Hlas 47 2015 by NVU Hlas ľudu

Ocenená celoživotná literárna tvorba Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 72 | 21. 11. 2015 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4674/

Z obsahu

21. 11. 2015 | 47 /4674/

Uzávierka čísla: 18. 11. 2015

4 TÝŽDEŇ 4 Váha rovnováhy 6 S trpkou príchuťou

9 NAŠA TÉMA 9 Kráľovná medzi zeleninami 10 Je bravčové mäso kancerogénne?

12 ĽUDIA A UDALOSTI 12 Zmeny zasiahli ďalšie verejné podniky a ustanovizne 15 Plamene pohltili farmu Ferkovcov

V nedeľu 15. novembra sa udelením cien kolektívom a jednotlivcom skončil tohtoročný Divadelný vavrín, na ktorom podľa mienky poroty boli predstavenia priemernej kvality s pomerne vyrovnanou úrovňou. (s. 32) K. Verešová

19 Jej Výsosť tekvica

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Vo svete čarovných rozprávok

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Ceny stabilné, obrat stále nízky 24 Prispôsobili sa jasným pravidlám 27 Dôležitý je postrek meďnatými prípravkami

31 KULTÚRA

V utorok 17. novembra v Základnej škole Bratstvo v Aradáči slávnostne do prevádzky odovzdali novú modernú telocvičňu. (s. 13) V. Hudec

32 Pazovské predstavenie Ad infinitum najlepšie 34 Poklona hudbe a zborovému spevu 34 Žiadna istota neexistuje

39 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Blamáž stále väčšia! 47 Hložančanom pieseň, Pazovčanom body 51 Kam sa podeli dravce? Autor titulnej fotografie: Jaroslav Čiep

Čím sa stravujeme, akú výživnú hodnotu má a akej je kvality strava, ktorú spracúvame na dlhšie obdobie, či si ju zadovažujeme vo veľkoobchodoch alebo kupujeme od známeho výrobcu? Všetko to sú námety na novembrovú Našu tému. Na snímke je ukážka tradičného kvasenia kapusty v rodine Pálikovej v Kysáči. (s. 9 – 11) J. Čiep

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Hlas za mier!

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI

Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Foto: www.likeateam.com

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM

Pre mnohých, hlavne mladých ľudí, ktorí sa v centre Paríža šli pobaviť po vyčerpávajúcom pracovnom týždni – piatok trinásteho bol nešťastný. Osudový, lebo v teroristickom útoku, za ktorý zodpovednosť prevzal Islamský štát, prišli o všetky nádeje, sny.

život prišlo 129, okolo tristo bolo zranených, v deň uzávierky tohto čísla novín desiatky sú vo vážnom stave. Ľudí zabíjali v reštauráciách, v baroch, na koncerte, aj pri futbalovom štadióne počas zápasu Francúzsko – Nemecko, vo viacerých častiach mesta. Útočníci, z ktorých ôsmi tiež zahynuli, sú viac-menej už známi. Celosvetová spoločnosť zostala v prvej chvíli nemá, ale po prvotnom strachu, úžase, neschopnosti poňať neľudské činy samovražedných vrahov, vo verejnosti odznievajú odlišné citovo zafarbené názory. Spolucítenie dominuje, potom ho predbehne nenávisť, doskočí neutralita. Ľuďom, ktorí vyjadrili spolucítenie s francúzskymi obeťami, sa na rováš dostalo pokarhanie, prečo hlasno vo verejnosti nereagovali aj v prípade napr. masakry 142 študentov v Keni zo strany Islamského štátu. „Kritizérom“ spolucítiacich sa uliezla výčitka, že vo svojom slovníku vždy používajú slovko „ale“. Jedna strana mince hovorí o prehnanej reakcii mnohých štátov, svetových médií, jednotlivcov vo francúzskom prípade, ale jej druhá strana volá po solidarite ako črte, ktorá prináleží človeku. Domnievame sa, že pravda je niekde v strede. Situácia zatiaľ nemá epilóg, ale rozhodnutia čelných ľudí Francúzska hovoria, žiaľ, v prospech vojnovej pohotovosti, ktorá akoby len zosilňovala celosvetové civilizačné otrasy. Keďže ide o najhorší teroristický útok v povojnových dejinách Francúzska, platnosť nadobudli mimoriadne opatrenia – Eiffelova veža je zavretá a v centre Paríža hliadkujú ozbrojení vojaci. V krajine prebieha rozsiahla razia, ktorá je zameraná proti možným podporovateľom teroristických skupín. Francúzska armáda útočí na ciele Islamského štátu v Sýrii, francúzsky prezident François Hollande mieni zasiahnuť aj v ďalších krajinách. Táto krajina západnej Európy nezostala však pri tom. Odhodlala sa k historickému kroku, keď požiadala Európsku úniu o pomoc. Aj EÚ urobila nový krok vo svojich dejinách: rozhodla sa aktivovať článok úniovej zmluvy o tom, že ostatné krajiny napadnutému štátu poskytnú pomoc a podporu všetkými prostriedkami. Zaváňa to novou vojnou?! Hádam len nie! Ľudia v celom svete sú zháčení, vyľakaní. Konečne začínajú vnímať aj iné vojnové, či teroristické obete. Azda teraz všetci začíname chápať, že takmer všade vo svete v poslednom čase až príliš krvavo bojuje zlo s dobrom, negatívne energetické pole proti pozitívnemu. Ľudstvo opäť potrebuje presadiť mier ako výsostne najdôležitejší predpoklad pre vlastnú budúcnosť. Podarí sa nám to aj bez vojny? Chceme veriť, že áno. Láskou, solidaritou, hlásaním a konzumovaním dobra. Preto politici celého sveta – prebuďte sa! Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Čítajte nás aj na www.hl.rs. 47 /4674/ 21. 11. 2015

Týždeň  Z MÔJHO UHLA

Oto Filip

Michal Ďuga kutočnosť, že republiková vláda schválila rozhodnutie o zániku tlačovej agentúry Tanjug, poriadne otriaslo naším mediálnym svetom. Nielen preto, že sme jej, jednoducho, verili, ale aj preto, že prítomnosť tejto nacionálnej agentúry na mediálnom trhu bola nepopierateľná a veľká väčšina konzumentov sa opierala o ňu ako o spoľahlivý prameň informácií. Tanjug teda mal naďaleko známe meno a nikdy sa nemusel za svoju prácu hanbiť. Počas uplynulého jestvovania si dotvoril nielen pevné mediálne miesto, ale aj výsostné postavenie, na ktorom mu jeho konkurenti mohli len závidieť, a my, občania tohto štátu, sme pritom boli hrdí, že takú agentúru máme a vlastníme. Ešte nás zožiera zverejnená informácia, že Tanjug od 31. októbra oficiálne neexistuje a škrtá sa v registri Agentúry pre hospodárske registre. Potom sa neoficiálne hovorilo o tom, že agentúra bude predsa pracovať až do konca novembra, ale to asi nepotešilo jej zamestnancov. Veď odrazu 180 osôb z tejto agentúry bolo odkázaných hľadať východisko na úrade práce. Zapríčinilo to lavínu dezinformácií, že agentúra zaniká preto, aby vláda založila novú s omnoho menším počtom zamestnaných. A, veruže, šírili sa aj reči, že ju škrtajú kvôli odstráneniu konkurencie niektorým iným, menej úspešným agentúram... Na pomoc sa ozvali početné novinárske združenia, ale uhasiť požiar už nedokázali. Dokonca aj Združenie novinárov Srbska zverejnilo v týchto dňoch správu o tom, že právnická služba Tlačovej agentúry Tanjug už tohto týždňa zvolávala zamestnancov – jedným, aby oznámila, že viac nemusia prichádzať do práce, druhým, aby prišli podpísať zmluvy o prerušení pracovného pomeru, kým tretím oznámili, že nemusia prichádzať do práce, nakoľko ich nikto nezavolá. Právny zástupca združenia však radil zamestnancom, že ústne príkazy osôb, ktoré nie sú zákonom splnomocnené, nemajú význam, kým nedochádzanie do práce je ťažkým porušením pracovných povinností, ktoré môže mať za následok až výpoveď. A na dôvažok ešte vyhlásenie syndikátneho vedenia, že Tanjug nesmie zrušiť zmluvy, takže určitý počet ľudí bude aj naďalej zmluvne pracovať, aby splnili záväzky k predplatiteľom. Teda jestvuje, či nejestvuje?

www.hl.rs

168 HODÍN

Váha rovnováhy

Druhý Tanjug?



nešok sa nemusí vždy kresliť v samých tmavých odtieňoch, akoby už ani neboli veci, z ktorých sa dá tešiť. Hoci je toho kladného stále menej než záporného, dobré je, že sa aspoň občas objaví, a to v súvislostiach priamo vplývajúcich na štandard a kvalitu žitia obyvateľov. Do tejto kategórie možno zaradiť i správu, že delegácia MMF konečne odcestovala od nás spokojná. Predtým zvýšila prognózovaný rast hrubého domáceho produktu (HDP) na 0,75 percenta a schválila, síce veľmi skromné, zvýšenie platov a penzií v budúcom roku: osvetovým pracovníkom o štyri, respektíve dve percentá, zdravotníkom o tri, vojsku a polícii o 2, dôchodcom o 1,25 percenta. Pri rozoberaní zmien Zákona o rozpočte na tento rok premiér Aleksandar Vučić podotkol v Zhromaždení Srbska, že prostriedky na zvýšenie platov a penzií a na jednorazovú pomoc osvetovým pracovníkom, včítane zamestnancov v predškolských ustanovizniach (7 000 dinárov), sú „čistý peniaz, ktorý štát zarobil“. Fiškálna realizácia prevýšila programové ciele v prvom rade vďaka lepšiemu vyberaniu príjmov, no i pre skromnejšiu reali-



záciu niektorých nákladov, zvlášť verejných investícií. Z toho, s čím nemožno byť celkom spokojný, treba uviesť určité meškanie vo fiškálnych a štruktúrnych reformách, najmä v oblasti racionalizácie verejného úseku a reformy systému zárobkov. Na potešenie je tu ešte niečo. Všeobecné hodnotenie uvedené v Správe Európskej komisie o pokroku v eurointegrácii je pozitívne, čo prakticky znamená, že nastupuje čas otvoriť prístupové kapitoly 35 a 32 začiatkom roku 2016, ako aj kapitoly 23 a 24. Vedúci delegácie EÚ v Srbsku Michael Davenport zo správy uvádza, že sa ekonomika po recesii zotavuje, že sa rozpočtový deficit výrazne zmenšil, že je inflácia nízka, že percento nezamestnanosti, hoci stále vysoké, predsa kleslo pod dvadsať percent. Napriek hore uvedenému, sotva by sa na tento rok dalo uplatniť to ľudové: Koniec dobrý, všetko dobré. Nástrah a skúšok je ešte stále dosť. Veľkou záťažou a závažím je správanie Kosova, ktoré začalo hru o čas v snahe vyhnúť sa vzniku spoločenstva srbských obcí. Pritom badať snahy o akúsi revíziu bruselskej dohody, po ktorej priam nástojčivo volá tamojšia opozícia. Je tu aj už tradičný odpor našich občanov reformám, sčasti

pochopiteľný, keďže sa tie najviac lámu práve cez ich chrbát. Z činiteľov, podmienečne pomenovaných vonkajšími, je tu v prvom rade nával utečencov, ktorých od začiatku roka do polovice novembra tunajšou trasou prešlo 416 000. Znamená to i inakší režim na hraniciach, ploty a rezervy, slovom mnohé dilemy, vzťahujúce sa na postoje k nim, zvlášť po Paríži a 13. novembri. Lebo je zjavný úmysel Islamského štátu obrátiť Európu proti migrantom, tým podnietiť zrážky kresťanov a moslimov na starom kontinente. Politológ Samuel Huntington v knihe Zrážka civilizácií v rámci čierneho, bezvýchodiskového hodnotenia budúcnosti uvádza, že 20. storočie bolo storočím svetových vojen a studenej vojny, že 21. storočie bude storočím terorizmu. Ten dnes skutočne nadobudol priam obludné rozmery, potenciovaný zvlášť apokalyptickým Islamským štátom, koncipovaným bezmedzným násilím, takým desivým, že si ho normálne zmýšľajúci ľudia nevedia dostatočne ani predstaviť. Tragické úkazy sú čoraz bližšie. Už to nie je len dráma na obrazovkách, čosi, čo sa deje niekde inde a ďaleko a nás sa vlastne ani netýka, ale je to kúsok reality na dosah.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA TIJANA PALKOVLJEVIĆ-BUGARSKI, SPRÁVKYŇA GALÉRIE MATICE SRBSKEJ

Sila príkladu Oto Filip – V roku 2013 Košice boli Európske mesto kultúry, dnes sa o ten titul uchádza Nový Sad... – Začala by som výstavou o Albrechtovi Dürerovi, ktorá sa vyznačuje vysokými umeleckými hodnotami a je súbežne peknou formou našej spolupráce s východoslovenským mestom a jeho múzeom. Košice

Informačno-politický týždenník

hodne toho podnikli v rámci svojho uchádzania sa o Európske mesto kultúry a tým sa zaradili do zoznamu miest, ktoré skutočne, tým najlepším spôsobom dokázali využiť vlastnú kandidatúru na zveľadenie svojej celkovej činnosti a ustanovizní kultúry. Zdá sa mi, že je to dobrý príklad, ako aj my môžeme využiť ten čas pred nami na prezentovanie svojho kultúrneho a iného dedičstva. Aj to nielen domácemu publiku, ale aj tomu európskemu. • TÝŽDEŇ •

VÄČŠINA POKRAJINSKÝCH POSLANCOV

Proti predaju a 30-ročnému prenájmu pôdy Jasmina Pániková

láda Srbska začiatkom tohto mesiaca schválila Návrh zákona o výmenách a doplnkoch Zákona o poľnohospodárskej pôde. Pokrajinská vláda sa vyjadrila proti tomuto návrhu. Podľa členov vlády nový zákon, ak bude schválený v terajšej podobe, úplne zmení a zničí vojvodinské a celkovo srbské poľnohospodárstvo. Na túto tému v utorok 17. novembra rokovali aj pokrajinskí poslanci. Šiestimi amendementmi k tomuto návrhu, ktoré boli väčšinou hlasov aj schválené, vyjadrili svoj nesúhlas. Nenad Borović, člen Demokratickej strany a predseda Výboru pre spoluprácu s výbormi Národného

zhromaždenia, v realiz minuloročnej ceny zácii právomoci AP Voja pod. vodiny prvé tri amendeVládnuca koalícia menty ocharakterizoval jednotne poznameako technické, ktoré sa nala, že sa najdôležiokrem iného týkajú regutejšie amendemenlovania povinností ministy týkajú predaja tra poľnohospodárstva, „Pôdu budú vlastniť a prenájmu štátnej ktorý by mal ministrovi tajkúni alebo ľudia blízki pôdy. Podľa nich sa financií doručiť zoznam lokálnym samosprávam,“ návrhom zákona lokálnych samospráv, poznamenal tajomník tajkúnom a ľuďom ktoré do 31. marca ne- Branislav Bogaroški. (Foto: blízkym vedúcim loschválili program o regu- www.vojvodina.gov.rs) kálnych samospráv lácii, ochrane a používaumožňuje, aby kúpili ní poľnohospodárskej pôdy. Ďalším štátnu pôdu alebo si ju prenajali na 30 amendementom je aj ustanovenie rokov, a celkom sa potláčajú obyčajní pravidla, aby začiatočná cena v prvom poľnohospodári. „Štát nedbá o svokole licitovania pre prvú, druhú, tretiu jich poľnohospodárov,“ poznamenal a štvrtú kategóriu pôdy vynášala 80 % tajomník Branislav Bogaroški. „Tí ľudia

V PANČEVE PODPÍSALI MEMORANDUM O SPOLUPRÁCI MESTA A NÁRODNOSTNÝCH RÁD NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN

Zhromaždenie pre všetkých Z Vladimír Hudec

ačiatkom novembra primátor mesta Pančevo Saša Pavlov a predstavitelia slovenskej, macedónskej, rumunskej, maďarskej a bulharskej národnostnej rady podpísali memorandum o spolupráci v realizácii projektu Zhromaždenie pre všetkých, ktoré realizuje mesto Pančevo a spolufinancuje ho Rada Európy v rámci projektu Promócia ľudských práv a ochrana menšín v juhovýchodnej Európe. Rada Európy na realizáciu tohto projektu vyčlenila 18-tisíc eur. V mene NRSNM memorandum podpísal Martin Zloch. Ide o sprístupnenie mestskej legislatívy príslušníkom národnostných menšín. Vďaka tomuto projektu je už vydaná príručka Máš právo na..., ktorá v jazykoch menšín obsahuje všetky potrebné informácie o konaní a nevyhnutných dokladoch na uskutočnenie jednotlivých práv pred mestskými orgánmi, ako aj praktické pokyny, ako tie práva uskutočniť. V pokračovaní realizácie projektu do jazykov menšín žijúcich na území Pančeva, čiže do maďarského, rumunského, bulharského, slovenského a macedónskeho jazyka • TÝŽDEŇ •

Účastníci protokolu podpísania memoranda budú preložené aj Štatút mesta a ostatné mestské predpisy. – V Pančeve už stáročia žijú príslušníci 26 národnostných spoločenstiev, ktoré od začiatkov užívajú vysoký stupeň predovšetkým úcty, a potom aj práva, ktoré uskutočňujú pestovaním svojej kultúry, jazyka a tradícií. Toto memorandum je iba právnická forma zlepšenia statusu príslušníkov menšín a je odzrkadlením našich neustálych snáh zveľaďovať ľudské práva a slobody a pestovať tradične dobré

medziľudské a medzinacionálne vzťahy, – povedal primátor Pančeva Saša Pavlov pred podpísaním memoranda. – Pre Slovákov vo Vojlovici a vôbec v Pančeve je toto memorandum dôležité aj z toho aspektu, že sme vôbec zahrnutí do projektu aj napriek tomu, že slovenčina už vyše dvadsať rokov nie je v úradnom používaní ani na území mesta a ani v MS Vojlovica, pokým jazyky ostatných národnostných spoločenstiev sú úradné aspoň v jednotlivých miestnych spoločenstvách,

si zobrali úvery, aby si mohli kúpiť poľnohospodárske prístroje, od 10- do 14-tisíc registrovaných gazdovstiev, ktoré doposiaľ žili z prenájmu štátnej pôdy, bude ohrozených.“ Uzhodli sa, že v prípade schválenia zmien sa komisii, ktorá bude vymenovaná Ministerstvom poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia, umožní, aby netransparentne, neústavne a potenciálne korupčne rozhodla, ktorá právnická osoba bude mať možnosť prenajímania pôdy počas 30 rokov v danej lokálnej samospráve. A keď ide o predaj štátnej pôdy, taká prax nie je zaužívaná ani v jednom členskom štáte Európskej únie − poznamenal to niekoľkokrát predseda pokrajinskej vlády Bojan Pajtić. Niekoľkohodinovú debatu členovia opozície ocharakterizovali ako falošnú obavu vládnucej koalície o poľnohospodárov, ktorá má podľa nich iba predvolebný charakter. Či je falošná, alebo nie, to ukáže čas, ale skutočne je na zamyslenie, či štát dáva prednosť tajkúnom alebo malým poľnohospodárom. Jasmina Pániková v ktorých žijú príslušníci jednotlivých menšín, – hovorí predseda Výboru pre úradné používanie jazyka a písma NRSNM, vojlovický kňaz Mgr. Branislav Kulík. – Skôr však všetky tieto jazyky boli úradné na území celého mesta a máme nádej, že toto je prvý a príliš veľký krok na to, aby to tak bolo znovu. Keď je jazyk úradný, to znamená, že okrem tabúľ s názvami miest, dedín, inštitúcií v jazykoch menšín príslušníci menšín by mali právo vo svojom jazyku dostávať výpisy z matrík a osobné doklady, čo je pre Slovákov významné aj z toho aspektu, že v postupe vybavovania krajanského preukazu by tie doklady nemuseli prekladať do slovenčiny. Naďalej aj súdne konania by sa mohli konať v slovenskom jazyku, a keďže je v Pančeve sídlo aj Obvodného súdu, bolo by to významné aj pre Slovákov na území celého južného Banátu. A sú tu aj ďalšie prednosti, akou je napríklad tá, že by sme sa mohli dožadovať úradníka v mestskom informačnom stredisku, ktorý rozpráva po slovensky atď. Na nás je, aby sme sa snažili Slovákom tuná všetko to umožniť, a na každom je, či tie práva bude aj využívať, alebo nie. Žiaľ, tuná vo Vojlovici a najmä v Pančeve máme takú situáciu, že jednotliví Slováci sú Slovákmi iba doma, prípadne v spolkoch, ale im na uskutočnení tých práv vonkoncom nezáleží. Foto: www.pancevo.rs

47 /4674/ 21. 11. 2015

Týždeň AKTIVITY SLOVÁKOV ŽIJÚCICH V ZAHRANIČÍ

dzať raz ročne a analyzovať, ktoré ňou schválené závery sa realizovali, vzhľadom na to, že majú platnosť odporúčaní pre vedenie MS. Novozvolení členovia RSŽZ pri

v zahraničí a navrhuje zníženie poplatku za kolektívne členstvo v MS, – aby MS aktívne pôsobila pri oživotvorení MOMS v zahraničí, – aby Matica slovenská pomohla

podporiť vydavateľskú a edičnú činnosť krajanov tlačou krajanských periodík a publikácií v tlačiarni Neografia, – aby sa uskutočňovala výmena publikácií medzi MS a členskými organizáciami RSŽZ pri MS, – aby MS podporovala vlastivedné zájazdy krajanských detí a mládeže, a to aj za pomoci využitia kapacít matičného nehnuteľného majetku, – aby MS vyvinula smerom k vládnym inštitúciám iniciatívy na podporu zvýšenia štátnych dotácií pre Slovákov žijúcich v zahraničí a na podporu prezentácie slovenskej kultúry v zahraničí, – aby Matica slovenská vyvinula aktivity na podporu sprístupnenia slovenského vysielania verejno-právnej televízie v zahraničí, – aby MS venovala väčšiu pozornosť prezentácii významných osobností slovenských dejín doma i osobností slovenských dejín v zahraničí, – aby MS a SZSZ spolupracovali pri projekte vzniku Centra slovenského zahraničia v Bratislave a projekte pri príležitosti Predsedníctva SR v EÚ, – odporúča štátnym orgánom SR zvýšiť finančnú podporu Matice slovenskej, najstaršej národnej, kultúrnej a vedeckej ustanovizne Slovákov, osobitne v prospech aktivít Slovákov žijúcich v zahraničí.

O JEDNORAZOVEJ FINANČNEJ POMOCI OSVETOVÝM PRACOVNÍKOM

sa nepodarí vyhovieť všetkým, a tak aj teraz, kým jedni tvrdia, že ide o jednorazovú pomoc (a zvýšenie platov) presne v súlade s ekonomickými ukazovateľmi, pre druhých je to čisté získavanie potrebných bodov podpory v ústrety blížiacim sa voľbám. A čo na to obdarovaní? Prichodí nám znovu siahnuť po ľudovej múdrosti: Žiadna kaša sa neje taká horúca, aká sa navarí. Keby sme tento text písali minulý týždeň, niektorých oslovených učiteľov by sme zo slušnosti nesmeli v novinách citovať. Otvorene sa nám vyznali s krivdou, že po 10-percentnom znížení platu pred rokom doteraz zo zarobeného dali štátu už 60 000 dinárov a teraz sa im priam v „omašličkovanom“ darčeku dáva (čítaj: vracia) deviata čiastka z toho; že po 10-percentnom znížení platov 4-percentné zvýšenie je len malý krôčik návratu k niekdajšiemu dôchodku; že jednorazová pomoc je ako almužna v porovnaní s darčekmi v niektorých „príkladných“ podnikoch v štáte. Nepáčili sa im ani urážlivé návrhy, aby tí, čo sa darčeku netešia, celú sumu vrátili štátu, alebo aby založili osobitný fond, kam tieto peniažky zhromaždia a náhradne

určia účel tohto fondu. Uplynulý týždeň sa dosť často skloňovalo aj slovo štrajk, tým skôr, že peniažky neboli určené aj pre zamestnaných v predškolských ustanovizniach, iba pre tých v základných a stredných školách, v žiackych domovoch a na fakultách)... Ale teraz si už naši spoluobčania osvetári uvedomili, že v týchto neľahkých časoch iba ich profesii štát určil finančnú pomoc, že sú teda na určitý spôsob predsa privilegovaní; že aj tých sedem „červených“ pomôže domácemu rozpočtu; a štrajkovať sa neoplatí (istá oslovená profesorka si spomenula, ako im po podobnej revolte, ktorá vyústila do štrajku, z platu zrazili po 14 000 dinárov...), dokonca nie je ani nutné, lebo medzičasom bolo rozhodnuté, že jednorazovú pomoc predsa dostanú aj pracovníci v predškolských ustanovizniach. Z prípravy tohto textu a po niekoľkých rozhovoroch s učiteľmi, vedúcimi syndikátov a právnikom v niekoľkých našich školách, zostal nám trpký, ale i trápny pocit: nielen zo spracovanej témy, ale aj z toho, že väčšina spolubesedníkov nechcela, aby sme v novinách uviedli ich mená...

Oživotvorenie činnosti Katarína Melegová-Melichová

atica slovenská po dlhšej časovej odmlke zvolala Radu Slovákov žijúcich v zahraničí pri Matici slovenskej na 11. novembra tohto roka. V mene MS hostí privítal predseda Dozornej rady MS JUDr. Štefan Martinkovič, ktorý rokovanie viedol do skončenia volieb. Na rokovaní schválili Štatút RSŽZ, rokovací a volebný poriadok. Následne si za svoju predsedníčku priamou voľbou zvolili Katarínu Melegovú-Melichovú (predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku). Podpredsednícke miesta budú zastávať: Alžbeta Hollerová-Račková (predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku) a Adrian Miroslav Merka (predseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku). Zasadania sa zúčastnilo 15 zahraničných delegátov z ôsmich štátov Európy (Chorvátsko, Švédsko, Maďarsko, Francúzsko, Srbsko, Rumunsko, Česko, Poľsko). Mandát v RSŽZ bude mať aj Kanada, Čierna Hora a Ukrajina (ktoré s MS

spolupracovali písomne). Členmi Rady sa stali aj predseda SZSZ Vladimír Skalský a zástupca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Pavol Meleg. Rada pracuje pri Krajanskom múzeu MS a bude sa spravidla schá-

Na snímke sú členovia RSŽZ pri MS po plodnom rokovaní

S trpkou príchuťou Anna Francistyová

hromaždenie Republiky Srbsko v rámci rozpravy o doplnkoch k Zákonu o rozpočte minulý týždeň rokovalo aj o jednorazovej pomoci osvetovým pracovníkom vo výške 7 000 dinárov a o zvýšení platov o 4 percentá. Týmto činom sa však dlho očakávaná kapitola o akom-takom narovnávaní krivdy zamestnaným v osvetových inštitúciách neskončila, skôr iba začala. Aj keď porekadlo hovorí, že Darovanému koňovi na zuby nepozeraj, obdarovaní učitelia boli sklamaní, rozhorčení, urazení. Sľubovaná pomoc bola vyššia (údajne 15 000 dinárov), požadovaná skutočne potešujúca (odborové syndikáty vraj žiadali priemerný plat, teda okolo 40 000 dinárov). Rôznia sa aj všetky podnety, ktoré priviedli k takémuto rozuzleniu a ku konečnému číslu. Premiér Vučić pred poslancami minulý týždeň povedal, že z pôvodných

www.hl.rs

MS jednoznačne prijali nasledujúce závery a návrhy: – aby pri ďalšom zasadaní RSŽZ pri MS boli prítomní počas celého rokovania všetci vedúci funkcionári MS, – zmenu Stanov MS v oblasti zjednodušenia legislatívy vzniku MOMS

ním navrhnutých 5 000 dinárov, cez „vymodlených“ 6 000 od Medzinárodného menového fondu (čo bolo uvedené aj v Návrhu doplnkov k Zákonu o rozpočte), predsa sám súhlasil s požiadavkou syndikátov (!!!) a pomoc sa ustálila pri sume 7 000 dinárov. Je to aj v súlade s výpočtami odborníkov vzhľadom na súčasnú ekonomickú situáciu v štáte. Zdôraznil tiež, že 7 000 dinárov nie je málo a štátnu pokladnicu to „stojí“ 1,7 alebo 1,8 miliardy dinárov. Tento darček od štátu má potešiť asi 145 000 zamestnancov v osvetových ustanovizniach, a to už do konca novembra. Tak ako vždy, keď sa rokuje o peniazoch, aj táto záležitosť vyvolala v republikovom Zhromaždení ostrú diskusiu. Aj napriek tomu, že premiér vysvetlil, že ide o „čisté peniaze, ktoré štát zarobil, a nejde o žiadne nové úvery“, opozícia tvrdí, že ide o hanebne malý peniaz a urážku pre osvetových pracovníkov. Nikdy

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

ČO SA VLASTNE UDIALO 10. NOVEMBRA 2015 V KOVAČICI?

Dva listy, ktoré otriasli našou menšinou Pripravil: Juraj Bartoš

piatok 13. novembra, teda v deň, keď krvácal Paríž, do redakcie sa nám elektronickou poštou dostali dva listy. Prvý reaguje na to, čo sa udialo v Kovačici 10. novembra, druhý je reakcia na prvý. Pod obsah prvého sa podpísala predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Anna Tomanová-Makanová. Autor druhého listu Pavel Surový, inak člen NRSNM, ktorý sa vo vlaňajších voľbách uchádzal o funkciu hlavy Rady, sa podpísal ako predseda slovenskej strany SLOVÁCI VPRED!. Zásielky sa teda týkajú najjemnejšie povedané nepríjemnej, objektívne, ak je pravda, čo sa uvádza v liste prvom, priam brutálnej udalosti. Ktorá, na užšom pláne, môže (a nemusí) mať za následok zmenu pri kormidle Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, a na širšom, dlhodobejšom... Domyslite si, vážení čitatelia sami, na základe (jazykovo upravených) statí z ošemetnej „literatúry” (v našom elektronickom vydaní sú bez obvyklých zásahov). Z LISTU ANNY TOMANOVEJMAKANOVEJ „Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM) s veľkým znepokojením prijala informácie o nedemokratických a nezákonných praktikách pripomínajúcich fašizmus, ktorým sú v poslednej dobe vystavení viacerí príslušníci slovenskej národnostnej menšiny – členovia NRSNM. V snahe získať politický vplyv a ovládnuť demokraticky zvolenú Národnostnú radu slovenskej národnostnej menšiny Pavel Surový, člen NRSNM a predseda politickej strany Slováci vpred!, prekročil Rubikon a priklonil sa k metódam nátlakov, vydierania, vyhrážok a sľubov, ktoré nepatria do civilizovanej a demokratickej spoločnosti. Viacerí členovia NRSNM boli v utorok 10. novembra 2015 pozvaní zo • TÝŽDEŇ •

strany aktuálneho predsedu Obce Kovačica Jána Husárika (nominant Srbskej pokrokovej strany) na rozhovory. Rozhovory však viedli dvaja funkcionári Srbskej pokrokovej strany B. Malović a D. Jovanović bez prítomnosti predsedu obce. Na rozhovoroch bol prítomný aj pán Pavel Surový, ktorý nič nehovoril. Pozvanie na rozhovor odmietli dvaja členovia NRSNM – z Kovačice a z Kysáča. B. Malović a D. Jovanović počas rozhovoru dali najavo, že nakladajú so všetkými informáciami o členoch NRSNM a o členoch ich najbližšej rodiny a vydieraním, nátlakmi, vyhrážkami a sľubmi sugerovali členom NRSNM, aby podpísali vopred pripravené dokumenty, ktoré im predostrel Pavel Surový. Jedným dokumentom sa zabezpečuje nová väčšina v NRSNM, potrebná na odvolanie aktuálnej predsedníčky, a druhým dokumentom bola kandidatúra pána Surového na predsedu NRSNM. Takto Pavel Surový v Kovačici, za špinavej pomoci predstaviteľov Neslovákov zo Srbskej pokrokovej strany, získal hlasy troch členov NRSNM.” V liste Anny Tomanovej-Makanovej sa tiež uvádza, že Rada „rázne protestuje a pozýva kompetentné orgány, aby nedovolili takúto kriminalizáciu spoločenského života v krajine, lebo sa tak ohrozujú základné ľudské a menšinové práva spoločnosti a do spoločenského života vnášajú prvky politickej totality príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny a priamo podrývajú základy demokratickej, diktatúry a fašistických metód.” Autorka listu sa dožaduje „aby bolo jasne identifikované, kto stojí za týmito nátlakmi a na čí pokyn sa tieto veci dejú”. Podčiarkuje taktiež, že „je neprípustné, aby sa demokraticky vyjadrená vôľa príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny násilím, vyhrážkami a podmieňovaním menila. Ešte viac je zarážajúca skutočnosť, že tieto

násilné zmeny vykonávajú členovia Srbskej pokrokovej strany, ktorí vôbec nie sú príslušníkmi slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku.” Tomanová-Makanová sa v závere listu pýta: „Budeme žiť slobodne a bezpečne spolu s väčšinovým národom a príslušníkmi iných národnostných menšín, alebo budeme nútení vysťahovať sa za bezpečnejším životom a žiadať o politický azyl na Slovensku a v krajinách Európskej únie, do ktorej sa aj náš štát uberá? Zachováme si právo na vlastnú svojbytnosť alebo nás pohltí tma?” Predsedníčka NRSNM zároveň podala žiadosť na Ministerstvo vnútorných vecí o vyšetrovacie konanie a ochranu slovenskej národnostnej menšiny – členov NRSNM. Z LISTU PAVLA SUROVÉHO Pavel Surový svoj list opatril titulkom Potápanec sa chytá aj poslednej slamky! S konštatáciou, že priamo nedementuje nič z toho, čo sa (podľa tvrdení v liste, na ktorý reaguje) 10. novembra 2015 udialo v Kovačici, z neho citujeme: „Ako slovenské príslovie hovorí: Utopenec sa chytá aj poslednej slamky! Divíme sa predsedníčke Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Anne Tomanovej-Makanovej (vysokej slovenskej funkcionárke Neslovenskej Demokratickej strany), pokiaľ siaha jej arogancia, totalita a klam, aby si silou-mocou zachovala politický vplyv a moc ako predsedníčka po dlhých 13 rokoch. Nebolo jej už dosť? Vyzývame štátne orgány, aby preverili všetky finančné toky a sponzorov Anny Tomanovej-Makanovej počas 13 rokov vládnutia v Národnostnej rade. Aby pozreli, akú úhradu dostala sponzorka z Báčskeho Petrovca za poskytnutie 300.000 din. do kampane Anny Tomanovej-Makanovej. Ako sa pani Anna Tomanová-Makanová odvďačila združeniam,

kultúrnym spolkom a ustanovizniam, ktoré ju podporili vo voľbách v roku 2010? Aby pozreli, kto a za čo z jej blízkych osôb získal honoráre? Čo všetko sa financovalo pred voľbami a s akým cieľom a účelom? Aby sa preverili všetky finančné toky na skrachované projekty a vyvodili konečne zodpovednosť voči predsedníčke. Ohradzujeme sa od všetkých nedemokratických praktík, úmyselných klamov, gebelovských metód, za ktoré nás Anna Tomanová-Makanová obvinila.“ V pokračovaní listu o. i. predák strany Slováci vpred! spočituje predsedníčke NRSNM, že, ako tvrdí, podpisovala zmluvu sama so sebou a so svojím manželom, ktorému vraj financovala knihu. Píše, že mandáty členov NRSNM nie sú jej vlastníctvom, lebo oni „majú svoj rozum, hodnoty a sami rozhodujú podľa svojho svedomia“. Ďalej sa pýta, že „aké demokratické metódy použila Anna Tomanová-Makanová a bývalý predseda obce Miroslav Krišan na to, aby zabezpečili väčšinu Anne Tomanovej-Makanovej v NRNSM v novembri 2014? Koľko peňazí presunula Obec Kovačica centrále Matice slovenskej do Báčskeho Petrovca? Koľko z AP Vojvodiny? Koľko z Obce Báčsky Petrovec? Akými metódami sa dostal predseda Obce Báčsky Petrovec Pavel Marčok, tiež člen Neslovenskej Demokratickej strany, na listinu Matice slovenskej a akými metódami podmieňoval Maticu slovenskú, aby podporila v NRSNM Annu Tomanovú-Makanovú za predsedníčku? Prečo Neslováci, ako Miroslav Vasin, podpredseda vlády AP Vojvodiny z Neslovenskej Demokratickej strany, pomáhali Anne Tomanovej-Makanovej pri zostavovaní väčšiny v NRSNM? Prečo traja evanjelickí farári z Vojvodiny, ktorí mali záujem kandidovať na našej listine a páčil sa im náš program, v krátkom čase všetci traja odmietli kandidovať z nevyspytateľných dôvodov? V tom čase bol biskup Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi Samuel Vrbovský odborným poradcom Anny Tomanovej-Makanovej. Prečo slovenskí farári mohli byť len na listine Anny Tomanovej-Makanovej, na matičnej listine a LSV?“

47 /4674/ 21. 11. 2015

Týždeň SLOVO ZODPOVEDNEJ REDAKTORKY

Civilizovaným dialógom k spoločnej budúcnosti Vladimíra Dorčová-Valtnerová

a dôveru, som sa rozhodla dať šancu otvorenému dialógu, ktorý vedie k zlepšeniu vzťahov, tolerancii a pochopeniu. Odhodlala som sa k stiahnutiu svojej žiadosti v prospech kontinuity riadenia zmien, ku ktorým sa redakcia dopracovala v oblasti fungovania redakcie a vo formálnoobsahovej časti týždenníka Hlas ľudu, čo schválila aj Správna rada NVU Hlas ľudu 10. novembra 2015. Som toho názoru, že každý z nás je nahraditeľný, avšak aktuálne spoločenské turbulencie dodali silu a odvahu čeliť rôznorodým nátlakom a rozhodnutie nedať na tácke kartu do rukáva politickým násilenstvám. Rozhodla som sa reagovať na polemiky a špekulácie, ktoré sa vedú vo verejnosti na tému „situácie“ v Hlase ľudu. Nikto nikoho nedonútil odstúpiť, vrátiť sa, či reagovať. V našej redakcii nepracujú sopliaci, ale profesionáli,

PREDSTAVILI UČEBNICU INFEKTOLÓGIA. Na svojráznej slávnosti v utorok 17. novembra v Zdravotníckej škole 7. apríla v Novom Sade predstavili učebnicu Infektológia autora Dr. Jána Ryboviča. Žiakom a učiteľom sa prihovorili Aleksandra Ber Božić, riaditeľka Zdravotníckej školy 7. apríla, Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku, a Pavel Marčok, predseda Báčskopetrovskej obce. O učebnici, ktorá je určená žiakom tretej triedy, hovoril autor J. Rybovič. Ako povedal, vznikla vďaka žiakom a podpore MSS, ktorá je vydavateľom, ako i Pokrajinského sekretariátu pre vedu a technologický rozvoj. Učebnica je vytlačená v čiernobielej technike a jej súčasťou je i cédečko s kolorovanými fotografiami, ktoré ilustrujú spracované ochorenia. Učebnicu darovali tretiakom a štvrtákom slovenských tried Strednej zdravotníckej školy v Novom Sade (na snímke). E. Š.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Ďuro Varga

INÝ NÁHĽAD

ovinárske príspevky v Hlase ľudu nezvyknem písať v jednotnom čísle, osobné a pritom verejné spovede už vonkoncom nie. Domnievam sa, že situácia, v ktorej som sa ocitla, ospravedlňuje moje sentimentálne počínanie. Verejnosť si zaslúži pravdivé informácie vo veci môjho „odchodu – návratu“, „demisie – nedemisie“ na funkciu zodpovednej redaktorky Hlasu ľudu (ďalej: ZR). Podľa toho, že sa vám prihováram, pravdepodobne usúdite, že predsa ešte stále zastávam post, na ktorý som nastúpila pred vyše dvomi rokmi, i keď sa povrávalo, že kormidelníčka opustila loď. Veru, je na tom pravdy, ale ukázalo sa, že dočasne. Po mnohých nedorozumeniach, čiže po neúčinnej spolupráci medzi riaditeľom NVU Hlas ľudu a mnou som 21. októbra 2015 podala pí-

somnú žiadosť o uvoľnenie z funkcie ZR a o zrušenie zmluvy o zamestnaní. Hlavnou príčinou bolo to, že sme určité obdobie nehovorili spoločným jazykom, a práve to malo dopad na neúplnú realizáciu plánu a programu týždenníka Hlas ľudu, redakčnej politiky, ktorej zámerom je objektívne a nezaujaté informovanie v slovenskej reči v súlade s verejným záujmom, rozvoj tohto pokrajinského média a prispôsobovanie sa digitálnej dobe. Správna rada nášho podniku na tému „mojej situácie” zasadala 30. októbra, keď sa rozhodla dať šancu náprave medziľudských vzťahov vo vedení NVU Hlas ľudu, ibaže náš týždenník o celej záležitosti neinformoval. Verejnosť mala po ruke iba – špekulácie. Po niekoľkých týždňoch, otvorených rozhovoroch s riaditeľom, niektorými členmi redakcie a ustanovizne, ktorí mi preukázali podporu

dospelí ľudia, ktorí svojou hlavou rozmýšľajú a podľa vlastného svedomia konajú. V žiadnom prípade nejde o pokus utajenia čohokoľvek, ale naopak. Celý proces sa viedol transparentne, na zasadnutiach správnej rady. Preto nemám jasno v hľadaní dôvodov, prečo sa neustále verbálne útočí na niektorých členov redakcie. Avšak celoštátna situácia akoby napovedala, že ide o pokus nekalej politizácie a destabilizácie nášho týždenníka v prospech jednotlivých straníckych záujmov a pokus o profesionálnu diskreditáciu novinárov, ktorí v súlade s novinárskym poslaním a novinárskym etickým kódexom neprislúchajú žiadnej politickej strane a svoju prácu sa snažia vykonávať profesionálne, nezaujato a objektívne. Budem rada, keď naši spoločenskopolitickí aktéri a príslušníci nášho menšinového spoločenstva na potenciálne nedopatrenia v našej novinárskej práci budú poukazovať prostredníctvom civilizovaného otvoreného dialógu. Bez rôznych techník, akými sú zavádzanie verejnosti, servírovanie vymyslených alebo selektovaných informácií, znehodnocovanie práce novinárov, lebo všetci máme rovnaký cieľ – informovať, zachovať, rozvíjať naše slovenské spoločenstvo.

• TÝŽDEŇ •

Naša téma ○

Sme to, čo jeme Jaroslav Čiep

akupovanie sa stalo každodennou súčasťou nášho života. Keď potrebujeme chlieb, ceruzku alebo tričko, zájdeme si pre to jednoducho do obchodu. Zriedkavo ale rozmýšľame nad tým, čo kupujeme. Keď ide o to, čo si kladieme do úst, treba osobitne dbať.

Málokedy si uvedomujeme, akú výživnú hodnotu má strava, ktorú skonzumujeme. Často, žiaľ, veľmi malú alebo aj nijakú. A potom sa ľudia divia, že každý deň vo svojom okolí objavujú všelijaké malígne ochorenia a rôzne tvary rakoviny. Odborníci tvrdia, že prevencia civilizačných chorôb začína pri našom jedálničku, sme to, čo jeme, a naše

deti tiež. V súčasnej spotrebiteľskej spoločnosti, v akej žijeme, čoraz viac stravu ľahostajne nakupujeme v obchodoch. Sme na prahu zimného obdobia, keď stravu spracúvame na dlhšie obdobie a kvalita potravín je stále častejšie skloňovanou témou. Práve význam zdravých postupov spracovania čerstvého ovocia a zeleniny na zimu, príprava každodennej stravy, ale aj tradičné sezónne kvasenie kapusty a zabíjačky ako tvar získavania

kvalitných domácich mäsových výrobkov zaujali novinárov Hlasu ľudu. V novembrovej Našej téme sme sa pokúsili načrtnúť, do akej miery zachovávame tradičné postupy spracovania potravinových článkov bez použitia rôznej chémie a náhrad s jasným pôvodom, a či sa modernizujeme alebo radšej nakupujeme priemyselne spracovanú stravu v supermarketoch. Kvalitu potravín totiž netvorí marketing a reklama, ale poctivý spôsob výroby, pôvod a hlavne prirodzená chuť.

KAPUSTA V NAŠICH JEDÁLNYCH LÍSTKOCH

Kráľovná medzi zeleninami Ľubica Sýkorová

ber kapusty, ako aj jej nakladanie do súdkov patrí neodmysliteľne k jeseni. Surová, ale aj kyslá kapusta je veľmi zdravá, čistí krv, robí pleť vláčnou a ženy by ju mali konzumovať aj preto, že vyrovnáva vrásky. Tepelným spracovaním časť vitamínov síce stráca, ale získa na chuti. Kapusta patrí k najzdravším druhom zeleniny. Navyše je výbornou voľbou do jedálneho lístka, ak chceme zhodiť pár kilogramov. V 100 gramoch kapusty sa nachádza len 100 kJ. Je bohatá na vitamíny skupiny B, vitamín C, zinok, vápnik, železo a kyselinu listovú. Organizmus zbaví škodlivín, pomôže tráveniu aj imunite. Môžeme ju jesť surovú, dusenú, zapekanú, pridať ju k mäsu, uvariť z nej chutnú polievku. Veľmi obľúbená a zároveň veľmi zdravá je aj kvasená kyslá kapusta. Do Európy sa kyslá kapusta dostala z Číny, kde jej pozitívne účinky na zdravie poznali už pred 2 000 rokmi. Mliečnym kvasením kapusty získavame zimnú zásobu vitamínového koktailu. Ten, kto ju pravidelne konzumuje niekoľko rokov, môže spomaliť proces starnutia a udržať si telo dlhé roky v dobrom zdravotnom stave. Preto by mal byť tento pomerne lacný liek pravidelne zaraďovaný do nášho jedálnička. Ešte stále medzi naše „tradície” určite patrí aj výroba a konzumá• NAŠA TÉMA •

cia kvasenej kapusty, na ktorú nedali dopustiť ani naši predkovia. Cenená je najmä vďaka veľkému podielu živín, vitamínov, minerálnych látok a stopových prvkov. Spôsob výroby kyslej kapusty sa k nám pravdepodobne dostal vďaka Džingischánovi, ktorý ju objavil počas drancovania Číny. Do Európy ju priniesli tatárske kmene. Obľúbili si ju najmä vo východnej Európe a v oblastiach dnešného Nemecka, kde sa stala jednou zo základných tradičných surovín. Počas dlhej histórie bola kapusta považovaná za jedlo chudobných. Názor na kapustu sa postupne menil s novými objavmi o jej účinkoch, no najmä vďaka objavu o obsahu antikarcinogénnych látok. Japonské a americké výskumy sa už dlhšie zaoberajú vplyvom kapusty na rakovinu hrubého čreva. Podľa rôznych výskumov antikarcinogénne látky v kapuste potláčajú predrakovinové polypy. Kapusta taktiež urýchľuje metabolizmus estrogénu, čím sú ženy chránené pred vznikom nádorov na prsníkoch a vaječníkoch. Vysoký obsah vitamínu C a ďalších vitamínov B, E, K, betakaroténu, minerálnych látok, horčíka, draslíka, zinku, vápnika, železa, flóru, síry, selénu, aminokyselín, vlákniny, kyseliny listovej, tiamínu a iných látok robia z kapusty jednu z najzdravších zelenín. Zmierňuje ťažkosti zapríčinené žalúdočnými vredmi. Denne sa odporúča vypiť liter kapustnej šťavy, pričom

zlepšenie je citeľné už po ôsmych dňoch. Najviac výživných látok obsahuje kvasená kapusta v surovom stave, prípadne trochu zohriata, s varenými zemiakmi, s rascou proti kŕčom, novým korením, ktoré podporuje trávenie, a bobkovým listom. Kvasená kapusta je vynikajúcim „prečisťovačom“ krvi. Pri bakteriálnom kvasení sa vytvára kyselina mliečna, ktorá zabezpečuje špecifickú chuť kyslej kapusty. Pri kvasení vzniká vitamín B12, ktorý sa nachádza iba v morských riasach. Enzýmy a mikroorganizmy v kvasenej kapuste majú silné antioxidačné látky. Okrem rakoviny hrubého čreva chránia aj pred rakovinou pečene a pľúc. Surová kvasená kapusta má viac vitamínu C ako surová čerstvá. Podľa nutricionistov pre dobré zdravie si treba denne dopriať 200 gramov kvasenej kapusty. Kapusta so množstvom dietetických, terapeutických a liečivých vlastností má aj svoje negatíva. Nadmerné množstvo kapusty a kapustnej šťavy môže blokovať vstrebávanie železa, čo vedie k málokrvnosti. „OD KAPUSTY CHLAP JE HUSTÝ” Receptov na prípravu chrumkavej kvasenej kyslej kapusty je neúrekom. Ako sme už spomenuli, na jej prípravu treba použiť jesenné odrody. Zdravé hlávky očistíme od zelených vrchných

listov, vyrežeme hlúbik a kapustu nastrúhame alebo nakrájame na malé, asi trojmilimetrové pásiky. Tradičný spôsob výroby pozostáva z ušľapávania nasolenej kapusty vo veľkom drevenom sude alebo v inej väčšej nádobe, zväčša kamennej. Do menších nádob tlačíme kapustu ručne. Na kilogram kapusty pridávame od 20 do 30 gramov soli. Každú vrstvu kapusty dôkladne posolíme (aj okraje nádoby). Správne zatlačená kapusta púšťa šťavu a pení. Prebytočnú šťavu si môžeme odložiť do chladničky na podlievanie počas samotného procesu kvasenia. Kapusta sa zatláča, aby sa vytlačil všetok vzduch, ktorý by mohol spôsobiť hnitie a splesnivenie. Pri plnení nádoby treba ponechať od vrchného okraja asi 8 až 10 centimetrov voľného priestoru. Natlačenú kapustu musíme zaťažiť kameňom, drevenou doskou alebo iným závažím. Ak má súdok žliabok, do neho treba naliať vodu. Tá je veľmi dôležitá, pretože bráni pred vniknutím vzduchu. Kapustu umiestnime do miestnosti s teplotou okolo 15 °C. Asi po mesiaci kapusta vykvasí, vtedy ju premiestnime do chladnejšej miestnosti s teplotou čo najbližšou k nule. Ak necháme vykvasenú kapustu v teplom priestore, môže zhnednúť alebo sa pokaziť. Okrem soli pri tlačení môžeme pridať aj rascu, bobkový list, čierne korenie, jablká alebo chren.

47 /4674/ 21. 11. 2015

Naša téma STARÁ PAZOVA: ZABÍJAČKA DNES A KEDYSI

Z výroby údenín utŕžia čerstvé mäso Katarína Verešová

„K

eď z dvoch bravčových polovíc kúpených v supermarkete sami oddelíme jedno zadné stehno a keď vyrežeme mäso z dvoch predných stehien a z jedného zadného stehna a z toho mäsa spravíme klobásy, ktoré neskôr zaúdime, zistíme, že dve bravčové polovice stoja presne toľko, koľko stojí množstvo hotových údených klobás a jedna šunka, ktoré pripravíme my. Totiž toľko peňazí by sme počas roka dali na priemyselne spracované množstvo trvalej klobásy a šunky,“ hovorí gazdinka Anna Lakatošová. Spolu s manželom Martinom dokážu zabíjačku spraviť doma sami. Zabíjačky vo vlastnej organizácii sa teda oplatia. S maximálne dvojdňovou zručnou prácou s mäsom sa prakticky dostane bezplatné čerstvé mäso z ostatných častí ošípanej. A ešte ak sa z vnútorností spravia májošky a matejka, ak sa vykrojí a vysuší slanina, vypraží masť a oškvarky, bezplatné hody budú zaručené.

Martin Lakatoš tvrdí, že vysušené mäso údi sladkými druhmi dreva. Preto jeho údeniny pekne voňajú. V Starej Pazove sa ľudia prispôsobujú rozličným podmienkam šetrenia a v tom zabíjačky majú primát. Buď si sami odchovajú svine, alebo si kúpia od iných. Na zabíjačku objednajú šikovných platených zabíjačov, ktorí len za pár hodín dokážu spracovať aj tri bravy (ibaže sa gazdinka má v kuchyni a na dvore vystáť celý deň). Mnohí banujú za krásnymi zašlými časmi, keď sa zo zabíjačiek robila veľká rodinná a susedská slávnosť. Lakatošovci si spomínajú aj na veselé hody, keď si ich nebohý mladý syn Miroslav za mäsiarskym stolom veselo vtipkoval so susedom Vladimírom Lakatošom, dnešným profesionálnym mäsiarom. Časy sa menia, všetko sa rýchlo odbavuje a na staré zabíjačkové hody, kde bolo bohaté menu, často sa spomína. Po rannej káve a čerstvo vypálenej pálenke na raňajky ženy ponúkali rožky a čaj. Na obed praže-

nú pečienku a rebrá s cesnakom. Na olovrant bývala koštovka klobásy, oškvarkov a na rošte spracovaných silno opaprikovaných obličiek. Po skončenej práci bola i hojná večera. Okrem slepačej polievky na stole dominovali všetky druhy bravčového mäsa s čerstvou klobásou, kapustový šalát a sedliackym spôsobom upečené zemiačiky. Nechýbali ani sladké pečivá, ani domáce sladké nealkoholické víno (pre ženy), ale ani čerstvé, novo stočené víno. S nasýteným žalúdkom sa spievalo a keď prišli „cigáni s muzikou“ zabíjačky sa pri žarte a smiechu oslavovali do rána. Na Martin Lakatoš (v úzadí) so zajtrajší odpočinok gazdinka všet- susedom na zabíjačke v roku 1987 kým príbuzným zbalila i batôžtek... Na americké vedecké zistenie, že mäsa, si radi pochutnáme na tých zaúdené červené mäso a jeho pro- jedlách, ktoré ešte stále pre seba dukty vyvolávajú karcinóm, Štefan a pre svoju rodinu pripravujeme Kiš komentoval: „To možno platí pre podľa starorodičovskej receptúry. tých, ktorí dobytok kŕmia kadejakým My vieme, čo jeme!“ a doložil: „Ak pokrmom, a pritom údia narýchlo naše domáce mäso spôsobuje kars kadejakými ,vodičkami‘. My, ktorí cinóm, tak ho uspíme všetkým tým, nie sme tak vybavení modernou čo vo svinskom a vínnom Srieme technológiou rýchleho spracovania rastie.“

NAŠA ANKETA V ARADÁČI A V BIELOM BLATE

Je bravčové mäso kancerogénne? Vladimír Hudec

– Nemôže ma nikto presvedčiť, že pokým v Amerike, ale klobásy, slaninku zo svíň, ktoré si sami vychováme, svinské mäso, resp. klobásy zaprí- aj v inom vyvinutom takže vieme, čo jeme, a yhlásenie Svetovej zdravot- čiňujú rakovinu. Podľa mojej mien- svete, vo výrobe potraneobávame sa, že z toho nej organizácie o tom, že ky v úzadí tohto vyhlásenia SZO, vín používajú skutočne dostaneme rakovinu. červené mäsá a výrobky z práve tak ako aj mnohých iných, všeličo. Svine sa v podje nejaký záujem. Jednostate neoplatí kŕmiť na nich sú kancerogénducho jestvuje nejaká loby, predaj, ale sa ich práve IGOR ÁBELOVSKÝ, ne, občania Srbska, a ktorá má za úlohu očierniť z týchto dôvodov oplatí inžinier agronómie a výnajmä Vojvodiny, kde mäso a výrobky z neho, a kŕmiť pre vlastné porobca klobás z Aradáča: sa bravčové mäso traIgor Ábelovský tak otvoriť priestor na predaj treby. – Myslím si, že mäso zo dične používa, prijali nejakého iného ,zdravého‘ svíň vychovaných naším s veľkou nedôverou, výrobku, a tým umožniť, DARKO SLÁDEČEK z Bieleho tradičným spôsobom vonkoncom ale po troche aj s poaby niekto profitoval. Síce Blata: – Myslím si, že všetko, čo sa nemôže byť kancerogénne. Veď to smechom. Toto vyhlápripúšťam možvyrába pre ľudí, nemôže mäso pred nami jedli mnohé genesenie SZO vyvolalo aj nosť, že údajné uškodiť, ak sa nepreháňa rácie a neochorievali na rakovinu, početné komentáre Juraj Viliačik výsledky výskuv jeho používaní. Tak je čo potvrdzuje aj štatistika zo začiatna spoločenských siemov majú súvis to napríklad s alkoholom ku minulého storočia. Podstata je v ťach, hlavne v prospech šunky, klo- s používaním rôznych alebo čokoládou, a tak je tom, že dnes na vyvinutom západe básy, slaninky. Keďže je pred nami chemických prípravkov to aj s mäsom a výrobka- svine chovajú GMO potravinami a v sezóna zabíjačiek, poprosili sme v mäsovom priemysle. mi z mäsa. V mäsovom priemysle do salám pridávajú rôzne občanov Aradáča a Bieleho Blata Veď klobása vyrobená priemysle sa však mnoho stabilizátory a umelé príchute, o komentár. Odpoveďami sme v Amerike a v Srbsku, používajú rôzne chemické ktoré neprajne vplývajú na zdravie vonkoncom neboli prekvapení. napríklad v Aradáči, Petprídavky a aditíva, ktoré, ľudí. Myslím si však, že v úzadí je rovci, Kulpíne, Jánošíku, Darko Sládeček predpokladám, nie sú nejaká propaganda s úmyslom, aby JURAJ VILIAČIK, jeden zo zakla- sa nemôžu porovnať. My zdravé a možno aj môžu ľudia prestali konzumovať mäso, dateľov a bývalý predseda aradáč- presne vieme, čím sme kŕmili svine vyvolať nejaké ochorenie. My doma ale v záujme koho je to, naozaj skeho združenia milovníkov klobás: a aké prídavky sme dali do klobás, používame naše domáce, šunky, neviem.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• NAŠA TÉMA •

NIELEN ĽUDSTVO, ALE AJ POTRAVINY MAJÚ VLASTNÉ DEJINY: CHLIEB

Aj tradičný, aj moderný Oto Filip

zda pri žiadnej inej potravine sa to moderné neprelína natoľko s tým tradičným, ako pri tej základnej: chlebe. V obchodných domoch a vybavenejších samoobsluhách možno objaviť desiatky jeho druhov, podmienených zložením, prísadami, spôsobom prípravy, dokonca i odtieňom farby alebo ozajstnými či domnelými liečivými vlastnosťami. Riadny rozruch vo verejnosti spôsobilo propagovanie jedného z jeho druhov, ktorého výrobcovia mu pripisovali až zázračné vlastnosti: údajne lieči natoľko komplikované choroby, ako sú diabetes alebo rakovina. Pohľad dozadu vraví, že je chlieb dlhý historický príbeh, trvajúci niekoľko tisíc rokov, ešte od čias starobylého Egyptu. Ako pochúťku vyvolených používali ho už v starom Ríme a následne v stredoveku, no základom výživy širokých ľudových vrstiev sa stal len počas 18. a najmä v 19. storočí. Vtedy totiž postupná industrializácia

zasiahla aj potravinárstvo, uvádzajú sa výkonnejšie valcové mlyny, čo skvalitnilo , a rozvíja sa i pivovarníctvo a liehovarníctvo, poskytujúce lacný a dostupný prostriedok na kysnutie cesta – droždie. Archaický spôsob prípravy domáceho kvásku a základné suroviny ovplyvňovali aj frekvenciu pečenia chleba v domácnostiach. Kvalita múky podmieňovala kvalitu upečeného chleba, od ktorej závisela jeho trvácnosť. Tam, kde sa piekol chlieb ražný alebo prevažne z ražnej múky, cyklus pečenia vedel byť aj dvojtýždňový, inde, kde sa pripravoval z ovsenej múky, domácnosti ho piekli niekoľkokrát v týždni, pretože rýchlo vysýchal. Dalo by sa povedať, že v priemere možno bol najrozšírenejší týždňový cyklus pečenia chleba. Mnohé gazdinky ho piekli v sobotu, aby bol čerstvý na nedeľu a je akousi samozrejmosťou, že sa naraz pieklo viac pecňov, aby vydržali aspoň niekoľko dní. Hoci sa prípravy začínali už večer pred pečením, keď sa zarobil

kvások a preosiala múka a bolo treba i zohriať vodu, naliať ju do dreveného koryta, kde sa cesto rukami miesilo, a potom sa nechávalo v nádobách dobre vykysnúť, predtým než ho dali na drevenú lopatu, ktorou ho zasunuli do pece, priemerne veľké chleby sa piekli jeden a pol Jeden z mnohých súčasných druhov: až dve hodiny. Bol upečený, keď ražný chlieb bez kvásku bol hnedočervený, alebo ak na drievku, ktoré doň pichli, nezostalo stáročia symbolom pohostinnoscesto. Z pece sa chlieb vyberal po- ti u slovanských národov. Veď čím mocou lopaty a nechával chladnúť iným, než chlebom a soľou sa vítali pár hodín. Vychladnutý sa dával buď vzácni hostia? Chlieb v prenesenom do komory, zrejme i preto, aby nebol význame znamená aj majetok, prácu, veľmi na očiach. V chudobnejších bohatstvo. Nebojuje aj dnes každý domácnostiach, v ktorých bol vzác- z nás, aby mal dostatok alebo hojne nosťou, ukladal sa väčšinou do skrine chleba, aby nežil na cudzom chlebe a krájať a rozdeľovať ho spravidla alebo nezostal bez chleba? A pritom ho dennodenne toľko mohla len gazdiná. V tých iných, lepšie sociálne postavených rodinách, hádžeme, v mestách často tisíce, kde ho teda bol dostatok, ležal načatý v dedinách možno vcelku stovky na stole v obrúsku alebo v zásuvke načatých pecňov, akoby sme si ho stola a bol prístupný všetkým členom vôbec nevážili a neuvedomovali si skutočnosť, že sa v ňom ukrývajú aj rodiny. Najdôležitejšia potravina je už celé naše dejiny.

PRÍPRAVA NA ZIMU V KULPÍNSKYCH DOMÁCNOSTIACH

Od nakladania ovocia rad radom P Katarína Gažová

jem ju klasicky a aj riadne udržiavam, teda pravidelne ju umývam. Niektoré odobne ako je tomu aj v iných ženy do kvasenej kapusty neskoršie pridajú vinobran, aby sa dedinách, aj v kulnemusela často umývať. pínskych domácJa nie som zástankyňou nostiach sa predovšettoho; neuplatňujem ten kým gazdinky starajú spôsob, ale dodržiavam o prípravu rôznych trataký tradičný, aký sme dičných dobrôt, ktoré sa v domácnosti mali zauchystajú počas roka, aby žívaný, – povedala Katasa zužitkovali prevažne rína Zorňanová. v zimnom období. ZaSo spolubesedníčkou čína sa to nakladaním sme si pohovorili aj o navišní, resp. španielok kladaní ovocia a ďalšej (špánok) – tie z ovocia prichádzajú prvé Katarína Zorňanová zeleniny na zimu. Katarína aj tu uplatňuje kla– a končí sa kvasením sické recepty. kapusty pred začiatkom zimy. – Snažím sa, aby som nakladala – Patrím do staršej generácie gazdiniek, a tak, ako som sa to naučila rôzne ovocie a zeleninu. Je to už v mojej rodine, tradičný spôsob síce v menších množstvách ako skôr, prípravy ovocia a zeleniny na zimu keď v našej domácnosti bolo viac dodržiavam dodnes. Konkrétne keď členov. Nakladať ovocie začínam ide o kvasenie kapusty, každoročne už v období, keď dozrú ,špánky‘. si ju dopestujem vo svojej záhrade. Pripravujem aj domáci lekvár; všetko Kvasím ju klasicky do suda, ibaže to robím klasicky, bez moderných nedávam kvások a kukuricu. Dávam prísad a pomôcok, akými sú rôzne nastrúhanú kapustu a hlávky, ako ho- džemfixy. Pre mňa je ten starodávny voríme štiepky, a pridávam soľ, rascu, spôsob prípravy lekvárov a aj naklacelé korenie a bobkový list. Pripravu- dania najlepší a najsprávnejší, lebo

• NAŠA TÉMA •

klasickým spôsobom uvarený lekvár sa v cestovinách a v koláčoch nerozpustí. Tohto roku som varila aj slivkový a dulový lekvár, ktorý je tiež mimoriadne dobrý aj do koláčov. Zo zeleniny do veľkých sklenených fliaš spolu nakladám karfiol, papriku, mrkvu, teda takú Nevyhnutnou časťou tradičných raňajok miešanú zeleninu, ale v Kulpíne v minulosti bola aj kvasená i uhorky. kapusta a podávala sa s cibuľou S obdobím príprav na zimu súvisia aj zabíjačky. Ako doma, tie zabíjačky trvajú veľmi krátto bolo v Kulpíne voľakedy a ako je ko. V dnešnej uponáhľanej dobe sa ponáhľa čím skôr skončiť aj zabíjačku, tomu dnes, Zorňanová hovorí: – Pamätám si na zabíjačky, keď hoci sa klobásy a mäso pripravujú na som bola dieťa. Vtedy si moji rodičia dlhšiu časť roka. Kedysi sme zabíjali na zabíjačky volali aj bratrancov doma, kde máme aj miestnosť pre a sesternice, lebo to bola príležitosť, zabíjačku so sedliackou pecou, a tam aby sa stretla rodina a strávila spolu sme potom vždy tradične piekli aj celý deň a často aj noc. Vtedy sa zabí- krumple na ťapši. Od tejto tradície jačka vychutnávala a často sa robilo zabíjačiek sme postupne ustúpili až do rána. Bolo nám veselo, spievalo a v poslednom čase tiež zabíjame sa a pracovalo v dobrej nálade. Dnes u mäsiara. Mne je za tou niekdajšou je v Kulpíne už málo tradičných za- zabíjačkou veľmi ľúto, škoda, že sme bíjačiek. Väčšina domácností si to dá aj upustili od tradície, podobne ako urobiť mäsiarom, a ak sa aj odbavuje pri iných udalostiach. 47 /4674/ 21. 11. 2015

Ľudia a udalosti Zmeny zasiahli ďalšie verejné podniky a ustanovizne ZO ZASADNUTIA LOKÁLNEHO PARLAMENTU V KOVAČICI

Anička Chalupová

pondelok 16. novembra 2015, po viac ako týždňovej prestávke, znovu sa – síce v neúplnom počte – zhromaždili výborníci lokálneho parlamentu v Kovačici. Na 32. schôdzi Zhromaždenia obce Kovačica v rámci rokovacieho programu, ktorý obsahoval 19 bodov, výborníci najprv prerokovali a schválili návrh rozhodnutia o určení príslušného orgánu, ktorý bude mať na starosti prenájom štátnej poľnohospodárskej pôdy na území obce. Za nového úradujúceho riaditeľa Verejného podniku Direkcia pre výstavbu obce výborníci novej vládnucej koalície zvolili Emila Jonáša z Kovačice a do funkcie úradujúceho riaditeľa VP Podnikateľsko-rekreačného strediska Relax zvolili

Vladimira Avramova zo Zreňaninu. Aby bola situácia jasnejšia, návrh na nového úradujúceho riaditeľa, ktorý bude zastupovať záujmy PRS Relax, ozrejmili Dušanka Petráková a Lazar Ružić, výborníci LDP. Na schôdzi, kde bola diskusia výborníkov občas prudká, ale predsa nevybočovala z hraníc slušnosti, výborníci väčšinou hlasov podporili návrh na nového úradujúceho riaditeľa Domu zdravia v Kovačici, ktorým sa stal Dr. Dragan Josifović, a do funkcie úradujúceho riaditeľa VP Naš stan zvolili Gorana Kostića z Crepaje. Medzi najpálčivejšie body rokovania patrili aj zmeny v správnych a dozorných radách VKP Elan, Padina, Samoš a Idvor a Turistickej organizácie Obce Kovačica. Zmeny zasiahli aj Galériu insitného umenia, kde sa

Na zasadnutí schválili početné náročné rozhodnutia, ku ktorým sa výborníci snažili vyjadriť krátko a konštruktívne

novými členmi Správnej rady stali Anna Kňazovicová (predsedníčka), Eva Husáriková, Ján Glózik, Mgr. art. h. c. Ján Husárik, Janko Širka, Miluška Čechová a Anna Žolnajová-Barcová. Členmi Štábu pre mimoriadne situácie na území Kovačickej obce

v súčasnosti sa stali Ján Husárik (veliteľ štábu), Ján Paul (zástupca veliteľa štábu), Jano Tomáš, (náčelník štábu), Ján Svetlík, Janko Miháľ, Ivan Babka, Dragutin Hlebec, Jaroslav Hrubík, Vladimir Mađarev, Dr. Đura Livijus a Dr. Dragan Josifović.

LOKÁLNY AKČNÝ PLÁN V OBLASTI INFORMOVANIA

Treba získať aj mienku verejnosti Jaroslav Čiep

ruhé poradné zasadnutie o vypracovaní Lokálneho akčného plánu v oblasti informovania v Obci Báčsky Petrovec sa uskutočnilo v utorok 17. novembra 2015. Projekt realizuje Nezávislé združenie novinárov Vojvodiny a lokálna samospráva je partnerom projektu, cieľom ktorého je zabezpečiť odbornú pomoc združenia novinárov v implementácii nových mediálnych zákonných predpisov, a to cez spoluprácu s médiami a organizáciami civilného úseku. Výsledkom projektu je návrh Lokálneho akčného plánu na rozvoj informovania v období rokov 2016 – 2017, ktorý má schváliť aj báčskopetrovské Zhromaždenie obce. Na druhom pracovnom stretnutí predostreli aj náčrt akčného plánu a predseda Výkonnej rady NZSV Nedim Sejdinović vecne odpovedal na početné otázky a poznámky

www.hl.rs

vyslovené zo strany predstaviteľov Kancelárie pre lokálny a ekonomický rozvoj obce. Sanja Stankovićová z mediálneho oddelenia Misie OBSE ozrejmila skúsenosti, aké mali s mestom Pančevo, ktoré práve v týchto dňoch schválilo LAP pre informovanie. Okrem toho upovedomila prítomných, že hoci to Báčskopetrovská obec tohto roku neurobila, na budúci rok bude musieť vypísať verejné súbehy v oblasti informovania ako to už teraz urobili viaceré obce a mestá v Srbsku. Zároveň pre určenie verejného záujmu v tejto obci domácim poradila, aby sa konzultovali s čím širšou verejnosťou. Aby zvolali občanov, mimovládny úsek, rôzne združenia a tvorcov mediálnych obsahov a aby spoločnými silami vytipovali priority a špecifiká lokálneho prostredia, ktoré potom budú vytýčené aj pri vypisovaní verejných súbehov v oblasti informovania. Zsuzsanna Szerencsésová struč-

Informačno-politický týždenník

Záber z druhého stretnutia predstaviteľov Nezávislého združenia novinárov Vojvodiny s predstaviteľmi lokálnej samosprávy v Petrovci

ne vysvetlila, že tento plán, keď ho v úplnosti definujú, lokálnym samosprávam pomôže, aby sa ľahšie zorientovali v novovzniknutej situácii. Zároveň ponúkla účinné poradie krokov, aby sa verejný záujem občanov Báčskopetrovskej obce v oblasti informovania čím lepšie uplatnil v praxi. Návrh LAP v oblasti informovania predstavitelia Nezávislého združe-

nia novinárov predostreli petrovskej verejnosti a v nasledujúcom období očakávajú, že všetci záujemcovia čím skôr zašlú svoje poznámky, lebo – ako bolo počuť na zasadnutí – okrem toho, že má byť zosúladený s novými zákonmi, dokument chcú dopracovať na základe spoločnej práce s predstaviteľmi lokálnej samosprávy, lokálnym mimovládnym úsekom a samými novinármi. • ĽUDIA A UDALOSTI •

V ZŠ BRATSTVO V ARADÁČI OTVORILI NOVÚ TELOCVIČŇU

Splnil sa dlhoročný sen Aradáčanov

Stará Pazova

Vladimír Hudec

torok 17. novembra 2015 zostane veľkými písmenami zapísaný do dejín Základnej školy Bratstvo v Aradáči. V ten deň primátor mesta Zreňanin Čedomir Janjić a riaditeľ školy Dragan Valeri žiakom a profesorom odovzdali na používanie novú telocvičňu, čiže modernú športovú Nová telocvičňa poskytuje optimálne možnosti na halu. Tým sa splnil dlhoročný sen generácií športovanie Aradáčanov. Riaditeľ školy D. Valeri neskrývajúc potešenie vykonali, a dúfam, že táto telocvičňa bude vždy plná z toho, že po početných trampotách výstavbu detí a mladých ľudí, aby sa Aradáč čo nevidieť stal telocvične dotiahli do konca, pripomenul, že táto športovou osadou, – povedal Janjić. Výstavba objektu začala roku 2011 a sprevádzali ju slávnosť má svoju symboliku aj v tom, že prebieha v Deň mesta Zreňanin, ale aj v deň, keď si na Slovensku početné problémy, ktoré po štyroch rokoch úspešne pripomínajú Deň boja za slobodu a demokraciu. prekonali. Mesto Zreňanin na telocvičňu vyčlenilo 40 Aradáčania si ho budú pamätať aj podľa toho, že miliónov dinárov a prostriedky na vybavenie získali dostali dlho očakávanú telocvičňu. – Na túto chvíľu sa čakalo od roku 1979, keď je vystavaná nová školská budova. Skôr nebolo možností a veru chýbalo aj trochu viac smelosti a vôle zahryznúť do takejto investície. Bol by som veľmi rád, keby sa aj Aradáč stal známym podľa niektorého športu, aby mal svojich reprezentantov, ktorí kariéru začali v tejto telocvični, – povedal Dragan Valeri a poďakoval sa predstaviteľom mesta Zreňanin za podporu v realizácii tohto kapitálového projektu. Prítomným žiakom a členom kolektívu školy, ako aj početným Aradáčanom sa prihovoril aj primátor mesta Zreňanin Čedomir Janjić, ktorý povedal, že otvorenie telocvične je ústredným podujatím v rámci oslavy Dňa mesta. Primátor Zreňaninu Čedomir Janjić (v strede) – Mesto mnoho vkladá do športu, lebo mienime, so spolupracovníkmi, riaditeľ aradáčskej školy že to je najlepší spôsob, ako prilákať deti. V súlade s Dragan Valeri (vľavo) a početní hostia tým o krátky čas otvoríme nové telocvične v Mihajlove a v Ečke. Som hrdý na to, čo sme tu v Aradáči z Pokrajinského sekretariátu pre šport a mládež, ako aj prostredníctvom Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade a z fondu Slovak Aid. Slávnostnému otvoreniu telocvične predchádzal dvojjazyčný slovensko-srbský program, ktorý pripravili aradáčski žiaci, a po slávnostnom otvorení gymnasti, basketbalisti a volejbalisti demonštrovali možnosti, ktoré poskytuje nová telocvičňa. Aj učiteľka triednej výučby Mariena Križanová-Zakićová, zakladateľka školského gymnastického krúžku, ktorý aj v zlých podmienkach zaznamenával pozoruhodné úspechy, neskrývala svoje oduševnenie. – Teraz máme skutočne výborné podmienky a všetko potrebné náčinie, takže sa už nemusíme vynachádzať a napríklad cvičenie pre kruhy robiť na bradlách, ako sme to robili doteraz. Aj záujem Stará telocvičňa, v ktorej nebolo ani minimálnych detí o gymnastiku je väčší, takže do budúcna možno podmienok na cvičenie a športovanie, sa očakávať ešte lepšie výsledky, – povedala učiteľka natrvalo presťahovala do dejín Križanová-Zakićová. • ĽUDIA A UDALOSTI •

KRÁTKE SPRÁVY

Spomienka. Pri príležitosti spomienky na Deň prímeria v prvej svetovej vojne v stredu 11. novembra členovia Zväzu bojovníkov NOV a členovia Sokolského spolku položili vence k pomníku padlých hrdinov Veľkej vojny na pazovskom cintoríne, na ktorom sú vypísané mená slovenských a srbských bojovníkov. Pietny príhovor mali Milan Pjevac, predseda obecnej organizácie ZBNOV, a Matej Hadrík, člen Sokolského spolku. Pripomenuli okrem iného aj to, že tento pomník solúnskym dobrovoľníkom postavený v strede cintorína v roku 1928 treba obnoviť. K. V.

Báčsky Petrovec Výsadba stromkov. V pondelok 9. novembra na nádvorí Základnej školy Jána Čajaka vysadili nové kríky a stromky, ktorými dodatočne skrášlili beztak pekné a pestované okolie školy. Nové sadenice zabezpečilo Združenie zelených Zelený kruh v rámci ich dlhoročnej akcie Ako rastie strom. Pri tejto príležitosti vysadili ďalších 66 rastlín zabezpečených z podniku Annina záhrada z Petrovca. V tejto aktivite účinkovali aj Dr. Slobodan Puzović, pokrajinský tajomník pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, a predseda Obce Báčsky Petrovec Pavel Marčok. xxx Obecný výbor strany Slováci vpred!. Vo štvrtok 12. novembra bolo zakladajúce zhromaždenie báčskopetrovského Obecného výboru strany Slováci vpred!. Na tejto schôdzi za predsedu OV strany zvolili Jána Melegu a za podpredsedu Jána Pavlisa.

47 /4674/ 21. 11. 2015

J. Č.

Ľudia a udalosti SLOVENSKÉ KOMUNITNÉ CENTRUM V ĽUBE

Spí tvrdým snom Juraj Bartoš

cieľom zveľadiť vzdelanostnú úroveň v idylickej sriemskej dedinke Ľuba 15. februára 2013 „sprístupnili“ nové miestnosti, presnejšie omaľované staré v tamojšom Dome kultúry, čiže otvorili prvé Slovenské komunitné centrum vo Vojvodine (ďalej: centrum). Červenú stuhu slávnostne prestrihli vtedajší veľvyslanec Slovenskej republiky v Belehrade Ján Varšo, vtedajšia a terajšia predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Anna Tomanová- Makanová a expredseda Rady Miestneho spoločenstva Ľuba Janko Topoľský. Ibaže krásny pokus hneď a zaraz zaspal tvrdým snom a spí doteraz. Viackrát sme sa počas úradných ciest do Ľuby pýtali jej občanov, ako centrum funguje, a zakaždým sme dostali rovnakú odpoveď: Nijako. Pred mesiacom – čo nepočujeme!? Vraj bývalý richtár Janko Topoľský chce(l) zažalovať aktuálneho predsedu

Rady MS Ľuba Danijela Mitrova (LSV). Lebo sa vraj pokúsil dostať do zamknutých miestností – bez kľúča. Mimochodom, pán Topoľský pred časom odišiel na Slovensko, nuž sme ho márne viackrát hľadali. Po ňom sa na Horniaky pobrala i jeho manželka a predtým aj ich syn. Háčik je v tom, že pán richtár „zabudol“ nechať kľúč od zamknutého centra. Spýtali sme sa teda terajšieho richtára Mitrova, či je to pravda... „Áno, chcel ma zažalovať... Odišiel na Slovensko a kľúč nedal nikomu. Chcel som tam v lete vyvetrať a keďže už nemáme ADSL v ústredni, skúsiť pomocou antény aktivovať internet. Viete, teraz počítače majú už takmer všetci... Centrum bolo treba rozbehnúť vtedy, keď ho zariadili... V našom týždenníku sme z tváre miesta o sprevádzakovaní centra písali pred viac než 1 000 dňami... Spomenuli sme, že Asociácia pre edukáciu a regionálny rozvoj so sídlom v Padine (AERD) napísala projekt, ktorý

Z otváracieho ceremoniálu pred vchodom do Slovenského komunitného centra v Ľube 15. februára 2013

podporila aj NRSNM. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí do rekonštrukčných prác v budove DK investoval 7 000 eur. Daniela Ďurašová (AERD) povedala, že centrum sa prioritne chce(lo) „venovať rozvoju občianskej spoločnosti so zameraním na slovenskú komunitu s cieľom dosiahnutia jej budúcej sebestačnosti“. Veľvyslanec Ján Varšo sa tiež nazdával, že ide o užitočnú vec: „Takéto aktivity sú vkladom Slovenskej republiky do transformačného procesu na lokálnej úrovni.“ Predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová je autorkou slov, ktoré nijako nezarezonovali

v povedomí jej straníckeho druha v DS Janka Topoľského: „Zrenovovali sme priestor, ktorý bude patriť všetkým tunajším občanom, z ktorého vzíde nejeden nový projekt.“ Z prvého (zatiaľ i jediného) Slovenského komunitného centra nielenže nevzišiel žiaden projekt, ale nič sa v ňom nedeje. Richtár odišiel s kľúčmi a nikoho nezaujíma(!?), či a kedy ich vráti. Ostatní tu spomenutí a najmä tí, ktorí sa nádejali, že sa v centre niečomu dobrému naučia, zostali sklamaní. A nikomu na hlave nechýba ani vlások. Tobôž nie exrichtárovi...

Z BÝVALÉHO MLÁDEŽNÍCKEHO DOMU V KYSÁČI

Zariadia denný pobyt pre deti a mládež E. Šranková

ačiatkom bežného mesiaca začali práce na renovovaní budovy bývalého Mládežníckeho domu v Kysáči. Ako sa dozvedáme v Škole pre základné a stredné vzdelávanie Milana Petrovića so žiackym domovom od riaditeľky Slavice Markovićovej, robia to na základe dohody o vzájomnej spolupráci podpísanej medzi touto školou a Miestnym spoločenstvom Kysáč. Dohodu podpísali 1. novembra 2014 na obdobie 10 rokov. Ňou sa spomenutá škola zaväzuje vykonať adaptáciu priestoru a znášať trovy komunálnej réžie. Renovovanie objektu potrvá do konca decem-

www.hl.rs

Renovovanie bývalého Mládežníckeho domu v Kysáči

bra 2015. Hodnota prác, ktoré sa majú vykonať, je 6 miliónov

Informačno-politický týždenník

dinárov a bude sa robiť sanácia krovu a adaptácia objektu

zvnútra (elektroinštalatérske, keramické, stolárske práce). Ako riaditeľka Školy pre základné a stredné vzdelávanie Milana Petrovića so žiackym domovom informuje, prostriedky na rekonštrukciu sú zabezpečené Programom investičných aktivít tejto školy, z rozpočtu Mesta Nový Sad, a to prostredníctvom Mestskej správy pre sociálnu a detskú ochranu Mesta Nový Sad. V objekte sa bude realizovať program denného pobytu pre deti a mládež s poruchami v rozvoji. K tomu sa tu budú konať aj rôzne programy inkluzívneho typu súvisiace s aktuálnymi témami a podujatiami, ktoré budú prebiehať v Kysáči. • ĽUDIA A UDALOSTI •

STRAŠIDELNÝ POŽIAR V KYSÁČI

Plamene pohltili farmu Ferkovcov Elena Šranková

odinu Jána Ferku, mladého dobytkára z Kysáča, postihlo veľké nešťastie. Zhorela mu dobytčia farma, poľnohospodárske stroje a 10 000 balov ďateliny, slamy, sóje a šúštia. Škodu je takmer nemožné vyčísliť. Keď sa v nedeľu predpoludním 15. novembra v Kysáči ozvali sirény hasičských vozidiel, mnohým po chrbte prešli zimomriavky. Nikto ani len netušil, že ide o strašidelný požiar, ktorý pohltil všetko, čo usilovná rodina Ferkovcov roky honobila. Ako vravia svedkovia tohto nešťastia, z farmy sa ozývali zvieratá, ktoré čoskoro utíchli, lebo ich pohltili plamenné jazyky. Majiteľ farmy Ján Ferko hovorí, že jeho otec Ján v snahe zachrániť dobytok utrpel popáleniny na tvári, a preto ho odviezli do nemocnice. Temperatúra bola

ska mechanizácia, krmivo prichystané na prezimovanie zvierat, ako i baly sóje na vykurovanie domácnosti. Jedným slovom všetko, čo vlastnili a z čoho sa živili. Tie zvieratá, čo zachránili so zraneniami, podľa odporúčania zverolekára Na zhorenisku v nedeľu o 15.20 zabíjali, lebo by sa z rán krmiva. Niektorí sa činili na denedostali. Ako nás informoval Ján Hloš- dinskej skládke odpadu a tretia ka, predseda DPS Kysáč, požiar skupina v poli, kde pre svojho hasilo zhruba 70 profesionál- spoluobčana robili zber toho, nych požiarnikov a dobrovoľ- čo v poli ešte zostalo. Ako nás níkov z Kysáča, Nového Sadu, informoval Miloslav Chrťan, Báčskeho Petrovca a Rumenky. predseda RMS, v intervencii Požiar udržali pod kontrolou, čistenia zhoreniska sa angatakže sa napriek vetru neroz- žovali mnohé mestské verejné šíril na susedné objekty. V ha- komunálne podniky: Put, Lisje, sení účinkovalo 8 požiarnych Gradsko zelenilo, ZOO Higijena vozidiel. Ferkovcov ratovali aj s patričnou mechanizáciou, ktomnohí susedia, známi, príbuzní, priatelia, občania Kysáča. Požiarnické skupiny intervenovali až do nočných hodín. Na miesto

Intervencia požiarnikov

totiž taká vysoká, že sa nemohli ani priblížiť a pomôcť zvieratám. Keď počul o rodinnom nešťastí brat Ivan, ihneď pricestoval zo Slovenska, kde žije a pracuje, pomáhať bratovej rodine a rodičom. V požiari, ktorý vzplanul okolo 10.30, zhorelo 37 býkov a kráv, prasnica, prasce, husi, objekt farmy, poľnohospodár• ĽUDIA A UDALOSTI •

nešťastia prišli predstavitelia polície a všetky možné inšpekcie. Príčina požiaru je zatiaľ neznáma. V pondelok, deň po požiari, obraz vo dvore Ferkovcov bol stále strašidelný. Na pomoc im prišli kysáčski poľnohospodári s traktormi a vlečkami, aby vyviezli pozostatky zhoreného

rá tiež prispela k tomu, aby sa pozostatky zhoreniska čím skôr odstránili. Kysáčski požiarnici tiež priložili ruky k pondelkovej akcii. V utorok sa očakávali služby dezinfekcie a deratizácie. Kysáčania myslia na Ferkovcov a nešťastie, ktoré ich postihlo. Všetci rozmýšľajú o tom, ako pomôcť tejto usilovnej rodine, a v tomto smere začali podnikať už v týchto dňoch.

ELEKTRODISTRIBÚCIA V AKCII. Už niekoľko rokov za sebou v jesennom období, skôr dokonca aj v lete, na území Obce Báčsky Petrovec v organizácii elektrodistribúcie po uliciach opiľujú stromy. Keďže sú ulice úzke, koruny stromov ohrozujú pouličné elektrické vedenie, a preto sa musia spíliť. Problém je v tom, že to opiľovanie prebieha takým nekresťanským spôsobom, že z niektorých stromov zostanú len špatné prízraky, alebo zostanú celkom bez koruny a nemajú šancu prežiť, takže ich bude treba vybrať. Ale pozor, aj na to sú predpisy, treba sa s nimi oboznámiť, lebo v opačnom hrozia mastné pokuty! Mnohí občania sú rozhorčení nad takýmto hlava-nehlava spiľovaním, ale ešte väčšmi ich štve to, že im občas vypnú prúd bez toho, aby ich primerane oboznámili, takže neraz zostanú aj bez kúrenia a podmienok na prácu. Na fotografii: Ani stará lipa pred petrovskou tlačiarňou sa nevyhla motorovej píle. J. Č. 47 /4674/ 21. 11. 2015

Ľudia a udalosti

Lug si obliekol zlaté šaty Juraj Bartoš

ug je ako výborný nápoj, ktorého vo fľaške zostalo len málo. Takže si z neho neupíjame často. Ale keď... tak to stojí za to. Len čo sme vo štvrtok 12. novembra vyliezli z auta pred novým kultúrnym domom, pohľad zamieril za zvukom. Do parku. My za ním, za pohľadom. Ó, taký parčík! Odetý priamo do zlatých šiat. Ušitých zo suchých listov novembrových líp. Len tak sa leskne, len tak zurčí hlasmi malých, ale usilovných škôlkarov. Svojimi Psíček si našiel kamarátky malými šikovnými prštekmi zbierajú suché zlato. Pred odfotíme. Urobili nám radosť, našimi očami len tak rastie zlatá pristali. Len čo vykročíme z parku, okolo hŕba. Poďte, reku, kým za ňou celkom nezmiznete, nech si vás dvoch dievčat – práve sa vrátili

Roky sa skláňajú za vôňou zeme

zo školy v Suseku – odzemok zatancoval – kde sa vzal, tu sa vzal – psík. Opodiaľ v záhrade (vidno na ňu z centra dedinky v údolí) starenka s motykou; treba myslieť na budúci rok... Šibneme hore Fruškohorskou ulicou; horný koniec je ani vymretý. Keby sa neozvali dva traktory vracajúce sa z rolí a hydina z dvorov, tak sme zajatcami úplného ticha. Konečne v Ulici Čmelíkovej tri živé

duše; jedna ubzikne prv než foťák cvakne. Vracajú sa z hroznovej oberačky v neďalekom Banoštore. Áno, z oberačky hrozna, z ktorého bude vínko, chutné ako med tunajších znamenitých medárov. Vrátime sa dolu do centra. Tu je stále rušno. Slnko podišlo nižšie k horizontu, zlaté šaty milej dediny a jej milých pracovitých ľudí pomaly naberajú tmavšiu farbu. Treba ísť...

Záberom zo zlatého Lugu neodolali ani televízni kolegovia Milan Kulík a Branko Mitić (vedľa kamery) Zlaté deti pri zlatej hŕbe z lístia

Zima môže prísť; statok nezostane hladný

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Návrat z oberačky hrozna – v novembri • ĽUDIA A UDALOSTI •

TRI OBRÁZKY ZO SELENČE

Štyri dni pred kirbajom Juraj Pucovský

elenču sme navštívili deň po Martine; v pekný, slnečný štvrtok, keď sa jej občania, najmä tí evanjelického vierovyznania, chystali na kirbaj. Oslava posviacky evanjelického kostola tu býva v prvú nedeľu po Martinovi. Stačilo len poprechádzať sa ulicami tejto našej peknej dediny, aby sme zaznamenali niekoľko záberov súvisiacich s prípravou na oslavu kirbaja a príchod zimy.

Trochu ďalej, v kvetinárstve Flóra Čarli, majiteľka Jarmila Čapeľová (vpravo) sa bavila so zákazníčkou Zuzanou Čúsovou, ktorá prišla kúpiť kvety. Peknú kyticu potom odniesla na cintorín, kde si uctila pamiatku na svojich najmilších.

Kým mužská časť rodiny v poli končila jesennú oračku, domáca Mária Strehárska v hlavnej dedinskej ulici, na trávniku oceľovou metlou hrabala veľké množstvo listov opadnutých zo stromov. Nevesta Anna ich potom na vozíku odvážala do dvora na smetisko. V sviatočný deň a celú zimu trávnik pred domom musí byť čistý.

Veríme, že mnohí naši čitatelia poznajú tú známu pieseň Nad Selenčou vyšla hviezda jasná. My sme z tejto dediny odchádzali podvečer, keď sa pomaličky už začalo stmievať, takže by sa tá pesnička mohla pomenovať trochu inšie: Nad Selenčou jasná hviezda zapadá. Všakže, zajtra svitol nový deň!

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

očuli ste, vážení, na vlastné uši, či nie? Sám pán Svätý otec, pán pápež povedal: Máme na krku 3. svetovú vojnu. Okrem toho, meno Ondreja i niekdajší Deň republiky alias Deň zabíjačiek na naše klopú na dvere a nás trápia neobvykle vysoké novembrové teploty. Jajdabeda! V takejto ošemetnej situácii sa ani nemožno príliš čudovať, ak niekto zašomre, že by sa aj naša krajina mala oplotiť ostnatým drôtom. Ešteže čo, prebral nás z letargie náš všadeprítomný pán premiér. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Nič také Srbsko robiť nebude, dodal razom ráznym hlasom. Odporcovia myšlienky zbytočnosti ohrádzania sa od sveta sú do veci nezasvätení. Nevedia, že ak hranice ovijeme ostnáčom, naša múdra odborná a šikovná mlaď sa nebude mať ako dostať za ne, do sveta. Nebude tam môcť šíriť dobré meno našej dobrej krajiny. Okrem toho, však to drôtené a pichľavé pletivo aj dačo stojí. A veruže vôbec nie málo. Teda stojí veľa. A my sme sa, všakže, jednohlasne, pardon, jedným hlasom, rozhodli,

že treba šetriť. Šetriť a učiť sa novú matematiku. Podľa ktorej: x - 10 % = x + 2 - 3 - 4 (percentá). Kto neverí, nech sa spýta penzistov, osvetárov atď., etc. a pod. U nás je super, ale aj na Kosove to majú na ružiach ustlané. V Prištine znovu a zase úradoval slzotvorný plyn. Koalíciu pri moci častovali opozičníci priamo v ParLamente. S cieľom vymeniť si kreslá, žezlá a všetko, čo už k tomu patrí. Pravdaže, malú milú performanciu predviedli pred tévé kamerami; aby široké

ľudové a národné masy videli, aká ich – so slzami v očiach – budúcnosť čaká. Práca na čierno je „matkou všetkých zneužívaní, matkou každej exploatácie pracujúceho človeka“, vyhlásil pán minister Aleksandar Vulin, milovník čiernej rovnoša..., pardon, čiernych šiat, a preniesol denník Dnes. Podaktorým až teraz svitlo, ako vznikla pesnička: V slzách mamička sedela... A prečo pán minister zbožňuje čiernu farbu. Zrejme to tá pieseň...

47 /4674/ 21. 11. 2015

Ľudia a udalosti SKUS ŠTEFÁNIK V BINGULI

„Poslali sme projekt do NRSNM. Žiadali sme, asi v máji t. r., prostriedky na výmenu okien a dverí detí, ale šťastní sme, že na spolku, ale dotesa po rokoch nečinnosti raz sme nedostali ani konečne niečo deje.” peniaze, ani žiadnu Boli sme tu v lete, keď odpoveď. Vlani sme hosťovali folkloristi zo tiež žiadali prostriedSlovenska; plná sieň ky na tie isté účely, Domu kultúry naznači- Milko Horvát ale ani vtedy sme z la, že záujem o kultúrne Rady nedostali nič. podujatia je... Ako spolok funguje na orga„Pravdaže. Naši ľudia sú takých nizačnom pláne? obsahov žiadostiví, lebo sa tu dlho „Naše vedenie sa stretáva, len nič nedialo. Akoby ľudia nechceli keď treba pripraviť dáke podujatie. vidieť, čo vedia, čomu sa naučili ich Predsedníctvo má síce 8 členov, ale deti a vnúčence...” najviac sa môžem spoľahnúť na ŽIADNE ODPOVEDE Z NRSNM troch –štyroch ľudí; keď napríklad Sú možno výhľady, že sa do treba pokosiť trávu okolo spolku, práce zapoja aj starší spolkári? často to robíme iba podpredseda „Uvažovali sme o tom, ale nie Milko Ruman a ja. Ale radi pomôžu je to jednoduché a ľahké. Po prvé, aj náš pokladník Darko Bábeľa a mládež nám z dediny odchádza a jeho otec.” druhý problém je, že nemáme kroje. Čo máte pred sebou najbližšie? Pre deti kroje dali šiť ich rodiny; tie, „Zo zábav sme nazbierali trochu ktoré mohli...” peňazí, tak chceme kúpiť novú pec, Takže prichodí písať projekty... lebo ak tu v zime bude chladno, z Pokúsili ste sa? činnosti nebude nič.”

Ovieva ho čerstvejší vietor Juraj Bartoš

inguľčania veru neprepasú príležitosť; pri našich návštevách zakaždým (a veru už dlhšie), vyčítajú Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny, že zostala nemá – hluchá na ich prosby o poskytnutie (vraj) pomerne skromných prostriedkov. Pri poslednej návšteve sme si všimli, že Slovenský dom je pekne upravený. Takže hovoríme s predsedom Slovenského kultúrno-umeleckého spolku Štefánik Milkom Horvátom. O tom, čo sa tu v tomto roku deje, skadiaľ získali peniaze na vynovenie miestností, aký je záujem o prácu v spolku... „Na múroch z ulice sme tohto roku najprv odstránili vlahu a podlahu v sále sme obložili obkladačkami. To stálo 200 000 dinárov a získali sme ich na konkurze Pokrajinského sekretariátu pre šport a

mládež AP Vojvodiny. Teraz tu deti majú podmienky na nacvičovanie folklóru a divadla. Miestny cirkevný evanjelický zbor nám poskytol pôžičku, tak sme v lete omietli časť budovy. Organizujeme aj tanečné zábavy, zhruba raz za dva mesiace. Tak si zabezpečíme prostriedky na účty za elektrický prúd a údržbu. Je dobre, že naši mladí hudobníci Kristián Ruman a Kristián Horvát, tiež ich kamarát Igor Franka z Erdevíka (predtým aj Jaroslav Petržľan), hrajú do tanca zdarma.” Kto nacvičuje folkloristov? „S tanečníkmi a divadelníkmi pracuje učiteľka Anna Kovárová zo Starej Pazovy, ktorá učí slovenské deti v Šíde. Nacvičila so žiakmi niekoľko tancov, ako aj divadielko Snívalo sa mi. Predtým sme tu domáce divadelné predstavenie nemali veľmi dávno. Pravdu povediac, očakávali sme, že sa o prácu v spolku bude zaujímať aj viac

EDUKAČNÉ DIELNE V MUZEÁLNOM KOMPLEXE V KULPÍNE

Naučiť mládež praktickým zručnostiam Katarína Gažová

polok kulpínskych žien v spolupráci s Muzeálnym komplexom a základnou školou realizuje druhú časť projektu pomenovaného Združovaním, skúsenosťou a šikovnosťou k úspešnému biznisu, ktorý podporil Pokrajinský sekretariát pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť. Prvú časť projektu realizovali Zuzana Babiaková žiačky základnej školy naučila, spolu so spolkom žien v Maglići v júni a ako preniesť vzorku na plátno septembri a vďaka zvyšným prostriedkom štyroch naplánovaných dielní dve sú zamerané v novembri sa realizuje jeho druhá časť. Ako nám povedali predsedníčka SPŽ Katarína Zorňanová a vedúca Muzeálneho komplexu v Kulpíne Dragana Vujaklija, teraz ide o štyri dielne, ktoré spolok žien a múzeum uskutočňujú spolu so žiačkami 7. a 8. ročníka Základnej školy Jána Amosa Komenského. Do práce je zapojené i Združenie osôb s osobitnými potrebami Zagrljaj. Podstata je v tom, že ženy učia najstaršie školáčky prišívať gombíky, štopkať a plátať ponožky, lebo sa takým každodenným praktickým prácam deti dnes v škole neučia. Zo

www.hl.rs

na spomenuté praktické zručnosti a ďalšie dve budú venované vyšívaniu. Prvé dve dielne pomenovali Môj gombík, moja ponožka a druhé dve Ja viem vyšívať. Predtým než zdolajú prvé kroky vo vyšívaní, počas prvej dielne vyšívania v pondelok 16. novembra dievčatá prenášali na plátno rôzne vzorky, ktoré im budú slúžiť ako základ. Plátno si vložia do drevených rámikov, aby sa im ľahšie pracovalo. V práci so vzorkami a pri prvých krokoch vo vyšívaní im pomohla Zuzana Babiaková, členka ženského spolku.

Informačno-politický týždenník

V SILBAŠI USPORIADALI ŠTVRTÚ TOHTOROČNÚ AKCIU darcovstva krvi. Akciu organizovali Miestna organizácia Červeného kríža a Ústav pre transfúziu krvi z Nového Sadu. Akcia prebiehala od 8. do 10. hodiny v miestnostiach Hasičského domu v Silbaši vo štvrtok 12. novembra. Ochotu darovať krv prejavilo 30 osôb, z toho 5 obyvateľov Paragov. Jednu osobu odmietli zo zdravotných dôvodov a jedna osoba prvýkrát darovala krv. Na snímke: Dano Belička už 100-krát daroval krv. R. K. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ŽENSKÝ SPOLOK PADINA

Jej Výsosť tekvica Elenka Ďurišová

nedeľu 15. novembra Spolok žien Padina usporiadal tradičnú Tekvicovú zábavu. Na zábave sa zúčastnilo trinásť ženských spolkov z rôznych miest Vojvodiny, predstavitelia Pokrajinského sekretariátu pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo, predstavitelia Kovačickej obce a Miestneho spoločenstva Padina, predstavitelia obecnej Turistickej organizácie, ako aj početní Padinčania, poprední umelci a sponzori. Vyše 250 účastníkov Tekvicovej zábavy sa pekne bavilo pri hudbe Vladimíra Hudeca a okrem toho si mohli pozrieť výstavu obrazov, omaľovaných tekvíc a tekvíc spracovaných carvingovou technikou. Úvodom sa prítomným prihovorila predsedníčka padinského Ženského spolku Elena Haníková,

ktorá privítala hostí. V programe zaspievala dievčenská spevácka skupina Domu kultúry Michala Babinku pod vedením Anity Petrákovej, ako aj padinské víťazky tohtoročných festivalov slovenských ľudových piesní Jana Galasová, Alenka Povolná a Blanka Valentová. V pokračovaní programu slova sa ujala poradkyňa pre potravinársku technológiu Inštitútu Tamiš z Pančeva Dr. Violeta Mickovská-Stefanovićová, ktorá hovorila o liečivých účinkoch tekvice a o jej použití v kozmetike. Pre prítomné dámy pripravila niekoľko receptov a tipov, ako vyhotoviť liečivé masky z tekvice, medu a iných prírodných látok na čistú a jemnú pokožku. Po zaujímavej a edukačnej prezentácii predsedníčka spolku E. Haníková odovzdala ďakovné listiny a určila členov hodnotiacej komisie, ktorá mala za úlohu vyhlásiť najlepšie jedlo

Tekvica si svoje miesto našla aj v umení a kozmetike z tekvice. Členmi komisie boli Dr. Violeta Mickovská-Stefanovićová, Dipl. Ing. poľnohospodárstva Bogdan Garalejić, vyššia odborná poradkyňa v Pokrajinskom sekretariáte pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo Anna Segedinská a členky padinského Ženského spolku Zuzana Masaryková a Zuzana Ďurišová.

KULPÍNČANKY V RIEČKE NA SLOVENSKU

Zapôsobili rožkami s klobásou Katarína Gažová

prvú novembrovú sobotu v Riečke, s ktorou Kulpín má viacročnú družbu, usporiadali v poradí jedenástu súťaž v pečení kysnutých koláčov. Ženy zo Spolku kulpínskych žien sa aj tohto roku zúčastnili na súťaži so všelijakými dobrotami. Kulpínčanky sa po deviatykrát zapojili do súťaže, ale vravia, že každá je iná a na každej sa snažia predstaviť sa niečím novým, aj keď ide o voľbu pripravovaných koláčov, aj keď ide o aranžovanie stola a prezentovanie kysnutých dobrôt. Kulpínske spolkárky sa počas celého októbra dôkladne pripravovali, stretávali a dohovárali, čo na súťaži prichystajú a ako to potom rozložia na súťažnom stole. Do Riečky pricestovali v piatok 6. novembra, kde ich domáci srdečne privítali. V deň súťaže v sobotu 7. novembra dopoludnie strávili v Banskej Bystrici v sprievode hos• ĽUDIA A UDALOSTI •

Kulpínsky tím bol spokojný s výsledkom úsilia: (zľava) Katarína Zorňanová, Mária Struháriková, Mária Skalická a Anna Zorňanová titeľov a popoludní v riečanskom Dome kultúry začala súťaž v pečení kysnutých koláčov. Kulpínčanky pripravili sedem druhov koláčov: vianočnú hviezdu makovú a orechovú, margarétky a prasiatka, rožky s klobásou, ktoré boli pre

návštevníkov najatraktívnejšie, ako aj tzv. hrubý kysnutý koláč v tvare vrkoča s hrozienkami a kakaom, a potom ešte ďalší makový. V kulpínskom tíme boli: Mária Struháriková, Mária Skalická a Anna Zorňanová a sprevádzala ich predsedníčka

Po vyhodnotení prvú cenu získal spolok z Idvoru, druhú ženy zo Starej Pazovy a tretiu spolok z Debeljače. O odmeny a darčeky v tombole sa postarali početní sponzori, pričom najhodnotnejšou odmenou na tohtoročnej Tekvicovej zábave bol obraz padinského maliara Mgr. art. h. c. Jána Husárika. Spolku kulpínskych žien Katarína Zorňanová. Na tohtoročnej súťaži v Riečke sa spolkárky rozhodli aranžovať moderný stôl, na ktorý prestreli obrus v kombinácii karmínovej a bielej farby. Ako skonštatovali účastníčky súťaže z Kulpína, ich stôl je vždy zaujímavý a atraktívny, a tak bolo aj tohto roku. Prvé miesto na súťaži obsadili domáce Riečanky a ženy zo susedných Kordík. Okrem Kulpína súťažili ženy z Králik, Kordík a Riečky, ako aj z ešte ďalšej Riečky, ktorá sa nachádza pri Veľkom Krtíši. Na pobavenie počas súťaže a vo večerných hodinách v riečanskom Dome kultúry hral ľudový orchester z Banskej Bystrice. V roku 2016 k desiatemu výročiu družby medzi Kulpínom a Riečkou sa plánuje vydanie brožúrky o desaťročnej spolupráci, ktorú potom predstavia v Kulpíne. V tom istom roku Spolok kulpínskych žien si pripomenie ešte jedno jubileum, a to desiate výročie organizovania podujatia Svadba voľakedy a dnes v Kulpíne.

47 /4674/ 21. 11. 2015

Foto: z archívu SPŽ

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

O sociálnu pomoc sa uchádza čoraz viac starých ľudí Katarína Verešová

ovým kódexom Komory sociálnych pracovníkov Srbska je stanovená profesionálna etika sociálnych pracovníkov nášho štátu. V tejto súvislosti debatu na tému Etické dilemy v práci odborných pracovníkov stredísk pre sociálnu prácu Sriemskeho obvodu usporiadali v piatok 13. novembra v Starej Pazove. Organizátormi debaty boli Komora sociálnych pracovníkov v Belehrade a Stredisko pre sociálnu prácu Obce Stará Pazova. Ako poznamenala riaditeľka komory Srbijanka Đorđevićová,

nový kódex má prispieť k lepšej komunikácii so sociálnymi pracovníkmi v záujme pomoci

najcitlivejším skupinám ľudí. Novinkou je aj to, že sociálni pracovníci sa budú môcť v te-

réne preukázať úradnými legitimáciami. Kódex profesionálnej etiky sociálnych pracovníkov predstavila staropazovská sociálna pracovníčka Vesna Trbovićová, súčasná predsedníčka Etického výboru Komory sociálnych pracovníkov Srbska, ktorá ozrejmila najvýznamnejšie princípy vo vzájomnej komunikácii sociálnych pracovníkov, ako aj to, ako treba pristupovať zvlášť k deťom a rodičom počas ich nevyhnutného odlúčenia. O etických dilemách v odbornej práci s deťmi a mladými ľuďmi v sociálnej ochrane hovorila Gordana Jovančevićová a o etických dilemách v práci s dospelými a staršími osobami, ktoré potrebujú sociálnu pomoc, hovorila Mirjana Sokolovićová. V diskusii vyzdvihli skutočnosť, že sa o sociálnu pomoc uchádza čoraz väčší počet starších ľudí.

KRÁSY VOJVODINY

Multikultúrnosť v objektíve Oto Filip

v Novom Sade, to pretavil do ž pred rokmi, vďaka tech- projektu Multinickým a technologickým kultúrnosť v obvýdobytkom, predovšetkým jektíve, ktorý vzniku digitálnych fotoaparátov, vyfinancovalo fotografia sa stala nielen veľmi s p o m í n a n é rozšíreným, ale i mimoriadne po- g y m n á z i u m pulárnym médiom medzi mladý- a Pokrajinský mi ľuďmi. Ako dokument doby a sekretariát pre umelecká disciplína dodnes sa šport a mládež. vyznačuje mimoriadnou komu- Ako autor a nikatívnosťou, ktorá jej umožňuje pôvodca dobe šíriť sa a presadzovať nevídanou primeraného Marija Šućurovićová: Čakajúc na smädných rýchlosťou. podujatia, pred Uvedomujúc si jej význam, pro- niekoľkými rokmi sa vydal na ob- tikultúrnych a multietnických fesor Dušan Milutinović, pedagóg javné cesty za fotografiami s tro- prejavov a prvkov, ako aj ich špena Gymnáziu Isidory Sekulićovej mi žiakmi. Dnes ich je omnoho cifickostí vo Vojvodine, taktiež jej viac, celkom krás. Realizuje sa prostredníctvom dosť na väčší teoretických a praktických cvičení medzimestský v škole, tiež cez samostatné fotografovanie v teréne, prípravu autobus. P r o j e k t a vyhotovenie snímok. Starostvlastne po- livosť o kultúrne dedičstvo sa z o s t á v a z o realizuje cez organizovanie výstav školenia zain- v priestoroch školy alebo lokálneteresovaných ho spoločenstva. Okrem konečgymnazistov ných výsledkov, ktoré sú dnes na samostatné mimoriadne kvalitné a pútavé, fotenie a vní- osobitný význam majú i pobyty Nadja Rudek: Zmoknutá mokrinská ruža manie mul- žiakov v iných prostrediach, kde

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Luka Skakić: Daždivé popoludnie

sú im okrem iného prístupné inštitúcie kultúry väčšinového národa a menšinových spoločenstiev: múzeá, galéria, rôzne zbierky... Najnovšia výstava prebieha od 5. novembra v Galérii Isidora v Novom Sade (Ul. vladyku Platóna č. 2), ako koruna úsilia žiakov, ktorých do tajov fotografie zaúčal i prof. Dr. Željko Škrbić z novosadskej Akadémie umení. Terénnu časť prác zdolávali v Ivanove, Sriemskej Mitrovici, Šíde, Sombore, Báči. Zrejme úspešne, čo vidieť aj z týchto niekoľko záberov. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Keď pazovským Slovákom hrozil exodus Katarína Verešová

ri systematizovaní písomnej pozostalosti najväčšieho dolnozemského dramatika a pazovského kňaza Vladimíra Konštantína Hurbana jeden jeho dopredu napísaný prejav vyvolal u archivára veľké ohromenie a hrozné pomyslenie, čo by bolo keby bolo... Hurbanom napísaný a prednesený prejav v mene delegácie, ktorá predstúpila pred pazovského okresného náčelníka dňa 3. decembra 1943, znie: „Pán náčelník, prichádzame k Vám ako k svojmu najbližšiemu predstaviteľovi štátnej moci a prosíme Vás, aby ste si nás vypočuli a dali pokyny. O čo ide? Tajomník našej slovenskej organizácie v NDH nám hlásil, že Veľký župan župy Vuka [Vukovaru] vyhlásil o nás staro-pazovských Slovákoch takto: ,Slováci v Starej Pazove sú 98 % komunisti a ostatné 2% Benešovci...‘ V týchto časoch takáto vyhláška znamená obvinenie od najvyššej našej administratívnej moci – a následky takého obvinenia, totižto konštatácia musí byť: ,Slováci v Starej Pazove sú protištátny element a ako takí musia byť vyhnatí!‘ Pán náčelník! Proti tejto obžalobe musíme sa my Slováci brániť, a preto sme prišli k Vám, aby sme ako svojmu najbližšiemu predstaviteľovi štátnej moci a nášmu výbornému priateľovi vyhlásili, že sme si zaumienili navštíviť P. Veľkého župana a jemu ujasniť, že my staro-pazovskí Slováci od svojho bytia tuná pred 173 rokmi až dodnes v žiadnom prípade neschvaľujeme takúto proporciu, pre nás ničivú, ktorá nás hádže do radu nepriateľov štátu! Akže bolo jednotlivých prípadov, že naši spoluobčania zabudli na svoj pôvod a svoje tradície a odišli do ľava, dnes ohromná väčšina Slovákov v Starej Pazove verná je a oddaná dnešnému zriadeniu a stavu, spĺňa si všetky svoje občianske povinnosti. Pán náčelník! Pýtame sa Vás teda: čo si myslíte o tejto našej akcii a či nám od• ĽUDIA A UDALOSTI •

V. K. Hurban (stojí druhý sprava) v zriedkavých chvíľach rozptýlenia v spoločnosti najbližších spolupracovníkov

Roku 1943 v Srieme vládol hlad V čase, keď V. K. Hurban okresnému náčelníkovi predniesol protest, spolu so svojimi spoluobčanmi trpel hladom. To opísal v liste z 21. novembra 1943 zaslanom pazovskej poštárke, ktorá Hurbanovcom poslala balík s jesennou pochúťkou: „Predtým ako Vám vyslovím slová vďaky za tento milý a potrebný dar, dovoľte, aby som Vám vyrozprával príbeh: Prišli ťažké časy! Okrem obavy pred nastúpajúcimi dianiami, na každom kroku trpíme hladom my v bohatom Srieme! Môžete si len predstaviť, ako je inde! V Pazove nemôžeme dostať ani mäso, ani chlieb – takže naše obedy sú veľmi jednoduché: polievka, zelenina alebo rezance, a potom poniekedy jedlá z vajec. Kačíc máme 7, ktoré na rad prídu za sviatky. Kureniec nemáme a kúpiť si ich za obed je nadmerne drahé. V poslednú dobu máme trochu múky. Ľudka nemiesi chlieb, lebo múku môže odniesť pekárovi, ktorý nám za múku upečie chlieb. K mäsu sa ťažko dostávame. Kým boli svadby bohaté, dostávali sme chutné a dobré mäso, po kilogram a viacej, takže sme sa častvovali... Nedávno pred obedom sa zdalo, že vôbec nič nebudeme mať na stole – bolo to v stredu, keď Molnárka nosí syr a smotanu. No tak, čo už, aj to bude dobré, pomyslel som si. A len deň predtým prišli mi na chuť hríby – ale o tej myšlienke som Ľudke nič nepovedal. Prichádza pán kostolník Fabian nesúc poštu – vlastne toho času ani naša drahá pošta nefunguje, vlastne listy prichádzajú s veľkým oneskorením. No, namiesto listu nesie balík. Čo by to mohlo byť? Od koho je? A kostolník odpovedá: „Od pani poštárky!!“ Otvorím obal a v ňom objavím hríby!! Hneď som nariadil Ľudke, aby pripravila najsladšie jedlo: hríby s vajcom.“

porúčate toto naše stanovisko manifestovať jednou deputáciou u Veľkého župana a aby sme vyhlásili, že sme odišli s Vaším vedomím a Vaším odporúčaním.“ V tomto prípade Hurban postupoval ako diplomat, lebo výpoveď, že Slováci v Pazove boli verní „takému vtedajšiemu zriadeniu“, znamenala, že chcel

predísť takému masovému krviprelievaniu. Treba vedieť, že sa to udialo po tom, čo komunisti zavraždili predošlého okresného náčelníka Romeča a už po celom rade rozličných akcií národno-oslobodzovacieho boja v samotnej Starej Pazove a v okolí. V tom čase v Starej Pazove pracovala partizánska tlačiareň

a niektorí občania už odišli do Bosny bojovať v partizánskych jednotkách. Slovenská politická strana v koalícii s ustašovcami a fašisitickými Nemcami vtedy stratila kontakt s koaličnými partnermi. Preto do delegácie k okresnému náčelníkovi pozvala nestraníckeho človeka, svojho farára Vladimíra Konštantína Hurbana. Silou svojej úctyhodnosti Hurban týmto prejavom vyslovil neomylnú odhodlanosť odísť osobne a do očí (tiež v pripravenom memorande) povedať, čo si o takej genocídnej vyhláške myslí. A myslel to, čo aj v prejave napísal: „... musíme sa my Slováci brániť!“ Či k spomínanému odchodu do Vukováru došlo, zatiaľ sme z archívnej pozostalosti pazovského cirkevného zboru nezistili. Treba vedieť, že pazovský farár nikdy nešanoval čas a vždy keď bolo treba niekam odísť v záujme ľudu či jednotlivca, alebo napísať žiadosť, respektíve protestný list, tak to aj urobil. Počas druhej svetovej vojny pôsobiť ako slovenský evanjelický farár v Starej Pazove nebolo vôbec ľahké. Žiť a pôsobiť na križovatke ciest Belehrad – Nový Sad, v dedine s najväčšou koncentráciou Slovákov na Dolnej zemi a pracovať v súlade s ich potrebami, obhajovať občianske a ľudské práva pred rozličnými ideovými názormi v spolužití so Srbmi (ktorých ustašovci chceli pokatolíčiť), pôsobiť medzi nemeckými mestečkami – katolíckou Inđijou a evanjelickou Novou Pazovou a v prostredí, ktoré bolo v širšom obvode obkolesené povstaleckými srbskými dedinami, znamenalo zdolávaťveľa skúšok. Pre Hurbana ustašovsko-županovské vyhlásenie znamenalo neochvejnú nutnosť brániť sa – najprv diplomatickými prostriedkami, a potom, keby bolo treba, možno aj inak... Našťastie, po spomínanom županovom vyhlásení vojna trvala necelý rok. Čo by bolo, keby bolo? Exodus?!

47 /4674/ 21. 11. 2015

á, 1. 3 Kupcov a r a m a T a šala Tit ZŠ mar e v Padin ysáči ra v K

ej Andr

Štú ovíta d u Ľ , ZŠ

š, 4. 2

Dudá

Vo svete čarovných rozprávok Detská obrazotvornosť je nevyčerpateľná. V myšlienkach možno zaletieť ďaleko, povedzme, aj do sveta rozprávok. Tam sa vám môžu splniť všetky tajné želania. Môžete sa stať rozprávkovou bytosťou. Môžete byť dobrý alebo zlý, ako sa vám to páči. V rozprávkovom svete je všetko také záhadné, tajomné a nepredvídateľné. Kamaráti z Pivnice sa „zatúlali“ do sveta rozprávok a prezradili nám, ako sa im tam pozdávalo. Nemeškajte a skúste to aj vy. Staňte sa rozprávkovou postavou, čiže jej podobou, využite nekonečnú obrazotvornosť a snívajte o tom, čo sa vám páči. Môžete byť princeznou, princom, ježibabou alebo niekým iným, to už závisí od vás. Napíšte nám, kde ste sa dostali vo svete rozprávok.

Viktor Mitnaver, 3. 2 ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove

Citrón Som ako slnko žltučké, rastiem si na halúzke.

Daniela Filipovićová, štyriapolročná z Báčskeho Petrovca

Plný som ja kyslej šťavy, kabátik mám voňavý.

Čo keby... Snívať vie každý? Snívať vedia iba tí najšťastnejší. Dobrá rodina, krásny dom a zdá sa, že šťastnejšia nemôžem byť. Nechýba mi nič. Takmer nič... Jeden večer mi odplávali myšlienky do rozprávok. Najprv som bola zlá macocha v Snehulienkinom zámku. Jej vlastnosti ma osobne nezaujali, ale nemožno povedať, že som si neužila byť najkrajšou na svete. Iba som sa pozerala do zrkadla a ono mi povedalo práve to, čo som túžila počuť. Až pokým neprišla ona, krajšia a lepšia ako ja. Zmocnil sa ma hnev a v podobe vetra som sa vtelila do inej krásky. Bolo príjemné pozerať sa, ako mi šálky samy do úst vlievajú kávu. Nemusela som doslova ani prstom pohnúť. Ale azda mi tá káva zabehla... Zakašľala som a keď som sa obrátila vôkol seba, svet bol vo veľkých rozmeroch. Srdce sa mi stislo vidiac dievčatko v roztrhanej košieľke, ako plače. Vtedy som zistila, že mám v ruke čarodejnú paličku. ,,Oh, áno. Ja som dobrá víla. Letííím,“ pošepla som sama sebe a ihneď mihla čarodejnou paličkou. Dievča malo najkrajšiu sukňu, akú som videla. Zrazu som zabudla letieť a spadla som. Ocitla som sa v diere a predo mnou boli nádherné červené topánky. Nerozmýšľajúc, obula som ich a odviedli ma domov. Zrazu zazvonil zvonec a mojej rozprávke bol koniec. Prebudila som sa pod teplou perinou. Bolo by nádherné, keby tie veci jestvovali aj v realite, ale myslím si, že je predsa dôvod, prečo sú iba v rozprávkach. Avšak snívať je krásne. Skúste aj vy. Martina Pintírová, siedmačka, ZŠ 15. októbra v Pivnici

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Moju šťavu majú všetci radi, svojou šťavou liečim všetkých ľudí. Michal Gíreg, 2. 1 ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove

Adrián Menďan, 3. 2 ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove • DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

AKTUÁLNE

rozhľady

Ročník XLV 21. november 2015 Číslo

23 /1905/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Ceny stabilné, obrat stále nízky Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade v porovnaní s predchádzajúcim týždňom sa obchodovanie s poľnohospodárskymi komoditami v dňoch od 9. 11. do 13. 11. 2015 pohlo z mŕtveho bodu. No aj napriek tomu obrat, či už finančný, alebo tovarový bol stále na veľmi nízkej úrovni. V uvedenom období sa obchodovalo so sójou, ktorej priemerná cena bola 44,66 din./kg (40,60 bez DPH). V porovnaní s predchádzajúcim týždňom cena bola o jedno percento nižšia. Iná situácia je na trhu s kukuricou. Na začiatku týždňa sa predávala po 16,30 din./kg (bez DPH) a na konci týždňa po 16,50 din/kg (bez DPH). To je zároveň najvyššia cena za nejšieho spravovania kukuricu z tohtoročnej úrody. Jej priemerná štátnej poľnohospodárcena bola 18,00 din./kg (16,36 bez DPH). skej pôdy. Tento systém V Európe v súčasnosti cena kukurice zabol vypracovaný v rámčína mierne stúpať a dosahuje úroveň od ci trojročného projektu 132,45 eura/t (Rumunsko) do 185,00 nemeckej organizácie pre eur/t (Belgicko). medzinárodnú spoluprácu Na novosadskej burze pšenica sa GIZ. Výsledkom projektu je predávala po 19,80 din./kg (18,00 bez DPH), čo je v porovnaní s Aplikácia na vypracovanie ročpredchádzajúcim týždňom o 0,55 ného programu spravovania a % menej. Cena pšenice potrapoužívania poľnohospodárskej vinárskej na svetových trhoch pôdy vo vlastníctve Republiky mierne stúpla. Na európSrbsko. skych trhoch sa pohybuje Každá lokálna samospráva v rozmedzí od 152,68 bude musieť každý rok vypraeura/t (Slovencovať Program používania pôdy, sko) do 179,00 euz ktorej má príjem za prenájom. r/t (Nemecko Kompletný systém je spojený s väčšou časťou a Belgicko). Republikovým úradom geodézie podieľa Európska ○

Nákup kukurice pre tovarové zásoby

Ľubica Sýkorová

a základe rozhodnutia vlády Republiky Srbsko republiková Direkcia pre tovarové zásoby odkúpi od pestovateľov 25 020 ton kukurice z tohtoročnej úrody po cene 19,00 din./kg (cena je s DPH). Svoju kukuricu môžu predať iba registrované poľnohospodárske gazdovstvá (ktoré majú aktívny status) a gazdovstvá – poľnohospodárske družstvá. Minimálne množstvo kukurice, ktorá sa kupuje od jedného nositeľa gazdovstva (fyzickej osoby), je 10 ton a maximálne množstvo je 100 ton. Nositeľ gazdovstva – družstvo môže predať minimálne 20 ton a maximálne 150 ton kukurice. Nákup sa realizuje prostredníctvom Produkčnej burzy v Novom Sade. Platba by mala prebehnúť

do 15 dní odo dňa odovzdania kompletnej dokumentácie alebo od podpísania kúpnopredajnej zmluvy. Potenciálni predávajúci nemusia platiť burzovú províziu, platia iba za prepravu kukurice do určenej sýpky a náklady za analýzu kvality kukurice. S nákupom sa malo začať 17. 11. 2015 (po uzávierke našej prílohy) a ukončený by mal byť 30. 11. 2015. Pri predaji najskôr treba skontaktovať Produkčnú burzu v Novom Sade, ktorá bude prijímať prihlášky. Treba podotknúť, že nejde o intervenčný nákup, ktorý by mal vplývať na cenu tejto poľnohospodárskej komodity, ale ide o vytvorenie zásob. ... Od marca 2016 všetky lokálne samosprávy v Srbsku začnú používať Geografický informačný systém pre lepšiu kontrolu používania a efektív-

a Správou pre poľnohospodársku pôdu. Projekt GIZ Rurálny rozvoj – efektívne spravovanie pôdy začal v roku 2013 a bude trvať do konca tohto roku. Na spolufinancovaní sa naj-

únia (2,78 milióna eur), vláda Nemecka (milión eur) a Ministerstvo poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia Srbska (100 000 eur). ○

Z obsahu Žriedla nových možností Str. 3

Vtáky – užitočné či škodlivé? Str. 4

Ošetrovanie počas zimných mesiacov Str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

SKÚSENOSTI SLOVINCOV SO VSTUPOM DO EÚ

Prispôsobili sa jasným pravidlám va bulletin a má aj internetovú stránku, ktorá sprostredkúva predaj poľnohospodárskych výrobkov. Okrem toho organizuje rôzne podujatia, na ktorých sami výrobcovia, členovia komory, priamo približujú svoje výrobky

Juraj Bartoš

poľnohospodárov, ktorí môžu účinkovať v práci komory; zloženie sa mení každé štyri roky.

rámci 53. medzinárodného poľnohospodársko-potraPRÍZVUK NA ZODPOVEDNOSTI vinárskeho veľtrhu Agra Slovinsko v roku 2004 vstúpilo v Gornjej Radgone vojvodinskí do EÚ a od roku 2007 uplatňuje novinári a ich kolegovia z iných pravidlá poľnohosporepublík niekdajšej Juhodárskej politiky EÚ do slávie si vypočuli preddetailov. Na otázku, čo nášku na tému Čo priniesla sa odvtedy v Slovinsku spoločná agrárna politika zmenilo, A. Jagodič hovorí: slovinskému hospodárs„V prvom rade sme tvu?. Predstaviteľ Komory museli zladiť naše právpre poľnohospodárstvo ne normy s právnymi a lesníctvo Slovinskej normami európskeho republiky Robert Peklar spoločenstva. Nebola to podotkol, že cieľom akvôbec ľahká a jednoduchá tuálneho projektu, ktorý práca, lebo išlo o približne pomenovali Bez predsud80 000 strán formátu A4. kov o poľnohospodárstve a Paralelne so zmenami spoločnej agrárnej politike, právnych noriem museli je „obyčajným ľuďom obsme meniť aj inštitúcie. jasniť, čím poľnohospo- Anton Jagodič Museli sme presne určiť, dárstvo naskutku nie je, teda zbúrať predsudky o tom, potenciálnym konzumentom, kto je za čo v krajine zodpože sedliaci nemajú poňatia o predovšetkým potraviny. Od vedný, tak ako to je v krajinách súčasnom poľnohospodárstve, samého začiatku činnosti komory EÚ, kde všetko, čo sa týka a že sú menej vzdelaní”. Zá- v rámci nej pôsobia rôzne odbor- zodpovednosti, musí byť úplne stupca komory (založenej v né služby: verejná poradenská jasné. Ďalej nasledovali zmeny apríli roku 2000) Anton Jagodič služba pre poľnohospodárstvo, v oblasti inšpekčných služieb, sa na príklade Slovinska pokúsil vinohradnícka služba, lesnícka v organizačnom zmysle: museli ozrejmiť, čo očakáva Srbsko na služba, taktiež laboratóriá pre sme spresniť, kto je zodpovedný ceste do EÚ. Podčiarkol význam pôsobenia poradenskej služby komory predovšetkým na pláne implementácie spoločnej agrárnej politiky v Slovinsku. Ozrejmujúc, že „komora združuje poľnohospodárskych výrobcov od najdrobnejších po najväčších”, dodal: „My zastupujeme a obhajujeme záujmy poľnohospodárstva, lesníctva a rybárstva. Každý zákon, vládne vyhlásenie a pravidlá rezortného ministerstva musia prejsť cez našu komoru, čiže naši odborní zástupcovia si overujú opodstatnenosť návrhov a dohovárajú sa s predstaviteľmi ministerstva o prípadných zmenách. Máme taktiež právo zúčastňovať sa debát v parlamente. Komora Podpora lokálnym (a zdravým) potravinám je fakticky odborná organizácia, ktorá má silný politický vplyv na analýzu pôdy a mlieka, stanice, za potravinárstvo, kto za poľnoštátnu politiku v oblasti poľno- v ktorých si záujemcovia môžu hospodárstvo, za rybárstvo, za vyskúšať nové technológie atď. životné prostredie atď.” hospodárstva.” Tretia vec, ktorá po vstupe Komora sa taktiež veľkou Komora má 8 poľnohospodármierou podieľa na prezentovaní skych ústavov, územne sa člení Slovinska do EÚ nasledovala, poľnohospodárstva a potravín. S na 13 jednotiek a 60 expozitúr. bolo zosúladenie vkladov do týmto cieľom raz za mesiac vydá- Združuje viac než 800 zvolených poľnohospodárstva. Slovinci

sa na to začali pripravovať, ešte kým čakali „v predizbe”. „Štyri roky pred vstupom sme odštartovali subvencie určené pre poľnohospodárske majetky, veľmi podobné tým, ktoré má európske spoločenstvo. Vďaka tomu, že sme systém prispôsobovali predbežne, po vstupe sme nemali väčšie problémy. Zosúladili sme platby: predtým sme vyplácali na základe množstva dopestovaných obilnín a teraz na základe plochy. Pravdaže, v predprístupovom období sme museli meniť aj poradenské služby.” Je známe, že Slovinsko je prevažne vrchovatá krajina, kde viac než 75 % poľnohospodárov podniká v obmedzených podmienkach a majetky sú menšie než v krajinách, v ktorých dominuje rovina. Priemerná plocha jedného gazdovstva je 6,7 hektára. Pokým sa tento priemer vraj citeľne nemenil za posledných 10 rokov, zjavne sa zmenšuje počet dobytkárov. Na druhej strane sa citeľne zvýšil počet poľnohospodárskych majetkov, ktoré sa zaoberajú ekologickou výrobou, keďže sa zvyšuje dopyt po ekologických výrobkoch. Z rozpočtu EÚ na program rurálneho rozvoja Slovinsko odvádza 1,25 miliardy eur; len na priame platby každý rok približne 134 miliónov eur. Ako vraví A. Jagodič, hneď po vstupe Slovinska do EÚ sa ceny poľnohospodárskych výrobkov zladili s cenami v EÚ, takže „to, čo bolo drahšie, zlacnelo, a to, čo bolo lacnejšie, zdraželo”. Pravdaže, nie všetko doslova a dopísmena, ale smer vraj bol asi taký. Pri opakovaných návštevách Slovinsku pretrváva dojem, že na pláne poľnohospodárstva je to stále dynamické, stále sa niečo deje. V tomto období plnou parou krajina pracuje na realizácii zákona týkajúceho sa uprednostňovania lokálnej výroby potravín. Cieľ ministerstva a komory – zvýšiť záujem domácich spotrebiteľov o domáce výrobky – bol postrehnuteľný na tohtoročnom veľtrhu v Gornjej Radgone aj laikom. ○

21. 11. 2015 • 47 /4674/

VKLADY DO VOJVODINSKÉHO POĽNOHOSPODÁRSTVA

Žriedla nových možností Oto Filip

ento november nie je ako mnohé predošlé. O v poradí jedenástom mesiaci sa často vraví, že je vnukom septembra, synom októbra, no i otcom zimy. Ten tohtoročný, presnejšie jeho prvá polovica, sa skôr podobal jari, občas až máju. To však neznamená, že sa vyhol prvým ročným súvahám, číslam, schôdzkam, sumám, percentám, ich hodnoteniu. Keď ide o vojvodinské poľnohospodárstvo, jeden z prvých rozborov doposiaľ realizovaného prebiehal 10. novembra v ústrednej budove Univerzity v Novom Sade pri príležitosti podpísania 91 zmlúv v celkovej hodnote približne päťdesiat miliónov dinárov, určených na zabezpečenie malých spracovateľských kapacít. V ovocinárstve a zeleninárstve, včelárstve a v prípade olejnatých kultúr. V príhovore pred podpisovaním podpredseda pokrajinskej vlády a pokrajinský tajomník pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo

šťastie až trojnásobne Zo spomínaných pozvýšila. Ide o stopäť krajinských rozpočtových prostriedkov obrovská miliónov, ktorými je podporených stoseväčšina sa odviedla na demdesiat poľnohostri hlavné úseky. Prvým podárov. S potešením je rastlinná výroba s 855 kvitoval, že záujem miliónov dinárov, druhým o vklady do malých ochrana a úprava poľspracovateľských kanohospodárskej pôdy pacít stúpajú. Je to so 612 miliónov, tretím mimoriadne významochrana a využitie vôd né, keďže umožňuje, so 480 miliónov dinárov. Nasleduje dobytkárstvo aby na základe priso 140 miliónov, poľovmárnej výroby majitelia registrovaných níctvo a lesníctvo s 92 poľnohospodárskych miliónov. Na poradenstvo, gazdovstiev viac in- Podpredseda vlády a pokrajinský tajomník vedecko-výskumné práce, vestovali do spraco- pre poľnohospodárstvo Branislav certifikáciu, vybavenie odvania ovocia a zelenín, Bogaroški borných škôl sa odviedlo čo je predpokladom 27 miliónov dinárov. Podobne ako aj v živote, kde získania väčšieho zisku pre hektárov, jasná je i potrene. Práve pre tento dôvod, po- ba po čím intenzívnejšom v čase finančnej suchoty je krajinský tajomník Bogaroški a účinnejšom využívaní pôdy. i taká tisícka dakomu veľkým Veľkým prínosom k tomu peniazom, je to aj s poľnozhodnotil, že spomínané prostriedky a opatrenia možno zaradiť k najdôležitejším pre pôdohospodárske odvetvie vo Vojvodine. Sú to vlastne žriedla nových, širších možností, významné pre zveľadenie poľnohospodárstva vo Vojvodine, kde je podľa údajov Republikového štatistického ústavu 147 624 registrovaných

Z podpisovania zmlúv

Záujem poľnohospodárov bol veľký

a lesníctvo Branislav Bogaroški podotkol, že sa vlani na uvedené účely odviedlo len toľko, koľko sa mohlo – okolo tridsaťpäť miliónov dinárov. Tento rok sa tá suma na-

gazdovstiev. Keďže je takmer polovica z nich alebo 68 683 gazdovstiev rozlohy do dvoch hektárov, kým v prípade ďalších 28 269 gazdovstiev ide o rozlohy od dvoch do päť

sú podnety, úvery, investície, vôbec vklady rozpočtových a súkromných prostriedkov do jednotlivých poľnohospodárskych oblastí. Zo strany Pokrajinského sekretariátu pre poľnohospodárstvo celkovo ide o vyše dve miliardy dvesto miliónov dinárov v roku 2015 doteraz. To prakticky znamená, že je hodnota vloženého, vzhľadom na to, že pokrajina zabezpečuje polovicu potrebných prostriedkov, viac než 4,4 miliardy.

III

hospodárstvom. Každý úver, obrazne povedané každý dinár podnetov mu príde veľmi vhod. Z tohto uhla pohľadu a dosahov, ktoré mali, či majú tých približne osemnásť miliónov eur doterajších pokrajinských vkladov, je oveľa hodnotnejších než sa tá samotná suma na prvý pohľad zdá. Lebo poľnohospodárovi umožňuje pôsobiť, zotrvať alebo aj ísť vpred napríklad vtedy, keď mu iné pomery a okolnosti, najmä počasie, neprajú. ○

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Vtáky – užitočné či škodlivé? Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra

júci, repelentný účinok na vtáky. Používa sa 10 ml prípravku na 1 kg osiva. Tento prípravok je registrovaný na morenie osiva kukurice. Okrem repelentného účinku na vtákov má aj insekticídny účinok na pôdnych škodcov.

neď na začiatku treba pripomenúť, že vtáky sú väčšinou užitočné, no niektoré z nich sa za určitých okolností stávajú často aj nepríjemnými škodcami pestovaných plodín. ŠKODLIVOSŤ VTÁKOV Vtáky škodia na poľných plodinách v dvoch obdobiach: na jar v čase sejby a vzchádzania rastlín, a potom v druhej polovici leta až do konca vegetácie. ŠKODLIVOSŤ VTÁKOV NA JAR Na jar po sejbe poľných plodín (sója, kukurica, slnečnica a iné) niektoré druhy vtákov vyžierajú napučané klíčiace semená a vyzobávajú tiež klíčiace rastliny. Týmto spôsobom sa znižuje počet rastlín na jednotku plochy. Väčšinou vtáky vyhrabávajú semená jedno po jedno v rade, konzumujú aj nevyklíčené a vyklíčené semená. Radi konzumujú aj vzchádzajúce rastliny, a to najmä vo fáze kotiledónnych listov. Percento zničených semien môže byť aj viac ako 50 %, čo má za následok nedostatočný počet rastlín a porast sa musí preorať a znovu zasiať. To, samozrejme, výrazne zvyšuje náklady. Takto škodia nasledujúce druhy: bažanty, holuby, havran čierny, vrana obyčajná, hrdlička záhradná a iné. Bažanty najviac ohrozujú okraje porastov, kým holuby stred poľa. Holuby a hrdličky sú aktívne ráno a neskoro popoludní. Zvýšené škody sú pri skorej alebo veľmi neskorej sejbe, tiež keď je vykonaná agrotechnika na zlej úrovni a keď je veľa osiva na povrchu pôdy. Škody môžu byť spôsobené aj vtedy, keď je chladné a daždivé počasie, ktoré neumožňuje intenzívny rast rastlín a rýchly prechod do fáz, ktoré nie sú atraktívne pre vtákov. Najohrozenejšie sú aj porasty v blízkosti lesíkov, v ktorých

Na vzchádzajúcich porastoch poľných plodín sú títo bažanti škodliví

hniezdia kolónie vtákov. ŠKODLIVOSŤ VTÁKOV KONCOM LETA A NA JESEŇ Druhé obdobie, v ktorom vtáky zapríčiňujú škody na poľných plodinách, je v druhej polovici vegetácie od začiatku vytvárania semien až do samotného zberu. V tomto období sa vtáky živia dozrievajúcimi a zrelými semenami kukurice, slnečnice a sóje. Vyzobávajú semená a pritom oveľa väčšie množstvo semien roztrúsia, ako skonzumujú. Väčšie škody sú na malých parcelách a tých, ktoré sú v blízkosti dedín. Obyčajne sú viac poškodené okraje polí ako v strede porastov. Na tento spôsob škodia nasledujúce druhy vtákov: holuby, hrdlička poľná (srb. grlica), hrdlička záhradná (srb. gugutka), havran čierny (srb. gačac), straky, škorce a iné. V ovocných sadoch a vinohradoch v čase dozrievania významné škody môže spôsobiť najmä škorec lesklý – Sturnus vulgaris. OCHRANA Znížiť škody, ktoré spôsobujú vtáky v porastoch poľných plodín, môžeme kombináciou viacerých opatrení, najmä agrotechnických, mechanických a chemických. V literatúre sa uvádza, že ako preventívne opatrenie proti škodám, ktoré zapríčiňujú vtáky na jar, je aj načas urobená podmietka a následne hlboká orba. Týmto

spôsobom sa vtákom ponúka možnosť stravovania sa rôznymi druhmi hmyzu žijúcim v pôde. Keď si na túto stravu zvyknú, menej sa živia vysiatym osivom. Významným opatrením je aj sejba v optimálnom termíne a do optimálnej hĺbky. Škodlivosť vtákov v jarnom období znižujú aj všetky agrotechnické opatrenia, ktoré urýchľujú rast a vývoj mladých rastlín. Tak skôr prechádzajú do vývojových fáz, ktoré sú menej atraktívne pre vtáky. Tieto opatrenia nazývame

OCHRANA PROTI VTÁKOM NA JESEŇ Na zníženie škôd, ktoré spôsobujú vtáky koncom vegetácie, veľmi významným opatrením je skorý a rýchly zber úrody, pravda, ak sa to dá, lebo každým dňom meškania žatvy škody sa zvyšujú. Odháňaním vtákov použitím zvukových a svetelných efektov sa tiež dá nížiť škodlivosť. Využívajú sa rôzne spôsoby – od streľby z pušiek či streľby z plynových diel. V súčasnosti sa používajú sofistikované prístroje, ktoré vysielajú rôzne nahrané zvuky, ktoré sú kombináciou zvukov poraneného vtáka, výstražných krikov vtákov a hlasu predátorov. Optické plašiče na vtáky sú v podobe špirál, ktoré sú natre-

Po orbe a pred sejbou sú bažanti užitoční

správna agrotechnika, kde patrí okrem kvalitnej predsejbovej prípravy sejba v optimálnom termíne, ale aj optimálne hnojenie a zavlažovanie. Na plochách, ktoré sú v blízkosti väčších kolónií vrán, treba pri sejbe použiť väčšiu dávku osiva. Škody na začiatku vegetácie spôsobené vtákmi môžeme znížiť morením osiva prípravkom Mesurol 500 FS (aktívna látka metiokarb), ktorý ma odpudzu-

té dúhovou farbou. Používajú sa podobne aj vyradené DVD disky, ktoré sa pripevnia na nejakú tyč nad porast. Tieto optické plašiče nemajú dlhú účinnosť, lebo pomerne inteligentné vtáky si na ne rýchlo zvyknú. UŽITOČNOSŤ VTÁKOV Vtáky majú dôležitú úlohu v prirodzenej regulácii škodlivého hmyzu a hlodavcov v poľnohospodárstve. Vedci udávajú,

21. 11. 2015 • 47 /4674/

Aj toto sa stáva na našich poliach – uhynutá divá kačica po konzumácii namoreného osiva

že 250 miliónov rôznych druhov vtákov zničí ročne škodlivý hmyz s hmotnosťou 50 000 ton. Vtáky

požierajú hmyz na rastlinách, ale aj z povrchu pôdy, a dokonca aj pôdnych škodcov priamo z pôdy. Mnohé druhy vtákov (vrany, bažanty a iné) ničia veľký počet drôtovcov – lariev kováčikov, ale aj kukly kováčikov, a to najmä začiatkom jari, koncom leta a začiatkom jesene. Je zaujímavé, že už po 10 až 15 minútach po začiatku práce traktora na pole doletí kŕdeľ vrán, aj keď je ich kolónia vzdialená niekoľko kilometrov. Jedna kolónia vrán počas kŕmenia mláďat nazbiera na okolitých poliach od 600 000 do 1 400 000 jedincov rôzneho hmyzu. V čase hniezdenia je užitočný aj škorec lesklý, pretože mláďatá kŕmi najmä hmyzom. O počte zničených jedincov hmyzu najlepšie hovoria analýzy obsahu žalúdka

jednotlivých vtákov. V žalúdku jednej vrany sa môže nájsť až 530 lariev kováčikov, v žalúdku jedného bažanta bolo zaznamenaných až 180 imág rýhovca repového, v žalúdku jedného orla myšiara sa našlo 30 myší. Známa je užitočnosť vtákov v ovocných sadoch. Jeden pár sýkoriek môže v ovocnom sade zničiť až 80 % populácie prezimujúcich húseníc obaľovača jablčného. Jeden pár sýkoriek taktiež denne mláďatám donesie 300 – 350 húseníc, čo za celé obdobie kŕmenia predstavuje 7 000 – 9 000 jedincov, z ktorých je veľký počet škodlivých druhov. STAROSTLIVOSŤ O VTÁKY Treba vytvárať také podmienky, ktoré sú priaznivé pre vtáky a znížiť ich negatívny vplyv.

AKTUÁLNE PRÁCE V ZÁHRADE

Dôležitý je postrek meďnatými prípravkami Ľubica Sýkorová

21. – 27. 11. 2015

POČASIE

ekné jesenné slnečné počasie nám umožňuje, aby sme naše záhrady pripravili na zimný spánok. Ešte stále priebežne odstraňujeme a kompostujeme rastlinné zvyšky a opadané lístie. Zo stromov odstraňujeme moníliové múmie ovocia, spálime ich alebo zakopeme hlboko do zeme. V oblastiach s pravidelným výskytom chlorózy sa odporúča na nové výsadby broskýň uprednostniť stromčeky naočkované na mandle alebo broskyňomandle. Pred silnými zimnými mrazmi môžeme ovocné stromy chrániť

natieraním kmeňov a hrubších konárov roztokom vápenného mlieka. Zväčša to robíme na konci novembra. Tu treba pripomenúť, že natierame aj konáre. Mlieko si pripravíme tak, že necháme rozpustiť kilogram haseného vápna v deviatich litroch vody. Natierame zväčša druhy, kde je riziko omŕzania – hlavne broskyne, marhule, orech kráľovský. Na ochranu pred mrazom môžeme použiť aj bielu netkanú textíliu alebo jutovinu (zatlčieme 3 kolíky okolo kmeňa a textíliu alebo jutovinu obtočíme okolo kolíkov). V neoplotených záhradách treba proti zimnému ohrýzaniu zveri pripevniť na kmene stro-

mov chrániče z umelej hmoty alebo z drôteného pletiva. Neoddeliteľnou súčasťou jesennej ochrany ovocných stromov proti celému radu hubových a bakteriálnych chorôb je práve v tomto období po opadnutí (70 %) lístia chemický postrek meďnatými fungicídmi formou zmývacieho postreku. Broskyne ošetrujeme proti kučeravosti broskýň; čerešne, višne, marhule a slivky – proti bakteriálnemu a moníliovému odumieraniu konárikov a zároveň proti nekróze kôry – prvý postrek robíme po opadnutí lístia a po 14 dňoch ho opakujeme. Jablone, hrušky a okrasné ruže jesenným postrekom

V chotári treba vysádzať buď ochranné lesné pásy, alebo menšie háje, zalesňovať neobrábané plochy. Zoocídy používame len vtedy, keď je to nevyhnutné, čiže po prekročení hladiny škodlivosti jednotlivých škodcov. Na morenie osiva treba používať prípravky, ktoré odpudzujú vtáky. Osivo namorené insekticídom taktiež nenechávame na povrchu pôdy, lebo to môže spôsobiť úhyn vtákov. Ani návnady s jedom pre hlodavcov nenechávame na povrchu pôdy, ale ich aplikujeme priamo do chodieb v pôde. Na veľkých plochách nainštalujeme drevené príbytky pre vtákov v tvare písmena T, vysoké najmenej 1,5 m a vzdialené od seba jeden od druhého okolo 100 m. ○ Foto: Jaroslav Pap chránime pred karanténnou spálou rastlín z čeľade ružovitých a podľa niektorých zdrojov aj proti hrdzi hruškovej. Zároveň môžeme ošetriť i kríky bobuľového ovocia, ako napr. ríbezle, egreše a vinič. Postreky treba vykonávať za bezveterného počasia a pri teplote aspoň 5 °C. Pri jabloniach, kde bol zaznamenaný výskyt vlnačky krvavej, sa odporúča zlikvidovať prípadné kolónie tejto vošky, ktorá prezimuje na spodnej časti kmeňa tesne pod vrchnou vrstvou pôdy. Kolónia sa vyznačuje nádorovitými útvarmi a belavým povlakom. Po mechanickom očistení napadnutej kôry kolóniu štetcom natrieme vhodným prípravkom (napr. Pirimor), necháme zaschnúť a pôdu opäť prihrnieme ku kmeňu. Ako prevencia proti vlnačke krvavej sa odporúča jesenné hnojenie jabloní a hrušiek draselnou soľou (K2O), ktorú treba povrchovo zapracovať v tesnej blízkosti kmeňov stromov. ○

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

8˚ | 13˚

6˚ | 9˚

3˚ | 7˚

0˚ | 7˚

1˚ | 7˚

2˚ | 6˚

-1˚| 6˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

KVETINÁRSTVO

Ošetrovanie počas zimných mesiacov Ľubica Sýkorová

astliny pestované v našich príbytkoch majú v zime obdobie vegetačného pokoja, no napriek tomu vyžadujú najviac starostlivosti. Musíme ich zalievať s odstátou vodou, ktorá má izbovú teplotu od 18 do 22 ºC. Prihnojovať stačí jedenkrát mesačne, kvitnúce druhy jedenkrát za dva týždne. Izbové rastliny treba chrániť pred horúcim vzduchom z tepelného zdroja a pred studeným vzduchom a prievanom, ktorý vzniká vetraním. Kvety s veľkými kožovitými listami bude treba postrekovať, prípadne raz do týždňa osprchovať vlažnou vodou. Naopak, rastliny s jemnejšími a chlpatejšími listami treba postrekovať čo najmenej. Pri zavlažovaní nesmieme zabúdať, že tvrdú vodu nemajú radi vresovce, azalky i kamélie, ale aj orchidey. Je to preto, lebo vysoký obsah vápnika v pôde viaže živiny, ktoré tak rastlinám unikajú.

Ak má vaša diefenbachia nahnedlé listy, musíme zvýšiť vzdušnú vlhkosť. Končeky listov, ktoré sú od koreňov najvzdialenejšie, trpia nedostatkom vlahy a zelené rastlinné bunky odumierajú a hnednú.

Keď nám odkvitne orchidea, pokúsme sa ju pestovať aj naďalej. Zalievame ju odstátou vodou vždy, keď substrát na povrchu je suchý. Mali by sme ju mať umiestnenú na okne, nie však na priamom slnku. Po pár týždňoch by sa nám mala odmeniť ďalšími kvetmi. Aj zimné mesiace si môžeme spestriť jarnými cibuľovinami. Na dno vhodnej nádoby dáme

drenážnu vrstvu (hrubý piesok, štrk, aj kúsky polystyrénu) a na ňu vrstvu substrátu. Na substrát poukladáme cibuľky (môžu byť krókusy, hyacinty a iné nízke druhy jarných cibuľovín) tesne vedľa

seba tak, aby sa nedotýkali. Cibule zasypeme vrstvou substrátu, hrubou najviac 5 cm. Ak sme sadili tulipány, môžu im vyčnievať špičky cibuliek, narcisy a krókusy radšej zasypeme celé. Ak sme posadili do väčšej nádoby zmes cibuľovín, cibuľky musíme ukladať do rôznej hĺbky – podľa veľkosti cibuľky tak, ako do voľnej pôdy v záhrade. Nádobu so zasadenými cibuľkami umiestnime do chladnejšej miestnosti, kde je teplota do 10 °C. Keď cibule zakorenia, prenesieme ich do tepla, najlepšie na okenný parapet, aby začali rásť. ABY NÁM KVETY PREZIMOVALI V DOBREJ KONDÍCII Príznaky nízkej teploty sa prejavia hnedými škvrnami na listoch, ktoré postupujú od okrajov, neskôr vyplnia celú plochu listu, až nakoniec celý list sčernie. Ďalšie prejavy nízkej teploty sú v spojitosti so zvýšenou zálievkou alebo nedostatkom svetla, na akejkoľvek časti rastliny (stonka, kvety) sa objavujú čierne fľaky. Nízka teplota môže spôsobiť aj opadávanie listov, pukov a kvetov. Aby sme rastliny nevystavili podchladeniu, v zimnom období musíme vetrať len krátko. V tomto období zalievajme radšej menej často a v menších dávkach. Rastlinám v zime viac škodí priveľká starostlivosť ako mierne zanedbanie. Tým druhom rastlín, ktoré si vyžadujú aj v zime teplo, musíme predsa len venovať zvýšenú pozornosť, pretože väčšinou

aj kvitnú (napr. niektoré orchidey). Zvýšenú pozornosť si vyžaduje aj pestrofarebný krotónovec, ktorý sa odvďačí novými listami pestrých farieb. Pri zalievaní vodu lejeme priamo na substrát, a nie na listy či inú časť rastliny. Okrem nedostatku svetla a neprispôsobenia teplotných podmienok, ďalšou príčinou úhynu rastlín môže byť nezodpovedajúca vlhkosť. Dôležité je rozlišovať dva typy vlhkosti: vzdušnú a pôdnu. Byty a rodinné domy sú v zimnom období vykurované, čo vplýva práve na vzdušnú vlhkosť. Vzduch je suchý, čo sa odzrkadľuje aj na stave rastlín. Väčšina rastlín, ktoré majú rady aj v zimnom období teplo, neznáša sucho. Lepšie je preto neumiestňovať rastliny do tesnej blízkosti radiátorov a ak si to vyžadujú, je dobré ich rosiť vodou alebo iným spôsobom im zvyšovať vzdušnú vlhkosť. Suchý a teplý vzduch počas zimy sú ideálne podmienky pre choroby a celý rad škodcov, ktoré môžu ohroziť naše rastliny. Naopak rastliny, ktoré sucho (suchý vzduch) znesú, majú zase rady chladnejšie podmienky, preto ich zalievame len minimálne a vôbec ich nerosíme (sukulenty). Pôdna vlhkosť v spojitosti s chladom zase spôsobuje postupné černenie listov. Často sa stáva, že zhnije časť alebo aj celá rastlina. Rastliny citlivé na vzdušnú vlhkosť nikdy neumiestňujeme do tesnej blízkosti radiátorov. Niektoré rastliny stačí postaviť na misku s kamienkami alebo na vhodnú podložku, kde sme predtým naliali vodu. Tá by v žiadnom prípade nemala byť v kontakte so spodnou časťou črepníka. Tým spôsobom sa pomalým vyparovaním zvýši vzdušná vlhkosť. Takisto môžeme rastliny vložiť do malého skleníčka, kde sa vytvorí vhodná mikroklíma a ak to bude potrebné, len občasným rosením sa dodatočne upraví celková vlhkosť. Ak sa už na listoch rastlín objavili suché konce, jednoducho ich zostrihneme do špica. ○ Foto: z internetu

21. 11. 2015 • 47 /4674/

TIPY NA PREDVIANOČNÝ ČAS

Adventný kalendár zdravia

ianoce sú tu raz-dva a my predtým musíme ešte veľa toho vybaviť. Predvianočný čas je úžasný, ale pre ženy aj poriadne náročný. Vyhraďte si chvíle iba pre seba. Máte toho veľa a pre seba vám nezostáva ani minúta? Bez výčitiek svedomia to zmeňte. Čo tak prechádzka v prírode? Len tak, bez špeciálneho dôvodu, napríklad v strede týždňa... Alebo hodinka na gauči v obľúbenej deke s

čajom v ruke? Ideálne je, keď si takýto čas nájdete pravidelne, najmenej trikrát do týždňa. A nezapínajte pritom televízor. Ten totiž len požiera čas. Radšej si čítajte alebo počúvajte hudbu, váš oddych sa vám tak bude zdať

oveľa dlhší a príjemnejší. Žalúdok miluje zázvor (đumbir). Keď sa dostaví nevoľnosť, lekári odporúčajú zdravý darček prírody – zázvor. Látky, ktoré mu dodávajú jeho čerstvú ostrosť, rýchlo upokojujú žalúdok. Recept: Jednoducho požujte dva tenučké plátky očisteného zázvoru. V zeleninovej priehradke v chladničke vydrží čerstvý minimálne tri týždne. Bazová šťava posilňuje imunitu. Len nech neochoriem na sviatky – želáme si všetky s blížiacimi sa Vianocami. Najlepšie urobíte, keď budete posilňovať

ZDRAVIE A MY

Zatočte s chrípkou

de všade sa doma držia vírusy? V práci, obchode či v mestskej doprave sa snažíme všemožne chrániť, no doma sa cítime v bezpečí. Zabúdame však na to, že vírusy chrípky sme si nevedomky mohli priniesť i tam. Riziko nákazy navyše stúpa, ak je chorý niekto z rodiny. Vodovodné batérie. Vírusy sa na nich ľahko dostanú zo špinavej ruky niekoho iného alebo tej vašej. Uteráky. Každý člen domácnosti by mal mať svoj vlastný uterák. Ak ste vy alebo niekto z rodiny chorí, uterák by ste mali prať pri teplote aspoň 75 °C. Nikdy nepoužívajte neopratý uterák po tom, čo sa váš stav zlepší, prípadne vyzdraviete. Vaňa/sprchovací kút. Používa ich celá rodina. Ak zúri chrípka aj u vás doma, nič nenechávajte na náhodu. Na vaňu použite silný kaliber v podobe chlórového čističa. Zubná kefka. Rozhodne si ich nikdy nepožičiavajte. K prenosu vírusov z kefky na kefku dochádza už v držiaku, kde sa kefky vzájomne dotýkajú. Vydezinfikovať ju môžete napríklad ústnou vodou. Ovládač na televízor. Koluje často z ruky do ruky a s jeho očistou si hlavu neláme takmer nikto z nás. Rozhodne by ste však nemali na ňu zabúdať, pomôcť vám pri tom môžu čistiace utierky s alkoholom. Kľučky na dverách. Chorí či zdraví, bez otvárania dvier sa zaobídeme asi len

ťažko. Kľučky čistite čistiacim prostriedkom s obsahom alkoholu. Mobil a pevná linka. Pri telefonovaní sa týchto prístrojov dotýkame nielen rukami, ale aj tvárou, čo je najnebezpečnejšia kombinácia. Ak ste chorí, čistiť by ste ich mali pravidelne. Využite na to dezinfekčné vreckovky s alkoholom. Hubka na riad. Dotýka sa takmer všetkého, čo v kuchyni máte, no napriek tomu ju väčšina ľudí pred odložením len vyžmýka. Vydezinfikujete ju krátkym povarením v mikrovlnke. Kuchynská doska. Predovšetkým na tých drevených sa bacily a vírusy udržia najľahšie. Predtým, než si na nej nakrájate vitamínovú bombu, ktorá vás má postaviť na nohy, poriadne ju umyte a vydezinfikujte. Soľnička a korenička. Siaha po nich každý, no čistí ich málokto. Používajú sa pritom priamo pri jedle, takže riziko nákazy je najväčšie. Preto by ste ich mali pravidelne čistiť dezinfekčným obrúskom. Takto zabijete vírusy Dezinfekcia – založená na chlóre, jóde či peroxide vodíka. Prípravky obsahujúce alkohol – ideálne v koncentrácii 80 % a viac. Teplo – najvhodnejšia je teplota 75 až 100 °C. Čas – vírus chrípky dokáže prežiť na kľučkách, kuchynskej linke či ovládačoch až 8 hodín. 

svoju imunitu. Celkom ľahko a pohodlne to ide s bazovou šťavou. Koncentrované rastlinné látky a vitamín C z plodov bazy aktivujú látkovú premenu a naštartujú imunitný systém. Okrem toho táto šťava podporuje potenie a vírusy prechladnutia sa vyplavia. Ideálne je vypiť denne pohár bazovej šťavy, ktorú zahrejete na čajovú teplotu. Trik s ponožkami pre pokojnú noc. Studené nohy môžu rušiť váš pokojný spánok. Týmto jednoduchým domácim prostriedkom sa postaráte o hlboký spánok, dobrý pocit a o novú silu pre vaše nervy. Recept: Pár bavlnených ponožiek namočte pred spaním do vody. Vyžmýkajte a obujte si ich. Potom si na ne natiahnite dlhšie vlnené ponožky a choďte do postele. Ihneď pocítite, ako sa vám prekrvujú nohy. 

Tipy a triky

Škatuľka poslednej záchrany

domácnosti sa nájde všeličo, ale sú veci, ktoré by ste určite mali mať poruke, keby sa čokoľvek prihodilo. Človek nikdy nevie... Univerzálna nabíjačka. Veľa vecí v domácnosti potrebuje elektrinu. Odporúčame preto zriadiť si jednu univerzálnu nabíjačku s redukciami do mobilu, fotoaparátu, tabletu alebo počítača. Pre ekologicky zmýšľajúcich – k dispozícii sú aj solárne varianty. Univerzálne lepidlo. Doma často treba niečo zlepiť, preto je dobré mať na dosah kvalitné viacúčelové lepidlo na papier, kartón, plast, textílie, kožu i drevo, ktoré sa ľahko aplikuje a rýchlo zasychá. Motúz alebo lanko. Pomôže všade tam, kde nestačí lepidlo. Využijete ho v kuchyni, v pivnici, záhrade i na balkóne. Univerzálny otvárač. Otvárač fliaš a konzerv je dôležitým pomocníkom v každej domácnosti. Nie je veľmi príjemné, keď máte návštevu a nemôžete otvoriť fľašu vína, alebo pripravujete rýchlu večeru a nedostanete sa k omáčke v konzerve. Základné náradie. Kladivo, skrutkovač, kliešte a niekoľko klincov nemusia byť len doménou domácich majstrov. Môžu sa zísť každú chvíľu, napríklad aj pri uťahovaní kvapkajúceho kohútika. 

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Tekvicovo-kokosové pšeno

Suroviny: 180 g pšena, 1 kg maslovej tekvice, 2 dcl kokosového mlieka, 2 červené cibule, 2 lyžice cukru, kurkuma (ev. zázvor), soľ a olej Takto sa to podarí: Tekvicu ošúpeme, nakrájame a uložíme na plech, polejeme olejom, posypeme kurkumou (zázvorom) a soľou, premiešame a dáme do rúry upiecť. Kým sa tekvica pečie, uvaríme pšeno. Prepláchneme ho v horúcej vode 2- – 3-krát, dáme do hrnca s vodou uvariť (pomer 1 : 2) a osolíme. Na panvici s olejom necháme rozpustiť cukor, pridáme na kolieska nakrájanú cibuľu a na miernom ohni krátko restujeme. Po pár minútach vypneme. Nakoniec len zmiešame pšeno s upečenou tekvicou, zjemníme kokosovým mliekom a ozdobíme cibuľkou.  Foto: E. Šranková Podľa zdroja: http://www.dobrozruti.sk

Šišky Suroviny: 1 kg polohrubej múky, 1 kocka čerstvého droždia, 6 dl mlieka, 1 smotana na šľahanie (objem 250 ml), 1 lyžička soli, 2 lyžičky cukru, 4 žĺtky (ak sú vajíčka väčšie, stačia 3), 0,5 dl rumu. Na dochutenie: lekvár, práškový cukor, jogurt, snehová pena zo zvyšných bielkov Takto sa to podarí: Z uvedeného množstva mlieka odoberieme 2 dl a pripravíme kvások (mlieko má byť vlažné), pridáme štipku soli a pol lyžičky cukru. Môžeme posypať i troškou polohrubej múky a premiešať. Nechať podkysnúť aspoň 10 min. Z uvedeného množstva múky si môžeme (nemusíme) odobrať 4 zarovnané lyžice múky na posypanie. Do preosiatej múky dáme soľ, cukor, premiešame, pridáme kvások, žĺtky, smotanu, rum, zvyšné mlieko. Zmiešame, bude to dosť riedke, ale miesením nadobudne trošku inú konzistenciu. Jemne pomúčime, prikryjeme utierkou a necháme na teplejšom mieste nakysnúť minimálne jednu hodinu, aj hodinu a pol. Na pomúčenej doske ho posypeme ešte zvrchu, len trošku – pomedzi prsty (odoberáme z tých 4 lyžíc múky, ktoré

sme odobrali na začiatku z 1 kg), prevrátime, rozdelíme na polovice a druhú necháme ešte v mise podkysnúť. Jemne poprášime múkou, vyvaľkáme na hrúbku 0,5 cm. Vykrajujeme kolieska naolejovaným pohárom (najlepšie sú tie s priemerom 7 cm). Môžeme robiť aj jamku prstom do stredu šišky. Šišky v oleji vyprážame dozlatista (olej nesmie byť prudko zohriaty, plameň tiež nesmie byť silný, ale ani minimálny). Je dobré mať zakrytú panvicu pokrievkou, a potom už druhú stranu oprážame bez pokrievky. Vykladáme na misu, do ktorej si dáme na spodok papierové servítky. Šišky môžete posypať práškovým cukrom, natrieť lekvárom alebo džemom, jogurtom, alebo si z bielkov nad parou ušľaháme sneh. 

Nepečená jablková torta

Ázijská kyslá kapusta

Suroviny: Na formu priemeru 20 cm: 1 kg očistených a na kúsky pokrájaných jabĺk, 4 lyžice hnedého alkoholu (brandy, koňak...), 1 vanilkový alebo karamelový puding, 1 lyžička korenia na jablkový závin, príp. škorica či škoricový cukor, hnedý cukor na dochutenie podľa kyslosti jabĺk, šťava z jedného citróna, piškóty alebo sušienky, 250 ml kyslá smotana, vanilkový cukor, mletá škorica, 250 ml vody. Takto sa to podarí: Jablká očistíme a pokrájame na kúsky, dáme do hrnca, pokvapkáme citrónovou šťavou, pridáme brandy alebo iný hnedý alkohol a chvíľu dusíme. Keď pustia šťavu, pridáme vodu a za občas-

Suroviny: strúčik cesnaku, 6 lyžíc sójovej omáčky, 250 g kuracích pŕs, 2 červené cibule, 2 lyžice oleja, 1 – 2 lyžičky karí korenia, ½ lyžičky čili korenia, ½ lyžičky rasce, 150 ml hydinového vývaru, 4 sušené datle, asi 300 g kyslej kapusty, soľ, korenie Takto sa to podarí: Na marinádu si roztlačíme cesnak a zmiešame s dvoma lyžicami sójovej omáčky. Kuracie rezne nakrájame na rezance a mäso necháme približne 30 minút marinovať. Cibuľu nakrájame na krúžky. Na rozpálený olej pridáme cibuľu a mäso, smažíme 3 až 4 minúty. Posypeme karí korením, čili a rascou. Pridáme hydinový vývar, sójovú omáčku a

ného miešania varíme, kým nie sú jablká mäkké, následne ich roztlačíme lisom na zemiaky. V hrnčeku rozmiešame puding s 2 dl vody, vlejeme do jablkovej zmesi a povaríme asi 2-3 minúty, odstavíme zo sporáka. Medzitým si do tortovej formy uložíme prvú vrstvu piškót, polovicu plnky nalejeme na piškóty a postup ešte raz zopakujeme. Tortu necháme vychladnúť a na vychladnutú rozotrieme kyslú smotanu zmiešanú s vanilkovým cukrom alebo medom a necháme najlepšie cez noc stuhnúť v chladničke. Pred podávaním posypeme mletou škoricou.  zdroj: http://www.mimibazar.sk

necháme variť. Datle prepolíme a oddelíme od kôstky. Kyslú kapustu pokrájame, premiešame a necháme variť. Dochutíme soľou a čiernym korením.  zdroj: http://www.kaufland.sk

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 405 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Cena za životné dielo Združenia spisovateľov Srbska VEĽKÉ UZNANIE SPISOVATEĽKE VIERE BENKOVEJ

Jaroslav Čiep

venovali aj tridsiatim členom, ktorí umreli v poslednom roku. Predtým ako prerokovali aktuálnu situáciu v tomto združení, zoskupení spisovatelia z celého Srbska hold vzdali tým, ktorí si svojou prácou zaslúžili byť vysunutí na piedestál a aj odmenení. Medzi piatimi laureátmi, ktorým sa

Tohtoroční laureáti

rvá Slovenka, ktorá v Združení spisovateľov Srbska (Udrudostala Cena za životné dielo, stála všímali aj jej prácu a navrhli ju na ženje književnika Srbije), v aj Viera Benková a v zdôvodnení toto významné ocenenie. Vo svonajstaršej a najväčšej literárnej bolo počuť, že je členkou ZSS od jom príhovore vyzdvihla dlhodobé organizácii v krajine, získala oceroku 1966. Keď z rúk predsedu R. priateľské styky medzi srbskými nenie za celoživotné dielo, je naša Andrića prevzala plaketu, Benková a slovenskými spisovateľmi. známa spisovateľka Viera Benkosa poďakovala vedeniu ZSS, že si Cenu za životné dielo okrem vá (1939) z Báčskeho Viery Benkovej dostali aj Petrovca. významní spisovatelia v Združenie spisovateSrbsku Slavco Almăjan, ľov Srbska v Belehrade Zbierky poézie: Májový ošiaľ (1964), Slovenská láska – Slovačka ljubav – Slowakische Velizar Bošković, Pavle svoje riadne zhromaž- Liebe (1965), Variácie (1969), Obrady (1971), Koráb istoty (1975), Izoldin prsteň (1978), Kovačević a Dragoljub denie zvolalo na sobo- Дан међу ружама (1979), Obelisk (1982), Komorný večer (1989), Heroica slovaca (1997), Stojadinović. ZSS pri tejto tu 14. novembra 2015, Kniha výstrahy (2001), Žltá krajina, čierne drozdy (2004), Relikviár (2005), Modrotlač (2011) príležitosti udelilo aj Plakeď si pripomenuli aj a Exlibris morušových listov (2013). kety Simu Matavulja a zís110. výročie pôsobePróza a dokumentárna próza: Lesná studienka (1973), Dom (1987), Petrovské pohľad- kali ich spisovatelia Danica nia tejto organizácie. nice (spolu so S. Miklovicom) (1995), Z dávneho Petrovca (1998), Z našej minulosti (2002), Dodićová, Srba Đorđević, Zhromaždenie spisova- Stred sveta (2006), Stretnutie s minulosťou (2007, 2009), Stred sveta a iné prózy (2009) a Dušan Ivanić, Rajko Petrov teľov malo slávnostnú Perličky minulosti (2013). Nogo a Radenko Popović. V Próza pre deti a mládež: Veľký minikrimi prípad (1977), Lesné príhody (1980) a Hojdacie súťaži o Cenu Milana Rakića a pracovnú časť. Pri tej príležitosti v úvodnom kreslo spisovateľa Martina (1984). za najlepšiu knihu poézie Rozhlasová hra pre deti: Štyri hry (spolu s J. Tušiakom, M. Demákom a J. Madackým) v roku 2014 uznanie dopríhovore predseda ZSS Radomir Andrić (1985). stali Milisav Milenković za Preložené knihy Viery Benkovej: Poézia (do slovenského jazyka): Ružový jas (1986); (do zbierku Odisej se nije vratio si zaspomínal aj na zakladateľov a pred- srbského jazyka): Салома (1975), Menuet (1976), У затишју сна (spolu s E. Farkašovou) ( a Ivanka Radmanovićová za chodcov. Minútku ticha 2012); Próza pre deti a mládež (do srbského jazyka): O Martinu, mačku i kontrabasu (1989). knihu Rajski kavez.

Literárne dielo Viery Benkovej

VERNISÁŽ V MOMS KYSÁČ

K výročiu národovca Elena Šranková

príležitosti 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra MOMS Kysáč usporiadal v Slovenskom národnom dome výstavu, ktorá bola otvorená v nedeľu 15. novembra. Ako prítomných informoval Rastislav Surový, predseda MOMS Kysáč, výstava pozostáva z dvoch častí. Jednu časť tvorilo 10 panelov výstavy Jar slovenského národa, medzinárodného výstavného projektu Literárneho múzea Slovenskej národnej knižnice v Martine. Druhú časť nedeľňajšej výstavy nainštalo• KULTÚRA •

vali kysáčski matičiari na 5 výstavných paneloch vďaka publikáciám, ktoré dostali na základe spolupráce s Múzeom Ľudovíta Štúra v Modre. V otváracom príhovore predseda R. Surový prezentoval dojmy zo vstupného podujatia osláv 200. výročia narodenia Ľ. Štúra, čiže vychádzky na Devín v apríli t. r. Pripomenul, že i toto nedeľňajšie podujatie realizujú vďaka pomoci Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Zo záverečnej veľkolepej celonárodnej oslavy v Uhrovci, v rodnej dedinke Štúra, dojmy porozprával Michal Ďurovka, ktorý sa na tomto

dvojdňovom podujatí zúčastnil ako člen kysáčskeho MOMS. O osobnosti Štúra skrátka povedala Elena Surová, učiteľka na dôchodku, ktorá na záver vernisáže prečítala jeho báseň Rozlúčenie. Prítomní si so záujmom pozreli obe časti výstavy a ich pozornosti neunikol panel predstavujúci modranskú keramiku, o čom sa rozprúdila aj diskusia, lebo v továrni na jej výrobu pracovali aj Kysáčania.

Ďalším podujatím v MOMS Kysáč bude slávnostné zhromaždenie pri príležitosti 25. výročia obnovenia a nepretržitej práce MSS a MOMS v Kysáči vo štvrtok 19. novembra o 19.00 v Slovenskom národnom dome.

47 /4674/ 21. 11. 2015

Kultúra DIVADELNÝ VAVRÍN 2015 V STAREJ PAZOVE UKONČENÝ

Pazovské predstavenie Ad infinitum najlepšie Katarína Verešová

Čarodejník z krajiny Oz inšpirovaným rozprávkou L. F. Bauma druhej časti 46. prehliadky v réžii Terézie Veberovej-Oravcovej. slovenskej divadelnej ochotZohrané vojlovické deti a mládež níckej tvorby v Srbsku Divahrali, tancovali a vystrájali akrobadelný vavrín 2015 tiež vystupovali cie na scéne uvoľnene a vzletne. prevažne mladí herci, i keď si jedPremysleným použitím kostýmov notlivé postavy prebrali aj starší a rekvizít stvárňovali scénografickú skúsení divadelníci. imagináciu. Alisa Oravcová získala V utorok 10. novembra vystúpilo Cenu za herečku večera (hrala StraSlovenské kultúrne centrum P. J. šidlo) a Martin Marek získal Cenu Šafárika z Nového Sadu s jednoza herca večera (hral Plechového). aktovkou Naša. Zaľúbenosť troch O tom, že vojlovickí divadelníci osôb do mladej slúžky v romanticmajú pestrý divadelný život, svedčí kej predlohe mladého VHV Novoaj druhé predstavenie – pre dospesadčania v réžii Rastislava Zorňana lých. Dlhoroční ochotníci pripravili transformovali do súčasnej doby. drámu Slavomíra Mrožeka Policajti. Na rozdiel od predošlých ročníRežisérkou im bola vyškolená hekov na túto prehliadku šafárikovci rečka Vladana Cvijanovićová, a to prišli s premyslenejšie znamená, že s touto zostvárnenou inscenáciou, súčasnenou predlohou hoci tento súbor zápasí „policajnej alegórie“ poľs nedostatkom priestoru ského autora hrali kultipre skúšky. Režisér Rasvovane. Hercom večera tislav Zorňan na porotu sa stal Miroslav Oravec, obecenstva zapôsobil aj nositeľ hlavnej postavy, ako herec, lebo ho zvolila a herečkou večera sa za herca večera. Herečstala Katarína Kalmárokou večera sa stala Anna vá, ktorá hrala epizódnu Zorňanová, ktorá hrala postavu. Natašu – Našu. Napriek tomu, že Nonverbálne divadlo vstup na všetky predAd infinitum Slovenskéstavenia bol voľný, návho divadla VHV pri SKUS števnosť predstavení, h. J. Čmelíka zo Starej okrem pazovského, na Pazovy vystúpilo 12. notohtoročnom festivale Autor pazovského predstavenia Miroslav Kožík vembra. Vzhľadom na to, slovenského divadelnéprijíma odmenu za najlepšie predstavenie že Pazovčania aj tento Divadelného vavrína 2015 ho umenia bola slabá. druh divadelnej poetiPo každom predstavení ky úspešne prezentujú 25 rokov, Chalupku Sladká päťdesiatka (Po- boli rozhovory, kde sa každý člen autorovi a režisérovi Miroslavovi žičaný príbeh) v réžii Jána Privizera. odbornej poroty snažil súborom Kožíkovi, autorovi hudby Miro- Ide o dynamické predstavenie poradiť, ako sa prípadne ku kvaslavovi Bakovi a protagonistom mladého talentovaného súboru, litnejšiemu divadelnému prejavu sa podarilo hereckými, tanečnými, v ktorom vykryli nesplniteľné se- dopracovať. svetelnými, hudobnými a scéno- xuálne túžby manželstiev s dlhšou grafickými prvkami vyjadriť prelí- stážou. Pestro „prifarbenou“ rodin- VYHODNOTENIE nanie lásky a nenávisti v poslednej nou každodennosťou dynamickým PREHLIADKY autorskej trilógii O človečenstve. spôsobom súbor pobavil obecenUdelenie cien bolo v nedeľu 15. Porota obecenstva za hercov veče- stvo. Porota obecenstva za herečku novembra, keď odborná porota ra zvolila Stefanu Budimirovićovú večera zvolila Svetlanu Chrťanovú v zložení: Ján Makan, diplomo(hrala Havu) a Mikiho Topoľského (hrala Júliu) a za herca večera Jána vaný režisér RTV Vojvodina, Mi(hral Adama). Jambricha (hral Ľuba). roslav Fábry, diplomovaný herec Ochotnícke divadlo Michala Slovenský kultúrno-osvetový Srbského národného divadla Benku-Uču pri SKUS Štefánika spolok Detvan z Vojlovice-Pančeva v Novom Sade, a doc. Miroslav z Lalite 13. novembra hralo drámu sa najprv predstavil muzikálom Benka, diplomovaný režisér,

www.hl.rs

Jána Hrubíka Byko sa pustil v réžii Maríny Párnickej. Ide o situačnú komédiu z dedinského prostredia, v ktorom súperia rodičia a deti v čase bombardovania Srbska NATO alianciou. I keď predstavenie svojou fabulou pobavilo obecenstvo, Laliťania potrebujú pomoc divadelného odborníka v kreovaní postáv. Spomedzi Laliťanov na porotu obecenstva zapôsobili Andrea Pavlisová (hrala Jaru) a Denis Rybár (hral Mateja). V posledný deň súťažnej časti Divadelného vavrína 2015, v sobotu 14. novembra, predvedené boli tri predstavenia: jedno z Kysáča a dve z Vojlovice. Ochotnícke divadlo KC Kysáč zahralo veselohru Jána

Informačno-politický týždenník

významný umelec a predseda poroty, podala správu o priebehu tohtoročnej prehliadky. V mene odbornej poroty správu prečítal predseda Miroslav Benka. Správa obsahuje odborné vyjadrenie o najvýraznejších prvkoch v každom predstavení, ako aj posudok o celkovej prehliadke. „Na základe odsledovaných desať predstavení na Divadelnom vavríne 2015 odborná porota je názoru, že je

Z víťaznej inscenácie

príznačne zmenšená produkcia, že tohtoročná prehliadka mala pomerne vyrovnanú úroveň predstavení priemernej kvality. Odborná porota v rámci časových možností mala otvorenú a vecnú komunikáciu so všetkými účastníkmi Divadelného vavrína. Aj napriek málopočetnému obecenstvu prehliadka bola realizovaná korektne, za čo odborná porota osobitne ďakuje hlavnému organizátorovi Miroslavovi Kožíkovi,“ povedal M. Benka. V pokračovaní nasledovalo udeľovanie cien jednotlivcom a súborom. CENY DIVADELNÝM SÚBOROM: Prvá cena predstaveniu Ad infinitum SD VHV pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy v réžii Miroslava Kožíka; Druhá cena predstaveniu Čarodejník z krajiny Oz SKOS Detvan z Vojlovice-Pančeva v réžii Terézie Veberovej-Oravcovej; Tretia cena predstaveniu Pavla Brezníka Čo? Novej scény ZOPAD Domu kultúry Michala Babinku z Padiny v autorskej réžii. • KULTÚRA •

CENY JEDNOTLIVCOM: Hane Tancikovej z Báčskeho Petrovca za réžiu predstavenia Hore nohami za najúspešnejší debut; Vladane Stepanovićovej zo Starej Pazovy za dizajn svetiel v predstavení Ad infinitum; Hane Tancikovej z B. Petrovca za najlepšiu scénografiu v predstavení Hore nohami; Terézie Veberovej-Oravcovej z Vojlovice za najlepšie kostýmy v predstavení Čarodejník z krajiny Oz; Miroslavovi Bakovi zo Starej Pazovy za najlepšiu autorskú hudbu v predstavení Ad infinitum; Alise Oravcovej a Stefanovi Vidovićovi z Vojlovice za najlepšiu choreografiu v predstavení Čarodejník z krajiny Oz; Danke Tomanovej z Kovačice za najlepšiu réžiu predstavenia Tri letušky v Paríži; Pavlovi Brezníkovi z Padiny za pôvodnú predlohu Čo?; Ondrejovi Brnovi z B. Petrovca za stvárnenie najlepšej mužskej epizódnej postavy VHV – Klinčok v predstavení Hore nohami; Andrei Karasovej z Kovačice za stvárnenie najlepšej ženskej epizódnej postavy Judit v predstavení Tri letušky v Paríži; Jánovi Garafiátovi z Padiny za stvárnenie najlepšej hlavnej mužskej postavy otca a Snežane Garafiátovej z Padiny

za stvárnenie najlepšej hlavnej Havy v predstavení Ad infinitum; ženskej postavy mamy v pred- Alise Oravcovej z Vojlovice za stavení Čo?. stvárnenie postavy Strašidla a DIPLOMY ZA ÚSPEŠNÉ HE- Martinovi Marekovi z Vojlovice RECKÉ VÝKONY: Miloslavovi za stvárnenie postavy PlechoJonášovi z Kovačice za stvárnenie postavy Renéa v predstavení Tri letušky v Paríži; Jaroslavovi Babuchnovi z Padiny za stvárnenie postavy budúceho zaťa v predstavení Čo?; Saške Čížikovej z Kovačice za stvárnenie postavy Jacqueliny a Viktórii Šifelovej z Kovačice za stvárnenie postavy Janet v predstavení Tri letušky v Paríži; Svetlane Chrťanovej z Kysáča za Vojlovický súbor v predstavení Policajti stvárnenie postavy Júlie v predstavení Sladká päťdesiatka vého v predstavení Čarodejník z (Požičaný príbeh); Martine Benko- krajiny Oz; Miroslavovi Oravcovi vej z Báčskeho Petrovca za stvár- z Vojlovice za stvárnenie postavy nenie postavy dramaturgičky v náčelníka polície v predstavení predstavení Hore nohami; Rasti- Policajti. slavovi Zorňanovi z Nového Sadu za stvárnenie postavy Praseckého CENA ZA KULTÚRU v predstavení Naša; Alexandre HOVORENÉHO SLOVA Havranovej zo Starej Pazovy za Kultúru hovoreného slova slestvárnenie postavy Gaie a Ste- dovala profesorka Lýdia Gedefane Budimirovićovej zo Starej ľovská, ktorá povedala, že si naše Pazovy za stvárnenie postavy divadelné súbory dajú záležať na

Carlo Cesare Malvasia (1616 – 1693) to vyjadril hodnotením, že by všetci veľkí umelci, o ktorých sa nám zdá, že sú plní veľkých myšlienok, boli žobrákmi, keby raz boli prinútení vrátiť Dürerovi všetko to, o čo ho okradli. s potešením osobitne kvitoval Nemecký umelec bol teda auskutočnosť, že výstava prebieha torom, ktorý predbehol vlastnú v Novom Sade uchádzajúcom sa dobu. Spájajúc lyrickosť o titul Európske mesto kultúry, talianskych figurálnych čím Košice boli v roku 2013. kompozícií s realistickým Podujatie na pohľadanie sa pohľadom na krajinky a akosi nesie v znamení čísla priestorovú perspektívu tri. K jeho usporiadaniu došcharakteristickú pre holo vďaka úspešnej spolupráci landskú maľbu a chrániac troch muzeálnych ustanovizní: pritom starý nemecký cit Východoslovenského múzea pre ornamentalistiku, vo v Košiciach, Múzea mesta Besvojom grafickom prejave lehrad a Galérie Matice srbdosiahol priam ideálnu synskej v Novom Sade. A pritom tézu uvedených elementov. má i tri časti: jednu venovanú Výrazne sa pričinil o to, aby tvorbe samotného Dürera, sa voľná grafika z dosť zadruhú upriamenú na práce znávaného remesla stala jeho nemeckých a talianskych Jedno z najznámejších diel: Nosorožec jednou z najuznávanejších súčasníkov, kým tretiu tvoria a zostal Dürer. Vraví sa o ňom, umeleckých disciplín. Do dejín diela z cyklu Triumfálny pochod cisára Maximiliána. Okrem výstavy, že by svetové umenie bez neho umenia sa zapísal navždy dosaktorá bude prebiehať do 9. januára a všetkého, čím inšpiroval iných, hujúc v tvorbe vrcholy, ktoré ani 2016, obsahujúcej 138 grafických bolo poznateľne chudobnejšie. dnes nie je ľahko zdolať.

DIELA ALBRECHTA DÜRERA (AJ) V NOVOM SADE

Maestro grafiky Oto Filip

e to udalosť plne si nárokujúca na hodnotenie Novosadská výstava roka. Po Belehrade grafiky ikony renesancie nemeckého autora Albrechta Dürera sú od 13. novembra prístupné i návštevníkom Galérie Matice srbskej v Novom Sade. Otvárajúc medzinárodnú výstavu Dürer a jeho súčasníci pokrajinský tajomník pre kultúru a verejné informovanie Slaviša Grujić podotkol na piatkovej vernisáži, že oddnes máme príležitosť spoznať viac Dürera a jeho súčasníkov a všetko, čo ich tvorivé príbehy obsahujú. Vyzval návštevníkov, aby si obzreli vystavené grafické listy, keďže je s kultúrou všetko omnoho krajšie. Riaditeľ Východoslovenského múzea v Košiciach PhDr. Robert Pollák • KULTÚRA •

pestovaní materinského jazyka. „Vysokú úroveň hovoreného prejavu dosiahli najmä ochotníci z Báčskeho Petrovca, Kysáča, Pivnice a Kovačice. Pritom treba pochváliť aj ostatné súbory, ktoré sa aj napriek mnohým ťažkostiam snažia zachovať a pestovať materinský jazyk. Najkrajšie a najčistejšie odznelo hovorené slovo v predstavení Hore nohami autorky Kataríny Mišíkovej-Hitzingerovej v prednese divadelného súboru z Báčskeho Petrovca. Preto si súbor predstavenia Hore nohami Divadla VHV Petrovec zaslúžil Cenu za kultúru hovoreného slova,“ vyhlásila L. Gedeľovská. V záverečnej časti programu odznelo hosťujúce predstavenie: Slovenské vojvodinské divadlo z Báčskeho Petrovca zahralo veselohru Ivana Stodolu Čaj u pána senátora v réžii Richarda Sanitru. V rámci sprievodných podujatí v druhej časti Divadelného vavrína 2015 v piatok 13. novembra v popoludňajších hodinách v divadelnej sále vystúpil chór Tília a spevácky zbor Primavera.

listov, súbežne sa bude konať aj pestrý sprievodný program: tlmočenia prác, prednášky, tvorivé dielne. Maliar, grafik, autor kresieb, teoretik, tvorca drevorytín, prapôvodca selfie, osobnosť, ktorá posúvala hranice umenia na začiatku 16. storočia. Všetko to bol

47 /4674/ 21. 11. 2015

Kultúra KONCERT SLOVENSKÝCH ZBOROV Z VOJVODINY V PETROVCI

Poklona hudbe a zborovému spevu Jaroslav Čiep

ak ako naučili domáce obecenstvo, aj tohto roku členovia Komorného zboru Musica viva ku koncu roka si naplánovali usporiadať tradičné sústredenie slovenských zborov z Vojvodiny.

lebo dirigent Pavel Kadlečík do Petrovca priviedol Spevácky zbor Primavera a tamburášsky orchester pod vedením Ljubinka Lazića. Javisko potom patrilo Selenčanom: Komorný zbor Zvony zo Selenče je jedným z našich najskúsenejších speváckych telies a jeho vedúci

Obecný cirkevný spevokol po prvýkrát na koncerte zborov A tak nevystalo ani tohto roku, keďže v sobotu 14. novembra 2015 v sieni Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci odznel už 8. koncert slovenských zborov z Vojvodiny a hostí. V tradičnom podujatí sa tohto roku predstavilo sedem slovenských zborov z Vojvodiny a hosťujúci Zmiešaný spevácky zbor Rozanov z Ďurdeva. Každý zo zborov zaspieval zo tri, štyri alebo päť piesní, svetských, duchovných alebo ľudových, po slovensky, česky, ale aj po anglicky a rusky, zväčša viachlasne a cappella alebo aj so sólistami a hudobným sprievodom. V dvojhodinovom programe sa ako prví predstavili speváci domáceho Komorného zboru Musica viva pod taktovkou Marieny Stankovićovej-Krivákovej a Anny Medveďovej. Po nich s dirigentkou Annou Crveniovou vystúpil Zmiešaný zbor Slovenského kultúrneho centra Pavla Jozefa Šafárika z Nového Sadu a novosadským mladším zborom Agapé tentoraz dirigovala Alexandra Majtánová. Hoci Miešaný spevácky zbor Tília tohto roku neúčinkoval na koncerte, predsa Stará Pazova nezostala bez svojich predstaviteľov,

www.hl.rs

a dirigent Juraj Súdi repertoár presne vie prispôsobiť schopnostiam svojho zboru. Obecný cirkevný spevokol je mladé spevácke teleso, zoskupuje spevákov z mladších spevokolov z Kulpína,

Hložian a Petrovca pod taktovkou Anny Medveďovej a teraz sa po prvýkrát zúčastnil na koncerte zborov. Záver v tomto nesúťažnom prehľade vlastnej činnosti zborov patril mužskému spevu a členom Komorného mužského zboru Skala z Kovačice, ktorý Pavel

rakteru moderovala Viera Dorčová-Babiaková. Vynaložené úsilie Petrovčanov, aby zase prichystali sviatok spevu, nevyšiel nazmar. Nielen diváci, ale aj samotní speváci, ktorých tento rok prišlo do Petrovca viac ako 160, mali dobrý pocit zo stretnutia a zadosťučine-

Komorný mužský zbor Skala Kovačica sa vlani odmlčal, ale teraz zahrmel silnými hlasmi Tomáš nielen dirigoval, ale ich spev i sprevádzal na harmonike. Všetkým účinkujúcim zborom a ich vedúcim sa organizátori zavďačili diplomom a kyticami kvetov. Program revuálneho cha-

nie, že sa mohli prejaviť svojím spevom. A po koncerte sa aj bližšie zoznámiť v spoločnej družbe, spoločne si zaspievať a zatancovať pri dobrej zábave, akú vedia vytvoriť iba ľudia, ktorí majú radi hudbu.

NA SLOVO S VYDAVATEĽMI: ZORAN KOLUNDŽIJA, PROMETEJ

Žiadna istota neexistuje Oto Filip

ovosadské nakladateľstvo Prometej vstúpilo nedávno do druhého štvrťstoročia existencie. Čas navonok neveľmi dlhý, zároveň ale celkom dostatočný na úspešné etablovanie sa na knižnom trhu. Čím a ako? Prvá otázka položená prvej osobnosti Prometeja Zoranovi Kolundžijovi znela: – Ktoré sú to hlavné novinky, s ktorými sa Prometej predstavil na knižnom veľtrhu? – Najviac toho sme vložili do historických materiálov, menej známych alebo celkom neznámych z obdobia rokov 1914 – 1918. Ide teda o 1. svetovú vojnu a všetko, čo sa vtedy dialo. Keď ide o nás

Informačno-politický týždenník

stadiaľto, zdá sa mi, že sa srbská historiografia nezaoberala do hĺbky touto témou. Nielen keď ide o územie Vojvodiny, ale aj keď ide o národy, ktoré ju obývali v 1. svetovej vojne. Z nich časť jedných žila v Rakúsko-Uhorsku, no pritom milovali krajinu, ktorej národne prislúchali. Je tu aj zaujímavý jav ľudí, ktorí ako skutoční dobrovoľníci vstúpili do vojny, no aj tí, ktorí z radov jedného vojska odchádzali do radov druhého. V tomto kontexte som objavil až neuveriteľne zaujímavé údaje, o ktorých som dovtedy ne-

počul a ktoré na mňa veľmi vplývali. – Je vo verejnosti záujem o takéto témy? – Tie poznatky a tú energiu sa snažím preniesť na iných. Nebyť vzácnej spolupráce s RTS a toho oslovenia publika spolu s nimi, sami by sme nedokázali väčšmi zainteresovať verejnosť o našu minulosť. Povedal by som, že je vzťah súčasných generácií k takejto tematike priam katastrofálny. Napriek úspechu kampane, na ktorej sme sa angažovali, knihy o tejto zložke minulosti sa nedostali do viac ako päťdesiat obcí v Srb• KULTÚRA •

ZAHRANIČNÝ ZÁJAZD KOMORNÉHO ZBORU VILIAMA FIGUŠA-BYSTRÉHO

Padinčania spievali na Slovensku Anička Tomášová

omorný zbor Viliama Figuša-Bystrého z Padiny ako zahraničný hosť začiatkom novembra absolvoval účasť na 35. festivale zborového spevu Viliama Figuša-Bystrého v Banskej Bystrici. Všetko sa začalo ešte pred rokom, 22. novembra 2014, na 7. Stretnutí slovenských zborov vo Vojvodine v Báčskom Petrovci, keď okúzlený výstupom padinského zboru prof. PaedDr. Milan Pazúrik, CSc., jeden zo zakladateľov, udržovateľov a garantov banskobystrického festivalu a dirigent teraz už partnerského speváckeho zboru Collegium Cantus a akademického zboru Mladosť, s ktorým vystúpil v Petrovci, oslovil vedúceho zboru Janka Tomeka a pozval Padinčanov na ich festival. Ako hovorí prof. Pazúrik, slovo dalo slovo, ruka dala ruku a Komorný zbor Viliama Figuša-Bystrého sa o rok dostal na Slovensko. Padinský zbor vystúpil už v otváracej časti festivalu slovenských speváckych zborov v Banskej Bystrici. Počas pätnásťminútového vystúpenia mladí padinskí speváci predstavili svoju

sku. Týchto je, pri odkúpení kníh, 178. Musíme si uvedomiť význam návodu, že si nemožno spomínať a oslavovať čosi z minulosti, o čom sa žiaci neučili alebo neučia, a teda o tom ani nevedia. – Na ktoré tituly by ste zvlášť upozornili? – Veľmi som hrdý na knihu Ljubivoja Cerovića Národy na území Vojvodiny (Narodi na tlu Vojvodine), ktorá je veľmi seriózna a môže poslúžiť záujemcom v ďalšom bádaní. S naším Exnovosadčanom Stanem Ribičom, predsedom Spoločenstva Srbov na Slovensku, zverejnili sme tiež výbornú Cerovićovu knihu Srbi na Slovensku (Srbi u Slovačkoj). Teší ma aj kniha Slavice Garonje-Radovanac Srbská literárna krajina (Srpska književna krajina), v ktorej sa ako historička a teoretička literatúry zaoberá otázkami tvorivosti Srbov na území dnešného Chorvátska v minulosti. Tu sa ako literát zjavuje dokonca i vedec Nikola Tesla. • KULTÚRA •

činnosť organizátorom, ostatným zborom a obecenstvu, ktoré v ten predvečer 6. novembra navštívilo starú mestskú radnicu, resp. Cikkerovu sieň. Druhý deň festivalu prebiehal v Katedrále sv. Františka Xaverského, kde vo

podľa slov profesora Pazúrika iba húževnatou prácou, vytrvalosťou a neustálym zdokonaľovaním si môže privolať pekné úspechy. Festival zborového spevu v Banskej Bystrici s medzinárodným charakterom je jedným z naj-

Z vystúpenia v Cikkerovej sieni v Banskej Bystrici zvláštnom duchu odznela i súťaž v speve sakrálnej tvorby cirkevných a svetských speváckych zborov. Na záverečnom galakoncerte okrem víťazov festivalu ešte raz zaspievali členovia mladučkého zboru, pôsobiaceho v Padine len dva roky, a tak znovu pripomenuli svoj potenciál a talent, ktorý

významnejších slovenských festivalov tohto druhu. Veľký záujem zborov a ich energia podnietili jeho založenie a počas 35 rokov ho udržiavajú na vysokej úrovni. Doteraz tu organizátori privítali 18 500 spevákov, 228 zborov zo 16 krajín sveta. V čase úpadku kultúrnej úrovne takýto fakt

Ide o osožný manuál pre celkové dejiny Srbov žijúcich v Chorvátsku. V duchu nášho pravidla osláviť jubileá poprosil som Draška Ređepa, aby urobil výber z tvorby Branka Ćopića pri príležitosti 100. výročia narodenia. Je tu aj zaujímavá kniha Boru Otića Šorom, sredom, o ktorom som ani nevedel, že sa zaoberá umeleckou fotografiou, čo veľmi kladne vplýva na jej pútavosť... – Konštatovali ste, aký vie byť, či nebyť záujem o minulosť. Možno sa vôbec finančne udržať nad hladinou s takými vydaniami? – Je vám to ako s albánskou ponorkou. Dva ťahy veslom nad vodou, jeden pod vodou. Žiadna veľká istota neexistuje. Totiž na súbehoch na vydavateľskú činnosť je málo prostriedkov. Na republikovom súbehu sme ako najväčšiu sumu dostali 800-tisíc dinárov, čo nekryje ani dvadsať percent potrieb. Sú tu nielen autorské práva alebo preklady niektorých titulov, ale

ak chceme udržať dobré meno, musíme byť veľmi pozorní. Texty sa dvakrát lektorujú, korigujú a nakoniec tlačia, čo tiež nie je lacné. Namiesto toho, aby človek získal dáke uznanie za úsilie, ktoré vloží do všetkého, keď na rad príde výkup kníh, musíme dať 60-percentný rabat. To nič negarantuje republike, ktorá všetko má na starosti, lebo knižnice majú voľnú ruku vyberať si to, čo chcú zadovážiť. Tie sa zase usilujú zobrať to, čo žiadajú čitatelia, čo je opäť ovplyvnené tým, čo sa vidí na populárnych televíziách. Knižnice by tieto tituly mali nakupovať zo svojho členského a nie z prostriedkov určených na zvýšenie kultúrnej, národnej a duchovnej úrovne obyvateľov. Podľa môjho názoru je taký minimum, že by sa zo dvesto exemplárov muselo ocitnúť v knižniciach. Len tak vydavateľ bude mať podnet urobiť knihu, ktorá bude mať trvalú hodnotu. – Ukončime toto stretnutie

je pozoruhodný a motivujúci. Motivuje to aj činnosť mladých padinských nadšencov. Okrem prezentácie zboru táto účasť im priniesla novú skúsenosť, nové styky a známosti, ktoré otvoria dvere novým spoluprácam, a aj to, že možnosť počuť a vidieť prácu skúsenejších zborov iste bude pôsobiť inšpiračne a povzbudzujúco. Tóny a verše skladby Aká si mi krásna, jednej zo šiestich zborom prednesených na festivale, privolali aj návrat Padinčanov v nedeľu 6. novembra do rodiska. Banské medené mesto nezanechalo v nich iba krásne dojmy, ale podnietilo i ochotu zboru zúčastniť sa aj v súťažnej časti a zabojovať o zlaté pásmo Festivalu zborového spevu Viliama Figuša-Bystrého. Možno už o rok. Tento prvý zahraničný zájazd Komorného zboru Viliama Figuša-Bystrého finančne podporili Obec Kovačica, Miestny odbor Matice slovenskej, Dom kultúry Michala Babinku v Padine, Turistická organizácia Obce Kovačica a súkromní sponzori. Foto: M. Markov

odpoveďou na otázku týkajúcu sa budúcnosti... – Jedným z najlepších primátorov v dejinách Nového Sadu bol Jovan Dejanović. Priatelíme sa už pár desaťročí, neraz bol v miestnostiach Prometeja. Teší ma, že sme ho spolu s niekoľkými ďalšími priateľmi presvedčili, aby na prahu deväťdesiatky urobil autobiografické záznamy v podobe malých rozprávok: o členoch jeho rodiny, pobyte v tábore, príchode do Nového Sadu. Kniha by mala uzrieť svetlo sveta do konca novembra. Sú tu aj niektoré lingvistické práce. Na samotný koniec roka mám naplánovaný projekt s jedným nórskym jazykovedcom, ktorý sa venuje téme Srbsko okom cudzinca v 19. storočí. Autor mal to šťastie, že si knižnica v Osle zachovala všetky čísla starých časopisov, z ktorých mal čo čerpať. Má to byť krásna kniha v srbsko-anglickom vydaní s peknými kresbami a ilustráciami.

47 /4674/ 21. 11. 2015

Kultúra

CHAT TLAČ

CHAT: IVAN PRIVIZER, ŠTUDENT HOTELOVÉHO MANAŽMENTU

Vedomosti a zručnosti naliate do pohára Jasmina Pániková

ko si zvoliť budúce povolanie? Brať do úvahy iba fakt, že máme k danému povolaniu blízko, alebo sa musí podbať aj na to, či z tej práce budeme môcť aj vyžiť? Ide o veľmi zložité rozhodnutie, ktorému je potrebné venovať čas. Dokonca aj celý rok. Tak to bolo aj v prípade Kysáčana Ivana Privizera, ktorému sa začiatočný plán študovania síce nevydaril, ale to mu iba umožnilo, aby pochopil, čím by sa naozaj chcel zaoberať. @ Prečo si sa rozhodol práve pre štúdium hotelového manažmentu? Ivan: Po ukončenej strednej ekonomickej škole som sa chcel zapísať na Akadémiu umení, keďže som sa mnoho rokov zaoberal herectvom. Na akadémiu sa mi nepodarilo zapísať sa a možno aj dobre, že sa tak stalo. Mal som celý rok pred sebou, aby som si dobre rozmyslel, čím by som sa chcel zaoberať. Zamestnal som sa v jednom bare v Kysáči a zapáčila sa mi práca barmana, čo teda aj vplývalo na moje rozhodnutie – venovať sa práci v pohostinstve. Myslím si, že som sa správne rozhodol, lebo fakulta umožňuje študentom zdokonaľovať sa nielen v početných hoteloch u nás, ale aj v Slovinsku, Grécku, Taliansku... @ To je výborne! Verím, že sa mnoho naučíte, aj keď naživo uvidíte, ako to iní robia... Existujú v rámci štúdií aj súťaže alebo nejaký výmenný pobyt? Ivan: Samozrejme, nedávno som sa zúčastnil na jednej súťaži, ktorá prebiehala v Makarske, v Chorvátsku. Bola to medzinárodná súťaž pre barmanov, čašníkov a reštaurácie. Ja som sa zúčastnil v kategórii barmanov, a to po prvýkrát. Zaujímavé je to, že všetci súťažiaci predstavovali buď hotely, alebo

www.hl.rs

reštaurácie, v ktorých pôsobia, iba naša fakulta mala súťažiacich – študentov. @ Na základe čoho si ty bol zvolený? Ivan: Predpokladám, že ma asistenti zvolili preto, lebo často pracujem v jednom novosadskom hoteli a zúčastňujem sa aj na rôznych podujatiach, ktoré organizuje fakulta, takže vedeli, že to zvládnem.

@ Často si všímam, že sú barmani opravdiví umelci a ak k tomu pridáme celý proces prípravy toho nápoja, dostaneme skutočné divadielko. Ivan: Áno, čím je barman zručnejší, tým je zaujímavejší pre hostí. Samotná príprava je pre nich veľmi zaujímavá. A pravdaže, čím väčšiu pozornosť vzbudíte – viac si zarobíte. 

@ Vidno, že máš skúsenosť v tejto práci, takže sa ťa môžem opýtať aj niečo konkrétnejšie. Čo je napr. pri príprave koktailu najdôležitejšie: skúsenosť, zručnosť alebo aj talent?

@ Mohol by si nám napísať nejaký recept na koktail? Ivan: Pravdaže! Tento koktail som chystal aj na súťaži v Makarske a volá sa Danube Spark, čiže Dunajská iskra, a na to, aby sme

viac druhov koktailov, s väčším alebo menším percentom alkoholu, takže si každý môže zvoliť podľa vlastnej chute. @ A nakoľko je táto práca ženská? Sú aj barmanky? Ivan: Áno. Práve v Makarske z 15 súťažiacich bolo 7 žien, aj víťazkou bola žena, ktorá je republikovou šampiónkou v Chorvátsku a na budúci rok sa zúčastní na svetovej súťaži barmanov v Japonsku. Sú ženy aj v tejto oblasti, ale v našej krajine je to zatiaľ prevažne mužská práca. @ Je táto práca uctievaná? Ivan: Mienim, že práca barmanov, a predovšetkým čašníkov nie je uctievaná, ale ani samotní čašníci sa veľmi neusilujú, aby si ich hostia uctievali. Možno je uctievanejšia práca tých barmanov, ktorí pracujú v nočných kluboch, pretože oni svoju prácu spestrujú určitými „performanciami“ a sú nejakým spôsobom atrakciou pre hostí. @ Fakticky samotní barmani či čašníci musia bojovať o svoje postavenie... Verím, že sa to tebe vydarí, avšak, čo plánuješ po zakončení fakulty? Ivan: Ešte sú roky predo mnou, kým nezakončím fakultu, ale už

Ivan: Myslím si, že príprava koktailov nie je iba zmiešať viacero druhov nápojov, vymiešať a koniec. Musí sa vedieť, ktoré nápoje sa môžu kombinovať, čiže ako dostaneme nielen dobrú chuť, ale aj peknú farbu. Veľmi je dôležitá aj tá vizuálna stránka, takže barman musí byť aj kreatívny, ale, samozrejme, aj vedieť základné veci.

ho prichystali potrebujeme: 3 cl Jack Daniel‘s, 2 cl Cointreau, 1 cl Amareto likéru, 4 cl ananásovej šťavy a 5 cl Sprite. @ Určite vyskúšame! Sú koktaily považované za ženské drinky? Ivan: Musím povedať, že keď ide o koktaily, v tejto oblasti som stále začiatočníkom, ale môj názor je, že nie sú iba pre ženy. Existuje

teraz som rozhodnutý, že nezostanem v Srbsku. Práve tento čas, okrem zdokonaľovania sa, využívam aj na získanie nových kontaktov a potenciálnych pracovných miest. Zatiaľ mám v pláne ísť na prax do Portorožu, do Slovinska, kde by som mal pobudnúť asi tri – štyri mesiace, a uvidíme, čo sa udeje po získaní diplomu.

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

V GALÉRII BABKA V KOVAČICI

K 500. výročiu reformácie Anička Chalupová

krem výstavných aktivít, akou bolo v rámci tohtoročných osláv Kovačického októbra otvorenie 54. samostatnej výstavy insitného maliara z Padiny Jána Bačúra, Galéria Babka v Kovačici sa zaoberá aj publikačnou činnosťou. Najzaujímavejšie publikácie sú monografie o Martinovi Jonášovi, Zuzane Chalupovej, Jánovi Strakúšekovi a pod. Odvtedy, čo vydala reprint knihy Dejiny Kovačice podľa Čaploviča, galéria svoju výtvarnú a výstavnú činnosť usmerňuje trošku inou cestou. Ozrejmil nám to Pavel Babka, zakladateľ a riaditeľ Galérie a Nadácie Babka v Kovačici. – Počas týchto 25 rokov našej práce maliari, členovia Galérie Babka, maľujú trochu iným spôsobom, svoje predstavy na obrazoch znázorňujú tak, ako ich vidia, ale my im v tom pomáhame tak, že

im zadelíme témy. Prečo? Preto, kresťanský smer, kde je najviac že do našej galérie chodí každo- luteránskych cirkví. Martin Luther denne veľký počet tuspracoval 95 téz, ristov, ktorí sa zaujímajú tak by som si prial, o dejiny Slovákov, o ich aby na výstave bolo spôsob života, tradície a toľko obrazov. Taobyčaje. Keď to vidia aj kouto spoluprácou na obrazoch, tak je naša môžeme trošku popráca na 100 percent môcť maliarom, prirealizovaná. Nedávno blížiť im iné témy, som sa dopracoval k poskytnúť nové plánu, ktorý podporil nápady a pod. Tak Biskupský úrad Slovenbolo napríklad aj skej evanjelickej a. v. vtedy, keď bol técirkvi v Srbsku, aby sa mou na obrazoch Galéria Babka k 500. výJanko Bulík. Maliari ročiu Pamiatky reformánamaľovali fantascie pričinila veľkolepou tické obrazy, kde tematickou výstavou Pavel Babka znázornili Janka nielen obrazov, ale aj ručných prác. Táto tematika mi je zaujímavá aj preto, že Galéria Babka ešte nevystavovala svoje obrazy v Škandinávii – vo Fínsku, Švédsku, Dánsku, kde prevláda protestantský (reformovaný)

Bulíka v rôznych situáciách, napr. aj ako sa preteká s tzv. padinskou Ančou. K výstave pripravíme aj publikáciu o celej akcii. Na súbeh, ktorý je otvorený do 31. októbra 2016, sa môžu prihlásiť maliari samouko-

MEDIÁLNA VÝCHOVA

Čím kŕmime svoje deti? Monika Necpálová

Iste sa zhodneme, ak povieme, že mediálna výchova je natoľko nová prierezová téma, že aj pedagógovia sa jej musia učiť. Na

k sa na chvíľu zamyslíme nad svojím jedálničkom, mnohí z nás by asi nad sebou zlomili palicu. Nie a nie si odvyknúť od nezdravého, ale zato návykového spôsobu stravovania. Dni si bez mnohých pochúťok ani nevieme predstaviť. Pritom často nemusia byť ani dobré, nie to zdravé. A teraz sa pozrime, čím sa kŕmime, ak zjeme všetko, čo nám naservírujú médiá. Niekedy si ani nevieme vybrať. Toľko farieb, zvukov. Ale čo tie dozvuky? A čím všetkým kŕmime naše deti? Ak si Metodický kurz v Modre sa zameral my nevieme správne vyaj na mediálnu výchovu berať a utvárať názor na základe povedaného, počutého metodickom kurze v Modre určeči videného, ako to dokáže malé nom pre krajanských pedagógov sa koncom októbra počas celého dieťa. Treba ho to asi naučiť. • KULTÚRA •

jedného týždňa venovali aj učitelia z predškolských ustanovizní v Srbsku práve mediálnej výchove v predškolskom vzdelávaní. Záujem krajanov o kurz, ktorý organizuje Centrum ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského v Bratislave, bol relatívne veľký. Prvé tri dni sa hovorilo viac-menej o médiách a ich formátoch, o spôsobe vplyvu médií na naše myslenie. Do hry sa dostali i rozprávky. Americké, ruské, ale aj tie staré česko-slovenské. Animované. Pre deti. Pocit násilnosti nejde zo všetkých, ale moderné rozprávky sú mimoriadne agresívne. Naopak v tých starších, a nie je to zas až tak dávno, nájdeme pouče-

via Slováci z Dolnej zeme, ale aj autori ručných prác. Tvorbu bude hodnotiť päťčlenná odborná komisia SEAVC. Ústredné podujatie pri príležitosti osláv 500. rokov reformácie (1517 – 2017) bude 31. októbra 2017 v Padine a neskoršie výstavu budú môcť vidieť aj milovníci výtvarných a ručných prác v niekoľkých štátoch EÚ. – Keď ide o tohtoročné plány, – hovorí náš spolubesedník, – 3. decembra 2015 na Ministerstve kultúry v Bratislave usporiadame výstavu obrazov 63. maliarov, pričom osobitnú zložku podujatia bude tvoriť 55. samostatná výstava obrazov Jána Bačúra, insitného maliara z Padiny, ako predstaviteľa najstaršej generácie maliarov, tiež 54. samostatná výstava Pavla Hajku, insitného maliara z Kovačice, a 3. samostatná výstava Miroslava Hraška z Hajdušice ako predstaviteľa najmladšej generácie maliarov. Poslednou zložkou výstavy, pod ktorú sa podpisuje Nadácia Babka, je tzv. kreatívny priemysel. Návštevníkom budú ponúknuté na obdiv omaľované lampáše, tekvice, drevené šamlíky a iné umelecké práce.

nie, poukázanie na zlé ľudské vlastnosti, ale aj schopnosť nápravy a odpustenie. Do pozornosti dávame, a na internete tento diel rozprávky iste nájdete, príbeh dvoch pracantov Pata a Mata. Pod názvom ... a je to! si pozrite príbeh o výrobe poličky na knihy. Nuž teda, koľko múdrosti môžeme odovzdať našim deťom cez médiá, ak si vieme správne vybrať? Na nedávnej konferencii menšinových a lokálnych médií v Belehrade sa skonštatovalo, že, nanešťastie alebo našťastie, menšinové médiá patria medzi tie, ktoré ponúkajú kvalitnejší obsah v programovej sfére. Môže nám to slúžiť ku cti, ale netreba žiť zo zašlej slávy. Na kvalitatívne vysokom obsahu menšinových médií je potrebné pracovať neustále. V materských školách sa digitálne technológie a s nimi aj mediálne obsahy dostávajú do vyučovacích programov. Opomínať ich nehodno, lebo sú zdrojom vzdelanosti a informovanosti. Ale už u škôlkarov treba formovať správny prístup k nim. Uvidíme... Od nás závisí, či deti budú tvoriť uvedomelú spoločnosť. Či v takej už vyrastajú, nechávame na vaše uváženie...

47 /4674/ 21. 11. 2015

Kultúra VÝROČNÝ KONCERT KUŠS BRANKA RADIČEVIĆA

Na mieru obecenstva Elena Šranková

ktoré koncertu pridali osobitné kúzlo. V programe sa striedali piesne a tance zo Sriemu, z Vojvodiny, Užica, Báčky, Pirotu, Myjavy, Leskovca, Belej Palanky, Budžaku, okolia Belehradu, ako i vlašské a bunjevské tance. Pochváliť treba

ultúrno-umelecký športový spolok Branka Radičevića mal výročný koncert v nedeľu 15. novembra vo veľkej sále KC Kysáč. Členovia spolku si dali záležať na tom, aby bol na vysokej úrovni, a prihliadali na k aždú maličkosť, aby sa obecenstvo od vstupu do sály až do konca koncertu cítilo príjemne. O to sa pričinili najmä tanečníci štyroch tanečných Z vystúpenia mládežníckeho súboru s k u p í n spolku: začiatočníckej, mladšej i scénografiu, kroje a orchester, a staršej skupiny, ako i mládež- ktorý sprevádzal tanečníkov. nícky súbor. Hostia z KUS svätého Obecenstvo po slovensky priSavu z Kaću, AKUS Sonje Marin- vítal Dragan Kovačević, predseda kovićovej z Nového Sadu a FS spolku, ktorý vyzdvihol, že prítomVreteno KC Kysáč boli zložkami, ní hojnou účasťou na koncerte

NOVEMBROVÝ VZLET prináša anketu s prvákmi z petrovského gymnázia, články o talentovaných športovcoch z Kovačice a zo Starej Pazovy, ako aj reportáže zo školských exkurzií. Rubrika Info-svet informuje o počítačovej bezpečnosti a v rubrike PC hry sa hovorí o svetových majstrovstvách v hre Counter Strike: Global Offensive (usporiadané boli v Belehrade). Milovníkom filmového umenia odporúčame dve recenzie (Black Mass / Legend, Pored mene), fanúšikom hudby portréty a správy (Inna Modja, Missy Elliott, Nightwish, Annihilator) a možno si pozrieť aj zábery z výstavy prác alternatívneho umelca Božidara Mandića. Nechýbajú aktuality zo sveta módy, pokým žiacke literárne práce a kresby majú priestor v rubrike Vaša tvorba. Literárno-výtvarná príloha Rozlety obsahuje verše a umelecké fotografie našich mladých autorov, ako aj výber zo súčasnej slovenskej poézie (Joe Palaščák) a prózy (Václav Kostelanski). Na titulnej strane nášho mládežníckeho časopisu je Anka Petríková, fotomodelka z Kovačice. S. L. Čítajte Vzlet!

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

 KRÁTKE SPRÁVY

Stará Pazova

Ďalší Rozospievaný Sriem. Festival mladých spevákov slovenských ľudových piesní Rozospievaný Sriem sa po šestnástykrát uskutoční v Starej Pazove v sobotu 21. novembra o 19. hodine. Vystúpi 8 spevákov a hodnotiť ich bude päťčlenná odborná porota, porota obecenstva a posudzovacia komisia pre kroj. Členovia Festivalového výboru tohto sriemskeho hudobno-speváckeho festivalu na zasadnutí 15. novembra rozhodli, že vstup do divadelnej sály bude voľný. Spevákov bude sprevádzať orchester SKUS h. J. Čmelíka pod vedením Miroslava Opavského a v revuálnej časti bude hrať vojlovický orchester. Na spomenutej schôdzi predstaviteľov sriemskych spolkov schválili návrh Blaženky Dierčanovej zo Šídu, aby sa počas veľkonočných školských prázdnin v Šíde uskutočnil prvý festival najmladších spevákov Sriemu, lebo klesá záujem detí a mládeže o prednes slovenskej piesne. V menších sriemskych dedinách badať Slovensku a v Macedónsku. Ume- aj nedostatok orchestrov. Festivalový leckou vedúcou je Milana Páliková výbor Rozospievaného Sriemu znovu a korepetítorom Dragan Petrović. za predsedu zvolil Pavla Kukučku Realizáciu koncertu pomohli z Boľoviec a za tajomníka Miroslava Mestská správa pre kultúru Mesta Papa st. zo Starej Pazovy. K. V-ová Nový Sad, KC Kysáč a FK Tatra. dávajú podnet spolkárom, aby naďalej zveľaďovali činnosť. Treba spomenúť, že spolok pôsobí od roku 2009 a folklórna sekcia je činná od roku 2011. Má 60 členov a zúčastnila sa na početných domácich podujatiach, ako i na

NA LITERÁRNOM LUČENCI 2015 OCENENÍ AJ KOVAČIČ ANIA. Novo hradská knižnica v Lučenci na Slovensku začiatkom leta vyhlásila 9. ročník celoslovenskej literárnej súťaže pôvodnej slovenskej poézie a prózy Literárny Lučenec 2015. Keďže organizátori (Banskobystrický samosprávny kraj a Novohradská knižnica) tohto roku otvorili možnosť účasti aj Slovákov žijúcich v zahraničí, na túto súťaž z príležitosti pamiatky na významnú slovenskú spisovateľku Boženu Slančíkovú-Timravu (1867 – 1951) sa prihlásili aj žiaci ZŠ Mladých pokolení v Kovačici. Zaslali dvanásť literárnych prác. Rozhodnutím posudzovacej komisie práce mladých autorov z Kovačice Luku Đukina (6. 2), Tamary Petrákovej (7. 1) a Filipa Straku (8. 1), s ktorými pracovala profesorka Mária Kotvášová-Jonášová, boli odmenené (na snímke). A. Ch. • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy

IN MEMORIAM

Vlajko Raković 1952 – 2015

o krátkej a zákernej chorobe 10. novembra vo veku 63 rokov v Hajdušici umrel Vlajko Raković, dlhoročný riaditeľ Základnej školy J. J. Zmaja v Hajdušici. Narodil sa roku 1952 v dedine Kurikuće v Obci Berane v Čiernej Hore. Skončil Prírodovedno-matematickú fakultu, odbor zemepis, v Belehrade. Do Hajdušice prišiel roku 1984 a riaditeľom ZŠ sa stal roku 1998. V čele školy zostal, až kým ho zákerná choroba neznemožnila vykonávať si pracovné úlohy. Bol podnikavý riaditeľ a deň čo deň sa snažil zlepšovať podmienky na prácu v škole. Počas 17-ročného pôsobenia na poste riaditeľa sa mu podarilo úplne vynoviť budovu hajdušickej školy a z nefunkčných miestností a nepoužívaných priestorov vytvoriť užitočný priestor. Čiernohorec Vlajko Raković nebol ľahostajný voči tomu, že rodičia Slováci odmietali deti zapísať na hodiny slovenčiny s prvkami národnej kultúry. Mienil, že sa deti musia učiť svoj materinský jazyk, a presviedčal rodičov, aby si deti

zapisovali na hodiny slovenčiny. Nemohol pochopiť, prečo to mnohí odmietali. Pomáhal aj Matici slovenskej v Srbsku v snahách vplývať na povedomie rodičov. Vďaka aj jeho podpore v škole desať rokov pôsobil Detský folklórny súbor Lastovičky, ktorý pestoval slovenský folklór. V. Raković spolupracoval so všetkými združeniami, spolkami, športovými kolektívami v dedine, ktorým dvere školy vždy boli otvorené pre ich aktivity. Roku 2009 dvere školy dokorán otvoril aj účastníkom Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj..., bez čoho by toto podujatie v tejto dedine sotva mohlo byť zorganizované. Školu považoval za miesto, ktoré má byť v službe všetkých občanov a nie iba žiakov a ich učiteľov. Za veľkého počtu príbuzných, žiakov, kolegov, predstaviteľov lokálnej samosprávy a občanov pochovaný bol 12. novembra na hajdušickom pravoslávnom cintoríne. Česť jeho pamiatke. V. H.

Neváži, keď váži Anna Horvátová

„Z

ajtra prídem.“ „Váži.“ alebo „Váži, vyplním ten dotazník.“ a ešte mnoho, mnoho podobných viet, príkladov použijeme v jazykovej praxi, keď chceme potvrdiť, že danú úlohu, resp. niečo sľúbené aj splníme. Ale či to váži alebo... Slovenské slovo váži sa používa, keď chceme zisťovať váhu, hmotnosť: vážiť tovar, balík, vážiť múku na vážkach; alebo vážiť v obchode dobre, ale aj zle. Známe sú nám aj prípady, že sa dámy vážia každý deň. Váha niekedy aj zle váži (meria, ukazuje). Vážiť použijeme aj na vyjadrenie istej váhy, hmotnosti: dieťa váži 15 kg, kufor váži viac, ako je dovolené. Ale slovo vážiť má aj takýto význam: uvažovaním • KULTÚRA • OZNAMY •

hodnotiť, posudzovať, oceňovať, zvažovať: vážiť každé slovo. Vážiť si je to isté ako mať vo vážnosti, v úcte, ctiť (si): vážiť si starších, vážiť si rodičovskú radu. Takto je toto slovo vysvetlené v Krátkom slovníku slovenského jazyka, a to našské slovo nenachádzame ani tu a ani v iných slovenských slovníkoch. Je to srbské slovo. V slovenskom jazyku namiesto toho povedzme radšej, že splníme, uskutočníme niečo sľúbené alebo určené: splniť sľub, plán práce, splniť (si) záväzok, ale aj vyhovieť (požiadavke): splniť podmienky skúšky, splniť očakávanie. Určite nie sú nám neznáme konštatácie: moje slová sa splnili (vyjadrujeme tým, že sme mali pravdu) aj nádeje sa jej splnili (stali sa skutočnosťou).

CHÝRNIK

NOVÝ SAD. Dievčenská spevácka skupina SKC P. J. Šafárika pod vedením umeleckej vedúcej Tatiany Jaškovej usporiada prezentáciu svojho druhého cédečka slovenských ľudových piesní v nedeľu 22. novembra o 17. hodine v sieni Šafárika. V ten istý večer fujaristi z Vojvodiny prednesú výsledky 3. Fujarového seminára, ktorý sa uskutoční 21. a 22. novembra v SKC P. J. Šafárika. a. l. NOVÝ SAD. NRSNM a Galéria výtvarného umenia zbierka Rajka Mamuzića (Ulica Vasu Stajića 1, Nový Sad) usporiadajú výstavu Korene na malom formáte – práce slovenských výtvarných umelcov zo Srbska na papieri malého formátu. Vernisáž bude vo štvrtok 26. novembra o 12. hodine. a. f.

GRATULÁCIA IVAN HRUBÍK z Lugu na Fakulte technických vied v Novom Sade – študijný odbor elektronika, úspešne obhájil diplomovú prácu a získal akademický titul diplomovaný inžinier elektrotechniky. K úspechu mu gratulujú rodičia a brat s rodinou.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu CONSULT SUPPORT CENTER, s. s r. o., Belehrad, Ul. Peru Slijepčevića č. 13, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba benzínovej stanice s nasledujúcim obsahom: predajný objekt s reštauráciou výšky prízemie (P), strieška, rezervoár na tekutý naftový plyn (TNG) objemu 30 m3, dva rezervoáre na naftu a naftové deriváty objemu 2 x 60 m3, manipulačné plochy, parkovisko, ostrovčeky s automatmi, totem, zariadenia na pretáčanie TNG, pumpa TNG, ochranná ohrada TNG, separátor a chodník, v Novom Sade (v pokračovaní Ul. Kornelija Stankovića), na katastrálnej parcele číslo 3854/9, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 10. decembra 2015. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 11. decembra 2015 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

47 /4674/ 21. 11. 2015

i h u m -

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NSU221 NS-Bulevar Jovana Dučića UMTS Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NSU221 NS-Bulevar Jovana Dučića UMTS, Bulvár Jovana Dučića 26, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 10730/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 12. novembra 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-5011047/15, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NSU221 NS-Bulevar Jovana Dučića UMTS, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NSU221 NS-Bulevar Jovana Dučića UMTS, Bulvár Jovana Dučića 26, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 10730/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NSU221 NS-Bulevar Jovana Dučića UMTS, Bulvár Jovana Dučića 26, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 10730/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NSU221 NS-Bulevar Jovana Dučića UMTS, Bulvár Jovana Dučića 26, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 10730/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie trojúsekovej anténovej sústavy UMTS pre tri panelové antény Kathrein K80010505 po jednej pre každý úsek. Pre sústavu UMTS azimuty sú 110 °, 200 ° a 310 °. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Bystrica. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010, 24/11, 121/12, 42/13 – Rozhodnutie US, 50/13 – Rozhodnutie US, 98/13 – Rozhodnutie US, 132/14 a 145/14), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie prác, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronických komunikácií, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Zmluvu o prenájme uzavretú medzi zhromaždením obyvateľov budovy, Bulvár Jovana Dučića 26, Nový Sad, a Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, Informáciu o lokalite číslo V-353-361/15 z 13. 7. 2015 vydanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce a Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NSU221 NS-Bulevar Jovana Dučića UMTS, číslo 2309/15-50 MK, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Základná stanica mobilnej telefónie NSU221 NS-Bulevar Jovana Dučića UMTS, má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre všetky tri úseky pre rozsah UMTS. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenou efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 – Rozhodnutie US), ktorým sa žiada, že každá aktivita musí byť plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu VP Elektromreža Srbije, z Belehradu, Ul. kneza Miloša č. 11, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Prípojového rozvodového zariadenia 220 kV Vladimirovac, na katastrálnej parcele č. 2474/1, KO Novi Kozjak. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu.

NA ZVÝŠENIE POTENCIE KAMAGRA gél – 1 balenie (7 kusov) = 1 200,00 CIALIS tablety – 1 balenie (4 kusy) = 1 000,00 VIAGRA tablety – 1 balenie (4 kusy) = 1 000,00 Diskrétne balenie, dodávka postexpresovou zásielkou. Mobil: 061/146-0-426

DROBNÝ OZNAM VYHLASUJEM za neplatné vysvedčenie o zakončení Základnej školy T. G. Masaryka v Jánošíku v školskom roku 1996/1997 na meno Miroslav Melich.

Vlaha v stenách? Izolovanie vlhkých objektov strojmi. 33 rokov skúsenosti v izolovaní vlhkých domov, kostolov a iných objektov hrúbky stien do 10 m. Záruka na vykonané práce. Radšej vysušovať – ako búrať! Hydroizolácia Živanović telefóny: 063440470 a 0631024114 hizivanovic@gmail.com www.hiz.co.rs

• OZNAMY •

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

MÁRIA GAJINOVOVÁ

manžel Ivan, dcéra Vesna a syn Davor s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA na milovanú sestru a tetu

MÁRIU GAJINOVOVÚ

so sestrou a tetou

KATARÍNOU BEŠKOVOU

rod. Čelovská 1951 – 2012 – 2015 z Kulpína

S láskou a úctou si na Teba spomínajú:

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s mamou

ANNOU PEKÁROVOU

rod. Beškovou 28. 10. 1935 – 17. 10. 2015 z Padiny

rod. Babiakovou 28. 2. 1941 – 12. 11. 2015 z Kulpína

Za všetky trápenia a bolesti nech Ti dá Pán Boh večnej milosti. Večnú spomienku na Teba si zachová dcéra Katarína s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s našou členkou

KATARÍNOU BEŠKOVOU

ANNOU PEKÁROVOU

rod. Beškovou 28. 10. 1935 – 17. 10. 2015 z Padiny

rod. Babiakovou 1941 – 2015 z Kulpína

Kto Ťa poznal, spomenie si, kto Ťa mal rád, nezabudne. Žiješ v srdciach tých, ktorí Ťa milovali. Sestry Zuzana Chalupková a Ružena Tatliaková s rodinami

Bolesťou unavená tíško si zaspala, zanechajúc všetkých, čo si rada mala. Len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a pokojný spánok Ti priať. Zarmútená dcéra Anna s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

JÁN LEKÁR

1939 – 2014 – 2015 z Petrovca

Tichú a trvalú spomienku si na neho zachovávajú manželka a syn Vlasto

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

• OZNAMY •

Zostaneš navždy v našich spomienkach. Spolok kulpínskych žien

POĎAKOVANIE

všetkým, ktorí prišli vyprevadiť na poslednú cestu môjho manžela, nášho otca a starého otca

JOZEFA GAŠPAROVSKÉHO

JÁNA FUNTÍKA – FUGIHO

1947 – 2005 – 2015 z Báčskeho Petrovca

Spomíname si na chvíle prežité s Tebou… Manželka Mária, dcéry Jozefína a Marína s rodinami

POSLEDNÝ POZDRAV VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

sestra Mária Benková s manželom a synmi Miroslavom a Pavlom

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s mamou

rod. Čelovskú 19. 4. 1951 – 20. 11. 2012 – 20. 11. 2015 z Kulpína

Dňa 11. novembra 2015 uplynul rok, čo nás opustil manžel a otec

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachová

31. 8. 1946 – 22. 9. 2015 z Kysáča

Zarmútená manželka Mária, synovia Jaroslav a Miroslav s manželkou Kristínou a vnúčatá Hanka a Andrejko

SPOMIENKA

Je tomu rok, čo nie je s nami náš drahý manžel a otec

MÁRIA ADÁMEKOVÁ

Ing. ZDENKO MATERÁK

5. 8. 1948 – 9. 11. 2015 z Hložian

22. 7. 1946 – 21. 11. 2014 – 2015 zo Starej Pazovy

S láskou si na Teba budú spomínať synovia Milan s rodinou a Miroslav

Vždy budeš s nami v našich spomienkach. Manželka Gordana, synovia Milan a Miloš a sestry Anna Kľučkovská a Vierka Faragová

47 /4674/ 21. 11. 2015

Oznamy POSLEDNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

s manželom, otcom, starým otcom a bratom

Uplynulo 5 rokov, čo nás opustil náš drahý brat a ujo

SAMUELOM GALAMBOŠOM

SAMUEL LOVÁS

7. 3. 1949 – 10. 11. 2015 z Hložian

ktorý nás opustil po dlhej a ťažkej chorobe Trvalú spomienku naňho si zachovajú manželka, synovia s rodinami a sestra Klincová s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 13. novembra 2015 uplynulo 20 rokov, čo nás opustil náš drahý manžel, otec a starý otec

JURAJ OŽVÁT

1963 – 2010 – 2015 z Hložian

25. 3. 1937 – 13. 11. 1995 – 2015 z Báčskeho Petrovca

Zbytočné je počítať roky, lebo nenavrátia stratené, nenahradia ani prázdnotu, ktorá po Tebe zostala. Na Teba si spomínajú: brat Ján, sestra Zuzana a Anna s Anitou a Valentínou

Spomíname si na neho. S hlbokým smútkom

Jeho najbližší

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÝ POZDRAV

s mojím bratom

našej tete

Oznamujte rod. Babjak 28. 2. 1941 – 12. 11. 2015 z Kulpína

021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

Odpočívaj v pokoji, teta naša, zostaneš navždy v našich spomienkach a v našich srdciach. Rodiny: Černivecová, Mištecová a Tatliaková

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

V hlbokom žiali oznamujeme, že nás dňa 13. novembra 2015 navždy opustila naša matka a starká

ADELA DIŇOVÁ

rod. Korelová 25. 10. 1927 – 13. 11. 2015 z Nového Sadu rodom z Báčskeho Petrovca

Všetkým, ktorí jej vzdali poslednú poctu, srdečne ďakujeme. Zarmútení: dcéry Anna a Elena, vnukovia Miroslav a Igor a zať Dragan

www.hl.rs

JÁNOM KOREŇOM

ANNE PEKÁROVEJ

v Hlase ľudu

Informačno-politický týždenník

4. 1. 1937 – 9. 11. 2015 z Kovačice

Bolesťou unavený tíško si zaspal, zanechajúc všetkých, čo si rád mal. Za všetky trápenia, bolesti, želáme Ti pokojný spánok vo večnosti. Sestra Mária so synom Martinom, nevestou Duňou a vnúčatami Sašom a Júliou

SMUTNÁ SPOMIENKA na

ŠTEFANA RUMANA 17. 12. 1929 – 20. 5. 2015 z Pivnice

Je ťažké zmieriť sa so stratou milovaného človeka. Nebol to život každodenný, ale prežitý naplno a poznačený láskou, ktorý mi bude veľmi chýbať. Slzy padajú, oči hľadajú. Víchrica zasiahla ten náš dom, odniesla Ťa nenávratne a nám zostala prázdnota a ťarcha života. Zostali iba spomienky. Manželka Zuzana, rodina Klúčiková, kmotrovci Gubovci, manželkina sestra Anna s deťmi, Vlado Valentík s manželkou a susedovci Séčovci s rodinou • OZNAMY •

SPOMIENKA

na svoju matku a mamičku

ZUZANU MAĎAROVÚ

rod. Cigánikovú 5. 11. 1919 – 16. 11. 1985 – 2015 z Pivnice

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 16. novembra 2015 uplynulo päť rokov, čo nás opustila naša dobrá a milovaná mama, stará mama a prastará mama

Dňa 7. januára 2016 uplynú štyri roky, čo nás opustil aj náš drahý otec, starý otec a prastarý otec

Jej najmilší

SPOMIENKA

Dňa 17. novembra 2015 uplynulo 10 smutných rokov, čo nás opustila naša mama a starká

ZUZANA MAJEROVÁ

1945 – 2005 – 2015 z Báčskeho Petrovca

Vo svojich spomienkach si Ťa navždy zachovajú syn Jaroslav a dcéra Vlasta s rodinami

ZUZANA TOMÁŠOVÁ

PAVEL TOMÁŠ 1927 – 2012

rod. Zlochová 1934 – 2010 z Kovačice

Zostalo ešte mnoho otázok a mnoho krásnych spomienok, ktoré si hlboko v srdci zachovávame. Na Vás si spomínajú: dcéra Mária Kurajová a zať Vlatko, vnučka Vieroslava Válovcová s manželom Danielom, vnuk Ivan Kuraj s manželkou Máriou a pravnučky Katarínka a Lucinka Válovcové

DROBNÉ OZNAMY SÚRNE predávam pozemok veľkosti 12 árov a 47 m2, Obec Beočín (Susek – Lug), z pravej strany asfaltovej cesty, povolená stavba. Telefón: 064/3887214. NA PREDAJ dom v Hložanoch, Ul. m. Tita, pri kostole, z pevného materiálu, staré a nové obytné stavby s pomocnými objektmi veľkosti 26 árov. Na predaj i obrábateľná pôda, 1 jutro a 4 kvadráty a druhá parcela 14 kvadrátov, obidve pri dedine; tel.: 021/6041-241; 065/60-41241.

SMUTNÁ ROZLÚČKA s bratom a strýkom

JANKOM JAŠOM - JALEM 4. 8. 1947 – 2. 11. 2015 zo Starej Pazovy

Ťažko je naučiť sa žiť bez toho, kto nám znamenal mnoho. Čas plynie a nevráti to, čo vzal. Zostali iba spomienky a žiaľ... Zarmútení: brat Michal s manželkou, dcérami Vlastou a Zdenkou, vnúčatami Andreou a Alexandrom a zaťom Zoranom, ako aj ostatná rodina a všetci tí, ktorí si ho vážili

• OZNAMY •

47 /4674/ 21. 11. 2015

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 20. novembra 19.30 Po stopách Tálie s kysáčskymi ochotníkmi 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 21.00 Spektrum

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

Nedeľa 22. novembra 11.00 Dúhovka 11.30 TV spomienky

Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň

Utorok 24. novembra 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV

Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti

Pondelok – sobota 18.00 Denník NOVÉ TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Repríza Agrosféry Sobota 9.50 Repríza relácie Dobrý večer, Vojvodina 11.30 Repríza Palety Utorok 17.00 Repríza Dúhovky 16.10 Repríza Palety Po stopách Tálie s kysáčskymi ochotníkmi je názov reportážneho záznamu z roku 2006 o účasti Kysáčanov na 9. Festivale Aničky Jurkovičovej v Novom Meste nad Váhom. Dúhovka bude venovaná významnému jubileu – 95-ročnej činnosti novosadských šafárikovcov. Na slávnostnej akadémii a v pestrom kultúrno-umeleckom programe v plnej kráse sa predstavili všetky sekcie tohto spolku.

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 20. novembra – Za hranicou zákona Sobota 21. novembra – Prekliaty ostrov Pondelok 23. novembra – Nočný let Utorok 24. novembra – Dôverní nepriatelia Streda 25. novembra – Jack Hunter a Nebeská hviezda Štvrtok 26. novembra – Tiene minulosti 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 22. novembra 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami: Výber z programu osláv SKC P. J. Šafárika 22.00 Film: Zmluva s diablom 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

Anna Lačoková (TVV) v rozhovore s Annou Čelovskou, predsedníčkou SKUS Mladosť v Lugu (Snímka: J. Bartoš)

www.hl.rs

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Ondrej Bovdiš, riaditeľ Direkcie pre výstavbu Obce B. Petrovec

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 22. novembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Tekvicová zábava v Padine Utorok 24. novembra 16.00 Súbeh kovačickej Galérie Babka Divadelné predstavenie Starý zaľúbenec Piatok 27. novembra 16.00 Slovenský film: Ženský zákon Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 47 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko slovenského lingvistu, ktorý bol aj gymnaziálnym profesorom spolu s Pavlom Jozefom Šafárikom a Jurajom Rohoňom (1801 – 1874). autorka: 2. časť herečka po vojensky to jest ad ANNA zmiešaná BIČIAzmes notam tajničky Rina pozdravovať (skr.) ROVÁ

elektrón odplata

akademická hodnosť 1. stupňa elevácia

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. alegória Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

Španielsko

tá Olivera Vučo Ján Čietek

podal záves

pera (srb.) rubídium

vpíšte ŠOR bytová jednotka

s príslušenstvom

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 22. novembra 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 25. novembra 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

mesto v Srbsku vydržal nátlak

ale

škola Celzius predmet

vpíšte INO

1. časť tajničky

uzdravuje

mesto v Rumunsku alt spojka AS HL DU Toše ĽU Proeski

vpíšte OIŤ

Rijeka vpíšte ŠVV

vpíšte ALO

meter horná končatina

šuchot dve samohl.

tlačová porada oblieval

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 46 VODOROVNE: om, proso, zapne, NB, Vladimír, ets, Sáva, nepredal, ara, Lalo, ľp, m, čo, on, BV, edukoval, surovina, ač, ponad, líce, ata TAJNIČKA: VLADIMÍR REISEL

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 44 z čísla 44 Hlasu ľudu z 31. októbra 2015 bolo: JESENNÉ LISTY. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ZUZANA JONÁŠOVÁ, Ul. Masarykova č. 108, 26 210 KOVAČICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

47 /4674/ 21. 11. 2015

Šport SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Blamáž stále väčšia!

Hostia z Vršca sa v Padine bránili nohami a rukami, keď to rozhodca nevidel

Ján Bokor Polovica zápasov tohto kola sa skončila nerozhodným výsledkom. Najhoršie pochodili mužstvá z Banátu, ktoré kotvia na chvoste tabuľky. Borac Sakule prehral v Odžakoch, pančevský Železničar zle pochodil v Temeríne, zreňaninský Banat podľahol mužstvu Radničkého v Novej Pazove, kým v juhobanátskom derby v Padine posledný Vršac zaznamenal v 14. kole prvú majstrovskú výhru tejto jesene!? Dolina pokračuje s „výpredajom“ bodov a stráca dôstojnosť klubu. Výsledky 14. kola: Radnički (NP) – Banat 2 : 0, Dunav – Radnički (Š) 1 : 1, Odžaci – Borac 4 : 2, Sloga – Železničar 4 : 0, Cement – Radnički (SM) 0 : 0, Dolina – Vršac 1 : 2, Senta – Bačka 1901 1 : 1, TSC – Omladinac 0 : 0. Program 15. kola: Omladinac – Radnički (NP), Bačka 1901 – TSC, Vršac – Senta, Radnički (SM) – Dolina, Železničar – Cement, Borac – Sloga, Radnički (Š) – Odžaci, Banat – Dunav. DOLINA – VRŠAC 1 : 2 (0 : 1)

uhobanátske derby v Padine začalo minútkou ticha na počesť obetí v Paríži, ktoré prišli o život v atentátoch teroristov. Smútočná nálada vládla medzi fanúšikmi Doliny počas celého zápasu. Namiesto dlho očakávanej výhry domáci zažili najväčšie rozčarovanie. Tréner Drašković márne upozorňoval svojich zverencov, že mužstvo Vršca má skúsených hráčov, ktorí môžu každého nepríjemne prekvapiť. Hráči Doliny na to nedbali a podali naj-

www.hl.rs

slabší výkon. Neprestali sa blamovať, a to zaplatili nepríjemnou prehrou. Skromné mužstvo hostí na rozdiel od svojich hostiteľov vynaložilo maximálne úsilie, aby pocítilo chuť prvej výhry v jeseni. Obetavosť a usilovnosť Vrščanov bola odmenená zaslúženým triumfom. Hostia si už v prvom útoku vytvorili šancu, ale lopta skončila vedľa brány Trivunovića. Domáci sa potom trhli a prvý na bránu Vršca kopol Radivojević. Prvá jeho

Informačno-politický týždenník

strela preletela vedľa brány Ilkića a druhá skončila na žrdi. Aj Mastilo trafil do brány, no brankár hostí chytil loptu. Obrovskú trhlinu v obrane Doliny využil Bobić, ktorý po opravdivom slalome pomedzi pasívnych obrancov trafil sieť brány Trivunovića. Od tej 25. min. hostia mali gólový náskok. Dolina do polčasu nevedela vyrovnať. Lopta sa často kotúľala v brankárovom priestore Vrščanov, ale ju nemal kto doraziť do siete. Posilnená obrana hostí ľahko vykopávala loptu ďaleko od svojej brány. Ani v druhom polčase hráči Doliny nezmenili vzťah k hre. Bezcieľne sa „prechádzali“ ihriskom, akoby im nezáležalo na výhre! Obetaví hostia vedení veteránom Belićom vedeli potrestať bezradných Padinčanov. Skúsený Belić z voľného kopu spoza šestnástky trafil horný roh brány Trivunovića a svojmu mužstvu v 54. min. zabezpečil dvojgólový náskok. Iba o dve min. neskoršie Robert Kiš skorigoval výsledok na 1 : 2. Od 67. min. hostia mali hráča menej na trávniku, lebo Radić dostal druhú žltú kartu a musel predčasne pod sprchy. To však domácim nepomohlo, lebo do

konca sa nedostali z ľahostajnosti. Hostia sa ľahko obránili od bezzubých útokov domácich a získali body, ktoré im mnoho znamenajú. V poslednom jesennom zápase na domácom ihrisku futbalisti Doliny veľmi rozčarovali a ustarostili svojich fanúšikov. DOLINA: Trivunović, Subašić, Kiš, Labović (Čišić), Brkić, Radosavljević, Pajković, Mastilo (Vasović), Atanasković, Mačužić, Radivojević

1. Odžaci 2. Radnički (NP) 3. Bačka 1901 4. Radnički (SM) 5. Dunav 6. Senta 7. TSC 8. Omladinac 9. Sloga 10. Cement 11. Radnički (Š) 12. Železničar 13. Borac 14. Dolina 15. Banat 16. Vršac

14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14

9 8 6 6 6 5 6 4 5 4 4 4 3 2 2 1

3 3 6 6 5 6 3 8 4 6 6 3 2 4 4 5

2 3 2 2 3 3 5 2 5 4 4 7 9 8 8 8

24 : 8 15 : 11 18 : 12 17 : 14 20 : 12 15 : 13 10 : 9 15 : 11 19 : 17 16 : 14 11 : 11 15 : 23 15 : 20 10 : 19 7 : 18 7 : 22

30 27 24 24 23 21 21 20 19 18 18 15 11 10 10 8

• ŠPORT •

NOVOSADSKO-SRIEMSKA LIGA

Hložančanom pieseň, Pazovčanom body JEDNOTA – BUDÚCNOSŤ (H) 4 : 1 (1 : 0)

Matej Bzovský

utbalistov z Hložian a ich vedenie v čele s predsedom Ondrejom Korčokom na štadióne Jednoty za príjemného počasia privítali zvuky staropazovských slovenských melódií. Po presvedčivej prehre hostia z futbalového trávnika odišli nie veľmi smutní. Úspech domácich sa očakával, možno nie až taký presvedčivý, najmä podľa toho, čo sa dialo na ihrisku. Keby sa súperi na ihriskách v boji o body tak správali ako v sobotu Sriemčania a Báčania, v hre bez ostrého zákroku, bez žltých kariet, majstrovstvá by prebiehali na športovej úrovni, bez incidentov, nepekných chvíľ a všetkého toho, čo kazí dojem zo športového podujatia. Vedenie Jednoty svojim hosťom pripravilo aj krátke posedenie

spolu s domácimi hráčmi, aby sa tak ešte viac zblížili dva priateľské kluby. O samotnom zápase sa ani netreba veľa zmieňovať. Od začiatku a do posledného hvizdu solídneho rozhodcu Rađena z Budisavy hralo sa obetavo, ale korektne. Hostia z Hložian úspešne odolávali v prvom polčase, keď mali aj príležitosť prekonať Predraga Travicu. Domáci sa predsa lepšie vynachádzali na trávniku, aj pred bránou N. Mitrovića, ktorého v 26. min. prekonal Stefano Andreata po rýchlom úniku z pravej strany ihriska. V druhom polčase sa malo čo vidieť, lebo sa siete až štyrikrát vlnili, a zaznamenali sme aj pekné akcie oboch mužstiev. Snaživí hostia vyrovnali v 58. min. po úniku Ardalića, ktorého strelu domáci brankár Travica nemo-

Obetavo a korektne: Vladan Ninić (Jednota St. Pazova)

hol kryť. V 63. min. Krivokuća priviedol domácich k opätovnému vedeniu. Čoskoro Danilo Marković zvýšil náskok na 3 : 1. Jeden z najlepších jednotlivcov zápasu Krivokuća uzavrel výsledok v 88. min. šikovnou strelou, ktorá skončila v sieti za chrbtom dosť istého brankára Budúcnosti.

JEDNOTA: Travica, Marković, Rebić, Jelović, Ninić, Milaković (Bajić), Andreata (Plećaš), Vemić (Krunić), Igrač, Krivokuća, Petrović BUDÚCNOSŤ: N. Mitrović, Ardalić, M. Kobilarov, Joksimović (Latinović), Alić, D. Mitrović, N. Kobilarov, Nedić, Krstić (Obradović), Todorović, O. Štefek (D. Štefek) V poslednom zápase jesene Jednota sa ocitne na ihrisku Jugovića v Kaći. Zrejme sa očakáva, že sa Pazovčania vrátia domov s plným ziskom, a tak prvú časť súťaže Novosadsko-sriemskej ligy skončia na druhom mieste s dvoma bodmi menej od vedúceho ŽSK. Jarné majstrovstvá budú pokračovať v polovici marca budúceho roku. Foto: J. Pucovský

Futbalový pôst trvá! SLOGA – MLADOST 0 : 3 (0 : 2)

Károly Vig

rdevícki futbalisti nevyužili výhodu domáceho trávnika, aby získali tri body v stretnutí s mužstvom z Báčskeho Jarku. Prvých dvadsať min. domáci získali prevahu a vo 8. min. Simeunović trafil brvno, od ktorého sa lopta odrazila ďaleko do poľa. Mužstvo Mladosti sa stiahlo do obrany a dlhými prihrávkami sa obrancovia a stredopoliari pokúšali nájsť svojich útočníkov. Tak sa lopta v 10. min. dostala na nohy Simovića, ktorý z rozbehu trafil sieť bezmocného Savića – 0 : 1. Domácim sa v pokračovaní nijako nedarilo vyrovnať výsledok. Pomalé akcie hráčov Slogy hostia z B. Jarku ľahko zastavovali. Druhý gól na zápase hostia vsietili podobne ako prvý, v 40. min., keď strelcom bol Đukić. Dvojgólový náskok hostia mali do posledných chvíľ zápasu. V nadsta• ŠPORT •

venom čase, v 90. + 3. min. rýchly protiútok Stojšić korunoval tretím gólom – 0 : 3. SLOGA: Savić, Kovačević, Mirčetić, Čobanović, Považan, Glumčević, Vuković, Matić, Grković, Simeunović, Krajinović (Lacković) Výsledky 14. kola: Veternik

– Sremac 6 : 2, Budućnost (SN) – Crvena zvezda 0 : 1, Kupinovo – Borac 2 : 1, Sloga – Mladost 0 : 3, LSK – ŽSK 0 : 4, Hajduk – Kabel 3 : 0, Slavija – Jugović 1 : 0, Jednota – Budúcnosť (H) 4 : 1. Program 15., posledného kola o 13. hodine: Budúcnosť (H) – Ve-

Futbalisti Slogy neoslavovali výhru od 8. kola, keď na lopatky položili tím novosadskej Slavije 3 : 0

ternik, Jugović – Jednota, Kabel – Slavija, ŽSK – Hajduk, Mladost – LSK, Borac – Sloga, C. zvezda – Kupinovo, Sremac – Budućnost (SN). Foto: J. Pucovský

1. ŽSK 2. Jednota 3. C. zvezda 4. Kupinovo 5. Budúcnosť (H) 6. Veternik 7. Borac 8. Hajduk 9. Sremac 10. Sloga 11. Mladost 12. Slavija 13. Kabel 14. Budućn. (SN) 15. Jugović 16. LSK

47 /4674/ 21. 11. 2015

14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14

11 11 9 9 6 6 5 5 5 5 4 4 4 3 3 2

3 1 1 0 4 2 4 3 2 2 4 2 2 4 2 3

0 32 : 7 2 37 : 14 4 26 : 18 5 25 : 13 4 21 : 19 6 28 : 22 5 25 : 20 6 20 : 23 7 23 : 26 7 22 : 31 6 16 : 24 8 11 : 19 8 16 : 25 6 17 : 24 9 14 : 33 9 13 : 28

36 34 28 27 22 20 19 18 17 17 16 14 14 13 11 9 47

Šport OBLASTNÁ LIGA ÚFZ NOVÝ SAD

Severíni, Milićević, Vlaisavljević, Milenković Domáci dorastenci prehrali 0 : 1. Výsledky 14. kola: Hercegovac – Vojvodina 0 : 0, Jedinstvo – Napredak 4 : 0, Stari grad – Proleter 2 : 1, Titel – Miletić 2 : 1, Tvrđava – Kulpín 7 : 3, Mladosť – Krila Krajine 0 : 2, Sutjeska – Borac 2 : 4, Hajduk – Budućnost 4 : 1. V poslednom jesennom kole sa v Kulpíne stretnú domáci rovnomenný tím s petrovskou Mladosťou. Foto: J. Pucovský

Čo iné aj očakávať? MLADOSŤ – KRILA KRAJINE 0 : 2 (0 : 2)

Samuel Medveď

dvadsaťpäť rokov. Voľakedy bol petrovský futbal v Báčskej Palanke rešpektovaný a uctievaný! Nedeľňajší zápas sa začal minútkou ticha vzdávaním úcty obetiam teroristických útokov v Paríži. Mladosť v prvom polčase nehrala tak dobre, ako sme si to zvykli od nej tejto jesene. Určite na to vplývala aj skutočnosť, že už v 15. min. inkasovala po rohovom kope gól, ktorý hostia vsietili hlavou z podozrivej situácie postavenia strelca

ohlo sa to hádam i očakávať, keď povedačky takmer celý týždeň brúsili duše petrovských fanúšikov, ktorí sa dozvedeli, že tento zápas bude viesť Kantar z Báčskej Palanky, a napätie sa už aj stupňovalo... Mladosť vari skutočne tento zápas prehrala ešte v Šajkaši, kde spoluobčan rozhodcu Kantara Krneta petrovským futbalistom ukázal až sedem žltých kariet. Preto Mladosť do tohto zápasu vošla značne Desiatka v Báči oslabená. Chýbali TVRĐAVA – KULPÍN 7 : 3 (4 : 0) Kaňa a Rupar, zranePred sotva päťdesiatimi divákmi v Báči ný Svetozar Mijin a desiati Kulpínčania nemohli úspešne čeliť na striedačke sedeli domácej Tvrđave. O víťazovi bolo prakticky iba tiež zranený Nerozhodnuté už v prvom polčase. Hetrik za manja Kajtez a mlahostí vsietil veterán Santrač v 58., 79. a 80. min. dý Očoveji. KULPÍN: Botorić, Lutkić, Lazičić, Vezmar, Nevieme, prečo Danko, Kralj, Adamović, Marinković, Sanpatričné futbalové trač, Škodák orgány roky robia M. Po. zlú krv v petrovskom futbale, zvlášť ľudia z báčskopalanskej futbalo- mimo hry. Potom v 27. min. Pavlis vej organizácie, čo trvá už takmer dobre zohrial dlane solídneho gól-

Opora obrany: Jaroslav Jakuš (Mladosť Petrovec)

mana mužstva Krila Krajine. V 38. min. hostia dobre zahrali a bolo 0 : 2. V tejto časti zápasu Kantar podľa mienky mnohých musel pískať jedenástku pre domácich, keďže hostia hrali v trestnom území rukou. V druhom polčase Mladosť zahrala na plné obrátky. Dobre strieľali Milenković, Torbica, Severíni, aj Trojanović mal možnosť vsietiť. Hostia menej útočili a raz zapôsobil parádnym zákrokom i Igor Leňa. MLADOSŤ: Leňa, Fábry, Babiak, Jakuš, Trojanović, Pavlis, Torbica,

1. Hajduk 2. Titel 3. Borac 4. Krila Krajine 5. Mladosť 6. Sutjeska 7. Jedinstvo 8. Budućnost 9. Proleter 10. Tvrđava 11. Vojvodina 12. Miletić 13. Hercegovac 14. Stari grad 15. Kulpín 16. Napredak

14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14

11 11 10 9 9 7 6 6 5 4 4 4 2 3 1 0

3 0 41 : 10 0 3 31 : 14 2 2 42 : 20 4 1 30 : 11 2 3 27 : 11 1 6 22 : 25 3 5 30 : 18 3 5 17 : 16 4 5 24 : 23 3 7 25 : 27 3 7 20 : 26 3 7 17 : 32 5 7 19 : 29 2 9 9 : 27 0 13 28 : 49 2 12 6 : 50

36 33 32 31 29 22 21 21 19 15 15 15 11 11 3 2

MESTSKÁ LIGA NOVÝ SAD

Neslýchaná hanba! SREMAC – TATRA 0 : 5 (0 : 3) (zápas bol prerušený v 75. min.)

Pavel Pálik

eslýchaná hanba v Čerevići! Domáce mužstvo Sremac sa pokúsilo „prepašovať“ až šiestich hráčov, ale delegát Nemanja Petrović z Veterniku a technický vedúci FK Tatra Michal Kohút to znemožnili!? Preto začiatok zápasu meškal celú hodinu. Pri prevolávaní sa ťažko mohla zistiť identita hráčov, lebo sa často na jedno priezvisko hlásili aj štyria futbalisti Sremca, ale ani jeden z nich nevedel povedať správne meno otca, ktoré je tiež zapísané v športovom preukaze. Za 75. min., koľko sa hral zápas, hostia z Kysáča mali drvivú

www.hl.rs

prevahu, vsietili päť gólov, mali ešte celý rad šancí a niekoľkokrát nastrelili aj brvno. Bola to hra mačky s myšou. Góly dali Goran Grijak v 10. min. a 48. min., Zorzić v 31. min., Rašiovan v 36. min. z penalty a v 52. min. Potom Sremac zostal bez štyroch hráčov, ktorí sa údajne „zranili“ a opustili trávnik. Keďže na ihrisku zostali len siedmi futbalisti domácich, rozhodca Bajić z B. Jarku podľa pravidiel musel prerušiť tento zápas. Žlté karty dostali Đurđević a Mančić (Sremac), resp. Zorzić (Tatra). TATRA: Privizer, Srnka, Červený, Savić, Ábelovský, Babić, Jakšić, Žugić (Jambrich), Gri-

Informačno-politický týždenník

Rašiovan (číslo 10, červený dres) v 36. min. z penalty stanovil výsledok prvého polčasu – 0 : 3

jak, Rašiovan, Zorzić Výsledky 12. kola: Kabel Štrand – Čenej 2 : 2, Fruškogorac – Báčka 0 : 0, Sremac – Tatra 0 : 5, Borac – Centar 1 : 3; voľný bol RFK Nový Sad. V poslednom jesennom kole sa o 13. hodine stretnú: Centar – Sremac, Tatra – Fruškogorac, Báčka – Kabel Štrand, Čenej – Nový Sad; voľný je Borac.

1. Báčka 2. Tatra 3. Nový Sad 4. Fruškogorac 5. Centar 6. Čenej 7. Kabel Štrand 8. Borac 9. Sremac

11 11 10 11 10 11 10 11 11

8 8 7 6 3 3 3 1 1

3 0 30 : 8 2 1 56 : 11 2 1 44 : 6 3 2 26 : 16 3 4 12 : 17 2 6 16 : 24 1 6 15 : 24 0 10 11 : 42 0 10 13 : 75

27 26 23 21 12 11 10 3 3

• ŠPORT •

BANÁTSKA LIGA

Z dvoch zápasov bez bodu Ján Špringeľ Dva najlepšie umiestnené kluby v jesennej časti majstrovstiev (Radnički Zreňanin a Kozara) získali iba bod. V ďalších skríženiach zbraní sa víťazstvá domácich klubov očakávali. Po nedeľnej výhre sa Radnički Kovin prebojoval na 14. pozíciu, kým po prehre v Kikinde sú slávisti na deviatom mieste. Výsledky 14. kola: ŽAK – Slávia 3 : 0, Radnički (K) – Budućnost 2 : 0, Vršac United – Kozara 0 : 0, Proleter (BK) – Radnički (S) 2 : 1, Jedinstvo (NB) – Polet 5 : 0, Sloboda – Jedinstvo (BK) 1 : 0, Sloga – Radnički (Z) 3 : 1, Mladost – Crvena zvezda 3 : 0. BUDUĆNOST (SC) – SLÁVIA 2 : 1 (0 : 1)

hostí, Kovačičania mali ešte niekoľko príležitostí po prestávku o zmenu skóre a v hre boli aspoň rovnocenným súperom. Druhý polčas hrala Slávia bez zraneného kapitána Jána Čerňoša, striedal ho Zoran Matić. Iba tri minúty v druhej časti hry stačili hostiteľom na vyrovnanie: Vlado Zekanović prekľučkoval troch obrancov hostí a prekonal brankára Trbojevića strelou pred malým štvorcom. Stredopoliar Budućnosti strelil aj druhý gól v 63. min. po prihrávke Rudana – 2 : 1. Dvanásť minút pred záverečným hvizdom Bjeloša dostal prvý raz príležitosť hrať v majstrovskom zápase pre Sláviu dorastenec Pavel Matuš. Hral sa férový zápas, žltú kartu videl iba Stojanović. SLÁVIA: Trbojević, Čerňoš (Matić), Smajlagić, Vladul, D. Čížik, Rašković, Bajić, Stojanović (Matuš), Ćirić, Sachter, Šćepanović

s najlepšou jedenástkou. Aj napriek tomu jeho zverenci úspešne čelili favoritom takmer celý polčas. V 45. min. ale prijali gól: po voľnom kope hostiteľov brankár Slávie vyrazil loptu, no útočník ŽAK-a bol úspešnejší. V 75. min. dostali Kovačičania gól z penalty a päť minút pred koncom od stredopoliara domácich po úspešnom protiútoku. V druhom polčase sa zranil Stojanović. SLÁVIA: Trbojević, Sachter, Vojnović, Čerňoš, Radenković, Ivanišević, Šćepanović, D. Čížik (Rašković), Anđelović, Stojanović (Matić), Vladul Kovačičania sa v poslednom jesennom kole stretnú na domácom trávniku so 14. mužstvom v tabuľke, Radničkim z Kovina. Meranie síl bude v nedeľu 22. novembra 2015 o 13. hodine.

lávistom sa na druhý pokus podarilo odcestovať do Srbskej Crnje. Tentoraz bez hŕstky vykartovaných a zranených hráčov. Rovnako bez trénera Dejana Žarkova, keďže sa vedenie Slávie rozhodlo s lodivodom z Pančeva rozviazať kontrakt. Na lavičke náhradníkov bol na dočasnom poste trénera Slávie Pavel Čížik, ktorý navigoval kovačický koráb v prvom polčase správnym smerom. Futbalisti z osady insity viedli Krídelný útočník Luka Stojanović (modrý dres) patrí ŽAK – SLÁVIA 3 : 0 (1 : 0) už po prvej štvrťhodine hry. medzi najmladších a zároveň najlepších slávistov tejto Druhý zápas zaradom jesene Stefan Vladul vypálil diaľmimo Kovačice už hrala kový projektil zo štyridsiatich metrov Davora Antanasijevića – 0 : 1. Hoci sa Slávia so (staro)novým trénerom. Zlatko pod brvno bývalého brankára Slávie polčas skončil minimálnym vedením Mršulov nemohol počítať v Kikinde

1. Radnički (Z) 14 2. Kozara 14 3. Jedinstvo (NB) 14 4. Budućnost (SC) 14 5. Jedinstvo (BK) 14 6. ŽAK 14 7. Sloboda 14 8. Radnički (S) 14 9. Slávia 14 10. Sloga 14 11. Mladost 14 12. Proleter 14 13. Vršac United 14 14. Radnički (K) 14 15. Polet 14 16. C. zvezda 14

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Marko, Anđelovski, A. Lipták, Ružić, Hrudka Ostatné výsledky 13. kola: Borac (VS) – Vojvodina (CC) 3 : 1, Banat – Vojvodina (S) 2 : 3, Ratar – Karaš (J) 1 : 0, Dunav – Potporanj 0 : 1, Ševac – Partizan 4 : 3, Borac (VG) – Jedinstvo 3 : 2.

Úspech z protiútokov KARAŠ (K) – HAJDUŠICA 1 : 3 (0 : 1) Vladimír Hudec

ajdušičania do dediny Kuštilj odcestovali iba jedenásti, bez brankára Melicha, ktorý mal párne žlté karty, a ešte niekoľkých hráčov. Aj napriek tomu dosiahli viac než z tohto zápasu očakávali a domov sa vrátili s troma bodmi. Na príliš hrboľatom trávniku, na ktorom loptu bolo veľmi ťažko kontrolovať, Hajdušičania sa rozhodli pre obrannú taktiku. Tvrdou obranou čelili útokom domácich futbalistov a z protiútokov ohrozovali brankára Karaša. Tak sa už vo 8. min. ujali vedenia. Z rohového kopu centroval Radović, • ŠPORT •

v šestnástke najvyššie vyskočil Maliar a hlavou loptu usmernil do siete. Do konca polčasu sa hralo hlavne na polovici hostí, ale obrana Hajdušice bola istá a nedala sa prekvapiť, takže si domáci útočníci nevytvorili ani jednu šancu, ibaže občas skúšali Đukića z diaľky. Na druhej strane peknú príležitosť zvýšiť náskok mal Radović, ktorý sa ocitol sám pred brankárom, ale strieľal vedľa, a dvakrát sa v šanci ocitol aj Ružić, ale nemal presný záver. Aj po zmene strán sa domáci snažili stoj čo stoj vyrovnať. Hajdušičania ich útokom dobre čelili a na druhej strane rýchli Ružić, Hrudka a Radović boli opravdivým nebezpečenstvom

pre domácich obrancov. Z jedného protiútoku hostia aj zvýšili náskok. Hrala sa 70. min., keď sa Radović ocitol pred vybiehajúcim brankárom, prihral osamelému Ružićovi, ktorému nebolo ťažko loptu doraziť do prázdnej brány. V 80. min. domáci získali nádej, že aspoň vyrovnajú. Silná strela z takmer štyridsiatich metrov trafila Maliara do hlavy, oklamala Đukića a ocitla sa v sieti. Radosť domácich však krátko trvala, lebo iba o dve minúty neskoršie po ľavej strane unikol ofenzívny obranca Hrudka, prihral Ružićovi a tento znovu bol presný pre konečných – 1 : 3. Tak Hajdušičania po slabom začiatku jesennú časť majstrovstiev ukončili na piatom mieste s 24 bodmi. Majú iba štyri menej od prvoumiestneného Jedinstva z Vlajkovca, ktoré už v prvom kole jarnej časti hosťuje v Hajdušici. HAJDUŠICA: Đukić, Z. Lipták, Pejčić, Maliar, Radović, Folťan,

1. Jedinstvo 2. Vojvodina (S 3. Vojvodina (CC) 4. Borac (VS) 5. Hajdušica 6. Karaš (K) 7. Borac (VG) 8. Ševac 9. Potporanj 10. Karaš (J) 11. Partizan 12. Banat 13. Ratar 14. Dunav

47 /4674/ 21. 11. 2015

13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13

12 9 8 8 7 6 7 6 6 6 5 4 4 4 4 4

9 9 9 8 8 5 5 6 5 4 4 4 4 1

0 2 43 : 12 3 2 24 : 7 1 5 28 : 16 1 5 22 : 18 2 5 29 : 21 3 5 18 : 15 0 7 26 : 26 2 6 21 : 22 1 7 32 : 25 1 7 21 : 21 1 8 21 : 30 4 6 13 : 27 2 8 18 : 29 2 8 11 : 23 1 9 15 : 40 0 10 13 : 23

1 1 0 0 0 4 4 1 1 2 2 1 0 3

3 3 4 5 5 4 4 6 7 7 7 8 9 9

33 : 14 31 : 18 24 : 9 34 : 19 31 : 18 27 : 20 27 : 25 19 : 22 15 : 27 16 : 25 19 : 32 25 : 39 13 : 32 14 : 28

36 30 25 25 23 21 21 20 19 19 16 16 14 14 13 12

28 28 27 24 24 19 19 19 16 14 14 13 12 6 49

Šport RYBÁRI V LALITI SA SNAŽILI, ALE VEĽKÝ ÚSPECH NEMALI

Siedma súťaž – sedem rýb J. Pucovský

dravých rýb Dravec 2015, ktorú už tradične zorganizovalo lalitské ZŠR Lieň. Teplé slnečné počasie, rybárska vášeň, ale aj vždy pekné kamarátenie na kanál prilákalo dvadsiatich deviatich

portoví rybári sú naozaj trpezliví, vytrvalí a zhovievaví ľudia. Samozrejme, že každý z nich chce z vody vytiahnuť a do kapsy položiť čím viac, podľa možnosti tých väčších, Poháre, prúty, navijak... ťažších rýb. Vtedy sú háZŠR Lieň odmenilo troch najlepších dam najšťastnejší. Nie sú rybárov na súťaži Dravec 2015 peknými veľmi nešťastní ani vtedy, pohármi a rybárskymi prútmi. Prvé keď ryba neberie, keď miesto získal Odžačan Aleksandar Arisa skryje do hlbín rieky, zanović (šťuka, 410 mm, 1 320 g), druhý kanála či rybníka. bol Laliťan Aleksandar Šijački (boleň, O tej trpezlivosti, vytr- 320 mm, 330 g) a tretí Slobodan Malovalosti, ale aj masovosti nčić z Vajsky mal dve šťuky 340 a 320 športových rybárov (v mm. Najmladší rybár Nikola Babij z Kuly ten deň boli ešte štyri (8 rokov) dostal pekný rybársky navijak. podobné súťaže vo Vojvodine) sme sa presvedčili aj v nedeľu 15. novembra majstrov udice z Báčskeho Pet2015 na kanáli Dunaj-Tisa-Dunaj rovca (štyria pretekári) Hložian neďaleko Lalite. Tam pri posled- (4), Odžakov (2), Maglića (4), nom zvonení rybárskej sezóny Futogu (1), Silbaša (1), Vajsky (3), prebiehala 7. súťaž v chytaní Kucury (3), Kuly (1) a Lalite (6).

Už po prvom nahadzovaní do vody blyskáčov pripevnených na vlascoch hádam všetci rybári zistili a presvedčili sa, že to nebude veľmi úspešný deň Laliťan Kristián Benka sa vybral rybárskymi v love dravých chodníčkami svojho starého otca Štefana. Bude taký úspešný ako on? rýb. Veľmi, veľmi zriedkavo zaberali šťuky, bolene, skončení súťaže nám hovorí, že ostrieže, o sumcoch a zubáčoch 29 pretekárov chytilo len sedem nech ani nehovoríme. Vari ako dravých rýb – päť šťúk a dvoch by ich ani nebolo v kanáli. Há- boleňov, z ktorých polovica ani dam len neuhynuli všetky po- nedosiahla lovnú mieru. Pre rybáčas nedávneho veľkého moru rov to nie je chvályhodný úlovok, v znečistenej vode aj v tejto časti ale s rybami je to tak, nikdy sa nevie, kedy a či vôbec zaberú? kanála D-T-D? Pretekári podnikali všetko, Niekedy celé hodiny, ba aj dni len aby rybu dostali na háčik. rybári vedia márne sedieť alebo Prejavili veľkú trpezlivosť počas stáť pri vode a nič neulovia, kým štvorhodinovej rybačky, menili sú zasa chvíle, keď po prvom rybárske miesta, menili blyskáče, švihnutí prútom nad vodou na ale najväčšiemu počtu rybárov háčik dostanú, nezriedka, aj reani to nepomohlo. Bilancia po kordný úlovok.

NOVEMBROVÉ RYBÁRSKE NEDELE V SILBAŠI

Kamaráti, poďme na rybačku! J. Pucovský

plynulé pekné novembrové nedele vôkol Báčskeho rybníka v Silbaši bolo stále živo. Neprebiehali tam žiadne súťaže, nevládla pretekárska horúčka, ani boj o každú rybku na udici. Stretali sa tam dobrí kamaráti, športoví rybári, hlavne z Petrovca a Silbaša, aby si spríjemnili dni pracovného voľna, pre nich najkrajším možným spôsobom – s udicou v rukách. Tak bolo aj v nedeľu 15. novembra 2015. Stačí len, aby jeden z členov petrovského ZŠR Karas povedal: „Kamaráti, poďme na rybačku do Silbaša!“ A už aj sa do auta balia prúty, ostatné rybárske náčinie, štartujú motory... Veď Silbaš nie je ďaleko, „za svetom“. Na Báčskom rybníku ich vždy dočká hŕstka domácich členov ZŠR Báčsky karas, v čele

www.hl.rs

s húževnatým predsedom Miroslavom Beličkom-Belim. V tretiu novembrovú nedeľu si rybárske šťastie skúšali ôsmi Petrovčania a jeden Selenčan – Pavel Čapeľa-Čarli. Po viachodinovej rybačke najviac kaprov ulovil Jaroslav Diviak (9 980 g), druhý bol Jaroslav Galádik (5 620 g), tretí Vladimír Poniger (5 400 g), štvrtý Pavel Z družnej rybačky na Báčskom rybníku v Silbaši Čapeľa (3 900 g), piaty Miloslav Meleg (3 200 g), šiesty odniesli do Petrovca a pustili Keď k tomu pridáme aj vyprávanie zaujímavých rybárskych Igor Abrahám (2 840 g), siedmy do chýrečného Begeja. Nikto z rybárov nedostal žia- príbehov pri chutnej fazuli, ktorú Janko Abrahám (2 200 g), ôsmy Martin Turčan (1 100 g), kým den pohár, medailu, ani rybárske spoločne uvarili Dragomir Budić úlovok Jána Krajčíka neodvá- náčinie. Najväčšia odmena im a Miroslav Belička, krajšiu nežili, lebo sa ponáhľal na kirbaj bolo pekné kamarátenie pri deľnú pohodu si Petrovčania, do Selenče. Veľké kapre rybári vode v krásnom novembrovom Silbašania a ich hostia nemohli vrátili do rybníka a tie menšie dni, poznačenom babím letom. ani zaželať.

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

Úsmev víťaza Aleksandra Arizanovića z Odžakov

Zisťovanie hmotnosti boleňa: váži Janko Čriepok, úspešný rybár Aleksandar Šijački a zapisuje Janko Fábry (zľava)

POSLEDNÁ RYBÁRSKA SÚŤAŽ ROKU 2015 V LALITI

Kam sa podeli dravce? Juraj Pucovský

ohtoročnú rybársku sezónu ZŠR Lieň v Laliti skončilo tradičnou 7. súťažou v chytaní dravých rýb (šťuka, sumec, zubáč, boleň, ostriež...). V slnečnú a príliš teplú nedeľu 15. novembra 2015 na pretekárskej dráhe kanála Dunaj-Tisa-Dunaj sa zoskupilo 29 športových rybárov z Hložian, Báčskeho Petrovca, Maglića, Odžakov, Futogu, Kuly, Vajsky, Kucury, Silbaša a Lalite. Jubilujúci Lieň, toho roku oslavuje dvadsiate výročie pôsobenia, sa postaral o to, aby pretekári mali všetky podmienky pre úspešnú rybačku: hostitelia zabezpečili raňajky, osvieženie, dobre pripravili pretekársku dráhu. Rybárom nezostalo nič iné, len šikovne nahadzovať vlasec na pokojnú hladinu vody kanála a čakať na zabranie dravej ryby. Dravce tentoraz vari neboli hladné, akoby si množstvo pestrofarebných blyskáčov ani nevšímali. Netrpezlivých pretekárov to prinútilo, aby často menili

rybárske miesta a blyskáče, ale ani to mnohým nepomohlo. Najčastejšie z vody vyťahovali holé háčiky a kládli si otázku: Kam sa podeli dravce? Najviac prekvapilo to, že nikto nechytil ani len jedného zubáča, lebo úlovky týchto rýb na minulých súťažiach najčastejšie prinášali odmeny. Nie je hádam možné, že všetky uhynuli počas veľkého augustového moru rýb v kanáli D-T-D, ktorý preteká neďaleko Lalite. Rozhodcovia: Ján Zorňan-Boky, Jaroslav Bocka, Janko Fábry a Ján Čriepok predsa mali robotu – odvážiť a vymerať dĺžku sedem chytených rýb – päť šťúk a dvoch boleňov. Na základe výsledkov Aleksandar Arizanović z Odžakov získal prvé miesto, druhý bol Laliťan Aleksandar Šijački a tretí Slobodan Malončić z Vajsky. Najmladším rybárom na pretekárskej dráhe bol Nikola Babij (8 rokov) z Kuly. Najúspešnejší sa tešili z pekných odmien, kým veľmi nešťastní neboli ani tí, čo neulovili nič, lebo sa pekne kamarátili v reštaurácii Longov v Ruskom Kerestúre.

• ŠPORT • Hložančan Jaroslav Supek sa bezúspešne z hustej trstiny pokúsil dostať dravce na háčik

Tento boleň Laliťanovi Aleksandrovi Šijačkému priniesol druhé miesto na súťaži

Ideme na iné miesto hľadať šťastie: zľava Laliťan Vladimír Ďurčiansky...

Traja rybári z Kucury boli veselí pri vode: Đuro Gubaš, Janko Papuga a Zdravko Gajdoš (zľava)

Dedo a vnuk: Kamenko Grujin a Nikola Babij

47 /4674/ Aleksandar 21. 11. 2015 51 Odmenení: Šijački, Aleksandar Arizanović, Slobodan Malončić (zľava). Vpredu najmladší rybár Nikola Babij.

Škola rybolovu ŠRS Smuđ (2011)

Pálenie pytliackych sietí (2007)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Športovo-rekreačný spolok Smuđ Kysáč Športovo-rekreačný spolok Smuđ oslavuje 50 rokov od založenia. Patrí medzi aktívnejšie spolky v Kysáči, lebo sa rybári zúčastňujú aj Vždy chutí aj na podujatiach, ktoré organizujú na dedinskej úrovni. smažená ryba (2015) Ako v kysáčskej monografii Kysáč 1773 – 2013 uvádza Pavel Pálik, športový novinár a kronikár, spolok bol založený roku 1965. Predsedom iniciatívneho výboru bol Ján Medveď – matrikár. V prvej Správnej rade boli: Michal Čeman – predseda, Michal Diják – tajomník, Martin Macák – podpredseda, Pavel Kondač – podpredseda, a Michal Fulmek, Michal Privizer, Ján Medveď, Ján Vitéz a Ján Vrška – členovia. Počas 50-ročného pôsobenia spolok Smuđ organizoval celý rad súťaží obecného, regionálneho a republikového rázu v konkurencii jednotlivcov a klubov. Míľnikom v pôsobení klubu boli roky osemdesiate, keď svojpomocne dokončili výstavbu rybárskej koliby, a roku 1981, keď na návrh predsedu Samuela Molnára založili pioniersky celok. Roku 1990 dostavali kolibu a namontovali veľkú nádrž a roku 2003 spolok podpísal zmluvu o spolupráci so svojím členom Jánom Ožvátom-Simom, ktorý už na jar začal stavať novú budovu a časť pre športové súťaže. V priebehu 50 rokov predsedovia spolku boli: Michal Čeman, Juraj Hric, Pavel Kondač, Ondrej Vozár, Ján Vrška, Ján Hloška, Samuel Molnár, Michal Ďurovka, Michal Madacký, Ján Čeman, Michal Harpáň a od roku 2014 predsedom ŠRS Smuđ je Miloslav Madacký. V posledných rokoch akcie a aktivity klubu v dôsledku zlej finančnej situácie boli skromnejšie. Zredukovali organizovanie a odchody na súťaže, tak v chytaní rýb, ako i vo varení rybacej polievky. Neodstúpili však od organizovania školy rybolovu, ktorú doteraz absolvovali stovky detí. Naďalej organizujú pracovné akcie zriaďovania priestorov svojich miestností v strede dediny. Upravujú Kotlíky k oslavám 50. a vynovujú miesta pre pretekárov a každoročne úspešne organizujú ekologické akcie, najmä výročia spolku (2015) na zriaďovaní brehu kanála D-T-D, ale i chaty. Jubileum, 50 rokov od založenia ŠRS Smuđ, si pripomenuli počas medziklubovej súťaže pre pionierov a súťaže vo varení rybacej polievky. Podarilo sa im, a to veľmi úspešne, obnoviť podujatie známe ako Carp Cup. Nemožno nespomenúť, že mladí súťažia vo Vojvodinskej lige športových rybárov, kde pekné výsledky dosahuje najmä Ivan Madacký. Na záver treba spomenúť, že aj kysáčskych rybárov trápia pytliaci a nedovolené chytanie rýb bez povolenia, ako i to, že sa predpisy Súťaž pionierov (2011) a tresty pre rybárov stále sprísňujú, a na druhej strane pytliakov netrestajú. Elena Šranková

Akcia čistenia brehu kanála (2014)

Po rybačke kysáčskeho dorastu (2011)

Výročná konferencia ŠRS Smuđ (2005)

Najlepší na súťaži dorastencov (2013)

Zlatý kotlík ŠRS Smuđ (2012)

Po ekologickej akcii pri kanáli (2013)