Hlas 36 2016 by NVU Hlas ľudu

Výročie divadla - návrat k Mariutke Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 73 | 3. 9. 2016 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4715/

Z obsahu

3. 9. 2016 | 36 /4715

Uzávierka čísla: 31. 8. 2016

4 TÝŽDEŇ 4 Ako ten vývoj zvrátiť? 5 Aj slovinská dedina je v ťažkom položení 6 Ťažké roky

7 SLOVENSKO 7 Zložitosti povstania

9 NA PULZE DNÍ 9 Násilie je následok bezmocnosti

11 ĽUDIA A UDALOSTI 12 Zariadenie pre zdravotne postihnutých 15 Krach a strach

Médiá sú síce rôzne, no všetkým je spoločný neľahký zápas o finančnú existenciu. Prostriedky si zabezpečujú tak, ako to vedia, alebo ako sa dá: na základe projektov a grantov, predaja a predplatného, inzercie a reklám, donácií a subvencií. (s. 6) O. Filip

19 Radosť na dvoch kolesách

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Dovidenia, morské potvorky, vitaj, škola!

23 OBZORY 23 Naši profesionáli 29 Slnečné lúče spoza železnej opony 30 Petkov a Koza: karikatúra a komiks

31 KULTÚRA

Z príležitosti dedinskej oslavy Boľoviec otvorili výstavu malieb, drevorezieb a ručných prác Jána Maglovského na nádvorí jeho domu a súkromnej galérie v centre Boľoviec. (s. 11) A. Lešťanová

31 Divadlo v Petrovci medzi tradičným a moderným 34 Vyše 150 účastníkov 36 Kovačická tradícia na Petríkovej obrazoch

38 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Prejde Slávia Rubikon? 48 Pivničania lepší od Kerestúrčanov 50 Igor Bagoňa, športovec roka 2015 Autor titulnej fotografie: Jaroslav Čiep

V rámci Predškolskej ustanovizne Radosno detinjstvo v Novom Sade 1. septembra otvorili slovenskú skupinu škôlkarov. Nateraz je v nej 18 detí od 3 do 7 rokov. Nová skupina má miestnosť v škôlke Kolibri na Bulvári Jašu Tomića 3, pri železničnej stanici. Na fotke z archívu A. Repac sú deti, ktoré sa učili slovenčinu v rámci projektu Slovenčina rastie v mojom srdiečku. (s.16) E. Šranková

Editoriál

Školské „radovánky” opäť na obzore

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI

Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM



Začiatok školského roka spravidla poznačia tak trochu smutné tváre žiačikov a škôlkarov. Tradične však nespokojnosť prejavujú aj osvetoví pracovníci, ktorí aj tentoraz na koniec septembra zahlasujú štrajk upozornenia.

ôvodov na nespokojnosť je veľa. Medzi nimi aj ten, že za posledné tri roky osvetoví pracovníci mali počas leta peňaženky chudšie ako inokedy. Nezákonne. Vinníkom je rezortné ministerstvo, ktoré počas niekoľkých liet z platu zamestnancov na školách zobralo, akožto chybou, 3 500 až 5 500 dinárov na mesačnej úrovni. Začiatkom tohto týždňa nový minister školstva Mladen Šarčević sľúbil, že peniaze v septembri osvetárom vrátia. Sľuby sa sľubujú, osvetoví pracovníci štrajk chystajú. Ak im peňaženky nezhrubnú. Počkajme si však na koniec septembra. V oblasti vzdelávania je zhon aj v súvislosti s poskytovaním informácií o nadbytku pracovnej sily v školách, ku ktorému prichádza v dôsledku negatívnych demografických pohybov v našej krajine. Nevie sa, čo sa udeje s tzv. technickým zvyškom, ani aký je celkový počet nadbytočných, keďže v hre sú aj bežné odchody do dôchodkov. Z ministerstva prichádzajú informácie, ktorým celkom nerozumejú ani osvetoví pracovníci, a kdežeby boli jasné iným. Na sklonku letných prázdnin sa v médiách veľa hovorilo aj o nákupe učebníc a učebných pomôcok, ktoré vždy maximálne finančne a psychicky vyťažia. Kalkuluje sa, že jedna žiacka taška a všetko, čo do nej patrí, z rodičovskej pokladnice vyrazí okolo 16-tisíc dinárov. Ak máme na zreteli, že mnohí rodičia majú mesačné príjmy v hodnote 20- – 25-tisíc dinárov, vieme si predstaviť, o aký silný útok na rodinný rozpočet tu ide. Kiežby šlo len o tie peniaze. Nik nespomína nové topánky a tepláky – veď deti rastú! Deti rastú, ale aj tak nevládzu nosiť ťažké školské tašky na pleciach. Veď žiaci niektorých škôl pre jeden predmet musia nosiť viac kníh a v iných, paradoxne, menej. Ako priniesol spomínaný srbský denník v jednom z augustových čísel, v niektorých školách žiaci prváci budú musieť nosiť až štyri alebo päť kníh, a to len pre hodiny srbčiny, kým žiaci v iných školách sa rovnaký predmet budú učiť iba z dvoch kníh. Ale: veď žijeme v Srbsku, u nás je všetko možné. Už roky sa hovorí o reforme školstva v Srbsku. Reforma? Či forma? Zdá sa, že je to len rétorická forma, ktorá, žiaľ, nedostáva svoju praktickú realizáciu. Ani epilóg. Ten veru nepoznajú ani štrajky učiteľov, lebo ich nik z kompetentných nepočúva… Vladimíra Dorčová-Valtnerová Karikatúra je s autorovým súhlasom jazykovo apretovaná.

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  36 /4715/ 3. 9. 2016

Týždeň  Z MÔJHO UHLA

Zemetrasenie Michal Ďuga

minulom mesiaci sa zem triasla v strednej oblasti Talianska – od regiónu Lazio cez Umbriu a Marche po pobrežie Jadranského mora. Slabé záchvevy zeme bolo cítiť aj v talianskej metropole Rím. Zemetrasenie s magnitúdou 6,2 nastalo v stredu (24. augusta) nadránom o 3.36 h SELČ, 76 kilometrov juhovýchodne od Perugie, vo veľmi malej hĺbke okolo päť kilometrov pod povrchom zeme. Po zemetrasení ešte nadránom nasledovalo vyše 50 otrasov, najsilnejší s magnitúdou 5,4. Počet obetí sa neustále zvyšoval, ako aj počet zranených, ktorých okamžite hospitalizovali. Materiálne následky boli taktiež ohromné. Napríklad väčšina mestečka Amatrice, ležiaceho 140 kilometrov severovýchodne od Ríma a hojne navštevovaného turistami, sa odrazu ocitla v troskách. Nikoho nenechalo ľahostajným ani vyhlásenie študenta z tohto mestečka v talianskych Apeninách: „Toto je mŕtve mesto. Je úplne zničené!“ Podobne sa vyjadril aj samotný starosta mestečka: „Amatrice prestalo existovať, celá naša obec je v troskách.“ V oblastiach postihnutých zemetrasením zostali bez strechy nad hlavou tisíce ľudí. Omnoho bolestnejšie sú však správy o obetiach zemetrasenia, ktorých bolo vyše 300, a medzi ktorými bolo veľmi veľa detí. Mnohé štáty ihneď, okrem vyjadrenia sústrasti, ponúkli aj pomoc postihnutej oblasti, predovšetkým pri záchranných a rekonštrukčných prácach. Zároveň sa odhadli aj príčiny tohto prírodného nešťastia. Totiž, podľa poľského geológa profesora Jerzyho Zabu zo Sliezskej univerzity v Katoviciach zemetrasenie spôsobil pomalý, ale trvalý podzemný pohyb Africkej platne. Klinovitá predná časť Africkej platne tlačí na Eurázijskú platňu v oblasti Jadranského mora a posúva ju do susedných regiónov, ako sú talianske Apeniny, vysvetlil profesor Zaba. Dodal, že v dôsledku nahromadeného napätia potom vzniká náhle uvoľnenie vo forme podzemného pohybu hornín, ktoré spôsobuje chvenie zeme a na dôvažok poznamenal, že táto tektonická platňa (Africká platňa) sa pohybuje severným smerom rýchlosťou asi päť centimetrov za rok. Znamená to, že prírodné katastrofy budú aj naďalej našou každodennosťou? Je pravda, ak ich už nemôžeme znemožniť, tak sa im snažme aspoň predísť svojím racionálnym správaním a zodpovedným konaním.

www.hl.rs



168 HODÍN

Ako ten vývoj zvrátiť? Oto Filip

j po ďalších dlhých týždňoch a horúcich dňoch si zase možno položiť otázku: Prečo sa nedalo vyhnúť nezmyselným postihom, skrivodlivostiam, skúšaniu z každého zlého rožku trošku? Sú tomu na príčine len záujmy, doba, okolie, či možno i skutočnosť, že v demokracii ešte nie sme oboma nohami. Jasné je, že dávno nepatríme k tým šťastným národom, ktoré majú nudné dejiny. Do popredia sa stoj čo stoj vytŕča násilie a prázdnota, veľa nafúkaných slov na rôznych stranách. S nimi zvlášť prehnal líder chorvátskeho SDP Zoran Milanović, súčasný opozičný činiteľ a kandidát na nového premiéra susedného štátu na mimoriadnych parlamentných voľbách 11. septembra, keď si na stretnutí so združením brancov Chorvátska „pustil hubu na špacír“, urážajúc, koho stačil. Srbov označil za malý národ a hŕstku biedy, ktorý by chcel vládnuť Balkánom, o situácii v Bosne a Hercegovine sa vyjadril tak, že nejde o štát a že tam nie je ani s kým, ani o čom rokovať. Nezabudol pritom uraziť aj rakúskych činiteľov. Nečudo, že na konto už dlhšie evidentného napätia vo vzťahoch Záhrebu a Belehradu ra-



kúsky denník Die Presse kvitoval, že situácia v narušených manželstvách vždy môže byť horšia než je. Inými slovami, vzťahy Srbska a Chorvátska sa ocitli na novom najnižšom bode. Ukážkou skutočnosti, že sa tento región hýbe skôr smerom do minulosti, ako do budúcnosti, je i zrušenie vyšetrovania týkajúceho sa obvineného z vlaňajšieho júlového útoku na premiéra Vučića v Srebrenici, ako aj diania v Mušutišti na Kosove a Metóchii. Totiž okolo stopäťdesiat Srbov, pôvodom z tejto dediny, a potom z nej vyhnaných, sa celé hodiny nemohlo dostať k svojmu kostolu, ani navštíviť svoje pozemky. A to pre protest Albáncov, ktorí blokovali cestu. Onedlho došlo k incidentom, vlastne zrážkam polície s extrémistami, ktoré jasne naznačili, v akej miere je bezpečnostná situácia na Kosmete zápalistá, neistá a chatrná. Stačí iskierka a oheň je v tejto väznici bez múrov už tu. Na pondelkovom stretnutí s veľvyslancami akreditovanými v Belehrade, zvolanom pre zostrenú situáciu v regióne, premiér Aleksandar Vučić oznámil, že Srbsko bude naďalej uplatňovať politiku maximálnej zdržanlivosti. Vyzdvihol pritom, že je vitálnym záujmom Srbska stabilita a mier

a že je to dvoje podstatou jeho ekonomického a ktoréhokoľvek iného napredovania v budúcnosti. Podľa názorov niektorých analytikov a pozorovateľov nedávny seriál provokácií možno dať do súvislosti s nedávnou návštevou amerického viceprezidenta Joe Bidena v tomto pásme, totiž s jeho hodnotením, že Srbsko stále považuje za jedného z dominantných hráčov v tejto časti sveta. Nie je málo ani tých v susedstve, ktorým sa to nepozdáva, ani ašpirantov na podobnú rolu. Nech je akokoľvek, ovzdušie je už priveľmi horúce, verbálne provokácie, zlá a chybná rétorika, ktoré nikomu a ničomu neosožia, pokračujú. Zbrane, našťastie, zatiaľ nerinčia. Jasné je, že len pri konci cesty možno s relatívnou istotou hodnotiť všetko letné za nami, vrátane riadnych dávok problémov, ktoré nám a okoliu prinieslo. Matkou všetkých otázok preto na štarte meteorologicky sa začínajúcej jesene bude však tá, ako ten negatívny vývoj zvrátiť? Lebo nie vždy a nie všade existuje vôľa i cesta k tomu. Zvlášť nie na Balkáne, kde sa vie zmrákať oveľa skôr ako inde. Preto sú i mračná nad nami hustejšie ako inde.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

ROMAN BRECELY, MINISTER DOPRAVY, VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

K plynulej a spoľahlivej doprave Oto Filip – Ktoré sú základné plány do budúcnosti, týkajúce sa bratislavskej dopravy? – Keď ide o dopravu, hlavné mesto si zaslúži oveľa viac pozornosti, zaslúži si to, aby jeho doprava bola riešená veľmi komplexne. Ide o potrebu, aby sa odľahčila automobilová doprava, o to, aby sme ju trochu vyčlenili zo stredu mesta budovaním nejakých satelitných parkovísk na perifériách Bratislavy. Potom by sa ekologickou kyvadlovou dopravou ľudia mohli dostávať do centra. Chceme sa zaoberať aj bratislavským železničným

Informačno-politický týždenník

uzlom, ktorý je maximálne nevyužitý v tejto chvíli. Vieme to naladiť tak, aby sa v rámci dopravnej autority vlaky dostávali zo západu na východ v rámci Bratislavy. To si, samozrejme, bude vyžadovať rekonštrukciu hlavnej stanice. Samozrejme, ak chceme ľudí motivovať, aby vystúpili z aut a prešli do mestskej hromadnej dopravy, musíme ju urobiť plynulou, spoľahlivou a veľmi komfortnou. Tak isto nesmieme zabudnúť na cyklocesty. Je to ďalšia samostatná kapitola na riešenie,

pretože Bratislava zostáva v tom maximálne pozadu v porovnaní s ostatnými európskymi mestami. Treba tiež mať elektromobily a budovať nabíjacie stanice. Tých príležitostí a možností v budovaní infraštruktúry a dopravy v Bratislave je nesmierne veľa. V tom nám určite budú naďalej pomáhať európske fondy. Tu si treba uvedomiť ako nesmierne dôležité je byť integrovaný práve v tých európskych štruktúrach, z ktorých môžeme čerpať tieto fondy. • TÝŽDEŇ •

ROZHOVOR SO SLOVINSKÝM MINISTROM POĽNOHOSPODÁRSTVA, LESNÍCTVA A POTRAVINÁRSTVA DEJANOM ŽIDANOM

Aj slovinská dedina je v ťažkom položení Vladimíra Dorčová -Valtnerová

ospodárska spolupráca medzi našou krajinou, resp. Vojvodinou a Slovinskom je už tradične dobrá. O dobrom partnerstve hovoria aj údaje Hospodárskej komory Srbska o tovarovej výmene dvoch krajín. Za prvých päť mesiacov roku 2016 vynášala 388,6 miliónov eur, čo je o 14,2 percenta viac v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2015. V konečnom dôsledku účinnú spoluprácu srbského a slovinského Ministerstva poľnohospodárstva potvrdil slovinský rezortný minister Dejan Židan v rozhovore so srbskými novinármi počas 54. Medzinárodného poľnohospodársko-potravinárskeho veľtrhu AGRA v slovinskej Gornjej Radgone. V najväčšej miere sa však zmienil o štátnych opatreniach v oblasti poľnohospodárstva. Slovinsko v posledných rokoch, podobne ako iné krajiny EÚ, zápasí s nízkou cenou mlieka, ktorá stále drasticky padá. Niektorí mliekari, ktorí sa združili, čo podnecuje aj samotné ministerstvo, sa dopracovali k trochu vyššej cene. – Dedina je v ťažkom položení v dôsledku tlaku, ktorý vytvára prebytok potravín, ako je mlieko, mäso, pšenica, čo neprajne vplýva na ich ceny. V uplynulom mesiaci cena mlieka bola medzi 0,23 a 0,24 eura za liter a výrobné náklady sú omnoho vyššie. Farmárom je naozaj ťažko. Teraz bola aj žatva pšenice, ktorá má nižšiu cenu o 30 eur za tonu pšenice než lanského roku. To, čo mňa trápi, je dĺžka obdobia, v ktorom pretrvávajú nízke ceny. Vždy sme mali oscilácie cien, ale s ruským embargom nízka cena trvá a trvá. V tom zmysle sme uviedli niektoré opatrenia, čiže dodatočné subvencie, ale to je minimálne, keďže straty, ktoré • TÝŽDEŇ •

Svetový deň včiel: prezentácia kandidatúry

dého sedliaka, a vieme, že najviac energie a zmysel pre inovácie majú mladí ľudia, takže z toho dôvodu chceme ešte viac mladých ľudí v poľnohospodárstve. Slovinsko ako súčasť Európskej únie, ktorá rôznymi programami podporuje mladých farmárov, sa teda zapája do podnecujúcich tendencií v poľnohospodárstve, v ktorom osobitné miesto majú mladí. – My máme program, ktorý zahrnuje možnosť podpory mladých poľnohospodárov a my sme tú možnosť využili vo forme startup podpory pre mladých

je jednoduchý administratívny projekt, a to, čo sa v projekte uvedie ako cieľ, to sa musí aj dosiahnuť. Treba však povedať aj to, že aj vedľa takýchto investičných Minister poľnohospodárstva, projektov farmári žijú ťažko, a to lesníctva a potravinárstva je len v dôsledku nízkych cien, Dejan Židan a preto sa snažíme v európskom poľnohospodári majú, sú omnospoločenstve zvýšiť cenu mlieka ho väčšie než môžeme nahradiť. na 0,28 pre menších výrobcov, Chcem veriť v predpovede, ktoré resp. 0,30 eura za liter pre veľmáme a ktoré hovoria o zlepšení kých výrobcov mlieka. situácie koncom roka. V Slovinsku je v expanzii orAkými opatreniami a prograganická výroba, ktorá zaberá mami podporujete poľnohos9 percent z celkovej poľnohospodárov? podárskej výroby. Zaujíma – Pre nás bolo dôležité, aby nás, či niektorými štátnymi štát všetky subvencie vyplatil mechanizmami a opatreniami načas, čiže takmer vopred, podporujete takýto druh vyplatili sme ich skôr než výroby? iné krajiny EÚ. Okrem toho, – Naša poľnohospodárska toto je rok, v ktorom relatívne politika sa zakladá na ochravysokou sumou podporune biodiverzity. V prípade, jeme aj investičné projekty že poľnohospodári majú orprostredníctvom súbehov. ganickú alebo ekologickú Ministerstvo podporuje poľvýrobu, dostávajú dodatočné nohospodárstvo cez rôzne subvencie a v prvých troch programy, ako je napríklad prechodných rokoch orgaaj kandidatúra pre ustanonickej praxe na roliach sa venie Svetového dňa včiel, udeľujú dublicitné subvencie ktorý by sa v prípade zís– pre výrobu a pre investície. kania dostatočného počtu Slovinskí výrobcovia mlieka dostávajú V zmysle ochrany biodiverhlasov v Spojených národoch štátnu pomoc, ale skromnú zity teda podporujeme aj koncom budúceho roka mal organickú výrobu, ale treba každoročne pripomínať 20. mája. farmárov. Mladí poľnohospodári, zdôrazniť, že za 25 rokov, odkedy Napríklad Srbsko bolo medzi ktorí gazdovstvo prebrali od sme sa osamostatnili ako štát, prvými krajinami, ktoré podpí- svojich rodičov alebo začínajú znížili sme rozlohu obrábacích salo túto kandidatúru, čo potvr- od nuly a poľnohospodárstvom plôch o 15 percent. To je niečo, čo dzuje úprimné priateľstvo medzi sa zaoberajú ako primárnou prá- je pozitívne, hodnotné! V uplynašimi krajinami. Tento rok je cou, tak môžu získať subvenciu nulom 5-ročnom období máme v Slovinsku aj rokom mladých vo výške 45-tisíc eur. V prípade, v tom zmysle veľmi reštriktívnu poľnohospodárov. Preto sme že ide o vedľajšie zamestnanie, politiku. Nátlak na ministerstvo, schválili vyše 30 opatrení ako mladý poľnohospodár v Slo- aby povolilo výstavbu na najlepprogramov podpory pre mladých vinsku môže získať 80-tisíc eur. ších plochách, je veľký, ale my farmárov, lebo potrebujeme kaž- Musím zdôrazniť, že toto nie sme zatiaľ nepokľakli. 36 /4715/ 3. 9. 2016

Týždeň PROJEKTOVÉ A INÉ FINANCOVANIE MÉDIÍ (1)

Ťažké roky

www.hl.rs

Aké signály prinesie budúcnosť?

a rešpektovať, no mnohé skôr zauzlila než by preťala gordický uzol riadne poprepletaných problémov. V nejednom prípade sa stala živnou pôdou na niektoré nekalé praktiky. Zo 73 médií, ktoré vstúpili do procesu transformácie, teda privatizácie, záujem bol o 34, ktoré sa i predali. V ďalších 17 by kapitál mal byť rozdelený ich zamestnancom, v 22 prípadoch bola privatizácia zastavená. Okrem toho, že sa už v predvolebnej a volebnej kampani názorne uká-

INÝ NÁHĽAD

a nie tak dávnej schôdzi Správnej rady Asociácie médií Srbska, prebiehajúcej na rozhraní júna a júla, jedným z prvých konštatovaní bolo, že je súčasné obdobie poznačené následkami privatizácie a čoraz neprajnejším postavením printových prostriedkov hromadnej komunikácie. Slovom a stručne, s našimi masovokomunikačnými prostriedkami to už ide dlhšie dolu vodou. Príčin je azda toľko, koľko (je) aj iných problémov v spoločnosti. Ide aj o obsah, aj o neprimeraný počet, aj o politické a iné záujmy diktujúce kto sa i ako udrží na trhu, aj o (ne)reálne možnosti dostať sa k prostriedkom, aj o charakter zákonov regulujúcich túto oblasť, aj o desiatky iných špecifík, na ktoré nemožno nájsť jednotnú odpoveď. Privatizácia médií v štátnom vlastníctve, najmä lokálnych rozhlasov, vyplývajúca z predvlani schváleného mediálneho zákonodarstva a jeho realizovania hlavne vlani, nevniesla veľa jasna na chmúrnu mediálnu scénu. Škoda však, že sa okrem niektorých prieskumov nezrealizovala i anonymná anketa medzi zamestnancami privatizovaných médií na tému, ako sa im dnes pracuje, čo sa v podmienkach pracovných a iných zlepšilo a čo zhoršilo, či mal vôbec tento transformačný krok dosahy, aké by zo zákonného rámca a vôbec regulatívu mal mať. Aby všetko bolo ešte komplikovanejšie, už v prvých krokoch uplatnenia zákonov v práci súbehových komisií na lokálnej úrovni, ako aj v rozdeľovaní prostriedkov sa prejavilo to, čo sa v bežnom rozhovore vie označovať pojmom malá barina a veľa krokodílov. Síce menších, no každý so svojimi nárokmi na akú-takú časť skromného chlebíčka na základe projektového financovania mediálnych obsahov verejného významu. Navyše, ešte sa ani existujúca mediálna stratégia na roky 2011 – 2016 neprejavila a už je načase vypracovať novú. Pritom už teraz existujú rôzne názory na jej obsah a spôsob prípravy, aktérov a priority. Troma zákonmi, Zákonom o verejnom informovaní a médiách,

Zákonom o elektronických médiách a Zákonom o verejných servisoch sa prakticky malo dosiahnuť viac vecí: výraznejšie stiahnutie štátu z médií, o čosi lepšie podmienky hospodárenia a pôsobenia, teda lepšia pozícia ako donedávna, transparentnejšie a reálnejšie financovanie, spoločná zodpovednosť pracovníkov, mediálnych združení, zväzov a spolkov za to, ako médiá budú vyzerať, adekvátna samoregulácia, čiže lepšie uplatnenie profesionálnych pravidiel vrátane pravidiel novinárskeho kódexu a etiky, rýchlejšia transformácia a menšie trhové otrasy. Vyjadrené stručne, malo ísť o dôsledné uplatnenie uvedených zákonov, zrovnoprávnenie podmienok na trhu, rešpektovanie verejného záujmu, etických a profesionálnych štandardov. Keď sa o pár mesiacov bude robiť súvaha uplynulej ročnej cesty, nebude mnoho príčin tešiť sa. Pesimista by to možno kvitoval slovami, že aj od zlého môže byť horšie. Privatizácia priniesla síce poznatok, že sú príslušné mediálne zákony konečne na svete a že ich slovo a duch, nech sú akékoľvek, treba dodržovať

Ďuro Varga

Oto Filip

zali, kto a prečo prostriedky hromadného informovania kupoval, rýchlo na povrch vyplávalo i čosi iné. Šlo o investície, ktoré sa kupujúcim často oplatili, keďže na mediálnych súbehoch lokálnych samospráv získali viac než do nich vložili. Vplyv štátu naďalej pretrváva, nie toľko pre kvalitu príslušných zákonov, koľko pre ich ľubovoľne, selektívne a neprincipiálne uplatnenie. Podľa istého prieskumu, až 77 percent novinárov sa nazdáva, že štát kontroluje médiá, o desať percent menej je toho názoru, že samocenzúra veľmi stúpla. Aj Index udržateľnosti médií (MSI) vypracovaný na základe piatich kritérií, od slobody prejavu po činnosť mediálnych združení, naznačil to, čo je samotným novinárom dávno jasné: že sa situácia v mediálnom sektore zhoršuje natoľko, že vlani bola dokonca najhoršou za posledných pätnásť rokov. A svetielka nádeje na konci dlhého tunelu blikajú čoraz menej a zriedkavejšie. (V budúcom čísle: Ani projektové financovanie nie je všeliek)

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

Slovensko

PREMIÉR FICO KRITIZOVAL POČAS OSLÁV SNP BRITSKÚ PREMIÉRKU A PODPORIL DOBRÉ VZŤAHY S RUSKOM

Zložitosti povstania 29. Rastislav Boldocký

augusta 1944. Nie je to trochu neskoro na povstanie? Občas sme ešte ako študenti v 90. rokoch takýmito otázkami provokovali tunajších Slovákov pri pive. To vám toľko trvalo, aby ste zistili, kto je dobrý a kto zlý, my sme napríklad povstali už v štyridsiatom prvom. Keď nás už v dôsledku balkánskych vojen vnímali ako Juhošov opantaných samopalmi, tak nech sa na veci pozrú aj z tejto stránky. Odhliadnuc od krčmových hádok, druhá svetová vojna je dodnes pre slovenskú spoločnosť tak trochu

NOVÝM MINISTROM DOPRAVY ÁRPÁD ÉRSEK

Prvá rošáda R. Boldocký

ni polrok po voľbách Slovensko zažilo prvú zmenu na ministerskom poste. Nominant strany Sieť Roman Brecely odstúpil z postu šéfa ministra dopravy a vystriedal ho Árpád Érsek z Mostu-Híd.

M i n i s te rská rošáda je dôsledkom štiepenia v strane Sieť. Po konflikte s jej už bývalým šéfom Radoslavom Procházkom piati poslanci Siete prestúpili do poslaneckého klubu Mostu-Híd. Výrazne sa tak zmenil pomer síl v rámci vládnej koalície, takže strana politického veterána Bélu Bugára získala dôležitý rezort. Árpád Érsek doteraz pôsobil ako štátny tajomník na ministerstve obrany. Širšej verejnosti je pomerne neznámy, poznajú ho skôr športoví fanúšikovia. V minulosti bol totiž reprezentantom Slovenska v šerme. O svojich ministerských plánoch sa zatiaľ veľmi nevyjadroval. • SLOVENSKO •

traumou, s ktorou sa ešte stále úplne nevyrovnala. A nejde len o fašistický štát. Po vojne si povstanie prisvojil komunistický režim ako výlučne svoju zásluhu. Okrem toho na oslobodení krajiny sa výraznou mierou podieľali sovietske vojská. Tie isté, čo sa o dvadsať a niekoľko rokov vrátili, aby ju znovu okupovali. Aj v dôsledku týchto historických udalostí viacerí Slováci nedokážu celkom akceptovať zločineckú povahu vojnového štátu, ďalší sa snažia hodiť fašizmus a komunizmu do jedného vreca, akože to je to isté. No a nakoniec sú tu Rusi. Pri hádam každej zmienke o Moskve a Putinovi prepukne vášnivá, čierno-biela debata. Často sa tu stretnete buď s jednoznačným odsudzovaním Ruska, alebo jeho nekritickým obdivom. Len extrémy, žiadny stred. Pred niekoľkými dňami som napríklad sledoval, ako sa dvaja Slováci do krvi pohádali o Rusku na medzinárodnej šachovej internetovej stránke. A to je už čo povedať. Výročie Slovenského národného povstania je pod Tatrami štátnym sviatkom. Najvyšší politickí pred-

stavitelia pri tejto príležitosti vycestujú do okolia Banskej Bystrice, kde povstanie malo svoje hlavné ohniská. A vzhľadom na spomínané historické súvislosti ľudia ich prejavy na oficiálnych oslavách vnímajú o niečo citlivejšie než bežne. Tento rok nebol výnimkou. Čo teda povedali? „Nebudem vnášať žiadnu antipatiu do slovensko-ruských vzťahov,“ zdôraznil okrem iného premiér Robert Fico. Zároveň vyjadril znepokojenie nad šírením nenávisti aj postojom politikov k použitiu zbraní. „Zaujalo ma, že britská premiérka Theresa Mayová pri návšteve Slovenska na otázku, či by bola pripravená použiť atómovú zbraň, bez akéhokoľvek zaváhania povedala, že áno. Toto je zle. Ľuďom treba pripomínať, že v druhej svetovej vojne sa pripravovalo vyvraždenie celých národov a zahynulo v nej 50 miliónov ľudí,“ dodal kriticky. Prezident Andrej Kiska vo svojom prejave poukázal na rastúce neonacistické tendencie v slovenskej spoločnosti. „Musíme porozumieť príčinám otvorenej podpory neo-

nacizmu, fašizmu, rasizmu a čoraz otvorenejším prejavom nenávisti. Ale to neznamená uzatvárať kompromisy s ich nositeľmi alebo chápavo či dokonca ospravedlňujúco odvracať zrak,“ zdôraznil. Narážal tak najmä na vysoké volebné zisky krajnej pravice na čele s banskobystrickým županom Marianom Kotlebom. Mimochodom, ten na oslavách povstania chýbal. Vlani pritom vyvolal škandál, keď na budovu župy pri tejto príležitosti vyvesil čiernu vlajku. No a ešte späť k našim krčmovým debatám. Ako reagovali tunajší Slováci na naše malé provokácie? Spravidla nemali veľmi čo povedať. Pravda, ak náhodou starý otec alebo strýko niektorého z nich neboli účastníkom SNP. Vtedy to bolo trochu nepríjemné, predsa tí ľudia nasadzovali svoje životy a nie je veľmi miestne robiť si o tom žarty. V takomto prípade bolo najjednoduchšie zviesť reč na inú tému, najlepšie Maďarov alebo Čechov. Zaberal napríklad starý vtip: „Viete, aký je rozdiel medzi májovým povstaním českého ľudu a filme o májovom povstaní českého ľudu? Film trval o polhodinu dlhšie.“ Lebo, ako dobre vieme, pohľad na druhú svetovú vojnu je stále zložitý nielen na Slovensku a strednej Európe, ale aj širšie.

POPULARITA PREDSEDU PARLAMENTU ANDREJA DANKA ČORAZ VIAC STÚPA

Vychádzajúca hviezda R. Boldocký

remiérovi Robertovi Ficovi akoby v prieskumoch verejnej mienky dochádzal dych. Ešte pred niekoľkými mesiacmi v nich spolu so svojím ľavicovým Smerom neohrozene vládol, teraz sa čoraz častejšie musí uspokojiť s nižšími priečkami. Naposledy ho v súboji o najsympatickejšieho politika predstihli hneď dvaja muži – predseda Slovenskej národnej strany Andrej Danko a šéf Mostu-Híd Béla Bugár.

Slovenskí politológovia si najmä všímajú výrazný nárast popularity predsedu parlamentu Andreja Danka. Jeho národniari v marcových voľbách získali necelých deväť percent, medzičasom už v prieskumoch verejnej mienky

Sympatie k politickým lídrom (v %)

sympatický Andrej Danko 48,5 Béla Bugár 44,1 Robert Fico 35,9 Richard Sulík (SaS) 34,2 Boris Kollár (Sme rodina) 28,8 Igor Matovič (OĽANO-NOVA) 27,9 Alojz Hlina (KDH) 21 Marián Kotleba (ĽSNS) 18,8

atakujú pätnásťpercentnú hranicu. Dokonca sa už špekuluje o tom, že šéf SNS by si jedného dňa mohol zasadnúť aj do premiérskeho kresla. A ten sa takejto predstave v žiadnom prípade nebráni. „Ten čas, že budem premiér, môže prísť,“

nesympatický 37,4 47,3 58,4 55,5 61,5 63,7 44,0 72,6 Zdroj: FOCUS

citovala ho agentúra SITA. Avšak takýto vývoj odhaduje v časovej perspektíve piatich až siedmich rokov. „S každým v mojom veku si to rád rozdám a zasúťažím. Ale na to, aby bol človek premiér, musí byť pripravený,“ vyhlásil.

36 /4715/ 3. 9. 2016

Na pulze dní HOVORÍME SO ŠPECIALISTKOU MEDICÍNSKEJ PSYCHOLÓGIE ANNOU BISÁKOVOU

Násilie je následok bezmocnosti Juraj Bartoš

ásilie sa stáva organickou zložkou bežného dňa vo svete, v ktorom žijeme. Z brakovej literatúry a filmov, z odporných televíznych reality šou, ba z poslaneckých zasadačiek si agresívne razí cestu k radovým občanom opantaným problémami škrtiacej súčasnosti. Ohrozuje predovšetkým mladých dospievajúcich ľudí a často sa končí nielen opuchmi či zlomeninami po úderoch, ale, a veru čoraz častejšie, trvalými ujmami na zdraví a obeťami na ľudských životoch. Odpovede na otázky, kde sú korene násilného správania a ako mu predísť, hľadáme v rozhovore s psychologičkou Annou Bisákovou (Padina 1962), pracovníčkou poradne pre adolescentov v Dome zdravia v Pančeve od roku 2003. Psychológiu vyštudovala na Filozofickej fakulte v Belehrade roku 1984. Diplom špecialistky medicínskej psychológie získala na Medicínskej fakulte Belehradskej univerzity. V Belehrade tiež absolvovala odborné školenia Psychoterapia detí a mládeže psychodynamického smeru, respektíve Mentálna hygiena obdobia vývinu. Roku 1985 sa zamestnala v Špeciálnej neuropsychiatrickej nemocnici vo Vršci a roku 1996 v Neuropsychiatrickej nemocnici v Kovine. V období 2000 až 2003 sa ako zamestnankyňa Obvodnej väznice v Pančeve zaoberala triážou odsúdených osôb. Popri zamestnaní vo Vršci súčasne začala pracovať aj ako stála súdna znalkyňa vo Vyššom súde v Pančeve a túto robotu robí doteraz. V jej kompetencii sú psychodiagnostické posudky o dospelých a adolescentoch. Čo je náplňou vašej práce v poradni? „Venujem sa preventívnej práci s mladými dospievajúcimi ľuďmi a ich rodičmi. Obdobie adolescencie je známe ako jedno z najbúrlivejších v živote človeka.

www.hl.rs

Nie div, že v tomto období sú mladí ľudia voči rodičom veľmi kritickí, keďže, na rozdiel od minulosti, majú ohromné množstvo informácií. Rodičia, ktorí sú dospelí v pravom zmysle slova, chápu, že ide len o prechodné

dia novými trendmi vo výchove, rozmaznávajú vyrastajúce deti a často im vytvárajú zbytočnú, vskutku dokonca falošnú oporu. Kým dieťa rastie, jeho správanie usmerňuje zásada spokojnosti; ak niečo nemôže získať, vrieska. Ak krikom získa, čo chce, zostáva mu to ako vzorec pre úspech aj neskoršie. V živote sú situácie, kedy deťom treba znemožniť uskutočnenie nezrelých požiadaviek. Lenže v praxi máme opačný jav. Deti vymeškávajú vyučovanie a rodičia od lekárov žiadajú ospravedlnenie alebo odchádzajú do školy a naliehajú na učiteľov, aby ich deťom ospravedlnili absencie. Zabúdajú, že búranie prirodzených autorít, sa skôr či neskôr vráti ako bumerang.” Chcete povedať, že prehnaná starostlivosť je kontraproduktívna? obdobie, a uvedomujú si, že deti rodičov v očiach vlastných detí „Pravdaže. Rodičia často hosi na rozdiel od nich ešte len klesá a dochádza k vzďaľovaniu, voria o svojich deťoch: ,Nech budujú systém hodnôt.” lebo mladých ľudí takmer spra- žije, kým rastie, natrápi sa dosť, vidla láka rýchly úspech.” keď bude dospelý, keď bude Čím sa prevažne riadia ado- musieť pracovať, keď sa vydá NARUŠENÝ SYSTÉM lescenti na ceste k dospelosti? alebo ožení... ’ Na taký spôsob sa HODNÔT V tomto období sú časté „Jedna z dôležitých otázok, mladým ľuďom svet dospelých skraty medzi deťmi a rodičmi. ktorá trápi mladých ľudí pri predstavuje ako niečo strašné, Sú výsledkom odlišako niečo, čomu sa treba vyhýbať. Namiesto toho, ných systémov hodnôt? aby ich viedli k využitiu „Často do poradne Na konzultácie do školy prichá- vlastných schopností prichádzajú rodičia a a budovali predstavu o hovoria: ,Do včera sme dzajú rodičia detí, ktoré fungujú reálnom svete, ktorý ich mali celkom slušné vzťa- podľa pravidiel, kým rodičia prob- očakáva, keď vyrastú, budú hy a odrazu sa doteraz lematických detí neprídu. Keď žiak chodiť do roboty a starať slušné dieťa správa tak, sa o rodinu. Nie div, že akoby sme ho ničomu prípadne dostane nižšiu známku pre mladých ľudí v našej nenaučili.’ Pravda je, že zo správania, nasledujú vyhrážky súčasnej spoločnosti je mladí ľudia sú často pod zo strany rodičov alebo aj samých príznačná veľká emotívvplyvom pochybných na a sociálna nezrelosť. žiakov. hodnôt, ktoré propaPrejavuje sa tak, že chcú gujú niektoré médiá. Niekedy budovaní vlastnej identity v veľmi rýchlo dosiahnuť veľký je až hrozivé počuť, že vzormi období adolescencie je: ,Aký úspech. Príklady na splnenie mladým ľuďom sú tzv. estrád- rating budem mať medzi vrstov- takých cieľov nachádzajú v rôzne hviezdy, ktoré sa vyznačujú níkmi?’ V snahe podobať sa im, nych mimoriadne populárnych spupným správaním a snahou často sa začínajú správať drzo, estrádnych variantoch fungovažiť čím excentrickejšie, aby tak arogantne, neskôr až agresívne, nia jednotlivcov a v poslednom čím viac zarezonovali vo vedomí snažia sa prijať modely správania čase aj v aktívnom zaoberaní sa verejnosti. Mladí ľudia sa často vrstovníkov, ktorí si vybojovali politikou.” nechajú ovplyvniť aj spoločen- popularitu v triede alebo v istej S akými problémami k vám skými sieťami. Facebook síce má spoločnosti. najčastejšie prichádzajú mladí i kladné stránky, avšak vo veľkej Na druhej strane, rodičia sa ria- ľudia?

Informačno-politický týždenník

miere skresľuje realitu a vťahuje ľudí do virtuálneho sveta, veľmi vzdialeného od skutočného, v ktorom napríklad otec zostal bez práce a matka má čo robiť, aby vystačila so stenčeným rozpočtom. V takej situácii popularita

• NA PULZE DNÍ •

„Rodičia adolescentov často nevedia, ako majú prísť aj s deťmi. Nesmú im povedať, že majú problém, a hovoria: ,Keby prišiel sem akože kvôli niečomu inému a vy keby ste mu pomohli tak, aby zmenil vzťah voči škole, voči nám v rodine, aby nebol taký arogantný; ale aby ste mu to urobili tak, aby ani nevedel, o čo ide, aby sa neurazil.’ Keď sa im aj podarí doviesť svoje deti sem, často je u mladých ľudí prítomná vysoká dávka arogancie a strach u rodičov, ktorí svoju úlohu zredukovali na povinnosť zabezpečovať pre svoje ratolesti vybájený život pozbavený všetkých problémov a frustrácií. Nie div, že deti chcú vyrásť bez toho, aby začali rešpektovať nejaké pravidlá a plniť si záväzky.” Keď sa im to nedarí, „záchranu“ nájdu – na ulici?! „Áno: tam to vyzerá oveľa krajšie, nehovoriac o tom, že tam sú poruke rôzne ,tešitele’, čiže alkohol a rôzne opiáty. Mnohé sa ľahko zadovažujú a mladí ľudia o nich hovoria, že keď ich užijú, tak nerozmýšľajú o ničom. Fakticky neriešia problémy, ale ich potláčajú. Drogy im zabezpečujú radosť, ich konzumácia im prináša pocity uvoľnenosti, ktoré im skutočná realita neumožňuje – pravdaže, iba v kratšom časovom úseku. Deti vyrastajúce v harmonických rodinách sú menej ohrozené a menej náchylné oddať sa ,uličnej výchove’. V rodinách, v ktorých sa aj za sťažených okolností pestuje zdravá dávka frustrácie, kde rodičia učia svoje deti, že realita určuje isté hranice, sa dieťa naučí určovať reálne hranice a uctievať realitu.” Kam vedie vzájomne popletený prístup k životným otázkam zo strany detí, ale aj rodičov? „V našej, a nielen v našej spoločnosti, sa často zdôrazňuje, že deti majú isté práva a rodičia sú povinní zabezpečiť im vyrastanie na najlepší možný spôsob. Ak sa včas nenastavia pevné pravidlá a neurčia hranice, ak sa mladým ľuďom neumožní, aby využili • NA PULZE DNÍ •

vlastné schopnosti, veľmi často livosť, zriekanie sa chvíľkovej chádzajú i mladí ľudia z okolitých to vyústi do ich zrážky so sve- spokojnosti v mene trvalejšej) dedín a hovoria: ,Nechcem byť tom, s okolím, ktoré na rozdiel ako zbúrať, zničiť niečo už exis- sedliak... ’ Lebo ako je ,hanba byť od rodičov nebude s nimi jednať tujúce. Je oveľa ľahšie udrieť štréber’, tak isto je dnes jednou v rukavičkách. Následne, keď sa niekoho, kto ,zavadzia’, kto ,nie z najťažších urážok v našej spostretnú so záväzkami, ktoré pred je na rovnakej vlnovej dĺžke’ než ločnosti označenie, že niekto je nich predostrie zamestnávateľ nájsť cestu k riešeniu problé- ,sedliak’.” (ak sa vôbec chopia pracovnej mu... Deštruktívne charaktery Násilie si, žiaľ, úspešne, prerazilo cestu aj do škôl, príležitosti), rýchle uzavrú, že ,za dvadsaťtisíc hoci sú často opatrené robiť nebudú’ a siahnu kamerami a zabezpečujú Dievča najprv odmietlo sexuálne ich školskí policajti. Ako po tzv. rýchloťahovom zabezpečení peňazí. obcovať s jeho kamarátmi, ktorých sa podľa vášho názoru Často mladí ľudia aj po čase priviedol k nej, keď jej však školy dokážu vyrovnať vo veku, v ktorom by sa s touto neresťou? mali ekonomicky osa- pohrozil, že film ukáže celej triede, „Školy veľmi ťažko riešia mostatniť a založiť si ro- v strachu pred tým, ako budú rea- prípady násilia, ktoré sa dinu, naďalej žijú parazi- govať jej rodičia, keď sa dozvedia, inak vyskytujú pomerne tickým spôsobom života, často. Podobne ako sa v domnienke, že rodičia čo sa deje, poddala sa im... rodiny ostýchajú, tak aj sú povinní hmotne ich školy sa vyhýbajú verejne zabezpečiť, čo má za následok sa pri krádežiach a lúpežných hovoriť o týchto problémoch, stupňovanie rozčarovania a ne- činoch riadia zásadou ,Ty máš, v domnienke, že to na ne vrhá spokojnosti, veľa ráz i násilie detí ja nemám; chcem aj ja mať, tak neželaný tieň. Už niekoľko rokov nad rodičmi. Je alarmujúce, že sa to, čo vidím, zoberiem.’ Zaujíma vo viacerých školách funguje veľmi zmenila štruktúra mladých ich len to, ako uspokoja vlastnú projekt Školy bez násilia a je ľudí, ktorí sa previňujú voči záko- chvíľkovú potrebu, trebárs s po- paradox, že aj v nich dochádza nom. Na jednej strane sa násilia, užitím fyzického násilia; utrpenie k drastickým prípadom vrstovobetí ich nezaují- níckeho násilia. Kým v minulosti ma. Najčastejšie sa bolo zastúpené predovšetkým adolescenti prvých verbálne násilie prejavujúce činov, ktoré sú v sa formou rôznych nadávok, rozpore so záko- teraz máme situáciu, že mladí nom, dopustia bez ľudia trpia rozličné provokácie predbežného plá- zacielené na ich sociálny pôvod, novania. Siahnu po v závislosti od toho, z akej rodiny nich nie preto, že sú prichádzajú, aký majú mobil, zlí, ale preto, lebo ako sa obliekajú. Isté dievča sa sú nezrelí. Nieke- mi povedzme sťažovalo, že ju dy im protizákonný odmietajú, lebo nenosieva šaty čin slúži ako dáky známych značiek. obrad iniciácie, Školy často nemajú mechaktorým sa ,dokážu’ nizmus na riešenie takýchto pred staršími, skú- a vypuklejších problémov. Na senejšími členmi konzultácie do školy prichádzajú istej neformálnej rodičia detí, ktoré fungujú podľa skupiny, aby ich pravidiel, kým rodičia problemavrátane jeho najťažších foriem, prijali ako seberovných. tických detí neprídu, ani keď im čiže vrážd, dopúšťajú ľudia v Často sa násilie stotožňuje zo školy pošlú pozvánku. Keď čoraz mladšom veku, na druhej so silou, je to však veľký omyl. žiak prípadne dostane nižšiu strane sa páchateľov previnenia Násilie je v skutočnosti výsled- známku zo správania, dejú sa jednoducho nedotýkajú, lebo nicou nie sily páchateľov, ale ich proste neuveriteľné veci: nasletrpia na nedostatok empatie, bezmocnosti. Nie sú schopní dujú vyhrážky zo strany rodičov spolucítenia a v dôsledku za- uvedomiť si, že nič nie je možné alebo aj samých žiakov. Problém krpateného svedomia sa ich dosiahnuť zo dňa na deň, nuž nám často rastie priamo pred nedotýkajú ani tresty.” ,všetko’ chcú mať odrazu.” očami následne skutočnosti, že Problémy, o ktorých hovo- na niektoré deti proste nemôžeríme, sú príznačné pre mesto, me vplývať, keďže rodičia slepo CESTOU NEZRELOSTI... Z akých pohnútok sa mladí ale čoraz viac sa vyskytujú aj ,obhajujú ich záujmy’.” ľudia vlastne oddávajú ná- na dedine. Prečo? Je vôbec možné dostať sa zo siliu? „Kým informácie nekolovali začarovaného kruhu bez sys„Najmä preto, že deštrukcia terajšou rýchlosťou, rozdiely témových riešení, o ktoré by je oveľa jednoduchšia než kon- medzi mestom a dedinou boli sa mal a musel postarať štát? štrukcia. Je podstatne ťažšie výraznejšie. V poslednom čase >>> niečo vytvoriť (chce to trpez- (a už dávnejšie) do poradne pri36 /4715/ 3. 9. 2016

Na pulze dní >>> „Bez systémových riešení, ktoré nezostanú iba slovom na papieri, náprava nie je možná. Existujú, pravdaže, zákony, ktoré regulujú túto oblasť, avšak bez toho, aby pre všetkých platili rovnako, nezabezpečujú želané výsledky. Chce to úplný angažmán všetkých kompetentných inštitúcií, ako aj rodičov. Na nás, ktorí pracujeme s mladými ľuďmi, je, aby sme na nich vplývali, aby sme im predostreli platné normy a vzbudili u nich záujem o to, aby sa nimi začali riadiť.” Násilie iste nikdy nebude možné eliminovať úplne. Ako sa ale správať pri jeho prvých náznakoch? „Psychológia a vôbec spoločnosť v takom prípade odporúčajú čím skôr navštíviť účelové ustanovizne. Žiaľ, v praxi sa stáva, že signály o tom, že niekde niekto pácha násilie, sú, ale chýba rýchla a účinná reakcia kompetentných inštitúcií a orgánov. Ak je obeťou násilia dieťa, malo by sa zdôveriť dospelej osobe, ktorej verí a ktorá vie, čo treba podniknúť. Dospelí by mali s násilím najprv oboznámiť stredisko pre sociálnu prácu, ktoré ich poinformuje o ďalšej procedúre. Keď je obeťou násilia dospelá osoba, najčastejšie je obmedzená nedôverou a strachom z neúčinnosti kompetentných. Postihnutí sa často pýtajú, kam sa podejú, ak sa problém nerieši rýchlo. Z praxe je známe, že najmä ženy s deťmi často neznesú nátlak, vrátia sa k násilníkovi a upustia od súdneho procesu, v dôsledku čoho často dochádza k opakovaniu násilia na nich.” SEBECTVO AKO BUMERANG Hovorí sa, že obete násilia trpia dvojnásobne. Prečo? „Na ilustráciu, kam môže viesť absencia empatie u násilníkov, uvediem istý prípad zo súdnej siene, ktorý ma v úlohe súdnej znalkyne vyburcoval k maximálnemu angažmánu. Ide o dievča z istej dediny, ktoré vyrástlo vo veľmi patriarchálnej rodine a prišlo do mesta, do strednej školy, v ktorej prevahu mali chlapci. Bola uzavretá, fyzicky nie práve

www.hl.rs

presvedčia, že práve oni, obete, sú za niečo ,vinné’, že ich teda musí potrestať a – že to robí ,pre ich vlastné dobro’! Takouto metódou sa násilníkom darí dosiahnuť úplnú kontrolu nad svojimi obeťami.” Je vôbec možné preventívnym pôsobením v rodine a škole predísť tomu, aby sa z detí stali obete či páchatelia násilia? „Ak rodičia nemajú kapacity na to, aby správne usmerňovali správanie svojho dieťaťa, ak nie sú schopní kontrolovať jeho agresivitu, ktorú je inak možné postrehnúť už v jej skorej fáze, výhľady na úspech sú malé. Mala som prípad, keď istý mladík, syn jedináčik, bol vychovávaný v duchu sebectva, v rodine, v ktorej jeho mama bola dominantná, čo zrejme zdedila po svojich atraktívna, s mankom sebadô- to vyrozprávala svojej mame, tá rodičoch. Chlapec sa o otcovi very, nuž jej lichotila náklonnosť s prípadom oboznámila triednu vyjadroval ako o neschopnom chlapca atleticky stavaného, z učiteľku. Triedna bola vynalie- a ,pomotanom’. Dedo, matkin bohatej rodiny, ktorý bol záro- zavá: pod zámienkou, že budú otec, zakaždým, keď vnuk udrel veň ,hviezdou triedy’. Onedlho písať písomku, si vyžiadala od babku, mu dal 200 dinárov... začali spolu vychádzať, čoskoro žiakov ich mobily, a tak získala Pravdaže, chlapec od začiatku ho pustila k sebe do bytu, ktorý dôkazy (esemesky), na základe mal v škole problémy vyplývajej prenajali rodičia. Stav zaľúbe- ktorých nasledovala prihláška júce z jeho sebeckej povahy: nosti a hormóny čoskoro splnili patričným orgánom. Klbko sa hneď bol z neho bitkár, neučil sa, účel. Ibaže mládenec sexuálny začalo odmotávať, lenže tu sa utekal zo školy, až sa dostal do akt, ku ktorému došlo, nahral na trampoty obete násilia neskon- rozporu so zákonom a ocitol sa mobil, raz, druhý raz... Čoskoro čili, lebo procedúra zacielená na vo väzení raz, druhý raz... Prišlo potiaľ, že jeho mama, ktourobil z toho porno film. rá v meste mala povesť Dievča najprv odmietlo vplyvnej osoby a vždy sexuálne obcovať s jeho Dôležité je, aby si dospievajúci zaň orodovala, aby nebol kamarátmi, ktorých po čase priviedol k nej, keď ľudia uvedomili, že okrem zákonov trestaný, nakoniec vo väzjej však pohrozil, že film platných v jednotlivých krajinách sú nici prosila, aby jej syna nepúšťali domov počas ukáže celej triede, v strachu pred tým, ako budú aj univerzálne pravidlá, ktoré nakla- víkendov, lebo začal bíjať reagovať jej rodičia, keď dajú nielen dožadovať sa vlastných aj ju; kým mlátil iných, z sa dozvedia, čo sa deje, práv, ale taktiež rešpektovať práva jej hľadiska všetko bolo v poriadku. poddala sa im... Keď Skrátka, chcem zdôrazdotyčný začal dovádzať a potreby iných ľudí a vyhýbať sa niť, aké dôležité je maxinielen spolužiakov, ale páchaniu násilia. málne sa angažovať vo aj starších kamarátov a vlastných rodinách, aké dospelých (zvyšujúc tak vlastný rating), jej vnútorné dokázanie viny páchateľa trest- mimoriadne dôležité je, aby si emotívne konflikty sa vystup- ného činu je zdĺhavá a úžasne dospievajúci ľudia uvedomili, že ňovali. Našťastie, dovtípila sa, nepríjemná. Proces bol straš- okrem zákonov platných v jedčo robiť: poslala násilníkovi ne trápny, našťastie sudkyňa, notlivých krajinách sú aj univeresemesku, so správou, že ote- ktorá ho viedla, bola šikovná a zálne pravidlá, ktoré nakladajú nielen dožadovať sa vlastných hotnela, a že musí prerušiť se- odvážna. xuálne seansy. Odpovedal jej, Opakujem: v prípade násilia práv, ale taktiež rešpektovať tiež esemeskou, aby nikomu nič sa odporúča čím skôr alarmovať práva a potreby iných ľudí a nepovedala, že ,všetko bude v verejnosť, zapojiť do hry kompe- vyhýbať sa páchaniu násilia. poriadku’. Dievča si v zúfalstve tentné inštitúcie a orgány. Nie Nesmeli by sme zabúdať na to, dokonca podrezalo žily, v istom je to vôbec jednoduché, lebo že je priam zhubné, keď rodičia období nechodilo do školy, a napríklad páchatelia násilia v páchateľa násilia, teda svoje diekeď sa vrátila, zdôverila sa s rodine sa snažia svoje obete ťa nekriticky obhajujú. Obyčajne problémom istej priateľke. Ona izolovať; trvalou tortúrou ich sa im to vráti ako bumerang.”

Informačno-politický týždenník

• NA PULZE DNÍ •

Ľudia a udalosti BOĽOVCE

Dedinská oslava a výstava Jána Maglovského Anna Lešťanová

dňoch uplynulého víkendu v Boľovciach sa konala dedinská oslava usporadúvaná z príležitosti pravoslávneho sviatku Velika Gospojina. Organizátorom dvojdňovej oslavy bolo tamojšie Miestne spoločenstvo a jeho čelní ľudia sa postarali o to, aby program bol rozmanitý a lákavý tak pre obyvateľov Boľoviec, ako aj pre početných hostí. V prvý deň osláv v sobotu 27. augusta sa na niekoľkých lokalitách – v Nautickej dedine Biser, Základnej škole Branka Radičevića, Bojčinskom lese, na ihrisku Posavac – uskutočnili zábavné, kultúrne a športové podujatia (Strašiáda, výstava obrazov Seky Vukenovićovej, koncert skupiny Valentino, futbalový zápas, preťahovanie lanom…). Z príležitosti tohtoročnej dedinskej oslavy bola otvorená aj výstava obrazov, drevorezieb a ručných prác Jána Maglovské-

Program otvorenia výstavy spestrila i Paulína Čapeľová

ho, a to na nádvorí jeho domu a súkromnej galérie v centre Boľoviec. Výstavu otvoril Stevan Šuša, predseda Mestskej obce Surčin. Povedal, že je príjemne prekvapený vystavenými exponátmi a zároveň prisľúbil, že obec v súlade s možnosťami • ĽUDIA A UDALOSTI •

podporí autora v jeho ďalšej práci. Na vernisáži sa zúčastnili Ján Sklabinský, predseda Rady MS Boľovce, Ján Vinkovič, senior sriemsky a farár boľovský, a Dragan Gvozdenović, pravoslávny farár v Boľovciach. Hoci je Ján Maglovský (stolár, rezbár, modelár, stavbár) na dôchodku, práce s drevom sa nevzdal a naďalej sa Súkromná galéria Jána Maglovského v Boľovciach venuje remeslám, ktoré dokonale pozornosť všetkých návštevníkov. Na takom sálaši neďaleko Kulpína sa narodil v roku 1944 Ján Maglovský…“ Svoju tvorbu už príležitostne predstavil vo viacerých prostrediach, napr. v Kovačici, Kysáči, Dobanovciach, vo Vojlovici. Vo vlastnej galérii, v ktorej aj tvorí, vystavuje svoje unikáty z dreva, obrazy a iné predmety. Svojimi dielami zobrazuje kostoly zo slovenských vojvodinských osád, zámky a hrady, alebo rôzne dedinské, sedliacke motívy. Umelecká hra Jána Maglovského s drevom, doskami a kartónom, ako bolo počuť na vernisáži, vypĺňa jeho duchovný život na dôchodku. Keďže je Ján Maglovský člePredseda obce Stevan Šuša a autor výstavy počas príhovoru nom dobanovského spolku Šafáovláda. O živote a diele Jána Mag- uvádza: „Verná maketa sálaša a rik a MOMS v Dobanovciach, obe lovského z pera Jána Kišgeciho sálašského poľnohospodárskeho inštitúcie mu podali nápomocnú prečítala Vesna Dimitrijevićová, prostredia urobená z dreva, vy- ruku pri organizovaní výstavy. aktivistka dobanovského SKOS stavená v Poľnohospodárskom Program moderoval Željko ČapeŠafárik. V texte sa okrem iného múzeu v Kulpíne, vzbudzuje ľa, predseda spolku Šafárik. V hudobnej časti programu vystúpili predstavitelia boľovského KUS Sládkovič a dobanovského Šafárika – Martina Kukučková, Paulína Čapeľová a Marjan Šajben. V druhý deň osláv v nedeľu 28. augusta po príležitostných bohoslužbách v pravoslávnom kostole nasledovali súťaženia vo varení rybacej polievky a v triafaní do hlinených terčov. Pre najmladších organizátori pripravili detské divadelné predstavenie a vo večerných hodinách na školskom dvore odznel koncert detských tanečných skupín v podaní hostí z Dobanoviec, Jakova, Nového Prítomní na vernisáži Belehradu a hostiteľov. 36 /4715/ 3. 9. 2016

Ľudia a udalosti V STREDISKU SOCIÁLNEJ PRÁCE V KOVAČICI

Zariadenie pre zdravotne postihnutých Anička Chalupová

Obec Kovačica podpísala zmluvu veku 15 až 30 rokov bude sídliť a aktívnejšie participovať na jej s delegáciou EÚ v Srbsku. Projekt v Ulici Čaplovičovej v Kovačici. rozvoji. Tieto osoby budú mať týchto dňoch sa ku koncu je financovaný z IPA programu EÚ Podľa slov Dušanky Petráko- možnosť sa zapojiť do celodenblížia adaptačné práce na v rámci sociálnej inklúzie najo- vej, úradujúcej riaditeľky Stre- ných aktivít, v rámci ktorých si budove sociálnehrozenejších skupín, diska pre sociálnu prácu, v rámci osvoja rôzne zručnosti, samoho zariadenia v Kovačivčítane rómskej názrejme, primerané ci, ktoré bude čoskoro rodnostnej menšiich možnostiam a sprístupnené zdravotne ny, prostredníctvom schopnostiam. postihnutým osobám. ustanovenia rozličBude to vlastne Podľa aktuálnych ných sociálnych slupomoc aj ich roúdajov v Kovačickej obci žieb v spoločnosti. dinám, a to v tom je 1 785 osôb s invalidiHodnota projektu je zmysle, že v obtou. Okrem Služby pre 173 322 eur s tým, že dobí (od 8. do 16. podporu a pomoc starEÚ financuje projekt hodiny), keď člen ším osobám (geronto s 155 990 eur a s 10 rodiny so zdravotslužby) v rámci Strediska %, čiže 17 332 eur ným postihnutím pre sociálnu prácu za- Dušanka Petráková Obec Kovačica vybude v dennom riadia denný pobyt pre financuje platy za- Adaptačné práce na budove pre denný pobyt pobyte, rodina sa mladých nad 15 rokov. Bude to mestnaného personálu. Projekt, sa blížia ku koncu bude môcť venoprvá služba sociálnej ochrany ve- cieľom ktorého je zlepšiť služby projektu sa v uplynulých dňoch vať iným aktivitám, inej práci,“ novaná mladým ľuďom s invalidi- sociálnej ochrany a poskytnúť ich uskutočnila štvordňová edukácia podotkla Petráková a dodala, že tou z územia obce. Idea o založení osobám so zdravotným postihnu- desiatich zamestnancov SSP, ktorí plánujú neskoršie činnosť tejto takéhoto druhu služieb vznikla už tím, bude trvať dva roky. Sociálne tak nadobudli nové vedomosti služby rozšíriť aj v zmysle spoluv roku 2012 a k jej realizácii prišlo zariadenie s denným pobytom a zručnosti pre prácu so zdravotne práce s inými inštitúciami. na sklonku minulého roka, keď kapacity desať mladých osôb vo postihnutými osobami. „Zámerom Kovačická obec je jednou z päťtohto projektu je umožniť osobám desiatky miest a obcí, v ktorých s invaliditou, s prekážkami v inte- čoskoro otvoria rovnaké alebo STARÁ PAZOVA lektuálnom rozvoji alebo s neja- podobné špecializované zariadekým iným telesným hendikepom, nia, podporujúce sociálnu inklúziu ľahšie sa integrovať do spoločnosti osôb s telesným nedostatkom.

Zľavy pre žiakov a študentov Anna Lešťanová

a základe rozhodnutia schváleného Zhromaždením obce Stará Pazova obec tohto roku plánuje vyčleniť vyše 42 miliónov dinárov na subvencovanie autobusovej prepravy žiakov a študentov v novom školskom roku 2016/2017. Na súbehu sa môžu zúčastniť žiaci a študenti s trvalým a prechodným pobytom v Staropazovskej obci, ktorí sa zapísali do školy alebo na fakultu, ktorej zakladateľom je Republika Srbsko, AP Vojvodina alebo jednotka lokálnej samosprávy, dozvedáme sa v Oddelení pre spoločenské činnosti, kultúru a informovanie Obce Stará Pazova. Okrem prihlášky žiaci, resp. študenti do obce alebo miestnej kancelárie majú priniesť potvrdenie o bydlisku, potvrde-

www.hl.rs

nie o zápise do strednej školy či na fakultu a fotokópiu indexu. Na základe týchto dokumentov získajú opečiatkované tlačivo, ktoré si môžu za 50 dinárov kúpiť na okienku autobusovej stanice prepravcu Lasta Srem, s ktorým si potom za oveľa výhodnejšiu cenu kúpia mesačný autobusový lístok. Súbeh na získanie zľavy je otvorený do konca októbra. Právo na bezplatnú autobusovú prepravu počas trvania školského roka majú žiaci a študenti z rodín, ktoré sú užívateľmi peňažnej sociálnej pomoci alebo patria do kategórie ohrozených obyvateľov. Žiaci a študenti z uvedených skupín nemusia prinášať žiadne doklady, lež to v lokálnej samospráve vybavia s tamojším Strediskom pre sociálnu prácu, ktoré vedie príslušnú evidenciu.

Informačno-politický týždenník

SÚŤAŽ VO VARENÍ KOTLÍKOVÉHO PAPRIKÁŠA. V nedeľu 28. augusta FK Tatra Kysáč na svojom ihrisku úspešne zorganizoval tradičnú, piatu v poradí, súťaž vo varení kotlíkového paprikáša. Zúčastnilo sa osem celkov, predstaviteľov spoločenských a súkromných organizácií. Komisia (na snímke) v zložení Ján Šranka, predseda, Martin Sklenár (obaja z Petrovca), Mária Srnková a Vladimír Sabo rozhodla, že najlepší paprikáš uvarili starobní penzisti, druhé miesto obsadili súkromníci Červenovci a tretí boli veteráni FK Tatra. Osobitnú cenu, účasť zdarma na budúci rok, udelili Klubu poľnohospodárov. Súťaž sledovalo viac ako sto divákov a zábava a ochutnávanie paprikášov trvalo hlboko do noci. PP • ĽUDIA A UDALOSTI •

DESIATA SVADOBNÁ FIESTA V KOVAČICI

Láska k tradíciám pretrváva Anička Chalupová

Nasledovali vinše k podávaniu polievky, vareného mäsa, pečeného mäsa, torty a vína, ktoré predniesli malí vinšovníci z Ľuby, Kysáča, Nového Sadu, Šídu, Bingule a Kovačice. Záverom nasledovalo udeľovanie darčekov a ďakovných listín hosťom a účastníkom podujatia, ktorí sa počas uplynulých desať rokov zapájali do organizácie a nesebecky podporili túto akciu. Počas uplynulých desať rokov, podľa slov organizátora, na Detskej svadbe v Kovačici sa zúčastnilo vyše tisíc detí. Záverom sa slova ujal Pavel Baláž, ktorý sa v mene hlavného organizátora akcie poďakoval všetkým za spoluprácu a úspešnú realizáciu podujatia. Jubilejný 10. ročník Detskej svadby v Kovačici uzavreli spevom a tancom svadobčanov,

V organizácii Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka v čele s aktuálnym predsedom Jánom Dišpiterom a podpredsedom Matice slovenskej v Srbsku pre Banát Pavlom Balážom sa v poslednú augustovú nedeľu po jubilejný desiatykrát podarilo nadšencom a horlivým ochrancom slovenskej kultúry a obyčají prezentovať krásu a bohatstvo ľudovej tradície v podobe Detskej svadby. V tomto podujatí sa na detskú svadbu hrali nielen malí účastníci z Kovačice, ale aj hostia z iných slovenských Svadobný sprievod šiel od budovy Ženského spolku, Ulicou maršala Tita a k MS Kovačica dedín a zo zahraničia. Ústrednému prograženíchom, pánom starejším, mu na nádvorí Miestsvadobnými rodičmi, svatneho spoločenstva kami, kuchárkami, krčmármi Kovačica predchádzala a inými. V programe prezenvýstava prác ocenetovali už pomaly zabudnutú ných na Bienále iluslovenskú ľudovú tradíciu, strácií 2015 a detských zvyky a obyčaje, ktoré naslevýtvarných prác v Galédovali po sobášnom obrade: rii Babka. Na vernisáži, privádzanie nevesty, vitajktorej jedna časť mala kanie, príchod s ratolesťou, aj súťažný charakter, tanec s mladuchou, prednes sa prihovorili Pavel Z vernisáže pred Galériou Babka svadobných vinšov, tanec s Babka, riaditeľ galémetlou a pod. Kovačickou rie, Michal Hrušík, tretí tajomník a Dunji Kolárovcom zo Šídu. nevestou tohto roku bola Nataša Po vyhodnotení výtvarnej ak- Povolná, ženíchom bol Daniel ToVeľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade, Peter Tvrdoň, cie návštevníci na nádvorí MS man a starejším Damián Veňarský. Torty z Kysáča boli medzi netrpezlivo oča- V humanitárnom tanci mladá ne- najkrajšími kávali príchod vesta natancovala bezmála 40 000 účastníkov Detskej svadby. Na veľkom letnom javisku sa po vinšovačke Vladany Pálenkášovej, príhovore predstaviteľov lokálnej samosprávy a hostí zo Padinčania sa privďačili všelijakými maškrtami Slovenska, ako aj Eleny Surovej, riaditeľ Medzinárodného domu učiteľky na dôchodku, roztočilo umenia BIBIANA v Bratislave, a Ján divadielko, ústredný program, v Husárik, zástupca predsedu Obce ktorom vystúpili deti z DFS Políčko Tanec s mladou si svadobníci nedali ujsť Kovačica. Po zhodnotení detských z Českej republiky, DFS Jednota výtvarných prác účastníkmi tohto- zo Šídu, DFS z Kysáča, DFS Padin- dinárov, okolo 35 eur a niekoľko ktorých sprevádzal domáci sloročného ročníka Detskej svadby čanček a Holubička z Padiny, DFS českých korún. Peniaze, ktoré aj venský ľudový orchester pod predstavitelia BIBIANY udelili hod- Zvončeky z Erdevíka, deti z Ľuby, doteraz putovali k rovesníkom v taktovkou prof. Jána Dišpitera. notné odmeny piatim mladým Bingule a Vojlovice, najmladší niekoľkých slovenských dedinách, Program moderovali Anna Anvýtvarníkom: Ruženke Cickovej z účastníci z Rejdovej, členovia DFS budú aj tohto roku na Mikuláša drea Holíková, Darina TomanoKovačice, Blanke Slávikovej a Ivane Haviarik z Rožňavy a celý kovačický odovzdané deťom, ktorým je po- vá, Andrea Čerňošová a Jana Zorňanovej z Erdevíka, Martinovi svadobný sprievod s mladuchou, moc potrebná. Vereská. • ĽUDIA A UDALOSTI •

36 /4715/ 3. 9. 2016

Ľudia a udalosti S ANNOU A JÁNOM ŠIMEKOVCAMI Z LALITE

Spomienky na pestovanie chmeľu Danica Vŕbová

– Š

imekova chmeľnica, jedna z mnohých v tom čase v Laliti, bola vo vlastníctve manželových rodičov a my sme im v pestovaní chmeľu pomáhali, – začína rozprávku o spracúvaní chmeľu a o zašlých časoch Anna Šimeková, rod. Šajbenová, 75-ročná lalitská prababička, ktorá s osem rokov starším manželom Jánom čoskoro oslávia šesťdesiate výročie manželstva. – Orali sa také hlboké brázdy, široké rady, ako pre vinicu. Do tých brázd, do 20-centimetrovej hĺbky, sa sadil chmeľ. Susedovci tiež mali chmeľnicu, tak sme od nich brali sadenice. Vysádzali sa na meter jedna od druhej a po sadení, čiže na

Oberačka chmeľu u Šimekovcov roku 1964 jar, sa zahrabávali. Prv než sa chmeľ mal oberať, bolo treba vysadiť 4 – 5 m vysoké agátové stĺpy, a potom sa kládol drôt pre každý rad. V jeseň sa muselo zaorávať, na jar sa zasa odorávalo. Aj striekať sa muselo, pre ochranu. Korene sa museli rezať, a to robili väčšinou ženy. Keď prišla oberačka, čiže august, nasledovala najväčšia robota. Jedni oberali, druhí strhávali vŕšky, tretí zas korene viazali hore... Bolo toho viac ako jutro. V roku 1964, v prvom roku pestovania chmeľu, úroda sa nevydarila, ale druhý rok už bol oveľa úspešnejší. Robotníkov sme buď platili, alebo

chmeľ koňmo odvážal na sušenie. Aby sa lepšie vysušil, vysýpal sa aj na povalu. Sušilo sa aj do týždňa. Hlavné výkupné miesto bolo v Báčskom Petrovci, u Zimana pred domom. Kto koľko naoberal, toľko dostal dinárov, – spomína si Anna Šimeková. Roboty s chmeľom bolo vraj na celý rok. To, čo sa nedalo predať, alebo inak využiť, v zime sa kúrilo do pece. Rodina Šimeková mala chmeľnicu až do konca šesťdesiatych rokov minulého storočia. Vtedy chmeľ už nemali komu predať, už ho nikto nechcel vykupovať. V tom období sa postupne v celej Laliti prestal pestovať chmeľ, ľudia túto poľnohospodársku kultúru jednoducho vyradili zo svojich polí. Anna a Ján Šimekovci zo šesťdesiatročného manželstva majú dve deti, dve vnúčence, ako i dve pravnúčence, s ktorými, ako vravia, žijú pekne. Ich vnuk bol prednedávnom odmenený na fotokonkurze Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, a to práve za rodinné fotografie znázorňujúce spracúvanie chmeľu. Na otázku, v čom je tajomstvo úspešného manželstva, Anna Šimeková trochu zažartovala: – Keby sa načas bol ukázal, aký je, tak by sme neboli vydržali dovedna. Len vďaka trpezlivosti, láske, porozumeniu a odpúšťaniu sme toľké roky prežili spolu. Sme vďační jeden druhému, že sme toľko dosiahli.

Manželia Šimekovci s pravnúčencami na oslave zlatej svadby

Oberačka chmeľu v rodine Turčanovej (1951)

Skrúcanie chmeľu po oberačke (1964)

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

sme organizovali móby. Jedna domácnosť takú veľkú robotu nemohla vykonať bez pomoci. Sušiareň bola u susedovcov Hrnčiarovcov, takže sa

Nebol to sladký život, ale sme vydržali, – zdôraznila Anna Šimeková. Foto: z rodinného albumu • ĽUDIA A UDALOSTI •

HOSPODÁRSKE POHYBY

Krach a strach Oto Filip

ovopriemysel v Niši, Zorka v Šabci, Vagonka v Kraljeve, Lateks v Leskovci, továrne v Rakovici... Všetkým je spoločné to, že kedysi boli na výslní, ako aj to, že sú viaceré dnes na tom tak zle, že obrástli burinou, zostali bez robotníkov a akýchkoľvek perspektív. Humorista Dragutin Minić Karlo v aforizme kvitoval, že transformácia zhltla veľké štátne spoločnosti, no doposiaľ ich nemôže stráviť. To taktiež, že sme celé roky mali úspešných gigantov, aby potom prišli kobylky a zjedli tak gigantov, ako aj roky. Podstatou uvedeného príbehu je, že zle zvolený koncept ekonomickej politiky, ktorá sa už pred rokmi opierala skôr o služby ako o výrobu, ako aj povaha transformačných procesov, mali za následok miznutie fabrík a vôbec priemyslu. Počas uplynulých dvoch desaťročí v Srbsku zmizlo až

98 percent priemyselných stredísk, v ktorých pracovalo približne milión robotníkov. Priemysel klesol na úroveň sedemdesiatych rokov, jeho technologická štruktúra je dodnes nevyhovujúca, keďže je účasť priemyselných odvetví s nízkou technológiou až 50-percentná. Zvlášť svetová ekonomická kríza v roku 2008 ukázala, že orientácia na služby bola chybná: tie nemožno exportovať, takže nemôžu priniesť ani devízy. Ďalšou chybou bolo, že niekdajšie továrne nevystriedali nové. V privatizácii len malý počet firiem kúpili nadnárodné spoločnosti. Ostatné podniky dostali tzv. univerzálnych majiteľov, akýchsi tiežodborníkov na všetko, ktorí nielenže nepoznali výrobný proces, ale továrne skupovali najmä pre objekty, pôdu, iný majetok, ktorý sa dá výhodne predať. Heslom celých mesiacov bolo: Len nech sa predá všetko, čo sa dá. Z toho sa veľa nezískalo. Podľa

Po skrachovaných firmách zostávajú len takéto smutné zábery

niektorých odhadov ide o sumu 3,5 miliardy eur, koľko sa na základe transformácie a zmeny formy majetku od roku 2001 dostalo do štátnej pokladnice. Suma veľmi neoslňuje, keďže približne toľko peňazí zašlú za rok do vlasti i naši ľudia žijúci a pracujúci v cudzine. Už pár rokov je nad slnko jasnejšie, že jedným z prvých východísk z krízy má byť reindustrializácia, teda vznik silnej priemyselnej osnovy ako základu solídnej ekonomiky. Založenej na vedomostnom raste a výrobe, nových produktoch a kvalite. Je to cesta

dosť náročná a dlhá, ktorej cieľ je u nás zatiaľ v nedohľadne. Aj v Európskej únii zdôrazňujú, že jej budúca priemyselná sila a význam tkvie v stratégii obnovy priemyslu pre udržateľnú Európu. Pretože sa nám krach priemyslu už riadne vypomstil, Srbsko potrebuje reindustrializáciu o to naliehavejšie. Bez ohľadu na všetko, výroba je ten základ, hospodársky pilier, ktorý musí byť v prvom pláne. Len za ňou prichádzajú iné modely, ako sú služby, obchodovanie či čosi tretie. Platí to od mikro- až po makrocelky.

krajec, ktorý sa vláči za nožom ako cesto. Vlastne to naskutku aj je nedopečené cesto. Klepli vám zuby naprázdno. Taký chlieb, zistíte o chvíľu, nezje ani váš domáci miláčik pes. Čo podniknete? Máte dve možnosti: 1. Niečo (po tejto možnosti siahnete nikdy, prípadne iba raz, keď sa nepríjemná záležitosť s nejedlým chlebom zopakuje). 2. Nič (najčastejšie alebo zakaždým, keď prídete domov s nedopečeným chlebom). V každom prípade sa lámete medzi dvoma skutočnosťa-

mi: 1. Viete, že pán pekár, ktorého chlieb kupujete, pečie najlepší chlieb v okolí, ibaže sa mu občas nevydarí; s ohľadom na jeho vek, otáľate s rozhodnutím verejne poukázať na problém. 2. Uvedomujete si, že keď zahodíte peceň, ktorý ani pes nezje, musíte kúpiť ďalší. Rovnako ako početní vaši spoluobčania. Ktorí rovnako ako vy zaplatia dupľom, jednak všetci premárnite viac času, jednak vás dlhšie trápi hlad. Podstatne menej než myšlienka naťahujúca sa ako cesto medzi dvoma otázkami: Prečo pán pekár do samoobsluhy vôbec odnáša nevydarený chlieb a prečo mu obchodníci nedopečený tovar nevrátia, ale ho predávajú akoby nič?

POZNÁMKA

Ani pes to nezje Juraj Bartoš

3. – 9. 9. 2016

POČASIE

raciate sa unavený a hladný z práce, vystúpili ste z autobusu či zo súkromného auta, zájdete do neďalekej samoobsluhy. Do košíka, ktorý ste zobrali pri pokladnici, naukladáte tovar, na ktorý vám dočahuje obsah peňaženky, čo zvyčajne závisí od dátumu v kalendári. Zásadne si spomeniete na obdobie, keď ste z predajne odchádzali s plnou taškou, ešte vám z tisícky vydali zhruba 500 dinárov. Teraz

za tisíc dinárov sotva naplníte tašku spolovice. V každom prípade nezabudnete na chlieb. A keby aj, vľúdne predavačky vám ho pripomenú a podajú bochník zabalený v igelitovom vrecúšku. Slinky sa len tak zbiehajú... Hrniete sa domov, veď tam vás už nedočkavo očakávajú členovia rodiny, ktorí domov prišli pred vami, prípadne nemali času alebo „nemali času” odskočiť po chlieb. Je to jedno, akože nikomu nie je jedno, keď sa, všetci takí hladní, nechápavo pozeráte na odkrojený

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

14˚ | 30˚

15˚ | 31˚

17˚| 27˚

15˚ | 26˚

15˚ | 27˚

14˚ | 26˚

• ĽUDIA A UDALOSTI •

36 /4715/ 3. 9. 2016

Ľudia a udalosti S PSYCHOLOGIČKOU ALENKOU REPAC

Otvorili slovenskú skupinu škôlkarov v Novom Sade Elena Šranková

eď pred dvoma rokmi psychologička Alenka Repac začínala v novosadskej škôlke Palčica s projektom Slovenčina rastie v mojom srdiečku, mala nádej, že to bude podklad na vytvorenie skupiny detí, v ktorej sa bude vyučovať po slovensky. Nádej sa stala skutočnosťou. Od 1. septembra takúto skupinu otvorili v rámci Predškolskej ustanovizne Radosno detinjstvo. Skupina, ktorú ste od začiatku mali na mysli, začala s prácou. Bolo namáhavé dopracovať sa k tomu? – Toto, čo sa začína realizovať, je logickým pokračovaním projektu Slovenčina rastie v mojom srdiečku. Otvorenie slovenskej skupiny v predškolskej ustanovizni na území mesta Nový Sad iniciovala Národnostná rada slovenskej

národnostnej menšiny a pričinila sa o zabezpečenie didaktických pomôcok a vybavenie učebne. Musím tiež spomenúť Združenie vychovávateľov osvetových pracovníkov Slovákov, Svetlanu Zolňanovú, Boženu Levársku zo spomenutých inštitúcií a Milušku Grňovú, vedúcu vychovávateľku škôlky Lienka v Kysáči, ktoré sa pritom veľmi angažovali. V PU Radosno detinjstvo mali porozumenie, spolupracovali a v krátkej lehote našli primeranú izbu na tieto účely. Najviac sa tam činila Maja Popov, zástupkyňa riaditeľa PU. Mesto Nový Sad podporilo naše snahy, takže sme každý mali podiel v procese otvorenia slovenskej skupiny škôlkarov. Kde presne otvorili slovenskú skupinu a koľko je v nej detí? – Ide o celodenný pobyt detí v škôlke Kolibri na Bulvári Jašu Tomića 3 v Novom Sade, pri želez-

BABINKA PRE DETI A DETI PRE BABINKU. Tak ako každý rok, i tentoraz si v padinskej pobočke Obecnej knižnice v Kovačici pripomenuli deň narodenia známeho básnika Michala Babinku. Znovu sa venovali jeho tvorbe pre deti a 25. augusta usporiadali detskú tvorivú dielňu. Bola to zároveň posledná dielňa v rámci tohtoročných letných dielní. Knihovníčky Eva Taubertová a Zdenka Obšustová deťom predstavili Babinkovu zbierku rozprávok Už aj letíme a spracovali jeho Celkom hviezdnu rozprávku. Úlohy v tejto scénke zahrali: Marína Tordajová, Ivana Haníková, Diana Petrášová, Andrej Trnovský, Vlastimír Srnka, Miroslav Macek a Alexander Jovan Radović. Po interpretácii rozprávky a po jej analýze pustili sa do vytvárania vtáčikov a hviezdičiek z rôznofarebného papiera. Na záver tejto príležitostnej dielne knihovníčky zaniesli kyticu kvetov na hrob Michala Babinku na padinskom cintoríne. E. Ď.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Deti rady chodia na hodiny v rámci projektu Slovenčina rastie v mojom srdiečku (Foto: z archívu A. Repac)

ničnej stanici. Nateraz je do sloven- prepísať do iného objektu, lebo tí, skej skupiny zapísaných 18 detí a čo sú spokojní v niektorej škôlke, bude to vekovo zmiešaná skupina nechcú riskovať premiestňovanie detí od 3 do 7 rokov. Deti tu budú a adaptovanie dieťaťa na nové s dvomi vychovávateľkami, ktoré prostredie. hovoria po slovensky a srbsky Ako sa bude pracovať v zmiea sú mladé a kreatívne. Ináč ro- šanej skupine škôlkarov? dičia ešte stále môžu – Vo ve k o vo zapísať dieťa do tejto zmiešanej skupine skupiny, aj v prípade, je individualizácia že sa vôbec neuchádzali vyučovania dôležio pobyt v škôlke. Môžu tá, a preto sa bude potrebnú dokumentápracovať v malých ciu odniesť do ústredia skupinách. Ináč PU v Ulici Pavla Simića 9 zmiešaná skupina je a mienim, že budú môcť omnoho reálnejšia dieťa prihlásiť dovtedy, a lepšie pripravuje kým sa nedosiahne madeti na život. V nej ximálny počet detí, ktosa viac naučia životrý je vo vekovo zmiešaným situáciám, starší nej skupine 20. Cieľom Alenka Repac pomáhajú mladším, otvorenia tejto skupiny ktorí sa učia od nich. je, aby sa deti učili po slovensky, V skupine budú deti, ktoré doale treba zdôrazniť, že škôlkar minantne používajú slovenčinu, nemusí vedieť po slovensky, aby a zasa tie, čo viac hovoria po srbsky ho sem zapísali. Je však dôležité, a pri hre im nie je dôležitý jazyk. aby rodičia boli motivovaní, aby Prioritná im je hra, prostredníctvom ktorej ľahko a rýchlo zvládnu ich dieťa zvládlo slovenčinu. Otvoreniu slovenskej skupiny aj jazyk. predchádzala anketa. Čo sa ňou Vráťme sa ešte k projektu Slozistilo? venčina rastie v mojom srdiečku. – Anketou sme zisťovali záu- Ako sa vám darí a bude naďalej jem rodičov o zápis dieťaťa do pokračovať? slovenskej, respektíve dvojjazyko– Prvý rok detí bolo málo, iba tri. vej skupiny alebo na dodatočné Vlani ich už bolo 12 a pravidelne aktivity po slovensky. Išlo o deti, chodili na dve hodiny slovenčiny, ktoré sú už zapísané v predškolskej ktoré bývali raz týždenne. Projekt ustanovizni. Veľký počet anketo- naďalej bude pokračovať, teda vých lístkov, vyše 180, sa vrátil nič sa nemení. Deti sa naďalej raz s kladnými odpoveďami. Avšak týždenne budú učiť po slovensky väčšina sa vyjadrila, že má záu- v škôlke Palčica v Ulici Branimira jem o slovenčinu, len ak to bude Ćosića a v škôlke Kolibri práve v škôlke, v ktorej je dieťa už zapí- začína s prácou osobitná slovenská sané. Málo rodičov chcelo dieťa skupina. • ĽUDIA A UDALOSTI •

PADINA 210

Do Padiny cesta dlhá Elenka Ďurišová

sobotu 27. augusta sa na padinských oslavách zúčastnili aj návštevníci zo Slovenska, Českej republiky a jedna hostka z Austrálie. V Slovenskom etno múzeu sa hneď zrána začala dielňa a výstava pod názvom Usilovné ruky padinských žien. Zámerom tohto interaktívneho podujatia bolo predstaviť verejnosti časť minulosti z oblasti ľudovej medicíny a hygieny. Účastníci na tvári miesta vyrábali, čiže varili mydlo spôsobom, ako sa

Hostia zo zahraničia

to robievalo kedysi, a diplomovaná etnologička Zdenka Obšustová ozrejmila, ako sa rozvíjal spôsob

prania bielizne od začiatku osídľovania Padiny až podnes. Pred obecenstvom vystúpili DPS Políčko z Česka pod vedením Zuzany Brezňákovej a DFS Padinčanček pod vedením Kataríny Petrášovej. Keďže majiteľ múzea Pavel Petráš je aj členom maliarskeho krúžku Smäd, na podujatí vystúpil insitný maliar Pavel Povolný-Juhás, s ktorým boli spolužiaci, a aj na vojenčine boli spolu, ktorý prítomným vyrozprával niektoré úsmevné anekdoty zo školských lavíc. Výstavu otvoril podpredseda Obce Kovačica Ján Husárik. Moderátorkou programu bola Blažena Valentová. Pri tejto príležitosti si pripomenuli 10 rokov od založenia múzea, 200 rokov od výstavby domu, v ktorom sa múzeum nachádza, a 60 rokov zberateľskej činnosti Pavla Petráša. Vo veľkej sieni Domu kultúry Michala Babinku pred obecenstvom vystúpili hostia z Česka a členovia domáceho

Z vystúpenia DPS Políčko z Česka

Pavel Petráš a Pavel PovolnýJuhás

Padinčančeka, ako aj členovia folklórnej sekcie pri Miestnom odbore Matice slovenskej v Bielom Blate pod vedením Jany Hromčíkovej. Ako sólisti vystúpili Mária Brezňáková (ČR), Diana Muríno-

vá (ČR) a Rebeka Straková (Biele Blato). Z hudobníkov ako sólisti vystúpili Padinčania Tijana Nemogová, ktorá zahrala na flaute, a Vladimír Halaj, ktorý zahral na harmonike. Obecenstvu sa prihovorili delegácie zo Slovenska a Česka, riaditeľka slovenskej školy v Melbourne a šéfredaktorka Slovenských zvestí Marta Kapustová, ako aj delegácia Obce Kovačica. Hostí na javisku vítala zakladateľka AERD a organizátorka podujatia Daniela Ďurašová. Moderátorkou bola Elenka Ďurišová. Starosta obce Rěka Tomáš Tomeček Dobrovoľnému hasičskému spolku Padina daroval pracovné odevy. Hostia z Technickej univerzity zo Zvolena domácim darovali zbojnícky opasok s detvianskou valaškou ako symbol tých, ktorí do Padiny prišli zo Zvolenskej stolice.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

už tak teda, vážení, škola sa nám znovu a zase začala. Naše milované ratolesti sa s nevídanou radosťou rozbehli v ústrety jej otvorenej náruče. Akože by sa netešili na stretnutie so starými učebňami a s novými životne dôležitými poznatkami, vedomosťami, skúsenosťami. Mnohí školáci sa tešia najmä na hodiny telovýchovy a na športovanie. Ešte stále sa, všakáno, aj my dospeláci kocháme v úspechoch našich olympionikov na OH v Riu. Analyzujeme úspechy, zároveň sa zamýšľame nad výkonmi tých, ktorí nás tak trošku (väčšmi) sklamali. • ĽUDIA A UDALOSTI •

A zisťujeme, že veru neprávom podaktorým ubližujeme. Menovite inak znamenitým strelkyniam a strelcom, ktorí tentoraz zostali bez medailí – celkom opodstatnene. Vari sme, priatelia, zabudli, kedy sa u nás a najmä na polygónoch v okolitých krajinách naposledy seriózne strieľalo, há? Čo neznamená, že naše strelecké esá už na OH v Tokiu zase nepostretne úspech a sláva. Veď napríklad v Belehrade sa už zintenzívňujú výmeny paľby ostrými nábojmi medzi príslušníkmi istých (hoci neformálnych) streleckých družín. Dokonca už aj politici (tí v sused-

stve a naši tiež), čoraz častejšie a presnejšie vystreľujú verbálne šípy. Skúsenosti nás učia, že po streľbe slovami môže nasledovať hvižďanie guliek. A po kvalitnej príprave najčastejšie na strelištiach nasledujú aj vynikajúce výsledky... Na vlnách športu poďme ďalej, t. j. bližšie. Ako informuje denník Blesk, pred niekoľkými dňami funkcionár novosadského FK Vojvodina Dragan Čapelja vylepil ostrú facku futbalistke celku belehradskej Crvenej zvezdy Nevene Miladinovićovej. Riaditeľ mužských reprezentačných výberov Srbska Vladica Spasojević údajne čo fyzicky, čo

psychicky týral, pardon, zoceľoval juniorského reprezentanta Uroša Pavlovića. Len pokojne, prosím, vážení. Môžbyť sa po čase (znovu a zase) ukáže, že ani v týchto prípadoch nie je reč o násilí, ale o úsilí. Ktorým úsilím, nie násilím, dvaja pedagogicky perfektne podkovaní funkcionári chceli vybičovať mladých športovcov k maximálnym výkonom na strelišti. Pardon: na športovisku. Pochopiteľne, bez biča; nie sme/ste/sú predsa žiadni násilní grobiani. Veď, čo športovcov nezničí, to ich zocelí. Tak teda: športu zdar! BUM!!!

36 /4715/ 3. 9. 2016

Ľudia a udalosti NOVÝ ŽEŽELJOV MOST

Cesta do Európy Oto Filip

ri pohľade na tempo, akým napreduje budovanie nového Žeželjovho mosta, ťažko sa ubrániť dojmu, že by sa staviteľom zišlo trochu viac elánu a vervy. Stačí si pritom uvedomiť, že po NATO bombardovaní bolo za pár rokov

vystavaných až niekoľko mostov: most na baržách, Varadínska dúha, Cestný a železničný most, Most slobody... Ten najnáročnejší, stavebne a finančne, nový Žeželjov most sa stavia už dobrých pár rokov a pár rokov to zrejme potrvá, kým ho dokončia. Zdá sa, že všetko

Pohľad zo Sriemu

neprajné, čo ho mohlo postihnúť, ho aj postihlo. Niekoľko rokov bolo treba na odstránenie zdemolovanej konštrukcie pôvodného mosta a splavnenie Dunaja, ďalších pár rokov na zabezpečenie finančnej konštrukcie, čiže približne 50 miliónov eur – financujú ho Európska únia, Vojvodina a mesto Nový Sad – potom na voľbu najlepšieho projektu, realizátora a podvykonávateľov prác. Boli tam aj problémy povahy politickej, súvisiace s rozličnou politickou orientáciou aktérov na štátnej, pokrajinskej či mestskej úrovni, ktorí boli pri moci, tiež podmienky poveternostné, ktoré aj tento rok

Na báčskej strane práce meškajú

* LETMO

Prax K

Oto Filip

aždý skúsený pedagóg vie, aké je dôležité na začiatku školského roka stručne zopakovať látku z predošlého ročníka. Tak isto, že nie je na škodu veci niektoré základné poznatky vyzdvihnúť viackrát, aj keď sa to na prvý pohľad môže zdať zbytočné. Takýmto myšlienkam sa nedalo ubrániť pri nedávnom príbehu, ktorý sa začal žiadosťou k istej prekladateľke preložiť časť základných protipožiarnych európskych predpisov pre potreby jednej tunajšej továrne. Tie návody sú, samozrejme, uniformné, začínajú sa tým, čo sú požiare, ako najčastejšie vznikajú, ktoré opatrenia treba preventívne uplatňovať, ako sa správať, ak oheň naozaj vzbĺkne, ako vyčísliť škody... Všetko to prebiehalo celkom fajn, kým sa predložený dokument nedostal do rúk naslovovzatého odborníka, referenta pre danú oblasť

www.hl.rs

povedať, že by práce odvtedy urýchlene napredovali. Hoci zima bola mierna, práce veľmi nepokročili. K urýchleniu tempa došlo len na sklonku jari, keď nižšia hladina Dunaja a noví podvykonávatelia prác zo španielsko-talianskeho konzorcia AZVI umožnili, aby sa vážnejšie začal budovať jediný riečny nosný stĺp. Z kesónu práve odčerpávajú vodu, aby sa neskoršie mohol doň liať betón. Ďalšie štyri piliere, po dva na každom brehu Dunaja, sú už dávno ukončené. Z dvoch oceľových oblúkov, dlhých 180, prípadne 220 metrov, je na tom lepšie ten na sriemskej

v našej fabrike. Na prvý komentár mu nebolo treba veľa času: – Pozri sa. Títo mňa chcú učiť, čo je to požiar a ako mu predísť. Veď to vie aj žiak základnej školy. A správať sa budem tak ako môžem... – zdôveril sa hneď jednému z kolegov. Návody rozdriapal a hodil do najbližšieho odpadového koša. Potom celé dni chodil po fabrike vysvetľujúc všetkým, ako tých v Európskej únii treba učiť elementárne veci. Čert však nespal. Keď o niekoľko týždňov jednu z dielní zasiahli plamene, bolo treba vyčísliť škody, našťastie nie veľké. Tí z poisťovne nechceli však o tom ani počuť bez predloženia hodnoverného a štandardizovaného protipožiarneho dokumentu. Smetný kôš už dávno vyprázdnili, referent sa kutral aj v skrini, no pravidlá neobjavil. Nezostalo mu iné než sa zase vybrať za prekladateľkou. Riaditeľ ho však k nej vyprevadil so slovami: – Tentoraz preklad pôjde na tvoj účet, keď si už taký múdry...

Informačno-politický týždenník

Roboty sa zintenzívnili aj v strede rieky

komplikujú napredovanie mosta. Pred viac ako rokom, v máji 2015, zainteresované strany podpísali Dodatok k zmluve, ktorým sa stanovuje, že by most mal byť namiesto v tomto ukončený v roku 2017. Malo by sa to realizovať, lebo most je nielen dôležitou zložkou Koridoru 10, ale sa má stať aj súčasťou budúcej rýchlotrate Belehrad – Budapešť, tým aj celkových dopravných spojov Srbska s Európou. Napriek tomu nemožno

strane Dunaja, ktorý je vo fáze posledných úprav. Ten na báčskej strane bude na to potrebovať ešte niekoľko mesiacov. Odhaduje sa, že nový most dĺžky 474 metrov a šírky 30 metrov má stáť viac než 48 miliónov eur. Z toho Európska únia zabezpečí približne 26 miliónov, Vojvodina okolo 15 a mesto Nový Sad 7,4 milióna eur. Samozrejme, ak zase čosi neplánované neskomplikuje túto náročnú a rozsiahlu stavbu. • ĽUDIA A UDALOSTI •

DESIATY MOTOZRAZ V PIVNICI

Radosť na dvoch kolesách Maja Kubincová

esiaty ročník motozrazu v Pivnici zorganizoval MK Mugger Riders. Motozraz trval tri dni, od piatka 19. do nedele 21. augusta 2016. Tohto roku podujatie podporila Obec Báčska Palanka a lokálne firmy a združenia. Na motozraz do Pivnice prišli motoristi zo Srbska, Chorvátska, Rakúska, Nemecka, Maďarska, Bosny a Hercegoviny a Čiernej Hory. Podujatie v piatok a sobotu prilákalo okolo 2 500 návštevníkov. Prvý deň sa uskutočnilo otvorenie kempu pre účastníkov, ktorí pricestovali z iných miest a štátov. Na rockovom koncerte večer vystúpili dve skupiny, Bitange z Apatinu a Satelit so Zreňaninu.

Na jednom kolese

Z defilé ulicami Pivnice

Crvenky, Mad Heads zo Subotice, Nešto između z Kuly/Vrbasu), ale hviezdami večera boli Gale a Nađa ex Kerber/Smak.

nuli zážitky a dojmy z minulých dvoch dní. Potom kemp zatvorili a hostia sa pobrali na cestu domov. Organizovať motozraz nikdy nebolo ľahké, avšak zorganizovať tento desiaty ročník bolo predsa ľahšie ako ten prvý. Po desiatich rokoch pôsobenia MK Mugger

Riders má viac ako 30 členov, kým na začiatku mal len 5 – 6 členov. Medzi členmi klubu sú príslušníci rôznych generácií. Čestnými členmi sú tí najmladší, deti vo veku 5 až 7 rokov, ktorí na veľkých motorkách ešte nejazdia, ale prejavujú o ne záujem. Bikeri hovoria, že ich k motorkám láka adrenalín, kamarátenie, rocková hudba, sloboda pociťovaná počas jazdy, zbavovanie sa stresu, krásy prírody. Cena

Láska k motorke sa pestuje odmalička

V druhý deň sa hostia ubytovaní v kempe a organizátori stretli na spoločnom obede. Po obede sa uskutočnila stunt show, ktorú pripravil Darko Prokin. Tu motorkári predviedli rôzne kaskadérske kúsky na svojich motorkách. Potom nasledovalo defilé hostí a organizátorov ulicami Pivnice, záverom ktorého sa všetci stretli na jarmočisku, kde sa uskutočnili bikerské hry (preťahovanie lanom, súťaž o najhlučnejšiu motorku a pod.). Vo večerných hodinách usporiadali rockový koncert, na ktorom vystúpili viaceré skupiny (Čupavci zo Sirigu, Godfathers z • ĽUDIA A UDALOSTI •

Tretí deň ráno pri raňajkách a káve hostia a organizátori zhr-

Hluk nepočuť, ale dym vidieť aj na fotke

Rocková hudba vždy sprevádza bikerov

motorky závisí tak od výrobcu, ako aj od modelu, a spravidla ide o dosť veľké sumy. Členovia pivnického MK Mugger Riders oblečení ako dedkovia Mrázovia na motorkách delia deťom vianočné darčeky. Táto tradícia trvá už štyri roky. Okrem toho každý rok po dva razy usporadúvajú akciu vysádzania mladých stromkov a podnikajú aj rôzne iné akcie s cieľom zlepšiť život v dedine. Foto: V. Bolehradská 36 /4715/ 3. 9. 2016

Ľudia a udalosti V EMC MERALI HLADINU CUKRU A KRVNÝ TLAK

Kontrolou predísť ochoreniam Elena Šranková

ukrovka a vysoký krvný tlak sú častými ochoreniami, ktoré so sebou prinášajú mnohé komplikácie. Preto je dôležité uvedomiť si, že im je jednoduchšie predísť, keď sa pravidelne kontroluje tak hladina cukru v krvi, ako i krvný tlak. Majúc toto na zreteli, v Evanjelickej metodistickej cirkvi v Kysáči štyrikrát ročne organizujú previerku hladiny cukru v krvi a merajú krvný tlak. Naposledy takú akciu zorganizovali v sobotu 27. augusta, keď v tíme pre meranie hladiny cukru boli Vladimír Sabo a Anna Pixiadesová a pre meranie tlaku Mária Sládoková a Zuzana Macáková. Treba povedať, že služby merania hladiny cukru v krvi, ako i krvného tlaku robia nielen pre členov EMC, ale pre všetkých občanov. Ohlas býva od 20 do 30 osôb, a tak tomu bolo aj tentoraz, keď

tieto dve kontroly vykonali pre bezmála tridsiatich záujemcov. Ako nám povedali členovia tímov pre kontrolu zdravia, výsledky boli dobré, len v ojedinelých prípadoch išlo o zvýšené hodnoty. Vzťahuje sa to na tých, čo berú zodpovedajúce lieky, teda vedia, že majú zvýšenú hladinu

Pacienti sa striedali pri meraní hladiny cukru a krvného tlaku

cukru a zvýšený krvný tlak. Nové prípady cukrovky ani hypertenzie tentoraz neobjavili.

Pravidelné akcie zrejme dávajú výsledky, a preto v EMC mienia s nimi pokračovať naďalej.

HOCI TOHTOROČNÝ PETROVSKÝ JARMOK UMENIA patrí už do minulosti, čosi z neho stále pretrváva. V prvom rade pre jeho špecifickosť, lebo je v prvom rade o ľuďoch. Nie teda ani toľko o tovare, ktorý bolo treba ukázať a predať, alebo o propagácii kraja, z ktorého si, koľko o vzájomnom stretávaní sa a lepšom spoznávaní. Uvedomili si to aj Paulína a Pavol Kleinovci z Mestského úradu v Ružomberku (na snímke), ktorí sa otvorene priznali, že dnes sú ich poznatky o Vojvodine, tunajších Slovákoch, o Petrovci či Srbsku oveľa širšie ako včera. Platí to aj o novozískaných znalostiach týkajúcich sa tunajších tradícií, zvykov, hudby a všetkého, čo im prvý augustový víkend urobilo krajším a pestrejším od víkendov iných, bežných. O. F.

IN MEMORIAM

Dipl. Ing. Michal Vareca 1938 – 2016

79. roku života znenazdajky umrel Dipl. Ing. agronómie Michal Vareca, bývalý predseda Obce Stará Pazova, člen Predsedníctva AP Vojvodiny a generálny riaditeľ PM Napredak. Michal Vareca sa narodil 19. augusta 1938 v Starej Pazove, kde skončil gymnázium. Po získaní diplomu inžiniera agronómie na Poľnohospodárskej fakulte v Zemune pracoval ako vedúci Poľnohospodárskeho družstva v Starej Pazove, neskôr ako vedúci Kooperácie pri PM Napredak, kde sa prejavil nielen ako dobrý odborník, lež aj ako dobrý organizátor. V roku 1974 bol jednohlasne zvolený za predsedu Obce Stará Pazova. Po vypršaní štvorročného mandátu v obci bol ako Slovák zvolený za člena prvého Predsedníctva AP Vojvodiny.

www.hl.rs

Neskôr sa stal generálnym riaditeľom Poľnohospodárskeho majetku Napredak v Starej Pazove, potom vedúcim Napredkovho Auto domu Zastava. Po odchode do dôchodku v roku 2002 sa venoval vinohradníctvu na Jande. Starší poľnohospodári si ho zapamätali ako výborného organizátora, ktorý združoval poľnohospodárov v záujme získania úverov na kúpu nových polí a mechanizácie. Ako predseda obce združoval podniky v rámci racionalizácie výrobného procesu, čo prispelo k rozvoju podnikov, ako je Lifam, Napredak, Diana a iné. Jeho zásluhou sa uskutočnilo aj združovanie remeselníkov. Výsledky jeho snáh prispeli k tomu, že sa

Informačno-politický týždenník

Stará Pazova stala obcou, v ktorej nebolo nezamestnaných. V rozvoji komunálnej infraštruktúry nielenže podnecoval miestne samozdanenie a dôkladnú rekonštrukciu elektrickej siete, ale aj výstavbu asfaltových ciest, urbanistické plánovanie štvrtí, prvé metre vodovodu a kanalizácie... Novinári si ho pamätajú ako tichého a cieľavedomého človeka. Otvorene hlásal slobodu informovania, najmä vtedy, keď sa vo Vojvodine začala šíriť sieť lokálneho rádiodifúzneho informovania. Riadil sa princípom, že do verejnosti treba rýchlo a pohotove dávať presné a jadrné informácie. Pohreb Michala Varecu bol 25. augusta na staropazovskom cintoríne. Česť jeho pamiatke! K. V-ová • ĽUDIA A UDALOSTI •

VOJNOVÉ NEZÁBUDKY (29)

Zdriemol som, ozval sa výbuch Ján Cicka PONDELOK 17. mája Dnes má brat Pavel 57. narodeniny. Prišla Manjika na frizúru. Spať som šiel ráno o pol tretej. Nič sa nedialo. Len aby si to nenahradili vo dne. Nedajbože! Veď treba ísť po cigarety... Bol som v meste – nikde cigariet. To isté zistila aj Stana, keď šla domov z Parku. Predavači na chodníku na rínku predávajú zrelé višne. Teda ovocné stromy zakvitli a odkvitli, dozrelo ovocie. To nie je krátky čas. Robí sa ondulácia susede Vujovićke. Zaplatí z penzie. O pol jednej Stana mi odmerala tlak: 90/168, pulz 76. Bolí ma hlava. Zajedol som si a vypil acetisal Ph. Stana včera pri návrate z práce v autobuse prečítala grafit: Vodite ljubav a ne rat. Poradili sme jej, aby pod to dala podpis: Savez penzionera. M. Baškalo mi včera povedal, že Madlena vyhlásila, že nám všetko zrušia, nechajú iba námestia pre koncerty a protesty. Po tretej poplach. Ja som spal, Vilka si ostrihala vlasy a chcela sa ofarbiť. Nechala to tak; dobre, že si predtým nedala hydrogén. Vyše hodiny sme boli dolu. Prišiel Dragan, tak o pol piatej ideme obedovať. Okolo piatej popoludní som šiel na pánty. Spal som až do 21.15 hodiny. Príliš dlho. Ale hlava ma bolí čudne, akoby od prechladnutia, prievanu, čelo mám chladné. Keď som sa obliekol do krytu, bicyklárne, dal som si kávu a mätový čaj; iný nemáme. Užil som aj tabletku andolu. Som akýsi malátny, nestojím za fajku dymu. Kým som spal, Vilka sa rozprávala s bratom Mišom, dôstojníkom, kdesi na postavení. Vilka hovorí, že jej povedal, že minulej noci z Macedónska šiel na nás poriadny kŕdeľ lietajúcich natovcov, ale pre nepriaznivé počasie sa mnohí vrátili. Tejto noci je hviezdnatá obloha: vrátia sa, či sa nevrátia z • ĽUDIA A UDALOSTI •

polcesty? Narobia šarapatu? Neviem, o koľkej popoludní sme mali šťastie. Dobehol Vujović, vraj sú cigarety. Vilka nechala Vujovićku a šla kúpiť. Kúpili za ňu aj Vujović, aj Juca, takže máme okolo 10 Vinsentov. Ja som v meste kúpil štyri škatuľky Primo. Juca si pri zosadnutí z bicykla vytkla nohu. Chodí o barle. Siréna o 22.01 hodine. Dosť silne húka. Zoskupili sme sa. Ženy vyšli von a trkocú. Chlapi sa rozbehali, Sulić k Batovi oproti, ja s Draganom pozrieť sa na Jucu v kryte s barlou. Potom sme odišli ku Kovačevićkám. Uvarili nám kávu, my sme im dali cigarety. Kým sme tam boli, začuli sme streľbu. Prišiel Slobodan Stefanović a vraví: vojenská polícia a polícia naháňajú nejaké indivíduum v čiernej vetrovke, 190 cm vysoké. Odišli sme zopár minút po polnoci. Naše sa ešte rozprávali vonku, Stana zababušená spala. Moja ju zobudila a šli spať. Odprevadil som ich hore do bytu, napísal tieto riadky a idem dolu k Draganovi a Sulićovi ešte na hodinku. Je hviezdnatá noc, zlovestné ticho. Žaby kŕkajú, dobrý znak. My traja sme šli spať o 01.45 hodine. So želaním – nech sa nestretneme do rána. Práve som zaspal, keď zabúchal na dvere Dragan. Vraj počuť hukot lietadiel. Vilka sa schabrala, zaraz tu bola aj Stana a šli dolu. Vošli do bicyklárne všetci okrem mňa, aj Jovanka z 3. vchodu. Len čo som sa aj sám začal obliekať, vrátila sa Vilka, vraj všetci sa vrátili do bytov. Zapísal som tieto riadky a idem spať. Horkýže spánok! Len čo som zdriemol, ozval sa výbuch, kdesi ďaleko. Potom som počul zreteľne hučať lietadlá. Vravím Vilke: „Teraz sa ozve výbuch.“ Aj tak bolo, bol silnejší. Schabrala sa znovu a odišla dolu. Mne trvalo, kým som sa obliekol. Výbuchy boli o 4.15 a 4.30. Keď som zliezol, už všetci boli dolu, plus Jovanka a Marko. Rade o piatej zapojil tran-

zistor: zasiahnutý bol Brankovac vo Fruškej a severná časť NS, vraj bližšia lokalita Stepanovićevo, alebo Kulpín. Vilka si ľahla. Varím si kávu, píšem, a potom si tiež ešte trochu ľahnem. Otváram nový dátum: 18. mája 1999.

UTOROK 18. mája Je pol šiestej. Hviezdy zmizli. Obloha sa zatiahla. Trochu pofukuje. O polnoci bolo celkom príjemne, o poznanie teplejšie, ako dnes ráno. Strhol som sa. O 5.52 siréna ohlásila koniec poplachu. Môžem ísť spať. Spať sotva, ale aspoň ľahnúť. Keď Juca po piatej šla z krytu domov, vyhlásil som: „Idú prví ranení.“ Juca nemotorne kráčala podopierajúc sa o barlu. Chudera, má veru trápenie. Ale tak jej načim. Načo vláči bicykel až na 4. poschodie v tme, aj hore, aj dolu. Bojí sa, aby jej ho neukradli. Keď som si o druhej v noci ľahol, nemohol som hneď zaspať. Všimol som si: nejaký vlak sa pohyboval nablízku a pískal. Raz bol bližšie, raz ďalej, ale bol to ten istý vlak, rozoznal som to podľa hvizdu. Proste som videl v tme jeho rušňovodiča v rovnošate, nie železničiarskej, ale vojenskej. Zrazu mi bolo všetko jasné. Predpoludním si chcem zaskočiť do redakcie HĽ. Nebol som tam už vari vyše dvoch týždňov. Mám vrátiť Pucovskému zapaľovač z Paríža od našej Milinky.

Aj sa mi už cnie za ALou, ALFou, Zuzkou, Elenkou, Ľubou, Markou, Marienkou, no aj tými niektorými kolegami. Prišlo mi na um: aprílové Obzory neboli, ani májové nebudú. Nieto ani času, ani priestoru, a čo je najhlavnejšie: nie sú ani normálne podmienky. Inter alma muse silet. Po klátikovsky: kurníkšopa! Zazdalo sa mi, že prší. Naozaj prší! Po doline, po návrší. Aj na našom sídlisku. Bisťu! Antihrdina Od istého času zmenil som životosprávu: predpoludním polihujem, popoludní spávam, keď sa zmráka, vstávam, o polnoci obedujem, na svitaní kávu pijem, teším sa, že ešte žijem, hoc´ sa strachom trasiem od rána do večera, od večera do rána. Prečo? Začo?Preto! Nato! Pretože je zloduch NATO! A ja červík, zemeplaz. Zabíja ma Zas... A zas! Báseň ponúknem do HĽ. Dal som ju šéfovi Otovi. V redakcii som našiel iba ALu, Pucovského, Elenku Šrankovú, Garaja, Marku a Marienku, Števa Cicku, Smilju a A. Šimákovú. Ale Pucovskému som uvaril kávu, vypili sme si ju v našej kancelárii 52. Pucovský mi ponúkol Lucky Strike a Levočskú borovičku. Na vrátnici nový muž. Nepoznal som ho, tobôž nepoznal on mňa. Tak som si upravil kravatu, vystrúhal vážnu tvár a zahlásil: „Idem na 5. poschodie k šéfovi, nesiem príspevok.“ Napodiv ma pustil. Len čo som prišiel domov, hlásila sa Ľubka z Petrovca. Bol tam aj Kaňa, tak som ho pozdravil. Vo svojom stolíku som našiel pásku. Myslel som si, že je používaná, a ona – novučká nová.

36 /4715/ 3. 9. 2016

Na písmenko, na písmenko

Škola brány otvára Druháčka budem, učievať sa zbožňujem. Keď vojdem do krásnej školskej budovy, svoju učiteľku s radosťou privítam, na spolužiakov sa usmejem, a potom do práce sa dám. Nové vedomosti získavať usilovne budem, recitovať, kresliť, spievať... všetko ma baví. Prázdniny, dovidenia vám prajem, boli ste neobyčajne pekné, strávené v kúpeľoch, v padinských parkoch, s rodinou v rozhovoroch. Škola moja, rýchlo brány svoje nové otváraj, padinských žiakov vítaj, krásne zážitky do nasledujúceho leta nám venúvaj.

vá Iveta Gubečko

Nataška Staňová, 2. 2 ZŠ maršala Tita v Padine

Paulína Valentová, 4. 1 ZŠ maršala Tita v Padine

Slovenčina v školskom kráľovstve Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno školské kráľovstvo. V tom kráľovstve žil kráľ, ktorý mal syna školáka. Keď mladý princ odišiel prvý deň do školy, bol veľmi poslušný a pani učiteľka ho pochválila. Tak bolo aj druhý deň, aj celé dva roky. V treťom ročníku už nebol taký dobrý a pani učiteľka sa začala naňho hnevať. Vo štvrtom ročníku sa už nechcel učiť. Pani učiteľka to oznámila kráľovi, ktorý sa na syna veľmi nahneval. Zavolal si ho k sebe a opýtal sa ho: „Prečo sa neučíš?“ Syn mu odpovedal: „Preto, lebo sa mi slovenčina nepáči.“ „No, dobre,“ povedal kráľ, „tak zajtra odídeš do sveta a nevracaj sa domov, kým nezachceš slovenčinu. A keď sa vrátiš, tak máš slovenčinu dobre poznať.“ A tak Ján od nasledujúceho dňa cestoval a cestoval. Jedného dňa oddychoval pod jedným stromom, keď počul tichý prosebný hlások víly, na ktorú útočila bosorka. Ján jej pomohol a ona mu povedala: „Ďakujem ti a som ti dlžná. Miluješ slovenčinu?“ „Prepáč, ale nemám ju rád,“ povedal princ peknej víle. A potom jej vyrozprával svoj príbeh, aj to, prečo ho otec poslal zo svojho kráľovstva do sveta. Víla sa zľutovala nad mladým princom a sľúbila mu, že ho naučí všetko o slovenčine, a to tak, že ju nielen bude poznať, ale si ju aj obľúbi. Svoj sľub splnila. Po niekoľkých dňoch učenia jej princ povedal: „Ďakujem ti, že si mi pomohla.“ „Poďakovať sa musíš hlavne čaru slovenčiny a tvojej vôli učiť sa,“ odpovedala mu víla a na druhý deň sa ochotne spolu s princom vrátila do kráľovstva jeho otca. Kráľ mal radosť z návratu svojho syna a z jeho lásky k slovenčine. Jeho lásku k peknej víle o dobrých pár rokov korunovali manželstvom. V mojej fantázii žili a žijú spolu stále šťastne. Mariana Mia Mešiová, 5. ročník ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

www.hl.rs

Keď tu boli moje sesternice z Chorvátska, hrali sme sa hru Na písmenko, na písmenko. Zvolili sme si takmer všetky písmená abecedy a snažili sa napočítať čím viac predmetov, ktorých názov sa začína tým písmenom. Napríklad na B: balón, bubon, baran, brucho...; na Č: čajník, čaj, čižmy, číslo...; na H: hrniec, hrkálka, hus...; na N: nožnice, nohy, nos...; na O: okuliare, okno, oko, orol...; na P: pero, pohár, polica...; na S: stôl, stolička, sliepka...; na Z: zvonec, zrkadlo, zrnko... A tak sme si zopakovali takmer celú abecedu. Dobre sme sa zabavili, zasmiali a zároveň si precvičili mozgové závity.

Klaudia Hudec

ová

Andrea Jašová

Dovidenia, morské potvorky, vitaj, škola! Milí kamaráti, už sa nám aj v tomto našom Kútiku prichodí prihovárať sa vám na inakšiu – vážnejšiu nôtu. Veru, od septembra už zase máte menej bezstarostných chvíľ a menej času na šantenie. To neznamená, že sú zakázané, ale po letných prázdninách znovu vám pribudli školské povinnosti, ktoré sú predsa na prvom mieste. Vďaka našim mladým výtvarníkom – štvrtákom zo ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove – pripomeňme si ešte raz morské zážitky z práve skončených letných prázdnin a za pomoci slohových prác spolupracovníkov z Padiny a Kysáča nalaďme sa na hlavnú septembrovú udalosť: začiatok nového školského roku. A teda i na kamarátenie so spolužiakmi a na dolovanie nových poznatkov, ktoré škola, učitelia a učebnice tak štedro ponúkajú.

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK • •

Obzory

Z obsahu Všetko to bolo vlastne dávno jasné

str. 4 – 5

O múdrosti orechov

str. 6

Slnečné lúče spoza železnej opony

str. 7

Nový Sad 3. 9. 2016 Ročník XXXIII Číslo 8/386

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

DIVADLO

Naši profesionáli Katarína Melegová-Melichová

Mgr. art. Ľuboslav Majera, profesor

Prvým profesionálom, ktorého dalo divadlu petrovské prostredie, je Ľuboslav Majera. Narodil sa 3. novembra 1951 v Petrovci, základnú školu a gymnázium absolvoval v rodisku a už na gymnáziu si zastal na divadelné dosky. Ako štipendista RTV Nový Sad diplom získal v roku 1975 na VŠMU v Bratislave v odbore divadelná réžia u profesorov Karola Zachara a Miloša Pietora. Prvých osem rokov profesionálnej kariéry pôsobil ako režisér v Televízii Nový Sad a ďalších jedenásť rokov – do roku 1993 – v Novosadskom rozhlase v redakcii dramatických vysielaní. Režíroval desiatky dokumentárnych ﬁlmov, reportáží a fejtónov a viac ako 100 rozhlasových hier pre deti a dospelých, vo všetkých jazykoch vysielacieho programu (srbčina, slovenčina, maďarčina, rumunčina, rusínčina). Jeho rozhlasové hry reprezentovali Novosadský rozhlas na Juhoslovanských dňoch rozhlasu na viacerých ročníkoch v Portoroži a v Ochride, kde získal aj mnohé ceny. Ako hosťujúci režisér pracoval v rozhlase v Belehrade, Sarajeve, Bratislave, Berlíne.

Paralelne režíroval mnohé divadelné predstavenia doma a na Slovensku v profesionálnych a ochotníckych divadlách (vyše 150 hier). Svoju režijno-umeleckú tvorbu prezentoval na scénach bývalej Juhoslávie, Československa, Maďarska, Rumunska, Bulharska, Ukrajiny, Rakúska, Dánska, Francúzska, Egypta, Каnady. Vytvoril si vlastný provokačný režijný rukopis, čia aktuálnosť a tvorivá svojbytnosť bola ocenená množstvom odborných ocenení. Od roku 1994 do roku 1997 pôsobil ako režisér v Divadle J. G. Tajovského vo Zvolene, ako umelecký riaditeľ Divadla Tošu Jovanovića v Zreňanine a Divadla mladých v Novom Sade. Inscenáciami v jeho réžii boli otvorené dve novovybudované divadlá, a to v Nitre a vo Zvolene. Dosiahnuté umelecké výsledky a úspešnosť v práci s rôznorodými súbormi boli najlepším odporučením k menovaniu Mgr. art. režiséra Ľuboslava Majeru na miesto, najprv mimoriadneho, a potom riadneho profesora Akadémie umení v Novom Sade od roku 2000, ktorá ho osemročnou, metodologicky deﬁnovanou pedagogickou skúsenosťou v práci so študentmi adekvátne odporúča aj za hosťujúceho profesora pre vysoké umelecké školy dramatického zamerania doma a v zahraničí. Od roku 2004 dodnes prednáša aj na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Do petrovského divadla vstúpil ako režisér roku 1978 réžiou inscenácie Balada o poručíkovi a Mariutke. Bola to malá javisková forma, ktorá zožala dovtedy nezaznamenané úspechy v slovenskom divadelníctve v bývalej

Juhoslávii. Majera získal cenu za réžiu za toto predstavenie na úrovni Vojvodiny, a potom ešte ďalšie štyri za predstavenie Deti M. Gorkého (1980), Popanštená kotrba (1981), Cesty (1986), Horský jazyk Harolda Pintera (1994). Získal štyri zlaté masky na zväzovom festivale v Trebinji za najlepšie ochotnícke predstavenia, a to s kovačickými divadelníkmi (1978) s predstavením Satiry, a roku 1982, 1985 a 1990 s Národným divadlom z Kikindy a predstaveniami Totovi, Policajci a Rodoljupci. Sústavne spolupracuje s Divadelným súborom Jána Chalupku v Brezne, s ktorým získal početné ceny a uznania. Profesionálne Slovenské vojvodinské divadlo svoj život začalo Majerovou réžiou Zuzky Turanovej (2003), k čomu pridal Vinu (2006). K 150. výročiu divadla v Petrovci opäť ožíva Balada o poručíkovi a Mariutke pod názvom Pod baldachýnom, tentoraz v SVD. Roku 1997 na Sterijovom pozorji získal cenu (najvyššiu cechovskú) za réžiu predstavenia Cesta do Nantu divadla zo Somboru. Štyri ceny za réžiu získal na vojvodinských festivaloch profesionálnych divadiel, a to s Újvidéki Színház (1988), SND z Nového Sadu (1993), divadlom zo Somboru (1997) a ND z Kikindy (2001). V ankete časopisu Scena predstavenia Cesta do Nantu divadla zo Somboru v jeho réžii a Mizantrop Juhoslovanského činoherného divadla boli vyhlásené divadelnými kritikmi za najlepšie v sezóne 1996/97 a Majera bol vyhlásený za najlepšieho režiséra. V ďalšej sezóne sa mu tohto istého uznania dostalo za réžiu Antigony v divadle v Zreňanine. Je nositeľom spoločenských vyznamenaní:

Októbrovej ceny mesta Kikinda a Obce Báčsky Petrovec a Zlatého odznaku Republiky Srbska za rozvoj kultúry.

Ján Makan

Narodil sa 3. decembra 1955 v Petrovci a vyrastal v Novom Sade, kde vychodil základnú školu a Gymnázium J. J. Zmaja. Roku 1974 sa zapísal na štúdium práva na Právnickej fakulte v Novom Sade, ktorú však po skončených troch ročníkoch zanechal a rozhodol sa pre štúdium réžie na Akadémii umení v Novom Sade, kde štúdium úspešne zakončil roku 1984 televíznym ﬁlmom Jeseň Đuru Dražetića, pre ktorý vypracoval aj scenár na motívy diela Aleksandra Tišmu. Ešte pred skončením štúdia ho angažovali ako režiséra v petrovskom divadle, kde sa podobral režírovať VHV Milicu Nikoličovú, čo bolo trefným repertoárovým počinom, lebo to bol rok osláv stého výročia narodenia nášho dramatika VHV. Na 15. Prehliadke slovenských ochotníckych divadiel Vojvodiny v Starej Pazove roku 1984 predstavenie získalo až štyri ocenenia hodnotiacej komisie. Teda už ten prvý krok v divadle, podobne ako aj vo ﬁlme, bol úspešný. Predstavenie nakrútila pre svoje potreby aj TV Nový Sad.

>>>

DIVADLO

3. 9. 2016 • 36 /4715/

24/II

>>> Pri jednej príležitosti povedal, že z práva „mal potrebu ujsť do sveta šašovstiev“, čiže umenia, a keď už raz vkročil do toho sveta, dal naplno uplatniť svojej tvorivosti a invencii. Roku 1985 dal iniciatívu natočiť prvý hraný film juhoslovanských Slovákov. A zase siahol po našej klasike – scenár vypracoval na motívy novely Jána Čajaka ml. Mišo. Už v tom istom roku sa v niekoľkých našich prostrediach pristúpilo k nakrúcaniu filmu Mišo. Naši herci si vo filme mohli zahrať s takými hereckými osobnosťami, akou je Marián Slovák, ktorý hral hlavnú postavu Miša, alebo Dušan Jamrich, obaja známi slovenskí herci, alebo so Stelou Četkovićovou, členkou Národného divadla v Belehrade a s Vladislavou Vladicou Milosavljevićovou, filmovou herečkou, ktorá už vtedy mala nakrútených zo dvadsať filmov a dnes ich má raz toľko. Vo filme boli angažovaní naši herci z Petrovca, Kulpína, Kovačice, Starej Pazovy... Filmu Mišo porota na filmovom festivale v Prahe udelila ocenenie. Škoda, že za tým prvým a tak úspešným slovenským filmom neprišli ďalšie. O dva roky totiž Ján Makan urobil ďalší televízny film Poput lista (Ako list) a odvtedy sa venuje divadlu a výchove budúcich ochotníckych divadelných kádrov z našich prostredí. S ochotníkmi v Kovačici urobil v priebehu rokov šesť predstavení: Hra tmavej hviezdy (1992), Malá balkánska pornografia (1994), Nušićovu predlohu V krkavčej klietke (1996), Koľadov text Bájka o mŕtvej cárovnej (2000), Mrožekovu predlohu Policajti – V krkavčej klietke (2003) a K. Goldoniho Starý frfloš (2014). V ochotníckom divadle v Petrovci roku 2000 režíroval text N. Savića Počuješ, mama, môj výkrik prebolestný? Repertoár profesionálneho SVD obohatil Slapovského Klinčom (2004) a inscenáciami Ruzante na cestách (2006) a Literárne posedenie s Ch. B. (2007). So združením ART klinika a Divadelným štúdiom v Novom Sade pripravil Ionescovu hru Snilec snil o dverách (2008), Gogoľovu Alegóriu (2009), Ionescovu Pedagogiku (2013) a hru Play Kafka (2014). Ako režisér je zamestnaný v TV Vojvodina v Novom Sade.

Ivan Hansman

Narodil sa v Petrovci 29. augusta 1963. Základnú školu a Gymnázium Jána Kollára absolvoval v rodisku. Už ako študent gymnázia sa oťukal na javisku ako herec, dokonca odmeňovaný. Preto nie div, že sa rozhodol pre štúdium réžie na Akadémii umenia v Novom Sade, na Oddelení divadelnej, filmovej, televíznej a rozhlasovej réžie v rokoch 1984 – 1989. Vysokoškolské štúdium v srbčine skončil záverečnou skúškou z teoretickej časti o objektívoch a z praktickej časti divadelným predstavením a jeho televíznou úpravou u prof. Boru Draškovića. Po skončení štúdia dva roky pracoval v RTV Vojvodina ako režisér (1990 – 1991). Tu sa venoval hlavne dokumentárnym, etnografickým a publicistickým filmom o živote vojvodinských Slovákov – Priadky, Máje, vianočné zvyky… Keď nastali v Juhoslávii krušné deväťdesiate roky (mobilizácie, nacionalizmus, vojna), rozhodol sa opustiť domov. Odchádza roku 1992 na Slovensko, usadil sa v Bratislave a zamestnal v STV. V štúdiu v Bratislave a v Košiciach režíruje cykly a seriály: Família, Gombík, Fidlibum, Postav dom, zasaď strom, Cesty za folklórom, Si v obraze?, Obete a tí druhí, Sobotník a Sobotníček, Ranný magazín, Človek a mesto, Polarity, udeľovanie divadelných cien Dosky v TV, diskusné relácie, športové prenosy, zábavné programy… Pracuje ako režisér, príležitostne kameraman a scenárista. Prekladal pre dabingové spoločnosti filmy a seriály z angličtiny do slovenského jazyka. Na svoj domov však nezabúda, vracia sa sem a tu sa venuje najmä divadlu. Do divadelnej klenotnice rodného Petrovca prispel piatimi inscenáciami: Čechovovou Krčmou na hlavnej hradskej (1988), kultovým predstavením Kráľ Ubu A. Jarryho (1989), do tretice inscenáciou predlohy Davida Greiga Európa (2003), potom Chalupkovej predlohy Štyri svadby na jednom

pohrebe (2006) a nateraz tento zoznam končia Negativisti R. Olekšáka (2012). Ako divadelný režisér sa uplatnil aj v iných prostrediach. V Kysáči režíroval inscenáciu Hugo Karas D. Gombára (2012), so srbskými súbormi pracoval v Kikinde a Crvenke. V Divadle Jána Palárika v Brezne nacvičil Tetované duše G. Stefanovského a v Divadle Jána Palárika v Trnave Diskokráľa J. Navrátila.

Mgr. art. Ján Čáni, ArtD. Narodil sa 11. februára 1971. Jeho divadelné začiatky datujú z roku 1982, keď ho do inscenácie Mechúrik Koščúrik s kamarátmi (M. Rúfus) ako žiaka základnej školy angažoval Ľuboslav Majera. Odvtedy Ján Čáni zostal verný jednak divadelnému umeniu, ale jednak aj divadlu petrovskému. Po skončení základného a stredného vzdelávania v Petrovci pokračuje v štúdiu na VŠMU v Bratislave, ktoré úspešne zakončil roku 1995 a titul doktora dramatických umení získal na tej istej škole roku 2004. Od roku 1999 pracuje ako režisér v RTV Vojvodina. V rokoch 2005 – 2006 bol riaditeľom Slovenského vojvodinského divadla. Pôsobí v profesionálnom divadle (Bratislava, Kragujevac, Báčsky Petrovec) a v ochotníckom divadle (Brezno, Lapovo, Kovačica, Erdevík, Hložany, Petrovec). Je účastníkom viacerých profesionálnych divadelných festivalov, ako aj prestížnych ochotníckych divadelných festivalov v krajine a zahraničí. Režíroval predstavenia pre dospelých: Murlin Murlo, Oni niotkuda, Sex noci svätojánskej, Kolobežka... Je režisérom nášho prvého detského muzikálu Zajko Chvastúň S. Michalkova (2007). Televízia Nový Sad natočila toto predstavenie pre svoje programové potreby. Roku 1999, teda v roku bombardovania, V DDD sa pripravoval ďalší muzikál

Vrabčiaci v jeho réžii. Tak na vojvodinskej, ako na republikovej prehliadke predstavenie získalo striebornú plaketu, cenu za najlepší kolektívny herecký výkon a cenu za najlepšiu hudbu (Kvetoslava Benková). Predstavenie natočila pre svoje programové potreby Slovenská redakcia TV Nový Sad. Aj na profesionálnom pláne prvoradým záujmom mu je divadlo pre deti. Je režisérom, dramaturgom a scénickým výtvarníkom festivalovo ocenených predstavení: Bajkamo bajku, Gusari, Duchovplná rozprávka (2004), Piráti (2006), Alica v zázračnej krajine (2011) a Štyria škriatkovia a víla (2012), vďaka jemu sa predloha Miloša Janouška Husári hrala v profesionálnom divadle v Kragujevci (2007). Režisérom je mnohých rozhlasových a televíznych projektov, tak pre deti (festivalové projekty Bartolomej Kolumbus v Erdevíku, Naša škola, Stredosvedčania, Ako rástol Igorko), ako aj pre dospelých. Organizačne preferuje medzinárodné koprodukčné projekty na relácii Nový Sad – Bratislava (Sterijovo pozorje), Kragujevac – Martin (Joakim fest), Martin – Bratislava – Báčsky Petrovec (Nová dráma, Petrovské dni divadelné). Témy štúdií, ktoré prezentoval na rôznych snemovaniach (Praha, Bratislava, Martin, Kragujevac, Nový Sad) sa týkajú prevažne fenoménu menšinových – okrajových divadelných produkcií tak v detskom, ako aj v divadle pre dospelých. Pripravil publikáciu Pátos národných prísah (Vydavateľstvo MSS, 2013), ktorá skúma smernice prvých divadelných profesionálov Dolnej zeme v Rakúsko-Uhorsku v období rokov 1848 – 1918. Dr. Ján Čáni je nositeľom ceny za vynikajúci prínos k rozvoju a popularizácii divadla pre deti vo Vojvodine.

Mgr. art. Vladislava Fekete, ArtD. Narodila sa v Báčskej Palanke roku 1973, ale od malička vyrastala v Petrovci, kde skončila základnú školu a potom aj Gymnázium Jána Kollára. Keďže bola vynikajúcou recitátorkou a herečkou rozhodla sa vyštudovať dramaturgiu na Katedre divadelnej réžie a dramaturgie Vysokej školy múzických ume-

DIVADLO

HLAS ĽUDU • OBZORY ní v Bratislave v ročníku prof. Ľubomíra Vajdičku, kde v roku 2009 ukončila aj postgraduálne štúdium. V rokoch 2006 – 2010 pôsobila externe na Katedre divadelnej vedy. Vo svojom ďalšom profesionálnom pôsobení sa sústreďuje najmä na kultúrny manažment, réžiu, dramaturgiu, umelecký preklad, teóriu a kritiku súčasného divadla a drámy. Od roku 2006 je riaditeľkou Divadelného ústavu v Bratislave, ako aj riaditeľkou festivalu súčasnej slovenskej a svetovej drámy Nová dráma / New Drama. Iniciovala vznik Centra výskumu divadla a v rámci neho mnohé projekty zamerané na výskumu dejín slovenského divadla a drámy; vznik nového časopisu o divadle kød – konkrétne ø divadle; a mnohé projekty podporujúce vznik novej slovenskej drámy

Mgr. art. Vladislav Struhár, ArtD. Vladislav Struhár sa narodil 25. februára 1973. Základnú školu a Gymnázium Jána Kollára zakončil v Petrovci. V rokoch 1993 – 1998 študoval ﬁlmovú réžiu na VŠMU v Bratislave, ktorú úspešne skončil a následne na tej istej škole na postgraduálnych štúdiách skončil strihovú skladbu. Aj keď sa Struhár neorientoval na divadlo, predsa len divadelná tradícia a umenie ho nasmerovali venovať sa režisérskemu povolaniu a už ako

študent bol spoluzakladateľom firmy AviStudio, s. r. o., ktorá sa hlavne zamerala na oblasti výroby reklám a videoklipov. Od skončenia štúdií dodnes sa angažuje ako nezávislý režisér a editor, v rokoch 2005 – 2008 vyučoval techniku postprodukcie na VŠMU v Bratislave, roku 2009 sa stal spoluzakladateľom firmy IN2CORE, ktorá sa venuje servisu a predaju diskových polí určených na profesionálne spracovanie zvuku a obrazu. Roku 2010 sa ako spoluautor venuje vypracovaniu scenára filmu Mafstory. Od roku 2008 dodnes sa venuje vývoju softvéru QTAKE HD, čo je pokročilou softvérovou aplikáciou pre profesionálov. Používa sa na zachytenie, prehrávanie, editáciu a spracovanie videovýstupu ľubovoľnej kamery. Ešte počas štúdia získal na študentskom filmovom festivale Áčko cenu za najlepší krátky film 100 % čistá láska (1995), Zlatého Filipa získal za najlepší kreatívny počin roku 2000 a strieborný klinec za televízny spot OMV – Slimák a Grammy za najlepšie hudobné video IMT Smile – Tajné milovanie. Dodnes získal početné ceny za televízne spoty a hudobné videoklipy (Richard Müller, Kooperatíva, EASY, Kuramatic, ČSOB). Žije v Bernolákove v Slovenskej republike.

Mgr. art. Miroslav Chlpka

Posledným skončeným profesionálom z Petrovca je Miroslav Chlpka, narodený 29. marca 1983. Po základnom školení v Petrovci absolvoval aj Gymnázium Jána Kollára, kde maturoval roku 2002. Už v strednej škole prejavoval nevšedný záujem o divadlo, čo ho podnietilo skladať prijímacie skúšky na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, kde na odbore réžie úspešne skončil štúdium roku 2007. Vrátil sa do rodiska, zamestnal sa v RTV Vojvodina, ale po roku v dôsledku racionalizácie zostal bez práce a rozhodol sa vrátiť na Slovensko. Tam najprv pracoval v STV a od roku 2010 pracuje v TV Markíza. Zameriava sa na reklamu a krátky ﬁlmový prejav. V Petrovci podpísal jedno divadelné predstavenie v roku 2004 – Spor autora Marivauxa. Sporadicky sa venoval divadlu pre deti aj na Slovensku. *** Pravdaže, divadelné umenie nevplývalo inšpiratívne iba na Petrovčanov, aby sa mu rozhodli venovať profesionálne. Aj iné naše prostredia dali početných divadelných profesionálov – hercov, režisérov, scénografov... Týmto sa ten zoznam neuzaviera, lebo divadlo aj ďalej inšpiruje a súčasné mladé generácie majú k nemu vrúcny vzťah – v súčasnosti viacerí naši mladí ľudia študujú réžiu a herectvo. Divadlo je fenoménom vojvodinských Slovákov a malo a má aj dnes toľko sily, že vie kádrovo, vysoko umelecky a odborne podporiť jednak divadlo väčšinového národa v Srbsku, ale aj ostatných menšín v našich končinách, jednak divadelníctvo v materskej krajine. Foto: ÚKVS, sme.sk

25/III

pre deti a dospelých, ako aj propagáciu slovenského divadla doma i v zahraničí, či celoslovenské podujatie Noc divadiel a Bienále divadelnej fotograﬁe. Režijne a dramaturgicky sa zameriava na novšiu európsku drámu (Biljana Srbljanović, Nebojša Romčević, Igor Bauersima, Enda Walsh). Zo srbského jazyka prekladá súčasných dramatikov a teóriu. Je editorkou niekoľkých zborníkov súčasnej slovenskej a vojvodinskej drámy. Koordinuje proﬁlové prezentácie slovenského divadla v zahraničí (Kórea, USA, Japonsko, India, Slovinsko, Maďarsko, Poľsko, Srbsko, Rusko, Španielsko, Fínsko, Bosna a Hercegovina, Belgicko). Spolupracuje s divadelnými festivalmi na Slovensku (Divadelná Nitra, Bábkarská Bystrica) a ako selektor pre Slovensko aj so zahraničnými festivalmi (Borštnikovo srečanje – Slovinsko, Divadlo Plzeň – Česko, Demoludy – Poľsko, Sterijovo pozorje – Srbsko). Venuje sa jednak vedeckej

činnosti v oblasti divadla, jednak koordinácii výskumných, vzdelávacích, výstavných a prezentačných projektov, za ktoré získala mnohé ocenenia. Je iniciátorkou projektu vytvorenia networku slovenských kritikov v spolupráci s AICT a VŠMU. Má publikované práce v mnohých zborníkoch, ako aj na domácich a zahraničných vedeckých konferenciách. Je editorkou početných kníh, či už prekladových, alebo pôvodných. K bohatým divadelným dejinám Petrovca prispela réžiou predstavenia Minetti T. Bernharda (2001), Fernardo Krapp mi napísal list Dorsta (2003), vo Zvolene a Bratislave sa angažovala ako dramaturgička, v Bratislave režírovala Rodinné príbehy (2002), v Nitre norway. today I. Bauersima (2004) a najviac prispela k činnosti profesionálneho SVD v Petrovci: podpisuje dramaturgiu a produkciu Duchovplnej rozprávky M. Janouška (2004), dramaturgiu Arabskej noci R. Schimmelpfeniga (2005), preklad a dramaturgiu Viny N. Romčevića (2006), réžiu Kontrabasu P. Züskinda (2008), Maratón C. Confortésa (2010). Angažovala sa ako scenáristka na koprodukčnom projekte STV a TV Vojvodina Dramatik VHV (2005) a roku 2006 – 2007 na projekte Najväčšie kriminálne prípady Slovenska, Slovenská televízia a D.N.A. Production, autorkou je rozhlasových hier Svoj kufor mám vždy pod posteľou (2006) a Malá vianočná panika (2011). Napísala dve divadelné hry: roku 2009 Krátke spojenia, ocenené v dramatickej súťaži Alfréda Radoka cenou za najlepší divadelný text, cenou nadačného fondu grófky Kolowrat-Krakowskej, inscenačnou cenou a cenou Českého rozhlasu 3 – Vltava. Druhú hru napísala roku 2015, Prežitie – Opstanak – Survival. Hra sa dostala do ﬁnále The Beverly Hills Screenplay Competition, kategória Stage Play. Hra je preložená do anglického a srbského jazyka. V priebehu rokov 2001 – 2015 zorganizovala deväť workshopov a medzinárodných konferencií, tak v Srbsku, ako aj na Slovensku. Spolu s Jánom Čánim je autorkou programu ústredných osláv 150. výročia divadla v Petrovci.

U ME N IE

3. 9. 2016 • 36 /4715/

V ATELIÉRI MAJSTRA MIROSLAVA CIPÁRA

Všetko to bolo vlastne dávno jasné pre nás a tiež pre iných, ktorí si všimli, že náš priateľ začal kresliť pusté krajiny... (Ľ. Feldek: báseň čítaná na svadbe Miroslava Cipára 19. decembra 1959) Martin Prebudila

predchádzajúcom čísle Obzorov (č. 7/385) bol uverejnený príspevok pod názvom Danubiana – Miró – Svet, ktorým bola zaznamenaná výtvarnícka uda-

kunsthistorik Vladimír Valentík, vodič Andrej Meleg, na zadnom sedadle už spomínaný pán Feldek a hybaj smerom k Horskému parku, k umelcovi Cipárovi. Zazvonili sme na Havlíčkovej číslo 28 a vo dverách sa objavila pani s úprimným prívetivým úsmevom. – Nech sa vám páči, nech sa páči... Ľubko, poďte... Bola to pani Vilma, manželka a pravá aj ľavá ruka majstra Cipára. Ešte sme sa ani poriadne „nevyzuli“, čiže neusadili sa v obývačke, a už sme na stolíku mali voňavú kávičku a chladenú

dinu v zahraničí... celý ostrov... – No, počkaj, Ľubo, ja vždy žartujem, že... ako sa povie po srbsky ostrov Cyprus...?! V tej chvíli „skáčeme“ do reči aj Vali, aj ja, teda dvaja múdri: – Kipar, Kipar... Cypár, Cipár... DO MINULOSTI A SPÄŤ A už sme zasa doma... A tak aj beseda opäť šla iným, novým a nevyspytateľným smerom, späť do minulosti, do spomínania a naspäť do súčasnosti... Pokračuje majster Cipár a podáva nám istý mini-mono-katalóg o JEDNOM JEDINOM obraze pomenovanom Sem... A už aj vysvetľuje: – Toto je zase ten obraz, ktorý som namaľoval na počesť práve tej udalosti z roku 1945, tu sú napísaní všetci tí mŕtvi a toto je práve ten záber z ich popravy... Môj otec Štefan to prežil... Dňa 20. apríla 1945 okolo pol šiestej ráno otriasol osadou

chlapcov a hnali ich do Turzovky. Tamodtiaľ priniesol vojak na koni rozkaz: vyhľadať vhodné miesto a zajatých popraviť. Zostavili ich do dvoch radov v prostriedku cesty a dvaja strelci z automatických zbraní strieľali. Jeden zo spodu svahu po nohách, druhý zhora po hlavách. Po strelách dum-dum, ktoré devastovali obete všetci v bolestiach kričiac padli na cestu. Len jeden z nich, Štefan Cipár (maliarov otec), nebol zasiahnutý žiadnou strelou. V pude sebazáchovy sa spustil na zem. Každého však zblízka dostrelili.

Maliarov otec Štefan Cipár pri pomníku na Semeteši 1976

26/IV

Majster Cipár dušou a obrazmi víta hostí (foto: V. Valentík)

losť roka na Slovensku, výstava obrazov jedného z hádam najvýznamnejších španielskych a svetových umelcov Joana Miróa v modernej a veľkolepej galérii Danubiana. Túto prestížnu stredoeurópsku galériu pri Bratislave sme navštívili v sobotné popoludnie koncom júna v rámci záverečného výletu trojdňového festivalu poézie Dunajské elégie. V tú istú sobotu, ale v ranných predpoludňajších hodinách, sme stačili zavítať aj do ateliéru majstra Miroslava Cipára, a to vďaka bardovi slovenskej poézie Ľubomírovi Feldekovi, ktorý nám toto stretnutie aj dohodol a sprostredkoval. Už o pol desiatej si ma pred hotelom Marína do auta vzali kamaráti:

citronádu; tuším, že tam bola aj mäta pani Vilmy, čo nás dodatočne občerstvilo na tých 35 stupňov v chládku. V tej chvíli si k nám prisadol aj maliar Cipár. Hovorili sme mu o podujatí Dunajské elégie, potom aj o popoludňajšom výlete loďou do galérie Danubiana, na čo pohotovo reagoval spolusediaci kamarát van Feldek: – Veď aj náš Miro, nie len ten Španiel Miró, v Danubiane má vystavených niekoľko obrazov... Náš pomaly už družný rozhovor (namojdušu len a iba pri káve a dobrej citronáde pani domácej Vilmy) potom šiel celkom spontánnym prúdom a smerom. Pán Feldek pokračoval: – Ty sa teda máš, ty máš de-

Miroslav Cipár: Sem... (2013), akryl na papyruse, drevo, 200 x 300 cm

Semeteš výbuch. Na rovinke pod časťou osady U Rarov pod vozmi ťahanom koňmi vybuchla nastražená mína. Osadou prechádzala kolóna zbytkov Vlasovovej armády. Zabila vojaka a roztrhala koňa. Vzápätí vojaci vypálili osadu a z domovov a polí zhromaždili 22 mužov a

To bola jediná strela, ktorá ho zasiahla. Prenikla do tyl a vyšla pri nose. Nestratil vedomie, a hoci silno krvácal, keď ruch v osade ustal, odplazil sa cez potok a odtiaľ až do domu na kopci. Dožil sa deväťdesiat rokov a zomrel takmer na deň výročia tragédie 21. apríla 1976.

UM ENI E

HLAS ĽUDU • OBZORY Po malej prestávke si majster Cipár spomenul na svoj „výlet“ medzi dolnozemských Slovákov, konkrétne medzi rumunských krajanov (žiaľ, za svojich viac ako osem desaťročí pán Cipár ešte vo Vojvodine nebol, ale dúfame, že už v podjeseň spolu s pánom van Veldekom zavítajú aj medzi nás): – Pre mňa to bol obrovský zážitok, keď sme boli v tom Arade, teda v Nadlaku, tam sme šli dvoma autami, s Milanom Resutíkom a našimi priateľmi, a ja som vlastne mal výstavu v maďarskom Segedíne v tamojšej galérii a hneď potom aj v rumunskom Arade. Teda, ja som mal výstavu v dvoch krajinách za jeden deň... VEREJNOSŤ PROTI NÁSILIU A nebol by pán Feldek, van Veldek, keby zase neskočil do reči staršiemu priateľovi: – Dá sa tu zas porozprávať, že sa tu začala, v tomto dome, Nežná revolúcia... – Áno, tu sa to začalo... Ja som vtedy bol totiž prvý pred-

seda Umeleckého zväzu, ktorý nebol stranný... V roku ’86 ma zvolili a do ’89 sme to ťahali, a keďže som ja to mal možnosť

– Prepáč, ale boli deviati výtvarníci, filmár Martin Hollý a ja... – musel to opraviť a dejiny trochu napraviť majster Feldek.

Pravdepodobne prvá fotograﬁa z Nežnej revolúcie na Slovensku je zo stretnutia v byte Miroslava Cipára v nedeľu 19. novembra 1989: (zľava) akademický maliar Ladislav Čarný, akademický maliar Ľubomír Longauer (čítal prehlásenie v Umeleckej besede) a akademický maliar Rudolf Sikora

zvolať, tak sme to zvolali do našej výstavnej miestnosti... A boli nás tam najprv jedenásti – boli tu desiati výtvarníci, jeden ﬁlmár a...

ZLATÁ SVADBA A potom sme sa už dostali aj k najkrajšiemu výplodu pomaly už šesťdesiatročnej kreatívnej spolupráce dvoch priateľov – ku knihe Zlatá svadba, ktorá predstavuje prierez diel, ktoré za uplynulých takmer šesťdesiat rokov spoločne vytvorili majster Cipár a jeho o rok mladší spolubrat básnik Feldek. Je určená dospelým, ktorí na týchto dielach vyrástli, ale aj ich deťom, ktoré na nich určite budú radi ďalších päťdesiat rokov vyrastať. Len aby som sa trošku pochválil: túto monumentálnu rozprávkovú knihu mi večer predtým pri večeri v kaviarni Moaré daroval majster Feldek, kým jeho Katka nádherne zabávala a prekrásnym hlasom à la Edith Piaf vábila a zvábila nejedného podunajského a dunajského básnika... V sobotu počas predpoludňajšej návštevy u majstra Cipára sa mi do tej ICH a NAŠEJ rozprávkovej Zlatej svadby svojou

V reakcii na pražské udalosti zo 17. novembra 1989 v dopoludňajších hodinách v nedeľu 19. novembra 1989 sa zišlo v byte akademického maliara Miroslava Cipára jedenásť ľudí: výtvarníci Miroslav Cipár, Vladimír Kompánek, Rudolf Premiéra Zlatej svadby dvoch starodávnych a nesmrteľných kamarátov Sikora, Jozef Jankovič, Karol Lacko, Ľubo Longauer, Daniel Fischer, jedinečnou, takmer neviditeľLaco Čarný, Peter Horváth, spi- nou, zlato-striebornou fixkou sovateľ Ľubomír Feldek a filmový podpísal aj sám majster Cipár. režisér Martin Hollý. Spoločne Hlboká vďaka... Až na mojom napísali protestnú rezolúciu dvore, majstri, sa stanete ryproti masakru v Prahe, potom tiermi a dobrými ľuďmi na večné obtelefonovali známych a zvolali časy... ich na verejné zhromaždenie v Po dopitej káve si nás majster bratislavskej Umeleckej besede. zobral, alebo lepšie povedané Známi obtelefonovali ďalších – pozval – do jeho INTIMA, do známych, tí ďalších, takže sa v ateliéru, kde sa stále a stále tejto výstavnej sieni o 17. ho- rodia nové a tvrdo vybájené, dine zišlo okolo 500 ľudí, ktorí priam neskutočné nové a nové si vypočuli rezolúciu prečítanú neskutočné sny a svety... A to grafikom Ľubom Longauerom, v už nie je pre každodenných nektorej pražský štrajk podporili... veriacich...

27/V

MIROSLAV CIPÁR, univerzálny umelec – výtvarník, maliar, dizajnér, grafik, ilustrátor, krasopisec, typograf, tvorca značiek a piktogramov, kresliar. Narodil sa 8. januára 1935 vo Vysokej nad Kysucou. Študoval na Pedagogickej fakulte slovenský jazyk a výtvarnú výchovu a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave grafiku a monumentálnu maľbu. Miroslav Cipár je všestranný Maliar Cipár akoby chcel výtvarník, činný spoločensky zutekať z vlastného obrazu a publicisticky. Bol zakla(Foto: M. Prebudila) dajúcim členom Verejnosti proti násiliu. V rokoch 1971 a 1972 pôsobil ako expert Children’s Book Trust v New Delhi. Je členom mnohých domácich a medzinárodných porôt (IBA Lipsko, Bienále Brno, Andersenova cena, Bienále ilustrácií Bratislava, Shankar’s Art Competition). Samostatne svoje práce vystavoval v Prahe, Havane, Paríži, Osake, Kobe, Tokiu, Berlíne, Kolíne nad Rýnom, Washingtone, Daytone, New Delhi, Londýne a v mnohých ďalších mestách. Bol zakladajúcim členom Klubu grafikov v Bratislave. Získal viaceré ceny a vyznamenania na Slovensku a v zahraničí. Je pokladaný za jedného z najvšestrannejších slovenských výtvarníkov. Jeho bohaté portfólio tvoria maľby, sochy, grafiky a vytvoril aj mnohé známe logá. Nepochybne najpopulárnejšie sú však jeho ilustrácie, za ktoré získal viacero významných ocenení. Brilantné majstrovstvo radí Cipára k európskym umelcom, ktorým slovanstvo – hlavne v očiach západných zberateľov a obdivovateľov výtvarného umenia – nemožno uprieť.

– A tak... – pokračoval majster Cipár. – Ale, stále hovorím, že ten názov Verejnosť proti násiliu – je najúžasnejší... Je úplne stále platný, bez násilia sa dá urobiť všetko...

(Z brožúrky Keď sme brali do rúk budúcnosť, Bratislava 1990)

T VO R B A

3. 9. 2016 • 36 /4715/

Ján Púček

O múdrosti orechov

28/VI

nes bol orechový vietor. Padali a padali; padali aj zo stromov, ktoré tohto roku vôbec nezarodili. Je to celkom iný vietor ako ten, čo strháva domom strechy a klobúky z hláv, je celkom iný ako ten, ktorý rozdúchava a rozhojňuje letné požiare v presušených lesoch. Orechy vedia o tomto vetre svoje – okradne ich nielen o všetky plody, ale aj o posledný suchý list. Nahé stoja konča záhrad, vietor im výska v lysinách. Chcel by som vedieť všetko o múdrosti orechových stromov. A počúvať ich s pasiou až do úplného ohluchnutia. Napríklad ten, ktorý stojí v rohu hatanskej záhrady, v mieste, kde sa stretávajú a zrážajú cesty z Bratislavy, Senice, Piešťan i z Trnavy – ten by som počúval najradšej. Má dobrý rozhľad do všetkých strán, má dobrých šesťdesiat – sedemdesiat rokov, v lete má jasný voňavý tieň, ktorý odháňa dotieravý bodavý hmyz. Čo všetko videl tento orech, ktorého jadro, malý drevnatý mozog, práve držím na dlani? Čo všetko by mi vedel pošepkať vonný dym stúpajúci k oblohe, keď na konci októbra pálime jeho suchú celoročnú korešpondenciu vyhrabanú z trávy? Hovorí sa, veľa, často, a celkom právom, o múdrosti starších ľudí. Všetko, čo prežili, čo prehrýzli a uložili si do pamäti, tvorí ich jadro i škrupinu, ktorá by mohla slúžiť ako mapa. Orechy, vráskavé ruky stareniek ležiace v tráve – pamäť je všetko, čo majú, čo im zostalo. Nie je to však vôbec málo. Každý deň, ktorý sa prehnal okolo nich, majú uložený v miazge – starenky aj ich orechy, čo už pozhadzovali lístie – každý Boží deň majú vpísaný vo vráskach kôry i v šedinách svojich krehkých korún. Staré stromy vo vetre vŕzgajú – vo vŕzganí možno zachytiť a rozoznať jednotlivé slová.

Pamäť je biliónová minca – nerozmenia vám ju len tak v hocakej traﬁke, no možnosť podržať ju chvíľočku na otvorenej dlani nedokáže zaplatiť nikto; aj tie najväčšie z dravých bankárskych rýb sú pri nej len nepatrným akváriovým planktónom. Lenže – minca má jednu takú vlastnosť, že sa hockedy môže obrátiť, stačí deň, a bez toho, že by sme čokoľvek spozorovali, prekrúti sa z líca na rub. Starý strom začne vysychať – najskôr spráchnivie jeden konár, hneď po ňom druhý, príde jeseň, keď v tráve pod korunou nenájdeme jediný zrelý orech a na ďalšiu jar nezbadáme už ani lístie na korune. Keď človek vidí takýto suchý strom, nevdojak mu na um príde slovo oheň, a hoci orech napokon zotnú iní, predsa sa za to cíti tak trochu vinný. Za to jedno slovo. A za myšlienky. Prispel k jeho skaze. To je, akoby ho sám zničil. A kým sa takto po večeroch trápi a týra, všetky stromy, o ktorých si to pomyslel, už dávno pukocú a horia jasným plameňom v celkom iných krboch, naštiepané na úhľadné polienka. Zabúdanie. Ešte včera ráno človek vedel úplne presne, kde to bol ten zámok, v ktorom bola učňovská škola. Navštevoval ju do roku 1951 a dnes večer už nevie ani to, čo jedol na obed, ba nevie ani len to, kde sa práve nachádza. „A ty si kto?“ spýta sa. „Ja som tvoj syn,“ znie odpoveď, ktorá sa počas návštevy zopakuje spolu s otázkou aj trikrát. „A kde som?“ „Doma.“ Najsmutnejšie na tom je, že človek, ktorý vekom príde o pamäť, síce vie, že zabúda, práve si už nevie spomenúť na čo. A preto trpí. Týra sa. Za všetky myšlienky, ktoré ho opustili. Spolu so spomienkami na prechod frontu cez rodnú obec odchádzajú do zabudnutia aj všednosti a každodennosti. Najesť sa. Užiť

lieky. Nakŕmiť psa. Zaplatiť účty. Nájsť zuby, kľúče, okuliare, modliacu knižku, telefón, zuby, kľúče, okuliare... Človek trpí tým viac, čím väčšmi zabúda, trpí tým viac, čím je pustejší. Hovoríme o starenkách a starčekoch, ktorí majú na škrupinách vpísané svoje súkromné dejiny križujúce sa s tými veľkými, bez ohľadu na to, či si ich dnes ešte pamätajú. Zabúdanie sa však prehlbuje; to, čo lekárska veda nazýva stareckou demenciou, začína sa prejavovať aj u oveľa mladších ročníkov, dokonca už na základných a stredných školách. Prejavuje sa to u mladých planých orechov, ktoré v letku vysialo vtáctvo, a o tom, že by v budúcnosti mali rodiť, netušia ešte zhola nič. Nemožno sa tomu vlastne ani prizerať bez toho, aby sa zuby nezaťali do špičky jazyka, aby nám ústa nezaliala železitá pachuť krvi. Nezaštepené orechové stromy, skaderuka, stadekonár, ich prázdny afekt, chichot a základné životné úkony scvrknuté do malých škatuliek s nahryznutým jablkom neprinášajú plodnosť, ale len hojnosť prchavej prízemnej hmly. „Načo by mi to všetko bolo?“ pýta sa ma mladý orech, ešte len oriešok, a zvesela ševelí sviežim lístím. Mlčím. Čo mu aj na to odpovedať? Že keď sa jeho semeno nedostane do pôdy, zhynie, skape sám, súci len pre oheň? Mávne nad tým rukou. Aj konárom. „Nemyslím na to, čo bolo. Prečo aj? Trápi ma len zima, ktorá mi zabraňuje rásť. Nech je už jar, nech je už ďalšia a ďalšia jar, nech mi pohne miazgou, nech konečne povyrastiem a previdím ponad múr.“ Pamäť orechových stromov nejde k duhu kráľom ani poddaným. Podstatná je iba výhrevnosť ich dreva. Lenže stromy si pamätajú. A vedia aj rozprávať. Keby ich ktosi počúval, keby ktosi začul čo i len jedno ich slovo, všetko by mohlo byť inak.

Napríklad: staré orechy pri cestách. Stáli na svojom mieste ešte dávno pred asfaltom – cesta k nim prilipla a s ňou i olovnaté výpary, s ňou aj neustávajúci hluk – no predsa nikam neodišli. Svoje zrelé plody spúšťajú na vozovku, kde ich mliaždia rýchle autá, nechávajú si konáre zraňovať vysokými kamiónmi – koruny zrezané do pravého uhla. Stoja. Napriek všetkému. Jar. Leto. Jeseň. Stoja, aj keď príde zima a s ňou smútok, tíš. Nikdy sa nesťažujú, že ich práca je márna, pretože aj zašliapnutý orech rozotretý po asfaltovom koberci ako hrudka masla je ich dieťaťom – stromom, ktorý sa už nikdy nestane. Ja som zatiaľ iba taký slabý strom – len tenučký prútik. Učím sa. Každý deň. Keď sedím pod starým hatanským orechom, naučím sa vždy najviac. Pozdravím sa. Pozbieram, čo popadalo z jeho presýpacích hodín. A keď sa mi zachce, môžem sa s ním dosýta porozprávať. Takto: „No čo, starý kamarát?“ poviem mu. A on mlčí. A to stačí. To je všetko. ○

Ján Púček (1987), slovenský prozaik, básnik, redaktor, scenárista. Publikoval v časopisoch Dotyky, Romboid, Fragment. Vydal knihy próz Kameň v kameni (2012), Okná do polí (2013) a Uchom ihly (pletky) (2015). Zostavil antológiu haiku slovenských autorov pod názvom Haiku, haiečku, haiku zelený (2011) a antológiu slovenských poviedok Desatoro (2014). Od roku 2013 je členom redakčnej rady a redaktorom literárnej a kultúrnej revue Fragment. Pripravuje výber zo súčasnej slovenskej poézie pre časopis Vzlet (rubrika Rozlety+). Ako scenárista a režisér sa podieľal na vzniku viacerých dokumentárnych, animovaných a hraných študentských ﬁlmov.

UNDERGROU ND

HLAS ĽUDU • OBZORY

FUTURE NUGGETS, HUDOBNÉ VYDAVATEĽSTVO Z RUMUNSKA

Slnečné lúče spoza železnej opony Vladimír Lenhart

hudby. Môj otec nemá rád súčasnú hudbu manele, ale na druhej strane má rád lăutarov, ktorých nahrávky niekedy počúva na narodeninách. Akustickí lăutari sú určitým spôsobom predchodcami elektronickej manele.

Kto sú členovia skupiny Raze de Soare? Spracúvate výlučne piesne skupiny Albatros? Aká vlastne bola skupina Albatros? – Raze de Soare je inšpirovaný skupinou Albatros a výlučne spracúva a reštauruje piesne tejto skupiny, podľa ktorej sme pomenovali aj náš prvý album. Albatros bola jednou z najznámejších rumunských skupín, ktoré hrali manele. Na ich prejav používam označenie proto-manele. Taký prístup k tomuto žánru, aký mala skupina Albatros, dnes viac, žiaľ, nejestvuje. Členmi skupiny Raze de Soare sme

Čo vieš o hudobnej scéne v Srbsku? Vidíš možno spoločné body medzi hudbou manele a turbo-folkom? – Neviem, či vieš, ale Juhoslávia bola považovaná za raj mimo železnej opony, a to nielen v Rumunsku. Pamätám sa, ako som obdivoval new-wave, postpunkové a electro-rockové platne, ktoré k nám prichádzali od vás, a nemohol som si predstaviť, aby u nás jestvovala skupina pod menom Videosex. Bol som si vedomý, že aj v Juhoslávii jestvuje cenzúra, ale v porovnaní s nacionalistickou politikou, ktorú u nás sprevádzal Ceaușescu, vyzeralo to akoby u vás žiadna cenzúra ani nebola. Dobre som zoznámený s hudobnou scénou bývalej Juhoslávie a mojou obľúbenou platňou je

Cosima Opartan a Ion Dumitrescu, členovia skupiny Raze de Soare speváčka Cosima Opartan a ja, ktorý mám na starosti všetky elektronické inštrumenty. Keď vystupujeme naživo, na pomoc nám prichádza aj mladý hudobník a producent Matteo Islandezu, ktorému vydavateľstvo Future Nuggets vydalo prvý album. Koľko umelcov tvorí pod vašou značkou Future Nuggets? Ty si zapojený do takmer každého projektu. Vydávate aj gramofónové platne – ako konáte ich distribúciu?

rovnomenný album skupiny Kozmetika. Keď ide o manele a turbo-folk, určite, že sú spoločné body. Dosť „lacnej” hudby prichádzalo do Rumunska zo Srbska počas 90. rokov minulého storočia, a to hlavne cez Banát. Pieseň Vesny Zmijanac Kraljica tuge má pandán aj u nás a volá sa Regina Tristeții. Všetky piesne dožívali určité mutácie na svojej ceste, ale orientálne motívy, túžba a nostalgia sú charakteristické pre obidva tieto hudobné štýly. ○

29/VII

lternatívna hudba sa, podobne ako Hegelov „absolútny duch“, pohybuje v celkom neočakávaných smeroch a dôkazom toho, že prichádza k svojmu cieľu, sú jej poslucháči, čiže fanúšikovia, ktorí Ako to všetko začalo s obnosú vlastne jediným kritériom jej vou hudby manele? Súvisí to kvality. V Rumunsku sa v oblasti so zakladaním vydavateľstva alternatívnej hudby (ktorá nie je nutne rockovou hudbou) stáva niečo úplne nové. Hŕstka ľudí zoskupená okolo vydavateľstva Future Nuggets v Bukurešti vytvorila hudobný žáner, ktorý svetoví novinári pomenovali psychedelic manele. Manele je rumunská elektronická svadobná hudba z 90. rokov minulého storočia, podobná srbskému turbo-folku. Na rozdiel od turbo-folku, manele v Rumunsku bola celkom marginalizovanou a neoficiObal kompilácie Future Nuggets álne zakázanou hudbou vo verejnej sfére, vyhradená výlučne pre svadby a reštaurácie Future Nuggets? na perifériách a v provinciách. – Nie som si istý, či ide o obMožno povedať, že syntéza tzv. novu, pretože táto hudba je ofipsychedelic manele sa odráža v ciálne prítomná od roku 1989 prelínaní sa tradičných rumun- a neoficiálne ešte dlhšie. Skôr ských melódií s elektronickou by som povedal, že je to naša hudbou, ale tentoraz s celkom interpretácia alebo ďalší vývin minimalistickým prístupom. manele. Niečo sa určite stalo, Tento druh hudby odnedávna keď skupina Steaua de Mare v zaznieva z klubov v Bukurešti roku 2011 začala vystupovať v a zabáva mladých ľudí, ktorých Bukurešti a v roku 2013 vydala rodičia tak veľmi nenávideli tento prvý album. Vtedy aj kolektív „lacný“ umelecký prejav. Paradaiz usporiadal seriál konNáš spolubesedník bol hudob- certov, kde naživo vystupovali ník a producent Ion Dumitrescu starší hudobníci manele, ako sú (alias Ion din Dorobanți), zakla- Manel, Real B, Romeo Fantastic dateľ skupiny Raze de Soare a a Brandy, a boli to vynikajúce vydavateľstva Future Nuggets. navštívené koncerty. V rovnakom Jeho skupina vystúpila v beleh- čase rumunský spisovateľ Adi radskom klube Drugstore v apríli Schiop vydal román zameraný tohto roku. na manele kultúru, ktorý sa stal bestsellerom. Mne je zaujímavé Aká hudba sa hrala na svadbe vidieť, ako si manele podmaňuje tvojich rodičov? zahraničie. Umelci, ako je Florina – Vzhľadom na to, že svadba Salama, majú medzinárodné bola v reštaurácií Doina, sto- kariéry. Existujú kluby manele percentne viem, že na svadbe po celej Európe, a to nielen v hrali lăutari – orchester, ktorý Rumunsku, Bulharsku a Albánsku. na akustických nástrojoch hrá Na určitej úrovni aj náš minialbum ľudovú hudbu. Viem taktiež, že Albatros mal zásluhu v popularina zábave po svadbe rodičia tan- zácii tohto druhu hudby. Avšak covali pri hudbe The Beatles, The treba byť opatrný, lebo vieme, že Rolling Stones a Otisa Reddinga západný trh je stále „hladný” po a dodnes sú fanúšikmi rockovej nových instantných hudobných

kategóriách. Tým spôsobom dokonca vznikla aj nešťastná kategória – world music. Musím však uznať, že západ bol priateľsky naladený na manele aj mimo trhu, bolo to však do určitej miery skrze samu exotickosť. Na druhej strane, v Rumunsku sa časť intelektuálnej elity cíti povinnou zaujať negatívny a radikálny postoj voči manele a označiť túto hudbu ako jed našej národnej identity.

– Nahrávame hlavne v mojom štúdiu N-am v Bukurešti, takže som ja po nejakom defaulte producentom každej nahrávky. Naopak tomu, môj umelecký prejav je výrazný iba v Raze de Soare a keď vystupujem sólo ako Ion din Dorobanți. Zatiaľ sme vydali dva samplery (kompilácie), štyri albumy a väčšinu vecí sme vydali aj na gramofónových platniach, ktoré sú znovu moderné. V Anglicku nám vydania distribuuje Juno Records a môžem povedať, že sú všetky náklady takmer vypredané.

VÝSTAV Y

3. 9. 2016 • 36 /4715/

Petkov a Koza: karikatúra a komiks Stevan Lenhart

strie karikatúry sa dodnes považuje za účinnú zbraň kritiky voči násiliu, korupcii, nacionalizmu, rasizmu, machináciám, povýšenosti a iným spoločenským kontamináciám. Práve preto je tento (prevažne novinový)

Nikola Petkov: Terorizmus výtvarný žáner stále aktuálny aj v súčasnej dobe digitálnych a elektronických médií a rovnako sa ho obávajú tak korumpovaní politici a magnáti, ako aj maﬁáni, šovinisti a iní škodcovia a znečisťovatelia spoločenskej klímy. Poslaním karikatúry je duchaplná a lucidná kritika spoločnosti, no nemali by sme zanedbať ani ten terapeutický účinok humoristickej karikatúry, ktorá podpichuje a rada demystiﬁkuje aj tých najsilnejších vodcov, aj tie najväčšie superhviezdy a egocentrické autority. Komiks, ako mladší brat karikatúry, tiež vznikol na stránkach denných novín a prešiel dlhou cestou: od pôvodného podceňovania tohto výtvarného výrazu, kedysi

považovaného za lacnú zábavu a brak, až k všeobecnému uznaniu, keď získal status deviateho umenia, ktoré má dnes svoje miesto nielen v luxusných tlačených vydaniach, ale aj v knižniciach, galériách a múzeách. Rozmanitosť tohto druhu umenia sa prejavuje v jeho početných žánroch a formách. Široké rozpätie komiksovej tvorby zahŕňa tak krátke kreslené pásy a komerčné komiksy s fantastickými dobrodružstvami, superhrdinami a hrdinkami z novinových stánkov, ako i výrazne umelecké výtvory pre zasvätených labužníkov, vrátane alternatívneho a autorského komiksu, ktorého (anti)hrdinami sú obyčajní ľudia a outsideri so všetkými svojimi nedostatkami, frustráciami, nádejami a snami. Tradícia karikatúry a komiksu v našej krajine je dlhá už vyše storočia, a keďže vývin týchto dvoch foriem umenia prebiehal u nás takmer nerušene, časom si získali veľkú (v určitom období dokonca masovú) popularitu a zároveň podnietili vznik početných vydavateľstiev a časopisov a formovanie sa mnohých nových autorov s originálnym, jedinečným štýlom. Napriek krízovému obdobiu a postupnému zanikaniu tlačených médií, karikatúra a komiks u nás stále žijú aj vďaka autorom, ktorí sa týmto

Pavel Koza: Ostrie sekery (dnes v našich končinách zväčša neziskovým) umením zaoberajú predovšetkým z tvorivej pasie a entuziazmu. Práve k takým patria aj vojvodinskí autori Nikola Petkov z Crepaje a Pavel Koza z Kysáča. Petkov prostredníctvom svojich pointilisticko-artistických karikatúr

30/VIII

Nikola Petkov (1955), karikaturista z Crepaje. Zaoberá sa ilustráciou a karikatúrou už vyše 20 rokov. Bol dlhoročným spolupracovníkom týždenníka Pančevac, pre ktorý vytvoril veľký počet karikatúr. Svoje práce prezentoval na niekoľkých samostatných výstavách. V roku 2009 získal za karikatúru prestížnu cenu Strieborný Pjer, a v roku 2013 mu na Salóne protivojnovej karikatúry udelili cenu talianskeho mesta Carrara. Knižne vydal zbierku karikatúr a ilustrácií s ekologickou a sociálnou tematikou Boja neba / Boja srca (2007) a ilustroval zbierku poviedok zo starého Banátu Kad su tambure šorom svirale (2001) autora Slobodana Vukadinovića. Pavel Koza (1963), autor komiksov z Kysáča. Komiksom sa začal zaoberať ako stredoškolák. Začiatkom 80. rokov, ako nadaný kresliar, prichádza do novosadského Štúdia PanArt a v skupine Baneho Kerca kreslí epizódy s Veľkým Blekom, neskoršie pracuje aj na seriáli Tarzan. V slovenskom mládežníckom časopise Vzlet uverejňoval komiks Laco a Maco (1983 – ’85 – ’91 v spolupráci so scenáristom Jurajom Madackým), neskoršie kreslil detský komiksový seriál Kiki a Riki (podľa scenára Svetozara Obradovića), ako aj historický komiks Jánošík (podľa scenára Jána Hlaváča). Vypracoval viac titulných strán pre komiksové edície Lunov Magnus Strip a Zlatna serija, ilustroval poviedky pre slovenský detský časopis Zornička. V spolupráci so scenáristom Predragom Đurićom realizoval komiksový album Koniec sveta (2015).

ironicky a dôvtipne komentuje sociálne, politické a mediálne udalosti u nás a vo svete, s osobitnými (niekedy priam znepokojujúcimi) poznámkami na margo dnešnej ekologickej situácie. Koza zase svojimi komiksovými kresbami v „lunovmagnusovskom” štýle vytvára priam ﬁlmové scény, zobrazujúc dobrodružstvá hrdinov a hrdiniek zo sveta fantázie, ako aj prvky z našej každodennosti. Osobná nepretencióznosť, skromná povaha a úprimné umelecké stanovisko obidvoch autorov si iste zaslúžia podporu milovníkov karikatúry a komiksu a ich práce sú skutočnou alternatívou k dnešnému agresívnemu svetu tabloidov. Text bol uverejnený v katalógu výstavy karikatúr Nikolu Petkova a komiksov Pavla Kozu usporiadanej 20. augusta 2016 v Maglići.

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. S ﬁnančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad

Kultúra

K 150. VÝROČIU

Divadlo v Petrovci medzi tradičným a moderným Jaroslav Čiep Anna Francistyová Elena Šranková

stredné oslavy 150. výročia slovenského divadla v Petrovci a na území Vojvodiny minulý víkend zaklopali na dvere a milovníci Tálie im dvere otvorili dokorán. Odzneli v dňoch 26. až 29. augusta 2016 v Báčskom Petrovci a sčasti aj v Novom Sade. Dátum prvej divadelnej premiéry vojvodinských Slovákov je 27. augusta 1866, keď v Petrovci inscenovali hru Starý vozka Petra III. Augusta von Kotzebuho. A tá svedčí o kultúrnej vyspelosti našich predchodcov. DOKUMENTÁRNY FILM V piatok 26. augusta poobede v Divadelnom klube Divadla VHV Báčsky Petrovec bola premiéra dokumentárneho filmu Paberky z klubovne divadla v Petrovci v réžii Jána Čániho, ktorú prichys-

Umelecká akadémia v Slávnostnej sieni bola skutočne slávnostná

a jej presahu do života enklávy vôbec. V polhodinovom dokumentárnom filme natočenom v klubovni petrovského divadla Čáni sa pokúsil prostredníctvom

umeleckou akadémiou Mýtus o dolnozemskom divadle autorov Annamárie Boldockej-Grbićovej a Jána Čániho v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom s účasťou početných hercov, spevákov a hudobníkov. V rámci programu sa prihovárali i predseda vlády AP

Tomanová-Makanová, predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová a riaditeľka Divadelného ústavu z Bratislavy Vladislava Fekete. Okrem hostí toto podujatie si mohli pozrieť aj diváci na televíznych obrazovkách v priamom prenose na druhom programe RTV Vojvodina. „Ak sa pozrieme do spätného zrkadla doby, uvedomíme si, že slovenské divadlo vo Vojvodine zanechalo významnú stopu vo vývine našej enklávy a viedlo takmer nepretržitý tvorivý dialóg na úrovni regionálnej i medzinárodnej. Naši divadelníci spoluvytvárali históriu, zápasili o emancipáciu a stavali mosty medzi tradíciou a inováciu. Umelecká akadémia pripomenie míľniky vo vývine slovenského divadla vo Vojvodine a privíta významné

Príhovor k dokumentárnemu ﬁlmu

tala Rubrika v slovenskej reči Televízie Vojvodiny. Preto sa okrem režiséra na úvod podujatia prítomným prihovorila zástupkyňa hlavného a zodpovedného redaktora menšinových redakcií Anna Jašková. Podľa slov režiséra pohľad nielen do minulosti nasmeruje pozornosť na výnimočnosť tejto udalosti • KULTÚRA •

autentických výpovedí aktérov divadelných inscenácií a úryvkov z predvedených divadelných hier zachytiť vrcholné dosahy petrovských divadelníkov z konca minulého storočia. SLÁVNOSTNÁ AKADÉMIA V piatok 26. augusta večer program osláv pokračoval

Vzácny prínos k oslavám dalo i odborné kolokvium

Vojvodiny Igor Mirović, hlavný a zodpovedný redaktor RTV Attila Márton a v mene organizátorov divadelných osláv predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Anna

osobnosti,“ okrem iného uviedli moderátori akadémie Anna Stanivuková a Miroslav Babiak.

36 /4715/ 3. 9. 2016

>>>

Kultúra >>>

ODBORNÉ KOLOKVIUM V sobotu predpoludním v Petrovci divadelné oslavy pokračovali v zasadacej sieni Zhromaždenia obce odborným kolokviom spojeným s panelovou diskusiou pomenovaným Cesta medzi tradičným a moderným (reálie a súvislosti), ktoré prichystali Divadelné múzeum Vojvodiny a Divadelný ústav z Bratislavy. Odborné kolokvium tiež bolo zamerané na jubileum slovenského vojvodinského divadelníctva. Z pohľadu historikov, teatrológov, kritikov, dramaturgov, režisérov a divadelných publicistov sa skúmali kľúčové udalosti, obdobia zlomu a osobnosti, ktoré formovali príbehy divadla v Báčskom Petrovci. Toto úzko odborné podujatie prinieslo rad podnetných referátov

Ubu, ktoré Petrovčania inscenovali takmer pred tridsiatimi rokmi a v histórii Divadla VHV v Báčskom Petrovci bola inscenácia Kráľ Ubu Alfreda Jarryho jednou z najhrávanejších a najocenenejších. V podobe nahrávky sme si pripomenuli hviezdne chvíle a najpresvedčivejšie pasáže z tohto predstavenia a happening mal aj svoju aktualizáciu a živé vystúpenie Miroslava Babiaka, ktorý predniesol zaktualizovanú scénku, v ktorej sme si uvedomili, že sme asi v tejto krajine premrhali tridsať rokov, lebo sa takmer nič podstatné nezmenilo. PREMIÉRA POD BALDACHÝNOM V sobotu 27. augusta večer na milovníkov Tálie čakal nový skvost. Ako kedysi pri 125. výročí petrovského divadla Ľuboslav Ma-

Happening v klube Divadla VHV

Majerom zase po dlhých rokoch odmlky na divadelných doskách premiérovo predstavili Zuzana a Ján Častvenovci. Nový názov inscenácie Pod baldachýnom B. Krefta a B. A. Lavreňova napovedá, že ide nielen o jej prenesenie, ale aj o aktualizáciu. Pre tých, ktorí zmeškali premiéru, pripomenieme, že prvá repríza bude 18. septembra v rámci 21. Petrovských dní divadelných. ROZHLASOVÉ HRY A INSCENOVANÉ ČÍTANIE Pod názvom Divadelné zvukové obrázky – čítanie zabudnutých textov v nedeľu 28. augusta v Dome MSS Ľudovíta Mišíka v Petrovci

poviedok, ale aj divadelných predlôh predniesli herci Divadla VHV v Petrovci Zuzana a Ján Častvenovci, Katarína Melegová-Melichová, Miroslav Babiak a Ondrej Brna. Prítomní si spomenuli nielen na známe divadlá (Zypa Cupák, Zuzka Turanová, Kubo, Nikolo a drak Nabuchodonozor...), ale aj na tie menej známe či zabudnuté (Úradné osoby, Slnečné škvrny, Stratený syn...). Osobitné miesto v tomto programe dostali aj režiséri Ivan Majera, Andrej Privratský, Jaromír Grňa a Ľuboslav Majera, ako i autori dramatických i zdramatizovaných textov (VHV, Ján Čajak, Ján Čajak ml., Juraj Tušiak, Jozef Hollý, Félix Kutlík).

Čítačky pod dozorom autorky programu Miliny Florianovej

o dejinách, o aktuálnom stave ochotníckeho a profesionálneho divadla v Petrovci, ako i o ich možných perspektívach. Málopočetní poslucháči si vypočuli referáty, ktoré prezentovali DrSc., Mgr. art. Dušan Bajin, ArtD., Mgr. art. Ján Čáni, ArtD., Katarína Melegová-Melichová, Annamária Boldocká-Grbićová, Mgr. art. Vladislava Fekete, ArtD., Mgr. Juliana Beňová a doc. Dr. Milivoje Mlađenović a doc. Dr. Michal Babiak, ktorý kolokvium i moderoval. DIVADELNÝ HAPPENING Sobotné oslavné divadelné poobedie bolo vyhradené pre divadelný happening v organizácii Divadla VHV v Petrovci. Miroslav Babiak ako herec kedysi exceloval v predstavení Kráľ

www.hl.rs

jera zaktualizoval už spomenuté prvé hrané predstavenie v Petrovci z roku 1866, tak i tentoraz pri pol druha storočnom výročí nášho divadelníctva pre Slovenské vojvodinské divadlo prichystal autorský projekt. Ide o remake jednej z prelomových inscenácií Divadla VHV v Báčskom Petrovci – Baladu o poručíkovi a Mariutke z roku 1978, ktorá zaznamenala obrovský úspech aj v profesionálnom prostredí a iniciovala diskusie o profesionalizácii slovenského vojvodinského divadla. Naskúšal ju vtedy čerstvý absolvent bratislavskej VŠMU Ľuboslav Majera s manželmi Častvenovcami. Po 38 rokoch sme sa opäť tešili na Mariutku, tentoraz pod názvom Pod baldachýnom. V súčasnom predstavení sa spolu s režisérom

Informačno-politický týždenník

Tvorivá dielňa potešila aj adeptov, aj realizátorky

Matica slovenská v Srbsku usporiadala zaujímavú prechádzku dejinami divadla. Autorka Milina Florianová do nej zaradila úryvky z nahrávok predstavení protagonistov z Petrovca, ale aj scénky, kde úryvky zo zdramatizovaných

VÝSTAVA A WORKSHOP PRE ŽIAKOV Pre budúcich hercov Divadelný ústav v Bratislave v čele s riaditeľkou Vladislavou Fekete v Modrom salóne Slovenského vojvodinského divadla usporiadal • KULTÚRA •

v nedeľný podvečer workshop pre žiakov s výstavou pod názvom Misky strieborné, nádoby výborné (ako sa rodí inscenácia). Tvorivú dielňu viedli V. Fekete, Juliana Beňová a Andrea Domeová a zúčastnilo sa v ňom 10 členov

nádoby výborné autorky Jany Juráňovej v réžii Aleny Lelkovej oslovila divákov vo veľkej sieni SVC v nedeľnom večernom termíne. Zapôsobila aj vďaka známej téme, lebo vznikla v rámci Roka Ľudovíta Štúra,

Inscenáciu dopĺňajú autentické dokumentačné záznamy zo štúrovského obdobia. KOSTÝMOVÝ SVET MARIJE HAVRAN Ústredné oslavy 150. výročia divadla v Petrovci sa skončili v pondelok 29. augusta otvorením výstavy Kostýmový svet Marije Havran v Ústave pre

k špičkovým umelcom, ktorí vytvárajú moderné slovenské divadlo, vlastné vízie a odkazy. Nie je iba kostýmovou divadelnou výtvarníčkou, ale tvorkyňou, a jej kostýmy pomáhajú čítať divákovi charaktery, odhaľovať roviny dramatických a javiskových postáv. Divadelná kritika vysoko hodnotí jej čistý štýl, presnosť strihu, poznanie his-

Celý inscenačný proces na výstave fotografií

divadelnej sekcie KS v Kysáči a zá- ale aj vďaka zaujímavému feujemca z Petrovca. Cieľom bolo ministickému spracovaniu a pripraviť mladých divadelníkov silnému hereckému tímu. Na na profesionálnu dráhu a prejsť javisku ožívajú postavy štyroch s nimi celý inscenačný proces od známych žien zo štúrovského prvej myšlienky po premiéru, ale obdobia – Adely Ostrolúckej, aj cez archivovanie materiálov, Aničky Jurkovičovej-Hurbanovej, na čo treba stále upozorňovať. Maríny Pišlovej-Geržovej a AntóV. Fekete pochválila adeptov, nie Júlie Sekovičovej-Braxatorilebo vraj bolo vidieť, že sú to už sovej, ktoré sa v reálnom živote poučené deti, že pracujú s režisérmi. A keďže sa tu spracúval princíp inscenácie, ktorá po otvorení sprievodnej výstavy v Modrom salóne SVD odznela na javisku veľkej sály SVD, riaditeľka skonštatovala: „Verím, že tieto deti prídu prichystané na inscenáciu a že spätná väzba, ktorú od nich očakávame, bude Z vernisáže: (zľava) Vladislava Fekete, zaujímavá.“ Výsta- Anna Chrťanová-Leskovac a Marija Havran vu, ktorá sleduje prípravu spomenutej inscenácie, nikdy nestretli. Na javisku veru otvorila riaditeľka V. Fekete. majú čo povedať nielen o svojich túžbach, ale i o národnom hnutí HOSŤUJÚCA INSCENÁCIA v 19. storočí. Okrem nich v predPresvedčivá inscenácia Štúdia stavení vystupuje ako postava 12 z Bratislavy Misky strieborné, ešte iba štúrovec Ján Kalinčiak. • KULTÚRA •

Múzy známych štúrovcov: Marína, Anička, Adela a Antónia

kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade. Realizovali ju vďaka Divadelnému ústavu z Bratislavy a ako povedala Anna Chrťanová-Leskovac, riaditeľka ÚKVS, táto dokumentačná výstava zobrazuje takmer tridsaťročnú umeleckú dráhu oceňovanej slovenskej kostýmovej výtvarníčky Marije Havran, pôvo dom z Vojvodiny, ktorá spolupracuje s mnohými v ý z n a m ný mi režisérmi takmer vo všetkých profesionálnych divadlách na Slovensku i v mnohých divadlách v zahraničí. Riaditeľka Divadelného ústavu v Bratislave Vladislava Fekete na vernisáži povedala, že Marija Havran patrí

torických súvislostí, farebnú zladenosť. Autorka Marija Havran v príhovore ujasnila, že výstava je malým fragmentom toho, čo doposiaľ robila, a symbolicky ju venovala sestre Anne. Výstava bola doplnená 3D realizáciami a videozostrihom vybraných inscenácií. Reinštalácie tejto výstavy budú v Báčskom Petrovci (21. októbra) a v Kovačici (2. decembra). xxx SPRIEVODNÉ PODUJATIA V rámci osláv 150 rokov divadla v Petrovci sprievodné podujatia tvorili výstavy, ktoré si návštevníci mali možnosť pozrieť už počas tohtoročných Slovenských národných slávností. Ide o výstavu publikácií v čitárni Knižnice Štefana Homolu Divadelná knižnica vojvodinských Slovákov, plenérovú výstavu Fenomén divadla – divadelný fenomén a dokumentačnú výstavu v predsieni Slovenského vojvodinského divadla pomenovanú 150 rokov divadla v Petrovci.

36 /4715/ 3. 9. 2016

Kultúra V BRATISLAVE NA TRADIČNEJ LETNEJ UNIVERZITE SAS

Nemanja Vidić z Filozofickej fakulty v Novom Sade študuje ruštinu a slovenský jazyk. Vďaka organizátorom podujatia sa tiež zúčastnil na tejto letnej škole slovenského jazyka. Anička Chalupová „Ani som si netrúfol, že budem jedným z tohtoročných účastníetná škola Studia kov SAS. Organizácia a priebeh Academica Slovaca akcie boli na vysokej úrovni, na Slovensku má dlhé nemám žiadnu pripomienku. a bohaté dejiny. Je jedA mám len pozitívne dojmy. nou z najstarších letných Bavili ma prednášky o slovenuniverzít slovenčiny ako skej kultúre a jazyku, ľudia boli cudzieho jazyka, ktorá zamilí, chvíle nezabudnuteľné...“ čala pôsobiť v roku 1965. Do rodiny tohtoročných sasisSAS si od svojho vzniku tov patrila aj Stanislava Beronkontinuálne zachováva jová z FF v Novom Sade, ktorá profil slovakistických akaštuduje srbskú filológiu v kondemických štúdií a určený takte so slovenskou filológiou. je zahraničným slovakis„Na SAS-e som sa zúčastnila tom a slavistom, študenZo slávnostného udelenia certiﬁkátov. Na snímke po prvýkrát, a to s cieľom, aby tom na zahraničných je aj riaditeľka SAS doc. PhDr. Jana Pekarovičová, PhD. som si osvojila čím väčší fond univerzitách, kultúrnym (v úzadí stojí druhá sprava). slov. Dôležitá mi bola konverpracovníkom, manažérom, lektorom, prekladateľom a absolvovali aj niekoľko výletov dvakrát ročne. Sú tam rôzne pre- zácia, teda rozhovor. Na našej všetkým záujemcom o štúdium po regiónoch Slovenska, ktoré klady, eseje, články o tom, čo sa fakulte sa dáva veľký dôraz na im umožnili získať bližšie údaje udialo na fakulte počas roka, a gramatiku a menej sa venuje slovenského jazyka a kultúry. pod. Na tejto letnej pozornosť konverV piatok 19. augusta 2016 sa o histórii a súškole v Bratislave zácii, nerozprávav aule Univerzity Komenského v časnosti tejto som mala príležime sa dostatočne. Bratislave slávnostne skončil 52. krajiny a jej tosť naučiť sa nieOrganizácia bola ročník tejto letnej školy, ktorú za obyvateľoch. čo nové, spoznať na vysokej úrovni, tri týždne absolvovalo 153 účast- V trojtýždňomnohé prírodné vzájomné uctieníkov z 32 krajín sveta. Podľa slov vej letnej škokrásy a kultúrne vanie profesorov doc. PhDr. Jany Pekarovičovej, le slovensképamiatky Slovena študentov tiež, PhD., riaditeľky SAS, letná škola ho jazyka a ska, o ktorých sa všetko bolo kvaprebiehala vo vynikajúcej pra- kultúry sa zúzmienim aj v našich litne usporiadané. covnej atmosfére v príjemnom častnili aj niekoľkí študenti Listoch. Ak budem Na hodinách sme priateľskom duchu. mať šťastie, tak sa sa rozprávali po „52. ročník letnej školy SAS spl- z Chorvátska na letnej škole SAS slovensky o tom, nil svoje prezentačné a vzdeláva- a zo Srbska. zúčastním aj na bučo sme robili cie ciele a úspešne sa nadviazal Marína Kolesaa kde sme boli na najlepšie tradície predchádza- rićová, študent- Marína Kolesarićová dúci rok,” podotkla Jana Domoniová Kolesarićová. v predchádzajújúcich ročníkov, prispel k tvorbe ka Filozofickej Zo Srbska účastníčkou bola ci deň a pod. Verím, že sa mi nových študijných materiálov a fakulty v Záhrebe, študuje slovenpriniesol aj nové impulzy v obsahu činu, odbor prekladateľstvo. Pre i Jana Domoniová, študentka podarí tieto dobré skúsenosti i metodike jednotlivých podujatí, program SAS sa rozhodla preto, slovakistiky na Filozofickej fakulte preniesť aj na kolegov na fav Novom Sade. kulte,“ podotkla Beronjová. v súlade s akreditáciou „Hradenú účasť na Počas trvania SAS svoje komujazykovej kompetencie SAS som získala ako nikačné a umelecké zručnosti cudzincov v slovenčine odmenu za poviedku mohli frekventanti rozvíjať v i kreditovým systémom na literárnej súťaži. rámci tvorivých dielní: divadlo, štúdia,” podčiarkla meMoje dojmy zo SAS výtvarné umenie, spev, tanec, dziiným doc. PhDr. Pesú pekné. Bolo mi tu film a iné pod názvom Keď sa karovičová. Ústrednou veľmi zaujímavo, pre stretne naše s vaším a predstatémou tohtoročného nás krajanov to bolo viť sa v interkultúrne ladenom SAS bolo Domáce a veľmi užitočné. Boli tu programe Sami sebe. Okrem cudzie v jazyku a kulprednášky, na ktoré toho organizátori venovali veľkú túre. Pre frekventantov môžeme v štúdiu ďalej pozornosť aj otázkam metodiky bol pripravený bohatý nadväzovať a uplatňo- vyučovania a propagácii slovenvzdelávací, poznávací Nemanja Vidić (druhý zľava) vať ich. Okrem toho, že ského jazyka a kultúry, preto sa i kultúrny program. a Stanislava Beronjová (druhá sprava) nás tu bolo veľa účast- počas letnej školy uskutočnil Okrem jazykových níkov z bývalej Juhoslávie, mali metodický seminár zameraný kurzov v ponuke boli aj špeciálne aby si doplnila vedomosti. „Na našej katedre píšeme do sme možnosť kamarátiť sa i na prípravu lektorov a učiteľov kurzy zamerané na lingvistickú, literárnu a translatologickú in- študentského časopisu Listy, ktorý s tými, ktorí sem zavítali z iných slovenčiny ako cudzieho jazyka. terpretáciu textov. Frekventanti v elektronickej forme vychádza krajín.“

Vyše 150 účastníkov

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

UZNANIA PRE SLOVENSKÉ POETKY

Básnické plakety pre Vieru Benkovú a Annu Dudášovú Jaroslav Čiep

mestečku Kostolac priamo pri Dunaji sa v sobotu 20. augusta konali 4. medzinárodné básnické stretnutia Or feus na Dunaji. Pri tejto príležitosti organizátori vydali aj zborník prác autorov účastníkov tohto významného literárneho podujatia v Srbsku, ktoré sa teší aj medzinárodnej účasti.

Zborník práve vyšiel tlačou pod názvom Ljubav je tajna (Láska je záhada) a vydal ho Klub milovníkov knihy Majdan v Kostolci. Na stránkach tohto zborníka ľúbostnej poézie sú aj básne dvoch našich autoriek Viery Benkovej z Báčskeho Petrovca a Anny Dudášovej z Maleho Crnića. Obe naše spisovateľky sú zároveň i nositeľkami významných cien, resp. plakiet tohto festivalu. Viere Benkovej

Poetické stretnutie Orfeus na Dunaji, na ktorom sa Anna Dudášová predstavila svojím poetickým dielom a prečítala aj báseň Viery Benkovej, ktorú porota odmenila Zlatou plaketou

udelili Zlatú plaketu za najexotickejšiu báseň festivalu Čaj kráľovien zo zbierky Modrotlač (do srbčiny ju preložila Anna Dudášová) a Anna Dudášová získala nielen Cenu, ale i Plaketu za životné dielo.

Tohto roku ako hostia na medzinárodnom básnickom podujatí Orfeus na Dunaji vystúpili aj spisovatelia – básnici z Talianska a mnohí členovia zo Združenia spisovateľov Srbska, v čele s predsedom Radomirom Andrićom.

BIBIANA V BÁČSKEJ PALANKE A SILBAŠI

Vychovávať deti umením k umeniu Martin Kováč Jaruška Ferková

talo sa už tradíciou, že predstavitelia Bibiany, Medzinárodného domu umenia pre deti v Bratislave, pravidelne navštevujú svojich krajanov v Srb-

kých kresieb bola nainštalovaná v báčskopalanskom Slovenskom dome. Pri tejto príležitosti riaditeľ Bibiany Ing. Peter Tvrdoň poinformoval návštevníkov o činnosti a aktivitách tejto inštitúcie. Keďže ide o medzinárodný dom umenia pre deti, všetky deti, ktoré si prišli

Zo sobotňajšej slávnosti v Silbaši (Foto: Jaroslav Mučaji) sku. Táto myšlienka vznikla ešte v roku 2009, a to vďaka Pavlovi Babkovi a Pavlovi Balážovi z Kovačice a Matici slovenskej v Srbsku. V piatok 26. augusta výstava najlepšie ohodnotených umelec• KULTÚRA •

pozrieť túto výstavu, dostali aj krásne darčeky. V sobotu 27. augusta vzácnych hostí privítali v ZŠ bratov Novakovcov v Silbaši. Riaditeľ školy Đoka Milić uvítacie slová

adresoval: riaditeľovi Bibiany Petrovi Tvrdoňovi, asistentke riaditeľa Gitke Leskovskej, vedúcemu oddelenia SaOM Karolovi Klajdáčovi, ako i Pavlovi Babkovi z Kovačice, riaditeľovi NVU Hlas ľudu Samuelovi Žiakovi, riaditeľke pivnickej ZŠ Tatiane Naďovej, čestnému predsedovi MSS Rastislavovi Surovému s manPríhovory hostiteľov a hostí želkou Elenou, ako v Báčskej Palanke i ďalším hosťom. Bibiana je modernou európ- žiakov nižších a vyšších ročníkov skou inštitúciou, ktorá podporuje silbašskej školy všetci si mohli rozvoj profesionálneho umenia pozrieť výstavu ilustrácií mladých pre deti. Svoju činnosť prezentuje autorov, ktorú bratislavskí hostia aj v zahraničí. Všetko, čo pred- usporiadali. Knihy, ktoré tiež tvorili stavuje vo verejnosti, rozširuje súčasť výstavy, zostali ako dar pre pohľad na svet vôkol nás, usmer- školskú knižnicu. Každého žiaka, ňuje záujem detí na kvalitnejšie ktorý v sobotu bol na výstave, využívanie voľného času a podľa predstavitelia Bibiany potešili aj slov riaditeľa Tvrdoňa deti vycho- darčekom. V pokračovaní návštevy hostia navštívili i Slovenský váva umením k umeniu. Po príležitostnom programe etno dom v Silbaši. 36 /4715/ 3. 9. 2016

Kultúra V GALÉRII INSITNÉHO UMENIA

Kovačická tradícia na Petríkovej obrazoch Anička Chalupová

vej. Po úvodnom príhovore Márie Raspirovej, riaditeľky GIU, o tvorbe autorky obrazov hovoril Vladimír Valentík, výtvarný teoretik a kritik,

a padinských maliarov líši tým, že do prvého plánu vysúva ľudskú sobotu 27. augusta sa milovfigúru. níkom výtvarného umenia „Marí- Kovačická insita – štetcom ponúkala ne Pet- a okom Maríny Petríkovej krása z obraríkovej zov najmladje menej dôležité ktorým jedna časť vystavených šej členky miesto, kde tie figú- obrazov bola i venovaná. K tejto Galérie insitry vmestí, jej je naj- tematike prispela aj mladá štuného umenia dôležitejšia figúra, dentka Anna Andrea Holíková, v Kovačici. čiže ľudská postava,” ktorá skrátka ozrejmila dejiny V Galérii inpovedal Valentík a kovačickej Detskej svadby. Zásitného umeneskoršie expozíciu, verečné slovo v oficiálnej časti nia v Kovačici ktorá tvorí vyše 60 podujatia patrilo autorke výstavy, za prítomnosti výtvarných prác, ktorá sa výtvarníctvom zaoberá mnohých slávnostne otvoril. V ešte od útleho detstva a členkou hostí a milovhudobnom okienku svetoznámej obrazárne sa stala níkov výtvarza sprievodu Jána v roku 2013. ného umenia Táto najnovšia výstava obrazov Dišpitera slovens l á v n o s t n e Zo slávnostného otvorenia výstavy; na snímke zľava je autorka skými ľudovými vo výstavných priestoroch GIU v otvorili prvú výstavy Marína Petríková piesňami a svadob- Kovačici bude sprístupnená misamostatnú výstavu obrazov najmladšej ma- ktorý medziiným zdôraznil, že sa nými vinšmi sa predstavili účast- lovníkom insity do 27. septembra liarky, členky GIU, Maríny Petríko- jej výtvarná tvorba od kovačických níci tohtoročnej Detskej svadby, t. r.

NOVOSADČANIA A SELENČANIA V MAĎARSKU

Na Komlóšskych dňoch Danica Vŕbová

inulú sobotu 20. augusta členovia folklórnej sekcie Slovenského kultúrneho centra Pavla Jozefa Šafárika z Nového Sadu a folklórny súbor KUS Jána

skom Komlóši. Tieto súbory do susedného Maďarska zavítali vďaka dlhoročnej družbe folklórnych veteránov z Kysáča a Slovenského Komlóša, kde je najväčšia komunita Slovákov v Maďarsku. Gastronomický deň okrem kultúrneho programu

Novosadskí folkloristi na čele s umeleckým vedúcim Ivanom Slávikom sa početným Komlóšanom predstavili choreografia-

Selenčskú žatvu, štylizovaný tanec V Selenči na tanci a na dobrú náladu zaspievala i dievčenská spevácka skupina. Novosadsko-selenčský ľudový orchester potom prítomným spestril večernú zábavu. Komlóšski Slováci počas týchto osláv pripravili primeraný program, ako i sprievodné podujatia: ohňostroj z evanjelického kosto-

Dolnozemská žatva po selenčsky Šafárikovci zatancovali aj po myjavsky Kollára zo Selenče vystúpili v rámci Komlóšskych dní na programe Gastronomického dňa v Sloven-

www.hl.rs

ponúkal tradičné slovenské jedlá: špricke, buchty na pare, halušky, klobásu, varenú kapustu...

Informačno-politický týždenník

mi A keď prišli naši k vašim, Keď regrúti mašírujú a Po myjavsky. Selenčania, ktorých vedúcou je Malvína Zolňanová, obecenstvu ukázali choreografiou spracovanú

la, kladenie vencov k slovenskému pomníku, návštevu kúpaliska Ruža atď. Foto: Mátyás István • KULTÚRA •

TRADIČNÝ KONCERT V SELENČI

Rozdával duchovné a umelecké zážitky Juraj Berédi

nedeľu 28. augusta v sieni Domu kultúry v Selenči odznel koncert súčasnej kresťanskej hudby Pánovi spievame spolu. Tento koncert tradične organizuje Komorný zbor Zvony a tentoraz bol usporiadaný pod záštitou Obce Báč a Miestneho spoločenstva Selenča. V nedeľu večer Selenčou znela súčasná kresťanská hudba v prednese sólistov, orchestrov, zborov a speváckych skupín nie iba zo Selenče, ale aj z Belehradu, Padiny a Kulpína. Je to hudba, ktorú sme si zvykli počúvať v chrámoch, ale spôsob prednesu presahuje priestory kostolov a kresťanská hudba sa dostáva k poslucháčom aj v iných priestoroch. Zmysel tejto hudby sa však nemení, je to aj na-

ďalej kresťanská duchovná hudba zameraná na oslavu Boha. Diváci v sieni DK v Selenči mali príležitosť vypočuť si pestrý repertoár sólistov, zborov a orchestrov a keď ide o autorov, boli to známe skladby svetoznámych mien. Obecenstvu sa piesňou prihovorili speváci rôznych generácií a vierovyznaní. Niektoré zbory a orchestre pestujú výlučne duchovnú hudbu, kým niektoré duchovnú hudbu pestujú ako časť svojho rôznorodého repertoára. Tak sa v Selenči okrem domáceho Komorného zboru Zvony predstavili aj Zábavný orchester Komorného zboru Zvony – ZOZ a Orchestrík základnej školy a Komorného zboru Zvony. Vystúpili tiež hostia: Zmiešaný mládežnícky zbor Kresťanskej adventistickej cirkvi Mozaik z Belehradu, zbor Mladí kresťania,

Ešte slovo na rozlúčku a potom spoločná pieseň

sestry Lýdia a Nataša Palenkášové, Dajana a Vierka Lackové z Padiny, Ruth Petrášová z Kulpína a pred záverečnou piesňou zaspieval Juraj Súdi za sprievodu Komorného zboru Zvony a Orchestríka. Celkom na záver odznela spoločná pieseň všetkých účastníkov a zaspievali skladbu Teba, Bože, chválime. Program moderovala Anna Margaréta Valentová. Organizátori účastníkom na pamiatku venovali spomienkové darčeky. V hľadisku boli predstavitelia kultúrneho, spoločenského a duchovného života Selenče, Obce

V MIESTNEJ ORGANIZÁCII PENZISTOV V KOVAČICI

Viva La Musica oslávila prvé narodeniny Anička Chalupová

„H

udba je rečou pre tento svet, práve ona je jazykom zrozumiteľným tam, kde už zrozumiteľnosť neočaká-

Leppich. Aj členovia speváckeho zboru Viva La Musica svojím výstupom v sobotu 27. augusta dali na vedomie, že „nezabudli spievať“. V sieni Miestneho spoločenstva

Svojím prednesom pookriali dušu nejedného návštevníka večierka

vame. Práve ona je objaviteľkou schopností, ktoré sme už zabudli,“ povedal nemecký kňaz Johannes • KULTÚRA •

Kovačica za prítomnosti početných hostí aj z iných prostredí spevácky zbor Viva La Musica

uskutočnil koncert ľudových a svetových skladieb. Koncert bol usporiadaný pri prvom výročí založenia tejto hudobnej sekcie v rámci kovačickej organizácie penzistov. Okrem piesní, ktoré nacvičila Alžbeta Hriešiková, vedúca šestnásťčlenného speváckeho zboru, na oslave zazneli aj príležitostné básne, ktoré predviedli profesorka Mária Kotvášová, Zuzana Čížiková, Eva Pavićevićová a Đurica Krstin. Nevystali ani krátke humoristické scénky, v ktorých sa zúčastnili penzistky Eržika Pilmajerová, Milinka Lenhartová a Anna Tomićová. K slávnostnému ovzdušiu bezmála dvojhodinového večierka prispel aj Jozef Šifel st., učiteľ vo výslužbe, ktorý rozprával o príbehoch zo života a z dejín Kovačice.

Báč, ale aj okolia. Pred koncertom si záujemcovia mohli obzrieť etno priestor v Dome kultúry, v ktorom je stála výstava zozbieraných a zachovaných starožitností zo Selenče. O tom, že sa koncert aj napriek rôznym problémom, ktoré sú charakteristické pre celú spoločnosť, vcelku vydaril, svedčili spokojné tváre tak účastníkov, ako aj divákov, ktorí odchádzali z Domu kultúry s nádejou, že ich organizátori o rok znovu zavolajú na koncert Pánovi spievame spolu a že znovu budú z neho mať všetci krásny duchovný a umelecký zážitok.

Narodeniny a výročia v septembri 2016 ËË 7. septembra 1956 sa v Báčskom Petrovci narodil Zoroslav Spevák (Jesenský), spisovateľ, vysokoškolský pedagóg, zostavovateľ čítaniek a učebníc slovenského jazyka a bývalý šéfredaktor časopisu pre deti Zornička. (Blahoželáme k 60. narodeninám.) ËË 8. septembra 1956 na Slovensku, v Trenčianskych Tepliciach, zomrel Jozef Holúbek, spisovateľ, prekladateľ a právnik. Pochádzal z Padiny. (Pripomíname si 60. výročie smrti.) ËË 10. septembra 1941 sa v Báčskom Petrovci narodil Dr. Ján Kišgeci, poľnohospodársky vedec, vysokoškolský pedagóg a národno-kultúrny pracovník. (Blahoželáme k 75. narodeninám.)

36 /4715/ 3. 9. 2016

Kultúra • Oznamy VÝSTAVA FOTOGRAFIÍ V STAREJ PAZOVE. Po Novom Sade a Apatine aj na Námestí Dr. Zorana Đinđića v Starej Pazove bola inštalovaná výstava fotografií Fotoasociácie Vojvodiny pod názvom Oluja – zločin, koji traje. Tu si ju záujemcovia mohli pozrieť v dňoch 24. až 26. augusta a je svojráznym fotosvedectvom o exoduse Srbov počas chorvátskej vojnovo-policajnej akcie Oluja, ktorá sa udiala 4. až 7. augusta 1995. Je spoločným dielom najeminentnejších fotoreportérov v krajine a na 26 veľkých paneloch návštevníci mali možnosť pozrieť si fotografie: Tomislava Peterneka, Ranka Đukovića, Jaroslava Papa, Željka Sinobada, Martina Candira, Slobodana Nikolića, Zorana Jovanovića a Darka Dozeta, zakladateľa a predsedu Fotoasociáce Vojvodiny, ktorý sa na vernisáži prihovoril spolu s predsedom Obce Stará Pazova Đorđom Radinovićom a Veselinom Šljivančaninom, penzionovaným oficierom Juhoslovanskej ľudovej armády a Vojska Juhoslávie. Usporiadanie výstavy v Starej Pazove podporila obec a Stredisko pre kultúru Stará Pazova. Na území tejto sriemskej obce žijú početní utečenci, ktorí sa sem nasťahovali po akcii Oluja a lokálna samospráva im aj naďalej pomáha vo všetkých segmentoch života. Po troch dňoch výstava bola premiestnená do A. Lš. susednej – Inđijskej obce.

Nemôž ich „naterať...“ Anna Horvátová

dklonov od spisovnej slovenčiny je neúrekom. Túto povážlivú situáciu zhoršuje aj sama skutočnosť, že sme vlastne dvojjazykovým spoločenstvom, v ktorom je, žiaľ, samozrejmé primiešať to-ktoré srbské slovo aj na úkor slovenčiny. Tak sa aj nenáležité poslovenčené sloveso naterať, je to zo srbského slova naterati, vtislo do spisovnej slovenčiny a pretrváva tu. Ani v slovenčine, ani v srbčine sa významovo nerozlišuje. Používa sa hlavne v takých situáciách, keď chceme násilím, nátlakom, mocou spôsobiť, aby niekto niečo urobil, teda donútiť či prisiliť na nejakú činnosť. Poslovenčené sloveso „naterať“, ktoré pochádza zo srbského naterati, možno vystriedať týmito slovesami: donútiť, prinútiť, ale aj slovesami silnejšieho významu nahnať, dohnať, alebo až prisiliť, priprieť. Príslušníkom slovenského

jazykového spoločenstva, najmä tým, ktorí sa riadia vedomím hlavné je, že rozumieme, čo si vravíme, predsa odporúčame zvoliť si jednu z tu ponúknutých možností, lebo všetky slovesá sú nadostač silné, efektné. Namiesto takýchto vetných konštrukcií: „Nemohli ich naterať učiť sa.“; „Do roboty ich nikto nenaterá.“; „Bolesť ma naterala k zubárovi.“ správne vystihneme podstatu veci aj v slovenskom znení: „Nemohli ich donútiť, aby sa učili.“; „Do roboty ich nikto nenaženie / neprinúti.“; „Bolesť ma nahnala k zubárovi.“ V pohnutých časoch ekonomickej krízy občas skomentujeme, že nás bieda naterala šetriť, čo spisovne znie núdza nás nahnala šetriť. Slovesom nahnať vyjadrujeme aj hnaním niekam dostať, zhromaždiť, vohnať, prihnať statok do maštale; prihnať do blízkosti – nahnať poľovníkom zver a vyvolať, vzbudiť, spôsobiť niekomu strach(u), hrôzu.

Výzva NRSNM, Galéria Rajka Mamuzića a autor projektu Ján Agarský vyhlasujú výtvarnú súťaž MALÝ FORMÁT 2016 Podmienky súťaže: 1. Súťaž je pre profesionálnych umelcov alebo členov umeleckých združení (ULUS, ULUPUDS, ULUV alebo podobných). Prihlásiť svoje práce môžu umelci, ktorí sú občania Srbska a vo svojom rodinnom rodokmeni sa môžu nadviazať na Slovenskú republiku. 2. Práce musia byť na papieri formátu A 4 (20 cm x 30 cm), technika je ľubovoľná. Väčší a menší formát od zadaného nebude vystavený. 3. Lehota na doručenie prác je 30. 9. 2016. Výtvarné práce, ktoré budú doručené po uplynutí lehoty, môžu byť vystavené, ale nebudú v katalógu. 4. Jeden umelec bude ocenený, a to samostatnou výstavou v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov. V porote sú: Sava Stepanov, Lazar Marković, Jozef Klátik, Ďula Šanta a Ján Agarský. Práce zaslať alebo priniesť na adresu: NRSNM (pre súťaž MALÝ FORMÁT 2016), Bulvár Mihajla Pupina 1/IV, 21 000 Nový Sad.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

CHÝRNIK

KOVAČICA, PADINA. Kreatívne centrum pre cestovný ruch, umenie a kultúru usporiada folklórne divadlo pod názvom Mamo moja, ja sa vidám lem do Kovačici, a to v Kovačici v sobotu 10. septembra o 20.30 na nádvorí Miestneho spoločenstva a v Pa-

dine v nedeľu 18. septembra o 20.30 na letnom javisku SŠ Dolina. V programe vystúpia: Folklórny súbor Rozmarín, Ľudový orchester Nôta, herci KOKRAM-u, spevácke skupiny Perla, Bohémi, Sláviky a Komorný zbor Viliama Figuša Bystrého.

hlasludu.info www.hl.rs Podľa článku 6 odsek 1 a článku 9 Uznesenia o zmenách Uznesenia o udelení vyznamenania Dr. Đorđa Natoševića (Úradný vestník APV číslo 10/2010) Pokrajinský sekretariát vzdelávania, predpisov, správy a národnostných menšín – národnostných spoločenstiev vypisuje SÚBEH na udelenie vyznamenania Dr. Đorđa Natoševića v školskom roku 2015/2016 I. Právo zúčastniť sa na súbehu na udelenie vyznamenania Dr. Đorđa Natoševića (ďalej: vyznamenanie) majú predškolské ustanovizne, základné a stredné školy so sídlom v Autonómnej pokrajine Vojvodine a vychovávatelia, učitelia, pedagógovia a psychológovia zamestnaní v týchto ustanovizniach. Prihlášku na súbeh môžu odovzdať samostatne predškolské ustanovizne, základné a stredné školy, učitelia, vychovávatelia, pedagógovia a psychológovia v týchto ustanovizniach alebo ich na udelenie vyznamenania môžu navrhnúť žiaci, rodičia, orgány lokálnej samosprávy, odborné združenia a iné právnické a fyzické osoby. Účastník súbehu, resp. navrhovateľ prikladá dôkazy o splnení podmienok súbehu. Dôkazy o splnení podmienok a prílohy k prihláške podávateľ prihlášky v úplnosti zasiela v elektronickej podobe (najviac na 3 DVD alebo 5 CD). II. Vyznamenanie sa udeľuje za výnimočné výsledky uskutočnené uplatňovaním súčasných metód vo výchovno-vzdelávacej práci a výučbe v uplynulých dvoch školských rokoch v nasledujúcich oblastiach: predškolská výchova a vzdelávanie; výučba; práca s nadanými deťmi predškolského veku a nadanými žiakmi, ako aj žiakmi meškajúcimi v zdolávaní obsahov výchovno-vzdelávacej práce a obsahu učiva; voľné aktivity s deťmi predškolského veku a žiakmi; odborné zdokonaľovanie vychovávateľov, učiteľov a spolupracovníkov; profesijná orientácia žiakov; spolupráca s rodičmi; kultúrna a verejná činnosť a spolupráca s užším a širším spoločenským zväzkom; vedenie, organizácia a zabezpečenie kvalitnej činnosti ustanovizne; zveľaďovanie tolerancie a uznávanie odlišností; inkluzívne vzdelávanie a iné oblasti v rámci základnej činnosti ustanovizne. III. Pravidlá práce Výboru pre udelenie vyznamenania Dr. Đorđa Natoševića s oblasťami práce a prvkami na hodnotenie dosiahnutých výsledkov na udelenie vyznamenania, spolu s tlačivom prihlášky na súbeh, sú sprístupnené na webovej stránke Pokrajinského sekretariátu vzdelávania, správy a národnostných spoločenstiev www.puma.vojvodina.gov.rs. IV. Prihláška, resp. návrh na udelenie vyznamenania na podklade súbehu obsahuje: údaje o navrhnutom alebo prihlásenom kandidátovi (predškolskej ustanovizni, škole, vychovávateľovi, učiteľovi, pedagógovi alebo psychológovi); základné údaje o navrhovateľovi; prílohy a údaje o dosiahnutých výsledkoch v školskom roku 2014/2015 a 2015/2016 pre každú oblasť výchovno-vzdelávacej práce, ktorá sa hodnotí v súlade s pravidlami o práci výboru. V. Súbeh je otvorený od 1. do 30. septembra 2016. Oneskorené a neúplné prihlášky sa nebudú rozoberať. Prihláška, resp. návrh na udelenie vyznamenania, s dôkazmi a prílohami, sa zasiela Pokrajinskému sekretariátu vzdelávania, predpisov, správy a národnostných menšín – národnostných spoločenstiev poštou na adresu: Pokrajinský sekretariát vzdelávania, predpisov, správy a národnostných menšín – národnostných spoločenstiev, Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 100 Nový Sad (s poznámkou: – na súbeh o udelenie vyznamenania Dr. Đorđa Natoševića). Všetky dodatočné informácie možno získať na telefónnom čísle: 021/487- 4183 a 487-4867.

• KULTÚRA • OZNAMY •

Oznamy POĎAKOVANIE A BLAHOŽELANIE Po úspešnom skončení doktorandského štúdia na Farmaceutickej fakulte UK v Bratislave v odbore farmakológie 8. júla 2016 titul PhD. získala JASNA ŠRANKOVÁ z Hložian. Najväčšia vďaka patrí Pánu Bohu, lebo on jej bol na pomoci so svojou milosťou vždy a všade. Pri tejto príležitosti mladej doktorke blahoželajú a od Pána Boha mnoho zdravia a zdaru v práci prajú rodičia, brat Mirko s rodinou a starká Zahorcová. Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o neuskutočniteľnosti vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 19. 8. 2016 schválil rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Adaptovanie sústavy na paletovanie kaučukovníka, v rámci skladu syntetického kaučukovníka a ambaláže vo FSK, na katastrálnej parcele č. 1780, k. o. Elemir, ZO Zreňanin, nositeľa projektu HIP-Petrohemija, a. s., Pančevo, Ulica spoljnostarčevačka č. 82, Pančevo. Rozhodnutie o rozhodovaní o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po vypracovaní štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Promist, s. s r. o., z Nového Sadu, Ul. hajduk Veljkova č. 11, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia a zmena objektu 19 (budova textilného priemyslu) do skladu minerálnych hnojív v rozsypanom tvare (NPK a UREA) a objektu číslo 21 (nadkrytie) v prevádzku na balenie minerálnych hnojív, na katastrálnej parcele č. 2222/1, k. o. Nový Sad I. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2041_05 NS_Pivara_MB, v Ul. temerinski put číslo 50, Sajlovo, na katastrálnych parcelách č.: 104/2, 104/45 a 104/51, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

• OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS05, NSU05, NSO05 KOVILJ Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS05, NSU05, NSO05 KOVILJ, Ul. Save Zorića b. č., Kovilj, na katastrálnej parcele číslo 1123, k. o. Kovilj, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 23. augusta 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-485/16, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS05, NSU05, NSO05 KOVILJ, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základňovej stanice mobilnej telefónie NS05, NSU05, NSO05 KOVILJ, Ul. Save Zorića b. č., Kovilj, na katastrálnej parcele číslo 1123, k. o. Kovilj, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s priloženou dokumentáciou; – zabezpečí prvé výskumy úrovne elektromagnetického poľa a zabezpečí aj periodické výskumy po pustení zdroja do prevádzky na lokalite základňovej stanice mobilnej telefónie NS05, NSU05, NSO05 KOVILJ v súlade so Zákonom o ochrane od neionizujúcich žiarení (Úradný vestník RS, číslo 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť a údaje získané monitoringom doručí Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS05, NSU05, NSO05 KOVILJ, Ul. Save Zorića b. č., Kovilj, na katastrálnej parcele číslo 1123, k. o. Kovilj, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie trojúsekovej anténovej sústavy na krytie GSM900, UMTS a LTE800 rozsahov. Použijú sa štyri antény K730376, po dve pre prvý a tretí úsek pre rozhlasovú sústavu GSM900, jedna anténa typu K80010669 pre druhý úsek pre rozhlasové sústavy GSM900 a LTE800, jedna anténa K80010505 pre druhý úsek pre rozhlasovú sústavu UMTS a dve antény K80010485 pre prvý a tretí úsek pre rozhlasové sústavy UMTS a LTE800. Plánovaná konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu GSM900 je 2 + 4 + 4, pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3 a pre sústavu LTE800 je 1 + 1 + 1. Antény budú usmernené s azimutmi 150 ° (prvý úsek), 235 ° (druhý úsek) a 325 ° (tretí úsek) pre všetky sústavy. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Kovilj. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetový projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základňovej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil: Zmluvu o prenájme uzavretú medzi Miroslavom Paunićom z Kovilja, Laze Kostića 107, a Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, rozhodnutie, ktorým sa schvaľuje použitie rozhlasovej základňovej stanice, Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NS05, NSU05, NSO05 KOVILJ, číslo správy 1605/16-310 MK, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NS05, NSU05, NSO05 KOVILJ je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 7.3 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základňovej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

36 /4715/ 3. 9. 2016

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2072_01 NS_Nový_Sad_Rumenačka

Nositeľ projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2072_01 NS_Nový_Sad_Rumenačka, v Ul. pariske komune číslo 27, na katastrálnej parcele číslo 4945, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie, Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 29. augusta 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-342/16, ktorým je schválený súhlas k predmetovej štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2072_01 NS_Nový_Sad_Rumenačka, po uvedenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2072_01 NS_Nový_Sad_Rumenačka, v Ul. pariske komune číslo 27, na katastrálnej parcele číslo 4945, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení s cieľom znemožniť, zmenšiť alebo odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a výsledky doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. 4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a zmien technických charakteristík základňovej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal žiadosť splnomocnenému orgánu o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie. ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2072_01 NS_Nový_Sad_Rumenačka, v Ul. pariske komune číslo 27, na katastrálnej parcele číslo 4945, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21. Projektom sa predpokladá rekonštrukcia jestvujúcej základňovej stanice a to tak, že bude postavená trojúseková anténová sústava pre rozsahy DCS 1800, UMTS 2100 a LTE 1800. Anténová sústava bude pozostávať z úhrnne šiestich antén, a to tri antény typu Kathrein K742236 na uskutočňovanie DCS a LTE servisu a tri antény typu Kathrein K742215 na uskutočňovanie UMTS servisu. Plánované azimuty antény sú 95 °, 205 ° a 300 °, respektíve po úsekoch pre všetky sústavy. Konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu DCS je 2 + 2 + 4, pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3 a pre LTE 1 + 1 + 1, a na krytie v uvedených rozsahoch použijú sa základňové stanice Nokia Flexi. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V zákonom stanovenej lehote plánovanej na verejné nahliadnutie Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 12. júla 2016. Počas verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme na štúdiu o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky zainteresovanej verejnosti počas prezentácie a verejnej rozpravy uskutočnenej 13. júla 2016, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-342/16 z 13. júla 2016. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2072_01 NS_Nový_Sad_Rumenačka, v Ul. pariske komune číslo 27, na katastrálnej parcele číslo 4945, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, číslo VI-501-342/16, zo 16. júna 2016, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe o svojej práci tomuto orgánu doručila Správu číslo VI-501342/16 z 29. augusta 2016 so zhodnotením predmetovej štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa na rovnakú poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie konštatovalo sa, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe po odhade vplyvov a o určovaní obsahu a rozsahu štúdie číslo VI-501-1147/15 z 24. februára 2016, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie pod bodom 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní od dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválenom rozhodnutí v prostriedkoch verejného informovania.

Nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2079_01 NS_Nový_Sad_Limanska pijaca, v Ul. Šekspirova č. 9, na katastrálnej parcele číslo 3922/11, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie, Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 25. augusta 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-356/16, ktorým je schválený súhlas k predmetovej štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2079_01 NS_Nový_Sad_Limanska pijaca, po uvedenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2079_01 NS_Nový_Sad_Limanska pijaca, v Ul. Šekspirova č. 9, na katastrálnej parcele číslo 3922/11, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení s cieľom znemožniť, zmenšiť alebo odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a vykonať meranie sily elektrického poľa v zóne zvýšenej citlivosti a osobitne vo výskumných bodoch T1 a T4 pre DCS 1800 a pre UMTS vo výskumnom bode T4 a výsledky doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. 4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a zmien technických charakteristík základňovej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal žiadosť splnomocnenému orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie. ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2079_01 NS_Nový_ Sad_Limanska pijaca, v Ul. Šekspirova č. 9, na katastrálnej parcele číslo 3922/11, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá rekonštrukcia jestvujúcej základňovej stanice, a to tak, že bude postavená trojúseková anténová sústava pre rozsahy DCS 1800, UMTS 2100 a LTE 1800. V každom úseku postavená bude po jedna panelová anténa typu K742236 výrobcu Kathrein na krytie v rozsahoch DCS a LTE a po jedna anténa typu K742215 výrobcu Kathrein pre rozsah UMTS. Plánované azimuty antény sú 110 °, 244 ° a 340 °, respektíve po úsekoch pre všetky sústavy. Konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu DCS je 2 + 4 + 4, pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3 a pre LTE 1 + 1 + 1, a na krytie v uvedených rozsahoch použijú sa základňové stanice Nokia Flexi. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V zákonom stanovenej lehote plánovanej na verejné nahliadnutie Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 18. júla 2016. Počas verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme na štúdiu o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky zainteresovanej verejnosti o priebehu prezentácie a verejnej rozpravy uskutočnenej 19. júla 2016, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-356/16 z 19. júla 2016. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2079_01 NS_Nový_Sad_Limanska pijaca, v Ul. Šekspirova č. 9, na katastrálnej parcele číslo 3922/11, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, číslo VI-501-356/16, z 20. júna 2016, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-356/16 z 25. augusta 2016 so zhodnotením predmetovej štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie konštatovalo sa, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní obsahu a rozsahu štúdie číslo VI-501-1150/15 z 24. februára 2016, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie pod bodom 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní od dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválenom rozhodnutí v prostriedkoch verejného informovania.

• OZNAMY •

Oznamy Firma

AGROCROP, a. s., VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

prijme zamestnancov na prácu s traktorom, zber a spracovanie úrody Potrebné vodičské oprávnenie skupiny B alebo T. V prípade záujmu ozvite sa na mail: marek.macaj@agromacaj.sk alebo telefón: +421 905 732 961

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2034_01 NS_Bulevar_Cara_Lazara Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2034_01 NS_Bulevar_Cara_Lazara, Bulvár cára Lazara 81, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3931/26, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 23. augusta 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-494/16, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, podanej po splnomocnení nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2034_01 NS_Bulevar_Cara_Lazara, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt základňovej stanice mobilnej telefónie NS2034_01 NS_Bulevar_Cara_Lazara, Bulvár cára Lazara 81, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3931/26, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21 (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2034_01 NS_Bulevar_ Cara_Lazara, Bulvár cára Lazara 81, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3931/26, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2034_01 NS_Bulevar_Cara_Lazara, Bulvár cára Lazara 81, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3931/26, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá rekonštrukcia jestvujúcej základňovej stanice, a to tak, že bude postavená trojúseková anténová sústava pre rozsahy DCS 1800, UMTS a LTE a jednoúseková sústava pre GSM900. Použije sa anténa K742266 na krytie GSM900 a LTE sústavy a anténa typu K742236 pre sústavy DCS 1800

• OZNAMY •

hlasludu.info www.hl.rs

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

a UMTS. Plánované azimuty antén sú 30 °, 140 ° a 300 °, respektíve po úsekoch pre všetky sústavy. Konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu GSM900 je 0 + 2 + 0, pre DCS 1800 je 2 + 2 + 2, pre UMTS je 2 + 2 + 2 a pre LTE je 1 + 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania, ako aj MS Iva Andrića a MS 7. júla. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nositeľ projektu doručil zmluvu o prenájme uzavretú medzi Zhromaždením obyvateľov budovy, z Nového Sadu, Bulvár cára Lazara 81, a Vip Mobile, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Belehrad, a Informáciu o lokalite pre parcelu č. 3931/26, k. o. Nový Sad II, vypracovanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a bývanie Mesta Nový Sad, číslo: V-353-318/16 z 29. 6. 2016. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NS2034_01 NS_Bulevar_Cara_Lazara, číslo: EM-2016-128/SO z 11. mája 2016, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W-LINE v Belehrade. Základňová stanica mobilnej telefónie NS2034_01 NS_Bulevar_Cara_Lazara má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre všetky tri úseky, pre rozsahy. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základňová rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základňové rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov a určil, že základňová stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, (Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 – Rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

36 /4715/ 3. 9. 2016

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS2008_02 NS_Veternik Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2008_02 NS_Veternik, Ulica Ivu Lolu Ribara 70, Veternik, na katastrálnej parcele číslo 1080/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 25. augusta 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-484/16, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, podanou splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2008_02 NS_Veternik, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základňovej stanice mobilnej telefónie NS2008_02 NS_Veternik, Ulica Ivu Lolu Ribara 70, Veternik, na katastrálnej parcele číslo 1080/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s priloženou dokumentáciou; – zabezpečí prvé vyšetrenie úrovne elektromagnetického poľa a bude zabezpečovať periodické vyšetrenia po uvedení zdroja do prevádzky na lokalite základňovej stanice mobilnej telefónie NS2008_02 NS_Veternik, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2005_02 NS_Petrovaradin Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2005_02 NS_Petrovaradin, v areáli továrne MK Commerce, Petrovaradín, na katastrálnej parcele číslo 1511/1, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 25. augusta 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-495/16, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, podanej splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2005_02 NS_Petrovaradin, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základňovej stanice mobilnej telefónie NS2005_02 NS_Petrovaradin, v areáli továrne MK Commerce, Petrovaradín, na katastrálnej parcele číslo 1511/1, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s priloženou dokumentáciou; – zabezpečí prvé výskumy úrovne elektromagnetického poľa a bude zabezpečovať periodické výskumy po uvedení zdroja do prevádzky na lokalite základňovej stanice mobilnej telefónie NS2005_02 NS_Petrovaradin, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2008_02 NS_Veternik, Ulica Ivu Lolu Ribara 70, Veternik, na katastrálnej parcele číslo 1080/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Projektom je plánovaná rekonštrukcia GSM900 a DCS1800 a pridávanie LTE sústavy. Plánované je postavenie trojúsekovej anténovej sústavy na krytie DCS1800, UMTS a LTE sústavy a anténovej sústavy pre GSM900 je jednoúsekový. Pre prvý a tretí úsek (pre sústavy DCS1800 a LTE) použije sa anténa typu K742236, pre druhý úsek (pre sústavu DCS1800 a LTE) anténa typu K80010192, sústava GSM900 je iba v druhom úseku a použije sa anténa typu K80010292 a pre sústavu UMTS vo všetkých troch úsekoch použije sa anténa typu K742215. Plánovaná konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu GSM900 je 0 + 3 +0, pre DCS 1800 je 2 + 2 + 2, pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3 a pre LTE800 je 1 + 1 + 1. Antény budú usmernené s azimutmi 25 ° (prvý úsek), 115 ° (druhý úsek) a 250 ° (tretí úsek) pre sústavy DCS 1800, UMTS a LTE a azimut pre GSM900 sústavu je 115 °. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Veternik. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetový projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základňovej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu doručil: Zmluvu o prenájme uzavretú medzi Svetislavom Čirićom z Veternika, Ivu Lolu Ribara 70, a VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Belehrad, Informáciu o lokalite pre parcelu číslo 1082/1, k. o. Veternik, vypracovanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad. Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NS2008_02 NS_Veternik, číslo EM-2016-150/SO, z 26. mája 2016, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W LINE z Belehradu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NS2008_02 NS_Veternik, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 7 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základňovej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu. rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2005_02 NS_Petrovaradin, v areáli továrne MK Commerce, Petrovaradín, na katastrálnej parcele číslo 1511/1, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavenie trojúsekovej anténovej sústavy na krytie DCS1800, UMTS a LTE sústav a anténová sústava pre GSM900 je jednoúseková. Anténová sústava pozostáva z celkovo siedmich antén, a to: jedna anténa typu K739630 na uskutočnenie servisu v GSM900 sústave, tri antény typu K742236 na uskutočnenie servisu v DCS1800 a LTE sústavy a tri antény typu K742215 na uskutočnenie servisu v UMTS sústave. Plánovaná konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu GSM900 je 0 + 2 + 0, pre DCS1800 je 2 + 2 + 2, pre sústavu UMTS je 2 + 2 + 2 a pre LTE800 je 1 + 1 + 1. Antény budú usmernené s azimutmi 140 ° (prvý úsek), 240 ° (druhý úsek) a 340 ° (tretí úsek) pre DCS1800, UMTS a LTE sústavy a pre GSM900 azimut je 240 °. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Petrovaradín. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetový projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základňovej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu doručil: Zmluvu o prenájme uzavretú medzi MK COMMERCE, s. s r. o., z Nového Sadu, Námestie Marije Trandafil 7, a VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Belehrad, Informáciu o lokalite pre parcelu číslo 1511/1, k. o. Petrovaradín vypracovanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad. Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NS2005_02 NS_Petrovaradin, číslo EM-2016-156/SO, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W-line z Belehradu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NS2005_02 NS_Petrovaradin, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 7 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základňovej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

SMUTNÁ A BOĽAVÁ SPOMIENKA

DROBNÝ OZNAM T E S N Í M E (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088-433.

Dňa 5. septembra 2016 uplynie ťažkých a boľavých desať rokov, čo nás predčasne opustil náš drahý a nenahraditeľný syn a brat

PRENAJÍMAM zariadený jednoizbový byt v Bratislave. Byt sa nachádza na tichej lokalite v Ružinove. Bližšie informácie na tel. čísle: 062/17-88-485.

Život bez Teba je smutný, ale pekné spomienky na Tvoju lásku a dobrotu zostanú navždy v našich srdciach. Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

JÁN LABÁT

Manželka Anna a syn Michal s rodinou

14. 4. 1966 – 5. 9. 2006 – 5. 9. 2016 z Petrovca

SMUTNÁ SPOMIENKA

To, že sa rana zahojí, je len klamné zdanie. V srdci bolesť zostala a tiché spomínanie.

na manžela

ŠTEFANA MOCKU

Spomienku na Teba si zachovávajú: Tvoja navždy zarmútená mama, otec a sestra

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2182_01 NS_Sremska_Kamenica, v okruhu Inštitútu, na katastrálnej parcele číslo 5220/1, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu AS Naftna industrija Srbija, Nový Sad, Ul. narodnog fronta 12, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba povrchovej nádrže na skladovanie alkoholu so sprievodným výstrojom a inštaláciami, na katastrálnej parcele číslo 2555/14, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

• OZNAMY •

MICHAL ĎUGA 1927 – 2015 – 2016 z Kulpína

DROBNÉ OZNAMY NA PREDAJ mäkké rezivo podľa špecifikácie s prepravou: hrady 1 m3 = 185 eur a laty 5 x 3 bežný meter = 0,32 eura. Volať na tel. č.: 021/6350-088 a 060/63-50-088 od 7.00 do 21.00 h.

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 7. septembra 2016 uplynie rok, čo nás navždy opustil milovaný manžel, otec, starký a prastarký

hlasludu.info www.hl.rs

6. 4. 1944 – 27. 8. 2015 – 2016 z Pivnice

Prečo bol osud taký krutý a nedoprial Ti žiť? Prečo si ma musel navždy opustiť? Čas plynie ako tichej rieky prúd, kto Ťa mal rád, nemôže na Teba zabudnúť. Tvoja manželka Zuzana

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 21. augusta 2016 uplynulo 6 mesiacov, čo nás navždy opustil manžel, otec a starý otec

JANKO ŠUSTER

27. 8. 1954 – 21. 2. 2016 z Pivnice

Nie si tam, kde si mal byť, ale si všade tam, kde sme my. V srdci žiaľ, v dome pusto a na Tvojom hrobe ticho. Zarmútení: manželka Miluška, dcéra Jarmila s manželom Jánom, syn Janko s manželkou Annou a vnučky Michaela, Sára, Patrícia a Tea 36 /4715/ 3. 9. 2016

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 2. septembra 19.30 Zostrih z Festivalu nových slovenských lyrických piesní Kulpín z roku 2007 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 4. septembra 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre penzistov Utorok 6. septembra 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 22.00 Vysielanie pre penzistov Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka Dobrý večer, Vojvodina – v piatkovom pravidelnom bloku budú uvedené príspevky o dielni v rámci osláv 150 rokov divadla v Petrovci, z Detskej svadby v Kovačici a o žatve slnečnice v Banáte. V druhej časti tohto bloku bude sprítomnená atmosféra ústredných osláv v Padine, banátskej dediny, v ktorej prebieha Kultúrne leto. Dúhovka bude venovaná Dr. Zoroslavovi Spevákovi-Jesenskému, doktorovi pedagogiky a poprednému spisovateľovi pre deti. Vysielanie bolo nakrútené pri príležitosti jeho 50. narodenín, kde sa v rodinnom ovzduší jubilant zmienil o svojich spisovateľských prvotinách a o vzťahu k tunajšiemu slovenskému školstvu a občianskemu aktivizmu.

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 2. septembra – Ja som ty a ty si ja Sobota 3. septembra – Nindža zabijak Pondelok 5. septembra – Nezvestné Utorok 6. septembra – Križovatka smrti 2 Streda 7. septembra – Križovatka smrti 3 Štvrtok 8. septembra – Pán a hvezdár 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 4. septembra 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: – Ešte väčšia blondína 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Zuzana Pašićová, riaditeľka PU Včielka

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 4. septembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Detská svadba jubilovala Utorok 6. septembra 16.00 Detská svadba očami mladej umelkyne Maríny Petríkovej Bola raz jedna Bibiana... Dedičstvo našich otcov zachovaj nám, Pane Piatok 9. septembra 16.00 Z nášho archívu Slovenský film: Postav dom, zasaď strom

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 36 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko slovenského romantického básnika, prozaika, dramatika a autora textu hymnickej piesne Nad Tatrou sa blýska (1821 – 1877). autorka: ANNA oblečenie 1. časť ázijský tajn. nomád BIČIAROVÁ

predložka veľký drak

Anna spojka vylievala (dom.)

jazdením opotrebovala

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. m. meno

rieka v Rakúsku

J. Broz

napadnutie

herečka Begović

starý otec (nem.)

vstúpila

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 4. septembra 20.15 Repríza relácie Dobrý deň Streda 7. septembra 12.10 Dobrý deň, kolážová relácia

nula S LA U H UD 2. časť tajn. Ľ meter

povraz so slučkou

žinka

naše vydavateľstvo

karát krt (zdrob.)

otec (hovor.) ono

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

jemné pečivo (srb.) Loznica

tuná

karát vpíšte TAE

Vladimír (dom.)

kovaním pripravoval vpíšte EOS

kredit

letenie

nahrubo zomleté obilie

alt

dlhá samohl.

povzdych

vpíšte ÉT

artista v riskantných cvikoch vpíšte AZ

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 35 VODOROVNE: operadlo, koleno, N, rivali, ďatelina, uda, ón, C, Ra, Agata, í, Ali, r, čarbanec, kosí, ipe, O, Ena, As, von, kolt, ár, Mária TAJNIČKA: MÁRIA ĎURÍČKOVÁ

dobrá vôľa

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 33 z čísla 33 Hlasu ľudu z 13. augusta 2016 bolo: JÁN KVAČALA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: PAVEL KARDELIS, Ul. I. L. Ribara č. 18, 21 472 KULPÍN. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

36 /4715/ 3. 9. 2016

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Bezzubý útok Doliny DOLINA – POLET 0 : 2 (0 : 0)

Ján Bokor Domáce mužstvá dosiahli päť víťazstiev, iba padinská Dolina prehrala doma, kým si na dvoch zápasoch súperi rozdelili body. Vedúca trojka: Dinamo 1945, Kozara a Proleter získala maximálny počet bodov. Gól ešte nedali Vrščania, ale na konte majú bod po bezgólovej remíze v Perlezi. Kovačická Slávia gól strelila, ale jej to nestačilo, aby získala prvé body. Posledná Dolina má z troch zápasov len nuly! Výsledky 3. kola: Kozara – Budućnost 1 : 0, Proleter – ŽAK 4 : 1, Jedinstvo (NB) – Slávia 3 : 1, Dinamo 1945 – Radnički (K) 6 : 1, Vojvodina 1928 – Vršac United 0 : 0, Dolina – Polet 0 : 2, Sloga – Radnički (S) 2 : 2, Jedinstvo (BK) – Sloboda 4 : 2. Program 4. kola: Budućnost – Sloboda, Radnički (S) – Jedinstvo (BK), Polet – Sloga, Vršac United – Dolina, Radnički (K) – Vojvodina 1928, Slávia – Dinamo 1945, ŽAK – Jedinstvo (NB), Kozara – Proleter.

remiéra Doliny pred domácim obecenstvom sa nevydarila. Diváci sledovali zbabelý výkon domácich hráčov. Skúsené mužstvo hostí vedelo potrestať

hostiteľov a zaslúžene si odnieslo body z Padiny. Už v úvode hostia z Nakova dali najavo, že neprišli prehrať. Nebezpečne zaútočili a prinútili

domácich, aby sa bránili. Hráči Doliny príliš komplikovali na trávniku a neopovážili sa streliť na bránu najmladšieho hráča Poleta, brankára Kovača. Po prestávke si výkon domáceho mužstva nezaslúžil Nakovčan Danilo Vukobrat (19) v súboji pekné slovo. Lepší hostia sa s Padinčanom Stojanom Vojnovićom po góle najlepšieho hráča Danila Vukobrata v 53. min. stali tréner Ján Šuľa žije v nádeji, že pánmi na ihrisku. Domáci nepreja- mladé mužstvo Doliny v budúcvili ani trochu vôle a odvahy niečo nosti dokáže viac. Prvé výsledky sú zmeniť. O víťazovi bolo rozhod- katastrofálne, vyvolávajú nesponuté po druhom góle Vukobrata kojnosť fanúšikov, ktorí si zvykli v 71. min. Hostia mali šance na na krajšie zápasy svojho mužstva. DOLINA: Đurić, Vojnović, Baić presvedčivejšiu výhru. Cieľ splnili a ich tréner Jovica Lakić pochválil (Matuľa), Subašić, Markov, Mapohostinnosť Padinčanov, ktorí aj karun, Durgala (Koreň), Vukajtentoraz zaplatili daň za neskú- lović (Paul), Ugrenović, Bančov, senosť svojich hráčov. Domáci Musa

Prejde Slávia Rubikon? JEDINSTVO (NB) – SLÁVIA 3 : 1 (2 : 0)

Ján Špringeľ

dinstvom v Novom Bečeji: prvé dva góly padli v 3. a v 5. minúte. Najprv sa stredopoliarovi Bogdanovi podarilo preniknúť po ľavej strane, potom aj centrovať nabiehajúcemu Radišićovi, ktorý otvoril skóre – 1 : 0.

isciplinárna komisia Futbalového zväzu Vojvodiny prísne potrestala po zápase Slávia Kovačica – Proleter Banatski Karlovac troch hráčov domáceho klubu a sám klub: Radenković nenastúpi v slávistickom tričku šesť mesiacov, Daniel Čížik nebude v tíme na štyroch meraniach síl a jeho brat Pavel na troch – majstrovských alebo pohárových. Slávia zápas 4. kola s Dinamom Pančevo a 6. s Dolinou Padina zohrá viac ako 30 km ďalej od Kovačice. Vedenie slávistov podá sťažnosť na spomínané tresty. Budúcnosť tohto športového kolektívu je ale nejasná a podmienená Lepšie po prestávke: i tým, či Kovačičanom zmen- Aleksandar Stanojković (modrý dres) šia pokuty. Sedemčlenná správa rozmýšľa aj o dobrovoľnom Hráč zápasu Bogdan vzápätí vnikol odhlásení sa z prestížnej ligy. sám do pokutového územia hostí To, že potrestaní futbalisti chý- a – vynikol gólom 2 : 0. Po 227. bajú v zostave, pocítili slávisti už minútu tohtoročných majstrovstiev v úvodných minútach duelu s Je- sa Kovačičanom podarilo vsietiť

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

gól: hrotový útočník Gigović strelil pravačkou po centrovanej lopte z pravej strany – 1 : 2. Podľa slov trénera Slávie Zlatka Mršulova jeho zverenci v prvom polčase hrali slabo, nebojovne, kým po zmene strán bol opak pravdou. Slávia mala aj príležitosti na vyrovnanie. Bogdan sa v poslednej štvrťhodine ale znovu zaskvel, teraz vpálil do brvna. Skóre zápasu 3 : 1 uzavrel obranca Vinović. Tak v minulom, ako aj v tomto roku Kovačičania zohrali zápas s Jedinstvom v treťom kole počas cirkevných osláv v Novom Bečeji. Slávisti boli vlani úspešnejší o jeden gól – prehrali 2 : 3. SLÁVIA: Trbojević, Sachter, Mitić, Malinović, Petrák (Ďuriš), Čolak, Válovec (Čech), Miodrag, Stanojković, Gigović, Ćirić Štvrtého septembra by slávisti „ako hostitelia“ mali skrížiť zbrane s lídrom Dinamom 1945 Pančevo. Do uzávierky tohto čísla nevieme, či sa bude vôbec hrať!

Obecná liga Šíd Stanislav Stupavský

2. kole kluby zo slovenských dedín dosiahli stopercentný úspech. Najpríjemnejšie prekvapili Šíďania vďaka vysokému triumfu a Binguľčania na hosťovaní v Bačinciach. Jednota Šíd – Sremac Berkasovo 13 : 1. Vysoké víťazstvo domácich sa môže prirovnať hádzanárskemu výsledku. Đorđević strelil až 7 gólov, Milutinović a Jovanović trafili dvakrát, Vujić a Valjevac dali po jednom góle. OFK Bačinci – OFK Binguľa 2 : 3. Binguľčania vynahradili to, čo stratili predtým doma. O víťazstvo hostí sa postarali strelci Petrović, Radičević a Kramár. Jednota Ľuba – Borac Ilinci 4 : 1. Ľubania pokračujú s dobrými výkonmi. Tentoraz presvedčivo porazili mužstvo z dediny Ilinci. Za domácich trafili Sremčić dvakrát, Širadović a Ruman. • ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Halilović z penalty SLOGA – JEDNOTA 1 : 0 (0 : 0)

Károly Vig

d začiatku zápasu v Erdevíku hráči domácej Slogy zahrali agresívne s hosťami zo Starej Pazovy, zahatali všetky cesty k svojej bráne a ohrozovali Jovišića. Považan mal dve pekné príležitosti, ale nevyužil ich.

skej Mitrovice, ktorého domáce obecenstvo vypískalo červenou kartou, najprv potrestal domáceho Grkovića v 40. min. a neskoršie sa za ním z rovnakých príčin musel vybrať aj hosť Popović v 77. min. Hoci hostia mali takmer štyridsať minút o hráča viac na trávniku v Erdevíku, nevyužili túto výhodu.

Považan (Babić), Grković JEDNOTA: Jovišić, Bošković (Krivokuća), Stajić, Popović, Dukić, Jelović, Đurić (Đokić), Milanović, Lapčević, Matić, Blagojević (Marković) Výsledky 3. kola: Veternik – Kabel 0 : 4, LSK – Kupinovo 1 : 0, Sloga – Jednota 1 : 0, ŽSK

Mužstvo erdevíckej Slogy po troch kolách na prvom mieste v tabuľke s maximálnym počtom bodov S ubúdaním času hostia, ktorí boli favoritmi, lebo zahlásili boj o postup do vyššej súťaže, začali prejavovať nervozitu a faulmi prerušovali útoky súpera. Futbalisti Slogy zosilnili tempo, ale sa im nijako nedarila streľba na bránu. Pazovčania sa pokúšali z diaľky, ale spoľahlivý brankár Aleksandar Tojagić bol nezdolateľný. Rozhodca Boško Marić zo Sriem-

Z jedinej šance Lapčević strelil vedľa brány Tojagića. Rozhodujúcu chvíľu zápasu sme videli v 87. min., keď Pazovčania faulovali Považana a odpískanú penaltu iste premenil Halilović – 1 : 0. SLOGA: Tojagić, Džibrić, Matić, Cvijić, Zazić, Glumčević, Halilović, Smiljanić, Teoﬁlović,

– Hajduk (B) 1 : 2, Hajduk (Č) – Borac 2 : 1, Sremac – Slavija 1 : 2, Index – Sofeks 4 : 0, Hajduk-Podunavac – Mladost 2 : 0. Program 4. kola: Kabel – Mladost, Sofeks – Hajduk-Podunavac, Slavija – Index, Borac – Sremac, Hajduk (B) – Hajduk (Č), Jednota – ŽSK, Kupinovo – Sloga, Veternik – LSK.

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Márne cvendžali žrde... TAVANKUT – BUDÚCNOSŤ 1 : 0 (1 : 0)

Ján Murtin

rvá prehra Hložančanov v nových majstrovstvách je trpkejšia najmä po všetkom tom dobrom, čo predviedli na peknom trávniku v Tavankute. Zverenci trénera Sinišu Stanivuka vo všetkých elementoch futbalovej hry boli lepší od domácich okrem toho najhlavnejšieho – strelených gólov! Už v úvode zápasu Ilić a Vučković • ŠPORT •

dokázali zahodiť priam nemožné, podarilo sa im z jedného metra netrafiť do nechránenej brány, pritom dvakrát nastrelili žrď. Nedáš – dostaneš! V 21. min. kapitán Tavankuta Godar využil zaváhanie Krstića a matoval dovtedy celkom nezamestnaného brankára Kosturanova – 1 : 0. Do konca polčasu indisponovaný Vučković ešte trikrát nedokázal prekonať solídneho Gabrića v domácej bráne.

V druhom polčase hostitelia múdre robili obštrukciu hry, viac mali loptu na nohách, ale bez konkrétnych šancí. Na druhej strane smoliari Ilić a Vučković stačili ešte raz nastreliť žrď a až dvakrát brvno! Šťastie Hložančanov v nedeľu bolo niekde inde. Rozhodca Rakić z Apatina nemal ťažkú robotu a pred 250 divákmi žltými kartami potrestal domácich Slobodu, Bedekovića a Godara pre

Ešte jedna nula! RADNIČKI (Š) – OMLADINAC 0 : 2 (0 : 0)

Lazar Pavković

isté a zaslúžené víťazstvo hostí z Nových Bánoviec nad slabým mužstvom Šíďanov. S pôžitkom sme sledovali veľmi dobré, zohrané a bojovné mužstvo Omladinca. Od prvého hvizdu solídneho rozhodcu Nebojšu Zeljkovića z Crvenky hostia ukázali, čo im je cieľom na tomto hosťovaní. Hosťom nebolo načim mnoho, aby slabých Šíďanov presvedčivo porazili pred rozčarovaných 200 divákov. Petronijević bol strelcom prvého gólu v 51. min. a skóre uzavrel veterán Pejčinović v 85. min. Futbalisti Radničkého každodenne trénujú pod taktovkou trénera Branislava Grahovca, ale tá práca v prvých troch kolách nepriniesla žiadne výsledky. Žlté karty dostali Đurkić a Jovanović v radoch domácich. RADNIČKI: Radaković, Katanić, Aperlić, Vuković (Jovanović), Puškaš, Považan (N. Grumić), Plavanski, Utvić (Dmitrović), Rodić, Đurkić, Knežević Výsledky 3. kola: Radnički (Š) – Omladinac 0 : 2, Sloga – Bratstvo 1 : 1, Cement – Bačka 1901 0 : 2, Vršac – Železničar 2 : 1, Dunav – Radnički (SM) 2 : 1, Borac – TSC 2 : 0, Radnički (NP) – Radnički (Z) 0 : 0, voľná bola C. zvezda. priostrú hru, hostí Rodića a Živojinova pre nešportové správanie sa. BUDÚCNOSŤ: Kosturanov, Lalatović, Zečević (Latinović), Ćetković, Krstić, Rodić, Adámek, Ilić, Vučković (Medić), Živojinov, Sekulić Výsledky 3. kola: Mladost (A) – Polet 1 : 0, Bačka – Sloga 3 : 0, Srbobran – Mladost (T) 2 : 1, Bečej – Zadrugar 5 : 0, Vrbas – Potisje 1 : 2, Tavankut – Budúcnosť 1 : 0, Tisa – Tekstilac 2 : 0, Radnički – Subotica 1 : 0. Program 4. kola: Polet – Subotica, Tekstilac – Radnički, Budúcnosť – Tisa, Potisje – Tavankut, Zadrugar – Vrbas, Mladost (T) – Bečej, Sloga – Srbobran, Mladost (A) – Bačka.

36 /4715/ 3. 9. 2016

Šport SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Pivničania lepší od Kerestúrčanov SLÁVIA – RUSÍN 2 : 0 (1 : 0)

Ján Šuster

prvom majstrovskom zápase na domácej pôde pivnická Slávia uhostila Rusín z Ruského Kerestúra. Treba pripomenúť, že tieto dve mužstvá o body hrali znova po šesťdesiatich rokoch! Domáci futbalisti boli omnoho lepší a zaslúžene zvíťazili pred asi

prekvapiť. O dve min. neskoršie strelu Zarina brankár hostí nejako odrazil. Konečne v 14. min. Jušković uvoľnil Krnjajića, ktorý hlavou prihral strelcovi Novićevićovi a lopta sa ocitla v sieti Ž. Orosa – 1 : 0. Jušković v 25. min. zacentroval z rohu pred bránu, Krnjajić bol najvyšší, ale lopta skončila nad bránou. V 42. min. hostia mali veľké šťastie, keď

strelu kryl. V 28. min. Đukanović prízemne vypálil na bránu Slávie z voľného kopu, ale loptu z dolného rohu vyrazil na roh brankár Brňa. Po prestávke, v 51. min., Zarin všetko dobre urobil, lenže sa jeho strela zastavila na ľavej žrdi brány Rusína. V 63. min. záložník Barna vykopol loptu z prázdnej brány. A potom v 65. min. bolo 2 : 0: Juško-

Druhý gól Igora Novićevića (v modro-bielom 11) na zápase Slávia – Rusín 2 : 0 (1 : 0) 250 divákmi, medzi ktorými bolo dosť fanúšikov aj z Kerestúra a Lalite. Už na začiatku, v 7. min., strela J. Žigmunda hlavou skončila vedľa brány. V 9. min. Zarin vybehol pred Ž. Orosa, no brankár Rusína sa nedal

Krnjajić vybehol sám pred bránu, ale lopta sa odrazila od pravej žrde. Na druhej strane hostia dvakrát nebezpečne zaútočili. V 10. min. Pap dobre strelil z pravej strany a brankár Brňa bol na správnom mieste,

vić z rohu zacentroval do trestného územia, kde Novićević zo sedem – osem metrov presne hlavičkoval a Ž. Oros bol bezmocný. Do konca zápasu sa hralo viac pred bránou hostí, ale Kuchta, J.

Žigmund a Novićević nevyužili núkajúce sa šance. Mužstvo Rusína sa ťažko dostávalo pred bránu domácich, takže ani nehrozilo veľké nebezpečenstvo brankárovi Brňovi. Zápas viedol rozhodca Mitrović z Odžakov, nemal veľa roboty, lebo sa hráči správali športovo. Žlté karty dostali Nímet, resp. Končar a Hrnčiar. SLÁVIA: Brňa, Nímet, Mirković, Roganović, M. Žigmund, Drinčić (Kuchta), Jušković, Zarin, Krnjajić (Petrović), J. Žigmund, Novićević (Kotiv) RUSÍN: Ž. Oros, Ivić, Holík (Hrnčiar), Barna, Končar, Pavlović, B. Oros, Pap (D. Oros), Đukanović, Kulić, Čizmar (Hardi) Výsledky 2. kola: Hajduk junior – Krila Krajine 2 : 0, Slávia – Rusín 2 : 0, ŽAK – Mladosť 1 : 1, BSK – Lipar 4 : 0, Borac – Mladost (K) 4 : 2, Budućnost – Šikara 1 : 4, Hercegovac – Polet 1 : 0, Stari grad – Terökvés 1 : 1. Program 3. kola: Terökvés – Hajduk junior, Polet – Stari grad, Šikara – Hercegovac, Mladost (K) – Budućnost, Lipar – Borac, Mladosť – BSK, Rusín – ŽAK, Krila Krajine – Slávia. Pionieri Slávie v rámci pionierskej ligy Báčska Palanka v nedeľu predpoludním porazili rovesníkov selenčského Kriváňa 3 : 1. Snímka: J. Pucovský

Zápas meškal dvadsať minút?! ŽAK – MLADOSŤ 1 : 1 (0 : 0)

Samuel Medveď

ladosť minulú sobotu odišla oslabená do Somboru. Nemohli zo súkromných dôvodov cestovať Severíni, Ožvát, Rupar, brankár Fejdi, Vlaisavljević je ešte zranený, kým navrátilec do mužstva Ivan Fejdi, nakoľko sme informovaní, mal namierené prestúpiť do susedného Kulpína, možno sa mu to aj splnilo, lebo prechodné obdobie sa skončilo 31. augusta 2016, a údajne mu v tom FK Mladosť neprekážal. Na lavičke na ihrisku ŽAK-a sedeli iba dvaja náhradníci, Trojanović a mladý Perez. Zápas začal s dvadsaťminútovým

www.hl.rs

meškaním, pretože organizátor zápasu nevyznačil čiary na trávniku. Delegát to do zápisnice ani nespomenul, ako ani minúty, keď padli góly?! Od samého začiatku bolo jasné, že je Mladosť lepšie mužstvo. Síce aj domáci zo začiatku útočili, Leňa dobre bránil. Šance za Mladosť mali v 28. min. Pavlis, ktorý z asi dvadsiatich metrov skúšal brankára, v 33. min. prenikol Milenković, neskoršie i Kaňa. V 49. min. domáci zaútočili z ľavej strany, lopta sa dostala do šestnástky, mladý Stefan Milićević loptu nezasiahol, takže domácim nebolo ťažko matovať Leňu – 1 : 0.

Informačno-politický týždenník

Mladosti priniesol bod: Slobodan Sladojević (v modrom drese)

Potom Milićević po nepozornom zákroku dostal druhú žltú kartu a musel opustiť trávnik. Mladosť väčšiu časť druhého polčasu dohrávala s desiatimi hráčmi a bola lepšia. V 71. min. hostia nastrelili brvno. Apatinská trojica rozhodcov v druhom polčase v značnej miere nadŕžala domácim. V 84. min. Slobodan Sladojević, tréner – hráč Mladosti prijal loptu z pravej strany a po zemi trafil roh brány Somborčanov – 1 : 1. MLADOSŤ: Leňa, Fábry, Milićević, Jakuš, Babiak, Sladojević, Kajtez, Torbica (Trojanović), Kaňa, Milenković, Pavlis Foto: J. Pucovský • ŠPORT •

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

VINOGRADAR – TATRA 0 : 0

DINAMO – PANÓNIA 3 : 2 (1 : 1)

Čisté konto Subašića Čakali 648 dní... Juraj Pucovský

P Na zápase Vinogradar – Tatra nebolo gólov

Pavel Pálik

atra aj v 2. kole hosťovala, zaslúžene hrala nerozhodne, dosiaľ gól neinkasovala a získala už štyri body. V Ledinciach obe mužstvá hrali tvrdo, technicky dobre, ale opatrne, z protiútokov sa pokúšali niečo dosiahnuť, no na konci obaja súperi boli spokojní s bodom. Domáci mali prví dve šance, ale najprv loptu dobre zastavil Subašić a druhá strela minula cieľ. Hostia potom mali tri príležitosti. Ivković raz a Tomljanović dvakrát sa ocitli zoči-voči s brankárom Šovljanskim, ktorý smelým vrhnutím sa do nôh znemožnil strelcov Tatry, aby ho prekonali. Zápas v Ledinciach sledovalo asi 100 divákov, dobre ho viedol Samac z Futogu. Žlté karty dostali Kosić, Dobrijević a Okiljević (Vinogradar), Ivković a Srnka (Tatra). TATRA: Subašić, Srnka, Petković, Petrović, Nestorović, Ábelovský, Dražić, Martinko (Tomljanović), Kuzmanović, Ivković (Misini), Klaić Výsledky 2. kola: Vinogradar – Tatra 0 : 0, Proleter – Futog 6 : 2, Jugović – Petrovaradín 3 : 2, Šajkaš – Borac 1 : 3, Omladinac – TSK 1 : 1, Titel – Mladost 0 : 1, Bačka – Jedinstvo 5 : 1, Miletić – Sirig 0 : 1. Program 3. kola: Sirig – Vinogradar, Jedinstvo – Miletić, Mladost – Bačka, TSK – Titel, Borac – Omladinac, Petrovaradín – Šajkaš, Futog – Jugović, Tatra – Proleter. V stredu 24. augusta 2016 v 2. kole pohárovej súťaže na území OFZ Nový Sad, Tatra v Kaći premohla domáci • ŠPORT •

Jugović 1 : 2 (1 : 1). Gól za domácich dal Vuletić v 35. min., kým za víťazov trafili Klaić v 41. min. a Mihajlović v 59. min. V 3. kole Tatra mala minulú stredu na programe zápas s Bačkou z Ďurdeva.

o 648 dňoch futbalisti Panónie zohrali opäť majstrovský zápas. Presne toľko ubehlo od 9. novembra 2014, keď Laliťania naposledy porazili doma Crvenku 2 : 0 (body získali kontumačne 3 : 0, lebo súper predčasne, v 79. min. opustil ihrisko!?), až po 28. august 2016, keď v 1. kole hosťovali v Sonte. V jarnej časti sezóny 2014/15 súťažiace orgány MFZ Sombor vylúčili Panóniu zo súťaže, lebo sa nezjavila na dvoch zápasoch zaradom!? Štart sa výsledkovo nevydaril zverencom mladého trénera Milana Marjanovića. Hosťom chýbalo totiž iba niekoľko minút väčšej pozornosti a istoty v obrane, aby získali bod. Domáci sa ujali vedenia gólom Erdešiho v 25. min., ale Terek do polčasu vyrovnal.

Strelcom druhého gólu za Dinamo bol Kušljić v 56. min., no o päť min. neskoršie vyrovnal Z. Dobrić. Bod sa Laliťanom usmieval až do 87. min., keď Kovač strelil rozhodujúci, tretí gól – 3 : 2. Času, ani síl na vyrovnanie viac nebolo. PANÓNIA: Valent, Lj. Dobrić, Ďurčiansky, Šipka, Lazić, Stojanović, Stoisavljević, A. Obradov, Terek, Turčan, Z. Dobrić Výsledky 1. kola: Dinamo (S) – Panónia 3 : 2, Telečka – Jedinstvo 1947 0 : 6, Sport – KFK Kula 1 : 1, Rastina 1918 – Jedinstvo (R) 2 : 0, Metalac – Partizan 1 : 5, voľný bol Dinamo (BB). Program 2. kola: Jedinstvo (R) – Metalac, KFK Kula – Rastina 1918, Jedinstvo 1947 – Sport, Panónia – Telečka, Dinamo (BB) – Dinamo (S), voľný je Partizan.

SIEDMY MEMORIÁL JEFTIMIJA JECU STOKANOVA V STAPARE

Bažík a Lomen s medailami S. Medveď

etrovčania už tradične každý rok odchádzajú do Staparu na tento tradičný turnaj, ktorý obyčajne prebieha koncom augusta. To, čo bol pre stolný tenis Jaroslav Báďonský v Petrovci, to bol Jeftimije Jeca Stokanov v Stapare. A Staparčania sú starí, dobrí

Miroslav Lomen si zo Staparu priniesol bronz

rivali a priatelia Petrovčanov. Tak aj tohto roku petrovská trojica: Miroslav Lomen, Michal Šramka a Pavel Bažík odcestovala na turnaj, kde údajne bolo zo 70 účastníkov. Petrovčania sa dobre prejavili, Bažík získal striebro, Lomen bronz a Šramka sa dostal medzi osem najlepších. Foto: J. Pucovský

SA-HA JUNIOR OPEN. V sobotu 27. augusta 2016 na tenisových ihriskách SA-HA v Báčskom Petrovci usporiadali druhý turnaj pre deti. Pôvodne sa na Junior Open mal hrať počas Slovenských národných slávností, ale ho odročili pre nepriaznivé počasie. Na turnaji hralo 15 detí vo veku 7 až 14 rokov. V dvoch skupinách sa hralo po päť gemov, v semifinále a finále sedem. V mladšej vekovej skupine najlepší bol Matej Belička z Petrovca, druhý bol Stefan Tasić z Maglića a tretie miesto obsadil jeho spoluobčan Andrej Anušić. V staršej vekovej skupine zvíťazil Petrovčan Martin Pavčok, druhý bol Momir Andrijašević z Nového Sadu a tretia Renata Beličková z Petrovca. Finalisti oboch vekových skupín zohrali superfinále, zvíťazil starší Martin Pavčok. Obaja dostali poháre a tenisové rakety, Mateja a Martina (zľava) vidíme na snímke v skupine účastníkov turnaja, ktorý zorganizovali Boris M. B. Stanivuk a Miroslav Belička. 36 /4715/ 3. 9. 2016

Šport PLAKETA DR. JANKA BULÍKA V RUKÁCH KYSÁČANA

Igor Bagoňa, športovec roka 2015 Jaroslav Čiep

a Zhromaždení Matice slovenskej v Srbsku 6. augusta 2016 v Báčskom Petrovci okrem iných udelili aj Plaketu Dr. Janka Bulíka. Toto prestížne ocenenie za doterajšie športové výsledky získal Kysáčan Igor Bagoňa. Kto je vlastne tento mladý muž? Podľa zdôvodnenia MOMS v Kysáči, ktorý ho i nominoval na túto cenu, Igor Bagoňa je mladík a športovec, narodený 15. júla 1993 v Novom Sade. V súčasnosti pracuje ako automechanik v súkromnom autoservise v Novom Sade. Ocenenie za najlepšieho športovca roka Igor Bagoňa získal pre svoje doterajšie športové výsledky v savate, kickboxe a boxe. Savate, tiež známy ako francúzsky box alebo francúzsky kickbox, je francúzske bojové umenie, v ktorom sa používajú ruky a nohy ako zbrane, kombinujúc prvky západného boxu s pôvodnými nožnými technikami. V ňom sú povolené iba kopnutia

nohami, na rozdiel od nositeľom diplomu niektorých systémov, za najúspešnejšieho ako Muay Thai, Silat a juniora savate boxu Yaw-Yan, ktoré umožza rok 2012; v Srbsku ňujú použitie kolien. a vo Vojvodine bol Savate je jedným z najlepší od roku 2011 mála štýlov kickboxu, do roku 2014. Štyri v ktorom bojovníci roky bol aj štátnym zvyčajne nosia toreprezentantom a zúpánky. častnil sa na mnohých Igor sa v disciplísúťažiach vo Francúzne savate zúčastnil sku, Taliansku, BelgicMajstrovstiev sveta ku, Rusku. v Clermont-FerVo Francúzsku sa rand vo Francúzsku, okrem savate boxu kde ako junior obsadil naučil ešte jednej 3. miesto, neskôr tiež disciplíne, tzv. cane vo francúzskom Lyo- Plaketa Dr. Janka Bulíka de combat. Ide o šermovanie s drevenou ne, v kategórii mlad- v rukách športovca Igora ších dorastencov bol Bagoňu z Kysáča palicou, je to nová vicešampiónom sveta a v seniorskej športová disciplína, ktorú propagukonkurencii na Majstrovstvách sve- je v Srbsku. ta v bulharskom Plovdive vo svojej V tom istom období, keď trénokategórii obsadil 3. miesto. Igor sa val savate, Igor Bagoňa sa zaoberal zúčastnil aj Majstrovstiev Európy v aj kickboxom. Kickbox je označenie savate v Bare v Čiernej Hore, kde sa viacerých bojových umení charakstal vicešampiónom. Okrem toho je teristických používaním boxerských

FUTBALOVÝ ZÁPAS VETERÁNOV V HLOŽANOCH

Ani čo by hrali vodné pólo BUDÚCNOSŤ – TJ SLOVAN 9 : 4 (3 : 2) Juraj Bartoš

ž tretí raz veteráni TJ Slovan z obce Ostrov v Slovenskej republike hosťovali v Hložanoch. Pred štyrmi rokmi sa so starými pánmi hložianskej Budúcnosti rozišli remízou. Predvlani Hložančania už boli menej zhovievaví a tesne zvíťazili. Teraz vyprevadili svojich kamarátov na Horniaky riadnou nádielkou: veteráni Budúcnosti zdolali Slovan Ostrov v pomere 9 : 4 (3 : 2). V sobotu 27. augusta 2016 sme videli skutočný gólostroj. Iskrilo sa už v prvom polčase. Keď Bučík v 3. min. a Žembery v nasledujúcej minúte vsietili, ukazovalo sa to na rýchlu pohromu hostí. Lenže už v 7. min. Laco Svetlík znížil stav zápasu a keď o 20 minút neskoršie Juraj Bielik vyrovnal, zaváňalo to úplným zvratom. Minútku pred odchodom na zaslúženú prestávku Peter Bielik v šestnástke sfauloval Bučíka a Adámek opäť strhol vedenie (3 : 2) na konto domácich.

www.hl.rs

Starí páni TJ Slovan Ostrov V pokračovaní góly padali ani čoby sa hralo vodné pólo. Hoci v úvode druhého polčasu dvakrát za sebou najprv pohrozili Ostrovania, spŕška gólov prišla z kopačiek domácich. Najprv bol úspešný Bučík po rýchlej akcii (54. min.), potom, po faule brankára Brašku nad Bučíkom, Čipkár z voľného kopu pridal piaty gól (55. min.). Po presnom centre Melega

Informačno-politický týždenník

z pravej strany Bučík volejom vsietil zase (64. min.) a bolo 6 : 2. Čipkár zvýšil stav na 7 : 2 presnou ranou zo 16 metrov (65. min.) a naladený Bučík svojím štvrtým gólom (69. min.) zabezpečil domácim vedenie už v pomere 8 : 2. O minútu neskoršie Šulovský dal tretí gól hostí. Keď Potfaj po prihrávke za chrbát hosťujúcej obrany aj deviaty raz pre-

úderov aj kopov z tradičných bojových umení (napríklad karate). Konkrétne, je to v užšom zmysle slova súhrnné označenie pre japonský, americký a európsky kickbox. V kickboxe na Majstrovstvách Srbska v Novom Sade v disciplíne lowkick Igor Bagoňa obsadil 3. miesto, na Majstrovstvách Vojvodiny vo Vrabse v disciplíne K1 bol druhý, na Majstrovstvách Srbska v Zreňanine v disciplíne fullkontakt obsadil 2. miesto a v rovnakej disciplíne na Majstrovstvách Vojvodiny v Novom Sade tiež skončil na 2. mieste. Neskoršie Igor Bagoňa začal trénovať klasický box v Boxerskom klube Nový Sad, kde mu je tréner náš známy a úspešný boxer Tadija Kačar. V boxe zaznamenal tieto úspechy: finále Pohára Republiky srbskej v boxe 2015, 1. miesto v Bijeljine (Bosna a Hercegovina) a vyhlásili ho za najlepšieho seniora Ligy Vojvodiny. Za účasť na súťažiach, turnajoch získal mnohé diplomy, poháre a uznania, ktoré si chráni doma. konal Brašku, Hložančania pribrzdili. Ostrovania sa v záverečných minútach obsažného zápasu presťahovali pred veľký štvorec hostiteľov. Potfaj tam zahral rukou a hoci to inak dobre pískajúci Ľudovít Dudok nepostrehol (?), domáci zastavili hru sami a Ján Bielik stanovil konečný výsledok zápasu Budúcnosť – Slovan 9 : 4. Hostia inak pricestovali bez riadneho brankára, takže chytal Braško, ktorý si pred pol druha mesiacom zlomil nohu. Naviac sa im zranili kľúčoví hráči Vicen (v prvej časti zápasu) a Laco Svetlík (hneď na začiatku 2. polčasu). Hložančanom chýbal Horvát, ktorý má po operácii. V piatok si hráči oboch celkov posedeli pri Dunaji, v sobotu sa pobavili v kaviarni Pod lipami a v nedeľu predpoludním Ostrovania odcestovali domov s prísľubom, že hložianskych kamarátov privítajú na budúci rok. SLOVAN: Braško, Tkácz, Vicen, Labuda, Valko, L. Svetlík, B. Svetlík, Peter Bielik, Juraj Bielik, Ján Bielik, Bubák, O. Bojkovský, D. Bojkovský, Šulovský, Brunovský, Lukáč BUDÚCNOSŤ: Benka (Ján Chlpka), Meleg, Ljubičić, Čipkár, Potfaj, Srnka, Žembery, Benko, T. Zahorec, Adámek, Bučík, Šranka, Greksa, Eliáš • ŠPORT •

Hrali v Hložanoch

(Na 20. Matičnom turnaji v minifutbale o Pohár Veľvyslanectva SR v Belehrade 23. júla 2016)

MOMS Biele Blato – 10. miesto

MOMS Petrovec – 11. miesto

MOMS Šíd – 12. miesto

MOMS Padina – 13. miesto

MOMS Laliť – 14. miesto

MOMS Kovačica – 15. miesto Snímky: Pavel Pálik

Kolektív petrovských lovcov (1997)

Černákova skupina – medzivojnové obdobie

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Poľovnícky spolok Lesík Petrovec Na základe prieskumu začiatky organizovaného poľovníctva v Petrovci siahajú po rok 1874, keď Obecné predstavenstvo v Petrovci vypísalo súbeh na prenájom petrovského chotára na poľovanie. Spolok je údajne založený roku 1923, odkedy datuje aj prvý zoznam poľovníkov. Roku 1934 bolo výročné zhromaždenie za účasti 19 členov, keď sa predsedom stal Martin Dudáš. Spolok v rokoch 1934 – 1941 mal najviac do 25 členov. Po vojne sa počet členov obnoveného spolku pohyboval od 62 v roku 1953 po 73 v roku 1968, aby neskôr začal náhle stúpať, takže sa v osemdesiatych rokoch priblížil k číslici 150. Dnes Poľovnícky spolok Lesík má 91 členov a je súčasťou Poľovníckeho združenia Petrovec, do ktorého ešte patria spolky z Hložian, Maglića a Kulpína. Chov bažantov Spolok roku 1950 založil streleckú sekciu na triafanie do hlinených holubov a o rok nevo voliére (2014) skoršie vystaval i strelnicu. Petrovskí lovci – strelci boli najlepšie umiestnení v Srbsku ako piati (1959), rovnaké miesto obsadili aj v Juhoslávii (1977). Roku 1975 strelnicu vybavili i novými automatickými prístrojmi, a bola to v tom čase jediná automatická strelnica v Juhoslávii. Lovecký dom v Lesíku ako príbytok pre spolkový, zábavný a rekreačný život si lovci stavali od konca osemdesiatych rokov a dodnes ho stále prestavujú a modernizujú. Je to priestranný dom s reštauráciou, ubytovacími kapacitami, priestorom pre tanec a kultúrno-zábavné podnikania, hru detí, oddych, rekreáciu, a vedľa neho moderná strelnica. Správca lovu dlhé roky bol Ratko Pašić, predsedami spolku boli i Dr. Ján Seleštiansky, Jaroslav Čáni a v súčasnosti je ním Ján Triaška. Podpredseda a hospodár spolku je Dr. Ján Varga, tajomník Milan Anušiak a pokladník Vlastislav Legíň. Do tlače je prichystaná monografia Poľovníctvo v Báčskom Petrovci Chov diviny v troch storočiach. v zime (2016) Jaroslav Čiep Snímky: autor a z archívu PS Lesík

Strelecká súťaž v Lesíku (1956)

Posed pre lepší dohľad v revíri (2016)

Tradičná lovecká zábava (2016)

Lov na zajace v Báčskom Brestovci (2006)

Lov na bažantov (2016)

Po poľovačke na diviaky (2014)

Lovecký dom Lesík v súčasnosti (2016)

Strelecká súťaž na SNS v Petrovci (2015)