚

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Psota repová – škodca cukrovej repy v letnom období Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra

Psota repová – Scrobipalpa ocellatella je škodca cukrovej repy, ktorého pôvodným areálom rozšírenia sú pobrežné oblasti Stredozemného a Čierneho mora, ako i Atlantického oceánu. Jej primárnou hostiteľskou rastlinou je repa obyčajná prímorská (Beta maritima). Cukrovej repe sa psota postupne prispôsobila s jej rozširujúcim pestovaním.

premnoženiam dochádza, keď nasledujú po sebe 2 až 3 roky s mimoriadne teplým a suchým letom. Klimatické podmienky strednej Európy umožňujú lokálne stále udržiavanie populácie, najmä vďaka vývoju psoty na lobodách a láskavcoch. Z tohto dôvodu sa môže jej škodlivosť prejaviť kedykoľvek v teplejších rokoch a poznanie psoty repovej je preto nevyhnutnosťou i v našich podmienkach. POPIS Rozpätie krídel tohto drobného motýľa je 10 až 14 mm. Prvý pár krídel samčeka je červeno-sivý a samičky žltohnedý. Zadné krídla sú žltozelené až sivo-ružové. Celé telo je pokryté šupinkami, ktoré nie sú

Feromónový lapač (foto: J. Tancik)

11,5 mm veľké. Chrbtová časť tela lariev je bledoružová a brušná belavá. Hlava je bledogaštanovej farby. Kukla je najprv bledožltá, neskôr tmavogaštanová a pred objavením imága úplne tmavá až čierna. Kukla sa vždy nachádza v kokóne veľkosti 6,5 x 8,5 mm. Larva ho vytvára pred zakuklením.

BIONÓMIA Psota repová má vo Vojvodine až 5 generácií. Prezimuje v štádiu kukly 1 – 3 cm pod povrchom pôdy, v blízkosti hostiteľskej rastliPoškodená rastlina repy (foto: Peter Tóth) ny. Larvy prezimujú len na uskladnených pevne pripevnené, veľmi ľahko sadzačkách, v poľných pododpadávajú a telo stráca cha- mienkach hynú. Motýle lierakteristickú farbu. Samička má tajú na jar pomerne dlho, od sivožltú a samček sivohnedú konca marca do konca apríla. hlavu. Červeno-sivé tykadlá Dlhé obdobie letu zapríčiňuje sú 4,4 mm dlhé. rozdielny – asynchrónny vývoj Oválne vajíčka sú belavej far- škodcu, čo sa ešte viac zvýrazní by, 0,45 x 0,3 mm veľké. Larvy v nasledujúcich generáciách. prechádzajú počas vývoja 5 V prírode sa preto počas celej instarmi, v poslednom sú okolo vegetácie nachádzajú všetky

liahnuté larvy sa veľmi rýchlo vžierajú do rastlinných pletív. Najskôr napádajú najmladšie časti rastliny, predovšetkým stred listovej ružice. Po zničení listovej ružice vyžierajú listové stopky a poškodzujú listové čepele. Larva opúšťa rastlinu jedine vtedy, keď je rastlina zničená alebo dokončila vývoj. V rastlinných pletivách vyhrýzajú chodby, v ktorých zanechávajú jemný trus spradený pavučinkami. Pavučinkami sú často spradené i napadnuté listy. Dĺžka vývoja lariev závisí od teploty. Relatívna vlhkosť vzduchu vplýva len na mortalitu – úmrtnosť. Vývoj lariev trvá v najteplejších letných mesiacoch 17 – 18 dní, kým na jar a na jeseň 3 – 4 týždne.

vývojové štádiá. Maximálny HOSTITEĽSKÉ RASTLINY Hostiteľskými rastlinami nálet motýľov prvej generácie je obyčajne v čase, keď sú mla- psoty repovej sú druhy z čeľade dé rastliny repy vo fáze prvého páru pravých listov. Motýle sú počas dňa ukryté pod listami rastlín alebo hrudami pôdy. Aktívne sú v noci, keď dochádza i ku kopulácii. Imága žijú v závislosti od teploty a relatívnej vlhkosti vzduchu 6 až 24 dní. Samičky sa Dospelá larva psoty repovej (foto: Peter Tóth) počas života pária viackrát. Vajíčka kladú na Chenopodiaceae, predovšetspodnú stranu listov v blízkosti kým repa obyčajná prímorská hlavnej žilky, na listové stopky, (Beta vulgaris subsp. maritima), hornú časť buľvy, ružicové listy, ktorá sa u nás nevyskytuje, na kvetné puky, zvyšky rastlín repa obyčajná cukrová (B. vulgaris provar. altissima) a prípadne na pôdu. Samičky začínajú klásť vajíč- repa obyčajná zeleninová (B. ka už v čase vzchádzania repy. vulgaris convar. vulgaris). Vývoj Na jar kladú vajíčka jednotlivo môže prebiehať i na lobodách a v lete v menších skupinkách. (Atriplex spp.) a láskavcoch Larvy sa liahnu z vajíčok v naj- (Amaranthus spp.). Najväčšie teplejšom období vegetácie škody vznikajú na cukrovej a za 5 – 6 dní a v priebehu jari kŕmnej repe a cvikle. Poškodzoa jesene za 15 – 20 dní. Vy- vané sú i semenárske porasty.

23. 7. 2016 • 30 /4709/ ŠKODLIVOSŤ Larvy žerú na všetkých nadzemných vegetatívnych a generatívnych častiach rastlín, no preferujú ružicové listy. Spôsob a intenzita poškodenia, ako aj zníženie úrody závisí od rastovej fázy rastliny, poveternostných podmienok, populačnej hustoty škodcu, použitej agrotechniky atď.

v strede listovej ružice. Listy sú obhryzené, deformované a spradené pavučinkami. Na poškodených miestach sa nachádza trus. V starších listoch vyžierajú larvy chodbičky v stopkách. Chodbičky môžu vyžierať aj v hornej časti buľvy. Na výrazne poškodených rastlinách je v priemere 25 – 40 lariev. Usychanie mladých rastlín na jar môžu zapríčiniť už 3 – 4 larvy. Následkom napadnutia rastlín je kvantitatívne i kvalitatívne zníženie úrod. Pri väčších premnoženiach bolo zaznamenané zníženie úrody od 16 do 60 % a cukornatosť bola znížená o 1 – 2 %.

Poškodené listové stopky repy s trusom lariev (foto: Peter Tóth)

EKOLÓGIA Populačná dynamika, počet generácií a škodlivosť psoty repovej závisí od poveternostných podmienok. Jej rozmnožovaniu vyhovuje suché a teplé počasie, najmä na jar a na jeseň. Rozmnožovaniu nevyhovuje daždivé, chladné a veterné počasie, málo slnečných dní, nízke teploty počas zimy. Ako sme už spomenuli, ku gradáci-

Repa je poškodzovaná od fázy 1 – 2 pravých listov až do zberu. Larvy sa dajú na rastlinách jednoznačne zistiť až v 3. – 4. instare. V extrémne suchom a teplom počasí dochádza k premnoženiam. Najväčšie škody spôsobuje druhá a tretia generácia škodcu. Na starších rastlinách sa larvy koncentrujú

ám dochádza, ak nasleduje viac teplých rokov za sebou. Psota repová má veľa prirodzených nepriateľov, ich efekt na zníženie populačnej hustoty je však nedostatočný. K najvýznamnejším patria rôzne druhy pavúkov, mravcov, vtákov, dravé bzdochy z rodu Nabis, zlatoočky (Chrysopa Larva vyžierajúca chodbičku v listovej stopke repy (foto: Peter Tóth) sp.) a z parazitoidov sú najpočetnejšie druhy z Kukly sa takto dostanú hlbšie rodu Chelonus. ako 10 cm pod povrch pôdy, odkiaľ sa už vyliahnuté motýle OCHRANA Významným regulačným nedostanú na povrch. Chemická ochrana je kompliopatrením je predovšetkým správna agrotechnika. V pr- kovaná kvôli skrytému spôsobu vom rade vyvážené hnojenie života lariev a asynchrónnemu a zavlažovanie. Pri intenzívnom vývoju škodcu. Ochrana proti zavlažovaní straty na úrode imágam sa odporúča len skoro prakticky neexistujú. Odporúča na jar, počas náletu prvej gesa tiež skorá sejba, pestova- nerácie motýľov, a to je v čase nie odrôd s bujnými listami vzchádzania rastlín. Ochranu a odolnosťou proti chorobám. proti ďalším generáciám vyVýznamnú úlohu má aj kvalitný konávame proti húseniciam. zber a ničenie pozberových Prvú aplikáciu treba vykonať zvyškov. Zber repy by mal začať v polovici júla a druhú o mesiac vždy na lokalitách s najväčším neskoršie. Prah ekonomickej napadnutím týmto škodcom. škodlivosti je, keď pri 70 % naVýznamným regulačným padnutí rastlín sa priemere opatrením je hlboká orba, vyskytuje 4 – 5 lariev na jednej ktorú je najlepšie vykonať do rastline, a to v čase, keď listy ○ desiatich dní po zbere úrody. repy prekryjú pôdu.

KEĎ VYČÍŇA POČASIE

Krupobitie môže zničiť celé porasty Ľubica Sýkorová

Čas od času zasiahne aj naše územie krupobitie. Nie je to nič výnimočné, je to jeden z meteorologických úkazov. No v posledných rokoch sa vyskytuje akosi často.

adové krúpy môžu dosiahnuť veľkosť tenisových loptičiek a niekedy môžu byť omnoho väčších rozmerov. Krupobitie obyčajne za sebou zanecháva spúšť, ničí naše majetky, autá, úrodu. Prírodné živly neustále ukazujú svoju silu. Záplavy, víchrice, blesky a krupobitie spôsobujú každoročne obrovské škody. Podľa meteorológov krupobitie alebo ľadovec

je jav, ktorý je vždy spojený s búrkou, zvyčajne je to so silnou búrkou. Samotné krúpy sú atmosférické zrážky vo forme ľadu. Ide zväčša o guľovitý, kužeľovitý alebo nepravidelný kus ľadu s priemerom väčším ako 5 mm. V priereze môžu mať niekoľko viditeľných vrstiev priezračného a priesvitného ľadu. Krúpy s priemerom do jedného centimetra môžu vypadávať aj z obyčajnej búrky.

Ak majú krúpy priemer 1 až 2 cm a viac, tie už zvyčajne súvisia s takzvanou supercelou, čo je jednobunková búrka, ktorá rotuje okolo vlastnej osi. S krupobitím sa najčastejšie stretávame v letných mesiacoch, od mája do septembra, keď sa najčastejšie vyskytujú búrky, často sprevádzané krupobitím. Práve vtedy majú svoje vegetačné obdobie aj plodiny, ktoré silné krupobitie poškodzuje. Výška škôd závisí aj od toho, v akej fáze rastu sa plodiny práve nachádzajú. Najväčšie škody vznikajú, ak vlna krupobitia príde tesne pred zberom plodín, pretože

vtedy dochádza k rozsiahlemu poškodeniu celej rastliny. Pri silnejšom krupobití a v záverečnej fáze vývoja rastlín dochádza veľmi často k úplnému zničeniu úrody. V letných mesiacoch môže aj na viniči ľadovec spôsobiť obrovské škody. Popri poškodení listov a letorastov bývajú silno poškodené strapce a jednotlivé bobule, ktoré môžu podľahnúť bielej hnilobe alebo botrytíde (plesni sivej). Preto sa po krupobití odporúča ihneď po oschnutí rastlín (najneskôr však do 12 až 18 hodín) poškodený porast ošetriť vhodnými ○ fungicídmi.

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

AUGUST V OKRASNEJ ZÁHRADE

Mesiac vhodný na rozmnožovanie ihličnanov Ľubica Sýkorová

Vhodným obdobím na rozmnožovanie ihličnanov pomocou odrezkov je práve august. Môžeme použiť vrcholové výhonky tují, cypruštekov a borievok, ktoré nie sú mäkké, ale ani drevité. Výhonky nestriháme, ale odtrhneme. Tak nám na konci odrezku zostane malý jazyk kôry, na ktorom sa tvorí najviac koreňov.

ripravené odrezky ošetríme najprv práškovým stimulátorom a neskôr ich pozapichujeme do pieskovo-rašelinového substrátu v debničke, ktorú zakryjeme fóliou. Debničku s odrezkami pravidelne vetráme a zavlažujeme. Odrezky ihličnanov o niekoľko týždňov vytvoria korene a v nasledujúcom roku na jar ich môžeme vysadiť do záhrady. V okrasnej záhrade nesmieme v auguste zabudnúť na pravidelné zavlažovanie, najmä vo večerných hodinách. Koncom mesiaca môžeme za-

čať vysádzať ihličnany, trvalky a vždyzelené listnáče s koreňovými balmi. Dôležité je aj prevzdušňovanie a prihnojenie trávnika. Okrasné rastliny ochraňujeme proti hubovým chorobám (múčnatke, čiernej škvrnitosti listov, botrytíde, hrdzi) a zisteným škodcom. V okrasných záhonoch začíname s rezom kvetov na sušenie. Skalku ošetríme a priebežne odstraňujeme odkvitnuté kvety letničiek, ktoré prihnojíme slabým roztokom hnojív. Odstraňujeme odkvitnuté kvety trvaliek. Kosatce a pivonky možno teraz presádzať

delením podzemkov. Pivonky rady zostávajú veľa rokov na pôvodnom mieste. Oddelené časti treba vysadiť rovnako hlboko, ako boli predtým. Vysievame letničky, ktoré budú kvitnúť na jar a začiatkom leta. Koncom augusta začíname rezať ihličnany, živé ploty z tuje a smreka. Ak striháme živé ploty teraz alebo v septembri, mladé výhonky nie sú zdrevnatené, strihanie je jednoduchšie. Nanovo vyženú v máji budúceho roku. Strihať ich možno aj nasledujúcu jar. Striháme vždy len zelené časti. V posledných augustových

KVETINÁRSTVO

síme odstrániť. Čierne a hnedé fľaky na listoch a výhonkoch sú príznakom rakoviny. Takáto rastlina sa nedá zachrániť.

Oleander v lete

Ľ. Sýkorová

leander obyčajný (Nerium oleander) pochádza zo Stredomoria a subtropických oblastí východnej Ázie a Japonska. Je najpestovanejší druh rodu Nerium. U nás sa pestuje v prenosných nádobách na balkónoch, terasách, v záhradách. Kvety sú ružové alebo biele, vyšľachtené sú odrody s jednoduchými, poloplnými aj plnými kvetmi. Oleander pre svoj rast potrebuje svetlo a teplo. Ak je leto daždivé, často rastlina kvety netvorí. Od jari do jesene sa musí denne polievať, pretože má hlavne v lete vyššie nároky na zálievku. Ak má nedostatok vody, spodné listy žltnú, opadávajú a tiež nekvitne tak bohato. Počas horúcich letných dní treba oleander zalievať aj dva-

krát denne, ráno a večer vlažnou vodou. Raz týždenne ho treba prihnojovať viaczložkovým hnojivom pre kvitnúce rastliny, a to od apríla až do konca augusta. Kvetné puky na nasledujúci rok sa na oleandroch zakladajú pod tohtoročnými kvetmi, preto v žiadnom prípade neodstraňujeme odkvitnuté konáriky. Oleander sa veľmi ľahko rozmnožuje odrezkami. Odoberajú sa v júli až auguste. Musia byť mierne drevnaté. Vložíme ich do pohára s vodou, po niekoľkých týždňoch sa vytvoria korienky a semenáčik sa vloží do zeme. Aby oleander bohato kvitol, musíme mu počas leta zabezpečiť miesto na priamom slnku. Ideálne je, ak črepník s rastlinou stojí vo väčšej miske s dostatočnou

dňoch taktiež môžeme začať s vysádzaním alebo presádzaním ihličnanov. Koreňové baly zavlažíme, rastliny vykopeme (neporušíme korene) a na hrubej fólii ich presunieme na nové miesto. Jamu, ktorú máme pripravenú vopred, vyplníme namiesto rašeliny kôrovým humusom a polospráchniveným kompostom. Rastlinu výdatne zalejeme a dobre zakotvíme v zemi. V auguste treba pravidelne kosiť trávnik, výška kosenia by mala byť v horúcich dňoch nastavená vyššie, zavlažovať ho a dopriať mu výživu. Hnojenie treba ukončiť koncom mesiaca. Vyväzujeme dlhé výhony popínavých rastlín k opore. Ak chceme, aby boli hustejšie, môžeme ich v tomto období zastrihnúť. 

zásobou vody. Nezabudnite – v tomto období je pre oleandre mimoriadne dôležité výdatné zavlažovanie a odstraňovanie odkvitnutých kvetov. Rastlinu najčastejšie ohrozujú vošky, roztoče a štítničky. Ak je vlhké daždivé leto a rastlina ešte navyše prezimuje vo vlhkom prostredí, môže ju ohroziť huba Ascochyta. Napadnuté časti mu-

REZ OLEANDROV Ak staršie kry oleandrov nie sú rovnomerne olistené a nepôsobia vitálne, je nutné ostrihať ich. Následne sa pekne zahustia a budú nás opäť tešiť svojou krásou. Rez treba uskutočniť v auguste, ideálne v jeho polovici. Do konca sezóny oleander ešte vytvorí nové výhony a kvetné puky. Ak by sme ho ostrihali neskôr na jeseň, obmedzilo by sa tým kvitnutie v nasledujúcom roku. Rezom je vhodné upraviť aj príliš vysoké či široké rastliny. Širšie kry je možné zmladiť aj tak, že tesne nad povrchom substrátu odstránime pomocou ostrých nožníc dva či  tri najstaršie výhonky.

23. 7. 2016 • 30 /4709/

KRÁSA

Spálili ste sa na slnku?

e vám sa to nemôže stať? Ups, zaspali ste na slnku, alebo ste podcenili natieranie, a je to tu! Koža je červená, páli a bolí a krém po opaľovaní nepomáha. Vyskúšajte tieto domáce tipy. Pokiaľ sa vám netvoria pľuzgieriky, nemusíte vyhľadať lekára. Základom je schladiť pokožku a dodať jej vlhkosť. Stavte na jeden z osvedčených domácich receptov na spálenú pokožku! Octový zábal. Organické kyseliny v jablkovom octe pomôžu pokožke obnoviť vlastný kyslý

ochranný plášť. Zmiešajte ocot a vodu v pomere 1 : 2 a do tekutiny namočte bavlnený uteráčik. Položte na spálené miesta a nechajte pôsobiť 20 minút. Tvaroh alebo jogurt. Mliečne kyseliny stabilizujú rovnováhu pokožky a príjemne ju schladia. Ak máte spálenú tvár, jednoducho si jogurt alebo tvaroh naneste na tvár ako masku, ktorú necháte pôsobiť 15 minút. Pri ošetrení partií tela naneste produkt na bavlnený uterák a priložte na postihnuté miesta. Je dôležité, aby ste mliečne

TIPY A TRIKY

Ako správne kosiť trávu

1. Pravidelnosť. Trávnik koste pravidelne tak, aby ste zastrihávali len listy a nie stonky. Ak odstrihnete list so stonkou, trávnik bude vysychať. V praxi to znamená kosiť zhruba raz do týždňa pri úžitkových trávnikoch a dvakrát do týždňa pri okrasných trávnikoch. Čím častejšie budete kosiť, tým sa bude trávnik viac vetviť do strán a bude hustejší. 2. Výška pokosenej trávy. Výšku kosenia si nastavte na kosačke. Vo všeobecnosti trávu nekoste na menej ako 2 cm, aby ste nepoškodili steblá, pričom za optimálnu výšku je považované rozpätie 4 – 8 cm. 3. Štýly kosenia: So zberným košom – najrozšírenejšie je kosenie so zberným košom. Odrezaná tráva sa zbiera do koša a pokosený trávnik ostáva čistý. Úskalím tohto spôsobu kosenia sú však veľké plochy, kde vzniká aj veľa odpadu. Mulčovanie – je alternatívou, ktorá neprodukuje odpad. Vyžaduje si špeciálne upravenú kosačku, ktorá v bubne pokosenú trávu rozseká na malinké kúsky, ktoré potom vyhodí na trávnik, kde pôsobí ako prírodné hnojivo.

Pokiaľ nie je sucho, rozložia sa tak rýchlo, že nevznikne ani trávna plsť. Nevýhodou je vyššia frekvencia kosenia, minimálne 2 razy v týždni. Bočné vyhadzovanie – najjednoduchšie, no esteticky najhoršie je kosenie vyhadzovaním, keď pokosená tráva ostáva priamo na trávniku. Je to pohodlné, no len ťažko aplikovateľné na plochy, ktoré sa denne používajú. 4. Ako si vybrať kosačku? Vhodnú kosačku si vyberiete podľa veľkosti plochy a štýlu kosenia. Na malé plochy sú vhodné vretenové kosačky, ktoré trávu strihajú tým, že ju tlačíte. Nože sa tým navyše sami ostria, takže kosačka je prakticky bezúdržbová. Na väčšie plochy pri rodinných domoch sú ideálne elektrické kosačky. Ich nevýhodou je kábel, na ktorý musíte dávať pozor. Na miesta, kde elektrina nie je, si zadovážte benzínové stroje. Sú ťažké a robustné, no keďže bývajú vybavené pojazdom, prácu s nimi zvládnu aj nežné ženy. Asi najväčšou vychytávkou sú robotické kosačky, ktoré kosia denné odrezky trávy, teda s efektom mulčovania. 

produkty nenechali na tele zaschnúť, pretože zmývanie by mohlo pokožku ešte viac podráždiť. Len čo sa zábal na pokožke zohreje, postup nanovo zopakujte. Aloe Vera. Priehľadná a hustá šťavička z Aloe Vera je zázračný balzam pre slnkom spálenú pokožku. Obsahuje až 270 účinných látok, minerálov a vitamínov, ktoré podporujú regeneráciu kože a majú chladivý účinok. Ak pestujete Aloe, jednoducho pozdĺžne prekrojte list a potrite ním začervenané miesta.

Zelený čaj. Pri spálenej pokožke pomáha zvnútra aj zvonka. Obsahuje triesloviny a flavonoidy, ktoré sťahujú zápal a tlmia bolesť. Má hydratačné účinky a chráni pokožku pred vysušením. Aj v tomto prípade pomôže zábal zo silného (a vychladeného) zeleného čaju. Namočte doň veľkú bavlnenú vreckovku a priložte na začervenané miesta. 

DOBRÉ RADY – VEĽKÁ POMOC

Ako si v lete nezničiť vlasy?

lniečko, vietor, more a bazén – balzam pre dušu, záťažová skúška pre našu hrivu! Ako sa o ňu postarať, aby aj po dovolenke zostali vlasy zdravé a krásne? Časté chyby, ktoré robíte aj vy: Pozor na tužidlá, laky a pod. s obsahom alkoholu. Slnkom namáhané vlasy budú vysušené ešte viac a začnú sa rýchlejšie lámať. Stavte na šetrné produkty bez alkoholu alebo s jeho zníženým obsahom. Ležérne vyčesané. Sú najpraktickejšie! Vlasy si jednoducho vyčešte do voľného drdolu. Ešte predtým im však doprajte dávku nezmývateľného kondicionéru v spreji, čím im zabezpečíte extra porciu starostlivosti. Umývajte ich vlažnou vodou! V lete si zvyknite vlasy umývať len vlažnou vodou a nezabudnite ich ošetriť výživným kondicionérom. Nesťahujte mokré vlasy napevno gumičkou a pozor na kovové sponky! V týchto miestach sa môžu nenávratne poškodiť a dokonca aj polámať. Nestraťte farbu! Pre farbené vlasy sú letné radovánky malou pohromou, preto ich chráňte

VII

klobúkom alebo šatkou. Zbavte ich soli! Morská voda prospieva telu aj pokožke, no našej korune krásy škodí. Soľ narúša vlasovú štruktúru a uberá lesk. Po každom kúpaní v mori si vlasy dôkladne vysprchujte a večer umyte šampónom. Stop fénom a žehličkám! Vlasom poriadne zavaríte, ak ich v letných horúčavách budete fénovať a žehliť. Zbytočne ich netrápte a sušte voľne na vzduchu. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Jogurtová torta

Suroviny: Na cesto: 6 vajec, 6 lyžíc cukru, 1 lyžica oleja, 5 lyžíc múky, 1 lyžica kakaa, ½ kypriaceho prášku; Na plnku: ½ l sladkej smotany, 3 želatíny, 6 lyžíc vody, ½ l jogurtu, 200 g práškového cukru, 2 vrecká vanilínového cukru Takto sa to podarí: Cesto: Vyšľaháme bielky a za stáleho šľahania postupne pridávame cukor. Keď dostaneme tuhý sneh, pridáme žĺtky, múku s kypriacim práškom, kakao a olej. Dobre zmiešame, vylejeme na plech vystlaný papierom a pečieme asi 1 hodinu na 150 C̊ . Preveríme špáradlom, či je cesto

upečené. Keď vychladne, prekrojíme ho vodorovne. Plnka: Vyšľaháme sladkú smotanu so 100 g práškového cukru. Polovicu jogurtu (2,5 dl) zmiešame so 100 g práškového cukru a vanilínovými cukrami. Želatínu roztopenú v 6 lyžiciach vody zohrejeme (netreba, aby

Baklažány plnené šunkou a šampiňónmi (bezlepkové, bez sóje, mlieka a vajec) Suroviny: 2 baklažány, 2 krajce bezlepkového chleba, trochu ryžového mlieka, 4 paradajky, 1 cibuľa, olivový olej, 4 veľké šampiňóny, 150 g šunky (alebo môže byť aj iná údenina, párok a pod.), soľ, mleté čierne korenie, sušená bazalka, zeleninové ochucovadlo bez glutamanu (zmes sušenej zeleniny a korenia). Takto sa to podarí: Baklažány umyjeme, odrežeme vrch, pozdĺžne prekrojíme a vnútro vydlabeme. Chlieb pokrájame na kocky, navlhčíme mliekom. Nadrobno pokrájanú cibuľu opražíme na olivovom oleji. Pridáme šampiňóny pokrájané na plátky, na kocky pokrájané a ošúpané paradajky a podusíme. Navlhčenú žemľu, pokrájanú šunku, dužinu z baklažánov, vychladnuté šampiňóny spolu premiešame, osolíme a pridáme korenie, bazalku a zeleninové ochucovadlo. Plnkou naplníme baklažány, uložíme ich do zapekacej misky, pokvapkáme olivovým olejom a upečieme. Podávame s opekanými zemiakmi alebo s chlebom. 

Karfiolový guláš Suroviny: 500 g karfiolu, 3 mrkvy, 1 špagetová cuketa (dlhá zelená tekvička), 3 paradajky, 1 cibuľa, 2 strúčiky cesnaku, 1 lyžica múky, 1 lyžička soli, 1 lyžička sójovej omáčky, 1 dl mlieka, 50 g syra, 1 vajce, 1 hrsť petržlenovej vňate. Takto sa to podarí: Na oleji speníme cibuľku a cesnak. Pridáme na ružičky natrhaný karfiol, na kúsky nakrájanú cuketu a na kolieska nakrájanú mrkvu. Prilejeme sójovú omáčku a pridáme soľ. Potom i nakrájané paradajky a dusíme pod pokrievkou 15 minút. Medzitým si v mlieku rozrobíme vajíčko, primiešame nastrúhaný syr a múku. Vylejeme do panvice, premiešame a na záver pridáme petržlenovú vňať. 

prevrela) a pomaly lievame do jogurtu, ktorý sme predtým zmiešali s cukrom a vanilínovými cukrami. Šľaháme mixérom, kým nezhustne. Keď zhustne, dolejeme zvyšný jogurt (2,5 dl) a vyšľahanú smotanu. Pridáme ovocie podľa vlastnej chuti, najlepšie ananás. Môžu byť aj višne, maliny alebo jahody, ktoré netreba zašľahať, iba zľahka primiešať, aby zostali celé. Hlbšiu nádobu veľkosti upečeného cesta obložíme celofánom (aj boky) a na spodok dáme prvé cesto. Naň vyhrnieme a rozotrieme plnku a odhora dáme druhé cesto. Odložíme do chladničky cez noc. Na druhý deň preložíme na tácku a odhora ľubovoľne ozdobíme sladkou smotanou alebo čokoládovou polevou.  Recept nám poskytla Mária Žiaková zo Silbaša

Láva mafiny

Suroviny: 100 g horkej čokolády, 100 g masla, 65 g práškového cukru, 75 g múky, 2 vajcia. Takto sa to podarí: Vo vodnom kúpeli roztopíme horkú čokoládu a maslo. Preosejeme práškový cukor a múku. Vyšľaháme 2 vajcia. Do roztopenej čokolády a masla najprv pridáme múku s cukrom, a potom i vajcia. Pečieme asi 15 minút na 180 C̊ . Doba pečenia závisí od rúry, uvedená je orientačná. Čokoláda má vnútri tiecť ako láva.  Foto: E. Šranková

Domáca zmrzlina Suroviny: 500 g malín alebo iného ovocia, 1 veľká smotana, 2 lyžice medu, 4 lyžice cukru. Takto sa to podarí: Ovocie rozpučíme vidličkou alebo môžeme vyšľahať v smoothie mixéri (blender). Primiešame smotanu, med a cukor, dobre zmiešame a dáme zmraziť. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 420 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Libuška Lakatošová – nová predsedníčka spolku Z VOLEBNÉHO ZHROMAŽDENIA V STAROPAZOVSKOM SKUS HRDINU JANKA ČMELÍKA

Anna Lešťanová

miestnostiach Slovenského národného domu v Starej Pazove v piatok 15. júla prebiehalo volebné zhromaždenie SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Novou predsedníčkou tohto kultúrneho stánku sa stala Libuška Lakatošová a za jej zástupcu vymenovali Alexandra Baka. Na volebnom zhromaždení, ktoré viedol Janko Havran (v pracovnom predsedníctve boli aj Anna Horvátová a Jozef Sládok), podľa štatútu spolku na ďalšie štvorročné obdobie bola zvolená

Libuška Lakatošová

i 29-členná správa spolku. Tvoria ju nielen vedúci jednotlivých programových foriem spolku, ale – ako doteraz – aj predstavitelia všetkých slovenských inštitúcií a ustanovizní v Starej Pazove. Konštatované bolo, že je táto prax veľmi pozitívna, lebo práca a činnosť v nich má byť tesne poviazaná. Na základe návrhu komisie, ktorá pripravovala toto zhromaždenie, prítomní do Dozornej rady vymenovali Marienku Živanovićovú, Tamaru Tótovú a Miroslavu Katićovú. Čestnými členmi Správy spolku sa stali Matej Hadrík, Ján • KULTÚRA •

Horvát a Pavel Pap, ktorí tam veľa rokov pôsobili a za sebou nechali pekné výsledky. Novozvolená predsedníčka L. Lakatošová sa poďakovala členom spolku hrdinu J. Čmelíka za preukázanú dôveru a dodala, že byť v čele takejto významnej inštitúcie pre všetkých staropazovských Slovákov v Starej Pazove nie je ľahko. „Budem sa snažiť ospravedlniť vašu dôveru, byť dobrou manažérkou a dobrým priateľom, vždy budem ochotná prijať dobrú radu. Tento spolok nemienim viesť sama, ale za pomoci vás – zástupcu predsedu, členov Výkonného výboru spolku a jeho riaditeľa, členov Správy spolku a všetkých ľudí dobrej vôle, ktorí sú tu vítaní s dobrými ideami a s prácou, ktorá pomôže tejto našej inštitúcii,“ pripomenula o. i. predsedníčka Lakatošová, ináč i republiková poslankyňa. Zdôraznila tiež: „Všetko toto robíme pre naše budúce pokolenia a potrebné je, aby sme im vštepovali lásku k materinskému jazyku, aby sme zachovávali svoju kultúru a tradíciu, ako to robili naši predkovia pred takmer 250 rokmi. Spolok je inštitúciou, ktorá jestvuje dlho, a potrebné je udržať ju, aby sa v nej zoskupovali ľudia a

naše mladé generácie.“ Podľa slov A. Baka, novozvoleného zástupcu predsedníčky spolku –známeho herca a režiséra – ktorý sa tiež poďakoval za preukázanú dôveru, staropazovský spolok patrí medzi najúspešnejšie spolky nielen vo Vojvodine, ale i širšie, preto všetci členovia tohto slovenského spolku majú spoločne „bojovať“ o nové víťazstvá na kultúrnom poli.

podal rámcový plán a program práce v spolku na bežný rok, ktorý tiež dostal potrebnú zelenú. Hoci sa mnohé podujatia, súťaže a prehliadky v uplynulom šesťmesačnom období realizovali, pred usilovnými a úspešnými aktivistami pazovského spolku je hodne naplánovanej práce i do konca roka.

Alexander Bako

Zdenko Uheli

Po volebnom zhromaždení sa uskutočnila konštitutívna schôdza členov Správy spolku, na ktorej za riaditeľa Výkonného výboru opäť vymenovali Zdenka Uheliho. Práve on už v úvodnej časti piatkového zhromaždenia

Doterajšie vedenie spolku v čele s predsedníčkou Annou Lepšanovićovou dobre robilo a za riaditeľa VV aj v druhom mandáte teda zvolili Z. Uheliho, ktorý je v tomto slovenskom spolku aktívny už 35 rokov. Ako povedal, v uplynulom období vykonávajúc túto funkciu nadobudol hodne skúseností. „Vykonávať aj túto funkciu v spolku je veľkou zodpovednosťou, ale z druhej strany, keď vedľa seba máte skúsených hercov, dobrých tanečníkov a ďalších usilovných aktivistov, väčšej odmeny azda niet,“ prízvukoval Uheli.

Výzva na Stretnutie slovenskej študujúcej mládeže, ktoré sa uskutoční v rámci SNS 2016

ozývame všetkých slovenských študentov, aby sa zúčastnili na Stretnutí slovenskej študujúcej mládeže, ktoré sa uskutoční v rámci tohtoročných Slovenských národných slávností vo štvrtok 4. augusta 2016 o 20.30 h v Slovenskom dome v Báčskej Palanke. Študenti, ktorí sa plánujú zúčastniť na stretnutí, sa majú prihlásiť do Matice slovenskej v Srbsku na e-mailovú adresu: msjbp@stcable.net alebo na tel.: 021/780-248. Študenti, ktorí skončili štúdium (Ing., Mgr. a PhDr.) v školskom roku 2015/2016, majú zaslať na uvedenú e-mailovú adresu meno, priezvisko, získaný titul, osobnú fotku a prezentáciu diplomovej práce v PowerPointe. Povinná je prihláška do 1. augusta 2016. MOMS Báčska Palanka a Osvetová komisia MSS 30 /4709/ 23. 7. 2016

Kultúra KOVAČICKÁ INSITA V PIEŠŤANOCH

Čaro imaginácie Anička Chalupová

piešťanskom Dome umenia 6. júla bolo slávnostné otvorenie výstavy Čaro imaginácie – slovenská vojvodinská insita, ojedinelý prvok kultúrneho dedičstva. Výstavu tvoria umelecké diela týchto autorov: Martina Palušku (1913 –1978), Jána Sokola (1919 – 1982), Michala Bíreša (1912 – 1981), Vladimíra Boboša (1906 – 1978), Martina Jonáša (1924 – 1996), Zuzany Chalupovej (1925 – 2001), Jána Kňazovica (1925 – 1984), Pavla Hrka (1922 – 1996), Jána Veňarského (1928 – 1985), Ondreja Veňarského (1930), Marcina Markova (1954 – 2013), Jána Garaja (1930 – 2003), Jána Strakúšeka (1926 – 2014), Alžbety Čížikovej (1936), Evy Husárikovej (1942), Kataríny Karlečíkovej (1937), Michala Povolného (1935), Jána Husárika (1942), Jána Bačúra (1937), Jána Glózika (1957), Pavla Cicku (1961), Pavla Hajku (1952), Zuzany Vereskej (1955), Jána Žolnaja (1953), Štefana Vargu (1959), Anny Kotvášovej (1955), Martina Papa (1960), Márie Hlavatej (1975), Anny Kňazovicovej (1950), Márie Vargovej (1954), Jozefa Haviara (1956), Nady Koreňovej (1964) a Biserky Petrášovej (1980). Na vernisáži v Piešťanoch boli aj hostia a spoluorganizátori: Vladimír Valentík, predseda SVC, Peter Prochácka, podpredseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Anna Kňazovicová, predsedníčka Správnej rady Galérie insitného umenia v Kovačici, Pavel Čáni, riaditeľ Múzea vojvodinských Slovákov v Báčskom Petrovci, Tomáš Hudcovič, druhý viceprimátor Mesta Piešťany, Ingrid Slaninková zo Svetového združenia Slovákov v zahraničí. V príležitostnom programe vystúpili sólistka Katarína Mosnáková-Bagľašová a harmonikár Miroslav Bruk. Iniciátorkou tohto projektu bola Mgr. Jarmila Gerbocová zo Slovenského národného múzea

www.hl.rs

v Bratislave, ktorá vysvetlila, ako vznikla idea prezentovať diela zo zbierky Galérie insitného umenia v Kovačici ako putovnú výstavu v rámci predsedníctva Slovenskej republiky v Rade EÚ, ale zároveň prítomným predstavila fenomén insitného umenia v Kovačici a jeho dejiny. – Obdobie začiatkov organizovaného pôsobenia kovačických maliarov sa kryje s obdobím začiatkov premeny tradičného života Kovačice, ktorý sa po viac ako 150 rokoch od prvotného osídlenia začal pomerne rýchlo meniť a nadobúdať novú podobu. Je to obdobie vzniku prvej dedinskej galérie v Juhoslávii – Galérie sedliakov maliarov. Prví maliari v Kovačici začínali maľovať zo záľuby tak, že v prvopočiatkoch kopírovali ,ľúbivé’ výjavy z pohľadníc a fotografií (zámky, člny na vode, lesné zákutia a i.), nezaťažení ešte poznatkami o maliarskom umení a remesle. K plátnu pristupovali výlučne zo záľuby, krátiac si tak voľný čas... Neskôr sa kopírovania zbavili a začali maľovať to, čo videli okolo seba – tvrdý, neúprosný každodenný život roľníka, ľudové zvyky, obyčaje. Z plátien, hoci sú na prvý pohľad ,naivné’ a neodborné, vyžaruje množstvo citov a senzibility. No jedno ich autorom nesmieme uprieť – našli si svoj vlastný tvorivý výraz, ktorý je jedinečný, rozoznateľný a pre každého z nich charakteristický a neopakovateľný, – povedala na začiatku Gerbocová a vo svojom prejave zdôraznila i toto: – Kovačičký maliarsky fenomén, charakteristický najmä pre 20. storočie, zaradil túto lokalitu medzi najväčšie strediská insity

Informačno-politický týždenník

nielen v krajine, ale bez nadsádzky možno povedať, že aj vo svete. Laická výtvarná tvorba neškolených umelcov, ich čistý,

nefalšovaný, úprimný a autentický výtvarný prejav podmienený dedinským prostredím a slovenskou ľudovou tradíciou, sa postupne menil a neustále mení.

Nástupom ďalších generácií tamojších maliarov dochádza k zmene pôvodného prejavu, nazerania a stvárňovania okolia. Výstavu dopĺňa videoprojekcia Domu Martina Jonáša v Kovačici, k dispozícii sú i autentické nahrávky rozhovorov s majstrom Jonášom, 60. výročie svojho trvania predstavila prostredníctvom videonahrávok Galéria insitného umenia v Kovačici a Múzeum vojvodinských Slovákov v Báčskom Petrovci svoju 90-ročnú pôsobnosť. J. Gerbocová zdôraznila, že sa týmto projektom chce súčasne potvrdiť skutočnosť, že slovenské insitné umenie v Srbsku je právom zapísané od roku 2012 v Národnom registri kultúrneho dedičstva Republiky Srbsko. Výstava Čaro imaginácie v Piešťanoch bude sprístupnená do 31. augusta 2016 a neskoršie bude na obdiv ponúknutá milovníkom insitného umenia aj v Banskej Bystrici, Bratislave, Prahe, Viedni a vo Švajčiarsku.

KRÁTKE SPRÁVY

Kysáč Z činnosti MOMS. Na prvom zasadnutí novozvolenej Správnej rady Miestneho odboru MS v Kysáči začiatkom júla predseda Rastislav Surový osobitne privítal nových členov tohto matičného telesa: Zuzanu Ferkovú, Máriu Slávikovú, Jána Ožváta, Jána Pálika a Annu Harianovú. Novým tajomníkom sa stal Michal Ďurovka. Kysáčski matičiari začiatkom septembra privítajú hostí z Banskej Bystrice, Zvolena a ďalších miest, ktorých privedie Štefan Ferianc zo Žiaru nad Hronom. Na tejto schôdzi prijali

výzvu Jána Jančovica z Nitry, aby sa i Slováci vo Vojvodine zapojili do vydania knihy Samuela Činčuráka, rodáka z Pivnice. Ide o rukopis spomienok z prvej svetovej vojny. Potvrdená bola i účasť Kysáčanov na 20. matičnom turnaji v malom futbale o Putovný pohár veľvyslanca Slovenskej republiky v Hložanoch a odporúča sa i účasť na Stretnutí slovenskej študujúcej mládeže na SNS 2016. V Slovenskom národnom dome kysáčski matičiari privítajú i hostí z Hontianskych Nemiec. R. S. • KULTÚRA •

VÝSTAVA NADNÁRODNÝCH ROZMEROV

Súčasné výtvarné umenie Slovákov v Srbsku v Niši Andrej Meleg

lováci žijúci v Srbsku nie sú len národnostná menšina, ktorá vie pekne spievať, tancovať a pripravovať chutné delikatesy. Potvrdzuje to aj činnosť Galérie Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci. Práve ona predstavuje elitnú kultúru a špičkových slovenských umelcov zo Srbska. To sa dalo vidieť aj v Niši na vernisáži obrazov slovenských maliarov a grafikov, ktorí v Srbsku tvoria alebo pochádzajú z tohto prostredia. Výtvarné umenie je jedným z najvýznamnejších a najbohatších segmentov súčasnej kultúry slovenskej menšiny v Srbsku a jeho tradícia siaha Domáci a hostia na vernisáži: (zľava) Vladimír Valentík, Milić Petrović, Dagmar do polovice 19. storočia. Galéria Zuzky Medveďovej, ktorá je súčasťou Repčeková s prekladateľkou, Stela Jovanovićová, Jelena Mitrovská a Pavel Čáni Múzea vojvodinských Slovákov v Báčskom Opavská, Jasna Opavská-Mraovićová, Petrovci, 14. júla predPavel Pop, Saňa Stvorcová, Rastislav stavila slovenských Škulec, Zvonimír Pudelka, Daniela maliarov a grafikov Triašková a Milan Súdi. v Galérii súčasného Hostkou mesta Niš bola aj Dagmar výtvarného umenia Repčeková, veľvyslankyňa Slovenskej v Niši. Výstava je narepubliky v Srbsku, ktorá sa stretla inštalovaná v Galérii s primátorom Nišu Darkom BulatoPaviljon – Tvrđava vo vićom, ako aj s vedením mesta. Zárovchode do svetoznáveň túto výstavu slávnostne otvorila. mej nišskej pevnosti, O výstave hovorili Vladimír Valentík v centre najväčšiea Pavel Čáni, no prihovorili sa i riaditeľ ho mesta v južnom Galérie súčasného výtvarného umenia Srbsku. Niš má dlhé v Niši Milić Petrović a predstavitelia a bohaté dejiny. Namesta Niš. chádza sa na križoKto má namierené v týchto dňoch vatke balkánskych do Nišu, môže si pozrieť výstavu sloa európskych ciest venských špičkových majstrov maľby spájajúcich Európu a grafiky na svetoznámej nišskej pevs Blízkym východom nosti. Výstava bude sprístupnená do a je jedným z najstar- Záujem návštevníkov o vystavené obrazy 10. augusta. ších miest na Balkáne. Centrom mesta preteká rieka Nišava, podľa ktorej Niš dostal meno (Navissos) a je kultúrnym a historickým strediskom tejto časti Srbska. Samotná idea zorganizovať výstavu sa zrodila v rozhovore s honorárnou konzulkou Slovenskej republiky v Niši Stelou Jovanovićovou. Kurátormi výstavy sú Vladimír Valentík z Báčskeho Petrovca a Radmila Kostićová z Nišu. Na výstave pod názvom Súčasné výtvarné umenie Slovákov v Srbsku po dve svoje práce predstavilo 24 výtvarných umelcov, maliarov a grafikov: Ján Agarský, Anna Boťanská, Miško Bolf, Pavel Čáni, Michal Ďurovka, Emília Valentíková, Ľupka Erg, Viera Fajndovićová-Súdiová, Mária Galátová-Ćirićová, Mária Gašková, Martina Karavlová-Hlodová, Marjan Karavla, Martin Kizúr, Jozef Časť expozície Klátik, Alena Klátiková, Andrea Merníková, Vesna • KULTÚRA •

30 /4709/ 23. 7. 2016

Kultúra HOSTIA ZO SLOVENSKA V BIELOM BLATE

Družba pokračuje Vladimír Hudec

ieloblatčania majú čulé kontakty so Slovákmi zo Slovenska a aspoň raz v roku zavítajú do pravlasti svojich predkov, alebo uhostia ten-ktorý súbor zo Slovenska. Aj tohto roku v prvý júlový víkend do Bieleho Blata zavítal súbor Priechoďan z obce Priechod neďaleko Banskej Bystrice. Svojim hostiteľom predviedli skvelý kultúrno-umelecký program, v ktorom pod taktovkou vedúcich súboru Margity a Milana Chabanovcov predstavili svoje svadobné zvyky. Počas pobytu v Bielom Blate hostia si obzreli aj etno dom, školu a Sálaš Lujza. Táto družba, ktorú sprostredkoval Ján Slávik, sa začala vlani v prvý augustový víkend, keď Bieloblatčania zavítali do Priechodu a vystúpili na tamojších folklórnych

slávnostiach pod názvom Čo sa stalo v tom Priechode. Toto teda bola opätovaná návšteva Priechodčanov Bieleho Blata. Ich trojdňový pobyt v tejto malebnej banátskej dedinke bol vhodnou príležitosťou na to, aby spo- Spoločná fotka hostí a ich hostiteľov

Priechodčania Bieloblatčanom predviedli svoje svadobné zvyky

znali dedinu, ale zároveň, aby sa hostia a ich hostitelia navzájom ešte bližšie spoznali, tým skôr, že nedeľný obed domáci svojim hosťom pripravili vo svojich domácnostiach. Rozlúčili sa v nedeľu v poobedňajších hodinách so sľubom, že sa takto budú stretať častejšie. Úradným hostiteľom Priechodčanov v Bielom Blate bol Miestny odbor Matice slovenskej a príbytok im poskytlo bieloblatské Miestne spoločenstvo v tamojšom výskumnom stredisku. Foto: z archívu MOMS

KYSÁČSKI OCHOTNÍCI NA HEĽPE

Na Horehronských dňoch spevu a tanca Elena Šranková

očas tohtoročného Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... v Hložanoch Kysáčania mali hostí zo Slovenska. Uhostili tanečníkov z Heľpy, s ktorými majú družbu už zo 30 rokov. Heľpania v rámci tohto májového zájazdu vystúpili na festivale Hložanoch, ale aj v Kysáči. Onedlho im tanečníci a speváci Kultúrneho centra Kysáč opätovali návštevu. Ako hovorí Vladimír Medveď, vedúci folklórnej sekcie Kultúrneho centra, od 24. do 26. júna pobudli a vystúpili na 51. Horehronských dňoch spevu a tanca v Heľpe. Ide o jeden z najstarších folklórnych festivalov na Slovensku a Kysáčania sa na ňom zúčastnili piatykrát. Tentoraz sa tam predstavili FS Vreteno a ženská a mužská spevácka skupina KC. Tanečníci vystúpili najprv v sobotu 25. júna v rámci programu Prišli hostia zďaleka a zblízka, ktorý bol na námestí obce. Druhýkrát sa

www.hl.rs

Vykrojovaní kysáčski tanečníci FS Vreteno v Heľpe

tamojšiemu obecenstvu predstavili v nedeľu na programe Poslali ma naši k vašim. Program bol v amfiteátri a okrem tanečníkov vystúpili aj spevácke skupiny KC z Kysáča, ako aj účastníci letnej školy choreografie, ktorých nacvičil Martin Urban. Okrem scénických programov počas troch festivalových dní sa realizoval bohatý sprievodný program, ktorý si so záujmom pozreli aj

Informačno-politický týždenník

ochotníci z Kysáča. V rámci festivalu návštevníkom priblížili tradičné remeslá, domácu kuchyňu a zvyky. Nevystali etnografické výstavy, ľudové zábavy, takže si Kysáčania vo voľných chvíľach, keď sa nepripravovali na vystúpenia, mali z čoho vyberať, čo vidieť a navštíviť. Cestu na tento zájazd Kysáčanom vyfinancovala Mestská správa pre kultúru Nový Sad

a o ubytovanie a stravovanie sa postarali organizátori v Heľpe. Ináč Horehronské dni spevu a tanca sa konajú pod záštitou prezidenta SR a ich pripravovatelia sa zameriavajú na uchovávanie a prezentáciu tradičnej ľudovej kultúry predovšetkým regiónov Horehronia, Pohronia a Gemera, ale i Liptova, Hontu, Malohontu, Novohradu a oblastí východného, severného a západného Slovenska. V programoch sa predstavujú folklórne súbory, dedinské folklórne skupiny, detské folklórne súbory, ľudové hudby, speváci a hudobníci zo Slovenska, ale i zo zahraničia. Na festivale sa každoročne predstaví približne 1 500 účinkujúcich. Po návšteve Heľpy, z ktorej si priniesli nezabudnuteľné spomienky, sa kysáčski ochotníci rozpŕchli na zaslúžený oddych. Po ňom budú pokračovať v nacvičovaní a vo výstupoch. Foto: z archívu KC Kysáč • KULTÚRA •

V KOLEKTÍVE KREATÍVNYCH AMATÉROV V KOVAČICI

Večierky poézie a filmu Anička Chalupová

eto je čas, keď väčšina z nás aspoň krátko odpočíva a načerpáva nové sily a energiu, a to buď niekde pri mori, rieke, v horách, alebo jednoducho doma. Členovia KOlektívu KReatívnych AMatérov sa rozhodli, že letné voľno strávia s milovníkmi umenia v mestečku insity, a tak sa už v prvej polovici júna začal letný seriál akcií venovaných poézii a filmu. Prvé podujatie bolo venované Charlesovi Bukowskému (1920 – 1994), americkému spisovateľovi, básnikovi a fejtonistovi, a zoskupilo pozoruhodný počet mladých, ktorých poézia tohto autora na chvíľu zaujala,

V BINGULI JEDNO DIEVČA...

V príjemnom kútiku a v spoločnosti skvelých ľudí je každý okamih vzácny

pobavila, donútila zamyslieť sa a zároveň v duši vyvolala i menší zmätok. Úryvky z Bukowského tvorby v srbskom, slovenskom a anglickom jazyku čítali členovia KOKRAM Andrea Karasová, Danka Svetlíková, Miroslav Sabo, Velimir Branković a Ján a Martin Chrťanovci. V druhej časti večierka účastníci a návštevníci akcie mali príležitosť pozrieť si na premietacom plátne film Štamgast (angl. Barfly), ktorý v roku 1987 nakrútil francúzsko-švajčiarsky režisér Barbet Schroeder podľa scenára spisovateľa Charlesa Bukowského. Kokramovci počas júla a augusta usporiadajú rad podobných večierkov poézie a filmu. Už sobota 23. júla bude patriť Thomasovi Alanovi Waitsovi (1949), americkému spevákovi, hudobníkovi, skladateľovi a príležitostnému hercovi. Foto: z archívu KOKRAM

O Tijane Farkašovej sa režisérka vyjadruje vyberanými slovami. Podčiarkuje jej seriózny prístup k divadelnému kumštu, tiež vnímavosť, a tvrdí: „Je to moja pomocníčka, najnie je veľa, navyše mnohí od- pomíname, že akékoľvek náznaky lepšia, akú som si len mohla chádzajú... Akiste aj preto, uva- ochotníčenia pred troma – štyrmi želať.” Zrejme jej, vyslovujeme žujeme nahlas, družina, ktorá sa rokmi tu boli pod bodom mrazu. nahlas vlastnú myšlienku, nezubami-nechtami snaží predísť Mŕtvu hladinu divadelného ži- vyhnutný zápal nechýba, nuž definitívnemu odchodu kultúry, vota pred troma rokmi rozčerila nie je nemožné, že jedného dňa nie je príliš početná... šídska farárka Olina Kolárová s divadelné opraty vezme do vlast„Sú ešte okrem nás takí, ktorí jej spoluobčiankou, profesorkou ných rúk...? Skromne, zároveň s neutajovanou radosťou by sa nám mohli pripojiť, Tijana povie: ale nechce sa im, nemajú „Bola by som šťastná, vôľu,” dodá nekomprokeby sa tak stalo. Uvimisne Tijana, a ďalej uvadíme...” žuje takto: „Neviem, čo „To je môj plán, len robia, čím sa zaoberajú. ona o ňom ešte nevie,” Času majú rovnako ako ozve sa viac vážne než my; lepšie by bolo, keby žartovne režisérka a prichádzali do spolku a choreografka Filková. robili spolu s nami. MiesObidve dámy sa nata a úloh je pre všetkých raz a srdečne zasmedosť, len treba chcieť. Je jú. Nám sa ale celkom to lepšie ako vysedávať vážne tak ukazuje, že doma pred televízorom možno čoskoro, možno alebo pri počítači.” trošku neskoršie, len sa Pod strechou Sloven- Tijana Farkašová (sprava) a Anna Filková Tijana Farkašová akiste ského domu, v ktorom ujme práce režisérky, sídli spolok, je naposledy naskutku slovenčiny Annou Filkovou (rod. príjemne, útulne a čoraz živšie. Kovárovou). Prvé divadielko nacvi- môžbyť i choreografky. Sny sa Nielenže je zvonku a zvnútra čer- čili na farskom úrade a po zreno- predsa napĺňajú tým, ktorí snístvo omaľovaný, ale pribudli na vovaní vedenia a budovy spolku vajú s otvorenými očami. Kiežby ňom aj nové dvere a okná, nový činnosť ochotníkov pokračuje v takýchto snilkov bolo viac, nielen v Binguli. nábytok i knihy do knižnice. Pri- Slovenskom dome.

Sníva divadelný sen Juraj Bartoš

inguľčanka Tijana Farkašová je žiačka Strednej ekonomickej školy v Sriemskej Mitrovici. V dnešnej uponáhľanej dobe sa stihne venovať aj činnosti v miestnom Slovenskom kultúrno-umeleckom spolku Štefánik. Jej obidve mladšie sestry tiež. Ako dokáže zladiť školské povinnosti so záujmami? Jej odpoveď je krátka a veľavravná: „Divadlo je moja láska, musím všetko stihnúť.” V Binguli sa divadlo nehralo dlho. Zato teraz binguľské deti a mládež divadelníčia už tri roky zaradom. Navyše pomaly, ale s rovnakou chuťou, „vyťahujú zo zabudnutia” aj slovenské piesne a tance. Čo teda Tijanu a ostatných viedlo k tomu, aby zahryzli do tvrdého orieška? „Predovšetkým to, aby sme dokázali, že aj my, mladí Binguľčania máme vôľu, že môžeme a vieme hrať divadlo, a tak predstaviť našu dedinu aj širšej verejnosti.” Pravdaže, Binguľa je malá dedina, nuž ani detí a mladých ľudí • KULTÚRA •

30 /4709/ 23. 7. 2016

Kultúra KOVAČICKÍ ÔSMACI

Školské povinnosti sú preč, letné voľno je pred nami Anička Chalupová

iaci záverečného ročníka kovačickej základnej školy majú za sebou zápis do strednej školy, už si užívajú zaslúžené letné prázdniny, ale ešte sa „kde-tu“ v myšlienkach vrátia do školských lavíc a oživia si spomienky na chvíle strávené so spolužiakmi. Jana Jonášová: – Všetky povinnosti späté s ukončením základnej a zápisom do strednej školy sú už za mnou. I keď som váhala, či sa zapísať na farmáciu, alebo niečo podobné, moje rozhodnutie predsa padlo na o d b o r gynekologicko-pôrodníck a zdravotná Jana Jonášová sestra v Strednej zdravotníckej škole S. Jovanovića v Pančeve. Vo výbere školy, ktorú som si sama zvolila, ma podporili rodičia. K tomuto nápadu som prišla vtedy, keď som si uvedomila, že po základnom vzdelaní nejestvuje stredná škola s odborom učiteľstvo, tak som sa musela rozhodnúť pre niečo iné. Keď ide o maturitné skúšky a ukončenie základného vzdelania v ZŠ Mladých pokolení, spokojná som so záverečným úspechom a s tým, ako som zdolala testy. Tvrdou prácou som sa dopracovala i k Vukovmu diplomu. Vždy si budem pamätať na spolužiakov a na to, ako sme sa kamarátili a vtipkovali. Teraz sa už teším na zájazd na Slovensko do Liptovského Jána, kde spolu s niekoľkými žiakmi zo ZŠ pobudneme niekoľko dní. Ján Farkaš: – Školské povinnosti sú konečne preč, ale moju prácu som skončil s výborným prospechom. Zapísal som sa na

www.hl.rs

Gymnázium Mihajla Pupina v Kovačici a v tomto mojom rozhodnutí ma podporili rodičia a najmä matka. Pre gymnázium som sa rozhodol preto, lebo ešte presne neviem, čo by som študoval. Keď ide o spomienky na roky strávené v kovačickej škole, rád si budem pamätať na kamarátov a učiteľov, ktorí boli ku mne vždy spravodliví a s ktorými som sa rád rozprával na spoločných školských výletoch. V pamäti mi zostanú úspechy, ktoré som dosiahol Ján Farkaš počas školenia a najmä v záverečnom ročníku, napr. z dejepisu, zemepisu, z plávania, zo slovenského jazyka, ktorý mám veľmi rád a pod. Rád sa venujem literatúre a tohto roku som si zo Slovenska z literárnej súťaže Prečo mám rád

slovenčinu, prečo mám nológie a marád Slovensko znovu tematika. Veď priniesol nielen čestné najúspešnejuznanie a odmenu, ale ší som bol na aj bohatú skúsenosť, súťažiach z ktorou sa budem vedieť matematiky a riadiť aj v budúcnosti. programovaKeď ide o letné voľno, nia, kde som kúsok letných tohto roku na prázdnin som regionálnej s t ráv i l n a Filip Straka súťaži získal 3. Slovensku, miesto. Roky v Donovaloch, plá- strávené v laviciach základnej nujem kúpačky na školy si budem najviac pamätať Dunaji v Hložanoch po tom, ako som si rád vtipkoval a, ako aj každý rok, s učiteľmi a v škole vypájal winavštívim kultúrne -fi. Samozrejme, rád si budem pamiatky a zaujímavé spomínať na našich dobrých učimiesta v Belehrade. teľov, najmä na triednu učiteľku Filip Straka: – Zá- Evku Omastovú, a tých, ktorí pis do Strednej elek- nám aj v najťažších chvíľach, trotechnickej školy v keď sme dostali jednotku z konPančeve je už za mnou. Elek- trolných úloh, dovolili opraviť si trotechnika ma vždy lákala, známku. Počas letných prázdnin dlhé roky som sa ňou zaoberal budem hlavne pomáhať rodiaj mimo školy. Veľmi ma baví čom doma, zaoberať sa športom práca s počítačmi. V ZŠ som – myslím tu najviac na plávanie, mal rád prírodné vedy (chémiu basketbal a futbal – a tráviť čas a fyziku), výnimkou neboli však s mojím verným kamarátom – informatika, počítačové tech- počítačom.

SELENČANIA V ČERPOTOKU. Členovia KUS Jána Kollára zo Selenče sa od 15. do 18. júla zúčastnili na 12. medzinárodnom festivale Mládežnícky folklórny Čerpotok v Čerpotoku v Rumunsku. Bola to ich účasť na medzinárodnom podujatí po dlhšej prestávke a tentoraz sa Selenčania predstavili zmesou slovenských ľudových piesní v podaní Orchestríka pod vedením Juraja Súdiho a spevom a tancom v podaní osemnásťčlennej folklórnej sekcie spolku pod vedením Malvíny a Svetlany Zolňanových. Folklórny festival v Čerpotoku patrí medzi spoločné dolnozemské projekty, takže sa okrem Srbska na festivale zúčastnili aj súbory z Jelisavca z Chorvátska, z Mlynkov z Maďarska, z Vranova nad Topľou zo Slovenskej republiky a folklórne súbory z Bodonošu, Varzaľu, Nadlaku a Čerpotoku z Rumunska. Pri vyhodnotení programu predseda selenčského spolku Rastislav Rybársky vyzval hostiteľský súbor, aby nadviazali spoluprácu so Selenčanmi. S. Z.

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

NA SLOVÍČKO S MLADOU RECITÁTORKOU IVETOU GALASOVOU Z PADINY

Radšej má poéziu Vladimír Hudec

iačka petrovského gymnázia, Padinčanka Iveta Galasová okrem toho, že je výbornou žiačkou, vyniká aj v prednese krásneho slova, čo nezostalo nepovšimnuté na početných súťažiach, na ktorých sa doteraz zúčastnila. Recitovať, ako nám povedala, začala už v prvom ročníku základnej školy. Do tajomstiev recitátorstva ju voviedla a počas celej základnej školy ju pripravovala učiteľka Mária Nosáľová. Iveta sa pravidelne zúčastňovala v Rozhlasovej súťaži mladých recitátorov v organizácii Slovenskej redakcie Novosadského rozhlasu, ale aj na školských recitačných súťažiach. Ako žiačka základnej školy viackrát postúpila do pokrajinskej súťaže a dvakrát bola aj na republikovej. Tohto roku tiež, tentoraz v konkurencii stredoškolákov, postúpila do republikovej súťaže vo Valjeve. Na gymnáziu s ňou pracovali

profesorky Annamária Boldocká-Grbićová a Marta Pavčoková. Zvláštnou skúsenosťou akiste je účasť na festivale v prednese krásneho slova žien Vansovej Lomnička na Slovensku. Vlani sa zúčastnila na tomto podujatí v Starej Ľubovni a tohto roku aj v Banskej Bystrici. Prednesom zapôsobila na porotu Iveta Galasová (prvá zľava) v spoločnosti a nielenže sa do- známeho slovenského herca Juraja Sarvaša stala do zlatého a ďalších účastníčok podujatia Vansovej Lomnička: Danice Vŕbovej, Leonóry Súdiovej pásma, ale sa stala a spisovateľky Jany Horvátovej aj laureátkou festivalu. Domov si priniesla skutoč- boli pohostinní, pekne nás uvítali. Páčilo sa mi to a chcela by ne pekné dojmy. – Bolo nám tam veľmi pekne, aj som znovu ísť. Stretli sme sa tam vlani a aj tohto roku. Atmosféra aj s poprednými slovenskými bola skutočne dobrá, hostitelia hercami, ktorí nám poskytli sku-

V PADINE

Prvý detský výtvarný tábor Elenka Ďurišová

becná organizácia invalidov práce Obce Kovačica 20. augusta usporiada 7. výtvarný tábor a v rámci tohto podujatia sa v júli po prvýkrát uskutočnil výtvarný tábor pre deti. V rozhovore s predsedom Obecnej organizácie invalidov práce Martinom Ďurišom sme sa dozvedeli, že sa do tejto akcie zapojili deti z Kovačice a Padiny a za výber detí vďačí učiteľom základných škôl. V prvý týždeň tu boli žiaci nižších ročníkov – v pondelok 11., v stredu 13. a v piatok 15. júla – a nasledujúci týždeň v tých istých dňoch tvorili žiaci vyšších ročníkov. Z Kovačice sa na tábore zúčastnili: Elena Gajanová, Mária Babková, Katarína Válovcová a Juraj Liska • KULTÚRA •

a do Padiny ich doviedli Martin vali na maľovanie záberov vôkol Lukáč, predseda, a Mária Fiľková seba, a tak si vyskúšali tvorbu v a Ján Galát, členovia Výkonné- parku, kostolnej záhradke a pri ho výboru Miestnej organizácie invalidov práce. Z Padiny tu pobudli títo žiaci: Nataša Pavelová, Tiana Bíleková, Sofia Maglocká, Diana Petrášová, Marta Kotvášová, Ema Šuľová, Anička Petrášová a Želko Marušník. Všetkých účastníkov v Padine sprevádzal edukačným programom predseda M. Ďuriš. Účastníkom bola zabezpečená preprava a potrebný Mladé výtvarníčky maľovali aj v parku materiál bol čiastočne vyfinancovaný vďaka Minister- Šajbenovej studni. Cieľom tejto stvu práce a sociálnej politiky. akcie je pripraviť žiakov na účasť Mladí výtvarníci sa zameria- na 7. výtvarnom tábore, kde oča-

točne vzácne rady, ako zdokonaliť umelecký prednes. Iveta radšej recituje poéziu. Nemá však obľúbenú tému. Jednoducho prečíta báseň a ak ju osloví, tak ju aj zarecituje. Vyskúšala sa už aj v prednese prózy, ktorá sa vraj ľahšie učí. O plánoch na recitačnom poli nám povedala: – Keďže som teraz už štvrtáčkou, plánujem sa ešte toho roku zúčastniť na žiackych súťažiach, ale na súťaži Asociácie slovenských spolkov žien sa budem uchádzať aj o účasť na Vansovej Lomničke. Nuž a keď skončím gymnázium, tak tie školské súťaže akiste už nebudú pre mňa aktuálne, ale ak postúpim na Lomničku, tak budem mať veľkú radosť. Tu sa však jej plány ohľadom zajtrajška v prednese krásneho slova nekončia. Prezradila nám, že už uvažovala aj nad tým, aby sa jej herectvo jedného dňa stalo povolaním, čiže uvažovala o tom, aby sa po ukončení gymnázia zapísala na hereckú fakultu na Slovensku. Avšak o tom potom. Najprv skončiť gymnázium. Foto: z archívu Asociácie slovenských spolkov žien

kávajú príchod 20 detí. Doteraz to bývalo do 10 detí. Predseda Ďuriš zdôraznil aj druhú aktivitu v ústrety augustovému výtvarnému dňu, a to je líčenie jednej časti telocvične v ZŠ maršala Tita, ako vďaku za dlhoročnú pomoc a spoluprácu v organizovaní výtvarných táborov. Líčenie finančne podporila Obec Kovačica, mal ho na starosti Martin Lukáč a primerané maľby vytvoril Martin Ďuriš. Predseda OOIP však vyjadril obavy v ústrety augustovej akcii pre nedostatok finančných prostriedkov, o čom povedal: – Záujem o účasť je veľký, no z finančných dôvodov nemôžeme prijať všetkých, zvlášť hostí zo zahraničia. Poďakúvame sa doterajším sponzorom za prejavenú ochotu nám pomáhať a vítame všetkých, čo by nám chceli i tentoraz pomôcť.

30 /4709/ 23. 7. 2016

Kultúra

MIESTNY ODBOR MATICE SLOVENSKEJ V HAJDUŠICI v piatok 15. júla v matičnom etno dome zorganizoval posedenie, kde svoju tvorbu a najmä najnovšiu zbierku básní Modri talas (Modrá vlna) predstavil Željko Cesnak, hajdušický rodák žijúci v Plandišti, ktorý tvorí po srbsky (na fotografii). Hovoriac o svojej práci Cesnak o. i. zdôraznil, že aj keď píše po srbsky, je hrdý na svoj slovenský pôvod, čo možno vycítiť aj z jeho tvorby, v ktorej viacero básní venoval Slovákom, slovenským dedinám a mestám v Srbsku a na Slovensku. V tejto knihe báseň Na kirvaju venoval dedinským oslavám v Hajdušici a báseň Kraj plavog mesta Báčskemu Petrovcu. Dokonca aj názov najnovšej zbierky básní Modri talas (Modrá vlna) symbolizuje svornosť a spolunažívanie v básnikovej národnostne zmiešanej rodine. Program tejto vydarenej prezentácie hudbou a spevom spestrili Jaroslav Greksa a Vladimír Hraško a básnikov syn Mário hrou na klarinete. vlh

Zlatko Benka

Farby ktoré som nevidel Sú farby ktoré som nevidel Knižnica v Alexandrii horela asi plameňom nevysloviteľnej farby lebo ten plameň bol priestorom nečitateľným záznamom na ľudskej koži Teraz sa máme celkom dobre Zabúdanie je matkou šťastia

Chcem „nastaviť“ školenie po slovensky! Anna Horvátová

nastavení niečoho tiež možno diskutovať. V srbčine je samozrejmé povedať: „Nastaviću školovanje na maternjem jeziku.“ Avšak význam slovenského slova nastaviť sa nezhoduje so srbským slovom nastaviti. V slovenčine nastaviť možno toto: nastaviť tvár slnku, nastaviť dlaň, nastaviť ústa k bozku, teda nadložiť, nadstaviť, resp. postaviť smerom k niekomu, k niečomu, dať do vhodnej polohy, aj niekomu nohu možno nastaviť. Akže niekto pozorne počúva, povieme, že nastavil uši. Nastaviť prsia / hruď povieme, keď sa obetujeme za niekoho, obetavo ochraňujeme. Aj pripraviť na vykonávanie istej činnosti je nastaviť: nastaviť budíček (na piatu); nastaviť stroj

www.hl.rs

/ aparát; pascu na myši; nastaviť počet obrátok. Zrkadlo nastaviť niekomu povieme, keď chceme dotyčnému ukázať, aký je. Tak čo teda s tým ďalším školením, nastavujeme alebo... Nie, školenie sa nenastavuje. V školení sa dá pokračovať. Tak ako aj v tradíciách, alebo nadväzovať na ne. V začatej činnosti sa môže pokračovať, v práci postupovať, ako i v rozhovore. Keďže ide o významy robiť pokroky, napredovať, aj v štúdiu sa môže dobre pokračovať. Synonymom slova pokračovať je i postupovať, konať: správne, opatrne pokračovať. Alebo aj pokračovať podľa plánu. Jedným z významov je i ťahať sa, tiahnuť sa, rozprestierať sa: naľavo od rieky pokračujú nižšie vŕšky. Nie je teda jedno, či školenie, alebo rozhovor, alebo v práci nastavujeme a či pokračujeme.

Informačno-politický týždenník

čo sleduje priamy prenos obedu hladných Po celodennom plahočení vracajú sa do príbytkov kde moc starého svätca pomaly bledne Pršalo aj vtedy keď si plakal povedala si Keď slzami si dojčil temné úsvity na poliach poznačených ľudskými pečaťami Ach pristavte sa znova úpenlivo voláš keď utrácame navždy túto chvíľu prevtelenia sa bylín Do klasov Vietor nás ohýna a láme V letnej víchrici nás unáša odnikiaľ nikam Nebol som tam A nevidel som to úprimne sa zdôverujem Nič iné nám nezostalo Len omrvinky a vybielené kosti Farby ktoré som nevidel čoskoro uzriem v sebe Báseň zo zbierky Najvyšší čas (SVC, Báčsky Petrovec 2011) uverejňujeme k autorovým 65. narodeninám, ktoré oslávil 22. júla. • KULTÚRA •

Oznamy Oznamujte VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

Vlaha v stenách? Izolovanie vlhkých objektov strojmi. 33 rokov skúsenosti v izolovaní vlhkých domov, kostolov a iných objektov hrúbky stien do 10 m. Záruka na vykonané práce. Radšej vysušovať – ako búrať! Hydroizolácia Živanović telefóny: 063440470 a 0631024114 hizivanovic@gmail.com www.hiz.co.rs

BLAHOŽELANIE Dňa 5. júla 2016 na Architektonickej fakulte štátnej univerzity v Belehrade master prácu obhájila IVA MICHAELA BABKOVÁ, inžinierka architektúry, a tak získala titul master inžinier urbanizmu a regionálneho rozvoja. Svojej vnučke k dosiahnutému úspechu blahoželá a veľa šťastia a zdaru v ďalšom zdokonaľovaní a odbornej kariére zo srdca praje starý otec Michal Babka.

inzercia@hl.rs

MILOVNÍCI KNÍH Za výhodné ceny vám ponúkame tieto naše knižné vydania: 1. Andrej Čipkár: Prečo???, rozprávky pre deti, cena 300 din. 2. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké, alebo Striptíz, poviedky pre tínedžerov, cena 500 din. 3. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din. 4. Jaroslav Feldy: Keď v živote nekvitli iba ruže – Ranená mladosť, skutočné životné osudy ľudí zo sriemskych dedín Erdevíka a Bingule, cena 600 din. 5. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2 000 din. Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, filipova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po vypracovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu

Nositeľ projektu HIP Petrohemija, a. s., Pančevo, Ulica spoljnostarčevačka č. 82, Pančevo, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Adaptovanie sústavy na paletovanie kaučukovníka, v rámci skladu syntetického kaučukovníka a ambaláže v FSK, na katastrálnej parcele č. 1780, k. o. Elemir, ZO Zreňanin. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu.

Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Liman 2, Ul. Veljka Petrovića č. 10, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3782, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2369_02 NS_Nový_ Sad_Avijatičarsko_naselje_2, Ul. Milenka Grčića 6 a, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3806, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE , s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2033_01 NS_Železnička_stanica, Bulvár oslobodenia č. 1, na katastrálnej parcele číslo 4694/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

• OZNAMY •

30 /4709/ 23. 7. 2016

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2036_01 NS_Hotel_Park Nositeľ projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2036_01 NS_Hotel_Park, Ul. novosadskog sajma č. 35, na katastrálnej parcele číslo 7534, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 13. júla 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-315/16, ktorým je schválený súhlas k predmetovej štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2036_01 NS_Hotel_Park, po uvedenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2036_01 NS_Hotel_Park, Ul. novosadskog sajma č. 35, na katastrálnej parcele číslo 7534, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a s podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení predpokladaných s cieľom znemožniť, zmenšiť a odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. 4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a zmeny technických charakteristík základňovej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal žiadosť zodpovednému orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS-Zanatski dom-UMTS Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS-Zanatski dom-UMTS, Námestie Marije Trandafil č. 14, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 9663, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 12. júla 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-236/16, ktorým je schválený súhlas k predmetovej štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS-Zanatski dom-UMTS, po uvedenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS-Zanatski dom-UMTS, Námestie Marije Trandafil č. 14, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 9663, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a s podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 9 Opis opatrení predpokladaných s cieľom znemožniť, zmenšiť a odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 10 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. 4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a zmeny technických charakteristík základňovej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal žiadosť zodpovednému orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2036_01 NS_Hotel_Park, Ul. novosadskog sajma č. 35, na katastrálnej parcele číslo 7534, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá rekonštrukcia jestvujúcej základňovej stanice, a to tak, že bude postavená trojúseková anténová sústava pre rozsahy DCS 1800, UMTS a LTE. V každom úseku postaví sa po jedna panelová anténa typu K742236 výrobcu Kathrein na krytie v rozsahu DCS 1800, UMTS a LTE. Plánované azimuty antén sú 30 °, 125 ° a 295 °, respektíve po úsekoch pre obe sústavy. Konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu DCS je 4 + 4 + 2, pre UMTS je 3 + 3 + 3 a pre LTE je 1 + 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V lehote stanovenej zákonom plánovanej na verejné nahliadnutie Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 4. júla 2016. Počas trvania verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky počas prezentácie zainteresovanej verejnosti a verejnej rozpravy uskutočnenej 5. júla 2016, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-315/16 z 5. júla 2016. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2036_01 NS_Hotel_Park, Ul. novosadskog sajma č. 35, na katastrálnej parcele číslo 7534, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, číslo VI-501-315/16 z 2. júna 2016, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe, o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-315/16 z 12. júla 2016 so zhodnotením predmetovej Štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie konštatovalo sa, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie číslo VI-501-62/16 z 8. marca 2016, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválenom rozhodnutí v prostriedkoch verejného informovania.

ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS-Zanatski dom-UMTS, Námestie Marije Trandafil č. 14, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 9663, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad. Projektom sa predpokladá postavenie anténovej sústavy s tromi úsekmi. Namontuje sa po jedna nová panelová anténa po úseku pre UMTS sústavu výrobcu Kathrein typu K80010505. Antény budú usmernené s azimutmi 60 ° (úsek 1), 160 ° (úsek 2) a 295 ° (úsek 3). Plánovaná konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V lehote stanovenej zákonom plánovanej na verejné nahliadnutie Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 16. mája 2016. Počas trvania verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky počas prezentácie zainteresovanej verejnosti a verejnej rozpravy uskutočnenej 17. mája 2016, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-236/16 zo 17. mája 2016. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS-Zanatski dom-UMTS, Námestie Marije Trandafil č. 14, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 9663, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, číslo VI-501236/16 z 25. apríla 2016, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe, o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-236/16 z 12. júla 2016 so zhodnotením predmetovej Štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie konštatovalo sa, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie číslo VI-5011017/15 z 1. februára 2016, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválenom rozhodnutí v prostriedkoch verejného informovania.

• OZNAMY •

Oznamy SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na mojich rodičov

Dňa 30. júla 2016 bude päť rokov, čo nás navždy opustil milovaný manžel, otec a starý otec

ZUZANU

PAVEL HAVRAN

24. 2. 1935 – 30. 7. 2011 – 2016 zo Starej Pazovy

20. 9. 1910 – 13. 12. 1987 – 2016

ČERVENSKOVCOV z Báčskeho Petrovca

Zaplakali oči, zaplakalo srdce bôľom, keď sme Ti navždy dali zbohom. Hoci si odišiel a niet Ťa medzi nami, v našich srdciach zostaneš žiť navždy s nami. S láskou si na Teba spomínajú: manželka Mária a dcéra Anna s manželom a deťmi

POSLEDNÝ POZDRAV

ADAMA

6. 7. 1914 – 8. 7. 1986 – 2016

Už tridsať rokov si s láskou a úctou na Vás spomínajú Vaši:

syn Fedor, nevesta Ruženka s rodinami a vnuk Jarko Lačok

SMUTNÁ SPOMIENKA

ANNE LABÁTOVEJ

rod. Vrbovskej 17. 7. 1966 – 7. 7. 2016 z Báčskeho Petrovca Spomienku na Teba si natrvalo zachováme v našich srdciach. Tetka Mária Melegová a bratranci Ján a Miloslav s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

na manželku, mamu a starkú

ZUZANU SNIDOVÚ

10. 3. 1962 – 17. 7. 2014 – 2016 z Báčskeho Petrovca Sestra s rodinou

SPOMIENKA

rod. Valentíková 1936 – 2015 – 2016 z Kulpína

Pri príležitosti stretnutia generácie žiakov padinskej základnej školy narodených roku 1991 spomíname si na zosnulých:

KATARÍNU FARKAŠOVÚ, triednu učiteľku

Bolo to len veľké sklamanie, že čas rany vylieči, on nás len s raneným srdcom ďalej žiť naučí.

DROBNÉ OZNAMY NA PREDAJ mäkké rezivo podľa špecifikácie s prepravou: hrady 1 m3 = 185 eur a laty 5 x 3 bežný meter = 0,32 eura. Volať na tel. č.: 021/6350-088 a 060/63-50-088 od 7.00 do 21.00 h. KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826 92 05 a 021/782-278.

• OZNAMY •

SPOMIENKA

MÁRIA MELICHOVÁ

rod. Kuzmanovićovú 27. 9. 1953 – 25. 7. 2015 – 2016 z Kulpína

manžel Štefan, syn Dušan a dcéra Anna Pavlína s rodinami, švagriná Milojka a brat Rade

S láskou a úctou si na Teba spomínajú Tvoji rodičia

ANU TRPKOVÚ

S nesmiernou láskou a úctou si na Teba spomínajú:

rod. Čániovú 10. 3. 1962 – 17. 7. 2014 – 17. 7. 2016 z Báčskeho Petrovca

ZUZANU SNIDOVÚ

JÁNA PETRÁŠA, riaditeľa školy

Tvoji najmilší

hlasludu.info www.hl.rs

S úctou

generácia ´91

DROBNÝ OZNAM TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088-433. 30 /4709/ 23. 7. 2016

Oznamy BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 13. júna 2016 nás náhle a nečakane opustil náš milovaný syn a brat

TICHÁ SPOMIENKA na nášho starkého

SAŠA MUDROCH

JOZEFA BOLDOCKÉHO

15. 7. 1981 – 13. 6. 2016 z Nemecka, Maichingenu

Život vyhasol bez posledných slov rozlúčky. Osud bol krutý, žiaľ ešte väčší. Pusto a prázdno, ktoré zostalo po Tebe, nedá sa ničím vynahradiť.

2001 – 2016 z Nového Sadu

Tvoju lásku a šľachetnosť si chránime v našich spomienkach a srdciach. Tvoji najmilší

Zarmútení rodičia a sestra s rodinou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s naším vnukom

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s manželkou, maminkou a starkou

ZUZANOU MAGLOVSKOU ZUJKOU

SAŠOM MUDROCHOM

rod. Bažaľovou 28. 10. 1948 – 6. 7. 2016 z Kulpína

15. 7. 1981 – 13. 6. 2016 z Nemecka, Maichingenu

Prečo bol osud taký krutý a nedoprial Ti žiť? Prečo si nás musel navždy opustiť? Zarmútené staré mamy Brňová a Mudrochová

SPOMIENKA

Večný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky si na Teba zachováme. Manžel Ján, synovia Ján, Zdenko a dcéra Zdenka s rodinami a syn Jaroslav

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s kmotrom a krstným otcom

JÁNA SÚDIHO

MARIJOM HAJEKOM

1938 – 2013 – 2016

1965 – 2016

Tvoje kroky zanechali stopu, po ktorej často ideme...

Trvalú spomienku si na neho zachová

Tvoji najmilší

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

rodina Filková

SPOMIENKA

na manžela, otca a starkého

JÁNA LAČOKA

10. 3. 1945 – 26. 7. 1993 – 2016 z Petrovca

Osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná. Tvoja neprítomnosť je nenahraditeľná. Manželka, dcéra s rodinou a syn s deťmi

SPOMIENKA

Dňa 17. júla 2016 uplynulo sedemnásť ťažkých rokov, čo nás navždy opustil náš milovaný syn, brat, strýko a vnuk

JANKO OŽVÁT

1981 – 1999 – 2016 z Kysáča

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú: mama, brat Paľko s rodinou a mamika Horvátová

SMUTNÁ SPOMIENKA

na dlhoročnú staropazovskú spolkárku

MÁRIU ĎARMOTSKÚ zo Starej Pazovy

Večný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky si na Teba zachovávame. Za Tvoju ochotnícku činnosť Ti ďakujeme. Členky Združenia pazovských žien pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

na milovaného syna a otca

na milého

SAMUELA HRICA

1. 9. 1975 – 24. 7. 2015 – 2016 z Petrovca

Navždy zostaneš v našich srdciach, pokiaľ my žiť budeme. Na Teba si s láskou a úctou spomína Tvoja mama s Tvojimi dietkami Martinkom a Emuškou

SPOMIENKA

SAMUELA HRICA

1. 9. 1975 – 24. 7. 2015 – 2016 z Petrovca

S láskou a úctou si na Teba spomínajú: tetky Mrázová, Lainovićová a ujo Ján s rodinami

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Uplynulo sedemnásť rokov, čo nie je medzi nami náš milovaný syn a brat

ZLATKO KOVÁČ

8. 6. 1975 – 21. 7. 1999 – 2016 z Kovačice

MIROSLAVA BABKU 16. 12. 1965 – 18. 7. 2012 – 2016

EVU BABKOVÚ

10. 10. 1941 – 16. 3. 2015 – 2016

z Kovačice V tichosti večného pokoja sprevádza Vás naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Vaši najmilší

SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA s našou mamou, starkou a prastarkou

ANNOU MIKUŠOVOU rod. Vágalovou 6. 11. 1930 – 8. 7. 2016 z Kulpína

Už len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať, za všetko dobré ďakovať. S hlbokou láskou a úctou si na Teba budeme spomínať.

• OZNAMY •

Bôľ tlačí hruď a slza sama vypadne, keď pri životných radostiach Teba nemáme. Už len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a čakať, že čas rany vylieči a s raneným srdcom žiť naučí. Navždy budeš žiť v našich srdciach. S láskou a úctou si na Teba spomínajú: otec, mama a sestra Marína so snúbencom Dušanom

SPOMIENKA Generácia žiakov narodených v rokoch 1971/1972 si s úctou spomína na zosnulých: triednu učiteľku KATARÍNU KERSTINGOVÚ spolužiakov:

VLASTU CHLEBIANOVÚ ZDENKA ŠEPRÁKA Hoci už uplynulo 30 rokov od skončenia ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove, spomienka na Vás zostane navždy v našich srdciach. Generácia 1971/1972 8. 2 trieda

Tvoji: dcéry a syn s rodinami

30 /4709/ 23. 7. 2016

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 22. júla 19.30 Zostrih galakoncertu 22. DFF Zlatá brána v Kysáči 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 24. júla 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu Utorok 26. júla 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 22.00 Vysielanie pre dedinu Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka Dobrý večer, Vojvodina – v prvej časti relácie budú odvysielané príspevky o koncerte gospel kapely zo Spojených štátov amerických v petrovskej Baptistickej cirkvi, o výstave bábik Spolku žien v Kysáči a o pestovaní melónov v Silbaši. Vysielanie pre dedinu divákom prinesie reportáž z podujatia Deň višní v Jánošíku, príspevky o slovenskom parku v Šíde, o zdravom nápoji kombucha a o domácom miláčikovi – psíkovi plemena bernardín.

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 22. júla – Temný rytier Sobota 23. júla – V mene Angela Pondelok 25. júla – Na dostrel Utorok 26. júla – Amazing Spider-Man Streda 27. júla – Prachy na dobierku Štvrtok 28. júla – Chlapec a husle 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 24. júla 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami: Výber z osláv Dňa Selenče 22.00 Film: – Útek za slobodou 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Ján Andrášik, moderátor TV Petrovec

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 24. júla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Detská svadba absolvovala zájazd po Slovensku Utorok 26. júla 16.00 Letné prázdninové dielne prilákali mnoho detí Z archívu – Detský festival Letí pieseň letí 2015 Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 29. júla 16.00 Divadelné predstavenie Sud prachu Slovenský film: Deň náš každodenný

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 30 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC

V tajničke je meno a priezvisko dolnozemského akademického maliara, graﬁka a pedagóga narodeného roku 1953 v Kačareve.

Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

autorka: 2. časť vpíšte ANNA 1. časť BIČIA- tajničky obriadiť tajničky I T Á ROVÁ

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

alt

kto

spevák

kategória okupuje Monteno

začiatok (knižne)

vpíšte RKE

druh listnatého stromu

drobný (prísl.)

chemický prvok

cukrová...

vpíšte EBI

TELEVÍZIA PANČEVO

fosfor dal súhrn písmen

solm. slab.

Nedeľa 24. júla 20.15 Repríza relácie Dobrý deň

teba S LA DU pod H U strechou domu Ľ

Streda 27. júla 12.10 Dobrý deň, kolážová relácia

pond

panovník banoviny moderátor Mlakar

južné ovocie tantal vpíšte TA

poukážka

skupina

dusík

mačkovitá šelma

vonka

konkrétne a abstraktné javy TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

prací prášok

osob. zámeno 3. a 1. samohláska

paprika, pudingy dopravný prostriedok po vode (mn. č.)

odlišná nula

turistické mesto na Novom Zélande

síra

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 29 VODOROVNE: ovzdušie, katolík, Ar, barok, mapa, on, ide, šmyk, háčik, a, čarodej, ust, do, skica, AČ, poli, ata, Am, celok, ť, navolá TAJNIČKA: V ARADÁČSKOM ŠÍROM POLI

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 27 z čísla 27 Hlasu ľudu z 2. júla 2016 bolo: VLADIMÍR HURBAN VLADIMÍROV. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: VLADIMÍR LEVÁRSKY, Ul. Leninova č. 81, 21 470 BÁČSKY PETROVEC. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

30 /4709/ 23. 7. 2016

Šport Do športu vložila celé srdce... STRETNUTIE S KATARÍNOU BOCKOVOU-BUĆKOVOU, NIEKDAJŠOU HÁDZANÁRKOU ŽHK PARTIZAN

Stanislav Stupavský

ekné mestečko Erdevík v Srieme je známe podľa toho, že v minulosti, ešte v bývalej Juhoslávii malo športový kolektív v najvyšších ligách hádzanárskeho športu žien.

ju navštívili, mala sa práve okolo kvetov vo svojej záhradke. Hneď nám však bolo jasné, že je pre Katarínu niečo dôležitejšie, keď nás zaviedla do izby, kde sme si spolu sadli k stolu, na ktorom bol album so športovými fotografiami a vystrihnu-

urobený zo školského zošitu veľkého formátu, vidno, že ho zostrojila sama Katarína s veľkou láskou, aby si pre-

boli aj slovenské dievčatá, Zuzana Hnilicová a Mirjana Rumanová. Ako roky plynuli, dievčatá v družstve sa striedali, ale vždy medzi nimi boli aj Slovenky. Urobila by som veľkú krivdu, keby som nespomenula moje spoluhráčky: Bulićovú, Zoricovú, Sekulovú, Budisavljevićovú, Čukvasovú a Đakovićovú, ktorých mien sa

Erdevícke hádzanárky hrávali v roku 1962 aj v sukničkách

nepamätám s istotou, a chybiť by som Bol to Ženský hádzanársky klub Par- tými článkami z novín o erdevíckych nechcela. tizan. V ňom vynikla aj Katarína Boc- hádzanárkach. Pravda, aj o Kataríne S nimi sme doková, po vydaji Bućková, ktorá svoju Bockovej, najlepšej pivotke družstva siahli najväčmladosť venovala športu a svojmu Partizan v jeho dejinách. Album je šie úspechy. klubu Partizan. Spomeniem Dnes je Katarína tu tiež Elenku penzistkou, ktorá Nongrádiovú, poriadne „zahryzla“ brankárku Fodo siedmeho dedorovú, na jej saťročia života. Dômeno si tiež Družstvo Partizana v roku 1969 chodcovské dni trávi nepamätám, vo Vojvodinskej lige s trénerom Jovanom s manželom SloboAnnu RybároNjegovanom. Katarína (tretia zľava) danom v rodinnom a Mirjana Rumanová (prvá sprava) vú, Blaženku dome v Erdevíku, veUhlíkovú...“ hŕňajúc sa v ňom pripomenula nuje sa svojej druhej A Katarína hneď nadväzuje ďalej: krásne chvíle svojej mladosti. záľube – kvetom, ale „Začali sme hrávať v obecnej lige, Jasné nám bolo, že ošúchané aby sme sa už o rok prebojovali do s vždy sviežimi spofotografie a texty počas toľ- Sriemskej ligy. Potom nasledovali mienkami na dávno minulé časy, keď sa Družstvo ŽHK Partizan v roku 1961: Katarína (štvrtá kých rokov mala mnohokrát ďalšie úspechy; postúpili sme sa zľava) a brankárka Zuzana Hnilicová-Stupavská vo svojich rukách. Katarína aj do Vojvodinskej ligy, naposledy aktívne zaoberala (druhá zľava) tentoraz zobrala do rúk album do Srbskej ligy, ktorá vtedy bola športom. Keď sme a začala vyprávať: druhým stupňom súťaže podľa kva„Bola som žiačkou 7. ročníka základnej školy v Erdevíku, keď sme v roku 1961 z iniciatívy profesora Jovana Negovana založili Ženský hádzanársky klub Parti- Katarína Bocková (piata zľava) posilnila ŽHK Spoločne pred zápasom Partizan – Spartak Trnava zan. Medzi Radnički Šíd na zápase s trnavským Spartakom v Erdevíku (1969) zakladateľmi (1969) Prvé športové kroky Katarína Bocková urobila v atletike (1960)

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

lity hádzanárskeho športu v našej krajine. Ja som s veľkým úspechom hrala v mužstve na poste pivotky a počas 15 rokov mojej kariéry sotva, že ubehla jedna sezóna, aby mňa alebo celé družstvo Partizan ne-

moriadne významný turnaj, ktorý tradične organizovali s hádzanárkami z miest Bosanski Brod, Okučani a Nova Gradiška. Navždy v pamäti zostali aj stretnutia v Splite a Trogire, ako aj cesty na zápasy do Titogradu (dnes Podgorica), Nišu, Negotina, Subotice, Belehradu, Zreňanina, Zaječaru... Zo zájazdov do zahraničia Katarína má najpríjemnejšie spomienky na pobyt v Trnave na Slovensku.

Družstvo Partizana, ktoré postúpilo do Srbskej ligy (1970). Vedľa trénera Jovana Njegovana stojí Katarína.

navrhli na lákavé tituly najlepších športovcov Sriemu. Boli to krásne časy, bez profesionalizmu, keď sme hrali so srdcom a veľkým zanietením. Za moju úspešnú kariéru, ale aj mimoriadne výsledky celého družstva veľká vďaka patrí zakladateľovi a trénerovi ŽHK Partizan Jovanovi Negovanovi.“ Kataríne zostali nádherné dojmy a spomienky na časy, keď hrala hádzanú. Veď na zájazdoch s klubom videla veľkú časť Juhoslávie, ale aj Európy. Pre Erdevíčanky bol mi-

Pivotka Katarína Bocková útočí na bránu ŽHK Turist v Nišskej Banji (1970)

S trnavským Spartakom mali priateľské styky, takže sa viackrát navzájom navštívili a zohrali zápasy. Naša hostiteľka sa pamätá, že práve proti Spartaku zohrala aj zápas v drese šídskeho ŽHK Radnički, ktoré posilnila. Začiatkom sedemdesiatych Erdevícke veteránky v roku 1995. rokov sa presťaho- Katarína stojí štvrtá zľava. vala do Šídu, kde sa pomaličky končila aj jej kariéra. v tomto družstve úspešne hrala na „V roku 1995 som zohrala svoj po- krídle. Z mojich piatich vnučiek po sledný zápas v družstve veteránok, stopách starej mamy sa vybrala keď som zažila prvé a veľké zrane- iba Nađa, ktorá hrá v Šíde volejbal. Moje zaoberanie v športe. nie sa hádzaZlámala som nou a pozícia si ruku, lebo pivotky v družsom sama stve ma naučili, sebe neuznaže aj v živote sa la, že môžem treba tak šikovviac hrať tak ne predierať atraktívne cez prekážky, a silne, ako ako pome v mladosti. dzi súperky Svo j u h á na ihrisku,“ dzanársku Katarína Bocková-Bućková dnes vo uzavrela svoj záľubu som svojej kvetinovej záhradke predovšetvštepila aj svojim dvom dcéram, Jadranke kým športový príbeh niekdajšia a Biljane. Jadranka bola brankár- hádzanárka Katarína Bocková-Bukou v ŽHK Radnički v Šíde a Biljana ćková.

NA ZAČIATKU PRÍPRAV FK SLOGA

Nechcú zopakovať chyby Károly Vig

uplynulých dňoch odštartovali prípravy na novú sezónu aj futbalisti erdevíckej Slogy. Predtým sa stretli členovia správy, aby spolu s hráčmi rozanalyzovali majstrovskú sezónu 2015/16. V diskusii bolo počuť, že mužstvo v jarnej časti utratilo mnoho bodov, čo mohlo Slogu odviesť do nižšej súťaže. Posledné zápasy potvrdili, že Erdevíčania predsa úspešne prekonali krízu a zostali v Novosadsko-sriemskej lige. Na prvom stretnutí po letnej prestávke sa zoskupilo 25 futbalistov. Mužstvo opustil iba Đorđević a trénerom aj ďalej bude Mita Ninković. Do radov • ŠPORT •

Slogy sa zatiaľ vrátil iba Raičević zo šídskeho FK Radnički, kým plánujú zaangažovať ešte šies-

do začiatku majstrovstiev. Známe je totiž, že hlavnými hráčmi aj v novej sezóne budú Považan,

Futbalisti Slogy pred jedným z priateľských zápasov

tich nových hráčov, ale zatiaľ ešte nechceli zverejniť ich mená. Sponzor Negovan Đorđević zdôraznil, že všetko bude jasné

Simeunović a Grković. Očakáva sa, že aj niekoľkých najtalentovanejších dorastencov občas zaradia do mužstva. Na ihrisku

Slogy sú dobré podmienky pre prácu, všetci hráči dostali nový športový úbor a okrem tréningov ich očakáva aj niekoľko kontrolných zápasov s mužstvami z bližšieho okolia. Koncom júla v Erdevíku usporiadajú tradičný futbalový memoriál, na ktorom sa toho roku zúčastnia Radnički Šíd, Radnički Sriemska Mitrovica, LSK Laćarak a domáca Sloga. Tréneri týchto mužstiev budú mať príležitosť preveriť možnosti svojich hráčov pred začiatkom novej sezóny. Vedenie a hráči Slogy veria, že ich mužstvo obsadí pozoruhodné miesto v tabuľke a že nezopakuje chyby z minulých majstrovstiev, keď takmer do poslednej chvíle bojovalo o obstátie.

30 /4709/ 23. 7. 2016

Šport VEĽKÉ ZMENY V PADINSKEJ DOLINE

Rozbiehajú sa novou cestou Ján Bokor

tuľa ml., Ondrej Sabo, Martin Zloch, Martin Povolný, Zoran Đurović, Mišo Bojkovský, Michal Kutálek, Ján Šuľa a Martin Ďuriš. Dozornú radu tvoria: Zlatko Chrťan, Ján Šimák a Drahoš

strany. Mladí hráči sa odvolali nad očakávanie a už dva týždne tréningy navštevuje asi dvadsať Padinčanov, ktorí dosiaľ nedostali šancu zahrať v prvej jedenástke Doliny. Vedenie

o zostupe zo Srbskej ligy – skupina Vojvodina, vedenie padinskej Doliny podalo demisiu. Na schôdzi zhromaždenia FK Dolina predseda Ondrej Hedi povedal, že kompletná Správna rada po dvanásťročnej práci nemieni viac pracovať, viesť klub. Hlavnou príčinou nebol zostup do nižšej súťaže, ale vyčerpanosť, presýtenosť a nedostatok peňazí. Po demisii členov Správnej rady, s prácou ktorej mnohí nesúhlasili, FK Dolina zapadol do ťažkých problémov, lebo v krátkom čase Noví hráči a nové vedenie Doliny pred zápasom zostal bez vedenia, hráčov s Naftagasom Boka – 4 : 0 (0 : 0) a materiálnych prostriedkov. Avšak rýchlo reagovala skupina Meliš. Novozvolení členovia SR si pátra ešte po 7 – 8 cezpoľných hráobčanov a zastavila úpadok klubu hneď rozdelili úlohy a začali pracovať. čoch. Padinský futbal sa rozbieha nodobrého mena. Zvolali nové zhro- Na miesto domovníka vrátili Juraja vou cestou. Noví, mladí ľudia nemajú maždenie FK Dolina, na ktorom zvolili Šimáka a vedúcim účtovníkom zostal veľa futbalových skúseností, ale im trojčlennú komisiu v zložení: Martin i naďalej Michal Hlavatý. treba dôverovať, pomôcť v neľahkej Ďuriš, Igor Glavač a Ján Šuľa, ktorá priVeľké zmeny sa udiali aj v hráčskom práci, ktorej sa ujali. chystala voľby novej správy. Na mi- kádri, lebo väčšina hráčov dostala V rámci príprav na nové majstrovmoriadnom volebnom zhromaždení výpustky. Tréner Ján Šuľa a vedenie stvá Banátskej ligy Dolina zohrala aj FK Dolina 5. júla 2016 zvolili novú zoskupili domácich hráčov, plánujú, prvý prípravný zápas na domácom Správnu radu v zložení: Igor Glavač, aby títo tvorili dve tretiny mužstva ihrisku, keď uhostila FK Naftagas predseda, Dušan Halabrín, Ján Ma- a jedna tretina budú futbalisti zo Boka, člena Oblastnej ligy Zreňanin.

AKTUALITY Z KOVAČICKÉHO FUTBALU

Odchody hráčov, návrat turnaja Ján Špringeľ

utbal sa v Kovačici aj naďalej bude hrať! – tak znela informácia po dvoch zasadnutiach predstaviteľov lokálnej samosprávy, úradujúcich vedúcich vo FK Slávia a lídrov vo FZO Kovačica – Opovo. Predstavitelia obecného vedenia zodpovední za šport a mládež prisľúbili aj finančnú pomoc. Po demisii predsedu a podpredsedu slávistov, ktorí viedli klub takmer štyri roky, sa zatiaľ nevie, kto sa ujme horúceho žezla klubového prezidenta. Do Banátskej ligy, kde druhý rok zaradom v tomto storočí bude hrať Slávia, zostúpili zo Srbskej ligy – skupina Vojvodina silné kluby a navyše takisto mocný tím postupuje z Prvej juhobanátskej ligy. Zotrvať a nezostúpiť z prestížnej súťaže nebude ľahko, ale kovačický

www.hl.rs

Slávia bez smelého kapitána a stopéra Jána Čerňoša (vľavo) futbal vedel úspešne prekonávať i ťažšie obdobia vo svojej viac ako storočnej histórii. Brankár Trbojević má žiadosť vrátiť sa do padinskej Doliny, cesty motora mužstva Ivaniševića a stopéra Mitića smerujú

Informačno-politický týždenník

do Železničara Pančevo, hrotový útočník Tahirović má blízko k prestupu do Glogonja. Kapitán Ján Čerňoš si bude znovu obliekať červeno-biely dres Spartaka Debeljača. Ak sa prestupy zrealizujú, Kovačičania budú mať v obrane takmer všetkých nových hráčov. Naplánovaný prvý tréning slávistov na 17. júla 2016 tréner Zlatko Mršulov odročil. Po niekoľkoročnej prestávke sa v auguste zohrá znovu turnaj v malom futbale. V netradičnom termíne: začiatok predchádzajúcich bol roky po zakončení sezóny, teraz ani dva týždne pred štartom novej. Zasadnutie kapitánov mužstiev bude koncom júla v ŠRS Slávia. Najúspešnejšie družstvo v 20. storočí je Sistem (skôr nastupovali pod menom Zmajčeki a Božo mar-

Po solídnom výkone domáci porazili skúseného súpera výsledkom 4 : 0 (0 : 0). Tréner Ján Šuľa vyskúšal 25 hráčov. V prvom polčase okrem brankára Stojanovića hrali mladí domáci dorastenci, zvedaví diváci góly nevideli, aj keď obe mužstvá mali po dve šance. V druhom polčase v drese Doliny nastúpili celkom iní hráči, tí, ktorých Padinčania mienia doviesť zo strany. Domáci mali drvivú prevahu, prevýšili súpera a vďaka dvom gólom veterána Radeho Makaruna, tiež Slivku a Malinovića, zaznamenali presvedčivú výhru. Diváci získali dojem, tréner Doliny Šuľa bude mať z čoho utvoriť prvú jedenástku, ktorá splní vytýčený cieľ – obsadí miesto v strede tabuľky Banátskej ligy. Dolina začala zápas v zložení: Stojanović, Širka, Durgala, Bílek, Koreň, Markov, Hakaj, Paul, Ugrenović, Bančov, Matuľa; v druhom polčase hrali: Holík, Pokorácky, Vojinović, Stošić, Jonáš, Hlavča, Musa, Slivka, Makarun, Vukajlović, Marović a striedali aj: Kovarček, Ostojić, Malinović. Do začiatku majstrovstiev Dolina zohrá odvetný zápas s Naftagasom v Boke. V nedeľu na svojom ihrisku uvíta mužstvo zo Seleuša, potom si dvakrát sily zmeria s Bilećaninom zo Sečnja; 6. a 7. augusta 2016 plánujú prvý Memoriál Miroslava Kováča-Koviho, na ktorom by mali hrať kovačická Slávia, Jánošík, Hajdušica a Dolina. ket), v 21. sú na výslní Tatatatirci. Turnaj sa začal hrávať v roku 1972. V PRS Relax v Kovačici prebiehalo 15. júla 2016 trojhodinové zasadnutie Výkonného výboru Futbalového zväzu Pančevo. Súťaž v Prvej juhobanátskej lige začne týždeň neskoršie, ako v Banátskej lige odštartujú Dolina a Slávia – 20. augusta. Jedno kolo sa zohrá i v stredu (31. augusta). Konferencia klubov Prvej juhobanátskej ligy so žrebom sa uskutoční 31. júla v Banátskom Novom Sele. Deň neskoršie je Obec Kovačica hostiteľom podobnej schôdze a losovania súperov Druhej juhobanátskej ligy – skupina západ (pondelok 1. augusta v Debeljači). Táto liga bude mať dokopy 21 klubov: znovu si majstrovské merania síl vyskúša Radnički Baranda, pokým Vojlovičania budú mať v sezóne 2016/17 až dva kluby: FK Mladosť a FK Vojlovica. Majstrovská súťaž Západ bude znovu podelená na severnú a južnú. Poslední zistia svojich súperov futbalové kolektívy z Druhej juhobanátskej ligy – východ (3. augusta v Podpornji). • ŠPORT •

TURNAJ V MALOM FUTBALE V KULPÍNE

Napriek dažďu – úspešní Katarína Gažová

realizácii turnaja, tiež obecenstvu, ktoré vytrvale sledovalo zápasy, a potom vyhlásil víťazov. Najlepším brankárom Najlepší brankár turnaja Igor Leňa turnaja je strážca siete víťazného mužstva inak Kulpínčan Igor Leňa, najPoljooglasnik z Petrovca, lepším strelcom je Stanislav Haška z mužstva Agromima a za najlepšieho hráča vyhlásili Igora Kaňu, tiež Poljooglasnik. Poháre odovzdali aj trom prvoumiestneným mužstvám: víťazom Poljooglasnik B. Petrovec, potom Agromima Kulpín a tímu DEM, ktorý skončil na treťom Z ﬁnálového zápasu turnaja mieste.

iestne spoločenstvo Kulpín na trávniku FK Kulpín v dňoch 14. – 17. júla 2016 usporiadalo turnaj v malom futbale. Aj napriek daždivému a chladnému počasiu zápasy sledoval pozoruhodný počet divákov. V nedeľu, v záverečný deň si futbal súťažne zahrali aj Víťazné mužstvo Poljooglasnik z Petrovca deti, čo je novinka už tradičného júlového turnaja v tov, v boji o tretie miesto sa stretli Kulpíne. Po finálovom zápase, dve kulpínske mužstvá: DEM a keď zasa mračná viseli nad ihris- Vin-farm. Víťazstvo sa usmialo mužstvu DEM, ktoré sa dostalo na tretie miesto a Vin-farm obsadil štvrté miesto. Vo finálovom zápa- Poljooglasnik – Agromima 4 : 0 se si sily nakoniec zmerali Poljooglasnik z Petrovca a Agromima z Kulpína. V napínavom zápase sa podarilo vyhrať Petrovčanom výsledkom Druhoumiestnené domáce 4 : 0. mužstvo Agromima Na záver turkom, najlepším udelili poháre naja sa Miroslav Zorňan poďakoval všetkým účastníkom za féa odmeny. Tentoraz sa júlového turnaja rovú a korektnú hru, rozhodcom Zo zápasu o 3. miesto DEM a Vin-farm v malom futbale zúčastnilo dva- a všetkým, ktorí pomáhali pri násť mužstiev. Ako nás poinformoval Miroslav Zorňan, boli to tímy z Kulpína, Petrovca, Maglića OSLAVY 95. VÝROČIA FUTBALU a Nového Sadu. Hrať sa začalo vo V MOŠOVCIACH budú prebiehať OKO FOTO štvrtok, keď počasie bolo ešte 22. a 23. júla 2016 na futbalovom priaznivé, v piatok však práve v ihrisku v Jamách. Futbalový oddiel popoludňajších hodinách bol ŠK Drienok pri tejto príležitosti vytrvalý lejak v Kulpíne, no futbanaplánoval slávnostnú schôdzu 22. listi behali za loptou aj v ten deň, júla o 19. hodine v sále Požiarnej a potom aj v sobotu a v nedeľu v zbrojnice. chladnom a sychravom počasí. Sobota bude patriť futbalistom V nedeľu 17. júla 2016 bol na trávniku. Oslávenci sa postarali záverečný deň turnaja, keď si o turnaj veteránov za účasti lalitzahrali aj deti; generácie 2007 a 2008. Hrali štyri skupiny mlaskej Panónie z Vojvodiny, Srbska, dučkých futbalistov: a to pivpoľského LKS Orzel Kozy, TJ Prienická Slávia, ktorá zvíťazila, na kopa a hostiteľského ŠK Drienok. druhom mieste skončili hráči Naplánované sú aj zápasy futbalových prípraviek, žiakov a oslavy vyvrcholia súbojom seniorov ŠK hložianskej Budúcnosti, tretia Drienok – Výber regiónu. Na záver v areáli Požiarnej zbrojnice bude tanečná zábava. Na snímke bola petrovská Mladosť a štvrtí vidíme mužstvá veteránov domácej Panónie a mošovského Drienka počas stretnutia na Memoriáli domáci Kulpínčania. J. P. Milorada Obradovića-Mikicu v Laliti roku 2014. Keď ide o tých starších futbalis-

• ŠPORT •

30 /4709/ 23. 7. 2016

Šport PIVNIČANIA ZÍSKALI TITUL MAJSTRA V MEDZIOBECNEJ LIGE BÁČSKA PALANKA – PRVEJ TRIEDY

Prevýšili všetkých súperov

Futbalová družina FK Slávia pre dejiny; stoja zľava: tréner Mladen Prole, fyzioterapeut Aleksandar Bikicki, Đorđe Babić, Zoran Kovačević, Janko Kalko, Radoman Roganović, Boris Petrović, Dalibor Milec, Radovan Gagović, Srđan Milić, Rastislav Brňa, Jozef Žigmund, Danilo Kovačević, Ivan Kotiv; v drepe zľava: podpredseda Daniel Blatnický, Radovan Čolović, Dávid Šuster, Martin Benka, Michal Žigmund, Vlastimír Nímet, Vlastislav Kuchta, Miloš Mirković, Vladimír Kuchta, Miroslav Pintír

Ján Šuster

ajstrovstvá Medziobecnej ligy Báčska Palanka – prvej triedy v sezóne 2015/16 sú dávno skončené. Ako je už známe, titul majstra získalo mužstvo pivnickej Slávie – presvedčivo, so sedembodovým náskokom nad vicemajstrom, selenčským Kriváňom. Milovníci futbalu

Brankár Slávie Rastislav Brňa v peknej spoločnosti

v Pivnici sú spokojní s tým, čo mužstvo Slávie ukázalo v uplynulej sezóne, lebo sa po piatich rokoch prebojovalo do vyššej súťaže. Tentoraz je to novozaložená Oblastná liga Sombor, v ktorej po reorganizácii futbalových súťaží bude hrať aj šesť mužstiev z OFZ

www.hl.rs

na trávniku a aj vďaka kolektívnemu duchu dosiahli tento úspech. Môžeme povedať, že jeseň bola omnoho úspešnejšia od jari. Tak v prvej časti slávisti iba dvakrát hrali nerozhodne, a to na domácej pôde, odkiaľ si body odniesli Soko Nova Gajdobra a Maglić, kým ostatných sedem zápaTréner Slávie Mladen Prole Foto: autor sov Slávia vyhrala. Na jar si bod z Pivnice Báčska Palanka, Báčsky Petrovec odniesol Borac do Obrovca. a Báč. Najväčšie, a to nepríjemné prePivnické mužstvo počas uply- kvapenie novému majstrovi prinulých majstrovstiev, tak doma, ako aj na hosťovaniach, malo za cieľ prevýšiť každého súpera a vzhľadom na kvalitu hráčov tento úspech sa aj očakával. Vedenie Slávie urobilo dobre, keď za trénera zvolilo Mladena Proleho z dediny Bačko Dobro Duel domáceho Duška Nikića (zľava) Polje, ktorý vďa- a hosťa Gorana Jovanovića na derby v Selenči ka svojej autorite a skúsenosti vytvoril dobré pravila silbašská Naša hviezda, mužstvo. V ňom všetci futbalisti ktorá v Pivnici porazila Sláviu 3 mohli prejaviť svoje schopnosti : 1. Opravdivý debakel potom

Informačno-politický týždenník

Pivničania zažili v Maglići, kde s rovnomenným domácim tímom prehrali 5 : 0. Ináč na ostatných zápasoch zverenci trénera Proleho boli úspešní. Štatistika nám hovorí, že Slávia z osemnástich zápasov vyhrala trinásť, tri hrala nerozhodne a iba dva prehrala, čo jej zabezpečilo 42 bodov na konte. Útočníci strelili 39 gólov, kým obrana inkasovala 19, najmenej zo všetkých mužstiev. Najlepším strelcom mužstva je Gagović (16 gólov), nasledujú Jozef Žigmund (6), Kalko (5), Milić (3), po dva razy sa do listiny strelcov zapísali Kotiv a Mirković, pokiaľ Kovačević, Roganović, Petrović, Vlastislav Kuchta a Jovanović dali po jednom góle. Z celkove 24 hráčov všetkých osemnásť zápasov zohral len brankár Brňa, o jeden menej má v nohách Gagović, a potom nasledujú: Milec, J. Žigmund a Milić po 16, bratia Kuchtovci po 15, Nímet a Mirković po 14, Kovačević a M. Žigmund po 13, Tošić 12, Obradović a Petrović po 10, Benka a Roganović po 9, Kalko 8, Babić 7, Čolović 6, Kotiv 4, Jovanović 3, Panić 2 a raz v tričku Slávie na trávnik vybehli Vachula a Pintír. Rozhodcovia futbalistom Slavie ukázali 35 žltých kariet a tri červené, vždy po dvoch žltých. K úspechu Slávie, ktoré toho roku oslavuje 90 rokov pôsobenia, sa významne pričinili aj členovia vedenia klubu, lebo hráčom umožnili prajné podmienky na tréningy a majstrovskú súťaž. Snímky: J. Pucovský

1. Slávia 2. Kriváň 3. Neštín 4. Naša hviezda 5. Borac 6. Soko 7. Maglić 8. Bački hajduk 9. Bačka 10. Vajska (-3)

18 18 18 18 18 18 18 18 18 18

13 11 10 9 7 6 6 5 5 3

3 2 39 : 19 2 5 43 : 25 3 5 39 : 27 3 6 35 : 28 5 6 40 : 34 6 6 30 : 31 2 10 32 : 41 3 10 23 : 32 1 12 37 : 43 2 13 19 : 57

42 35 33 30 26 24 20 18 16 8

• ŠPORT •

Kapitán Jozef Žigmund preberá pohár od Špiru Radmana, predstaviteľa OFZ Báčska Palanka

Brankár Rastislav Brňa jediný zohral všetkých osemnásť zápasov

K ÚSPECHU PIVNICKÉHO FK SLÁVIA

Dočkali sa radosti Jednu z troch červených kariet dostal Michal Žigmund

Motor tímu Slávie Miloš Mirković

Nechýbali ani svetlice

Juraj Pucovský

utbalisti, vedenie, fanúšikovia a podporovatelia FK Slávia v roku, keď si pripomínajú 90 rokov futbalu v Pivnici, veru majú čo oslavovať. Mužstvo Slávie po piatich rokoch je najlepšie v Medziobecnej lige Báčska Palanka – prvej triedy a od jesene bude hrať vo vyššom stupni súťaže, novozaloženej Oblastnej lige Sombor, v ktorej je 16 klubov z obcí Báčka Palanka, Báčsky Petrovec, Apatín, Odžaci, Kula a Sombor. Už v jeseň bolo jasné, že Slávia a selenčský Kriváň budú bojovať o titul najlepšieho mužstva v lige, ktorým primát mohol eventuálne ohroziť Neštín. Pivničania prvú časť sezóny 2015/16 skončili na prvom

mieste s 23 bodmi, Selenčania zoskupili o dva body menej a Neštínčania zaostali päť krokov. Zrejmé bolo, že rozhodne zápas Kriváň – Slávia v Selenči. A tak sa aj stalo, zverenci trénera Mladena Proleho zahrali veľmi dobre, gólmi Gagovića a Jovanovića prekonali Selenčanov 2 : 0 (1 : 0) a vykročili sedemmíľovým krokom ku konečnému úspechu. Neskoršie si Jozef Žigmund a spoluhráči mohli dovoliť aj dva nepríjemné kiksy, doma so silbašskou N. hviezdou 1 : 3 a v Maglići priam neuveriteľných 0 : 5. Neúspechy, pravdaže, škrú, ale nemohli prekaziť celkový a zaslúžený úspech a radosť jubilujúcej Slávie, ktoré sčasti znázorňujú aj fotografie na tejto strane.

Radosť: najmladší futbalisti Slávie s pohárom

Najlepší strelec Radovan Gagović v útoku

Tréner Slávie Mladen Prole a rozhodca Srđan Vučković si vždy majú čo povedať

Hodina na trávniku, potom s vuvuzelou: hráč Dalibor Milec po vystriedaní v hľadisku

Pivnická mladosť podporuje Sláviu

S jediným doteraz zastreleným diviakom v domácom revíri (1980)

Poľovníci na výlete v „hore“ (v sedemdesiatych rokoch 20. storočia)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Poľovnícky spolok Bažant Jánošík Poľovnícky spolok Bažant v Jánošíku je úradne založený a registrovaný po druhej svetovej vojne, avšak údaje o tom, kedy sa to stalo, nejestvujú. A poľovníci, ktorí ho zakladali, už dávno nie sú medzi nami. Od Martina Listmajera, dnes najstaršieho poľovníka a čestného člena spolku, sa však dozvedáme, že ešte pred vojnou v tejto dedine boli štyria poľovníci. Jedným z nich bol Ján Piktor, druhý istý Pilich a mená ďalších dvoch nie sú známe. Títo lovci vraj vtedy lovili s jednohlavňovými puškami. V Jánošíku nikdy nebolo mnoho poľovníkov a aj dnes je v spolku iba desať aktívnych, jeden Stratené srnča so svojím čestný člen a dvaja mládežníci. Spolok nakladá s príliš malým revírom rozlohy iba 750 hektárov, záchrancom Ondrejom v ktorom žijú len zajace a bažanty, srnčiu divinu a diviaky nemajú. Pravdaže, aj tu je značný Piktorom počet líšok, a v poslednom čase sa rozmnožili aj šakaly a jazvece. Svojráznou kuriozitou je, že v jánošíckom revíri je prvý a zároveň aj posledný diviak zastrelený v osemdesiatom roku minulého storočia. Ani predtým a ani potom tunajší poľovníci nemali príležitosť ovenčiť sa touto trofejou. Podľa slov Martina Listmajera jánošícki poľovníci skôr často ukradomky chodievali poľovať aj do revíru susednej dediny Lokve, ktorý bol omnoho väčší a bohatší na divinu. Dokonca v povojnových rokoch jánošícky a lokvanský revír bol spoločný pre oba spolky, najmä keď lovili zajace sieťami na predaj. Počas socializmu poľovníci z Jánošíka organizovali aj tradičné prvomájové posedenia v prírode a súťaže v triafaní, nie však do pohyblivých terčov ako dnes, ale živých holubov. V posledných rokoch niekoľkokrát zorganizovali aj súťaž v triafaní do asfaltových terčov. Dnes sa jánošícki poľovníci pravidelne zúčastňujú aj známeho turistického podujatia Poľovačka na banátsku líšku v susednej dedine Ilandža. Okrem toho spolok má nadviazanú spoluprácu aj s poľovníckym spolkom z Myjavy na Slovensku, s ktorým si niekoľkokrát vymenili Poľovačka na banátsku návštevy. líšku v Ilandži (2016) Vladimír Hudec Foto: z archívu spolku, M. Listmajera a N. Miloševića

Po poľovačke na zajace (2010) S trofejami na Myjave (2008)

Stavanie loveckého posedu (2009)

Výstavba improvizovanej strelnice v Jánošíku

Do asfaltových terčov triafali aj dievčatá

Poľovačka na banátsku líšku (2016)

Myjavčania a Jánošíčania lovili divé kačice na Dunaji (2010)

Jánošíčania na Myjave v roku 2008 v spoločnosti primátora Myjavy Pavla Halabrína (druhý zľava)