Hlas 49 2015 by NVU Hlas ľudu

Boj o pôdu pokračuje Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 72 | 5. 12. 2015 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4676/

Z obsahu

5. 12. 2015 | 49 /4676/

Uzávierka čísla: 2. 12. 2015

4 TÝŽDEŇ 5

Medzinárodne o menšinových jazykoch

Podiel NRSNM pri organizovaní Slávností

Finančne podporili 11 študentov

9 ĽUDIA A UDALOSTI 9 O rozpočte, komasácii a priemyselnej štvrti 15 Domáce je zdravšie 20 Začalo sa adventné obdobie 20 Rozsvietili prvú sviecu

22 DETSKÝ KÚTIK

Aký vzťah majú lokálne samosprávy k mediálnym zákonom a čo by sa malo dosiahnuť Akčným plánom pre rozvoj verejného informovania na lokálnej úrovni – boli témy okrúhleho stola Lokálne samosprávy a mediálne zákony, prebiehajúceho v piatok 27. novembra v Zhromaždení AP Vojvodiny. (s. 8) J. Pániková

22 Kamarátenie s knihou

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Poľnohospodársky rok 2015 – aký bol? 25 Investovať sa musí 27 Sladké plody slnka

31 KULTÚRA 31 Makovička s mytologickou symbolikou čísel 33 Keď v Studenjaku zahrali V našom šore biela ruža...

Náklady na vykurovanie domov predstavujú jednu z najväčších položiek rozpočtu mnohých domácností. V Kovačickej obci sa ako zdroj tepla najviac používa drevo, uhlie, plyn a elektrický prúd. (s. 13) A. Chalupová

34 Hlboká brázda na národa roli dedičnej

39 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Mladosť jasá – Kulpín spásu hľadá 48 Steroidy škodia zdraviu! 49 Lietajúci Banátčan

Autorka titulnej fotografie: Ľubica Sýkorová

Výstava Korene na malom formáte, prebiehajúca od 26. novembra do 9. decembra vo Výtvarnej galérii Legatu Rajka Mamuzića v Novom Sade, zoskupuje dvadsaťpäť našich autorov, akademických maliarov a grafikov. (s. 32) O. Filip

Editoriál

Skrývanie sa v ulite neprospieva

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI

Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Foto: www.freeimages.com

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM



Móresy človeka modernej doby, ktoré hovoria skôr o nedostatku základnej kultúry, ako o dobrej domácej výchove, v našej spoločnosti sa stali trendom. Súdobá choroba, na ktorú sa terapia ešte len hľadá.

ž sa nekladie otázka, ako byť lepší, ale ako v krušných časoch (ne)móresov zachovať dosiahnutú úroveň dobra. Túto a podobné otázky si kladú osobnosti nášho verejného života po tom, ako ich vo verejných verbálnych útokoch na cnosť, odbornosť a profesionalitu zaodievajú do šiat s nezaslúženými fľakmi. Výslednicou atakov je znehodnocovanie dlhoročnej činnosti v oblasti kultúry alebo spoločenskej oblasti vôbec. Človek sa dostáva do pomykova: vrátiť rovnakou mierou alebo si zachovať dôstojnosť? Ako si zachovať zdravý rozum, keď zo všetkých strán na nás číha aj tabloidizácia médií, ale aj štátnych inštitúcií, najvyššej politiky, osobností politického, spoločenského a kultúrneho života? Zo všetkého sa robí reality show. Zo života – sranda. Najnovším príkladom toho je „polygrafizácia“ aféry pod krycím menom Štátny prevrat. Predtým však – a sústavne, ale na nižšej úrovni, pretrváva nemilosrdná súdobá hra o tróny, vlastne – boj o trón menšinovej kultúrnej samosprávy. Víťaz zatiaľ nie je známy, je však zrejmé, že „kolaterálna škoda“ v politických bojoch sa zväčšuje, lebo politizácia menšinovej kultúrnej autonómie v oboch táboroch vo veľkom začala ukazovať rohy. A intelektuálna verejnosť mlčí... Kto do teba kameňom, ty doňho – chlebom. Nie, človek nie vždy dokáže za zlý odplácať sa dobrým skutkom. Zásadový a pritom mravný homo sapiens nevládze ani kamene hádzať, môže sa iba skryť do svojej ulity, lebo tá ho ochráni pred verbálnym a fyzickým násilím, vulgárnosťou, nepoctivými úmyslami. Ale iba na kratšie dráhy. V behu na dlhšie dráhy skrývanie prináša záhubu. Možno teda hovoriť o dodržiavaní všeľudských etických zásad, ak sa na ich porušovanie verejne nepoukazuje? Na otázku si netrúfame neodpovedať, lebo sa natíska ďalšia otázka. Kto sme vlastne my, aby sme na koberček pozývali tých, ktorí sa roky verejne dokazujú vo svojich odboroch, alebo tých, rovnako pracovitých, usilovných a kvalitných ľudí, ktorí neustále pracujú na roli národa dedičnej, ale sa tým v širšej spoločnosti nevystatujú? Či tých, ktorí sa už dávnejšie rozhodli mlčanlivo, z bezpečnej vzdialenosti, sledovať spoločenské dianie, ktoré na naše menšinové spoločenstvo môže mať nedozerné, nijako nie aj priaznivé následky. Máme na to právo? Akiste nie. Lebo – nemôžu byť všetci páni, musia byť aj ľudia... Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  49 /4676/ 5. 12. 2015

Týždeň  Z MÔJHO UHLA

Zákon inulý utorok Ministerstvo vnútorných záležitostí (MUP) informovalo, že 4. decembra Zákon o pracovnom čase vodičov nákladných vozidiel a tachografoch nadobúda platnosť. Podľa uvedeného predpisu vodiči nákladných vozidiel a autobusov sú povinní mať pri sebe potvrdenia o vodičských aktivitách za bežný deň, ale zároveň aj za uplynulých 28 dní. Zákon sa vzťahuje na vodičov nákladných vozidiel a autobusov v medzinárodnej a vnútornej doprave, ktorí musia pri sebe mať a na požiadanie polície alebo dopravnej inšpekcie poskytnúť náhľad do tachografických lístkov, vlastnoručných údajov alebo vytlačených výňatkov na bežný deň a uplynulých 28 dní a do karty vodiča pre digitálny tachograf, ak ho vlastnia. Pre porušenie týchto povinností pre vodičov stanovili drastické peňažné pokuty od 30 000 do 100 000 dinárov alebo spoločensky prospešnú prácu v trvaní najmenej 240 hodín, ako aj dva trestné body. Ministerstvo vnútorných záležitostí tiež informovalo, že kvôli dôslednému uplatňovaniu zákona dopravná polícia bude kontrolovať pracovný čas vodičov, tak v cestnej premávke, ako aj v podnikoch, ktoré sa zaoberajú prepravou cestujúcich a tovaru. Treba ešte pripomenúť, že tento zákon je v súlade s predpismi EÚ v oblasti lehoty riadenia vozidlom a oddychu vodičov nákladných vozidiel a autobusov. Ustanoveniami zákonného predpisu o pracovnom čase posádky vozidiel v cestnej premávke a o tachografoch sa plánuje, že priemerný týždenný pracovný čas člena posádky vozidla v hociktorom štvormesačnom období nesmie byť dlhší ako 48 hodín, vrátane nadčasovej práce, kým najdlhší pracovný čas člena posádky, vrátane nadčasovej práce, nesmie byť dlhší ako 14 hodín v lehote 24 hodín, a najdlhší týždenný pracovný čas člena posádky vozidla môže vynášať 60 hodín, vrátane nadčasovej práce. Zostáva len veriť, že takýto obsah zákona prispie k pozitívnemu ovplyvňovaniu bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a nie iba k napĺňaniu štátneho rozpočtu.

www.hl.rs

168 HODÍN

Zápalky pri slame

Michal Ďuga



Oto Filip

účasné dejiny sa stávajú dejinami rôznych štváčov. Horliví architekti chaosu ruka v ruke s diabolskými vynálezmi dneška zvanými terorizmus a násilie, súperenie a nepochopenie, zase takmer do nepríčetnosti vystupňovali situáciu robiacu otáznymi dni pred nami. Stačil nerozvážny alebo úmyselný vojenský incident, aby sa napätie medzi Ruskom a Tureckom dostalo do podoby, ktorú pesimisti začali označovať za nevyhlásenú vojnu s možnosťou, že prerastie hranice dvoch štátov. Všetko sa začalo tým, že turecká stíhačka F-16 v pohraničí medzi Sýriou a Tureckom zostrelila ruský stíhací bombardér Su-24, ktorý bol na misii podpory pozemných operácií sýrskej armády voči protivládnym povstalcom. Rusko reagovalo celým radom diplomatických a ekonomických opatrení. K stretnutiu dvoch prezidentov Vladimira Putina a Recepa Erdogana nedošlo ani na začiatku dvojtýždňovej medzinárodnej konferencie o klíme v Paríži. Aktérmi alebo skôr adeptmi iných drám sme sa stali i my. Z priam nepolapiteľného zauzlenia politiky, médií, záujmov, záležitostí diplomatických a iných, obvinení a kopy iných činiteľov a okolností, vzišiel pokus o štátny prevrat. Obvinenie mimoriadne vážne, aj v tejto situácii, aj v pomeroch, keď je známe, čo všetko takéto náznaky alebo pokusy v minulosti



znamenali a čo si vyžiadali. Pritom sa všetko začalo dostávať do akéhosi bodu varu práve vo chvíľach a dňoch, ktoré mali príznaky všedných, dokonca kladných. Premiér Aleksandar Vučić pobudol nedávno v Číne, na vrcholnej schôdzke Čína plus 16 krajín strednej a východnej Európy, skadiaľ sa vrátil s podporou Pekingu pre naše cesty, trať Belehrad – Budapešť, otvorenie priemyselných parkov, prípadne aj príchod istej čínskej spoločnosti do železiarne v Smedereve. Prezident Tomislav Nikolić navštívil Záhreb, kde mal stretnutie s prezidentkou Chorvátska Kolindou Grabarovou-Kitarovićovou a konštruktívne účinkoval na samite Brdo – Brioni, zoskupujúcom hlavy štátov, ktoré vznikli z niekdajšej SFRJ, ako i Albánsko. V pondelok pobudol i v Paríži, kde mal prejav na globálnom samite o klimatických zmenách, ako i niekoľko stretnutí s prezidentmi iných štátov, vrátane prezidenta USA Baracka Obamu. Na polovicu decembra je oznámené konečné otvorenie prvých dvoch prístupových kapitol: číslo 32 a 35 a Belehrad sa v druhej polovici týždňa stal diplomatickou metropolou Európy, keďže na zasadanie Ministerskej rady OBSE pricestovalo približne päťdesiat šéfov diplomacií, tak európskych krajín, ako aj Ruska, USA a Európskej únie. Akoby to nič neznamenalo, všetko zostalo v tieni víkendovej aféry, vnútropolitických dianí a previeraní,

umocnených odhadmi, kto koho a najmä prečo. Viaceré aféry – a tých je v poslednom čase dosť – ktoré koalícia pri moci hodnotí ako snahu o destabilizáciu a podmývanie vlády politicko-kriminálno-tajkúnsko-mediálnymi aktérmi, a opozícia, najmä DS, ako pokus o nastolenie krutovlády – vrátane zatknutia bývalého príslušníka špeciálnych jednotiek polície, ktorého za 24 hodín osemkrát zastihli neďaleko domu premiéra, nastoľujú otázky jeho bezpečnosti a miery ohrozenia. V pondelkovom hosťovaní na Rádio-televízii Srbska premiér Vučić uviedol, že sa mu nezdá, že by šlo o pokus o štátny prevrat, no i to, že snahy o búranie vlády evidentne sú. V každom prípade, všetky okolnosti, náznaky a obvinenia treba seriózne a do hĺbky prešetriť, zistiť presne, o čo šlo alebo ide, no riadnym postupom, v ktorom hlavné slovo musia mať profesionáli. A výsledky sa zverejnia – zo strany súdnictva, a nie politikov, len vtedy, keď sa uskutočnia všetky možné postupy zisťovania dôkazov a keď bude jasné, čo sa vlastne udialo. Nebohý Zoran Đinđić to kedysi opísal slovami, že pravda je to, čo uzavrie súd. A že všetko ostatné je len literatúra. Zdá sa, že u nás je to naopak. S tým, že často vôbec nejde o beletriu, ale o kvázižurnalistické paškvily toho najhrubšieho zrna. Vhodné na manipulovanie každého druhu.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

JASNA ŠEKARIĆOVÁ, STRELKYŇA, REPREZENTANTKA SRBSKA

Cítime tú podporu Oto Filip – Ako vnímate úlohu divákov, obecenstva pri súťažiach, v ktorých máte účasť? – Kedysi bolo pravidlom, že fanúšiko-

Informačno-politický týždenník

via museli byť celkom ticho, akoby ani mucha nesmela lietať. To sa po čase zmenilo, takže ani pri strelectve diváci nemusia sedieť a byť cel-

kom ticho. Čiže fandiť je dovolené. Ja som už dlho v tomto športe a zažila som rôzne zmeny. No môžem povedať, že je toto dnes omnoho lepšie, omnoho krajšie. Ide vlastne o to, aby sme ako súťažiaci mali možnosť pocítiť tú silu, tú energiu fanúšikov, divákov, ktorí nás podporujú. • TÝŽDEŇ •

V BUDAPEŠTI OBNOVILI A OTVORILI TEKELIANUM

Dbajú o historické skvosty Jasmina Pániková

Práce na tejto budove trvali 10 rokov a obnovené sú všetky štyri poschodia. Pokrajinská vláda na tieto účely vyčlenila 91 miliónov

zrekonštruovanú sieň budovy Tekelianum. dávnom roku 1838 prvý srbPočas slávnostného otvorenia ský doktor práva Sava Popolić v srdci Budapešti predseda vlády Tekelija v Pešti zaloBojan Pajtić zdôraznil, žil nadáciu Tekelianum, že budova bola dev ktorej sa vzdelávali saťročia zabudnutá chudobní a najusilovnejší a z toho dôvodu sa Srbi zo všetkých končín nikto ani nestaral o jej sveta. Budova nadácie vzhľad. Upozornil na sa časom stala miestom skutočnosť, že mnohí zhromažďovania srbpredstavitelia minisskej inteligencie, avšak terstiev nášho štátu od roku 1952, Zákonom ani nemajú poznatky o znárodnení majetku, do o Tekelianume, čo je, roku 1991 brány chýrečsamozrejme, šokujúného Tekelianumu boli ce, ak máme na myszamknuté. V roku 1996 li, že práve tam bola Eparchii báčskej vrátili založená Matica srbčasť budovy, na ktorej ská, príkladom ktorej bol už vtedy viditeľný Episkop budínsky Lukijan poznamenal, vznikali aj iné matice zub času. V roku 2005 že sú zlé časy pre Tekelianum už minulosťou slovanských národov. Výkonná rada AP Vojvo„Tekelianum je najdiny a Eparchia budínska podpísali dinárov. Z toho dôvodu predse- väčšou kultúrno-osvetovou inDohodu o spolupráci v realizácii da vlády Bojan Pajtić a episkop štitúciou srbského národa mimo rekonštrukcie a používaní časti budínsky Lukijan vo štvrtok 26. hraníc Balkánu. Táto budova je budovy Nadácie Savu Tekeliho. novembra slávnostne otvorili pamätníkom priateľstva a spoloč-

Z KONFERENCIE V SUBOTICI

Medzinárodne o menšinových jazykoch Katarína Melegová-Melichová

Subotici v organizácii Bunjevskej matice a za spolupráce Frízskej akadémie a jej Európskeho výskumného centra pre viacjazyčnosť a výučbu jazykov Mercator a Bunjevského európskeho centra v Holandsku, 24. a 25. novembra prebiehala medzinárodná konferencia pod názvom Jazyky, ktorým hrozí zánik, a digitalizácia edukačného materiálu pre vzdelávanie národnostných menšín. Iniciátorom konferencie bol predseda Bunjevskej matice Ivan Sedlak. Z Holandska sa na konferencii zúčastnili riaditeľ Európskej siete Mercator Dr. C. van der Meer (Cor) a expert pre ohrozené jazyky Dr. Tjeerd de Graaf a lingvistka Dr. Vera Ferreira z Portugalu, kým z našej krajiny boli tu predstavitelia • TÝŽDEŇ •

Dr. Jarmila Hodoličová a predseda Bunjevskej matice Ivan Sedlak, ktorý moderoval konferenciu bunjevskej, slovenskej, rusínskej, rómskej, židovskej, vlašskej, aškalskej, čiernohorskej a nemeckej menšiny, ako aj srbskej menšiny v Maďarsku. V prvý deň odzneli referáty a v

druhý deň sa hovorilo o konkrétnych projektoch, ktoré by sa dali s partnermi z Holandska realizovať. Referáty z konferencie vyjdú do konca roka knižne v angličtine s extraktom v srbčine. Vedúca Odde-

Budova nadácie Tekelianum hrdo stojí na Ulici Veres Pálné ných dejín srbského a maďarského národa, ktoré sú viac ako milénium kostrou strednej a južnej Európy,“ povedal B. Pajtić a doložil, že je budova pod ochranou maďarských inštitúcií, ktoré majú na starosti ochranu pamiatok, čo znamená, že sa muselo prihliadať na to, aby po rekonštrukcii interiér zostal taký, aký bol pred 100 rokmi. lenia slovakistiky na FF Univerzity v Novom Sade Dr. Jarmila Hodoličová na konferencii hovorila na tému Vzdelávanie v slovenčine na vysokých školách v Srbsku a predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová o úlohe Matice slovenskej v Srbsku v zachovaní slovenského jazyka. Druhý deň patril prezentácii dlhodobých a krátkodobých projektov EÚ v období 2016 – 2020, medzinárodnej spolupráci v analyzovanej oblasti, európskym skúsenostiam a konkrétnym návrhom na projekty, ktoré by sa v spolupráci s inštitúciami z Holandska mohli realizovať. Tieto už realizovali v posledných rokoch projekty o menšinových jazykoch napr. o slovenskom v Maďarsku a rusínskom v Poľsku prostredníctvom projektu Mercator. O tento projekt prejavila záujem aj Matica slovenská v Srbsku, kým Bunjevská matica by chcela zaradiť bunjevský jazyk do Atlasu ohrozených jazykov, ktorý existuje pri UNESCO. Na záver odznel slávnostný program na oslavu bunjevského národnostného sviatku 25. novembra – Dňa veľkého národného zhromaždenia v Novom Sade z roku 1918.

49 /4676/ 5. 12. 2015

Týždeň FINANCOVANIE SLOVENSKÝCH NÁRODNÝCH SLÁVNOSTÍ (2)

Prostredníctvom projektu v ÚSŽZ Výbor pre kultúru získal 3 000 eur (v protihodnote 357 061,11 dinárov) pre otvárací program SNS 2015. V rámci projektu im boli schválené položky: odborné služby, ozvučenie, osvetlenie, scenár a réžia, ktoré aj vyúčtovali. 2014 dvaja študenti, ktorí ukončili s réžiou (36 890), stravovanie Z prostriedkov Komisie pre výštúdium v Slovenskej republike 60-člennej TV posádky v deň tvarnú činnosť VPK sa pre výstavu s červeným diplomom, získali priameho prenosu a účastníkov Kovačické insitné umenie z fondu finančnú odmenu po 10 000 diná- počas troch celodenných skúšok, Galérie insitného umenia v Kovačirov (20 000) a peniaze minuli i na ako i v deň otváracieho progra- ci pri príležitosti 60. výročia galérie, organizáciu a realizáciu Stretnutia mu raz denne (100 800). Okrem ktorá sa uskutočnila v Galérii Zuzky študujúcej mládeže (50 000). toho v rámci SNS boli hradené Medveďovej, hradila tlač katalógu Aj Výbor pre informovanie na stravovanie a občerstvenie pre (42 000 dinárov). SNS 2014 prostriedky na uby- zahraničných hostí a účastníkov Z rozpočtu Výboru pre vzdelátovanie čiastočne čerpal vanie NRSNM hradili orgazo slávnosťovej položky: nizačno-realizačné trovy (46 500). Z rozpočtu VýStretnutia študujúcej mláboru pre informovanie deže (50 000) a odmeny pre NRSNM sa hradil aj prenáštyroch študentov s červejom priestorov pre potreby ným diplomom (40 000). Press strediska (30 000), Z rozpočtu Výboru pre stravovanie novinárov PS informovanie NRSNM fi(36 870), tlač novinárskych nančne zabezpečili prekartičiek (780), cestovné najímanie priestorov pre trovy a diéty novinárov PS potreby Press stredis(24 800), v rámci Stretnutia ka (30 000), ubytovanie slovenských novinárov: novinárov PS počas SNS koktail (68 212), ozvuče(31 800) a cestovné tronie (10 000), Cena Anny vy a diéty novinárom PS Nemogovej-Kolárovej (33 120). Pri organizácii (26 924) a úhrada členom Stretnutia slovenských komisie pre udelenie Ceny novinárov uhradili: prácu ANK (13 000). Komisie pre udeľovanie Otvárací program SNS Lesk a bieda našej Slovače: z otváracieho programu Ceny Anny Nemogovej2014 sa hradil z projektu SNS 2015 -Kolárovej (12 000), Cenu schváleného v ÚSŽZ 4 000 ANK (30 000), Diplom ANK eur (v protihodnote 460 277,20 di- programu počas 4 dní (76 875) (432), koktail na Stretnutí novinánárov). V rámci tohto projektu boli a ich ubytovanie (49 500), cestov- rov (47 480) a ozvučenie (11 500). schválené a vyúčtované položky né trovy účastníkom otváracieho Inak Výbor pre informovanie z pre odborné služby: osvetlenie, programu počas nácviku (celý projektu Stravovanie novinárov ozvučenie, scenár a réžia. mesiac) a realizácie otváracieho Press strediska v ÚSŽZ získal 500 V roku 2015 na organizáciu programu (126 441). eur (57 277,86 dinárov). programov SNS NRSNM z rozKeď ide o honoráre účastníNRSNM sa k organizovaniu SNS počtu vyčlenila 819 780 a z pros- kov otváracieho programu v liste pripojila od roku 2005. Na rozdiel triedkov ÚSŽZ 414 338,97 dinárov, z NRSNM sa uvádza, že sú započí- od programov pod záštitou Matice, teda spolu 1 234 118,97 dinárov. tané spolu s cestovnými trovami a ktoré sú „chudobnejšie“, zopár Z rozpočtu Výboru pre kultúru pohybovali sa vo výške od jednej programov v organizácii NRSNM, NRSNM hradili trovy otváracieho a najviac do štyroch diét – mini- a predovšetkým otvárací program programu a v rámci neho: prí- málne 1 400 a maximálne 5 600 SNS, sú nákladné. Ako vidno z prepravu animácií (25 000), video dinárov. V zozname trov Výboru hľadu trov, ani schválený grant a grafickú prípravu videodo- pre kultúru NRSNM pre SNS 2015 z ÚSŽZ 3 000 či 4 000 eur nepostačí kumentu (15 000), inšpicienta sa uvádzajú i tlačenie tričiek pre a trovy poldruhahodinového otvá(4 200), dekoráciu javiska (2 800), Rocktón (12 900) a v rámci sláv- racieho programu, v ktorom aspoň vizážistku (2 800), technický tím nostného zasadnutia NR: príprava polovičku času zaberú príhovory v dňoch od 5. 8. do 9. 8. 2015 kultúrno-umeleckej časti, nácvik politikov, sa dopláca aj z iných (15 400), prenájom krojov a obuvi hudobných čísel, scenár a mo- položiek. (5 450), krajčírske služby (2 800), derovanie (4 200) a kytice pre V budúcom čísle: Financie vynahrávanie v štúdiu (2 800), ná- odmenených a aranžmán (7 600 členené z rozpočtu Obce Báčsky cvik choreografických zložiek dinárov). Petrovec a záver.

Podiel NRSNM pri organizovaní Slávností Jaroslav Čiep

ačiatkom septembra sme oslovili vedenie troch organizátorov SNS – Obec Báčsky Petrovec, Maticu slovenskú v Srbsku a Národnostnú radu slovenskej národnostnej menšiny – s prosbou o poskytnutie informácií ohľadom financovania Slovenských národných slávností. Ohľadom našej požiadavky ústretové boli iba Matica a Národnostná rada, kým Obec B. Petrovec v čele s predsedom Pavlom Marčokom celkom ignorovali náš list. V minulom čísle Hlasu ľudu sme uviedli, aké údaje nám poskytli z ústredia Matice slovenskej v Srbsku 28. septembra 2015. Z odbornej služby NRSNM nám odpísali 7. októbra a ospravedlnili sa, že jednotliví zamestnanci čerpali dovolenku, takže momentálne na tom pracujú. Požadované informácie nám následne zaslali 12. októbra 2015. V roku 2014 z rozpočtu NRSNM na organizáciu programov SNS vyčlenila 644 666 a z prostriedkov ÚSŽZ získali ďalších 460 277,20 dinárov, teda spolu 1 104 943,20 dinárov. Z rozpočtu Výboru pre kultúru NRSNM na otvárací program a SNS 2014 hradili: zabezpečenie elektrického prúdu počas skúšok a programov v sieni SVD (32 300), technickú spoluprácu počas programov v sieni SVD (11 200), honoráre otváracieho programu – účastníci, scénografia, nahrávanie v štúdiu (67 000), stravovanie a ubytovanie zahraničných hostí účastníkov programov (146 560), cestovné trovy a diéty prípravy otváracieho programu a účastníkom kultúrno-umeleckej zložky slávnostného zasadnutia NRSNM (26 520) a cestovné trovy účastníkom dvoch divadelných súborov (34 000 dinárov). V rámci Výboru pre vzdelávanie na Stretnutí študujúcej mládeže

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

Oto Filip

kutočnosť, že sú za nami hlavné mesiace, keď vypukla, pokračovala a ukončila sa ústredná turistická sezóna, nabáda k zhodnoteniu jej trendov a výsledkov. To prvé možno zhrnúť do konštatovania, že aj v dobe ekonomickej krízy, keď mnohé hospodárske odvetvia trápia negatívne výsledky, turizmus vo Vojvodine, hoci táto nie je výrazným turistickým regiónom, prejavuje vitalitu. Možno to dokázať najmä komparatívnymi údajmi. V období január –

Obľúbená destinácia: Nový Sad koniec septembra v pokrajine bolo 754 909 turistických nocľahov, čo je o viac než šesť percent ako v rovnakom období vlani. Z toho 433 344 domácich (5,6-percentný rast) a 321 565 (nárast 6,9 percenta) nocľahov cudzích turistov. Tradične najobľúbenejšou destináciou bol

NOVÝ SAD

Finančne podporili 11 študentov V Elena Šranková

priestoroch Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny vo štvrtok 26. novembra podpísali zmluvy o finančnej podpore študentov, ktorí študujú na vysokých školách v našej krajine. NRSNM v bežnom roku vyčlenila prostriedky na štúdium 11 vysokoškolákov. Na tieto účely určili pol milióna dinárov. Keď ide o kritériá, základné podmienky sú, aby študenti boli slovenskej národnosti a študovali na území našej krajiny. Ako povedala Svetlana Zolňanová, koordinátorka Výboru pre vzdelávanie NRSNM, na súbehu uprednostnili kádre, ktoré považujú za deficitné. Udelili osem

takýchto štipendií (pre deficitné kádre), dve motivačné pre študentov slovenčiny z prostredí, kde je potrebné prispieť k udržaniu povedomia a identity (Laliť a Silbaš) a jedno štipendium udelili za výnimočný prospech (priemer nad 9,5) študentke slovenského jazyka a literatúry. Ako povedala Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka NRSNM, mladých budúcich intelektuálov a nositeľov kultúrneho, spoločenského, politického života Slovákov vo Vojvodine chcú takto podporiť, motivovať, vyzvať a dať im šancu, aby sa zapojili do nášho slovenského života. Výška štipendia na mesačnej úrovni vynáša 4,5 tisíca dinárov.

Zo slávnosti podpisovania zmlúv o finančnej podpore študentov • TÝŽDEŇ •

rodné a kultúrne zaujímavosti, ako i predpoklady na rôzne druhy turizmu: od etno po náboženský, nemožno nemať na zreteli dve skutočnosti, brzdiace snahy stať sa oblasťou veľmi atraktívnou. Jednou je dosť nevyvinutá infraštruktúra (hotely, ubytovne, kemping, táboriská, chatky...), druhou nedostatočné využívanie potenciálov vidieckych oblastí. Tieto treba funkčne prispôsobiť potrebám. Napríklad vybudovaním a revitalizáciou infraštruktúry a ubytovacích objektov. Je to predpoklad valorizovania všetkých foriem kultúrnych hodnôt a tradície našich dedín. V tom zmysle by aj každý obyvateľ mal byť spolutvorcom potrebného turistického produktu. Už tým, že si pekne zriadi vlastné priedomie, dom, jeho okolie. Aby už ten prvý dojem návštevníka skadiaľkoľvek bol pozitívny. Po tomto by všetko malo byť o čosi ľahšie. Lebo máme to, čo máme, a naším tromfom v takejto ekonomickej situácii zaiste nemôžu byť exkluzívne a mnohohviezdičkové hotely. Tých je inde viac než dosť, rovnako ako i ľudí, čo si môžu dovoliť pobyt v nich. Našou šancou sú hlavne špecifiká. Oveľa skôr ako my si to uvedomilo susedné Maďarsko, a preto dnes dosahuje mimoriadne výsledky v kúpeľnom a liečebnom turizme. A prírodné predpoklady máme podobné. O to iné sa musíme postarať sami.

INÝ NÁHĽAD

Predsa rast

Nový Sad, ktorý v prvých deviatich mesiacoch navštívilo 204 826 turistov. Zaujímavé je, že sa počet domácich turistov v ňom zvýšil o 6,5 percenta, kým počet zahraničných klesol o čosi viac ako dve percentá. Celkovo štatisticky je na tom lepšie Subotica, v ktorej pobudlo 87 073 turistov, čo je o štvrtinu viac ako pred rokom. Keď ide o nocľahy, v meste na severe Vojvodiny ich v prípade domácich turistov bolo o 19,2 a pri tých z cudziny o 16,3 percenta viac. Z kúpeľov je na prvom mieste Vrdnik so 48 194 návštevníkov, kým najväčší počet nocľahov – 21 212 – bol v kúpeľoch Palić. Ukážkou mierneho turistického rastu sú aj finančné ukazovatele. Turistická organizácia Srbska odhaduje, že devízový prílev odvetvia bol vlani okolo miliardy dolárov, z čoho vo Vojvodine 160 miliónov. Keďže v roku 2013 bol 142 a rok predtým 106 miliónov dolárov, zjavný je stúpajúci trend. Ten pre orientačne desaťpercentný rast pokračuje aj v roku, ku koncu ktorého sa blížime. Aj keď sú okrem už tradičnej pohostinnosti turistickým tromfom Vojvodiny početné podujatia, prí-

Ďuro Varga

TURIZMUS VO VOJVODINE

49 /4676/ 5. 12. 2015

Týždeň OKRÚHLY STÔL O LOKÁLNYCH SAMOSPRÁVACH, MÉDIÁCH A MEDIÁLNYCH ZÁKONOCH

Trojica s narušeným vzťahom Jasmina Pániková

„T

ento rok je skutočne významným rokom pre oblasť informovania a médiá, keďže je to prvý rok uplatňovania nového zákonného regulatívu, ktorý zahŕňa jedinečný spôsob financovania médií na všetkých úrovniach,“ povedal pokrajinský tajomník pre kultúru a verejné informovanie Slaviša Grujić na úvod okrúhleho stola Lokálne samosprávy a mediálne zákony – nultý rok. Okrúhly stôl prebiehal v piatok 27. novembra v Zhromaždení AP Vojvodiny. O implementácii mediálnych zákonov na lokálnej úrovni hovorili aj Saša Mirković, štátny tajomník v Ministerstve kultúry a informovania, Sanja Stankovićová z Oddelenia pre médiá OEBS, Nedim Sejdimović, predseda Výkonnej rady Nezávislého spolku novinárov Vojvodiny, Svetozar Raković, generálny tajomník Nezávislého združenia novinárov Srbska a iní. Účastníci konferencie nastolili kľúčovú otázku – ako prinútiť

štát, aby adekvátne financoval verejný záujem vo sfére informovania cez nezávislé komisie, nediskriminačne a transparentne. Práve na nedodržiavanie pra-

rozvoj informovania občanov na lokálnej úrovni. Takým je aj mesto Pančevo, ktoré bude nápomocnou rukou médiám, novinárom a verejnosti. Z druhej

Médiá iba udržiavali status quo – jednotne zhodnotili panelisti

vidiel pri rozhodovaní o udelení prostriedkov, ktoré konkurzmi určili lokálne samosprávy, poukázali prítomní. Avšak sú aj také lokálne samosprávy, ktoré v roku mediálnych reforiem schválili Akčný plán pre

strany podaktoré médiá neboli prichystané na projektové financovanie. „Niekdajšie zvyky, aby sa z rozličných verejných rozpočtov financovali médiá a nie mediálne obsahy, aj dnes sú prítomné vo veľkej miere,“ pove-

dal Dinko Gruhonjić, predseda Nezávislého spolku novinárov Vojvodiny. Podľa neho mnohé médiá nie sú schopné navrhnúť projekty, ktorými by sa splnili kritériá verejného záujmu. Medzi účinkujúcimi odzneli aj konštatácie, že mnohé médiá privatizáciu dočkali neprichystané. Ako povedali, namiesto toho, aby sa pripravili na nevyhnutný proces, tie roky využili na odpor voči reformám a udržiavaniu statusu quo. Zdôraznili, že ten čas mohli využiť na školenia písania projektov, kampaň, aby novinári boli majiteľmi svojich médií a upovedomovaní, že existujú aj médiá civilného sektoru. Značná časť takých médií zanikne alebo sa ocitne v rukách podozrivých majiteľov. Takisto je trpká aj skutočnosť, že v mnohých médiách zamestnaní nemali záujem prebrať účastiny, čím vyjadrili nezáujem o médium, v ktorom pracovali. Ako dobrý, a zatiaľ jediný, pozitívny príklad štátny tajomník Saša Mirković uviedol Rádio Medveđa, kde zamestnaní založili konzorcium, a tým spôsobom zachovali médium.

POZNÁMKA

Diplom? Stranícky preukaz! Juraj Bartoš

ladina, ktorá sa riadne rozvírila pred dvoma mesiacmi, je znovu a zase pokojná. Kto si ešte dnes spomenie na vyhlášku Maje Danilovićovej, členky Mestského výboru Srbskej pokrokovej strany (SNS) v Kraljeve? Keď sa pred tévé-kamerami priznala, že sa k zamestnaniu dostala práve prostredníctvom politickej strany. Komu by zostala v pamäti búrlivá júnová diskusia v republikovom parlamente? Kedy poslanci Demokratickej strany tvrdili, že sa aj do 50

www.hl.rs

percent zvýšil počet zamestnaných v niektorých agentúrach. Po tom, čo sa k moci dostala SNS. Čo pokrokári, prirodzene, dementovali. Obhajujúc sa, že nezaložili žiadnu agentúru, podotkli, že – v predchádzajúcom období – bolo založených 140 agentúr, ktoré vraj slúžili na zamestnávanie „straníckych, kmotrovských, rodinných a iných kádrov“. Honba za straníckymi preukazmi čoraz dravšie vyniká v pretekoch, ktorých cieľom je vysokoškolský diplom. Poň sa beztak čoraz transparentnejšie dostáva (najmä na súkromných

Informačno-politický týždenník

univerzitách) čoraz viac úspešných biznismenov. Ktorých sa nepýta, ako prišli k prvému miliónu. Asi pred polrokom sme sa dočítali, že v Kruševci preukaz niektorej politickej strany vlastní každý štvrtý občan. Pravdaže, najviac, vtedy takmer polovica majiteľov magickej „vizitky“, mávala preukazom SNS. Ktorej členstvo sa – po uchopení moci v Kruševci – zvýšilo asi trikrát. Do SNS, podobne ako predtým do DS, keď bola na vrchole slávy, t. j. moci, preletuje stále väčší počet nestraníkov alebo pôvodne stranícky „dezorientovaných“ občanov. Predovšet-

kým s jediným cieľom: ľahšie riešiť problémy. Vlastné a tie, s ktorými zápasia ich potomkovia. Existenčné. Ako napríklad istý riaditeľ istého ústavu pre zdravotnú ochranu zamestnancov istej veľkej firmy, ktorý sa netají tým, že o. i. zamestnal dcéru, ako i príbuzné predsedníčky správnej rady. Alebo keď správca Srbskej akadémie vied a jeho zástupkyňa počas dvoch rokov zamestnali takmer kompletnú svoju rodinu. Nuž dovtedy sa s krčahom chodí po vodu, pokým nepraskne. A keď praskne... do obehu sa dostáva – ďalší krčah. • TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti O rozpočte, komasácii a priemyselnej štvrti ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE BÁČSKY PETROVEC

Katarína Gažová

poradí 30. zasadnutie predseda báčskopetrovského lokálneho parlamentu Rajko Perić zvolal na piatok 27. novembra. Počas šesťhodinovej rozpravy výborníci prerokovali viacero pálčivých bodov, avšak najprudšia rozprava sa týkala postupu komasácie v Báčskom Petrovci. Na zasadnutí bolo prítomných aj zo dvadsať nespokojných poľnohospodárov a rozruch v sieni vyvolala i otázka nového rozhodnutia o odvolaní predsedu komisie pre komasáciu. Úvodom zasadnutia schválili správu o realizácii rozpočtu obce v uplynulom deväťmesačnom období. V diskusii o tomto dôležitom finančnom bode výborník Karol Werle poukázal, že rozpočet na tento rok je v sume 1 miliarda a 68-tisíc dinárov, no z toho sa za prvých deväť mesiacov realizovala iba tretina. Práve preto je podľa jeho mienky plánovanie rozpočtu nereálne. Spomenul aj kanalizáciu, ktorá sa v Petrovci buduje od roku 2004 a v tomto roku do tejto investície bolo vložených veľmi málo prostriedkov. Podobne je to aj s pitnou vodou z dedinského vodovodu, kde je tiež veľmi zlá situácia. Výborník a pokrajinský poslanec Ján Bohuš poukázal na skutočnosť, že niektoré investície nie sú zaradené do rozpočtovej správy, lebo nebudú ukončené v tomto kalendárnom roku, ale verejné obstarávanie je vykonané. Výborníčka Anna Boldocká-Ilićová poukázala na to, že sa nehovorí o hospodárstve v obci, kde nie sú továrne a mladí ľudia nemajú kde pracovať. Predseda obce Pavel Marčok napočítal investície v tomto roku a v súvislosti s vodou povedal, že sa plánuje vykopať doteraz najväčšiu studňu v Petrovci. Zhromaždenie obce z funkcie úradujúceho riaditeľa uvoľnilo, a potom za riaditeľa Domu zdravia na nasledujúce štyri roky vymenovalo Dr. Jána Ryboviča. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Predstavitelia poľnohospodárov nespokojných s postupom komasácie v Petrovci na zasadnutí Zhromaždenia obce

Správu o komasácii ozrejmil predseda Komisie pre komasáciu v k. o. Báčsky Petrovec Marko Govorčin. Ako povedal, postup je v takej fáze, že je vykonané prideľovanie pôdy poľnohospodárom, či už im je to po vôli, alebo nie. Sťažností poľnohospodárov je hodne, avšak Ministerstvo poľnohospodárstva ich odmietlo a pochválilo prácu Komisie pre komasáciu. Koľko je oprávnených sťažností nespokojných občanov, to sa podľa jeho slov nateraz nevie. Na záver vyzdvihol, že Komisia pre komasáciu nie je nepriateľom účastníkov komasácie. Do prudkej diskusie o postupe komasácie sa zapojilo hodne výborníkov. Medziiným bolo povedané, že občania musia čakať na rozhodnutia o pridelení parciel v chotári, a len potom môžu podať sťažnosti ministerstvu. Radomir Zotović poukázal na absurdnú situáciu, že občania nespokojní s komasáciou prišli na schôdzu, ale nemajú právo, ako to predtým z pravidiel obecného parlamentu prečítal predseda ZO Rajko Perić, účinkovať v rozprave o tejto otázke. V diskusii odznel aj návrh, aby si vypočuli aj predstaviteľa nespokojných poľnohospodárov. Nestalo sa tak, ale správu ombudsmana o tejto otázke prečítala výborníčka Anna Boldocká-Ilićová, a potom vystúpil i predstaviteľ nespokojných obča-

nov Michal Spevák a vysvetlil, že v správe ombudsmana sa uvádza, že Výbor nespokojných občanov je pracovným telesom Komisie pre komasáciu. Revoltovaní občania potom opustili zasadnutie. Tajomník Komisie pre komasáciu Dušan Govorčin poznamenal, že lokálny parlament nemôže sľubovať občanom, že rieši ich problém. Obecný parlament môže jedine zmeniť Komisiu pre komasáciu. Na záver diskusie výborníci schválili správu o komasácii. Čulá rozprava sa viedla aj o priemyselnej štvrti v Petrovci. V tejto súvislosti Radomir Zotović konštatoval, že sa súrne musí popracovať na rozvoji hospodárstva v obci, lebo mnoho ľudí odchádza za prácou do zahraničia. Zmluvy o prenajímaní pozemkov v priemyselnej štvrti v Petrovci sú veľmi zle vypracované. V novej priemyselnej štvrti v Petrovci, ako sa uvádza v Informácii o realizácii investícií osobitného významu pre Obec B. Petrovec, objekty vystavalo a dalo do prevádzky päť podnikov, ďalšie dva podniky začali s výstavbou podnikateľských objektov a jeden podnik pripravuje projektovú dokumentáciu. Búrlivú diskusiu vyvolal bod pomenovaný Posúdenie návrhu a schválenie nového Rozhodnutia o odvolaní predsedu Komisie pre komasáciu v Obci B. Petrovec – k. o. Petrovec, zladeného s Rozsud-

kom Správneho súdu, Oddelenie v Novom Sade. V tomto rozhodnutí sa uvádza, že Snežana Nikolićová, sudkyňa z Nového Sadu, bola do funkcie predsedu Komisie pre komasáciu v k. o. Petrovec vymenovaná v roku 2010. V roku 2013 ju ZO odvolalo z funkcie a novým predsedom sa stal Dipl. právnik Marko Govorčin. Snežana Nikolićová podala sťažnosť na Správny súd, Oddelenie v Novom Sade, ktorý v októbri 2015 zrušil rozhodnutie ZO B. Petrovec z roku 2013. Súd zároveň prikázal, aby ZO Petrovec schválilo nové rozhodnutie o odvolaní Nikolićovej z funkcie predsedu komisie, čo parlament po hlasovaní vykonal. Predseda ZO Rajko Perić uviedol, že príčinou odvolania sudkyne Nikolićovej bola neefektívna práca v postupe komasácie a výborníčka Boldocká-Ilićová tvrdila, že ju odvolali preto, lebo nechcela do postupu komasácie zaradiť parcely, ktoré neboli evidované v katastri. Na záver odzneli výbornícke otázky. Výborníci Srđan Simić a Boldocká-Ilićová žiadali odpoveď na otázku, či je nový riaditeľ Domu zdravia B. Petrovec vymenovaný v súlade s platným Zákonom o zdravotníctve. A Boldocká-Ilićová informovala ZO, že ona a výborník Ján Meleg odteraz budú účinkovať v práci parlamentu ako predstavitelia strany Slováci vpred!

49 /4676/ 5. 12. 2015

Ľudia a udalosti ZO ZASADNUTIA STAROPAZOVSKÉHO LOKÁLNEHO PARLAMENTU

Schválili opravné rozpočty finančných plánov Anna Lešťanová

Starej Pazove sa vo štvrtok 26. novembra konalo 36. zasadnutie Zhromaždenia obce. Výborníci prerokovali a schválili 28 bodov rokovacieho programu, ktorému tentoraz dominovali opravné rozpočty finančných plánov na rok 2015 všetkých miestnych spoločenstiev pôsobiacich na území Staropazovskej obce, ako aj niektorých verejných podnikov a ustanovizní, zakladateľom ktorých je Obec Stará Pazova. Menovite ide o Stredisko pre kultúru, Stredisko pre

sociálnu prácu, Ľudovú knižnicu Dositeja Obradovića, Turistickú organizáciu Obce Stará Pazova, OO Červeného kríža a predškolské ustanovizne Poletarac Stará Pazova a Radost Nové Bánovce. V rozprave o opravných rozpočtoch finančných plánov miestnych spoločenstiev výborníci z radov opozičných strán (Srđo Komazec zo SRS a Miloš Crnomarković z JS) najviac otázok a pripomienok mali k výške položiek, ktoré sa vzťahujú na výdavky na reprezentáciu. Čelní ľudia MS v tejto súvislosti potom vysvetlili, že tu nejde o peniaze

Radoje Blagojević, predseda ZO Stará Pazova

strovené v reštauráciách na jedlo a pijatiku, lež sa z tých prostriedkov financovali početné podujatia v jednotlivých miestnych spoločenstvách, predovšetkým

INICIATÍVA OBCÍ VRŠAC, BELA CRKVA A PLANDIŠTE

Otvoriť filiálku Fondu zdravotného poistenia vo Vršci Vladimír Hudec

ri obce juhovýchodného Banátu – Vršac, Bela Crkva a Plandište – sa dožadujú otvorenia filiálky republikového Fondu zdravotného poistenia vo Vršci. Iniciatívu, ktorú už schválilo Zhromaždenie obce Vršac a podporili všetky zdravotnícke ustanovizne z územia troch obcí, na zasadnutí v pondelok 30. novembra podporilo aj Zhromaždenie obce Plandište.

Podľa tohto návrhu v Juhobanátskom obvode by mali existovať dve filiálky – jedna so sídlom v Pančeve a s pobočkami v Kovačici, Kovine a Opove, a druhá vo Vršci, ktorej by prislúchali pobočky v Plandišti, Alibunári a Belej Crkve. Obec Alibunár, ktorá by tiež mala patriť k tejto novej filiálke, ako aj tamojšie zdravotnícke ustanovizne sa síce (aspoň nateraz) k tejto iniciatíve nepripojili. Podstata iniciatívy, ktorú podnietili v Obci Vršac, je v tom, že by sa založením filiálky vo Vršci

www.hl.rs

poistencom z územia štyroch obcí juhovýchodného Banátu umožnilo, aby účinnejšie a racionálnejšie využívali práva vyplývajúce zo zdravotného poistenia. Okrem toho týmto spôsobom by sa podarilo prekonať jestvujúce organizačné a komunikačné problémy, ktoré sú následkom vzdialenosti týchto obcí od terajšieho sídla filiálky v Pančeve, takže z tohto dôvodu poistenci v týchto obciach nemôžu využívať všetky práva vyplývajúce zo zdravotného poistenia a zdravotnej ochrany na rovnakej úrovni ako občania obcí bližších Pančevu. V iniciatíve sa ďalej uvádza, že správne obvody ako administračné jednotky už nie sú obmedzujúcim faktorom na založenie filiálky uvedeného fondu, o čom svedčí fakt, že vo Vršci už pracujú filiálky Fondu penzijného a invalidného poistenia a Národnej služby pre zamestnávanie. V pokračovaní zasadnutia Zhromaždenia obce Plandište výbornícka väčšina uvoľnila z funkcie

Informačno-politický týždenník

doterajšiu riaditeľku Domu zdravia Dr. Mariju Markovićovú, ktorá podala demisiu, a za úradujúceho riaditeľa zvolili Dr. med. Dragu Božića z Nového Sadu, ktorý v osemdesiatych rokoch minulého storočia v tejto obci začínal svoju lekársku kariéru. Opozícia v tejto súvislosti namietala, prečo nie je zvolený niekto z územia obce, avšak predseda obce Milan Selaković na tieto poznámky odpovedal: – Pri voľbe predchádzajúcej riaditeľky aj sám som sa zasadzoval, aby sme sa spoliehali na našich ľudí. Možno sme aj teraz mohli odročiť voľbu riaditeľa a hľadať niekoho z našej obce, kto sa chopí tejto nevďačnej funkcie, avšak situácia v Dome zdravia je veľmi zložitá a nieto času na dohováranie. Myslím si, že Dr. Božić svojou skúsenosťou a odbornosťou bude môcť odpovedať na skúšky, ktoré ho očakávajú. K tomu súhlasil, že bude pracovať aj ako lekár, čím aspoň čiastočne zmierni nedostatok lekárov.

miestne a dedinské oslavy, výtvarné tábory a iné. Radoje Blagojević, predseda Zhromaždenia obce vo vyhlásení pre médiá povedal, „že v trovení rozpočtových prostriedkov lokálna samospráva koná nanajvýš zodpovedne a dodržiava všetky zákonné predpisy“. Ohľadom pripomienok opozičných výborníkov k výške výdavkov na reprezentáciu v miestnych spoločenstvách R. Blagojević pripomenul, že sa v týchto statiach uvádzajú prostriedky použité nielen na usporadúvanie kultúrnych a iných podujatí, ale aj na zabezpečenie novoročných balíkov a balíkov pre sociálne ohrozených občanov. Na zasadnutí výborníci vymenovali členov Rady pre bezpečnosť a schválili Stratégiu bezpečnosti v doprave na obdobie rokov 2015 – 2020.

 KRÁTKE SPRÁVY Báčsky Petrovec Slovenčina pre mládežníkov. Kancelária pre mladých Obce Báčsky Petrovec v spolupráci s obecným mládežníckym parlamentom zorganizovala kurz slovenského jazyka. Prvá prednáška odznela vo štvrtok 26. novembra v miestnostiach kancelárie, na ktorej sa Tatiana Cakićová zamerala na ľahšie pochopenie pravidiel gramatiky slovenského jazyka. xxx Petrovec v Kragujevci. Turistická organizácia Obce Báčsky Petrovec sa zúčastnila na 7. medzinárodnom veľtrhu cestovného ruchu a dedinskej turistiky, ktorý sa od 26. do 28. novembra 2015 uskutočnil v Kragujevci, kde predstavila turistickú ponuku obce a budúcich návštevníkov sa snažila prilákať rôznym promočným materiálom. xxx Zmluva o vŕtaní novej studne. V pondelok 30. novembra bola podpísaná zmluva o vŕtaní novej studne B-6 v Báčskom Petrovci. V mene obce ako objednávateľa predseda obce Pavel Marčok ozrejmil, že hodnota prác vŕtania novej studne a jej pripojenia na vodovod je 11 875 000 dinárov. V mene vykonávateľa prác podniku Tehnohidrosfera z Beočína Dušan Milutinović povedal, že lehota vykonávania prác je 60 dní. Budúca studňa hĺbky 406 metrov by mala zabezpečovať zdravú pitnú vodu. J. Č.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

VÝSTAVBA KANALIZÁCIE V SELENČI PODĽA PLÁNU

Prvá fáza do polovice decembra Juraj Pucovský

rvého dňa posledného mesiaca v roku sme sa presvedčili, že práce na výstavbe kanalizácie v Selenči prebiehajú podľa stanoveného plánu. Na stavenisku za dedinou smerom do Báča sme zastihli robotníkov VKP Tvrđava z Báča ako kopú kanál pre potrubie, ktoré na uloženie do zeme chystali robotníci SP Graditelj z Nového Sadu.

krajinského tajomníka pre medziregionálnu spoluprácu a lokálny rozvoj Duško Radaković, predseda Obce Báč Dragan Stašević, jeho zástupca Zdenko Kolár, riaditeľ Direkcie pre výstavbu Obce Báč Branko Čalić a riaditeľ VKP Tvrđava Zoran Atanacković. Prvá fáza výstavby hlavného potrubia od selenčskej kalvárie po čističku v Báči stojí necelých dvanásť miliónov dinárov. Je to o viac ako Robotníkom VKP Tvrđava 1. decembra 2015 zostalo vykopať ešte len 150 – 200 metrov kanálu na kanalizačné potrubie

Pokrajinský tajomník Branislav Bogaroški (prvý zľava) s hostiteľmi z Obce Báč počas návštevy staveniska v Selenči

Robotníkov zaangažovaných na výstavbe kanalizačnej siete 1. decembra 2015 navštívili pokrajinský tajomník pre poľnohospodárstvo, vodné hospodárstvo a lesníctvo Branislav Bogaroški, zástupca po-

o polovicu menšia suma od pôvodne plánovaných 25 miliónov dinárov, čo svedčí o tom, že ceny v oblasti stavebníctva významne klesajú. Osem miliónov zabezpečila pokrajina, kým zvyšné štyri milióny vyčlenila Obec

Báč. Tajomník Bogaroški zdôraznil, že toto je jeden zo štyroch významných projektov spätých s výstavbou kanalizácie, zlepšením zásobovania vodou a úpravou kanálovej siete, ktoré spoločne realizujú s Obcou Báč v tomto roku. Hlavným vykonávateľom prác je SP Graditelj z Nového Sadu, ktorý určité roboty zveril VKP Tvrđava z Báča. Predseda Obce Báč Dragan Stašević informoval, že v prvej časti výstavby kanalizácie vykonávatelia prác nainštalujú trochu viac ako 3 500 metrov hlavného potrubia priemeru 180 milimetrov zo Selenče po čističku v Báči. Do ukončenia

prvej fázy tejto pre Selenčanov veľmi významnej, potrebnej a zdraviu prospešnej investície zostalo len vykonať práce na takých 150 – 200 metrov, aby robotníci Graditelja z báčskej strany a Tvrđavy zo selenčskej spojili hlavné vedenie kanalizácie. Preto aj zástupca predsedu Obce Báč Zdenko Kolár s potešením konštatoval, že prvú fázu ukončia v plánovanej lehote – pravdepodobne do 15. decembra a bude stáť o polovicu menej peňazí, čo v dnešnom čase vôbec nie je zanedbateľné. To znamená, že už roku 2016 práce budú pokračovať v druhej fáze.

KULPÍN

Oprávnené príčiny výpadkov elektriny Katarína Gažová

očas novembra v Kulpíne často nemali prúd. Hoci tieto viachodinové výpadky, najčastejšie v predpoludňajších hodinách a niekedy aj dlhšie, boli opodstatnené, predsa vyvolali nespokojnosť predovšetkým tých občanov, ktorých kúrenie v domácnostiach závisí od elektriny. Pripomienky sa vzťahovali aj na to, že nebývalo včas oznámené, kedy prúd vypoja. – V novembri sme v Kulpíne mali pravidelnú akciu – spiľovali sme stromy, ktorých konáre narástli do výšky elektrických drôtov. Ide o väčšiu akciu v celej dedine, ktorú zamestnanci Elektrovojvodiny robia preventívne každých päť rokov, práve s cieľom predísť haváriám na elektrickom • ĽUDIA A UDALOSTI •

vedení. Inokedy zasahujeme len tam, kde je to najkritickejšie. Okrem toho občania Kulpína v uvedenom období tri dni nemali prúd, pretože sa montoval nový transformátor na Viničkách. Investorom bola Elektrovojvodina, potrebnú dokumentáciu schystalo Miestne spoločenstvo a práce vykonal podnik Gat. Prostredníctvom nového transformátora sa na elektrickú sieť budú môcť napojiť objekty v tejto víkendovej časti Kulpína. Záujem o napojenie na elektrickú sieť takisto prejavili aj poľnohospodári, ktorí v tej časti chotára majú pozemky a prúd potrebujú na zavlažovanie. Výpadky prúdu v dedine boli časté, avšak tieto práce s transformátorom plánujeme od roku 2013 a teraz sa ich podarilo realizovať, – vysvetlil predseda Nový transformátor vo víkendovej časti na Viničkách Rady MS Kulpín Miroslav Čeman. 49 /4676/ 5. 12. 2015

Ľudia a udalosti VEĽTRH ETNO POTRAVÍN A NÁPOJOV

Putovanie za značkou Oto Filip

vyznačujúcich sa autentickosťou a tradíciou. Štvordňové podujatie, ktorého usporiadateľmi okrem Ministerstva poľnohospodárstva a Belehradského veľtrhu bola aj Hospodárska komora Srbska a mesto Belehrad, naznačilo, že to je už parketa, v ktorej sme doma. Viac než štyristo domácich a zahraničných – z Indie, Grécka, Macedónska, Talianska, Republiky Srb-

le ten čas letí! Akoby to bolo len pred pár rokmi, keď sa v tieni niektorých väčších veľtrhových podujatí v Belehrade, ako je napríklad veľtrh regionálneho a malého hospodárstva či lokálnych samospráv, na scéne dosť skromne objavilo nové podujatie upriamené na prezentáciu etno potravín a nápojov. Niekdajšie známejšie novembrové veľtrhy už nie sú aktuálne, no veľtrh etno potravín sústavne rastie a tohto roku oslávil svoje desiate narodeniny. Zdravá výživa je dávnejšie v trende a ak v mnohých výrobných oblastiach meškáme za inými, v potravinárstve máme svetu čo dať i čo povedať. Vo štvrtok 26. novembra to na otvorení podujatia konštatovala i ministerka poľnohospo- Bez koštovky to nejde dárstva a ochrany životného prostredia Snežana Bogosavljevićová-Boškovićová skej – vystavovateľov prezentovalo slovami, že je jasnou príznačnos- okolo dvetisíc rozličných tradičných ťou trhu poľnohospodárskych potravinárskych výrobkov prevažne a potravinárskych výrobkov rastú- domácej výroby, ako aj mnohé orci trend dopytu po produktoch ganicky pestované suroviny. Syry,

Stánok Družstevného zväzu Vojvodiny

údeniny, džemy, med, liečivé rastliny, mliečne výrobky, vína, liehoviny, ajvar z Leskovca, med z Kačareva, futocká kapusta, pirotské klobásy... Ozaj mnoho potravín videlo i dosť návštevníkov. Škoda len, že v mnohých prípadoch ceny boli vyššie než v hypermarketoch a iných predajniach. Zvlášť v prípade produktov, ktoré už majú meno zakódované u spotrebiteľov. Veď nie nadarmo sa vraví, že každý výrobok potrebuje značku. Predovšetkým ako dojem osobitnej hodnoty, ktorý vyvoláva u zákazníka, zvyšujúc jeho ochotu kúpiť práve to a nie čosi iné. Keďže konzumenti stále reagujú na názov tovaru, na obchodnú značku, ktorú kupujúci pozná, ktorej verí a na ktorú reaguje, jasné je, prečo nosný slogan uplynulého veľtrhu znel Kladenie základov tovarovej značky etno výrobkov.

Keďže žijeme v ére brandománie, putovaniu za novými značkami bol prispôsobený tak výstavný, ako aj odborný segment 10. Veľtrhu etno potravín a nápojov. Vlastné produkty tu prezentovali mnohé domácnosti, no i výrobcovia vybavení na chránenie tradičných produktov či laboratóriá na kontrolu kvality potravín. Záujemcovia si mohli vypočuť prednášky týkajúce sa chránenia zemepisného pôvodu tovarov, receptúr, toho, čo si pýta európsky systém štandardov a kvality, právnej ochrany, zveľadenia spôsobov predaja. Jedna hala, dosť ruchu, mnoho farieb a vedomostí. Aj ako strecha nad tým všetkým, prívlastok etno znamenajúci priam neskutočnú pestrosť tunajších gastronomických ponúk. Treba ich nielen konzumovať, ale aj vedieť využiť na domácom, ako i na európskom trhu. Sú totiž výrazne konkurencieschopné.

KYSÁČ

Budú Gujdovky oázou oddychu? Elena Šranková

ktivistky združenia občanov Eko smer v týchto dňoch pobudli na Gujdovkách, s cieľom zistiť, v akom stave sú tieto jamy na vchode do Kysáča. Cieľom združenia je totiž upraviť jamy, ktoré skôr boli aj kúpaliskom, aj miestom vhodným na chytanie rýb, čo znamená, že by mohli aj v budúcnosti byť svojráznou oázou oddychu. Vždy však bol problém v tom, že nezodpovední občania v okolí Gujdoviek vyhadzovali odpad, často aj nebezpečný. Ani na tých, čo prichádzali do Kysáča, to istotne nenechávalo pekný dojem, keď ich vítal takýto obraz.

www.hl.rs

Aktivistky Eko smeru na tvári miesta

Pri nedávnej návšteve jám sme sa presvedčili o tom, že okolie je

Informačno-politický týždenník

skutočne znečistené a hrozbou pre človeka.

Ako hovoria členky Eko smeru, v najbližšom čase majú v pláne rozprúdiť diskusiu o týchto zapustených kysáčskych jamách a zistiť, či jestvuje nálada na ich úpravu. Počítajú s tým, že ich Kysáčania podporia, a majú už i víziu, ako ich zriadiť. Nadviazali kontakty a majú v pláne spoluprácu na medzinárodnej úrovni so slovenskými mimovládnymi organizáciami, ktoré sa zaoberajú podobnou problematikou a ktoré sú veľmi ochotné v tejto záležitosti pomôcť. Kiežby nevystal záujem a podpora občanov, dedinského vedenia, ale i širšie, aby sa v dohľadnom čase Gujdove jamy zmenili na nepoznanie! • ĽUDIA A UDALOSTI •

VYKUROVACIA SEZÓNA V KOVAČICKEJ OBCI

Zima pri teplej peci Anička Chalupová

Za tonu kovinského uhlia (kocka) v súčasďaka priemerne teplému sepnosti treba vyčleniť 5 tembru, vykurovať sme začali 900 din. a za tonu tzv. až v prvej polovici októbra. orecha rovnakého druhu Podľa údajov Agentúry pre enertreba zaplatiť 4 800 din. Cena fľaše prírodného plynu sa pohybuje getiku aj v tomto roku je drevo Občania kupovali aj uh- od 1 300 do 1 900 dinárov najvýhodnejšie na vykurovanie. lie Kolubara-Vreoci za 6 Tejto sezóny na adekvátne vykuro800 din. a o niečo menší záujem bol neraz rozprávali svojim vnúčatám. vanie bytu napr. veľkosti aj o sušené uhlie druhu „Málokto v tých dávnych časoch 60 štvorcových metrov, Vreoci, ktoré stojí 13 000 mal ohrevné drevo, na všetkom sa šetrilo a trovilo iba v nedeľu. Počas ktorý je dobre zateplený, dinárov tona. zabezpečený dverami a Donedávna bola pracovných dní v týždni sa dom vyoknami s primeraným sedliacka pec, ktorá sa kuroval krkóškami, lístím, zetkami, tiesnením, s použitím vykurovala zetkami, kr- slnečnicovými palicami, prútím z vykurovacieho oleja trekóškami a kukuričnými viníc a pod. V druhej polovici 60. ba minúť najviac – 149 a slnečnicovými byľami, rokov sa objavil sporák smederevac, 000 dinárov. Vykurovasymbolom sedliacke- ako aj elektrické sporáky a pece nie takého istého bytu ho života vo všetkých na ropu a plyn. V súčasnosti sa elektrickým prúdom našich prostrediach, najviac oplatí vykurovať drevom, stojí menej – okolo 121 teda aj v Padine a Ko- lebo je najlacnejšie, a na vykuro000, s peletami je cena vačici. Kovačičania Anna vanie elektrickým prúdom treba ešte nižšia – 56 000, za a Jozef Suchánekovci mať asi najhlbšie vrecko. Počas roka Penzisti Jozef a Anna Suchánekovci už viac ako uhlie treba zaplatiť od päťdesiat rokov uprednostňujú tradičný spôsob v súčasnosti vykurujú strovíme asi šesť fliaš plynu, zvlášť v 46- do 51-tisíc dinárov, vykurovania dom modernejšími lete varíme na plynovom sporáku,“ podčiarkla gazdiná Sucháneková. na vykurovanie prírodohrievačmi. V tejto kríze si asi nik nepraje ným plynom treba minúť 49 000, paletách. Tak napr. v súkromnom „Odkedy sme sa presťahovali pokým na vykurovanie drevom podniku Banat promet v Kovačici do starého, ale zrenovovaného „peniaze do vody vyhadzovať“, priemerne treba vyčleniť 35 000 sekané bukové drevo v palete (2 domu vystavaného z nabíjanej mnohí celý rok počítajú, ako čím dinárov. kubické metre) stojí 9 900 dinárov hliny, šúľkami a drevom vykuruje- menej peňazí stroviť na vykuroUplynulú sobotu ponuka ohrev- a tenšie, tzv. okrajky stoja 6 000 me sporák v kuchyni a do pece na vanie svojich domov. Inštalovanie ného dreva na kovačickom trhu din. (tiež 2 kubické metre). Za tzv. pevné palivo, ktorá je umiestnená v pecí na ústredné vykurovanie a bola slušná, len kupcov bolo málo. odštepy treba zaplatiť 4 700 din. obývačke, kladieme uhlie. Celkom pelety toho času vidieť zriedkaPodľa slov Vladimíra Božića, súk- za kubický meter (bukové) alebo romného podnikateľa z Aranđelov- 4 500 din. (agátové). ca, ktorý sa predajom ohrevného Podľa slov Pavla Čížika, podnika-

veľkých množstvách. Ceny zostali nezmenené, čiže tak pred začiatkom, ako i teraz, počas vykurovacej sezóny sú úplne rovnaké. Agátové ohrevné drevo stojí 4 200 dinárov kubický meter, pokým za meter bukového treba zaplatiť 4 700 din. V súkromných podnikoch sa dá zadovážiť aj drevo uskladnené v

Nízky životný štandard vplýva na výber druhu uhlia Drevo je nielen najlacnejšie kurivo, ale aj naša jediná prírodná obnoviteľná surovina

dreva zaoberá už vyše 30 rokov, počet záujemcov o tento vykurovací zdroj sa podstatne znížil v porovnaní s tým v auguste a septembri, keď sa drevo kupovalo vo • ĽUDIA A UDALOSTI •

teľa z Padiny, mnohí záujemcovia sa zo strachu, že sa uhlie podobne ako vlani nebude dať zadovážiť, zásobili týmto kurivom už včas na jar, teda značne skôr ako obvykle.

to stačí, aby nám bol celý dom teplý,“ vysvetlil Jozef Suchánek a doložil, že si ohrevné drevo a uhlie už rad rokov kupujú prostredníctvom kovačického združenia penzistov na niekoľko mesačných splátok. Podľa slov jeho manželky Anny na murované sporáky a pece zostali len spomienky, ktoré

vejšie ako v uplynulých rokoch. Podľa predpovedí meteorológov, podobne ako vlaňajšia, aj aktuálna zimná sezóna bude nadštandardne teplá. Mnohí sa tomu tešia, dlane si mädlia v nádeji, že z prostriedkov plánovaných na kúpu kuriva budú môcť čosi usporiť a využiť na nejaké iné účely.

49 /4676/ 5. 12. 2015

Ľudia a udalosti pochopiť mladých ľudí, ktorí sa neženia a nevydávajú. – Neviem, prečo je tomu tak, – hovorí Mária. – Skôr bola hanba, ak niekto zostal sám. Slobodný zostal len ten, kto mal nejakú chybu, hoci aj takí si často našli svojho pára. Dnes ľudia akoby nechceli nič deliť s nikým. Mám dojem, akoby boli po troche sebeckí a všetko chceli Vladimír Hudec len pre seba. Rodinu Octovú v Aradáči už v ísal sa rok 1950, keď 24. nopredvojnovom období považovali vembra svoju lásku sobášom za pokrokovú. Už vtedy mali rádiokorunovali Pavel Ocot a jeho prijímač, keď to v dedine bolo skusnúbenka Mária Karkalíková. Odtočne zriedkavé. A vždy boli veľkí vtedy, hľa, ubehlo 65 rokov. Pavel Slováci. Pavlov otec, tiež Pavel, rád dnes má 84 rokov a jeho manželka čítal. Vraj noviny mu prichádzali až o dva roky menej a v týchto dňoch zo Slovenska. Bol aj horlivým mav kruhu svojich najbližších oslávili tičiarom a jedným zo zakladateľov diamantovú svadbu. MOMS v Aradáči pred vojnou. Po O tom, ako sa zoznámili, neradi vojne sa od prvého čísla predplatil rozprávajú. Najmä Mária. Pavel síce na Hlas ľudu. Tú svoju slovenskosť spomenul, že už ako deti sa spolu preniesol aj na syna, ktorý ako hrávali na rohu poľa Labátov, keďže mládenec bol horlivý tanečník a Pavel a Mária Octovci ako mladomanželia žili takmer v susedstve, avšak.... divadelník, účastník niekoľkých – Pavel sa nepamätá dobre, – povojnových Slovenských národpopiera manželove slová Mária. svine. Mária vraj ešte pred tromi storočia časť tej pôdy im prinavráti- ných slávností, na ktoré si aj dnes – Nikdy som k nim nechodievala rokmi kopala, ale odvtedy, čo si li, ale predsa len nie všetku, lebo sa s oduševnením spomína. Keď roku a on za mnou začal chodievať, keď zlomila nohu, už robiť nemôže, im vraj dokumenty zatratili. Pavel 1990 obnovili SNS, vyjadril želanie sme bývali v druhom ,fertáľi‘. Ale ne- pokým Pavel vlani ešte všetku ku- dodnes banuje za tou pôdou. odísť do Petrovca a vidieť, aké sú chajme to tak. To bolo veľmi dávno. kuricu pozvážal na traktore domov – Srdce ma zabolí, keď prejdem Slávnosti dnes, takže odišiel a bol Radšej sa nás opýtajte niečo iné. a niekoľko rokov predtým robil aj so vedľa tej zeme, – hovorí Pavel, no priam oduševnený tým, čo videl, Dožiť 65 rokov spoločného ži- zberačom. Síl však pomaly ubúda a Mária je omnoho zmierlivejšia. toľko Slovákov na jednom mieste. A vota je vraj opravdivým šťastím, teraz už gazdovstvo prevzal vnuk – Nedá sa nič robiť. Ako druhým Hlas ľudu do rodiny Octovej nikdy ktorého sa málokto dočká. Pavel Janko Vierg. Starý otec sa však zobrali, tak aj nám. Tak muselo byť. neprestával prichádzať. Dokonca aj a Mária Octovci sú teda šťastní nevzdáva a dozerá na vnuka. – Nemuselo, – rozhorčuje sa Pa- vtedy, keď Pavel bol na vojenčine ľudia, ale za to, že prežili toľko v Mostare, Hlas ľudu dostával na rokov spoločného života, môžu adresu v kasárni! Najväčšmi ho zavďačiť predovšetkým svornosti bavia politické témy, ale prečíta aj a vzájomnému porozumeniu. všetko ostatné a spokojný je tak – Vždy sme pomáhali jeden s obsahom, ako aj so vzhľadom druhému. Ak on nebol doma, ja našich novín. som opatrila, nachovala dobytok, Pavel a Mária Octovci sú dnes a ak som ja mala iné povinnosv pokročilom veku, keď sa kvituje ti, manžel podojil kravy, a veru prejdená životná púť. Spokojní porobil aj iné práce, ktoré sa sú s tým, čo dosiahli. Trochu im považujú za ženské. My sme si je síce ľúto, že mali iba jedno nikdy prácu nedelili na ženskú dieťa, dcéru Máriu. Pavel by vraj a mužskú, a tak sme robili donedbal, keby mali ešte aspoň dve nedávna, kýmkoľvek sme vládali – tri dcéry, ale to sa jednoducho robiť, – hovorí ďalej Mária. nedalo. Práce bolo mnoho a na Ste sa niekedy aj pohádali? deti nemal kto dozerať. Dnes – Sme. Viete, keď človek má predsa nie sú sami. Dcéra Mária mnoho roboty, tak často aj Zriedkavé a úctyhodné jubileum – 65 rokov spoločného života Pavel a zať Ján Viergovci sú im vždy nervozita stúpne, ale predsa to a Mária Octovci oslávili so svojimi najbližšími: (sprava) dcérou Máriou poruke, keď niečo potrebujú, nebolo až tak často. My sme si Viergovou, pravnučkou Katarínou, zaťom Jánom, pravnučkou Janou pravnučky Katarína a Jana ich vskutku vo všetkom pomáhali a a vnukom Jankom svojou veselosťou rozptýlia a aj keďže bolo mnoho práce, času pôda sa vraj dostala do spoľahna hádku vari ani nebolo, – hovorí Už pred druhou svetovou vojnou vel, avšak ich dcéra Mária Viergová livých rúk vnuka Janka, takže im už Pavel. Octovci, ako aj Karkalíkovci boli preruší ďalší rozhovor na túto, pre teraz nezostáva nič iné, lež pokojne Octovci sa celý život zaoberali gazdovské rodiny. Po vojne im Pavla najboľavejšiu tému. Keď vraj o a bezstarostne a v dobrom zdraví poľnohospodárstvom, tak rast- však nové komunistické vrchnosti tom rozpráva, vždy sa veľmi vzruší. prežiť svoju slnečnú jeseň života. linnou výrobou, ako aj dobytkár- značnú časť pôdy nacionalizovali. V Spoločný život je podľa slov stvom. Mali dojnice, chovali junce, deväťdesiatych rokoch minulého jubilantov pekný, a preto nemôžu Foto: z rodinného albumu

ÚCTYHODNÉ JUBILEUM MANŽELOV PAVLA A MÁRIE OCTOVCOV Z ARADÁČA

65 rokov spolunažívania, svornosti a porozumenia

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

S LUŽANKAMI NA KUCHYNSKÉ TÉMY

kučková. Spýtali sme sa, o čo je najväčší záujem a čo vôbec v obchode ponúkajú... „Najviac sa predávajú cigarety a rôzne nápoje; z potravín mlieko a chlieb. Máme i údeniny a zmrazené mäso; pred zabíjačkami sa práve tieto výrobky predávajú najlepšie. Spoluobčania sa zásobujú aj v Beočíne a Novom Sade. Donedávna tam kupovali hlavne prášky na pranie, lebo boli lacnejšie, teraz aj u nás stoja ako na ,kvantáši’ v Novom Sade. Sú však

Domáce je zdravšie Juraj Bartoš

užania aj majú, aj nemajú blízko k Novému Sadu a teda i k veľkoobchodom. Ako a kde sa zásobujú? Uprednostňujú „starodávnu“ kuchyňu alebo sa orientujú na novšiu, podmienečne povedané súčasnú? V akej miere vsádzajú na zdravé potraviny? O odpovede sme poprosili tri sympatické kuchárky. Najprv dáme slovo Nataši Rojkovej, predsedníčke novozaloženého Spolku žien: „Osobne nechystám veľa nových jedál, lebo všetci doma máme radšej tie tradičné. Nakoľko je mi známe, mladšie Lužanky chystajú aj jedlá podľa receptov z internetu alebo z novín. Naši ľudia sa zásobujú hlavne v dedine. Keďže je takmer z každej

* LETMO

Útrapy

en jav je čoraz častejší. Depresia nás často trápi tam, kde sme, úzkosti sa nevyhneš ani keď sa vrátiš odniekadiaľ z cudziny. Povedzme z tých usporiadaných krajín, v ktorých je menej nervozity a hluku, viac porozumenia a ticha. Keďže je spravidla každý sám strojcom vlastného (ne)šťastia, nečudo, že je toľko útrap vôkol nás. Násilie na ulici, na štadióne, v domácnosti, na televíznej obrazovke... S priam sadistickou dôslednosťou a na viacerých stranách viaceré denníky povážlivej orientácie pytvali prípad nedávnej vraždy vo Varvarine, keď po mnohých rokoch týrania manžel surovo zavraždil vlastnú manželku priamo na rodinnej oslave, takpovediac pred hosťami. Bola jednou zo 34 tohtoročných obetí domáceho násilia. Vanja Macanovićová z Autonómneho ženského strediska uvádza, že priemerne každých desať dní jedna žena príde u nás o život. Ich počet rok čo rok stúpa. Aj pre celkové spoločenské ovzdušie, aj pre pochybné tiežhodnoty, aj pre veľký rozpor medzi slovom zákona a praxou jeho tlmočenia. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Alžbeta Kolárová Nataša Rojková

domácnosti niekto zamestnaný v Beočine alebo Novom Sade, čo nedostať u nás, kúpia tam. Nie je mi známe, žeby sa niekto orientoval na tzv. zdravé potraviny. Viete ako: ešte vždy najradšej jeme šunky, klobásy, slaninu...“ Znamenitá krajčírka Alžbeta Kolárová je i výborná kuchárka (presvedčili sme sa vlani, počas

Oto Filip Na nedávnej konferencii o rodovej rovnosti bolo počuť to obligátne, že sme sa dopracovali k dobrým zákonom a k ratifikovaniu medzinárodných konvencií. Prax je ale radikálne iná. Z približne šesťtisíc prihlásených (koľko je len neprihlásených!) prípadov domáceho násilia vlani, len každý desiaty prípad, z dokopy 634, bol potrestaný väznením. Podmienečných rozsudkov s praktickým efektom bežného napomenutia (keďže sa správanie násilníkov spravidla nemonitoruje) bolo 1 041. Vystavené neznesiteľnému zlu v roku 2014 bolo okolo 1 250 žien a ich detí bolo nútených opustiť domovy a úkryt pohľadať v azylových domoch. Ak mali šťastie do nich sa vôbec dostať. Veľkou neznámou u nás sú aj opatrenia, ako zákaz priblíženia sa k domu týranej, alebo vyhostenie násilníka z domácnosti na niekoľko dní, či aspoň dovtedy, kým mu hlava nevychladne. 25. novembra bol Medzinárodný deň boja proti násiliu páchanému na ženách. O necelý týždeň bude Deň ľudských práv. Žiaľ, nemáme sa ani pri jednom, ani pri druhom čím veľmi chváliť. A aké nám len budú iné hodnoty, keď si ani tie základné neuctievame?

zakáľačky): „Používame vlastné základné potravinové články: mäso z domácich ošípaných a hydiny, tiež zeleninu z vlastnej záhrady, ktorú nepostrekujeme. Väčšina Lužanov má vlastné klobásy a iné údeniny, takže necestuje za potravinami do Nového Sadu; kupujeme prevažne to, čo nemáme v tunajších obchodoch alebo doma. Stravujeme sa prevažne podľa starých receptov. Počula som v obchode, že pri väčších nákupoch ľuďom dávajú dáke „body“. Keď nazbierajú koľko treba, dostanú novú kuchárku. Ženy sa vraj smejú: načo nám je nová kuchárka, keď varíme jedlá, na aké sme si dávno zvykli...? Aj sama mám doma 4 – 5 receptárov, ale varím a vypekám len to, čo som sa naučila za mladi; aj deti sa viac tešia starodávnym jedlám než kuchynským novotám. Mladšie kuchárky si síce nájdu aj novšie recepty na internete, ale časom hádam uvidia, že toto, čo chytáme my staršie, je zdravšie.“ V jednej z troch predajní ako predavačka pracuje Ivana Ku-

Ivana Kukučková

rodiny, ktoré tam raz – dvakrát za mesiac odchádzajú autom na väčšie nákupy. Čo uprednostňujem? Chystám aj staré, aj novšie jedlá. Svokra viac chystá staršie varené jedlá z cesta, ja sa orientujem na koláče podľa novších receptov a obidve vyvárame i starodávne, i novšie jedlá. Keďže máme dieťa, používame nepostrekované jablká zo starej jablone a chemickú ochranu neuplatňujeme ani v záhrade, teda jeme domácu zdravú zeleninu.“

KRÁTKE SPRÁVY

Kovačica Darčeky. Minulý týždeň do Kovačice zavítali hostia zo Slovenska, zástupcovia Slovenskej evanjelickej cirkvi z Podlužian, ktorí priniesli 440 darčekov pre deti z náhradných a sociálne ohrozených rodín, ako aj deti s invaliditou. Darčeky, ktoré obsahujú hračky, odev, hygienické prostriedky, školské potreby, rôzne sladkosti a pod., deťom budú odovzdané pred vianočnými sviatkami 19. decembra.

xxx Kovačický bál. Memoriálne stredisko Dr. Janka Bulíka v Kovačici v poslednú novembrovú sobotu usporiadalo 5. ročník akcie Kovačický bál. Na tomto kultúrno-zábavnom podujatí sa predstavili speváci slovenských ľudových piesní a, ako obvykle, nechýbala ani tradičná odmeňovacia previerka vedomostí, ktorá obsahovala otázky z histórie Kovačice. Na tomto tradičnom podujatí sa zúčastnili nielen Kovačičania, ale aj hostia z iných prostredí. A. Ch.

49 /4676/ 5. 12. 2015

Ľudia a udalosti NÁHODNÉ ZASTAVENIE V ĽUBE

Zvesela o neveselej skutočnosti Juraj Bartoš

„Vojvodinčan som, nehanbím sa za to / o to skorej, že dovidím ďaleko / oni stavajú Belehrad na vode / Vojvodinčania, kam to všetko vedie. // Ministri si hovejú v kreslách / národ sa pýta, koľko

lavnou ulicou sme jazdili pomaly, s nádejou, že naďabíme na niekoho, kto nám ukáže, kde býva niekdajší richtár Ľuby. Zastavili sme, len čo sa v jednej bráne objavil muž. Zrejme s cieľom len sa mrknúť, čo sa deje na ulici a hneď sa vrátiť k povinnostiam. Práveže brat hľadaného osobne, Štefan Topoľský (1949). „Nebudem vám vysvetľovať tu, na priedomí, nech sa páči, poďte dnu.“ Prv než obsah fľašky do pohárikov, začal prúdiť rozhovor... „Na staré dni som sa dal na cirkus: píšem Štefan Topoľský básne, také kadečo... Inak som Vojvodinčan. Chcete sú hodní. / Nie sú hodní ani počuť Vojvođan sam, to se ja ne fajku dymu, / Vojvodina, dávno stidim?“ Chceli sme. Lenže náš si predaná.“ spoločník nezačal recitovať, ale A píšete, pýtame sa, aj po slorovno zaspieval. Bez nároku na vensky? Nepíše. Len po srbsky. umelecký preklad, predkladá- Doteraz zložil, vraví, takých dvame začiatok a záver piesne, po násť – trinásť pesničiek. slovensky. Inak Štefan Topoľský sedliači,

hrdlačí; zabásni si, keď sa mu zapáči. Vlastne, keď sa mu niečo znepáči. Ako sa, reku, teraz, keď je v našom štáte dobre, sedliači? Odpovie ako z pušky. „Dobre je... Do materi..., ako je všetko v poriadku. Preto aj v dedine zostali len starí ľudia. Mladých niet. Detí je málo, aj keď narastú, odchádzajú, hlavne na Slovensko. Lebo tu, medzi zlodejmi, sa nedá obstáť.“ Sám sa ale tento inak veselý muž nevzdáva. Pustil tu korene ako tých jeho 1 400 trsov vínnej révy. Ako vôbec stíha na všetko sám? Alebo má...? „Oženil som sa len pred šiestimi rokmi... Bol som ženatý aj dávno predtým, ani neviem skade, odniekiaľ z Báčky; tá len hľadela, ako ma opleje. Teraz som si zobral susedu, krížom cez cestu. Zeme mám len štyri a pol jutra, plus agátový lesík, takých 2 – 2,5 jutra, povyše Belanovho rybníka. Pestujem

prevažne kukuricu, potom trochu jačmeňa, slnečnice a sóje. Chovám svine; bravce a prasce mám aj na predaj... Z hrozna robím pálenku, vína si nechám len pre seba a pálenku sestra predá v Šíde.“ A čo sa, reku, deje v dedine? Vraj čo by sa dialo... „Všetko po starom, čiže – nič. Dom smútku stojí nedokončený...“ „Gazda!“ ozve sa z dveriec, vzápätí zašteká pes, ktorý aj nás privítal. „Hajde dnu... Kde chodíš...?“ Vladko Ruman. Vlani sme písali o tom, ako zakladá poľnohospodárske družstvo. Pravdaže sa domácemu prihovorí žartovne: „Poď k nám, nech si vypiješ z pravého vína!“ My ideme naň vážne: Ako funguje poľnohospodárska lekáreň? „Nijako...“ odvetí a dodá: „Malá je toto dedina, malý chotár, málo úrody... A z toho mála ľudia veľa nechávajú pre svoje potreby – majú vlastný dobytok. Máme tu piatich väčších farmárov, tí kúpia od menších roľníkov obilie a ostatnými potrebami sa zásobujú priamo vo veľkopredaji.“ Pozdravili sme sa s naším hostiteľom, popriali mu všetko dobré; on nám tiež. Pri odchode nás už neprenasledovala obligátna dobiedzavá myšlienka o idylickej dedinke Ľube, ktorá striehne hádam na všetkých jej návštevníkov pri príchode...

IN MEMORIAM

Ján Povolný 1933 – 2015

sobotu 28. novembra 2015 v nemocnici v Pančeve vo veku 82 rokov zomrel Ján Povolný z Padiny, človek usilovný, pracovitý, bezúhonný, statočný, optimistický, aktívny a v spoločnosti vážený. Po absolvovaní základného vzdelania v rodnej Padine Ján Povolný skončil Strednú technicko-strojnícku školu v Zreňanine. Neskoršie študoval na Poľnohospodárskej fakulte v Zemune. So zámerom vzdelávať sa aj naďalej, absolvoval politickú školu

www.hl.rs

v Novom Sade a v roku 1955/56 zložil skúšku na majstra mechanika a traktoristu. Neskoršie sa zamestnal v roľníckom družstve Pokrok Padina. Bol iniciátorom založenia Pamiatkového múzea Mihajla I. Pupina v Idvore. V roku 1974 bol zvolený do funkcie predsedu Zhromaždenia obce Kovačica, na ktorej zotrval tri roky. Viac ako desať rokov bol vedúcim padinskej Utvy, v ktorej si zamestnanie našlo okolo 200

Informačno-politický týždenník

robotníkov z celej Kovačickej obce. Koncom roka 1992 odišiel do dôchodku, ale zostal všestranne aktívny, angažoval sa nielen v početných akciách v záujme rozvoja Padiny, ale aj celej obce. Podieľal sa na stavaní športového strediska v Padine a pravidelne sa zúčastňoval v činnosti Športového družstva Dolina, v ktorom dvanásť rokov zastával funkciu podpredsedu. Nesebecky priložil ruky, aj keď šlo o výstavbu budovy Domu kultúry v Padine. Počas niekoľkých mandátov zastával funkciu predsedu Loveckého družstva Obce Kovačica a miestneho Poľovníckeho družstva Zajac Padina. Niekoľko

rokov bol členom Rady novín Lovačke novine a Hlas ľudu. Za svoju aktivitu na rôznych poliach získal viacero uznaní: Medailu za zásluhy za národ, Rad práce so strieborným vencom, Zlaté vyznamenanie Poľovníckeho zväzu SFRJ, Zlatý odznak Požiarnického spolku Vojvodiny a iné. V roku 2013 tlačou vyšla jeho kniha Pravdivé rozprávky Jána Povolného, v ktorej opísal tak roky svojho detstva, ako aj roky po vojne. Na poslednú cestu ho Padinčania a početní ctitelia spoza chotára vyprevadili v utorok 1. decembra na padinskom cintoríne. Česť jeho pamiatke! A. Ch. • ĽUDIA A UDALOSTI •

S VESNOU JURICOVOU V PADINE

Od vianočnej dekorácie po unikátne šperky Anička Chalupová

– Zo začiatku to boli iba jednoduché košíky okrúhleho tvaru, neskoršie som vytvorila aj väčšie unikáty, ktoré boli v tvare štvorca alebo niečoho iného. Dokonca som na objednávku uplietla väčšie kusy nábytku do detskej izby. V tomto vianočno-novoročnom období najviac vyrábam anjelov, venčeky,

echnika papierového pletenia sa v súčasnosti stáva čoraz populárnejšou. To, čo sa dá vyrobiť pletením z prútia, dá sa zvládnuť aj pomocou papiera. Vesna Juricová z Padiny tvorí zo všetkého, čo sa jej dostane do rúk, no zvlášť ju oslovilo drevo na šperky, servítky a papier. – Naša teta Katarína Kaštiaková-Đorđevićová mi ešte pred tromi rokmi ukázala ručné práce vyrobené z papiera a vystavené na internete. Zapáčili sa mi a začala som to dôkladnejšie skúmať. V tom mi pomohol aj môj osemročný syn Erik, ktorý je veľmi kreatívny. Tak napríklad on omaľoval prvý košík, ktorý som uplietla. Neskoršie som ho zaučila do košikárstva a v súčasnosti sám uplietol už päť košíkov. Základným materiálom je recyklovaný papier, ktorý môj brat Dragan tvaruje do drobných Okrem vianočnej dekorácie trubičiek a pripraví na ďalšie tu sú aj šperky z dreva spracovanie. Papier sa môže vyfarbiť hneď, alebo aj neskoršie, stromčeky a pod. Nikto by nepovekeď je predmet už vyhotovený. dal, že tieto dekoratívne predmety Najlepšie je vyfarbovať v lete, keď sú vyrobené z papiera, lebo sú výrobok môže prírodne schnúť. naozaj pevné a vyfarbené farbou Rada vymýšľaš nové vzory, na drevo. Mnohých zaujali aj moje tvary a farebné kombinácie? košíky sfarbené do biela. Každý

predmet je unikát, lebo rovnaký nikdy nedokážem znovu vytvoriť. „Ľahšie“ sa tvorí, keď svoje rúčky priložia Často v noci aj pomocníci: Vesna Juricová so svojimi n e s p í m , deťmi Erikom a Emou rozmýšľam o nových tvaroch a kombináciách, dekupáž, ktorá výrobkom dáva ktoré by som hneď aj zrealizovala. krásu a mne poskytuje pocit pokoja Škoda, že deň má iba 24 hodín… a harmónie. Naša dvojročná dcérka Viac ako tri roky si členkou Ema je mojím najvďačnejším kriObčianskeho združenia Klub tikom, všetky šperky sa jej páčia. Aké máš plány do budúcna? Kreatornica, ktoré združuje po– Pletenie a výrobu šperkov nad 15 členov? – Stretnutie s týmito kreatívny- považujem za začiatočnú fázu mi ľuďmi pre mňa je príjemným pôsobenia vo svete umeleckej rozptýlením a spestrením každo- tvorivosti a fantázie. Chcela by denného života. Inšpiráciu spolu som sa naučiť a vyskúšať aj v iných vyhľadávame jedni od druhých, v technikách a pracovať s rozličnýrôznych periodikách a na internete. mi materiálmi, súbežne zaúčať Doteraz som sa s nimi zúčastnila mladšie generácie. O tejto mojej na krásnych medzinárodných jar- tvorivej práci vedia dokonca aj žiaci mokoch v Piešťanoch a Rajeckých padinskej základnej školy, ktorým Tepliciach na Slovensku a v dedin- som už niekoľkokrát v rámci dielní ke neďaleko nemeckého mesta prezentovala techniku štylizovanéMildorf. Na jednom z posledných ho košikárstva. Na dvere už klope tradičný Viajarmokov na Slovensku som sa nakazila novými nápadmi a od- nočno-novoročný trh, ktorý sa 20. vtedy vyrábam zaujímavé šperky z decembra uskutoční v Kovačici. dreva, do ktorých vnášam vlastnú Tu si milovníci úžitkového umefantáziu. Drevu sa snažím vdýchnuť nia môžu okrem iného pozrieť aj novú dimenziu a šperky zvyčajne ukážky z najnovšej tvorby tejto obohatím o ďalší materiál – servít- všestranne nadanej umelkyne z ky. Vyskúšala som sa aj v technike Padiny.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Blamblam-blamblam-blamblamblam! H ajde, vážení, pozrime si navzájom do očí. Prestaňme sa zaoberať hlúposťami. Začnime sa zaoberať vecami zásadnými. Čo nás po tom, čo sa deje s našou budúcnosťou, s deťmi a mládežou, so zamestnávaním podľa straníckej i kmotrovsko-príbuzenskej príslušnosti a s platmi, s médiami a školami; čo tam po dákom štátnom prevrate, ktorý je... bol... vlastne nebol... Zoskupme sa okolo nášho hrnca a poďme sa chlpčiť, vrčať, drgať a ťať do seba navzájom. Najprv len verbál• ĽUDIA A UDALOSTI •

ne. Pozdejšie, ak treba, aj valaškami. Pusťme sa do seba – akoby nás jedna mater mala – zubami-nechtami. Azda sme sa len mali od koho naučiť. Keby nám to prípadne nešlo, zavolajme si na pomoc tých, popri ktorých sa tak pilne zaúčame. Tunajší majstri pästiarskeho, pardon, parlamentného ringu podajú ruku s radosťou. Za malú protislužbu, prirodzene. Pusťme, vážení, dolu vodou doterajších našich lodivodov. Spočítajme im všetko, čo popáchali; pridajme im

na rádáš aj to, čo len spáchať mohli. Preleťme, kým nie je neskoro. Začnime sa poklonkovať, tak isto ako doteraz doterajším, odteraz novým, nastupujúcim lodivodom. Musíme si, drahí súkmeňovci, uvedomiť, že oni sú, – oni a len oni! – záchrancovia najnašejšej slovenskej vzdelanosti, kultúry, informovanosti a nadovšetko cti a reči. Áno, vážená verejnosť, Oni, Budúci, nijako nie oni – tamtí grobiani a černoduchovia, ktorí sú (tak sa veru javí) na ústupe, na odchode. Chyťme

sa podanej spasiteľskej ruky, volajme na slávu ochrancov ohníčka blčiaceho pod kotlíkom slovenskej svornosti a identity v tejto našej vojvodinskej rovine na tomto našom hrboľatom Balkáne. S ktorým sme priam dokonale zrástli. Lebo Oni sú, všakáno, Svetlejšia Budúcnosť Srbských Slovákov. Pssst... Poprípade sa, pssst, ako osiky, chvejme spolu. Nie toľko nad vlastným nad osudom, koľko nad rastlinkou, ktorá vzíde zo zasiatych semiačok... nesváru. Blamblamblam!

49 /4676/ 5. 12. 2015

Ľudia a udalosti NA SLOVO S IGOROM FRANKOM Z ERDEVÍKA

Výsledky podnecujú k ďalšej práci Danuška Berédiová

čase, keď mladí odchádzajú z Erdevíka (a nielen z Erdevíka) za lepším životom, sú aj výnimky. Sú ľudia, ktorí si vedeli zariadiť život na dedine a sú tam spokojní a šťastní. Medzi také výnimky patrí aj Igor Franka, dvadsaťštyriročný stolár z povolania. Tento mladý Erdevíčan odmalička pestuje svoje záľuby, ako je práca s drevom, rybárčenie Igor v stolárskej dielni a spev, teda hudba. Okrem toho pomáha otcovi v poľV dobe konzumizmu, keď nohospodárskych prácach. nám je takmer všetko dostupné Igor hovorí, že už ako chlapec a lacné, ty sa najviac venuješ vedel, že bude stolár. Nevedel práve reštaurácii starého nása dočkať, kedy zakončí základ- bytku? nú školu, aby mohol nastúpiť – Keď som s tým začal robiť, do strednej stolárskej školy. iní to videli a zákazníci ma začali Po skončení školy iba jeden volať. Za relatívne krátky čas sa v rok pracoval ako praktikant. Po tom dajú dosiahnuť veľmi dobré vypršaní zmluvy začal praco- výsledky. S malými úpravami vať doma a venuje sa prácam, a novou farbou starý nábytok ktoré môže vykonať sám a na nadobudne celkom iný vzhľad. ktoré má podmienky. Vyrába Všetkým sa totiž páči, keď nábyhlavne garniže a iné menšie tok má pekný lesk a vyzerá ako stolárske výrobky pre domác- nový. Vyžaduje si to priestor na nosť. Ale najviac reštauruje starý prácu, trochu času a trpezlivosti. nábytok. Používam profesionálne laky na

farbenie, ktoré si vyžadujú iný pracovný postup. Ide o nitro farby, ktoré rýchlo schnú a umožňujú mi naniesť až tri vrstvy farby denne. Ako som už hovoril, výsledok je výborný a niekedy starý kus nábytku, napr. vitrína vyzerá lepšie ako nová a určite je aj kvalitnejšia ako dnešný nábytok. Mnohí videli moju prácu aj na Facebooku, a to mi je dobrá reklama. Vyrábaš aj drevené suveníry? – Suveníry vyrábam hlavne v zime, keď sa skončia práce v poli. Pravdupovediac, už sa neviem dočkať, kedy vstúpim do dielne a začnem pracovať. Nemám vopred určené, čo presne vyrobím, ale vyrobím všetko, čo si vymyslím. Sú to napr. dosky na krájanie, hodiny, a začal som sa venovať aj pyrografii (kreslenie na dreve vypaľovaním), lebo ma relaxuje a baví, slovom, žijem pre to. Keď vidím, že výsledky sú dobré, že sa ľuďom páči, práca ma ešte väčšmi láka. Podstatné

ZÁBAVA STAROBNÝCH PENZISTOV. Kysáčski starobní penzisti už tradične usporadúvajú zábavu k bývalému Dňu republiky. Tentoraz bola v sobotu 28. novembra v miestnostiach FK Tatra. Prítomných privítal predseda Pavel Medveď a okrem kysáčskych penzistov na zábave sa zúčastnili predstavitelia organizácií penzistov z Nového Sadu (Bratstvo Telep), Čurugu, Gospođiniec, Begeča, Rumenky, Veternika, Futogu, Hložian a zo Starej Pazovy, ako aj hostia z kysáčskych spolkov, klubov, cirkevných zborov a organizácií. Vďaka sponzorom penzisti zorganizovali tombolu, nechybovala hudba a, samozrejme, ani tanec (na snímke) a chutná večera. Členky tejto organizácie penzistov pripravili i slané a sladké dobroty a vyzdobili sálu, čo všetko iba prispelo k dobrej nálade. Penzisti mali radosť z tohto stretnutia a zábavy, o čom svedčilo aj ich sviatočné oblečenie a účesy. Ako i údaj, že sa domov poberali v pozdných nočných hodinách. E. Š.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

je, že to nie je práca, ktorá sa stále opakuje, ako keď sa vyrábajú napr. dvere alebo okná. Suveníry môžu byť stále iné a nové. Okrem práce s drevom venuješ sa aj hudbe? – Lásku k hudbe som zdedil. Odjakživa celá naša rodina chodila do slovenského spolku v Erdevíku, kde som začal tancovať vo folklóre a spievať. Niekoľkokrát som spieval aj na našich festivaloch. Teraz už osem rokov spievam v skupine. Celkom náhodou sme sa s kamarátmi zoskupili, na začiatku nebolo ľahko, lebo sme nemali ani nástroje, ani ozvučenie, ale pomaly sme si všetko kúpili a teraz hráme aj na svadbách. Zase opakujem, keď vidím pozitívne výsledky svojej práce, tak mám vôľu pokračovať ďalej. Povieš nám niečo o svojej láske k rybárčeniu? – Rybárčenie je tiež moja láska z detstva. Pravidelne každú nedeľu sme s otcom chodievali na rybačku na jazero v Erdevíku. Teraz okrem jazera chodievam aj na iné miesta. Našiel som si kamaráta z Hložian, s ktorým som prvýkrát išiel na Dunaj, ktorý je oveľa nebezpečnejší ako jazero, na ktoré som zvyknutý. Stále však hľadáme nové lokality, napr. rybníky. U nás pri jazere ma to už nebaví, lebo je tam málo rýb, a ja mám rád akciu!

KRÁTKE SPRÁVY

Hložany Výstava. Vianočno-novoročná výstava Spolku žien Slovenka Hložany v aule Domu kultúry je prístupná každý pondelok od 8.00 do 12.00, tiež v piatok a sobotu v termíne od 13.00 do 17.00. Pozrieť a kúpiť si možno vianočné gratulácie, novoročenky, ozdoby na stromčeky, adventné venčeky, aranžmány, dekorácie a iné ručné práce, ako aj koláče a medovníky. jb • ĽUDIA A UDALOSTI •

YMCA SRBSKO ORGANIZUJE SEMINÁRE PRE MLADÝCH

Lídri zas podrástli o pár centimetrov

Monika Necpálová

yskúšajte si, aké je to byť lídrom! Presnejšie, staňte sa lídrom! Možnosť budovať svoju budúcnosť majú v rukách aj mladí ľudia študujúci na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Posledné novembrové a prvé decembrové pondelky patria totiž Leadership trainingu. Na stretnutiach sa rozoberajú otázky sebadôvery a vodcovských predispozícií. Každý sme však iný a cit pre to, akým spôsobom motivovať ostatných k činnosti, čo je jednou z priorít dobrého vedúceho tímu, sa dá budovať. Najlepšie vtedy, ak spoznáme samých seba. Seminár sa začal 16. novembra a potrvá do konca školského roka. Kurz, ktorý organizuje YMCA Srbsko, vedú Kristián Haška a Ivana Ilićová, členovia mládežníckeho združenia v Petrovci. V pondelok o pol ôsmej večer sa stretnú s niekoľkými študentmi v priestoroch študentského domova pri Gymnáziu J. Kollára a prostred-

níctvom rôznych aktivít spoločne pracujú na formovaní osobnosti. Podobné kurzy sa uskutočňujú aj na celoštátnej a medzinárodnej báze, preto ich treba oceniť aj na lokálnej úrovni. „Každé stretnutie rozoberá inú tému. Tie sú prispôsobené mladým ľuďom od 14 do 21 rokov. Učia sa tu práve to, čo sa neučia v škole. Objasňujeme rôzne životné situácie, s ktorými sa môžu stretnúť,“ hovorí Ivana Ilićová. Možno aj vy sa môžete angažovať ako animátor detí v základnej škole, alebo pomôcť pri organizácii mládežníckeho podujatia vo vašej obci. Poľahky z vás môže vyrásť dobrý organizátor. Na tréningu Ako sa stať lídrom sa iste dozviete niečo o efektívnom využívaní času a organizácii dňa. Netreba tu zabúdať na komunikáciu s ľuďmi či stanovenie si reálnych cieľov. Spomeňme len toľko, že nedávno sa začalo na seminári vymenúvaním osobných úspechov a rozvojom zručností. Málokedy si mladý človek uvedomuje, že

Seminár vedú Ivana Ilićová a Kristián Haška (na fotografii pri flipcharte)

aj malé úspechy sú svojím spôsobom veľké, lebo za nimi stojí investovaný čas, energia a úsilie. Môžeme povedať, že úspech je taký veľký, koľko úsilia sme naň vynaložili. Ste zvedaví, čo teda dosiahli naši mládežníci? Čítajte: Cena za najlepší herecký výkon na Divadelnom vavríne, celoškolským úspechom je účasť na republikovej

súťaži techniky, projekt z biológie, športové úspechy vo volejbale... Ale úspechom je aj to, keď sa vám podarí držať si vystretý chrbát, a tak si napraviť chrbticu. Hneď vtedy narastiete o pár centimetrov: Pozdvihne sa vám nielen hlava, ale aj sebavedomie. Foto: H. Tanciková

ZO SPOLKU PETROVSKÝCH ŽIEN

Posedenie a plánované podujatia Jaroslav Čiep

aj niektoré staršie hity, a hudobníci neskôr hrali do tanca. polok petrovských Pre sieň Vrbažien ani tohto roku ry – ako vysvetlila neodstúpil od voľpredsedníčka SPŽ nejšieho, ale predsa Mária Gašparovská len formálneho tvaru – sa rozhodli prestretnutia, populárne to, lebo prístupovú nazývaného čajanka. cestu pred spolkoStretnutie tohto druhu vými miestnosťami petrovské ženy vlani práve opravujú, taprichystali pri príležikže je sťažený prítosti Dňa oslobodenia stup. Okrem toho Báčskeho Petrovca, keď Predsedníčka SPŽ predsedníčka nám na družné posedenie Mária Gašparovská podrobnejšie ozrejpozvali aj hostí. mila aktivity, ktoré Vo štvrtok 26. novembra 2015 plánujú do konca roka. „Okrem vo Vrbare zorganizovali v poradí toho, že sa dláždi nádvorie, konečdruhé posedenie pri čaji, na kto- ne sme sa napojili aj na pouličnú rom privítali speváčku Jarmilu kanalizáciu. Aj maličkú a nepeknú Bohušovú a hudobníkov Samu- kuchyňu sme sa rozhodli zrenovoela Kováča a Vlastimíra Struhára. vať, takže sme vypratali doterajšiu Bohušová zaspievala pesničky dreváreň a tam by v budúcnosti z najnovšieho cédečka Maska, ako mala byť kuchyňa. Máme prísľub,

• ĽUDIA A UDALOSTI •

že do tej miestnosti dostaneme aj nové okno a dvere a do jari azda bude všetko upravené. Aj tohto roku sa Spolok petrovských žien zúčastní na Vianočných trhoch 20. decembra, ako vždy napečieme rôzne koláče a ako novinku tohto roku ponúkneme aj posiate žitko,“ uviedla Mária Gašparovská, a pritom nezabudla ani na iné aktivity: „Predtým však máme aj ďalšie veľké podujatia. Už 3. decembra spolupracujeme na projekte s Asociáciou podnikavých žien (PAŽ) v Novom Sade v súvislosti s prezentáciou Rodovej príručky pre správanie sa v mimoriadnych situáciách a 6. decembra niektoré naše členky odcestujú na Vianočný bazár do Belehradu v rámci Asociácie slovenských spolkov žien. O deň neskoršie, 7. decembra, máme prednášku u nás v spolku domáceho farára Jána Vidu na

Druhé posedenie pri čaji v Spolku petrovských žien pri pesničkách Jarmily Bohušovej

tému adventu. Ak sa nám podarí, dovtedy by sme chceli prichystať aj novú výstavu a časť výstavy by sme chceli upraviť k Vianociam,“ poinformovala nás predsedníčka SPŽ a zároveň všetkých pozvala na tieto podujatia.

49 /4676/ 5. 12. 2015

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Začalo sa adventné obdobie Anna Lešťanová

lovenský evanjelický a. v. cirkevný zbor v Starej Pazove v prvú adventnú nedeľu 29. novembra usporiadal dve vydarené podujatia. Najprv v miestnostiach starej hurbanovskej fary slávnostne otvorili predajnú výstavu obrazov. Do tohto humanitárneho adventného podujatia sa tentoraz zapojili aj známe insitné maliarky z Kovačice Alžbeta Čížiková, Eva Husáriková a Zuzana Vereská, ako aj Staropazovčanka Anna Majorská. Maliarky početným hosťom a návštevníkom skrátka prezentovali svoje obrazy, podporili toto podujatie a časť zo zisku z predaja venujú do zbierky pre deti utečencov, ktoré prechádzajú cez našu krajinu. Autorkou a moderátorkou programu bola katechétka Anna Šilerová a výstavu otvoril velebný pán Igor Feldy, farár staropazovský.

Zo slávnostného otvorenia výstavy

Cirkevný spevokol z Boľoviec na stretnutí v Starej Pazove

Predajná výstava obrazov bude otvorená pre návštevníkov aj v 2. a 3. adventnú nedeľu od 15. do 18. hodiny. Potom v pazovskom kostole odznelo tretie stretnutie spevokolov Sriemskeho seniorátu. Na stretnutí, ktoré prebiehalo v rámci programu oslavy 245 rokov od príchodu Slovákov do Starej Pazovy a za podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, vystúpili spevokoly zo Starej Pazovy (Tília a Primavera), Edevíka, Bingule, Šídu, Slankamenských Vinohradov, Boľoviec a Višnjićeva. Vystúpil aj dychový orchester z Báčskeho Petrovca a vlastnú báseň predniesla Staropazovčanka Anna Malková. Biblickú úvahu mal na starosti vznešený pán Ján Vinkovič, senior sriemsky a farár boľovský. Medzi početnými hosťami oboch podujatí boli Dagmar Repčeková, veľvyslankyňa SR v Belehrade, Libuška Lakatošová, národná poslankyňa, a predstavitelia Obce Stará Pazova v čele s Radojom Blagojevićom, predsedom Zhromaždenia obce.

ČARO VIANOC V KYSÁČI

Rozsvietili prvú sviecu Elena Šranková

prvú adventnú nedeľu 29. novembra členovia KUS Vladimíra Mičátka slávnostne otvorili podujatie Čaro Vianoc, ktoré tento rok prebieha po druhýkrát, a zapálili prvú sviecu na adventnom venci. Z tejto príležitosti v priestoroch Slovenského národného

domu za hojnej účasti návštevníkov odznel primeraný slávnostný program. Prihovorili sa, respektíve zarecitovali Michal Francisty, predseda KUS V. Mičátka, Anna Páliková-Kunčáková, superintendentka EMC, Magdaléna Lomenová a Elena Surová, učiteľky v penzii, a po srbsky Zorica Pavlovová. Zaspieval i spevokol EMC. Všetko to, ako i primeraná

Z otvorenia podujatia Čaro Vianoc

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

výzdoba na začiatok adventného obdobia prispeli k tomu, aby toto podujatie malo aj duchovný ráz. Ako si naplánovali, takýto program bude prebiehať každú nedeľu, a k tomu zakaždým zapália ďalšiu sviečku na adventom venci, a to vždy príslušníci inej cirkevnej denominácie. Členovia zberateľskej sekcie spolku V. Mičátka nainštalovali z tejto príležitosti primeranú predajnú výstavu vianočných pozdravov, medovníčkov, ikebán, ozdôb, predmetov vyrobených servítkovou technikou a iných ručných prác s vianočnými a novoročnými motívmi. Tu si Kysáčania môžu kúpiť darčeky k nadchádzajúcim

sviatkom. Podujatie potrvá do 20. decembra a predajnú výstavu možno navštíviť počas víkendových dní, v piatok, sobotu a

nedeľu. Prísť možno hoci len s cieľom pozrieť si vystavené exponáty, lebo vianočné veci sú vždy pekné. Súdiac podľa začiatku, Čaro Vianoc je bohatšie než vlaňajšie nielen o ponuku, ale aj o návštevníkov. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

VHV divadelné a iné „hriechy“ Katarína Verešová

aždý z nás z času na čas prejaví svoje dobré i zlé vlastnosti, už podľa toho, nakoľko je schopný za daných spoločenských okolností silou vlastnej vôle tie svoje zlé vlastnosti odstrániť alebo utlmiť. Takisto každý z nás má predstavy, ako svoj krátky tuzemský život užitočne stráviť. Keďže aj farári sú len ľudia, to platí aj pre Vladimíra Konštantína Hurbana (1884 – 1950), pazovského evanjelického kňaza, určitú dobu sriemskeho seniora, dramatika, spisovateľa a aktívneho kultúrneho pracovníka. Keby nebol sriemskym seniorom, mnohé chýry o jeho divadelných záľubách a dobrodružných konaniach určite by sa nezachovali v písomnej podobe, avšak za jeho seniorského úradovania aj o týchto témach sa písalo. List písaný z Pazovy do Erdevíka farárovi Ladislavovi Zgúthovi prezrádza, že si Hurban na jednom misijnom stretnutí na luterák pripol červenú ružičku. Pazovská cirkevná delegácia zasa svojmu farárovi Hurbanovi zazlievala akože neprimerané správanie na Slovenských národných slávnostiach v Petrovci v štýle: „Kým sa iné zbory na slávnostiach pýšili svojím farárom za spoločným stolom, náš nás po príchode opustil a odišiel do krčmy, kde boli spisovatelia.“ Samozrejme, starší Pazovčania dodnes v anekdotách spomínajú VHV fajku a jeho záľubu popíjať vínko, najmä po obede, v Striškovej krčme. Mnohí počítajú, koľko lások asi mal, lebo nebol ženatý. Faktom je však aj to, že si svojho farára V. K. Hurbana Pazovčania veľmi vážili ako verného duchovného pastiera, dobrodinca, dobrého organizátora a najmä ako dramatika, ktorý preslávil Pazovu a vojvodinskú kultúru vôbec. Keby to tak nebolo, určite že by ho Pazovčania neboli jednohlasne volili nielen za farára, ale aj za seniora, a v roku 1933 ho kandidovali aj za biskupa. Listujúc v Hurbanovej písomnej pozostalosti zisťujeme, že ho lži a ohováračky na jeho účet veľmi zarmucovali. O tom, čo ho najviac • ĽUDIA A UDALOSTI •

bolelo, napísal erdevíckemu kolegovi Ladislavovi Zgúthovi v obsažnom liste z 30. mája 1941. Tak chcel tesne po okupácii Juhoslávie zastaviť všetky nedorozumenia, ktoré medzi nimi vznikli, a spoloč-

Hodolík v tejto veci je zmierlivý a myslí, že sen. konvent nemôže tu vyniesť meritórne uzavretie, čo sa týka tej divadelnej a umeleckej činnosti p. seniora, keď nevieme ich obsah. Na to sen. konvent na návrh p. Dra Abaffyho uzavrel, že ak to myslí, že je činnosť seniorova v protive s jeho službou, nech sa obráti na vyššiu cirk. vrchnosť. Po tomto úradnom ,bombardmáne‘ ostal som živý a ani na chvíľu som nepomyslel zriecť sa ani divadla, ani spisovateľstva – o zrieknutie sa seniorstva, postarali sa iní.“ V pokračovaní uviedol celý zdĺhavý postup dvakrát opakovaných volieb na sriemskeho seniora (podľa neho boli nátlaky na boľovských cirkevníkov proti Hurbanovi, kým Pazovčania celý čas chceli vidieť Hurbana ako seniora). Potom Hurban komentoval: „Rezultát voľby v sriemskom senioráte bol teda pre Dôstojného pána Biskupa uspokojivý, vyvolený bol Zgúth za seniora (4 : 2). Nikto sa z toho úspechu tak netešil ako – Hurban, že je konečne oslobodený od ,ťažkej‘ služby seniorskej a že

V pokračovaní listu opísal, ako ľudia a niektorí jeho kolegovia po okupácii v roku 1941 menili názory a svoje vystupovanie pred novou mocou, lebo vraj „patrioti“ premenili svoju tvár a dodal: „Oni sa teda dokonale premenili a preorientovali a chcú zase vývodiť – ja ostávam ten istý pred svetovou vojnou, počas svetovej vojny, v čase prevratu, v novom štáte juhoslovanskom, ako i teraz, lebo svoje slovenstvo nikdy nemienim zaprieť.“ Hurbanovi uznať treba, že na rozdiel od Zgútha, ktorý sa počas druhej svetovej vojny chcel pripojiť k Nemeckej evanjelickej a. v. cirkvi so sídlom v Záhrebe, Hurban navrhoval slovenskú samostatnosť na území Sriemu. Preto sa istý čas chtiac-nechtiac stal predseVHV – profil z obdobia druhej dom Správnej rady Slovenskej svetovej vojny evanjelickej a. v. cirkvi v Nezávisnými silami sa pokúsiť zachrániť lom štáte chorvátskom. Treba mu Sriemsky seniorát pred úplným uznať aj fakt, že sa nikdy ako farár rozkladom. nepriklonil komunistickej moci. Hoci v tomto liste rozoberal Za to trpel a bez reptania čakal všetky „reči a rečičky“ roznášané „TOMI“ (totálny mier). Ten prišiel v tridsiatych rokoch minulého stov novembri roku 1950. ročia, najviac priestoru VladiJe však čudné, že spomír K. Hurban venoval tým, lupracovníci VHV a jeho ktorí mu na schôdzach zazlieslovenskí spoluobčania vali jeho divadelnú činnosť: nevedeli, že Ľudovít „Tu mi prichádza na um, že Štúr, kodifikátor spisovsom kedysi, v roku 1930, bol nej slovenčiny, bojovnapádaný na seniorálnom ník za práva Slovákov konvente v Boľovciach od p. a básnik prednášal na Babíka, že zariaďujem večierEvanjelickom lýceu, že ky, kde čítam svoje divadelné Štúrovi spolupracovníci kusy – a to sa pre seniora Hurban a Hodža boli tiež nepatrí, ako to konštatovali farármi. Vedeli vôbec, že nielen pazovskí veriaci, ale aj básnici Ján Kollár, Anostatní cirkevníci našich zbodrej Sládkovič a mnohí rov. Summa týchto nápadov ďalší, ktorí zanechali hlp. Babíka bola, že sa takáto boké stopy v slovenskej činnosť nezrovnáva s kňažkultúre a v zachovávaní ským povolaním, a preto, on, slovenskosti vôbec, boli Babík, ako funkcionár sriem- VHV so spolupracovníkmi pred vchodom do tiež farármi!? skeho seniorátu ,nemôže nad Slovenského národného domu v Starej Pazove Prekvapuje preto, že týmto zjavom mlčky prejsť...‘ aj dnes niektorí stúpenci Členovia vtedajšieho seniorálneho má pokoj od drahých svojich pp. idey sestier Royových nábožnú konventu v Boľovciach prijali túto bratov. A tešil sa menovite preto, mládež odrádzajú od divadelnej obžalobu s najväčším záujmom, že už teraz bude náš sriemsky a folklórnej činnosti, takisto tvrdia, tak menovite p. farár Zgúth pove- seniorát, ktorý by bol celkom zahy- že ÚA SEAVC nepatrí k cirkevnej dal, že stojíme pred otázkou, ,či nul, v dobrých rukách. Tým väčším činnosti, hoci najväčšími cirkevpríliž veľká divadelná činnosť p. bol triumf u víťazov; k ostráneniu nými archivármi vo Vojvodine boli seniora Hurbana nie je v protive toho odporného ,divadelníka‘ práve Hurbanovci, Čaplovičovci s jeho povinnosťou‘... Jediný p. Hurbana!“ a farár Vladimír Vereš. 49 /4676/ 5. 12. 2015

dov

Ľu ová, 7. 1, ZŠ

Andrea Miháľ

Aleksandra Popo vićo ZŠ Jána Amosa Ko vá, 4. b menského v Kulpí ne

sáči íta Štúra v Ky

Čo keby…

Láska je jedinou vecou, ktorá oživuje, inšpiruje a dáva nádej tejto našej skazenej, spustošenej spoločnosti. Iba myšlienka na svet bez lásky je Kniha, tá moja verná priateľka, strašidelná. života môjho tichá učiteľka. Vojny, rasizmus, násilie, agresivita, neznášanOd kolísky ma neúnavne sprevádza, livosť medzi jednotlivcami a skupinami by sa vedomosti, šťastie a radosť prináša. stali bežnou každodennosťou. Strach by bol realitou, s ktorou by sa ľudia učili žiť. Rodiny by Sychravé počasie je práve vhodné na to, aby sme sa pri Kniha, tá ma nikdy nezradí, teplej piecke venovali knihe. Kniha nám môže byť vernou viac neexistovali a aj tie, ktoré by sa utvorili, keď je ťažko, dušu mi pohladí. kamarátkou, ako to píšu aj pivnickí žiaci. Vždy nám je poru- po krátkom čase by sa rozpadli. Slová ako Keď vonku dážď tíško klope na obloky, ke, treba len po nej siahnuť. Pomôže nám prekonať smutné priateľstvo, porozumenie, milujem ťa a im ja s knihou zažívam všelijaké zázraky. podobné by sa vôbec nepoužívali ani v hojesenné nálady, pomôže nám užitočne tráviť čas, pobaviť sa, vorenej, ani písanej forme. Už by viac nebolo ale sa aj niečo nové naučiť. Máte radi knihy a čítanie? Pokúste V škole je so mnou po celý čas. ani zamilovaných a kdeže manželských párov. sa vyskúšať priateľstvo s knihou a prečítať si nejakú. Ona Keď prídem domov, na stole je zas. Ľudia by sa vyhýbali jedni druhým. Najviac vás upokojí, uvoľní a neraz tam nájdete aj nejednu dobrú Prvé písmená a slová ma naučila. času by trávili zatvorení vo vlastných bytoch. Po radu o živote a problémoch, ktoré nás neustále trápia. určitom čase by upádali do depresie zo samoty, Niekedy nejaká dobrá kniha vie tak zaujať, že sa Učí ma rozdielu medzi dobrom a zlom. vedomí si toho, že sa nemajú na koho spoľahnúť, začnete stotožňovať s jej postavami, akoby ste Učí ma, ako ľúbiť svoju rodinu a dom. na koho oprieť svoju utrápenú hlavu v ťažkých sa dostali do toho času a priestoru v knihe. Rozvíja mi fantáziu, život skrášľuje. situáciách. A vtedy prichádza i to najhoršie. V Kamarátenie s knihou neuškodí, Čarovné obrazy v mojej hlávke maľuje. takomto svete bez lásky ľudia by strácali aj to, vyskúšajte si ho. čo majú najradšej, a keby už nič nemali, siahli by Kniha je to najlepšie, čo môžem svojmu srdcu ponúknuť, i na vlastný život. a na všetko, čo ma trápi, proste zabudnúť. Som šťastný, že nežijem v takomto krutom svete Kdekoľvek ma cesta života zavedie, a že mám rodinu, ktorá sa stará o mňa, kamarátov, kniha bude pri mne – istotne. ktorí ma nikdy nesklamú, a blízku osobu, ktorá ma dokonale pozná a predsa ma miluje. Patrícia Kmeťková, siedmačka ZŠ 15. októbra v Pivnici Dávid Kalko, siedmak ZŠ 15. októbra v Pivnici

Kniha, moja priateľka

Kamarátenie s knihou

Jana Molnárová, 3. 2 ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove Simon Delić, 1. 3, ZŠ maršala Tita v Padine

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Emil Báďonský, 4. a ZŠ Jána Amosa Ko m

enského v Kulpíne

• DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

AKTUÁLNE

rozhľady

Ročník XLV 5. december 2015 Číslo

24 /1906/

Z PRODUKČNEJ BURZY

K výrazným zmenám nedošlo Ľ. Sýkorová

Poľnohospodársky rok 2015 – aký bol?

Ľubica Sýkorová

pár týždňov tu máme koniec roka. Mnohí poľnohospodári sa už teraz snažia zosumarizovať, aký pre nich bol. Úroda vždy závisí vo veľkej miere od počasia. V prvej polovici roka boli všetci pestovatelia optimisticky naladení, porasty boli vo výbornom stave, črtali sa veľmi dobré úrody. No letné horúčavy a dlhodobé sucho boli predzvesťou, že v tomto roku sa nebudeme tešiť z nadpriemerných úrod. Človek nemusí byť meteorológ, aby si všimol, že za posledné obdobie dramaticky stúplo množstvo storočných záplav, storočných súch či storočných horúčav. Za posledných päťdesiat rokov sa množstvo živelných katastrof zvýšilo 10-násobne. Vplyv človeka na globálnu klímu je nepopierateľný a do budúcna sa musíme zmieriť s tým, že najmä kvôli výkyvom počasia si nebudeme môcť byť istí výškou úrod pesto-

vaných plodín. Podľa údajov Hospodárskej komory Srbska tohtoročné sucho nemalo významnejší vplyv na výnosy pšenice a úrodu ovocia. Najväčšie škody boli zaznamenané na porastoch kukurice a sóje, menšie na cukrovej repe a slnečnici. V roku 2015 bolo v Srbsku dopestovaných 2 428 203 ton pšenice, 5 454 841 ton kukurice, 2 094 194 ton cukrovej repy, 437 084 ton slnečnice a 454 431 ton sóje. Produkcia ovocia bola nasledujúca: maliny – 66 176 ton, jablká – 352 257 ton, slivky – 312 897 ton. Produkcia hrozna bola v porovnaní s rokom 2014 vyššia o 34,9 %. Zber zeleniny nebol ešte ukončený, ale podľa doterajších výsledkov sa môže zaradiť medzi priemerné zeleninárske roky. V porovnaní s predchádzajúcim rokom v tomto roku za prvých deväť mesiacov bola produkcia potravinárskych výrobkov o 5 % nižšia. Celková tovarová výmena

dňoch od 23. do 27. novembra 2015 na Produkčnej burze v Novom Sade situácia je rovnaká ako pred dvomi týždňami. Ceny poľnohospodárskych komodít sú v druhej polovici roka stabilné, obrat, či už finančný, alebo tovarový, je stále na veľmi nízkej úrovni. K zmene by mohlo prísť v tom prípade, ak by sa zmenil kurz dinára voči euru a eura voči doláru. S vývozom by sa mohlo začať vtedy, ak by euro voči doláru poľnohospodárkleslo a takisto aj dinár voči euru. skych výrobkov V uvedenom období bola finančná hodnota Srbska so svetom obratu v porovnaní s predchádzajúcim týždňom v období od januo 80,84 % nižšia. Tovarový obrat bol nižší až ára do septembra o 84,62 %. Obchodovalo sa iba so sójou a predstavovala 3,2 kukuricou. miliardy dolárov, Kukurica sa predávala po 18,15 din./kg z čoho vývoz bol v (16,50 bez DPH), čo je o 1,85 % viac ako v hodnote 2,15 miliardy predchádzajúcom týždni. Zber kukurice dolárov. V porovnaní s v USA je už takmer ukončený, s dobrými rokom 2014 je to o 1,7 % výsledkami. V Európskej únii však letné menej. Zastúpenie agrárhorúčavy a nedostatok vlahy majú nych výrobkov z celkového za následok výrazne nižšie úrody vývozu predstavuje 21,4 %. kukurice. Na novosadskej burze cena sóje V tom istom časovom rozpätí v uvedenom období bola 44,22 Srbsko doviezlo agrárne výdin./kg (40,20 bez DPH), čo je v robky v hodnote 1,05 miliardy porovnaní s predchádzajúcim dolárov, čo je o 15,2 % menej týždňom o 0,25 % menej. ako v minulom roku. Z celOd začiatku zberu sóje kového dovozu je to 7,8 %. sú podmienky na severTohtoročná úroda kukurice nej pologuli priaznivé bola kvôli suchu takmer o 25 a v Spojených štá% nižšia ako v minulom roku. toch sa očakáV porovnaní s viacročným va rekordná Keď ide o priemerom bola nižšia o 10 úroda. ○ sejbu ozimných

%, úroda cukrovej repy bola nižšia o 40 % a sóje o 20 %. Aj napriek nižším úrodám, pre vlastné potreby bude mať Srbsko všetkých poľnohospodárskych komodít nadostač.

obilnín, podľa doterajších spracovaných údajov pšenicou bolo v Srbsku obsiatych takmer 600 000 ha a jačmeňom 55 000 ha. ○

Z obsahu Biznis s pôdou? Str. 2

O projekty nie je núdza

Zelený filter našich príbytkov Str. 3

Str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ŠTRAJK POĽNOHOSPODÁROV

Biznis s pôdou? Ľubica Sýkorová

inulý týždeň sme opäť boli svedkami ďalšieho štrajku poľnohospodárskych výrobcov. V utorok (24. 11. 2015) sa na svojich traktoroch vydali do Belehradu, aby tak vyjadrili nespokojnosť s novým návrhom Zákona o poľnohospodárskej pôde. Proti novému Návrhu zákona o výmenách a doplnkoch Zákona o poľnohospodárskej pôde sa vyjadrila aj pokrajinská vláda, ktorej členovia sú toho názoru, že nový zákon zničí domáce poľnohospodárstvo a drobných roľníkov. Najväčšiu nespokojnosť vyvolal fakt, že tento návrh zvýhodňuje predovšetkým veľkopodnikateľov (tajkúnov) a rôznych privilegovaných podnikateľov, ktorým sa umožňuje kúpiť alebo prenajať štátnu pôdu na tridsať rokov. Železných tátošov na svojej púti do hlavného mesta na mnohých miestach zastavovala polícia. Tak ako už veľakrát, ani tentoraz sa poľnohospodárom nepodarilo dostať do konečného cieľa. No aj napriek blokáde ciest zo strany polície poľnohospodári sa nevzdávajú. Niektorí plánujú zostať na ceste aj naďalej, kým sa nový Návrh zákona nestiahne z rokovania a nevypracuje sa nový. Hlavnou parolou protestujúcich je: Nedáme pôdu cudzincom a tajkúnom. Nesúhlasia s tým, aby sa 30 % pôdy, ktorú obrábajú, pridelila niekomu, kto má veľa peňazí, bez verejnej ponuky (tendra) a jasných kritérií s odôvodnením, že veľkopodnikateľ môže zdokonaliť, modernizovať dobytkárstvo, a tým zvýšiť konkurenčnosť. Týmto štrajkom chcú poľno-

hospodári upútať pozornosť verejnosti, oboznámiť všetkých s existujúcim problémom a riešiť ho. Do štrajku sa zapojili Asociácia poľnohospodárov, početné združenia poľnohospodárov z Vojvodiny a Mačvy. Okrem sporného zákona farmári požadujú odstúpenie ministerky poľnohospodárstva a životného prostredia Snežany Bogosavljevićovej-Boškovićovej z funkcie. Podľa názoru mnohých odborníkov Ministerstvo pre poľnohospodárstvo a ochranu životného prostredia Srbska ignorovalo počas verejnej rozpravy mnohé návrhy, pripomienky, sugescie na Návrh zákona o poľnohospodárskej pôde. Aj členovia Klubu 100P Plus žiadajú o okamžité stiahnutie návrhu s odôvodnením, že ak bude schválený zákon v terajšej podobe, rodinné poľnohospodárske gazdovstvá budú zničené, dediny budú vymierať. A to sa týka najmä Vojvodiny, kde sa nachádza 90 % obrábateľnej štátnej pôdy. Schválením tohto kontroverzného zákona nenávratne sa stráca najväčší a neobnoviteľný prírodný zdroj Srbska. Z druhej strany podľa odhadu vlády Srbska v prenájme je iba 30 % štátnej poľnohospodárskej pôdy, ostatná pôda sa obrába nelegálne, takže štát ročne prichádza o takmer sto miliónov eur. Týmto zákonom chcú vládni činitelia zaviesť poriadok aj v tejto oblasti. Podľa ich názoru jeden z najdôležitejších dôvodov zmeny Zákona o pôde je lepšia podpora investovania do agrosektoru. Domáci a zahraniční investori budú môcť na 30 rokov prenajať poľnohospodársku štátnu pôdu, ale cudzincom a veľko-

podnikateľom sa táto pôda nebude predávať. Zároveň vyzdvihujú skutočnosť, že po prvý raz je umožnené výlučne malým poľnohospodárskym výrobcom, ktorí vlastnia do 30 hektárov pôdy a ktorí majú tri roky registrované poľnohospodárske gazdovstvo, kúpiť maximálne 20 hektárov. Po schválení zákona už viac nebude možné obrábať štátnu pôdu bez zaplatenia stanovených poplatkov. Poľnohospodárske združenia sú spokojné s oznámením, že lokálne samosprávy budú prísne potrestané, ak sa zistí, že došlo k manipulácii pri prenájme štátnej pôdy a plány o prenájme neboli vypracované v stanovenom termíne. AKO CHRÁNIA SVOJU PÔDU ŠTÁTY EURÓPSKEJ ÚNIE? Poľnohospodársku pôdu si každý štát viac-menej chráni, aby sa nestalo, že sa všade premení na priemyselné parky či bytovú výstavbu. Napríklad Maďari zakázali kupovať pôdu právnickým osobám, dokonca schválili zákon, že nikto nesmie vlastniť viac ako 300 hektárov pôdy. Veľa sa hovorí o Číne, ktorá skupuje pozemky po celej Európe, naposledy to boli obrovské ukrajinské lány. V Nemecku predaj nesmie spôsobiť drobenie pozemkov. Pozemok musí mať aspoň 1 hektár. Obce majú predkupné právo. Farmári musia mať trvalý pobyt v obci, kde podnikajú. V Rakúsku farmári majú predkupné právo. Zákony podporujú rodinné farmy. Právo na predaj pôdy cudzincom sa udeľuje len vtedy, ak sa to netýka štátnych záujmov Rakúska alebo ak má nadobúdateľ pôdy v Rakúsku trvalé bydlisko najmenej 10 rokov.

V Poľsku sa k zmluvám pri dedení alebo zmene vlastníka pozemkov vyjadruje štátna poľnohospodárska agentúra. Má právo zmeniť kupca. Predaj pôdy cudzincom upravuje zákon. V Maďarsku na kúpu pôdy treba úradné povolenie. Vlastnícke právo na poľnohospodársku a lesnú pôdu nemôže získať fyzická osoba, ktorá nie je roľníkom, s výnimkou pôdy v pásme určenom zastupiteľstvom miestnej samosprávy. V Holandsku legislatíva prísne chráni prevod pôdy na iné ako poľnohospodárske účely. Vo Švédsku fyzické osoby môžu nakupovať pôdu bez obmedzenia. V určitých oblastiach treba povolenie a vyžadujú sa aj odborné vzdelanie alebo prax. V niektorých prípadoch musí majiteľ bývať na pozemku. Vo Francúzsku trh s pôdou kontroluje špecializovaná organizácia (SAFER) zložená zo zástupcov profesijných združení a obcí. Jej činnosť hodnotí štát. Schvaľuje návrh zmlúv o predaji. V Taliansku predkupné právo má osoba, ktorá obrába pôdu najmenej dva roky, alebo vlastníci pôdy v susedstve. Trh reguluje agentúra, ktorá tiež dohliada na to, aby sa k pôde dostali aj mladí farmári. V Srbsku je potrebné, aby sme si čo najskôr uvedomili význam a potenciál malých fariem, rodinných poľnohospodárskych gazdovstiev, ktoré poskytujú aj veľa pracovných miest. Okrem toho prinášajú podporu a rozmanitosť lokálnej ekonomiky, chránia životné prostredie, významne sa podieľajú na krajinotvorbe, podporujú a rozvíjajú život na vidieku a pracujú na tom, aby ľudia z dedín neboli odkázaní na sociálny systém. ○

5. 12. 2015 • 49 /4676/

AKO REVITALIZOVAŤ VOJVODINSKÚ DEDINU?

O projekty nie je núdza Oto Filip

eč faktov je neúprosná: z celkových vyše 4 700 dedín v Srbsku približne 1 600 je takmer celkom opustených, 700 osídlení má menej od sto obyvateľov, až v 100 dedinách žije po menej od päť obyvateľov. V stovkách vojvodinských dedín sú tisíce prázdnych domov, ktorých obyvateľov kríza a osud odviali na všetky štyri strany sveta. V štáte je celý rad ekonomických a demografických paradoxov. Až päťdesiattisíc domov stále zíva prázdnotou, trojnásobne viac ich je občas neobývaných. Pritom sa okolo štyristotisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy neobrába, hoci by sa práve revitalizovaná dedina a pôdohospodárstvo mohli stať hybnou silou ekonomiky. Uvedomujúc si všetky následky transformačného obdobia a procesov spôsobujúcich celkovú pasivizáciu hospodárskych aktivít na vidieku, pokrajinská vláda si ako jeden z prvých cieľov na nadchádzajúce obdobie stanovila realizáciu projektov podnecujúcich revitalizáciu vojvodinských dedín, ako i oživenie procesov zlepšu-

Základ je tu: dom, pozemok a strom

júcich demografickú situáciu, tiež predpoklady na rozhýbanie ekonomických aktivít. V podstate ide o viac projektov, ktoré sa majú realizovať v rokoch pred nami. Prvým je Ži v dedine, pracuj v meste, vychádzajúci z toho, že je na okolí väčších a menších miest mnoho opustených domov, ktoré možno kúpiť za výhodné ceny. Preto v súlade s finančnými možnosťami pokrajinská vláda a zainteresované lokálne správy budú pokračovať v kúpe domov a záhumienkov, ktoré ponúknu na desaťročný prenájom mladým manželským párom, rodinám, v ktorých aspoň je-

den člen pracuje v meste. Po tomto období je možnosť, že sa nájomníci stanú i majiteľmi domov. Projekt Organické potraviny – šanca pre mnohých vychádza zo skutočnosti, že vo Vojvodine sú priam ideálne podmienky na výrobu organických potravín. O tie je veľký záujem nielen u nás. Tými prajnými podmienkami sú veľký počet malých parciel vhodných na ovocinársku a rastlinnú výrobu, relatívne nízky stupeň zamorenosti pôdy, existencia kapacít potrebných vedomostí, ako aj blízkosť trhov Európskej únie. Cieľovou skupinou by mohli

STRETNUTIA: VČELÁR VACLAV LEKSA, BELA CRKVA

Investovať sa musí O. Filip

e mladý, chtivý do roboty a milujúci včelárstvo. Hoci žije v Belej Crkve, k stretnutiu došlo v Novom Sade, pri sieni ústrednej budovy univerzity, onedlho po podpísaní zmluvy o podnetných prostriedkoch, určených na zabezpečenie malých spracovateľských kapacít. Vaclav Leksa, včelár z banátskej Belej Crkvy, na

stručné odpovede odpovedá tiež stručne, bez váhania: – Známe je, že sa tieto vklady zvyčajne používajú v pomere jeden ku jeden. O akú sumu u vás ide? – Prvýkrát použijem tieto investičné alebo podnetné prostriedky v sume šesťstotisíc dinárov. – Boli ste v sekcii včelárskej pri podpisovaní zmlúv... – Pre niekoho koníček, no včelárenie je pre mňa

povolanie, ktoré mám rád. Svedčí o tom štyristo úľov a rôzne druhy medov, ktoré vyrábam: agátový, lipový, lúčny... – Na aké účely použijete prostriedky? – V prvom rade na potreby, ako sú medomety, pracovné stoly, vytápače voštín... – S predajom medu zvyčaj-

III

byť najmä nezamestnané ženy z vidieka, čo znamená, že by projekt mal i sociálnu dimenziu. V poradí tretím projektom je ten s názvom Dedina – turistická šanca. V ňom smernicou môžu byť skúsenosti susedného Maďarska, ktoré pri podobných kulturologických a zemepisných charakteristikách dokázalo vytvoriť vo svete už známu turistickú značku. Vojvodina má mnoho možností zveľaďovať viaceré druhy vidieckeho turizmu: ekoturizmus, liečebný, poľovnícky, vínny, podnikateľský, gastronomický turizmus. Netreba zabúdať, že takmer každé prostredie či každá dedina v pokrajine má svoje špecifiká a jedinečné ponuky. Ako aj dni, keď ich v podobe rôznych podujatí prezentuje. Na týchto osnovách treba stavať a najmä vedieť rôzne existujúce možnosti zúročiť. Len ochota na to však nestačí. Okrem cielených projektov, angažovania sa takmer každého vidiečana na ich realizácii, dosť toho závisí aj od lokálnej samosprávy, financií, infraštruktúry, propagandy, umenia zviditeľniť sa. To je ale už vstup do vôd trhovej ekonomiky a konkurencieschopnosti. Tieto by i dediny mali nabádať k tomu, aby si vlastné rozvojové obzory sústavne šírili. Bez toho sa v žiadnom prípade nemôžu mať lepšie. ○ ne nie sú problémy... – V zásade to platí, hoci nastúpila akási prestávka. Zdá sa mi, akoby trh v tejto chvíli nedokázal všetko prijať. – Aké množstvá vzácnej potraviny vyrábate? – Ide o okolo dvanásť ton ročne. Predávam ho hlavne väčším odberateľom u nás, keďže nemám všetky potrebné povolenia a papiere potrebné ○ na export.

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Zajac poľný – škodca v poľnohospodárstve Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra

ajac poľný – Lepus capensis syn. europeus sa vyskytuje takmer v celej Európe. Žije v otvorených biotopoch, jeho základným biotopom je kultúrna step – poľnohospodárska krajina, okraje lesov, lúky a pasienky. Aktívny je počas noci, cez deň odpočíva v úkrytoch, najčastejšie v plytkých priehlbinách. Nevytvára trvalé úkryty ani nory. Žije osamelo, nevytvára spoločenstvá. Telo dospelého jedinca meria 50 – 70 cm a váži priemerne 4 až 5 kg. Farba srsti je sivohnedá ako farba pôdy, na bruchu je biela. Srsť mení každú jar. Chvost meria 7 – 12 cm, horná časť je čierna, dolná biela. Ušnice merajú 10 – 15 cm, na konci sú čiernej farby. Zadné nohy sú dlhé a štíhle, prispôsobené na skákanie, čo umožňuje veľmi rýchly pohyb. Patrí medzi naše najrýchlejšie zvieratá – vyvinie rýchlosť až 56 km/h. Všetky zmyslové orgány má dobre vyvinuté. Zrak má veľmi dobrý, veľké ušnice mu umožňujú zachytiť aj tie najslabšie šumy a čuch má tiež veľmi dobrý. To mu umožňuje, aby svojich prírodných nepriateľov zacítil oveľa skôr, ako ich vidí. Je veľmi plachý a chráni sa útekom. Zajace sa pária od januára do októbra. Gravidita samičky trvá 43 dní. Samička zajaca rodí 3- až 4-krát do roka po 2 až 5 mláďat, niekedy až 7. Mláďatá sa rodia s otvorenými očami, majú srsť a sú schopné pohybovať sa. Laktácia trvá len 5 – 6 dní, samičky zajaca poľného sú všeobecne zlé matky. Mesiac po narodení mláďatá sú samostatné, ale pohlavne

zrelé sa stávajú až po šiestich mesiacoch. Iba 20 % mláďat sa dožije budúceho roka. Dĺžka života je do osem rokov a len zriedka sa dožijú viac. ŠKODLIVOSŤ Zajac poľný je typický bylinožravec. Počas vegetácie sa živí zelenými časťami a semenami rôznych pestovaných a divých rastlín. V zime a včas na jar sa živí kôrou mladých aj starých stromov a viniča hroznorodého. Z poľných plodín škodí na obilninách, trávach, ďateline, lucerne, slnečnici, cukrovej repe a najmä na sóji. Mladé rastliny úplne požerie a u starších poškodzuje vrchné časti často aj s vegetačným vrcholom. Takéto rastliny hynú, a tým sa znižuje počet rastlín na jednotku plochy. Na sóji sa živí od vzchádzania sóje až po zber. Požiera mladé a staršie listy, struky a aj zrelé zrná. Škody, ktoré zapríčiňuje, závisia od toho, ktorá časť rastliny je poškodená a v akej miere. Najväčšie škody spôsobuje, keď zničí vegetačný vrchol mladých rastlín vo fáze 2 až 4 listov, vtedy

Zajace poškodzujúce ďatelinu

tieto rastliny hynú. Poškodenia, ktoré sú spáchané neskoršie, môžu byť nahradené bočným vetvením. Ak je zničená väčšia časť rastliny, takéto rastliny nemôžu dať úrodu ako nepoškodené. Zajace na veľkých parcelách škodia hlavne na okraji polí alebo vedľa cestičiek, kde sa pohybujú, Zajac poškodzujúci listy sóje kým na malých po cevinič po vysadení, kým starší je lom poli. Zajac poľný škodí aj na rôz- odolnejší, lebo kôra sa postupnych druhoch zeleniny, najmä ne stáva tvrdou a pre zajace na kapustovinách, strukovi- neatraktívnou. nách, mrkve, zeleri, šaláte a iných druhoch. Mladé rast- OCHRANA Najúčinnejším a zároveň aj liny fazule požiera kontinuálne v rade, poškodzujúc jednu najlacnejším spôsobom zníženia škôd spôsobených zajacrastlinu za druhou. V zimnom období, najmä mi je regulácia ich početnosti. keď sneh prekryje rastliny Zabrániť ich premnoženiu je a ich zvyšky, živí sa kôrou možné len v spolupráci s postromov a kríkov. Poškodzuje ľovníckymi spolkami. Všetky mladé a staré stromy obžie- ostatné spôsoby sú alebo prírajúc ich kôru. Mladšie stromy liš drahé, alebo nedostatočne s poškodenou kôrou slabšie účinné. Chemická ochrana porastov rastú a môžu vyschnúť. Je to veľké nebezpečenstvo pre je možná repelentmi. To sú novozaložené sady. Podobne prípravky, ktoré svojou vôňou škodia aj na viniči. Najcitlivejší odpudzujú zajace. Využívajú na poškodenia kôry je mladý sa formulácie na báze rybieho oleja. Aplikujú sa postrekom okrajov porastov alebo vyvesením handier namočených v repelentoch na kolíky vo výške 0,5 – 1 m na okrajoch polí. Vzdialenosť medzi kolíkmi má byť 3 – 6 m. Pri postreku treba použiť 600 l vody na ha. U nás je registrovaný prípravok Kunilent R-12 na ochranu ovocných sadov a vinohradov mimo vegetačnej sezóny. Aplikuje sa natieraním alebo postrekom kmeňa stromov alebo sadeníc a dolných častí konárov do výšky 1 meter. Aplikáciu treba urobiť na jeseň pri teplote nad 5 °C a bez dažďa. Po aplikácii najmenej 5 hodín nesmie pr-

5. 12. 2015 • 49 /4676/ šať alebo padať hustý sneh. Ak sa tak stane, postrek sa musí zopakovať. Ak sa použije 5-percentná koncentrácia prípravku, sad je chránený 50 dní, a ak 10-percentná koncentrácia 80 dní. Na zníženie škôd od zajacov môžeme použiť aj postrek s 1-percentným draselným mydlom, ktoré má repelentný účinok počas 8 až 10 dní alebo do prvého dažďa. Najúčinnejším spôsobom ochrany ovocných sadov a viníc pred zajacmi je oplotenie

pozemku. Výška plotu by mala byť 1,5 m s tým, že by 20 cm malo byť zakopané do zeme, aby zabránilo podhrabávaniu zvierat. Sadenice ovocných stromov a viniča môžeme ochrániť obalom z rôznych materiálov, najčastejšie z plastu alebo drôteného pletiva. Výška obalu má byť 0,5 m. Porasty môžeme ochrániť aj rôznymi zvukmi alebo streľbou z plynových diel. ○ Zajace v mladom poraste kukurice

foto: Jaroslav Pap

PESTUJEME EBENOVNÍK

Sladké plody slnka Ľubica Sýkorová

5. – 11. 12. 2015

POČASIE

benovník rajčiakonosný (Diospyros kaki) je známy aj pod názvom Hurmi Kaki (srb. japanska jabuka, kaki). Rod Diospyros zahŕňa viac ako 200 subtropických, tropických kríkov a stromov, z ktorých väčšina má jedlé plody. Názov tohto rodu má latinský pôvod a znamená „ovocie bohov“. Oblasťami pôvodu sú predovšetkým stredná a západná Čína a Japonsko, kde má jeho pestovanie veľmi bohatú tradíciu. Ebenovník je možné zaradiť medzi subtropické rastliny s určitou mierou mrazuvzdornosti. Tá umožňuje jeho pestovanie za dodržania určitých podmienok aj v klimaticky chladnejších oblastiach. Úspešne sa dá pestovať aj v Srbsku. Ebenovník narastie do výšky 5 až 10 metrov. Listy sú vajcovité, dlhé 8 až 12 cm, široké 4 až 6 cm, zelenej farby. Na jeseň sa sfarbujú do červenasta. Odrody sa rozdeľujú podľa doby zrelosti na skoré, stredne neskoré a neskoré. V produkčných oblas-

tiach dozrievajú skoré odrody v prvej dekáde októbra, stredne neskoré od druhej dekády októbra do konca druhej dekády novembra a neskoré odrody po skončení druhej dekády novembra. Podľa spôsobu dozrievania sa rozdeľujú na tie, ktoré sú sladké aj pred úplným dozretím, a tie, ktoré sú podobné mišpuliam v spôsobe dozrievania. Zo začiatku sú plody zelené, neskôr získavajú žlté sfarbenie. Väčšina odrôd pri dozrievaní získava oranžový až červený odtieň sfarbenia šupky a dužiny. Tieto odrody sú pred úplným dozretím takmer nepožívateľné, pretože majú trpkú chuť. Po dozretí má však lahodnú chuť pripomínajúcu marhule s medom. Trpkosti je ich možné ešte pred úplným dozretím čiastočne zbaviť mrazom, alebo niekoľkohodinovým máčaním v teplej vode. Ebenovník vyžaduje pomerne dosť vlahy v pôde, odporúča sa zalievať ho každý druhý deň, najmä mladé rastliny. Prihnojujeme ho raz za dva týždne. Je mrazuvzdorný, znesie od - 15 do - 18 °C, ale neznáša studený

vietor a premokrenú pôdu počas zimných mesiacov. Prvýkrát kvitne po piatich až siedmich rokoch. Sú ľahko tvarovateľné a dobre znášajú rez. Koreňová sústava je typická dlhým kolovitým koreňom. Odrody štepené na podpník Diospyros Virginiana majú slabší, pomalší a zákrpkovitejší vzrast. Ebenovníky v našich podmienkach takmer netrpia škodcami ani chorobami. Iba výnimočne sa môže vyskytnúť múčnatka, prejavujúca sa černením žilnatiny a mladých výhonov. Ebenovník je považovaný za veľmi cenný zdroj vitamínov. Zrelé plody obsahujú veľa beta-karoténu, vitamínu C, A, PP. V porovnaní s jablkom obsahuje oveľa väčšie množstvo draslíka, jódu, horčíka, fosforu, železa, vápnika, medi, mangánu, sodí-

ka. Rozdiel v zložení medzi jednotlivými odrodami je značný a cennejšie sú práve tie trpkejšie, sladšie a červenšie. Vďaka týmto prvkom je odporúčaný ako podporný prostriedok aj pri liečbe anémie. Obsahuje veľké množstvo ovocného cukru (15 – 25 %) glukózy a fruktózy, pričom udržiava v kardiovaskulárnom systéme hladiny cukrov, ktoré nepresahujú normy. Uvádza sa, že ako prevencia pri ochrane pred artériosklerózou postačuje denne 100 g plodu. Veľké množstvo trieslovín, pektínov a ďalších látok blahodarne pôsobí na zažívací systém, najmä sliznicu čriev. Údajne znižuje riziko tvorby obličkových kameňov a rakoviny. Má diuretický účinok, upokojuje nervový systém. Je účinný antioxidant a má čiastočne baktericídny efekt na nežiaducu mikroflóru. ○

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

1˚ | 10˚

2˚ | 11˚

4˚ | 12˚

4˚ | 13˚

4˚ | 11˚

2˚ | 9˚

1˚| 9˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

IZBOVÉ RASTLINY

Zelený filter našich príbytkov

Hoci si to za bežných náročné rastlinokolností takmer vôbec ky, ktoré znesú aj vety prečisťujú vzduch a neuvedomujeme, vzdudlhšie sucho. Filoenergie v miestnostiach. ch okolo nás je doslova dendron ničí výpaPohlcujú výpary z ume- zamorený chemikáliami ry formaldehydu, lých látok, elektromagnetický – doma, ale aj v práci. ktorý sa uvoľňuje smog, náš vydýchnutý kysličník K nebezpečným látkam dlhé roky z nábytuhličitý premenia na kyslík. Je patria najmä tie, ktoré ku z drevotriesky. to krásna symbióza človeka a prispievajú k syndrómu V zime ho môžerastliny. Zatiaľ čo niektorí z nás chorých budov: me umiestniť na si vyberajú kvety podľa náročpriame slnko, cez – benzén: jeho stopy nosti pestovania a vlastného nájdeme v cigaretovom rok uprednostňuje vkusu, čoraz viac ľudí siaha po dyme, vo farebných nápolotieň. Brečtan teroch, čistiacich a chryzantéma poprostriedkoch. Patrí hlcujú benzén, medzi kancerogénpričom chryzanne škodliviny; téma si poradí – formaldehyd: ta- Sansevieria trojpása aj s amoniakom. kisto má rakovinoZelenec je nenátvorné účinky, do ovzdušia tvo a vesmír NASA. Podľa jeho ročný a dostatočne odolný, aby sa môže uvoľňovať z dre- hodnotení existuje osemnásť vydržal aj zadymené prostredie. votriesky, preglejky, podláh rastlín, ktoré prečisťujú vzdu- Nie je náročný na svetlo, priame a rôzneho nábytku z lisova- ch v našich domoch a bytoch, slnečné lúče dokonca neznáša. zlepšujú jeho kvalitu a každá z Počas letných mesiacov ho zaného dreva; – toluén: v určitom množ- nich vplýva na určitý toxín. Do lievame dvakrát do týždňa, v stve sa nachádza predo- tohto zoznamu patrí napr.: všetkým vo farbách, lakoch, Phoenix roebelenii – datľovlepidlách a umelých kober- ník, Nephrolepis exaltata – papraď (nefrolepka vznecoch; – xylén: najčastejšie sa šená), Chlorophytum comovyskytuje v rozpúšťadlách, sum – zelenec chochlatý, ale aj v niektorých druhoch Ficus benjamina – fikus mafarieb, lakov a lepidiel, v rie- lolistý, Epipremnum aureDatľovník didlách, tesniacich penách um – potosovec, ľud. divý Jano, Anthurium andreanum a dokonca aj v čalúnení. – antúria, Rhapis excels – rastlinách prečisťujúcich vzdubambusová palma, Gerbera ch. Najmä v zime vetráme me- IZBOVÉ RASTLINY jamesonii – gerbera, Dranej často, v dôsledku čoho sa PREČISŤUJÚCE VZDUCH v našich príbytkoch hromadia Keď hovoríme o filtrovaní caena Marginata – dracéna, rôzne škodlivé látky. škodlivých toxínov zo vzdu- Hedera helix – brečtan popínavý, Sansevieria Miestnosti bez trifasciata Laurentii zelene pôsobia – sansevieria trojstroho a bez živopása, Spathiphyllum ta. Rastliny okrem – lopatkovec, Chry- Papraď estetickej funksanthemum morifocie obohacujú vzdulium – chryzantéma. ch o molekuly kyszime len raz týždenne. Fikus Podľa odborníkov na- malolistý je veľmi citlivý na líka, zvyšujú jeho príklad dracéna vzduch prievan, no dobre znáša suchý vlhkosť a vylučujú v miestnosti aj v kance- vzduch. V lete ho umiestňujeme silice, ktoré dokálárii čistí v rekordnom do chládku. žu krásne prevoňať čase, fikus likviduje akýkoľvek priestor. Datľovník je veľmi pekná dehlavne trichlóretylén koratívna rastlina, veľmi vhodKvety si poradia aj (preňho je typický zá- ná na pestovanie v interiéri. s niektorými druh- Zelenec chochlatý pach z lepidiel a lakov), Potosovec zlatý sa veľmi ľahko mi toxínov. Tie pochádzajú predovšetkým zo sta- chu, nie všetky izbové rastliny sansevieria – svokrin jazyk – pestuje. Zalievame ho pravidelvebných materiálov, podlaho- sú rovnako efektívne. Touto okrem vyššie spomenutého ne, malým množstvom vody. ○ vých krytín, nábytku, maľovky, otázkou sa zaoberal aj ame- trichlóretylénu si poradí aj ale aj z počítača či tlačiarne. rický Národný úrad pre letec- s benzénom. Patrí medzi ne(foto: z internetu) Ľubica Sýkorová

5. 12. 2015 • 49 /4676/

ZDRAVÁ A ŠTÍHLA

Prekorčuľujte adventom bez tuku!

ychutnávať a ostať štíhle počas najkrajšieho obdobia v roku to nemusí byť až také ťažké. 1. Nákup na sviatky. Oplatí sa, ak sa hneď v obchode zameriate na obsah tuku v potravinách. Voľte nízkotučné mlieko a mliečne produkty s obsahom tuku 1,5 %. Nízkotučné druhy klobásy a syra s obsahom tuku max. 45 %. 2. V zásade buďte skúpe na tuky. Ak budete pripravovať svoje pochúťky v alobale, na grilovacej či teflónovej panvici, nebudete potrebovať ďalší tuk. 3. Polievky a šaláty. Doprajte si ich počas každého slávnostného obeda. Zmenší sa vám apetít na hlavný chod. 4. Šalátové dresingy. Na ich prípravu použite ovocné šťavy alebo vývar, z ktorých pripravíte nálev. Ušetríte tak lyžičku oleja. 5. Losos. So smotanovým chrenom máte hneď najlep-

šie predjedlo k slávnostnému menu. Naozaj čerstvá a svieža je aj kyslá smotana (10 % namiesto 30 % sladkej smotany) so strúhaným čerstvým chrenom. 6. Bez krémovej polievky. Namiesto nej ponúknite svojim hosťom lahodný vývar. 7. Koreniny a bylinky. Nebojte sa ich veľkoryso využiť v kuchyni, vaše jedlo bude ešte aromatickejšie. Aj keď tieto

prísady neušetria tuk, rozbehnú vašu látkovú premenu. 8. Milujete nákyp? Ak si do neho pridávate poriadnu hrsť syra, polovicu nahraďte strúhankou. Tak zaručene ušetríte prebytočný tuk. 9. Hlavný chod na Vianoce. Nemusíte siahať len po vyprážanej rybe. Výborne chutí aj dusená alebo pečená ryba. 10. Rezne sú fajn. Bravčové alebo teľacie rezne na prírodno sú vždy lepšie ako vyprážané mäso. 11. Vianočná hus. Bude o trochu nízkotučnejšia, ak jej pred pečením viackrát narežete kožu. Tuk tak môže lepšie odtekať do pekáča. 12. Jemnejšie mäsko. Mali by ste ho piecť vždy s poriadnou dávkou byliniek na papieri na

pečenie v pekáči v rúre. 13. Omáčky k slávnostnému mäsu. Nebojte sa, výborne chutia aj bez smotany. Ak však máte radšej krémové, použite na ich prípravu nízkotučné produkty. Alebo výpek zahustite škrobovou múčkou či rozmixovanou zeleninou a dochuťte vínom alebo brusnicami. 14. Prílohy. Najlepšou voľbou sú zeleninové šaláty, ten zemiakový pripravte s jogurtom. Ak chcete knedle, tak zemiakové a bez vajíčka. Dusené a varené zemiaky sú ľahšia alternatíva k pečeným zemiakom alebo hranolčekom. 15. Olej a maslo. Nemali by ste ich pridávať len na základe pocitu, ale množstvo dopredu odmerať. 1 lyžica masla zodpovedá 5 g tuku, 1 lyžica oleja 10 g tuku. O spotrebe oleja môžete mať hravo prehľad, ak si spravíte na fľaši čiarku. 

RODINA

Tajomstvá svätého Mikuláša

vätý Mikuláš k nám zavíta 6. decembra a aj keď poteší prevažne deti, sviatok má dlhú tradíciu.

Svätý Mikuláš či Santa Claus? Jeden aj druhý vychádzajú z rovnakého základu. Z legendy o svätcovi, ktorý ako biskup rozdával dary chudobným. Rozdiel je v tom, že Santa Claus napríklad Amerike nosí darčeky na Štedrý deň, u nás 6. decembra. Navyše z biskupa sa stal tučnejší dedko s bielou bradou, ktorý býva na Severnom póle. Táto verzia sa ujala preto, že sa neviazala na kresťanskú vieru. Kto bol Mikuláš? Stal sa biskupom v Myre v Lýcii (Turecko), preto sa zobrazuje u nás s biskupskými symbolmi – mitrou a barlou. Legendy hovoria, že pomohol chudobnej rodine s tromi dcérami, ktoré

nemali veno – nechal im v okne mešce s peniazmi. Okrem toho vzkriesil troch mládencov, zachránil troch námorníkov v búrke a troch odsúdených na smrť. Z jeho hrobky vraj vyteká voňavá živica myrha, preto je patrónom voňavkárov, lekárnikov, námorníkov, obchodníkov.

dieku sa rozšírili až v 17. storočí a vtedy prišli na scénu aj čert a anjel. Čert však nestrašil deti, mal reťaz, ktorá ho zväzovala, a Mikuláš ho mal symbolicky pod kontrolou. Chodil s nimi aj harmonikár, mládenci žartovali a dievčatá odriekali posmešné modlitbičky.

Čert a anjel Oslavy sv. Mikuláša sa rozšírili v stredoveku, ale len v mestách. Udržiavala ich šľachta. Na vi-

Už len biznis? Dnes sa na podstatu sviatku Mikuláša zabúda, skôr je to o Santovi, ktorý je dobrým pre-

dajným artiklom. Ale predstaviť Mikuláša ako človeka, ktorý robil nezištne dobro, je pre naše deti skvelým príkladom, ako aj ony  môžu pomáhať iným.

PEČENIE

Domáce perníkové korenie

edôverujete perníkovému koreniu z obchodu? Pripravte si vlastné: Je to ľahšie, ako by ste čakali, a pomerne jednoduché. Na 1 kg cesta stačí v mixéri najemno rozmixovať

5 g celých klinčekov, 5 g celého nového korenia, 10 g anízu, 10 g badiánu a pol struku vanilky. Podľa chuti možno primiešať aj štipku mletej škorice a mletého muškátového orieška. 

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Párok s vajcom

Suroviny: párok, jedno vajce, soľ Takto sa to podarí: Párok po dĺžke prekrojíme, ale nie celkom. Formujeme ho v tvare srdca a konce spojíme špáradlom. Srdce z párku položíme na teflón a dovnútra rozbijeme jedno vajce, ktoré môžeme aj vyšľahať. Osolíme, respektíve dochutíme aj inými koreninami a môžeme posypať nastrúhaným tvrdým syrom.  Upražíme a podávame za raňajky. Foto: E. Šranková

Fašírky v rajčinovej omáčke Suroviny: 500 g hovädzieho mäsa, 150 g strúhaného parmezánu, 1 vajce, 200 g strúhanky, 2 strúčiky pretlačeného cesnaku, soľ, mleté čierne korenie, 0,8 l paradajok, 1 strúčik cesnaku, olej, soľ Takto sa to podarí: Hovädzie mäso, parmezán, vajce, strúhanku, pretlačený cesnak, soľ a čierne korenie spolu

dobre premiešame. Rukami vyformujeme guľôčky vo veľkosti fašírok a trochu opražíme. Odložíme nabok. Cesnak opražíme na oleji, pridáme paradajky a soľ. Privedieme do varu. Keď omáčka chvíľu vrie, pridáme do nej pripravené fašírky. Prikryjeme pokrievkou a necháme variť  asi pol hodiny.

Zelerová krémová polievka

Suroviny: 1 väčší zeler, 1 väčší zemiak, 1 cibuľa, 1,5 litra vody, 1 zeleninový alebo hydinový bujón, soľ, zelerové lístočky Takto sa to podarí: Uvedené zeleniny ošúpeme, uvaríme vo vode, dochutíme bujónom, soľou, prípadne aj vegetou, mle-

tým korením (podľa chuti). Keď je zelenina mäkká, vyberieme z polievky, v mixéri rozšľaháme a vrátime do polievky. A keď je hotová, pridáme nakrájané  zelerové lístočky. Foto: E. Šranková

Šúšťovníky

Kapustnica Suroviny: 1 kg kvasenej kapusty, 1,2 kg bravčovej krkovičky, 1 lyžička rasce, 1 bobkový list, čierne mleté korenie, 2 kusy nového celého korenia, 1 lyžica oleja, 1 väčšia cibuľa, 1 lyžica sladkej mletej papriky, 2 lyžice múky Takto sa to podarí: Kyslú kapustu dáme do hrnca spolu s litrom vriacej vody, spolu s mäsom z bravčovej krkovičky bez kostí. Mäso nakrájame na 4-centimetrové kocky. Pridáme rascu, väčší bobkový list, mleté čierne korenie a nové korenie. Keď je mäso mäkké, urobíme zápražku. Na oleji dosklovita opražíme nadrobno nakrájanú

cibuľu. Pridáme múku, trochu ju opečieme. Panvičku zložíme zo sporáka, pridáme mletú červenú papriku, zmiešame s múkou. Zápražku zalejeme s 250 ml studenej vody, rozmiešame a vylejeme do hrnca s kapustou. Kapustnicu ešte varíme asi 15 minút, aby sa chute prepojili.  Foto: z internetu

Suroviny: ½ l mlieka, 50 g droždia, 3 lyžice cukru, ½ lyžičky soli, 3 vajcia, 800 – 850 g múky Takto sa to podarí: V trochu mlieka rozmrvíme droždie, pridáme trochu cukru a necháme vykysnúť. Tento kvások vylejeme do zvyšného vlažného mlieka, pridáme soľ, zvyšný cukor, 3 žĺtky a dobre rozmiešame. Pridáme múku a vypracujeme hladké polomäkké cesto. Vypracované cesto rozdelíme na dve časti, každú rozvaľkáme vo veľkosti taniera, prikryjeme a necháme kysnúť. Kým cesto oddychuje, vymiešame 250 g

masti, ktorou potrieme cestá. Cesto roztiahneme na obrúsku, z oboch strán zvinieme, ale tak, aby nám v strede zostalo cesto. Odkrojíme zvinuté cesto z oboch strán, a potom zvinieme aj prostriedok cesta. Z každého teda dostaneme 3 závitky. Nakrúcame ich na šúštie a necháme kysnúť 30 až 45 minút. Upečieme v rúre vyhriatej na 180 C̊ asi 20 minút. Bielky vyšľaháme s 9 lyžicami cukru a vanilínovým cukrom, natrieme na vykysnuté šúšťovníky a zapečieme v rúre ešte  pár minút. Foto: E. Šranková

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 406 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Klenot do mediálnej produkcie pre deti Z PREZENTÁCIE V NOVOSADSKEJ NOVINÁRSKEJ ŠKOLE

Anna Francistyová

a základe vlastného výskumu pracovníci Novosadskej novinárskej školy v Novom Sade naplánovali, v priebehu troch mesiacov realizovali a v pondelok 30. novembra finalizovali skvelý projekt Klenotnica – rozhlasové poviedky v jazykoch národnostných menšín. Ide o to, že na cédečko napálili osem poviedok v rozhlasovom formáte venovaných deťom predškolského veku a žiakom nižších ročníkov základnej školy v piatich jazykoch národnostných menšín. Sú to najlepšie práce podľa mienky odbornej poroty a vydolovali ich z úhrnne 50 poviedok v maďarskom, chorvátskom, rumunskom, rusínskom a v slovenskom jazyku. Pripomeňme, že po slovensky na súbeh NNŠ bolo zaslaných 10 prác a medzi osem najlepších sa dostali dve poviedky autorky Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej Jednozubý úsmev a Mikuláš, čo to v kapse scho-

vávaš? Porota pochválila i poviedky, ktoré na súbeh zaslali Aneta Lomenová, Mária Kotvášová-Jonášová a Miroslav Macháč. Na pondelkovej prezentácii v Novosadskej novinárskej škole o význame tohto projektu, ktorý podporilo Ministerstvo kultúry a informovania Republiky Srbsko, hovorili pracovníci NNŠ Dubravka Valićová-Nedeljkovićová a Stefan Janjić, ktorý v kostýme čarodejníka program moderoval. O svojich skúsenostiach v písaní literatúry pre deti, o potrebe viac priblížiť verejnosti detské knihy, časopisy, znovu rozprúdiť prácu divadelných sekcií v školách sa zmienili dve spisovateľky a odmenené autorky: Katarina Čelikovićová z Ústavu pre kultúru vojvodinských Chorvátov a Ana Nikolina Ursulescu z Redakcie v rumunskom jazyku Rádia Nový Sad. Prítomní si všetky odmenené poviedky nahrané do rozhlasovej podoby v originálnom jazyku na tvári miesta vypočuli a záujemcovia

Medzi návštevníkmi i odmenená autorka Katarína MosnákováBagľašová (prvá zľava)

si ich môžu vyhľadať a vypočuť na úradnej stránke Novosadskej novinárskej školy, kde majú všetky aj preklad do srbského jazyka. Všetky sú aj primerane ilustrované, a to aj detskou rukou, a spomenuté dve poviedky Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej do audioformátu preniesol Miroslav Gašpar. Je to vzácny príklad spoznávania a zachovávania kultúrnej a jazykovej identity národnostných

menšín v Srbsku, lebo, ako bolo povedané pri tejto príležitosti, jediný spôsob zachovania živého jazyka je prostredníctvom médií. Veľký význam celej tejto mediálnej akcie je i v tom, že tieto nové poviedky v takomto formáte sú prístupné aj slepým a zrakovo postihnutým deťom. V diskusii účastníci tejto „čarodejnej“ prezentácie vyjadrili nádej, že táto skvelá akcia NNŠ bude mať aj pokračovanie.

VÝTVARNÝ TÁBOR PRE ŽIAKOV V BÁČSKOM PETROVCI

druhé miesto obsadila Sara Gajinovová a o tretie sa rozdelili Miroslava Machová a Snežana Ilbašićová. Pri vypracovaní sošiek prvé miesto si rovnoprávne rozdelili Milinka Strejčeková a Michaela Danková, o druhé sa rozdelili Organizačný výbor Výtvarného Irena Struhárová a táboru Makovička vyzval žiakov Ivan Kopčok a trea profesorov z okolitých osád, tiu priečku obsadili aby prišli tvorivo stráviť sobotu. Štefánia Chrčeková Okrem domácich Petrovčanov všia Hana Katarína Ďumli sme si, že ich výzva mala prajný rovková. Podľa prác, ohlas a evidovali sme prítomnosť ktoré vznikli v rámi žiakov z Kysáča, Maglića, Starej ci grafickej dielne, Pazovy, Pivnice a Kulpína. Do- Každý rok v rámci Makovičky vznikajú najviac zabodovala kopy bolo 38 makovičkárov a aj zaujímavé žiacke sošky autorka Gabriela DoPo ukončení žiackej tvorivej moniová, potom Ivan Struhár za organizáciou podujatia stál tím petrovskej základnej školy v čele práce v dielňach nasledoval spo- a tretia bola Estera Zajacová. s profesorkou Danielou Triaškovou. ločný obed a návšteva Galérie Je predpoklad, že viaceré z ocePo príchode a evidovaní účastní- Zuzky Medveďovej. Na záver nených prác v nasledujúcom roku kov program výtvarného tábora aj komisia po vyhodnotení prác budú zaradené aj do expozície úradne otvorili a žiaci sa rozhodli vyhlásila najvydarenejšie a orga- výstavy v rámci Bienále fantázie pre prácu v jednej z troch dielní – v nizátor usporiadal aj malú výstavu v Turčianskej galérii v Martine maliarskej, grafickej alebo sochár- zrealizovaných výtvarných prác. na Slovensku a všetky vytvorené skej. Tie mali na starosti profesori V rámci maliarskej dielne naj- práce budú vystavené v škole aj výtvarnej kultúry Michal Ďurovka, viac zapôsobili práce Jelisavety v máji 2016 na oslave Dňa školy Anna Boťanská a Miki Bogdanović. Beratovej a Nataše Králikovej, ZŠ J. Čajaka v Petrovci.

Makovička s mytologickou symbolikou čísel Jaroslav Čiep

zborovni a v učebniach Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci aj minulý víkend bolo rušno. Po seminári zo slovenčiny predminulú sobotu 28. novembra v petrovskej škole usporiadali ďalšie podujatie, a bol to Výtvarný tábor Makovička, ktorú škola organizuje už šestnástykrát. Tohtoročnú Makovičku organizátori tematicky naladili na symboliku čísel, či už ide o čísla v magickom, alebo v mytologickom význame. Ide vlastne o stretnutie a družbu nadaných žiakov vyšších ročníkov základných škôl, zručných vo výtvarníctve, kde si v rámci práce v dielňach majú možnosť cibriť svoj talent. • KULTÚRA •

49 /4676/ 5. 12. 2015

Kultúra PRED BIENÁLE NAŠICH VÝTVARNÝCH UMELCOV

Korene zložité a moderné Oto Filip

ž dávnejšie sa nestalo, aby v rozpätí pár týždňov milovníci nášho výtvarného umenia mali dve možnosti pozrieť si alebo sa vhĺbiť do natoľko rozmanitých ukážok tvorby našich akademických maliarov a grafikov. Po prvé im to umožnila výstava Korene na malom formáte, ktorej vernisáž bola 26. novembra v Galérii výtvarného umenia Legatu Rajka Mamuzića v Novom Sade. Podujatie, zoskupujúce dvadsaťpäť našich autorov, by sa mohlo označiť aj za vydarenú predpremiéru podujatia druhého: nadchádzajúceho decembrového bienále slovenských výtvarných umelcov a tematickej konferencie. Prednostne bude venovaná umeleckému a životnému dielu nášho predčasne zosnulého grafika, maliara a ilustrátora Michala Kiráľa (1955 – 1995). V príhovoroch k účastníkom štvrtkového podujatia usporiadatelia – od akademického maliara

Zo štvrtkovej vernisáže

Jána Agarského, cez predsedníčku NRSNM Annu Tomanovú-Makanovú, po riaditeľa Legatu Rajka Mamuzića Lazara Markovića – ozrejmili dôvody, prečo takáto výstava práve tu a teraz. – Je tu skupina slovenských akademických maliarov, lebo sme chceli zviditeľniť aj tento segment súčasnej slovenskej výtvarnej scény. Predstavená je časť tvorby dvadsaťpäť autorov z približne tridsaťpäť akademických maliarov, grafikov a sochárov, koľko nás vcelku je. Všetci sa zhodou okolností

a rôznych príčin zúčastniť na podujatí nemohli. Sú tu i niektorí noví autori, ktorí doteraz nevystavovali. Ide o malý formát, pretože je väčší počet autorov, teda o to, aby každý z nich mal možnosť prezentovať sa viacerými prácami... – vyzdvihuje akademický maliar Ján Agarský. Lazar Marković v mene Legatu Rajka Mamuzića podčiarkol, že je to prvé podujatie tohto druhu, čo podotkla i Anna Tomanová-Makanová, ktorá výstavu otvorila. Zároveň vyjadrila potešenie, že je takáto výstava usporiadaná prvýkrát v miestnos-

tiach uvedeného legatu. Stručne, hlavným cieľom bola azda potreba zviditeľniť mnohoraké segmenty tvorby našich umelcov a ich bohatých výtvarných prejavov, sprístupniť ich záujemcom, tým skôr, že korešpondujú nielen s tunajšími, ale i svetovými trendmi. A aj preto, ako povedala Makanová, lebo umenie nepozná hranice a teda nepotrebuje tlmočníkov na univerzálnu reč, ktorou sa nám prihovára. Vychádzajúc z papiera ako základu, na ktorom možno tvorivo stavať rôzne techniky a námety – klasickú kresbu, štúdiu, koláž, akryl, temperu, fotografiu a iné – v novosadskej galérii sú práce robené rôznymi technikami a, samozrejme, i výtvarnými poetikami. Od maliarov a grafikov v rôznom veku, ktorých však spája skutočnosť, že ich tvorba má hlboké korene, a pritom je i moderná, rozmanitá, blízka súčasným umeleckým intenciám. Bohatstvo nápadov a spôsobov ich stvárnení v dielach priam lákajú návštevníka. Obrazy, fotografie a ilustrácie podmanivé, prekvapujúce a potešujúce zrak. A bude tak až do 9. decembra, dokedy je slovenský výtvarný malý formát prístupný verejnosti.

NA KUS REČI S ONDREJOM IVIČIAKOM Z PETROVCA

V knihe ospievané, na kroji vyšité a do dreva vypálené… Anička Chalupová

a začiatku to bola iba jeho snaha niečo vytvoriť, zachovať a tým dušu iných potešiť. Ondrej Ivičiak z Petrovca sa ešte ako dieťa po večeroch zaujímal a do svojho šlabikára zapisoval staré slovenské ľudové piesne so zámerom, aby sa nestratili, nezabudli. Pri príležitosti 250. výročia príchodu Slovákov na Dolnú zem, na oslavách v Petrovci, sa mu naskytla príležitosť vydať prvú časť zbierky slovenských ľudových piesní Zahrajte mi, muzikanti. Hneď o rok verejnosti sprístupnil aj svoju druhú a pred piatimi rokmi svetlo sveta uzrela aj tretia časť tohto zberateľského klenotu. Avšak to neuspokojilo jeho zvedavú ume-

www.hl.rs

leckú dušu, a tak trošku hanblivo začal prejavovať aj ďalšie umelecké schopnosti. Začal sa zaoberať výšivkou. – Prišla raz k nám švagriná so susedou, vedomá si mojej veľkej výšivkárskej záľuby a poprosila ma, či by som vyšil košeľu pre jej syna a zaťa. Zo začiatku som sa obával, či sa mi to podarí, ale výsledok mojej práce bol viditeľný už o tri týždne. Potešilo ma to a dalo mi elánu aj naďalej vyšívať. Neskoršie som vyšil ešte okolo 50 slovenských košieľ, z ktorých sa niektoré dostali do rúk aj známych osobností, ako sú Boris Tadić, bývalý prezident Srbska, Ivan Gašparovič, bývalý prezident Slovenskej republiky,

Informačno-politický týždenník

Ján Varšo, bývalý veľvyslanec SR v Srbsku a pod. Účastníci tohtoročného výtvarného tábora v Padine si vás pamätajú ako umeleckú dušu, ktorá v súčasnosti vypaľuje obrazy do dreva. – Vypaľovaním obrazov do dreva – pyrografiou sa zaoberám odvtedy, ako je založené naše Združenie petrovských výtvarných umelcov, kde sme s mojou manželkou Máriou členmi. Pyrografia znamená písanie ohňom. Je to zvláštna technika, ktorou vypaľujem portréty známych osobností do dreva. Mám spracovaných už takých štrnásť nápadov, najprv som vyrobil portrét Elvisa Presleyho, Marilyn

Ivičiakova tvorba sú slovo a obraz súčasne

Monroe a neskoršie moje obrazy ovplyvnili aj osobnosti, ako je generál Štefánik, Ján Čajak, Zuzka Medveďová, Juraj Mrva a iní. V budúcnosti plánujem vypáliť ešte niekoľko malieb do dreva a utvoriť z nich jeden celok portrétov, ktorý by som rád prezentoval nielen v Báčskom Petrovci, ale aj milovníkom tohto druhu umenia v iných prostrediach, – dodal na záver Ondrej Ivičiak, všestranný umelec z Petrovca. • KULTÚRA •

22. KYSÁČSKY SPEVNÍK

Zvíťazili Snežana a Ján Elena Šranková

ysáčanov na Stretnutí v pivnickom poli 2016 budú predstavovať Snežana Maglovská a Ján Ravza. Rozhodli tak na 22. Kysáčskom spevníku, ktorý bol vo veľkej sále Kultúrneho centra Kysáč v nedeľu 29. novembra. Organizátorom tohto hudobného podujatia bolo Kultúrne centrum Kysáč a finančne ho podporila Správa pre kultúru Mesta Nový Sad. Na úvod Pavel Surový, Ján Ravza úradujúci riaditeľ KC, si zaspomínal na mnohých známych ky- 11 nádejných speváčok. Najlepšie sáčskych spevákov a medziiným výsledky dosiahla Klaudia Hegedispomenul, že spev mal významnú šová, ktorej odborná porota udeúlohu v živote našich ľudí, lebo ich lila 1. cenu a ktorej najviac hlasov sprevádzal vo všetkých životných dalo i obecenstvo. Druhú cenu situáciách. Po jeho príhovore sa získala Lucia Stajićová. V rámci začalo súťažiť. Najprv v mladšej staršej vekovej skupiny nádevekovej skupine, kde vystúpilo jí vystúpilo päť dievčat a jeden

Snežana Maglovská

chlapec. Trojnásobnou víťazkou sa stala Ema Makovníková, ktorá získala 1. cenu poroty, najviac hlasov jej dalo i obecenstvo a získala i Cenu za najkrajší kroj. Prvé miesto odbornej poroty získala i Nina Francistyová a druhú cenu získala Jana Ďurovková.

DOBANOVCE – NOVÝ BELEHRAD

Keď v Studenjaku zahrali V našom šore biela ruža... Katarína Verešová

našich prostrediach máme dva typy folklórnych súborov: jedny pôvodnou, respektíve štylizovanou formou choreografie zachovávajú tance svojho národa a tie druhé pestujú folklór viac národov a krajov. Medzi tie druhé patria tanečné súbory Slovenského kultúrno-osvetového spolku Šafárik z Dobanoviec. Vzhľadom na to, že v Dobanovciach existuje úplne nový Slovenský národný dom a je tu málo mladých Slovákov, vedúcim tejto ustanovizne sa podarilo zladiť potreby a možnosti. V tomto dome tance nacvičujú prevažne srbské deti a mládež, ktorí dokážu tancovať choreografie z okolia Belehradu (Beogradski mali pijac), Niša, Pčinja, Šumadije, Macedónska, ale aj slovenské štylizované tance. Nacvičuje ich Vladimír Radonjić, člen belehradského Kola. • KULTÚRA •

Slovenské tance Dobanovce

Práve v sobotu 28. novembra SKOS Šafárik z Dobanoviec ukázal to na svojom výročnom koncerte. Pretože záujem o toto kultúrno-umelecké podujatie bol veľký, koncert bol v Študentskom kultúrnom centre v Novom Belehrade vo veľkej sieni Polytechnickej akadémie Belehradskej univerzity, v tzv. Studenjaku. Okolo 600 divákov oduševnene tlieskalo už na

začiatku koncertu, keď orchester pod vedením Mariana Šajdena a Dalibora Aleksića v prvom tanečnom bode (zmes slovenských tancov menom Dobanovce) zahral kompiláciu piesní: V našom šore biela ruža, Jednej dcéry matka a Číže si, šuhajko, číže si?. Potom nasledovali srbské kolá a macedónske oro a na javisku sa striedali štyri skupiny: najmladší folkloristi,

V rámci súťažnej časti o účasť na pivnickom festivale spievali piati speváci. Prvú cenu si vyspievala Snežana Maglovská, druhú cenu získal Ján Ravza. S. Maglovská získala i Cenu obecenstva, kým Cenu za autentickosť piesne udelili Jozefovi Pavlovovi. Súťažili i Vladimír Tót a Ján Francisty. V revuálnej časti spievali už osvedčení kysáčski sólisti Anna Marčoková, Andrea Lomenová a Anna Asodiová, ako i ženská, mužská a zmiešaná spevácka skupina KC Kysáč. Spev hodnotila porota v zložení: Juraj Ferík (predseda), Ján Kulík a Jasna Čemanová. Prítomní v sieni tiež hlasovali za spevákov, ktorí sa im najväčšmi páčili. Hudobný sprievod mal na starosti orchester pod vedením Miloslava Kardelisa. Moderovali Miluša Vranková a Ivan Madacký. K celkovému dojmu Kysáčskeho spevníka prispelo aj pekne upravené javisko, sponzori, ktorí sa postarali o odmeny a darčeky pre súťažiacich, ale aj mnohí ďalší ochotníci skrytí za oponou. pionieri, veteránky a prvá skupina. Program bol obohatený vystúpeniami Spolku pre pestovanie národných tradícií z Pećiniec a KUS Azbukovica z Ljubovije. Dvojhodinový program moderovala Paulína Čapeľová a ďakovné listiny hosťom a podporovateľom odovzdávala podpredsedníčka SKOS Miluška Jovićová. Výročný koncert dobanovského SKOS Šafárik sledovali aj vzácni hostia: exveľvyslankyňa Republiky Srbsko v Bratislave Radmila Hrustanovićová, čelní ľudia Mestskej obce Surčín, členovia Mestskej rady Belehrad, predstavitelia NRSNM, Miestneho spoločenstva Dobanovce a ďalší. Na poznámku jednotlivých Slovákov, prečo na tomto koncerte slovenského spolku nevystúpil aj niektorý tunajší slovenský súbor, predseda SKOS Šafárik Željko Čapeľa odpovedal: „Týmto koncertom sme chceli zapôsobiť na predstaviteľov mesta, aby našu aktivitu lepšie finančne podporili. Nik nevie, na aké finančné problémy narážame. A čo sa týka slovenských programov, v zime plánujeme slovenské priadky, silvestrovský večierok a v roku 2016 chceme dôstojne osláviť 155. výročie príchodu Slovákov do Dobanoviec.“

49 /4676/ 5. 12. 2015

Kultúra V ARADÁČI SI PRIPOMENULI 25. VÝROČIE OBNOVENIA MOMS

Hlboká brázda na národa roli dedičnej Vladimír Hudec

po obnovení Matice slovenskej v Juhoslávii. Obnovujúce zhromaždenie uskutočnili na evanjelickej fare za prítomnosti viac ako 100 aradáčskych Slovákov 25. novembra 1990, čiže iba necelé 4 mesiace po obnovení MSJ. Predseda iniciatívneho výboru, vtedajší aradáčsky Doterajší predsedovia MOMS a ostatní prítomní kňaz Ondrej Peťkov- si pozorne vypočuli referát venovaný 25-ročnej

ymnickou piesňou Po nábreží sa v stredu 25. novembra začalo slávnostné zasadnutie k 25. výročiu obnovenia činnosti Miestneho odboru Matice slovenskej v Aradáči. Predsedníčka MOMS Anna Bagľašová v príhovore vyjadrila potešenie, že sa Aradáčania zišli v peknom počte, čo nasvedčuje, že si matičnú činnosť predsa niekto všíma. Potom profesorky Jaroslava Števková a Adela Obšustová prítomným sprímatičnej činnosti tomnili uplynulých 25 konať pre dnešok rokov a pripomenuli a budúcnosť.“ Prvým početné podujatia predsedom obnovetunajších matičiarov. ného MOMS sa stal Program bol poprePavel Jánovský a po tkávaný hudobnými ňom v čele MOMS a recitačnými bodmi boli Juraj Čeman, v podaní nádejných Zuzana Litavská-Bearadáčskych speváňová a Erka Viliačikov Danky Vrškovej, ková. Dlhý je zoznam Tatiany Jonášovej a podujatí, ktoré za Adama Števka za huuplynulých 25 rokov dobného sprievodu K nálade prispeli neúnavné meškárky hudbou zorganizovali aradáčJána Zvaru-Mocu, ako a spevom a pripojili sa im aj ostatní ski matičiari. Medzi aj chýrečných meškárok. Dve básne zarecitovali úspešné ský vtedy o. i. povedal: „Náš po- najvýznamnejšie iste patrí iniciatíva recitátorky Mariena Mikuľová a hľad nesmie byť obrátený len do a jej realizácia, aby Rádio ZrenjaMartina Bartošová. minulosti, nesmie sa iba rozplývať nin začalo vysielať program aj po MOMS v Aradáči patrí medzi v citoch a spomienkach na slávnu slovensky a aby lokálne noviny prvé obnovené miestne odbory a bohatú minulosť. Povinní sme Zrenjanin mali slovenskú stranu.

VÝROČNÝ KONCERT KUS MITROPOLITU STEFANA STRATIMIROVIĆA V KULPÍNE

Na radosť obecenstva Katarína Gažová

o nedávno ukončenom renovovaní Domu kultúry v Kulpíne vo štvrtok 26. novembra tam usporiadali prvé kultúrne podujatie. Výročný koncert mal kulpínsky KUS mitropolitu Stefana Stratimirovića založený roku 2013 pri tamojšej pravoslávnej cirkvi. V mene organizátorov podujatia hostí a početné obecenstvo privítal nový srbský pravoslávny kňaz v Kulpíne Lazar Majstorović. Na začiatku koncertu vystúpili najmladší, detská skupina KUS mitropolitu Stefana Stratimiro-

www.hl.rs

Staršia tanečná skupina kulpínskeho KUS mitropolitu Stefana Stratimirovića v záverečnej choreografii

vića so zmesou tancov zo Srbska. Značná časť podujatia patrila výstupom hostí, a to Folklórne-

Informačno-politický týždenník

mu súboru Vila, ktorý pôsobí v rámci srbského KUS Železničar z Nového Sadu. V Kulpíne

Je tu aj tradičné podujatie Festival zvykov a obyčají V aradáčskom šírom poli, ktorý toho roku prebiehal ôsmykrát. Podnikli aradáčski matičiari aj celý rad zájazdov na Slovensko, nadviazali kontakty s viacerými obcami v krajine predkov, oslávili 220. a 225. výročie príchodu Slovákov do Aradáča a usporiadali celý rad iných podujatí. Na záver stredajšieho programu predsedníčka MOMS Bagľašová odovzdala ďakovné diplomy doterajším predsedom MOMS na znak vďaky za všetko, čo na matičnom poli urobili. Poďakoval sa prvý predseda P. Jánovský a podnetnými slovami sa prihovoril aj podpredseda MSS pre Banát Pavel Baláž, ktorý konštatoval, že aradáčski matičiari urobili mnoho na udržaní slovenskosti na týchto krážoch, čo si vyžiadalo mimoriadne mnoho úsilia a stráveného času. Zároveň vyjadril presvedčenie, že tomu tak bude aj do budúcna. Okrem domácich matičiarov na tomto podujatí boli aj hostia z miestnych odborov MS z Vojlovice, Hajdušice, Bieleho Blata, Zreňanina, Jánošíka a Kovačice.

predviedli temperamentné choreografie a prednesom tancov a spevov sa prejavila ich výrazná profesionalita na javisku. V prvej časti koncertu zatancovali tance z centrálneho Srbska a z Gruže a v druhej časti z Vladičinho Hanu a Krajiny. Pieseň z Kosova zaspievala sólistka Aleksandra Krstićová. Hostkami koncertu boli i stredoškoláčky z GJK v Petrovci, ktoré chodia na hodiny pravoslávneho náboženstva. Zaspievali tiež tradičné piesne z Kosova a Metóchie. Záver programu patril domácim: staršia tanečná skupina zatancovala tance z Leskovca. Domácich spolkárov pripravuje umelecký vedúci Miroslav Savić. Diváci, ktorí vyplnili sieň kultúrneho domu, búrlivým potleskom odmenili všetkých účastníkov výročného koncertu. • KULTÚRA •

NOVINKA NA KNIŽNOM TRHU

Štyri televízne desaťročia Oto Filip

a Hlasu ľudu – má teda plné opodstatnenie. Obsahovo ide ikdy nepovedz nikdy. Z troch, o 230-stranovú publipodmienečne povedané trakáciu, rozčlenenú na viadičných pokrajinských sloceré kapitoly. V úvode sa venských médií vo Vojvodine, to taxatívne uvádzajú názvy vysielaní, televízne je jediné, ktoré – zhodou ktoré boli alebo sú kostrou prograrôznych okolností a nepriazní – mov: Aktuality, Dúhovka, doteraz nemalo zmaPlody, Objektív M, Rozhľapovanú vlastnú cestu. dy, Vysielanie pre dedinu, Je to azda už akýsi osud, Hore-dolu, Dobrý večer, že mediálni pracovníci, Vojvodina, Spektrum... kronikári novodobých V príhovore zodpoveddejín našej národnosti ný redaktor Rubriky po perom, mikrofónom slovensky Ján Čeman, alebo kamerou majú prostredníctvom príspevnajmenej času pristaviť ku Pamiatka, vyznanie sa, zvážiť uplynulé a poa smerník, kvituje: „Nech nechať iným svedectvá by tento knižný pokus bol aj o vlastnom pôsobení. pamiatkou na bývalých Výnimkou sa stalo priekopníkov televíznej tohtoročné jubileum, Rovno z tlačiarne: Riaditeľ Hlasu ľudu Samuel Žiak, technický redaktor Miroslav Dobroňovský tvorby, vyznaním terajštyri desaťročia kontia riaditeľ tlačiarne HL Print Bojan Višić ších jej zamestnancov nuálneho pôsobenia pri obzeraní prvých exemplárov zborníka a prispievateľov a smernípokrajinskej televízie, v miestnostiach Hlasu ľudu kom budúcim televíznym keď zamestnanci jej Slovenskej redakcie zmohli dostatok tvorivo budovať ďalej. Najlepší snaživcom.“ Za vstupným textom síl na prípravu prvého zborní- prínos k oslavám štyridsaťročnice, nasledujú iné zložky a zlomky zborka prác o sebe menom 40 rokov ktorý uzrel svetlo sveta na sklonku níka, ako sú: Slovko-dve šéfredakSlovenskej redakcie TV Nový Sad novembra, ďakujúc skonkretizo- torov, Spomienky priekopníkov 1975 – 2015. Úctyhodný skutok vaniu spolupráce dvoch médií televízneho prejavu, Novodobí z niekoľkých dôvodov. Aj preto, že – slovenskej televíznej redakcie tvorcovia televízneho prejavu, Kre-

je štartom, aj preto, že sa dlhšie až naliehavo pýtal hlbší a všestrannejší pohľad na doterajšiu televíznu cestu trasovanú pozorným úsilím robiť programy a vysielania na mieru prianí divákov. Do tretice i kvôli tomu, aby konečne raz vznikol základ, na ktorom sa dá

átori dnešného televízneho prejavu, Zoznam zamestnancov, Obrázková príloha a Obsah. Žánrovo sú to príspevky aj analytické, no i beletristické. Siahajú od portrétov, cez úvahy, po reportáže s celým radom žánrov iných. Vcelku ide o zo päťdesiat textov rôzneho rozsahu a zamerania približne štyridsiatich autorov, ilustrované fotografickými zábermi portrétovými, tými zo štúdií, natáčania v teréne, pracovísk a pôsobísk spolubesedníkov. Všetko to podané v atraktívnej forme, modernou grafickou úpravou, míľami sa líšiacou od niektorých zborníkov podobného druhu, ktoré svetlo sveta uzreli v blízkej alebo ďalšej minulosti. Čo iné povedať než to, že si krajšiu jahodu na jubilejnej torte nemohli priať ani dnešní či bývalí pracovníci slovenskej televíznej redakcie, ani my, ktorí celé desaťročia pozorne sledujeme ich tvorivé programy a snahy.

PRESS PHOTO SRBSKO 2015

Scény nadčasové O. Filip

e mnoho toho, čo si najčastejšie pýta novinárska fotografia. Aj aktuálnosť, aj dynamickosť, aj ozrejmenie súvislostí, aj pocit pre tú správnu chvíľu... Všetko to, spolu s náležitosťami inými, sa podieľa na vzniku pojmu menom autorská pečať reportéra. Tento, na rozdiel od fotografov umeleckých, upriamujúcich sa na jednotlivé segmenty tvorby, ako je napríklad portrét, príroda, ruch mesta, minulosť a iné, má tú nevýhodu, že je jeho tvorivou scénou najčastejšie samotný život a dianie vôkol nás. Zväčša komplikované, len občas jednoduché. Preto je raz v hľadáčiku fotoreportéra schôdzka parla• KULTÚRA •

mentu, o chvíľu dopravná nehoda, do tretice divadelné predstavenie, potom futbalový zápas alebo čosi piate. Okamihy, ktoré treba najprv printovým konzumentom priblížiť v záujme dennej či týždennej mediálnej spotreby, podľa možnosti zvečniť tie presahujúce rámce bežného a všedného. Podľa všetkého, riadiac sa svetovými vzormi, kde už mnoho rokov prebiehajú súťaže o novinársku fotografiu roka v jednotlivých kategóriách, aj u nás, vďaka Stredisku pre rozvoj fotografie a Združeniu novinárov Srbska, vznikla pred rokmi súťaž Press photo Srbsko. Podnecuje autorskú tvorivosť a tiež má viacero kategórií: Hlavná cena, bleskové

Víťazná snímka Srđana Ilića

správy, reportáž o ľuďoch, portrétová, športová či umelecká reportáž... Na 17. ročnom súbehu mali možnosť účinkovať autori s prácami zverejnenými v médiách v roku 2014. Najúspešnejším bol Srđan Ilić, redaktor fotografie Tanjugu, so záberom Ľudia v daždi (na snímke). V kategórii bleskových správ prvé miesto obsadil

Jaroslav Pap, taktiež z Tanjugu, so zábermi nafotenými počas veľkých vlaňajších živelných pohrôm: závejov a záplav. Výstava ich a iných odmenených prác práve prebieha v belehradskom Dome mládeže. A treba ju vidieť. Lebo je aj o nás a o tom všetkom, čo nám vlaňajší rok skôr zobral než nám dal.

49 /4676/ 5. 12. 2015

Kultúra S JANKOM MERNÍKOM O FOLKLÓRE V PIVNICI

 KRÁTKE SPRÁVY

Tanec prináša pôžitok a radosť Maja Kubincová

ivnica má zachovaných mnoho pôvodných tanečných prvkov, s ktorými sa dá dobre narábať a tvoriť choreografie pôvodných a štylizovaných tancov. Pritom tanečníčky Folklórneho súboru V piv-

V pivnickom poli má 30 tanečníkov a Detský folklórny súbor Ratolesť 60 členov zaradených do mladšej a staršej tanečnej skupiny. Preto, že je v detskom súbore tak veľa detí, pracujú s nimi ako umelecký tím Janko Merník a Tatiana Macková. Pritom v SKUS Pivnica pôsobí

Gajdobra

že v tanečnej sále. Uznáva si, že nie je profesionálny choreograf, ktorý si všetko dáva na papier (melódie, kroky, prvky), ale keď v sále počuje starú dobrú pivnickú pieseň, nápady a tanečné figúry vznikajú samy. Za pomoci svojich tanečníkov ich potom upraví, lebo,

Čitateľský kvíz. V pondelok 30. novembra v ZŠ Aleksu Šantića v Gajdobre zorganizovali Čitateľský kvíz. Venovaný bol 100. výročiu narodenia Branka Ćopića a účinkovali na ňom žiaci troch škôl: hostiteľskej z Gajdobry a Novej Gajdobry, ZŠ 15. októbra v Pivnici a ZŠ bratov Novakovcov v Silbaši. Súťažili po tri tímy žiakov nižších a vyšších ročníkov ZŠ a každá trojčlenná skupina mala po jedného žiaka z každej školy. Všetci účastníci dostali diplomy za účasť a domov si odniesli aj pekné dojmy z programu, ktorý prichystali ich vrstovníci z hostiteľskej školy v Gajdobre, a z pekného vzájomného kamarátenia. J. F-ová

Kovačica

S tanečníkmi na konci celovečerného programu k jubileu spolku v máji 2015 nickom poli tancujú v zberankách v tejto chvíli i ľudový orchester a je to najstarší a najautentickejší a mužská spevácka skupina. Na otázku, kde nachádza inšpiľudový kroj. Zberanky sa zachovávajú už viac ako 200 rokov a v žiadnej ráciu pre tance, Janko odpovedá, inej osade na Dolnej zemi Slováci nemajú taký kroj. V rozhovore s Jankom Merníkom zisťujeme, že byť vedúcim FS V pivnickom poli je veľmi namáhavá práca, tak psychicky, ako aj fyzicky. Ale má to aj svoje výhody, lebo keď sa to robí z lásky k folklóru a tradícii, prináša to človeku radosť a veľa pôžitku. V Pivnici je posledných pár rokov veľký záujem o folklór. Zvlášť majú záujem o folklór deti, z ktorých sa postupne dopĺňa i ten starší folklórny súbor. A nemusíme prízvukovať, že sú z nich potom výborní tanečníci. SKUS Pivnica má toho času približne Radosť z potlesku 90 tanečníkov, z čoho FS a ovácií z hľadiska

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ako sám hovorí, bez dobrých tanečníkov ani choreografia nemôže byť dobrá. Janko skromne hovorí, že on vykoná len štvrtinu celej práce a tanečníci s orchestrom to scelia do konečného výsledku. Najväčším Jankovým úspechom nie sú všetky vysoké ceny, ktoré SKUS Pivnica dostal v uplynulých rokoch, ale to bolo na programe, ktorým v máji tohto roku SKUS Pivnica oslávil 50. výročie pôsobenia. Keď po dvojhodinovom programe vyšiel na javisko so svojimi folkloristami pred plnú sieň obecenstva ukloniť sa, ohromný potlesk za prednes ho tak dojal, že sa to ani nedá opísať slovami. Pritom tancovanie v spolku prináša veľa zážitkov: sú tu zájazdy, návštevy rôznych miest, spoznávanie nových ľudí, vznik nových kamarátstiev, aj nové lásky. A z toho všetkého zostávajú pekné a dlhotrvajúce spomienky. Foto: A. Francistyová

Knižná prezentácia. V piatok 27. novembra v Obecnej knižnici v Kovačici bola prezentácia najnovšej knihy pre deti Cesta do Tokia autora Đuricu Krstina, spisovateľa z Kovačice. Okrem mnohopočetných milovníkov literatúry na podujatí sa zúčastnili aj hostky z Malého Crnića – Anna Dudášová, spisovateľka, a Beba Milovanovićová, predstaviteľka Centra pre kultúru. Autorovi a hosťom sa prihovorila aj Alžbeta Hriešiková, predsedníčka kovačického Literárneho klubu, a úryvkami z knihy a hrou na hudobných nástrojoch prispeli žiaci tunajšej základnej školy. x x x Divadlo pre domáce obecenstvo. V sobotu 28. novembra v sieni Domu kultúry 3. októbra v Kovačici ochotníci združenia Kolektívu Kreatívnych Amatérov (KOKRAM) predniesli divadelné predstavenie Tri letušky v Paríži francúzskeho autora M. Camolettiho, v réžii Danky Tomanovej a za asistencie Dragana Karlečíka. A. Ch.

Stará Pazova

Literárny večierok. Ľudová knižnica Dositeja Obradovića usporiadala vo štvrtok 26. novembra literárny večierok venovaný 100. výročiu narodenia spisovateľa Branka Ćopića (1915 Hašani, Bosanska krajina – 1984 Belehrad). O jeho živote a diele hovoril autor tohto zaujímavého programu Branko Rakočević, profesor vo výslužbe. V programe pod názvom Ne tuguj, bronzani pjesniče vystúpil chór pazovskej ZŠ Boška Palkovljevića Pinkiho, tiež divadelní ochotníci Mária Chlebianová, Milan Dudić a Radica Števanov a s prednesom básne B. Ćopića gymnazista Sergej Savić. A. Lš.

• KULTÚRA •

S JANKOM ČÉRNÝM O PIVNICKÝCH PÄŤDESIATKACH

Roky sme počítali od Stretnutia po Stretnutie... Anna Francistyová

me na sklonku roku 2015, v ktorom sme si neraz pripomenuli dve pekné jubileá späté s angažovaním sa pivnických ochotníkov: 50. výročie spolkárskej činnosti (od Mládežníckeho súboru piesní a tancov V pivnickom poli po SKUS Pivnica), ako i 50. ročník festivalu Stretnutie v pivnickom poli. Neraz (nielen v tomto roku) sme si číselné a menné údaje k týmto pivnickým záležitostiam pýtali od Janka Čérného, neúnavného aktivistu a kronikára. Právom, veď obidve spomenuté päťdesiatky má aj vo svojom životopise, a pritom bol i prvým predsedom SKUS Pivnica. Zvolený bol na zasadnutí vo februári 1970, keď bol spolok evidovaný do registra spoločenských organizácií. Pochopiteľne, aj tento údaj máme z jeho záznamov. Aj mnohé ďalšie...

– Súbor mal prvé vystúpenie 23. mája 1965. Nebol som tam, lebo som o programe nevedel, ale na repríze tohto programu 12. septembra 1965 som už bol, – spomína si náš spolubesedník. – Nebol som ani na prvom Stretnutí v pivnickom poli 22. a 23. januára 1966, lebo som bol na vojenčine, ale na všetkých ostatných áno. Tieto dve päťdesiatky, to je veľa údajov, ale aj spomienok, známostí a zážitkov. Čo je hodné spomenutia zo začiatkov pivnického spolku čiže súboru? – Súboranti, ako nás volali v Pivnici, môžu byť hrdí na svoju ochotnícku činnosť a za dosiahnuté výsledky získali aj mnohé uznania. Tak napríklad už Mládežnícky súbor V pivnickom poli v roku 1969 dostal Októbrovú cenu Obce Báčska Palanka, a to ako prvý ochotnícky subjekt na území obce. Už predtým v roku 1967 dostal cenu Iskry kultúry, ktorú udeľuje Kultúrno-osvetové spoločenstvo Vojvodiny, a tiež ju dostal ako prvý slovenský spolok vo Vojvodine. Ako prvý z radov vojvodinských Slovákov súbor vystúpil na 2. sneme ľudovej tvorby • KULTÚRA •

O pivnickom spolku a festivale i na podujatí Hlas ľudu naživo v Pivnici 18. septembra 2015 (Foto: O. Filip) v Leskovci a bol zaradený aj do priameho prenosu TV Belehrad. V roku 1970 bol delegovaný ako predstaviteľ APV na oslavy Matice slovenskej v Martine. Okrem Pivnice boli tu aj Hložany a dostali sme sa tam vďaka rozhodnutiu na 1. ročníku Prehliadky tanečných skupín v Hložanoch, dnes Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... A Pivnica sa spomína aj v dejinách činnosti Slovenskej redakcie RTV Nový Sad, lebo práve tu v roku 1975 nakrútili prvý dokumentárny film a bolo to pod režisérskou taktovkou Andreja Privratského. Pivnickí spolkári boli vždy aspoň medzi tými pochválenými... – Áno, ale napríklad nedávny rok 2013 bol skutočne v znamení Pivnice: súboranti boli víťazi Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj..., členovia Detského folklórneho súboru Ratolesť zvíťazili na DFF Zlatá brána v Kysáči a Vlasta Vachulová z Pivnice zvíťazila na Stretnutí v pivnickom poli. Ináč jej starý otec Michal Slávik bol tiež účastníkom Stretnutia v rokoch 1972 a 1973 a svoju druhú účasť dokonca korunoval Cenou za autentickosť piesne... Tak naši ochotníci dokázali a stále dokazujú, že aj v ťažkých podmienkach na činnosť možno dosahovať skvelé výsledky a úspechy. Všetkých nás potešila i Cena NRSNM, ktorú v roku 2015 dostalo Stretnutie v pivnickom poli.

(aj to iba do roku 2014, lebo v roku 2015 sa ten pomer vyrovnal); 54 účastníkov sú už druhou generáciou niekdajších účastníkov (synovia a dcéry), Pivnica a Selenča má rodiny s už treťou generáciou účastníkov. Predsa aj na tento festival doľahli mrcha časy: menej účastníkov, problémy v organizácii, nestály termín jeho priebehu... – Na otvorení Stretnutia v roku 1988 akademik Ján Kmeť povedal, že spievať sa s náladou dá, len keď sa verí, že zajtra bude lepšie. My veríme, že predsa bude lepšie... Ja osobne by som chcel na javisku v Pivnici vidieť aj účastníka s radovým číslom 2 000 a vypočuť si pieseň pod radovým číslom 3 000. Vedomý som si toho, že festival už nemôže bývať v tradičnom januárovom termíne, ktorý najviac zodpovedal na jeho realizáciu v minulých rokoch, ale dobre by bolo, aby sa ustálil: či už to bude v máji, či v októbri, len nech si aj účastníci môžu zladiť festival s inými svojimi povinnosťami. Potom všetci prihlásení budú môcť aj prísť, a verím, že aj spoločenská podpora tohto nášho najstaršieho, pritom aj medzinárodného hudobno-speváckeho podujatia

A už sme pri festivale, ktorý bol dlho – kým si udržiaval ustálený januárový termín – svojráznym pivnickým medzníkom. Ako sám hovorievate: „Roky sme počítali od Stretnutia po Stretnutie...“. – Veru, bohatší sme o 50 ročníkov Stretnutia – tak Pivničania volajú tento festival, o nových spevákov, ktorí prichádzali do Pivnice ako celkom neznámi a dnes sú mnohí z nich rozhlasoví a festivaloví interpreti, o nové pesničky, ktoré vďaka festivalu akoby znovu zľudoveli. Ak môžem trochu naservírovať čísla, tak takto: na toto podujatie bolo doteraz prihlásených 1 489 spevákov, vystúpilo 1 317, ktorí predstavovali 47 osád a 102 spolkov či inštitúcií, Ján Čérný mal česť na recepcii pre ustanovizní. Prihlásených účastníkov 50. Stretnutia v pivnickom osád bolo o 5 viac, ale ich poli 24. mája 2015 odkrojiť prvé kúsky predstavitelia napokon z tradičnej festivalovej torty do Pivnice neprišli. Zaujímavostí mám v záznamníkoch, ale aj v pamäti dosť. Napríklad, sa ustáli. Síl na jeho organizáciu že z celkového počtu účastníkov 1/3 v Pivnici jesto stále a je tu aj verné sú chlapci a 2/3 dievčatá; len v ro- obecenstvo, ktoré každý rok čaká koch 1975 a 2000 bol festival „muž- na Stretnutie s veľkým S: na speváský“, lebo vystúpilo viac spevákov kov, pesničky a kroje zo všetkých ako speváčok; len Padina mala na našich prostredí a zo slovenského festivale viac chlapcov ako dievčat zahraničia. 49 /4676/ 5. 12. 2015

Kultúra VIERKA BAŽAĽOVÁ, MALIARKA Z LUGU

Múzy si na ňu počkali na povale Juraj Bartoš

eň bol krásny, slnečný, ale predsa len – novembrový. V predizbe domu, ktorý sme našli poľahky, kraľovalo príjemné teplo. Trebárs zakúrené nebolo. To z pohľadu na pestrú výstavu, ktorou nás dočkala jej autorka Vierka Bažaľová (1964). Obrazy zavesené

Vierka Bažaľová v malebnej ríši farieb

Studňa na stenách i poukladané na stole a na gauči, skrinka plná omaľovaných nádob, no, hotový malý milý farebný svet. Krajinky, kvetinové zátišia... na plátne, na dreve, na skle, na hline... Všetky maľby priam voňajú prírodou, ktorá zrejme našej hostiteľke vošla hlboko pod kožu.

Vôňa prírody Hovorí, že už v škole rada kreslila, nuž ale... Potom sa muselo pracovať, potom prišla rodina,

www.hl.rs

potom deti... Až keď vyrástli, vytvoril sa priestor pre koníčka, ktorý sa tu, na okraji malebného Lugu, rozbehol do čarovného sveta výtvarníctva. Nie je tomu tak dávno, čo si pani Bažaľová potykala so štetcami a farbami. Ako vlastne...? „Pred asi piatimi rokmi som na ,padláši’ našla staré hlinené džbány. Dostala som chuť vyfarbiť ich, oživiť, spestriť. Najprv som Zakvitnutý košík používala iba vodové farby, neskoršie som si zaobstarala aj olejové. Asi pred tromi rokmi som začala maľovať obrazy... Najprv som to robila pre seba, pre vlastné potešenie. Keď som videla, že sa mi darí, chcela som mojimi prácami potešiť aj iných. Začalo sa to tak, že som môjmu bra- Suveníry na skrinke tovi k výročiu uzavretia to chcel... Aj ja...“ No a tak pani Bažaľová fakticky manželstva omaľovala a darovala fľašu s pá- začala „remeselníčiť“. Najprv, vraví, lenkou. Všetkým sa to veľmi za- omaľúvala fľašky, potom si od starej páčilo, všetci hneď: Aj ja by som mamy doniesla hlinené krčiažky a

Informačno-politický týždenník

jej výtvory si postupne čoraz ľahšie našli kupcov. Začala svoje výrobky predávať na rôznych spoločných výstavách, ale čoskoro záujemcovia začali chodievať aj k nej domov. Odbyt ide ešte lepšie, odkedy si v Lugu založili Spolok žien (pani Bažaľová je jeho pokladníčkou) a svojimi prácami sa predstavujú aj v iných prostrediach. Čo sa jej robí ľahšie, čo ťažšie? „Na skle a na hlinených výrobkoch sa maľuje oveľa ťažšie, lebo na nich nemožno robiť skice ceruzou, musí sa hneď maľovať štetcom. Okrem toho farby na týchto materiáloch sa ťažšie sušia, takže sa robí pomalšie. Keď sa mi zunuje maľovať fľašku či džbán, dám sa na maľovanie obrazov.“ Zatiaľ Viera Bažaľová samostatnú výstavu, okrem tej, ktorú pripravila pre čitateľov Hlasu ľudu, nemala. Čo nebolo, môže byť. Veď v Lugu už dávno existuje Kultúrno-umelecký

spolok Mladosť a dedina sa môže pochváliť aj pekným novým Domom kultúry. Doň predsa, okrem folklórnych, patria aj výtvarné a iné obsahy. • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy

Na zabíjačke Anna Horvátová

eď sa omamná vôňa začne rozliehať dvorom, doslova nám káže, aby sme sa dotkli sviežich, horúcich špecialít, ktoré vznikajú len na zabíjačke. Alebo na zakáľačke?! Obidve tieto slová sú spisovné. Dilemu skôr máme pri pomenúvaní niektorých zabíjačkových výrobkov, keďže sa v každej dedine inak volajú. Je zaujímavé, že každá dedina je špecifická nielen podľa technológie výroby zabíjačkových špecialít, ale už aj podľa tých pomenovaní. Väčšinou sa nadievajú klobásy – a je to aj ten spisovný variant – hrubé a tenké, avšak v našom jazykovom spoločenstve sa stretávame so slovom „klbásy“ – ide tu o nárečový variant slova. V našej slovenčine sa udomácnilo aj srbské slovo kulen; ako opodstatnenie toho, že je klobása

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. V sobotu 5. decembra o 19. hodine v Galérii Zuzky Medveďovej slávnostne otvoria 13. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku. Pri tejto príležitosti v Modrom salóne v budove Slovenského vojvodinského divadla toho istého dňa od 15.30 h bude i 9. výtvarnícke snemovanie. J. Č-p BÁČSKY PETROVEC. Tradičný v poradí už 23. festival Spievajže si, spievaj v organizácii MOMS Petrovec a pod záštitou Obce Báčsky Petrovec sa uskutoční v nedeľu 6. decembra o 18. hodine vo veľkej sieni SVD v Petrovci. kmm BÁČSKY PETROVEC. V sobotu 28. novembra družbou a nezáväzným posedením členovia Komorného zboru Musica viva avizovali 15 rokov nepretržitej činnosti tohto speváckeho

v hrubom čreve práve „kulen“ a nie klobása, avšak pravda je tá, že to nie je slovenské slovo. Väčšiu jazykovú pestrosť zaznamenávame pri dvoch tiež obľúbených zabíjačkových výrobkoch: „brezák“, „macok“ alebo „matejka“ a „hurka“ či „májoška“. Nazrúc do Synonymického slovníka zisťujeme: mäsiarsky výrobok z nakrájaného vareného mäsa a vnútorností naliateho do širokého čreva alebo žalúdka, ktorý my poznáme ako „brezák“, „macok“ alebo „matejka“, je tlačenka • subštandardne švankes • nárečovo dedo. Kus čreva naplnený zmesou mletého mäsa, vnútorností, ryže, krúp alebo pečiva je jaternica, jadernica • hovorovo: jelito • hurka. Zvyšok slaniny či na kúsky nakrájaná slanina po vypražení je škvarka, škvarok, teda škvarky a oškvarky, ale ako husacie škvarky, oškvarky, ako je to vysvetlené v slovníkoch. telesa. Toto okrúhle výročie si speváčky a speváci zboru sprítomnia aj verejne v rámci Vianočného koncertu v piatok 18. decembra v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára o 19. hodine, v ktorom budú účinkovať aj ich hostia. J. Č-p KYSÁČ. V nedeľu 6. decembra o 19. hodine vo veľkej sále Kultúrneho centra Kysáč (KIS) bude Večer humoru. Účinkujú divadelníci z Pivnice, Padiny, Kovačice a Kysáča. Organizátorom podujatia je KC Kysáč. E. Š. NOVÝ SAD. V stredu 9. decembra o 18. hodine v miestnostiach SKC P. J. Šafárika (na starej fare) členovia MOMS Nový Sad si pripomenú 25 rokov nepretržitej činnosti. V príležitostnom programe vystúpia aj ochotníci Šafárika.

Správna rada MOMS

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 | inzercia@hl.rs

Narodeniny a výročia v decembri 2015 3. decembra 1955 sa narodil Ján Makan, televízny, divadelný a filmový režisér a pedagóg. (Blahoželáme k 60. narodeninám.)

slovenský básnik, prozaik, dramatik, scenárista, autor literatúry pre deti a mládež. (Blahoželáme k 60. narodeninám.)

5. decembra 1985 zomrel v Báčskej Palanke Gustáv Babiak, hudobník, člen ľudového orchestra SKUS Pivnica, skladateľ, textár a spevák slovenských ľudových a tanečných piesní, zberateľ pôvodných pivnických piesní. V bydlisku – v Báčskej Palanke sa angažoval i v založení KUS Kostu Abraševića. Narodil sa 26. februára 1943 v Zmajeve. (Pripomíname si 30. výročie smrti.)

9. decembra 1900 sa v Petrovci narodil Andrej Sirácky, profesor a riaditeľ petrovského gymnázia, akademik ČSAV a SAV, novinár, filozof, sociológ, politológ, univerzitný profesor. Zomrel 29. septembra 1988 v Bratislave. (Pripomíname si 115. výročie narodenia.)

5. decembra 1910 v Laliti sa narodil Štefan Valent-Šubarov, básnik a evanjelický farár. Zahynul roku 1941. (Pripomíname si 105. výročie narodenia.) 6. decembra 1955 v Bratislave sa narodil Daniel Hevier,

29. decembra 1940 v Selenči sa narodil Dr. Vladimír Valent, univerzitný profesor v Belehrade, matičiar a národno-kultúrny pracovník. (Blahoželáme k 75. narodeninám.) 20. decembra 1940 v Petrovci zomrela Adela Greisingerová, divadelníčka, učiteľka a vedúca ženského spolku. (Pripomíname si 75. výročie smrti.)

AMK BAČKA, s. r. o. NAJVÝHODNEJŠIE V MESTE POSKYTUJE SLUŽBY: • • • •

TECHNICKÚ PREHLIADKU VOZIDLA, PLYNOVÝ TEST – REATEST, HOMOLOGÁCIU, ODTIAHNUTIE

MOŽNOSŤ PLATENIA NA 3 – 6 – 12 SPLÁTOK PROSTREDNÍCTVOM: ADMINISTRATÍVNEHO ZÁKAZU, ŠEKMI OBČANOV, PLATOBNOU KARTOU

AKCIA: S REGISTRÁCIOU BEZPLATNÉ UMÝVANIE VOZIDLA IBA U NÁS SI MÔŽETE ZAOBSTARAŤ MEDZINÁRODNÉ DOKLADY • POVOLENIE NA RIADENIE CUDZIEHO VOZIDLA V ZAHRANIČÍ • MEDZINÁRODNÝ VODIČSKÝ PREUKAZ STAŇTE SA NAŠÍM ČLENOM A VYUŽITE VÝHODY

NA ZVÝŠENIE POTENCIE KAMAGRA gél – 1 balenie (7 kusov) = 1 200,00 LEVITRA tablety – 1 balenie (4 kusy) = 1 000,00 VIAGRA tablety – 1 balenie (4 kusy) = 1 000,00 CIALIS tablety – 1 balenie (4 kusy) = 1 000,00 Diskrétne balenie, dodávka postexpresovou zásielkou. Mobil: 061/146-0-426 • KULTÚRA • OZNAMY •

• ODTIAHNUTIE VOZIDLA V PRÍPADE POŠKODENIA • OPRAVA VOZIDLA NA CESTE • ODTIAHNUTIE VOZIDLA V PRÍPADE DOPRAVNEJ NEHODY Centrála: 021/60-43-396 Medzinárodné doklady: 069/45-41-500 Technická prehliadka, atest, homologácia: 069/45-73-00 Odťahová služba: 069/45-47-300 e-mail: amk.backapalanka@gmail.com

49 /4676/ 5. 12. 2015

i h u m -

Oznamy Vlaha v stenách? Izolovanie vlhkých objektov strojmi.

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

33 rokov skúsenosti v izolovaní vlhkých domov, kostolov a iných objektov hrúbky stien do 10 m. Záruka na vykonané práce. Radšej vysušovať – ako búrať!

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

Hydroizolácia Živanović telefóny: 063440470 a 0631024114 hizivanovic@gmail.com www.hiz.co.rs

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

DROBNÝ OZNAM NA PRENÁJOM vybavená garsónka v Novom Sade, Somborská č. 1; tel.: 063/81-00-374.

DROBNÝ OZNAM

POTREBNÍ vodiči kamiónov na prácu v podniku Chemosvit, Chedos, s. s r. o., na Slovensku; e-mail: dida.m@chedos. sk; tel.: +421905596609.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS195, NSU195, NSL195–Đorđa Joanovića Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS195, NSU195, NSL195–Đorđa Joanovića, Ul. Dr. Đorđa Joanovića č. 7, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 5155, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 30. novembra 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1016/15, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS195, NSU195, NSL195–Đorđa Joanovića, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS195, NSU195, NSL195–Đorđa Joanovića, Ul. Dr. Đorđa Joanovića č. 7, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 5155, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný je odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS195, NSU195, NSL195–Đorđa Joanovića, Ul. Dr. Đorđa Joanovića č. 7, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 5155, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS195, NSU195, NSL195–Đorđa Joanovića, Ul. Dr. Đorđa Joanovića č. 7, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 5155, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom je plánovaná rekonštrukcia jestvujúcej základnej stanice, a to tak, že bude postavená trojúseková anténová sústava pre rozsahy GSM 900, UMTS a LTE, ktorá bude pozostávať z troch panelových antén výrobcu Kathrein K80010291, po jedna anténa po úseku pre všetky sústavy. Antény budú usmernené s azimutmi 0 ° (prvý úsek), 190 ° (druhý úsek) a 270 ° (tretí úsek). Nová konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 2 + 2 + 2, pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3 a pre sústavu LTE je 1 + 1 + 1.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu TEHNOPAPIR, s. s r. o., Belehrad – Zemun, diaľnica do Nového Sadu číslo 74, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Zariadenie na skladovanie bezpečného odpadu – sklo a drevo, v Novom Sade, na rohu ulíc Kanálskej a Carinskej, na katastrálnej parcele číslo 4142/21, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Detelinara. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nositeľ projektu doručil Zmluvu o prenájme registrovanú v Podniku pre telekomunikáciu Telekom Srbija, a. s., Sieť, číslo 256204/1 z 3. septembra 2012, uzavretú medzi Zhromaždením obyvateľov budovy Dr. Đorđa Joanovića č. 7, Nový Sad, a Podnikom pre telekomunikáciu Telekom Srbija, a. s., a Informáciu o lokalite pre parcelu číslo 5155, k. o. Nový Sad I, číslo: V-353-1164/15 z 3. novembra 2015 vydanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS195, NSU195, NSL195-Đorđa Joanovića, číslo: 1198 z 1. júla 2015, ktorú vypracovala Elektrotechnická fakulta, Univerzity v Belehrade. Základná stanica mobilnej telefónie NS195, NSU195, NSL195–Đorđa Joanovića, má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre všetky tri úseky pre všetky rozsahy. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenou efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 rozhodnutie US), ktorým sa žiada, že každá aktivita musí byť plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

Oznamy POKRAJINSKÝ SEKRETARIÁT PRE VZDELÁVANIE, PREDPISY, SPRÁVU A NÁRODNOSTNÉ MENŠINY – NÁRODNOSTNÉ SPOLOČENSTVÁ AUTONÓMNEJ POKRAJINY VOJVODINY REPUBLIKY SRBSKO Podľa článku 37 pokrajinského parlamentného uznesenia o pokrajinskej správe (Úradný vestník APV, číslo 37/2014 a 54/2014 – iné uznesenie), v súlade s článkom 79 Zákona o určení príslušnosti Autonómnej pokrajiny Vojvodiny (Úradný vestník RS, č. 99/2009, 67/2012 – uznesenie Ústavného súdu Republiky Srbska IÚs-353/2009) a s Pravidlami o stálych súdnych tlmočníkoch (Úradný vestník RS 35/2010), pokrajinský tajomník pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá), vypisuje OZNAM NA DOSADENIE STÁLYCH SÚDNYCH TLMOČNÍKOV PRE OBVODY VYŠŠÍCH SÚDOV NA ÚZEMÍ AUTONÓMNEJ POKRAJINY VOJVODINY I. Zverejňuje sa oznam na dosadenie stálych súdnych prekladateľov a stálych súdnych tlmočníkov znakov slepých, hluchých alebo nemých osôb pre obvod: 1. Vyššieho súdu v Novom Sade pre: goranský jazyk – 1; anglický jazyk – 1; slovenský jazyk – 1; taliansky jazyk – 1; chorvátsky jazyk – 1; slovinský jazyk – 1; nemecký jazyk – 1; bosniansky jazyk – 1; albánsky jazyk – 2; perzský jazyk – 1; bulharský jazyk – 1, grécky jazyk – 1; macedónsky jazyk – 1; rómsky jazyk – 2; turecký jazyk – 2; holandský jazyk – 1; posunková reč – 2. 2. Vyššieho súdu v Zreňanine pre: anglický jazyk – 1; rómsky jazyk – 2; chorvátsky jazyk – 1; francúzsky jazyk – 1; maďarský jazyk – 1; čínsky jazyk – 1; sýrsky jazyk – 1; macedónsky jazyk – 1; grécky jazyk – 1; bulharský jazyk – 1; albánsky jazyk – 1; bosniansky jazyk – 1. 3. Vyššieho súdu v Sriemskej Mitrovici pre: albánsky jazyk – 1; turecký jazyk – 1; rumunský jazyk – 1; holandský jazyk – 1; nemecký jazyk – 1; francúzsky jazyk – 1; taliansky jazyk – 1 bulharský jazyk – 1; posunková reč – 1; macedónsky jazyk – 1; ruský jazyk – 1; maďarský jazyk – 1. 4. Vyššieho súdu v Subotici pre: fársí jazyk – 2; urdu jazyk – 2; paštský jazyk – 1; arabský jazyk – 1; turecký jazyk – 2; francúzsky jazyk – 2; taliansky jazyk – 1; ukrajinský jazyk – 1; bulharský jazyk – 3; macedónsky jazyk – 2; anglický jazyk – 1; posunková reč – 1. 5. Vyššieho súdu v Pančeve pre: nemecký jazyk – 1; hindi jazyk – 1; čínsky jazyk – 1; bosniansky jazyk – 1; arménsky jazyk – 1; rumunský jazyk – 1; posunková reč – 2. 6. Vyššieho súdu v Sombore pre: maďarský jazyk – 1; rusínsky jazyk – 1; anglický jazyk – 1; nemecký jazyk – 1. II. Kandidát na stáleho súdneho prekladateľa alebo stáleho súdneho tlmočníka znakov pre slepé, hluché alebo nemé osoby (ďalej: kandidát) môže byť osoba, ktorá spĺňa nasledujúce všeobecné a osobitné podmienky, ktoré dokáže spôsobom určeným v ozname. Všeobecné podmienky: 1. má byť plnoletý: – splnenie tejto podmienky sa dosvedčuje na základe výpisu z matriky narodených alebo osobného preukazu (biometrický osobný preukaz musí byť prečítaný), 2. má byť štátnym občanom Srbska: – splnenie tejto podmienky sa dosvedčuje potvrdením o štátnom občianstve, 3. má mať bydlisko na území AP Vojvodiny: – splnenie tejto podmienky sa dosvedčuje osobným preukazom

• OZNAMY •

(biometrický osobný preukaz musí byť prečítaný), 4. má mať najmenej vysokoškolské vzdelanie: – splnenie tejto podmienky sa dosvedčuje diplomom, resp. osvedčením o vysokoškolskom vzdelaní, 5. nesmie byť prerušovaný pracovný vzťah v štátnom orgáne pre ťažšie porušenie povinností z pracovného vzťahu: – splnenie podmienok sa dokáže podpísaním vyhlášky kandidáta, že pracovný pomer v štátnom orgáne z dôvodu uloženého disciplinárneho opatrenia nezanikol. Kandidát sám zostavuje a podpisuje vyhlášku bez ohľadu na to, či nebol zamestnaný, bol zamestnaný alebo je zamestnaný v štátnom orgáne, 6. nebol odsúdený na trest väzenia v trvaní najmenej šiestich mesiacov: – splnenie podmienky sa dokáže na základe osvedčenia príslušného súdu, ktoré nesmie byť staršie ako šesť mesiacov, že sa proti kandidátovi nevedie trestné konanie za trestný čin, pre ktorý je stíhaný z úradnej povinnosti. Osobitné podmienky: 1. má mať zodpovedajúce vysokoškolské vzdelanie pre určitý cudzí jazyk alebo úplne ovládať jazyk, z ktorého prekladá a do ktorého prekladá ústny prejav alebo písaný text: – splnenie tejto podmienky sa dosvedčuje alternatívne: – diplomom o získanom vysokoškolskom vzdelaní pre určitý cudzí jazyk, resp. certifikátom, potvrdením alebo iným zodpovedajúcim dôkazom príslušnej organizácie, ktorým sa potvrdzuje odborná kompetencia na vykonávanie úkonov tlmočníka pre posunkovú reč, resp. odborná kompetencia na prekladanie hovorenej reči do posunkovej reči a posunkovej reči do hovorenej reči, – osvedčením komisie o skôr zloženej previerke jazykových poznatkov, – previerkou poznatkov z jazyka, ktorú vykonáva komisia, 2. má poznať právnu terminológiu používanú v jazyku, z ktorého a do ktorého prekladá: – splnenie tejto podmienky sa dosvedčuje na základe certifikátov, potvrdení a iných zodpovedajúcich dôkazov o skúsenosti v prekladateľských úkonoch. III. Kandidát spolu s prihláškou na oznam doručuje originál alebo overenú fotokópiu uvedených dokladov. IV. Komisia, ktorú zakladá pokrajinský tajomník, rozoberá prihlášky kandidátov a dôkazy podané spolu s prihláškami na oznam a s cieľom dosvedčenia o splnení osobitných podmienok preveruje vedomosti z jazyka a právnej terminológie. Trovy previerky hradí kandidát. V. Prihlášky na oznam s dôkazmi o spĺňaní podmienok z bodu II. tohto oznamu sa doručujú v lehote 30 dní odo dňa uverejnenia oznamu na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, Bulvár M. Pupina č. 16, 21 000 Nový Sad, s označením: Prihláška na oznam na dosadenie stálych súdnych tlmočníkov, stálych súdnych prekladateľov pre obvody vyšších súdov na území APV. Kandidát je povinný napísať prihlášku, v ktorej uvádza jazyk a súd, pre ktorý sa prihlasuje, adresu a telefónne číslo. Oneskorené, nepovolené, nezrozumiteľné a neúplné prihlášky sa nebudú rozoberať. Previerka vedomostí z jazyka sa uskutoční v lehote 30 dní po poslednom dni lehoty podávania prihlášok. VI. Za podávanie prihlášky na oznam kandidát zaplatí pokrajinský administratívny poplatok vo výške 300,00 dinárov na účet rozpočtu Republiky Srbsko číslo: 840-742221843-57, volacie číslo: 97 11-223.

49 /4676/ 5. 12. 2015

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

Dňa 2. decembra 2015 uplynulo 40 rokov od tragickej smrti nášho milovaného

Dňa 1. decembra 2015 uplynul rok, čo ma opustil môj manžel

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s našou mamou a starkou

ZUZANOU MADACKOU

JÁN ČELOVSKÝ 1943 – 2014 – 2015 z Kysáča

PAVLA MELIŠA

1939 – 1975 – 2015 lekárnika z Padiny

Spomínam si na chvíle prežité s Tebou. Len kyticu kvetov na hrob Ti môžem dať a spokojný spánok Ti priať. Manželka Zuzana

S láskou si na neho spomínajú: manželka Zuzana, dcéra Darina so synmi Darkom a Adriánom a syn Drahoslav s manželkou Marijanou a synmi Damiánom a Marijanom

SMUTNÁ SPOMIENKA

1933 – 2015 z Kysáča

S láskou a úctou si na Vás budeme spomínať. Syn Ondrej s manželkou a vnukovia Ján a Andrej s rodinou

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s priateľom

JÁN ČELOVSKÝ 3. 10. 1943 – 1. 12. 2014 – 1. 12. 2015 z Kysáča

SMUTNÁ ROZLÚČKA s priateľkou

MÁRIOU RADAKOVOU rod. Krnáčovou 30. 1. 1944 – 22. 11. 2015 z Čelareva

Kto Ťa poznal, spomenie si, kto Ťa mal rád, nezabudne. Žiješ v srdciach tých, ktorí Ťa milovali.

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 1. decembra 2015 uplynul rok, čo nás opustil náš dedo

JÁN ČELOVSKÝ 1943 – 2014 – 2015 z Kysáča

Priateľky: Zuzka, Anna a Zuzka

Dňa 7. decembra 2015 uplynie rok, čo nás navždy opustil manžel, otec a starký

Uplynul rok, čo nie je s nami náš drahý dedo

1951 – 2014 – 2015 z Báčskeho Petrovca

Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť. Tvoji najmilší

www.hl.rs

Iba spomienka. Sýkorovci

POSLEDNÁ ROZLÚČKA so spolupracovníkom

SAMUELOM GALAMBOŠOM 1949 – 2015 z Hložian

Koho hriala Tvoja láska, v srdci Ťa bude nosiť do konca života. Vnučka Nataša s manželom Mariánom Tašarovci

SPOMIENKA

ONDREJ KOPČOK

1949 – 2015 z Hložian

Syn Michal s rodinou

A nežiaľte, že odchádzam, kde niet už trápenia, len vyčkajte, kým príde Pán, zbohom, dovidenia.

SMUTNÁ SPOMIENKA

SAMUELOM GALAMBOŠOM

JÁN ČELOVSKÝ 3. 10. 1943 – 1. 12. 2014 – 1. 12. 2015 z Kysáča

Vždy budeš s nami v našich spomienkach. S láskou a úctou si na Teba spomínajú

Informačno-politický týždenník

vnukovia Michal a Miroslav

Mlynári

SMUTNÁ ROZLÚČKA s mamou

ZUZANOU VALENTÍKOVOU rod. Valentíkovou 8. 1. 1932 – 24. 11. 2015 z Pivnice

Za všetky trápenia a bolesti nech Ti dá Pán Boh večnej milosti. Večnú spomienku na Teba si zachovajú syn Janko a nevesta Anka s deťmi • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA na

na manžela, otca a starého otca

Oznamujte v Hlase ľudu

MIROSLAVA MARČOKA

021/ 47-20-840 a 021/47-20-844

11. 5. 1951 – 1. 12. 2010 – 2015 z Kysáča

inzercia@hl.rs

MÁRIU KYSEĽOVÚ

rod. Gedeľovskú 1930 – 2006 – 2015 z Kysáča

Vo svojich spomienkach si Ťa navždy zachovávajú: manželka Anna, syn Zlatko, dcéra Kvetoslava, zať Zlatko a vnučka Aňa

SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou drahou

Uplynulo deväť rokov, čo nie si s nami, ale v našich spomienkach ešte stále žiješ.

SPOMIENKA

MÁRIOU SKLABINSKOU

Manžel Pavel a synovia Vladimír a Jaroslav

na našu starkú

rod. Leporisovou 1961 – 2015 z Kulpína

SMUTNÁ SPOMIENKA

ANNU FEJDIOVÚ

rod. Kopčokovú 1949 – 2009 – 2015 z Petrovca Navždy zostaneš v našich spomienkach.

MILINA MATKOVIĆOVÁ

Rodina Kukučková z Hložian

V našich srdciach a myšlienkach zostávaš stále s nami... Tvoji najmilší

rod. Milerová 1970 – 2012 – 2015 z Aradáča

SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 25. novembra 2015 po dlhej a ťažkej chorobe nás navždy opustila naša drahá

Na Teba nezabúdajú

hlasludu.info www.hl.rs

dcéra Antónia, mama, otec a brat s rodinou

SPOMIENKA

na našich rodičov, starých rodičov a prastarých rodičov

MICHALA

1921 – 4. 12. 2007 – 2015

ANNU

1923 – 7. 12. 2012 – 2015

FABÓKOVCOV zo Silbaša

Spomíname s úctou a povďační sme za všetku lásku a dobrotu, ktorú nám dali.

MÁRIA SKLABINSKÁ

rod. Leporisová 29. 12. 1961 – 25. 11. 2015 z Kulpína

S prázdnotou v srdci a veľkým žiaľom sa s ňou lúčia jej najmilší: manžel Ján, synovia Stanislav, Vladislav a Daniel, nevesty Emília a Tatiana, vnúčatá Simonka, Martinka a Janko a svokra Mária Sklabinská

Dcéry: Anna Červenská a Zuzana Čániová s rodinami

• OZNAMY •

49 /4676/ 5. 12. 2015

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 4. decembra 19.30 Poľovačka na šakala 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia TV Týždeň 21.00 Kumštáreň

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

Nedeľa 6. decembra 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre penzistov

Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň

Utorok 8. decembra 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV

Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti

Pondelok – sobota 18.00 Denník NOVÉ TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Repríza Vysielanie pre penzistov Sobota 9.50 Repríza relácie Dobrý večer, Vojvodina 11.30 Repríza Palety Utorok 17.00 Repríza Dúhovky 16.10 Repríza Palety

Poľovačka na šakala je názov reportáže nakrútenej priamo v love s poľovníkmi zo Slankamenských Vinohradov. Dúhovka pod názvom Metamorfózy ľudového odevu v Kysáči je dokument autorky Svetlany Surovej, ktorá dostala ročnú Cenu Televízie Vojvodina o tradičnom a súčasnom kysáčskom kroji. Dokument je aj o tom, ako sa menil kysáčsky ľudový odev pod vplyvom prostredia, sociálnych či demografických faktorov, ako i trendov doby. Aké fodrošky a sukne majú dnes Kysáčanky najradšej a čo pre mladých znamenajú tieto skvosty. Vysielanie pre penzistov bude venované Martinskej a Tekvicovej zábave v Kovačici a Padine. Z Kysáča je tu príspevok o čare adventu a Vianoc, na záver i recept na vianočno-silvestrovskú tortu.

www.hl.rs

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 4. decembra – Za mrežami Sobota 5. decembra – Denné svetlo Pondelok 7. decembra – Umenie boja – Zrada Utorok 8. decembra – Rýchlo a zbesilo 2 Streda 9. decembra – Z nuly superhrdinom Štvrtok 10. decembra – Nezvestné 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každý pondelok 20.15 Hudobný mix

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 6. decembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Prípravy na festival Letí pieseň, letí Utorok 8. decembra 16.00 V Kovačici prezentovali knihu Studienky Viery Benkovej Selenčania z Austrálie Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 11. decembra 16.00 Slovenský film: Drak sa vracia Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Nedeľa 6. decembra 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Jack, zabijak obrov 24.00 Záver vysielania

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

TV OBCE KOVAČICA

V Kulpíne sa trénuje aj kickbox

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 49 Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je názov tradičného koncertu spevákov slovenských ľudových piesní v Báčskom Petrovci. autorka: ANNA Olivier 2. časť BIČIA- Laurence tajničky ROVÁ

druh čiara peňažného ampér ústavu

H ĽU LAS DU

RÁDIO STARÁ PAZOVA

4. a 1. utrpela samohláska kolaps

osmium

osobnosť

bludisko prostriedok na lakovanie kovová nádoba na varenie

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. časť Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. Bosny

malá srna AS HL DU 1. časť U tajničky Ľ

obvod spojka

zabalil (hovorovo) pitie

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 6. decembra 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 9. decembra 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

dve samohlásky

eso (srb.)

... proroka

piesočný ostrov

ženské meno

hudobné dielo na scéne

srbské mužské meno

nový (srb.) epická báseň

ž. meno solm. slab.

spojka joule

Bor

kypri pôdu!

lepidlo irídium

sklená banka s kov. vláknom

ovečka v Andrićovom diele

erbium

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 48 VODOROVNE: maturant, améba, no, šediny, l, ara, elle, hi, an, Ar, akadémia, ľaľa, akn, a, omyl, t, myš, A, on, opatrený, vo, Odra, á, ak, ako TAJNIČKA: MAŠA HAĽAMOVÁ

vpíšte OL Vlado Kalember

H ĽU LAS DU

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 46 z čísla 46 Hlasu ľudu zo 14. novembra 2015 bolo: VLADIMÍR REISEL. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: KATARÍNA CECHMAJSTROVÁ, Ul. Leninova č. 47, 21 470 BÁČSKY PETROVEC. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

49 /4676/ 5. 12. 2015

Šport Mladosť jasá – Kulpín spásu hľadá... SUSEDOVCI SKONČILI JESEŇ V NEROVNAKEJ NÁLADE

Juraj Pucovský

va susedské kluby v Oblastnej lige Územného futbalového zväzu Nový Sad, petrovská Mladosť a Kulpín v celkom rozdielnej nálade dočkali prestávku v majstrovskej sezóne 2015/16. Kým Petrovčania môžu jasať od šťastia, Kulpínčania prinajmenšom musia byť ustarostení o svoj osud v tomto stupni súťaže.

Šanca Milana Vlaisavljevića (6) pred bránou Kulpínčanov

Bojan Trojanović (v modrom drese) je dobrá posila Mladosti

Mužstvo Mladosti obsadilo vysokú štvrtú priečku s 32 bodmi, keďže ich jesenný majster Hajduk z Čurugu zanechal iba o štyri kroky. Tréner Mirko Jovanović vytvoril kompaktné mužstvo, v ktorom je po dlhšom „blúdení“ konečne väčšina hráčov

trénera Jovanovića si po jeden bod priniesli z Čurugu (0 : 0) a z dediny Šajkaš, po súboji s domácim Borcom (1 : 1), ktorý zakotvil na tretej priečke. Môžu sa tiež pochváliť, že vedno s báčskopalanským tímom Krila Krajine inkasovali najmenej

netrénovali!? Prečo tomu bolo tak, nemohli sme zistiť. Hráči Kulpína sa stretávali len vtedy, keď bolo treba hrať zápas. Doma to bolo ešte ako-tak, ale na hosťovaniach sa dvakrát stalo, že kulpínske mužstvo nemalo ani jedenástich hráčov. Oblastná liga je predsa silná a s takýmto postojom Kulpínčania ani nemohli dosiahnuť lepšie výsledky. Petrovčania spokojní dočkali zimný oddych s nádejou, že i na jar budú pokračovať v úspešných výkonoch a výsledkoch. Ak sa chcú vyhnúť zostupu, Kulpínča-

Krajine 0 : 2. Tak vari muselo byť, lebo domáci mali veľa pripomienok na rozhodcov Tešanovića zo Srbobranu a Kantara z B. Palanky, ktorí nadŕžali hosťom. Na ostatných šiestich zápasoch doma Mladosť získala maximálnych 18 bodov. Kulpínčania v roku, keď oslavujú 85 rokov pôsobenia, rozčarovali svojich fanúšikov a vedenie klubu. Aj keď nezmenili mnoho tím z uplynulého obdobia, ibaže prišiel nový tréner, bývalý vynikajúci futbalista nielen Kulpína, ale Ani prinajmenej nežný duel Milana aj báčskopalanskej Bačky Kralja (žltý dres 5) a Darka Babiaka a petrovskej Mladosti Samuel Benka, FK Kulpín obsadil predposledné, 15. miesto. Mužstvo nia musia niečo súrne podnikať. na svojom konte má iba tri body, Predovšetkým sa treba postarať ktoré získalo v 9. kole po jedinom o posily (ak je to možné), ale víťazstve až 8 : 0 nad nováčikom najviac zabezpečiť pravidelné z dediny Nadalj Napredkom. Ďal- tréningy mužstva. V opačnom ších štrnásť zápasov kapitán Haška prípade zostanú aj bez trénera a spoluhráči prehrali, nuž preto S. Benku. Nevýhoda pre Kulpín neprekvapuje, že je i gólový pomer je i to, že gajdobranský Hercegonegatívny – 29 : 53. vac na 14. mieste má až o deväť

Hráči Mladosti pozdravujú svojich fanúšikov po výhre v Kulpíne (4 : 1)

z Petrovca, Kulpína, Maglića a nie legionári z Nového Sadu, Futogu, Čelereva... Petrovské mužstvo zvlášť dobre hralo za chotárom, kde prehralo len v dedine Ravno Selo s Proleterom (2 : 3), štyrikrát vyhralo a zaznamenalo dva nerozhodné výsledky. Zverenci

www.hl.rs

gólov v lige – iba dvanásť. Úspech Mladosti spočíva na pevnej obrane, ale aj na dobrom útoku, lebo strelci prekonali súperových brankárov 31-krát. Bilanciu pokazili dva neúspechy vo Vrbare, s vicemajstrom jesene Titelom 1 : 2 a palanským tímom Krila

Informačno-politický týždenník

Obecenstvo Kulpína je veľmi sklamané z výsledkov svojich hráčov...

Takáto slabá bilancia neprekvapila najmä tých, ktorí vedia, že Kulpínčania počas jesene vôbec

bodov viac. Nádej by ich však nesmela opustiť do poslednej chvíle majstrovstiev. • ŠPORT •

VK JEDNOTA HRÁ NA DVOCH FRONTOCH

Pazovské volejbalistky v Európe Matej Bzovský

olejbalistky Jednoty zaznamenávajú čoraz lepšie výsledky nie iba na domácej, ale i na medzinárodnej scéne. Tak v majstrovstvách Superligy Srbska už dva roky zaradom obsadili štvrté miesto, boli úspešné aj v minuloročnom play-off, keď zopakovali úspešné výsledky z ligovej súťaže. Všetky tieto úspechy pazovským volejbalistkám umožnili účasť v súťaži o Vyzývací pohár Európy. Po minuloročnej účasti medzi európskou elitou novú sezónu tiež začali veľmi úspešne. Vyhrali doma nad maďarským družstvom Nyíregyháza 3 : 1, odveta sa skončila rovnakým výsledkom v prospech hostiek. V druhom kole narazia na značne silnejšie súperky, družstvo Pary-Voley z francúzskeho Paríža. Tieto dva zápasy zohrajú na sklonku roka a v Starej Pazove očakávajú,

že ich volejbalistky postúpia ďalej. No predsa treba počkať na oba zápasy... V domácich majstrovstvách Jednota zaznamenala dve výhry a rovnaký počet prehier. V úvode ligy vyhrala nad MD Zreňanin, potom na domácej Vyradili Maďarky, čakajú Francúzky: volejbalistky staropazovskej Jednoty palubovke prehrala s tradične 25 : 21. Kvalitný volejbal prinie- súťaži. Družstvo tvoria veľmi nepríjemným družstvom TENT sol rozruch v hľadisku, ale aj tri talentované hráčky, ktoré prez Obrenovca. Nasledovala potom prehraté sety hostiteľkám – 20 konali doteraz všetky prekážky, výhra nad Spartakom v Subotici : 25, 20 : 25, 21 : 25, a tak hostky lenže im treba venovať väčšiu 3 : 2. Potom prišla nová prehra odcestovali s plným ziskom – 1 : pozornosť a otvoriť dvere prvej pred vlastným obecenstvom 3. Táto porážka ani veľmi neroz- zostavy. Tieto dievčatá sú skuv súboji so silným, ale značne čarovala domácich fanúšikov, točne pekná budúcnosť staroomladeným celkom belehrad- lebo Jednota narazila na silnú pazovského volejbalu. Všetkých skej Vizury. Domáce volejbalist- Vizuru, ktorá sa vážne uchádza priaznivcov tohto, v Starej Paky pred plnými tribúnami len o titul majstra Srbska. zove obľúbeného, športu teší, v prvom sete zahrali tak, ako sa Dorastenky Jednoty s veľkým že všetky hráčky sú z vlastnej od nich očakávalo, keď zvíťazili úspechom hrajú v druholigovej liahne VK Jednota.

OBECNÁ LIGA ŠÍD

Hajduk najlepší bez prehry Stanislav Stupavský

o štyroch futbalových mužstiev v tejto lige z dedín, kde žijú aj Slováci, dve príjemne prekvapili, jedno nepríjemne, kým jedno celkom rozčarovalo. Svojich fanúšikov, ale aj futbalovú verejnosť Šídskej obce najviac potešili futbalisti mužstva Hajduk z Višnjićeva. Po vypadnutí tohto klubu zo Sriemskej ligy do najnižšieho stupňa súťaže Mužstvo Hajduka z Višnjićeva zaslúžene získalo titul jesenného majstra uplynuli tri roky. Vedenie a mužstvo sa dali dokopy, vďaka miesto. Z jedenástich zápasov „útočili“ na prvú priečku, no nedobrým finančným zdrojom vy- vyhrali na deviatich, dvakrát hrali mali nadostač síl a skúseností, nuž tvorili lepšie podmienky na prácu nerozhodne a ani raz neprehrali. na konci obsadili štvrté miesto OFK Binguľa patrí medzi dva s 22 bodmi. v klube, a to prinieslo priaznivé Od mužstva šídskej Jednoty výsledky. Futbalisti Hajduka na tímy, ktoré tejto jesene najpríkonci jesennej časti majstrovskej jemnejšie prekvapili. Počas väčšej sa očakával nie iba priemerný sezóny 2015/16 obsadili prvé časti majstrovstiev Binguľčania výkon, ale iste vyššie umiestnenie • ŠPORT •

od piateho miesta a získaných 18 bodov. Najväčším rozčarovaním je predsa ľubská Jednota, ktorá roky bojovala o postup a teraz skončila až na desiatom schodíku, keďže sú pod ňou iba Bratstvo a Sremac bez bodov.

1. Hajduk 2. OFK Bikić 3. Sinđelić 4. OFK Binguľa 5. Jednota 6. OFK Bačinci 7. Omladinac 8. Graničar 9. Borac 10. Jednota (Ľ) 11. Bratstvo 12. Sremac

49 /4676/ 5. 12. 2015

11 11 11 11 11 11 11 10 11 11 9 10

9 7 7 7 5 5 4 3 3 2 0 0

2 0 53 : 6 4 0 56 : 13 1 3 34 : 22 1 3 26 : 18 3 3 23 : 17 2 4 27 : 19 3 4 21 : 28 3 4 20 : 25 3 5 17 : 24 2 7 12 : 24 0 9 6 : 49 0 10 6 : 55

29 25 22 22 18 17 15 12 12 8 0 0 47

Šport PROFESOR TELESNEJ VÝCHOVY JANKO BRŇA Z PIVNICE UPOZORŇUJE

Steroidy škodia zdraviu! Vladimír Hudec

sme boli 6. vo svete a na Majstrovstvách Európy a Majstrovstvách Balkánu traja naši členovia – Zorica Pastornački, Juraj Valentík a Negovan Jovanović – zvíťazili. Potom sa však presťahovali do väčších kolektívov, lebo výživu takých vrcholových kulturistov

pravkoch, ktoré im umožňovali rýchlejší a väčší úspech. Steroidy sú u nás, možno si ich všade kúpiť, takže sa ich používanie u mladých ľudí priam udomácnilo, nuž a ja ako tréner, ktorému záleží na zdravom živote a zdravom vývine mladého organizmu, som si

vonkoncom nie je dobre používať. Prečo mladí ľudia používajú steroidy? – Nechcel by som to veľmi zveličiť, ale napríklad výsledky používania steroidov počas troch až šiestich mesiacov sa rovnajú štvorročnej ťažkej drine, namáhavým tréningom bez steroidov. Dokonca môže sa stať, že chlapec, ktorý nepoužíva steroidy, nikdy nedosiahne to, čo dosiahne iný, ktorý ich berie. Znamená úspech

rofesor telesnej výchovy v Základnej škole 15. októbra v Pivnici Janko Brňa je zároveň aj trénerom vo Fitness klube AS, ktorý je nasledovateľom niekdajšieho, v juhoslovanských, ale aj európskych rámcoch známeho klubu pre kulturistiku a bojové umenie rovnakého názvu. V tomto klube práca je zameraná na prípravu súťažiacich vo fitness. Sú tam hlavne dievčence vo vekových kategóriách 9 až 11 rokov, 11 až 13, 13 až 15 rokov a staršie. V klube však viac nieto členov, Zostali len spomienky: Zorica Pastornački (druhá V Pivnici kedysi prebiehali aj Majstrovstvá Vojvodiny ktorí sa zaoberajú kulturistov sprava) z rokov, keď hájila farby pivnického klubu AS vrcholnou kulturistikou, čo aj bolo čím skôr a za každú cenu. Bez témou nášho nedávneho roz- malý klub, aký je pivnický, im nemohol dovoliť trénovať osoby, veľkej námahy a úpornosti. Prihovoru. nemohol zabezpečiť. ktoré používajú prípravky, ktoré tom mladí ľudia zabúdajú alebo – V minulosti sa nám skutočne Prichádzali síce a začali trénovať im môžu ublížiť na zdraví. nechcú vedieť, že sa sval musí darilo, – hovorí na úvod Janko noví členovia, mladí ľudia, ktorým Aké sú následky používania rozvíjať normálne a postupne. Iba Brňa. – O tom, akú kvalitu sme záležalo na peknom a vyvinutom steroidov? dosiahli, vari najlepšie svedčí fakt, tele. Postupne však v klube na– Je to vskutku že sme na štátne majstrovstvá od- razili na problém, o ktorom vraj veľmi široká téma. chádzali sebavedomí, že získame tréneri nerád hovoria. Janko Brňa Jestvuje široké medailu, ibaže sme nevedeli, či však neváhal. spektrum tých anabolických steroidov. Jedným z nich je napríklad aj hormón rastu alebo testosterón, ktorý sa používa aj v medicíne ako terapia pri liečení jednotlivých ochorení. U mužov veteránov, štyridsiatnikov, to už asi nemôže naTechnicky a na úrovni predvedená zostava škodiť, ale nekontro- fitnesky na pivnickom javisku lované používanie týchto prípravkov u mladých osôb môže napríklad tak vyvinutý sval môže dlho zostať zastaviť tvorbu ich vlastného pevný a silný, pokým rýchlo vyviProfesor Janko Brňa (vpravo) v rozhovore s autorom v Pivnici testosterónu, môže zapríčiniť nutý sval, len čo človek prestane neplodnosť a všelijaké iné kompli- cvičiť, oslabne a bude postihnutý bude zlatá, strieborná alebo bron– Keďže naša spolková kulturis- kácie. Slovom, bez predbežného atrofiou, – upozorňuje na záver zová. Aj na medzinárodnej úrovni tická federácia nemá dopingovú lekárskeho vyšetrenia a konzultá- profesor Janko Brňa. sme zaznamenali pozoruhodné kontrolu, mladí čoraz viac začali cií s lekárom špecialistom tieto úspechy. V juniorskej konkurencii siahať po steroidoch a iných prí- a rôzne iné podobné prípravky Snímky: J. Pucovský

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

ŠAMPIÓN SRBSKA MÁ PADINSKÉ KORENE

Lietajúci Banátčan Ján Špringeľ

gor Tešević je meno, ktoré sa už čoskoro bude v motoristickom športe skloňovať vo všetkých pádoch. Narodil sa 19. novembra roku 2007. Po meči je z Vršca, po praslici Samošan. Stará matka Katarína Žolnajová sa narodila v Padine. Rezkú jazdu zdedil azda od druhého dedka, ktorý bol rely pretekárom. Tón motorov sa mu zapáčil, keď sa pritúlil k otcovi v sledovaní jemu obľúbenej Formuly 1. Netrvalo dlho, aby Igor pocítil aj „buket“ benzínu. S tatom sledovali v Belehrade preteky. Do kartingu sa zamiloval v zlomku sekundy. Zo začiatku mu rodičia kúpili buggy. Vzápätí ho nechal sestre Ivane a čo nevidieť sadol do kartingu. Jeho kariéra je na vzostupe ozrutným tempom. So svojím prvým červeným monopostom sa z posledných miest napochytre

Rýchla jazda za volantom v kokpite je jeho vizitkou dostával k čelu peletónu. Vynikajúcou taktikou sebavedomý Igor detronizoval nejedného kolegu, pričom sa na dráhach Autokomercu na Novom Belehrade, Ada Huji v Belehrade, v Kule a rumunskom Temešvári postaral o mimoriadne napínavé divadlá, keď prebehol favoritov v posledných kolách a tešil sa zo získaného prvenstva.

Ruky hore v plnej rýchlosti: Igorov víťazný pozdrav pre fanúšikov

Potlesk školákov za Igorove husárske kúsky predvedené na ihrisku základnej školy v Samoši • ŠPORT •

Rodina šampióna v Samoši: Ivana a Igor s rodičmi Tatianou a Branislavom a starým otcom Miloradom Staninom Nedávno sa tešil aj z toho (zatiaľ) najcennejšieho: titulu majstra Srbska v najmladšej kategórii motokárou. Iba v úvodnom roku pribudlo do jeho trofejovej izby devätnásť trofejí: v debutantskom roku ako víťaz skončil pätnásťkrát, tri razy v tesnom závese za šampiónom a raz ako tretí. Ide stoj čo stoj za víťazstvom, tak ako to robí aj jeho obľúbenec Lewis Hamilton. Je ctižiadostivý – tá jedna zemiaková medaila, ktorú nie vlastnou vinou „získal“ za štvrté miesto, ho i naďalej mrzí. Dnes má bok po boku okrem svojho mechanika i vlastného trénera. Vo voľnom čase nezabúda na fyzickú pripravenosť. Kondičný beh vo forme naháňania sa s kamarátmi a tenis so sestrou patria priam do denného menu. Keď ide o životné ciele, má v tom jasno už teraz: stať sa jazdcom najpopulárnejších a najviac sledovaných pretekov. Rodičia – matka Tatiana a otec Branislav – mu sľúbili, že Formulu 1 na maďarskom Hungaroringu roku 2016 si už vychutná naživo.

Jazdec Igor Tešević s pohárom šampióna Srbska na rok 2015

Kým sestra – dvojča zbiera medaily a diplomy ako baletka vo Vršci, jej brat je zberateľom cenných trofejí na súťažiach v kartingu

O prepravu vozidla na tréningy a súťaže sa stará Igorov otec Branislav Keď má času, so sestrou a rodičmi navštevuje milovaných starých rodičov, Katarínu a Milorada Staninovcov v Samoši, dedinke v Kovačickej obci. Nebolo inak ani v deň jeho ôsmych narodenín: pricestovali s motokárou a potešil bezchybnou a bleskovou jazdou na neveľkom školskom priestore samošských žiakov, za čo si od rovesníkov a učiteľov zaslúžil búrlivý potlesk za manévre, zákruty a jazdu naplno. Mika Hakkinen, Kimi Räikkönen, Fernando Alonso, Juan Pablo Montoya, Michael Schumacher, Ayrton Senna, Sebastian Vettel a Alain Prost začínali žiariť práve v kartingu. Pridá sa do siene slávy Formuly 1 aj Banátčan s padinskými koreňmi? Fenomén Igor Tešević nenecháva nikoho na pochybách. Snímky: autor a z archívu rodiny Teševićovej

49 /4676/ 5. 12. 2015

Šport VEĽTRH ŠPORTU PREBIEHAL OD 27. DO 29. NOVEMBRA 2015 V BELEHRADE

K métam najvyšším Oto Filip

ž osemdesiatsedem športových zväzov, deväť športových združení, päť vysokoškolských ustanovizní, seminár Športového zväzu Srbska pre Tenisová raketa Miloša Crnjanského generálnych tajomníkov, promovanie Európskych preto okolo tristo našich znášampionátov vo vodnom mych športovcov, niekdajších a póle a halovom futbale, terajších, navštívilo veľtrh, preto pohľad do minulosti a busa náš Olympijský výbor prezendúcnosti, odpovede trétoval netradičným spôsobom. nerov, športových lekárov Umožnil totiž žiakom stráviť a odborníkov na otázky športovú hodinu so známymi návštevníkov… Je to len V zápale súboja časť uplynulého, tri dni trvajúceho Veľtrhu športu, ktorý sa v hale 1 Belehradského veľtrhu konal pod heslom Športová tvár Srbska – stretnutie šampiónov. Otvoril ho minister mládeže a športu Vanja Udovičić, ktorý do popredia vysunul skutočnosť, že uplynulý rok bol mimoriadne úspešný. Dokladoval to údajom o 521 medailách získaných na športových dejiskách, majstrovstvách, súťažiach a iných dianiach, prebiehajúcich na Výstroj pre speleológov všetkých svetových rovnobežkách. Športovkyne medzi dvoma vojnami dávno hybnou silou rôznych úsilí Šport zhodnotil ako našu najlepšiu reprezentantmi, ktorí budú hájiť našich šampiónov a vôbec aktívnaše farby na nadchádzajúcich nych športovcov. Niektorým sa to Olympijských hrách v Riu de Jane- darí lepšie, iným zase menej, no iro. Tí, ktorým nestačilo len vidieť a vždy zostáva podstatné to Dôležité počuť, mali možnosť vyskúšať sa v je zúčastniť sa. Pre mnohé deti a mnohých športových disciplínach, mladých športovcov sa tá púť k či na stánkoch jednotlivých zväzov vytýčeným cieľom začala práve alebo v ústrednej časti haly, kde boli v Belehrade. A preto je dobre, že ihriská pre najpopulárnejšie športy. takéto podujatie konečne uzrelo Spieť k métam najvyšším je už svetlo sveta (aj) u nás.

Žiaci na stretnutí s olympionikmi

značku, oblasť, v ktorej skutočne máme čo ukázať svetu. Podľa mnohých kritérií najväčšia alebo aspoň najpestrejšia športová udalosť v tomto roku si jasne nárokuje stať sa veľmi kvalitným a tradičným podujatím, taktiež

www.hl.rs

súvahou výsledkov, výdobytkov a rekordov, ku ktorým sa naši špičkoví športovci dopracovali. O nič menej je jej kladom aj pestovanie pozitívneho postoja k športom u tých, ktorí ho majú azda najradšej: detí a najmladších. Preto vstup zdarma,

Informačno-politický týždenník

Presnosť zásahu rozhoduje • ŠPORT •

NEPEKNÝ OBRAZ Z KANÁLA DTD PRI LALITI

Úhyn rýb v zelenej vode! Juraj Pucovský

znečistení vodných tokov v našej krajine: riek, kanálov, jazier, nech nehovoríme o najobyčajnejších dedinských jamách, mohol by sa napísať román s tragickým koncom. Predovšetkým pre živočíšny svet a rastlinstvo v nich! Niečo podobné sa stalo koncom minulého leta na časti kanála Dunaj – Tisa – Dunaj, ktorý preteká povedľa Srbského Miletića, Odžakov, Lalite a pravdepodobne aj na iných miestach. Vodné zrkadlo zahalili

V zelenej vode plávali i takéto uhynuté ryby...

rtner a p ý n l i Stab L

NTA

E CONTIN

husté, zelené lístky, z ktorých vyčnievali iba uhynuté ryby: sumce, kapry, amury, šťuky, karasy, zubáče, belice... Niektoré z nich vážili aj do 30 kilogramov! Ani tí najstarší a najskúsenejší rybári sa nepamätajú na takýto smutný, tragický obraz v tejto časti kanála. Vodný tok DTD je vykopaný na to, aby napájal čoraz smädnejšie žírne vojvodinské polia a slúžil milovníkom vody, prírody a rybárom na zdravý oddych a rybačku. Čo všetko zapríčinilo aj túto ekologickú katastrofu, verejnosť a hlavne rybári sa o odpoveď kompetentných orgánov márne dožadovali!

Aj robotníci s počudovaním sledovali to, čo sa stalo s vodou, ktorá preteká popod most

Viac ak o

25 rokov stability na trhu

1150

zames

tnanco v

Ponúkame prácu v Púchove pre Continental:

OPERÁTOR GUMÁRENSKEJ VÝROBY Stabiln Príspev

á práca

ok na s travu Vieme zamest nať aj Výbero páry vé kona nie v S Raz za rbsku 3 mesia ce dopr SR – S ava RB – S R ZDA Doprav RMA a SRB – SR Z Odmen DARM y za do A chádzk kvalitu u , a aktiv itu

Ubytovanie 2 € / noc Mzda po zaučení 600 – 900 € / netto

Kontakt: tel.: +421 903 508 258, e-mail: praca@gimax.sk • ŠPORT •

49 /4676/ 5. 12. 2015

Laliťania zvíťazili na súťaži rybárov SNS (2002)

Ema Turčanová, trikrát najlepšia vo Vojvodine (2012)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Združenie športových rybárov Lieň Laliť

Ján Torda so sumcom, ktorý vážil 29 500 gramov (1998)

Ján ZorňanBoky na SNS (2008)

Na Jozefa, 19. marca 1995, v lalitskom Dome kultúry sa zišlo viac ako päťdesiat ľudí, aby založilo Združenie športových rybárov Lieň. Krstným otcom bol Radoslav Tatomirov-Joda. Za prvého, dlhoročného predsedu zvolili Jaroslava Pavloviča, tajomníkom sa stal Ján Zorňan-Boky a pokladníkom Jaroslav Valent-Jurajov. Rybári s veľkým nadšením rozbehli činnosť naplno. Už v prvé leto na vlastnými rukami upravenej pretekárskej dráhe kanála DTD neďaleko Lalite usporiadali súťaž Plavák 1995, ktorá sa toho roku dožila dvadsaťročného jubilea. V auguste od roku 1995 do 2004 prebiehali Rybárske slávnosti ZŠR Lieň. Najprv jednodňové, potom dvojdňové rybárske hody, späté so zábavnými, kultúrnymi a športovými podujatiami, ktoré zoskupovali stovky ľudí nie iba z Lalite, lež i okolia. Lalitskí rybári okrem súťaže vo varení rybacieho paprikáša (bývalo 10 až 25 kuchárov) zorganizovali aj výstavy obrazov a plagátov Jarmily Demiterovej, Józsefa Molnára a Miloslava Valenta, módne prehliadky, detský maratón, rybačku novinárov... Každoročne na Slávnostiach odmeňovali svojho člena, ktorý chytil najväčšiu rybu; účastníkov dvakrát zabávala skupina Garavi sokak a roku 1997 koncert mal známy spevák Željko Samardžić. Lalitskí rybári na svojej dráhe usporiadali niekoľko prvomájových budíčkov, profi cupov, pohárových súťaží Lieňa, preteky PORT (pioniersko-mládežnícka rybárska súťaž) a už 7 rokov majú za sebou aj preteky v chytaní dravých rýb Dravec. Lieňovci pravidelne súťažili v Obecnej lige rybárov Odžaci, kde roku 2003 získali aj titul. Seniorské mužstvo dosahovalo aj pekné výsledky v Lige Vojvodiny, najčastejšie v zložení Jaroslav Bocka, Zdenko Demiter a Ján Zorňan-Boky. Azda najväčší úspech zaznamenali mladšia dorastenka Ema Turčanová, ktorá trikrát za sebou bola najlepšia v Lige Vojvodiny a mladší dorastenec Daniel Mravík vicemajster pokrajiny. Členovia Lieňa hájili farby lalitského MOMS na všetkých súťažiach Slovenských národných slávností od ich obnovenia. Na prsty jednej ruky sa môžu spočítať roky, keď boli nižšie od tretieho miesta, a roku 2002 aj zvíťazili. Viackrát medzi troma najúspešnejšími kuchármi boli aj Jaroslav Valent-Saler (2013 najlepší), Đura Tamaši... ZŠR Lieň po J. Pavlovičovi ako predsedovia viedli Tomislav Ćirić, Ján Zorňan-Boky a teraz Ján Fábry. Funkciu tajomníka od J. Zorňana prebral Zdenko Demiter. Združenie má v posledných rokoch 40 až 50 členov a nové mužstvo, ktoré súťaží v rámci Carp Cupu. Juraj Pucovský

Kuchár Đura Tamaši na SNS (2008) Ján Čriepok s kaprom ťažkým 6 750 gramov (2000)

Majstri OLR Odžaci (2003)

Jaroslav Valent s amurmi – 15 350 g v rukách a 6 900 g na zemi (2000)

Željko Samardžić na Rybárskych slávnostiach Lieňa (1997)

Samuel Ďurčiansky so sumcom vážiacim 30 500 gramov (2009)

Prvomájový budíček na kanáli v Laliti (2005)

Daniel Mravík a Ema Turčanová s trofejami (2012)