Hlas 50 2015

Bienále ako prierez slovenského výtvarného prejavu Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 72 | 12. 12. 2015 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4677/

50

Z obsahu

12. 12. 2015 | 50 /4677/

Uzávierka čísla: 9. 12. 2015

4 TÝŽDEŇ 4 Vlak do (ne)známa 5 Žijeme v neľahkej dobe 8 Za Vierou Boldockou 9 Za prof. Dr. Jankom Hodoličom

10 NAŠA TÉMA 10 Preťatý je duchovný reťazec

12 ĽUDIA A UDALOSTI 13 Oslávili Deň oslobodenia a Deň obce

Ministri zahraničných vecí a diplomati členských štátov OBSE sa 3. a 4. decembra v Belehrade zaoberali najnaliehavejšími problémami súčasnej doby. (s. 5)

O. Filip

16 Naozaj to nikomu nezavadzia?

17 Na úžitok domácemu prostrediu

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Decembrová mágia

23 MOZAIKA 23 Kráľovná v predvečernom rúchu 26 Netreba sa báť snívať 30 Hviezdičky s čerešňami

31 KULTÚRA

Kto odolá rozviazanému batôžteku, z ktorého starší ľudia vyťahujú zážitky z čias, keď boli mladí... S Erdevíčanom Jánom Ďurkom sme oprášili spomienky na roky odboja v 2. svetovej vojne a povojnového života. (s. 14) J. Bartoš

32 Krásne prednesy a kroje 34 Akustika je vlastne fyzika 35 Aké sú problémy knihovníkov?

39 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 48 Lopta sa aj ďalej kotúľa 49 Krok k jesennému titulu 50 Dobre pripravení víťazia Autor titulnej fotografie: Jaroslav Čiep

Šídsky FK Radnički voľakedy vždy v tíme alebo v správe mal aj Slovákov. Dnes, keď tento klub súťaží v Srbskej lige – skupina Vojvodina nie je ani jeden príslušník slovenskej národnosti. Na snímke je mužstvo Šíďanov z roku 1994. (s. 46 ) S. Stupavský

Týždeň  Z MÔJHO UHLA



168 HODÍN

Humanita Vlak do (ne)známa Michal Ďuga

D

okáže sa človek na okamih zastaviť v tomto každodennom kolotoči a pouvažovať o tom, kto je on a čo vlastne znamená v tomto jedinečnom a prekrásnom svete?

Ide pritom o ten skutočne vysnívaný svet, ktorý by si každý človek pravdepodobne znovu zvolil, keby sa mal a mohol ešte raz narodiť, alebo by sa okamžite a bez ostychu, ak by to bolo len možné, rozhodol pre nejaký iný, pre neho lepší svet? Sú to len niektoré z otázok, ktoré človeku prebehnú mysľou, kým uvažuje o tom, prečo je toľko zla na tomto svete a čo vlastne dokáže on sám vykonať, aby bol svet vôkol neho lepší a krajší. Dokáže ľudské indivíduum niečo vykonať aj v mene humanity, ľudskosti a nie iba v mene zisku a vlastného úžitku?

Pravdepodobne sa mnohí z vás prekvapia, ale jestvujú aj takí ľudia.

A nenachádzajú sa ani tak ďaleko, ale práve v našej blízkosti, hoci si ich možno v tom okamihu ani nevšímame a kdežeby sme sa nad ich skutkami aj zamysleli. A sú veľké dôvody na to, aby sme im prejavili svoju úctu a obdiv. Práve taký je i určitý Goran Crnojević, nositeľ tohtoročnej Novembrovej charty za svoju humanitárnu prácu. V čom ona spočíva? V tom, že sa už štyri roky kamaráti s deťmi postihnutými karcinómom na Oddelení hematoonkológie novosadskej detskej nemocnice. Robí to zdarma, ako príslušník združenia rodičov detí postihnutých touto zákernou chorobou, a pritom zdôrazňuje, že sa mu tým spôsobom uskutočnil ďaleký sen pomáhať deťom a prinavrátiť im úsmev na pery. Venoval už deťom vyše tisíc hodín svojho voľného času.

Totiž keďže peniaze nemá, dáva im to, čo má. Využíva každú príležitosť na návštevu nemocnice a hrá sa s deťmi.

Myslíte si, že je to málo? Musíme vás sklamať. Niekedy je práve to málo, tak veľa. Goran si je toho vedomý, lebo vie, že nejde o smutnú a zbytočnú prácu, ale naopak – tie deti vlastnia okrem smútku omnoho viac vôle bojovať a zvíťaziť nad chorobou. Treba ich len trochu animovať a usmerniť. Dokonca, podľa jeho skromného uznania, nevplýva to veľmi ani na jeho súkromný život. Síce teraz menej odchádza do krčiem, ale, božemôj, pre humanitu sa treba aj niečoho zrieknuť!

4

www.hl.rs

Oto Filip

K

olotoč udalostí sa stále točí.

Pre niekoho je december tu ako mozaika drobných radostí, pre iného ako mesiac, keď treba dokončiť začaté a plne sa venovať súvahám a plánom. A pritom sa zamýšľať nad mierou pravdy a klamstva v odpovediach na otázku, ako sa vlastne máme. Iste vždy rovnakú, odkedy je svet svetom.

Robíme dosť alebo málo? Čo je prvé: chlieb alebo hry? Tieto rímski cisári dávali ľudu, ale u nich na prvom mieste bol predsa chlieb, keďže vedeli, že by hrami prázdne žalúdky nenaplnili. U nás je to často naopak. Máme síce aj veľa dobrého, od pohostinnosti po dobrosrdečnosť, no aj dosť toho, čo je na ústupe. Čoraz menej sa hrdíme pracovitosťou, čoraz častejšie sme netolerantní, hašteriví, takmer tradične nesvorní. Z každého zlého rožku trošku. Ťažkého primitivizmu sa dopustí aj minister, ktorý jediným priam šokujúcim výrokom dokázal uraziť všetky ženy. Stálo ho to ministerského kresla. Právom. Jazyk si pustil na špacír práve v období, keď sme si predsavzali, že tej nerovnoprávnosti, zla a násilia páchaného na ženách má byť aspoň trochu menej



ako včera. Podpredsedníčka vlády Zorana Mihajlovićová, okrem tej najsmutnejšej správy, že tohto roku v domácom násilí o život prišlo 34 žien, uviedla začiatkom týždňa aj fakt, že je zamestnanosť žien 35, mužov 50 percent. Akýkoľvek komentár k tomu je zbytočný.

Vraví sa, že poučiť sa z histórie sa doteraz ešte žiadnej generácii nepodarilo. Ukážkou sú snahy o rehabilitáciu ľudí, ako je predseda vlády Srbska počas okupácie v druhej svetovej vojne Milan Nedić, ktorý sa neslávnymi písmenami zapísal do tunajších dejín prvej polovice dvadsiateho storočia.

Jedni sa snažia prekresľovať dejiny, druhí zase hranice. Na Kosove v pondelok ráno došlo k útoku organizovanej teroristickej skupiny na Srbov v Goraždevci, našťastie bez obetí, ako aj k búraniu pomníka deťom, brutálne zavraždeným pred niekoľkými rokmi neďaleko rieky Bystrice. Následok politickej klímy, ktorá tam vládne. V posledných týždňoch jej dominujú vyhrotené spory medzi prištinským vedením a troma opozičnými stranami, odporcami Bruselskej dohody, zvlášť tej jej časti vzťahujúcej sa na vznik spoločenstva srbských obcí. Ultimáta typu len my a naše podmienky, umocnené aj hádzaním slzotvorného plynu v parlamente, pre tú

radikálnejšiu časť albánskej populácie znejú síce vhodne, no netreba zabúdať, že sa ultimátami v duchu len ja a ja rýchlo končia i manželstvá, nieže politické ašpirácie.

Krízové situácie, ktorých na týchto krážoch bolo až-až, majú tú vlastnosť, že odhalia podstatu problému, postoj k nemu, skutočnú motiváciu činov. Prinášajú taktiež zistenia, o čo vlastne ide, či kto vedľa nás vlastne žije. Aj keď to nemusí byť radostný pohľad, dôležité je, že je spravidla poučný s tým, že poznanie môže niekedy byť prvým podnetom k pozitívnej zmene. Po mnohých európskych a našich poznaniach a skúsenostiach konečne o pár dní nastúpi i vytúžený 14. december. Spravodajca Európskeho parlamentu pre Srbsko David McAllister podotkol v pondelok na prezentácii prvej verzie svojej správy, že je Srbsko na ceste do Európskej únie a že sa očakáva, že prístupové kapitoly budú otvorené na pondelok.

To však má byť len začiatok dlhej etapy cesty, počas ktorej treba dosiahnuť pokrok vo vláde práva, v boji proti korupcii a organizovanej kriminalite, v oblasti slobody médií, ktorú nemožno dosiahnuť len schválením príslušných zákonov.

Ak sa náš eurointegračný vlak rozbehne správnou rýchlosťou pre nás v podstate známou trasou, tak sa už dnes možno z toho tešiť. Ak nie, hrozí, že sa dejiny opäť zopakujú.

A to v hodne bolestnejšej podobe ako včera.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

MARTA RAZBORŠEK, RTV SLOVINSKA

Hľadanie odpovedí Oto Filip – Aké sú vaše dojmy z uplynulého zasadania Ministerskej rady OBSE? – Som toho názoru, že konferencia bola dobre organizovaná, s trochu silnejšími bezpečnostnými opatreniami. To je v tejto dobe celkom normálne. Budeme sa musieť zvykať žiť s tým, tak v súčasnosti, ako i v blízkej budúcnosti.

Informačno-politický týždenník

Keď ide o jej politickú časť, myslím si, že je veľmi zaujímavé to, že začiatok roka výrazne poznačila kríza v Ukrajine, z ktorej sa však v podstate stala kríza, o ktorej sa v súčasnosti nerozpráva až tak veľmi.

Zjavné je, že Európa, jej inštitúcie, dokonca i inštitúcie svetové, azda nemajú žiadnu odpoveď na to všetko, čo sa vo svete dnes deje.

Je to čosi, čo už veľmi pripomína tretiu svetovú vojnu alebo mož-

no speje k nej. Či dokážeme zastaviť, z abr zdiť takýto vývoj, závisí predovšetk ým od nás.

Som tiež názoru, že úloha Európskej únie má byť silnejšia pri stanovovaní toho, ako a kam sa starý kontinent a svet majú uberať dnes alebo vyzerať zajtra.

• TÝŽDEŇ •

MINISTERSKÁ RADA ORGANIZÁCIE O BEZPEČNOSTI A SPOLUPRÁCI V EURÓPE (OBSE) ZASADALA V BELEHRADE

Žijeme v neľahkej dobe Oto Filip

kom Európy a sveta, prejavilo ako vážny a seriózny partner na medzinárodnej scéne.

Hoci sa k všetkým sporným medzinárodným otázkam nedosiahol súhlas, kladnou okolnosťou bolo, že sa o problémoch rokovalo v tolerantnejšom tóne než predtým, že do Belehradu prišlo až 43 ministrov zahraničných vecí, že aj vysokí činitelia EÚ, Ruska a USA prezentovali svoje videnia medzinárodných drám a východísk z nich, že je stanovené, ktorým prioritám, najmä boju proti terorizmu a migračnej kríze, sa treba venovať v roku pred nami. To prvoplánové minister zahraničných vecí Nemecka Frank-Walter Steinmeier zhrnul pred odchodom piatok podvečer konštatovaním, že vlastne ide o posilnenie bezpečnosti v Európe a inde. Za kľú-

ruskej diplomacie Sergejom vaní na okraji zasadania, ktoré Lavrovom, šéfkou európskej absolvoval s mnohými vysokými eľa času, celé štyri desaťročia, diplomacie Federicou Moghe- činiteľmi medzinárodnej scény, uplynuli od Helsínk, no ešte rinovou, americkým štátnym podpredseda slovenskej vlády stále sa ani Európa, ani svet tajomníkom Johnom Kerrym... Z M. Lajčák odovzdal v Krnjači nestali lepšími alebo istejšími takmer všetkých z nich miestami na život. Mnohé dôkazy vzišiel odkaz, že len jedtoho prezentovali 3. a 4. decem- notne možno čeliť nabra v novobelehradskej Kombank hromadeným medzináaréne účastníci 22. Ministerskej rodným problémom, na rady OBSE, zoskupujúcej 57 člen- základoch a zásadách, ských štátov. na ktorých vznikol KEBS Vo vstupnom prejave k približ- – dnes OBSE – ktoré ne päťdesiatym ministrom zahra- majú byť realizované ničných vecí európskych krajín, v každej krajine, v kažno aj USA, Ruska a EÚ, ako aj stov- dej jednotlivej aktivite. kám členov delegácií uvedených Lebo, ako vraví pod- Účastníkov Ministerskej rady OBSE štátov, premiér Aleksandar Vučić predseda vlády a mi- pozdravil premiér Aleksandar Vučić podotkol potrebu vrátiť sa k nister zahraničných pôvodným zásadám, na ktorých vecí a európskych záležitos- v mene Slovenska Konferencia o európskej bezpeč- tí Slovenska Miroslav Lajčák, Srbsku materiálnosti a spolupráci v roku 1975 žijeme v neľahkej dobe, keď nu a humanitárnu je okolo nás veľa pomoc v hodnote hrozieb, veľa ne- okolo 100 000 eur bezpečenstiev, veľa na pomoc, konproblémov. – Aby krétne zmiernenie sme tomu mohli následkov utečečeliť, potrebujeme neckej krízy. pevné zázemie... – Na ministerskom podotýka. Vo štvrt- zasadaní, ktorým kovom prejave na sa končí naše roč- Ministri Aleksandar Vulin a Miroslav Lajčák zasadnutí Minister- né predsedníctvo, v Prijímacom stredisku pre žiadateľov skej rady OBSE túto Srbsko dostalo po- o azyl v Krnjači (Snímka: Veľvyslanectvo SR organizáciu označil četné uznania tak v Belehrade) za dôležitý nástroj za ovzdušie, ktoré Podpredseda vlády a minister zahraničných európskej stability vládlo na ňom, ako aj za spôsob, čové pritom považuje pohotové vecí Slovenska Miroslav Lajčák (vpravo) a bezpečnosti, no akým viedlo organizáciu počas reagovanie na krízy, postupné pripomenul aj to, neľahkého roka. Nebolo to ľahko odzbrojenie a úsilie v prospech vznikla. Tak isto podotkol výz- ukrajinská kríza odhalila ab- ani v druhý deň snemovaní, keď budúcnosti európskeho bezpečnam snáh o jednotnú odpoveď senciu dôvery a slabosť bezpeč- sa záverečná plenárka namiesto nostného zriadenia. Ministerská na univerzálne problémy, ktoré nostnej konštrukcie v Európe. popoludní ukončila necelú ho- rada OBSE s približne pol druha nás trápia, najmä na stupňujúci Okrem série bilaterálnych roko- dinu po polnoci. Tohtoročný tisíca účastníkov bola po samite terorizmus, migračnú krízu, predsedajúci OBSE nezúčastnených v roku 1989 zrážku v Ukrajine, situáciu a minister zahraničných najdôležitejším medzinárodným v Turecku. Účastníkov konvecí Ivica Dačić na to podujatím v Belehrade. Možno ferencie so zjavným potezareagoval slovami, že v Srbsku očakávať aj ďalšie podšením informoval, že prvé je možno aj dobre, že sa ujatia podobného významu či dve prístupové kapitoly to stáva, aby sa videlo, rozsahu v období pred nami, otvoríme 14. decembra. že vôbec nešlo o ľahké oznámil premiér Aleksandar Konštatujúc, že si Srbsko Vučić. Tým skôr, že – ako to vypredsavzatie. zvolilo život a pokrok a nie Na sobotňajšej tla- zdvihol minister zahraničných zrážky, podotkol, že naša čovke premiér Vučić vecí Ivica Dačić – už nie sme krajina pokračuje vo svoa prvý podpredseda témou alebo problémom mejej európskej ceste. Počas vlády Dačić podčiarkli, dzinárodných zasadaní, rokovaní dvojdňovej konferencie že sa úspešným uspo- či stretnutí, ale ich aktívnym, premiér Vučić mal až jederiadaním ministerského konštruktívnym aktérom. Či už násť bilaterálnych stretnutí, zasadania Srbsko, ktoré za predsedníckym alebo iným medziiným aj s vedúcim Zo sobotňajšej tlačovky A. Vučića a I. Dačića tie dva dni bolo stredis- stolom.

V

• TÝŽDEŇ •

50 /4677/ 12. 12. 2015

5

Týždeň FINANCOVANIE SLOVENSKÝCH NÁRODNÝCH SLÁVNOSTÍ (3)

Do tretice aj Obec Báčsky Petrovec Jaroslav Čiep

Z

ačiatkom septembra sme oslovili vedenie troch organizátorov SNS – Obec Báčsky Petrovec, Maticu a Národnostnú radu – s prosbou o poskytnutie informácií ohľadom financovania Slovenských národných slávností.

V predminulom čísle Hlasu ľudu sme uviedli, aké údaje nám poskytli z ústredia Matice slovenskej v Srbsku a v minulom čísle novín aj prehľad financovania SNS v rámci NRSNM. Obec Báčsky Petrovec v čele s predsedom Pavlom Marčokom dlho nereagovala na náš list. Pred týždňom sme dostali ústny prísľub, že nám žiadané údaje poskytnú a že ho doteraz nedoručili pre „zaneprázdnenosť“.

Tesne pred uzávierkou čísla v utorok 8. decembra elektronický list s letmým prehľadom prišiel.

Kým sme čakali odpoveď z obce, prehrabali sme sa i v úradných a dostupných finančných dokladoch o realizácii rozpočtu tejto lokálnej samosprávy. Pri rozpočte Obce Báčsky Petrovec v jeho generálnom zhrnutí položiek na strane príjmov, ale aj výdavkov, o SNS nemožno zistiť nič. Predsa, hľadajúc ďalej, na nejaké údaje sme predsa len narazili. V Úradnom vestníku Obce Báčsky Petrovec (zo 14. mája 2014, č. 4, str. 47) sa uvádza, že Obecná rada schválila rozhodnutie o rozdelení prostriedkov určených pre spolufinancovanie podujatí, ktoré svojou kvalitou prispievajú k afirmácii umeleckej a kultúrnej tvorby a zachovaniu tradícií a obyčají prostredia.

Podľa toho rozhodnutia schváleného 14. apríla 2014 na Obecnej rade prostriedky určené na financovanie činností spolkov v oblasti kultúry pre kultúrne podujatia zabezpečené sú Uznesením o rozpočte OBP za rok 2014 (odsek 3, kapitola 17, pozícia 136, ekonomická klasifikácia 424). V rámci položky „Manifestácie významné pre Slovákov žijúcich v Republike Srbsko“, ktoré sa organizujú na území OBP, z celkovej sumy 1 880 000 podľa tohto rozhodnutia pre

6

www.hl.rs

Na zaplatenom javisku aj srbská hudba dotvárala obsah programov SNS 2015

SNS 2014 naplánovali 1 250 000 dinárov. Koľko v rozpočte obce pre SNS 2015 naplánovali tohto roku, nevidno, ale ani podľa čoho trovili peniaze na tieto ciele, lebo v aktuálnom roku rozhodnutie tohto typu nie je zverejnené v obecnom úradnom vestníku.

Podľa ďalšieho úradného dokladu dostupného aj na internetovej stránke OBP, teda Správy o realizácii rozpočtu OBP v roku 2014, v časti správy o plánovaných a zrealizovaných výdavkoch pre kultúrno-umelecké spolky, kultúrne podujatia, fyzickú kultúru a mimovládne organizácie sa uvádza, že pre SNS 2014 bolo plánované 1 100 000 dinárov a OBP na túto položku celkovo minula 1 062 003 dinárov. Z verejne dostupných údajov sa možno dozvedieť i to, že rok predtým z plánovaných 1 361 000 dinárov na organizovanie SNS 2013 OBP minula 1 356 422 dinárov.

V prehľade, ktorý sme dostali v liste z obce, uvádzajú, že príjmy pre organizovanie SNS 2014 boli 1 242 002,87 dinárov. Čerpali sa z obecného rozpočtu (662 002,87) a zo sponzorstva (Marbo product 580 000). Trovy pre SNS 2014 v tomto prehľade sú v rovnakej hodnote ako i príjmy (1 242 002,87) a zahŕňajú stravu hostí a kokteil predsedu obce (548 746,97), nocľah a ubytovanie hostí (131 630,00), tlač pozvánok a plagátov (28 100), prenájom sanitných uzlov (47 400), prenájom javiska a ozvučenia (168 000),

Informačno-politický týždenník

prepravu účinkujúcich z Vojlovice (42 000), tričká (800) a obec uvádza, že peniaze presunula aj na účty Matice slovenskej v Srbsku (195 325,90), FK Mladosť (60 000) a Združenia petrovských žien (20 000). Hoci je vyúčtovanie zhodné do poslednej pary, predsa sa nezhoduje s dokladom o realizovaní tejto položky v úradne uverejnenom doklade obce.

Príjmy OBP pre SNS 2015 sú vyššie ako rok predtým (1 503 112,77) a okrem z obecného rozpočtu (1 000 054,06), peniaze získali aj z Pokrajinského sekretariátu pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo (150 000) a od sponzorov (Marbo product 320 000, Agrogrnja 18 000, Banca Intesa 3 000 a Vinfarm 12 058,71).

Celkom zhodná suma sa uvádza i pri výdavkoch pre SNS 2015 (1 503 112,77). Tá sa člení na stravovanie hostí a koktail predsedu obce (862 304,14), nocľah a ubytovanie hostí (283 200), tlačenie pozvánok, vstupeniek a plagátov (57 800), prenájom mobilných hygienických zariadení (24 000), prenájom javiska a ozvučenia (150 000), fotografovanie (19 200), prípravu, organizáciu a materiál pre Jarmok umenia (6 397,94), drevo na skulptúru Mateja Čániho (36 000), materiál na privítanie hostí (132,69) a zase presun peňazí na účet Matice slovenskej v Srbsku (43 078) a Združenia petrovských žien (21 000).

Zatiaľ bližšie nemožno ozrejmiť, či a v akom objeme OBP získavala

sponzorstvá v tovare a službách na organizovanie SNS. Vo verejnosti koluje posmešné pomenovanie Organizačného výboru SNS a porovnávajú ho s trojhlavým drakom. On sa v skutku tak aj správa, lebo jedna hlava nevie, čo robí druhá, ani si navzájom nezodpovedajú a za stôl si nesadajú s „otvorenými kartami“. Vidno to aj z toho, že hoci sme len tak letmo zaškrabli pod kožu financovania SNS, ani samotní organizátori to doteraz o sebe navzájom nevedeli.

Zhrnutím informácií usporiadateľov SNS získame prehľad, že finančný rámec príjmov SNS 2014 bol v hodnote 1 746 000 (MSS) + 1 104 943,20 (NRSNM) a 1 242 002,87 (OBP) a že tohtoročné SNS boli ešte nákladnejšie od tých vlani: 1 771 600 (MSS) + 1 234 118,97 (NRSNM) + 1 503 112,77 (OBP).

Treba k tomu pripočítať aj početné petrovské spolky a združenia, ktoré z vlastných financií (niekedy aj z vlastného vrecka) prispievajú k náplni programov SNS. Sem treba pripočítať to, čo na organizáciu SNS vkladajú Spolok filatelistov, Združenie petrovských výtvarných umelcov, Spolok petrovských žien, Knižnica Štefana Homolu, Galéria Zuzky Medveďovej, športové kolektívy, futbalisti, rybári, lovci, stolní tenisti, šachisti, drobnochovatelia... a tak finančný podiel SNS dosiahne alebo aj presiahne hodnotu 5 000 000 dinárov. A či toľké peniaze vložené na organizáciu SNS sú aj funkčné, to je už iná téma...

• TÝŽDEŇ •

PR ČLÁNOK ROZHOVOR S DEKANOM FIMEK-a PROF. DR. DRAGANOM SOLEŠOM

Fakulta novej generácie V Srbsku sa relatívne ťažko buduje a pestuje značka vo vzdelávacom systéme, ktorý sa roky devastuje a ktorý poznačujú rôzne aféry, akými sú kúpa diplomov a plagiáty doktorských prác. Fakulta ekonomiky a inžinierskeho manažmentu (FIMEK) existuje už 15 rokov. O tom, akým spôsobom sa jej darí zotrvávať, hovorí dekan prof.

Dr. Dragan Soleša.

– Čo je to, čo vaša fakulta ponúka a čím garantuje kvalitu ponúknutej služby vo vzdelávaní?

– Jeden z najťažších problémov, ktorý súčasný vzdelávací systém bude musieť riešiť, je otázka uschopňovania pre celoživotné vzdelávanie, teda rýchle riešenie problémov, rýchle nachádzanie informácií, ich spracovanie a používanie, ako aj účinné skladovanie tých informácií sa už dnes natíska ako jedna zo základných úloh vo vzdelávaní a výchove súčasnej osobnosti. Práve na FIMEK-u učitelia a asistenti pripravujú študentov pre život v súčasnej spoločnosti, študenti na našej fakulte získavajú schopnosť prenášania zložitých ideí, schopnosť riešenia zložitých problémov, ako aj schopnosť vynaliezavosti v nejasných situáciách.

– Ktorý študijný program by ste osobitne odporučili, ktoré sú jeho hlavné kvality a tromfy na vytváranie viac šancí na úspešný začiatok alebo kariérny postup?

– Určite by som odporučil študijný program Informatika. Informatika prenikla do všetkých pór jednotlivcov, podnikania a celej spoločnosti.

Umožňuje vyhľadávanie a prístup k informáciám bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú, neohraničenú komunikáciu, lacné a rýchle globálne podnikanie, schvaľovanie rozhodnutí založené na výsledkoch simulácie podnikateľských procesov, riadenie veľkými systémami a riešiť potreby občanov bez počkania v radoch pred pultmi bánk alebo štátnych služieb. Všetko toto sa stalo

• TÝŽDEŇ •

možným, pretože sa informatika rozvíja neuveriteľným tempom, s novými technologickými riešeniami, ktoré sa doháňajú navzájom. World Wide Web, elektronické podnikanie, neurónové siete, inteligentní agenti a internet v pohybe sú len niekoľkými príkladmi nových technológií a ich uplatňovania. Informatická spoločnosť, ktorá sa vytvára vo vyvinutom svete, a do ktorého zakročila aj naša krajina, sa vo veľkej miere zakladá na riešeniach, ktoré každodenne navrhujú a rozpracúvajú informatici.

– Zaujímavý študijný program ponúka Oddelenie pre inžiniersky manažment v agro podnikaní.

Keď máme na mysli úrodné vojvodinské polia a poľnohospodárske gazdovstvá, jestvovanie takého profilu vzdelávacieho programu sa zdá byť logické. Spoznávajú to aj budúci študenti a doktorandi. Ako po absolvovaní týchto štúdií vaši adepti prispievajú k rozvoju nášho agrárneho podnikania?

– Agro podnikanie treba vnímať ako rozvojovú šancu. Študijný program Inžiniersky manažment v agro podnikaní sa svojím obsahom snaží ponúknuť študentom všetky potrebné vedomosti a zručnosti, ktoré sú nevyhnutné, aby sa odpovedalo imperatívu času

v oblasti agro podnikania a usmerňuje ich k vnímaniu vzťahov medzi poľnohospodárstvom, udržateľným

rozvojom a životným prostredím.

Agro podnikateľstvo je rozvojová šanca pre naše hospodárstvo, ale aj celú spoločnosť, naši diplomovaní inžinieri trasujú cestu pre novú poľnohospodársku výrobu, v ktorej v súčasnosti máme väčší podiel poznatkov, a ktorá si vyžaduje vysokoškolských odborníkov v každej fáze výroby poľnohospodárskych výrobkov.

– Ekonomika ako hlavný motor trhového rozvoja má svoju základňu aj na FIMEK-u.

Majú vaši študenti ekonomiky väčšiu šancu na trhu práce, ak máme na zreteli, že sa vo vašej akademickej inštitúcii veľká pozornosť venuje aj kariérnemu

rozvoju, a keď vieme, že mnohí diplomovaní ekonómovia sú nezamestnaní?

– Vzdelávaciu paradigmu FIMEK-a tvoria tri navzájom podmienené a

poviazané princípy – malé skupiny, rozhovor a praktická práca. Práca v malých skupinách je dobrým predpokladom na úspešný duchovný rozvoj a osvojovanie si vedomostí.

Malé skupiny sú predpokladom aj na plodonosný rozhovor. Praktická práca na fakulte a v spoločnostiach ako partneroch predstavuje spôsob osvojovania si pojmov a faktov, ktoré majú zmysel. Náš postulát osvojovanie si vedomostí cez prácu sa odzrkadľuje v tom, že jednotlivé predchádza všeobecnému.

Vedomosti pozorujeme ako informáciu v prvotnom kontexte. Také vedomosti predstavujú moc – schopnosť, aby sa chápali javy v ich okolí, čiže aby sa podnietili alebo tvarovali rozličné javy v reálnom svete. Také vedomosti predstavujú aj slobodu ducha. Odpovedajú aj ,čo‘, aj ,ako‘. Naši študenti sú schopní riešiť reálne problémy v oblasti ekonomiky, čo zhliadli aj mnohé spoločnosti, v ktorých sú zamestnaní naši absolventi.

– Ako by ste motivovali budúcich akademických občanov, aby sa zdokonaľovali, učili, experimentovali, pátrali? Možno mottom Vedomosti sú moc, aj napriek tomu, že naše spoločensko-politické okolnosti ukazujú opak?

– Našu každodennosť poznačujú stále zmeny. Život zo dňa na deň prináša množstvo výziev a neistoty, ktoré prispievajú k tomu, aby mnohí mladí ľudia strácali pevné pod nohami, vieru v možnosť zlepšenia svojej pozície a prijímajú nihilistický postoj k životu. V takých okolnostiach človek potrebuje smerovku a útočisko. Podobne ako stoici počas pádu Rímskej ríše hlásali, že jediná múdrosť, ktorú človek môže vykonať, je tá, aby sa uchýlil do nejakého bezpečného útočiska, tak je aj človek dneška prinútený, aby pred každodennými problémami našiel bezpečné prístrešie. Mladí ľudia svoje prístrešie môžu a treba, aby našli vo vzdelávaní.

50 /4677/ 12. 12. 2015

7

Týždeň IN MEMORIAM

Za Vierou Boldockou 1947 – 2015

V

sobotu večer 5. decembra sa Petrovcom rozniesol chýr, že po dlhšej a zákernej chorobe tento svet tíško opustila bývalá riaditeľka Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci.

Viera Boldocká do tohto roku bola jedinou ženou – riaditeľkou v dejinách gymnázia. Narodila sa v Báčskom Pe t ro vc i 2 7 . januára 1947.

Základnú školu a gymnázium zakončila v Petrovci. Štúdium na Filozofickej fakulte (skupina chémia) zakončila v Novom Sade v roku 1969. Hneď nato sa zamestnala v petrovskom gymnáziu, kde dlhé roky učila chémiu.

V roku 1970 sa zosobášila s Dr. Mirkom Boldockým (1944 – 2013). Z tohto manželstva majú syna Rastislava a s manželom sa spoločne mohli tešiť aj na vnučky Ninu a Hanu.

Na poste riaditeľky petrovského gymnázia pôsobila v rokoch 1983 – 1986 a neskoršie aj v rokoch 1990 – 2005 a pre školu vykonala mnoho. Počas jej mandátu, napriek pohnutým časom, bola v hodnej miere zveľadená hmotná základňa školy (medziiným bolo inštalované plynové vykurovanie), škola bola komputerizovaná, vybudovaný bol súčasný internát v areáli školy a realizované početné projekty.

Funkciu riaditeľky vykonávala najdlhšie v dejinách gymnázia, úhrnne až 18 rokov.

Od začiatku pôsobenia na poste riaditeľky zasadzovala sa za riešenie problému nedostatku slovenských učebníc pre gymnázium. Sama preložila do slovenčiny všetky učebnice

8

www.hl.rs

chémie pre gymnázium a pre základnú školu.

V období autonómie Vojvodiny bola členkou Osvetovej rady Vojvodiny ako najvyššieho odborného orgánu pokrajinského Zhromaždenia.

V rokoch 1974 až 1986 bola volená na početné funkcie na obecnej a pokrajinskej úrovni do orgánov najmä v oblasti vzdelávania a kultúry (bola členkou Pokrajinského fondu pre vzdelávanie, Výkonného výboru SZS Vojvodiny pre stredné vzdelanie, podpredsedníčkou Zhromaždenia obce B. Petrovec atď.). Roku 1986 bola zvolená za poslankyňu do Zhromaždenia

Od 1. septembra 2005 profesorka a riaditeľka Viera Boldocká bola na v dôchodku, žila v Petrovci a venovala sa práci v Asociácii slovenských pedagógov, v ktorej od jej založenia 2001 prvých desať rokov zastávala aj post predsedníčky.

Profesorke Viere Boldockej sa dostalo rad uznaní za jej prácu v oblasti vzdelávania a výchovy, ako i za prínos k rozvoju slovenského menšinového školstva vôbec. Medzi tieto ocenenia patria Októbrová cena Obce Báčsky Petrovec, Plaketa prezidenta Slovenskej republiky, Zlatá medaila Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, najvyššie uznanie Ministerstva školstva Slovenskej republiky – Medaila svätého Gorazda, Medaila predsedu Matice slovenskej, ako i Cena Samuela Tešedíka.

Pietna rozlúčka zosnulej Viere Boldockej bola v pondelok 7. decembra o 11. hodine v Sláv-

Posledná cesta profesorky a riaditeľky Viery Boldockej

Vojvodiny a vymenovaná na profesionálnu funkciu predsedníčky Výboru pre vzdelávanie, vedu a kultúru a o dva roky neskôr na funkciu predsedníčky Snemovne obcí v Zhromaždení Vojvodiny. Na tejto funkcii bola do roku 1990.

Informačno-politický týždenník

nostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v Petrovci. Po minútke ticha úvodné biografické slová o zosnulej podala Alena Pešková.

Primerané básne prečítali žiačka Elena Vršková a profesorka Helena Despićová a hudobné číslo na klavíri zahral žiak Vla-

dimír Zima. V mene kolektívu sa s Vierou Boldockou rozlúčila aktuálna riaditeľka gymnázia Anna Medveďová a v mene diplomatov Slovenskej republiky veľvyslankyňa Dagmar Repčeková. O svojej triednej profesorke a zároveň i matičiarke sa zmienila i predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová a v mene Svetového združenia Slovákov a matičiarov na Slovensku posledné slová rodine a zosnulej adresoval i Stanislav Bajaník.

Mária Andrášiková zohľadnila vzájomnú spoluprácu s Vierou Boldockou v rámci Asociácie slovenských pedagógov a slová rozlúčky vyjadril podpredseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku Pavel Hlásnik. Naposledy sa aj predseda Obce Báčsky Petrovec Pavel Marčok v mene spoluobčanov zosnulej verejne poďakoval za všetko, čo urobila pre školu, Petrovec a vôbec našu komunitu. Na záver profesorka Marta Pavčoková prečítala sústrastné telegramy, adresované na školu a rodinu a po skončení spomienkového posedenia sa mnohí z prítomných zapísali i do kondolenčnej knihy.

Pohreb Viery Boldockej sa konal toho istého dňa o 14. hodine a vykonal ho miestny farár Ján Vida s kantorom Pavlom Očovejim. Vieru Boldockú na poslednú cestu vyprevadili blízka a ďalšia rodina, mnohí spolupracovníci, žiaci, kamaráti, susedia a blízki z domova i zo zahraničia. Pri rakve sa naposledy s profesorkou Boldockou rozlúčili veršami Miroslav Babiak, primeranými slovami a piesňou Stanislav Bajaník a pri hrobe v mene spolužiakov biskup Samuel Vrbovský a spevom obecný cirkevný spevokol. Česť jej pamiatke a nech jej je ľahká rodná petrovská zem.

Jaroslav Čiep • TÝŽDEŇ •

IN MEMORIAM

Za prof. Dr. Jankom Hodoličom 1950 – 2015

B

olestne sa nás dotkla správa, s popredným vysokoškolským pro- obec, zvlášť na Fakulte technických prítomným osobnosť zosnulého. že z radov živých v nedeľu 6. fesorom a uznávaným vedeckým vied, kde pôsobil. Na pietnom akte, Uviedla, že v živote Janka Hodoliča decembra navždy odišiel prof. pracovníkom bola citovo založená ktorý bol v utorok 8. decembra neexistovalo slovo práca alebo zaDr. Janko Hodolič, vysokoškolský a dojímavá a pesničky na rozlúčku v Slávnostnej sieni Fakulty tech- mestnanie, keďže piatym členom pedagóg a vedec, ktorý azda celý zaspieval spevokol cirkevného nických vied, po príhovore dekana rodiny a najfrekventovanejším pojsvoj pracovný vek strávil na novo- zboru v Petrovci pod vedením prof. Dr. Radeho Doroslovačkého mom bola fakulta. Bola mu druhým sadskej Fakulte technických vied. kantora Pavla Očovejiho. Odzneli a minútke ticha, slova sa ujal prof. domovom, trávil na nej celé dni, tak Od polovice rokov sedemdesia- aj slová rozlúčky a úprimnej vďaky Dr. Dragiša Vilotić, prodekan pre tie pracovné, ako i voľné, neustále tych, keď začínal ako asistent, po študentov a kolegov a priateľov z vyučovanie FTN. Osobitne akcen- v styku s kolegami, asistentmi, vždy roky posledné, keď pôsobil ako Fakulty technických vied v Novom toval vysoké ľudské kvality prof. ochotný riešiť úlohy, problémy, riadny profesor a prodekan pre Sade, ktorí pripomeprojekty v mnomedzinárodné vzťahy. nuli, že Dr. J. Hodolič hých vedných obBol osobnosťou v skutočnom navždy zostane v lastiach. O otcovi zmysle slova. Výraznou mierou sa srdciach tých, ktorí sa vyjadrila ako pričinil nielen o rast našej vedy, ale ho milovali a ktoo kompase alebo aj o zveľadenie vedeckých vzťahov rých miloval on. navigátorovi v živoso Slovenskom. Ďakujúc tomu Pred uložením te, ktorý spravidla získal hodnosť čestného doktora rakvy na miesto odmal pravdu v tom, vied na Technickej univerzite v Ko- počinku prítomným čo robil. šiciach, prednášal a pôsobil aj na sa prihovoril aj bis– V jeho očiach, viacerých fakultách v Bratislave kup Samuel Vrbovv tom, čo mi do a v iných mestách. ský, ktorý medziipredvčerom rozNarodil sa v Pivnici 9. augusta ným povedal: „Keď prával, bola toľká 1950. Strednú strojnícko-tech- ako veriaci ľudia, túžba, prianie žiť, nickú školu vychodil v Novom kresťania, chceme Pohrebný obrad nad rakvou zosnulého prof. Dr. Janka Hodoliča že som ja v celom Sade (1969). Výrobné strojníctvo nabrať nádej, chce- na petrovskom cintoríne svojom živote, medzi všetkými onkovyštudoval na Strojníckej fakulte me obstáť vo viere, Univerzity v Novom Sade (1969 – potrebujeme pomoc toho, ktorý Hodoliča, jeho ochotu ľuďom ne- logickými pacientmi, ktorých som 1974). Postgraduálne spracoval nám túto vieru dá, ktorý nás v tejto zištne pomáhať, krásny vzťah, ktorý mala, nevidela takú túžbu. Dva dni a obhájil na Fakulte technických viere udržuje a povzbudzuje. Je to mal nielen ku kolegom, ale aj k štu- pred smrťou, keď už bol nevládny, vied v Novom Sade magisterskú Pán Ježiš, ktorý nám dnes a vždy dentom. Riaditeľ Departementu mi povedal: Zober ma na budúci prácu (1974 – 1979) a roku 1989 aj môže povedať tie svoje povestné pre výrobné strojníctvo prof. Dr. týždeň na fakultu. Na otázku načo, doktorát. Bol medzinárodne Miodrag Hadžistević hovoril odpovedal: Len, aby som si tam dal uznávaný odborník v oblasti o vedeckej dráhe kolegu, kávu. Pred jedenástimi rokmi som automatizácie inžinierskych ktorý zverejnil okolo päťsto odišla z tohto štátu. Robila som prác, výrobnej metrológie a vedeckých prác doma a vo veľa vo svete. Odišla som stadiaľto, kvality pružných výrobných svete, je autorom siedmich lebo som nechcela byť len dcérou systémov a v poslednom učebníc, pôvodcom a akté- Janka Hodoliča v tom zmysle, aby čase bola jeho orientácia rom mnohých európskych som bola ďalšie zamestnané dieťa a tunajších projektov. O tom, úspešného človeka. Sklonená pred zameraná na inžinierstvo ochrany životného prostrečím pre našu najväčšiu fakul- Bohom a pred obrázkom svojho dia s dôrazom na teóriu a tu a inžinierstvo z aspektu otca, ktorý mi na rukách zomrel prax. životného prostredia bol pred dvoma dňami v nemocnici, Telesné pozostatky Dr. zosnulý prof. Dr. Janko Ho- priznávam sa, aj to prvýkrát pred Janka Hodoliča uložili na dolič, účastníkom smútoč- vami a pred sebou, že mojím največný odpočinok na petrov- Z pietneho aktu v sieni ného zhromaždenia hovoril väčším úspechom po všetkom, skom cintoríne v pondelok Fakulty technických vied vedúci Katedry metrológie čo som v živote urobila a dosiah7. decembra, kde pohrebnú a inžinierstva prof. Dr. Igor la, je, že som bola dcérou Janka počestnosť v Dome smútku za prí- slová: Ja som vzkriesenie a život, Budak.

Hodoliča. A ďakujem vám, že ste tomnosti najbližšej rodiny a ďalších kto verí vo mňa, aj keby umrel, V mene rodiny prof. Hodoliča, ho milovali... – podotkla na záver príbuzných, početných kolegov, bude žiť, a nik neumrie naveky, manželky Jarmily, syna Andreja smútočného prejavu. študentov, priateľov a známych, kto žije a verí vo mňa.“ a vo vlastnom, v smútočnom preČesť jeho pamiatke! ako aj biskupa SEAVC Samuela VrSpráva o smrti profesora Janka jave na pietnom akte Dr. Marína bovského vykonal evanjelický farár Hodoliča hlboko zasiahla i vysoko- Hodoličová, renomovaná vedkyOto Filip, v Petrovci Mgr. Ján Vida. Rozlúčka školskú, vedeckú a pedagogickú ňa v oblasti medicíny, priblížila Katarína Gažová • TÝŽDEŇ •

50 /4677/ 12. 12. 2015

9

Naša téma 

Duchovný život Slovákov v Srbsku Jaroslav Čiep

V

decembri, keď končíme rok a sviatkujeme trochu viac, treba sa zamyslieť nielen nad tým materiálnym, čím nás obdarujú najbližší, ale aj nad tým duchovným, čo je v nás. V decembrových číslach Hlasu ľudu je obsah Našej témy popretkávaný aj v rámci iných rubrík a pokúšame sa

zamyslieť nad naším duchovným životom, nad zachovávaním ľudových

tradícií, komercializáciou sviatkov a vôbec sústavou duchovných hodnôt.

Tohto roku na NT nadväzuje i nová rubrika Vianoce, vy a my v našom online vydaní novín (www.hl.rs). Odporúčame vám, aby ste ju častejšie navštevovali a prečítali si nové obsahy.

SLOVO MÁ VOJLOVICKÝ PÁN FARÁR BRANISLAV KULÍK

Preťatý je duchovný reťazec Vladimír Hudec

sa zastaviť. Okrem toho je aj kultúrne poprepletaná. Zo všetkých strán epísané pravidlo, ktoré ešte nik prichádzajú rôzne vplyvy, a preto my nepoprel, že na mladých svet musíme vedieť, čo je naše a za čím zostáva, zaužívané je aj v cirkvi. môžeme stáť. Cirkev práve to ponúka Bez mladých v kostolných laviciach, ľuďom, ale ponúka aj oddych od tej na službách, večierkoch, podujatiach, uponáhľanej doby. Človek predsa vo vedení atď. niet ani bunie je stroj. Potrebuje dúcnosti cirkvi. V rozhovore s trochu ujsť z kolobehu vojlovickým pánom farárom povinností, aspoň na Branislavom Kulíkom sme tú polhodinku. Nestačí konštatovali, že v Slovenskej mu, aby sa iba najedol evanjelickej cirkvi na našich a vyspal. Potrebuje sa aj vojvodinských krážoch cítiť duchovne nasýtiť. pokles účasti mladých v akPredsa modlitebnitívnom cirkevnom živote. ce rôznych alternatív– Ťažko je generalizovať, nych cirkví, nárečovo avšak, vychádzajúc zo štapovedané zhromažtistík, môžeme povedať, že dení, sú plné mladých Mladým treba venovať náležitú pozornosť: pán všeobecne malý počet mlaľudí. Ako to vysvetľufarár Branislav Kulík (vpravo) v spoločnosti časti dých ľudí má záujem o aktívny jete? vojlovickej cirkevnej mládeže (foto: z archívu SEM duchovný život, – konštatoval Vojlovica) – Rôzne denominána úvod náš spolubesedník. cie sa snažia na služby – Pokiaľ starí rodičia na nich majú Ako tú medzeru vyplniť? prilákať mladých ľudí rôznymi atraknejaký vplyv, čiže po konfirmáciu, – Misiou a modlitbou; čiže všetci tí, tívnymi obsahmi, a je pravda, že sa situácia je dosť dobrá. Dokonca ešte ktorí aktívne žijú kresťanským živo- tam zoskupí viac mladých než u nás aj mládežníci sa aktívne zapájajú do tom, by mali poukazovať na takéto na cirkevnej mládeži, ale podľa mozborovej činnosti, pekne sa s nimi problémy a svojich blížnych upozorniť jej mienky to je iba dočasný efekt. pracuje, avšak keď skončia strednú na to, že cirkev je miesto, kde všetci Naše služby Božie majú však svoju školu, mnohí od toho upúšťajú. Ne- patríme. Musím však povedať aj to, historickosť a váhu. Vždy hľadíme môžeme však povedať, že mladých že v cirkvi nemáme program, ktorý na to, čo nám dlhodobo prinesie ľudí v kostole vôbec nemáme, ale je by bol medzistupňom medzi organi- úspech. Ako kresťania hľadáme žito veľmi malé percento v porovnaní s zovanou zborovou mládežou a riad- vot večný. Na druhej strane aj my možnosťami. Príčiny tomu sú skutočne nym dospelým kresťanským životom. sa snažíme mladých prilákať atrakrôzne, ale ja si myslím, že my vlastne Predpokladá sa totiž, že keď niekto tívnejšími obsahmi, ale to robíme máme problém s tou strednou gene- už nechodí na stretnutie mládeže, je na stretnutiach cirkevnej mládeže. ráciou, ktorá má byť spojivom medzi pripravený zapojiť sa do cirkevného Okrem toho prispôsobujeme sa aj staršou generáciou a mladými. Je to života. V niektorých prípadoch je to dobe, a tak o. i. komunikujeme s generácia dnešných päťdesiatnikov tak, avšak väčšinou, keď mládežníci nimi aj prostredníctvom Facebooku. a šesťdesiatnikov, ktorá sa narodila v neprejavujú záujem o stretnutie, ne- Na vojlovickej fare sme si napr. iba totalitárnej dobe, prežila tie nešťastné zapájajú sa ani do bohoslužobného kvôli tomu zaviedli wi-fi. deväťdesiate roky minulého storočia a života a idú nejakým svojím smerom.

SEAVC sa na týchto vojvodinaj dnes prežíva ťažké chvíle. Všetko to Žijeme v uponáhľanej dobe, keď ských krážoch odjakživa snažila po troche vplývalo na to, že táto ge- ľuďom nezostáva mnoho času na zachovať aj jazyk, aj identitu tunajnerácia duchovné a morálne hodnoty duchovný život. ších Slovákov. nepreniesla na mladších. Síce rodina – Práve preto, že je taká uponáhľaná – Naša cirkev je národná. Vyrastala sa možno aj snažila, ale spoločnosť doba, človek potrebuje prestávku v takých okolnostiach, keď taká mumladých usmerňovala v inom smere. a miesto, kde si nájde pokoj. Potrebuje sela byť. Nie náhodou Ján Kollár pred

N

10

www.hl.rs

Z tých dôvodov máme preťatý reťazec a nemilú skutočnosť, že sa dnešní dvadsiatnici a tridsiatnici veľmi málo zapájajú do aktívneho cirkevného života, a v kostoloch máme percentuálne najmenej práve príslušníkov tej generácie.

Informačno-politický týždenník

200 rokmi povedal, že nábožnosť a národnosť sú sestry. Dodnes sa tá úloha cirkvi nestratila. Dokonca dnes by sme mohli povedať, že na týchto priestranstvách je viditeľnejšia práve úloha cirkvi udržať slovenskú národnosť. Veď vo viacerých menších dedinách jediným miestom, kde možno pravidelne počúvať slovenskú reč, sú práve služby Božie. Síce ľudia sa aj doma rozprávajú po slovensky, ale keď vykročia na ulicu, tak je to už iná rozprávka. Rakúsko-Uhorsko útočilo na Slovákov a dnes útočíme sami na seba a zriekame sa práv, ktoré máme, a potom sa nám stane to, čo sa prednedávnom stalo vo Vojlovici, že pre malý počet detí zrušili jednu skupinu slovenského jazyka ako voliteľného predmetu. Cirkev sa snaží zaplniť tú medzeru, a tak aj vo Vojlovici do Nedeľnej školy chodí zo 50 detí, ale to je predsa len jedna hodina týždenne. Tu narážame na problém, že nám deti rozmýšľajú po srbsky a komunikácia v materinskej reči je sťažená.

S akým odkazom mladým, ale aj všetkým veriacim ukončíme tento rozhovor?

– Cirkev sa snaží pomôcť svojim veriacim a má zodpovednosť voči každému pokrstenému dieťaťu. V prvom rade tú zodpovednosť majú rodičia, starí rodičia, krstní rodičia, aj keď je tá úloha krstných rodičov dnes príliš chabá. Každý pokrstený v SEAVC je zodpovedný za toho druhého, tretieho, tí zasa za ďalšieho...

Všetci sme Božia rodina a všetci sme zodpovední za to, aby nám lavice v kostole boli plné. Mladí ľudia, ale aj tí trochu starší, sa často vyhovárajú, že nemajú času na to, aby začali chodiť do kostola. Tomu však nie je tak, lebo nikdy nevieme, čo bude zajtra. Často sa vyhovárajú aj na to, že pracujú, alebo chodia do školy, ale ani to nie je opodstatnená výhovorka, lebo okrem nedeľných služieb sú aj večierky a iné aktivity v cirkvi, na ktorých sa možno duchovne pozdvihnúť. Ak nemôžeš prísť dnes, zajtra by si už mohol, nuž príď zajtra, pozajtra...

• NAŠA TÉMA •

NA KUS REČI S PAVLOM SKLENÁROM, SENIOROM BANÁTSKYM A FARÁROM KOVAČICKÝM

Na nás záleží, ako budeme oslavovať sviatky Anička Chalupová

C

irkevné sviatky a predovšetkým Vianoce od dávnych čias poznačovali život našich predkov. K nim sa viaže dlhá tradícia, že sa mnohé udalosti odohrávali nielen v cirkvi, ale i v našich rodinách. Otázku: V čom a na aký spôsob poznačili Vianoce duchovný život tunajších Slovákov? sme prednedávnom položili i vznešenému pánovi Pavlovi Sklenárovi, seniorovi banátskemu a farárovi kovačického zboru I. – Vianočné sviatky boli aj v minulosti a sú aj teraz v súčasnosti najradostnejšími sviatkami roka.

Pred Vianocami, ktoré oslavujeme Štedrým večerom, je taká prípravná doba – adventná. Pre toto obdobie sú príznačné mnohé zvyky, ktoré poznačovali duchovný život.

Napríklad 6. decembra je svätý Mikuláš, ktorý je uznávaný aj našou

Vznešený pán Pavel Sklenár, senior banátsky a farár kovačického zboru I

cirkvou; on prináša dary. V kresťanskej tradícii je zaznamenané, ako tento významný muž na začiatku prvotnej cirkvi pomáhal a rozdával dary. To prevzala aj súčasná cirkev, a tak sa podnes traduje o tom obdarovaní. Svätá Lucia prináša svetlo, ktorým je Ježiš Kristus. Podľa

starej tradície na Štedrý večer sa zdobili vianočné stromčeky. To je taká novšia tradícia, ktorá je prevzatá od germánskeho národa. U nich strom hral významnú úlohu a pre nás je strom symbolom života.

Samotné zvyky, ktoré sa cez sviatky dodržiavajú, boli v minulosti veľmi významné. Ja si pamätám, že sme ako deti s rodičmi chodili po stromček do lesa. Dnes si to už deti nevedia ani predstaviť, lebo sa v súčasnosti stromčeky kupujú umelé v obchodoch. Je to taký zážitok na celý život. Na Štedrý deň boli tiež zaužívané určité zvyky, napr. zavčas rána sa domáci umývali jablkami namiesto mydla, aby boli zdraví. V kostole bolo tiež pekne, stretli sa tam všetci, aby si zaspievali vianočné piesne. Taká významná bola aj večera po tých štedrovečerných službách. Bol tu stromček, svieca, ktorá sa zapálila a položila do nádoby s vyrastenou

pšenicou. Pri večeri sa na stôl odkladali kúsky jedla pre hladných vo svete. To symbolizovalo stretnutie sa s rodinou aj o rok. V minulosti v dedine žili obyčajní ľudia, ktorí absolvovali iba niekoľko ročníkov základnej školy, ale ich duchovný život bol omnoho bohatší. Cez takýto spôsob oslavy sviatkov, akými sú Vianoce, naši predkovia sa zdokonaľovali a budovali svoj život. Obohacovali sa napr. aj cez charitatívnu činnosť v cirkvi a cez iné udalosti. Všetko to má súvis s tým, čo sa ľudia od malých nôh naučili pri týchto cirkevných sviatkoch a Vianoce sú práve tie, ktoré najviac poznačili duchovný život nášho ľudu. Žiaľ, časy sa menia.

Televízia má už veľký vplyv na náš duchovný život, napr. adventná doba je poznačená komercializáciou, reklamou. Tie odvádzajú myšlienky ľudí od toho podstatného a zvádzajú na nákupy a také veci, ktoré ochudobňujú duchovný spôsob života našich ľudí v súčasnosti. No ale na nás záleží, či budeme sviatky svätiť v radosti, v pokoji, v Božej láske, a pritom zachovávať pamiatku na to, čo sme dostali od našich predkov cez ich spôsob svätenia týchto vianočných sviatkov, – na záver spomenul pán senior Sklenár.

NA OKRAJ

Vieme všetko o sebe?

Oto Filip

O

dpoveď na neľahkú dilemu, aký duchovný život máme, zaiste možno pohľadať v dvoch rovinách. Jednej, tej širšej, týkajúcej sa menšiny, priamo súvisiacej s tým, aké sú nám národnostné inštitúcie, tak tie historicky podmienené, ako i súčasné. Konkrétne, v akej miere prispievajú k zachovaniu, udržaniu a napredovaniu etnika v neľahkých spoločenských podmienkach, ktoré žijeme. Alebo i aké konkrétne možnosti vlastne na to majú.

Možno je oveľa zaujímavejší ten osobný segment, jednotlivec a úroveň jeho poznania a angažovania sa v oblasti duchovnej, širšie pochopenej ako všetko, čo • NAŠA TÉMA •

nepatrí do oblasti materiálnej.

Priam notoricky je známe, že sme tu doma v jednotlivých sférach kultúry, najmä populárnej, ako je folklór, spev, dnešná menšinová literatúra... Ak sa však hlbšie začrie pod povrch, tak sa zistí, že i tu sú riadne medzery. Koľkí slovenskí žiaci vedia napríklad, že z našich radov ako pomerne malej menšiny vzišli také vedecké esá, ktoré sa na pôde Slovenska stali akademikmi, dokonca i vedúcimi poprednej inštitúcie, akou je Slovenská akadémia vied. Od zakladateľa slovenskej kardiochirurgie, ktorý stál na čele prvej transplantácie srdca v Československu Karola Šišku, cez literárneho kritika a historika Andreja Mráza, po sociológa, filozofa a politológa Andreja Siráckeho,

ktorý medziiným bol i rektorom Univerzity Komenského v Bratislave. Prvý z nich sa narodil v Selenči, druhí dvaja v Báčskom Petrovci. Aj dnes máme ozaj mnoho úspešných vysokoškolských učiteľov, vedcov, bádateľov, dokonca vynálezcov, o ktorých vedia len tí užšie zasvätení do sveta vedy. Aj tieto osobnosti sú nositeľmi duchovného života, reprezentantmi jeho úrovne a národných hodnôt. Žiaľ, najčastejšie v tieni niektorých populárnejších javov a trendov. Istý vysokoškolský učiteľ sa neraz právom rozhorčuje, keď sa na vážkach národnostného vnímania autor niekoľkých hoc vydarených básní dostane v rebríčku pozornosti vyššie ako renomovaný vedec a pedagóg, okolo ktorého sa

dosť často prechádza s priam ľahostajným nepovšimnutím.

Známe je, čo skôr a viac posúva ten náš duchovný a národnostný život dopredu.

Vo svojom diele Umierajúca civilizácia, ktoré vyšlo ako prvý zväzok knižnice Matice slovenskej vo FĽRJ v roku 1946, akademik Andrej Sirácky uvádza, že sa problematika kultúrna a duchovná vymyká z rámca jednosmernej analýzy a nie je predstaviteľná bez náležitej perspektívy všetkými smermi. Zdá sa, že sa tými všetkými smermi, vrátane koreňov tkvejúcich v historickej pôde, dodnes nezaoberáme v potrebnej a žiaducej miere.

Jedným z následkov je, že dosť málo vieme nielen o iných, ale čo je ešte horšie – aj o sebe.

50 /4677/ 12. 12. 2015

11

Ľudia a udalosti Zmeny v ďalších podnikoch a ustanovizniach ZO ZASADNUTIA KOVAČICKÉHO LOKÁLNEHO PARLAMENTU

Anička Chalupová

V

pondelok 7. decembra 2015 sa uskutočnilo 33. zasadnutie Zhromaždenia obce Kovačica, na ktorom výborníci rozobrali tridsať bodov zaradených do rokovacieho programu. Po schválení zápisnice z minulého zasadnutia, doplnení a stiahnutí štyroch bodov z rokovacieho programu, ktoré sa vzťahovali na zmeny v Galérii insitného umenia a vo Verejnom komunálnom podniku Elán v Kovačici, nasledovala rozprava o založení Rady pre bezpečnosť Obce Kovačica. Najčulejšiu rozpravu výborníkov z radov vládnucej koalície vyvolal bod týkajúci sa zmeny vo vedení Turistickej organizácie

Z 33. zasadnutia ZO Kovačica

Obce Kovačica, kde Ivanu Svetlíkovú odvolali z funkcie riaditeľky a na jej miesto zvolili Draganu Latovljevovú z Crepaje.

Na zasadnutí výborníci za úradujú-

ceho riaditeľa Verejného komunálneho podniku Padina zvolili Padinčana Jána Povolného. Okrem toho k zmenám prišlo aj v iných VKP na území Kovačickej obce, ako aj v radách –

(NE)BEZPEČNOSŤ V DOPRAVE NA ÚZEMÍ OBCE STARÁ PAZOVA

Za 13 rokov zahynulo 214 osôb a zranených bolo 1 879!

Katarína Verešová

V

novembri sa v strede Starej Pazovy stali dve dopravné nehody, jedna na križovatke ulíc Kráľa Petra I. a Branka Radičevića, druhá na zákrute Novosadskej a Ulice Kráľa Petra I. Našťastie, bez väčších následkov. Pazovská obec odjakživa bola, z dopravného hľadiska, čiernym bodom v dopravnom zmysle. V tomto storočí, čiže v období rokov 2001 až 2013, na území Obce Stará Pazova sa udialo 5 866 dopravných nehôd, v ktorých zahynulo 124 a zranenia utrpelo 1 879 osôb. Ozaj veľmi veľký počet obetí na cestnej sieti v dĺžke 107,8 kilometra! Ak dodáme, že polovica z nich boli mladí ľudia a chodci, tak „alarm“ v lokálnej samospráve by musel zaznieť.

Z toho dôvodu na novembrovom zasadnutí Zhromaždenia obce Stará Pazova schválili do-

12

www.hl.rs

Križovatka v centre, kde neexistuje ani priechod pre chodcov, ani jasné určenie, kto má prednosť pri vstupe na hlavnú cestu: či autá z parkoviska, či tie z Ulice B. Radičevića a či z Univerexportu

kument Stratégia bezpečnosti dopravy na cestách Obce Stará Pazova v období rokov 2015 – 2020. Dokument obsahuje údaje o nehodách, počte obetí, hmotných škodách a pod. Treba vy-

Informačno-politický týždenník

zdvihnúť, že medzi zranenými je až 54 % mladých šoférov a až 25,7 % chodcov. I keď sa presne vie, ktoré časti ciest sú najnebezpečnejšie (križovatky a zákruty pre stromy a kry neprehľadné, respektíve

správnej a dozornej – Strediska pre sociálnu prácu Kovačica, Predškolskej ustanovizne Kolibrík a domov kultúry v Padine, Debeljači a Idvore. Za členov Komisie pre vypracovanie ročného programu ochrany, úpravy a používania poľnohospodárskej pôdy v Obci Kovačica na rok 2016 väčšinou hlasov vymenovali Nikolu Nikolića, Kristijana Vinku, Jaroslava Mlynárčeka, Jovicu Filipovića, Srbislava Mladenovića, Dušana Radovanova a Jozefa Haviara, a za predsedu komisie zvolili Živojina Matejića.

Podobne ako došlo k zmenám v Rade pre kultúru, vzdelávanie, mládež, šport a spoločenské činnosti, tak výborníci lokálneho parlamentu vymenovali nového predsedu a členov Rady pre financie a rozpočet a Rady pre komunálne činnosti, urbanizmus a ochranu životného prostredia. K zmenám došlo aj v Komisii pre štatutárne otázky, organizáciu a normatívnu činnosť, Komisii pre plány Obce Kovačica, v Dozornej rade Galérie insitného umenia v Kovačici a pod. pre ukradnuté dopravné znaky) v tomto dokumente na strane 29 sa píše: „Treba zistiť, na ktorých častiach ciest sa najčastejšie dejú dopravné nehody.“ Avšak v tomto dokumente sa jasne uvádza (s. 34), ktoré sú najdôležitejšie problémy bezpečnosti v doprave: „Sú to nedostatok jasnej politickej vôle v jednotlivých častiach systému; neúčinné trovenie peňazí usmernených na financovanie bezpečnosti dopravy; nekvalitné a neprispôsobivé právne normy a nedôsledné uplatňovanie predpisov v oblasti bezpečnosti dopravy; neúčinné uplatňovanie predpisov v oblasti bezpečnosti dopravy; nepochopenie významu údajov o znakoch pre bezpečnosť dopravy a dôležitosti výmeny a dostupnosti údajov; nedostatok odborného a profesionálneho prístupu v systéme bezpečnosti a nedostatok strategického prístupu a dlhoročného plánovania aktivít v bezpečnosti v doprave.“ Je zrejmé, že Obec Stará Pazova tento dokument musela schváliť ako akt na sprístupnenie noriem Európskej únie. Treba však veriť, že sa čoskoro všetky prekážky v teréne a v príslušných službách odstránia a že sa civilizovaný spôsob dopravy stane skutočnosťou.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ŠÍD

Oslávili Deň oslobodenia a Deň obce Stanislav Stupavský

V

sobotu a nedeľu 5. a 6. decembra občania mesta Šíd a celej Šídskej obce oslávili Deň oslobodenia mesta v druhej svetovej vojne a Deň obce.

Program v sobotu šachovým turnajom v miestnostiach Miestneho spoločenstva otvorili členovia Šachového klubu Jednota.

Vo večernom programe v Dome kultúry vystúpili spolky zo Šídu, a to Srbský kultúrno-umelecký spolok sv. Savu, Slovenský kultúrno-umelecký spolok Pred pamätnou tabuľou na Dome Jednota, Chorvátsky kul- kultúry túrno-umelecký spolok Šíd a Rusínsky kultúrnoProgram spestrili žiaci Základ-osvetový spolok Ďuru Kiša. nej školy Sriemskeho frontu zo V nedeľu sa program začal Šídu programom pod názvom slávnostným zasadnutím Zhro- Domovina. maždenia obecnej organizácie Členovia Cyklistického klubu Zväzu bojovníkov, na ktorom Jednota na svojom polygóne sa zúčastnili aj predseda po- zorganizovali tradičný medzinákrajinskej organizácie Zväzu rodný zimný maratón ako súčasť bojovníkov Vojvodiny Svetozar programu oslavy.

Tanacković a predseda SriemDelegácie Obce Šíd, pokrajinskeho obvodu Ilija Milinović. skej a obecnej bojovníckej orga-

*

LETMO

Žiaci Základnej školy Sriemskeho frontu na slávnostnom zasadnutí bojovníckej organizácie

nizácie položili kvety na hrobku osloboditeľov Šídu a bojovníkov padlých pri prelome Sriemskeho frontu v druhej svetovej vojne.

Delegácia Zhromaždenia obce Šíd a obecnej organizácie Zväzu bojovníkov položila kvety aj k pamätnej tabuli na budove Domu kultúry, na ktorej sú vyryté mená obetí druhej svetovej vojny zo Šídu.

Po otvorení výstavy obrazov v

Oto Filip

Nelogickosti

P

ojem je pojem a ja o pojme pojem nemám. Uvedenou hrou slov nám kedysi vysokoškolský učiteľ logiky profesor Hambálek vysvetľoval, čo pojem vlastne je. Roky uplynuli, no s chápaním niektorých pojmov, významov a súvislostí stále sú problémy.

Napríklad taká obľúbená televízna denníkovo-spravodajská disciplína, v ktorej sa do súvislostí dávajú nízke ceny produktov u nás, od medu po prúd, a ich dvojnásobne, trojnásobne alebo viacnásobne vyššie ceny v zahraničí. Samozrejme, bez porovnávania výšky príjmov tu a tam. Všetko to pripomína nedávnu hádku dvoch bratov z mokrej štvrte v diskonte v susedstve, z ktorých každý dokazoval v podstate to isté. Jeden tvrdil, že sú platy u nás nízke. Druhý mu zase oponoval tým, že platy vlastne nie sú nízke, len sú ceny vysoké.

Kiežby to bola jediná nelogickosť. Dakedy neu• ĽUDIA A UDALOSTI •

behne nie týždeň, ale ani deň, aby človek nenarazil na ďalšiu. Nielen v bežnom živote, ale aj v kultúrnej sfére. Jeden zo známych novosadských vydavateľov vyrozprával nedávno príbeh, ilustrujúci, prečo je každé nové vydanie vlastne veľkou hrou so šťastím.

Jedným zo zverejnených titulov bol komplexný výber básní Radeho Drainca (1899 – 1943). Keď prišiel čas na výkup a zásobovanie knižníc, len dvadsať v celom Srbsku prejavilo záujem o túto zbierku. Záujem medzi inými nemala ani knižnica v mestečku, v ktorom sa básnik narodil.

Pritom niektoré diela dnešných populárnych autorov, zďaleka však nie veľmi kvalitných, šli na dračku. To je trh. A je to i odpoveď na otázku, aké všetko zhubné následky na kultúru majú až primitívne povážlivé vysielania nejedného najpopulárnejšieho média.

Tie so štátnymi frekvenciami nevynímajúc.

miestnostiach Knižnice Simeona Piščevića v sieni kultúrneho domu usporiadali slávnostné zasadnutie Zhromaždenia obce, na ktorom sa prihovoril predseda obce Nikola Vasić. Na zasadnutí laureátom odovzdali Šiestodecembrové uznanie a plakety.

Tohtoročným nositeľom uznania sa stal Spolok srbsko-ruského priateľstva zo Šídu. Nositeľmi šiestich plakiet sa stali: Tábornícky oddiel Lazara Bibića zo Šídu, básnik Veljko Vušković, režisér Cvijetin Aničić, Olivera Ubavićová za humanitárnu činnosť, Radovan Sremac za činnosť v kultúre a Gojko Krčmar za činnosť v zdravotníctve. Po slávnostnom zasadnutí členovia divadla Branislava Nušića zo Šídu predniesli divadelné predstavenie v réžii Cvijetina Aničića pod názvom Oslobodenie.

Oprava V Hlase ľudu číslo 49 na strane 15 v krátkej správe o Kovačickom bále bola uverejnená nepreverená informácia, ktorá nezodpovedá skutočnosti. Pravdivá informácia znie, že tohtoročný Kovačický bál sa nekonal. Čitateľom sa ospravedlňujem a prosím ich, aby si chybu v tom zmysle opravili.

50 /4677/ 12. 12. 2015

A. Ch.

13

Ľudia a udalosti Z PARTIZÁNSKEHO BATÔŽTEKA ERDEVÍČANA JÁNA ĎURKU

Štát neriskoval – penziu mu nedal Juraj Bartoš

E

rdevíčan Ján Ďurka sa narodil roku 1926. Neraz ho spoluobčania vidia, ako na bicykli jazdí do kostola či do cintorína. Nemôže sa pochváliť práve oceľovým zdravím, nohy postupne vypovedajú poslušnosť, počuje čoraz slabšie, ale nesťažuje sa. Hovorí hlasom tichým a pokojným, hlasom človeka, ktorý si so životom dávno vyrovnal účty.

Pamäť mu slúži lepšie než mnohým podstatne mladším ľuďom. Rád si zaspomína na tradičné stretnutia bojovníkov XIV. vojvodinskej údernej slovenskej brigády v Báčskom Petrovci. „Ktoré tak dobre organizovala Zuzana Königová,“ podčiarkuje úvodom rozhovoru v obývačke svojho rodinného domu niekdajší erdevícky partizán a bojovník XIV. VÚSB a dodá, že už ho do Petrovca veru dávno nevolali. Nevie, kto zo spolubojovníkov je ešte vôbec živý a či sa stretávajú.

Veď to... Koho dnes vôbec zaujímajú ľudia, ktorí kedysi bojovali, riskovali vlastné životy a životy najbližších, ktorí hynuli v presvedčení, že všetko, čo robia, robia pre dobro budúcich generácií? Pri dúrových tónoch rozväzujeme, obozretne, batôžtek, z ktorého pomaly, ako ospalé decká spod duchny, vyliezajú dávne, temer zabudnuté obrázky. „Keď som mal 12 rokov, otec sa presťahoval z Bingule do chorvátskej Županje, kde kúpili 14 jutár, keďže tam pôda bola lacnejšia. Vrátili sme sa roku 1948, keď otec predali tých 14 jutár v Županji a kúpili rovno toľko, ako aj Krásnikov sálaš, v erdevíckom chotári. Narukoval som 4. apríla 1944 ako domobran, čiže chorvátsky vojak. Ani som sa len nenazdal, že budem partizán. Len raz popoludní nám oficieri oznámili, aby sme si všetko, čo máme, zbalili do plecniakov. Večera bola v ten deň veľmi dobrá, inak bývala slabá. Vojaci radi posmechovali: ,U porciji soja, u torbici proja, kako da te branim, Nezavisna moja?’ V noci zaútočíme na partizánov v dedine Veliki Radinci! Zmocnil sa ma strach... Bolo mi divné, keď naši nemeckého strážnika na trati, cez ktorú sme prechádzali,

14

www.hl.rs

spútali, zaviazali mu ústa a zobrali chvíle, keď v zime pešo prefrngol so padol, s guľkou uprostred čela...“ s nami. Odrazu sa v garádoch za- spolubojovníkmi po zľadovatenej čalo čosi hýbať, šuDráve na druhú stra- ZA HLAVU V KAPSE – NIČ chotať... Partizáni! nu; keď ich zobudila „Odišiel som mladý k partizánom Zabezpečovali nám explózia nemeckej a... nemám ani penziu. V Báčke som cestu, aby sme ľahšie lode v tej istej rieke mal veľa priateľov zo slovenských prešli k nim.“ po zásahu zo strany dedín. Pokúsil som sa niekoľkokrát, Tak sa, v tej nočnej ruských spojencov; v Šíde i Sriemskej Mitrovici, ale mi – zrejme ani trošičku keď sa na nich rútili povedali, že vraj mi dôchodok vypríjemnej chvíli – Ján nepriateľské tan- baviť nemôžu... Pred 19 rokmi mi Ďurka ocitol na straky a mínometčík, operovali srdce. Pred dvomi rokmi ne budúcich víťazov. ktorému Ján Ďurka ma moja dcéra Blaženka zaviezla Keď z Radiniec prebol pomocníkom, do nemocnice kvôli tomuto môjmu šli do dediny Grezasiahol a zničil dve uchu; dva týždne som ležal v Novom gorovce, niekdajší železné ozruty; keď Sade. Tak mi napadlo, že by som domobrani, nielen sa v mrazivej noci možno mal ešte skúsiť ohliadnuť sa zo Sriemskej Mitrovi- Mladý vojak Ján Ďurka na člnoch presúvali po penzii tam. Ale syn Mirko mi poce, ale aj zo Zemunu do oslobodeného vedal, aby som sa ,okánil’ všetkého, a Petrovaradínu, zložili partizánsku Banátu a začali do nich strieľať par- že on mi dá, koľko potrebujem...“ prísahu a stali sa bojovníkmi VIII. tizáni, nazdávajúc sa, že majú pred Tak tú flintu hodil do žita. Hoci vojvodinskej brigády. sebou nepriateľa; keď v tmavých teraz, prizná sa, ľutuje. Lebo nedonociach s druhmi kľučkoval pomedzi stal, čo mu patrí. Partizán Ján Ďurka nepriateľské šíky s hlavou v kapse... veru neraz riskoval vlastný život, zato PRVÁ KRV „Bol september; povedali nám, Keď prechádzali istou dedinkou pán štát, nie jeden, všetky, v ktorých že pôjdeme cez vinohrady a ovoc- v Chorvátsku a dáka starenka sa žil, „nehnúc sa z miesta“, riskovať né sady. Prísny hlas veliteľa nás ich spýtala, že čie je to vojsko, a oni neráčil. Ani čo by taká jedna penzia vystríhal: ,Aby sa nikto neopová- odpovedali, že naše, na čo ona, urobila riadnu dieru v erári. žil odtrhnúť jablko „Po vojne som sa, ešte alebo hrozno; kto stále ako vojak, ocitol to urobí – čaká ho v Smedereve. Ponúkali guľka do čela!’ Bál – kto chce kolonizáciu. Ja som sa, či niekto nesom nechcel. Myslel som oklame, že som niesi: kto vie, kde dostanem čo ukradol... Asi dve dom, s akým svetom buhodiny po tom, ako dem musieť žiť; ešte ma sme vyrazili, objavili môže niekto zabiť, že som sa nemecké kamiózobral švábsky majetok.“ ny s gestapovcami.

A tak teda nezobral, na Museli sme bežať čo mal právo ako tisíce do lesa; tam už boli iných. Keď mu vraj úradpartizáni, takže to níci povedali: alebo kostol, prešlo šťastne, bez Fašiangové hody v Županji; Ján Ďurka prvý zľava, na koni alebo penzia, otec sa, hostreľby. O pár dní vorí jeho dcéra Blaženka, neskoršie sme sa utáborili v blízkosti s neskrývanou úľavou vykoktala: cirkvi vzdať nechcel... monastiera Krušedol. Pri neďale- ,Jáj, dobre; ja som sa vyľakala, že kom sálaši sme práve mali prípravy: ste osloboditelia...’

DISCIPLÍNA A ZNEUŽÍVANIE niektorí cvičili so zbraňou, iní ležali „Keď Rusi prerazili front na Batine, ČLOVEKA v chládku pod orechom. Odrazu po asi dvojtýždňovom ostreľovaní Máme my dnes vôbec predstavu zaznel výstrel z pušky a hneď len tak nepriateľských postavení chýreč- o tom, ako vyzeralo také partizánpraskalo. Strieľali do nás z kukurice, nými kaťušami, šli sme tade... To čenie? Ako sa asi cítil mladý muž my do nich, do kukurice. Keď sa boj bolo hrozné... Ľudské črevá viseli v uniforme, ešte temer holobriadok, skončil, mali sme dvoch padlých; na z pozostatkov stromov ako handry... keď sa občas, ani mucha v pavučine, druhej strane zahynulo 32 vojakov.“ Pohybovali sme sa oblasťou Baranje ocitol uprostred paľby, kde guľky O podobné akcie nebola núdza. a v istej dedinke pri Osijeku sme sa zbesilo rozsievajú smrť? Sotva. Film Ako na bežiacom páse sa mihajú ich pristavili v neďalekom lesíku pri Drá- je len film, a život... dozvuky opantané patinou starou ve. Medzi nami boli aj dvaja bratia „Najostrejšie bolo na Bolmane. celých sedem desaťročí. Ani čo by z Mitrovice... Ako ich len zbadal... Tam boje trvali asi mesiac a zahyto bolo včera, bojovník jasne vidí Zadunel výstrel a jeden z bratov nulo veľa ľudí... Mnohí chceli odísť,

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

vrátiť sa domov. Ja som bol členom nebál som sa. Naši boli pripravení: odišiel som za veliteľom Pecníkom, „Neviem ani sám... Bol som mlajednotky rozviedčikov. Veliteľ nám ak na nás nepriateľ zaútočí, budú poinformovať ho, a on mi vraví: ,Á, dý, veril som v to, čo mi hovorili. prikázal, aby sme sa zoradili do nás brániť. Keď sme sa priblížili teraz pôjdete ešte raz! Zistíte, odkiaľ Vedel som trochu o tom, čo a ako šíku a ak sa niekto z našich pokúsi k lesu, začali do nás strieľať. Hneď strieľa ťažký guľomet a skade ľahký!’ bolo v starej Juhoslávii, a veril som zutekať, aby sme ho nepustili, ak na to naši spoza nás do nich. Ne- Musel som ísť... ale teraz som sa už v lepšiu budúcnosť, ktorá, ako hlásali treba, aby sme ho zabili. Ako mám jako sme sa dostali mimo paľby. bál. Šli sme lánmi kukurice a naraz komisári, príde, keď ,premohneme’ do niekoho strieľať, keď aj sám by O pár dní neskoršie našu jednotku len začali do nás strieľať; jedné- nepriateľa.“ premiestnili na chorvátske územie. ho nášho zasiahli... Vraj vy ste sa som najradšej ušiel...?“ „Veliteľ brigády bol Pecník a bol Pri odchode na postavenie do is- naľakali, vraví Pecník, keď sme sa Z VOJAKA SEDLIAK tam aj komisár Koroš. Bol som kuriér, tej dedinky v blízkosti maďarskej vrátili. Reku áno, naľakali; keď nás Nevedeli rodičia, príbuzní ani spolu s istým Milaje niekoľko, a ich je priatelia Jána Ďurku, viac než pol nom, Srbom z Kysáča. veľa... On nato: ,Pôj- druha roka, či je živý, kde je a ako Vedel aj po slovensky, dete ešte raz a musíte sa má, a ani on nemal poňatia, ako veľmi dobre sme spomi priviesť jedného sa majú a či sú nažive jeho najmilší. lu vychádzali. Každé živého!’ Nazbieral Len raz bol doma predtým než ho som guráž a vravím 31. marca 1948 demobilizovali. ráno som musel podať raport a prijať mu: ,Súdruh veliteľ, „Prišiel som domov, do Županje, rozkazy na nastávapôjdem, ak pôjdete práve keď sedliaci mali najviac júci deň od môjho aj vy so mnou.’ To sa roboty. Otec si rád vypili, viac ako veliteľa Adama Godu vravieť nesmelo, ale načim, nuž ma mama a mladší brat z Aradáča. Raz príriskol som. Bolo mi ledva čakali. Lenže čoskoro som dem za ním, a tam, jedno, či zahyniem dostal pozvanie na vojenský úrad. v kancelárii, sedí jeho od nepriateľskej ruky, Ponúkali mi službu v Juhoslovannadriadený – Koroš. alebo so mnou hneď skej armáde, že aby som robil v Pýtam sa Godu, čo Pred novým domom s manželkou Katkou skoncujú naši. Nesta- kancelárii. Vravím im: ,Ľudia, veď ja mám robiť, a on mne: a deťmi Blaženkou a Mirkom lo sa nič a na výzvedy mám len štyri triedy školy.’ Oni len ,Ty vieš, čo je tvoje, čo máš robiť...’ hranice stúpali sme dákou úzkou sa v ten deň už nešlo.“ dobiedzali, aby som prišiel, moji a Koroš sa pýta mňa: ,Čo je tvoje, uličkou. Človek idúci oproti počul, Čoskoro Jána Ďurku prevelili do zase doma – že kto bude robiť, ak čo máš robiť?’ Bál som sa povedať... že hovoríme srbochorvátčinou, tak výzvednej čaty. „To sú tí, ktorí chy- sa zamestnám... Dlho som ľutoval, nakoniec som predsa povedal, že sa ma spýtal, odkiaľ som. Vravím mu, tajú živých ľudí,“ hovorí rozvážne že som sa nezamestnal...“ máme oficierom vyčistiť topánky, a že zo Županje, a on – ,čika Marko’ a pokojne posledný živý slovenský Čoskoro sa Ján Ďurka oženil. ak treba, niečo im odniekiaľ priniesť. – že keď raz pôjdem opäť tadeto, partizán v Erdevíku. Pousmeje sa, Zopár rokov s manželkou Katkou Koroš sa vyrútil na nás: ,Ak sa ešte aby som sa mu ozval.“ keď si spomenie, že veliteľ ešte robili „celý deň za vrece kukurice“. raz dopočujem, že čistíš veliteľovi Nedlho potom kuriér Ján Ďurka dodal: „Ak sa ťa niekto bude pýtať, Šťastie sa usmialo, keď dostali trotopánky, pôjdeš aj ty, aj Goda tam, cválal na koni do Bolmanu s hláse- kto si, povedz, že si SKOJ.“ Čo to je chu zeme aj od manželkiných, aj od kde je najostrejšie, kde prerážame ním. Rovno na Štedrý večer roku SKOJ? – vŕtalo v hlave mladučké- jeho rodičov. K tomu zo desať jutár front.’ Už nikdy viac sme veliteľom 1944 ho v nočnej hodine poslal mu vojakovi. Nemal poňatia, že za obrábali „napoly“ a tak si neskoršie topánky nečistili; exploatácia zo súdruh veliteľ Goda, pravdakúpili malý dom ,pod trstinou’. strany nadriadeného sa skončila.“ že, s napomenutím, že je to „Keď bol lejak, premokala stresúrne... cha a povala.“ Po niekoľkých DÔVERA, STRACH, „Keď som prišiel poľa čika rokoch sa zmohli, postavili si Marka, vraví mi: ,Daj koňa do ŠŤASTIE... nový dom, postupne k nemu O poslednej vojne, ktorá tu maštale, odlož sedlo, poď dostavali ďalšie objekty, zaneďaleko nás zúrila pred takým dnu.’ Čika Marko, reku, neobstarali si traktor a prívesy... štvrťstoročím, sa hovorí, že bola smiem... Predsa som zostal Nevie sa načudovať tomu, ako najšpinavejšia. Ani čo by existovala a v ceste som pokračoval až sa veci majú dnes: „Všetci hoaj čistá vojna... Veď vždy je predsa pred svitaním. Prechádzam voria, že sa žije ťažko, ale keď rovnako nebezpečné vystrčiť hlavu povedľa dákej slamy v poli, niekto potrebuje robotníkov na nesprávnom mieste či jazyk tam vidím pri nej hlúčok ľudí.

– nemá kto robiť...“ a vtedy, keď netreba.

Zopár hodín predo mnou Lúčime sa s Jánom Ďurkom, mužom, ktorý celý rad rokov „Medzi sebou sme sa rozprávali tade prechádzal náš par- S dcérou Blaženkou, doma, 31. októbra 2015 otvorene. Mohli sme sa zdôveriť tizán a niekto ho podrezal. bol prítomný v živote spolku, jeden druhému. Nebáli sme sa Mal som šťastie... Keby ma čika skratkou sa „skrýva“ organizácia cirkvi a Miestneho spoločenstva spomenúť, že sa bojíme, keď sme Marko nepresvedčil, možno by menom Zväz komunistickej mládeže ako člen vedení troch, popri škole najdôležitejších pilierov v živote sa báli. Inak... Najdôležitejší boli tí som na mieste toho muža ležal ja.“ Juhoslávie. politickí komisári. Kedykoľvek bolo Strach. Hybná sila a zároveň Keď XIV. VÚSB rozpustili, čatár Ján dediny. Nikdy však nebol členom času, počúvali sme ich prednášky... úžasná brzda. Záleží, na ktorú stra- Ďurka sa dostal do štábu divízie ako Zväzu komunistov Juhoslávie, ani to sa všeličo nasľubovalo, všeličo sa nu pritlačí človeka v kritickej chvíli. zástupca veliteľa čaty výzvedníkov. žiadnej inej politickej strany. Takže, aj uverilo. No... oni nám utužovali Ako sa asi cítil Ján Ďurka, keď mu Hovorí, že to bola najnebezpečnejšia trebárs bez penzie, spáva pokojne morálku, robili na tom, aby sme jedovaté roje guliek hvižďali ponad jednotka, v akej kedy pôsobil. „Po- a vychutnáva babie leto životnej sa nebáli... hlavu i spredu i zozadu, tam pri lese, hybovali sme sa iba v noci, s cieľom jesene. Hoci okolo neho zúri doba, „Raz na Bolmane, práve vládlo o ktorom hovoril? Čo si asi vtedy získať vzácne informácie a chytiť ktorá sa ani zďaleka neponáša na zátišie, poslal mňa a ešte niekoľkých myslel? živých nepriateľov.“ tú a takú, za akú bojoval. zvedov veliteľ, aby sme zistili, či „Nie je času na rozmýšľanie v taVedel vôbec, mal jasné, za čo Veď nakoniec to beztak všetko vôbec je ešte nepriateľ tam. Šli sme; kej chvíli... Keď sme sa vrátili späť, vlastne bojuje? prekryjú trávy a zaveje sneh.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

50 /4677/ 12. 12. 2015

15

Ľudia a udalosti PREDAJŇA PYROTECHNIKY V BLÍZKOSTI ŠKOLY

BÁČSKY PETROVEC

Naozaj to nikomu Rodová príručka pre mimoriadne nezavadzia? situácie O V Elenka Ďurišová

bdobie vianočných a novoročných sviatkov často býva sprevádzané nešťastiami vyvolanými nepozorným používaním pyrotechniky. Zákonom Republiky Srbsko je predpísané, že predaj pyrotechnických výrobkov môže trvať mesiac, čiže od polovice decembra do polovice januára. Okrem toho zákonom je zakázaný predaj pyrotechnických výrobkov deťom mladším od 18 rokov, pričom predajne nesmú byť v blízkosti škôl. V zákone je však taký háčik, ktorý mnohí predajcovia s potešením využívajú – nikde nie je presne určená povolená vzdialenosť medzi školou a predajňou. Medzi početných predajcov, ktorý zákon prispôsobili svojmu profitu, patrí aj predajňa pyrotechnických výrobkov v Padine, vzdialená len niekoľko metrov od základnej školy.

Zdá sa, že občanom to nezavadzia.

Mnohí žiaci po škole idú nakupovať petardy, s ktorými sa potom „hrajú“ po ceste domov, najčastejšie v parku alebo v doline. Ak si ich deti nekúpia samy, kúpia im rodičia, lebo nevidia v tom nič zlého. Keď sa deťom pekne vysvetlia pravidlá narábania s tými-

to pyrotechnickými prostriedkami, všetko bude v poriadku.

Bez petárd sa nezaobíde ani cesta z kostola po vianočnej omši, ani oslava Nového roka. Nášmu odvážnemu postoju k pyrotechnike protirečia však každoročné štatistické údaje zo zdravotníckych inštitúcií. Lekári ako najčastejšie úrazy uvádzajú popáleniny prstov a rúk, hoci často sa stáva, že, vedome alebo nie, niekto stúpi na petardu, a tak si poraní nohu. Popáleniny tváre môžu mať aj dlhodobé následky. Medzi najťažšie úrazy patrí amputácia prstov a trvalá alebo dočasná hluchota, čiže poškodenie sluchu.

Pyrotechnika sa stala tradičnou súčasťou vianočných a novoročných sviatkov, ako aj osláv menín. Napriek tomu nikdy nesmieme zabúdať na ochranu seba a svojho okolia. Keď aj dovolíme deťom používať pyrotechnické výrobky, nesmie to byť bez dozoru zodpovedného dospelého človeka.

Avšak ohrozené sú nielen deti, ale aj dospelí, ktorí si tiež musia dávať pozor a dodržiavať pravidlá nakladania s pyrotechnikou. Veľmi dôležité je preveriť dátum trvanlivosti výrobku. Najnebezpečnejšie môžu byť práve výrobky, ktorým vypršala trvanlivosť, ako aj tie, ktoré neboli správne skladované.

Jaroslav Čiep

o štvrtok 3. decembra predpoludním aktivistky Spolku petrovských žien vo veľkej sieni Obce Báčsky Petrovec usporiadali debatu, na ktorej prezentovali brožúru s názvom Rodinná príručka pre správanie sa v mimoriadnych situáciách, ktorá vznikla v spolupráci s Civilnou ochranou v Petrovci a Asociáciou podnikavých žien z Nového Sadu Titulná strana užitočnej príručky (PAŽ). Obsahuje najdôležitejšie pre každú domácnosť telefónne čísla a návody, ako postupovať v mimoriadnych situáciách. PAŽ Vesna Miljušová a Andrijana Brožúrku po slovensky vydal Sektor Čovićová.

V mene Spolku petrovských pre mimoriadne situácie Ministerstva vnútra Republiky Srbsko v spolupráci žien a Obce Báčsky Petrovec ako s Organizáciou pre bezpečnosť a spo- organizátorov debaty sa prihovoluprácu v Európe Misie OBSE v Srbsku. rili aj predsedníčka spolku Mária Zároveň sa prítomní zoznámili s Gašparovská a predseda obce aktuálnou situáciou nielen v krajine, Pavel Marčok. Po teoretickej téme ale i vo svete ohľadom klimatických z oblasti protipožiarnej ochrany zmien, ako aj s úlohou a postavením v podaní predsedu Dobrovoľnéžien v tejto súvislosti. V rámci projektu ho hasičského spolku Jaroslava Správanie sa občanov v mimoriad- Speváka nasledovalo i praktické nych situáciách účastníkom debaty cvičenie na nádvorí Hasičského uvedené prezentovali predstaviteľky spolku.

V RODINE ČERNÁKOVEJ V HAJDUŠICI

tá a uskladnená. Pomáhala im aj 82-ročná Karolínina matka Mária Mišíková, ktorá si tak pripomenula vlastnú mladosť, keď vetranie obilnín bolo bežnou prácou počas každej žatvy. roku ho predsa použili. Po – Vetrali sme pšenicu, ovos, zbere kukurice zberačom jačmeň, slnečnicu, – spomína si. zostalo totiž hodne omrve– Obilniny sme mlátili mláťačkou nej kukurice, v ktorej bolo a iba ak bolo potrebné, sme ich aj veľa špiny: suchých listov, vetrali, ale zo slnečnice palicami kukuričných vláskov, šúpoomlátenej z klobúkov sme veterlia... Kukuricu bolo treba níkom odstraňovali špinu. Za deň najprv očistiť, čiže prevetsme očistili obilniny z niekoľkých rať a iba potom použiť na jutár, ale aj robotníkov muselo byť kŕmenie dobytka. Keďže omnoho viac. Jeden otáčal, druhí jej bolo mnoho, 1 000 až sypali obilie do veterníka, tretí 1 500 kg, bolo by príliš plnili vrecia a ďalší ich vynášali na zdĺhavé vetrať ju na vetre.

Tak Pavel a jeho manželka U Černákovcov si pripomenuli zašlé časy, povalu... V dedine bolo iba niekoľko veterníkov, ktoré ich majitelia Karolína rozhodli, že pou- keď previevanie obilnín bolo obvyklou najčastejšie vypožičiavali, a tí, žijú veterník. Vyniesli ho na prácou v každej rodine ktorí si stroj požičali, odmenili to dvor, oprášili a namazali prácou. Iba zriedkavo sa za tieto susedovcov a dali sa do práce. prenosný mechanizmus. Potom zavolali na pomoc príbuzných a Za dve hodiny kukurica bola čis- služby platilo.

Starý veterník sa ešte zíde Vladimír Hudec

V

dobe, keď sú poľnohospodárske stroje komputerizované a na jednu obrátku vykonajú prácu, na ktorú bolo potrebné viac dní a omnoho viac pracovnej sily, staré stroje utratili na význame. Drevené spravidla skončili v piecke, kovové v starom železe a iba ojedinelé mali to šťastie, že zostali „žiť“ v nejakom etno dome alebo múzeu. Hajdušičan Pavel Černák si však zachoval veterník, ktorý bol vyhotovený pred druhou svetovou vojnou a patril hajdušickým Nemcom. Možno vraj ešte bude potrebný.

Roky ho síce nepoužívali a len im zaberal priestor v šope, avšak tohto

16

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

V KULPÍNE OTVORILI NOVÚ BENZÍNOVÚ PUMPU

kapacitou. Okrem toho sme vystavali aj nové skladovacie priestory.

Týmto trom oblastiam práce sme sa venovali počas roka, hoci všetko vlastne nadväzuje na doterajšiu prácu nášho podniku. V rámci novej technológie na výrobu kŕmnych zmesí chystáme prevádzku na výrobu vločiek zo zrnovín. Donedávna sme mali tri predajne, v ktorých zákazníkom ponúkame náš výrobný program a v tomto roku sme otvorili 28 ďalších malopredajných objektov na území Vojvodiny, čím sme významne rozšírili predajnú sieť.

Kvalita výrobkov je zaručená. Máme aj vlastné laboratórium, kde kontrolujeme všetky suroviny Jarmila Dovičinová a finálové výrobky.

Zamestnávate preregistrované gazdovstvo. Určité važne tunajších obyzľavy dávame aj na množstvo vateľov? kúpeného paliva.

– Naša podnikateľAko hodnotíte činnosť po ská orientácia je taká, mesačnej práci benzínovej že zamestnávame ľudí stanice? z dediny, ktorým po– Môžem povedať, že sme núkame pracovnú príspokojní, ľudia majú záujem ležitosť bez toho, aby za a zásobujú sa u nás. Doteraz prácou museli cestovať sme predali viac ako desaťtisíc niekam inam. Na druhej litrov paliva. Konzultovali sme strane títo občania tu sa aj s inými právnymi subžijú aj trovia zarobené jektmi, ktorí majú benzínové pumpy tohto typu, a dalo by Nová benzínová stanica podniku DEM v Kulpíne peniaze, teda ide o taký uzavretý kruh. V Kulpíne sa povedať, že na začiatok je máme jednu predajňu, to celkom dobrá spotreba. Pri výstavbe benzínovej stanice sme pšeničnom mlyne, kukuricu v ku- kde ponúkame výrobky z nášho museli dodržiavať platný zákonný kuričnom a na sóju máme osobitnú výrobného programu. Otvorená regulatív, čo znamená, že nádrže, prevádzku, teda exstrúdery, kde je roku 2004 a veľmi sme spokojní čerpadlá a objekty, ktoré k tomu sa vyrába sójová krupica, sójový so záujmom zákazníkov, hlavne patria, musia mať potrebný atest. olej a sójové výlisky. Venujeme sa keď ide o predaj múky. To, o čom Keď sme rozmýšľali o tejto investícii, aj výrobe kŕmnych zmesí a tohto intenzívne rozmýšľame v rámci najprv sme sa pokúsili rozprávať s roku sme túto výrobu presťaho- plánov do budúcna, je inštalovanie majiteľmi bývalej benzínovej pum- vali do nového objektu s novou nových technológií na spracovanie py v centre Kulpína. Tá lokalita je súčasnejšou technológiou a väčšou pšenice.

Na úžitok domácemu prostrediu Katarína Gažová

O

dvtedy, čo pred niekoľkými rokmi zatvorili benzínovú pumpu v strede dediny, Kulpínčania museli po palivo chodiť do susedného Petrovca alebo niekde inde.

Začiatkom novembra tohto roku podnik DEM otvoril novú benzínovú pumpu. O tejto investícii osožnej pre celú dedinu rozprávali sme sa s majiteľkou tohto kulpínskeho rodinného podniku Jarmilou Dovičinovou. Čo vás podnietilo otvoriť benzínovú pumpu v Kulpíne?

– Podnietila nás predovšetkým skutočnosť, že naša dedina doteraz nemala benzínovú pumpu. Na našej pumpe predávame palivo značky eurodiesel, pretože časť našich strojov má pohon na tento druh paliva a používajú ho aj naši kooperanti. Samozrejme, aj všetci ostatní občania sa tu môžu zásobovať palivom. S prácou sme začali začiatkom novembra. Máme tu dve čerpadlá aj dve nádrže. Kapacita jednej nádrže je dvadsaťtisíc litrov, teda spolu je to štyridsaťtisíc litrov.

Základná cena eurodieselu u nás je 135,90 din. a okrem toho existujú platobné kategórie podľa toho, či ide o nášho kooperanta a či má

výhodná, ľudia si na ňu zvykli. Ale nakoniec sme sa toho vzdali, lebo tam existujú neriešené majetkové vzťahy. Preto sme sa rozhodli pre lokalitu v našom výrobnom komplexe, teda na našom pozemku, čo nám uľahčilo aj vybavenie potrebnej dokumentácie. Čím sa podnik DEM primárne zaoberá?

– Hlavne sa zaoberáme výkupom a spracovaním troch základných poľnohospodárskych kultúr: pšenice, kukurice a sóje.

Pšenicu spracúvame v

POUGÁR

Juraj Bartoš

Blamblam-blamblam-blamblamblam!

O znamuje sa občanom! Ako upozornil predseda Európskeho parlamentu pán Martin Schulz, Európska únia by mohla zaniknúť o takých desať rokov. Naša krajina má teda čo robiť, aby sa dostala za dvere EÚ. Je to výzva pre všetkých nás. Vypínač, vieme všetci, sa obvykle nachádza za dverami.

Kto sa tam prvý dostane, nech sa má k činu!

V predsviatkovom období máme na scéne, okrem imigrantov a teroristov a ekonomických a všelijakých iných starostí, i naháňačky po re• ĽUDIA A UDALOSTI •

ceptoch na vianočné a novoročné dobrôtky. V EÚ je obzvlášť veľký dopyt po recepte na maďarskú špecialitu: ohradu z ihličia alias z ostnatého drôtu.

My problémy tohto druhu nemáme. Nás receptáre nezaujímajú.

My sme už dávno a veru všetkého sýti. Aj tých, ktorí večne hundrú, že u nás sa žije ťažko. Zanevierajú na poľahčujúcu okolnosť, podľa ktorej okolnosti sa takto žije nie od včera, ale už riadnych niekoľko desaťročí.

Takže (sme) si veru už mohli zvyknúť, akože (sme) si aj – nie všetci – zvykli.

U nás sa príliš veľa a pridlho, o. i. frfle aj o nezamestnanosti. Treba vedieť, že na zozname Národnej služby pre zamestnávanie totiž je / bolo (dané číslo sa ustavične mení) 792 344 ne-za-mes-tna-ných; áno: nezamestnaných ľudí. Aká skvelá šanca pre účastníkov budúcich volebných pretekov?! Ktorí môžbyť už teraz kujú sľuby o tom, ako budú zamestnávať...

V decembri by mala byť podpísaná rámcová zmluva s Čínou. Čo dozaista zachráni smederevské železiarne. Číňania totiž, ako in-

formovali domáce médiá, musia zhasnúť vysoké pece doma, teda v Číne. Údajne preto, že znečisťujú vzduch. Ako dobre, že náš vzduch je proti znečisťovaniu odolný...

Tak veru, vážení! My musíme držať krok so svetom. Aj vtedy, keď svet stúpa po pevnej a my šliapeme po bahnistej pôde. Napred sa ísť musí.

Aj po nedávnom štátnom prevrate, ktorý sme, hoci sa naskutku nekonal, šťastne prežili. Tak teda smelo a veselo, poďme zavesiť guľky na stromček; sviatky klopú na dvere...

Bumbumbum-bumbumbum...!

50 /4677/ 12. 12. 2015

17

Ľudia a udalosti ZO SPOLKU PETROVSKÝCH ŽIEN

Advent v našom prostredí Jaroslav Čiep

O

význame štyroch adventných sviečok a o všetkom, čo sa od začiatku decembra deje v našom duchovnom živote, sa hovorilo na pomikulášskom stretnutí v pondelok 7. decembra v Spolku petrovských žien. Spolkárky vo svojich miestnostiach privítali petrovského pána farára Jána Vidu, kantora Pavla Očovejiho a viacerých členov cirkevnej správy. Aj univerzitnú profesorku Dr. Máriu Myjavcovú a predsedníčku Matice slovenskej v Srbsku Katarínu Melegovú-Melichovú.

Cirkevný zbor a spolkárky sú akosi aj susedovci a predsedníčka SPŽ Mária Gašparovská na úvod podotkla, že dobrí susedovci sa navštevujú, aj si pomáhajú, takže budú rady, keď hostia k nim prídu aj inokedy.

Keďže sme v období adven-

Spolkárky si so záujmom vypočuli prednášku o advente a nastávajúcich vianočných sviatkoch

tu, druhá adventná nedeľa je za nami a zostali teda ešte dve nedele do vianočných sviatkov, spolkárky poprosili miestneho farára, aby ozrejmil všetky duchovné úkony a praktiky v cirkvi a v domácnostiach v Petrovci. Prítomní mali teda príležitosť dopodrobna sa zoznámiť nielen s cirkevnými praktikami v tomto období, ale aj so

ADVENTNÝ KONCERT V KULPÍNE. Podobne ako vlani, aj tohto roku petrovský, kulpínsky a hložiansky cirkevný zbor pokračujú v usporadúvaní adventných koncertov vo svojich kostoloch. Šnúra koncertov tentoraz začala v druhú adventnú nedeľu (na Mikuláša) 6. decembra v Kulpíne. Po príhovore kulpínskeho farára Mgr. Jaroslava Javorníka, PhD., cirkevníci pookriali pri príležitostných piesňach v prednese členov kulpínskeho spevokolu (na snímke) pod vedením kantorky Milušky Petrášovej a obecného spevokolu pod vedením profesorky Anny Medveďovej za asistencie silbašského kantora, Kulpínčana Vladimíra Zimu. Hrou na husliach program obohatil Martin Ján Javorník a recitácie, teda príležitostné slovo Božie na 2. nedeľu adventnú pripravili Svetluša Kosovcová, Anna Koruniaková a Dr. Tatiana Demanová-Javorníková. Nasleduje ďalší adventný koncert v Hložanoch, a potom vianočný v Petrovci.

A. F.

18

www.hl.rs

Okrem slov, ktoré ich duchovne povzniesli, v snahe aktívne sa zapojiť do tohto prednáškového večierka, prítomní pod taktovkou a za hudobného sprievodu miestneho kantora spoločne zaspievali adventné piesne z Ev. spevníka.

S cieľom prispieť k vznešenej nálade, spolkárky miestnosť vyzdobili v duchu Vianoc, nechýbali ani adventné sviečky, a po oficiálnej časti nasledovalo družné posedenie s občerstvením.

Informačno-politický týždenník

slovanskou tradíciou v súvislosti s adventom, Mikulášom, Luckou a vianočnými sviatkami pokoja.

Svojráznu súvislosť s tým, čo hovoril farár Vida, mala i literárna spoveď našej lingvistky Dr. Márie Myjavcovej, ktorú uverejnila v tvare esejí a týka sa Vianoc. Pri tejto príležitosti, hoci s podlomeným zdravím, často skúšaná, ale duchom neoblomná, pani profesorka si spomenula na zážitky a perličky z vianočných sviatkov prežitých v nemocnici, v kruhu neznámych rekonvalescentov, ktorých tento kresťanský sviatok predsa len zblížil.

KRÁTKE SPRÁVY

Silbaš Na zasadnutí Rady MS Silbaš v utorok 1. decembra okrem členov boli prítomní aj srbský pravoslávny kňaz Vladimir Markov, slovenská evanjelická farárka Jasmina Kotasová-Medveďová a členovia cirkevnej správy uvedených zborov. Dôvod bol ten, že sa rokovalo o Dome smútku. Členovia Rady MS navrhli, aby uvedené cirkevné zbory prevzali dozor nad Domom smútku a údržbu cintorína. Predstavitelia cirkevných zborov tento návrh zvážia a informujú o ňom aj svoje cirkevné vrchnosti.

Všetci jednohlasne podporili návrh, aby sa o tejto otázke vyjadrili aj občania Silbaša.

R. K.

MIKULÁŠSKO-VIANOČNÝ BAZÁR V STAREJ PAZOVE. Členky Združenia pazovských žien pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka v dňoch 5. až 7. decembra usporiadali mikulášsko-vianočný bazár. V ústrety veľkému kresťanskému sviatku Staropazovčania sa na bazári mohli zásobiť takmer všetkým, čo potrebujú k Vianociam. V ponuke boli medovníky, rozličné dekorácie, šperky, diela zhotovené pyrografickou technikou... Počas uvedených troch dní v Slovenskom národnom dome svoje práce vystavili (na fotografii): Anna Filipová, Mária Psotová, Anna Brtková, Zdenka Španovićová, Anna Horvátová (neprítomná), Anna Očovajová a Andrea Medveďová.

A. Lš.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

(PRED)VIANOČNÝ CHARITATÍVNY BAZÁR

Planéta pod jednou strechou Oto Filip

A

k my nechodíme do sveta, je taký deň v roku, keď sa ľudia zo všetkých končín stretávajú pod jednou strechou u nás. Býva to v prvú decembrovú nedeľu v jednej z hál Belehradského veľtrhu, aby tak označili začiatok obdobia koncoročných sviatkov. Od Mikuláša, cez Lucku, k Vianociam a Novému roku. Už roky usporiadateľom uvedeného podujatia je IWC Belehrad – Medzinárodný klub žien. V prvom rade ako predajného veľtrhu

tovarov širokej spotreby, z ktorého sa výťažok, peňažné prostriedky, z predaja a zo vstupeniek, venuje na humanitárne účely.

Tohtoročný, v poradí pätnásty dobročinný bazár zoskupil predstaviteľov vyše päťdesiatich krajín: Jamajky a Nigérie, Srí Lanky a Malajzie, Číny a Izraelu, Veľkej Británie a Francúzska, Čiernej Hory a Chorvátska…

Takmer každá z nich na národnom stánku prezentovala nielen vlastné gastronomické pochúťky, ale aj iné špeciality a suveníry. V posledných rokoch osobitnou kvalitou bazára je

pestrý kultúrno-umelecký, najmä tanečný a hudobný program, v ktorom účinkujú predstavitelia početných krajín.

Aj deti si majú kde prísť na svoje: vo vlastnom kútiku vyhradenom na kreslenie, Tradične dobre navštívený: národný hranie, k a- stánok Slovenska marátenie…

Mnohých upúta odmeňovacia súťaž, Veď sviatky už celkom vážne klopú ako aj bazárové výpredaje šatstva, na dvere. Zostáva ich stráviť tak, ako sa patrí. Deň, keď sa takmer obuvi, zahraničných kníh.

Zdá sa však, že predsa najpopu- celá planéta ocitne pod jednou lárnejšie sú gastronomické špecia- veľtrhovou strechou, je pre mnolity, zvlášť tie z neznámych krajov. hých možno tým prvým schodom Všetkých azda najväčšmi láka nákup vedúcim k sviatkom. Ako potešenie, vianočných a novoročných darčekov. ale i príprava.

NA BATÔŽKOVOM POSEDENÍ V KYSÁČI

Pookriatie pred sviatkami Elena Šranková

A

tmosféru blížiacich sa sviatkov v Kysáči už cítiť vďaka niektorým podujatiam. Jedným z nich bolo tradičné, v poradí piate, adventné batôžkové posedenie, ktoré organizuje miestna organizácia invalidov práce.

Posedenie tentoraz bolo v Slovenskom národnom dome v piatok

4. decembra, pričom dôraz bol na duchovných hodnotách a príprave na Vianoce. Ako vždy prítomní na posedení pookriali predovšetkým duchovne, ale i telesne. Mnohí si na túto príležitosť pripravili zaujímavé príbehy, príspevky a básne. Prihovorili sa Ján Vitéz, predseda MO invalidov práce, Ondrej a Darina Marčokovci, Rastislav a Elena Surovovci, Magda-

léna Lomenová, Anna Pixiadesová, Zuzana Macáková, Zuzana Strehovská, Zuzana Ferková, Zorica Pavlovová, Michal Francisty, Mária Sláviková a Anna Privizerová.

Batôžky boli plné všelijakých dobrôt V rozhovoroch po otvorení batôžkov si zaspomínali na obyčaje a zážitky zdobili miestnosti a uvarili čaj a kávu. späté s predvianočným obdobím. Slané a sladké dobroty si v batôžkoch Členky organizácie invalidov práce priniesli sami účastníci tohto podujavianočnými ozdobami primerane vy- tia.

V SIENI MIESTNEHO SPOLOČENSTVA V KOVAČICI

Na mikulášskej oslave Anička Chalupová „Mikuláš, Mikuláš, čo v tom vreci schovávaš?

Sladkosti a cukríčky, len pre dobré detičky.“ Bola to jedna z básničiek, ktorú deti zarecitovali na sviatok svätého Mikuláša v sieni Miestneho spoločenstva v Kovačici.

V nedeľu 6. decembra členovia Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka v čele s predsedom Pavlom Balážom odovzdali primerané darčeky účastníkom tohtoročnej 9. Detskej svadby. Peniaze nazbierané počas tohto podujatia, ako aj obvykle, venovali na humanitárne • ĽUDIA A UDALOSTI •

Časť účastníkov tohtoročnej Detskej svadby na mikulášskej oslave účely. Účastníci akcie sa potešili darčekom, ktoré obsahovali čokoládu a nástenný kalendár Memori-

álneho strediska Dr. Janka Bulíka na rok 2016. Okolo 20 000 dinárov organizátor venoval ako pomoc

chorobou postihnutej Nataške Bartošovej z Kovačice. Mikulášsky darček symbolicky odovzdali Mária Magdaléna Torňošová, nevesta, a Daniel Bíreš, ženích na tohtoročnej Detskej svadbe. V príležitostnom programe najprv profesor Samuel Kráľovský odvysielal kratší videozáznam z tohtoročného zájazdu účastníkov Detskej svadby na Slovensku a neskoršie deti prečítali text o Mikulášovi a úryvky z textov o živote a diele Ľudovíta Štúra. Okrem toho nechýbali ani detské pesničky, ktoré deti zaspievali za hudobného sprievodu hudobníkov Jána Dišpitera, Martina Torňoša a Juraja Jonáša.

Memoriálne stredisko Dr. Janka Bulíka pôsobí už sedem rokov a založené je s cieľom zachovávať pamiatku na osobnosť a dielo Dr. Janka Bulíka a zároveň pestovať kultúru a ľudové tradície Slovákov v Kovačici.

50 /4677/ 12. 12. 2015

19

Ľudia a udalosti PRÍBEHY ZO ŽIVOTA

Nádej umiera posledná Stanislav Stupavský

jali. A slušne sme v ten deň u nich ostali ešte aj na obed udné sú cesty Pánove, moha celé dlhé poobedie. Padli la by povedať Jelena Ničová, sme si do oka, ako sa vraví. naša priateľka z Liptovského Takto sme k nim chodili ako Mikuláša. Najprv ju cesta z rodnéku vlastným rodičom. Práce ho Slovenska odviedla do ďalekej je pri takom dome habadej Austrálie. Našla tam, ako si vtedy a našim rukám sa žiadalo myslela, zmysel života a šťastie. robiť. Skombinovali sme Tam sa zamilovala a vydala za Karpríjemné s užitočným a polosa Noela z Peru. Keďže nepremáhali sme, kde sa dalo. Kostala túžiť po rodnej zemi, spolu lárovci majú rodinnú farmu s manželom sa rozhodli opustiť vyše mesta. Tu sme našli Austráliu a presťahovať svoje využitie. Z oberačky u Kolárovcov: sa na Slovensko. Jelena Zbierali sme ze- Jelena a Marka sa znovu ocitla v kruhu miaky, paradajky, svojej rodiny, netušiac, hrozno, mandle, cukety, pred pracovným týždňom. Karže už o krátky čas nauhorky... Pílili sme dre- los je síce mestský chalan, ale tie razia na problémy. Jej vo a obrábali sme zem najhlbšie spomienky z detstva má manžel Karlos nemohol pluhom. Za odmenu práve od starej mamy, kde všetci hneď dostať prechodný sme mali dobrý obed, bratranci a sesternice trávili dva pobyt na Slovensku, tavýbornú spoločnosť mesiace letných prázdnin na farme.

Teta Marka a ujo Ondro sa nám kže po troch mesiacoch a nespočetné hodiny boli prinútení opustiť rozprávania o živote. stali adoptívnymi rodičmi na celý Slovensko a schengenBolo nám to ako balzam život. O to hlbšie sa mi ujo Ondro vryl do srdiečka, lebo každým skú zónu. na dušu.

O tom a o svojom poUjo Ondro a teta Mar- pohybom, hlasom, zmyslom pre byte v Srbsku Jelena vo ka nám akoby spadli humor sa podobal na môjho otca, svojom denníku napíz neba. Adoptovali si ktorý je dnes so mnou spojený už sala: „Keď sme už boli Jelena a Karlos v slovenskom kostole v Šíde nás na celých šesť týž- len spirituálne.

Preskočili sme prekážky, nenádejne na dne, mojej dňov a zrejme ani netumaminke napadla myšlienka. Po- reagovala na našu prosbu o pomoc šia, ako veľmi nám pomohli. Vytvo- zľakli sme sa situácie. Odišli sme čula, že pán farár Vladimír Ferenčík a zrealizovala naše ubytovanie. Šíd rili môjmu mužovi domov, myslím do neznáma. A tam sme stretli chodieva na Dolnú zem, do Vojvo- sa mi podobal na môj Svätý Miku- si, že predsa toto potreboval. Se- ľudí, ktorí sa nám vryli do srdca diny, navštevovať Slovákov, ktorých láš. Slováci tu v Srbsku sú veľmi dieť niekde v malom domčeku navždy, ktorí nám pomohli a my sme pomohli im. Našli sme predkovia opustili Slovensko pred hrdí na svoje slovenské si nových priateľov. Avšak dvestopäťdesiatimi rokmi. Pán korene. Ľudia tu bývajú to, čo na nás najväčšmi farár bol už osvedčený ako človek v rodinných hospodárzapôsobilo, sú tieto ľudské, veľkého srdca ochotný pomôcť skych domoch. Dedinky hlboko dobrosrdečné srdv každej situácii. Jeho angažovaním a mestečká sú poprepácia ľudí, ktorí denne bojujú v cirkevnom zbore v Liptovskom jané nekonečne dlhými s ťažkými životnými podMikuláši bola zoskupená pomoc poľami plnými kukurice, mienkami, a predsa ráno pre rodinu Ponigerovú z Bingule, slnečnice, sóje, tabaku vstanú s úsmevom na tvári ktorých dieťa vo veľkej ľudskej a ostatného. Širokoa s víziou pekného dňa. tragédii zostalo sirota – bez otca -ďaleko nevidieť nič iba Majú tak málo, a pritom a matky. sezónne farby polí. Iba dávajú tak veľa.

Keď sme ho navštívili, pán farár kostol usadený ďaleko Koncom októbra sme sa opäť chystal na cestu. Prisľúbil v poli naznačuje, že sa konečne mohli ísť domov. nám, že nám pomôže nájsť rodinu, blíži ďalšia dedinka. Tu Tú istotu, ktorú som u ktorej by sme mohli stráviť tri v týchto malých hospovidela na tvári pána farámesiace, kým Karlos nedostane dárskych dedinách žijú ra Ferenčíka na začiatku znovu právo vrátiť sa na Sloven- naši Slováci. nášho výletu, som potom sko. Situácia bola kritická, hlavu My sme sa dostali často nachádzala sama sme mali plnú obáv a zároveň aj pod Božie krídlo rodiny Farár Vladimír Ferenčík so šídskou farárkou v sebe. Preto nemôžem nádejných predstáv. Asi o týždeň Kolárovcov. Stretli sme Olinou Kolárovou zabudnúť vysloviť našu prišiel pán farár naspäť, ale pre sa v kostole. Po nedeľnej najhlbšiu vďaku za jeho nás nemal pozitívnu odpoveď. pobožnosti v slovenskom kostole obklopenom domácimi zvieratami, Nevedela som, či chcem plakať nás teta Marka Kolárová pozvala na v záhrade plnej ovocných stromov. obrovskú pomoc,“ uzavrela Jelena alebo zúriť. Vidiac na mne zúfa- kávu. Slušne sme jej pozvanie pri- Vo dvore, kde traktor oddychuje svoju spoveď.

Č

20

www.hl.rs

losť, podišiel ku mne a ako taký anjel strážny mi povedal: ,Zatiaľ nič nemám, ale čakám na e-maily z rôznych lokalít. Ale nebojte sa.‘ O tri týždne neskôr, v jedno veľmi skoré ráno sme nasadli do auta a odišli z Mikuláša. Akoby nám už dosť nepomohol, pán farár sa na túto cestu vybral s nami. Miesto nášho núteného pobytu sa stalo mestečko Šíd v Srbsku. Tu mladá pani farárka Olina Kolárová ako jediná zo všetkých opýtaných za-

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

VHV divadelné a iné „hriechy“ Katarína Verešová

K

aždý z nás z času na čas prejaví svoje dobré i zlé vlastnosti, už podľa toho, nakoľko je schopný za daných spoločenských okolností silou vlastnej vôle tie svoje zlé vlastnosti odstrániť alebo utlmiť.

Takisto každý z nás má predstavy, ako svoj krátky tuzemský život užitočne stráviť. Keďže aj farári sú len ľudia, to platí aj pre Vladimíra Konštantína Hurbana (1884 – 1950), pazovského evanjelického kňaza, určitú dobu sriemskeho seniora, dramatika, spisovateľa a aktívneho kultúrneho pracovníka.

Keby nebol sriemskym seniorom, mnohé chýry o jeho divadelných záľubách a dobrodružných konaniach určite by sa nezachovali v písomnej podobe, avšak za jeho seniorského úradovania aj o týchto témach sa písalo. List písaný z Pazovy do Erdevíka farárovi Ladislavovi Zgúthovi prezrádza, že si Hurban na jednom misijnom stretnutí na luterák pripol červenú ružičku. Pazovská cirkevná delegácia zasa svojmu farárovi Hurbanovi zazlievala akože neprimerané správanie na Slovenských národných slávnostiach v Petrovci v štýle: „Kým sa iné zbory na slávnostiach pýšili svojím farárom za spoločným stolom, náš nás po príchode opustil a odišiel do krčmy, kde boli spisovatelia.“ Samozrejme, starší Pazovčania dodnes v anekdotách spomínajú VHV fajku a jeho záľubu popíjať vínko, najmä po obede, v Striškovej krčme. Mnohí počítajú, koľko lások asi mal, lebo nebol ženatý. Faktom je však aj to, že si svojho farára V. K. Hurbana Pazovčania veľmi vážili ako verného duchovného pastiera, dobrodinca, dobrého organizátora a najmä ako dramatika, ktorý preslávil Pazovu a vojvodinskú kultúru vôbec. Keby to tak nebolo, určite že by ho Pazovčania neboli jednohlasne volili nielen za farára, ale aj za seniora, a v roku 1933 ho kandidovali aj za biskupa.

Listujúc v Hurbanovej písomnej pozostalosti zisťujeme, že ho lži a ohováračky na jeho účet veľmi zarmucovali. O tom, čo ho najviac • ĽUDIA A UDALOSTI •

bolelo, napísal erdevíckemu kolegovi Ladislavovi Zgúthovi v obsažnom liste z 30. mája 1941. Tak chcel tesne po okupácii Juhoslávie zastaviť všetky nedorozumenia, ktoré medzi nimi vznikli, a spoloč-

Hodolík v tejto veci je zmierlivý a myslí, že sen. konvent nemôže tu vyniesť meritórne uzavretie, čo sa týka tej divadelnej a umeleckej činnosti p. seniora, keď nevieme ich obsah. Na to sen. konvent na návrh p. Dra Abaffyho uzavrel, že ak to myslí, že je činnosť seniorova v protive s jeho službou, nech sa obráti na vyššiu cirk. vrchnosť. Po tomto úradnom ,bombardmáne‘ ostal som živý a ani na chvíľu som nepomyslel zriecť sa ani divadla, ani spisovateľstva – o zrieknutie sa seniorstva, postarali sa iní.“ V pokračovaní uviedol celý zdĺhavý postup dvakrát opakovaných volieb na sriemskeho seniora (podľa neho boli nátlaky na boľovských cirkevníkov proti Hurbanovi, kým Pazovčania celý čas chceli vidieť Hurbana ako seniora). Potom Hurban komentoval: „Rezultát voľby v sriemskom senioráte bol teda pre Dôstojného pána Biskupa uspokojivý, vyvolený bol Zgúth za seniora (4 : 2). Nikto sa z toho úspechu tak netešil ako – Hurban, že je konečne oslobodený od ,ťažkej‘ služby seniorskej a že

V pokračovaní listu opísal, ako ľudia a niektorí jeho kolegovia po okupácii v roku 1941 menili názory a svoje vystupovanie pred novou mocou, lebo vraj „patrioti“ premenili svoju tvár a dodal: „Oni sa teda dokonale premenili a preorientovali a chcú zase vývodiť – ja ostávam ten istý pred svetovou vojnou, počas svetovej vojny, v čase prevratu, v novom štáte juhoslovanskom, ako i teraz, lebo svoje slovenstvo nikdy nemienim zaprieť.“ Hurbanovi uznať treba, že na rozdiel od Zgútha, ktorý sa počas druhej svetovej vojny chcel pripojiť k Nemeckej evanjelickej a. v. cirkvi so sídlom v Záhrebe, Hurban navrhoval slovenskú samostatnosť na území Sriemu. Preto sa istý čas chtiac-nechtiac stal predseVHV – profil z obdobia druhej dom Správnej rady Slovenskej svetovej vojny evanjelickej a. v. cirkvi v Nezávisnými silami sa pokúsiť zachrániť lom štáte chorvátskom. Treba mu Sriemsky seniorát pred úplným uznať aj fakt, že sa nikdy ako farár rozkladom. nepriklonil komunistickej moci.

Hoci v tomto liste rozoberal Za to trpel a bez reptania čakal všetky „reči a rečičky“ roznášané „TOMI“ (totálny mier). Ten prišiel v tridsiatych rokoch minulého stov novembri roku 1950. ročia, najviac priestoru VladiJe však čudné, že spomír K. Hurban venoval tým, lupracovníci VHV a jeho ktorí mu na schôdzach zazlieslovenskí spoluobčania vali jeho divadelnú činnosť: nevedeli, že Ľudovít „Tu mi prichádza na um, že Štúr, kodifikátor spisovsom kedysi, v roku 1930, bol nej slovenčiny, bojovnapádaný na seniorálnom ník za práva Slovákov konvente v Boľovciach od p. a básnik prednášal na Babíka, že zariaďujem večierEvanjelickom lýceu, že ky, kde čítam svoje divadelné Štúrovi spolupracovníci kusy – a to sa pre seniora Hurban a Hodža boli tiež nepatrí, ako to konštatovali farármi. Vedeli vôbec, že nielen pazovskí veriaci, ale aj básnici Ján Kollár, Anostatní cirkevníci našich zbodrej Sládkovič a mnohí rov. Summa týchto nápadov ďalší, ktorí zanechali hlp. Babíka bola, že sa takáto boké stopy v slovenskej činnosť nezrovnáva s kňažkultúre a v zachovávaní ským povolaním, a preto, on, slovenskosti vôbec, boli Babík, ako funkcionár sriem- VHV so spolupracovníkmi pred vchodom do tiež farármi!? skeho seniorátu ,nemôže nad Slovenského národného domu v Starej Pazove Prekvapuje preto, že týmto zjavom mlčky prejsť...‘ aj dnes niektorí stúpenci Členovia vtedajšieho seniorálneho má pokoj od drahých svojich pp. idey sestier Royových nábožnú konventu v Boľovciach prijali túto bratov. A tešil sa menovite preto, mládež odrádzajú od divadelnej obžalobu s najväčším záujmom, že už teraz bude náš sriemsky a folklórnej činnosti, takisto tvrdia, tak menovite p. farár Zgúth pove- seniorát, ktorý by bol celkom zahy- že ÚA SEAVC nepatrí k cirkevnej dal, že stojíme pred otázkou, ,či nul, v dobrých rukách. Tým väčším činnosti, hoci najväčšími cirkevpríliž veľká divadelná činnosť p. bol triumf u víťazov; k ostráneniu nými archivármi vo Vojvodine boli seniora Hurbana nie je v protive toho odporného ,divadelníka‘ práve Hurbanovci, Čaplovičovci s jeho povinnosťou‘... Jediný p. Hurbana!“ a farár Vladimír Vereš.

50 /4677/ 12. 12. 2015

21

á, 1. 2 Slivkov Padine a k in r av Da šala Tit ZŠ mar

Nataša Stanová, 1. 2 ZŠ maršala Tita v Padine

Decembrová mágia

Tamara Švihráňo vá, ZŠ T. G. Masaryka tretiačka v Jánošíku

December je mesiacom krásnych sviatkov. V tomto mesiaci je všetko trblietavé, zvláštne. Najprv ste sa, milé deti, tešili na Mikuláša, teraz na Lucku. Potom žijeme v očakávaní nádherných Vianoc, sviatkov radosti, lásky a rodinnej pohody. Na Nový rok prichádza k nám dedko Mráz s darčekmi. No počas týchto krásnych sviatkov, ako nám to pripomenuli aj žiaci z Padiny, netreba myslieť iba na seba a na to, čo máme a čo by sme chceli ešte mať navyše. Treba myslieť aj na všetkých tých ľudí, ktorí žijú v nedostatku, ohrození, chorobe. Svoje šťastie a svoj blahobyt počas sviatkov si užijeme naplno, ak prejavíme aspoň trošku súcitu voči tým všetkým nešťastným ľuďom v celom svete.

Keby som mala čarodejný prútik

Irena Kuštrová, šesťročná, PU Včielka Kulpín

Dário Peťkovský, šesťročný, PU Včielka Kulpín

a vá, tretiačk Vaňa Mego ryka v Jánošíku sa ZŠ T. G. Ma

22

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

My ľudia žijeme pekný život. Ale zároveň aj smutný. Teraz sa blížia vianočné sviatky a ja by som pre každé dieťa chcela, aby tie sviatky boli šťastlivé. Viem o tom, že je na svete mnoho chorých ľudí, že mnohí nemajú svoj domov. Nemajú kde žiť, nemajú odev, jedlo, vodu, elektrinu. Keby som mala čarodejný prútik, ja by som chcela, aby sa deti priatelili, aby sa nikdy medzi sebou neohovárali, nevysmievali sa jeden druhému, aby sa nikdy nebili, aby sa dobre učili a mali dobré známky. Keby som mala čarodejný prútik, začarovala by som s ním, aby celý svet bol plný lásky, aby z neba padali červené ruže a fialky, aby zo stromov padalo zlaté lístie. Bola by som rada, keby všetky štáty žili v pokoji, aby nikdy viac neboli vojny, aby všetci ľudia mali svoj čarodejný prútik a vyčarili si ním to, čo im je najpotrebnejšie v živote. Priala by som si tiež, aby neboli v našom svete teroristi a aby všetci ľudia boli šťastní. Mám ešte viac čarodejných prútikov, ale o tomto som napísala, lebo je to jeden z mojich najlepších a vie vyčarovať tie najkrajšie priania.

Sandra Trajanová, 5. 1 ZŠ maršala Tita v Padine

• DETSKÝ KÚTIK • •

Mozaika

ROČNÍK XV 12. decembra 2015 ČÍSLO

197

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

NOVEMBROVÉ POTULKY BUDAPEŠŤOU

Z obsahu

Kráľovná v predvečernom rúchu

Jasmina Pániková

M

y house in Budapest, my hidden treasure chest (...) I‘d leave it all... Opustiť Budapešť a všetky jej krásy skutočne nie je ľahko. Ani ak ju navštívite iba na niekoľko hodín...

V histórii bola nazývaná kráskou na Dunaji alebo kráľovnou Dunaja, čo skutočne aj dnes potvrdzuje. Nemožno ohodnotiť, či je krajšia cez deň, predvečerom, keď posledné lúče slnka zahalia veľkolepé budovy a pomníky, alebo večer, keď harmónia svetiel a krásnej architektúry podá obraz, ktorý dlho zostáva v pamäti.

Budova etnografického múzea

Ocitnúť sa v hlavnom meste Maďarska a neuvidieť budovu maďarského parlamentu bolo by skutočne škoda... Populárna Országház je druhou najväčšou parlamentnou budovou

Krása Reťazového mosta

Budinský hrad v nočnom svetle

v Európe. Spolu s námestím sa rozkladá na rozlohe 65 000 m². Pozdĺž Dunaja, v dĺžke 265 m tiahne sa neogotický klenot, ozdobený krásnymi detailmi, vnútri ktorého sa nachádza 691 miestností. Ak by návštevník chcel stráviť aspoň štvrťhodinku v každej z miestností, na to by potreboval celých sedem dní.

Vianočné trhy sa rozbehávajú Dostať sa z jedného konca mesta s ktorými sa hrdo vztyčuje nad Duna druhý sa, samozrejme, najom.

Ulice plné áut a chodcov, ale napriek najrýchlejšie podarí metrom. Metro Millennium bolo tomu veľmi tiché a čisté, krásna, udrotvorené v roku 1896, čím žiavaná architektúra, ktorá vás zavedie sa stalo prvým metrom na do minulých čias, a naproti tomu moeurópskej pevnine. Súčasne derné budovy, svedčiace o rozvoji tejto je dĺžky 38,6 km a nachádza krajiny... Je to Budapešť. Historická, sa v ňom 52 staníc. Prepra- moderná, veľká a prehľadná. Skupiny va mestským autobusom turistov so zavesenými foťákmi okolo a metrom? Je to neporovnateľné!

Návštevníci by si nemali nechať ujsť poprechádzať sa alebo aspoň pozrieť si známy Széchenyi Lanchid most (Széchenyiho reťazový most).

Spomedzi deväť mostov, ktoré sa klenú cez Dunaj, tento dnes je najstarším Časť veľkolepého maďarského parlamentu budapeštianskym mostom. Stavaný bol krku, ktorých možno stretnúť takmer od roku 1839 po rok 1849 na každom kroku, sú dôkazom, že a dlhý je 380 m. Jeho krása je hlavné mesto Maďarska lákavou je o to výraznejšia, keď ho turistickou destináciou, možno dnes zahalí množstvo žiaroviek, viac než inokedy.

Rozlúskne detektív Štúrov prípad?

Str. 2

Netreba sa báť snívať Str. 4

Medovníčky Str. 8

Mozaika REŽISÉR MICHAL BALÁŽ

Rozlúskne detektív Štúrov prípad?

Monika Necpálová

N

ie je to prvý raz, čo mladý režisér, ktorého meno sa v posledných týždňoch skloňuje s dokumentárnym filmom True Štúr, navštívil Srbsko.

Na Lektoráte slovenského jazyka a kultúry v Belehrade už jeho tvorbu študenti mali možnosť spoznať.

Tentoraz ho v polovici novembra priviedol do hlavného mesta Srbska sám Štúr. Študentom lektorátu sa prihovoril 18. novembra na ambasáde SR pred uvedením svojho zaujímavého filmárskeho diela.

Michal Baláž čoskoro ukončí doktorské štúdium réžie. Film True Štúr sa stal jeho záverečnou prácou na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave, kde sa venoval scenáristike, dramaturgii a hranej réžii. Pôvodne to v pláne nebolo a snímka vznikala ako nezávislý dokument. Ale... „Film True Štúr začal vznikať pred rokom o takomto čase,“ vysvetľuje nám mladý režisér, ktorého dielo nedávno počas Dní slovenského jazyka mali možnosť spoznať aj študenti slovenského lektorátu

dokumentárnej drámy autorskej trojice Michal Baláž, Marián Prevedarčík a Zuzana Šajgalíková, vznikol o Štúrovi vďaka konkurzu ešte jeden film, diametrálne sa však odlišuje od animovano-hraného dokumentu režiséra Michala Baláža. True Štúr sa uvádza vďaka koprodukcii Rozhlasu a televízie Slovenska a spoločnosti Crazy Company.

24

Vo filme True Štúr sú hrané aj animované časti

Helena Ľos Ivoríková zo slovenského lektorátu v Belehrade a Michal Baláž na ambasáde SR v Srbsku

Študenti slovakistiky i slavistiky v Belehrade sledujú dokument o Štúrovi

Filologickej fakulty v Belehrade a Oddelenia slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade, a pokračuje: „Námet sme prihlásili do súbehu Rozhlasu a televízie Slovenska, ktorý vyhlásili pri príležitosti Roku Ľudovíta Štúra. Dostali sme sa až do finálneho výberu.“ Okrem tejto

VČERA, DNES, ZAJTRA...

„Film si vyžaduje určité poznatky a aj my sme scenár konzultovali s Danielou Kodajovou, odborníčkou z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Preštudovali sme Slovenské národné noviny, Štúrovu korešpondenciu, dostali sa nám do rúk i denníky,“ podotýka Michal Ba-

II

láž. Historická dráma rekonštruuje život výnimočnej osobnosti a vyžadovala si zodpovedný prístup. V dokumente si vypočujeme množstvo faktov, ale mnoho otázok, na ktoré sa odpovede nepoznajú, zostáva s otáznikom. Mýty sa však vyvracajú, alebo ich film posúva aspoň do inej roviny a stŕha ich z piedestálu.

Jedinou fiktívnou postavou filmu je detektív Samuel Hronský. Autori ho označujú ako priateľa Ľudovíta Štúra. Ten svoje pátranie v súvislosti s úmrtím Štúra začína vo filme v Modre v deň jeho pohrebu. „V skutočnosti však taký človek mohol existovať. Nebolo by to nič nezvyčajné,“ upozorňuje režisér.

Symbolom nešťastia je vo filme vrana. Zvláštne filmové zábery vďaka špeciálnej kamere a kinovému formátu dodávajú tajomnosť. Keď v čierno-bielom dokumente zakráka čierna vrana, aj divák prehodí výhybku: Ak sa doteraz díval na hercov, v jednej chvíli si jeho pozornosť

vyžaduje režisér animovanej časti Noro Držiak. „Pôvodne sme chceli do filmu dostať aj medzinárodné vzťahy.

Napríklad tie srbsko-slovenské, kde v historických kontextoch figuroval aj Štúr. Napokon sme však zistili, že je to téma natoľko rozsiahla, že musíme pristúpiť k dramaturgickým úpravám,“ nadhodil Michal. Poznatky o vynikajúcich vzťahoch medzi Srbmi a Slovákmi, o uzákoňovaní slovenčiny a srbčiny napokon vo filme neuvidíme.

Film True Štúr môže vyznievať trochu kontroverzne. „Scénu, v ktorej vidíme zápas dvoch hrdinov z počítačovej hry, je podľa môjho gusta. To je presne môj štýl. Ale aj ja som sa už stretol s názormi, že je to príliš,“ usmieva sa režisér, ktorý svoj originálny rukopis nezaprie.

Naskytá sa potom otázka, či už stihol zožať dokument úspechy. „Tu v Belehrade je to v podstate len tretie uvedenie filmu, takže som veľmi zvedavý, do akej miery ho študenti v Srbsku pochopia.“ Zatiaľ po uvedení snímky v slovenskej televízii možno ohlas čítať iba na fórach. Akousi malou reflexiou mohlo byť uvedenie dokumentu na Medzinárodnom filmovom festivale v Bratislave. „K slovenským dokumentom majú ľudia na Slovensku skôr negatívny prístup. Naopak k mnohým zahraničným filmom sú veľmi nekritickí,“ uvažuje Michal Baláž.

Pritom v spoločnom rozhovore sa len utvrdíme v tom, že slovenské dokumentárne filmy dosahujú vysokú medzinárodnú úroveň a na svetových festivaloch sú neraz oceňované. Zostáva veriť, že divák zaostrí aj na tento dokumentárny žáner, ktorý zostáva často neprávom na okraji jeho záujmu.

HLAS ĽUDU | 12. 12. 2015 • 50 /4677/

FOTOREPORTÉR JAROSLAV PAP, JEDEN Z LAUREÁTOV CENY PRESS PHOTO SRBSKO 2015

Oživené okamihy Oto Filip

C

elé desaťročia sa díva na svet očami fotoreportéra. A hoci je stredom jeho záujmu a srdcovou záležitosťou príroda vo všetkých formách a obmenách, azda nie je tematická oblasť, ktorej sa nevenoval. Stačí si prelistovať čísla mládežníckeho časopisu NON (Nove omladinske novine) zo sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, neskoršie stránky novosadského Dnevnika, Hlasu ľudu, Vzletu, Lovačkih novina, Tragu, ReFota.., periodík denných, týždenných a mesačných, domácich a zahraničných.

Pred viac ako štvrťstoročím objektív Jaroslava Papa bol medzi prvými svedkami pohnutých dianí a krachu režimu Ceausescuho v susednom Rumunsku. Neskôr bol kronikárom utečeneckých drám a vojnových kríz na priestoroch niekdajšej Juhoslávie, potom NATO bombardovania, protestov, búrlivých časov. No aj udalostí všedných, všetkého zahrnutého pojmom aktuálny denno-politický život, vrátane konferencií, porád, seminárov, zasadnutí akéhokoľvek druhu. A sú v tej súpiske i zápasy futbalové a ďalšie, i portréty, i celý jeden pestrofarebný svet dneška.

Veď aj každodennosť vie byť veľmi zaujímavá a fotogenická, zvlášť keď sa objaví správny alebo nevšedný uhol pohľadu.

Nech už ide o akýkoľvek záber, všetky tie Papove sú poznačené nielen majstrovskou technikou, ale i čímsi zvaným osobný postoj autora, čiže tým, čo ich robí autorským, jedinečným, inakším od iných. Len taká nenápadná ilustrácia, mnohovravný detail. Pri pokuse odhaliť autora snímok, nafotených pred rokmi, došlo aj k stretnutiu s Jarom,

lebo tematika bola veľmi blízka tej, ktorú vtedy preferoval. Pozrel si ozaj vydarené snímky, no konštatoval: – Nie sú to moje zábery. U mňa oblaky nevisia, ani nebo nefotím tak, pod takým uhlom...

K mnohým uznaniam, ktoré doposiaľ Jaro dostal, pribudlo na sklonku novembra ďalšie, ďalší hold maestrovi. V súťaži Press Photo Srbsko 2015 zvíťazil v kategórii bleskové správy. S už príslovečnou snahou byť všade tam, kde život vrie, vrátane drám, ktoré nesie, nemohol vlani nebyť pri februárových snehových závejoch alebo májových záplavách. Tým skôr, že pôsobil v tlačovej agentúre Tanjug, ktorej sme sa začiatkom novembra 2015 priam neprípustne ľahko zriekli.

Tie neľahké okamihy, keď sa príroda rozhodla kruto sa zahrať s nami, oživil tak, že sa na to nedá zabudnúť. Lokomotíva akoby kvíliaca pod váhou a náporom snehu, boj s časom ako spôsob zjemniť vrtochy povodní. Ak je to už frázou, že vydarená snímka povie viac ako tisíc- alebo dvetisíc slov, tak tie Jaroslava Papa dokážu písať dlhšie poviedky. O nás, o časoch, ktoré žijeme, o ich ovzduší a nástrahách.

A pritom ich ani opisovať či podpisovať – netreba. Zostáva iba dívať sa na ne a podľa možnosti a potreby sa z toho učiť.

III

25

Mozaika KOŠICE A NOVÝ SAD: VÄZBY NIELEN VÝSTAVNÉ

Netreba sa báť snívať Oto Filip

K

eď treba, skutoční priatelia sú pre nás vždy tu: ako pomoc, opora, ktosi, s kým sa možno vedno dívať do budúcnosti a diaľav. Toho pocitu si človek musel byť vedomý aj pri nedávnych jesenných návštevách popredných predstaviteľov košického Východoslovenského múzea, najprv v Belehrade a v polovici novembra aj v Novom Sade. Príčinou bola putovná výstava Albrecht Dürer a jeho súčasníci, s podnázvom Triumfálny sprievod cisára Maximiliána, ktorá je návštevníkom Galérie Matice srbskej prístupná do 9. januára 2016. Nielen toto podujatie, ale aj činnosť Východoslovenského múzea a zvlášť košické skúsenosti z kandidovania a roku 2013, keď bolo Európskym mestom kultúry, boli podnetom na rozhovor s prvou osobnosťou múzea, riaditeľom PhDr. Robertom Pollákom.

– Nemožno sa ubrániť prvému dojmu, že je ozaj dosť toho, čo nás spája?

– Poviem to takto. Je to všetko možno podobné už tým, že sa nachádzame v Srbsku, v Novom Sade, v Galérii Matice srbskej a rozprávame sa po slovensky. Myslím si, že aj Nový Sad patril a patrí do strednej Európy. Zvlášť keď historicky hovoríme o Uhorsku, potom o Rakúsko-Uhorsku a o všetkom inom, čo nasledovalo. A aj u nás kultúra v Košiciach, zvlášť tá múzejná, bola úzko spätá s dejinami mesta. Znamená, po akej geopolitickej situácii, po akom geopolitickom rozhodnutí sa mesto, tým pádom aj múzeum, ktoré stále závisí od zriaďovateľa, ocitlo.

– To už začierame do prvých dejín známej inštitúcie...

– Takže v Košiciach, – hovoríme o druhej polovici devätnásteho storočia – ako vtedy bolo snahou, založili múzejný spolok, ktorý sa volal Hornouhorský.

Samozrejme, to vtedy bolo skoro čisto maďarské. Už prvé

26

Riaditeľ PhDr. Robert Pollák

múzeum, prvá budova, ktorá už neexistuje v Košiciach, mala svoje popisky. Tento trend pokračoval ďalej a my sa k všetkému,

sme Východoslovenské múzeum v Košiciach. To sme boli dvakrát v dejinách: od roku 1918 do roku 1938, a potom od roku 1945.

Veľmi dúfam, že sa to meniť už viac nebude.

– Košice sú mnohým známe i ako Európske mesto kultúry 2013...

– Pravda je tá, že tým inštitúciám, ktoré boli pripravené, titul a s tým súvisiace investície, tak nám, ako aj ostatným kolegom, veľmi, veľmi pomohli. Keďže to čitatelia možno nevedia, v Košiciach je niekoľko inštitúcií, ktoré sú zriadené Ministerstvom kultúry. To je Štátne divadlo, Štátna filharmónia, Štátna vedecká knižnica a Slovenské technické múzeum. To všetko ostatné, znamená galéria, múzeum, Maďarské národnostné divadlo, Rómske divadlo, knižnice... zakladá alebo je zakladate-

REPORTÉRI

z bežného rozpočtu iste nedali ustáť. Vznikli práve vďaka roku 2013...

– Možno to skonkretizovať?

– Keď hovorím o múzeu, tak sme dokončili kompletnú rekonštrukciu našej historickej účelovej budovy, ktorá bola postavená a otvorená pre verejnosť roku 1903, čiže na 110. výročie. Unikátnu taktiež, aj keď priestorovým rozsahom nie veľkú expozíciu Košického zlatého pokladu, tak isto múzeum na Hrnčiarskej ulici. V historickom centre sme postavili tzv. Dom remesiel, ktorý slúži na prezentáciu historických košických cechov. Momentálne je tam výstava krajčírov, predtým boli obuvníci, tehliari atď.

– Aj drotárstvo sa často spája so Slovenskom...

– Drotárov sme zatiaľ nemali. V Košiciach títo veľmi ani

Predstavitelia Východoslovenského múzea s kolegami z Galérie Matice srbskej

čo sa písalo počas 145 rokov dejín inštitúcie, hlásime. Volali sme sa Mestské múzeum, volali sme sa Rákociho múzeum, aj Hornouhorské múzeum, a teraz

IV

ľom Košický samosprávny kraj.

Vďaka nemu, ktorý je aj naším zriaďovateľom, sa nám podarilo presadiť mnohé aktivity. Keďže boli finančne náročné, tie by sa

neboli, lebo je to v podstate remeslo horného Liptova. Ale určite aj v Košiciach sú niektoré drotárske veci. My sme mali tie historické cechy, a preto aj

HLAS ĽUDU | 12. 12. 2015 • 50 /4677/

mnoho mestských ulíc má také názvy: Hrnčiarska, Kováčska, Zámočnícka... To sú všetko ulice v centre mesta.

Okrem toho knižnica má novú budovu, kým v divadle rekonštrukcia malej scény bola jednou z najvyšších investícií.

Budovy bývalých kasární sa revitalizovali, prestavali na Kultúrpark. Ten funguje dodnes. Kultúrna infraštruktúra vďaka roku 2013 zmenila svoju tvár k lepšiemu.

– Nový Sad sa uchádza o titul Európskeho mesta kultúry 2021. Čo by ste nám v tom kontexte mohli poradiť?

– V prvom rade ako riaditeľ múzea srdečne Jeden z pútačov ukážkového podujatia pozývam kolegov múzejníkov a galejníkov do Košíc. vot mesta. Treba si klásť možno Prísť sa s nami porozprávať, na navonok až nesplniteľné ciele. vlastné oči vidieť minulosť a sú- Niekedy sa však aj tie podarí časnosť košickej kultúry. Už aj zrealizovať. Treba veľa ľudí, v tej prípravnej fáze treba mať veľa, veľa práce, treba trochu čosi, čo by som nazval prípra- i šťastia k tomu všetkému. Ja, vovňou projektov. To znamená, čo som dnes po prvýkrát v Noči už ide o rozšírenie objektov, vom Sade, som sa poprechádzal či už ide o ich rekonštrukciu, jeho pekným centrom. Sem-tam je síce, ako aj v azda všetkých o obnovenie alebo o novostavbu, treba už teraz rozmýšľať, ktorým smerom by sa to všetko malo uberať, čo by to malo byť. Aby ste, keď nastúpi tá správna chvíľa, boli pripravení. Ide o taký inkubátor, obsahujúci veľa toho, z čoho sa potom niečo bude preosievať v závislosti od peňazí, potrieb, alebo kto koho a ako presvedčí.

– Čiže smelým aj šťastie žičí...

– Poviem jednu sentenciu, to, čo môžem odporučiť: Netreba sa báť snívať. Je to príležitosť, ktorá príde raz za ži- Rytier ako dobový prvok

iných našich stredoeurópskych centrách a mestách, poškvrnený zásahmi prestavieb. No určite si viem predstaviť, že

Vstupný plagát výstavy

by ten titul k mnohému i u vás mohol pomôcť. Už i tie galérie, ktoré som tu videl, ma presvedčili, že keby bolo treba hlasovať a keby to záviselo odo mňa, tak to kolegom určite prajem.

– Keď sa z tejto perspektívy dívate, čo sa možno u vás dalo robiť inak, prípadne lepšie?

– Toto už hovorím ako poučenie z vlastných skúseností. My sme začali plánovať možno päť minút pred dvanástou a bolo treba o deviatej ráno. Ten úspech, tá návštevnosť kultúrnych inštitúcií je možno preto ťažko merateľný – hovorím o konkrétnom múzejnom prípade – lebo naša historická budova s tým úžasným zlatým pokladom sa otvárala 13. septembra 2013. Pre-

V

stavba galérie bola ešte neskôr.

Takmer všetky tie veľké veci, ktoré nám umožnil tento titul dosiahnuť, boli väčšinou charakteru stavebného. A viete, ako sa stavia. To znamená, že stavenisko treba upravovať, stále čosi doťahovať.

A aj keď si myslíte, že to je už hotové, potom niečo do toho vnikne a vznikne.

Keď som chodieval večer alebo skoro v noci domov, manželka ma vítala slovami: Bolo ti to treba? Teraz, keď vidím tú úžasnú budovu, môžem po všetkom povedať: Áno, bolo treba. A bol treba aj Košiciam ten titul.

– Nie je to však jediný osoh alebo zisk...

– Uzavriem tým, že Košice spravili i jednu veľmi dobrú vec, ktorá sa netýka konkrétne alebo úzko samotného múzea. Vznikol klaster Košice turizmus. To znamená, že sme pospájali kultúru, podnikateľov, pohostinské zariadenia, atrakcie. Všetko s cieľom, aby sa vytvoril produktový balík. Proste si myslím, že aj Nový Sad je v podobnej situácii ako Košice. Turista príde, vystúpi z lode alebo autobusu, prehliadne hlavné námestie, pozrie sa na jednu výstavu, dá si niečo zajesť alebo vypiť a ide ďalej. Cieľom je, aby ten človek, návštevník zostal u vás alebo u nás dlhšie. Aby mu bolo čo ponúknuť, tak v samom mesta, ako aj v blízkom okolí. Preto je dobrý klaster, keď navzájom tie jednotlivé segmenty poznajú vlastné ponuky a všetkému sa robí profesionálna reklama.

U vás veľmi môžem pochváliť tie PR alebo marketingové služby, kolegov z Mestského múzea v Belehrade, kde mala premiéru v Srbsku naša výstava o Dürerovi. Kde je, aj na naše pomery, dosiahnuté to úžasné číslo približne dvadsaťpäťtisíc návštevníkov, ktorí si pozreli diela umelca uznávaného, patriaceho do svetovej špičky...

27

Mozaika

Pars pro toto Daša Sýkorová

núkaný tovar a presvedčiť ho o svojich kvalitách. Z ilustrovaného rozmiestnenia je zrejmé, ktorej informácii bola v tomto

INÍ PÍŠU

sadiť medzi spotrebiteľmi svoj výrobok v konkurencii s výrobri nedávnej ceste do práce kami podobnými. Zredukovaním ma na stanici pražského adresáta reklamy na vlastníka metra C – Roztyly zafinančného kapitálu však ujal vskutku nezvyčajný obdochádza k závažnému raz. Hoci býva stredová línia pochybeniu v chápaní steny vestibulu tiahnuca hodnoty ľudského jedinca. sa zhruba vo výške očí obDomnievam sa, že v úvovykle vyhradená pre názov de tohto článku uprednosttej-ktorej stanice, teraz je nenie reklamného zámeru na nej umiestnená obrovpred zámerom informovať ská reklama propagujúca cestujúcich o názve stanice, známy reťazec módneho treba hodnotiť nielen ako oblečenia. Samotný názov nevhodné, ale dokonca stanice sa pritom presuako neetické. Potlačenie nul (lepšie povedané „ bol elementárnej ľudskej popresunutý“) nad tento roztreby orientácie v prospech merný pútač, a teda do pereklamnej prezentácie je riférnej časti zorného poľa jedným zo znakov svedčiacestujúcich (viď obr. 1 a obr. cich o postupnej dehuma2 pod článkom). nizácii ľudstva. Prejavom Názov stanice rovnako Fotografia reklamnej plochy vytláčajúcej názov stanice úspešného fungovania ako reklamnú plochu možmodernej spoločnosti nie no považovať za nositeľov istej konkrétnom prípade pripísaná šich životoch a o spoločnosti, je vychádzanie v ústrety skuvýpovednej hodnoty, za zdroje väčšia dôležitosť. v ktorej žijeme. Reklamným točným potrebám jednotlivca, informácií. Zatiaľ čo umiestnenie Hoci sa už o expanzii reklamy obrazom či sloganom sme vy- starosť o obohatenie jeho socinázvu stanice vo vestibule metra a vizuálnom smogu, ktorý v po- stavovaní každoálneho a kultúrnedenne a zdá sa, že ho prežívania, ale pred invazívnou Daša Sýkorová stala sa ňou snaha silou niet úniku. o maximalizáciu podnikateľského To spôsobilo, že (1988) zisku prostrednícsme sa voči pôNarodila sa v Kežmarku. tvom všadeprísobeniu reklamy stali necitliví, jej V roku 2013 vyštudovala tomnej podpory existencia už na Právnickú fakultu v Prahe. konzumentskej nás nepôsobí ru- Vo voľnom čase sa venuje posadnutosti. šivo a nevyvoláva tvorbe kratších prozaických Preto je azda znepokojivé reak- a básnických útvarov a skú- namieste zamyscie. Dalo by sa po- maniu vzťahu literatúry lieť sa nad otázvedať, že sme si na a estetiky. Žije a pracuje kou, čo všetko ňu zvykli. Reklamu v Prahe. sa ešte (okrem tak mnohí z nás n á z vov s t a n í c chápu ako plnometra) darí reklahodnotnú (a azda aj prirodzeme a mediálnym obrazom vo Fotografia bežného umiestnenia názvu stanice nú) súčasť priestoru, v ktorom všeobecnosti z našich životov má za úlohu uľahčiť cestujúcim sledných desaťročiach svojou sa pohybujeme. Len zriedka si vytláčať. orientáciu v priestore, funkciou prítomnosťou výrazne znehod- pritom uvedomíme jej zacielenie reklamy je vzbudiť u potenciál- nocuje kvalitu nášho životného a ozrejmíme jej účel, ktorým je (Dotyky, časopis pre mladú nych zákazníkov záujem o po- prostredia, popísalo toho veľa, najčastejšie snaha výrobcu preliteratúru a umenie, č. 3, 2015)

12. – 18. 12. 2015

POČASIE

P

nedá mi nepozastaviť sa nad otázkou, čo toto (z našej strany už, zdá sa, akceptované) (spolu) žitie s reklamou vypovedá o na-

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

1˚ | 7˚

1˚ | 7˚

-1˚ | 8˚

1˚ | 8˚

1˚ | 7˚

1˚ | 9˚

4˚| 10˚

28

VI

HLAS ĽUDU | 12. 12. 2015 • 50 /4677/

(DUCHA)PLNKY

Výber: Oto Filip

Smiech je liek

V aréne aforizmov

Plazia sa dvaja hady a jeden sa opytuje druhého:

Takpovediac neúradne

„Myslíš si, že som jedovatý?“ Druhý had mu vraví: „Prečo sa, prosím ťa, také čosi spytuješ?“ A prvý had na to: „Ale, dnes ráno som si zahryzol do jazyka...“ Dáma v strednom veku si kupuje papagája. Jedného si vyhliadla a prihovára sa mu:

Jovan Hadži-Kostić

V niektorých psychiatrických nemocniciach vôbec nie sú televízory. Normálne. Ľudia sa majú liečiť. „My traja sme počas večere vypili tri litre vína,“ chváli sa jeden z mokrej štvrte. „A pritom tí dvaja ani nepijú.“ Oduševnený a spoločensky unavený hosť z Veľkej Británie konštatuje: „Vy ste ozaj skvelí. O ôsmej večer mi hostiteľ povedal: Dáme si pohárik. A o ôsmej ráno takmer to isté: Dáme si ešte jeden pohárik...“

„Tak čo, ty malý hlupáčik, vieš rozprávať?“

Vreckový kalendár Ranko Guzina

Papagáj nezostal dlžný:

Vidiecky turizmus vždy existoval, lenže sa babka a dedko hanbili predávať vzduch a vodu.

V meteorologickej stanici vyvesili heslo: Predpovede sú nevďačné!

Známe belehradské kaviarne miznú jedna za druhou.

Niektoré zbúrali a iné modernizovali. Je to ešte horšie.

Nesmúťte za zašlými časmi. Tie smutnejšie ešte len prídu.

Ani sme si nevšimli, kedy sme sa z magistrálneho dostali do marginálneho smeru.

Nikto nás neprinúti učiť sa na chybách. Nás, ktorí sme študovali na univerzite.

Oznámime vám viac právd a vy si zvoľte tú, ktorá sa vám najviac hodí.

„A čo ty, stará čarodejnica, vieš lietať?“ Otec klokan sa prihovára matke klokanici: „Kde je náš maličký?“ „Asi vypadol, mám v kapse dieru.“ Matka komárov vraví deťom: „Ak sa budete pekne správať, tak poletíme na nudistickú pláž!“

Belehrad, dobré ráno

Dušan Radović

Sú bystrí vodiči. Trochu jazdia, a potom zaparkujú popri ceste, aby usporili benzín.

Zase sme na začiatku. Dnes opäť budeme nacvičovať kompletný program života, aby sme boli prichystaní, keď raz začneme žiť.

Ak si mi priateľom, dostaň ma na nejakú vysokú funkciu.

Aspoň pre priateľstvo nie je potrebné žiadne vysoké vzdelanie.

Dary sú zriedkavé a lacné. Všetko iné je podplácanie.

Vkladajte do žalúdka. To vkladanie poskytuje rýchle a badateľné výsledky. Vkladanie do rozumu aj dlho trvá, aj je neisté.

Šli čuchom za duchom

Nedeljko Radlović

Život každému nepristane. Po smrti.

Z jeho šírky osoh mal len krajčír.

Smutný obraz: žiadne dejiny na kurze logiky.

V diplomacii víťazí ten, ktorý sa menej hnevá.

Počas vojny sa dobre útočilo na pozície. Po vojne ešte viac a lepšie.

Každý občan má takého straníckeho vodcu, akého si zaslúži.

Povedali mu: mlč a poraď sa s osudom.

Povedali...

Príde dinosaurus domov a opytuje sa matky:

Keby u nás konverzačné umenie stálo na vyššej úrovni, bola by značne nižšia populácia.

„Mami, pôjdem i ja do neba, keď zomriem?“

Lec

„Nie, ty pôjdeš do múzea.“

Ach, či je len ťažké byť krásny, keď je človek ošklivý!

Iľf

Príde reportér k sliepke a vraví:

Lásky druhých sú pre nás takmer vždy nepochopiteľné.

„Vám sa vyliahlo to dvadsaťkilogramové vajce?“

Murois

„ Áno?“

Vydala sa z lásky k sebe.

„Aké máte ďalšie úmysly?“

Kenda

„To je jasné: tridsaťkilogramové vajce.“

Moja žena ma tak ľúbi, že si dakedy aj rozumieme.

Reportér sa vyberie za kohútom a opytuje sa ho:

Futbal zoskupuje dva druhy mužov: tých, ktorí nemajú frajerky, a tých, ktorí sú ženatí.

Pascal

„Vaša sliepka ozaj vyliahla dvadsaťkilogramové vajce?“

Radović Sú dva druhy nešťastí: tie, ktoré sa stávajú nám, a šťastie, ktoré majú iní.

„Áno.“ „A aké sú vaše ďalšie úmysly?“ „Nájsť pštrosa a rozbiť mu hubu!“

Kišon

Karikatúra: Quino

VII

29

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

Medovníčky

KUPUJETE VIANOČNÉ OSVETLENIE?

Suroviny: 8 lyžíc roztopeného vriaceho medu, 300 g cukru, 3 vajcia, 1 lyžička sódy bikarbóny, 1 lyžička zomletých alebo najemno rozdrvených voňavých klinčekov (tzv. kranských), nastrúhaná kôra z jedného citróna, masť veľkosti dvoch vajec, 600 g múky Takto sa to podarí: Uvedené suroviny zmiešame.

Podľa chuti môžeme pridať aj trochu škorice, ale nemusíme. Cesto rozvaľkáme na hrúbku pol až jedného centimetra a formičkami vykrajujeme ľubovoľné tvary vianočné, novoročné... Kladieme na plech s papierom. Pred samotným pečením povrch potrieme rozšľahaným vajcom. Pečieme v rúre vyhriatej na 180 až 190 °C orientačne 10 až 15 minút.

Zliepané koláčiky Suroviny: 300 g margarínu, 2 vajcia, 200 g cukru, 2 vrecúška vanilínového cukru, 1 kypriaci prášok, 600 g múky Takto sa to podarí: V mise spracujeme všetky uvedené suroviny a cesto rozvaľkáme na hrúbku pol až jedného centimetra. Okrúhlou formičkou vykra-

Ako ušetriť a čomu sa oblúkom vyhnúť

P

ri výbere sa musíte zamerať na bezpečnosť, ale aj na náklady a spotrebu energie, pretože vianočnú náladu si môžete vyčarovať aj pri nízkych nákladoch.

Na čo si dať pozor: Vianočné osvetlenia kupujte iba od overených predajcov. Nenechajte sa zlákať výhodnými cenovými

ného osvetlenia, odpojte ho a vráťte predajcovi.

ponukami. Vždy sa uistite, odkiaľ výrobok pochádza a v ktorej časti sveta ho vyrobili. Mnoho výrobkov totiž nespĺňa európske normy a štandardy (napr. nedostatočná izolácia kábla môže ohroziť zdravie, alebo chybne spracovaná vidlica, ktorá nie je chránená pri zasúvaní do zástrčky).

Kupujte tam, kde môžete výrobok vrátiť, preto sa vyhnite predajcom na ulici a v tržnici.

Vždy musí mať návod na inštaláciu v jazyku, ktorému rozumiete.

Uprednostnite LED osvetlenie, je energeticky úspornejšie.

Vonkajšie osvetlenie by malo mať bezpečnostné označenie IP. Pokiaľ ho nemá, patrí do interiéru.

Pred zakúpením si nechajte svetlá predviesť. Štítok vianočného osvetlenia by mal poskytnúť všetky informácie o výrobku: napätie, príkon, vodovzdornosť a prachuvzdornosť.

Keď sa vyskytnú poruchy vianoč-

väčšinou o niečo drahšie. Osvetlenie pre exteriér má totiž iné vlastnosti, a preto musí spĺňať zvýšené nároky na odolávanie extrémnym podmienkam zimného počasia.

Výrobok by mal byť mrazuvzdorný a vodovzdorný. To sa však týka nielen samotných zdrojov, ale aj káblov. Rozhodne preto v záhradách neumiestňujte reťaze a iné svietidlá určené do interiéru.

jujeme kolieska a z polovice koliesok vykrojíme malé kolieska. Kladieme na plech vystlaný papierom na pečenie a pečieme na 180 až 190 °C asi 8 – 10 minút. Po upečení iba tie koláčiky, ktoré sme vykrojili menším kolieskom, posypeme mletým a vanilínovým cukrom, ktoré sme predtým zmiešali. Koláčiky zliepame marhuľovým alebo šípkovým lekvárom.

Recepty nám poskytla Zuzana Ďurovková z Kysáča Foto: E. Šranková

Hviezdičky s čerešňami Suroviny: 125 g zmäknutého masla, 60 g cukru, 1 lyžička vanilkového extraktu, 1 žĺtok, 125 g posekaných orechov, 185 g hladkej múky, 45 g ryžovej múky, 1/2 lyžičky mletej škorice, 1/2 lyžičky mletého zázvoru, 250 g tmavej čokolády, polovice lúpaných mandlí na ozdobu, kandizované čerešne Takto sa to podarí: Cukor spolu s maslom ušľaháme do peny, pridáme žĺtok a extrakt. Šľahaním úplne spojíme.

Pridáme orechy, obe múky, škoricu a zázvor. Rýchlo premiesime, až sa utvorí mäkké cesto. Zabalíme ho do fólie a dáme do chladničky na hodinu odležať. Rúru predhrejeme na 180 °C a plech vyložíme papierom na pečenie. Cesto vyvaľkáme na hrúbku 5 mm a formičkami vykrojíme rôzne veľké hviezdičky. Dáme ich na plech a pečieme asi 12 minút (môžeme preveriť prstom aj predtým). Vo vodnom kúpeli rozpustíme čokoládu. Povrch vychladnutých hviezdičiek potrieme čokoládou a ozdobíme mandľami a kúskami nakrájaných kandizovaných čerešní.

Zdroj: http://casprezeny.azet.sk/recepty/recept/51845/hviezdicky-s-ceresnami

Mozaiku číslo 197 pripravil Oto Filip

30

1. Interiérové alebo exteriérové osvetlenie V prvom rade sa rozhodnite, kam svoje dekoratívne osvetlenie umiestnite. Vonkajšie osvetlenie možno použiť i v interiéri, je však

VIII

2. Žiarovka verzus LED Svetelné dekorácie sa vyrábajú s dvoma typmi svetelných zdrojov: klasické mikrožiarovky a LED. Vianočné osvetlenie s klasickými žiarovkami spotrebuje až 8-krát viac energie než napríklad osvetlenie s LED diódami. Ak používate na ozdobenie vianočného stromu klasickú svetelnú reťaz, môže sa stať, že každý rok budete nútení dokupovať náhradné žiarovky. V prípade LED žiaroviek tento problém riešiť nemusíte.

Kultúra Staré a nové tváre na bienále GALÉRIA ZUZKY MEDVEĎOVEJ

Jaroslav Čiep

P

ri príležitosti ďalšieho Bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku sa slovenskí maliari, odborníci a milovníci výtvarného umenia stretli v Báčskom Petrovci.

Najprv sa v poobedňajších hodinách v sobotu 5. novembra 2015 v Modrom salóne v budove Slovenského vojvodinského divadla na snemovaní zoskupilo zo 20 výtvarníkov, kritikov a galeristov.

Výtvarnícke snemovanie, podobne ako aj to minulé, ktoré bolo tematicky ladené na tému Slovenské umenie, alebo umenie Slovákov – fikcia, alebo skutočnosť, aj tentoraz bolo monotematické. Deviate v poradí výtvarnícke snemovanie bolo zamerané na nedožité šesťdesiatiny a dvadsiate výročie úmrtia Michala Kiráľa (1955 – 1995). Podujatie otvorila a moderovala Tatiana Mitićová a aktívne sa na ňom zúčastnilo šesť referentov. Posvietili si na nášho afirmovaného grafika a ilustrátora, predniesli hodnotenie Kiráľovej

Tzv. rodinná fotografia slovenských umelcov v Srbsku

Kiráľovi Mariena Kneževićová sa zdôverila, že už dlho čakala, aby sa zhodnotilo dielo jej bývalého manžela a aby sa mu aj v rámci GZM venovala patričná pozornosť.

Z tohto fóra potom vznikla aj iniciatíva stanoviť Cenu Michala Kiráľa na podnecovanie ilustračnej a grafickej činnosti, ktorej zriaďovateľom by bolo Múzeum

videli práce 23 autorov, k tomu osobitne aj práce Michala Kiráľa.

Na tohtoročnom bienále sa predstavili naši profesionálni výtvarníci: Ján Agarský, Miško Bolf, Pavel Čáni, Michal Ďurovka, Ľubka Ergová, Viera Fajndovićová-Súdiová, Mária Galátová-Ćirovićová, Mária Gašková, Martina Hlodová, Marijan Karavla, Martin Kizúr, Jozef Klátik, Andrea Merníková, Vesna Opavská, Jasna Opavská-Mraovićová, Pavel Pop, Zvonimír Pudelka, Milan Súdi, Rastislav Škulec, Daniela Triašková a po prvýkrát aj Anna Boťanská, Alena Klátiková a Saňa Stvorcová.

Vernisáž Bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku bola hoj-

V príležitostnom otvorení, kde sa predstavil aj klarinetista Bogdan Ranković, odovzdali aj Cenu Karola Miloslava Lehotského za výtvarný počin, resp. najpovšimnutejšiu výstavu za posledné dva roky. Po prvýkrát sa výnimočne udelili dve ceny. Laureátmi sa stali Rastislav Škulec z Begeča a Pavel Pop z Nového Sadu. Prečo práve títo dvaja umelci získali medaily, opodstatnil komisár bienále Vladimír Valentík a ceny im odovzdal Jozef Klátik.

Cenu Cyrila Kutlíka za životné dielo neudelili a laureátom Výkupnej ceny NRSNM sa stal akademický maliar Milan Súdi za olejomaľbu Príťažlivé vertikály.

Návštevníci galérie, ako to uviedol riaditeľ MVS Pavel Čáni, do konca roku budú mať možnosť pozrieť si expozíciu pozostávajúcu zo 45 nových obrazov, grafík, inštalácií a skulptúr už dobre známych autorov, ale aj nových adeptov výtvarníctva, či nových autorov hlásiacich sa k slovenskej národnosti.

Riaditeľ TG v Martine Ľubomír Kraľovanský v rámci vernisáže jadrnejšie zopakoval slová o budúcej spolupráci, ktoré už predtým opodstatnil v rámci snemovania. Česť otvoriť 13. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku pripadla niekdajšiemu členovi Galérie Blatno v Petrovci, už dlho rokov žijúcemu na Slovensku a v súčas-

Okrem 45 nových prác našich výtvarníkov v rámci bienále jedna stena GZM bola vyhradená pre grafické listy Michala Kiráľa

tvorby, ale aj spomienkové úvahy na bývalého kamaráta a spolupracovníka. O Michalovi sa odborne zmienili Vladimír Valentík a Pavel Čáni a vlastnými vyznaniami sa prihovorili aj profesori Radovan Jandrić, Rastko Ćirić, tiež Tomáš Čelovský a Martin Prebudila, ktorý premietal i dokumentárny film z produkcie TV Nový Sad po slovensky, odvysielaný k prvému výročiu smrti M. Kiráľa v roku 1996.

Na záver tejto časti vdova po M. • KULTÚRA •

vojvodinských Slovákov. Na záver snemovania sa prihovorili aj predstavitelia Turčianskej galérie v Martine, ktorí vyjadrili ochotu na ešte intenzívnejšiu spoluprácu s našimi výtvarníkmi.

Večer zase Galéria Zuzky Medveďovej v Petrovci bolo miesto, kde naši slovenskí výtvarníci v Srbsku po dvoch rokoch predstavili prierez svojej aktuálnej tvorby na ich trinástej v poradí kolektívnej výstave. Tohto roku sme na bienále

Mariena Kneževićová (stojí) kriticky poznamenala, že už 20 rokov čaká na to, aby GZM odborne zhodnotila prácu jedného zo zakladateľov galérie – jej manžela Michala Kiráľa

ne navštívená nielen autormi, ale aj ich priateľmi a ctiteľmi slovenského výtvarného prejavu.

nosti zamestnancovi Divadelného ústavu v Bratislave Tomášovi Čelovskému.

50 /4677/ 12. 12. 2015

31

Kultúra 23. FESTIVAL SPIEVAJŽE SI, SPIEVAJ V PETROVCI

Krásne prednesy a kroje Anna Francistyová

ľudového kroja, slovom – bola to pre divákov radosť vidieť a počuť.

Vystúpili sólisti, duetá a dievčenská spevácka skupina.

V tradičnej súťažnej časti sa obecenstvu, ktoré krásne zaplnilo veľkú sieň SVD, predstavilo 5 speváčok. Po dve piesne zaspievali: Maja Levárska, Silvia Grňová, Margarita Benková, Alexandra Brtková a Andrea Lačoková a sprevádzal ich orchester pod vedením Rastislava Struhára. Všetkých spevákov hodnotila odborná porota v zložení: Mariena Stankovićová-Kriváková, Anna Medveďová, Olivera Popadićová, Katarína Melegová-Melichová a Vladimír

Brtková, 2. cenu Andrea Lačoková – teda tieto dve ž 23 rokov sa Miestny odbor speváčky budú reMatice slovenskej v Báčskom prezentovať PetroPetrovci prostredníctvom vec na nadchádzafestivalu Spievajže si, spievaj snaží júcom 51. Stretnutí podnecovať detských spevákov v pivnickom poli, 3. Rodinné trojgeneračné spievanie: Černákovci v prednese slovenských ľudoz Petrovca s otcom, resp. starkým Šimonim zo cenu udelili Maji Selenče vých piesní a vštepovať im lásku Levárskej. Za auk ľudovému kroju. Ani tohtoročný tentickosť piesne odmenili A. Brt- Forero. Festival moderovali Elena festival v nedeľu 6. decembra nekovú (za pesničku Milý môj, milý Vršková a Rastislav Labát a v revusklamal: ani organizátorov a veru môj) a A. Lačokovú (za pesničku álnej časti obecenstvo oduševnili ani divákov.

Dunaju, Dunaju), za najkrajší kroj štyri spievajúce rodiny (jedna trojToto hudobno-spevácke podceny dostali škôlkarka Lea Šimová, generačná a tri dvojgeneračné), ujatie prebiehalo pod záštitou piatačka Miroslava Zelenáková ktoré sa dostali do projektu ZdruObce Báčsky Petrovec, tiež za a mládežníčka Andrea Hrubíková, ženia vychovávateľov osvetových pomoci mnohých sponzorov. ktorá spievala na záver súťažnej pracovníkov Slovákov Spieva celá Po vstupných príhovoroch Katačasti, ale mimo konkurencie. rodina: dvojičky Martin a Marína ríny Melegovej-MeliCenu obecenstva dostala Černákovci s mamou Ruženou chovej, predsedníčsiedmačka Iveta Kováčová. Šimoniovou-Černákovou a starým ky MOMS Petrovec Z ústredia MSS Spievanky otcom Jánom Šimonim, ktorý ich a Matice slovenskej ako motiváciu do ďalšieho sprevádzal na harmonike, Sýkov Srbsku, a Pavla spevu získali najmladšie rovci – mama Milina s dcérami Marčoka, predsedu speváčky – škôlkarky: Lea Simonou Sýkorovou a Silviou Báčskopetrovskej Šimová, Simona Sýkoro- Grňovou, Kolárovci – sestry Miobce, z javiska neuvá, Monika Triašková, Lára chaela a Sára s mamou Jarmitíchali hudba a spev Hricová, Aňa Hansmanová lou a Hemelovci – bratia Milan a z hľadiska potlesk. Alexandra Brtková a Andrea Lačoková a Andrea Danková. A keďže a Miroslav s otcom Miroslavom.

V prvej časti vystúpili budú reprezentovať Petrovec na 51. Stretnutí aj petrovské Nádeje chcú sú- Rodinné pestovanie slovenskej spevácke nádeje – v pivnickom poli ťažiť, odborná porota určila hudby a piesne skutočne zapô27 škôlkarov a žiakov základnej školy za sprievodu ľu- Kováč, kým v porote obecenstva štyri ceny pre štyroch najlepších sobilo na divákov, ako aj krásne dového orchestra pod vedením boli: Katarína Balážová, Mária Tat- z nich a odmenili škôlkarku Si- a v duchu slovenskej tradície Jána Andrášika. Spievali najčastej- liaková a Anna Struhárová. Podľa monu Sýkorovú, piataka Pavla naaranžované javisko, ktorého šie dobre veku ladené pesničky, mienky hudobných odborníkov Ponigera Forero, siedmačky Ivetu úpravu podpisujú tak jednotlivci, všetci do jedného vyparádení do 1. cenu si vyspievala Alexandra Kováčovú a Shaili Ponigerovú ako i Spolok petrovských žien.

U

STARÁ PAZOVA

Výročný koncert Tílie Anna Lešťanová

Č

lenovia ochotníckeho speváckeho zboru Tília pod vedením Anny Đurđevićovej 14 rokov pôsobenia oslávili výročným koncertom v sobotu 5. decembra v divadelnej sále. Vystupujú v mene SKUS hrdinu Janka Čmelíka, slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru, neraz i v mene Starej Pazovy a podľa toho si pripravili tento výročný koncert.

Repertoár zboru je bohatý, od diel renesančných po diela sú-

32

www.hl.rs

Koncert k výročiu pôsobenia – členovia zboru Tília

časných skladateľov, sú tu úpravy slovenských, srbských, ruských a

Informačno-politický týždenník

iných piesní, diela filmovej a populárnej hudby a cirkevné piesne.

Spevácky zbor Tília doteraz vystupoval na kultúrnych podujatiach nielen v Starej Pazove, ale aj v iných mestách tak v Srbsku, ako aj v Slovenskej republike. Členovia zboru na výročnom koncerte vernému publiku ukázali iba malú čiastku zo svojho náročného repertoáru. Na koncerte vystúpila i Spevácka skupina Primavera pod vedením Pavla Kadlečíka a sobotňajší program vinšovačkami spestrili pazovskí škôlkari z PU Poletarac v čele s vychovávateľkou Mirjanou Mikľanovou a hudobným číslom členovia Tamburášskeho orchestra Mr. Ljubinka Lazića. Členovia zboru Tília výročný koncert uzavreli známou piesňou La Paloma za sprievodu harmonikára Zlatka Chňupu.

• KULTÚRA •

VEČER HUMORU V KYSÁČI

Na struny divákov

Elena Šranková

P

o desaťročí v Kysáči znovu bol Večer humoru, ktorý zorganizovalo Kultúrne centrum Kysáč, presnejšie jeho divadelná sekcia.

Toto podujatie bolo obnovené z iniciatívy mladého herca Ivana Madackého.

Plná veľká sieň KC, smiech a silný potlesk svedčili o tom, že toto podujatie je šité na mieru divákov, pre-

sýtených zhonom a každodennými starosťami. Z nálady bolo jasné, že z tohto staronového podujatia nakoniec pôžitok a dobrý pocit mali tak samotní aktéri, ako i obecenstvo túžiace po dobrej zábave a humore. Domácim hercom „na pomoc“ prišli herci Ján Kmeťko a Jaroslav Šimon z Pivnice, ako i Pavel Kožík z Kovačice a Anna Širková, Snežana Garafiátová a Ján Kolárik z Padiny.

Domáci herci Ján Chrťan a Štefan

S ANDREOU A MARTOU HALAJOVÝMI Z BOĽOVIEC

Sesternice triumfovali na festivale A. Lešťanová

K

oncom novembra v Starej Pazove odznel festival mladých spevákov slovenských ľudových piesní Rozospievaný Sriem. V súťažnej časti festivalu vystúpilo 8 spevákov zo štyroch prostredí a medzi nimi aj sesternice Marta a Andrea Halajové z Boľoviec. Podľa rozhodnutia odbornej poroty, poroty obecenstva Úspešné boľovské ochotníčky a poroty, ktorá hodnotila Andrea (sprava) a Marta Halajové ľudový odev, práve tieto dve speváčky si domov do Boľoviec festival. O kroj sa postarala stará odniesli až štyri odmeny. Marta mama Zuzana Halajová, ktorá do si vyspievala 2. a Andrea 3. cenu sukieň vyparádila aj vnučku Andreu. odbornej poroty, Marta získala Andrea tiež rada spieva a tancuje aj Cenu poroty obecenstva, kým v Sládkoviči a na tomto sriemskom Andrei sa dostala i Cena za najau- festivale mladých spevákov sa zúčastnila po tretí raz. Podporu vo tentickejší kroj.

Po oficiálnej časti festivalu obe svojej záľube má od celej rodiny. speváčky z Boľoviec boli veľmi Andrea je študentkou Učiteľskej spokojné so získanými odmena- fakulty.

Ako nám povedali tieto dve symmi. Marta Halajová sa na tomto sriemskom hudobnom podujatí patické Boľovčanky, hoci majú veľa zúčastnila po prvý raz. Študuje na povinností na fakulte, vďaka veľkej vyššej podnikateľskej škole a je láske a dobrej vôli stále sú aktívne dlhoročnou členkou boľovského i v kultúrnom živote boľovských KUS Sládkovič. Rada spieva a tan- Slovákov. Vo svojom obľúbenom cuje a lásku k slovenskej ľudovej koníčku plánujú aj naďalej zotrvať piesni jej vštepuje ujo Zdeno Košút, a získané odmeny ich motivovali ktorý ju pripravoval aj na tento pokračovať v speváckej kariére.

• KULTÚRA •

Najviac potlesku pre padinsko-kovačických majstrov humoru

Ábelovský si na javisku pripomenuli aj nemalé jubileum – 30. výročie na divadelných doskách. Keď ide o kysáčskych hercov, v rámci Večera humoru vystúpili Ján Jambrich, Dušan Francisty, Miroslav Vozár, Ivan Madacký, Milan Klinko, Tatiana Klinková a Jaroslav Marčok. Šmrnc večierku dali aj speváci Ján Francisty a Jozef Pavlov za sprievodu harmonikára Miloslava Kardelisa, ktorý zaspievali aj žartovné piesne, čo sa tiež páčilo obecenstvu. Humorným

spôsobom večierok moderovali folkloristi Anna Madacká a Vladimír Hevera.

Avšak nebola iba zábava stredobodom tohto večierka, ale i niektoré nepekné mravy a aktuálne negatívne javy v Kysáči, ale i v prostrediach, z ktorých prišli hosťujúci ochotníci.

Prostredníctvom humoru na ne poukázali, ba dokonca ich vysmiali, pravdaže, za pomoci obecenstva, ktoré mnoho toho „prečítalo“ medzi riadkami. Veď humor aj na to slúži.

V RÁMCI OSLÁV ŠÍDU

Výstava obrazov Jána Šustera Stanislav Stupavský

V

nedeľu 6. decembra v Knižnici Simeona Piščevića v Šíde slovenský ľudový maliar zo Šídu Ján Šuster otvoril svoju druhú samostatnú výstavu obrazov. Záujemcovia si do nedele 13. decembra môžu pozrieť 30 jeho prác, ktoré vznikli vlani a v tomto roku.

Výstava bola zaradená do programu osláv Dňa oslobodenia Šídu, čo jej významne prispelo, lebo na otvorení boli všetci významní hostia v čele s predsedom obce Nikolom Vasićom.

Ján Šuster sa zaoberá maliarstvom už viac ako 40 rokov, presnejšie od roku 1969. Doteraz nakreslil viac ako 400 obrazov.

Prvýkrát sa verejnosti predstavil so svojím obrazom na spoločnej výstave v Sriemskej Mitrovici v roku 1977, potom nasledovali kolektívne prezentácie v Šíde,

Maliar so svojimi najnovšími prácami

Iloku, Vukovare, Lugu, Báčskom Petrovci a Rume. Pravidelne sa zúčastňuje aj na obecných prehliadkach výtvarníctva, na ktorých si vlani a tohto roku zabezpečil miesto ako predstaviteľ Šídu na regionálnej prehliadke výtvarného umenia v Rume. Ak môžeme súdiť podľa návštevnosti vernisáže, táto jeho 2. samostatná výstava v Šíde bude veľmi úspešná.

50 /4677/ 12. 12. 2015

33

Kultúra

CHAT TLAČ

CHAT: BRANISLAV KOVÁČ, PROFESOR FYZIKY

Akustika je vlastne fyzika Jasmina Pániková

P

rirodzené je, že ak niekto prejaví záujem o hudbu už ako malé dieťa, tak v tom bude aj pokračovať: základná hudobná škola, stredná, akadémia...

Sú aj také prípady, že dieťa má zmysel pre hudbu, zaoberá sa ňou, a potom si, v dospelejších rokoch, ako povolanie zvolí niečo celkom iné. Aspoň na prvý pohľad iné... No láska k hudbe pretrváva... Takou osobou je aj Branislav Kováč, Báčskopalančan, roky už Staropazovčan, ktorý je povolaním fyzik, ale hudby sa nevzdáva. @ Kedy si sa začal zaujímať o hudbu?

Branislav: Záujem o hudbu som začal prejavovať už v útlom veku. Rodičia ma zapísali do hudobnej školy, lenže vtedy som sa radšej hrával s kamarátmi, než sa učil hrať na husliach. Po základnej škole som rodičom povedal, že mám záujem o gitaru a vtedy som sa aj vážnejšie začal tomuto venúvať. Neskoršie sme spolu s kamarátmi založili kapelu, v ktorej som hral na basovej gitare, takže som sa preorientoval na basgitaru. @ Áno, spomínam si, že si hral na basovej gitare... Na čom teraz najradšej hrávaš? Stále má basgitara prednosť?

Branislav: Nie. Teraz najradšej hrávam na sláčikovom kontrabase a na fujare. Hra na týchto nástrojoch ma začala baviť, kým som bol tanečníkom v SKC P. J. Šafárika v Novom Sade, čiže keď som bol ešte študentom. @ Avšak láska k hudobným

34

www.hl.rs

nástrojom zašla aj trochu hlbšie... Prostredníctvom fotografií, ktoré si zverejnil na svojom profile na Facebooku, som sa dozvedela, že sa zaoberáš aj výrobou nástrojov, presnejšie gitár.

elektrickú basgitaru. Na jej výrobu som kúpil iba niektoré náhradné časti, zatiaľ čo sme snímač (magnet) vyrobili spolu so strýkom. @ Napísal si, že sa nevenúvaš iba výrobe basgitár...

Branislav: Áno, robievam aj slo-

Branislav: Áno, ale nie iba gitár.

Ako malý chlapec som sa hrával s drevenými hračkami a drevom všeobecne. Začalo ma zaujímať, ako sú inštrumenty konštruované, a z toho dôvodu som začal pátrať po informáciách, samozrejme, na internete.

venské pastierske píšťaly a urobil som si aj jednu malú fujaru. Na ďalšiu fujaru drevo ešte schne... @ Aké drevo sa používa na výrobu basových gitár?

Branislav: Na výrobu gitár sa používajú rôzne druhy dreva.

Na hrdlo sa najčastejšie používa

@ Spomínaš si na prvé práce?

Branislav: Prvé práce boli vlastne makety v rozmeroch asi 1 : 20. Až neskoršie som sa opovážil pustiť sa do opravdivých rozmerov. Prevažne aj teraz robievam opravy a veľmi som hrdý na dvoje huslí, ktoré som po ťažkej havárii dostal do hracieho stavu a ešte aj zvuk mali lepší než predtým.  Urobil som aj jednu „polovičkovú“

javorové, ale aj niektoré exotické, akým je wenge, padouk, rôzne druhy mahagóny a palisandrov.

Pre telo sa zase používajú druhé drevá, inakšieho zloženia, a to podľa toho, aký zvuk sa chce dosiahnuť. @ A keď ide o fujary...

Branislav: Fujary sa tradične vyrábajú z bazového dreva, ale, žiaľ, u nás ona rastie pri každej

Informačno-politický týždenník

priekope, takže vyrastie veľmi rýchlo a zostane mäkká. V takom prípade nie je vhodná ani na fujaru, ani na píšťalu. @ Uznám, nevyznám sa do hudobných nástrojov a teší ma, keď sa niekto tomu naplno venúva a ešte keď ich aj sám vyrába. Verím, že ten proces nie je až taký jednoduchý... Koľko času si potreboval na výrobu gitary?

Branislav: Všetko závisí od zložitosti nástroja a keď ide o moju basgitaru, robil som ju asi pol roka, vplývali na to aj financie, aj pracovné a rodinné záležitosti. Keby som pracoval iba na nej, tak by to trvalo také dva mesiace. @ Učíš fyziku a zaujímaš sa o hudbu... Spomínam si na výrok jedného profesora, ktorý povedal, že hudba je matematika, ktorú produkuje fyzika. Ako toto chápeš?

Jestvuje určité ohnivko, ktoré spája fyziku, respektíve matematiku a hudbu?

Branislav: Matematika je iba jednou z fyzikálnych oblastí – hoci mi toto matematici neodpustia – a samotná akustika je vlastne fyzika.

Súhlasím s tým, že sú úzko späté, ale predsa je muzika viac umenie ako výpočty.

Zaujímavé je to, že asi 80 % mojich kolegov z fakulty malo zmysel pre hudbu... Takže skutočne existuje vzťah medzi fyzikou a hudbou. @ S manželkou máte syna a dcéru... Prejavujú deti záujem o hudbu?

Branislav: Majú záujem, tak trochu, hoci sú na hranie ešte malé, ale povedal by som, že dcéra bude mať viac záujmu a vôle.  • KULTÚRA •

ODBORNÉ STRETNUTIE V PETROVCI

Aké sú problémy knihovníkov?

Jaroslav Čiep

K

omisia pre knižničnú činnosť Výboru pre kultúru Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny na piatok 4. decembra povolala slovenských knihovníkov do Báčskeho Petrovca. Prvé odborné stretnutie slovenských knihovníkov v Srbsku pod názvom Knižnice v slovenských prostrediach v Srbsku a ich úloha v ochrane národnej identity odznelo vo veľkej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec.

V Petrovci, v kolíske slovenského knihovníctva Slovákov v tejto časti Dolnej zeme, sa zoskupilo viac ako 40 knihovníkov, ktorí pôsobia vo verejných knižniciach, ako i profesorov a učiteľov poverených prácou v školských knižniciach. Spoločne sa pokúsili mapovať situáciu, zoznámiť sa s aktuálnym stavom knižníc, špecifikovať problémy v slovenskom knihovníctve a zodpovedať na aktuálne výzvy spoločnosti v rámci tohto odboru.

Po úvodnom dokumentárnom filme o dejinách petrovských knižníc predsedníčka komisie pre knižničnú činnosť Jarmila Stojimirovićová privítala účastníkov a vyzvala hostí, aby sa prihovorili. Dobrý zdar v práci tomuto fóru popriali predsedníčka

MSS a VV NRSNM Katarína Melegová-Melichová, predseda obce Pavel Marčok, šéfredaktorka literárneho časopisu Nový život Zdenka Valentová-Belićová a riaditeľka Národnej knižnice Veljka Petrovića v Báčskej Palanke Koviljka Dobrićová. Po príhovoroch hostí nasledovala pracov-

O tom sa v krátkej prezentácii zmienila knihovníčka Tatiana Pintírová.

Zoznámili sa aj s prácou v Knižnici Matice srbskej a s jej fondmi v slovenskom jazyku. Kratšiu prezentáciu o tom prichystali knihovníčky – zamestnankyne tejto knižnice Božena Bažíková a Daniela Lome-

Filipová a Jarmila Stojimirovićová.

Po kratšej diskusii prítomní knihovníci sa svoje postrehy a skúsenosti pokúsili zhrnúť aj do záverov, z ktorých by mala vyvodiť aj kvalitnejšia vzájomná spolupráca slovenských knižníc v Srbsku v budúcnosti. V mene Výboru pre kultúru NRSNM Ján Slávik navrhol, aby sa predostreté príspevky publikovali v brožúrke. Aby čím lepšie špecifikovali problémy v slovenskom knihovníctve, komisia po jednotlivých knižniciach a školách

Po ukončenom prvom stretnutí slovenských knihovníkov si všetci účinkujúci zastali pred náš objektív

ná časť tohto odborného stretnutia.

Predtým však organizátor rozdelil knihy pre všetky školské knižnice, ako i darčeky pre verejné knižnice.

V rámci pracovnej časti knihovníci, resp. knihovníčky, lebo ich bolo takmer v absolútnej väčšine, si vypočuli, aký je stav v Knižnici na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade.

nová. O tom, ako pracuje školská knižnica v ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči, sa zmienila profesorka Anna Gašparovićová. Na záver stručných prehľadov prácu troch knižníc: Obecnej knižnice v Kovačici, Národnej knižnice Dositeja Obradovića v Starej Pazove a Knižnice Štefana Homolu v Petrovci predstavili riaditeľky Mária Ďurišová, Nataša

rozoslala vypracované dotazníky.

Už aj z letmého prehľadu návratiek vidno, že v knižniciach je nedostatok pracovníkov, nedostatok kníh, ale i priestorov na ich uskladnenie a adekvátne prezentovanie verejnosti, tiež i nedostatok technických pomôcok. Preto sa uzhodli na vypracovaní stratégie rozvoja knižníc.

V ÚKVS V NOVOM SADE

Za slnkom napoludnie Elena Šranková

P

ublikáciu o sťahovaní Slovákov na Dolnú zem Za slnkom napoludnie v utorok 8. decembra slávnostne vyprevadili na cestu k čitateľom. Večierok venovaný prezentácii tohto knižného vydania autora DrSc. Jána Babiaka z Kulpína bol v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade.

Vydavateľom knihy, ktorú vytlačili v 300 exemplároch, je Asociácia slovenských pedagógov. Obálku, grafickú úpravu a technickú úpravu mali na starosti J. Babiak, Vladislav • KULTÚRA •

Medovarský a Pavel Mandáč, jazykovú úpravu Mária Mandáčová, resumé v srbčine autor knihy a v angličtine Nataša Vidová. Knihu finančne podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, ako i viacerí jednotlivci.

Na slávnosti predstavovania nového knižného vydania autor vysvetlil spôsob práce počas dlhoročných výskumov, zhrnutých na viac ako 800 strán a prezentoval najmä mapky ilustrujúce tvrdenia v publikácii. Okrem autora sa prihovorili: v mene vydava-

teľa predsedníčka asociácie Mária Andrášiková, recenzent Rastislav Surový, kým úryvok z recenzie Jána Jančovica z Nitry prečítala moderátorka Krst novej knihy večierka Anna Margaréta Valentová. Prítomných privítala Katarína Mosnáková-Bagľašová, úradujúca riaditeľka ÚKVS, a nevystali ani hudobné čísla v predvedení Juraja Súdiho a Emílie Kovačevovej, žiakov Strednej hudobnej

školy Isidora Bajića v Novom Sade.

Originálny krst knihy semienkami lipy bol tiež zložkou tejto slávnosti, na ktorej udelili výtlačky novej knihy jednotlivcom a inštitúciám, ktoré prispeli k jej vydaniu.

50 /4677/ 12. 12. 2015

35

Kultúra ROZHOVOR S DÔVODOM

Ľudovít Štúr žije v Starej Pazove Katarína Verešová

N

sú len „hromádka koží otrockých“.

S takouto mysľou prikladáte svoje umelecké, tvorivé ruky do poddajnej sochárskej hliny, a tým spĺňate životnú úlohu: zvečniť Ľudovíta Štúra vo svojom pevnom rozhodujúcom geste –

– Modelujem „študiózne“ od začiatku tohto roku, keď aj v Slovenskej republike bol vyhlásený Rok Ľudovíta Štúra. Trojštvrťová busta je už pri konci modelovania v hline a o krátky čas ju dám do pevnejšieho materiálu, do sadry.

áš jediný slovenský vojvodinský akademický sochár Ján Stupavský, master sochárstva, ktorý si svojou odbornou pracovitosťou zaslúžil dôchodkový oddych, stále usilovne pracuje. V jeho dome v Starej Pazove na vchode sme sa zoči-voči stretli so „živým“ Ľudovítom Štúrom, ktorý svojím dlhým ukazovákom upiera pozornosť na výrok na hárku papiera vo svojom lone: „Aby sme nezabudli!“ Stupavského busta Ľudovíta Štúra je prakticky ešte živá a tvoriaca, lebo na sochárskej hline Stupavský neúnavne rysuje charakterné črty nášho kodifikátora spisovnej slovenčiny. Ešte na začiatku tohto roka, keď Slovensko (a teda aj my Slováci na DolBusta Ľudovíta Štúra v rukách sochára Stupavského nej zemi) hlásilo dôstojne si pripomenúť 200. jubileum Prečo ste sa rozhodli modenarodenia kodifikátora spisovnej ukazovákom poukázať na jeho slovenčiny Ľudovíta Štúra a bo- kultivované diela pre spisovnú lovať práve Štúra a nie niektoré jovníka za národnostné práva slovenskú reč a slovenskú svoj- tunajšie významné osobnosti?

– Toto moje dielo je pocta a úcta v historicky najťažšej dobe pre bytnosť a štátnosť. „Aby sme Slovákov (v polovici 19. storočia), nezabudli“ jeho slovo o reči na- k Štúrovi a jeho dielu pre Slovákov. akademický sochár Ján Stupavský šej. Kedy ste začali modelovať? Týmto dielom, podobizňou Štúprišiel do dopisovateľstva Hlasu ľudu prezradiť, že ide modelovať Štúrovu bustu, lebo si Štúr aj medzi K 270. VÝROČIU OSÍDLENIA PETROVCA vojvodinskými Slovákmi zaslúžil byť prítomný v slovenských ustanovizniach. A dodržal slovo.

Teraz, keď Štúrovu bustu končíte, povedzte nám, pán Stupavský, aké myšlienky o Štúrovi sa Jaroslav Čiep cieľ posilniť národné povedomie. Tri vám „gravírujú“ počas tvorby? z naplánovaných aktivít sa roku 1992 – Ľudovít Štúr prebral zodpoelý tento rok plynie v znamení ju- týkali aj obnovenia najstaršieho domu, vednú úlohu národno-emancibilea Petrovca. Boli sme svedkami stavania Mostíka Zuzky Medveďovej pačného zápasu a zjednotenia viacerých programov a podujatí, a upravenia areálu Trohákov. V tom slovenskej národno-obrodeneckej ktorými sa Petrovčania prihovárali čase v rámci SNS sa začali stretávať inteligencie a vlastencov pre utvo- verejnosti s oslavným tónom. V apríli aj lekári práve na podnet Daniela renie skutočnej národnej jednoty odznela i netradičná prednáška v Chorváta a po uplynutí osláv v rámci a získal ich podporu. Štúr často Spolku petrovských žien o príchode vydaných kníh a zborníkov ako trvalá zdôrazňoval, že slovenský národ, Slovákov na Dolnú zem, či konkrét- pamiatka času zostala i publikácia ktorému nepriazeň osudu odňala nejšie o tom, ako a prečo prišli naši Z dejín zdravotníctva v Petrovci 1745 samostatnosť, potrebuje oporu na predkovia pred 270 rokmi do Petrovca. – 1995. Pod jej autorstvo sa podpísal svoju osvetu a na obranu cti proti O príchode Slovákov do Petrovca práve tento agilný lekár. všetkým, čo sa usilovali podkopať trochu inak hovoril lekár vo výslužbe Okrem zberu pramenných dokladov jeho národnosť a existenciu. Štúr Daniel Chorvát, inak národný aktivista. o živote Slovákov v Petrovci Daniel neraz zdôrazňoval, že história je Pred štvrťstoročím, keď sa chys- Chorvát má aj ďalšiu záľubu, ním pre národ tým, čím je svedomie tali veľkolepé oslavy, práve Daniel je maľovanie. Verejnosti už viackrát pre človeka: človek bez svedomia Chorvát bol v tíme, ktorý naplánoval predstavil ukážky z niekoľko stovák je „koža biedna, daromná“; vedo- nielen programy týchto osláv, ale aj svojich príležitostných obrazov, na mosti o sebe a svojich predkoch konkrétne aktivity v osade. Tie mali za ktorých stvárnil tieto priestory pred

ra v tejto mojej podobe, stmelil som tvoriacu silu a námahu. Chcel som v trojdimenzionálnej podobe, tvarom a objemom v priestore zvečniť a uctiť si jeho národnú snahu a dielo. Toto moje dielo Štúra je vlastne mojím dosnívaným snom.

Moje sny a snahy budú ešte väčšie, keby sa ľudia pousilovali, aby táto podobizeň Ľudovíta Štúra zažila v priestoroch, v každej slovenskej škole a v ustanovizni dôležitej pre Slovákov. Čo si myslíte, ako dnes Štúra vnímajú dolnozemskí Slováci?

– Pýtam sa, či Štúr v nás žije, alebo je len duchovnou mŕtvolou, ktorá nám nemá čo povedať a patrí do pomyselnej vitríny, siene slávy zašlých časov? Takto formuloval otázku profesor Michal Babiak na Stretnutí dolnozemských učiteľov v rámci Slovenských národných slávností 2015. Týmto mojím činom chcem dementovať Dr. Babiaka. Týmto mojím sochárskym dielom a Štúrovým ukazovákom poukazujúcim na spisy o slovenskej reči spisovnej a na posolstvo: „Aby sme nezabudli!“ chcem potvrdiť, že Štúr nie je duchovnou mŕtvolou, ale že aj dnes žije tu v Starej Pazove.

Susedia Zuzky Medveďovej a iné

C

36

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

príchodom a po príchode Slovákov, tiež portréty a iné námety. Nielen štetcom na vrecovine ako úctu k minulým generáciám, ale aj slovom na papieri sa tento ochotník pokúsil zachytiť tep času, ktorý je za nami. Ten húževnato značil do svojráznej rodinnej kroniky, ktorú tiež má v rukopise a ako kedysi na prednáške v SPŽ sľúbil, prichystal i publikáciu k ďalšiemu jubileu Petrovca. Pán Chorvát rukopis ponúkol na vydanie Matici slovenskej v Srbsku.

Ale keďže neboli náznaky, že kniha môže vyjsť v tomto roku a autor na tom nástojil, lebo tak sľúbil verejnosti, tak sa ju pokúsil vydať sám.

Prvý výtlačok rukopisu 270 rokov slovenského Petrovca s podtitulom Susedia Zuzky Medveďovej a iné záznamy a maľby starých, ale i súčasných čias • KULTÚRA •

V PADINSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE

Nacvičujú Karolínine Vianoce Garafiátová, Aneta Srdanovová, delikátnejšej práce, náhly skok Kristína Bešková, Taňa Strehovská, zo základnej do vyššej úrovne iniciatívy občianskeho zdru- Stefan Cicka a Daniel Ďuriš. Úlohu spolupráce, zo skupinových do ženia KOMAR v Základnej narátorky režisér zveril mladej individuálnych kreácií. Mojou skúsenej herečke úlohou je, aby tento prechod bol škole maršala Irene Ondríkovej. zdolaný bez otrasu. Konkrétne, zaTita v Padine sa od Divadelníkov sme čali sme nacvičovať hru Karolínine začiatku novembra navštívili na trikrát týždenne skúške a režirealizuje divadelná sér nám o prodielňa, v ktorej sa jekte povedal: pod taktovkou pa– I s to t n e dinského režiséra ani jeden člen Fedora Popova naskupiny nie je plno angažujú žiaci tu náhodou, ôsmeho ročníka. všetci do jedNa odporučenie ného vlastnia učiteľky Milky Petveľký herecký rovičovej Popov si potenciál a utvoril skupinu mlaja som tu na dých divadelných Každý deň, od rána nadšencov, s ktorý- do večera, je zámočník, to, aby som im pomohol, mi nacvičuje diva- stolár a krajčír; večer aby si boli delné predstavenie sa zmení na režiséra – toho vedomí.

Karolínine Vianoce Fedor Popov Cvičenia v tej- Mladí talentovaní padinskí žiaci majú kanadského spito fáze majú za ohromnú chuť a vôľu do divadla sovateľa Stephena Leacocka. V tejto divadelnej hre cieľ vyvolať spontánnosť, roly stvárňujú mladí herci: Anas- oslobodiť energiu, upevniť se- Vianoce, satirický fejtón autora tázia Ondríková, Tina Hlavatá, baistotu a vyprovokovať hereckú Stephena Leacocka, ktorý som Emília Kôčiková, Srna Grnčová, obrazotvornosť. Teraz je na rade v uplynulých rokoch adaptoval Xénia Valentová, Saňa Petrášová, serióznejší zákrok, práca na di- pre scénu. Je to šikovná hra na Tiana Nemogová, Jana Petrášo- vadelnej hre. To pre účastníkov tento účel. To, čo narátor uvádza vá, Anastázia Chrťanová, Nina znamená prechod do ťažšej a do deja, sleduje a komentuje, herci

Anička Chalupová

Z

to ilustrujú na scéne, – vysvetlil Popov a okrem iného dodal, že v týchto talentovaných deťoch vidí zárodok budúceho moderného mládežníckeho divadla.

– Mal by som predĺžiť s nimi prácu až po dosiahnutie cieľa, teda

kuť železo za horúca, – povedal nám režisér Popov.

Premiéra divadelnej hry Karolínine Vianoce bude pred domácim obecenstvom tesne pred vianočnými sviatkami 23. decembra.

záznamy a maľby nám ukázal autor začiatkom decembra. Pri tej príležitosti Daniel Chorvát povedal, že „sa zriekol autorských práv a knihu si možno zadovážiť v budove starej obce v grafickom štúdiu Skaut, kde sa kopírujú i doklady. Možno si ju objednať ako kolorovanú a tiež aj v čierno-bielej technike“. Publikácia má zo 300 strán a okrem „záznamov, spomienok, je tu aj 113 ilustrácií, z čoho 61 fotografií, súčasných a z minulosti, 39 vlastných obrazov a zobrazenie iných vecí minulosti očami iných“, povedal autor a zdôveril sa, že ide o zobrazenie malých ľudí, Slovákov, ktorí vo veľkej miere prispeli k tomu, aby sme si zachovali slovenské povedomie a pretrvali na tomto priestore. Publikácia je napísaná populárnym štýlom, zo srdca, tak • KULTÚRA •

Daniel Chorvát s prvým výtlačkom novej publikácie a pri vlastných obrazoch

ako situáciu autor vníma a prežíva.

V knihe je slovo aj o Málinci, o Zuzke Medveďovej, o pálčivých témach v Petrovci. Píše sa aj o uliciach, o pôvabe mohutného petrovského chrámu, o rodokmeňoch, o letnej sedliackej peci, zlomenej kose, maminom slamenom klobúku a o vlastnom podkroví.

Takých tém je v publikácii neúrekom a na záver sa nám autor zdôveril, že ju chcel venovať spoluobčanom práve v roku jubilejnom a že je to jeho knižný darček k Vianociam a ľudia si ju v zimnom čase na pokoji budú môcť prečítať. Keďže je doba digitálna, Daniel Chorvát myslel i na mladšie generácie spoluobčanov a čo nevidieť, publikácia bude prístupná aj v digitálnej podobe ako elektronická kniha na cédečku.

50 /4677/ 12. 12. 2015

37

Kultúra KRÁTKE SPRÁVY

Stará Pazova

Na zabíjačke Anna Horvátová

D

ôležitou prácou na zabíjačke je aj vyprážanie.

Tu sa musí prihliadať na oheň a tiež aby sa neprichytilo na spodok pavne alebo kotla. Masť, ktorá sa dostáva vyprážaním škvariek, sa lieva do nádob, ktoré tiež rozlične pomenúvame. A na stránke Centra pre tradičnú ľudovú kultúru, SĽUK, 2011, v elektronickej encyklopédii Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom, autora Jána Podláka, sú uvedené tieto termíny: geleta, diežka, galata, geľata, geletka, dojelnica; je to drevená nádoba na dojenie ovčieho mlieka alebo drevená nádoba na uskladnenie bryndze a iných mliečnych výrobkov. Na Považí sa v nich

„keďara“ alebo „sušara“.

Krkovička je chutná na rošte, ale aj údená – je to po našsky mäso „z väzov“ – prerastené mäso z krčnej časti brava. Mäso z pleca, nazývané aj pliecko, je chudšie než krkovička, má však hrubšie vlákna a viac šľachovitých častí. Je to mäso medzi krkom a lopatkami; môže byť vykostené a rozdelené na veľké pliecko a ploché alebo lúpané pliecko.

Karé – po našsky „karmanádľa“, je mäso z chrbtovej časti (brava). Aj táto oblasť je ako vidieť ovplyvnená srbčinou, totiž v srbčine sa toto mäso volá krmenadla.

Ani keď ide o „šnicle“, nie sme na svojom; odrezané kúsky mäsa sú po slovensky rezne, jeden je rezeň.

CHÝRNIK

NOVÝ SAD. V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov (Njegošova 16/II/7) v sobotu 12. decembra o 11. hodine sa uskutoční 11. konferencia Slovenská hudba vo Vojvodine. Témou tohtoročnej tradičnej muzikologickej konferencie je Dramaturgia a manažment hudobných podujatí. Medzi referentmi sú organizátori a manažéri hudobných podujatí na Slovensku, ale i prednášatelia zo Srbska.

A. F. NOVÝ SAD. SKC P. J. Šafárika v Novom Sade v rámci osláv 95. výročia spolkovej činnosti

38

skladoval aj slivkový lekvár.

Ich výrobcami boli debnári. Používanie geliet, ako aj termín geleta patria k tradičnej kultúre karpatských pastierov. No a u nás sú to podobné nádoby zo smaltu – geletky, v ktorých uskladňujeme masť. Čerstvé mäso je najchutnejšie, aj najzdravšie, ale údené klobásy, mäsové výrobky, my v nárečí povieme „okedené“, „kedené“, sú chutnejšie ako tie, ako my povieme – „frišké“. Alebo údeniny – týmto podstatným menom označujeme údené mäso, údené masové výrobky. Údený je konzervovaný údením: údené mäso, údená ryba, údený syr. Miestnosť, v ktorej sa dymom konzervuje mäso, slanina, syr, klobásy, je udiareň, po našsky je to

www.hl.rs

novosadských Slovákov usporiada v nedeľu 13. decembra o 17. hodine v sieni centra Divadelný večierok. Vystúpia: Divadelná sekcia ZŠ Sriemskeho frontu a SKUS Jednota zo Šídu (predstavenie Zázračný strom, réžia Anna Kovárová, o 17. hodine), OD Janka Čemana a ZŠ 15. októbra z Pivnice (Bogdan a Milica, dramatizácia a réžia Peter Hudák, o 18. hodine), Nová scéna pri DK Michala Babinku z Padiny (Čo?, autor a réžia Pavel Brezník, o19.30 h).

S. V. KOVAČICA. Tradičný v poradí 17. festival populárnej

Informačno-politický týždenník

hudby pre deti Letí pieseň, letí 2015 odznie v nedeľu 13. decembra o 18. hodine vo veľkej sieni Domu kultúry Kovačica.

A. F. BÁČSKY PETROVEC. MOMS Petrovec a ústredie MSS v stredu 16. decembra o 18. hodine v Dome MSS Ľudovíta Mišíka v Petrovci usporiada literárny večierok venovaný Dr. Jánovi Siráckemu pri príležitosti jeho nedožitej deväťdesiatky s odhalením jeho pamätníka na nádvorí matičného domu. kmm

Memoriál Juraja Ondríka.

Tentoraz bude tradičné podujatie venované spomienke na Juraja Ondríka trvať celý december. Na začiatku bol výročný koncert chóru Tília, nasledovalo (11. decembra) hosťujúce predstavenie z Belehradu (Beogradsko dramsko pozorište), na sobotu 12. decembra naplánovaná je premiéra nonverbálneho predstavenia Ad infinitum v réžii Miroslava Kožíka, na nedeľu 13. decembra repríza predstavenia Živý bič v réžii Aničky Balážovej – obe predstavenia Slovenského divadla VHV pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Ďalšia divadelná premiéra tohto pazovského divadla, tentoraz v spolupráci so ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, bude 21. decembra. Ide o muzikál Annie v réžii Aničky Balážovej. Memoriál Juraja Ondríka sa skončí 25. decembra Vianočným koncertom. Do programu memoriálu je zaradená aj premiéra Pazovského kalendára, ale aj literárny večierok, lebo Juraj Ondrík ml. bol nielen hercom a režisérom, ale aj dramatikom, básnikom a spevákom. Zároveň si príležitostným literárnym večierkom Literárna spoločnosť Ľudmily Hurbanovej pripomenie 40. výročie sústavnej činnosti. Medzičasom, 11. decembra, spolkári položili čerstvé kvety na hrobku tohto barda slovenského vojvodinského divadelníctva. xxx Boj proti aidsu. Pri príležitosti 1. decembra – Svetového dňa boja proti aidsu v miestnostiach Strediska pre prevenciu v Starej Pazove zainteresovaní sa mohli testovať na HIV. Z tejto zdravotníckej ustanovizne informujú, že na území obce je registrovaných 12 HIV pozitívnych, hoci nie všetci chorí boli doteraz v príslušných ustanovizniach registrovaní. Práve preto usporiadali aj túto akciu k Svetovému dňu boja proti aidsu. Dňa 1. decembra premietali aj dokumentárny film Boj a nádej – s HIV na text Slobodana Stankovića z Pećiniec a v réžii Alexandra Baka zo Starej Pazovy.

K. V-ová • KULTÚRA •

Oznamy

• OZNAMY •

50 /4677/ 12. 12. 2015

39

i h u m -

Oznamy Vlaha v stenách?

NA ZVÝŠENIE POTENCIE KAMAGRA gél – 1 balenie (7 kusov) = 1 200,00 LEVITRA tablety – 1 balenie (4 kusy) = 1 000,00 VIAGRA tablety – 1 balenie (4 kusy) = 1 000,00 CIALIS tablety – 1 balenie (4 kusy) = 1 000,00 Diskrétne balenie, dodávka postexpresovou zásielkou.

Mobil: 061/146-0-426

hlasludu.info www.hl.rs

Izolovanie vlhkých objektov strojmi.

33 rokov skúsenosti v izolovaní vlhkých domov, kostolov a iných objektov hrúbky stien do 10 m.

Záruka na vykonané práce.

Radšej vysušovať – ako búrať!

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č.

135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, Národného frontu č. 12, ktorého na základe splnomocnenia, číslo PR0620000/12-do/19442 od 21. septembra 2015 zastupuje Podnik na výrobu, obchod a služby ENVIROSERV, s. s r. o., Belehrad, Avalská č. 186, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Odstraňovanie jestvujúcej stanice na zásobovanie palivom SSG Nový Sad 9, Ul. Preradovićeva b. č., na katastrálnej parcele číslo 2938/2, k. o.

Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základnej stanice mobilnej telefónie NS Podbara 2, Ul. šumadijska 16 a, na katastrálnej parcele číslo 9328/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 4. januára 2016.

V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia.

Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 5. januára 2016 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 13.00 h.

AMK BAČKA, s. r. o.

Hydroizolácia Živanović telefóny: 063440470 a 0631024114 hizivanovic@gmail.com www.hiz.co.rs

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

SPOMIENKA

NAJVÝHODNEJŠIE V MESTE POSKYTUJE SLUŽBY: • • • •

TECHNICKÚ PREHLIADKU VOZIDLA, PLYNOVÝ TEST – REATEST, HOMOLOGÁCIU, ODTIAHNUTIE

MOŽNOSŤ PLATENIA NA 3 – 6 – 12 SPLÁTOK PROSTREDNÍCTVOM:

JULIANA BAĎUROVÁ

ADMINISTRATÍVNEHO ZÁKAZU, ŠEKMI OBČANOV, PLATOBNOU KARTOU

1919 – 1983 – 2015

AKCIA: S REGISTRÁCIOU BEZPLATNÉ UMÝVANIE VOZIDLA

z Pivnice Trvalú spomienku si na nich zachovávajú

IBA U NÁS SI MÔŽETE ZAOBSTARAŤ MEDZINÁRODNÉ DOKLADY • POVOLENIE NA RIADENIE CUDZIEHO VOZIDLA V ZAHRANIČÍ • MEDZINÁRODNÝ VODIČSKÝ PREUKAZ STAŇTE SA NAŠÍM ČLENOM A VYUŽITE VÝHODY • ODTIAHNUTIE VOZIDLA V PRÍPADE POŠKODENIA • OPRAVA VOZIDLA NA CESTE • ODTIAHNUTIE VOZIDLA V PRÍPADE DOPRAVNEJ NEHODY Centrála: 021/60-43-396 Medzinárodné doklady: 069/45-41-500 Technická prehliadka, atest, homologácia: 069/45-73-00 Odťahová služba: 069/45-47-300 e-mail: amk.backapalanka@gmail.com

40

MICHAL BAĎURA

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

DROBNÝ OZNAM POTREBNÍ vodiči k a m i ó n ov n a prácu v podniku Chemosvit, Chedos, s. s r. o., na Slovensku; e-mail: dida.m@ chedos.sk; tel.: +421905596609.

1925 – 2006 – 2015

MICHAL BAĎURA

1942 – 2007 – 2015

Ich najmilší

SPOMIENKA

ANNA

1922 – 1995 – 2015

a

JÁN

1921 – 1999 – 2015

BOVDIŠOVCI

z Petrovca S nesmiernou láskou a úctou na Vás si spomínajú Vaši najmilší • OZNAMY •

Oznamy POSLEDNÁ ROZLÚČKA S hlbokým zármutkom v srdciach oznamujeme, že náš milovaný manžel, otec a starý otec

zlomený ťažkou chorobou dňa 6. decembra dokončil svoju životnú púť. Pochovaný bol 7. decembra t. r. na petrovskom cintoríne. Vyslovujeme úprimnú vďaku dôstojnému pánovi biskupovi Slovenskej evanj. a. v. cirkvi v Srbsku Samuelovi Vrbovskému, pánovi farárovi petrovskému Jánovi Vidovi za slová rozlúčky a pohrebnú kázeň, ako aj petrovskému spevokolu za rozlúčku s naším zosnulým.

Dr. JANKO HODOLIČ

1950 – 2015 profesor na Fakulte technických vied v Novom Sade Roky budú ďalej plynúť, Ty zostávaš v našich srdciach večne.

Manželka Jarmila, dcéra Marína, syn Andrej, nevesta Ľudmila a vnučky Lenka a Lucia

POSLEDNÝ POZDRAV

nášmu dobrému priateľovi a skvelému človekovi

SMUTNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

so švagrom

s báčinom

JÁNOM POVOLNÝM Dr. JANKOVI HODOLIČOVI

1950 – 2015 profesorovi na Fakulte technických vied v Novom Sade

JÁNOM POVOLNÝM

20. 6. 1933 – 28. 11. 2015 z Padiny

20. 6. 1933 – 28. 11. 2015 z Padiny

Každá rozlúčka je boľavá, ťažká, ale spomienka na Teba zostane večná.

Tvoj švagor Mišo Vlček

SPOMIENKA Rodina Vrbovská

Michal Vlček s rodinou POSLEDNÁ ROZLÚČKA s báčinom

na

JURAJA BALÁŽA 1. 8. 1939 – 3. 12.

2003 – 3. 12. 2015 z Kulpína

hlasludu.info www.hl.rs • OZNAMY •

JÁNOM POVOLNÝM 20. 6. 1933 – 28. 11. 2015 z Padiny

Uplynulo dvanásť rokov, čo nie si medzi nami, ale v našich spomienkach zostaneš navždy s nami.

Manželka Anna a syn Ján s rodinou z Nemecka

Anička Juricová s rodinou

50 /4677/ 12. 12. 2015

41

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 7. decembra 2015 uplynul ťažký rok, čo nás opustil môj manžel a starký

SMUTNÁ SPOMIENKA

VIEROU BOLDOCKOU

4. 10. 1946 – 4. 12. 2014 – 2015 zo Silbaša

1931 – 2014 – 2015 z Báčskeho Petrovca

Zarmútení: manželka Anna a rodina Balážová

s našou milou sesternicou

MICHAL KOLÁR

JÁN PAVLOV

V srdci zostal žiaľ, v dome je pusto a na Tvojom hrobe večné ticho.

Nie si medzi nami, ale žiješ v našich spomienkach.

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

Zostala nám len spomienka a veľký žiaľ.

Na Teba nezabúdajú:

27. 1. 1947 – 5. 12. 2015 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na našu Eku budeme spomínať.

manželka Anna, syn Jaroslav a dcéra Jaroslava s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Vladimír a Milina s rodinami

POSLEDNÝ POZDRAV

Uplynul rok, čo nás opustil náš milovaný brat

BRANISLAV VIERG

2. 11. 1952 – 10. 12. 2014 – 10. 12. 2015 rodom z Aradáča

VIERKE Ľubo a Sveto s rodinami

S hlbokým smútkom si na neho spomínajú: sestra Jarmila Struhárová a brat Ján Vierg s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 9. decembra uplynulo päť rokov, čo zomrela naša

Dňa 10. decembra uplynulo trinásť rokov, čo zomrel náš

ANNA KEVENSKÁ

JÁN KEVENSKÝ

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základnej stanice mobilnej telefónie NS NIS, Ul. národného frontu číslo 12, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3922/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 4. januára 2016.

V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia.

Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 5. januára 2016 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

rod. Kukáčová 1948 – 2010 – 2015

1948 – 2002 – 2015

z Báčskeho Petrovca S láskou si na nich spomínajú a spomienku natrvalo zachovávajú

Ich najmilší

Oznamujte v Hlase ľudu | 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 | inzercia@hl.rs 42

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s mamou a starkou

VIEROU BOLDOCKOU 27. 1. 1947 – 5. 12. 2015 z Báčskeho Petrovca

Bola si výnimočná. Keď sme nevedeli, ako ďalej, stačilo Tvoje jediné slovo či gesto a všetko zrazu bolo jednoduché. Ďakujeme za nesmiernu lásku, za pohladenie, aj povzbudenia.

Budeš nám veľmi chýbať.

Syn Rasťo, nevesta Slávka a vnučky Ninka a Hanka

POSLEDNÁ ROZLÚČKA so svatkou

POSLEDNÁ ROZLÚČKA so švagrinou a s tetou

VIEROU BOLDOCKOU 27. 1. 1947 – 5. 12. 2015 z Báčskeho Petrovca

Bolestivo a už len so žiaľom budeme na Teba spomínať.

Zostaneš navždy v našich srdciach.

Svatka Viera A s krásnymi spomienkami sa lúčia aj Simona a Daniel

VIEROU BOLDOCKOU

27. 1. 1947 – 5. 12. 2015 z Báčskeho Petrovca

POSLEDNÁ ROZLÚČKA so švagrinou a tetou

VIERKOU BOLDOCKOU 27. 1. 1947 – 5. 12. 2015 z Báčskeho Petrovca

Bola si mi nielen dobrou švagrinou, ale aj blízkym človekom a vernou kamarátkou.

Zažili sme spolu veľa krásnych, úsmevných, ale aj bolestivých chvíľ. Zostalo po nich veľa spomienok, ktoré si uchováme navždy.

Vďaka za plnohodnotný život. Lásku, porozumenie, obetavosť, príkladný životný vzor.

Zostaneš navždy v našich srdciach.

Maja a Anna a Mata s rodinami

Švagriná Lyda so synmi Ľubom a Igorom s rodinami

• OZNAMY •

50 /4677/ 12. 12. 2015

43

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 11. decembra 19.30 Vysielanie o remeselníkoch 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia TV Týždeň 21.00 Spektrum Nedeľa 13. decembra 11.00 Dúhovka 11.30 Agrosféra Utorok 15. decembra 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník NOVÉ TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Agrosféra Sobota 9.50 Repríza relácie Dobrý večer, Vojvodina 11.30 Repríza Palety Utorok 17.00 Repríza Dúhovky 16.10 Repríza Palety

Vysielanie o remeselníkoch je venované remeslám, ktoré pomaly vymierajú. O to, aby sa to nestalo, usilujú sa niektorí ešte stále aktívni remeselníci v našich prostrediach a práve im je venované toto vysielanie.

Dúhovka bude venovaná bezpochyby najvýznamnejšej osobnosti moderných slovenských dejín – Ľudovítovi Štúrovi. Tohtoročné 200. výročie jeho narodenia sa dostalo i do reprezentatívneho zoznamu výročí Organizácie Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru UNESCO za roky 2014 – 2015.

Agrosféra bude venovaná dobytkárstvu. Dôraz bude na chove ošípaných, ale nevystanú ani ďalšie užitočné informácie pre roľníkov.

44

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 11. decembra – Blbý a blbší Sobota 12. decembra – Baby Rex – Malý komisár Pondelok 14. decembra – Gohtika Utorok 15. decembra – Snehová kalamita Streda 16. decembra – Prezidentov muž 2 – Ground Zero Štvrtok 17. decembra – Križiak v džínsoch 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 13. decembra 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami: Výber z programu Spievajže si, spievaj 22.00 Film: Boxer 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí.

V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Anna Medveďová, riaditeľka Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 13. decembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň O aktivitách kovačických dôchodcov Utorok 15. decembra 16.00 Divadelné predstavenie Starý zaľúbenec Čo nového v našom spoločenskom živote?

Piatok 18. decembra 16.00 Slovenský film: Ľalie poľné Čo nového v našom chotári?

Výber z programu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 50 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je názov obdobia štyroch týždňov pred Vianocami.

autorka: kto časť ženské ANNA absolvoval dierka nohavíc meno BIČIAškolu ROVÁ

látka na AS konzervovanie Tommy HL DU tona Lee zelenín ĽU Tesla

tajnička

mravouka

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. podujatie každý Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

kameň

2. rok

Trstenik

vysekával

čiernohorské kolo solm. slabika

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 13. decembra 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 16. decembra 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39.

Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

volt

súhlas

Eva (dom.) narozpráva klamstvá

tvorca epických diel dve samohlásky

umelý násyp

prudký pohyb vzduchu

rieka v Taliansku

ženské meno

nápoj zo sladu

naháňačka (srb.)

prvé písmeno

mimoriadny

telesá elektrón

nik

Lancaster

druh tkaniny

prenos textových informácií

vynikajúce AS schopnosti HL DU kilo ĽU pond

rádio lokátor north

malý hmyz speváčka Nikolićová

predložka

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 49 VODOROVNE: osoba, O, Lika, lak, srnka, O, spakoval, pijatika, ie, or, B, Eva, Lido, Vaso, nov, aj, Petra, J, lep, ol, žiarovka, Er, Aska TAJNIČKA: SPIEVAJŽE SI, SPIEVAJ

AS HL DU ĽU

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 47 z čísla 47 Hlasu ľudu z 21. novembra 2015 bolo: MICHAL GODRA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: MARTIN PUŠKÁR, Ul. I. L. Ribara č. 75, 26 210 KOVAČICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

50 /4677/ 12. 12. 2015

45

Šport Slováci v radoch FK Radnički POZORUHODNÝ A NEZABUDNUTEĽNÝ PRÍSPEVOK K ŠÍDSKEMU FUTBALU

Stanislav Stupavský

D

odnes presne nie je zistené, kedy je založený Futbalový klub Radnički v Šíde. Podľa dokladov o činnosti šídskeho FK Fruškogorac mohlo by sa povedať, že to bolo v období medzi rokmi 1919 a 1926, keď sa spomína, že sa futbal hrával vo viacerých kluboch a sekciách športových spolkov. Bez ohľadu na to, vo FK Radnički od zakladania podnes svoje miesto mali vždy aj Slováci, ktorí viac či menej

Mužstvo Radničkého z roku 1952

gorca títo dvaja futbalisti sa vrátili do svojho materského klubu.

V tridsiatych rokoch minulého storočia vo FK Radnički sa

dvaja Farkašovci, Pavel a Emil.

Podľa obrázkov z toho obdobia sa môže zistiť, že v zostave vtedy boli aj Samuel Zahorec a Samuel Hrubík.

Potom sa v rokoch 1952 až 1970 zjavuje plejáda výborných futbalistov, ktorí prispeli k tomu, aby Radnički súťažil vo vysokých regionálnych ligách. Medzi nimi sú predsa dve futbalové legendy klubu: Ondrej Kolár-Prle, hráč s číslom 11 na chrbte, pred ktorým kapitulovali mnohí obrancovia a brankári súperov.

Záľubu k futbalu Prle vštepil aj svojim synom, Štefanovi a Vladimírovi. Štefan predsa nedosiahol úspech a slávu svojho otca, ale preto Vladimír si najprv zastal do brány Radničkého, a potom bol aj brankárom novosadskej Vojvodiny. Dnes je profesorom futbalu a venuje sa práci s brankármi. Druhou legendou bola nezabudnuteľná desiatka, ktorá

Šídsky Radnički z roku 1955

prispievali k činnosti tohto športového kolektívu ako hráči alebo športoví pracovníci.

Práve preto je aj ťažko s istotou povedať niečo o všetkých Slovákoch, ktorí si obliekali červeno-biely dres Radničkého v Šíde, aby sme neurobili chybu a na niekoho neúmyselne zabudli.

Z druhej strany si spomenieme aspoň na tých, na ktorých sa s

istotou pamätáme, že sa aktívne zaoberali futbalom v tomto klube.

Prví Slováci, ktorí od zakladania boli futbalisti aj FK Fruškogorac, medzičasom, keď tento klub dočasne prerušil svoju činnosť, boli hráčmi aj Futbalového klubu Radnički. Sú to brankár Jozef Stupavský a Tomáš Chovan, ktorý hrával na viacerých miestach v tíme. Obnovením činnosti Fruško-

Tím v roku 1960 mal plejádu výborných futbalistov

46

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Futbalisti Šíďanov v roku 1958

v tandeme so svojím kmotrom Kolárom-Prlem prekonávala každú obranu. Bol to Štefan Stupavský-Púpe. S nimi z dorastu zo Slovákov do prvého tímu prišiel i brankár Jozef Chovan, ktorému lásku k futbalu vštepil jeho otec Tomáš. S Jozefom sa v bráne striedala druhá Traja bratia: Peter, Ján a Štefan Stupavskovci legendárna jednotka – Karol Šuster. Ich objavili dvaja futbalisti Slováci, rovesníkom je aj Peter StupavskýPavel Stupavský a Pavel Farkaš, -Púpe mladší, ktorý svoje najlepktorí v klube pobudli až po druhú šie výkony podal ako stredopoliar svetovú vojnu. V povojnovom a stredný útočník. období, hneď pri obnovení činNeskoršie v radoch FK Radničnosti klubu v roku 1946, hrali ki dorastali mladšie generácie.

• ŠPORT •

Mužstvá Šíďanov (prúžkované dresy) a Lokomotívy z Lapova roku 1960

skoršie aj šídskeho FK Jednota. Celkom inakším hráčom, vysokým ako basketbalista a s dynamitom v pravej nohe, bol stredný útočník Ondrej Lukáč, z ktorého striel mnohým brankárom ruky dlho tŕpli.

Hráči mužstva Radnički roku 1970 V ďalšej generácii sa zjavila nová V jednej z nich bol aj Ján Peška, slovenská trojka. Dvaja záložníci pre ktorého energiu nestačil iba Samuel Zorjan a Vladimír Čipkár jeden zápas a futbalové ihrisko a ľavokrídelník Štefan Andriška, bolo malé, aby sa tento futbalový ktorý bol rýchly ako víchrica. krtko unavil. Podobné charak- Všetci traja boli zakladateľmi teristiky, ale s väčším nadaním a prvými futbalistami FK Jednona strieľanie gólov, mal Vladimír ta. Zatiaľ posledným úspešným Čipkár, desiatka Radničkého a ne- futbalistom vo FK Radnički bol

Legenda: Ondrej Kolár-Prle

Dorastenci Radničkého roku 1980

Jaroslav Stupavský, syn Púpeho mladšieho.

Dnes je FK Radnički poloprofesionálny klub, člen Srbskej ligy – skupina Vojvodina, v ktorom v tejto chvíli, žiaľbohu, nieto mies-

ta ani pre jedného príslušníka slovenskej národnosti. Príspevok Slovákov v činnosti tohto klubu v minulosti však zostáva pozoruhodný a nezabudnuteľný.

Foto: z archívu autora

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA

Dve prehry STK Mladosť Samuel Medveď

A

utor týchto riadkov sa určite nepamätá na taký slabý výkon, aký petrovskí stolní tenisti podali s celkom STK Kanjiža (0 : 4) v Petrovci. Je pravda, že Pavel Turan hral takmer na jednej nohe, lebo je vážnejšie zranený, k tomu aj jeho menovec Bažík mal obväz na ruke. Chýbali Kaňa a Záborský.

STK Mladosť prehral aj v Novom Sade so STK Egység. Výsledok tohto zápasu je 4 : 1 pre Novosadčanov.

Výsledky jednotlivých partií v zápase so STK Kanjiža: Lomen – Miskólci 1 : 3, Turan – Sorgye 1 : 3, Bažík – Nagynéméthy 0 : 3, štvorhra Turan / Lomen – Miskólci / Sorgye 0 : 3.

Výsledky jednotlivých partií v zápase so STK Egység: Séntmartón – Lomen 3 : 2, Falb – Turan 3 : 1, Brankov – Bažík 3 : 2, štvorhra Séntmartón / Falb – Lomen / Turan 0 : 3, Séntmartón – Turan 3 : 2.

• ŠPORT •

MLADOSŤ – TSC 2 : 3 (1 : 2). Futbalisti petrovskej Mladosti sa v priateľskom zápase s mužstvom TSC z Báčskej Topoly, členom Srbskej ligy – skupina Vojvodina, vo Vrbare pred zimnou prestávkou v peknom ovzduší rozlúčili so svojimi najvernejšími fanúšikmi. Tak Mladosť ukončila túto úspešnú jeseň. Góly za Mladosť na tomto zápase dali Torbica a Kaňa.

S. M. Foto: FK Mladosť

50 /4677/ 12. 12. 2015

47

Šport V BIELOBLATSKEJ MLADOSTI SÚ SPOKOJNÍ

Lopta sa aj ďalej kotúľa Vladimír Hudec

F

utbalový klub Mladosť z Bieleho Blata aj v tejto sezóne súťažil v tej najnižšej súťaži, v Mestskej lige Zreňanin – B skupina, bez vážnejších ambícií na postup. Výsledky v jesennej časti majstrovstiev sú vskutku priemerné. Z ôsmich zápasov tri vyhrali, jeden remizovali a štyri zápasy prehrali. Útočníci siete súperov vlnili 22-krát, kým obrana 15-krát kapitulovala. Svojráznou kuriozitou je, že iba na jednom zápase mužstvu Tamiš z Taraša nastrieľali polovicu z celkového počtu vsietených gólov tejto jesene. Na tom zápase Denis Rác sám strelil 6 gólov

futbalovým zväzom ich vynahradia na jar, keď s nimi začne pracovať nový tréner Petar Mojsin z Ečky.

V rámci dedinských osláv na trávnik vybehli aj starí páni Mladosti, ktorí zohrali zápas so svojimi rovesníkmi zo susedného Knićanina.

Hostia boli lepší a vyhrali 3 : 4.

Podľa slov nášho spolubesedníka, rok, ktorý sa pomaly chýli ku koncu, vedenie klubu hodnotí ako úspešný. „Už na začiatku majstrovstiev sme povedali, že prvoradý cieľ nám bude zachovať klub pred zánikom a výsledky na trávniku sú v druhom pláne.

Niektorí hráči Mladosti pravidelne hrávajú aj na Napriek problémom, matičných turnajoch na ktoré sme narážali, to sa nám aj podarilo. dôležitejšej vedľajšej Futbal sa v Bielom Blaveci na svete. Počas te aj ďalej hrá a čo je roka zohrali aj celý rad ešte dôležitejšie, kostru turnajov a jedným z mužstva tvoria dománich bol aj ten v Biece sily. Pravdaže, to by lom Blate z príležitossme nemohli dosiahnuť ti dedinských osláv v bez sponzorov, členov septembri toho roku, a dobrodincov klubu, keď uhostili pionierske ktorí nás podporovali celky zo Zreňanina, Najlepší strelec: počas celého roka, za Knićanina a Nového Denis Rác (Mladosť) čo im najúprimnejšie Miloševa. Dokonca zapojili sa aj do obecnej pionierskej ďakujeme,“ povedal nám na záver súťaže, avšak pre odchod trénera tajomník bieloblatského klubu DarCsabu Kurunciho do zahraničia ne- ko Sládeček.

Foto: z archívu klubu zohrali všetky zápasy a v dohovore s

Budúcnosť bieloblatského futbalu: chlapci narodení v rokoch 2005 a 2006 s už bývalým trénerom Csabom Kuruncim

a hoci hral iba na piatich zápasoch, „Tomu na vine je predovšetkým je najlepším strelcom mužstva. Bie- odchod mladých ľudí a medzi nimi aj futbalistov za prácou loblatčania získali 10 do zahraničia, čo sa odbodov a prezimujú v zrkadlilo aj v zostave strede tabuľky, čiže na nášho tímu. Rovno prepiatom mieste. Okrem to sme si za úlohu počas už spomenutého Ráca, zimnej prestávky vytýpríjemným prekvapečili cieľ doviesť posily ním tejto jesene bol z okolitých osád, a tak aj mladý Rafael Nagy, zvýšiť hráčov v kádri a ktorý aj keď iba 16-ročzosilniť konkurenciu pre ný, zastal si medzi žrde miesto v prvej zostave.“ a skvelými zákrokmi V klube však rozpotvrdil svoj brankármýšľajú aj o tom, aby sky talent.

Mladý brankár „Počas uplynulej po- Mladosti Rafael Nagy v budúcnosti predišli takýmto problémom, a losezóny sme zápasili s preto pozornosť venujú nedostatkom hráčov, v dôsledku čoho sa nám stávalo, že sme na aj futbalovému dorastu. Zoskupili jednotlivé zápasy odchádzali iba zo tridsiatich chlapcov narodených s jedenástimi futbalistami,“ hovorí v rokoch 2005 až 2007 a snažia tajomník klubu Darko Sládeček. sa ich zasvätiť do tajomstiev naj-

48

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

PETROVSKÍ KUNČÁKOVCI NA RYBAČKE V SILBAŠI. Jednu z pekných jesenných nedieľ Petrovčan Ján Kunčák využil, aby synov Milana a Igora odviedol na rybačku do Silbaša. Na Báčskom rybníku, pri vode, v slnečnom počasí a na čerstvom vzduchu pobudli takmer celý deň. Traja rybári, najmä Milan a Igor, sa potešili úlovku, ale prv než sa vybrali domov, ryby vrátili do vody. To preto, aby aj inokedy mali čo loviť!

J. P. • ŠPORT •

PRVÁ VOLEJBALOVÁ LIGA MUŽOV SRBSKA

Krok k jesennému titulu Matej Bzovský

H

usársky kúsok minulú sobotu urobili staropazovskí volejbalisti v boji o titul jesenného majstra Prvej volejbalovej ligy Srbska. Vďaka výhre nad mužstvom Mladi radnik z Požarevca (3 : 2) upevnili sa na prvej priečke majstrovského rebríka a získali dobrú pozíciu na ceste návratu do starých koľají – našej najvyššej volejbalovej súťaže.

Pazovčania v stretnutí s tvrdým a silným mužstvom zo srdca Braničeva nemali ľahkú úlohu, ale boli odhodlaní získať cenné body. V prvom sete viedli 8 : 3, neskoršie 19 : 13 a hoci hostia vážne pohrozili, bolo jasné, že úvodnú časť domáci vyhrajú – 25 : 20. V nasledujúcom sete sa cítil pokles sústredenosti u domácich, ktorí dosť chybili v poli, hostia to naplno využili na vyrovnanie výsledku – 15 : 25. Tretie dejstvo poznačila znova tímová hra domácich, menej chybili pri podávaní,

Mužstvo Jednoty po usilovnej práci prinavrátilo dobré meno pazovského volejbalu

upevnili si blok, v útoku boli čoraz presnejší a na konci sa ujali nového vedenia – 25 : 22. Vytrvalí hostia sa však nevzdávali, vo štvrtom sete získali náskok 1 : 8, 10 : 16, ale úspešná séria domácich 7 : 0 umožnila im získať náskok 17 : 16. V tých chvíľach Jednota bola blízko k presvedčivej výhre, ale jej hráči v dramatickej hre nezvládli koncovku, a tak si obetaví Požarevčania výsledkom 25 : 27 vybojovali právo na tajbrejk.

V tomto vzrušujúcom sete pred 300

divákmi aj šťastie žičilo hosťom, ale to neznechutilo domácich pred poslednou, rozhodujúcou časťou zápasu.

Piaty set prebiehal celkom v znamení výborne hrajúcich domácich hráčov. Už pred zmenou strán viedli 8 : 2, potom pridali v tempe a agresivite, lepšie im vychádzali smeče, úspešnejší boli v podávaní a blokovaní, tak úplne „umlčali“ hostí, vytvárajúc v hľadisku skvelú a búrlivú atmosféru a na konci sa

tešili zo zaslúženej výhry 15 : 9, na sety 3 : 2.

– Cieľ nám zostal rovnaký, – povedal nám po zápase kapitán Jednoty Miško Radišić, najstarší hráč ligy (43 rokov!) a opora mužstva. – Ligu sme začali ozaj dobre po kvalitných prípravách.

Do každého zápasu ideme naplno sústredení, ale i s rešpektom súpera. Inak by sa nám to mohlo vypomstiť. Podarilo sa nám nájsť správnu tímovú atmosféru, máme výborného trénera Željka Vukelića, pravého profesionála. Vždy vie, čo a komu povedať, pochváliť, ale aj kritizovať, je vcelku spravodlivý a má prirodzený rešpekt. Teraz sa so svojimi spoluhráčmi cítim asi najlepšie vo svojej dlhoročnej kariére. Všetko som zdedil od otca Srećka, tiež dlhoročného hráča Jednoty, ktorý hrával v najslávnejšej generácii našich volejbalistov.

Do konca jesennej súťaže Jednota má ľahších súperov z dolnej časti tabuľky, ale nikoho nesmieme podceniť. Pazovčania jednoducho cieľ musia splniť, do konca prvej časti majstrovstiev zostať neporazení, v druhej časti pokračovať bojovať o titul a postup do najvyššej súťaže Srbska.

VOLEJBALISTOM KULPÍNA SA ZAČALO DARIŤ

Po prehrách dve výhry KULPÍN – VRBAS 3 : 1

Katarína Gažová

V

olejbalisti Kulpína v sobotu 28. novembra 2015, po absolvovaní viacerých zápasov v rámci Druhej ligy Srbska – skupina sever mimo svojho prostredia, hrali doma, v telocvični ZŠ J. A. Komenského, na ktorej nedávno nainštalovali novú krytinu na streche. Súperom im bolo mužstvo zo susedného VK Vrbas.

V Kulpíne početní fanúši- Akcia domácich (vľavo) pri sieti kovia volejbalu mali možnosť sledovať pekný a kvalitný voPrvé dva sety Kulpínčania zohrali lejbalový zápas. Domáci volejba- presvedčivo a zvíťazili výsledkami listi mali veľkú a búrlivú podporu 25 : 21 a 25 : 22. V treťom sa súperovi oduševneného obecenstva. Vedúci z Vrbasu podarilo zvíťaziť v pomere odborného štábu VK Kulpín a tré- 21 : 25. Vo štvrtom sete Kulpínčania ner Ján Lačok dal všetkým hráčom zahrali v plnom nasadení, zvíťazili šancu a tí ju vedeli naplno využiť. 25 : 21 a zároveň zvíťazili aj zápas • ŠPORT •

výsledkom 3 : 1.

KULPÍN: Relota, Petrušić, Lekár, Stančul, Zima, Stojanović, Benka, Babić, Očenáš, Ćirić, Govorčin, Hasik, Zavaroš VOJVODINA II – KULPÍN 2 : 3 Radosť Kulpínčanov pred domácim Nasledujúci zápas v so- obecenstvom botu 5. decembra 2015 Kulpínčania hrali v novosadskom snažili, ale prehrali. V nasledujúcich Športovo-podnikateľskom stre- troch setoch Kulpínčania dominodisku Vojvodina. Sily si zmerali vali. Výsledky zápasu v setoch boli: s veľmi silným súperom, domácim 25 : 18, 25 : 18, 24 : 26, 16 : 25 a v VK Vojvodina II. Kulpín zvíťazil vý- tajbrejku 13 : 15.

VK KULPÍN: Relota, Petrušić, sledkom 2 : 3. Je to veľmi dôležitá výhra Kulpínčanov vzhľadom na Lekár, Stančul, Govorčin, Babić, to, že je Vojvodina II béčko mužstva, Zima, Stojanović, Ćirić, Hasik, ktoré hrá v Európe. Mužstvo Kulpína Zavaroš V sobotu 12. decembra 2015 o 17. hralo veľmi dobre a tréner Ján Lačok na parkety poslal všetkých hráčov, hodine VK Kulpín bude hrať doma a tak každý z nich prispel k výhre. s vedúcim mužstvom v skupine – VK V prvých dvoch setoch hostia sa Futog.

50 /4677/ 12. 12. 2015

49

Šport PRVÝ ZIMNÝ MARATÓN CYKLISTOV NOVEJ SEZÓNY V ŠÍDE

Dobre pripravení víťazia Stanislav Stupavský

V

nedeľu 6. decembra 2015 na dráhe CK Jednota v rámci programu osláv Dňa mesta Šíd zorganizovali prvý cyklistický maratón v novej zimnej sezóne.

Už podľa tradície tieto preteky aj tentoraz mali medzinárodný ráz, Mária Tanciková na najvyššej priečke aj v Šíde lebo sa okrem domácich klubov bola druhá. V kategórii veteránov Slobodan zúčastnili aj cyklisti z Chorvátska Radovanović skončil na druhej priečke. a Bosny a Hercegoviny.

Cyklista Jednoty Nemanja Đokić bol najlepší Keďže cyklistov domáceho CK junior.

V seniorskej konkurencii na domácej Jednota, ktorý zimný maratón Žiaci pred štartom dráhe bol najrýchlejší a presvedčivo zvíťazil usporiadal, zaraďujú medzi najŠíďan Aleksandar Roman, ale tentoraz v dreobsadia prvé miesta.

Podarilo sa to zo žiakov lepších v tomto športe, od nich sa očakávali se belehradského CK Partizan. Druhý bol Bojanovi Dobrićovi a mladšiemu dorastencovi pozoruhodné výsledky. V skupine pretekáAleksa Marić, člen CK Radnički Kragujevac Predragovi Tomićovi. rov boli žiaci, mladšie dorastenky a mlada bronz získal Marko Ćurčić z belehradského Potom na dráhu vyšli ženy a veteráni.

Splnilo ší dorastenci. Len najväčší pesimisti mohli CK Progresiv. sa očakávanie, že aj v tejto skupine šídske cykpredpokladať, že šampiónka Srbska Mária Šídski cyklisti už na týchto prvých pretekoch Tanciková nezvíťazí. Mladá cyklistka aj doma, listky nebudú mať väčšie prekážky, čo sa aj stavďaka úspechu dokázali, že sa na zimnú sezónu lo. Členky CK Jednota Jovana Radovanovićová pravdaže, bola najlepšia. Menej sa však čakalo, vážne a dobre pripravili. obsadila prvé miesto a Emilija Đačaninová že aj v ostatných dvoch kategóriách Šíďania

JUBILEÁ: TRI DESAŤROČIA VEĽTRHU EXPOZIM

Malebný dych Oto Filip

A

ndrej Chudoba raz napísal, že je prvá zima ako prvá láska. Nemožno na ňu totiž tak ľahko zabudnúť. Neprikráda sa ako jeseň, ale priskočí, vzlietne, zbĺkne ako biely plameň na streche. Zima je aj začiatok detstva, začiatok aj koniec rozprávok.

Zima sú aj dovolenky a školské prázdniny, i krásy prírody a potešenie na snehu. Samozrejme, keď sa pri týchto klimatických zmenách

Lyží bolo najviac

50

www.hl.rs

a globálnom otepľovaní vôbec objaví pri nás, aspoň na niekoľko týždňov alebo Stánok horskej záchrannej služby dní. Ak nie, tak nezostáva iné, než sa vybrať za športových a rekreačných potrieb: lyží, topánok, saní, čiapok, ním.

A tých jeho milovníkov a netr- rukavíc, vakov… Zúčastnili sa na pezlivých hľadačov vôbec nie je ňom aj predstavitelia rekreačných málo. Skôr možno skonštatovať, stredísk a cestovných kancelárií, že ich je rok čo rok viac. Nebyť našich, ako aj zahraničných. Potoho, ani veľtrh zimných vybavení dobne poľovníctvu, aj lyžovačka a potrieb Expozim by veru vie byť pomerne drahá záľuba, neoslávil na samotnom takže sa ponuka produktov zákonci novembra svoje stupcov popredných svetových jubilejné tridsiate naro- značiek vyznačovala pestrosťou deniny. Celkom slušná a konkurencia ostrosťou. Kopaonik súťažil s Kranjskou Gorou, no dospelosť.

Ako už tradičné pod- zďaleka neboli jedinými zimnými ujatie, prebiehajúce v turistickými strediskami, hotelmi a hale číslo 4 Belehrad- zotavovňami, ktoré sú pravidelnýského veľtrhu, zoskupil mi účastníkmi podujatia Expozim.

Expozim je už nepredstaviteľný aj tohto roku približne päťdesiat vystavovateľov i bez spoluusporiadateľa Asociáa výrobcov, distribúto- cie Šport pre všetkých, ktorá sa rov a dovozcov zimných postarala o viaceré nové obsahy

Informačno-politický týždenník

Z výstavy 30 rokov Expozimu

ozajstného sviatku milovníkov najstudenšieho ročného obdobia.

Tento rok to bol bazárový predaj zimných potrieb, lezecká stena, odmeňovacia súťaž, odborná tribúna o bezpečnosti účastníkov zimných rekreačných programov.

Vystavovatelia a návštevníci si jubileum podujatia pripomenuli fotografickou výstavou 30 rokov veľtrhu Expozim. Dominovala jej biela nekonečnosť snehu, pripomínajúca detské sny a rozprávky. Ten nezabudnuteľný dych začínajúcej sa zimy bolo jasne cítiť aj vo veľtrhovej hale, celé tie tri dni.

• ŠPORT •

BASKETBALISTKY ZO SEVERU VOJVODINY

Modré holubice zo Subotice Juraj Pucovský

V

šimli sme si ich hneď na palubovke športovej haly v Srbobrane.

Basketbalistky v belasých dresoch zapôsobili najlepším výkonom v hre medzi dvoma košmi, nielen ženským, ale i športovým šarmom, súdržným kolektívom, radosťou po každom víťazstve...

Nikoho preto vonkoncom neprekvapilo, že basketbalistky reprezentujúce Obec Subotica boli presvedčivo najlepšie na 11. Športovej olympiáde robotníkov Vojvodiny, začiatkom júla 2015 v Srbobrane. Modré holubice Presnosť vždy rozhoduje zo Subotice, ako ich lahodivo aj v basketbale oslovujú podľa prímena všetkých športovkýň Spartaku, v ktorom kedysi niektoré z nich hrávali, nemali seberovné súperky z Báčskej Palanky, Senty, Starej Pazovy, Nového Bečeja a hostiteľského Srbobranu.

Modré holubice vedeli svojrázne osláviť tento pre nich veľký úspech.

Hneď z haly, v športovom úbore, s medailami na prsiach a najväčším

rtner a p ý n l i Stab L

NTA

E CONTIN

Subotické modré holubice takto oslávili titul v Srbobrane

pohárom „odlietli“ spolu a v dobrej nálade do najbližšieho bufetu. Dopriať vypoteným telám osvieženie, porozprávať sa a osláviť víťazstvo na robotníckej Olympiáde.

Nemohli sme prejsť len tak popri nich, aby sme neurobili niekoľko záberov veselých žien – športovkýň zo Subotice. Pozvali nás k sebe, čo nevidieť čašník priniesol občerstvenie, zvonivo štrngli poháre a fľaše... A slová sa začali sypať ako zrná pšenice v najhojnejšom roku.

Tak sa na šampiónky aj patrí! Pochválili sa nám, že basketbalový kumšt získali v ŽBK Spartak. Aktívne sa zúčastnili aj v triumfe basketbalistiek Srbska na Majstrovstvách Európy. Cestovali trikrát do Budapešti, aby podporili zverenkyne šéftrénerky Mariny Maljkovićovej. Najhlučnejšie boli vo finále, keď naše hráčky položili na lopatky súperky z Francúzska 76 : 68 a získali zlatú medailu. Bola to radosť... Sestry Dabovićové a spoluhráčky sa oduševneným fanúšikom ukázali z chýrečného balkóna Zhromaždenia Belehradu. Modré holubice majú tiež svoj balkón v jednej subotickej reštaurácii. Tam spoločne so svojimi fanúšikmi, hlučne a veselo, oslávili zaslúžený triumf v Srbobrane.

Viac ak o

25 rokov stability na trhu

1150

zames

tnanco v

Ponúkame prácu v Púchove pre Continental:

OPERÁTOR GUMÁRENSKEJ VÝROBY Stabiln Príspev

á práca

ok na s travu Vieme zamest nať aj Výbero páry vé kona nie v S Raz za rbsku 3 mesia ce dopr SR – S ava RB – S R ZDA Doprav RMA a SRB – SR Z Odmen DARM y za do A chádzk kvalitu u , a aktiv itu

Ubytovanie 2 € / noc Mzda po zaučení 600 – 900 € / netto

Kontakt: tel.: +421 903 508 258, e-mail: praca@gimax.sk • ŠPORT •

50 /4677/ 12. 12. 2015

51

Kadeti ZŠR Šaran, majstri Vojvodiny v love rýb na plavák (2011)

Martina Kukučková a Ján Haška boli na MS (2012)

Po ukončení rybárskej školy (23. 12. 2007)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Združenie športových rybárov Šaran Hložany

Zuzana Žemberyová (4. 5. 2012)

Dunaj, okolité bariny a močiare, potom i kanály, sú a najmä v minulosti boli skutočným rajom pre Hložančanov holdujúcich rybolovu. Združenie športových rybárov Šaran je zapísané do registra občianskych združení 12. mája 1966.

Vraj prvý hložiansky rybár s povolením na lov rýb bol Ján Ďuriš (zaevidovaný roku 1910). Roku 1920 také povolenie malo už 10 rybárov a roku 1945 údajne bolo 31 „športových“ rybárov, ktorí však lovili ryby rôznymi druhmi sietí. Sú domnienky, že roku 1949 v Hložanoch založili sekciu rybárskeho združenia so sídlom v Báčskej Palanke. Doklady nasvedčujú, že v období 1960 – 1966 hložiansky Šaran formálno-právne bol pobočkou petrovského ZŠR Karas. Od osamostatnenia sa jeho činnosť rozkonárila. Roku 1960 si rybári zaobstarali starý vozeň ako prvé prístrešie. Neskoršie dostavali domec z tehál a pokryli terasu, pribudol nábytok... Roku 2007 ZŠRŠ prenajalo svoju chatu na 20 rokov súkromníkovi.

Pôvodne ZŠRŠ malo iba 16 členov. V 70. rokoch 20. storočia ich bolo takmer 200 a teraz je na zozname 54 platiacich členov; žiaci a penzisti členské neplatia. Sústavná práca s dorastom nezostáva bez výsledkov. Hložianski rybári sa ovenčili početnými medailami z obecných a pokrajinských súťaží. Prvým majstrom Vojvodiny z Hložian bol Ján Ferík. Roku 2013 sa Martina Kukučková ovenčila titulom majstra Srbska a Ján Haška mladší obsadil 3. miesto. Obaja reprezentovali Srbsko na Majstrovstvách sveta vo Francúzsku, kde náš tím obsadil 5. miesto. Inak vraj najväčší úlovok sa vydaril Jánovi Ďurišovi, ktorý kedysi z Dunaja dostal sumca vážiaceho 104 kg.

Juraj Bartoš Foto: autor a z archívu O. Stupavského-Endyho

Jaroslav Jakuš (31. 7. 2010)

Keď je Dunaj „vysoký“, dobrý je aj kanál (13. 7. 2008)

Časť trofejí z kolekcie úspešného kolektívu Po brigáde pribudli nové stoly na terase chaty (2. 4. 2006)

Zima pri Dunaji (8. 2. 2012)

Tak to pri Dunaji pod Hložanami chodí z kolena na koleno

Roku 1965 rybári zachraňovali chatu, avšak Dunaj sa dostal až k samej dedine

Hložianski rybári vsádzajú na dorast; Vojvodinská oáza, Hložany (24. 6. 2007)