Hlas 37 2016 by NVU Hlas ľudu

Oberačkové hody v Aradáči Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 73 | 10. 9. 2016 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4716/

Z obsahu

10. 9. 2016 | 37 /4716

Uzávierka čísla: 7. 9. 2016

4 TÝŽDEŇ 4 Tiene balkánskej jesene 5 Máme záujem o nezávislé produkcie aj po slovensky 7 Ani súbehové spolufinancovanie nie je všeliek

10 ĽUDIA A UDALOSTI 10 Pozornosť kultúrnemu rozvoju 13 Tradícia spojená s najkvalitnejšou zeleninou Vlastný postoj k vysielacím termínom a schéme rozhlasových 15 Zachovávajú dedinské obyčaje

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Rozprávkový svet

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Rytier s neustálym pohľadom za horizont 26 Gazdovstvo Roškar riadia mladé sily 28 Onedlho sa začne sejba ozimných obilnín

31 KULTÚRA

programov vyjadrili členovia Rubriky programov v slovenskej reči na rozšírenej redakčnej porade, prebiehajúcej 2. septembra v Novom Sade. (s. 7) O. Filip Deň kysáčskej sármy – 11. v poradí – nebol len taký obyčajný, niesol sa v znamení oslavy 95. výročia založenia Spolku kysáčskych žien a zároveň 10. výročia založenia Asociácie slovenských spolkov žien. Pri tejto príležitosti Spolok kysáčskych žien takisto pripravil výstavu obrazov a krojov. (s. 14) K. Klinková

31 Zviditeľniť neviditeľné 33 V prvom ročníku spolu 119 žiakov 35 Portrét básnika v knižničnom zrkadle

38 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Výhra nad lídrom 49 Veľká radosť Petrovčanov 51 Posilňujú telo, rozvíjajú ducha Autorka titulnej fotografie: Katarína Gažová

Štart nového školského roka poznačili tak ťažkosti, ktoré sú príznačné pre každý začiatok, ale i niektoré pozitívne veci. V kysáčskej škole zlúčili dve triedy štvrtákov, v maglićskej sa snažia aktivizovať vyučovanie slovenčiny, v Petrovci rozdelili tašky prvákom... (s. 8 – 9) E. Šranková

Editoriál

Cit, ani pis! Ty nevieš!

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI

Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM



Ten, kto sa vás snaží presvedčiť, že v prípade hocijakého násilia účel svätí prostriedky, je buď mizantrop, alebo sociopata. Takých sa v dnešných časoch namnožili celé roje, ktoré sú silné iba vtedy, keď ich je mnoho.

otom však utekaj! Lebo útočia a hryzú, nevyberajúc verbálne, ba ani fyzické zbrane. O mnohých prípadoch sa nevie, lebo sa o nich mlčí, niektoré sú viac medializované. Koncom minulého týždňa najprv okrajovo, potom aj orchestrovane, akoby pod taktovkou záujmových strán majúcich blízko k pokrokárskym štruktúram, médiá písali o prípade kovačického gymnaziálneho profesora anglického jazyka Gorana Herlinga, ktorý nový školský rok dočkal v pančevskej nemocnici. Dobre, že sa známky v prvých školských dňoch nezapisujú do triednej knihy. Herling by ich sotva mohol zapísať, aspoň nie krasopisom, lebo so zlomenými prstami na rukách to nejde. Profesorovi totiž, ako sám tvrdí, v stredu 31. augusta do domu vtrhli najmenej traja útočníci, ktorí ho zbili tak, že dotyčný profesor utrpel vážne zranenia hlavy, v dôsledku úderov utrpel otras mozgu a rozdrvili mu aj kosti na prstoch oboch rúk. Polícii sa v relatívne krátkom čase podarilo zatknúť páchateľa, niekto by povedal, že v polícii majú supermanov, ale len na vybrané situácie. Už (!) o tri dni odhalili príčinu tejto ľudskej agresie. Hoci symbolika dolámaných prstov na rukách a skutočnosť, že Herling vo verejnosti vynášal údaje o nesprávnostiach v práci orgánov školy, v ktorej je zamestnaný, a podľa všetkého svojou činnosťou stúpol na prsty vládnucim pokrokárskym štruktúram, ktorým očividne nebolo v záujme, aby sa na verejnom povraze vytŕčalo nevyprané školské prádlo, na čo poukazuje portál Autonomija, istý srbský bulvár uvádza inú príčinu. Vraj ide o obranu frajerkinej cti, inak Herlingovej kolegyne, ktorú vraj obeť násilia v deň útoku nazvala „narkomankou“. Takto gágajú žlté strany. Naopak, obeť tvrdí, že ide o pokus o umlčovanie alebo pomstu určitých štruktúr: „Toto nebolo zastrašovanie. Bol to neúspešný pokus o plánovanú vraždu.“ Bez ohľadu na to, aká bude, konečná obnažená pravda o prípade sa dostane do verejnosti, ak sa vôbec dostane, no v týchto dňoch iste mnohých prenasleduje poznanie, že vôkol nás žijú ľudia, ktorí schvaľujú alebo ospravedlňujú takéto neľudské činy, lebo „je to šibnutý profesor, ktorý podvádza verejnosť“. Iní svojím mlčaním tiež akceptujú takéto násilnícke správanie, ktorým sa jasne dáva na vedomie, že existuje množstvo zakázaných tém. Žijeme pod zypacupákovskou palicou, ktorá do hláv vtĺka heslo: „Cit, ani pis! Ty nevieš!“ Ak si len trochu pootvoríš hubu, dostaneš po hlave a len vďaka šťastene zostaneš nažive. Krutovláda zapúšťa dlhokánske korene v našej krajine. Kto sa odhodlá ostrou sekerou na ne?! Cit, ani pis! Ty nevieš…?! Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  37 /4716/ 10. 9. 2016

Týždeň 

InPress

Ministrove návrhy Jasmina Pániková

akmer každoročne s novým školským rokom pribúdajú aj nové návrhy týkajúce sa buď vyučovacích predmetov, žiakov, alebo... Alebo aj hodnotenia učiteľov zo strany rodičov. Tento návrh ministra školstva Mladena Šarčevića prekvapil všetkých. Samozrejme, najviac samotných učiteľov. Ako minister ozrejmil, týmto by vlastne chcel cez nové nezávislé telesá zapojiť rodičov do procesu rozhodovania, kontroly a hodnotenia učiteľov a riaditeľov. Medzitým, učitelia mienia, že v prípade schválenia takého návrhu by rodičia tú možnosť využívali ako prostriedok vypomstiť sa za prípadné slabé známky, ako aj to, že nie sú nadostač kompetentní posúdiť výchovno-vzdelávaciu prácu učiteľov. Samozrejme, nemôžeme sa na toto pozerať čierno-bielo. Učitelia, ktorí horko-ťažko zakončili fakulty a predsa „učia“ deti, nereprezentujú všetkých učiteľov. Takisto keď hovoríme o rodičoch, ktorí prídu do školy iba zo zámerom vydrankať lepšiu známku, nemôžeme mať na mysli všetkých rodičov. Možno by nová kompetencia rodičov nejakým spôsobom aj prispela k účinnejšej práci učiteľov a školy. Únia syndikátov osvetových pracovníkov podporuje ministrov návrh, ale pod podmienkou, aby bola jasne určená úloha rodičov, ktorá by znemožnila jej zneužívanie. Minister avizuje aj ďalšiu novinku – rodičia budú musieť platiť pokuty za neprítomnosť svojich detí na hodinách. Bude naše bezplatné drahé školstvo ešte drahšie? Keďže ide o nového ministra, nemáme na základe čoho posúdiť jeho prácu a teda ani jeho návrhy. Či je na tej pozícii vďaka svojim vedomostiam a zručnostiam alebo iba preto, že premiérov syn chodil do školy, ktorú práve on vlastní, uvidíme. Čakáme výsledky.

www.hl.rs

168 HODÍN

Tiene balkánskej jesene Oto Filip

ezačala sa síce kalendárne, no jeseň už je tu meteorologicky, so všetkými vrtochmi a tieňmi, ktoré nám zvykla hojne naložiť. Patrí to hádam k tunajšiemu údelu, že sa zvedavé pohľady, aj najčastejšie, aj najradšej vrhajú cez plot do cudzích dvorov. Akoby sme vlastných starostí beztak nemali dosť, radšej sa vŕtame v problémoch, pomeroch a trampotách iných. Netráp sa, bude horšie, zvykol vravieť istý pesimista. Súčasnosť mu dáva za pravdu. Vyprevadili sme misiu MMF, vypočuli sme si pekné slová venované reformám, ako aj peknú správu, že bude schválená štvrtá a piata revízia aranžmánu z obozretnosti. Pravdepodobne je to podmienené niekoľko percentným zdražením elektrického prúdu. Ďalšia škvrna na beztak chmúrnom sociálnom obraze. Akosi viac než na tieto problémy značná časť verejnosti upriamovala pohľady na nadchádzajúce referendum vzťahujúce sa na Deň Republiky Srbskej – 9. január, ktoré by sa malo konať 25. septembra. Nedostalo síce podporu štátneho a vládneho vedenia v Belehrade, no ten odklon nebol asi natoľko jednoznačný, aby sa mu neušli viaceré kritické slová významných medzinárodných činiteľov, vrátane EÚ.



Novú záťaž v srbsko-chorvátskych vzťahoch nespôsobili slová, ale skutočnosť, že Bezpečnostno-informačná agentúra (BIA) v spolupráci s príslušnými súdnymi orgánmi zatkla 2. septembra Čedu Čolovića (57), obvineného z trestného činu špionáže v prospech chorvátskej Vojenskej bezpečnostno-výzvednej služby. Rýchlo sa zjavili dohady, že Čolović súhlasil s tým, aby prezrádzal vojenské tajomstvá, keďže sa mu chorvátska výzvedná služba vyhrážala obvinením z vojnových zločinov. Na začiatku toto zatknutie spôsobovalo oveľa viac otázok ako odpovedí. Veci sa začali ujasňovať začiatkom týždňa, keď sa obvinený dohodol s prokuratúrou. Vyšší súd v Belehrade ho na základe dohody, vlastne uznania viny, odsúdil na trojročné väzenie. Zároveň mu predĺžil pobyt v cele predbežného zadržania, ktorý potrvá, kým nenastúpi riadny výkon trestu. Aj táto špiónska aféra riadne zmrazila srbsko-chorvátske vzťahy, ktoré v poslednom čase prechádzajú veľmi zložitým obdobím a mimoriadne náročnými skúškami. Celkom inú kvalifikáciu možno použiť pri srbsko-maďarských vzťahoch. Tie napredujú, dokladom čoho je i pondelkový pobyt premiéra Viktora Orbana v Belehrade. Vlády dvoch susedných štátov budú do konca roka spolu zasadať v Srbsku, dvaja premiéri

hovorili aj o väčšom príleve investícií a zbližovaní dvoch hospodárstiev. Budapešť sa postavila proti akýmkoľvek podmieňovaniam našej eurointegrácie, vyzdvihujúc, že nesúhlasí s blokovaním cesty Srbska do EÚ, keďže jej tempo má závisieť len a len od realizovaného v prístupovom procese. Vzhľadom na to, že obaja susedia čelia náporu migrantov, vrátane ekonomických, najmä z Afganistanu, ktorých jednotlivci neslávne dali vedieť o sebe výtržnosťami pri belehradskej Železničnej stanici alebo v Šíde, jasné je, že aj im bola venovaná nemalá pozornosť. Povedané slovami premiéra Aleksandra Vučića, humanita a solidarita áno, no nie aj možnosť akceptovať pobyt ilegálnych migrantov. Aby nevzniklo zdanie, že len tiene dominovali väčšine udalostí, treba kvitovať aj čosi pozitívne. Práve sa dovŕšilo pätnásť rokov partnerstva EÚ a Srbska. Bolo osožné, veľmi nám pomohlo v mnohých oblastiach a odvetviach. V rámci spomínanej oslavy odznela aj pekná veta vyslovená Michaelom Davenportom, vedúcim delegácie EÚ v Srbsku: že členstvo v únii v našom prípade nie je už len snom, ale blížiacou sa realitou. K udalostiam pozitívnym treba zaradiť i tú, že sa Vuk Jeremić dostal medzi štyroch najdôležitejších ašpirantov na post generálneho tajomníka OSN.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

PETER NAGY, DENNÍK SME, BRATISLAVA

Rýchlosť a rozbor Oto Filip – Ako publicista, ktorý sa už vyskúšal vo viacerých médiách, ako sa dívate na ich budúcnosť? – Najväčšiu budúcnosť vidím v on-line publicistike. Lebo vlastne

Informačno-politický týždenník

v budúcnosti najrozšírenejšia žurnalistika bude tá, ktorá bude veľmi rýchla. Taká, ktorá bude veľmi aktuálne prinášať najnovšie informácie bleskovo. A potom je tu kontrast, publicistika analytická, ktorá bude do hĺbky rozoberať tie témy, o ktorých tá blesková žurnalistika hovorí.

Bude ich dávať do kontextu, bude ich vlastne hlbšie vysvetľovať. V podstate čiže takéto ultra rýchle spravodajstvo na strane jednej a náročná publicistika, taká rozsiahla, na strane druhej. • TÝŽDEŇ •

ROZHOVOR S ATILLOM MÁRTONOM, HLAVNÝM A ZODPOVEDNÝM REDAKTOROM DRUHÉHO PROGRAMU TELEVÍZIE NOVÝ SAD

Máme záujem o nezávislé produkcie aj po slovensky Vladimíra Dorčová-Valtnerová

jari Rádio-televíziu Vojvodina zasiahli zmeny vo vedúcich polohách, avšak menšinové programy akoby nepodľahli žiadnym zemetraseniam. Tam sa udiali „statusové“ zmeny pred vyše rokom, keď sa z redakcií stali – rubriky, o čom náš týždenník písal. Na tieto, ale aj iné témy sme hovorili s hlavným a zodpovedným redaktorom Druhého programu Atillom Mártonom. Pred začiatkom leta v RTVV prišlo k zmenám vo vedení, k redaktorským, či moderátorským rošádam, ako aj k protestom proti tomu. Ako sa celková situácia odzrkadlila na tzv. menšinové programy a rubriky? – Druhý program TV Nový Sad pracoval a pracuje v súlade so zákonmi, ktoré sa vzťahujú na verejné servisy. Zákon o verejných servisoch predpisuje záväzky, akými sú pravdivé, nezaujaté, úplné a včasné informovanie, nezávislosť redakčnej politiky, uctievanie profesionálnych štandardov a kódexu a pod. Verím, a aj dostávame také spätné informácie, že diváci to vidia a dosvedčujú, že robíme v súlade s uvedenými princípmi. Zdôrazňujem, že naše menšinové redakcie (či rubriky) nie sú prekladateľské služby, ale že program pripravujú, tvoria a redigujú samy. Pravdaže, ako hlavný redaktor celého Druhého programu zodpovedný som za všetky menšinové programy, ale tie rubriky majú svojich zodpovedných redaktorov, ktorí zodpovedajú za programy rubrík, v čele ktorých sú. Je tomu už vyše roka, čo menšinové redakcie utratili status redakcií a stali sa rubrikami. V užšom verejnom kruhu sa povráva, že s prícho• TÝŽDEŇ •

dom jesene sa im tento status zodpovedných redaktorov tých vráti. Je to reálne očakávanie? redakcií, ale zdôrazňujem, že ide – Novou organizáciou a syste- iba o môj predpoklad. matizáciou RTVV, schválenou na Zaujíma nás, či vracanie jar 2015, sa zo strany vtedajšieho statusu redakcií môže znavedenia rozhodlo, aby sa formo- menať aj to, aby sa v ponuke vali redakcie na úrovni média, TV príspevkov a vysielaní nat. j. aby napr. celý Tretí program šli rôznorodejšie novinárske rádia a Druhý program televí- žánre? zie, ako aj napr. Prvý program – To nezávisí od názvu a staTV alebo Druhý program rádia tusu, ale od počtu ľudí a kapacít. boli redakcie. Z tohto v prípade Dôsledkom platnej systematizáDruhého progracie a organizácie mu TV a Tretieho je prehlbovanie programu rádia nelogickostí a (keďže sú ony nespravodlivostí, ktoré menšinové viacjazykové a redakcie trápia už zložené z osobitných, „menšidlhšie obdobie. nových“ redakNa všetkých možných úrovniach sa cií ) vyplynulo, stále zakladám o že dovtedajšie vylepšenie staturedakcie stratili ten status, lebo su zamestnaných, proste sa z ceo prijatie nových ľudí do redaklého programu stala redakcia a cií, o vylepšenie tie sa pomenovali podmienok práce rubrikami. Mienil (kapacity, finansom, ako aj zod- Atilla Márton (Foto: J. Čiep) cie). Za uplynulé povední redakštyri roky mnotori „rubrík“, že to nie je dobré hé veci sa realizovali, čo vôbec riešenie, že ho treba vymeniť. nebolo ľahké, lebo nič z toho Nový generálny riaditeľ RTVV nebolo samozrejmosťou, ale koncom mája tohto roku, ešte bolo potrebné požadovať, byť ako úradujúci riaditeľ, v rozho- vytrvalý, argumentovať... Hrdý vore pre maďarskú televíznu som na to, že je v televíznej redakciu (t. j. rubriku) sľúbil, slovenskej redakcii regulovaný že menšinovým redakciám status (prijatí na neurčitú dobu, prinavráti ten názov. Inak tie kým to ešte zákon umožňoval) „rubriky“ pokračovali fungovať alebo prijatých na určitú dobu ako redakcie aj po zmene ná- 7 – 8 ľudí, čím sa riešil status asi zvu, ale tá zmena predsa mala polovice terajšieho počtu zaaj negatívne dôsledky, keďže mestnaných. Zároveň prostredproste vo vnútri tých „rubrík“ níctvom honorárneho statusu v nie je možné formovať to, čo našej slovenskej redakcii praxomy novinári rozumieme pod valo niekoľko perspektívnych rubrikami (napr. zahranično- mladých novinárov, ktorých, politická, športová, zábavná). chcem veriť, budeme môcť aj Očakávam, že sa táto nelogická a zadržať. To však neznamená, že nespravodlivá situácia pozmení novinárov a redaktorov je dosť zmenami systematizácie v do- hocikde v Druhom programe. hľadnej dobe. Predpokladám, Tento problém je v súčasnosti že vracanie statusu redakcií ako najvypuklejší v maďarskej redôsledok môže mať aj voľbu dakcii. Na dobrý a rôznorodý

program potrebujete aj ľudí, aj kapacity. Teraz obe veci mankajú. Keď ide o žánre, neviem presne, na čo myslíte, ale napr. v programe v slovenskej reči máme veľmi dobré dokumenty, tu je informatívny program, zábavný, kultúrny, program pre dôchodcov, pre dedinu, náboženský atď. Je toho nadostač? Možno ani nie, ale s týmto počtom ľudí a kapacitami toto je pravdepodobne maximum. S radosťou zabezpečím vysielacie termíny nových slovenských vysielaní, keď ich bude, lebo priestoru je, s tým, že zdôrazňujem, že podiel menšinových vysielaní na Druhom programe významne vzrástol v porovnaní s obdobím pred štyrmi rokmi. Máme veľký záujem o nezávislé produkcie aj v slovenskej reči! V č. 34 Hlasu ľudu v komentári s titulkom Zaniká SVC pred našimi očami? TV Nový Sad (program v slovenskej reči) bola ocharakterizovaná ako „diletantská, neinventívna, zatuchnutá a konzervatívna“. V tom istom neobjednanom komentári sa hovorí, že toto médium „už takmer 15 rokov dôsledne uplatňuje komunistickú cenzúru voči tým, ktorí nemyslia rovnako ako ATM“ a pod.. Ako toto komentujete? – Pravdaže, každý má právo na svoj názor, stanovisko a možnosť zastupovania svojich záujmov. Moje stanovisko je také, že žiadna cenzúra neexistuje, ani nemôže byť a myslím si, že sme aj v prípade slovenského programu mnohokrát dokázali, že sme otvorení ku všetkým, čo je dokázané aj exaktnými údajmi. Ako hlavný a zodpovedný redaktor Druhého programu nemám žiadnych sympatií ani antipatií voči hociktorému účastníkovi v politickom alebo spoločenskom živote Slovákov, Maďarov, Chorvátov... a vôbec v politickom a spoločenskom spoločenstve Srbska, ani nemám právo na také niečo. Zákon o verejných mediálnych servisoch je aj v tomto pohľade jasný, naším záväzkom je, medziiným, uctievať si a nielen uctievať si, ale aj podporovať pluralizmus politických a iných ideí a umožniť, aby verejnosť bola zoznámená s tými myšlienkami.

37 /4716/ 10. 9. 2016

Týždeň V ROZHLASE A V RUBRIKE PROGRAMOV V SLOVENSKEJ REČI

Čosi sa predsa hýbe Oto Filip

šetko sa začalo jedným a môže ukončiť listom druhým. V tom prvom, adresovanom najmä vedeniu RTV, sa žiada vplývať na to, aby sa pokus zmien programovej schémy tretej siete rozhlasu nekonal na úkor slovenského programu. Zároveň je tam návrh objaviť pre nové menšinové programy v rámci tretej siete iné termíny, tiež rozanalyzovať možnosť zaradiť nové programy do druhej, tiež menšinovej siete, ktorá bola doteraz nedotknuteľná. O možných zmenách, vysielacej schéme, termínoch najvýhodnejších a iných, sa hovorilo najmä 2. septembra, na rozšírenej redakčnej porade Rubriky programov v slovenskej reči. Na nej, okrem jej členov v čele so zod-

povedným redaktorom Jánom Širkom, boli aj predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka Výboru pre informovanie Anna Jašková, predstavitelia iných menšinových redakcií, syndikátu a, samozrejme, aj zástupca riaditeľa programu pre informatívny program József Klemm. Ten ponúknuté návrhy označil za dočasné, núkajúc ako východisko urýchlenie rozhlasovej digitalizácie, ktorej termín je len rok 2019. Po jeho dlhšom prejave a počas následnej debaty stalo sa jasné, že dve strany zostávajú v podstate na svojich pozíciách, hoci sa rómska redakcia zriekla popoludňajšej, alebo skôr podvečernej vysielacej polhodinky, čo je už v ten piatok zakom-

ponované do programovej schémy. Po mnohých slovách, týkajúcich sa aj oklieštenia práv slovenskej redakcie, aj pracovných pomerov a perspektív, aj nezhodovania sa s tým, že sa predstaviteľ redakcie nezúčastnil v rozhovoroch na relácii NRSNM – rozhlas, aj nevyužívania možností internetu, základným výsledkom stretnutia bolo rozhodnutie zaslať už o pár dní ďalší list vedeniu, keďže je jasné, že sú predpokladom Koľko hodín komu bije? možného presúvania programov na iné kanály zmeny Štatútu. Dokladom toho, že navrhnuté vysielacie termíny nespôsobujú problémy len slovenskej redakcii, je skutočnosť, že podľa všetkého aj pár iných menšinových redakcií dalo najavo ochotu

podporiť uvedený spôsob domáhania sa svojich práv. Vzhľadom na to, že sa rozprava zákonite nemohla obísť bez pohľadu na pracovné pomery, dva kladné akcenty z nej stoja za zmienku. J. Klemm totiž sľúbil, že sa počet vykonávateľov v menšinových redakciách o čosi zvýši a vyrovná, teda že ich aj v slovenskej redakcie bude sedemnásť. Toho času ich je šestnásť, z čoho sú štyria pracovníci na dočasnú dobu. Oznámil, že ak sa to nestane, treba počítať s jeho demisiou. Po druhé, v októbri ten nepekný názov Rubrika programov v slovenskej reči konečne odíde do šrotu, takže slovenská rozhlasová redakcia opäť bude mať názov, aký mala predtým: Redakcia programov v slovenskej reči. Zatiaľ je v pláne, aby mala dve rubriky.

PROJEKTOVÉ A INÉ FINANCOVANIE MÉDIÍ (2)

Ani súbehové spolufinancovanie nie je všeliek O. Filip

o ukážkach toho, čo médiám priniesla zle pochopená privatizácia, netreba dlho pátrať. Pred niekoľkými dňami denník Danas priniesol správu, že štyri z osem médií, ktoré vlani kúpil v privatizačnom procese podnikateľ Radoica Milosavljević, prestali úplne alebo čiastočne vysielať program. Keďže sa zjavilo dôvodné podozrenie, že kruševský biznismen nerešpektuje ustanovenia zmluvy o predaji a kúpe, novinárske združenia zaslali apel príslušným orgánom, aby reagovali. V Združení novinárov Srbska vyzdvihujú, že podľa zmluvy o privatizácii kupujúci má záväzok vyplácať najmenej dva roky zárobky zamestnancom, vkladať do základných prostriedkov kúpeného média, ktoré má najmenej päť rokov vykonávať informačnú činnosť. Uvádzajú, že každú z uvedených povinností menovaný narušil. Keďže zamestnaní spravidla nemajú žiadnu možnosť byť iniciátormi akéhokoľvek konania, okrem situácie, keď sú zároveň majiteľmi akcií privatizovaného média, v prípade narúšania zmluvy novým vlastníkom má prihlášku príslušnému ministerstvu podať predajca, v konkrétnom prípade

www.hl.rs

lokálna samospráva. Dobre augustovom Stretnutí sloby však bolo, keby šlo len venských novinárov v Báčo ojedinelý prípad. Žiaľ, skom Petrovci jeden zo pomery sú aj inde dosť zlé. spoluautorov Bielej knihy Pri júnovej prezentácii Duško Medić. Špecifický Bielej knihy súbehového mediálny dokument, uvespolufinancovania verejnédenú knihu, vypracovali ho záujmu vo sfére verejnépre potreby Koalície noho informovania v období vinárskych a mediálnych apríl 2015 – 2016, jedným združení Nezávislý spoz prvých konštatovaní bolo, lok novinárov Vojvodiny že veľký počet lokálnych sa- Duško Medić a Stredisko pre udržateľné mospráv narúšal mediálne spoločenstvá, aj to v rámci zákony už pri vypisovaní súbehov na projektu Byť alebo nebyť za mediálnu spolufinancovanie verejného záujmu reformu v Srbsku – dozor nad projektov informovaní. Mnohé z nich dokonca vým spolufinancovaním médií. Autori už ani nevypísali žiadne z týchto súbehov. v úvodných poznámkach kvitujú, že šlo Predseda Nezávislého spolku novinárov o veľmi kontroverzný proces: sú orgány Vojvodiny Nedim Sejdinović podčiarku- moci, ktoré striktne rešpektujúc zákonné je, že zo 167 lokálnych samospráv, ktoré ustanovenia realizovali súbehy tak, že boli monitorované, mnohé prejavili až si zaslúžia len slová chvály. Omnoho neuveriteľnú tvorivosť v snahách vyhnúť viac bolo však tých, ktorí rozličnými sa slovu zákona. Podľa Sejdinovića, spôsobmi pátrali po medzerách v zákovšetko, čo sa stáva, je hlavne násled- noch, alebo ich priamo narúšali, dakedy kom nerešpektovania zákonov. Je toho dokonca drasticky. názoru, že sú vystúpenie štátu z médií Jedným z podstatných údajov, na a súbehové financovanie piliermi, kto- ktoré poukazuje Dušan Medić, je ten, ré musia zostať, odolávajúc všetkým že v sledovanom období bolo na úrovni nátlakom. lokálnych samospráv, Vojvodiny a SrbPovahu viacerých kúskov vo veľkej ska vypísaných 212 súbehov, hodnota privatizačnej skladačke ozrejmil na ktorých prevýšila dve miliardy dinárov.

Informačno-politický týždenník

Z prihlásených 2 662 projektov zelenú získalo čosi viac od polovice alebo presne 1 377. Zo 167 lokálnych samospráv, ktoré počas analyzovaného roka vyčleňovali na mediálne obsahy približne po jedno percento lokálneho rozpočtu, súbehy vypísalo ich 123 alebo okolo 75 percent. Na lokálnej úrovni bolo vypísaných 191 súbehov v celkovej hodnote 1,423 miliardy dinárov. Na necelých 70 percent týchto alebo v prípade 132 súbehov sa už počas ich realizácie zjavili isté nedopatrenia. Hlavne sa vzťahovali na samotný text súbehu, voľbu odbornej komisie, transparentnosť samotného procesu. Pre zaujímavosť treba uviesť, že najviac prostriedkov na súbehové spolufinancovanie informovania vyčlenilo mesto Novi Pazar, takmer 170 miliónov dinárov, najmenej Obec Ražanj – len 200 000 dinárov alebo 22 dinárov na obyvateľa. Pri viac než polovici súbehov rozhodnutia o udelení prostriedkov nezverejnili na stránke orgánov moci. A zistenie posledné: v najväčších mestách sú i najväčšie problémy v narúšaní mediálnych zákonov, týkajúcich sa súbehového spolufinancovania informovania. (Dokončenie v budúcom čísle: Prax, odporúčania a závery) • TÝŽDEŇ •

EXISTUJE RODOVÁ ROVNOSŤ?

Na papieri – áno. A v praxi? Jasmina Pániková

zákona uplatňujeme a na druhú zabúdame. Keď ide o výkon rovnakom postavení nú moc napr. členov obecnej a účasti žien a mužov vo rady, pokrajinskej vlády, ako všetkých sférach života aj republikovej, som názoru, hovoríme veľmi často. Nejde tu že zákon nie je celkom uplatiba o pojem, ale o sériu politík, nený. Na pozíciách, kde ženy ktoré by mali byť implemento- môžu priamo rozhodovať, je ich menej. Myslím si, že sú ženy stále v úzadí a na rozhodovacích miestach sú muži, aj keď sú ženy tie, ktoré viac pracujú na konkrétnych veciach,“ zdôrazňuje Tomanová-Makanová. Rodová rovnosť sa dostala do fókusu aj s otvorením kapitoly 23. Vieme, že schváleniu tejto „Treba ukazovať na nedodržiavanie zákona,“ kapitoly predcházdôrazňuje Eva Vukašinovićová (Foto: dzalo vypracovanie Medijacentar) dvoch akčných plávané do všetkých sfér. Avšak či nov. Jeden sa týkal boja proti aj konkrétne uvádzame tieto korupcii, súdnictva atď., a ten politiky a predovšetkým či ich druhý zveľadenia postavenia implementujeme? Zdá sa nie národnostných menšín. V tomto veľmi. Presnejšie, v niektorých druhom akčnom pláne sa nenasférach sa prihliada na rodovú šlo miesto pre oblasť rodovej rovnosť, v niektorých iba sčasti. rovnosti (?!). „Máme schválenú Síce máme Zákon o rodovej Národnú stratégiu pre rodovú rovnosti, ale to neznamená, že rovnosť, ako aj akčný plán, a keď ho aj uplatňujeme. Veď ktorý hovoríme o národnostných zákon sa v našej krajine celkom menšinách, v osobitnom akčuplatňuje? Upozorňuje na to aj nom pláne sa neuvádza rodová zástupkyňa pokrajinského om- rovnosť, aj keď akčný plán pre budsmana pre práva národnost- realizáciu národnej stratégie pre ných menšín Eva Vukašinovićo- rodovú rovnosť obsahuje state, vá. „Schvaľujeme zákony, ktoré že sa v dvoch aspektoch bude neuplatňujeme. Takú právnu meniť Zákon o národnostných neistotu by si ani jeden seriózny radách národnostných menšín. štát nemal dovoliť,“ prízvukuje Problém je, že tá konštatácia nie Vukašinovićová. je prenesená aj do osobitného Rovnakej mienky je aj pred- akčného plánu,“ hovorí Vukasedníčka Národnostnej rady slo- šinovićová a upozorňuje aj na venskej národnostnej menšiny ďalší možný problém. Mieni, že Anna Tomanová-Makanová, kto- pracovná skupina, ktorá bude rá je aj predsedníčkou Výboru pracovať na výmenách a doplnpre rodovú rovnosť Zhromažde- koch Zákona o národnostných nia APV. Uvádza, že Zákon o ro- radách národnostných mendovej rovnosti sa rešpektoval pri šín, nezoberie do ohľadu, že sú voľbe poslancov, republikových v akčnom plánea uvedené dva a pokrajinských, ako aj pri voľbe body, ktoré sa z tohto aspektu členov národnostných rád, kde musia meniť. Prvou zmenou každá tretia osoba na listine je 30-percentné zastúpenie musela byť žena. „Jednu časť menej zastúpeného pohlavia

• TÝŽDEŇ •

„Systémové nedoriešenie uplatňovania predpisov je naším najväčším problémom,“ upozorňuje Anna TomanováMakanová

Ďuro Varga

INÝ NÁHĽAD

v organoch národnostných rád a druhou je nadviazanie zákonného rámca pre umožnenie formovania telies v rámci ná-

rodnostných rád, ktoré sa budú zaoberať zveľadením rodovej rovnosti. Keď ide o našu radu, predsedníčka hovorí, že NRSNM takéto teleso už má. „Ono je založené, má 5 členiek a od nového roku budeme mať program práce a začneme sa zaoberať aj touto problematikou. Pracovné telesá pre rodovú rovnosť budú čoskoro povinné vo všetkých národnostných radách, takisto ako od nového roku pribudne aj povinnosť rodového rozpočtu, s ktorým budeme musieť zosúladiť naše plány a programy,“ prízvukuje Tomanová-Makanová. Vidieť, že sa veci na tomto poli pomaly hýbu dopredu. Avšak potrebné je pracovať na všetkých úrovniach, aby rodová rovnosť skutočne bola vyrovnaná. A najmä uplatňovať zákony. V úplnosti, nie iba parciálne, ako bolo doteraz.

37 /4716/ 10. 9. 2016

Týždeň ZAČAL SA NOVÝ ŠKOLSKÝ ROK 2016/2017

Aktivizovanie slovenčiny ako pozitívum Elena Šranková Annamária Tamašiová Katarína Melegová-Melichová Jasmina Pániková

kolské brány sa vo štvrtok 1. septembra otvorili. V kysáčskej Základnej škole Ľudovíta Štúra pri tej príležitosti slávnostne privítali 44 prvákov; utvorili dve slovenské a jednu srbskú triedu. Piataci im pripravili pekný program a učiteľky Anna Brňová, Anna Legíňová a Svetlana Vučinićová si do triedy odviedli svojich nových žiakov. Riaditeľka školy v Kysáči Anna Vozárová nás pritom informovala, že na začiatku tohto školského roka na základe odborného návodu o formovaní tried museli spojiť dve triedy bývalých štvrtákov, keďže sa dve žiačky odsťahovali na Slovensko. Vznikla tak jedna trieda piatakov, ktorých je 25 a ktorým je triednou učiteľkou Ľudmila Berediová-Stupavská. Ako hovorí riaditeľka Vozárová, kolegom sa zlúčením tried znížila pracovná norma, ale nateraz v škole nemajú nadbytočné kádre, iba pracovníkov s neúplnou pracovnou normou. Avšak v budúcich rokoch sa môže stať, že budú mať len jednu slovenskú triedu vzhľadom na počet detí v predškolskej ustanovizni, a tým sa zjaví i nadbytok zamestnaných. Zostáva veriť, že sa vzhľadom na nízku natalita a tendenciu vysťahovania zmení niečo v zákonoch a zníži povinný počet žiakov v triede. SLOVENČINA AKO VOLITEĽNÝ PREDMET Koncom minulého školského roka Ministerstvo osvety, vedy a technologického rozvoja v základných školách v Srbsku vypracovalo anketu žiakov na tému voliteľných predmetov, medzi ktorými by mali byť aj menšinové predmety. Podľa slov Svetlany Zolňanovej, koordinátorky Výboru pre vzdelávanie NRSNM, anketovanie vyvolalo zmätok, a preto sa na júlovom zasadnutí koordinácie národnostných rád národnostných menšín v Srbsku dožadovali zopakovať anketu. Majú informáciu, že sa tak aj postúpi. Preto Zolňanová

www.hl.rs

v prospech informovanosti rodičov ujasnila ponúkané možnosti. Ako povedala, aj pri voliteľných predmetoch platí pravidlo, že sa v rámci jednej generácie žiakov pre nejaký voliteľný predmet musí vyjadriť najmenej pätnásť žiakov, aby sa formovala skupina. Aj pri voliteľných predmetoch jestvuje možnosť kombinovania tried. Keď ide o nižšie triedy, je to regulované zákonom a pravidlami. Pri kombinácii dvoch tried môže byť v skupine menej než 15 žiakov. Keď je však kombinovaných tri a viac tried, tak v skupine

Požiadali preto ministra, aby v krátkej lehote zorganizoval stretnutie s národnostnými radami, kde by sa ujasnilo, ako by to malo fungovať. V národnostných radách už niekoľko mesiacov zvažujú tento problém, radia sa navzájom a uvažujú o tzv. centre pre vyučovanie materinského jazyka. Zostáva iba vidieť, či ministerstvo bude financovať takýto tvar vyučovania, lebo NR si to nemôžu prebrať na seba. Je ešte ponuka letných a zimných škôl ako posledná alternatíva, pri ktorej je tiež mnoho nedoriešených vecí.

Zo slávnosti prijímania prvákov v Kysáči (Foto: E. Šranková) môže byť do 10 žiakov. Na druhom stupni takéto kombinácie bežne nejestvujú. Ale v ministerstve prisľúbili, že pre vyučovanie menšinového jazyka aj vo vyšších triedach dovolia kombinácie piatakov, šiestakov atď. Kombinácia bude schválená aj keď bude do 10 žiakov a skupina sa bude môcť formovať. Keby sa však v celej škole pre vyučovanie menšinového jazyka vyjadrili 3, 4, 5 žiaci, skupina by sa nemohla urobiť, ale v ministerstve navrhujú tzv. spájanie škôl. Ako ďalej hovorí koordinátorka, na aktíve s profesormi, ktorí učia v školách voliteľné predmety, hovorili o tejto možnosti. Išlo o spoločné zasadnutie s Národnostnou radou rusínskej národnostnej menšiny, na ktorom boli aj profesori rusínskeho jazyka. Kombinovať, čiže spájať triedy, resp. školy by sa mohli len v mestách, lebo v ministerstve hneď povedali, že neplánujú prepravovať žiakov z jednej dediny do druhej.

Informačno-politický týždenník

Majúc na zreteli júnovú anketu, keď rodičom nebolo nič z tohto vysvetlené, a nie je vysvetlené ani s príchodom 1. septembra, v NRSNM hovoria, že nemôžu byť spokojní s tým, čo ministerstvo ponúka. Samozrejme, ani so statusom predmetu, ktorý je neprijateľný, a preto je potrebné žiadať zmenu v zákone, čiže v pravidlách. Okrem koordinácie všetkých národnostných rád, zmien týchto pravidiel sa dožaduje aj Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, nuž v NRSNM veria, že takýmto spôsobom sa efektívnejšie bude počuť ich hlas a potreba za zmenou v prospech postavenia voliteľného predmetu. Na aktíve pomoc v tomto ohľade prisľúbila i Olena Papugová, členka Výboru pre vzdelávanie, vedu, technologický rozvoj a informačnú spoločnosť v republikovom zhromaždení, lebo,

ako povedala Zolňanová, voliteľný predmet, keď ide o naše tzv. tradičné menšiny, nielen u Slovákov, ale aj u Rusínov a Rumunov, navštevuje čoraz menší počet žiakov. V ŠKÔLKACH, ZÁKLADNÝCH A STREDNÝCH ŠKOLÁCH Ako pozitívnu stranu spolubesedníčka Zolňanová uviedla skutočnosť, že sa prebúdzajú školy, v ktorých sa vyučuje napr. v jednej triede po slovensky. Takmer všetky takéto školy ponúkajú srbským triedam slovenčinu. V minulom školskom roku sa k tomu pripojil Silbaš, v tomto školskom roku sa pripojí Laliť, v Maglići tiež uskutočnili anketu a sú snahy aktivizovať slovenčinu. V Erdevíku tiež plánujú v srbských triedach ponúkať vyučovanie slovenského jazyka. Je veľká snaha tiež vo viacerých škôlkach ponúknuť slovenčinu ako alternatívny program. V Novom Sade sa to dva roky robilo a od 1. septembra odštartovali ešte aj so slovenskou skupinou v PU Radosno detinjstvo. Zapísaný je maximálny počet 20 detí. Veria, že záujem bude naďalej a rozmýšľajú o rozšírení. Forma alternatívneho programu s 2 hodinami týždenne bude v Novom Sade pokračovať a budú ju aj naďalej ponúkať. Sú ochotní organizovať takýto program v dvoch – troch skupinách, aby rodičia nemuseli voziť deti z jedného konca mesta na druhé. Ako hovorí koordinátorka Výboru pre vzdelávanie, takéto niečo sa pokúsili zaktivizovať vo Vojlovici, tiež v Šíde pre Ľubu, Binguľu a Erdevík. V Báčskej Palanke a Čelareve je tiež záujem, takže tam tiež odštartujú s alternatívnou výučbou slovenčiny. Majú nádej, že bude úspešná ako v Novom Sade a rozmýšľajú aj o otvorení aspoň dvojrečových skupín. O situácii v stredných školách Zolňanová povedala, že je predmet, žiaľ, naďalej v statuse fakultatívneho. Ministerstvo nehradí platy pre učiteľov. Výnimka bola zatiaľ v Obci Stará Pazova, kde si stredné školy samy usporiadali financovanie a zaplatili učiteľa. Gymnázium v Báčskom Petrovci si tiež samo usporiadalo, ako zaplatí výučbu slovenčiny v srbských triedach. Avšak v Báčskej Palanke, Šíde a Kovačici zostáva, aby aj ďalej NRSNM hradila učiteľa, ktorý bude realizovať výučbu slovenčiny. Keď ide o bežné vyučovanie v slovenských školách, ktorých je 17, aj naďalej školy žiadajú NRSNM a Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné • TÝŽDEŇ •

spoločenstvá o schválenie otvorenia slovenských tried tam, kde je žiakov menej ako 15. Takú žiadosť tohto roku podali v Krčedine pre Slankamenské Vinohrady, v Erdevíku, Jánošíku, Silbaši, Laliti, Hložanoch, Aradáči a Suseku pre Lug. Polovica škôl teda už musí podávať prosbu na otvorenie slovenskej triedy s menším počtom žiakov od 15.

prvákov, ktorí sa zapísali do slovenských tried. Počas predchádzajúcich dvoch rokov prostriedky zabezpečil kabinet predsedu vlády SR Róberta Fica, každoročne v hodnote 15 000 eur. V tomto roku AKTIVIZOVANIE SLOVENČINY projekt podporil V MAGLIĆSKEJ ŠKOLE Úrad pre Slovákov Riaditeľka Základnej školy Žar- žijúcich v zahranika Zrenjanina v Maglići Darinka čí sumou 10 000 Milanovićová informuje, že v júni eur. Tak každému tiež robili anketovanie žiakov o prvákovi MSS zamenšinových jazykoch ako jednom dovážila tašku, z voliteľných predmetov. Záujem písacie, kresliace Školské potreby pre najmladších žiakov (Foto: E. Šranková) o slovenčinu preukázalo 20 rodičov potreby, peračžiakov, ale anketu mienia na začiat- ník, zošity a blok na kreslenie. Tašky v Padine (57), v Petrovci (44), v Ko- má recenzentov zo Slovenska, ktorí ku tohto školského roka zopakovať. a peračníky sú volené podľa toho, vačici (43), v Kysáči (26), v Selenči sa o nej veľmi pochvalne zmienili. Pre vyššie náklady učebnica je (26), v Pivnici (24), v Starej Pazove Riaditeľka hovorí, že by si priala, aby či ide o chlapca alebo dievča. sa začalo s vyučovaním slovenčiny V tomto roku odovzdávanie tých- (24), v Hložanoch (15), v Kulpíne vytlačená v čierno-bielej podobe, v tomto školskom roku, napriek to školských potrieb školám bolo (14), v Aradáči (8), v Jánošíku (5), avšak spolu s ňou žiaci dostali aj mnohým nedopovedaným veciam. v Báčskom Petrovci 30. augusta v Silbaši (4), v Bielom Blate (3), v CD, ktoré, samozrejme, obsahuje Neskoršie by to už išlo ľahšie. Je však v Dome MSS Ľudovíta Mišíka za Laliti (2), v Lugu (2) a Erdevíku (1). farebné fotografie, čo, podľa auPrítomných riaditeľov a predsta- tora učebnice, skutočne prispeje dôležité, aby na štarte podmienky prítomnosti Petra Suska, chargé boli prijateľné a prilákali deti a ro- d´affaires Veľvyslanectva SR, Oľgy viteľov škôl oslovil chargé d´affaires k účinnejšiemu učeniu sa. Pripodičov. V škôlke je dosť zapísaných Beňovej, konzulky a 1. tajomníčky Veľvyslanectva SR Peter Susko, ktorý menul, že predtým neexistovala detí zo zmiešaných manželstiev, Veľvyslanectva SR, predsedu Obce prisľúbil aj v budúcnosti podporu žiadna učebnica z oblasti infektoSR tomuto projektu, ktorý je mi- lógie. „Neexistovala ani slovenská moriadne dôležitý pre zachova- učebnica, pretože v školách na nie slovenčiny a identity Slovákov Slovensku predmet infektológia v Srbsku. V mene lokálnej samo- ako taký neexistuje. Mali sme knihy správy prítomných oslovil predseda v srbčine, ktoré boli zo začiatku Zhromaždenia obce Dr. Ján Šuľan 90. rokov a vieme, že sa medicína a podčiarkol význam vzdelávania príliš rýchlo rozvíja, takže tie sa detí v materinskom jazyku, kým veľmi nemohli používať,“ povedal v mene prítomných poďakovala Dr. Rybovič. Avizoval, že rovnakú za darčeky riaditeľka pivnickej ZŠ spoluprácu s MSS plánuje aj keď a predsedníčka Aktívu riaditeľov ide o vydanie ďalšej učebnice pre Tatiana Naďová. predmet interná medicína. Výsledok dobrej spolupráce Matice slovenskej v Srbsku s inými sub- ČO HOVORIA V ÚSTAVE PRE jektmi je viditeľný aj v Zdravotníckej VYDÁVANIE UČEBNÍC? škole 7. apríla v Novom Sade. Vďaka Na začiatku školského roka sme spolupráci medzi Maticou a Dr. boli aj v Ústave pre vydávanie Jánom Rybovičom žiaci 3. ročníka učebníc v Novom Sade, s cieľom slovenskej triedy budú mať mož- dozvedieť sa, ako sa majú veci Nová odborná učebnica všetkým uľahčí prácu nosť učiť sa predmet infektológia s učebnicami. Zistili sme, že sa tohto (Foto: J. Pániková) z novej učebnice, ktorej autorom roku netlačili nové učebnice kvôli ktoré by v budúcnosti navštevo- Báčsky Petrovec Srđana Simića je J. Rybovič. Učebnice žiaci dostali tomu, že mali pripravené knihy vali tieto hodiny a je dosť aj takých a predsedu Zhromaždenia obce v utorok 6. septembra a pri tejto prí- z viacročného nákladu, tak tlačenie ležitosti predsedníčka MSS Katarína nebolo potrebné. rodín, čo odchádzajú na Slovensko Dr. Jána Šuľana. Ako nám povedala Mariena Koa potrebujú doklad o tom, že sa učili V tomto roku je žiakov v porovna- Melegová-Melichová zdôraznila, že po slovensky. Očakáva, že čoskoro ní s vlaňajškom a predvlaňajškom tento projekt sa vydaril vďaka Dr. rošová, redaktorka v ústave, tohto z Národnostnej rady a pokrajinskej značne menej, čo s poľutovaním Rybovičovi, ktorý bol iniciátorom roku sa kupuje oveľa menej nových školskej správy dostanú ďalšie po- konštatovala predsedníčka MSS vydania učebnice a vtedajšiemu kníh. Jeden z dôvodov je aj ten, že kyny o spôsobe a pláne realizácie Katarína Melegová-Melichová, ktorá Pokrajinskému sekretariátu pre si mnohí žiaci kupujú už používané sa ÚSŽZ poďakovala za podporu vedu a technologický rozvoj, ktorý knihy, alebo si ich zaobstarávavyučovania slovenčiny. tohto projektu, ktorým Matica chce financoval vydanie učebnice. „S jú od starších generácií, keďže sa ODOVZDÁVANIE ŠKOLSKÝCH podporovať rodičov a deti, ktorí potešením môžeme konštatovať, že toho roku môžu používať učebnice, sa rozhodnú svoje dieťa zapísať aj takýmto spôsobom prispievame, ktoré sa používali aj pred 3 rokmi. POTRIEB ŽIAKOM Po tretí rok Matica slovenská do slovenskej triedy. Roku 2014 aby úroveň výučby v slovenských Druhý veľký dôvod je ten, že mnov Srbsku realizuje projekt, pro- takých prvákov bolo 335, vlani triedach zdravotníckej školy bola ho slovenských rodín odchádza stredníctvom ktorého zabezpe- 224 a v tomto roku ich je 298 zo oveľa vyššia,“ konštatovala Melego- do zahraničia, a tak sa počet detí čuje tašky a školské potreby pre 16 prostredí a škôl. Najviac ich je vá-Melichová a doložila, že učebnica značne znižuje. • TÝŽDEŇ •

37 /4716/ 10. 9. 2016

Ľudia a udalosti ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Pozornosť kultúrnemu rozvoju Elena Šranková

tratégia kultúrneho rozvoja Mesta Nový Sad na obdobie rokov 2016 – 2026 bola stredobodom pozornosti na zasadnutí Zhromaždenia mesta Nový Sad v piatok 2. septembra. O stratégii ako o medzníku v rozvoji kultúry mesta sa zmienil Dalibor Rožić, člen Mestskej rady poverený kultúrou. Povedal, že je tento doklad výsledkom viacmesačnej usilovnej práce ľudí z oblasti kultúry, ako i to, že sú v ňom ozrejmené problémy z uplynulých desiatich rokov a definovaná vízia a strategické riešenia na nasledujúcich desať rokov. Ako povedal, na základe stratégie sa vytvorí stabilná platforma kultúrnej politiky. Nasledujúcim krokom má byť vypracovanie akčného plánu na nasledujúce dva roky, v ktorom sa definuje to, čo sa v stratégii uvádza. Opoziční výborníci mali rad pripomienok na predložený návrh stratégie. Medziiným poznamenali, že nejde o stratégiu, ale o návrh možných smerov pôsobenia,

z ktorého nemožno uzavrieť, aký je plán na nasledujúcich desať rokov. Povedali aj to, že stratégia má zmysel iba v prípade, že Nový Sad zvolia za Európske hlavné mesto kultúry, v opačnom prípade dokument upadne do zabudnutia. Ako zhodnotili, príliš je všeobecný a neuvádza špecifickosti Nového Sadu, napísaný je byrokratickým slovníkom, narýchlo, a nemožno ho opraviť, len napísať znovu. Opoziční výborníci mienia, že stratégia má odzrkadľovať kultúrnu identitu Srbských Atén, avšak neponúka nič nové a zvláštne, čo by mesto odlíšilo od iných miest alebo od Herceg Nového, mesta, ktoré je konkurentom Novému Sadu vo voľbe pre Európske hlavné mesto kultúry 2021. Opozičným výborníkom odpovedal najprv Robert Kolar, ktorý do roku 2004 viedol oblasť kultúry vo vtedajšom mestskom výkonnom výbore. Podľa jeho slov je stratégia kultúrneho rozvoja mesta 2016 – 2021 strešným dokladom a nemá byť konkrétna, lebo na to jestvujú akčné plány a projekty. Na jeho

ZO ZHROMAŽDENIA OBCE ŠÍD

Rozpočtové témy Stanislav Stupavský

a 4. zasadnutí Zhromaždenia obce Šíd v pondelok 5. septembra ústredným bodom rokovacieho programu bola správa o realizácii obecného rozpočtu v období od januára do júna 2016. Správu podala náčelníčka oddelenia pre financie Jadranka Nedićová, ktorá uviedla, že sa príjmy a výdavky pohybovali približne v rovnakých rámcoch ako v minulých rokoch. Celkové rozpočtové príjmy v minulých šiestich mesiacoch dosiahli o niečo viac ako 382 361 000 din. a výdavky boli v sume 392 667 000 din. Negatívne saldo bolo kryté z nerozdelených prostriedkov z minulých rokov. Zhromaždenie sa ďalej uznieslo o zlaďovaní normatívnych aktov verejných podnikov v obci so zá-

www.hl.rs

konom. Ide o povinnosť, aby sa do budúcna za riaditeľov týchto podnikov volili vysokovzdelaní odborníci. Takisto členovia Dozornej rady, ktorí sú vymenovaní z radu zamestnaných v podniku, nesmú byť osoby, ktoré boli v akomkoľvek vzťahu k správe podniku v minulých štyroch rokoch. V pokračovaní zhromaždenie najprv uvoľnilo z funkcie, a potom na základe uskutočneného súbehu vymenovalo riaditeľa Múzea insitného umenia Ilijanum v Šíde. Staronovou riaditeľkou tejto inštitúcie sa stala Ljubinka Pantićová, ktorá túto funkciu zastáva od roku 2004. Na záver zasadnutia výborníci mali možnosť položiť otázky, na ktoré im odpoveď bude doručená písomne, ako povedal predseda Zhromaždenia obce Šíd Velimir Ranisavljević.

Informačno-politický týždenník

slová nadviazal D. Rožić a ujasnil, že ku kandidatúre pre EHMK nie je záväzné priložiť stratégiu, ako i to, že ju Herceg Novi ani nevypracoval a teda ani ju nepredostrie. Lehota, dokedy Európskej komisii treba zaslať návrh na Európske hlavné mesto kultúry, bola určená na 9. september. Výborníci stratégiu schválili väčšinou hlasov. Finančná podpora rodinám predškolákov zapísaných do súkromných škôlok bol ďalší dôležitý bod na piatkovom zasadnutí. Ide o podporu v hodnote 10-tisíc dinárov pre celodenný pobyt detí vo veku od šesť mesiacov do troch rokov, 8-tisíc pre celodenný pobyt detí od troch do sedem rokov, 3200 dinárov pre poldenný pobyt s olovrantom a 2800 pre poldenný pobyt bez olovrantu. Takto sa bude pokračovať v praxi začatej 1. septembra 2014, ale sa prostriedky nebudú usmerňovať škôlkam, ale

rodičom, aby sa znemožnilo ich zneužitie. Rozhodnutím je stanovené subvencovanie pobytu 1 900 detí a toho času sa financuje 1 825. Rozhodnutie platí do konca roka. Výborníci schválili túto podporu rodičom predškolákov, ako i finančnú pomoc Fondu pre štipendovanie a podporovanie nadaných študentov a mladých vedeckých pracovníkov a umelcov Univerzity v Novom Sade. Na rokovacom programe bol aj rad regulačných plánov, medziiným i návrh na vypracovanie plánu podrobnej regulácie časti priestoru na podnikanie v Kysáči. Pokračovalo sa i s kádrovými riešeniami a zmenami. Medziiným za riaditeľa Ustanovizne pre kultúru a vzdelávanie Kultúrne stredisko Kysáč vymenovali Pavla Surového a novým členom Školského výboru ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči sa stal Štefan Varga.

KOVAČICA

Nové plány pre lepšiu budúcnosť Elenka Ďurišová

slavy Padiny boli dobrým dôvodom privítať hostí zo zahraničia a nadviazať s nimi partnerské vzťahy. Tak sa 27. augusta v Základnej škole maršala Tita uskutočnil okrúhly stôl pod názvom Potenciál rozvoja spolupráce Obce Kovačica s krajinami Vyšehradskej štvorky – príklady dobrej praxe. Podujatie podporilo Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky a organizátorom bola Obec Kovačica a AERD. Na besede sa zúčastnili: zástupca veľvyslankyne SR v Belehrade Peter Suska, delegácia zo Slovenska z dediny Hlboké, delegácie z Českej republiky, predstavitelia Mikroregiónu Stonávka, Moravskoslezskej komory, Slovenskej obchodnej komory – Útvaru medzinárodnej spolupráce, Žilinskej obchodnej komory, zástupca

Technickej univerzity vysokej školy vo Zvolene a iní. Obec Kovačica zastupovali: zástupca predsedu obce Ján Husárik, predseda ZO Zlatko Šimák, radcovia Saša Radović a Jozef Toman, riaditeľka ZŠ m. Tita Mária Galasová a ďalší. Naša spolubesedníčka Daniela Ďurašová, riaditeľka AERD, okrem iného povedala: „Tento okrúhly stôl je pokračovaním stratégie pre rozvoj Obce Kovačica. Cieľom okrúhleho stola v Padine bola prezentácia Kovačickej obce, spolupráca s obchodnými komorami a ponuka spolupráce s investormi krajín V4. Na okrúhlom stole sa prezentovali obchodné komory, ktoré informovali o možnostiach spolupráce s Obcou Kovačica. Ďalším krokom je informovanie podnikateľov cez obchodné komory na Slovensku a v Česku o možnosti spolupráce s Kovačicou, ktorá má veľký potenciál.“ • ĽUDIA A UDALOSTI •

STARÁ PAZOVA

Obec odmenila najúspešnejších žiakov Anna Lešťanová

j tohto roku Obce Stará Pazova odmenila najúspešnejších žiakov a ich učiteľov v uplynulom školskom roku. Už tradične sa slávnosť konala v posledný augustový deň vo veľkej zasadačke tzv. Bielej budovy v Starej Pazove. Žiakom generácie, nositeľom Vukovho Spoločná fotografia odmenených diplomu, účastníkom medzinárodných a republikových obce odmeny odovzdali Milan súťaží, ich mentorom a najlepším Beara, zástupca predsedu obce, osvetovým pracovníkom základ- a Željko Šolaja, náčelník Oddených a stredných škôl z územia lenia pre spoločenské činnosti,

kultúru a vzdelávanie. Zo základných a stredných škôl odmenených je spolu 83 žiakov, ktorí okrem ďakovných listín dosta-

KULPÍN

ŠÍD

li súčasné tablety. Na tomto slávnostnom prijatí odmeny dostalo i 67 žiakov, ktorí v uplynulom školskom roku obsadili niektoré z prvých troch miest na medzinárodných a republikových súťažiach a prvé miesto na oblastnej súťaži. Pre nich pripravili peňažné odmeny. Medzi odmenenými bolo aj 48 učiteľov, ktorí prispeli k úspechu svojich žiakov. Na základe rozhodnutia učiteľských rád škôl, čiže rád vychovávateľov predškolských ustanovizní, odmenených je i 12 osvetových pracovníkov a 2 vychovávatelia.

Vynovili chodníky Mimoriadne v parku zasadnutie Rady pre bezpečnosť Katarína Gažová

o celodedinskej pracovnej akcii, ktorú občania Kulpína uskutočnili 24. júla, keď zbúrali doterajšie štrkové chodníky v parku Stratimirovićovcov v centre osady, nasledovali práce na ich opätovnom budovaní. Augustové práce v kulpínskom parku Vykonávateľom prác bol zreňaninský podnik Ekogradnja. – vysvetlil tajomník MS Kulpín – Doterajšie chodníky v parku Zlatko Harminc. Investícia zameraná na vynoveboli štrkové, čo sa neukázalo ako najlepšie riešenie. Preto Miestne nie chodníkov stála milión dvespoločenstvo Kulpín rozhodlo stotisíc dinárov a financovala chodníky vynoviť. Doterajšia šír- ju obec. Okrem toho v parku, ka chodníkov bola jeden meter kde sa nachádza aleja búst výa nové chodníky sú široké me- znamných dejateľov z Kulpína a ter tridsať spolu s obrubníkmi pôsobiacich v Kulpíne, predtým z oboch strán. Majstri zo Zre- namontované lavičky boli trochu ňaninu pracovali od konca júla inak rozmiestnené. Tak lavičky do konca augusta. Chodníky sú vedľa zábavného parku pre deti vyložené betónovými tvárnicami, boli obrátené smerom do parku, ktorý je imitáciou tehly. Súhrnná aby si dospelí, ktorí strážia hrajúdĺžka chodníkov v parku je viac ce sa deti, mohli posedieť. Ako ako 300 metrov. Okrem chod- poznamenal tajomník Harminc, níkov vynovené a rozšírené sú ešte zostalo dokončiť práce na aj schody pri budove solidarity chodníkoch, čiže zasypať pieskom v centre dediny vedúce do parku, medzery medzi tehlami. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Stanislav Stupavský

piatok 26. augusta o 10. hodine predseda Obce Šíd a predseda obecnej Rady pre bezpečnosť Predrag Vuković zvolal mimoriadne súrne zasadnutie tohto orgánu. Na zasadnutí sa okrem zástupcu republikového komisára pre utečencov Ivana Gerginova zúčastnili predstavitelia ministerstva vnútra a polície, Červeného kríža, Domu zdravia a iných subjektov spätých s danou problematikou. Na rokovacom programe mali rozpravu o aktuálnej emigrantskej kríze v Šídskej obci, v ktorej sa v tejto chvíli nachádza viac ako 1 500 emigrantov ubytovaných na troch punktoch. Mimoriadne zasadnutie rady bolo zvolané z iniciatívy občanov, ktorí v predchádzajúcich dňoch podpísali petíciu, dožadujúc sa riešenia problematiky a zabezpečenia práva občanov, aby vo svojom meste mohli slobodne žiť. V minulých dňoch kríza sa vyhrotila následkom toho, že sa

stávajú početné krádeže a lúpeže, ako aj prípady ohrozovania bezpečnosti občanov, a to nie iba vo večerných hodinách, ale aj počas dňa. Viaceré podniky, ktoré majú miestnosti v okolí šídskeho punktu pri železničnej stanici, sú natoľko ohrozované lúpežníkmi a násilníkmi, že pre svojich zamestnancov v ochranke žiadali právo na používanie zbrane. Po zasadnutí predseda Rady pre bezpečnosť Predrag Vuković povedal: „Chcem odkázať našim občanom, že sme situáciu vážne rozobrali a že sme dostali prísľub, že šídska polícia dostane pomoc a súdne orgány budú súrne riešiť problémy s emigrantmi. Veríme, že sa do 24 hodín situácia dá pod kontrolu a že občania budú môcť naďalej normálne žiť vo svojich príbytkoch a na svojich pozemkoch. Celkovú situáciu bude sledovať komisia, ktorú sme vymenovali, v čele ktorej je Dragan Gutić,“ uviedol Vuković.

37 /4716/ 10. 9. 2016

Ľudia a udalosti V HLOŽANOCH PRED EVANJELICKÝM KOSTOLOM

Obnovili pamätníky obetiam vojen Juraj Bartoš

edenásť rokov po ukončení prvej svetovej vojny, teda roku 1929, Slovenská evanjelická a. v. cirkev v Hložanoch postavila v porte pred vchodom do kostola kamenný pamätník. Na všetkých štyroch jeho stranách sú vypísané mená vojnových obetí. Roku 1949 povedľa neho cirkev (spolu so Zväzom bojovníkov Národnooslobodzovacej vojny) postavila aj druhý pamätník – s menami padlých v druhej svetovej vojne. Ako v článku Obete vojen (zborník prác Hložany 2, 1998) uvádza Mr. Samuel Fekete, celkove v prvej svetovej vojne (1914 – 1918) zahynulo 90 Hložančanov; 86 Slovákov a 4 Srbi, pokým v druhej svetovej vojne (1941 – 1945) prišlo o život

Hložianski cirkevníci vysúkali rukávy v utorok 6. septembra...

cirkevný zbor Hložany. V utorok 6. septembra sa tam betónovalo, predtým boli pamätníky vynovené. Na naše otázky odpovedal miestny kňaz Jaroslav Kopčok.

Kamenár Ján Kováč (druhý sprava) so svojimi robotníkmi osadil nové kamenné dosky 2. augusta

94 občanov Hložian. Pri ich menách na pomníkoch pred kostolom sú aj mená 8 Slovákov z vtedajšej Číby (dnešného Čelareva), 6 Slovákov z Begeča (v týchto susedných dedinách zbor SEAVC Hložany má svoje fílie) a 4 hložianskych Srbov. Niektorí padli priamo na bojiskách, iní kdesi vo väzniciach a fašistických koncentrákoch... Pred rokmi sme v našom týždenníku upozornili na skutočnosť, že pomníky potrebujú opravu a že sa ich reštaurácia týka nielen cirkvi, ale aj Miestneho spoločenstva Hložany. Žiaľ, miestne richtárstvo táto záležitosť nezaujímala. Pred dvomi mesiacmi sa k oprave podujal

www.hl.rs

„Áno, robíme to sami, teda náš cirkevný zbor, lebo aj v cirkevnej kronike sa uvádza, že ten prvý pomník postavila cirkev z milodarov svojich členov a pri výstavbe druhého pomoc poskytol aj Zväz bojovníkov. Doteraz nebolo z čoho, teraz máme, tak sme sa dali do toho.“ Poddozorca slovenského ev. a. v. cirkevného zboru v Novom Sade Ján Detka obnovil textuálnu časť pomníka ešte začiatkom júla. Vyšuchal pomníky, na kamenných doskách vyfarbil mená padlých v prvej a druhej svetovej vojne. Tri dosky však postihol zlý osud: v

Informačno-politický týždenník

na ňom vykonané opravy, ale to už nemalo význam, lebo len za posledných 15 rokov bolo tých renovácií viac. Dal som tam len tri roky: prvý je rok príchodu Slovákov do Hložian (1756), druhý – rok založenia cirkevného zboru a príchod prvého farára (1786) a tretí je rok posviacky kostola (1797). Je tam aj citát zo žalmu. Zásahy na kostole a maľovanie fary stálo približne 4 500 eur. Našej cirkvi bola prinavrátená zem (33 – 34 katastrálnych jutár); už druhý rok sme pôdu dali do prenájmu Jánovi Bohušovi. Dostávame 300 eur za

deväťdesiatych rokoch 20. storočia popraskali, odpadli z pomníka a rozbili sa. Nové kamenné tabule urobil a na pomníky osadil kamenár Ján Kováč z Báčskeho Petrovca, asi pred mesiacom. Keďže sa majstra Pavla Sýkoru z Báčskeho Petrovca nedočkali, hložianski cirkevníci vysúkali rukávy a „prstence“ okolo pomníkov vybetónovali sami. Povšimli sme si, že nad vchodom do kostola je nový nadpis a pri jednej z návštev sme zastihli aj majstra Miška Poliaka z Petrovca, ktorý v kostole vymieňal okná. Farár Kopčok vysvetľuje: „Omaľovali sme priečelie kostola a kostolnú vežu. ... pod vedením zvonára Jána Gašpara Robil to majster Peter Cso-

jutro, máme teda zdroj príjmov, aký sme nikdy predtým nemali, preto aj postupne investujeme.“ Nuž, veru, naskutku krásny skutok cirkevného zboru v Hložanoch, ktorý v nedeľu 18. septembra vo svojom chráme uvíta účastníkov misijných Nový nadpis nad vchodom do kostola služieb Božích Báčskeho seniorátu. S vedomosi z Báčskej Palanky. Nechali mím, že pomníky pred evanjelicsme to urobiť rovnakou bielou kým kostolom sú síce vlastníctvom farbou, jedine sme trochu po- cirkvi, ale ľudia, ktorí onehdy padli, zmenili text nad vchodom. Bolo patrili (akože by aj spomienka na tam uvedené, v ktorých rokoch nich mala patriť tiež) a patria celej bol kostol postavený a kedy boli dedine. Či nie? • ĽUDIA A UDALOSTI •

U HROMČÍKOVCOV V PADINE

Tradícia spojená s najkvalitnejšou zeleninou Anička Chalupová

– Dá sa vyžiť a keby sme chceli zarobiť, museli by sme paradajky pestovať na väčších plochách, takto nám to slúži iba ako dopln-

štúdium, o tri – štyri roky budeme mať k dispozícii aj odborníka. týchto dňoch je vo dvore Kto sú vaši zákazníci? rodiny Hromčíkovej v Padine – Okrem Padinčanov zákazstále rušno, uličná níkov máme aj brána je od rána do z iných prostrevečera otvorená pre dí. Prvý rok sme zákazníkov, ktorí sa menej robili, ale chodia zásobiť černeskoršie sme výstvým paradajkovým robu začali rozpretlakom. širovať, lebo prví Michal Hromčík, zákazníci povehlava päťčlennej rodidali o nás ďalším ny, je nositeľom regiszákazníkom, a tak trovaného poľnohosich dnes máme aj podárskeho majetku, z Kovačice, Dobna ktorom pestuje rice, Kozjaka, Samak, slnečnicu a kumoša a pod. kuricu. Okrem toho Svorná a usilovná rodina je základom úspechu Hromčíkovci v pred šiestimi rokmi budúcnosti plása rozhodol pestovať aj paradajky. kový zdroj zárobku. Nikdy nie je nujú k lisovaniu paradajok pridať – Kupujeme len semiačka a vo chybou ešte niečo robiť a my sa aj proces varenia a balenia hofóliovníku si sami dopestujeme sťažovať nemôžeme, lebo robotu priesadu, ktorú neskoršie presá- sme si našli. Vďaka pestovaniu dzame do poľa, na plochu veľ- paradajok využili sme svoj voľný LETMO kosti 60 árov, čiže čosi viac ako letný čas. Nahradí nám to dovolenpol hektára. Záhradníctvo sa v kovanie pri mori alebo v kúpeľoch. Aký je proces spracovania paradajok, je re to more tragédií, vrážd, ľudto náročná ských drám a vôbec násilia, pre práca? to ovzdušie, ktorému dominuje – Paradaj- kríza, chudoba a bieda, nie div, že ky sa najprv sa ľudia stávajú bezcitnými. Alebo musia dopes- že to prejavujú aj tam, kde by vôtovať v poli, a bec nemali. Niekdajšiu zvedavosť potom každý vystriedala apatia, niekdajší súcit kilogram tej- nahradila ľahostajnosť. Príbeh, ktorý to zeleniny sa udial v piatok pri Futockom trhu Najstarší syn Michael pri lise, z ktorého vyteká paradajkový mok musí trikrát v Novom Sade pripomenul ďalší prejsť cez spred niekoľkých rokov. Pri oboch súčasnosti azda najviac oplatí, i ruky. Fyzicky to treba zvládnuť, je totiž spoločným menovateľom keď si vyžaduje asi najviac ľudskej je to mnoho práce, ale nemusí ľahostajnosť. Vtedy totiž pri Batajnici práce, mnoho hodín namáhavej sa všetko vykonať za jeden deň. lokomotíva zrazila a zabila chodca. roboty, ale vzhľadom na to, koľko Napríklad jeden deň oberáme Tí, čo k nemu boli najbližšie, keď zisje tu obrábateľnej pôdy, nemôžu plody, na druhý ich umývame a na tili, že je po smrti, zakryli ho dekou. sa všetci zaoberať výlučne len tretí deň ich lisujeme. Do varenia Zostal tak až kým neprišla sanitka, poľnohospodárstvom. V práci mi a balenia paradajkového pretlaku polícia a iní na obhliadku dejiska pomáha manželka Katarína, sy- sme sa doteraz neopovážili pustiť, tragédie. Nikto sa však pri ňom nenovia Michael, Nikola a najmladší lebo na to by sme potrebovali za- pristavoval. A aj tí, ktorí museli prejsť Stiven, ale keď treba oberať a umý- ložiť súkromný podnik, zadovážiť chodníkom vzdialeným len niekoľko vať plody, zvyčajne angažujeme si technológa a pod. Najstarší syn metrov od trate, zrazu sa veľmi náhlili, aj sezónnych robotníkov. zakončil gymnázium a chystá sa na skôr odvracajúc pohľad, ako sa zauDá sa zarobiť z pestovania štúdiá poľnohospodárstva – odbor jímajúc, čo sa vlastne stalo. paradajok? potravinárstvo a ak šťastne skončí

Zdravý domáci pretlak, bez ktorého niet dobrého jedla

tového pretlaku, ktorý by mohli predávať aj cez zimu. Nateraz sú ich výrobné kapacity skromné. Z toho, čo sa zvýši na konci sezóny, spracujú pretlak pre seba, lebo aj oni chcú byť zdraví. Nezabúdajme, že paradajka je okrem chutnej potraviny aj zdrojom množstva výživných a liečivých látok, preto ju mnohí nazývajú „darom z Božej záhrady“.

Oto Filip

Bezcitnosť

• ĽUDIA A UDALOSTI •

V piatok človek čosi nad päťdesiatkou jednoducho skolaboval na ulici v Novom Sade. Jeden z prvých komentárov istého okoloidúceho bolo mávnutie rukou a zašomraná poznámka na tému opilcov. Prešli aj viacerí iní chodci, nikto sa nepristavil. Konečne dvaja z nich nabrali v sebe nadostač ľudskosti a odvahy, pristavili sa a zavolali sanitku. Tá prišla, pozbierala nevládneho pacienta a odviezla do Klinického strediska. Nevedno, čo s ním bolo ďalej, ani čo skolabovanie spôsobilo: možno srdcový infarkt, možno mozgová porážka možno cukrovka, možno čosi štvrté... No v tejto súvislosti človeku zostane kdesi v podvedomí vŕtať otázka: Čo ak? Ak záchrana závisela napríklad od minút alebo sekúnd, čo je bežné pri mozgových príhodách? Alebo sa už aj s tým dá pokojne spávať? Lebo nás už nič neprekvapí, na ničom nezáleží. A to je ozaj to najhoršie.

37 /4716/ 10. 9. 2016

Ľudia a udalosti 11. DEŇ KYSÁČSKEJ SÁRMY

Na dobrú sármu treba dobrú hlavu Karolína Klinková

ebol to len taký obyčajný deň – tohtoročný Deň kysáčskej sármy sa niesol v znamení oslavy 95. výročia založenia Spolku kysáčskych žien a zároveň 10. výročia založenia Asociácie slovenských spolkov žien. Rovno dve jubileá sa tak oslávili spevom, tancom a, samozrejme, výbornou lokálnou pochúťkou. Podujatie sa uskutočnilo, tak, ako je už zvykom, v prvú septembrovú nedeľu, ktorá tento rok pripadla na 4. septembra. Prípravy však začali už o deň skôr – pripraviť vyše osemsto porcií sármy nie je prácou na chvíľu. S predajom obľúbenej a známej pochúťky začali členky Spolku kysáčskych žien už o jedenástej doobeda, oficiálne otvorenie

Na Deň sármy prišli hostia z mnohých slovenských dedín vo Vojvodine

podujatia prišlo o sedemnástej. Hostí privítala predsedníčka Spolku kysáčskych žien Ľudmila Berediová-Stupavská. Vo svojej reči poďakovala nielen spolkom slovenských žien z iných slovenských dedín v Srbsku, ale aj sponzorom, predstaviteľom úradov či médií, ako aj všetkým, ktorí len dostali chuť na sármu a zastavili sa na podujatí. Pri príležitosti výročia Spolku kysáčskych žien takisto poskytla jeho stručnú históriu – spomenula Kysáčsku sármu poznajú podľa Aleny začiatky spolku, ako Vargovej aj na Slovensku aj podujatia, ktorým

sa ženy zvykli (či dodnes zvyknú) venovať. Okrem dňa sármy boli medzi nimi charitatívne akcie, výstavy či fašiangové podujatia. Po jej príhovore vystúpila aj predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-

Ten všetkých hostí pozval na ďalšiu zaujímavú akciu, ktorá sa uskutoční v októbri – festival tradičných slovenských krojov Slovákov vo Vojvodine. Členky spolku pripravili aj kultúrny program. Hosťom predviedli herecké skeče, zaspievali a zarecitovali aj jeho najmladšie členky. Na Dni sármy tak nemohla chýbať ani báseň o tom, ako robiť tú pravú, kysáčsku: „Sármu robiť, ale pravú, na to treba dobrú hlavu!“ Okrem otváracieho programu a, samozrejme, porcií sármy, sa kysáčske ženy postarali aj o ďalšie obzvláštnenia podujatia. Jedným z nich bola výstava sviatočných krojov žien zo slovenských dedín v Knižnici Michala Babinku, na ktorej spolupracovali s ďalšími spolkami

Výstava diel členov Výtvarného krúžku Michala Geržu

Ženy pripravili aj výstavu sviatočných krojov

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

-Melichová, ktorá kysáčskym ženám zablahoželala, že pri organizovaní podujatia vytrvali tak dlho, zástupkyňa zo slovenského veľvyslanectva v Srbsku Alena Vargová, ktorá im pripomenula, že kysáčska sárma je známa i na Slovensku, či pokrajinský poslanec Pavel Surový, ktorý takisto pôsobí ako riaditeľ Kultúrneho centra v Kysáči, kde sa podujatie konalo.

Asociácie slovenských spolkov žien. Tou druhou zas výstava diel členov Výtvarného krúžku Michala Geržu umiestnená do bývalej budovy Novosadskej banky. Pre hostí bola prichystaná aj bohatá tombola, do tanca im zahrala hudobná skupina Bel Ami z Bieleho Blata. Foto: K. Klinková, M. Dobroňovský • ĽUDIA A UDALOSTI •

9. HROZNOVÁ OBERAČKA V ARADÁČI

Zachovávajú dedinské obyčaje Katarína Gažová

žije a pracuje. Záverom oficiálneho otvorenia podujatia slova sa ujal i aradáčsky vinohradnícky rytier Jano Jánošík.

radáčania sú známi pestovatelia viniča a výrobcovia vína, k tomu veselí a dobrosrdeční hostitelia. V sobotu 3. septembra privítali kamarátov z iných slovenských vojvodinských dedín, ako aj hostí zo Slovenska. Tradičná Aradáčska oberačka, ktorú usporiadal Spolok vinohradníkov Aradáč, a do organizácie ktorej sa zapojili Otvorenie oberačky pred Labátovou sieňou: (sprava) Predrag Perkić, Miroslav Števko i členky Spolku žien a Jano Jánošík Ruža, prilákala toh-

návštevníkov s bohatým pohostením. Naoberané hrozno sa potom spolu s veselými účastníkmi podujatia viezlo späť k Labátovej sieni, kde do vopred schystaného veľkého dreveného suda vysypali naoberané ovocie. Nasledovala tá veselá a sympatická časť podujatia, keď mládenci Známe aradáčske meškárky vyložili zopár dievčat do hrali na dobrú náladu suda, aby bosými nohaJaniša. Na dobrú náladu počas mi pošliapali, čiže po aradáčsky cesty do aradáčskeho chotára ku vymúľali hrozno. viniciam hrali poPo práci a občetní hudobníci čerstvení vo vea, samozrejme, že černých hodinách nechýbali ani pov Dome kultúry – pulárne aradáčv Labátovej sieni ske meškárky. Po usporiadali kulobchôdzke spotúrno-umelecký menutých viníc program. Okrem a občerstvení pri domácich ochotkaždej z nich naníkov vystúpili folsledovala návštekloristi zo Slovenva vinohradu Paľa ska, a to z Hrušova Janču a jeho rodia zo Sebechlieb, ny, kde prebiehala tiež hostia z Hloskutočná hroznožian. Autorkou vá oberačka, do Radosť z oberačky mali s p r i e vo d n é h o ktorej sa zapojili aj mladí, aj tí starší textu programu

Preprava krojovanej mládeže na traktoroch

to roku mnoho záujemcov. Letné S piesňou a hudbou na kočoch teplo prvých septembrových dní ťahaných koňmi a na traktoroch žičilo podujatiu. šli veselí Aradáčania a ich hostia Početných prítomných na do viníc aradáčskych vinohrad9. Aradáčskej oberačke privítal níkov Zahorca, Godu, Čemana, predseda aradáčskych vinohradníkov Miroslav Števko. Podujatie príhovorom otvoril Predrag Perkić, predstaviteľ Obce Zreňanin, ktorý poznamenal, že Aradáčania sú ľudia širokého srdca a ukážkovou oberačkou úspešne chcú vystihnúť, ako sa v Aradáči Oberačka v Jančovej vinici, o ktorú sa domáci vzorne starajú • ĽUDIA A UDALOSTI •

Z vystúpenia Hložančanov na večernom programe (Foto: M. Hríbová)

aj domáci, aj hostia v čele s majiteľom vinohradu Paľom Jančom. Tuná sa skončila obchôdzka aradáčskych vinohradov a domáci privítali

bola Jaroslava Števková a obecenstvo programom viedli moderátori Adela Obšustová a Ivica Grujić Litavský. Po programe sa návštevníci tradičnej Aradáčskej oberačky bavili pri hudbe Samuela Kováča a bratov Struhárovcov.

37 /4716/ 10. 9. 2016

Ľudia a udalosti FESTIVAL POULIČNÝCH HUDOBNÍKOV 2016

Mesto žilo, mestečko ožilo Jasmina Pániková

seň propagačného videa. Nie div, že práve počas tej rebudiť ospalé časti predmespiesne vládlo obrovské tia Petrovaradínskej pevnosti oduševnenie. a ukázať návštevníkom krásy Nová lokalita festivalu tejto časti mesta bolo hlavným si priniesla aj „nový probdôvodom, prečo sa organizátori lém“: Ako sa tam dostať? tohtoročného Festivalu Aj keď Petrovarapouličných hudobníkov dínska pevnosť rozhodli zmeniť lokanie je ďaleko, litu festivalu. Možno organizátori sa povedať, že sa im záza pomoci spon- Pútavý festivalový sprievod vyvolal mer vydaril. Od 1. do 3. zorov postarali pozornosť na uliciach septembra v krásnych o to, aby návštevČi aj o rok festival privíta hostí uličkách tzv. mestečka níci festivalu nemuseli sa hemžilo tisíce ľudí, každý večer na festival v petrovaradínskych uličkách ktorí si prišli vypočuť chodiť pešo alebo platiť alebo to bude v centre mesta, početných domácich si mestský autobus. Kaž- zatiaľ nie je známe. Ako z ora zahraničných hudobdý večer pred Katedrálou ganizačného tímu na začiatku níkov a pobaviť sa pri Trubky, saxofóny a všeličo iné... Rozpoznateľný znak bola improvizovaná auto- avizovali, tento ročník festivalu nekaždodennej zábave. skupiny Moon Hooch busová zastávka, z ktorej bol pokusným a po odbornom Tohtoročný slávnostkaždú hodinu od 17.00 zvážení zistia, ktorá lokalita je výný sprievod štartoval v Ulici Mo- amerických, Brazílie, Austrálie, do 23.00 odchádzal autobus, a to, hodnejšia nielen pre účastníkov, deny, ďalej pokračoval Bulvárom Veľkej Británie, Španielska, Ta- samozrejme, smerom k pevnosti. ale aj návštevníkov festivalu. Mihajla Pupina, aby sa nakoniec lianska, Francúzska, Maďarska, dostal do predmestia Petrovara- Chorvátska... Medzi nimi boli aj dínskej pevnosti. V čele sprievodu členovia skupiny Moon Hooch, bola dvojica VJ Suave z Brazílie, ktorú si návštevníci obľúbili už ktorá na bicykloch a za pomoci pred samotným festivalom, keďže projektorov na okolitých budovách jednu z ich piesní si organizátori premietala kreatívne projekcie. festivalu zvolili ako sprievodnú pie-

Túto dvojicu sprevádzalo aj viac ako 150 cyklistov – členov združenia Novosadskej cyklistickej iniciatívy. Počas troch dní návštevníci si mohli vypočuť viac ako 160 účastníkov zo Spojených štátov

V SLOVENSKOM NÁRODNOM DOME V KYSÁČI v piatok 2. septembra 2016 matičiari, členovia KUS Vladimíra Mičátka, Galérie SND a Výtvarného krúžku Michala Geržu uvítali hostí zo Slovenska. V turistickej posádke boli záujemcovia o Dolnú zem zo Žiaru nad Hronom, Zvolena, Banskej Bystrice, Detvy, Dobrej Nivy a zo Slatinských Lazov. Počas piatich dní navštívili Sarvaš, Békešskú Čabu, Nadlak, Báčsky Petrovec, Kysáč a Nový Sad. V Kysáči si obzreli evanjelický chrám Boží, modlitebnicu EMC, ZŠ Ľudovíta Štúra, ako i ulice a architektúru starých domov. Pred večerou odznel primeraný program, ktorý koncipoval predseda kysáčskeho MOMS Rastislav Surový, a prihovoril sa i vedúci zájazdu PhDr. Štefan Ferianc, ktorý sa poďakoval za milé uvítanie a bohatú náplň programu. M. Ď-ka

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

K PADINSKO-KOVAČICKEJ SVADBE

V programe takmer 90 účastníkov Anička Chalupová

chester Rosička povedali, že láska je tá, ktorá nás viaže k spevu, tancu stup do manželstva je otvo- a hudbe. renou bránou do spoločného Rozmýšľali sme o tom, čo nové by života dvoch mladých ľudí. sme mohli nacvičiť, tak sme sa rozJe najkrajšou chvíľou hodli, že spracujeme v živote mnohých, zvyky a obyčaje späté veľkým sviatkom ces tradičnou svadbou. lej rodiny, a preto sa Keď už Kolektív krek tejto udalosti od neatívnych amatérov pamäti robili náležité získal odmenu za dia dôkladné prípravy. vadelné predstavenie V týchto dňoch sa O láske, prečo by sme aj my našu choreona svadbu chystajú aj grafiu nepomenočlenovia Kreatívneho vali rovnako? Keďže centra pre cestovný Rosička už viac neruch, umenie a kulfunguje ako kedysi, túru v čele s umelecmuseli sme založiť kou vedúcou Ivanou nový orchester Nôta Svetlíkovou, ktorá a do programu sme nám v tejto súvislosti zapojili účastníkov povedala: z Kovačice a Padi„Program Mamo ny. Do scenára som moja, ja sa vidám ľem okrem zvykov a obydo Kovačici vznikol Ivana Svetlíková čají zaradila aj rôzne tak, že sme zostali, žiaľ, dlžní nášmu obecenstvu príležitosti z dejín oboch dedín, prezentovať program, ktorý sa snažiac sa dosiahnuť rovnováhu mal uskutočniť ešte k Veľkej noci. medzi minulosťou a súčasnosťou. Keďže sa s programom tematicky V programe bude vyčarená harmóladeným k Veľkej noci neslušilo nia, ľudské vzťahy medzi obyvateľvystúpiť, naplánovali sme si spra- mi týchto dedín, v ktorých vzniklo covať nový obsah. Nápad vznikol mnoho zmiešaných manželstiev. v čase, keď bol festival Tancuj, Hrdí sme na to a tešíme sa, že v jedtancuj..., na ktorom sme vystúpili nom súbore máme ochotníkov aj s choreografiou O láske. Tento rok z Padiny, aj z Kovačice. Vzhľadom sme si ako súbor Rozmarín a jeho na to, čo sa v uplynulom období neoddeliteľná zložka Ľudový or- stalo v Dome kultúry, spevácke

skupiny Bohémi a Sláviky, ktoré existovali v rámci súboru V šírom poli hruška, s ktorými sme predtým štyri roky spolupracovali, prišli za mnou s otázkou, či môžeme naďalej spolupracovať, lebo ich doteraz neoslovil nikto z DK. K spolupráci sa hlásili ľudia, s ktorými žijem v tomto prostredí odvtedy, ako som prišla do Kovačice a ktorí ma prví prijali do radov súboru. Čoskoro nasledovala spoločná schôdza, na ktorej

sme sa dohodli, čo prichystáme. Našli sme novú vedúcu Bohémov, Slávikov, takže sa do podujatia zapojí sedem sekcií, zhruba 85 – 90 účastníkov, včítane detí. V minulosti spoločne Kovačičania a Padinčania neuskutočnili takýto program, je to projekt, v ktorom sú predstavené zvyky a obyčaje počas svadby, ktoré trvali od štvrtka až do nedele. Bude tu aj mnoho smiechu, ale, verím, aj sĺz,“ podčiarkla Svetlíková.

KULPÍNSKA GENERÁCIA 1956 sa v sobotu 3. septembra stretla po 45 rokoch od ukončenia základnej školy. Najprv sa pred ZŠ Jána Amosa Komenského spoločne vyfotografovali, aby si potom znovu sadli do školských lavíc, kde každý dvomi – tromi vetami povedal niečo o sebe. Na konci hodiny si minútou ticha uctili tých, ktorí už nie sú medzi živými. Potom sa všetci 29 s učiteľmi Jánom Kopčokom a Zdenkou Mitićovou, ako aj terajšou riaditeľkou ZŠ Jovankou Zimovou presunuli do reštaurácie Lipa, kde sa pri chutnej večeri, torte a hudbe nálada stupňovala a zábava trvala do neskorých nočných hodín. Pred odchodom domov si sľúbili, že sa o 10 rokov stretnú znovu. M. F. Foto: Foto-Video Studio Benka

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum! L en vás prosím, nehundrite; tohtoročné poolympijské reminiscencie do pougárskeho rokovacieho programu zaraďujem naposledy. Konštatáciou, ktorá by mohla poslúžiť ako maják výtvarníkom, hudobníkom, divadelným a filmovým hercom, spisovateľom a iným umelcom a kultúrnym pracovníkom permanentne sa sťažujúcim na neadekvátne (nízke) odmeny za ich výkony, respektíve dosahy na poli(ACH) kultúry. Bolo by, vážení, konečne... Bolo by treba zorganizovať KOH (čítať: ká-o-há) čiže Kultúrne olympijské hry. A víťazov, • ĽUDIA A UDALOSTI •

držiteľov zlatých medailí bohato odmeniť. A tak trošku, prípadne celkom štedro, financovať ich kultúrny rast a najmä prípravy na KOH. Trebárs podľa vzorca, na základe ktorého štátna finančná podpora u nás funguje v oblasti športu. Azda by len naši kultúrni olympionici pred, na a najmä po KOH neutŕžili k. o. (čítať: ka-o, alebo: nokaut). Pred prípadným založením budúcich KOH vždy sa je čím zamestnávať. Keď nie priamo doma, tak v okolí. Povedzme v takom Chorvátsku, kde vrcholia prípravy na predčasné par-

Lamentné voľby. Exministerka Anka Mraková Taritašová sa v predvolebnej kampani predstavila aj šotom, v ktorom sa, uvádza Blesk, povedľa nej usmievajú Prle a Tihi, hlavné postavy kultového srbského TV-seriálu Povratak otpisanih. Nie je vylúčené, že čoskoro po tromfoch z rovnakého seriálu siahnu aj tunajší uchádzači o kreslo prezidenta Srbska. Veď zavrhnutých, snažiacich sa o návrat na výslnie politického života je tu more. Čoraz väčšie. Po správe s predstihom nasleduje niekoľko oneskorených.

Ako prednedávnom oznámila polícia, Belehrad je bezpečné mesto. Veruže. Strieľa si tam kto (nielen z koho, ale aj na koho) chce. Len ak má z čoho / koho. Z nie tak dávnych (akožeasihádamisteajbudúcich) vystúpení Nášho pána premiéra je zrejmé, že žiadne nátlaky na našu krajinu, tobôž na náš štát nikdy neboli. Ani teraz sa nemusíme sťažovať na ich absenciu. Po zvýšení cien bravčoviny zdraželo aj mäso z hydiny. Tráva je stále zdarma. Dobrú chuť. Bumbumbum!

37 /4716/ 10. 9. 2016

Ľudia a udalosti Vladimír Dorča

Samopašným rozjímaním pootvárame dvere (alebo, keď tvrdím, že aj Indiáni sú Slováci, ruku na to vždy zastrčím do studenej pahreby)

áčilo sa mi to. Vždy a kedykoľvek rád také duchaplné vyhlášky. Aj duchaplné slová Jána Kopčoka, petrovského rodáka, kanadského stavebného podnikateľa v slávnom meste Windsor v provincii Ontário na mňa blahodarne pôsobili. – Keďže sme obaja veľkí Slováci, – o sebe to mohol už dávnejšie tvrdiť, veľa ráz mal možnosť, predovšetkým svoju hmotnosť pozerať v stojacom zrkadle, mňa si s úsmevom premeriaval: – plné auto a len dvaja muži v ňom. – To bolo veľké auto, v Kanade ho vém volajú, keby nie nás dvoch, ôsmi by v ňom mali pohodlníčko, s nami len štyria, – pre tvoju informáciu ti volujem, slovenské je všetko od Moskvy po Ottawu...

... Takúto informáciu som ešte nemal česť počuť, ale nenamietam, huncútstvo sa z toho vykúkolí... – Lenže povíchrice storočí mapu sveta a najmä národov na zemeguli pozmenili, a tak slovenské nechali len to pod Tatrami.

www.hl.rs

Aby však história chybu opravila, Slovákom poskytla vnuknutie po dobrodružstve: rozbehnite sa po sveta šírom poli a tie niekdajšie slovenské priestranstvá dajte dokopy a teraz na tých priestoroch žijúce národy poinformujte o sebe, pravdaže, v záujme veci slovenskej. – Samozrejme, – historické rozmýšľanie som ešte prichutil, – migrácie Slovákov po svete nie sú ničím iným, ako svetu dané na známosť, že všade tam, kde sme prišli, tam, kde sme, či za Dunajom na Dolnej zemi, alebo za Veľkou mlákou v Amerikách či v Austrálii, všade sme prišli na svoje, všade sme doma, na svojich gruntoch domy – dediny murujeme, a inak nie, len po slovensky. Mal som z toho taký pocit, že toto naše špekulovanie s históriou historik Samuel Čelovský, pravdaže, potom, keď mu toto dáme na vedomie, veselo vsunie do učebníc. Ako vidno, dôležitý náter sme dali pojazdnému rozhovoru, ktorý sa inak aj huncútskou konverzáciou môže volať, a ani sme nespozorovali, ako rýchlo nám ten čas prebehol a už sme v golfovom klube v Esexe. Ako inak, len pri poháre studeného piva. – Pivo na smäd, to ako Hoffmanove kvapky na horúčku, – medzi dvomi dúškami poviem. – Vidíš, že máme pravdu! – Na tom sme sa predsa dohodli. Hádam len vlastné historické

Informačno-politický týždenník

pravdy o Slovači nejdeme my meniť? Veru by nás nebrali vážne. – Ja len chcem povedať, že toto pivo je vlastne čestné slovo na našu pravdu. Pozri sa, nad výčapom pekne píše Slovakian beer Hurbanovo. A naozaj. Tak písalo a tak nám aj pivo chutilo. – A zasa svätá pravda je aj to, – rovnakú tému škatuľkoval Jano Kopčok, – že aj Indiáni sú Slováci. To pivo mi do dycháča. – A to už ako? – zarazilo ma toto tvrdenie. – Máš to čierne na bielom? – To nie. – Tak? Pozor, to je už veľmi smelé tvrdenie?! – Mám modré na bielom, to má, uznaj, väčšiu váhu. – Modrá, to áno, tá je farba slovenská... – Tak ako my, tak aj Indiáni od „od patíčky“ dolu svoje domy farbia peknou modrou slovenskou farbou. Nič mi iné neprichodilo na um, len s uznaním hlavou prikývnuť. – A ešte mám do toho.

– Povedz, keď vieš. Veľa rokov žiješ tu, vyznáš sa v týchto kanadských slovenských historických záležitostiach. – Aj ich dievčence si vlasy zapletajú do pekných hrubých vrkočov, ktoré majú po samotný pás. Také, aké som kedysi videl v Petrovci vo Vrbare, v Lesíku tiež. Veru som mal o čom rozmýšľať. Čože ma je po amerických kovbojoch, tí len lasom krútia nad hlavou, ten oreol ich svätými neurobí. Indiáni sú naši ľudia. Len sme ešte neprišli po taký údaj, kto ich... nás Matej Čáni priviedol na juh cisárstva Márie Terézie. – Vieš Jano, všetko je v poriadku, ale aby sme s týmto tvrdením vyšli na verejnosť, musíme sa ešte o nejaké pravdy opierať. Pátrať po nich, ak kopať, tak kopať, niekoho na tú robotu nadáme a aj odísť na tvár miesta. Do indiánskeho tábora. Okrúhla tvár môjho hostiteľa sa premenila na usmievavé slnko a mihnutie oka zasa na uznanie, že môj návrh je správny. – Takého chlapa som tu potreboval, sám na to nevystačím, – povedal a objedal rebierka z grillu, ale pritom hundral, – nie sú rebrá ako rebrá, naše rebrá, údené rebrá uvarené na rebrový paprikáš, to sú opravdivé bravčové rebrá. Takto som sa dostával medzi kanadských Indiánov. Cez žartovné úskalia. Tak, ako inak, cieľavedome. Z knihy Rozmarné reportáže autorov Jána Dorču a Vladimíra Dorču, vydanej vydavateľstvom Kultúra, Báčsky Petrovec 2001. • ĽUDIA A UDALOSTI •

JÁN KOPČOK, 28. 10. 1948 BÁČSKY PETROVEC – 23. 9. 2006 WINDSOR, ONTÁRIO

Spomienky na veľkého petrovského Slováka z Kanady Pavol Datko

úspešný, že predbehol aj mnohých kde sa niečo slovenské deje. Janko domácich podnikateľov. Vyžiada- pomáha aj finančne a pomáha rád. ňa 24. septembra 2006 sa po lo si to veľa práce a námahy, ale O tom vedia na Dolnej zemi, o tom Dolnej zemi, Báčskom Petrovci, domáci si ho začali všímať, začína vedia na Slovensku, a zvlášť dobre Slovensku a po Kanade rozšírila byť akceptovaný a v mnohom ich to vedia Slováci v Kanade. Veci smutná správa. Svoju pozemskú púť predbieha. kresťanské, kultúrne, národné sú ukončil veľký syn slovenského nároVďaka svojím povahovým a orgada, veľký vlastenec Janko Kopčok, nizačným vlastnostiam je obľúbený rodák z Báčskeho Petrovca. medzi ľuďmi a aktívne sa zapája Aj keď sa vždy najradšej hlásil do života slovenskej komunity. Stal k svojmu rodisku, Janko Kopčok sa jej ozajstnou hybnou silou, orgapatril celému slovenskému ná- nizuje slovenský život, takže svoj čas rodu. Jeho životná púť sa začala venuje rodine, podnikaniu a slovenna Dolnej zemi, ale už za mladi sa skému spoločenskému životu. Niet vybral do sveta. Základ jedinej akcie, kde by sa a zdroj, z ktorého čerpal Janko nebol zúčastnil. po celý život, mu dala Organizuje, spája ľudí výchova v detstve, poa dvíha povedomie chádzal z chudobnej Slovákov v Kanade. mnohodetnej rodiny. Vždy musíte byť hrdí Cez utečenecký tábor na svoj národ a na to, Traiskirchen v Rakúsku, skade pochádzate, tak kde okúsil emigranthovorieval a vychováský chlebík, sa dostal val všetkých známych. do studenej Kanady. Noví slovenskí prisťaV novom cudzom svete, hovalci, včítane autora kde bol odkázaný na Janko Kopčok tohto článku, sa po prí- S manželkou a deťmi vlastný rozum a ruky, chode do krajiny hlásili začínal budovať svoj nový život. so žiadosťou o pomoc u Janka. jeho srdcovou záležitosťou. Štedro a Začiatky nikde nie sú ľahké, a to, Janko pomáhal novým usadiť sa, bohato podporuje všetko, čo treba čo mu dodávalo silu v ťažkých časoch, bolo práve to, čo si priniesol z rodného Petrovca. Rodičovská kresťanská výchova, práca, kresťanské zmýšľanie a pracovitosť. To, čo mu vštepovali rodičia a škola v rodisku, mladosť a prostredie Dolnej zeme, ktoré ho tvarovalo za mladi, to mu bola posila a studnica po celý život. Postupne jeho príklad nasledovali a do Kanady prišli aj jeho bratia a sestry. Janko začína nový život a začína podnikať. Spolu s bratmi, s rodinou, začína v podnikaní dosahovať úspechy. Nestratil sa v novom cudzom svete, ale svojou usilovnosťou, charakterom, začína sám pretvárať svet vôkol seba. V Kanade si Janko Kopčok našiel životnú družku, oženil sa S rodinou pred kostolom vo Windsore, Ontário s Aničkou, ktorá tiež má korene na Dolnej zemi. Rodinka sa roz- pomáhal a dával prácu Slovákom, a udržiava čulý slovenský život. Do rastá, narodila sa im dcéra Anička, aby sa prispôsobili a usporiadali si všetkého sa vždy zapája s celou dvojčatá Janko a Miško a najmladší vlastný život v novej krajine. Vedie svojou rodinou, s bratmi, sestrami syn Jožko. Postupne sa rozrastá aj súbory, je činný vo svojej evanjelic- a deťmi, ktoré vychovával tak, ako Jankovo podnikanie, začína byť taký kej cirkvi, v kostole, je všade tam, sám bol vychovaný. Jeho krédo,

• ĽUDIA A UDALOSTI •

podľa ktorého ho každý poznal, znelo: S čím Ti môžem pomôcť? A pomáhal. Pomáhal veľa aj vo Vojvodine. Prispieval na cirkevné zbory, opravu a život pri kostoloch, na vydávanie kníh, zriaďovanie múzeí, výstavy, na organizovanie národných dní a pri zabezpečovaní liekov a financií, keď Juhosláviu proti medzinárodnému právu bombardovali. Mal vždy súcit s ľuďmi. Nejedna návšteva politikov či podnikateľov v Kanade sa zastavila u Janka. Bol dobre známy pre svoje národné povedomie a svoje nespočetné dobré skutky. Treba zdôrazniť, že jeho deti kráčajú v jeho stopách, hovoria po slovensky a sú hrdí na svoj pôvod. Janko bol obľúbený aj medzi Neslovákmi, medzi príslušníkmi iných národností žijúcich v mnohonárodnej Kanade. Bol úspešný podnikateľ a vždy zostal človekom s veľkým Č. Jeho pracovitosť a angažovanosť ho pomaly oberala o sily. V snahe vždy a všade pomôcť, Janko Kopčok nepoznal slová nedá sa, nejde to. Robil Slovákom dobré meno v Kanade. Vždy si zachoval ľudský prístup a toleranciu, vďaka čomu vedel zmierovať a spájať ľudí. Bol to človek, ktorý vždy mal úsmev na tvári, a preto bol všade obľúbený a nemal nepriateľov. Človeka nemožno nahradiť a tá smutná správa o jeho úmrtí sa dotkla každého. Nielen Slováci, ale aj iní si ho vážili, akceptovali, neraz sa prišli k nemu poučiť. Janko Kopčok bol najlepší posol Báčskeho Petrovca, Vojvodiny, Slovenska a slovenského národa. Ukončil svoju životnú púť, už nikdy nebudeme počuť jeho slová sprevádzané prívetivým úsmevom: S čím ti môžem pomôcť? Už nikdy nebudeme počuť, ako pri zoznamovaní vždy povedal svoje meno a dodal: Slovák z Báčskeho Petrovca. Odišiel náš veľký vlastenec, Slovák, človek s veľkým Č. Tešil sa z rodiny, detí a 12 vnukov a vnučiek. Tí, čo ho poznali, zachovávajú tichú spomienku na človeka, akých niet veľa na tomto svete. Spomíname a zapálime mu sviečku a tie sviečky budú horieť zaiste na Dolnej zemi, v jeho rodisku v Petrovci, na Slovensku, po severoamerickom kontinente od Kanady po USA. Česť jeho pamiatke!

37 /4716/ 10. 9. 2016

Ľudia a udalosti V SLOVENSKOM ETNO MÚZEU V PADINE

Oživili kroje a obyčaje z minulosti Anička Chalupová

vernisáž Každodenné a sviatočné padinské kroje zo začiatku 19. storočia. Padinské obyčaje „na a po“ svadbe, príchod dieťaťa, krstiny, odchod do základnej školy a pod., okrem majiteľa múzea P. Petráša prezentovali

tomto roku si Slovenské etno múzeum v Padine pripomína niekoľko vzácnych jubileí. Po prvé, je tomu 200 rokov, ako je vystavaný dom, v ktorom presne desať rokov sídli múzeum majiteľa Pavla Petráša, ktorý tieto jedinečné klenoty ľudovej kultúry a obyčají v Padine zbiera, opatruje, a k tomu im samotnou atmosférou v tomto múzeu dodáva duchovno-historickú hodnotu celých 60 rokov. V nedeľu 4. sepTradičné pohostenie a tradičné balenie: tembra 2016 sa v rám- najčastejšie maškrty a spôsob ich balenia ci osláv Dňa Padiny v minulosti a 210 rokov od príchodu Slovákov do tejto juho- Alžbeta Ďurišová, Zuzana Petbanátskej dediny, v nevšednej rášová, Pavel Povolný-Juhás, atmosfére dvora Slovenského mladučkí členovia Detského etno múzea Petráš uskutočnila folklórneho súboru Holubička

Pavel Petráš vedľa najstaršieho detského kočíka

pod taktovkou choreografky Anny Halajovej a iní. Sprievodnou akciou podujatia v to nedeľné popoludnie bola výstava tradičných exponátov a krojov, ktoré sa používali na začiatku 19. storočia v Padine. Expozícia ukázala, aké čepce, gecele, ručníky, kacabajky, nohavice, košele, obuv a iné módne doplnky nosili

SLANKAMENSKÉ VINOHRADY

Stretnutie farárskych rodín Anna Lešťanová

akmer dva týždne po dedinskej oslave známejšej ako Budárske dni vo filiálnom cirkevnom zbore v Slankamenských Vinohradoch bolo opäť rušno. V piatok 2. septembra tam prebiehalo 5. stretnutie farárskych rodín po ich obnovení. Predchádzajúce Spoločná fotografia účastníkov stretnutia

stretnutia sa uskutočnili v Erdevíku, Hložanoch, Zreňanine a v Bielom Blate. V malej sriemskej dedinke na svahoch Fruškej hory sa podobné stretnutia už organizovali, síce pred mnohými rokmi. Ján Cicka, predseda Kňazskej konferencie Biskup Samuel Vrbovský dostal portrétový a farár padinský, si zaobraz a ručne ozdobenú budársku palicu spomínal, že v osemde-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

siatych rokoch minulého storočia sa stretnutia farárskych rodín, prvé, na ktorých sa on zúčastnil, konali práve v Slankamenských Vinohradoch. Neskoršie sa už nerealizovali, hoci myšlienka o ich uskutočnení stále pretrvávala. Na tohtoročnom stretnutí v Sl. Vinohradoch sa zúčastnili farárky, farári, seniori SEAVC v Srbsku v čele s biskupom Samuelom Vrbovským. V mene miestneho filiálneho cirkevného zboru v Sl. Vinohradoch

a používali predkovia v minulosti, tak vo sviatočných chvíľach, ako aj pri rôznych pracovných príležitostiach. Na akcii sa okrem predstaviteľov obecnej správy zúčastnili početní milovníci ľudovej kultúry a hostia, tak z domácej pôdy, ako i z Kovačice, Belehradu a iných prostredí.

účastníkov stretnutia pozdravili a privítali Igor Feldy, farár staropazovský, ktorý mal na starosti i služby Božie, a Anna Dingová, predčitateľka. Pod jej taktovkou vystúpil i miestny spevokol. Keďže pán biskup Vrbovský 23. júla oslávil 70. narodeniny, stretnutie bolo vhodnou príležitosťou zagratulovať mu k jeho životnému jubileu. Na pamiatku mu venovali portrétový obraz autora Dragoslava Vukumirovića. Z miestneho filiálneho cirkevného zboru mu darovali budársku palicu, tzv. budárku, ktorá patrí k symbolom tohto prostredia. Po bohoslužbách sa účastníci stretnutia vybrali na kratšiu návštevu vinohradu Jána Filipa zo Starej Pazovy a od neho sa dozvedeli niečo viac o pestovaní a údržbe viniča. Po spoločnom obede v Starom Slankamene nasledovala plavba loďkou Dunajom a Tisou. Za pekného počasia sa v neskorých popoludňajších hodinách zastavili u Jána Majorského zo Starej Pazovy, ktorý má pri Dunaji chatku s pekným výhľadom na okolitú prírodu. • ĽUDIA A UDALOSTI •

VOJNOVÉ NEZÁBUDKY (30)

Dul vietor, privial NATO Ján Cicka STREDA 19. mája Nad ránom som si spomenul na kamaráta básnika Michala Babinku. V tejto vojne by bol 71-ročný starec, uznávaný bard. Čo by v tejto motanici robil? Pil by, slopal a písal ťažkú poéziu o bezmocnosti človeka. Malého človeka, so životom ktorého sa zahrávajú veľkí tohto sveta? Alebo by jednoducho od žiaľu a zúfalstva – zomrel. Prestal by veriť v človeka. Homo homini lupus. Ani ja už v človeka neverím. Verím len niekoľkým, ktorých mám skutočne rád. Čo by písal v tejto situácii náš bard, veľký humanista Paľo Bohuš? Vycedil by zo seba všetku múdrosť zdedenú po roľníckych predkoch a vyslovil veľkú obžalobu proti nezaslúženej predčasnej hrozbe smrti? Neviem, ale to, čo by napísal, by si iste zaslúžilo Nobelovu cenu. Aj viac. Ranná teplota: 7 °C. O piatej. O deviatej 13 °C. Keď bolo 13 °C Vilka ma zobudila vypiť si kávu. Čistá obloha ako vyumývaná, jemný vánok, štebot vtáčkov, svetelná hra tieňov na roletách. Idyla. Hovno! Ten jemný vánok za päť minút zosilnel. Kolíše sa javor... Apríl, marec, máj V hlave sa mi krúti Hoja, Ďunďa, háj! Tančím tanec smrti Hoja, Ďunďa, hoja. Ideme do hnoja. Boli Juca a veľká Milena na kávu. Od 11.00 do 13.15 som trčal vo fronte na cigarety u Milana. Nadarmo. Na trávniku bol nejaký Rumun, Garinča, poriadne uťahaný z piva. Vzal si ma na mušku. Hrešil Maďarov, vyháňal ma do Maďarska. Bol som dosť vyrovnaný, neodpovedal som mu. Až sa tam niekoľkí zamiešali (Žika, Aca) a skoro ho vymlátili. Trochu skrotol. Povedali mu: „Ty si Rumun. Prečo v mene Srbov urážaš Maďarov? Srbi nikoho nenávidia. A ten • ĽUDIA A UDALOSTI •

človek (akože ja) ani nie je Maďar. Pi pivo, neurážaj nikoho, lebo...!“ O druhej popoludní boli tu tí z Ady pre hlavy. Hlavy zobrali, groš dali: 1.230 DM; 500 DM je nám dlžen, 730 DM si príde zobrať Dejan. Ale sme sa načakali, požičal si ich od nás začiatkom novembra a sľúbil vrátiť za 8 dní. Bolo z toho takmer osem mesiacov. Krákorí Madlena: „Nechať len námestia, nech si drobčia kolo!“ Čože si šialená? Čertova nevesta! Zahrá osud sólo. Ty budeš tancovať v tŕní holá – bosá, deravý starý vrak. Lucifer je ti svat družice smrtka, kosa. Nech ťa trafí šľak! Nie je ktovie čo, ale nie je to zlé. Možno to ešte vycibriť. Od piatej popoludní som sa márne pokúšal zaspať. Keď som trochu zdriemol, medzi šiestou a siedmou, prišla Vilka do malej izby a vraví: „Je tu Miško Týr.“ Vyskočil som ako srnec, pozdravil sa s ním. Vilka ho už ostrihala, nuž si dávali po ostrej „domášnej“. Nemal som slinku, tak som sa iba rozprával. Prišiel na bicykli, ktorý si sputnaný priniesol pred dvere nášho bytu. Vraví, že musí byť na fakulte, že má službu a čosi aj robia. Zuzka a Zuzanka sú v Pivnici. Vypytoval som sa, kde sú naše hlavy SVS a MSJ. Vraj tu sú, v Petrovci a Kysáči. To som sa pýtal preto, či náhodou niektorí nezdupkali na Slovensko. Poďakoval som sa mu, že mi priniesol ten vzácny grošík od Samka Feketeho. Zavtipkovali sme si, že mu po vojne vydáme zbierku servítkových básní, ja akože budem recenzent. Pred pol ôsmou Miško nasadal na tátoša a ponáhľal k Viťkovi Hroncovi, ktorý býva za traťou pri veľkej samoobsluhe na Detelinare. Pred vchodom boli Bosa a Marko Baškalovci. Marko vraví, že Jaca v Milanovom stánku pred piatou, keď zaviera stánok, predávala cigarety. A nám černochom, čo sme pár hodín postávali pred stánkom, úporne opakovala: „Cigarety dnes

Bolo ešte zopár výbuchov. Potom stíchli. O 02.05 hodine, keď toto píšem, zase počuť hukot lietadiel, streľbu našich, aj dva poriadne výbuchy. Ideme zase dolu. Toto všetko vyzerá podozrivé aj Sulićovej, ktorá ide dolu a volá moju ženu. Ideme oznámiť aj Stane. Asi nebudeme spať, aspoň nie na pokoji, do rána.

nebudú, zameškala som vo veľkoobchode vyzdvihnúť ich.“ Čierny obchod. Vietor ešte nestíchol. Lomcuje roletami väčšmi ako NATO, hoci je už deväť hodín večer. Idem si prečítať Šešeljovo interview v dnešnom Blici. Interview ma ani nerozčarovalo, ani neposmelilo. Avšak vyjadruje tvrdé stanovisko proti NATO aj za cenu veľkých obetí. My sme už teraz mravní víťazi. Vietor silnie, vonku bude chladno, treba sa poriadne zababušiť. Ak stíchne vetrisko, príde NATO. Duj, vetríčku, duj! Predsa prišli o 21.30 hodine. Hodinku sme boli v bicyklárni, ženy si vonku rozprávali obsahy filmov, svietil polmesiac, ktorý sa rýchlo skryl. Jasná hviezdnatá obloha. S Draganom som odišiel pred jedenástou ku Bose. Uvarila nám kávu, dostali sme cigarety, dokonca ja som zjedol dve palacinky. Okolo polnoci sme zavítali do krytu; Juca spala. Zostali sme traja driemať v bicyklárni. O 00.45 hodine Dragan precitol a vraví: „Ideme do bytu.“ Mne sa driemalo; vravím mu: „Vraveli sme, že o jednej.“ Zostali sme, ale 5 minút pred jednou sa začul hukot lietadiel a výbuchy. Ostreľovali naši, raketovali oni. Zletela dolu Sulićová, ja som šiel pre Stanu a Vilku. Boli zaspali. Potom Ali šiel pre Radeho a nakoniec pre Síčovku na piate poschodie.

ŠTVRTOK 20. mája Ani sme nespali. Vlastne ja s Draganom sme od druhej skoro do piatej spali v bicyklárni. Na hukot a výbuchy pred jednou hodinou sme šli všetci dolu. Potom ženy okrem Síčovky šli spať. Ja som vyšiel hore písať. Avšak krátko pred druhou znova ťažký hukot lietadiel. Šla dolu Sulićová, pristavila sa u nás, lebo boli pootvorené dvere. Vilka odmietla ísť, nevstáva, ani Stana. Ostatní šli, aj Síčovka. Streľba a výbuchy sa ozývali raz bližšie, raz ďalej, skoro do tretej. Potom stíchli. Zostala stará trojka. Neviem, kedy odišiel Sulić, iba desať minút pred piatou sme precitli s Draganom v bicyklárni. Šli sme hore, uvaril som si harmanček, vyzliekol sa, vysprchoval (máme aj teplú vodu), napísal tieto riadky a hybaj do postele. Vypočul som si správy o piatej: zasiahli, okrem iného, nemocnicu na Dedinji v Belehrade, Vrbas, Sombor, meteorologickú stanicu v Subotici... V Banáte most, tuším pri Žitišti. Ranná teplota 6 – 12 °C, najvyššia denná 20 – 24 °C. Polojasno až jasno, koncom dňa pribúdanie oblačnosti a možné spŕšky. Dul vetríček, dul. Predsa prišiel NATO. Koniec poplachu ohlásila siréna pred piatou. Duje vetrík, duje, ale tratí silu. Do redakcie pôjdem, keď sa vyspím. Dneska majú začať vyplácať penzie, druhú časť januára 1999. Suma nezmenená, vlastne nižšia o jednu diétu ako príspevok robotníkom, ktorým zničili továrne. Teplota o pol jedenástej: 19 °C.

37 /4716/ 10. 9. 2016

Červená čiapočka

u , ZŠ hrdin udecová rej Pazove H ia d u la K elíka v Sta Janka Čm

Bolo raz jedno dievčatko menom Červená čiapočka. Mamka ju poslala k starej mame, aby zaniesla koláčiky a ovocnú šťavu. Cestou stretla vlka. Vlk sa jej opytoval, kam ide? Červená čiapočka mu povedala, že ide k starej mame. Vlk odišiel prvý k starkej a zjedol ju. Keď prišla Červená čiapočka, vlk ležal v posteli. Zjedol aj Červenú čiapočku. Poľovník nakoniec chytil vlka a vyslobodil starkú a Červenú čiapočku. Daniel Žiak, ZŠ maršala Tita v Padine

Nikola Dević, ZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne

Rozprávkový svet Kamaráti, ako sa vám darí v novom školskom roku? Spoločnosť kamarátov zo školy vám iste prospeje, keď sa pekne bavíte a hráte, ale navzájom si aj pomáhate pri učení. Na spestrenie chvíľ prvých školských dní sa spolu s vami vhĺbime do sveta rozprávok. Niektoré sú tie známe rozprávky a prerozprávané a iné sú zasa vymyslené a čerpajú inšpiráciu z bohatej obrazotvornosti detí. Neprehliadnite Detský kútik ani v tomto školskom roku. Vopred sa tešíme na spoluprácu.

Nikola Benša, ZŠ Jána Am

osa Komenského v Kulpí

Čarodejný náhrdelník

Sára Horňáková, škôlkarka z Pivnice

V kráľovstve Orgburg žila princezná Marta, ktorá mala trinásť rokov. Marta bola najmladšia z troch kráľových dcér. Bola dobrá a chcela pomáhať. Jedného dňa sa to zmenilo. Ako sa zlá macocha prechádzala, z vrecka jej vypadol náhrdelník. Marta ho vzala a položila si okolo hrdla, pretože sa jej páčil. Na nasledujúci deň, keď sa prechádzala, počula macochu: „Kde je môj čarodejný náhrdelník? Musím ho nájsť, aby som…“ Princezná nepočula vetu do konca. Rozbehla sa do svojej izby, lebo počula, že ide macocha. Vtedy sa spamätala na tie slová, čo vyriekla macocha. Chcela si to vyskúšať a povedala: „Dones mi vodu!“ Naraz sa pri nej zjavil pohár s vodou. Keď zistila, že to funguje, zapáčilo sa jej a zasa si niečo želala. Veľmi sa to princeznej páčilo a celý deň zostala vo svojej izbe. Nasledujúci deň si zaželala telefón, počítač a podobné. Otcovi ani nevenovala pozornosť, len sa hrala s náhrdelníkom. Každý deň si želala niečo lepšie a drahšie. Keď jedného dňa vyšla z izby, počula macochu: „ Kde je môj čarodejný náhrdelník? Musím ho nájsť, aby som zabila kráľa!“ Keď to kráľovná počula, až skríkla od strachu a odbehla ku kráľovi. Macocha počula princeznin krik a pochopila, že ona vzala náhrdelník. Keď princezná zletela kráľovi do izby, aj macocha zbehla za ňou, vzala náhrdelník a povedala:„Nech kráľ zomrie!“ Kráľovi začalo byť zle. Vtedy Marta vzala náhrdelník, začarovala na dobre a povedala: „Nech kráľ žije!“ Odvtedy všetko bolo dobre a kráľ a princezná žili šťastne. Anita Turčanová, ZŠ Nestora Žučného v Laliti

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLV 10. septembra 2016 Číslo

17 /1923/

K 75. NARODENINÁM PROF. DR. JÁNA KIŠGECIHO

Rytier s neustálym pohľadom za horizont Ľubica Sýkorová

V dnešnej dobe stretnúť rytiera vôbec nie je samozrejmosťou, no kto pozná prof. Dr. Jána Kišgeciho, to privilégium má. A mnohí pri stretnutí s ním ani netušia, že sa s jedným práve rozprávajú. Áno, medzi nami žije rytier – Rytier chmeľového rádu...

red sedemdesiatimi piatimi rokmi, 10. septembra 1941, sa v Báčskom Petrovci rodičom Jánovi a Zuzane Kišgeciovcom narodil syn, ktorému dali meno Janko. Vtedy určite nikto z nich netušil, že z ich syna vyrastie známy vedec, odborník, doktor poľnohospodárskych vied, univerzitný profesor, akademik, politik, publicista, spisovateľ… Syn, na ktorého boli určite hrdí. Pri príležitosti krásneho životného jubilea sme prof. Kišgeciho požiadali o rozhovor. Ale kde začať? Jedna novinová strana je malý priestor pre človeka s toľkými záujmami, záľubami a takou bohatou profesionálnou kariérou. Viac ako päťdesiatročné odborné pôsobenie pána profesora možno charakterizovať týmito míľnikmi: výskum, šľachtenie, riadenie, pedagogická práca. Z jeho biografie sa dozvedáme, že po skončení slovenského gymnázia v Báčskom Petrovci pokračoval v štúdiu na Poľnohospodárskej fakulte v Novom Sade, kde postupne aj získal magisterský titul, doktorát a nakoniec sa stal

profesorom. V roku 1968 sa zamestnal na Inštitúte pre poľnohospodárske výskumy (dnešný Inštitút pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo Nový

Sad), kde vo funkcii riaditeľa Oddelenia pre chmeľ, cirok a liečivé rastliny v Báčskom Petrovci a ako vedúci vedeckovýskumného tímu pôsobil od roku 1975 do roku 1990. Zároveň pôsobil aj na novosadskej fakulte ako pedagóg. Začiatkom deväťdesiatych rokov ho politické vody odviedli na miesto pokrajinského

ministra poľnohospodárstva a v krízových rokoch sankcií a blokády dokonca do kresla ministra poľnohospodárstva Srbska (1991 – 1994). V rokoch 1994 – 1996 zastával funkciu riaditeľa Zväzovej veterinárnej správy a správy pre ochranu rastlín Zväzového ministerstva hospodárstva. Od roku 1996 do 2000 ako zakladateľ a riaditeľ pôsobil v Zväzovom ústave pre rastlinné a živočíšne genetické zdroje. V rokoch 1998 až 2000 zároveň prednášal ako riadny profesor predmet liečivé rastliny na Poľnohospodárskej fakulte v Zemune. Od roku 2000 do 2007 pracoval ako riadny profesor na Katedre veterinárnej medicíny na Poľnohospodárskej fakulte v Novom Sade, predmet výživné a jedovaté rastliny. Zároveň bol poradcom generálneho riaditeľa Inštitútu pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo v Novom Sade a člen vedeckého tímu Oddelenia pre alternatívne kultúry v Báčskom Petrovci. Najviac sa zaoberal agrobiologickými a technicko-technologickými problémami chmeľu, ciroku a liečivých rastlín. Užšia oblasť jeho vedeckej práce bola ag-

roekológia chmeľu a liečivých rastlín. Vďaka svojmu profesijnému zameraniu a svojej práci precestoval takmer celý svet. Viackrát bol na študijnom pobyte v USA (päťkrát) a Číne (štyrikrát), ale aj v Japonsku, Brazílii, Izraeli, Egypte, Rusku, Austrálii a v mnohých európskych krajinách. Domov sa vždy vrátil s novými poznatkami, nápadmi, s novými plánmi. Aj napriek početným funkciám a svojej práci prof. Kišgeci inicioval založenie prvého Poľnohospodárskeho múzea v Juhoslávii so sídlom v Kulpíne. V spolupráci s profesormi Poľnohospodárskej fakulty v Novom Sade, ktorým je rovnako ako jemu história poľnohospodárstva predovšetkým záľuba, srdcová záležitosť a nie iba zamestnanie, viac ako dvadsať rokov pracoval na založení tohto múzea, čo sa mu aj podarilo. V roku 2011 bolo múzeum preregistrované na Združenie pre muzeálne agrárne dedičstvo, kde je prof. Kišgeci dodnes jeho predsedom. Zároveň je aj predsedom Správnej rady združenia. V rokoch 2004 – 2008 bol Ján Kišgeci prezidentom Medzinárodného združenia poľnohospodárskych múzeí (AIMA – pôsobí v rámci UNESCO), ktorému predsedal v

Z obsahu Kráčať vedno s dobou Str. 3

Onedlho sa začne sejba ozimných obilnín Str. 6

Do vášho receptára Str. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU štvorročnom cykle. V roku 2008 zorganizoval v Novom Sade a v Kulpíne XV. kongres AIMA, na ktorom sa zúčastnilo viac ako 50 muzeológov z 15 krajín. Prof. Kišgeci publikoval viac ako 200 vedeckých a odborných prác, bol vedúcim mnohých domácich a medzinárodných projektov. Ako autor a spoluautor napísal 26 kníh. Jeho perom boli napísané štyri monografie o dolnozemských výtvarníkoch – o akademickej maliarke Zuzke Medveďovej (v spolupráci s Vladimírom Valentíkom), maliaroch Martinovi Jonášovi, Ivanovi Križanovi a Vladimírovi Urbančekovi. Z jeho ďalších aktivít je známa aj práca v Medzinárodnej organizácii pre poľnohospodárstvo (FAO), vo Vedeckej rade Medzinárodného chmeliarskeho združenia – IHB, je členom ICOM – International Council of Museums, AIMA – International Association of Agricultural Museums, ISHS – International Society for Horticultural Science… Od roku 1997 je členom Slovenskej akadémie poľnohospodárskych vied a od roku 2007 členom Srbskej akadémie inovačných vied. K jeho najväčším koníčkom od mladosti patrí zberateľstvo. V jeho súkromnej zbierke sa nachádza mnoho autentických dokumentov, najmä fotografií z dejín dolnozemských Slovákov. Okrem toho aj sám fotografuje a zaznamenáva nielen prírodu, ale všetko, čo tvorí život. ... Študovali ste na vysokej škole poľnohospodárskej. Čo rozhodlo, že ste si vybrali práve poľnohospodárstvo? – Vysokú školu a samým tým aj budúce povolanie nehľadal som ďaleko od rodičovského, sedliackeho dvora. Poslúchol som aj otcove rady: Uč sa, Jano, aby si sa nemusel lopotiť po poliach ako my. Rozhodol som sa dobre učiť, a tak pomôcť nielen sebe, ale aj rodičom – zveľadiť vlastné poľnohospodárstvo. Petrovské gymnázium bolo vždy kompetentné, aby žiakom ponúklo rozmanité dráhy na voľbu povolania. Ako ostatným sedliackym chlapcom, tak aj mne boli bližšie prírodné vedy.

Zvolil som si Poľnohospodársku fakultu v Novom Sade už aj preto, lebo práve v tom roku otvorili nový smer – ovocinárstvo – vinohradníctvo, čo ma osobitne zaujalo. To som aj skončil, ale nikdy potom som sa sadom a vinohradom nevenoval. Venoval som sa novinárstvu a rekreačne, po

takmer všetkým mladým, aby vyskúšali svoje ambície a vlohy na zahraničných univerzitách. To treba podporovať, ako sa treba usilovať, aby sa zlepšili podmienky na štúdium aj na našich univerzitách, šance na zamestnávanie, aby sa vrátili aj tí, čo odchádzajú do sveta. Teší nás, že Slovensko otvo-

Medzi najnovšie predsavzatie prof. Kišgeciho patrí vrátiť chmeľ na petrovské polia

troche aj „vinárstvu“ a najviac profesionálne chmeliarstvu a ministerstvu. Každé povolanie je neopakovateľné, svojské a originálne. Takmer pred tridsiatimi rokmi ste sa osobne založili o to, aby mladí Slováci z Vojvodiny mohli ísť študovať na vysoké školy na Slovensko. Odvtedy fakulty úspešne ukončili mnohí, niektorí sa vrátili naspäť do svojho rodiska, no veľká väčšina zostala na Slovensku. Aký je váš názor na terajšiu situáciu? – V našej krajine máme dobré univerzity, z ktorých vychádzajú renomované kádre. Nemusí sa chodiť do zahraničia po vzdelanie. To sme vedeli aj pred takmer troma desaťročiami, keď sme sa v našom petrovskom ústave rozhodli nájsť maturantov na petrovskom gymnáziu a zaslať ich na Slovenskú poľnohospodársku univerzitu do Nitry. Chceli sme, aby priniesli nové vedomosti prezentované v slovenskom vokabulári. Keď sa vrátili, zamestnali sme ich vo vedeckom poľnohospodárskom ústave, kde úspešne spĺňajú aj dnes naše očakávania. Súčasná globalizácia vzdelávania otvorila možnosti

rilo nielen svoje brány, ale aj brány iných krajín EÚ, kam odchádzajú úspešní absolventi z Dolnej zeme. Vedeckú kariéru ste v deväťdesiatych rokoch na určitý čas vystriedali kariérou takpovediac politickou, boli ste dokonca aj ministrom poľnohospodárstva. Prečo tá zmena? – Ponuka ministerského postu sa nedá odmietnuť. Tú ponuku som považoval ako uznanie za moju dlhoročnú činnosť v oblasti rozvoja poľnohospodárstva a zvlášť poľnohospodárskej vedy. Snažil som sa to potvrdiť invenčnou prácou na úrovni AP Vojvodiny (v rokoch 1989 – 1991), Republiky Srbska (1991 – 1994), Spolkovej republiky Juhoslávie (1994 – 2000). Toto obdobie bolo poznačené vojnami, hospodárskymi sankciami, pamätlivou infláciou a bombardovaním. Teší ma, že sme aj v tom období zmohli silu a vrátili zem sedliakom, ktorá im bola skonfiškovaná alebo znárodnená po 2. svetovej vojne, spolu až 150 000 ha. Bol som členom Rady guvernéra Národnej banky Dragoslava Avramovića, ktorá zastavila infláciu. V roku 1996 v Belehrade som založil Spolkový ústav pre

rastlinné a živočíšne genetické zdroje, známy ako Banka génov, kde som zamestnal 30 mladých odborníkov a orientoval ich na postgraduálne štúdiá. Keby ste ešte raz mohli zastávať funkciu ministra poľnohospodárstva, čo by ste urobili ako prvé? – Zmenil by som Zákon o reštitúcii z roku 2011 a vrátil majetky poľnohospodárom, ktoré boli znacionalizované v prvej agrárnej reforme v roku 1945. Vaša vedecká, ale aj spoločenská činnosť je všeobecne uznávaná nielen doma, ale aj v zahraničí. Za pozdvihnutie chmeliarstva ste boli ocenený v Španielsku radom Rytiera chmeľu (1979), v Číne radom Dôstojníka chmeľu (2005) a v USA radom Chmeliarskeho veliteľa rytierov (2007). Čo pre vás toto ocenenie znamená? – Nadšený pivom, vojvodca burgundský a kráľ brabantský Jean Sans Peur založil v 14. storočí Rád chmeľový, ktorý sa udeľoval jednotlivcom, ktorí prispeli k rozvoju pestovania chmeľu. Rád bol obnovený o 500 rokov neskoršie (v roku 1956), ako symbol spolupráce všetkých európskych pestovateľov chmeľu. Udeľuje sa každoročne počas chmeľového kongresu v troch stupnicových obmenách – rytier, dôstojník a veliteľ rytierov. Tá posledná obmena sa udeľuje za zásluhy svetového významu. Teší ma, že je moja práca, ale i práca nášho Ústavu pre alternatívne plodiny v Báčskom Petrovci, respektíve Vedeckého inštitútu pre poľné plodiny a zeleninárstvo v Novom Sade udelením tohto rádu povšimnutá na svetovej úrovni. Jedným z mnohých vašich koníčkov je písanie kníh. Aké sú vaše ďalšie literárne plány? – Už je v tlači monografia Poľovníctvo Báčskeho Petrovca v troch storočiach. Čaká na tlač druhé vydanie knihy Svet piva a pivá sveta. Ako vidíte, koníčky si starostlivo opatrujem. Prof. Dr. Jánovi Kišgecimu srdečne blahoželáme a do ďalšieho života mu prajeme veľa pracovných a osobných ○ úspechov.

10. 9. 2016 • 37 /4716/

NOVÉ TECHNOLÓGIE A ROZVOJ POĽNOHOSPODÁRSTVA

Vuka Radojevića, ktorý seminár úradne otvoril, naše pôdohospodárstvo sa musí výraznejšie orientovať na udržateľné technológie. V tom je nenahraditeľný význam vedy v Belehrade, podporili tak v primárnej výrobe, Pokrajinský sekretariát ako aj v spracovateľskom pre poľnohospodárstvo, priemysle a procesoch, vodohospodárstvo a lesčo v prvom rade závisí od níctvo, republikové Mifakúlt a vedeckých inštinisterstvo vzdelávania, túcií. To znamená potrevedy a technologického bu zoskupovať a spoločne rozvoja, ako i MK group´. angažovať odborníkov zo Účastníkov európskevšetkých odvetví, nielen ho seminápoľnohospodárstva, ale aj ra privítal odvetví príbuzných, ako sú predseda ekonomika, technológie, jeho Progra- Prvú prezentáciu mal prof. Johan Swinnen technické vedy. Za skvelý mového výpríklad úspešného uplatneboru prof. Dr. Da- mal prof. Dr. Johan Swinnen, nia súčasných technológií v udrnilo Tomić, ktorý pôsobiaci v Bruseli. Poskytol vzápätí predstavil širší obraz pohybov na svetových žateľnom poľnohospodárstve členov pracovné- trhoch, podčiarkujúc, že pôdo- označil Inštitút Biosens v Novom ho predsedníctva, hospodári v podstate veľmi málo Sade, zakladateľom ktorého je Vojvodina, a projekty a aktivivysvetlil niektoré vplývajú na ceny obilnín,

Kráčať vedno s dobou Oto Filip

ovoriť v súčasnej dobe o význame nových technológií sa niekomu môže zdať zbytočné. Hlavne preto, lebo je už hlboko zakódované a jasné, že sa bez novôt a nutného prispôsobenia sa týmto časom nezaobíde žiaden ďalší vývoj. Život nečaká, neustále treba čeliť novým problémom, hľadať riešenia. Veď neexistuje realita bez sporov či budúcnosť bez boja. Platí to aj o poľnohospodárstve, ktoré tiež hľadá nové odpovede na otázky, ako je kvantita organizačné zálea kvalita výroby, lepšia žitosti a vyjadril Pokrajinský tajomník konkurencieschopnosť vďaku za možnosť Vuk Radojević produktov, potrebtri dni používať – né uplatňovanie medzinárodných, najmä európskych štandardov. Sú tu i oblasti, témy a dilemy, ako je presadenie technológií v praxi, ich transfer, udržateľnosť poľnohospodárstva, možnosti vidieckeho rozvoja, bezpečnosť potravín. Nie náhodou pred takmer štyrmi Všetko to navzájom súvisí desaťročiami jeden z laureátov Nobelovej ceny za tvorivo a uvoľnene – priestory ekonómiu kvitoval, že chudoba pokrajinského parlamentu. Prvú je ukážkou slabých znalostí prezentáciu s názvom Technoagrárnej ekonomiky. lógia v globálnych agrárnych Na tú súvislosť nových tech- sústavách – reťazce hodnoty nológií a rozvoja poľnohospodárstva si počas posledných dvoch dní augusta a prvého septembra posvietili účastníci seminára Európskej asociácie agrárnych ekonómov, ktorý prebiehal v sieňach Zhromaždenia APV v Novom Sade. Podujatie usporiadané štyrmi inštitúciami: Spolkom agrárnych ekonómov Srbska, Ekonomickou fakultou v Subotici, Výborom pre dedinu Srbskej akadémie vied a umení (SANU) a Inštitútom pre ekonomiku poľnohospodárstva Aktéri európski a naši

ktoré vyrábajú. – My jednoducho nemôžeme naďalej aplikovať ten jednoduchý model výroby a spotreby, – uviedol, konštatujúc, že žijeme v časoch zmien, keď sa zvýšili mnohé štandardy a nároky vplývajúce na vznik novej architektúry moderných poľnohospodársko-potravinárskych trhov. Vyzdvihol veľký význam reťazcov hod- Účastníci pozorne sledovali výklady nôt pre nehatený prístup k novým technológiám, k financiám, ako aj pre integ- tu, ktoré podporuje nemalými rovanie poľnohospodárskeho prostriedkami aj Európska únia, trhu. Jedným z jeho základných vlastne Európska komisia. Trojdňové snemovanie, preodkazov bolo, že na úroveň zentácie a prednášky, výmena hospodárskeho rozvoja výrazne vplýva aj technologický trh, poznatkov a skúseností medzi vrátane všetkých možností, našimi a európskymi expertmi, objavovanie možných modelov ktoré má. Podľa pokrajinského tajomní- a vzorov vo vyvinutých kraka pre poľnohospodárstvo Mr. jinách a technológiách majú viacnásobný význam. Nielenže nás približujú štandardom a premisám spoločnej európskej poľnohospodárskej politiky, ale zároveň dokážu pozitívne vplývať na rast konkurencieschopnosti našich obilnín a iných výrobkov na svetovom trhu. Sú aj vhodným oporným bodom v eurointegračnom prístupovom procese a pri adekvátnom napĺňaní obsahu jeho kapitol, ktoré výhradne alebo sprostredkovane súvisia s budúcnosťou nášho ○ poľnohospodárstva.

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ROZVOJ DOBYTKÁRSTVA V SLOVINSKU

Gazdovstvo Roškar riadia mladé sily Vladimíra Dorčová -Valtnerová

eby mohol hovoriť čierny kôň takmer na vchode do gazdovského dvora Roškar v slovinskej dedinke Kokolanjščak v pomurskej Obci Sveti Jurij ob Ščavnivi, kde žije sotva osemdesiat obyvateľov, povedal by: „Vitajte a nech sa páči do chrámu mlieka a mliečnych výrobkov!“ Takto len zaerdžal. Je v tom kus symboliky, veď kôň symbolizuje silu, zdatnosť, vytrvalosť, ľudské cnosti, ktorými sa hrdia mladí dobytkári Boštjan a Martina Roškarovci z Kokolanjščaka, ktorí po Boštjanových rodičoch pokračujú

Roškarovci spoločnými silami bojujú proti kríze

Jediný kôň Roškarovcov víta všetkých hostí

v rodinnom podnikaní, čiže sú majiteľmi gazdovstva. Určite nie sú jediní, ktorí sa rozhodli na živobytie zarábať si v oblasti dobytkárstva aj napriek svojej mladosti, ale určite sú jedni z mála tých, ktorí prostredníctvom eurofondov získali nenávratné finančné prostriedky vo výške 40-tisíc eur. Slovinsko totiž v období rozvoja agráru, zvlášť dobytkárstva, v posledných rokoch vo významnej mie- Dojnice sa u Roškarovcov majú dobre

re podporuje mladých dobytkárov, keďže pre štát je dôležitý každý jeden dobytkár. No a zvlášť ten mladý, pretože v ňom je sila a vytrvalosť v rozvíjaní a inovovaní tohto poľnohospodárskeho odvetvia. – Vďaka týmto finančným prostriedkom sme naplnili stajne dobytkom, presnejšie povedané dojnicami, ktoré dávajú mlieko, lebo sme začali vyrábať aj rôzne druhy mladého syra, jogurtu, smotany a iných mliečnych výrobkov; čiže vložili sme do rozvoja nášho gazdovstva, a to aj v zmysle vlastného zdokonaľovania, teda školenia o umelom osemeňovaní kráv a zadováženia potreb-

10. 9. 2016 • 37 /4716/ tárov pôdy, z čoho na sedemdesiatich percentách pestujú poľnohospodárske plodiny a na ostatných tridsiatich percentách sú pasienky a lúky. Tie sú pre úspešný chov dobytka nevyhnutné. Kosia ich 4- až 5-krát ročne a zároveň sa tu Roškarove kravky v stanovené termíny počas dňa pasú. Pre kravy a výbornú kvalitu mlieka je totiž veľkosť stajne, spôsob výživy a možnosť voľného pohybu veľmi dôležitý. Hovädzí dobytok sa nerád pohybuje, ale Kravka – dojnica predsa je preň potrebný aspoň hodinový voľný pohyb. Roškarove kravy sa teda vďaka pasienkom a lúkam majú dobre. Keďže je pastva na otvorenom priaznivá tak pre zdravie dobytka, ako aj pre ekonomické zdravie gazdovstva, majú sa Novinárska koštovka mliečnych výrobkov dobre aj gazdovia. – Krmivo pre dobyAj Slovinsko pred niekoľkýtok sami pripravujeme, keďže pestujeme jačmeň, kukuricu, mi rokmi zasiahla tzv. mliečna raž a iné kultúry, z ktorých vy- kríza. Zárobok z predaného rábame siláž, – hovorí gazda mlieka nepokrýva ani zákRoškar, mladý tridsiatnik, kto- ladné vklady a výdavky na rý cielene ukončil strednú jeho výrobu. Preto sa aj pred poľnohospodársku školu, ke- rokom rozhodli, že výrobné ďže od útlej mladosti uvažoval kapacity rozšíria s dôrazom nad pokračovaním rodinnej na výrobu syrov, kyslého Mladý gazda Boštjan Roškar (sprava) v rozhovore s novinárom Magyár Szó Attilom Vargom mlieka, jogurtu, ale aj tak tradície v dobytkárstve. značnú časť mlieka predávajú ného náčinia na tie účely, – mliekarskému družstvu Ptuj. vysvetľuje Boštjan Roškar, – I keď je cena mlieka veľmi predstavujúc svoju manželku nízka, práve predajom vlasta rodičov, od ktorých zdedil ných výrobkov vo vlastnej gazdovstvo, ale ktorí ešte stápredajni, ktorú máme doma, le pomáhajú pri opatrovaní vynahradíme časť strát, – hoveľkého stáda kráv. vorí Roškar, ktorý sa s rodi– Spolu máme 120 dobytčích nou usiluje čím praktickejšie hrdiel, z toho 40 kráv, ktoré vycierať zuby mliečnej kríze. dávajú mlieko, čiže dojníc – Okrem toho skutočnosť, a niekoľko desiatok teliat že sami vyrábame krmivo a býkov, – dopĺňa manžela pre dobytok, umelé osemladá gazdinka Martina, ktomeňovanie kráv robíme bez rá sa na novinársku otázku, či angažovania iných odbornísa Slovinky rady vydávajú za kov, ušetríme trochu peňadobytkárov, usmiala: – Srdce zí. Chcem veriť, že kríza už si nevyberá, nie? čoskoro prejde, v opačnom V ďalšom našom rozhovore prípade znížime počet hrdiel sa dozvedáme, že Roškarovv stajniach.  ci obhospodarujú 50 hek- Teliatka ako symbol budúcich síl gazdovstva Roškar

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

RASTLINNÁ VÝROBA

Onedlho sa začne sejba ozimných obilnín Ľubica Sýkorová

Optimálny termín sejby v našich podmienkach sa začína od 1. októbra, aj keď v niektorých sezónach to môže byť už od 25. septembra. Podľa odborníkov by bolo ideálne, keby sa pšenica posiala v termíne od 5. do 20. októbra, ozimný jačmeň a triticale o niečo skôr – do 10. októbra.

10. – 16. 9. 2016

POČASIE

ptimálny termín sejby ozimných obilnín závisí od odrody, nadmorskej výšky, teploty a vlhkosti pôdy. Najvhodnejší termín na sejbu pšenice ozimnej má umožniť rastlinám vytvoriť do zimy dve – tri odnože. Optimálny termín sejby všetkých ozimných obilnín rozhoduje o prezimovaní rastlín, zdravotnom stave a úrode. Podmienkou dobrého prezimovania je, aby rastliny do zimy dobre zakorenili a odnožili. Je veľmi dôležité dodržať hĺbku sejby. Plytká sejba je škodlivá zvlášť na ľahkých pôdach, lebo môže zapríčiniť nedostatočný kontakt zrna s pôdnou vlhkosťou. Plytké založenie odnožovacieho uzla prináša zvýšené nebezpečenstvo vymrznutia. Pri skorom termíne sejby je potrebné obrátiť pozornosť na výskyt listových vošiek a ostatných škodcov. Za koniec optimálneho termínu sejby sa pokladá najneskôr 25. október. Ak sa na výrobné prostredie pozerá z hľa-

diska geografického, vtedy sa tento termín sejby predlžuje o 5 až 10 dní v smere na juh, čiže smerom k centrálnemu Srbsku (do 5. novembra). Medzi najlepšie predplodiny pšenice patria tie, ktoré skoro uvoľňujú plochy, aby bolo dostatok času na prípravu pôdy. Tu patrí: sója, hrach, fazuľa, zemiaky, osivová kukurica a slnečnica. Nevhodnými predplodinami sú neskoro zberaná cukrová repa, neskoré hybridy kukurice a pod. Od predplodiny, množstva žatevných zvyškov a vlhkosti pôdy závisí spôsob a hĺbka základného spracovania pôdy. Príprava musí byť kvalitná a pôda nad osivom vo vrstve 5 – 8 cm drobno-zrnitej štruktúry. Hrudy sú nežiaduce. Sejba a jej kvalita sú dôležité faktory každej úspešnej výroby. Kvalita sejby závisí od viacerých elementov. Vtedy je úspešná, keď je 80 % osiva posiateho do hĺbky 4 – 5 cm. Keď je pôda suchá, treba siať o niečo hlbšie (5 – 5,5 cm). Jeden z dôležitých

faktorov je aj rýchlosť sejačky, ktorá sa pohybuje v závislosti od typu sejačky a traktora. Množstvo osiva na jednotku plochy závisí od odrody, veľkosti zrna, hmotnosti 1 000 zŕn, klíčivosti a čistoty semena. Väčšie množstvá treba použiť vtedy, ak je príprava pôdy nekvalitná a osivo zostáva na povrchu, ak je väčšia zaburinenosť parcely, menej dusíkatých hnojív. Bez ohľadu na kvalitu prípravy a spracovania pôdy a sejbu, bez minerálnych hnojív sú vysoké a stabilné výnosy nemožné. V poslednom desaťročí sa fosfor a draslík používali menej, čím sa značne znížila úrodnosť pôdy. V takýchto podmienkach rastliny sú oveľa citlivejšie na sucho, choroby, stres vyvolaný vysokými teplotami. Fosfor a draslík sa do pôdy vnášajú výlučne pri základnom spracovaní pôdy, pretože ich pohyblivosť je veľmi slabá. Na jeseň by bolo potrebné vniesť do pôdy asi 30 – 40 kg fosforu/ha a o niečo menej draslíka. Celkovú dávku dusíka pri hnojení pšenice je potrebné rozdeliť na základnú, regeneračnú, produkčnú, prípadne kvalitatívnu dávku. Jedna časť dusíka (40 – 60 kg) sa vnáša na jeseň. To má veľký význam, najmä ak na parcele zostalo veľa rastlin-

ných zvyškov. Základnú dávku dusíka je však možné po vhodných predplodinách vynechať. Ostatok dusíka sa aplikuje pri prihnojovaní. Treba spomenúť, že ak bola predplodina slnečnica, treba dať o 15 až 20 % viac dusíka. PRÍPRAVA PÔDY Základnou požiadavkou správneho obrábania pôdy je dobre uľahnutá pôda buď prirodzeným spôsobom, alebo pri neskoršej príprave pôdy primeraným utlačením oráčiny najmä v suchom období. Spôsob prípravy pôdy pod oziminy závisí od predplodiny, od zaburinenia a stavu pôdy. Po zrnovinách je dôležitá podmietka, ktorú treba spraviť hneď po zbere v suchších oblastiach hlbšie (10 – 12 cm), vo vlhších oblastiach plytšie (6 – 8 cm) s následným ošetrením (bránami za vlhka a valcami za sucha) vyprovokujeme vzchádzanie burín a výmrvu, ktoré neskôr mechanicky zničíme pri predsejbovej príprave. Najneskôr štyri týždne pred sejbou sa pri klasických technológiách má vykonať orba do hĺbky 18 – 20 centimetrov. Ak je obdobie od zberu predplodiny po sejbu kratšie ako štyri týždne, spája sa podmietka s orbou, ktorú robíme plytko do 15 centimetrov. ○

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

16˚ | 28˚

15˚ | 28˚

16˚| 28˚

15˚ | 28˚

15˚ | 29˚

15˚ | 27˚

14˚ | 26˚

10. 9. 2016 • 37 /4716/

DOMÁCNOSŤ

Slúžia na to isté, ale predsa sa niečím líšia

ký je rozdiel medzi droždím a kypriacim práškom? Oba pomáhajú, aby cesto počas pečenia narástlo. Droždie sú lisované bunky živých kvasinkových kultúr druhu Saccharomyces cerevisiae, ktoré k svojmu rozmnožovaniu potrebujú cukor. Vďaka látkovej premene týchto buniek vzniká alkohol a oxid uhličitý, ktorý pomáha cestu kysnúť. Kvasinky možno zabiť teplotou nad 55 °C či priamym kontaktom so soľou. Kypriaci prášok je chemická zlúčenina reagujúca s tekutinou. Preto ho treba dôkladne zamiešať do múky (ideálne preosiať), aby cesto nezačalo pracovať skôr. V prípade, že cesto obsahuje kyslú zložku (cmar, jogurt, citrusy), je dobré polovicu prášku nahradiť sódou bikarbónou, aby cesto nemalo chemickú pachuť. 

ZDRAVIE A MY

Skvelý sluha, ale horší pán

adi chrúmete oriešky? Ak je to s mierou, robíte pre svoje zdravie viac, než by ste si mysleli, ale na dve veci si pri nich musíte dávať pozor! 1. Orechy sú bohatým zdrojom organizmu prospešných alfa-linoleových kyselín, ktoré majú výrazný pozitívny vplyv na redukciu rizika vzniku srdcových chorôb a infarktu, prevažne u mužskej populácie. 2. Orechy tiež môžu byť nápomocné pri boji s rôznymi druhmi chorôb, a to pre vysoký obsah vitamínu E druhu gamatokoferol, o ktorom je vedecky dokázané, že pomáha chrániť bunky prostaty pred vznikom rakoviny. 3. Konzumácia približne 30 gramov orechov denne eliminuje negatívny vplyv jedál bohatých na nasýtené mastné kyseliny, udržuje pružné cievy a pomáha utlmovať najrôznejšie zápaly. 4. Dôležitou vlastnosťou orechov je ich vysoký obsah magnézia a medi – minerálov, ktoré sú nezastupiteľné v boji proti voľným radikálom ničiacim zdravé telesné bunky a zapríčiňujúcim predčasné starnutie organizmu.

5. Hoci orechy obsahujú obrovské množstvo tukov, pomáhajú regulovať hmotnosť. Ľudia, ktorí pravidelne konzumujú orechy, majú nižšie riziko nadváhy ako tí, čo sa im úplne vyhýbajú. Na toto si dávajte pozor! 1. Vo väčšom množstve však orechy ohrozujú štíhlu líniu. Preto je ideálne ich konzumovať v rozumnom množstve, najlepšie ako doplnok jedál. 2. Pozor na ne by si mali dávať najmä alergici, keďže orechy môžu obsahovať silné alergény, napríklad aj zárodky plesní. 

DOBRÁ RADA – VEĽKÁ POMOC

Zbavte sa škvŕn a špiny po zaváraní

k ste typ, ktorý si rád všetko zavarí sám, tu sú rady, ako si udržať kuchyňu čistú.

Ako na ovocné škvrny Škvrny od ovocia, zvlášť zaschnuté, patria medzi najťažšie odstrániteľné, musíme sa preto s ich čistením poponáhľať. Čerstvú škvrnu od ovocia alebo ovocných štiav rýchlo posypeme soľou alebo vysajeme papierom. Môžeme tiež pretrieť prerezaným citrónom a ešte vyperieme v horúcej vode s pracím práškom. Škvrny od ovocnej šťavy čistíme rovnako studenou vodou so saponátom, dočistíme kyselinou citrónovou, prípadne citrónovou šťavou. Škvrny od ovocia z vlnených látok zmyjeme studenou vodou s mydlom alebo látku (stálofarebnú) cez noc namočíme do kyslého mlieka, vyperieme a dobre vyplákame. Chemicky môžeme ovocné škvrny čistiť

napríklad čpavkovou vodou alebo zriedeným roztokom sódy. Pozor! Z umelých vláken ovocné škvrny nepúšťajú. Staré farebné škvrny musíme najskôr narušiť bieliacimi prostriedkami, napríklad zmesou liehu, 3 % peroxidu vodíka a čpavkovej vody (v rovnakom pomere). Staršie škvrny čistíme aj roztokom vody s čpavkom (10 : 1). Zákernejšie sú škvrny od čučoriedok alebo aj ríbezlí, môžeme ich skúsiť čistiť citrónom, lepšie kyselinou citrónovou, biele a stálofarebné látky čpavkom, po ktorom škvrna sčervenie a možno ju vybieliť peroxidom a nakoniec vyprať. Škvrny od čučoriedok čistíme aj kyslým mliekom, a potom vyperieme. Ako na riad, sporák a pracovnú dosku Špinavý riad okamžite umývajte aj pri zaváraní, aby ste

mali čo najmenšiu robotu so zaschnutými zvyškami. Sporák a kuchynský drez je potrebné vytierať priebežne. Citlivé povrchy, ako je napríklad indukčná alebo sklokeramická varná doska, ošetrite špeciálnym prípravkom na to určeným, aby ste nenapáchali viac škody ako úžitku. Špinavú mikrovlnku očistíte jednoducho, ak do nej dáte zohriať misku s vodou a citrónovou šťavou. Nečistoty potom zotriete vlhkou handričkou. Ak je pracovná doska plná prischnutých zvyškov, ťažko ich odstránite bežnou handričkou či hubkou. Stačí ich však posoliť a nechať pôsobiť, potom len zotrieť vlhkou handričkou. Pripálené zvyšky v hrnci tiež nemusíte drhnúť drôtenkou. Postačí vám starší, aj použitý alobal. Sporák vyčistíte týmto domácim prostriedkom. Zmiešajte jedno balenie prášku do

VII

pečiva alebo sódy bikarbóny a jednu čajovú lyžičku vody. Zo surovín vypracujte jemnú pastu. Znečistené miesta najskôr vyčistite bežným čistiacim prostriedkom a dočistite touto pastou. Na záver pretrite vlhkou handričkou. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Vajíčka v hniezde

Kuracie mäsko s paprikou

Suroviny: Niekoľko kúskov toastového chleba, koľko kúskov chleba, toľko vajec, trochu masla, soľ, korenie Takto sa to podarí: Malou šáločkou alebo okrúhlou formou vyrežeme kúsky chleba a položíme na plech potretý maslom. Do vyrezanej časti rozbijeme vajce. Osolíme, okoreníme a necháme upiecť. Prevrátime a zapečieme aj z druhej strany. Doba pečenia závisí od toho, či chceme tvrdšie alebo mäkšie vajíčka. Upečené vajíčka v hniezde môžeme potrieť smotanou. 

Suroviny: 500 g kuracieho mäska bez kostí, 1 červená paprika, 1 zelená paprika, soľ, korenie a vegeta, trochu oleja, 5 – 6 zemiakov, 250 ml smotany na varenie, 1 vajce Takto sa to podarí: Kuracie mäsko nakrájame na malé kúsky, osolíme, okoreníme, pridáme vegetu a opražíme na oleji. Pridáme papriky nakrájané na kocky a udusíme. Zemiaky ošúpeme a nakrájame ako na hranolky (pomfrit). Zemiaky osolíme a vyhrnieme na plech potretý olejom. Na zemiaky vyhrnieme kuracie mäsko s paprikou. Vyšľaháme smotanu na varenie s vajcom a polejeme po mäsku. Pečieme na 200 C̊ asi 35 – 40 minút.  Doba pečenia závisí od rúry, uvedená je orientačná.

Guľky s ovsenými vločkami

Jogurtová torta

Suroviny: 150 g smotanového syra (krem sir), 120 g masla, 150 g smotany, 300 g práškového cukru, 3 – 4 lyžice eurokrému, 300 g mletých keksov, ovsené vločky, kokos na obaľovanie Takto sa to podarí: Vyšľaháme smotanový syr s maslom a pridáme smotanu, eurokrém a cukor. Pokračujeme v šľahaní. Pridáme keksy a vločiek podľa potreby, aby sme dostali hustejšiu zmes. Dobre zmiešame. Formujeme guľky a obaľujeme ich v kokose. Necháme v chladničke stuhnúť. 

Suroviny: 250 ml smotany na šľahanie, 3 ovocné jogurty, 6 lyžíc práškového cukru, 1 balíček želatíny, 100 ml vody, 1 balíček podlhovastých piškót, figy, ovocie Takto sa to podarí: Šľahačkovú smotanu vyšľaháme s cukrom dotuha. Opatrne primiešame ovocné jogurty. V horúcej vode rozpustíme želatínu a rýchlo zmiešame so šľahačkovo-jogurtovou masou. Primiešame na kúsky pokrájané ovocie. Tortovú formu vypláchneme studenou vodou, vyložíme piškótami, vlejeme do nej pripravenú masu a vložíme do chladničky. Pred podávaním tortu ozdobíme ovocím, prípadne čokoládou, orieškami a podobne. 

Mäsová roláda s pistáciami Suroviny: 500 g mletého hovädzieho mäsa, 500 g mletého bravčového mäsa, 1 červená paprika, 120 g bagety, 150 ml bieleho vína, 250 ml plnotučného mlieka, 1 cibuľa, 3 strúčiky cesnaku, 60 g pistácií, 2 polievky slnečnicového oleja, 1 polievka nasekaného čerstvého tymianu, 1 lyžica nasekanej čerstvej šalvie, 1 lyžička soli, korenie, 1 polievka worchesterskej omáčky, 200 g anglickej slaniny, 3 vajcia Takto sa to podarí: Papriku rozpolíme a vyberieme jadrovník. Opečieme ju na miernom ohni na oleji. Vyberieme a necháme vychladnúť na papierovej utierke. Do tej istej panvice dáme restovať nasekanú cibuľu a po chvíli aj nasekaný cesnak. Zalejeme vínom a varíme asi 8 minút, kým sa tekutina takmer úplne nevyparí. Dáme do misy a necháme

vychladnúť. Do druhej misy dáme bagetu nakrájanú na kocky a polejeme mliekom, ktoré necháme vsiaknuť. Ak treba, pečivo vyžmýkame a pridáme k cibuli a cesnaku. Pridáme mäso, vajcia, bylinky, korenie, soľ, omáčku a premiešame. Opatrne vmiešame nasekané pistácie. Z mäsovej zmesi vytvoríme na papieri na pečenie plát, ktorý v strede obložíme opečenou paprikou a stočíme ako roládu. Prenesieme do pekáča vyloženého novým papierom na pečenie, sformujeme do bochníka a obložíme plátkami slaniny. Dáme do rúry vyhriatej na 180 °C piecť doružova. Upečenú roládu vyberieme, necháme asi 10 minút chladnúť a môžeme nakrájať na plátky. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 423 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Zviditeľniť neviditeľné Z 2. REGIONÁLNA LITERÁRNA KONFERENCIA BOOK TALK V NOVOM SADE

Anna Francistyová

a účasti profesionálov a expertov z oblastí vydavateľstvo, literatúra, výtvarné umenie, médiá, divadlo, atď. v dňoch 1. a 2. septembra v priestoroch Spomienkovej zbierky Pavla Beljanského v Novom Sade v organizácii Color Press Group prebiehala 2. regionálna literárna konferencia. Na deviatich paneloch účastníci zo Srbska, ale i z ďalších európskych štátov, a dokonca i zo zámoria odborne a z vlastných skúseností rozanalyzovali rad nastolených otázok z viacerých oblastí predovšetkým sa týkajúcich literatúry a knihy. Ústredný a zvlášť bohatý konferenčný deň bol piatok, keď podujatie slávnostne otvoril Nebojša Kuzmanović, zástupca pokrajinského tajomníka pre kultúru a verejné informovanie. Pochválil pritom snahu organizátorov zdôrazňovať význam knihy zvlášť v tomto období vysokých technológií, počítačov a múdrych telefónov. Pri konci konferencie jeden z účastníkov potešil prítomných konštatáciou, že je kniha večná, lebo aj doteraz prekonala všetky historické úskalia. Medzi týmito dvomi vyhláškami odzneli plodné, široké a vecné diskusie, na ktorých boli otvorené mnohé otázky a problémy, doplnené otázkami divákov a „online“ záujemcov, anketami a komentármi ich výsledkov zo strany účastníkov panelových stretnutí a moderátorov. Medzi účastníkmi boli napríklad i vedúci popredných vydavateľstiev Zoran Kolundžija, Zoran Hamović, Nenad Šaponja, správkyňa hostiteľskej galerijnej inštitúcie Jasna Jovanov, spisovatelia Isidora Bjelica, Marko Vidojković, Andrija Terzić, prekladatelia Zdenka Valentová-Belićová, Anne Kathrin Godec, hudobník a knižný autor Nele Karajlić a mnohí ďalší. POMÁHAŤ SI EURÓPSKYMI FONDMI Titulok nášho príspevku vznikol na poobedňajšom paneli, keď Zdenka Valentová-Belićová hovoriac o prekladateľstve podotkla: „Poďme urobiť viditeľným to, čo je stále neviditeľné.“ V hodinovom rozhovore šiestich účastníkov s moderátorkou

• KULTÚRA •

Autori a prekladatelia tvárou v tvár: (zľava) Dejan Mihajlović, Marko Vidojković, Andrija Terzić, Arpad Vicko, Anne-Kathrin Godec a Zdenka Valentová-Belićová s moderátorkou Jelenou Bačićovou-Alimpićovou

prítomní sa dozvedeli, že v Nemecku sú prekladatelia rovnako uznávaní ako samotní autori, že niektorí vydavatelia sa snažia čím skôr preložiť vyhľadávanú knihu do angličtiny a z tohto jazyka potom do ostatných jazykov, čím sa, pravdaže, originál stále viac a viac ochudobňuje. Po paneli nám Z. Valentová-Belićová ešte povedala: „Otvorili sme viacero tém, naznačili, ktoré témy v tejto oblasti existujú, zistili sme, že sa odlišujú u rôznych vydavateľov, rozlišujú sa aj v každom jazyku. Či som očakávala viac? Ani nie, už samým tým, že sa na takejto konferencii hovorí o prekladaní a o prekladateľoch, je to veľká vec. Spomenula som absurdnú situáciu, že na medzinárodnom festivale poézie, ktorý práve prebieha v Novom Sade, autori čítajú vlastné básne, a potom tie básne znejú aj v preklade do srbčiny, ale ani raz nie je spomenutý prekladateľ, aj keď tie básne boli prebásnené práve na túto príležitosť. Po tomto paneli verím, že väčšina z tých, čo tu dnes boli v sále, si na budúcom podobnom festivale všimnú, že niečo chýba, ak nebude spomenutý prekladateľ. Ani teraz k tejto situácii neprišlo úmyselne, aby sa niekomu ublížilo, ale preto, že neexistuje vedomie, že je to potrebné. Aj táto náhoda teda hovorí o tom, aký je status prekladateľa v kultúrnom procese.“ Na tejto užitočnej a obohacujúcej konferencii sa prítomní tiež

dozvedeli, že v našej krajine treba zodpovednejšie pristupovať k výkupu knižnej produkcie od vydavateľov pre knižnice, že treba stále vyhľadávať spôsoby, aby sa kvalitné knihy dostali k čitateľom, že sa treba opierať o európske fondy. Organizátori vedia, prečo museli usporiadať

(Nemanja Milenković, predseda organizačného výboru), o prelínaní literatúry a výtvarného umenia – Keď sa kniha stretne s obrazom (Zvonko Maković, predseda Spolku historikov umenia Chorvátska). Aj tejto konferencii predchádzala akcia Týždeň knihy, počas ktorej volontéri

O tom, ako najprimeranejšie zachovať spomienku na dielo velikána, hovorili i Jasna Jovanov, správkyňa hostiteľskej Spomienkovej zbierky Pavla Beljanského (zľava), a spisovateľka Isidora Bjelica

aj paralelné programy, ale zaradiť do toho istého termínu prekladateľstvo a skúsenosti popredných verejných osobností, ktoré napísali knihy (na poschodí) a detskú literatúru a fantastiku (na prízemí), nebolo veru najsprávnejšie. Medzi jednotlivými panelmi boli aj „príbuzenské“ referáty: o kandidatúre Nového Sadu za Európsku metropolu kultúry v roku 2021

odmeňovali knihou cestujúcich v mestskej doprave, ktorí počas jazdy čítali knihy a na samotnej konferencii usporiadali i prechádzku s obľúbeným spisovateľom – tentoraz ňou bola Isidora Bjelica. A ako to pri takýchto stretnutiach býva, veľký prínos podujatiu dali aj družné a srdečné rozhovory známych v zákulisí konferencie, teda pri kávičke.

37 /4716/ 10. 9. 2016

Kultúra K NOVÉMU ŠKOLSKÉMU ROKU

prihovorila predsedníčka Katarína Melegová-Melichová. Malý podiel v zabezpečení pomôcok pre všetkých 109 prváčikov z územia obce prvýkrát mala i lokálna saNa petrovskom Gymnáziu Jána riaditeľka školy Vlasta Werleová. mospráva, a tie do školy priniesol Kollára so žiackym domovom je Žiaci vyšších ročníkov novým žiači- predseda obce Srđan Simić so 73 prvákov. Do dvoch slovenských kom prichystali divadelnú scénku, spolupracovníkmi. V petrovskej základnej tried zaradili 41 žiakov, škole v školskom roku ich triedne učiteľky sú 2016/2017 v prvom ročTatiana Juríková-Marníku zase budú štyri triedy čoková a Anna Niko– tri s vyučujúcim jazykom lajevićová, do jednej slovenským a jedna, v ktosrbskej triedy ďalších rej sa bude učiť po srbsky. 32 prvákov a ich triedV septembri po prvýkrát nou učiteľkou je Mido školy vstúpilo 49 nolena Borovčaninová. vých žiakov, teda o 16 Plánovaný informatický prvákov menej ako vlani. odbor, ktorý mal prijať Triedne učiteľky v prvom záujemcov na gymnáročníku sú: Daniela Tatliaziu od tohto školského ková, Jarmila Durgalová a roku, neotvorili. Do inMária Benková v sloventernátu naplánovali Nové triedy prváčikov v Petrovci s triednymi ských triedach a Zuzaučiteľkami ubytovať 75 žiakov, na Fabianová v srbskej záujem existuje a kapacity internátu budú vyplnené spevy a recitáciu, aby z toho mali triede. V prvom ročníku sa po cezpoľnými žiakmi. dobrý pocit i prítomní rodičia slovensky bude vyučovať 44 žiakov V prvý školský deň bolo rušno a prvákom aby zostal v peknej a 5 žiaci sú zapísaní do srbskej aj pred petrovskou Základnou spomienke ich prvý deň v novom triedy. Prváčikovia po roztriedení školou Jána Čajaka. Tu cupkali školskom prostredí. Ľahšie zniesť do tried s triednymi učiteľkami a so a netrpezlivo čakali, aby po prvý- materiálne trovy zabezpečenia svojimi rodičmi odišli do učební, krát vošli do školy, noví prváčiko- prvákov zapísaných do sloven- kde sa v rámci triednickej hodiny via s rodičmi. Keď sa dostali dnu, ských tried ich rodičom pomohla dozvedeli všetko, čo potrebujú v aule školy ich privítala úradujúca Matica slovenská v Srbsku, za čo sa na začiatok školenia.

Aj v Petrovci menej prváčikov Jaroslav Čiep

ový školský rok sa začal vo štvrtok 1. septembra, ale už v piatok 26. augusta predseda Obce Báčsky Petrovec Srđan Simić so spolupracovníkmi uskutočnil prvú pracovnú schôdzu s riaditeľkami základných škôl a gymnázia z územia Báčskopetrovskej obce. Stretli sa s cieľom zhrnúť celoročnú prácu týchto vzdelávacích ustanovizní za minulý rok a predstaviť program na nový školský rok. Zároveň riaditeľky škôl zoznámili predsedu obce s potrebami jednotlivých škôl a poukázali na aktuálne problémy, predovšetkým sanáciu a rekonštrukciu všetkých objektov základných škôl. Pohovorili si aj o bezpečnosti žiakov na školskom dvore, o nedostatku odborných kádrov v niektorých školách a na ďalšie problémy, s ktorými sa každodenne v školách stretajú. Pedagógovia od predstaviteľov lokálnej moci dostali prísľub, že ich podporia a budú spolupracovať v ďalšom riešení problémov a potrieb škôl.

V ZÁKLADNEJ ŠKOLE V SELENČI

Slávnosť a vynovené učebne Juraj Berédi

skrášlia začiatok školských dní. Potom si triedne učiteľky prvákov j na začiatku tohto školského Kvetoslava Švecová-Kočondová roku, ako je to už zvykom a Anna Turčanová rozdelili žiakov a tradíciou, prvá– je ich tohto roku kov v ZŠ Jána Kollá26 – a odviedli do ra v Selenči privítali učební. V učebniach osobitným privítacím na prvákov čakali programom, ktorý pre darčeky Matice slonich pripravili žiaci vyšvenskej v Srbsku: ších ročníkov. Program tašky, bloky pre pozostával z recitácií, výtvarnú kultúru, piesní a hudby. V slávzošity a perečníky nostnom príhovore rias písacím príborom. diteľka školy Katarína Selenčská zákVrabčeniaková prváčiladná škola v tomto kom zaželala úspešný školskom roku má začiatok školenia, vý227 žiakov, v kažborné známky, vyjaddom ročníku po rila nádej, že budú Prváci so svojimi učiteľkami pred odchodom do svojich dve triedy a jednu dobrí a disciplinova- učební špeciálnu triedu. ní žiaci a že úspešne Pre záujemcov aj zvládnu učivo. V mene lokálnej finančnými možnosťami lokál- tohto roku bude zorganizovaný samosprávy prvákom sa priho- nej samosprávy, ale žiakom iste celodenný pobyt. Výučba pre-

www.hl.rs

voril predseda Obce Báč Dragan Stašević a zároveň im udelil pripravené darčeky. Pripomenul, že sú tohto roku darčeky v súlade s

Informačno-politický týždenník

bieha v slovenskom jazyku a v škole sa vyučuje ešte aj anglický a nemecký jazyk, tiež srbský, ako aj rómsky jazyk s prvkami národnej kultúry. Škola žiakov privítala s vynovenými učebňami, ktoré sa počas leta podarilo vylíčiť, tiež vymeniť dlážky. Finančné prostriedky škola získala z rôznych zdrojov, ako sú projekty, donácie a sponzorstvá. Akciu vynovenia učební podporili aj selenčskí maliari, za čo im je kolektív školy osobitne vďačný. Pri záverečnej úprave učební sa zúčastnili rodičia žiakov a zamestnanci školy. K skvalitneniu procesu výučby určite prispeje aj nová interaktívna tabuľa, ktorú sa škole podarilo zabezpečiť vďaka v pokrajine schváleným projektom. Kolektív školy 1. septembra nastúpil v rovnakom zložení, ako i na konci minulého školského roku. To, čo znepokojuje všetky spoločenské činitele, je však konštantný pokles počtu žiakov v základných školách v dôsledku vplyvu rôznych faktorov. • KULTÚRA •

ZÁKLADNÉ ŠKOLY V KOVAČICI A PADINE

V prvom ročníku spolu 119 žiakov Anička Chalupová

le sú dobré, – prichvaľuje si kov rodičov, riaditeľka, –ale vždy môžu ktoré vynášali rvého septembra sme byť aj lepšie. Z prostriedkov zhruba 30 000 v kovačickej základnej v hodnote zhruba 418 000 didinárov, kúpili škole privítali spolu 485 nárov zo školskej pokladnice, farbu, a naše žiakov, z čoho je 58 prvákov. V do ktorej so 120 000 dinárov upratovačky 1. ročníku teda máme 16 žiakov prispeli aj rodičia, sme počas s ochotou vyv triede so srbským vyučovacím ja- letných prázdnin vyasfaltovali líčili steny na zykom a 42 v slovenských triedach, chodníky okolo budovy školy a chodbe a nie– povedala nám Anička Bírešová, parkovacie miesto. Počas leta ktoré učebne. úradujúca riaditeľka ZŠ Mladých sme vylíčili niekoľko učební a V chemickom pokolení. – V každej slovenskej školskú zborovňu, vynovili sme Z príležitostného programu pre kovačických prvákov kabinete sme triede je po 21 žiakov a ich tried- informatický kabinet, kúpili a ich rodičov, v rámci ktorého sa prihovorila aj vybavili novú nymi učiteľkami sú sme dve nové Anička Bírešová, úradujúca riaditeľka podlahu, zreKatarína Šimáková tabule a pod. konštruovali a Jarmila ChalupoMusím pochvá- rok budeme permanentne pra- pracovné stoly a kúpili nové stoličky. vá. V srbskej triede liť rodičov, ktorí covať, tak mám nádej, že zlepšíme V tzv. „špeciálnej“ a ďalších troch je učiteľka Ivanka pomáhajú nielen podmienky. So štartom nového triedach a v zborovni sme vynovili Mravíková. V prvý finančne, ale aj školského roku v našej škole sme podlahy. V spolupráci s Miestnou orškolský deň prváv preprave žiakov, teda spokojní. ganizáciou invalidov práce sa nám So začiatkom nového školského podarilo omaľovať steny v sále pre kov v škole dočkali pri udržiavaní darčeky z Matice počítačovej siete, roku je spokojná aj Mária Galasová, telesnú výchovu, tiež sú vynovené slovenskej v Srboprave rekvizít pre úradujúca riaditeľka ZŠ maršala šatne. Nejaké závažné problémy sku, kde boli školtelesnú výchovu, Tita v Padine: sme nemali, personálnych zmien – V tomto školskom roku máme nebolo, teda nedošlo do toho, že ské tašky, písanky, pri výrobe nábytvybavené perečku, rôznych okras- zapísaných 499 žiakov. Z toho poč- niekto z pracovníkov zostane bez níky, bloky, perá Mária Galasová, úradujúca ných detailov pre tu po prvýkrát si do školských lavíc práce. Na úrovni obce sa to vypre interaktívne riaditeľka padinskej školy školský dvor a pod. sadlo 61 prvákov, ktorí sú rozdelení riešilo tak, že profesori, ktorí mali tabule. Obec KoPrednedávnom do troch tried so slovenskou vyučo- nedostatok pracovných hodín v vačica prispela k začiatku nového sme aplikovali s dvoma novými vacou rečou. Triedne učiteľky, ktoré jednej škole, si ten fond doplnili so školského roku knihou pre prvá- projektmi, v ktorých ide o vynove- budú učiť v prvých ročníkoch, sú zvyškom hodín v druhej výchovnokov a naša škola im kúpila tričká nie školských toaliet a adaptáciu Jaroslava Husáriková-Kotvášová, -vzdelávacej ustanovizni a pod. Ako s logom školy. a rekonštrukciu telocvične. Jesto Anna Tomeková a Anna Halajová. vidieť, spolupráca medzi školami – Technické podmienky v ško- tu ešte dosť roboty, ale ak každý Počas leta sme z finančných príspev- nateraz dobre funguje.

– P

DO ZŠ HRDINU JANKA ČMELÍKA V STAREJ PAZOVE

Nastúpilo 37 prvákov Anna Lešťanová

Staropazovskej obci je v novom školskom roku 5 338 žiakov základných škôl a 1 375 žiakov stredných škôl. O aktuálnej situácii v pazovskej Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka sme sa rozprávali s riaditeľom školy Jankom Havranom. Uviedol, že v školskom roku 2016/2017 Zo slávnostného prijatia prvákov v porovnaní s uplynulým rokom majú rovnaký nielen počet stúpilo 269 žiakov rozvrhnutých žiakov, ale aj tried. Vo štvrtok 1. do 15 tried. V 14 triedach výučba septembra do tejto školy teda na- prebieha v slovenskom jazyku a po • KULTÚRA •

prvý raz v jednej triede vyučovacou rečou je srbský jazyk. Do školských lavíc si posadali i žiaci prvého ročníka a úhrnne ich je 37. Po slovensky 24 žiakov prvého ročníka učí učiteľka Anna Poliovková, kým učiteľka Zdenka Garafiátová vyučuje po srbsky 13 prvákov. Ako sme už spomenuli, po prvýkrát sa v dejinách školy od tohto školského roku výučba koná aj v srbskom jazyku a povolenie na

otvorenie tejto triedy prvákov dostali od Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie. – My sme v škole spokojní s otvorením tejto triedy prvákov po srbsky. Z urobeného máme iba pozitívne reakcie a učiteľom týmto zostáva nezmenený fond hodín, čo je veľmi dobre. Výučba týchto žiakov až do ôsmeho ročníka v našej základnej škole bude v srbskom jazyku a pre náš učiteľský kolektív výučba v dvoch rečiach nie je žiadnym problémom, lebo mnohí to už robia i v tunajších stredných školách, – akcentoval riaditeľ Havran. Slávnostné prijatie prvákov sa vo štvrtok konalo v školskej jedálni, kde odznel aj kratší program, ktorí pripravili žiaci piatych ročníkov so svojimi bývalými učiteľkami. Foto: z archívu školy

37 /4716/ 10. 9. 2016

Kultúra SLOVO DALO SLOVO: LUKÁŠ KELLNER, ČESKÝ MULTIMEDIÁLNY UMELEC

Nové klasiku neprevalcuje

Oto Filip

ije v Plzni, kde sa aj narodil a vyštudoval odbor multimédií na Fakulte dizajnu a umení Ladislava Sutnara, jednej z najmladších v rámci Západočeskej univerzity. Už niekoľko rokov tam pôsobí ako asistent. MgA. Lukáš Kellner, už na začiatku rozhovoru, prebiehajúceho v utorok v galérii Donorskej zbierky Rajka Mamuzića v Novom Sade, vyzdvihuje, že mu je základnou umeleckou disciplínou multimédiá v najširšom zmysle slova. Snaží sa hlavne o priestorové vyjadrenie prostredníctvom objektov a inštalácií, performancií, videa. S akými prácami účinkujete na festivale Dunajské dialógy? – Som tu s dvoma videoprácami, navzájom prepojenými, ktoré sú v istom kontexte a v súvislosti aj s prácou treťou. Všetko sa vlastne

točí okolo osobnej identity. Z veľkej časti sú to moje autoportréty. Ide v nich o vnímanie nejakého hrdinstva ľudí, ideálov, ku ktorým človek speje. Dôraz vo všetkom je na mojom osobnom chápaní hrdinstva, hrdinov, superhrdinov. Nejakého ideálu, ktorý nám v týchto neľahkých časoch môže

pomôcť, aby sme sa upokojili, získali pocit istoty, bezpečia. Cítime totiž, že táto doba, ktorá nás obklopuje, útočí na nás z rôznych strán. Protipólom tomu musí byť tá nejaká pozitívna linka, pozitívna energia. Ste vo Vojvodine prvýkrát? – Som tu po prvé. Nedalo by sa povedať, že by som bol niečím zaskočený, lebo na tieto balkánske križovatky chodím celkom rád. Zúčastnil som sa napríklad na sochárskom sympóziu v Bosne. Možno ma prekvapuje to, že to u vás nie je až taký divoký východ, taká divočina, ako sa to dakde povráva, alebo akú by možno niektorí ľudia žijúci v cudzine očakávali. Pozdáva sa vám základná idea Dunajských dialógov, ktorou je rozoberanie otázok pôsobenia umelca v časoch neistých?

DUNAJSKÉ DIALÓGY 2016

Septembrové umelecké hody O. Filip

k výstav bolo v Novom Sade cez leto málo, to manko hojne nahradila prvá polovica septembra. Galérie a múzeá dýchajú od sklonku augusta plnými pľúcami, súčasnými, modernými umeleckými trendmi. Najvýraznejší podiel v tom majú už tradičné Dunajské dialógy, usporiadané novosadskou galériou BelArt, vlastne až štrnásť výstav autorov zo štrnástich štátov podunajského pásma. Aj utorkové sympózium najznámejšieho tunajšieho Medzinárodného festivalu súčasného umenia, na ktorom sa kunsthistorici a výtvarní kritici upriamili na rolu Umelca obkoleseného globálnou neistotou – teda na Umenie, kritiku, politiku. Malieb, sôch, printov, fotografií, performancií a inštalácií, vôbec rôznych umeleckých

www.hl.rs

programov je v týchto dňoch ozaj v umení práve dnes, nakoľko sú mnoho. Vyplýva to zo základného európske výtvarné, sochárske konceptu festivalu – prezentovať a multimediálne trendy zároaktuálnu umeleckú scénu každé- veň trendmi našimi. ho štátu v regióne, jej dosahy a príznačnosti. Neznamená to však, že si človek dennodenne musí zodrať topánky návštevou početných galérií. Do toho základného obrazu sa môže dostať i rýchlejšie. Stačí ak napríklad navštívi Donorskú zbierku Rajka Mamuzića, ktorá ponúka nový, nevšedný umelecký zážitok. Každá krajina, od Slovenska, cez Maďarsko Inštalácia Radovana Čerevku a Bulharsko, po Rumunsko, Nemecko či Chorvátsko prezentuje čosi iné. Jedným z najpútavejších alebo Treba si to nielen pozrieť, ale v každom prípade exponátom, podľa možnosti pritom pouva- ktorý nemožno prehliadnuť, je žovať nad dilemou, kde sme my rozmerné dielo slovenského

Informačno-politický týždenník

– Určite áno. Aj pre nás ako umelcov je nejakým spôsobom potrebná iniciácia, aby sme sa mohli akýmkoľvek spôsobom vyjadriť k aktuálnej situácii, ktorá počas niekoľkých posledných rokov hýbe svetom. Je to celospoločenská téma, a práve preto je forma dialógu skvelá. V prvom rade preto, lebo umožňuje, aby sme ľudom poukázali koncentrovane, z viacerých uhlov, ako sa dívame na ňu, ako chápeme súčasné pomery. Pri pohľade na minulé, terajšie a budúce roky, čo sa vám javí? Stráca klasické umenie pôdu pod nohami? Nastupuje éra toho multimediálneho? – Zdá sa mi, že začiatkom tohto tisícročia prebiehal istý odklon od médií klasických. Predsa posledná doba jasne ukazuje, že sa klasické médiá, ako je napríklad socha a maľba, krásne naučili prežiť. Čiže tá ich pozícia je rovnako silná, neotrasiteľná. Takou i zostane. Neotriasol ňou ani vznik ďalšej línie multimédií. To nové klasiku teda v žiadnom prípade neprevalcuje.

umelca Radovana Čerevku. Ide o 36-ročného rodáka z Košíc, ktorý sa multimediálnej reflexii vojnových konfliktov venuje dlhodobo a ktorý v roku 2013 získal Cenu Oskára Čepana za inštaláciu Krajina trvalej slobody, v konkurencii 37 mladých výtvarníkov, ktorí vtedy boli vo veku do 35 rokov. Aj v Novom Sade sa prezentoval inštaláciou obsahujúcou nielen politicky angažovaný osobný pohľad a postoj, ale aj viaceré odkazy, vzťahujúce sa na mediálne a naše vnímanie viac či menej vzdialených svetových konfliktov: od toho v Afganistane po viaceré iné. Jeho práca trefne zapadla do konceptu umeleckej tvorby v týchto časoch globálnej neistoty. Ktorá, poznačená vojnami, konfliktom, terorizmom, utečeneckou krízou... nielenže neustupuje, ale sa skôr stupňuje. Každým dňom viac a viac. • KULTÚRA •

41. BABINKOVE STRETNUTIA

Portrét básnika v knižničnom zrkadle Elenka Ďurišová

sobotu 3. septembra v Dome kultúry Michala Babinku v Padine prebiehali Babinkove literárne stretnutia. Toto významné literárne podujatie podporili NRSNM, Obec Kovačica a Obecná knižnica Kovačica. Hlavný organizátor – Obecná knižnica Kovačica, oddelenie v Padine – sa tešil z účasti vzácnych hostí, milovníkov Babinkovho slova, spisovateľov, jazykovedcov, členov Babinkovej rodiny a spoluobčanov. Ústrednou témou 41. Babinkových stretnutí boli literárne súťaže, ktoré pravidelne vypisujú NRSNM a SVC, a ide o súbeh Čo dokáže pekné slovo a súbehy časopisov Nový život a Zornička. S Celkom hviezdnou rozprávkou, ktorú zahrali: Ivana Megová, Diana Petrášová, Ivana Haníková, Marína Tordajová, Andrej Trnovský, Vlastislav Srnka, Miroslav Macek a Alexander Jovan Radović, sa prítomní ocitli v Babinkovom svete. Podujatie otvoril úradujúci riaditeľ Obecnej knižnice Kovačica Miroslav Mlynárček, hosťom sa prihovorili podpredseda Obce Kovačica Ján Husárik a predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová. Vo svojom príhovore okrem iného spomenula problém masového odchádzania mladých do zahraničia, ale zdôraznila, že napriek tomu literatúra musí zotrvávať v kvalite. Je neprípustné, aby sa pre nedostatok mladých spisovateľov znížili umelecké kritériá. VIAC ČÍTAŤ TEXTY V SLOVENČINE S týmito jej slovami súhlasila aj Zuzana Čížiková, literárna vedkyňa a literárna kritička, predsedníčka poroty Literárnej súťaže časopisu Nový život a podelila sa o pocity pri čítaní prác zasielaných na súbeh. Zdôraznila nutnosť viac čítať texty v slovenskom jazyku, zdokonaľovať si slovenčinu a neprestajne si dopĺňať slovnú zásobu, aby texty boli čím vyspelejšie. O smeroch • KULTÚRA •

Zaniká dolnozemská literárna kultúra, alebo nie? rozvoja literatúry do budúcna sa zmienila aj Mária Kotvášová-Jonašová, spisovateľka pre deti a mládež, členka komisie pre literárno-vydavateľskú činnosť Výboru pre kultúru NRSNM, a prečítala úryvky zo svojej tvorby. Danú situáciu z perspektívy mladých spisovateľov predstavili Martina Bartošová a Janko Takáč, ktorí boli vlani odmenení 3. cenou Nového života, a Aneta Lomenová, ktorá získala 3. cenu Zorničky a je aj členkou redakcie Nového života. Padinský spisovateľ Ján Valenta tiež vystúpil ako nositeľ 3. ceny Zorničky. J. Takáč vo svojom príhovore pripomenul to, čo sa ostatní vyhýbali: o zániku dolnozemskej literárnej kultúry, takej, akú nám zanechali doterajší spisovatelia. Ak sa budeme báť hovoriť o zániku, príde nečakane a za ním zostane pusto. Treba načas reagovať. So svojou tvorbou v interpretácii Aničky Strehovskej sa predstavil aj popredný spisovateľ Michal Bíreš. Vo svojom prejave poukázal na druhú stranu danej problematiky: nie je potrebné viac písať, lebo aj literatúra sa skomercializuje, ako známe insitné umenie. Svoje zážitky s Babinkom a o Babinkovi ako zdroji inšpirácie písali a prečítali Đurica Krstin, spisovateľ pôvodom zo Samoša, a padinská spisovateľka Ružena Kraticová. Na záver spolupracovníci knižnice Mária Galasová, Anna Slivková, Janko Hološ a

Vladimír Šimák predviedli recitál – výber básní Michala Babinku, ktoré zostavila knihovníčka Eva Taubertová. Moderátorkou bola Jana Kováčová a k celkovému umeleckému zážitku hrou na flaute prispela Tijana Nemogová.

Záverom môžeme povedať, že otázky, ktoré boli otvorené na 40. stretnutí a týkajú sa širšej propagácie Babinkových stretnutí a udeľovania Ceny Michala Babinku, ani tohto roku neboli uzavreté. Túto veľmi dôležitú besedu, nie iba pre literatúru, ale i pre našu etnickú existenciu čiastočne rušil hluk z koncertu, ktorý sa akoby organizátorom osláv „vyšmykol“ z časového pásma. No ako nám Kraticová prečítala Babinkové slová: ...do taktu bijú aj dnes niečo hravé, možno práve takéto stretnutia by si prial aj sám Babinka: spojenie nespojiteľného, rušné ako jeho básne, zmes emócií pri premýšľaní nad básnikovým životom, svojím životom, hlukom zvonku, strachom o existenciu vnútri. Babinkove stretnutia po babinkovsky.

SEPTEMBROVÝ VZLET všetkým čitateľom na začiatok školského roku darúva rozvrh hodín s komiksovým hrdinom Kocúrom Igorom. V obsahu nášho mládežníckeho časopisu je i rozhovor s Dankou Svetlíkovou z Kovačice (tiež na titulnej strane), študentkou herectva na VŠMU v Bratislave, reportáž z tohtoročného 45. Stretnutia pod lipami v Boľovciach a z Rocktónu v Báčskom Petrovci, články o Letnej škole slovenského jazyka a kultúry 2016, pobyte kovačických gymnazistov v Portugalsku, cestovaní mladých ľudí bicyklom k moru, motozjazde v Kysáči a študentovi architektúry z Padiny. Literárno-výtvarná príloha Rozlety obsahuje práce mladých a nádejných autorov, ako aj výber zo súčasnej slovenskej poézie (Mária Ferenčuhová) a prózy (Marek Vadas), literárnu recenziu a prehľad slovenského časopisu Okomix. Sledujú sa aktuality zo sveta informačných technológií (Windows 10 Anniversary Update) a videohier (No Man’s Sky), možno čítať recenzie filmov a seriálov (Warcraft, Stranger Things) a reportáž z hudobného festivalu Exit. Ďalšie rubriky: Móda, Nové albumy, Svetové zaujímavosti, dva komiksy… Čítajte Vzlet! S. L. 37 /4716/ 10. 9. 2016

Kultúra KUS PETROVSKÁ DRUŽINA

Na folklórnom Zemplíne Jaroslav Čiep

20-minútovým programom. lenovia mladšej Najmladší členovia Peta staršej detskej tarovskej družiny majú za nečnej skupiny Kulsebou krásny víkend. Nietúrno-umeleckého spollenže vystúpili v prograku Petrovská družina sa me, ale navštívili i jarmok v tretí víkend v auguste umeleckých remesiel, kde zúčastnili Zemplínskych sa na detských umelecslávností v Michalovkých dielňach naučili ciach. Na Slovensku vyrábať rôzne predmety dôstojne reprezentovali z hliny, sledovali proces nielen svoju prácu, ale aj kovania železa, jazdili na svoje mestečko, krásnu koňoch. Na jarmoku bolo slovenskú pieseň, kroj a viac ako 240 vystavovareč. O tom, ako im bolo teľov a skutočne bolo čo na prvom zahraničnom vidieť a zažiť. Osobitným zájazde, nám po ich názážitkom bolo dívať sa na vrate povedali vedúce defilé viac ako 4 000 mozájazdu Milina Sýko- Po vystúpení malých petrovských folkloristov na prvom zahraničnom zájazde tocyklistov. Petrovčania rová a Anna Feherová. boli ubytovaní pri krásZemplínske slávnosti sú pre- zahraniční hostia zo Srbska Pri- sólistov, ktoré nacvičili Daniela nom jazere Zemplínska šírava, hliadkou folklórnych súborov vítankou. Z KUS Petrovská dru- Legíňová-Sabová, Pavel Pavlíni takže sa mladí spolkári v ňom a skupín zo Zemplína i okolia žina sa predstavili obe tanečné a Milina Sýkorová. Okrem toho sa i kúpali a tiež sa plavili loďkou. s účasťou zahraničných hostí a detské skupiny 30-minútovým Petrovčania v Michalovciach obefestival sa koná v sídle stredné- programom, vrátane vystúpenia censtvu predstavili už v piatok Foto: z archívu spolku ho Zemplína, v Michalovciach. Sprievodným podujatím je traV LALITI dičný jarmok ľudových remesiel a na večerný galaprogram obyvateľov a návštevníkov mesta účastníci slávností pozývajú spevom a tancom v sprievode pešou zónou. Sú tu i hudobné Annamária Tamašiová a divadelné vystúpenia, športové turnaje, výstavy drobno dňoch uplynulého víchovateľov, medzinárodný zraz kendu v Laliti pobudli motocyklistov. Mesto tak na tri členovia divadelného dni ožije farbami krojov, zvukmi súboru Janka Borodáča z tradičných nástrojov, prekrásny- Plechotíc. Bola to druhá mi spevmi i írečitým ľudovým návšteva týchto divadelníhumorom. kov v tejto báčskej dedine. Ústredný program odštartoZo Slovenska pricestoval v sobotu 20. augusta živou vali v piatok poobede a už pozvánkou folklórnych a spe- večer mali vystúpenie v váckych skupín z regiónu. Ani Pivnici. Hostiteľom im bolo tohto roku nechýbalo sprievodné Ochotnícke divadlo Janka podujatie – tancovanie karičky. Čemana, ale pre poľné Za pomoci tanečníkov FS Zem- práce si toto predstavenie plín a pod skúseným vedením ochotníkov zo zahraničia tanečných pedagógov sa účast- pozrelo dosť málopočetné Dolnozemské Záveje v podaní hercov zo Slovenska níci naučili tancovať tento tanec. obecenstvo. Záver Karičky patril predstaveniu V sobotu 3. septembra v Laliti väčšom počte. Sieň bola takmer nie s hostiteľmi trvalo v Dome sa všetkých účastníkov – bolo už bola situácia celkom iná. Na plná a v hľadisku boli diváci kultúry do ranných hodín. V ich viac ako 350 – v záverečnom divadelné predstavenie Záveje rôznych vekových kategórií. Aj nedeľu hostia z Plechotíc boli defilé. Nasledoval bohatý kle- autora Vladimíra Hurbana Vla- napriek únave po pobyte na ešte v evanjelickom kostole na notnicový program, v ktorom dimírova v réžii Jozefa Nováka kúpalisku v Apatine herci hrali službách Božích a poobede už účinkovali viaceré folklórne sku- a v podaní hostí zo Slovenska perfektne. Po predstavení na- nasledovala rozlúčka s domácimi piny. Nedeľný program otvorili sa Laliťania prišli pozrieť v oveľa sledovala večera a kamaráte- a cesta domov.

Privítali hostí zo Slovenska

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

K NEDOŽITÝM NARODENINÁM ELENY HLOŽANOVEJ

Chýbaš nám, Elenka Marta Týrová

polovici augusta v Pivnici prebiehal 7. seminár Píšeš? Píšem! Po prvýkrát bez Eleny Hložanovej. Vlastne Elenka tam bola cez svoje divadielko, ktoré stvárnili účastníci na jej počesť. Elenka, húževnatá a usilovná, si to zaslúžila. V júni tíško odišla, zmorená ťažkou chorobou. Viac nepíše, ale urobila, napísala, zorganizovala, usmernila, vykonala za svojho života toľko, že sa na to nemôže a nesmie zabudnúť. Palančania si pamätajú na Elenku ako na mimoriadne aktívnu matičiarku. V Miestnom odbore Matice slovenskej bola od samého začiatku obnove-

nej činnosti. Bola zapisovateľkou, potom tajomníčkou, ale predovšetk ým a nadovšetko divadelníčkou. Ako profesorka slovenčiny, ktorá slovenčinu učila v palanských školách ako voliteľný predmet, najprv sa cez divadlo snažila zaujať žiakov. Neskôr sa pridali dospelí. Celým srdcom odovzdaná divadlu písala texty, dramatizovala, režírovala. Spolu so svojimi malými i veľkými divadelníkmi priniesla do Palanky mnoho cien. Ovenčila slávou nielen divadelnú sekciu,

ale celý MOMS. Prvé predstavenie Z povinnosti režírovala. Potom už aj písala, aj režírovala: Čo je, tu je, Kto sa učí, ako sa sluší, Nehnevaj sa, miláčik, Kozliatka, Hluchý telefón, Trpaslíci, kde ste?, Dovoľ, a poviem ti niečo pekné, Kapitán makový rezanec sa žení, Divadlo dnes nebude, Ľúbostný ples, Poďme si zatarantovať, Život je čudo... Áno, život je čudo. Profesorka slovenčiny, novinárka, poetka, ktorá zo života vedela piť plným dúškom, a pritom nezabúdala na iných, zo života hrou krutého osudu musela predčasne odísť. V kruhu jej početných spolupracovníkov a priateľov zostala medzera, ktorú nevedia vyplniť: „Tohto roku sme chudobnejší

o jedno divadlo,“ skonštatoval v týchto dňoch herec, ktorý s Elenou Hložanovou často spolupracoval. „Zo mňa urobila Slovenku. Deti nám pripravovala na štúdiá na Slovensko, prekladala doklady, poskytovala informácie“, nemôže skryť slzy jej bývalá spolupracovníčka. Elenka sa snažila vštepovať deťom lásku k slovenčine, uctievali ju aj Neslováci, ktorí tiež posielali svoje deti na hodiny slovenčiny. Urobila všetko, aby získala deti, mládež. Vyše dvadsaťročné pôsobenie medzi palanskými Slovákmi, ale aj v omnoho širších rámcoch, ťažko vtesnať do novinárskych riadkov. S Elenkou Hložanovou by sme 10. septembra oslávili jej narodeniny. Namiesto toho – a nielen v ten deň – my, ktorí sme s ňou spolupracovali, často si na ňu spomíname. Všetkým nám chýba. Česť jej pamiatke.

Literárna súťaž Nového života

Téma je voľná. Práce treba zasielať v troch exemplároch, podpísané menom a priezviskom a uvedeným kontaktom. Literárne práce bude hodnotiť komisia, ktorá udelí tri ceny v dvoch kategóriách – v kategórii žiakov základných škôl od 5. po 8. ročník a žiakov stredných škôl a gymnázií. Súbeh je otvorený do 1. novembra 2016. Práce treba zaslať na adresu: NRSNM, Bulvár Mihajla Pupina 1/4, 21000 Nový Sad, s poznámkou Na súbeh žiackych prác.

Literárno-vydavateľská komisia Výboru pre kultúru Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, Slovenské vydavateľské centrum a redakcia mesačníka pre literatúru a kultúru Nový život vypisujú súťaž na najlepšiu prózu, básnický cyklus a literárnu esej. Oceňovacia porota vymenovaná Literárnou komisiou Výboru pre kultúru NRSNM udelí jednu prvú (25 000 din.), dve druhé (10 000 din.) a tri tretie ceny (5 000 din.). Súťaž je anonymná a rukopisy treba zaslať v troch výtlačkoch pod značkou. Rozlúštenie značky, teda meno a kontakt na autora, ktorý sa za značkou skrýva, treba priložiť v osobitnej obálke a všetko spolu zaslať na adresu: NRSNM, Bulvár Mihajla Pupina 1/4, 21 000 Nový Sad, s poznámkou Literárna súťaž Nového života, najneskoršie do 1. novembra 2016. Výsledky súťaže budú zverejnené v Novom živote a slovenských vojvodinských médiách. Odmenené, ale i neodmenené kvalitné texty budú uverejnené v Novom živote. Redakcia Nového života

Literárno-vydavateľská komisia Výboru pre kultúru NRSNM, Slovenské vydavateľské centrum a redakcia časopisu Zornička

práce bude hodnotiť komisia, ktorá udelí tri ceny za poéziu, ako i tri ceny za prózu vo výške:

vypisujú

1. cena 15 000,00 dinárov 2. cena 10 000,00 dinárov 3. cena 5 000,00 dinárov

Literárna súťaž žiakov základných a stredných škôl, Komisia pre literárno-vydavateľskú činnosť Výboru pre kultúru NRSNM a Slovenské vydavateľské centrum Báčsky Petrovec vypisujú

SÚBEH

o žiacke literárne práce (próza a poézia)

LITERÁRNU SÚŤAŽ o poviedku a báseň pre deti

Práce treba zasielať v troch exemplároch podpísané heslom. Rozlúštenie hesla doložiť v dodatočnej obálke spolu s rukopisom. Literárne • KULTÚRA •

Súťaž je otvorená do 1. novembra 2016. Práce treba zaslať na adresu: NRSNM, Bulvár Mihajla Pupina 1/4, 21 000 Nový Sad, s poznámkou Literárna súťaž Zorničky. Redakcia časopisu Zornička 37 /4716/ 10. 9. 2016

Kultúra • Oznamy

Termín nám vyhovuje, alebo zodpovedá... Anna Horvátová

o väčšine prípadov práve nuansy alebo maličkosti rozhodujú. Tak je aj v jazykovom systéme. Ani slovenčina nie je výnimkou. Sú slová, ktoré považujeme za synonymné, ale predsa zaznamenávame rozličnosti. Medzi také, ktoré charakterizujú odtienky, patria aj spisovné slová vyhovovať a zodpovedať. Presvedčíme sa o tom dokonca nahliadnutím do Krátkeho slovníka slovenského jazyka. Okrem významov slovies, tu zisťujeme, že neustále robíme chybu, keď vravíme, že „nám termín zodpovedá“. Správna väzba je: Termín nám vyhovuje! Je nám teda vhod. Nedajme sa zmýliť tým, že sloveso vyhovieť sa má použiť len v prípade – urobiť po vôli, napr. každému nemožno vyhovieť, alebo tebe nik nevyhovie; či mama sa snaží každému vyhovieť. Či vtedy, keď sa snažíme splniť požiadavky, potreby: vyhovieť žiadosti, ale aj vyhovieť zvýšeným nárokom.

Sloveso zodpovedať má viacero významov; okrem toho najbežnejšieho: niesť, preberať zodpovednosť, byť zodpovedný: osobne zod- povedá za poriadok, rodičia zodpovedajú za výchovu detí, alebo byť totožný, zhodovať sa, súhlasiť, korešpondovať: to zodpovedá jeho predstavám, tvrdenie (ne)zodpovedá pravde alebo skutočnosti, má aj význam byť primeraný, vyhovovať, povedzme zodpovedá potrebám verejnosti, povolanie zodpovedá jeho schopnostiam. Zodpovedať sa môžeme použiť namiesto objasňovať svoje konanie, skladať / zložiť účty (pred súdom) zo svojich činov, čiže za to sa budete zodpovedať; sám si to zodpovie pred svojím svedomím. Sloveso zodpovedať má ešte aj tieto významy: dať odpoveď, odpovedať na niečo: zodpovedať otázku, všetko zodpovedal správne. K tomu aj byť primeraný, adekvátny, byť v súlade: výsledky sotva zodpovedia námahe. A tiež vyhovieť, vyhovovať, hodiť sa: zodpovie to jeho povahe; vyber si miesto, ktoré ti najlepšie zodpovie.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2062_05 NS_Nový_Sad_Liman_1 Nositeľ projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2062_05 NS_Nový_ Sad_Liman_1, Ul. Veljka Petrovića 10, na katastrálnej parcele číslo 3782, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie, Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 30. augusta 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501477/16, ktorým je schválený súhlas k predmetovej štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2062_05 NS_Nový_Sad_Liman_1, po uvedenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2062_05 NS_Nový_Sad_Liman_1, Ul. Veljka Petrovića 10, na katastrálnej parcele číslo 3782, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 opis opatrení, s cieľom znemožniť, zmenšiť alebo odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a výsledky doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. 4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a zmien technických charakteristík základňovej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal žiadosť splnomocnenému orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

DROBNÝ OZNAM KREKA WESO, ALFA VRANJE SERVIS koná: všetky opravy a predaj opravených pecí; tel.: 021/20-645-12, 064/11-734-55. NA PREDAJ byt rozlohy 60 m2 a dom v Báčskom Petrovci; informácie na telefónne číslo: 063 711 39 46.

ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2062_05 NS_Nový_Sad_Liman_1, Ul. Veljka Petrovića 10, na katastrálnej parcele číslo 3782, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21. Projektom je plánovaná rekonštrukcia jestvujúcej základňovej stanice, a to tak, že bude postavená trojúseková anténová sústava pre rozsahy DCS 1800, UMTS a LTE. V každom úseku postavia po jednu panelovú anténu typu K742236 výrobcu Kathrein na krytie v rozsahoch DCS 1800, UMTS a LTE. Plánované azimuty antén sú 30 °, 150 ° a 260 °, respektíve po úsekoch pre všetky sústavy. Konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu DCS je 2 + 2 + 2, pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3 a pre LTE 1 + 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V lehote stanovenej zákonom plánovanej na verejné nahliadnutie Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 22. augusta 2016. Počas verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme na Štúdiu o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky zainteresovanej verejnosti o priebehu prezentácie a verejnej rozpravy uskutočnenej 23. augusta 2016, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-477/16 z 23. augusta 2016. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2062_05 NS_Nový_Sad_Liman_1, Ul. Veljka Petrovića 10, na katastrálnej parcele číslo 3782, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, číslo VI501-477/16, z 1. augusta 2016, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-477/16 z 30. augusta 2016 so zhodnotením predmetovej Štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie konštatovalo sa, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní obsahu a rozsahu štúdie číslo VI-501-77/16 zo 14. marca 2016, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie pod bodmi 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní od dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

• KULTÚRA • OZNAMY •

Oznamy Firma

AGROCROP, a. s.,

prijme zamestnancov na prácu s traktorom, zber a spracovanie úrody Potrebné vodičské oprávnenie skupiny B alebo T. V prípade záujmu ozvite sa na mail: marek.macaj@agromacaj.sk alebo telefón: +421 905 732 961

DROBNÝ OZNAM TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088-433.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2061_01 NS_Nový_Sad_Rotkvarija Nositeľ projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2061_01 NS_Nový_ Sad_Rotkvarija, Námestie Marije Trandafil číslo 7, na katastrálnej parcele číslo 9686/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie, Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 30. augusta 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501476/16, ktorým je schválený súhlas k predmetovej štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2061_01 NS_Nový_Sad_Rotkvarija, po uvedenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2061_01 NS_Nový_Sad_Rotkvarija, Námestie Marije Trandafil číslo 7, na katastrálnej parcele číslo 9686/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 opis opatrení, s cieľom znemožniť, zmenšiť alebo odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a výsledky doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. 4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a zmien technických charakteristík základňovej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal žiadosť splnomocnenému orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie.

• OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2081_03 NS_Nový_ Sad_Desanke_Maksimović, Ul. Ljubice Ravasi 1, v Novom Sade, na katastrálnej parcele 2570/22, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

DROBNÝ OZNAM XXL SERVIS SLOVAKIA ponúka prácu na Slovensku v oblasti auto priemyslu; hlásiť sa na telefónne číslo: 062/84-87-551.

hlasludu.info www.hl.rs

ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2061_01 NS_Nový_Sad_Rotkvarija, Námestie Marije Trandafil číslo 7, na katastrálnej parcele číslo 9686/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21. Projektom je plánovaná rekonštrukcia jestvujúcej základňovej stanice, a to tak, že bude postavená trojúseková anténová sústava pre rozsahy GSM 1800, UMTS a LTE. Po jedna anténa typu K742236 bude sa používať na krytie rozsahu GSM 1800 a LTE. Po jedna anténa typu K742215 bude sa používať na krytie UMTS rozsahu. Plánované azimuty antén sú 20 °, 140 ° a 240 °, respektíve po úsekoch pre všetky sústavy. Konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu GSM 1800 je 2 + 2 + 2, pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3 a pre LTE 1 + 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V lehote stanovenej zákonom plánovanej na verejné nahliadnutie Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 22. augusta 2016. Počas verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme na Štúdiu o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky zainteresovanej verejnosti o priebehu prezentácie a verejnej rozpravy uskutočnenej 23. augusta 2016, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-476/16 z 23. augusta 2016. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2061_01 NS_Nový_Sad_Rotkvarija, Námestie Marije Trandafil číslo 7, na katastrálnej parcele číslo 9686/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, číslo VI-501-476/16, z 1. augusta 2016, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-476/16 z 30. augusta 2016 so zhodnotením predmetovej Štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie konštatovalo sa, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie číslo VI-501-98/16 z 28. marca 2016, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie pod bodmi 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní od dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

37 /4716/ 10. 9. 2016

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2380_01 NS_Nový_Sad_Detelinara, Hram Rođenja Svetog Jovana Krstitelja, Ul. Kornelija Stankovića, na katastrálnej parcele 5462/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 10. októbra 2016. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 11. októbra 2016 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 11.00 h.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o potrebe po odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Liman 2, Ul. Veljka Petrovića č. 10, Nový Sad, na katastrálnej

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2038_01 NS_Trg_Neznanog_Junaka Nositeľ projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2038_01 NS_Trg_Neznanog_Junaka, na Námestí neznanog junaka 4 – 6, na katastrálnej parcele číslo 139/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie, Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 5. septembra 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-377/16, ktorým je schválený súhlas k predmetovej štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2038_01 NS_Trg_Neznanog_Junaka, po uvedenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2038_01 NS_Trg_Neznanog_Junaka, na Námestí neznanog junaka 4 – 6, na katastrálnej parcele číslo 139/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 opis opatrení, s cieľom znemožniť, zmenšiť alebo odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a výsledky doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. 4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a zmien technických charakteristík základňovej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal žiadosť splnomocnenému orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2391_01 NS_Sremska_Kamenica_2, Ul. Karađorđeva číslo 5, na katastrálnej parcele číslo 4807/1, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

parcele číslo 3782, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 10. októbra 2016. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 11. októbra 2016 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2038_01 NS_Trg_Neznanog_Junaka, na Námestí neznanog junaka 4 – 6, na katastrálnej parcele číslo 139/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21. Projektom je plánovaná rekonštrukcia jestvujúcej základňovej stanice, a to tak, že bude postavená trojúseková anténová sústava pre rozsahy DCS 1800, UMTS a LTE. Anténa typu K742236 výrobcu Kathrein sa použije na krytie v rozsahoch DCS 1800 a LTE a anténa typu K742215 výrobcu Kathrein sa použije na krytie UMTS sústavy. Plánované azimuty antén sú 55 °, 160 ° a 240 °, respektíve po úsekoch pre všetky sústavy. Konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu DCS je 2 + 2 + 2, pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3 a pre LTE 1 + 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V lehote stanovenej zákonom plánovanej na verejné nahliadnutie Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 18. júla 2016. Počas verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky zainteresovanej verejnosti o priebehu prezentácie a verejnej rozpravy uskutočnenej 19. júla 2016, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-377/16 z 13. júla 2016. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2038_01 NS_Trg_Neznanog_Junaka, na Námestí neznanog junaka 4 – 6, na katastrálnej parcele číslo 139/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, číslo VI-501-377/16, z 24. júna 2016, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-377/16 z 5. septembra 2016 so zhodnotením predmetovej štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie konštatovalo sa, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie číslo VI-501-76/16 zo 14. marca 2016, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie pod bodom 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní od dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

• OZNAMY •

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU170, NSL170-NSNARODNOG FRONTA Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU170, NSL170-NS-NARODNOG FRONTA, Ul. narodnog fronta číslo 65, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3930/6, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 5. septembra 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-536/16, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU170, NSL170-NS-NARODNOG FRONTA, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základňovej stanice mobilnej telefónie NSU170, NSL170-NS-NARODNOG FRONTA, Ul. narodnog fronta číslo 65, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3930/6, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný je odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU170, NSL170-NS-NARODNOG FRONTA, Ul. narodnog fronta číslo 65, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3930/6, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU170, NSL170-NS-NARODNOG FRONTA, Ul. narodnog fronta číslo 65, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3930/6, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom je plánovaná rekonštrukcia jestvujúcej základňovej stanice, a to tak, že bude postavená trojúseková anténová sústava pre rozsahy GSM 1800, UMTS a LTE. Tri antény typu K80010510 sa budú používať na krytie rozsahov GSM 1800 a LTE a tri antény typu K742215 sa použijú na krytie UMTS rozsahu. Plánované azimuty antén sú 0 °, 160 ° a 270 °, respektíve po úsekoch pre všetky sústavy. Konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu GSM 1800 je 2 + 2 + 2, pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3 a pre sústavu LTE je 1 + 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Ostrvo. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nositeľ projektu doručil Zmluvu o prenájme uzavretú medzi Domovou radou v Ul. narodnog fronta 65, Nový Sad a Telekom Srbija, a. s., Belehrad, a Informáciu o lokalite, číslo V-353-419/16 z 9. augusta 2016, vydanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a bývanie Mesta Nový Sad. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NSU170, NSL170-NS-NARODNOG FRONTA, číslo správy: 1705/16-171 RO, ktoré vypracovalo akreditované laboratórium Inštitútu Vatrogas. Základňová stanica mobilnej telefónie NSU170, NSL170-NS-NARODNOG FRONTA má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre všetky úseky a pre všetky rozsahy. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základňová rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základňové rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základňová stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 – Rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté, nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú sa podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA na

Oznamujte v Hlase ľudu

ANDREU FEKETEOVÚ

021/ 47-20-840

1979 – 1999 – 2016 z Báčskej Palanky

a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

Trvalú spomienku si na ňu zachovávajú Anna a Vladimír

SMUTNÁ SPOMIENKA

Pred rokom nás náhle a nečakane opustila manželka a mama

ANNA PEŤKOVSKÁ rod. Lačoková 1951 – 2015 – 2016 z Báčskeho Petrovca

V bôli a smútku nám je jedinou útechou Božie zasľúbenie: „Zažiari svetlo spravodlivému a radosť tým, čo sú úprimného srdca.“ Ž 97,11 Trvalú spomienku na zosnulú si zachovávajú: manžel Samuel a syn Samuel

SPOMIENKA

na drahú sestru

ANNU PEŤKOVSKÚ

rod. Lačokovú 9. 5. 1951 – 10. 9. 2015 – 2016 z Báčskeho Petrovca Len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a pekné spomienky na Teba zachovávať. Sestra Katarína Hasíková s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA brata a uja

na mamu a starú mamu

JÁNA ŠKURÁŇA

ZUZANU ŠKURÁŇOVÚ

1954 – 2008 – 2016

z Kysáča

rod. Kozovú 1930 – 2014 – 2016

Všetko zmizlo, len stopy Vašej lásky zostali. Zuzana a Kristína Filkové 37 /4716/ 10. 9. 2016

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA na syna, brata a švagra

SMUTNÁ SPOMIENKA

MICHALA LEPÓRISA

7. 2. 1972 – 12. 9. 2015 z Kulpína

Na Teba si s láskou spomínajú mama Anna a sestra Snežana Velková s manželom Pavlom

SMUTNÁ SPOMIENKA na brata, švagra a uja

7. 2. 1972 – 12. 9. 2015 z Kulpína

Na Teba si s láskou spomína sestra Mária Hodoličová s manželom Vladimírom a synom Danielom

SMUTNÁ SPOMIENKA na uja

Jeho najbližší

SMUTNÁ SPOMIENKA

PAVEL SRNKA 3. 9. 1942 – 16. 1. 2016 z Kysáča

7. 2. 1972 – 12. 9. 2015 z Kulpína

Aj rok po Tvojom odchode na Teba si spomínajú

sestra Anna Lekárová s manželom Jánom a dcérou Anitou

JÁN PETRÁŠ

1942 – 2000 – 2016 z Padiny

MICHALA LEPÓRISA

Na Teba si s láskou spomína

SPOMIENKA

na brata, švagra a uja

Ivetka Velková s Jaroslavom, Blaženka Séčová, Zdenka Séčová s Miroslavom a Šťastka Séčová

Z príležitosti nedožitých 74. narodenín si spomíname na nášho zosnulého. Žiješ v srdciach tých, ktorí Ťa milovali. Syn Vladimír s rodinou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA Dňa 24. augusta 2016 nás znenazdajky nenávratne opustil môj milovaný manžel, náš otec, deduško a brat

Dipl. Ing. agronómie MICHAL VARECA 1938 – 2016 zo Starej Pazovy

Pochovaný bol 25. augusta 2016 na staropazovskom cintoríne. Bože náš, pomôž nám, aby sme prijali to, čo zmeniť nemôžeme. Zarmútení: manželka Mária, syn Miroslav, vnuk Andrej, nevesta Svetlana a sestra Anna s rodinou 42

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 2. septembra uplynulo 19 ťažkých a boľavých rokov, čo sme nečakane bez rozlúčky stratili nášho milovaného a nenahraditeľného syna

SMUTNÁ SPOMIENKA

V septembri si spomíname na smutné výročia; piate výročie, čo nás opustil náš ocko a dedko, a prvé výročie, čo nás opustila drahá mama a starká

RASTISLAVA MARČOKA 9. 7. 1978 – 2. 9. 1997 – 2016 z Hložian

Čas rýchlo prechádza, ale nevracia to, čo ukrutný osud zobral. Zostávajú iba spomienky a hlboký žiaľ. Nemohli sme Ťa zachrániť pred smrťou, ale Ťa chránime pred zabudnutím, ukrytého v našich boľavých srdciach. Zo sŕdc Ťa nám nikto nemôže vytrhnúť, tu stále spolu s nami zostaneš. Tvoji zarmútení rodičia

SMUTNÁ SPOMIENKA na milého brata

RASTISLAVA MARČOKA

9. 7. 1978 – 2. 9. 1997 – 2016 z Hložian

S láskou si na Teba spomíname, krásne spomienky zachovávame a nikdy na Teba nezabudneme. Zarmútení: brat Jaroslav s manželkou Ivanou

SMUTNÁ SPOMIENKA

na našich milovaných rodičov

JÁN

7. 5. 1938 – 6. 9. 2011 – 2016

MÁRIA

rod. Turanová 15. 6. 1939 – 25. 9. 2015 – 2016

MARUŠNÍKOVCI z Báčskeho Petrovca

Snívajte svoj večný a pokojný sen, v spomienkach sme s Vami každý deň. S láskou a úctou dcéra Anna Bovdišová s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

na milovaného brata

na bračeka

RASTISLAVA MARČOKA

VLADKA PENDIĆA

1978 – 1997 z Hložian

1975 – 2013 – 2016 z Kovačice

„Ak ma hľadáte, hľadajte ma vo svojich srdciach, našiel som v nich svoje miesto a tak zostanem navždy s vami.“

Uplynulo už 19 rokov, čo si odišiel, ale v našich srdciach a myšlienkach zostaneš navždy. Zarmútená sestra Anna s manželom Jánom a deťmi Taňou a Miroslavom

SMUTNÁ A BOĽAVÁ SPOMIENKA na milovaného synovca a bratranca

Tichú a trvalú spomienku na Teba si s láskou zachováva Tvoja sestrička s rodinou

BOĽAVÁ SPOMIENKA na milovaného syna

VLADKA PENDIĆA

JAROSLAVA BALÁŽA ZUZANU GALASOVÚ

rod. Petrovičovú 1935 – 2013 – 2016

PAVLA GALASA

2015 – 2016 z Hložian

1933 – 2015 – 2016

z Padiny S láskou a úctou si na Vás spomínajú synovia Pavel a Ján s rodinami • OZNAMY •

1975 – 2013 – 2016 z Kovačice

Žiješ v našich srdciach a myšlienkach. S úctou: ujo, tetka, Miroslav a Vladimír s rodinami

To, že sa rana zahojí, je len klamné zdanie. V srdci bolesť za strateným dieťaťom zostáva, tiché spomínanie a láska k nemu pretrváva. Spomienky na chvíle prežité s Tebou si zachovávame a na Teba nikdy nezabudneme. Navždy zarmútení rodičia

37 /4716/ 10. 9. 2016

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 9. septembra 19.30 Zostrih z Festivalu nových slovenských lyrických piesní Kulpín 2007, 2. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 11. septembra 11.00 Dúhovka 11.30 Agrosféra Utorok 13. septembra 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 22.00 Agrosféra Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

Dobrý večer, Vojvodina – v piatkovom pravidelnom bloku budú uvedené príspevky o tradičnej kysáčskej sárme, o oberačke hrozna v Aradáči a o Dni organických fariem v Čeneji. V pokračovaní v Kultúrnom magazíne milovníkom kumštu budú ponúknuté prehľady: z festivalu súčasného TV STARÁ PAZOVA výtvarného umenia podujanského regiónu, z okrúhlych divadelných Utorok – sobota osláv a zo 41. Babinkových stretnutí. 17.00 Správy 22.00 Správy Dúhovka pod názvom Človek skutNedeľa kov uvedie portrét vedeckého pra13.00 S vami a pre vás covníka prof. Dr. Jána Kišgeciho pri S vami a pre vás je kolážové príležitosti jeho životného jubilea.

vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 9. septembra – Najlepší ocko Sobota 10. septembra – Policajt z New Yorku Pondelok 12. septembra – Nepodplatiteľní Utorok 13. septembra – Anakonda Streda 14. septembra – Po zániku Zeme Štvrtok 15. septembra – Sokoliar Tomáš 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 11. septembra 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: – Almanya – Vitajte v Nemecku 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Zo stretnutia s chmeliarmi a pivovarníkmi v chmeľnici Sústavy Petrovec

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 11. septembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Starodávny padinský sviatočný kroj v priebehu času Utorok 13. septembra 16.00 Odzneli tradičné Babinkove stretnutia Koncert kresťanských piesní v Padine Aktivity dôchodcov v Kovačickej obci Piatok 16. septembra 16.00 Organizačný výbor o Kovačickom októbri Slovenský film: Červené víno I – II

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 37 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko evanjelickej farárky (1932 – 1991); písala básne, poviedky a biblické príbehy pre deti.

autorka: ANNA rezaním BIČIA- poškodil ROVÁ

laba (zdrob.) ochutnal dusík

2. časť tajn. Valjevo melódia

nie celkom nová

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. onakým spôsobom

vpíšte RAR tona

Taliansko

práca

mesto na Sicílii

vpíšte KŠ solm. slab.

elektrón

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 11. septembra 20.15 Repríza relácie Dobrý deň Streda 14. septembra 12.10 Dobrý deň, kolážová relácia

vpíšte VPA Ivan Krasko

1. časť tajn.

kypri pôdu! dookola

rovnaké samohl. liter

vyplácal uver!

vpíšte PV

hmota na omietanie

kilogram

ktorý S LA DU klame H U Ľ hádka

tak

molybdén

previevala TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

vpíšte EAD

m. meno solm. slab.

spev. hlas

alt

bezpochyby, naozaj

ampér

obvod druh um. hnojiva

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 36 VODOROVNE: ojazdila, Davor, In, Ena, atak, vkročila, 0, pita, m, laso, K, apo, K, tu, to, koval, úver, let, šrot, A, ú, kaskadér, az, ochota TAJNIČKA: JANKO MATÚŠKA

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 34 z čísla 34 Hlasu ľudu z 20. augusta 2016 bolo: KAROL ŠTÚR. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ZDENKA KRASKOVÁ, Ul. Jána Čajaka č. 21, 26 210 KOVAČICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

37 /4716/ 10. 9. 2016

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Výhra nad lídrom SLÁVIA – DINAMO 1945 3 : 2 (3 : 1)

Ján Špringeľ

„S

lávia hrá doma,“ roztrúbilo sa Kovačicou v prvý septembrový deň. „Slávisti porazili Dinamo,“ rozniesli krajšiu správu od dobrej fanúšikovia hostiteľov po skrížení zbraní s vedúcim družstvom z Pančeva. Po sťažnosti FK Slávia Futbalový zväz Vojvodiny zmenšil trest Kovačičanom: namiesto zákazu hrania dvoch zápasov v osade insity zaplatia peňažnú pokutu – 25 000 dinárov. Pokuty futbalistom zostali: Radenković si nezahrá v slávistickom drese celú jesennú časť majstrovstiev, Daniel Čížik nenastúpi na štyroch zápasoch, kým jeho brat Pavel už v derby s Dolinou 18. septembra 2016 bude posilou domácemu mužstvu.

Hostia z Pančeva v tomto roku nepochodili dobre na trávnikoch v Kovačickej obci. Na jar vynikajúcou taktikou tréner Vojvodiny Crepaja Nebojša Petrović-Maradona (dnešný lodivod Radu Belehrad) uhral s Pančevčanmi druhú remízu v Prvej juhobanátskej lige: Dinamo ďalšie zápasy Tri góly v dvoch zápasoch: iba vyhrával. Slobodan Gigović (s loptou) Nebolo inak ani v prvých troch kolách v tejto lige. Ide o prvú pre- pripravení hostia udávali tón, ale hru tohto klubu od registrovania sa bojovní slávisti nevzdávali: čelili sa pod menom Dinamo 1945. nebezpečným krídelným prieniPančevčania nenašli premožiteľa kom hostí a nespočetným príledva roky a postupovali z najnižšej žitostiam po rohových kopoch. Vynikajúce kryl svätyňu brankár súťaže po štvrtú. Dinamo 1945 mal na meraní síl Slávie Trbojević: pri možnostiach so Sláviou územnú prevahu počas zblízka mal výborné reflexy a reacelého duelu. Aj pri hre v oslabení, goval bleskurýchlo, pri diaľkových keď zostali s hráčom menej na rezko vybíjal z horných uhlov ihrisku: Lukić v 61. min. dostal brány k rohovým kopom. Kovačičania šikovne využili druhú žltú kartu. Kondične lepšie

väčšinu svojich šancí. Gigović z protiútoku po ľavej strane v 11. min. otvoril skóre – 1 : 0. Ten istý hrotový hráč znásobil výsledok iba tri minúty neskoršie: výborné autové vhadzovanie Miodraga do malého štvorca trestal Gigović hlavičkou oblúčikom pred brankárom Tomićom – 2 : 0. V 35. min. padol tretí gól: po rohovom kope hostí hlavičkoval presne Tošić – 2 : 1. V poslednej minúte pred prestávkou ďalšie výborné vhadzovanie Miodraga za postrannou čiarou, teraz z pravej strany a najvynaliezavejší v pokutovom území Dinama bol Ďuriš – 3 : 1. Výsledok zápasu spečatil znovu Tošić štvrťhodinu pred záverečným hvizdom Milosavljevića: po prieniku Stojanovského z pravej strany Tošić aj vďaka tečovanej lopte od obrancu Kovačičanov mieril do siete domácich – 3 : 2. SLÁVIA: Trbojević, Jovnáš, Sachter, Mitić, Malinović, Čolak, Válovec (Petrák), Ďuriš (Čech), Miodrag, Ćirić, Gigović

Dolina nedobyla Vršacký breh! Ján Bokor Domáce mužstvá boli veľmi úspešné, lebo vyhrali na siedmich zápasoch, hostia iba na jednom a nerozhodných výsledkov nebolo. Všetky výhry zatiaľ má iba Kozara. Kovačičania príjemne prekvapili svojich fanúšikov a spustili na zem sebavedomých Pančevčanov. Padinská Dolina vo Vršci vsietila gól, ale body nezískala a jediná má na bodovom konte nulu. Bez výhry je i predposledný ŽAK s jedným bodom. Vysoko vzlietol Polet Nakovo, ktorý vyhral rekordne v tomto kole. Výsledky 4. kola: Budućnost – Sloboda 1 : 0, Radnički (S) – Jedinstvo (BK) 2 : 1, Polet – Sloga 6 : 1, Vršac United – Dolina 2 : 1, Radnički (K) – Vojvodina 1928 2 : 0, Slávia – Dinamo 1945 3 : 2, ŽAK – Jedinstvo (NB) 1 : 2, Kozara – Proleter 3 : 1. Program 5. kola: Proleter – Budućnost, Jedinstvo (NB) – Kozara, Dinamo 1945 – ŽAK, Vojvodina 1928 – Slávia, Dolina – Radnički (K), Sloga – Vršac United, Jedinstvo (BK) – Polet, Sloboda – Radnički (S). VRŠAC UNITED – DOLINA 2 : 1 (2 : 0)

red zápasom vo Vršci v Doline sa udiali ďalšie kádrové zmeny. Vedenie vyhovelo žiadostiam Radeho Makaruna, Stojana Vojnovića a Jovana Vukajlova, aby odišli z Padiny. Veterán Makarun nesplnil očakávania trénera a dvaja mladí hráči museli odísť pre pracovné povinnosti. Namiesto nich vedenie Doliny

www.hl.rs

registrovalo Miloša Kostića a Georgeho Ostojića, no pre nedopatrenie administratívy FZO Kovačica – Opovo, títo hráči nemohli hrať vo Vršci. Chýbali aj chorý Janko Hlavča, Kutálek a Matuľa, ktorí neprišli, a preto tréner Šuľa mal na lavičke málo náhradníkov. Na pomoc mu prišiel kamarát Nikola Marjanović, niekdajší hráč belehradského Par-

Informačno-politický týždenník

tizana, známy tréner doma i v zahraničí, ktorý vystriedal na poste riaditeľa Ljubu Francuza, lebo ho vedenie uvoľnilo z funkcie pre slabé výsledky mužstva. Nútené zmeny priniesli do mužstva Doliny viac odvážnosti a bojovnosti. Padinčania vo Vršci boli rovnocenným súperom, mali aj Spoľahlivý záložník Doliny Darko Durgala šance... Počas celého zápasu obe mužstvá hrali otvorene, bez kalku- hol ľavou stranou, uvoľnil Bíleka, lácií. Rýchlonohý útočník domácich ktorému nebolo ťažko prekonať Marko Tejin odcentroval z pravej Donovića. Dolina tak v 57. min. strany, lopta preletela štyroch ob- skorigovala a domáci začali chrániť rancov Doliny a osamelý Jovano- výsledok. V napínavom finiši mladý vić už v 2. min. vsietil vedúci gól. rozhodca Neđo Mrđa z Pančeva robil Rýchlejší a fyzicky pripravenejší chyby na úkor hostí. Prísne odpískal hráči Doliny začali útočiť na bránu penaltu, ktorú Đurić zneškodnil Donovića. Namiesto vyrovnania a ponechal nádej svojmu mužstvu, výsledku pred koncom polčasu že možno získa prvý bod. Škoda, že padinské mužstvo inkasovalo druhý sa to nestalo vo Vršci, kde domáce gól. Najlepší strelec domácich Bojan mužstvo nebolo lepším rivalom. Cukić z hranice pokutového územia Výkon a úsilie hráčov Doliny však presne mieril do dolného rohu napovedajú, že Padinčania konečne brány bezmocného Đurića – 2 : 0. začnú dosahovať lepšie výsledky. DOLINA: Đurić, Subašić, Bílek, V druhom polčase hráči Doliny predviedli zatiaľ najlepší výkon. Šimek, Markov, Baić, Ugrenović Útočná hra im priniesla prvý gól (Slivka), Bančov, Durgala, Musa, v majstrovstvách, keď Baić prebe- Koreň (Paul) • ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Páčili sa iba góly Matića JEDNOTA – ŽSK 2 : 0 (1 : 0)

Matej Bzovský

0. Do ukončenia polčasu domáci futbalisti sa inulú sobotu na často dostávali štadióne Jednoty do trestného sa očakávala góúzemia Žabaljlová úroda, ale na konci čanov, ale si nenezaujímavého merania vedeli s loptou síl domácich s najslabporadiť. ším mužstvom v lige Po prestávprišla takmer minimálna ke Pazovčania výhra. znova pokraDomáci mali od začiatčovali útočne, ku citeľnú prevahu, hosvrhli všetky sily tia sa húževnato bránili, do útoku, ale s cieľom, aby domov odv rozhodujúcestovali s čím menej gó- Kde sa podela dobrá cich chvíľach lov vo svojej sieti. To sa im forma?: Danilo Marković akoby im boli (Jednota Stará Pazova) čiastočne podarilo vďaka nohy zviazané, opätovne veľmi slabej najviac strednému útočníkovi Laprealizácii šancí domácich. Mužstvo čevićovi. Od tohto strelca sa veľa Jednoty si prvýkrát úspešne našlo očakávalo, ale je zrejmé, že si podľa cestu k bráne súpera v 18. min., svojich streleckých schopností keď si Vladimir Matić po dobrej zasluhuje miesto na lavičke a nie prihrávke urobil miesto pre strelu na trávniku, pred bránami súperov. k bližšej žrdi a nedal žiadnu šancu V 62. min. podnikavý Matić, solídnemu brankárovi Gušićovi – 1 :

Majstorović majstrovsky KUPINOVO – SLOGA 3 : 1 (2 : 1)

Károly Vig

futbalistov z Erdevíka. Domáci tím do konca zápasu strelil ešte red dôležitým dva góly, oba Majstozápasom v Kupirović, najlepší hráč na nove tréner erzápase, ktorý tak podevíckej Slogy Mita tešil fanúšikov svojho Ninković mal hodne mužstva hetrikom. problémov, ako zostaSpokojní domáci sa viť najlepší tím, lebo v závere zápasu ani mu pre zranenia a karveľmi nesnažili zvýšiť ty chýbali viacerí dobrí Len čestný gól: Boris svoje víťazstvo. futbalisti. Rozhodca VukčeUž od začiatku zá- Považan (Sloga Erdevík) vić z Novej Pazovy pasu sa dalo vycítiť, že domáce mužstvo získa body. červené karty ukázal domácemu Skúsení hráči Kupinova zaútočili Nedeljkovićovi a hosťovi Zazićovi. SLOGA: Tojagić, Džibrić, Matić, a Majstorovićovi nebolo ťažko už v 7. min. prekonať obranu a bran- Cvijić, Glumčević (Kalinić), Zazić, kára Tojagića – 1 : 0. Aj hostia mali Halilović, Smiljanić, Macanović potom šance, jediný gól za Slogu (Bojanić), Považan, Teofilović vsietil Považan v 26. min., a to bolo (Simeunović) Foto: J. Pucovský všetko dobré, čo sme videli od

• ŠPORT •

najlepší jednotlivec zápasu, sa odhodlal streliť z asi dvadsiatich metrov a pekná strela skončila v sieti za chrbtom bezmocného Gušića – 2 : 0. Posledná polhodina nepriniesla zmenu výsledku, aj keď bolo príležitostí, ktoré útočníci Jednoty nerozvážne zahadzovali. V posledných chvíľach prestupového termínu Jednotu posilnil Branislav Čonka. Ide o hráča z pazovskej futbalovej liahne, ktorý medzičasom hral vo viacerých prvoligových a superligových mužstvách. Či tento skúsený útočník prispeje k lepšej realizácii šan-

cí mužstva, zistíme už v sobotu, v stretnutí Jednoty s Hajdukom v Čurugu. JEDNOTA: Jovišić, Đurić, Blagojević, Krivokuća, Bošković, Jelović (Đokić), Mićunović (Rajak), Janković, Lapčević, Matić, Marković (Stajić) Výsledky 4. kola: Kabel – Mladost 0 : 0, Slavija – Index 0 : 0, Borac – Sremac 1 : 1, Sofeks – Hajduk-Podunavac 0 : 3, Hajduk (B) – Hajduk (Č) 0 : 0, Jednota – ŽSK 2 : 0, Kupinovo – Sloga 3 : 1, Veternik – LSK 1 : 2. Program 5. kola: LSK – Kabel, Sloga – Veternik, ŽSK – Kupinovo, Hajduk (Č) – Jednota, Sremac – Hajduk (B), Index – Borac, Hajduk-Podunavac – Slavija, Mladost – Sofeks. Foto: J. Pucovský

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Body do Selenče NAŠA HVIEZDA – KRIVÁŇ 1 : 2 (1 : 1) Michal Poliak

Lučar, Nikić, Salijević (Lipták), Kutenič, Pavlov, Spasić, Sklabinský (Medić) Výsledky 1. kola: Soko – Tvrđava 2 : 1, Vojvodina – Maglić 2 : 3, Budućnost – Neštín 0 : 2, Borac – Kulpín 5 : 1, Naša hviezda – Kriváň 1 : 2. Program 2. kola: Kulpín – Soko, Maglić – Kriváň, Tvrđava – Naša hviezda, Neštín – Borac, Vojvodina – Budućnost.

ž v 1. kole novej sezóny sa v Silbaši stretli starí známi rivali. V rovnocennej hre sa lepšie vynašli hostia zo Selenče a domov si priniesli tri cenné body. Prví sa radovali domáci v 20. min., keď veterán Fabók hlavou prekonal brankára Naďa. Presne po uplynutí raz toľko času, v 40. min. chybil domáci strážca siete Mirković a umožnil Salijevićovi, aby výsledok vyrovnal. O štyri min. neskoršie Lučar zavinil jedenástku, ale sa vyznamenal brankár Naď, ktorý zneškodnil strelu z bieleho bodu. V druhom polčase veľmi rýchlo, v 51., resp. 54. min., stredopoliar Kriváňa Spasić dostal dve žlté karty a musel predčasne pod sprchy. Domácim sa nepodarilo využiť výhodu hráča viac na Postaral sa o triumf: Selenčan Miša trávniku, dokonca v 76. min. Salijević nezastaviteľne útočil (prvý veľmi dobrý Salijević presne sprava) prihral Medićovi, ktorý trafil sieť Mirkovića – 1 : 2. V sobotu 10. septembra 2016 NAŠA HVIEZDA: Mirković, Grňa, Kriváň bude hosťovať v maďarskej Torić, Žarković (Zelen), Babić, dedine Bácsborsód, kde s tamojParoški, Novčić, Trivunović, Fabók ším futbalovým mužstvom zohrá (Ninkov), Laćarak, Zbućnović priateľský medzinárodný zápas. KRIVÁŇ: Naď, A. Strehársky, Kočonda, Deljanin (Gašparovský), Foto: J. Pucovský 37 /4716/ 10. 9. 2016

Šport NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

Dve žrde – žiaden gól Rozhodla bomba Šinkarčuka TATRA – PROLETER 0 : 0

Pavel Pálik

Juraj Pucovský

red asi 150 divákmi mužstvá zohrali dobrý a zaujímavý zápas. Výsledok bol neurčitý až do konca stretnutia. Hostia z dediny Banoštor boli o niečo lepší v prvej časti, keď v 38. min. Bošnjaković trafil žrď. To Hráč Tatry Vlade Jovanović v útoku isté sa v druhom polčase podarilo Kuzmanovićo- doma Bačku z Ďurdeva 1 : 0; gól vi. Hosťom možno vyčítať iba to, dal Martinko. V 4. kole tejto súže v druhej časti a zvlášť vo finiši ťaže na území FZ Nový Sad 14. zápasu vyvolávali časté preruše- septembra Kysáčania budú hrať nia hry, tak pre zranenia, ako aj s Hajdukom v Čurugu, členom pre protesty u rozhodcu, a za to Vojvodinskej ligy – južnej skupiny. Výsledky 3. kola: Sirig – Vinoboli potrestaní až piatimi žltými gradar 1 : 2, Jedinstvo – Miletić kartami. Keď sa všetko dobre posúdi, 5 : 3, Mladost – Bačka 3 : 0, TSK nerozhodný výsledok je predsa – Titel 7 : 0, Borac – Omladinac najsprávnejší. Zápas v Kysáči veľmi 2 : 0, Petrovaradín – Šajkaš 2 : dobre viedol Stefan Marčeta z Bač- 1, Futog – Jugović 4 : 2, Tatra – skeho Jarku a žlté karty dostali Proleter 0 : 0. V stredu 7. septembra v miKrtić, Delić, Surdučki, Gašparević moriadnom 4. kole Tatra mala a Lukaja v mužstve Proletera. TATRA: Subašić, Klaić (Ožvát), zápas s Jugovićom v Kaći. Program 5. kola: Jedinstvo Petković, Petrović, Funtík, Ábelovský, Dražić, Jovanović, Mi- – Vinogradar, Mladost – Sirig, hajlović (Martinko), Ivković, TSK – Miletić, Borac – Bačka, Petrovaradín – Titel, Futog – Kuzmanović (Misini) V stredu 31. augusta 2016 Tatra Omladinac, Tatra – Šajkaš, Prov pohárovom zápase porazila leter – Jugović.

SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Tím viedol Vukmir RADNIČKI (Š) – SLOGA 1 : 1 (1 :1) Lazar Pavković

o zápase s mužstvom Omladinca v Šíde futbalisti Radničkého zostali bez trénera Branislava Grahovca, a preto ich v súboji s temerínskou Slogou viedol jeho doterajší pomocník Goran Vukmir. Vzhľadom na to, čo sme videli na trávniku, výsledok je reálny. Domáci sa ujali vedenia gólom Dmitrovića v 14. min. z jedenástky, vyrovnal Grujić v 40. min. V druhom polčase gólov nebolo. Zápas pred 200 divákmi viedol Nikola Džombić zo Starej Pazovy.

www.hl.rs

RADNIČKI: Radaković, Katanić, Aperlić, Vuković, Puškaš (Sarić), Dmitrović, N. Grumić, Plavanski, Rodić, Đurkić (Považan), Knežević (Jovanović) Výsledky 4. kola: Radnički (Z) – C. zvezda 0 : 3, TSC – Radnički (NP) 3 : 2, Radnički (SM) – Borac 1 : 1, Železničar – Dunav 1 : 1, Bačka 1901 – Vršac 1 : 0, Bratstvo – Cement 4 : 1, Radnički (Š) – Sloga 1 : 1. Šíďania teraz budú hosťovať v Beočíne, kde sa stretnú s domácim Cementom.

Informačno-politický týždenník

V 2. kole až štyri domáce tímy vyhrali, všetci síce minimálnym výsledkom, kým si len Metalac, po domácom výprasku s Partizanom 1 : 5, priniesol bod z Ribareva. Jedinstvo bolo v Kolute lepšie od susedovcov z Bezdanu, KFK Kula možno trochu nečakane premohol Rastinu a v šokackom derby v Báčskom Bregu dvoch tímov Dinamo zvíťazili domáci. V Laliti sa prvej výhre potešili aj fanúšikovia Panónie. Výsledky 2. kola: Jedinstvo (R) – Metalac 1 : 1, KFK Kula – Rastina 3 : 2, Jedinstvo (K) – Sport 1 : 0, Panónia – Telečka 1 : 0, Dinamo 1923 (BB) – Dinamo (S) 2 : 1. Program 3. kola: Telečka – Dinamo 1923, Sport – Panónia, Rastina – Jedinstvo (K), Metalac – KFK Kula, Partizan – Jedinstvo (R). PANÓNIA – TELEČKA 1 : 0 (0 : 0)

Strelec Zvonko Šinkarčuk (vo výskoku v modrom drese) po góle mal ešte jednu šancu pred bránou Telečky

ožilo sa 80 divákov prvej majstrovskej radosti po návrate mužstva Panónie do riadnej súťaže. Hráči domáceho mužstva na pekne upravenom trávniku prevýšili súpera z dediny Telečka. V prvom polčase obe mužstvá hrali príliš bojazlivo. Prví pohrozili hostia, ale v 7. min. prízemnú, príliš nepríjemnú strelu z diaľky brankár Valent oboma rukami prehodil nad bránu. Jedinú strelu na bránu hostí v prvom polčase sme videli v 35. min., ale pokus Stojanovića brankár Tepavac znemožnil.

Po obrátke hráči Panónie ráznejšie zaútočili, zaznamenali sme pokusy hlavne z diaľky Turčana, Šipku, Stojanovića... Konečne v 63. min. Šipka sprava prihral do stredu, kde na loptu nabehol Šinkarčuk a silnou strelou napäl sieť pod brvnom brány brankára Tepavca – 1 : 0. To stačilo na viac než zaslúženú výhru Panónie, ktorá mohla byť aj presvedčivejšia. PANÓNIA: Valent, Lj. Dobrić, Ďurčiansky, Stolić, Lazić, Stojanović, A. Obradov, Z. Dobrić, Šinkarčuk, Turčan, Šipka

Obecná liga Šíd Stanislav Stupavský

j v 3. kole jesennej časti majstrovstiev kluby z dedín, v ktorých žijú Slováci, zaznamenali stopercentný úspech. Borac Ilinci – Jednota Šíd 1 : 2. Futbalisti Jednoty na toto hosťovanie odišli v optimistickej nálade, čo bolo celkom oprávnené, lebo vďaka dvom gólom Đurđevića zvíťazili.

Omladinac Molovin – Jednota Ľuba 2 : 3. Nemožno povedať, že si domáci nezaslúžili lepší výsledok, ale predsa Ľubania boli úspešnejší o jeden gól. Za hostí trafili Toman, Cigankov a Ćalić. OFK Binguľa – Napredak Vašica 1 : 0. Tentoraz si Binguľčania nedovolili doma utratiť body. Od 1. min. tvrdo bojovali so súperom, a to sa im oplatilo. Jedna šanca stačila, aby Kramár priniesol tri body. • ŠPORT •

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Veľká radosť Petrovčanov MLADOSŤ – BSK 2 : 1 (1 : 1)

Samuel Medveď

ravdepodobne, že mužstvo z Báčskeho Brestovca po prvýkrát hralo v petrovskej Vrbare. Sprevádzala ho slušná skupinka fanúšikov. Hostia prišli s predsavzatím, že v Petrovci môžu i vyhrať. Domáci už skôr boli oboznámení, že je BSK jedno z kvalitnejších mužstiev v somborskej oblasti. A to sa všetko už v začiatku zápasu aj potvrdilo. Hráči v oranžových tričkách z B. Brestovca v úvode zápasu dobre zapracovali, takže mnohým domácim divákom naskakovali zimomriavky, už i preto, že vedeli, že sú mnohí domáci hráči v myšlienkach ešte na svadbe, z ktorej prišli zohrať zápas. Mladosť sa postupne zbavila tlaku hostí, ktorí boli veľmi nebezpeční pred bránou Leňu. Zápas začal postupne naberať na intenzite vtedy, keď trojica apatin-

Nabehol a trafil: Vladimír Fábry (Mladosť Petrovec) ských rozhodcov v čele s Nikolom Mudrinićom začala akoby nadŕžať hosťom. Domáci urobili tlak na neho, zvlášť kapitán Pavlis, ako i Sladojević. Prvú šancu mali „modrí“ v 24. min., keď po pravej strane prenikol Trojanović, zacentroval, ale sa Torbica nevynašiel najlepšie. V 29. min. Mladosť viedla 1 : 0. Dobrú prihrávku využil Bojan Trojanović a

matoval brankára hostí Miloša Ignjatovića. Hostia protestovali, lebo si vraj mysleli, že domáci útočník bol údajne v postavení mimo hry. V 41. min. hráč hostí Darko Sušić prenikol z ľavej strany, prekľučkoval domácich zadákov a popod nohy brankára Leňu zaslal loptu do siete. Na polčase výsledok zápasu bol 1 : 1.

Do druhého polčasu Mladosť vošla motivovaná vsietiť gól. Petrovčania útočili, hralo sa viac na polovici ihriska, ktoré patrilo mužstvu BSK. Po rozohrávke a Kaňovom centri pred šestnástku nabiehajúcemu Fábrymu lopta dobre sadla, brankár Ignjatović reagoval neisto, lopta mu prešla cez ruky a skončila v sieti. Tak už v 55. min. bolo uzavreté skóre zápasu – 2 : 1! V 87. min. hostia z ľavej strany prekonali Leňu, ale spred samej bránkovej čiary istý gól odčinil Jakuš. Na koniec treba povedať, že sa domáci veľmi tešili výhre. Zápas bol bojovný a ako uviedol v zápisnici delegát Željko Mraović, jeho organizácia si „zasluhuje len pochvalu“! MLADOSŤ: Leňa, Fábry, Jakuš, Kajtez, Severíni, Pavlis, Torbica (Milenković), Sladojević, Trojanović (Vlaisavljević), Ožvát, Kaňa Dorastenci Mladosti začali súťažiť v Novosadskej oblastnej lige a doma prehrali s Borcom zo Šajkaša 0 : 3. Foto: J. Pucovský

Hosťom iba šance... KRILA KRAJINE – SLÁVIA 3 : 0 (1 : 0)

Ján Šuster

odľa výsledku sa dá uzavrieť, že si domáci futbalisti ľahko zabezpečili víťazstvo, no predsa na trávniku v Báčskej Palanke to nebolo až tak presvedčivo. Nečakane, už v 5. min. Batinica zboku z pravej strany prekvapil brankára Brňu a lopta sa ocitla v sieti – 1 : 0. Nezmýlilo to hostí z Pivnice, ktorí čoskoro získali prevahu. V 12. min. Zarin prebehol z pravej strany, odcentroval pred bránu a Krnjajić hlavou netrafil. V 25. min. opäť Zarin začal akciu a tentoraz J. Žigmundova hlava nemierila presne. V 32. min. J. Žigmund zobral loptu obrancovi domácich Duvnjakovi, no slabý rozhodca Szabó z Kuly zastavil útočníka Slávie na asi 30 metrov od brány, čo vyvolalo smiech medzi domácimi fanúšikmi?! V 42. min. domáci hráč Dujaković odcentroval a Marković z piatich • ŠPORT •

metrov strelil vedľa brány. V 56. min. domáci obranca Zelinović po hrubom zákroku dostal druhú žltú kartu, hneď potom i červenú a po piatich minútach váhania opustil trávnik. Pivničania potom zatlačili Palančanov, v 61. min. Novićević uvoľnil J. Žigmunda, ktorý zo štyroch metrov poslal loptu nad bránu. V 68. min. Novićević sa zbavil niekoľkých súperov, no jeho strela zblízka minula bránu Stojčevića. Ďalšie dve šance nevyužili J. Žigmund a Novićević. V 77. min. veľkú chybu urobil obranca Slávie Jušković a Kozomara zblízka dorazil loptu do siete – 2 : 0. V 86. min. do listiny strelcov sa zapísal aj obranca Vignjević – 3 : 0. Slovko-dve o rozhodcovi Szabóovi z Kuly: toleroval priostrú, často hrubú hru domácich, síce vylúčil Zelinovića a Kozomarovi ukázal žltú kartu, keď sa radoval po strelenom góle, ale v radoch

Márne sa pokúšal: zľava Stanko Zarin (Slávia Pivnica) Slávie žlté karty videli Brňa, Roganović, Krnjajić a Novićević. Zápas sledovalo asi 100 divákov, medzi nimi pekná časť Pivničanov. SLÁVIA: Brňa, Nímet, Mirković, Roganović (Vladimír Kuchta), M. Žigmund (Benka), Drinčić, Jušković, Zarin (Vlastislav Kuchta), Krnjajić, J. Žigmund, Novićević Výsledky 3. kola: Törekvés – Hajduk junior 0 : 2, Polet – Stari grad 0 : 0, Šikara – Hercegovac

4 : 0, Mladost (K) – Budućnost 4 : 2, Lipar – Borac 3 : 0, Mladosť (P) – BSK 2 : 1, Rusín – ŽAK 2 : 2, Krila Krajine – Slávia 3 : 0. V 4. kole o 16. hodine sa stretnú: Hajduk junior – Slávia, ŽAK – Krila Krajine, BSK – Rusín, Borac – Mladosť (P), Budućnost – Lipar, Hercegovac – Mladost (K), Stari grad – Šikara, Törekvés – Polet.

37 /4716/ 10. 9. 2016

Foto: J. Pucovský

Šport NÁDEJNÝ ARADÁČSKY ŠACHISTA ALEKSEJ BARTOŠ NÁM PREZRADIL

Rozpráva sa s figúrami Vladimír Hudec

achový klub Aradáč sa môže pochváliť, že v ňom deti prejavujú veľký záujem o túto starobylú hru. Dosiahli to predovšetkým vytrvalou prácou s deťmi tak v školskej sekcii, a potom aj v klube. Medzi početnými mladými šachistami niekoľkí skutočne vynikajú a pred nimi je akiste skvelá šachová budúcnosť. Jedným z nich je Aleksej Bartoš, ktorý sa s touto starobylou hrou kamaráti od svojho piateho roku. Do tajomstiev hry ho zviedol starý otec Pavel Bartoš. „Zobral ma pred seba, priniesol šachovnicu, poskladal na ňu kamene a začal mi vysvetľovať,“ spomína si Aleksej. „Zapáčilo sa mi to a čoraz častejšie sme starý otec a ja súperili, ale som hrával aj doma s otcom. Neskoršie, keď

Aleksej Bartoš sa dennodenne kamaráti so šachovými figúrami

som začal chodiť do školy, začlenil som sa do školskej sekcie, a potom aj do klubu.“ Aj keď iba dvanásťročný, Aleksej je dnes už ostrieľaný šachista, ktorý za sebou má početné turnaje. Na viacerých aj vyhral. Je dvojnásobný víťaz šachového turnaja Zornička open, pravidelne je medzi víťazmi letného medzinárodného turnaja, ktorý usporadúvajú v Aradáči... Pozoruhodné výsledky zaznamenal aj v školskej šachovej súťaži. Najväčší úspech dosiahol vlani, keď v konkurencii svojich rovesníkov získal titul vicemajstra Vojvodiny, a dvakrát postúpil aj do republikovej súťaže, ktorá bola v Kragujevci a Niši. Trénuje každodenne,

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Presvedčiví Hložančania BUDÚCNOSŤ – TISA 4 : 1 (3 : 1)

Ján Murtin

zaujímavom zápase Hložančania pred 300 divákmi zaslúžene porazili doterajšieho lídra súťaže. Už v 3. min. Latinović vhadzovaním lopty z autu prekvapil hostí z dediny Adorjan a Ćetković na druhej žrdi hlavičkoval presne – 1 : 0. Domáci pokračovali v tlaku a po akcii najmladších na trávniku – Adámek odňal loptu svojmu strážcovi, prebehol po pravej strane, pekne uvoľnil Sekulića, ktorý v 20. min. trafil ľavú šibenicu brány Tisy – 2 : 0. No skutočnosť, že hostia majú kvalitný tím a v ňom niekoľkých hráčov, ktorí hrali v mužstve superligového subotického Spartaka (Kekezović, Kulundžić, Damjanović, Živković), ukázali už v 22. min., keď Vojvodić zblízka matoval Kosturanova – 2 : 1. V opravdivom boji sa čakalo na ďalšie góly. Na šťastie domácich

www.hl.rs

nil domáci stredopoliar Ilić, ktorý skončil v Urgentnom stredisku Vojvodiny pre vážnejšie zranenie hlavy. V druhom polčase tempo hry nepoľavilo, ale obrany boli pozornejšie, takže sme videli iba jeden gól v 57. min., a to z jedenástky, keď jeden z obrancov hostí zahral rukou. Z autu pred bránu – a gól: Milkan Latinović (Budúcnosť Hložany) Pokutový kop úspešne premenil dvojica Latinović – Ćetković v 34. Vučković – 4 : 1. min. zopakovala akciu zo začiatDo konca zápasu domáci plnili ku zápasu a lopta sa po presnej pokyny trénera Sinišu Stanivuka, hlavičke tohto druhého ocitla kontrolovali hru a z protiútokov za chrbtom brankára Tisy – 3 : 1. sa snažili zvýšiť náskok. Aj hostia Vo finiši polčasu sa ťažšie zra- si vytvorili viackrát šance, ohrozili

Informačno-politický týždenník

ale nie na úkor hry s kamarátmi. Šach hráva hlavne vo večerných hodinách s otcom, ale často odchádza aj Goranovi Petrovićovi, šachovému nadšencovi v Aradáči, ktorý na svojich pleciach nesie činnosť klubu. Šach mu v živote mnoho znamená a v súvislosti s touto hrou má aj náročné plány: „Skutočne mám rád šach a keď hrám, akoby som sa rozprával s figúrami a dohováral, aký ťah urobiť. Nezáleží mi mnoho na tituloch majstra alebo veľmajstra, ale ak sa mi naskytne príležitosť, využijem ju. Omnoho viac ma zaujímajú výhry a úspechy na rôznych súťažiach. Chcel by som byť majstrom Srbska. Vlastne, chcel by som v tejto hre dosiahnuť čím viac,“ povedal nám úprimne na záver. Kiežby sa mu plány aj slnili.

Kosturanova, no naladení Rodić, Krstić a Štefek nedovolili prekvapenie. V domácom mužstve na tomto zápase nebolo slabého miesta. Rozhodca Ćalasan z Kuly svojím rozhodovaním občas vytváral až komické situácie, nepociťoval hru a už dávno sme nevideli toľko chybných verdiktov, najviac na škodu domácich. Aj štyri žlté karty, ktoré ukázal hosťom, sú viac než problematické. BUDÚCNOSŤ: Kosturanov, Krstić, Štefek, Lalatović, Latinović (Horvát), Rodić, Adámek, Ćetković, Vučković (Živojinov), Ilić (Malidžan), Sekulić Výsledky 4. kola: Polet – Subotica 7 : 3, Sloga – Srbobran 1 : 0, Mladost (A) – Bačka 1 : 1, Tekstilac – Radnički 0 : 1, Budúcnosť – Tisa 4 : 1, Potisje – Tavankut 1 : 0, Zadrugar –Vrbas 2 : 0, Mladost (T) – Bečej 0 : 1. Program 5. kola: Bačka – Polet, Srbobran – Mladost (A), Bečej – Sloga, Vrbas – Mladost (T), Tavankut – Zadrugar, Tisa – Potisje, Radnički – Budúcnosť, Subotica – Tekstilac. Foto: J. Pucovský • ŠPORT •

Zanietení tenisti: Pavel Hansman, Siniša Stanivuk, Miroslav Ilić (zľava)

Miroslav Ilić, víťaz

TENIS AKO LÁSKA, ŠPORT, ZDRAVIE A ZÁBAVA

Posilňujú telo, rozvíjajú ducha

Juraj Pucovský

ie je to anglický Wimbledon, francúzsky Roland-Garros, austrálsky Flinders Park, ani americký Flushing Meadow, ale petrovskí milovníci bieleho športu majú k dispozícii pekne upravené SA-HA tenisové stredisko. Aj ho radi využívajú: malé deti, juniori, seniori a veteráni. Tenis je najmladší šport na Slovenských národných slávnostiach v Petrovci, lebo v roku 2013 prvýkrát zorganizovali turnaj milovníkov tohto športu v rámci programu najväčšieho sviatku tunajších Slovákov. Na ihriskách tenisového dvorca SA-HA pravidelne, s veľkou vôľou a húževnato prehadzuje žltú loptu raketou ponad napnutú sieť skupina veteránov, dobrých kamarátov, nielen z Petrovca, lež aj z okolia. Podávajú, smečujú, odrážajú, lobujú, robia brejky a topspiny, zahrávajú forhendy, potom zasa bekhendy, snažia sa súpera prekvapiť esom, keď sa im to vydarí. Robia to najlepšie ako vedia, výsledok nie je najdôležitejší, hoci sme od nikoho z nich ešte nepočuli, že nechcel byť lepší od súpera. Najmä preto, aby každý mal tromfy a argumenty vychvaľovať sa na záväznom posedení, pri analýze uplynulých zápasov. Veteránov bez ohľadu na vek, niekedy

je rozdiel medzi hráčmi takmer dvadsať rokov, zoskupila na tenisových kurtoch veľká láska k športu, lebo ich z mladosti poznáme ako aktívnych športovcov, najčastejšie futbalistov. Nechcú sa fyzicky zanedbať ani v „najlepšom“ veku. Prudký letný lejak, ktorý toho roku v slávnosťovú sobotu ráno zaplavil tenisové ihriská v SA-HA stredisku, odročil aj turnaj veteránov, na ktorom sa stretli štyria hráči. Zápasy hrali neskoršie, keď sa ihriská uschli. Najviac úspechu mal Miroslav Ilić, ktorý vyhral všetky tri zápasy; Sinišu Stanivuka a Jána Bartoša premohol identickým výsledkom – 9 : 6, kým bol od najstaršieho zo súperov Pavla Hansmana lepší – 9 : 4. Druhé miesto obsadil Siniša Stanivuk vďaka dvom víťazstvám, nad Jánom Bartošom 9 : 4 a Pavlom Hansmanom 9 : 2. Na tretej priečke skončil Pavel Hansman, keďže bol lepší od Jána Bartoša 9 : 5. Toho roku posledný bol Ján Bartoš bez jedinej výhry. Mýli sa každý, kto si myslí, že sa víťaz, ktorý ako odmenu dostal diplom, robil zvlášť „dôležitý“, že ostatní traja veľmi smútili... Najdôležitejšie aj tentoraz bolo to, že si všetci s raketou v rukách a naháňaním žltej loptičky posilnili telo, rozvíjali ducha, a pritom sa pekne zabávali.

Rozhovory kamarátov o tenise a všeličom inom

Siniša Stanivuk, druhé miesto

Pavel Hansman, tretia priečka

Ján Bartoš, štvrtý stupienok

Kajakári pred KK Filipa Višnjića na Bosute

Branislav Hemela pádluje v reprezentačnom tričku

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Kajakársky klub Filipa Višnjića Višnjićevo

Kajakár Hemela s Plaketou Dr. Janka Bulíka za rok 2007

Zoran Vidović a niekdajší predseda Obce Šíd Mita Avramov

Kajakársky klub Filipa Višnjića vo Višnjićeve je založený v roku 1993. Patrí medzi najmladšie športové kolektívy, ale aj medzi najúspešnejšie v Obci Šíd. V roku 1993 Zoran Đorđević a jeho kamaráti Jovica Čemerlić, Janko Terek, Petar Stanković a Petar Jovanović, všetci zanietení kajakári, dali sa dokopy a vďaka podpore Obecnej športovej organizácie v Šíde a Miestneho spoločenstva vo Višnjićeve položili základy kajakárskeho klubu. Pomenovali ho podľa známeho slepého guslara Filipa Višnjića. Prvým predsedom sa stal Zoran Đorđević. Zakladatelia si, znova za podpory miestnych činiteľov a dobrovoľnou prácou, vystavali vlastný Kajakársky dom v blízkosti samotnej rieky Bosut. Už o rok neskoršie vedenie si za prvého trénera v klube zvolilo vtedy a až podnes jedného z najznámejších juhoslovanských kajakárov Stanišu Radmanovića. Pod vedením jeho odbornej ruky čoskoro prišli aj prvé výsledky a uznania pre KK Filipa Višnjića. Mladí kajakári z Višnjićeva zaznamenávali pozoruhodné výsledky predovšetkým v mladších kategóriách pretekárov – pionierskej, dorasteneckej a juniorskej. Kajakári do klubu začali prinášať aj prvé medaily, najprv z menších súťaží, ale potom aj z pretekov štátneho a medzinárodného rázu. Vďaka úspešnej činnosti KK Filipa Višnjića zverili organizáciu juniorských a seniorských Majstrovstiev SR Juhoslávie v kajaku a kanoistike na tichej vode. Do práce klubu sa neskoršie zapojili ďalší milovníci tohto atraktívneho športu, medzi nimi aj viacerí Slováci, okrem Janka Tereka aj Peter Hemela, Emil Chrček a iní. KK Filipa Višnjića je viackrát vyhlásený za najlepší športový kolektív v Obci Šíd a jeho kajakári takmer pravidelne získavajú ceny najlepšieho športovca roka. Najúspešnejším kajakárom je Nemanja Stanivuković, ktorý bol dvakrát juniorským majstrom Európy, viackrát šampiónom Srbska. V klube vynikali aj Branislav Hemela, ktorý bol perspektívna mladá nádej pre Olympijské hry v čínskom Pekingu 2008, reprezentant, nositeľ Plakety Dr. Janka Bulíka za rok 2007, potom dvaja bratia, Miroslav a Zoran Vidovićovci a iní. Dnes je predsedom klubu Jovika Vidović. Stanislav Stupavský Snímky: autor, J. Špringeľ a z archívu KK Filipa Višnjića

Branislav Hemela (hore vľavo) s víťazmi Kráľovskej regaty, následníkom trónu Aleksandrom Karađorđevićom a princeznou Katarinou

Štart pred Kajakárskym klubom vo Višnjićeve

Nemanja Stanivuković s bývalou predsedníčkou Obce Šíd Natašou Cvjetkovićovou

Branislav Hemela (v strede) s matkou Gordanou a otcom Petrom

Zoran Vidović, športovec roka 2013 a 2014

Jovika Vidović, terajší predseda KK Filipa Višnjića

Nemanja Stanivuković a Zoran Vidović (zľava)

Miroslav Vidović, tréner Staniša Radmanović a Branislav Hemela (zľava)