Hlas 38 2016 by NVU Hlas ľudu

Slovenské politické strany a politický život Srbska Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 73 | 17. 9. 2016 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4717/

Z obsahu

17. 9. 2016 | 38 /4717

Uzávierka čísla: 14. 9. 2016

4 TÝŽDEŇ 4 Nič nové 5 Agónia sa stupňuje 6 S dierami v zákone všetci sú spokojní 10 Zdolali sme obrovský kus cesty

11 SLOVENSKO 11 Bratislava centrom Európy

12 ĽUDIA A UDALOSTI 14 Prekrásne výrobky z parožia 19 Módna prehliadka ľudových krojov 20 Život plný radosti

Počas uplynulého víkendu v Kysáči na Gitariáde Vojvodiny 2016 súťažilo 12 z 28 prihlásených skupín. Víťazom je skupina Harlekin z Inđije (na fotke). Druhé miesto obsadili Biljke z Belej Crkvy a tretie miesto Sudar generacija z Bešky. Pre obecenstvo najpríťažlivejšie boli renomované skupiny Kerber a Crvena jabuka. (s. 31) E. Šranková

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Nerozlučné kamarátstva

23 MOZAIKA 23 Ako sneh z Ríma cestoval časom a priestorom 26 Aj Dunaj je jeho domov 30 Plnená divá kačica

31 KULTÚRA 34 Prvýkrát menej ako 100 žiakov 35 Fotomonografia z dejín dediny

Telocvičňu pri ZŠ 15. októbra v Pivnici začali stavať roku 2006. Dodnes pre tento objekt nedostali povolenie na použitie, lebo protipožiarna inšpekcia mala pripomienky na strechu objektu a na tlak vo vodovodnom potrubí budovy. Avšak črtá sa skoré doriešenie problému. (s. 15) K. Gažová

36 Malebné svedectvo o pominuteľnosti

37 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 47 Hráč menej – bod viacej 50 Trojťahový mat 51 S novou nádejou Autorka titulnej ilustrácie: Jarmila Takáčová

V sobotu 10. septembra 2016 na nádvorí Miestneho spoločenstva Kovačica bezmála 90 ochotníkov z Kovačice a Padiny predviedlo hudobno-folklórne divadlo Mamo moja, ja sa vidám ľem do Kovačici. Na snímke je časť FS Rozmarín a MSS Bohémi. (s. 32) A. Chalupová Foto: KCTUK

Editoriál

Mračná nad nami

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI

Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM



Len naivní sa mohli potešiť správe, že si žiaci základných škôl poľahky budú môcť zvoliť slovenčinu za voliteľný predmet. Poľahky to vôbec nepôjde, lebo v súvislosti s voľbou voliteľného predmetu je niekoľko hlavolamov, o čom píšeme v aktuálnom čísle nášho týždenníka.

oraz ťažšie je zostať Slovákom. Zdá sa, že sa systémovo rieši procedúra hádzania polien pod nohy beztak krehkému národnostnému povedomiu. Tak čo, ak sa podlomia nohy, zrania kolená našej identity v dôsledku úpadku síl v životných bojoch o základnú existenciu?! Nič. Dodať ďalšiu dávku bremien na chrbát národnostnej identity v tvare straníckeho kurtoázneho flirtu v kreslách niektorých kultúrnych inštitúcií, privatizačných „radovánok“ v oblasti médií, prísnych podmienok na otváranie tried, či návrhu, aby sa slovenčina ako voliteľný predmet vyučovala v jednej dedine, resp. meste. Nech si vraj rodičia deti na hodiny materinského jazyka prepravujú na vlastné náklady (veď rodičia majú tučné peňaženky, však?!), porovnávajúc to s prípadom, keď si rodičia deti zapisujú na kurz angličtiny alebo šermiarstva. Jediné, čo má spoločné vyučovanie materinského jazyka, presnejšie národnostná identita a šermiarska škola je – meč. Damoklov meč veru už dlhšie visí nad hlavami príslušníkov národnostných menšín. Nebezpečenstvo, ktoré príslušníci národnostného spoločenstva pociťujú z ohrozovania menšinových práv, sa stupňuje. Mnohí Slováci východisko vidia v sťahovaní do našej pravlasti. Dve tretiny roka sú za nami a za hranicami Srbska je už príliš veľa slovenských našincov, ktorí sa aj s celými rodinami vybrali šťastie hľadať na Slovensku a v iných svetadieloch. Posledné informácie o počte vydaných osvedčení zahraničného Slováka, ktoré prichádzajú zo slovenského veľvyslanectva v Belehrade, sú už teraz poplašné: takmer 2 000 dokumentov o slovenskom pôvode Slovenská republika vydala do konca augusta. A rok sa ešte neskončil: naše deti (aj s rodičmi) naďalej utekajú z krajiny. Ak takýto trend bude pokračovať aj v nadchádzajúcich piatich rokoch, naša národnosť by mohla prísť o 10-tisíc príslušníkov. Pre 50-tisícové spoločenstvo to by znamenalo zemetrasenie, ktoré po sebe zanechá pustatinu a ktorého epicentrom je neprajná existenčná, ekonomická a spoločensko-politická situácia v celej krajine a dusivá atmosféra v rámci samotnej slovenskej menšiny. Osamievajú naše domy, ulice, kultúrne stánky, školy, médiá. Koho budú učiť slovenskí učitelia, koho informovať slovenské médiá, kto bude zachovávať a rozvíjať slovenskú kultúru – o desať rokov? Odpoveď neprichádza. Psssttt! Ani hlasy politikov a ich spoločníkov, ktorí boli hlasní počas volieb, nepočuť. Ani tých, ktorí sa programovo deklarujú ako bojovníci za práva Slovákov a iných menšín... Ticho pred búrkou je veľavravné a neveští nič dobrého. Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  38 /4717/ 17. 9. 2016

Týždeň 

InPress

Nič nové

Pochvala a kritika

Oto Filip

Jasmina Pániková

obrá správa pre tzv. „večných študentov“! Lehota na ukončenie vysokoškolského vzdelania by sa mala (ešte raz) predĺžiť o dva roky. Pred poslancami by do konca tohto mesiaca mal byť Návrh o zmenách a doplnkoch Zákona o vysokom vzdelaní, ktorým by sa lehota ukončenia vysokoškolského vzdelania pre študentov, ktorí študujú podľa starého programu, mala predĺžiť o dva roky a týkala by sa všetkých úrovní štúdií. Ak poslanci schvália tento návrh, bude to prvý pozitívny výsledok medzi rezortným ministrom, ktorý sa zo začiatku nezhodoval s daným návrhom a študentmi. Samozrejme, chvályhodná bude ešte jedna šanca na ukončenie štúdií. Avšak toto neznamená, že budeme chváliť každý počin ministerstva. Nie! Nemôžeme sa mlčky pozerať na rozhodnutie ministerstva, ktoré zapríčinilo problémy s vyučovaním materinského jazyka. Nemôžeme povedať, že sme spokojní s tým, ako plánujú doriešiť tieto problémy. Pri každej zahraničnej návšteve naši politici sa radi chvália početnými národnostnými spoločenstvami, a keď tie isté spoločenstvá chcú uplatniť svoje práva... To nejde až tak ľahko. Nás, príslušníkov menšín, sa vždy snažia iba učičíkať, upokojiť, ako sa všetko dorieši tak, aby nám neuškodili a potom... Šok! Zrazu sa ocitnete napr. v určitej školskej správe a pochopíte, že vám v ministerstve povedali jedno a školská správa z toho istého ministerstva dostala celkom iné pokyny. Kde je problém? Nekomunikujú v rovnakom jazyku? Problémom je internetové a telefonické spojenie medzi Belehradom a napr. Novým Sadom, ktoré vplýva na komunikáciu? Alebo ide o zámerné nedorozumenia s cieľom dosiahnuť skryté plány? Odpoveď je možno práve v poslednej otázke.

www.hl.rs

168 HODÍN

e svätosvätou pravdou, že by sme všetci radšej patrili do sveta vysnívaného a pokojného – sveta bez severokórejských jadrových skúšok, teroru na mnohých rovnobežkách, globálnych a lokálnych nepokojov, chudoby a biedy – no to sa nedá. Takmer ničomu sa v tom dnešnom a našom nevyhneme. V nedeľu 11. septembra uplynulo presne pätnásť rokov odo dňa, ktorý zmenil nielen USA, ale i celý svet. Teroristický útok na dvojičky v New Yorku a na budovu Pentagónu vo Washingtone spôsobil smrť približne tritisíc osôb a stal sa akousi zlou predzvesťou všetkého toho teroru, ktorý nás trápi dodnes. Stačí si pripomenúť viacročné vyčíňanie Islamského štátu, krvavé teroristické útoky vo Francúzsku, Belgicku, Turecku... Výlučnosť, bieda, nepochopenie. A vlna utečencov prúdiaca celé mesiace smerom do vytúženej Európy, tej bohatšej. V podstate nič nové pod slnkom. Ani na Balkáne, v ktorom ani nemusí nastúpiť tá krležovská



noc, aby zaduneli údery a bitka hlava – nehlava. Raz darmo: keď Európa dlho mlčí a nereaguje na štvavú rétoriku, potom je jasným následkom, že mladí vodní pólisti belehradského klubu Partizan na vlastnom chrbte v Záhrebe pocítia, nakoľko klesli vzťahy dvoch susedných metropol. Mimoriadne parlamentné voľby v Chorvátsku sú však ukončené, a keďže nádej umiera posledná, nezostáva iné, než štipku tej nádeje hľadať práve v tejto skutočnosti. Dokonca, podľa jedného z prieskumov až 47 percent opýtaných sa nazdáva, že sa vzťahy Záhrebu a Belehradu čiastočne zlepšia po volebnom 11. septembri, v ktorom najviac priazne voličov, no nie aj absolútnu väčšinu získalo Chorvátske demokratické spoločenstvo (HDZ). V tom všetkom, čo sa na relácií medzi Chorvátskom a Srbskom doposiaľ stávalo, je skromnou náplasťou na ranu konštatovanie európskeho komisára Johanessa Hahna, že sme vlastnou zdržanlivosťou neprispeli k rozduchovaniu nacionalistických vášní v regióne.

To tľapkanie po pleci je síce pekné gesto, no v skutočnom živote málo zaváži. Nič nové ani v kauze Kosovo, až na trochu posmeľujúcu správu, že sa konečne čosi ohľadom vzniku Spoločenstva srbských obcí začalo hýbať. No aby kladné domnienky nezačali úradovať, netreba prehliadnuť ani spory okolo registračných tabuliek áut alebo telekomunikácií, o ktorých sa rokuje v Bruseli od utorka. Veľká téma septembrového referenda v Republike Srbskej zatlačila do úzadia aj niektoré iné, ktoré by pre nás mali byť oveľa podstatnejšie. Na základe dohody medzi vládou Srbska a odborármi je stanovené, že minimálna cena pracovnej hodiny bude 130 namiesto terajších 121 dinárov. Viac ako nič, menej od očakávaného. Podobná formulácia by sa dala uplatniť aj v prípade Týždňa hrdosti, ktorý sa začal v pondelok a mal by vrcholiť zajtra Dúhovým pochodom v Belehrade. Zdá sa, že by mal prebiehať v čosi uvoľnenejšom ovzduší ako tie predošlé. Kiežby tak bolo.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

SENKA VLAHOVIĆ FILIPOV, TEORETIČKA UMENIA

Počet knižných titulov stúpa Oto Filip – Keďže je jednou z vašich záujmových oblastí a záľub knižný dizajn, hýbe sa čosi vpred v tejto sfére? – Vzhľadom na to, že knižná produkcia stúpa, že každoročne počet zverejnených titulov rastie, čo možno zistiť aj z katalogizácií v Matici srbskej, odpoveď je kladná. Knižné potreby sú väčšie, tým sú väčšie aj potreby po dizajne.

Informačno-politický týždenník

Je tu aj výraznejšia konkurencia, väčší trh a zjavná potreba, aby literárny a iný text získal adekvátnu vizuálnu podobu prostredníctvom dizajnu. To zvlášť platí pre obálku a prvú stranu, ktorá najprv komunikuje s čitateľom a má ho teda prilákať, zainteresovať. Tak, aby mu stručnou vizuálnou informáciou predostrela, aký je obsah kni-

hy. Konkrétne, čitateľ by v tomto uponáhľanom životnom tempe mal rýchlo pochopiť, o akú knihu ide, či sa mu zapáči alebo nie. Vo vydavateľskej produkcii sa dizajn stáva čoraz významnejším. Jeho kvalita a dimenzie vplývajú nielen na čitateľa, ale aj na vzťahy vydavateľa s verejnosťou, na marketing, na pohyby vo vydavateľskej sfére. Uzavrela by som tým, že vtedy, keď je hodne titulov, je aj dosť roboty pre dizajnérov. To zároveň a zákonite znamená aj šancu túto oblasť ďalej rozvíjať. • TÝŽDEŇ •

POSTAVENIE MATERINSKÉHO JAZYKA

Agónia sa stupňuje Jasmina Pániková Elena Šranková

situácii, v akej sa ocitli podaktorí učitelia predmetu slovenský jazyk s prvkami národnej kultúry, keď nevedia, či aj naďalej budú mať prácu alebo nie, by sa nikto z nás nechcel ocitnúť. Žiaľ, spomínaní učitelia túto agóniu prežívajú už niekoľko dní. A takmer každoročne. Pripomíname, že koncom minulého školského roka Ministerstvo školstva, vedy a technologického rozvoja pripravilo anketové lístky, ktoré boli odoslané základným školám. Nimi sa rodičia, resp. deti mali vyjadriť, ktorý voliteľný predmet sa budú učiť. Už na začiatku anketovanie nezačalo prebiehať podľa plánovaného, keďže rodičia vôbec nerozumeli daným lístkom. Keďže sa predmet informatika neocitol medzi povinnými predmetmi, ale voliteľnými, situácia sa ešte viac skomplikovala. Rodičia sa ocitli v situácii, aby volili buď hodiny informatiky alebo materinského jazyka. V školách, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet s prvkami národnej kultúry, akými sú podaktoré školy v Novom Sade, Begeči, Futogu, Vojlovici, Bielom Blate atď., pre malý počet zainteresovaných žiakov nie je možné formovať skupiny, aké predpisuje ministerstvo. To zase znamená, že žiaci z viacerých škôl budú musieť chodiť do jednej školy na hodiny tohto predmetu a ak to odmietnu, budú sa musieť rozhodnúť pre iný predmet, a tým učitelia slovenčiny zostávajú bez práce. Súrne zasadnutie v NRSNM v sobotu 10. septembra bolo venované tomuto problému. Stretli sa učitelia, predseda a koordinátorka Výboru pre vzdelávanie NRSNM, aby zistili, aká je situácia v určitých školách a či sú voľné pracovné miesta v určitých školách, na ktoré by sa učitelia mohli prihlásiť. Koordinátorka výboru Svetlana Zolňanová, ktorá sa zúčastnila aj stretnutia v ministerstve, poznamenala, že tento problém začal prameniť už • TÝŽDEŇ •

pri samotnom anketovaní. Podľa nej anketovanie bolo vykonané na poslednú chvíľu, bez vysvetľovania rodičom, čo anketové lístky znamenajú. Na stretnutí odznelo, že určití triedni učitelia

budú formovať skupiny od 10 žiakov, a v školskej správe celý čas operovali s číslom 15. Aj tu sa tieto dve informácie absolútne rozchádzajú,“ povedala Zolňanová.

Učitelia sa obávajú o svoje pracovné miesta (Foto: J. Pániková)

anketovali žiakov aj niekoľkokrát, čo malo za výsledok, aby počet zainteresovaných o slovenčinu bol stále menší. Dozor nad anektovaním mali iba riaditelia škôl, čo zase nastoľuje otázku, či to bolo vykonané so zámerom a v záujme koho. „Poukázali sme aj na ďalší problém, ktorým je ponuka materinského jazyka ako fakultatívneho predmetu. Takýto predmet na základných školách absolútne neexistuje, taká forma sa nemohla ponúkať. Fakultatívnymi sú rôzne odbočky v školách, ale nie materinský jazyk. V ministerstve odznelo, že tam, kde je malý počet detí, školské správy v spolupráci s lokálnou osvetovou inšpekciou urobia návrh na tzv. sieť škôl. Lokálna samospráva by mala zabezpečiť spôsob prepravy pre tie deti, ako aj dozor nad nimi. Nespomínalo sa, že sa rodič sám má o to postarať, zatiaľ čo v novosadskej školskej správe nevideli žiadny problém, aby rodič vodil dieťa na hodiny materinského jazyka. Takisto ministerstvo hovorí, že sa budú uplatňovať pravidlá o formovaní tried a skupín, podľa ktorých sa pre nižšie ročníky

Samozrejme, výbor mieni podniknúť to, čo je v jeho kompetencii – poslať úradný list školským správam v Novom Sade a Zreňanine, keďže sú problémy o formovaní skupín v školách pod dozorom týchto správ, zaslať list do ministerstva ohľadom spájania škôl a budú žiadať aj verejnú rozpravu v Zhromaždení Republiky Srbska. Ako povedali, v nasledujúcom školskom roku sa materinský jazyk nesmie ocitnúť v postavení, v akom je teraz. Určité informácie o možnom riešení týchto problémov zo strany kompetentných orgánov sme sa aj my pokúsili dostať, ale po uzávierku tohto čísla novín sme nedostali žiadnu odpoveď. ZO ZASADNUTIA VPV NRSNM V NOVOM SADE Aktuálnej situácii týkajúcej sa postaveniu materinského jazyka a vyučovania slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry náležitú pozornosť venovali aj členovia Výboru pre vzdelávanie na zasadnutí v priestoroch NRSNM v Novom Sade v pondelok 12. septembra. Predseda VPV NRSNM Ján Brna, zástupkyňa Tatiana Naďo-

vá a koordinátorka Svetlana Zolňanová informovali členov výboru o spomenutom zasadnutí s učiteľmi slovenského jazyka, kde sa dozvedeli, že sa drasticky zmenila situácia z 29. augusta, keď bola schôdza učiteľov slovenského a rusínskeho jazyka v Petrovci. Zmenila sa v tom zmysle, že sa inštrukcie z rozhovorov v Ministerstve osvety, vedy a technologického rozvoja v Belehrade nedodržiavajú, ale školské správy dostali celkom iné inštrukcie, ktoré vôbec nejdú na ruku národnostným menšinám. Dostali totiž príkaz, že sa nesmú formovať skupiny s menším počtom žiakov ako 15 a navrhnutá je racionalizácia, čiže spájanie skupín. Preto sa na Výbore pre vzdelávanie dohodli usporiadať spoločnú rodičovskú poradu s tými rodičmi, ktorí chcú, aby deti navštevovali hodiny slovenského jazyka. Rodičovská porada Zachovanie slovenčiny ako materinského jazyk a postavenie voliteľného predmetu materinský jazyk s prvkami národnej kultúry bola avizovaná na piatok 16. septembra o 19. hodine v priestoroch Slovenského kultúrneho centra P. J. Šafárika (Vuka Karadžića 2/a) v Novom Sade. Okrem rodičov a predstaviteľov NRSNM, čiže Výboru pre vzdelávanie, na rodičovskú poradu pozvali predstaviteľov Školskej správy Nový Sad, Veľvyslanectva Slovenskej republiky, MSS, médiá, všetkých tých, ktorí môžu pomôcť k doriešeniu tohto problému. Cieľom rodičovskej porady je prísť k ďalším záverom, s ktorými budú oslovovať patričné či už ministerstvá alebo školské správy. Keď ide o ďalšie body rokovacieho programu, na zasadnutí VPV informovali členov o otvorení slovenskej skupiny v PU Radosno detinjstvo, udelili prostriedky, ktoré sú v rozpočte určené Výboru pre vzdelávanie na vydávanie kníh, pamätníc, CD a na pripomínanie významných dátumov. Technicky dali súhlas na poskytnuté mienky na otvorenie tried s menším počtom žiakov ako 15 a členov VPV informovali o práci Komisie pre štipendiá.

38 /4717/ 17. 9. 2016

Týždeň POLITICKÝ ŽIVOT SRBSKA A SLOVENSKÉ POLITICKÉ STRANY

S dierami v zákone všetci sú spokojní Vladimíra Dorčová -Valtnerová

časť príslušníkov národnostných menšín v politickom živote sa uskutočňuje na voľbách, v ktorých na základe občianskeho statusu vlastnia aktívne a pasívne voličské právo, rovnako ako aj väčšinový národ. Aktívne právo sa týka možnosti kandidácie jednotlivcov na voľbách. V tejto oblasti sa v Srbsku uplatňujú afirmatívne opatrenia, ktorými sa zjemňuje prirodzená nerovnoprávnosť príslušníkov národnostných menšín vo volebných pretekoch a ktoré sú zakotvené v zákone o politických stranách, o miestnych voľbách, o voľbe národných poslancov a niektorých rozhodnutiach vojvodinského zhromaždenia. Ide o uvedenie menej prísnych podmienok na založenie politických strán národnostných menšín, ako aj o zrušenie volebného prahu pre ich účasť v rozdeľovaní mandátov. ZANEDBANÉ ZÁKONODARTSVO V OBLASTI OCHRANY PRÁV NÁRODNOSTNÝCH SPOLOČENSTIEV Hoci je legislatíva v oblasti politiky relatívne prajná, prax a skúsenosť poukazujú na problémy, ktoré možno vyplývajú z nedorečenosti zákonných aktov, možno z manka kontrolných mechanizmov a sčasti aj z neukončenej konštrukcie politiky voči národnostným menšinám. „Treba zdôrazniť, že Republika Srbsko všeobecne má zanedbané zákonodarstvo v mnohých oblastiach, s neprijateľne zlými riešeniami, taká je aj v oblasti ochrany práv príslušníkov národnostných spoločenstiev, zvlášť v regulovaní politického života, straníckeho organizovania, volieb a pod.“, hovorí politológ Duško Radosavljević. „To znamená, že sa požaduje neprimerane veľký počet potrebných podpisov, najmenej 10-tisíc, na založenie politickej strany, ktoré výlučne môžu zozbierať tzv. veľké strany. Toto vedie k vzniku monopolu na zaoberanie sa politikou stranám, ktoré pôsobia na území celého štátu, vylučovaniu

www.hl.rs

možnosti založenia regionálnych, menšinových, lokálnych a odborových záujmových straníckych organizácií, ako aj k vytváraniu úrodnej pôdy na manipuláciu.“ Radosavljević hovorí, že sa ukázalo, že samoproklamované „veľké strany“ chceli zákonom zabezpečiť vlastnú exkluzivitu na zaoberanie sa politikou v Srbsku, čo sa im v prvej chvíli podarilo. „Počet registrovaných strán, ktorých bolo viac než 600 (keď bolo potrebných iba 100 podpisov), sa rýchlo zredukoval, ale časom opäť vzrástol a teraz ich je 112,“ vysvetľuje náš spolubesedník. On tvrdí aj to, že potrebe, aby sa „obyčajný občan“ tejto krajiny zainteresoval riešiť určitý problém v lokálnom, mestskom alebo regionálnom spoločenstve sa „úspešne vyhlo“: „Aby ste boli politický aktér, vedomý občan, homo politicus, to môžete uskutočniť iba cez veľké strany, lebo zákonodarca nenúka „zľavu“ na také iniciatívy. Čiže ak chcete mať lokálnu alebo regionálnu stranu, napr. šídsku, petrovskú, sriemsku atď., musíte zozbierať 10-tisíc podpisov, čo mnohí jednotlivci ťažko môžu urobiť, pritom je to aj dosť drahé, podpisy treba aj overiť, aj platiť, čo odpudzuje mnohé lokálne iniciatívy.“ Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca politický život v Srbsku podriadil záujmom „veľkých strán“, nezaoberajúc sa skutočnosťou, že náš štát je objektívne zložité štátne spoločenstvo, v regionálnom, národnom, náboženskom, ekonomickom, kulturologickom a i. zmysle, na čo by sa malo prihliadať aj v určitých riešeniach vo vnútri politického štátneho systému, ako na to upozorňuje Radoslavljević. O zneužívaní afirmatívnych opatrení v oblasti politiky sa vo verejnosti hovorí iba v doméne povrávačiek, napr. v prípade ruských, či vlašských strán. Ale o tomto sa hovorí aj v užšom kruhu Slovákov, zvlášť v prípade Zelenej strany, registrovanej ako strana slovenskej menšiny (2014), hoci sa slovenskej menšinovej problematike zatiaľ ani nevenovala. Dokonca nevynaložila ani úsilie odpovedať na naše novinárske otázky. Politológ

Informačno-politický týždenník

Radosavljević to komentuje takto: „Ak ,veľkí’ politickí aktéri využívajú zákon, aby podvádzali a potvrdzovali svoju (podozrivú) nadvládu, úmerne tomu sa zjavujú aj iní aktéri, ktorí podvádzajú, prichystaní

Duško Radosavljević

zapojiť sa do podielu politického koláča v štáte! Oni na to využívajú ustanovenia určené pre strany národnostných menšín, čo znamená, že sa vkladá menej práce, pritom je lacnejšie, s dierami v zákone, a všetci sú spokojní,“ konštatuje politológ Duško Radosavljević. SLOVENSKÁ KOMUNITA A JEJ POLITICKÉ STRANY V registri politických strán Ministerstva štátnej správy a lokálnej samosprávy sa uvádza až 5 politických strán, ktoré majú prívlastok slovenská – od Slovenskej strany, Slovenskej vojvodinskej strany, Slovenskej demokratickej strany, Zelenej strany, po najmladšiu stranu Slováci vpred!. Jednou z najstarších aktívnych slovenských politických strán je Slovenská strana (2008, resp. 2010), ktorej predsedom je Ján Paul a sídlo má v Padine, avšak pôsobí aj napr. v Báčskopetrovskej obci, no na naše novinárske otázky ani Ján Paul, ani členka strany Anna Boldocká-Ilićová, toho času výborníčka v lokálnom petrovskom parlamente, z neznámych dôvodov neodpovedali. V Novom Sade sídli Zelená strana, o ktorej ani slychu v slovenskej verejnosti, hoci je roku 2014 tiež registrovaná ako strana

slovenskej národnostnej menšiny. Jej predsedom je Goran Čabradi, ktorý na naše otázky nereagoval, podobne ako Slovenská strana. Strana vojvodinských Slovákov so sídlom v Báčskej Palanke vznikla tiež v roku 2010. „SVS je zaregistrovaná ako menšinová strana v roku 2010, a to je prvá slovenská strana, ktorá bola zaregistrovaná,“ hovorí Viliam Slavka. „SVS je prvá politická strana Slovákov. Aké sú programy a ciele iných politických strán, to nemôžem povedať, lebo som ich nečítal. Možno sa môžete ich spýtať prečo registrovali nové politické strany, keď už mali možnosť sa politicky zúčastniť v SVS. Po voľbách 2012 v Obci B. Petrovec sme mali dvoch výborníkov, v Obci B. Palanka taktiež dvoch, kým v St. Pazove a v Kovačici sme sa zúčastnili na voľbách, ale sme sa nedostali do parlamentu. Výsledky tohtoročných volieb, na ktorých sme sa zúčastnili iba v B. Palanke, sú také, že sme sa dostali do parlamentu a v tomto mandáte som získal funkciu zástupcu predsedu obce,“ konštatuje Slavka. Dodáva aj to, že ako strana fungujú, ale v médiách ich nemožno vidieť, pretože lokálne televízie nejestvujú a do ostatných televízií sa podľa Slavkových slov nemôžu dostať: „SVS od prvého dňa má mediálnu blokádu a taktiež ani slovenský týždenník nemá záujem písať o slovenských stranách.“ Štvrtou politickou stranou Slovákov v Srbsku je Slovenská demokratická strana, ktorá sídli v Novom Sade a založil ju bývalý člen Demokratickej strany Ivan Ferko koncom roka 2013, rozhodnutie o zápise bolo schválené v januári 2014, v roku, keď prebiehali voľby do národnostných rád národnostných menšín. „V prvom rade my sme demokratická strana. Druhou dôležitou vecou pre našu stranu je to, že začleňujeme aj druhé národy, napríklad podpredseda strany je Čiernohorec, predseda Výkonného výboru je Vojvodinčan. Od • TÝŽDEŇ •

• TÝŽDEŇ •

jeden z ponúknutých odpovedí (NOPO) je vlašská strana alebo Zelená strana že je slovenská. POTREBNÝ JE STRÁŽCA AFIRMATÍVNYCH OPATRENÍ Politológ Duško Radosavljević zdôrazňuje, že stranícke angažovanie sa nesmie zakazovať, ani nemôže existovať arbiter, ktorý ocení počet „potrebných“ strán v rámci jedného hociktorého spoločenstva. „Nesmieme sa dostať do pasce, že určité spoločenstvo by mala predstavovať iba jedna politická možnosť, údajne pre potreby ochrany kohézie spoločenstva, jej lepšieho predstavovania v orgánoch moci, lebo sa to v Srbsku príliš často premieňalo do diktátu jednej politickej strany,“ tvrdí Radosavljević. Podľa neho zneužívanie v tejto oblasti by malo sankcionovať rezortné ministerstvo pri previerke spĺňania podmienok na zápis do registru. „Podzákonnými aktmi je možné určiť, čo by strany národnostných spoločenstiev mali doručiť, okrem základných podmienok,“ ponúka riešenie náš spolubesedník. On však mieni, že zákonom treba riešiť mnoho detailov okolo činnosti všetkých strán. „Mala by sa uviesť a zveľadiť práca určitých aktérov kontroly – ministerstva, rezortných parlamentných výborov, revízorských inštitúcií, súdov, médií a širšej verejnosti. Všetko toto sa vzťahuje aj na strany národnostných spoločenstiev, lebo zákon

musí byť rovnaký pre všetkých,“ zdôrazňuje Radosavljević. Afirmatívne opatrenia v tejto oblasti lídri slovenských strán oceňujú pozitívne. „Sme proti zneužívaniu, ako to niektoré strany praktizujú. Majú totiž prefix slovenská menšinové, a to v podstate nie sú. Potrebné je to právne ochrániť,“ hovorí Pavel Surový. „Podmienky, ktoré nám štát umožňuje, sú dobré pre slovenskú komunitu, ale sa vo veľkej miere zneužívajú, takže čo na to povedať?“ pýta sa Viliam Slavka. Ivan Ferko si myslí, že „vo voľbách by menšinové strany mali mať väčšie práva“, ako hovorí, napr. presne určený počet mandátov na základe percentového zastúpenia menšiny v spoločenstve. ZÁVER Politický systém každej krajiny by sa vari mal podobať na organizáciu mravčej spoločnosti. Mravce totiž na rozdiel od politických strán majú vynikajúce schopnosti žiť v rámci rozvinutej sociálnej organizácie, v ktorej sa jedinec podriaďuje záujmu celku. Záujmy politických strán by vlastne mali byť podriadené záujmu a prosperite celkovej spoločnosti. Na záver sa otázka sama natíska: môže menšinová spoločnosť prosperovať s politickými stranami, ktoré sa buď verejne priznajú k zneužívaniu spomínaných afirmatívnych opatrení, alebo sa odmlčia, alebo len „kričia“?

INÝ NÁHĽAD

Baďuru z Pivnice, v Zreňanine výborníka Jaroslava Stevanova, v Kovačici výborníčku logopedičku Milinku Kotvášovú, v Starej Pazove výborníčku Libušu Simendićovú-Lešťanovú,“ zmieňuje sa Surový. Viliam Slavka, predseda SVS, odpovedajúc na otázku, ako tlmočí jav, že Slováci majú päť politických strán, hovorí, že to štát umožnil svojimi zákonmi: „Teraz sa to len zneužíva v prospech väčšinových politických strán. Niektoré fungujú len pre osobné záujmy.“ Predseda najmladšej slovenskej strany Slováci vpred! Pavel Surový odpoveďou mieri iným smerom: „Pravdepodobne myslíte na tie slovenské strany, ktoré existujú iba na papieri, o ktorých nepočuť štyri roky nič, mlčia či spia, nemajú infraštruktúru, sú lokálneho charakteru, nevyvíjajú žiadne aktivity, nie sú zastúpené v médiách a obecných parlamentoch, a potom sa zjavia pred voľbami „ukojiť“ svoj osobný záujem. Možno máte na mysli aj tie „kvázi“ slovenské strany, ktoré využili medzeru v zákone a nemajú ani jedného Slováka v strane?“, možno mysliac na Zelenú stranu, a pokračuje: „V demokracii, kde existuje sloboda prejavu, pluralita názorov, právo na informácie, každý má právo vyjadrovať svoje politické názory a politických strán môže existovať aj 1000.“ Ivan Ferko zo SDS komentuje: „To je Srbsko, cirkus jeden,“ a vzápätí sa pýta, ako sa treba dívať na to, že strana Ani

Ďuro Varga

iných strán sa líšime tým, že sme zoskupili pozitívnych ľudí,“ hovorí Ferko. Na otázku, prečo je v názve prívlastok slovenská, odpovedá, že je z úsporných dôvodov: „Aby ste založili politickú stranu, potrebujete 10-tisíc podpisov, ktoré treba aj overiť, a to stojí veľa peňazí. Založenie strany SDS som financoval z vlastného vrecka, preto zatiaľ máme iba mestský výbor v Novom Sade. Pripomínam však, že v našej strane sú aj Slováci!“ vysvetľuje náš spolubesedník. Na otázku, prečo nositeľom listiny a prvý na zozname na uplynulých voľbách bol Neslovák, Ferko vysvetľuje, že „išlo o Gorana Bajšanského, predsedu nášho Výkonného výboru, svetového šampióna v savata boxe, človeka, ktorého pozná celý Kysáč, ktorý je nekompromitovaný, mladý, plný energie“. V Kysáči od roku 2015 sídli najmladšia politická strana Slovákov Slováci vpred!, ktorej predsedom je Pavel Surový. „Strana Slováci vpred! vznikla ako spoločenská objednávka občanov dlhoročnej akumulovanej túžby po zmenách a reformách v slovenskej komunite. Občania konečne dostali možnosť voliť jednu serióznu slovenskú stranu – Slováci vpred!, za ktorú sa nemusia hanbiť,“ tvrdí Pavel Surový. „Členovia strany Slováci vpred! dôstojne predstavujú a hája záujmy Slovákov vo Vojvodine. V strane máme mladých, ale aj skúsených členov, osoby, ktoré vo svojich profesiách dosiahli svetové, štátne alebo lokálne úspechy a zatiaľ neboli v politike a majú čistý štít. Líšime sa kvalitou, máme infraštruktúru a pôsobíme na území celej Vojvodiny (nie sme slovenskou stranou zameranou len na Padinu alebo Pivnicu).“ Táto strana sa na posledných voľbách v Srbsku dostala do lokálnych zhromaždení, aj do pokrajinského. „Máme slovenského pokrajinského poslanca, teda ja som ním, v Obci Báčsky Petrovec zástupkyňu predsedu Zhromaždenia obce Annu Huďanovú z Hložian, v Obecnej rade člena povereného hospodárstvom Milana Anušjaka z Báčskeho Petrovca, tiež výborníka Jána Pavlisa z Báčskeho Petrovca, ktorý by sa mal stať riaditeľom Turistickej organizácie. V Báči v Obecnej rade máme profesorku Katarínu Vrabčeniakovú zo Selenče, v Báčskej Palanke máme výborníka Drahuša

38 /4717/ 17. 9. 2016

Týždeň PRÍZVUKY Z DISKUSIE O KULTÚRE DIALÓGU

Príčiny krízy sú známe, dopad ešte len pocítime Juraj Bartoš

ítajúc účastníkov zhromaždenia, ktoré si posvietilo na pálčivú tému pod názvom Kultúra dialógu, hostiteľ Dušan Mijić, podnikateľ a bývalý majiteľ denníka Naša borba, povedal, že podujatie je venované 20. výročiu založenia neformálnej inštitúcie, salóna, ktorý sa uskutočňuje každý prvý štvrtok v mesiaci v Novom Sade. Uplynulý piatok sa na Mijićovom sálaši na okraji Somboru zoskupilo takmer 50 intelektuálov (historikov, žurnalistov, publicistov, právnikov, ekonómov...). O aktuálnej situácii k zadanej téme (s prízvukom na situáciu vo Vojvodine) hovorili v rámci dvoch panelov: 1. Príčiny a výsledky krízy 90.; 2. Ako ku kultúre dialógu v časoch hnevu a nenávisti? Na tomto mieste sa sústreďujeme na prízvuky z prvej časti verejnej debaty. V úvodnom výklade historička Latinka Perovićová poznamenala, že Mijićov salón vznikol v období, keď sa už ukazoval koniec vojny, v polovici 90. rokov 20. storočia. Keď ale „pri moci bol, bez výhľadov na skorý odchod, vojnový režim, ktorého personifikáciou bol Slobodan Milošević“. Ako povedala, vtedy sa rôzne novovzniknuté alternatívne skupiny intelektuálov zaoberali otázkou, čo a ako po Miloševićovi, verejne sa však nehovorilo o príčinách zániku Juhoslávie ani o tom, čo bude nasledovať. Ako dodala, na schôdzkach salóna „hovorili o tom, čo sme navzájom chápali, ako odporcovia vojny, ako odporcovia šliapania práv iných národov, najmä ľudí, ktorí žasli nad rozmermi zločinov medzi národmi, ktoré do včera žili zjednotené“. Bolo to, podčiarkla Perovićová, obdobie konca komunizmu, smerujúce k totalitarizmu: „Každý, kto by sa ozval, aby upozornil na následky toho, čo sa dialo, aby zdvihol hlas proti tomu, jednoducho bol vymazaný z národa a vyhlásený za zradcu. Nebolo teda možné otvoriť dialóg.“ Sledujúc situáciu po ukončení vojen Perovićová o. i. dodala: „Všet-

www.hl.rs

ky juhoslovanské krajiny získali nezávislosť, všetky vyznačili cestu do Európy ako k najcivilizovanejšej súčasti ľudského rodu. My sme stáli príliš nehybne, ba nielen nehybne, lež vytrvale na paradigme, ktorej sa Dobrica Ćosić zriekal (Víťazíme vo vojne, prehrávame v mieri! – pozn. J. B.). Popierali sme medzinárodné súdy, ktoré zisťovali zodpovednosť za vojny v Juhoslávii, taktiež sme desať rokov skrývali – za účasti

Latinka Perovićová

širokej intelektuálnej verejnosti – obžalovaných zo zločinov v Srebrenici, Prijedore, Ratka Mladića a Radovana Karadžića.“ Nastolila tiež otázku, že Srbsko, ktoré od začiatku 19. storočia bolo pluralitnou spoločnosťou, urobilo odklon v pozorovanom období. Namiesto orientáciu na moderný štát, zvolilo orientáciu na patriarchálny štát, ktorý „nebude smerovať do hĺbky vo svojom vývine, kýmkoľvek nedokončí ambície vlastného šírenia a kde sa tie ambície obmedzovali, sa nehovorilo; proste bolo povedané: potiaľ, kde žijú Srbi; cieľ je: všetci Srbi v jednom štáte“. Pripomenula, že Zoran Đinđić napísal: Odklon Srbov mimo Srbska s ideou všetci Srbi v jednom štáte je nenapraviteľná chyba. Perovićová osobitne prízvukovala, že v priebehu dejín „Vojvodina dala veľa Srbsku“, ilustrujúc svoje tvrdenie početnými faktami. Poukázala aj na nepretržitý proces migrácií, ktoré zasahujú Vojvodinu, na „proces srbizovania srbskej Vojvodiny bez prihliadania na jej zložité zloženie“, následne čoho sa

Informačno-politický týždenník

koncom 20. storočia nedostala na cestu tradičnej občianskej liberálnej tradície, ale sa ocitla na ceste patriarchálnej tradície. Hoci vlastne preto, lebo Srbsko „zanevrelo na mená uhorských Srbov, ktorí preň písali zákony, prekladali učebnice, vydávali knihy a v období každej krízy boli stadiaľto vyháňaní, ako zahraničné cudzinecké elementy“. KAM VEDIE OSOBNÁ MOC „Príčiny krízy 90. sú fakticky kronikou skazy toho, čo sa dnes v slovníku predpovede počasia pomenúva sever Srbska alebo naša severná pokrajina. Povedal by som, že to je slovník nielen predpovede počasia, ale aj, aspoň želanej, politickej predpovede.“ Takto začal svoj prejav známy novosadský a vojvodinský advokát Slobodan Beljanski, pripomenúc, že „ústavný koncept Vojvodiny je produkt politického synkretizmu, následne čoho z našej Vojvodiny zostal iba

Slobodan Beljanski

právny surogát, istý paraautonómny správny fantóm, v ktorom naskutku zo štátu nezostalo nič a nezvýšilo nič ani z autonómie. S malým cynizmom môžem poznamenať, že záležitosť ohľadne Vojvodiny, ak práve nezachráni, tak aspoň oddiali to, že sa jej zakliati nepriatelia podchvíľou dostali k moci, a že im akiste budú lahodiť aj fondy, aj kabinety, služobníctvo, rezidencie, aj synekúry a nasadenie vlastných kádrov“. Zmieňujúc sa o samotnom salóne, Beljanski zároveň poukázal na príčiny krízy z konca 20. storočia.

Poznamenal, že sa od rokov študentských protestov (1996/97) nič podstatné nezmenilo: „Verím, že každá etymológia našej krízy sa redukovala na jej genealógiu: štát osobnej moci (a Srbsko nikdy neprestalo byť prejavom osobnej moci) je naskutku prejavom vlastností jej lodivodov, obraz ich márnomyseľnosti, zaslepenosti, prepotentnosti, ale aj ich plytkoumnosti. To viedlo k pozmeneniu dejín, k ich skrášleniu, k pripisovaniu neexistujúcich zásluh, k meneniu nedostatkov na prednosti, k zveličovaniu porážok a k vzťahu rivality voči susedom, s potrebou, aby sa niekomu pohrozilo a aby sa ten, namiesto aby sa ho získalo, podmanil a pokoril.“ Beljanski taktiež poukázal na skutočnosť, že pád Berlínskeho múra mal (aj) u nás neprajný dopad: „Je fakt, že otváranie totalitárneho bloku viedlo k zrážke s reťazovitým vzrastom nacionálnych citov a hnutí, že s vlnou politickej emancipácie prišla korupcia, že v období ľudských slobôd a práv sa sloboda stala lacným tovarom a nakoniec že za fasádou demokracie vznikali malé autokratické cisárstva a my sme, žiaľ, mali to nešťastie, že sa tu všetky tieto apórie nešťastia prejavili v úplnej miere.“ Konečne Slobodan Beljanski sa hovoriac o činnosti salóna zmienil aj o ústrednej téme okrúhleho stola. „Stretávali sme sa v prvom rade preto, aby sme sa presvedčili, že nie sme sami. Po druhé: aby sme si overili, či je naše posudzovanie nových udalostí správne. Tretie: aby sme zachránili dialóg, ktorý je v štáte sústavne potláčaný. Namiesto neho sme mohli počuť kázne, prikázania... Kto ničil kultúru dialógu? Cirkev, škola, politické strany a štátne inštitúcie kultúry. Keď hovorím o cirkvi, myslím na tú, ktorá nemohla bez moci a aby nešťastie bolo väčšie, bez ktorej nemohla moc, a to je u nás Srbská pravoslávna cirkev. Keď hovorím o škole, mám na zreteli programy, ktoré úporne potierali kritické myslenie. Keď hovorím o politických stranách, myslím na úporné vytrvalé nepretržité znižovanie kritérií v argumentácii, na slúženie sa nepravdami a propagandou, teda na búranie istej intelektuálnej úrovne potrebnej pre otvorený dialóg. Keď hovorím o vysokých inštitúciách kultúry, ktoré financuje štát, mám na ume Srbskú akadémiu vied a Maticu srbskú.“ • TÝŽDEŇ •

NAŠE MÉDIÁ PO PRIVATIZÁCII

Pozitívny výsledok? Jasmina Pániková

rivatizácia lokálnych médií sa úradne skončila 31. októbra minulého roku. Z veľkého počtu privatizovaných médií niektoré, žiaľ, už neexistujú. O priebehu privatizácie a následkoch, ktoré niesla, sme sa v našom týždenníku zmieňovali. Teraz po ukončenej privatizácii početné novinové články zväčša neprinášajú pozitívne správy. Problémy, ktoré nikto nemá záujem vyriešiť, sa iba hromadia a najväčšie bremeno nesú zamestnanci. Priniesla privatizácia určité zmeny aj v médiách, ktoré vysielajú aj v slovenskom jazyku alebo v slovenskom jazyku, akými sú Rádio Šíd, ktoré sa teraz volá RTV Kopernikus, RTV Stará Pazova, Rádio Petrovec, RTV Pančevo? „Samozrejme, aj u nás sa udiali určité zmeny, najmä keď ide o počet zamestnaných. Pred privatizáciou sme mali 23 stále zamestnaných a 7 honorárne angažovaných spolupracovníkov, zatiaľ čo teraz máme iba 15 zamestnaných,“ začína rozprávať riaditeľ RTV Stará Pazova Miloš Lazić. Zaujímalo nás, čo priviedlo k zníženiu počtu zamestnancov. Náš spolubesedník v okamihu odpovedá, že sú príčinou iba financie, keďže RTV Stará Pazova už nedisponuje prostriedkami ako kedysi, keď na ich prácu prostriedky vyčleňovala Obec Stará Pazova. Menšie prostriedky, menší počet zamestnaných... Zmenšil sa aj obsah? „Nie. Obsah zostal rovnaký, lenže sa na jeho vypracovaní teraz podieľa oveľa menej ľudí. To nevplýva na kvalitu programu, ale, žiaľ, vplýva na zdravie zamestnaných.“ Menší počet zamestnancov má aj Rádio Šíd. Avšak, ako nám povedal riaditeľ Nikola Vidić, počet sa redukoval nie preto, že zamestnanci dostali výpovede, ale preto, že si niekoľko zamestnaných pred privatizáciou zobralo odstupné. Od majiteľky Rádia Petrovec Jarmily Bohušovej sme sa dozvedeli, že v rádiu zostali všetci zamestnanci, ktorí tam boli aj pred privatizáciou, a angažovali aj nových externých spolupra• TÝŽDEŇ •

covníkov – novinárov a technikov. Keď ide o programovú schému, tá na základe Zmluvy o privatizácii zostala nepozmenená.

„Veľkú pomoc nám poskytuje RTV Vojvodina,“ povedal riaditeľ RTV Stará Pazova Miloš Lazić

RTVOK sa neocitla v procese privatizácie. Účastiny mali byť rozdelené zamestnancom, ale do verejnosti sa dostala informácia, že nastal problém ohľadom ich rozdelenia. V písomnom vyhlásení riaditeľka RTVOK Olinka Glóziková-Jonášová uviedla, že proces privatizácie stále rieši príslušné ministerstvo a patričné orgány a zakladateľské práva nad týmto médiom, ako aj doposiaľ, má Obec Kovačica. Uviedla, že neriešená situácia nevplýva na obsahovú zložku programu a keď ide o počet zamestnaných, ten je rovnaký ako aj doposiaľ. Chceli sme vedieť, aká je situácia aj v RTV Pančevo, ale naše snahy o zistenie informácií sa nevydarili. SÚ SPOKOJNÍ S TERAJŠOU SITUÁCIOU? „Zo všetkých privatizovaných médií možno my patríme medzi najšťastnejšie príbehy, ak také príbehy v súvise s privatizáciou existujú,“ hovorí Lazić. Túto konštatáciu vysvetľuje tým, že sa im podarilo aj naďalej vysielať program v dvoch jazykoch, v srb-

čine a slovenčine, a aj napriek výrazne zníženým platom ešte stále fungujú. „Ak je úspechom nezaniknúť, my sme ten úspech dosiahli,“ hovorí. Rádio Petrovec speje k modernému rádiu – mohlo sa vycítiť z odpovedí J. Bohušovej. Ako povedala, modernizácia si vyžaduje značné finančné vklady, ktoré vyčleňujú z vlastných prostriedkov a snažia sa ich získať na lokálnych, pokrajinských a republikových projektoch. Keďže je ich zámerom sledovať moderné trendy a z Rádia Petrovec vytvoriť moderné médium, budú pokračovať v rozbehnutej práci. O súčasnej situácii sa pozitívne zmieňuje aj riaditeľ Šídskeho rozhlasu. „Naše médium ide dopredu,“ hovorí Vidić. „Zlepšili sme kvalitu programu, máme korektné a pravidelné platy. S potešením môžem povedať, že do konca roka budeme mať aj televízny program v slovenskom jazyku. Novinárka, ktorá pripravuje slovenské vysie-

pazovskej televízie. „Obrovskú pomoc v zmysle výmeny obsahov nám poskytuje RTV Vojvodina, presnejšie Slovenská redakcia. Z iniciatívy zodpovedného redaktora Druhého programu Atillu Mártona a jeho zástupkyne a predsedníčky Výboru pre informovanie NRSNM Anny Jaškovej dohodli sme sa na výmene obsahov. Oni sú jediní, ktorí ponúkli konkrétnu pomoc. Samozrejme, je tu aj naša lokálna samospráva, ktorá vypisuje súbehy na spolufinancovanie mediálnych obsahov. Táto pomoc nám pomohla doriešiť problémy, keď hrozilo, že možno aj zanikneme,“ uzaviera Lazić. Z vyhlásení našich spolubesedníkov vyplýva, že privatizácia dopadla úspešne. Zlepšuje sa kvalita programu, platy sú pravidelné a sú tu aj plány, ktoré avizujú, že sa uvažuje aj o budúcnosti. Nedozvedeli sme sa, či také plány majú aj v RTV Pančevo, alebo či aj jeho osud bude otázny, vzhľadom na to, kto mu je majiteľom. V súvise

„Do konca tohto roka budeme mať televízne vysielania aj v slovenčine,“ avizuje riaditeľ RTV Kopernikus Nikola Vidić (Foto: S. Darabašićová)

lania, už nebude zamestnaná na určitú dobu, ale bude v stálom pracovnom pomere. Robíme, snažíme sa ako aj vždy a zatiaľ je všetko v poriadku,“ konštatuje Vidić. Fakt, že nebolo všetko ideálne, predsa potvrdil riaditeľ Staro-

s touto televíziou chceli sme zistiť, na základe čoho Obec Kovačica schválila prostriedky vo výške viac ako 9 miliónov dinárov na spolufinancovanie mediálnych obsahov v tejto televízii. Po uzávierku tohto čísla novín sme z obce nedostali odpoveď.

38 /4717/ 17. 9. 2016

Týždeň Z RECEPCIE K 1. SEPTEMBRU – DŇU ÚSTAVY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Zdolali sme obrovský kus cesty Oto Filip

rvá z trojlístka tradičných, podmienečne povedané jesenných recepcií na pôde Zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v Novom Belehrade bola štátna recepcia k slovenskému štátnemu sviatku 1. septembru – Dňu Ústavy Slovenskej republiky. Oslava dátumu znamenajúceho jeden zo zásadných medzníkov v novšom vývoji Slovenska, tak isto významný pilier slovenskej samostatnosti a štátnosti zoskupila 7. septembra celý rad popredných hostí: od predsedníčky Národného zhromaždenia Srbska Maje Gojkovićovej, ministerky poverenej otázkami eurointegrácie Jadranky Joksimovićovej, hlavnej negociátorky v prístupovom procese Tane Miščevićovej, cez viacerých predstaviteľov vlád, po činiteľov mimovládnych, predstaviteľov diplomatických zborov, reprezentantov slovenskej menšiny, niektorých lokálnych prostredí, komôr...

Po odznení hymny dvoch štátov hostiteľka veľvyslankyňa Dagmar Repčeková hovorila v pozdravnom prívete o uplynulej ceste Slovenska, viace-

– Hoci je samostatné Slovensko mladou republikou, od roku 1992, keď parlament schválil Ústavu Slovenskej republiky, podarilo sa mu prejsť obrovský kus cesty, – vyzdvihla. Za ten čas postavilo pevné základy parlamentnej demokracie, stabilizovalo ekonomiku, zvýšilo životnú úroveň obyvateľstva, stalo sa veľmocou v počte vyrobených automobilov na hlavu obyvateľa, členom Európskej únie, NATO, Schengenského priestoru a Eurozóny. Dnes predsedá Rade EÚ a má silného kandidáta na kreslo generálneho tajomníka OSN. – Krátko a stručne: sloPani veľvyslankyňa Dagmar venský príbeh je príbeh Repčeková počas pozdravného putovania po ceste, ktorá prejavu bola síce kľukatá a plná prekážok, rázcestí aj tŕňov, rých aspektoch jeho politiky, no v konečnom dôsledku úspešmedzinárodného postavenia ne viedla k cieľu, – podotkla. a ekonomiky, ako aj o význame To označila za dôvod, ktorý oprávňuje k optimizmu, keď Slonašej eurointegrácie.

PROJEKTOVÉ A INÉ FINANCOVANIE MÉDIÍ (3)

Prax, odporúčania a závery O. Filip

amiesto toho, aby sa transformáciou médií zlepšilo ich postavenie, mnohým, alebo aj väčšine, sa hlavne zhoršilo. Príčin je mnoho. Nie sú napríklad zabezpečené mechanizmy zabezpečujúce, aby lokálne samosprávy vyčleňovali prostriedky potrebné na napĺňanie verejného záujmu a mnohé obce buď nepochopili alebo nechcú pochopiť podstatu súbehového spolufinancovania. Okrem toho v praxi možno zbadať viaceré nedopatrenia v stanovení kritérií financovania: Je to jasný prejav snáh zúžiť počet prípadných uchádzačov o prostriedky, alebo uprednostniť jedných na úkor druhých. Veľké sú aj rozdiely v prostriedkoch, ktoré lokálne samosprávy vyčleňujú na verejné informovanie, zjavná je aj nízka kvalita návrhov projektov. Badať aj to, že sú niektorí členovia súbehových komisií v zrážke záujmov. Keď navyše vo všetkom nie sú ani sankcie, tak je jasné, prečo viaceré obce nehatene narúšajú zákon, dokonca aj viackrát

www.hl.rs

rovnakým spôsobom. Jedným zo základných záverov prezentovaných i v Bielej knihe súbehového spolufinancovania verejného záujmu vo sfére verejného informovania je, že Zákon o verejnom informovaní a médiách nereguloval adekvátnym spôsobom financovanie informovania v rečiach národnostných menšín prostredníctvom mediálnych súbehov, čo vytvára ďalší zmätok. Na strane jednej vzniká reálne nebezpečenstvo ohľadom (možného) ohrozenia práv občanov na informovanie vo vlastnej reči, na tej druhej si možno všimnúť niektoré prípady zneužívania uvedeného práva s cieľom diskriminácie jednotlivých médií alebo mediálnych obsahov. Podľa údajov Výboru pre informovanie NRSNM je vyše desať privatizovaných médií, ktoré vysielali alebo vysielajú po slovensky. Pôsobia, prípadne pôsobili, v Novom Sade, Báčskej Topole, Báčskom Petrovci, Odžakoch, Báčskej Palanke, Báči, Šíde, Starej Pazove, Pančeve a Kovačici. Väčšina z nich je predaná, v nie-

Informačno-politický týždenník

vensko sleduje a konzistentne napomáha úsilie nových kandidátskych krajín, vrátane tých v regióne západného Balkánu, o integráciu do Európskej únie. – Nie je a nebude to cesta ľahká, no Srbsko už rad krokov na nej urobilo: jedným z najvýznamnejších bolo otvorenie kapitol 23 a 24 v júli tohto roku počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ a sme presvedčení, že sa naň podarí už čoskoro úspešne nadviazať aj otvorením ďalších kapitol, – uviedla. – Prístupový proces je však prostriedkom, nie cieľom – tým je v konečnom dôsledku vyššia kvalita života, fungujúca ekonomika, viac pracovných príležitostí, vyššie mzdy, nižšia nezamestnanosť, spokojnejší ľudia, viac úsmevov na tvárach. O tom, že to nie je iba chiméra, že sa to naozaj dá, svedčí aj príklad Slovenska. Sme naň právom hrdí, – vyzdvihla na záver s pozdravom: Nech žije Slovensko, živela Srbija!

koľkých sú akcie rozdelené zamestnancom. Tak ich, ako aj menej komplikovanú budúcnosť iných menšinových a vôbec všetkých médií by malo zaistiť naplnenie viacerých odporúčaní, zistených na podklade doterajšej praxe. Na prvom mieste ide o potrebu urýchlene podniknúť opatrenia na zabezpečenie transparentnosti procesu súbehového spolufinancovania. Na druhom je evaluácia schválených projektov, na treťom jasné definovanie sankcií pre tie orgány moci a orgány poverené verejným informovaním, o ktorých sa zistí, že narúšali zákony. Predstaviteľom civilnej spoločnosti treba umožniť aktívnu účasť v stanovení verejného záujmu, ktorá sa má spolufinancovať. Nutné je aj otvorenie verejnej rozpravy o naliehavých a problémových témach a skúsenostiach, tak isto aj určenie mechanizmov, ktorým by sa znemožnili machinácie pri kandidovaní a voľbách členov odborných komisií. Na záver, keď ide o informovanie v menšinových rečiach, jasná je potreba, aby štát prostredníctvom zmien legislatívy zabezpečil precízne mechanizmy a záväzok súbehového spolufinancovania verejného záujmu v uvedenej sfére. Aby zmätku aj tu bolo menej. Veď ho je aj inde v médiách viac než dosť. • TÝŽDEŇ •

Slovensko V HLAVNOM MESTE SLOVENSKA SA STRETNÚ EURÓPSKI LÍDRI, ABY ROKOVALI O BUDÚCNOSTI ÚNIE

Bratislava centrom Európy Rastislav Boldocký

na všetky výzvy, ktorým dnes únia čelí. Ako vysvetlil, lídri by urópska únia sa nachádza na mali vytýčiť päť alebo šesť priorít križovatke. Z jej radov odchádza pre budúcnosť únie, ktorými sa Veľká Británia, tiež čelí budú detailnejšie zaobemigrantskej kríze, zvýšenej te- Šejk tromfne Merkelovú? rať v rámci takzvaného roristickej hrozbe a tiež čoraz bratislavského procesu. Nie sú k dispozícii informácie, kde bude ktorý Diskusie na vysokej poliväčšiemu vplyvu extrémnych politických strán a hnutí. Pre- z premiérov a prezidentov počas summitu tickej úrovni o budúcnosti to sa lídri 27 členských kra- ubytovaný. Podľa týždenníka Plus 7 dní jedna EÚ by mali pokračovať na jín stretnú už 16. septembra z hlavných hviezd zasadania EÚ, nemecká jar vo Vallette, počas maltv Bratislave, aby vytýčili ďalšie kancelárka Angela Merkelová by mohla pre- ského predsedníctva v EÚ, smerovanie únie. Slovensko spať v najluxusnejšom bratislavskom hoteli na a skončiť by sa mali v Ríme podujatie organizuje, keďže je nábreží Dunaja. Ak sa tak stane, určite sa jej v rámci osláv 60. výročia momentálne predsedníckou neujde najprepychovejší, prezidentský apart- podpisu Rímskych zmlúv. krajinou EÚ. Je to určite veľká mán. Ten si totiž už dávnejšie zarezervoval – ako Premiérov a prezidentov prestíž, zároveň však sum- aj dve celé poschodia hotela – dubajský šejk čaká dopoludnia diskusia mit obyvateľom Bratislavy Mohammed bin Rašíd al-Maktúm. Dubajský na Bratislavskom hrade, poriadne skomplikuje život. vládca zostane v Bratislave tri dni a zúčastní sa naobedujú sa na lodi pláPremiér Robert Fico zdô- na konských pretekoch v neďalekom Šamoríne. vajúcej smerom k Danuraznil, že politickí lídri budú biane a neskôr sa vrátia v Bratislave diskutovať o tom, tlačovej konferencii po nedávnom opäť na Hrad. Summit by mal ako má vyzerať EÚ, ako budú stretnutí s predsedom Európskej končiť v podvečerných hodinách. nastavené jej priority a na čo sa rady Donaldom Tuskom. „Ale pre- Hlavy vlád a štátov neočakávajú treba zamerať v ďalšom období. dovšetkým si chceme stanoviť zásadné a záväzné závery, sú „Chceli by sme, aby summit bol jasnú diagnózu, kde sa nachádza však za naštartovanie diskusie. jasnou odpoveďou pre všetkých EÚ po rozhodnutí Británie.“ Fico Vzhľadom na prítomnosť komľudí, ktorí žijú v EÚ, že únia aj zároveň pripustil, že by bolo príliš pletnej európskej špičky dopravu napriek rozhodnutiu voličov v ambiciózne očakávať, aby bra- v slovenskom hlavnom meste Británii je životaschopná a je tislavský summit dal odpoveď čakajú počas summitu výrazné

pripravená postarať sa o nové a ambiciózne ciele a ochrániť svojich občanov pred mnohými negatívnymi javmi,“ vyhlásil na

.SLOVENSKOM OTRIASA ŠKANDÁL SEXUÁLNEHO ZNEUŽÍVANIA 14-ROČNÝCH DIEVČAT V RESOCIALIZAČNOM ZARIADENÍ

Nie až tak Čistý deň R. Boldocký

exuálne zneužívanie maloletých, týranie, neľudskosť. Takto to údajne vyzeralo za múrmi resocializačného zaradenia Čistý deň v Galante. Škandále, ktorý v týchto dňoch otriasa Slovenskom, je pritom stále veľa nejasností a protirečení. „Keby to bol scenár k filmovej dráme z prostredia resocializačného zariadenia, o ktorom sa zistí, že fungoval na krytie pornopriemyslu, bolo by to zrejme nesmierne pútavé čítanie. Zariadenie v Galante, kde mali liečiť a do života pripravovať drogovo závislé decká, namiesto toho sa tam podľa všetkého dialo niečo • SLOVENSKO •

úplne iné, je však, bohužiaľ, reálne,“ napísal týždenník Plus 7 dní a zároveň dodal, že zariadenie je dotované štátnymi peniazmi. O čo teda ide? O zariadení vyplávali na povrch mrazivé svedectvá, podľa ktorých tamojší terapeuti sexuálne zneužívajú maloleté klientky. Vo svojom blogu na to upozornila opozičná poslankyňa Natália Blahová, ktorú o pomoc požiadala matka jedného z dievčat. Tá okrem iného opísala, v akom stave raz svoje 14-ročné dieťa našla, koľko pohlavných chorôb mu pri následnom vyšetrení zistili a podobné neuveriteľné veci. Postupne vyšlo najavo, že takýchto klientok je viac a že zopár trestných oznámení už

Riaditeľ zariadenia Čistý deň Peter Tománek (Foto: Michal Smrčok) preverovala polícia. Tá však rozsiahlym vyšetrovaním zistila, že v zariadení sa nič nekalé nedialo, keďže dievčatá sexovali dobrovoľne a terapeut či zástupca riaditeľa ani len netušili, že si to rozdávajú

Počas summitu sa v Bratislave zastaví život. Zavreté budú školy, niektoré firmy, dokonca aj jedálne. (Foto: Katarína Seleštiaková) obmedzenia. Dotknú sa letiska, diaľnice D1, všetkých hlavných ťahov, aj mostov. Z toho dôvodu viaceré školy vyhlásili riaditeľské voľno, viaceré firmy tiež umožnili svojim zamestnancom, aby pracovali z domu. „Chcem všetkých Bratislavčanov poprosiť o trpezlivosť a týmto sa im prihováram, aby v piatok nechali autá doma a šli MHD,“ apeloval na svojich spoluobčanov bratislavský primátor Ivo Nesrovnal.

s maloletými. Pritom každé dievča v zariadení v rámci pravidelných sedení hovorí svoje meno a vek. Postupne vyšli najavo aj ďalšie šokujúce skutočnosti. Spomínaný terapeut, ale aj riaditeľ zariadenia Peter Tománek sú liečení narkomani. Okrem sexuálneho zneužívania sa tiež objavili aj svedectvá o fyzickom týraní chlapca zo strany zamestnancov Čistého dňa. Na druhej strane aj spomínaná matka dievčaťa uviedla pre tlač zopár protichodných a trochu nelogických vyhlásení. Iróniou je pritom, že v čase prepuknutia škandálu boli terapeuti aj klienti zariadenia spolu v Chorvátsku. „Prípad vzbudil pozornosť nielen verejnosti, ale zobudili sa aj kompetentné úrady. Konečne! Len škoda, že nemohli hneď zasiahnuť, keďže decká sú aj so svojimi patrónmi na týždennom terapeutickom pobyte v Chorvátsku,“ napísal Plus 7 dní.

38 /4717/ 17. 9. 2016

Ľudia a udalosti Treba prichystať projekty PRACOVNÁ NÁVŠTEVA Z APV V PETROVCI A PALANKE

Jaroslav Čiep

Šušnica so spolupracovníkmi. Hosť z pokrajinskej adminisokrajinský tajomník pre re- tratívy vyzval domácich, aby dôgionálny rozvoj, medziregi- kladnejšie pracovali na nových onálnu spoluprácu a lokálnu projektoch, realizáciou ktorých by samosprávu Ognjen Bjelić navštívil sa zlepšila predovšetkým infrašv piatok 9. septembra obce Báčsky truktúra na lokálnej úrovni, lebo i Petrovec a Báčska Palanka. táto obec musí ísť doPri tejto príležitosti mal predu a poskytovať pracovné zasadnutia s ešte lepšie podmienpredsedami oboch obcí, ky na život občanov a na ktorých predstavil ciele podnikanie. sekretariátu, v čele ktoré„V priebehu naho stojí, a zároveň ozrejmil sledujúcich 20 dní očakávania týkajúce sa mám v úmysle nalokálnych samospráv v vštíviť všetky obce nadchádzajúcom období. na území Vojvodiny, Pokrajinský tajomník s cieľom podporiť Bjelić sa v Petrovci stretol prípravu a realizáciu Pokrajinský s predsedom obce Srđa- tajomník Ognjen kvalitných projeknom Simićom, členmi Bjelić tov z hospodárstva, Obecnej rady a predsepoľnohospodárstva, dom Zhromaždenia obce. Neskor- ekonomického rozvoja, ochrany šie popoludní pokrajinského ta- životného prostredia, zdravotnej jomníka Bjelića v Báčskej Palanke ochrany, vzdelávania a sociálnej privítal predseda obce Branislav ochrany,“ povedal pri príležitosti

ZO ZHROMAŽDENIA OBCE STARÁ PAZOVA

svojej prvej návštevy Báčskeho Petrovca pokrajinský tajomník Bjelić.

spomínaný pokrajinský tajomník v spoločnosti predsedu vlády APV Igora Mirovića navštívil aj susednú Obec Odžaci. Keďže v odžackej priemyselnej štvrti pokračuje výstavba cesty ako pokrajinskej investície, nasvedčuje to, že predsa len nejaké peniaze v pokladnici

Za pracovným stolom Petrovčania ako hostitelia na jednej strane a hosť z Nového Sadu na druhej strane

V Petrovci okrem iného povedal, že občania tohto roku nemôžu očakávať, že nejaké peniaze z pokrajinských zdrojov prídu do tejto obce, lebo, ako uviedol, pokladnicu vyčerpali ich predchodcovia v prvej polovici roka. O čosi skôr toho istého dňa práve

ešte jestvujú. Domáci si pokrajinského tajomníka pozorne vypočuli a potvrdili, že Obec Báčsky Petrovec tieto informácie a pokyny bude vedieť uplatniť v realizácii prioritných projektov pre potreby občanov v budúcnosti.

Podľa ustálenej praxe Srđo Komazec, výborník Srbskej radikálnej strany, sa i tentoraz ohľadom každého bodu rokovacieho programu hlásil k slovu. Spolu so svojím straníckym kolegom Draganom Roksandićom Pracovná atmosféra na zasadnutí mali pripomienky na spôsob – Srbsko víťazí. Za úradujúceho vypracovania finančných správ, riaditeľa Obecnej stavebnej agan- hlavne tých, ktoré sa vzťahovali túry vymenovali Sašu Milićevića, na miestne spoločenstvá Staré Baekonóma zo sídliska Bánovce novce, Nové Banovce a Krnješevce. – Dunaj, lebo doterajší riaditeľ Ako uviedol Goran Jović, predMiroslav Jovanović podal demisiu. seda Zhromaždenia obce, zasadNa rokovacom programe bola nutie prebiehalo v demokratickej i voľba zástupcu veliteľa Štábu atmosfére, tak zásluhou výborpre mimoriadne situácie, ktorým níkov vládnucej väčšiny, ako aj sa stal Milan Baera, námestník výborníkov z radov opozície. Podľa predsedu obce. Za členov štábu jeho slov „táto schôdza môže byť vymenovali Milana Mladenovića, príkladom konštruktívneho pônového riaditeľa VP Direkcia pre sobenia, s cieľom dopracovať sa výstavbu obce, a Zorana Vukaši- k najlepším rozhodnutiam pre novića, riaditeľa VP Toplana. občanov Staropazovcskej obce“.

Zladili zakladateľské akty s novým zákonom Anna Lešťanová

pre výstavbu obce, Urbanizam, Toplana, Čistoća, Vodovod a kanarvá jesenná schôdza staro- lizácia, Obecná stavebná agentúra, pazovského obecného par- Stredisko pre kultúru, Ľudová lamentu sa konala knižnica Dositeja Obv piatok 9. septembra radovića a Turistická vo veľkej zasadačke organizácia Obce Stará tzv. Bielej budovy. Na Pazova. tomto šiestom zasadZelenú dostali aj finutí výborníci väčšinančné správy o hosnou hlasov schválili podárení verejných rozhodnutia o zlaďopodnikov a ustanovaní zakladateľských vizní (Urbanizam, DZ aktov verejných podDr. Jovana Jovanovića nikov a ustanovizní Zmaja, Turistická ors novým Zákonom o ganizácia, Červený verejných podnikoch, Saša Milićević kríž), ako aj niektoktorý sa uplatňuje od rých miestnych spolo4. marca bežného roka. Toto sú čenstiev za minulý rok. Výborníci podniky a ustanovizne, v ktorých schválili aj demisiu výborníčky schválili zmeny a doplnky o zmene Ireny Uhríkovej zo Starej Pazovy zakladateľských aktov: Direkcia z volebnej listiny Aleksandar Vučić

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE KOVAČICA

Rozpočet a správy v popredí Anička Chalupová

na základe verejného konkurzu. V súvislosti s touto otázkou výborník Ján Gages vystúpil v mene LSV s pripomienkou, že nie je logické, aby Kovačická obec udelila väčšiu sumu prostriedkov RTV Pančevo, ktorá ani nemá televízny signál

budove obecnej správy sa v pondelok 12. septembra uskutočnilo 4. zasadnutie Zhromaždenia obce Kovačica, na ktorom výborníci prerokovali 27 bodov rokovacieho programu. Najviac času 38 prítomných výborníkov venovalo rozprave o zmenách a doplnkoch rozhodnutia o obecnom rozpočte na rok 2016 (druhý doplnkový rozpočet), ktorého návrh ozrejmila vedúca Oddelenia pre financie Alžbeta Marková. Najviac otázok spätých s týmto bodom mali výborníci opozič- Momentka zo 4. zasadnutia ZO Kovačica ných strán Demokratickej strany a Ligy sociálnych demokratov Vojvodiny. Jednou v Kovačickej obci. Do diskusie sa z „horúcich“ tém v rámci tohto zapojili aj výborníci Miroslav Krišan bodu bolo financovanie RTV OK, (DS) a Ján Litavský (LSV) a predseda totiž dotácie, ktoré jej obec udelila obce Milan Garašević. Po dvojhodi-

ZO ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKY PETROVEC

novej rozprave v súvislosti s týmto bodom výborníci ďalej rokovali o návrhu rozhodnutia o platoch, úhradách a iných príjmoch osôb, ktoré zastupujú verejné funkcie v orgánoch a službách obce, výborníkov ZO Kovačica, členov Obecnej rady a členov pracovných telies. Schválili aj rozhodnutie o zmenách a doplnkoch rozhodnutia o usporiadaní dopravnej infraštruktúry na území obce, ako aj rozhodnutie o obecných a nezaradených cestách a uliciach. Dali súhlas k rozhodnutiu, ktorým sa povolí používanie budovy Domu kultúry Mitu Živkova Lalu v Crepaji. Nehnuteľnosti v Ulici Jánošíkovej 127 v Kovačici sa dajú na používanie Verejnému podniku Naš stan Kovačica. V ďalších bodoch rokovacieho programu schválili zmeny a doplnky programu VKP

Elán v Kovačici na bežný rok, rozhodnutie o zrušení zmluvy zo strany členov Regionálneho centra pre spoločensko-ekonomický rozvoj Banát, d. o. o., Zreňanin, ako i návrh konsolidovanej správy obecného rozpočtu na obdobie január – jún 2016. Okrem správy o práci obecného právneho zastupiteľstva, Červeného kríža Kovačica a Obecnej správy za rok 2015 výborníci zelenú dali aj rozhodnutiam o zlaďovaní zakladateľských aktov verejných komunálnych podnikov Elán v Kovačici, Padina, Rad v Crepaji, 4. októbra v Debeljači, Samoš, Banát v Uzdine a Idvor so Zákonom o verejných podnikoch. Výborníci ďalej vymenovali nového člena Správnej a Dozornej rady Domu kultúry Michala Babinku v Padine, člena Dozornej rady Strediska pre sociálnu prácu Kovačica, predsedu Správnej rady a člena Dozornej rady Domu kultúry 3. októbra v Kovačici, predsedu a člena Správnej rady obecnej Turistickej organizácie a predsedu Dozornej rady VKP Rad v Crepaji. Zhromaždenie neschválilo iba správu o práci a finančnú správu Miestneho spoločenstva Kovačica za uplynulý rok.

zornej rady zvolili Predraga Bojanića. Keď ide o miesto úradujúcej riaditeľky Slovenského vojvodinského divadla, do tejto funkcie vymenovali Jaňu Urbančekovú-Fejzulahi, a to po návrat doterajšej riaditeľky Viery Krstevskej z materskej dovolenky. Bez diskusie Zhromaždenie obce B. Petrovec schválilo Správu o realizácii rozpočtu obce na obdobie január – jún Riaditeľ Ján Rybovič (sprava) obhajoval 2016. Pre odchod na iné správy o práci Domu zdravia Báčsky práce a funkcie v obci Petrovec zanikli výbornícke mandáty Jasny Šprochovej a preto hospodári iba na pozitívnej nule. V tejto ustanovizni je podľa Srđana Stojanovića. Z toho dôvodu slov člena Obecnej rady Radomira zhromaždenie vymenovalo dvoch Zotovića hodne problémov, ktoré nových výborníkov, Máriu Markovú a budú čakať nové vedenie tejto usta- Branislava Kelečevića, oboch z listiny novizne, aby sa začali riešiť. Už na Srbskej pokrokovej strany Aleksadar tomto zasadnutí ZO boli vymenovaní Vučić – Srbsko víťazí. Správy o práci a plány Strediska noví členovia Správnej a Dozornej rady DZ Báčsky Petrovec. Predsedom pre sociálnu prácu, Slovenského Správnej rady sa stal Samuel Šuľan vojvodinského divadla, Knižnice a predsedníčkou Dozornej rady je Štefana Homolu, PU Včielka a Obecného štábu pre mimoriadne situácie Tatiana Vujačićová. Aj v Turistickej organizácii Obce B. zhromaždenie schválilo bez rozpraPetrovec sa udiali zmeny. Do funkcie vy. Schválené bolo aj uznesenie o predsedu Správnej rady bol zvolený platoch členov Obecnej rady, ktorí Dragan Dražić, kým za predsedu Do- sú v trvalom pracovnom pomere.

Hodne záhad súvisiacich s Domom zdravia R Katarína Gažová

ozprava o správach o práci a plánoch Domu zdravia Báčsky Petrovec bola stredobodom pozornosti na schôdzi lokálneho parlamentu vo štvrtok 8. septembra. Výborníci po dlhšej diskusii a na návrh Obecnej rady neschválili správy o práci, aktivitách a finančnom hospodárení tejto ustanovizne na rok 2015, ako ani plán práce a finančný plán na rok 2016. Úvodný prejav mal riaditeľ Domu zdravia Ján Rybovič, v ktorom správy zároveň ozrejmil. V diskusii, ktorá sa potom rozprúdila, výborníci z radov opozície tvrdili, že táto ustanovizeň pracovala dobre a že sú výsledky tej práce viditeľné. Opačnú mienku zastávala vládnuca väčšina a podľa nich podstatnou príčinou neschválenia dokumentov DZ bolo to, že správy neboli načas doručené vedeniu obce, čo nie je v súlade so zákonom. Výborníčka

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Anna Boldocká-Ilićová tvrdila, že zo zdravotníckej ustanovizne boli roky podávané polovičaté správy o práci a že Zhromaždenie obce ako zakladateľ má právo vedieť, aká je skutočná situácia v zdravotníckej ustanovizni. V súvislosti s touto témou bolo tiež konštatované, že problém je aj v malom počte lekárov v obci. Preto sú občania nespokojní, lebo aj keď si objednajú termín vyšetrenia, musia čakať na prijatie u lekára. Špecialisti z rôznych oblastí zdravotníctva boli angažovaní z iných zdravotníckych ustanovizní a o tom, akú úhradu dostávali, sa nikdy v správach neuvádzalo. Takisto o verejných objednávkach na rôzne investície v správach neboli uvedené pravdivé údaje. Boldocká-Ilićová zdôraznila, že je nevyhnutná súrna reorganizácia Domu zdravia Báčsky Petrovec. Riaditeľ ustanovizne Rybovič uznal, že lekáreň pri DZ ohrozujú konkurenčné súkromné lekárne, a že

38 /4717/ 17. 9. 2016

Ľudia a udalosti NA POLIACH V KOVAČICKEJ OBCI

Úroda lepšia od očakávanej Anička Chalupová

ďaka priaznivému počasiu v Kovačickej obci sa končí žatva slnečnice a pomaly sa začína zber kukurice. Poľnohospodári sa tešia peknej úrode, ale nie aj cenám svojich výrobkov, ktoré sú príliš nízke. Cena kukurice sa pohybuje od 12,5 do 13,5 din./kg, pokým výkupcovia počas

Jozef Haviar

žatvy slnečnice platili 27 až 33 din./kg. Výrobcovia zatiaľ dostali iba akontáciu a predpokladajú, že sa cena ešte zvýši a neskoršie dostanú aj rozdiel. Úroda je lepšia

Žatva slnečnice v Kovačickej obci je pri konci

od očakávanej, zhodnotil Dip. Ing. Jozef Haviar, vedúci Oddelenia pre poľnohospodárstvo Obce Kovačica, a dodal: – Na území obce na parcelách poľnohospodárskych podnikov a družstiev bolo tohto roku, podobne ako aj vlani, slnečnicou obsiatych 6 000 hektárov. I keď sa očakávali nižšie výnosy, úroda je dobrá, na konci žatvy sa zistilo, že priemerne urodilo 2,2 až 2,5 tony z hektára. Avšak radosť výrobcov zo skvelých výnosov kazí cena. V týchto dňoch poľnohospodári začali aj zber kukurice. Vďaka peknému počasiu prvé dozreli hybridy kukurice zo skupiny FAO 300 – 400 a poľnohospodári očakávajú, že väčšie výnosy budú pri

zbere kukurice zo skupiny FAO 600 – 800. V Kovačickej obci je celkovo 40 000 ha obrábateľnej pôdy, z toho je kukuricou obsiatych 17 000 ha, čo znamená, že v štruktúre sejby sa nachádza na prvom mieste, pokým pšenica je na piatom či šiestom mieste, lebo pšenicou je obsiatych najmenej plôch. Naplno sa rozbehla aj kampaň vyberania a spracovania cukrovej repy v kovačickom cukrovare. Cukrovou repou je tohto roku obsiatych zhruba 3 000 ha. Jej cena rovnako ako ani výnosy ešte nie sú známe, ale netreba dávať predčasné posudky, pretože ,o žatve je najlepšie hovoriť po žatve’, – povedal na záver Dipl. Ing. Jozef Haviar z Kovačice.

Prekrásne výrobky z parožia Juraj Bartoš

ko magnetky ku kovovej ploche prilipli oči návštevníkov tradičného medzinárodného veľtrhu Fehova v Budapešti k výrobkom českej firmy Artes nature. Čo tam všetko nebolo! Aké nádherné produkty z jeleních, srnčích a danielích parohov! Hops! Danielie parohy? Čo to je daniel? Toto slovko u nás sotva poznajú aj poľovníci. Danielia zverina, čiže daniel, je, pomôžeme si výkladovým Slovníkom slovenského jazyka, druh parohatého párnokopytníka. Môžbyť si spomenieme, že sa samce tohto druhu zveriny pýšia nádhernými parohami. Krásavci sa ich každý rok zbavujú koncom zimy a začiatkom jari. Odhadzujú ich, a preto sa takéto parohy volajú – zhody. Z nich sa, mnohí z nás

www.hl.rs

iste ani netušia, vyrába – sviatok pre oči. Mimochodom, pozor! Neodporúča sa zhody nájdené v prírode zobrať a pridať do vlastnej kolekcie; je to trestné. O mieste nálezu treba poinformovať poľovnícke služby. Nuž ale... Vráťme sa k stánku podniku Artes nature z horného predmestia českých Domažlíc,

Informačno-politický týždenník

mestečka neďaleko Plzne. Ústretová pani z oddelenia predaja Miloslava Fišerová sa fotiť síce nechcela, avšak rada ozrejmila, čím sa vlastne jej podnik zaoberá: „Orientujeme sa na výkup parožia a poľovníckych trofejí a na výrobu širokého spektra predmetov do domácnosti z parohov. Zaoberáme sa i deko-

KRÁTKE SPRÁVY Báčsky Petrovec Zber toxickej ambaláže. Inšpekcia pre ochranu životného prostredia Obce Báčsky Petrovec v spolupráci so združením SECPA a odbornou poľnohospodárskou službou z Nového Sadu zorganizuje ďalšiu akciu zberu toxickej ambaláže z pesticídov a herbicídov. Vo štvrtok 29. septembra sa zber uskutoční podľa nasledujúceho rozvrhu: Od 10.00 do 11.30 h v Kulpíne, na východe z osady vedľa mosta; od 11.30 do 13.00 h v Báčskom Petrovci na konci Ulice jarmočnej; od 13.00 do 14.30 h v Hložanoch na východe z dediny na tzv. „piste“. Z obecnej inšpekcie prosia občanov, aby obaly nehádzali, ale aby ich trikrát zmyli, prepichli, a potom zbalili do plastových vriec, ktoré sa dajú uzavrieť. Zároveň vyzývajú občanov, aby v stanovenom čase vrecia priniesli na hore uvedené miesta, kde ich naložia do kamióna. Bližšie informácie, ako i prázdne vrecia, záujemcom poskytnú v obecnej inšpekcii pre ochranu životného prostredia, alebo na tel. 780-378, klapka 111. J. Č.

ráciou moderných a luxusných interiérov. Ponúkame kombinácie parohov s inými materiálmi alebo parohy dofarbujeme podľa prianí zákazníkov.“ Artes nature sa doteraz prezentoval na veľtrhoch v Česku, Rakúsku, Nemecku, Maďarsku... Suroviny, teda parohy na výrobu úžitkových predmetov podnik zabezpečuje nielen v Čechách, ale aj na Slovensku, v Nemecku, Maďarsku a Poľsku. Prirodzene, výrobky z parožia nie sú lacné, v každom prípade sú vzácne a krásne. Nadovšetko rozmanité. Nie je priam úžasné, čo všetko je možné vyrobiť z parohov v kombinácii s drevom, kožou či nehrdzavejúcou oceľou? Rôzne druhy stolov (kuchynských, konferenčných a iných), stoličky, lavičky, kreslá, vešiaky, zrkadlá, lustre, hodiny, poľovnícke nože, príbory, píšťalky, gombíky a ešte veľké množstvo iných úžitkových a ozdobných predmetov vysokej akosti... • ĽUDIA A UDALOSTI •

K SITUÁCII S TELOCVIČŇOU V PIVNICI

Deti cvičia v nevhodných podmienkach Katarína Gažová

lenie, doriešil. Ako uviedla ni po desiatich rokoch od riaditeľka Nazačiatku výstavby novej ďová, aj Pivnica telocvične, nevyhnutnej sa vtedy uchá- Nová budova telocvične stojí prázdna pre hodiny telovýchovy žiakov dzala o pokrapivnickej základnej školy, škola jinské prostriedky, ale peňazí dinárov, ktorý má zahrnúť všetky nedostala povonebolo nadostač, takže spomenuté práce. Ešte stále sme lenie na jej poupokrajina súbeh nakoniec nedostali úradný list, ale máme žitie. Pálčivá téma zrušila a pivnickej škole sa nádej, že sa všetko pozitívne novej telocvične, nepodarilo získať potrebné skončí, – ozrejmila riaditeľka. V súvislosti so situáciou ohľak torá je postaprostriedky. Neskoršie sa vená na nádvorí zasa pokúsili uchádzať sa dom telocvične v Pivnici sme školy a dodnes o republikové prostriedky kontaktovali predstaviteľku Obce zíva prázdnotou, z Ministerstva spravodli- Báčska Palanka, náčelníčku Odv novom školskom vosti, ale, žiaľ, nevyšlo im delenia pre spoločenské činnosti Miroslavu Šolaju, ktorá potvrdila, roku rovnako trápi ani to. kolektív ZŠ 15. ok– Pred niekoľkými me- že projekt pivnickej telocvične tóbra a 264 tunajsiacmi sme sa rozhodli, že sprostredkovali na republikovú ších žiakov, ako sa s projektom na opravu úroveň a že republiková direkcia aj Radu rodičov a telocvične v súlade s tým, schválila potrebné prostriedky na obecné vedenie. čo nám prikázala protipo- jeho realizáciu. Úradný list však Preto sa spoločne žiarna inšpekcia, budeme do obce zatiaľ neprišiel. Ako poznamenala riaditeľka podujali dlhodobý Detská zvedavosť či túžba cvičiť v adekvátnom uchádzať o prostriedky problém telocvične priestore: pivnickí žiaci počas prestávky chcú priamo vo vláde Srbska. školy, aj rodičia žiakov sú veľmi aspoň cez sklo nakuknúť do telocvične v Pivnici riešiť. Za pomoci Obce Báčska rozhorčení súčasnou situáciou – S výstavbou telocvične na zodpovednosť predovšetkým Palanka sme sa obrátili na vládnu ohľadom telocvične, ktorú majú nádvorí našej školskej budovy dozorného orgánu výstavby kanceláriu, ktorá má na starosti postavenú priamo vo dvore, ale sa začalo v roku 2006. Doteraz, telocvične, – hovorí riaditeľka spravovanie projektov. Naša obec ju nemôžu používať. Preto sme hoci je tomu už desať rokov, školy v Pivnici Tatiana Naďová. mala právo uchádzať sa s dvomi sa rozprávali i s predsedníčkou povolenie na jej používanie sme Problém so strechou na telo- projektmi a jeden z nich bol ten Rady rodičov ZŠ 15. októbra v Pivnici Olenou Grňovou. nedostali. Protipožiarna – Je to nezmyselné, že naše inšpekcia mala najprv deti nemôžu používať telocvičňu pripomienky na materiál, a okrem toho v tej budove je aj z ktorého je vybudovakabinet fyziky a technického ná strecha budovy. Keď vzdelávania, ako aj dielne pre sme odovzdali komplettento predmet. Tieto priestory nú dokumentáciu, spoboli zariadené, ale po pripomenutá inšpekcia mala mienkach inšpekcie všetko sa pripomienky aj na tlak muselo vysťahovať. Škola beztak vody vo vodovodných zápasí s priestorom a všetko rúrach v budove. Tvrdili, uvedené iba sťažuje situáciu. že tlak je nedostatočný Roky žiaci cvičia buď vonku, keď a keby došlo k požiaru, je pekné počasie, alebo vnútri malo by to zlé následky. v nevhodnom priestore, keď Preto inšpekcia odpoje chladno. Práve preto sme sa rúčala, aby sa voda zaaj my rodičia zapojili, aby sme bezpečila z veľkých re- Keď im to počasie dovolí, telovýchovu majú vonku na ihrisku spoločnými silami riešili problém zervných vodných nádrží zakopaných do zeme vedľa bu- cvični mali aj v niektorých iných náš projekt na opravu telocvične, s telocvičňou. Kontaktovali sme dovy telocvične, z ktorých by prostrediach, ako napríklad takže obec nám tu veľmi pomoh- obec, zaujímali sme sa o probsa čerpala pod presne určeným v Kulpíne, kde sa vďaka pros- la. Minulý pondelok nám telefo- lém a boli sme v tom naozaj tlakom. Táto záležitosť stojí však triedkom z pokrajinskej úrovne nicky oznámili prostredníctvom úporní. Podľa predbežných indodatočných 11 miliónov diná- strechu podarilo vymeniť, a tým obce, že je schválený projekt formácií výsledok tej snahy bude rov. Keď sa vypracoval projekt sa problém, ako získať povo- nemalej hodnoty – 16 miliónov pozitívny.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

budovy telocvične, také požiadavky neboli stanovené. Len keď sa odovzdávala dokumentácia na povolenie používať budovu, pribudli spomenuté pripomienky. Očividne si tu niekto nevykonal svoju prácu ako treba, a to je

38 /4717/ 17. 9. 2016

Ľudia a udalosti PETROVSKÁ MUSICA VIVA NA DRUŽOBNOM HOSŤOVANÍ

za sebou sa zapojili aj speváčky a speváci Komorného zboru Musica viva z Báčskeho Petrovca a k uvedeným dvom jazykom pripojili aj tretí – slovenčinu. Večierok chórov prebiehal v slávnostnej sieni mest-

skej radnice, príležitostne i vkusne vynovenej a omaľovanej. Okrem domáceho speváckeho zboru, ktorý pôsobí pod menom Zmiešaný komorný zbor Fondácie Stevana Sremca zo Senty, petrovského zboru s dirigentkou Marienou Stankovićovou-Krivákovou, klaviristom Vladimírom Kováčom a sólistkou Ľudmilou Berediovou-Stupavskou, tohto roku sa početnému publiku v sieni radnice predstavil aj Mestský komorný chór Cor Jesu zo Senty. Takmer poldruhahodinový koncert zborového spevu vyvrcholil spoločným predvedením piesne na počesť prednedávnom zosnulej dlhoročnej dirigentky zboru Stevana Sremca a zakladateľky zborového koncertu v tomto meste Valerije Fodorovej-Marjanovićovej. Zastupiteľstvo mesta Senta, pod patronátom ktorého sa koncert uskutočnil, dirigentom na záver pridalo kytice kvetov a zborom ďakovné diplomy. Večierok pokračoval aj neúradnou časťou – družbou v hoteli Royal. Návštevníkov koncertu zborov, ako i ďalších podujatí vo vstupnej aule mestskej radnice privítala prehľadná dokumentárna výstava Osemstoročná Senta, ktorú pripravil historik László Tari.

nuli, že sme sa v uvedenej matičnej edícii už stretli s podobnou tematikou v ďalšej našej slovenskej dedine. Ide o zborník prác Školstvo v Padine 1806 – 2011, ktorú v uvedenom roku spoločne vydali Miestny odbor Matice slovenskej v Padine, Základná škola maršala Tita a MSS. Keď ide o samotnú Vojlovicu a školskú tematiku, záujemca si ďalšie informácie môže nájsť aj v zborníku Sto rokov chrámu Božieho vo Vojlovici 1902 – 2002, ako aj v monografii Vojlovica, s podtitulom Kultúrne tradície Slovákov v Banáte autorského kolektívu

pod vedením prof. PhDr. Jaroslava Čukana, CSc., vydanej roku 2015. O tom, ako sa chytili do práce s cieľom zaznamenať 130 rokov existencie školy vo Vojlovici, úvodom novej publikácie píše riaditeľka školy Ksenija Kićosová-Carevićová. Po úvodných slovách nasleduje krátka chronológia udalostí a okolností, v ktorých bola založená, existovala a rozvíjala sa škola, ktorá dnes nesie meno Bratstva-jednoty a stručné dejiny Pančeva a Vojlovice. K týmto údajom sa dostali čerpaním mestského archívu a záznamov niekdajšieho riaditeľa školy Mártona Nemeta. Spomienky na svoje žiacke časy a obdobie vlastného 35-ročného učiteľovania v škole na stránkach knihy zaznamenala i Eva Naďová. Podobne to urobila aj ďalšia učiteľka tejto školy Snežana Đorđevićová a posledné pol druha desaťročia práce na tejto škole zaznamenala aktuálna riaditeľka. V pokračovaní si aj Dragana Goljevačká zaspomínala na dni, ktoré strávila v laviciach a na dvore tejto školy. Ďalšie strany tejto 104-stranovej knihy tvoria literárne a výtvarné práce terajších žiakov, ale i množstvo archívnych a aktuálnych fotografií, žiaľ, bez anotácie.

Večierok zborového spevu v 800-ročnej Sente Jaroslav Čiep

radične v polovici septembra Senta a jej občania si pripomínajú Deň mesta. Aj tohto roku si Senťania v rámci tohto sviatku zaspomínali na historickú bitku pri Sente a potlačenie Turkov roku 1697, podľa ktorej si aj zvolili dátum svojej oslavy, ale predovšetkým na významné jubileum – 800 rokov od prvej historickej zmienky o lokalite, kde Senťania v súčasnosti žijú. Pri príležitosti sviatku mesta odzneli početné programy. Oslavy sú už tradične programovo bohaté, rôznorodé a navrstvené. Tohto roku ústredné dni osláv boli od 9. do 11. septembra, ale mnohé z podujatí odzneli už skôr. Jedno z nich – večierok zborového spevu – sa uskutočnilo vo štvrtok 8. septembra.

Z vystúpenia petrovského zboru so Zmiešaným komorným zborom Fondácie Stevana Sremca v slávnostnej sieni mestskej radnice

Občania Senty, mestečka na Tise na severe Vojvodiny, si už oddávna osvojili aspoň dva jazyky, ktorými sa dorozumievajú – srbčinu a maďarčinu. Do takého multikultúrneho programu už siedmy raz

NOVÁ PUBLIKÁCIA

O školstve vo Vojlovici J. Čiep

am, kde sa Tamiš vlieva do Dunaja, na močaristom teréne, bola na základe kráľovského rozhodnutia v roku 1869 založená dedina Marienfeld, neskoršie Hertelendyfalva, predchodkyňa Vojlovice. Do dediny v tom období prišlo 180 slovenských a nemeckých evanjelických rodín z Hajdušice. V malom počte prišli tiež Slováci z Kovačice, Lalite, Pivnice, Pazovy, Petrovca, Hložian a Padiny, ako aj z Nitrianskej, Novohradskej a Trenčianskej stolice. Týmito slovami sa zvyčajne opisuje vznik dediny Vojlovica, ktorá je v súčasnosti už časťou mesta Pančevo. Už na samom začiatku svojej existencie mal Marienfeld 1 060 obyvateľov – 560 Slovákov a 500 Nemcov. Neskôr pribúdali aj ďalšie národy. Ani v ťažkých podmienkach sa

www.hl.rs

Slováci nevzdali svojho duchovného života. V prvých rokoch existencie dediny duchovný život jej obyvateľov zabezpečovali kňazi z Pančeva. Koncom roku 1886 prišiel do dediny farár Karol Zatkalík. Od roku 1884 deti vyučoval učiteľ František Lenhardt st. Najskôr sa vyučovalo v slovenčine, neskôr prevládla maďarčina. V roku 1885 do školy chodilo 112 žiakov a vyučovanie v škole pretrvávalo viac ako celé storočie. Od roku 1991 nie je v tunajšej základnej škole ani jedna trieda, v ktorej by sa vyučovalo po slovensky. Slovenčina sa odvtedy vyučuje iba ako výberový predmet. Počas horúcich letných dní do rúk sa nám dostala ešte farbou voňajúca kniha pomenovaná 130 rokov školy vo Vojlovici 1884 – 2014. Vydala ju Matica slovenská v Srbsku roku 2016 ako 10. zväzok edície Monografia. Hneď sme si spome-

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

NA SLOVKO S JÁNOM DETKOM

Obnovil mená obetí vojen Juraj Bartoš

nohí ho poznajú ako poddozorcu a zvonára v slovenskom evanjelickom cirkevnom zbore v Novom Sade. Menej je tých, ktorí vedia, že sa Ján Detka narodil v Kulpíne. Hložančanom zostane v povedomí podľa toho, že sa začiatkom júla 2016 podieľal na reštaurácii pamätníkov pred tamojším evanjelickým kostolom. Presnejšie, zviditeľnil, čiernou farbou obnovil mená padlých Hložančanov v prvej a druhej svetovej vojne na kamenných doskách nalepených na dvoch pomníkoch (písali sme o nich pred týždňom). Ako ste sa dostali k robote, ktorá si vyžaduje presné ruky? – Som zamestnanec novosadského Komunálneho podniku Lisje, v ktorom o. i. majstrov pracujú aj kamenári, takže som od nich odpozoroval, ako sa to robí. Pred dvomi rokmi som v Aradáči obnovil pomník Leopoldovi Abaffimu. Pri nedávnom stretnutí cirkevníkov z Hložian a Nového Sadu pán farár Kopčok hovorili, že aj tu načim dať do poriadku pomníky. Keď som dostal dovolenku, prišiel som… Čo ste vlastne, aké zásahy na pamätníkoch urobili?

Takto vyzerali poškodené pamätníky... – Najprv som z nich dôkladne oceľovou kefou odstránil mach a špinu. Pomníky sú z umelého kameňa, nie z granitu. Na umelom kameni je ťažšie vypisovať, lebo vpíja farbu; keď na granite štetcom nanesiete farbu, kde netreba, jednoducho ju odstránite, utriete handrou, avšak na umelom kameni sa musí robiť

... a takéto sú obnovené

mimoriadne pozorne, aby farba nekvapla mimo určeného miesta. Čo vám zvlášť robilo starosti? – Najmä to, že písmená na kamenných doskách padlým v prvej svetovej vojne sú vyryté príliš plytko. Dažde, slnko a vietor zapríčinili, že už boli veľmi zošúchané a sotva čitateľné, taktiež miestami sa vyskytli hlboké pukliny, nuž ani

teraz nadpisy na pamätníkoch nie sú celkom ako nové, ale predsa ich len ľudia môžu poľahky prečítať. Presne tak, pán majster. A ľudia, ktorí predčasne z tohto sveta museli (?) odísť, ktorých mená sú na oboch pomníkoch, si zaslúžili aspoň toľko, aby si ich živí zachovali v pamäti. Aj na to sú pamätníky.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

xpremiér bratskej nám susednej krajiny Zoran Milanović pred parlamentnými voľbami, ktoré v Chorvátsku mali uplynulú nedeľu, vyhlásil všeličo. O. i. aj to, že Srbi sú hŕstkou nešťastia. Vo voľbách totálne stroskotal, nuž je z neho nie hrsť ani hŕbka, ale riadna hŕba biedy. Dobre mu tak, keď si nedáva pozor na (ex) premiérske reči. Počuli ste? Vraj v Európskej únii uvažujú o zavedení poplatkov na vstup na územie Ú-nie pre občanov štátov nečlenov. Čistá logika: čím viac sa k čarovnej EÚ približujeme, tým sa • ĽUDIA A UDALOSTI •

viac od nás vzďaľuje! Na rozdiel od bývalého chorvátskeho premiéra pána Milanovića, náš pán premiér vždy starostlivo volí slová, ktoré adresuje svojmu občianstvu. Ako keď pred niekoľkými dňami vyhlásil (prekladám a citujem z denníka Blesk): „Kvalita vzdelávania v Srbsku je nízka, vynímajúc Belehradskú univerzitu, ktorá je na Šangajskej listine najlepšia na svete.“ BumbumBUM! Nie, nie, nerozchádzajte sa, vážení! A neprotirečte, ako toť rektor Univerzity v Novom Sade, ktorý tvrdí, že na

základe inej, t. j. listiny Španielskeho národného inštitútu, je Univerzita v NS z úhrnne 24 000 univerzít na svete na vysokom 883. mieste, pričom v oblasti strednej a východnej Európy sa nachádza na 38. mieste. No, prosím! Na čo čakáte? Šmarte svoje diplomy, ak ste ich nezískali na Belehradskej univerzite, pinklíky na chrbát a behom beh – do Belehradu! Záverom správa na upokojenie. Blížia sa voľby v Demokratickej strane; spomínate si na ňu, nie? Vraj niekoľko stovák členov Sociálnodemokratickej strany, ktorú založil niekdajší predák

DéeSu a exprezident Srbska (spomínate si naň, nie?), za posledných zopár dní prestúpilo do DéeSu. Že vraj aby v žltých voľbách svojimi hlasmi podporili aktuálneho predsedu demokratov Bojana Pajtića, ktorému údajne horí pod nohami. Aha, ako blízko, ba čoraz bližšie má u nás politika k futbalu. Viem, že vám napadlo, že hovorím o kvalite, ale nie; mal som na ume stratégiu bazírujúcu na prestupovom období... Bumbumbum! Ani teraz nie je koniec... ale nezúfajte... máme k nemu čoraz bližšie!

38 /4717/ 17. 9. 2016

Ľudia a udalosti HAJDUŠICA

Veselý Deň sliviek Vladimír Hudec

ak ako aj iné ženské spolky, aj Spolok žien Oko z Hajdušice si stanovil svoj deň, keď si pozýva hostí, priateľov z iných dedín. Tento deň venovali slivkám, ovociu tak príznačnému pre túto dedinu. Bez stromov sliSlivkový lepník a buchtičky viek sa totiž neobíde ani ako dezert jedna hajdušická záhraská, ktorá sa im poďakovala za da a mnohí Hajdušičadobrú spoluprácu, zaželala pekné nia ich pestujú namiesto Hostia a ich hostitelia v Hajdušici strávili príjemný nedeľný večer pobavenie a vyjadrila nádej, že ozdobných stromov aj aj do budúcna budú rovnako a keď sa z nich pripravujú chutné Sečnja, Boky, Jarkovca, Bašaidu, pred svojimi domami na ulici. Dokonca v poslednom čase podnika- jedlá, koláče a lekváre a páli sa aj Plandišta a Veľkej Gredy, čiže z úspešne spolupracovať. Potom sa prostredí, s ktorými počas roka pri hudbe kovačického orchestra ví Hajdušičania založili aj niekoľko chýrečná banátska slivovica. Deň sliviek v tomto roku pre- spolupracujú a stretávajú sa Hot music bend vo veselej nálade komerčných sadov. V súlade s tým Hajdušičanky svoje podujatie biehal v nedeľu 11. septembra, na rôznych iných podujatiach. hostia a ich hostitelia bavili do pomenovali Deň sliviek a zaradili keď si Hajdušičanky zavolali ženy Okrem toho na večierku sa zú- neskorých nočných hodín. Nechýho na začiatok septembra, teda z Jánošíka, Kovačice, Padiny, Bie- častnili aj predstavitelia združení bala ani prezentácia tradičných na obdobie, keď slivky dozrievajú leho Blata, Aradáča, Vojlovice, penzistov invalidov práce z Ko- slovenských jedál – slivkového vačice, Sečnja a Jánošíka, ako aj lepníka a slivkových buchtičiek, penzisti invalidi práce z Hajdu- ktoré pripravili členky spolku LETMO Oto Filip šice, s ktorými hajdušické ženy žien a podávali ich ako dezert tiež nadviazali čulú spoluprácu, po výbornom paprikáši. Treba na keďže v ich spolku dominujú záver povedať i to, že hajdušickým ženám v organizácii podujatia práve penzistky. Hostí najprv privítala predsed- významne pomohli členovia Mláníčka združenia Mariška Spasov- dežníckeho združenia Kasper. ú ľudia, a nie je ich ani tak medzi ingrediencie verbálneho málo, úporne sa tváriaci, guláša predtým dal. Nuž čo robiť, že vedia všetko. Či už ide niektorí ľudia nesmierne radi poP O ĽO V N Í C K Y o politiku, alebo o ekonomiku či čúvajú sami seba. Hádam im to SPOLOK BAŽANT životný štandard, o budúcnosť, posilňuje sebavedomie. Z PIVNICE aj toho športe ani nehovoriac, ich slová Sú aj tiežznalci, ktorým nie je to roku zorganizosa v akomkoľvek dialógu výrazne podstatné čo, ale len to – dať o sebe val súťaž vo varení tlačia dopredu, riadené snahou vedieť. Aj vtedy, keď to žiaden súvis paprikáša z diviny. ukázať nesmierny rozsah ich zna- s rozumom nemá. Niektorí z nich V tomto desiatom lostí a schopností. sú pisatelia, zverejňujúci svoje ročníku súťaže sa zúNa konštatovanie, že si súkrom- myšlienkové pochody v printových častnilo 11 celkov né podnikanie vyžaduje nielen rubrikách, ako Medzi nami, Reagoz Pivnice a okolitých investície, ale i zručnosť, istý známy vania, Slovo čitateľa... Ako huby dedín. Poplatok za nadviazal lavínou slov o svojich po daždi sa však šíria aj v interúčasť bol 3500 din. skvelých nápadoch, ktorých rezul- netových vydaniach. Je to kratšie a každý celok dotátom majú čo nevidieť byť tisíce a ľahšie, netreba toľko písať a ani stal 3 kg mäsa, kým eur. Ibaže by sa mu na začiatok pravopis sa nemusí dobre poznať. ostatné prísady si zišla taká menšia, povedzme päť- Potom, keď sa takí dvaja stretnú, zabezpečili sami. stoeurová pôžička. Pravda bola ich dialóg môže znieť i takto: No, Hodnotiaca komisia v zložení Jaroslav Týr a Daniel Vika z Pivnice však taká, že ho, ľudovo povedané, všimol si si, ako som im naložil? a Mileta Stanislavljev z Tovariševa rozhodla, že najlepší paprikáš najčastejšie ani pes nemal za čo Druhý súhlasne pritakáva, konuvaril tím z Kulpína v čele s kuchárom Jánom Chalupkom (na uhryznúť. To pletenie vidín, plánov, štatujúc: Nevybabrú oni s nami len snímke), druhé miesto obsadil celok z Rumenky v čele s Vitomirom reality, domnienok, nápadov neraz tak! Tak jeden, ako aj druhý pritom Gavrilovićom a tretie celok z Paragov v čele so Žarkom Vasiljevom. vedelo nadobudnúť také rozmery, napísali čosi, čo nielen s podnetom, Víťazom predseda pivnického spolku Štefan Durgala odovzdal na ktorých by mu aj barón Mün- ale ani s rozumom nesúvisí. diplomy a poháre. Raz darmo: internet je zázrak. chauzen pozávidel, zvlášť keď pri J. Š. ďalšom stretnutí zabudol, čo všetko A znalcov všade hojne.

Znalci

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

NA ZÁVER PADINSKÝCH OSLÁV

Módna prehliadka ľudových krojov Elenka Ďurišová

kroje upravili, vyžehlili a zúčastnili sa na prehliadke ako manekýnky. Okrem toho kroje prezentovali členky ženskej speváckej skupiny a členky folklórnej skupiny Holubička Domu kultúry Michala Babinku.

eň Padiny sa oslavuje 11. septembra, čo je pamiatka na tento deň roku 1804, keď Habsburská monarchia schválila rozhodnutie zaľudniť toto miesto a nazvať ho Padinou. V ten deň sa už približne desať rokov končia padinské oslavy. Tohto roku sa skončili módnou prehliadkou starodávnych krojov, ktorú zorganizoval padinský Spolok žien za pomoci Zuzany Kotvášovej, ktorá kroje zozbierala a inštalovala výstavu vo výstavnej sieni Domu Anita Petráková v sprievode kultúry Michala Ba- Vladimíra Halaja

Obecenstvu sa na prehliadke prihovorila predsedníčka Spolku žien Elena Haníková a námestník predsedu obce Ján Husárik. Moderátori boli profesor triednej výučby Janko Kolárik, ktorý prítomným rozpovedal o význame 11. septembra a o založení Padiny, a diplomovaná etnologička Zdenka Obšustová, ktorá sa odborne Posledné úpravy pred vystúpením zmienila o padinskom ľudovom kroji. binku. Ide o druhú časť projektu Podľa slov Zdenky Obšustovej Zachovajme od zabudnutia, ktorý na prehliadke boli kroje staršiefinančne podporila Obec Kovačica. ho typu, ktoré sa používali do Usilovné členky Spolku žien konca prvej svetovej vojny, pres-

A na konci sa hralo, spievalo a tancovalo • ĽUDIA A UDALOSTI •

Ľudový kroj najnovšieho typu

nejšie do 20. rokov 20. storočia, potom kroje novšieho typu, od 20. rokov 20. storočia do konca druhej svetovej vojny, ako aj kroje najnovšieho typu, ktoré

obsahujú archaické prvky, ako i prvky meštianskeho odevu. Slovenské pesničky zaspievali Jana Nemogová, Anička Kadancová a Alenka Povolná, Blanka Valentová a Anita Petráková. Zatancoval detský folklórny súbor Holubička pod vedením profesorky triednej výučby Anny Halajovej. Speváčky a tanečníkov sprevádzal orchester v zložení: Jana Nemogová, Tijana Nemogová, Vladimír Halaj a Ladislav Hlavatý. Krojmi zo súkromnej zbierky rodiny Petrovičovej, ktoré pôvodne vlastnila Marka Masaryková-Petrovičová (1927), bola skončená druhá časť projektu, ktorý realizoval Spolok žien so zberateľkou Zuzanou Kotvášovou. Slávnostne, tak ako sa začali, tak sa aj skončili oslavy 210 rokov od založenia Padiny a otvorili sa dvere pre nové idey a nové podujatia.

SYNDIKÁTNY KOTLÍK 2016. V organizácii Zväzu samostatných syndikátov Obce Stará Pazova v Zalesňovateľskej škôlke Brest usporiadali 9. syndikátny kotlík. Na podujatí súťažného a kultúrno-zábavného rázu sa zúčastnilo viac ako 200 robotníkov. Kuchárske tímy súťažili vo varení rybacej polievky a guláša a po prvýkrát sa zúčastnili aj predstavitelia zo zahraničia. Vo varení rybacej polievky súťažilo 6 tímov a prvé tri miesta obsadili tímy VP Vodovod a kanalizácia, AS Napredak a Telekom. Oveľa silnejšia konkurencia bola vo varení guláša a medzi 16 kuchárskymi tímami najúspešnejší boli kuchári z Napredka, DZ Dr. Jovana Jovanovića Zmaja a podniku Lifam M. Tohto roku za najsyndikátnika vyhlásili Dušana Lazića, zamestnanca pazovského DZ. Na Zalesňovateľskej škôlke Brest súbežne prebiehal minivýtvarný tábor, na ktorom členovia Združenia výtvarných umelcov Starej Pazovy maľovali obrazy, ktoré potom organizátori udelili ako odmeny najúspešnejším na podujatí. A. Lš. Foto: Z. Milić 38 /4717/ 17. 9. 2016

Ľudia a udalosti SLOVO DALO SLOVO: DIAKON JOZEF DEMAN

Život plný radosti Oto Filip

eď zaúraduje náhoda… Nebyť toho, že sa spisovateľ Miroslav Demák rozhodol napísať reportáž k trojstému výročiu bitky pri Petrovaradíne, azda by k rozhovoru s diakonom Jozefom Demanom nedošlo v tejto chvíli. Zvedavosť nedala pokoja. Slovák pôvodom zo Selenče už roky pôsobí v kostole na Tekijách v Petrovaradíne. Sú to však len tie prvé kamienky vašej životnej mozaiky? – Narodil som sa roku 1942 v Selenči, chodil som do školy v Belehrade, keďže som bol štipendistom Novosadskej pošty, kde som sa v roku 1961 aj zamestnal ako technik. Po čase som však odišiel. Najprv som žil dva roky v Belgicku, medzi slovenskými kňazmi. Päť mesiacov som strávil v Amerike, v Clevlande, v Ohio, kde som oslávil 25. narodeniny. Vo februári roku 1968 som sa zase vrátil do Nového Sadu a do pošty, kde som odpracoval celkovo štyridsať rokov. No nielen táto práca vám však dávala zmysel? – V mladosti som mal veľmi veľký záujem stať sa kňazom, no nepošťastilo sa mi to. V roku 1998 som získal diplom na Teologickom inštitúte v Záhrebe. Mal som silnú túžbu stať sa diakonom, čo sa mi vďaka Pánu Bohu po čase aj podarilo. Manželka, ktorá je veľmi pobožná, je z Petrovaradínu. O rodine azda toľko, že máme dve deti, syna, ktorý má 38 rokov, a dcéru, ktorá má 36 rokov. Sú profesori a žijú v Subotici. Mňa v roku 2011 v Novosadskej katedrále za diakona vysvätil subotický biskup Ivan Penzeš, čiže,vysvätený som v Báčskom biskupstve, kde som aj narodený, no žijem v Sriem-

www.hl.rs

skom, v Petrovardíne. Zaslali ma pracovať na Tekije, keďže ovládam francúzštinu. A keď prídu turisti zo zahraničia, aj zo Slovenska, tak im ozrejmím, podľa čoho je významný Kostol Panny Márie Snežnej. Práve tu, neďaleko Nového Sadu, prebiehal jeden z najväčších bojov? – Známe je, že tam pred tromi storočiami kresť a n s k é vo j s k o zvíťazilo nad tureckým a že jeho veliteľom bol Eugen Savojský. Tohto roku 4. augusta bola veľká oslava, na ktorej hlavnú liturgiu mal vatikánsky nuncius Lucano Surinami, ktorý je novým vyslancom Svätej Stolice v Belehrade. Bolo to veľkolepé podujatie, na ktoré v duchu ekumenizmu zavolali aj predstaviteľov Srbskej pravo-

slávnej cirkvi, menovite vladyku báčskeho Irineja Bulovića, ktorý celý čas bol pri oltári a po liturgii celý večer sedel vedľa nuncia. Ja sa s pápežským vyslancom poznám od 15. marca, keď sme sa stretli v Subotici, pred vtedajšou omšou. Spolu sme sa po francúzsky rozprávali, spolu aj vyfotili. Vo vašich rokoch človek zvykne hodnotiť dosiahnuté… – Môžem vám povedať, že mi je dnes srdce plné, lebo ma Pán Boh na každom kroku obdarúval. Jednoducho, od svojej mladosti som každú nedeľu chodil do kostola, teraz ako diakon chodím každý deň. Manželka Jerka Demanová, pôvodom z Petrovardínu, ktorej otec bol Nemec a mať Chorvátka, je veľmi pobožná, pre mňa je živou sväticou, aj deti sú nábožensky založené. Môžem povedať, že môj život je ozaj plný radosti, potešenia…

xxx Nehovorili sme, samozrejme, len o tom. Slovo striedalo slovo, téma tému. Aj o tom, že nielen on, ale aj jeho dvaja bratia pracovali v Novosadskej pošte, aj o rodnej Selenči, do ktorej chodí asi raz za mesiac, keď záväzkov má o čosi menej ako zvyčajne, aj o Hlase ľudu, ktorý číta, no nie pravidelne, aj o sestrinej dcére Ľudmile Čapandovej, ktorá ho upozornila, že mu vyšla fotka v novinách. Samozrejme, i o tom, že sa Miro Demák skutočne potešil, keď sa so Selenčanom a Slovákom zoznámil na Tekijách, tým skôr, že je málo Slovákov katolíckeho vierovyznania, ktorí sú aktívni v cirkvi, aj o tom, že päťkrát bol v Ríme… Život plnohodnotný natoľko, že je na prahu životnej sedemdesiatpäťky ozaj čo bilancovať. Vrátane množstva dôvodov, aby s dosiahnutým bol spokojný.

DYCHOVÝ ORCHESTER SEAVC V SRBSKU pobudol od 10. do 12. septembra na Slovensku, v Bratislavskom senioráte, na pozvanie pani farárky, seniorky Sidónie Horňanovej z Modry-Kráľovej. Počas pobytu na Slovensku trubkári mali päť úspešných vystúpení, a to najprv počas služieb Božích v sobotu v chráme, neskoršie v pamätnej záhrade v Zelenom lese v Modre-Kráľovej. V nedeľu vystúpili v cirkevnom zbore Vrbové na zborovom dni na Prašníku-Pustá lúka počas bohoslužieb v prírode, po ktorých tiež mali samostatný koncert. V nedeľu predvečer odcestovali do Dunajskej Lužnej, kde mali koncert v kostole a boli hosťami tohto cirkevného zboru. Realizáciu tohto zájazdu podporil Biskupský úrad SEAVC v Srbsku a petrovský cirkevný zbor. J. L. Foto: z archívu dychového orchestra SEAVC

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

VOJNOVÉ NEZÁBUDKY (31)

Sme my len nešťastní tejto jari Ján Cicka ŠTVRTOK 20 . mája O dvanástej som šiel kúpiť Blic. Pred stánkom nesedel Carlitos, čo znamená, že dnes nebudú cigarety. Keď tam sedí, budú. Je to zrejmý signál. Nenahraditeľný. Boli tu Trkuljovci na aute. Aj malý Nemanja a matka Ljilja. Všimol som si, že Ljilja nejako zostarla v tvári, takmer ošpatnela. Je rozvedená a má čosi nad 30 rokov. Predáva na Futockom všeličo, čo prináša z Maďarska. Sedieť v izbe je chladno, vonku je teplučko, obloha sa pomaličky zaťahuje. Vilka varí bôb. Idem von. Situácia diplomatických rokovaní o Kosove mi pripomína úslovia: Ani z voza, ani na voz; Ja o voze, ty o koze, a čo sa týka NATO: My o vlku a vlk za humny. Sám po celý ten čas mám srdce z kalerábu a dušu z lopúcha. Bodaj to všetkých porantalo! Raz sa musia všetci umúdriť. Ako koza na šaragliach. Ináč pôjdeme tam, kde loj kopú; poberieme sa voňať fialky odspodu. Zjedol som prvé tri maliny. Pred druhou som odišiel trojkou do mesta. Trafika, v ktorej majú Primo, zamknutá. O 14.45 hodine sa zjavil vo dverách Rasťo. Bol na skúške z biomechaniky. Známka: 9 (deviatka). O tretej spať, o šiestej vstať, uvariť lipový čaj, vypiť tabletku. Rasťo odišiel na návštevu Vlastovi a Tani Feldyovej. Pri popoludňajšej káve sa Vilka s Jucou rozprávali o tom, ako z bytov v Molnárovej ulici cigáni pomaličky všeličo rozkrádajú: okenice, radiátory, dvere, atď. Za 3 mesiace im vystavajú nové – sľúbil Perošević. Stanina Brankica zajtra ide do Maďarska; ak sa jej podarí, kúpi nám cigarety. Vonku je zase polochladno – poloteplo, polozamračené – polojasné. Poplašná siréna čosi pred 20.30 hodinou. Vilka, Stana, Dragan, Ali začali hrať karty. Stana sa pri hre hlasno smeje, Ali si hundre pod nos, Vilku a Dragana nepočuť. Rade na schodíkoch hlasno chrápe, Sulićová a Jovanka sa rozprávajú, Síčovka sa stále vypytuje, či už vrndžia. Sulić sa utiahol do kúta. Ja a Rasťo ideme hore. Rasťo vypil multivitamín, ja si varím šípkový čaj. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Je pol jedenástej v noci. Pred jedenástou začalo pršať. Bubnujú kvapky. Vilka s Rasťom šli spať po dvanástej, ja po jednej. Do rána sa neudialo nič. Spali sme.

PIATOK 21. mája Vstal som o deviatej. Rasťo už odišiel. Oholil som sa, vysprchoval, ustlal gauče, naraňajkoval a vypil kávu so susedou Vujovićovou. Bol sa strihať Arkadije. Práve som chcel pred stánok po cigarety, keď zahučala siréna – poplach. O jedenástej. Máme smolu. Ideme dolu. Je slnečný deň, teplo, len to NATO všetko kazí. Sedeli sme na slniečku na stoličkách. Nestalo sa nič. Presne o dvanástej siréna oznámila koniec poplachu. M. Baškalo vykrikuje po ulici: „Poštár vypláca penzie v kryte.“ Vilka zobrala moju, Draganovu, Mileninu a Jozovu. Potom som bežal pred stánok. Prišla Jaca na aute, vraví, že cigy nie sú; možno neskoršie budú. S Vujadinom sme šli pred stánok. O desať minút prišla Jaca na aute. Doniesla pivo a cigarety Drinu po 9 dinárov balík. Nikoho nebolo pred stánkom. My sme prišli prví, čoskoro aj ďalší. Zastali sme si do radu dva razy. Kúpil som štyri škatuľky, Vilka tiež. Sulićovci nám kúpili po dve, po toľko Jaca dávala. Tak máme 12 balíkov. Z nich dáme aj Draganovi. Prišla tetka Dara. Vilka jej dala jeden balík. O 12.45 hodine čosi strašne buchlo, zleteli sme dolu, lebo nad nami zahučalo aj lietadlo. Sused Krstić u Stany na káve vraví, že to iba lietadlo prerazilo vzduchovú bariéru nad Petrovcom, kde istotne zarinčali okná. Keď píšem tieto riadky, už padá prudký letný dážď, silne hrmí a je

14.00 hodín. Vilka mi prihrieva bôb. Idem sa naobedovať. Vilka robí tetke Dare účes. O 15.35 idem na pánty v malej izbe. Len čo som uviedol, koľko je hodín, prišiel Dragan z práce. O 17.45, keď už som bol zaspal, zobudilo ma silné hromobitie. Rýchle som vyskočil, pozavieral okná, zapojil sporák, pristavil na čaj a kávu. Prírodná smršť ako príval letí zo západu od Petrovca. Sme my len nešťastní tejto jari. Ak nás nebije NATO, bije nás krupobitie. Ak nás nebije krupobitie, bije nás zemetrasenie. Prvé dve nešťastia prichádzajú zo západu, tretie z útrob zeme. Do tretice všetko dobré, otca mu! Nad nami sa blýska, hromy divo bijú. Bože, Bože, maj aspoň ty zľutovania! Kým som varil čaj a kávu, mal som dva telefonáty. Najprv sa hlásil Rasťo z Erdevíka, že šťastne prišiel domov. Potom vysoká Dara hľadala Vilku a odkázala, aby sa jej hlásila, keď príde domov. Do tretice, keď som sa rozprával s Darou, na dverách mi zvonila staršia Jozova Majdančićova dcéra s manželom, boli sa pozrieť na byt. Pozval som ich na kávu, ale odmietli. Kvapky dažďa bubnujú na rolety. Prišla Vilka domov, na ten kúštik zmokla. Za ňou je tu hneď tetka Dara: chce zaplatiť za účes a cigarety. Samozrejme, Vilka neprijala 60 dinárov za účet, iba 10 din. za cigarety. Dokonca jej predala ešte jeden balík Driny. O siedmej večer prišiel Nenadov známy, ktorého volajú Peti, pre nejaký kazetofón a jeho vlastný stôl od Mileny. Znova volala vysoká Dara, Vilka bola dolu, tak som jej povedal, aby brnkla o 15 minút. O štipku je chladnejšie v izbe, preto sa obliekam na noc a o pol ôsmej idem ošacovať poveternostnú situáciu. Je 20.36. Vonku sa ochládza. Váľajú sa oblaky, ale tu i tam obloha je jasná. Noc bude chladná, treba sa dobre naobliekať. Ľudia už pred ôsmou pomaly odchádzajú do krytu s dečkami, batôžkami, zo zvyku a strachu. Zvyk a strach majú železnú košeľu. Ľudia na sídlisku majú železnú vôľu žiť. Ťažko si zvykajú na myšlienku smrti, ktorá možno, nečakane, predsa príde.

Ako zlodej spoza uhla. Už dlho nás nechali na pokoji. A to nás desí. Máme klamlivý pocit, že sa to stáva inde a iným, hoci sme v tom po krk. Všetko je také normálne, že proste nie je normálne. Je 21.00 hodín. Drobný dáždik prší. Padaj dáždik, padaj. Predpoludním, keď sa bol strihať Arkadije, volala Inka z Atén. Vilka sa s ňou dlho rozprávala, Arkadije čakal, ja som sa práve holil a od vzrušenia som sa tri razy ľahšie porezal. Ani som sa nespýtal Vilku, o čom sa rozprávali; mal som penu na ústach, tak som iba skríkol: „Pozdrav ju!“ Vyrozumel som toľko, že bola na lekárskej prehliadke, a že ju riadne odrali za groš. Ostrihali ju ako siamskú kozu. Vyšiel som na kuchynský balkón. Z neho sa mi ponúka takýto pohľad: na severozápade oblohy satelit, ktorý podchvíľou celkom zhasne a vzápätí sa znovu rozžiari a je tu i niekoľko hviezd; zo severovýchodu sa valia mračná, hromy – blesky; podo mnou hustá tma a pod ňou ustráchaná časť sídliska s blikajúcimi očkami. Katastrofický obraz premietajúci sa do vnútra beznádejného človeka strateného vo vesmíre. Bože, Bože, nikam z vlastnej kože. Siréna zahučala o 21.55 hodine. Do polnoci bolo všetko pokojné. O 00.20 hodine sa začuli lietadlá, čoskoro zazneli dva výbuchy. Letúne nás až do jednej stále nadletovali, osvecovali a kamsi odlietali. Stana o jednej odišla počuť správy: vraj nadletujú Mačvu a búchajú do vrchu Cer. Nie je to ďaleko od Klenja, kde je Dragoljub. Tetka Síčovka, kým bol pokoj, sa rozrozprávala mne, Stane a Draganovi o tom, ako jej umrel muž na Vianoce. Je hluchá, stále sa nás spytuje, čo to hučí, a či už môže ísť spať. Akože ju pustiť, alebo poslať, keď ani my nejdeme. Má astmu, nemôžeme vnútri ani fajčiť, lebo ju dusí. Včerajší deň a plynúca noc sú na potvoru. Predpoludním sme sedeli pri ceste a ohrievali sa na slnci, popoludní bolo pár prudkých lejakov, zvečera sa vyjasnilo, hviezdnatá noc je vhodná pre útoky. Nič nám nevyhovuje. Všetko sa deje opačne než si prajeme. Idem si dať dva razy pod huby a pod zuby. Žaby veľmi hlasne kŕkajú. Dobrý znak. Predtým ich nebolo počuť. O druhej som šiel dolu pomáhať tým dvom spať. Ale horkýže!

38 /4717/ 17. 9. 2016

Môj miláčik Asi pred tromi rokmi som od rodičov dostala papagája. To on je práve moje obľúbené zviera. Môj papagáj sa menuje Krako a meno mu dal môj braček Ivan. Je veľmi milý a veselý. Rada sa s ním hrám. Jeho pestré farby sú to, podľa čoho vyniká vo svojom okolí. Miluje celú našu rodinu. Je inteligentný a temperamentný. Stravuje sa rôznymi semiačkami. Veľmi sa teší na mňa, keď prídem zo školy. Môjho papagája mám veľmi rada. Vie ma rozveseliť a veľmi rád sa ku mne túli a čaká na pohladkanie.

Adriana Vozárová, 7. 1 či ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysá

Nerozlučné kamarátstva

Patrícia Tirindová, ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove

Medzi vašich najvernejších priateľov iste patria zvieratká, s ktorými trávite hodne svojho voľného času. Tak vznikajú silné putá; deti sú so svojimi miláčikmi nerozlučné. Spolu sa hrajú, zabávajú a spolu trávia deň čo deň. O takých priateľstvách nám písali žiaci zo Starej Pazovy a Silbaša. Ich miláčikmi sú papagáj, mačička a psíček. Prečítajte si o tom, milé deti, a dobre sa pobavíte. Možno vás to inšpiruje, aby ste nám aj vy napísali, ako a s kým sa bavíte. Pozoruhodnými výtvarnými prácami do kútika prispeli žiačky z Kysáča.

Deni je skvelý psík Tak ako iné deti ja mám tiež miláčika. Je to psík. Volá sa Deni. Môj psík je malý a celý hnedý. Veľmi rád sa hráva s loptičkou. Spolu sa tak hráme, keď je pekné počasie vonku a keď mám voľný čas. Môj miláčik Deni keď bol šteniatko roztrhal môjmu dedovi čižmy. Každý deň chodievam s ním na prechádzku. Ráno, keď idem do školy skáče na ohradu. A ja mu potom zo školy prinesiem nejakú pochúťku. Má rád aj čipsy, šťavu a všelijaké keksíky. On má aj svoj domček, v ktorom spí. Deni cez deň býva na reťazi a v noci ho necháme, nech behá. Vtedy chytá aj myši. Keď som sa cez leto šla rolerovať, aj Deni išiel so mnou a pekne sme sa bavili. Prišli sme domov a mama ma volala, nech jej niečo pomôžem. A môj Deni vtedy bol smutný, že som sa nemohla s ním hrať. Bola to jedna z príhod s mojím psíkom Denim. Ivona Zorianová, ZŠ bratov Novakovcov v Silbaši

Anna Chrťanová, 8. 1 ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

Moja mačička Verím, že každé dieťa má svojho miláčika. Sú to zvieratká ako mačiatka, psíčky, zajace, papagáje a iné. K tým deťom patrím aj ja. Jedného augustového dňa nám zatelefonovala starká z Kysáča, že jej mačka má malé mačiatka. Ihneď na nasledujúcu nedeľu, lebo vtedy navštevujeme starkú v Kysáči, sme šli vidieť mačiatka. Môj brat a ja sme si vybrali dve. Boli také maličké a ešte nevideli. Po mesiaci sme si šli po ne. Vzali sme si aj škatuľu, do ktorej sme ich vložili. Naše mačiatka dostali mená Gary, ako ten z kresleného filmu, a Mravka, lebo stále mravčí. Môj miláčik je práve Mravka. Má žltozelené oči, čiernu a mäkkú srsť a dlhé a ostré pazúry, ktorými loví myši. Rada spáva v obývačke na gauči s mojím otcom. Veľmi sa chce hladkať. My máme Mravku veľmi radi. Ona patrí medzi nás. Je ako člen rodiny. Chcela by som, aby všetky deti mali takéhoto miláčika, ako ho mám ja. Martina Galická, ZŠ bratov Novakovcov v Silbaši

Anna Urbanová, 8. 2 ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

Ema Medveďová, 6. 1 ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK • •

Mozaika

ROČNÍK XVI 17. septembra 2016 ČÍSLO

206

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

Z obsahu

300 ROKOV OD BITKY PRI PETROVARADÍNE (2)

Miesto stretnutia s Krnáčovcami na Piazza dell’ esquilino s chórovým priečelím a apsidou baziliky Santa Maria Maggiore

Str. 4

Ako sneh z Ríma cestoval časom a priestorom Miroslav Demák

a konci prvej časti textu o výročí slávnej bitky, ktorá sa udiala 5. augusta roku 1716 pri Petrovaradíne, sme odcitovali časť dobovej správy princa Eugena Savojského, ktorú zaslal priamo z bojiska. Jeho správa úplne vyvracia dodnes zachované presvedčenie, že snehová búrka prispela k tomuto víťazstvu kresťanských zbraní nad silnou osmanskou armádou. Znamená to, že v tomto prípade máme do činenia s legendou, ktorá sa všeobecne ujala. Legendy najčastejšie majú vo svojom jadre aspoň niečo pravdivé. Lenže pri skúmaní pôvodu tej o snehu na Tekijách sme zistili, že máme do činenia nie s jednou, ale dvomi legendami, ktoré majú spoločné jadro. Medzi nimi sú dva významné rozdiely, prvý priestorový, druhý časový. Po prvé, staršia legenda pochádza z antického Ríma a druhá z Petrovaradínu. Po druhé, napriek tomu, že sa obe viažu presne na rovnaký deň (5. augusta), je medzi nimi obrovský časový rozdiel celých 1 418 rokov. Musel som ich teda konfrontovať a hľadať, akými kľukatými cestami sa v podstate rovnaký obsah preniesol cez čas a priestor. Rád uznávam, že mi hľadanie odpovede na túto záhadu spôsobilo nemálo potešenia. Trvalo mi niekoľko rokov, kým som pozbieral dostatočný počet kamienkov na zostavenie celej mozaiky. Ucelený obraz som však dostal v priebehu troch dní. Stalo sa to počas mojej druhej návštevy Rímu v lete 2014. Niekoľko rokov

predtým, pri prvej návšteve, som spolu s ostatnými kolegami zo Združenia vydavateľov a kníhkupcov Slovenska chcel vidieť čo najviac pamätihodností Večného mesta, ako sa o Ríme často hovorí. „Lietali“ sme vtedy od Via Apia

Dvaja starí známi v záhrade Petrovskej čárdy po Koloseum, od Fontány di Trevi k Fontáne štyroch riek na Piazza Navona, od hradieb, ktoré postavil cisár Aureliánus, nazývaný Restaurator Mundi, čiže Obnoviteľ sveta (inak jeden zo šiestich cisárov narodených v Srieme), po Forum

Aj Dunaj je jeho domov

Romanum, od Paláca anjelov po Námestie a Chrám sv. Petra... Videli sme pritom celý rad nádherných pamiatok, ktorých je Rím plnší než hociktoré iné mesto, ale žiadnej sme sa nemali času venovať viac, než to robia bežní turisti. Druhá návšteva Ríma bola celkom iná. Vďačím za ňu kolegovi Samuelovi Krnáčovi, s ktorým sme roky spolupracovali vo vydavateľstve Tvorba, ale s ktorým sme sa od roku 1993 videli iba raz. Bolo to v Petrovci počas Slávností roku 2011. Zašli sme vtedy spolu aj na Petrovskú čárdu, odkiaľ máme, vďaka ústretovému čašníkovi, aj niekoľko spoločných fotografií. Z Ríma spoločnú fotografiu nemám, lebo sme akosi vždy fotili jeden druhého. Dlhý Samo, ako sme ho volali ešte počas bratislavských štúdií, sa v deväťdesiatych rokoch aj s rodinou presťahoval do Kanady. V prvých rokoch, ktoré potom nasledovali, sme o sebe takmer nevedeli, ale odvtedy, ako sa internet stal všeobecne dostupným komunikačným prostriedkom, nepretržite sme v spojení. Ja som denne aspoň trikrát napojený na internet a Samo s ním priamo pracuje vo firme, ktorej (po začiatočnom hľadaní vhodnej roboty) zakotvil asi natrvalo. A tak si píšeme všetky novinky, zasielame si fotografie (mohol som vidieť aj jeho udiareň s petrovskými klbásami z Kanady), vymieňame si vtipy a aktuálne komentáre, ale aj iné zaujímavé obsahy. Jeden mail bol však výnimočný. Na-

>>>>>

Krásne nezvyčajné Str. 6

Plnená divá kačica Str. 8

Mozaika >>>>> písal mi v ňom, že si s manželkou naplánovali cestu po Francúzsku, pobyt pri Stredozemnom mori a návštevy Florencie a Ríma. A teda, keď už budú v Európe, navrhol, aby som si vybral, kde je pre mňa najšikovnejšie, aby sme sa stretli a aby som tam za nimi prišiel. Ja som si zvolil Rím. Letenky som dostal lacné, Miško Babiak mi poradil šikovné hotelíky (vo viacposchodovej budove si jednotlivé rodiny zariadia malý hotel typu B&B, teda nocľah a raňajky), ktorých sú na Ulici Principe Amedeo doslovne desiatky. Je to ulica, ktorá je iba niekoľko minút chôdze vzdialená od stanice Termini, kam prichádzajú a odkiaľ odchádzajú autobusy na letisko Ciampino. Pri Termini je aj veľká križovatka liniek rímskeho metra, takže sa odtiaľ rýchlo a pohodlne dostanete, kam chcete. Nakoniec som zistil, že som sa do metra dostal iba raz, lebo všetko mi bolo na dosah ruky, lepšie povedané – na dosah nôh. A tak som sa na tri dni pobral do Večného mesta. Na celú dobu pobytu som si naplánoval iba dve veci: stretnutie s Krnáčovcami a dôkladnú prehliadku jedného kostola, presnejšie povedané baziliky Panny Márie Väčšej, alebo po taliansky Santa Maria Maggiore, ako ju aj budem naďalej nazývať. Z môjho hotela to bola skutočne najbližšia pamätihodnosť Ríma, ale ani hotel, v ktorom sa ubytoval Samo s manželkou, nebol od baziliky oveľa vzdialenejší. Bolo teda celkom logické, že sme si mailom dohodli stretnutie na schodoch zo zadnej strany tejto baziliky, pri obelisku, ktorý sa tam nachádza. Z prednej strany je síce tiež námestie, ale na jej zadnej strane je nielen zďaleka viditeľný obelisk, ale sa tam neustále konajú rôzne akcie, takže by v prípade meškanie niekoho z nás čakajúci mal postarané o nejakú zábavu. Nakoľko od stretnutia na Slávnostiach v Petrovci ubehli len tri roky, nemali sme so Samom problém spoznať sa, napriek tomu, že ubehlo dvadsať rokov od jeho odchodu do Kanady a môjho na Slovensko. Vďaka mailom sme nemuseli ani zoširoka vysvetľovať, čo kto robí, ako sa mu rozrastá rodina, čo mu robia deti... Mohli sme sa jednoducho tešiť, že sme znovu spolu. Jediný problém, ktorý sme vtedy riešili, bola otázka, prečo sa Krnáčovci nemôžu dovolať svojim dcéram domov do Kanady? Problém sme však vyriešili veľmi pragmaticky. Z môjho mobilu

Kostol sv. Iriny je dnes múzeom, ako aj Hagia Sofia, ktorú vidieť v pozadí Samuel poslal dcére sms správu jazykmi. Mám však stále dojem, a o chvíľu sme mali aj jej odpoveď: že si historický význam tohto aktu v ich mobiloch je program, ktorý nevieme uvedomiť. A ak si niečo funguje na iných princípoch, než maily v Európe. Stačí však v Kanade priplatiť si túto službu, čo ich dcéra hneď aj urobila, a tak už ďalej mohli normálne komunikovať. Po vyriešení problému sme si šli odpočinúť. Predtým sme sa dohodli, že sa zajtra po obede stretneme znova. Prehliadku kostola Santa Maria Maggiore by som absolvoval aj v prípade, že by bol vzdialenejší, ale takto som každý deň mohol aspoň raz zabehnúť k bazilike a stráviť určitý čas v nej alebo na jednom z námestí, ktoré sú pri nej. Táto bazilika má mimoriadny význam predovšetkým pre nás Slovanov. Práve v tomto kostole roku 867 pápež Hadrián II. prijal slovanských vierozvestcov Konštantína a Metoda a práve v Santa Maria Maggiore pápež slávnostne povolil staroslovienčinu ako štvrtý Byzantská ikona, s kópiou ktorej rímska liturgický jazyk – po heb- legenda cestovala časom i priestorom rejčine, gréčtine a latinčine. Konštantín do Ríma priniesol aj pozemské pozostatky, podľa neuvedomíme, ako si to budeme tradície tretieho zo všetkých pá- dostatočne vážiť? pežov a rodáka z Ríma svätého Santa Maria Maggiore, po sloKlementa, ktoré získal v Cherasone vensky ju volajú Panna Mária Väčna Kryme počas svojej misie medzi šia, je skutočne výnimočný kostol. Chazarmi. Možno aj to prispelo, Nachádza sa síce na území Ríma, aby pápež staroslovienčinu uznal ale Taliansko jej uznáva exteritoza liturgický jazyk, teda pred rialitu, takže sa de jure nachádza všetkými dnešnými svetovými vo Vatikáne. Patrí medzi štyri tzv.

patriarchálne baziliky, takže omšu pri hlavnom oltári smie celebrovať iba pápež. Zapísaná je do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Je to najvýznamnejší mariánsky kostol v Ríme a ako pútnické miesto sa spomína už od raného stredoveku. Bazilika je dlhá 92 metrov, široká 80 a jej zvonica z roku 1377 s výškou 75 metrov je najvyššou kostolnou vežou v Ríme. Zaujímavé je, že tento kostol má až päť mien: po taliansky sa volá Basilica papale di santa Maria Maggiore, ďalej Basilica Liberiana (podľa pápeža Libéria, ktorý ju postavil), Santa Maria ad prespem (s jasličkami, lebo pod jej oltárom sa má nachádzať kúsok jasličiek z Betlehemu) a nakoniec Santa Maria della neve, kým po latinsky jej názov je Basilica Sanctae Mariae Majoris ad Nives. Latinské Nives a talianske Neve označujú sneh. Je to teda bazilika Márie Snežnej. Už z tohto mena čitateľ iste tuší, že sme pri jadre celého tajomstva legendy sprevádzajúcej bitku pri Tekijách. Tak už nejdeme zdržiavať, ideme in medias res. Baziliku Santa Maria Maggiore dnes už vlastne ani nemusíte navštíviť, aby ste sa z googlu dozvedeli, že legenda o jej vzniku je datovaná veľmi presne. Bola to noc medzi 4. a 5. augustom roku 352. V tú noc mali rovnaký sen pápež Liberius a jeden bohatý rímsky obchodník. V sne si vypočuli príkaz, že majú postaviť chrám na tom mieste v Ríme, kde nájdu napadaný

HLAS ĽUDU | 17. 9. 2016 • 38 /4717/

Takéto priečelie baziliky Eugen Savojský vidieť nemohol, lebo bolo dokončené až roku 1750 sneh. Obaja šli teda 5. augusta (iste ste si hneď všimli tento dátum, vlastne jeho zhodu s dátumom bitky pri Petrovaradíne) hľadať sneh v Ríme a obaja sa stretli na pahorku Esquiline. Tam, na mieste, kde dakedy stál chrám zasvätený Junone, potom údajne našli sneh, a to napadaný v podobe kríža. Pápež miesto posvätil a obchodník zaplatil, aby sa tu postavil prvý chrám. Ten venovali Panne Márii. Presne sto rokov neskôr, teda roku 452, keď bola prijatá dogma o Márii ako Kristovej rodičke, pápež Sixtus III. dal chrám prestavať na trojdielnu baziliku. Je zaujímavé, že pri návšteve Santa Maria Maggiore nájdete v nej aj Sixtínsku kaplnku, ktorá má iba meno (podľa pápeža Sixta III.) totožné so svetoznámou Sixtínskou kaplnkou vo Vatikáne, ktorú tak geniálne freskami ozdobil Michelangelo Buonarroti. Dejiny baziliky Santa Maria Maggiore sú mimoriadne bohaté, a ako to býva, striedajú sa slávnostné i tragické udalosti. Už v prvých rokoch po jej postavení priamo v nej zahynulo viac než sto ľudí. Nebolo to následkom nejakej živelnej pohromy, všetko to boli obete vzájomného vraždenia sa zástancov legitímneho pápeža Damazoma I. s prívržencami vzdoropápeža Ursina. V nej je pochovaných šesť pápežov (Honorius III., Mikuláš IV., Pius V., Sixtus V., Klement VIII.

A Klement IX.), jeden svätec (Hieronym), ale aj skvelý sochár Gian Lorenzo Bernini. Nás však zaujíma predovšetkým jeden z návštevníkov, ktorý si prišiel pozrieť baziliku a v nej predovšetkým znázornené prvé veľké víťazstvo kresťanov nad Osmanmi – námornú bitku pri Lepante. Obraz si aj dnes môžete pozrieť hneď po ľavej strane, keď sa pozeráte od oltára. Oproti nej vpravo od oltára sa však nachádza oveľa menší obraz, ktorý je pre nás oveľa zaujímavejší. Je to ikona (nie freska) znázorňujúca Bohorodičku s malým Kristom. Obraz síce nie je veľký, ale vyslovene pre túto ikonu bola pristavená tzv. pavlínska kaplnka, pomenovaná podľa pápeža Pavla, ktorý ju dal pristaviť a v ktorej sú pochovaní dvaja pápeži. Na reprodukcii tejto ikony, ktorú som si kúpil v bazilike, sú napísané dve zaužívané pomenovania originálnej ikony. Hore je, v úvodzovkách, latinský nápis v podobe ako sa písalo v antickom Ríme: SALVS POPVLI ROMANI (Spása ľudu rímskeho) a pod tým SANCTA MARIA AD NIVES (Svätá Mária Snežná). Ešte nižšie je drobným kurzívkovým písmom napísané attr. A S. Luca. Inými slovami, za autora bol považovaný evanjelista Lukáš. Keby tomu tak bolo, ikona sa do Ríma mohla dostať cez Ravennu, mesto, ktoré po páde Západnej rímskej

ríše dlho patrilo Byzancii. Znaleckým rozborom bol vznik ikony posunutý o viac než 500 rokov, ale je to zrejme byzantská ikona. Ako sa ikona dostala z Konštantínopolu do Ríma, nepodarilo sa mi zistiť. Sú dve možnosti. Buď ju do Ríma priniesol niektorý ikonodul (ctiteľ obrazov svätých), aby ju zachránil pred ikonoklastmi (obrazoborci), ktorí ich ničili. O vášnivej nenávisti ikonoklastov sa aj dnes môžete presvedčiť, ak navštívite Chrám Sv. Iriny, ktorý sa nachádza hneď za Hagia Sofiou v Istanbule. Sám som si, pri pohľade na dokonale, až na tehlu zoškrabané všetky vnútorné steny tohto kostola, pomyslel, že to urobili islamskí vojaci, keď dobyli Konštantínopol, keby v kostole nezostal vápnom namaľovaný biely kríž, akým obrazoborci označkovali svoje ničiteľské „dielo“. Druhá možnosť, možno ešte pravdepodobnejšia, je, že ju z Konštantínopolu priniesli križiaci, ktorí miesto toho, aby roku 1204 v IV. križiackej výprave šli dobýjať Svätú zem, zabrali Konštantínopol, dôkladne ho vydrancovali a vyhlásili v ňom Latinské cisárstvo, ktoré trvalo až do roku 1261. Akokoľ vek sa ikona Márie Snežnej dostala do Ríma, faktom zostáva, že patrí medzi najviac uctievané sväté obrazy vo Večnom meste. Pomenovanie Ochranca rímskeho ľudu si ikona vyslúžila

III

ešte v stredoveku a vždy, keď Rímu hrozilo nejaké nebezpečenstvo, práve túto ikonu niesli pred procesiou modliacou sa za záchranu mesta. Samozrejme, stredobodom záujmu je vždy 5. augusta v deň pripomínajúci sneh v Ríme v roku 352. Počas návštevy Eugena Savojského Rímu bazilika Santa Maria Maggiore mala trochu iný vzhľad. Jej priečelie v dnešnej podobe dokončili v rokoch 1740 až 1750, teda po Eugenovej smrti. V každom prípade zostalo zaznamenané, že si počas tohto pobytu dal vyhotoviť kópiu najslávnejšej rímskej ikony. Neviem, či na to, že si ju dal urobiť, mala vplyv iba jej krása, alebo aj pomenovanie SALUS POPULI ROMANI. V každom prípade si najväčší habsburský vojvodca kópiu ikony Márie Snežnej brával so sebou tak na cesty, ako aj do všetkých bitiek, v ktorých bojoval. Dve z týchto bitiek sa udiali zopár desiatok kilometrov od môjho rodiska. Naposledy mal Eugen Savojský kópiu ikony počas bitky pri Petrovaradíne. Potom ju daroval kostolu, ktorý na Tekijách dala postaviť rodina jeho generála Breinera. A s ikonou na Tekije prešla z Ríma aj povesť o augustovom snehu, ktorá nám dokazuje, že sa v dejinách nezachovávajú iba fakty, ale oveľa častejšie legendy. Netreba sa tomu čudovať. Legendy sú obyčajne oveľa krajšie a pútavejšie. Môj takmer menovec diakon Jozef Deman presne poznal pôvod legendy, ktorá na Tekije každý rok 5. augusta privádza pútnikov. Dobre, že som sa s ním nestretol skôr. Keby sa to stalo, bol by som ukrátený o vzrušenie z hľadania a najmä o potešenie z toho, že som to tajomstvo sám odhalil. Posledné roky života strávil Eugen Savojský vo svojom sídle Schloss Hof. Tak, ako sú mi z Pazovy blízko miesta Eugenových slávnych bitiek Slankamen a Petrovaradín, z bratislavského bytu mám rovnako blízko k Zámku Hof. Ten sa nachádza necelú štvrťhodinku pešo od bratislavskej časti Devínska Nová Ves, do ktorej sa zaveziem jedinou linkou mestskej hromadnej dopravy. Toto sídlo po Eugenovej smrti dostala do daru Mária Terézia a Schloss Hof sa stal letným sídlom Habsburgovcov. Nakoľko rád hľadám najrozličnejšie súvislosti, s potešením som si zapísal, že svoju dnešnú podobu (dostavbou tretieho poschodia) získal tento zámok v roku 1770, presne v roku osídlenia Starej Pazovy Slovákmi.

Mozaika REPORTÉRI

KYSÁČAN MILOSLAV ĎUROVKA

Historická a turistická rarita: Trojanova tabuľa

Aj Dunaj je jeho domov Michal Gombár

eho príbeh možno začať aj prvým významným dátumom: Miloslav Ďurovka sa narodil 16. júna 1983 v Novom Sade, no vyrastal a dospieval v Kysáči. Rodičovský dom má v povestnej kysáčskej Širokej ulici, dnes Ulici Dr. Jána Gombára. Pre rekonštrukciu dom s číslom 57 stratil síce štipku svojho starobylého, širočizného šarmu, ale všetko to, čo si dnešné bývanie žiada, sa jeho prestavbou zaistilo. Po prežití včasného detstva v Miloslavovom dospievaní nasledovalo základné vzdelávanie, ktoré skončil v roku 1998 v Kysáči s vynikajúcim prospechom. To mu následne umožnilo istotu pri voľbe ďalšieho stredoškolského osudu, tým aj povolania. V tom bol kategorický: do úvahy prichádzalo len strojníctvo, ktoré úspešne ukončil v školskom roku 2002/2003. Základy boli síce tu, potom však prišiel hlavolam: kde sa zamestnať v časoch núdze a hospodárskej nestability? Šťastie sa mu predsa usmialo. Namiesto

továrenskej brány a ohlušujúceho práci lodník Miloslav Ďurovka ob- sedem osôb, z ktorých sú dvaja hluku bežnej výroby, pracoviskom sluhuje stroj pohonnej lode, ale i kapitáni plavebnej sústavy, dvaja sa mu stali dunajské vodné šíravy, celkové zariadenia tlačenia vod- strojári, kým sú ďalší traja bežní ticho a pohoda vodnej plavby. Do- no-plavebnej sústavy, ktorú tvorí členovia posádky s presne určestal sa do podniku hrdinu Boška pohonná loď, tlačiaca vpred celú nými povinnosťami, ktoré majú Palkovljevića-Pinkiho s ústredím sústavu. Jej rozmery sú: šírka13 zabezpečiť nehatenú plavbu. Miv Novom Sade. metrov, dĺžka 40 metrov. Pohonná loslavova pracovná povinnosť je Stať sa lodníkom nemusí byť sila stroja je 2 800 k. s. (HP). Sú tu byť celý mesiac v stálej plavbe, toľko vecou záľuby, osobného pre- aj plavebno-prievozné objekty, po ktorej nasleduje mesiac dohodnocovania niektorých výhod, takzvané barže. Tie nemajú vlastný máceho oddychu bez akýchkoľvek či v konečnom dôsledku i osož- pohon, ale sú zásobené všetkým, povinností, týkajúcich sa plavby. nosti voľby. Predovšetkým treba Okrem uvedeného, k plavebným vyhovieť špecifikám, týkajúcim povinnostiam posádky patrí aj sa osobnej psychiky. Napríklad zabezpečenie všetkých potrieb tomu, že treba bez ťažkostí znápre celomesačný pobyt posádky šať bežný a pracovný život na na rieke. dosť malom priestore, akým je – Aj keď sa tie moje plavloď. Alebo byť dlhšie odlúčený od by riekou pravidelne opakujú, svojej rodiny, iných blízkych. A je striedajú už ktovie koľkokrát, a tu aj obmedzená komunikácia, či stále sú na rovnakej rieke, tak už na pracovisku, alebo so svojimi. pre mňa, ako aj pre celú lodnú Slovom, množstvo rôznych fóbií posádku, každý nový odchod do môže dať človeku riadne zabrať.... dunajských šírav je aj novinkou, Keď všetky uvedené previerky aj svojráznou záhadou. Totiž úspešne zdolal, dvere nového zanikdy nevedno, či k nejakému mestnania sa mu otvorili dokorán. cestovnému prekvapeniu príde, Pritom do súpisky kysáčskych ani čo bude jeho podstatou. To zamestnaní pribudlo nové, iné, stále napätie: čo, kedy, kde... nachádzajúce sa mimo dedinvisí vo vzduchu počas každej Na pevnine je to istejšie: Ďurovkovci ských stereotypov. cesty. Snáď preto je každá V konkrétnej, profesionálnej z nich i novou skúsenosťou, čo zaisťuje rýchle a bezpečné na- novou výstrahou a upozornením, loženie a vyloženie nákladu. Spolu ale i novým cestovným zážitkom, ich je deväť a rozvrstvené sú pred – vyzdvihuje Miloslav. pohonnou loďou. Šírka sústavy je A rovnako tak ako administratív33 metrov, dĺžka až 276 metrov. ny pracovník zbiera, triedi, odkladá Ak je plavba v smere toku vody a zachováva zverené dokumenty, i Dunaja, cesta trvá šesť dní. Ak je lodník hromadí vlastné skúsenosti, cesta v opačnom smere, potom výstrahy, zážitky, ukladajúc ich napotrvá takých desať dní. Množstvo trvalo do pamäti, spomienok. Tieto prevážaného nákladu vyjadreného po čase narastajú do jeho osobv tonách sa hýbe od 13 000 do 14 ných plavebných dejín, a možno ich 000 ton. Základnými tovarmi sú priložiť aj k tej celkovej dunajskej železná ruda, dovážaná pre žele- plavebnej klenotnici... Ozaj dlhá súprava Nuž čo nám tá prezrádza? ziareň v Smedereve, alebo obilniny, ktoré sa exportujú do zahraničia. Nečakané prekvapenie lodníkom Posádka lode pozostáva zo môže napríklad spôsobiť nízka

HLAS ĽUDU | 17. 9. 2016 • 38 /4717/ hladina vodného toku. Ústredný vodný tok berie a neúprosne nesie všetko, čo sa do neho dostane. Keď však ide o piesok, ten sa naukladá a sú z neho piesočné nánosy, pre ktoré sa plytčina vody zväčší, zvýrazní. Plavebný objekt preto často uviazne a kým sa z nánosov nevyslobodí, s ďalšou cestou počítať nemožno. Opačnou krajnosťou je enormne zvýšený, rozšírený alebo rozliaty vodný tok. Nevedno, pokiaľ siaha plytčina, nevedno, kde sa začína žiaduca hĺbka vodného toku. Tento stav si vyžaduje veľké a neľahké úsilie pri riadení lode a nákladov. Opravdivým postrachom pre ľudí na lodiach je zúriace vetrisko, ktoré občas nadobudne silu hurikánu. Vtedy vie spôsobiť aj rozpadnutie sústavy plavebných objektov. Tie sa potom bez akejkoľvek kontroly a usmernenia, bez ladu a skladu bezcieľne hýbu riekou, kým sa nepristavia pri nejakej prekážke. Zaradiť ich zase do plavebnej sú-

Pohľad z pracoviska dunajskú vodnú masu. To, keď sa v každej sekunde jednoducho valí 5 600 až 5 800 kubických metrov dunajskej vody, aby sa onedlho stratilo v Đerdapskom jazere, – vraví Miloslav. Druhou perlou je Đerdapská priehrada. To, čo sa veľmi dlho

V prístavnom komplexe Constanza v Rumunsku stavy nie je ani ľahko, ani sa to vôbec nedá rýchlo. Ani vlnobitie na Dunaji neradno podceniť. Vlny vedia dosiahnuť výšku pár metrov alebo aj viac. V tom prípade sa spenená vodná riava proste začína hrať s hociktorým plavebným prostriedkom... Kormidelník úporne trvá na jednom, vlny zase nesú čosi celkom iné. Aj loď, dokonca tak, že ju môžu prevrátiť, ako aj náklad, ktorý vie pohltiť voda! Ako istú útechu treba však povedať, že mnohé z niekdajších plavebných ťažkostí už odstránil súčasný technický pokrok. Preto sa počet uvedených nástrah evidentne znížil. Podľa slov lodníka Miloslavu Ďurovku, každú dunajskú cestu k Čiernemu moru zdobia tri nevšedné, len a len dunajské plavebné perly. – Prvou je obrovské, pritom zároveň malebné Đerdapské jazero. Dokáže proste prehltnúť všetko, dokonca z plavby urobiť vyslovené nebezpečenstvo. Stačí si predstaviť rýchly, až zúrivý vodný tok, potom aj tú obrovskú

vodné prevádzky, jedna na našej časti, tá druhá už v Rumunsku. Tak priestorové, ako aj samotné technické vybavenie prevádzok umožňuje vstup celej lode s naloženým nákladom. Na srbskej strane sa do prevádzky vchádza z hladiny vody v Đerdapskom jazere, teda pred priehradou. Z naplnenej prevádzky sa potom postupne vypúšťa voda, čo spôsobuje, že loď spolu s nákladom pomaly klesá, meter za metrom až po úroveň dunajskej vody za priehradou. Otvorené vráta prevádzky umožňujú lodi potom ďalšiu cestu, smerom k moru. Na rumunskej strane sa deje identický proces, lenže sa loď, z bežnej dunajskej hladiny vody už za priehradou dvíha, meter za metrom, teraz už na úroveň Đerdapského jazera. Z neho potom loď smeruje k hornému toku Dunaja.

Prievozná sústava v Đerdapskom priestranstve zdalo byť nemožným, veru aj neuskutočniteľným, sa predsa udialo! Divoký vodný tok, až titanická sila ohromnej vodnej masy, bola priehradou zastavená. Udial sa ozajstný staviteľský zázrak. Na vybudovanej priehrade dunajská plavbu zabezpečujú dve veľké

Za tretiu perlu možno označiť Dunajskú deltu. Dunaj do rumunského mesta Braila odvádza svoju vodnú masu korytom. Potom pre zmeny v konfigurácii terénu voda zaplavuje nábrežie riečneho koryta, aby sa rozliala širokým, takmer nedozerným priestorom,

siahajúcim neraz až po pobrežie Čierneho mora. Také rozvetvenie ústia rieky a vlievanie do mora sa nazýva deltou. Chýrečné deltové vetvy odvádzajú aj dunajskú vodu do mora. Avšak nedostatočne: neuspokojuje to ani z pohľadu množstva odvedenej vody, ani zo stanoviska šírky a hĺbky jej koryta. Keďže sa v deltách súčasná plavba konať nemôže, Rumunsko preto ako krajina s východom do čiernomorských a i dunajských vodných šírav vybudovalo monumentálny vodný prieplav, kanál prijímajúci lode veľké, ako aj tie o čosi menšie, riečne. Po vylodení tovaru, respektíve po prevzatí nového, každá z tých lodí pokračuje vo svojej plavbe. Lebo je bývalé dunajské úzke hrdlo lodnej prepravy prieplavom úspešne odstránené... Obrovský priestor delty s veľkými množstvami takzvanej sladkej vody, spolu so svojím rastlinným a iným živým svetom zostáva vo všetkom akosi v ústraní. Prevažne sa stáva lákadlom pre zvedavých turistov. Nie však len pre nich. Delta je tiež polygónom výskumu vedeckých pracovníkov, ako sú zoológovia, botanici, ornitológovia, meteorológovia... Je i oázou sladkovodného života, ako aj obľúbenou lokalitou vtáctva, ktorého druhy od nás buď odchádzajú, alebo sa k nám opäť vracajú. Aj takéto špecifikum je predmetom rozmanitého výskumu. Získané vedecké údaje sa potom stávajú prínosom pre veľkolepú vedeckú klenotnicu našej civilizácie. Po tomto odbočení treba sa však vrátiť ku kysačskému lodníkovi, ktorému je Dunaj vlastne druhým domovom. Plavebná sústava, na ktorej pracuje Miloslav Ďurovka, sa aj dostáva, ale aj vychádza z toho monumentálneho prieplavu, aby sa potom dostala do Čierneho mora. V rumunskom prístave Constancza potom vyložia predané obilniny. Tým sa zároveň uvoľňuje lodný priestor pre prevzatie železnej rudy v Ukrajine pre potreby smederevskej železiarne. Nový tovar, teda ruda sa nakladá v ukrajinskom prístave Ismail. A tak sa to všetko u Miloslava Ďurovku strieda: mesiac za mesiacom, celé roky. Natoľko, že sa z neho stal skutočný odborník, afirmovaný znalec dunajských pomerov a plavebných šírav, ako aj všetkého, čo súvisí so spoľahlivou riečnou plavbou. Nuž nezostáva iné, než mu aj do budúcna popriať šťastnú plavbu: či už tou tichou, alebo v horšom prípade spenenou dunajskou vodnou hladinou. Snímky: Z rodinného albumu Ďurovkovcov

Mozaika V NOVOSADSKÝCH GALÉRIÁCH

Krásne nezvyčajné Oto Filip

možno pochopiť ako špecifický návod na dokonalé pochopenie autorov, vyznačujúcich sa silnou re skutočného umelca galériou môže byť celý osobnou identitou a jedinečným pohľadom na svet. svet. Všetko, čo ho v ňom zaujme a priláka, Niektorí z nich holdujú klasickej grafike a maľbe, iní čo objaví, pretaví do vlastného autorské- zase sochárstvu, tretí fotografii, štvrtí sú autormi a aktérmi inštalácií, videoprác, ho diela. Podľa rovnakého performancií, vôbec multimeprincípu, galériou môže byť diálnej sféry ponímania sveaj celé mesto. V konkrétnom ta. Každé z diel, aj keď nemusí prípade Nový Sad, hostiteľ byť na prvý pohľad páčivé, je štvrtých Dunajských dialóvlastne krásne a nezvyčajné. gov. Veľa autorov, veľa výVeď taká je aj doba, ktorú práve stavných priestorov, mnoho žijeme. O nej sa 6. septembra galérií, stretnutí, rozhovorov, hovorilo fundovane a do hĺbvymieňania skúseností. Aj keď ky na sympóziu, venovanom podujatie dosť mladé, dialógy pozícii umelca pôsobiaceho v už majú riadne široký výstavný pomeroch globálnej neistoty, a tematický záber, zahŕňajúktoré sa konalo v Rektoráte ci hlavne podunajské krajiny, Novosadskej univerzity. Neako aj ich početné súčasné istota nie ako žiaduci model umelecké tendencie, perspek- Z opusu Gyorgy Olajosa žitia, ale ako podnet na novú tívy a trendy. Samozrejme, aj tvorivosť, ozajstnú imaginácu. umelcov ako aktérov toho všetkého. Možno povedať, že tak umelci, ako aj kritici, či Význam cyklu výstav a iných výtvarných a multimediálnych podujatí treba hľadať nielen v ich vôbec milovníci umenia majú v týchto dňoch neprípadnom tematickom zameraní či v pohľadoch všednú príležitosť túlať sa celé hodiny labyrintmi do minulosti, ktorých je málo, no najmä v prácach moderného umenia. Toho čudesného dobrodružstva, a snahách jasne naznačujúcich, čo od umenia treba ktoré nás deň čo deň prekvapuje novými objavmi a možno očakávať dnes a zajtra. Viaceré z nich a súčasnosť robí o čosi krajšou než vlastne je.

Známa zástava Dunajských dialógov pri vstupe do zbierky Rajka Mamuzića

Posledné úpravy pred vernisážou Pestrý priestorový svet Nemky Urlike Kesslovej Dve kresby Uroša Weinbergera

Venelin Shurelov reprezentoval umelcov Bulharska

V malom výtvarnom salóne sa prezentovali Nela Hasanbegovićová a Daniel Premes z Bosny a Hercegoviny

Okrem inštalácie Radovan Čerevka zo Slovenska sa predstavil aj takto

HLAS ĽUDU | 17. 9. 2016 • 38 /4717/

(DUCHA)PLNKY

Výber: Oto Filip

Smiech je liek

(e)PIGRAMY

Hovorí zajac zajacovi: – Čo tá poviazaná noha? Poľovník? Poľovník? – Poľovník.

– Upiekla som koláče, no vyšla som na chvíľu z kuchyne a pes ich všetky zožral. – Neplač, drahá, – upokojuje ženu agronóm. – Ak zdochne, zaobstarám ti krajšieho. xxx

– Strelil? Strelil?

Pýta sa farmár farmára:

– Nie, stúpil.

– Čo myslíte, urobil som dobre, keď som si dal firmu poistiť proti ohňu a krupobitiu?

xxx Agronóm sa vrátil z poľa a vidí, že manželka plače.

– Oheň, to ešte chápem, – odpovedal sused, – ale ako chcete urobiť krupobitie?

Istý vek mnohých žien je veľmi neistý. Giulietta Masinniová Kto predbehne svoju dobu, musí na ňu zvyčajne čakať na miestach nie práve najpríjemnejších. J. Lec Najlepšie roky prichádzajú, keď sa už tie dobré pominuli. René Clair

Karikatúra: Aleksandar Dimitrijević

Andjelko Erdeljanin

Naša civilizácia je omnoho staršia od americkej. Keď objavili Ameriku, my sme už sto rokov boli podmanení Turkami. Vyzerá to tak, že dnes treba bojovať len kvôli mierovým iniciatívam. Je možná nová vojna? Neviem. Veď všetky doterajšie boli nemožné. Palica má dva konce. No ani tu sa nekončí. Jan Werich

Televízia nie je nepriateľ. Televízia sa dá vypnúť. Je to zvláštne. Ak chce byť chudobný človek spravodlivý, hneď ho zavrú. Civilizácia má spájať odľahlé brehy a odstraňovať prekážky. Nahota odstraňuje triedne rozdiely! Čo to vôbec je civilizácia? To je, pane, lenivosť ľudská.

17. – 23. 9. 2016

POČASIE

Láska na prvý pohľad

A tak túžba bola väčšia ako dierka.

Takú lásku stretnú len raz za hodinu.

Po voľbách

Najslabší článok

Vraj aj taká nula vie byť riadne číslo.

keď nohy po chvíli spravia z vás ožrana?

Mal toho len málo, Čo by za to stálo, No aj tak sa túžil dostať do análov. Ibaže mu nikto neotvoril dvierka.

Vďaka za ten zázrak čo sa mužom stáva, keď zrazu pocítia: „Toto je tá pravá.“ Srdce sa otvorí a už nechce inú.

Tým najslabším článkom pri pití sú nohy. Nohy tak nešťastne obmedzujú pohyb. Čo z toho, keď človek vydrží do rána,

Z prísloví

Manželstvo s dobrou ženou je ako prístav v búrke. Manželstvo so zlou ženou je ako búrka v prístave. L. C. Vauvenargues

Kultúra a civilizácia

Anály

Zato nás tie voľby niekam posunuli, z bývalých jednotiek sú dnes iba nuly. No v istých orgánoch sa na čosi prišlo.

Z myšlienok osobností

Aforizmy

Erik Ondrejička

Nebo o sebe nerozširuje, že je vysoké. Čínske V kožuchu sej jarinu, v košeli oziminu. Nesaď strom hore koreňom. Ruské

Belehrad, dobré ráno V lekárňach je nátresk ako v samoobsluhách. Mám nádej, že aj tie onedlho začnú fungovať podľa rovnakej zásady: pri vstupe zoberiete nákupný košík, začnete sa prechádzať po nich, všímať si vystavený tovar, a pritom si voliť tak chorobu, ako aj liek. Každého človeka čosi bolí a trápi, lenže si nevie vždy spomenúť na to, čo. xxx Mali sme sa lepšie, kým sme sami boli deti ako teraz, keď máme deti. Deti sú bezočivé a nevďačné.

Duško Radović

xxx Aj toto ráno sa najprv zobudili tí, ktorí to nepotrebujú, ktorí nevedia, čo si počať s ránom, ani čo si počať s novým dňom. O živote ani nehovoriac. xxx Neponáhľajte sa, očakáva vás škaredé a studené ráno. Teraz je pravdepodobne pekne práve tam, kde bolo škaredé, kým sme my tam boli. xxx Ako sa to len dalo dokopy: ľudia, ktorí majú najviac času, majú aj najviac peňazí?!

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

17˚ | 26˚

14˚ | 24˚

13˚| 21˚

12˚ | 21˚

11˚ | 22˚

11˚ | 26˚

13˚ | 24˚

VII

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

Plnená divá kačica Suroviny: divé kačice, biele víno, ½ pomaranča, ½ duly, mleté čierne korenie, tymian, soľ; Na plnku na 1 kačicu: 3 okrušteky bieleho chleba, pečienka z kačice, 2 jablká, šťava z ½ pomaranča, 1 vajce, maslo, majorán, mleté čierne korenie, soľ Takto sa to podarí: Chlieb pokrájame na kocky a opražíme na panvici nasucho. Jablká zbavíme jadrovníka, pokrájame na kocky a udusíme na masle. Pečienku pokrájame, udusíme na masle s majoránom. Opražený chlieb, pečienku a jablká zmiešame spolu s pomarančovou šťavou a

vajcom. Osolíme, okoreníme a masou naplníme zvnútra osolenú a okorenenú kačicu. Na záver vložíme ½ jablka. Kačicu osolíme, okoreníme čiernym korením a tymianom, podlejeme bielym vínom, pridáme rozkrojenú dulu, plátky pomaranča a pečieme pri 180 °C domäkka. Do výpeku prepasírujeme upečené jablko, dulu a pomaranč a prevaríme s bielym vínom. Podávame s obvarenou zelenou fazuľkou, dusenou s údenou sušenou šunkou.  Podľa: zena.sme.sk

MÓDA A KRÁSA

Pravidlá pre správne čistenie pleti Správny postup pri odlíčení je základom krásnej a zdravej pleti. Čistite pleť ráno i večer. Večerné čistenie pleti je dôležité, aj keď sa nelíčite. Na pleti sa počas dňa usadzujú prach, peľ a iné nečistoty z okolitého prostredia. Len keď ich odstránite, umožníte pleti dýchať a lepšie vstrebávať výživné látky z ošetrujúcich prípravkov. Ale pleť je potrebné čistiť i ráno. Použite pritom pleťovú vodu alebo tonikum, mastnú pleť môžete očistiť i umývacím gélom. Myslite na svoj typ pleti. Pre normálnu a zmiešanú pleť môžete použiť i čistiace prípravky s jemnou

parfumáciou. Pre mastnú pleť sú ideálne čistiace gély a peny, toniká a pleťové vody s antibakteriálnymi a astringentnými účinkami. Pri suchej pleti je treba vypustiť všetko, čo ju vysušuje. Vhodné sú pre ňu prípravky s vyšším obsahom tukových a hydratačných zložiek. Ak máte citlivú pleť, vyhnite sa čistiacim obrúskom a čistiacim gélom, radšej používajte pleťové mlieka, micelárnu vodu, oleje na tvár a pleťové vody a peny určené pre citlivú pleť. Na pleť zbytočne netlačte. Pleť netreba pri čistení nijako tlačiť ani drhnúť. Ak máte pocit, že sa nečistoty neuvoľňujú, pleť jemne navlhčite

alebo na tampónik naneste väčšie množstvo čistiacej kozmetiky, aby po pleti lepšie kĺzal a nečistoty sa lepšie uvoľnili. Oči odličujte zvlášť. Pri čistení pleti by ste sa mali najprv zamerať na odlíčenie očí, na ktorých býva najviac líčidiel. Použite špeciálny prípravok – odličovač očí. Naneste ho na tampónik a na chvíľku priložte na riasy a očné viečko, aby sa líčidlá uvoľnili, ľahšie a šetrnejšie sa potom budú zotierať. Postupujte jemnými

VZŤAHY

Nenechajte so sebou zametať! Päť krokov, ako si vybudovať sebavedomie: Toto by si mala prečítať každá! Žena, ktorá má nízke sebavedomie, dovolí partnerovi, aby s ňou zaobchádzal nepekne, aby ju ponižoval, kričal na ňu alebo ju urážal. Stopnite to! Najprv dajte bodku za minulosťou Základ nášho sebavedomia vychádza z detstva. Formujú ho hlavne rodičia. Ak sa dieťaťu dostane dostatok lásky, podpory a porozumenia, je to dobrý vstupný kapitál do ďalšieho života. Každé jedno dieťa by malo cítiť, že je jedinečnou a krásnou osobnosťou. Vystihujú to aj slová Marilyn Monroe: „Keď som vyrastala, nikto mi

nepovedal, že som krásna. Všetky dievčatká by však mali počuť, že sú krásne, aj keď to možno tak nie je.“ Realita však býva často iná. Preto k jedným z prvých krokov pri budovaní sebavedomia patrí urobiť hrubú čiaru za minulosťou, prestať brať do úvahy to, čo sme počúvali od nášho okolia a čomu sme kedysi dávno uverili. Dôležité je uvedomiť si, že nezmeníte ľudí okolo seba. Iba seba samých môžete zmeniť. Prevezmite zodpovednosť za seba a nenechajte druhých, aby mali nad vami moc. Každý výrok adresovaný na vašu osobu berte s nadhľadom. Je iba na vás, či sa s tým výrokom stotožníte, alebo nie.

Mozaiku číslo 206 pripravil Oto Filip

VIII

kruhovými ťahmi od vonkajšieho k vnútornému kútiku oka. Oči odličujte, kým nebude tampónik čistý. Až potom sa pusťte do čistenia pleti tváre. Nezabúdajte na krk a dekolt. Krk a dekolt vyžadujú rovnakú starostlivosť ako tvár. Koža v týchto partiách je veľmi jemná a ľahko sa na nej tvoria vrásky. Pri jej čistení používajte kozmetický tampónik a nečistoty jemne stierajte od brady smerom nadol. Zabudnite na vodu. S mejkapom, prachom, kožným mazom a ďalšími nečistotami, ktoré sa na pleti počas dňa usadzujú, si len voda a mydlo neporadia. Jediné, čo dosiahnete takýmto čistením, je rozmazaný mejkap a podráždená, vysušená pleť. Vyberajte si ošetrujúce čistiace prípravky, ktoré pleť nevysušujú, nesťahujú, nedráždia očné okolie, ale ju príjemne hydratujú. 

Päť krokov, ako si vybudovať sebavedomie 1. Zabudnite na minulosť a všetko negatívne, čo záporne ovplyvnilo vaše sebavedomie. 2. Neberte do úvahy kritériá úspechu, ktoré nastavila spoločnosť. Nie je vo vašich silách, aby ste boli vy i všetko vo vašom živote dokonalé. Uvedomte si svoje pozitívne stránky, prijmite aj tie negatívne a pracujte na sebe. Každý malý úspech (chutný obed, zhodený kilogram) sa pozitívne odzrkadlí na vašom sebavedomí. 3. Žite podľa toho, čo prináša šťastie a spokojnosť vám. Ostatní nech si riešia svoje vlastné životy. Vaša skutočná hodnota nemá nič spoločné s tým, čo si o vás myslia druhí; tiež je nemožné, aby vás mali všetci radi. 4. Nezabúdajte na staré a možno trochu ošúchané: „Keď nejde o život, nejde o nič.“ 5. Rešpektujte druhých, prijmite ich takých, akí sú a nezabudnite na úsmev! 

Kultúra Dva večierky na strunách gitár V GITARIÁDA VOJVODINY KYSÁČ 2016

Elena Šranková

Bodkou, či čerešničkou na Gitariáde Vojvodiny Kysáč 2016 bolo vystúpenie skupiny Crvena Jabuka, ktorá bola tohto roku snáď najväčšou atrakciou. Kvôli nej mnohí fanúšikovia pricestovali nielen z vojvodinských dedín a miest, ale až zo zahraničia. Vstupné na revuálny večer gitariády bolo 100 dinárov. Program moderovala Mirka Parežaninová. V rámci gitariády v Caffe T bola zaujímavá výstava pohárov na pivo. Pripravili ju členovia Srbského združenia zberateľov pivových pohárov a suvenírov v čele s Vladimirom Pilipovićom z Belehradu. Ján Pálik, ktorý s Milanou Arňašovou stál v čele organizačného tímu gitariády, nám po skončení hudobného spektakla v Kysáči povedal, že ešte nedisponujú údajmi

piatok 9. a v sobotu 10. septembra na vedľajšom futbalovom ihrisku v Kysáči prebiehala Gitariáda Vojvodiny Kysáč 2016. Podujatie obnovili vlani z príležitosti štyroch desaťročí od usporiadania prvej gitariády vo Vojvodine, ktorá bola v Kysáči roku 1975. Organizátorom gitariády bolo Občianske združenie Vrana s podporou Miestneho spoločenstva Kysáč. Prvý večer tohto hudobného podujatia, ktoré sa nieslo Slávnostné udelenie prvej ceny skupine Harlekin v znamení dobrého rocku, prebiehal v súťažnom ovzduší. Z 28 Hana Závišová. sahov mesta. Ináč cenu, ktorú im prihlásených mladých kapiel sa Sobotný večer pokračoval re- udelili, zabezpečila Rádio-televízia do súťažného programu dostalo vuálnym programom. Najprv sa Vojvodina a ide o nahrávanie vlast12: 5 minuta slave, Penetratori, Mac predstavili mladé hviezdičky, čiže ných piesní v Štúdiu M. Skupina Tire, Barkasa band a Drugi format detská kapela Music Harmony Ško- Biljke za obsadené 2. miesto získala z Nového Sadu, Amor´s Arrows zo Siemskej Mitrovice, Sudar generacija z Bešky, Blow z Vrbasu, Sreda je utorak u novembru z Belehradu, Harlekin z Inđije, Biljke z Bielej Crkvy a Industrijski kombinat z Báčskeho Petrovca. Posudzovacia porota, v ktorej boli Josip Sabo, Pavel Drieňovský, Vladimir Radojev, Darko Varga a Dejan Beljanski, pozorne sledovala vystúpenia a vyhlásila Medzi dvanástimi súťažiacimi kapelami najlepších. Nimi sa stali Medzi najmladšími hviezdičkami gitariády bol i Amor´s Arrows zo Sriemskej Mitrovice skupiny: Harlekin (Inđija) bola i detská kapela Music Harmony

ly hudby z Nového Sadu. gitaru a hudobné vybavenie a 3. o počte návštevníkov. Odhadujú Po nich vystúpili dve ďal- cena, ktorú dostala skupina Sudar však, že ich bolo viac ako vlani, šie novosadské skupiny generacija, je poukážka na kúpu keď bránami gitariády predefiWaterwood a Happy lovalo 5 000 návštevníkov. Hippy a skupina DeCieľom tohto podujatia je kadencija z Báčskezhromaždiť mladé lokálne ho Petrovca. Niekoľvokálno-inštrumentálne kými hudobnými skupiny a motivovať mečíslami sa predstavil nej známe rockové kapely i výherca tohtoročvystupovaním pred širším nej súťaže, skupiobecenstvom, čo sa hneď na Harlekin, ktorej druhý rok organizovania Výstava pohárov na pivo náruživých cenu slávnostne podujatia podarilo. Svedčí zberateľov udelil Dalibor Rožić, o tom počet prihlásených – 1. miesto, Biljke (Bela Crkva) – 2. člen Zhromaždenia mesta a dokonca i vystupujúcich miesto a Sudar generacija (Beška) Nový Sad, poverený kultúbandov. Zostáva ešte len na – 3. miesto. Po ukončení súťažnej rou. Spomenul, že Mesto Hviezdy, na ktoré sa čakalo: Crvena Jabuka súťažnú časť prilákať viac časti nasledoval výstup vlani od- Nový Sad podporuje poduobecenstva, ktoré v oveľa menenej kapely Sink z Belehradu, jatia, akým je i kysáčska gitariáda, hudobného vybavenia. Revuálny menšom počte sledovalo túto a potom renomovanej skupiny ktoré prispievajú k zlepšeniu kva- program v sobotu pokračoval časť ako vystúpenia už známych Kerber z Nišu. Program moderovala lity kultúrnych a hudobných ob- minikoncertom Achtung bendu. a renomovaných skupín. • KULTÚRA •

38 /4717/ 17. 9. 2016

Kultúra V MESTEČKU INSITY

Padinsko-kovačická svadba Anička Chalupová

radičnú svadbu na Dolnej zemi trvajúcu i niekoľko dní tvorilo množstvo obradov, zvykov, magických úkonov a veštieb, obradové jedlá, odevy, predmety, obradový folklór. Kúsok z tej bohatej klenotnice ľudových zvykov a obyčají v sobotu 10. septembra 2016 oživilo Kreatívne centrum pre cestovný ruch, umenie a kultúru v Kovačici.

Začiatok podujatia patril DSS Perly (Foto: Velimir Branković)

Na svadbe sa striedali tradičné piesne, tance a vinše

Na letnom javisku Miestneho spoločenstva Kovačica v bezmála dvojhodinovom programe

Mamo moja, ja sa vidám ľem do Kovačici vystúpilo zhruba 90 ochotníkov, ktorí verne pre-

zentovali starodávne svadobné tradície v Kovačici a Padine. Do bohatého programu sa okrem zvykov a obyčají spätých s pozývaním na svadbu, „podperovaním“, „vitajkaním“, čepčením, ratolesťou, tancovaním s mladou nevestou a iným sa dostali aj zmienky o ďalších úlomkoch z dejín oboch dedín. Toto svojrázne folklórne divadlo začali členky dievčenskej speváckej skupiny Perly, neskoršie sa im pripojili ženská

SÓLISTI DONSKÉHO KOZÁCKEHO CHÓRU V MOMS

Kus ruskej kultúry v Kysáči Elena Šranková

Slovenskom národnom dome v Kysáči v piatok 9. septembra vystúpili sólisti Donského kozáckeho chóru Volnij Don z ruského mesta Rostov na Done. Zaspievali a zahrali Alexander Džalašov, Grigorij Polovinka, Alena Nikulina a Polina Dol a ich hostkou bola Terézia Falťanová zo ženskej speváckej skupiny Kačurienky z Brezna, zo Slovenskej republiky. Koncert usporiadal Miestny odbor Matice slovenskej v Kysáči. Program Piesne donských kozákov priniesol kysáčskemu obecenstvu melódie zo života kozáckych rodín pri práci, počas vojenskej služby,

www.hl.rs

pri zábave a oddychu, pri pití vodky či žartovaní a zabávaní sa s mladými kozáčkami. Počas

Informačno-politický týždenník

programu odzneli známe kozácke, ruské a ukrajinské piesne a viaceré z nich si obecenstvo

spevácka skupina Sláviky, mužská spevácka skupina Bohémi, Komorný spevácky zbor Viliama Figuša Bystrého z Padiny, členovia padinsko-kovačickej folklórnej skupiny pod vedením choreografky Ivany Svetlíkovej, divadelníci Kolektívu kreatívnych amatérov, slovenský ľudový orchester Nôta a známi herci Anna Širková z Padiny a Pavel Kožík Arkaško z Kovačice. Úlohu mladuchy stvárnila Padinčanka Andrea Karasová a ženíchom bol Miroslav Sabo z Kovačice. Program moderoval všestranný kovačický umelec Miloslav Jonáš. Návštevníci tohto hudobno-tanečného divadla, ktorí boli nielen z Kovačice, ale aj z Padiny a okolitých dedín, nešetrili dlane a výkony účastníkov programu odmeňovali dlhotrvajúcim potleskom. Účastníci padinsko-kovačického podujatia Mamo moja, ja sa vidám ľem do Kovačici sa onedlho budú veseliť aj na svadbe v Padine, kde s programom vystúpia na letnom javisku Športového strediska Dolina. zaspievalo spolu s interpretmi. Slovenským národným domom sa ozývali veselé, roztopašné, zádumčivé, ale hlavne svojské a typické piesne pre kozácku dušu, v ktorých sa ako v zrkadle odráža celá história donského kozáctva. Boli to piesne dravé a pokojné ako neviazaná rieka Don – srdce, telo a duša kozákov. Sólisti Donského kozáckeho chóru Volnij Don divákom počas dvaapolhodinového koncertu v Kysáči odovzdali nespútanú energiu, radosť, ale aj kúsok clivoty. Na začiatku večierka ich v mene kysáčskych matičiarov privítal Ján Slávik. Prihovoril sa i podnikateľ Branislav Becher, ktorý podporil hosťovanie sólistov v Kysáči, kam zavítali po veľkom turné na Slovensku. Kysáčania si takto mohli vychutnať dávku kvalitnej hudby a zažiť autentickú atmosféru ruského folklóru. • KULTÚRA •

21. Petrovské dni divadelné 17. – 26. septembra 2016 Báčsky Petrovec

PROGRAM

Sobota 17. septembra 20.00 Otvorenie festivalu Vladimír Hurban Vladimírov: Vinica zreje Slovenské vojvodinské divadlo, Báčsky Petrovec, premiéra Réžia: Michal Babiak Nedeľa 18. septembra 20.30 Ľuboslav Majera: Pod baldachýnom Slovenské vojvodinské divadlo – prvá repríza Réžia: Ľuboslav Majera Štvrtok 22. septembra 20.00 Arnošt Goldflam: Dámska šatňa Divadlo Andreja Bagara, Nitra, Slovensko Réžia: Michal Spišák

Piatok 23. septembra 19.00 Bertolt Brecht: Muž ako muž 1. / Muž ako muž 2. Národné divadlo Tošu Jovanovića, Zreňanin Réžia: Anđelka Nikolićová Sobota 24. septembra 20.00 John Buchan, Alfred Hitchcock, Patrick Barlow: 39 stupňov Mestské divadlo Actores, Rožňava, Slovensko Réžia: Tatiana Masníková Nedeľa 25. septembra 20.00 Milena Bogavac: Červená – samovražda národa Koprodukcia Centar E8 a Bitef teáter, Belehrad Réžia: Vojislav Arsić Pondelok 26. septembra 12.00 Miloš Janoušek: Piráti Knjaževsko-srbský teáter, Kragujevac (predstavenie pre deti) Réžia: Ján Čáni 20.00 Vasilly Sigarev: Vĺčik Akadémia umení Banská Bystrica, Slovensko Réžia: Ľuboslav Majera

6. LITERÁRNE STRETNUTIE SPOLKOV ŽIEN V PIVNICI

Spomienky a rady na papieri Anna Francistyová

polok žien v Pivnici v nedeľu 11. septembra, teda v tradičnom jesennom termíne, usporiadal už 6. Literárne stretnutie spolkov žien. Začalo sa minútkou ticha venovanou nedávno zosnulému pivnickému kultúrnemu aktivistovi Andrejovi Grňovi a pivnickej rodáčke, dramatičke, režisérke a minuloročnej účastníčke tohto stretnutia Elene Hložanovej.

ako predstaviteľov spolkov, hostí. Predsedníčka Spolku žien v Pivnici Anna Valašeková s potešením konštatovala, že sa prihlasujú aj nové autorky, teda akcia plní cieľ. Nielenže sa podporujú literárne snahy členiek spolkov žien, ktoré nemajú inú príležitosť verejne zdieľať svoje spomienkové i poetické texty, posmeľujú sa autorky písať texty vo svojom nárečí, ale k nasledujúcemu ročníku sa Opraty podujatia pevne drží v rukách predsedníčka pivnického prečítané texty i publikujú, a tak Spolku žien Anna Valašeková

Zámer podujatia cítiť aj v autentických piesňach, každodennom dedinskom humore a v primeranom kroji

Na pravidelnom literárnom podujatí v sieni SKUS Pivnica bolo zo 60 prítomných tak účastníkov, • KULTÚRA •

môžu poslúžiť záujemcom na dialektologické výskumy. Uplynulú nedeľu sme však počuli iba

pivnické nárečie, čo ani nediví, lebo viaceré účastníčky – a zvlášť keď sú to osvetové pracovníčky – najčastejšie píšu v spisovnej slovenčine. So svojimi spomienkovo, žartovne i duchovne ladenými textami, a to prozaickými a vo veršoch vystúpili: Katarína Arňašová, Mária Šranková (Báčsky Petrovec), Zuzana Dudková, Anna Hruškárová (Hložany), Anna Fábryová, Katka Menďanová (Ilok), Anna Hrnčiarová (Laliť), Eva Pavićevićová, Zuzana Čížiková (Kovačica), Anna Berediová (Selenča), Katarína Struhárová (Silbaš), Mária Záborská, Anna Malková (Stará Pazova), Miluška Belániová, Alžbeta Séčová (Pivnica), tiež Ranko Zorić a Anna Šinková z Gerontologic-

kého strediska v Báčskej Palanke. Snahu hostiteľov podporila v príhovore Darina Valachová, podpredsedníčka Asociácie slovenských spolkov žien. Ani tohto roku v programe nevystala veselá scénka na text Anny Valašekovej, ktorou obecenstvo rozveselili Anna Tótová a Karolína Keravicová, a pôvodné ľudové piesne odzneli v podaní speváckej skupiny pivnického Spolku žien. Moderátorkami boli i tentoraz Anna Žihlavská a Daniela Durgalová. Podujatie obohatila samostatná výstava výšiviek, ktorú v tej istej sieni SKUS Pivnica spoluobčanom a cezpoľným záujemcom ochotne predstavila autorka – pivnická výšivkárka Katarína Belániová.

38 /4717/ 17. 9. 2016

Kultúra ZÁKLADNÁ ŠKOLA V HAJDUŠICI V NOVOM ŠKOLSKOM ROKU

Prvýkrát menej ako 100 žiakov

traja učitelia triednej výučby boli prebytoční. Našťastie, nik nezostal ákladná škola J. J. Zmaja v Hajdu- bez práce, lebo medzičasom prošici v školskom roku 2016/2017 fesor ruštiny a jeden učiteľ triednej po prvýkrát po druhej svetovej výučby opustili školu, tak sme ich vojne má menej ako 100 žiakov. zaradili na ich pracovné miesta Spolu s vysunutým oddelením a toho tretieho sme zaradili na iné v Starom Leci je totiž zapísaných práce. Čo bude do budúcna, v tejto 91 žiakov, čiže o 17 menej ako vlani. chvíli ťažko povedať. Tým skôr, že V súlade s najnovšími pravidlami už na rok budeme mať o ďalších Ministerstva osvety o minimálnom 13 detí menej. – Odborný profil učiteľov v škole počte žiakov v jednej triede museli byť zrušené dve triedy, takže je vcelku dobrý. Veľkú väčšinu predmetov učia odborní teraz namiesto štyosvetoví pracovníci roch tried v nižších pre tie predmety, ročníkoch sú iba dve čiastočne neodborkombinované. ne sú kryté ruský – Okrem toho jazyk a matematika. pre malý počet detí Preto čiastočne, lebo v našej škole v tomto osoby, ktoré majú na školskom roku nestarosti tie predmety bude zorganizovaný (inžinier informatiky ani predĺžený pobyt a profesor triednej pre deti nižších ročvýučby) poznajú tú níkov, lebo podľa oblasť, ale podľa zátých istých pravidiel Miroslav Maričić: Rodičia kona nie sú odborní, pre takú aktivitu je robia chybu, že deti – povedal nám tiež potrebné najmenej nezapisujú na hodiny spolubesedník. – My 25 detí iba z prvého slovenčiny. sme povinní tú skua druhého ročníka, točnosť, ako aj koa my v Hajdušici, kde sme mali predĺžený pobyt, v pr- legov, ktorí nemajú plnú normu vých dvoch ročníkoch máme iba hodín, zaevidovať v informačnom 6 detí, – hovorí nový riaditeľ školy systéme Ministerstva osvety, a ak Miroslav Maričić. – Nuž a všetko v okolitých školách sú profesoto malo ešte aj ten následok, že ri ruského jazyka a matematiky,

Vladimír Hudec

ktorí tam nemajú nadostač hodín alebo sú prebytoční, budeme ich musieť prijať namiesto týchto našich ,neodborných’. V hajdušickej škole už viac ako 30 rokov sú aj hodiny slovenčiny s prvkami národnej kultúry. Z roka na rok sa však zmenšuje počet žiakov, ktorí chodia na tieto hodiny, čo je následok celkového zmenšenia počtu detí, ale aj nezáujmu o tento predmet. – Tohto roku sa na tieto hodiny prihlásilo 27 žiakov od 1. po 8. ročník, – prí- Učiteľka Vieročka Marčeková zvukuje riaditeľ Maričić. má iba štyroch prváčikov – V priebehu septembra zistíme, koľko skupín buaj svoj materinský jazyk, aby vedeme môcť utvoriť, od čoho bude deli správne písať a rozprávať sa závisieť aj to, koľko hodín bude po slovensky. Mnohí mladí ľudia, mať profesor, ktorý tie hodiny bude ktorí dnes za prácou odchádzajú mať na starosti. Myslím si, že by sa na Slovensko, majú problémy na tieto hodiny mali prihlasovať v komunikácii, lebo tiež nechodili všetky deti slovenského pôvodu. na tie hodiny slovenčiny. Okrem Žiaľ, aj tohto roku prevládlo mylné toho záujemcom o krajanský prepresvedčenie tunajších Slová- ukaz je potrebné aj potvrdenie kov, že ich deťom tie hodiny nie o tom, že sa daná osoba v škole sú potrebné. Hovoria, že sa oni učila slovenčinu. My ten doklad doma rozprávajú po slovensky môžeme dať iba tým, ktorí na tie a že ich deťom to úplne stačí. hodiny skutočne aj chodili. Všetko To je absolútne chybná mienka. mimo toho by bol falzifikát, – hoŠkola sa sústavne snaží vysvetliť vorí na záver riaditeľ hajdušickej rodičom, že ich deti sa majú učiť základnej školy.

SLANKAMENSKÉ VINOHRADY

V škole sa učí šesť žiakov

Anna Lešťanová

o vysunutom oddelení krčedinskej ZŠ 22. júla v Slankamenských Vinohradoch sa v novom školskom roku 2016/2017 učí šesť žiakov. V kombinovanej triede, ktorá pôsobí v miestnostiach na tzv. Podrume v strede dediny s dvomi druhákmi – Anđelou Ďarmockou, Radenkom Šimom, s dvomi tretiakmi – Emou Fábryovou, Mihajlom Turanom a s dvomi štvrtákmi – Elenkou Burdovou a Nikolom Šimom pracuje a po slovensky ich vyučuje učiteľka Martina Fábryová zo Starej Pazovy.

www.hl.rs

Počas našej návštevy v piatok 2. septembra žiaci mali hodinu anglického jazyka. Tento predmet ich učí profesorka Tijana Ćujićová z Inđije. Hoci je iba začiatok nového školského roku, obe osvetové pracovníčky konštatovali, že sú ich žiaci veľmi usilovní a už majú za sebou previerku vedomostí nadobudnutých v uplynulom školskom roku. Za priaznivého počasia telesnú výchovu mávajú vonku – na multifunkčnom ihrisku, kým v zimnom období najčastejšie cvičia v učebni. V nej sa nachádzajú tie najzákladnejšie vyučovacie pomôcky a, ako uviedla učiteľka

Informačno-politický týždenník

M. Fábryová, na modernizáciu výučby by potrebovali aspoň ešte jeden počítač. Žiaci a ich rodičia z populárnych Brehov radi čítajú Žiaci zo Slankamenských Vinohradov s učiteľkami a informujú Martinou Fábryovou (zľava) a Tijanou Ćujićovou sa i prostredníctvom nášho týždenníka, ska- Slovenska v spolupráci s vedením diaľ sa počas letných prázdnin MOMS v Starej Pazove. Tieto knihy dozvedeli o knižných darčekoch, im učiteľka do školy na čítanie už ktoré im venovali matičiari zo s radosťou priniesla. • KULTÚRA •

K 210. VÝROČIU PADINY

Fotomonografia z dejín dediny Anička Chalupová

ovorí sa, že čo sa stalo raz, akoby sa nestalo, ale fotografia ten moment nenechá umrieť. A práve fotografii bola venovaná akcia v nedeľu 11. septembra 2016 v rámci osláv 210. výročia príchodu Slovákov do Padiny, keď v ZŠ maršala Tita

dediny s textom a venoval ju MS, a fotodokumentáciu zo života školy s textami, ktorú daroval škole. Ďalšími fotografmi boli Pavel Ďuriš, Michal Kevický, Anna a Ján Bokorovci a Mária a Ján Slivkovci. Po úvodnom príhovore Zlatka Šimáka, predsedu Zhromaždenia obce Kovačica, o prezentovanej

Premiéru knihy sprevádzala výstava fotografií z minulosti 210-ročnej Padiny

bola prezentovaná fotomonografia Padiny Okamih pre večnosť autorov Michala Kevického (1929 – 2014), fotografa, historika a geológa, a Zuzany Papovej, profesorky na dôchodku, spisovateľky a etnologičky. Každá padinská domácnosť v minulosti mala rodinnú zbierku fotografií. Fotografie znázorňovali dôležité udalosti v rodine, dedine, pracovné akcie, architektúru, národopisné poznatky o staršom a súčasnom spôsobe života, vzácne a cenné pôvodné tradície, ako i spôsob života súčasného človeka. Do Padiny koncom 19. a začiatkom 20. storočia prichádzali fotografi z Kovačice (Jarossi Gyorgy, Torontal Antalfalva), ako i zo Zreňanina. Fotografie boli veľkého formátu na tvrdom papieri ozdobenom vzorkou. V období medzi dvoma vojnami Padina už mala svojich fotografov amatérov: Adam Petráš, Pavel Martinek, Juraj Funtík, Pavel Tomáš, pán učiteľ Bedřich Pilát, ktorý urobil fotodokumentáciu z minulosti • KULTÚRA •

knihe sa odborne zmienila profesorka slovenčiny Jana Kováčová, ktorá medziiným povedala, že kniha je „výsledkom lásky k svojej dedine, svojim spoluobčanom,

svojmu pôvodu a tiež zárukou, že Padina ako osada Slovákov, jej vznik, vývin, zmeny, jej občania, naši predkovia a dokonca i my sami nikdy neupadneme do zabudnutia. Je svedectvom o nás, o našej existencii...“ Kniha je rozdelená do dvoch častí, kde na úvod prvej časti textov profesor Ondrej Kotváš píše o osídľovaní Padiny, jej rozrastaní sa a rozvoji, o pracovitosti a vytrvalosti Padinčanov, o ich boji so smädom... V prvej časti publikácie sú aj texty o význame fotografií, o ich historických hodnotách, o vzniku tejto publikácie, životopis spoluautora Michala Kevického, stručné životopisy významných dejateľov z Padiny a pod. Druhá časť knihy obsahuje predovšetkým fotografie z druhej polovice 19. a prvej polovice 20. storočia. Na fotografiách sú znázornené padinské ulice, významné budovy, park a fotografie Padinčanov pri rôznych príležitostiach. V rámci tohto podujatia odznel aj príležitostný program, v ktorom

vystúpili členovia Komorného zboru Viliama Figuša Bystrého, hudobníčka Anita Petráková, spevácke dueto Ivana Megová a Ivan Petrovič za hudobného sprievodu

harmonikára Vladimíra Halaja a recitátorka Sofia Maglocká. Program moderoval Janko Hološ. Sprievodnou akciou podujatia bola výstava fotografií v jednej zo školských učební. Knihu Okamih pre večnosť vydal MOMS v Padine v čele s predsedom Dušanom Kerešom a finančne ju podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, správu, predpisy a národnostné menšiny.

AZDA NIČ LEPŠIE NEODHAĽUJE odvrátenú a skrytú tvár spoločenských pohybov a zmien ako politická karikatúra. Zvlášť vtedy, ak sú jej hrdinami poprední činitelia hýbajúci našimi osudmi, raz v tomto, inokedy v celkom opačnom smere. Na to, ako to vyzerá, či čo v praxi znamená, vyše desaťročia poukazuje v denníku Blic Marko Somborac. K jeho čitateľskej alebo skôr pozorovateľskej obci pribudli od polovice leta desiatky tisíc Belehradčanov alebo turistov na návšteve hlavného mesta, ktorí sa nemohli nepristaviť pri svojráznej avenue karikatúry (na snímke). V Ulici kniežaťa Mihaila ich táto celé dni víta aj ako naše najnovšie dejiny v kocke. Sú tam všetci – prezidenti, premiéri a ministri, podnikatelia a športovci... Lenže je najmenej radových občanov. Celkom pochopiteľne, keďže karikatúry Marka Somborca treba chápať aj ako ich odpoveď na všetko to, čomu sú vystavení. A zdolať to nie je vôbec ľahko. O. F. 38 /4717/ 17. 9. 2016

Kultúra K VÝSTAVE ZUZKA A ZUZKA V GALÉRII ZUZKY MEDVEĎOVEJ

Malebné svedectvo o pominuteľnosti Juraj Bartoš

popovou hviezdou Freddiem Zuzky sú poslednými kronikármi Mercurym, Luciano Pavarotti s slovenského vojvodinského sveusársky kúsok si dovolili Brynom Adamsom a Peter Dvor- ta, ktorý neúprosne odchádza, organizátori jedného z najský s Pavlom Haberom. Zanika- stráca sa a mizne. (...) Pod tlakom originálnejších podujatí na jú ešte donedávna priepastné toho najneľútostnejšieho spotohtoročných 56. Slovenských rozdiely medzi tzv. vysokým a medzi všetkých sudcov – času. národných slávnostiach. Máme populárnym umením. (...) Hodili (...) Medveďová je akademický na ume výstavu Zuzka a Zuzka, sme cez plece starú estetickú modernista. Áno, modernistktorú v Galérii Zuzky Medveďovej dilemu, čo je hore a čo dolu, čo ka, ktorú si dovoľujem označiť v Báčskom Petrovci pre verejvysoké umenie a čo nízke, čo je ako predstaviteľku výtvarného nosť prichystali Múzeum inštitucionálne umenie a imažinizmu. Láskavými teplými vojvodinských Slovákov čo ľudová folklórna spol- obrazmi maľuje jeden rurálny v Petrovci a Galéria insitková atď. tvorba. V tejto svet, jej tak osobne intímny, ného umenia v Kovačici. rovine je možné vnímať ktorý ale v kontexte urbánnej Dvojvýstava spojila dve aj dramaturgiu dnešnej prezentácie si nachádza líniu umelkyne, ba doteraz u výstavy Zuzka a Zuzka. fascinácie exotickým. (...) To, čo nás priam nespojiteľné Vedľa seba stoja dva fe- naštartovala akademická rovina, dva „tábory“, čiže milovnomény vojvodinského čo vo svojom programe riešila níkov profesionálneho, výtvarného umenia, kto- modernistická poetika ako niečo respektíve laického (nieré ešte prednedávnom bytostné, zásadné a kvalitné, len výtvarného) prejavu. by nikomu nenapadlo dokončilo insitné umenie vo V tom istom výstavnom dať vedľa seba. (...) Naša svojej poetike. Tragické sa zrútilo priestore, v tej istej chvíli kultúrna paradigma sa do naivného. Naivné chápeme sa ocitli obrazy prvej dolnatoľko zmenila, že ume- zrejme tak, ako sa na tento ponozemskej akademicky Zuzka Medveďová: V nedeľu, olejomaľba, 1929 leckú slasť okrem iného jem pozeral Friedrich Schiller. Po vzdelanej maliarky Zuzky nachádzame práve v pre- intelektuálnej moderne nastal Medveďovej a dozaista pájaní vysokého s nízkym; okamih, ktorý znova vo fenonajznámejšej insitnej maliarky rodiskom sa jej nikdy nepodarilo aj najznámejší román 20. storočia méne ľudovosti hľadá stratený (nielen) z radu vojvodinských prestrihnúť. Práve preto sa ani Meno Ruže Umberta Eca je de princíp arché, v pôvodnosti ľuSlovákov Zuzany Chalupovej. jej výtvarnému dielu nepodarilo facto filozofický román, sujetovo dového génia vo svojej naivnej Na vernisáži 5. augusta ozrej- tematicky vzdialiť od prostredia, realizovaný v žánri nízkej podrad- čistote nezaťaženého vrstvami mujúc ako prišlo k nápadu o v ktorom sa narodila a vyrastala. nej detektívky (...); treba za ním akademizmu. (...) Aj u Chalupousporiadaní dvojvýstavy Pavel Zuzana Chalupová svoju vej nachádzame, tak isto Čáni, riaditeľ Múzea vojvodin- pupočnú šnúru v Kovaako u Medveďovej, tie isté ských Slovákov, podčiarkol, že sa čici odstrihla poľahky. žatvy, zvážačky, koscov, dve naše vzácne dámy „prvýkrát Prvú samostatnú výstavu svadby, oslavy; celý jeden v živote stretli takto, posthumne, mala nie v Kovačici, v svet, ktorý odchádza, stráako Zuzka a Zuzka“. Na skutoč- rodisku, kde by to bolo ca sa a mizne, ibaže už bez nosť, že akademické a insitné prirodzené, ale – v Dubpátosu a intelektualizmu umenie sú „zdanlivo nezlučiteľné, rovníku. A ďalšiu – v Parímodelu. A to nám, ľuďom rozličné a predsa tak blízke“, ži. Ide teda o ženu, ktorá postmodernej doby, tak poukázala Mária Raspírová, ria- vo svojich ,geceliach’, ako som povedal na zaditeľka Galérie insitného umenia bez toho, aby sa vyzliekla čiatku, nerobí problém viv Kovačici. Zároveň podotkla: zo slovenského ľudovédieť v symbióze. (...) Stále „Obrazy oboch autoriek boli ho kroja, obišla svet. (...) si uvedomujeme, že tieto prvý raz vystavené vo februári Je to jeden reprezentant dva výtvarné opusy sú v Kovačici, potom v Padine, a slovenskej vojvodinskej obrazmi našej slovenskej som rada, že dnes túto výstavu panónskej duše. Také sú Zuzana Chalupová: Žatva, olejomaľba, 1996 vojvodinskej apokalypsy. otvárame aj v Báčskom Petrovci.“ aj jej obrazy: všetci ľudia, (...) Zrejme si uvedomujeO opodstatnenosti tohto skutku postavy na jej obrazoch me, že my sme tá posledná s veľkým nadšením vyberanými majú uniformné detské tváre, hľadať aj inú rovinu nazerania. generácia, ktorá na vlastné oči slovami a nadovšetko pútavo červené líca a nevinné oči. Taká Zuzka a Zuzka – nielen po- a vo vlastnom prostredí videla hovorili dvaja dobrí znalci života bola aj Zuzana Chalupová.“ stmoderná dramaturgická hra, koscov s kosami, kone, ktoré a diela oboch maliarok, Vladimír Profesor estetiky, dramaturg pokus o prekvapivé prepojenie neboli dostihové, ale do poľa. Valentík a Michal Babiak. a režisér Michal Babiak otvá- navonok nespojiteľného, ale aj (...) Po tom, ako my odídeme, aj Ozrejmujúc niektoré aspekty rajúc výstavu prečítal krásnu výpoveď omnoho závažnejšia, obrazy dvoch Zuziek stanú sa výtvarného prejavu dvoch umel- esej, z ktorej citujeme: „Žijeme filozofickejšia a sofistikovanej- záhadou s nečitateľným obsakýň Valentík z pohľadu výtvar- v dobe, keď operná diva Mont- šia, ktorá sa nás dotýka priam hom, nejasnými súvislosťami a ného kritika skonštatoval: „Ani serrat Caballé si zaspievala s bytostne. Obe naše výtvarné bizarnými výjavmi.“

www.hl.rs

netušíme, čo nám osud v živote prinesie a ešte menej môžeme tušiť, čo osud prinesie nášmu dielu, keď sa pominieme. Zuzka sa ťažko dostala na výtvarnú akadémiu do Prahy po prvej svetovej vojne. Patrila tam medzi prvé ženy, ktoré študovali výtvarné umenie na vysokej škole, avšak pupočnú šnúru so svojím

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy

Výzva

„Preterali ste!“

NRSNM, ÚKVS, Obec Báčsky Petrovec a Divadlo VHV Petrovec vyzývajú slovenské ochotnícke divadelné súbory zo Srbska, aby sa prihlásili na Divadelný vavrín 2016.

Anna Horvátová

ni v jednom jazyku nie je azda toľko nedopatrení, ako v jazyku dolnozemských Slovákov. Je síce pravda, že sa vyvíjal samostatne, v iných podmienkach, ako slovenský jazyk na Slovensku, teda že bol akousi odnožou, ale, žiaľ, aj to je veľká pravda, že my príslušníci slovenského jazykového spoločenstva zanevierame na náš materinský jazyk. Veď dôkazom toho je aj enormne veľa poslovenčených srbských slov, takých nepodarkov, ako: „naterať“, „otušírať sa“ či „otušovať“, „sigúrňe“, „naprímer“, „sédňica“, „skupšťina“. Sem patrí aj slovo „preterať“! Všetko sú to srbské slová a ich nenáležité ekvivalenty porušujú normy slovenského spisovného jazyka, dokonca aj nárečovú podobu kazia. Na zvýraznenie, že sme skutočne „preterali“ v správaní, v čistote, v pedantnosti, v práci, treba povedať, že sme vo všetkom prehnali. A kedy sa ešte sloveso prehnať hodí, resp. ktoré sú ešte významy tohto slovesa? Je to: hnaním dopraviť cez niečo; hnaním premiestniť: prehnať kravy cez potok, prehnať

kone bránou alebo prehnať ovce z jedného pasienka na druhý, či donútením na rýchlejší pohyb unaviť, napríklad pes prehnal zajace, či v expresívnom znení prinútiť na usilovnú činnosť, v zmysle: Ja vás preženiem, leňosi! Aj zapríčiniť hnačku je prehnať: Mlieko ho prehnalo.; Kapusta ho prehnala. Zaujímavé je aj takéto prirovnanie, síce expresívne: prehnať peniaze cez gágor, cez hrdlo – čiže prepiť. A tiež hodno spomenúť význam prenasledovať, šikanovať, čo sa v dnešných časoch bežne stáva: majstri preháňajú robotníkov... Môžeme ho použiť aj na vyjadrenie významov rýchlo prejsť, prebehnúť, preletieť: cez cestu sa prehnal zajac, búrka sa rýchlo prehnala... rýchlou chôdzou, behom sa unaviť. No a aj ten význam, ktorému tu venujeme pozornosť, teda nie „preterať“, ale prehnať: urobiť nad únosnú mieru, zveličiť: prehnať športovanie, prehnať požiadavky; a tiež: „Susedovci prehnali s oslavou.“; „Dievčiny prehnali so samoopaľovacími prostriedkami.“; „Zastavila ich policajná hliadka, prehnali s rýchlosťou, prekročili povolenú rýchlosť.“; „Vodič to prehnal, toľko nafúkal!“

DROBNÉ OZNAMY PRENAJÍMAM zariadený jednoizbový byt v Bratislave, časť Ružinov; tel. č.: 062/17 88 485. PRENAJÍMAM dvojizbový byt v Novom Sade v blízkosti fakúlt, vhodný pre študentov; informácie na tel. číslo: 063/88 01 997.

47. Prehliadka slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín sa bude konať v dňoch 21. – 30. októbra 2016 v Báčskom Petrovci. Prihlášku si môžete stiahnuť na web portáli Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov; link: http://www.slovackizavod.org.rs/konkursi/pregled/14898 Vyplnenú prihlášku treba poslať najneskôr do 20. septembra 2016 na adresu: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov Ulica Njegošova 16/2/7 21 000 Nový Sad alebo e-mailom na adresu office@slovackizavod.org.rs S prihláškou je potrebné zaslať fotografiu, obsadenie úloh a krátky text o predstavení, ktoré zverejníme v bulletine. V prípade, že divadelný súbor má vyrobený plagát z predstavenia, ktoré prihlasuje na prehliadku, potrebné je poštou zaslať aj jeho dva exempláre na uvedenú adresu. Tešíme sa na vašu účasť na 47. Divadelnom vavríne.

CHÝRNIK

VOJKA. V dňoch 9. až 12. septembra vo Vojke sa konal 26. výtvarný tábor Cosmix art Ljubišu Marića. Na tábore sa zúčastnilo 26 umelcov z celého Srbska a medzi nimi aj staropazovský akademický maliar Marjan Karavla. Maliari a sochári svoje diela vytvárali v tamojšom Dome kultúry, kde prebiehali aj sprievodné programy. STARÁ PAZOVA. V galérii Strediska pre kultúru Stará Pazova v pondelok 12. septembra slávnostne otvorili 1. výstavu v novej sezóne. Milovníci výtvarného umenia si do konca mesiaca môžu pozrieť diela malého formátu 65 autorov – členov Združenia

Firma VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

• KULTÚRA • OZNAMY •

výtvarných a úžitkových umelcov Srbska. a. lš. ŠÍD. V miestnostiach Kultúrno-osvetového strediska v Šíde do 9. septembra bola otvorená výstava obrazov účastníkov obecnej prehliadky výtvarného umenia. Na tomto tradičnom podujatí sa pravidelne zúčastňuje aj Ján Šuster, maliar amatér zo Šídu. Tohto roku už po tretíkrát podľa mienky odborníkov postúpil do regionálnej prehliadky výtvarného umenia Sriemu, ktorá bude otvorená 6. októbra v Cisárskom paláci v Sriemskej Mitrovici. St. S.

AGROCROP, a. s.,

prijme zamestnancov na prácu s traktorom, zber a spracovanie úrody Potrebné vodičské oprávnenie skupiny B alebo T.

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

V prípade záujmu ozvite sa na mail: marek.macaj@agromacaj.sk alebo telefón: +421 905 732 961 38 /4717/ 17. 9. 2016

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa určuje, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Objekt na skladovanie fliaš s amoniakom výšky P v rámci jestvujúceho hospodárskeho komplexu, Ul. prímorská číslo 92, na katastrálnej parcele číslo 10238, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu KOTEKS VISCOFAN, s. s r. o., Nový Sad, Ul. prímorská číslo 92 Nositeľ projektu KOTEKS VISCOFAN, s. s r. o., Nový Sad, Ul. prímorská číslo 92, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Objekt na skladovanie fliaš s amoniakom výšky P v rámci jestvujúceho hospodárskeho komplexu, Ul. prímorská číslo 92, na katastrálnej parcele číslo 10238, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 6. septembra 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-496/16, ktorým sa potvrdzuje, že pre predmetový projekt nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti integrálny text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu KOTEKS VISCOFAN, s. s r. o., Nový Sad, Ul. prímorská číslo 92, o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Objekt na skladovanie fliaš s amoniakom výšky P v rámci jestvujúceho hospodárskeho komplexu, Ul. prímorská číslo 92, na katastrálnej parcele číslo 10238, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt Objekt na skladovanie fliaš s amoniakom výšky P v rámci jestvujúceho hospodárskeho komplexu, Ul. prímorská číslo 92, na katastrálnej parcele číslo 10238, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu KOTEKS VISCOFAN, s. s r. o., Nový Sad, Ul. prímorská číslo 92, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že projekt vypracuje spôsobom opísaným v žiadosti a že zabezpečí podmienky a uplatní opatrenia na znemožňovanie, zmenšovanie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, spôsobom opísaným v prílohe žiadosti – bod 4 opis opatrení predpokladaných so zámerom znemožňovania, zmenšenia alebo odstraňovania každého významného škodlivého účinku na životné prostredie. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu KOTEKS VISCOFAN, s. s r. o., Nový Sad, Ul. prímorská číslo 92, podal 27. júla 2016 žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Objekt na skladovanie fliaš s amoniakom výšky P v rámci jestvujúceho hospodárskeho komplexu, Ul. prímorská číslo 92, na katastrálnej parcele číslo 10238, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Slana bara. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Lokalita a účel projektu sú v súlade s lokalitnými podmienkami, číslo ROP-NSD-13684LOCH-2/2016, z 13. júla 2016, vydanými zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetový projekt nachádza pod bodom 5 podbod 6 – Skladovanie amoniaku, Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Projektom je v rámci jestvujúceho komplexu plánovaná výstavba skladu veľkosti 3 x 2,35 m (7,05 m2) na umiestnenie dvoch batérií oceľových fliaš so stekuteným amoniakom pod tlakom (6 + 7 = 13 fliaš po 41 kg (79 l), čiže súhrne 533 kg (1027 l)) a vbudovanie vnútorných inštalácii. Vzhľadom na to, že je projektom plánované skladovať stekutený amoniak vo fľašiach pre potreby zadovažovania výrobnej prevádzky (pás na extrudáciu) a majúc na zreteli spôsob, kapacitu a lokalitu skladu, ako aj to, že uplatnením opatrení ochrany životného prostredia predpokladaných v žiadosti v prílohe požiadavky – bod 4, bude zabezpečená predpísaná kvalita životného prostredia, zistené je, že nie je potrebné vypracovanie štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia, v priebehu pravidelnej práce projektu nebudú sa javiť negatívne javy, ktoré by významnejšie vplývali na životné prostredie. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2063_02 NS_Nový_Sad_Alekse_Šantića Nositeľ projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2063_02 NS_Nový_Sad_Alekse_Šantića, Ul. Aleksu Šantića 14, na katastrálnej parcele číslo 1268, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 6. septembra 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-323/16, ktorým je schválený súhlas k predmetovej štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, v postupe rozhodovania o schvaľovaní štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2063_02 NS_Nový_Sad_Alekse_Šantića, po uvedenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – – NS2063_02 NS_Nový_Sad_Alekse_Šantića, Ul. Aleksu Šantića 14, na katastrálnej parcele číslo 1268, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 opis opatrení s cieľom znemožniť, zmenšiť alebo odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. 4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a zmien technických charakteristík základňovej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal prosbu splnomocnenému orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie. ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2063_02 NS_Nový_Sad_Alekse_Šantića, Ul. Aleksu Šantića 14, na katastrálnej parcele číslo 1268, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21. Projektom sa predpokladá rekonštrukcia jestvujúcej základňovej stanice, a to tak, že bude postavená trojúseková anténová sústava pre rozsahy DCS 1800, UMTS a LTE. V každom úseku bude postavená po jedna panelová anténa typu K742236 výrobcu Kathrein na krytie rozsahov DCS 1800 a UMTS a po jedna anténa typu K742215 výrobcu Kathrein pre rozsah LTE. Plánované azimuty antén budú 30 °, 180 ° a 290 °, respektíve po úsekoch pre obe sústavy. Konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu DCS je 2 + 2 +2, pre UMTS je 3 + 3 + 3 a pre LTE 1 + 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V lehote stanovenej zákonom plánovanej na verejné nahliadnutie Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 11. júla 2016. Počas verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky zainteresovanej verejnosti o priebehu prezentácie a verejnej rozpravy uskutočnenej 12. júla 2016, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-323/16 z 12. júla 2016. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2063_02 NS_Nový_Sad_Alekse_Šantića, Ul. Aleksu Šantića 14, na katastrálnej parcele číslo 1268, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, číslo VI-501-323/16, z 10. júna 2016, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe o svojej práci doručila správu číslo VI-501-323/16 zo 6. septembra 2016 so zhodnotením predmetovej Štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie sa konštatovalo, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní obsahu a rozsahu štúdie číslo VI-501-1040/15 z 24. februára 2016, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie pod bodom 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní od dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

• OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS42,NSX42,NSU42,NSO42-NS-Pivara MB Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS42,NSX42,NSU42,NSO42-NS-Pivara MB, Ul. temerinski put číslo 50, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 104/51, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 5. septembra 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-537/16, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS42,NSX42,NSU42,NSO42-NS-Pivara MB, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základňovej stanice mobilnej telefónie NS42,NSX42,NSU42,NSO42-NS-Pivara MB, Ul. temerinski put číslo 50, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 104/51, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s priloženou dokumentáciou; – zabezpečí prvé výskumy úrovne elektromagnetického poľa a zabezpečí aj periodické výskumy po pustení zdroja do prevádzky na lokalite základňovej stanice mobilnej telefónie NS42,NSX42,NSU42,NSO42-NS-Pivara MB, v súlade so Zákonom o ochrane od neionizujúcich žiarení (Úradný vestník RS, číslo 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice

• OZNAMY •

mobilnej telefónie NS42,NSX42,NSU42,NSO42-NS-Pivara MB, Ul. temerinski put číslo 50, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 104/51, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie trojúsekovej anténovej sústavy na krytie GSM900, GSM1800, UMTS a LTE800 rozsahov. Použijú sa tri antény Kathrein K80010668 pre GSM900 a LTE800 rozsahy, tri antény Kathrein K80010505 pre UMTS rozsah a tri antény Kathrein 739498 pre GSM1800. Plánovaná konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu GSM900 je 2 + 4 + 4, pre sústavu GSM1800 je 4 + 4 + 4, pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3 a pre sústavu LTE800 1 + 1 + 1. Antény budú usmernené s azimutmi 85 ° (prvý úsek), 220 ° (druhý úsek) a 300 ° (tretí úsek) pre všetky sústavy. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Klisa. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetový projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základňovej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu doručil Zmluvu o prenájme uzavretú medzi Obchodno-pohostinským podnikom Rodić MB, s. s r. o., so sídlom v Kule, a Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, anex č. 2, uzavretú medzi Zjednotenou srbskou pivárňou a Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, Informáciu o lokalite pre parcelu číslo 104/51, k. o. Nový Sad III, číslo V-353-420/16 z 9. 8. 2016, vydanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a bývanie Mesta Nový Sad, Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NS42,NSX42,NSU42,NSO42-NS-Pivara MB, číslo 1605/16-311 RO, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas v Novom Sade. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základňovej stanice mobilnej telefónie NS42,NSX42,NSU42,NSO42-NS-Pivara MB, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 7.3 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základňovej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2028_01 NS_Nový_Sad_Hotel_Putnik, Ul. Iliju Ognjanovića č. 24, na katastrálnej parcele číslo 2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21. Projektom sa predpokladá rekonštrukcia jestvujúcej základňovej stanice, a to tak, že bude postavená trojúseková anténová sústava pre rozsahy GSM 900, GSM 1800, UMTS a LTE. V prvom úseku sa nachádza jedna anténa typu K742236 na krytie rozsahu GSM 1800 a jedna anténa typu K742215 na krytie rozsahu UMTS. V druhom úseku sa nachádza jedna anténa typu K742266 pre rozsahy GSM 900 a GSM 1800 a jedna anténa typu K742215 na krytie rozsahu UMTS. V treťom úseku sa nachádza jedna anténa typu K742236 na krytie rozsahu GSM 1800 a jedna anténa K742215 na krytie rozsahu UMTS. Plánované azimuty antén budú 0 °, 120 ° a 250 °, respektíve po úsekoch pre obe sústavy. Konfigurácia vysielača základňovej stanice pre sústavu GSM 900 je 0 + 2 + 0, GSM 1800 je 2 + 2 + 2, pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3 a pre sústavu LTE 1 + 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V lehote stanovenej zákonom plánovanej na verejné nahliadnutie Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 4. júla 2016. Počas verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky zainteresovanej verejnosti o priebehu prezentácie a verejnej rozpravy uskutočnenej 5. júla 2016, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-314/16 z 5. júla 2016. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2028_01 NS_Nový_Sad_Hotel_Putnik, Ul. Iliju Ognjanovića č. 24, na katastrálnej parcele číslo 2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, číslo VI-501-314/16, z 2. júna 2016, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe o svojej práci doručila správu číslo VI-501-314/16 zo 6. septembra 2016 so zhodnotením predmetovej štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie sa konštatovalo, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní obsahu a rozsahu štúdie číslo VI-501-1148/15 z 23. februára 2016, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie pod bodom 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní od dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

38 /4717/ 17. 9. 2016

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

DUŠKOM POVOLNÝM

4. 7. 1998 – 28. 8. 2016 z Padiny

Sú stopy, ktoré nemiznú, spomienky, ktoré neblednú, a otázka, prečo sa tak muselo stať, prečo bol osud taký krutý a nedoprial Ti žiť? Prečo si nás musel navždy opustiť?

Utíchlo srdce, utíchol hlas, mal si rád život i všetkých nás. Bol to osud alebo sila, čo Tvoj život náhle ukrátila? Zavrel si oči, srdce prestalo biť, aj keď si chcel tak veľmi žiť. Teta Hediová s dcérami Annou a Janou a ich rodinami

Najkrajšie spomienky na Teba sú ukryté v našich srdciach. Teta Brezinová s rodinou

SPOMIENKA

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

SPOMIENKA

na manžela

na otca a starkého

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2074_01 NS_Nový_Sad_Maksima_Gorkog, Ul. Sutjeska číslo 3, na katastrálnej parcele číslo 858, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 17. októbra 2016. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 18. októbra 2016 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 11.00 h.

ONDREJA LITAVSKÉHO

1946 – 2000 – 2016 z Kysáča

Čas plynie, všetko pomaly bledne, ale krásne spomienky na Teba mi zostanú večne. Tichú spomienku na Teba si zachováva

1946 – 2000 – 2016 z Kysáča

Na jeho dobrotu, ochotu a starostlivosť s láskou spomína

manželka Anna

dcéra Anna s rodinou

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Na základe rozhodnutia riaditeľa NVU Hlas ľudu Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V, číslo 192/16, zo dňa 9. septembra 2016, komisia pre predaj auta zverejňuje

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu

OZNÁMENIE o usporiadaní licitácie – predaj osobného automobilu

Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2073_01 NS_Nový_Sad_Novosadski_sajam, Ul. hajduk Veljkova číslo 11, na katastrálnej parcele číslo 7540/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 17. októbra 2016. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 18. októbra 2016 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

www.hl.rs

Osobné auto ZASTAVA JUGO 101 SKALA 55, reg. č. NS 100 BE, rok výroby 2002, 40,50 kw, 1116 cm, číslo motora VX1128A0001097100, registrované do 13. augusta 2017, 3D červenej farby je na predaj. Začiatočná cena vozidla je 40.000,00 din. a jeden krok v licitácii sa určuje na 1.000 dinárov. Verejná licitácia sa uskutoční dňa 28. 9. 2016 v Novom Sade, Bulvár oslobodenia 81/V, vo dvore budovy Dnevnik o 10. hodine. Právo zúčastniť sa licitácie majú všetky právnické a fyzické osoby, ktoré sa prihlásia na oznam a zaplatia kauciu. Kaucia za účasť na licitácii je 10 % od začiatočnej ceny a treba ju zaplatiť na bežný účet NVU Hlas ľudu číslo 160924115-88, alebo na tvári miesta komisii pre predaj vozidla. Deponovaná suma sa započíta do kúpnej a predajnej ceny a ostatným účastníkom sa vráti po skončení licitácie. Prehliadka predmetného vozidla je možná odo dňa zverejnenia oznamu do dňa uskutočnenia licitácie na parkovisku, vo dvore budovy Dnevnik, každý deň od 8. do 14. hodiny. Uvedené vozidlo sa predá v danom stave, bez práva na reklamáciu. Lehota na zaplatenie vylicitovanej sumy je ihneď a najneskoršie 5 dní odo dňa uskutočnenej licitácie. V opačnom prípade NVU Hlas ľudu zadrží vloženú kauciu. Kupec je povinný prebrať vozidlo po zaplatení celkovej sumy. DPH a iné trovy znáša kupec. Všetky informácie dostať na tel. č.: 021/4720-840, 062-762-947.

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

Oznamy BOĽAVÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

DUŠKOM POVOLNÝM

4. 7. 1998 – 28. 8. 2016 z Padiny

Bolí nás Tvoj predčasný odchod a rozlúčka s Tebou. Veľmi nám chýbaš, ale v myšlienkach si stále s nami. Na Teba si s láskou spomíname, v srdci Ťa nosíme a nikdy na Teba nezabudneme. Strýko Miroslav Povolný s manželkou Miluškou a deťmi Matejom, Renátkou a Marekom

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s milovaným vnukom

DUŠKOM POVOLNÝM 4. 7. 1998 – 28. 8. 2016 z Padiny

S bôľom v srdci sme sa s Tebou rozlúčili. Pánu Bohu ďakujeme za Tvoju lásku, dobrotu a krásne chvíle prežité s Tebou.

so svojím pravnukom

4. 7. 1998 – 28. 8. 2016 z Padiny

Na krídlach anjela, odletel som v diaľ. Necítim bolesť ani Vašu žiaľ. Necítim Vaše bolestné muky, tam v diaľke ma objali Pánove ruky. Vo veľkom žiali stará mamička Zuzana Povolná

POSLEDNÝ POZDRAV svojmu bratovi

DUŠKOVI POVOLNÉMU 4. 7. 1998 – 28. 8. 2016 z Padiny

Navždy Ťa v srdci bude nosiť

Nikdy na Teba nezabudneme.

Tvoj brat Darko

Starí rodičia Greksovci

• OZNAMY •

38 /4717/ 17. 9. 2016

Oznamy SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA s milovaným synom

DUŠKOM POVOLNÝM 4. 7. 1998 – 28. 8. 2016 z Padiny

Predbehol si ma v odchode do neba, mne zostalo len nemé ticho v duši. Prázdna je náruč bez Teba, keď Tvoju tváričku bôľom tuším. Staraj sa mi tam oňho, Bože, prosím, nech mu nie je zima a nech nie je sám. Tvoja navždy zarmútená mama POSLEDNÝ SMÚTOČNÝ POZDRAV

SMUTNÁ ROZLÚČKA

DUŠKOVI POVOLNÉMU

susedovci z Ulice Alberta Martiša

SMUTNÁ SPOMIENKA

na svojho nenahraditeľného syna a otca

PAVLA URAMA 1. 1. 1964 – 16. 9. 2014 – 16. 9. 2016 z Hložian

Dva roky s veľkým žiaľom v srdci a nehynúcou láskou si na Teba spomínajú Tvoji: mama a synovia Darko a Daniel s manželkou

www.hl.rs

DUŠKOM POVOLNÝM

4. 7. 1998 – 28. 8. 2016 z Padiny

so žiaľom v srdci do nebies zasielajú

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s krstným dieťaťom

4. 7. 1998 – 28. 8. 2016 z Padiny

Ten večný pokoj Ti prajeme a spomienky na Teba si navždy zachováme. S úctou a láskou krstní rodičia Kotvášovci s deťmi

DROBNÝ OZNAM TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088-433.

Odišiel si ako krásny sen. S úctou

Marka pekárka

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 18. septembra 2016 uplynie šesť mesiacov od poslednej rozlúčky s manželom a otcom

PAVLOM PAVLÍNIM

DROBNÝ OZNAM XXL SERVIS SLOVAKIA ponúka prácu na Slovensku v oblasti auto priemyslu; hlásiť sa na telefónne číslo: 062/84-87-551.

Informačno-politický týždenník

8. 11. 1959 – 18. 3. 2016 z Petrovca Sú stopy, ktoré nezmiznú, spomienky, ktoré neblednú, rany, ktoré sa nehoja, slzy, ktoré neschnú, a otázka: Prečo to tak muselo byť? Manželka Anna, syn Pavel a dcéra Sabína • OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA so svojím synom a bratom

DUŠKOM POVOLNÝM 4. 7. 1998 – 28. 8. 2016 z Padiny

Sú chvíle, ktoré ťažko prežívame, sú okamihy, na ktoré tisíckrát spomíname. More lásky si so sebou vzal, hory bolesti zanechal. Prázdno je tam, kde znel Tvoj hlas. Spomienka na Teba zostáva v nás. Márne Ťa naše oči všade hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Ako rýchlo na tomto svete môže život zvädnúť v kvete? Tvoj otec Dušan a brat Darko

POSLEDNÉ ZBOHOM nášmu milému vnúčikovi

DUŠKOVI POVOLNÉMU 4. 7. 1998 – 28. 8. 2016 z Padiny

Náš anjelik medzi anjelmi, hviezdička medzi hviezdami, budeme hľadieť do neba, ale nebudeme vedieť, ktorá žiari pre nás, ktorá si Ty. Skončili sa Tvoje sny, kniha neprečítaná, zošit nevypísaný, Tvoja mladosť skončená, niť života pretrhnutá, úsmev uhasol, Ty si s anjelmi odišiel. Krásne spomienky na Teba si zachovajú starí rodičia Povolnovci • OZNAMY •

38 /4717/ 17. 9. 2016

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 16. septembra 19.30 Zostrih z Festivalu nových slovenských lyrických piesní Kulpín 2007, 3. časť (revuálna) 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 18. septembra 11.00 Vysielanie pre dedinu 11.30 Vysielanie pre penzistov 21.00 Dotyky Utorok 20. septembra 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 22.00 Vysielanie pre penzistov Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

Vysielania pre dedinu a penzistov. V pravidelnom nedeľnom bloku budú uvedené príspevky o módnej prehliadke padinského ľudového kroja, o novinkách v silbašskom Spolku žien a pozornosť bude venovaná aj TV STARÁ PAZOVA lužskej samoukej maliarke. V pokračovaní budú odvysielané záznamy Utorok – sobota z výtvarného tábora invalidov práce, 17.00 Správy z kamarátenia hložianskych penzistov 22.00 Správy pri Dunaji a predstavení budú aj manNedeľa želia Čiefovci, bývalí kysáčski zvonári. 13.00 S vami a pre vás Dotyky – septembrový rodinný magazín bude venovaný jubileám Aradáča a jeho usilovných občanov – 230 rokov od príchodu Slovákov, 85 rokov od založenia hasičského spolku a 25 rokov organizovanej vinárskej činnosti.

www.hl.rs

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 16. septembra – Kráčajúca skala 2 – Odplata Sobota 17. septembra – Prekliatie hrobky kráľa Tutanchamóna, 1. časť Pondelok 19. septembra – Sherlock Utorok 20. septembra – Jedovatý brečtan – Tajné spoločenstvo Streda 21. septembra – Kickboxer 3 – Umenie vojny Štvrtok 22. septembra – Mikola a Mikolko 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 18. septembra 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: – Prekliatie hrobky kráľa Tutanchamóna, 2. časť 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

O začiatku nového školského roka v ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči informuje riaditeľka Anna Vozárová

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 18. septembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Oživovanie tradícií v Padine O potenciáloch rozvoja spolupráce Obce Kovačica a krajín V4 Utorok 20. septembra 16.00 Deň medu a kvetov v Kovačici Mamo moja ja sa vidám ľem do Kovačici Stretnutie požiarnických dorastov v Padine Piatok 23. septembra 16.00 Organizačný výbor o Kovačickom októbri Slovenský film: Skalní v ofsajde

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 38 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko spisovateľa a básnika (1904 – 1974).

autorka: ANNA Zeusova vpíšte 2. časť BIČIA- zanikla poplach manželka A B A tajničky ROVÁ

Bor

jeden popínavá (rím.) rastlina

spôsobil hanbu

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. spojka

súhlas

spojka Nela (zdrob.)

cestujúci púšťou na ťavách

druh papagája

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 18. septembra 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 21. septembra 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia

post meridiem alt

vpíšte ILE

čierna lepkavá hmota nápad, myšlienka

ten slina (zdrob.)

Kelvin solm. slabika

nižší hlas (hud.)

1. časť tajničky

Taliansko

ž. meno (zdrob.)

názov

S onaký LA U výkrm D (srb.) ĽU

H TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

veno (zdrob.)

alt

ono

iba byť (3. os. j. č.)

myslená priamka

hlásanie sa ovce súlad

m. meno

toto (srb.)

liter

rezultát

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 37 VODOROVNE: polonová, onak, rar, robata, I, e, kš, vpa, Zlatica, aa, okolo, l, pv, ver, klamár, viala, Mo, alt, Leon, doista, a, a, liadok TAJNIČKA: ZLATICA ORAVCOVÁ

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 35 z čísla 35 Hlasu ľudu z 27. augusta 2016 bolo: MÁRIA ĎURÍČKOVÁ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: IVANA PECNÍKOVÁ, Ul. Šafárikova č. 107, 22 300 STARÁ PAZOVA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

38 /4717/ 17. 9. 2016

Šport Len minútka radosti! S VOJVODINSKÁ LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

úperi od začiatku produkovali otvorenú a útočnú hru. Neskúsení zverenci trénera Jána Šuľu boli bližšie k bodom, ale už podľa známeho scenára zápas nešťastne prehrali. V prvej polhodinke zápasu hostia z Kovina prenikali z ľavej strany, lebo im domáci tam nechávali hodne voľného priestoru. Dosť neistá obrana Doliny si predsa zachraňovala sieť. Junior domácich Mário Matuľa v 36. min. trafil dolný roh brány Alavanju a priniesol dlho čakaný gól. Radosť fanúšikov trvala len jednu minútu. Skúsení hostia okamžite zaslali loptu do šestnást-

ky, kde ju nestrážený útočník Kostić hlavičkoval do siete bezmocného Đurića – 1 : 1. Po prestávke domáci márne hľadali cestu k bráne súpera hostí. V 51. min. Simić ušiel Koreňovi a zboku trafil opačný roh brány solídneho brankára domácich. Hoci do konca zápasu zostalo dosť času, domácim sa nepodarilo zmeniť výsledok. Najbližšie k vyrovnaniu bol nováčik Ostojić, ale jeho strela preletela vedľa brány šťastných Kovinčanov. Vedenie Doliny bude mať hodne trampôt, aby zvýšilo morálku mužstva, ktorá mu chýba. Bez väčšej bojovnosti a odvahy sa vyhrať nemôže. DOLINA: Đurić, Koreň (Kutálek), Baić, Subašić, Bílek, Musa, Durgala (Ostojić), Markov, Kostić (Šimek), Matuľa, Bančov

bude to nielen susedské, ale i derby dolnej časti tabuľky. V majstrovských zápasoch Prvej juhobanátskej ligy v tomto storočí (od roku 2001 do 2006) mala viac úspechov Dolina. Koncom roku 2012 sa vtedajšie vedenia dvoch rivalov na trávniku a kamarátov mimo neho rozhodli hrať priateľské Návrat kapitána po treste: Pavel merania síl v rámci príprav na Čížik zo Slávie (modrý dres) jesennú a jarnú časť majstrovstiev. Aj tu mala lepšiu bilanciu pohárový triumf v Kovačici vlani Dolina, ktorá bola vo vyšších ligách v októbri a víťazstvo v Padine na (Prvá liga Srbska a Srbská liga prvom Spomienkovom turnaji – skupina Vojvodina). Slávia má Miroslava Kováča Koviho pred pol ale v posledných dvoch rokoch druha mesiacom. Prípadné prednosti Kovačičanov úspechy z dvoch duelov, ktoré nepatria do prípravných stretnutí: na zápase s „červeno-modrými“

okrem domáceho trávnika a skalných budú kvalitný brankár Trbojević a vynikajúci hrotový útočník Gigović, návrat do tímu kapitána mužstva Pavla Čížika a možno i povestné autové vhadzovania Miodraga. Klad je i psychický: Kovačica má o tri body viac od susedov. Výhoda Padinčanov na súboji v ŠRS Slávia možno bude i tá, že Dolina začala s prípravami dva týždne skôr od Kovačice a chýrni fanúšikovia, ktorí tak ako Kovačičania v Padine vyplnia tribúnu Slávie do posledného miesta. Prednosť Doliny môže byť aj tá, že začali spolupracovať s novým ostrieľaným športovým riaditeľom Marjanovićom. Po dlhom čase bude v derby na trávniku a na lavičke náhradníkov viac Kovačičanov a Padinčanov ako cezpoľných futbalistov.

Ján Bokor

Hostia vyhrali na piatich zápasoch, domáci boli lepší na troch. Kozara nepoľavuje a pančevské Dinamo 1945 naplnilo sieť predposledného ŽAK-a. Zle pochodila aj kovačická Slávia v Perlezi, v Plandišti domácu Slogu prekvapil Vršac United a Dolina v Padine utrpela piatu prehru zaradom. Body spoza chotára si priniesli Polet Nakovo a Radnički Sutjeska. Výsledky 5. kola: Proleter – Budućnost 2 : 0, Jedinstvo (NB) – Kozara 0 : 3, Dinamo 1945 – ŽAK 5 : 0, Vojvodina 1928 – Slávia 4 : 0, Dolina – Radnički (K) 1 : 2, Sloga – Vršac United 2 : 4, Jedinstvo (BK) – Polet 0 : 2, Sloboda – Radnički (S) 1 : 3. Program 6. kola: Budućnost – Radnički (S), Polet – Sloboda, Vršac United – Jedinstvo (BK), Radnički (K) – Sloga, Slávia – Dolina, ŽAK – Vojvodina 1928, Kozara – Dinamo 1945, Proleter – Jedinstvo (NB). DOLINA – RADNIČKI (K) 1 : 2 (1 : 1)

Liečby do derby VOJVODINA – SLÁVIA 4 : 0 (0 : 0) Ján Špringeľ

„K

eď ide o bojovnosť mojich zverencov, stal sa v Perlezi opak ako na zápase s Dinamom: neboli sme výbojní, bojachtiví. V prvom polčase sme zohrali bezgólový výsledok, hoci bolo príležitostí z oboch strán. Inkasovali sme za dve minúty dva góly a za dvanásť tri, čo je neprípustné,“ vyhlásil po skrížení zbraní s Vojvodinou tréner Slávie Zlatko Mršulov. Ako na bežiacom páse strelil domáci hrotový útočník Marko Malbašić hetrik za niekoľko minút slávistom: prvý po sólovej akcii (48. min.), druhý po krídelnom prieniku z pravej strany a pekne centrovanej lopte na neho (58. min.), tretí, keď po diaľkovej strele vyrazil brankár Trbojević, ale vsietil nabiehajúci hráč zápasu (59. min.). Záverom duelu prijali Kovačičania od Vojvodiny i štvrtý gól – presnou muškou rýchleho Vladimira Ninića v 82. min. SLÁVIA: Trbojević, Jovnáš, Sachter (Čech), Mitić, Malinović, Ćirić, Čolak, Ďuriš, Stanojković (Petrák), Miodrag, Gigović V nedeľu 18. septembra 2016 so začiatkom o 16. hodine je v Kovačici futbalový sviatok: prvýkrát v dejinách oboch klubov si Slávia a Dolina zmerajú sily v majstrovskom zápase vo vyššej súťaži – Vojvodinskej lige. Zhodou okolností

www.hl.rs

CYKLISTIKA V KOVAČICI. V sobotu 10. septembra 2016 na kovačickom Jarmočisku prebiehala školská súťaž v cyklistike, ktorá zoskupila viac ako sto účastníkov, žiakov od 1. po 8. ročník Základnej školy Mladých pokolení. Najlepšie výsledky v nižších ročníkoch dosiahli pretekári prváci Ivor Brtka a Anabela Ilićová, druháci Viktor Brngár a Gabriela Kopčoková, tretiaci Adrián Fekety a Marína Cicková a štvrtáci Mihajlo Pešić a Marína Omastová. Vo vyšších ročníkoch prvé miesta získali piataci Pavel Čížik a Anja Raduová, šiestaci Aleksa Šajn a Elena Straková, siedmaci Boris Šiška a Maja Cekićová, pokým najlepší v najstaršom ročníku boli cyklisti Viktor Fos a Saňa Juricová. Všetci žiaci, ktorí získali jedno z prvých troch miest, postúpili do tohtoročnej obecnej súťaže. Na snímke sú odmenení pretekári, žiaci druhého ročníka ZŠ: (zľava) Dávid Cicka, 2. 1 (2. miesto), Viktor Brngár (1. miesto) a Dávid Cicka, 2. 2 (3. miesto). A. Ch.

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Hráč menej – bod viacej RADNIČKI – BUDÚCNOSŤ 1 : 1 (1 : 0)

Ján Murtin

ložančania prvý raz v dejinách hosťovali v Sombore, kde ich uvítal renomovaný súper Radnički, ktorý v posledných rokoch prežíva veľkú krízu. Hostia na tomto zápase nemali ani len trochu šťastia, preto sa domov vrátili iba s bodom. Od prvého hvizdu rozhodca Nemanja Vasiljević z Odžakov trochu viac nadŕžal domácim, ale Hložančania s tým mohli aj počítať, keďže sú nováčikmi v tejto lige. Keďže sa hráči dvoch mužstiev nepoznali, spočiatku si skúšali sily, ale hneď sa videlo, že sú hostia dokonalejší od domácich. No aj tentoraz si futbalisti z Hložian vytvorili množstvo šancí, ktoré ťažko premieňajú. Preto ich Somborčania nepríjemne prekvapili v 34. min.,

keď po jedinom dobuvidel druhú žltú kartu, rom útoku Strahinja potom i červenú a musel Lučić strelil na brávon z trávnika. nu, lopta trafila do Tak Budúcnosť praknohy Rodića a popod ticky celý druhý polčas brankára Kosturanohrala s hráčom menej. va skončila v sieti – 1 Tréner Stanivuk vyko: 0. nal trefné zmeny a do Hneď v úvode konca hostia boli lepším mužstvom, vytvárali si druhého polčasu Budúcnosť zostala šance, ale znova Vučković s hráčom menej. a Sekulić nemali šťastie, V 47. min. Ilića hrubo aby prekonali brankára faulovali, ktorý žiadal Zorića. V 88. min. to urood rozhodcu, aby pobili domáci, keď po centri trestal súpera, ale VaKrstića stopér Baljak presiljević ukázal jemu Anulovali mu gól: konal svojho brankára žltú kartu. Už o min. Nikola Malidžan – 1 : 1. V nadstavenom neskoršie aj druhý (Budúcnosť Hložany) čase Krstić bol sám pred faul nad útočníkom bránou Radničkého, ale Hložančanov, ktorému tentoraz trafil brankára do nohy. Hneď nato rozdriapali dres. Ilić protestoval, po rohovom kope Malidžan trafil rozhodcovi povedal to, čo nesmel, sieť a kým sa hostia radovali z ví-

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Poltucet Erdevíčanov

HAJDUK (Č) – JEDNOTA 3 : 1 (2 : 0)

Matej Bzovský

ešte len dva góly. Cvijić v 78. min. zvýšil na 6 : 0, aby v 89. min. rozhodca rdevíčanom na tomto David Olah z Titelu odpíszápase chýbali stopér kal voľný kop v prospech Raičević a kanonier hostí, a Čalija strelil iba Grković, ale aj napriek čestný gól. tomu boli veľmi silným SLOGA: Tojagić, súperom pre slabých VeDžibrić, Matić, Cvijić, terničanov. Rýchli, lepšie Kalinić, Tešić, Halilović, kondične pripravení hráči Smiljanić, Simeunović Slogy na trávniku často (Macanović), Považan menili miesta, a tak ešte (Teofilović), Bojanić väčšmi zmýlili súpera. Otvoril skóre: (Babić) Útočníci domácich sa Branislav Bojanić Výsledky 5. kola: ľahko predierali cez ob- (Sloga Erdevík) LSK – Kabel 1 : 0, Sloga ranu Veternika. – Veternik 6 : 1, ŽSK – Najlepšie o tom svedčí skóre prvého polčasu, ktoré v 25. min. Kupinovo 0 : 1, Hajduk (Č) – Jednota otvoril Bojanić. Potom do 39 min. 3 : 1, Sremac – Hajduk (B) 5 : 0, Index Považan, Simeunović, Halilović a Cvijić – Borac 4 : 1, Hajduk-Podunavac – vsietili ďalšie štyri góly. Výsledok už Slavija 3 : 1, Mladost – Sofeks 2 : 0. Program 6. kola: Kabel – Sofeks, vtedy mohol byť ešte presvedčivejší, keby sa domáci útočníci neboli zahrá- Slavija – Mladost, Borac – Hajduk-Podunavac, Hajduk (B) – Index, Jedvali s obranou Veternika. V druhom polčase obe mužstvá ako- nota – Sremac, Kupinovo – Hajduk by nemali vôľu hrať, takže diváci videli (Č), Veternik – ŽSK, LSK – Sloga.

ednota v 5. kole zažila už druhú prehru v nových majstrovstvách. Tentoraz body prenechala nováčikovi v Čurugu, ktorý s trinástimi bodmi delí prvé miesto s mužstvom LSK Laćarak. Prvýkrát sa sieť Pazovčanov vlnila v 9. min., keď hráč zápasu Marić prekonal Jovišića. Brankár hostí potom v 22. min. fauloval Marića a Radanović z penalty zvýšil ná-

• ŠPORT •

Foto: J. Pucovský

Druhá prehra

SLOGA – VETERNIK 6 : 1 (5 : 0)

Károly Vig

ťazného gólu, rozhodca Vasiljević ho anuloval, lebo „videl“ faul hložianskeho hráča v trestnom území súpera! Zápas v Sombore sledovalo 200 divákov, medzi nimi dosť Hložančanov, ktorí boli trochu i sklamaní, že ich miláčikovia získali len bod, lebo hrali naozaj dobre a prevýšili súpera. BUDÚCNOSŤ: Kosturanov, Krstić, Štefek, Lalatović (Živojinov), Latinović (Ardalić), Rodić, Adámek (Malidžan), Ćetković, Vučković, Ilić, Sekulić Výsledky 5. kola: Bačka – Polet 1 : 4, Srbobran – Mladost (A) 3 : 0, Bečej – Sloga 3 : 0, Vrbas – Mladost (T) 2 : 1, Tavankut – Zadrugar 1 : 2, Tisa – Potisje 1 : 1, Radnički – Budúcnosť 1 : 1, Subotica – Tekstilac 1 : 2. Program 6. kola: Polet – Tekstilac, Budúcnosť – Subotica, Potisje – Radnički, Zadrugar – Tisa, Mladost (T) – Tavankut, Sloga – Vrbas, Mladost (A) – Bečej, Bačka – Srbobran.

skok. V 28. min. Jovišić dostal druhú žltú kartu, potom aj červenú, takže musel von z trávnika. V závere polčasu domáci Matić zahodil druhú jedenástku, ktorú nariadil rozhodca Lekić z Vrdniku. Tretí gól za Hajduk opäť strelil Marić v 65. min. a prehru zjemnil Janković v 90. min. z penalty. JEDNOTA: Jovišić, Krivokuća, Stajić (Rajak), Dukić, Popović, Jelović, Čonka, Janković, Lapčević (Duvnjak), Matić, Marković

Obecná liga Šíd Stanislav Stupavský

Jednota Šíd – OFK Bikić 0 : 7. Po triumfe na hosťovaní v dedine Ilinci Šíďania zažili doma katastrofálnu prehru s výborným mužstvom z dediny Bikić Do. Sinđelić Gibarac – OFK Binguľa 1 : 2. Binguľčania pokračujú s úspechmi v týchto majstrovstvách. Z hosťovania v Gibarci si priniesli tri body vďaka gólom Popovića a Kramára. Ľubská Jednota v tomto kole bola voľná. 38 /4717/ 17. 9. 2016

Šport NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Radosť v 1. minúte

Dodržali tradíciu

Pavel Pálik

Michal Poliak

TATRA – ŠAJKAŠ 2 : 2 (1 : 1)

ol to dobrý, zaujímavý a výsledkovo napínavý majstrovský zápas. Obe mužstvá hrali rýchlo, technicky na úrovni, tvrdo a bojovne. Domáci sa ujali vedenia už v 1. min. gólom Marka Tomljanovića z voľného kopu z asi 25 metrov zboku. Hostí z Kovilja

rozhodca mu ukázal žltú kartu. Zápas pred asi 150 divákmi viedol Dragoljević z B. Jarku, ktorý žltými kartami potrestal Dražića, Ábelovského, Martinka, Kuzmanovića (Tatra), Radivojevića, Miličevića, Švedića, Radojčića a Spasića (Šajkaš). TATRA: Subašić, Srnka, Mihajlović, Petrović, Ábelovský, Dražić, Mar-

MAGLIĆ – KRIVÁŇ 3 : 3 (1 : 1)

odľa tradície, ktorá pretrváva už niekoľko rokov, Selenčania si takmer spravidla prinášajú body z Maglića. Tak bolo aj v nedeľu, keď kriváňovci po sobotňajšom hosťovaní v Maďarsku zaslúžene získali bod. Hostia zo Selenče sa ujali vedenia gólom Kuteniča po sólovom úniku v 3. min. Vyrovnal Babić v 7. min. a do konca prvej časti sa siete viac nevlnili. Už na začiatku druhej časti domáci silnejšie zaútočili a veterán Santrač dvakrát, v 52. min., resp. 56. min. prekonal Naďa – 3 : 1. Lepšie kon-

vedľa brány Radišića, do Selenče mohli poputovať všetky tri body. KRIVÁŇ: Naď, A. Strehársky, Kočonda, Deljanin (Gašparovský), Lučar, Nikić, Alexy, Kutenič, Pavlov, Medić (Sklabinský), M. Strehársky (Lipták) Výsledky 2. kola: Kulpín – Soko 0 : 0, Maglić – Kriváň 3 : 3, Tvrđava – Naša hviezda 0 : 1, Neštín – Borac 5 : 0, Vojvodina – Budućnost 1 : 3. Program 3. kola: Soko – Neštín, Budućnost – Maglić, Borac – Vojvodina, Naša hviezda – Kulpín, Kriváň – Tvrđava. Kriváň v sobotu 10. septembra

Marko Tomljanović traﬁl sieť Šajkaša v 1. minúte to nezmýlilo, aj ďalej hrali naplno. V 8. min. Radivojević bol sám pred bránou Tatry, ale Subašić jeho strelu zneškodnil. V 13. min. Ivković dal gól, ktorý rozhodca anuloval pre postavenie mimo hry. V 26. min. Miličević z voľného kopu z 22 metrov v štýle Džajića povedľa múru trafil roh brány Subašića a vyrovnal na 1 : 1. V 52. min. hostia obrátili výsledok vo svoj prospech prostredníctvom Panića. Hneď potom Kysáčania zosilnili tlak a konečne v 80. min. skúsený Tomljanović sa najlepšie vynašiel v skrumáži pred bránou Šajkaša a trafil z piatich metrov – 2 : 2. O minútku neskoršie v protiútoku skúsený veterán Dušan Švedić spadol na päť metrov pred bránou Tatry, ale namiesto penalty

tinko (Misini), Kuzmanović (Ožvát), Petković (Klaić), Ivković, Tomljanović Výsledky 4. kola: Vinogradar – Proleter 1 : 0, Jugović – Tatra 3 : 2, Šajkaš 1908 – Futog 2 : 1, Omladinac – Petrovaradín 2 : 1, Titel – Borac 0 : 5, Bačka – TSK 1 : 2, Miletić – Mladost 2 : 0, Sirig – Jedinstvo 0 : 4. Výsledky 5. kola: Jedinstvo – Vinogradar 1 : 2, Mladost – Sirig 2 : 1, TSK – Miletić 2 : 1, Borac – Bačka 2 : 1, Petrovaradín – Titel 6 : 0, Futog – Omladinac 2 : 1, Tatra – Šajkaš 2 : 2, Proleter – Jugović 1 : 1. Program 6. kola: Šajkaš – Proleter, Omladinac – Tatra, Sirig – TSK, Vinogradar – Jugović, Titel – Futog, Bačka – Petrovaradín, Miletić – Borac, Jedinstvo – Mladost.

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – B SKUPINA

Na okraji incidentu! PROLETER – MLADOSŤ 4 : 4 (2 : 2) Darko Sládeček

a horúcej pôde v Neuzine Bieloblatčania zle začali, lebo už v 9. min. po chybe obrancov Gyolay vybehol pred Antmana a bezchybne loptu zaslal do siete. Hostí však tento gól nezmýlil. Konsolidovali svoje rady a začali útočiť, čo sa im už v 19. min. aj oplatilo. Poničan z voľného kopu

www.hl.rs

trafil žrď, na odrazenú loptu nabehol B. Žižić a vyrovnal. Už v 23. min. znova chyba obrancov hostí a Gyolay znovu priniesol náskok domácim. Napriek ostrej hre domácich futbalistov, ktorú im rozhodca toleroval, hostia sa nevzdávali, aj ďalej hrali útočne a v 39. min. Poničan z voľného kopu z 35 metrov trafil dolný pravý roh brány domáceho brankára a znovu

Informačno-politický týždenník

Mužstvo Kriváňa pred zápasom v maďarskej dedine Bácsborsód

dične pripravení Selenčania ani len nepomysleli na porážku, čo dokázali vďaka gólu Pavlova v 66. min. V 75. min. sa znova vlnila sieť Maglićanov vďaka presnému zásahu Kuteniča, ale rozhodca Janjić z Gajdobry tento gól neuznal. Prečo, to vie len on sám! Hostia aj ďalej pokračovali v útokoch a v 80. min. Pavlov svojím druhým gólom zabezpečil Kriváňovi cenný bod. Keby v 89. min. Kočonda z piatich metrov bol presnejší a nekopol

2016 hosťoval v Maďarku, kde v dedine Bácsborsód s domácim rovnomenným tímom zohral priateľský medzinárodný zápas. Selenčania boli lepší a vyhrali 5 : 4 (2 : 2). Góly za víťazov dali Pavlov a Kršić po dva a Kutenič. Hráči Kriváňa sa domov vrátili v dobrej nálade, s peknými spomienkami na zážitky z trávnika a spoločného posedenia po zápase.

vyrovnal – 2 : 2. Aj v pokračovaní hostia boli lepším súperom a už v 56. min. B. Žižić v rýchlom protiútoku zaslal loptu pred bránu, kde sa ocitol osamelý Horvát a skóroval. Iba o päť minút neskoršie domáci obranca Šari vo vlastnej šestnástke neprípustne ostro zakročil nad B. Žižićom, rozhodca právom ukázal na biely bod, z ktorého bol presný Poničan – 2 : 4. Chránič síce zachránil nohu útočníka hostí, ale brutálny zákrok nevydržal a zlomil sa! Šari však prešiel bez zaslúženého trestu. Bieloblatčanom sa usmievali všetky tri body, avšak po tomto góle domáci začali hrať ešte ostrejšie, ne-

športovo sa správali, v čom zvlášť „vynikol“ ich tréner, ktorý fyzicky útočil na hostí. Zápas bol na okraji incidentu, ale rozhodca to všetko toleroval. V takom ovzduší hostia boli prinútení viac dbať na svoje nohy ako na loptu, a prakticky „dovolili“ hosťom, aby vyrovnali. Predsa sa domov vrátili spokojní aj s bodom. MLADOSŤ: Antman, M. Paraľov (Šuľa), Horvát, Karacsonyi (Poliak), S. Žižić, Šušić, Kalapiš, Tapai, B. Žižić, Kiš (D. Paraľov), Poničan Ostatné výsledky 2. kola: Tisa 1933 – Sloga 0 : 3, Partizan – Tamiš 0 : 5, Borac – KSK Konak 1926 0 : 3.

Foto: z archívu FK Kriváň

• ŠPORT •

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Dominujúci Hajdušičania

HAJDUŠICA – RADNIČKI 1927 2 : 0 (1 : 0) viacero šancí, z ktorých bolo ľahšie dať, ako nedať gól. Dve najvýhľadnejajdušičania v nových majstrov- šie šance mali Spasovski a Atila Lipták. stvách štartovali naplno, z troch Ten prvý z nepatrnej blízkosti trafil zápasoch inkasovali maximál- brvno a Lipták, ktorý pred bránou nych 9 bodov a po 3. kole sa nachá- hostí ukradol loptu hosťujúcemu obrancovi, sa ocitol zodzajú v čele tabuľky. či-voči s brankárom, Aj v nedeľu v zástrieľal slabo a presne pase s nováčikom do brankárových rúk. v lige nebolo otázV 75. min. navrátilec ne, kto vyhrá, ibaže do Hajdušice Mario sa nevedel konečný Csicsai veru neváhal výsledok zápasu. Od a z asi jedenástich 1. min. totiž Hajdušimetrov silne vypálil čania obliehali bránu po lopte, ktorú mu po hostí z Vršca. Striedali sólovom útoku pekne sa šance, ale sa na gól prihral Marko a bolo čakalo až po 35. min., konečných 2 : 0. keď nováčik v mužHAJDUŠICA: Mestve Hajdušica Nikola lich, Mršić (Đukić), Spasovski bol v skru- Nikola Spasovski máži pred bránou potvrdil, že je významná Z. Lipták, Maliar, hostí najšikovnejší posila mužstva Hajdušice Folťan, Marko, Pomorišac, Davidović a zaslal loptu do siete. Ani po zmene strán sa pomer síl (Csicsai), Radović (Anđelovski), A. na ihrisku nezmenil. Domáci úplne Lipták, Spasovski Ostatné výsledky 3. kola: Podominovali ihriskom. Hrali pekne a premyslene, vytvárali opravdivý tporanj – Borac (VS) 3 : 2, Borac zmätok v obrane unavených hostí. (VG) – Vladimirovac 3 : 0, Partizan Na druhej strane brankár Melich – Dunav 1 : 1, Ševac – Dobrica 3 : 0, vôbec nebol zamestnaný. V závere Karaš (K) – Ratar 5 : 2, Vojvodina útokov však útočníci Hajdušice neboli (CC) – Banat 3 : 0. Foto: V. Maliar dostatočne skoncentrovaní a zmrhali Vladimír Hudec

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

Bod z Bezdanu Juraj Pucovský

Dve výhry doma identickým výsledkom 3 : 1 dosiahli Rastina nad Jedinstvom z Kolutu a Partizan v Kupusine nad Jedinstvom z Ribareva. Dva zápasy sa skončili bezgólovými remízami, ten v Bezdane, tiež v Sombore, kým jedinú výhru na hosťovaní v Telečke dosiahol tím z B. Bregu. Výsledky 3. kola: Telečka – Dinamo (BB) 0 : 2, Sport – Panónia 0 : 0, Rastina – Jedinstvo (K) 3 : 1, Metalac – KFK Kula 0 : 0, Partizan – Jedinstvo (R) 3 : 1. Program 4. kola o 16. hodine: KFK Kula – Partizan, Jedinstvo (K) – Metalac, Panónia – Rastina, Dinamo (BB) – Sport, Dinamo (S) – Telečka. SPORT – PANÓNIA 0 : 0 zo svojej siete. Vo finiši zápasu aliťania po dlhšom čase hostia mali dve pekné príležitosti, hosťovali ale domáci brankár v Bezdane, krásne vybránil strekeďže sa mužlu Turčana, kým ho stvo Sport po lopta, ktorú zblízka siedmich rokoch kopal Šipka, šťastne trafila do tela. vrátilo do majstrovskej súťaže! Jedine nie je dobre Dve mužstvá, pre mužstvo Panóktoré vo svojich nie to, že na tomto radoch majú hlavzápase príliš ľahko ne veľmi mladých traja jeho hráči, A. hráčov, uspokojili Obradov, Lj. Dobrić výkonom. a Terek, dostali žlté Napriek vynakarty. loženému úsiliu PANÓNIA: Valent, gólov na tomto Lj. Dobrić, Ďurčianzápase nebolo, čo sky (M. Obradov), posmeľuje hlav- Sľubný začiatok: brankár Šipka, Lazić, StojaMichal Valent (Panónia nović, A. Obradov, ne Laliťanov, lebo Laliť) ich mladý brankár Z. Dobrić, Terek, Michal Valent na dvoch zápa- Turčan, Šinkarčuk (Stoisavljesoch za sebou nevyberal loptu vić)

PRÍPRAVY TRADIČNÉHO ŠPORTOVÉHO PODUJATIA

Petrovský maratón bude 25. septembra Jaroslav Čiep

j tohto roku lokálna samospráva vymenovala organizačný výbor Petrovského maratónu v čele s profesorkou telesnej výchovy Tatianou Krivákovou-Amidžićovou, ktorý dostal za úlohu prichystať a zrealizovať ďalší ročník tohto už tradičného bežeckého podujatia v Báčskom Petrovci. V organizačnom tíme sú spolu s Krivákovou-Amidžićovou už dlhé roky aj ostatní profesori telovýcho• ŠPORT •

vy v školách zo všetkých dedín Báčskopetrovskej obce, odkiaľ je aj jadro bežcov účinkujúcich Štart vlaňajšieho Petrovského maratónu z Námestia slobody v behu ulicami Petrovca. V utorok 13. septembra 2016 v budove Obce Báčsky Petrovec ňajších hodinách. Bežať sa bude už Na desiatu hodinu z Námestia uskutočnili druhé zasadnutie orga- na dobre známych a zaužívaných slobody je stanovený štart pre nizačného výboru 28. Petrovského dráhach. V nedeľu od 9. hodiny vyššie ročníky ZŠ, stredoškolákov maratónu, na ktorom si spresnili ráno sa rozbehnú najprv škôlkari, a dospelých. Preto organizátori vyzývajú záuúkony a jednotlivé povinnosti. a potom postupne aj žiaci nižších, Oboznámili nás, že aj tohtoročný čiastočne aj vyšších ročníkov zák- jemcov z Petrovca, tiež z bližšieho maratón bude štandardný, ako v ladných škôl, ktorí budú bežať v a ďalšieho okolia, aby neváhali minulých rokoch, a uskutoční sa v areáli školských ihrísk Základnej a aktívne sa zúčastnili 28. Petrovnedeľu 25. septembra v predpolud- školy Jána Čajaka a vôkol neho. ského maratónu 2016. 38 /4717/ 17. 9. 2016

Šport SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Trojťahový mat BORAC – MLADOSŤ (P) 1 : 3 (0 : 1)

Juraj Pucovský

a svojom prvom hosťovaní v Báčskom Gračci v bohatých dejinách futbalisti petrovskej Mladosti zvíťazili nad domácim Borcom. Hostia začali útočne a už v 7. min. Ožvát prihral Kaňovi na ľavej strane, ktorý prízemne strelil, ale brankár Obradović nohami loptu vyrazil na roh. O minútku neskoršie Leňa sa smelo vrhol do nôh Žegarcovi. V ďalšom priebehu zápasu Trojanović, Sladojević, Pavlis, Ožvát múdre kombinovali v strede ihriska a v pravej chvíli sa pokúšali uvoľniť Kaňu, Torbicu a Milenkovića v útoku. Tak v 32. min. Kaňa ostro vypálil, ale brankár Obradović vyboxoval loptu z ľavého rohu nad brvno. Mladosť v prvom polčase šesťkrát kopala z rohu, kým domáci prvý a jediný roh zahrali v 43. min. Čoskoro potom, v 45. min., sa prvýkrát vlnila sieť Borca. Po akcii Kaňu a Ožváta lopty sa na pravej strane zmocnil Torbica a šikovne prízemnou strelou trafil pravý dolný roh brány domácich – 0 : 1. Vidiac, že sú lepším mužstvom,

Petrovčania v pokračovaní zahrali útočne s úmyslom zvýšiť náskok. V 47. min. brankár Borca znova nohami odrazil strelu Milenkovića, vyznamenal sa aj v 53. min. po peknej akcii Torbicu a Kaňu a ostrej strele Trojanovića z diaľky. Po dobrej prihrávke Kaňu v 59. min. brankár Obradović vyrazil na roh aj V 82. min. Milenković (prvý sprava) prekabátil domáceho obrancu Babića a brankára Obradovića – 1 : 3 strelu Ožváta. Neboli spokojní niekoľkí fanúšikovia Mladosti na rukou v trestnom území a rozhod- takmer pobehnúť za súpermi. tribúne s tým, že ich miláčikovia ca Bojan Mahotka zo Somboru Dokázalo sa to aj v 82. min., keď zahadzovali tieto pekné šance, čo ukázal na biely bod. Čanković trafil Trojanović prihral Torbicovi na sa im mohlo vypomstiť... Trvalo ľavý dolný roh, kým sa brankár pravej strane, tento ľahko oklato tak do 62. min., keď sa lopta Leňa vrhol na opačnú stranu – 1 mal obrancu, prízemne centroval ocitla v nohách Milenkovića, ktorý : 2. Posmelilo to domácich, kto- do stredu a Milenković pomedzi prenikol zľava, zanechal obrancov rí videli svoju šancu, že možno brankára Obradovića a obrancu Borca za sebou a prekonal bez- zachránia bod. V 78. min. mali Babića z piatich metrov loptu mocného Obradovića – 0 : 2. V 68. veľkú výhodu, keď Kerestúrčan dorazil do siete – 1 : 3. Bol to šamin. Sladojević prihral Kaňovi, v radoch Borca Naď triafal hlavou chovým slovníkom povedané trojno tento nebol presný. Domáci z niekoľkých metrov, ale Leňa ťahový mat domácemu mužstvu mali prvý priamy kop v druhom zasiahol veľmi isto a loptu nad a zaslúžená radosť Sladojevića a spoluhráčov. polčase na bránu Mladosti v 71. hlavou pevne zovrel. Posledných desať minút PetrovMLADOSŤ: Leňa, Pereza (Kajmin., ale Leňa ľahko chytil strelu čania dokázali, že sú kvalitnejší, tez), Pavlis, Jakuš, Fábry, SladoČankovića. Hrala sa 76. min., keď po dueli pritom mali aj viac síl od Gračanov, jević, Kaňa, Trojanović, Milenkos domácim hráčom Jakuš zahral ktorých jednotliví hráči nemohli vić, Ožvát, Torbica (Očoveji)

Domáci nováčik lepší HAJDUK JUNIOR – SLÁVIA 4 : 0 (3 : 0)

Ján Šuster

ento zápas dvoch nováčikov sa hral pred 200 divákmi, medzi nimi hodne bolo Pivničanov, na štadióne niekdajšieho superligistu Hajduka v Kule, ktorý je v smutnom stave, bez vody a prúdu! Našťastie, trávnik bol pokosený, takže hráči mali dobré podmienky pre hru. Už v 4. min. J. Žigmund zaváhal na štyri metre od brány do- Nedali ani gól: Srđan Jušković mácich, v 9. min. aj Krnjajić bol (Slávia Pivnica) sám pred brankárom Kalinićom, ale gól sme nevideli. V 11. min. žrdi. O minútku neskoršie hostia domáci mali veľké šťastie, lebo faulovali Stanisavljevića a Dasa strela Drinčića zastavila na nojević z voľného kopu ponad

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

múr trafil ľavý horný roh brány Brňu – 1 : 0. V 16. min. brankár Kalinić kryl strelu Krnjajića. Obrancovia Slávie v 24. min. urobili kardinálnu chybu a Danojević druhý raz trafil bránu Pivničanov. Po ďalšej nevyužitej šanci Krnjajića, v 36. min., Davidović zvýšil náskok na 3 : 0. Prvú šancu v druhom polčase mal J. Žigmund v 51. min., ale brankár domácich bol úspešnejší. V 59. min. najlepší hráč zápasu Danojević dosiahol hetrik a všetko bolo rozhodnuté – 4 : 0. Zápas viedol rozhodca Milan Boškić z Odžakov, ktorý žltými kartami potrestal domácich

Vujovića a Pejakovića, ako aj hostí Nímeta a J. Žigmunda. SLÁVIA: Brňa, Nímet (Vladimír Kuchta), Mirković, Roganović, M. Žigmund, Drinčić (Petrović), Jušković, Zarin, Krnjajić (Milić), J. Žigmund, Novićević Výsledky 4. kola: Hajduk junior – Slávia 4 : 0, ŽAK – Krila Krajine 2 : 1, BSK – Rusín 2 : 1, Borac – Mladosť (P) 1 : 3, Budućnost – Lipar 0 : 0, Hercegovac – Mladost (K) 4 : 0, Stari grad – Šikara 0 : 2, Törekvés – Polet 1 : 1. Program 5. kola: Polet – Hajduk junior, Šikara – Törekvés, Mladost (K) – Stari grad, Lipar – Hercegovac, Mladosť (P) – Budućnost, Rusín – Borac, Krila Krajine – BSK, Slávia – ŽAK. • ŠPORT •

Mužstvo Volejbalového klubu Kulpín

PRÍPRAVY KULPÍNSKYCH VOLEJBALISTOV

S novou nádejou Katarína Gažová

peňažnej úhrady a aj tréneri a vedenie klubu robia zdarma,“ vysvetlil predseda inulú sezónu VK Kulpín súťažil VK Kulpín Todor Radanov. v Druhej lige Srbska – severV nedeľu 11. septembra 2016 v kulnej skupine. Prípravy na súťaž pínskej telocvični domáci volejbalisti na nadchádzajúcu sezónu v tej istej hrali pohárový zápas so silným súpelige začali kulpínski volejbalisti pred rom, Spartakom zo Subotice. Hostia dvoma týždňami. boli lepší od začiatku, takže zápas „S prípravami sme začali naplno, žiaľ, vyhrali výsledkom 3 : 0. Predsa to bol niektorí skúsení hráči sú zranení, takže dobrý tréning pre kulpínske mužstvo, počítame aj s mladšími, celkove dvad- ktoré sa snažilo hrať kvalitne. Vo VK siatimi volejbalistami. Kulpín v nadchádzajúcej V tejto sezóne sme v skusezóne budú hrať: Boris pine so silnými klubmi Relota (kapitán mužstva), z miest Sombor, ZreňaSiniša Petrušić, Aleksannin, Vršac, Kikinda, Nový dar Stančul, Duško Babić, Sad... Aj napriek tomu, Darko Ćirić, Ljubomir Ljuže sme jediný dedinský bojević, Stanislav Zima, klub, budeme sa snažiť Pavel Hasík, Aleksandar maximálne. V jesennej Zavaroš, Peter Lačok, časti majstrovstiev, ktorá Martin Širka, Martin sa začína v októbri, máme Lekár, Miroslav Očenáš, zohrať jedenásť zápasov, Nemanja Petrović, Darko tiež toľko aj na jar. Nových a Daniel Stojanovićovhráčov v klube nemáme ci. Vedúcim odborného a spoliehame sa na dote- Todor Radanov, tímu je Ján Lačok, ktorý rajšie sily. Ako aj obvykle, predseda VK Kulpín má na starosti aj mladšie zápasíme s financiami kategórie volejbalistov. a iba vďaka peniazom z obce a od Trénerom prvého mužstva je Boris sponzorov môžeme fungovať. Pre Relota, ktorý spolupracuje s J. Lačohráčov plánujeme zaobstarať súpravy kom. O finančné záležitosti sa postará, teplákov a trampiek, hádam sa nám to ako aj doteraz, vedenie klubu v čele podarí. Naši hráči trénujú a hrajú bez s predsedom Todorom Radanovom.

Z pohárového zápasu Kulpín – Spartak

Dohovor šéfa odborného štábu Jána Lačoka s hráčmi

S ulovenými zajacmi (2015)

Po úspešnej poľovačke na bažanty (2013)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Poľovnícky spolok Zemun – sekcia Boľovce Premiestnením sídla Poľovníckeho spolku Zemun do Surčína, kde sa teraz nachádzajú kancelária a riaditeľstvo so zamestnancami, oficiálny názov tohto spolku zostal nezmenený. Činnosť je teraz organizovaná v sekciách s tým, že každá má svoj poľovnícky revír. Poľovnícky spolok Zemun má úhrnne jedenásť sekcií, a to územne rozmiestnených v troch obciach: Nový Belehrad, Zemun a Surčín. Pavel Miháľ z Boľoviec je druhý mandát predsedom Správnej rady Poľovníckeho spolku Zemun a zároveň aj jeho poľovníckej sekcie v Boľovciach. V spolku je najvyšším orgánom spravovania zhromaždenie členstva, ktoré pracuje podľa štatútu. Poľovnícky spolok Zemun má okolo 700 aktívnych členov, z čoho boľovská sekcia počíta 63. V Boľovciach je jedna z väčších sekcií PS Zemun a okrem toho, že pozitívne a domácky hospodári, na lov má priaznivý terén a dobrú divinu. Boľovskí poľovníci, ktorí sú veľmi usilovní a nadovšetko pohostinní ľudia, pravidelne sa Trofeje z boľovského zoskupujú v tamojšom pekne upravenom poľovníckom dome. Vystavaný je pred šiestimi revíru rokmi a vybavený všetkými potrebnými vecami na nahatennú činnosť. Koncom augusta tradične v tejto sriemskej dedine usporadúvajú dedinskú oslava, v rámci ktorej svoje osobitné aktivity majú aj poľovníci. Tohto roku k oslavám chystali guláš z diviaka a zo 150 – 200 zoskupených poľovníkov súťažilo v známej boľovskej šicare (triafanie do fliaš naplnených vodou) a v triafaní do asfaltových terčov. Najúspešnejším v oboch kategóriách udelili primerané odmeny. Okolie Boľoviec je bohaté na hory, čo prajne vplýva i na lov diviny, hlavne zajace a bažanty. A práve tieto dva druhy diviny sú príznačné na lov aj v ostatných poľovníckych sekciách tohto spolku. Vysokú divinu (srny a diviaky) majú tiež hodne na týchto priestranstvách, ale ňou spravuje odborná služba spolku v čele so správcom loviska a hájnikmi. Anna Lešťanová Niekoľko pohárov Snímky: autorka a z archívu PS v Boľovciach

Vnútrajšok Loveckého domu v Boľovciach

Domovník Peter Škriván

Poľovnícky dom je pekne upravený pre prácu a družbu

Vo voliére: Pavel Miháľ, Peter Škriván a Zdeno Košút (zľava)

Tabuľa na Loveckom dome

Ďakovná listina

Tablo o výstavbe PD v Boľovciach

Vo voliére majú 450 bažantov (2016)

Boľovskí poľovníci počas príprav tohtoročnej dedinskej oslavy (27. 8. 2016)