Hlas 48 2015 by NVU Hlas ľudu

Ján Triaška Báčsky Petrovec

Štyri desaťročia TV vysielaní v slovenčine

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 72 | 28. 11. 2015 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4675/

Z obsahu

28. 11. 2015 | 48 /4675/

Uzávierka čísla: 25. 11. 2015

4 TÝŽDEŇ 5 Vyplynulo mnoho otázok 7 Zodpovednosť za materinskú reč 8 Tlaky z mnohých strán

9 SLOVENSKO 9 Práca ma drží nad vodou

10 ĽUDIA A UDALOSTI 11 Zmeny zabezpečujú krajší výzor dediny 12 Bohatá ponuka možností 13 Zdravo žiť a pomôcť prostrediu

V tomto čísle sme sa zamerali aj na nezodpovedanú otázku, ktorá sa týka finančného zabezpečenia Slovenských národných slávností a úhrad jednotlivých programov v rámci SNS. (s. 6) J. Čiep

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Jesenná nálada

23 OBZORY 24 Neviditeľné etnické spoločenstvo – Teteveni 29 Veľká prítomnosť mladých fanúšikov filmu 30 Prorok, ktorý videl do budúcnosti

31 KULTÚRA 31 Návšteva z 19. a 20. storočia 32 Krásna oslava jubilea

Tohtoročný 16. festival mladých spevákov slovenských ľudových piesní Rozospievaný Sriem v organizácii MOMS Stará Pazova a SKUS hrdinu Janka Čmelíka odznel v sobotu 21. novembra v staropazovskej divadelnej sále. (s. 32) A. Lešťanová

35 Slovenčina ako hračka

40 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 47 Parádne góly v Hložanoch 48 Kulpínčanom len prvé slovo 50 Dajte podberák, tu je...

Autor titulnej fotografie: Juraj Bartoš

Silbašanovi Danielovi Šomodimu (drží prút) pekného kapra z vody pomohol s podberákom dostať na breh rybníka predseda ZŠR Báčsky karas Miroslav Belička. (s. 50) J. Pucovský

Editoriál

Solidarita bez hlasného zvonenia

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI

Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Foto: www.freeimages.com

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM



Svet po Paríži už nikdy nebude rovnaký, hoci ani dávno predtým nebol tým, čím by mal byť: civilizovaným, mierumilovným miestom pre všetkých ľudí.

otto, ktoré hovorí o tom, že planéta Zem je miesto pre všetkých, mnohí iste neradi vyslovia, neradi si ho dokonca aj vypočujú. Svetové veľmoci majú iné plány za lubom, ale – nepodliehajme čaru konšpiračných teórií. Štátnym tvorcom dneška tiež akoby nešlo o mier. Denne z médií tak zo strany vládnucich, ako aj opozičných politikov frčia obvinenia z toho alebo onoho, a médiá len dodatočne prilievajú olej do ohňa. Keď ide o médiá, tie sa rujú ako hyeny – aspoň v prípade dvoch celoštátnych printových médií – jedno je poverené priniesť ,posolstvo‘ a druhé ,informáciu‘. Žijeme v čoraz väčšom štátnom neporiadku, kde zákony platia, ale sa nekonzumujú. Niektorým všemožným dobre, nám ostatným ako sa ulezie. A namojveru, lyžička nijako aby spadla do medu. Ani lokálni krajčíri šťastia, čiže nášho pozemského života v Srbsku akoby nemali blízko k životným radostiam obyčajného človeka. Bojujú o moc stále, každý deň, hádam ani nespávajú, zabúdajúc pritom na prebolestný výkrik svojho ľudu, aby konečne, po rokoch či desaťročiach, ponúkli konkrétne podmienky na sľúbený dobrý život. Boja o lepší zajtrajšok však majú plné ústa v predvolebnom období. A v ňom žijeme stále. Ani rok, dva, tri medzi dvomi voľbami nám nedajú dýchať. Žiť plnými pľúcami. Stále nás držia v strehu. A život uniká. Náš. Ich azda nie. Kto by si potom nechcel sadnúť do kresla, ktoré prináša všetko, čo sa za peniaze dá kúpiť? Ten, kto miluje skutočný život – ľudomil asi nie. Ten sa radšej v prospech pravého života – blízkosti s blížnymi a s prírodou zriekne vnád, nie ženských, ale tých, ktoré nanucuje konzumná doba. Jedno je isté: bez peňazí sa ťažko žije, ale to neznamená, že každý človek sa predá za drobné, či za trochu viac. Ten radšej aj kúsok zo svojho mála daruje tým, ktorí v tejto chvíli hmotnú a peňažnú pomoc potrebujú viac než ostatní. Potichu, láskavo, solidárne, bez hlasného zvonenia na všetky zvony. Kým v televíznych obrazovkách už (!) hrajú na žilku nákupných predvianočných horúčok, tí neviditeľní v našej spoločnosti ani na zlomok sekundy nepomyslia na darček pod stromčekom. Ale ani nezavolajú o pomoc. My sami sa musíme prebrať zo sna alebo z nočnej mory (ak snívame našu brutálnu politickú každodennosť) a pomôcť im – bezdomovcom, deťom bez rodičov, rodinám, ktorým dináriky netečú, ale skôr kedy-tedy kvapnú do rodinného rozpočtu. Pomôžme tým, ktorí v plameňoch zostali bez zárobku, ktorým živili svoju rodinu. Buďme ľudia, a nie politickí kati nášho (slovenského) spoločenstva... Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  48 /4675/ 28. 11. 2015

Týždeň  Z MÔJHO UHLA

Daň

Oto Filip

ielen fantázii, ale aj vynaliezavosti ťažko položiť medze. Správy o možnosti uvedenia dane z pridanej hodnoty, stanovujúcej obchodníkom záväzok platiť ju aj za tovar, ktorý nepredali, spôsobili dosť dilem. Štát očakáva, že týmto opatrením môže zarobiť do štyristo miliónov eur ročne, no podnikatelia sú rozhorčení. Aj pre dosť nejasnú formuláciu ustanovení zmien a doplnkov Zákona o dani z pridanej hodnoty, aj pre veľký zmätok okolo toho, na aký základ sa daň vlastne má platiť. Je názor, že sa výrobcovia budú vynachádzať, ako vedia. Napríklad tak, že v zásobe budú mať ten istý tovar s dvoma cenami: jedna časť bude zväčšená za sumu dane, ak je tovar vrátený z maloobchodu, kým druhá časť toho istého výrobku v sklade bude s cenou zníženou o sumu DPH. Mnohí podnikatelia sa nazdávajú, že štát síce zrealizuje určité príjmy, no to bude mať veľmi negatívne následky na výrobu. Menší obrat bude znamenať aj menšiu výrobu a vklady. Rásť môžu len zásoby nepredaného tovaru. Treba očakávať, že nebude málo majiteľov firiem, ktorí východisko budú opäť hľadať v sivom pásme. Ono už dnes tvorí okolo jednej pätiny hrubého národného produktu a je teda výrazným ekonomickým problémom. Všetko, čo sa deje okolo novej dane, pripomína jednak potrebu po reálnych finančných skutkoch a rovnováhe, no aj isté štatistické skúsenosti. Výstižný je náš príklad s priemerom zvaným sárma, keď jeden konzumuje mäso a druhý listy kapusty a obaja by mali byť sýti. Aj v zahraničí je takýto príklad: ak som ja jedol hus a sused nemal nič, tak sme štatisticky každý zjedli priemerne pol husi, čiže poriadne sme sa najedli. Pričom je pravda taká, že susedovi škŕka v žalúdku, a ja sa nevládzem hýbať, taký som nadžganý. Už onedlho bude teda jasnejšie, kto vlastne zostane u nás ten hladný a čo a komu konkrétne bude znamenať daň z nepredaného tovaru.

www.hl.rs

168 HODÍN

Kto vlastne vládne?

Oto Filip



a prahu oslavných a finančne náročných decembrových dní, komu nezišlo na um to známe príslovie, že peniaze vládnu svetom. Aj kvôli peniazom a vidine krajšieho života sa začali tektonické pohyby utečencov. Pred niekoľkými dňami ich spomalilo rozhodnutie spôsobené správaním sa iných krajín tohto pásma, že z Macedónska do Srbska nemôžu vstupovať ekonomickí migranti. Právo na novú nádej zotrvalo len ohľadom utečencov z vojnami zasiahnutých oblastí, z krajín, ako sú Sýria, Irak či Afganistan. Vyše tisíc tristo hospodárskych migrantov sa naraz ocitlo na zemi nikoho medzi Gréckom a Macedónskom, protestujúc od začiatku týždňa nielen slovom, ale viacerí z nich aj prešitými ústami. O peniazoch, síce v inom kontexte, je reč aj v prípade našej eurointegrácie, v ktorej sa celé mesiace skloňujú pojmy späté s otvorením prvých prístupových kapitol. Pred niekoľkými dňami vedúci delegácie EÚ v Srbsku Michael Davenport podčiarkol, že Európska komisia si je vedomá konkrétnych výsledkov a zmien zrealizovaných vládou Srbska a že medzi členmi únie (konečne) existuje súhlas k decemberovému otvoreniu prvých kapitol v prístupových rokovaniach so Srbskom. Hoci Európska únia vyjadrila veľkú



nespokojnosť so situáciou na Kosove, kde predstavitelia troch kosovských opozičných strán odovzdali prezidentke Atifete Jahjagovej petíciu, ktorou sa vyše dvestotisíc podpisovateľov vyjadruje proti spoločenstvu srbských obcí, praktické negatívne následky na Prištinu to nemá. Keďže sa však ešte nič konkrétne a badateľne na eurointegračnom pláne u nás nedeje, nie div, že podľa prieskumu, ktorý zrealizoval časopis Nová srbská politická myšlienka, euroentuziazmus začal klesať. Za vstup do EÚ je menej ako polovica obyvateľov: 46,8 percenta, proti nemu viac než bolo predtým – 41,5 percenta. Nedostatok peňazí alebo ich skromná suma spustila v pondelok aj ďalší štrajk, tentoraz vedeckých pracovníkov. Dožadovali sa inštitucionálne usporiadaného financovania vedeckovýskumnej oblasti, taktiež demisie ministra Srđana Verbića. Štrajk policajného syndikátu, ktorý istý bulvárny plátok dal do kontextu s možným štátnym prevratom, je odročený po návrat premiéra Vučića, ktorý od 24. do 27. novembra pobudol v Číne, kde mal celý rad bilaterálnych stretnutí a účinkoval i na samite Čína plus 16 krajín strednej a východnej Európy. Vlani v decembri sa takéto snemovanie konalo v Belehrade. Aj na ňom sa nemálo slov povedalo o vkladoch do veľkých infraštruktúrnych projektov v tejto časti Európy.

Pre navrhnuté zmeny a doplnky Zákona o poľnohospodárskej pôde nespokojní sú aj mnohí poľnohospodári a ich združenia, včítane Ligy sociálnych demokratov Vojvodiny, ktorá oznámila, že vlastnú nespokojnosť mieni prezentovať kolónou traktorov tam, kde sa najčastejšie rozhoduje o peniazoch: v Belehrade. Nesúvisí to priamo s peniazmi, skôr s tým, ako ich kto troví. Členka Rady pre boj proti korupcii Miroslava Milenovićová zažila pred týždňom útok pri vstupe do budovy, v ktorej žije. Útok neprihlásila so zdôvodnením, že nemá dôveru k polícii. Reagovania na tento nemilý jav sa ako zvyčajne neobišli bez politického zafarbenia. Rozlične zneli a rôzne sa v nich akcentovalo. Rovnaký prípad sa stal aj po zadržaní niekdajšieho riaditeľa Kultúrneho strediska Nového Sadu Andreja Fajgelja, ktorý na jednej zo sociálnych sietí neveľmi vyberaným spôsobom odsúdil nedávnu návštevu šéfa NATO Jensa Stoltenberga v Belehrade. Záujmy a peniaze, peniaze a moc. Žeby mal pravdu Sofokles, ktorý ešte pred viac ako dvoma tisícročiami vyhlásil: Najstaršie prekliatie ľudstva sú peniaze. Je na tom hodne pravdy. Stačí sa pozrieť na vojny, ktoré boli a zostali jedným z najlepších obchodov. Inflačné a deflačné cykly už dávno riadia fungovanie sveta. Záver je jasný: kto vládne peniazom, vládne aj svetu. Platí to nielen na globálnej, ale aj na oveľa nižších úrovniach: od regionálnej, cez štátnu, po tie ešte nižšie. Už dávno a dlho.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

Mgr. MARTIN JARINKOVIČ, PhD., HISTORICKÝ ODBOR, VÝCHODOSLOVENSKÉ MÚZEUM, KOŠICE

Prierez vojenských dejín Oto Filip – V náplni práce máte najmä tzv. militárie. Čo to konkrétne znamená? – Ako kustód sa starám o zbierkový fond, ako sú zbrane alebo vojenský materiál vo všeobecnosti, od stredoveku po súčasnosť. Tam je zhruba medzi 4 500 a 5 000 kusov rôznych zbierok. Ide o chladné zbrane, palné zbrane,

Informačno-politický týždenník

iné ukážky vojenského materiálu, ako sú prilby, súčasti pancierových obrnení, rôzne strelivo... Najväčší objem zbierok sme získali pri založení múzea v roku 1872. Vtedy mešťania, bohatí košickí šľachtici, cítili ako svoju povinnosť venovať zakladajúcemu sa múzeu čo najviac zaujímavých kusov zbierok, rôzne zbrane z toho obdobia. Potom sa exponáty priebežne dokupovali, robili sa akvizí-

cie, s tým, že posledné masovejšie boli do roku 1989. Potom sa nákup zbierok zmenšil. Teraz menej toho kupujeme a častejšie sa stáva, že nám niekto čosi daruje. Keď ide o prezentáciu zbraní, tie sú zväčša súčasťou podujatí organizovaných k vojenským výročiam. Mali sme napríklad výstavu Vojenstvo v Košiciach od roku 1848 do roku 1908, kedy bola kolaudovaná budova tzv. divízie. Dnes je to jedna z múzejných budov. Bol to taký prierez vojenskými dejinami Košíc. • TÝŽDEŇ •

ZO ZASADNUTIA VÝKONNEJ RADY NRSNM

Vyplynulo mnoho otázok Jasmina Pániková

tu upozorňujeme aj na to, že nielen jedného člena do Národnostnej rade sloSprávnej rady, ale aj dvoch venskej národnostnej členov do Dozornej rady menšiny v piatok 20. vymenúvame. Aj toto musí novembra zasadali členovia lokálna samospráva zobrať Výkonnej rady NRSNM, po na vedomie,“ povedala Mektorej usporiadali tlačovú legová-Melichová. konferenciu. Jeden z bodov sa týkal aj Predsedníčka Výkonnej aktuálnej situácie v NRSNM. rady Katarína MelegováPodľa slov Melegovej-Me-Melichová informovala, že lichovej oslovili orgány jedným z bodov rokovacieho v trestnom konaní, aby vyprogramu bolo aj odstúpe- Predsedníčka Výkonnej rady NRSNM Katarína šetrili situáciu, ktorá nastala nie člena Národnostnej rady Melegová-Melichová v Kovačici po predvolaní Ladislava Petroviča, ktorý niekoľkých členov NRSNM podal demisiu na post člezo strany predsedu Obce – Anna Tomanová-Makanová. Prena Národnostnej rady, Výboru pre rokovali aj žiadosť Kovačickej obce, Jána Husárika. Presnejšie, podaná vzdelávanie a iných pracovných ktorá ich oslovila, aby delegovali je žiadosť o začatie vyšetrovania telies, v ktorých účinkoval od kon- jedného člena do Správnej rady a ochranu príslušníkov slovenskej štituovania posledného zloženia Galérie insitného umenia v Kovačici, národnostnej menšiny – členov rady. Ako povedala, jeho demisiu kde je NRSNM spoluzakladateľom. NRSNM. Upozornila, že je Národzašlú na Republikovú volebnú ko- „Vzhľadom na to, že je to oblasť nostná rada orgán slovenskej samomisiu, ktorá vymenuje ďalšieho kultúry, toto posunieme Výboru pre správy a takisto sú Zhromaždenie člena z listiny Slovenská identita kultúru, ktorý sa k tomu zmieni, ale obce a predseda obce orgánmi sa-

SKUTKY, AKÉ VOJVODINSKÝM SLOVÁKOM NESVEDČIA

Rohy vo vreci Juraj Bartoš

va listy (citovali sme z nich pred týždňom) rozvírili beztak, jemne povedané, nepokojnú hladinu bariny, v ktorej sa hlava-nehlava perú naši zastupitelia, legálni a legitímni bojovníci za ľudské a menšinové práva slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Následne pilnej práce rohov, z vreca sa už len tak ťahajú dlhé chvosty, svedčiace o tom, v akom blaženom stave sa ocitla Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny. Ako sme minule uviedli, predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Anna Tomanová-Makanová vo výstražnom liste k verejnosti informovala, že 10. novembra v budove Zhromaždenia obce Kovačica boli zo strany funkcionárov Srbskej pokrokovej strany (Neslovákov) podrobení verbálnemu nátlaku traja členovia NRSNM. Takže vraj podpísali dva doklady, ktoré im údajne predostrel Pavel • TÝŽDEŇ •

Surový, člen NRSNM, zakladateľ a predseda novej politickej strany Slováci vpred! Ako uviedla, jedným dokumentom sa zabezpečuje nová väčšina v NRSNM, potrebná na jej odvolanie, a druhým dokumentom vlastne „bola kandidatúra pána Surového na predsedu NRSNM”. Anna Tomanová-Makanová 13. novembra požiadala Ministerstvo vnútorných vecí o vyšetrovacie konanie a ochranu príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny – členov NRSNM. V liste Potápanec sa chytá aj poslednej slamky, z piatka 13. novembra, Pavel Surový dementuje tvrdenia hlavy NRSNM. Spočitujúc jej aroganciu a stranícku príslušnosť v „Neslovenskej Demokratickej strane” o. i. nepriamo nastoľuje otázku nátlakov z jej strany na kandidátov pred poslednými voľbami do Rady. Vo štvrtok 19. novembra sme elektronickou poštou do redakcie dostali ďalší list. Z neho vyplýva, že sa do hry zapája občianske zduženie Slováci a súžitie. Totiž predseda tejto mimovládky a prvý predseda obnovenej

Matice slovenskej v Juhoslávii Michal Spevák podal trestné hlásenie pred prokuratúrou v Novom Sade proti predsedníčke NRSNM Anne Tomanovej-Makanovej „pre neúčelové využívanie rozpočtových prostriedkov, zneužitie verejného postavenia a nesvedomitého vykonávania funkcie ako predsedníčky Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny”. Udanie opatril fotokópiami dvoch zmlúv o autorskom diele. V tej z roku 2011 sa uvádza, že Anna Tomanová-Makanová, ako zastupiteľka NRSNM, čiže jej predsedníčka a objednávateľka, schvaľuje 65.738,58 dinára na konto Jána Makana (jej manžela), prednášateľa na seminári Verbálna komunikácia s prvkami dramatickej výchovy. V druhej zmluve, z roku 2013, ATM vystupuje v dvojitej úlohe: ako objednávateľka a tiež ako autorka, ktorej treba zaplatiť 30 000 din. za účasť na ideovo-obsahovom, kultúrno-umeleckom a moderátorskom stvárnení programu osláv 10. výročia NRSNM a otváracieho programu Slovenských národných slávností. Klbko sa kotúľa ďalej. V piatok popoludní 20. novembra sa uskutočnila schôdza Výkonnej rady NRSNM, pôvodne plánovaná za zavretými dverami (Ozaj len prečo?). Po jej ukončení vyhlášku pre

mosprávy v Kovačickej obci a nemali by slúžiť na to, aby predvolávali členov rady, aby s nimi viedli rozhovory ľudia, ktorí nie sú ani príslušníkmi našej menšiny a tobôž, aby úradné miestnosti lokálnej samosprávy slúžili na vyhrážky alebo nátlaky. „Oslovili sme aj zástupcu predsedu Kovačickej obce, vzhľadom na to, že nebol informovaný, že sa toto udialo pod krovom lokálnej samosprávy, aby sa porozprával a aby sa takéto veci viac neudiali. S poľutovaním môžeme skonštatovať, že jeden člen Národnostnej rady Pavel Surový v tom bol tiež nápomocný a v tomto účinkoval, čo nie je ani v opise práce, ani funkcií rady,“ povedala Melegová-Melichová. Avšak člen rady Pavel Surový na otázku, či bol prítomný na stretnutí v Kovačici, odpovedal, že nebol prítomný, a podľa jeho slov stretnutie sa nekonalo. Z údajne troch predvolaných členov NRSNM telefonicky sa nám podarilo skontaktovať sa s dvomi členmi, ktorí, ako povedali, pre príliš spolitizovanú situáciu, sa o tom podrobnejšie nechcú zmieňovať a neprajú si, aby ich mená vláčili po médiách. médiá poskytol aj Pavel Surový. Vraj tvrdil, že v Kovačici sa 10. novembra – neudialo nič. Konečne, v pondelok popoludní sme z NRSNM dostali oznámenie pre verejnosť. V ňom sa uvádza, že Koordinácia národnostných rád národnostných menšín na schôdzi v Ečke 18. novembra prerokovala informáciu NRSNM týkajúcu sa prípadu hrubých nátlakov na legálne zvolených členov tejto Rady a „pokusov, aby sa metódami nátlakov, vynucovania a vyhrážok vykonalo prekomponovanie volebných výsledkov a zabezpečil politický vplyv na národnostné rady”. Tamtiež sa uvádza, „že s takýmito a inými formami nátlakov sa stretávajú aj všetky ostatné národnostné rady”. Podľa mienky Koordinácie „takýto zjav predstavuje veľmi nebezpečnú a neprípustnú formu ohrozovania základných ľudských, menšinových a volebných práv príslušníkov národnostných menšín”. Koordinácia zaslala oznámenie relevantným domácim a medzinárodným inštitúciám, médiám a civilnému úseku. Viete, ako: kaluž – táto tuto a teraz – je plytká, malá, tesná; krokodíly v nej sú čoraz nervóznejší. Viete, ako: hlad – čertu brat, no a tak... Komu sa nepozdáva, nech ide z kola von. Ak len môže...

48 /4675/ 28. 11. 2015

Týždeň FINANCOVANIE SLOVENSKÝCH NÁRODNÝCH SLÁVNOSTÍ (1)

Najviac slávnosťových programov a aktivít kryje MSS Jaroslav Čiep

rogram Slovenských národných slávností sa od ich obnovenia roku 1992 rozrástol a obsah z roka na rok mohutnel. Na začiatku program Slávností bol skromnejší, aký ho máme dnes, ale aj finančne menej náročný. SNS sa zo začiatku zväčša realizovali na ochotníckej základni a s entuziazmom. V súčasnosti organizátori SNS píšu projekty a uchádzajú sa o prostriedky pre jednotlivé programy v rámci grantov tak v krajine, ako aj na Slovensku. Hoci financie na organizovanie SNS Z otvorenia galakoncertu dospelých na SNS 2015 získajú prevažne z verejných zdrojov, čiže zo štátnych rozpočtov, peňazí, vrátane hmotných donácií, pre Slovákov žijúcich v zahraničí záverečné vyúčtovanie spravidla ako i to, na čo sa tie financie minuli, (690 000), Československého ústavu zostáva niekde v zásuvke, a tak ve- kde boli uhradené trovy, komu, zahraničného (280 000), od sponrejnosť, hoci je na to zvedavá, nemá pre aké služby a v akej hodnote zorov na účet (241 000) a z predaja možnosť dozvedieť sa, koľko Báč- boli vyplácané honoráre a ostatné lístkov (65 000 dinárov). skopetrovská obec, Matica sloven- osobné príjmy. Keď ide o trovy MSS pri organizoská v Srbsku, či Národnostná rada Ohľadom našej požiadavky ústre- vaní SNS 2014, v prehľade sú uveslovenskej národnostnej menšiny tové boli iba Matica a Národnostná dené nasledujúce položky: rôzne minú počas SNS na „národné ciele“. rada, kým Obec Petrovec v čele trovy späté s realizáciou SNS – PTT, K tomu aj Organizačný výbor SNS, s predsedom Pavlom Marčokom telefón, technické trovy, trovy techv ktorom je zažitým pravidlom, že celkom ignorovali náš list. Hoci sme nických služieb, pohotovosť, uprapredseda Obce Báčsky Petrovec je ich vyzvali, že v prípade, ak nechcú tovanie (86 000), športové podujatia i predsedom tohto telesa, z roka na vyjsť v ústrety našej prosbe, aby (29 000), tlač plagátov, programov, rok menej aktívne pracuje, k tomu to v lehote dvoch týždňov aspoň drobnotlače, diplomov, donačných keď aj zasadá, tak za zatvorenými potvrdili, z kabinetu predsedu obce lístkov, publikácií (579 600), trovy dvermi. Po kritike, ktorú sme zverej- neboli schopní ani toho. Verejnosť späté so stravovaním, občerstvením nili v našich novinách, Organizačný najviac kritiky aj tohto roku nasme- a matičným obedom (131 000), výbor Slávností sa predsa len po rovala na túto lokálnu samosprá- cestovné trovy (36 500), trovy ukončení tohtoročných SNS stretol vu a ich praktiky pri organizovaní montovania javiska, scénografia, v neúplnom zložení, zase bez širšej Slávností, a keďže nechcú do toho ozvučenie a osvetlenie (637 000), verejnosti, a údajne i zhodnotil zapojiť verejnosť, zdá sa i celkom fotografovanie (22 000), ubytovatohtoročné Slávnosti, čo nebolo oprávnene. nie (38 500), prenájom priestoru praxou už dlhší rad rokov. Na výzvu nám najprv odpísali (103 000), honoráre a denné mzdy Preto sme začiatkom septembra z ústredia Matice slovenskej v Srb- (260 000), čo spolu tvorí sumu oslovili vedenie troch organizátorov sku, a to 28. septembra. Keď ide 1 922 600 dinárov. Keď sa k tomu SNS – Obec Báčsky Petrovec, Maticu o SNS 2014 uviedli, že ich finanč- pripočítajú sponzorstvá v tovare a Národnostnú radu – s prosbou ný rámec príjmov bol v hodnote a službách (245 000), je to dokopy o poskytnutie informácií. Hoci sme 1 746 000 a pre SNS 2015 získali 2 167 600 dinárov, ktoré Matica ich na základe Zákona o voľnom 1 771 600 dinárov. minula pri organizovaní SNS v roku prístupe k informáciám mohli úradPri príjmoch v roku 2014 uvádza- 2014. Akým spôsobom a odkiaľ kryla ne požadovať, predsa sme si zvolili jú, že financie získali z Ministerstva Matica manko z organizovania SNS menej oficiálnu cestu. V záujme kultúry a informovania (150 000), 2014, zatiaľ nie je známe. verejnosti sme ich poprosili, aby Pokrajinského sekretariátu pre V rámci realizácie programov SNS nám predostreli informácie týka- kultúru a informovanie (150 000), 2015 príjmy v Matici boli nasledujújúce sa finančného zabezpečenia Pokrajinského sekretariátu pre ce: Ministerstvo kultúry a informovlaňajších a tohtoročných Slávností. národnostné menšiny (50 000), vania (100 000), Pokrajinský sekrePýtali sme sa na zdroje príjmov pre Pokrajinského sekretariátu pre poľ- tariát pre kultúru a informovanie programy, ktoré organizovali v rám- nohospodárstvo, vodohospodár- (150 000), Pokrajinský sekretariát ci SNS, teda od koho získali koľko stvo a lesníctvo (120 000), Úradu pre národnostné menšiny (100 000),

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (717 000), Československý ústav zahraniční (290 000), sponzori (356 000) a z lístkov (58 600 dinárov). V prehľade položiek podobné trovy Matica uviedla aj pri organizovaní SNS 2015. V prehľade sa uvádzajú tieto trovy: rôzne trovy (158 900), športové podujatia (32 500), rôzna tlač (365 700), stravovanie (163 400), cestovné trovy (37 500), javisko, scénografia, ozvučenie a osvetlenie (583 000), fotografovanie (26 000), ubytovanie (30 300), prenájom priestoru (36 600), honoráre a denné mzdy (262 200), čo je spolu: 1 696 100 dinárov. Vrátane sponzorstiev v tovare a službách (234 000), trovy organizovania SNS 2015 v Matici sú 1 930 100 00 dinárov, čiže 158 500 dinárov im aj zvýšilo. Matica je od obnovenia SNS ich hybnou silou a pri ich organizovaní sa najviac podieľa aj finančne. Okrem hradenia technických predpokladov jednotlivých programov a podujatí v Dome MSS, Matica finančne zabezpečuje i realizáciu galaprogramov tak detí, ako i dospelých, zhromaždenie matičiarov, stretnutie učiteľov a ich publikáciu, tiež odmeny pre všetky športové podujatia a časť nákladov stretnutia študentov v Báčskej Palanke. V budúcom čísle: Finančný prehľad programov SNS pod patronátom NRSNM. • TÝŽDEŇ •

ŠTYRI DESAŤROČIA VOJVODINSKEJ TELEVÍZIE

Zodpovednosť za materinskú reč

• TÝŽDEŇ •

Programová schéma sa, prirodzene, postupne menila, vyvíjala, konárila, ale aj, neprirodzene, okypťovala, jednotlivé vysielania (najmä bazírujúce na dokumentárnom a hranom programe) sa proste „vyparili”. Jej vonkajšie rámce určovalo najmä vedenie RTVNS a na profilovaní slovenských vysielaní sa podieľalo doteraz viac než 80 zamestnancov slovenskej redakcie, v čele s doterajšími zodpovednými redaktormi: Jánom Makanom (1981 – 1987), Dušanom Pavlovičom (1987 – 1988), Jánom Struhárom (1989 – 1990 a 1993 – 1996), Jánom Filipom (1990 – 1993), Jánom Ďurovkom (1996 – 2006) a terajším Jánom Čemanom (od 2006). Keď 3. mája 1999 večer granáty vyslané z lietadla vojsk NATO zasiahli budovu Televízie Nový Sad na Mišeluku v Sriemskej Kamenici, začala sa nová kapitola Televízie

Nový Sad. Druhý program, v rámci ktorého svoje programy chystajú rubriky (?!) v rečiach národnostných menších, respektíve národnostných spoločenstiev, je vystavený vetriskám dujúcim z oblaku nedokončenej tranzície niekdajšej socialistickej spoločnosti na kapitalistickú. Nezostáva iné než zaželať našim televíznym kolegom, aby udržali kormidlo na rozbúrenom mori spoločenských a ekonomických premien, najmä aby ich neopúšťalo vedomie potreby po vytváraní televíznych príspevkov a vysielaní v súlade s profesionálnymi a teda i etickými normami súčasnej žurnalistiky. Zodpovednosť nielen za objektívne a kritické informovanie, dovolíme si poznamenať, ide ruka v ruke so zodpovednosťou za materinskú reč. Na to hodno myslieť aj vo chvíli jubilea.

INÝ NÁHĽAD

nedeľu 30. novembra 1975 na rozkonárenom strome informovania Slovákov vo vtedajšej socialistickej Juhoslávii pribudol ďalší šťavnatý plod. Rádiotelevízia Nový Sad vtedy, večer so začiatkom o 17.45, odvysielala magazín Rozhľady. Prvý raz tunajší občania mali možnosť počuť slovenský jazyk z televíznych obrazoviek. Na slovenské vysielania dnešnej Televízie Vojvodina, teraz už denné (na začiatku šli len raz v týždni) stále rovnako netrpezlivo striehnu súčasníci, nielen Slováci žijúci v dnešnom Srbsku. Koncom týždňa, za ktorým práve kladieme bodku, vyšla tlačou publikácia 40 rokov Slovenskej redakcie Televízie Nový Sad 1975 – 2015. Zo 40 autorov, terajších a niekdajších novinárov, jazykových redaktorov a iných profilov redakcie TVNS, respektíve TVV, ktorá celé štyri desaťročia vytvára program v slovenčine, v asi päťdesiatich príspevkoch, sprítomňuje začiatky, približuje rozvoj a súčasnosť (teraz už Rubriky po slovensky TVV). Práca na príprave vzácneho kamienka do pestrej mozaiky žurnalistiky Slovákov žijúcich v Srbsku nebola ľahká, času nikdy nadostač, takže verejná prezentácia spomenutej knihy zrejme bude mať cveng vianočného darčeka. Pravdaže, na tomto mieste nemienime rozjímať nad publikáciou, do ktorej sme zatiaľ nenahliadli. Naším cieľom je poukázať na širší kontext začiatkov televíznych vysielaní v slovenskej reči, ktoré najprv chystala Slovenská redakcie Rádia Nový Sad, v čele s vtedajším jej šéfredaktorom Miroslavom Krivákom. Ako onehdy napísal v Hlase ľudu jeho šéfredaktor Samuel Čeman: „Rádiotelevízia

Nový Sad zaznamenáva jednu z najvýznamnejších chvíľ vo svojom rozvoji – aj oficiálne štartovanie televízneho programu v jazykoch národov a národností našej pokrajiny. (...) Jednou z hlavných význačností Novosadskej televízie bude päťrečovosť. Už od samotného začiatku programy sa budú koncipovať, pripravovať a vysielať tak, aby boli zaujímavé a zrozumiteľné pre väčšinu divákov. Každý účastník v programoch a vysielaniach bude hovoriť svojím materinským jazykom a priama komunikatívnosť sa zabezpečí súčasným prekladom v podobe písaného textu.” Z dnešného pohľadu, vo chvíli jubilejnej, možno vysoko oceniť skutočnosť, že TVNS, hneď ako začala vysielať samostatne (prostredníctvom vysielačov Venac a Crveno Selo), chystala a prezentovala program v piatich jazykoch: vo vtedajšom srbochorvátskom, maďarskom, slovenskom, rumunskom a rusínskom, čo fakticky bol priekopnícky skutok. V súčasnosti, podotýkame, vysiela už v desiatich rečiach. Magazín Rozhľady (trval 50 minút) si rýchle razil cestu k divákom a veru sa rýchle zväčšoval i počet majiteľov televíznych prijímačov vo Vojvodine. Rozhľady pozostávali z troch častí. Prvá, pod názvom Aktuality (trvala asi 10 minút) obsahovala prehľad spoločensko-politických, hospodárskych a kultúrnych udalostí týždňa. Druhú časť činili bloky, ktoré sa striedali týždenne: Skutky (politika, ekonomika), Plody (poľnohospodárstvo), Ohnivká (kultúra), Lastovička (vysielanie pre deti), Objektív M (pre mládež). Tretia časť je zároveň vysielanie, ktoré ako jediné trvá od začiatku dodnes: Dúhovka (dokumentárny program, cestopisy, filmy a pod.).

Ďuro Varga

Juraj Bartoš

48 /4675/ 28. 11. 2015

Týždeň HOSPODÁRSKE POHYBY VO VOJVODINE

Tlaky z mnohých strán Oto Filip

ekonomike možno donekonečna hovoriť z rôznych hľadísk: podmienok, záujmov, okolností… To, čo však zostáva stálicou, sú údaje o nej. Základným hodnotením tohtoročných vojvodinských hospodárskych pohybov je, že sa konečne zastavilo klesanie ekonomických aktivít, trvajúce od sklonku roku 2013 až do marca tohto roku. Dokladom prajnej štruktúry odštartovaného zotavenia v druhom tohtoročnom kvartáli je solídny rast spracovateľského priemyslu, taktiež stavebníctva, ktoré je spravidla dobrým indikátorom trendov celkového investovania. Za rast netto exportu a investícií, zmenšenie bežného deficitu a zotrvávanie fiškálneho deficitu na nízkej úrovni, ako aj za takmer osempercentný rast priemyselnej výroby v Srbsku, treba v prvom rade ďakovať zlepšeným podmienkam hospodárenia na medzinárodnom trhu, začatým ekonomickým reformám sľubujúcim lepšie podmienky hospodárenia, nízkym nákladom na prácu, prajnejším podmienkam obchodovania zo

svetom, ktoré umožnil pokles cien nafty a plynu a rast cien základných kovov, no i dosť skromnému porovnávaciemu základu. Čosi sa zlepšuje, no je to len začiatok cesty. Priemyselná výroba vo

robných aktivít v úseku zásobovania elektrickým prúdom, plynom, parou a v klimatizácii. V prípade platov, čo je tiež dôležitý indikátor pohybov a štandardu, priemerný vyplatený septembrový zárobok v pokrajine bol

Z konferencie v Zhromaždení APV: dôkladný rozbor vojvodinských hospodárskych pomerov Vojvodine v období január – september stúpla o 3,6 percenta v porovnaní s rovnakým obdobím vlani, čo je okolo dvakrát menej než bol rast na úrovni štátu. Pod toto sa hlavne podpísal až 33-percentný pokles vý-

41 848 dinárov (bez daní a príspevkov), kým na úrovni republiky bol 43 925 dinárov. Najvyššie priemerne septembrové zárobky boli vo Vršci (50 272 din.), v Novom Sade (49 296) a v Pećinciach (47 104 dinárov).

O uvedených a celom rade údajov, ktoré prichystala Hospodárska komora Vojvodiny, rokovalo sa v polovici novembra na tematickej konferencii Situácia v hospodárstve APV, prebiehajúcej v Zhromaždení APV, ktorej usporiadateľom bola Pokrajinská sociálno-ekonomická rada. Podľa predsedajúceho rady a podpredsedu pokrajinskej vlády Miroslava Vasina fakty poukazujú na to, že stav v ekonomike zďaleka nezodpovedá obrazu, ktorý sa o ňom vytvára vo verejnosti. Možno to ilustrovať počtom fiškálnych a parafiškálnych záťaží (je ich až 499), ktorých následkom je vznik pocitu neistoty, zhoršenie podnikateľského ovzdušia, destimulovanie investícií. Pre tlaky z rôznych strán rastie nielen sivé, ale i čierne pásmo podnikania. Jedným z prvých, účastníkmi navrhnutých východísk je upriamenie sa na výrobu, hlavne produkciu potravín, na vznik finančného systému fungujúceho s normálnymi úrokmi, lebo tie vysoké brzdia aj rast, aj zamestnanosť, aj investície do nových fabrík. Na konferencii sa hovorilo aj o postavení sociálnych partnerov, o privatizácii, o (ne)zamestnanosti, o tom, čo priniesol Zákon o práci. Lebo je to všetko súčasťou hospodárskeho obrazu, ktorý spoluvytvárame všetci. A preto by nám i malo záležať, aby na ňom bolo čím menej škvŕn.

K NADCHÁDZAJÚCEJ KONFERENCII O KLÍME

Minimalizovať negatívne dopady O. Filip

lanétu raz zalieva horúčava, inokedy ju trápia vlny katastrofálneho sucha, tretíkrát výkyvy počasia vyvolávajú hladomory… A je tu stále aj oxid uhličitý a iné plyny hromadiace sa v atmosfére, zabraňujúce úniku tepla, čo zase spôsobuje ohrievanie zemského povrchu. Uvedomujúc si, že už nastupuje o päť minút dvanásť a že treba všetko, čo sa dá chrániť, kým nie je neskoro, od pondelka 30. novembra do 11. decembra v Paríži sa majú stretnúť svetoví lídri, od prezidentov USA, Ruska a Číny po iné hlavy štátov alebo vlád vyše sto krajín, s cieľom konečne pohnúť debaty o klíme v správnom smere. Od konca roku 2009, keď v Kodani stroskotali snahy vyrokovať svetovú klimatickú dohodu,

www.hl.rs

uplynulo šesť rokov. Mnohé sa za ten čas zmenilo, nanešťastie na horšie. Emisie skleníkových plynov neľútostne stúpajú, čo znamená aj rast rizika obrovských a nezvrátiteľných škôd vyplývajúcich z nich. Vo väčšine sveta, no nie aj vo všetkých vplyvných krajinách, sa klimatická zmena považuje za hrozbu. Znečistenie okolitého vzduchu sa stáva najväčšou príčinou predčasných úmrtí na planéte. Uvedené a iné problémy by mali prispieť k uvedomeniu si zlomku vlastnej zodpovednosti, a tým prispieť k jednoduchšiemu dosiahnutiu dohody. Či to tak bude, je však otázne. Netreba totiž zabúdať, že aj ďalšie kolo rokovaní o klimatickej zmluve pravdepodobne bude poznačené hašterením a hádaním ako vždy. Na obmedzenie rastu uhlíkových

Informačno-politický týždenník

emisií a na uspokojenie iných nádejí to vonkoncom nebude stačiť. V Kodani sa rozhovory zasekli hlavne na nedohode medzi bohatými a chudobnými štátmi. Tie chudobné vychádzali z toho, že bohaté v prvom rade prispeli k doterajšej akumulácii uhlíka, a preto by mali urobiť viac na jeho znížení, napríklad finančne im kompenzovať obmedzovanie skleníkových plynov. Štáty bohaté sa nazdávajú, že robia dosť, ale že by rozvíjajúce sa trhy, ktoré sú zdrojom nových emisií, mali urobiť viac. Nová klimatická dohoda pravdepodobne vznikne ako zrkadlo týchto a podobných pomerov a ťažkostí. V Paríži by sa vlastne mala dosiahnuť nová globálna dohoda, ktorá má nahradiť Kjótsky protokol, ktorý vypršal 31. decembra 2012. Nová dohoda, ktorá má nadobudnúť

platnosť v roku 2020, by zoskupila všetky štáty, ktorých spoločným cieľom je zmenšiť emisie plynov so skleníkovým účinkom. S tým zámerom, aby globálne ohrievanie do roku 2100 neprekročilo dva stupne Celzia. Podľa súčasných trendov svetu hrozí zvýšenie až o štyri stupne. To by znamenalo aj viac záplav, suchôt, stúpanie hladiny mora, viac chorôb, mnoho zrážok okolo prírodných zdrojov. Akákoľvek dohoda by znamenala viac než sa dosiahlo v Kodani, čo je lepšie ako nič. Dalo by sa povedať, že je zo všetkého najpodstatnejšie, aby ľady napráskali len na Arktiku, ale i aby tých – nepochopení – bolo čoraz menej. Je to jeden z prvých predpokladov minimalizovať negatívne dopady, v súčasnosti už vážne znepokojujúcich rozmarov klímy. • TÝŽDEŇ •

Slovensko Práca ma drží nad vodou

SEDEM OTÁZOK PRE VIERU DENĎÚROVÚ-TAPALAGOVÚ, ODBORNÍČKU V OBLASTI PROBLEMATIKY KRAJANOV

Rastislav Boldocký

eď Viera Denďúrová-Tapalagová v roku 1993 odišla na Slovensko, v živote už čo-to preskákala. Mala manžela a dcéru, byt v centre Nového Sadu, pracovala v rozhlase ako jazyková redaktorka. „Nerada spomínam na tie roky, keď sme si za plat vyplácaný v biliónoch dinárov nemohli kúpiť v obchodoch takmer nič. Pamätám sa, že som si za poslednú výplatu kúpila v samoobsluhe kus slaniny, nočnú košeľu a zubné kefky. Chlieb bol už vypredaný,“ hovorí o dôvodoch svojho odchodu. Čo je možno ešte horšie, prestala sa cítiť bezpečne, najmä keď o pol piatej ráno chodila novosadskými ulicami do práce. „Mnohí kolegovia v tom čase už odišli na Slovensko, priatelia a susedia z Nového Sadu do Kanady, Nemecka, na Nový Zéland, do Austrálie, iní len do Chorvátska. Tak sme sa aj my, celá rodina, rozhodli odísť na Slovensko.“ Pripúšťa však, že to nebolo jednoduché rozhodnutie. Pred odchodom zašla za mamou do Petrovca. „Nebola nadšená, mala rada Slovensko, ale povedala mi: ,Choďte, ale čo ak aj tam bude zle? Vieš, ako píše v Biblii, že sa ľudia sťahovali z východu na západ, zo západu na východ, a nikde nenašli svoj pokoj.’ Boli to jej posledné slová, čo mi povedala. V tom istom roku mama v lete umrela,“ spomína. Do Bratislavy prišla ako prvá, o niekoľko mesiacov ju nasledovali manžel s dcérou, ktorá začala chodiť na bratislavské Evanjelické lýceum. Eka, ako jej hovoria priatelia, sa hneď po príchode zamestnala v tlačovej agentúre TASR. Po roku prestúpila do Krajanského múzea Matice slovenskej, kde pôsobila donedávna. Po zmenách v matičnom vedení musela odísť, ale práce v oblasti krajanskej problematiky sa nevzdala. „Svoje skúsenosti a odbornosť zúročujem teraz vo Svetovom združení Slovákov v zahraničí (SZSZ). Práve v týchto dňoch sme volili nového predsedu SZSZ a stal sa ním staronový predseda Vladimír Skalský.“ Čo bolo pre teba na Slovensku najťažšie? • SLOVENSKO •

„Samozrejme. Veď väčšiu časť „Zrejme aj v dôsledku balkánskych vojen sa začiatkom 90. rokov svojej profesionálnej kariéry som tunajší Slováci aj na nás Slovákov pôsobila v Krajanskom múzeu z Juhoslávie často pozerali s nedô- Matice slovenskej, kde som sa verou. Všetci sme boli v jednom venovala najmä slovenskému vreci, boli sme pre nich ,Juhoši’. zahraničiu. Tu by som sa chcela Mnohí ani nevedeli, že vo Voj- poďakovať nášmu petrovskému vodine žijú Slováci. Susedia sa historikovi Dr. Jánovi Siráckemu, zamykali, neboli sme pre nich nášmu ,báčimu Janov’, ako si želal, vítaní. Našťastie, boli tu aj ľudia, čo aby sme ho oslovovali. Práve on nám ochotne pomohli, napríklad starší presídlenci z roku 1947, ktorí na Slovensko prišli v rámci matičnej akcie Mať volá. Situáciu komplikovala aj nutnosť vybaviť si doklady. Zohnať p o vo l e n i a n a pobyt, pracovné povolenia, absolvovať lekárske vyšetrenia. V tom čase zákon nijako nezvýhodňoval krajanov, boli sme Doma s manželom Aurelom rovnakí cudzinci ako Vietnamci. Na druhej strane ma nahovoril, aby som sa uberala celodenné povinnosti nás zbavo- v tomto smere. vali smutných myšlienok. Boli aj V rámci Krajanského múzea sme dni ťažšie, problémové, ale vedeli napríklad založili Klub mladých sme sa s nimi vyrovnať. Hovorím krajanov, boli to študenti, premy, lebo v tom čase nás bolo viac, važne Slováci zo Srbska, Ukrajiny, čo sme sa z Juhoslávie presťaho- Maďarska, Rumunska, ktorým vali na Slovensko a vzájomne sme bolo treba pomôcť pri zápisoch, si pomáhali.“ štipendiách a ďalších vybavovačKedy si si uvedomila, že tu kách. Mohla som tu využiť svoje zostaneš žiť? kontakty. Už zo študentských čias „Išlo to postupne. Dcéra si hneď som totiž mala mnoho kolegýň na lýceu našla dobré kamarátky. a kolegov, priateľov na minisPo vysokej škole sa vydala a zalo- terstvách školstva aj kultúry, na žila si rodinu. Keď sa mi narodila veľvyslanectvách, takže som im vnučka, tak som si uvedomila, vedela odborne poradiť, napísať že vlastne tu sme už doma – ,za- odporučenie. korenení’. Potom prišla ďalšia Chcem zdôrazniť, že v rámci vnučka. Ako rodina sme postupne svojej práce som sa vždy snažila nadviazali čulé spoločenské styky, prezentovať Slovákov v zahraničí našli sme si kamarátov, kolegov, ako integrálnu súčasť slovenského prichádzala k nám rodina z Belgic- národa.“ ka, Rakúska, Srbska, Kanady. Pre Čo považuješ za svoj najväčší všetkých sme vždy mali otvorené úspech? dvere. Našimi hosťami boli čoraz „To, že som robila a doteraz častejšie aj študenti, netere, pria- robím niečo, čo ma baví a čo potelia. Čiže tu sme doma.“ važujem za zmysluplné. Budem Mala si v rámci svojho za- parafrázovať a poviem, že práca je mestnania kontakty so Srb- to, čo ma vždy držalo nad vodou. skom či bývalou Juhosláviou, A ak máš na mysli niečo konkrétne, respektíve ovplyvnil nejako je toho viac. Napríklad môžem pôvod tvoju kariéru? spomenúť to, že sa mi podarilo

po 3. ročníku Celoslovenskej súťaže Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko zaradiť do súťaže aj slovenských žiakov základných a stredných škôl zo zahraničia. A tak sa už roky na nej zúčastňujú krajanskí žiaci so svojimi prácami, ktoré vyjadrujú slovenské národné sebavedomie. Napĺňa ma aj to, že som precestovala mnoho európskych a zámorských krajín, kde žijú Slováci. Som vďačná tomu, že som mala tú možnosť, ale i sama sebe – podarilo sa mi to aj vďaka vlastným schopnostiam.“ Ľutuješ niekedy, že si odišla? „V tejto hektickej dobe je ťažko premýšľať, čo a kde je lepšie, kam ísť a za čím sa náhliť. Ale na časy v bývalej Juhoslávii doteraz spomínam, najmä keď relaxujem. Pri domácich prácach si doprajem starej klasiky, počúvam nahrávky z Novosadského rozhlasu a televízie, ako i Balaševića, Olivera, slavónskych tamburášov.“ Čo by sa muselo stať, aby si sa vrátila? „Naozaj si neviem predstaviť, že by som sa teraz mala sťahovať späť. Ak dobre počítam, v živote som sa sťahovala deväťkrát. Ako sa hovorí, už sa mi nechce ani na druhú dedinu. A prichádzajú mi aj vždy na um tie spomínané slová mojej mamy o sťahovaní...“ Komu fandíš, keď hrajú Slovensko a Srbsko v nejakom športe? „Už keď pozerám šport, tak hokej. Aj to len tak jedným okom, nemám na to nervy, ale vtedy fandím Slovensku. V tenise fandím aj Ane Ivanović, ale i Cibulkovej, rovnako aj Ðokovićovi. Ak si to zaslúži. Kto je lepší, ten si podľa mňa zaslúži, aby sme mu držali palce. A na záver, chcem povedať ešte niečo, čo nesúvisí s otázkou. Prajem všetkým len mier a pokoj. Slzy sa mi hrnú do očí, keď zoviera sa mi hrdlo, keď počúvam pieseň Balaševića a detského zboru Samo da rata ne bude, teda Len aby vojna nebola.“ Foto: Z archívu VDT

48 /4675/ 28. 11. 2015

Ľudia a udalosti S cieľom podnietiť rozvoj prostredia KOVAČICKÁ OBEC

Anička Chalupová

obyvateľstvo a problematiku spätú so súčasnou migráciou, ktorá je ačiatkom uplynulého týždňa viditeľná nielen v Kovačici, ale aj ako jeden z prvých významnej- v iných dedinách, ako je Uzdin, ších krokov nové vedenie Obce v ktorom žijú občania rumunského Kovačica sa podujalo informovať pôvodu. S predstaviteľmi rumunvšetky inštitúcie ského veľvyslanectva o zmene v lokálnom sme sa tiež rozprávali vedení, ako i o buo budúcej spolupráci dúcich plánoch a keďže je Rumunsko vzťahujúcich sa na v EÚ, hovorili sme aj národnostné komuo finančnej pomoci nity v tejto obci. z európskych fondov, V utorok 17. noo zachovaní redakcie vembra bežného v rumunskej reči RTV roka Kovačickú obec OK a pod. oficiálne navštívili V rámci stretnutia, predstavitelia Veľna ktorom sa okrem vyslanectva Rupredsedu obce zúmunskej republiky Dipl. Ing. Ján Husárik, častnili aj Ján Paul, v Belehrade v čele predseda Obce Kovačica zástupca predsedu s veľvyslancom Daobce, Zoran Savanov, nielom Banu, ktorých v budove predseda Zhromaždenia obce a iní, obce privítal Dipl. Ing. Ján Husárik, Daniel Banu, veľvyslanec Rumunpredseda obce so spolupracov- skej republiky v Belehrade, vo svoníkmi. jom príhovore medziiným vyjadril – Na stretnutí sme cteným hos- potešenie zo skutočnosti, že po ťom najprv predstavili našu obec, prvýkrát na pozvanie lokálneho

Oficiálne stretnutie predstaviteľov rumunského veľvyslanectva s novým lokálnym vedením bolo predovšetkým zamerané na budúcu spoluprácu (Foto: z archívu obce) vedenia navštívil Kovačickú obec, čo sa doteraz počas jeho štvorročného mandátu ešte nestalo. Po stretnutí a rozhovoroch v Kovačici hostitelia so svojimi hosťami navštívili Uzdin, dedinku, v ktorej žije vyše 2 130 príslušníkov rumunskej národnostnej menšiny a ktorá sa v druhej polovici 20. storočia stala známa podľa viacnásobných

juhoslovanských majstrov v stolnom tenise a insitných maliarok. V Uzdine mali stretnutie s predstaviteľmi Miestneho spoločenstva, Domu kultúry, základnej školy, Rumunskej pravoslávnej cirkvi, ktorí ich zároveň informovali o dejinách dediny, kostola, náboženstve, kultúre, tradícii a obyčajach tunajších Rumunov.

ŠANCA PRE MLADÉ TALENTY

Srbsko v rytme Európy aj v Petrovci Jaroslav Čiep

ajmasovejšie detské podujatie, ktoré prebieha pod názvom Srbsko v rytme Európy, sa už šesť rokov usporadúva za podpory veľvyslanectiev európskych štátov v Belehrade. Cieľom tejto akcie – podľa slov výkonného riaditeľa Igora Karadarevića – je podporovať, rozvíjať, spoznávať a zachovávať mladé talenty v Srbsku, propagovať interkultúrnosť, toleranciu, rodovú rovnosť, uctievanie ľudských práv, rozmanitosť, spoluprácu a nepretržité vzdelávanie. V stredu 18. novembra 2015 sa uskutočnilo podpisovanie zmluvy o spolupráci medzi Obcou Báčsky Petrovec a organizáciou Europian Capital Advisors Management, s. r. o., pod čou strechou pôsobí Srbija u ritmu Evrope. Vďaka tomu sa Báčskopetrovská obec – ako s potešením uviedol predseda obce Pavel Marčok – v roku 2016 prvýkrát zúčastní na spomínanom podujatí.

www.hl.rs

cípu Eurovízie s boRiaditeľ podujatia Srbsko v rytme Eudovacím systémom rópy David Makević a hlasovaním esevyzdvihol, že touto meskami. Víťazi feszmluvou a spolutivalu získajú cenné prácou je vykonaný odmeny a týždenný ďalší krok k budúcepobyt v európskom mu priateľstvu medzi štáte, ktorý budú na Obcou Báčsky Petfestivale zastupovať. rovec a niektorým z Takisto prostredie, európskych štátov, ktoré na festivale zvíktorého diplomaticťazí, bude hostiteľom ký zástupca v Srbsku festivalu v roku 2017. navštívi túto obec. Toto podujatie je Neraz tieto návštevy príležitosťou prezendiplomatov v jednottovať svoju tradíciu livých prostrediach Podpisovanie protokolu ako prvý krok k tomu, aby aj deti a hodnoty prostrezaznamenali aj eko- z Báčskopetrovskej obce mali šancu prejaviť svoj talent dia v ekonomickom nomické momenty, v rámci podujatia Srbsko u rytme Európy a turistickom zmysle prípadne donácie cez klip, ktorý bude lentovaných detí zo základných škôl vysielaný na prvom programe štáturčené našim prostrediam. Ljiljana Jovanovićová v mene or- a z gymnázia, ktoré potom pripravia nej televízie. Účinkujúce deti majú ganizátorov podujatia spresnila, že na súťaž, v ktorej sa zúčastnia deti možnosť prejaviť svoje vedomosti, od januára nasledujúceho roku ich z dvadsiatich miest a obcí u nás. schopnosti, talenty a zručnosti, ktoré profesori hudby, spevu a tancov Festival bude v polovici roka v Ćupriji ešte zdokonalia v práci s tímom budú prichádzať dvakrát do týždňa s priamym televíznym prenosom na vrcholných odborníkov z rozličných do tohto prostredia a zvolia 25 ta- RTS 1 a organizovaný je podľa prin- oblastí.

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

NA SLOVO S PREDSEDOM RADY MIESTNEHO SPOLOČENSTVA KULPÍN MIROSLAVOM ČEMANOM

Zmeny zabezpečujú krajší výzor dediny Katarína Gažová

značený čiarami, potom boli namontované nové koše a vedľa ihriska ielen občania Kulpína, ale aj postavené nové lavičky. V parku náhodní pocestní si všimli, že v centre Kulpína sme odstránili starý sa v poslednom čase v dedine detský park a na tom istom mieste udiali viaceré pozitívne komunálne vznikol nový moderný zábavný park zmeny. O novinkách a aktuálnych s väčším počtom elementov na hru. prácach, ktoré prebiehajú na viace- Tieto dve investície spolu majú hodrých lokalitách naraz, sme si poho- notu okolo 4 milióny dinárov. Ďalších vorili s predsedom Rady Miestneho sedemstotisíc dinárov sme usmerspoločenstva Kulpín Miroslavom nili do inštalovania kandelábrov Čemanom. v dedinskom parku, takže teraz je V Kulpíne vidno pokrok v ob- aj tento priestor pekne osvetlený. lasti komunálnej výstavby. Ktoré Keď ide o základnú školu, treba práce boli posledne vykonané? povedať, že vlani sa začalo a tohto – Práce sa vlastne rozprúdili v po- roku pokračovalo v renovovaní vnúlovici tohto roka. Najprv sa praco- torného osvetlenia budovy školy, valo na dokončení chodníka, čiže ktoré bolo vo veľmi zlom stave. Túto cyklistickej dráhy investíciu v hodnote smerom ku mostu 1,1 milióna dinárov cez kanál. V podstaspoločne vyfinancote šlo o dokončenie vali MS Kulpín a zákminuloročnej alebo ladná škola. Na novej až predminuloročnej školskej telocvični je investície výstavby vymenená kompletchodníkov smerujúná krovová krytina, cich od centra dediny a to z prostriedkov po most, ktorá mala v hodnote takmer finančnú hodnotu Miroslav Čeman 5 miliónov dinárov, 4 milióny dinárov. ktoré ZŠ Jána Amosa Tohto roku sme chodník dokončili Komenského prostredníctvom proa neďaleko mosta vedľa chodníka jektu získala zo Správy pre kapitálové sme namontovali aj dve lavičky. Ako vklady AP Vojvodiny. Tieto práce sa ďalšiu významnú dedinskú investíciu nám podarilo dokončiť aj vďaka treba spomenúť výstavbu ohrady peknému teplému počasiu počas okolo slovenského cintorína, ktorá je novembra. Pripomenul by som ešte dlhá 250 metrov a stála dva milióny aj celodedinskú akciu farbenia ohradinárov. Vykonávateľom prác bol dy okolo základnej školy koncom stavebný podnik z Temerínu, ktorý augusta, v ktorej účinkovalo okolo sa prihlásil na tender s najprajnej- sto dobrovoľníkov, tak žiakov, ako aj šou ponukou. Súčasne s tým sa dospelých. Vďaka donácii z podniku pracovalo na výstavbe chodníkov Put-Invest zdarma boli opravené oba v centre Kulpína, a to pred základnou športové terény na školskom dvore. školou a pred pravoslávnym kos- Keď ide o práce okolo základnej tolom, taktiež vedľa samoobsluhy školy, ešte máme v pláne upraviť a dedinskej pošty, a vybudované je vchod do dvora, teda od hlavnej aj nové parkovisko. Táto investícia cesty po budovu, ako aj chodník, mala hodnotu dva a pol milióna ktorý spája ihriská s budovou školy. dinárov. Tieto komunálne práce sú V akej fáze sú práce na výstavbe spoločnou investíciou kulpínskeho pravoslávneho domu smútku? Miestneho spoločenstva a Báčsko– Už roku 2012, keď Rada MS petrovskej obce. Kulpín začala fungovať v novom Aj na nádvorí základnej školy zložení, začali prípravy na takú veľkú a v parku v strede dediny sa udiali investíciu, ako je výstavba nového určité zmeny? domu smútku na pravoslávnom – Pracovalo sa aj na renovovaní cintoríne. Dom smútku bol medziihrísk pri základnej škole. Terén pre časom vystavaný a za pomoci početbasketbal bol potiahnutý novou ných sponzorov sa teraz pracuje na vrstvou z recyklovanej gumy a vy- jeho dokončení. Budova je zvonku

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Nový detský park v centre Kulpína

omietnutá, namontované sú okná a dvere a teraz nasleduje dláždenie miestností a vonkajšej terasy kachličkami, potom inštalovanie elektriny. Do polovice decembra prevažná väčšina prác na objekte bude ukončená a dom smútku sa bude môcť používať. Do pravoslávneho domu smútku investovala Báčskopetrovská obec, MS Kulpín a viacerí štedrí sponzori. Plánujeme ešte vybudovať parkovisko a na budúci rok aj ohradu, tak ako je to na slovenskom cintoríne. Kulpín dostal účelové prostriedky aj z NRSNM na rekonštrukciu dedinského Domu kultúry. Ako

je to s realizáciou tejto investície? – Na úprave budovy Domu kultúry práce sú tiež v plnom prúde. Z NRSNM sme získali prostriedky v hodnote milión dinárov na adaptáciu stropu a osvetlenia. No vykonané bolo toho aj viac, čiže zrekonštruovaná je takmer celá sieň a tiež pomocné miestnosti, ako sú prezliekarne a podobne. V objekte je predtým nainštalované aj kúrenie, ako aj klimatizácia, vykonané je čalúnenie hľadiska, takže na 90 percent je všetko úplne vynovené a upravené. Isteže môžeme my Kulpínčania byť veľmi hrdí na to, ako teraz vyzerá náš Dom kultúry.

ŽELEZNIČNÁ ULICA V STAREJ PAZOVE je čoraz frekventovanejšia, plná chodcov a cyklistov smerujúcich na železničnú stanicu. Problémy im však donedávna robil nebezpečný chodník, vydláždený dávno, umiestnený z pravej strany cesty, medzi pouličným jarkom a trávnatou plochou pred domami. Z iniciatívy občanov tejto ulice a v záujme Verejného podniku Železnice Srbska Miestne spoločenstvo Stará Pazova nedávno kompletne zrekonštruovalo tento chodník. Podľa slov Svetislava Subotića, predsedu Výkonného výboru Rady MS Stará Pazova, vykonávateľom prác je podnik Feromont, s. s r. o., Stará Pazova a na výstavbu betónového chodníka pozdĺž celej ulice bolo vyčlenených 968-tisíc dinárov. K. V. 48 /4675/ 28. 11. 2015

Ľudia a udalosti VEĽTRH VZDELÁVANIA 2015 V BÁČSKOM PETROVCI

Bohatá ponuka možností Jaroslav Čiep

ancelária pre mladých Obce Báčsky Petrovec sa snaží vyjsť v ústrety a pomôcť stredoškolákom v ich profesionálnej orientácii. Už niekoľko rokov za sebou KPM do školy privádza predstaviteľov rôznych odborov a zamestnaní, ktorí žiakom hovoria o svojich skúsenostiach a pracovných povinnostiach, ako aj o tom, čo všetko potrebovali vykonať, aby sa stali tým, čím sú dnes. Týmto spôsobom gymnazisti získajú prehľad o povolaniach, zistia, čo ich vlastne zaujíma a čomu sa v budúcnosti chcú venovať. Druhou formou pomoci stredoškolákom pri výbere ich budúcej profesionálnej orientácie je konkrétny styk s početnými vysokými školami u nás a v zahraničí. Už sedem rokov za sebou KPM v novembri vyzve predsta-

Vysoké školy ponúkajú svoje odbory, ale gymnazisti by mali dobre zvážiť, k čomu majú afinitu

viteľov viacerých vysokoškolských ustanovizní, aby sa prišli predstaviť budúcim študentom v rámci Veľtrhu vzdelávania. Toto podujatie KPM organizuje v spolupráci s Gymnáziom Jána Kollára so žiackym domovom a z roka na rok veľtrh mohutnie. Vo štvrtok

19. novembra do petrovského gymnázia zavítali predstavitelia 26 vysokoškolských inštitúcií, čo je doteraz najväčší počet účinkujúcich fakúlt. Okrem slávnostnej siene gymnázia, kde prebieha akcia zoznamovania sa s fakultami, or-

ganizátori aj tohto roku museli zabezpečiť aj ďalšie miestnosti pre predstaviteľov fakúlt, ktoré prejavili záujem predstaviť sa petrovským maturantom. Boli to fakulty humanitného, technického, prírodovedného, ekonomického zamerania, umelecké školy... tak štátne, ako aj súkromné, ktoré cestou letáčikov alebo v elektronickej forme predstavili svoje študijné programy. Tohto roku sa prezentovali školy z Nového Sadu, Sriemskej Kamenice, Sriemskych Karloviec, Subotice, Belehradu, Somboru, kým zo Slovenskej republiky pricestovali profesori a študenti z Bratislavy, Nitry, Banskej Bystrice a Prešova. Združenie YMCA z Báčskeho Petrovca maturantom predstavilo dobrovoľníctvo v zahraničí, resp. svoj EVS program. Na oficiálnom otvorení Veľtrhu vysokých škôl aj tohto roku odzneli príležitostné príhovory. Tak v mene KPM sa prítomným prihovorili koordinátorka Daniela Feketeová, žiačka gymnázia Elena Vršková a predseda Obce Báčsky Petrovec Pavel Marčok.

ZO ZÁKLADNEJ ŠKOLY HRDINU JANKA ČMELÍKA V STAREJ PAZOVE

Realizujú štyri projekty Anna Lešťanová

oho času v staropazovskej Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka realizujú až štyri projekty schválené Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ). Polovicu uvedených projektov, ktoré sa vzťahovali na sanáciu školského múrika a školskej brány, uskutočnili už predtým a po vykonaní týchto prác – ako nás informoval Janko Havran, riaditeľ školy –inštalovali aj interaktívnu tabuľu v učebni, čo je vlastne ďalší z projektov. V záujme lepšej a kvalitnejšej výučby žiakov túto tabuľu už aktívne používajú. „S finančnou podporou ÚSŽZ sa nám podarilo tlačou vydať dve čísla školského časopisu Oáza. Dvojčíslo 13/14 sme už vydali a na titulnej strane je fotografia Cestou nášho žiaka Viktora Strišku, ktorá bola odmenená na súťaži fotografie a krátkej filmovej tvorby v Banskej Bystrici na

www.hl.rs

Slovensku. Naša úspešná a početná redakcia chystá aj ďalšie číslo, ktoré by malo uzrieť svetlo sveta do konca roka,“ povedal riaditeľ školy a doložil, že v týchto dňoch pracujú aj na novej webovej stránke školy, ktorá bude vďaka prostriedkom z ÚSŽZ oveľa krajšia a prehľadnejšia.

Takto po sanácii vyzerá školský múrik a vstupná brána

Žiaci štvrtého ročníka s učiteľkou Annou Poliovkovou pri novej interaktívnej tabuli

Informačno-politický týždenník

„Keďže sa v poslednom čase školy okrem z rozpočtu lokálnej samosprávy financujú aj z rozličných projektov, teraz sme aj my v škole permanentne vo fáze písania projektov, ktoré odosielame na početné adresy tak v našej krajine (pokrajinské, republikové a iné orgány), ako aj v zahraničí,“ akcentoval Janko Havran. Podľa jeho slov prioritou školy v nadchádzajúcom období je vydanie knihy autora Jána Horváta 245 rokov slovenskej školy v Starej Pazove 1770 – 2015. • ĽUDIA A UDALOSTI •

S ELENOU OŽVÁTOVOU NA EKOLOGICKÉ TÉMY

Zdravo žiť a pomôcť prostrediu Elena Šranková

o 20 rokoch, počas ktorých sa venovala svojej rodine, 44-ročná Elena Ožvátová z Kysáča nielenže sa vrátila do zamestnania, ale sa začala aktívne venovať ekologickým témam a ochrane životného prostredia. Prezradíte našim čitateľom, prečo ste 20 rokov boli domáca? – Som manželkou a matkou štyroch detí, takže mojou prioritou bolo pestovanie našich dvoch dcér a dvoch synov. Som farmaceutickou techničkou a pred prvým tehotenstvom som bola zamestnaná. Potom nasledovala prestávka a toho času opäť robím v súkromnej lekárni vo Veterniku.

So sadenicou paulownie

POČASIE

28. 11. – 4. 12. 2015

Kedy vás začali zaujímať ekologické záležitosti? – Vždy som túžila po záhrade, v ktorej by som pestovala zdravú zeleninu a ovocie pre svoju domácnosť, najmä pre deti. Uvedomila som si, že postrekovaním rozličnými preparátmi znečisťujeme aj pôdu. Prostredníctvom internetu a v rozhovore s tými,

čo pestujú organickú zeleninu, prišla som k receptom, ako pripraviť zdravý postrek. Je pravda, že zelenina, ktorú som tak dopestovala, nebola prvotriedna, ale bola zdravá a ja som bola spokojná. Pritom som si uvedomila, že môžem vplývať na svoje okolie, že to môže každý z Pri dvojročných paulowniách v záhrade (Foto: z domáceho archívu) nás, že v tom smere môžeme konať pozerať seriály, ale chcem roaj spoločne, najmä ak budeme biť niečo užitočné. Začala som vytrvalí. s produkciou sadeníc a musím Záhrada bola teda podnetom uznať, že bolo pri tom aj strak tomu, aby ste sa hlbšie zamys- chu a obáv. Našťastie, mala som leli a začali podnikať? maximálnu podporu manžela – Áno, začala som pátrať po a detí. Pareniská si ináč nevyžainformáciách a prišla k záveru, dujú zvláštne podmienky a nie že pôdu a ovzdušie môžeme je to ani náročná investícia. Je vyčistiť pestovaním paulownie. však s tým robota, takže mi na Je pravda, že je to strom, ktorý pomoc prišli i rodičia. V apríli, nepochádza z tohto podnebia, keď nieto mrazov, eventuálne ale prečo by sme si ho neprivlast- v máji, možno sadenice vysádzať nili, ak môže prispieť k ochrane vonku. Neskoro v jeseň alebo životného prostredia? Bol to pre včas na jar sa potom presádzajú mňa zaujímavý objav, lebo som mladé stromy. O všetkom som si okrem všetkých predností, ktoré viedla dôkladnú evidenciu, aby táto najrýchlejšie rastúca drevina som zákazníkom mohla hovoriť, ponúka, videla v tom aj možnosť eventuálne niečo odporúčať, na zárobku. Pozerala som sa na to aj základe vlastných skúseností, ako na určitý druh investície. Pes- a nie zo zdrojov z internetu. tovanie a predaj sadeníc prináša Keď ide o sadenice, mali ste najrýchlejší obrat. Ďalší zárobok úspech a kupcov? je možný o štyri roky, keď strom – Mala som tri väčšie objednávnarastie a drevo sa môže použí- ky sadeníc po 60 až 150 kusov. vať a predávať na vykurovanie. Jedna z nich bola v Šabci, avStaršie drevo má širokú spotrebu šak počas povodní sa vysadené a dosahuje peknú cenu. paulownie ocitli pod vodou, čo Kedy ste sa začali naplno ve- trvalo také dva týždne. Je zaujínovať pestovaniu paulownie? mavé, že nevyhynuli všetky, ale – V zime roku 2013 som si uve- takých 10 percent odolalo, čo je domila, že deťom už nie som až novým ukazovateľom pre mňa, taká potrebná, ale že nechcem že ide o veľmi odolnú drevinu.

Mala som, pravdaže, i menšie objednávky, ktoré som zasielala poštou. Vzhľadom na to, že som nemala nadostač sebaistoty, ale som skôr experimentovala, som celkom spokojná, keďže som trochu i zarobila. Pritom som robila niečo užitočné, čo ma dokonca bavilo a prinieslo mi radosť. Doma ste tiež vysadili paulowniu? – Vysadila som paulowniu na viacerých miestach v záhrade, vo dvore a na ulici. Robila som experimentálne polia, všetko s cieľom osobne zistiť, aké podmienky vyhovujú a čo škodí tejto drevine. Takže teraz môžem smelšie pestovať paulownie, lebo som sa dopracovala k vzácnym poznatkom. Ste zakladateľkou a v čele Združenia Eko smer. Aké je povedomie občanov Kysáča keď ide o ekologické témy? – Záleží mi na tom, aby moja rodina žila zdravo, ale aj na tom, aby sme sa ako spoločnosť viac angažovali v ochrane životného prostredia. Z tých dôvodov som založila Združenie občanov Eko smer, kde medzi veľmi aktívne členky patria Jasna Stepanov a Tatiana Marčoková. Na nábore členov sme iba teraz začali intenzívne robiť a vidím, že občanov veľmi zaujíma táto problematika. Treba však ešte veľa robiť v smere zvyšovania ich povedomia. Okrem ochrany prostredia trváme aj na využívaní obnoviteľných zdrojov energie. V najbližšom čase máme v pláne rozprúdiť diskusiu o zapustených kysáčskych jamách Gujdovkách a zistiť, či jestvuje nálada na ich úpravu. Najnovšie sme nadviazali styky s podobným združením zo Slovenska a verím, že to vyrastie v spoluprácu a prečo nie i v spoločné projekty.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

1˚ | 5˚

-1˚ | 6˚

0˚ | 7˚

2˚ | 8˚

1˚ | 8˚

2˚ | 8˚

0˚| 6˚

• ĽUDIA A UDALOSTI •

48 /4675/ 28. 11. 2015

Ľudia a udalosti U GAGESOVCOV V KOVAČICI

Kyslá kapusta obsahuje vitamín C Anička Chalupová

miestnosti. Čo vás podnietilo k výrobe kyslej kapusty nielen pre seba, ale aj pre zákazníkov? – Máme veľkú záhradu, v ktorej každoročne pestujeme všelijaké druhy zeleniny a raz, pred takými 30 rokmi, sa stalo, že kapusta nadmerne urodila, mali sme jej plnú záhradu, tak sme sa rozhodli odložiť ju do sudov a kvasením

vasená kapusta dávno patrí medzi kvalitné potraviny, ktoré pripravovali ešte naše prastaré mamy. Jej kvasenie bolo súčasťou prípravy na zimné mesiace. Nastrúhaná a nasolená sa vtláčala do drevených sudov, kde prešla mliečnym kvasením. Takto zakonzervovaná vydržala aj pol roka. Surovú ju naši predkovia miešali s obilninami (kukurica a pod.) a strukovinami. Šťava z kyslej kapusty bola súčasťou prípravy a dochucovania jedál a pila sa aj surová. Kovačičanka Anna Gagesová sa príprave kapusty na zimu, podľa vlastného vyskúšaného návodu, venuje už viac ako 30 Do sudov sa na zimu najčastejšie odkladá rokov. hlávková alebo krájaná kapusta – Kapusta sa môže kvasiť v každom ročnom období, pripraviť na zimu. Kyslú kapustu ale azda najlepšia a najchutnejšia sme potom predávali na trhu a je v zimných mesiacoch. V jeseň, keďže sa nám podarilo všetku keď je kapusta zrelá, sa natlačí vypredať, teraz ju každý rok máme do sudov, nechá v teplej izbe v ponuke. vykysnúť a po dvojtýždňovom Aký je váš recept na prípravu kysnutí sa premiestni do studenej kvasenej kapusty?

– Skôr sme kapustu Kto sú vaši kvasili do drevených zákazníci? sudov, v ktorých sa už – K nám domov nachádzajú prírodné chodia kyslú kakvasnice, avšak neskorpustu kupovať šie prax ukázala, že v nielen zákazníci plastových sudoch je z Kovačice, ale to lepšie. V nich kaaj z okolitých pusta v teple vykysne dedín, napr. z za takých 10 – 12 dní Padiny, Crepaje a po vykysnutí ju trea zo vzdialenejba presťahovať na ších prostredí. chladné miesto. Ak Naposledy sme je kapusta uložená kapustu predali v plastovom sude, Kovačičanka Anna do Omoljice. pritlačená plasto- Gagesová už vyše 30 Akým spôsovými doskami, ktoré rokov vzdáva hold bom kapustu sú zaťažené plasto- kapuste konzumujú člevou fľašou plnou vody a sud novia vašej rodiny? nakoniec uzavretý plastovým – Kapustu máme veľmi radi, ale vrchnákom, neexistujú pod- tuším, že sa najčastejšie stretávamienky na plesnivenie a kaze- me pri tradičnej sárme. Okrem nie. Takto pripravená kapusta toho pripravujeme aj tzv. podsa môže používať celý rok. Je varak z kyslej kapusty, ale veľmi to veľká robota, ale sa oplatí. zdravý je aj šalát pripravený zo My máme takýto recept sviežej kapusty, ktorý obsahuje na kvasenie kapusty: Na 100 kg mnoho vitamínu C. Preto radím kapusty potrebujeme 3,5 kg soli, všetkým tým, ktorí si pre vyso5 dag čierneho korenia, rovnako kú cenu nemôžu často dopriať toľko rosti a jeden balíček bob- citrón, aby konzumovali kyslú kových listov. Na jednu sezónu kapustu, ktorá je zdraviu rovnako zvyčajne nakvasíme až 500 kg prospešná, – uzavrela naša spohlávkovej kapusty. lubesedníčka Anna Gagesová.

SELENČA

Veľa rokov a nárokov Oto Filip

níctvo určených na zabezpečenie malých období finančnej suspracovateľských kachoty každý nový dinár pacít v ovocinárstve, príde vhod. Platí to niezeleninárstve či včelen o domácom rozpočte, lárstve, bola i Anna ale aj o hospodárskych odNosálová zo Selenvetviach, vrátane poľnoče. Keďže zvedavosť hospodárstva. Vklady doň nepustila, bolo treba sú tým pravým spôsobom, prehodiť slovko-dve aby sa nielenže zabezpes ňou a s jej manžečila existencia majiteľom lom Štefanom. O čom gazdovstiev, ale i aby sa inom, než o starej rovložené vrátilo, možno i Anna a Štefan Nosálovci pri podpisovaní zmluvy bote a nových proszdvojnásobilo. Medzi tými, v ústrednej budove Univerzity v Novom Sade triedkoch. ktorí pred pár týždňami O akú sumu ide v Novom Sade podpísali sekretariátu pre poľnohospodár- a na čo ju použijete? jednu z 91 zmlúv Pokrajinského stvo, vodohospodárstvo a les– Prvýkrát sme získali pros-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

triedky na stanovené účely a ide o sumu okolo 420-tisíc dinárov. Upriamime ich na spracovanie ovocia a zeleniny, keďže máme ovocný sad, ale tu je i zelenina, najmä mrkva, ako i paradajky a paprika. Pôjde najmä o sušenie tak ovocia, ako i zeleniny. Akých druhov ovocia je najviac? – Pestujeme najviac jablká, potom slivky, marhule, višne, čerešne... Už viete, komu vyrobené predáte? – Ešte nie, no robíme na tom. Koľko rokov sa venujete ovocinárstvu a zeleninárstvu? – Je to už štvrť storočia. Máme svoj skleník a fóliovníky... A nakoniec tá základná otázka: Dá sa z toho vyžiť? – Možno, keď je rok dobrý a keď sú aj ceny dobré... • ĽUDIA A UDALOSTI •

NAŠE MÓRESY

Dediny v objatí dymu Vladimír Hudec

seba otravujeme a ničíme aj to trochu čistého povetria, ktoré nám ešte zostalo. Prednedávnom sa aj v Aradáči kúdolilo na všetky strany a dedina podvečer vyzerala akoby zahalená do hmly. Uprostred toho dymu na rohu ulíc Štúrovej a Janka Čmelíka poľa Hrubíkovcov prebiehala však nekaždodenná akcia. Anka Hrubíková, jej syn Janko, susedy Mária Ábelovská, Anna Čemanová, Anastázia Oravcová a najstarší medzi nimi Hrubíkov švagor Pavel Gages, usilovne zbierali orechové listy do košov a nakladali ich na vlečku na vyvážanie maštaľného hnoja. Vyvezú ich vraj do poľa, rozhádžu a zaorú. Bude z toho dobrý hnoj. A keď som sa ich opýtal, prečo aj oni nepália lístie ako ostatní ich spoluobčania, krátko odpovedali: „Preto, že sa nechceme otravovať. To, čo ľudia robia, nie je v poriadku. Listy netreba páliť, veď to je hotová choroba!“ Keby podobných príkladov bolo viac, vzduch, ktorý vdychujeme, by bol omnoho čistejší a zdravší.

pratovanie priedomí, čiže zbieranie opadnutého lístia zo stromov patrí k obvyklým jesenným prácam vo vojvodinských dedinách. Tak tomu bolo aj počas nedávneho oneskoreného babieho leta. A to je v poriadku. Veď opadnuté lístie neslúži už k ničomu a treba ho z trávnika odstrániť, aby na jar neprekážalo rastu novej trávičky. Áno, odstrániť, čo znamená odniesť do kompostu alebo na skládku maštaľného Kiežby ich príklad nasledovali aj iní: Svorní susedovci v práci hnoja, akú má takmer každá dedinská domácsa na týchto našich krážoch toho je Pančevo, kde inšpekcia nosť, prípadne ho jednoducho stretávame každú jeseň, v každej už dlhšie potrestá každého, kto rozhádzať po záhrade a zaorať. dedine. Inšpektori učičíkaní vo zapáli listy, burinu v záhrade Slovom, je mnoho spôsobov, svojich teplých kanceláriách alebo slamu v poli. Páliť je síce ako sa zbaviť veľkých množstiev však mlčia, hoci by svojimi ak- všade zakázané, ibaže sa inlístia a pritom mať z toho aj ciami tento jav mohli zamedziť. špekcie v iných prostrediach určitý osoh, ak máme na mys- Vraj ľudí od zlozvyku najľahšie nečinia tak, ako tá v Pančeve, li prípravu humusu pre kvety odvykneš tak, že im siahneš do a následok je očividný. Dediny alebo hnojiva do záhrady. Žiaľ, vrecka. Najlepším príkladom sa dusia dymom, a tak sami väčšina občanov tieto možnosti nevyužíva, ale sa lístia bežne zbavuje najhorším možným spôMARTINSKÝ FESTIsobom: pozhŕňajú ho na hŕbu, VAL KLOBÁS. V Martine škrtnú zápalku a... O krátky čas v sobotu 14. novembra sa z hŕby začne valiť dym. Ak sú prebiehal 1. ročník Melisty suché, tak pomerne rýchlo dzinárodného festivalu vzbĺknu a po nich zostane iba klobás. Okolo penziónu kopa popolu. Častejšie sa však Ľadoveň sa šírili vône rôzstáva, že listy po opadnutí zo nych druhov klobás, kastromov nie sú úplne suché, pustnice, zabíjačkových takže nielenže nevzbĺknu, ale špecialít, ale i medoviny, vyprodukujú hustý biely dym, medovníčkov či turčianktorý sa šíri dedinou. K tomu skych trdelníkov. Svoje „usilovné gazdinky“, ktoré chcú recepty na výrobu klobás mať pekné priedomie, lístie tu predstavilo vyše 30 zvyknú poliať použitým motodružstiev zo Slovenska, rovým olejom, aby vraj ľahšie Maďarska, Česka, Srbska zhorelo?! A k tomu spravidla a Holandska. Víťazom sa to robia podvečer, keď je tlak stali súťažiaci z partnervysoký a nedovolí dymu, aby ských miest Békešská Čaba a Báčsky Petrovec. Petrovská klobása, štipľavá, červená, hrubá a sa vzniesol do výšky, ale ho tlačí tenká, čerstvá a údená, výnimočne chutila návštevníkom. Miestne spoločenstvo Báčsky Petrovec k zemi. v súťaži klobás v Martine zastupovali Šťastko Durgala, Daniel Spevák, Tatiana Vargová, Samuel Za pomoci oleja alebo doKondač a Ondrej Benka. konca aj bez neho spaľovaním J. Č. lístia sa vyvolávajú opravdivé Foto: Martin – oficiálna stránka mesta ekologické incidenty, s ktorými • ĽUDIA A UDALOSTI •

48 /4675/ 28. 11. 2015

Ľudia a udalosti SITUÁCIA PO ZRUŠENÍ SAMOZDANENIA V KULPÍNE

súd a zažalovali MS Kulpín, aby sa im peniaze vrátili. Ale azda to bude tým, že sú ťažké časy a ľudia si myslia, že takým spôsobom niečo pre seba získajú, hoci peniaze zo samozdanenia boli určené práve občanom Kulpína. Miroslav Čeman, predseda Rady MS Kulpín: – MS Kulpín Katarína Gažová samozdanení v Kulpíne prihlášku lárny, hoci tu bola aj volebná zbieralo podpisy za nové samona Ústavný súd podali výborní- komisia. Myslím si, že ľudí naj- zdanenie a po čase súd schválil novembri 2013 rozhod- ci Zhromaždenia obce Kovačica, väčšmi nahnevalo to, že len určité rozhodnutie, že podpisy boli nutím Ústavného súdu konkrétne na žiadosti zaslanej na percento občanov samozdanenie zbierané nelegálne. Na miesto samozdaadresu MS Kulpín v roku svedomite a pravidelne platilo. predsedu RMS som prišiel v roku nenie v Kulpí2014 bol podpísaný Zo- Ťažko bolo nám v MS Kulpín 2012 a v roku 2013 som sa done vypísané na ran Savanov, výborník ZO zistiť, kto platil a kto nie, lebo zvedel, že jedna časť občanov obdobie rokov Kovačica a list bol poslaný tie prostriedky išli na obecný vedie súd proti MS v súvislosti 2010 – 2015 bolo z Debeljače. V tom liste účet. Myslím si, že nie je dobre, s prostriedkami samozdanenia. zrušené. Čo sa o rok neskoršie že v Kulpíne nieto sa- Pokúsil som sa aj osobne riešiť vlastne udialo po rozhodnutí mozdanenie. Možno situáciu a stretnúť sa s občanmi, a aké to malo súdu o zrušení to ľuďom bolo veľa ktorých je okolo 66 a žiadajú si Zlatko Harminc následky pre samozdanenia platiť, ale predsa sme peniaze späť. Navrhol som im, Miestne spoločenstvo Kulpín, požiadal o zoznam mali prostriedky, za aby sme sa pokúsili dohodnúť, aby nežalovali ozrejmíme v tejto ankete. pomoci ktopoľnohospodárov svoju dedinu. VyZlatko Harminc, tajomník Kulpína, zoznam rých sa v desvetľoval som im, MS Kulpín: – Ide o to, že sa na hospodárskych subdine vykonali že sa z tých prossklonku roka 2009 (presnejšie od jektov, teda podnikov určité práce. Branislav Cesnak triedkov vkladalo 16. do 22. decembra) o samozda- a ich zamestnancov Investovalo aj do budúcnosnení malo hlasovať v referende, a všetkých ostatných občanov, sa do toho, čo bolo najti ich a našich teda občania mali osobne prísť ktorí v období 2010 – 2013 platili potrebnejšie, hoci nešlo detí, lebo sa do Miestneho spoločenstva samozdanenie. My v MS Kulpín o veľké prostriedky. Ako tak financoval a tajným hlasovaním sa vyjadriť. údaje o tom nemáme, lebo pros- príklad uvediem, že jedšpor t, folklór Tento spôsob nebol uplatnený, triedky zo samozdanenia išli cez nou z väčších investícií Miroslav Čeman a rôzne združeale sa robilo tak ako bolo určené republiku do obce, a len potom bola kúpa a vsadenie obecným rozhodnutím, teda k nám do MS. V tom zmysle sme nových plastových okien na nia a spolky, tiež rôzne celodeaktivisti navštevovali domácnosti mu dali odpoveď a odvtedy sa už budove základnej školy. Zo sa- dinské investície. Nepodarilo sa a občania sa podpisovali do zo- neozval. Stalo sa potom tak, že mozdanenia sme vyčlenili 1,6 nám nájsť spoločný jazyk, zostali znamu. Problém bol v tom, že keď niektorí občania sa zorganizovali milióna dinárov, prispela aj obec pri tom, že chcú svoje peniaze aktivisti nazbierali 53,32 percenta a súdnou cestou žiadali, aby sa a práca bola vykonaná. Ďalej späť. Ide o prostriedky z obdohlasov, čiže keď sa 1 307 občanov im prostriedky samozdanenia sme postavili novú strechu na bia október 2010 – november vyjadrilo za samozdanenie, čo z obdobia rokov 2010 – 2013 Dome kultúry, budovu sme olí- 2013. Spomenutí občania za stačilo na jeho schválenie, s tými- vrátili. čili, začala výstavba tribún vedľa pomoci svojich advokátov uroto aktivitami sa skončilo. Mnohí Branislav Cesnak, bývalý futbalového ihriska. Nemožno bili zmluvy s verejným právnym občania mali pripomienky, že predseda Rady MS Kulpín: – teda povedať, že sa prostriedky obžalobcom obce, že sa im tie u nich aktivisti ani neboli, alebo Hoci viac ako 50 percent obča- samozdanenia nepoužívali úče- prostriedky zo samozdanenia sa stalo, že boli, ale ich neza- nov hlasovalo za samozdanenie, lovo. Po zrušení samozdanenia aj vrátia z nového rozpočtu obce stihli doma a znovu tam nešli. Ústavný súd schválil rozhodnutie, tí ľudia a tie združenia, ktoré boli na rok 2016. Súhrnne ide o 5,6 O neregulárnosti hlasovania o že samotný postup nebol regu- z neho financované, sa obrátili na milióna dinárov.

Samozdanenie nám pomáhalo, ale nie všetci to pochopili

IN MEMORIAM

Michal Gombár 1944 – 2015

ňa 5. novembra Kysáčom sa rozniesla nečakaná správa, že náhle umrel Michal Gombár, dlhoročný aktivista Základnej organizácie Červeného kríža v Kysáči. Desať rokov bol pokladníkom

www.hl.rs

tejto organizácie, no jeho skutky sa videli všade, či už pri rozdeľovaní pomoci sociálne ohrozeným, pri uskutočňovaní akcií dobrovoľného

Informačno-politický týždenník

darcovstva krvi alebo – ako to bolo nedávno – pri organizácii podujatia Slnečná jeseň života. Jeho milá rodina mu vždy bola podporou, tešil sa z vnúčat a veľmi sa potešil, keď ho nedávno pri príležitosti osláv 50. výročia manželstva prekvapila vnučka z Belehradu. Michal Gombár bol vynikajúcim človekom, šľachetným, spoločenským, usmie-

vavým, so zmyslom pre humor... Vždy vedel, ako sa má s človekom porozprávať. Jeho smrť nás veľmi prekvapila, jeho miesto zostane prázdne! V priebehu rokov získal takmer všetky uznania Červeného kríža a onedlho sa mal tešiť tomu najvyššiemu – Zlatému odznaku ČK Srbska, ale toho sa, žiaľ, nedožil. Odpočívaj tíško v pokoji! Zostaneš navždy v našich spomienkach! A. Legíňová • ĽUDIA A UDALOSTI •

Záchvevy sriemskej jesene Juraj Bartoš

rvý novembrový sneh nevdojak vyvoláva ešte stále čerstvé spomienky na nedávne Michalské leto. Snímame jemné pavučinové pláchy zo zopár záberov posledného októbrového dňa. Dve snímky vznikli v poli, pri Ľube: kým Danijel Mitrov motorovou kosou odburiňoval záhradu, aby ju ľahšie skypril, v neďalekých úľoch sa včely chystali na zimu a po traktore s vlečkou hnoja zaraz zostala len aróma maštale. Z jesennej Bingule sú ďalšie dve fotky: Kým sa Ondrej Zovko s fúrikom kapusty rýchlym krokom náhlil domov, Samuel Lovás šacoval posledné tohtoročné hroznové strapce. Všetko to akoby už ani nebola pravda... Je predsa – obdobie zakáľačiek.

Kapusta kole ústa

Dedinka v údolí a na kopci kosec

Posledný strapec dozrel v novembri

Na jesennú nôtu

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

znamuje sa občanom: skončila sa slnečná pleseň..., prepáčte – jeseň. Clivota! Takže začíname a do ďalšieho aj budeme oznamovať v rýchlom tempe. Lebo sme práve oslávili Kataríny a Ondreja a musíme absolvovať zakáľačky, a potom odštartovať prípravy na Vianoce (jedny a druhé) a zatým sa súrne chystať na najbláznivejšiu noc (čo jednu; na obidve!), a potom, po tých Nových rokoch, sa poponáhľať na vytúžené stretnutie s Novým životom. Azda ho len budú znovu a zase reprízovať v • ĽUDIA A UDALOSTI •

telke. Tak teda: čujte a počujte, Čo sa v svete deje, Bože môj...! Tak sa ukazuje, že nám hrozí kohút na streche, ´bo kde sa dymí, tam akiste aj vzbĺkne... Totižto takto sa veci majú: Povedali Vaši Našim, že klamú. Naši Vašim dlžní nezostali; tak im odvetili, že Vaši – kým boli pri hrnci – klamali ešte viac. Ba ešte Naši Vašim tak odkázali, že Vaši teraz, keď sú na výslní – a ešte ako! – kradnú! Vaši sa teraz dušujú pred Našimi a pred celým svetom tvrdia, že, vraj,

Naši, kým boli Tamhore, kradli ešte väčšmi než Vaši. Jóóóu, čo s ňou, s tou(to) NašouVašou famíliou? Komu dať za pravdu? Komu nehu svoju a komu čoskoro (tak sa javí) i hlas svoj dať? Mhm-hm... Hmhmhm... Priatelia, už to mám! Aj Vaši aj Naši, namôjveru, pravdu-pravdičku a len pravdičku-pravdu hovoriť-hovoria. Ej, ver tak! Toľko na dnes. Vážený občan; ty, áno, práve ty, ktorý si tu zostal sám, rozíď sa, občanko milý-zlatý, v pokojíčku-pokoji. A švihom švih

na zabíjačku. K bratovi švagrovi susedovi. Aj ak už v tvojom chlieve svinský kvikot utíchol, ako tie jahniatka v tom filme, nevzdávaj sa! Zabíjaj, trebárs, ako sa vraví, klinec do laty. Keby si nemal nový, vytrhni z plotu starý. Ak si plot už poslal hore komínom, nezúfaj. Si predsa optimista! Ohliadni sa poriadne kolo seba. Plot a podaktorý klinec v ňom sa dozaista nájde v susedstve, nuž si vypožičaj. A prisľúb, že vrátiš... len čo sa začne Nový život. Bumbumbum!

48 /4675/ 28. 11. 2015

Ľudia a udalosti PO POLSTOROČÍ OD UKONČENIA ZÁKLADNEJ ŠKOLY V LALITI

Mali na čo spomínať Juraj Pucovský

aliťania narodení roku 1950 tentoraz mali príležitosť pripomenúť si dve nekaždodenné jubileá – päť desaťročí od ukončenia Základnej školy Nestora Žučného a svojich 65. narodenín. Príznačné pre túto generáciu žiakov je to, že prvé tri nižšie ročníky absolvovali v starej slovenskej škole (dnes je to Dom kultúry, budova vystavaná roku 1843!?), aby sa potom spolu so svojimi učiteľmi presťahovali do novej budovy na rohu ulíc Maršala Tita a Juhoslovanskej. Ešte jedna rarita je spätá s lalitskými dievčatami a chlapcami z tejto generácie: keď v 5. ročníku spojili slovenskú a srbskú triedu, v tejto spoločnej triede bolo 46 žiakov. Je to viac ako polovica všetkých dnešných žiakov ZŠ Nestora Žučného a najlepším ukazovateľom klesania natality a vôbec úpadku dediny Laliť! Prvou triednou počas troch školských rokov dnešným oslávencom bola Johana Turčano-

Generácia Laliťanov narodených roku 1950 oslávila polstoročie od ukončenia ZŠ Nestora Žučného s niekdajšou triednou Annou Miháľovou-Terekovou (sedí vpredu s denníkom) a dnešným riaditeľom Vladislavom Popovićom (stojí prvý sprava)

vá, neskoršie novinárka nášho týždenníka. Vo ôsmej triede namiesto nej prišla mladá profesorka Anna Miháľová, dnes Tereková, ktorá učila chémiu a biológiu, sčasti aj telesnú výchovu. Práve Anna Tereková viedla triednickú hodinu presne po polstoročí, na ktorej sa zúčastni-

li dvadsiati piati niekdajší ôsmaci, ktorí tohto roku prišli na stretnutie. Vyvolávala mená tak, ako boli zapísané v denníku. Pri niektorých to bolo márne, lebo nemohli nielen prísť, ale ani sa ohlásiť. Na Štefana Valenta-Michalovho, Jaroslava Turčana, Dragana Tatomirova, Živojina Popovića, Jána

Žiaka, Katarinu Preradovovú, Annu Pucovskú-Poničanovú a Boženu Turčanovú-Pintírovú zostali len spomienky... Zo školy sa niekdajší spolužiaci, ktorých život zaviedol na všetky štyri strany sveta a niektorí sa prvýkrát stretli po polstoročí, presťahovali do lalitského Loveckého domu Bažant, kde pokračovala družba pri hudbe Ladislava Tamašiho a kamarátov. A spomienky sa vynárali jedna za druhou... Na školské dni, pekné, ale i tie menej príjemné príbehy zo školských lavíc. Väčšina z generácie 1950 si založila rodiny, má dospelé deti a vnúčatá. Viacerí sú navzájom viazaní kmotrovskými vzťahmi, najväčší počet z nich je už na zaslúženom dôchodku. Oslava dvoch jubileí bola podnetom, aby jeden spolužiak prvýkrát prišiel na stretnutie z ďalekej Austrálie, ako aj spolužiačky z neďalekej Pivnice a zo Slovinska. Po viachodinovom kamarátení sa niekdajší lalitskí ôsmaci vrátili domov s peknými dojmami zo stretnutia po toľkých rokoch, v ktorých zažili mnoho pekných, ale aj trpkých životných chvíľ. Prajeme im aj ďalšie stretnutia v dobrom zdraví, pohodlí a veselej nálade. Foto: Jasmina

KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec

STRETNUTIE GENERÁCIE PADINSKÝCH ŽIAKOV narodených roku 1980 sa uskutočnilo v piatok 20. novembra bežného roka. Bývalých žiakov padinskej Základnej školy maršala Tita, ktorí skončili základné vzdelanie roku 1995, v školskej budove privítal bývalý riaditeľ Ján Petráš s triednymi učiteľmi nižších a vyšších ročníkov Jánom Chrťanom, Annou Tomekovou, Ondrejom Kotvášom, Zuzanou Melišovou, Zuzanou Jonášovou a Jánom Srnkom. Neskoršie sa presťahovali do učební, kde si na triednických hodinách spoločne zaspomínali na zašlé roky strávené v škole a na príhody, ktoré tam zažili. Družba bývalých žiakov pokračovala v jednej z padinských reštaurácií, kde do tanca a na dobrú zábavu hrali hudobníci Michal Brezina a Vladimír Ďuriš. A. Ch. Foto: Foto-štúdio Centar

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

V spolupráci s Civilnou ochranou a Asociáciou podnikavých žien z Nového Sadu (PAŽ) Spolok petrovských žien sa rozhodol oboznámiť občanov s tým, čo treba v mimoriadnych situáciách (v prípade požiaru) prvé robiť, ako postupovať, aby výsledky boli čím účinnejšie. Preto v týchto dňoch občanom Petrovca doručia príručky s názvom Rodová príručka pre správanie sa v mimoriadnych situáciách, ktoré obsahujú najdôležitejšie telefónne čísla, ako i návody, ako postupovať v mimoriadnych situáciách. Okrem toho záujemcov pozývajú na debatu, ktorá sa uskutoční 3. decembra o 10.00 vo veľkej sieni Obce Báčsky Petrovec, a potom i na praktické cvičenie do hasičského spolku. SPŽ • ĽUDIA A UDALOSTI •

V ÚSTRETY SVIATKOM V KOVAČICI

Tradičnými trhmi privolať kúzlo Vianoc

poprechádza veselá skupina v čele s dedom Mrázom, ktorý o úspešnej premiére prvej mo- bude pozývať občanov na hlavné nografie o Kovačickej obci pod podujatie. Na nádvorí MS názvom Kovačica sa od 12. do 15. iskovana u vremenu hodiny na výkla(v Kruševci získala 1. dových stánkoch cenu a plaketu Zlaaj tentoraz očatý kufor v kategórii káva množstvo miest a obcí), ktorá sa rôzneho tovaru s uskutočnila na sklonvianočnou tematiku októbra v Kovačici, kou a organizátor obecná Turistická orsa postará aj o to, ganizácia sa pustila aby sa návštevnído prípravy ďalšieho kom ponúkal aj podujatia. O čo presne teplý čaj, varené ide, dozvedeli sme sa víno, rôzne sladké od Ivany Svetlíkovej, Ivana Svetlíková, a slané pochúťky riaditeľky TOOK. riaditeľka TOOK a pod. Na letnom – Ďalšou našou akciou je tretí ročník Vianočno- javisku počas Vianočno-novo-novoročných trhov, ktoré sa ročných trhov bude prebiehať uskutočnia v nedeľu 20. decem- primeraný program, v ktorom bra 2015 na nádvorí Miestneho vystúpia žiaci kovačickej zákspoločenstva Kovačica. Tesne ladnej školy a iní účastníci. Po predtým, než sa toto podujatie uzavretí trhov návštevníci sa rozbehne naplno, v predpolud- zhromaždia na ulici pred budoňajších hodinách sa po dedine vou MS, kde bude nasledovať Anička Chalupová

Čas rýchlo beží, sťa by rýchle nohy mal. Ani sa nenazdáme, a už tu budú najkrajšie sviatky v roku – Vianoce (z vlaňajšieho podujatia).

tradičné vypúšťanie svetelných lampiónov šťastia. Záujemcovia, ktorí sa chcú zúčastniť na Vianočno-novoročných trhoch v Kovačici, sa môžu prihlásiť do 15. decembra v miestnostiach TOOK. Potrebné je najprv vyplniť prihlášku, ktorú

Zo života bijeljinských Slovákov

alá hŕstka bijeljinských Slovákov zhromaždená okolo Kultúrneho spolku Juraja Jánošíka a cirkevného zboru Slovenskej evanjelickej cirkvi v predchádzajúcich rokoch pracovala mimoriadne aktívne a dosiahla pozoruhodné výsledky. Osobitne treba zdôrazniť, že v priebehu minulého desaťročia sa im podarilo vybudovať novú budovu kostola, a to za pomoci Sloven- Vítanie hostí pred slovenským kostolom skej republiky a štátnych orgánov na tohtoročnom Dni bijeljinských Slovákov Bosny a Hercegoviny. Nemalý príV októbri si Bijeljinčania pripomenuli spevok na legalizáciu bývalých cirkevných objektov a slovenského cintorína poskytla výročie posviacky svojho kostola, pričom sa tento dátum v súčasnosti oslavuje ako lokálna samospráva mesta Bijeljina. S cieľom zlepšiť podmienky v nových Deň bijeljinských Slovákov. Pri tejto príležispolkových a cirkevných miestnostiach, tohto tosti Spolok Juraja Jánošíka a cirkevný zbor roku vybudovali a dali na používanie nový zvyčajne pripravia slávnostný program, hygienický uzol. Výstavbu pomohol Úrad pre ktorý tentoraz spestrili členovia spevokolu Slovákov žijúcich v zahraničí zo Slovenska. cirkevného zboru zo Selenče. • ĽUDIA A UDALOSTI •

KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec

Stanislav Stupavský

si kreatívni jednotlivci a združenia môžu stiahnuť z webovej stránky TOOK: www.took.org. rs, a neskoršie zaslať mailom na adresu: took.marketing@gmail. com. Bližšie informácie možno získať aj na tel. číslo TOOK: 013/660-460.

Pre starších spoluobčanov. Tradičný program Slnečná jeseň života v piatok 20. novembra zorganizovala Miestna organizácia Červeného kríža spolu so spolupracovníkmi. Navrstvený program, v ktorom účinkovalo takmer 200 detí, v sieni Slovenského vojvodinského divadla sledovalo azda 600 divákov, ktorí podporili mladé nádeje v snahe prejaviť lásku a úctu k svojim starým rodičom. Detailnejšie o tomto podujatí a fotografie z programu si nájdete na našej internetovej stránke: www.hl.rs. xxx Recyklácia tradície. V sobotu 21. novembra 2015 Akadémia ženského podnikateľstva prichystala zaujímavú dielňu v miestnostiach Podnikateľského a inovačného centra. V spolupráci s profesionálnou módnou dizajnérkou Marijou Ivankovićovou, autorkou kolekcií Marija Hand Made, dielňu usporiadali pre ženy, ktoré rady šijú, prípadne robia nejaké módne doplnky a majú záujem spolupracovať na dámskej módnej kolekcii s aplikáciami slovenskej vojvodinskej ornamentiky. V tejto svojráznej recyklácii tradície záujemkyne účinkovali v dielni Slovenské vojvodinské motívy a ornamenty v súčasnej móde. J. Č.

48 /4675/ 28. 11. 2015

Ľudia a udalosti V BIELOM BLATE NA KIRVAJI

Slávnostne a veselo Vladimír Hudec

vanjelický kostol v Bielom Blate bol posvätený 23. novembra 1902. Ten deň si Bieloblatčania každoročne pripomínajú predovšetkým slávnostnými bohoslužbami, ale aj inými programami. Tak tomu bolo aj tohto roku, a to od 20. do 22. novembra.

aj na spev vždy naladený veterán Ján Zvara-Moco, aradáčsky hudobník, ktorý je vedúci orchestra a nacvičuje spevákov. Okrem spevu a tanca zostalo priestoru aj pre trochu humoru, a tak Anita Jonášová a T. Hromčíková ukázali, ako to vyzerá, keď sa na ulici alebo pri kávičke náhodou stretnú dve susedky. Bieloblatskí matičiari na výročnom koncerte vo víre tancov

Dozorca belehradského cirkevného zboru Štefan Tisovský domácim odovzdal skromný darček

Oslava tohto, pre bieloblatských evanjelikov významného výročia posviacky kostola sa začala v piatok 20. novembra výročným koncertom folklórnej sekcie bieloblatského Miestneho odboru Matice slovenskej. Tanečníci a speváci počas celého roka usilovne pracovali, nacvičili nové piesne a tance, ale obnovili aj staré choreografie. S týmto programom sa zúčastnili na viacerých folklórnych podujatiach u nás a na Slovensku, a na sklonku úspešného roka sa, pravdaže, chceli predstaviť aj vlastnému obecenstvu a zároveň sa pochváliť novými krojmi. V poldruhahodinovom programe tanečná skupina MOMS zatancovala choreografie Jána a Ivana Slávikovcov a Jasny Hromčíkovej a zaspievali nádejné bieloblatské sólistky Rebeka Straková, Doris Vršková a Tamara Hromčíková, tiež ženská spevácka skupina, ako

www.hl.rs

Bieloblatskí matičiari mali aj hostí, členov KUS Kolo z Meleniec, ktorí tiež predviedli spevy a tance zo svojho repertoára. Program si okrem početných divákov prišli pozrieť aj podpredseda MSS pre Banát Pavel Baláž a predseda Výboru pre kultúru NRSNM Ján Slávik, ako aj predstavitelia spoločenského, kultúrneho a duchovného života dediny. V nedeľu 22. novembra Bieloblatčania a ich hostia si na slávnostných bohoslužbách pripomenuli 113. výročie posviacky evanjelického kostola. So svojou radosťou z tohto dňa

sa bieloblatskí veriaci rozdelili so svojimi hosťami z cirkevného zboru Belehrad – Zemun, a na slávnostných bohoslužbách boli prítomní aj predstavitelia bieloblatského katolíckeho cirkevného zboru. Hostí a ich hostiteľov pozdravil farár vojlovický a administrátor bieloblatského cirkevného zboru Branislav Kulík a primeranou kázňou sa prihovorila farárka belehradského cirkevného zboru Anna Petráková-Petrovićová. Program bohoslužieb spevom spestril domáci cirkevný spevokol. Foto: D. Sládeček a Z. Međo

VZÁCNA POMOC. Slovenský evanjelický cirkevný zbor v Binguli aj v tomto roku, keď si pripomíname veľké jubileum Ľudovíta Štúra, popracoval na zdokonalení vlastnej práce. S cieľom dať vlastný príspevok k týmto oslavám, vypracovali projekty, prostredníctvom ktorých získali určité finančné prostriedky na kúpu syntetizátora a gitary, ktoré im pomôžu v realizácii programu. Projekt schválil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí zo Slovenska a uvedené nástroje budú znamenať veľkú pomoc v práci s deťmi a mládežou (na snímke), ako aj na bohoslužbách v slovenskom evanjelickom kostole v Binguli.

Informačno-politický týždenník

St. S. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Keď slovenskí žiaci nemali učebnice Katarína Verešová

achovávať si materinskú reč znamená učiť sa ju nielen doma, pri rodičoch a starých rodičoch, ale aj v základných školách. Slováci celé storočia zápasili s problémom kvalitného vzdelávania žiakov. Len po prevrate roku 1918 a po utvorení Československého štátu sa mohli pripravovať kvalitné učebnice. To platilo aj pre Slovákov, ktorí od roku 1918 žili v novom Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov, neskôr v Juhoslávii. Univerzitná profesorka, literárna kritička a historička Jarmila Hodoličová vo svojej štúdii Historický prehľad učebníc v slovenskom jazyku vo Vojvodine do roku 1945 (Istorijski pregled udžbenika na slovačkom jeziku do 1945. godine) uverejnenej v Ročenke Filozofickej fakulty u Novom Sade (zv. XXXIX – 2, 2014), dôkladne uviedla učebnice, ktoré sa používali v slovenských školách na území dnešnej Vojvodiny. Najprv to bol ABV aneb Slabikář (1777) evanjelického farára Jána Hrdličku (1741 – 1810), nasledovali národné príručky farára Juraja Ribaya (1754 – 1812), pôsobiaceho v Torži (Savinom Sele), a Bohuslava Tablicu (1769 – 1832) a iné príručky pre učiteľov. Prvú slovenskú učebnicu z fyziky napísal Pavol Michalko (1752 – 1825) a prvý šlabikár používaný v Báčke zostavil roku 1853 pivnický farár Samuel Borovský (1783 – 1860) pod názvom Nowý na přirozeném rozwrženj sylláb založený Slabykár. Začiatkom 20. storočia vyučovanie slovenského jazyka v školách v Uhorsku bolo vážne ohrozené, lebo vtedajší minister školstva Berzeviczy v roku 1904 na odbornej porade ponúkol účinnejšie metódy vyučovania maďarčiny v ľudových školách. Z toho dôvodu v Petrovci bolo 27. 11. 1904 usporiadané protestné zhromaždenie, na ktorom účinkovali Milan Hodža, Dr. Miloš Krno, Dr. Ľudovít Mičátek a • ĽUDIA A UDALOSTI •

Na petrovskej fare: (zľava) Ján Čajak, Dr. Ján Kvačala, Ján Grúnik, kaplán (?) Bobuľa, Juraj Mrva

Dr. Ján Petrikovich. „Toto stretnutie Milan Hodža nazval ,prvým hlasom proti Berzeviczyovým návrhom, ktorým nám chcú zničiť školu a natiahnuť slučku na hrdlo našim slovenským učiteľom‘ napísala Jarmila Hodoličová vo svojej štúdii v srbskom jazyku. Kvôli účasti na tomto protestnom zhromaždení, na ktorom účinkovalo 3 000 ľudí, kysáčsky učiteľ Vladimír Mičátek a petrovská učiteľka Ľudmila Kvačalová boli predčasne penzionovaní a niekoľkí učitelia v Báčke a Banáte boli školským inšpektorátom potrestaní. Slovenské evanjelické školy vo Vojvodine narážali na nemalé problémy. Napriek štátnym zákazom v rokoch 1907 a 1908 používali čítanky Jána Bežu (1842 – 1905), ktoré podľa mienky profesora Jozefa Maliaka (1854 – 1945) boli zastarané. Preto 2. októbra 1912 bola v rámci Báčskeho seniorátu v Báčskom Petrovci zorganizovaná učiteľská konferencia. Správa z tejto konferencie bola najprv uverejnená v Dolnozemskom Slovákovi, a potom aj v Cirkevných listoch (roč. XXVI., november 1912, č. 11, s. 364 – 365). Jej autor podpísaný ako Prítomný v príspevku napísal: „ [Učiteľ] Kvas otvoril poradu dlhšou, peknou rečou, len škoda, že vyšiel zo zásady:

,dom môj, hrad môj‘, lebo my ani v dome našom, t. j. v cirkvi rozkázať si nemôžeme, lebo ináče neboli by sme si dali ministerstvu zakázať dobré slovenské čítanky, ako boli Bežove a Bellove. Náš dom je tak nekrytý, prevŕtaný, mnohými bránami opatrený, že sotva stoja múry! Fúka to doňho zo všetkých strán, mokne z hora i z bokov a voľný prístup má doňho každý. Pádnymi slovami odôvodnil potrebu dobrej slovenskej čítanky ako šíriteľky reálnych známostí.“ Ďalej uvádza, že konsenior Báčskeho seniorátu Ján Dedinský povedal, že ak sa učitelia rozhodnú slovenskú čítanku sami napísať, tak seniorát EAVC ich v tom peňažne podporí. Silbašský učiteľ Samuel Hrúz poukázal na ťažkosť vyhovieť požiadavkám, „aby čítanka zodpovedala i nám, i ministerstvu“. Po dlhšej diskusii farár Igor Branislav Štefánik vo svojej plynnej a rezkej reči zobrazil smutné položenie evanjelických Slovákov: „Keby ministrom, počnúc od Tiszu a Treforta, záležalo na vzdelanosti Slovákov, tak na miesto zakázanej slovenskej knihy postarali by sa o druhú, zodpovedajúcu, ale to sa neudialo, ani dnes nedeje, ale len zabraňuje sa, vyobcúva slovenské knihy. V takomto pokračovaní všetkých vlád až po dnešnú

jasne zračí sa snaha, ľud slovenský udržovať v nevedomosti, hlúposti. Keď seniorát chce sa postarať o svojich slovenských veriacich, nech si nájde súcich slovenských pracovníkov, hoci aj v iných seniorátoch a nech vydá dobrú slovenskú čítanku.“ Potom hložiansky učiteľ Vladimír Podhradský navrhol látku, ktorú by mala obsahovať čítanka pre 5. a 6. ročník, majúc pritom na zreteli, aby bola všeobecnou pokladnicou potrebných vedomostí pre život ľudu a nielen pre deti. „Našli sa ochotní pracovníci, ktorí prihlásili sa pridať potrebnú látku pánu predsedovi uč. porád do marca budúceho roku, takže by naše čítanky už budúcim školským rokom boli uvedené do škôl našich, ktoré toho roku budú bez slovenských čítaniek... Pán uč. Čaják rozjímal o vyučovaní náboženstva. Vyzval pozornosť prítomných vlb. pp. [Mrva, Dedinský, Klobušický, Štefánik, Medvecký] na to, že prílišné požiadavky stol. škôldozorcu sú na ujmu vyučovania náboženstva, že až príde, aby sa zastali učitelia; ináče kládol na srdce učiteľstvu, aby základne, s citom, prehĺbene podávali látku náboženským žiakom,“ uvádza sa v článku Z učiteľských konferencií. A ako sa učitelia 2. októbra 1912 rozišli? O tom píše v závere: „So stiesnenou náladou v duši, ustarostené učiteľstvo rozišlo sa domov, aby zasadlo za katedry do prázdnych, poloprázdnych škôl a dočkalo skončenie lámačky, oračky, keď rodičia pošlú deti do školy.“ O tom, že táto učiteľská konferencia predsa priniesla plody, hovorí vo svojej štúdii prof. Dr. Jarmila Hodoličová. Učitelia Štefan Kvas a Karol Hýl mali zostaviť čítanku pre 3. – 4. ročník a čítanku pre 5. – 6. ročník. Boli určení aj autori jednotlivých oblastí: Ján Čajak, Július Kubány, Vladimír Podhradský, Štefan Kvas a Karol Hýl. Rukopis mal byť zhotovený do 1. 3. 1913 a v roku 1915 obe čítanky uzreli svetlo sveta.

48 /4675/ 28. 11. 2015

Ivana ZŠ Já Milenkov na Am ić osa K , 4. b omen

eniová, 3. a Debora Červ Komenského v Kulpíne a os ZŠ Jána Am

Oblačná báseň Ide, ide obláčik, letí ako vtáčik. Čože nosí nám? Sniežik, lebo dážď? Skrylo sa slniečko a vetrík nás chladí na líčko. Smutnú náladu máme, no keď sa minie obláčik, hneď krásnu pieseň zaspieva vtáčik.

skéh

Jesenná nálada

Slnečné jesenné dni v novembri boli krásne a taká bola aj nálada ľudí. Slniečko nás lákalo von do prírody a ohrievalo teplými lúčmi. Zvyčajne jeseň vie byť sychravá a pod jej vplyvom aj my máme takú smutnú náladu. O tom, ako tohtoročnú jeseň cítili a videli žiaci nižších ročníkov základnej školy v Kulpíne, sa dozviete na tejto strane. Vyjadrili sa o tom, že naše oči v jeseň vidia mnoho krásy, keďže si príroda oblieka rôznofarebný plášť, a potom sú všetci, aj dospelí a aj tí menší, nadšení z toľkej krásy. Keď však príde obláčik, naša nálada sa mení a je už smutná. Svoje videnie krás jesene stvárnili aj výtvarne.

Dajana Kopčoková, 4. a ZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne

ovK ulpín

Jeseň V poradí tretie ročné obdobie je jeseň. Prichádza k nám dvadsiateho tretieho septembra. Jeseň je pekná, lebo listy na stromoch sú farebné. Keď sa okno otvorí, zafúkne svieži vzduch voňajúci listami. Keď je jeseň, moje oči vidia plno krásy. Oči všetkých ľudí a detí sú plné nadšenia z toľkej krásy, ktorú nám prináša jeseň. Z poľa počuť zvuk traktorov a kombajnov, ktoré zberajú bohatú úrodu. Z ovocných sadov počuť radostný smiech. To ľudia zbierajú rôzne jesenné plody na zimu. Dávid Smišek, 3. a ZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne

Zoran Mitić, 3. b ZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne

Tamara M ile ZŠ Jána A nković, 2. b mosa Komensk ého v Kulp íne

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Kristián Síč, 3. b íne menského v Kulp ZŠ Jána Amosa Ko • DETSKÝ KÚTIK • •

Obzory

Z obsahu Neviditeľná etnická spoločnosť – Teteveni

str. 2

Dürer je monumentom vo výtvarnom umení

str. 4

S túžbou i nádejami (1)

str. 6

Nový Sad 28. 11. 2015 Ročník XXXII Číslo 11/378

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

KULTÚRA NOBELOVA CENA ZA LITERATÚRU

Získala ju favoritka Svetlana Alexijevičová Michal Ďuga

obelovu cenu za literatúru tohto roku získala bieloruská spisovateľka s ukrajinskými koreňmi Svetlana Alexijevičová. Stala sa tak v poradí už 112. nositeľkou tohto prestížneho ocenenia. Švédska akadémia ocenila šesťdesiatsedemročnú Svetlanu Alexijevičovú za „mnohohlasnú tvorbu, ktorá je pamätníkom utrpenia a odvahy v našej dobe“. Nejde však pritom o neznámu autorku. Jej meno sa v súvislosti s najprestížnejším literárnym ocenením spomínalo už viackrát, naposledy v roku 2013, keď získala Mierovú cenu nemeckých kníhkupcov a ocenenie Prix Médicis Essai vo Francúzsku. Ako prozaička debutovala knihou Vojna nemá ženskú tvár (1985), ktorá spolu s knihou Modlitba za Černobyľ patrí k jej najznámejším dielam. Pritom jej romány sú označované aj za romány vytvorené z hlasov. Spisovateľka Svetlana Alexijevičová sa narodila 31. mája 1948 v ukrajinskom Stanislave. Vyrastala však v Bielorusku, kde sa po skončení štúdia venovala žurnalistike. Svoju odvahu otvárať aj pre politický režim nepohodlné témy prejavila už ako novinárka. Práve

za svoju kritiku politiky Alexandra Lukašenka sa stala v Bielorusku nežiaducou osobou a v roku 2000 musela domovskú krajinu opustiť. Útočisko vtedy našla v Paríži a v Berlíne. Do Bieloruska sa opäť vrátila až po jedenástich rokoch, ale jej knihy sú v krajine dodnes zakázané. Alexijevičová sa venuje témam, ako rozpad Sovietskeho zväzu, tragédia v Černobyli, či vojna v Afganistane. Spojovníkom medzi jej knihami je ľudský druh homo sovieticus. Spisovateľka ho charakterizuje ako človeka snažiaceho sa pomstiť za dianie v postsovietskom priestore, najmä na Ukrajine. Vytvorila si vlastnú spisovateľskú techniku literárnej koláže, vychádzajúcu z tisícky rozhovorov zaznamenávajúcich ľudské osudy na území postkomunistických krajín. „Z tisícov hlasov a epizód z nášho každodenného života a bytia, zo slov a z toho, čo sa skrýva za nimi a medzi riadkami, z toho všetkého zostavujem realitu. Pretože realita je nerozpoznateľná, dávam dokopy skôr predstavy a obrazy,“ povedala o svojej autorskej technike Svetlana Alexijevičová v roku 1998 pri preberaní ocenenia na knižnom veľtrhu v Lipsku.

Andrej Ferko

HROB V PARKU Chodievam v parku kamenným chodníkom, ktorý ťa priviedol k tmavému hrobu, zápalom plamenným keď v boji divokom niesol si voľnosť pre novú dobu. Vietor už vryl hmlu medzi písmená, čas kradne ľuďom na teba spomienku, ústami koreňov saje chlad kameňa v zátiší brezovom mach popri chodníku. Hrob brány voľnosti otvoril do záhrad, slobodné slnko už rozsieva semená, deti tu učia sa stavať si v piesku hrad, by potom vedeli z žuly a z kameňa. Bez tvojej smrti však park by dnes nevolal náručím zeleným deti naše do hry, len slnca temnotu ebenu len by mal, žlčou by chutili i smiechy v pohári. V mramoru tieni – smutná naša mať, a deti veniec pri hrobe vijú, jasom ju nútia stesky zabúdať, na úsmev premieňať tichú elégiu. Pútniče, postoj! Tu človek leží, kde kvitne teraz bielučký jazmín, ker peľom srieňovým po hrobe sneží, zasýpa obeť holdom nehasnúcim. Pútniče, postoj, zlož klobúk k nohám, mŕtvym netreba len tichá česť, aj sľub, že fakľu odkazov k oblohám budeme vďačne v srdciach našich niesť. Chodievam v parku chodníkom kamenným, smiech detí stavia šťastia chrám, k základu dal si život pádom víťazným, ak niekto siahne naň, ja svoj dám. Túto báseň Andreja Ferku (22. 11. 1925 Kysáč – 20. 7. 2011 Nový Sad) uverejňujeme k 90. výročiu jeho narodenia. Jej prítomný variant sme prebrali zo strojopisu: Andrej Ferko: Básne (s. 20 – 21), uschovanom v archíve V. Hronca (fasc. 264), ktorý roku 1984 zredigoval slovenský básnik Milan Kraus a autor ho potom schválil do tlače. (vh)

INT ERK ULT ÚRNY D I ALÓ G ( 3 )

28. 11. 2015 • 48 /4675/

OSTATNÉ NÁRODNOSTNÉ MENŠINY V SRBSKU

Neviditeľné etnické spoločenstvo – Teteveni Vladimír Lenhart

24/II

a sčítaní obyvateľstva v roku 2011 je uvedená kategória Ostatní – etnické spoločenstvá s počtom obyvateľov menším ako 2 0001. Môžeme vidieť, že v Srbsku okrem

národnostných menšín, ktoré spĺňajú podmienky na zakladanie národnostných rád (ďakujúc aj osobitným voličským zoznamom), sú aj také, ktoré to právo nemajú. Dozvedáme sa, že v Srbsku žije 741 Poliakov, 281 Francúzov, 188 Angličanov a až 56 Švédov. Ale sú aj také národy, ktoré nemajú svoju pravlasť, kde by ich jazyk bol jazyk väčšinového národa. Tak v Srbsku máme aj Cincarov (243), Šopov (142), Torlakov (12) atď., ktorí za svoj materský štát považujú hlavne Srbsko2. Každá z týchto etnických skupín si pestuje svoje obyčaje, tradíciu a zvlášť jazyk, ktorý ich aj najviac určuje ako príslušníkov zvláštnej národnosti. Vieme, čo znamená odolávať asimilácii nám, ktorí poznáme svoju pravlasť a s ňou sa identiﬁkujeme, hoci je aj tá identiﬁkácia čoraz slabšia v mladších generáciách. Ale odolávať asimilácii, keď sa určitým jazykom nehovorí nikde viac

na svete, je omnoho ťažšie. Môžeme povedať, že je na rozdiel od väčšiny západných štátov Srbsko príliš jedinečné, lebo v ňom zotrvávajú mnohé drobné etnické skupiny. Dôvod tomu je z jednej strany rozmanitá paleta ľudských práv, často neznáma západným „vyspelejším“

štátom, ktorá uznáva a rešpektuje každé etnikum a dovoľuje úradné pestovanie jazyka a kultúrnej identity. Z druhej strany, k tejto vytrvalosti prispieva aj ekonomická a hospodárska izolácia a etnická, takmer plemenná sebestačnosť. REČ TROCH DEDÍN Pozerajúc dokumentárny film pod názvom Reč si podmanila jazyk (Govor pokorio jezik, Rádio-televízia Zaječar, 2009) autora Radeho Stojinića som si uvedomil, že ďakujúc jazyku a folklóru jestvujú aj veľmi malé etnické skupiny, ktoré stáročia tvrdohlavo obstáli vo svojom autentickom a pôvodnom znení ako dáky archeologický, konzervovaný, nedotknutý, ale živý jazykový artefakt. Autor ﬁlmu predstavil jazyk, ktorým sa hovorí v iba troch dedinách na celom svete – Dublje a Veliki Izvor v Srbsku, a rovnomenný

Голям Извор v Bulharsku. Nerozumejú im ani Srbi, ani Bulhari, ani Macedónci (s ktorými majú blízko), ale oni si medzi sebou perfektne rozumejú, hoci tieto tri dedinky nie sú geograficky vôbec spojené. Film je titulkovaný do srbčiny aj do bulharčiny a jeho nahrávanie finančne podporilo Ministerstvo kultúry a informovania Republiky Srbsko. Je to tetevenská, čiže izvorská reč, a národ, ktorý ním hovorí, sú Teteveni. Pochádzajú z územia dnešného Bulharska z okolia kláštora Glozhene, ktorý založil ukrajinský kňaz. Bulharmi ani Ukrajincami nie sú, a jeden z predpokladov je ten, že sa tam nasťahovalo plemeno z okolia mesta Tetovo v dnešnom Macedónsku a odtiaľ im aj meno. Na územie dnešného Srbska prišli v 18. storočí a v Bulharsku je aj dnes obec, ktorá sa volá Teteven. Môžeme slobodne povedať, že ide o jazyk, ktorý zaniká, a niekoho by mohlo prekvapiť, ako vôbec aj toľko dlho obstál. Vo filme sú predstavené dejiny, kultúrne obyčaje, ľudové zvyky a jazyk, ktoré spájajú všetky tieto dediny. Predstavené sú taktiež významné osobnosti všetkých troch dedín, ako aj súčasný život v nich. Miodrag Petković, učiteľ v Základnej škole Vuka Karadžića vo Veľkom Izvore, hovorí: „Keď ma zapísali do prvej triedy, vedel som hovoriť iba po veľkoizvorsky, ktorý považujem za materinský jazyk. Srbskochorvátsky jazyk sme sa učili v škole. Dnes omnoho menej detí pozná svoju materčinu, lebo je čoraz viac zmiešaných manželstiev. Obávam sa, že časom naša materčina celkom zanikne.“ VEĽKOIZVORSKÍ TETEVENI Navštívil som dedinku Veliki Izvor pri Zaječare a rodinu autora filmu Reč si podmanila jazyk. Rade Stojčić (1949), novinár na dôchodku RTV Zaječar, je

HLAS ĽUDU • OBZORY

INTER K ULTÚR NY DIALÓG ( 3 ) že milujeme túto ľubozvučnú reč, a je to aj dôvodom, prečo som svoj ﬁlm nazval – Reč si podmanila jazyk. Dnes je situácia trochu iná. Vo Veľkom Izvore už takmer nejestvuje nezmiešané manželstvo a materčina sa pestuje veľmi málo“. Rade má dvoch synov Sašu a Milana s manželkou Ljubicou Stojčić (1957). Ljubica je Srbka z Vojvodiny: „Ja som sa vydala do Veľkého Izvoru v roku 1977. Prišla som zo severu Banátu, z mestečka Srpski Krstur. Rade a ja sme sa zoznámili prostredníctvom televízneho vysielania RTB Znanje-imanje, ktoré zorganizovalo výmenu folklórnych skupín z Vojvodiny do Timockej krajiny. Keď som prišla sem žiť, zdalo sa mi, že som sa veľmi rýchlo naučila hovoriť ich jazyk. Medzitým, dlho som sa ním hanbila rozprávať, lebo som ako mladá urobila jeden lapsus pred svojím svokrom, po ktorom sa mi smiala celá moja nová rodina. Rozumiem náš izvorský, ale slabšie ním hovorím. Naši obidvaja synovia sa rozprávajú po srbsky, ale si zároveň pestujú aj materský vo svojich rodinách.“

Zábery z ﬁlmu Reč si podmanila jazyk

Prvý ju nahral známy srbský spevák Stojan Dimitrijević v roku 1928. Tetevenský, čiže izvorský slovník zostavil nebohý lingvista Predrag Cačević, ktorý sa tejto aktivite venoval viac než 50 rokov. Toto dielo zatiaľ nie je publikované, ale sa na tom v spolupráci s Obcou Zaječar naplno robí. Hoci takmer neviditeľná a na krok od toho, aby zanikla, táto menšina sa prostredníctvom kultúrnych aktivít usiluje zachovať svoju identitu. R. Stojčić pracuje na založení

PRETRVÁVANIE Kronikár Sergije Kalčić zozbieral 106 piesní z Veľkého Izvoru a zapísal ich do zbierky Потекла вода студена. Zapísané sú v cyrilike, hovorenou tetevenskou rečou. Najznámejšia z týchto piesní sa volá Шанко си Бонка залиби. Ide o autobiograﬁckú tragédiu, svojráznu tetevenskú verziu Rómea a Júlie alebo Koštany, a napísal ju a spieval pred samým kráľom huslista Aleksandar Dišković-Šanko. Bonka bola jeho frajerka, ale ju rodičia vydali za druhého. Na jej svadbe na husliach hral práve Šanko

Zábery z ﬁlmu Reč si podmanila jazyk

„medzinárodného“ združenia – asociácie, ktoré bude mať predstaviteľstvá vo všetkých troch dedinách, kde žijú Teteveni, s cieľom, aby sa častejšie stretávali a aby sa ich kultúra a jazyk dlhšie zachovali. Cyklus príspevkov pod názvom Interkultúrny dialóg je výsledkom projektu Asociácie slovenských novinárov, ktorý ﬁnančne podporilo Ministerstvo kultúry a verejného informovania Republiky Srbsko.

1 http://popis2011.stat.rs/ 2 Do tejto skupiny by sme mohli zaradiť aj nám dobre známu menšinu – rusínsku, ktorej príslušníci tiež nemajú jedinečný postoj keď ide o pravlasť: jedni mienia že je to Ukrajina alebo Rusko, druhí zasa Slovensko a tretí považujú Srbsko za svoju pôvodnú vlasť.

25/III

príslušník tetevenskej menšiny alebo Izvorac, ako radšej seba nazýva: „Je nás asi 2 000 v Srbsku, kde žijeme v dvoch dedinách. Nezvykli sme sa na sčítaní obyvateľstva vyjadrovať ako Teteveni, ale skôr ako Srbi alebo Juhoslovania. Nikto sa nevyjadruje ako Bulhar a skôr to pre nás bola taká urážka, že by sme sa skrze ňu aj zbili. Irónia je v tom, že sa dnes mnohí z nás usilujú dokázať, že sú Bulharmi iba preto, aby dostali bulharské cestovné pasy.“ Na otázku, ako odolali asimilácii, Rade odpovedá, že „mnohé národy a národnosti Rade a Ljubica Stojčićovci prechádzali stadiaľto. Po druhej svetovej vojne sem sa nasťahovali občania z Kosova, ktorí a Bonka si vtedy od neho žiadala, aby ju hovoria srbský jazyk, ale Veľkoizvorčania zabil, lebo nemôžu byť spolu. Šanko to aj sa s nimi nemiešali. Predpokladám, že urobil a za tento zločin bol odsúdený na naša materčina odolala asimilácii preto, 20 rokov väzenia, kde napísal túto pieseň.

V Ý T VA R N ÍC T VO

28. 11. 2015 • 48 /4675/

V ZAJATÍ UMENIA: Mgr. IVAN HAVLICE, KUSTÓD, VÝCHODOSLOVENSKÉ MÚZEUM V KOŠICIACH

Dürer je monumentom vo výtvarn o Oto Filip

slovenského múzea, kustód vou záležitosťou je grafika, a autor výstavy Ivan Havli- a uvedený autor preto, lebo o najkrajšie nastúpilo ce bol vhodným a vďačným je jedným z prvých, ktorý sa práve vtedy, kedy na- prameňom širších informácií. jej natoľko venoval a o ktorom čim – na záver roka. Teda výborným znalcom diela sa dá hovoriť ako o jednom zo Konkrétne ide o podu- jedného z najvýznamnejších a zakladateľov voľnej grafiky vo jatie Albrecht najvýraznejších výtvarnom umení. Táto zbierka Dürer a jeho umeleckých osob- pozostáva z pozostalosti Imsúčasníci, s ností renesancie. reho Henszlmanna, jedného podnázvom Pozornou voľbou zo zakladateľov VýchodosloTriumfálny prác, ktoré sa venského múzea. Preto táto sprievod cichránia v zbier- medzinárodná výstava, lebo sára Maximikach múzea v Ko- táto pozostalosť bola naozaj liána, ktoré šiciach, ako autor rozsiahla. Je to veľká, jedna z je od 13. nopodujatia dokázal najväčších kolekcií grafických vembra 2015 oživiť duch doby listov, medzi ktorými boli aj tiedo 9. januára a znázorniť vzťah to grafické listy pochádzajúce 2016 prímedzi umestupné návním a spoštevníkom ločenskou Galérie Maskutočnostice srbskej v ťou niekdajNovom Sade. šej epochy. Najväčšie zá- Mgr. Ivan Havlice Známe je, sluhy na tom že ako skumajú tri blízko spolupracujúce toční reprezentanti huinštitúcie: Východoslovenské manizmu a renesancie múzeum v Košiciach, Múzeum Dürer a jeho súčasníci mesta Belehrad a Galéria Ma- boli i dobrými znalcami tice srbskej. Bez nich by naša antického umenia a bibkultúrna verejnosť zrejme zo- lických spisov, objavujúci stala chudobnejšia o možnosť inšpiráciu vo večnej téme pozrieť sa zblízka na grafickú ľudského boja medzi dobtvorbu jedného z najúchvat- rom a zlom. nejších tvorcov renesancie. – Skadiaľ ten záujem Rytier ako zložka výstavy Netreba však zabúdať ani na práve o Dürera? tvorbu a diela Dürerových – Je to naozaj renežiakov a súčasníkov, známych sančný umelec, ktorý je pros- zo 16., prípadne i 17. storočia. predstaviteľov nemeckej a te takou ikonou. Pretože sa Na tejto výstave je len výber talianskej grafiky: Heinricha Al- venujem, čiže mojou cito- zo zbierok grafických listov degrevera, Albrechta Altdorfera, Lucasa Cranacha del Altere.... Deň pred otvorením v ýstav y v spomínanej galérii bolo rušno. Tak pre záverečné prípravy a inštalovanie exponátov, na ktorom sa angažovali múzejní pracovníci z Košíc, ako aj pre novinárov účinkujúcich v svojráznej predpremiére výstavy roka. Hosť z Košíc, kunsthistorik, pracovník Umelecko-historického Deň pred otvorením: riaditeľ Východoslovenského múzea PhDr. odboru Východo-

26/IV

Robert Pollák a kustód Mgr. Ivan Havlice

Dürera a takisto len výber grafických listov jeho súčasníkov. – A sme pri tých troch zložkách výstavy… – Táto pozostáva z takých troch častí. Sú tu diela samotného Albrechta Dürera. Je ich dvadsať. Potom jeho súčasníkov nemeckých, tiež jeho súčasníkov talianskych. Ukážok ich tvorby je sedemdesiatštyri. Potom je tu samostatná časť Triumfálny sprievod cisára Maximiliána, obsahujúca 44 listov, kompozícií, ktoré vznikli z príkazu samotného cisára, ktorý chcel zachovať slávu cárskej rodiny Habsburgovcov. Pri tvorbe grafických listov tohto triumfálneho sprievodu sa zúčastnili tak samotný Albrecht, ako aj ďalší jeho súčasníci, nemeckí rytci. – Výstava bola približne dva mesiace v Belehrade, teraz je v Novom Sade. Kde inde ste s ňou pobudli? – Tieto grafické listy prvýkrát prezentovali, myslím si, že ešte v roku 1928, ako zbierku Imreho Henszlmanna. Ale vtedy tam bol aj pár grafických listov, ktoré boli zle identifikované – boli to kópie, napríklad M. Raimondiho, ktoré boli uvádzane ako Dürerove listy. No nebol to on, len verné kópie jeho prác. Za môjho pôsobenia táto výstava vznikla v roku 1999. Od toho času bola v Poľsku, v Maďarsku, v Čechách, teraz je v Srbsku. V týchto štátoch, napríklad v Poľsku bola v asi desiatich múzeách a galériách, v Maďarsku tak isto. Je to naozaj putovná výstava. Táto posledná prezentácia v Belehrade je asi najkrajšia, najšťastnejšia. Uvidíme, ako to dopadne tu v Novom Sade. Podľa našich informácií, ako

V Ý T VA R NÍ C T VO

HLAS ĽUDU • OBZORY

om umení nám kolegovia v Belehrade povedali, tam mali úžasnú návštevnosť, akú táto výstava ešte nikde inde nemala. Bolo tam okolo dvadsaťpäťtisíc návštev-

Albrecht Dürer: Kristus v predsieni pekla

níkov. Je to jedna z najväčších návštevností vôbec z výstav Východoslovenského múzea. – Čím podľa vás graﬁka

Je to možno spôsob, presnosť kresby, alebo námety, prípadne čosi iné, napríklad spôsob ich spracovania? – Určite treba mať na zreteli bravúrnosť zvládnutia tej techniky drevorezu. Albrecht Dürer je napríklad vnímaný aj ako prvý z grafikov, ktorý sa venoval i takým tým zložitejším grafikám, ako je železoryt. Tu je vystavený aj grafický list Veľký kanón, ktorý sa považuje za jednu z prvých grafických techník tlače z hĺbky. Toho, čo mňa oslovilo, je mnoho. Neviem presne povedať, čo všetko. Aj tá bravúrnosť zvládnutia techniky, tie motívy. To, že dokázal skĺbiť tú gotickú monumentálnosť a také renesančné stvárnenie postáv. Albrecht Dürer je meno, je to monument vo výtvarnom umení. Robil drevorezy, je to takzvaná tlač z výšky, kedy sa vyhlbuje do dreva

je až priam úžasné, ako dokázal spracovať to drevo. – Na maestra zrejme nadväzovali aj iní umelci. Svedčí o tom napríklad myšlienka Carla Cesareho Malvasiu (1616 – 1693) o tom, že by sa mnohí veľkí umelci stali žobrákmi, keby raz boli prinútení vrátiť veľkému umelcovi to všetko, o čo ho okradli… – Na Dürera už dlho nadväzujú iní umelci. Pretrváva to do súčasnosti. Mnohým je vzorom aj dnes. Je personifikáciou gra- Albrecht Altdorfer: České a anglické dedičstvo Svätej fickej tvorby, takže rímskej ríše ten drevorez žije. Je to jedna z najstarších grafických venského múzea a naozaj ma techník, doteraz fungujúca aj veľmi chytila tá stará grafika a konkrétne Albrecht Dürer, vďaka nemu. – Vraveli ste v úvode, že tak sa súčasnej grafike veľmi

Písal sa 12. november: predpremiéra výstavy

láka, žiari, osvojuje zrak a city? Jasné je, že keďže nie je farebná, nemôže pôsobiť mnohými farbami, koloritom.

a tlačí plocha, ktorá zostáva. Ak si to detailne všimnete, tak je to veľmi, veľmi minuciózne, precízne spracované. Niekedy

je grafika vašou citovou záležitosťou… Len stručne na záver: platí to aj o tej súčasnej? – Hoci som vyštudoval aj graﬁku, ako aj remeslo, tým, že som nastúpil do Východoslo-

nevenujem. Samozrejme, poznám ju. Z našich slovenských graﬁkov, ktorí sú možno známi aj u vás, je tu v prvom rade Albín Brunovský a celá tá jeho škola, jeho žiaci: napríklad Peter Kocák z tých mladších.

27/V

Hans Springinklee a Albrecht Dürer: Vojnové trofeje (okolo roku 1515)

T VO R B A

28. 11. 2015 • 48 /4675/

S túžbou i nádejami (1) Ján Labáth

STRATA DOMOVA

maturoval som. Bolo treba ísť z domu. A vznikla z toho príhoda s dôsledkami, ktoré som si len neskoršie uvedomil. Preto ju zaznamenávam. Petrovská železničná stanica (presnejšie stanica Petrovec – Hložany) je vzdialená štyri kilometre od dediny. V poli. Hovorí sa, že predkovia tak chceli, aby im vlaky neplašili kone a nezrážali deti. Zachoval sa o tom kuplet: Železnicu na chotári máloktorá obec má, výbor to múdre rozhodol, ó, nešťastná kaldrma. Predkovia možno mali svoju pravdu, ale nám to veľmi sťažovalo život. Pred vojnou síce premával Hlaváčov autobus, ale teraz

bol každý cestujúci ponechaný na seba. A tak by som i ja musel požiadať starého otca, aby zapriahol svojho Vezira, keby nie vynaliezavosti majstra Milana, šlajﬁara, ktorý si tam našiel novú živnosť (neviem, ako dlho): zadovážil si starý nákladný voz so širokým plochým dnom, zapriahol doňho dva kone a „konibus“ bol vybavený. Naprostred sa kládla batožina a po okraji sedeli cestujúci s visiacimi nohami, ako lastovičky. Do várošu sa cestovalo železnicou, o ktorej nikto nevedel, kedy prichádza – odchádza. Vedelo sa len, že treba o tretej vstávať. Správal som sa i ja podľa obyčaje a sadol som si tentoraz na Milanov „konibus“, ktorý vzápätí uháňal po vybitej hradskej (kaldrme) na železničnú stanicu, kde nás čakala tma

SPOMIENKY NA NAŠU KOVAČICU

28/VI

ývali sme vtedy u Čechovcov na Piatej ulici. Moja manželka Miluška prednášala dejepis a zemepis v miestnej škole a ja som študoval na Elektrotechnickej fakulte v Belehrade. Spomínam si, ako nás jedného dňa navštívil Dr. Jozef Struhárik, obecný lekár, inak manželkin ujec. Tváril sa akosi neprirodzene, úradne, až nakoniec vyrukoval, že prichádza z poverenia Organizačného výboru oslavy 150. výročia založenia Kovačice so žiadosťou, aby som pri tej príležitosti napísal báseň. Moja manželka už bola dostala za úlohu napísať referát. A poverená bola tiež zorganizovať výstavu – prvú výstavu kovačických insitných maliarov. (Všetko anonymne!) Manželka referát napísala a prečítala ho okresnému straníckemu tajomníkovi (Rakidžićovi), ktorý ho schválil, ale keďže nebola Kovačičankou, pre lokálnu márnivosť jej referát na slávnostnom zhromaždení prečítal domáci učiteľ Štefan Cicka. Ja som svoju báseň pod názvom Vysťahovalci prečítal na akadémii v Družstevnom dome. Zdá sa mi, že úspešne. (Vyšla v zbierke Slnečné hodiny.) A bola to moja prvá, i jediná báseň, ktorú som napísal na objednávku. Nebolo mi to ani ťažko, lebo po návrate „zo sveta“ (z vojny, z Belehradu, z Ľubľany...) v Kovačici som sa cítil doma. Pamätám sa, že som tam preložil aj zbierku detských básní J. J. Zmaja: Dietky, kvietky, vtáčatká a rozličné zvieratká. (Nový Sad, Bratstvo – jednota 1952) Preložil som aj pre tamojšie ochotnícke

divadlo (požiadal ma Dragojević) divadelnú hru J. S. Popovića: Keď sa bačkor opapučí. (Pokondirana tikva) Spomínam si, že som mal ťažkosti s názvom. Pomohol mi Michal Filip, vtedy profesor na gymnáziu v Petrovci. A napísal som pre ľudové vzdelávanie prednášku pod názvom Spisovná slovenčina a jej prvý veľký básnik Andrej Sládkovič. (Požiadala ma o to učiteľka Sofka Krasková.) Prednáška bola úspešná. Poslucháči ju nadšene prijali. (Miestnosť v Družstevnom dome bola plná!) Aj organizátori podujatia boli spokojní, a mal som s ňou ísť do susednej Padiny a možno aj inam. Ale niekto povedal (určite to bol učiteľ Jozef Farkaš), že prednáška nie je „na línii“. A tak som s ňou nikde nešiel: štyridsať rokov ležala v zásuvke. Škoda! Možno by vtedy bola splnila svoj účel. Písal som básne, hľadal som seba, v údive som spoznával, že som básnik, ale som si to neuvedomoval (a ani som si nemohol uvedomiť!), a zostal som rozpoltený medzi poéziou a povolaním. V kovačickej knižnici som objavil básnické zbierky Laca Novomeského Nedeľa a Romboid, ktoré v značnej miere ovplyvnili moju tvorbu. Boli to ťažké časy, aj politicky, aj hospodársky (bieda, „výkupy“, svojvôľa, neistota...) My sme však boli mladí, mali sme svoje plány, nestrácali sme nádej... A tak sa na záver ešte dovolím parafrázovať Hemingwaya: V Kovačici sme strávili zlaté roky nášho života, keď sme boli veľmi chudobní a, aj napriek okolnostiam, veľmi šťastní. Október 2014

a zima v čakárni, lebo (hádam) vyhorela žiarovka a vo veľkej železnej peci naprostred miestnosti vyhasol oheň. Čakali sme trpezlivo, kým sa nad okienkom nezažalo svetlo a nezačali predávať lístky. Potom nasledovalo „stampedo“ na vozne, preplnené prevažne prisťahovalcami do bývalých švábskych dedín. (Švábov po vojne vyhnali.) Títo kolonisti si so sebou priniesli prvky neznášanlivosti, dosiaľ neznáme v týchto krajoch, a špatne sa voči nám správali. Ponižovali nás. Urážali. A mňa to veľmi bolelo, lebo som mal rád Juhosláviu. (Aj teraz za ňou banujem.) Ešte sme dobre nenasadli (niektorí viseli na schodoch), výpravca dal znak, a súprava sa pohla: do sveta, do života. A ja som stratil domov! Odvtedy ho už len v srdci nosím, ako hovorí básnik. Október 2014

Ján Kostra

KEĎ ČAS Keď čas ako veľká rieka, ako rieka riek, čo odteká do ďaleka, keď čas ako krásna rieka k tvojím brehom vlnu špliecha, nech si kdekoľvek – vypni všetky márne žiale, muky, choroby na sebeckej starej škále, lebo všetky tvoje žiale vo veľtoku ako malé vlna zatopí. A tá vlna s vlnou splýva, seba zabudne. To, čo jeden nedosníva, echom navracia sa, splýva v piesni, ktorá zádumčivá s riekou mohutnie. Hriema pieseň ako chorál o tom človeku, ktorý žil a nivy oral, krotil divé hrivy mora, vzlietol v azúr nad pohoria z temna praveku. Výber V. Hronec Báseň veľkého slovenského básnika Jána Kostru (4. 12. 1910 Turčianska Štiavnica – 5. 11. 1975 Bratislava) uverejňujeme k 40. výročiu jeho úmrtia.

FI L M

HLAS ĽUDU • OBZORY

Veľká prítomnosť mladých fanúšikov ﬁlmu (Pančevo Film Fest, 2. – 6. 9. 2015) Janko Takáč

nuje found footage film). Ako aj všetko to, čo sa robí na týchto priestoroch – a viazané je na vojny v deväťdesiatych – všetko, čo vidíme, je zároveň aj devastujúce, aj smiešne, aj dojímavé, fantastické vo svojej hre s nahou a brutálnou realitou. Tak vo filme vidíme scény, kde máme ľudí, ktorí zutekali pred vojnou, lebo jednoducho nevedia, ktorému vojsku by sa mali pripojiť (Jednému mladíkovi prišla pozvánka aj do srbského, aj do bosniackeho vojska, lebo mu jeden rodič patrí k jednému a druhý rodič k druhému národu: „Mohlo by sa stať, že jedného dňa ja Srb budem strieľať do mňa Bosniaka alebo opačne...“), alebo ľudí, ktorí ušli z nacionalistického pekla a aj ďalej nevedia, ku ktorému národu ozajstne patria všetci tí bývalí Juhoslovania. Tak vidíme, ako utečenci všetkých troch národností vo flotele Europa trávia čas v malej miestnosti, v ktorej sledujú televízne správy z vojny, ktorá práve prebieha. Sledujú, ako ich krajania práve zabíjajú jedni druhých a prijímajú správy o tom, kto, kde a kedy z ich rodiny nedávno zahynul... Film Flotel Europa je zaslúženým víťazom PAFF-u, lebo ide o jeden z najlepších „domácich“ (nech tuná nepoužívame to už opotrebované slovo „regionálnych“) filmov venovaných rozpadu bývalej Juhoslávie a vojnám, ktoré vyplývali z rozpadu juhoslovanskej spoločnosti. Archipels, granites denudes je krátky film, ktorý na PAFF-e dostal cenu Dimnjak. Film kombinuje dokumentaristiku a umelecký výraz (pričom je predsa hlavný dôraz na umeleckom výraze). V podstate je to videodenník, v ktorom mladá Daphné Hérétakis (Paríž 1987) zaznačovala svoje postrehy o dia-

Uvidíme sa o rok...

29/VII

ruhý v poradí Pančevo Film Fest (PAFF) bol usporiadaný od 2. do 6. septembra 2015. Tohto roku sme si mohli pozrieť až 53 filmov zo všetkých strán sveta – od Venezuely, Mexika a Kanady, cez Španielsko, Írsko a Francúzsko, až po Thajsko. A okrem svetových zastúpené boli aj srbské a regionálne filmy. Čo sa týka hostí, na tomto festivale – ináč práve venovanom autorskému a nezávislému filmu – boli prítomní autori z Veľkej Británie, Spojených štátov, Kanady, Dánska, Nemecka, Chorvátska, Slovinska, Grécka... Okrem premietania filmov počas festivalu prebiehali aj master class rozhovory s renomovanými svetovými autormi, umelecké dielne pre mladých (venované filmu, fotografii a komiksu), ako aj bohatý hudobný program (v dňoch festivalu svoje koncerty mali skupiny Ti, Gramophonedzie, Repetitor, ako aj mnohé DJ mená). Filmy boli premietané v Kultúrnom stredisku Pančeva a v Apolo sieni Domu mládeže Pančeva. V galérii Elektrika boli usporiadané diania viazané na komiks, kým sa v kaviarni Štab Pogon diali hudobné a neskoré nočné tzv. after party zábavy (napríklad Neil Young´s Short Film Lounge). V priebehu týchto päť dní filmy boli premietané od tých popoludňajších až po tie polnočné projekcie, viazané na zaujímavý nový festivalový program Ponoćna jeza (Polnočná hrôza, venovaný súčasným svetovým horor filmom). Aj tohto roku PAFF mal dve poroty. Prvú porotu festivalu pre udelenie ceny Svetionik (Maják, za celovečerný film) tvorili: Slobodan Šijan (jeden z najväčších srbských režisérov), Dunja Kusturica (selektor Kustendorf Film Festivalu), Mark

Peranson (hlavný selektor Lokarno Film Festivalu a redaktor časopisu Cinema Scope) a Neil Young (filmový kritik časopisov The Hollywood Reporter a Tribune Magazine). Druhá porota udelila cenu Dimnjak (Komín, za krátky film) a tvorilo ju zase nových 16 pančevských tínedžerov pod vedením jedného eminentného režiséra – tentoraz to bol Ivan Ikić (1982). Na tohtoročnom festivale sa mi podarilo pozrieť sedem filmov: Flotel Europa, The Kindergarden Teacher, Hellions, Bezango, WA, Panama, 45 years a Archipels, granites denudes. Medzi nimi boli aj dva z troch víťazov tohtoročného PAFF-u – tretieho víťaza, thajský film Cemetery of Splendour (autorom je Apichatpong Weerasethakul), som nevidel, takže sa zameriam na prvé dva víťazné filmy. Flotel Europa hovorí o osude juhoslovanských utečencov žijúcich vo flotele Europa (obrovská plávajúca loď adaptovaná na hotel) v hlavnom meste Dánska – Kodani. Autor filmu – ináč jeho hlavný hrdina a narátor – Vladimir Tomić (Sarajevo 1980) spolu so svojím bratom a matkou roku 1992 prichádza do Kodane ako utečenec zo Sarajeva, v ktorom sa skrze rozpad štátu začala občianska vojna. Cez úchvatné rozprávanie sa striedajú veľmi smutné a fantasticky komické scény zo života ľudí žijúcich na lodi, ľudí bez štátu, ľudí zbúranej minulosti a neistej budúcnosti. Ide o film, ktorý uvádza zaujímavú dokumentaristickú formu, cez ktorú sa prelína súčasné rozprávanie. Sledujeme, ako sa fakty videné cez kameru dvanásťročného Vladimira dnes ukazujú v očiach tridsaťpäťročného Tomića (ináč tuná ide o to, čo sa vo svetovej kinematografii me-

niach v Grécku a Aténach v roku pred príchodom Koalície radikálnej ľavice (SYRIZA) na moc. Sledujeme ekonomický kolaps prezadlženého člena Európskej únie a vidíme všetky vplyvy rozpadu ekonómie na grécku spoločnosť. Ide o veľmi aktuálne, čerstvé a z umeleckej strany veľmi pôsobivé dielo. The Kindergarden Teacher Nadava Lapida (Tel Aviv 1975) prináša príbeh o súčasnom stave umenia, najmä poézie. Sledujeme, ako jedna vychovávateľka bojuje o chlapca – predškoláka, v ktorom spoznala vynikajúci talent pre poéziu. Film Panama Pavla Vučkovića (Srbsko 1982) do posledného miesta vyplnil sieň Kultúrneho centra, lebo ide o jeden z prvých ozajstne dokonalých erotických filmov v našom prostredí. Horor film Hellions Brucea McDonalda (Kanada 1959) bol premietaný v rámci programu Polnočná hrôza, prebiehal v nočnom termíne, v uvoľnenej atmosfére, v sieni plnej mladých a veľmi dobre naladených mladých ľudí, ktorí do siene Domu mládeže nechodili len pozerať filmy, ale sa aj dobre zabaviť. V britskej dráme o starnutí 45 years (Andrew Haigh, 1973) ide o mierne, ale pôsobivé rozprávanie, v ktorom dve sedemdesiatročné postavy – bezdetný manželský pár – analyzujú svoj život v súčasnosti, cez ktorú sa prelínajú diania z dávnej minulosti. V posledný deň bol premietaný aj film Bezango, WA. Ide o film o lokálnej a veľmi vibrujúcej scéne v meste Seattle, na severozápade Spojených štátov. Na projekcii bol prítomný aj známy autor komiksov Pat Moriarty, s ktorým sa po ukončení filmu rozprával Saša Rakezić. Za nami je teda ešte jeden úspešný Pančevo Film Festival. Mesto Pančevo sa znovu ukázalo ako perfektný hostiteľ a organizátor a návštevnosť aj teraz bola veľmi dobrá (dokonca na festival jestvovali aj každodenné bezplatné autobusové linky z Belehradu). Najviac nás predsa potešila veľká prítomnosť mladých fanúšikov filmu, a preto už dnes celkom vidno, že sa PAFF má aj pre čo, aj pre koho uskutočňovať.

VÝSTAV Y

28. 11. 2015 • 48 /4675/

V ÚSTRETY JUBILEU: NIKOLA TESLA (10. 7. 1856 – 7. 1. 1943)

Prorok, ktorý videl do budúcnosti Oto Filip

ikola Tepla, génius elektriny, človek, o ktorom Robert Lomas napísal, že

30/VIII

Nikola Tesla

vynašiel 20. storočie, zhrnul svoj život do niekoľkých slov: Stále pociťujem nevýslovné uspokojenie z poznania, že môj viacfázový systém sa používa na celom svete na uľahčenie bremena ľudstva a na zvýšenie pohodlia a šťastia, a že môj bezdrôtový systém vo všetkých svojich podstatných črtách slúži a prináša radosť ľuďom vo všetkých častiach sveta. Jeden z najväčších dobrodincov ľudstva, oslňujúco brilantný vedec, prorok, ktorý naozaj videl do budúcnosti, vynálezca a objaviteľ elektrických prístrojov a prostriedkov, sa narodil v meste Smiljan, študoval fyziku a matematiku na univerzitách v Štajerskom Hradci a Prahe, aby v roku 1884 odišiel do USA, kde istý čas pracoval u Edisona. Neskôr si v New Yorku (kde i umrel) založil vlastné laboratórium a plne sa venoval výskumnej činnosti. Tesla začal skúmať vlastnosti dvojfázových a viacfázových

elektrických prúdov, neskôr i prúdov vysokých frekvencií a vysokého napätia. Nezávisle od G. Ferrarisa objavil rotačné magnetické pole (1885). Skonštruoval a patentoval viaceré viacfázové elektrické stroje a prístroje – indukčné, synchrónne a dvojfázové, nové formy transformátorov a generátorov. Pokúšal sa i rozštiepiť atómové jadro pomocou elektrostatického generátora vysokého napätia. Urobil základné objavy v oblasti bezdrôtovej rádiotelegraﬁe, pričom viedol dlhoročné spory o primát s G. Marconim, aby mu prvenstvo uznali až po smrti. Okrem iného vynašiel žiarivku, bol pri zrode seizmológie a svetovej siete dátovej komunikácie, ktorá bola predobrazom internetu. Najväčš-

Teslov generátor

mi sa však zaslúžil o to, že sa v priemysle, rovnako ako i v domácnostiach presadil striedavý elektrický prúd. Ten sa efektívne dá prenášať aj na veľké vzdialenosti a umožňuje fungovanie takmer všetkých našich strojov a prístrojov. Každý z nás je i dnes obklopený dedičstvom

Tematický panel o jednom zlomku vedeckej cesty

jov o živote a pôsobení osamelého, neraz v minulosti i zabudnutého vedca, mali v prvej polovici novembra príležitosť nazrieť návštevníci Výstavného pavilónu pri ústrednej budove Univerzity v Novom Sade. Expozícia k nadchádzajúcemu 160. výročiu narodenia Teslu, určená nielen študentom, ale aj širšej verejnosti, mala, podľa slov rektora Novosadskej univerzity Dr. Dušana Nikolića, dva ciele. Jednak nám sprítomniť životné dielo tohto obra vedy, jednak vedu a akademické spoločenstvo priblížiť občanom. Na približne desiatich paneloch boli prezentované najdôležitejšie vynálezy Nikolu Teslu, na dvoch aj snímky z newyorského hotelu,

nášho vedca: pri počítači v pracovni, osvetlenej elektrickou žiarivkou, počúvajúc hudbu z rádia, napájaného prúdom z hlavného elektrického vedenia, so stolom, na ktorom je i skener a internetový modem, pripravené vysielať a prijímať obrázky a správy do a z celého sveta. Všetko to je Teslovo tak vedecké, ako V pokročilých rokoch života i praktické dedičstvo. Do niektorých jeho aspek- v ktorom strávil posledné tov, ako aj do základných úda- desaťročie života. Keďže sa náš veľký vedec celý život díval do budúcnosti, nie je od veci ukončiť tento stručný pohľad na jeho nesmierne významné dielo práve jeho citátom o civilizácii: Šírenie civilizácie sa dá prirovnať k ohňu – najprv slabé iskry, neskôr blikotavý plameň, potom mocný požiar, stále rýchlejší a silnejší. Tabuľa na newyorskom hoteli

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Michal Ďuga • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. S ﬁnančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad

Kultúra Návšteva z 19. a 20. storočia DNI SLOVENSKÉHO JAZYKA V BELEHRADE A V NOVOM SADE

Monika Necpálová Martina Bartošová

eľvyslanectvo Slovenskej republiky v Belehrade prijalo vzácnu návštevu: hosťom bol sám Štúr. V audiovizuálnej dynamizovanej podobe, v dokumente, oslovil tu svojou rečou predovšetkým študentov Lektorátu slovenského jazyka a kultúry v Belehrade, ktorý sa pod pozvanie na stretnutie s jazykovedcom a národovcom podpisuje. Streda 18. novembra podvečer niesla sa v duchu osobnosti, o ktorej rozprával aj režisér hranej časti filmu Michal Baláž. Hostí privítala lektorka slovenského jazyka a kultúry Helena Ľos-Ivoríková a zástupcovia ambasády. Za námetom tejto malej detektívky pod názvom True Štúr, ktorá by pokojne mohla zásobovať faktami aj školákov na hodinách slovenského jazyka, stojí autorská trojica Michal Baláž, Marián Prevedarčík a Zuzana Šajgalíková. Animovano-hraný dokument v čiernobielom prevedení je originálny aj použitím kinoformátu a filmovej kamery. Štúra spoznáme len v animovaných častiach, za ktorými stojí režisér Noro Držiak. Koprodukčne sa na filme podieľa Rádio a televízia Slovenska a spoločnosť Crazy Company. „Dohodli sme sa, že film budú môcť prezentovať všetky slovenské lektoráty. Dielo tak získa vďaka titulkom niekoľko jazykových mutácií. O srbské titulky sa postaral náš doktorand v odbore slovenského jazyka, literatúry a kultúry Ivan Radić,“ hovorí lektorka Helena Ľos-Ivoríková. „Na preklad boli treba približne dva dni intenzívnej práce, ale aj vrátane technického nasadenia titulkov do dokumentu,“ spomína Ivan Radić a dodáva: „Hoci som titulky robil prvý raz, nebolo to zložité. Až na niektoré výrazy, ako je napríklad slovo apko.“ Starosti mu trochu robil aj preklad rýmov v texte piesne Kopala studienku. I. Radić si však prácu len pochvaľuje. Význam filmu vidí lektorka Helena Ľos-Ivoríková vo viacerých študentských sférach: „Predovšetkým • KULTÚRA •

Záber z filmu True Štúr so srbskými titulkami

naši študenti videli niečo, čo robia ich rovesníci, mladí ľudia. Navyše ide o moderné spracovanie tejto témy nielen po stránke technologickej, ale aj historickej.“ Dielo aj podľa slovakistov navodzuje pocit odľahčenia, uvoľnenia. Zo Štúra robí viac človeka ako mýt. Dodajme len, že dokument uviedli vo štvrtok 19. novembra aj v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade. POŠTÚRENIE SLOVAKISTOV V rámci Dní slovenského jazyka od 16. do 20. novembra na pôde Filologickej fakulty Belehradskej univerzity pri príležitosti Roka Ľudovíta Štúra pripravili niekoľko udalostí. V pondelok v priestoroch Katedry slavistiky otvorili výstavu slovenských ilustrácií a najkrajších detských kníh, ktorú sprostredkovala BIBIANA, Medzinárodný dom umenia pre deti v Bratislave. Zároveň originálnym spôsobom nastúpili na cestu študentským životom slovakistickým aj noví študenti. Prešli totiž poštúrením prvákov. Študenti sa tu zoznámili s osobnosťou Ľudovíta a dokonca po docentovi Daliborovi Sokolovićovi opakovali krkolomný iniciačný text plný zákerných slovenských výrazov. „Potom ochutnali sladkosť slovenčiny: zahryzli do Horalky,“ s úsmevom opisuje lektorka a dodáva: „Odfotografovali sa s fúzami a bradou na znak poštúrenia a veštili si slovakistickú budúcnosť.“ V utorok 17. novembra sa v knižnici Katedry slavistiky konalo stretnutie so slovenskými autormi

v rámci projektu Litera tour. Štvrtok chutil ako Slovensko a slovenčina. Vo fakultnej knižnici sa študenti pustili do súťaženia. Odmeny mali príchuť syra či Horaliek. Piatkovým vyhlásením výhercov súťaže, v ktorej všetci na fakulte mohli voliť najlepšieho slovenského ilustrátora vystavených prác, sa Dni slovenského jazyka v Belehrade možno skončili, ale zanechávajú stopu nielen v slovakistoch a sla-

nia na skutočný zázrak a vtedy pochopíme, že život má v sebe niečo z rozprávok – samozrejme, tých s happy endom. Túžba stretnúť sa s významnými slovenskými spisovateľmi, akými sú Peter Šulej a Peter Balko, sa splnila študentom a profesorom z Oddelenia slovakistiky na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade 18. novembra. Akciu zorganizoval Lektorát slovenského jazyka a kultúry Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR v Novom Sade a Belehrade v rámci projektu Litera tour s podporou Ministerstva kultúry SR, Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade a Literárneho informačného centra v Bratislave. Po stretnutí v Belehrade aj v Novom Sade prítomní mali príležitosť spoznať tvorbu renomovaného básnika a prozaika Petra Šuleja, ako aj prozaickú tvorbu začínajúceho, no sľubného autora Petra Balka. Do prezentácie, ktorú moderovala profesorka Marta Součková, boli zakomponované aj prednesy vybraných pasáží z kníh autorov – Generator x_2: nové kódexy P. Šuleja a Vtedy v Lošonci P. Balka.

Z prezentácie v Novom Sade: (zľava) Peter Šulej, Marta Součková a Peter Balko

vistoch. Propagujú aktívnu činnosť lektorátu v rámci celej fakulty a hádam aj univerzity. Slovensko je pre mnohých predsa len slovom, za ktorým stojí zvedavý otáznik. TROCHU POÉZIE A PRÓZY NEZAŠKODÍ Sny o stretnutí s významnými osobnosťami, ktoré sú pre nás akýmisi vzormi či podnetmi, aby sme sa vydali na podobné chodníčky, neustále na sebe pracovali a dosiahli obdobné úspechy, sú často iba nerealizovanou túžbou. Občas sa však naše túžby preme-

Profesorky Marína Šimáková-Speváková a Marta Součková využili príležitosť na to, aby v rámci tohtoročnej lektorátnej súťaže na Oddelení slovakistiky udelili nádejným autorom a autorkám ceny a knižné odmeny za najlepšie básne a prózy. Prvú cenu získala za svoje básne študentka 2. ročníka slovakistiky Jana Domoniová, pričom iste nielen pre ňu, ale aj pre ostatných ocenených autorov bol veľkou odmenou i potlesk Balka a Šuleja, s ktorými sa predtým mali príležitosť stretnúť iba v knihách či vo sne.

48 /4675/ 28. 11. 2015

Kultúra Z FESTIVALU ROZOSPIEVANÝ SRIEM 2015 V STAREJ PAZOVE

Zvíťazila Ruženka Lovásová z Bingule Anna Lešťanová

ohtoročný, v poradí 16. festival mladých spevákov slovenských ľudových piesní Rozospievaný Sriem odznel v sobotu 21. novembra v staropazovskej divadelnej sále v organizácii MOMS Stará Pazova a SKUS hrdinu Janka Čmelíka. V mene Organizačného výboru hostí, účastníkov a divákov pozdravila a privítala predsedníčka Libuška Lakatošová. Na veľký význam tohto podujatia v príhovoroch poukázali aj Jozef Sabo, radca Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade, a Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka MSS. Festival v mene generálneho patróna Obce Stará Pazova slávnostne otvoril Radoje Blagojević, predseda ZO Stará Pazova. Po zvučke festivalu – piesne Neďaleko od Vojky je Pazova – zaspievala vlaňajšia víťazka Rozospievaného Sriemu Snežana Kukučková z Lugu.

Víťazka festivalu

V súťažnej časti festivalu vystúpilo 8 spevákov zo štyroch prostredí: Daniel Molnár zo Starej Pazovy, Marta Halajová z Boľoviec, Karolína Speváková z Lugu, Ruženka Lovásová z Bingule, Dávid Forgáč zo Starej Pazovy, Emília Bažaľová z Lugu, Andrea Halajová z Boľoviec a Irena Domoniová zo Starej Pazovy. Výkony spevákov sledo-

vali a hodnotili odborná porota, porota obecenstva a porota pre ľudový odev. Podľa rozhodnutia odbornej poroty, ktorá pracovala v zložení: Juraj Kubečka (predseda), Anna Đurđevićová, Anna Jašová, Zlatko Chňupa a Jaroslav Petržľan, víťazkou 16. festivalu mladých spevákov slovenských ľudových piesní Rozospievaný Sriem sa stala Ruženka Lovásová z Bingule. Druhú cenu si vyspievala Marta Halajová z Boľoviec a dve tretie ceny Dávid Forgáč zo Starej Pazovy a Andrea Halajová z Boľoviec. Cena poroty obecenstva (pracovala v zložení: Elenka Lovásová, Anna Horvátová, Evka Košútová, Zdenko Jašo a Silvester Kolár) sa dostala Marte Halajovej. Najpôvodnejšiu slovenskú ľudovú pieseň na tohtoročnom festivale zaspievala Karolína Speváková z Lugu a najautentickejší kroj podľa príslušnej poroty (Vlasta Vinkovičová a Ružena Červenská) mala Andrea Halajová.

Ceny najúspešnejším na festivale udelil Pavel Kukučka, predseda FV Rozospievaný Sriem. Spevákov sprevádzal slovenský ľudový orchester pod vedením Miroslava Opavského a hrali v ňom aj Vladimír Turčan, Igor Havran, Miroslav Malko a Branislav Kováč. Hoci sa na festivale zúčastnilo málo spevákov z iba štyroch prostredí, najpodstatnejšie je, že sa toto sriemske hudobné podujatie v kontinuite zachováva. J. Kubečka, jeden zo zakladateľov festivalu, o. i. povedal, „že na tohtoročnom Rozospievanom Srieme sme mali krásny výber piesní“, a zároveň pochválil obetavú prácu mám a starých mám, ktoré dcéram a vnučkám vštepili nielen veľkú lásku k slovenskej piesni, ale aj k ľudovému odevu. V revuálnej časti vystúpil slovenský ľudový orchester SKOS Detvan z Vojlovice pod vedením Vladimíra Kolárika. Budúci ročník festivalu Rozospievaný Sriem sa uskutoční v Lugu.

40. VÝROČIE KUS SLÁDKOVIČ V BOĽOVCIACH

Krásna oslava jubilea Martina Valentová

sobotu 14. novembra v Dome kultúry v Boľovciach odznel celovečerný program venovaný 40. výročiu obnovenia činnosti KUS Sládkovič. O krásny umelecký zážitok sa postarali členovia folklórnej, vokálno-inštrumentálnej, divadelnej, výtvarnícko-výšivkárskej a marketingovo-technickej sekcie. Na vchode do DK diváci si mohli pozrieť výstavu fotografií znázorňujúcich pôsobenie týchto sekcií počas uplynulých 40 rokov. Na začiatku programu predseda spolku Dejan Ríchlick privítal hostí a moderátor Pavel Kukučka prečítal známe a menej známe údaje o založení KUS Sládkovič. Jedným zo známych údajov je ten, že prvá organizovaná kultúrna činnosť boľovských Slovákov je spätá s rokom 1901, keď bolo predvedené prvé divadelné predstavenie. Potom už neexistujú takmer žiadne údaje

www.hl.rs

o spoločenskej činnosti na týchto priestoroch. V roku 1952 si Boľovčania založili Kultúrno-umelecký spolok Andreja Sládkoviča, v roku 1975 bol premenovaný na KUS Sládkovič a dodnes funguje pod týmto menom. Sobotňajší program k jubileu otvorili najmladší – detská tanečná skupina Nádeje choreografiou Alžbety Kukučkovej a Jarmily Zlochovej, ktorú nacvičil Milan Havran. Dejiny folklórnej zložky spolku predostrela Jana Tomanová, spevom sa potom predstavila členka najmladšej tanečnej skupiny Martina Agarská. Po speve a tanci nasledovala prezentácia divadla. Najprv Janko Maglovský zahral postavu popleteného Polepetka (v réžii A. Kukučkovej), za ktorú bol v dávnom roku 1995 odmenený uznaním najlepší herec na Prehliadke detskej divadelnej tvorby 3 x Ď v Starej Pazove. Scénkou Slaboch Hrabáč sa potom predstavili Dejan Ríchlick a Pavel Lenhart, ktorý ju aj režíroval.

Informačno-politický týždenník

V pokračovaní programu sa diváci mohli kochať v diele výtvarnícko-výšivkárskej sekcie: strie- Najstaršia skupina boľovských tanečníkov dali sa krásne boľovské kroje a spolkárky ukázali spolku D. Ríchlick udelil potom aktinie iba tie, ktoré ich pramamičky vistom KUS Sládkovič (jednotlivcom priniesli na Dolnú zem, ale i tie a rodinám) ďakovné listy. Program novšie. Aj táto sekcia začala fun- uzavreli najstarší tanečníci (oni si govať pri obnovení spolku, keď hovoria Maratónci) s choreograbola upravená aj prvá etno izba fiou, ktorú nacvičila A. Kukučková, v Boľovciach, a od roku 2001 sa a Prvá skupina s choreografiou A. organizujú i výstavy dievčenských Kukučkovej, ktorú nacvičila Martina krojov, výšiviek a pod. V posledných Kukučková s Milanom Havranom. rokoch sa o prezentovanie toho Na záver moderátor a osvedčený najkrajšieho a najvzácnejšieho stará spevák Pavel Kukučka zaspieval vedúca sekcie Ružena Šajbenová. známu boľovskú pieseň Boľovčania, Činnosť vokálno-inštrumentál- čo robíte?, v čom sa mu na javisku nej sekcie reprezentovali speváčky pripojili všetci účinkujúci. Oslava pokračovala i po skončení Marta a Andrea Halajové, Milena Popovićová a Anna Kukučková-Ja- programu pri slovenskej hudbe, šová. Spomenutá bola i marketin- v tanci a pri výbornom domácom govo-technická sekcia a predseda vínku. • KULTÚRA •

NOVÉ CÉDEČKO DIEVČENSKEJ SPEVÁCKEJ SKUPINY SKC P. J. ŠAFÁRIKA

Ďalší poklad v šafárikovskej klenotnici Jasmina Pániková

hlasoch Dievčenskej speváckej skupiny SKC P. J. Šafárika počuť naďaleko. Členky tejto skupiny sa roky pravidelne zúčastňujú na početných festivaloch, domácich a zahraničných, kde si neraz vyspievali najvyššie ocenenia. Čiastku tých piesní preniesli aj na najnovšie cédečko Starala sa moja mať, ktoré prezentovali 22. novembra. V nedeľňajší podvečer do siene SKC P. J. Šafárika v poradí druhé cédečko dievčenskej speváckej skupiny si prišli vypočuť početnejší bývalí a súčasní šafárikovci, členovia MOMS Nový Sad a milovníci ľudovej hudby. Výberom predsedníčky centra Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej do najnovšieho cédečka je zaradených 12 piesní. Ide o pôvodné piesne

z Aradáča, Jánošíka, Kovačice, Kysáča, Lalite... Úpravu piesní mala na starosti umelecká vedúca Tatiana Jašková, ktorá sa spolu s Darkom Vargom postarala aj o hudobnú réžiu. Cédečko spestrili hlasy týchto speváčok: Anny Brtkovej-Valentovej, Tatiany Jaškovej, Andrey Lomenovej, Anety Lomenovej, Andrey Múdrej, Vierky Marčokovej-Cerovskej, Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej, Kristíny Sabadošovej a Daniely Terekovej. Osvedčené hlasy znejú ako jeden, avšak škoda, že si prítomní na nedeľňajšej prezentácii nemohli tieto hlasy vypočuť aj naživo, bez playbacku. Cédečko vyšlo vďaka finančnej podpore Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Obálku spestruje maľba insitného maliara Jána Glózika.

Dievčenská skupina prezentovala svoje druhé cédečko

Večierok nepatril iba dievčenskej speváckej skupine. Niekoľkými piesňami prispeli aj členky ženskej speváckej skupiny Zornička a záverom zhodnotili aj tretí Fujarový seminár, ktorý prebiehal počas uplynulého víkendu. Seminár aj v tomto roku viedol lektor a fujarista Ján Šimiak

AKO ZACHOVAŤ SLOVENSKÉ PIESNE V SRIEME?

Ak zanikne folklórny život v malých prostrediach... Katarína Verešová

podvečer tohtoročného festivalu Rozospievaný Sriem na schôdzi Festivalového výboru tohto hudobno-speváckeho podujatia usporiadaného v nedeľu 15. novembra v Starej Pazove predstavitelia slovenských kultúrnych inštitúcií sa zaoberali otázkou, ako v budúcnosti zachovať nielen kontinuitu festivalu Rozospievaný Sriem, ale slovenský folklór a kultúru vôbec. Na rozdiel od Starej Pazovy, kde sa vzhľadom na počet Slovákov a na pochopenie lokálnej samosprávy pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka sústavne pracuje s deťmi a mládežou vo folklórnych súboroch, v osadách južného a západného Sriemu je situácia oveľa zložitejšia. Samotná skutočnosť, že sa na tohtoročný festival Rozospievaný Sriem prihlásilo menej účastníkov ako v minulých rokoch, signalizuje, že v popularizácii slovenskej piesne v radoch mladej generácie sa musí • KULTÚRA •

Členovia Festivalového výboru Rozospievaného Sriemu 15. novembra v Starej Pazove

niečo podnikať. Najkonkrétnejší v tom zmysle boli predstavitelia zo Šídu, ktorí navrhli organizáciu tzv. skúšobného hudobno-speváckeho festivalu v Srieme, podobného Rozspievaným klenotom v Kovačici. V čom spočíva problém? Podľa slov Blaženky Dierčanovej zo Šídu mladí ľudia, pretože so slovenskou piesňou nevystupovali v det-

skom veku, sa ťažko rozhodnú na verejné vystúpenie. A nielen to. „Náš základný problém je orchester. Verím, že je tak aj v druhých prostrediach,“ povedala na schôdzi Festivalového výboru Rozospievaného Sriemu. Do diskusie sa zapojili aj ostatní členovia výboru. Všetci boli mienky, že „je ľahko Petrovcu, Kovačici a Pazove zachovávať si slovenskosť“. Iná

z Očovej. Pochvalne sa zmienil o desiatich frekventantoch, avšak aj medzi nimi boli tí najlepší, ktorými sú Branislav Kováč, Ivan Slávik, Janko Mravík a Juraj Súdi. Títo štyria muži budú mať možnosť na budúci rok zúčastniť sa na Celoslovenskej prehliadke fujaristov v Korytárkach. situácia je v menších prostrediach: jednak preto, že je slovenských detí a mládeže stále menej, jednak preto, že organizátori podujatí zápasia s nemalými problémami. Je fakt, že v súlade so zákonom lokálna samospráva súmerne práci a možnostiam financuje kultúrnu činnosť aj Slovákov. Ale to je málo, lebo tej práce je čoraz menej. Spolky potrebujú kurzy pre hudobníkov, aby sa mohli hrať pôvodné slovenské piesne z toho prostredia, potrebujú na to odborné rady, a to znamená záujem slovenských ustanovizní financovať aj také projekty. Ak sa v každom prostredí mladí hudobníci zoskupia, budú mať vlastné orchestre, to bude budúcnosť folklórneho života v menších sriemskych dedinách. Zdá sa, že dediny západného a južného Sriemu sú ponechané samy na seba. Malá skupinka entuziastov už nevládze zadarmo zachovávať klenoty našich slovenských predkov. Preto by bolo žiaduce, aby sa prosby sriemskych kultúrnych snaživcov podporili radami, písaním projektov alebo inak, lebo, ako prízvukovali: „Ak zanikne kultúrny a folklórny život v malých prostrediach, darmo väčšie prostredia budú organizovať festivaly, slávnosti a iné slovenské podujatia v Srbsku. Daromné budú potom aj slovenské inštitúcie.“

48 /4675/ 28. 11. 2015

Kultúra OCENENIE PRE ŠIESTICH SLOVÁKOV V BRATISLAVE

Majstri umenia Jaroslav Čiep

historickej budove Národnej rady Slovenskej republiky predseda parlamentu Peter Pellegrini vo štvrtok 19. novembra 2015 udelil ceny predsedu Národnej rady za rozvoj kultúry a humanitného vzdelávania za rok 2015. Šéf parlamentu P. Pellegrini ocenil Andreja Mojžiša za jeho výnimočný prínos v oblasti dramatického umenia, prof. Dr. h. c. Michala Harpáňa za výnimočný prínos v oblasti literárnej vedy a Zuzanu Mináčovú za prínos v oblasti fotografie a filmu. Ján Buzássy si cenu zaslúžil za výnimočný prínos v oblasti literatúry, doc. Martin Činovský, ArtD., akademický maliar, za výnimočný prínos v oblasti výtvarného umenia a Ondrej Lenárd za výnimočný prínos v oblasti hudobného umenia.

„Ocenení sú výnimočné a jedinečné osobnosti, ktoré nadviazali na svojich predchodcov. Zároveň však svojou vedeckou alebo umeleckou aktivitou pozmenili aktuálny stav vedy, a aj živú umeleckú tradíciu. Výsledky ich vedeckej činnosti či umeleckej tvorby už dávno prekročili hranice Slovenskej republiky. Aj vďaka nim je tak naša neveľká krajina opäť známejšou v šírom svete,“ vyhlásil predseda parlamentu a preniesli TASR a viaceré médiá. Pellegrini je rád, že má o dôvod viac byť hrdým Slovákom. „Pretože počas uplynulých sedem ročníkov bolo ocenených 42 osobností našej kultúry a humanitného vzdelávania. A hoci niektorí z nich už, žiaľ, nie sú medzi nami, ich umelecké či vedecké dielo je stále prítomné. Boli to prirodzené vedecké autority a majstri svojho umenia,“ uviedol Pellegrini. Vyzdvihol aj

Ocenení: (zľava) herec Andrej Mojžiš, literárny teoretik Michal Harpáň, fotografka Zuzana Mináčová, Klára Buzássyová prevzala cenu za manžela Jána Buzássyho, maliar a grafik Martin Činovský a skladateľ Ondrej Lenárd

dar laureátov „vidieť alebo počuť viac, než vnímame my, schopnosť citlivejšie pochopiť problémy pravdy, dobra a krásy“. Ocenenie udeľovali na základe návrhov komisie, ktorá pozostávala z odborníkov v oblasti kultúry a humanitného vzdelávania. Tohtoročných laureátov ocenenia navrhovala odborná komisia v zložení: Ľuboslav Moza,

Dana Hučková, Ivan Marton, Peter Dubecký a Michal Babiak. Dr. Michal Harpáň je prvým Slovákom zo Srbska a pravdepodobne aj z celého slovenského zahraničia, komu sa dostalo toto prestížne ocenenie. Laudatio za výnimočný prínos v oblasti literárnej vedy na prof. Harpáňa predniesla PhDr. Dana Hučková, PhD. Foto: TASR

PRÍLEŽITOSTNÉ ZHROMAŽDENIE MOMS KYSÁČ

Fotospomienky na 25-ročné obdobie Elena Šranková

príležitosti 25. výročia obnovenia a činnosti Matice slovenskej v Srbsku a Miestneho odboru MS vo štvrtok 19. novembra bolo v Kysáči slávnostné zhromaždenie MOMS. V rámci neho si pripomenuli i 200 rokov od narodenia Ľudovíta Štúra a 230 rokov od založenia prvej slovenskej školy v Kysáči. Svojou prítomnosťou toto podujatie poctila Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka MSS, ako i matičiari, občania Kysáča a predstavitelia združení a spolkov, osvetových a kultúrnych inštitúcií, cirkví, podnikatelia a členovia NRSNM z Kysáča. Umeleckým prednesom večierok obohatili Elena Surová, učiteľka na dôchodku, a Maja Vargová, žiačka ZŠ Ľudovíta Štúra. V úvodnom príhovore Rastislav Surový, predseda MOMS v Kysáči, ujasnil, že sa z príležitosti jubilea rozhodli 25-ročnú činnosť MOMS, ako i spoluprácu s ústredím MSS

www.hl.rs

Na úvod príhovor predsedu Rastislava Surového

prezentovať prostredníctvom fotografií a sprievodného textu. Text čítali učitelia kysáčskej základnej školy Anna Legíňová a Michal Ďurovka. Slajdy vypracovali manželia Kokavcovci, ich prezentáciu prostredníctvom projektora, ktorý poskytla EMC, a technickú výpomoc mal na starosti Dušan Tordaj. O ozvučenie sa postaral Ján Lomen, kým výber fotografií a textov urobili R. Surový a Ján Slávik. Moderoval Michal Francisty.

Informačno-politický týždenník

Spomeňme, že zakladajúce zhromaždenie MOMS v Kysáči bolo 18. novembra 1990. Ako sa uvádza v zborníku prác Kysáč 1773 – 2013, predsedom VV MOMS Kysáč sa stal Pavel Grňa, učiteľ. Tajomníkom bol Pavel Čeman a čestným členom Michal Párnický, učiteľ. Členovia MOMS boli Anna Ďurovková, Michal Naď, Ján Ďurovka (Dubček), Ján Hlaváč, Pavel Kyseľa, Ján Slávik, Vladimír Sabo st., Ján Ďurovka, Ján Chrťan, Andrej Marčok, Ján Chrťan

(Gajger), Ján Kardelis, Štefan Legíň, Ján Valent (farár), Ján Kolár, Pavel Pálik a Ján Čeman. Predseda Dozornej rady bol Rastislav Surový a členovia Daniel Chrťan a Michal Šuľan. Ako trvalú spomienku na založenie MOMS v Kysáči matičiari vysadili 120 lipiek v osade. Na štvrtkovej slávnosti v Slovenskom národnom dome okrem iného spomenuli, že MOMS Kysáč v auguste roku 1991 vydal prvé číslo Kysáčskych novín. V Kysáči 9. augusta 1997 zorganizovali aj prvý matičný turnaj v malom futbale o Putovný pohár veľvyslanca Slovenskej republiky. Nasledovali početné aktivity a, samozrejme, oprava Slovenského národného domu, ktorý je toho času stánkom nielen matičiarov, ale i Galérie SND a KUS Vladimíra Mičátka. Organizujú sa v ňom aj mnohé stretnutia, zasadnutia a iné aktivity, takže je k dispozícii všetkým občanom Kysáča. Snahy o jeho ďalšiu údržbu nasvedčujú, že tak bude aj v budúcnosti. • KULTÚRA •

V ZÁKLADNEJ ŠKOLE V SILBAŠI

Interaktívna tabuľa Jaruška Ferková

vyučovaní v slovenskom jazyku. Komisia v zložení: T. Naďová (predsedníčka), PaedDr. S. Zolňanová, koordinátorka a autorka projektu, a D. Poliaková, profesorka informatiky (členky), sa rozhodla ústrednú cenu – interaktívnu tabuľu a beam projektor udeliť ZŠ bratov Novakovcov v Silbaši vďaka učiteľovi triednej

lávnosť v ZŠ bratov Novakovcov v Silbaši v utorok 17. novembra spestrili žiaci školy, ale riaditeľ Đoka Milić privítal i hostí PaedDr. Svetlanu Zolňanovú, Tatianu Naďovú, Darinu Poliakovú, náčelníčku Školskej správy Obce Báčska Palanka Mirjanu Šolaja, člena Obecnej rady Milorada Paripovića, početných učiteľov a profesorov zo slovenských prostredí. Súčasná doba si žiada moderný prístup k výučbe a NRSNM v spolupráci s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí projektom Vypracovanie učebných pomôcok po slovensky podporila školy, ktoré držia krok s modernou technológiou. Z deviatich škôl na súbeh bolo zaslaných 51 prezentácií, ktorými boli zastúpené takmer všetky vyučovacie predmety, Z utorkovej slávnosti a vypracovali ich učitelia, používajúci súčasné komunikačné výučby Miroslavovi Hložanovi. M. a informatické technológie vo Hložan zaslal štyri práce v dvoch

Učiteľ Miroslav Hložan so svojimi žiakmi pri novej tabuli

programoch: jednu pre 2. ročník – Násobilka (nacvičovanie) a tri pre

4. ročník – Zlomky (upevňovanie), Srbsko v minulosti (spracovanie) a Zlomky (opakovanie). Výberová komisia sa rozhodla udeliť peňažné odmeny aj 11 ďalším účastníkom projektu. Silbašská škola neustále skvalitňuje svoju prácu a učitelia vo svojom vyučovacom procese používajú súčasnú technológiu. Využitie interaktívnej tabule umiestnenej v učebni učiteľa M. Hložana, zároveň kabinete slovenského jazyka, splní svoj cieľ – skvalitní výučbu a zveľadí interaktívny proces v silbašskej škole.

PRÍRUČKA ZO SLOVENSKÉHO JAZYKA AUTORIEK Z KOVAČICE

Slovenčina ako hračka je graficky orientovaná, využíva digitálne technoo Krátkej gramatike lógie, ktoré dnes slovenského jazyka pre vládnu svetom. žiakov vyšších ročníĎalším dôvodom kov, ktorá vyšla tlačou nášho výberu bola v uplynulom roku, jej aupozitívna osobná torky Zuzana Lenhartová skúsenosť s týmito mapaa Anna Hrková, profesorky mi. Hlavným cieľom práce slovenského jazyka a lije poukázať na to, že ich teratúry, pripravili ďalšiu využitie vo vyučovacom príručku. Podľa slov recenprocese je vhodné a prozentky profesorky Márie Kotvášovej-Jonášovej Autorky profesorky Anna Hrková a Zuzana spešné, – povedali nám autorky. mala by zrozumiteľnou, Lenhartová pri svojej druhej príručke – Myšlienkové mapy sú nenáročnou a jednodu- zo slovenského jazyka svojou jednoduchosťou, chou formou otvoriť dvierka do sveta ľahkej slovenčiny. Ide čovacie metódy nevyužívajú vždy prehľadnosťou a farebným vyhoo pojmové (myšlienkové) mapy potenciál žiaka. Keďže alternatív- tovením vhodným prostriedkom zo slovenského jazyka, ktoré nych metód vyučovania je mno- výučby vo všetkých obdobiach profesorky Lenhartová a Hrková ho, v tejto práci sme sa zamerali vyučovacieho procesu. Z vlastnej spracovali pod názvom Slovenčina na priblíženie len jednej metódy, skúsenosti odporúčame tvorenie a to na využitie myšlienkových a používanie pojmových máp. ako hračka. – Učíme sa neustále. Od naro- máp vo vyučovacom procese. V minulom školskom roku naši denia až do smrti. Klasické vyu- Vybrali sme danú metódu, lebo ôsmaci si za každou metodickou Anička Chalupová

• KULTÚRA •

jednotkou robili pojmové mapy a výsledok toho boli vynikajúce výsledky na záverečných skúškach. Teda cieľom našej práce bolo priblíženie využívania týchto máp na hodinách slovenčiny. Veríme, že naša príručka pomôže žiakom inak pochopiť učivo, ľahšie a hravo, – podčiarkli na záver autorky Hrková a Lenhartová. Príručku Slovenčina ako hračka – Pojmové mapy pre žiakov 5. – 8. ročníka ZŠ v náklade 500 výtlačkov vydala Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku a Kultúrno-osvetové spoločenstvo Obce Kovačica.

48 /4675/ 28. 11. 2015

Kultúra  RECENZIA

Kniha, ktorá provokuje

Ratko Sudecký: Slováci v Srieme – Zamlčované dejiny. Bratislava / Ilok 2014 Juraj Bartoš

ostala sa nám do rúk ešte počas tohtoročných Slovenských národných slávností, z ktorých sa jej autor Ratko Sudecký (Báčka Palanka 1978) vracal do Iloku mierne sklamaný. Totiž pokus o prezentáciu jeho publikácie Slováci v Srieme na SNS v Báčskom Petrovci vyšiel naprázdno. Podobný osud mali aj predchádzajúce úsilia o jej premiéru v Iloku. Publikácia vyšla vlani nákladom autora a s podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, tlačou firmy GRAFoffice. Keby ste sa zaujímali o knihu, ktorej právom platí prívlastok kontroverzná, môžete sa ozvať autorovi mailom na adresu: sudecky@gmail.com. Prečo sú Sudeckého Slováci v Srieme kontroverzní? Po prvé preto, lebo autor dokazuje, že Slováci sa na územie dnešného Sriemu nasťahovali

oveľa skôr, než sa bežne traduje. Kniha obsahuje veľký počet starých máp a citácií, ktorými autor podopiera svoje tézy. Podľa neho povedzme chýrečný stredoveký františkánsky kláštor na ilockom hrade postavila rodina Újlakovcov, niekdajších pánov Hlohovca. Opierajúc sa predovšetkým na staršie, menej známe historické pramene, Sudecký tvrdí, že Slováci v Srieme sú fakticky staroosadlíkmi, t. j., že sa tam dostali prv než Chorváti. Len čo je pravda, Sudecký niektoré závery vyvodzuje na základe do-

mnienok. Letmou komparáciou s obsahmi publikácií z osobnej knižnice postrehli sme kolíziu niektorých údajov. Bolo by teda želateľné, keby sa k „poburujúcej” publikácii vyjadrili odborníci. Podľa našej skromnej mienky ďalším kameňom úrazu, pre ktorý mladý autor nemá prístup za dvere komnát, v ktorých sa konajú uhladené knižné prezentácie, je skutočnosť, že sa nekompromisne vyrovnáva s obdobím vojny z konca 20. storočia, ktorá zasiahla aj Ilok. Sudecký je priamy, britký a azda i objektívny, keď o ilockých

Slovákoch (na str. 153) hovorí: „Pre svoj neoblomný postoj boli ponižovaní aj Srbmi, aj Chorvátmi. Srbi sa ich snažili z mesta vyhnať, alebo ich posielali na front, aby zahynuli. Chorváti sa zasa na nich pozerali ako na zradcov. Slováci však neboli žiadni zradcovia. Niektorí síce bojovali na srbskej alebo chorvátskej strane barikády, väčšina však nechcela mať s týmto konfliktom nič spoločné a snažila sa zachovať svojbytnosť.” Publikácia Slováci v Srieme sa číta na dúšok. Jej náklad je 300 výtlačkov. Má 160 očíslovaných strán veľkosti 29,8 x 21 cm. Jej autor Ratko Sudecký vyštudoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde pracoval v niekoľkých rozhlasoch a v denníku Hospodárske noviny. Spolu s Ružicou Černou a Vlatkom Miksadom vydal knihu Slovenské Divadlo v Iloku 1914 – 2008.

Z OBČIANSKEHO ZDRUŽENIA KLUB KREATORNICA

Tradičné remeslo – šanca pre každého Anička Chalupová

bčianske združenie Klub Kreatornica v Kovačici v rámci svojej bezmála už trojročnej činnosti usporiadal početné výstavy na rôznych medzinárodných remeselníckych festivaloch a jarmokoch tak doma, ako i v zahraničí. Okrem toho v uplynulom roku sa Kreatornica stala partnerom medzinárodného projektu Tradičné remeslo – šanca pre každého, ktorý sa realizuje v spolupráci s nositeľom projektu Občianske združenie tradičných ľudových umeleckých remesiel z Piešťan. O projekte nám viac povedal Pavel Vereský, predseda kovačického občianskeho združenia. – Účastníkmi, totiž partnermi v projekte okrem nášho občianskeho združenia sú ešte podobné združenia z Poľska, Českej republiky,

www.hl.rs

Slovenskej republiky, Maďarska tich stretnutí partnerských združení našu zručnosť i v Ribnici v Slovinsku. a zo Slovinska. Projekt je zame- tohto projektu. Predtým sme sa Vo februári 2016 máme dohodnutý raný na zapájanie zraz v Maďarsku a záveľudí s telesnými a rečné stretnutie partneinými poruchami, rov tohto dvojročného ponúka kreatívnu projektu bude niekde v prácu nezamestlete 2016 v Poľsku, – zdônaným osobám a raznil predseda Vereský. dôchodcom. Od Okrem tohto projektu mája do septemčlenovia občianskeho bra sme mali 12 združenia Klub Kreatortvorivých dielní, v nica, ktorí sú osvedčenýrámci ktorých sa mi majstrami na výrobu vyrábali ručné prátokárskych výrobkov z ce s prvkami tradreva, úžitkových šperdičných remesiel. kov, ozdobných lámp Neskoršie sme tie z tekvíc, vitráží a kopy ručné práce prerôznych iných umeleczentovali verejnoských predmetov, budú ti na tohtoročnom Pavel Vereský pri stánku Klubu Kreatornica: Tvorbu prezentovať svoje zdrutradičnom jarmoku tohto kovačického združenia obdivujú domáci ženie aj v druhej polovici a zahraniční milovníci umenia v Kovačici, ktorý sa decembra na tohtoročusporiadal v rámci osláv Kovačický stretli v Poľsku a na Slovensku, v ných Vianočno-novoročných trhoch október 2015. Bolo to jedno zo šies- septembri tohto roku sme ukázali v Kovačici.

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

SEMINÁR PRE ŽIAKOV ZÁKLADNÝCH ŠKÔL V PETROVCI

Etnicita a viacjazyčná výchova Jaroslav Čiep

dielňach. Napokon z utvoreného a vopred zozbieraného materiálu skompletizujú obsah, ktorý bude verejnosti predstavený v ďalšom

adrese www.caroslov.rs. Paralelne s prvým v petrovskej základnej škole prebiehal i druhý projekt: pre žiakov, ktorí sa slo-

čísle spoločného internetového časopisu Čaroslov. Ten si záujemcovia budú môcť prelistovať na

venčinu učia iba fakultatívne Aj my sa učíme po slovensky v organizácii Výboru pre vzdelávanie

nadväznosti na predchádzajúce semináre pre žiakov základných škôl a predovšetkým na ten minuloročný, v sobotu 21. novembra v Základnej škole Jána Čajaka v Petrovci prichystali jednodňový seminár pod názvom Etnicita a viacjazyčná výchova – 7. seminár pre žiakov základných škôl. Určili ho pre žiakov od 5. po 8. ročník z vojvodinských základných škôl s vyučovacou rečou slovenskou a pre ich učiteľov slovenčiny. Okrem účinkujúcich domácich žiakov do Petrovca na seminár pricestovali aj z Kovačice, Aradáča, Starej Pazovy, Pivnice, Hložian a Kulpína a dokopy ich bolo zo 70. Aj siedmy žiacky V aule petrovskej školy všetci žiaci zoskupení v rámci dvoch projektov seminár v organizácii a ich pedagógovia Asociácie slovenských pedagógov zamerali na udržiavanie a rozvoj národného a jazykového povedomia a kultúrnej identity slovenských žiakov vo Vojvodine. Cieľ projektu podľa slov predsedníčky ASP a koordinátorky projektu profesorky Márie Andrášikovej je v upevňovaní a v zlepšení jazykovej zručnosti žiakov predovšetkým v materinskom jazyku. Seminár sa zrealizoval cez vzdelávacie dielne v oblasti viacjazyčnej výchovy. Na otázku, prečo viacjazyčnosť, Andrášiková odpovedala: „Preto, lebo prispieva k zlepšeniu procesu myslenia a upevňuje kontakty medzi ľuďmi a ich kultúrami.“ So žiakmi v rámci dielní pracovali učiteľky slovenčiny, srbčiny, cudzích jazykov a umenia z Petrovca, a to profesorky Pantelićová, Filipovićová, Bukvićová, Hansmanová, Lačoková a Triašková. Počas tohto jednodňového seminára žiaci najprv navštívili niektoré vzdelávacie, národné a kultúrne inštitúcie v Petrovci, kde si i rozdelili úlohy a po návrate do školy podľa vlastného výberu pracovali vo viacjazyčných • KULTÚRA •

NRSNM. Na ňom sa zúčastnilo 30 žiakov z Čelareva, Báčskej Palanky a Nového Sadu. So svojimi učiteľkami sa títo žiaci oboznamovali so školou, kultúrnymi a národnostnými pamiatkami v prostredí, kde sa slovenčina vyučuje ako materčina. Pre žiakov z Banátu druhá časť projektu sa uskutoční v Kovačici. Prítomnosť na žiackych seminároch aktívne využijú aj ich pedagógovia, a tak sa v zborovni petrovskej školy stretol Aktív učiteľov slovenčiny. Slovenčinári mali na rokovacom programe výsledky testov republikovej súťaže zo slovenčiny, ktoré im ozrejmila Dr. Anna Makišová z Filozofickej fakulty v Novom Sade. Slovo bolo aj o dvoch nových príručkách, navzájom sa informovali o tom, aké projekty sa budú podávať na Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí, a tiež si vymieňali skúsenosti z praxe.

DRUHÝ ROČNÍK KVÍZU POZNAJ SVOJU MINULOSŤ bol podľa oznámenia z NRSNM realizovaný v ZŠ 15. októbra v Pivnici 20. novembra a zúčastnili sa na ňom žiaci ZŠ s vyučovacím jazykom slovenským z Pivnice, Selenče, Aradáča, Erdevíka, Starej Pazovy, Hložian, Báčskeho Petrovca a z Padiny. Projekt Poznaj svoju minulosť zahŕňa previerku vedomostí z dejín a kultúry vojvodinských Slovákov a cieľom kvízu je prostredníctvom interaktívnej činnosti žiakov vo veku 13 – 15 rokov usmerňovať v rámci mimoškolskej aktivity v spoznávaní tradičnej kultúry a významných osobností a inštitúcií Slovákov vo Vojvodine. Nositeľom projektu je NRSNM za finančnej podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Otázky z dejín vojvodinských Slovákov sa hlavne zameriavajú na učivo z dodatkov z dejepisu pre 6. – 8. ročník základných škôl a otázky z oblasti kultúry patria do všeobecnej vzdelanostnej kultúry každého príslušníka slovenskej národnostnej menšiny. V tomto roku bol najúspešnejší tím profesorky Gabriely Gubovej-Červenej zo ZŠ 15. októbra v Pivnici (na snímke), ktorý bol odmenený účasťou na kempe na Slovensku v roku 2016. 48 /4675/ 28. 11. 2015

Kultúra V KOVAČICKOM DOME KULTÚRY 3. OKTÓBRA

Hold jubileu a v ústrety festivalu Anička Chalupová

padá rosička. Podľa slov Jána Marka, riaditeľa Domu kultúry v Kovačici, Ľudová hudba Rosička pri príležitosti svojho významného jubilea na sklonku pomaly doznievajúceho roku na domácej pôde plánuje usporiadať slávnostný koncert. Okrem tohto podujatia Dom kultúry a ZŠ Mladých pokolení

hudby pre deti Letí pieseň, letí. Ako podotkol riaditeľ Marko, Ján Petrovič, vedúci orchestra, pomaly končí úpravy piesní a Pavel Tomáš st., učiteľ hudby, s vyše päťdesiatčlenným detským speváckym zborom docvičuje skladby, ktoré tohto roku do Kovačice „prileteli“ z Padiny, Báčskeho Petrovca, Selenče, Báčskej Palanky a z hostiteľskej Kovačice. Tohtoročný 17. ročník celomenšinového festivalu Letí pieseň, letí, ktorého spoluorganizátormi sú aj NRSNM a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, bude 13.

inulo sa už vyše 60 rokov odvtedy, čo bratia Juraj, Ján, Pavel a Adam Nemčekovci založili sláčikový orchester v Kovačici, ktorý sa v roku 1960, bez Jána Nemčeka, stal prvým ľudovým orchestrom Domu kultúry 3. októbra. Okrem Nemče- Ľudová hudba Rosička v roku 1980 na festivale kovcov v orchestri hrali orchestrov Vojvodiny v Rume získala titul najlepší aj Pavel Bíreš, Ján Fiľčík, orchester (Foto: z archívu Rosičky) Ondrej Tomášik a Vladimír Gábriš. je neoddeliteľnou Po štrnástich rokoch okrem zlože- zložkou Hudobnonia orchestra zmenilo sa aj jeho -folklórneho súboru meno, a tak podnes funguje pod V šírom poli hruška menom Ľudová hudba Rosička. už presne 40 rokov, Najzaslúžilejšími členmi ĽH Rosička sú: Emil Nemček boli aj Dragiša Matić, Martin Ben- st., Emil Nemček ka, Martin Dudáš, Jaroslav Králik, ml., Ján Marko, Pavel Čuvár, Jozef Marko, Dušan Ivan Babka, MichaEtemović, Jaroslav Fúsek, Anna ela Marková, Tereza Jonášová, Tatiana Zlochová a iní. Okrem hudobného sprievodu Jašková, Dušana sólistov, speváckych a tanečných Babincová, Želimír skupín ĽH Rosička samostatne vy- Bartoš, Pavel Tomáš Vlaňajší festival Letí pieseň, letí bol usporiadaný k oslave mena Mikuláš, stupovala na rôznych festivaloch a ml. a Ján Petrovič. V tohtoročný odznie „na Lucku” iných podujatiach doma a v zahra- roku 2004 orchester ničí, kde získala početné uznania. Rosička vydal kazetu a cédečko v týchto dňoch končia prípravy decembra o 18. hodine v kovačicV súčasnosti členmi Rosičky, ktorá slovenskej ľudovej hudby Ej, padá, Festivalu slovenskej populárnej kom Dome kultúry.

RÁDIO-TELEVÍZIA VOJVODINA (RTV): Z PREZENTÁCIE PROGRAMOV V REČIACH NÁRODNOSTNÝCH SPOLOČENSTIEV

Pohľad dozadu, ale i vpred V Oto Filip

yrábať a vysielať rozhlasový a televízny program v desiatich – v perspektíve i v ďalších dvoch, troch rečiach – dvadsaťštyri hodín denne. Ľudia inklinujúci k metafore by to označili za nevšedný husársky kúsok. A jubileá, najmä to televízne menom štyri desaťročia viacrečových vysielaní, alebo i polstoročnica Štúdia M, boli vhodnou a peknou príležitosťou pristaviť sa a obzrieť, ako sa na sklonku novembra roku 1975 začínalo, rástlo, pokračovalo. I aká budúcnosť sa črtá. O všetkom tomto v kocke hovorili na promovaní 2. programu vojvodinskej televízie a 2. a 3. programu Rádia Nový Sad 24. novembra ich vedúci, vrátane zodpovedných

www.hl.rs

redaktorov menšinových programov. Námestník riaditeľa programu pre informatívny program József Klemm sa zmienil o viacnásobnom mediálnom poslaní, akým je informovať, vzdelávať, zabávať, o nutnosti byť v službách všetkých občanov a v čím väčšej miere napĺňať očakávania, Ján Čeman vyplývajúce z funkcie verejného mediálneho servisu. Kvantitatívne, prostriedkom na to je v súčasnosti okolo šesť hodín vlastných televíznych a až 48 hodín rozhlasových programov, koľko sa ich dennodenne vyrába.

Informačno-politický týždenník

Na utorkovej prezentácii v novosadskom hoteli Prezident slova sa ujali i zodpovední redaktori menšinových vysielaní, programov, alebo po najnovšom, hoci to dosť kostrbato znie – rubrík. Tak Ján Čeman v mene tej televíznej slovenskej, hovoril o medzníkovom dátume, ktorým bola nedeľa 30. novembra, keď sa o 17.45 dejiny Slovenskej redakcie TV Nový Sad začali písať TV magazínom Rozhľady. Zmienil sa i o obsahu a raste počtu vysielaní, o kádrovom zložení redakcie, o Dúhovke ako rovesníčke

slovenskej redakcie, o cieľoch kladených na všetky zložky chystaných programov. O pôsobení Slovenskej redakcie Rádia Nový Sad, ktorá práve oslavuje 66. výročie existencie, spolupráci s našimi a zahraničnými inštitúciami, štruktúre programov, o všetkom, čím sa rozumie moderný rozhlasový spôsob komunikácie, hovoril zástupca zodpovedného redaktora rozhlasovej rubriky po slovensky Rastislav Zorňan. Jedným, ak nie i prvým podujatím k sviatkom vojvodinskej televízie a rozhlasu ich predstavitelia nedvojzmyselne ukázali, prečo sú práve menšinové programy svojráznym fenoménom, akému ťažko nájsť obdobu nielen v regionálnych, ale aj v európskych rámcoch. Je to slovom Vojvodina, špecifická a krásna, rozmanitá a pestrá. • KULTÚRA •

MATIČNÉ VYDANIA NA BIBLIOTÉKE V BRATISLAVE. Na tradičnom bratislavskom knižnom veľtrhu Bibliotéka začiatkom novembra na prezentácii najnovšej produkcie dolnozemských slovenských vydavateľstiev zaslúženej pozornosti sa dostalo aj Matici slovenskej v Srbsku. Za prítomnosti predsedníčky MSS Kataríny Melegovej-Melichovej a reprezentačnej účasti dolnozemských spisovateliek verejnosti bola predstavená vydavateľská činnosť MSS a osobitne i antológia próz autoriek z Dolnej zeme a zo Slovenska Studienky, ktorú zostavila Viera Benková. Prezentáciu moderovala Mária Katarína Hrkľová a knihu lupienkami ruží pokrstila Etela Farkašová. K. Melegová-Melichová početnému obecenstvu predstavila vydavateľskú činnosť MSS a predniesla i úryvky z antológie Studienky, recenziu podala Hana Košková. Na snímke: (zľava) Viera Švenková, Eva Maliti-Fraňová, Etela Farkašová, Mária Bátorová, Dagmar Mária Anoca, Rút Lichnerová, Anna Rau Lehotská, Katarína Melegová-Melichová, Hana Košková a Mária Katarína Hrkľová. A. F. Foto: E. Fajnorová

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. Organizačný výbor Výtvarného tábora Makovička v sobotu 28. novembra v ZŠ Jána Čajaka o 9. hodine usporiada 16. Výtvarný tábor Makovička. Ide o stretnutie nadaných žiakov vyšších ročníkov základnej školy, zručných vo výtvarníctve, ktorí si v tvorivých dielňach môžu cibriť talent. J. Č-p DOBANOVCE. Výročný koncert členov SKOS Šafárik v Dobanovciach bude v sobotu 28. novembra o 19. hodine v Športovo-kultúrnom centre Nový Belehrad (Bulvár Zorana Đinđića č. 152 a, Nový Belehrad). a. f. • KULTÚRA •

SAMOBOR, CHORVÁTSKO. SKUS Jednota v Šíde v máji privítala členov KUS Mladost zo Samoboru, z Chorvátska. Predstavili sa pestrým kultúrno-umeleckým programom a s hostiteľským spolkom nadviazali družbu. V uplynulom novembrovom týždni Šíďania vrátili trojdňovú návštevu svojim novým známym: v Samobore sa slovenskými ľudovými piesňami a tancami predstavili folklórna a ženská spevácka skupina. S hostiteľmi sa dohovorili o ďalšej spolupráci a počas pobytu v Chorvátsku Šíďania navštívili aj Záhreb. St. S.

PRVÁCI – NOVÍ ČLENOVIA KNIŽNICE. Aj tohto roku v novembri do Obecnej knižnice v Kovačici, pobočky v Padine, pribudli noví členovia: je to 57 žiakov prvákov ZŠ maršala Tita. Žiaci prichádzali do knižnice po triedach a s knihovníčkami a triednymi učiteľkami sa oboznamovali s prácou knižnice, rozprávali sa o obľúbených rozprávkach, zdarma dostali členské karty a vybrali si svoje prvé knihy. Žiaci tieto návštevy využili i na hľadanie odpovedí na mnohé svoje otázky, na recitovanie básní a opakovanie učiva o písmenkách. E. Ď. Foto: z archívu knižnice

No to je „stručňák“! Anna Horvátová

„T

aký stručňák, a nevie ani komputer opraviť?!“; „Vraj stručňák, a len chyby robí!“; „Vysvetli to stručne.“ Týmito príkladmi so slovami „stručňák“, „stručne“ chceme len poukázať, aké slová sa vyskytujú v našej slovenčine, ktorými oslovujeme tých ľudí, čo si o sebe myslia, že v určitej oblasti majú poznatky alebo vedomosti, a vlastne ich činnosť napovedá o opaku. A keďže je slovo stručnjak srbské, prislúchajúcim ekvivalentom v slovenčine je slovo odborník. Slovu stručne – ale pozor, iba v tomto význame, ktorý je len nám posrbčeným Slovákom známy – zodpovedá slovenské slovo odborne, slovu struka – odbornosť, stručný je v slovenčine odborný. Pre tých, ktorí nie sú veľmi zasvätení do slovnej zásoby spisovnej slovenčiny, len malá poznámka, že aj v spisovnej slovenčine existuje prídavné meno stručný (stručná, stručné), ale výz-

nam nie je totožný s tým srbským. Zo slovníkov slovenského jazyka prepisujeme, že slovenské podstatné meno stručný znamená obsahujúci iba podstatné veci, úsporný v slovnom vyjadrení, krátky, jadrný, zhustený (opak je obšírny: obšírna správa): podať stručné vysvetlenie, alebo aj stručné poznámky, stručné správy, resp. obsahujúci iba málo slov, obmedzujúci sa na málo slov: stručný prehľad, stručný náčrt, stručný obsah, stručná charakteristika, stručný výklad, rozbor, stručná správa, stručná odpoveď, stručný list, stručný opis, stručný príkaz, rozkaz, stručné heslo, stručná reč, stručný štýl. Príslovka stručne sa hodí v týchto situáciách: stručne odpovedať, odpísať stručne, zhrnúť učivo stručne, stručne definovať činnosť, vysvetliť stručne vypracovanie projektu. Aj súvisiace podstatné meno stručnosť je synonymum pre krátkosť, výstižnosť. Na záver iba stručne, že nie je v slovenčine všetko významovo rovnaké ako v nám tak blízkej srbčine a treba si dávať pozor, aby sa zo „stručňáka“ nestal nejaký stručný pracovník, ale skutočný odborník.

48 /4675/ 28. 11. 2015

i h u m -

Oznamy AMK BAČKA, s. r. o. NAJVÝHODNEJŠIE V MESTE POSKYTUJE SLUŽBY: • • • •

TECHNICKÚ PREHLIADKU VOZIDLA, PLYNOVÝ TEST – REATEST, HOMOLOGÁCIU, ODTIAHNUTIE

MOŽNOSŤ PLATENIA NA 3 – 6 – 12 SPLÁTOK PROSTREDNÍCTVOM: ADMINISTRATÍVNEHO ZÁKAZU, ŠEKMI OBČANOV, PLATOBNOU KARTOU

AKCIA: S REGISTRÁCIOU BEZPLATNÉ UMÝVANIE VOZIDLA IBA U NÁS SI MÔŽETE ZAOBSTARAŤ MEDZINÁRODNÉ DOKLADY • POVOLENIE NA RIADENIE CUDZIEHO VOZIDLA V ZAHRANIČÍ • MEDZINÁRODNÝ VODIČSKÝ PREUKAZ STAŇTE SA NAŠÍM ČLENOM A VYUŽITE VÝHODY • ODTIAHNUTIE VOZIDLA V PRÍPADE POŠKODENIA • OPRAVA VOZIDLA NA CESTE • ODTIAHNUTIE VOZIDLA V PRÍPADE DOPRAVNEJ NEHODY Centrála: 021/60-43-396 Medzinárodné doklady: 069/45-41-500 Technická prehliadka, atest, homologácia: 069/45-73-00 Odťahová služba: 069/45-47-300 e-mail: amk.backapalanka@gmail.com

Vlaha v stenách? Izolovanie vlhkých objektov strojmi. 33 rokov skúsenosti v izolovaní vlhkých domov, kostolov a iných objektov hrúbky stien do 10 m. Záruka na vykonané práce. Radšej vysušovať – ako búrať! Hydroizolácia Živanović telefóny: 063440470 a 0631024114 hizivanovic@gmail.com www.hiz.co.rs

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

POMÔŽME!

Pred dvomi týždňami v Kysáči vyhorela farma Jána Ferku, o čom informoval aj Hlas ľudu. Odhadovanú škodu vyčíslili na 240-tisíc eur. Rada Miestneho spoločenstva Kysáč na 16. mimoriadnom zasadnutí, ktoré bolo vo štvrtok 19. novembra, sa rozhodla zorganizovať zbierku finančnej a materiálnej pomoci, ktorá sa koná v priestoroch MS Kysáč v dňoch 19. novembra až 4. decembra. Občania, podniky, ustanovizne a združenia môžu pomoc osobne priniesť do miestneho spoločenstva počas pracovného času, čiže v pondelok, stredu a v piatok od 7.30 do 15.30 h, v utorok a vo štvrtok od 7.00 do 12.00 h a popoludní od 17.00 do 20.00 h. MS Kysáč na tieto účely otvorilo žírový účet, takže finančné prostriedky, ktoré budú priamo usmernené na pomoc rodine Jána Ferku, možno zaplatiť na účet: 220-21-300-00567564-61 (Procredit banka). RADA MS KYSÁČ Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Slavko Mijatov z Nového Sadu, Ul. Dušana Danilovića č. 9, zamestnaný v SLAVIRIS, s. s r. o., Nový Sad, Ul. Slobodana Jovanovića č. 15/1, s oprávnením nositeľa projektu VKP NOVOSADSKA TOPLANA, Nový Sad, Ul. Vladimira Nikolića č. 1, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba transformačnej stanice TO Zapad 3 – 10,5/20 kV – 3 x 5000 kVA, Ul. Futoški put 6, na katastrálnej parcele číslo 7716/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Slavko Mijatov z Nového Sadu, Ul. Dušana Danilovića č. 9, zamestnaný v SLAVIRIS, s. s r. o., Nový Sad, Ul. Slobodana Jovanovića č. 15/1, s oprávnením nositeľa projektu VKP NOVOSADSKA TOPLANA, Nový Sad, Ul. Vladimira Nikolića č. 1, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia jestvujúcej transformačnej stanice TO Zapad 2, 20/0.4 kV – 1 x 1000 kVA + 1 x 630 kVA, v Novom Sade, Ul. Futoški put č. 6, na katastrálnej parcele číslo 7716/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

www.hl.rs

hlasludu.info www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Slavko Mijatov z Nového Sadu, Ul. Dušana Danilovića č. 9, zamestnaný v SLAVIRIS, s. s r. o., Nový Sad, Ul. Slobodana Jovanovića č. 15/1, s oprávnením nositeľa projektu VKP NOVOSADSKA TOPLANA, Nový Sad, Ul. Vladimira Nikolića č. 1, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia časti objektu TO ZAPAD a vmontovanie kogeneračného zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny a tepelnej energie použitím 3 plynových motorov na prírodný plyn celkovej elektrickej sily 9,98 MWe, čiže celkovej tepelnej kapacity 10,35 MWt, Ul. Futoški put č. 6, na katastrálnej parcele číslo 7716/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

• OZNAMY •

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA na našu milovanú sestru

SMUTNÁ ROZLÚČKA s mamičkou

ELENOU NÔTOVOU

MÁRIU HOLÍKOVÚ

S láskou a úctou vnučka Anna Bugarská s rodinou

hlasludu.info www.hl.rs

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 17. 11. 2015 schválil rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba transformačnej stanice 35/220 kV Alibunar 2 so spravovacou prevádzkovou budovou, na k. p. č. 2474/4, k. o. Novi Kozjak, ZO Alibunár, nositeľa projektu WindVision Windfarm B, s. s r. o., z Alibunára, Ul. Žarka Zrenjanina č. 10. Rozhodnutie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS58/NSX58/NSU58 NS-NIS 1 Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS58/NSX58/NSU58 NS-NIS 1, Ul. národného frontu č. 12, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3922/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie, Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 18. novembra 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1024/15, ktorým je schválený súhlas k predmetovej štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS58/NSX58/NSU58 NS-NIS 1, po uvedenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS58/NSX58/NSU58 NS-NIS 1, Ul. národného frontu č. 12, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3922/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a s podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení predpokladaných s cieľom znemožniť, zmenšiť a odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. 4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a zmeny technických charakteristík základnej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal žiadosť zodpovednému orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie.

• OZNAMY •

ANNA ČEMANOVÁ

rod. Dorčovou 29. 11. 1919 – 21. 11. 2015 z Báčskeho Petrovca

1936 – 2010 – 2015 z Kovačice S láskou a smútkom si na Teba spomínajú: andika Milena Takáčová a sestry Zuzanka Vargová a Eržika Jašková s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 30. novembra 2015 uplynie rok, čo nás predčasne opustila

1965 – 2014 – 2015 z Kysáča

Zarmútení: manžel, deti a rodičia Ďurovkovci

SPOMIENKA

GUSTÁV BABIAK 26. 2. 1943 – 5. 12. 1985 z Báčskej Palanky

Milovaný manžel a otec aj po tridsiatich rokoch chýba. Manželka Anna a dcéry Jarmila a Marína

ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS58/NSX58/NSU58 NS-NIS 1, Ul. národného frontu č. 12, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3922/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom je plánovaná rekonštrukcia jestvujúcej základnej stanice, a to tak, že bude postavená dvojúseková anténová sústava pre rozsahy GSM 900, GSM 1800 a UMTS, ktorá bude pozostávať s dvoch panelových antén výrobcu Kathrein K80010492, po jedna anténa po úseku pre všetky tri sústavy. Antény budú usmernené s azimutmi 60 ° (úsek 1) a 140 ° (úsek 2). Plánovaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 4 + 4, pre sústavu GSM 1800 je 4 + 4 a pre sústavu UMTS je 3 + 3. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V lehote stanovenej zákonom plánovanej na verejné nahliadnutie, Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 9. novembra 2015. Počas trvania verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky počas prezentácie zainteresovanej verejnosti a verejnej rozpravy uskutočnenej 10. novembra 2015, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-1024/15 z 10. novembra 2015. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS58/NSX58/NSU58 NS-NIS 1, Ul. národného frontu č. 12, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3922/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, číslo VI-501-1024/15, z 15. októbra 2015, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-5011024/15 zo 17. novembra 2015 so zhodnotením predmetovej Štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie konštatovalo sa, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní obsahu a rozsahu štúdie číslo VI-501-587/15 z 19. júna 2015, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválenom rozhodnutí v prostriedkoch verejného informovania.

48 /4675/ 28. 11. 2015

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 27. novembra 2015 uplynulo päť smutných rokov od smrti môjho manžela, nášho otca, tesťa, svokra a deda

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s milovaným manželom a otcom

VLADKOM UŠJAKOM

JURAJA PETRÍKA

5. 6. 1962 – 14. 11. 2015 zo Silbaša

1942 – 2010 – 2015 z Kysáča To, že sa rana zahojí, je len klamné zdanie. V srdci bolesť zostala a tiché spomínanie. Spomienky na prežité chvíle s Tebou si natrvalo zachovávame.

Odišiel si náhle, nečakane, bez rozlúčky. Už len kytičku Ti na hrob môžeme dať, modlitbu tichú odriekať a s láskou spomínať. Na Teba nikdy nezabudnú manželka Jana a synovia Branislav a Vilijam

Manželka Mária s deťmi

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 27. novembra 2015 uplynulo päť smutných rokov, čo nás opustil môj brat

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s manželkou, mamou a starkou

ANNOU PEKÁROVOU rod. Babiakovou 28. 2. 1941 – 12. 11. 2015 z Kulpína

JURAJ PETRÍK

1942 – 2010 – 2015 z Kysáča

Na Teba si s úctou a láskou spomína brat Ján Petrík s rodinou

SPOMIENKA na bratranca

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Manžel Ján, dcéra Anna, dcéra Zuzana s manželom Jaroslavom, vnúčatá Dejan, Ivana, Branislav, Denisa a pravnučka Angela

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s našou spolusestrou a dlhoročnou členkou spevokolu

ANNOU ČEMANOVOU

JURAJA PETRÍKA

rod. Heverovou 2. 4. 1941 – 12. 11. 2015 z Kysáča

21. 9. 1942 – 27. 11. 2010 – 2015 z Kysáča

Spomíname si na chvíle prežité s Tebou. Bratranec Ján Ďurovka s rodinou

www.hl.rs

A nežiaľte, že odchádzam, kde niet už trápenia, len vyčkajte, kým príde Pán. Zbohom, dovidenia, zbohom, zbohom, už odchádzam. Spevokol slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru v Kysáči

Informačno-politický týždenník

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 22. novembra 2015 uplynulo pol roka, čo nás navždy opustil milovaný brat

PAVEL ĎUGA 1945 – 2015 z Bijeljiny rodom z Kulpína

Zomrel si, brat môj milý, spolu sme v detstve všeličo prežili. Teraz, keď nás rozlúčil života čas, s nádejou vo večnosť stretneme sa zas. Nezabúdame na Teba... Sestra Mária Petrovićová s manželom

BOĽAVÁ SPOMIENKA

PAVEL KUCHÁRIK 13. 6. 1937 – 20. 11. 2013 – 2015 z Kovačice

Zostala mi len spomienka a veľký žiaľ. Dva smutné roky žijem bez Teba. Zarmútená manželka Katka

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s našou spolusestrou a dlhoročnou členkou spevokolu

ZUZANOU MADACKOU

rod. Harpáňovou 8. 5. 1933 – 15. 11. 2015 z Kysáča Aj lúčenia už nastal čas a odpočinok zriem, boj pominul, tam v neba jas mňa Pán môj volá, viem. Zbohom, zbohom, už odchádzam. Spevokol slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru v Kysáči • OZNAMY •

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 23. novembra 2015 uplynul rok, čo nás opustil starostlivý otec

BOLESTIVÁ SPOMIENKA

Dňa 26. novembra 2015 uplynulo ťažkých a boľavých 34 rokov, čo umrel vrele milovaný syn a brat

a dvadsať mesiacov čo nás opustil nenahraditeľný manžel a ocko

PAVEL ĎUGA

30. 6. 1925 – 23. 11. 2014 – 2015 z Kulpína

MICHAL

VLADKO

Spustla už záhrada, spustol aj dvor, ticho je v dome, nepočuť Tvoje kroky v ňom. Zaspal si tíško, srdce prestalo biť. V živote si pre seba nič nežiadal, celé srdce si nám dal. Kiež Boh odmení Tvoju večnú lásku a zásluhy. Navždy s Tebou v srdci a v myšlienkach dcéra Mária Petrovićová s manželom

1959 – 1981 – 2015

KUKUČKOVCI

20. 9. 1932 – 16. 3. 2014

z Nového Sadu Za nimi smútia: zarmútená mama a manželka Anna a sestra a dcéra Zdenka s manželom Peđom

SMUTNÁ ROZLÚČKA

ZUZANA DANKO

BOĽAVÁ SPOMIENKA

1928 – 2015 z Báčskeho Petrovca

Dňa 23. novembra 2015 uplynul rok, čo nie je s nami náš drahý starý otec

PAVEL ĎUGA

30. 6. 1925 – 23. 11. 2014 – 2015 z Kulpína Ťažko je naučiť sa bez niekoho žiť, kto nám v živote tak mnoho znamenal. V jednom okamihu zmizlo tak mnoho: dobrácke srdce, milá usmievavá tvár, láska, usilovné ruky, čo pre nás pracovali. Neustále si v našich srdciach. Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

Zanechala nás naša starká.

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

s naším drahým otcom, apkom a praapkom

Vnučka Jarmila Leňová s manželom a deťmi

JÁNOM SPEVÁKOM 30. 6. 1925 – 19. 11. 2015 z Báčskeho Petrovca

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o neuskutočniteľnosti vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 18. 11. 2015 schválil rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba transformačnej stanice 220/35 kV Alibunar 1 so spravovacou prevádzkovou budovou, na k. p. č. 2474/5, k. o. Novi Kozjak, ZO Alibunár, nositeľa projektu WindVision Windfarm A, s. s r. o., z Alibunára, Ul. Žarka Zrenjanina č. 10. Rozhodnutie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 l inzercia@hl.rs • OZNAMY •

Zarmútená rodina

Života kniha zavrela sa, písaná srdcom, krvou zo žíl. Zápis v nej zlatým písmom hlása, že otec čestne život dožil. Nech jeho telo v rodnej hrude v spokojnom spánku odpočíva. V pamäti našej žiariť bude pamiatka jeho stále živá. S láskou a úctou dcéry Anka, Katka, Marka a syn Janko s rodinami

48 /4675/ 28. 11. 2015

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 27. novembra 19.30 55-ročný bažant a voliéra 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 21.00 Hore-dolu

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

Nedeľa 29. novembra 11.00 Dúhovka 11.30 Náboženské vysielanie

Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň

Utorok 1. decembra 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV

Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti

Pondelok – sobota 18.00 Denník NOVÉ TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Repríza Náboženského vysielania Sobota 9.50 Repríza relácie Dobrý večer, Vojvodina 11.30 Repríza Palety Utorok 17.00 Repríza Dúhovky 16.10 Repríza Palety 55-ročný bažant a voliéra je názov reportáže o kulpínskych poľovníkoch, nakrútenej priamo s nimi v love, v roku 2008.

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

Dúhovka pod názvom Ej, padá, padá rosička bude venovaná 40. výročiu založenia a pôsobenia Ľudovej hudby Rosička z Kovačice. Náboženské vysielanie bude venované spomienke na evanjelického farára a národno-kultúrneho dejateľa Juraja Mrvu pri 100. výročí jeho smrti. Slovo na nedeľu pripravila šídska pani farárka Olinka Kolárová. Okrem toho bude spracovaná téma Halloween z kresťanského hľadiska. Spomienka bude venovaná i významnej osobnosti Emilovi Kolénimu, evanjelickému farárovi, ktorý pôsobil v Hajdušici, a vo vysielaní nebude chýbať ani kresťanská hudba – prednesie ju kresťanská mládež z Padiny.

www.hl.rs

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 27. novembra – Ukradnutá identita Sobota 28. novembra – Spy game Pondelok 30. novembra – Jack Ryan – V utajení Utorok 1. decembra – Zoznámte sa s Davom Streda 2. decembra – Vrany útočia Štvrtok 3. decembra – V pekle noci 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 29. novembra 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami: Prezentácia nového CD SKC P. J. Šafárika 22.00 Film: Spoveď mladej nevesty 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Ondrej Baláž z B. Petrovca

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 29. novembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Vianočné balíky z Podlužian pre deti z Kovačickej obce Utorok 1. decembra 16.00 Výstava obrazov zo zbierky Galérie Babka v Bratislave Muziky pod Poľanou Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 4. decembra 16.00 Slovenský film: Zem Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 48 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko slovenskej poetky (1908 – 1995). autorka: Severná vpíšte ANNA a BIČIA- tajnička TÉDA Južná... ROVÁ

utrpelo

prejavujúci zbi! zranenie ampér nomen nescio toleranciu

s úplným stredošk. vzdelaním súhlas vpíšte YL

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. jednobunkový Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. organizmus

liter

šedivé vlasy

ampér

druh papagája ad notam

ahoj (angl.)

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 29. novembra S 7.30 Repríza relácie Dobrý U HL deň D ĽU

Streda 2. decembra 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

módny časopis prvý muž

argón

ruské meno

vlastnil

vzdelávacia a výchovná inštitúcia vpíšte AKN

aha, hľa alt

angl. dĺžková miera

chyba vpíšte YPO

tona tak osobné zámeno

Rakúsko

malý hlodavec

pohyb

Alžbeta (expr.)

vybavený rieka v Poľsku

von

dlhá samohláska

spojka

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 47 VODOROVNE: magister, inotaj, e, E, dal, OV, šor, usna, apartmán, no, Bor, š, ino, vec, Nadlak, m, a, oiť, RI, ale, šuch, tlačovka, polieval TAJNIČKA: MICHAL GODRA

nula

prvé písmeno

opytovacie zámeno

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 45 z čísla 45 Hlasu ľudu zo 7. novembra 2015 bolo: SLNEČNÁ JESEŇ ŽIVOTA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ANNA TÝROVÁ, Ul. vojvodinská č. 1a, 21 469 PIVNICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

48 /4675/ 28. 11. 2015

Šport Doline aj rozhodcovia sypali soľ do rany SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Ján Bokor

Pustinjakovića. Čoskoro rozhodca častoval doPosledné kolo jesennej časti majstrovstiev prinieslo mácich prvou penaltou reálne výsledky. Napriek prehre v Šíde, Odžačania pre údajné hranie rubudú zimovať na najvyššej priečke v tabuľke. Rovnaký kou v trestnom území, počet bodov má aj novopazovský Radnički, ktorý na aj keď bolo jasné, že záver vyhral nad Omladincom zo susedných Nových obranca Doliny loptu Bánoviec. Vysoko vzlietli aj Sriemskomitrovčania po odrazil prsiami. Pravda podozrivej výhre nad Dolinou. Po tomto zápase sa bola uspokojená, lebo povráva, že rozhodcovia pomáhajú klubom s väčšími Simikić z bieleho bodu nárokmi, kým tým, čo majú skromnejšie ambície, sa kopol do žrde. často krivdí. Posledná výhra umožnila pančevskému Začiatok druhého Železničarovi pokojnejšiu zimnú prestávku. Ostatné polčasu patril hosťom, štyri mužstvá z Banátu sú na chvoste tabuľky, očakáva ktorí celých dvadsať ich ťažká a neurčitá jar. minút boli lepším Vystriedal chorého Bojana Výsledky 15. kola: Omladinac – Radnički (NP) 0 : 1, mužstvom. Domáci sa Bačka 1901 – TSC 1 : 1, Vršac – Senta 1 : 1, Radnički (SM) Trivunovića: skúsený brankár spoliehali na pomoc Danilo Pustinjaković – Dolina 3 : 0, Železničar – Cement 2 : 1, Borac – Sloga rozhodcu, ktorý hráčovi 1 : 2, Radnički (Š) – Odžaci 2 : 1, Banat – Dunav 1 : 1. (FK Dolina) Radničkého dovolil zahrať rukou a vyraziť do RADNIČKI (SM) – DOLINA 3 : 0 (1 : 0) protiútoku. Keď hostia zastavili ten útok, Zekonja odpískal aj druhú penaladinčania na ihrisku Hesna slov generálneho tajomníka Gašpara tu, z ktorej Josimov zvýšil výsledok na v Sriemskej Mitrovici vždy po- Salmu hanebné pískanie Nevena 2 : 0. V 79. min. Kiš fauloval domáceho dávali dobré výkony a zazname- Zekonju z Kikindy bolo očividnou útočníka v šestnástke a bola to tretia, návali solídne výsledky. Na poslednom soľou v očiach hráčov Doliny. Tri žlté jedine správne nariadená jedenásthosťovaní zle pochodili a utrpeli pre- karty hosťom v prvých minútach boli ka na tomto zápase. Túto úspešne svedčivú porážku. K tomu významne prvým napomenutím o tom, čo ich na realizoval Savićević. Obranca Doliny pritom dostal druhú žltú kartu a musel prispeli aj rozhodcovia, ktorí nadŕžali zápase očakáva. domácemu mužstvu. Počas celého záVyľakaní hostia už na začiatku opustiť ihrisko. Výsledok sa do konca viac nemenil. pasu hráči Doliny nemohli rozviť hru, zápasu inkasovali gól. Vo 8. min. Kolebo ich rozhodcovia brzdili kartami vačević najvyššie vyskočil a loptu Domáci dostali body potrebné pre a proti nim pískali až tri penalty! Podľa hlavičkoval do siete bezmocného vysoké umiestnenie v tabuľke, kým

Padinčania zažili neslávny koniec jesenných majstrovstiev a budú zimovať na predposlednom mieste. V nejednotnom vedení FK Dolina sa zatiaľ nevidí cieľ, ako sa dostať z bahna, v ktorom padinský klub už dávno nebol!? DOLINA: Pustinjaković, Subašić, Kiš, Pajković, Stanimirović (Čišić), Mastilo (Labović), Veljković (Lončarski), Radosavljević, Radivojević, Atanasković, Brkić

1. Odžaci 2. Radnički (NP) 3. Radnički (SM) 4. Bačka 1901 5. Dunav 6. Sloga 7. Senta 8. TSC 9. Radnički (Š) 10. Omladinac 11. Cement 12. Železničar 13. Borac 14. Banat 15. Dolina 16. Vršac

15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15

9 9 7 6 6 6 5 6 5 4 4 5 3 2 2 1

3 3 25 : 10 3 3 16 : 11 6 2 20 : 14 7 2 19 : 13 6 3 21 : 13 4 5 21 : 18 7 3 16 : 14 4 5 11 : 10 6 4 13 : 12 8 3 15 : 12 6 5 17 : 16 3 7 17 : 24 2 10 16 : 22 5 8 8 : 19 4 9 10 : 22 6 8 8 : 23

30 30 27 25 24 22 22 22 21 20 18 18 11 11 10 9

AKO SA DARILO VOLEJBALISTOM KULPÍNA V POKRAČOVANÍ JESENNEJ ČASTI MAJSTROVSTIEV

Tri zápasy – jedna výhra MLADOST (NP) – KULPÍN 3 : 1 Katarína Gažová

oncom októbra a začiatkom novembra menili krytinu na telocvični základnej školy v Kulpíne. Práve preto volejbalisti VK Kulpín nemohli ani jeden zápas v Druhej lige Srbska – skupina sever hrať doma. Výsledky zápasov ukázali, že toto bolo veľkým hendikepom pre mužstvo Kulpína. Ako potvrdil predseda klubu Todor Radanov, prvé tri kolá taktiež hrali bez 5 – 6 hráčov (zranenia, ochorenia…). V sobotu 31. októbra mužstvo Kulpína hosťovalo v Novej Pazove, kde počas celého zápasu vládlo pomerne nepríjemné ovzdušie (obecenstvo bolo príliš hlučné a správalo sa nešportovo). Všetko to negatívne vplývalo na hosťujúcich, predovšetkým mladých hráčov Kulpí-

www.hl.rs

na. Prvé dva sety zohrali dosť nesmelo, v treťom sa im už podarilo získať sebavedomie a zvíťaziť. Nechýbalo mnoho, aby sa to zopakovalo aj vo štvrtom sete. Výsledky: 25 : 14, 25 : 16, 22 : 25, 25 : 23. VK KULPÍN: Relota, Stančul, Ćirić, Govorčin, Zavaroš, Dudáš, Stojanović, Lekár, Benka, Očenáš, Širka PROLETER – KULPÍN 2 : 3 Nasledujúci zápas hráči Kulpína hrali v sobotu 14. novembra v Zreňanine, kde zvíťazili nad domácim mužstvom Proleter. Prvé dva sety Kulpínčania hrali veľmi dobre, a potom dovolili súperovi, aby sa naplno rozohral, vyhral dva sety a výsledok vyrovnal. No v piatom sete sa hosťom znova darilo, zvíťazili v záverečnom sete, a tak vyhrali aj zápas. V setoch to dopadlo takto: 23 : 25, 17 : 25, 25 :

Informačno-politický týždenník

12, 25 : 20, 10 : 15. Ján Lačok, odborný vedúci a tréner k ulpínske ho mužstva poskytol v Hráči Kulpína konečne zahrajú pred vlastným tomto zápaobecenstvom se šancu všetkým hráčom. skúsené novosadské mužstvo využilo VK KULPÍN: Relota, Petrušić, a zvíťazilo. Výsledky jednotlivých Lekár, Stančul, Babić, Ćirić, Zima, setov: 25 : 21, 20 : 25, 25 : 15, 25 : 22. Benka, Stojanović, Govorčin, Hasík, VK KULPÍN: Relota, Stančul, PetZavaroš rušić, Babić, Ćirić, Zima, Zavaroš, DUNAV VOLEJ – KULPÍN 3 : 1 Hasík, Lekár, Benka, Stojanović, Na hosťovaní v Novom Sade v Očenáš sobotu 21. novembra VK Kulpín hral Výmena strechy na telocvični v Kuls domácim VK Dunav Volej. Znovu píne je ukončená, takže už v sobotu Kulpínčania prvé dva sety odohrali 28. novembra 2015 o 17. hodine VK dobre a druhý aj vyhrali. V treťom Kulpín bude hrať doma s mužstvom a vo štvrtom začali robiť chyby, čo susedného Vrbasu. • ŠPORT •

NOVOSADSKO-SRIEMSKA LIGA

Parádne góly v Hložanoch BUDÚCNOSŤ – VETERNIK 5 : 3 (3 : 0) Ján Murtin

a chladného počasia pred 100 divákmi futbalisti Budúcnosti v Hložanoch prevýšili hostí z Veternika, ktorí sa vyhli opravdivej katastrofe len preto, že domáci v posledných dvadsiatich minútach trochu „pribrzdili“. Od prvého hvizdu rozhodcu Nemanju Matića z Nového Sadu obe mužstvá hrali bez kalkulácií, ale lopta predsa bola viac na nohách Hložančanov. Už v prvých piatich minútach veľké šance nevyužili Ardalić a Krstić. Predsa Uglješa Joksimović v 23. min. z asi 25 metrov z voľného kopu prehodil strelou múr Veternika a nepríjemne prekvapil mladého brankára Ralića – 1 : 0. V 27. min. po rohovom kope Joksimovića veľmi dobrý Ćetković hlavou trafil ľavý dolný roh – 2 : 0. Ďalšie šance potom zahodili Krstić, Malidžan a Ardalić. Tento posledný sa v 41. min. vykúpil, keď po odcentrovanej lopte N. Kobilarova zvýšil na 3 : 0. Do konca polčasu hostia dvakrát zohriali dlane pozorného brankára Budúcnosti N. Mitrovića. Aj v druhom polčase domáci získali presilu nad súperom z Veternika. V 58. min. po prihrávke Nedića to korunoval N. Kobilarov – 4 : 0. Po zmenách, ktoré v 62. min. vykonal

Penalta alebo nie? Rozhodca Matić nepískal jedenástku v 13. min. za Budúcnosť, aj keď obranca Veternika pevne rukou zovrel loptu!?

Snímky: J. Pucovský

Prvý gól na zápase vsietil Uglješa Joksimović z voľného kopu, ktorého zaklonil Nikola Malidžan (prvý sprava)

tréner Siniša Stanivuk, domáci pokračovali útočiť. Dobré príležitosti premrhali Krstić, Nedić a Ardalić, nuž sa v radoch domácich vytvorila nepotrebná nervozita. Hostia to

využili, keď gólmi Stakića (71. min.) a Sekulića (75. min.) skorigovali na 4 : 2. V 76. min. Ardalić prenikol do šestnástky, kde ho zrazili, a penaltu iste premenil Nedić na uspokojivých

Tak sa titul nezískava JUGOVIĆ – JEDNOTA 1 : 1 (1 : 0)

Matej Bzovský

taropazovským futbalistom sa nepodarilo vyhrať ani v stretnutí s mužstvom, ktoré bojuje o záchranu, keď predtým zaznamenalo len tri výhry a získalo 11 bodov. Chudobná remíza na ihrisku v Kaći vzdialila Jednotu od prvého miesta, a tak hlavný uchádzač o titul majstra, žabaljský ŽSK, má náskok štyroch bodov. Možno to nie je veľa, taký bodový rozdiel sa v pokračovaní majstrovstiev môže anulovať, ale nie so slabšími výkonmi na ihriskách • ŠPORT •

5 : 2. V 85. min. kapitán hostí Kitić zmietol pavučinu v ľavom hornom rohu brány N. Mitrovića a bolo konečných 5 : 3. Jedinú žltú kartu na zápase uvidel hosť Đurić pre ostrý zákrok. BUDÚCNOSŤ: N. Mitrović, Latinović (D. Mitrović), O. Štefek, Joksimović, M. Kobilarov, Malidžan (Todorović), N. Kobilarov (D. Štefek), Nedić, Ardalić, Ćetković, Krstić Výsledky 15. kola: Budúcnosť (H) – Veternik 5 : 3, Jugović – Jednota 1 : 1, Kabel – Slavija 3 : 1, ŽSK – Hajduk 3 : 1, Mladost – LSK 1 : 1, Borac – Sloga, nehrali pre zaplavené ihrisko na Klise, Crvena zvezda – Kupinovo 3 : 1, Sremac – Budućnost (SN) 2 : 0.

Keď sa šance nevyužijú...: Mladen Bajić (Jednota St. Pazova)

súperov a stratou bodov, ako to bolo v Kaći. Už teraz je jasné, že sa v mužstve Jednoty v zimnej prestávke musí niečo zmeniť... Nielen v mužstve, ale aj širšie. O čo vlastne ide, prezradia asi sami fanúšikovia modro-bielych... Hostia v Kaći narazili na obetavo hrajúcich, nie priveľmi kvalitných domácich hráčov. Jugović sa ujal vedenia v 29. min. gólom Klincova. V tejto časti zápasu domácich zachraňoval brankár Martinović, ktorý úspešne kryl strely Andreatu a Vemića, kým mladý Bajić trafil brvno. Aj na opačnej strane bolo

1. ŽSK 2. Jednota 3. C. zvezda 4. Kupinovo 5. Budúcnosť (H) 6. Veternik 7. Sremac 8. Borac 9. Hajduk 10. Kabel 11. Mladost 12. Sloga 13. Slavija 14. Budućn. (SN) 15. Jugović 16. LSK

15 15 15 15 15 15 15 14 15 15 15 14 15 15 15 15

12 11 10 9 7 6 6 5 5 5 4 5 4 3 3 2

3 2 1 0 4 2 2 4 3 2 5 2 2 4 3 4

0 2 4 6 4 7 7 5 7 8 6 7 8 8 9 9

35 : 8 38 : 15 29 : 19 26 : 16 26 : 22 31 : 27 25 : 26 25 : 20 21 : 26 19 : 26 17 : 25 22 : 31 11 : 19 17 : 27 15 : 34 14 : 29

39 35 31 27 25 20 20 19 18 17 17 17 14 13 12 10

príležitostí, lebo obrana Jednoty dosť neisto fungovala. Domáci útočník tiež trafil brvno po neistom zákroku Petrovića. V druhom polčase sa hostia viac snažili, mali prevahu, z ktorej v 66. min. vyťažili vyrovnávajúci gól. Priniesla ho akcia Milakovića a úspešný zásah hlavou dobiehajúceho strelca Ninića. Predtým sa útočníci Jednoty zahanbili, nevyužili vyložené šance, aj keď sa na zisku domácich hodne podieľa naladený strážca siete Jugovića Martinović. JEDNOTA: Travica, Igrač, Rebić, Ninić, Petrović (Stegnjajić), Jelović, Andreata, Milaković, Vemić, Bajić (Krivokuća), Marković Foto: J. Pucovský

48 /4675/ 28. 11. 2015

Šport OBLASTNÁ LIGA ÚFZ NOVÝ SAD

Kulpínčanom len prvé slovo Juraj Pucovský Borac je jediné mužstvo, ktorému sa pred rekordnými 500 divákmi v dedine Šajkaš podarilo poraziť jesenného majstra z Čurugu. Vďaka víťazstvu v Ravnom Sele mužstvo Titela zakotvilo na druhom mieste s rovnakým počtom bodov ako Hajduk. Susedské derby v Mladenove sa skončilo bezgólovou remízou. Víťaza nebolo ani v Mošorine, kde v dueli Miletić – Tvrđava padlo až osem gólov. Petrovská Mladosť bola očakávane presvedčivá v Kulpíne. Ťažkú úlohu nemali ani Stari grad v dedine Nadalj a Jedinstvo z Gospođiniec v Tovariševe. Pre mnohých možno prekvapivo Sutjeska vyhrala v B. Palanke nad tímom Krila Krajine. Výsledky 15. kola: Budućnost – Hercegovac 0 : 0, Borac – Hajduk 3 : 0, Krila Krajine – Sutjeska 0 : 1, Kulpín – Mladosť 1 : 4, Miletić – Tvrđava 4 : 4, Proleter – Titel 0 : Strela Gojka Santrača v 57. min. z voľného kopu skončila nad bránou Igora Leňu 2, Napredak – Stari grad 0 : 4, Vojvodina – Jedinstvo 0 : 3. KULPÍN – MLADOSŤ 1 : 4 (1 : 2)

emôžeme tvrdiť, len predpokladáme, že málokto z 200 uzimených divákov, hlavne z Kulpína a Petrovca, veril, že sú domáci futbalisti v tejto chvíli súci prekaziť futbalistom Mladosti víťazné plány. Pred začiatkom aktéri zápasu a diváci minútkou ticha vzdali poctu zosnulému niekdajšiemu kanonierovi FK Kul-

sprcha pre pekný počet fanúšikov Mladosti na + 5 stupňov Celzia. Bolo by privčas, aby už vtedy petrovskí futbalisti hodili flintu do žita, čo dokázal aj pokus Pavlisa v 13. min. z asi tridsiatich metrov, ale lopta skončila tesne vedľa brány. V 16. min. Severíni prekľučkoval niekoľkých hráčov súpera, prihral Kaňovi, ktorému

Kaňu, ktorý urobil niekoľko krokov a trafil nechránenú bránu – 1 : 2. Zverenci trénera domácich Samuela Benku sa po prestávke rozhodli vyrovnať výsledok. Takmer neustále útoky domácich trvali dobrých dvadsať minút. Santrač v 57. min. z voľného kopu mieril nad bránu, neskoršie Chalupka po prihrávke z ľavej strany zo šestnástich metrov kopol „do oblakov“, hlavou po centri Santrača netrafil ani Kralj, neúspešne sa pokúšal

Náhradník Mladosti Svetozar Mijin (2) mal dve takéto šance, ale ani raz netrafil bránu Kulpína

pín Pavlovi Kolarskému-Pajovi (1939 – 2015). Krátko po prvom hvizde rozhodcu Ljubomira Majkića z B. Palanky futbalisti Kulpína nepríjemne prekvapili favorita. Chalupka z pravej strany vo 8. min. uvoľnil Santrača na ľavej, tento odcentroval a Savić hlavou presne trafil – 1 : 0. Chladná

www.hl.rs

zo 6 – 7 metrov nebolo ťažko vyrovnať. O dve min. neskoršie Milićević strelil hlavou vedľa brány Kulpína. Po akcii Chalupku z ľavej strany v 26. min. lopta sa dostala k Santračovi, ale jeho silnú strelu brankár Leňa bravúrne odrazil. V 31. min. brankár Kulpína Botorić slabo vykopol loptu rovno na nohy

Informačno-politický týždenník

únikmi sprava Haška... Keď sa Kulpínčanom tieto pokusy nevydarili, k slovu sa dostali susedovci. Po rýchlom úniku zľava v 66. min. Kaňa prihral náhradníkovi Mijinovi, tento na pravej strane uvoľnil nabiehajúceho Trojanovića a sieť Botorića sa vlnila tretíkrát. V 77. min. bol koniec gólových

hodov na kulpínskom ihrisku. Kaňa znova bol rýchlejší od Hašku, prízemne prihral Torbicovi a tento rutinovane prekonal Botorića – 1 : 4. Medzičasom dve šance nevyužil rekonvalescent Mijin, zblízka netrafil ani Vlaisavljević, hlavou sa nepodarilo Jakušovi, strela Pavlisa z diaľky skončila mimo brány... Dorastenci Kulpína vyhrali nad tímom Mladosti 3 : 0 (1 : 0). Dva góly vsietil Benka, tretí pridal Potkonjak. KULPÍN: Botorić, Ignjatović, Lutkić, Rodić, Kralj, Savić (Milinkov), Lazičić (Mihajlović), Santrač, Adamović, Haška, Chalupka MLADOSŤ: Leňa, Rupar, Trojanović, Vlaisavljević, Kaňa, Torbica, Pavlis (D. Babiak), Severíni, Fábry (Kajtez), Milićević (Mijin), Jakuš

1. Hajduk 2. Titel 3. Borac 4. Mladosť 5. Krila Krajine 6. Jedinstvo 7. Sutjeska 8. Budućnost 9. Proleter 10. Tvrđava 11. Miletić 12. Vojvodina 13. Stari grad 14. Hercegovac 15. Kulpín 16. Napredak

15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15

11 12 11 10 9 8 8 6 5 4 4 4 4 2 1 0

3 1 41 : 13 0 3 33 : 14 2 2 45 : 20 2 3 31 : 12 4 2 30 : 12 2 5 35 : 17 1 6 23 : 25 4 5 17 : 16 3 7 23 : 27 4 7 29 : 31 4 7 21 : 36 3 8 20 : 29 2 9 13 : 27 6 7 19 : 29 0 14 29 : 53 2 13 6 : 54

36 36 35 32 31 26 25 22 18 16 16 15 14 12 3 2

• ŠPORT •

BANÁTSKA LIGA

K nulám nuda Ján Špringeľ

Výsledky 15. kola: Crvena zvezda – ŽAK 1 : 0, Radnički (Z) – Mladost 8 : 0, Jedinstvo (BK) – Sloga 4 : 2, Polet – Sloboda 2 : 0, Radnički (S) – Jedinstvo (NB) 1 : 0, Kozara – Proleter (BK) 1 : 1, Budućnost – Vršac United 1 : 0, Slávia – Radnički (K) 0 : 0. Crvena zvezda po ôsmom kole nemala ani bod. Na konci jesene má 15 bodov, iba 5 menej od slávistov. Po siedmom kole bola Slávia na tretej priečke. Od ôsmeho kola futbalisti z osady insity len raz vyhrali, päťkrát skončili na štíte a dve merania síl v Kovačici sa skončili prekvapivou remízou. K vytúženému cieľu – piatemu miestu v tabuľke – chýba zverencom Zlatka Mršulova päť bodov. Líder jesene Radnički Zreňanin si pomaly môže baliť kufre do vyššej súťaže. V poslednom kole neočakávaná bola ešte remíza Proletera s druhou Kozarou v Banátskom Veľkom Sele. SLÁVIA – RADNIČKI (K) 0 : 0

Kovačičanom sa nepodarilo od roku 2009 ani raz vyhrať nad Kovinčanmi. Nebolo inak ani v poslednom zápase jesene. Slávisti podali možno najslabší výkon v prvej časti šampionátu na domácom trávniku. Neoslnili ani hostia, ktorý v predchádzajúcich rokoch v Prvej juhobanátskej lige vedeli poriadne strápniť súpera (presvedčivé víťazstvá nad Sláviou 3 : 1, 4 : 1, 5 : 1 a 7 : 1). V 10. min. skúšal Ćirić strelou nad. Po takmer polhodine hry rozvíril hladinu Smailagić prud-

kým šípom z viac ako 20-metrovej vzdialenosti tesne vedľa pravej žrde Avramovića. V 32. min. šanca zápasu pre hostiteľov: Šćepanović z rohového kopu milimetrovou presnosťou trafil loptu na hlavu Ivaniševića, ktorého zásah v hodine dvanástej bravúrne zneškodnil strážca siete Kovinu. Tri minúty pred prestávkou na druhej strane z voľného kopu z pravej strany skúšal Živić, Trbojević sa nedal zaskočiť. Za prvých dvadsať minút po prestávke sa o zmenu skóre pokúšali

Vladul, Čerňoš z diaľky, Sachter z voľného kopu po pravej postrannej čiare. V 58. a 59. min. videlo málopočetné obecenstvo dvakrát nádejnú skrumáž a hranie rukou obrancu hostí vo veľkom štvorci. Píšťalka Tomaševa zo Zreňaninu zostala nemá. Potom chvíľu ťahal pílu hosť: Nikolić v 64. min. z voľného kopu strelil nad. Príležitosť skríženia zbraní pre Rad- Prvý potlesk v 9. minúte: čistý zákrok Darka Radenkovića pri zastavení útoku nički prišla v 70. min: Mihajla Jotića z dynamického protiútoku rýchly náhradník Dragić bol zoči-voči s brankárom Slávie. 1. Radnički (Z) 15 13 0 2 51 : 12 Trbojević vybehol takmer po 2. Kozara 15 9 4 2 25 : 8 hranicu šestnástky a vynikajú- 3. Budućnost (SC) 15 9 1 5 23 : 18 co vyrazil loptu namierenú do 4. Jedinstvo (BK) 15 8 2 5 33 : 23 siete. Zaslúžil si potlesk z tribún 5. Jedinstvo (NB) 15 8 1 6 28 : 17 okrem iného svojho starého otca Ostojića, takisto bývalého slávistu 6. Radnički (S) 15 7 2 6 22 : 22 15 6 3 6 18 : 16 ešte z predchádzajúceho klubo- 7. ŽAK 8. Sloboda 15 7 0 8 26 : 28 vého ihriska neďaleko dnešného 9. Slávia 15 6 2 7 32 : 25 gymnázia. Do záverečného hvizdu 15 6 1 8 23 : 25 jesene skúšal ešte hlavou Vojnović 10. Sloga 15 4 5 6 14 : 28 (73. min.) a do žrde cielil Šćepa- 11. Proleter nović (86. min.). 12. Mladost 15 5 1 9 21 : 38 SLÁVIA: Trbojević, Sachter, 13. Polet 15 5 1 9 17 : 40 Vojnović (Matić), Čerňoš, Ra- 14. C. zvezda 15 5 0 10 14 : 23 denković, Ivanišević, Ćirić (Stan- 15. Radnički (K) 15 4 3 8 11 : 23 ković), Šćepanović, Smailagić, 16. Vršac United 15 4 2 9 18 : 30 Anđelović (Bajić), Vladul

MESTSKÁ LIGA NOVÝ SAD

Slnečná jeseň Kysáčanov TATRA – FRUŠKOGORAC 6 : 2 (1 : 2)

Pavel Pálik

kolo 200 uzimených divákov iste neobanovalo, že prišlo na ihrisko Tatry, lebo sledovalo dobrý, napínavý a zaujímavý zápas, s množstvom pekných kombinácií a výsledkových zvratov. Derby kola na konci bolo zaslúženou korisťou domácich. Tatra vo väčšej časti zápasu mala prevahu, vytvorila si celý rad šancí, jej hráči trikrát nastrelili brvno a raz žrď. Domáci futbalisti mali najprv dve šance a vedenia sa ujali v 23. min. gólom Rašiovana zo správne odpískanej jedenástky. Hostí zo Sriemskej Kamenice to nevyľakalo a gólmi Radomirovića v 30. min. a Miaveca v 43. min. obrátili • ŠPORT •

Trojnásobný strelec Svetozar Zorzić (modrý dres 11) kope na bránu Milićevića

výsledok vo svoj prospech. Po prestávke domáci od začiatku zaútočili, čo im prinieslo tri góly Svetozara Zorzića v 50. min., 54. min. a 76. min. Aký to krásny výsledkový obrat a dvojgólový

náskok mužstva Tatry. Vo finiši zápasu územnú prevahu Kysáčania korunovali ešte gólmi Grijaka v 84. min., resp. Ožváta v 90. min. Zápas v Kysáči viedol Vukmirović z Nového Sadu. Žlté karty

39 31 28 26 25 23 21 21 20 19 17 16 16 15 15 14

dostali Jakšić a Žugić (Tatra), Radomirović a Lukić (Fruškogorac). Vďaka tomuto triumfu a prehre Begečanov Tatra prezimuje na prvom mieste Mestskej ligy Nový Sad. TATRA: Privizer, Srnka, Babić, Savić, Ábelovský, Ožvát, Jakšić (Jambrich), Žugić, Grijak (Červený), Rašiovan, Zorzić (Martinko) Výsledky 13. kola: Centar – Sremac 3 : 0 kontumačne, Tatra – Fruškogorac 6 : 2, Báčka – Kabel Štrand 2 : 3, Čenej – RFK Nový Sad 0 : 5; voľný bol Borac.

1. Tatra 2. Báčka 3. Nový Sad 4. Fruškogorac 5. Centar 6. Kabel Štrand 7. Čenej 8. Borac 9. Sremac

48 /4675/ 28. 11. 2015

12 12 11 12 11 11 12 11 12

9 8 8 6 4 4 3 1 1

2 1 3 1 2 1 3 3 3 4 1 6 2 7 0 10 0 11

62 : 13 32 : 11 49 : 6 28 : 22 15 : 17 18 : 26 16 : 29 11 : 42 13 : 78

29 27 26 21 15 13 11 3 3 49

Šport RYBÁRSKY PRÍBEH SILBAŠANA DANIELA ŠOMODIHO

Dajte podberák, tu je... Juraj Pucovský

šťastie! Nemusím stále byť len divákom a fanúšikom pretekárov. Toto ani nie sú moje prúty, vypožičal som si ich od kamaráta Miroslava Beličku. Mňa viac zaujíma pobyt v prírode, najmä v peknom slnečnom počasí, aké je dnes. Podporujem našich Silbašanov, členov ZŠR Báčsky karas. Sledoval som všetky práce pri odbahňovaní a obnovovaní rybníka, zaznamenával objek-

oznám športových rybárov, ktorí netrpezlivo očakávajú každú voľnú chvíľu, aby mohli odísť na rybačku. Vyčleňujú nemalé peniaze na rybárske náčinie a pomôcky, potešia sa každému úlovku, ale sa vedia aj hnevať, keď ryba slabo alebo vôbec neberie. Silbašan Daniel Šomodi nie je jedným z tých. Mohlo by sa povedať, že ani športovým rybárom nie je, aj keď sme sa viackrát stretli práve pri vode, na rybárskych súťažiach... Počas Slovenských národných slávností v Petrovci, ale ešte častejšie na Báčskom rybníku v Silbaši. Nikdy som ho nevidel s udicou v rukách na pretekárskej dráhe, len vždy v spoločnosti rybárov, ako diváka, podporovateľa, pri paprikáši, pivečku či kávičke. Pri nedávnom pobyte na silbašskom rybníku v tretiu novembrovú nedeľu som si chcel oči vyočiť: Danielov najväčší úlovok môj kamarát Daniel sedel na šamlíku a pred ním nad vo- tívom fotografického aparátu. dou dva prúty. Rybárčil, čakal na Chodil som sem aj vtedy, keď úlovok, sústredene pozeral, čo som bol kantorom v silbašskom sa deje pred ním... Prekvapene slovenskom evanjelickom cirsom sa mu prihovoril: „A ty si kevnom zbore. Každú nedeľu rybár?“ po nešpore som tu našiel dobrých kamarátov, najlepšie sa relaxoval po celotýždennej práci...“ Ktovie dokiaľ by mi kamarát bol vyprával o láske k prírode a rybárčeniu, keby sa ľavý prút nebol zakýval, vlasec zatiahol... Daniel vstal zo šamlíka, pevne chytil prút Kaprík, ži si ďalej, možno sa opäť stretneme! pravou rukou a ľavou začal navíjať Nečakal som dlho na Danielo- navijak. Hneď mu bolo jasné, že vu odpoveď: „Ani nie, ale, reku, na háčiku má niečo zakvačené, nech sa pokúsim skúsiť rybárske a preto v okamihu zvolal: „Dajte

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Niečo zabralo, Daniel Šomodi vstal zo šamlíka...

podberák, tu je... Niečo veľké!“ Rozbehol som sa k rybárskej chatke, aby som od predsedu Báčskeho karasa Miroslava Beličku, ktorý chystal kotol na varenie fazule, zbadal, kde majú to náčinie, ktorým vyťahujú ryby z vody, lebo Šole sa s niečím pasuje. Beli, ako ho všetci volajú, nechal kotol, vodu, vecheť, zobral podberák a ozlomkrky utekal k miestu, kde Šomodi dotiahol už celkom blízko úlovok k brehu rybníka. Presne tak nablízko, aby Belička mohol podobrať žltého, žltučkého kapra a vytiahnuť ho z vody na pevninu. Neviem, ako sa v tej chvíli cítil Daniel, keď mu k peknému úlovku blahoželal Belička a ja

som to všetko zvečnil fotoobjektívom (pozrieť stranu 2). Iba neskoršie sa mi zdôveril, že bol veľmi, veľmi šťastný. Je to dosiaľ jeho najväčší úlovok v rybárskej kariére, ktorá vcelku netrvá ani 24 hodín s udicou v rukách. Podľa odhadu skúseného oka rybárskeho nezmara Miroslava Beličku kapor vážil 2 200 až 2 300 gramov. Daniel ako nástrahu použil zrnko vlaňajšej cukrovej kukurice. Kapor, tak sa to na správneho rybára aj patrí, zostal nažive, lebo ho Šole vrátil späť do vody rybníka! Veľmi ma zaujíma len to, či pekný rybársky príbeh Daniela Šomodiho natrvalo zláka k udiciam, rybám, vode... Znalci hovoria, že je rybárska vášeň silná tak pre mládež, ale aj dospelých ľudí.

Západ slnka na Báčskom rybníku v objektíve Daniela Šomodiho • ŠPORT •

NA ZÁVER FUTBALOVEJ JESENE

Trinásť gólov v Hložanoch a Kulpíne Juraj Pucovský

a záver majstrovskej polosezóny 2015/16 Novosadsko-sriemskej ligy hložianska Budúcnosť na domácom trávniku prekonala Veternik 5 : 3 (3 : 0). Zápas bol rozhodnutý prakticky už v prvom polčase, v pokračovaní sa domáci trochu uvoľnili, výsledkom čoho boli až tri góly v bráne Nenada Mitrovića.

Budúcnosť – Veternik 5 : 3 (3 : 0). V 27. min. strelec prvého gólu Uglješa Joksimović z ľavej strany z rohu zahral loptu vysoko pred bránu a Dalibor Ćetković hlavou prekonal brankára Đorđa Ralića – 2 : 0.

rtner a p ý n l i Stab L

NTA

E CONTIN

V obecnom a susedskom derby Oblastnej ligy ÚFZ Nový Sad petrovská Mladosť v Kulpíne uzavrela úspešnú polosezónu triumfom nad rovnomenným domácim mužstvom 4 : 1 (2 : 1). Uzimení diváci na týchto dvoch zápasoch videli až 13 gólov, z ktorých dva tu zverejňujeme.

Kulpín – Mladosť 1 : 4 (1 : 2). Na kulpínskom ihrisku v 77. min. Igor Kaňa (modrý dres 7) z ľavej strany prihral Pavlovi Torbicovi (prvý sprava) a tento štvrtý raz prekonal Miloša Botorića.

Viac ak o

25 rokov stability na trhu

1150

zames

tnanco v

Ponúkame prácu v Púchove pre Continental:

OPERÁTOR GUMÁRENSKEJ VÝROBY Stabiln Príspev

á práca

ok na s travu Vieme zamest nať aj Výbero páry vé kona nie v S Raz za rbsku 3 mesia ce dopr SR – S ava RB – S R ZDA Doprav RMA a SRB – SR Z Odmen DARM y za do A chádzk kvalitu u , a aktiv itu

Ubytovanie 2 € / noc Mzda po zaučení 600 – 900 € / netto

Kontakt: tel.: +421 903 508 258, e-mail: praca@gimax.sk

Mužstvo Ikry získalo Pohár Juhoslávie: zľava Pavel Čapeľa, Ján Čapeľa, Tihomir Plavšić, Ján Krajčík (2000)

Pavel Čapeľa na ME v Plovdive (2001)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Združenie športových rybárov Ikra Selenča

Prvý tajomník ZŠR Ikra Juraj Valent

Prajné podmienky pre športový rybolov v Selenči sa vytvorili najmä po vykopaní kanálu Dunaj-Tisa-Dunaj od Karavukova po Báčsky Petrovec roku 1966. Až desať rokov neskoršie, 27. februára 1976, zvolali zakladajúce zhromaždenie, na ktorom si šestnásti rybári – zakladatelia za prvého predsedu zvolili učiteľa Jozefa Kováča, tajomníkom sa stal Juraj Valent a pokladnicu zverili Pavlovi Mandáčovi mladšiemu. V prvom roku pôsobenia Ikra mala 58 členov. O rok neskoršie v ZŠ Jána Kollára učitelia Jozef Kováč, Pavel Mandáč, Ján Zárecký, Ján Matuský a riaditeľ Ján Šimoni sa pričinili o založenie Sekcie športových rybárov žiakov – pionierov 25. mája. V tom roku 1977 ZŠR Ikra malo 111 členov, z toho 49 pionierov. Selenčský rybársky dorast so svojimi učiteľmi takmer každú sobotu trávil pri kanáli D-T-D, kde dospievajúce deti chytali ryby, ale sa aj pekne zabávali v zdravej, ochránenej prírode. Cieľom vedenia Ikry bolo získať čím väčší počet členov. Jednotlivci, medzi ktorými boli Juraj Čapeľa-Cane, Ján Krajčík, Pavel Čapeľa-Čarli, Ján Čapeľa-Zemko a iní, prejavili záujem založiť tím a chodiť na súťaže. Podarilo sa im to, hoci od Ikry okrem morálnej podpory nedostali žiadnu finančnú pomoc. Viacročná účasť na početných súťažiach mužstvu ZŠR Ikra priniesla vrcholové výsledky, ktoré pravdepodobne nedosiahol žiaden rybársky spolok z našich dedín. Selenčania roku 2000 presvedčivo získali Pohár Juhoslávie. Umožnilo im to účasť na 7. Majstrovstvách Európy v love rýb udicou na plavák v bulharskom Plovdive 30. júna a 1. júla 2001. Tam mužstvo Ikry v zložení: Ján Krajčík, Pavel Čapeľa-Čarli a Ján Čapeľa-Zemko obsadilo 18. miesto v konkurencii 22 európskych výberov. V posledných rokoch selenčské ZŠR Ikra, ktoré teraz vedú predseda Jozef Ilčík, tajomník Pavel Pavlíni a pokladník Pavel Rago, každoročne organizuje iba interné súťaže pre svojich členov. Pri vode kanála D-T-D seniori, juniori a pionieri skúšajú zručnosť s udicou a kuchári sa s varechami krútia okolo kotlíkov. V zime rybári a lovci organizujú spoločnú zábavu s večerou. ZŠR Ikra má toho roku 51 členov. V Selenči je aspoň raz toľko športových rybárov, ktorí si vybrali povolenia v iných spolkoch a, dokonca, chytajú krásne úlovky.

Prvý predseda Ikry Jozef Kováč (1970)

Juraj Pucovský Fotky: z archívu rybárov a J. Berédi

Ján Zolárek s kaprom vážiacim 8 600 g (1980)

Rybár Mário Čapeľa na rybačke (2005)

Bratia Čapeľovci a sesternica Teodora Činčuráková s amurom (1998)

Mieň na udici Jána Kiša (2013)

Juraj Čapeľa-Cane s amurom ťažkým 18 000 g (2009)

Selenčský rybársky dorast (2013)

Dlhoročný predseda Ikry Juraj Kubeček so šťukou

Rybári Ikry a kuchár Pavel Čús pri oslave 225 rokov Selenče (2013)