Hlas 51 52 2015 by NVU Hlas ľudu

Radostné Vianoce!

Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník www.hlasludu.info ROČNÍK 72 | 19. – 26. 12. 2015 | CENA 100 DIN www.hl.rs

/4678 – 4679/

51 – 52

Editoriál

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová

eď v našich domoch sa už (predčasne) rozsvietili vianočné stromčeky. Azda všetci týmto spôsobom bojujeme proti pochmúrnej nálade, ktorú nám prináša hmla. Jej vlhký chlad preniká až do kostí. Do srdca bodá nesvornosť vojvodinských Slovákov a príliš časté menej kultúrne či nekultúrne verejné prejavy, ktoré opäť začiatkom týždňa zazneli v slovenskom národnostnom parlamentnom kruhu. Tí, ktorí dovidia do budúcnosti, tentoraz nepredpovedajúc počasie, ale osud nášho národnostného spoločenstva, sa iste obávajú zajtrajška našich budúcich pokolení, lebo ľudí pohádaných na smrť nik a nič nedokáže pomeriť. Keď na vedomie zoberieme aj nepočetnosť príslušníkov slovenskej menšiny, ktorá sa zo dňa na deň scvrkáva, následky súčasnej situácie v našej verejnosti, spôsobov, akými sa chce prísť ku zmenám, a skutkami, akými sa zapríčinil daný stav, nemôžu byť dobré. Pre nikoho. Vraj keď je počas zimného obdobia vonku hmlisto, vtedy rastie sneh. Ak je táto stará ľudová pranostika pravdivá, žeby sme mohli predvídať zasnežené Vianoce? Radosti by veru mali nielen deti, ale aj my dospelí, lebo snehovo biela farba v nás evokuje dobrý pocit z mieru, ale aj pocit dokonalej, až nebeskej čistoty. No keď je niečo biele, na ňom sa škvrna, hoci malá, vidí aj z mesiaca. Podobne je to s tou našou slovenskou mierumilovnosťou. Je čistá a nevinná iba dovtedy, kým na nás niečo alebo niekto nezakričí. V tom prípade zdvíhame gard a nežičlivé iskry začínajú sršať z očí, z úst, čoskoro aj z rúk (?!). Ale dobro nikdy neustupuje pred zlom. Vianočné sviatky sú práve obdobím, keď si to treba zopakovať nahlas, a to niekoľkokrát, aby sme najprv upokojili záchvevy vlastnej duše, a potom čo najúčinnejšie prispeli k doriešeniu problémov a konfliktov vo vlastných národnostných radoch. Stačí, keď budeme žiť v súlade so všeľudskými mravmi, naplno sa venovať svojim rodinám a výchove detí a budeme svedomite vykonávať svoju prácu. Ak každý odvedieme taký „kúsok” roboty, naše spoločné úsilie musí priniesť výsledky.

Foto: www.pixabay.com

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI

Meteorológovia hovoria, že vraj hmlisté počasie potrvá dva týždne, a tie už pomaly vypršia. Potom vraj bude svetlo! Ak nie slnečné, ale vianočné určite.

Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•



Hmlisto vonku, v duši tiež

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

Uzávierka čísla: 16. 12. 2015

Autorka titulnej ilustrácie: Jarmila Takáčová

Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  51 – 52 /4678 – 4679/ 19. – 26. 12. 2015

Týždeň  Z MÔJHO UHLA



168 HODÍN

Symbolika Pondelok, deň európsky Anna Francistyová

očuli ste, že existuje slovník rastlín a teda aj kvetov? Veru existuje, a tým, čo ho aspoň trochu poznajú a pri vhodných príležitostiach aj dodržiavajú, je život zaujímavejší, bohatší, aj krajší. Kvety vždy boli a budú tým najvhodnejším darčekom či pozornosťou a predstavte si, že viete, čo ktorý kvet symbolizuje? Aké jednoduché by bolo zvoliť najvhodnejšiu kombináciu a obdarovanej osobe symboliku dokonca môžete i prezradiť, aby správne pochopila váš možno nie celkom sezónny darček. Vianoce nám napríklad skrášľuje neodmysliteľná ľudovo pomenovaná vianočná ruža či vianočná hviezda. V slovenskom slovníku je to prýštec najkrajší (ale i mliečnik nádherný, po latinsky Euphorbia pulcherrima) a znamená buď veselý. Aké výstižné, však? Pred nami sú sviatky rodinnej pohody a kým sa pri blinkajúcich svetielkach budete pozerať na tú vašu vianočnú ružu, ktorá vás svojou príležitostnou zimnou krásou chce priviesť k tomu, aby ste sa na svet vôkol seba pozerali z tej lepšej stránky a verili, že všetko v živote dobre dopadne, doprajte si napríklad aj nejaký výklad reči kvetov. Ak ich máte aspoň trochu radi, iste vás tieto nové poznatky obohatia. A s nimi do nových dní prinesú nový zmysel každej návšteve kvetinárstva, či úpravy vlastnej záhradky. Pred Vianocami, ktoré nám pripomínajú i koniec ešte jedného roka v našom živote a začiatok nového, ponúkame vám: rozmarín (pamiatka), nezábudku (nezabudni na mňa), orchideu (rafinovaná krása), gerberu (veselosť), konvalinku (návrat šťastia), orgován (prvá láska), ružu oranžovú (očarenie), ružu červenú (láska), tulipán (vyznanie lásky), chryzantému (pravda) a – samozrejme – vianočnú ružu (buďte veselí).

www.hl.rs

a sviatočný Oto Filip

stá reklama vraví, že najlepší deň je ten, keď dostaneme niečo extra. Takmer dva roky po prvej medzivládnej konferencii Európa – EÚ z januára 2014, po mnohých rokovaniach, podmienkach, dilemách, kope prekážok, badateľnom úsilí splniť podmienky Európskej únie, v pondelok sú konečne otvorené prvé dve prístupové kapitoly: 32 (finančná kontrola) a 35 (normalizácia vzťahov s Prištinou) z celkových 35 vyjednávajúcich zložiek na ceste do spoločnej Európy. Extra deň a dávno vytúžený dar. –Toto je pre nás dôležitý a veľký deň. Jeden z tých, keď vypisujeme stránky dejín a viac nemusíme snívať sny o Európskej únii. Musíme zdolať ťažkú prácu, usilovne robiť, ale je celkom isté, že ak sa budeme tak správať, ak budeme tomu oddaní, staneme sa súčasťou veľkej rodiny európskych národov, – podotkol premiér Aleksandar Vučić na pondelkovom stretnutí s novinármi. Komisár pre politiku susedstva a rokovania o rozšírení Johannes Hahn odkázal, že sa otvorením prvých prístupových kapitol v rokovaniach s EÚ Srbsko



stáva stabilnejším, lákavejším pre investorov, viac súčasťou únie. Ozaj veľa toho sa zmenilo za uplynulých pätnásť rokov, keď 24. septembra a 5. októbra 2000 v podstate vznikla naša vízia únie, ku ktorej spejeme. Vtedy sa mnohí nazdávali, že ide o možný vstup do magického cárstva, ktoré vlastných poddaných odmeňuje blahobytom. Len potom prišlo poznanie, že si vyvinutú Európu treba zaslúžiť, že tá má svoje štandardy a pravidlá hry, záväzné pre všetkých členov, že ani únia nie je imúnna na choroby finančného alebo globálneho rázu. Potvrdila to i tohtoročná utečenecká kríza, ktorej pokračovania sledujú. V súčasnosti je za začlenenie väčšina našich občanov, no netreba zabúdať ani to, že je i každý tretí občan proti. Je pravda, že sme historicky, zemepisne a kultúrne súčasťou Európy už dlho, rovnako tak ako je pravda i to, že si tá súčasná predsa žiada omnoho viac: Stabilný právny štát, stanovené normy správania sa, rešpektovanie spoločnej politiky, od poľnohospodárskej po zahraničnú... Podstatné však je, že európska

cesta nemá alternatívu. Zoran Đinđić (1952 – 2003) ešte dávno kvitoval, že neexistuje žiadna prekážka, ktorá nás môže zastaviť na európskej ceste. Jeho slová si treba pripomínať: – Tak ako človeka, ktorého držia pod vodou 50 rokov, v jeho prianí dostať sa k vzduchu, ku kyslíku, ani Srbsko nedokáže nič zastaviť na tej ceste ku kyslíku. A to je Európa, to je rodina demokratických, moderných, vyvinutých krajín... Už dnes si treba byť vedomý, že sú pred nami náročné vyjednávania, pri ktorých je, podľa eurokomisára Johannesa Hahna, kvalita výsledku dôležitejšia ako rýchlosť. A ani tá nebude môcť byť pozoruhodná. Boj proti korupcii, normalizácia vzťahov s Prištinou, styky s Ruskom, ľudské a menšinové práva, náročnosť ekologických potrieb a zásahov, verejné obstarávanie, ekonomická a menová politika... Všetko to už teraz naznačuje, že na púti do spoločnej Európy ozajstným úspechom bude až uzavretie kapitol. Potrvá to aspoň niekoľko rokov. Možno sa ale tešiť tým známym: nielen cieľ, ale aj cesta je dôležitá. Možno aj viac. Hlavne to, ako a na čo ju vlastne využijeme.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

MIROSLAV LAJČÁK, PODPREDSEDA VLÁDY A MINISTER ZAHRANIČNÝCH VECÍ A EURÓPSKYCH ZÁLEŽITOSTÍ SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Kvalitne a úspešne Oto Filip – Ako hodnotíte predsedníctvo Srbska v OBSE? – Bol to ťažký rok. Srbsko prebralo predsedníctvo od Švajčiarska, ktorého predsedníctvo bolo videné ako veľmi úspešné. O to viac ma teší, že srbské predsedníctvo bolo

Informačno-politický týždenník

naozaj vysoko kvalitné, veľmi úspešné. Všetci o ňom hovoria s veľkým rešpektom. Srbsko využilo svoju pozíciu a svoje kontakty aj na Západ, aj na Východ, aby nenanucovalo seba, netlačilo seba do popredia, ale aby hľadalo reálne riešenia problémov. V mnohých veciach sa mu to podarilo. Myslím si, že Srbsko môže

odovzdávať tú dirigentskú paličku Nemecku s hlavou hrdo vztýčenou a s pocitom, že odviedlo dobrú prácu. • TÝŽDEŇ •

Vianočný pozdrav Samuel Vrbovský, biskup

avítali k nám opäť Vianoce, sviatky nám milé, vzácne a príjemné. Vianoce sú pre kresťanov sviatkami narodenia Spasiteľa sveta, Pána Ježiša Krista. Preto k nim patrí v prvom rade úprimná kresťanská radosť. Je to radosť nielen jednotlivcovi, jednej, alebo niekoľkých rodín, ale radosť celej rodiny ľudu Božieho, radosť všetkých ľudí. Je to preto, lebo na Vianoce neslávime narodeniny človeka, ale narodenie Bohočloveka, uskutočnené zásahom Božím kvôli záchrane človeka. Počiatok tohto netkvie v človeku, lež v Božej láske ku človeku, ktorá nepozná nijakých hraníc, ale je určená pre všetkých ľudí. Preto je vianočná radosť radosťou nás všetkých, ako to oznámil aj anjel Pánov pastierom na betlehemských poliach: „... zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu“ (Luk. 2,10).

Naša vianočná radosť je veľká. Jej počiatky siahajú do dávnej minulosti, až k betlehemským pastierom, k starcovi Simeonovi a k prorokyni Anne, ktorým bolo dopriate, aby prví videli narodeného Mesiáša. Od tých čias sa značne zväčšil počet tých, ktorí sa okolo Neho zhromažďujú, a to je pre nás kresťanov zvlášť radostné. Oslavujeme Pána Boha za Jeho nekonečnú lásku a milosť zjavenú v Ježiši Kristu. Láska Božia v Ježiši Kristu je stredobodom vianočnej zvesti a kresťanskej vianočnej radosti, preto Vianoce právom menujeme sviatkami lásky. Nič iné nemohlo byť pohnútkou k tomu, aby Boh poslal svojho Syna na spasenie človeka, než Jeho láska. Boh nie je závislý od človeka, nie je odkázaný na ľudskú priazeň, nepotreboval a nepotrebuje skrze nás rozšíriť svoju slávu. Všetko to, čo Boh urobil pre človeka, urobil to zo

svojej nekonečnej lásky a milosti, bez akýchkoľvek našich zásluh. Je to pre nás veľkou radosťou, že Boh, ktorého si človek rozhneval prestúpením Jeho Božskej vôle, podáva nám ruku zmierenia. Je to možné preto, lebo Boh je láska. Len Jeho láske môžeme ďakovať, že sa s nami zmieril. Vianoce sú nám takto sviatkami radosti, lásky a zmierenia, čiže pokoja a my z celého srdca ďakujeme za to Pánu Bohu. Avšak súčasne si uvedomujeme, že ak narodenie Spasiteľa sveta má byť aj pre nás účinné, Spasiteľ sa musí narodiť aj v našich srdciach a obsah Vianoc musí sa odrážať v našom každodennom živote a počínaní. Preto sa úprimne snažme o to, aby sme Vianoce aj skutočne zasvätili ako sviatky radosti, lásky a pokoja. Vianoce nás vyzývajú, aby sme otvorili svoje srdcia Tomu, ktorý k nám prišiel, aby nás zbavil hriechov a stal sa naším Pánom. Jemu,

nášmu Pánovi, ide o to, aby v nás a v našich srdciach nachádzal novú nádej, novú lásku a novú myseľ. Ak sa tak stane, vtedy Vianoce sa pre nás stanú prameňom Božej moci a nádeje, ktorá premáha svet. To znamená, že Vianoce nie sú iba stromčeky a dary, i keď i to patrí k nim. Vianoce, to je zmysel života, života, ktorý sa nesie v láske a v obetnej službe. Božia sláva, o ktorej betlehemskí anjeli spievali, a spievajú aj dnes, je slávou obetujúcej sa lásky. Pán stvorenia a dejín nikomu zo svojej slávy si uzurpovať nedá, zato však dáva zo svojej slávy tým, ktorí nasledujú Jeho Syna Ježiša Krista. Tým i dnes znie betlehemský slávospev: „Sláva na výsostiach Bohu, a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle!“ Kiež znie mohutne a silne i nám. Všetkým vám, milí bratia a sestry v Kristu Ježiši, želám požehnané Vianoce a šťastný a úspešný nový rok 2016.

také perfektné a dokonalé, ale určite budú o to radostnejšie. Pre mňa osobne bolo vždy nepochopiteľné, že oslava vianočných dní sa zvlášť na našich dedinách spája s používaním zábavnej pyrotechniky, ktorú mimoriadne obľubuje mladšia generácia. Neviem, kde sa vzal zvyk, pri ktorom mládenci chodia na Štedrý deň vystreľovať dievčatám. Určite je to niečo, čo nemá obdobu na Slovensku, kde sa celoplošne chodilo práve v tento deň spievať do rodín. Nuž zvyky sa azda prispôsobujú dobe. To, čo však chcem zdôrazniť, je potreba človeka za hlukom. Nedokážeme sa ponoriť do ticha a trocha premýšľať nad dôležitými otázkami života. Uniká nám podstata najkrajších sviatkov roka, ktoré ponorené do hluku nočných výbuchov a,

samozrejme, zastreté častým oparom alkoholu, stávajú sa dňami bez obsahu. Tak veľmi je potrebné nanovo prijať Radostnú Zvesť, ktorá jasne svieti do tmy ciest, po ktorých kráčame, veď len On má moc dať nám ten najcennejší dar pokoja a uzdraviť srdce, ktoré je ranené. Jedine ako ľudia, ktorí si uvedomujú podstatu a cieľ svojho života, a to, že sme tu na to, aby sme prežívali každý deň ako dar, dokážeme vnášať radosť do dnešnej tak komplikovanej spoločnosti. Dovoľte mi teda, aby som vám zo srdca zaželal milostiplné a požehnané Vianoce, radosť a pokoj v srdci, požehnanie v rodinách, otvorenosť životu, skutočnú obnovu zmýšľania a plnosť nádeje, ktorá vidí cestu, čo ju ukazuje „betlehemská hviezda“!

K Vianociam Mons. Marián Dej, farár – dekan

rahí priatelia! Posledné mesiace sa nesú v znamení globálneho nepokoja a konfliktov. Stále viac sa v slovníku médií opakuje slovíčko vojna. Všetci dobre vieme, aké pocity to v nás vyvoláva. Paradoxom je, že stojíme na prahu Vianoc a azda najčastejšie v našich želaniach sa opakuje slovo pokoj. Práve tento výraz bol súčasťou židovského pozdravu „shalom lechem“ (pokoj vám). V týchto dňoch by sme sa skutočne mali snažiť, aby sa naše srdcia naplnili pokojom, ktorý by mal preniknúť do nášho života, napriek starostiam a problémom, ktoré prináša každý deň. V pohľade na scénu betlehemskej maštale je práve cítiť nesmierny pokoj, napriek • TÝŽDEŇ •

nedostatku, chudobe, strachu o budúcnosť... Ako je to možné, že Jozef, Mária neupadajú do beznádeje a obáv o to, čo príde? Na to je jednoduchá odpoveď a to, že si boli vedomí toho, že ich životy sú zverené do rúk Boha, ktorý im posiela ten najväčší dar v podobe svojho Syna! Práve tu je ten bod zlomu v slávení našich Vianoc. Buď ich budeme prežívať ako ľudia ponorení do neskutočného tempa a chaosu konzumizmu dnešnej spoločnosti a po uplynutí sviatočných dní si konečne vydýchneme a povieme si s úľavou, že je to konečne za nami. Alebo sa sústredíme na to, čo je dôležité a podstatné a v centre našej oslavy bude duchovné prežívanie a, samozrejme, s tým spojené aj budovanie vzťahu k človeku. Možno tie naše Vianoce po tej vonkajšej stránke nebudú až

51 – 52 /4678 – 4679/ 19. – 26. 12. 2015

Týždeň Z 9. SCHÔDZE NRSNM

Nesváry pod vianočný stromček Juraj Bartoš

eviata schôdza Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny mala jednoznačne trpkú príchuť. Viedol ju podpredseda Juraj Červenák. Ako oboznámil 25 prítomných členov Rady, predsedníčka Anna Tomanová-Makanová nebola prítomná, preto, že bola vážne chorá. Schôdzu, ktorej začiatok meškal 35 minút, prerušili večer o šiestej, po asi triapolhodinovej

štipendiá zo 7. marca 2015, s poznámkou, že predsa potom na funkcii zostal. Juraj Červenák sa naň vyrútil slovami: „Pán Surový, sadajte si pekne, prosím vás...!“ Márne sa Libuška Lakatošová (viackrát) pokúsila urovnať trhliny: „Myslím si, že nám Slovákom nie je potrebné, aby sa tak politizovalo...“ V nasledujúcom bode rokovacieho poriadku rada totiž schválila zmeny a doplnky k Štatútu Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov jedno-

NOVÁ RIADITEĽKA ÚKVS V rámci bodu 5 za novú úradujúcu riaditeľku vymenovali Annu Chrťanovú-Leskovcovú, nedávnu riaditeľku KC Kysáč. Získala 13 hlasov, proti bolo 10 členov rady a 2 sa hlasovania zdržali. Vladimír Valentík úvodom diskusie v tejto záležitosti povedal, že SR ÚKVS zo 7 prihlásených kandidátov navrhla, aby NRSNM na post hlavy ústavu vymenovala Chrťanovú-Leskovcovú. Predsedníčka Výkonnej

Temer bezradná rada; záber z 9. schôdze NRSNM 14. decembra v Zhromaždení AP Vojvodiny

búrlivej, vyčerpávajúcej, miestami nekorektnej diskusie. V rámci nej absolvovali 19 bodov rokovacieho programu z celkove 30, keďže k 28 pôvodne navrhnutým náhradne pridali ešte dva. Trápne bolo počúvať už prestrelky v rámci bodu 3, čiže neparlamentárnu diskusiu o neodvolateľnej demisii Ladislava Petroviča. Tvrdil, že ju nepodal pod nátlakom, zároveň dodal: „Pod nátlakom som podpísal žiadosť o zmenu našej predsedníčky a podporu pánovi Surovému...” Pavel Surový mával tlačivom obsahujúcim text „konečnej” demisie Ladislava Petroviča na funkciu predsedu komisie pre

www.hl.rs

hlasne, ale škriepka nechýbala. Pavel Surový v diskusii poznamenal, že chýba informácia o tom, čo sa udialo na 9. schôdzi Správnej rady ÚKVS, na ktorej vraj bola prítomná aj Anna Tomanová-Makanová a do štatútu pribudlo ustanovenie, ktorým sa uvádza nová funkcia: zástupca riaditeľa. Zvýšeným tónom sa vyrútil na Vladimíra Valentíka, že čo za cirkus robia na SR ÚKVS. Valentík odpovedal, že nemieni tlmočiť osobnú mienku, ale mienku SR. Predsa sa vyslovil, že jemu „záležalo predovšetkým na fungovaní ústavu“, a že „nedovolí, aby ústav, nedajbože, stroskotal“.

Informačno-politický týždenník

rady NRSNM Katarína Melegová-Melichová informovala, že VR tento návrh podporila. Poslanci z listiny Slováci vpred! mienili, že sú aj lepší kandidáti. Najkonkrétnejšie sa vyjadril Pavel Surový, podľa ktorého mienky „Zdenka Valentová-Belićová podala špičkový program“. V kladnom kontexte spomenul aj Slovenku Benkovú a na konto Chrťanovej-Leskovcovej vychrlil celú dávku negatívnych kvalifikácií. Spýtal sa ju, či „podpisovala zmluvy s manželom“, ukázal „notesík“, ktorý vraj obsahuje „platby na čierno“, tvrdil, že v KC Kysáč, kde je teraz riaditeľom práve on, nechala dlh...

Zmeny a doplnky k Štatútu NVU Hlas ľudu ozrejmil riaditeľ ustanovizne Samuel Žiak. Doteraz riaditeľa a zodpovedného redaktora týždenníka Hlas ľudu vymenúvala NRSNM a podľa nového štatútu to bude robiť Správna rada NVU HĽ. Redakčnú politiku taktiež viac nebude posudzovať NRSNM, lež SR NVU. Riaditeľ Slovenského vydavateľského centra (ktoré teraz funguje v rámci NVU HĽ) Vladimír Valentík trval na tom, že „zmeny štatútu musia byť zosúladené so zakladateľským aktom NVU HĽ, a zazlieval ustanovizni, že ho nepozvala na schôdzu SR NVU HĽ, na ktorej sa jednalo o osude Zorničky. Pripomenul, že predtým bolo dohodnuté, že „Zorničku je Hlas ľudu povinný vydávať v spolupráci so SVC“. Túto vec postúpili na najbližšiu schôdzu NRSNM. Hoci potom predsedajúci zahlásil diskusiu o pláne práce NVU Hlas ľudu na rok 2016, vzápätí dal slovo riaditeľke Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci Anne Medveďovej, ktorá ozrejmila zmeny a doplnky k štatútu tejto inštitúcie. Prítomní ich schválili jednohlasne. Potom sa vyjadrili k plánu práce HĽ, pričom podpredseda rady Červenák riaditeľa HĽ oslovil familiárne: „Samo..., Žiak..., Hlas ľudu! Direktor, sa vraciam na to tvoje...“ Riaditeľ Žiak povedal, že plánované „príjmy a výdavky sú rovnaké“, taktiež že „najväčšia časť príjmov je z donácií pokrajinského rozpočtu, veľmi málo dostaneme z mesta a zo Slovenska“. Dodal, že HĽ očakávajú veľmi ťažké časy. V diskusii sa Pavel Surový spýtal, či – s ohľadom na posledné diania v Hlase ľudu – nie je potrebné zmeniť riaditeľa... Čoskoro potom šlo ozaj do tuhého. Janko Havran znovu a zase poukázal na skutočnosť, že nie sú všetci členovia rady rovnako o všetkom informovaní a Pavel Surový chcel prezentovať stanovisko • TÝŽDEŇ •

ZO 49. ZASADNUTIA POKRAJINSKÉHO ZHROMAŽDENIA

pokrajinského ochrancu práv ohľadne nedávnych peripetií v súvislosti s vymenovaním riaditeľky ZŠ v Kysáči (čo na rokovacom programe nebolo). Predsedajúci mu niekoľkokrát zopakoval, aby prestal diskutovať, Surový zvýšil hlas, Červenák ho zahriakol: „Netrepoc...!“ Vyštvaný Surový potom začal doslova vrieskať. Vášne, trebárs na kratší čas, zase zmiernila Libuška Lakatošová. Rada na pondelkovej schôdzi zaujala stanovisko k početným požiadavkám základných a stredných škôl. Ku daktorým sa zrejme vrátime. Povedzme k skutočnosti, že v Erdevíku, ako informovala koordinátorka Výboru pre kultúru NRSNM Svetlana Zorňanová, pred niekoľkými dňami „bola zatvorená jedna slovenská trieda“. Nemožno nespomenúť, že viacerí poslanci z listiny Slováci vpred! tvrdili, že predsedníčka rady porušila štatút, keď kladné stanoviská do škôl poslala prv než členovia rady o nich diskutovali. AKÝ ZAČIATOK... Napätie medzi dvoma zjavne skonfrontovanými tábormi rady začalo stúpať už pri diskusii o zápisniciach zo 7. a 8. schôdze rady. Libuška Lakatošová upozornila, že v zápisniciach chýbajú konkrétne údaje, totiž citáty, kto o čom hovoril, že diskusia k jednotlivým otázkam je podaná príliš všeobecne, hoci predtým zápisnice boli konkrétnejšie. Pripomienky mal aj Pavel Surový a Juraj Červenák začal s ním polemizovať. Tajomník rady Ladislav Čáni sa priznal, že sa necíti kompetentný niečie diskusné príspevky zoslušniť, a dodal, že podaktoré neobsahujú podstatu. Zaraz sa ukázalo, že mal pravdu. Do diskusie sa chcela zapojiť Anna Huďanová: „Tak, keď nesmie povedať Libuška, smiem ja...?“ Podpredseda Červenák ju prerušil: „Smie povedať, ale mala slovo...“ „Ja vás prosím, aby ste sa kultúrnejšie • TÝŽDEŇ •

správali...“ „Pani Huďanová, o zápisnici sa rozprávame...“ „Neskáčte do slova dámam...“ „Ja mám právo skákať, ja vediem zasadnutia...“ Obidve zápisnice predsa schválili (pomerom hlasov: 14 za, 10 proti). Ďalšia fraška sa zomlela pri diskusii týkajúcej sa zápisnice z 8. telefonickej schôdze. Niekoľkí poslanci z listiny Slováci vpred! tvrdili, že vôbec neboli oslovení. Zároveň dali na vedomie revoltu z toho, že sa o návrhu na úradujúceho riaditeľa Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov (po odstúpení z tohto postu Miliny Sklabinskej), ako i o cenách NRSNM, ktoré boli udelené v rámci tohtoročných Slovenských národných slávností, nerokovalo na riadnej schôdzi. Mimochodom, kým podpredseda Červenák ešte len chcel začať čítať návrh rokovacieho programu, už si Pavel Surový pýtal slovo... Dostal ho neskoršie. Vyjadril poľutovanie nad absenciou predsedníčky Tomanovej-Makanovej a navrhol doplniť rokovací program deviatimi novými bodmi. Väčšinou hlasov zelenú dostali iba dva: prvý sa týkal prerokovania prípadu pohorelcov Príbeľovcov v Bielom Blate a zrieknutia sa členov rady polodiéty v prospech Príbeľovcov. Väčšina prítomných o. i. zamietla návrhy na zmenu štatútu NRSNM, ako i na debatu „o tom, akými metódami sa Anna Tomanová-Makanová stala predsedníčkou rady 21. 11. 2014“, respektíve o tom, aby rada prerokovala „porušenie Štatútu Národnostnej rady a zneužívanie Výkonnej rady na politické účely“. Záverom Pavel Surový ako 9. bod podal písomný návrh na odstavenie terajšej predsedníčky rady. Vzápätí, s neutajenou zášťou povedal: „To bola sranda; nejdeme odvolať predsedníčku, keď ona tu nie je. Nespravíme jej tú radosť, aby sme nevideli jej úsmev na tvári. Iba toľko.“

Macošské správanie verzus katastrofálne míňanie peňazí? Jasmina Pániková

edykoľvek je na rokovacom programe Zhromaždenia AP Vojvodiny bod týkajúci sa rozpočtu, všetci, ktorí pravidelne sledujú činnosť Zhromaždenia, vedia, že práve ten bod vyvolá najväčšiu diskusiu aj pred, aj počas zasadnutia. A ozveny vždy možno počuť aj niekoľko dní po zasadnutí. Rovnako bolo aj v piatok 11. decembra na 49. zasadnutí pokrajinského Zhromaždenia, kde hlavnou témou bol pokrajinský rozpočet. Ako druhá,

lizovala početné kapitálové projekty, a ako povedali, badateľné je aj šetrenie. V mene poslaneckej skupiny Demokratickej strany Nenad Borović povedal, že za deväť mesiacov dosiahli suficit vo výške zhruba dve miliardy dinárov, a to vďaka reorganizácii prác a zníženiu trov. Na túto konštatáciu mal spomínaný Matejin odpoveď: podľa neho suficit nenastal vďaka šetreniu, ale pre nerealizáciu kapitálových projektov. Téma, ktorá sčasti posunula do úzadia rozpočtovú problematiku, sa vzťahovala na rozhodnutie LSV podať sťažnosť Ústavnému súdu. Žiadajú, aby

Zástupkyne ombudsmana zvolili bez ostrej diskusie hoci nebola zaradená do rokovacieho programu, sa nastolila téma rozhodnutia Ligy sociálnych demokratov Vojvodiny, aby podali Ústavnému súdu sťažnosť na návrh republikového rozpočtu, ktorým sa, podľa nich, pokrajine znovu odoberie zaručených 7 %. Poďme radom. Poslanci väčšinou hlasov schválili Správu o realizácii rozpočtu na obdobie január – september 2015, avšak ako je už spomenuté, schválenie neprešlo poľahky. Opozícia aj tentoraz zazlievala, že vojvodinská vláda neúčelovo trovila prostriedky. Podľa Predraga Matejina, predsedu poslaneckej skupiny Srbskej pokrokovej strany v pokrajinskom Zhromaždení, míňanie prostriedkov bolo katastrofálne a vláda odmietala smernice finančného sektoru vzťahujúce sa na šetrenie. Vládnuca koalícia tvrdila opačne – aj napriek macošskému správaniu sa republikovej vlády pokrajina zrea-

súd posúdil ústavnosť rozhodnutia o výške transferovaných prostriedkov z republikového do pokrajinského rozpočtu a ktoré nie sú v súlade so stanovenými 7 % z celkového republikového rozpočtu. Pripomenieme, že ešte v roku 2012 vláda AP Vojvodiny žiadala posúdenie ústavnosti určitého článku Zákona o zmenách a doplnkoch Zákona o rozpočtovom systéme. Už je koniec roku 2015 a na rozhodnutie Ústavného súdu sa stále čaká. Uvidíme, ako to dopadne tentoraz. V mori vymieňania názorov asi jediným bodom, ktorý bol schválený bez diskusie, bola voľba zástupkýň pokrajinského ochrancu občanov – ombudsmana. Po druhýkrát na miesto zástupkyne pre ochranu práv národnostných menšín zvolili Evu Vukašinovićovú a zástupkyňou pre všeobecné právomoci bude Anikó Sirková. Aspoň niečo bez vymieňania ostrých názorov.

51 – 52 /4678 – 4679/ 19. – 26. 12. 2015

Týždeň PRIVATIZÁCIE V SRBSKU V 21. STOROČÍ: MEDZI NADŠENÍM A SKLAMANÍM

Šlo to dolu vodou Oto Filip

stý hospodársky expert vraví, že je kapitál ako voda smerujúca dolu brehom: prenikne všade tam, kam si zaumieni. O vyššiu účinnosť kapitálu a podnikania v podstate ide aj pri všetkých jeho transformáciách, ktorých sme, zvlášť v poslednom štvrťstoročí, svedkami. Ak sa vníma čosi užšie obdobie, posledných pätnásť rokov, jasné je, že pri stanovovaní transformačných trendov Srbsko v podstate hlavne akcentovalo to, čo si žiadali medzinárodné finančné inštitúcie, v prvom rade Medzinárodný menový fond (MMF) a Svetová banka. Po všetkých zákonoch o transformáciách kapitálu na sklonku 20. storočia, od Zákona o spoločenskom kapitáli (SFRJ, z decembra 1989), cez Zákon o vlastníckej transformácii v Srbsku (z júla 1997), nastúpil rok 2001 a nový Zákon o privatizácii. Vychádzal z názoru, že je pre transformujúce sa krajiny najlepším programom reforiem privatizácia, privatizácia a zase privatizácia. Jeho hlavnými cieľmi bola prestavba štruktúry hospodárstva a rast jeho účinnosti, rast kredibility a úverových preferencií v záujme lákania cudzích investorov, ako aj vyššie príjmy z predaja, ktoré mali amortizovať boľavé transformačné zásahy. Vtedajšia vláda dúfala, že transformáciou rieši ak nie všetky, tak aspoň väčšinu problémov. Prax a pomery však nanútili mnohé zmeny zákona, predovšetkým prostredníctvom doplnkov a dekrétov. No všetko, čo sa dialo, neumožňovalo, aby sa koncept privatizácie rozvíjal na aplikovaní pozitívnych skúseností iných krajín. Tie základné zásady teda zostali, ale prax ich dosť často dementovala. Vyšší vedecký spolupracovník Ekonomického inštitútu Ivan Nikolić uvádza, že v období rokov 2002 – 2011 bolo privatizovaných 2 380 podnikov, v ktorých pracovalo 332 000 zamestnancov, čo umožnilo príjmy v sume 2,6 miliardy eur. Podľa počtu predaných firiem, zamestnancov a príjmov, najúspešnejší bol rok 2003. Potom to šlo dolu vodou, aby v roku 2011 došlo k predaju

www.hl.rs

len osemnásť podnikov: dva tendrom, dva aukciou a štrnásť na trhu kapitálu. Syndikáty Nezávislosť zase operujú s inými údajmi: že do konca roku 2013 bolo predaných 1 617 podnikov. Z toho 1 533 na aukciách a 84 na tendroch. A že v tomto období došlo k zrušeniu zmlúv v 671 prípadov (625 podnikov na aukciách a 46 na tendroch). Takmer päťsto predaných podnikov (ich 493) bolo z územia Vojvodiny.

vých záruk na investičné záväzky (8 percent). O mnohé podniky – okrem asi polovice z viac ako sedemdesiat médií, ktoré sa ocitli v privatizačnom procese a o ktoré záujem bol – nebol záujem. To prakticky znamená, že sú stovky podnikov práve vo fáze privatizácie bez toho, aby sa presnejšie vedelo, čo s nimi a kedy bude. Posledný Zákon o privatizácii, ktorý nadobudol účinnosť 13. augusta

Z konferencie v situácii v hospodárstve

Ak sa na zreteli má aj to, že v posledných rokoch sústavne dochádza k rušeniu mnohých privatizačných zmlúv, ľahko sa zistí rozkol medzi proklamovaným a realitou. Po roku 2008 počet podnikov, ktoré zrušili zmluvy o privatizácii, prevyšuje počet novoprivatizovaných spoločností. Na novembrovej konferencii o situácii v hospodárstve, prebiehajúcej v Zhromaždení APV, predstaviteľ Zjednotených odvetvových odborov Nezávislosť uviedol údaj, že je v súčasnosti 46 percent privatizácií zastavených, čiže zmlúv zrušených a že je v súčasnosti až 667 podnikov v aktívnom konkurznom konaní. Ten počet sa dokonca zvyšuje. Privatizačné zmluvy sa najčastejšie rušia pre neplatenie stanovených splátok ceny (38 percent), neudržanie kontinuity podnikania a nerešpektovanie sociálnych programov (37 percent), nerealizovanie investičných záväzkov (13 percent), absenciu banko-

Informačno-politický týždenník

2014, stanovuje, že sa privatizácia pozostávajúcich 584 spoločenských podnikov s približne 100 000 zamestnancov má ukončiť do konca tohto roku. Z 584 podnikov v prestavbe štruktúry, ich 161 zamestnáva 55 000 robotníkov. Podľa zákona sú štyri modely transformácie: predaj kapitálu, strategické partnerstvo, predaj majetku a prenos kapitálu bez úhrady zamestnancom alebo strategickému partnerovi. Pred nami je aj riešenie problémov veľkých, naďalej chránených sedemnástich podnikov, o ktorých nie je presne jasné, podľa akých kritérií sú vlastne zvolené do tej pozície. S cieľom tlmiť transformačný tlak, v tomto roku je schválený sociálny program pre 187 podnikov, v ktorých sa 15 309 osôb dobrovoľne prihlásilo ako technologický zvyšok. Na vyplatenie odstupného celkovo je schválených čosi viac od 8 miliárd 670 miliónov dinárov.

V podstate, privatizácia, vlastne jej výsledky sú stále ďaleko od toho, čo by sa žiadalo a čo bolo možné. Z kladných účinkov, ktorých zdrojom je Agentúra pre privatizáciu, možno uviesť skutočnosť, že v privatizovaných firmách došlo k rastu príjmov o 69 percent, že sa hodnota majetku týchto podnikov zvýšila o 47 percent. Neprivatizované podniky zostali hlavne na doterajšej úrovni. No jednou z ďalších charakteristík transformácie je až drastický pokles zamestnanosti. V rokoch 2002 – 2011 sa počet zamestnaných zmenšil o viac ako 410 000 osôb. Znamená to, že každý rok bez práce zostávalo od 40 000 do 45 000 osôb. V mnohých firmách nedošlo k rastu produktivity a príjmov, ani k zmenšeniu výrobných nákladov. Zmenšuje sa i percento využívania kapacít, približne každá desiata z privatizovaných firiem nemá základné dokumenty regulujúce vzťah so zamestnancami, percento syndikátne organizovaných robotníkov v nich klesá. Privatizovaný majetok sa najčastejšie využíva na iné účely: veľká časť priestorov sa zmenila na sklady, alebo sa využíva inak. Účinky privatizácie na výsledky podnikov sa značne líšia vzhľadom na ich veľkosť. Pokrok je najrýchlejší pri veľkých podnikoch. Základný záver však je, že koncept privatizácie po roku 2000 hospodárstvu Srbska nepriniesol očakávané výsledky. Jej výsledky sú oveľa menšie od pôvodne očakávaných, keďže tento druh transformácie len čiastočne odštartoval prestavby štruktúr podnikov. Len v jednotlivých prípadoch a nie globálne prispel k ich rozvoju. Zjavná je i selektívnosť v privatizačnom procese: najprv sú, na začiatku prvej dekády tohto storočia, sprivatizované relatívne úspešné spoločenské podniky, aby s plynutím času ostávalo čoraz menej atraktívnych spoločenských podnikov na transformáciu. Všetko to opodstatňuje tvrdenie, že pôvodne privatizačné nadšenie vypŕcha, a že sa transformácia čoraz častejšie skloňuje aj ako veľké sklamanie. Kríza je stále hlboká, času stále menej. A privatizované spoločnosti navyše potrebujú aspoň rok či dva, aby sa pozitívne efekty prestavby štruktúry a produktivity prejavili. Inej transformačnej cesty ale niet. Teda kto to kedy a nakoľko zodpovedne pochopí, tak sa azda aj bude mať. • TÝŽDEŇ •

POL STOROČIA NAŠICH REFORIEM

Zotavovanie je dlhá cesta O. Filip

eformy, transformácia, privatizácia, integrácia, stabilizácia... Pojmy, ktorými je natoľko presiaknutá naša súčasnosť, že ich už dlhšie vnímame ako čosi samozrejmé a bežné. V roku, ktorý práve odpisujeme, dovŕšilo sa i jedno hospodárske jubileum, ktoré akosi neupútalo väčšiu pozornosť verejnosti. Ide o polstoročnicu tzv. veľkej hospodárskej reformy z roku 1965, významnej tak svojím obsahom, ako i následkami, ktoré mala na vtedajší a budúci rozvoj Juhoslávie. Uvedená reforma bola medzi socialistickými krajinami prvým významným pokusom v povojnovom období demokratizovať spoločnosť a presadiť trhovú ekonomiku. Šlo vlastne o radikálnu zmenu doterajšieho kurzu v smere kapitalizmu spôsobenú krízou juhoslovanského hospodárstva. Jasné je, že sa to v jednostraníckej Juhoslávii, s výrazným komunistickým monopolom a dominantným spoločenským a štátnym vlastníctvom vo sfére výroby nedalo, ani podariť nemohlo. Cieľom reformy, ktorej ideovými tvorcami boli Edvard Kardelj a Vladimir Bakarić, no skutočným autorom Kiro Gligorov (vtedy tajomník pre financie Zväzovej výkonnej rady), bolo spravodlivejšie rozvrhnúť hrubý národný dôchodok, zotaviť a ožiť ekonomiku, reformovať samosprávny socializmus, liberalizovať trh, opustiť štátom a plánmi regulované hospodárstvo. Reforma na začiatku štartovala dobre. Došlo k oživeniu hospodárstva, zlepšila sa životná úroveň obyvateľstva, dinár sa stal pevnejší (nie ale aj konvertibilný, hoci i to bol jeden z cieľov), začala sa výroba našej chýrečnej fiatky. Na strane druhej, tej chmúrnejšej, bol rast nezamestnanosti a vonkajších dlhov, stupňovanie sociálnych rozdielov, veľká inflácia. Otvorenie hraníc znamenalo, že za dosť krátky čas pol milióna občanov • TÝŽDEŇ •

Koľko to všetko potrvá? – presýpacie piesočné hodiny

odišlo na tzv. dočasnú prácu do zahraničia. Pre obavy z reštaurácie kapitalizmu od reformy sa upustilo, no viaceré následky zostali. Od otvorených hraníc po to, že sa nám Západ stal bližší. Podľa Latinky Perovićovej reforma z roku 1965 bola najdôležitejšia a najďalekosiahlejšia udalosť vo vtedajšej Juhoslávii. Najmä preto, lebo znamenala nielen súbor radikálnych ekonomických zmien, ale i štart hlbokých premien v zmýšľaní a mentalitách ľudí. Nízka produktivita, drahá a neproduktívna administratíva, časté poruchy vo finančnom systéme, rast dlhov, trovenie nezarobeného, deficit a iné problémy nútili neskoršie Juhosláviu a Srbsko, aby aspoň raz každé desaťročie siahali po zásadných reformách. Kľúčom neúspechov alebo krátkeho dychu všetkých bolo vlastne rozvrhnutie skromného existujúceho produktu, pripomínajúce zapchávanie dier v riadne poškodenom člne. Vystihol to premiér Zoran Đinđić, keď v interview týždenníku NIN pri príležitosti výročia 5. októbra

pred štrnástimi rokmi kvitoval: – Keby ľudia v Srbsku akceptovali chmúrnu skutočnosť, pochopili by, že im platy môžu byť také, aká je produktivita. A produktivita nám je najnižšia v Európe. Platy teda nemôžu rásť, ak produktivita nestúpa... Počas uplynulých piatich desaťročí bolo veľa rokov, chvíľ a príležitostí, ktoré sa označovali za prelomové a medzníkové z aspektu ekonomiky. Lebo známe problémy: veľká zadlženosť štátu a hospodárstva, nelikvidita, nízka produktivita a vysoká inflácia – stále a úporne pretrvávali. Treba si v tomto kontexte spomenúť na Dlhodobý program ekonomickej stabilizácie v rokoch osemdesiatych, pokusy premiéra Anteho Markovića stabilizovať ekonomiku antiinflačným programom a transformovaním spoločenského vlastníctva do robotníckeho akcionárstva (1989, 1990), na program menovej rekonštrukcie Dragoslava Avramovića (rok 1994), ktorého krach spôsobilo vlievanie zdravých peňazí do chorého hospodárstva. Ozajstnú

privatizáciu Juhoslávia zažila len po roku 2000, no ani tu sme sa nepreslávili. Majiteľmi lepšieho života a skvelého životného štandardu sa stala hŕstka jednotlivcov, ktorí dokázali z transformácie vyťažiť všetko, čo sa dalo, a enormne zbohatnúť. Magazín Ekonomist v decembrovom čísle z roku 2002 na titulnej strane oznamuje, že je pre osud reforiem prelomový rok 2003. Kiežby bol jediný takýto rok. Bolo ich aj pred nástupom svetovej hospodárskej krízy v roku 2008, ako i po ňom. Aj v tomto roku, v ktorom hlavne ďakujúc zriekaniu sa širokých vrstiev obyvateľstva, zamestnancov a dôchodcov, došlo k výraznému zmenšeniu rozpočtového deficitu, ako aj prestupu z recesie do rastu (asi 0,8-percentnému), sa slovo reforma opäť často skloňuje. Na stretnutí s európskym komisárom pre politiku susedstva a rokovania o rozšírení Johanessom Hahnom premiér Aleksandar Vučić podotkol pred niekoľkými dňami, že Srbsko, realizujúc ekonomické reformy, ukázalo, že môže mať dobré výsledky aj pri zdolávaní ťažkých období, ako aj to, že je jeho cieľom ukončiť ťažké reformy do konca roka 2019. Pre niekoho dosť krátka, pre iného zase dlhá doba. Oveľa dlhšia doba je však tých uplynulých päťdesiat rokov. Za ten čas zažili sme aj niekoľko štátov, aj jeden štát s niekoľkými názvami, aj zmeny spoločenského zriadenia, vojny na okolí aj bombardovanie u nás, aj sociálne a politické zmeny a otrasy, sankcie a chudobu, prírodné a iné katastrofy... Reformy v tom všetkom, či skôr napriek všetkému, zostávali stálicou, aktívnym a atraktívnym pojmom, ktorý dennodenne počúvame aj dnes. S tým, že forma zostáva v podstate rovnaká, len sa obsah potrebného zotavovania sústavne mení. Čo iné však život, aj ten spoločenský, je, než stála zmena? Čiže reforma.

51 – 52 /4678 – 4679/ 19. – 26. 12. 2015

Karikatúra: J. Vlahović

Týždeň VŠÍMAME SI BEZDOMOVCOV?

Sú tu, vôkol nás Jasmina Pániková

rovnať s problémami dospelých osôb. Sú to osoby, ktoré zostali bez práce, domu, ktoré pre narušené rodinné vzťahy zostali bez

čo teraz od 45 – 50 % používateľov majú zakončené stredné vzdelanie.

Našťastie, počas zimy na niekoľkých lokalitách v meste sú maringotky, obytné kontajnery, osobitne pre ženy a osobitne pre mužov, v ktorých po registrácii môžu stráviť noc. Vo Futogu je situácia trochu iná. Sú takisto bezdomovci, ktorí sa tam ocitli z iniciatívy Sociálnej služby, ktorí sú chorí a o ktorých sa nemá kto starať, alebo sa nechce starať. Zostávajú od 3 – 6 mesiacov a často aj dlhšie.

rvé chladné rána, prvé mrazivé výkresy na našich oknách a streÚTULKY AKO chách avizujú zimu, ZÁCHRANA ktorá čoskoro príde Život na ulici si aj kalendárne. Všetnevieme ani predci túžobne budeme staviť. Môžeme očakávať sneh, aby iba predpokladať, nám cez vianočnoaký je. Prirodze-novoročné sviatne si myslíme, že ky vytvoril krásne v lete je ich ťažovzdušie... Pre jedká situácia o niených je zima so snečo ľahšia, ale čo CELÝ ŽIVOT AKO NN OSOBA hom symbolom pov zime? Kam ujsť S poznatkom, že v útulku vo koja a radosti, pre pred lámajúcou Futogu žije pani, o ktorej nikto tých druhých záhazimou? Áno, sú nič nevie a volajú ju iba Minja, dou, s kým prežijú možnosti záchra- nemohla som sa nespýtať na ďalšiu zimu, kde a či ny. Aspoň keď ide ňu. „Áno, naša Minja je tu s nami ju vôbec prežijú. Anđelka Baraćová, vedúca organizačnej jednotky o veľké mestá... najdlhšie a určite tu zostane celý Sú to ľudia vôkol útulku vo Futogu V uvedenom útul- život,“ so smútkom povedala nás. Často sčupení ku v Novom Sade A. Baraćová. „Celých dvanásť sedia na ulici s malou nádobkou všetkého, alkoholici a drogovo každý pracovný deň pred sebou, v ktorej sa zatrbliece závislí, duševne chorí ľudia,“ uvá- od siedmej ráno do podaktorý dinár, žiadostiví kúsku dza Anđelka Vujanićová, sociálna siedmej večer, a pochleba alebo iba teplého ľudské- pracovníčka v Dennom útulku čas víkendu od siedho pohľadu. Bez výčitiek. Veď pre bezdomovcov Gerontolo- mej ráno do šiestej netrávia svoj život na ulici pre- gického strediska v Novom Sade. večer, bezdomovci to, že ich to baví. Nejde iba môžu tráviť čas, osprKaždý z nich má o negra- chovať sa, dostať čissvoj príbeh, a to m o t n ý c h tý odev, utlmiť hlad smutný. a pologra- sendvičom a zohriať m o t n ý c h sa pri čaji. Doposiaľ KTO SÚ ľudí, ako si sem prichádzalo do BEZDOMOVCI? to väčšina 35 osôb denne, ale Náš štát nedismyslí. Dnes vzhľadom na to, že ponuje presnými svoju stre- chladné dni iba priúdajmi o počte c h u n a d chádzajú, očakávajú, bezdomovcov. h l a v o u že ten počet bude V mimovládnej ora vlastný omnoho väčší. Nie sú ganizácii Housing chlieb ne- to jediné služby, ktocentar nedostatok majú ani ré im tu poskytujú. údajov oceňujú podaktoré Vybavovanie osobako čosi veľmi zlé. osoby, kto- ných dokladov, inforPodľa nich by sa ré zakonči- movanie o sociálnej ten počet mal konli strednú, pomoci a nanajvýš tinuálne sledovať. vyššiu, čo- ľudské správanie sa Jedno je isté – viac raz častej- k týmto marginali- Volajú ju Minja, ale jej meno je mužov, než žien. Daniela svoju záchranu šie aj vyso- zovaným skupinám nikto nevie... Potvrdili nám to našla v útulku kú školu. ľudí sú iba malou aj v Dennom útulV e d ú c a súčiastkou ich práce, ktorú nie- rokov. Našli ju v jednom starom ku pre bezdomovcov v Novom organizačnej jednotky Útulku koľkočlenný tím každodenne aute, zavšivavenú, zanedbanú. Sade. „Sú to osoby, ktoré ešte pre dospelé osoby vo Futogu vykonáva. Kde nájsť záchranu A nehovorila nič. Vôbec nevev detskom veku vyrastali v usta- Anđelka Baraćová podčiarkuje, pred mrazivou nocou a neistým dela komunikovať. Údajne žila novizniach sociálnej ochrany že v minulých rokoch 80 % po- ránom? V útulku bezdomovci s istou skupinou cirkusantov, alebo v pestúnskych rodinách užívateľov služieb útulku bolo nemôžu nocovať. O siedmej ktorí ju po odchode z Futogu a ktoré sa neskoršie nevedeli vy- bez školského vzdelania, zatiaľ večer sa jeho brány zatvárajú. tu aj nechali. Vtedy možno mala

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

15 – 16 rokov, takže môžeme iba odhadovať, koľko má rokov. Všetkými spôsobmi sme sa snažili zistiť, kto je ona, koľko má rokov, ale bezúspešne. Úspechom je aspoň to, že teraz môžeme s ňou komunikovať. Odpovie svojím spôsobom, ale rozumieme si,“ povedala Baraćová. Presvedčila som sa v tom aj sama. Podala mi ruku, povedala svoje meno, zopakovala moje a odviedla ma nech vidím vianočný stromček, ktorý práve zdobili. Ovzdušie na prvý pohľad sviatočné, bezstarostné, až natoľko, že človek stratí pocit, že sa nachádza v mori smutných životných príbehov.

a nič,“ smutne uzavrela Daniela. O nič inakší nie je ani osud 45-ročného Andriju, ktorý už 15 rokov žije na uliciach Nového Sadu. Prišiel z Chorvátska, z Rijeky, zúčastnil sa vo vojne. Zakončil filologické gymnázium,

O chvíľu opúšťa útulok. Hovorí, že možno pôjde do kostola, to ho vraj trochu upokojuje, alebo skúsi, či ho prijmú na psychiatrické oddelenie. „Budem sa prechádzať po meste a hádam niekde zostanem.“ Súmrak sa už

drogy. V Novom Sade opustil rodinu a s estrádnou umelkyňou bol, pokým mal peniaze. Zostal bez všetkého. Keď ho prvýkrát doviezli k nám, vyzeral šokujúco. Z jeho otvorených rán vychádzali červy. Po niekoľkých mesiacoch sa zotavil, odišiel a vrátil sa na staré. Doviezli ho v oveľa horšom stave, než predtým. Žiaľ, u nás aj zomrel. Niekedy je všetko márne, ale to nám nezabraňuje, aby sme sa aj naďalej snažili pomáhať im,“ končí Anđelka Baraćová. ČO JE ŠŤASTIE? Pozerajúc sa na ľudí, ktorí prišli o všetko, nastoľuje sa otázka, čo by sme v takej situácii urobili my. Pozerajúc sa, ako sa tešia z celkom bežných a pre niekoho aj bezvýznamných vecí, prichádza aj ďalšia otázka – z čoho sa my tešíme? Sme ozaj šťastní a spokojní, alebo vždy chceme iba viac a viac? To ale neznamená, že sa máme vzdať všetkého a čakať pomoc, ale naučme sa byť aspoň trochu pokornejší, skromnejší a hlavne neodsudzujme ľudí vôkol seba. Nepozerajme sa na ľudí spiacich na ulici ako na špinavých lenivcov, ktorí iba čakajú almužnu. Určite každý z nich má

KAŽDÝ MÁ SVOJ PRÍBEH... SMUTNÝ... Určite nikto nepoužíva služby útulku, lebo má vlastný dom, teplú izbu Andrija s Anđelkou Vujanićovou a ďalšou pracovníčkou a plný stôl. Každý z nich útulku v Novom Sade má pevný dôvod, prečo je odkázaný na sociálne služby. začal študovať na Bohosloveckej spustil na hmlou zahalený Nový A tie dôvody nenechajú nikoho fakulte a ochorel. „Som chorý. Sad. Aj teplota už klesla popod ľahostajným. Päťdesiatšesťroč- Lekári mi diagnostikovali schi- nulu. Andrija je prinútený hľadať ná Daniela z Nového Sadu vo zofréniu a schizoafektívnu po- záchranu na psychiatrii. Nikde sa futockom útulku žije dva a pol ruchu. Matka žije v Bosne a tiež necíti dobre. Slová, ktoré zostároka. Sympatická, vajú v pamäti... slušná žena, neODOSOBNIŤ SA, ALE AKO? odlišujúca sa od žiadnej inej, ktorú „My sme profesionáli, ktorí dennodenne streby nemali prežívať trápenia távame. Iba na prvý našich pacientov, ale ako pohľad. Daniela je sa odosobniť? Veď sme iba liečená alkoholička. ľudia...,“ hovorí A. Baraćo„Mala som pekné vá. „Vidieť, ako syn vyhodil detstvo, peknú z auta svoju nehybnú matku a nechal ju pred dverami mladosť, prácu, rodičov a syna, pre útulku, je asi najhorší príktorého som žila. pad, s akým sa v takejto práV roku 2009, keď ci môžete stretnúť. Mladé umrel, zrútil sa celý osoby, ktoré sú zavšivavené môj svet. Stala sa zo a s viditeľnými znakmi kožmňa alkoholička, ných chorôb, duševne choré ktorá sem prišla alebo závislé, staršie osoby, plaziac sa po zemi. o ktoré sa nemá kto alebo nechce starať... Také prípady Môžem to verejne Nie každý má plný stôl. povedať, lebo som sú našou každodennosťou. Nevyhadzujme potraviny, si vedomá, že som Údaje mimovládnej organizácie Mávame aj také, ktoré sa darujme ich. mala problém. Tu Housing centar skončia šťastne, ale sú aj také, som si našla pokoj kde vynaložíme naše sily, ale a istotu. Tu ma nikto nesklame. je chorá. Aj otec bol chorý. Chcel márne. Spomínam si na istého dôvod, prečo žije takým životom. Neverila som, že sú ľudia, ktorí ma zabiť. Mám sestru, ktorá žije pána, ktorý v 90. rokoch úspešne A skutočnosť, že žijú na ulici, chcú zbohatnúť na cudzom ne- v okolí Nového Sadu, ale nemô- podnikal. Mal zastupiteľstvo svo- neznamená, že nevedia nič. Iba šťastí. Štyridsať rokov som mala že mi pomôcť,“ hovorí Andrija jej spoločnosti v zahraničí, kde jeden rozhovor s nimi stačí, aby „priateľa“, ktorý mi zobral byt, a v rovnakej chvíli nastoľuje tému sa zoznámil s jednou známou sme sa niečo naučili. Aspoň ako auto, peniaze. Už nemám nikoho rockovej hudby, ktorú má rád. speváčkou, s ktorou začal užívať si vážiť niektoré hodnoty. • TÝŽDEŇ •

51 – 52 /4678 – 4679/ 19. – 26. 12. 2015

Týždeň SLOVÁCI A SPOLUŽITIE

Fórum Slovákov 2015 Jaroslav Čiep

účasti, zodpovedajúceho zastúpenia príslušníkov národnostných menšín vo verejnom sektore a verejných podnikoch, pôsobenia menšinových národnostných rád, ekonomického postavenia príslušníkov národnostných spoločenstiev a medzinárodnej spolupráce. Vo verejnej rozprave sa môžu zúčastniť všetci občania a odborná verejnosť. Po ňom o stave používania

príležitosti Medzinárodného dňa ľudských práv 10. decembra o deň neskôr v Báčskom Petrovci bola verejná diskusia na tieto pálčivé témy. Občianske združenie Slováci a spolužitie (SaS) v piatok 11. decembra vo veľkej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec zorganizovalo Fórum Slovákov – verejnú diskusiu na tému ľudských a menšinových práv. Úvodom stretnutia nie tak početného fóra predseda združenia SaS Michal Spevák ozrejmil, že od 3. do 23. decembra tohto roku trvá verejná rozprava k akčnému programu v oblasti národnostných práv, a poznamenal, že v Návrhu oso- Slabý záujem o verejnú tribúnu na bitného akčného plánu sú tému menšinových práv v Petrovci uvedené strategické ciele v oblasti osobného statusového a využívania národnostných práv postavenia, zákazu diskriminácie, v našich prostrediach a v našich kultúry a médií, slobody vierovy- národnostných inštitúciách znania, používania jazyka a pís- hovorili diplomovaný právnik ma, vzdelávania, demokratickej Zlatko Šimák, predsedníčka Ma-

na úpadok obyvateľstva v súčasnosti, odchod za prácou, vysťahovalectvo, národná nejednota, objektívnosť informovania, ale návrhov, ako tomu všetkému čeliť, bolo málo. Azda takou elementárnou vecou by mohlo byť, Úvodné postrehy na tribúne predostreli podľa A. BoldockejM. Spevák (vpravo) a Z. Šimák -Ilićovej, zostaviť tice slovenskej v Srbsku Katarína brožúrku o vlastných právach Melegová-Melichová, zástupca a jej distribúcia v našich dedinách predsedu Obce Kovačica Ján a mestách. Paul, členka Národnostnej rady Na záver Michal Spevák vyslovenskej národnostnej menšiny jadril rozčarovanie nad tým, ako Anna Boldocká-Ilićo- málo sa záujemcov zoskupilo vá, predseda MOMS na Fóre Slovákov, hoci, ako poBelehrad Ján Krivák vedal, pozvánky na podujatie a predseda strany dostali takmer všetci, čo niečo Slováci vpred! Pavel znamenajú v tejto národnosti. Surový. Rozhorčene skonštatoval, že nie V prednesených sme schopní vypočuť si jeden diskusiách sa zväčša druhého a jedna skupina Slozohľadňoval pokles vákov celkom vylučuje druhú. počtu Slovákov, Zároveň vyzval všetkých poznámn e u p l at ň ov a n i e kovať akčný plán a aj diskusie menšinových práv, z tohto fóra SaS následne spracuje nezamestnanosť, v tvare pripomienok, návrhov a porušovanie súkromného vlast- sugescií a zašle na Ministerstvo níctva, politizácia národnostných spravodlivosti ako Návrh osobitinštitúcií, úpadok národného po- ného akčného plánu na uskuvedomia, drastický úpadok žiakov točňovanie práv národnostných v slovenských školách v pomere menšín.

Z KONFERENCIE V MLYNKOCH

Ako ďalej, Slováci...? Katarína Melegová -Melichová

väz Slovákov v Maďarsku usporiadal v dňoch 27. a 28. novembra t. r. v Mlynkoch (Pilisszentkereszt) konferenciu pod názvom Ako ďalej, Slováci v Maďarsku?, na ktorú v tomto roku prizvali aj Maticu slovenskú v Srbsku. Konferencie sa zúčastnil aj mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Maďarsku Rastislav Káčer, ktorý sa zmienil o vytvorení jednotných národnostno-politických noriem v rámci EÚ. Predseda ÚSŽZ JUDr. Ján Varšo hovoril o východiskách, výzvach, možnostiach a nástrojoch na udržanie slovenskosti medzi mladými generáciami Slovákov v Maďarsku, ale aj o novinkách, ktoré mieni uplatniť pri projekto-

www.hl.rs

vom financovaní aktivít Slovákov v zahraničí. Potom sa už striedali ďalší účastníci, ktorí nastoľovali problémy, s ktorými sa stretávajú jednak v slovenskej kultúre, ale aj v slovenskom školstve. Hodne sa hovorilo o nutnosti vypracovať metodiku výučby jazyka pre tie deti, ktoré sa zapísali do slovenskej školy, ale jazyk neovládajú a ich rodičia tiež nie, hoci im je slovenčina materinským jazykom. Hovorilo sa aj o nie celkom dobrom fungovaní medzištátnej komisie, ktorá má tieto otázky zohľadňovať a nachádzať riešenia, starať sa jednak o legislatívny aspekt menšinovej otázky, ale aj o jeho naplnenie v praxi. Keďže je menšinové školstvo v kompetencii Celoštátnej slovenskej samosprávy

Informačno-politický týždenník

Zo snemovania na tému Ako ďalej, Slováci v Maďarsku?

v Maďarsku, o téme sa zmienila aj jej predsedníčka Alžbeta Hollerová-Račková. O Rumunoch v Maďarsku hovorila šéfredaktorka týždenníka v rumunskej reči Foaia româneascã Eva Simonová a predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová dala aktuálny prehľad slovenského národnostného života v Srbsku. Slováci v Maďarsku sú, hoci ich je čo do počtu menej ako nás, na tom lepšie, keď ide o financie od štátu a aj čo sa týka rozhodovania o otázkach v oblasti školstva, kultúry a informovania, ale zápasia aj s takými problémami, ako je nie

celkom dobrá znalosť slovenčiny u osvetových pracovníkov, ďalej ich nedostatok vôbec, v čom sa opierajú aj o pedagogické kádre zo Slovenskej republiky atď. V priebehu dvoch dní sa veľa problémov nielen nastolilo, ale hľadali sa aj najúčelnejšie riešenia. Mnohé z problémov, ktoré sa tam nastolili, sú nám spoločné, a preto by nebolo od veci s rovnakou náplňou zorganizovať možno spoločnú konferenciu na úrovni Maďarska, Rumunska, Srbska a Chorvátska a hľadať aj spoločne riešenia. Možno by sme tak skôr dostali odpoveď na otázku Ako ďalej, Slováci, mimo hraníc Slovenska? • TÝŽDEŇ •

SRBSKO-SLOVENSKÉ PODNIKATEĽSKÉ FÓRUM

Posilnenie hospodárskych väzieb Oto Filip

istoricky blízke, priateľské, nadštandardné… Všetky tieto opisy sa hodia na srbsko-slovenské bilaterálne vzťahy, ktoré sú v politickej sfére priam ukážkové a vzorom iným. Keďže sa, žiaľ, ich ekonomický segment stále nedostal na možnú

významu, ktorý pripisujú napredovaniu ekonomickej spolupráce dvoch štátov. Táto je dôležitou zložkou celkových vzťahov dvoch krajín, založených na politickom porozumení, kultúrnej spätosti, historickej blízkosti a priateľstvu ich národov – uviedol. Jasné je, že je základom hospodárskych vzťahov Belehradu

Podpredsedníčka vlády Srbska Zorana Mihajlovićová

Zo vstupnej časti fóra v Hospodárskej komore Srbska

energetika a obnoviteľné zdroje energie, obchod, turizmus, ochrana životného prostredia, automobilový priemysel, potravinársky priemysel, informačné technológie, vodný transport, infraštruktúra, spolupráca malých a stredných podnikov. Kladným momentom pri takýchto snahách je naše priblíženie sa Európskej únii, integrácia ako jedinečná príležitosť urýchliť realizáciu reforiem a prispôsobovať právnickú sústavu potrebám dneška. Podpredsedníčka vlády a ministerka stavebníctva, dopravy a infraštruktúry Zorana Mihajlovićová zhodnotila, že je zasadanie zmiešanej komisie veľmi významné tak pre ekonomiky dvoch krajín, ako aj pre ich celkovú spoluprácu a vzťahy. Za dôležitý krok v súčasnom období označila zlepšenie hospodárske-

a žiaducu úroveň, pochopiteľná a Bratislavy stúpajúca obchodná je pozornosť, ktorá sa venuje výmena ako výsledok ich kontinuvšetkým opatreniam a krokom álneho politického a ekonomickév smere zveľaďovania hospodárskych vzťahov Belehradu a Bratislavy. Po apríli prišiel december, s ním aj ďalšie, v poradí siedme zasadanie Zmiešanej medzivládnej komisie pre obchodnú a ekonomickú spoluprácu Srbska a Slovenska, prebiehajúce v Paláci Srbska v Podpredseda vlády Slovenska Novom Belehrade Ľubomír Vážny 10. a 11. decembra. Jeho veľmi dôležitou zložkou bolo ho dialógu. Jej hodnota bola Podnikateľské fórum, zoskupujú- vlani približne 500 miliónov ce naše a slovenské firmy, ktoré dolárov, čím Slovensko obsa 11. decembra konalo vo veľkej sadilo dvadsiatu pozíciu v zasadačke Hospodárskej komory zozname zahraničnopoliSrbska (HKS) v Belehrade. tických partnerov Srbska. Vítajúc účastníkov, členov Hodnota nášho exportu na štátnej a hospodárskej delegá- Slovensko bola viac ako 212 Časť účastníkov cie zo Slovenska, podpredseda miliónov, dovozu zo SlovenHKS Miroslav Miletić ako hostiteľ ska približne 287 miliónov do- ho ovzdušia, opatrenia v záujme podčiarkol, že ich príchod na lárov. Oblastí, v ktorých možno ľahšieho investovania. Podotkla, fórum treba brať ako svedectvo vyvíjať spoluprácu, je mnoho: že za prvých deväť mesiacov • TÝŽDEŇ •

hodnota výmeny stúpla o päť percent v porovnaní s rovnakým obdobím vlani a bola 354 miliónov dolárov, no aj to, že sa s tým nemožno uspokojovať. O to skôr, že je aj veľa možností, aj veľa potenciálov, tak v jednej, ako aj v druhej krajine, aby táto suma bola omnoho vyššia. – Dúfam, že sa omnoho častejšie budú stretávať predstavitelia zainteresovaných spoločností a že my ako štát zabezpečíme ešte viac možností na investovanie u nás, – zdôraznila v úvodnom výklade podpredsedníčka Mihajlovićová. Podpredseda vlády Slovenska pre investície Ľubomír Vážny vyjadril podporu stretaniam predstaviteľov slovenských a srbských spoločností, ktorí sa v hojnom počte v tomto roku stretávajú už druhýkrát, s tým, že teraz Bratislavu, kde sa v apríli konalo minulé podnikateľské fórum, vymenili za Belehrad. – Slovensko a Srbsko netreba vzájomne predstavovať, – podotkol podpredseda L. Vážny, podčiarkujúc, že medzi našimi krajinami existujú nadštandardné vzťahy, ktoré je potrebné využiť aj na bilaterálnu spoluprácu medzi vládami, podnikateľmi, na posilnenie obchodných väzieb, výrobno-kooperačných partnerstiev a tiež na pláne spoločných investícií... Skonštatoval, že účasť 26 slovenských firiem na fóre potvrdzuje aj záujem o vyššie formy hospodárskej spolupráce s partnermi zo Srbska. Podotkol potenciály Srbska, ktoré sa stáva lákavým aj pre slovenských investorov. Stručne, širšie sa, ďakujúc aj zmiešanej komisii, aj stretnutiam, aj fóru a rokovaniam našich a slovensk ých p o d n i k a t e ľ o v, otvárajú dvere novým kontaktom a partnerstvám, investíciám a mnohým oblastiam, v ktorých je možné napredovanie srbsko-slovenských a slovensko-srbských ekonomick ých v z ťahov. S reálnymi výhľadmi, aby sa v období pred nami urýchlene zveľaďovali.

51 – 52 /4678 – 4679/ 19. – 26. 12. 2015

Týždeň NA ODDELENÍ SLOVAKISTIKY V NOVOM SADE

Predvianočný program Elena Šranková

a Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade sa v stredu 16. decembra konal predvianočný program. Išlo o slávnostné stretnutie študentov, profesorov a hostí, ktoré je podľa slov Marty Součkovej, lektorky na tomto oddelení, už malou tradíciou. Študentom sa podnetnými a pochvalnými slovami prihovorila prof. Dr. Jarmila Hodoličová, vedúca oddelenia. Vinše k nadchádzajúcim sviatkom sympatickým spôsobom predniesli študenti slovenčiny ako cudzieho jazyka, pričom im s výberom pomohla Anna Margaréta

Valentová. Nasledovala videoprezentácia fotografií z detstva, tak profesorov, ako i študentov tohto oddelenia, čo vyvolalo spomienky, ale i trochu humoru. Všetko s cieľom lepšie sa zoznámiť, čo je svojráznym posolstvom Vianoc. Náplňou stretnutia bol aj kvíz, kde sa skúšali vedomosti zo všeobecnej kultúry, s dôrazom na literatúru. Účinkovali všetci prítomní rozdelení do dvoch skupín. Najviac pozornosti, ale aj zábavy spôsobilo študentské predstavenie, divadielko nacvičené podľa predlohy Václava Pankovčina, v značnej miere prispôsobené nášmu prostrediu s trefnými a páčivými improvizáciami.

V divadielku sa študenti osvedčili ako herci

Študentom sa na záver tohto tvorivého, hravého a zábavného predvianočného programu

dostali knižné darčeky, ktoré pripravili NRSNM, SVC a Oddelenie slovakistiky.

NÁRODNOSTNÉ MENŠINY V NEMECKU

Informovanie Lužických Srbov Juraj Bartoš

edúci nadácie SHARE v Srbsku Dr. Jan Krásny sa posledné tri roky zaoberá národnostnými menšinami v Nemecku. Kliesniac cestu do hĺbky témy, spresňuje, že tradičné NM v Nemecku sú: Lužickí Srbi, Dáni (je ich najviac – do 100 000), Jermeni (10 000), Rómovia (približne 70 000), Židia a iní. Odhaduje sa, že ľudí hovoriacich lužickosrbským jazykom je asi 10 000, a občanov, ktorí sa cítia ako Lužickí Srbi, je 30 – 40 000. Druhú skupinu národnostných menšín tvoria migranti: až 20 percent obyvateľstva. Najviac je Turkov, potom nasledujú Kurdi, migranti hovoriaci ruským jazykom (nie sú všetci Rusi), Židia (z niekdajšieho Sovietskeho zväzu), Poliaci, bývalí Juhoslovania, Taliani, Gréci... „Počas vlády nacistov v Nemecku boli zakázané jazyky národnostných menšín,“ hovorí Dr. Krásny. „Príslušníci menšín sa ich začali znovu učiť až po roku 1947. Občania, ktorí hovoria

www.hl.rs

Dr. Jan Krásny

jazykmi spomenutých menšín alebo sa cítia ako ich príslušníci, sa informujú predovšetkým prostredníctvom regionálnych verejných rozhlasových a televíznych servisov.“ Sústreďujúc sa na lužickosrbskú menšinu v Nemecku, pán Krásny hovorí, že vo východnej časti Nemecka jej príslušníci majú polhodinové televízne

Informačno-politický týždenník

vysielanie raz za mesiac. Rozhlasové vysielanie trvá 21 hodín denne v hornolužickosrbskom jazyku a 6-hodinové vysielanie v rozhlase v dolnolužickosrbskom jazyku. Mimochodom, televízna úhrada v Nemecku vynáša 18 eur za mesiac a je záväzná pre všetkých občanov. Prostriedky na etnické menšiny vyčleňujú spolkové krajiny. Usmerňujú ich k národným spoločenstvám (majú podobnú funkciu ako u nás národnostné rady) a tie ich potom rozvrhujú na rôzne segmenty kultúrno-politického života menšín. Lužickí Srbi majú kultúrno-politickú organizáciu – Zväz Lužických Srbov Domovina a politickú stranu nemajú. Nadácia lužickosrbského národa prostriedky na činnosť (približne 15 miliónov za rok) dostáva od vlády spolkovej krajiny Saxónska, a potom financuje činnosť všetkých lužickosrbských inštitúcií. Sem patria tradičné médiá tejto menšiny na čele s vydavateľstvom Domovina, ako i periodiká Srpske novine

a Katolički poslanik, rozhlas a polhodinové televízne vysielanie. Na päťročný projekt, ktorého cieľom je výskum, rozvoj a zachovanie lužickosrbského jazyka, zo štátneho rozpočtu je určených 2 355 000 eur. V rámci projektu boli vytlačené a zdarma podelené lexikóny, slovníky, učebnice pravopisu... Okrem toho štát poskytol 1 590 000 eur na založenie a prevádzkovanie portálu určeného na učenie lužickosrbského jazyka, ako i milión eur na vytvorenie encyklopédie lužickosrbského národa. Prostredníctvom online informovania sa Lužickí Srbi snažia učiť materinský jazyk a nadväzovať vzájomnú komunikáciu hovoriac oboma variantmi ich jazyka. Cieľom projektu je produkcia a distribúcia vzdelávacích a informačných obsahov, ako aj tých, ktoré sa zameriavajú na ozrejmenie menšinových práv. Ako záverom podčiarkuje Dr. Krásny, na realizácii projektu sa okrem vedúceho podieľajú traja sieťoví odborníci a jeden grafický dizajnér. • TÝŽDEŇ •

ČAS VIANOČNÝ

Najlacnejšie víno na svete „Do pekla s chudobou!“ Gang of Four

Janko Takáč Keďže som nikdy nebol vynikajúcim športovcom, mojou jedinou zimnou rekreáciou je prechádzka dedinou. Najmä odvtedy, ako som začal zápasiť s nadváhou a vysokým krvným tlakom – či duje u nás v južnom Banáte veľmi častý vietor, či je daždivo, či je chladno, alebo či padá sneh – dbám, aby som každý deň aspoň hodinku vyčlenil na prechádzku. Skôr ako vyjdem von, na uši si dám slúchadlá a hudba z mobilu mi pomáha, aby som vytrval napriek zlému počasiu alebo nude. Keď sa mi skutočne nechce ísť z domu, tak si so sebou beriem aj fotoaparát, pátram po zaujímavých záberoch a uplynie nejako tá hodinka. Okrem mnohých iných

* LETMO

Odborníci Sú štáty, v ktorých je obrovská väčšina mužskej populácie presvedčená, že sa dokonale vyzná vo futbale, sú aj také, v ktorých si tisíce ľudí namýšľajú, že by mohli byť trénermi národného basketbalového alebo volejbalového mužstva, a sú aj tretie, v ktorých čo človek, to naslovovzatý odborník na politiku. U nás je to komplexne a kompletne riadne zmiešané natoľko, že si každý myslí, že vie o všetkom všetko. Na jednom zo seminárov o reformách v Srbsku istý hospodársky expert s úctyhodným pracovným životopisom a skvelými výsledkami a skúsenosťami, na otázku, prečo sa jeho dobré návrhy neujímajú, odpovedal: – Azda preto, lebo sa každý nazdáva, že našu ekonomiku lepšie pozná a jej zákonitosti priam dokonale ovláda. Ide to neraz až k absurdite. Neprekvapil by som sa veľmi, keby v akomsi, samozrejme, vymyslenom zajtrajšom referende, na otázku, či • TÝŽDEŇ •

vecí každý rok sledujem jeden fenomén, ktorý sa už dosť dávno dostal aj do našej dediny – predčasné vianočné ozdobovanie. Nechcem teraz menovať, ale už presne viem, ktoré predajne budú ozdobené už v prvý decembrový deň. Tí, ktorí žijú v mestách, mi hovoria, že je aj to už neskoro – v mestách sú mnohé predajne ozdobené už koncom novembra. V spoločnosti, do ktorej sa už takých pätnásť rokov snažíme prísť, hovoria, že Vianoce začínajú toho dňa, keď po prvýkrát uvidíme vianočnú reklamu pre Coca-Colu na TV obrazovkách. A to vie byť už v polovici novembra… Mnohí povedia – komercializácia sviatkov! Áno, pravda je to, že kresťanské sviatky – narodenia Ježiša Krista, sviatky pokoja a mieru, dnes viac identifikujeme podľa početných značiek a maskotov, viac podľa bujného konzumizmu ako podľa Božieho

Oto Filip nám načim mor, polovica občanov to logicky odmietla, kým by tá ďalšia predsa len hlasovala za... V rozpore s elementárnou logikou nie sú len tiežekonómovia, ale i predstavitelia niektorých lokálnych samospráv. V meste Pančevo a v jeho okolí sa aktuálnym stal dekrét, zakazujúci rodinám, aby mali viac než po dvoch psov a po dve mačky. V praxi sa to zvrtlo tak, že mnohé rodiny jednoducho vyhostili niekoľko domácich miláčikov na ulicu. Viacerí milovníci zvierat ich zobrali k sebe, opatrili, poskytli útulok a nový domov. No za dobrotu na žobrotu. Zriedkakedy počuť, že by niektorí z ich pôvodných majiteľov boli trestaní. Keďže prekročili stanovený počet povolených domácich miláčikov, finančné pokuty putovali na adresy majiteľov nových. Právom to spôsobilo ich pobúrenie a protesty. No neznamená to, že sa už o deň alebo o dva neobjaví ďalší absurdný ťah na tejto našej nekonečnej scéne. Noví odborníci číhajú za každým rohom. A zastaviť ich ťažko.

narodenia. Počas sviatkov predajne nemajú nič z toho, že sa blíži Svätá noc, ak v tých dňoch pôjdete len do cirkvi a strávite dni len v kruhu vlastnej rodiny. Súčasnej ekonómii liberálneho kapitalizmu sú viac potrebnejší konzumenti ako skromní a pokorní cirkevní ľudia. Na konci na svete nás je viac ako sedem miliárd, skromnosť a pokornosť nevytvára nové pracovné miesta! Predajne nemajú nič z toho, že sa vy máte veľmi radi, potrebné je, aby ste tú vašu lásku dokázali – darmi, balíkmi, podľa možnosti čím drahšími a vzácnejšími. Preto je hádam potrebné čím skôr prilákať konzumentov, vyvolať nákupné šialenstvo a horúčku celé týždne skôr. Okrem toho viac nie je ľahko ani samostatne rozhodnúť, kedy začneme oslavovať – oslavujeme, keď aj všetci iní. Lebo tu sú, všade vôkol nás – čerstvo ozdobené predajne, plné srdečných a usmiatych predavačov, zameraných vyhovieť každej vašej potrebe, aby ste z nákupov odišli spokojní alebo šťastní, už ak vy to považujete za šťastie (v rámci právnych predpisov, samozrejme). A viete čo, – radi si pomyslíte – zaslúžili ste si! Nejako, ako-tak, dokotúľali ste sa do konca ešte jedného z týchto našich pozemských rokov. Prežili ste, aj keď rezultáty najčastejšie boli len priemerné v rámci jednej hlboko podpriemernej spoločnosti. Preto áno, všetkým nám je už koncom novembra potrebné zlepšiť si nejako tieto naše životy, aspoň umelo, pestrým ozdobovaním pracovných miest, podnikov, ulíc a námestí – a nákupmi. Podvedome, akoby sme v prípade náhlej a nepredvídanej apokalypsy budúcim archeológom chceli poukázať na to, že tu predsa išlo o jednu bohatú, šťastnú a spokojnú spoločnosť. Jestvuje jedno víno, ktoré si už dlhší čas veľmi rád kupujem. Ide o zďaleka najlacnejšie biele víno v našej samoobsluhe (v nedostatku adekvátneho opisu kritik v enologickom časopise by napísal len: Bezpečné na pitie),

predáva sa balené do dvojlitrovej plastovej fľaši (nespadol som predsa tak nízko, aby som v dome držal to z tetrapaku). Nie je ľahko nájsť ho v predajni, lebo sú v každom obchode na policiach v prvom pláne vína tej strednej kvality, v tých pekných sedemapoldecových fľašiach, také, ktoré cenou vraj zodpovedajú našim konzumentom. Preto ide o osobitný druh poníženia, najprv len vyhľadávať toto víno, potom dávať tu ohromnú plastovú fľašu do vlastného košíka a na konci aj ísť s ním celým supermarketom pred pokladníčku. Ale tu proste treba vedieť, že v tomto štáte a v tejto spoločnosti veľmi obmedzenej životnej spokojnosti – tak ako tie vína pravdepodobne nie sú strednej kvality, tak ako tie vína ani zďaleka nezodpovedajú opravdivej kúpnej sile, tak ako ani ten silený úsmev predavačky na pokladnici nie je pravdivý – tak by sme si ani my sami nič nemali veľmi brať k srdcu. Kým sa pozerám na usmiatu predavačku, viem, že je aj ona ešte jedna z mnohých, čo robia za almužnu, ktorá je možno 200 eur. Jej nútený – akoby pracovnou zmluvou predpísaný – úsmev na konci stojí presne toľko. Osemhodinová práca pravdepodobne prichádza zdarma. Súčasný človek veľmi rád oslavuje svoju slobodu, lebo slobody je dnes ďaleko viac ako jej bolo niekedy – ľudia sa čoraz viac vzdelávajú a informujú, zbavujú sa predsudkov a povier, vo väčšine štátov vykynožený je hlad, ako aj početné ťažké a smrteľné choroby. Veda a technológia nám obľahčili a zlepšili životy, digitalizácia a internet nám umožnili takmer priamy kontakt a spoluprácu s ľuďmi na celej našej planéte, nikdy v dejinách civilizácie nebola vyššia úroveň ľudských práv a občianskych slobôd, nikdy nebolo viac ateistov a agnostikov, na konci ani cirkev nikdy nebola liberálnejšia ako je dnes… Ale existujú slobody a slobody, každý si slobodu chápe svojím spôsobom, každý si vyberá vlastnú slobodu. A jestvuje aj niečo, čo sa tratí v ľudskej slobode, keď si nútený oslavovať, aj keď sa ti vôbec neoslavuje. A usmievať sa aj vtedy, keď sa ti vôbec neusmieva.

51 – 52 /4678 – 4679/ 19. – 26. 12. 2015

Ľudia a udalosti ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE KOVAČICA

spoločne, proti výstavbe továrne za spracovanie azbestu Slovenská strana Ján Paul (Pavlovic). V pokračovaní zasadnutia výborníci diskutovali o rozpočte na rok 2015. Návrh tretieho opravného rozpočtu ozrejmila vedúca obecného oddelenia pre financie Alžbeta Marková. Podstata je v tom, že celkové rozpočtové výdavky určené jednotlivým Anička Chalupová užívateľom a na jednotlivé účely na rok 2015 sú v poačiatkom týždňa (15. derovnaní so znením predcembra 2015) vo veľkej chádzajúceho rozpočtu sieni obecnej správy sa zmenšené o necelých 300 uskutočnilo zasadnutie Zhromiliónov dinárov. Tento maždenia obce Kovačica, bod rokovacieho prograna ktorom výborníci premu podnietil najčulejšiu rokovali 21 bodov. Najviac diskusiu, v ktorej odzneli času venovali rozprave o hlavne rovnaké poznámky. rozpočte na rok 2015, čiže Podľa slov Jána Husárika, návrhu tretieho opravného Rozhodnutie o rozpočte podporila aj opozícia: predsedu obce, predchározpočtu. za rečníckou tribúnou Alžbeta Marková, vedúca dzajúce dva rozpočty boli Na 34. zasadnutí ZO Kova- obecného Oddelenia pre ﬁnancie zveličené a vysoko postačica namiesto Jána Povolného, ktorý podal demisiu na funkciu mandát Jánovi Nemogovi z Padiny, vené, prostriedky sa trovili nereálne. výborníka, Zhromaždenie potvrdilo výborníkovi z volebnej listiny Všetci Za rozhodnutie o treťom opravnom

Schválili tretí opravný rozpočet

Z OBECNÉHO ZDRUŽENIA VČELÁROV BANATSKA MATICA

Vysádzajú medonosné stromky Vladimír Hudec

becné združenie včelárov Banatska matica v Plandišti sa okrem iného vyznačuje aj početnými zalesňovateľskými akciami, ktoré hlavne iniciuje dlhoročný predseda združenia, Hajdušičan Vladimír Maliar. Vďaka týmto akciám pred dvadsiatimi rokmi na niekoľkých hektároch na okraji Hajdušice vznikol úplne nový lesík medonosného maďarského agátu. Potom ešte zopárkrát zaobstarali

menšie množstvá sadeníc medonosných stromov, ktoré väčšinou rozdelili včelárom z územia obce. V súlade s tým aj v týchto dňoch zaobstarali sadenice paulownie, ktorá nielenže je známa ako strom, ktorý rýchlo rastie a je vhodný na vykurovanie, ale je aj medonosná. – My včelári sa snažíme pomôcť si tým, že vysádzaním stromkov vytvárame bohatšiu pastvu pre naše včely, v čom vždy máme porozumenie a finančnú podporu lokálnej

rozpočte okrem vládnucej koalície zoskupenej okolo Srbskej pokrokovej strany hlasovali aj výborníci opozičnej Ligy sociálnych demokratov Vojvodiny a Demokratickej strany. Výborníci zvolili nových úradujúcich riaditeľov niektorých verejných komunálnych podnikov (v Debeljači a Uzdine), ako aj domov kultúry v Uzdine a Padine. Za úradujúcu riaditeľku Domu kultúry Michala Babinku v Padine zvolili Aničku Elchekhovú z Padiny. K zmenám prišlo aj v správnej a dozornej rade domov kultúry v Kovačici a Uzdine a Obecnej knižnice v Kovačici. Na trojhodinovom zasadnutí ZO Kovačica výborníci za novú členku Správnej rady Galérie insitného umenia zvolili Zuzanu Lenhartovú z Kovačice, takisto schválili návrhy na nových členov Rady pre zdravotníctvo a prevenciu chorôb závislosti, Rady pre rozvoj a ochranu lokálnej samosprávy a Rady pre poľnohospodárstvo a dobytkárstvo ZO Kovačica.

samosprávy. V tejto najnovšej akcii sme zaobstarali 400 sadeníc paulownie a rozdelili sme ich včelárom z územia obce, ktorí ich zasadili vôkol svojich včelínov. Efekty tejto akcie nebudú síce viditeľné hneď, ale len o pár rokov, keď včely aj v najbližšom okolí budú mať kde zbierať med, – hovorí V akcii sadenia paulownie v strede Plandišta podnikavý predseda sa zúčastnili včelári z celej obce; Vladimír Maliar stojí prvý zľava združenia. Časť stromkov zasadili aj v strede Plandišta, a tak dlhšie než agát, čo znamená, že sú ozelenili prázdny priestor medzi aj možnosti na zber medu omnoho Domom zdravia, obytnými budovami väčšie. To bol základný dôvod, prečo a kostolom. Inak paulownia kvitne na sa v združení rozhodli zaobstarať jar, keď aj agát, avšak kvitne omnoho práve túto rastlinu.

PREDVIANOČNÉ A PREDNOVOROČNÉ DIELNE MÚZEA V KULPÍNE. V rámci edukačných dielní, ktoré Muzeálny komplex v Kulpíne realizuje v spolupráci so základnou školou, v pondelok 14. decembra usporiadali dielňu nazvanú Novoročné lampióny. Žiaci nižších ročníkov so svojimi učiteľkami a pedagogičkami kulpínskeho múzea Draganou Vujaklijovou a Milicou Marčetovou sa naučili niečo viac o dejinách svetla, verejnom osvetlení, používaní lámp a sviečok. V praktickej časti zhotovili a vyzdobili svoje prvé lampióny. Nasledujúce edukačné dielne s názvom Zimné radosti venujú koncoročným sviatkom a ozdobám na stromček, pričom niektoré z papiera a skla aj sami vyhotovia. K. G.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

OBEC BÁČSKY PETROVEC

Obnovili Sociálno-ekonomickú radu Jaroslav Čiep

inisterstvo pre prácu, zamestnávanie, bojovnícke a sociálne otázky Republiky Srbsko v spolupráci s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky realizujú twinnig projekt Zlepšenie sociálneho dialógu, do ktorého je zapojená aj Obec Báčsky Petrovec. Cieľom je cez formovanie a upevňovanie práce Sociálno-ekonomickej rady zlepšiť sociálny dialóg v rámci lokálneho prostredia. Aktívne sa zapájajúc do uvedenej problematiky Obec Báčsky Petrovec iniciovala podpísanie Zmluvy o založení Sociálno-ekonomickej rady, ktorú podpísali v stredu 9. decembra 2015. Zmluva je tripartitná: uzavretá je medzi Obcou Báčsky Petrovec, syndikátom a Klubom hospodárov. V mene obce zmluvu podpísal predseda obce Pavel Marčok, v mene Zväzu syndikátov povereník pre túto obec Rastislav Grňa, ako aj predseda syndikátu v podniku Marbo product Stojan Vasković, v mene syndikátu Poľnohospodárskeho družstva Maglić

Dalibor Santrač, v mene syndikátu osvetových pracovníkov obce Katarína Slavková a v mene Klubu hospodárov Rastislav Denďúr. Touto zmluvou by sa malo predísť sociálnemu napätiu a sociálnym

určené predstaviteľom syndikátov, hospodárom, podnikateľom, zamestnávateľom, mimovládnym organizáciám. Školenie pre sociálnych partnerov o aktivitách európskej integrácie, predvstu-

pových fondoch a európskych programoch 2014 – 2020 ozrejmil Ján Gramata, predstaviteľ vlády Slovenskej republiky a komponent líder 3. komponentu: „Zámer tohto modulu je umožniť účastníkom získať poznatky o európskych inšti-

túciách, o novom cykle európskych programov 2014 – 2020 (EUP), relevantných pre sociálnych partnerov, možnosti vyzdvihnúť peniaze z európskych fondov, ako pripraviť dobrý návrh projektu a riadiť projekt, ktorý financuje EÚ,“ uviedol Gramata a poznamenal, že projekt v Petrovci realizujú po získanej zákazke schválenej vládou Srbska, o ktorú sa uchádzalo viacero krajín. O aktivitách európskej integrácie, predvstupových fondoch a európskych programoch 2014 – 2020 hovorila projektová manažérka Ľuba Pavlovová, ktorá spolu so spolupracovníčkami Evou Balažičovou a prekladateľkou Eminou Stojnevovou zrealizovali nielen teoretickú, ale i praktickú časť školenia. Na záver školenia účastníci mohli spoznať kľúčové inštitúcie EÚ a kľúčové programy EÚ na obdobie rokov 2014 – 2020, zistiť možnosti získavania prostriedkov z EÚ fondov a naučiť sa, ktoré sú kľúčové princípy vypracovania dobrého návrhu projektu, princípy uplatnenia projektu a jeho adekvátneho riadenia.

né služby podniku Putevi Srbije, obuvi VKUS po kovačický trh), Janka zimná služba sa bude starať o zjazd- Bulíka (od M. Tita po Predškolskú nosť prioritných ciest v uliciach ustanovizeň Kolibrík a od M. Tita po Maršala Tita, Bratstva Republikový geodea jednoty (od Janka tický úrad) a MasaryČmelíka po I. L. Ribakovej (od M. Tita po ra), Žarka Zrenjanina, Miestne spoločenstvo), Čaplovičovej, Jánošítiež údržba vozovky v kovej (od M. Kukučíuliciach Hviezdoslana po Dom smútku), vovej, Janka Bartoša, Štúrovej (pred Domom Michala Tomana, Nizdravia), Martina Kukolu Teslu, Ivu Andrića, kučína, Janka Bulíka Jána Jonáša, Tatran(od Ž. Zrenjanina po skej, Sládkovičovej a M. Tita), Masarykovej v častiach ulíc Janka (od Ž. Zrenjanina po Čmelíka, Štúrovej, JanČaplovičovu), ako aj ka Bulíka, Masarykovej o verejný parkovací Martin Chrťan, a Jánošíkovej. priestor v Ulici m. Tita tajomník MS Kovačica Vlani z rozpoča Svetozara Miletića. tu obce na zimnú Na druhom mieste je údržba chod- údržbu ciest vyčlenili necelých níkov a parkovísk v uliciach M. 400 000 dinárov. Akými prosTita, v tzv. Starom a Novom parku, triedkami disponujete v tejto Nikolu Teslu (od továrne módnej sezóne?

– Tohto roku je finančná situácia podobná ako vlani, ale konečná suma vždy však závisí od počasia. Počas vlaňajších snehových závejov sme napríklad do čistenia snehu museli zapojiť aj iné služby. Aké povinnosti majú občania? – Každý občan Kovačice má povinnosť riadne a včas odhrnúť sneh z chodníka pred svojím domom a v prípade poľadovice posypať ho, predovšetkým v záujme bezpečnej chôdze. To platí aj pre všetky firmy. Okrem žaloby za prípadné zranenia pre tých, čo to nevykonajú, je tu aj pokuta za neodprataný sneh, ktorá môže dosiahnuť až 50 000 dinárov. Podľa predpovede meteorológov sneh môžeme očakávať koncom decembra. Kde sa občania v zimnom období môžu informovať o zjazdnosti ciest a chodníkov? – Počas zimy občanom bude k dispozícii dozorná služba VKP Elán a informácie budú sprístupnené aj prostredníctvom lokálnej RTV Obce Kovačica, – uzavrel M. Chrťan.

Sociálno-ekonomickú radu v Petrovci obnovili podpísaním zmluvy konfliktom a ako bolo počuť, zmluva je zárodkom sociálneho dialógu a dlhodobých opatrení v smere riešenia problémov. Po podpísaní zmluvy v stredu 9. a vo štvrtok 10. decembra nasledovalo dvojdňové školenie

ZIMNÁ SLUŽBA V KOVAČICI

Pripravení na štart A. Chalupová

okálne samosprávy a mestá zvyčajne vstupujú do zimného obdobia s prijatým operačným plánom zimnej údržby, ktorého súčasťou je definovanie jej rozsahu a presné určenie úloh. O tom, ako je na tohtoročnú zimnú údržbu ciest, chodníkov a verejných plôch pripravená Kovačica, hovorí Martin Chrťan, tajomník Miestneho spoločenstva: – Na sklonku novembra 2015 sme podpísali zmluvu s Verejným komunálnym podnikom Elán v Kovačici, ktorý disponuje veľkým nákladným vozidlom s odhrňovacím pluhom a menším na čistenie chodníkov. VKP Elán má odstupňované poradie dôležitosti jednotlivých ciest. Okrem ciest R-110 a M-24 (v niektorých častiach kovačických ulíc), o ktoré sa starajú kompetent• ĽUDIA A UDALOSTI •

51 – 52 /4678 – 4679/ 19. – 26. 12. 2015

Ľudia a udalosti PO KATASTROFÁLNOM POŽIARI, V KTOROM IM ZHOREL DOM

Rodina Príbeľová potrebuje pomoc Vladimír Hudec

o, že nešťastie nikdy nechodí samo, potvrdilo sa aj v prípade rodiny Jána Príbeľu z Bieleho Blata, ktorá žije v ťažkých hmotných podmienkach. Začiatkom decembra Príbeľovcov postihlo veľké nešťastie – v požiari im zhorel dom a všetko, čo v ňom mali. Príčinou požiaru pravdepodobne boli pokazené elektrické inštalácie. Našťastie, vo chvíli, keď požiar vzplanul, v dome bola iba Jánova manželka Dijana a ich ročná dcéra Jana, pokým Ján bol v práci a ostatné tri deti Janko, Nadica a Jovan v škole. Dijana zachrá- Rodina Príbeľová: (zľava) Dijana, Janko, Jovan, Ján a Nadica; nila dcéru, a potom sa spolu so najmladšia Jana sa dočasne nachádza u starých rodičov v Mužlji spoluobčanmi pokúsili zachrániť nábytok, ale to čakala, aj keď sa vrátil zo školy, sa už nedalo. Oheň bol Pomôžme rodine a vo večerných hodinách sa mu muselo zvýšiť sily aj na školské rýchlejší. Zachránili iba Príbeľovej povinnosti. Teraz to, našťastie, televízny a rádio Finančné prostriedky na podporu už nemusí robiť, lebo domáce prijímač. Všetko osrodiny Príbeľovej, aby si opravila dom tatné – nábytok, odev, a znovu žila v normálnejších podmienobuv, školské knihy... pokach, možno zaplatiť na účet vo VojvoIN MEMORIAM hltil oheň a následkom dinskej banke číslo: 355-5601527-21, na intervencie požiarnikov meno Jano Pribelja, Belo Blato, ktorého podstatne je poškodemožno aj kontaktovať na telefónne číslo: ná aj tá časť nabíjaného domu, ktorá nebola za064/449 1 894. siahnutá požiarom. Šťastím v nešťastí je to, že táto šesťčlenná rodina v zimnom období predsa nezostala úplne bez strechy nad hlavou. Z núdze sa presťahovali do malého domčeka, ktorý Janko pred rokom kúpil. Ten domček však bol úplne prázdny, bez nábytku a vecí potrebných na normálny život domácnosti, ale aj bez základných hygienických podmienok. Bieloblatčania pomohli svojim spoluobčanom. Miestne spoločenstvo im poskytlo nábytok z niekdajšieho učiteľského bytu. Zorganizoval sa aj cirkevný zbor, ktorý vykonal zbierkovú akciu a vyzval ľudí dobrej vôle, aby prispeli. Táto výzva nezostala bez ozveny. Bieloblatčania, ale aj občania okolitých osád Príbeľovcom poskytli hlavne odev, ktorého teraz už majú nadostač, a prichádza aj určitá finančná podpora. Rodina Príbeľová sa nebojí prá-

www.hl.rs

ce. Ján je pastierom u bieloblatského dobytkára Nikolu Kalapiša. V zimnom období občas chodí aj vysekávať trstinu. Okrem toho za pomoci svojho zamestnávateľa obrobí aj kus vlastnej pôdy, na ktorej pestuje hlavne krmivo pre dobytok, kravu, teľce, svine, hydinu. Bieloblatská pôda však nie je štedrá a najmä nie v podmienkach dlhotrvajúceho sucha, takže z tejto výroby bohvieakého zisku nieto. Dijana je doma a stará sa o deti. Obrábajú aj dve záhrady, v ktorých pestujú zeleninu. Pomôže aj malý deväťročný Janko. Dokonca keď ich pred dvomi – tromi rokmi opustila manželka a matka, celá domácnosť bola práve na malom Jankovi. Otec včasráno odchádzal do práce a Jankovou úlohou bolo opatriť dobytok, podojiť kravu, odniesť mlieko do mliekarne, a len potom ísť do školy. Podobná práca ho

Informačno-politický týždenník

práce na seba prevzala Dijana. Slovom, Príbeľovci sa snažia zarobiť pre seba a svoju rodinu. Od štátu pomoc nikdy nepýtali. Ján sa o to síce pokúsil, vtedy, keď ho bývalá manželka nechala s tromi malými deťmi, ale bez výsledku. Dostal vraj iba jednorazovú pomoc v sume 3 000 dinárov?! Aj napriek všetkému podarilo sa mu starý dom zrenovovať, urobiť ho útulnejším a vystavať kúpeľňu. Nuž a potom stačil okamih, aby všetka táto snaha vyšla nazmar, takže podmienky, v ktorých sa Príbeľovci zhodou okolností ocitli, sú ďaleko od normálnych a útulných. Teraz je nutné znovu zrenovovať zhorený dom a tejto rodine a najmä deťom vytvoriť slušné podmienky pre život. To nemôžu sami vykonať, ale veria, že im dobrí ľudia predsa len pomôžu. – Niekomu 1 000 dinárov neznamená mnoho, a nám je teraz každý dinár vzácny, – povedal po troche sa ostýchajúc Ján Príbeľa.

Za matičiarom Ľudovítom Mišíkom 1922 – 2015

ľútosťou sme prijali správu, že nás 13. decembra 2015 opustil dlhoročný matičiar, čestný člen Matice slovenskej a Matice slovenskej v Srbsku, dlhoročný člen prezídia Matice slovenskej, ktorý sa narodil 18. júna 1922 v Ružomberku, Ing. Ľudovít Mišík. Ako emigrant po roku 1969 sa vrátil na Slovensko v roku 1990, aby sa usadil v rodnom Ružomberku. Za uplynulých dvadsaťpäť rokov navštívil viac enkláv Slovákov žijúcich v zahraničí a podporil mnoho národných, spoločenských

a duchovných aktivít. Osobitne si vážil najmä Slovákov na tzv. Dolnej zemi, s prihliadnutím na slovenský vojvodinský svet. Má osobitný podiel na financovaní Domu Matice slovenskej Ľ. Mišíka v Petrovci. Je nositeľom najvyšších matičných ocenení doma i v Srbsku. Matičiari v ňom strácajú svojho dlhoročného, nezištného podporovateľa. Nech mu je večná sláva. Vďační matičiari • ĽUDIA A UDALOSTI •

ČO SA DEJE V NOVOM STÁNKU V LUGU

Kultúra nesmie prespať zimu Juraj Bartoš

prevádzkovali ho 20. októbra 2014. Výstavba tohto krásavca stála 30 miliónov dinárov. Krátko po jeho prvých „narodeninách“ s predsedníčkou Kultúrno-umeleckého spolku Mladosť v Lugu Annou Čelovskou sme

včelári, ženy; tie si dokonca vo februári bežného roku založili aj spolok a stretávajú sa každý pondelok. Vo februári sme usporiadali maskový bál a hralo sa tu aj divadelné predstavenie. Zábava sa nám vydarila nad očakávanie: hrala hudba z Bingule a potešujúce je, že okrem mládeže sa prišli

bývajú tu aj svadby.“ Tak vraví naša spolubesedníčka, s ktorou sme si obzreli moderný kultúrny stánok. Každý kútik v ňom ešte stále vonia, ako keby

Anna Čelovská

Pohľad z nádvoria na Dom kultúry v Lugu si pohovorili o tom, ako sa Dom kultúry využíva a čo v ňom ešte chýba. „Hneď po otvorení začali sa v ňom stretávať spolkári, penzisti,

zabaviť aj starší občania. Keď sa oteplilo, aj činnosť sa rozprúdila. Skúšky a programy sme usporadúvali nielen v Dome kultúry, ale aj vonku. Okrem kultúrnych podujatí

bol čerstvo omaľovaný. Vraj sa pokúsili prebudiť aj divadelníkov, zvolili predlohu, ibaže veľa technických prác museli urobiť práve hlava spolku a tunajšia spisovateľka Anna Kukučková, takže nezbudlo času... Predsa pocítili aj divadelný vánok, keď divadelnú dielňu s deťmi od 6 do 12 rokov absolvovala Monika Necpálová. Stavba je síce dokončená, ale vo vnútri sa pýta urobiť a pridať ešte

všeličo. Elektrický prúd a vodu majú, avšak v zimnom období najviac bude chýbať vykurovanie. Inak účty za spotrebovanú elektrinu a vodu vyrovnáva Miestne spoločenstvo Lug. Ako je známe, Lug by v nasledujúcom roku mal zorganizovať festival Rozospievaný Sriem. Čo neznamená, že kultúrne aktivity v Lugu prespia zimu. Lužania sa nádejajú, že k nim zavítajú divadelníci z iných slovenských dedín. Už sa tešia na novoročnú zábavu, na ktorej by mala do tanca hrať skupina Maks. Z postu tajomníčky MS Anna Čelovská uzaviera: „Plány na väčšie podujatia zatiaľ nemáme. Uvažujeme o tom, že na stretnutia včelárov zavoláme odborníkov z Poľnohospodárskej fakulty v Novom Sade. Pokiaľ ide o vykurovanie, nejaké prostriedky sme dostali z pokrajiny na kúpu ohrievačov. Musíme sa stretávať a skúšať aj v zime, aby nebolo, že kultúrny dom máme a pokračujeme v nečinnosti. To však vidíme ako dočasné riešenie; trvalé si vyžiada podstatne väčšiu investíciu.“

KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec

HOVORIŤ O MOSTOCH znamená rozprávať o spojoch, komunikáciách, infraštruktúre, doprave… Kým sú, berieme ich ako čosi samozrejmé, keď nie sú, uvedomíme si, o čo sme prišli. V NATO bombardovaní v apríli 1999 Nový Sad zostal bez všetkých troch, vrátane pevného Žeželjovho mosta. Jeho nástupcu s rovnakým menom stavajú už tri roky a o rok, na sklonku 2016, mal by byť dokončený. Po mnohých problémoch so splavnením Dunaja, financiami a nedorozumeniami, v posledných mesiacoch práce konečne pokračujú rýchlejším tempom. Po prvom oblúku v Petrovaradíne, na rozhraní novembra a decembra, zmontovaný je aj ten druhý na novosadskom nábreží Dunaja. Jeho dĺžka je 220 a výška 42 metrov. Na snímke je záverečná časť oblúka z báčskej strany. O. F. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Zber hračiek. YMCA Serbia v ústrety blížiacim sa vianočným sviatkom organizuje zber hračiek a pozýva spoluobčanov, aby sa zapojili do tejto humanitárnej akcie. Záujemcovia dobrého srdca môžu hračky priniesť 19. decembra od 9. do 14. hodiny do Kancelárie pre mladých vo Vrbare alebo 20. decembra na Vianočných trhoch k stánku YMCA Serbia, alebo každý deň od 8. do 20. hodiny do kníhkupectva Delodefia. Zozbierané hračky budú počas vianočných sviatkov rozdelené sociálne ohrozeným deťom, resp. rodinám s deťmi. J. Č.

51 – 52 /4678 – 4679/ 19. – 26. 12. 2015

Ľudia a udalosti MLÁDEŽNÍCI TERRY SPOLUOBČANOM KU SVIATKOM

Trblietavý stromček a nádej na splnenie želaní Katarína Gažová

odobne ako roky predtým mládež, deti a občania Kulpína ozdobili stromček, ktorý bude krášliť stred dediny počas vianočných a novoročných sviatkov. V plnej kráse sa zaskvel v nedeľu 13. decembra, keď pribudli ešte aj svetelné lampióny šťastia, ktoré v ten večer na Luciu vypustili vysoko do neba. – Už po štvrtýkrát sme ozdobovali jedličku v centre dediny. Tohto roku sme toto páčivé podujatie pomenovali Nech sa Kulpínom rozsvietia novoročné sviatky. Iniciátorom akcie je mládežnícke združenie Terra, ale vyzvali sme aj občanov, aby sa zapojili do tejto vianočno-novoročnej

Stromček v strede Kulpína sa zaskvel v plnej kráse

Lampióny ako symbol nádeje na splnenie koncoročných želaní

19. – 25. 12. 2015

POČASIE

TRADIČNÉ STRETNUTIE ČLENOV HAJDUŠICKÉHO A JÁNOŠÍCKEHO CIRKEVNÉHO ZBORU, deviate v poradí, tentoraz bolo v Jánošíku. Hajdušičania do Jánošíka zavítali v 3. adventnú nedeľu, v deň sv. Lucie, a spolu s domácimi sa zúčastnili na nešporných bohoslužbách. Hostí, včítane delegácie cirkevného zboru zo Silbaša, privítal Slađan Daniel Srdić, farár jánošícky a administrátor hajdušického zboru, a z kazateľnice sa prihovoril pán farár na dôchodku Vladimír Lovás st., ktorému sa takto splnilo želanie navštíviť aj túto slovenskú osadu a cirkevný zbor v Srbsku, v ktorom ešte doteraz nebol. Program spevom spestrili jánošícke spevokoly Jas (na fotografii) a Glória, katechétka Marína Listmajerová prečítala krátku duchovnú úvahu a na husliach, resp. klarinete zahrali hudobné nádeje Anastázia Dodićová z Hajdušice a Mário Cesnak z Plandišta. Na záver sa prihovorila pani farárová Mária Lovásová. Po službách sa všetci spolu presunuli do zborových miestností, kde strávili príjemné chvíle v kamarátení a pri pohostení, ktoré pripravil jánošícky cirkevný zbor a členky Oltárneho krúžku žien. vlh

akcie. V najväčšom počte prišli deti a spolu s mládežou v hravej nálade pri veselých pesničkách zdobili stromček. K tomu deti zo Základnej školy Jána Amosa Komenského napísali a nakreslili na papierové lampióny svoje priania na rok 2016, ako aj svoje želania, čo by chceli dostať od dedka Mráza pod stromček. Okrem Terry a školy do podujatia sa zapojil aj Spolok kulpínskych žien a Muzeálny komplex v Kulpíne, – hovorí predsedníčka Terry Jasmina Kuštrová. Po zdobení stromčeka si všetci prítomní mohli pozrieť lampióny

šťastia, ktoré Terra vystavila v miestnostiach na vchode do siene Domu kultúry, a zistiť, čo si deti prajú. Tradičný novoročný program na javisku DK pred plnučkou sieňou predviedli žiaci kulpínskej školy. Keď sa skončil program, mnohopočetné obecenstvo vyšlo znovu do stredu dediny, kde mládež vypúšťala lampióny šťastia, a tým vytvorili dobrú atmosféru a náladu k nadchádzajúcim vianočným a novoročným sviatkom. Najviac sa z celého podujatia tešili kulpínske ratolesti. Lampióny letiace vysoko do neba im dali nádej, že sa im priania splnia.

VIANOČNÝ BAZÁR V STAREJ PAZOVE sa konal v 3. adventnú nedeľu 13. decembra v priestoroch novej evanjelickej fary. Bolo to v poradí 10. podujatie v organizácii slovenského evanj. a. v. cirkevného zboru v Starej Pazove, na ktorom sa zúčastnilo až 28 vystavovateľov, čiže najväčší počet doteraz. Okrem Staropazovčanov po prvý raz tu boli vystavovatelia z Rumy a Novej Pazovy, ako aj z Báčskeho Petrovca, Temerínu a Kysáča. V ponuke boli rozličné vianočné dekorácie, medovníky a iné sladkosti, šperky, diela zhotovené pyrografickou technikou, náboženská literatúra, kalendáre, tašky atď. Bazár otvorili Igor Feldy, farár staropazovský, a Marína Baková, koordinátorka podujatia. A. Lš.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

-1˚ | 7˚

1˚ | 9˚

1˚ | 10˚

2˚ | 11˚

3˚ | 11˚

3˚ | 12˚

3˚| 11˚

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

V HLOŽIANSKOM SPOLKU ŽIEN SLOVENKA

Svokra a nevesta ako matka a dcéra Juraj Bartoš

aždý decembrový pondelok, piatok a sobotu v aule Domu kultúry v Hložanoch si záujemcovia mohli pozrieť páčivú výstavu ručných prác. Ich autorkami sú členky miestneho Spolku žien Slovenka. Mnohí si povšimli nezvyčajnú dekoráciu, pre ktorú ako podklad poslúžil koreň viniča. Urobila ju Anna Fábryová (rod. Buzeková). Vraj celkom jednoducho: „Mali sme vinohrad, korene stáli tam v šope a naraz mi napadlo, aby som ich využila. Zviazala som viničné prúty, pridala šišky a gule, tiež halúzky ihličnanov. Dekorácia

Zuzana Fábryová na výstave SŽ Slovenka (1. 6. 2013)

Anna Fábryová (sprava) na výstave veľkonočných kraslíc (29. 3. 2015)

je vhodná nielen pod stromček; možno ňou okrášliť aj stôl alebo policu.“ Obrazotvornosť našej spolubesedníčke nechýba. Už aj preto, že zakončila Strednú poľnohospodársku školu vo Futogu, odbor kvetinárstvo, a potom aj preto, že istý čas v kvetinárstve i pracovala. Pravdaže, za nízky plat, takže teraz robí ako šička vriec v Báčskom Petrovci. Jej svokra Zuzana Fábryová (rod. Zvarcová) každý pondelok večer odchádza do hložianskej „novej školy“, čiže do kaviarne Pod lipami. Na pravidelné stretnutie sloveniek zoberie aj nevestu Annu – keď táto má času. Anna a Zuzana – nevesta a svokra. Kto ich nepozná, povedal by – dcéra s matkou. Hovoríme s nimi v utorok u nich doma. Zuzana vraví, že sa do práce SŽS zapojila • ĽUDIA A UDALOSTI •

pred piatimi – šiestimi rokmi: „Keď som odišla do dôchodku.“ Nevesta vraví: „Raz ma zavolala, že hajde s nami, pôjdeme aj na výlet... Výlet bol pekný, ale mňa potom mrzelo, že predtým som medzi ženy nechodila, tak som začala...“ A neoľutovala, veď, ako vraví: „Tam som sa naučila, ako sa robia aranžmány a dekupáž, naučila som sa aj štrikovať, maľovať na skle...“ Anna hovorí, že sleduje, čo robia ženy v iných spolkoch, ale informácie získava i prostredníctvom internetu. Skromne dodáva, že na niektoré nápady príde aj sama. O jej výrobky je veľký záujem, takže doma takmer nemá čo ukázať: „Ako čo urobím, hneď aj predám.“ Naposledy ju vraj najviac oslovila dekupáž, takže absolvovala aj oso-

„Keď sme navštevovali iné spolky, páčilo sa mi, že majú spevácke skupiny, tak vravím – prečo by sme to neskúsili aj my? No a začali sme...“ Pravdaže, výhoda dielní je, že sa ženy pri práci môžu aj rozprávať. Dozaista si vymenia aj „kuchynské rady“ a recepty. Opýtame sa, teda skúsenú kuchárku, čo uprednostňujú hložianske ženy „pri šporáku a pri peci“? „Čoraz viac sa vraciame k starodávnym jedlám...“ Uprostred vety zaznel hlas z dvora: Zuzana sa musela pobrať... „Zajtra máme spoločné stretnutie, ženy a penzisti. Ideme variť sármu v peci; včera sme ju v spolku pripravili.“

bitný kurz v Novom Sade. Používa staré džbány a fľaše, rôzne škatule, papierové a z mediapanu... „Zase ako kedysi zbieram servítky... Oddychujem, mám plné srdce, keď toto robím,“ hovorí Anna. Najčastejšie „oddychuje“, respektíve „plní si srdce“ v nedeľu popoludní, Aranžmán z koreňa viniča... predovšetkým v zimnom období, keď je menej roboty vonku. Nielenže robí to, čo sa doteraz naučila, ale zároveň pátra po novinkách, skúša nové možnosti a materiály. Už má plány, ako využije konáre brezy, priznáva sa, že ju „vždy pokúša skúsiť upliesť veniec z vŕby...“, a že ju čaká veľa práce na zdo... a z viničných prútov konaľovaní kumštu, ktorý ju získal. Krátko po tom, čo sa zapojila Ešte nám prezradila, že aj inde do činnosti SŽS, Zuzana Fábryo- ženy stále viac vypekajú koláče podvá iniciovala založenie speváckej ľa starých receptov. Nielen staršie, skupiny. Nie div: od detstva rada a ale aj mladšie kuchárky: „Vraciame pekne spieva, takže... sa k starým pekným zvykom a k „K ručným prácam nemám blízko, prírodným materiálom.“ neštrikujem, neháčkujem, iba po S dobrým pocitom sa nám odchátroške vyšívam. Pre potreby spolku dzalo od Fábryovcov. S hmotným predovšetkým pečiem koláče a rada dôkazom, že svokra a nevesta sa varím; už ma volajú ako kuchárku môžu – akože by sa aj mali – naaj na svadby,“ dodáva s úsmevom. vzájom výborne dopĺňať. 51 – 52 /4678 – 4679/ 19. – 26. 12. 2015

Oznamy

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

Ľudia a udalosti NA TEPLOMERE KREATÍVNE LETO MLADÝCH AJ V ZIME

Kurzy stále v kurze Monika Necpálová

otrebujete prvú pomoc v usmernení svojich záujmov? Poskytne vám ju, milí mladí priatelia, Kancelária pre mladých Obce Báčsky Petrovec. Hoci ortuť na teplomere klesá, v žilách je stále horúco tým, ktorí sa aktívne zapojili do niekoľkomesačného projektu Kreatívne leto. Práve formou dlhodobého voľnočasového programu sa mládežnícka kancelária snažila prakticky pol roka dopriať mladým možnosť realizácie vo všemožných odvetviach. Niektoré kurzy, ktoré sa konajú priamo v priestoroch kancelárie, sú stále v kurze. Vytvárať webové stránky učí mladých Igor Stoiljković. Anglickú konverzáciu vedie Ivana Ilićová. Len nedávno sa skončil kurz bojových umení. „Obec Báčsky Petrovec je pomerne bezpečná, no mladí ľudia prejavili záujem o tento druh športu. Ide

viac o učenie sa sebaobrane. A to nikdy nie je na škodu,“ vysvetľuje Kristína Dostanová z Kancelárie pre mladých. Dodajme, že práve takáto forma aktivity zveľaďuje navyše celé psychofyzické zdravie, učí koordinácii pohybov, rovnováhe tela aj mysle. Vyžaduje si sústredenosť, ale aj odvahu a stavia na princípoch bezpečného a spravodlivého života. Kurz v Kulpíne viedol Nikola Vlaov zo združenia Fire Kick. „Na záver Kreatívneho leta by sme sa radi poďakovali formou malej oslavy všetkým lektorom, ale aj účastníkom za to, že sa podujali takto tráviť od leta svoj čas,“ avizuje Elizabet Novaková plánovanú súkromnú rozlúčkovú párty kancelárie pred Vianocami. Aj keď sa Kreatívnemu letu povie Goodbye, iné aktivity neustávajú. V tomto období Kancelária pre mladých spolu s Obecným mládežníckym parlamentom

Obce Báčsky Petrovec organizuje ešte dva ďalšie kurzy. Na dodatočné vzdelávanie pod názvom Upevnime si slovenčinu získali prostriedky z Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Kurz vedie Tatijana Cakovićová. Pri Kurze prvej pomoci spolupracuje KZM aj s partnermi: Červeným krí- Elizabet Novaková (vľavo) a Kristína Dostanová žom Báčsky Petro- v Kancelárii pre mladých vec a Gymnáziom J. Kollára so žiackym domovom Spolu s ďalšími deviatimi pov Báčskom Petrovci. Do inter- dobnými inštitúciami sa zapojila nátnych priestorov vás pozývajú do celoštátneho projektu Nie si naučiť sa pomáhať každý utorok sám – máš podporu, ktorý za rok 2015 pripravila Organizácia od 17. hodiny. Osobitne treba spomenúť ešte kreatívneho zoskupovania – OKO jeden z úspechov kancelárie. z Belehradu.

SPOMIENKY NA VIANOCE V KULPÍNE

Kračún – sviatok celej dediny Katarína Gažová

arodenie Krista Pána, čiže Kračún sa vždy v Kulpíne oslavoval s veľkou radosťou. Na Štedrý večer celé rodiny šli spolu do kostola. Kostol býval vtedy plný nielen starších občanov, ale bolo veľa aj mládeže a detí. Pri ozdobenom stromčeku recitovali deti. Keď naša spolubesedníčka Mariena Struháriková bola dieťa či dievka, vtedy deti a mládež zvyčajne chodili do kostola v kroji. Keď vyšli z kostola, mládenci sa už aj chystali strieľať. – Po návrate z kostola sme zdobili stromček, teda na sám Posiaci večer, nie ako dnes, keď sa stromček ozdobí omnoho skôr. V prednej izbe boli prestreté handrovky, na ktoré sa rozsypala slama. Keď som ja bola dieťa, neboli stromčeky ako dnes, ani sa nedali kúpiť. Vtedy sme to robili tak, že mi moji dali peniaze a tu jeden susedov apko mali tri veľ• ĽUDIA A UDALOSTI •

ké jedličky, tak som šla kúpiť halúzky z tých jedličiek. Potom sme na jednu palicu pripevnili halúzky, palicu sme dali do nádoby s kukuricou, aby stála rovno, a to bol stromček. Neboli vtedy ani také parádne ozdoby ako dnes, ale hlavne sa stromček zdobil salónkami, orechmi zabalenými v pozlátku, alebo sa vyfarbili orechy a šišky, a na vetvičky sa kládla biela bavlnka ako sneh. Na Štedrý večer chodili po dedine zvítači, boli to deti zo srbských Mariena Struháriková s rodín, keďže Kulpín vianočkou je zmiešané sloven-

sko-srbské prostredie. Zvítači nám polazovali a spievali pod oknom a my sme sa im odvďačili orechmi a jablkami. Mama zvyčajne napiekla zliepkané koláčiky, smotanové koláčiky, muškacóny, sadlové koláčiky, plásty a tie sme im tiež ponúkali. Na Štedrý večer, ako hovorí pani Struháriková, u nich v rodine bývala pôstna sviatočná večera. Podávala sa kapustnica bez mäsa a makové opekance. Vtedy sa ešte dodržiaval pôst. Pred večerou

sa otec pomodlil, a potom hodil orechy do každého kúta izby, aby nasledujúci rok bol rodný. Na stole bola nádoba s orechmi a jablkami a do niektorých jabĺk mama vsunula peniaz, čo tiež bolo vo funkcii priania, aby nasledujúci rok bol hojný. Na večeru sa na Štedrý deň pripravovali aj krumple na ťapši s klobásou, ale pre strieľačov. – Voľakedy mládenci strieľali dievkam z delka a z fišačiek, nie ako dnes petardami. Chodili zvyčajne v skupinkách po dvaja a po traja. Pozvali sme ich dnu a ponúkli, aby si vypili víno a pochutnali na večeri. Cez večer sa vystriedalo niekoľko skupín strieľačov. Už sme spomínali, že sa voľakedy na Vianoce chystali len také jednoduchšie koláče. Ja teraz na Vianoce chystám vianočku, a to dvojakú: orechovú a makovú, potom torty a ešte aj drobné tradičné koláče: orechové plásty, muškacóny, zliepkané koláčiky. U nás v rodine sa dodržiava tradícia vianočných sviatkov. Zdobíme stromček a vnúčatá k nám chodia polazovať. To je slávnostná chvíľa, ktorú vždy s radosťou vychutnávame.

51 – 52 /4678 – 4679/ 19. – 26. 12. 2015

Ľudia a udalosti JAZDECKÝ KLUB GALOPER V PETROVCI

Projekt dostihovej dráhy ako priorita Jaroslav Čiep

nie atmosférickej vody v tejto časti Petrovca. Projektom je riešené, že o dlhom čase stagnácie v Báčsa časť vody má vlievať do jazierka skom Petrovci a okolí rastie v strede dostihovej dráhy a zvyšok záujem o chov koní, takže sa má jarkami odviesť do kanála. záľuba jednotlivcov prevýšila roHodnota celkovej úpravy je zhruba dinné zázemie a chovatelia začali 20 000 eur, ktoré sa pokúsia zohnať rozmýšľať o vlastnom klube. Iniv najbližšom období. Veria, že im ciatíva k jeho založeniu oficiálne v ústrety vyjde predovšetkým Báčvznikla v októbri 2013 a klub reskopetrovská obec, ale aj inštitúcie gistrovali začiatkom roka 2015. a jednotlivci, lebo takto Petrovec Tak vznikol Jazdecký klub Galoper. získa ďalšiu turistickú atrakciu a Hoci ide o nákladný a náročný Z výročného zhromaždenia členov klubu Galoper miesto pre oddych a rekreáciu. koníček, majitelia koní sa nedali Petrovskí milovníci koní sa odradiť a už po prvom roku prá- ale aj v širšom prostredí, čo sa im zhromaždenia. už po prvej sezóne práce klubu Podpredseda športového spol- majú čím pochváliť. Mladučká ce sa môžu pochváliť dobrými doteraz darilo. Na štarte ich bolo výsledkami. O výsledkoch prvej dvanásť, ktorí sa podpísali pod ku Galoper Ján Brtka zdôraznil, že Ines Harmincová sa stala štátnou chovateľskej sezóny hovorili na iniciatívu založiť klub milovníkov majsterkou v jazde, druhom výročnom zhromaždení koní, teraz je dvojnásobne viac Harmincov kôň Hančlenov platiacich členské, ter Star dosiahol mino záujemcov o členstvo moriadne úspechy je stále viac. Okrem dov Belehrade a stal mácich Petrovčanov, ako sa aj majstrom Nov správe zdôraznil predvosadského veľtrhu. seda Michal Síč, do klubu Ani kôň Zoroslava sa pridali aj Kulpínčania a Brtku ml. sa nedal Silbašania, ako aj milovzahanbiť. Tento níci a majitelia koní z Desklusák bol druhý potova, Báčskej Palanky, v Sombore a tretí Pivnice a Nového Sadu. Takto s koňom dokáže preskakovať na štátnych pretePokladník Branislav Síč prekážky Ines Harmincová koch a získal viacero Brtkov kôň Enzo s pohoničom predostrel, že v bežnom si na Jarmočisku upravili dráhu pohárov a vencov. J. Popinom na dostihoch v Ade 30. roku združenie od lokál- na tréning koní, ale teraz majú Členovia klubu aj naďalej mienia augusta 2015 nej samosprávy získalo v rukách iniciálny projekt novej podnikať akcie, ktorými spropaguv stredu 9. decembra v sieni Domu 30 000 dinárov, z čoho najviac dostihovej dráhy v Ulici jarmoč- jú svojich miláčikov a činnosť spominuli na vypracovanie štatútu nej, v oblasti jám vedľa cintorína jenú s chovom koní. Návštevníci penzistov. Na samom začiatku činnosti a registráciu klubu, vypracovanie a Lesíka. Tento projekt podporili Slovenských národných slávností, si zakreslili cieľ etablovať chov záverečného účtu, bankové po- aj miestni ekológovia a pomocou Dňa Petrovca, či Svadby v Kulpíne koní nielen v Petrovci či v obci, platky a organizovanie zasadnutí neho by sa malo doriešiť odvádza- sa im určite potešia.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum! P rosia sa vážení občania, aby si, majúc na zreteli, že už máme len zopár dní pred Vianocami, rýchle zopakovali... Nie, nie, vážení; dovoľte si neprerušovať pri poslednom tohtoročnom bubnovaní. Pravdaže nejde o opakovanie prakticky už zabudnutých skutočností, akými trebárs je avizovanie štátneho prevratu zo strany istého tiežkolegu bubeníka, ktorý na rozdiel od mojej maličkosti bubnuje prostredníctvom celoplošných frekvencií a ktorému sa

www.hl.rs

veru za znepokojenie verejnosti nestalo nič vážne nepríjemného, trebárs odkázal nášmu pánovi premiérovi, inak, ako sa sám vyznal, jeho priateľovi, že je hlupák, ak do tej Číny pôjde, akože naskutku aj šiel. Nemáme na zreteli ani opakovanie príbehov s pánom prezidentom, ktorý si dovolil privinúť k telu a pobozkať – akože inak než trikrát – svoju chorvátsku kolegyňu len preto, aby sa oboznámila s tunajšou obyčajou. Nejde ani o pripomenutie nie tak dávneho výletu pani predsedníčky parlamentu a s ním súvisiace

Informačno-politický týždenník

lamenty žurnalistov nad skutočnosťou, že sa „nadmieru“ zahalila do hidžabu; závistlivci!, vravím vám; závidia dáme môžbyť módnu kolekciu budúcnosti. Nie, nie, neopakujte si ani antologický výrok pána vojenského ministra, ktorý „má rád novinárky, ktoré poľahky kľaknú“. Pred ním, prirodzene. Či pán premiér nesľúbil, že dotyčný ministrom byť nemôže? Ibaže novinárska branža musí ďobať – dobiedzať ako mucha do... hov, no..., však viete, do čoho, len preto, že dotyčný pán minister zatiaľ ani neabdikoval, ani ho

úradne neodvolali v parlamente. Treba predsa mať na zreteli, že pomaly, ako je známe, ďalej zájdeme. Že kam? To už je iná pesnička, nie vianočná. Oprášte teda rýchle, vážení občania, vianočné vinše a piesne, okajajte svoje hriechy a najmä hriechy pánov vašichnašich osudov a so zmiereným srdcom jasajte a plesajte, však vy dobre viete, prečo. Keby ste náhodou nevedeli, prečo, počujte, dobre počúvajte a počujte, čo vravia Oni a najmä On. Bum. • ĽUDIA A UDALOSTI •

SKICA PRE PORTRÉT USILOVNEJ A OBETAVEJ PAULÍNY FOLŤANOVEJ Z HAJDUŠICE

Nikdy nepovie, že niečo nemôže Vladimír Hudec

ani keď ako 58-ročná ovdovela a neskoršie zhodou životných okolností na určitú dobu zostala sama s dvomi mladistvými vnúčatami, ktoré bolo treba pripraviť na životnú cestu. Neprosila o pomoc, ale usilovnou a nanajvýš obetavou prácou sa snažila deťom zabezpečiť normálny život a školenie. Napriek sústavnej namáhavej práci vždy si našla času aj pre spoločenský život. Od mladosti je aktívne zapojená do cirkevného života v hajdušickom cirkevnom zbore. Je horlivou cirkevníčkou a pravidelne chodí do kostola a na rôzne večierky. Roky bola aktívna aj v cirkevnom spevokole a Oltárnom krúžku žien. Priloží ruky všade tam, kde je to potrebné, ibaže účasti v spevokole sa už vzdala. Niežeby už nechcela byť členkou, ale

iekto má v žilkách hudbu, niekto zasa tanec, niekto prácu s drevom a 77-ročná Hajdušičanka Paulína Folťanová v žilkách má prácu. Ako dieťa bola síce dobrá žiačka a mala vôľu pokračovať v školení na gymnáziu, ale jej rodičia to nemohli umožniť. Životnú školu však skončila s výborným prospechom. – Nemala som ešte ani 14 rokov, keď som odišla do Vršca a zamestnala som sa ako slúžka v rodine predsedu súdu. V tom dome som strávila nasledujúcich päť rokov, neskoršie som slúžila Paulína Folťanová (vľavo) s kolegyňou kaliarkou Annou aj v jednej učiteľskej rodine v Mamojkovou omaľovali aj matičný etno dom Hajdušici. Musela som robiť a jej rúk. Bez nej neprešla ani deli aj samy, len sa stále boja, zarobiť, ak som sa chcela pekúprava matičného etno domu, že chybia, a nechcú robiť bezo ne obliekať, ako moje omnoho čiže maľovanie stien tradičným mňa. Obávam sa však, že ešte bohatšie kamarátky, – spomína spôsobom. A ak treba napríklad trochu a tie kroje si nebude mať si dnes. – Neskoršie, keď som kto obliekať. Je mi totiž veľsa vydala a narodila dcéru mi ľúto, keď vidím, ako sa v Anku, chodila som na komspolku trápia s mladými, ktorí binát nádenníčiť. Moji páni z nechcú tancovať, a pohŕdajú Vršca ma síce volali, aby som našimi krojmi. občas prišla na deň – dva k Paulína Folťanová zdedila nim robiť, ale som odmietla. penziu po nebohom manNechcela som si nechať roželovi Jozefovi a aj vnúčatá dinu, – spomína si Paulína. sú už situované. Nemusela Okrem nádenníčením Pauby viac toľko robiť, mohla by lína Folťanová počas celého pri teplej piecke tráviť svosvojho života aj inými spôju slnečnú jeseň života. Ale sobmi prispievala do rodinona, hoci v 77. roku života, ného rozpočtu. V osade a nechce sa vzdať a stále veľa okolí dodnes je známa, ako robí. Niektorých povinností sa tomu tuná povie, kaliarsa síce vzdala, ale ešte stále ka, ale aj ako spoľahlivá kuobčas vyhovie želaniu istej chárka na svadbách a iných srbskej rodiny, aby im pripríležitostiach. Zaoberala pravila pampúchy alebo masa aj krajčírskou prácou. Šila kové buchty, alebo aby uvarila a vyšívala pre deti a dievky Na Slovenských národných slávnostiach predstavili aj hajdušický niektoré slovenské špeciality, ľudové kroje, ako aj každo- svadobný kroj; mladuchu obliekli do sobášnych šiat Paulíny Folťanovej ktoré zbožňujú. Neodmietne denný odev. (prvá sprava) ani pozvanie, aby uvarila jedlo – Mňa moja mama od malička pripravovala do života. roky pribudli a na skúšky treba upražiť herovky na pohostenie pre hostí na nejakej menšej ronejakej návštevy v etno dome, dinnej slávnosti a veru na ňu sa Učila ma všelijakým zručnostiam, pravidelne chodiť. ktoré každá žena musí vedieť – Okrem toho aktívna je v Kul- alebo k nejakej výstave, ochot- vždy môžu spoľahnúť aj matičiari, variť, šiť, kaliť, dom upratovať... túrno-umeleckom spolku a v ne to urobí teta Paulína. Nikdy aj spolkári. – To, čo nemôžem, nebudem Mnohým prácam som sa však Matici slovenskej. Bola členkou nepovie nemôžem. – Chcem pomôcť, lebo chcem, robiť, ale to, čo ešte vládzem, neskoršie ako mladá žena naučila súboru, ktorý pred tridsiatimi od mojej svokry. Ja rada robím. rokmi prvýkrát nacvičil známu aby tá naša kultúra a tradícia urobím. Prečo by som nerobila? Zvlášť rada líčim izby, ale vari to choreografiu Mejačky. Všetky pretrvávali a prenášali sa na Radšej robiť, pohybovať sa a tenuž viac robiť nebudem. Pri líčení ženské kroje, oplecká, sukne, mladé generácie. O šitie krojov -ktorý dinár si zarobiť, ako sedieť treba chodiť po rebríku a bojím untroky, ktoré v spolku v mi- nebude núdza. Sú mladé ženy, so založenými rukami. Kým vlása, že spadnem a zraním sa. nulosti ušili pre potreby taneč- ktoré sa vedľa mňa naučili šiť dzem, budem robiť. Ďakovať Táto usilovná žena sa nevzdala, níkov a spevákov, sú aj dielom kroje. Istotne by to už teraz ve- Pánu Bohu, ešte vládzem. • ĽUDIA A UDALOSTI •

51 – 52 /4678 – 4679/ 19. – 26. 12. 2015

Ľudia a udalosti ŠESŤDESIAT ROKOV MANŽELSTVA JE KRÁSNY DAR ŽIVOTA

Diamanty lalitských Šuľanovcov Juraj Pucovský

va roky sa zabávali lalitský mládenec Pavel Šuľan a dievka Anna Pavlisová predtým, ako sa v daždivom dni 9. mája 1955 chytili za ruky a predstúpili pred oltár. V lalitskom kostole ich zosobášil vtedajší pán farár Juraj Pagáč. Šuľanovci sa do manželovho domu vrátili šťastní a počastovali sa skromným obedom. Od rodičov, ako si vážne či žartovne spomína Pavel, dostali šunku, trochu múky, a tak sa začal ich spoločný život, ktorý trvá podnes. Šuľanovci sú ozaj bohatí ľudia. Život im daroval diamanty (9. mája 2015 oslávili 60. výročie sobáša), dve deti, dcéru Milinu a syna Jaroslava, vnukov Vladimíra a Dušana od dcéry, vnučky Natašu a Jaroslavu s pravnukom Ivanom od syna. Vďaka práci v Nemecku si vystavali a vybavili nový dom, nakúpili zem, traktor, zmenili niekoľko automobilov a majú hmotne

Manželia Šuľanovci so svojimi hosťami pri oslave diamantovej svadby 9. mája 2015

v komunálnom podniku v Kule. Keď si Šuľanovci kúpili niekdajší Demiterov dom, ktorý susedil s ich záhradou, manželka Anna na podnet svojho báčiho Jána Macku odišla do Nemecka na zárobky: „Plánovala som tam zostať len tri mesiace, zarobiť peniaze, aby sme mohli vyplatiť dom a opraviť ho. Po troch mesiacoch som báčiho poprosila, aby mi našiel novú robotu, zapáčilo sa mi tam, lebo som dobre zarobila.“ Manžel nato dodáva: „Napísal som manželke list a požiadal, aby aj mne našli robotu, že prídem aj ja na tri mesiace, najviac na jeden rok! Tak sa aj stalo, nechal som robotu, aj pracovnú knižku v Kule, zbalil som sa za pol dňa a 1. mája l972 odcestoval do Nemecka. Aj tam som začal pracovať Anna a Pavel Šuľanovci s dcérou Milinkou ako murár, ale som sa a synom Jaroslavom neskoršie zamestnal vo firme, ktorá robila zabezpečenú peknú jeseň života. vodovodné inštalácie, ústredné vykurovanie a klampiarstvo. Nemusia od nikoho závisieť! Pavel od roku l954 pracoval Osvojil som si všetky tri remeslá v lalitskej konopárni Pionir, ktorú a okrem murárstva som v Nemeczanechal l969, a začal murárčiť ku zložil aj skúšky z pohostinstva.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

V Nemecku sme namiesto troch mesiacov zostali celých 25 rokov!“ Tak sa aj Šuľanovcom prihodilo to známe porekadlo, že človek mieni, Pán Boh zmení. Hovoria, že nebanujú! Mladosť strávili v Nemecku, v mestečku Teningen neďaleko Freiburgu, v štáte Badensko-Württembersko. Manželka Anna po štyroch rokoch si trvalé zamestnanie našla v továrni na výrobu kondenzátorov pre TV prijímače a lietadlá, kde obsluhovala niekoľko strojov, V domáckej pohode tvrdia: „Láska nás stále a odtiaľ odišla aj drží!“ do dôchodku: „Tie prvé štyŠuľanovci, ako hovorí Pavel, ri roky som každé tri mesiace v Nemecku veľa pracovali – od chodila domov navštíviť dcéru svitu do mraku, sporili peniaze, Milinku a syna Jaroslava, keď bolo aby si mohli kúpiť stavebný matreba zapísať ich do školy. O nich teriál a vystavať nový dom: sa dobre starali manželovi rodičia „Starý Demiterov dom sme a najmä svokra. Keď narástli, po- zbúrali roku 1980 a počas troch tom oni svoje školské prázdniny dovoleniek sme vystavali nový, trávili u nás v Nemecku, trochu na tri úrovne, veľkosti 450 tam aj pracovali, aby si privyrobili štvorcových metrov obývaciea zväčšili tak vreckové.“ ho priestoru. Pritom som nean• ĽUDIA A UDALOSTI •

NA SLOVO SO ZUZANOU KIČIŇOVOU Z ERDEVÍKA

Celý život s výšivkami gažoval žiadneho majstra, ani stavebný podnik. Všetko sme urobili svojpomocne, vtedy ešte kamaráti, príbuzní, susedia chodili na móbu. Prišli mi pomôcť aj kolegovia z niekdajšej firmy z Kuly, ale hlavne všetky práce som viedol ja sám.“ Sedemnásť rokov sú Šuľanovci už zasa doma v Laliti, vychutnávajú si plody zaslúženého dôchodku získaného po štvrťstoročí pobytu a neľahkej práci v Nemecku. Pavel si rád zaspomína na včasné ranné rybačky pstruhov v tamojších riekach Rýn a Elz. Manželka Anna nemôže zabudnúť na to, ako im predstavitelia firiem, kde pracovali, bánk a miestnej správy, gratulovali ku každým narodeninám, Vianociam, rôznym jubileám, aj im k tomu venovali pekné darčeky. Zablahoželali im aj pred desiatimi rokmi, keď doma v Laliti oslavovali zlatú svadbu! Život uteká s časom, hučí ako riava, jeho silu nik neodmerá, napísal raz známy slovenský prozaik Ladislav Ťažký. Tak utekal aj život manželov Šuľanovcov – v práci, zhode, trpezlivosti, láske a porozumení. Pavel a Anna súhlasia, že by hádam to mal byť recept na dlhé a šťastné roky v manželstve, obaja so smiechom dodávajú, že ich láska dodnes neopustila. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že ich stále vidíme spolu: na trhu, v obchode, v dedine na rôznych programoch a oslavách. Ešte sa neminula ani jedna výstava Združenia žien Matkino srdce, aby Pavel Šuľan nedoviedol svoju manželku a nekúpil jej kvety, kúsok torty či nejaký suvenír alebo medovnikárske srdiečko na kirbaji... Na druhej strane Anna sa svojmu manželovi vie odvďačiť novou košeľou, novými nohavicami... Pravdaže, nič z toho im nechýba, lebo majú plný dom a v záhrade všetkého. Je to len manželská pozornosť, cítenie dvoch sŕdc, ktoré už viac ako šesťdesiat rokov tlkocú ako jedno. Poprajme im, aby spolu so svojimi deťmi, vnúčatami a pravnúčatami v dobrom zdraví a nálade oslávili aj požehnanú – platinovú svadbu! • ĽUDIA A UDALOSTI •

Danuška Berédiová

a paname, lebo sa na nich robí krížikmi, kde iba pozime hodne času trávime čítam stehy a doslovne na vnútri a voľný čas si väčšinou nich môžem kresliť ihlou. krátime pozeraním televízie, Mojim vnučkám v Kulpív menšej miere čítaním alebo ne som vyšila aj oplecká. ručnými prácami. Sedemdesia- Pred dvomi rokmi, keď sa tosemročná Zuzana Kičiňová združenie žien z Erdevíka od malička rada vyšíva. Týmto chystalo na klobasiádu, si spríjemňuje dni a ako hovorí, poprosili ma o pomoc, nevie si ani deň predstaviť bez lebo vedeli, že rada vyšívyšívania. Zuzana pritom asi vam. Pomohla som im vynetušila, že sa jej výšivky stanú šiť tašky, fertušky (zásterjedným zo suvenírov, ktoré si ky), malé fertušky na fľaše návštevníci zo všetkých krajov a puzdrá, do ktorých sa sveta odnesú z Erdevíka. ukladá váľok. Na všetkých Kedy najčastejšie vyšívate predmetoch bolo vyšité a kde si hľadáte nové idey? Erdevík a boli to darčeky – Naozaj treba chcieť vyšívať pre všetkých účastníkov a mať chuť do tejto práce. Keď podujatia. Odvtedy povyšívam, najlepšie si oddýchnem, kračujem vo výrobe uvetak si môžete predstaviť, ako dených predmetov, lebo ma táto práca teší. Už ráno, keď pomaly sa stali suvenírmi Pri ručných prácach si najlepšie vstanem a popíjam prvú rannú Erdevíka a ľudia si ich za- oddýchne kávu, ja vyšívam, hoci iba jeden čali objednávať. Všetko, kvietok. Niekedy sa neviem doč- čo som predtým vyšívala, bolo nesmierne šťastná. Niekoľkým kať, aby som videla, ako to bude pre moje deti a vnúčatá a všetko deťom som pri príležitosti konfirmácie darovala vyšívaný vanvyzerať, zvlášť keď kúšik. Pre dievčatká v susedstve robím nejakú novú som ušila a výšivkou ozdobila vzorku. Všetko robím detské tašky. Keď robím pre sama: aj prekreslím, deti, vždy sa usilujem dať tam ,vytrokujem‘, aj ušizvieratká: zajačiky, labute, kajem. A nové motívy vičičky, vtáčiky... dím všade okolo seba. Zdá sa, že máte čoraz viac Keď sa mi niečo páči, práce... to si aj nakreslím. Nie– Moje práce už odišli aj kedy vyšívam aj do na Slovensko, do Nemecka, polnoci. Neviem ani Ameriky, Austrálie, ani sama opísať, s akou chuťou, neviem, kde všade. Všetkým ako mi nervy pri tom farárkam, ktoré navštívili náš oddychujú, to treba cirkevný zbor, darovala som jednoducho zažiť. vyšívanú súpravu. Tohto roku Mnohí mi hovoria, náš Oltárny krúžok žien pri cirže načo to robím, že kevnom zbore oslávil 50 rokov si kazím oči, že to už od založenia a ja som navrhla nie je v móde, mladé nášmu farárovi, že pri tej príleženy výšivky vraj už žitosti niečo vyšijem. Tak som nechcú, ale ja vyšívam sa rozhodla vyšiť Lutherovu na vlastné potešenie ružu, okolo nej som vypísala a do daru pre iných. Erdevík, Oltárny krúžok žien Aké premety naj(OKŽ), 1965 – 2015 a ponad viac vyšívate? Výšivka ako suvenír ružu som vyšila halúzku, ktorá – Keď som bola znázorňuje tú, čo holubica mladšia, veľa som vyšívala gobelíny, obrusy, ob- som im darovala. Avšak tieto priniesla Noáchovi po potope. liečky, vankúšiky... Rada robím suveníry som začala aj predávať, Takú moju výšivku dostali všetky na bielom plátne, šifóne alebo hoci väčšinou ich rozdám. Keď cirkevné zbory, ktoré boli našimi na hociktorom inom plátne. Ale niekomu darujem svoje práce hosťami. Darovala som im to zo veľmi rada vyšívam na leacryle a vidím, že sa mu to páči, som srdca.

51 – 52 /4678 – 4679/ 19. – 26. 12. 2015

Ľudia a udalosti ROZHOVORY A STRETNUTIA: ONDREJ KOROŠ, SPRÁVCA ŽIACKEHO DOMOVA PRI GYMNÁZIU JÁNA KOLLÁRA V BÁČSKOM PETROVCI

Rozličné možnosti a prajné podmienky Oto Filip

oznajú ho celé generácie, stovky alebo skôr tisíce mladých ľudí, ktorí na vlastnej púti za vzdelaním a budúcnosťou pobudli niekoľko rokov v petrovskom internáte. V inštitúcii nevšednej už tým, že ju vybudovali ako spoločnú investíciu dvoch štátov a otvorili na sklonku januára 1997. Jeho existencia je tesne spätá s menom správcu Ondreja Koroša, alebo je to i naopak. Internát sa dožil plnoletosti, čo bolo podnetom položiť niekoľko otázok jeho správcovi: – V akej miere táto robota dokáže napĺňať, celé roky motivovať človeka? Súvisí to aj s vaším vzdelaním, keďže ste vyštudovaný psychológ? V internáte a pred ním: dejisko mnohých programov, medziiným aj tohtoročného Stretnutia pod lipami usporiadaného mesačníkom Vzlet

Ondrej Koroš

– To, čo sa mi páči na mojom povolaní, je, že sa pracuje s dospievajúcimi, na ktoré máš možnosť vplývať, v istej miere ich aj formovať. Aspoň na tú jednu stránku v mozaike tej-ktorej osobnosti. Veľmi sa mi pozdáva, že sme počas všetkých tých rokov za nami boli v situácii poskytnúť deťom rozličné možnosti. Mali sme možnosť, aj finančnú, aj keď ide o voľný čas, aj keď ide o zábavu, kultúru, záujmy, otvárať im v mnohom oči, umožniť im byť v súčasných v trendoch. – Mohli by ste to skonkretizovať? – Už po otvorení žiackeho

www.hl.rs

domova, keď kopa detí nemala počítače, my sme ich mali. Mali sme aj viaceré televízne kanály v slovenčine, čo šlo cez satelit. Bolo to najmä v záujme pestovania spisovnej slovenčiny a žiakom umožnilo pozerať tak vysielania bežné, ako aj zábavné, kultúrne, športové. Bol tu i kombík, ktorým sa dalo chodiť na akékoľvek žiacke súťaže. Ak žiaci chceli robiť vlastný časopis, tak tu bola tlačiareň, papier, iné náležitosti. Mali možnosť tiež usporiadať rôzne programy, na ktorých verejne vystupovali, a tak sa viacerí z nich prvýkrát prejavovali. Pritom im gymnázium v susedstve umožňovalo chodiť do posilňovne, telocvične, tiež na rôzne záujmové krúžky. – Čo by ste označili za akúsi osobnú satisfakciu? – Internát sa staval azda v tých najhorších krízových rokoch. Spôsobilo to, že je veľa vecí urobených nekvalitne. To nás nútilo tráviť veľa času pri opravách. Veľmi rýchlo sme boli nútení meniť okná, meniť dvere, nábytok, vybavenie v kúpeľniach. Dnes máme slnečné panely na

Informačno-politický týždenník

ohrievanie vody, medzi prvými sme mali vykurovanie na plyn, máme vbudované protipožiarne alarmy, medzi prvými sme nainštalovali kamerový systém. Ten tu nie je na prípadné sledovanie žiakov, ale na to, aby odradil tých, ktorí by sa o čosi nezákonne pokúsili. Poviem to tak, že sme neustále čosi robili s cieľom zlepšiť žiakom životné podmienky. Preto sme aj rekonštruovali dosť toho, zariadili nové izby v podkroví. Nie v záujme zvýšenia kapacity, lebo táto stačí na potreby žiakov gravitujúcich sem. Keď sme urobili osem nových dvojposteľových izieb, všade tam, kde boli štyria ubytovaní v izbe, po jeden odišiel. Znamená to, že sa tak jedným, ako i druhým zlepšila kvalita bývania, života. Každému zo všetkého nového som sa tešil: aj keď sme urobili novú fasádu, položili izoláciu, zateplili internát, zabezpečili klimatizáciu, skvalitnili kuchynské vybavenia. – Ako to vplývalo na stredoškolských študentov? – Neznamenalo, ani neznamená to, že sa žiaci preto budú učiť od svitu do mraku. No som ozaj

rád, že sme im prajné podmienky umožnili práve my. Nanútiť ich učiť sa nemôžeme, ani nie sme tu na to, no na nás je, aby mali kvalitné podmienky na učenie. Náš niekdajší riaditeľ opisoval tých niektorých, ktorým sa učenie nepozdávalo, ich reagovanie v štýle, že do kostola pôjdem, ale modliť sa nebudem. Ak by som mal vyvodiť akúsi paralelu, tak sme vybudovali, čo načim, no to, ako sa žiaci budú správať, zostáva hlavne na nich. Osobne je pre mňa veľkou satisfakciou, že sa deti, ktoré od nás odišli, sem neraz vracajú. Pozrieť sa, ako sa máme, pochváliť sa. Pripomínajú, že im bolo ťažko odísť, no som rád, že sa obrovská väčšina z nich uplatnila. Mnohí z nich si uvedomili, aké podmienky mali u nás, len keď odišli do iných internátov. Po príchode z Belehradu, Nového Sadu, alebo i Bratislavy či Nitry vravia: Ani sme nevedeli, čo sme tu mali. Uzavriem tým, že som skutočne rád, že sme mali dosť prostriedkov, ochoty, sily a možnosti robiť tak, ako sa patrí. A pritom sústavne zdokonaľovať tú svoju robotu. • ĽUDIA A UDALOSTI •

S JÁNOM HORVÁTOM ZO STAREJ PAZOVY

Bohatá zberateľská a kronikárska práca Anna Lešťanová

zvom Kronika I, II, III, IV a V, v ktorom širšej verejnosti na podklade ž v mladosti Ján Horvát pre- písaných historických prameňov javil záujem o dejiny Starej prezentoval samotné začiatky StaPazovy a o dejiny Slovákov rej Pazovy po príchode Slovákov žijúcich v nej. Bádateľskou prá- roku 1770. cou sa začal zaoberať najprv v V roku 2002 začal spoluprasúvislosti s dejinami svojej rodiny, covať na príprave Pazovského no postupom času svoj záujem kalendára a do dnešných dní je zameral na dejiny celej rodnej jeho verným spolupracovníkom. dediny. Materiály na svoju ne- „Prvé číslo Pazovského kalendára všednú prácu najčastejšie hľa- a samotné začiatky sú urobené dá a nachádza v archíve Sriemu u nás doma na mojom počítači,“ v Sriemskej Mitrovici. Z druhej povedal okrem iného Horvát, strany ako poprednému a uctie- a doložil, že sa u nich doma vtevanému členovi tamojšieho SKUS dy celý jeden mesiac stretávali hrdinu Janka Čmelíka, tiež MOMS členovia redakcie tohto dnes už Stará Pazova a ako obchodníkovi významného periodika. z povolania (od roku 2000 je na Ján Horvát v matrikárskom dôchodku) mnohí spoluobčania časopise v Sriemskych Karlovmu vďačne poskytovali vlastné ciach zverejnil rodinný rodokmeň. V monografii Veseli Srem (2007) má päť zverejnených príspevkov a zaujímavým čítaním o dejinách Starej Pazovy sú i jeho príspevky zverejnené v časopise Aurora. V roku 2011 spolu s profesorom dejepisu Jaroslavom Miklovicom napísal knihu Istorijat zdravstva u Staroj Pazovi I, ktorá vyšla v srbskom jazyku. Kniha zahŕňa obdobie od založenia a rozvoj staropazovskej zdravotníckej služby od prisťahovania Slovákov do Starej Pazovy do roku 1980. O tri roky neskoršie napísal druhú knihu Istorijat zdravstva V neúnavnej práci pomáha i počítač u Staroj Pazovi II, takisto spolu s J. Miklovicom. dokumenty a fotografie zo života V tejto druhej knihe je zahrnuté staropazovských Slovákov. obdobie od roku 1980 do roku Výsledky svojej bohatej zbera- 2014. Dva roky tento známy pateľskej práce zverejnil vo viace- zovský milovník dejín intenzívne rých publikáciách. Jedna z nich je pracoval na hodnotnej publikácii Pazovčania, spoznajme sa, ktorú 245 rokov slovenskej školy v Starej vydal MOMS v Starej Pazove roku Pazove 1770 – 2015. V tejto kroni1992. Potom vlastným nákladom ke, ktorá je pripravená na publikoako kronikár pazovského života vanie, Ján Horvát použil materiály vydal päťzväzkové dielo pod ná- a doklady, drahocenné skúsenosti

• ĽUDIA A UDALOSTI •

a vedomosti získané počas svojej takmer štyridsaťročnej zberateľskej a kronikárskej práce. „Dejiny a zemepis ma vždy zaujímali a zberateľská a kronikárska práca je mojou veľkou záľubou,“ povedal náš spolubesedník, kto- Ján Horvát vo svojej knižnici rý vo svojom dome uschováva bohatú, pedantne uschované v digitálnej forme,“ archivovanú zbierku najrozlič- uviedol náš spolubesedník. Aktívne sa zaoberá i geneanejších dokumentov. Na výzvu pazovských mati- lógiou pazovských slovenských čiarov Ján Horvát sa ujal prípra- rodín a celkovým životom stavy publikácie o dejinách tohto ropazovských Slovákov. Svojej miestneho matičného odboru. zberateľskej práci sa roky neV súčasnosti je i toto dielo do- únavne venuje aj ako dôchodca. končené a postúpené na ďalšie Vďaka počítačovej technológii spracovania a prípravu do tlače. vytvára a systematizuje databázy Toho času svoj záujem upriamil zo zhrnutého materiálu, pričom na prípravu publikácie Rodinné si vypracoval vlastný, špeciálny zadrugy alebo numery. Zvyčajne spôsob systematizácie zozbiepracuje vo svojej knižnici, ktorá raných materiálov. Ján Horvát patrí medzi najväčších zberateľov počíta 4 000 kníh. Ján Horvát patrí aj medzi zná- a kronikárov života vojvodinských mych fotografov – ochotníkov. Slovákov a zároveň je i jedným

Pazovské matriky od roku 1770 do roku 1945

„Život a prácu mojich spoluobčanov sústavne fotografujem od 1. septembra roku 1959 a v poslednom desaťročí pozornosť som usmernil na fotografické dejiny Starej Pazovy. V mojej zbierke je bezmála 100-tisíc rozličných fotografií, ktoré sú svojráznym svedectvom doby a všetky sú kompletne

z najväčších zberateľov v Srieme. Veľký dejinár zo záľuby najviac spolupracuje s profesorom Jaroslavom Miklovicom, zberateľom starožitností Milivojom Kovačevićom zo Starej Pazovy, ako aj s Jánom Gubom z Pivnice, Dragomirom Savićom z Vojky a inými.

51 – 52 /4678 – 4679/ 19. – 26. 12. 2015

Ľudia a udalosti ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Šoltésová: „Naučte vaše deti láske k blížnemu!“ Katarína Verešová

richádzajú Vianoce, najkrajší rodinný sviatok, keď sa všade trbliecu svetielka na bohato ozdobenom vianočnom stromčeku, v oknách a na priedomí. Pod stromčekom kopec darčekov pre deti a ostatných členov rodiny. Na stole koláče, nápoje, najrôznejšie jedlá a maškrty. Po štedrovečerných službách Božích nasledujú výstrely čínskych petárd.... Mnohí si však pamätajú smutné Vianoce, najmä tie bez elektriny, z deväťdesiatych rokov minulého storočia, keď sa mnohí rodičia, manželky a deti v slzách zronení modlili za svojho syna, manžela a otca, ktorého práve počas Vianoc zobrali k vojsku. Starší ľudia si pamätajú na vianočnú dobu zo svojho detstva, keď okrem chudobného vianočného stromčeka dostali len oriešky a zopár cukríkov. Časy sa menia a práve Vianoce sú na to, aby sme si spomenuli na milosrdenstvo, a nezabudli, že sa Ježiš Kristus narodil pre nás práve v chudobnej maštaľke. Z toho aspektu treba vnímať aj vianočné posolstvo publicistky Eleny Maróthy-Šoltésovej, keď ako zodpovedná redaktorka zábavno-poučného časopisu Živena v prílohe Lipa v období pred veľkým kresťanským sviatkom v ťažkom vojenskom roku 1914 napísala: „Blížia sa nám najslávnejšie a najveselšie sviatky. Duše a srdcia naše však preplnené sú žiaľom. Všade chybuje radostné vzrušenie pred Vianociami, chystanie darov, ukrývanie chystaných prekvapení. I malé deti, ktoré majú každoročne na stá žiadostí od Ježiša a čiaročky na dverách ku rátaniu: ,Koľko raz sa ešte vyspíme, kým Ježiško príde‘ – i tieto

www.hl.rs

neviniatka majú vážne tváričky a mnohé – premnohé z nich, želajú si teraz, len ,aby nám otecko prišiel‘. Koľkým sa nevyplní táto žiadosť nikdy viac!“ Elena Maróthy-Šoltésová (1855 – 1939), slovenská prozaička a vedúca osobnosť slovenského ženského hnutia, v tomto svojom článku bez názvu (Živena, príloha Lipa, roč. V., november – december 1914, č. 11 – 12, str. 382 – 383), opísala, ako bohatí ľudia dokážu sa pyšnosťou vynímať napriek tomu, že „pred dverami“ hrozila vojna. „Jedna vlani prežitá epizódka je mi často na ume. Bolo to počas vianočné-

ho jarmoku. Ulice a sklepy boli preplnené kupujúcimi i predavačmi. Ja som bola v sklepe u svojej rodiny trochu pomáhať. Prišli ženičky z dedín, nakupovali ku sviatkom, mužovia sa zásobovali

Informačno-politický týždenník

dohánom, cigarmi a deti: kde ktoré dostalo halier-dva, už pribehlo zaň kúpiť cukrík na stromček. Prišla bohatá gazdiná, pripadlo

ju mne obslúžiť. Kúpa sa začala s múkou, už belšej niet. Dobre, dala si z nej 15 kg. Navážiť na ,koláčiská‘. Rozumie sa, stála nado mnou, aby som ju vraj neoklamala a nevysypala jej z tej černejšej, ktorú ona veru nerada. Kúpila ešte niekoľko kíl cukru, orechov, mandlí, hrozienok, citrón na vôňu do maku a hrebíčky do lekváru. Pre deti celé škatule cukríkov. Kým som jej ja dávala a balila, dával vedľa mňa učeň inej gazdinke, tiež múčku, no, do hodne menšieho vrecka a tú múčku tmavšiu, lebo je vraj chutnejšia... Stál tam i chodobný Horvat, ináč robotík v hore pri dreve. Ja som sa ho opýtala, čo chce, mysliac, že dohán, chcela som ho odpraviť, aby nám nezavadzal. Usmial sa a povedal: ,I ja som si prišiel kúpiť k sviatkom.‘ Tak mu pritom tvár žiarila blahom. Ja sa ho spytujem: ,A čo všetko?‘ On: ,Hm – nuž štyri litre kukuričnej kaše!‘ Ja: ,A čo ešte?‘ On pozre na mňa zadivene a odpovie zase s usmiatou tvárou: ,Veď si až štyri litre kúpim!‘ Pozrela na neho bohatá gazdiná, skrivila ústa. ,Ách, ale máš malé nároky,‘ prehodila. Pozrela i chodobná

gazdinka a chcela mu silky zo svojho nakúpeného aspoň trochu dať. Veď vraj sa oni i z menej zaobídu a on bude mať tiež kúsok chlebíka. Tu hľa dôkaz, že kto chce, môže sa vždy podeliť.“ Spisovateľka Šoltésová v tomto článku spomína výraznú chudobu na slovenskej dedine, keď mnohí chlapi boli odvedení na front, ženy a deti ochudobnené a zaplašené. Preto práve k Vianociam 1914 poradila: „Vy slovenské ženy, nečakajte, až k vám prídu pýtať, ale každá, ktorá môže, choďte, vyhľadajte samy, kde treba podpory. Miesto zbytočných, drahých hračiek, vyhľadajte deti chudobné, deti – siroty, prezveďte sa, čo im treba a kúpte. Dajte to vašim deťom, aby im to oni zanesli. Naučte vaše deti láske k blížnemu, naučte ich tešiť sa z dobrého skutku, ktorý sme inému preukázali. Uvidíte, že radosť táto bude im väčšia a trvanlivejšia ako radosť z drahej hračky. I vám všetkým už samé povedomie, že zachránili ste od hladu, ba pripravili radosť opusteným núdznym, spríjemní sviatky, a tak budeme spoločne spievať: Sláva buď Bohu na nebi, a pokoj ľuďom na zemi, dobú vôľu majúcemu, Pána Boha chváliacemu: Hallelujah!“ V tomto svojom článku E. M. Šoltésová vidí ľudskú sebeckosť i v čase ukrutne ťažkej vojny: „Koľkých srdcia sú však ešte vždy zatvorené. Koľkí ani teraz ešte neprecítili, ostali egoistami; čo majú, držia sebe, ba mnohí honobia si ešte viac, zbierajúc v týchto ťažkých časoch od núdznejších od seba i to posledné. A k tomu oni sú tí, ktorí najviac lamentujú nad biedou, hladom a drahotou. Či chcú učušať hlas svedomia? A či azda myslia, že im to uveria?“ Od tohto posolstva autorky románu Proti prúdu a autobiografického diela Moje deti ubehlo sto rokov. Je to žena, ktorá napriek tomu, že stratila i dcéru, i syna, svojou obetavou prácou v ženskom časopise rozširovala šľachetnosť písomnou formou. • ĽUDIA A UDALOSTI •

OSOBITNÁ PRÍLOHA • 19. – 26. decembra 2015

Sviatočný kaleidoskop O úlohe hry a hračiek v živote dieťaťa a inšpiratívne nápady na darčeky a pochúťky pre najmladších

PEČENIE S DEŤMI JE AJ HROU

Veľká pomoc malého pomocníka Elena Šranková Zvoní, zvoní zvonček malý, Vianoce sú pred dverami. Rozvoniava celý dom, vianočný je plný stôl.

eru už sú tu. Vianoce, a potom i Nový rok, sviatky, na ktoré sa určite najviac tešia naše milé deti. Je to čas, keď je rodina spolu a spoločne trávi sviatočné chvíle. Keď deti zapojíme do príprav, ktoré predchádzajú sviatkom, vtedy z nich majú ešte väčšiu radosť. A pritom sa aj pekne bavia. V rodine Nasádiovej v Kysáči to veľmi dobre vedia. U nich už pred Najprv rozvaľkať... Mikulášom celý dom voňal sviatkami. A to doslovne, lebo sa piekli va. – Medovníčky som začala piecť medovníčky. Nielen voňavé, ale aj vlani, pre svoju rodinu. Inšpiroval ma chutné. Po upečení z nich vznikali film, v ktorom piekli medovníkové medovníkové chalúpky, stromčeky, chalúpky. Na internete som si ihneď sane, snehové vločky, snehuliaci a našla recept na medovníkové cesto, ešte mnohé rozprávkové postavičky. ale... Prvý domček sa mi rozpadol. Nezradilo ma to, A kto pritom maznovu som sa pomičke Marienke kúšala a teraz už najviac pomáhal? mám vlastné vzorNeuveríte! Triapolky, podľa ktorých ročný synček Juraj pečiem. VyžaduMilan. je si to zručnosť. Jurko má svoj M e d ov n í kové stolík, kde medobroty teraz i dovníkové cesto predávam. rozvaľká, a potom Čo asi dovtez neho vykrajuje dy, k ým Jurko najrozličnejšie s mamou pečie tvary. Robí to akomedovníčky, roby sa iba hral. Vie bia ocko Vladimír si cesto správne a mladší braček pomúčiť, aby sa Marián sa učí najprv od mamy Marián? Nuž aj mu nezalepilo na stôl, ani na váľok. Vykrojené cesto oni majú dosť práce a niekedy sa ukladá na plech a keď všetko zvlád- iba hrajú. Veď braček má iba trochu ne, mama, ktorá, pravdaže, cesto viac ako jeden rok. Je pravda, že ho jednou rukou pritúli i mama, veď predtým zamiesi, dbá na pečenie. Marienka pečie medovníčky nielen z Mariána čoskoro bude jej druhý pre svoju rodinu, ale ich aj predá- pomocník v kuchyni. Cez pečenie

... potom vykrajovať

medovníčkov sa aj on bude zo začiatku iba hrať, ale zároveň učiť, že bez práce nieto koláče. Vianoce sú, keď sme spolu, keď rodina sadá k stolu. Mamka, ocko, detičky, dedkovia aj babičky.

Okolo chalúpok je dosť hry a kreativity

Suroviny: Na cesto: 3 lyžice medu, 2 vajcia, 50 g margarínu, 150 g práškového cukru, kypriaci prášok, kypriaci prášok do perníka, kakao a škoricu podľa chuti; Na potretie: 1 žĺtok; Na výzdobu: Práškový cukor, bielok a ocot Takto sa to podarí: Po zmiešaní všetkých surovín zamiesime cesto, ktoré pred pečením držíme v chladničke 24 hodín. Rozvaľkáme ho na hrúbku pol centimetra, vykrajujeme formičkami a pečieme v rúre 15 – 20 minút na 150 ̊ C. Po upečení medovníčky hneď potrieme rozšľahaným žĺtkom. Výzdoba: Bielok vyšľaháme mixérom s dvakrát preosiatym práškovým cukrom a trochou octu.

Vianoce sú, keď sme spolu

Sviatočný kaleidoskop NA NÁVŠTEVE U KOVAČICKÉHO VÝROBCU HRAČIEK

Drevom zachytené kúzlo detstva Anička Chalupová

aždý z nás si spomína na zlaté obdobie hračiek, v ktorom prežíval svoje detstvo. Deti si v minulosti vďaka svojej obrazotvornosti dokázali urobiť hračky z obyčajnej drevenej palice, žltej hliny či holé-

nevyužil, len ak v peci, – opisuje Ján Žolnaj a dodáva, že im často dával svojský rukopis. – Ako aj mnohí iní Kovačičania, ktorí si sami vedeli zhotoviť rôzne časti nábytku do domu a zo zvyšných materiálov pre deti vyhotovili niektorú jednoduchú hračku, aj ja som sa v tom vy-

času, často som do noci býval zaťažený prácou na svojom pracovisku. Teraz, keď som už na dôchodku, mám omnoho viac času a mojou súčasnou inšpiráciou je vnúčik Samko, ktorý mi kreslí návrhy a ja podľa nich skúšam vyrobiť hračky, ktoré deti veľmi oslovujú.

Jeho hračky majú svoje čaro; „báťoška“ na špagáte je najstarší exponát, ktorý má už viac ako 40 rokov

né chvíle radosti. Vidno z nich, že hračka bola vzácnosť, ktorú deti dostali zriedkavo a s ktorou sa hrali aj niekoľko rokov. Boli sme zvedaví na to, aká hračka zachytila kúzlo detstva nášho spolubesedníka. – My sme sa v detstve hrávali najčastejšie s hračkami z prírody, robili sme si guľky zo žltej zeme, z kukuričnej byle, na ktorej na jednom konci bolo Žolnajova dielňa, v ktorej hračky pre deti ožívajú

ho kukuričného šúľka. Hračky sa vyrábali z materiálov, ktoré dala príroda a ktoré sa väčšinou rodovo odlišovali (napr. chlapci sa hrávali s tzv. „klikerámi“ a nábytok z „číčkov“ pre bábiky bol pre dievčatá). V osade insity vznikajú hračky, s ktorými sa hrajú deti nielen v susedstve, v tejto a okolitých dedinách, ale aj v Amerike. Z univerzálneho materiálu – z dreva ich vyrábajú ruky Jána Žolnaja st. – Začalo sa to tak, že ešte môj otec vedel vystrúhať deťom pekné hračky, ktoré robil z odrezkov dreva, ktoré by inak

skúšal. Zo začiatku som nemal ani dielňu, ani zodpovedajúce náčinie, vyrezával som s tým, čo som mal, a tá moja tvorba sa našim deťom páčila. Neskoršie som synčekovi zhotovil stoličku s dreveným zábradlím a dcérku som potešil ,bevčovom’ pre bábiky. K týmto hračkám pribudli ďalšie: so šmolkom, postavičkou z kresleného filmu, sa desaťročná Anička vedela dlho hrať a Janka zaujímali najviac drevené meče. Zima bola obdobie, keď som najradšej čítal, maľoval a najviac vyrábal z dreva. Cez leto sa to nedalo, nemal som voľného

Svojou umeleckou prácou spolu s vnukom Samkom Barcom prispieva k tomu, aby hračky boli krajšie

Počas našej návštevy u Žolnajovcov sme sa prehŕňali v starých rodinných fotografiách, na ktorých sú zachytené aj vianoč-

zapichnuté drievko, sme si robili koníka, s loptou sme hrali futbal, dievčatá šili ,gecieľky’ bábikám zo šúľkov a pod.

HLAS ĽUDU | 19. – 26. 12. 2015 • 51 – 52 /4678 – 4679/

Krásne hračky z dreva dokážu správne poukázať na čaro Vianoc, - hovoria dedko Žolnaj s vnúčikom Samkom.

Ján Žolnaj sa už vyskúšal vo vypracovaní rôznych druhov hračiek. – Vyrobil som stovky rôznych drevených hračiek. Okrem tých, ktoré som už spomenul, pred niekoľkými rokmi som u nás vo dvore vyhotovil aj jednu väčšiu drevenú loď, na ktorú sa, okrem našich, chodili hrať aj susedove deti. Neskoršie som im radosť urobil aj s dreveným drakom. Keď Samko dorástol, venoval som sa výrobe hračiek, ale vnuk mu aj dodnes pomáha tak, že mi dáva námety a spolu s mamičkou pripravuje hračky na predaj. Ponuku čoraz častejšie inovujeme a v súčasnosti

máme vlastnoručne zostrojené drevené autíčka, roboty, koníky, kačičky, mačičky a všeličo iné. Pre domácnosť som vyhotovil stolík pre Samkov počítač, manželku som potešil drevenými a omaľovanými puzdrami pre telefón, ale vari najviac som hrdý na môj Abakus, drevené mechanické počítadlo, – hovorí Ján, spomínajúc si aj na sympatickú historku so susedou. – Jedna z väčších praktických vecí, ktorú som zhotovil, bola aj veľká lavička na ulici, ktorú mi rozkázala urobiť naša maličká susedka Jarka Kováčová. Stalo sa to raz v lete, prišla pred náš dom a prútikom zazvonila

V Žolnajovom hračkovom kráľovstve možno pozorovať desiatky drevených postavičiek, autíčok a pod.

na zvonček a povedala: „Poď Kovačičan Ján Žolnaj je ty sem! Vieš ty, čo sme sa my všestranne nadaný človek. dohodli? Si zabudol? Spravíš Okrem elek trotechnik y a tú lavičku dnes, zajtra, alebo elektroniky bavia ho aj rôzne nikdy!“ citujúc susedku náš umelecké témy. Svoj talent a spolubesedník dodáva, že kým tvorivý impulz začal prejavovať vyrábal drevenú lavičku, zatiaľ najprv v oblasti výtvarného Jarka s mamkou pre majstra napiekli chutné rožky. Žolnajove výrobky z dreva sme prednedávnom obdivovali aj na detskom jarmoku v Kovačici. Zaujímalo nás, aké má z neho spomienky. – Bol to môj nápad, aby sme sa na ňom zúčastnili. Iba som čakal, aby sa Samko so mnou zhodol a pomohol mi vyrobiť hračky pre toto podujatie. Keď sme prišli na jarmok, zo začiatku sme boli trošku v rozpakoch, či sa nám to vydarí, či sa to deťom bude páčiť a pod. Ale návštevníci boli našimi výrobkami očarení, predaj bol úspešný, dievčence sa zaujímali najviac o vyrezávané zvieratká, kým si chlapci kupovali koníky, dinosaury, traktorík. Jedno autíčko si dokonca kúpila aj turistka Ján Žolnaj v detstve – vedľa z Ameriky. Z detského jar- vianočného stromčeka, za ktorým moku nám zostali pekné vidieť nástenný obraz na tému spomienky, získali sme tam voľakedajšieho spracovania novú inšpiráciu a vôľu aj pšenice (Foto: z archívu J. Ž.) ďalej v tomto pokračovať, – uzaviera náš rozhovor Ján umenia. Na steny a neskoršie Žolnaj z Kovačice. na plátno a iné materiály maľoval dedinské témy, hlavne slovenské ľudové zv yky a obyčaje. Keď vystaval svoj rodinný dom, dostal chuť na výtvarné omaľovanie stien: v predizbe aj dodnes žiarlivo chráni svoj obraz, na ktorom je znázornený voľakedajší spôsob spracovania pšenice. Svoje deti mnohokrát potešil obrazom s postavičkami z kreslených filmov či zvieratkami, úžitkov ým predmetom v domácnosti pridával osobitné vykreslené čaro. V súčasnosti technikou pyrografie dotvára drevené hračky. Kúzlo detstva vari ešte nikdy nikto nezachytil tak dobre, ako výrobcovia hračiek. Vďaka Jánovi Žolnajovi a jeho vnukovi Samkovi to kúzlo žije.

III

Sviatočný kaleidoskop KÚZLO HRY A JEJ VPLYV NA DIEŤA

Farbičky – víťazky medzi hračkami Monika Necpálová

Aby hračka nebola len hračkou, ale mala aj význam pre rozvoj jeho osobnosti. Na druhej strane, pri mnohých typoch hračiek je lep-

im! Bam! Bom! Zvonia papierové zvončeky. Klop! Klap! Klap! Klop! Drievka udierajú jedno o druhé a rytmicky do taktu vyklepávajú melódiu koledy. Aké jednoduché! Počujete anjelikov? Pridali sa k nám. Berieme do ruky oranžový obal z čokoládového vajíčka, plný hrášku, a hrkálka zaspieva. Škatuľka od syra má pripevnené na motúzku koráliky, ktoré pri každom zvrtnutí zaťukajú. Kapela malých hudobníkov si našla výbornú zábavku. Hudobné nástroje bolo treba najprv vyrobiť, a potom začať muzicírovať. Verte, že deti toho k šťastiu nepotrebujú až tak veľa. To si len my veľa ráz myslíme. Ony sú tie, ktoré namiesto drahých vecí viac ocenia čas, keď Božena Levárska odporúča s nimi vyrábate hračky cenovo listovať knižky dostupné a z prírodných či odaj s najmenšími deťmi padových materiálov. Ony sú tie, ktoré Vianoce vidia cez svoje ruky, šie nevstupovať do hry a ponepočujú očami, dotýkajú sa srdcom chať dieťa, aby samo objavilo, čo a cítia starostlivosť v hlase. sa s tou-ktorou vecou dá robiť. Možno z každého nebude Mo- Deti potom často prídu na také zart alebo John Lennon, ale ich radosť, keď počujú, ako ich hudobný nástroj vydáva zvuk, je väčšia ako na koncerte Beatles. A aplauz publika je rovnaký. Pravdou je, že ak sa rozhodnete podporiť hudobné vlohy dieťaťa, nemali by ste mať prehnané očakávania. Netreba kupovať gitary a bicie účelovo, skôr krok za krokom formovať hudobný sluch. Podobne Farbičky – víťazky medzi hračkami je to aj s nákupom korčúľ či lyží. Cieľom rodiča by malo originálne spôsoby použitia, že byť iba viesť svoje dieťa športom vynálezcovia by sa nimi pokojne za zdravím a nie mať z neho olym- mohli nechať inšpirovať. pijského víťaza. Zavítali sme do Predškolskej ustanovizne Včielka v Báčskom VÍŤAZKY FARBIČKY Petrovci. Trochu sme medzi starHoci rodič nemá vždy vstupovať šími škôlkarmi vyzvedali: Aká je do hry detí, občas je potrebné, aby tvoja najobľúbenejšia hračka? Čloniektoré hry s hračkami usmerňo- vek by čakal v obklopení toľkých val. Hlavne s tými elektronickými. hračiek všemožné odpovede. Ale

malé dievčatko nás stiahlo ku zemi: po riadkoch, dieťa samo dokáže „Najradšej si kreslím s farbička- rozprávať príbeh, akoby čítalo. mi.“ Azda nikomu z nás dospelých A pri večernom čítaní rozprávok netreba viac vysvetľovať. V jed- si zas deti cibria pamäť. Stačí, ak noduchosti je krása. A farbičky rodič pri rozprávaní zmení jedno majú svoju moc. Možno si predsa slovko a dieťa si to hneď všimne.“ nimi nakresliť celý svet. Môžete Deti dokonca môžu mať medzi s nimi cestovať do Austrálie. Ale- hračkami vlastnú knižnicu. Vnímajú bo do Afriky, ako nám povedal síce sprvu knihy ako hračky, ale chlapček, ktorý k nám doletel rodičia ich týmto vedú k úcte ku s lietadlom z Lega. Kreslenie, ale knihám. Kniha, samozrejme, slúži aj konštruovanie a skladanie for- ako zdroj informácií. O tom, že sa mujú jemnú motoriku. Už od ma- vďaka nej rozvíja slovná zásoba lička, ako dieťa prvý raz počmára stenu, treba mu ponúknuť veľký papier, farbičky, stoličku i stolík. Celá ruka od ramena až po prsty a každý kĺbik si časom nájdu spôsob ako pastelku uchopiť a preniesť okom videné na papier. Ani pripevniť kocku Lega na práve budované lietadielko Jednoduché hudobné nástroje si môžete nie je sprvu jednovyrobiť podľa vzoru vychovávateliek s deťmi duché, ale pomer sily doma aj vy a presnosť ruky i oka sa časom vyformujú. Deti zbožňujú a fantázia, ani netreba hovoriť. ukladanie vecí, triedenie fazuliek, a to všetko prispieva IMPERATÍV: DIGI neskôr k rozvoju ich DOBA motoriky. Následne Zdrojom informácií je dnes aj je to prvým krokom k zdatnosti v písainformačná techniní. Dokonca, ak má ka – za dodržania istých časových lidieťa svoju vlastnú stoličku a pracovný mitov a správneho stolík, formuje sa vedenia zo strany tým aj správne drrodičov je, pravdaže, žanie chrbtice. prirodzené, aby sa Netreba zabúdeti oboznamovali dať na knihy. „Už aj s týmito technoaj najmenšie deti lógiami. „Nemôžesi možno posadiť me ich vychovávať do lona, vziať si do starými metódami,“ ruky knižku a listopoukazuje Božena vať ju spolu s nimi,“ Levárska na význam hovorí riaditeľka Budúci pilot digitálnych hračiek, sa v zákonoch Združenia vychováale aj informačných aerodynamiky celkom vateľov osvetových vyzná technológií, a dodápracovníkov Slováva: „Ak riadime aukov Vojvodiny Božena Levárska, tíčko diaľkovým ovládaním a poa dodáva: „Ide o tzv. metódu užívame pritom správne pojmy lona. Keď rodič ukazuje prstom – doľava doprava, pomaly, rýchlo,

HLAS ĽUDU | 19. – 26. 12. 2015 • 51 – 52 /4678 – 4679/ hore, dolu, popod most – dieťa sa učí mnohým fyzikálnym javom, rozvíja sa u neho schopnosť orientácie. Matematické schopnosti sa rozvíjajú aj pri hre s kockami. Drevo ako materiál je v tomto veľmi vďačné, lebo na dotyk dieťa dokáže porovnávať, čo je ľahké, čo je ťažké.“ Vzdelávací softvér môže dieťa naučiť čo-to o striedaní ročných období, pohyboch planét, o sopkách i zvieratách. Mnohé animácie môže ovládať za pomoci myši, kliknutím jedného prsta. V tomto prípade môžeme technológie považovať za užitočné. Alebo si s dieťaťom môžete sadnúť k internetu a nájsť návod, ako si z papiera vyrobiť žabu alebo z látky ušiť maňušku. Máte hneď tri možnosti, ako usmerniť dieťa pri hre – najprv pri tablete, potom pri výrobe prstovej bábky a napokon si môžete spolu s ním zahrať divadielko. Ak sa však dieťaťu nebudeme venovať a úlohu mamy a otca delegujeme na počítač, ľahko sa môže stať, že sa dieťa stane závislým na hre, nebudú pre neho dôležití kama-

Ušijete doma maňušku a zahráte si s drobcami divadielko?

ráti ani rodina, nastanú poruchy spánku a celkového psychofyzického vývoja. A čo mobil? Mobil nie je hračka. Ak dieťa v základnej škole, povedzme, niekde cestuje a chceme s ním byť v kontakte, je to trochu iný prípad. Ale v každodennom živote a v škole by si cez prestávku mali žiaci v prvom rade oddýchnuť, porozprávať sa spolu, po vyučovaní si pobehať vonku. PRAVIDLO 1: STARAJ SA O SVOJE HRAČKY Priveľa hračiek je na škodu.

Dobrú chuť! Koláče z kinetického piesku.

rovesníkov k svojej hre. Nestačia rodičia, ani pozorovatelia. Mnohé spoločenské hry sa dajú ľahko doma aj vyrobiť. Napríklad pexeso alebo mlyn. „Spoločenské hry by znamenali veľa aj pre súrodencov. Deti si medzi sebou lepšie objasnia pravidlá, ako keď ich vysvetľuje dospelý. My dospelí nie vždy pochopíme, nakoľko dieťa porozumelo pravidlám hry,“ uvažuje na základe dlhoročných skúseností Božena Levárska, vychovávateľka v petrovskej škôlke.

značková. Podobných hračiek je dnes čím ďalej viac. Hračkársky priemysel stavia na chtivosti detí. No nie každý má na „značkovú“ hračku. Ak sa dieťaťu takej nedostane, nemal by sa zrútiť svet. Naopak, dieťa treba naučiť, že nemôže mať všetko, čo si zažiada. Pravda, môže sa stať, že pocit, keď príde

Deti sa na ne nestíhajú sústrediť a prestávajú si ich vážiť. „Raz za čas niektoré hračky odložíme a keď ich potom vytiahneme po pár týždňoch, sú pre deti opäť vzácne a zdajú sa im ako nové,“ hovorí PRAVÁ VS mladá vychovávateľka Miroslava NEPRAVÁ Hra so spoločnými skladačkami socializuje Z hračiek, Rybovičová. Napríklad jasličkárovi stačí k hraniu dostatok stoličiek, ktoré sa pomaly vytrácajú, spo- do kolektívu a ktosi mu vytkne, že popod ktoré môže prechádzať a meňme bábiky. Nie Barbie. Hru jeho bábika Barbie nie je pravá, ukladať si ich do tvaru domčekov. s bábikami majú rady najmenšie bolí. A veľmi. Tu však dôležitú úlohu zohráva prístup rodiča. Deti sú dnes všeobecOcitá sa v neľahkej situácii. ne živšie a temperamentDeťom treba vysvetliť, že nejšie, ako sa dozvedáme hračka, ktorú dostali, je aj od učiteľov. Možno je darovaná z lásky, a možto spôsobom života. Veci no ešte z väčšej lásky, ako berú na ľahkú váhu, vykeby šlo o drahý výrobok. žadujú neustále zmeny, Dieťa to časom, aj podľa problémom sa nevenujú vychovávateľov, pochopí. dlhšie, ich pozornosť je V konečnom dôsledku, krátkodobá. To platí aj lásku si nemožno kúpiť o prístupe k hračkám. drahou hračkou. To by si Čo je však horšie, ak ich mal každý dospelý človek nenaučíme správne zauvedomiť. Dieťa treba naobchádzať s hračkami – učiť tešiť sa z obyčajných pokazené opraviť, veci si vecí, zo spoločných chvíľ, vážiť, nechcieť len drahé Bábiky na ústupe? z prechádzky, pečenia koa značkové a vždy nové, láča či zbierania gaštanov. vedieť si po hre upratať Každé dieťa – a ak ich nenaučíme správne sa deti a je jedno, či je jedinečné. Je hrať – dodržiavať pravidlá hry, byť chlapci, či dievto malý človek fér, čakať, kým prídeme v hre na čence. Jasličkári s vlastnou hlavou rad, zvládať prehru, tešiť sa z ma- veľkú bábiku vníplnou originálnych lých úspechov, podeliť sa o hrač- majú ako živého nápadov. Na nás je ku, požičať a vrátiť – dočkáme sa človiečika. Nerobí len toľko dať mu toho, že sa budú tak správať aj im problém kúpať príležitosť prejav každodennom živote: k ľuďom ju, či kŕmiť. Staršie deti, hlavne dievviť sa, vyskúšať si ako k hračkám. viacero vecí a nájsť Hra ako taká a hračky tiež majú čatá, sa radšej obsi v živote to, čo obrovský význam na formovanie liekajú do rôznych mu bude najviac osobnostných vlastností dieťaťa. šiat a hrajú sa rovyhovovať. To, čo Príkladom sú spoločenské hry, kto- lové hry. Ako sme ho chytí za srdce ré sa vytratili takmer úplne z nášho naznačili, trochu Drevo a prírodné materiály života. Ich návrat by bol revolúciou iné postavenie tu budú medzi deťmi obľúbené a povedie správnou cestou. Preto v hračkárstvach! Hra socializuje. má bábika Barbie. vždy Kým dieťa do troch rokov sa za- Ale aj tá môže byť dvojaká: pravá nech žijú hračky z lásky darované! hrá aj samo, staršie si vyžaduje už a nepravá. Teda značková a ne- Hry si vymyslia deti aj samy...

Sviatočný kaleidoskop PRÍRODA NÁM ŠTEDRO DARUJE, LEN SA CHYTIŤ DO ROBOTY

Vdychujú dušu šúpoliu, slame, vŕbovému prútiu... Juraj Pucovský

túto výchovu. Tomu sa neskoršie môžu venovať len vo voľnom čase, robiť zo záľuby, ťažko, že by im to mohlo byť životným povolaním. V našej dedine nejestvuje žiadna dielňa, v ktorej by sa vyrábali predmety zo spo-

materiál, ktorý nám je dostupný. Patrí k nemu vŕbové prútie, ktoré rastie na brehoch našej rieky Žitavy, – hovorí Gálová.

boviny spracované kombajnom nám neposkytujú šúpolie a slamu na použitie, – sťažuje sa Gálová. S výučbou ľudových remesiel sa v Mani začína v 7. ročníku. Žiaci si háčiky, ktoré potrebujú pri pletení, tiež zhotovujú vlastnými rukami z odpadového materiálu, vnášajúc do toho vôľu, kreativitu

k si myslíme, že sa život šúpolia odlomením šúľka kukurice, život slamy zožatím pšenice na poliach, život vŕbovéNÁVRAT KU KUKURICI ho prútia zoťatého pri rieke končí Naša spolubesedníčka vysvetnavždy, je to ozaj omyl. ľuje, že sa súčasné manianske Presvedčili nás o tom generácie vrátili ku kukurici, ktorú aj žiačky zo slovenskej kedysi pestoval Mane počas návštevy Lakaždý roľník. lite, keď prakticky ukázali – Najlepšia svojim vrstovníkom, ale slama je ražaj ostatným záujemcom ná, pretože je z dediny, čo všetko, aké najdlhšia. Musí krásne, najmä úžitkové byť úplne zrelá. predmety a suveníry sa Treba ju natrhať môžu urobiť z prírodtesne pred žaných materiálov, ktoré tvou, dať dolu nás obklopujú. V naj- Učiteľka Alžbeta Gálová lístočk y, po väčšom množstve vari zorne ošúpať. na poliach našej úrodnej, žírnej menutých materiálov. Poznám Slamené byľky Vojvodiny. síce jedného pána, ktorý pracuje sa potom naMladým manianskym diev- v televízii, doma v záhrade má 10 močia, rozrežú, čatám to nebolo ťažko, lebo na árov vysadených vŕbou, z ktorej žehličkou roz- Zaujalo to aj lalitského richtára Nikolu Slovensku v základných školách vyrába košíky. Voľakedy u nás žehlia, a potom Krivokuću a Marínu Párnickú posledné tri ročníky majú osobit- v Mani, keď otec ako roľník po- sa môžu robiť aj ný predmet, keď na obrazy zo slamy na dreve. a zručnosť. Narežú asi desaťcenhodinách vdychujú Podľa toho, ako silne člo- timetrové rukoväte z metlového nový život a dušu vek tou žehličkou pritláča, poriska, do nich vsadia elektródy kukuričnému šúpotaké dostane odtiene sla- na zváranie, tie upravia, zohnú, liu, pšeničnej a ražmy. Posledne však máme zašpicatia a dostanú háčiky, s ktonej slame, vŕbovéhodne ťažkostí pri zadova- rými môžu robiť. Potom si urobia mu prútiu, papieru, žovaní týchto materiálov, formu z dreva, aké sa im dostane obyčajnému kúsku ktoré si žiaci zbierajú sami. do rúk, použijú niekoľko klinčekov dosky či dreva. ŽiaPredovšetkým preto, že bez hlavičky a práca so šúpolím ci v Základnej škole kvôli veľkým povodniam sa začína. Najprv si musia osvojiť s materskou školou zlikvidovali takmer všetky techniku a v druhom polroku už v Mani to robia pod vŕby na Žitave, ktoré nám potom dievčence robia rôzne dozorom a za ponahradil papier. Robíme škatuľky, misy, domčeky, šúpoľové moci učiteľky Mgr. z odpadového papiera bábiky... Chlapci zasa z vŕbovéAlžbety Gálovej, formátu A5, točíme si také ho prútia pletú košíky; menšie, ktorá tam pôsobí rúročky, a to používame väčšie, rôzneho tvaru... Občas takmer štyridsať Učiteľka Gálová hovorí žiačkam: „Škatuľka sa pletie miesto vŕby. Je to u nás urobia aj také modernejšie, pre s dvoma povrázkami.“ rokov. taký hit, robíme rôzne tva- dno použijú nejaký sololit alebo – Pred necelými dvadsiatimi treboval kôš, nekupoval, ale si ho ry: sliepočku, zajačika, vianočné preglejku a vypletajú iba steny. rokmi v našich školách uviedli sám urobil. Hádam všetci ľudia stromčeky... Šúpolie a slamu je výučbu ľudových remesiel, najprv to vedeli, tradícia bola... Vrátili čoraz ťažšie zadovážiť, lebo kuku- TKANIE NA HODINÁCH ako nepovinný predmet, teraz sme sa teda k tradíciám našich ricu, pšenicu a raž už takmer nikto ĽUDOVÝCH REMESIEL už ako riadny, lebo každý žiak starých rodičov, a preto, že žijeme nepestuje vo svojej záhrade. Na To nie je všetko, čo žiaci robia záverečných ročníkov musí prejsť na dedine, využívame prírodný poliach sú, lenže kukurica a chle- na hodinách ľudových remesiel.

HLAS ĽUDU | 19. – 26. 12. 2015 • 51 – 52 /4678 – 4679/ Učiteľ ka Gálová nám prezradila aj to, že dievčatá tkajú a vyšívajú: – Už v 7. ročníku aj tkáme. Máme v škole k dispozícii jeden tkáčsky stav (stroj, krosná), na ktorom sa dievčatá naučia ovládať tkanie. Tkáme koberčeky, také jednoduchšie taštičky. V záverečnom ročníku základnej školy dievčatá aj vyšívajú. Zistila som, „Lalitskí chlapci, tak sa to robí!“ že deti nevedia ani ihlu chytiť do ruky, lebo sa rodičia nemôžu zobrať, aj keď si v rodinách nevenujú týmto prá- šúpolie, slamu, vŕbové cam. Dva – tri mesiace vyšívame prútie, dosku či klince na krížik a druhý polrok sa zao- a iný materiál priniesli beráme výšivkou plným stehom. z domu. Tie predmety Moje žiačky do roka vyšijú dve zostávajú majetkom škojednoduché výšivky, zo šúpolia sú ly, ktoré potom darujú povinné urobiť tiež dva výrobky. svojim hosťom, odnášaZa pol roka jeden výrobok stačí. jú ako darčeky, keď nie-

vyplietli srdiečko, štvorlístok ďatelinkový, bábiku, traktorček, čokoľvek si vymysleli... Sú tam aj misy na ovocie, podložk y pod hrnce, rohožky k dverám a saťor zo šúpolia, v Mani známa taška s ušami, s ktorou kedysi na nákupy chodili hlavne staršie ženy. Robia aj v ýrobky pre Ústav

pletením. Šúpolie musí byť úplne zrelé, krásne biele. Voľakedy aj na Slovensku všetky nádoby na múku, na obilie boli zo slamy. Preto sú zaujímavé aj ošítky na chlieb, ktoré učiteľka Gálová skúšala urobiť z pšeničnej slamy, ale s deťmi sa do toho ešte nepustila. TVORIVÉ DIELNE K VIANOCIAM Obecný úrad v Mani už niekoľko rokov k Vianociam usporadúva rôzne tvorivé dielne v Kultúrnom dome. K deťom sa vtedy pripoja aj rodičia, prídu vidieť, ako sa celá trieda učí „šúpoľko-

Pozrime sa, aké pekné veci máme z Mane!

ľudovej umeleckej výroby v Bratislave a tie sa musia vybieliť sírnymi knôtmi – Maňania to hanšlók volajú. Do suda s priečinkami zatvoria, hotový výrobok síria, a nie šúpolie pred Odmalička sa chce naučiť...

Zo 45 minút, koľko trvá školská hodina, viac ako dvadsať minút dieťa nemôže sústredene robiť. Musím ich často poháňať: Dievčatká, dlho sa bavíte, nerozprávajte sa toľko, ideme predsa pracovať! – učiteľka s úsmevom na tvári približuje hodinu ľudových remesiel. ZHOTOVENÉ VÝROBKY AKO DARČEK Výrobky zhotovené na hodinách ľudových remesiel si žiaci

kam odchádzajú na návštevu. Pravdaže, v každej triede sú výrobky zo šúpolia na stenách a skrinkách. Majú celú expozíciu: vytvorili trojuholníček, k tomu št vo rec, a tak urobili domček, kostol, Hodina je skončená, doma to dokončíme!

VII

vať“, dávajú im to do povedomia, čo ich deti robia, a niekedy sa aj sami do toho zapoja. Úžitkové, ozdobné predmety a suveníry, ktoré zhotovili usilovné a šikovné ruky žiakov a žiačok Základnej školy s materskou školou v Mani za pomoci a podpory svojej učiteľky Alžbety Gálovej, sa dostali aj za hranice Slovenska. Podarovali ich s veľkou láskou dobrým ľuďom a priateľom v Belgicku, Nemecku, Španielsku, Francúzsku, Rakúsku, Fínsku, ale aj na iných svetadieloch, v Indii, Mexiku, teraz naposledy aj v Srbsku.

Sviatočný kaleidoskop PEČIEME S DEŤMI A PRE DETI

Vianočné dobrôtky K Elena Šranková

ým sú detičky malé, rady sa pripoja k mame v kuchyni a cez hru jej aj pomáhajú. Keď sú staršie, ako napríklad Marína (13 rokov) a Andrea (10) Macákové z Kysáča, tá pomoc je opravdivá a nielen hrou. Pravdaže, mama Jasminka, a v prípade Macákovcov častejšie starká, musia dozerať na to, aby sa pochúťka vydarila. Plazmové guľky však zvládli hravo. A to priamo pred naším fotoobjektívom.

Plazmové guľky

Medovníčky Vanesy Chrťanovej

Suroviny: 1 margarín, 250 g práškového cukru, 1 vanilínový cukor, 2 dl pomarančového džúsu, 300 g mletých Plazma keksov, 200 g mletých orechov Takto sa to podarí: Margarín vyšľaháme s práškovým a vanilínovým cukrom, pridáme všetky ostatné suroviny, dobre zmiešame (môžeme aj mixérom) a zmes necháme na chladnom mieste, aby sa guľky ľahšie robili. Obaľujeme v mletých orechoch alebo keksoch.

Suroviny: Na cesto: 6 lyžíc medu, 200 g práškového cukru, 100 g masla, 3 vajcia, 600 g hladkej múky, 1 lyžička sódy bikarbóny, 1 lyžička kypriaceho prášku do perníka, škorica podľa chuti, kakao a mleté klinčeky; Na ozdobu: 1 bielok, 200 g práškového cukru, trošku citrónovej šťavy Takto sa to podarí: Cesto: Vajcia vyšľaháme s maslom a práškovým cukrom. Pridáme med a vymiešame. Zapracujeme múku, do ktorej sme zamiešali spomenuté prísady, a cesto odložíme do chladničky na 12 hodín. Potom cesto premiesime, rozdelíme

na 3 bochníky, rozvaľkáme na hrúbku ½ cm a vykrajujeme rozličné tvary. Pečieme na 180 ̊ C orientačne 3 minúty. Najlepšie je skúsiť prstom, či je cesto upečené. Ozdoba: Uvedené suroviny vymiešame ručne, dáme do vrecúška a ozdobujeme medovníčky.

Zmrzlina Suroviny: oblátky; Na plnku: 3 vajcia, 3 lyžice cukru, 3 lyžice múky, 2 dl mlieka, 200 g margarínu, 100 g práškového cukru, 100 g cukru; Na polevu: čokoláda Takto sa to podarí: Oblátku pokrájame ostrým nožom po dĺžke na 4 časti, a potom na štvorčeky. Nad parou každý štvorček zvinieme do trubičky – kornútika.

VIII

Plnka: Prvá časť: 3 žĺtky vymiešame s 3 lyžicami cukru, 3 lyžicami múky a trošku mlieka. Zavaríme do zvyšného mlieka (2 dl). Druhá časť: 200 g margarínu vyšľaháme so 100 g práškového cukru. Tretia časť: Vo vodnom kúpeli vyšľaháme 3 bielky so 100 g cukru. Keď sa uvarená časť plnky vychladne, primiešame vyšľahaný margarín a bielky a všetky tri časti plnky zmiešame. Plníme trubičky. Zmrzliny pokvapkáme roztopenou čokoládou.

Kultúra Načreli do novej dekády NA XI. KONFERENCII MUZIKOLÓGOV V ÚKVS

Jasmina Pániková

o svojej pestrej činnosti Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov už 11. rok zaraďuje aj konferenciu muzikológov a hudobných odborníkov. Najnovšiu usporiadali v sobotu 12. decembra, keď hovorili na tému dramaturgie a manažmentu hudobných podujatí. Konferenciu zorganizovali ÚKVS a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny. V mene Správnej rady ÚKVS Vladimír Valentík skonštatoval, že po desiatich rokoch hudobná tradícia vojvodinských Slovákov má adekvátnu percepciu a reflexiu v našej súčasnej kultúre, na rozdiel od minulých rokov, keď sa hudbe nevenovala dostatočná pozornosť. V úvodnom prejave organizátorka konferencie Milina Sklabinská poznamenala, že keď ide o organizáciu hudobných podujatí, je vždy dobre mať na zreteli všetky činitele, ktoré vplývajú na organi-

záciu podujatí, a pozrieť sa na ne z iných aspektov. Takých činiteľov je skutočne mnoho. Pre dobrú organizáciu daného podujatia treba brať do úvahy aj mienku návštevníkov, keďže sú aj oni dôležitou čiastkou podujatia. V roku 2010 v rámci Výboru pre kultúru NRSNM pôsobila Komisia pre zveľadenie festivalov a kultúrnych podujatí. Pre obmedzený rozpočet v rámci tejto komisie boli zrealizované iba dva prieskumy verejnej mienky – Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... a Stretnutia v pivnickom poli, ktoré mal na starosti Ivan Bagľaš. Ako na sobotňajšej konferencii povedal, prieskumy sa vydarili, priniesli početné konkrétne nápady, z ktorých sa niektoré odzrkadlili na ďalších ročníkoch festivalov, ale nedostatok financií predsa vplýval na kvalitu realizácie prieskumov. Medzitým aj napriek tomu organizátorom bolo umožnené, aby zohľadnili pripomienky návštevníkov a rozhodli sa, či chcú zveľaďovať dané podujatie,

vypočuť si kritiku alebo zachovávať si status quo. Rovnako tak ako je dôležitá otázka verejnej mienky, dôležité je, aj ako daný festival, presnejšie hudba z festivalov, bude rezonovať v éteri. Výsledky prieskumov prezentoval Ivan Bagľaš Ako médiá využívajú festivalovú hudbu vo svojich rencie ocenili ako veľmi pozitívne. Okrem spomínaných rečníkov programoch? O tejto problematike hovorila Anna Jašková, zástupkyňa na konferencii sa zúčastnili aj Ana zodpovedného redaktora 2. progra- Đorđevićová, poradkyňa v Ministermu Rádio-televízie Vojvodina. Ako stve kultúry a informovania Repubpovedala, mnohé činitele vplýva- liky Srbsko, Petra Krnačová, riadili na to, aby v minulosti úroveň teľka Odboru záujmovej umeleckej programu Slovenskej redakcie kles- činnosti a projektov záujmovej la a aby mediálny priestor vypĺňali umeleckej činnosti Národného hudobnými obsahmi. Nie div, že osvetového centra, ako aj Vlastimil práve preto boli pomenovaní ako Fabišík, umelecký riaditeľ Krajanskej „redakcia, ktorá vždy tancuje“. Po- nedele Folklórnych slávností pod stupom času vyvážili prítomnosť Poľanou v Detve. Samozrejme, ako ľudovej a zábavnej hudby a čoraz aj doposiaľ, všetky príspevky budú väčší dôraz kladú aj na detských zoradené do zborníka prác, ktorý percipientov, čo účastníci konfe- ústav každoročne vydáva.

NA CHVÍĽU S UMELKYŇOU: JASNA OPAVSKÁ-MRAOVIĆOVÁ, AKADEMICKÁ MALIARKA

takejto krízy, vyhrotenej konkurencie? – Keďže je umenie existenčnou potrebou ľudstva, človek ho tým viac potrebuje, nakoľko je v horšom stave, vo väčšej prác malého formátu. Zhrniem kríze. Čím ho viac zaťažuje to: veľmi sa teším, že účinkujem práca, povinnosti, rutina, v tomto podujatí. o toľko viac potrebuje Zdá sa mi, že ste sa zaodívať sa, čerpať zo sloboberali aj pedagogickou čindy umelca, jeho tvorby. nosťou... Umelec vždy bude môcť – Desať rokov som učila vý- Pri svojich prácach na výstave Malý formát prežiť. Za predpokladu, tvarnú kultúru v jednom z novosadských gymnázií. Potom som ktorú som vystavila a ktorá je na že je dobrý, že skutočne plní tú sa presťahovala do Belehradu, obálke nového vydania románu čestnú rolu, danú spoločnosťou, kde pôsobím ako umelkyňa na Zavera budala, vznikla zo škvŕn vlastným poslaním. Čiže byť slovoľnej nohe; čiže venujem sa viac farebného tušu. Figúry vyzerajú bodný, kreatívny, oddaný tvorbe, celkom reálne, dokonca sú ešte vytvárajúci autentické diela pramemaliarstvu, vystavujem... Čo vás ako autorku dokáže účinnejšie, ako keby som ich robila niace v jeho duši. Nazdávam sa, že podľa liniek a kresby. Keďže sa fi- mu spoločnosť vždy v tom prípade zvlášť inšpirovať? – Ešte od čias štúdií na akadémii gúrky vyplavili zo škvŕn, zaoberám poskytne príležitosť prežiť. Samosa zaoberám ľudskou figúrou a por- sa tým, ako ich z podvedomého, zrejme, pritom si môže pomôcť aj trétom. V súčasnosti sa upriamujem ktoré spoznávame vo škvrnách, niektorými inými aktivitami, ako na vzťah vedomého a podvedomé- v tom, na čo si spomíname, dostať je pedagogická práca, robenie niečoho na zákazku, vyučovanie ho v tvorivosti. Znamená to, že sa na povrch. Otázka je formálne jednodu- záujemcov maľovať, kresliť. A popri k figúram dostávam cez škvrny, čo je čosi podobné riešeniu Rorcha- chá: Môže dnes umelec (vy)žiť tom, či okrem toho, občas aj predať chovho testu. Tak i táto ilustrácia, z vlastnej tvorby? Zvlášť v časoch niektorú zo svojich prác.

Zo škvŕn na svetlo Oto Filip

e osobnosťou, o ktorej sa dá ozaj veľa písať a hovoriť. To však ostáva na inú príležitosť, keďže osobné zoznámenie sa na otvorení výstavy Malý formát vo výstavnej Galérii Legatu Rajka Mamuzića v Novom Sade bolo treba využiť aj na iné stretnutia a rozhovory. Neznamenalo to ale, že sa nebolo treba podeliť o tie prvé dojmy. Jasna, ako sa vám pozdáva koncept výstavy, konkrétne malý formát? – Idea sa mi veľmi páči. Aj to, že sa vôkol nej zoskupili toľkí umelci slovenského pôvodu. Na samotnej vernisáži sme sa akosi stali bližšími, čo vlastne znamená, že budeme pokračovať v umeleckej spolupráci. Zvlášť som nadšená tak kvalitou, ako i mnohorakosťou, pestrosťou • KULTÚRA •

51 – 52 /4678 – 4679/ 19. – 26. 12. 2015

Kultúra S PROFESOROM HUDOBNEJ KULTÚRY JURAJOM SÚDIM

To, čo sa do detí vkladá, sa vracia stonásobne Anna Francistyová

aždoročne kvitujeme krásne úspechy našich žiackych orchestrov. Už len pôsobenie takého telesa v škole je chvályhodné, úspechy na širších regionálnych sústredeniach znamenajú už pridanú hodnotu a ešte keď si uvedomíme, koľko mladých ľudí sa takto naučí hrať na nejakom hudobnom nástroji a jedného dňa zakotví napríklad v kultúrno-umeleckom spolku... Na jedno také úspešné hudobné zoskupenie sme si posvietili v rozhovore s Jurajom Súdim, profesorom hudobnej kultúry v ZŠ Jána Kollára v Selenči. Odkedy v selenčskej základnej škole pôsobí žiacky orchester? – V rôznom zložení orchester tu pôsobí asi dvadsaťpäť rokov, a pritom prešiel mnohými obmenami tak v zložení hudobníkov, ako i v nástrojovom obsadení a žánroch hudby vo svojom repertoári. V posledných troch rokoch sa tento orchester, ktorý sám volám ,orchestrík‘, vyprofiloval. Je to 13- až 18-členné hudobné teleso, sú v ňom žiaci od 8 do 15 rokov, niekedy i bývalí členovia tohto orchestra, teda aj starší mládežníci. Aký je záujem vašich žiakov o hru na nejakom hudobnom nástroji a o miesto v tomto hudobnom telese? – Záujem žiakov o účasť v tomto orchestri je veľmi veľký. Ale je to aj samozrejmé, lebo hrať na niečom len tak pre seba nestačí. Každý sa chce o to, čo vie, podeliť s niekým iným a radosť zo spoločného muzicírovania je ohromná. Kto to raz pocíti, tomu ,orchestrík‘ prirastie k srdcu, rád účinkuje na každej skúške, ešte radšej na verejnom vystúpení, kde je pozornosť a potlesk obecenstva nenahraditeľná odmena za dlhé chvíle, ktoré deti strávia v nácviku. Kto sú v tejto chvíli členovia vášho žiackeho orchestra? – V tejto chvíli na husliach hrajú:

www.hl.rs

Profesor Juraj Súdi (stojí prvý zľava celkom hore) so svojimi hudobníkmi

druháčka Melani Medovarská, štvrtáčky Andrea Javorníková a Martina Papová, piatačky Michaela Papová, Sára Gašparovská, Stefani Medovarská a Anna Pavlovová a siedmačky Karla Gašparovská, Jana Trusinová a Dragana Jovanovićová. Siedmak Marián Častvan hrá na violončele a ôsmak Zlatko Klinovský na cimbale, klavíri, gitare a harmonike. Tu je i Valentína Kovačevová, siedmačka v ZŠ Aleksu Šantića vo Vajske, ktorá žije v dedinke Bođani a v našom selenčskom orchestri hrá na klavíri a píšťalke. Na verejných vystúpeniach kedykoľvek je to možné, do orchestra sa aktívne zapájajú aj bývalí žiaci základnej školy, ktorí hranie v tomto hudobnom telese neopúšťajú: Emília Kovačevová, druháčka Strednej hudobnej školy Isidora Bajića v Novom Sade (klavír a kontrabas), Martin Švec, druhák na Gymnáziu J. Kollára v Petrovci (rytmová gitara), Juraj Súdi ml., druhák v SHŠ Isidora Bajića v Novom Sade (husle, husľová kontra, rytmová a basová gitara, klavír, kontrabas, bicie nástroje a píšťal-

Informačno-politický týždenník

ka), Leonóra Súdiová, druháčka na Pedagogickej fakulte – Katedra hudobnej výchovy a tretiačka na Konzervatóriu v Banskej Bystrici (husle a viola), a Davor Borčić, štvrták na Fakulte technických vied v Novom Sade (kontrabas). Deti si samy volia hudobný nástroj, na ktorom budú hrať, alebo tu zaúraduje aj pomoc pedagóga? – Keďže sme k súčasnej zostave nášho orchestra prišli z jednej strany spontánne a z druhej strany s plánom a premyslene, môžem povedať, že vďaka tomu, že sa v 3. ročníku ZŠ naša dcéra Leonóra začala učiť hrať na husliach, dnes máme v našom orchestri toľkých huslistov. Tento hudobný nástroj som aj ja spoznal bližšie tak, že som ju vozil dva- až trikrát týždenne do ZHŠ Stevana Hristića v Báčskej Palanke na hodiny huslí a spevu. Neskoršie sa na tomto hudobnom nástroji na odporúčanie profesorky Zorice Tomaševićovej učil hrať aj náš syn Jurko, a tak sa tá niť pomaly priadla. Pomaly som ich oboch zapájal do rôznych

hudobných bodov, pomaly vznikal ľudový orchester, ktorý sprevádzal na vystúpeniach Detský folklórny súbor Pramienok. Nielen táto prax, ale i skutočnosť, že sa v Báči otvorilo vysunuté oddelenie hudobnej školy z B. Palanky, pridávala chuť iným žiakom, aby začali hrať na husličkách. Aj preto dnes v Selenči máme k dispozícii viacerých muzikantov. Teší nás i skutočnosť, že aj keď už v škole v Báči nemajú možnosť prijať na husle nových žiakov, štyroch huslistov si za pomoci vlastných síl sami dopestúvame: najstarší členovia orchestra učia tých mladších, a tak si vedomosti podávajú. Mali ste už prípady, že ste museli odmietnuť žiaka, lebo nemal nadanie na takéto mimoškolské angažovanie? – Byť hudobným pedagógom a pôsobiť na dedine je nielen povolaním, ale i poslaním. Toto poslanie má za cieľ nielen reprezentovať školu so žiakmi, ktorí sú nadaní a vedia sa predstaviť v tom najlepšom vydaní, ale dať šancu i tým snaživcom, ktorí k cieľu • KULTÚRA •

idú okľukou a tou namáhavejšou vždy ľahko. Často predvádzame 2014/2015 na pokrajinskej súťaži cestičkou. Aby som niekomu po- i vokálno-nástrojové skladby, keď ,vyhúdli‘ 100 bodov, teda všetky vedal, že nie je pre orchester, to sa nám v ich predvedení pomáha možné, a že sme na republikovej nestalo, skôr som takému žiakovi chór ZŠ, ale i Komorný zbor Zvo- súťaži zažiarili zlatom. podal nástroj, na ktorom sa ľahšie ny, aj v rámci ktorého orchester Ako úspechy a vôbec vystúdá naučiť hrať, a predsa to dieťa pôsobí. penia motivujú žiakov? účinkovalo v práci orchestra. Ako často mávate skúšky? – Na každom vystúpení vidno, Chcú deti aj spievať alebo – Sústavne, teda počas celého čo sa na skúškach robilo. Rast je práve hra na hudobnom nástroji roka sa stretáme raz do týždňa viditeľný a zviditeľňujú ho práve niekomu vynahradí to, že nemá v miestnostiach Komorného zboru vystúpenia. Pre žiakov je najväčšia talent na spev? Zvony, presnejšie u nás, u Súdiov- motivácia úspech na súťaži. Na – Keď ide o hudobné nadanie, cov, v miestnosti vyhradenej na tých obecných a zónových je najmienim, že ho každá ľudská bytosť nácvik a muzicírovanie. Keď sme dôležitejšie odpovedať im kladne má v sebe. U niekoho je ono hneď tesne pred vystúpeniami, často na ich otázky: ,Prešli sme?‘A keď pod povrchom kože, a preto má skúšame i častejšie, keď treba, je odpoveď ,Prešli.‘, tak už vedia, z počúvania hudby búrlivú citovú i trikrát v týždni. Moja rodina a ja že budeme cestovať niekde ďareakciu, až zimomriavky. U niektorých sa však k hudobnému zážitku dostáva ťažšie, lebo je jeho hudobné cítenie skryté niekde hlboko. U takých ľudí je potrebné viac sa angažovať, aby sa z hĺbky to dostalo do uší, do prstov alebo do hlasiviek... Teraz už odpovedám na vašu otázku: deti spievajú veľmi rady, niektoré však ľahšie, iné ťažšie. Niektoré radšej hrajú, kým niektoré rady aj hrajú, aj spievajú. Takých je najviac, a to dokazuje aj festival, ktorý v Selenči každoročne organizujeme a vystupuje na ňom 60 do 70 detí. Na Z vystúpenia na detskom galakoncerte SNS 2015 tomto podujatí po prvýkrát v školskom roku 2014/2015 sa snažíme, aby bolo ovzdušie na lej, že budeme súťažiť na vyššej všetkých 65 piesní samostatne našich skúškach príjemné, invenč- úrovni, že tam budeme mať súzahral žiacky orchester našej školy, né, plné radosti a zadosťučinenia perov, ktorých hra nám zdvihne na čo sme veľmi hrdí. z doteraz vykonaného. Podľa žia- adrenalín, a budeme sa snažiť byť Aký máte repertoár? Iste pri- kov usudzujeme, že sa u nás dobre od nich lepší aspoň o jeden čismeraný veku a príležitostiam, cítia, lebo radi k nám prichádzajú. tejšie zahraný tón, aspoň o jednu na ktorých vystupujete. Ktoré sú vaše najčerstvejšie krajšie vydržanú korunku, aspoň – Repertoár nášho ,orchestríka‘ úspechy? o jeden bod. Konkrétne pre mňa je veľmi pestrý. Keď vystupuje– Najčerstvejšie úspechy sú z sú súťaženia nutné zlo a nerád na me v rámci školy, hráme detské Dňa európskeho kultúrneho de- ne chodím, ale keďže je to v opise skladby, slovenské ľudové piesne dičstva, kde ,orchestrík‘, aj bez mojej práce, beriem to športovo a sprievody školskému Folklórne- dirigenta, ktorý práve maródoval, a dávam tomu, zdá sa, normálny mu súboru Pramienok. Často sú odviedol na výbornú dve koncert- význam. Motivácia v našom ornaše vystúpenia viazané k obec- né vystúpenia v rámci troch žánrov chestri je stále prítomná a kde ným slávnostným príležitostiam, v jednom dni. Ich vystúpenie bolo presne pramení? Možno v samotkde predvádzame národné a vlas- pod dozorom stálej koordinátorky, nom hľadaní krásy v hudbe. tenecké skladby, ako i vážnu hud- učiteľky Renáty Súdiovej, ale po Čo deťom dáva do života táto bu. Vystupujeme i na obecných, hudobnej stránke v disciplíne a skúsenosť? zónových, pokrajinských a republi- zodpovednosti sa vôbec nelíšilo – Vidím to pri našich deťoch, kových prehliadkach, kde odborná od minulých. Tieto veci si u členov Lienke a Jurkovi, ktoré mi často porota pri hodnotení dáva veľký orchestra veľmi vážim a možno sú pomáhajú v práci s „orchestríkom‘. dôraz na výber repertoáru. Tam je mi dôležitejšie aj od toho, že sme Táto práca zobúdza u jeho členov potrebné zahrať pestrý program, na poslednej Zlatej bráne v Kysáči spolupatričnosť, spoluzodpovedčo znamená aj vážnu, ľudovú, boli veľmi úspešní ako slovenský nosť, dochvíľnosť, precíznosť, ohľapopulárnu, ale i trefnú hudbu, dolnozemský detský orchester, duplnosť, zhovievavosť, ale i potrežánrovo veľmi efektnú, čo nie je že sme v minulom školskom roku bu vyjadriť sa sólisticky, keď je to • KULTÚRA •

potrebné. Táto naša skupina detí nielenže sa priatelí na skúškach, ale ich družba sa preniesla i za hranice orchestra. Majú sa o čom rozprávať osemročné dievčatá s pätnásťročnými chlapcami, ich vzťah pred skúškami, po skúškach, na zájazdoch, v autobuse, ale i vo chvíľach voľna je plný vzájomnej úcty a hlbokého priateľstva. Nadchla už niekoho táto mimoškolská činnosť tak, že sa hudbe venuje aj sústavnejšie, profesionálne? – Z nášho orchestra sa do sveta hudby dostalo viacero žiakov, ktorí si životné povolanie zvolili na základe skúseností v ňom. Napríklad Ervín je hudobníkom svetového mena, Marína je dnes profesorkou hudobnej kultúry v ZŠ, Miroslav je kantorom, Taňa skončila strednú hudobnú školu, odbor klavír, Igor skončil teoretický odbor v strednej hudobnej škole, Leonóra je študentkou Hudobnej výchovy, Emília a Juraj v strednej hudobnej škole hrajú kontrabas, respektíve husle. Niekoľkí terajší členovia orchestra sa plánujú zapísať do strednej hudobnej školy. A ako je sám profesor spokojný s touto prácou so selenčskými žiakmi? – Zadosťučinením v dvadsiatom treťom roku práce v ZŠ Jána Kollára v Selenči je pracovať s týmito žiakmi. Je to mravčia, sústavná a neustála práca a rozmýšľanie o nej je tiež veľmi intenzívne, ale to, čo sa z tej práce vykľuje, je neuveriteľné množstvo toho krásneho, ničím zaplatiteľného, nesmierne bohatého teplotou a plné života. To, čo sa do detí vkladá, vracia sa stonásobne, ako keď sa seje zrno do zeme a zberá sa stonásobná úroda. Najväčšou odmenou pre pedagóga je to, keď žiak „prerastie“ učiteľa a na tej ceste sú mnohí z nášho ,orchestríka‘. Ja im v tom prajem Božieho požehnania a možnosť, aby zažili niekedy so svojimi žiakmi také krásne momenty, aké sú dopriate mne a mojim blízkym s deťmi zo selenčského ,orchestríka‘ Základnej školy Jána Kollára. Foto: z archívu J. Súdiho

51 – 52 /4678 – 4679/ 19. – 26. 12. 2015

Kultúra INSCENÁCIA LÁSKA NA KRYME V INTERPRETÁCII JEJ TVORCU, KOSTÝMOVEJ VÝTVARNÍČKY, RODÁČKY Z PADINY MÁRIE HAVRANOVEJ

Zástanca dandizmu v Astorke Ján Čáni

čistota postupne tmavne, sivie až černie ako postupujúca hniloba. Nežné vyznania i melancholické ňa dandizmus fascinuutrpenia z neopätovanej lásky je, okrem iného aj pre miznú. Vzťahy zdrsneli. Posväthlbší rozmer chápania nosť samovaru nahradila busta odevu, myšlienku, že odev možno Lenina, či vrecia piesku z barikád vnímať nie iba ako vec hmotposledného incidentu na Kryme. nú, ale vyjadrujúcu stav ducha. A tak sa niekdajší penzionát i Baudelaire to definoval v rámci socialistické rekreačné ucelenej filozofie. Pri stredisko transformuje divadelnom kostýme na prístav. Na troskách ide často práve o to, ako prostredníctvom Mária Havranová (1. 4. 1966) patrí medzi najorigi- starého sveta sa týči už odevu vyjadriť vnútor- nálnejšie scénické výtvarníčky na Slovensku. Výtvarné len zhýralý svet dnešný svet danej postavy vzdelanie získala v Novom Sade v Strednej umeleckej ka, kde po niekdajšej a na základe toho di- škole a na Vyššej škole výtvarných a úžitkových umení láske nezostalo ani stovákovi sprostredkovať v Belehrade. V rokoch 1991 – 1996 študovala na Ka- py, zostali len kurvy na emócie. V tomto smere tedre scénografie a kostýmového výtvarníctva VŠMU v predaj. Inscenáciu prostredje dandizmus pre diva- Bratislave u prof. Jozefa Cillera. Doktorandské štúdium delný kostým dobrou absolvovala v roku 2002 na VŠMU u prof. Milana Čorbu. níctvom komponovalekciou a zdrojom in- S výnimkou krátkeho pôsobenia ako interná asistentka nia jednotlivých období špirácie,“ hovorí Mária Aleša Votavu na Katedre scénografie a kostýmového podľa farieb Mária vidí Havranová. výtvarníctva a ako externá pedagogička na Katedre takto: „Prvé, ,biele‘ dejDnes nemáme príle- divadelnej vedy VŠMU pôsobí ako scénografka a stvo je v inscenácii obdobím cárskeho Ruska žitosť len tak náhodne kostýmová výtvarníčka v slobodnom povolaní. v letnej sezóne promestretnúť – zavadiť o nád, a tiež posledného dandyho. Elegána, fičúra, šviháka... Svetáka, dob- od snahy prežiť. To, čo plieni, je z veľkých štýlov – secesie. Druhé, rodruha s uhladeným vystupo- Mrožekova parafráza, či lepšie ,sivé‘ dejstvo reprezentuje éru vaním. Milovníka výstredného povedané ironizácia diela Če- socialistického režimu, utláčania života. Nie frajer či playboy, ale chova, Gorkého, Koľadu... Jeho a straty identity, ktoré charaktehrdinovia sú tu umiestnení do ich rizuje uniformita. Tretie, ,čierne‘ džentlmen. Mária Havranová, doktorka umenia (Doctor Artis), vynikajúci znalec tejto problematiky, dandizmus dnes vidí a v časopise KOD artikuluje takto: „Krása, ktorú dandyovia uplatňovali na sebe, zmizla zo scény aj s jeho predstaviteľmi. Dandizmus je už len historický fenomén. Nie sú nato podmienky, pretože dandizmus vyžadoval mať nevyčerpateľný finančný zdroj, a pritom nepracovať, pretože pracujúci ľudia, ako tvoril Balzac, nemôžu byť nikdy elegantní. Všetky smery alebo jednotlivci snažiaci sa dnes o originalitu a jedinečnosť sú v podstate len slabou napodobeninou dandizmu. Výsada dandizmu tam chýba; vycibrený Láska na Kryme, Divadlo Astorka, Bratislava vkus, žiadne napodobovanie, susedstva, a preto pomerne často dejstvo v inscenácii predstavuje opovrhovanie módou.“ Možno práve o odumieraní narážame na odkazy Na dne... obdobie súčasnosti, charaktetejto sorty hovorí Láska na Kryme. A nachádzame ich aj pospolu. ristickými znakmi sú moderné Láska na Kryme patrí medzi Stretávajú sa tu, ako vo sne, aby odevy, strata hodnôt, pochybné posledné dramatické diela poľ- nám tlmočili posolstvo, že všetko ideály, rozklad spoločnosti a ského predstaviteľa absurdnej speje len k horšiemu. Snehobiela morálky.“

„M

drámy Slawomira Mrožeka. V nej sa autor so smutne groteskným nadhľadom obzerá za minulosťou Sovietskeho zväzu. Odlišnými letopočtami i spoločenskými zriadeniami diváka sprevádza takmer nemenná skupina postáv, ktorých vzájomné vzťahy a osudy sa transformujú v závislosti

NAMIESTO VIZITKY

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Mária Havranová

Za takéto stvárnenie kostýmu Havranová získala už tretie ocenenie v ankete Dosky za najlepšiu slovenskú profesionálnu kostýmovú výtvarníčku: „Je to príjemná satisfakcia od odbornej kritiky za odvedenú prácu, ktorá napriek tomu, že je krásna, v procese tvorby nie je vždy jednoduchá. Láska na Kryme sa robila ľahko, pretože ľudia, ktorí sa na nej podieľali, boli príjemní, a to je z hľadiska hodnôt asi najviac.“ O jej tvorbe (prostredníctvom 150 divadelných inscenácií) sa najčastejšie vyslovuje ako o minucióznej, elegantnej a prepracovanej. Prevláda tu striedmosť nad dekoratívnosťou, čistá línia nad pompéznosťou. Minimalizmus. Smeruje k skratke tak vo farbe, ako i v siluete. Jej tvorba sa vyznačuje komplexným vnímaním výtvarného celku s dôrazmi na charakterotvorné detaily. „Bielu a čiernu mám najradšej, mňa neprestáva udivovať rozmanitosť ich odtieňov a ich hra so svetlom a štruktúrou. Je neuveriteľné, aké množstvo odtieňov sa skrýva za bielou, a fascinuje ma jej vzťah k inej farbe. Rovnako silne inšpiratívna je čierna, jej hĺbka, varianty, štruktúra. Toto pokladám vo svojej tvorbe za najinšpiratívnejšie výzvy.“ Foto: z archívu autora • KULTÚRA •

S JUBILUJÚCIM REŽISÉROM JÁNOM MAKANOM

Málo sa investuje do kreativity Anna Francistyová

naším renomovaným filmovým, divadelným a televíznym režisérom Jánom Makanom posedeli sme si pri podnetnom rozhovore v našej redakcii 3. decembra – práve v deň jeho 60. narodenín. Na úvod blahoželanie k okrúhlemu životnému jubileu, potom priamejšie k témam a problémom v oblasti umenia, kde pôsobil a pôsobí. Pán režisér, čo hrá prím vo vašom profesijnom zameraní: film, divadlo, televízia? – Do Televízie Nový Sad som sa ako filmový režisér dostal hneď po získaní diplomu. Uchýlil som sa tam akože dočasne a, hľa, už som tam ,dočasne‘ viac ako 30 rokov. Moje základné zameranie bolo teda film, ale po niekoľkých šťastných rokoch prišli roky všeobecného úpadku a keďže je film vyslovene drahé umenie, dokonca najdrahšie, tak som sa potom obrátil trochu viac k divadlu. V ktorom segmente divadla ste sa našli? – V divadle ma predovšetkým zaujímajú herci. Lebo je to jediný z dramatických žánrov, kde máte priamu komunikáciu so živým človekom, lebo herec priamo prinesie tú energiu, emóciu. Najmenej tu výsledok závisí od techniky, najviac práve od dobrej, priamej, úprimnej komunikácie diváka a herca. To ma vždy najviac fascinovalo. Teraz rozumieme vaše maximálne angažovanie v seminári Štúdium hereckej tvorby v Slovenskom vojvodinskom divadle, ktoré prebiehalo od októbra 2005 do júna 2007. – Keď už to Slovenské vojvodinské divadlo bolo založené, bolo treba konať. Lebo divadlo sa nezakladá na spisovateľoch, ani na režiséroch, teda bez nich môže byť, ale nemôže bez hercov a divákov. Vlastne tak isto, ako môžeme zo záľuby hrať na husliach, a ak máme sluch, tak sa nám podarí aj bez školenia nefalšovať na husliach, ale nie • KULTÚRA •

a pre vzdelávanie. Podarilo sa nám nájsť konsenzus, lebo to nie je problém kultúrno-umeleckého rázu, ale problém neuplatňovania programov v školách. Dobre sme to postavili a idea nám bola umožniť čím väčšiemu počtu detí komunikovať. V dnešnej dobe počítačov ani dospelí nedokážu už priamo verbálne normálne komunikovať. Výsledok bol nad očakávanie: povedali sme si, že chceme za štyri roky mať 12 detských Ja som veľmi spokojný šesťdesiatnik... predstavení na prehliadke, nakoniec sme ich mali 24. bez dôvodov sa ľudia predsa Keď si uvedomíme, že sa u nás školia... Ani herci sa bez nejakých slovenčina vyučuje v 28 prostretechnických charakteristík – a to diach a sú v školách aj iné sekcie, sa učí – nedokážu vyjadriť do tej je to veľký úspech. miery, do akej by chceli. Môžu Krásny úspech, ale nie je aj byť šťastní, ale najčastejšie majú tu nejaké ale...? ten pocit, že nepovedali všetko, – Áno. Otázne je, čo s tými čo cítia. deťmi ďalej, lebo je to činnosť Ako ste spokojný s týmto spätá so školským systémom. seminárom? Čo teda s nimi, keď vyjdú zo – Škoda, že divadlo neakcepto- základnej školy? V komisii pre valo tú generáciu hercov. Ukázalo divadelníctvo Výboru pre kultúru sa, že keď sa pokúsili kombino- NRSNM sme mali rôzne nápady, vať našich skvelých ochotníkov ale, žiaľbohu, nejestvuje taký a našich vyškolených hercov, že systém, na ktorý by sme sa natá spolupráca išla veľmi ťažko... pojili. A budovať nový systém Ľudia, ktorí dva roky denne tré- pre tie deti, čo sú medzi detským novali, mali viac energie, boli a dospelým vekom, na to NRSNM rýchlejší, expresívnejší... Tento prostriedky nemala a obávam seminár v SVD sme robili aj preto, sa, že dlhší čas ani nebude mať. že sme tam chceli mať ľudí z čím S prostriedkami z pokrajinských viac našich prostredí. Počítali a republikových zdrojov sa tiež sme, že naši adepti potom vo nemôže počítať. Osobne si mysvlastnom prostredí budú šíriť svo- lím, že je to veľká škoda, lebo je vedomosti, čo sa v podstate aj to nie sú veľké prostriedky, ale stalo. Z tých šiestich – siedmich, vôľa v tejto chvíli nejestvuje. To ktorí školenie zakončili, najmenej je veľký problém, na ktorý by si štyria sú aj ďalej v divadle činní. mali posvietiť ľudia, ktorí koorVďaka semináru Verbálna dinujú našu divadelnú činnosť, komunikácia s prvkami drama- lebo sme aj tohto roku a aj vlani tickej tvorby sa i vám podarila mali na Divadelnom vavríne iba veľká vec: zobudiť produkciu osem či deväť predstavení. Nie je detských divadiel. to ešte úpadok, ale signál, ktorý – Vedeli sme o tom probléme, nesmieme prehliadnuť. ale keď sme na jednej prehliadA my pri tejto príležitosti ke detskej divadelnej tvorby nemôžeme prehliadnuť slomali iba jedno predstavenie, venský vojvodinský film Mišo tak sme pochopili, že musíme z roku 1985, za ktorý ste dookamžite konať. Urobilo sa veľa konca získali aj cenu za scevďaka dobrej koordinácii dvoch nár na prestížnom festivale výborov NRSNM: pre kultúru v Prahe.

– Spomínam si naňho v najlepšom. Boli to pravé a najvýhodnejšie chvíle na taký jeden film. Reálne: film vtedy stál 600- – 700-tisíc mariek, ceny sa nemenia, ale dnes vám tie peniaze nikto nedá, lebo reálne ich nikto nemá. Tu ich nemá, niekde inde možno áno... Keď sme robili ten film, tak sme robili pohľadnicu a hľadali sme niečo, čo je príznačné nie pre jeden moment, ale pre podstatu nášho života. Spisovateľ Ján Čajak ml. je pre mňa najinšpirujúcejší zo všetkých autorov, ktorí tvorili na Dolnej zemi. Možno aj preto, že sa narodil v Psej ulici v Petrovci, tam odrástol, od malička pil tú vodu, cítil ten vzduch, poznal ľudí. V písaní nebol náročný, ale bol úprimný, preto jeho dielo má antropologicko-kultúrnu a, povedal by som, aj historickú hodnotu. Čo vaše splnené a nesplnené sny a plány? – Ja som sa v živote vždy usiloval robiť to, čo som robiť chcel. Samozrejme, robil som aj to, čo som musel, ale som sa usiloval vždy nájsť aj niečo, čo ma osobne baví. Takže nemám žiadne neuskutočnené sny. Nikdy som nemal ambície stavať nejaký svoj osobný status, nebažil som za nejakou slávou. Mne bolo vždy oveľa dôležitejšie stretať sa a kamarátiť s tými pravými ľuďmi. Ja som teda veľmi spokojný šesťdesiatnik... Ale vždy som sa snažil podporovať to niečo, čo sa dnes volá alternatívne divadlo. Stále ma trápi, že sa u nás málo investuje do kreativity, do mladých ľudí, ktorí sú kreatívnejší. Vo svete sa práve v umení podporujú mladí ľudia, ktorí začínajú a ktorí hľadajú svoju cestu. Aj pri tejto príležitosti by som upozornil, keďže mám už 60 rokov, že mladí nám odchádzajú a my starší, teraz hovorím o sebe – máme ešte vôľu, ale nemáme už tú energiu. A investovať treba do ľudí, nie do systému, nie do spolkov, lebo tie deti vyjdú na javisko a nie predsedovia spolkov... – My však veríme, pán režisér, že je vo vás ešte predsa dosť energie a že budete mať aj dosť príležitostí správne ju usmerniť. Na potešenie našej predovšetkým divadelnej verejnosti.

51 – 52 /4678 – 4679/ 19. – 26. 12. 2015

Kultúra NA SLOVÍČKO S PRVÝM PREDSEDOM OBNOVENÉHO MOMS ARADÁČ

Beztak nás je málo! Vladimír Hudec

red mesiacom si v Aradáči pripomenuli 25. výročie obnovenia tamojšieho Miestneho odboru Matice slovenskej. Medzi prítomnými matičiarmi bol aj prvý predseda MOMS Pavel Jánovský, ktorý si živo spomína na ten 25. november roku 1990, keď na evanjelickej fare obnovili činnosť MOMS. – Nebol som vo výbore obnovenia MOMS. Vtedajší aradáčsky pán farár Ondrej Peťkovský bol jedným z iniciátorov a všetko to zorganizoval. Oslovil cirkevníkov, ale aj iných Slovákov v osade a zavolal aj mňa. Povedal mi: ,Na nedeľu budeme zakladať Maticu. Záväzne príď. Mohol by si byť predsedajúci zakladajúceho zhromaždenia.‘ Trochu ma to prekvapilo, lebo som nebol pripravený, ale pozvanie som neodmietol. Vykonal som úlohu, ktorú mi zveril, a potom ma prítomní poctili aj tým, aby som práve ja bol prvým predsedom obnovenej Matice v Aradáči. Na začiatku pohnutých deväťdesiatych rokov, keď v štáte

Ján Petráš, ktorý pred vojnou bol horlivý matičiar. Aj teraz sa zapojil do činnosti a radil nám, ako máme robiť. Počúvali sme ho a vcelku sa nám darilo. Boli sme medzi prvými obnovenými MOMS vo vtedajšej Juhoslávii a s ostatnými odbormi sme spolupracovali. Vtedy sme sa zasadzovali o to, aby Matica bola strešnou organizáciou všetkých

začal bujnieť nacionalizmus, bolo potrebné mnoho smelosti prijať sa funkcie predsedu jednej menšinovej organizácie. – Bol som zamestnaný v poľnohospodárskom družstve a so všetkými, tak Srbmi, ako aj Slovákmi, som normálne spolupracoval, takže ľudia mali voči mne určitý rešpekt. Hádam aj preto ma navrhli do tejto funkcie. Predsa po voľbe som bol označený ako nacionalista Pavel Jánovský na oslave 25. výročia a separatista. Nemal obnovenia MOMS Aradáč som síce z toho nejaké následky zo strany štátnych orgánov, ale aj tie zlé, Slovákov a ostatné činnosti mali nepríjemné a ničím vyvolané vy- byť akože matičnými sekciami. V hlášky o mne bolo treba vydržať. súlade s tým sme v Aradáči založili Aké boli začiatky matičnej ženskú sekciu a spevokol. Spomínam si, že ten náš spevokol pod veaktivity? – Starší, ktorí sa pamätali na dením Jána Benčíka-Bena prvý na predvojnovú Maticu, zrejme vedeli, obnovených Slávnostiach zaspieval aká je to organizácia, ale mladí hymnickú pieseň Po nábreží. Matica sa potom stala strešnou nevedeli. Mali sme však šťastie, že medzi nami bol aj pán učiteľ organizáciou?

LITERÁRNY VEČIEROK V BIELOM BLATE

Venovaný Ľudovítovi Štúrovi V. Hudec

ieloblatský MOMS, evanjelický a. v. cirkevný zbor a ZŠ Bratstva a jednoty v Bielom Blate v piatok 11. decembra spoločne zorganizovali literárny večierok venovaný 200. výročiu narodenia Ľudovíta Štúra. Predsedníčka MOMS Biele Blato Jarmila Hromčíková Pekný záujem návštevníkov v pozdravnom príhovore povedala, že všetci my sme hostia, pozreli film o živote a diele Ľ. Štúra, ale zároveň aj hostitelia Štúrovho učiteľky slovenčiny v ZŠ Bratstva a diela. Po hymnickej piesni Kto za jednoty Adela Obšustová a Miluška pravdu horí v prednese spevokolu Sabová prečítali text o Ľ. Štúrovi z cirkevného zboru Anita Jonášová pera Ma. Jasny Uhlárikovej V službe zarecitovala Štúrovu báseň Nepo- ducha, národa a reči zverejnený znaný. V pokračovaní si prítomní v Hlase ľudu a žiaci bieloblatskej

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

základnej školy Eliana Markušová, Jana Kalapišová a Žaneta Zadunajská zarecitovali ďalšie Štúrove básne. Celkom na záver programu ľudový spevák zo Zreňaninu Ondrej Goda zaspieval pieseň Nitra. Vcelku to bol vydarený večierok, na ktorom sa prítomní mohli dozvedieť viac o živote a diele tohto velikána slovenského národa. Prisvedčil to aj predseda zreňaninského MOMS Adam Markuš, inak bieloblatský rodák. Daniela Markušová z Asociácie pre regionálnu

– Spočiatku bola, aj keď sa napríklad KOS Mladosť nepovažoval, že je pod Maticou, a aj iné spolky chceli byť samostatné. Predsa sme sa snažili rozprúdiť činnosť, a tak sme napríklad založili matičný orchester, potom aj ten spevokol. Veľmi sme sa snažili zvýšiť počet členov Matice. Pokladník Pavel Svetlík chodil z domu do domu a začleňoval Aradáčanov do Matice. Veru sa nazbieralo dosť členov. Sledujete aktuálnu situáciu v slovenskej komunite vo Vojvodine? – Sledujem, a veľmi sa mi nepáči, čo sa robí. Keď sme zakladali Maticu, hovorili sme, že je to apolitická kultúrna inštitúcia a teraz sa aj ona zapojila do politického života. Súhlasím, že Matica, ak chce bojovať o práva Slovákov, musí byť zastúpená aj v Národnostnej rade, kde sa bojuje politickými metódami, avšak členovia Národnostnej rady by mali vystupovať jednotne, bez ohľadu na to, kto je v čele. Namiesto toho do všetkého prsty zamiešali politické strany. Načo nám bolo 5 listín? A teraz všetci chcú byť lídri. Slováci vo Vojvodine lídrov nepotrebujú. Beztak nás je málo a každým dňom čoraz menej. Musíme si dať hlavy dokopy a pracovať v záujme národnosti. spoluprácu a rozvoj z Padiny oznámila, že táto asociácia v auguste zorganizovala Letnú školu Ľ. Štúra, ktorá sa stane tradičnou, a pozvala bieloblatské deti, ale aj dospelých, aby sa zúčastnili v jej druhom ročníku. Riaditeľ školy Milan Nedeljkov porovnal Štúra s Vukom Karadžićom a Dositejom Obradovićom, všimol si veľkú Štúrovu snahu o zachovanie jazyka a kultúry, lebo bez jazyka a kultúry nieto ani národa. „Nuž a my sme sa tu zhromaždili, aby sme dali najavo, že nám je zachovanie jazyka a kultúry veľmi dôležité.“ Na záver Adam Jonáš význam Štúra pre Slovákov ilustroval príkladom, že vtedajší maďarský politik Lajos Kosút povedal: „Treba zatknúť Hodžu, Hurbana a Štúra a Slovákov nebude.“ Aj tieto slová, podľa mienky A. Jonáša, svedčia o tom, že Ľudovít Štúr bol veľkou osobnosťou vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku a mal veľký vplyv na život Slovákov. • KULTÚRA •

ODZNEL FESTIVAL LETÍ PIESEŇ, LETÍ 2015

Prvá cena Sestričke a Ivete Petrovičovej Anička Chalupová

estival slovenskej populárnej hudby pre deti Letí pieseň, letí má za sebou už 17 ročníkov, vďaka ktorým doteraz vyprodukoval veľký počet kvalitných skladieb pre deti, a tak svoj zámer – podnecovať a rozvíjať hudobnú tvorbu pre mladých konzumentov – úspešne spĺňa. Tohtoročný festival odznel v nedeľu 13. decembra 2015 v sieni Domu kultúry 3. októbra v Kovačici. Po známej festivalovej zvučke Letí pieseň, letí cez zelený háj… a po príležitostnom príhovore festival slávnostne otvoril Martin Zloch, poslanec v Zhromaždení AP Vojvodiny a podpredseda Výkonnej rady NRSNM. Doteraz do hudobného sveta populárnej hudby festival vyprevadil viac ako

Na záver si sľúbili, že sa o rok znovu stretnú: časť účastníkov tohtoročného podujatia

stala Katarína Válovcová (získala aj 2. cenu odbornej poroty za interpretáciu) a cenou za skladbu odmenilo Želka Sucháneka, skladateľa piesne Kohút malý. Po usilovnej analytickej a hodnotiacej práci odborná porota v zložení: Pavel Tomáš ml., Anička Elchekhová, Jaroslav Nemček a profesorka Mária Kotvášová-Jonášová rozhodla, že 1. cenu za interpretáciu si zaslúžila Iveta Petrovičová z Padiny, kým 3. cenu získal Zlatko Klinovský zo Selenče. Prvou cenou za skladbu Sestrička odborná porota odmenila skladateľku Vieroslavu Válovcovú z Kovačice, kým si 2. cenu zaslúžila skladba Hudbu milujem autora La-

porota odmenila Elenu Krošlákovú, textárku z Báčskej Palanky, ktorá napísala text Prváčka. Okrem už spomenutých účastníkov na festivale Letí pieseň, letí 2015 vystúpili aj: Gabriela Svetlíková, Martina Tomanová, Sára Lenhartová, Marína Benková, Michaela Tomášiková, Mária Magdaléna Torňošová a Darina Veňarská z Kovačice, Ivana Megová z Padiny, Adela Krošláková z Báčskej Palanky a Marián Častvan zo Selenče. Na festivale odzneli skladby na texty autorov aj z iných slovenských prostredí vo Vojvodine. Všetkých interpretov na festivale sprevádzal šesťčlenný orchester v zložení: Ján Petrovič (klávesové

Najlepšie medzi najlepšími: skladateľka Vieroslava Válovcová a speváčka Iveta Petrovičová

370 skladieb pre deti rôznych žánrov a z tohtoročného do tejto bohatej klenotnice pribudlo ďalších 13 piesní. Spevákov svojimi hlasovými vymoženosťami sprevádzal veľký žiacky spevácky zbor pod taktovkou učiteľa hudby Pavla Tomáša st. Po odznení všetkých pesničiek obecenstvo v sieni Domu kultúry na osobitných lístkoch okrúžkovaním zvolilo najlepšiu speváčku, ktorou sa • KULTÚRA •

Odborná porota mala zodpovednú úlohu: (zľava) Mária Kotvášová-Jonášová, Pavel Tomáš ml. (predseda), Jaroslav Nemček a Anička Elchekhová

dislava Petroviča z Padiny, 3. cena za skladbu Uuúú sa dostala do rúk Jaroslavovi Glózikovi z Kovačice. Cenou za najlepší text odborná

nástroje a úprava skladieb), Ervín Malina (basová gitara), Ján Petrovič (gitara), Karol Bečei (klarinet a saxofón), Čik Ištván (bicie nástroje)

Katarína Válovcová spievala sestričke

a Đorđe Petriško (akustická gitara a husle). Podľa textu profesorky Anny Zlochovej festival viedla skvelá moderátorská trojica: Alexandra Čížiková, Miroslav Sabo a Ján Chrťan. Na záver festivalu bodku položil Ján Marko, riaditeľ tunajšieho DK, ktorý okrem iného vyjadril aj svoje potešenie z úspešne realizovaného podujatia. Organizátormi tohto festivalu s celomenšinovým významom sú Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, DK 3. októbra a ZŠ Mladých pokolení v Kovačici. Festival finančne podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Ministerstvo kultúry RS, Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie a Obec Kovačica.

51 – 52 /4678 – 4679/ 19. – 26. 12. 2015

Kultúra 22. MEMORIÁL JURAJA ONDRÍKA V STAREJ PAZOVE

Na počesť divadla a poézie Anna Lešťanová

literárny večierok k 40. výročiu založenia šetky decembrové progravtedy Literárneho my v podaní aktivistov stakrúžku Ľudmily ropazovského SKUS hrdiHurbanovej, dnes nu Janka Čmelíka sa konali na Literárno-recitačnej počesť barda vojvodinského programovej formy divadelníctva Juraja Ondríka Ľudmily Hurbano(1933 – 1992) a v dňoch 11. až vej, ktorá pod vede13. decembra v Starej Pazove ním Anny Simonoodznel trojdňový ústredný vićovej pracuje pri program. SKUS hrdinu Janka Z nedeľňajšieho literárneho stretnutia Memoriál Juraja Ondríka sa Čmelíka. Na začiatky tradične začal v piatok 11. decembra slava Kožíka a Miroslava Baka Ad zoskupovania sa mladých literárodchodom delegácie SKUS hrdinu infinitum. Už predpremiérovým nych tvorcov a recitátorov v roku J. Čmelíka a SD VHV Stará Pazova vystúpením členovia súboru získali 1975 si na nedeľňajšom stretnutí na mestský cintorín, kde kladením skvelý úspech a toto nonverbálne zaspomínala Katarína Verešová, ktokvetov na hrobku J. Ondríka vzdali divadlo bolo vyhlásené za najlepšie rá spolu s niekoľkými spolužiačkami hold tomuto všestrannému pazov- predstavenie na tohtoročnej 46. bola iniciátorkou založenia krúžku. skému ochotníkovi. Pokračoval v Prehliadke slovenskej divadelnej „Neviem, o čom sa dnes žiaci sobotu 12. decembra, keď v diva- tvorby v Srbsku Divadelný vavrín. gymnázia bavia a o čom sa na chodV rámci 22. Memoriálu Juraja be počas prestávky rozprávajú. delnej sále pazovskí divadelníci premiérovo predviedli tretiu časť Ondríka v nedeľu 13. decembra Viem len to, že pred 40 rokmi sme projektu autorskej dvojice Miro- sa najprv v Klube VHV uskutočnil sa po výstavbe novej spolkovej

STARÁ PAZOVA

Tradičná decembrová výstava A. Lešťanová

divadelnej sály mnohí len o divadle a spolkárskej činnosti rozprávali. Všetci slovenskí žiaci túžili pracovať v kultúrnej oblasti,“ povedala okrem iného Verešová. Na stretnutí sa so spomienkami na prácu v krúžku a s prednesom krásneho slova zúčastnili: Veno Nechvátal, Anna Malková, Martin Prebudila, Katarína Hricová a Miroslava Kočišová. V programe vystúpili aj mladí úspešní recitátori Mia Verešová, Andrej Simendić, Ema Kočišová a na skvelú recitátorskú púť si prednesom poézie zaspomínala i Annamária Simonovićová. V hudobnej časti programu vystúpili členovia skupiny Wan-wej Miloš Simonović a Ivor Domoni-Lakatoš. Keďže toto literárne stretnutie prebiehalo v rámci Memoriálu Juraja Ondríka, spomienky na neho prečítala Lýdia Gedeľovská. Potom v divadelnej sále nasledovalo ďalšie divadelné predstavenie v podaní členov SD VHV Stará Pazova. Reprízovo zahrali, žiaľ, pred málopočetným obecenstvom, drámu Mila Urbana Živý bič v réžii Aničky Balážovej.

VÝTVARNÝ SALÓN 30 x 30

Vystavujú Agarský a Ďurovka

strany tamojšej lokálnej samosprávy. Program vernisáže moderovala Zorica druženie výtvarných umelcov Starej Opavská, predsedníčka tohto združenia, Pazovy v kontinuite pôsobí už 33 ktorá v príhovore podala kratšiu súvaE. Šranková rokov. Na tohtoročnej tradičnej de- hu tohtoročnej činnosti s dôrazom na cembrovej výstave si milovníci výtvarného dosiahnuté výsledky. V hudobnej časti a výtvarný súbeh pod názvom 30 x 30 v organizácii umenia do konca mesiaca môžu pozrieť vystúpili pazovskí žiaci Hudobnej školy Kultúrneho centra Zreňanin práce zaslalo 267 umelcov diela 27 autorov. V združení pôsobí oveľa Teodora Tošu Andrejevića v Rume Ivor zo Srbska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory, Slovinska, viac členov, tak ochotníkov, ako aj afirmo- Šaš a Janko Vereš na husliach a Anna Bulharska, Maďarska, Slovenska, Talianska, Turecka, Egypta, Číny vaných umelcov. Domoniová na flaute. a Austrálie. Okrem voľných riešení tohto roku autorom ponúkli Vernisáž sa komožnosť porozmýšľať na zadanú tému: Tesno... Kako ti je kad nala vo štvrtok 10. je tesno... Tesno. decembra v aule Odborná porota v zložení Nada Panićová, historička umestaropazovskej divania, a akademickí maliari Milenko Aćimović a Milutin Mićić, delnej sály. Výstavu autor tohto projektu, na salón vybrali diela 171 autorov a keď otvoril Željko Šolaja, ide o ceny, rozhodli sa ich udeliť takto: prvú cenu Slavkovi náčelník Oddelenia Živanovićovi, druhú Vladimirovi Rankovićovi a tretiu Nataši pre spoločenské Marinkovićovej-Petrićovej. Všetky práce, či už obrazy alebo činnosti, kultúru sochy, museli byť rozmerov 30 x 30 cm. Medzi vystavenýa informovanie. Pomi dielami sú i práce našich akademických maliarov Jána chválil pritom čulú Agarského a Michala Ďurovku. Vernisáž bola 11. decembra prácu členov ZVUSP v Kultúrnom centre Zreňanin. V januári 2016 výstava bude a prisľúbil, že toto presťahovaná do galérie Kultúrneho centra Pančevo, vo febzdruženie aj naďalej Zorica Opavská a mladí nádejní hudobníci: ruári do Art centra Belehrad a v marci ju nainštalujú v Múzeu bude podporené zo (zľava) Janko Vereš, Ivor Šaš a Anna Domoniová Sriemu v Sriemskej Mitrovici.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

VEČIEROK VENOVANÝ OBNOVENIU MOMS NOVÝ SAD

Dokumentárno-umelecké pásmo Elena Šranková

iestny odbor Matice slovenskej v Novom Sade zorganizoval vo štvrtok 10. decembra večierok venovaný 25. výročiu obnovenia MOMS. Večierok bol v sieni SKC P. J. Šafárika. Predsedníčka Jarmila Struhárová v uvítacom prejave medziiným spomenula, že novosadský odbor MSJ obnovili 27. novembra 1990, keď sa spolu s cirkevným zborom a SKUS P. J. Šafárika rozhodli pracovať v prospech pestovania a rozvíjania duchovného, kultúrneho a spoločenského života novosadských Slovákov. Matičná činnosť sa podľa jej slov prejavila prevažne organizovaním pravidelných večierkov, ktorých bolo viac ako 180. O prejdenej 25-ročnej dráhe MOMS sa prítomní viac dozvedeli z dokumentárno-umeleckého pásma, ktoré moderovali Karmena a Rastislav Zorňanovci. V iniciatív-

nom výbore na obnovenie MOMS boli Pavel Ľavroška, Michal Činčurák, Pavel Ďuriš a Pavel Pavlov, členovia spolku Šafárika. Členmi VV boli: Ján Labáth, ktorého zvolili za predsedu, Martin Klátik (pokladník), Ján Struhár, Juraj Struhárik, Pavel Ďurčiansky, Štefan Uhlík, Juraj Mravík, Ľudmila Berediová Z udelenia ďakovných listín: (zľava) Ján Brtka, predsedníčka MOMS Jarmila Struhárová (tajomníčka), Elena a Jaroslav Feldy Valentíková, Viera hárová. Pravdaže, do 25-ročnej Benková, Miroslav Pavlov, Štefan Čáni, Jozef Valiho- čulej a bohatej činnosti, o ktorej ra (podpredseda), Miroslav Dudok sa ďalej na večierku hovorilo, sa a Michal Týr. Do Dozornej rady zvo- zapojili nespočetní matičiari, ale lili: M. Činčuráka, Jarmilu Miháľovú i cirkevníci a spolkári. Večierok poctili i hostia, ktorí sa a Vladimíra Jakába. Matičnými predsedami v Novom na záver prihovorili. Tak Katarína Sade boli i Ján Struhár, Zdenka Melegová-Melichová, predsedníčka Babićová, Jaroslav Feldy a J. Stru- MSS, povedala, že je novosadský

MOMS jeden z pevných pilierov našej Matice. Od začiatku pracuje podľa dobrého modelu, lebo v ňom jednotne pôsobia Matica, cirkevný zbor a spolok s dôrazom na prácu s deťmi. Prihovoril sa i Rastislav Surový, čestný predseda MSS a predseda MOMS Kysáč, a jeho manželka Elena prispela k oslave jubilea prednesom primeraných básní. Na záver podujatia udelili ďakovné listiny tým, čo v uplynulých 25 rokoch prispeli k úspešnej práci novosadského MOMS. V príležitostnom programe vystúpili zmiešaný zbor SKC P. J. Šafárika, členky Komorného zboru Agapé, recitátorka Čila Šantová, ako i Juraj Súdi a Emília Kovačevová, žiaci Strednej hudobnej školy Isidora Bajića v Novom Sade.

NA ZÁVER JUBILEJNÉHO ROKU

Divadelný večierok v Šafáriku Anna Kovárová

rámci osláv 95. výročia spolkovej činnosti novosadských Slovákov v nedeľu 13. decembra na javisku SKC P. J. Šafárika sa vystriedali až tri predstavenia. Divadelný zážitok sa začal už v poobedňajších hodinách, keď herci z Pivnice, Padiny

a zo Šídu docestovali do Nového Sadu. Po dobrosrdečnom privítaní a prechádzke Novým Sadom sa začali prípravy na vystúpenia. Najprv sa obecenstvu predstavila Detská divadelná sekcia SKUS Jednota a ZŠ Sriemskeho frontu zo Šídu predstavením Zázračný strom v réžii Anny Kovárovej, potom vystúpili deti z Pivnice, z OD

Deň plný divadelných zážitkov pre detských divákov

V umeleckej dielni tvorivo o slovenskom jazyku • KULTÚRA •

Janka Čemana a ZŠ 15. októbra s predstavením Bogdan a Milica v dramatizácii a réžii Petra Hudáka. Kamarátenie detí zo Šídu, Pivnice a Nového Sadu pokračovalo umeleckou dielňou pod názvom Kreatívna dielňa pre slovenské deti, v rámci ktorej sa účastníci zamysleli nad tým, čo pre nich znamená slovenský jazyk a kultúra, a potom to výtvarne stvárnili.

Túto kreatívnu dielňu a podobné činnosti novosadských detí podporuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Večierok pokračoval vystúpením ochotníkov Novej scény pri DK Michala Babinku v Padine, ktorí zahrali predstavenie pod názvom Čo? autora a režiséra Pavla Brezníka.

51 – 52 /4678 – 4679/ 19. – 26. 12. 2015

Foto: I. Valent

Kultúra NOVÁ PUBLIKÁCIA

Eseje a štúdie Sloveniek Jaroslav Čiep

o tretice všetko dobré, znie známa frazéma. V takom duchu by sme mohli ocharakterizovať aj počin Viery Benkovej, našej známej spisovateľky, ktorá sa v poslednom čase okrem publikovania vlastnej básnickej, prozaickej a spomienkovej tvorby chopila aj práce zostavovateľky antológií. Roku 2012 svetlo sveta najprv uzrela kniha Plášť bohyne, kde spisovateľka a publicistka Viera Benková urobila výber z poetiky slovenských autoriek z Maďarska, Rumunska, Slovenska a Srbska. O dva roky neskoršie zozbierala a zostavila antológiu poviedok slovenských autoriek z materskej krajiny a Dolnej zeme Studienky... (2014), ktorú tak ako aj prvý výber vydala Matica slo-

venská v Srbsku, tiež v rovnakej edícii – Matičné súzvuky. Týmito dvoma výbermi, poézie a prózy, Viera Benková vlastne d o t vo r i l a o č k o v reťazi spolupráce medzi spisovateľkami tvoriacimi na Dolnej zemi a na Slovensku, čo malo svoje pokračovanie aj vzájomným zviditeľňovaním sa v kultúrnom milieu vo všetkých štyroch krajinách prostredníctvom literárnych časopisov. Do tretice tohto roku vyšla aj ďalšia publikácia v rámci Matičných súzvukov. Ako siedmu v tejto edícii Matica slovenská v Srbsku vydala knihu Eseje a štúdie s bližším ozrejmením

v podtitule, že ide o eseje a štúdie slovenských autoriek z Maďarska, Rumunska, Slovenska a Srbska vo výbere Viery Benkovej a Etely Farkašovej. Keďže je Benková predovšetkým literátka a eseje ako literárny žáner sú jej parketou, pre štúdie si na pomoc privolala Dr. Etelu Farkašovú, vysokoškolskú pedagogičku, filozofku a spisovateľku. Vzájomným zosúladením názorov dvoch žien vznikol tento výber obsahujúci 18 prác esejistického a literárnovedného zamerania. V nej sú predstavené literárne práce: Márie Bátorovej, Jany Bodnárovej, Heleny

Dvořákovej, Etely Farkašovej, Evy Fordinálovej, Evy Maliti-Fraňovej, Dany Podrackej, Gabriely Rothmayerovej a Milky Zimkovej zo Slovenska, Dagmar Márie Anocovej z Rumunska, Anny Divičanovej, Anny Kovácsovej, Kataríny Maruszovej-Šebovej, Tünde Tuškovej z Maďarska a Viery Benkovej, Zuzany Čížikovej, Jarmily Hodoličovej a Márie Myjavcovej zo Srbska. Slovné obsahy knihy tematicky dopĺňajú aj ilustrácie diplomovanej grafičky Daniely Triaškovej z Petrovca. V podstate ide o dobré a zaujímavé čítanie. Z obsahu čitateľ získa poznatky o okruhoch literárnych a životných záujmov jednotlivých autoriek. Tie zase mapujú nielen súčasnú, ale i historickú literatúru a vyjadrujú svoje posudky o nej. Niektoré eseje azda oslovia čitateľov, ktorí zašlé časy aspoň sčasti zažili a utkveli im v pamäti ako skryté dobro, a všetky eseje a štúdie všetkých záujemcov, ktorí k vlastným koreňom a tradícii nie sú ľahostajní.

BINGUĽA

Čítali by, nemajú knihy Juraj Bartoš

nihy sa všeobecne čítajú podstatne menej než pred niekoľkými rokmi či desaťročiami. Televízory, počítače a iné technické novinky predovšetkým azda súčasné životné tempo, odpútali ľudí od krásneho slova. Na dôvažok: knihy sú dnes podstatne drahšie než skôr, pokým peňaženky sú značne prázdnejšie. Tí, ktorí predsa radi čítajú, siahajú prevažne po knihách z knižničných políc. Ak len nie sú prázdne, ako povedzme v Binguli. Slovenský dom, čiže budova, v ktorej sídli Kultúrno-umelecký spolok Štefánik v Binguli, v istom období bol akoby odsúdený na osud starých domov nielen v tejto dedine. Naposledy ho Binguľčania – vlastnými silami – zreštaurovali. Omaľovali, vybavili novým nábytkom, proste mu vdýchli život. Aj sa doň postupne vracajú, ochotnícka činnosť pomaly ožíva. Všeličo by ešte potrebovali, predovšetkým

www.hl.rs

„Počas okupácie sa ale – hovorí predseda spolku Milko Horvát jedna časť kníh zničila – knihy. Tie kedysi, a jednu časť poroznávraví, boli, a teraz... šali jednotliví členovia Nahliadli sme do a po oslobodení tieto starých ročníkov do knižnice nevrátili.“ Odpoveď, pravda, nie je nášho týždenníka, a čo nezistíme? Ako úplná. Povojnové obdosa uvádza v článku bie bolo pomerne žičlivé Úspešná práca knižpre ochotnícku kultúru. nice kultúrno-osveViaceré dedinské knižnitového spolku „Štefáce si časom vybudovali nik“ (Hlas ľudu z 18. slušný knižničný fond. decembra 1954), vo Police určené na knihy vtedajšom spolku v binguľskom SKUS Štefánik bolo asi 200 Štefánik sú však temer „rôznych kníh“. Záu- Viac než skromný knižničný fond v binguľskom prázdne. Ako ich napljemcovia si ich mohli SKUS Štefánik niť? Spolok peňazí nemá. vypožičať v nedeľu a Jeho vedúcich a môžbyť vo štvrtok. V tom období v de- Kvaplo i z pokladnice vtedajšieho aj viacerých iných Binguľčanov dine bola „desiatka mimoriadne okresu a dnes Obce Šíd. „Pekný by dozaista potešilo, keby im, na riadnych čitateľov“. Podaktorí v počet kníh darovala knižnici aj pani začiatok, knihy darovali vybavezimnom období prečítali aj do 40 Z. Štefániková z Petrovca.“ nejšie knižnice a iné inštitúcie Kam sa teda podeli knihy z bin- (napr. školy a vydavateľstvá), či kníh. Spolok ich zaobstaral hlavne z vlastných prostriedkov, „ale jednu guľského spolku? jednotlivci. Lebo kým čítať nie je Čiastočnú odpoveď na danú čo, tak čítať ani nie je možné. A to časť kúpil aj Ľudový výbor“ (dnes Rada Miestneho spoločenstva). otázku nachádzame tiež v HĽ: je veru škoda.

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

POZNÁMKA

DECEMBROVÝ VZLET čitateľom darúva nástenný kalendár na rok 2016 s komiksovým hrdinom Kocúrom Igorom. V tomto čísle mládežníckeho mesačníka možno čítať príspevky o talentoch, aktivitách a úspechoch mladých ľudí z Kovačice, Báčskeho Petrovca, Kysáča, Padiny, Selenče a zo Starej Pazovy, je tu i článok o návšteve Vzletu v základnej škole v Silbaši, o aktivitách združenia YMCA Serbia v Petrovci, vystúpení padinského Komorného zboru Viliama Figuša-Bystrého na Slovensku, ako aj fotoreportáž z podujatia Divadelný vavrín 2015. Píše sa o aktualitách v oblasti informačných technológií (Android 6.0) a počítačových videohier (Oddworld: New’n’Tasty), nechýbajú príspevky o filmovom umení (Bone Tomahawk, Rocky, Deutschland 83), hudobné recenzie a portréty (Jess Glynne, EKV, New Order, Dreambirds). Literárno-výtvarná príloha Rozlety obsahuje nové verše a ilustrácie mladých autorov, výber zo súčasnej slovenskej poézie (Ivan Kadlečík) a prózy (Agda B. Pain). Na titulnej strane je Patrik Rago, študent etnológie a folkloristiky zo Selenče. Čítajte Vzlet! S. L.

Prázdny mešec na zimu J. Bartoš

Rodák a príbuzný Anna Horvátová

praxi sa často stretáme s nenáležitým používaním podstatného mena rodák. Týmto podstatným menom v našich krážoch v nárečovej podobe slovenčiny označujeme osobu, ktorá patrí do našej bližšej alebo širšej rodiny, resp. osobu, s ktorou sme v určitých rodinných zväzkoch. Inak slová rodák, rodáčka, rodáci nájdeme vo všetkých slovníkoch, teda sú zaradené do slovnej zásoby spisovnej slovenčiny, avšak v spisovnej podobe jazyka majú celkom odlišný význam od toho nárečového. K zmene významu slovenských slov

rodák, rodáčka, rodáci došlo vlastne pod vplyvom zvukovo blízkych srbských slov rođak, rođaka, rođaci. V srbčine sa týmito slovami označujú osoby patriace do rodinného zväzku, ale nie aj v slovenčine. Srbskému slovu rođak v slovenčine z významovej stránky nezodpovedá slovo rodák, ale slovo príbuzný. Spisovné slová rodák, rodáčka, rodáci znamenajú to isté, čo slovo krajan, krajanka, krajania. V srbčine sa tento význam vyjadruje slovami zemljak, zemljakinja, zemljaci. Ide tu vlastne o pomenovanie osôb pochádzajúcich z tej istej dediny, z toho istého mesta, štátu. Keď teda máme na mysli

osoby, ktoré patria do našej užšej alebo širšej rodiny, s ktorými sme spojení buď rodom, alebo sobášom, použijeme len a len slová príbuzný, príbuzná a v množnom čísle, samozrejme, príbuzní s mäkkým „í“. Nenáležité slovo rodák sa v tomto prípade môže vystriedať aj slovom rodina. Toto slovo má síce ako prvý význam matka, otec a deti, avšak používa sa aj na označenie osôb, ktoré sú v rodinnom, príbuzenskom vzťahu. Prídavným menom príbuzný označujeme nielen pokrvných príbuzných alebo spojených sobášom, ale aj keď je blízky pôvodom, obsahom, znakmi: príbuzné jazyky, príbuzné vedné odbory.

CHÝRNIK

KYSÁČ. Vernisáž nového cyklu obrazov autora Michala Ďurovku pod názvom Lesy a roviny bude v nedeľu 27. decembra o 19. hodine v Galérii Slovenského národného domu v Kysáči (Ul. slovenská 47). E. Š. • KULTÚRA •

SELENČA. Vianočný ekumenický koncert Pánovi spievame spolu v organizácii Komorného zboru Zvony odznie v nedeľu 20. decembra o 19. hodine v Dome kultúry v Selenči. Vystúpia malí vinšovníci, sólisti, zbory a orchestre z Pivnice, Báča, Kulpína, Bečeja a zo Selenče. A. F.

imné obdobie po celé desaťročia v našich dedinách malo povesť ideálneho obdobia na čulú činnosť (s úvodzovkami alebo bez nich) spolkov a združení. Po skončení poľných prác sa mládež (často ruka v ruke so staršími) naplno venovala ochotníčeniu. Na javiskách kultúrnych domov postavených v rokoch budovania socializmu sa len tak prášilo. Divadelníci sa presťahovali z krčiem (kde nacvičovali a veru i hrávali predtým) do kultúrnych stánkov. Čoskoro sa k nim pridali tanečníci s hudobníkmi. Nebolo zriedkavým javom, že podaktorí ochotníci, len čo absolvovali folklórnu skúšku, hneď sa pridali k skúšajúcim divadelníkom. Dnes tomu tak už nie je. Aspoň nie všade. Tobôž nie v menších prostrediach. Útlm činnosti na poli kultúry vo viacerých, najmä v našich menších dedinách je zrejmý. Je výslednicou najmenej troch základných skutočností. Po prvé preto, že nás je stále menej, a zrejme nás čoraz menej i bude, kýmkoľvek životná úroveň v krajine, v ktorej žijeme, bude pod psa. Po druhé – lebo sa záujmy ľudí rôznia a mládež odchádza z dediny. Do tretice je tu i celkom prozaická vec novšieho dátumu (akosi súvisí so zánikom „inštitúcie” samozdanenia): v mnohých dedinských domoch kultúry, ako i v spolkoch a združeniach občanov v zimnom období (najmä keď ortuť v teplomeroch klesne pod bod mrazu) býva neznesiteľne chladno. Peňazí na kultúrnu činnosť v nasledujúcom roku bude menej aj na „vyššej úrovni“. O „nižších polohách“ nehovoriac. Keď nebude z čoho zaplatiť za vykurovanie a osvetlenie, nad kultúrou (a veru nie iba ochotníckou a veru nielen v slovenských dedinách) sa začne riadne zmrákať a ochladzovať. Ako s prázdnym mešcom proti zime? Bez záujmu „zhora“ veľmi ťažko...

51 – 52 /4678 – 4679/ 19. – 26. 12. 2015

Prechádzka rozprávkovou ulicou na sviatky Kým ma studený mráz šteklí po líčkach, vyberám sa na prechádzku. Snehová pokrývka sa rozprestiera našou ulicou a snehové vločky sa trbliecu ako diamanty. Biela inovať objíma jedličky a studený vietor dvíha ligotavý snehový prach. Všetko sa belie a z komínov sa valí dym voňajúci drevom. Šmykľavé chodníky sa podobajú ľadovému zrkadlu, do ktorého sa pozerá zubaté slniečko. Stromy sa zohýnajú pod ťarchou svojej batožiny a vločky lietajú ovzduším ako malé biele motýle. Domy si obliekli biele šaty a okná sú poznačené kresbami mrazu. Lavičky sú pokryté snehovou bavlnou a podobajú sa bielym obláčkom. Snehuliaky, ktoré si deti s radosťou urobili, sa usmievajú. Cesta mojou ulicou sa podobá hodvábnej zástere, ktorá sa trblieta. Túto krásnu idylu narúšajú vrany, ktoré si obliekli čierne kabáty. Ich hlas sa ozýva ulicou spolu s hudobníkom vetrom. Z múrikov visia strieborné cencúle. Každý z nich má iný tvar. Cítim sa ako v rozprávke, kým sa prechádzam touto ulicou zázrakov. Na nos mi spadla vločka, ktorá má zaujímavý tvar. Podobá sa nejakému drahokamu. Kým pomaly padá večer, v oknách sa rozsvietili svetielka. Zdá sa, akoby si do okien posadali hviezdičky. Uličné konáre sa zobúdzajú. Domy sú ako snehové zámky. Z nich sa ozýva spev a smiech. Túto uličnú tichosť narúša teraz iba hlas dedka Mráza a šťastné detské výkriky. Moja ulica mi pripomína jeden veľký rodinný obraz. Všetko si spolu nažíva ako v rozprávke. Je čas, aby sa moja prechádzka skončila, lebo sa všetko chystá k spánku.

Amadea Čemanová, 4. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

Čaro chvíľ vianočných... Čas vianočný, čas vianočný, tie chvíle snov a prianí – spieva sa v jednej z tých krásnych pesničiek, ktoré tak radi počúvame počas vianočných sviatkov. My všetci, či malí, či veľkí sa tešíme na Vianoce, vyzdobený stromček, na vôňu ihličia, dedka Mráza, darčeky a na voňavé koláče... Ale iste sa najviac všetci tešíme na to, že je vtedy rodina spolu. Počas roka je na to málo času a Vianoce sú vhodnou chvíľou všetko to napraviť a vynahradiť. Popriať si zdravie, pokoj a lásku a všetkým ľuďom, aby mali každý deň pre seba a svoju rodinu aspoň toľko, koľko na dôstojný život potrebujú. Všetkým vám prajeme šťastné a veselé Vianoce!

Andrea Grňová, siedmačka ZŠ 15. októbra v Pivnici

Najkrajšie slová Mama, otec, brat a sestra – to je jedna RODINA. Cítiš sa v nej ako v básni, ty si jeden hrdina. Milo Lomen, šesťročný PU Včielka Kulpín

S teplým bozkom a objatím sa prejavuje LÁSKA. No láska je aj pekné slovo, keď ti niekto povie, že si kráska. Keď sa môžeš s niekým o všetkom rozprávať, to je pravé PRIATEĽSTVO. A keď si ho budeme chrániť, dosiahneme veľké víťazstvo. Ďatelinku a kominára považujeme za ŠŤASTIE. Ale pravé šťastie je u Boha a s ním naše šťastie ešte viac rastie.

Darko Slivka, 1. 2 ZŠ maršala Tita v Padine Klaudia Hegedišová, 4. 2 ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Karmena Kováčová, šiestačka ZŠ Jána Kollára v Selenči

• DETSKÝ KÚTIK •

Vymyslené bytosti to nemajú ľahké Alebo: Kto je silnejší, Ježiško či Dedko Mráz? Zoroslav Jesenský

Štefánia Šterbová, druháčka ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku

Jana Trnovská, 1. 2 ZŠ maršala Tita v Padine

Moje želania na sviatky Blížia sa Vianoce. Všetci sa pripravujú na tieto výnimočné sviatky, a to tak, že pečú rôzne koláče, chystajú darčeky a učia sa vinše. Deti píšu list dedkovi Mrázovi, v ktorom sú rozličné priania. Chceli by dostať hračky, rôzne sladkosti... A ja si prajem, aby sme všetci boli živí a zdraví, a tiež si prajem, aby deti, ktoré žijú v nedostatku, dostali, čo potrebujú. Aj ja trávim málo času so svojou rodinou a želám si, aby sme viac boli spolu. Priala by som si tiež niekoľko cukríkov v mojom balíčku pod stromčekom, trochu ovocia a stačí. Nazdávam sa, že sa mi tieto želania splnia a že budem viac času tráviť v kruhu svojej rodiny. To nie je len moje prianie na vianočné a novoročné sviatky, ale aj na celý budúci rok.

Prajem si od dedka Mráza... Nový rok je len raz v roku. Je to deň, keď si ľudia želajú jeden druhému všetko iba to dobré, a preto je taký magický. Čaro Nového roka je pre mňa ten ligotavý stromček a dedko Mráz. Aj tak som si od dedka Mráza priala najprv výborný prospech, potom aby sme mali mnoho snehu, až toľko, aby som po ňom ledva kráčala a aby bol krásny biely ako perina. V novom roku si tiež želám radosť a úsmev na tvári a nech sa mi všetko darí. A nakoniec by som mala ešte jedno želanie, aby som dostala malého psíka, hromadu darčekov, čo si len srdce zaželá, rodinu a priateľov, čo ma nikdy nezradia. Viem, že tá čarovná posledná noc v roku má takú moc, že sa mi splnia tieto moje krásne priania. Klára Fitošová, 4. 2 ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove

Andrea Opavská, 4. 1 ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove

á, šesťročná Annamária Andrášikov n PU Včielka Kulpí

• DETSKÝ KÚTIK •

Saňa Mamojková, dru háčka ZŠ T. G. Masaryka v Ján ošíku

– Tati, kto je mocnejší, dedo Mráz, či Mikuláš? – Hm, a čo ti vlani priniesol Mikuláš? – Neviem, pyžamo, ponožky... – A dedo Mráz? – Tablet! – Tak, čo si myslíš, kto je silnejší? – Dedo Mráz! Oooveľa! – No vidíš. To ale neznamená, že sa tohto roku to nemôže zmeniť – upozorňujem mladšieho syna, kým na monitore v elektronickej banke, tam, kde píše, koľko dedo Mráz má peňazí, výstražne blikajú nejaké čísielka. Neviem teda, aké čísla blikajú u Mikuláša, ale viem, že Mikuláš od deda Mráza furt vydrankáva nejaké peniaze: na predĺžený pobyt, na škôlku, na športík, na angličtinu, na francúzštinu, na... hm... – Tati, a kto je mocnejší, dedo Mráz, či Ježiško? – Aký zas Ježiško? – Taký... aký chodí k Igorovi... – Nuž... doniesol tebe Ježiško hocikedy hocičo? – Nikdy nič. – A donesie ti hocikedy v budúcnosti? – Povedal si, že kým si ty živý, tak nie. – Tak? – Mocnejší je dedko Mráz. Ale Igorovi Ježiško doniesol kombajn Claas! – Tak je u Igora hádam mocnejší Ježiško, ale u nás nie je, ani nikdy nebude! A Igor čo vraví? Videl už toho Ježiška? – Vraví, že to je jeho otec. – A čo mu doniesol? – Kombajn Claas. – A tebe dedko Mráz? – Tablet! – No tak vidíš. – Dedko Mráz je mocnejší! Tati, ty si môj najmocnejší tata na svete! – No, dobre, dobre, putuj teraz do svojej izby, dedo Mráz sa musí pozrieť na nejaké čísla na počítači. – Dobre, tati. A povedz dedovi Mrázovi... – Dobrrre... hm... môj najmilší... dobre, poviem. Dobrú nôcku prajem! – Dobrú aj tebe, tati, ty si najmocnejší... Čísla na monitore smutne žmurkajú a tohto deda Mráza čaká ešte jedna ťažká noc. Musí niečo vyhútať. Igorov Ježiško nesmie byť silnejší od nášho deda Mráza! Nesmie! Hm... možno by Mikuláš mohol trochu pomôcť... však vymyslené bytosti treba, aby si navzájom pomáhali, nie? Teda aspoň tie z kruhu rodiny.

51 – 52 /4678 – 4679/ 19. – 26. 12. 2015

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 18. decembra 19.30 Letí pieseň, letí 2014 v Kovačici 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia TV Týždeň 21.00 Hore-dolu Nedeľa 20. decembra 11.00 December v TV spomienkach 11.30 Vysielanie pre dedinu 21.00 Dotyky Utorok 22. decembra 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník NOVÉ TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Vysielanie pre dedinu Sobota 9.50 Repríza relácie Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Repríza Palety Utorok 16.10 Repríza Palety 17.00 Repríza Dúhovky 9.00

Pondelok Repríza Dotykov

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

Sobota 16.10 Repríza Dotykov Hore-dolu – posledné tohtoročné vysielanie – bude v znamení Vianoc, teda i o tom, aké sú ozdoby in v Novom Sade a v Nitre, ako sa chystajú Kulpínčania na tieto sviatky. Okrem iných tém odznejú aj rady, ako prírodnými osvieTV STARÁ PAZOVA žovačmi vyčariť teplo domova. Dotyky sú nakrútené v krásnom sviaUtorok – sobota točnom ovzduší v Štúdiu Dunaj, v kto17.00 Správy rom budú uvítaní najúspešnejší ľudia 22.00 Správy v uplynulom roku. Bude sa voliť hit roka a udelené budú i darčeky. Nedeľa

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 18. decembra – Vianočný dar Sobota 19. decembra – Atramentové srdce Pondelok 21. decembra – Krásna Varvara Utorok 22. decembra – Láska prichádza na Vianoce Streda 23. decembra – Červená čiapočka Štvrtok 24. decembra – Život a smrť Ježiša Krista, 1. časť 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 20. decembra 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami: Výber z Vianočného koncertu KZ Musica viva 22.00 Film: Mahuliena, zlatá panna 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

13.00 S vami a pre vás

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Rozhovor o Batôžkovej zábave kysáčskych penzistov

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 20. decembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Letí pieseň, letí 2015 Utorok 22. decembra 16.00 Slovenský film: Ružové sny Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 25. decembra 16.00 Vianočné trhy v Kovačici Výber z programu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 51/52 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je názov sviatku narodenia Ježiša Krista.

autorka: ANNA BIČIAROVÁ

stoj!

vianočná solm. poplach dedo vpíšte (gen.) A T E pieseň slab.

chyba

dávala do hromady

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. dámský Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. spoloč.

miestopis

úbor

začiatočník vo vede

Oleg Lomonosov

modrozelený

polodrahokam

Sombor

ž. meno vpíšte MUP

vzniká pri

AS horení HL DU tajnička ĽU

TELEVÍZIA PANČEVO

povraz so slučkou rádius

pripravuj jedlo!

Nedeľa 20. decembra 7.30 Repríza relácie Dobrý deň

Taliansko

Streda 23. decembra 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia

spojka

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

ampér

konanie kovový sud na naftu

olejnatá rastlina

malá loď

gram hliník mäkká spoluhláska životné nadšenie

argón opyt. zámeno

sekaním pripravila

kypri pôdu! vpíšte CENÁ

látka na lakovanie srbský zápor

fluór súhlas osobné zámeno alt

dve samohlásky

ž. meno

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 50 VODOROVNE: advent, T, bienále, sekal, TS, oro, epik, la, Evika, V, no, val, Eva, Po, a, nikto, e, teletext, talenty, komár, rl, pre, Ana TAJNIČKA: ADVENT

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 48 z čísla 48 Hlasu ľudu z 28. novembra 2015 bolo: MAŠA HAĽAMOVÁ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ZUZANA KULÍKOVÁ, Ul. vojvodinská č. 152, 21 211 KYSÁČ. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

51 – 52 /4678 – 4679/ 19. – 26. 12. 2015

Oznamy NA ZVÝŠENIE POTENCIE KAMAGRA gél – 1 balenie (7 kusov) = 1 200,00 LEVITRA tablety – 1 balenie (4 kusy) = 1 000,00 VIAGRA tablety – 1 balenie (4 kusy) = 1 000,00 CIALIS tablety – 1 balenie (4 kusy) = 1 000,00 Diskrétne balenie, dodávka postexpresovou zásielkou. Mobil: 061/146-0-426

POTREBNÍ vodiči k a m i ó n ov n a prácu v podniku Chemosvit, Chedos, s. s r. o., na Slovensku; e-mail: dida.m@ chedos.sk; tel.: +421905596609.

Izolovanie vlhkých objektov strojmi. 33 rokov skúsenosti v izolovaní vlhkých domov, kostolov a iných objektov hrúbky stien do 10 m. Záruka na vykonané práce. Radšej vysušovať – ako búrať! Hydroizolácia Živanović telefóny: 063440470 a 0631024114 hizivanovic@gmail.com www.hiz.co.rs

Chcete sa zoznámiť? Päťdesiatnik zo Slovenska, 180 / 86, hľadá partnerku, ktorá hovorí po slovensky. Má rád plávanie, prechádzky a zdravú výživu. SMS: +421 948 140 123, e-mail: 1960vlado@azet.sk.

www.hl.rs

NAJVÝHODNEJŠIE V MESTE POSKYTUJE SLUŽBY: • • • •

TECHNICKÚ PREHLIADKU VOZIDLA, PLYNOVÝ TEST – REATEST, HOMOLOGÁCIU, ODTIAHNUTIE

MOŽNOSŤ PLATENIA NA 3 – 6 – 12 SPLÁTOK PROSTREDNÍCTVOM:

Vlaha v stenách?

DROBNÝ OZNAM

AMK BAČKA, s. r. o.

Informačno-politický týždenník

ADMINISTRATÍVNEHO ZÁKAZU, ŠEKMI OBČANOV, PLATOBNOU KARTOU

AKCIA: S REGISTRÁCIOU BEZPLATNÉ UMÝVANIE VOZIDLA IBA U NÁS SI MÔŽETE ZAOBSTARAŤ MEDZINÁRODNÉ DOKLADY • POVOLENIE NA RIADENIE CUDZIEHO VOZIDLA V ZAHRANIČÍ • MEDZINÁRODNÝ VODIČSKÝ PREUKAZ STAŇTE SA NAŠÍM ČLENOM A VYUŽITE VÝHODY • ODTIAHNUTIE VOZIDLA V PRÍPADE POŠKODENIA • OPRAVA VOZIDLA NA CESTE • ODTIAHNUTIE VOZIDLA V PRÍPADE DOPRAVNEJ NEHODY Centrála: 021/60-43-396 Medzinárodné doklady: 069/45-41-500 Technická prehliadka, atest, homologácia: 069/45-73-00 Odťahová služba: 069/45-47-300 e-mail: amk.backapalanka@gmail.com

• OZNAMY •

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu VP Elektromreže Srbije, Belehrad, Ul. kneza Miloša č. 11, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba prípojky pre veternú elektráreň Alibunár na sústavu na prenos elektriny, ktorá pozostáva z výstavby nových uholno-sťahovacích stĺpov na trase diaľkovodu DV 110 kV číslo 151/2 TS Pančevo 2 – TS Alibunár, rekonštrukcia časti diaľkovodu od nosiaceho stĺpu 98 do TS Alibunár 110/35/20 kV a výstavba prípojkového rozvodového zariadenia (PRP) 110 kV. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu. Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 10. 12. 2015 schválil rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Prípojkového rozvodového zariadenia 220 kV Vladimirovac, na katastrálnej parcele č. 2474/1, KO Novi Kozjak, nositeľa projektu VP Elektromreže Srbije, z Belehradu, Ul. kneza Miloša č. 11. Rozhodnutie o rozhodovaní o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie predmetového projektu možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti schválenému rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

POĎAKOVANIE Dr. Anne Boldockej-Ilićovej a kolektívu Domu zdravia v Petrovci za lekársku starostlivosť, ochotu a pomoc našej mame Viere Boldockej v ťažkom boji so zákernou chorobou. Rodina Boldocká

SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

LADISLAV MADACKÝ 17. 11. 1973 – 8. 12. 2015 z Kysáča

Navždy zostaneš v našich spomienkach.

SINIŠA JAVORNÍK

21. 12. 1987 – 21. 12. 2015 Otec

Rodiny Vestegová, Vozárová a Pobuđanovićová

POSLEDNÝ POZDRAV

SPOMIENKA

svatke

MÁRII SKLABINSKEJ

ĎURA GARAJA

9. 7. 1941 – 23. 12. 2014 – 2015 z Kovačice

rod. Leporisovej 1964 – 2015 z Kulpína

S láskou a úctou si spomínať budú svatka Vozárová so synom Karolom a svatka Martišová

SMUTNÁ SPOMIENKA na

V srdci zostal žiaľ, v dome je pusto a na Tvojom hrobe večné ticho. Celý rok som osamelá, sama, len cestička k hrobu Tvojmu mi zostala. Tvoja zarmútená manželka Alžbeta

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo päť rokov, čo nás opustila naša

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 11. decembra 2015 uplynul rok od úmrtia mojej matky, mamičky a pramamičky

KATARÍNY LAČOKOVEJ

1929 – 2014 – 2015 učiteľky na dôchodku

ANNA ĽAVROŠKOVÁ MÁRIU UŠJAKOVÚ

rod. Labátová 18. 12. 2010 – 18. 12. 2015 z Aradáča

ONDREJA UŠJAKA

20. 12. 2005 17. 7. 2001 – 20. 12. 2015 – 17. 7. 2015 zo Silbaša

Mali ste radi život a všetkých nás. Ten večný pokoj Vám prajeme a na Vás nezabúdame. Mama a manželka Katka a sestra a dcéra Katarína Lanćuški s rodinou

S láskou a úctou si na Teba spomínajú: manžel Pavel, syn Pavel s manželkou Zuzanou a vnučky Iveta a Hana s rodinami

S láskou a úctou si na zosnulú spomínajú Jej najbližší • OZNAMY •

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 | inzercia@hl.rs 51 – 52 /4678 – 4679/ 19. – 26. 12. 2015

i h u m -

Oznamy POSLEDNÁ ROZLÚČKA so švagrom

SMUTNÁ ROZLÚČKA

V sobotu 5. decembra 2015 po ťažkej chorobe nás navždy opustila naša milá a dobrá sestra, švagriná a tetka

Dr. JANKOM HODOLIČOM

MÁRIA TURANOVÁ

1950 – 2015 profesorom na Fakulte technických vied v Novom Sade Zostaneš nám už iba v pekných spomienkach. Mita a Janko Kardelisovci a strynka Ferková

rod. Triašková 21. 8. 1942 – 5. 12. 2015 z Petrovca

Spomienku na ňu si s láskou v srdciach natrvalo uschovajú brat Pavel s manželkou Vlastou a Stanislav Banić s rodinou z USA

POSLEDNÝ POZDRAV

SMUTNÁ SPOMIENKA

nášmu dobrému susedovi a priateľovi

Zachováme si pekné spomienky na Teba. Susedovci Bartošovci

SMUTNÁ SPOMIENKA

JÁNA GUBEČKU

5. 8. 1945 – 15. 12. 2012 – 2015 zo Starej Pazovy Ako tíško si žil, tak si aj odišiel. Skromný v živote, veľký v láske a dobrote. Utíchol smiech, zmizla radosť, všetko sa zmenilo na ukrutnú žalosť. Navždy zostaneš v našich srdciach. Na Teba nezabúdajú manželka Mária, deti a vnúčatá

SMUTNÁ SPOMIENKA

JÁN BOHUŠ

JÁNA SUSEKARA

30. 3. 1948 – 22. 11. 2014 – 2015 z Hložian

1972 – 2011 – 2015 z Aradáča

Ťažko je naučiť sa bez niekoho žiť, kto nám v živote tak mnoho znamenal. S láskou si na Teba spomínajú

manželka Katarína a syn Ján

www.hl.rs

VIEROU BOLDOCKOU

1947 – 2015 z Báčskeho Petrovca

Najkrajšie spomienky nám navždy zostanú. Generácia maturantov petrovského gymnázia 1964 – 1965

POSLEDNÝ POZDRAV

VIERA BOLDOCKÁ

1947 – 2015 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba budeme spomínať. Asociácia slovenských pedagógov

SPOMIENKA

Uplynul rok, čo nie je s nami náš drahý

Odišla hlava starostlivá, ktorú nenahradí žiadna iná. Krutý osud nevracia to, čo vzal, zostali nám len spomienky a žiaľ. Smutný je teraz náš dom, prázdno je v ňom, len cestička k hrobu zostala von. S úctou a láskou

so spolužiačkou

na svojho manžela, ocka a dedka

Dr. JANKOVI HODOLIČOVI 1950 – 2015 profesorovi na Fakulte technických vied v Novom Sade

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Informačno-politický týždenník

Tvoji najmilší

KATARÍNA a JANO KRUPINSKOVCI 2013 – 2015 zo Starej Pazovy

Zostáva iba iskrička nádeje v očiach odchádzajúcich a boľavý úsmev zostávajúcich. Uplynuli už dva a pol roka a dva roky, odkedy na cestu bez návratu odišli naši najmilší. Na Vás si spomínajú: dcéra Anna s deťmi Annamáriou a Milošom a syn Ján s manželkou Ljiljanou • OZNAMY •

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

POSLEDNÉ ZBOHOM

Uplynie smutný rok od smrti našej dcéry, mamy a sestry

svojej drahej riaditeľke

VIERKE BOLDOCKEJ 27. 1. 1947 – 5. 12. 2015 z Báčskeho Petrovca

VERONIKY GAŠKOVEJ

rod. Zaťkovej 22. 10. 1969 – 23. 12. 2014 – 23. 12. 2015 z Kysáča

S láskou a úctou si na Teba spomíname a v srdci Ťa zachovávame. Tvoji rodičia, synovia Aleksander a Andrej a sestry Marijana a Jasna s rodinami

Tvojím odchodom do večnosti zostali nám iba pekné spomienky na skvelé priateľstvo a dobrú spoluprácu tak v osobných vzťahoch, ako i v práci školského kolektívu. Budeš nám chýbať. S láskou a úctou

kolegyne – dôchodkyne Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom

SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

SINIŠA JAVORNÍK

28. 5. 1971 – 21. 12. 1987 – 2015 z Nového Sadu

MICHAL MARČOK

ANNA MARČOKOVÁ

13. 3. 1945 – 4. 6. 2013

rod. Krajčíková 10. 2. 1947 – 21. 12. 2013

z Kysáča S láskou si na Vás spomínajú syn Jaroslav a dcéra Zdenka s rodinami

SPOMIENKA

Dňa 12. decembra 2015 uplynulo šesť rokov, čo nás opustil manžel a otec

NEDELJKO KUZMANOVIĆ 1948 – 2009 – 2015 z Báčskeho Petrovca

Čas plynie ako tichej rieky prúd, kto Ťa mal rád, nemôže zabudnúť. Tak ako voda svojím tokom plynie, krásna spomienka na Teba nikdy nepominie. Manželka Milojka, dcéry Vesna s rodinou, Kristína a švagor po zosnulej sestre s rodinou

• OZNAMY •

Kto Ťa poznal, spomenie si, kto Ťa mal rád, nezabudne. Žiješ v srdciach tých, ktorí Ťa milovali.

DROBNÝ OZNAM

Mama

SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou tetou a starkou

NA PREDAJ dom v Hložanoch, Ul. m. Tita, pri kostole, veľkosti 26 árov. Na predaj i obrábateľná pôda, jutro a pol a druhá parcela 14 kvadrátov; tel.: 021/60-41-241; 065/60-41-241.

MÁRIOU SÝKOROVOU

rod. Slavkovou 30. 6. 1922 – 2. 12. 2015 z Báčskeho Petrovca

Bolesťou unavená tíško si zaspala, zanechajúc všetkých, čo si rada mala. Za všetky tie Tvoje trápenia a bolesti nech Ti dá Pán Boh večnej milosti.

hlasludu.info www.hl.rs

S láskou a úctou sa s Tebou lúči rodina Petrášová

51 – 52 /4678 – 4679/ 19. – 26. 12. 2015

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA A ROZLÚČKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

Dňa 5. decembra 2015 nás po ťažkej a zákernej chorobe navždy zanechala naša milovaná manželka, mama a starká

MICHAL

1940 – 1986

MIROSLAV 1970 – 1993

LADISLAV 1973 – 2015

MADACKOVCI z Kysáča

V mojom srdci vždy žiť budete.

MÁRIA TURANOVÁ

Zarmútená manželka a mama

rod. Triašková 21. 8. 1942 – 5. 12. 2015 z Petrovca

SMUTNÁ SPOMIENKA na našich drahých rodičov

a JOZEFA FARKAŠA rod. Babkovú 14. 2. 1923 – 1. 5. 2008 22. 5. 1923 – 23. 12. 1995 – 2015 z Kovačice

ZUZANU FARKAŠOVÚ

S úctou a láskou si na Vás spomínajú

Zostaneš navždy v našich srdciach a naša láska k Tebe nikdy nevyhasne. Manžel Ondrej, syn Vladimír s manželkou Milinkou, dcéra Jaroslava s manželom Jankom a vnukovia Fedor so snúbenicou Zdenkou, Janko a Anka s deťmi a Jaroslav

Vaši najmilší: syn Ján, dcéry Zuzana, Mária a Anna s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na našich nenahraditeľných rodičov a starých rodičov

ZUZANU MACÁKOVÚ

Dr. JANKO HODOLIČ 1950 – 2015

Spomienka na Teba bude súčasťou nášho života. Rodina Potranová

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

rod. Mešiovú 24. 3. 1924 – 22. 12. 2010 z Kysáča

JÁNA MACÁKA 29. 12. 1921 – 26. 2. 2006

„A tak teraz, na čože by som očakával, ó, Pane? Ten, na koho sa nadejem, si Ty.“ Žalm 39,8 Nech Vás v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. S úctou si spomínajú: dcéra Zuzana s manželom Michalom a vnukovia Michal, Ján a Pavel Ďurovkovci • OZNAMY •

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

VIERA BOLDOCKÁ 27. 1. 1947 – 5. 12. 2015 z Báčskeho Petrovca

Tvoj prínos nášmu gymnáziu a školeniu Slovákov vo Vojvodine bol obrovský. Ďakujeme za ten údel a ľudský podiel. Kolektív Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci

POSLEDNÉ ZBOHOM dobrodincovi a matičiarovi

ĽUDOVÍTOVI MIŠÍKOVI 18. 6. 1922 – 13. 12. 2015 z Ružomberku

Vďaka za dlhoročnú nezištnú podporu. • OZNAMY •

Matica slovenská v Srbsku 51 – 52 /4678 – 4679/ 19. – 26. 12. 2015

Šport / oznamy V KYSÁČSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE

dostali ďakovné listiny, ako i škôlka, škola a Rada Miestneho spoločenstva Kysáč, ktorá získala aj pohár. Inak novosadský spolok Šport pre všetkých Elena Šranková Sportins okrem organizovania športovo-rekre Športovej hale ačných aktivít detí podZákladnej školy necuje akcie a projekty Ľudovíta Štúra súvisiace s rekreačnými v Kysáči v sobotu 12. aktivitami najširšieho decembra 2015 bolo okruhu Novosadčanov. mimoriadne rušno. Najnovšie pripravujú Prebiehal tam Deň projekt cvičenia na otvošportových aktivít, rených ihriskách v mesktorého organizátorte, čo bude dostupné Deti mali nesmiernu radosť z preťahovania lanom mi boli novosadský každému a bezplatné spolok Šport pre všetpre všetky kategórie kých Sportins a Rada Miest- štafetové hry, preobčanov Nového Sadu. neho spoločenstva Kysáč, za ťahovanie lanom, Cviky by sa mali konať podpory Mestskej správy pre z čoho deti mali za podpory mestských šport a mládež Mesta Nový nesmiernu radosť. a pokrajinských orgáSad. Príspevok k realizácii tohto Nikto sa nehneval, nov. Ak ich podpora podujatia dali kysáčska škôlka že nebol víťazom, vystane, akcie nevystaLienka a základná škola, pretože najdôležitejšie nú, ale nebudú až také účastníkmi hier boli deti týchto bolo účinkovať. Saobsiahle, lebo si v spoldvoch výchovno-vzdelávacích mozrejme, že tým, ku Sportins predsavzali ustanovizní za podpory rodičov čo boli úspešnejší, aktivovať a podnietiť očká svietili radosa veru i starých rodičov. Novosadčanov na cviDeti v škole súťažili v počet- ťou, na tváričkách čenie a organizovanú ných disciplínach. Boli to roz- boli úsmevy. Všetci Ďakovné listiny a pohár pre školu, škôlku a Radu rekreáciu. Miestneho spoločenstva Kysáč ličné zábavné hry šikovnosti, účastníci nakoniec

Deň športových aktivít

PONÚKAME PRÁCU Dopravná spoločnosť hľadá do svojho tímu šikovných vodičov na medzinárodnú nákladnú dopravu

PONÚKAME: POŽADUJEME: • vodičské oprávnenie sk. C (prax min. 2 roky) • vodičské oprávnenie sk. E (prax min. 2 roky) • bezúhonnosť

• • • •

plat 1 500 € Jazda na turnusy podľa dohody dodržiavanie výplatných termínov plne vybavený tankovacími a platobnými kartami • automatické platenie mýta

Nitra, Slovenská republika www.titrans.sk Facebook / TITRANS 60

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

+421 37 3948 308 Michaela Šutková praca@titrans.sk • ŠPORT / OZNAMY •

PETROVSKÁ JESENNÁ FUTBALOVÁ BILANCIA

Mladosť hrala pekný futbal Samuel Medveď

eliminovali Kulpínčania (0 : 2). Koncom augusta jeden víkend mužstvo Mladosti pobudlo aj na Slovensku. Po dlhých rokoch. Opätovali návštevu martinskému FK MŠK Fomat, ktorý v máji hosťoval na oslavách Dňa Petrovca. Niektorí futbalisti po prvýkrát na Slovensku hrali na umelej hracej ploche a Mladosť tam zvíťazila 4 : 0. Jesennú časť Oblastnej ligy ÚFZ Nový Sad Mladosť zohrala so sedemnástimi hráčmi. Vzhľadom na dosť časté zranenia a žlté karty, na striedačke „modrých“

esennú súvahu výsledkov futbalistov petrovských „modrých“ určite musíme začať konštatáciou, že Mladosť hrala dobre, takže aj tí najväčší kritici a hundroši, ktorí vo Vrbare domácich hráčov neraz „častujú“ iba oplzlosťami, tentoraz ich museli potleskom po zápase vyprevádzať z trávnika. Mladosť dobre hrala aj na hosťovaniach. Dokonca v troch zápasoch aj zvíťazila. Tak si priniesla tri body z Tovariševa, z B. Palanky, kde zdolala Stari grad, a tiež z Báča po triumfe nad domácou Tvrđavou. Z horúcich hosťovaní v Čurugu a dedine Šajkaš si priniesla po jednom bode. Letné prípravy prebiehali vo Vrbare. Mladosť v letnej prestávke zostala bez záložníka Vukovića a Celina, kým uvoľnila mladého Lazara Stredopoliar Pavel Severíni (s loptou) dobre Kaňu, ktorý prestúpil prihrával útočníkom do susedného Kulpína. Z Čelareva sa vrátil Igor často sedával len jeden, lebo Kaňa, kým z kysáčskej Tatry prišiel dvaja náhradníci. Stalo sa aj to, že univerzálny hráč, Maglićan Bojan nemali ani náhradného brankára. Trojanović. V lete Petrovčania Mladý Igor Leňa sa vďaka dobrým hrali na turnaji v Kulpíne, kde na zákrokom a serióznemu prístupu oslave domácich obsadili prvé k povinnostiam ustálil medzi žrmiesto. Potom na SNS zohrali ďami; veď inkasoval len 12 gólov, veľmi kvalitný zápas so starým ako aj gólman FK Krila Krajine – najmenej v lige. Skúsený Pavel Fejdi zaneprázdnený povinnosťami na pracovisku nemohol neraz prísť na zápas a predsa bolo veľkým rizikom začať zápas bez náhradného brankára. Mladosť síce má ešte dvoch brankárov; nedávneho dorastenca Ivančića, ktorý aj sedel niekoľkokrát na lavičke, kým sa Hložančan Ljubičić vo Vrbare vôbec nezjavoval. Veľká posila: Igor Kaňa je najlepším V jeseň si dres Mladosstrelcom Petrovčanov ti obliekali: Leňa (15 zásúperom, staropazovskou Jed- pasov), Fábry (15), Jakuš (15), notou (0 : 0), aby Petrovčanov Severíni (14), Trojanović (14), v pohárovej súťaži už na štarte Darko Babiak (13), Vlaisavljević • ŠPORT / OZNAMY •

Mužstvo petrovskej Mladosti má za sebou úspešnú futbalovú jeseň

(ročník 2010), ktorý vedie tréner Darko Laćarak, so špeciálnym povolením hrali štyria hráči. Zo štrnástich zápasov nehrali len v Báčskej Palanke s mužstvom Stari grad, dorastenci dvakrát vyhrali, raz hrali nerozhodne a jedenásťkrát prehrali. Získali 7 Posledná prekážka súperom: brankár bodov s gólovým Igor Leňa a stopér Vladimir Rupar pomerom 13 : 39 a nachádzajú sa (13), Milenković (13), Kaňa (13), v dolnej časti tabuľky. Ako sme Rupar (12), Kajtez (12), Torbica sa dozvedeli, klub sa bude snažiť (12), Pavlis (11), Mijin (10), Milićević (9), Očoveji (3), Andrej Babiak posilniť na jar dorastenecký tím (2). Petrovský klub obsadil štvrté s mladíkmi z okolitých dedín. miesto: 10 zápasov vyhral, 2 hral Snímky: J. Pucovský nerozhodne, 3 prehral, získal 32 bodov, gólové skóre je 31 : 12. Do listiny strelcov sa zapísali: Kaňa (8 1. Hajduk 15 11 3 1 41 : 13 36 gólov), Milenković (5), Trojanović 2. Titel 15 12 0 3 33 : 14 36 (5), Torbica (4), Mijin (4), Kajtez (3) 3. Borac 15 11 2 2 45 : 20 35 a Rupar (2). 4. Mladosť 15 10 2 3 31 : 12 32 Oslabený dorastenecký celok 5. Krila Krajine 15 9 4 2 30 : 12 31 trénera Jána Jakuša dosiahol 6. Jedinstvo 15 8 2 5 35 : 17 26 veľmi slabé výsledky. Jakuš mal veľké problémy zoskupiť muž- 7. Sutjeska 15 8 1 6 23 : 25 25 stvo, lebo prišlo k zmene gene- 8. Budućnost 15 6 4 5 17 : 16 22 rácie. Niektorí mladí futbalisti si 9. Proleter 15 5 3 7 23 : 27 18 nevybojovali miesto v prvom 10. Tvrđava 15 4 4 7 29 : 31 16 mužstve, talentovaný Lazar Kaňa 11. Miletić 15 4 4 7 21 : 36 16 musel odísť do susedného Kul12. Vojvodina 15 4 3 8 20 : 29 15 pína. Z tých, čo by mohli hrať v dorasteneckom mužstve, mnohí 13. Stari grad 15 4 2 9 13 : 27 14 majú nevážny prístup, nechodia 14. Hercegovac 15 2 6 7 19 : 29 12 na tréningy, tak pre školské po- 15. Kulpín 15 1 0 14 29 : 53 3 vinnosti, ako i pre vlastnú nezod16. Napredak 15 0 2 13 6 : 54 2 povednosť. Z pionierskeho celku 51 – 52 /4678 – 4679/ 19. – 26. 12. 2015

Šport PIVNICKÍ FUTBALISTI A FANÚŠIKOVIA SÚ SPOKOJNÍ

Slávia je prvá Ján Šuster

svedčivo najlepšiu obranu, ktorá inkasovala len 5 gólov, kým je útok druhý v lige, keďže strelci Kriváňa strelili o gól viac. Najlepším strelcom Slávie je Gagović, ktorý dal 8 gólov, nasledujú Jozef Žigmund (5), Kalko (4); Mirković a Kotiv trafili po dvakrát, kým sa raz do listiny strelcov zapísali Kovačević a Milić. Všetkých 9 zápasov v jeseň zohrali

ž dlhšie je zakončená prvá časť majstrovstiev Medziobecnej ligy Báčska Palanka – prvej triedy a titul jesenného majstra si zaslúžene vychutnáva mužstvo pivnickej Slávie. V každom ohľade kluby dosiahli reálne umiestnenie podľa toho, čo ich futbalisti produkovali na trávTechnické vedenie a náhradníci Slávie niku. Príjemne potešili Silbašania ako nováčibrankár Brňa, Milec a Gagović, kovia, kým sa o jeden menej bratia Kuchtovočakávalo viac ci, J. Žigmund a Tošić, sedem od Borca z Obzápasov v nohách majú Nímet, rovca, Maglića Benka, Kovačević, M. Žigmund a Báčskeho haja Milić, šesťkrát na trávnik vybehli duka z Báčskeho Mirković a Kalko, päťkrát si dres Nového Sela. obliekol Obradović, štyri razy hrali Mužstvo pivKotiv, Petrović a Čolović, kým raz nickej Slávie v prvej jedenástke bol Vachula. počas celej poVedenie Slávie počas leta zalosezóny bolo bezpečilo posily, ktoré sa celkom v hornej časti dobre uplatnili: Brňa, Mirković, tabuľky, na konTošić, Gagović, Kovačević a Obraci aj v jej čele, dović. Vďaka ich príchodu sa niekde prezimuje len zvýšil počet hráčov v kádri, ale do jari s dvoma Tréner Mladen Prole aj konkurencia a tímu sa vcelku bodmi náskoku dostala kvalita. V je- Brankár Rastislav Brňa pred selenčským sennej časti si tričko inkasoval len päť gólov Kriváňom. Milov- Ach, ten Vučković! Slávie obliekalo deRozhodcovia hráčom Slávie ukázali 21 žltých kariet a dve vätnásť futbalistov. Vachula a Petrović. níci futbalu v Pivnici s tým musia červené. V nepeknej spomienke im znova zostal rozhodca Okrem už spomenuSpráva Slávie zabezpečila byť spokojní, Srđan Vučković z Báča, ktorý na štyroch zápasoch pivnických tých posíl boli to bra- dobré podmienky pre hráčov hoci Slávia mohla futbalistov potrestal trinástimi žltými kartami a ukázal im aj tia Kuchtovci, Milec, a normálne fungovanie klubu, mať viac bodov, jednu červenú! Rozhodcovia proti mužstvu Slávie odpískali dve Nímet, Kotiv, bratia a to sa, pravdaže, pozitívne odkeby doma ne- jedenástky a v prospech neho ani raz neukázali na biely bod. Žigmundovci, Benka, zrkadlilo na jesennú bilanciu. bola až dvakrát Čolović, Milić, Kalko, Chceme pripomenúť, že postavili hrala nerozhodnovú ohradu okolo časti ihriska ne, s mužstvami Soko Nová Gaja betónom okolo celého ihriska dobra a Maglić. ochránili trávnik od krtíc. Dobre urobilo vedenie Pivničanov, keď predĺžilo spoluprácu Foto: autor a J. Pucovský s trénerom Mladenom Prolem z Báčskeho Dobrého Polja. Mužstvo pod jeho taktovkou hralo 1. Slávia 9 7 2 0 23 : 5 23 útočne nielen doma, lež aj na 2. Kriváň 9 7 0 2 24 : 8 21 hosťovaniach, výsledkom čoho 3. Neštín 9 6 0 3 22 : 14 18 sú všetky výhry vonku. Nebyť 4. Naša hviezda 9 5 0 4 17 : 14 15 tých dvoch už spomenutých 5. Soko 9 4 1 4 16 : 18 13 kiksov doma... 6. Bačka 9 4 0 5 19 : 21 12 Futbalisti Slávie v jeseni nepoznali chuť prehry, lebo z de7. Borac 9 3 0 6 15 : 21 9 viatich zápasov sedem vyhrali 8. Maglić 9 2 1 6 10 : 21 7 a dva doma hrali nerozhodne. 9. Vajska (-3) 9 3 0 6 12 : 23 6 Gólový pomer je 23 : 5 a na konte 10. Bački hajduk 9 2 0 7 8 : 22 6 23 bodov. Pivnický tím má pre- Ivan Kotiv a rozhodca Srđan Vučković

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

KRIVÁŇ V JESEŇ OBSADIL DRUHÉ MIESTO

Selenčania v pätách Pivničanov Juraj Pucovský

iedme miesto FK Kriváň v sezóne 2014/15, keď takmer do posledného kola bojoval o záchranu, nikoho v Selenči neuspokojilo. V klube sa preto rozhodli posilniť mužstvo tým skôr, že ich opustili Juraj Dobrík, Mário Malina, predtým aj Dejan Mučaji a Dejan Pavlov, keďže odišli do zahraničia. V letnom prestupovom termíne zaangažovali troch

Daniel Kutenič bol jedným z najlepších v tíme Kriváňa

bol Dalibor Spasić. Súboj 3. kola s nováčikom v Silbaši, Našou hviezdou, sa skončil minimálnym víťazstvom Kriváňa 1 : 0. V 4. kole selenčské mužstvo ľahko položilo na lopatky Bački hajduk z B. N. Sela 4 : 0 a jediné v lige malo maximálnych 12 bodov. Kanonier Darko Pavlov vsietil prvé dva góly v majstrovMužstvo Kriváňa prezimuje na druhom mieste MOL Báčska Palanka – prvá trieda stvách.

Dvadsiati v tíme

Desať žltých kariet

Dres Kriváňa si v jesennej polosezóne obliekali dvadsiati futbalisti. Všetkých 9 zápasov hrali Kočonda, Lučar, Alexy, Kutenič a Spasić. O zápas menej v nohách majú Naď, Ignjatović, Medić a Nikić. Sedemkrát hrali A. Strehársky, Dalibor Mučaji a Deljanin. Päť ráz na trávnik vybehli M. Strehársky a Darko Pavlov. Štyri zápasy hrali Krížov a Sklabinský, tri Gašparovský, po dva Faďoš a Kocić (raz v poli a v Neštíne ako brankár) a jeden Buják. Je zaujímavé, že až na šiestich zápasoch Kriváň hral s maximálne dovoleným počtom hráčov – 14 (jedenásti + traja náhradníci), na dvoch tréner Jovović vykonal dve zmeny a v Neštíne iba jednu.

Mužstvo Kriváňa hralo veľmi korektne. Deviati selenčskí hráči úhrnne dostali iba desať žltých kariet. Dve videl iba Deljanin a musel pauzovať v Neštíne. Jednu žltú majú Nikić, Spasić, Kutenič, Naď, Lučar, Alexy, Pavlov a Strehársky. Rozhodcovia na deviatich zápasoch červenou kartou nepotrestali ani jedného hráča Kriváňa. Chvályhodné správanie sa na trávniku!

násobný strelec Daniel Kutenič. V predskúsených fut- Spasić päťkrát trafil poslednom 8. kole balistov: Dušana Ôsmi hráči Kriváňa vsietili 24 gólov, Borac 46 z Obrovca Nikića, Zdravka vrátane aj troch s Vajskou. Najviac dal viedol v Selenči 0 : 1 Lučara a Đorđa Spasić (5), potom Medić (4), Kutenič od 5. minúty. Do polMedića, dovte- (4), Alexy (3), Pavlov (3), Sklabinský času Medić vyrovnal, dajších členov (3), Mučaji a Ignjatović po jednom. v poslednej polhodine deronjského Dva hetriky strelili Alexy s tímom Soko pridal ešte dva góly Omladinca. v N. Gajdobre a Medić doma s Borcom (hetrik) a skóre zápaTréner Dra- 46 z Obrovca. su – 4 : 1 uzavrel mlagan Jovović, dý náhradník Andrej ktorý v auguste Strehársky. V prípaskončil kariéru aktívneho futbaNa hosťovaní v Pivde triumfu v Neštíne listu, mal tak v jeseň k dispozícii nici prišla prvá prehra v poslednom kole dvadsiatich futbalistov. Posledné zverencov trénera JoSelenčania mohli štyri kolá nehral síce ani Darko vovića. Bol to dobrý získať titul jesennéPavlov, lebo tiež bol v zahraničí zápas, len do pekného na zárobkoch. ovzdušia sa nevtesnal Darko Pavlov (žltý dres) na piatich zápasoch strelil tri ho majstra. Nepodarilo sa im to možno Už prvý zápas v Novej Gajdobre rozhodca Srđan Vučko- góly aj preto, že hrali bez zahlásil bohatú jeseň Selenča- vić z Báča, ktorý svojimi nov, ktorí presvedčivo triumfo- verdiktmi často poburoval hráčov zostali siedmi. Zápas predčasne brankára Naďa, Ignjatovića, Delvali nad domácim tímom Soko a fanúšikov oboch mužstiev. Zá- skončili a keďže je to v rozpore janina, Pavlova, M. Strehárskeho, 4 : 1. Vyznamenal sa trojnásobný pas 6. kola s Vajskou v Selenči je s futbalovými pravidlami, Kriváň Nikića, Krížova... Neštín zvíťazil 2 : 1, zakotvil na treťom mieste. strelec Dominik Alexy. Kriváňovci prerušený v 58. min. pri výsledku vyhral kontumačne 3 : 0. Selenčania hádam ani nečakali, Selenčania sa museli uspokojiť potom doma nemali ťažkú úlo- 3 : 1 v prospech domácich, lebo hu s Bačkou z Despotova – 3 : hostia, ktorí pricestovali len ôsmi, že tak ľahko zvíťazia v Maglići. s druhou priečkou, ale zostali 1, keď dvojnásobným strelcom po „zranení“ brankára Ćurčića, Bolo 3 : 0 a vyznamenal sa dvoj- v pätách Pivničanov. • ŠPORT •

51 – 52 /4678 – 4679/ 19. – 26. 12. 2015

Šport NA NÁVŠTEVE U NÁŠHO DOPISOVATEĽA JÁNA ŠUSTERA V PIVNICI

Nenašiel šťastie v otcovej vyhni Juraj Pucovský

aj tričko odžackého Tekstilca, v ktorom mu sľubovali miesto rodine pivnického kováča v tíme a zamestnanie v továrni Jána Šustera sa 28. marca textilu a syntetiky Lolu Ribara. 1943 narodil chlapček, ktoZ toho mu nesplnili nič, takže sa rý dostal meno Janko. Majster vrátil domov, v Pivnici ho čakalo Šuster možno očakával, že získa pracovné miesto v družstve a kanástupcu v remesle, lebo aj tak riéra futbalistu Slávie. O svojich kováčske kladivo nemohol vložiť tréneroch nám takto rozprával: do nežných dievčenských rúk svo„Trénovali ma Michal Tkáč z Petjich troch dcér, Jankových sestier. rovca, Miloš Milošević zo SavinKeď narástol a ukončil základnú ho Sela, Đorđe Marić z Báčskej školu v rodisku, Ján Šuster si zvolil Palanky, naši Pivničania Michal inakšiu životnú cestu. Ako prvý Činčukrák a Michal Slávik, určitý žiak z Pivnice sa zapísal do stredčas aj dvojica vtedy aktívnych nej ekonomickej školy v Báčskej hráčov Slávie, Joco Žabaljac a ŠtePalanke, ktorú absolvoval v júni fan Čásar. Pre mňa najlepší bol roku 1963 a už 1. októbra sa zaTkáč, mal zvláštny systém, na Ján Šuster (sedí druhý zľava) ako prváčik pivnickej školy mestnal v Poľnohospodárskom tréningoch sme veľa robili, stále s učiteľkou Máriou Klobušickou družstve Pivnica. Na jar 24. marca behali a nikdy nám to nezunovalo. 1964 mladý úradník musel zane- šie sme to robili aj v Maribore vedia klepať na stroji. Mužstvo Slávie v sezóne l966/67, chať pracovisko, narukoval, odišiel a Bileći. Po treťom skoku obavy Po návrate z vojenčiv ktorom hrali výčestne splatiť dlh voči vlasti. a strach, ak ich aj bolo, celkom ny pokračoval pracovať lučne Pivničania, zmizli! Ja mám vo vojsku vcelku v pivnickom družstve, prvýkrát postúpilo BOL SOM PARAŠUTISTA 22 zoskokov. Na začiatku to bolo potom sedem rokov do Novosadskej ligy. „Vojak som bol v slovin- z výšky 1 200 metrov, potom z 800 (1978 – 1985) za prácou V kvalifikácii sme skom meste Cerklje ob Krki, pa- metrov, kým výsadkári vo vojne cestoval do Agropriepremohli Šajkaš rašutista. So mnou si modrú vo- to robia aj z 200 – 300 metrov od myselného kombinátu Kovilj 2 : 1 a novojenskú rovnošatu obliekli v Báčskej Palanke. Keď sadský Železničar 4 : aj ďalší Slováci: Martin mu zunovalo cestovať, 0. Tento druhý zápas Marčok z Boľoviec, Adam vrátil sa do rodiska, sledovalo rekordDišpiter, nepamätám sa, dva roky bol hlavným ných 900 divákov. či bol z Kovačice, alebo z skladníkom v družstve, Slávia vtedy hrávaBieleho Blata, a neskoršie potom vedúcim strola v zostave: Kľúčik, prišiel aj Pavel Činčurák jového parku, mal na Maturitná fotografia Činčurák, Panić, z Begeča. Tam už pol roka starosti 8 kamiónov... Zbućnović, Šuster, slúžili Pivničan Ondrej Naposledy z postu vedúceho úč- Valášek, Kmeťko, Milošev, Ruman, Chrček, neskoršie môj tovníctva pivnického PD sa ako Beljanski, Valentík. Náhradníkmotor, a Janko Pavlovič, prebytkový pracovník ci boli Stankov, hodinár z Lalite. Parašuprihlásil v úrade pre Krošlák, Belajski, tistický výcvik na zemi na Kamaráti – 1. mája 1955; Janko druhý zľava zamestnávanie. Po Zelenák, Baďura... špeciálnych trenažéroch šiestich rokoch získal V kariére som nika vo vzduchu trval dva mesiace. zeme. Padák sa musí otvoriť za 3 dôchodok s pracovdy nebol náhradníV polovici júna sme mali už prvé sekundy a za ten čas parašutista nou dobou 40 rokov kom! Jeden zápas, zoskoky a po desiatich letoch prepadne 80 až 100 metrov. Pri a 13 dní. v roku 1967 ku Dňu padákom na zem nám dali hod- prvom zoskoku som si myslel, že oslobodenia obce, nosť parašutistu. A nielen to, lež všetci moji kolegovia padajú dolu, NIKDY FUTBALOVÝ som hral v drese aj finančný príplatok. Pamätám sa, len ja akoby som stál na mieste, NÁHRADNÍK reprezentácie Báčže vojenský plat bol 300 dinárov vo vzduchu! Pocit pri dopade na V mladosti náš skej Palanky proti a my parašutisti sme dostali plus 3 pevninu je taký, ako keby si skočil hostiteľ behal aj za výberu Obce Titel. 600 dinárov, lepšiu stravu a každý z dvojmetrovej výšky bez padáka. futbalovou loptou. Kariéru aktívneho deň aj koláče!“ To hádam aj preto, že sme mali Choroba mu však hráča som ukončil Aký je pocit zoskočiť z lietadla špeciálne čižmy na nohách.“ športovú kariéru, ale roku 1970. Neskorpadákom? Nebáli ste sa? Ján Šuster si spomína, že vojsko i školenie, prerušila na Parašutista J. Šuster šie, roku 1993, som „Najlepšie je zoskočiť prvý alebo veľmi ľahko prežil, lebo takmer celý rok. V domácej bol predsedom posledný, vyhnúť sa zapleteniu všetkých 18 mesiacov bol pisárom Slávii hrával najviac na poste Slávie, stálym členom klubu, padákov parašutistov. Prvé pa- v čate, keďže sa len on a Nikola obrancu a stredného záložníka, viackrát v Dozornej rade. Uvoľrašutistické zoskoky sme mali na Ateljev zo Sarajeva spomedzi nie- ale ho tréneri zaraďovali aj na iné nil som miesto mladším ľuďom, letisku Lučko v Záhrebe, neskor- koľko stovák vojakov prihlásili, že miesta v tíme. Pokúsil sa obliecť nech robia.“

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

žiak tretieho ročníka strednej školy v Báčskej Palanke na podnet profesora srbčiny Marka Kojića. Boli to správy z Pivnice, ktoré zverejňoval v novosadskom Dnevniku a Poljoprivredniku. S Hlasom ľudu

Z vojenského lietadla L-3 skákali na letisku Lučko, v Maribore a Bileći

„Spočiatku som správy zasielal v listoch, prostredníctvom pošty. Meškalo to 2 – 3 dni, ale hlavne vyšlo v novinách a Pivničania to čítali. Keď som sa zamestnal v družstve, správy som zasielal telefónom, potom faxom a teraz už, hoci nie s veľkým oduševnením, píšem na počítači. Mladší syn Zoroslav to potom zasiela do redakcie Hlasu ľudu, kým sa do Novosadského rozhlasu a TV Petrovec hlásim telefónom. Každý pondelok mi je to takmer jediná robota. Nezriedka mi pomôže aj manželka, Stretnutie v pivnickom poli: Ján Šuster najmä vtedy, keď mám a akademik Dr. Ján Kmeť (zľava) robotu s penzistami pri začal spolupracovať roku 1969, delení zadováženého kuriva. Zalebo vtedy naša redakcia v Pivnici volá do Obecného futbalového nemala dopisovateľa. Takmer desať zväzu, aby zistila výsledky muž-

S MANŽELKOU NA FESTIVAL Voľakedy sme ľahšie zabezpečoCelé desaťročia Ján a jeho man- vali peniaze. V B. Palanke, Pivnici, želka Ľudmila, rod. Durgalová, Gajdobre, Despotove, Silbaši... s ktorou žije od roku som poznal hádam l968, sa podieľajú 50 – 60 riaditeľov v organizácii festivapodnikov, ktorí nám lu spevákov Stretnuvyšli v ústrety na 90 tie v pivnickom poli. percent. Neskoršie sa Manželka Ľudmila mi pripojil a prebral bola najprv tanečodo mňa funkciu nica v súbore SKUS predsedu komisie Pivnica, prvá modeIng. Janko Brňa a aj rátorka na festivale vďaka jeho starým spolu s Jánom Guznámostiam sa nám bom. Ján bol okrem to darilo. Roky nám toho trikrát predsenajväčšiu pomoc podom organizačného skytovalo PD Pivnica výboru, ale sa ako Chvíľku pred dopadom a generálnym spondlhoročný predseda padákom na pevninu... zorom bol selenčský Slovan-progres, až a teraz člen Komisie pre marketing stará o zabezpeče- zatiaľ, kým si neobnovili festival FK Slávia v sezóne 1966/67; Ján Šuster stojí prvý zľava nie financií pre festival. Zlatý kľúč. Náš festival obstál „Keď som sa roku 1985 vrátil dodnes a Pivničanom mnoho rokov písal o všetkých udalostiach stiev najnovšieho kola a následne do Pivnice, zvolili ma za prvého znamená. Dlhé roky prebiehal v jeho dedine, a potom sa hlavne ich pripraví. Podobne to robí zo predsedu Miestnej organizácie tradične v januári, keď sme mali zameral na športovú tematiku. zápasov aj vnuk Dávid, syn môjho Socialistického hodne starostí s vykuro- Naša redakcia sa mu odvďačila staršieho syna Rastislava, ktorý vaním družstevnej sály, Cenou Hlasu ľudu pre dopisova- je nádejným brankárom Slávie, zväzu pracujúproblémy neraz, najmä teľa 2014, v jubilejnom 70. roku teraz už na lavičke pre náhradnícich Vojvodiny, ktorý nebol člev prvých rokoch spôso- vychádzania jediného týždenníka kov prvého mužstva. Nesmierne nom Zväzu kobovali aj snehom zavia- v slovenskej reči u nás. ma teší, že sa vybral po mojich munistov. Nikdy te cesty, v marci futbalových stopách. Môžem som nebol v strači máji sa festival povedať, že iba Hlas ľudu a TV ne, hoci na mňa ľahšie organizuje, Petrovec vyplácajú honoráre. aspoň z tej stránv družstve, aj na Nie sú to až také sumy ako vovojenčine nalieky. Sieň bola vždy ľakedy, keď mi poštár prinášal hali, aby som sa plná, preplnená peniaze každý týždeň, ale aj tak začlenil do ZK, zatiaľ, kým konsom spokojný.“ lebo budem mať certy nezačala Spokojní sme aj my v redaklepšie podmien- Dopisovateľská robota priamo vysielať cii, pokiaľ máme dopisovateľa ky na povýšenie. TV Nový Sad...“ Jána Šustera v Pivnici. Najviac Čelné postavenie v Socialisticpreto, lebo vieme, že každý kom zväze vtedy automaticky POL STOROČIA DOPISOtýždeň dostaneme správu, ako znamenalo aj funkciu predsedu VATEĽ hrala Slávia, či vyhrala, alebo organizačného výboru festivalu, Ján Šuster je už viac ako prečo prehrala. Nech to tak ktorú som vykonával v rokoch päťdesiat rokov dopisovapotrvá čím dlhšie! 1988 – 1990. Odvtedy až dodnes teľom viacerých redakcií Ján s manželkou Ľudmilou Fotky: autor, z albumu sa starám o zabezpečenie financií. z Pivnice. Začal písať už ako počas našej návštevy J. Šustera a J. Pániková • ŠPORT •

51 – 52 /4678 – 4679/ 19. – 26. 12. 2015

Šport FUTBAL V LALITI NA ZUBATOM SLNKU

Koniec na mínus dva PANÓNIA A – PANÓNIA B 6 : 2

Juraj Pucovský

aujímavý tréningový zápas zohrali mladí lalitskí futbalisti na záver roka, v nedeľu 13. decembra 2015. Sú to chlapci, ktorí by mali pokračovať vo futbalovej tradícii FK Panónia. Mužstvo Laliťanov totiž minulej jari, ani v jeseni nehralo majstrovské zápasy, lebo to nezabezpečila správa klubu, ktorej už takmer pol druha roka vypršal mandát!? Zápas sa hral 60 minút bez prestávky a v chladnom počasí (bolo - 2 stupne Celzia), hoci ihrisko osvietilo zubaté slnko. Prvý gól už na začiatku, v 3. min.,

Hráči oboch mužstiev pred posledným zápasom tohto roku v Laliti

vsietil Šipka, vyrovnal o desať min. neskoršie P. Dobrić. Áčko získalo náskok vlastným gólom

PRE MILOVNÍKOV HALOVÉHO FUTBALU

P. Dobrića, na 3 : 1 v 20. min. zvýšil Terek. Veterán A. Popović skorigoval peknou strelou sprava. Do konca sa potom vlnila len sieť

Valenta. Strelci za víťazov boli Ján Turčan, Virijević a gólovú úrodu uzavrel Šipka. Treba povedať, že béčko celý zápas hralo s desiatimi hráčmi. PANÓNIA A: Hrnčiar, A. Obradov, Erdelyi, Ďurčiansky, Lazić, Juraj Turčan, Terek, Stoisavljević, Virijević, Ján Turčan, Šipka PANÓNIA B: Valent, Vujičić, Lj. Dobrić, Eror, A. Popović, Z. Dobrić, P. Dobrić, Brkin, M. Stojanović, Erdeljan Po zápase hráči mali večeru, ktorú si sami vyfinancovali. Počas zimy by chceli trénovať v školskej telocvični, na jar plánujú pokračovať hrať zápasy... Treba len, aby im niekto konečne zabezpečil normálne podmienky pre prácu. Laliťania, majte sa k činu!

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA

Novoročný turnaj Radosť v Petrovci priateľstva STK MLADOSŤ – STK ROHAM 4 : 2

Jaroslav Čiep

retí novoročný turnaj v malom futbale Turnaj priateľstva, na ktorom účasť majú iba hráči a mužstvá z Obce Báčsky Petrovec, sa uskutoční od 26. do 30. decembra 2015 vo veľkej sále Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci. Prihláška pre jedno mužstvo stojí 6 000 dinárov. Prvá cena je 15 000, druhá 7 000 a tretia 4 000 dinárov. Nevystanú ani poháre a

odmeny pre najlepšieho brankára, hráča a strelca. Mužstvá vybehnú na palubovku v zostave 4 + 1, môžu počítať najviac 8 hráčov, zápasy budú trvať 2 x 10 minút a majú sa hrať v termíne od 14. do 23. hodiny. Keďže sponzori a partneri už v dostatočnej miere podporili akciu, trovy turnaja sa budú hradiť z prihlášok a z peňazí, ktoré zvýšili z 5. Spomienkového nočného turnaja Rastislava Pecníka-Pelého, zohraného v júni tohto roku.

Samuel Medveď

nedeľu 6. decembra 2015 v telocvični ZŠ Jána Čajaka prebiehal vynikajúci stolnotenisový zápas, ktorý trval vyše dvoch a pol hodín. V Petrovci hosťovali Banátčania z Novej Crnje, mužstvo STK Roham. Výsledok zápasu na konci bol 4 : 2 pre Petrovčanov. Bol to ťažký zápas pre domácich. Zvlášť boli veľmi napínavé súboje medzi Turanom a Šotim, kde sa vo štvrtom sete (vyhral ho Šoti) a rozhodujúcom piatom (tešil sa Turan) hralo až

k výsledku 14 : 12. Tak i v rozhodujúcom zápase, kde hrali Lomen a veľký stolnotenisový fanatik Cvetković, domáci hráč v piatom sete rozhodujúci bod získal výsledkom 12 : 10. Výsledky jednotlivých partií zápasu: Turan – Cvetković 3 : 0, Bažík – Šoti 1 : 3, Lomen – Karvak 3 : 1, štvorhra Turan / Lomen – Šoti / Karvak 1 : 3, Turan – Šoti 3 : 2, Lomen – Cvetković 3 : 2. V poslednom jesennom zápase Petrovčania budú hrať v Nikolinciach.

ZNOVA NEPRÍJEMNOSTI V KYSÁČI

Zlodej(i) vo FK Tatra Titul majstra bude obhajovať mužstvo Technická prehliadka BMB z Báčskeho Petrovca

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

V noci na pondelok 7. decembra 2015 v miestnostiach FK Tatra v Kysáči vyčíňal(i) zlodej(i). Vedenie Tatry ihneď s tým oboznámilo políciu. Patričné orgány prišli do Kysáča a konštatovali, že sú ukradnuté veci v hodnote 280

000 dinárov. Chýbajú športový úbor, rozhlasová stanica, elektrické ohrievače, televízny prijímač, nápoje a ešte niektoré drobnosti. Polícia pátra po zlodejoch. PP • ŠPORT •

rtner a p ý n l i Stab L

NTA

E CONTIN

Viac ak o

25 rokov stability na trhu

1150

zames

tnanco v

Ponúkame prácu v Púchove pre Continental:

OPERÁTOR GUMÁRENSKEJ VÝROBY Stabiln Príspev

á práca

ok na s travu Vieme zamest nať aj Výbero páry vé kona nie v S Raz za rbsku 3 mesia ce dopr SR – S ava RB – S R ZDA Doprav RMA a SRB – SR Z Odmen DARM y za do A chádzk kvalitu u , a aktiv itu

Ubytovanie 2 € / noc Mzda po zaučení 600 – 900 € / netto

Kontakt: tel.: +421 903 508 258, e-mail: praca@gimax.sk • ŠPORT •

51 – 52 /4678 – 4679/ 19. – 26. 12. 2015